• Dobré ráno. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán podpredseda Národnej rady pán Veteška, pani poslankyňa Biró a páni poslanci Frešo, Lipšic a Slota.

    Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Tkáčovej a Mikuláša Dzurindu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona ste dostali ako tlač 710 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 721.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tkáčová, máte slovo, uveďte návrh zákona.

  • Prajem vám príjemné dobré ráno. Vážená pani predsedajúca, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, je pre mňa veľkou cťou, že svojím vystúpením začínam takýto slávnostný deň, deň 160. výročia založenia prvej Slovenskej národnej rady. Týmto aktom slovenský národ vyjadril vôľu, že si chce vládnuť sám. Aj návrh zákona, ktorý vám predkladáme, je prejavom vôle slovenských občanov. Dovoľte mi, aby som vám vysvetlila situáciu, pre ktorú si myslíme, že je žiaduca novela zákona o lesoch.

    Vstup verejnosti do lesov sa spravuje § 30 zákona o lesoch a v ods. 3 bol zapracovaný text. Citujem: „Využívanie lesov verejnosťou sa nevzťahuje na vojenské lesy.“ Podľa názoru niektorých odborníkov toto znenie nezakazuje vstup verejnosti do vojenských lesov, ale ani nezaručuje právo vstupu na tieto pozemky.

    Začiatkom tohto roka však predmetné ustanovenie začalo spôsobovať problémy občanom v obciach v okrese Humenné v blízkosti Vojenského obvodu Valaškovce. Podľa vyjadrení starostov týchto obcí si správca vojenského lesa najal súkromnú bezpečnostnú službu vraj za 18 miliónov korún, ktorá zabezpečuje hranicu lesa, vojenského lesa, ktorý susedí s katastrami obcí a občania sú vykazovaní z miest, kam odnepamäti mohli chodievať na huby, na raždie, na prechádzky, a bolo to za prvej Československej republiky, za slovenského štátu i za Československej socialistickej republiky.

    Na pochopenie celej situácie je v prvom rade dôležité si uvedomiť, že vojenský obvod nie je to isté, čo vojenský les. Vojenské obvody sú územné a správne celky slúžiace na zabezpečenie úloh obrany štátu. Sú to vojenské výcvikové priestory, teda priestory, v ktorých armáda cvičí. Sú zriaďované, spravované a zrušované zákonom o vojenských obvodoch. Hranice vojenského obvodu v rámci lesa sú vyznačené takzvanými lomovými bodmi. To sú žulové kamene osadené v teréne, poprípade sú to tabule, na ktorých je vyznačený zákaz vstupu do vojenského výcvikového priestoru. Pobyt a vstup do vojenského obvodu povoľuje iba ministerstvo obrany.

    Vojenské lesy naproti tomu sú lesmi osobitného určenia, ktoré sú nevyhnutné pre potreby obrany štátu. Spravujú sa zákonom o lesoch a zahŕňajú aj lesné pozemky mimo vojenských obvodov, ktoré sú určené na účely obrany štátu. Vojenské lesy mimo vojenských obvodov sú označené na hraničných stromoch bielou farbou lesného oddelenia jednotky priestorového rozdelenia lesa. Štátnu správu na týchto pozemkoch vykonáva ministerstvo obrany prostredníctvom vojenského lesného úradu. Pozemky vo vlastníctve štátu a majetok štátu spravuje štátny podnik Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky Pliešovce. Výmera týchto pozemkov je zhruba 73-tisíc ha.

    Ako som už spomínala, vstup občanov do týchto častí sa riadi lesným zákonom okrem tých častí, ktoré sú oplotené a vstup na ne je zakázaný. Keď sme začali pracovať na novele zákona, oslovila som krajských prednostov lesných úradov aj ministerstvo obrany, konkrétne pána ministra Bašku. Touto cestou sa chcem prednostom poďakovať za skutočne promptnú spoluprácu aj za cenné informácie, ktoré mi poskytli. Na druhej strane musím ale povedať, že pán minister obrany ma úplne odignoroval, čo nepovažujem za adekvátny prístup. Na základe informácií, ktoré som získala vo svojom malom prieskume, si vám dovolím pre názornú ilustráciu ukázať, ako to vyzerá v Žilinskom kraji.

    V Žilinskom kraji nie je vyhlásený žiadny vojenský obvod a na území kraja sa nachádza 1 775 ha vojenského lesa. Z toho je 230 ha oplotených. Vstup verejnosti je absolútne vylúčený. Nachádzajú sa tam hlavne vojenské sklady a spojovacie cvičisko. Okrem toho sa tam nachádza ešte 27 ha tankových dráh, ktoré oplotené nie sú, ale vstup na ne je takisto zakázaný. Na ostatné pozemky podľa vyjadrenia štátneho podniku Pliešovce vstup verejnosti zakázaný nie je.

    Na Slovensku máme tri vojenské obvody. Sú to Javorina 24-tisíc ha, Valaškovce 12-tisíc ha a Záhorie. Tam mi tá informácia o výmere chýba. Každé z týchto vojenských obvodov má však svoju kauzu.

    Po prvé. Javorina, tá je možno najznámejšia. Vojenský obvod sa rozkladá na území Prešovského kraja. Tí, ktorí ste tu viac ako jedno volebné obdobie sa iste pamätáte, že sme v minulom volebnom období prijali novelu reštitučného zákona, ktorým sme lesné pozemky vo Vojenskom obvode Javorina vrátili ich pôvodným majiteľom.

    Podľa informácií denníka Korzár na turistiku cez Javorinu však potrebujete povolenie Lesného úradu v Kežmarku. Jedno povolenie stojí zhruba 150 Sk. Ľudia si tu šepkajú o byrokracii, o potupných povoleniach a mnohí zákon ignorujú. Vojská už dávno necvičia. Napriek tomu, že pozemky boli reštituentom vrátené, ich majitelia ich nemôžu hospodársky využívať. Vraj teda svoje drevo z vlastných lesov vyvážajú ilegálne a v stálych potýčkach s Vojenskou políciou, čo je skutočne nezdravý stav.

    Ministerstvo obrany Slovenskej republiky už tento vojenský obvod chcelo zrušiť. Všetko viazne na podaní na Ústavnom súde z roku 2006. Podľa denníka Korzár stojí vec na Ústavnom súde pre gramatickú chybu v texte a sudca spravodajca pripravuje vo veci meritórne rozhodnutie. Termín vyhlásenia rozhodnutia vo veci zatiaľ však nie je známy.

    Druhý Vojenský obvod Valaškovce sa rozkladá na území krajov Prešovského a Košického. Podľa informácií krajských prednostov lesných úradov v Košiciach a Prešove ochromuje súčasné znenie zákona turistický ruch. Podčiarkujem turistický ruch, ktorý je pre Košický a Prešovský kraj, ktorý predsa svojou úrovňou ekonomiky nie sú porovnateľné trebárs s Bratislavským krajom, pre tieto kraje je turistický ruch kľúčový, pre jeho rozvoj, pre jeho občanov.

    Správca, Obvodný závod Kamenica nad Cirochou, zrušil všetky turistické chodníky a zamedzil prístup verejnosti do celého územia Vihorlatu. Tým sa obmedzil turistický ruch v severnej časti nádrže Zemplínskej šíravy a tiež na Vinnom jazere. Turistické chodníky sú uzatvorené, domáci aj zahraniční turisti blúdia ako bezprizorné ovce, pretože nikto si nedal námahu ich informovať a namiesto ústretovosti, namiesto pohostinnosti sa stretávajú s vyhrážkami a s pokutami.

    No a tretí Vojenský obvod Záhorie, ktorý sa rozkladá na území krajov Bratislavského a Trnavského, je v posledných dňoch medializovaný. Podľa prednostky Krajského lesného úradu v Trnave sa stretávajú s nesúhlasom verejnosti so zákazom vstupu do vojenských lesov a počas hubárskej sezóny je celá oblasť Záhoria atakovaná hubármi. Iste si pamätáme na šoty v spravodajstvách našich televízií, keď vojaci nastavali dvojmetrové ploty a rozzúrení občania tam hrozili proti panskému huncútstvu a ja ich viem celkom dobre pochopiť. V týchto dňoch sa objavila aj iniciatíva starostov a primátorov obcí na Záhorí za zrušenie Vojenského obvodu Záhorie.

    Poviem úprimne, ja starostov a primátorov podporujem, ale nemyslím si, že riešenie je v zrušení vojenského obvodu. V momentálnej situácii to nejde. Skôr je potrebné upraviť vstup verejnosti do tých častí vojenského lesa, ktoré sa využívajú hospodársky. Hnevá ma stanovisko vojakov, ktorí žiadnu diskusiu nepripúšťajú a cez médiá až šprihnú: „Neprichádza do úvahy!“ Takto má štátna organizácia v 21. storočí komunikovať so svojimi občanmi?

    Pán minister Baška, ako som už spomenula a ktorého som oslovila pri príprave návrhu zákona, ma odignoroval a myslím si, že tento postoj je neadekvátny, pretože armáda nemôže ignorovať civilov, pretože práve svoju existenciu a financovanie zdôvodňuje ochranou svojich občanov, teda civilov a tento vzťah má byť harmonický, má byť obojstranný, má byť priezračný. Veď koniec koncov, občania si platia armádu na svoju ochranu, nie na obťažovanie. Odmietanie akejkoľvek diskusie nie je namieste.

    Vo vojenských obvodoch, v priestoroch, kde sa cvičí armáda, civili nemajú čo robiť. To je jasné ako facka a myslím si, že nikto nemá problém toto rešpektovať už v záujme ochrany svojho zdravia a života. Na strane druhej Slovensko nie je vo vojne. Sme súčasťou medzinárodných obranných štruktúr. Máme profesionálnu armádu. To sú skutočne vojaci a armáda odkázaní na tých niekoľko sto hektárov lesov, ktoré susedia s obcami? To sú skutočne odkázaní na to, aby občanov z týchto lesov vyháňali? Na to nebola odkázaná ani armáda prvého štátu, prvej Československej republiky, ani slovenského štátu, ani socialistická armáda.

    A viete, čo hovoria občania okolo rieky Cirochy na tieto skutočnosti? Ľudia to vnímajú ako aroganciu moci. Páni chcú mať tú nádhernú prírodu len pre seba. Chcú skryť tie zvernice, v ktorých si robia panské poľovačky, a poviem vám, že sa tam šuškajú rôzne zaujímavé mená, aj meno súčasnej hlavy štátu. Starostovia sa boja sabotáže, boja sa konfliktu. Tvrdia, že zákon je dennodenne porušovaný a nie je to preto dobrý zákon. Sťažujú sa aj poľovníci, pretože boli z lesa vytlačení a zostali im len pasienky. Ako túto situáciu vyriešiť? Navrhla by som niekoľko opatrení.

    Po prvé. Ministerstvo obrany by malo prehodnotiť a znížiť výmeru vojenských obvodov a vojenských lesov skutočne len na nevyhnutnú mieru a navrhnúť vláde zrušenie nepotrebných vojenských obvodov a vojenských lesov.

    Po druhé. Je potrebné upraviť legislatívu tak, aby neobmedzovala prísne vstup verejnosti do tej časti vojenských lesov, ktoré sa využívajú iba hospodársky.

    Po tretie. Myslím si, že je potrebné zatiahnuť do riešenia situácie samosprávu, vyvolať rokovania medzi ministerstvom obrany a starostami a primátormi dotknutých obcí za účelom zosúladenia postupu, za účelom sprístupnenia turistických chodníkov na vyznačených tratiach v záujme rozvoja turistického ruchu.

    A po štvrté, čo už nie je v našich silách, čím skôr ukončiť konanie na Ústavnom súde, ktoré brzdí odovzdanie majetku vo Vojenskom obvode Javorina.

    My ako zákonodarcovia, dámy poslankyne, páni poslanci, môžeme urobiť to, že upravíme zákon. Takýto návrh zákona vám predkladáme. Netvrdím, že to je ideálne riešenie, ktoré by vyhovovalo každému. Takéto riešenie neexistuje. Verím však, že sa dá dosiahnuť kompromis. Kompromis v prospech občanov. V ich mene vás, kolegovia a kolegyne, žiadam o podporu nášho návrhu novely zákona o lesoch. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz má slovo spoločný spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pán poslanec Ľuboš Martinák.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 293 z 2. septembra 2008 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Tkáčovej a Mikuláša Dzurindu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to je doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyvu na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená ani v práve Európskych spoločenstiev a ani v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto poslaneckom návrhu zákona, čo zdôvodním v rozprave.

    V prípade, že Národná rada Slovenskej republiky hlasovaním rozhodne, že bude pokračovať v druhom čítaní, navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu a súčasne sa hlásim do rozpravy.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa okrem spravodajcu do rozpravy neprihlásil nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na prvý pohľad by sa zdalo, že vstup verejnosti do tej časti vojenských lesov, ktoré sú určené pre hospodársky účel má svoje opodstatnenie, logiku, že sa ide smerom k ľuďom. Ale skutočne len na prvý pohľad, kým si túto problematiku nerozoberieme podrobnejšie, a to z odborného hľadiska.

    Upozorňujem na jednu vážnu vec, že v týchto lesoch nielen zvláštneho určenia, ale aj v hospodárskych lesoch nikdy nedošlo k dôkladnej pyroasanácii. Ale hneď vám predostriem aj návrhy a názory najpovolanejšieho, čo sa týka z vojenských lesoch, a síce Ing. Štefana Drozda, riaditeľa Vojenských lesov, ktoré pre denníky SME, pre armádny časopis Armáda, pre agentúru SITA, ale aj pre ostatné naše médiá zo dňa 26. augusta 2008 práve svojím článkom pod názvom Umožniť ľuďom vstup do vojenských lesov je riziko, reagoval práve na poslaneckú iniciatívu pani poslankyne Jarmily Tkáčovej a pána poslanca Mikuláša Dzurindu.

    Ale už teraz budem konkrétny a budem citovať jeho názory na tento poslanecký návrh. Teda názov bol Umožniť ľuďom vstup do vojenských lesov je riziko. Citujem: „Pán Drozd zdôraznil, že ide o územie, ktoré nikdy neprešlo pyroasanáciou. Po odchode sovietskych vojsk sa vo vojenských lesoch stále nachádzajú časti munície, ktoré sú obyčajne už dlhšie pod zemou. Roky sa nemusí nikomu nič stať, ale po jednej tragédii by sa všetci pýtali, prečo sa to povolilo,“ zdôraznil. „Drozd pritom pripomenul, že aj teraz, keď sa cvičí, tak sa uzatvára celý vojenský priestor vojenského areálu vrátane hospodárskeho územia, kde tiež môže skončiť časť munície. Pre verejnosť sa zatiaľ nedá zabezpečiť 100-percentná bezpečnosť pohybu v týchto lesoch. Niektorým ľuďom sú ale asi hríby prednejšie ako vlastné zdravie,“ vyhlásil. Toľko skutočne v krátkosti k názoru pána Ing. Drozda, riaditeľa Vojenských lesov.

    Ešte chcem upozorniť na jednu praktickú lesnícku vec, pre ktorú tento zákon o voľnom vstupe verejnosti do hospodárskych lesov je v podstate bezpredmetný. Prečo? Pretože často hospodárske lesy sa nachádzajú na hrebeňoch, pri potôčikoch. Poviem príklad. Hospodársky les alebo časť hospodárskych lesov sa nachádza na hrebeňoch, my sa potrebujeme od potôčika dostať do týchto hospodárskych lesov, ale musíme prejsť lesmi zvláštneho určenia. Teda, ako by sa tam občan dostal? Jednoducho nijako.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nazdávam sa, že nemáme morálne právo prijať taký zákon alebo novelu, ktorá by ohrozila zdravie alebo život človeka, a preto sú to dôvody, prečo podávam procedurálny návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Martináka pán poslanec Dzurinda, pán poslanec Lebocký, pani poslankyňa Gialová. Ešte niekto? Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Dzurinda.

  • Pán poslanec, zdá sa, že ste veľa úsilia štúdiu nevenovali, lebo ste nedokázali rozlišovať ani medzi vojenskými lesmi a vojenskými obvodmi. Vaše vystúpenie bolo až neuveriteľne chabým pokusom zmiesť zo stola zákon, ktorý nemá v seba žiaden ani stranícky, ani ideový, ani ideologický podtón. Je výsledkom našich početných stretnutí so starostami našich obcí, ktorí sa dovolávajú normálnosti. To, čo ste predviedli vy je nenormálne. Za také miliardy, ktoré dostáva armáda každý boží rok, by takú smiešnu aktivitu, o ktorej ste hovorili, mohla dávno vykonať. Samozrejme, že to je len finta, aby ste z princípu nemuseli podporiť nič, čo prichádza z opozičných lavíc.

    Keď ste si dali tú námahu, že ste citovali pána Drozda, mohli ste si dať aj ďalšiu námahu, aby ste sa opýtali, koľko tých mín vybuchlo počas vojenských cvičení. Však naši vojaci tam nepochybne veľmi intenzívne cvičia. Podložte toto riziko. Ja vám hovorím, pán poslanec, že je to na smiech. Je to na smiech, je to hanba takto opovrhovať reálnymi potrebami občanov Slovenskej republiky.

    A ešte jedna poznámka. Na rozdiel od štatistík, ktoré nemáte, pretože to je nezmysel, čo ste povedali, disponujeme štatistikami, ako, žiaľ, dochádza často k nešťastiam povedzme v slovenských horách. Napriek tomu ľudia tam idú, vedomí si týchto rizík idú na vlastné nebezpečenstvo. Ak by ste len trošku chceli ľuďom vyjsť v ústrety, tak sa to dá riešiť tým, že tam ľudia pôjdu na vlastné nebezpečenstvo. Ale to sú iba detaily, pretože vy jednoducho nepripustíte nič, čo neprichádza zo strany toho vládneho valca.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, ja na rozdiel od svojho predrečníka by som chcel v plnej miere podporiť vaše vystúpenie. Snáď som sa zamyslel nad určitou racionalitou predpokladanej rozpravy a bol som pripravený použiť aj trošku miernejší pojmový aparát, ale vzhľadom na vystúpenie svojho predrečníka si budem musieť skutočne povedať to, čo si o tom myslím, prepáčte.

    Treba si uvedomiť jednu vec. Povedzme si úplne otvorene. Vy, páni predkladatelia, predložili ste novelu zákona o lesoch č. 326/2005. Teda nie novelu zákona č. 360/2007. Chcem sa spýtať, kto schvaľoval v roku 2005 tristodvadsať šestku o lesoch. Pamätáte sa jeden aj druhý, ako ste hlasovali? To je jedna otázka.

    Druhá otázka. Pani poslankyňa Tkáčová, viete sami dobre, že o slovenských lesoch aj vo výbore sme rokovali niekoľkokrát a (hlas v sále)... Dobre teda.

    Pán poslanec Martinák, ja som očakával od vás, že okrem tejto otázky v rámci svojho vystúpenia položíte aj niekoľko ďalších otázok týkajúcich sa napríklad toho, že teda, či tá dôvodová správa, ktorá bola súčasťou predloženej novely, bola skutočne spracovaná na odborne a legislatívne akceptovateľnej úrovni. Predsa veľmi dobre vieme, že vstup do vojenských lesov upravuje nielen zákon o lesoch, ale aj zákon o obrane štátu, zákon o vojenských obvodoch a tak ďalej. A ja pripomínam, že určite tá dôvodová správa by bola bývala oveľa lepšie spracovaná, keby sa bol býval využil napríklad inštitút Lesníckej komisie Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie, ochranu prírody. Máte tam svojich odborníkov, nominantov, určite by ste sa boli vyhli takémuto fiasku. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Martinák, chcela by som upozorniť na to, že vzhľadom na to, že žijem blízko Vojenského obvodu Javorina a vidím, aký je tam prístup alebo nie je prístup, že aj keď nebol definitívne zrušený Vojenský obvod Javorina pre známe podanie na Ústavnom súde kvôli Ľubickým kúpeľom, nie je dôvod nielenže na zdĺhavé vydávanie pozemkov pôvodným majiteľom, pričom od zákona o reštitúciách už je slušná doba, ale ani tí, ktorým už bol vydaný a majú rozhodnutie nie je dovolený slobodný prístup brániaci niekedy veľmi neadekvátnym spôsobom cestou Vojenskej polície. Na toto by som chcela upozorniť.

    Keď som žiadala listom pani predsedníčku Ústavného súdu pani Ivetu Macejkovú, aby ma informovala o tom, kedy bude rozhodnuté o kauze Ľubické kúpele na Ústavnom súde. Odpísala mi, že to bude určite do konca roka. To by som chcela doplniť pani poslankyňu Tkáčovú. Ja považujem túto odpoveď za vierohodnú a navyše pán hovorca ministra obrany sa vyjadril, že okamžite po vyrieknutí nálezu Ústavného súdu sa bude konať aj vo veci Vojenského obvodu Javorina a ja dúfam, že to bude konečne bodka za naozaj veľmi nedobrým, až diskriminujúcim a tvrdým prístupom niekedy Vojenskej polície voči tým, ktorí majú právo vstúpiť na svoje pozemky v rámci vojenských obvodov, konkrétne vojenského obvodu.

  • Pán poslanec Martinák, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Tak v prvom rade zareagujem na pána poslanca Mikuláša Dzurindu.

    Pán poslanec, vaše názory, že som tu predviedol niečo nenormálne, že je to hanba, nezmysel, že som si nepreštudoval dôkladne. Na jednu vec si vás dovolím upozorniť. Pracujem ako lesník doteraz priamo v lesníckej prevádzke 26 rokov. Ja si myslím, že sa len niečo na mňa nalepilo. Pokiaľ vy sa považujete za odborníka v oblasti lesníctva, potom klobúk dole. Nechcem najprv pripomínať, že tu boli bicykle, teraz vojenské lesy. Ja to vidím tak, že opozícia nemá tému. Nemá tému, a preto hľadá príčinu, ako spolitizovať niektoré skutočne odborné veci. Pokiaľ ste si tu všimli, ja som vám neskákal do reči.

  • Pán poslanec Martinák bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Vyhlasujem...

  • ... skutočne som začal slovami, že si to rozoberme z odborného hľadiska. Čo sa týka ostatných vecí, chcem zdôrazniť, že nikdy nebudem za zákon, ktorý ohrozí zdravie alebo život čo i len jediného človeka. Viac nemám k vám čo dodať, zrejme ste odborník na lesy naslovovzatý. Ďakujem.

  • Takže pán poslanec Martinák bol jediný, ktorý bol prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pani navrhovateľka, chcete k nej zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Musím povedať, pán kolega, že ste ma potešili s tou argumentáciou, s ktorou ste vystúpili, pretože skutočne ste ukázali, že danej problematike nerozumiete, že ste sa jej nepovenovali. Prísť sem s argumentom, že vo vojenských lesoch nebola prevedená dôsledná pyroasanácia, to hádam nemyslíte vážne?

    Však predsa som vo svojom úvodnom slove povedala, že na výcvik vojakov slúžia vojenské obvody a o vojenských obvodoch sa tu nebavíme ani pol slovom. Vy hádam nemyslíte vážne, že armáda ukladala muníciu na hraniciach medzi obcami a medzi vojenským lesom. To hádam nemyslíte vážne?

  • Potlesk v sále.

  • Tiež si myslím, že je z vašej strany demagógia hovoriť, že huby sú ľuďom prednejšie ako život. Však ľudia chodievali na tie huby stále. Stále aj za Prvej republiky, aj za slovenského štátu aj za Československého štátu socialistického. A nikdy pod hubami žiadna munícia nebola. Tak tu, prosím vás, nezastrašujte a nerobte z ľudí hlupákov, skutočne.

    Ja som sa rozprávala so staršími občanmi, ktorí si pamätajú, ako to kedysi bývalo, keď išla armáda cvičiť, tak v dedine vytiahli červené vlajky a každý vedel, že má sedieť doma. Keď vlajky boli stiahnuté, ľudia boli spokojní, mohli do lesíka ísť na prechádzku s deťmi či na huby, alebo na raždie. A keď neboli vlajky, keď už boli rádiá, tak túto funkciu plnil dedinský rozhlas. Vždy to spolužitie bolo dobré. To len teraz novodobé panstvo od začiatku tohto roka si začína skrývať svoje zvernice a svoje panské poľovačky. To sa nehnevajte, ľudia to vnímajú takto.

    Čo sa týka pána kolegu, ktorý hovoril, že čím všetkým sa spravuje vstup do vojenských lesov, tak si dovolím zacitovať zo stanoviska inžiniera Štefana Drozda, generálneho riaditeľa Vojenských lesov a majetkov Slovenskej republiky Pliešovce. Tu mám originál, aby ste mi verili. A zacitujem z toho stanoviska: „Na ostatných lesných pozemkoch mimo vojenských obvodov slúžiacich na zabezpečenie úloh obrany štátu sa vstup občanov do ochranných a bezpečnostných pásiem vojenských objektov mimo oplotení riadi ustanoveniami len lesného zákona okrem častí lesných pozemkov, ktoré sú oplotené.“ Tak čím sa riadi? Ing. Štefan Drozd, ktorým ste sa vy tu oháňali, že je naslovovzatý odborník? Komu mám potom veriť? Vám kolega, alebo pánu Ing. Drozdovi?

    Čo sa týka výhrady, že sme schválili ten zákon. Áno, aj ja som zaň hlasovala, ale myslím si, že je ľudské, keď niekto urobí chybu, túto chybu napraviť. Pretože sám veľmi dobre viete, keď máte návrh zákona na 100 strán a jedno jediné slovíčko sa môže v praxi ukázať ako nevyhovujúce pre občanov, a to je úloha zákonodarcov tieto chyby zo zákonov odstraňovať. Ja sa za to vonkoncom nehanbím, som na to hrdá. Ja si myslím, že to je od vládnej koalície farizejstvo a nechuť vyjsť v ústrety občanom. Stále sa táto vládna koalícia oháňa tým, že ste tu pre ľudí, vy vládnete pre ľudí, no, len ja sa pýtam potom, pre ktorých ľudí tu vládnete? Nie pre tých v okrese Humenné, ktorí by chceli ísť na huby, alebo na Záhorí. Asi to bude tým, že chcete vládnuť napríklad pre tých, ktorí spravujú sociálne podniky za 1 200 korún na hodinu.

    Celkom na záver spomeniem kolegyňu Košútovú. Síce tu nie je, ale pri novelizácii zákona o lesoch, keď ste zakázali vstup bicyklistov do lesov, iba ste ich vyhnali na nejaké vyhradené cesty, ktoré ani vlastne nie sú zadefinované. Pani Košútová vtedy povedala, že ona by zakázala vstup občanov do lesov úplne. Vôbec by tam nemali byť. Aha, tam ste, pardon, už vás vidím. Ale áno, počula som vás vtedy a chcete zakázať, ľudia podľa vás v lesoch nemajú čo hľadať. My si myslíme, že občania majú mať právo vstupovať do lesov, tak ako to umožňuje zákon o lesoch, a že by mali mať právo aj vstupovať do tých častí vojenských lesov, ktoré sa využívajú iba na hospodárske účely. A v mene týchto občanov, ktorí sa cez nás obracajú na poslaneckú snemovňu si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči. Nie, choďte za rečnícky pult. Záverečné slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, z úst navrhovateľov sme si tu vypočuli argumenty, ktoré skutočne nie sú namieste, nie sú odôvodniteľné z odborného hľadiska. Poviem to už naposledy. Podľa môjho názoru žiaden, ale úplne žiaden zákon nemá morálne právo, aby ho plénum Národnej rady schválilo, pokiaľ je ohrozený život, respektíve zdravie človek. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Júliusa Brocku a Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 722 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 723.

    Teraz má slovo pán poslanec Július Brocka, aby tento návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Tento návrh, dámy a páni, neohrozuje ani zdravie, ani život občanov.

    Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia poslanci, s kolegom Ivanom Štefancom predkladáme malú novelu zákona o sociálnom poistení. Zámerom tejto novely je zrušiť povinnosť samostatne zárobkovo činných osôb predkladať Sociálnej poisťovni každoročne do 30. júna kalendárneho roka výpisy z daňových priznaní.

    Informáciu o výške príjmu samostatne zárobkovej činnej osoby poskytujú Sociálnej poisťovni daňové úrady. Sociálna poisťovňa tak túto informáciu získava duplicitne od občana aj od daňového úradu. Je neodôvodnené, nepotrebné a neopodstatnené, aby občania boli zaťažovaní povinnosťou poskytovať jednej verejnej inštitúcii informáciu, ktorú táto inštitúcia môže získať od druhej verejnej inštitúcie.

    Schválenie novely zákona bude mať priaznivý vplyv na podnikateľské prostredie, pretože zníži administratívne zaťaženie podnikania samostatne zárobkovo činných osôb na jednej strane a zároveň zníži administratívne náklady Sociálnej poisťovni, pretože odstráni duplicitný spôsob získavania informácií.

    Dámy a páni, s kolegom Štefancom uchádzam sa o vašu podporu tohto neideologického návrhu zákona.

  • Ďakujem. Teraz má slovo spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie pán poslanec Zoltán Horváth. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky ako parlamentná tlač 722. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil poslanecký návrh zákona do programu tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 723 z 21. augusta 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republike.

    Cieľom návrhu zákona je zrušiť povinnosť samostatne zárobkovo činných osôb predkladať Sociálnej poisťovni každoročne do 30. júna kalendárneho roku výpisy z daňových priznaní. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným v citovanom rozhodnutí odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pritom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský do 31 dní.

    Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Štefanec. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a pán poslanec Štefanec má slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, milí hostia, dovoľte mi podporiť tiež pána kolegu Brocku a požiadať vás o podporu tohto, ešte raz chcem zdôrazniť, neideologického návrhu zákona, pretože som presvedčený, že takýto návrh zákona zlepší podnikateľské prostredie a najmä zlepší situáciu ľudí v tomto prípade osobitne samostatne zárobkovo činných osôb tým, že im usporí čas a náklady najmä do toho 30. júna, keď sú povinní stále predkladať údaje, ktorými už štátny orgán disponuje.

    Chcel by som doplniť jednu informáciu. V stanovisku ministerstva financií sa uvádza, že je potrebné uviesť, či tento návrh zákona má dopad na štátny rozpočet. Tak chcel by som zdôrazniť, že nemá žiadny dopad na rozpočet verejnej správy. Naopak, myslím si, že zlepší najmä podnikateľské prostredie, ktoré sa za posledné dva roky veľmi zhoršuje. A tak ako som povedal, najmä zlepší situáciu samostatne zárobkovo činných osôb.

    Filozofia tohto návrhu je v súlade s princípom, ak občan už raz poskytne údaje štátnej inštitúcii, tak štátna inštitúcia je tá, ktorá je zodpovedná za nakladanie s touto informáciou a nebude už obťažovať občana s viacnásobnými žiadosťami o tie isté údaje. Preto by som vás chcel ešte raz touto cestou požiadať o podporu tohto návrhu a vopred za to ďakujem.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Štefanca nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Borisa Zalu a pani Oľgy Nachtmannovej na vydanie zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 721. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 722.

    Teraz má slovo pán poslanec Boris Zala, ktorý tento návrh zákona uvedie. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, udalosti 60. rokov zaujímajú v slovenskej, ale aj vo svetovej histórii jedinečné miesto. V týchto rokoch rastie na Slovensku zápas za demokratickejší a humanistickejší charakter slovenskej spoločnosti. Na čelo tohto zápasu sa dostáva Alexander Dubček, ktorý otvára priestor pre dve najpodstatnejšie úsilia Slovákov: žiť v demokratickej a slobodnej spoločnosti a ukončiť štátotvorný proces slovenského národa.

    Alexander Dubček sa svojím humanizmom stáva kľúčovým aktérom oboch úsilí Slovákov. Pod jeho vedením v rámci bývalej Československej republiky sa rozbehol proces demokratizácie krajiny, proces vymaňovania sa spod vtedajšej sovietskej dominancie, ako aj proces federalizácie republiky. Cestu k demokracii a slobode zastavili tanky armád Varšavskej zmluvy, cestu k federácii sa podarilo dokončiť. Slovensko sa stalo republikou s vlastným parlamentom, vládou a hlavným mestom.

    Alexander Dubček sa stal najznámejším Slovákom vo svete. Symbolom vzdoru proti sovietskej moci, proti totalitarizmu, symbolom ľudskosti a človečenstva v politike. V časoch neslávnej normalizácie dôstojne a neochvejne zápasil za dodržiavanie ľudských práv a za odchod okupačných jednotiek. Jeho aktivity prirodzene splynuli s veľkým demokratickým hnutím roku 1989, keď sa od počiatku stal kľúčovou postavou obnovenia a budovania nových demokratických pomerov v našej krajine.

    Nesmierne zásluhy Alexandra Dubčeka ocenila svetová verejnosť mnohými poctami. Sacharovova cena za ľudské práva, Európsky parlament 1990, cena za ľudské práva Washington 1990, cena za ľudské práva v Sydney roku 1991 a tak ďalej. Rovnako ako aj domácimi vyznamenaniami, ako sú Rad Ľudovíta Štúra prvej triedy za rozvoj demokracie, ľudských práv a šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí. Rovnako Pribinov kríž prvej triedy za zápas za humanizmus a demokratizáciu života a tak ďalej.

    Alexander Dubček nesporne predstavuje osobnosť slovenského života, ktorá v celosvetovom kontexte predstavuje uznávaný, oceňovaný a všeobecne rešpektovaný symbol zápasu za demokraciu, slobodu a ľudské práva.

    Zákon o zásluhách Alexandra Dubčeka ukotvuje túto skutočnosť v zákonodarstve Slovenskej republiky ako výraz našej historickej pamäti. Myslím, že toto sú dostatočné dôvody na to, aby sme takýmto zásluhovým zákonom uznali postavu, ktorá symbolizuje to najlepšie, čo sa na Slovensku udialo koncom 60. rokov, čo vyjadruje vnútorný zápas všetkých Slovákov a ich inklináciu k demokracii, k pocitu slobody a k potrebe rešpektovania ľudských práv.

    Zákon nebude mať dôsledky na štátny rozpočet, rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Nebude mať finančný, ekonomický ani environmentálny vplyv, ako ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako i s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá pán poslanec Dušan Jarjabek. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte, aby som vám predložil spravodajskú správu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Zalu a Oľgy Nachtmannovej na vydanie zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka v prvom čítaní.

    Vážená Národná rada, vážené pani poslankyne, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Zalu a Oľgy Nachtmannovej na vydanie zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka.

    Uvedený poslanecký návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku § 72 ods., t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.

    Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ďalej všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje túto informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky so zákonmi všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. O dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade, o vplyve na štátny rozpočet, rozpočtu obcí a vyšších územných celkov, o finančnom, ekonomickom a environmentálnom vplyve, o vplyve na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 21. augusta 2008 č. 722 a podľa § 71 rokovacieho poriadku, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

    Vážená pani predsedajúca, vážená pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, rozpravu k danej problematike. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásili títo poslanci. Za klub KDH pán poslanec Pavol Hrušovský, za klub SDKÚ – DS pán poslanec Pavol Kubovič. Ďalej sa písomne prihlásil pán poslanec Martin Fronc a pán poslanec Pavol Minárik.

    Ako prvý má slovo za klub Kresťanskodemokratického hnutia pán Pavol Hrušovský. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som sa vyjadril k návrhu zákona skupiny predkladateľov na vydanie zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka.

    Nebudem sa vracať k obsahu preto, lebo pán navrhovateľ veľmi dôrazne predstavil, prečo by mal Alexander Dubček byť poctený takýmito zásluhami a mať umiestnenú bustu v Národnej rade Slovenskej republiky, lebo sa zaslúžil o budovanie slobody, demokracie a ľudských práv.

    Priznám sa, že je veľmi aj pre mňa ťažké hovoriť o človeku a kriticky a vyjadriť svoj názor na jeho politické pôsobenie o to viac, že som sa s Alexandrom Dubčekom mal možnosť osobne poznať. Bol mojím predsedom vo Federálnom zhromaždení po novembri 1989 a často som mal príležitosť s ním diskutovať aj o vážnych politických otázkach. Ale tie mi zase dali možnosť poznať jeho rozmýšľanie, jeho duch a názor na politiku. A preto mi dovoľte, aby som v takejto otvorenosti aj vyjadril svoj názor na Alexandra Dubčeka.

    Formulácia, že sa Alexander Dubček mimoriadne zaslúžil o demokraciu a slobodu slovenského národa a o ľudské práva nielenže kríva na obe nohy, ale, dámy a páni, je číra mystifikácia. Ako každý mýtus, aj Dubčekov mýtus žije svojím životom bez ohľadu na reálne dejiny a historické fakty.

    Alexander Dubček sa, samozrejme, nezaslúžil o demokraciu. A to by som chcel zdôrazniť, ale v roku 1968 o demokratizáciu komunizmu, čo bolo samo osebe síce možno pozitívne, ale predsa len nešlo o skutočnú demokraciu. A neskôr sa ukázalo, že problém bol vtedy, ale aj neskôr takouto metodikou nemožno riešiť.

    Dubček nechcel skutočnú demokraciu, ale isté demokratizovanie komunistickej totality. Nechcel, nedajbože, pluralitu strán, dokonca ani sociálnu demokraciu, do čela ktorej sa pred tragickou smrťou postavil.

    Dubček bol celý svoj aktívny život až na posledné vyše dva roky komunista. To nie je nič v zlom, to je len konštatovanie veci. Veril v komunizmus, možno, že veril aj v to, že ho možno vylepšiť, aj preto dvadsaťročie od roku 1969 až do roku 1989, keď bol z politiky vyradený, proti komunizmu vôbec nebojoval, ani aktívne, ani pasívne, v podstate sa pridal k mase a chcel prežiť.

    Môj názor na to pôsobenie Alexandra Dubčeka v tomto období by som nazval, že bol hrdinom oportunizmu. Keby bol Alexander Dubček v rokoch 1969 až 1989 proti komunizmu bojoval, bol by, dámy a páni, hrdinom nasledovaniahodným, takto však zostal možno dobrým človekom, ale smutnou postavou dejín, čo sa však ich aktérom často stáva. Zhodou domácich okolností, ale v zahraničí najmä za pomoci talianskych a francúzskych komunistov sa Dubčekovo meno stalo nositeľom celého demokratizačného procesu a neskôr sa transformovalo do mýtu, ktorý začal svoju vlastnú, na faktoch nezávislú pozemskú púť. Toľko, panie poslankyne, páni poslanci, o Dubčekovi ako o demokratovi.

    Pokiaľ ide o jeho zásluhy o slobodu slovenského národa, teda federalizáciu, mal na nej svoje zásluhy, aj keď si osobne myslím, že jej otcom, fundátorom a hýbateľom bol nepochybne Gustáv Husák, ktorému srdce tiež nepišťalo za demokraciu, hoci o nej niečo vedel ešte z Prvej republiky. Oklieštenie federácie po roku 1968 zavinili isto nielen Brežnevove tanky, ale aj nepreklenuteľný český unitarizmus.

    Dubček, panie poslankyne, páni poslanci, bol až do smrti federalista. Sám to vyjadril, odporúčam vám prečítať si knihu Rudolfa Chmela Moja maďarská otázka, keď Alexander Dubček v čase, keď bol predsedom Federálneho zhromaždenia navštívil Maďarskú republiku a Rudo Chmel práve v tejto svojej knihe opisuje názory a postoje Alexandra Dubčeka aj na otázku slovenskej štátnosti.

    A v neposlednom rade, páni predkladatelia, mi nedá nespomenúť zásluhy Alexandra Dubčeka o ľudské práva. Myslím, že to, čo som povedal na jeho adresu, platí aj o zásluhách Alexandra Dubčeka o ľudské práva. Dubček bol predovšetkým komunista so všetkými limitmi a hovorím to, dámy a páni, nie s nejakou nevraživosťou alebo s nenávisťou, ale je to tak a nemožno túto pravdu otvorene tu nepovedať.

    Bol komunistickým funkcionárom, keď komunistická strana flagrante porušovala ľudské práva. Dokonca aj vtedy, keď bol Gustáv Husák zatvorený vo väzení. Jeho boj s diktatúrou bol veľmi mäkký. V roku 1968 bol skôr vlečený Alexander Dubček dejinami, ako sa to neraz ľuďom stáva, keď sa nie celkom svojou vinou dostanú do centra ich diania.

    Dubček nikdy, treba to zopakovať, nevystúpil proti komunizmu. Neurobil v tejto veci absolútne žiadnu sebareflexiu proti komunizmu, nebojoval ani vtedy, keď to už bolo dovolené. Keby Alexander Dubček bol bojoval, bol by hrdinom. Dubček je podľa môjho názoru premárnená šanca človeka, ktorý sa však napriek tomu stal mýtom. Bývajú v dejinách také prípady, len ich netreba uzákoňovať.

    Dámy a páni, z tohto dôvodu si myslím, že by sme nemali prijímať zákon o zásluhách Alexandra Dubčeka. Mne osobne stačí, ak námestie, na ktorom je postavená a rokuje Národná rada Slovenskej republiky je pomenované po Alexandrovi Dubčekovi, a stačí mi aj to, keď pred touto budovou stojí busta Alexandra Dubčeka. Preto poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia návrh zákona v takomto znení, ako je predložený, nepodporí. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Hrušovského. Faktické poznámky nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Zároveň, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady zvoláva poslanecké grémium hneď, teda prerušujem rokovanie a vyhlasujem prestávku do času ukončenia politického grémia.

  • Prerušenie rokovania o 10.05 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 10.30 hodine.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Zalu a Oľgy Nachtmannovej na vydanie zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka. Prosím teraz navrhovateľa pána Zalu, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, rovnako pána poslanca Dušana Jarjabka, ktorý je gestorským výborom pre kultúru a médiá navrhnutý ako spravodajca k tomuto zákonu. Nech sa páči, páni kolegovia, zaujmite miesta.

    Skôr ako dám slovo druhému, ktorý je prihlásený do rozpravy písomne za poslanecký klub SDKÚ – DS pán poslanec Kubovič, poprosím jeden oznam. Pani poslankyni Vášáryovej sa tu niekde v sále stratil telefón, ak ho niekto omylom, pretože má podobný, zobral, poprosím, pomôžte jej ho nájsť. Ďakujem za porozumenie.

    A teraz poprosím o pokoj v rokovacej sále. Pokračujeme v rozprave vystúpením pána poslanca Pavla Kuboviča.

    Pán poslanec, nech sa páči.

    Kolegyne, kolegovia, poprosím naozaj, strašne sa to tu ozýva smerom k rečníckemu pultu, skúsme byť tolerantní voči tomu, ktorý vystupuje. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený predkladateľ, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, po prečítaní predloženého návrhu zákona som nadobudol pocit, že v Národnej rade Slovenskej republiky sa nám začínajú množiť návrhy zákonov, ktorými Národná rada chce nahrádzať úlohu historikov a niekedy mám pocit, že dokonca aj sudcov.

    Kladiem si pritom základnú otázku, či vlastne týmito krokmi v Národnej rade nedevalvujeme i históriu Slovenska. Každý zodpovedný človek necháva tieto skutočnosti posudzovať tým, ktorým daná úloha jasne prináleží a podľa mňa v tomto prípade sú to celkom určite historici.

    Príkladom toho, že Národná rada chce nahrádzať úlohu historikov sme na tejto pôde svedkami takých hlasovaní, v ktorých môžeme vidieť, že ľavičiari hlasujú za Andreja Hlinku a národniari za Alexandra Dubčeka.

    Nemôžem si tiež nevšimnúť fakt, že sa stalo módnym trendom vládnych strán zanechať po sebe v slovenskej histórii akýsi pomníček v podobe zákona o osobnosti, ktorá je im blízka. Pritom je úplne logické, že každá politická strana má svoj vzor v niektorej osobnosti zo slovenskej histórie. Otázka je, či je nutné všetkým týmto osobnostiam v Národnej rade schvaľovať zákony.

    Alexandra Dubčeka si za svoj vzor vybrala politická strana SMER – sociálna demokracia. Ak si ho ako osobnosť ocenia na straníckej pôde, zjazde, či dajú do loga svojej strany, nemáme nič proti takýmto krokom a sme presvedčení, že to je vecou politickej strany. Ak politická strana SMER – sociálna demokracia chce, môže dať cenu aj podľa slov predsedu SMER – sociálna demokracia pána Fica špičkovému vodcovi povstania, teda Gustávovi Husákovi. Je to podľa jeho slov.

    Nazdávame sa, že na hodnotenie osobnosti Alexandra Dubčeka je príliš skoro. Je nám všetkým jasné, že bol osobou, ktorá bola vo verejnosti vnímaná pozitívne, ale ak si prečítame niekoľko postojov historikov, môžeme ho hodnotiť ako rozporuplnú osobnosť. Bol významným predstaviteľom Pražskej jari v roku 1968 a bol tvárou, ktorá prispela k vzbudeniu nádeje na demokratizáciu Československa. Po prvýkrát v histórii Československa si vysoký komunistický predstaviteľ získal prirodzenú dôveru obyvateľstva a vyvolal veľkú nádej na zmenu totalitného režimu. Táto nádej sa však nikdy nenaplnila, keďže komunizmus ako myšlienka je nereformovateľná. Alexander Dubček bol človek, ktorý vzbudil veľkú nádej obyvateľov, ale táto nádej rýchlo zhasla. Ale Alexander Dubček bol aj prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. Práve tej komunistickej strany, ktorej činnosť odsúdila táto Národná rada dokonca zákonom, zákonom č. 125/1996 o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického režimu.

    Pri hodnotení osobnosti Alexandra Dubčeka istí historici taktiež uvádzajú, že bol človekom, ktorý podpísal takzvaný obuškový zákon, ktorý jeho nástupcovia používali proti ľuďom, proti slobode a proti demokracii. A ten určite nebol príspevkom socializmu s ľudskou tvárou.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aj na týchto pár faktoch vidno, že hodnotenie osobnosti Alexandra Dubčeka politikmi je dnes ešte unáhlené. Ešte na to nedozrel čas.

    Pred pár mesiacmi sme tu na návrh poslancov Slovenskej národnej strany schválili zákon o zásluhách Andreja Hlinku. Dnes rokujeme o návrhu zákona poslancov ďalšej koaličnej strany, strany SMER – sociálna demokracia o zásluhách Alexandra Dubčeka. V tomto kontexte si nemôžem odpustiť poznámku, s akým zákonom a o koho zásluhách prídu poslanci Ľudovej strany – HZDS. Nedivil by som sa, keby to bol návrh zákona o zásluhách zakladateľa samostatnej Slovenskej republiky.

    Vážené dámy, vážení páni, na základe uvedených súvislostí a krokov Národnej rady sa poslanecký klub SDKÚ – Demokratická strana nebude podieľať na nahrádzaní funkcie historikov politikmi a schvaľovaní zákonov, ktoré sú pomníkmi politických strán. Ďakujem.

  • Ďakujem Pavlovi Kubovičovi za jeho vystúpenie v rozprave. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa neprihlásil nikto.

    Skôr ako dám slovo ďalšiemu prihlásenému písomne, ktorým je pán poslanec Martin Fronc, chcem vás informovať, že pôvodne v návrhu programu, v spresnenom návrhu programu mala byť o 10.50 hodine časť nášho programu o schválení vyhlásenia k 160. výročiu vzniku Slovenskej národnej rady. Vzhľadom na skutočnosť, že v grémiu nedošlo k dohode o texte tohto vyhlásenia, tak sa ten bod teraz realizovať a riešiť tu v pléne nebude, odkladá sa neurčito.

    V tejto chvíli dávam slovo pánovi Martinovi Froncovi, nech sa páči. Martin Fronc nie je prítomný v sále. Znamená, že stráca poradie. Ďalší prihlásený pán poslanec Pavol Minárik, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení, Alexander Dubček sa zaslúžil o demokraciu, o slobodu slovenského národa a o ľudské práva. A to dokonca mimoriadne. Tak skazal nám Boris Zala a z nejakého pre mňa dosť nepochopiteľného dôvodu ešte aj poslankyňa Nachtmannová. Ibaže by to bolo dané tou ukončenou bieloruskou štátnou univerzitou.

    Moja úvodná veta je podstata prerokovávaného návrhu a potom nasleduje už len povinná jazda o umiestnení busty do budovy Národnej rady. Upozorňujem, že bustu už Národná rada umiestňovala pred budovu v súvislosti s premenovaním priestoru pred parlamentom na Námestí Alexandra Dubčeka. Takže toto meno je dnes na každej adrese do Národnej rady. To však nestačí. Prišiel aj návrh zákona. Zdá sa, že tu preukázal navrhovateľ po prakticky úplne rovnakom návrhu na Andreja Hlinku dosť málo fantázie. Na odôvodnenie návrhu však bolo tej fantázie treba oveľa viac.

    Skôr ako sa vyjadrím k odôvodneniu, malú odbočku. Na podporu návrhu, aj keď to zrejme asi tak nebolo pôvodne zamýšľané, máme vo foyer tejto budovy inštalovanú výstavu výtvarných diel, téma jediná Alexander Dubček.

    Nuž dovoľte mi, aby som sa krátko vyjadril k obom súčasne, teda k zákonu i k výstave. Dubček sa zaslúžil o demokraciu, slobodu a ľudské práva na Slovensku rovnako ako táto výstava o pozdvihnutie výtvarného umenia a kultúrnej úrovne Slovenska.

    Vážení, ja k Dubčekovi neprechovávam žiaden vzťah, ale tú výstavu, to ste mu nemali urobiť. Ja by som mu to určite nebol vykonal.

    Skúsme sa teraz pozrieť na dôvodovú správu. S prvou vetou sa dá súhlasiť, lebo aj nešťastné počiny a hlboké omyly, ak pomôžu ukázať veľkú pravdu, môžu mať obrovský význam. Potom už môžem súhlasiť len s výhradami. Je nespochybniteľné, že Dubček nemal inú víziu, ako nasadiť vtedajšiemu režimu inú, hovorilo sa ľudskú tvár. O zmene režimu ani slova. O inej ústave ako tej, ktorá obsahovala čl. 4 ani slovo. Veď ešte po novembri 1989 ho museli prehovárať, aby nehovoril o socializme s ľudskou tvárou. Teda nie demokraciu, nie slobodu a ľudské práva, ale demokratickejší, slobodnejší komunizmus. A to, samozrejme, je nezmieriteľný vnútorný rozpor, a teda iná ľudská tvár mohla byť len maskou pre komunizmus. Tretia veta je aspoň v prvej časti celkom pravdivá. Hovorí, že Dubček sa dostáva na čelo a tak ďalej. Je pravdivá hlavne v tom, že je formulovaná trpne. On naozaj nebol bojovníkom – presadzovateľom, on bol skôr usmievavý a verím, že aj osobne ľudský a príjemný Saša. Dobrý komunista a poctivý funkcionár.

    Aj o tú nefunkčnú, formálnu komunistickú federalizáciu Československa, aj o to, že Bratislava dostala prídomok hlavné mesto Slovenskej socialistickej republiky sa asi viac zasadil iný komunista Gustáv Husák ako Alexander Dubček.

    Mimochodom, vieme povedať, kde bol Alexander Dubček, keď Gustáv Husák šliapal ako buržoázny nacionalista v ryžových sandáloch s ostrým svetlom do očí celé noci basu? Nebol náhodou vysokým funkcionárom tej komunistickej strany, ktorá to organizovala? Dokonca v Trenčíne bol i funkcionárom komunistickým najvyšším. A nechcem vzdávať hold Gustávovi Husákovi. Tak kedy sa zaslúžil o tú demokraciu? V 50. rokoch, v 60., však sami v dôvodovej správe píšete, že v 60. zlatých rokoch to bola len cesta k demokracii, ktorú zahatali tanky. Snáď sa o ňu nezaslúžil v Moskve, keď nebol schopný rokovať alebo po návrate na poste predsedu Federálneho zhromaždenia, keď podpisoval obuškový zákon. Určite sa o ňu nezaslúžil po roku 1989, ku ktorému bol skôr prizvaný, ako by bol stál na jeho čele.

    Jedno, čo mu nemožno uprieť, je jeho tvrdošijnosť, s akou sa držal tézy socializmu s ľudskou tvárou a toho, že bol dobrý komunista. Medzi nami, čo mu ostávalo, keď tej komunistickej strane určitý čas velil ako najvyšší. Vtedy sa to nevolalo predseda. Po sovietskom vzore to bol generálny alebo prvý tajomník. Čo mu ostávalo, keď sa na strmej zostupnej trajektórii šéf KSČ, predseda Federálneho zhromaždenia nezachytil ani na ankarskej ambasáde a skončil v štátnych lesoch.

    Áno, Alexander Dubček sa na určitý čas stal najznámejších človek na Slovensku a najznámejší človek zo Slovenska. A stal sa aj symbol, ako píšete v dôvodovej správe. Hlavne pre západných súdruhov v Taliansku, Francúzsku, v Bologni. Symbol, ktorý si pestovali, aby uľavili svojmu svedomiu po vytriezvení z opojenia komunizmu. Niektorým sa to podarilo už po auguste 1968, niektorým až v 70. rokoch a mnohým sa to však nepodarilo vôbec.

  • Prepáčte, pán kolega. Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste rešpektovali, že vystupuje poslanec v rozprave. Skúste si, prosím vás, tie debatné krúžky vybaviť mimo sály. Ďakujem pekne.

  • Nepodarilo sa im to ani vtedy, keď ich Maxim Gorkij sprevádzal po Solovkách, aby videli ruskú inteligenciu – čítať noviny hore nohami – a nepodarilo sa im vytriezvieť z komunizmu mnohým ani po auguste 1968. Najznámejší, vážení, nie je automaticky najlepší. Symbol neznamená, že je to zároveň morálna autorita. Bola Slovenská socialistická republika stelesnením slobody slovenského národa? Pre niekoho možno. Pre ľudí, ktorí rehabilitujú Mináča a Clementisa tabuľami a bustami a Dubčeka zákonom asi áno. Pre Fica, Zalu, Kubiša, Pašku áno. Pre mňa určite nie.

    Pripomenutím mien Mináča, Clementisa, Dubčeka sa dostávame aj k súčasnosti, aj k budúcnosti. Každá doba stojí zoči-voči definovaniu seba a koncepcie dejín, o ktorú sa opiera. Čistý historizmus neexistuje. A pokiaľ áno, tak je to určite parketa pre historikov. Každý jeden z nás však stojíme pred tým, ako sa postavíme k dejinným faktom, a tým zadefinujeme seba.

    Tento parlament nedávno dokázal zmietnuť môj návrh na svätého Štefana, Máriu Teréziu, Bela, Chatama Sofera. Dokázal umiestniť na svoju budovu tabuľu s Mináčovým citátom. Tento parlament zatiaľ povýšil na piedestál zákona tri osobnosti. Pred rokom Andreja Hlinku, dávnejšie Milana Rastislava Štefánika, a tým, že ho nezmietol zdedil aj Tomáša Garriqua Masaryka.

    Pozrime sa, ako do tohto panteónu zapadne Alexander Dubček. Keby žil Dubček so svojimi ideálmi v sovietskom Rusku o nejakých 20 rokov skôr, bolo by reálne možné, žeby na seba so Štefánikom strieľali. A keby nie reálne, tak aspoň ideologicky určite. Na jednej strane by bol generál, organizátor československých légií, ktoré aktívne bojovali proti červeným, na druhej strane komsomolec, interhelpista, aparátčik.

    Hlinka. Hlinka detto. Hlinkov životný postoj vo vzťahu k postoju Dubčeka vystihuje najlepšie jeho túžba mať Slovensko biele, nie Slovensko červené.

    Masaryk, demokrat telom i dušou, Dubček prvý tajomník ÚV KSČ. Tej strany, ktorú aj tento parlament už zákonom odsúdil. Čo týchto troch ľudí spája s Dubčekom? Čo dáva predpoklady, aby boli rovnako ocenení? Podľa mňa nič. Títo ľudia predstavujú dva rozličné, úplne opačné svety.

    Čo teda vedie k predloženiu návrhu na Alexandra Dubčeka? Podľa môjho názoru je to komplex, komplex ľudí z ideologického prúdu, ktorí sa prvý raz od roku 1920 dostali na Slovensku k väčšine. A nemajú koho navrhnúť. Známych ľudí majú len v komunistoch.

    Ja úprimne verím, že aj ľavicovo orientovaní ľudia sú hodní úcty, ale slovenská ľavica nevyprodukovala okrem čechoslovakistov, ktorí sa dnes nenosia, a komunistov prakticky nikoho. Preto Mináč, preto Clementis a preto dneska Dubček.

    Ale Dubček, ten sa aspoň usmieval. Bol to milý Saša, ktorý dokázal pred fotoaparátmi skákať do vody. Ináč ja tomu komplexu rozumiem, ale nehodlám sa pridať k jeho liečeniu. Ani Dubčekom. To totiž nebol žiaden martýr ani demokrat. Nebol to hrdina, bol to aparátčik, karierista, ktorého doba vyniesla na vrchol a aj zmietla. A kým to stihla, stihol sa prejaviť aj ako riadny oportunista napríklad v tom obuškovom zákone. Aj keď treba uznať, že Vladimíra Mečiara celkom dobre prečítal. To však určite na zákon nestačí.

  • Pán kolega, len sa chcem spýtať pre poriadok, ešte dlho máte pripravené vystúpenie? Krátko? Ďakujem pekne. Tak necháme pána kolegu dohovoriť.

  • Naopak, ja si myslím, že tento návrh je nevkus. Rovnaký nevkus ako Harabin vo vláde, ako Mečiar vo vládnej koalícii, ako Slotov podpis Rafajovou rukou na prezenčnej listine tohto parlamentu, Mináčov citát na budove Národnej rady. Nevkus oveľa väčší ako výstava vo foyer tejto budovy. Po uvidení tejto výstavy sa nemôžeme čudovať nikomu, kto po návšteve 1. septembra, dňa otvorených dverí si vo svojej záhrade vystaví gypsového trpaslíka.

    Dámy a páni, je jasné, že ja a konzervatívni demokrati Slovenska nemôžu takýto nevkus podporiť, a preto budeme hlasovať proti takémuto návrhu. Ďakujem pekne. (Potlesk).

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Oľga Nachtmanová a končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka. A slovo dávam pani Oľge Nachtmannovej. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, čudujete sa, prečo som spoluautorkou tohto návrhu zákona. Keby ste si boli lepšie naštudovali moje curriculum vitae, tak by ste pochopili prečo. Som jedna z obnovujúcich členiek Sociálnej demokracie na Slovensku. Toto je ten základný dôvod a osobnosť Alexandra Dubčeka si vysoko vážim a som na to hrdá. Rovnako sa s hrdosťou hlásim aj ku svojmu štúdiu. To, že ste sa ho tu snažili znevážiť, vypovedá len a len o vašej úbohosti. (Potlesk).

  • Reagovať na predrečníčku s faktickou poznámkou chce pán poslanec Pavol Minárik. Nech sa páči.

  • Pani Nachtmannová, ja vám neberiem hrdosť na to, kde ste študovali. Ja som sa najprv začudoval, ale potom som si aj našiel dôvod, prečo asi tento návrh podpisujete, a našiel som ho práve v mieste, kde ste to štúdium uskutočnili. To je všetko. Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rozpravu o tomto bode. Budeme hlasovať. Vyhlasujem trojminútovú prestávku a prosím všetkých, aby sa dostavili do rokovacej siene. Nech sa páči. Po hlasovaní bude vystupovať pán poslanec Fronc, ktorému raz prepadlo poradie, a potom bude pokračovať rozprava prihlásením sa rečníkov ústne.

    (Prestávka).

    (Po prestávke).

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Poprosím vás, aby ste venovali pozornosť hlasovaniu. Teraz poprosím pána poslanca Madeja, aby v prvom čítaní uvádzal hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v znení a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 732.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 94 za, 2 proti, 28 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, ďalej odporúčam podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s vaším rozhodnutím prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a navrhujem, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky o pridelení návrhu zákona týmto výborom.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 122 za, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty.

    Pani poslankyňa Vaľová uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 733.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

    Pán predsedajúci, prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie). 131 prítomných, 109 za, 22 sa zdržalo.

    Návrh sme posunuli do druhého čítania.

  • Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky o pridelení návrhu zákona výborom.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie). 131 prítomných, 128 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pekne. Teraz ešte, pani poslankyňa, uveďte v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Je to tlač 740.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V rozprave podala poslankyňa Sabolová návrh, aby návrh zákona bol pridelený aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a lehota na prerokovanie vo výboroch aby bola 60 dní.

    Pán predsedajúci, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní.

    Pán predsedajúci, prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

    (Hlasovanie). 131 prítomných, 100 za, 31 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien na návrh poslankyne Sabolovej.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Lehoty, tam bola zmena u pani Sabolovej. Musíme dať hlasovať na 60 dní či áno, alebo nie.

  • Ešte raz, pani spravodajkyňa. Len sme rozšírili rozsah výborov, ktoré budú.

  • Áno a potom lehoty. Lebo ona dala návrh na 60 dní lehoty. Takže musíme hlasovať. Áno, však aj lehoty budeme hlasovať.

  • No však nemusíme výbory, povedzte lehoty. Naraz to odhlasujeme.

  • Dobre. Teraz budeme hlasovať. Nemôžeme naraz, 60 dní dala.

  • Len výbory hlasujeme teraz momentálne. Lehoty pôjdu ešte raz.

  • Hlasujeme podľa toho, ako uviedla spravodajkyňa o pridelení do výborov.

    (Hlasovanie). 124 prítomných, 119 za, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Pridelili sme návrh zákona do výborov a teraz budeme samostatne hlasovať o lehotách.

  • Teraz budeme hlasovať o lehote, ako navrhla pani poslankyňa Sabolová, 60 dní na prerokovanie výborom, ktorú navrhla poslankyňa Sabolová.

    Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o lehote navrhnutej pani poslankyňou Sabolovou. Šesťdesiat dní ste dali.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 52 za, 62 proti, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh na túto lehotu sme neschválili.

    Budeme hlasovať o lehotách.

  • Teraz budeme hlasovať o tom, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky o pridelení návrhu výborom.

    Pán predsedajúci, prosím, dajte o tomto návrhu lehoty hlasovať.

  • Ďakujem pekne, skončila som.

  • Hlasujeme.

  • 132 prítomných, 84 za, 1 proti, 46 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Bačík bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Jána Zvonára, Rafaela Rafaja a Viliama Jasaňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a je to tlač 708.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili štyria poslanci. Keďže ani jeden z nich nepodal pozmeňujúci a doplňujúci návrh, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 78 za, 35 proti, 19 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Áno. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený poslanecký návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory poslanecký návrh zákona prerokujú v termíne do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 97 za, 5 proti, 29 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Martinák uvedie v prvom čítaní hlasovania o návrhu poslancov Národnej rady Jarmily Tkáčovej a Mikuláša Dzurindu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (tlač 710).

  • Pán predsedajúci, v rozprave... (ruch v sále)...

  • Poprosím vás, kolegyne, kolegovia, venujte pozornosť spravodajcovi.

  • Pán predsedajúci, v rozprave som vystúpil ako jediný ja, pričom som podal procedurálny návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Dajte, pán predseda, prosím, hlasovať o mojom procedurálnom návrhu.

  • Hlasujeme o návrhu, aby sa nepokračovalo v rokovaní o návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 75 za, 55 proti, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme schválili a nebudeme ďalej pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Pán poslanec Horváth uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Je to tlač 722.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Nakoľko v rozprave neboli podané žiadne procedurálne návrhy, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu postúpiť návrh zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 56 za, 3 proti, 73 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh nepostúpili do druhého čítania.

    Dámy a páni, odhlasovali sme všetky prerokované body programu. Ešte predtým, ako budeme po krátkej prestávke pokračovať v prerušenom rokovaní, dovoľte, aby som vás informoval, že delegácia pod mojím vedením odchádza o chvíľočku do Viedne, kde si s rakúskymi kolegami a s pani predsedníčkou Prammer pripomenieme 160. výročie vzniku prvej Slovenskej národnej rady.

    V súvislosti s tým chcem požiadať, budeme po obedňajšej prestávke pokračovať v rokovaní o 14.00 hodine programom, tak ako sme ho schválili koncom, teda v piatok, to znamená o 14.00 hodine pôjde informácia pána ministra zahraničných vecí, za tým pôjde návrh pánov poslancov o prijatí vyhlásenia k situácii v Zakaukazsku Gruzínsku, bude spojená rozprava a potom budeme pokračovať poslaneckými návrhmi pána poslanca Gaburu. Tak sme si to odsúhlasili v piatok.

    Chcem zároveň požiadať, aby sme o 16.00 hodine prerušili rokovanie a aby mohlo pokračovať poslanecké grémium a len čo sa vedenie vráti z Viedne zo spomienkovej slávnosti, budeme pokračovať normálne v rokovaní a o 17.00 hodine budeme hlasovať o prerokovaných bodoch. Ďakujem pekne. Teraz kratučká prestávka a po nej budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

    Ešte pán predseda výboru Burian.

  • Ďakujem, pán predseda. Poprosím členov výboru pre financie, rozpočet a menu, aby o 12.00 hodine, aby sa teda zastavili vo výbore pre financie, rozpočet a menu. Budeme mať výbor, na ktorom chceme prerokovať zákon, ktorý bol v skrátenom legislatívnom konaní. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Fronc. Pán poslanec Fronc, chcete? Nie. Pán poslanec Fronc je písomne prihlásený, už stratil svoje poradie, takže pokiaľ po krátkej prestávke, keď sa začne prerušené rokovanie, nebude v sále, bohužiaľ, príde definitívne... Ešte chvíľočku počkáme, či sa mu náhodou nepodarí. Je mimo? Takže (hlasy v sále)...

    Budeme pokračovať, dámy a páni, o 11.30 hodine. Dobre? Takže šesť minút. O 11.30 hodine bude pokračovať rokovanie.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, poprosím tých, ktorí majú záujem o priebeh rokovania a zúčastniť sa ho v sále, prosím, aby zaujali miesta v poslaneckých laviciach. Poprosím navrhovateľa a spravodajcu k prerokovávanému bodu programu, aby zaujali svoje miesta, budeme pokračovať.

    Ak do tridsať, tak sa ospravedlňujem, takže ešte počkáme dve minútky. Ďakujem pekne za upozornenie.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dobre, takže ďakujem veľmi pekne. Takže opätovne poprosím pána navrhovateľa aj pána spravodajcu. V doterajšom priebehu prerokovania tohto bodu programe sme fungovali prostredníctvom vystúpení pánov poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne. Posledný písomne prihlásený je pán Fronc, ale registrujem, nepodarilo sa mu ešte prekonať dopravný problém. Nie je prítomný, takže stráca poradie, presúva sa možnosť vystúpiť po vystúpeniach pánov poslancov, ktorí sa prihlásia ústne.

    Takže teraz, vážené kolegyne, kolegovia, otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Registrujem pánov poslancov Palka, Rydla, Rafaja, Mikloška, Gabániovú, Nachtmannovú a pán Fronc sa presúva, nakoniec je možnosť vystúpiť. Tak je to všetko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Palko. Pripraví sa pán poslanec Rydlo.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, svoje vystúpenia majú za sebou všetci tí, ktorí sa prihlásili písomne k zákonu o zásluhách Alexandra Dubčeka. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil do rozpravy ani jeden poslanec, ktorý by chcel podporiť zákon o zásluhách Alexandra Dubčeka. Zdá sa, že je to téma, ktorá až tak veľmi nechytá poslancov za srdce.

    Dámy a páni, patrím k tým politikom, ktorí uznávajú, že k mimoriadnym osobnostiam našej histórie patrí zákon o uznaní ich zásluh. Otázkou však je, či medzi takéto osobnosti má byť zaradený Alexander Dubček. Áno, Dubček sa stal symbolom v roku 1968 pre milióny našich ľudí. Skutočne stelesnil nádej na lepší život, na úľavu, nádej na vydýchnutie po strašných rokoch päťdesiatych. Nádej na zmenu. A ľuďom to bolo skoro úplne jedno, aká zmena to bude, lebo čokoľvek by bolo lepšie ako to, čo poznali po roku 1948.

    To v podstate ako keby bol argument za zákon. Je však veľa argumentov proti. Môže byť zákonom ocenený človek, ktorý začal stúpať po rebríčkoch moci v 50. rokoch, kedy boli nevinne ľudia popravovaní a väznení. Má byť ocenený zákonom za to, že v 60. rokoch rozpoznal aspoň čiastočne pravdu o komunizme? Veď tisíce ľudí na Slovensku desaťročia pred ním hovorili o komunizme pravdu, a to celú. Ale dobre, ale dobre, niektorí povedia, že aj Šavol sa zmení na Pavla.

    Môže byť zákonom ocenený človek, ktorý podpísal moskovské protokoly? Niekoľko dní po hanebnej okupácii svojej krajiny armádami Varšavskej zmluvy, niekoľko dní po tom, čo armády vraždili na uliciach českých a slovenských miest našich občanov. Niekoľko dní po tomto všetkom Dubček svojím podpisom legitimizoval ďalší pobyt týchto vojsk na našom území, legitimizoval okupáciu. Nie všetci jeho kolegovia podpísali. Môže byť takýto človek ocenený zákonom? Ale dobre, nech, niektorí povedia, že chcel zabrániť horšiemu. Takzvanej robotnícko-roľníckej vláde, zástupu ľudí ako Indra, Biľak a ďalším krvavým perzekúciám. Dobre. Sú však veci, ktoré sa ale nijako obísť nedajú.

    Po 21. auguste 1968 ľudia za symbol Dubčeka umierali, demonštrovali a čakali, že tento symbol ich bude viesť. Ale už čoskoro v roku 1969 bol symbol Dubček zradený. Kto zradil Dubčeka – symbol? Iste boli to prezident Svoboda, bol to Gustáv Husák a ďalší. Ale medzi ľuďmi, ktorí zradili Alexandra Dubčeka – symbol bol aj Alexander Dubček sám. Toto sa stalo pred očami všetkých ľudí, ktorí majú dnes 50 rokov a viac a môžeme to kedykoľvek dosvedčiť.

    Áno, Alexander Dubček z roku 1969 zavrhol Alexandra Dubčeka v roku 1968. V roku 1969 na jar Alexander Dubček vedel, že myšlienka socializmu s ľudskou tvárou bola zlikvidovaná. Vedel už, že nebudú šibenice, nebudú koncentráky, vedel, že ľudia budú iba v úvodzovkách lámaní na pracoviskách, vyhadzovaní z práce a zaháňaní do vnútornej emigrácie. A Alexander Dubček sa tohto smutného procesu zúčastnil. Dobrovoľne spolupracoval na demontáži Pražskej jari salámovou metódou. Jeho odchod z funkcie generálneho tajomníka KSČ na jar 1969 bol politickým odstavením. Bez toho, že by to Dubček pomenoval, prijal funkciu predsedu Federálneho zhromaždenia.

    Spomínam si, vtedy na jar 1969 môj otec počúval Dubčekov prejav v rádiu. „Už to nejako krúti,“ povedal mi po chvíli. Mal som 12 rokov a pýtal som sa otca, čo to znamená. Vyhral Dubček? Otec mi povedal: „Odstavili ho a on to už všelijako krúti.“

    Potom prišiel 21. august 1969, prvé výročie okupácie. Komunistická, už normalizačná moc sa pri prvom výročí rozhodla definitívne potlačiť silou všetky spomienky na jar 1968. Na uliciach opäť umierali ľudia, ale tentoraz po zásahu československého Zboru národnej bezpečnosti a Ľudových milícií vyzbrojených okrem obuškov a strelných zbraní aj právnou silou zákonného opatrenia Federálneho zhromaždenia, právnou silou takzvaného obuškového zákona.

    Kto podpísal tento zákon? Zákon, ktorý poslúžil potlačeniu všetkých, ktorí ešte z posledných síl chceli nasledovať symbol Dubček. Kto ho podpísal? Bol to predseda Federálneho zhromaždenia Alexander Dubček. Potom po rokoch povedal, že ten podpis to bol iba administratívny akt. Nuž nie. Po rokoch sa Alexander Dubček stal predsedom Federálneho zhromaždenia opäť. V roku 1991 odmietol podpísať lustračný zákon. Zrejme ten podpis predsedu Federálneho zhromaždenia má aj iný význam, nielen ako administratívny akt. A to prvé výročie augusta ešte nebolo všetko.

    Po všetkej tejto hanbe v roku 1969 prišiel ešte rok 1970, keď Dubček odišiel aj z funkcie predsedu Federálneho zhromaždenia do ešte nižšej funkcie za veľvyslanca do Ankary. Šiel tam zastupovať režim komunistickej strany postavený na sovietskych tankoch. Šiel obhajovať totálne popretie symbolu roku 1968, symbolu, ktorým bol on sám.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je mi to strašne ľúto, je mi to strašne ľúto, ale takéto konanie má svoje meno. Je mi to strašne ľúto, ale meno takéhoto konania je oportunizmus.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, čo zvelebíme prijatím zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka? Čo zdvihneme na piedestál? Na piedestál vyzdvihneme princíp prispôsobenia sa, princíp politického prežívania za cenu klamstva. A keby to aspoň bol oportunizmus rafinovaný a inteligentný. Ale my ideme vyzdvihnúť prežívanie hlúpe a naivné. Prežívanie, ktoré beztak skončilo pádom na dno. Pádom bez akéhokoľvek hrdinstva.

    Dámy a páni, vyzdvihneme na piedestál princíp poddajnosti? Princíp zlomenia šije národa?

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pred pár dňami sme si pri 40. výročí okupácie uctili na námestiach našich miest pamiatku padlých po 21. auguste 1968. Uctili sme si pamiatku tých, ktorí či už vedome, alebo nevedome, chtiac či nechtiac, ale ktorí sa nezlomili, nesklonili, nepoddali. Ak týmto zákonom vyzdvihneme na piedestál poddajnosť a oportunizmus, znížime hrdinstvo tých, ktorí padli. Nerobme to.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Alexander Dubček má svoje námestie. Stojí na ňom náš parlament. Vonku má svoju bustu. Zákon o zásluhách Alexandra Dubčeka prináša diskusiu a fakty. Po 40 rokoch emócie už vyšumeli a ostali len tie fakty. A tie fakty, dámy a páni, Dubčekovi príliš nesvedčia. Preto vychádzajúc z týchto faktov Konzervatívni demokrati Slovenska zákon o zásluhách Alexandra Dubčeka nepodporia. Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Rydlo. Po skončení pána poslanca sa nikto neprihlásil s faktickou poznámkou? Poprosím, nie je možné dodatočne sa hlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec Mikuš s faktickou poznámkou, pán poslanec Richter. Ešte niekto prosím? Nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má poslanec Mikuš.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, pán kolega Palko, osobne si myslím, že tvoje hodnotenie osoby Alexandra Dubčeka bolo jednostranné a nemyslím si, že slová „hlúpe“ a „naivné prežívanie“ boli adekvátne vo vzťahu k tomuto veľkému mužovi našich novodobých dejín.

    Ak hodnotíme osobnosť a fakty, mali by sme povedať niečo aj o tom, v akých súvislostiach sa prvýkrát postavil proti moci; nebol sám, mal rodinu, náhodou mi je dopriate poznať jedného z jeho synov vyše 30 rokov, a akým spôsobom sa znovu postavil po ďalších 20 rokoch. Ja si myslím, že práve Dubček je symbolom schopnosti postaviť sa proti moci nie jedenkrát a potom odísť, ale postaviť sa aj druhýkrát.

    Ale iné by som chcel ešte povedať. Bavili sme sa aj minule o inej postave našich dejín o Andrejovi Hlinkovi. Tak Hlinka, ako aj Dubček majú miesto v našich novodobých dejinách, aj keď, samozrejme, filozoficky, ideologicky v dejinných súvsťažnostiach patrili niekde inde. Ale obidvaja to boli veľkí muži nášho národa a jednoznačne ja osobne zákon o Dubčekovi podporím. Ale aby sme predišli akýmkoľvek nedôstojným diskusiám aj v budúcnosti, myslím si, že by bolo dobré, keby sme sa všetci zaoberali generálnym zákonom o veľkých osobnostiach našich dejín, aby sme stanovili pravidlá, koho možno zaradiť do panteónu národných hrdinov. Sú tu ďalší, ktorí čakajú na uznanie a je len otázka času, keď niekto s návrhom príde.

    Takže, páni, ja by som navrhoval, aby sme boli veľmi citliví vo vzťahu k osobnostiam, ktoré sú, dá sa povedať, pre niektorých z nás posvätné. Hľadajme širší konsenzus.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Richter.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, ja by som chcel trošku nadviazať na svojho predrečníka, lebo mám trošku taký pocit, že pri hodnotení niektorých ľudí používate také kritérium, ja si ho dovolím pomenovať, od hosana až po ukrižuj ho. Ale život človeka je aj niekde medzitým, a to bez ohľadu na to, či je v politike, alebo v akejkoľvek činnosti, a vy ste zabudli aj na to, že človek sa môže formovať a myslím si, že Alexandra Dubčeka v značnej miere formovalo aj prostredie, vývoj, až dospel do obdobia, keď sa prejavil veľmi statočne. To tu nezaznelo. Veľmi statočne. Ja si myslím, že to vaše vystúpenie bolo až takým prejavom národného masochizmu. Dovolím si povedať takýto výraz, čo sa týka váženia si osobností z minulého obdobia.

    Často pri posledných udalostiach sme mali možnosť hovoriť, že národ, ktorý si neváži svoju minulosť, a osobnosti, ktoré túto minulosť tvorili, nemá nárok ani na budúcnosť. Možno sa skúste trošku inak pozrieť, ako ste sa vy osobne aj vaši kolegovia zachovali pri istých rozhodujúcich okamihoch napríklad v tomto parlamente. Keď sa malo hlasovať o tejto republike, keď sa malo hlasovať o Lisabonskej zmluve. Aj toto sú isté kritériá, ktoré je potrebné zvážiť a hodnotiť pri akomkoľvek inom človeku a vidieť aj pozitíva, negatíva možno zo svojich počinov. Ja si osobne myslím, že Alexander Dubček si každopádne zaslúži za to, čo urobil, lebo to nie je len reprezentant ako osoba, on je reprezentantom doby, obdobia, je symbol a z tohto vychádza aj ten návrh, ktorý predkladatelia ponúkajú, a myslím si, že si zaslúži podporu.

  • Chce reagovať, pán poslanec? Poprosím obvykle stlačiť to tlačidlo. Poprosím technikov zapnúť mikrofón pánovi poslancovi.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Richter, vy ste sa už tak dojali nad týmto návrhom zákona, že sa už necítite a vám úplne ušli niektoré dosť základné veci. Viete, to nie Konzervatívni demokrati Slovenska odstavili Dubčeka na 20 rokov. To urobila komunistická strana, ktorá potom po istých peripetiách celá vplávala do strany SMER. Tak toto vám nejako úplne ušlo. Preto tieto vaše výlevy prijímam s istými rozpakmi.

  • Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Rydlo, pripraví sa pán poslanec Rafaj.

  • Ctený pán podpredseda, vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, slávna snemovňa, priznám sa, že sa cítim troška rozpačito a aj citovo nie príliš namieste, aby som pravdu povedal, keď sa hlásim do tejto rozpravy, pretože sa mi pred očami odvíja film počnúc rokom 1968, keď som mal 20 rokov a keď sme po Štefánikovej ulici ako študenti kričali s Dubčekom na čele za Slovensko veselé. Keď som potom zažil na vlastné oči a na vlastnej koži to, čo bola okupácia Slovenska, respektíve Česko-Slovenska a potom, čo som zažil ten masový odchod ľudí v roku 1968 po okupácii, tak sa mi o tom aj veľmi ťažko hovorí, pretože svojho času Dante napísal takú jednu peknú tercínu v Paradise (Raj), kde hovorí, prídite zanechať všetko, čo si ľúbil s najvrelejším citom a opustiť svoju vlasť nie je ani ľahké, ani jednoduché. A mne bolo dopriate to, že som sa do tejto vlasti mohol vrátiť.

    Patrím medzi tých, ktorí sa Dubčekovmu fenoménu venovali aj z odbornej stránky. V roku 1978 som spracoval bibliografiu Dubčekovho obdobia z roku 1968, teda bibliografiu takzvanej Pražskej jari, ktorá by sa skôr mala volať Slovenská jar, a pripravil som aj antológiu básní Dvadsiatyprvý, kde po prvý raz sú zhrnutí v jednej básnickej zbierke slovenskí básnici, ktorí napísali verše o 21. auguste 1968.

    Skrátka, preštudoval som si aj precítil, kto bol Alexander Dubček. Priznám sa, že som chodil na Hlbokú školu, na základnú deväťročnú školu, čiže 8-ročnú školu svojho času a s Dubčekovými synmi sme voľakedy kopávali aj futbal. Dneska sa to človeku nezdá, ale po 40 rokoch si spomenúť na toto obdobie je naozaj veľmi citové a priznám sa, že ako vari jediný z vás som sa zúčastnil v Bologni na odovzdávaní doktorátu Alexandrovi Dubčekovi, a priznám sa, že som bol vtedy veľmi sklamaný. Sklamaný som bol z toho, čo vtedy Alexander Dubček povedal.

    Preto aj keď dneska vystupujem pred parlamentom, budem skôr skeptický a kritický k tejto osobnosti našich dejín, ktorá je osobnosť nepomerne veľká a najmä viac žiari v zahraničí ako, povedzme si to, doma. Ale ak žiari v zahraničí, žiari len v určitých kruhoch takzvanej politickej ľavice.

    Nuž, slávna snemovňa, ako občan som rástol a dospieval v čase, keď Alexander Dubček zastával popredné a vysoké stranícke funkcie. Vďaka osobnej perzekúcii pre konfesionálnu príslušnosť a politickú nespoľahlivosť mojich príbuzných a aj mojich rodičov bol som nútený pozorne sledovať politický život a stranícku scénu rokov najmä šesťdesiatych, keď som bol vyrástol z detských plienok.

    Napriek tomu nie je mi známy jeden jediný fakt, v ktorom by som si uvedomil, že Alexander Dubček je niekto iný ako všetci funkcionári boľševického razenia, ktorí svojimi primitívnymi deformáciami dokázali skompromitovať jednu z najľudskejších a najšľachetnejších ideológií. To znamená myšlienku socializmu postavenú na celospoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov.

    Alexander Dubček bol vo vysokých funkciách, keď na Slovensku vrcholila perzekúcia slovenských cirkevných predstaviteľov; bol vo vysokej straníckej funkcii, keď kardinál Korec dostal na základe absurdných obvinení dlhodobý trest väzenie, keď sa na hraniciach strieľalo, ba vraždilo len preto, že človek chcel odísť.

    Je pozoruhodné, že predkladateľov zákona nijako nerušia aktivity Alexandra Dubčeka pred rokom 1967, respektíve 1968. Nech by bol akokoľvek pasívnym členom či tajomníkom a vedúcim tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska a členom vysokých celoštátnych straníckych grémií, to ho nezbaví viny alebo prinajmenšom spoluviny za deformácie, ktoré stáli životy stovky ľudí zastrelených pri pokusoch o útek za hranice a státisícov ľudí, ktorí vďaka kádrovej politike komunistickej strany vedenej Dubčekom nemohli naplno rozvinúť svoje schopnosti.

    Jedinou a nespornou zásluhou Alexandra Dubčeka bola ochota stať sa symbolom prerodu nepreroditeľného, reformy nezreformateľného a s odpustením demokratizácie protidemokratického režimu. Poslušne hral úlohu bábky, prepáčte mi za tento výraz, ktorú z úzadia poťahovali za motúziky rôzne záujmové skupiny. Toto pozadie dôverne poznal každý, kto sa venoval troška dejinám socialistického Československa a ja som vedel, že Dubček má nôž na krku. Keby bol čo len o krok uhol, boli by ho odstránili. A možnože táto manipulácia alebo obmedzený intelektuálny potenciál spôsobili, že Dubčekov intelektuálny prínos k reformnému hnutiu bol minimálny. Veľká politická nezrelosť spôsobila, že nedokázal odhadnúť skutočné nebezpečenstvo, ktoré hrozí československému štátu a nedokázal naň včas reagovať.

    Jeden štátnik, ktorý na seba preberie zodpovednosť za osud národa, za osud štátu, musí vedieť odhadnúť silový priestor, v ktorom sa jeho krajina pohybuje, musí vedieť odhadnúť, čo mu dovolia ostatní partneri, s ktorými bol spojený radom zmlúv Pacta sunt servanda, aké sú reálne možnosti akéhokoľvek ideologického, politického a hospodárskeho pohybu.

    Ak týmto naivným správaním vyprovokoval inváziu spojeneckých vojsk Varšavskej zmluvy, ťažko možno označiť jeho životné dielo ako príspevok k slobode národa a nezávislosti štátu.

    Pravda, naivnosť a ostentatívnosť, s akou sledoval svoj cieľ, vo mne aj po 40 rokoch vyvolávajú podozrenie, že celý január 1968 bolo veľkolepé divadlo zinscenované KGB, aby sa vytvorila zámienka pre posunutie sovietskych vojsk k západným hraniciam. V tom čase západní spojenci disponovali vyspelou raketovou technikou prvého úderu, na ktorú Varšavská zmluva nemala náležitú odpoveď. Posun sovietskych vojsk na územie Československej socialistickej republiky znovu nastolil strategickú rovnováhu, ktorá bola základom pre Helsinský proces.

    Pripisovať Alexandrovi Dubčekovi zásluhy za dokončenie procesu federalizácie, ako to robí dôvodová správa, znamená ignorovať historickú skutočnosť. Po auguste 1968 bol Dubčekov vplyv paralyzovaný a samotný proces federalizácie dokončil ten, kto ho začal, nie Dubček, ale doktor Gustáv Husák. Formulácia dôvodovej správy je v tomto kontexte zavádzajúca.

    Po roku 1970 Dubček pokračoval v rovnakej úlohe, akú plnil do augusta 1968. Hral úlohu symbolu umelo vytvoreného komunistami – najprv domácimi, potom zahraničnými. Deformácie socializmu znamenali veľkú ranu európskej sociálnej demokracii, kompromitovali jej snaženie, a preto to bola ona, ktorá sa snažila pripomenúť, že existuje aj ľudská alternatíva boľševického socializmu reprezentovaná Alexandrom Dubčekom.

    V skutočnosti ju nikto nepoznal, pretože v priebehu roku 1968 sa ani rodná strana, ani reformní intelektuáli nezmohli na viac ako na nezáväzné táranie o demokratickom klone socializmu. Životnosť tohto deformovaného základu sa prejavuje ešte aj dnes, keď v demokratických podmienkach sa bývalí komunistickí funkcionári snažia učiť národ demokracii. Nech by si sypali koľkokoľvek popola na hlavu, nikto im už neuverí. A napokon ani si ho nesypú.

    Čomu slúži táto produbčekovská iniciatíva?

    Socializmus boľševického razenia zamoril primnoho mozgov, než aby ho porazila nejaká nežná revolúcia. Tá skutočná demokratická revolúcia sa ešte neuskutočnila a asi sa ani nikdy neuskutoční, pretože naše myslenie nie je vybavené algoritmami, ktoré sú základom sociálnej spravodlivosti, opierajúcej sa o pravdu.

    Preto sa postboľševická propaganda pokúsila o prvý trik: dosadiť do nášho historického myslenia deformovaný spoločenský systém, ktorý bol zbavený páchateľov aj obetí. Slovensko by si malo nechať patentovať svoj vynález komunizmu bez komunistov, zločinov proti ľudskosti bez páchateľov a obetí, duchovného teroru bez teroristov a vystrašených.

    Pri tomto prepieraní mozgov prišla na rad ďalšia etapa. V tejto etape je hlavným cieľom potvrdiť neosobnosť bývalého režimu. Metodika je jednoduchá: hlavní predstavitelia bývalého režimu, tvorcovia boľševickej ideológie, ktorí po dlhé roky masírovali naše mozgy deformovanými poučkami o vedúcej úlohe tej strany, ktorej ideológmi a hlásnymi trúbami boli, sú etablovaní do vysokých štátnických postov, alebo dostávajú vysoké štátne vyznamenania. Aby táto obludná deformácia získala aj medzinárodné uznanie, sú títo strojcovia mravných a morálnych zvráteností vysielaní dokonca na veľvyslanecké miesta. Tým napomôžu zahraničiu pristúpiť na názor, že to, o čo sa boľševici snažili, bolo správne s výnimkou niekoľkých sprievodných nehôd, ktoré už preboleli. Možno ešte v zahraničí svojim diplomatickým partnerom pripomenú, že nebyť ich zásluh, neboli by mali predstavitelia ich štátov u nás čo privatizovať.

    Národná rada podľa mojej optiky by už nemala viac prijímať zásluhové zákony. História vynesie svoj verdikt, kto sa zaslúžil o národ, o štát, o demokraciu – zákony predsa platia s účinnosťou vpred, nie so spiatočnou platnosťou.

  • Pán poslanec, prepáčte, že prerušujem, len je 12 hodín 4 minúty. Chcem sa spýtať, že či...

  • Skončím o 5 minút, o 3 minúty skončím.

  • Krátko? Tri minúty? Dobre. Tak nech sa páči.

  • Prijatie zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka je do určitej miery výsmechom do tváre tým tisícom politických väzňov a veriacich, ktorých prízrak červenej posadnutosti pripravil o životy, o slobodu a tisícov občanov, ktorí odišli do emigrácie, z nich som jeden ja.

    Zákon o zásluhách Alexandra Dubčeka je akýmsi obradným kadidlom, ktorý má pomôcť zastrieť minulosť oparom nádeje, akú nepochybne Dubček vzbudzoval. V opojení nádeje na zmenu spoločenských pomerov si málokto uvedomil, že tento naivne sa usmievajúci apoštol asi sotva bude mať potenciál pre zrod nového, spravodlivého systému, lebo on nemal ani najmenšieho tušenia o skutočnej demokracii. Podobne ako tí, ktorí dnes presadzujú zákon o uznaní jeho kvalít.

    Ak tento zákon prejde, bude zavŕšený proces deformácie slovenského politického myslenia, pretože sa opäť a rozhodujúcim spôsobom zrelativizujú historické fakty a nahradia sa legendami, snami a túžbami, ktoré nemajú s realitou nič spoločné okrem toho, že neprimerane odpovedajú na túžbu slovenského národa po pravde. Len pravda, skutočná pravda dokáže vyliečiť naše myslenie a pripraviť ho pre prijatie kultúry sociálnej spravodlivosti, rovnosti a skutočného bratstva, ktoré kresťanstvo definovalo pred tisícročiami ústami svojho proroka ako lásku k blížnemu.

    Adorácia Dubčeka, vyzdvihovanie jeho osoby a umelo vytvorenej charizmy sú len ďalším krokom pri odvádzaní národa od poznania skutočných zdrojov našej duchovnej a sociálnej biedy, snahou o petrifikáciu zásady, že rovnosť je ilúzia, ktorá je nahradená realitou mocenských vzťahov, klientelizmu, ideologického bratstva a triedneho boja.

    Nerád som to povedal, ale vďačím sa tým, ktorí ma vypočuli za pozornosť a čo sa vám páčilo, povedzte iným, čo sa vám nepáčilo, povedzte mne. Ďakujem.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Dovoľte mi ešte informovať, že v zmysle jednak schválených vecí, a jednak diskusie v grémiu o 14.00 hodine budeme pokračovať spoločnou rozpravou vystúpením ministra. Je 12.07 hodín, s faktickou poznámkou pán poslanec Mikuš.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, nedá mi, aby som nezareagoval, ale prekvapuje ma vaša odvaha. Samozrejme, korektný spôsob, ale vaša odvaha, s akou odsudzujete. A myslím, že ste nepoznali tú realitu, ktorá tu bola. Ja osobne si myslím, že najväčší hrdinovia neboli tí, ktorí odišli, ale tí, ktorí zostali a mlčky bojovali. Lebo mali záväzky iného typu – ako vlastná rodina, vlastné deti.

    Ďalšia vec. To hodnotenie, viete, to je, pripadá mi to tak, ako keď niekto hodnotí bitku na druhý deň so zbieraním všetkých udalostí a stáva sa z neho generál. Vie najlepšie čo tí, ktorí boli priamo v boji mali robiť. To si myslím nie je korektné. A už vo vzťahu k Alexandrovi Dubčekovi určite nie.

    Absolútne odmietam slovné spojenie „primitívne deformácie“ a „naivné prežívanie“ v súvislosti s Dubčekom. Je to veľký syn tohto národa, ktorý sa zapísal nielen do dejín, a to ste spochybňovali, slovenského národa, ale zapísal sa určite do dejín všetkých národov a národností Česko-Slovenska a určite aj do dejín európskeho boja o demokraciu. A myslím si, že aj všeľudského boja za slobodu.

    Viete, Dubčeka ocenili iní dávno predtým, než sme to dokázali my Slováci. Pripomeniem švédsku demokraciu, pripomeniem Bolonskú univerzitu. A myslím si, že tieto inštitúcie naozaj nemali dôvod zvažovať akékoľvek politické súvislosti alebo, nebodaj, nejaké úzko stranícke hľadiská. Takže myslím si, že by bolo naozaj namieste, keby sme k veľkým mužom pristupovali s úctou a, samozrejme, zodpovedajúcim slovníkom. Ďakujem.

  • Ďakujem. Aby sme už teda v logike pokračovali a dokončili prípadne. Chcete reagovať na faktickú poznámku? Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Rydlovi, prosím. Ďakujem.

  • Pán kolega, aby bolo jasné. Ja ako moja ctená osoba alebo moja milá osoba si váži Alexandra Dubčeka za to všetko, čo v rokoch 1967, 1968 spravil a vykonal. Ale pre jeden strom nemožno nevidieť les. To po prvé.

    Mohol by som s vami diskutovať na tému, prečo Bolonská univerzita dala Dubčekovi čestný doktorát. To by bola diskusia sine fine, bez konca.

    Ja nemám námietky proti tomu, aby táto snemovňa, keď sa tak rozhodne, prijala zákon, ktorý je tuná navrhovaný. Ja len chcem to, aby sa povedala aj druhá strana.

    Ja s vami súhlasím, že som tu nežil, tak o týchto veciach neviem. Ale dovoľte mi, aby som vám povedal, že som si Dubčeka celého preštudoval, preštudoval som si celý reformný proces roku 1968 a som si vedomý toho, čo v tom roku 1968 bolo možné a čo nebolo možné. Pochopiteľne, Dubček mohol v roku 1968 odstúpiť, bol by z neho martýr, tak ako sa hovorilo o prvom slovenskom prezidentovi. Keby bol odstúpil, bol by z neho martýr. Myslím si na túto otázku, že je po 40 rokoch ešte príliš zavčasu odpovedať. Ja si cením Dubčeka, však som býval neďaleko neho na Lermontovovej ulici. Ale musíme povedať toľko, že Dubček je nielen figúra tých rokov 1967, 1968, ale je aj figúra slovenského komunistického hnutia. A toto slovenské komunistické...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Uplynul čas. Ďakujem. Takže prerušujem rokovanie, teda tú informáciu, o 14.00 hodine vystúpi minister zahraničných vecí s informáciou o situácii v Gruzínsku. Zároveň to bude spojené s návrhom vyhlásenia Národnej rady k udalostiam v Zakaukazku, ktorý predložili pán Palko a Minárik. Potom ešte tu máme dva body pána poslanca Gaburu, ktorý požiadal o preloženie kvôli zdravotným ťažkostiam, uvidíme. Ale mal by nárok, aby sme pokračovali poobede. A o 16.00 hodine máme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona o cenách, ktorý prerokovávame v skrátenom konaní. Takže až po prerokovaní týchto bodov môžeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem pekne. Príjemný obed.

  • Prerušenie rokovania o 12.12 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Príjemné popoludnie. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budeme pokračovať v schválenom programe, tak ako sme oznámili. Dovoľte mi pripomenúť, že skôr ako pristúpime k informácii ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky o situácii v Gruzínsku, že vám chcem pripomenúť, že k tomuto bodu a k návrhu na prijatie vyhlásenia k udalostiam v Zakaukazsku, ktorý podali páni poslanci Palko a Minárik, ktoré majú parlamentnú tlač č. 757, bude spoločná rozprava.

    Teraz teda pristúpime k

    informácii v zmysle uznesenia Národnej rady ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky o situácii v Gruzínsku.

    Slovo má pán minister Kubiš a prosím ho, aby podal informácie.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval o vývoji situácie v Gruzínsku, súčasnom stave, perspektívach ďalšieho riešeniach, ako aj o pozíciách Slovenskej republiky a podniknutých krokoch vlády a slovenskej diplomacie.

    Dlhoročný zamrznutý konflikt v súčastiach Gruzínska v Južnom Osetsku a v Abcházsku prerástol 7. až 8. augusta 2008 do otvoreného ozbrojeného konfliktu s účasťou vojenských síl Gruzínska a Ruskej federácie.

    Gruzínsko sa po rapídne rastúcich prestrelkách medzi juhoosetskými a progruzínskymi ozbrojenými zložkami rozhodlo s použitím vojenskej sily „znovu nastoliť ústavný poriadok v Južnom Osetsku“ (takto sa vyjadrovali niektorí vysokí predstavitelia Gruzínska), kde boli rozmiestnené na základe medzinárodných dohôd mierové sily Ruskej federácie a s ktorými sa dostali vojenské sily Gruzínska do konfliktu.

    Následne vojenské sily Ruskej federácie vo výrazne posilnenom počte prekročili administratívne hranice Južného Osetska a Abcházska a zriadili okolo nich nárazníkovú zónu, ako aj ďalšie kontrolné oporné stanovištia, napríklad v okolí prístavu Poty. Len medzinárodné vyšetrovanie, ktoré požaduje Európska únia, môže s plnou dôveryhodnosťou vyjasniť a upresniť, ako strany konali pred konfliktom, ako ku konfliktu došlo a ako prebiehal vrátane akcií, ktoré zapríčinili smrť civilného obyvateľstva, či hrubých narušení ľudských práv pred konfliktom, v jeho priebehu a po doznení hlavných vojenských akcií.

    Dnes však je prvotnou úlohou snaha o mierové riešenie vzniknutej situácie a odstránenie jej následkov na základe princípov medzinárodného práva. Medzinárodné spoločenstvo vrátane Slovenskej republiky sa od prvých chvíľ eskalácie konfliktu na území Gruzínska aktívne zapája do tohto procesu.

    Základom pozície Slovenska ku všetkým zamrznutým konfliktom bola a je požiadavka plného rešpektovania princípu suverenity a územnej celistvosti v rámci medzinárodne uznaných hraníc jednotlivých krajín, ako aj nepoužitia sily.

    Naša zahraničná politika je v týchto otázkach konzistentná a prezentovaná na všetkých úrovniach bilaterálnych aj multilaterálnych rokovaní. Odmietame akékoľvek kroky, ktoré sú v rozpore s týmito princípmi.

    Dôsledné dodržiavanie medzinárodného práva je pre Slovensko základným postulátom pri formovaní svojich pozícií, čo sme potvrdili aj naším odmietavým postojom k uznaniu jednostranne vyhlásenej nezávislosti Kosova, ako aj v súčasnosti odmietaním jednostranne nezávislosti Južného Osetska a Abcházska i uznaním zo strany Ruskej federácie.

    Ako jedna z mála krajín EÚ a NATO, ktorá si v týchto otázkach zachováva konzistentnosť, máme preto aj morálne právo, no i povinnosť dôrazne trvať na rešpektovaní hore uvedených princípov. Je neprijateľné, aby v 21. storočí sa v Európe či vo svete menili hranice krajín jednostrannými krokmi a pomocou či v dôsledku použitia sily alebo nátlaku.

    Rusko pritom vidíme ako partnera, a to nielen pre Slovensko, ale aj pre celú Európsku úniu.

    V Ruskej federácii tiež nevidíme bezpečnostné ohrozenie naše či našich spojencov. Nebudeme však mlčky tolerovať kroky, s ktorými nesúhlasíme.

    Výsledkom intenzívnych aktivít a diplomatických rokovaní prezidenta Francúzska z pozície predsedajúcej krajiny EÚ bol šesťbodový plán riešenia konfliktu Medvedev – Sarkozy, ktorý bol prijatý oboma stranami konfliktu. Jeho hlavnými bodmi sú: nepoužitie sily; definitívne ukončiť vojenské akcie; zabezpečiť prístup pre humanitárnu pomoc; vojenské sily Gruzínska sa musia stiahnuť do svojich základní; vojenské sily Ruska sa musia stiahnuť na svoje pôvodné pozície z obdobia pred vypuknutím bojov až do nástupu medzinárodného mechanizmu musia ruské mierové sily zabezpečovať dodatočné bezpečnostné opatrenia; otvorenie medzinárodných diskusií o modalitách bezpečnosti a stability v Abcházsku a Južnom Osetsku.

    Ministri zahraničných vecí krajín NATO tieto kroky EÚ plne podporili, zároveň rozhodli o vytvorení komisie pre spoluprácu NATO – Gruzínsko. Otázka o akčnom pláne členstva pre Gruzínsko však ponechali na rokovanie v decembri presne podľa toho, ako o tomto rozhodol samit NATO v Bukurešti.

    Mimoriadny samit EÚ 1. 9. plne podporil tieto aktivity francúzskeho predsedníctva. Vo svojom vyhlásení okrem iného vyzval na implementáciu šesťbodového mierového plánu, ako aj potvrdil pripravenosť poskytnúť nevyhnutnú pomoc na rekonštrukciu Gruzínska vrátane regiónov Južného Osetska a Abcházska. Zároveň bolo dohodnuté pripraviť vyslanie pozorovateľskej misie EÚ do oblasti.

    S cieľom dosiahnuť zhodu o krokoch nutných pre uplatnenie šesťbodového mierového plánu prezident Francúzska uskutočnil 8. septembra 2008 spolu s predsedom Európskej komisie pánom Barrossom a vysokým predstaviteľom EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku pánom Solanom rokovania v Moskve a Tbilisi. Výsledkom bola dohoda, že ruská strana stiahne svoje sily z piatich pozorovacích postov na línii POTI – SENAKI v priebehu siedmich dní, čo už aj uskutočnila predčasne. Dohoda ďalej hovorí o úplnom stiahnutí ruských síl z priľahlých zón Južného Osetska a Abcházska do pozícií pred vypuknutím konfliktu. Stiahnutie bolo ruskou stranou podmienené dislokáciou medzinárodných pozorovateľov vrátane minimálne 200 pozorovateľov EÚ do uvedených zón v termíne do 1. októbra 2008. K tomuto termínu majú byť v zmysle dohody stiahnuté rovnako aj gruzínske sily na ich pôvodné pozície. Následne ruská strana do 10 dní stiahne svoje jednotky.

    Bolo potvrdené, že pozorovateľské misie OSN (UNOMIG) a OBSE zostávajú naďalej pôsobiť v zmysle platných schém dislokácie a počtu pozorovateľov zo 7. augusta 2008 na území Južného Osetska a Abcházska. Tiež bolo potvrdené, že EÚ ako garant princípu nepoužitia sily aktívne pripraví pozorovateľskú misiu, ktorá doplní už existujúce pozorovacie mechanizmy.

    Medzinárodné rokovania o modalitách bezpečnosti a stability v Abcházsku a Južnom Osetsku (šiesty bod mierového plánu) sa začnú 15. októbra 2008 v Ženeve.

    Na včerajšom rokovaní ministrov zahraničia krajín EÚ v Bruseli bola dosiahnutá dohoda o spomínanom vyslaní pozorovateľskej misie EÚ. Zároveň boli podporené budúce medzinárodné diskusie v Ženeve. Do pozície zvláštneho predstaviteľa EÚ pre krízu v Gruzínsku bol určený zvláštny predstaviteľ EÚ pre strednú Áziu Pierre Morel, ktorý si ponecháva aj túto funkciu.

    Pozície Slovenska sú v otázkach regulovania medzinárodných sporov vyvážené a pragmatické a boli dostatočne odrazené aj v stanoviskách EÚ a NATO. Kroky slovenskej diplomacie budú vždy rešpektovať záväzky vyplývajúce z členstva Slovenska v týchto zoskupeniach a iných medzinárodných organizáciách, najmä OSN. Slovensko je pripravené zúčastniť sa na operáciách v teréne, ktoré sú pripravované v rámci EÚ a OBSE. Nemožno opomínať dôležitosť koordinácie aktivít všetkých zúčastnených, ako sú EÚ, NATO, OBSE a OSN, ale aj regionálnych partnerov.

    Vzhľadom na dnešnú situáciu je taktiež dôležité zaujať aktívnejší a otvorenejší prístup k našim východným susedom a rozpracovať posilnenú koncepciu východného partnerstva Európskej únie.

    Európska únia sa prevzatím garancie nad dodržiavaním dohodnutých podmienok zo strany Gruzínska stala de facto zodpovednou za bezpečnostnú situáciu v tejto krajine. Slovensko jednoznačne podporuje pripravovanú misiu EÚ v Gruzínsku. Zároveň je dôležité pokračovať v poskytovaní humanitárnej pomoci, ale aj pomoci pri obnove Gruzínska vrátane oblastí Južného Osetska a Abcházska. Slovensko je v tomto angažované a plánuje naďalej byť angažované.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, záverom vás chcem ubezpečiť, že danému problému sme venovali a budeme naďalej venovať zvýšenú pozornosť a v prípade potreby budeme primerane reagovať. O ďalšom vývoji situácie vás budem na základe vašej žiadosti informovať. Ďakujem vám za pozornosť.

    Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz pokračujeme

    návrhom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka a Pavla Minárika na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k udalostiam v Zakaukazsku.

    Ako som už informoval, tlač parlamentná 757 a informácia výborov má číslo 757a.

    Návrh uvedie pán poslanec Palko, má slovo. Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, v uplynulých týždňoch bol celý svet znepokojený rusko-gruzínskym vojenským konfliktom. Teritórium Južného Osetska je zdrojom napätia od roku 1989 a toto napätie nezriedka prechádza do drobných i väčších konfliktov.

    Významným pokusom o upokojenie konfliktu bolo podpísanie rusko-gruzínskej zmluvy 24. júna 1992. Zmluvu podpísali gruzínsky prezident Eduard Ševardnadze a ruský prezident Boris Jeľcin. Túto zmluvu schválila aj Bezpečnostná rada OSN a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Zmluva teda bola súčasťou medzinárodného práva. Gruzínsky vojenský zásah proti územiu Južného Osetska v auguste tohto roku bol preto porušením vyššie uvedenej medzinárodnej zmluvy.

    Tento zásah spôsobil útek tisícov ľudí z Južného Osetska na územie Ruskej federácie. Za neprijateľný ho treba považovať i z ďalších dôvodov, pretože jeho súčasťou bolo ostreľovanie hlavného mesta Južného Osetska Cchinvali ťažkými zbraňami. Následný zásah ruských vojsk na území Gruzínska spôsobil ďalšie straty na ľudských životoch.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je vhodné, aby Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila vo svojom vyhlásení poľutovanie nad ľudskými obeťami konfliktu na oboch stranách.

    Prezident Francúzska, ktoré je v súčasnosti predsedníckou krajinou EÚ, Nicolas Sarkozy navrhol šesťbodový plán na riešenie konfliktu. Jedným bodom je požiadavka stiahnutia vojsk oboch strán do pozícií z obdobia pred vypuknutím konfliktu. Takisto je vhodné, aby Národná rada Slovenskej republiky podporila tento plán na stiahnutie vojsk. Problém postavenia Južného Osetska v rámci gruzínskeho štátu sa javí podobným problémom, ako bolo postavenie Kosova v rámci Srbska.

    V diskusiách o samostatnosti Kosova sa objavoval oprávnene argument, že osamostatnenie Kosova môže vyvolať snahu ďalších regiónov o osamostatnenie, a tým i krvavé vojenské konflikty.

    V tejto chvíli je potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila plnú podporu princípu nemennosti hraníc v Európe i v zakaukazskom regióne, a teda i podporu nemennosti hraníc Gruzínska. Podpora tohto princípu je v záujme stability v Európe a je aj záujmom Slovenskej republiky.

    Je potrebné pripomenúť, že členstvo v NATO je založené najmä na vzájomnom záväzku, že členské krajiny prídu vojensky na pomoc napadnutej členskej krajine. Tento záväzok je záväzkom ochoty prelievať krv vlastných vojakov v prípade potreby. Vážnosť tohto záväzku oprávňuje všetky členské štáty NATO, a teda i Slovenskú republiku, aby požadovali od krajín uchádzajúc sa o členstvo splnenie určitých podmienok. Medzi tieto podmienky patrí snaha o zodpovednosť politiky kandidátskej krajiny, dodržiavanie medzinárodných záväzkov, rešpektovanie menšín a vyhýbanie sa hazardným vojenským konfliktom. Toto pripomenutie je súčasťou predloženého návrhu Vyhlásenia Národnej rady.

    Vo vyhlásení Národná rada Slovenskej republiky konštatuje, že uvedené podmienky pre rozšírenie NATO do zakaukazského regiónu zatiaľ nie sú splnené, čo je formulácia, ktorá ponecháva otvorené dvere do budúcnosti. Vo vyhlásení Národná rada žiada tiež vládu Slovenskej republiky, aby sa v zahraničnej politike riadila týmto vyhlásením.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toľko návrh vyhlásenia. Uchádzame sa o vašu podporu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ. Teraz prosím spoločného spravodajcu zo zahraničného výboru pána Istvána Pásztora, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Má slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážená Národná rada, informácia o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Pavla Minárika na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k udalostiam v Zakaukazsku (tlač 757) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Pavla Minárika na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k udalostiam v Zakaukazsku pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 738 z 23. augusta 2008 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky za gestorský výbor.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť na svojom rokovaní dňa 2. septembra 2008 neprijal k uvedenému materiálu platné uznesenie, nakoľko s ním nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 4. septembra 2008 neprijal k uvedenému materiálu platné uznesenie, nakoľko s ním nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.

    Keďže výbory neprijali žiadne stanovisko k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka a Pavla Minárika na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k udalostiam v Zakaukazsku, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky o spoločnej správe výborov nerokoval a poveril mňa, aby som informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania.

    Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie spravodajskej správy. Otváram rozpravu k týmto dvom bodom programu. Písomnú prihlášku som nedostal. Otváram teda možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Registrujem pána poslanca Kuboviča, Berényiho, Zalu. Ešte niekto? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Kubovič a pripraví sa pán poslanec Berényi.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, základná otázka asi v tomto prípade znie, či sa má Národná rada Slovenskej republiky vyjadrovať k najzásadnejšej zahraničnej politickej udalosti tohto roka, alebo má byť ticho. Jednoducho si my myslíme, že Národná rada Slovenskej republiky nemôže prejsť rusko-gruzínsky konflikt mlčaním. Nemôžeme sa tváriť, že všetko už vybavili iní či už v zahraničí v rámci Európskej únie, alebo, dá sa povedať, naša domáca exekutíva. Nemôžeme nepovedať nič a myslieť si, že všetko v tejto otázke už bolo povedané. Celkom určite vo svetle minuloročného vyhlásenia ku Kosovu, ak by sme k rusko-gruzínskemu konfliktu nepovedali nič, bol by to veľmi zvláštny signál, ktorý by naša Národná rada vyslala.

    Vyzeralo by to tak, ako keby sa Národná rada Slovenskej republiky nechcela vyjadrovať k postojom Ruska. Myslím si, že aj v tejto chvíli máme možnosť tlmočiť domácej verejnosti naše postoje k zahraničnej politike Slovenskej republiky. Dovolím si vám preto v tomto vystúpení predložiť návrh, ktorý podľa nás má šancu získať širokú podporu a byť základom pre konsenzus tejto snemovne v tejto otázke.

    Vychádza z nášho základného záujmu, a tým je ochrana suverenity, nezávislosti a územnej celistvosti každého štátu, Gruzínska v tomto prípade, ale vo všeobecnosti každého štátu vrátane Slovenska. V jednom z týchto bodov sa zhodujeme, samozrejme, v týchto postojoch s vládou Slovenskej republiky. Sme radi, že krátko po vyhlásení SDKÚ – DS z 9. 8. si našu argumentáciu, samozrejme, v zhode s týmito vyhláseniami a s vyhláseniami vlády sú v zhode s vyhláseniami ministra zahraničných vecí a dokonca s postojmi a vyhláseniami predsedu vlády, ktoré sú identické, podotýkam, ale až od dátumu 21. 8. 2008.

    Odmietame uznanie nezávislosti Abcházska a Južného Osetska Ruskou federáciou. Odmietame to práve preto, lebo stojíme pevne na ochrane suverenity, nezávislosti a územnej celistvosti Gruzínska tak, ako to potvrdzuje rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN, napríklad rezolúcia č. 1716/2006. Nesúhlas s uznaním vyslovila aj naša diplomacia. Odmietnutie uznania vychádza z ochrany toho základného, čím je suverenita, nezávislosť a územná celistvosť. Niektorí členovia z tejto snemovne nemusia súhlasiť s odmietnutím uznania, potom ale treba, aby otvorene povedali, že sú proti tomu, aby Slovenská republika chránila suverenitu, nezávislosť a územnú celistvosť.

    V tomto vyhlásení vláde neodporúčame nič nemožné, iba chceme, aby bola podporená rekonštrukcia Gruzínska, diverzifikovali sa dodávky surovín a ich dopravné trasy a aby toto vyhlásenie bolo presadzované v kontexte zahraničnej politiky Slovenskej republiky.

    Myslíme si, že náš návrh predstavuje akési minimum, na ktorom sa dokážeme dohodnúť bez toho, aby sme zanedbávali záujmy Slovenska a hodnoty, ktoré naša krajina vo svojej zahraničnej politike má vyznávať.

    Treba povedať, že náš návrh nie je protiruský, je proslovenský. Nepopierame, že s Ruskou federáciou sa líšime v hodnotení príčin konfliktu, jeho priebehu a zrejme aj v mnohom ďalšom. Náš návrh ale nie je protiruský. Sme presvedčení, že treba, aby sme našim partnerom aj Rusku dokázali hovoriť to, čo si myslíme. Tak ako sme našim partnerom v aliancii v Európskej únii dokázali povedať to, čo si myslíme o Kosove.

    Návrh nie je zameraný na to, aby sme konali ako súd a veľkým prstom ukázali na vinníka. V tomto bode by zrejme bolo obťažné, aby sme sa dokázali zhodnúť. Nebudem presviedčať a nebudeme presviedčať tých, ktorí sú presvedčení, že malé Gruzínsko zaútočilo na veľké Rusko. Ak by sme postupovali týmto smerom, nedopracovali by sme sa ku konsenzu v otázkach, ktoré sú pre Slovensko kľúčové a základné.

    Takisto si nemyslím, že je potrebné, aby sme sa dnes vyjadrovali k otázkam členstva Gruzínska v NATO a komentovali to, pod čo sa Slovenská republika podpísala na samite NATO v Bukurešti.

    Som rád, že už aj pri predkladaní aj vo výboroch, aj tu v pléne predkladatelia pôvodného návrhu pán Palko a Minárik vyjadrili vôľu podporiť také vyhlásenie, ktoré by dokázalo získať širšiu podporu, a pevne verím, že dokážeme aj v tejto chvíli nájsť spoločnú reč, aby sme vedeli podporiť spoločné vyhlásenie.

    Dovoľte mi, aby som tento návrh na vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky ku konfliktu Gruzínsku predložil, a teda prečítal.

    „Národná rada Slovenskej republiky vyjadrujúc hlbokú ľútosť nad stratou ľudských životov v konflikte v Gruzínsku odhodlaná na pomoc zmiereniu utrpenia obyvateľstva Gruzínska, odstráneniu materiálnych škôd a obnovenie krajiny vyhlasuje:

    Po prvé. Hlboké znepokojenie nad konfliktom v Gruzínsku a zásahom Ruskej federácie.

    Po druhé. Odmieta jednostranné uznanie nezávislosti Abcházska a Južného Osetska Ruskou federáciou. Je presvedčená, že nové nezávislé štáty nemôžu vzniknúť bez širokého konsenzu medzinárodného spoločenstva.

    Po tretie. Podporuje suverenitu, nezávislosť a územnú celistvosť Gruzínska a žiada o jej rešpektovanie v súlade s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN. Trvácne riešenie konfliktu treba hľadať pri plnom rešpektovaní týchto zásad medzinárodného práva.

    Po štvrté. Naliehavo žiada Ruskú federáciu, aby naplnila šesťbodový plán odsúhlasený 12. augusta 2008, najmä aby bez meškania stiahla svoje ozbrojené sily na línii spred začiatku bojových operácií.

    Po piate. Odporúča vláde Slovenskej republiky poskytnúť pomoc Gruzínsku na zmierenie útrap civilného obyvateľstva a prispieť k zabezpečeniu nápravy materiálnych škôd.

    Po šieste. Hľadať spôsoby diverzifikácie surovín a dopravných trás energetických nosičov na územie Slovenskej republiky.

    A po siedme. Presadzovať zahraničnú politiku založenú na ustanoveniach tohto vyhlásenia.“

    Pevne verím, že aj vy budete súhlasiť so slovami, že konflikty treba riešiť dialógom, a nie hrubou silou.

    Dovolím si ešte jednu poznámku po prečítaní tohto vyhlásenia. Určite ste všetci dobre zaregistrovali, že Rusko vlastne nikdy nepožiadalo Bezpečnostnú radu OSN a neiniciovalo na jej pôde žiadne rokovania do dnešného dňa na túto tému. Pevne verím, že tento text je kompromisom v tejto otázke, a verím, pani poslankyne a páni poslanci, že ho podporíte. Ďakujem.

  • Ďakujem. Neregistrujem žiadnu faktickú prihlášku z radov s faktickou poznámkou, preto budeme pokračovať v rozprave. Slovo má pán poslanec József Berényi. Pripraví sa pán poslanec Boris Zala.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, po uplynutí určitého času sa dá gruzínsko-ruský konflikt objasniť a zároveň analyzovať z viacerých pohľadov. Ja by som uviedol tri.

    Po prvé. Tento konflikt znovu otvára na medzinárodnej scéne otázku princípu územnej celistvosti štátu a relevancie medzinárodného práva v tejto oblasti. Pri tejto príležitosti môžeme konštatovať, že Ruská federácia je v tomto konflikte agresorom a porušuje medzinárodné právo, a to nielen od začiatku augusta, ale od roku 1991, keď Gruzínsko vyhlásilo svoju samostatnosť.

    Rusko od osamostatnenia Gruzínska vojensky podporovalo separatistov z Abcházska a z Južného Osetska. Čo viac, vydávaním ruského pasu pre obyvateľov separatistických regiónov Rusko de facto už v deväťdesiatych rokoch uznalo nezávislosť Abcházska a Južného Osetska a porušilo medzinárodné právo a ešte dávno pred vypuknutím kosovského problému. Je pravda, že Gruzínsko vedené prezidentom Saakašvilim prekvapivým spôsobom vojensky zaútočilo na separatistické regióny začiatkom augusta, ale Gruzínci neurobili vlastne nič iné, len sa pokúsili v úvodzovkách obnoviť ústavný poriadok na území štátu presne tak, ako zdôvodňujú Rusi vojenskú intervenciu v Čečensku v roku 1994. Preto podľa mojej mienky Gruzínsko môže nazvať agresorom alebo provokatérom len ten, kto neuznáva súčasné medzinárodné právo a územnú celistvosť Gruzínska.

    Po druhé. Ten druhý pohľad sú skôr mocenské záujmy na Kaukaze a možný vstup Gruzínska do NATO. Saakašvilimu po nástupe na prezidentský post sa podarilo vytvoriť za pomerne krátke obdobie z Gruzínska pomerne úspešnú krajinu so značným ekonomickým rastom a s prilákaním zahraničných investorov, najmä zo Západu. A to všetko prakticky bez podpory Ruska, dokonca skôr v protiklade s nimi. Je logické, že pre Moskvu je to nežiaduce, aby bez ich podpory v postsovietskom území existoval úspešný, prozápadne orientovaný štát. Bol by to nebezpečný precedens pre ostatných z tohto regiónu.

    Práve preto si myslím, že tento vojenský konflikt si Rusko želalo. Táto krátka, ale krvavá vojna veľmi spochybnila ambície Gruzínska stať sa členom Severoatlantickej aliancie. Zároveň však vyslala signál všetkým štátom postsovietskeho regiónu z Moskvy, neposlušní budú potrestaní.

    Po tretie. Ten tretí pohľad na tento konflikt vyplýva z hospodársko-energetických záujmov. Cez územie Gruzínska vedie dôležitý ropovod Baku Cejhan z Azerbajdžanu do Turecka. Už aj tento ropovod do určitej miery oslabuje monopol Ruska na dodávky energetických surovín do Európy. Zároveň vieme, že aj plánovaný plynovod Nabuko by išiel cez Gruzínsko. Vieme, že v blízkej minulosti Rusi často siahali po čiastočnom zastavení alebo prerušení dodávok energie do Európy pri riešení rôznych sporov so susedmi. Energetická závislosť Európy posilňuje pozíciu Ruska voči Európe neuveriteľným spôsobom. Túto pozíciu si chcú pochopiteľne silou-mocou držať preto Rusi a žiadali oslabenie súčasného vedenia Gruzínska, dezintegráciu štátu v prospech ich záujmov.

    Z tohto všetkého vyplýva, že stanovisko Slovenskej republiky v rusko-gruzínskom konflikte nemôže byť iné ako podpora územnej celistvosti Gruzínska s výzvou, aby ruské vojenské jednotky opustili celé územie Gruzínska.

    Po nastolení územnej celistvosti Gruzínska ich podpora vstupu do Severoatlantickej aliancie, po tretie je urýchlenie výstavby plynovodu Nabuko.

    K vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k udalostiam v Zakaukazku predloženého pánmi poslancami Palkom a Minárikom mi dovoľte poznamenať, že SMK nemá problém v prípade hlasovať za body číslo 2, 3, 4, 6 a 9. Ostatné body však neodzrkadľujú náš názor. V prípade kompromisu môžeme ešte prijať bod prvý, ale bez bodu číslo štyri, nakoľko bod prvý a bod štvrtý sú v protirečení v našom poňatí.

    Bod prvý vníma územnú celistvosť Gruzínska len od roku 1992. De facto uznáva vyčlenenie separatických regiónov z Gruzínska. Ale bod 4 deklaruje princíp nemennosti hraníc. To je podľa nás protirečenie.

    Ďalej. Nemyslíme si, že členské krajiny NATO sa angažovali v zmene hraníc Srbska. Viackrát sme deklarovali, že zmena hraníc Srbska bola vyvolaná nacionalistickou politikou Slobodana Miloševiča a vyvraždením desaťtisíc kosovských Albáncov.

    Veľkým rozdielom medzi Kosovom a Južným Osetskom je najmä to, že v prípade Kosova štátne orgány a srbské vedenie zlyhalo v národnostnej politike a nebolo schopné vytvoriť vhodné podmienky na spolunažívanie väčšiny a menšiny, kým Gruzínsko takúto šancu ani nedostalo, nakoľko hneď po osamostatnení v roku 1991 sa separatistické územia odtrhli. Gruzínsko podľa našej mienky by malo dostať šancu, aby dokázalo, že vie vytvoriť demokratický štát s tolerantnou národnostnou politikou pre všetkých.

    Chcel by som zdôrazniť, že stanovisko Strany maďarskej koalície k rusínsko-gruzínskemu konfliktu znovu dokazuje, že nie je naším úmyslom podporovať separatistov v Európe s cieľom dezintegrovať stredoeurópsky región. Opakujem, nie je naším cieľom podporovať separatistov v Európe s cieľom dezintegrovať stredoeurópsky región, ako to pripisujú niektorí kolegovia poslanci politikom Strany maďarskej koalície viackrát.

    Pre nás ako pre zástupcov menšinovej strany je v takýchto konfliktoch smerodajné vždy, po prvé, rešpektovanie medzinárodného práva, po druhé, konkrétny postoj štátu k menšinovému obyvateľstvu. Len tie štáty si zaslúžia mať územia s menšinovým obyvateľstvom, ktoré vedia vytvoriť vhodné podmienky pre mierové spolunažívanie a hospodársky rozvoj. Srbsko takýmto štátom nebolo. Gruzínsku zase Rusko neumožnilo, aby sa stalo takýmto štátom. Zodpovednosťou medzinárodného spoločenstva je, aby Gruzínsko šancu dostalo.

    Na prvý pohľad sa mi zdá, že návrh SDKÚ – DS, ktorý prezentoval pán poslanec Kubovič, je vhodný na možný kompromis v parlamente, aj keď to musíme ešte raz preštudovať, ale zdá sa mi, že je to vhodnejší text na kompromis ako ten pôvodný s tým zase, že som uviedol body, ktoré sú pre nás prijateľné aj z pôvodného textu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne. Neregistrujem faktickú poznámku, takže uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Ako posledný v rozprave riadne prihlásený vystúpi pán poslanec Boris Zala.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v dvoch vyhláseniach, ktoré máme pred sebou, je mnoho zložitých problémov a myslím si, že v túto chvíľu nechcime riešiť a nie je možné riešiť, alebo aby Národná rada vyriešila, kto má väčšiu prvú, druhú alebo ktorú vinu v tomto konflikte. Že to nie je celkom jasné, všimnime si aj z vystúpenia rečníkov, ktorí obhajovali jednotlivé vyhlásenia v tom zmysle, že jeden zdôrazňoval, že to vyhlásenie nie je protigruzínske, druhý zas pokladal za nevyhnutné zdôrazňovať, že to vyhlásenie, ktoré on zase navrhuje alebo teda v mene poslaneckého klubu, nie je protiruské.

    Táto situácia je skutočne mimoriadne zložitá, ale to, čo sa mi zdá podstatné, je, že pokiaľ beriem do úvahy návrh vyhlásenia poslaneckého klubu SDKÚ – DS, v podstate by som povedal, že obsahom sa plne stotožňuje s tým, čo k tejto veci povedala a aké stanovisko zaujala vláda Slovenskej republiky. Z tohto pohľadu aj to, čo predniesol dnes pred nami poslancami minister zahraničných vecí pán Kubiš je v podstate v jednotlivých bodoch v súlade s tým, čo je navrhnuté v tomto vyhlásení Národnej rady.

    Pokiaľ ide o vyhlásenie, ktoré predložili pôvodní navrhovatelia, teda vlastne o tom návrhu, o ktorom rokujeme pôvodne, zmysel tohto vyhlásenia je jeden a zásadný a odlišný od toho, čo navrhuje vyhlásenie poslaneckého klubu SDKÚ, a to je otázka riešenia vstupu Gruzínska do Severoatlantickej aliancie. To je jadrom vlastne toho, čo sme aj prediskutovávali v zahraničnom výbore a navrhovatelia celkom otvorene hovoria v posledných bodoch o tom, že v túto chvíľu situácia nie je vhodná na to, aby Gruzínsko vstupovalo do Severoatlantickej aliancie vzhľadom na to, že nie sú splnené podmienky, s ktorými by nielen Slovenská republika mohla súhlasiť, ale ktoré by boli aj v súlade s Washingtonskými zmluvami. To je jadro tohto problému. Keď zhrniem tieto dve veci, ktoré som spomenul, dohromady, tak mi z toho vyplývajú dve veci.

    Po prvé. Nezdá sa mi potrebné Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky v prípade, ak je, povedal by som, všeobecný konsenzus s tým, ako postupuje vláda a s tými krokmi, ktoré nám tu predniesol minister zahraničných vecí. Pripadalo by mi to potom tak, akože Národná rada vyzýva vládu, aby robila isté kroky, ktoré vláda už aj tak robí a robí ich od počiatku, čiže zdalo by sa mi toto zbytočné. Napríklad ako sa hovorí v bode 7 návrhu poslaneckého klubu SDKÚ – DS presadzovať zahraničnú politiku na ustanoveniach tohto vyhlásenia. No, vláda to robí, čiže je zbytočné ju teraz vyzývať, lebo to vyvoláva dojem, akoby to nerobila.

    A pokiaľ ide o problematiku prijatia Gruzínska do Severoatlantickej aliancie, myslím si, že všetci máme v tomto jednotný názor, že Gruzínsko je slobodná krajina, ktorá sa môže rozhodnúť uchádzať sa o členstvo v Severoatlantickej aliancii vtedy, keď to sama pokladá za vhodné. Samozrejme, že je logické, že členské krajiny na toto môžu odpovedať áno, ale môžu odpovedať aj nie z hľadiska práve podmienok, ktoré by nemali ohrozovať bezpečnosť ostatných členov Severoatlantickej aliancie a, samozrejme, aj z hľadiska vnútropolitického vývoja v samotnom Gruzínsku.

    Nemôžeme zatvárať oči pred tým, že aj v Gruzínsku prebiehali procesy, ktoré vyvolávali pochybnosť. Ja si spomínam na to, že aj v Rade Európy boli veľmi vážne diskutované porušovania demokratických princípov prezidentom Saakašvilim v posledných voľbách, kde tak boli prijaté aj rezolúcie v tomto zmysle. To znamená, že tá situácia je aj v Gruzínsku veľmi komplikovaná, ale myslím si, že kvôli tomu nie je potrebné zabrzdiť alebo znemožniť Gruzínsku stať sa členom Severoatlantickej aliancie. Ale nechajme na zváženie vláde a ministerstvu zahraničných vecí, kedy tie podmienky budú také, že môžeme povedať áno a kedy by situácia bola taká, že nemôžeme povedať áno a musíme povedať nejaký odklad alebo dať nejaké podmienky, ktoré by Gruzínsko malo splniť.

    Viem si predstaviť aj Vyhlásenie Národnej rady, ale aby to bolo dôstojné parlamentu, ja si skôr myslím, že by to potom malo byť vyhlásenie, ktoré by sa dotýkalo otázok dodržiavania medzinárodného práva všeobecne. To narážam aj na problematiku Kosova, o ktorej tu môj predrečník pán Berényi hovoril, pretože pravdou je to, že my môžeme argumentovať akokoľvek, ale medzinárodné právo z tohto pohľadu by malo byť jednoznačne dodržiavané a spomínam si na prejav asi dva dni po vypuknutí konfliktu v Gruzínsku prezidenta Busha, ktorý hovoril úplne detailne o tom, ako treba dodržiavať rezolúcie OSN, ako treba dodržiavať princípy medzinárodného práva. Mal som dokonca taký dojem, že hovorí o Srbsku a o Kosove, až potom bolo celkom jasné, že hovorí o Gruzínsku, pretože pre Gruzínsko to platilo a pre Srbsko a Kosovo už tieto princípy neplatili.

    Ak by sa Národná rada mala k niečomu vyjadriť, tak potom k tomu, aby princípy medzinárodného práva boli všeobecne dodržované rovnako bez ohľadu na to, či sa vec deje v strednej Európe, či sa deje na Balkáne, či sa deje na Kaukaze, alebo sa deje v Južnej Amerike. K tomuto by Národná rada mohla zaujať z hľadiska rezolúcie nejaké stanovisko.

    Z týchto argumentov, ktoré som tu povedal, nemusím opakovať, myslím si, že poslanecký klub SMER-u bude v tomto prípade hlasovať proti návrhom rezolúcie ku gruzínsko-ruskému konfliktu. V tejto situácii nechávame otvorený priestor pre činnosť vlády, ktorá podľa môjho názoru koná v súlade s tým, čo tieto rezolúcie ad hoc požadujú. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami pán poslanec Mikloško, Kubovič, Berényi, registrujem, pán poslanec. Pán poslanec Kužma ešte. Ešte niekto? Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť s faktickou poznámkou. Teda ešte prosím pána Kužmu a slovo má poslanec František Mikloško.

  • Pán poslanec Zala, pokiaľ som správne rozumel o tom tvojom návrhu, prípadne uznesenia, ktoré by hovorilo o takom istom postupe ako napríklad v prípade Kosova, tak v prípade Južného Osetska a Abcházka znamená to, že strana SMER a ty ako predstaviteľ zahraničnej politiky v parlamente ste dnes jasne povedali, že Slovensko neuzná Kosovo. Rozumiem to správne? No, pokiaľ sa dožaduješ toho istého postupu pri Abcházku a Južnom Osetsku, no tak potom zrejme to treba dotiahnuť dokonca aj pri Kosove. Čiže by som prosil od teba odpoveď na toto.

  • Teraz má slovo pán poslanec Kubovič.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda aj podpredseda, ja by som chcel reagovať na tú časť, pán poslanec, kde ste spomínali, že vyzývame vládu v tom našom vyhlásení. Tam je odporúčanie pre vládu presadzovať zahraničnú politiku založenú na ustanoveniach tohto vyhlásenia, čiže nie je tam výzva. Čiže nie je to tak, ako keby sme konštatovali podľa mňa, že niečo bolo v tejto oblasti doteraz niečo zle urobené alebo inak urobené.

    Ale ja si práve myslím, že by bolo dobré a je to pomoc vlastne pre exekutívu a pre vládu v prípade prijatia takéhoto vyhlásenia, pretože sa pokojne môže stať, že tento problém sa opäť bude riešiť možno na pôde Európskej únie a podobne a vlastne všetci zástupcovia vlády, ktorí na takéto rokovania pôjdu, budú mať sa o čo opierať. Budú mať možnosť sa opierať o uznesenie Národnej rady, o toto naše vyhlásenie a samozrejme, že hlavne sa to týka toho, že neuznanie nezávislosti Abcházka a Južného Osetska, tak ako sme to urobili pri Kosove.

    A naopak si myslím, že nie je na škodu, keď riešenie zahraničnopolitických problémov je jednoducho možno aj podporené takýmito uzneseniami, ktoré vzniknú na pôde Národnej rady. Takže ja to nevidím a v tom kontexte, tak ako ste to vy spomínali, že chceme niečo meniť, aby vláda robila inak alebo podobne. Ja to vidím v kontexte, že to môže dokonca do budúcnosti aj vláde pri jej formulovaní niektorých postojov napomôcť a len čo by možno malo dôjsť k nejakej zmene, no, tak bude musieť minister zahraničných vecí túto snemovňu oboznámiť s nejakými inými uzneseniami, alebo požiadať o zmenu týchto uznesení. Takže poprosím vás, keby ste to takto vnímali.

  • Teraz má slovo pán poslanec Berényi.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Zala hovoril o obsahu možného textu a povedal to, že by sme mohli prijať návrh o tom, že podporujeme vládu, doterajšie kroky vlády. Áno, dali by sa podporovať doterajšie kroky ministerstva zahraničných vecí, ale keď sa nemýlim, tak predseda vlády hneď na začiatku vypuknutia konfliktu nazval Gruzínsko agresorom. Keď sa na to zle pamätám, tak sa ospravedlňujem, ale zdá sa mi, že nazval Gruzínsko agresorom a jednoznačne pripisoval vinu Gruzínsku. Takže, keď to bude súčasťou takéhoto možného textu, že budeme schvaľovať aj takýto postoj a toto vyjadrenie, tak taký nie, samozrejme, že nie. Ale keď ten text bude hovoriť o vyváženejšom pohľade, tak áno. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Zala chce reagovať? Aj pardon, pán poslanec Kužma, áno. Poprosím zapnúť. Ospravedlňujem sa, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Je veľkým paradoxom, že práve dnes je rozprava o Dubčekovi a práve Rusko svojím vojenským zásahom pred 40 rokmi docielilo zmenu vedenia v tejto krajine násilne, čo my, samozrejme, odsudzujeme a dokonca máme rozpravu o tom, ako by sme si mali uctiť človeka, ktorý bol najväčšou obeťou tejto zmeny. Rusko sa ani teraz netajilo, že jeho cieľom je zmeniť vedenie v Gruzínsku a stále tvrdilo, že musí odísť gruzínsky prezident. Čiže mali by sme si uvedomiť, že doobeda hovoríme o jednom, poobede máme presne to isté, nemali by sme sa správať ináč.

    Zároveň máme na to veľké morálne právo práve postojom Národnej rady ku Kosovu. Tak ako sa vyjadrila táto Národná rada ku Kosovu, to nám dáva právo, alebo dokonca povinnosť sa presne rovnako vyjadriť aj k Abcházsku a Osetsku. O to viac, že určitým bojom v Kosove predchádzala Rezolúcia OSN, zatiaľ čo tu Rusko o to ani nepožiadalo. A nakoniec nikdy nie je na škodu, ak by aj naše vyhlásenie bolo v súlade s postojom vlády, ak má vláda podporu parlamentu, tak to nikdy nie je na škodu a je to vždy len dobrý signál pre obyvateľov tejto krajiny a dobrý signál aj do zahraničia.

  • Takže s reakciou na faktické poznámky pán poslanec Zala.

  • Ďakujem pekne. No, pán poslanec Mikloško, hneď po vypuknutí konfliktu, ja si pamätám, prešlo iba pár hodín, som sa vyjadroval pre médiá v tom zmysle, že podporujeme územnú integritu Gruzínska. Čiže tam nebola pochybnosť ani chvíľu. A pokiaľ ide o problematiku Kosova, ja môžem len znovu zopakovať, že sme neuznali jednostranné vyhlásenie samostatnosti Kosova a na medzinárodných fórach, o ktorých viem, vždy postupujeme tak, že veľmi jednoznačne argumentujeme v tom, že toto jednostranné vyhlásenie nie je v súlade s medzinárodným právom a neviem si predstaviť, ako by sme túto argumentáciu vedeli zmeniť. Ja si myslím, že Slovenská republika v tomto zaujala jasné stanovisko, že jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova neuznáme.

    Pokiaľ ide o problém, ktorý spomenul kolega Berényi, nevyjadril sa premiér v tom zmysle, že by Gruzínsko bolo agresorom, ale v tom zmysle, že Saakašvili urobil nepremyslený krok, čiže skôr konštatoval touto vetou, že prvý podnet na vyostrenie tohto konfliktu do tej podoby, ktorá sa stala po 6. auguste, dal nepremyslený krok prezidenta Saakašviliho. Myslím si, že toto je podstatná stránka veci, aby sme si zachovali triezvy pohľad, ale pochybnosť o tom, že by vláda podporovala nejaké iné riešenia ako to, ktoré je v súlade s medzinárodným právom či už z hľadiska integrity Gruzínska, alebo z hľadiska aj práva Gruzínska na vlastnú bezpečnosť v zoskupení, ktoré si samo vyberie, o tom nie je ani najmenšia pochybnosť.

    Čo povedal pán kolega Kužma, ja by som to...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec, bohužiaľ, uplynul čas. Skôr než uzatvorím rozpravu, pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave? Nechce, ďakujem pekne.

    Takže vážené kolegyne, kolegovia, uzatváram rozpravu. Pýtam sa navrhovateľa uznesenia pána poslanca Palka, či chce zaujať? Má slovo.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte reagovať na rozpravu. Chcel by som vás ešte informovať, že som požiadal pána predsedu Národnej rady Pašku pred niekoľkými dňami, či by, ak teda je tu záujem, aby sme sa dopracovali všetci k nejakému spoločnému stanovisku a vyhláseniu, či by nechcel nejakým spôsobom moderovať vytváranie takéhoto spoločného stanoviska. My nemáme žiadny záujem, aby sa presadzovalo len to naše videnie do písmenka, do puntíka.

    Pán predseda Paška povedal, že nebude sa snažiť o vytvorenie takéhoto konsenzu, z čoho som usúdil, že nie je tu nejaký záujem väčšiny v parlamente, aby bolo nejaké vyhlásenie prijaté, čiže asi nebude prijaté žiadne vyhlásenie, a tým pádom iba tak nezáväzne diskutujeme, ale to sa môže zísť aj do budúcnosti.

    Pán poslanec Kubovič prečítal alternatívne vyhlásenie. Zdá sa, že v dvoch bodoch sa jasne zhodujeme. Zhodujeme sa v tom, že všetci podporujeme územnú celistvosť Gruzínska. A ďalej sa zhodujeme aj na tom podstatnom zo šesťbodového plánu Nicolasa Sarkozyho, to podstatné je, že obidve strany konfliktu i vojenské jednotky by sa mali stiahnuť do pozícií spred začiatku toho konfliktu. Na tom sa zhodneme. Tak to je správne.

    Nesúhlas alebo nejaká disonancia vyplýva v dvoch ďalších bodoch. Už tu zaznela nejaká paralela z rokov 1968 so sovietskou okupáciou Československa a tak ďalej, ktorá sa tuná ponúka, že vlastne teraz Rusi robia to isté Gruzíncom, ako to robili nám pred 40 rokmi, ale mne napadá teda iná paralela. Viete v tom roku 1968 a po ňom to, čo nasledovalo, tá normalizácia, taká tá pretvárka, že teda ľudia sa tvárili, že to nie je okupácia, že to je internacionálna pomoc. Každý vedel, že to bola okupácia, ale ľudia sa tvárili, že je to niečo iné.

    Ja by som bol nerád, keby sme sa tuná tvárili, že došlo iba k zásahu ruských vojsk. Čiže naozaj tomu predchádzala nejaká veľká vojenská operácia, predchádzalo tomu nejaké delostrelecké bombardovanie miest s civilným obyvateľstvom a robili to Gruzínci.

    Čiže toto by som bol nerád, keby toto nejakým spôsobom nám padalo na tú nejakú žltú škvrnu v našich očiach. No však aj toto sa stalo a to treba pomenovať. Netreba hodiť celú vinu na Gruzíncov, ale toto treba pomenovať ich zodpovednosť. Boli to jednoznačne Gruzínci, ktorí z low intensity conflict, z takého konfliktu nízkej intenzity urobili vojnu. To je proste fakt. To sme videli pred našimi očami. A čiže tomuto sa netreba vyhýbať bez toho, že by sme jednoznačne určili vinníka a z tohto vyplýva jedna vec, ako správne poukázal pán poslanec Zala, tak dosť podstatnou zložkou návrhu vyhlásenia, ktoré som dal s kolegom Minárikom, je to, že či toto nie je okamih, aby sme postavili istý otáznik. Istý otáznik na to, či toto Gruzínsko a s takouto vládou, ktorá takto vystupuje, či má dostať akože nami podpísaný bianko šek na členstvo v NATO. Toto je tá otvorená otázka.

    A v širšom kontexte je tu dosť významná otázka, ktorú si musíme postaviť, ale aj odpoveď, či naozaj niet slobody pre krajiny, ako je Gruzínsko a Ukrajina mimo NATO. A keď si odpovieme, že jedine NATO, tá sloboda, ich sloboda je jedno a to isté, či to proste nebude plodiť prekvapujúce napätie a konflikty lokálne, v ktorých NATO bude prehrávať a bude sa čudovať, ako sa teraz čudujeme.

    Viete, tie vyhlásenia prezidenta Saakašviliho, keď bol vyprášený z Južného Osetska po tom, čo rozpútal ako nezodpovedný konflikt, povedal, že Rusko vyhlásilo vojnu Spojeným štátom touto cestou. Ja sa pýtam. Toto sú výroky zodpovedného politika? A pýtam sa, či sme pripravení v tejto chvíli vyjadriť, že naši vojaci pôjdu v prípade potreby bojovať za Kaukaz, trebárs za záujmy krajiny s takouto vládou? Pýtam sa. Táto otázka je veľmi legitímna a my sme nedali na ňu definitívnu odpoveď, ani nechceme.

    To vyhlásenie, kde hovoríme, že podmienky pre rozšírenie NATO do Zakaukazska zatiaľ nie sú splnené. Tento bod vyhlásenia ponecháva otvorené dvere, ale stavia si otáznik, ktorý si postaviť jednoducho treba.

    Pán poslanec Berényi povedal, že Rusko je agresor, myslím si, že ak sa nebude ponáhľať z Gruzínska von, tak je naozaj na najlepšej ceste tým agresorom sa stať, ale príliš sa ponáhľať s takýmto nálepkovaním je tiež trošku nebezpečné, lebo je to 130- alebo 140-miliónová krajina po zuby ozbrojená atómovými zbraňami, proste je to veľmoc a bude sa správať ako veľmoc. Bude sa správať ako veľmoc. Trošku si pozametalo okolo svojich hraníc a dostalo takú nahrávku, tam ste povedali, že Rusko si želalo tento konflikt. Tak ja sa pýtam, ten gruzínsky prezident je ruský agent? Však ten im neuveriteľne nahral. Neuveriteľne im nahral. No, pozametalo si okolo svojich hraníc. Viete, to je tak. Inokedy na iných miestach Európy žiadame veľmoci, aby zametali ďaleko, ďaleko od svojich hraníc, ako to bolo v prípade Kosova, že. A tam nehovoríme, že Američania boli agresori.

    Čiže stále treba, myslím, porovnávať. Ja si myslím, že politika vydávania ruských pasov občanom Južného Osetska naozaj bola zákerná politika. V tom s vami súhlasím. Myslím si, že takisto Rusko tiež robí politiku dvojakého metra. Na jednej strane hovorí, že Kosovo nemôže byť samostatné, ale v skutočnosti to nie je princíp nemennosti hraníc, ale vyznávajú princíp voči Amerike, keď vy, tak aj my. Keď vy, tak aj my. Tak vy ste uznali Kosovo, my uznáme Abcházsko a Južné Osetsko, čo nie sú dobré princípy.

    Nemyslím si, že bod č. 1 nášho vyhlásenia uznáva vyčlenenia tých separatistických regiónov z Gruzínska a že je teda v rozpore s princípom nemennosti hraníc. Ten prvý bod iba konštatuje, na čom sa dohodli samotní Gruzínci s Rusmi v roku 1992. Nemôžeme chcieť niečo viacej, než je to, na čom sa oni sami dohodli.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja si myslím, že to kľúčové, nad čím sa budeme zamýšľať do budúcnosti, je to, že kam sa má až NATO rozširovať. A ak sa bude rozširovať podľa predstáv amerických neokonzervatívcov, že to má byť aj o Ukrajinu, že to má byť aj o kaukazské krajiny, no, tak bude to plodiť napätie, lokálne vojenské konflikty, nepriateľstvo s Ruskom v čase, kedy sa nám rozohráva už niekoľko rokov veľmi nepríjemný spor na strednom východe o jadrovú mocnosť Irán. Tak je to otázka, že či potrebujeme v tejto chvíli nasilu rozširovať NATO, a tým pádom si vyrábať nepriateľa z Ruska. To je tá otázka, na ktorú zatiaľ nedávame poslednú definitívnu odpoveď, ale tá otázka visí vo vzduchu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pýtam sa pána spravodajcu, či chce zaujať stanovisko? Pokiaľ nie, veľmi pekne ďakujem navrhovateľovi a spravodajcovi a ministrovi zahraničných vecí za účasť na prerokovaní tohto bodu programu. Prerušujem rokovanie o týchto dvoch bodoch programu. Ďakujem pekne.

    Teraz, vážené kolegyne, v zmysle schváleného postupu pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu, predpokladám, že pán Gabura je pripravený, áno, na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 419/1991 Zb. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh má tlač 695 a návrh na pridelenie výborom č. 704.

    Teraz dávam slovo poslancovi Petrovi Gaburovi a žiadam ho, aby tento návrh uviedol.

    Máte slovo, pán poslanec Gabura.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, právo na život je základným a neodcudziteľným ľudským právom. Hlásia sa k nemu všetky listiny, charty a zoznamy základných práv človeka nadväzujúce na veľké humanistické dedičstvo Magny charty. Ale mravný zákaz zabiť človeka je aj prirodzeným pravidlom, ktoré uznávali ľudia odnepamäti. Aj tí, čo sa dnes nehlásia k tradícii náboženskej mravnosti, uznávajú základné morálne pravidlá ustanovené desatorom.

    Biblická správa o kamenných doskách obsahujúcich desať základných pravidiel hovorí o ochrane života v piatom prikázaní veľmi stručne. Nezabiješ. Pri odovzdávaní biblickej archy však Boh podľa tejto správy poskytol k prikázaniam aj stručný komentár. Kto zločinne a úkladne zabije svojho blížneho, aj od môjho oltára ho odtrhneš, aby zomrel. Ochrana života je pravidlom desatora nepoznajúc kompromis. Dokonca i neúmyselné zabitie požaduje trest, aj keď menej prísny. Ak to však neurobil úmyselne, ale azda Boh to dopustil, tak ti ustanoví miesto, kde sa budeš môcť utiecť.

    Základom takého prísneho pravidla na ochranu života bolo vedomie, že na rozdiel od mnohých iných ochraňovaných hodnôt v ľudskej spoločnosti tá najväčšia – život nepochádza od človeka. Človek nie je pánom života. Ak niekomu život vezme, už mu ho nemôže nikdy vrátiť. Vznik života je síce biologicky pozorovateľný, ale napriek tomu je tajomstvom. Nikto nedokáže znova oživiť, či znova vytvoriť neopakovateľnú bytosť, ktorou je konkrétny človek. Preto sa ochrana života stala od úsvitu ľudskej civilizácie nielen mravným pravidlom, ale premietla sa aj do pravidiel, za ktorou stála donucovacia moc štátu dopravných noriem. A práve právne normy museli riešiť i veľmi konkrétne otázky. Odkedy je život životom. Odkedy ho treba chrániť. Za akých okolností a dokedy.

    Už staroveké Rímske právo túto otázku riešilo celkom jasne. Od počatia. Počatý sa má pokladať za narodeného, kedykoľvek ide o jeho prospech. Pokiaľ ide o ochranu majetku, toto ponímanie ľudského života preberajú aj moderné právne poriadky v súčasnosti. Dediť po otcovi bude teda počaté dieťa, aj keď jeho otec umrel pred jeho narodením. Nadobúda práva, ale i povinnosti, ktoré nemôže nadobudnúť nikto iný ako človek.

    Túto úpravu preberá aj náš Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v platnom znení v § 7. Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti má podľa tohto ustanovenia aj počaté dieťa. S dôvetkom, ak sa narodí živé. Môže sa stať, že ho matka z prirodzených dôvodov nedonosí, ale môže sa stať, že mu to jeho blížni nedovolia. A to napriek tomu, že Ústava Slovenskej republiky v čl. 15 zakotvuje, že každý má právo na život. A nielen to.

    Náš základný zákon ďalej vyslovene ustanovuje, že ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Právne vzniká aj tu otázka odkedy? Občiansky zákonník odpovedá. Od počatia. Pretože od počatia počaté dieťa môže nadobúdať práva a povinnosti.

    V roku 1957 však Národné zhromaždenie Československej republiky ustanovilo pre jedno právo odlišné pravidlo. Aj keď všetky práva nadobúda počaté dieťa od momentu počatia, to najzákladnejšie – právo na život mu štát garantuje až neskôr. Stalo sa tak zákonom o umelom prerušení tehotenstva. Tento zásah do ochrany života potom prebrala Slovenská národná rada v roku 1986 novým zákonom pod č. 73.

    Už samotný názov zákona je nepoctivý. Nejde o žiadne prerušenie tehotenstva. Zákrok, ktorým zákon umožňuje tehotenstvo ukončiť bez možnosti jeho pokračovania. Počaté dieťa, ktoré už bolo spôsobilé nadobúdať práva a povinnosti podľa platného Občianskeho zákonníka, svoju životnú cestu končí. Umiera. Príkaz desatora – nezabiješ sa tu na základe tohto zákona celkom otvorene porušuje. A nie je vôbec dôležité, či ide o 12., alebo 24., alebo akýkoľvek iný týždeň. Ak je život hodný ochrany pred narodením, ako to predpokladalo už Rímske právo, ako to predpokladá Občiansky zákonník ako právo počatého dieťaťa, tak ústavné pravidlo o ochrane života pred narodením nemožno časovo umiestniť niekde inde ako od momentu počatia.

    Z tohto dôvodu navrhujem zrušiť zákon Slovenskej národnej rady o umelom prerušení tehotenstva č. 73/1986 Zb. v platnom znení. Som presvedčený, že chrániť život je potrebné vždy, ale osobitne v tých prípadoch, keď sú jeho nositelia bezbranní. Deti pred i po narodení, chorí, bezvládni a starí občania by mali požívať väčší, nie menší rozsah ochrany zo strany štátu.

    Ak niektorí argumentujú slobodou matky rozhodovať sa o tom, či dieťa donosí, treba veľmi vážne upozorniť na slobodu, či skôr nedostatok slobody počatého dieťaťa, ktoré ju nemá možnosť nijako uplatniť. Pritom i náš ústavný a právny poriadok mu priznáva práva. Neupierajme mu teda to najzákladnejšie – právo na život.

    Drobná novela Trestného zákona má len formulačný charakter, ktorý má predísť problémom pri výklade. Bezo zmeny ponecháva koncepciu trestnoprávnej ochrany, podľa ktorej sa trestného činu nedovoleného prerušenia tehotenstva dopúšťa každý, kto koná bez súhlasu tehotnej ženy a zároveň ponecháva tehotnú ženu v tejto veci mimo trestnej zodpovednosti.

    Pre prípad, že sa umelé prerušenie tehotenstva má vykonať so súhlasom tehotnej ženy, nahradzuje sa formulácia, v ktorej sa dopúšťal trestného činu ten, kto konal postupom alebo za podmienok, ktoré odporovali všeobecne záväzným právnym predpisom o umelom prerušení tehotenstva novou, presnejšou a ústavnejšou formuláciou. Táto formulácia smeruje k tomu, aby sa nevyskytovali problémy pri uplatňovaní trestnoprávnej ochrany pred nedovoleným prerušením tehotenstva aj po zrušení zákona o umelom prerušení tehotenstva. Akékoľvek umelé prerušenie tehotenstva aj so súhlasom tehotnej ženy bude zakladať skutkovú podstatu trestného činu, pokiaľ nebude vykonané postupom a za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

    Potreba zákonnej úpravy vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Keďže ústava garantuje ochranu práva na život, a to tak pred narodením, ako aj ochranu práva tehotnej ženy na jej život, tak pre prípad konfliktu týchto dvoch práv prichádza do úvahy možnosť zákonnej úpravy, ktorá by bola pre využitie ustanovenia § 151 ods. 1 a ďalších potom relevantná. Táto úprava ale nie je predmetom úpravy navrhovaného zákona.

    Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet. Naopak, v strednodobom horizonte povedie k zdravšiemu demografickému vývoju, a tak i k lepšiemu vývoju príjmov štátneho rozpočtu. Návrh neodporuje žiadnej medzinárodnej zmluve ani právu Európskej únie a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie poslaneckého návrhu zákona. Teraz dávam slovo spravodajkyni z výboru pre zdravotníctvo pani poslankyni Anne Szögedi a poprosím ju, aby predniesla spravodajskú správu.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 419/1991 Zb. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (tlač 695). Na základe uvedené podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Ako uvádza predkladateľ v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nezakladá nárok na pracovné sily, nepredpokladajú sa finančné dôsledky na štátny rozpočet a nemá vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 704 z 9. júla 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

    Ďakujem, pán podpredseda, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem veľmi pekne. Otváram rozpravu. Chcem informovať, že písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne? Pani Damborská, to je prihláška do rozpravy? Áno, registrujem pani poslankyňu Damborskú. Pokiaľ nikto iný, pani poslankyňa Mušková. Ešte niekto, prosím? Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pani poslankyňa Damborská, pripraví sa pani poslankyňa Mušková.

  • Hlasy v sále.

  • Faktickú poznámku nejde, pani poslankyňa, k spravodajskej správe ani k.... Dobre? Takže pani poslankyňa Damborská sa vzdáva možnosti vystúpiť v rozprave.

    Slovo má pani poslankyňa Mušková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, v decembri uplynulo 50 rokov, čo sa v socialistickom Československu prijal zákon legalizujúci potraty. Za 50 rokov od platnosti tohto zákona bolo zabitých viac ako 1 360 000 detí. To sú fakty, ktoré pred pol rokom odzneli v niektorých našich médiách.

    Konštatovanie, ktoré v našej spoločnosti zapadlo do množstva ďalších informácií bez toho, aby sme sa viac zamysleli nad hrôzou, ktorú spôsobil tento zákon. Viac ako 1 360 000 ľudí, ktorí tu mohli žiť, ktorí mohli obohacovať našu spoločnosť. Teraz tu nie sú. Zákon, ktorý spôsobil túto genocídu, ktorý poškodil a zničil aj životy matiek, ktoré sa rozhodli, nevediac o dôsledkoch, ak zabijú svoje dieťa v lone, o dôsledkoch zdravotných, psychických na ne samy. Aká hrôza nás chytí, ak sa dopočujeme, že niekto zmárnil dieťa, aké pohoršenie a odpor verejnosti. Ale ak sa tak stane pred jeho narodením, mlčky to akceptujeme. Matka má právo na svoje telo, má právo sa rozhodnúť, má právo zabiť? Iste, mnohé ženy k tomuto kroku pristúpili v skrate, v zúfalstve, z donútenia. Nie, nik ich nesúdi, súdia sa, žiaľ, samy a nesú tento kríž do konca svojho života.

    Odporúčam vám, vážení kolegovia, zohnať si knihu Kto uverí mi. Sú to svedectvá žien zo Slovenska, ktoré podstúpili potrat, ktoré povedali, že stačilo málo, stačilo povedať, čo môže nasledovať, stačilo pomôcť, stačilo možno trochu osvety, ako nepočať, sú metódy prirodzeného plánovania rodičovstva, stačilo len možno povedať, že potrat je vražda. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Keďže neregistrujem žiadne faktické poznámky, vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko k vystúpeniu pani poslankyne Muškovej?

    Pani Damborská, poprosím trošku skôr, dobre? Tak ešte raz, pani Damborská s faktickou poznámkou. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ústavný súd rozhodol, že zákon o interrupciách v dnešnej podobe je v poriadku. Rešpektuje Organizáciu Spojených národov aj všetky medzinárodné inštitúcie a odmieta extrémy. Úplné zrušenie alebo zákaz výkonu interrupcií nemajú ani tie najzaostalejšie štáty. Jediná cesta, ako predchádzať nárastu počtu interrupcií, je predsa prevencia. Interrupcie sú, boli a budú. Za posledných desať rokov liberalizovali zákony o interrupcii aj Salvádor, Nikaragua, Vatikán. Ženské hnutie si vybojovalo rozhodovanie o sebe samotnej v tých prípadoch hlavne, pokiaľ ide o genetické poškodenie plodu alebo poškodenie zdravia ženy. Takže nemeňme dnešné znenie zákona, pretože žiadny extrém nie je zdravý. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Takže teraz definitívne uzatváram rozpravu. Chce vystúpiť k rozprave pán navrhovateľ? Má slovo.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, aj táto rozprava o niečom svedčí, o záujme slovenského parlamentu zlikvidovať taký nehanebný zákon. Len nedávno sme smútili za 14 ľuďmi, ktorí zahynuli v autobuse v Chorvátsku. Mali sme dokonca štátny smútok.

    Nedávno sme smútili za 42 vojakmi, čo zahynuli v lietadle, keď sa vracali domov z misie. Dali sme im postaviť v Maďarsku pomník. Je to naozaj pekné spomenúť si na zomrelých, ale rovnako nie je asi pekné nechať zabíjať nevinné deti.

    Denne nie desať, nie štrnásť ako v Chorvátsku, nie 42 ako našich vojakov v Maďarsku, ani nie 420, ale 14 200 ročne. A to si hovoríme ľudia? My všetci sme za to zodpovední. Ešte pred sto rokmi mohol pán sedliaka voľne zabiť, kedy sa mu zachcelo. Dnes je to vražda a musí za to do väzenia. Spoločnosť urobila predsa úžasný vývoj. Ale nemôžeme sa zastaviť.

    Zabíjať svoje nenarodené deti je zločin. Veď aký je to rozdiel, či niekto zabije 35-ročného, 20-ročného, 10-ročného alebo 5-ročného človeka? Podľa zákona žiadny. Aj ročného, aj novorodenca zabiť je podľa zákona vražda. A šesť mesiacov pred tým, to je nič? To je normálne? O tomto je tento zákon. O poľudštení tejto spoločnosti.

    Čo nám hovorí veda na počiatok ľudského života? Nový život vzniká počatím, teda splynutím otcovskej a materskej pohlavnej bunky a vytvorením blastocysty. Ľudský plod je človekom od počatia. Tehotná žena nikdy nehovorí o embryu alebo o plode pod svojím srdcom. Vždy len o dieťati. Prenatálne dieťa nie je navyše nejakým pasívnym partnerom v tehotenstve, ale veľmi aktívnym a vnímavým pasažierom v maternici. Vedie s matkou neprestajný dialóg na rôznych úrovniach – fyziologickej, psychologickej, duchovnej a sociálnej. Rád používam informácie z rozhovoru, ktorý pred časom bol zverejnený v denníku Pravda s pánom profesorom doktorom Petrom Freyberghom, gynekológom, pôrodníkom, psychológom a psychiatrom.

    Citujem: „K správnemu pochopeniu vývoja nenarodeného dieťaťa je veľmi dôležité pochopiť priebeh komunikácie. Spočiatku ide o biochemické signály a zmyslovú komunikáciu, neskôr aj psychickú interakciu na nevedomej a podvedomej úrovni. Jedná sa o rôzne podprahové signály. Napríklad želania matky a otca mať syna sa dostávajú týmito cestami aj k prenatálnemu dieťaťu. A ono to cíti, a keď sa narodí ako dievča, môže mať z toho traumu, lebo vie, že mala byť chlapcom. Nie je vylúčené, že to má vplyv dokonca na sexuálnu identitu. Prenatálne dieťa v maternici sa učí. Keby sa neučilo, tak by nežilo. Prenatálne obdobie totiž nepredstavuje pre dieťa len obdobie rastu, ale aj čas adaptácie. Je to obdobie prudkých hormonálnych zmien v organizme matky a dieťaťa, ktoré sa každú chvíľu musí prispôsobovať novej situácii. Aby sa mohlo prispôsobiť, musí urobiť skúsenosť. A na to si musí pamätať. Pamäť je základná podmienka prežitia. Čo si prenatálne dieťa zapamätá, to sa mu vráti v dospelosti v snoch alebo v stavoch zmeneného vedomia.“

    A tak sa dostávam vlastne k priamym dôvodom, prečo legislatíva nemá za žiadnych okolností podporovať ukončovanie života nenarodených detí. Konštatuje to aj Ústava Slovenskej republiky – život je hodný ochrany pred narodením a svedčia o tom aj viaceré skúsenosti ľudí, ktorí túto trpkosť majú za sebou.

    Sám som bol pri narodení mojich detí v čase tehotenstva manželky svedkom toho, ako nás lekári presviedčali, že už máme dosť detí, vtedy sme mali len dve, že nám ochotne vykonajú ukončenie tehotenstva a že ma sterilizujú. Vrcholom všetkého bol prístup, ktorý stresoval moju manželku pri očakávaní deviateho dieťaťa. Uvediem vám, ako si počínali odborníci viazaní Hippokratovou prísahou. Najprv, a to v prvom mesiaci tehotenstva mala manželka ukončiť tehotenstvo interrupciou pre jej vek. V tom čase mala 42 rokov. Potom sme v druhom a treťom mesiaci počúvali, že sa nám narodí dieťa mentálne a fyzicky postihnuté a nutné je urýchlene vykonať interrupciu. Napokon celá diagnóza bola tehotenská cukrovka a dieťa – dcérka sa nám narodila donosená a zdravá.

    Lekárske prostredie nás, priatelia, nepovzbudilo k prijatiu života, ale k jeho odmietnutiu. Mnohokrát predpovede zdravotných problémov neboli pravdivé, a tak som nadobudol presvedčenie, že nie chrániť a bojovať za život bola priorita lekárskeho prostredia, ale jeho ukončenie. My sme odolali. Odmenou nám je deväť zdravých detí, z ktorých väčšina má svoje rodiny. A napriek tomu, že sociálna situácia, v ktorej sme žili, nebola najideálnejšia, ale povedzme si, kedy je úplne ideálna, môžem skonštatovať, že naše deti nepociťovali ani chudobu, ani diskvalifikáciu spoločnosti preto, že sú z početnej rodiny. Práve naopak, súrodencov vnímajú ako dar, ktorý hocičo materiálne nevie nahradiť. Rodina sa dnes musí veľmi úzkostlivo chrániť proti narušeniu a rozbitiu zvonka.

    Vieme, že 80 % našich občanov sa hlási ku kresťanstvu, podľa ktorého je formálna, vedomá a dobrovoľná, a nie iba materiálna spolupráca pri potrate ťažký hriech. Legalizácia umelých potratov je aktívnou kolaboráciou na tomto zločine, lebo poslanci tak schvaľujú vraždu bezbranného dieťaťa za legitímnu možnosť a odobrujú jeho konanie. Katolícka cirkev trestá tento zločin proti ľudskému životu kánonickým trestom exkomunikácie samým činom spáchania deliktu. Nezabiješ je dogmou cirkvi, ktorej odmietnutie robí z katolíka odpadlíka, teda heretika. Pápež minulý rok poukázal na to, aby takýmto verejným heretikom nebola udelená eucharistia. Cirkev tým nemieni zužovať oblasť milosrdenstva. Zdôrazňuje závažnosť spáchaného zločinu a nenapraviteľnú škodu spôsobenú bezbrannému neviniatku, jeho rodičom a celej spoločnosti.

    Len pred necelými 140 rokmi bola v poslednej európskej krajine zrušená legalizácia otrokárstva, ktorá upierala právo na život neplnohodnotnému človeku – černochom a Indiánom. Dnes je za neplnohodnotné považované dieťa pred narodením. Štát, ktorý dovoľuje umelé potraty, sa správa ako štát dovoľujúci otrokárstvo. Napokon otrokári argumentovali rovnako ako dnešní potratári: Kto nechce, nemusí si kupovať otroka, ale nezasahujte do súkromia tým, ktorí si ho chcú kúpiť. Nechajte to na ich slobodné rozhodnutie.

    Interrupčný zákon zaobchádza s nenarodenými deťmi ako so súkromným majetkom ženy. Ústavný súd Slovenskej republiky odobril toto neľudské zaobchádzanie podobné tomu voči otrokom. Aj tí boli odkázaní na milosť a nemilosť otrokára. Ústavní sudcovia, ktorí zakotvili otroctvo ako ľudské právo, boli neskôr na hanbu celým dejinám. Tak sa budú hanbiť aj dnešní obhajcovia legálneho potratu pred budúcimi generáciami.

    Na Slovensku každý deň zomrie v priemere takmer 45 detí chirurgickým potratom. Dnes sú populárnejšie metódy, ktoré zabíjajú počaté embryo chemicky. To je jeden z mechanizmov účinku všetkých foriem hormonálnej a núdzovej antikoncepcie. Nárast počtu užívateliek antikoncepcie však nesúvisí so znížením počtu potratov na Slovensku. Užívanie antikoncepcie je oveľa vyššie a neustále narastá napríklad vo Švédsku či Španielsku, kde zároveň stúpa počet potratov. Ďalším príkladom je nárast počtu potratov vo Veľkej Británii, kde je antikoncepcia dostupná úplne zdarma. Markantný pokles počtu potratov za posledných osem rokov súvisí s tým, že na Slovensku máme dlhodobú diskusiu o zákaze potratov. Podobný vývoj je aj v Chorvátsku. V Poľsku sa počet potratov rapídne znížil hneď, keď sa začala diskusia o ich zákaze, teda ešte pred ich zákazom. Samotný zákaz potratov je však najlepšou metódou, ako radikálne znížiť počet potratov a zachrániť čo najviac životov.

    Najväčšia skupina žien podstupujúcich potraty, ako spomenula kolegyňa Mušková, sú 30-ročné, vydaté s dvoma deťmi. Okolie im priamo alebo nepriamo odmietlo pomoc, sú pod tlakom nestratiť druhý plat v rodine či istú životnú úroveň, no i riskovať rozpor s manželom.

    Pritom najviac potratov podstupujú vyššie vzdelané ženy v bohatších regiónoch. Na Orave máme najnižšiu potratovosť. Teda nie sociálne podmienky, ale sebeckosť okolia sú dôvody na potrat. Jediným liekom na tento tlak prostredia, ktorý akceptuje potraty, je zákaz. Okolie bude musieť pomôcť žene postarať sa o dieťa alebo ho dať na adopciu. Slovensko sa nikdy nemalo tak dobre, ako sa má dnes. Nie je teda dôvod, aby sme sa nevedeli postarať v našich rodinách o nečakane počaté dieťa.

    Interrupcia často poskytuje žene rýchlu úľavu v problémoch a oneskorené utrpenie. Následky interrupcie môžu zahrnovať vinu, depresiu, žiaľ, hanbu, sebanenávisť, nespavosť, hnev a agresivitu u oboch rodičov a súrodencov. Následne po interrupcii ostatné deti v rodine môžu zažívať depresiu, posadnutosť malými deťmi alebo poruchy spánku, alebo stravovania. Veľmi často žijúce dieťa sa identifikuje s potrateným súrodencom.

    Odborné štúdie potvrdzujú tieto zdravotné dôsledky interrupcie pre ženu. Vymenujem vám ich: vysoký nárast rakoviny prsníka, krčku maternice, vaječníkov a pečene, perforácia maternice, rozdrvenie krčku maternice spôsobuje krvácanie, horúčky a infekcie, sterilita. Infekcie sa objavujú pri 30 % interrupcií. Následné mimomaternicové a vajcovodové tehotenstvá kvôli zjazvenému tkanivu. Potraty a predčasné pôrody v následných tehotenstvách, postinterrupčný syndróm – od depresií až k samovražde.

    Potratár sa môže stať odcudzeným, neschopným cítiť akékoľvek emócie a neschopným užívať blízke vzťahy alebo dlhodobé šťastie. Môže skôr hľadať rozptýlenie namiesto zmysluplného života, čo skončí v posadnutostiach a v závislostiach. Taktiež partneri a deti potratárov môžu vykazovať symptómy depresie, úzkosti, porúch učenia a psychosomatických chorôb. Stáva sa, že pri potrate deti prežijú. V Británii je to štatisticky vyčíslené, sú to 4 deti zo 100 potratov. V Spojených štátoch amerických prijali zákon, ktorý prikazuje lekárom zachrániť dieťa, ktoré sa nepodarilo potratiť.

    Vážení priatelia, odkedy tu vystupujem, boli vykonané ďalšie interrupcie. Väčšina tých malých tiel je teraz v odpadových košoch. Na tých istých oddeleniach, kde sa deti rodia, kde ich zachraňujeme v inkubátoroch, iné deti zabíjame. Lebo sú nechcené? Každé dieťa niekto chce. Veľa neplodných párov čaká roky na adopciu novorodeniatok. Chcú im poskytnúť lásku a starostlivosť, lebo sú tie deti ešte menšie a vo vývoji. Ani novorodeniatko nie je plne vyvinuté. Nemá sexuálne orgány či lebečnú kosť plne vyvinutú. Od počatia až po smrť sme všetci vo vývoji.

    Interrupcia nikdy nedáva zmysel. Aspoň nie pre zdravý rozum. Z odborného hľadiska je jasné, že niet takej choroby u ženy, pre ktorú by muselo byť dieťa zabité skôr, než sa začne s jej liečbou. V každej situácii sa lekár má usilovať o záchranu dieťaťa, ako i jeho matky. Keď dieťa predpokladane zomrie pri liečbe choroby matky alebo pri záchrane jej života, ako napríklad pri mimomaternicovom tehotenstve, toto nie je umelý potrat dieťaťa.

    Dokonca bývalý prezident najväčšej siete potratových kliník a najväčšej potratovej loby vo svete Americkej federácie plánovaného rodičovstva Alan Guttmacher potvrdil, že, citujem, „dnes je možné temer pre každú pacientku, aby prežila tehotenstvo, ak netrpí takou vážnou chorobou, ako je rakovina alebo leukémia, a ak áno, tak potrat by pravdepodobne nepredĺžil a už vôbec nezachránil život matky“. Toto potvrdzujú ďalší americkí, ale aj slovenskí lekári.

    V prípade znásilnenia musíme brať do úvahy prenatálne dieťa, ktoré skutočne za to nemôže a v žiadnom prípade nesmie byť usmrtené. Potrat je ďalším násilím v tele ženy po znásilnení.

    Každý z nás môže zo dňa na deň prísť o zdravie či kvalitu života, a to nie je dôvod, aby sme ho zabili či po narodení, alebo pred. Nie sme pánmi nad životom a smrťou a máme všetci právo zomrieť prirodzenou smrťou, aj neočakávane počaté dieťa či postihnuté dieťa. Nikto nemá právo siahnuť inému na život okrem sebaobrany. A toto nevinné dieťa nie je za žiadnych okolností útočníkom.

    Počul som argumentácie, prečo nie tento návrh zákona. Od 15. 4. 2008 je pripravený návrh novely zákona o umelom prerušení tehotenstva z dielne ministerstva zdravotníctva, ktorý rieši problematiku interrupcií. Tak si povedzme pár slov, aký je tento návrh. Na oživenie: môj návrh chráni akýkoľvek ľudský život od jeho počatia. Návrh ministerstva zdravotníctva má zachovať doterajší stav a zvýšiť stupeň právnej sily, t. j. umožniť žene z genetického dôvodu umelo prerušiť tehotenstvo do 24. týždňa jeho trvania. Teda zabíjať choré nenarodené deti.

    Nacisti vyhlásili za neplnohodnotných postihnutých: „sú nižší ako akékoľvek zvieratá“ a je lepšie, keby sa nenarodili. Ako sa môžeme nekriticky uchýliť k takémuto falošnému súcitu, že pre ich vlastné dobro sa zbavujme nevhodných. Berieme život počatým deťom čo i len s 10-percentnou pravdepodobnosťou genetickej chyby, postihnutým, ale i zdravým. S takýmto postojom tu budeme čoskoro legalizovať zabíjanie postihnutých detí do 12 rokov na žiadosť ich rodičov, ako je to v Holandsku a práve sa to chystá v Belgicku. Takýto program eutanázie, hoc len do troch rokov a tiež bez súhlasu rodičov spustil Hitler predtým, než začal s koncentračnými tábormi. Celkom 250-tisíc dospelých postihnutých bolo usmrtených v akcii T4.

    A koľkí sa klaňali nacizmu? Aj v tom čase verejná mienka bola úplne zideologizovaná ako neskôr v čase komunizmu. Dnešní ideológovia vedú vojnu cez médiá proti nevinným životom a ženám. Táto genocída vyhovuje dnešnej spoločnosti, ktorá sa usiluje o maximalizáciu užívania si voľného sexu bez dôsledku starania sa o dieťa, ktoré sa môže z neho počať. Aj holokaust bol akceptovaný, lebo Židia a postihnutí prekážali budovaniu ríše. Komunizmu zas prekážali ináč zmýšľajúci, tak ich poslali do gulagov. Keď Indiáni prišli do cesty kolonizácii Ameriky, boli označení za podľudí. Podobne to bolo s Afroameričanmi, ktorí vyhovovali našej kresťanskej civilizácii ako lacná pracovná sila, preto legálne otrokárstvo prežívalo dlhé storočia.

    Zdá sa, že dejiny sa neustále opakujú a my sa nikdy nepoučíme. Len ľudia pokorní s otvoreným srdcom stále sledovali učenie Krista. A tí študovaní odmietajú jeho múdrosť. Slúžia zlému, ktorý je otcom lži. Tak dnes prekrucujú, že ide o právo ženy na svoje telo, na svoje súkromie.

    Pri potrate žena vystavuje riziku svoje telo a ničí život – telo druhého. V jej tele sa predsa vyvíja nový človek, pritom to môže byť človek iného pohlavia, takže to už nie je jej ženské telo. Ani rodič nemôže siahnuť na život dieťaťa, hoci by sa to stalo v súkromí jeho domova. Takéto súkromné násilie je zakázané a prísne trestané. Nikomu ani len nenapadne, aby rodičia mali možnosť voľby dieťa utýrať alebo sa oňho starať. Alebo aby taká možnosť bola v prípade znásilnenia či vraždy. Aj tie sa predsa dejú, ale preto ich nelegalizujeme. Vždy sa nájdu ľudia, ktorí porušia zákon, tak je to i pri zákaze potratov. Zákon má úlohu formovať svedomie, a preto musí jasne ohraničiť, kde dochádza k násiliu na druhom človeku. Zákony hovoria ľuďom, čo majú robiť celý čas. Máme zákony proti zneužívaniu, krádeži, podvodom a tak ďalej.

    Terajšia legislatíva dáva žene nespravodlivú možnosť zabiť, na čo nikto nemá právo. Od momentu počatia, keď začína život nového človeka s genetickou informáciou odlišnou od matkinej a kontinuálnym samospúšťacím vývojom, tomuto človeku začína plynúť právo na život. Pri potrate je porušené právo dieťaťa na život. Toto právo je tu od momentu vzniku života a parlament nemá kompetenciu ho poprieť, jeho povinnosťou je toto základné ľudské právo uznať. Tehotenstvo len dočasne obmedzí ženu v pohodlnosti na deväť mesiacov. Predsa nevinný život je hodnejší ako deväť mesiacov pohodlia. Právo zabiť nenarodené dieťa nemá žiadna žena. Nenarodený však nemá rovnosť pred zákonom, keď ho ten nechráni pred násilím.

    Právo na život nezávisí od veľkosti či veku, a preto uznať viac práv nenarodeným v poslednom trimestri alebo v prvom trimestri je účelový zločin. Toto urobil Ústavný súd. Navyše svojím rozhodnutím spôsobil právny chaos. Stanovil, že určovať časové hranice legitímnosti umelého potratu v prípade genetickej chyby plodu, zdravotný stav teda má Národná rada Slovenskej republiky. Súd však neskúmal ústavnosť stanovenia hranice legálneho umelého potratu pre iné zdravotné dôvody vo vyhláške. Existujú totiž tri kategórie zdravotných dôvodov. Jedna je genetická. Je však jasné, že hranice určené vyhláškou aj pre ďalšie dve kategórie sú rovnako protiústavné a súd by ich vyhlásil za neplatné. Výsledok rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky teda môže viesť k legalizácii potratu do pôrodu pre rôzne zdravotné dôvody, ktoré zahŕňajú dokonca aj psychické zdravie ženy. Po uplynutí lehoty stanovenej Ústavným súdom Slovenskej republiky existuje právne vákuum a neistota o tom, či je počaté dieťa s pravdepodobnosťou genetickej chyby chránené zákonom, alebo nie je chránené. Toto sú silné dôvody, prečo interrupčný zákon je zlý, morálne a ústavne nevyhovujúci. Žiadne plátanie mu nepomôže.

    Už počujem protiargument, že ak by sme zakázali umelé potraty, tak ženy budú chodiť za ním do zahraničia. Pozrime sa však do Írska, kde sú umelé potraty zakázané a naozaj Írky chodia na potraty do Británie alebo na holandské lode pri írskom pobreží. Nečudo, keď reklamná kampaň britských potratových kliník v Írsku dostala zelenú, pretože podľa Európskeho súdneho dvora umelý potrat je v úvodzovkách služba, ktorá má mať slobodu pohybu v rámci Európskej únie. Medzinárodný tlak pôsobí aj na ženy, ktoré hľadajú cestičky, ako obísť zákon. Slovenský a český zákon však nedovoľuje potrat napríklad Poľkám, pokiaľ tu nemajú trvalé bydlisko alebo aspoň päťročný pobyt.

    Odpovedzte mi, prosím, ak napríklad v niektorom štáte sa legalizuje pedofília, legalizovali by sme ju na Slovensku takisto, aby naši pedofili nemuseli cestovať tak ďaleko?

    Pozrime sa na Britániu, ktorá ma dokonca zákon proti svojim občanom cestujúcim za detskou prostitúciou do Thajska. Takže je to vec politickej vôle prijať spravodlivé zákony a zabezpečiť ich vykonateľnosť, aby boli slabí ochránení. Je na nás pripraviť zákony, ktoré ochránia nevinných a odradia ženy pred takýmto neľudským skutkom. Je extrémizmom nazývať potrat ľudským právom.

    Je na nás sa rozhodnúť, či chceme na našom území tolerovať takéto násilie, genocídu, alebo budeme žiadať jej zastavenie, zákaz a stopnutie jej financovania. Môj návrh zákona netrestá ženy, ktoré sú pod strašným tlakom. Žiada však potrestanie pre potratárov, ktorí sú agentmi dnešnej potratovej genocídy. A toto je neprípustné.

    Pre vykonávanie potratov sú podobne v Poľsku zatknutí gynekológovia. Nelegálne potraty totiž spravidla vykonávajú odborníci. Takto to bolo aj v čase, keď potraty boli zakázané, čo podopiera aj vyhlásenie Mary Calderone, medicínskej riaditeľky Plánovaného rodičovstva, dnes najväčšia sieť potratových kliník na svete, v Americkom žurnále verejného zdravia v roku 1960, citujem: „Deväťdesiat percent nelegálnych potratov sa vykonáva lekármi.“ Je známym faktom, že odhady nelegálnych potratov sú preháňané, čo priznal aj bývalý potratár doktor Bernard Nathanson, ktorý bol kľúčovým v presadzovaní legálnych potratov v Spojených štátoch amerických.

    Neviem si predstaviť, vážení kolegovia, desať zabitých detí a už vôbec nie sto. Čo potom 14 200? Veď to je celé mesto. Viete si to predstaviť 14 200 detí – jedno mesto zabijeme, veď to nerobili ani Turci. Ja si skutočne neviem tú hrôzu predstaviť. Dnes máme možnosť spoločne tú hrôzu zastaviť.

    Obraciam sa preto na vás s dôverou, že s vašou podporou urobíme hrubú čiaru tejto genocíde na vlastnom národe, ktorá svoju ideológiu presadzuje od čias začiatku 20. storočia v Európe a po celom svete. Jej cieľom je nepochybne zničiť rodinu, vieru v Boha a spoločnosť. Len vtedy sa budú môcť zmocniť svetovlády temné sily. Na toto sa dnes využívajú zákony a medzinárodné inštitúcie, ktoré propagujú potraty ako ľudské právo. Odmietnime, prosím, toto smutné dedičstvo. Umelý potrat je zločin proti ľudskosti, ktorý parlament Slovenskej republiky nesmie odobriť, ak nám svedomie a pamäť ešte neodumreli. Zamyslime sa nad tým, že nám právo na život nikto neodoprel, a preto sme tu dnes. Svojím hlasom rozhodnime o živote tých, ktorých hlas nepočuť. Každá bunka ich tela však volá po živote. Preto, ak sa naozaj usilujeme o demokraciu, počúvajme aj hlasy najmenších členov našej spoločnosti. Ich hlasy môžeme ešte potrebovať vo voľbách v budúcnosti a dozaista aj na poslednom súde.

    Chráňme si naše deti – našu budúcnosť. Tu nejde o to, v ktorej sme strane. Tu ide o našu budúcnosť. Vidíte, čo sa deje okolo. V Holandsku už majú eutanáziu. Kam to speje? Mladé dievčatá ani nevedia, čo robia, keď idú na interrupciu a dokonca sú často donútené okolím, samy by to asi nechceli.

    Slovensko môže byť hrdé na svoje kresťanské korene a mravy. Nezabudnite, že na nemravnosť zahynul aj slávny Rím. Prosím, poraďte sa každý so svojím svedomím skôr, ako stisnete dnes hlasovacie tlačidlo. Hlasujte, prosím, za svetlú budúcnosť Slovenska. Pomôžte aj tým mladým, ktorí majú často len nesprávne informácie, tým, ktorí sú donútení. Zachráňte naše dievčatá a ženy od neskorších nekonečných a strašných výčitiek, že zamenili lono života za lono smrti.

    Ešte raz vás prosím, viem, že máte mnoho povinností a starostí, ale nezabudnite, že každý raz umrieme a budeme stáť pred Pánom života a smrti a skladať účty. Nebude to ľahké pre nikoho, ale určite sa bude pýtať každého z nás, prečo si sa tak rozhodol, keď si mohol pomôcť? Možno práve toto bude rozhodujúce pre vstup do raja. Chcem ešte raz upresniť, že cirkev pokladá človeka od počatia s telom a dušou za úplného a interrupcia je smrteľný hriech a ženie človeka do záhuby.

    Ďakujem za pozornosť, skončil som.

  • Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Ďakujem veľmi pekne. Takže vyhlasujem, vážené kolegyne, kolegovia, prerušenie rokovania o tomto bode programu. Ďakujem pani spravodajkyni, pán navrhovateľ zostane, pretože nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh má tlač 696 a návrh na pridelenie výborom je rozhodnutie č. 705.

    Pán poslanec Peter Gabura, odôvodnite tento návrh ústavného zákona.

  • Prepáčte. Dámy a páni, Slovenská republika sa v súlade s Ústavou Slovenskej republiky slobodne rozhodla vstúpiť do zväzku štátov, ktoré vytvorili Európsku úniu. Toto rozhodnutie potvrdili aj občania Slovenskej republiky svojím hlasovaním v referende. Na základe tohto rozhodnutia sa Slovenská republika podobne ako ďalšie členské štáty Európskej únie dobrovoľne rozhodla vzdať časti svojej suverenity. Rozsah svojich práv, ktorým sa Slovenská republika týmto rozhodnutím rozhodla vzdať a postúpiť ich spoločným orgánom Európskej únie, ako i spôsob, ktorým o týchto oprávneniach budú tieto spoločné orgány rozhodovať bol v okamihu vstupu do Európskej únie, teda i v okamihu rozhodovania občanov Slovenskej republiky v referende veľmi presne vymedzený.

    Navrhovaná právna úprava vychádza z ideí, že aj o každej ďalšej zmene rozsahu suverenity, ktorú Slovenská republika dobrovoľne postúpi Európskej únii alebo organizácii vzájomnej kolektívnej bezpečnosti by mali mať možnosť rozhodovať občania Slovenskej republiky. Preto sa navrhuje, aby o medzinárodných zmluvách, ktorými má Slovenská republika preniesť výkon časti svojich práv na Európsku úniu a Európske spoločenstvá, ako i o medzinárodných zmluvách, ktorými sa Slovenská republika zaradí do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti rozhodovalo sa osobitným ústavným postupom.

    Navrhovaný ústavný zákon vytvára procedúru, v ktorej sa pred ratifikáciou takýchto medzinárodných zmlúv ako obligatórna podmienka ich platnosti bude vyžadovať súhlas Národnej rady Slovenskej republiky ústavným zákonom a potvrdenie takéhoto ústavného zákona ratifikačným ľudovým hlasovaním.

    Účelom navrhovanej právnej úpravy je priblížiť život Európskej únie a podmienky kolektívnej bezpečnosti občanom. Ide o najcitlivejšie otázky života štátu, a preto je nutné, aby o nich parlament rozhodoval kvalifikovanou trojpätinovou väčšinou. Zároveň návrh vychádza z presvedčenia, že takéto zmeny v živote štátu sa dotýkajú života všetkých jeho občanov natoľko, že sa to, aby ich títo občania akceptovali a aby si tieto zmeny získali podporu občanov nemožno ľutovať ani energiu, ani prostriedky.

    Návrh počíta s tým, že o zložitejších otázkach života štátu, ako aj o vzťahoch a rozhodovacích mechanizmoch vo vnútri zväzkov štátov možno nebudú mať záujem rozhodovať všetci občania. Preto sa navrhuje, aby sa pre takéto rozhodovanie nepoužil všeobecný inštitút referenda, pretože jeho požiadavka nadpolovičnej účasti pre platné referendum často spôsobuje, že sa rozhodnutie jednoducho neprijme.

    Navrhujeme preto osobitný štatút ratifikačného ľudového hlasovania, v ktorom sa podobne ako vo všeobecných voľbách rozhodnutie prijme vždy. Každý volič má právo rozhodovať. Rozhodujú však len tí voliči, ktorí sa slobodne rozhodnú toto svoje právo využiť.

    Ústava Slovenskej republiky počíta s tým, že rozhodujúcou formou organizácie nášho štátu je zastupiteľská demokracia. V súlade s vývojovými trendmi však počíta aj s uplatňovaním prvkov priamej demokracie. Tieto prvky majú slúžiť na rozhodovanie najvážnejších otázok života štátu. Majú umožniť, aby o nich rozhodovali priamo občania. Preto už pri koncipovaní pôvodného znenia ústavy počítal náš základný zákon aj s inštitútom referenda.

    V ďalšom ústavnom vývoji dochádza i k ďalšiemu posilňovaniu prvkov priamej demokracie. Ustanovila sa priama voľba prezidenta republiky a zároveň i možnosť jeho odvolania priamo občanmi. Takto vznikol inštitút osobitného ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta republiky.

    Navrhovaný ústavný zákon pokračuje v trende posilňovania priamej demokracie a navrhuje ďalší inštitút ľudového hlasovania, tentoraz ratifikačného. Návrh nie je namierený proti zmenám v Európskej únii. Práve naopak. Vychádza z presvedčenia, že zmeny sú vtedy dobré, pevné a majú vyhliadky na to, aby sa aj dlhodobo udržovali, keď majú priamu podporu ľudí. Navrhovaná právna úprava je v súlade s ústavnými pravidlami Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Návrh ústavného zákona bude mať priamy dopad na verejné rozpočty len vtedy, keď bude vyhlásené ratifikačné ľudové hlasovanie. Navrhovateľ je toho názoru, že takéto hlasovanie sa dá vykonať veľmi úsporne, a tak jeho náklady neprevýšia 100 miliónov korún. Návrh neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest ani na životné prostredie. Ďakujem.

  • Ďakujem. Spravodajcom, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor je pán poslanec Peter Miššík. Má slovo a žiadam ho, aby predniesol spravodajskú správu.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ústavnoprávny výbor ma uznesením z 2. septembra určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Konštatujem, že uvedený návrh zákona z formálnoprávnej stránky spĺňa náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Dôvodová správa uvádza, že navrhovaná právna úprava je v súlade s ústavnými pravidlami Slovenskej republiky a s medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vyplýva z nej, že návrh ústavného zákona bude mať priamy dopad na verejné rozpočty len vtedy, keď bude vyhlásené ratifikačné ľudové hlasovanie. Nebude mať nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest ani na životné prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti uvedené v čl. III Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Konštatuje, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvoja Európskych spoločenstiev alebo v judikatúre súdu prvého stupňa.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. júla 2008 č. 705 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej okrem mandátového imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti SIS, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.

    Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

    Pán predsedajúci, skončil som a zároveň sa potom hlásim ako prvý do rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Pán spravodajca, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Juraj Horváth. V zmysle rokovacieho poriadku má prednosť pán poslanec Miššík, ktorý sa prihlásil do rozpravy ako prvý. Má slovo. Pripraví sa pán poslanec Horváth.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predkladateľ, ja budem veľmi stručný, pretože chcem povedať, že tento návrh novely ústavy je pomerne veľmi silným zásahom do vôbec podstaty Ústavy Slovenskej republiky.

    Prečo to hovorím. Hovorím to preto, že naša ústava stojí na zastupiteľskej demokracii. To znamená, my všetci sme boli volení v priamych voľbách, a teda zastupujeme občanov. A popritom je celá štátna moc rozdelená na moc zákonodarnú, výkonnú a súdnu. My v podstate už tým ustanovením, ja ho zacitujem, v čl. 1 bod 1, v čl. 7 sa za ods. 3 vkladá nový ods. 4 v znení.

    „Odsek 4. Na platnosť medzinárodných zmlúv podľa ods. 2 a ods. 3 sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí ratifikačným ľudovým hlasovaním.“

    Teda, vážení priatelia, dve vážne podmienky. Nielen hlasovanie v parlamente, ako sme boli doteraz zvyknutí, ktoré sa dialo nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ale najprv ústavný zákon, teda podpíše sa zmluva, výkonná moc podpíše zmluvu, nasleduje prijatie ústavného zákona 90 hlasmi poslancov, čo už je prvý veľký problém a následne potom sa ešte vyžaduje podľa predkladateľa ratifikačné ľudové hlasovanie, ktoré môže dopadnúť tak alebo onak.

    A ja teraz pôjdem do krátkej minulosti, pretože tento exkurz, to nie je len kritika toho návrhu, ale to je aj o tom, akým spôsobom sa dá potom vládnuť. My sme boli pri moci osem rokov a boli to závažné rozhodnutia, napríklad pri podpise zmluvy o vstupe do NATO.

    Ja osobne si nemyslím, že takéto závažné rozhodnutia, ktoré môžu robiť tí ľudia, ktorí majú na to vzdelanie, ktorí majú v zmysle zastupiteľskej demokracie aj právo takéto rozhodnutia robiť, že tieto ich rozhodnutia môžu meniť ľudia, ktorí nie sú oboznámení dostatočne s problémami a ktorí túto zodpovednosť nemajú.

    Žiaľ, považujem celý tento návrh len za akýsi návrh, ktorým by sme chceli zvýrazniť, a pán predkladateľ to aj povedal, suverenitu Slovenskej republiky, voči čomu nie som. Ja som tiež zástanca niektorých oblastí, v ktorých by Európska únia vôbec nemala zasahovať do legislatívy a do suverenity svojich členských štátov, medzi ktoré považuje napríklad dane.

    Po druhé. Ja sa vôbec nebudem teraz zaoberať tou druhou časťou, ktorá je tiež dosť závažná a kde sa zvyšujú kvóra na tie jednotlivé veci, ktoré sú uvedené v čl. 84 ods. 3, pretože to je možno názor pána predkladateľa. Ale znova poukazujem na to, že to kvórum dosiahnutie trojpätinovej väčšiny vieme, aké z minulosti boli problémy so získaním takéhoto kvóra. A sú tam také závažné veci, že nemám ten pocit, že je to dobré riešenie.

    A nakoniec mi dovoľte, vážený pán predkladateľ, milý Peter, povedať ti jednu vec. Určite predkladáš návrhy zákonov, ktoré hýbu spoločnosťou. Ten predtým som nevystúpil, ale mal som sto chutí povedať, že je nevykonateľný ten zákon. Aj to teraz tvrdím. A tento zákon je síce vykonateľný, ale totálne obmedzí možnosť výkonnej moci, možnože aj zákonodarnej moci na to, aby sme mohli existovať ako suverénna krajina, ktorá bude na seba brať záväzky v zmysle toho, čo chcú tí ľudia robiť, ktorí boli zvolení v priamych demokratických voľbách, o ktorých hovorí Ústava Slovenskej republiky a na ktorých stojí celý právny systém Slovenskej republiky ako demokratickej krajiny.

    A nakoniec posledná poznámka a asi najdôležitejšia. My sa tiež nezúčastňujeme práce komisie pána predsedu Pašku na zmenu ústavy, ale v každom prípade sa mi nezdá, aby si, aj keď v dobrej viere a máš na to právo podával takýto zásadný návrh novely ústavy bez toho, aby si to s kýmkoľvek z ktorejkoľvek politickej strany, spektra, ktoré je obsiahnuté v parlamente čo i len konzultoval. Teda neviem o tom, že či si to konzultoval a nakoniec nemal pre to podporu takmer nikoho, pretože to podávaš sám. A ja som tiež veľmi zvedavý pri hlasovaní, koľko tento tvoj návrh novely ústavy dostane hlasov. Napriek tomu si myslím, že to právo máš predkladať takýto návrh. Ja nezdieľam tento názor, že táto novela ústavy by mohla priniesť pre Slovensko niečo pozitívne.

    Preto navrhujem procedurálny návrh, aby sa nepokračovalo ďalej v rokovaní o tomto návrhu tejto novely ústavy podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku.

    Ďakujem pekne za pozornosť a skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. Neregistrujem žiadnu faktickú poznámku. Uzatváram možnosť podať žiadosť o faktickú poznámku a slovo má pán poslanec Juraj Horváth ako písomne prihlásený poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené ctené kolegyne, vážení poslanci, vážený pán navrhovateľ, dovoľte mi pár poznámok tiež k vášmu návrhu, ktorý sme dostali na stôl, o ktorom teraz rokujeme.

    Referendum. Referendum je určite inštitút, právny inštitút, ktorý je výrazom priamej demokracie účasti ľudí, obyvateľov na rozhodovaní. Tej priamej účasti, kde môžu rozhodnúť svojím áno alebo nie, že niečo podporujú, alebo nie. Proti tomuto inštitútu naozaj niet námietok a z mojej strany teda určite nie.

    Keď sa budem teda držať viacej vášho návrhu, medzinárodné právo Slovenskú republiku nenúti nijakým spôsobom prijímať takýto návrh, ako ste predložili vy. Viedenský dohovor o zmluvnom práve z roku 1969 tiež nezakotvuje takúto povinnosť. Rovnako Európska únia. V európskom práve rovnako nemáme takýto záväzok ani my zakotvený, ani žiaden iný štát. To znamená, medzinárodné spoločenstvo sa nedohodlo zatiaľ na takejto povinnosti.

    Ak hovoríme o slovenskom právnom poriadku, a tu sa teda pozastavím, treba povedať, že existujú iba zásady vlády, ktoré z roku 1997 existujú a ktoré upravujú spôsob uzatvárania medzinárodných zmlúv, kde tiež nie je takáto povinnosť, ktorú by si vláda zakotvila a zaviazala samu seba, prípadne parlament.

    Pokiaľ ide o váš návrh, pán predkladateľ, áno, prichádzate s referendom, ktorým by ste chceli doplniť ratifikačný proces, dnes už platný a fungujúci ratifikačný proces o ďalšiu fázu, o ďalší stupeň pri prijímaní, pri uzatváraní medzinárodných zmlúv.

    Táto dokonca obligatórna podmienka je teda podľa vášho návrhu právnou podmienkou, ktorú nebude možno obísť, ak prijmeme tento návrh, a teda skomplikujeme ratifikačný proces tým, že určíme ratifikačný proces v tejto schéme, že sa prijme ústavný zákon schválený Národnou radou Slovenskej republiky, kde budú musieť minimálne tri pätiny hlasov hlasovať za. To znamená aspoň 90 hlasov.

    Potvrdenie prichádza do úvahy podľa vášho návrhu, potvrdenie tohto výsledku ľudovým hlasovaním a potom teda až samotný akt zo strany hlavy štátu. Váš návrh požaduje a explicitne to požaduje dvojité hlasovania. Dve hlasovania. Prvé v parlamente, tak ako som ho pomenoval, kde bude treba aspoň 90 hlasov, a potom druhé hlasovanie vzápätí v nejakom čase po hlasovaní v parlamente, ktoré uskutočnia obyvatelia tejto krajiny.

    Obyvatelia, ktorých účasť na hlasovaní podľa vášho návrhu nie je, tá spodná hranica účasti nie je určená. To znamená, že keď budeme uvažovať ďalej, tak prídeme asi k zaujímavým číslam minimálnej účasti hlasujúcich, ktorí ale, ako váš návrh navrhuje, budú potvrdzovať, teda konfirmovať to, čo rozhodol parlament. To, o čom rozhodli poslanci, tak ako povedal kolega Miššík, zvolení v parlamentných voľbách, ktorí majú na to mandát a ktorí zastupujú ako celok celé obyvateľstvo Slovenskej republiky.

    Tu prichádzame k jednému paradoxu. Toto je práve ten problémový moment, že vy sám vo svojom návrhu v dôvodovej správe v ods. 3 uvádzate svoju obavu, že tu nie je záujem, píšete to iným slovníkom, ale že tu nie je záujem občanov, dostatočný záujem občanov angažovať sa v týchto veciach ako medzinárodné zmluvy, Európska únia a život v Európskej únii, kde aj uvádzate účel tohto zákona, a to je priblížiť život Európskej únii a podmienky kolektívnej bezpečnosti občanom.

    V tejto obave však váš návrh ide tak ďaleko, že navrhuje v podstate, keď to teda prerozprávam inými slovami, navrhuje, aby po tom, čo riadne zvolení poslanci odhlasujú v rámci ratifikačného procesu uzatvorenie medzinárodnej zmluvy, prišli k urnám obyvatelia v počte, ktorého spodná hranica nie je dostatočne určená a uskutočnili prejav vôle zmeniť alebo potvrdiť to, o čom rozhodol parlament. Pričom už začínam mať pochybnosti, či ten prejav vôle bude relevantný, či bude počtom hlasov môcť konkurovať mandátu poslancov v parlamente, ktorí o tom predtým rozhodli. V tomto vidím veľký problém, ktorý, mám pocit, nie je dotiahnutý do konca vo vašom návrhu.

    Ja si myslím, že nie je možné len tak mávnuť rukou nad tým, aká bude spodná hranica hlasujúcich obyvateľov vo všeobecnom ľudovom referende o tejto otázke, že toto nie je možné len tak zamietnuť. Vidím tu problém v tom, že takýmto spôsobom, ak by sa rozhodovalo o uzatváraní medzinárodných zmlúv, ako ste to navrhli, bude rozhodovaním sa medzi zlým riešením a zlým riešením. Teda nie medzi dobrým a zlým riešením, ale medzi dvoma zlými riešeniami, kde na jednej strane bude hlasovanie, kde potrebujeme účasť nadpolovičnej väčšiny oprávnených občanov na hlasovanie, ktorý ale je problém, ako sme zistili z nedávnej minulosti, že toto je problém a ktorý priznávate aj vy sám ako autor návrhu.

    A na druhej strane hlasovanie bez dostatočne upraveného spodného limitu účasti hlasujúcich vo všeobecnom referende ľudovom.

    Ja si teda dovolím zhrnúť to, čo som tým chcel povedať, že mám pochybnosti o tom, či je právne, politicky a možno aj politologicky správne zakotviť vaším návrhom do právneho poriadku Slovenskej republiky to, že bude môcť byť konfirmované všeobecným ľudovým hlasovaním takto určeným, ako ste to vy určili to, o čom predtým rozhodli poslanci Národnej rady. A rovnako mám pochybnosti ešte o jednej veci, o ktorej pán kolega Miššík tak nehovoril, že sa splní účel tohto návrhu, tak ako ste ho predložili. Pretože ešte raz to zopakujem, účelom podľa vášho návrhu, citujem, „je priblížiť život Európskej únii a podmienky kolektívnej bezpečnosti občanom“.

    Mám pocit, že touto treťou fázou v ratifikačnom procese sa nám asi nebude dariť naplniť tento účel a takú tú informačnú, vzdelávaciu alebo nejakú inú funkciu nesplní tento mechanizmus, tak ako ho vy navrhujete. A z týchto dôvodov si preto dovolím vyjadriť pochybnosti o správnosti prijatia tohto vášho návrhu aj z pohľadu diplomata, aj z pohľadu právnika, aj z pohľadu politika. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Horváth bol písomne prihlásený. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne? Pán poslanec Rydlo. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Chcem sa spýtať, dámy a páni, mali sme odsúhlasený program, že o 16.00 hodine prerokujeme v druhom čítaní v skrátenom legislatívnom konaní vládny návrh zákona o cenách.

    Pán poslanec Rydlo, máte to dlhé, spýtam sa? Lebo potom radšej dokončime toto a požiadam pána ministra financií, aby chvíľu počkal. Nech sa páči, poďte do rozpravy.

    Môžeme, dámy a páni, to urobiť tak, že by sme dokončili tento bod? Dobre, ďakujem pekne. Poďte, pán poslanec.

  • Ctený pán predseda, pán predkladateľ, pán spravodajca, slávna snemovňa, nebolo v mojom úmysle vystúpiť v tejto rozprave, ale súhlasím aj s tým, čo navrhuje pán Gabura, a súhlasím aj s tým, čo hovorí pán Miššík. Súhlasím s tým, čo hovorí pán Gabura nie preto, že dáva konkrétny návrh, ale preto, že v tejto snemovni sa konečne hovorí o princípe priamej demokracie.

    Na druhej strane súhlasím s tým, čo hovorí pán Miššík v tom zmysle, že je to taký zásah do ústavného poriadku tohto štátu, že jednoducho nestačí na to, aby jeden poslanec navrhol takú radikálnu zmenu ústavného poriadku tohto štátu.

    Ja som prežil väčšinu, teda podstatnú čiastku svojho života v štáte, kde je priama demokracia, a túto priamu demokraciu si cením. V rozprave o inštitúte referenda som vystúpil a povedal som, ako to funguje. Istá je jedna vec veľmi dôležitá, že priama demokracia by sa podľa môjho náhľadu nemala vzťahovať len na určitý druh medzinárodných zmlúv. Ak hovoríme o priamej demokracii, tak prosím, nech sa takýto inštitút vzťahuje aj na normálne zákony.

    Vo švajčiarskom právnom systéme, ktorý, pochopiteľne, nemožno implantovať do právneho systému Slovenskej republiky len tak zvečera do rána, napokon tento systém nie je implantovateľný ani do iných demokracií, ktoré v Európe poznáme, tento inštitút funguje aj so zastupiteľskou demokraciou, aj s priamou demokraciou.

    Obyčajný zákon, ktorý parlament prijme, hovoríme o federálnej úrovni, napokon obdobne to platí aj na tých miestnych úrovniach, kantonálnych, respektíve po našom by sme mohli povedať vo vyšších územných celkoch, je ten, že ak sa určitej skupine obyvateľstva ten -ktorý prijatý zákon nepáči, tak má možnosť vyvolať takzvané referendum, hej, abrogatívne referendum, a keď sa to týka ústavy, tak tam ex offo musí prejsť každá ústavná zmena cez referendum. Tuná nie je žiadny stanovený limit na minimálny počet uchádzačov, teda účastníkov v referende, to znamená, pán kolega Horváth, či sa na tom referende zúčastnia 3 %, 30 % alebo 80 %, to je akosi sekundárne.

    Chcem povedať len toľko, že taký návrh, ako predložil pán Gabura, mal jednoducho predložiť do komisie, ktorá prakticky nefunguje, o zmene Ústavy Slovenskej republiky. Ja osobne som za inštitút priamej demokracie, pretože poslanci, ktorí schvaľujú niektoré zákony, schvaľovali by ich troška rozvážnejšie, keby mali nad sebou Damoklov meč priamej demokracie. To znamená, že sa to ľudu nepáči, ľud vyvolá referendum a môže takýto zákon v takomto referende odvolať.

    Skrátka opakujem to, čo som povedal na začiatku, že súhlasím s tým, čo navrhol pán Gabura, pretože je to princíp priamej demokracie, ale súhlasím aj s tým, čo povedal pán Miššík, že takýto inštitút jednoducho je potrebné zriadiť s väčším konsenzom a, pochopiteľne, s konsenzom politických síl, ktoré sú zastúpené v tomto zastupiteľskom zbore. Ďakujem vám za trpezlivosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Rydla pán poslanec Horváth a pán poslanec Mikuš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Horváth.

  • Ďakujem. Pán poslanec Rydlo, hlboko s vami nesúhlasím v tej časti vášho prejavu, ktorým ste vyjadrili svoju podporu tej skutočnosti, že je v poriadku, ak by 90 a viac hlasov v parlamente bolo potrebných dostať od poslancov na to, aby bol pozitívny ratifikačný proces, aby sa uzatvorila medzinárodná zmluva. A vzápätí by za tým bolo potrebné, myslím, že ste spomenuli 3 % hlasov, ktoré by stačili na potvrdenie rozhodnutia poslancov.

    Ja si myslím, že keď na jednej strane dvíhame latku tak vysoko z toho dôvodu, že považujeme túto tému za takú vážnu, takú dôležitú, za tak dotýkajúcu sa života Slovákov, tak na druhej strane nemôžeme z politického, politologického, ale asi aj z právneho hľadiska súhlasiť s tým, aby skupina ľudí, ktorá bude potvrdzovať rozhodnutie na takej vysokej úrovni tými aspoň 90 hlasmi, aby mohla zvrátiť alebo zmeniť toto rozhodnutie 3 % obyvateľov. Ja si myslím, že toto už by v poriadku nebolo. V tejto veci s vami nesúhlasím. Ďakujem.

  • Pán poslanec Mikuš faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne. Dovolím si na všetkých troch predrečníkov. Jeden vyčítal alebo sa zaoberal vykonateľnosťou. Potom bolo spochybnené referendum tým, že by sa porovnávala účasť v referende s mandátom, ktorý majú poslanci v Národnej rade. Tu si dovolím upozorniť, áno, sú tu poslanci, ktorí dosiahli tisíce alebo stotisíce hlasov, ale sú tu aj iní, takže tam by som o tom, aká je ozaj sila mandátu diskutoval.

    No a potom ešte jedna vec, čo vlastne chceme, alebo, že či to prejde, alebo neprejde, pretože sa pán poslanec neporadil a podáva to ako nezávislý poslanec a myslím si, že určite nie preto, že by si chcel robiť politickú agendu, pretože neviem o tom, že by zakladal nejakú stranu, alebo niekam vstupoval, ale čo je cenné na tomto návrhu si myslím a nad čím by sme mali všetci rozmýšľať, že je tu snaha zvýšiť, posilniť záujem občana o politiku. Každé voľby sú odovzdávaním kľúča od vlastného domu alebo od vlastného trezoru, často aj neznámym ľuďom.

    A takéto referendum by predstavovalo aj možno nejaký mechanizmus opravný, ale zároveň veľmi by smerovalo k tomu, aby sa posilnil záujem občana o politiku, ale zároveň, aby sa posilnil a zvýšil pocit zodpovednosti občana za politiku ako takú, lebo nemyslím si, že môžeme hovoriť o tom, že politika je len pánske huncútstvo, ale je to rozhodovanie o veciach, ktoré sa každodenne týkajú každodenných záležitostí života nášho občana. Takže v tomto si myslím je hlavne to pozitívum tohto návrhu a myslím si, že treba o ňom diskutovať.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán Rydlo. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán kolega Horváth, nepochopili sme sa, alebo ste nepochopili to, čo som chcel povedať, alebo som sa zle vyjadril. Chcem iba toľko povedať, že v priamej demokracii, či chcete, alebo nechcete, je to tak. Či sa na referende zúčastnia 3 %, 30 % alebo 90 % občanov, výsledkom tohto referenda je, že je platné. A ak tí ostatní do toho referenda neprídu, tak jednoducho o tom je zbytočné diskutovať. Voľby sú platné za akejkoľvek účasti občanov. Ak referendum, ako je v našej legislatíve poňaté, je poňaté ako určitá brzda, že musí sa na ňom zúčastniť 50 %, no vo Švajčiarsku by nikdy žiadne referendum nebolo úspešné, pretože málo kedy sa stane, aby 50 % ľudí prišlo do referenda a aby hlasovali.

    A s tým, čo povedal pán kolega Mikuš ja plne súhlasím. Jednoducho je potrebné, aby sa občan Slovenskej republiky stal čím ďalej, tým plnoprávnejším občanom Slovenskej republiky. To znamená, aby sa zaujímal o veci verejné. A čím tá rozhodovacia, by som povedal, jeho schopnosť či na komunálnej, či na úrovni vyšších územných celkov, alebo na tejto celoštátnej úrovni sa prehĺbi, tým lepšie, tým lepšie. Lenže treba si uvedomiť, slávni zákonodarcovia, že ak by nad našou hlavou visel Damoklov meč v priamej demokracii, to znamená, že by mali občania právo nám povedať, tento zákon sa nám nepáči, tak mnohokrát by sme niektoré zákony prijímali v inakšej forme.

    Ja som rád, že o takejto veci chceme diskutovať, ale je potrebné, aby sa diskutovalo o tom, nie ako o návrhu jedného muža, ale aby to bol návrh, ktorý sa prediskutuje v parlamente a, pochopiteľne, otázka referenda a referend a potom ďalších iných vecí je...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Rydlo bol, ak som to dobre sledovala, jediný, ktorý bol prihlásený v rámci rozpravy, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, pani predsedajúca, ja si uvedomujem, že v tomto návrhu som osamelým jazdcom, ale nie je motivovaný ani žiadnymi politickými bodmi, ani žiadnou kariérnou hrou, ale je motivovaný tým, čo som videl v procese prijímania Lisabonskej zmluvy. Nebyť momentu, že vstúpil prvok tlačového zákona ako rozpor Lisabonskej zmluvy, naši občania by absolútne nevedeli a nemali by šajnu, o čom je Lisabonská zmluva, prečo sa prijíma. Taká bola informovanosť zo strany médií.

    A preto znova opakujem, áno, pán kolega Horváth, uvedomujem si, že určité hranice, percentuálne sily referenda je potrebné stanoviť a vytvorilo by to aj určitú silu argumentácie toho referenda, ale zase, ako sme spomínali, pri 50 % je nevykonateľné toto referendum.

    Ja si uvedomujem jednu vec, že Lisabonská zmluva prebehla bez nejakej osvety. Prebehla kabinentne tu v parlamente a argumentácie, ak si dovolím povedať, takú jedinú hlbšiu analýzu som počul od kolegu poslanca Hrušovského, ináč všetko bol skôr zápas o tlačový zákon. Preto si myslím, že aj takéto referendá budú predmetom diskusie občanov a bez obalov a zaobalení médií. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ja poviem len jednu vetu. Ja som práve kvôli tomu vystúpil, že ja to nekritizujem na pánovi poslancovi, že takýto návrh dal. Ja ale hovorím, že je to taký závažný zásah do ústavy, že tak sa teda dohodnime a poďme si napísať novú ústavu a nebude tam systém zastupiteľskej demokracie, ale niečo celkom iného. Pretože takto na základe tohto ústavného zákona, ak by sme ho prijali, tak výkonná moc v oblasti zahraničnej politiky by bola, myslím si, na tom veľmi zle. To je všetko.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k druhému čítaniu

    o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, ktorý, upozorňujem, prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 720 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 720 a.

    Teraz má slovo pán minister financií Slovenskej republiky Ján Počiatek, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky dňa 20. augusta 2008 prerokovala a schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona v prevažnej miere reaguje na riziká potenciálneho bezdôvodného nárastu cien tovarov na trhu Slovenskej republiky osobitne v súvislosti so zavedením eura v Slovenskej republike. Ide predovšetkým o vytvorenie legislatívnych podmienok vybraným odvetvovým rezortom na sledovanie vývoja cien a na podrobnejšie analyzovanie príčin rastu cien tovarov, na základe ktorých bude možné prijať opatrenia na zamedzenie nežiaduceho vývoja cien a v nevyhnutnom prípade aj vydať všeobecne záväzný právny predpis o regulácii cien príslušného tovaru.

    Vydaniu regulačného výnosu bude predchádzať podrobná analýza a zhodnotenie príčin rastu cien. Nové kompetencie vybraných odvetvových rezortov sa navrhujú na časovo obmedzené obdobie, a to do skončenia obdobia povinného vykonávania duálneho zobrazovania cien.

    Prvotným zámerom navrhovaných zmien a doplnení zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách nie je nadštandardne regulovať ceny tovarov, ale určenie nových regulačných nástrojov a vytvorenie dostatočných podmienok na ich uplatnenie tak, aby v prípadoch zvyšovania cien bez ekonomicky preukázateľných dôvodov bolo možné aj legislatívnymi opatreniami zabrániť neodôvodnenému zvyšovaniu cien.

    Predloženým návrhom zákona sa navrhujú aj viaceré legislatívne, respektíve legislatívnotechnické úpravy, ktoré nadväzujú na iné zákony alebo vyplývajú z poznatkov aplikačnej praxe. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Jozefovi Burianovi, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 962 z 25. augusta 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne, pričom k tomuto návrhu zákona sa vyjadrili tri výbory, ktoré teda odporúčali schváliť. V bode 4 sú pozmeňujúce návrhy, štyri pozmeňujúce návrhy, ktoré gestorský výbor navrhuje schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúci návrhmi a určil ma za spoločného spravodajcu výboru a súčasne poveril, po prvé, predniesť spoločnú správu výborov, po druhé, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch

    Ďakujem, pani predsedajúca, otvorte rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku. Písomne sa do rozpravy za klub SMK prihlásil pán poslanec Farkas, ktorý má slovo. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, pýtal som sa v prvom čítaní a teraz sa opäť spýtam pána ministra.

    Pán minister, prečo sa ponáhľate? My máme do konca roka tri plenárne zasadnutia Národnej rady. Aký je dôvod na skrátené legislatívne konanie? Hrozí pohroma, sú ohrozené základy štátnosti, alebo treba azda vyhlásiť výnimočný stav? Nie. Nehrozia také okolnosti, o ktoré sa môže oprieť predkladateľ pri zdôvodní skráteného legislatívneho konania.

    Pán štátny tajomník na moju otázku vo výbore pre financie, rozpočet a menu odpovedal, že týmto návrhom sa nezavádza cenová regulácia, len možnosť cenovej regulácie. To snáď pán štátny tajomník žartuje.

    Pod hrozbou tejto novelizácie zákona o cenách podaktorí obchodníci už dávno od avizovania takejto novelizácie dvíhajú ceny svojich produktov a služieb. A budú tak konať až do nadobudnutia právoplatnosti tejto novely, lebo netušili, aký bude obsah novelizácie zákona o cenách. Či novelizácia bude zameraná len vo vzťahu k prirodzeným monopolom, alebo zasiahne aj maloobchod.

    Čo sa stalo? Stala sa chyba v komunikačnej stratégii, lebo z vášho pohľadu o takejto snahe ste mali mlčať a namiesto toho konať. Tým, že ste už dávnejšie avizovali stíhanie obchodníkov pri neodôvodnených úpravách cien po zavedení eura, v extrémnych prípadoch dokonca zatknutie, dali ste návod obchodníkom, aby konali do konca tohto roka. Toľko k vašej marketingovej politike.

    Vo výbore pre financie, rozpočet a menu odznelo, že posledný náboj pre štátnu správu bude regulácia cien, pričom túto novelu charakterizuje dočasnosť a súbor opatrení. Nie sú to reminiscencie z minulosti z obdobia spred roka 1989? Aj vojská Červenej armády po roku 1968 tu mali byť dočasne. Poukazuje to na ideologické pozadie predkladateľov. Mimochodom, tá dočasnosť nebude do konca roka 2009, uvidíte, panie poslankyne, páni poslanci, bude snaha vlády a ministra financií túto dočasnosť predĺžiť.

    Vo výbore pán štátny tajomník tvrdil, že chcú niečo urobiť. To niečo je bububu na podnikateľov, hrozba zákonom, hrozba sankciami podnikateľom. Do rúk niektorých ministrov sa dostáva neobvyklý, mimoriadne silný nástroj – možnosť regulácie cien. Ak obchod ako taký bol po roku 1989 vyňatý z pôsobnosti štátu, obchod sa dnes deje v privátnej sfére, tak tvrdím, že najlepším regulátorom ceny je konkurencia.

    Dovoľte, aby som uviedol niektoré opatrenia, ktoré sa zavádzajú v § 4a tohto návrhu zákona. Paragraf 4a regulácia cien ods. 2. „Cenové orgány môžu regulovať ceny tovaru ak: a) vznikne mimoriadne trhová situácia s priamym vplyvom na ceny tovarov na tuzemskom trhu.“ Ja sa pýtam, kto posúdi takúto okolnosť? Kto bude ten kompetentný, ktorý o tomto rozhodne?

    V písm. b) sa uvádza. „Dôjde k ohrozeniu trhu vplyvom nedostatočne rozvinutého konkurenčného prostredia.“ Opäť sa pýtam, kto o tomto rozhodne?

    V písm. c) „si to vyžaduje ochrana spotrebiteľa alebo iný verejný záujem“. Pýtam sa, kto určí, čo je to verejný záujem, kde je to definované?

    Podľa § 4a ods. 1 písm. c) predkladateľ zrejme namieril ostrie tejto novely smerom k prirodzeným monopolom. Veď ste hneď po voľbách novelizovali normy vo vzťahu k Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Vymenili ste členov Rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, vaša vláda absolútne kontroluje cenotvorbu energonosičov. Čo teda ešte chcete?

    V prípade ceny energonosičov a zemného plynu je chválitebné, že sa staráte o sociálne slabších spoluobčanov. Chápem vašu snahu – reguláciu ako zavedenie sociálneho aspektu do cenotvorby. Nezabúdajme ale, že SPP má zavedené zľavy odberateľom dôchodcom. Vaša snaha o reguláciu ceny plynu by bola pochopiteľná, ak by aj Ruská federácia na spôsob slovenskej vlády regulovala cenu zemného plynu stanovenú Gazpromom pre Slovensko. Keďže k tomu nedochádza, ako je teda možné, že máte snahu regulovať tam, kde sa cena vstupu nereguluje, ale určuje sa na komunitných burzách alebo dvojstrannými obchodnými dohodami odberateľov a dodávateľov.

    Váš prístup, vaša metóda je mylná, zvrátená. Ak chcete zaviesť sociálny aspekt do cenotvorby energonosičov, tak táto metóda, táto novela je absolútne zvrátená. Myslíme si, že nie je to vhodný spôsob.

    Vo vzťahu k podnikateľom, obchodníkom je cenová regulácia v podmienkach trhového hospodárstva v podmienkach členstva Slovenskej republiky v Európskej únii nepochopiteľná. Ako keď slon vkročí do obchodu s porcelánom. Vo výbore pre financie, rozpočet a menu som sa spýtam pána štátneho tajomníka, ako sa bude dikcia tejto novely napĺňať v praxi? Kontrolóri Štátnej obchodnej inšpekcie vyjdú do terénu, napríklad do supermarketu. Ako skontrolujú cenotvorbu desaťtisíc položiek? Azda vypracujete na to nejakú metodiku, pán minister?

    Cenová filozofia tejto novely je poriadnym krokom späť, až do obdobia spred roka 1989. Vtedy fungoval Štátny cenový úrad. Azda uvažujete aj o podobnom štátnom úrade a táto novela má byť prvým krokom k ustanoveniu takéhoto štátneho úradu? Čo bude ďalej, čo chcete ďalej centralizovať, pán minister, aké sú vaše plány? Prezraďte nám, čo ešte na nás chystáte? Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Farkasa nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Tak ale to nereagovalo teraz všetkým trom, chcete povedať? (Hlasy z pléna).

    Takže, nech sa páči, pán poslanec Kužma, zapnite mu mikrofón. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcem nadviazať na predrečníka, lebo aj pán minister povedal, že má to byť reakcia na boj proti neodôvodnenému zdražovaniu aj z dôvodov, ak to požaduje verejný záujem. Čo je ale neodôvodnený nárast cien, ak predávajúci nemá dominantné postavenie na trhu. Je napríklad veľký dopyt po výrobku odôvodneným dôvodom na zdraženie cien na trhu všade napríklad? Je zmena kvality tovaru odôvodneným dôvodom? A kto zmeria, o koľko sa má zmeniť cena pri akej zmene kvality? Jediný, kto to vie zmerať je predsa kupujúci.

    Čiže všeobecné regulovanie cien tam, kde nie je dominantné postavenie na trhu, nikde v normálnej ekonomike nefunguje. A na tento zákon má nadväzovať ešte i zmena Trestného zákona, kde budú aj nejaké sadzby. Tak veľmi by ma zaujímalo, máme taký jeden veľmi zaujímavý prípad tu v parlamente. V júni v jedálni stáli uhorky 9 korún, ako nám potvrdila čašníčka, teraz sú 18, vtedy bolo 9, je to o 100 %. Myslím si, že v sezóne to nie je celkom zdôvodnené. Kto bude stíhaný? Pán predseda parlamentu či pán kancelár, alebo pán vedúci jedálne v tomto prípade, lebo je to evidentne podľa vášho zákona neodôvodnené zdraženie o 100 %. Tak by som mal rád odpoveď na túto otázku, koho budete stíhať, keď budete mať takýto zákon?

  • Pán poslanec Farkas, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Ďakujem. Takže pristúpime k vystúpeniam ústne prihlásených rečníkov. Nech sa páči, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásili páni poslanci Prokopovič, Mikuš, Štefanec a Mikloš, pán poslanec Janiš. Ešte niekto? Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy a slovo má pán poslanec Prokopovič. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, pred niekoľkými dňami tu vystúpenie niektorých mojich koaličných kolegov, ale aj členov vlády navodili pocit takzvaného déja vu, teda pocit už raz prežitého. Ako by sme sa mávnutím čarovného prútika vrátili o mnoho, mnoho rokov dozadu. Zákon, ktorý je predmetom tohto rokovania a ktorý narýchlo v skrátenom konaní prijímame nás však vracia ešte viac a viac dozadu. Áno, ešte pred rok 1989, ešte ďalej, kedy ľudia tejto krajiny rozhodli, že majú dosť plánovanej a regulovanej ekonomiky, ktorá tejto krajine priniesla zaostávanie za vyspelým svetom, hospodárske zaostávanie v životnej úrovni, zaostávanie za tou časťou Európy, kde budovali trhovú ekonomiku.

    Dámy a páni, rozšírenie cenových regulácií a zásah do slobodného dohadovania cien je priamym útokom na podstatu trhovej ekonomiky, ktorá nám najmä v posledných rokoch začína prinášať hospodársky rozvoj, o tom myslím nikto nepochybuje, a pozvoľné dobiehanie životnej úrovne našich, dnes už partnerov a spojencov v Európskej únii.

    Postupný návrat centralizácie a posilňovanie moci štátu, ktorý podľa vlády vie predsa najlepšie, čo je pre ľudí dobré, je viditeľný už pomaly na všetkých úrovniach a prvé ovocie, a to podotýkam, už začíname zbierať.

    Ekonomický rast sa pomaly spomaľuje a inflácia, naopak, za posledné mesiace rastie. Vláda však namiesto štandardných ekonomických nástrojov siaha po opatreniach, ktoré nás vedú do slepej uličky. A je to o to horšie, že my predsa vieme, že ideme do slepej uličky. Už raz sme v nej predsa boli práve za vlády dvoch z troch terajších koaličných partnerov, teda vlastne za vlády v podobnej zostave už tu bol pokus o zmrazenie cien energií. Výsledok všetci poznáme. Jednoducho, ak niečo nakupujete drahšie ako predávate, skôr či neskôr musíte skrachovať. Ak nebude chcieť budúca zodpovedná vláda nechať skrachovať firmy, budeme tu mať opäť skokové zdražovanie také, aké tu už raz bolo. Čo bude však, žiaľ, voda na mlyn nezodpovedných politikov, populistov.

    Aj vyhlásenie predsedu vlády o tom, že plyn pre domácnosť nezdražie, je z tejto kategórie nezodpovedného populizmu. V demokratickej spoločnosti totiž funguje delenie právomocí a kompetencií. Predseda vlády predsa nie je tým, kto je oprávnený rozhodovať o cenách plynu. Na to tu bol vytvorený pre kategóriu prirodzených monopolov regulačný úrad, ktorý schvaľuje ceny na základe posúdenia ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku. Reči o astronomických ziskoch zahraničných vlastníkov SPP sú len ďalšou demonštráciou takéhoto populizmu.

    Nebojím sa dokonca povedať, že aj klamstva. Predsa aj predseda vlády, aj vláda vie, že zisk týchto monopolov nie je dosahovaný hlavne z predaja plynu domácnostiam. Je to hlavne zisk z poplatkov za tranzit plynu cez naše územie. A predseda vlády, ktorý síce už nie tak dávno vyhlasoval, že sa na schôdzach Európskej rady nudí, vie, že v Európskej únii sú zakázané krížové dotácie. Opäť teda nejde o nič iné ako vyvolávanie nevraživosti, možno až nenávisti voči zahraničným investorom a možno aj príprava pôdy na útoky na predchádzajúcu vládu.

    Spolu s vyhrážkami o znárodnení to nevytvára dobrú atmosféru. Práve naopak, vytvára zlú atmosféru pre príchod ďalších zahraničných investícií, čo nakoniec môže mať pre našu ekonomiku, malú a otvorenú ekonomiku nepriaznivé následky. Tie pocítia, napokon, tak ako pri všetkých krokoch tejto na papieri sociálnodemokratickej vlády. Nepocítia ju bohatí, ale práve chudobní, ktorých osud tak veľmi leží našej vláde na srdci. Existuje pritom veľmi jednoduché riešenie, navyše podľa môjho názoru absolútne čisté.

    Pán premiér nehovorí plnú pravdu, keď z tribún hromží na zisky zahraničných vlastníkov SPP. Väčší diel z týchto ziskov totiž berie štát a delí ho vláda. Čo bráni pánovi premiérovi a vláde použiť časť týchto výnosov na adresné sociálne dávky tým najchudobnejším? Prečo by mali nižšie ceny plynu platiť aj vrchní manažéri podnikov, povedzme aj my poslanci s nadštandardnými príjmami, manažéri veľkých podnikov, ľudia, podnikatelia s vysokými príjmami? Prečo to neurobiť práve z týchto výnosov z daní tým najchudobnejším, tak ako to proklamuje vládna koalícia, aby to bolo adresné. Lenže asi by to nebolo správne, nemalo by to taký efekt na verejnú mienku. Takto majú všetci pocit, že premiér za nich bojuje, hoci za to v budúcnosti veľmi, veľmi draho zaplatia.

    Manipulácia s verejnou mienkou sa už stala akýmsi takým vládnym smerom. Nemyslím teraz názov vládnym SMER-om súčasnej koalície. A pod jej rúškom sa ticho organizujú podivné tendre za miliardy, ktoré vysoko prevyšujú akékoľvek privatizácie aj z minulosti.

    A teraz dovoľte niekoľko viet trošku z iného pohľadu. Zákon, o ktorom dnes rokujeme, má ešte jeden mimoriadne nebezpečný rozmer. Rozmer, ktorý vracia spoločnosť ešte hlbšie, ako je len rok 1989. V niekoľkých etapách sme v posledných mesiacoch svedkami nepriateľstva tejto vlády k živnostníkom. Zrejme je toto nepriateľstvo v mentálnej výbave niektorých ľudí hlboko zakorenené. Spomeňme si napríklad obrovský zápas pri Zákonníku práce o zachovanie slobody ľudí pri rozhodovaní sa o tom, či chcú byť zamestnancami, alebo či chcú byť svojimi vlastnými pánmi so všetkými z toho vyplývajúcimi rizikami, ako som spomínal počas schvaľovania novely Zákonníka práce.

    Dnes v týchto dňoch vláda a tento parlament živnostníkov opäť nepotešia. Vyššia minimálna mzda, samozrejme, opäť schválená v skrátenom legislatívnom konaní a paralelne s tým zvýšenie poistného na odvody. A aby sa to nezdalo živnostníkom ešte málo, tak pani ministerka po stretnutí s odborármi, ktorí podľa môjho názoru pomaly a isto strácajú členskú základňu, odkáže živnostníkom, že jej strašne leží na srdci, aby mali vyššie dôchodky.

    Vážené dámy, vážení páni, zákon o cenovej regulácii a zablokovanie voľnej, na dohode založenej cenotvorbe je ďalším takýmto útokom na živnostníkov. A to aj napriek tomu, že v doložke vplyvov čítame, citujem: „Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.“ Koniec citátu. A to aj napriek tomu, že podnikateľom ukladáme nové administratívne povinnosti a zasahujeme im do cenotvorby. Je to síce možno trošku mäkší útok ako vyhrážky väzením za zdvíhanie cien, ktorými obchodníkov a živnostníkov nedávno častoval pán premiér, ale v človeku sa chtiac či nechtiac vynárajú paralely.

    Každá zmena peňazí, či prechod nich na euro prináša okrem kladných vecí aj negatívne dopady na ľudí. Ak už nie priamo znehodnotením úspor, tak určite pocitom ľudí, že odrazu im príjmy výrazne klesli a ceny sa, naopak, zdvihli. Preto im naša vláda už dopredu chce predhodiť vinníka. Živnostník – obchodník. Už mi tam chýba iba šmelinár.

    Dámy a páni, toto nie je žiadna novinka. Tí starší z nás, ani ja už nie, ale moji rodičia a sú aj tu v parlamente ľudia, ktorí si to ešte pamätajú, si pamätajú roky po vojne, rok 1948, keď vtedajšia vláda taktiež nevedela rozbehnúť obchod a kto bol vtedy zodpovedný za dopady menovej reformy? Predsa živnostníci, ktorí sa chceli obohatiť na pracujúcom ľude. Nehnevajte sa na mňa, ale v tom, čo sa tu hovorí a presadzuje skutočne cítim akési paralely.

    Dámy a páni, tu už nejde, ako kedysi hovoril pán kolega poslanec Mečiar, o fazuľky. Toto už nie sú nezodpovedné populistické reči, ktoré majú vyvolávať závisť. V tomto parlamente v poslednom čase skutočne rokujeme o zákonoch, ktoré útočia jednak na nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva, napríklad pri výstavbe ciest. Rokujeme o zákonoch, ktoré útočia na podstatu trhovo orientovanej spoločnosti, tak ako je to v prípade napríklad tohto zákona o cenovej regulácii.

    A teraz dve vety, pán minister, osobne na vás. V čase nie tak dávno, keď som riadil ministerstvo dopravy ste boli vrchným manažérom jednej súkromnej firmy, veľmi úspešnej, ktorá veľmi úspešne súťažila aj na mojom ministerstve tým, že mala veľmi dobré ponuky, mala veľmi dobré vedenie, nechcem vás teraz chváliť, ale vyhrali ste aj vďaka tomu, že ste mali veľmi dobré ceny. Ja si neviem predstaviť, ako by ste teraz prišli pred svojich kolegov a povedali im, že to, čo ste vtedy presadzovali a vďaka čomu ste vyhrávali, teda dobrým cenám kvalitnej práce odrazu už nie je pravda, že tie ceny im budete z pozície ministra regulovať.

    Pán minister, prosím a vyzývam vás, zabrzdime, kým sa ten vlak veľmi, veľmi rýchlo nerozbehne. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Prokopoviča. Pán poslanec Simon, to je faktická poznámka? Pani poslankyňa Vaľová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a pán poslanec Simon má slovo, nech sa páči.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Prokopovič, snáď z vášho vystúpenia mi chýbalo len toľko, že táto vláda svojimi vyhrážkami teraz tlačí na obchodníkov, aby v súčasnosti už zvýšili cenu, keď nechcú, aby boli trestaní. To znamená, že táto vláda takýmto správaním de facto prispieva k tomu, že sa dnes zvyšujú ceny.

    Ale taktiež stojí za povšimnutie aj to, že ako sa táto vláda s týmto návrhom vyrovná s regionálnymi rozdielnymi cenami, pretože dnes sme svedkami toho, že ceny základných potravín v Banskej Bystrici, v Košiciach či Prešove sú vyššie ako v samotnej Bratislave. Čo tieto rozdiely? Budú sa považovať za trestné? Čo tie malé obchodíky, ktoré sú v regiónoch, kde bez vyšších cien, vyšších nákladov nie je možné predávať. Ony budú...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pani poslankyňa Vaľová. A dajte ešte minútu pánovi poslancovi Simonovi.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Čo v tom prípade? Kto bude posudzovať tieto regionálne rozdiely? Samozrejme, od januára už nikto nebude zvyšovať ceny, lebo tie zvýši teraz. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Vaľová faktická poznámka.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán Prokopovič, ja by som sa len dotkla tejto časti, kde ste povedali, že ministerka práce a sociálnych vecí označuje podnikateľov za nejakých ľudí, ktorým vlastne chce zachrániť odvody do Sociálnej poisťovne, aby potom mali následne dôchodky.

    Ja si myslím, že na to nie je nič zlého, pretože ak pôjdete do Sociálnej poisťovne, tak zistíte, že tam prídu podnikatelia, ktorí platia minimálne odvody a jednoznačne nemáte šancu im pomôcť a nemáte šancu, aby mali vyšší dôchodok. To si málokedy uvedomujú pritom ako pracujú.

    Takže ja si myslím, že je to iba dobrá vec. A vám chcem povedať, tak viac ako 80 % podnikateľov, živnostníkov platí minimálne odvody. To je, myslím si, veľmi vážne číslo a práve preto na ministerstve práce a sociálnych vecí pracuje odborná skupina, ktorá nepovedala zatiaľ nejaký verdikt k tomu, ako to má ísť ďalej, ale ktorá chce zohľadniť to, aby sme určite podnikateľov nezruinovali, aby sa nedostali do sociálnej siete, záchrannej sociálnej siete, ale jednoznačne bude rozmýšľať, čo s danými odvodmi, na čo ich bude viazať, aby aj tí podnikatelia mysleli na to, že raz príde čas, kedy už nebudú môcť pracovať a vtedy skutočne na sociálnom poistení sa nedá nič iné urobiť. A sú to vážne problémy, keď sa týka, ak sa im má vypočítať z minimálnej mzdy alebo z tých minimálnych odvodov, aký budú mať dôchodok. Takže ja v tom nevidím nič zlé. Ja v tom vidím práveže prínos a myslím si, že toto by ste mali chváliť. Ďakujem.

  • Pán poslanec Prokopovič reakcia na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne za slovo. Veľmi krátko k pánovi kolegovi Simonovi. Súhlasím, pán poslanec. Nedá sa všetko vo svojom vystúpení, ale súhlasím s tým, čo si povedal vrátane tých dopadov.

    Čo sa týka faktickej poznámky pani poslankyne Vaľovej. Ja nespochybňujem možno snahu pani ministerky, že chce, aby mali aj živnostníci vyššie dôchodky, ale prečo im to vnucuje? Prečo aj vy obhajujete to, že niekomu ideme vnucovať? Veď on je normálny rozmýšľajúci tvor. A verte mi, však ste boli tiež živnostníčka, že keď ide niekto podnikať, tak asi si dobre premyslí a vie, do čoho ide? Tak prečo mu za každú cenu vnucovať, musíš vyššie platiť, aby si mal vyšší dôchodok, keď on povie, že jemu stačí toľko. To potom by sme mohli ďalšej kategórii, ktorá má vyššie príjmy, povedať, plať si vyššie, aby si mal vyšší dôchodok. Veď tu ide práve o to dobrovoľné, tu ide o to, aby každý sám v slobodnej spoločnosti sa mohol rozhodnúť, čo chce robiť, a nie aby mu niekto niečo vnucoval. Ani pani ministerka, ani nikto iný. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mikuš. Po ňom sa pripraví pán poslanec Štefanec.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikuš, máte slovo. Chvíľočku ale, keďže budete mať len tri minúty na vystúpenie, chcem sa dohodnúť, že na koľko máte asi vystúpenie, pán poslanec?

  • No, päť minút. Päť minút.

  • Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme umožnili ukončiť vystúpenie pánovi poslancovi Mikušovi, potom dali prestávku a potom hlasovali. Je všeobecný súhlas?

  • Všeobecný súhlas.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, niekedy je veľmi zaujímavé počúvať argumenty a spájanie tohto zákona či už s ideológiou, alebo s útokom, nebodaj s priamym útokom na nejakú skupinu podnikateľov. Ale čo si myslím, že je dôležité a pravdepodobne aj dúfam, že mi dáte za pravdu, že prijatie eura je absolútne unikátna situácia, pre ktorú neexistuje príklad a ani teda nejaké modelové riešenia, ktoré by sa uplatnili. Je to situácia mimoriadna, ktorá si vyžaduje aj mimoriadne riešenia. Tak to platí vždy vo všetkých oblastiach. Mimoriadna situácia, mimoriadne riešenie.

    Druhá vec. V stratégii prijímania eura je taká podstatná vec aj angažovanosť občana alebo celospoločenská kontrola procesu, ale najmä cien. Pretože vieme, a je to veľmi častá skúsenosť z iných európskych krajín a z mnohých oblastí, že prijatie eura bolo následne sprevádzané zvýšením cien. Neodôvodneným zvýšením cien. Predpokladám, že každý z nás má záujem, aby Slovensko bolo úspešné, aby boli plnené kritériá, aby bola udržaná finančná disciplína, aby boli záujmy občana ochránené. Ale čo je súčasťou politického boja, samozrejme nedopriať úspech za akúkoľvek cenu, nech čokoľvek za to všetci spolu zaplatíme. To je bežné, to všetci poznáme.

    Čo je potrebné urobiť. Ja si myslím, že je potrebné urobiť to, čo aj hovorí tento zákon. Pomenovať to, čo je neprijateľné, čo je neakceptovateľné, čo je v rozpore so záujmom občana. To znamená, aby ceny išli vo všetkých oblastiach neodôvodnene hore. To je v rozpore so záujmom občana určite. Takže je potrebné vždy, zákon má dve, myslím si aspoň, dve dôležité funkcie.

    Prvá funkcia to, čo sa tu zdôrazňuje a preháňa si myslím represívna a neodôvodnené potom, povedzme, trestanie, ale čo je veľmi dôležité, to je duch zákona, čo zákon pomenúva ako správne, respektíve ako nesprávne a neprijateľné. A tu zákon jednoznačne hovorí: „Ceny smerom hore neodôvodnene neprijímame, neakceptujeme, a preto si myslím, že zákon je dobrý, lebo má dobrého ducha.“

    Potom ďalšia vec. Veľmi dôležité je, že ten zákon hovorí aj smerom k tým, ktorí ceny tvoria, ale aj smerom k tým, ktorí platia, aby si uvedomili, že majú kontrolovať. Veď my chceme v tomto procese zaviesť celospoločenskú kontrolu a tento zákon určite je nápomocný v tom, aby sa úroveň celospoločenskej kontroly pohybu hladín cien jednotlivých komodít zvýšila, a preto si myslím, že je dobrý, a preto ho treba podporiť. Nechceme neodôvodnené zvyšovanie, je to neprijateľné a zároveň tento zákon hovorí, občania, sledujte tento proces! Ja osobne ho podporím. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mikuša. Faktické poznámky nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Teraz vyhlasujem krátku 4-minútovú prestávku. Poprosím všetky panie poslankyne a pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať 17.05 hodín hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním o informácii ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky o situácii v Gruzínsku. Takže uvediem toto hlasovanie a dávam teraz hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada berie na vedomie informáciu ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky o situácii v Gruzínsku. To znamená, ešte raz hlasujeme o tom, že berieme na vedomie informáciu, ktorú predložil pán minister zahraničných vecí.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 122 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme túto informáciu zobrali na vedomie.

    Teraz poprosím pána poslanca Pásztora, aby uviedol hlasovanie.

    Pán poslanec, hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu poslancov pána poslanca Vladimíra Palka a Pavla Minárika na prijatie Vyhlásenia Národnej rady k udalostiam v Zakaukazku. Je to tlač 757.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, v rozprave vystúpili traja poslanci a v rozprave pán poslanec Pavol Kubovič podal návrh poslaneckého klubu SDKÚ – DS na Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky ku konfliktu v Gruzínsku.

  • Ešte raz. Prepáčte, pán spravodajca. Hlasujeme o návrhu, ktorý zaznel v rozprave?

  • Prepáčte, ja som nebol počas rozpravy v rokovacej sále.

  • Pán poslanec Kubovič predložil nový návrh poslaneckého klubu SDKÚ – DS.

  • Ale prepáčte, pán spravodajca. Je to pozmeňujúci návrh? Nie, je to samostatné uznesenie?

  • Dobre, takže hlasujeme o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Kubovič.

    Pán poslanec Mikloško, už sme si to vyjasnili. Ďakujem.

    Takže hlasujeme o návrhu z rozpravy na uznesenie, ktoré podal pán poslanec Kubovič.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 48 za, 5 proti, 81 sa zdržalo.

    Tento návrh uznesenia sme neschválili.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Pán predseda, prosím vás, dajte hlasovať o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka a Pavla Minárika.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 8 bolo za, 57 proti, 66 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Ani tento návrh uznesenia sme neschválili.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Teraz pani poslankyňa Szögedi uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa ruší zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona č. 419/1991 Zb. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon. Je to tlač 695.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, v rozprave nebol podaný žiaden procedurálny návrh, preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 36 za, 33 proti, 50 sa zdržalo, 9 nehlasovali.

    Nebudeme pokračovať ďalej, pretože sme nepostúpili návrh zákona do druhého čítania a pán poslanec Miššík uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Petra Gaburu na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., je to tlač 696.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Pán predseda, v rozprave odznel procedurálny návrh, ktorý som podal ja a navrhol som, aby sa v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu ústavného zákona. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 113 za, 8 proti, 11 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní.

    Tým sme odhlasovali prerokované body programu a budeme pokračovať v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 18/1996 Z. z. o cenách. Rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, ctené dámy, vážení páni...

  • Pán poslanec, chvíľočku vás poprosím, predsa len chvíľočku počkáme, kým...

    Kolegyne, kolegovia, chcem vás požiadať, aby sme nerušili vystúpenie, pretože budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem ešte raz, dámy a páni. Termíny, ako spôsoby regulácie cien, ďalej úradné určenie cien, vecné usmerňovanie cien sme tu už mali. Mali sme ich pred 19 rokmi a, bohužiaľ, tento zákon (ruch v sále), tento zákon nás vracia 19 rokov dozadu.

    Pán predsedajúci, poprosím ešte o pokoj a pána ministra. Ďakujem. Ďakujem pekne. Takže ešte raz. Termíny spojené s reguláciou cien, úradným určením cien cenovými výmermi sme tu mali pred 19 rokmi a som hlboko presvedčený, že tento návrh zákona nás vracia 19 rokov nazad.

    Pán minister vo svojom uvedení zákona odôvodňoval tento návrh spôsobom, že zabráni neodôvodnenému zvyšovaniu cien. Bohužiaľ, odpovede na otázky, čo sú odôvodnené a čo sú neodôvodnené zvyšovania cien sme sa doteraz nedočkali. Nevieme takisto, akým spôsobom podľa tohto zákona chce vláda rozhodovať, či cenové nárasty boli v súlade so zavedením spoločnej európskej meny, alebo či to bolo z iného dôvodu.

    Tak ako to už bolo uvedené, aj ja som presvedčený, dámy a páni, že takýto návrh, takéto strašenie a vyhrážky spolu napríklad s návrhom Trestného zákona, ktorý posiela podnikateľov do basy len za cenovú ponuku prispievajú len k tomu, že máme ceny vyššie už teraz. V auguste naša inflácia dosiahla dvojročné maximu, pričom potraviny rástli o viac než 9,5 %. Logicky teda obchodníci sa správali tak, že zdvihli ceny už pred platnosťou takýchto zákonov.

    Myslím si, že takéto návrhy zákona neprispievajú ani k nižším cenám v budúcnosti. Tento zákon má platiť od 1. novembra tohto roka a v § 13 sa uvádza povinnosť pre predávajúceho počas doby troch rokov uchovávať evidenciu nákladov a všetkých kalkulácií s tým spojených. Znamená to de facto vyššie nákladové položky, vyššie administratívne náklady pre všetkých predávajúcich, čo určite neprispeje k nižším cenám. K nižším cenám prispeje len lepšia možnosť voľby, lepšie konkurenčné prostredie.

    Ak si návrh zákona alebo odôvodnenie tohto návrhu zákona kladie za cieľ zasiahnuť tam, kde trh nefunguje, dovolím si upozorniť, že už teraz máme právomoci Protimonopolného úradu, ktorý môže zasiahnuť všade tam, kde podľa jeho názoru trh zlyháva.

    Zrejme nie je náhodou, dámy a páni, že aj Protimonopolný úrad mal, tak ako aj Národná banka Slovenska veľké výhrady k tomuto návrhu zákona. V súčasnosti máme 92 % domáceho produktu tvoreného súkromným sektorom. Tento návrh zákona de facto dáva možnosť cenovo regulovať, na čo si vláda spomenie. De facto 100 % položiek z tých, ktoré sú tvorené súkromným sektorom, môžu byť regulované.

    Dovolím si tiež upozorniť na Ústavu Slovenskej republiky ako v prvom čítaní, v ktorej sa uvádza, že Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Som hlboko presvedčený, že tento návrh zákona nepodporuje hospodársku súťaž, takže ide nielen proti ústave, proti zdravému rozumu, ale najmä proti občanom, ktorým vôbec nepomáha, možno sa tak tvári, ale vôbec nepomáha, pretože cenová regulácia nikdy neznížila ceny, akurát oddialila cenové nárasty, ktoré sa potom prejavili ešte v prudkejších cenových skokoch v budúcnosti. Som teda hlboko presvedčený, že takýto návrh zákona nemá opodstatnenie, je nerealizovateľný, nezmyselný a zbytočný. Ďakujem pekne. (Potlesk).

  • Faktické poznámky pán poslanec Urbáni. Končím možnosť sa... Ešte pán poslanec Bobrík. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán predseda výboru Urbáni.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, ja by som rád zareagoval pár slovami na pána poslanca Štefanca. Ja osobne nenávidím, nieže nemám rád, nenávidím štátny dirigizmus. A som rád, keď neexistuje. Pravidlá ale musí mať každý štát. Na Slovensku funguje trhová ekonomika a verím, že aj bude fungovať a obavy, že by sa tu rušilo konkurenčné prostredie sú, myslím, absolútne zbytočné.

    Chcem ale poukázať na jeden fakt. Prechádzame fakt na nový systém meny, ktorý so sebou by mohol priniesť aj negatívne efekty a za to, že vláda sa snaží, aby tie dopady neboli také, aké by mohli byť, keby nebol istý poriadok, tak v tom nevidím nič zlého.

    Chcem poukázať na jednu situáciu, ktorá sa stala pred pár dňami v USA, ktoré, myslím, nikto z vás nepokladá za nejaký iný štát ako s dobre fungujúcou trhovou ekonomikou, kde prezident Bush vyhlásil teraz po hurikáne. Ak budú pumpári neodôvodnene zvyšovať ceny benzínu, že zasiahne a že bude ich regulovať a že ich bude sankcionovať. Že toto je len v prípade, ak by tu došlo k nejakým abnormálnym situáciám, ja to tak osobne beriem, a preto aj tento zákon podporím. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja len jednu krátku otázku na pána poslanca Štefanca. Práve tu stále znelo ako neodôvodnené zvyšovanie cien a už obchodníci predbehli a už teraz zvyšujú ceny. A prosím vás, kde je tá neviditeľná ruka trhu, ktorá by to mala teda regulovať? Ako to, že to dopúšťa, že už teraz tí obchodníci a prečo to nefunguje? Ďakujem.

  • Pán poslanec, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. No, ďakujem aj pánovi poslancovi Urbánimu, ktorý spomenul štátny dirigizmus. Ja sa stotožňujem s týmto jeho názorom, ale nerozumiem preto jeho záveru, prečo tento zákon potom bude podporovať? Pretože som hlboko presvedčený, že tento zákon dáva štátnym úradníkom do ruky neodôvodnené nástroje a neodôvodnenú moc, ktorú jednoducho nemajú žiaden rozumný dôvod, aby používali.

    Keď chceme nižšie ceny, tak zabezpečme, aby tu bola lepšia ponuka, lepšie konkurenčné prostredie, lepšie podnikateľské prostredie. Bohužiaľ, to sa ale nedeje. Za posledné dva roky podnikateľské prostredie sa zhoršuje podľa všetkých dostupných, podľa všetkých nezávislých analýz. Preto všetky takéto prejavy, všetky takéto tlaky môžu skutočne viesť k tomu, že cenové nárasty budú vyššie, a to je aj reakcia na pána poslanca Bobríka.

    Áno, logicky sa správajú obchodníci tak, že keď sa boja toho, že budú za niečo trestaní, no, tak zdvihnú ceny už dopredu. Veď boli avizované nielen otázky cenovej regulácie, bol avizovaný Trestný zákon, kedy majú byť obchodníci posielaní do basy len za cenové nárasty.

    Osobne som, dámy a páni, smutný z toho, že vôbec musíme v tomto čase riešiť takéto veci. Skôr považujem za dôležité otázky vzdelávania, lepšej infraštruktúry, trebárs nižších daní, to sú veci, o ktorých by sme mali spoločne rokovať, ako pomôcť ľuďom, a nie im nezmyselne regulovať ceny, lebo cenová regulácia nikdy nič dobré nepriniesla. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ako ďalší do rozpravy pán Mikloš. Nie je tu v sále pán poslanec Mikloš. Takže stráca poradie.

    Pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Bavíme sa v podstate síce o novele zákona o cenách, ale je jasné, že ho musíme dať do súvislosti aj s novelou Trestného zákona, kde teda môžu byť pri neprimeranom a neviem akom takom úradníckom rozhodnutí zvýšenia cien trestaní aj tí, ktorí ich zvýšia od tuším šesť mesiacov až do troch rokov. Nedá sa to oddeliť.

    Ja si uvedomujem, že je polčas vládnutia a potraviny sú pomerne drahé, drahý je aj benzín, aj nafta, drahé je alebo rysuje sa aj stúpanie cien energií. Toto sú všetko nepríjemné veci pre každú vládu a je iba otázkou, ako sa k týmto veciam vláda tá, ktorá je pri moci, postaví. Táto vláda zvolila pri týchto nepríjemných veciach mediálne presunúť to ťažisko problému od seba. Posunúť niekde inde. Ja nič, ja muzikant, ja som len vláda.

    Keď rástli ceny potravín začiatkom roka, tak neboli najväčším nepriateľom tejto vlády obchodné reťazce napriek tomu, že obchodné reťazce majú suverénne najnižšie ceny oproti iným obchodom na Slovensku.

    Keď po dvoch rokoch vláda zistila, že dostavba Mochoviec mešká, tak nepriateľom bol Brusel, hoci Brusel nemá žiadne právo rozhodnúť o tom, či tretí a štvrtý blok Mochoviec bude, alebo nebude, ale napriek tomu bol označený ako nepriateľ toho, že na Slovensku tretí a štvrtý blok elektrárne dostavby Mochoviec sám nepripravuje.

    Teraz sú na programe ceny energií a preberáme tu zákon, ktorý má že vraj stlmiť nárast cien, tovarov od 1. 1. z dôvodu zavedenia eura. Prechod na euro a hrozba zvýšenia cien, tak ako je podávané toto strašenie, tu sa presúva ťažisko na obchodníkov, ktorých budeme regulovať a ktorých budeme poprípade aj zatvárať.

    Celé toto od obchodných reťazcov cez Mochovce, Brusel aj cez tieto dva návrhy zákonov, je to hra, ktorá má u občanov budiť dojem, že ich vláda chce chrániť pred zdražovaním. Toto sa vláde darí budiť tento dojem, že ich vláda chráni pred zdražovaním, ale bavíme sa fakt iba o dojme. Lebo každý, kto chodí nakupovať, tak dnes vidí a pri každom nákupe cíti vo svojej peňaženke, že ceny rástli rýchlym tempom ešte pred príchodom eura a ešte aj do toho novembra porastú. Veď úprimne poviem, že nikto nie je taký hlúpy, aby sa zdražením cien tovarov 1. januára nechal zatvoriť, keď obrazne povedané 31. decembra ich môže beztrestne zvýšiť. Nič na tom nemení ani, že účinnosť tohto cenového zákona je 1. november a myslím, že toho trestného 15. november.

    Aj v neďalekom Rakúsku, kde chodia mnohí Bratislavčania nakupovať či už drogériu, alebo šatstvo a idete kúsok za hranice a je tam viac slovenčiny ako nemčiny, to Rakúsko nemá cenovú reguláciu. To Rakúsko sa ani zákonmi nevyhráža obchodníkom, že ak niečo zdražejú, tak pôjdu do väzenia. Ani úradníci vo Viedni neurčujú ceny alebo spôsoby tvorby cien, tak ako sa to rysuje tu, že úradníci v Bratislave budú určovať ceny, aké budú v Košiciach, aké kde budú po Slovensku.

    A predsa napriek tomu, že takéto zákony nemajú, sú tam ceny nižšie ako na Slovensku a naši motoristi chodia tankovať naftu do Rakúska. Totižto regulácia nikdy nepriniesla a nikdy neprinesie tam, kde je voľný trh, tam, kde sú tovary a kde je kvalita dostupnosť tovaru a ponuka tovaru nad dopytom vždy určuje ceny, regulácia nikdy neurčovala, tá regulácia môže maximálne oddialiť cenový nárast, ale potom si to ľudia, ktorých akože týmto chránite, odskáču aj s úrokmi.

    Aj podľa vyjadrenia Národnej banky, guvernéra Národnej banky z dôvodu zavedenia eura nie je absolútne žiaden dôvod na nejaké dramatické zmeny cien, tak je úplne namieste otázka, že prečo toto vláda robí. A ten dôvod je jediný. Budiť dojem, že chránite občanov. Ale výsledok vášho budenia dojmu u občanov, že nadobudnutia takého pocitu občanov, že ich chránite, je ten, že ľudia za vaše vyhrážanie sa obchodníkom väzením a reguláciou platia vyššie ceny už od apríla, mája a budú ich platiť až do novembra. Teda výsledok pre občanov je ten, že ak niečo mali zaplatiť, zvýšenú cenu od januára, objektívne zvýšenú cenu, tak to platia už od apríla a už od marca.

    Tento zákon v podstate vôbec nie je o cenách. Lebo ceny tovarov v konečnom dôsledku nerieši. V podstate je o preferenciách alebo o hre na preferencie najväčšej vládnej strany. Čo je najväčšia pasca tohto návrhu, je skokové zvýšenie cien, keď pominuteľná ruka štátu zmizne, tak sa to zaplatí aj s úrokmi.

    Druhé, čo je a upozornil na to aj Protimonopolný úrad v prípade, ak sa tovary majú na Slovensku predávať pod nejakú cenu a môžu ich výrobcovia predať a obchodné reťazce vo svojich reťazcoch v zahraničí, tak tieto tovary budú opúšťať Slovensko. A tým pádom prebytok tovarov, ktorý je najväčší bič na znižovanie cien, tak zrazu sa môže objaviť, že až taký veľký prebytok tovarov nebude, no a keď nebude prebytok tovarov, tak ceny pôjdu hore. Taká je logika. Len čo ponuka tých tovarov nie je väčšia, ako je dopyt, tak potom sa tie ceny jednoducho šplhajú hore. No a toto je ďalšia pasca, kde v podstate nepriamo chystáte ľuďom pascu, že tie tovary pôjdu s cenami hore.

    To, čo si ja myslím, že je najlepšie v tomto štádiu urobiť, je nechať, nevyhrážať sa nikomu, ale čo je hlavné, aby sme objektívny nárast cien eliminovali tým, že budeme vytvárať podmienky, aby ľudia čo najviac zarábali, aby sa zvyšoval ich príjem, lebo žiadna cenová regulácia naveky tie ceny neudrží, ani ceny energií, ani cenu tovarov. A preto by bolo vhodné, aby ste teda prehodnotili tento návrh a v rámci občanov, o ktorých tak bojujete, naďalej nestrašili obchodníkov, neznižovali konkurenciu, ktorá v konečnom dôsledku zabezpečí občanom vyššie ceny, a nie nižšie, ako im sľubujete vy. Ďakujem.

  • Faktické poznámky pán poslanec Petrák. Končím možnosť sa prihlásiť. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Janiš, ja som mal také rozporuplné pocity z vášho vystúpenia. Myslím si, že v ňom bolo príliš veľa vnútorných protirečení. Ja by som skúsil na to jedno protirečenie poukázať.

    Tvrdíte, že po uvoľnení cenovej regulácie, ktorá by mala byť zavedená týmto zákonom, si to občania odskáču. Predovšetkým pri cenách potravín. Na druhej strane tvrdíte, že v susednom Rakúsku sú ceny nižšie. Ak sa budem odvolávať na princípy fungovania trhového hospodárstva, tú neviditeľnú ruku trhu, ktorou sa stále oháňate, tak by to malo fungovať tak, keďže ceny v Rakúsku sú nižšie, Bratislava je blízko alebo Slovensko je susednou krajinou, tak tie ceny sa budú vyrovnávať. Pravdepodobne by nemali v Rakúsku rásť, ale mali by na Slovensku klesnúť, to znamená, nevidím tam žiadnu logiku toho, že po uvoľnení podmienok, ktoré nastanú v zmysle tohto zákona, by si to mali ľudia nejakým spôsobom odskákať. Skúste mi to, prosím vás, vysvetliť.

  • Chcete reagovať, pán poslanec? Nech sa páči.

  • Úplne, to vysvetlenie je úplne jednoduché. Tam, kde roky funguje nejaký trh a úplne iné vzťahy v obchodných vzťahoch, tak tam to funguje. My sme to tu začali budovať tento systém a vy ho teraz nabúravate, lebo si myslíte, že jednoducho mocou štátu vy donútite niekoho, aby predával niečo za desať korún, keď jeho náklady sú jedenásť korún. No, toto nebude fungovať. Toto fungovalo 40 rokov. A skrachovalo to. Ekonomicky to skrachovalo. Nebudem sa baviť o ideológii, ale ekonomicky to skrachovalo a nestíhalo tú konkurenciu, ktorá bola za tou železnou oponou.

    Takže len pokojne vracajte Slovensko späť dozadu a hlásajte, že vy dokážete zregulovať ceny tak, aby boli prijateľné pre obyvateľov. Skúste vytvárať také podmienky, nelikvidujte podnikateľské prostredie, skúste sa zaoberať tým, ako pomôcť ľuďom iným spôsobom, ako rozbehnúť čím ďalej tú ekonomiku, lebo v hospodárskom raste nás aj Rumunsko...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Posledný do rozpravy pán poslanec Mikloš.

  • Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi zareagovať a vystúpiť k tomuto zákonu. Viacerí moji kolegovia, ktorí vystúpili, povedali, že im to pripomína režim, ktorý tu skončil pred 19 rokmi, ale ja by som vám rád pripomenul jednu novšiu udalosť, ktorá tu bola v čase, keď predsedom vlády bol pán Mečiar, ktorý tu aj sedí, možno si na to pamätá.

    V prvej polovici 90. rokov bola zlá úroda zemiakov. Neviem presne, či to bolo v roku 1993 alebo 1995. Hrozilo, že zemiaky budú stáť veľa, pretože, keď je nízka ponuka, vysoký dopyt, tak logicky cena na trhu rastie, tak Mečiarova vláda vyhlásila reguláciu cien zemiakov. Výsledkom bolo, že zemiaky zmizli. Zemiaky jednoducho neboli. Neboli asi tri alebo štyri mesiace, kým táto nezmyselná regulácia platila.

    Jednoducho tí, ktorí ich mali, ich za nižšiu cenu, ako bola ekonomická cena, nepredávali, alebo ich predali do zahraničia, tam, kde tieto ceny regulované neboli, alebo si našli spôsob, ako ich predávať za skutočnú cenu. Veľmi tvorivý spôsob bol ten, keď sa predávalo 10 dag gaštanov za extrémne vysokú cenu a k tomu sa dával zadarmo kilogram zemiakov. Prišla cenová kontrola a predajcovia povedali: „Neprekračujeme, cena gaštanov nie je regulovaná a my k tomu dávame tie zemiaky zadarmo.“ Len na ilustráciu absurdnosti situácie, ktorú navodíte aj týmto zákonom. Alebo možno aj nenavodíte. Závisí to od toho, ako budú reagovať podnikateľské subjekty, ako bude reagovať trh.

    Keď hovoria, a dovoľte mi začať tým, začať reakciou na dve faktické poznámky, ktoré boli na vystúpenie môjho kolegu poslanca Štefanca, pretože tie to, myslím, vysvetľujú, tie odpovede, ktoré sa pokúsim na ne dať.

    Po prvé. Pán poslanec Urbáni povedal, že aj prezident Bush po hurikáne povedal, že bude prípadne regulovať. No, ak tým chcete povedať, že vaša vláda je pre Slovensko ako hurikán, alebo že zavedenie eura je pre Slovensko ako hurikán, tak potom to prirovnanie bolo výstižné. Ale mohli by sme sa vážnejšie zhodnúť, že áno, pri mimoriadnych situáciách, prírodných katastrofách veľkého rozsahu môžu nastať situácie, kedy môže byť dočasne nevyhnutné aj ceny regulovať.

    A pán poslanec Bobrík sa pýtal, kde je neviditeľná ruka trhu, keď tie ceny rastú už teraz. No, tie ceny viac, ako by rástli za normálnych podmienok, rastú už teraz preto, že prijímate takéto zákony. Že prijímate takéto zákony, ktorými na jednej strane kriminalizujete podnikateľské subjekty a zároveň zavádzate plošnú, lebo tu zavádzate naozaj plošnú reguláciu cien všetkého, tvrdíte, že zatiaľ na rok. Uvidíme. Uvidíme či na rok.

    Čo sa týka regulácie cien. Naozaj, to nie je spor ani ideologický, ani spor teoretický, pretože prax ukázala, prax, aj na tom príklade na zemiakoch zo začiatku 90. rokov som sa vám snažil ukázať, prax desaťročí režimu, ktorým sme museli prejsť, prax ukázala, že normálne je, keď sa ceny regulujú konkurenciou, súťažou, že súťaž je ten najlepší mechanizmus, ktorý tlačí na znižovanie cien a všade tam, kde súťaž je, ceny netreba regulovať a je škodlivé ich regulovať, a tam, kde objektívne súťaž nemôže existovať, tam, samozrejme, majú existovať mechanizmy na reguláciu týchto cien zo strany nezávislých inštitúcií, ktoré sme mali, ale ktoré ste vy už odnezávislili, čiže spravili závislými od vlády a vládnej koalície.

    Teraz k tomuto zákonu samotnému, ak dovolíte. V čom vidím jeho škodlivosť? Po prvé, ten zákon je škodlivý už v tom, aké účinky vyvolal. Viacerí moji kolegovia to hovorili, on už vyvolal tie účinky, že dnes ceny rastú rýchlejšie, ako by rástli v prípade, ak by sme takéto zákony, ako je novela Trestného zákona a ako je tento cenový zákon, ak by sme ich nemali. Jednoducho podnikateľské subjekty reagujú tak, že zvyšujú ceny už teraz, aby ich nemuseli zvyšovať po zavedení eura, pričom nie je vôbec jasné, či by ich zvyšovali. Čiže môže sa ľahko stať, že skutočný nárast cien bude v konečnom dôsledku už aj z krátkodobého hľadiska vyšší, ako by bol, keby táto nezmyselná cenová regulácia tu nebola.

    Čiže s najväčšou pravdepodobnosťou dôjde k tomu, že z hľadiska obdobia, kedy zákon bude platiť, neverím osobne, že to bude rok, neverím, že pre volebný rok, rok 2010 zrušíte tento zákon. Som presvedčený, že ho predĺžite minimálne o rok alebo do doby konania volieb. Ale áno, v období, keď bude tento zákon platiť, je možné, že ten cenový nárast bude nižší, ako by bol, ak by taký zákon neplatil, ale zároveň platí, že cenový nárast pred účinnosťou tohto zákona a po skončení jeho účinnosti bude väčší, bude oveľa väčší, a zároveň platí, že priame a nepriame škody spojené s takouto reguláciou, akú tu navrhujete, spôsobia, že škodlivosť takéhoto zákona nielen pre ekonomiku, ale pre ľudí, pre spotrebiteľov, pre podnikateľov, pre zamestnancov, pre ľudí bude zlý a bude negatívny.

    Čo sa týka toho hlavného efektu, s ktorým tento zákon podľa mňa je pripravovaný. Tým hlavným efektom je marketing. Je to marketingový nástroj, je to nástroj, ako ukázať ľuďom, ako sa vláda stará, ako sa vláda snaží, ako vláda bojuje, ako prijíma opatrenia, aby ceny nerástli. V lepšom prípade to bude naozaj len marketingová bublina, ktorá napriek tomu ale prináša škody, ako som sa snažil vysvetliť, aj priame, aj nepriame už teraz a aj v budúcnosti, ale ešte väčšie nebezpečenstvo tohto zákona vyplýva z jeho zneužiteľnosti.

    Tento zákon je zneužiteľný, pretože tento zákon dáva možnosť ministerstvám, konkrétne ministerstvu dopravy, ministerstvu hospodárstva, ministerstvu pôdohospodárstva, ministerstvu školstva popri už dnes kompetenciách, ktoré majú ministerstvo financií a zdravotníctva, dáva týmto ministerstvám možnosť posudzovať, či ceny, či tvorba cien, či prípadný nárast cien je v rozpore so zákonom, alebo nie je v rozpore so zákonom. Tieto ministerstvá budú posudzovať opodstatnenosť rastu cien, teda, či sú tam zahrnuté len opodstatnené náklady a primeraný zisk.

    Chcel by som upozorniť, že tá možnosť zneužiteľnosti tohto zákona je veľká, a chcel by som upozorniť, že ministerstvá ani nemajú dostatočné aparáty, aby takéto veci posudzovali. Ide o veľmi odborné záležitosti, ktoré napríklad na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví alebo na iných úradoch vykonávajú špecializované tímy špecialistov, expertov, kde sa na to používajú pomerne sofistikované metódy. Čiže tento zákon je nebezpečný aj v tom, že jednoducho dáva do rúk úradníkom, dáva do rúk ministerstvám nástroj uplatňovania svojvôle voči podnikateľom, voči tým, ktorí predávajú tovary alebo služby.

    Chcel by som ešte upozorniť na jednu vec, ktorá má trošku odborný charakter, ale súvisí s tým veľmi tesne a priamo. Slovensko, aj keď sa to možno nezdá, má stále nižšiu cenovú úroveň, ako je priemerná cenová úroveň krajín európskej pätnástky, teda tých vyspelejších krajín. Možno sa to ľuďom naozaj nezdá, pretože platí to, čo hovoril kolega Janiš, že niektoré výrobky, napríklad benzín, nafta, ale aj drogistický tovar, ale aj oblečenie niekedy sú v Rakúsku lacnejšie, ako sú na Slovensku. Mimochodom, ten benzín a nafta súvisí s tým, o koľko viac nad minimálnu úroveň hranice povinnej spotrebnej dane z EÚ platí a súvisí to aj s tým, že ste odmietli pozmeňujúci návrh, ktorým sa to mohlo znížiť.

    Teda napriek tomu, že niektoré ceny, ktoré sú viditeľné, máme vyššie, celková cenová úroveň je na Slovensku stále nižšia. Je nižšia najmä preto, že takzvané neobchodovateľné komodity, teda tovary, ale najmä služby, služby spojené s bývaním, služby pre obyvateľstvo, služby pre podniky, zdravotníctvo, školstvo, tieto služby sú výraznejšie lacnejšie na Slovensku.

    Súčasťou konvergencie, našej konvergencie, nášho približovania k vyspelým krajinám je aj cenová konvergencia, teda je prirodzene vyššia miera inflácie v nových členských krajinách ako v starých, pretože najmä v týchto neobchodovateľných tovaroch a najmä v službách neobchodovateľných je prirodzený vyšší cenový nárast ako vo vyspelých krajinách.

    Ako toto budete, prosím vás, zohľadňovať? Ako budete proti tomuto bojovať? Budete proti tomu bojovať? Ak proti tomu budete bojovať, tak budete bojovať týmto zákonom proti prirodzenému procesu, ktorý je súčasťou našej konvergencie, nášho dobiehania vyspelých krajín.

    Mimochodom, vstupom do eurozóny sme stratili ten apreciačný, ten zhodnocovací kanál, ktorým sme dobiehali ich úroveň. Jednoducho koruna už nebude zhodnocovať, lebo nebude existovať, čiže aj preto budeme vlastne dobiehať cez vyšší reálny rast, ale to je očistenú infláciu, ale aj cez vyššiu infláciu. Ako toto chcete, alebo budete zohľadňovať? To aj takáto inflácia, ktorá je prirodzene vyššia, zdôrazňujem, prirodzene vyššia, koho by to zaujímalo, volá sa to Balassa-Samuelsonov efekt v odbornej terminológii. Ako budete rozlišovať, či ide o takýto nárast, alebo nejde o takýto nárast?

    No a nakoniec mi dovoľte, aby som ukončil svoje vystúpenie tým, že dôkazom, že rastú ceny rýchlejšie, ako rástli doteraz a že zrejme rastú ceny rýchlejšie aj kvôli tomu, že obchodníci takto reagujú na tú situáciu, na tie nové zákony, aby nemohli byť postihovaní a aby nemohli byť postihovaní aj neprávom, tak reagujú už teraz.

    Dôkazom toho nie je len vyššia inflácia, ako bola predpokladaná aj analytikmi napríklad za august, ale sú aj konkrétne príklady. Dovoľte mi, aby som jeden konkrétny príklad odcitoval. Bol zverejnený, ale nie je to až tak známe, ako som zistil, keď som sa pýtal mojich kolegov, tak by som vám rád prečítal jednu krátku glosu, ktorá je veľmi, veľmi zaujímavá. Tá glosa je z týždenníka Trend a volá sa Hadi na prsiach. Ja si vám ju dovolím prečítať.

    „Podnikateľom, obchodníkom i občanom, ktorí sa boja, že krížová výprava proti zdražovaniu sa vypointuje do absurdného zatvárania ľudí, vyprázdňovania regálov a rušenia firiem svitla nádej. Oáza presvedčenia, že nie všetku infláciu majú na svedomí gauneri, ktorí sa chcú nabaliť na zavádzaní eura, sa začala formulovať priamo v kabinete Roberta Fica. Na dôkaz si stačí zájsť na večeru trebárs na Vajnorskú ulicu v Bratislave. Je tam príjemný podnik, v ktorom sa dá celkom dobre najesť, i keď o niečo drahšie ako pred pár mesiacmi. Trebárs chutné filety zo sumčeka žraločieho, ktoré na konci apríla stáli 195 korún, čiže 6,47 eura, dnes možno nájsť na jedálnom lístku za 205 korún, 6,80 eura. Podobne o symbolických 33 centov zdraželi i grilované kuracie prsia vypchané mozarelou a bazalkou a tak ďalej, nejdem vás unavovať ďalšími položkami, ktoré sú tam vyčíslené. Dokopy Trend napočítal, že v hlavnom jedálnom lístku zdraželo 17 zo 60 položiek.

    Nápojový lístok a vínnu kartu z apríla si neodložil, no i doterajší výpočet je veľký symbol nádeje. Nádeje, že existuje vzdor. Že sú ľudia, ktorí sa dokážu vysmiať do tváre absurdným návrhom zákonov. A najlepšie je, že títo vzbúrenci sedia priamo po pravici predsedu vlády. Kto sú títo hrdinovia? Stačí sa pozrieť do obchodného registra. Reštaurácie Steam & Coffee prevádzkuje bratislavská eseročka FoRest, kde medzi spoločníkmi stále figurujú Ján Počiatek a Robert Kaliňák. Áno, ich odpor by pôsobil spektakulárnejšie, keby ceny zdvihli k 1. januáru 2009. Ale možno ešte prekvapia.“ Toľko článok.

    Takže myslím si, že sami členovia vlády v podnikateľskom subjekte, ktorí vlastnia, respektíve kde v registri vystupujú ako vlastníci, dokazujú, že tento zákon je absurdný a že to zvyšovanie cien tu je pred jeho zavedením. Som zvedavý, či bude aj po jeho zavedení.

    Ďalšia vec, ktorú by som rád spomenul, je tá už avizovaná dočasnosť zavedenia na jeden rok. Neverím, že to bude zavedené jeden rok a o krátky čas sa presvedčíme či áno, alebo nie, ale to, čo je kľúčové, a to, čo je podstatné a na čo chcem ešte v závere upozorniť, je možná zneužiteľnosť tohto zákona. Možná zneužiteľnosť, pretože neexistujú mechanizmy, ktorými by sa subjekty, ekonomické subjekty vedeli brániť voči subjektívnemu posudzovaniu toho, čo je a čo nie je opodstatnený nárast cien, čo je a čo nie je nárast cien, ktorý mohli urobiť a ktorý urobili.

    Takže v tomto zmysle tu nejde len o nárast nákladov, ktorý tu bude určite, o ktorom hovoril kolega Štefanec, ale ide aj o nárast potenciálnej hrozby. Potenciálnej hrozby, že vláda má v rukách bič, ktorým môže trestať, ktorým môže trestať veľmi subjektívne.

    A ak by tým, ktorí sa zaujímajú podrobnejšie o túto problematiku, lebo často sa tu spomínalo, že je tu istá analógia s obdobím spred novembra 1989, kde sa mi dostal do rúk aj Slovenský zákonník z 26. marca 1940.

    A musím vám povedať, že je tu až zarážajúca podobnosť aj so zákonom vtedajšieho slovenského štátu a s pôsobnosťou, akú si v oblastiach cien vtedy vláda a štát schválili v zákonoch, pričom iste si budete pamätať a súhlasiť so mnou, že nešlo ani o demokratický štát a ani o štandardnú trhovú ekonomiku, aj keď, samozrejme, tie vojnové pomery možno umožňovali isté špecifické nazeranie aj na mieru účasti štátu a štátu v ekonomike.

    Keďže dnes sa vo vojne nenachádzame, keďže dnes sa Slovenskom neprevalil ani hurikán a keďže nepovažujem vstup do eurozóny za prírodnú katastrofu, tak som presvedčený, že vstup do eurozóny nevyžaduje prijatie takéhoto zákona a že tento zákon spôsobí pomerne veľké priame aj nepriame škody, ktoré nebudú možno na prvý pohľad viditeľné, ale ktoré určite neprispejú k tomu, aby slovenská ekonomika bola konkurencieschopnejšia, aby na Slovensku bolo lepšie podnikateľské prostredie a aby sme teda mohli byť aj konkurencieschopnejší. A aj v tomto zmysle tie nepriame škody budú, pretože medzi ekonómami je dnes prijímanou axiómou, že zlepšovanie podnikateľského prostredia je nevyhnutným predpokladom rastu konkurencieschopnosti a rast konkurencieschopnosti je nevyhnutným predpokladom rastu ekonomiky a rast ekonomiky je nevyhnutným predpokladom rastu životnej úrovne, rastu zamestnanosti a rastu kvality života ľudí. Aj v tomto zmysle je ten zákon zlý, pretože ide proti konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, zhoršuje podnikateľské prostredie, a teda ide proti možnému vyššiemu rastu životnej úrovne zamestnanosti a kvality života ľudí na Slovensku.

    Preto budem aj ja, ale aj všetci poslanci za SDKÚ – DS hlasovať proti tomuto vládnemu návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mikloš bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave k tomuto návrhu zákona. Pozerám sa, či niekto s faktickými poznámkami? Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Skôr ako uzatvorím rozpravu, pán minister alebo pán navrhovateľ? Nie. V rozprave, pán minister? Takže ani pán minister, ani pán navrhovateľ, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. A pýtam sa teraz pána ministra ako navrhovateľa, či chce využiť právo záverečného slova? Nech sa páči.

  • Ja by som len zareagoval formálne na pár týchto poznámok z vašej strany. Myslím si, že ste sa dostali aj do takej logickej slučky, čo je pochopiteľné, pretože vašou metódou už dlhšiu dobu je len strašiť a vyvolávať určité fóbie a pocity napätia. Našťastie väčšina z týchto vašich strašiacich predpovedí nevyšla. Toto bude jedna z ďalších, pretože asi ste si dôkladne neprečítali návrh toho zákona.

    Tento zákon prináša možnosť regulácie ako poslednú z možností. Je tam celá procedúra, ktorá slúži na to, aby došlo k hĺbkovej analýze stavu. Dôležité, že sa zavádza nový podrobný monitoring cien, ktorý má práve slúžiť na to, aby sa identifikovali oblasti, v ktorých dochádza k nejakým pohybom a hľadala sa naozaj odpoveď, prečo vôbec k tým zvýšeniam dochádza. Potom, aby jednotlivé ministerstvá naozaj navrhli všetky protrhové opatrenia, ktoré v daný moment alebo ktoré v danom priestore sú možné a aplikovateľné na danú komoditu. A v prípade, že by toto všetko zlyhalo, tak môže prísť, samozrejme, na rad aj tá už tu veľmi pertraktovaná cenová regulácia.

    Avšak ak je dostatočné spoľahlivý trh a naozaj vo svojej autoregulácii, tak ceny budú rásť len tak, ako určí trh a nie je vôbec dôvod nič regulovať. Čiže naozaj, ak ten trh funguje, tak sa niet čoho obávať. Bavíme sa tu o možnosti, že trh zlyhá a myslím si, že existuje dostatok príkladov a dôkazov toho, že trh niekedy proste zlyháva. Takže tá vaša obava je podľa mňa úplne zbytočná a ja tiež dúfam, že k regulácii ani nikdy dôjsť nebude musieť, pretože trh sa s tým vysporiada sám. Je to teda legislatívna možnosť, ktorú bude možné využiť v prípade, že trh naozaj preukázateľne zlyhá.

    Viackrát tu padla otázka, že kto vlastne identifikuje, že došlo k neadekvátnemu nárastu cien a potom akým spôsobom bude nasledovať táto regulácia. Aj tu je jasné, že zbytočne tu všetkých stresujete a strašíte tým, že tá regulácia ako keby už automaticky bola zavedená. V prípade, že bude oblasť, ktorú by bolo treba regulovať identifikovaná, nastúpi samostatný legislatívny proces, ktorý bude opäť monitorovaný aj všeobecne trhom, budú sa k tomu opäť všetci môcť vyjadriť a tam sa uvidí, či to má, alebo nemá zmysel a tam potom sa môžeme baviť o tom, že či tie vaše poznámky k tomu sú relevantné.

    V každom prípade úplne najlepším regulátorom je najlepší spotrebiteľ. Čiže trh je v podstate reprezentovaný vo finále spotrebiteľom a ten má najlepšiu možnosť vytrestať všetkých tých obchodníkov, a preto je nutné nabádať práve ľudí k tomu, aby túto svoju možnosť využívali v čo najväčšej možnej miere. Ak sa však stane situácia, že už ani spotrebiteľ nebude môcť, ako sa to hovorí, voliť svojou nohou, tak to je presne ten signál, kedy asi niečo s tým trhom v poriadku nie je a možnože jediným riešením bude regulácia. Ale ako som povedal. To je veľmi vzdialená možnosť a je to naozaj až konečné štádium, ku ktorému by sme pristúpili, keby sa niečo takéto ukázalo.

    Viackrát ste tu spomenuli viacerí ekonómovia, že inflácia rastie kvôli tento vláde. Tak to som sa naozaj pobavil, pretože tu popierate skutočnosti celosvetového charakteru a inflácia u nás je priemerná v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie. Čiže nič výnimočné sa tu nedeje a akosi ste opomenuli fakty, ako je globálne zvyšovanie cien potravín a energií.

    Čo ma teda naozaj rozveselilo, pretože sami popierate základné ekonomické princípy. Ale to je, myslím si, už vaša praktika a presne z toho dôvodu je dôležité, aby sa vláda vybavila aj legislatívnymi možnosťami, ktorými by vedela riešiť akékoľvek anomálie v budúcnosti práve preto, aby ste vy prví nestáli pri nejakom nákupnom stredisku nad košíkom a lamentovali tam, že táto vláda v skutočnosti vôbec nič neurobila a nebola na to pripravená.

    Tu mám poznámku k pánovi Štefancovi, ktorý tvrdí, že, samozrejme, s tým súhlasím, že je nutné podporovať podnikateľské prostredie, a to je zvyšovanie konkurencie nakoniec najlepšie riešenie, najlepšia podpora trhu samotného, avšak vy ignorujete nejaké fakty. Tu ste povedali, že podľa všetkých nezávislých analýz sa zhoršuje podnikateľské prostredie na Slovensku. Tak neviem, aké máte na mysli, lebo ja som si najnovšie čítal analýzu Doing Biznis, kde sa to naše hodnotenie zlepšilo. Takže to ste opomenuli, tak poprosím vás alebo upriamim vašu pozornosť práve na túto naozaj nezávislú inštitúciu, a nie na nejaké takzvané nezávislé analýzy lokálnych analytikov.

    No a, samozrejme, ešte na záver teda veľmi zaujímavú poznámku pána Mikloša na tému cien nejakej konkrétnej reštaurácie. A keď už ste to tak vypichli, vyrátali ste si naozaj, o koľko stúpli ceny v tejto reštaurácii? Máte objektívne vy informáciu, o koľko tie ceny v tomto roku stúpli? Tak ja vám to poviem. Jaj, vy ste si prečítali článok, čiže to je objektívna pravda, hej. Nabudúce by som vám odporučil si trošku urobiť možno nejakú štatistiku, kým niečo poviete, lebo tie ceny narástli o 5 % v priemere tento rok. Čo si myslím, že pri medziročnom náraste potravín, ktoré sú hlavnou komoditou, ktoré táto reštaurácia využíva o 20 %. Tak sa vás pýtam, je to adekvátny nárast alebo neadekvátny? Podľa vás ako ekonóma? Ďakujem. Skončil som.

  • Pýtam sa pána spravodajcu, či chce? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a hlasovať budeme zajtra o 11.00 hodine.

    Teraz budeme rokovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 652 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 652a.

    Opäť prosím pána ministra financií Jána Počiatka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, návrh novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy predkladaný na rokovanie pléna Národnej rady má zabezpečiť naplnenie zámerov vlády deklarovaných v programovom vyhlásení vo vzťahu k prísnejšiemu dodržiavaniu pravidiel pri nakladaní s verejnými zdrojmi a vecne rieši tri základné okruhy problémov, a to najmä zmenu pri používaní kapitálových výdavkov v nasledujúcich rozpočtových rokoch, sprísnenie úpravy pri poskytovaní dotácií zo štátneho rozpočtu, ako aj doladenie zákona pre aplikačnú prax, najmä precizovanie sankčného mechanizmu pri porušení finančnej disciplíny.

    Zásadnou zmenou je časová regulácia možností používať kapitálové výdavky. Predloženou novelou sa navrhuje, aby bolo čerpanie kapitálových výdavkov časovo obmedzené na tri rozpočtové roky. Podľa platnej legislatívy možno kapitálové výdavky používať časovo neobmedzene až do ich vyčerpania na určený účel.

    Na základe finančnej analýzy objemu nepoužitých prostriedkov v danom roku jednotlivými kapitolami štátneho rozpočtu a objemu používaných v nasledujúcich rozpočtových rokoch možno za obdobia aplikácie tohto inštitútu konštatovať neefektívnosť v rozpočtovom hospodárení a taktiež zvýšenú administratívnu náročnosť procesu sledovania presúvaných prostriedkov. Zároveň, ak sú investičné tituly aj po troch rokoch ešte aktuálne, racionálnym riešením je rozpočtovať príslušný objem kapitálových výdavkov opätovne.

    Druhou zásadnou zmenou je návrh komplexnej úpravy problematiky poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu, ktorou sa má zvýšiť transparentnosť poskytovania dotácií s tým, že každý dotačný titul bude musieť mať oporu v osobitom zákone.

    Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy ako všeobecný finančný zákon bude v tejto súvislosti v novom § 8a priamo upravovať základné zásoby poskytovania dotácií, všeobecné podmienky poskytovania dotácií, ako aj spôsob preukázania splnenia jednotlivých podmienok. Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem. A teraz poprosím spoločného spravodajcu, ktorého určil gestorský výbor pre rozpočet a menu, predsedu tohto výboru pána poslanca Buriana, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výboru pre financie, rozpočet a menu k vládnemu návrhu zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 885 z 18. júna 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa vládny návrh zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru. Uvedené výbory prerokovali návrh v stanovenom termíne a odporúčali schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúci návrhmi.

    Spoločná správa obsahuje šesť pozmeňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Zároveň gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť uvedený návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Určil mňa ako spoločného spravodajcu a súčasne poveril, po prvé, predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Ďakujem, pán predsedajúci. Skončil som. Poprosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a teraz otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som k tomuto návrhu zákona nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Ivan Štefanec ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a dávam slovo pánovi poslancovi Štefancovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, milí hostia, pán minister, otázka transparentnosti v narábaní s verejným zdrojmi je stále aktuálna. Preto mi dovoľte predniesť v súvislosti s týmto návrhom zákona pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka čl. I bodu 4. V § 8a za ods. 10 sa dopĺňa ods. 11, ktorý znie: „Poskytovateľ dotácie je povinný na svojej internetovej stránke zverejniť najneskôr do 15 dní od poskytnutia dotácie po a označenie žiadateľa, meno a priezvisko fyzickej osoby alebo právnickej osoby; po b výšku požadovanej dotácie; po c účel, na ktorý bola dotácia požadovaná; po d vyhodnotenie žiadosti z hľadiska podmienok, ktoré boli určené na poskytnutie dotácie; po e výšku poskytnutej dotácie, ak bola dotácia poskytnutá; po f dôvod neposkytnutia dotácie, ak nebola poskytnutá dotácia; po g zoznam osôb, ktoré posudzovali splnenie podmienok na poskytnutie dotácie; po h osobu, ktorá rozhodla o poskytnutí dotácie v prípade, ak poskytnutie dotácie nerozhodol priamo štatutárny orgán; po i štatút a rokovací poriadok komisie, ktorá posudzovala žiadosť o poskytnutie dotácie, ak bola takáto komisia zriadená a ak bol jej štatút vydaný.“

    Odôvodnenie nasledovné. V súlade s požiadavkou transparentnosti a verejnej kontroly sa zároveň navrhuje, aby poskytovatelia dotácií zverejňovali minimálne v rozsahu ustanovenom zákonom informácie a údaje o žiadateľoch dotácií, výške dotácie a spôsobe a procese ich pridelenia.

    Dámy a páni, dovolím si vás poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za prednesenie pozmeňujúceho návrhu. Spýtam sa, či sa niekto hlási s faktickou poznámkou? Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a pán minister, nechcete v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či v záverečnom slove chce zaujať stanovisko pán minister? Nie. Pán spravodajca, zrejme tiež nie. Prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu s tým, že hlasovať budeme zajtra.

    Nasledujúcim bodom je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 653 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 653a.

    Pán minister, nech sa páči, odôvodnite aj tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Hlavným dôvodom, ktorý viedol k vypracovaniu predloženého návrhu zákona bola potreba úpravy sadzieb dane na cigarety v zmysle harmonogramu na dosiahnutie minimálneho daňového zaťaženia cigariet, ako aj potreba upresnenia niektorých ustanovení zákona súvisiacich s prijatím smernice Rady č. 2007/74/ES o oslobodení tovaru, ktorý dovážajú osoby cestujúce z tretích krajín o dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane. Ustanovenia nadväzujúce na znenie predmetnej smernice je súčasne potrebné upraviť aj v ďalších zákonoch, a to konkrétne v zákone o dani z pridanej hodnoty, v zákonoch o spotrebných daniach a v colnom zákone.

    Návrh zákona nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky ani s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ďakujem. Skončil som.

  • Ďakujem. Nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľov a poprosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Jozefa Ďuračku, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu z výboru pre financie, rozpočet a menu. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 886 z 18. júna 2008 pridelila vládny návrh zákona Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Ako gestorský výbor bol navrhnutý výbor pre financie, rozpočet a menu. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť uvedený návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Zároveň určil poslanca Jozefa Ďuračku za spoločného spravodajcu výborov a súčasne aj poveril predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov a otváram v tejto chvíli rozpravu k tomuto bodu. Taktiež ani k tomuto bodu som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy, a preto sa pýtam, kto sa teraz chce prihlásiť do rozpravy ústne? Konštatujem, že do rozpravy ústne sa nehlási nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem aj rokovanie o tomto bode programu a poprosím, páni kolegovia, skúsme sa sústrediť. Pristúpime teraz k

    správe o rokovaniach o zmene centrálnej parity a obchodovaní so slovenskou korunou pred oficiálnym oznámením o zmene centrálnej parity.

    Správu ste dostali ako tlač 745 a správu uvedie taktiež pán minister financií Ján Počiatek.

    Prosím vás, pán minister, aby ste sa ujali slova.

  • Ďakujem za slovo. Správa o rokovaniach o zmene centrálnej parity a obchodovaní so slovenskou korunou pred oficiálnym oznámením o zmene centrálnej parity bola vypracovaná na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 874 zo 17. júna 2008.

    Cieľom správy je oboznámiť Národnú radu Slovenskej republiky o skutočnom preskúmavaní okolností súvisiacich s podozreniami z úniku informácií, teda z nezákonného konania a obohatenia sa pri zmene centrálnej parity.

    Správa obsahuje popis prostredia na devízovom trhu v období JRM 2 s dôrazom na máj 2008, pričom špeciálne rozoberá dátum 28. mája 2008, kedy došlo ku zmene centrálnej parity. Zmena centrálnej party bola výsledkom rokovaní medzi Národnou bankou Slovenska, vládou Slovenskej republiky a európskymi inštitúciami, Európskou centrálnou bankou a Európskou komisiou.

    Šetrením Národnej banky Slovenska sa ku dňu predloženia tejto správy nezistili žiadne relevantné dôkazy o existencii či zneužití dôvernej informácie o zmene centrálnej party slovenskej koruny, respektíve o jej navrhovanej úrovni.

    Na základe výsledkov dohliadok a zisťovaní Národnej banky Slovenska sa v komerčných bankách, ako aj na základe výsledkov preverovaní dokladov a nahrávok komerčných bánk neboli ku dňu predloženia správy uskutočnené žiadne podania orgánom činným v trestnom konaní. Ďakujem.

  • Spravodajcom k tomuto bodu programu je predseda výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Jozef Burian. Teraz ho poprosím, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol správu výboru pre financie, rozpočet a menu k prerokovaniu správy o zmene centrálnej parity a obchodovaní so slovenskou korunou.

    Správu o rokovaní o zmene centrálnej parity a obchodovaní so slovenskou korunou pred oficiálnym oznámením o zmene centrálnej parity (tlač 745) pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 734 z 22. augusta výboru pre financie, rozpočet a menu a zároveň ho určil ako gestorským výborom.

    V súlade s rozhodnutím Národnej rady výbor prerokoval správu o rokovaniach o zmene centrálnej parity a obchodovaní so slovenskou korunou pred oficiálnym oznámením centrálnej parity. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu zobral na vedomie túto správu. Zároveň odporučil Národnej rade vziať na vedomie uvedenú správu.

    Zo strany výborov Národnej rady Slovenskej republiky ani poslancov neboli predložené stanoviská, pripomienky alebo pozmeňujúce návrhy. Určil poslanca Jozefa Buriana za spravodajcu výboru a zároveň ho poveril, po prvé, predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a, po druhé, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vznikli z rozpravy a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení jej rozpravy.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť z pánov poslancov alebo poslankýň ústne? Do rozpravy sa hlási pán poslanec Ivan Mikloš ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a slovo má pán poslanec Mikloš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, rokujeme o správe, ktorú predložila vláda Slovenskej republiky na základe uznesenia č. 874 zo dňa 17. júna 2008. Táto správa je predložená teda na základe uznesenia, ktoré formuluje jasné zadanie. Hneď na začiatku musím konštatovať, že správa, ktorá je predložená do Národnej rady na základe tohto uznesenia, nenapĺňa v žiadnom prípade zadanie vyplývajúce z uznesenia č. 874. Aby som to dokumentoval, prečítam najskôr uznesenie č. 874 a potom záver správy.

    Uznesením č. 874 Národná rada žiadala vládu Slovenskej republiky, aby v spolupráci s guvernérom Národnej banky Slovenska predložila správu o rokovaniach o zmene centrálnej parity o obchodovaní so slovenskou korunou pred oficiálnym oznámením o zmene centrálnej parity, ktorá by vyvrátila alebo potvrdila podozrenia z úniku informácií. Zdôrazňujem, ktorá by vyvrátila alebo potvrdila podozrenia z úniku informácií.

    Správa, ktorá bola na základe tohto uznesenia predložená, vo svojom zásadnom závere, ktorý neustále tvorcovia tejto správy z Národnej banky opakujú, tento záver správy je nasledovný.

    „Šetrením Národnej banky Slovenska sa ku dňu predloženia tejto správy nezistili relevantné dôkazy o existencii či zneužití dôvernej informácie o zmene centrálnej parity slovenskej koruny, respektíve o jej navrhovanej úrovni.“

    Z tohto je, myslím si, úplne jasné a zrejmé, že uznesenie hovorí o voze, správa hovorí o koze. Správu síce predkladá do Národnej rady vláda Slovenskej republiky, ale bola vypracovaná Národnou bankou Slovenska a pán minister financií sa vyjadril, že vlastne vláda urobila len kozmetické alebo gramatické úpravy a že vlastne tá správa je predložená v takom znení, akú ju pripravila Národná banka. Preto aj zodpovednosť za túto správu nenesie len vláda Slovenskej republiky, ale aj v značnej miere Národná banka.

    Prečo je významný rozdiel medzi niečím, čo malo vyvrátiť alebo potvrdiť podozrenie z úniku informácií a tým, keď niekto hovorí, že nezistili relevantné dôkazy o existencii úniku? Ten rozdiel je, myslím, evidentný.

    Národná banka ani vláda ani nemohli zistiť relevantné dôkazy o úniku informácií, pretože relevantné dôkazy o úniku informácií by mohli zistiť len orgány činné v trestnom konaní, ktoré napríklad vedia prelomiť bankové tajomstvo alebo ochranu individuálnych údajov. Teda správa konštatuje nielen niečo, na čo sa jej nikto nepýtal, ale aj konštatuje, že neurobili tieto inštitúcie niečo, čo nielenže od nich nikto neočakával a nežiadal, ale čo objektívne ani urobiť nemohli.

    Guvernér Národnej banky, ktorý bol prítomný na rokovaní finančného výboru pri prerokovávaní tejto správy sa na moju opakovanú otázku, či teda správa potvrdzuje, alebo vyvracia podozrenia z úniku informácií, neustále opakoval len túto jednu vetu, že šetrením Národnej banky sa nezistili relevantné dôkazy. Dokonca aj na otázku, čo si on myslí o tom, či existuje, alebo neexistuje podozrenie z úniku informácií odpovedal touto vetou.

    Takže musím, žiaľbohu, konštatovať, že správa v žiadnom prípade a v žiadnej miere nenaplnila zadanie, s ktorým Národná rada schválila toto uznesenie a hovorím to aj ako autor textu znenia tohto uznesenia, pretože Národná rada schválila toto uznesenie na môj návrh.

    A táto správa len potvrdzuje to, čo bolo evidentné od začiatku, že vláda sa od začiatku snažila zamiesť tento problém pod koberec a správa potvrdzuje to, že Národná banka sa k tejto iniciatíve vlády a k tejto snahe vlády veľmi iniciatívne pripojila a urobila všetku čiernu prácu.

    Prečo som presvedčený o tom, že k úniku informácií došlo a že správa sa snaží len zamiesť problémy pod koberec. Po prvé. To, že je podozrenie z úniku, že podozrenie existuje, potvrdila sama Národná banka ešte začiatkom júna tohto roka. My sme toto uznesenie, pripomeniem vám, prijímali 17. júna a ja som problém prvýkrát otvoril na rokovaní výboru 11. júna tohto roka. Ale už začiatkom júna Národná banka sama priznala, že prešetruje podozrenie z úniku informácií. A táto otázka bola dokonca otvorená jedným z členov bankovej rady na rokovaní bankovej rady v júni, ale Banková rada Národnej banky o tom nerokovala, pretože väčšina členov bankovej rady o tom rokovať nechcela.

    Je to svojím spôsobom aj prirodzené a dá sa to chápať, keďže, ak k úniku informácií došlo, a ja tvrdím, že je závažné podozrenie, že došlo, tak tieto informácie museli uniknúť z najvyšších miest. Pretože o tom, že sa centrálna parita bude meniť, vedel úzky okruh ľudí, vedel to predseda vlády, vedel to minister financií a najužšie vedenie ministerstva a guvernér Národnej banky a najužšie vedenie Národnej banky.

    To, že k úniku informácií došlo, o tom najlepšie svedčia objemy obchodov 28. mája, teda v deň, keď večer bola zmena centrálnej parity oznámená a svedčí o tom najlepšie aj to, kto a akým spôsobom obchodoval.

    Po prvé, to, že na zmene centrálnej parity zarobili najmä slovenské finančné skupiny, sami uznali a priznali. Podľa odhadu týždenníka Trend, ktorý nie je žiadnym tabloidom, žiadnym bulvárnym médiom, ale odborným ekonomickým týždenníkom, podľa odhadu tohto týždenníka predpokladané zisky J&T skupiny, ktorá tam zarobila najviac, boli od 1,2 do 1,3 miliardy korún. A zisky Istrokapitálu od 410 do 465 miliárd korún a zisky Penty od 175 do 200 miliónov korún.

    Samotní vlastníci, teda tí, ktorí sa k prípadu verejne vyjadrovali, a to boli vlastníci J&T, potvrdili, že áno, že na obchodovaní v tých dňoch, teda v čase pred zmenou centrálnej parity a najmä v dni, kedy bola oficiálne oznámená centrálna parita zarobili. Zároveň ale tvrdili, že obchodovali na základe verejných vyhlásení a verejných informácií verejných činiteľov, teda politikov, teda tých, ktorí o tom mohli a mali vedieť.

    Ďalej tvrdili, že práve v tých dňoch, a najmä v tom dni obchodovali preto, že vtedy bola dostatočná likvidita trhu, že by boli obchodovali aj v iné dni, ale nebola dostatočná likvidita trhu.

    Keďže som predpokladal a obával som sa toho, že aj Národná banka bude chcieť zamiesť problém pod koberec, tak som spolu s kolegom Štefancom sformuloval dvanásť otázok, ktorými sme sa obrátili na guvernéra a ktorých zodpovedanie sme očakávali v predloženej správe.

    Predložená správa odpovedá len na tri z dvanástich otázok, pričom ale aj odpovede, ktoré dáva na tie otázky, na ktoré odpovede dáva, sú v rozpore so záverom, respektíve so záverom v rozpore nie sú, pretože záver hovorí o niečom inom, ako sme sa pýtali v uznesení. Ale tie odpovede na otázky, ktoré dáva, svedčia o tom, že existuje podozrenie z úniku informácií.

    Pretože po prvé, správa Národnej banky popiera, že by boli nejaké verejné vyhlásenia, na základe ktorých by bolo možné v tých dňoch, keď tieto subjekty najviac zarobili investovať, pretože inými slovami povedané vtedy, keď na tom najviac zarobili, slovenskú korunu nakupovali a londýnske banky slovenskú korunu predávali.

    Ak by boli verejné vyhlásenia, tak by jednoducho to boli vyhlásenia, ku ktorým by mali prístup všetci, na základe ktorých by výraznejšie nakupovali všetci. A o to viac profesionáli, ktorí sa permanentne takémuto obchodovaniu venujú, pretože z histórie obchodovania, ktoré je dostupné a známe, je evidentné, že tieto slovenské skupiny nepatria k tým subjektom, ktoré by permanentne obchodovali a špecializovali sa na obchodovanie na devízovom trhu.

    Čiže inými slovami, keďže tá správa obsahuje súhrn verejných vyjadrení, ktoré existovali a na základe ktorých všetci vedeli, že niečo sa môže diať, tá správa popiera to, že by obchodovanie bolo na základe verejných informácií. Popiera to síce len nepriamo, keďže sa nevyjadrila k ďalšej otázke, ktorá sa na to priamo pýta. Teda vyplýva z toho zo zhodnotenia verejných výrokov, že mohli takéto objemy veľké obchodov byť urobené na základe verejných vyhlásení? K tomu sa správa nevyjadruje, na túto otázku neodpovedá, ale keďže dáva súhrn všetkých vyjadrení a keď si porovnáte súhrn vyjadrení verejných vyhlásení, kedy boli urobené a kedy boli urobené najväčšie obchody, tak je zrejmé, že neboli robené na základe verejných vyhlásení a na základe informácií, ku ktorým mali prístup všetci. To je prvá podstatná vec.

    Ďalšia otázka, na ktorú správa odpovedá, je tá, či existovala nižšia likvidita trhu a či teda môže byť dôvodom, ktorý konkrétne pomenoval, myslím, pán Patrik Tkáč, že neobchodovali predtým v takých objemoch. To, že bola nízka likvidita trhu, správa hovorí, že nebola nízka likvidita trhu a že nízka likvidita neexistovala v týchto mesiacoch vôbec a nemohla byť dôvodom toho, že by niekto mohol obchodovať menej, ako by chcel.

    Symptomatické tiež je, že na ostatné otázky vôbec správa nedáva odpovede. Keď sa bavíme o tom obchodovaní, o tom, kto kedy obchodoval, tak jeden z argumentov, ktorý neustále Národná banka používa aj jej guvernér na rokovaní výboru, bol ten, že jednoducho nemohli odpovedať na väčšinu týchto otázok, pretože by to znamenalo zverejnenie individuálnych údajov, čo nie je možné, čím by porušil guvernér zákon. Čo my, samozrejme, vieme a aj preto sme otázky formulovali tak, že sme nežiadali individuálne údaje, ale že sme žiadali skupinové údaje za skupinu, agregované údaje za skupinu bánk, pri ktorých máme podozrenie, že obchodovali, alebo subjektov, alebo bánk, cez ktoré tieto subjekty obchodovali, pri ktorých máme podozrenie, že obchodovali na základe úniku informácií. Takéto údaje, takéto skupinové agregované údaje Národná banka poskytnúť môže napriek tomu, že im ich poskytnúť mohla, ich neposkytla.

    Ďalej ďalším dôkazom toho, že neboli poskytnuté údaje, ktoré by najväčšou pravdepodobnosťou svedčili o úniku informácií, je, že správa neponúka denné údaje, ale napríklad obchodovania českých bánk, ale ponúka mesačné údaje. Pričom tvrdíme, že najväčší objem obchodov, ktoré mohli, a podľa môjho názoru boli zobchodované v režime insider tradingu bol 28. mája a zrejme aj v niektorých dňoch predtým.

    Ďalej na ilustráciu toho, kedy boli dni, v ktorých sa obchodovalo viac a ako sa z toho vymyká a prečo sa z toho vymyká deň 28. máj. Väčší počet obchodov, a to si môžete v tej správe nájsť, ja vám to môžem, samozrejme, aj pripomenúť a povedať konkrétne, sa uskutočnil, ak si dobre pamätám 12. a 19. mája, ak si dobre pamätám, neviem to teraz v rýchlosti nájsť, teda v piatok. Vždy v piatok.

    A pravdou je, že 12. mája alebo niekedy okolo 10. mája boli vyhlásenia predsedu vlády, verejné vyhlásenia, ktoré smerovali k tomu, že chceme čo najsilnejšiu korunu, že chceme silný kurz koruny, a je pravdou, že tieto verejné vyhlásenia vtedy spôsobili vyššiu mieru obchodovania. A spôsobili vyššiu mieru obchodovania najmä v piatok. A v piatok preto, vždy v piatok v tom máji, že doteraz vždy, keď sa menila centrálna parita, tak sa formálne schvaľovala a oznamovala zmena centrálnej parity v piatok po ukončení obchodovania. Vždy, keď si pozriete, kedy bola stanovená centrálna parita v novembri 2005, kedy bola prvýkrát menená centrálna parita už za vašej vlády, to bolo niekedy na jar v roku 2007, a vždy aj pri iných krajinách bola centrálna parita menená v piatok.

    Preto trhy v očakávaní toho, myslím, že to bolo 12. a 19. mája, že možno dôjde k zmene centrálnej parity, a ak k nej dôjde, tak s najväčšou pravdepodobnosťou v piatok, tak sa uskutočnil väčší objem obchodov. Ale najväčší objem obchodov aj z hľadiska počtu, aj z hľadiska objemu sa uskutočnil v stredu 28. mája.

    Čiže je celkom evidentné už aj podľa toho a údaje, keby bola Národná banka zodpovedala otázky, ktoré sme jej spolu s kolegom Štefancom predložili, tak som presvedčený, že by to bolo evidentné a zrejmé. Alebo že by bolo možné povedať, neexistuje podozrenie. Alebo že by bolo možné povedať, áno, existuje podozrenie.

    A tieto odpovede mohli byť predložené, nič tomu nebráni. Správa ich napriek tomu nepredkladá a obchádza. A, naopak, v správe je mnoho vecí, ktoré nesúvisia s podozrením z úniku informácií v zmysle insider tradingu, alebo ktoré sa toho dotýkajú len nepriamo.

    Takže aj z týchto dôvodov som presvedčený a nakoniec, keď sa ma na to pýtali aj v médiách, odkiaľ, a pán minister často obracal túto otázku na to, že odkiaľ mám tie informácie. A že či som sa mohol k týmto informáciám dostať a akým spôsobom. Či som pri tom neporušil zákon. Tak som povedal, a zopakujem to na tejto pôde, že tieto informácie mám nezávisle od seba od viacerých dílerov, teda od tých, ktorí s tým pracujú, ktorí vedia, o čom hovoria, ktorí poznajú aj situáciu, aj pomery, aj všetky priame, a ktorí majú nakoniec informácie aj napríklad od tých dílerov, ktorí robili obchody v prospech tých subjektov, o ktorých ja hovorím, že existuje podozrenie z úniku informácií.

    Takže ten zásadný problém, ktorý tu je, a ešte by som sa dotkol jednej veci, toho, akým spôsobom bolo interpretované, keď sa k tomuto problému vyjadril komisár Almunia.

    Najskôr vláda, to bol jeden zo zásadných argumentov vlády, aj tu, keď sme o tom hovorili, aj vo výbore, že keby existovalo podozrenie, určite by komisia niečo povedala, ale nepovedala nič. A keď sa komisár Almunia ozval a povedal, tak potom interpretácia bola, že to tak nebolo, že to nepovedal. A že Agentúra Bloomberg musela veľmi jasne a veľmi jednoznačne potvrdiť, že povedal presne to, čo vydala.

    A potom bola úporná snaha interpretovať jeho vyjadrenia tak, že on sa vlastne len pýtal, že povedal, že i otázka, či nebola. Áno, on použil slovo question, ale nie, nepoužil za tým slovom whether alebo if, ale povedal that, čo je „otázka že“. Slovo otázka v angličtine sa povie question, sa používa nielen v zmysle otázka.

    Čiže podľa môjho názoru aj vyjadrenia komisára Almuniu, ktorý jasne povedal, že je tu podozrenie, ktoré treba prešetriť. Ak povedal, že treba niečo dôsledne prešetriť, tak už aj z toho vyplýva bez ohľadu na to, či budeme špiritizovať o význame slova, alebo slovného spojenia question that, tak je jasné, ak niekto niečo žiada prešetriť, tak je evidentné, že tu existuje podozrenie. Aj Národná banka sa veľmi vyhýba tomu, aj guvernér, aj Národná banka v tejto správe, že či vlastne podozrenie je, alebo nie je.

    Aj preto a zo všetkých týchto dôvodov a zo všetkých týchto súvislostí a nakoniec ja som sa vyjadril aj verejne a aj písomne v dokumentoch, nakoniec existujú k dispozícii aj otázky, ktoré sme guvernérovi poslali aj osobne predložili. Takže ja som presvedčený, že tieto fakty svedčia o tom, že je tu dôvodné podozrenie, opakujem podozrenie. My nie sme, ani ja nie som ani vyšetrovateľ, ani sudca, ani prokurátor. My hovoríme a mali by sme hovoriť najmä o politickej rovine a o podozreniach.

    Úlohou opozície je kontrolovať a kritizovať, ak sú dôvody, ak táto kontrola činnosti vlády zistí dôvody na kritiku. Preto odo mňa nechcite a ani nebudem ochotný hrať takú hru, aby som ja hovoril o dôkazoch. Na dôkazy tu máme orgány činné v trestnom konaní, ale musím skonštatovať, že dôkazy od Národnej banky nikto nechcel, pretože Národná banka nie je orgánom činným v trestnom konaní a že Národná banka spolu s vládou Slovenskej republiky nielen si v tomto zmysle neplnia svoje základné úlohy, ktoré z ústavy majú, napríklad dodržiavať zákony, ale že pri tejto správe ani vláda Slovenskej republiky, ale ani Národná banka nenaplnila ani zadanie, s ktorým táto správa bola vláde a Národnej banke zadaná.

    V tomto zmysle považujem túto správu za absolútne nedostatočnú, za takú, ktorej jediným účelom je zamiesť tento problém pod koberec, a preto za seba aj za klub SDKÚ – DS hovorím, že za takúto správu hlasovať nebudeme a budeme hlasovať proti tomu, aby ju Národná rada vzala na vedomie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Mikloša sa prihlásil Ivan Štefanec ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Ivan Štefanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja sa chcem poďakovať hlavne pánovi poslancovi Miklošovi, ktorý veľmi precízne vysvetlil dôvody, prečo táto správa neodpovedá na základnú otázku, pre ktorú mala byť predložená a totiž, či vyvracia, alebo potvrdzuje podozrenia z úniku informácií.

    My sme veľmi podrobne o tom hovorili aj vo výbore pre financie, rozpočet a menu, žiaľ, nedostali sme od pána guvernéra odpoveď na otázku, ani aký je jeho osobný názor, či došlo k úniku informácií a či táto správa vyvracia, respektíve potvrdzuje tento únik informácií. Preto osobne som sklamaný z obsahu aj vôbec z poňatia tejto správy, pretože tie základné podozrenia sú len zvýraznené. Sú to podozrenia, prečo nezvyklé subjekty obchodovali v nezvyklom čase a v nezvyklých objemoch, myslím tým 28. mája 2008 na trhu. A napríklad, aj kedy bola známa úroveň centrálnej parity, respektíve správa ešte viac zvýrazňuje pochybnosti, podľa ktorých bola úroveň centrálnej parity známa už pred 28. májom. Veľakrát z vlády sa objavili reakcie na naše podozrenia typu, že sú to vykonštruované informácie.

    Nuž, dámy a páni, chcem upozorniť na vyjadrenia takmer všetkých dílerov, ktorí obchodovali na trhu 28. mája, ktorí hovorili o tomto podozrení a vždy hovorili o podozreniach. Ale najjednoznačnejšie sa nevyjadrili díleri, ale poradca predsedu vlády Peter Stanek, ktorý povedal: „Boli to vyslovene špekulatívne obchody, na základe nelegálne získaných informácií.“ Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Skôr ako uzatvorím rozpravu, pardon, s faktickou poznámkou ešte chce reagovať pán poslanec Mikloš.

  • Ďakujem pekne. Chcem doplniť napríklad to, že správa Národnej banky úplne zahmlieva požadované konkrétne informácie o tom, aká bola aktivita českých bánk, čo je veľmi dôležité, pretože J&T robila obchody prostredníctvom ING Praha a City Bank Praha a Poštovej banky v tých májových dňoch, pričom to mohla Národná banka urobiť kumulovane za tieto tri banky.

    A ďalej je dôležité, že správa píše len o obchodoch medzi českými a slovenskými bankami, ale úplne ignoruje obchody medzi eurom a korunou medzi českými bankami a zahraničnými bankami, pričom práve týmto spôsobom bola s najväčšou pravdepodobnosťou realizovaná väčšina obchodov J&T. To sú tiež veci, ktoré sme žiadali, ktoré sme v tých otázkach explicitne žiadali a správa sa k nim vôbec, ale vôbec nevyjadruje a celý tento problém zametá pod koberec.

    V tomto zmysle som presvedčený, že aj taká inštitúcia, ako je Národná banka, ktorá doteraz požívala pomerne veľkú mieru dôveryhodnosti aj medzi odborníkmi spôsobom, akým sa postavila k tomuto problému, výrazne spochybnila svoju vlastnú dôveryhodnosť a najmä nezávislosť od vlády, najmä nezávislosť od vlády, pretože bolo od začiatku jasné, že vláda Slovenskej republiky má jediný záujem tento problém zamiesť pod koberec. Je smutné, je naozaj smutné, že Národná banka vedená Ivanom Šramkom sa na tomto podieľala, že sa na tomto aktívne podieľala.

  • Ďakujem. Skôr ako uzatvorím rozpravu vás chcem informovať, že počas rozpravy ma požiadal o slovo, o možnosť vystúpenia v rozprave guvernér Národnej banky pán Ivan Šramko. Chcem upozorniť, že pri schvaľovaní programu tejto schôdze sme boli požiadaní, aby sme dali súhlas na jeho vystúpenie k nasledovnému bodu programu. Vzhľadom na skutočnosť, že nemáme schválenú možnosť jeho vystúpenia, pýtam sa teraz Národnej rady v súlade s § 20 o účasti ústavných a ďalších činiteľov na zasadaní Národnej rady, či je všeobecný súhlas na základe jeho žiadosti, aby vystúpil v rozprave?

  • Všeobecný súhlas.

  • Áno, považujem to za súhlas. Ďakujem pekne.

    Pán guvernér, na základe vašej žiadosti, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

  • Ďakujem pekne za to, že som teda dostal možnosť vystúpiť na tejto pôde a dovoľte mi teda, aby som vzhľadom na to, že v súvislosti s touto správou už to verejné vyjadrovanie prešlo k verejne a kampaňovito prezentovaným invektívam a urážkam nielen voči mojej osobe, ale aj k znevažovaniu predchádzajúceho guvernéra a bankovej rady a vzhľadom na to, že sa to nestalo prvýkrát, dovolím si uviesť niekoľko overiteľných faktov a závery, ktoré som si ja z tohto osobne urobil.

    Takže pre mňa jednak obrovským prekvapením, že aj po diskusii vo výbore odznievajú stále tie isté argumenty, ktoré som si myslel, že som teda vysvetlil, alebo snažil som sa vysvetliť a vzhľadom na to, že ja nemôžem reagovať, samozrejme, na takejto úrovni a keby neboli urážky a invektívy, tak ja by som, samozrejme, bol podstatne stručnejší a osobne vôbec nemám radosť teda, že tu stojím a to, čo budem hovoriť.

    Na úvod by som povedal ešte jednu poznámku k tomu, čo hovorím, že okrem tejto úvodnej časti celú túto moju reakciu na analýzu a na správu spracovali len pracovníci, ktorí neboli žiadnym spôsobom zapojení do vyjednávaní o centrálnej parite, na žiadnom rokovaní sa nezúčastnili. Takže chcel by som to pochopiť, prečo to takto je a poviem niekoľko mojich argumentov.

    Odznel pred pár mesiacmi na adresu vo všeobecnej diskusii takýto argument. A teraz citujem z tlačovej besedy, vašej tlačovej besedy, kde bolo povedané, že budeme argumentovať nezávislými odbornými stanoviskami. Môže byť nezávislejšia inštitúcia, ako je NBS? Ja hovorím ľuďom, počúvajte guvernéra NBS. Bolo by dobré, keby si všetci sporitelia prečítali včerajšie vyhlásenie guvernéra NBS. Minulý týždeň som bol verejne spochybnený z hľadiska osobnej integrity a nezávislosti ako človek, to znamená, že budem ďalej pokračovať, ako to mne vychádza.

    Vo viacerých novinách aj na tlačovej besede odzneli viaceré vyjadrenia. Môžem teda povedať konkrétne dátumy, napríklad 21. 5., 07. 6., 27. 6, 2. 7., 9. 8., ktoré hovorili o tom, že Národná banka napríklad urobila veľkú chybu, keď mlčala pri zákonoch alebo politika, a toto sa snažím citovať, mám tu tie citácie presne. Politika Národnej banky a komunikácia je alibistická. Národná banka hrá mŕtveho chrobáka a je to obrovská chyba a mohol by som viacero takýchto citácií na adresu Národnej banky uviesť.

    V tejto súvislosti tieto citácie zazneli, keď sa hovorilo o novele Zákonníka práce a novele zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Skutočnosť bola reálne úplne iná. Skutočnosť bola taká, že už 26. 2. 2007, t. j. tri mesiace pred týmito vyhláseniami sme vydali v rámci riadneho pripomienkového konania stanovisko k Zákonníku práce, ktoré bolo riadne verejne prístupné s 24 pripomienkami, s kritickým záverom, ktorý bol spracovaný odborne a mohol poslúžiť ako podklad pre argumentáciu aj politickým stranám a zvýšiť úroveň diskusie.

    Podobne aj v novele zákona o regulácii sme ešte skôr vydali verejne prístupné pripomienkové konanie s desiatimi pripomienkami, môžem odcitovať, veľmi závažnými, veľa razy boli súhlasné s názorom, ktorý bol prezentovaný aj z vašej strany. Okrem toho by som chcel povedať, že vždy som reagoval na všetky otázky až do tohto okamihu, ktoré som dostal od novinárov. Nikdy som na žiadnu otázku ani po rokovaní vlády, ani pri inej príležitosti neodmietol odpovedať. Mal som mnoho razy iný ekonomický názor na rôzne témy, ktorý som nikdy neskrýval, štandardne som prezentoval, ale doposiaľ nikto z politikov alebo členov vlády na to nereagoval invektívami alebo tým, že by ma začali urážať.

    Aký ja si z tohto robím záver? Pre túto správu aj pre tú správu, ktorú hodnotíme a hodnotenie, keďže teda fakty sú jasné a dravé, niektoré uvediem.

    Predovšetkým to považujem za nátlak na Národnú banku a na moju osobu s cieľom ovplyvniť obsah stanovísk a formu komunikácie, čo je úplne v rozpore so zákonom o Národnej banke a jej postavení. Mne je úplne jasné, že ak by som k ľubovoľnej téme urobil mediálne verejné divadlo, ktoré by sa dalo použiť v politickom boji, tak by som bol pre niekoho priateľ, hrdina a pre iného nepriateľ. Ale Národná banka na toto nebola zriadená a má úplne iné zákonné povinnosti a úplne iné postavenie. A preto, že sledujem dlhodobo toto využívanie a zneužívanie stanovísk a mojich, a nielen teda mojich, ale aj stanovísk NBS, rozhodol som sa urobiť dve opatrenia.

    Po prvé. Nechám si urobiť analýzu postavenia a pôsobenia NBS v pripomienkovom konaní a urobím podľa toho svoje závery. Ďalej výrazne zmením svoju osobnú verejnú komunikáciu, samozrejme, pri plnení si všetkých úloh. Skúsil by som, ak teda môžem povedať zopár poznámok k samotnej správe.

    V tejto analýze a v prednesenej správe sú všeobecne, by som chcel povedať, poznámky. Národná rada rozhodla o tom, že vláda má v spolupráci s guvernérom predložiť správu. Určený pracovník Národnej banky, gestor riadne určený bankovou radou správu spracovanú v mimoriadne krátkom čase a podľa možností vyplývajúcich z príslušných zákonov a, samozrejme, rešpektujúc aj všetky zákonné obmedzenia predložil túto správu na ministerstvo financií a neskôr do vlády s tým, že sme pripravení správu podľa požiadavky doplniť, rozšíriť, upraviť a bolo a je len vecou vlády a len a len na vláde, ktorá bola nositeľom úlohy z Národnej rady, ako s ňou ďalej nakladala. My sme boli pripravení, sme aj dnes do tejto správy ďalej vstúpiť, pokiaľ budeme o to požiadaní. Takže prenesenie výlučnej zodpovednosti na Národnú banku alebo dokonca na mňa je neakceptovateľné a je to v rozpore s uznesením.

    Ďalej som jasne uviedol na rokovaní výboru pre financie, rozpočet, že správa Národnej banky vznikla na základe uznesenia bankovej rady z 24. 6., že mala určeného gestora, keďže ma o to požiadal, že to mám povedať, tak ním bol výkonný riaditeľ Peter Ševčovic, a banková rada ďalej rozhodla o tom, ktorí členovia bankovej rady a vedúci zamestnanci sa budú na jej tvorbe podieľať. Okrem nich sa na nej podieľali aj iní vedúci zamestnanci, predovšetkým z právneho útvaru Národnej banky a útvaru dohľadu nad finančným trhom, ale ja predpokladám, keďže som to nemanažoval, že sa tam podieľali aj iní pracovníci z odborných útvarov. Okrem gestora ani jeden, ešte raz hovorím, ani jeden z týchto pracovníkov, ktorí sa podieľali na správe, nebol zapojený do vyjednávania o parite. Som v tej správe niekde zakomponovaný ja ako človek?

    Všetky závery, ktoré boli v tejto správe uvedené, boli konsenzuálne a nikto nijako žiaden záver nezmenil a ani stanovisko prezentované v tejto správe, ktorá bola uvedená konsenzuálne, nikto nezmenil.

    Ďalej na rokovaní výboru som bol niekoľkokrát vyzvaný, aby som odpovedal na otázku, ktorá bola položená ako absolútna, či môžem vylúčiť, alebo potvrdiť únik. Odpovedal som, tak ako to skonštatovala, že preverovaním NBS nezistila žiaden relevantný dôkaz a inakšie ako obohratá platňa ani neodpoviem. V správe sa, samozrejme, nemyslí dôkaz v trestnom konaní. To sme nikdy netvrdili a ani nehovorili o tom, ale dôkaz v širšom slova zmysle a správa bola spracovaná zdola nahor, to znamená, že nie na základe direktívy nejakého člena bankovej rady, ale na základe informácií, ktoré sa vytvárali na jednotlivých odborných útvaroch. Ja nie som ani novinár, ani politik, ani špekulant, ani som súkromne nevyšetroval túto vec, takže na základe čoho by som mohol skonštatovať niečo iné ako to, čo je uvedené v tejto správe.

    Národná banka podľa príslušného zákona dohliada bankový sektor a operácie bánk. Nemá právo, opakujem nemá právo preverovať klientov bánk.

    Môžem ešte povedať, aby som príliš nezdržoval, ešte informácie, ktoré sa týkali bankovej rady a ktoré boli prezentované aj teraz v tomto podaní, aj v tých správach, ktoré boli dané.

    Predovšetkým sa hovorí, urobil sa teda záver, kde sa hovorí, že záverečné úpravy celého textu urobili ľudia, ktorí osobne rokovali o zmene parity, a preto majú zrejme osobný záujem na zamietnutie problému pod koberec. Povedal som, že ani jeden človek, ktorý sa podieľal na spracovaní správy nebol žiadnym spôsobom zapojený do jej vypracovania až na gestora, ktorého som menoval.

    Ďalej. To znamená, toto sa vôbec nezakladá na pravde, žiadne osobitné záverečné úpravy sa nerobili, aj tá prezentácia, poslanie tým otvoreným wordovským dokumentom je neskôr dôkazom toho, že nikto žiadne tajnosti nerobil.

    Ďalej sa hovorí, že banková rada rokovala o podozreniach a úniku ešte predtým, ako problém verejne otvoril Ivan Mikloš. Banková rada sa však odmietla tomuto problému bližšie venovať. Mám uznesenie bankovej rady z dnešného dňa a minulého týždňa, kedy mala zasadnutie banková rada, kde všetci prítomní pracovníci okrem jedného, ktorý bol na dovolenke, docenta Makúcha, jednoznačne odpovedali na otázku, či niekedy odmietla banková rada sa tomuto venovať. Odpovedali nie, banková rada sa tomu venovala a nikdy sa tomuto neodmietla venovať.

    Druhé obvinenie, ktoré padlo na bankovú radu, bolo obvinenie o tom, že sme neprerokovali správu. Mám uznesenie z dnešného dňa riadne zapísané v zápise, kde boli zase všetci okrem docenta Makúcha prítomní, ktoré hovorí o tom, že správa bola spracovaná presne podľa pokynu bankovej rady.

    A na záver sa ešte hovorí o tom, čo sa týka bankovej rady, že NBS začala aktivitu až potom, keď sa dozvedela, že problém bude verejne otvorený. Ja som na tom úplne prvom zasadnutí povedal, myslím, že som to viackrát povedal aj mediálne, že NBS bez ohľadu na bankový dohľad, či bol, alebo nebol otvorený tento problém v Národnej rade konať začal a koná nezávisle odo mňa, ja bankový dohľad neriadim, nemám absolútne žiadnu šancu do nich zasahovať. Myslím si, že správy, ktoré boli verejne dostupné, sú tam.

    A ešte by som chcel možno odpovedať, pretože tých tém je veľa a nechcel by som zdržiavať, na jednu otázku, ktorá bola vznesená a myslím si, že by bolo dobré, aby teda táto téma jasne odznela, a to je otázka, prečo nemôžeme hovoriť my o detailoch alebo o rokovaniach, ktoré prebehli v súvislosti s menou centrálnej parity. Ja budem hovoriť, čo hovoria právnici. Banková rada nesmie sprístupniť a zverejniť získané individuálne informácie o dohľade ich subjektov a obchodoch klientov do hľadaných subjektov, pretože to nedovoľuje povinnosť mlčanlivosti o informáciách získaných pri výkone dohľadu a zároveň striktné obmedzenia o poskytovaných informáciách medzi orgánmi dohľadu aj inými inštitúciami. Pritom rozsah uzákonených výnimiek je limitovaný čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a európskymi pravidlami.

    Ďalej sa hovorí, ak by sa niekto domáhal alebo umelo boli vytvorené zdanlivo anonymné súhrnné údaje o obchodoch troch konkrétne menovaných subjektov, tak by evidentne išlo o obchádzanie slovenských zákonných pravidiel a európskych pravidiel pre dohľad nad trhom, lebo by nešlo o takzvané súhrnné údaje, z ktorých nemožno identifikovať konkrétne dohľadané subjekty alebo iné konkrétne subjekty.

    A na záver by som si ešte dovolil povedať k tejto téme. Národná banka taktiež nesmie svojvoľne sprístupniť a zverejniť ani detailné informácie o dôvernom postupe zainteresovaných inštitúcií pri zmene centrálnej parity. Protokol o štatúte európskeho systému a Európskej centrálnej banky vo svojom čl. 38 ods. 381 zakotvuje, že členovia riadiacich orgánov a zamestnanci ECB a národných centrálnych bánk vrátane všetkých členov bankovej rady a zamestnancov NBS sú povinní aj po skončení svojej funkcie, nie po skončení procesu, po skončení svojej funkcie nevyzradiť informácie, ktoré svojou povahou predstavujú profesionálne tajomstvo, respektíve služobné tajomstvo. Toto tajomstvo znamená, že členovia riadiacich orgánov a tak ďalej vrátane členov bankovej rady sú povinní zachovať mlčanlivosť o všetkých dôverných informáciách súvisiacich s činnosťou systému, o ktorých sa dozvedeli počas výkonu svojej funkcie a svojich služobných povinností, pričom tieto dôverné informácie nemôžu sprístupniť žiadnej osobe ani orgánu. Toto tajomstvo a povinnosť mlčanlivosti sa vzťahuje aj na informácie o postupe zainteresovaných inštitúcií pri zmene parity. Dôvernosť postupu pri zmene parity zakotvuje jednak bod 2, 3 rozhodnutia Rady Európy zo 16. júna 1997 o zavedení kurzového režimu a rozhodnúť dohody zo 16. marca medzi ECB a národnými centrálnymi bankami.

    Zároveň by som si dovolil pre úplnosť poznamenať, že štatút ECB je súčasťou zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ako jej súčasť má prednosť pred zákonmi v Slovenskej republike, a to na základe ustanovení čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Mám tu ešte, ak bude záujem, odpovede na mnoho otázok, ktoré boli v tej analýze, takže som pripravený zodpovedať. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem guvernérovi Národnej banky za jeho vystúpenie. Bolo to vystúpenie v rozprave, takže otváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Ivan Štefanec, pán poslanec Ivan Mikloš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo dávam teraz pánovi poslancovi Štefancovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán guvernér, v prvej polovici vášho vystúpenia ste sa venovali výrokom na vašu adresu, ktoré vyslovili politici. Prekvapilo ma to, pretože predpokladám, že viete a považujete tiež za prirodzené, že aj politici sa vyjadrujú na adresu Národnej banky Slovensku aj na vašu osobnú adresu. Ja som veľakrát použil vaše vyjadrenia, mimochodom, aj dnes pri inom zákone, vaše komentáre s cenovou reguláciou, s ktorými som súhlasil, ale boli aj veci, kedy som s vašimi stanoviskami nesúhlasil. Ja si myslím, že je to normálne, keď všetci máme svoje názory na vec a nevidím na tom nič zlé. Preto ma prekvapuje to, čo ste povedali v prvej časti vášho vystúpenia. Hovorili ste pomerne dlho, tak ako je aj pomerne obsiahla táto správa, ale, bohužiaľ, ani vo svojom vystúpení, ani v správe ste nezodpovedali na to, na čo sa Národná rada Slovenskej republiky vás pýtala. A tá otázka bola, či potvrdzujete, alebo vyvraciate podozrenia z úniku informácií. Takže táto otázka zostala vo vzduchu a, bohužiaľ, musím konštatovať, že stále aj Národnou bankou Slovenska, aj vašou osobou stále nezodpovedaná. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Posledný s faktickou poznámkou sa prihlásil o slovo pán poslanec Ivan Mikloš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Keďže mám len dve minúty, tak nemôžem reagovať na všetko, na čo by som chcel, takže budem len na to kľúčové.

    Pán guvernér, vy ste citovaním mojich výrokov dokázali, že áno, že nemám na vás čierno-biely pohľad. Sú veci, kde s vami súhlasím, napríklad váš postoj k dôchodcovským správcovským spoločnostiam, a preto ich aj vyzdvihujem a hovorím, že ten názor je správny. Sú veci, kde s vami s tým, ako postupujete ako guvernér Národnej banky nesúhlasím a tie otvorene pomenovávam a budem ich pomenovávať, či sa vám to páčiť bude, alebo nie.

    Dve veci, ktoré sú kľúčové a podstatné. Vy ste, pán guvernér, potvrdili, že vy ste nenapĺňali zadanie dané uznesením Národnej rady, ale zadanie dané bankovou radou, ktoré bolo zrejme iné, ako bolo zadanie, ktoré sme schválili tu uznesením. Čiže vy ste skúmali to, že banková rada vám zadala, či sú relevantné dôkazy, alebo nie sú, potom ste to predložili do vlády, vláda to len s gramatickými úpravami predložila do Národnej rady a máme tu materiál. Vy ste potvrdili, že prečo je tu materiál, ktorý absolútne nenapĺňa uznesenie Národnej rady, lebo vy ste nenapĺňali zadanie toto, ale zadanie, ktoré vám dala banková rada a ktoré bolo zjavne iné a vláda urobila len gramatické úpravy. Považujem to za priznanie toho, že tento materiál je o niečom úplne inom, ako sa Národná rada zaujímala, čiže isté podozrenie z úniku informácií.

    A ďalšia kľúčová, podstatná vec. Vy hovoríte, že až na gestora nerobili tú správu ľudia, ktorí prišli do styku so zmenou parity. Veď to je smiešne. Až na gestora. Áno, gestor bol jeden z tých, pán Ševčovic bol jeden z tých pár ľudí, ktorí vo vedení ministerstva vedeli, že sa ide meniť centrálna parita, od ktorých mohla uniknúť informácia a tento človek bol gestorom vypracovania tejto správy. Potom sa ani nečudujem, že je taká, aká je.

  • Pán guvernér, v súlade s rokovacím poriadkom máte ešte právo, ak ho chcete využiť na dvojminútovú reakciu.

  • Ďakujem pekne. Aby sme zase nezačali sa hrať so slovíčkami, banková rada nikdy nezmenila vôbec zadanie, ktoré dostala banková rada presne, len odtlmočila na základe neskôr uznesenia vlády, to znamená, že nič také nebolo. To znamená, banková rada presne od slova do slova zadala úlohu, tak ako bola daná Národnou radou. Ja som povedal a to, čo považujem za podstatné, že bol gestor a boli tí, ktorí správu vypracovali. Okrem toho, že gestor nič k tomu nedodal, povedal som to ikskrát, ani jeden z tých, ktorí správu vypracovali, nebol nejakým spôsobom zapojený do toho procesu negociácie o parite. Ale to, čo je absolútne kľúčové, a to, čo je uvedené aj v správe, že všetky stanoviská boli konsenzuálne prijaté, o všetkých sa rokovalo v kolektíve ľudí a nikto voči ničomu nemal žiadnu výhradu a stanoviská rešpektoval. Čiže nieže gestor si napísal nejakú správu. To vôbec tak nebolo. Gestor správu zastrešil, zaslal ju na ministerstvo, ale v každom prípade sa na nej zúčastňovali najmä ľudia, ktorí nemali s týmto problémom absolútne nič spoločné. A ja som sa snažil reagovať hlavne preto, pretože banková rada bola obvinená z vecí, o ktorých, keď teda všetci členovia ich jednoznačne odmietli, myslím si, že je to moja povinnosť, aby som takýmto spôsobom reagoval, tak som sa snažil prezentovať vec, ktorá je v uznesení.

    A ešte raz opakujem to, že ja bez toho, aby som mal relevantnú informáciu, môžeme to nazvať dôkazom, nemôžem robiť žiadne súdy. To je úplne v rozpore s mojím postavením. Ja si nemôžem primyslieť k správe, ktorú robí tím ľudí ani jedno slovo, to znamená, že ja len hovorím to, čo tam bolo skonštatované, že nebol žiaden relevantný dôkaz o existencii alebo úniku. Ja to ináč iným spôsobom charakterizovať neviem.

  • Pán guvernér bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa pána ministra financií, či chce zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja budem pomerne stručný a pôjdem rovno podľa mňa k tým najzávažnejším a najdôležitejším faktom. Fascinujúce na tom je, že pán Mikloš tu donekonečna omieľa, že vláda a nakoniec obviňuje z toho aj Národnú banku sa snaží zamiesť niečo pod koberec.

    Otázka je čo vlastne? Tú vašu fabrikáciu my sa snažíme zamiesť pod stôl? Problém je v tom, že celá táto vaša konštrukcia, ktorú ste už dlhodobo vyživili do tohto, čo ste tu dnes prezentovali, vychádza z informácií, ktoré sa určite nedajú nazvať komplexné ani presné, a pritom konštruujete veľmi komplexné a dokonca podľa mňa až ultimatívne a nespochybniteľné závery podľa vás.

    Na druhej strane spochybňujete závery inštitúcie, ktorá jediná v tejto krajine disponuje relevantnými a presnými údajmi a celý problém sa snažíte udržať v rovine absurdnej, pretože vás údajne zaujíma podozrenie z úniku, a nie fakty, čo ma teda fascinuje, lebo to je nejaká zvrátená logika.

    Žiadny analytik ani díler nemôže mať úplné a už tobôž nie dostačujúce informácie na to, aby vedel presne povedať, čo sa dialo v tom období obchodovania. Ak aj má nejaké útržkovité, nekomplexné informácie, má ich pravdepodobne nelegálne, ale to nie je dôležité v tomto momente, nemôže na nich zakladať komplexné konštrukcie, ktoré vy tu prezentujete.

    Dokonca ani díleri nemôžu mať detailné informácie o konkrétnych obchodoch konkrétnych klientov iných bánk. A keď, tak len špekulujú na báze pochybných dát. Ak existujú nejaké dáta o obchodovaní konkrétnych klientov, konkrétnych bánk, tak nie je jasný pôvod ani kvalita, a tým pádom nie sú relevantné. Ak, samozrejme, ale hľadáme pravdu a nie ako vy, ktorý sa snaží vykonštruovať závery, ktoré by poslúžili iba na vaše politické cvičenie. Mám pocit, že vám už dávno nejde o pravdu, pretože nikdy nemôžete uznať omyl, čiže to je vám úplne už dávno cudzie.

    Ja mám tu jeden e-mail, ktorý je možno zaujímavý v celej tejto kauze, pretože vy sa odvolávate na jednej strane na médiá, kde je prezentované presne to, čo sa aj tu píše, a to jeden taký mail, ktorý je vlastne úplne celým spúšťačom tejto vašej konštrukcie. Jeden analytik z nemenovanej banky, ktorý už dlhú dobu podporuje stanoviská SDKÚ, čo vy potom šikovne používate na otočenie celej logiky, že všetci analytici to tvrdia. Tu píše nejakú svoju analýzu k tomu, že čo sa akože dialo.

    Vy ste teraz citovali ináč presne tie čísla, ktoré tu aj on píše, ale toto je staršieho pôvodu, ako vôbec akýkoľvek článok vznikol. A toto je vlastne tá informácia, ktorá je zákonom celej tej vašej konštrukcie. No, v každom prípade toto sú absolútne neoverené dáta, neoverené fakty, na základe ktorých vy tu robíte jasné závery. Dokonca aj niektoré subjekty, ktoré sú tu spomínané, samy spochybnili, že vôbec obchodovali v takýchto objemoch. Čiže celá tá informácia je pravdepodobne len odhad, ktorý teda nemá žiadny reálny základ.

    Ešte by som sa dotkol toho, že pôvodné vaše obvinenie bolo z toho, že unikla informácia o termíne, o čase zmeny centrálnej parity a o jej hodnote, kde je preukázateľné, že tá informácia skutočne neexistovala pred skôr ako v poobedňajších hodinách dňa 28. mája. Potom ste modifikovali teda to obvinenie, že to je komplexnejší únik alebo nejaký únik, ale nepopísali ste to nikdy presne, že čo vlastne malo uniknúť a vždy ste sa odvolávali na to, že poznáte tú procedúru od obdobia októbra 2005, keď bol vstup do RM 2. Tak pravdepodobne si nespomínate úplne dobre, lebo ja som si to teda špeciálne preveril vami byť inšpirovaný, kedy bola známa informácia o tom, akým spôsobom bude určená hodnota pri vstupe RM 2. Spomínate si na to?

  • Hlas zo sály.

  • Dobre, tak ja vám poviem. Až sa skončí skôr rozprava, ja som ináč chcel vystúpiť v rozprave, len trošku ma predbehol pán predsedajúci.

    V každom prípade to bolo v ten deň, čiže opäť ste zavádzali a klamali. Povedal by som na margo tých informácií, čo ste teda priznali, že to máte od dílerov, čo je pozoruhodné, ale ak poznáte teda konkrétne mená dílerov, analytikov, ktorí majú vedomosť alebo dôkaz o tom, že bol porušený zákon, tak prečo nekonáte? Alebo prečo nekonajú oni? Alebo prečo oni neinformovali svoje banky, čo je ich povinnosťou, aby tieto banky konali. Zvláštne na tom je, že podľa všetkého takými informáciami žiadna z vedených bánk nedisponuje. Ináč by pravdepodobne už začala konanie.

    Myslím si, že v podstate a ešte na záver k tomu. Podľa mňa tvrdenie o tom, že neexistujú relevantné dôkazy o tom, že došlo k úniku, alebo že bolo disponované s nejakými uniknutými informáciami jasne implikuje aj záver, že nedošlo k úniku. Ďakujem.

  • Pán minister, dovolím si jednu poznámku. Nie je to zvykom, aby členovia vlády vystupovali v rozprave. Ja som sa dvakrát v rozpore s tým, čo sa tu dialo dovtedy pýtal vás, či chcete vystúpiť predtým, ako som ukončil rozpravu pri predchádzajúcich zákonoch. Mne stačí pohľad, aj som dal krátky priestor, ale ste sa neprihlásili, lebo som vás nechcel tretíkrát vyzývať. To je jedna vec.

    Druhá vec. Pýtam sa pána spravodajcu, či chce? Nie. Vyhlasujem alebo prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vzhľadom na skutočnosť, že je 19.04 hodín, len priatelia, nesmiete sa hnevať, ja mám už svoj program, ktorý sa začína presne o pol ôsmej a aby som ho stihol, nie, máme 19.00 hodín, je to na predsedajúcom, či dá návrh na pokračovanie, alebo nie.

    Uzatváram teraz tento rokovací deň. Prerušujem rokovanie tejto schôdze s tým, že zajtra ráno, v stredu ráno o 9.00 hodine bude pokračovať program návrhom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara, Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 758) prvým čítaním. Potom sa môžeme vrátiť k správe, ktorú pán guvernér mal dnes predložiť. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 19.05 hodine.