• Dobré ráno, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Dzurinda, Kondrót, Kovarčík, Kukan, Mamojka, Micheľ, Pado, Pataky, Slota, Štefanec, Švidroň, pani poslankyňa Vášáryová a pán poslanec Veteška.

    V rokovaní budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 740).

    Už máme na mieste navrhovateľky pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny a takisto aj ako spravodajkyňu pani poslankyňu Janu Vaľovú.

    Do rozpravy sú ešte ústne prihlásené panie poslankyne Marta Damborská a pani Mária Sabolová.

    Teraz dávam slovo pani poslankyni Damborskej. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani ministerka, vážené kolegynky, kolegovia, ja som úprimne presvedčená, že predložený vládny návrh zákona o sociálnych službách, ktorý je vypracovaný v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, bude po určitých úpravách kvalitnou náhradou súčasného zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, ktorý už nerieši a neupravuje poskytovanie a financovanie sociálnych služieb v potrebnej miere, ba, čo viac, diskriminuje ľudí s ťažkým zdravotným postihom. Tento zákon určite lepšie ako doterajšia právna úprava podporí sociálne začlenenie občanov a umožní uspokojiť sociálne potreby ľudí v nepriaznivej sociálnej situácii. Mám za to, že navrhovaná právna úprava je omnoho komplexnejšie orientovaná nielen na jednotlivca, ale aj na rodinu a aj na komunitu fyzických osôb, t. j. na všetkých tých, ktorí sa ocitli v takej nepriaznivej sociálnej situácii, príp. v krízovej sociálnej situácii, ktorú je potrebné riešiť formou poskytovania sociálnej služby.

    V návrhu zákona je o. i. dôležitá aj tá skutočnosť, že hoci sú všeobecne prospešné sociálne služby službami verejného záujmu a sú poskytované bez dosiahnutia zisku, návrh umožňuje poskytovanie týchto služieb aj v rámci živnosti alebo podnikania.

    Predložený návrh zákona ustanovením nových veľmi potrebných sociálnych služieb, ako sú napr. odľahčovacia služba, sprostredkovanie tlmočníckej služby, sprostredkovanie osobnej asistencie, pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností, sprievodcovská a predčitateľská služba, tlmočnícka služba, požičiavanie pomôcok a tak ďalej, ako aj úprava niekoľkých nových druhov zariadení, napr. nocľahární, domov na pol ceste, nízkoprahových centier ap., veľmi správne reaguje na dlhoročné potreby praxe.

    Navrhované viacúrovňové komunitné plánovanie sociálnych služieb, pri ktorom má komunitný plán sociálnych služieb obce vychádzať z národných priorít rozvoja sociálnych služieb s cieľom plánovať sociálne služby tak, aby zodpovedali miestnym špecifikám a potrebám fyzických osôb a vychádzali z analýzy skutkového stavu poskytovania sociálnych služieb, ako aj z koncepcie sociálnych služieb vyššieho územného celku, to všetko má vychádzať z národných priorít rozvoja sociálnych služieb a komunitných plánov v obci, v jeho územnom obvode. To všetko môže výrazne a pozitívne ovplyvniť komplexnosť a kvalitu poskytovaných sociálnych služieb.

    Hoci je predložený návrh zákona o sociálnych službách pripravený skutočne kvalitne, mám za to, že v druhom čítaní bude ešte potrebné vykonať v ňom niekoľko zmien. Bude vhodné odstrániť napr. nerovné postavenie medzi vyšším územným celkom a obcou tým, že sa zo zákona vyššiemu územnému celku umožní nielen zabezpečovať sociálne služby, ale ich aj poskytovať. Mám totiž za to, že rovnako ako obec mal by mať aj vyšší územný celok zákonom ustanovenú pôsobnosť na poskytovanie sociálnych služieb a nielen na ich zabezpečovanie. Zastávam názor, že nemožno vyššiemu územnému celku odoprieť právo, aby sám vo svojom mene, resp. vo svojej vlastnej pôsobnosti mal možnosť poskytovať niektoré druhy sociálnych služieb, ktoré v územnom obvode kraja chýbajú alebo sú nedostatkové, a mal možnosť ich financovať, samozrejme, za predpokladu, že bude dodržaná zákonom spravodlivá rovnováha financovania sociálnych zariadení v pôsobnosti samosprávneho kraja, resp. samosprávnych krajov a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Chcem veriť, že novým predloženým zákonom ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny dobre ošetrilo toto nebezpečie, ktoré tu stále je, a že nebudeme nútení podávať podnety na Generálnu prokuratúru za porušovanie zákona samosprávnymi krajmi, resp. za prijímanie nezmyselných a protizákonných všeobecných záväzných nariadení v neprospech občana.

    Obdobne ako pani poslankyňa Gibalová, tak aj ja som, žiaľ, bola nútená podať podnet na Generálnu prokuratúru z dôvodu porušovania zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci Nitrianskym samosprávnym krajom, samozrejme, v mene všetkých neštátnych poskytovateľov sociálnych služieb. Verím aj v to, že Generálna prokuratúra zaujme spravodlivé stanovisko a všeobecné záväzné nariadenie a nezmyselný normatív s tým súvisiaci bude Nitriansky samosprávny kraj nútený zrušiť. Prosila by som pani ministerku, aby nám dala záruky, že podľa nového zákona nebudú porušovaniaschopné samosprávne kraje tak, ako tomu bolo doteraz zo zákona o sociálnej pomoci.

    Ďalej, nerovné postavenie v pôsobnosti obce a vyššieho územného celku nie je v súlade ani s ustanoveniami § 8 ods. 8 a 9 návrhu zákona. Nie je totiž vhodné oklieštiť postavenie vyššieho územného celku tak, že na jednej strane je za určitých podmienok povinný uzatvoriť zmluvu o zabezpečení poskytovania sociálnej služby s budúcim poskytovateľom sociálnej služby, avšak na druhej strane nemá možnosť pôsobiť ako poskytovateľ sociálnej služby. Obec a vyšší územný celok majú rovnaké postavenie, pokiaľ ide o zákonom danú pôsobnosť konať a rozhodovať o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu. Aj preto by sa nemalo vylúčiť poskytovanie sociálnych služieb z kompetencií vyššieho územného celku, a tým akceptovať iné postavenie v pôsobnostiach vyššieho územného celku, než má obec, navyše keď obec môže poskytovať sociálne služby vo vlastnej pôsobnosti, resp. vo vlastnom mene a aj prostredníctvom právnických osôb, ktoré na tento účel zriadi alebo založí. Súčasne mám za to, že verejní poskytovatelia sociálnych služieb by sa nemali zapisovať do registra poskytovateľov sociálnych služieb, ktorý vedie vyšší územný celok, pretože v prípade, ak by vyšší územný celok skúmal splnenie podmienok na poskytovanie sociálnych služieb v obciach, a tým povinne podmieňoval ich registráciu, išlo by vlastne o zásah do samosprávnej pôsobnosti obcí a o spochybňovanie nielen ich originálnej pôsobnosti, ale aj ústavou danej nezávislosti. Obec a vyšší územný celok totiž majú zákonom ustanovenú pôsobnosť na poskytovanie sociálnych služieb a na ich zabezpečenie. A tak sa na ne vzťahujú automaticky povinnosti, ktoré im zákon ukladá, na účely ich poskytovania a zabezpečovania. Nech je teda potrebné výkon tejto ich pôsobnosti podriaďovať osobitnej registrácii, čo súčasne odporuje statusu postavenia obce a vyššieho územného celku daného zákonom.

    Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani ministerka, milé kolegynky, kolegovia, rada podporím posunutie vládneho návrhu zákona o sociálnych službách do druhého čítania s tým, že uplatním, ako som naznačila vo svojom vystúpení vo výbore pre sociálne veci a bývanie, niekoľko pozmeňujúcich návrhov. A pevne verím, že neoľutujem to, že som tak urobila. Znovu apelujem na nebezpečie porušovanie zákona samosprávnymi krajmi, ktorého sa skutočne my neverejní poskytovatelia sociálnych služieb bojíme. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Damborskej nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, chcem vystúpiť krátko, len nebudem sa venovať jednotlivým paragrafom, ale rada by som sa vyjadrila komplexne k takej jednej časti, ktorá mi v tomto zákone chýba.

    Zákon je na svete. Je to dobre, pretože po dlhom čase sme sa dočkali zákona o sociálnych službách. Ale je na škodu veci, že nerieši celý problém komplexne. A mne tu chýbajú minimálne dve skutočnosti.

    Zákon rieši sociálnu službu a zameriava sa len na ústavnú starostlivosť, tak ako bolo aj v programovom vyhlásení vlády uvedené, že vláda sa bude snažiť budovať ďalšie zariadenia ústavnej starostlivosti o seniorov, pretože populácia starne. Už vtedy som upozornila na to, že mali by sme hľadať podmienky a sociálnu službu a sociálnu pomoc rodinám, aby senior, starší človek, ktorý ju potrebuje a je najviac odkázaný na sociálnu službu, mohol by ju mať aj v domácom prostredí. Chýba mi to, lebo toto by mal byť komplexný zákon.

    Druhá vec, ktorá mi chýba, je to dávno komunikované, dá sa povedať, už niekoľkými vládami, odkedy som v parlamente, je, aby sme vytvorili jeden komplexný zákon, ktorý by riešil sociálnozdravotnú starostlivosť, keď je potrebná v tej kombinovanej starostlivosti. Tento návrh zákona sa dotýka zdravotnej starostlivosti len veľmi okrajovo. Dotýka sa len ústavnej starostlivosti, čiastočne ošetrovateľskej starostlivosti, kde je ale tá možnosť úhrady tých zdravotníckych služieb, ošetrovateľskej starostlivosti definovaná tak nejasne ako v súčasnom zákone o sociálnej pomoci, že môže byť. Nie je tu žiadna povinnosť.

    V tom chcem sa ďalej vyjadriť tak všeobecne. Opäť má zákon aj veľa nejasností. Sú zadefinované niektoré skutočnosti veľmi jednoznačne, čo ma teší, kde sa hovorí, že sa posúdi proste jednoznačnosť s druhom. Ale v istých častiach a tých častiach, ktoré sú možno aj dnes problémové, ide o nejednoznačnosť. A používame termín „môže“, čo napr. pri tom § 71, kde je financovanie sociálnych služieb pri úhradách za výkony ošetrovateľskej starostlivosti, je, poviem to opäť, to, s čím sme sa pri dnešných možno ADOS-kách mnohokrát stretávali.

    Čiastočne rada by som sa vyjadrila aj k § 70, kde sa hovorí o sociálnych službách ústavnej zdravotnej starostlivosti a ako chceme vytvárať sociálne lôžka, ako budeme uzatvárať zmluvy so zdravotnými poisťovňami pre takýchto pacientov, kde budú sa zriaďovať tie sociálne lôžka, ako budú vytvárané, ako budeme posudzovať pacienta, či je nutné ho umiestniť v sociálnom lôžku v zdravotníckom zariadení alebo je iná možnosť v inom sociálnom zariadení alebo dokonca ako chceme posúdiť objektívne, že ten pacient nemôže ísť do domáceho prostredia. Toto je jedna veľká otázka. Chýba tu taká jednoznačnosť. Zákon ako celok tvorí nielen koncept sociálnych služieb, ale je skôr v niektorých pasážach až ako vykonávací predpis.

    V ďalšom ma zaujíma, ako chceme kompetencie dohľadu ministerstvom práce, sociálnych vecí ustrážiť, ako bude dohliadať ministerstvo, ako bude aj rozhodovať v prípade pochybenia, lebo dnes spochybňujete práve vy z vládnej koalície Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde nám skutočne chýbajú aj rozhodovacie kompetencie. On došetrí, dotiahne veci, tak snáď môže pokutovať, ale mne skôr chýba ten dosah na tú konkrétnu službu, činnosť, výkon ako v zdravotníckej, tak aj teraz možno v sociálnej službe. Čiže zaujímalo by ma, aké kompetencie ten dohľad ministerstva bude mať a ako bude rozhodovať, či bude na to nejaký iný predpis ešte, aby to bolo transparentné, aby to nebolo tak, že úradník, ktorý nebude poznať situáciu v území, bude rozhodovať, lebo ten dohľad robí ministerstvo. Tým, že sme zrušili inšpektoráty, tak bude táto kompetencia zrejme presunutá tu.

    Zaujímala by ma ďalšia otázka v § 83, kde hovoríme o komunitných plánoch, ktoré budú vytvárať obce a vyššie územné celky, ktoré ich budú vypracovávať v spolupráci s inými poskytovateľmi, aký je predpokladaný rozsah tej spolupráce, či budú prizvaní v tom území všetci poskytovatelia, budú akceptovaní, kde je napísané to kritérium, či VÚC-ka a obec si nevytvoria tie komunitné plány tak, aby boli pre ne vhodné, aby sa strčili do rámca rozpočtu, alebo bude to ten plán, ktorý bude skutočne potrebný v území, ale budeme musieť hľadať aj zdroje, ako pokryť vlastne tú potrebu, lebo, bohužiaľ, starneme, jednak sociálny stav spoločnosti a vôbec spoločenský stav je taký, že tu už nejde len o starých, ale ide aj o iné generácie, tak ako aj máte uvedené v zákone možno aj tie sociálne služby, ktoré sa posunuli skutočne už aj do nižšieho veku. To sú teda tie komunitné plány.

    Už moja kolegyňa hovorila o sociálnej posudkovej službe. Zdá sa mi, že je to jedna nadbytočná vec v zákone, pretože najlepšie pozná, a to tvrdí súčasná vládna koalícia, všeobecný lekár svojho pacienta. Mal by ho manažovať. A on by mal najlepšie vedieť, či tú službu potrebuje. Pozná jeho sociálne prostredie, mal by poznať jeho sociálne prostredie. Bohužiaľ, nie je to vždy tak. A preto si myslím, že ešte treba popracovať aj na školení, omladení a možno oveľa väčšej práci na lekárovi prvého kontaktu. Ale sociálna posudková služba je jeden nadbytočný inštitút, ktorý nás bude stáť pomerne veľa peňazí.

    O dohľade som hovorila.

    A ešte tak krátko na záver by som rada povedala, že nie je ľahké, pani ministerka, pripraviť takýto komplexný zákon. Sami vidíme, že sa tvorí už niekoľko volebných období. My sme minimálne sledovali túto oblasť. Aj keď som nebola vo výbore pre sociálne veci, si myslím, že tak ako to nebolo ľahké urobiť možno ani za vlády Vladimíra Mečiara v rokoch 1994 až 1998, bol to problém aj za Dzurindovej vlády a je to problém aj za vás. A preto si myslím, že by som bola veľmi rada, ak by sme konečne po devätnástich rokoch fungovania iného princípu v tejto krajine boli schopní komunikovať v oblasti sociálnej na výbore objektívne. A predkladám teraz termín na predĺženie lehoty na prerokovanie tohto zákona do 31. októbra 2008, aby sme mali čas aspoň dva mesiace na jeho diskusiu vo výbore pre sociálne veci a v ostatných výboroch, v ktorých je pridelený. Myslím si, že nič nás nezachráni, či jeho účinnosť bude 1. januára 2009 alebo bude to dobrý zákon, ktorý bude platný od 1. februára 2009. Myslím si, že je teraz najvyšší čas, že má konkrétnu podobu ten zákon. On nie je už v nejakom pripomienkovom konaní. Je už jeho konkrétna podoba, poďme diskutovať. Myslím si, že v tomto parlamente je niekoľko ľudí, ktorí majú skúsenosť, prax tak v koalícii, ako aj v opozícii, a preto navrhujem tú lehotu. Zároveň by som bola rada, keďže ide o veľmi široký záber tohto zákona, keby sa tento zákon mohol prerokovať aj vo výbore pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Preto navrhujem, aby sme aj o tejto časti hlasovali. Myslím si, že toto nevidím ako vážny problém.

    A tak ako je zákon koncipovaný, tak ako kolegyňa Monika Gibalová hovorila, nepodporíme ho do druhého čítania. Očakávam tú diskusiu. Očakávam prijatie rozumných návrhov. Ale na druhej strane sa obávam, aby ten zákon nedoznal cez mnohé pozmeňujúce návrhy ešte možno vážnejšiu podobu, ktorá bude síce prijateľná pre istú skupinu, ale nebude postihovať pohľad spoločnosti na potrebu tejto služby.

    A tu posledná moja poznámka je tá, že si myslím, že mali by sme do budúcnosti uvažovať aj o tom, že zásadné generálne zmeny konceptu sociálnych, zdravotníckych a školských služieb alebo politík by sme mali robiť ústavnými zákonmi, aby sa nemenili tieto veci v obdobiach, keď sa len nám zdá, že príde nová politická garnitúra, mali by to byť veci, ktoré by mali ísť naprieč politickým spektrom a mali by mať dosah na nejaké desaťročie, kedy tá krajina na základe praktickej skúsenosti zmení opäť na základe konsenzu takýto koncept sociálnej politiky, zdravotnej politiky alebo aj školskej politiky, ktorá sa výhradne dotýka všetkých. A myslím si, že minimálne sociálna, zdravotnícka oblasť je tá, ktorá z nás nikoho neobíde, nech sme v akomkoľvek postavení. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej majú pani poslankyňa Vaľová a pani poslankyňa Damborská. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Sabolová, ja som vás veľmi pozorne počúvala. Chcela by som vás poprosiť, aby ste mi vysvetlili zmysel faktických vecí, ktoré ste povedali. Povedali ste, že po devätnástich rokoch je tu konečne zákon, s ktorým sa nevedela vysporiadať ani Mečiarova vláda, ani vaša vláda, v ktorej ste boli, je tu zákon. Potom ste povedali, že potrebujete pre tento zákon širšiu diskusiu do 1. februára a takisto aby bol zaradený do výboru pre ľudské práva. A čo teda úplne beriem, ale čo ma totálne zaklincovalo, bolo, keď ste povedali, že ho nepodporíte do druhého čítania. Tak potom kedy budeme diskutovať? Veď predsa druhé čítanie je o tom, aby sme diskutovali, aby sme dali pozmeňujúce návrhy. Čiže jednou ranou poviete, že nepodporíte zákon, a predtým rozprávate, že konečne tento zákon tu je, devätnásť rokov ho nebol nikto schopný urobiť, chceme o ňom dlhšie diskutovať a vzápätí všetko zmietnete. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Je mi ľúto, že aj pri prijímaní sociálnych zákonov existuje v Národnej rade Slovenskej republiky ješitnosť zo strany opozičných paní poslankýň, pretože vzhľadom na to, že neboli v nedávnej minulosti prijaté ich pozmeňujúce návrhy, teraz sa en bloc stavajú k celému zákonu takto, čo skutočne je na škodu občana. Neviem si to vôbec vysvetliť, pretože naozaj veľmi vehementne bojovali o to, aby ten pozmeňujúci návrh, ktorý vylepšuje financovanie sociálnych zariadení, prešiel. Konečne tento zákon tu je. A absolútne ani ja sa nestotožňujem s tým, aby nebol platný od 1. januára 2009, pretože to je skutočne už tak neúnosná situácia u tých ľudí, ktorí vlastne majú ten ťažký zdravotný postih a nie sú financovaní spravodlivo, každý jednako v tých zariadeniach sociálnych služieb. A vy to veľmi dobre viete, koľké roky skutočne aj pani Gibalová chodila do Národnej rady za poslancami, áno, chodila, ja som sem chodila takisto šesť rokov nepretržite, ale nikdy som v Národnej rade nepočula, že by táto problematika rezonovala tak intenzívne v Národnej rade rezonovala, tak ako rezonuje teraz. Mali ste tu svojich poslancov za Kresťanskodemokratické hnutie. Tak pekne vás prosím, nerobte ľuďom teraz skutočne zle.

    A ďalej sa tiež nestotožňujem s tým, aby všeobecný lekár posudzoval zdravotný stav pacienta, pretože tam ide o ťažké psychiatrické diagnózy, Alzheimerove demencie.

  • Pani poslankyňa Sabolová, chcete reagovať? Nech sa páči.

  • Veľmi pekne ďakujem.

    Začnem od konca, od pani Damborskej. Pani Damborská, nejde o žiadnu ješitnosť poslankýň. Vy to najlepšie viete. A na vás budem reagovať v tejto prvej vašej pripomienke len toľkým, lavírujete podľa „počasia“. A to ostatné si vydiskutujeme trošku inde alebo v bufete. Je to o niečom inom.

    Pani Vaľová, vám chcem povedať len toľko na začiatok. Ja som povedala svoj názor, svoj pohľad na rozdiel od vás, ktorá predčítavate v svojich spravodajských správach dôvodovú správu. A dá sa to krásne zo stenografického záznamu pozrieť. Bola by som rada, keby ste povedali svoj osobný názor, a nie názor pani ministerky a dôvodovej správy. To je prvá poznámka.

    Pani poslankyňa Vaľová, ja som nehovorila, že je tu zákon po devätnástich rokoch, ale že je tu 19 rokov doby na to, aby sme mohli diskutovať objektívne aj o týchto službách. My nepodporíme zákon preto, lebo máme svoje výhrady, ktoré sme predniesli. A vy veľmi dobre viete, pani ministerka, ruku na srdce, že podstatná časť zákona sa tu spracovávala aj v minulosti, keď ste boli na ministerstve aj za predchádzajúcej vlády pána Magvašiho, neskôr ako pracovníčka možno. Potom ste odišli, ale vy veľmi dobre viete o tej situácii. A vedia o tom aj vaši pracovníci. Takže vy vládnete, vy musíte posúvať veci, my dnes môžeme kritizovať, my dnes môžeme pomáhať a dávať svoje návrhy.

    A chcem len povedať k tomu obdobiu, prečo by sme mali diskutovať o tom viac. Aj dva mesiace je málo. A myslím si, že je to téma, do ktorej by mohli hovoriť všetci poslanci. A možnože by to mohlo ísť do všetkých výborov. Ja len viem, ako veľmi radi vecne diskutujeme v tých výboroch. Ďakujem pekne.

  • Vyčerpali sme vystúpenie všetkých rečníkov prihlásených do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu preto za skončenú.

    Pani ministerka ako navrhovateľka, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, napriek tomu, čo som si tu všetko vypočula, by som začala trochu z iného konca.

    Dovolila by som si pripomenúť, že vláda Slovenskej republiky prichádza do Národnej rady v súčasnosti s jedenástimi právnymi normami, ktoré vychádzajú z nosnej myšlienky zakotvenej v programovom vyhlásení vlády a z projektu podporujúceho moderný, európsky, sociálny štát. Predkladané zákony vznikli na základe širokej odbornej, ale aj laickej diskusie rezortu práce s verejnosťou, dotknutými rezortmi, ale aj s odborníkmi skutočne naslovovzatými. Vypočula som si tu, ako je potrebné zákon o sociálnych službách posunúť a hovoriť o ňom vo februári. O tomto zákone diskutujeme, odkedy sme nastúpili do vlády, a musím povedať, veľmi aktívne najmä od leta minulého roku. Nevidím dôvod na posunutie tohto zákona, pretože aj tento zákon dospel pri jeho predkladaní na rokovanie do vlády ku konsenzu. Prostredníctvom všetkých týchto zákonov, ktoré predkladáme, ale aj ďalších zákonov, ktoré sú pripravené, niektoré už sú tu v Národnej rade a niektoré ešte budú doposlané, vytvárame veľmi širokú, veľmi komplexnú, skutočne komplexnú, ale veľmi silnú sociálnu sieť, ktorá pomôže ľuďom vracať sa späť do spoločnosti, byť aktívnym tvorcom hodnôt, môžu rozhodovať sami o sebe, tak ako to umožňujú sociálne služby, veľmi demokraticky a môžu si voliť subjekt, ktorý im bude poskytovať sociálnu službu, a nebudú iba pasívnymi poberateľmi dávok. A dovoľte mi, všetky tieto opatrenia, ktoré sme posunuli, jednak v už citovaných jedenástich právnych predpisoch, pripomínam, že prídu ešte ďalšie, označiť za veľmi proaktívne, prosociálne opatrenia, ktoré sú primárne nasledované do troch základných skupín, predovšetkým pre mladé rodiny s deťmi, pre pomoc občanov so zdravotným postihnutím a tak kvalifikovaných aj ako invalidných občanov a taktiež súboru opatrení, ktoré smerujú k podpore zamestnanosti ohrozených skupín tak, aby každý človek na základe toho, že prostredníctvom týchto opatrení mu pomôžeme zapojiť sa do pracovného života, mohol viesť dôstojný život a na základe svojej práce si zabezpečoval skutočne základné životné podmienky. Vláda Slovenskej republiky sa v tejto chvíli uchádza o podporu zákonov, ktoré sú nasmerované v prospech občanov, pomáhajú odstrániť negatívne opatrenia predchádzajúcej vlády v oblasti rodinnej politiky, v oblasti starostlivosti o občanov so zdravotným postihnutím či obmedzovaní aktívnych nástrojov politiky trhu práce.

    Ja som si ani napriek tomu, že mnohí ste podporili v niektorých zákonoch, ktoré tu boli, opatrenia, ktoré smerujú v prospech občanov, nevšimla, že prostredníctvom hlasovania by ste tieto zákony podporili. Je mi to ľúto. A ešte viacej mi je ľúto, že pani poslankyňa Sabolová, ktorá tu sedí dlhé roky a ktorá tu sedela aj uplynulých osem rokov, keď vládla súčasná opozícia, si nevšimla, že v roku 1998 bol prijatý zákon o sociálnej pomoci, ktorý v § 14 až 48 a § 72 až 88 včítane obsahoval právnu úpravu sociálnych služieb. Táto právna úprava sociálnych služieb reagovala ešte na zákon č. 100/1988 Zb., ktorý doplnením § 70a s účinnosťou od 1. septembra 1991 zakotvil poskytovanie sociálnych služieb tzv. neštátnymi subjektmi a reagoval na zmenené podmienky. Zákon o sociálnych službách ste mali možnosť zmeniť za uplynulých osem rokov.

    Pani Radičová hovorí o tom a vlastne v podstate, by som povedala, si osvojuje právo prevziať hodnoty, ktoré vytvorili tí istí zamestnanci, ktorí pracovali pod jej vedením, a pripomeniem, že neprišli na rezort pod jej vedením, a ktorí nateraz, naďalej zotrvali na svojich pracovných miestach a pozíciách a pracujú v prospech rezortu a snažia sa vytvárať dobré prosociálne opatrenia. Nesmierne si vážim všetkých týchto ľudí. A v žiadnom prípade by som si nedovolila prisvojiť prácu. Pripomeniem, že postaviť a pripraviť takýto zákon mohla pani Radičová uplynulé dva roky. A vrátim sa k tomu, čo povedala, že pripravila ona zákon o kompenzáciách, zákon o sociálnych službách, ona navrhla valorizáciu. Prečo tak neurobila uplynulých osem rokov? Skutočne sa spytujem veľmi úprimne a s obrovským záujmom. Ale mohla tak urobiť aj po tieto dva roky. A mohla prísť s právnou úpravou sociálnych služieb alebo povedať, že ona navrhovala 6 800 korún. Nuž ja som si dala vybrať návrh, ktorý nebol dotiahnutý do konca, ktorý nebol komunikovaný ani s odborníkmi, ani s laikmi nebol uzatvorený, ani s laickou verejnosťou, kde 27. februára 2006 navrhovala sumu základného peňažného príspevku za opatrovanie vo výške 127 % zo sumy životného minima. Vtedy suma životného minima predstavovala 4 730 korún. Koľko to bolo, prosím? Rovných 6000 korún. Takže tieto doklady sú nakoniec na ministerstve a môžeme o nich hovoriť.

    Viete, skutočne veľmi ťažké je reagovať na spleť vyslovených v mnohých prípadoch lží, osočovania a urážania súčasnej vlády. Nie je mojou ambíciou, aby som vyvracala tieto lži, pretože jednoznačne ľudia v roku 2006 predchádzajúcej vláde spočítali to, čo v rámci sociálnej oblasti pre nich pripravili. A ja by som mohla hovoriť o mnohých veciach, o ktorých som tu opakovane hovorila, o tom, čo sa udialo v sociálnej, v rodinnej politike, ako sa decimovali rodiny s deťmi z hľadiska pomoci im v hmotnej núdzi, o tom, ako v roku 2004, a to je taký úsmevný príbeh, sa občanom s ťažkým zdravotným postihnutím jednak zužoval okruh ľudí, ktorým sa poskytovali kompenzácie, jednak niektoré veci pridávali do zákona, kde sa neustále snažili sme v zákone o sociálnej pomoci pomôcť tzv. neverejným poskytovateľom. Ale všetky smerované opatrenia do § 86, ktorý hovoril o poskytovaní príspevku či už fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré poskytovali sociálne služby, musím povedať, končili neúspešne. Ja môžem spomenúť prílohu č. 14, ktorá bola účinná od marca. A následne, keď ste zistili, že v nej vypadli domovy sociálnych služieb, ja som už nebola rok na ministerstve. Ale boli schopní to pripisovať niektorí predstavitelia tomu, že je to moja vina, že tam vypadli domovy sociálnych služieb. A v apríli ste upravovali znovu prílohu č. 14, ktorá nebola krytá ničím, žiadnymi finančnými zdrojmi. A pritom navyšovala peňažný príspevok v minimálnej výške pre neverejných poskytovateľov sociálnych služieb.

    A by som len taký jeden konkrétny prípad, ktorý mi prichádza na um, spomenula. A to je napr. poskytnutie príspevku či už fyzickej alebo právnickej osobe oprávnenej poskytovať sociálne služby podľa zákona o sociálnej pomoci. Tak napr. do domova dôchodcov s celoročným pobytom to bolo 110 000 korún, pričom v rámci rozsahu starostlivosti takéto zariadenia okrem tej základnej starostlivosti ako poskytnutie bývania, stravovania, zaopatrenia, v rámci ktorého sa zabezpečuje oprava bielizne, čistenie, pranie šatstva a bielizne, keď občan na to nemá, dokonca jeho základné vybavenie, ktorým sú predmety osobnej spotreby, šatstvo, bielizeň, obuv poskytujú, tak tam to bolo 110 000 korún na rok. A v zariadení opatrovateľskej služby, kde človek ide na prechodnú dobu a vlastne toto zariadenie slúži rodine na pomoc preklenúť obdobie, kedy rodina zabezpečuje starostlivosť o občana, ktorý vyžaduje komplexnú starostlivosť nepretržite, zhruba 24 hodín, kde sa poskytuje len základná starostlivosť, ktorou je bývanie, stravovanie a zaopatrenie, určite nie ani predmety osobnej spotreby, určite nie ani čistenie a pranie osobnej bielizne a taktiež, tak ako som povedala, ani zakupovanie obuvi, šatstva, tak tam ste pridelili 120 000 korún na jedného občana na rok. Viete, to sú skutočne také len základné školské chyby, o ktorých by som tu mohla hovoriť.

    A mohla by som hovoriť o tom, že ste zdecimovali zákon o sociálnej pomoci za uplynulých osem rokov tak, že ste v roku 2001 pripravili zákon o odovzdaní kompetencií na úseku sociálnych služieb obciam a vyšším územným celkom, ktoré na to neboli pripravené. A takým nepripraveným ste ich odovzdali. A bolo vám úplne jedno, že napr. obce nemohli zvládať opatrovateľskú službu, kde ešte poviem, že zhruba 1 mld. korún ste navrhli prerozdeliť jedným jediným kritériom, podľa počtu 62-ročných a starších občanov. A nezohľadnili ste, že opatrovateľská služba sa neposkytuje iba 62.ročným a starším, ale sa poskytuje aj deťom so zdravotným postihnutím, občanom v ekonomicky aktívnom veku s nepriaznivým zdravotným stavom, poskytuje sa deťom, keď sa z vážnych dôvodov nemôžu postarať o nich rodičia, poskytuje sa pri narodení dvojčiat, resp. troch a viac detí súčasne. Prosím vás, mám pokračovať s menovaním všetkých tých chýb, ktoré ste urobili? Nemám na tom záujem.

    Ešte raz zdôrazním. Pripravené jesenné proaktívne, prosociálne opatrenia si vyžiadajú z verejného rozpočtu zhruba 11 mld. korún, pričom krytie týchto opatrení bude zabezpečené z finančných zdrojov, z príjmov, ktoré do štátneho rozpočtu plynú zo spotrebnej dane. Je to realizácia prísľubu predsedu vlády pána Roberta Fica, ktorý prisľúbil a súčasne aj realizuje, že vyšší výber z tejto dane bude smerovať späť do spoločnosti cez aktívne sociálne projekty. A k tomu smeruje aj celý balík právnych predpisov, ktoré sme predložili a ktoré sa v súčasnosti ešte predkladajú.

    Ja plne chápem iniciatívu niektorých poslancov, je legitímna, ale pýtam sa, prečo napr. pani poslankyňa Radičová, bývalá ministerka práce, u ktorej to bolo jednoznačne v kompetencii, nepredložila zákon o sociálnych službách, keď bol hotový, prečo nepredložila zákon o kompenzáciách sociálnych dôsledkov, keď bol hotový, prečo nepripravila valorizáciu dôchodkov od 1. januára. Ani len o tom nebola schopná komunikovať, z akého obdobia budeme vychádzať pri valorizáciách, z akého obdobia budeme brať vývoj mzdovej politiky a vývoj výšky v priemernej mzde v národnom hospodárstve a vývoj inflácie. Skutočne, veď to sú zásadné veci. Veď tam sú obrovské dopady. Ja spomeniem len novelu zákona, ktorú sme pripravili, ktorá od 1. 1. 2009 prináša zvýšené náklady o 4,75 mld. Prosím vás, vy ste, predchádzajúca vláda, v roku 2004 vrátili do rozpočtu 4,5 mld. V roku 2005 to bolo 2,9 mld. na úseku sociálnych vecí. Povedali ste, že ste konali ďaleko lepšie. Prídavky na deti ste nevalorizovali od roku 2004. V roku 2004 ste prídavky na deti znížili, pretože sa poskytovali v dvoch rovinách, najnižšia hranica bola 890 korún, vy ste poskytli prídavok vo výške 500 korún, potom ste ho od septembra zvýšili na 540. Odvtedy ste ho nevalorizovali, 4,5 mld. stačilo na to, aby boli prídavky na deti raz tak vysoké. Preto sa spytujem, prečo teda, pani poslankyňa Radičová, neprichádzala s aktívnymi nástrojmi, keď mala na to ideálny priestor, vtedy ako ministerka práce mala plnú kompetenciu tieto návrhy zákonov predkladať. Ako budúca prezidentka túto kompetenciu však nemá. Ja sa spýtam ešte jedno: Prečo v opatreniach, ktoré predkladala, boli opatrenia, ktoré sa dotýkali invalidov, dotýkali sa starobných dôchodcov? Vie vôbec niekto, že zákonom, ktorým do roku 2015 predĺžila určitý stop dôchodkov, ľudia, ktorí majú vyššie dôchodky, prichádzajú od roku 2006 zhruba o 36, 34, 32 % svojho dôchodku a nikdy im tento dôchodok nebude doplatený? Tí ľudia to ani nevedia. Ale takéto opatrenie prijala. Prečo bolo prijaté opatrenie, prekvalifikovávanie invalidných dôchodkov na starobné dôchodky pri dovŕšení starobného veku, veku teda potrebného pre priznanie nároku na starobný dôchodok? Ale vôbec nikto nebral do úvahy, aké problémy to týmto ľuďom spôsobuje a že prichádzajú o možno svoje ďalšie nejaké výhody, ktoré sú im poskytnuté, napr. pri chorobách z povolania, pri pracovných úrazoch. Znovu sa vrátim k tým baníkom, ktorí prišli prekvalifikovaním invalidného dôchodku na starobný dôchodok o rentu, pretože táto sa vyplácala iba k invalidnému dôchodku. Treba toto skutočne rozoberať donekonečna? Treba hovoriť o vyše 23 000 invalidov, kde nález Ústavného súdu jednoznačne povedal, že boli porušené ich ústavné práva? A táto vláda nielenže im prinavrátila dôchodky, ale so spiatočnou platnosťou vyplatila dôchodky, ktoré im prináležali. Takže preto sa spytujem. Zdecimovali sme mladé rodiny s deťmi v roku 2004, keď ste prijali nový balík právnych predpisov, hneď po nástupe do druhej vlády ste zlikvidovali 22 sociálnych zákonov, ktoré ste tesne predtým prijali, zákon štyristotrinásť nikdy nenadobudol účinnosť. Okamžite, ako ste nastúpili do vlády, ste urobili všetky opatrenia preto, aby neboli platné. Mám hovoriť o tom, že jednej matke, ktorá mala dve alebo tri deti, dokonca štyri deti, a vtedy bol rodičovský príspevok vo výške 3 790 korún, nebola poskytnutá žiadna pomoc v hmotnej núdzi a mala vyžiť z tejto sumy? Je schopný niekto z vás vyžiť s tromi deťmi z tejto sumy?

  • Takto by som mohla pokračovať ďalej, ale je to farizejská politika zo strany opozície. Je to falošná hra pravicovej opozície. A, pravicoví politici, vykopávate otvorené dvere. Všetky opatrenia, ktoré sme tu urobili, do jedného sú v prospech občanov Slovenskej republiky. Garantujem, že všetky zákony, ktoré sme prijímali minulý rok, a to isté hovorím o zákone o sociálnom poistení, boli absolútne odborne správne, absolútne odborne správne. A do budúcnosti to, čo ste neurobili minulý rok a neschválili, budete možno musieť urobiť v niektorej inej vláde. A ešte jedno poviem. Tými opatreniami, ktoré sme prijali minulý rok v zákone o sociálnom poistení, sa predsa len podarilo aspoň sčasti stabilizovať Sociálnu poisťovňu.

    Z hľadiska vecných zmien v oblasti rodinnej politiky, hovorila som o tom, že vytvárame takú širokú komplexnú, mohutnú sociálnu sieť, ja by som povedala len také tri základné nosné opatrenia.

    Jednak od začiatku budúceho roku ak prejdú zákony, tak ako sme ich navrhli, bude štát platiť dôchodkové poistenie aj za ženy, matky vykonávajúce zárobkovú činnosti počas celého obdobia poberania materského príspevku. A táto zmena sa dotkne vyše 45 000 poberateliek materského. Vláda pri cielenej podpore mladých rodín pokračuje ďalej. A jednorazový príspevok pri narodení prvého dieťaťa rozširuje aj na druhé a tretie dieťa. Nie sú to malé sumy, určite rodinám s deťmi 25 000 korún pri narodení dieťaťa pomôže.

    Ďalším veľmi širokým opatrením, je opatrenie, ktoré od 1. januára prináša nielen zvýšenie rodinných prídavkov o 100 korún, kde nahrádzame všetky predchádzajúce valorizácie aj za vás za roky 2005, 2006, ktoré ste neurobili, a následne teda aj tie, ktoré sme neurobili my, ale súčasne okrem zvýšenia prídavku na dieťa o 100 korún na 640 korún prinášame valorizáciu, ktorú ste vy, prosím, zrušili. A zaviedli ste len možnosť, kedy sa vláda rozhodne a keď na to bude mať, aby prídavky na dieťa zvýšila.

    V oblasti starostlivosti o zdravotne postihnutých prišli sme s dvomi kompletnými, úplne novými zákonmi, zákonom o kompenzáciách sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a zákonom o sociálnych službách. Viete, ja sa vrátim k zákonu o sociálnej pomoci z roku 1998. Tomuto zákonu sa dostalo širokej podpory vtedy celého parlamentu, nielen vládnej koalície vtedajšej, ale aj opozície. A v tom čase to bol skutočne veľmi dobrý a veľmi progresívny zákon. A skutočne vďaka predchádzajúcej vláde, teda vládnej koalícii dospel k takým zmenám, ako dospel. A bol priam nevykonateľný. Niektoré som tu rozobrala. Základné posolstvá k týmto dvom zákonom vrátane novely zákona o sociálnom poistení smerujú predovšetkým k valorizácii všetkých dôchodkov s účinnosťou od 1. januára, kde zvyšujeme v priemere na občana príjem o pol roka skôr, ako by to bolo od 1. 7. A pridávame mu zhruba 4000 korún. K tomu pripojím ešte vianočný príplatok k dôchodkom, ktorý rozširujeme aj na poberateľov pozostalostných dôchodkov. Z verejného rozpočtu bude platiť štát (tzv. zákon o kompenzáciách sociálnych dôsledkov, ktorý hovorí o asistentoch), kde sme sa snažili zvýšiť aj príspevok na osobnú asistenciu. A súčasne ju zabezpečujeme. Spytujem sa teda, pani Radičová, nie je tu, takže si aj sama odpoviem, či jej zákony priniesli poistenie pre týchto asistentov pre účely dôchodkového zabezpečenia. Nie. My prichádzame aj s poistením. A musím povedať, že tento zákon pre občanov, ktorí sa starajú o osobu so zvláštnym zdravotným postihnutím viac ako 140 hodín mesačne, sa dotkne pozitívne zhruba 1 700 asistentov. A pri pohľade na verejné financie ide o sumu viac ako 50 mil. korún ročne. Nie menej dôležitým opatrením je, že občania, ktorí sú umiestnení v zariadeniach sociálnych služieb, budú mať kvalifikovaný personál, ktorého mzdové ohodnotenie bude lepšie, ako je tomu doposiaľ. Napr. zdravotná sestra vykonávajúca náročnú prácu ho bude mať zvýšené, a to sú opatrenia, ktoré ste tu svojím spôsobom už schvaľovali v novele zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní za výkon prác vo verejnom záujme, a to až do výšky 2 300 korún mesačne. U sociálnych pracovníkov je to až 1 370 korún mesačne. U psychológa, ktorého dávame do každého zariadenia, je to tiež okolo 1 380 korún mesačne.

    A súčasne odstraňujeme aj ďalší prešľap, a teda nález Ústavného súdu vlády pána Dzurindu voči ľuďom, ktorí odišli do dôchodku, a to v rokoch 2005, 2006. A Ústavný súd vlastne napadol odlišný spôsob valorizácie. Ale taktiež riešime tých ľudí, ktorí odišli do dôchodku z vážneho pracovného úrazu. A cez novo nastavený valorizačný mechanizmus sa dôchodkové a úrazové dávky zvýšia pri každom poberateľovi, a to v priemere o 700 korún. Taktiež riešime tých, na ktorých zabudla teraz pani poslankyňa Radičová pri príprave novely zákona, štyristošesťdesiatjednotky, jeho poslednej. A to hovorím o tých, ktorí odišli do dôchodku pred prijatím zákona č. 100/1988 Zb., teda pred 1. októbrom 1988. Riešime aj týchto ľudí. A súčasne v rámci novely zákona o službách v zamestnanosti sme vytvorili celý rad proaktívnych opatrení preto, aby sme všetkým znevýhodneným uchádzačom, a medzi znevýhodnených uchádzačov počítame aj mamičky po ukončení rodičovskej dovolenky, ktoré sa vracajú teda do práce, pomohli sa zamestnať. Ale sú tu aj absolventi stredných škôl, stredných odborných učilíšť, ale, samozrejme, aj ďalších škôl. A prinášame im nástroje na to, aby sme ich mohli zamestnať, aby sa sami stali tými, ktorí si svojou prácou zabezpečia dôstojný život.

    Balíček sociálnych zákonov je najrazantnejším sociálnym opatrením za ostatných, a teraz môžem skutočne použiť počet rokov pani poslankyne, dvadsať rokov. Prosím vás, za posledných dvadsať rokov ani jedna vláda nedala súčasne viac ako 11 mld. korún na riešenie a podporu občanov. A neprerozdelila ani jedna vláda takýto balík opatrení s takýmto finančným dopadom pre občanov Slovenskej republiky. A, samozrejme, vláda reaguje predovšetkým na pozitívny ekonomický rast tejto spoločnosti. A práve preto je potrebné aktívne regulovať smerovanie spoločnosti. Ak to nechcú a odmietajú to urobiť zamestnávatelia, investori, potom to skutočne musí robiť výkonná moc. Ak by sa vláda vzdala tejto úlohy, rezignovali by sme na základný ústavný rozmer našej spoločnosti, ktorá stojí na princípoch sociálne a ekologicky orientovaného hospodárstva. Hovorím o modernej spoločnosti európskeho formátu, nie amerického, neriadeného liberalizmu a individualizmu. Základné posolstvo je postavené na dvoch pilieroch. Je to pilier občan, verejnosť, aktívne opatrenia v prospech občana na hodnotovom rozmere vytvárania nástrojov pre fungovanie moderného sociálneho štátu a to je volebná agenda politickej strany Smer – sociálna demokracia.

    V tejto súvislosti by som si ešte dovolila pripomenúť, pretože sa tu na to zabúda, čo súčasná vláda urobila. Ja to len veľmi stručne zhrniem do zarážok. Riešili sme hneď pri nástupe do vlády nález Ústavného súdu. Vracali sme peniaze, a to aj so spiatočnou platnosťou pre viac ako 23 000 invalidov. V rámci Zákonníka práce, ktorý bol toľko kritizovaný, a bolo tu preň toľko kriku, sa po ročnom jeho aplikovaní v praxi jednoznačne preukázalo, že Slovenská republika má naďalej tempo vysokého rastu produktivity a nezaznamenala žiadny nárast nezamestnanosti. A sú tam opatrenia, ktoré smerovali predovšetkým na ochranu zamestnanca, ale, samozrejme, boli tam aj opatrenia v prospech zamestnávateľov. Musím hovoriť o neustálom zvyšovaní dávok, či už pre rodiny s deťmi do náhradnej rodinnej starostlivosti, rodičovský príspevok a podobne. Ja len pripomeniem, že na rozdiel od predchádzajúcej vlády napr. pre matku s dvomi deťmi, pretože najohrozenejšie skupiny sú práve neúplné rodiny, teda tam, kde sa jeden rodič stará o dieťa, čiže pre jedného rodiča s počtom dvoch detí pridávame vcelku viac ako 27 000 korún ročne. To je viac ako 2 000 korún mesačne. Čiže myslím si, že ten rozdiel v porovnaní s vami v tomto je skutočne úplne iný. Odstraňujeme diskriminačné opatrenia. Napr. odstránili sme ich vo vzťahu k poberateľom invalidných dôchodkov, rodičom, ktorí majú deti a sú občanmi s ťažkým zdravotným postihnutím a nie sú schopní pracovať. Vy ste im síce priznali rodinný prídavok, ale nemali nárok na daňový bonus. Od 1. januára sme zaviedli pre nich osobitnú dávku. Osobitne sme zaviedli príplatok pri narodení dieťaťa, spolu je to 25 000 korún dnes. Nový zákon o náhradnom výživnom priniesol pomoc tým rodinám, kde sa skutočne stará jeden z rodičov o dieťa, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti, pričom druhý znáša iba výživné, ale my sme riešili situáciu, ak sa dieťa stalo sirotou, že jeden z rodičov zomrel a po rodičovi nevznikol nárok na pozostalostný dôchodok. Riešime práve takúto situáciu. A takémuto dieťaťu vyplácame príspevok vo výške 30 % sumy životného minima ako náhradu za sirotský dôchodok. Pripravujeme zvýšenie prídavkov na dieťa o 100 korún. Súčasne ich valorizujeme. Príspevok 500 korún deťom, ktoré sú v hmotnej núdzi a ktoré navštevujú povinnú školskú dochádzku, valorizujeme, valorizujeme peňažné príspevky na kompenzáciu, valorizujeme ich. A to znamená, že do budúcnosti každý rok je zabezpečený nárast výšky tohto peňažného príspevku. Už som hovorila o poistení asistentov. Garantujeme zákonom určenie výšky peňažných príspevkov pri poskytovaní príspevku za opatrovanie, čo ste vy neurobili. Zvyšujeme mzdy zamestnancov v zariadeniach sociálnych služieb, o ktorých som hovorila. A konečne po pätnástich rokoch sme definitívne doriešili poskytovanie a preplácanie zdravotnej starostlivosti na úrovni ošetrovateľskej starostlivosti vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb.

    Myslím si, že celý rad týchto opatrení, ktoré sú len pozitívne, bude skutočne v prospech ľudí. Nebránim sa akýmkoľvek pozmeňujúcim návrhom, ktoré vylepšia tieto zákony. A veľmi rada ich prijmem. Ale na druhej strane stojím za tým, že sme predstavili balík prosociálnych, proaktívnych opatrení, ktoré smerujú v prospech občana.

    Pokiaľ ide o konkrétne pripomienky, ktoré tu boli vznesené, peňažné príspevky na kompenzáciu, pani Radičová hovorila, že v kategorizačnej komisii ministerstva práce nie sú zastúpené občianske združenia. Ide o dve kategorizačné komisie, jedna je kategorizačná komisia, ktorá skutočne rozhoduje o peňažných príspevkoch pri ministerstve zdravotníctva, kde je jednoznačne povedané v zákone, kto je členom tejto kategorizačnej komisie, a druhá je kategorizačná komisia ako poradný orgán ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny. A je obvyklé, aby si členov takéhoto poradného orgánu skutočne volil minister. A mne je úplne jedno, či tam bude zastúpených 5, 10 občianskych združení. Môžu byť v tomto poradnom orgáne zastúpené. Ak by sme chceli zlúčiť tieto dve kategorizačné komisie dohromady, potom by sme nemohli hovoriť o peňažných príspevkoch na kompenzačné prostriedky poskytovaných z prostriedkov sociálnej pomoci a o peňažných príspevkoch poskytovaných zo zdravotného poistenia, potom by občan mal iba pomôcky buď zo zdravotníctva, alebo len od nás. Túto kategorizačnú komisiu, teda pripomínam, nie je možné spájať s Kategorizačnou komisiou pre zdravotnícke pomôcky zriadenou na ministerstve zdravotníctva.

    O tom peňažnom príspevku a návrhu jeho výšky som už hovorila. Čiže nie je pravdou, že ho navrhovala pani Radičová vo výške 6 800 korún.

    Pokiaľ ide o sociálne služby, dotknem sa len niektorých pripomienok, pani poslankyňa, pretože ja som vás uviedla medzi moje kolegyne a sa vám venovali a mohli ste spolupracovať uplynulého jeden a tri štvrte roka na príprave tohto zákona. Principiálne treba povedať, že zákon zakotvuje právo občana vybrať si nielen druh sociálnej služby, a to tak v domácom prostredí, ako aj v zariadení, ale aj poskytovateľa sociálnej služby, a to bez ohľadu na to, kto ju poskytuje, či je to obec, vyšší územný celok alebo nezisková organizácia. To znamená, že klient bude ovplyvňovať existenciu a rozvoj tých poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí budú poskytovať sociálne služby kvalitnejšie, flexibilnejšie, a nie zákon. Preto nemožno hovoriť o uprednostňovaní verejných alebo neverejných poskytovateľov. Ak chceme garantovať občanovi právo na sociálnu službu, nie je možné, aby v zákone neboli uvedení garanti týchto služieb. A preto je celý rad povinností primárne ustanovených práve pre obce a vyššie územné celky, a nie pre priamych verejných alebo neverejných poskytovateľov a občana, ako to pani poslankyňa navrhovala.

    K názvom neverejní poskytovatelia a verejní poskytovatelia bolo potrebné nájsť konsenzus. A tých názorov bolo celé more. Nakoniec sme sa dohodli na tomto termíne. A pokiaľ tento termín aj je vysvetlením, myslím si, že nemá problém.

    K otázke...

  • Ruch v sále.

  • Poprosím, aby ste venovali pozornosť vystúpeniu pani ministerky, páni poslanci a panie poslankyne. A kto chce diskutovať, tak nech opustí rokovaciu sálu.

  • Poprosím, ak niekomu chýbajú sociálne služby pre podporu rodín a materské centrá, je potrebné pozrieť sa v časti štvrtej hlavy, kde sú práve upravené služby pre rodinu s deťmi, pomoc pri osobnej starostlivosti, zariadenia dočasnej starostlivosti, nízkoprahové centrá. Pomoc pre rodiny s deťmi je však riešená aj v iných právnych normách. A to sú hmotná núdza, služby starostlivosti o deti. Na zosúladenie rodinného a pracovného života a motiváciu k plneniu školskej dochádzky, zabezpečenia stravy, školských pomôcok slúžia iné nástroje, predškolské zariadenia a rôzne príspevky v rámci hmotnej núdze. Pokiaľ ide o centrá a možnosť realizácie aktivít, ktoré vykonávajú materské centrá, tieto je možné uskutočňovať v rámci podporných služieb, a to napr. v denných centrách, a to nielen pre matky s deťmi, ale aj pre otcov s deťmi, a pritom ich nevoláme otcovské centrá, ale aj pre starých rodičov s vnukmi a vnučkami. Základným problémom materských centier je, že väčšinou nevykonávajú činnosti, ktoré by mali charakter činnosti sociálnych služieb, ale majú charakter činností spoločných, a to pre svojpomocné skupiny. Nie je zakotvené právo zariadení sociálnych služieb na financovanie zdravotnej ošetrovateľskej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia. V zákone, ktorého predmetom sociálne služby sú, nie je možné riešiť povinnosti zdravotných poisťovní. Navyše aj vo väzbe na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a ide o zmluvný vzťah, nie o obligatórne financovanie, chýba prepojenie medzi krízovou intervenciou a opatreniami sociálnej kurately? Je však možné aj k tejto pripomienke uviesť, že podľa navrhovaného zákona je krízová situácia sociálna situácia ohrozenie života, zdravia, fyzickej osoby a rodiny, ktorá vyžaduje bezodkladné riešenie sociálnou službou, pričom dôraz sa kladie na slová bezodkladnosť a zásah, intervencia sociálnou službou. Pripomínam, aj tu je možná kombinácia viacerých nástrojov a viacerých právnych noriem. Pokiaľ ide o zariadenie núdzového bývania a Domov na pol ceste, že majú rovnaké činnosti? Zariadenie núdzového bývania a Domov na pol ceste síce majú rovnaké činnosti, ale sa odlišujú tým, že sú určené pre úplne iný okruh klientov.

    Takto by som mohla postupovať a vyvracať jeden argument proti druhému. Zastávam názor, že je potrebné, a bude na to dostatok času celý mesiac, prečítať si ešte raz dôkladne zákon, sme ochotní a prístupní. A moje kolegyne a kolegovia, ktorým nesmierne ďakujem za prácu, ktorú odviedli na tomto zákone, sú ochotní s vami diskutovať a vysvetľovať a zdokladovať, že vaše pripomienky nie sú odôvodnené, pretože sú riešené v zákone. Ďakujem za pozornosť, skončila som.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Teraz sa pýtam, či spravodajkyňa chce zaujať stanovisko k rozprave. Má slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ja budem veľmi krátka a stručná, pretože si myslím, že pani ministerka veľmi podrobne rozobrala práve tento zákon, všetky pripomienky, ktoré boli na ňu vznesené v prvom čítaní.

    A by som hlavne poslancov, či už sú pravicoví alebo ľavicoví, všetci musia myslieť sociálne, požiadala práve na základe ich argumentácie, že takýto zákon tu 19 rokov...

  • Reakcia z pléna.

  • Mali by, pani Sabolová, mali by. A preto by som požiadala práve na základe argumentácie pani poslankyne Sabolovej, že 19 rokov tu takýto zákon chýbal, aby v tomto zákone sme sa zhodli , aby sme ho vylepšili a aby tento zákon skutočne pre ľudí, pre ktorých je dôležitý, pre dôchodcov, pre ľudí, ktorí majú telesné alebo zdravotné postihnutia, bol pripravený.

    Ďalej by som chcela povedať na margo pani poslankyne Sabolovej, že chceli ste, aby diskusia trvala dlhšie. Ale veď vy ste sa doteraz bavili s pani poslankyňou Gibalovou, bavili ste sa s kolegami, bol hluk v sále. Neboli ste schopní ani vypočuť argumenty, na ktoré ste sa pýtali. Čiže to nie je diskusia. Ale jednoducho očakávate, tak ako ste povedali, že vy môžete kritizovať, nepodporovať. Zrejme nejdete s dobrými úmyslami do tejto snemovne, keďže poviete, že zákon v prvom čítaní nepodporíte, pričom hneď rozprávate o tom, že treba o ňom dlhšie diskutovať.

    Samozrejme, na margo pani poslankyne Sabolovej by som ešte povedala k tomu, ak povedala, že moje názory sa stotožňujú s názormi pani ministerky Tomanovej. Samozrejme, ja si myslím, že sme obidve z rovnakej strany, sme zo strany sociálnej demokracie, takže si myslím, že na zákony máme rovnaký názor a tieto zákony vychádzajú aj z programového vyhlásenia vlády. A my tu nebudujeme pravicový, ale budujeme tu ľavicový štát a budujeme ľavicovú sociálnu politiku.

  • Ruch v sále.

  • Pani Sabolová, prosím vás pekne, nepokrikujte po mne, nie ste na ulici. Vo všetkej úcte k vám myslím si, že aj mala by ste trošku pri svojom veku aj vypočuť si veci. Keď ste nedokázala vypočuť si pani ministerku, bola by som veľmi rada, keby ste si niekoho vypočula, pretože skutočne vaše slová sú pravdivé, že môžete kritizovať. Môžete všetko zahodiť a potom tu budeme chodiť do snemovne ako pani Gibalová, budeme rozprávať o tom, aké sú zákonné normy zlé a ako tieto zákony nefungujú.

    A v rozprave ešte odzneli aj slová pána Kahanca, ktorý je poslancom vo vyššom územnom celku a ktorý sa permanentne sťažuje na prešovský vyšší územný celok, aké prijíma nesociálne normy. Vážení, ja už to opakujem desiaty krát, stále tu niečo rozprávate. Veď v Prešovskom kraji, vyššom územnom celku, má SDKÚ, KDH tri štvrtiny poslancov, drvivú väčšinu. Ja nerozumiem tomu, na aké VZN-ká a na čo všetko, čo prijímate, sa sťažujete.

    Takže to je z mojej strany iba toľko. Veľmi pekne ďakujem a ešte raz opakujem, politik, či je pravicový alebo ľavicový, mal by mať sociálne cítenie a podľa toho by sa mal správať a podľa toho by mal v tejto krajine pomáhať ľuďom, ktorí to potrebujú. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasledujú poslanecké návrhy, takže prosím všetkých pánov poslancov, ktorí predložili návrhy, alebo zástupcov poslaneckých skupín, aby potom boli k dispozícii, aby nedochádzalo k javom ako v minulosti, že nie sú prítomní.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Zvonára, Rafaela Rafaja a Viliama Jasaňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač parlamentná 708).

    Návrh na pridelenie je v rozhodnutí predsedu č. 718.

    Slovo má pán poslanec Ján Zvonár a prosím ho, aby tento návrh zákona uviedol v mene skupiny navrhovateľov.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zákon Slovenskej národnej rady o hlavnom meste Slovenskej republiky vznikol v období ešte spoločného štátu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Vzhľadom na toto obdobie nemohol tento zákon obsahovať náležitosti, ktoré vznikli po osamostatnení sa Slovenskej republiky a vzniku samostatnej Slovenskej republiky, to znamená, že nemohol zachytiť, že Bratislava je sídlom prezidenta, nemohol tento zákon naviazať financovanie na rozpočet samostatného štátu, nemohol zobrať do úvahy vznik vyšších územných celkov. Toto boli veci, ktoré v roku 1990 ešte neboli známe. Rozsiahlejšie a vo vzájomných súvislostiach zákon nebol ešte novelizovaný. Napriek tomu môžeme povedať, že zákon v základnej koncepcii a najmä v nadväznosti na zákon Slovenskej republiky o obecnom zriadení ešte stále vyhovuje súčasným požiadavkám na činnosť územnej samosprávy v Bratislave.

    Od účinnosti zákona v roku 1990 bolo už niekoľko pokusov radikálne zmeniť zákon o hlavnom meste Bratislave a dva pokusy ho nahradiť úplne novým zákonom. Všetky tieto pokusy stroskotali na zásadnej nezhode predstaviteľov oboch úrovní samosprávy v Bratislave. Keď sme pred jeden a pol rokom začínali pracovať na novele zákona o Bratislave, boli sme vystríhaní, že v tomto zákone je toľko problémov a toľko situácií, že ak otvoríme zákon o Bratislave, otvoríme Pandorinu skrinku, vzniknú situácie, ktoré sa nebudú dať zvládnuť vzhľadom na protirečivé záujmy oboch úrovní samosprávy. Napriek tomu sme sa snažili o to, aby sme docielili kompromis a kompromisné riešenie v oboch úrovniach samosprávy a vytvorili novelu, novelu, ktorá by pomohla lepšiemu fungovaniu bratislavskej samosprávy.

    Účelom navrhovaného zákona je zmierniť koncepčné nedostatky terajšej úpravy najmä v oblasti majetku, financovania, výkonu územnej samosprávy a preneseného výkonu štátnej správy v Bratislave.

    Základným obsahom navrhovaného zákona je vyjadriť v zákone, že Bratislava je sídlom prezidenta Slovenskej republiky, podrobne upraviť plnenie funkcie Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky vrátane mestských častí na plnení tejto funkcie, ustanoviť povinnosť vyčleniť v štátnom rozpočte prostriedky na zabezpečovania funkcií Bratislavy, výslovne deklarovať, že obcou je Bratislava ako celok a že samosprávu obce vykonávajú obe úrovne samosprávy. Zákon upravuje podrobnosti o funkcii, obsahu a spôsobe schvaľovania základného kompetenčného dokumentu Bratislavy Štatútu Bratislavy, znižuje nám počty poslancov zastupiteľstva Bratislavy i miestnych zastupiteľstiev. Ustanovuje počet námestníkov starostu. Zriaďuje funkciu hlavného architekta. A dočasne do prijatia štatútu ustanovuje aj rozdelenie príjmov Bratislavy. Navrhuje takisto možnosť jednorazového prevodu nehnuteľného majetku z Bratislavy na mestské časti.

    Po dlhých a zložitých rokovaniach medzi odborníkmi z magistrátu a starostami mestských častí došla táto novela zákona do takej situácie, ktorá umožňuje optimálne riešenie problematických otázok zákona o Bratislave a bola deklarovaná súhlasom ako starostov mestských častí, tak aj primátora Bratislavy. Ďakujem.

    Vážení poslanci, vzhľadom na to, že došlo ku kompromisu a k súhlasu oboch úrovní samosprávy, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto zákona.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie návrhu zákona.

    Teraz má slovo pán poslanec Branislav Bačík s návrhom gestorského výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. A prosím ho, aby uviedol spravodajskú správu k prvému čítaniu poslaneckého návrhu.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Zvonára, Rafaela Rafaja a Viliam Jasaňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov. Dovoľte mi preto, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie a osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 2008 č. 718 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

    Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu k predmetnému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Ďakujem za spravodajskú správu.

    Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že písomne v mene poslaneckého klubu SDKÚ sa prihlásila pani poslankyňa Žitňanská a písomne do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Pavol Kubovič. Takže pokračujeme vystúpeniami v rozprave.

    Slovo má pani poslankyňa Žitňanská, pripraví sa pán poslanec Kubovič.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, treba začať asi tým, čo povedal v svojom úvodnom slove aj predkladateľ, že máme na stole novelu federálneho zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky, že platný zákon je z roku 1990, teda prijatý skôr ako ústava, čo naozaj spôsobuje niektoré problémy, ktoré sa v podstate riešia tak potichu a v tichosti sa ignorujú. Zákon bol päťkrát novelizovaný, z toho trikrát to bolo ešte v období rokov 1990 a 1992, vždy išlo o malé čiastkové novely. V tej súvislosti asi treba povedať to základné a hlavné, že hlavné mesto Slovenskej republiky si zaslúži svoj zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky, to znamená zároveň aj diskusiu, koncepčnú diskusiu o tom, ako by mala vyzerať právna úprava o hlavnom meste Slovenskej republiky. Treba súčasne aj povedať, samozrejme, že v minulosti boli pokusy tento stav riešiť. A treba povedať aj to, že tieto pokusy boli neúspešné. A spravidla ten dôvod bol ten, že nájsť kompromis alebo dohodu medzi mestom a mestskými časťami bolo príliš zložité. A treba asi povedať aj to, čo povedal pán poslanec Zvonár. Ale pokiaľ ja viem, pokiaľ ja som si to vypočula na mestskom zastupiteľstve, tak tá dohoda nie je celkom tak. Ale boli ste veľmi blízko k dohode, než ste to predložili, asi tak by som to formulovala. Ale pokiaľ ja poznám tú situáciu, tak môžem povedať, že ste boli trošku netrpezliví a nedočkali ste sa tej dohody na pôde Bratislavy. Ale keď ste sa dopracovali veľmi blízko k dohode, a možno o niektorých otázkach tu naozaj existuje konsenzus medzi starostami a primátorom, tak asi treba na úvod povedať aj to, ako k tejto dohode prišlo. Sledujem proces prípravy tohto zákona, čítam o ňom a snažím sa veľmi pozorne počúvať zástupcov SDKÚ – Demokratickej strany v zastupiteľstvách či už mesta alebo mestských častí a viem, že pôvodne bol predložený návrh zákona, ktorý vyzeral úplne inak ako tento. A viem, že bol nie veľmi dobre legislatívne spracovaný a bolo v ňom množstvo vecne sporných ustanovení s podozreniami na protiústavnosť a že to, čo máme dnes, je naozaj výsledkom nejakej práce možno rok, rok a pol, výsledkom nejakého kompromisu. Ale treba povedať, že v tejto situácii kompromisu, ku ktorému ste dopracovali sa spôsobom, že pôvodný návrh bol neprijateľný, preto výsledný návrh sa javí ako záchrana situácie aj pre tých, ktorí s pôvodným návrhom nesúhlasili. A ja myslím, že to treba otvorene formulovať, pretože takto to cítia zástupcovia SDKÚ – Demokratickej strany či už v mestskom parlamente alebo v mestských zastupiteľstvách.

    Takže keď sa v danej situácii hovorí o úspechu, pretože došlo k dohode, tak ja chcem povedať z tohto miesta, že takýto proces tvorby zákona o Bratislave považujem za zlý, vôbec negarantujúci kvalitu, nehovoriac aj o tom, že tvorba bola v rukách starostov, poslanci na všetkých úrovniach mestskej samosprávy sa dostali k slovu až v závere a občania Bratislavy sa vôbec k slovu nedostali, pretože návrh zákona, ktorý je predkladaný ako poslanecký, nebol na verejnom pripomienkovom konaní, pričom nie celkom rozumiem argumentu, že vlastne sa netýka ostatných obyvateľov, ale len Bratislavy, pretože je to zákon o hlavnom meste Slovenska. Ale aj keby som akceptovala tento argument, tak týka sa minimálne Bratislavčanov. A im predstavený ani predložený na pripomienkovanie nebol.

    Vrátim sa k tomu, o čom som začala. Bratislava si konečne zaslúži dobrý zákon o hlavnom meste. A dovolím si povedať, že tento návrh je možno kompromisom, možno rieši niektoré problémy a určite ich rieši, možno niektoré nové problémy prinesie, možno bude v druhom čítaní časť týchto problémov ešte odstránená, ale nepredstavuje zásadnú zmenu v pohľade na hlavné mesto a neprebehla ani nejaká zásadná koncepčná diskusia, ako by takáto právna úprava mala vyzerať.

    Možno si poviete, že prečo vystupujem k tej téme ja, lebo nie som komunálny politik. Nie som komunálny politik, ale som Bratislavčanka, žijem v Bratislave od narodenia, viem veľmi presne, čo považujem v Bratislave za dobré a čo ma v Bratislave štve. Na rozdiel od mnohých iných Bratislavčanov som právnička. Čiže poznám právnu úpravu, viem, aké sú kompetencie, kto za čo zodpovedá, viem čítať zákon. Čiže viem čítať aj tento návrh zákona. A preto sa cítim slobodná, úplne slobodná ako osoba, ktorá nie je súčasťou žiadnych dohôd, povedať, že navrhovaná novela zákona o Bratislave nerieši reálne problémy Bratislavčanov ani Bratislavy, je výsledkom politických dohôd medzi starostami o deľbe kompetencií a prerozdeľovaní peňazí, predovšetkým prerozdeľovaní peňazí medzi mestom a mestskými časťami. Pritom stále beriem do úvahy, že áno, isté problémy technického charakteru tu sú a tie sú riešené možno po mnohých rokoch.

    Chcem reagovať na jeden argument, ktorý sa často spomína. Keď budú jasne zadefinované kompetencie, je to aj v prospech Bratislavčana. Chcem povedať, že Bratislavčan keď ide niečo vybaviť, tak nečíta predtým zákon, aby si prečítal, či má ísť na mesto alebo mestskú časť. Vyjsť v ústrety občanovi, aby sa mohol orientovať v Bratislave, nie je otázka zadefinovania kompetencií, zadefinovania kompetencií v zákone, ale čisto technická záležitosť vyjsť v ústrety občanovi a dať mu úradovňu tam, kde je preňho dostupná, bez ohľadu na to, či si potrebuje vybaviť vec, ktorá je v kompetencii mesta alebo mestskej časti. Treba asi povedať, že my Bratislavčania sme predovšetkým Bratislavčania, nie Staromešťania, Ružinovčania a možno Račania. A preto chceme, aby Bratislava fungovala ako celok.

    Rozumiem, že zákon vyhovuje starostom, dáva im viac peňazí, rozumiem tomu, že dnes zákon akceptuje primátor, pretože odvrátil zlé riešenie, ale opakujem, cítim sa slobodná povedať, že takýto spôsob predkladania zákona je zlý. A cítim sa slobodná povedať, že vyhovuje starostom, ale prináša veľmi málo Bratislavčanom. Preto tento návrh zákona klub poslancov SDKÚ – Demokratickej strany nepodporí.

    Dovoľte mi na záver ešte povedať dve poznámky k dvom otázkam, ktoré sú asi najviac medializované. Preto sa k nim na úvod vyjadrím. Sú to dve otázky, otázka znižovania počtu poslancov a otázka financovania funkcií hlavného mesta.

    Nebudem do detailov o tom hovoriť, budú o tom hovoriť moji kolegovia, ale chcem povedať, že zníženie počtu poslancov je, samozrejme, dobrá téma. A najlepšie je dať ju do headlinov a potom sa už nikto nezaujíma, čo je ďalej podrobným obsahom tohto návrhu zákona. Chcem povedať, že SDKÚ – Demokratická strana, samozrejme, nie je proti znižovaniu počtu poslancov, tak ako nie je proti znižovaniu administratívy v Bratislave, ale treba povedať, že núkajú sa tu iné možnosti, možno odvážnejšie možnosti, možno spravodlivejšie možnosti, ako znižovať aj počty poslancov, ako znižovať byrokraciu v Bratislave, o ktorých ste ani nediskutovali, pretože koncepčnejšej debate o Bratislave ste sa vyhli.

    Po druhé sa chcem vyjadriť k otázke financovania funkcií hlavného mesta zo štátneho rozpočtu, čo je model, ktorý sa navrhuje v tomto návrhu zákona. Som presvedčená, že hlavné mesto potrebuje peniaze na plnenie funkcií hlavného mesta asi viac, než ich má teraz, i keď priznám sa, doteraz som nevidela solídnu kalkuláciu. Ale som presvedčená o tom, že tá požiadavka je opodstatnená. Ale som presvedčená o tom, že nie je dobrým riešením a že Bratislava si nezaslúži, aby každý rok pri tvorbe štátneho rozpočtu bola predmetom politického handlovania tu v tejto snemovni. Myslím si, že Bratislava a financovanie Bratislavy si zaslúži systémové riešenie. SDKÚ – Demokratická strana presadila v minulom období fiškálnu decentralizáciu, ktorá predstavuje systém pravidiel, ako sa financuje samospráva. Som presvedčená, že po rokoch fungovania tohto systému je absolútne opodstatnené pozrieť sa na kritériá prerozdeľovania, pozrieť sa na to, ako majú vyzerať koeficienty pre mestá, ako má vyzerať koeficient pre Bratislavu, a v diskusii týmto smerom zabezpečiť dostatok financií aj pre Bratislavu. Ste vo väčšine, páni predkladatelia. Môžete to dnes presadiť vo vláde.

    Ako som povedala, klub SDKÚ – Demokratickej strany tento návrh zákona nepodporí. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S faktickými poznámkami sa hlásia poslankyne a poslanci Sabolová, Jarjabek, Rafaj, Kuruc, Bárdos, Jasaň. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Mária Sabolová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja len krátko chcem podporiť pani poslankyňu v tom, že nie je vhodné, aby sa predkladali takéto zákony bez vzájomného, teraz to poviem, nie konsenzu, ale aspoň kompromisu, pretože sa týkajú mnohých z vás Bratislavčanov, ktorí ste v tomto parlamente, a týkajú sa aj nás všetkých, lebo je to hlavné mesto. A ja to hovorím z vlastnej skúsenosti. Keď sme robili novelu zákona o meste Košice, kde veľkú novelu sme urobili naprieč politickým spektrom, aj keď sme boli vo vládnej koalícii, bez opozície a košických poslancov opozície sme túto novelu nepredkladali. A myslím si, že o to pokojnejšie to bolo. Už vieme, že v tomto volebnom období je aj jedna novela zákona o Bratislave, novela zákona o Košiciach, bez toho, aby sme o tom diskutovali tí, ktorí vieme, aké podmienky tej samosprávy v tom-ktorom meste sú. Takže myslím, že to vystúpenie bolo veľmi objektívne. A bola by som veľmi rada, keby páni poslanci, ktorí predkladajú tento návrh zákona, najprv ako Bratislavčania skúsili komunikovať a potom rokovali o ňom v druhom čítaní.

  • Teraz má slovo pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja som tiež Bratislavčan, nie som v komunálnej politike a tiež si dovolím hovoriť do tejto problematiky presne tak ako pani poslankyňa predo mnou.

    Pani poslankyňa, z vášho príhovoru ma oviala v prvom rade istá urazenosť, urazenosť z toho, že ide o poslanecký návrh zákona. A tejto problematike ste sa venovali trošku viacej ako jeho obsahu. Ja si myslím, že toto všetko sa dá v druhom čítaní po zrelých diskusiách v tomto parlamente napraviť.

    Ďalej mi vadilo veľmi to, že viacej v súvislosti s týmto zákonom ste skloňovali slová SDKÚ, strana SDKÚ, my z SDKÚ a tak ďalej a tak ďalej a oveľa menej ste v tomto vašom príhovore skloňovali slová Bratislavčan, Bratislavčania, občania Bratislavy a tak ďalej a tak ďalej. O mnohom, čo ste hovorili, sa dá diskutovať. Ale to je diskusia v rámci druhého čítania. Áno, hovorili ste, že ste Bratislavčanka, tak buďme v tomto prípade Bratislavčanmi a hodnoťme tento zákon takto, a nie z hľadiska istých straníckych kritérií, ktoré vám vyplývajú z vašej poslaneckej funkcie v rámci SDKÚ. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Slovo má pán poslanec Rafael Rafaj.

  • Ďakujem. Musím zareagovať na pani poslankyňu v tom, že vyvolala vo mne podobne ako v predchádzajúcom rečníkovi vo faktickej isté asociácie. A zhrnul by som ich do tej známej floskuly, keby nebolo keby, boli by sme dávno v nebi. A budem pokračovať, keby nebolo doterajšieho spôsobu riadenia Bratislavy istou politickou jednofarebnou značkou, tak tiež by sme mohli byť inde, určite nie v tom marazme, v akom sa hlavné mesto nachádza, v diktatúre developerov, ktorým to umožňuje aj novo schválený územný plán, v dopravnom chaose, v nekoncepčnosti riadenia a tak ďalej a tak ďalej, v tom, že občanom v tých kritizovaných mestských častiach, bohužiaľ, máme dvojúrovňové riadenie, nie je umožnené vyjadrovať sa priamo k veciam a v mieste príslušnosti, kde žijú, pretože všetko sa riadi z jedného vzdialeného centra. Takže chcem len povedať, že je potrebné znovu zadefinovať naozaj postavenie Bratislavy ako hlavného mesta suverénnej Slovenskej republiky so všetkými náležitosťami, zlepšiť a zvýšiť efektívnosť výkonu, prijať nevyhnutné systémové zmeny, ktoré pravdepodobne ani vy sama nepopierate, aj legislatívnotechnické úpravy a predovšetkým zákonné vymedzenia už existujúceho stavu, pretože veci sa menia, ale menia sa bez jasných legislatívnych rámcov. A potom môže vznikať nielen dopravný, ale aj takýto legislatívny chaos.

  • Ďakujem.

    Slovo má pán poslanec Martin Kuruc.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som takisto chcel zareagovať na pani kolegyňu poslankyňu. S veľa vecami súhlasím v tom, čo presne povedala. Naozaj tento zákon si zaslúži nový zákon, zákon o hlavnom meste Bratislave, lebo po osemnástich rokoch čiastkových noviel by si to naozaj hlavné mesto zaslúžilo.

    Vieme o tom všetkom, že za posledných osemnásť rokov naozaj prebehlo viacero komunikácií medzi poslancami mestských častí mesta, starostami, primátorom a nikdy k tej dohode nedošlo a, dovolím si povedať, ani nikdy na takomto veľkom území a na takýchto úrovniach k tej dohode ani úplne konkrétnej nepríde.

    Ja ako Bratislavčan, takisto som sa tu narodil, žijem tu a som hrdý na to, že som Bratislavčan, som sa pokúsil v tejto novele nájsť aj nejaké pozitívum. A našiel som to v dvoch veciach. To je teda samostatná kapitola o štátnom rozpočte, kde takisto si dovolím povedať to, čo povedala pani predrečníčka, že naozaj si to zaslúži špecifikovať presne to číslo, koľko by mala Bratislava zo štátneho rozpočtu dostať finančných prostriedkov každoročne, lebo naozaj nikto nechce, aby tu politické handlovanie každého roku, či už to bude zo strany ľavice alebo pravice a podľa toho, kto bude vládnuť v meste alebo kto bude vládnuť vo vláde Slovenskej republiky.

    A druhá vec, ktorú by som takisto ako Bratislavčan spomenul, čo si myslím, že pre Bratislavčanov je naozaj pozitívne, je zníženie počtu poslancov, kde si dokonca dovolím navrhnúť, a budem to určite v druhom čítaní navrhovať, ešte radikálnejšie zníženie, a nie na 45 poslancov, ale na 36. A má to aj ratio, lebo vo vyššom územnom celku Bratislavu zastupuje 36 poslancov. A myslím si, že keď ju zastupuje vo vyššom územnom celku 36 poslancov, nemal by byť tento počet vyšší ani v magistráte hlavného mesta.

    Čiže toto, si myslím, sú dve hlavné veci z môjho pohľadu, ktoré sú pre Bratislavčanov pozitívne. Samozrejme, súhlasím aj s tým, že ostatné veci sú pozitívne skôr pre primátora a starostov. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Slovo má pán poslanec Gyula Bárdos.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. V prvom rade sa chcem poďakovať pani kolegyni Žitňanskej. Myslím, že veľmi dobre zhrnula to, čo treba povedať tu v Národnej rade pri tejto príležitosti. A maximálne súhlasím s ňou v tom, že predkladatelia asi nemali dosť trpezlivosti. Je to veľmi vážny návrh zákona. A som o tom presvedčený, že keby ešte urobili pár rokovaní alebo keby ešte boli počkali, tak tento návrh by tu mohol byť s politickým konsenzom v Národnej rade a nebol by nástrojom politického boja.

    Teraz, ako už aj pani kolegyňa Žitňanská povedala, napr. tým, že sa vyzdvihuje alebo podčiarkuje jediná záležitosť, zmena počtu poslancov a, samozrejme, zníženie počtu poslancov, už aj v týchto reakciách vidíme, že bude to úplne jasné, že bude to handrkovanie a bude to licitácia, ktorá strana, či ľavica alebo pravica, tá alebo oná strana, bude mať lepší návrh, a nebudeme môcť hovoriť o tom, o čom by sme tu mali hovoriť v prípade hlavného mesta Slovenskej republiky. Preto poslanci Strany maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja ani v prvom čítaní nepodporia tento návrh. A považujem za veľkú chybu, že takýmto spôsobom páni kolegovia podali tento návrh do Národnej rady. Hovorím, v prípade toho, že by urobili ešte jedno kolo, som o tom presvedčený, že celá Národná rada by mohla odobriť zákon, ktorý je potrebný a ktorý by tie základné pravidlá hry určoval jasne, pričom nie podľa politickej konštelácie by sa zisťovalo, že kedy koľko dostane hlavné mesto Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pán poslanec Viliam Jasaň.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa, vrelo s vami súhlasím vo vašom vyjadrení, že Bratislava si zaslúži nový zákon. O nutnosti zmeniť zákon o Bratislave sa už, len čo si ja pamätám, hovorí takmer desať rokov. A veľmi sa začalo hovoriť o tom, ešte keď bol primátorom pán Moravčík. Žiaľ, vždy to skončilo takou formulkou, že niet politickej dohody. A zvláštnosťou na tom je to, ja som bol vtedy poslancom mesta, dodnes to neviem, prečo nie je tá politická dohoda. Veď vy ste mali prevahu v zastupiteľstvách mestskom, miestnych. Mali ste svojho alebo mali sme, lebo som bol súčasťou vtedajšej koalície, takej zvláštnej, svojho primátora a vládli ste a napriek tomu neboli schopné SDKÚ – DS s KDH sa dohodnúť na tom, že bude návrh nového zákona. Ja som bol tou súčasťou koalície, ale prečo ste sa nevedeli dohodnúť vtedy vy, DÚ, potom SDKÚ – DS a KDH?

    A poznámka posledná. Došlo k dohode medzi starostami a aj primátorom. „Aj s primátorom sme sa dohodli.“ To nehovorím ja, to povedal nominant SDKÚ – DS starosta Starého Mesta Andrej Petrek.

    Je pravda, že aj ja možno mám inú predstavu o tom zákone, ako by mal byť. Mal som ju inú aj vtedy, keď sa o tom diskutovalo niekedy v rokoch 1999 – 2000. Ale my sme sa aspoň o niečo pokúsili. A je na nás, či využijeme čas do druhého čítania a pokúsime sa ho trošku možno upraviť. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S reakciou na faktické poznámky, pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Budem reagovať na viacerých predrečníkov, ktorí reagovali na ten proces.

    Ja nie som urazená, pán poslanec. To nie je o urazenosti. To je o slušnosti. A to je o tom, že podľa mojej mienky keď máme na stole zákon o Bratislave, tak pokus získať politickú podporu naprieč spektrom politickým v parlamente je normálne a slušné kvôli Bratislave. Preto ja som prekvapená, že na jednej strane sa hľadala dohoda medzi starostami a primátorom. Trošku ste to potom urýchlili. Ale neoslovili ste celé politické spektrum ani sa neuchádzate o podporu v parlamente z jeho strany. A to, si myslím, nie je správne.

    A jedna reakcia na pána poslanca Kuruca. Nerada by som bola, aby sme v rámci toho politického handlovania skĺzli vyslovene do populizmu, ale jednu poznámku chcem povedať, pretože vecne nesprávne sa tu používa spojenie samostatná kapitola v štátnom rozpočte. Pán poslanec, keď si dobre prečítate ten zákon, tam uvidíte, že sa hovorí o tom, že by Bratislava mala dostať nejaké peniaze zo štátneho rozpočtu, ani slovom sa nehovorí o samostatnej kapitole v štátnom rozpočte. A to je zásadný rozdiel. A zároveň chcem ešte jednu poznámku povedať, môžete síce navrhnúť a príp. presadiť nejaké percento, pretože to som...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • O slovo požiadal v zmysle rokovacieho poriadku navrhovateľ. Takže má slovo.

  • Ja by som sa vrátil k tomu slovnému spojeniu, Bratislava potrebuje dobrý zákon. Ja som presvedčený, že tento zákon je dobrým zákonom. Som o tom presvedčený nielen ja, sú o tom presvedčení všetci starostovia mestských častí, sú o tom presvedčení poslanci, ktorí na tomto zákone pracovali a ktorí sa snažili doriešiť veci tak, aby boli v prospech Bratislavy.

    Hovorí sa, že som bol netrpezlivý, keď som inicioval predloženie tohto zákona sem do parlamentu. Pani poslankyňa, keby ste sa zaujímali o fungovanie v samospráve, tak by ste vedeli aj to, že tento zákon bol pripravený v máji, ja som ho mal predložiť v máji, som kvôli tomu, aby sa o tomto zákone mohlo rokovať, čakal s ním ďalšie mesiace, aby bol zákon predložený do Národnej rady načas a mohol byť prerokovaný a začať byť účinný od 1. 1. 2009.

    Ak hovoríte, SDKÚ, že, pridal sa aj zástupca maďarskej koalície, nepodporíte tento zákon, ja som zvedavý, ako to vy vysvetlíte vašim poslancom, vaším starostom, ktorí tento návrh podporili, že vy v parlamente tento návrh nepodporíte. Alebo ich vylúčite z SDKÚ, tak ako ste vylúčili poslancov predtým, ktorí nemajú taký názor ako vy doteraz. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Kubovič. Je to všetko? Všetko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie navrhovateľa.

    Slovo má pani poslankyňa Žitňanská.

  • Zarazili ma vo vašom vystúpení dve veci, po prvé to, že fakt, že si mestskí poslanci vyžiadali čas na diskusiu o zákone, ktorý predkladáte, vytvorili komisiu a uplatňovali svoje pripomienky, vnímate zo svojej strany ako nejaké gesto, veď to je normálne, pán poslanec, po druhé, pán poslanec, vám poviem, že poslanci za SDKÚ – Demokratickú stranu v mestskom zastupiteľstve aj v zastupiteľstvách jednotlivých mestských častí, rovnako ako starostovia poznajú naše stanovisko, je u nás vydiskutované a sú s tým stotožnení. Vystúpila som v tomto zmysle aj na mestskom zastupiteľstve a tlmočila som k tomu naše stanovisko. Ďakujem pekne.

  • Teraz má slovo pán poslanec Kubovič.

  • Vážený pán poslanec, vy ste povedali, že ste mali túto novelu pripravenú v máji. Veď to nie je pravda, vy ste v máji mali pripravený úplne iný zákon, kompletne nový, ktorý vzišiel s dielne starostov. Takže hovorme si aspoň pravdu, keď už hovoríme o týchto veciach.

    A tvrdíte a povedali ste to aj v tejto chvíli, a ja vám to potom dokážem aj v tej ďalšej časti, kde budem mať možnosť vystúpiť, že potrebujeme, aby ten zákon platil od 1. 1. 2009. No potrebujete ho len vy, vy starostovia. A ja vám poviem potom, aj prečo to tak je.

  • Ďakujem.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, teraz pokračujeme v rozprave.

  • Hlasy v sále.

  • Faktická poznámka, pani poslankyňa Vaľová, nie je možná. Ďakujem pekne. Vystúpi v rozprave ako posledný písomne prihlásený pán poslanec Kubovič.

  • Vážený pán podpredseda, vážený predkladateľ, spravodajca, vážené pani kolegyne, kolegovia, už prednedávnom v tomto volebnom období sme tu mali jednu malú novelu zákona o Bratislave, ak si spomínate, vtedy tá novela riešila dve veci, ktoré bolo potrebné riešiť. A to bola voľba prednostu miestneho úradu v mestskej časti a tá druhá bolo čerpanie peňazí z európskych fondov, ktoré hovorilo o tom, aby mohli mestské časti priamo bez súhlasu mesta na jednotlivé projekty podávať svoje žiadosti. Už vtedy sme upozorňovali, že sa opäť deje jedna účelová novela, ktorá má riešiť problémy nie Bratislavy, ale problémy starostov mestských častí, v ktorých si nevedia, dá sa povedať, získať zastupiteľstvo na svoju stranu, aby mohli svoje silové metódy, personálne ap., riešiť v jednotlivých mestských častiach. Nazývali sme ju jasne účelovou vtedy novelou, ktorá má poslúžiť posilneniu moci niektorých starostov. Táto novela, samozrejme, tak aj dopadla. Tak sa aj udialo. No a dnes máme predkladaný opäť, bohužiaľ, nie nový zákon o hlavnom meste, ale opäť novelu, podotýkam, zákona o hlavnom meste Bratislave. Dovolím si tvrdiť, že táto novela je akurát väčšia rozsiahlejšia, ale opäť slúži presne tomu istému účelu.

    Naviažem na to, čím skončil pán predkladateľ. A hovoril, že potrebuje, aby táto novela bola platná od 1. 1. 2009. Pritom veci, ktoré argumentoval pri uvádzaní tohto zákona, že vlastne je dobré, že v Bratislave sa znižuje počet poslancov ap., všetky tie veci, ktoré dával ako pozitívne, ktoré sú obsahom tohto zákona, definujú teda Bratislavu ako sídlo prezidenta, sídlo vlády ap., čo je, samozrejme, namieste, s čím súhlasíme. Vlastne sú veci, ktoré vlastne podľa takto predloženého návrhu zákona vstupujú do účinnosti až od nového volebného obdobia, veď si to pozrite, pán predkladateľ.

    Jediné, na čom vám záleží, sú prechodné ustanovenia. Tak dovoľte, aby som sa pri tých prechodných ustanoveniach nachvíľu asi pozastavil. Bod prechodných ustanovení naozaj nehovorí o ničom inom, pán starosta, len o tom, ako urvať finančné prostriedky bez súhlasu mestských poslancov do mestských častí. Je to o tom a je to zasa len o tom, čo tu povedal aj váš kolega, váš zástupca, ktorý pôsobí v mestskej časti, tej istej ako vy, že jednoducho vy neviete robiť konsenzus, bojíte sa toho, akým spôsobom by mestské zastupiteľstvo schvaľovalo štatút, lebo tam by ste museli komunikovať a hľadať konsenzus. Stáva sa v Bratislave v poslednej dobe sprievodným stavom, že jednoducho politická strana si chce jednak v tomto meste uzurpovať viac moci, ako jej prináleží podľa výsledkov volieb, a keďže to nevie riešiť tam, kde sa to má riešiť, rieši to tam, kde vie, že tú podporu vie získať. A to je na pôde Národnej rady. Doslova a do písmena to takto funguje. Ja sa to nebojím pomenovať, pretože som zvedavý, dokedy sa to bude opakovať. Na budúci rok zistíte, že sa vám zase niečo iné nepáči, no tak zase prídete s účelovou novelou. Prestaňte klamať Bratislavčanov, že ste pripravili novelu zákona o hlavnom meste preto, že im chcete pomôcť, veď to je blud. Táto novela je pripravená za jediným účelom, za účelom uzurpovať finančné prostriedky pre vás, pretože si ich neviete zabezpečiť v zmysle dnešnej legislatívy. A hovoria o tom prechodné ustanovenia. Môžem ich začať čítať, aby som vám vetu po vete, odstavec po odstavci hovoril, kde uberáte finančné prostriedky hlavnému mestu.

    A vydávate za najväčší úspech zmenu počtu poslancov. No môžem vám povedať zo svojej praxe a skúsenosti, že keď som tam nastupoval, tak mestská časť mala 60 poslancov, keď som odtiaľ odchádzal, mala ich 31. Ja sa spýtam: Udiala sa nejaká zmena zákona o Bratislave, aby som to mal urobiť? Nie na to stačila vôľa, na to stačí vôľa dokonca starostu a zboru mestskej časti, ktorý tam funguje, aby toto urobili. Nie je potrebné to dávať ani do zákona. Stačí to dať do súladu so zákonom o obecnom zriadení, pán starosta. Takže neskrývajte sa tu za chválospevy voči občanom tohto mesta, že vy idete zrazu znižovať počty poslancov. Nie, my sme to dokázali urobiť aj bez takejto zmeny. A vedeli sme to urobiť aj napriek tomu, čo vy stále tvrdíte, že sme v tom zastupiteľstve mali svojich ľudí. Nerobte účelové zmeny. Dokedy to tu budete obracať týmito účelovými zmenami? Dokedy budete vo vláde, áno, presne, ako ste to povedali. Máte absolútnu pravdu, pán poslanec. A som rád, že konečne to tu naplno niekto povedal. Takže treba, aby sa nielen Bratislavčania, ale aj celé Slovensko pripravilo na účelové zmeny.

  • Hlasy v sále.

  • Výborne.

    Ďalšou vecou, ktorá je, o ktorej každý Bratislavčan alebo aspoň tí, ktorí sa v samospráve pohybovali, dobre vedia, je, že stavebné úrady, školské úrady sú posunuté na mestské časti štatútom. Prečo sú posunuté na mestské časti štatútom? No preto, lebo jednoducho možno to je aj dobré, v konečnom dôsledku má to svoj význam, ale ten dohľad toho mesta jednoduchého, ktoré je podľa mňa stále len jedno a nie je rozdelené na akúsi Raču, ja neviem Ružinov a Devínsku Ves, je len jedno to mesto, volá sa Bratislava, potrebuje mať aj nad základným školstvom, aj nad stavebnými úradmi. A preto je to urobené štatútom, že v prípade že by niektorá z týchto skutočností sa vymykala z nejakých potrieb tohto mesta, aby to mesto alebo predstavitelia mesta, volení zástupcovia mali možnosť zasiahnuť. A príklad uvediem. Poznáte prípad mestskej časti Devín? Poznáte obdobie pána starostu Novotného? Viete o tom, s akými problémami sa dnes Devín borí? Jednoducho keby bolo malo mesto mechanizmy aj možno v zmysle tohto zákona, tak k tomu nikdy nedôjde. Dneska všetci Bratislavčania sa skladajú na to, čo sa udialo v istom období v mestskej časti Devín. Je pod nútenou správou, má kopec dlhov, ale neplatia to už len občania Devína, platia to všetci Bratislavčania. Viete, pán starosta, aj toto sú veci, ktoré zabetónovaním touto novelou vy natvrdo dávate do rúk mestských častí bez akejkoľvek možnosti, tieto veci pre budúcnosť aby bolo možné ovplyvňovať v meste. Ale ja si osobne myslím, že nakoniec v konečnom dôsledku toto nie je podstatné, čo trápi Bratislavčanov. Viete, a určite mi to potvrdíte aj vy z vašich skúseností, aj ja som také skúsenosti mal, že príde za vami občan Bratislavy a povie vám, alebo povedal aj mne, prečo popri ceste, ja neviem vo vašom prípade popri Račianskej, v mojom prípade popri Bajkalskej, je taká vysoká tráva a o pár metrov ďalej je krásne pokosené. Čo môžete na to povedať, poviete mu len jednoducho, že no viete, ale to nie je naše, o to sa nestaráme my, nech sa páči, choďte sa sťažovať na mesto. To isté je pri cestách. Šofér ide po ceste, ide po Bajkalskej, odbočí na vedľajšiu ulicu, vo vašom prípade, myslím, ja neviem je to Pekná cesta ap., keď o tom budem hovoriť, a zrazu padne do nejakej jamy, napíše sťažnosť primátorovi, lebo však on si myslí, že to patrí primátorovi, pričom nakoniec je to vecou mestskej časti. Ak chceme riešiť problém Bratislavčanov, tak riešme tieto problémy Bratislavčanov. A navrhujme takú novelu zákona, ktorá bude jednoducho tieto veci nejakým spôsobom zjednocovať tak, aby ten občan Bratislavy vedel, kde sa má jednoducho obrátiť. A vy hovoríte o veľkej novele. Ale tá novele nie je novelou, nie je ani novým zákonom, je len zase tým, o čom hovorím a čo som povedal na začiatku, uzurpovaním moci pre starostov.

    Teraz sa dostanem k tomu, čo ste hovorili, že je to dohoda. No je to dohoda medzi sedemnástimi starostami a zatlačeným primátorom do kúta. Takto ju pomenujem. Veď tento návrh, to, čo ste predložili, o čom ste hovorili, že ste to mali v máji, keď primátor potom uvidel, tak sa potešil. Potešil sa, lebo si povedal, že no tak toto a toto keď im pustím, tak už konečne od tých sedemnástich starostov budem mať pokoj. Ja dobre viem, ako sa rodila novela za čias pána primátora Moravčíka. Ja som chodil osem rokov na kluby starostov. Ja dobre viem, ako to tam funguje. Nemusíme hovoriť o tom, že nikdy sa tam nezídete všetci sedemnásti, to ani už nebudem spomínať. Existujú tzv. dominantní, a nazvem to, tí, ktorí počúvajú. Samozrejme, jediná debata vždy v tom klube starostov prebieha o tom, ako čo zobrať mestu, ako čo získať pre mestskú časť. Môžem vám povedať, že som sa tam osem rokov zle cítil. A bol som jeden z tých, ktorý proti týmto metódam tam aj vnútri hovoril. Snažil som sa, aby si každý uvedomoval, že za to, ako toto mesto funguje, je takisto zodpovedná aj tá mestská časť, a nie deliť to na to, že ja chcem mať viac a oni nebudú mať nič. Sú dodnes v klube starostov starostovia, ktorí takýmto spôsobom rozmýšľajú, pričom vôbec ich nezaujíma toto mesto, zaujíma ich len a len ich konkrétny účel, ich záujem, aby mali oni dosť. No ak takto budeme riešiť Bratislavu a, poviem to otvorene, teraz aj Košice do budúcna, tak sa nikde nedostaneme. A prečo ten proces tu nikdy nebol začatý? No poviem vám to. Áno, bolo to tu naznačené, ani vnútri politických strán neexistuje jednotný názor na tieto veci. Priznajme si to. A neexistuje určite ani u vás. Ani u nás neexistuje na túto vec jednotný pohľad, či má byť Bratislava, nazvem to, len jedna samospráva, jedna úroveň, či má byť sedemnásť, osemnásť, tridsať mestských častí alebo štyri, dve mestské časti. Presne to isté je aj v Košiciach. Bývalý pán primátor Moravčík prišiel s modelom, ktorý, samozrejme, siahal na počet mestských častí a tým pádom aj starostov, 17 : 1, pretože to sa nemeria, že on je primátor Bratislavy, ale on je jeden, pričom tých je sedemnásť. Pritom ste mi povedali, že bol konsenzus. Tak bol presne taký istý pomer. Ja sa vôbec nedivím primátorovi, že nakoniec súhlasil s tým po tom, čo videl tú predlohu z mája.

    A už vôbec nehovorím o tom, že keď chceme prijať zákon, ktorý bude spoločný, ktorý bude konsenzom pre Bratislavčanov, tak by tie diskusie mali prebiehať aj medzi politickými stranami, a nie medzi sedemnástimi starostami a jedným primátorom. Ja som presvedčený, že veľmi ľahko sa dá odčítať, ktoré sú relevantné politické strany v tomto meste, ktoré by si, keď majú dobrý záujem, mali spoločne sadnúť za stôl a mali pripraviť nie novelu, na tom sa, dúfam, zhodneme, ale nový zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky. Ale treba otvorene povedať, neurobila takú iniciatívu ani SDKÚ, ale ani vy ste ju neurobili. Ale my sme na rozdiel od vás aspoň nechceli presvedčiť túto snemovňu o niečom, o čom sme neboli presvedčení, že to má konsenzus. A sme to sem nepredkladali.

  • Hlas z pléna.

  • Nehnevajte sa na mňa, pán poslanec Rafaj, ale veď toto je účelové pre vašu Raču ako hrom a nič iné to nie je. O čom to hovoríme? (Reakcia z pléna.) Čo neexistuje? Bratislava? Vyrušujete ma.

  • Ruch v sále.

  • Vážení páni poslanci, skúste pre výmenu svojich názorov používať rámec zákona o rokovacom poriadku. Poprosím aj vás, pán poslanec, aj predsedu klubu SNS o pokoj Dobre? Nech sa páči, pán poslanec, má slovo. Budete mať faktické poznámky alebo sa prihláste, pán predseda. Pokračujeme.

  • Takže ak chceme robiť dobrý zákon, tak by mal byť so súhlasom celého politického spektra a nemal by byť so súhlasom sedemnástich starostov a jedného primátora. O tom som presvedčený a potom môžeme dospieť k dohode.

    A teraz k tomu podstatnému, o čom si myslím, že aj v klube starostov sa o tom dalo kedysi diskutovať, pretože keď chceme zmeniť a chceme zefektívniť fungovanie v tomto meste, nie je to podľa mňa len zníženie počtu poslancov či už v mestských častiach alebo v meste, ale to je to, čo asi najviac bolí, zníženie počtu mestských častí. Ja som presvedčený, že iná cesta neexistuje.

  • Hlasy z pléna.

  • Ale veď, áno, tak sa dohodnime a urobme ho a spýtajme sa celej Bratislavy, akú má o tom predstavu. Dneska tu ráno, keď sme sa stretli, sme presne na túto tému hovorili. Ale treba povedať aj potom B, treba povedať, že zníženie počtu samosprávnych celkov ako mestských častí neznamená zmenu počtu úradovní. Treba povedať, že to nebude ďalej od občana, ale že ten občan bude mať takú rovnakú vzdialenosť, akú ju má. Je nehovorím o znížení počtu úradovní, ja hovorím o znížení počtu mestských častí. Viete, paradox je napr. také Staré Mesto. Ste na Hviezdoslavovom námestí a upratať po vás má starosta Starého Mesta. Ste na Hlavnom námestí, ale už musíte ísť kvôli tomu za primátorom. Je to normálne? Podľa mňa to nie je normálne. A nikdy som sa s tým nestotožnil. Som presvedčený o tom, že sa dá nájsť model, ktorý aj tento problém Bratislavčana a návštevníka Bratislavy dokáže vyriešiť. Ale treba mať odvahu, treba hľadať cestu konsenzu, a nie predkladať účelové novely zákonov, tak ako sme tomu svedkami v tomto volebnom období už po druhý raz.

    Takže, páni predkladatelia, ak je dobrá vôľa a je záujem, ja si myslím, že by bolo najrozumnejšie, aby ste tento návrh novely, ktorý tu je predložený, aj napriek tomu, pán starosta, že máte záväzok od šestnástich starostov z mestských častí, túto novelu v tejto chvíli buď stiahli, alebo prerušili, alebo ja neviem našli si cestu kulantnú, ktorá dospeje k tomu, že sa tu nebudeme takýmto spôsobom handrkovať a že budeme hľadať dobré riešenia pre Bratislavu a Bratislavčanov, pretože ja som presvedčený, že Bratislava je len jedna.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca majú páni poslanci Jarjabek, Mikloško, Rafaj, Kahanec, Žitňanská, Halecký, Jasaň, Bauer, Zvonár. Ešte je tam niečo ďalej, technika? Ak nie, ukážte mi to, tak končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. No ja preto, že nie som v tej komunálnej politike, len žasnem nad tým, ako sa tuná vybíjajú bývalí starostovia so súčasnými starostami a ako nám poodhaľujú, ako sa to naozaj v tej komunálnej politike len robí. Pán poslanec, vy ste povedali veľmi veľa, možno aj viacej, ako ste povedať chceli. A ja len žasnem nad tým. Keby sme tento vrchol ľadovca, ktorý ste vy poodkryli, poodhalili viacej, čo všetko sa na tom komunále deje, aké zmluvy a zmluvičky a výhodné a neviem aké ste popodpisovali vy a nielen vy, ale možno viacerí tí, ktorí sa v tej komunálnej politike pohybujú nesmierne zručne. Čiže vy ste nám tu poodhalili asi to, na čo vlastne som zvedavý, čo budete hovoriť v druhom čítaní, lebo to bude iste ešte zaujímavejšie. A iste sa dozvieme aj ďalšie veci, čo všetko sa v rámci tej komunálnej politiky deje. A mňa by v tomto zmysle zaujímalo, kde vlastne vo vašich očiach stojí ten obyčajný občan, v tomto prípade občan Bratislavy, ktorý o tom vôbec nevie. Čiže vlastne vy minulí so súčasnými si vlastne vybavujete akési účty. Opäť je to len o tej vašej urazenosti. A nehovorili by ste tak, keby ste tým starostom boli.

    No a potom ma zarazilo to, ako ste hovorili, že primátor bol kdesi hodený do kúta, že nemal inú možnosť, ako sa teda vyjadrovať k danej problematike. No ja som videl jeho veľmi sebavedomé vystúpenie v niektorých z jeho televízií a vôbec som nemal pocit, že je v kúte, práve naopak, som mal pocit, ako víta takúto iniciatívu, že konečne sa niečo deje. Takže asi ste pozerali inú televíziu ako ja.

  • Ja by som chcel len upozorniť teda, že je to zákon o hlavnom meste krajiny. Slovensko má 5,3 mil. a toto je hlavné mesto krajiny, protokolárne postavené na úroveň vlády. Aký názor má na to vláda, veď podstatným spôsobom by sa mala k tomu vyjadriť vláda Slovenskej republiky.

    A po ďalšie. No predstavme si, že na zákonoch, ktoré sa týkajú celého Slovenska, by sa mali dohadovať VÚC-ky. Takisto je mi trošku podozrivé, že na zákone o hlavnom meste krajiny dohadujú starostovia, ktorí, samozrejme, majú eminentný záujem, aby si budovali svoje časti. Čiže, prosím vás, rád by som vás upozornil, že tuná je vec, ktorá sa týka celej krajiny, krajiny, ktorá je členom Európskej únie a podobne. Čiže majte trošku pohľad zhora, nie zdola, zo svojich mestských častí.

  • Pán poslanec Rafaj, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán poslanec, chcem vás ubezpečiť, že nielen predkladatelia, ale aj, povedzme, to koaličné spektrum sa naozaj pozerá na Bratislavu ako na hlavné mesto Slovenskej republiky, štátu. Je to možno o pochopení princípu unitas multiplex, jednota v mnohosti, jednota v pohľade na hlavné mesto, ale v rámci efektívneho fungovania, tak ako to je v každom inom hlavnom meste. A zvyknime si, že Bratislava je hlavným mestom suverénneho štátu. A pozrite sa na Budapešť, Prahu, Viedeň, Paríž, všade máte prefektúry, obvody, mestské časti podľa konkrétneho názvoslovia. Ide aj o princíp subsidiarity a istej zhody, pretože ten občan má bližšie k problémom tam, kde žije. Samozrejme, Bratislava, jej magistrát musí zabezpečovať tú vrchnú úroveň, koncepčnú, dopravné prepojenia ap., rozumné územné plánovanie, veď o tom nikto nepochybuje. Ale, preboha, chcem vás poprosiť, nepleťte do toho politiku. Keby som ja začal vyťahovať politiku, tak sa opýtam, prečo ste obetovali Bratislavu aj v rámci čerpania fondov napr. Takúto Pandorinu skrinku chcete tu otvárať?

  • Reakcia z pléna.

  • Choďte sa pozrieť na niektoré školy v Bratislave, ako vyzerajú, a porovnajte si to školami niektorých iných miest, ako vyzerajú, a uvidíte úbohosť, úbohosť.

    Takže pokiaľ my nebudeme riešiť konkrétne veci, tak tu budeme len sedieť a tárať. A to by vám asi najviac vyhovovalo. Ale my tie veci chceme riešiť, páni.

  • Ďakujem pekne za slovo. Myslím, že pán poslanec Kubovič v mnohých veciach trafil klinec po hlavičke. A myslím si, že už sme sa mohli v tejto snemovni x razy presvedčiť o účelových poslaneckých novelách. A nechcem to tu teraz spomínať, lebo ten zoznam by bol veľmi dlhý, ale každopádne týkalo sa to napr. vašich personálnych záujmov pri zmenách či už v ÚRSO, Úrade na dohľad, Eurojuste, STV-čke a mnohých iných. A takisto sú to účelové novely, ktoré súviseli napr. s pezinskou skládkou, alebo aj také novely, ktoré dávali iné rozdelenie právomocí do samosprávy. Nie tak dávno to bola zasa novela o vyšších územných celkoch, kde ste dali napr. právomoc županom rozhodovať o organizačnej štruktúre. Toto sú tie principiálne zmeny? Pýtam sa.

    Keď hovoríme o demokracii a o nejakej úrovni v rámci samospráv, mali by sme im tú úroveň nechávať bez ohľadu na to, či je jedna alebo druhá strana v koalícii vládnej, a mali by sme to dávať do principiálnej polohy. Avšak tie veci, ktoré sa tu spomínajú, len potvrdzujú, že aj táto novela je, ja som teda s tým takisto stotožnený, okrem toho, čo má pozitívne, opäť riešením problémov vašich ľudí. Tak ako ste to riešili pre vašich predsedov VÚC-ok, že ste im zvyšovali právomoci a dávali nové kompetencie a obmedzovali poslancov, tak teraz si riešite problémy niektorých vašich starostov, lebo odvolávanie sa, že ide o starostov mestských častí, je to najjednoduchšie odvolanie. Ale keby sme prišli do detailov, tak zistíme, zásadný problém je, že Bratislava je mesto, Bratislava nie sú iba...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ja by som chcel zdôrazniť, že tento zákon o Bratislave je dosť pozorne sledovaný nielen poslancami, ale aj v širšom merítku, pretože je určitým predobrazom aj pre zákony o obecnom zriadení, o vyšších územných celkoch a hlavne o koordinácii, o nadväznosti nielen funkčnej, ale aj finančnej. Takže myslím si, že zrejme asi to, aby sa k tomuto zákonu pristupovalo z nejakých osobných, personálnych dôvodov alebo z dôvodov rozdeľovania prostriedkov z Európskej únie, by bolo málo. Takže vidím v tom po tých dlhých rokoch skutočne asi potrebu novelizácie.

    Mňa najviac však zaujíma súčinnosť, nadväznosť, koordinácia, spolupráca medzi mestom Bratislava ako celkom a jednotlivými mestskými časťami, pretože toto je alfa a omega dobrého zákona, aby boli presnejšie vymedzené povinnosti, práva. A hlavne dôležitá je aj koordinácia pri rôznych ekologických a celobratislavských problémoch.

    Bolo spomínané, že je dobré a dôležité, že je samostatná alebo nejaká kapitola v štátnom rozpočte. Predpokladám, že samostatná kapitola asi ťažko bude. To by sa hneď mohli ozvať aj Košice ap., ale, samozrejme, pre celoslovenské merítka tá potreba je diskutovaná.

    Čo sa týka počtu poslancov, počúvam, že je to skoro na tej dolnej hranici únosnosti, pretože nepriamo to môže ovplyvňovať aj počty poslancov v ďalších mestách, menších, v obciach a tam niekedy veľmi nízky počet nie je vždycky efektívny a dôležitý. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Kubovič presne trafil, len trošku opačným smerom. Urvať peniaze a silové metódy, veď to doteraz dva kluby v zastupiteľstvách v meste predsa tak robili. Koľkokrát sa, pán kolega, stalo, že odborné komisie zložené z poslancov a odborníkov na úrovni mesta sa dohodli na niečom spoločne, konsenzuálne a prišlo zastupiteľstvo, stretli sa dva silné kluby a povedalo sa, že budeme hlasovať úplne ináč? A to boli tí istí poslanci, ktorí sedeli v tých kluboch. Je to naozaj o tom.

    Druhá poznámka. A vy si myslíte, že keď budú rozkvitať alebo keď budú dobre vyzerať mestské časti, to tomuto mestu neprospeje? Práve o to ide, aby aj mestské časti mali peniaze na to, aby mohli tie diery na cestách zalátať, aby mohli kosiť a aby mohli vykonávať aj ony svoje funkcie.

    A posledná poznámka. Je to zaujímavé, ako teraz rodení Bratislavčania bojujete za to, aby o tomto zákone hovorili Bratislavčania. A doteraz sa nikto neobrátil alebo nepýtal, prečo nemá Bratislava hlavného architekta. A pozrite sa, ako vyzerá výstavba v meste. Ide o sklo, betón, o to, rýchlo a lacno postaviť a draho prenajať alebo predať. Ale architekt nechýbal. A to isté sa týka hlavného kontrolóra. Prečo dlhé roky nebol hlavný kontrolór v tomto meste? Čo myslíte, prečo asi chýbal? Nebola politická zhoda. Ale koho zhoda to nebola? Dvoch najsilnejších poslaneckých klubov. Je to len o tom. Máte pravdu, ale vy ste to takto doteraz vždy robili a my sa to snažíme aspoň nejakým spôsobom zmeniť v prospech mestských častí. Ďakujem.

  • Ďakujem. Chcel by som sa vecne vyjadriť k dvom otázkam, ktoré pán poslanec Kubovič zaujímavo otvoril.

    Po prvé, počet mestských častí. A chcem pripomenúť, že zámer tvorcov zákona, lebo je rovnaký zákon aj o Košiciach, aj o Bratislave, bol, že postupne ten počet sa bude znižovať, že vnútornou dohodou sa dospeje v Košiciach z dvadsiatich dvoch k cieľovému stavu, štyrom až piatim mestským častiam. Ukázalo sa, že to pri tomto dvojúrovňovom systéme, tak ako je ten zákon postavený, nie je reálne a vlastne k žiadnej nejakej zmene za tie roky nedošlo. V zahraničí keď sa pýtajú, koľko máme mestských častí, tak sú prekvapení odpoveďou, že ich majú Košice 22, Bratislava 17. Chcem len povedať, že nie je zriedkavý systém takýto dvojúrovňový systém rozdelenia mesta vo svete.

    Po druhé. Myslím si, že predpoklady na to, aby dvojúrovňová samospráva dobre fungovala, sú nasledovné. Po prvé, celomestské funkcie musia byť zabezpečené na prvom mieste. Po druhé, občan nesmie pociťovať dve úrovne. Nemôže sa stať, že z mestskej časti ho pošlú, že choďte na magistrát alebo opačne, že to nie je náš problém, ale problém mestskej časti. Po tretie, mestské časti podľa mňa musia mať subsidiárne delegované niektoré funkcie, ktoré je výhodnejšie riešiť na úrovni mestskej časti. Sú bližšie k občanom. Čiže niektoré funkcie riešiť takýmto spôsobom je lepšie. A po štvrté, celý tento systém nesmie byť drahší alebo teda výrazne drahší ako jednoúrovňový systém. Toto je podstatné pre dlhodobý rozvoj mesta, toto je veľmi kľúčové, veľmi podstatné.

    A na záver. Mesto ani Bratislava, ani Košice ako zväzok mestských častí nemôžu dlhodobo a dobre fungovať a rozvíjať sa. Ďakujem.

  • Pán poslanec, som rád, že ste vystúpili. Vy aspoň viete, o čom hovoríte, pretože ste dlhé roky pracovali v komunálnej politike. Ale to, čo hovoríte, hovoríte účelovo, aby ste zapôsobili.

    Vy voláte po konsenze. Hľadali ste ho 10 rokov, hľadáte ho doteraz. Hovoríte, že existuje alebo že určite sa dá nájsť nejaký model. Prečo ste ho nenašli? Vám vyhovuje tento stav, tento stav, keď sa majú konať majstrovstvá sveta v hokeji v Bratislave, aby sa vymieňali niekoľkokrát pozemky, predávali pozemky, aby naďalej zastupiteľstvo sa zaoberalo najmä rozpredávaním mestského majetku.

    Chceli ste nás presvedčiť, že ste svoju politiku komunálnu robili dobre. Občania si to nemyslia. Občania vám túto dôveru nedali, občania vás nezvolili. Takže sa snažíte presvedčiť aspoň poslancov, že ste to robili dobre. Myslím, že sa vám to nemôže podariť.

    A ja by som bol veľmi rád, keby som mal tú moc, ktorú ste mi pričlenili, ako som zahnal primátora do kúta. Je to určite jedna nekonečná hlúposť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Kubovič, reakcia na faktické poznámky.

  • Budem reagovať najprv na pána Zvonára. Pán Zvonár, ja som tam bol dve volebné obdobia, keď budete vy tam dve volebné obdobia a budete tam druhýkrát zvolený, tak potom si môžete dovoliť povedať to, čo ste povedali. To je prvá vec.

    Druhá vec. Ja som prehral pri 8 000 hlasov o 300 hlasov. Keď prehráte a budete mať len o toľko menej, keď vás druhýkrát budú voliť, tak ešte ako-tak sa môžeme o tom baviť. Dobre? Takže prestaňte s týmito urážkami a nezmyslami, ktoré tu trúsite, a choďte sa tam pozrieť, ako to tam dnes vyzerá pod vaším vedením.

    A ešte jedna poznámka. Nám tento stav absolútne nevyhovuje a keď sa obraciate na tých, ktorí schvaľovali zámeny pozemkov pri zimnom štadióne, nech sa páči, obráťte sa na iných poslancov, teda tých poslancov, ktorí medzi nami už dávno nie sú. Hej? Prípadne tu môžete pokomunikovať s pánom Kurucom.

  • Reakcia z pléna.

  • Čo sa týka pána Jarjabka. Pán Jarjabek, zmluvy a zmluvičky už ten, čo je tam po mne, dávno prekontroloval, takže môžete byť kľudný.

    Čo sa týka pána Rafaja. Pán Rafaj, nie je tu, pravidlá pre čerpanie fondov pre Bratislavu neurčovala Bratislava ani vláda, ale Európska únia. Takže preto nemôže Bratislava čerpať tieto finančné prostriedky.

    Pán poslanec Halecký, hovorili ste o počte poslancov. No ak si pozriete tento návrh, tak uvidíte, že Bratislava má 17 mestských častí. A vlastne bude to tak, že 8 zo 17 mestských častí bude mať v meste len jedného poslanca. Ja nehovorím, či to má byť viac, menej, ja len hovorím, že sa stráca význam voleného poslanca v tom, že na jednej strane bude poslanec v meste, ktorému stačí 500 hlasov na zvolenie, lebo nemá väčší obvod, a potom bude poslanec, ktorý potrebuje 10 000 hlasov. O tom hovorím. Je to nepomer. Je to nepomer a nie je to namieste, a preto treba prejsť k tomu, čo som naznačoval, a zvážiť, či nemá význam meniť počet mestských častí, ktorý by vedel aj túto vec a túto disproporciu vlastne pri voľbe poslancov do mestského zastupiteľstva...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Nech sa páči, dámy a páni, dávam možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Hlásia sa páni poslanci Minárik a Bauer. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Ale požiadal o slovo pán podpredseda Miroslav Číž, potom vystúpi pán Minárik.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi povedať iba niekoľko slov k predloženému návrhu zákona skupiny poslancov, ktorí teda tu dominujú, poslancov Smeru.

    Chcem len na úvod teda veľmi krátko povedať, že spôsoby, ktoré vážení kolegovia začali používať, naznačujú, že vystúpiť v tejto rozprave znamená okamžité vystavenie minimálne nekorektným osobným útokom zo strany vážených pánov poslancov, ale, nech sa páči, napriek tomu budeme teda musieť niečo k tomuto povedať aj v širšej polohe.

    Je faktom, že niekedy v marci požiadala skupina bratislavských poslancov vedenie klubu o to, aby získalo podporu pre predloženie návrhu zákona o Bratislave vzhľadom na to, že ide naozaj o súbor problémov, ktoré sa v podstate za 18 rokov nepodarilo v Bratislave vyriešiť, a že je situácia v Bratislave, že je možné dospieť k istému relatívne širokému konsenzu, ktorý doteraz nebol, s tým teda, že bolo by dobré, keby ten konsenzus, pokiaľ teda dosiahnutý bude, bol, aby sa tento návrh zákona predložil do Národnej rady.

    Faktom je, že vo vedení klubu sme prediskutovali všetky otázky vrátane tých, či nie je v tomto smere príslušná vláda predložiť tento návrh zákona. Samozrejme, zvažovali sme aj možné politické prijatie tohto zákona aj váženými kolegami z opozície, kde sme predpokladali, že nech sa stane čokoľvek, tak bude problém.

  • Hlasy v sále.

  • Ferko Mikloško, teda dovolím si zareagovať. Keby vláda predložila tento návrh, presne viem, čo by sme tu počúvali, že vláda vnucuje Bratislavčanom zákon, nerešpektuje neviem čo všetko a tak ďalej. Ferko, došlo k nebývalej situácii. V Bratislave sa dohodli mestské časti s primátorom. Našli konsenzus pri správe mestského majetku s tým, že veľmi dlho a veľmi obsažne diskutovali o tom, aké sú úlohy mestskej časti a aké sú úlohy mesta.

    Ja sa bez dlhého mučenia priznám, že som presvedčený, že naozaj Bratislavu, ako aj každé mesto je veľmi problematické federalizovať, že to jednoducho mesto potrebuje vzhľadom na veľké úlohy, predovšetkým infraštruktúrne, jednotnú logiku, pre územný plán a podobne. Na druhej strane musí pri relatívne širokom prechode kompetencií doriešiť kompetenčné otázky a, samozrejme, vybaviť mestské časti aj príslušným majetkovým substrátom, pretože potom tá samospráva mestskej časti stráca zmysel. To znamená, že treba udržať logiku vertikálnej koordinácie činností v rámci mesta a, samozrejme, aj v horizontálnej rovine.

    Myslím si, že tento návrh, keďže sme skúmali jednotlivé faktory, ktoré sú v ňom, minimálne spĺňa kritérium korektného podkladu pre diskusiu o Bratislave. Ak tá úroveň je dneska taká, že 14 šéfov mestských častí, ktorí sú, samozrejme, volení naprieč volebným spektrom, ktoré je v Bratislave, došlo ku konsenzu, potom akékoľvek poznámky typu, že ide o nejaký mandát Rače alebo neviem koho, uzurpovanie čohosi, sú hlboko nezmyselné a jednostranne urážlivé. A už vôbec nie sú základom pre akúkoľvek diskusiu a už vôbec nie pre zmysluplnú. V tom je ten celý problém.

    Veľmi korektne teda predkladáme návrh o Bratislave, kde Bratislava a jej samospráva sa v primeranej možnej miere zhodla na základnom obsahu. Nepochybne práve parlament je tu na to, na ten vrcholový moment, že Bratislava je hlavným mestom Slovenska a že je tu teda aj ten celoslovenský prvok, ktorý treba zvažovať. Na to je tu parlament. Poďme o tom diskutovať. Je druhé čítanie.

    Chcem za náš klub povedať, že budeme veľmi empatickí a veľmi pozorne počúvať všetky rozumné a trošku zmysluplné návrhy v tom zmysle, že naozaj ide o dobro, že nejde o primitívny prvoplánový politický akcent pri týchto otázkach. To je celý problém, vážené kolegyne, kolegovia. Takže ja naozaj chcem povedať za náš klub, že my budeme veľmi pozorne počúvať a budeme veľmi empatickí v tejto diskusii. Je úplne samozrejmé, že na rokovanie výboru, minimálne gestorského, budú všetci aktéri prizvaní. Budeme veľmi radi počuť ich autentické názory. Samozrejme, veľmi radi si vypočujeme všetky názory, povedzme, z oblasti štátnej správy, z oblasti iných dôležitých otázok, ktoré treba posúdiť, osobností. A budeme veľmi otvorení preto, aby títo ľudia ten názor mohli vysloviť. Z toho, čo viem, mám konzultácie s predsedom výboru, je, že predseda výboru je pripravený vytvárať aj prípadné iné inštitucionálne prostredie pre túto diskusiu na to, aby sme prijali Bratislavu naozaj konsenzuálne.

    Chcem povedať, že toto mohla byť výkladná skriňa konsenzu a spôsobu, aké jednotlivé strany ponúkajú spôsoby a nástroje na riešenie základných politických otázok. Bohužiaľ, síce rešpektujem vystúpenie pani poslankyne, prvé, bolo naozaj vecné, my plne rešpektujeme aj politické pohľady, ktoré sú v ňom obsiahnuté, ale to, čo začal demonštrovať pán Kubovič a následne aj čiastočne pán Minárik, nehnevajte sa, na diskusiu nie je. Ale napriek tomu si všetky názory pozorne vypočujeme. Ďakujeme za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady.

    Ďalší ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Minárik.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dámy a páni, vzhľadom na to, že pán kolega Rafaj ako jeden z predkladateľov obmedzil svoje zásadné vystúpenie na faktické poznámky, predtým, ako začnem, si dovolím niekoľko mojich poznámok, pretože to je jediná technika, ako sa dá na neho reagovať.

    Pán poslanec v reakcii na vystúpenie pani Žitňanskej hovoril o tom, ako sa Bratislava dostala do neuveriteľného chaosu vrátane dopravného schválením územného plánu. Áno, Bratislava má dopravné problémy, má veľké dopravné problémy, ale nevyplývajú zo schváleného územného plánu. Kebyže vyplývali z neho, vaši kolegovia na samosprávnej úrovni, myslím tým teraz kolegov koaličných poslancov, by mali na tom rovnakú vinu ako všetci ostatní poslanci mestského zastupiteľstva, pretože tak ako bol schvaľovaný posledný územný plán takto konsenzuálne, to bola ukážka, ukážka toho, že ak tu nie je možnosť, že niekto arbitrárne rozhodne zvonku v môj prospech, vieme sa dohodnúť. Je to tak, pán Zvonár? Bol schvaľovaný konsenzuálne? A boli tam aj fakticky okrem nejakých drobností z mestských častí aj prakticky súhlasy z mestských častí? Boli. Samozrejme, dopravný problém v Bratislave je. Ale vyplýva z niečoho iného. Sú tu veľké geografické bariéry, Malé Karpaty, Dunaj. Sú tu obrovské problémy ekonomické, pretože napriek tomu, že Bratislava je vysoko nad priemerom Európskej únie, ekonomika Slovenska je relatívne slabá a miera prerozdelenia, teda miera solidarity s ostatnou samosprávou na Slovensku je veľmi vysoká, prakticky stopercentná.

    K pánovi poslancovi Kubovičovi sa pán poslanec Rafaj, ale aj pán poslanec Jarjabek vyjadrovali nie veľmi lichotivo. A pritom musím povedať, že pán poslanec Kubovič predstavuje vzácny prípad, keď sa vyjadruje k mestu rovnako, či je na mestskej úrovni alebo na úrovni mestskej časti. Toto nie je bežná záležitosť. Musím povedať, že aj súčasný primátor mal zásadne odlišný postoj k mestu, keď bol na Starom Meste, a má iný pohľad dnes. A u pána Kuboviča takýto kotrmelec som nevidel. Okrem toho, pán poslanec Jarjabek, neodhalil nič nekalé. Poodhalil len praktiky, ktoré sú zakódované v súčasnom stave. Jednoducho ak máme tak vygenerovanú dvojúrovňovú samosprávu, ako ju máme, tieto boje tu jednoducho sú zakódované v tom systéme a nikdy ich neodstránime. Ak nemalo iný význam vystúpenie pána Kuboviča, tak to bolo v tej obrovskej úprimnosti, v ktorej sme sa dozvedeli, keď hovoril o tom, že dokedy tu budú účelovky. A pán poslanec Ďuračka, aby sa to dostalo na záznam, zakričal: „Dokedy budeme pri vláde.“ Toto bola úžasná úprimnosť a zaslúži si, aby bola v análoch Národnej rady zaznamenaná.

    Teraz k môjmu vystúpeniu.

    Zásadná vec je, že Bratislava je len jedna. Bratislava nepotrebuje nový zákon, ak nebude zásadný konsenzus na zásadnej koncepčnej zmene, ak nepríde k pochopeniu, že fungovanie s mestskými časťami v plnej organizačnej výbave obcí je proste neprekonateľný problém, ak nepochopíme, že toto kóduje problém a vôbec to nezávisí od toho, skadiaľ tí ľudia sú navolení. Ak niekto má možnosť bojovať o väčšiu moc, tak to tí malí satrapovia vždy urobia a budú proti tomu väčšiemu satrapovi bojovať. Bratislava, pokiaľ nepríde k takému zásadnému konsenzu na zmene pohľadu na mesto ako jeden živý organizmus, nepotrebuje žiadne zmeny. Dovtedy Bratislava bude potrebovať len pokoj. Pred štyrmi mesiacmi, keď ste boli prvýkrát na mestskom zastupiteľstve s predlohou vtedy zákona o Bratislave, predchodcom toho, čo predkladáte dnes, pán Zvonár, som povedal na zastupiteľstve, parafrázujúc známy výrok známeho doručovateľa: „Považujte to za schválené.“ Naozaj, keď ste sa rozhodli, je to prakticky dnes schválené. Bola to x-tá verzia návrhu zákona o Bratislave, resp. jeho novely od starostov mestských častí. A treba povedať, že nejaké novely tu boli aj od mesta. Aj vtedy, keď bol primátorom pán Moravčík a ja som bol jeho prvým námestníkom, my sme takú novelu pripravili. Práve vďaka tomuto vyvažovaniu – návrh, protinávrh – nikdy nehrozilo, že sa nejaká novela uplatní. A to bolo dobré, možno nie ideálne v takom právnom prostredí, v akom mesto fungovalo a funguje. Možno to naozaj nie je dokonalé prostredie, ale toto prostredie je voči samospráve mimoriadne žičlivé. Takéto prostredie mohlo vzniknúť snáď len v prvom roku po novembri 1989 a vtedy aj vzniklo. Ak nevieme urobiť zásadnú zmenu, radšej to nechajme tak. Mesto sa totižto vysporiadalo s nie príliš šťastným modelom dvoch nezávislých samospráv na jednom území a v jednom priestore. Bola tu nutnosť dohovoriť sa bez nádeje na nejakú skorú arbitráž z vrchu, zvonku. A ukázalo sa, že vo vzájomnej konfrontácii a diskusii sa dá nájsť modus vivendi, dajú sa nájsť pravidlá koexistencie, a síce nie plne uspokojivé, nie uspokojivé pre všetkých, ale myslím si, že Bratislava fungovala a fungovala dobre. Myslím, že o Bratislave nik nepochybuje, že to je veľmi progresívne mesto, nielen na území Slovenska, v celom priestore tohto stredného Podunajska. Že to bolo možné dosiahnuť v ťažkých diskusiách, ukazuje, ako sa dohadoval štatút. A posunuli sa aj veľké peniaze a posunuli sa aj dôležité kompetencie.

    Dnes máte na mestských častiach školstvo, dnes máte na mestských častiach aj to, čoho ste sa najviac dožadovali, stavebné úrady. Ja som bol zásadne proti tomu, pretože to funguje neuveriteľne neefektívne. Starostovia svätosväte sľubovali na mestskom zastupiteľstve, keď sa to prijímalo, že spravia spoločné úradovne. Ale malý satrapa sa nevzdá, nevzdá sa svojej kompetencie, svojej možnosti. Dnes na území mesta funguje 14 stavebných úradov. Len zadunajské mestské časti sa dohodli s Petržalkou. Tam ten rozdiel tých 120 000 voči 1 000, 1 200 asi predsa len zafungoval. Ale aj Devín má stavebný úrad. Jednoducho ten Paczelt to chcel mať. Tak to funguje vlastne veľmi neefektívne, ale konsenzuálne. Aj posledný dodatok štatútu sa schvaľoval, myslím, šesťdesiatimi dvoma alebo šesťdesiatimi troma zo šesťdesiatich piatich prítomných poslancov. A to tam sedelo viac starostov mestských častí, ako je delta, teda rozdiel týchto dvoch čísiel, ktoré som uviedol. To znamená, že aj oni museli za ten dodatok štatútu hlasovať. Ak však môžeš mať viac, prečo by si nebral? Tak by som charakterizoval starostovský postup, vždy doteraz a najmä dnes, keď väčšina z týchto starostov má koaličné parlamentné krytie a keď jeden z týchto starostov je v tomto parlamente a prináleží k vládnej koalícii. A ako poslanec Národnej rady, samozrejme, má zákonodarnú iniciatívu. A keď má krytie Smeru, tak má krytie aj osemdesiatpäťky. Toto je pre zásadnú, nezásadnú, skoro žiadnu zmenu výborná kvalifikácia. Takú nevyužiť nebolo možné. Preto to moje považujte za schválené, ktoré doteraz, verím, je platné. A neohrozí ho zrejme ani štrajkujúci Mečiar. Napriek tomu moje vtedajšie vystúpenie pred tými štyrmi mesiacmi považujem za veľký úspech.

    Predkladateľ, pán starosta, ja vám ďakujem, že ste počkali cez tieto prázdniny, pretože počas toho obdobia to doznalo obrovskú zmenu, obrovskú zmenu k lepšiemu. Z nového zákona o hlavnom meste, medzi nami, to, čo sa tam píše, to vôbec nie je o hlavnom meste, okrem tých pár viet o prezidentovi, sa stala iba novela existujúceho a vypadlo z toho to najproblematickejšie. Vypadlo z toho, že aj mesto, aj mestské časti sa uchádzajú o status obce. A to nie je možné, inak to by bol schizofrenický stav, to by nebolo rozpoltenie napoly, to by nebolo rozpoltenie živého mesta na akési osobnosti, to by bola fragmentácia na osemnásť. A schizofrénia je pre každý živý organizmus zničujúca, so všetkými dôsledkami, ktoré so sebou nesie, s bludnými predstavami, s rozhovormi samého so sebou a hovorením si o tom, aký som dobrý oproti tej druhej mojej osobe, ale aj s tými paranojami, ktoré k tomu patria. Dnes bol tento bod odstránený. A preto hovorím, predloha doznala veľký a zásadný pokrok. Môžeme sa donekonečna sporiť, či dať viac peňazí mestu či starostom alebo aké kompetencie a či výlučné kompetencie dať mestským častiam, koľko má byť poslancov, či obmedzovať počty funkcionárov na mestských častiach a na meste, či to určovať presne, myslím tým teraz tých námestníkov primátora a zástupcov starostov, príp. či zo zákona mať v hlavnom meste hlavného architekta a s akými kompetenciami by mal tento architekt fungovať. Medzi nami, hlavný architekt žiadneho mesta nemôže určiť, či bude v meste sklo a betón a ako bude vyzerať fasáda, to nie je úloha hlavného architekta. Môžeme sa o tomto dohadovať. Môže sa to dostať aj do zákona, jedni budú vrčať, druhí sa budú tešiť, ale s týmto všetkým sa dá žiť. Preto hovorím, že to doznalo veľkú zmenu k lepšiemu.

    Dnes, keď je už vyriešený problém statusu mesta ako obce a jeho schopnosť prijímať akokoľvek krkolomne, ale predsa len vo vlastnej kompetencii svoj základný poriadok fungovania, štatút, dá sa s tým žiť. Ak bude chcieť niekto mať viac funkcionárov, nuž obíde to, tak ako to doteraz samospráva obchádzala. Koniec koncov mesto má štyroch námestníkov, ale má uvoľneného poslanca pre riešenie dopravy. Keď nebude chcieť mať viacej funkcionárov, ako predpisujete, nuž nenavolí ich. Kto by k tomu tú samosprávu donútil? Ak nebude hlavný architekt, nebude. Čo sa stane? Ak nebude plniť svoje úlohy zo zákona, a ani ich nemôže plniť, pretože, tak ako je to napísané, nie je na to kompetenčne vybavený, čo sa stane? Ak bude čokoľvek, čo nie je preneseným výkonom štátnej správy, plniť mesto v rámci svojich samosprávnych kompetencií a bude to určenou kompetenciou mestskej časti, čo sa stane? No nič. Ak to ostane v školstve, tak ako je to napísané, čo sa stane? Nič, akurát pár rodičov bude frflať, pretože budú problémy so ZUŠ-kami, ale pán starosta Ftáčnik povedal, že to koniec koncov vyriešite. Ak bude mesto naďalej ingerovať do športu napriek tomu, že je to tam napísané ako výlučná kompetencia mestských častí, bude mať STARZ a prevádzkovať Zlaté piesky, Zimný štadión Ondreja Nepelu, čo sa stane? Nič, bude to robiť v rámci svojich samosprávnych funkcií. Ale môže sa stať, že sa napr. vykašle vzhľadom na to, že je to výlučná kompetencia mestských častí, na cyklistické trasy. Medzi nami, okrem Nového Mesta asi žiadna cyklistická trasa nie je veľmi zmysluplná, aby ju robila len mestská časť. Všetky zmysluplné trasy prekrývajú tie mestské časti. Ale mesto môže povedať, že si umýva ruky ako Pilát. A nechcem si predstaviť tú medzinárodnú srandu, keď primátor povie Širokému a Ficovi, že, viete, majstrovstvá sveta v hokeji, šport je výlučná kompetencia mestských častí, choďte za Frimmelom alebo za Zvonárom, príp. Ftáčnikom do Petržalky. A najväčšia komédia by bola, keď ich pošle za Kolkovou do Devína. To by bola veľká sranda. A STARZ bude fungovať tak ako doteraz, rovnako ako bude fungovať bez ohľadu na to, či prímestská doprava je v zákone alebo nie je v zákone, tak ako linka bude do Hainburgu alebo bude fungovať cez Čiernu Vodu do Grobu, mimo mesta.

    Dámy a páni, preto so všetkým, čo v tom zákone je napísané, sa dá žiť a keďže predpokladám, že vzhľadom na stanovisko ministerstva financií k tej pomerne nešťastnej časti o kapitole pre Bratislavu sa to vyrieši tým, že to v druhom čítaní vypadne, nebude tam nejaký zásadný problém. To je naozaj veľmi nesystémová záležitosť. A zavádza do financovania štátu nesystémový prvok. Áno, je možné posielať na mestá prostriedky, ale určite nie je vhodné, aby to bolo cez kapitolu. Koniec koncov pár rokov dozadu, tri, štyri, päť, šesť rokov, môžem ísť ešte viacej dozadu, Bratislava dostávala takéto prostriedky na obnovu národnej kultúrnej pamiatky Devín, na Slavín. A nebol v tom problém. Ale mať kapitolu a nemať zadefinované, ako sa naplní, to dobré nie je. A to sa ani zadefinovať nedá. Máme tu už na to dobré príklady. Skúsilo sa to napr. s fondom Pro Slovakia. Ale jednoducho to nejde inde, iba každoročne v zákone o štátnom rozpočte. A ak to necháme teda na každoročné handrkovanie sa, tak Bratislava bude každoročne predmetom akejsi politickej hry. A toto bude vnášať prvok závislosti a oklieštenia, slobody v rozhodovaní samosprávnych orgánov mesta. Takáto závislosť pre samosprávu dobrá určite nie je. A naviac už aj vzhľadom na súslednosť volieb parlamentných, komunálnych to bude aj ovplyvňovať podľa výsledku parlamentných volieb rozhodovanie u voličov vo voľbách komunálnych. A to už vôbec nie je dobré.

    Na zlepšenie financovania mesta, o ktoré asi išlo, existuje obrovské množstvo jednoduchších techník, napr. technika prehodnotenia miery solidarity, ktorá je medzi Bratislavou a ostatnými mestami Slovenska. A tá je dnes prakticky stopercentná. A je jasné, že nároky Bratislavy sú podstatne vyššie ako priemerného mesta na Slovensku, ale aj produkcia v Bratislave je úplne iná. O tom, že ide vlastne vždy iba o peniaze, poviem taký malý príkladík. Ja som bol námestník pre financie. Vy ste tam ešte vtedy neboli, lebo vy ste v samospráve dohromady poldruha roka? Ja som navrhol starostom, keď boli obrovské nerovnováhy vo výbere dane z nehnuteľností, tuná napr. v Ružinove vyberali za celý Slovnaft, ktorý do Ružinova spadol len takou administratívnou záležitosťou, aby dali 5 % z výberu dane z nehnuteľností do akéhosi prerozdeľovacieho fondu, ktorý bude vyrovnávať tie veľké nerovnováhy, ktoré medzi mestskými časťami sú, a my z mesta pridáme toľko alebo raz toľko. To ste mali vidieť, čo so mnou tí starostovia urobili, pričom bolo jedno, či to boli starostovia, ktorí mi politicky blízki boli alebo nie. To je zakódované v tom, že majú všetky kompetencie, ktoré ich ale nie moc k ničomu nezaväzujú, že majú orgány, že sa tvária ako obec a že je dobré šklbať z toho mesta, pretože všetko, čo si ušklbnú, pomôže v ich budúcom zvolení. A je to prirodzené. A vôbec to nezávisí od politickej orientácie. Ale ani na piatich percentách sa neboli schopní dohodnúť medzi sebou, aby sami sebe pomohli, hoci mesto by bolo prispelo rovnakým podielom alebo dvojnásobným podielom.

    Keď už sme pri financiách. Samozrejme, je tu veľký problém, pretože aj keď dočasne, ale mimo štatútu tento návrh hovorí o prerozdelení financií. Vy ste si formálne splnili nič nehovoriace dopady na štátny rozpočet, ale pre prípad, že by ten štatút dlhšie nefungoval, že by sa nenašiel ten konsenzus ho prijať po tejto novele, aké budú toky medzi mestom a mestskými časťami? To sú zásadné finančné dopady, o ktorých by sme mali vedieť. Dúfam, že exekutíva mesta do času druhého čítania tento problém odstráni a vyčísli nám aj to, aké by boli finančné toky medzi mestom a mestskými časťami.

    Ale, ešte raz hovorím, so všetkým sa dá žiť a novela je dobrá, lebo už neobsahuje ten zásadný problém, že aj mesto aj mestské časti by boli obcami. Novela je dobrá, pretože za danej politickej konštelácie, za prítomnosti jedného zo starostov v tomto parlamente, a naviac takého poslanca, ktorý má krytie takej vládnej koalície, ktorá tu bačuje takým spôsobom ako tu bačuje, napr. že „účelovky budú dovtedy, dokedy budeme vládnuť“. Je to najistejšia cesta, ako eliminovať horšie návrhy. Novela je dobrá, lebo niečo prijaté musí byť a s týmto sa dá žiť. Ešte si na túto tému určite zarečníme, tu, na mestskom zastupiteľstve, pri druhom čítaní ešte sa ukáže odborná spôsobilosť račianskej exekutívy, ešte sa trošku vytríbia vzťahy medzi jedným a druhým klubom SDKÚ na meste aj na mestských častiach, uspokoja sa niektorí poslanci tým, že sa budú môcť trošku predviesť, akí sú dobrí Bratislavčania, napr. aj ja že som taký. Ale za takéhoto stavu si nemôžeme nič viac priať, len aby bolo prijaté niečo takto neškodné, lebo s týmto sa dá žiť. Ale to je trošku málo na to, aby som to podporil ja. Toto si budete musieť, vážení kolegovia z koalície, schváliť sami. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Páni poslanci Kubovič, Rafaj a Mikloško. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Kubovič.

  • Ďakujem. S mnohými vecami, ktoré pán poslanec Minárik povedal, samozrejme, súhlasím. Rád by som sa akurát vyjadril k trom veciam.

    Čo sa týka stavebných úradov, ak si on dobre pamätá, vie, že bol som jedným zo sedemnástich, možno sme boli dvaja, traja, ktorí sme nemali záujem, aby na mestské časti šiel stavebný úrad. A vedeli sme, prečo je to tak. Treba povedať aj dnes, a pán starosta Zvonár to veľmi dobre vie, že mesto vydáva záväzné stanovisko. Keď ho vydá on ako štátny orgán, na ktorého je prenesený výkon stavebného úradu, už veľa variantov nemá. A, samozrejme, tým pádom má problém so všetkými protestmi ku ktorýmkoľvek výstavbám. To je fakt. To je fakt, ktorý sa, samozrejme, ale nerieši zákon o Bratislave. Je logické ale podľa mňa, že mesto vydáva záväzné stanoviská. A preto by malo aj niesť zodpovednosť kompletne za celú stavbu, o tom som presvedčený, pretože potom sú starostovia mestských častí obviňovaní, ako to mohli dovoliť. A kľúč je úplne niekde inde. Pán Minárik dobre povedal, pán starosta Zvonár s jeho odborným úradom bude mať možnosť prejaviť svoje schopnosti práve pri stavebnom úrade, pretože aj pre mňa sa stalo niečo absolútne nelogické, keď stavebným úradom pre výstavbu v dvoch mestských častiach, a to v Starom Meste a v Ružinove, sa práve stal stavebný úrad v Rači. Som zvedavý, ako bude zastávať záujmy práve týchto dvoch mestských častí, ale však na to si počkajme.

    Pán Minárik, jedna poznámka, moja taká trefná a aktuálna k tomu, čo ste povedali ohľadne tých daní z nehnuteľností. No mestská časť Ružinov mala síce Slovnaft (dane), ale je zriaďovateľom ako jediná mestská časť zo sedemnástich dvoch domovov dôchodcov, ktoré presne stoja toľko, koľko vtedy v tom čase tie dane boli.

    A, samozrejme, v tomto návrhu zákona je jedna veľká záludnosť, a to, že mestské časti zrazu vystupujú niekedy ako obce, a pritom nikde v našej legislatíve nie sú definované ako obce, čo to vlastne mestská časť je. Takže aj nad týmto by bolo treba...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Pán poslanec, keby ste zostali len tej vecnej rovine, tak možno by sa dalo uvažovať o serióznej diskusii. Ale vy ste si neodpustili úvod, poviem, urážlivý, keď ste použili termín pre nielen poslancov, ale možno 2 800 starostov, primátorov a ďalšie tisícky volených zástupcov ľudu z dôb Perzskej ríše ako malí satrapovia. Inak povedané, po slovensky, aby to tiež vošlo do histórie a análov, akým spôsobom poslanec Minárik označuje takýchto volených zástupcov ľudu, tak satrapa je samovládca alebo despota. Nuž ak vy máte takúto predstavu o samospráve ako o despotizme, tak to je smutný obraz toho, prečo ste vlastne nezaradený alebo nezávislý poslanec v tejto snemovni.

  • Chcem len povedať, že pán poslanec Minárik je pre mňa najmúdrejší človek, akého som kedy stretol, ale skutočne pri všetkej úcte k tomu, že je vlastne v klube poslancov, ktorí sú možno ešte múdrejší (Smiech v sále). A prosím, aby ste nezamieňali veci. On povedal o malých satrapoch, ale hovoril aj o veľkom satrapovi, ktorým je teda hlava hlavného mesta. Čiže nevytrhujte, pán kolega, veci z kontextu.

    Pán poslanec Minárik, ďakujem ti, takto má vyzerať diskusia o hlavnom meste Slovenskej republiky.

  • Ako posledný do rozpravy je pán poslanec Bauer.

  • Hlas z pléna.

  • Ja sa ospravedlňujem, prepáčte, pán poslanec Minárik. Rudo, poprosím, o chvíľočku strpenia. Pán poslanec, prepáčte, ospravedlňujem sa. Máte, samozrejme, právo reagovať na faktické poznámky.

  • Ja musím povedať, že pán poslanec Mikloško ma trošku vždy privádza do rozpakov. To nemôže neodznieť na tento mikrofón.

    K pánovi poslancovi Kubovičovi. Samozrejme, ja som nemal nič proti tomu, že ste brali dane zo Slovnaftu. To bol skôr taký príklad. A ešte raz vás oceňujem v tom, že vy ste sa na Bratislavu pozerali ako na mesto aj vtedy, keď ste boli starostom mestskej časti.

    Pán poslanec Rafaj mi zase ušiel, a nie, neušiel, je tu. Pán poslanec, viete, satrapa by teoreticky mohol byť aj osvietený. Bohužiaľ, takých bolo málo aj medzi tými satrapami na mestských častiach.

  • Takže teraz, pán poslanec Bauer.

  • Ďakujem pekne. Budem sa snažiť hovoriť stručne a vecne.

    Chcem povedať najprv, že táto novela má niekoľko pozitív, niektoré už tu boli spomenuté, ale má pre mňa aj niekoľko otáznikov, tak ich chcem stručne vymenovať.

    V prvom rade pozitíva sú, že rozdelenie právomocí medzi mestom, mestskými časťami je v zákone. Keď je to len v štatúte, je to trošku horšia situácia. Pokiaľ je to tak, že to všetci prijímajú, je to v zákone, tak je to lepšie. Napriek tomu, je to ako keby len čiastočné riešenie, že zvyšok urobí sa v štatúte. Druhým pozitívom je zníženie počtu poslancov na obidvoch úrovniach, lebo vlastne už celé Slovensko má nižší počet poslancov. A Bratislava je v tomto už posledná. Po tretie to je to, že doplnené sú paragrafy o hlavnom architektovi. Myslím si, že je to tiež pozitívum, zvlášť na ten vývoj, ktorý v Bratislave bol, keď bol zrušený Útvar hlavného architekta. Po štvrté, že je tam zadefinované, ako hovoril aj pán kolega Minárik, že Bratislava je obcou, mesto je obcou alebo teda tam vykonáva územnú samosprávu patriacu obci, je to vlastne, dá sa povedať, to isté.

    Ale otázniky, ktoré sú pre mňa v tejto novele.

    Je to samostatná kapitola o štátnom rozpočte. Už to tu spomínali viacerí. Myslím si, že to nie je dobrá idea. Naozaj byť v akejsi politickej diskusii, ktorá každoročne je pri štátnom rozpočte, aby do toho bola zahrnutá aj Bratislava, to nie je dobré. Naopak, si myslím, že dá sa nájsť systém alebo cez koeficienty doplniť tie finančné prostriedky, ktoré Bratislava ako hlavné mesto potrebuje, navyše z toho dôvodu, že plní funkcie hlavného mesta, že je možné systémovo nájsť dostatok finančných prostriedkov na to.

    Po druhé, schvaľovanie štatútu, taký mechanizmus, ako je navrhnutý, to tu ešte dnes nebolo spomenuté, si myslím, nie je logické, pretože dávať právomoc mestským častiam alebo zavádzať akési kvázi veto, to nemá logiku. Pokiaľ mestské časti, poslanci, starostovia majú možnosť zúčastniť sa prípravy toho štatútu, ktorý je schvaľovaný kvalifikovanou väčšinou, tak nie je dôvod na to, aby ešte bol raz ako keby schvaľovaný v prípade nesúhlasu kvalifikovanou väčšinou zo všetkých poslancov mestského zastupiteľstva. A to je mechanizmus, ktorý je, dá sa povedať, neznámy a, myslím si, nelogický.

    Po tretie, sú tam také drobnosti, ako mestská rada má koordinujúcu funkciu mestských častí. Čo to znamená? To je potrebné vysvetliť alebo proste rozviesť, doplniť v tom zákone to, čo tým autor vlastne myslel, alebo takéto odstavce v tých prechodných ustanoveniach, čo je dôvodom zmeny rozdelenia rozpočtových príjmov, to má byť predsa v dôvodovej správe, a nie ako samostatný odsek paragrafu, čo je dôvodom zmeny rozdelenia, to tam absolútne podľa mňa nepatrí.

    A pridám sa ku kolegovi Minárikovi, že toto je veľmi nešťastné riešenie, čo je v prechodných ustanoveniach, že sa zafixuje akési rozdelenie finančných prostriedkov medzi mesto a mestské časti s tým, že platí až do schválenia štatútu. Ale teoreticky, čo keď nebude ten štatút schválený alebo bude sa dlho ťahať, niekoľko rokov, a ukáže sa, že toto je nevyhovujúce, že na tie úlohy, ktoré má plniť mesto, tak nemá dostatok pri tomto fixnom rozdelení prostriedkov a dostatok peňazí alebo, opačne, že to, čo je určené pre mestskú časť zo zákona a z existujúceho štatútu, že nestačí, ak to nie je možné zmeniť len zase zmenou zákona? Toto je veľmi nedobrá idea. A myslím si, že mechanizmus, ktorý od začiatku v zákone, ktorý dáva právomoc mestským poslancom na to, aby určili rozpočet na každý rok, je dostatočný, tam je potrebné vyargumentovať a určiť rozdelenie finančných prostriedkov. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Faktické poznámky majú pán poslanec Palko a pán poslanec Mikloško. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať kolegovi Rudolfovi Bauerovi za zasvätený prejav k tejto téme. Musím konštatovať, že iste asi všetky strany, všetky parlamentné kluby v tomto parlamente vedia vyprodukovať počas takejto rozpravy aspoň jeden kvalitný prejav, ale vyprodukovať niekoľko takýchto kvalitných prejavov, to dokážu asi naozaj len Konzervatívni demokrati Slovenska.

  • Ja chcem tiež pochváliť pána poslanca Bauera, len možno budem trošku polemizovať s niečím, čo už dávno cítim. A to je také nejaké volanie po hlavnom architektovi Bratislavy. To je niečo podľa mňa tak absurdné. Už tu boli hlavní architekti a zostali tu neuveriteľným spôsobom divné veci. Proste zase kumulovať moc v rukách jedného človeka, tak ak to bude čudák, tak to bude zase všetko zastavené, nič sa tu nebude robiť. Ja si myslím, že z pohľadu laika Bratislava je dynamické mesto aj preto, že nemá hlavného architekta.

  • Pán poslanec Bauer, chcete reagovať? Nie.

    Takže, dámy a páni, keď dovolíte, dokončíme dnešné rokovanie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ešte sa spýtam pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť? Nie.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A prerušujem rokovanie 27. schôdze.

    Ešte o chvíľočku strpenia vás chcem poprosiť, dámy a páni, poviem len inštrukcie. Čakajú nás tri dni voľna. Želám, samozrejme, ich príjemné strávenie. Ale chcem informovať, že začneme v utorok 16. 9. o 9.00 hodine ráno, tak ako ide schválený program. Budeme pokračovať. Chcem len upozorniť, že vzhľadom na to, že pán poslanec Gabura, ktorý je predkladateľom bodov 51 a 52, zo zdravotných dôvodov je ospravedlnený na doobeda, jeho body budeme prerokovávať až poobede. O 10.00 hodine v utorok zvolávam krátke poslanecké grémium, aby sme prešli všetky detaily toho nášho sviatočného významného dňa, ktorým je 16. september, aby sme aj dokončili naše názory alebo našu debatu o vyhlásení k 160. výročiu. O 11.00 hodine budeme potom hlasovať o prerokovaných bodoch. A poobede o 14.00 hodine vystúpi, tak ako sme to schválili, pán minister zahraničných vecí Ján Kubiš s informáciou o situácii v Gruzínsku. Na základe dohody z poslaneckého grémia bude nasledovať návrh vyhlásenia, ktorý predložili do parlamentu páni poslanci Palko a Minárik. K týmto dvom bodom bude zlúčená rozprava. A potom prerokujeme body pána poslanca Gaburu. A o 16.00 hodine budeme pokračovať, tak ako sme to schválili, druhým čítaním v skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona o cenách.

    Takže ďakujem pekne za pozornosť, želám pekný predĺžený víkend a teším sa na stretnutie 16. 9., ako aj na pripomenutie si 160. výročia prvej Slovenskej národnej rady. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 12.05 hodine.