• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Kondrót, Micheľ, Mikloš, Pataky, pani poslankyňa Sániová, Vášáryová a pán podpredseda Národnej rady Veteška.

    Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde,

    ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vládny návrh tohto zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 766 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 766a.

    Prosím pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, pani Vieru Tomanovú, aby vládny návrh zákona odôvodnila.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi uviesť pár slov, pokiaľ ide o minimálnu mzdu. Jednoznačne treba povedať, že podľa súčasne platného zákona o minimálnej mzde malo byť už v polovici júna jasné, o koľko bude zvýšená na budúci rok minimálna mzda. Lenže dnes je polovica septembra a takúto dohodu sociálni partneri nemali uzatvorenú. Vláda ponúkla sociálnym partnerom, že bude rešpektovať ich dohodu, ak sa dohodnú. Nestalo sa tak. Treba si uvedomiť, že v prípade, ak by minimálna mzda zostala na tej úrovni alebo bola len na základe výpočtu, znamenalo by to v súčasnej dobe vážne poškodenie ľudí s najnižšími príjmami. Svojimi vyjadreniami to potvrdil aj premiér Robert Fico, ktorý vyjadril záujem podporiť výraznejší rast minimálnej mzdy, a je na to hneď niekoľko vážnych dôvodov.

    Návrhom novely vlastne preberá vláda Slovenskej republiky zodpovednosť za najnižšie ohodnotených zamestnancov. Títo ľudia zarábajú najmenej, hoci niet pochýb, že aj oni prispievajú svojou prácou k vysokému tempu rastu produktivity, ktorým je súčasne Slovenská republika známa. Svedčí o tom napríklad aj fakt, na ktorý v súvislosti so mzdami vytrvalo upozorňujú zástupcovia zamestnancov. Mzdy sú u nás hlboko pod úrovňou západnej Európy, hoci produktivita práce rastie rýchlejšie. Ľudia s najnižšími mzdami teda pracujú výkonnejšie, ale dostatočne to nevidia na svojich výplatných páskach. Pritom aj títo ľudia musia na vlastnej koži pocítiť silný rast ekonomiky Slovenskej republiky a musia mať garantované aspoň minimálne životné štandardy. Práve takýto prístup charakterizuje budovanie moderného európskeho sociálneho štátu. Postoj vlády skutočne nie je v tomto prípade nepochopiteľný. Neschopnosť rozhodujúcich sociálnych partnerov dohodnúť sa odráža najmenej chuť zamestnávateľov zobrať do úvahy nielen ekonomické reálie, ale aj očakávaný prechod Slovenska na spoločnú menu, a to na euro.

    Dôvodom na razantnejšie zvýšenie minimálnej mzdy však nie je len vysoký hospodársky rast či prijatie eura a plnenie záväzkov súvisiacich s tým. Zamestnávatelia akoby programovo ignorovali fakt, že naša krajina je viazaná medzinárodnými zmluvami. Hovorím o Európskej sociálnej charte, ale nielen o nej, hovorím o Medzinárodnom pakte hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, o Lisabonskej stratégii. Všetky tieto dokumenty garantujú našim občanom ich základné práva v pracovnom zákonodarstve a, samozrejme, aj v oblasti minimálnej mzdy. V zmysle uvedených dokumentov musí minimálna výška mzdy za prácu zabezpečiť zamestnancovi a jeho rodine slušný život, t. j. minimálna mzda musí každému zamestnancovi zabezpečiť dôstojnú životnú úroveň.

    Vláda Slovenskej republiky ako zmluvná strana medzinárodnoprávnych dokumentov bola už v minulosti vyzvaná na zabezpečenie plnenia ustanovení týchto zmlúv upravujúcich právo zamestnanca na spravodlivú odmenu za prácu, pričom plnenie tohto kritéria sa hodnotí najmä na základe pôsobenia podielu čistej minimálnej mzdy z čistej priemernej mzdy. Dnešná úroveň minimálnej mzdy je taká nízka, že by Slovensko od januára malo skutočne veľké problémy, aby aspoň s odretými ušami splnilo stanovené kritériá a záväzky. Považujem za potrebné zdôrazniť, že novela zákona stále ponecháva vzorec pri zvyšovaní minimálnej mzdy v podobe, ako sa na ňom dohodli v minulom roku sociálni partneri. Zároveň vytvára však priestor, aby v opodstatnených prípadoch mohla vláda určiť minimálnu mzdu na vyššej úrovni, ako ju určuje vzorec, pretože kolektívne vyjednávania boli neúspešné a zlyhali. Okrem toho môžeme pokojne odmietnuť medializované obavy zamestnávateľov z negatívneho dopadu na zamestnanosť v najcitlivejších oblastiach.

    V tejto súvislosti si dovolím uviesť, že už vyše týždňa všetci zamestnávatelia používajú ako príklad ohrozeného odvetvia práve textilný priemysel. Keď ho však v tejto súvislosti spomenul premiér, nielen šéf zamestnávateľského zväzu, ale aj odborová predáčka ho upozornila, že oni veru vybojovali príjmy ďaleko nad minimálnou mzdou. Potom skutočne nerozumiem, prečo je zvýšením minimálnej mzdy ohrozených údajne takmer až 20 % pracovných miest. Minimálna mzda sa zvyšuje každý rok a zamestnávatelia každý rok kreslia čerta na stenu a strašia spoločnosť tým, že toto zvýšenie bude mať rôzne negatívne dopady na zamestnanosť. Ešte sa to zatiaľ ani raz nepotvrdilo. Napokon nielen v Európe, ale vo vyspelých štátoch ostatného sveta sa zachováva inštitút minimálnej mzdy, pretože ide o významný nástroj nevyhnutnej regulácie sociálnej politiky.

    Vláda Slovenskej republiky má morálnu povinnosť presadiť zvýšenie minimálnej mzdy. V opačnom prípade by totiž nezastupovala ľudí, ktorí sú najbezbrannejší.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Slovo má teraz spoločný spravodajca z výboru pre sociálne veci a bývanie, pán poslanec Robert Madej a bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodní návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o minimálnej mzde, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 961 z 10. septembra 2008 pridelila predmetný vládny návrh zákona o minimálnej mzde na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporučil schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie svojím uznesením č. 167 z 10. septembra 2008 a aj Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 443 z 10. septembra 2008. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, neprijali žiadny pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

    Gestorský výbor na základe stanoviska výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o minimálnej mzde, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schváliť.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Roberta Madeja na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a na informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodnenie návrhu a stanoviska gestorského výboru. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 168 z 10. septembra 2008.

    Toľko k spoločnej správe. Pani predsedajúca, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne.

    Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Sárközy. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a pani poslankyňa Sárközy má slovo, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážený pán minister, dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť k vládnemu návrhu zákona o minimálnej mzde.

    Pani ministerka, vy ste v dôvodovej správe okrem iného povedali, že súčasné znenie zákona dáva výsadné právo sociálnym partnerom vyjednávať o výške minimálnej mzdy na základe vývoja zákonom ustanovených kritérií za obdobie predchádzajúcich dvoch rokov. Je to zaujímavá veta, pre mňa dôležitá, pretože keby táto veta tu odznela niekedy v auguste alebo septembri roku 2006, keď ste vstupovali do vlády, tak s touto vetou nemám absolútne žiadny problém a môžem s tým súhlasiť.

    Lenže s touto vetou mám problém teraz, pretože fakticky vy anulujete ten zákon alebo dôvodovú správu, ktorú ste predkladali v novembri minulého roku, kedy ste povedali, že treba zmeniť zákon o minimálnej mzde a na prvý pohľad ten zákon o minimálnej mzde sa mi zdal aj dobrý. Dokonca sme o tom diskutovali jednak aj v našom klube, ale jednak aj s opozičnými poslancami. Viacerí tento návrh zákona podporili. Ja som to nepodporila, pretože som neverila vám a neverila som premiérovi tejto republiky, že budeme postupovať podľa tohto zákona o minimálnej mzde. Nebolo treba dlho čakať, asi polroka, a pravda sa naplnila.

    Teraz ste povedali, že treba zmeniť zákon o minimálnej mzde, pretože tripartita sa päť mesiacov nevedela dohodnúť medzi sebou. No tak potom treba rokovať asi častejšie, nehovorím, že rok alebo viac, ale tak, keď sa to nepodarí jeden deň, treba s tým začať druhý deň, potom tretí a štvrtý. My sme v minulom volebnom období presadzovali dôležité zákony, veľkú novelu zákona o sociálnom poistení a Zákonníka práce. Ja viem, že ste napísali: Ale zrušili ste tripartitu. Áno, zrušili sme tripartitu, ale bola tu dohoda všetkých sociálnych partnerov aj pri Zákonníku práce, aj pri novele zákona o sociálnom poistení.

    Vám sa nedarilo so zákonom o kolektívnom vyjednávaní, tak ste prijali taký zákon, ktorý je teraz na Ústavnom súde, že musí s tým súhlasiť každý. To isté sa teraz stáva pri zákone o minimálnej mzde. Návrhom zákona sa bezdôvodne zvyšuje kompetencia vlády na úkor tripartity. Vláda a ministerstvo sa rozhodlo vykročiť tou ľahšou cestou a namiesto trpezlivého rokovania so zástupcami odborov a zamestnávateľom, ktoré by, pevne verím, mohli vyústiť do kompromisov, si prisvojila kompetenciu diktátu. A teraz chce znásilniť aj Národnú radu, aby sa k tomuto pridala. Problémom je to, že vláda sa jednoznačne prikláňa na jednu stranu a znevýhodňuje na úkor druhého, a to odborov, ktorých členská základňa, dôvera a vplyv medzi zamestnancami neustále a stabilne klesá. Vychádza v ústrety určitej skupine obyvateľstva, ale za cenu zaťaženia veľkej väčšiny pracujúcich. Prednosť by mali mať dohody sociálnych partnerov a vláda by to mala rešpektovať. Ak k tej dohode nedochádza, vláda ako sprostredkovateľ by mala pomôcť ako sprostredkovateľ. Ešte raz zdôrazňujem, že keď sa to dalo za minulej vlády, možno by sa to dalo aj teraz, len by to potrebovalo viac trpezlivosti a menej arogancie.

    Dohody sociálnych partnerov sú väčšinou zárukou určitej spokojnosti a stability, na ktorých sa dá následne dlhodobejšie stavať. Tento návrh zákona o minimálnej mzde naruší autonómiu rovnocenných partnerov v tripartite a stanovuje rovnejšieho medzi rovnými, ktorým by mala byť vláda. Je to klasické sociálne videnie sveta, klasická centralizácia rozhodovania o všetkom, čo sa týka ľudí. Dôsledkom, mohla by som povedať, azda nekontrolovaného zvyšovania minimálnej mzdy, ktorú mimochodom poberá len nepatrné množstvo – ja som sa včera pokúsila tento počet zistiť vo výbore pre sociálne vecí a bývanie, pán štátny tajomník mi na to nevedel odpovedať, vedel len to číslo, ktoré poznáme aj my, minimálnu mzdu poberá od 1,8 do 2,2 % pracujúcich – aj týmto dochádza k neúmernému zvyšovaniu odvodového zaťaženia stotisícom poctivo pracujúcich živnostníkov.

    Ministerstvo už dávno deklaruje, že odpojí minimálnu mzdu od odvodového zaťaženia. Toto odpojenie však doteraz nepripravila. Teraz, keď vláda prijala zákon o minimálnej mzde, tak pán premiér splnomocnil pani ministerku, aby vytvorila pracovnú skupinu, kde by sa to mohlo udiať. Ja sa pýtam, pani ministerka, či táto pracovná skupina už vznikla a kedy môžeme čakať, že sa to stane, pretože tým živnostníkom to asi nie je jedno. Tí, keď sa prijme tento zákon o minimálnej mzde a, samozrejme, že sa prijme, oproti v súčasnosti plateným odvodom za sociálne poistenie z minimálnej mzdy by mali viac stratiť, mesačne 1 600 korún.

    A nemôžem súhlasiť ani s navrhovaným novým mechanizmom stanovenia minimálnej mzdy, t. j. aby vypočítaná minimálna mzda bola len spodnou hranicou pre rozhodovanie vlády o konkrétnej sume minimálnej mzdy. Je to evidentné obchádzanie tripartity, ktorá sa pomaly stáva úplne zbytočnou. A, pani ministerka, pomaly zrušíte tripartitu tak isto, ako sme to zrušili svojho času my a ja viem, že mi nebudete odpovedať na tie otázky, ktoré som položila, ale budete odpovedať na to, čo sa udialo v minulej vláde. No, lenže vy ste išli do vlády s tým, že budete to robiť inak a máte za sebou vyše dvojročné vládnutie. Takže teraz sa vyhovárať na to, čo bolo v minulom volebnom období, ako sa prijímali zákony, myslím si, že už je detinské, pretože po dvojročnom vládnutí by ste už konečne mali vládnuť.

    A ešte dovoľte, vyzerá to tak, že to s týmto zákonom nesúvisí, ale ja to spomeniem. Vy teraz hovoríte o tom, že bojujete za minimálnu mzdu, ktorú poberá 1,8 až 2,2 % pracujúcich, čo je správne. S tým nemáme absolútne žiadny problém. Ale farizejstvo z vašej strany je to, že manažérom v sociálnych podnikoch dávate hodinovú mzdu 1 200 korún.

    Včera mi vo výbore pre sociálne veci a bývanie bolo vytknuté, či ja viem, čo tí manažéri budú robiť. No, neviem, pretože nemám to odkiaľ vedieť. Neviem, ako budú vyberaní, ale určite to budú veľmi dôležití ľudia, podľa mňa absolútne dôležitejší ako premiér tejto krajiny, pretože budú mať vyšší plat, keď budú mať hodinovú mzdu 1 200 korún, vynásobte to a vyjde vám konečná suma, a tá suma je vyššia ako plat premiéra tejto republiky. Takže, určite to bude dôležitá robota. Momentálne, nevieme, koľko takýchto ľudí bude. Premiérom tejto krajiny je Robert Fico. Je sám. V každej krajine je jeden premiér, ale určite je tu oveľa viac ľudí, ktorí robia, budú robiť záslužnejšiu prácu, pretože budú záslužnejšie odmenení.

    Takže, keď bojujete za minimálnu mzdu a zvyšujete ju o pár stoviek, tak potom na druhej strane bojujete za miliónové platy pre manažérov, ktorí budú robiť v sociálnych podnikoch, v tých sociálnych podnikoch, kde budú robiť tí, ktorí sú na tom najhoršie.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Sárközy – pani poslankyňa Tkáčová, Vaľová, Damborská, Rošková, Nachtmannová, pán poslanec Kvorka a pán poslanec Bobrík.

    Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Tkáčová, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Moja predrečníčka hovorila o minimálnej mzde. A aj pani ministerka to nazvala ako sociálne opatrenie, ale pani ministerka sa podľa mňa mýli, pretože toto sociálne, tzv. sociálne opatrenie škodí po prvé nekvalifikovaným pracovníkom, ktorí nedokážu odviesť prácu v hodnote minimálnej mzdy a zostávajú dlhodobo nezamestnaní. Vy týchto nekvalifikovaných ľudí vlastne tlačíte do dlhodobej nezamestnanosti, a myslím si, že to je aj problém slovenskej nezamestnanosti, ten podiel dlhodobo nezamestnaných.

    Po druhé podľa Zákonníka práce asi šesť profesií odvádza výšku svojich miezd ako násobok minimálnej mzdy, čiže nedotkne sa toto opatrenie iba tých 2 %, ktorí poberajú najnižšiu mzdu, ale aj týchto šesť profesií. A stúpajúce mzdy sa, samozrejme, premietnu do cien výrobkov a služieb a tieto ceny budú rásť. A na druhej strane chcete trestať podnikateľov a poskytovateľov služieb za to, že dvíhajú ceny.

    A po tretie vždy, keď sa dvihne minimálna mzda, stúpnu odvody zamestnancom, zamestnávateľom aj živnostníkom. A ja si myslím, že toto je ten pravý dôvod, prečo sa stále, neustále dvíha minimálna mzda – vytiahnuť peniaze od zamestnancov, od zamestnávateľov, od živnostníkov. A to nie je sociálna politika. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. No, ja žasnem nad tým, že chceme zrušiť tripartitu, pretože si myslím, že táto vláda sa to nikdy nechystala urobiť, ani sa to nechystá. A kto si dobre zákon prečíta, je mu jasné, že tripartitu určite rušiť nejdeme. Myslím si, že táto vláda má zodpovednosť, a ak sa sociálni partneri nedokážu dohodnúť päť mesiacov, tak teda ja si myslím, že nemôžeme teraz hovoriť, že šesť mesiacov, sedem, osem, deväť, desať, rok, dva, ale musí byť určitý mechanizmus a ten mechanizmus musí byť nastavený tak, aby sa sociálni partneri chceli dohodnúť. Pretože, ak mechanizmus neexistuje a partneri idú s tým, že sa nechcú dohodnúť, tak sa nedohodnú.

    Ďalej by som chcela povedať, aj keď musím zareagovať, pýtam sa, kto by dnes chcel pracovať, či je kvalifikovaný alebo nekvalifikovaný za menej, ako je minimálna mzda. To snáď nemyslíte vážne! Tá hrubá. Kde sú ešte odvody? To snáď nemyslíte, opoziční poslanci, vážne! Pretože dnešné životné náklady stúpajú a táto vláda je na rozdiel od pravicovej vlády sociálna. Má to v programe. Má to vo svojom vládnom programe. Čiže myslím si, že znesieme to, že nás kritizujete, ale myslím si, že občania túto kritiku neberú vážne, pretože vidia, že táto vláda robí dobré sociálne kroky, o čom svedčí aj to, že táto vláda u občanov má opodstatnenie aj v percentách.

    A dotknem sa sociálnych podnikov. Nikto nehovorí, že tí manažéri budú robiť od rána do večera, ale tí manažéri sú ľudia, ktorí sú nazmluvnení na určitú dobu v sociálnych podnikoch a povedzme si, snáď nemyslíte vážne, že človek, ktorý sa bude starať o 96-miliónový podnik, bude mať minimálnu mzdu? No tak neviem si predstaviť, ale potom by sme dali minimálnu mzdu vo všetkých podnikoch všetkým podnikateľom, ak by si to takto pani predrečníčka predstavovala, pretože ja si myslím, že každý za svoj výkon si zaslúži od...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Áno, ďakujem pekne. Pani kolegyňa Sárközy, mňa zarazila veta, že neverili ste tejto vláde. Nuž, ja sa pýtam, vy veríte len tej vláde, ktorej súčasťou ste vy, konkrétne Strana maďarskej koalície. Vo vašich vládach ste narobili množstvo, ale množstvo kopancov. Mali ste zmätočné sociálne zákony, ktoré musí táto vláda reparovať. Okrem toho rada zavádzate, či už je to v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v sociálnom výbore, a jednoducho aj toto dnešné vystúpenie je vyslovene o tom. Tak sa, prosím vás, nad tým zamyslite. Keď budete chcieť vedieť konkrétne, v čom zavádzate, poviem vám.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela len jednu vec podotknúť. Nemyslím si, že pomáhať ľuďom s minimálnou mzdou tam, kde sa nevedia po určitých niekoľkých mesiacoch na tripartite dohodnúť, alebo, kde to podnikatelia vôbec neakceptujú do takej miery, že je to niečo, čím ich chceme obrať o slobodu nemožnosť sa rozhodnúť.

    Ja si, práve naopak, myslím, že týmto nástrojom dokážeme týmto ľuďom, ktorí vždy budú pracovať za minimálnu mzdu, pokiaľ nebudú mať ochranu zo strany štátu aj v tejto oblasti, pomôcť v tom, aby za svoju prácu dostali aj adekvátnu odmenu. Takže si myslím, že je to len v prospech tej skupiny obyvateľov, práve tých 1,2 až 2 %, aby pomohla ľuďom zvýšiť si svoju kvalifikáciu a zvýšiť odmenu za tú svoju prácu.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, vo svojom vystúpení ste povedali, citujem: „Vláda zvyšuje minimálnu mzdu za cenu zaťaženia veľkej väčšiny pracujúcich.“ Pani poslankyňa, povedzte mi, prosím vás, v čom!? Žiadne fakty ste neuviedli. Považujem vyslovene za demagogické klišé tieto vaše slová. A asi vám netreba pripomínať, že Slovensko nie je banánová republika. Dajte si heslo minimum wage do wikipédie a tam nájdete: „Minimálna mzda je najnižšia hodinová denná alebo mesačná mzda, ktorú môžu zamestnávatelia legálne vyplácať svojim zamestnancom alebo pracovníkom. Po prvýkrát bola uzákonená v Austrálii a na Novom Zélande koncom 19. storočia. Zákony o minimálnej mzde sú dnes uplatňované vo viac ako 90 % krajín.“ Tak prosím vás, o čom to tu rozprávate.

    Ďalej si pozrite Európsku sociálnu chartu. Európska sociálna charta odporúča krajinám Európskej únie udržiavať minimálnu mzdu na úrovni 60 % priemernej mzdy. Je síce pravda, že ani krajiny Európskej únie túto hranicu nedosahujú. Ale keď si vezmete štatistiku, tak minimálna mzda v krajinách Európskej únie sa pohybuje medzi 43 až 57 %.

    Takže prosím vás, prestaňte zavádzať slovenskú verejnosť. Je to bohapustá demagógia. To chcete patriť medzi tých 10 najchudobnejších krajín sveta? Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja by som sa na tento problém, ktorý tu vznikol, pozrel asi z pohľadu ľudí. V prvom rade, pani poslankyňa Sárközy, keby ste si uvedomovali to, čo hovoríte a koho sa dotýkate svojimi výrokmi, tak si musíte uvedomiť, že tu ide o ľudí, ľudí práce. Ľudia, ktorí tvoria hodnoty v tejto spoločnosti a ľudia, ktorí majú problémy, pretože pracujú za minimálnu mzdu. Hovoríme tu o navýšení minimálnej mzdy zhruba na 9 000 korún slovenských v dnešných podmienkach, ktoré v dnešnej spoločnosti, kde žijeme, každý si dobre vie uvedomiť, čo znamená dostať príjem do rodiny 9 000 slovenských korún. Zamyslíte sa nad sebou aj vo svojom okolí, koľko takýchto spolubývajúcich okolo seba máte, ako títo ľudia prežívajú. A vy sa jednoducho staviate proti tomu, čo je jednoducho dané. Minimálna mzda sa zvyšuje každý rok. Minimálna mzda sa zvyšuje podľa hospodárskeho rastu Lisabonskej stratégie a tak ďalej, a tak ďalej, a tak ďalej. To dobre vieme. Vieme, koľko ľudí poberá príspevok minimálnej mzdy a nie je to zanedbateľná čiastka, a číslo, keď si to prehodnotíme na počet týchto ľudí. Čiže, ja si myslím, že celé to vaše vystúpenie je len proti, pretože je to dačo robené z tábora, v ktorom vy nie ste kmeňovým účastníkom a preto sa ani nezamýšľate nad tým, čo vlastne hovoríte, ako konáte, ale jednoducho znehodnocujete všetko to, čo je potrebné urobiť, pretože tí ľudia si to zaslúžia, pretože tí ľudia tu ozaj pracujú za minimálnu mzdu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja len pani poslankyni Sárközy takú praktickú skúsenosť hlavne v oblasti jej vyjadrenia k živnostníkom, ktorí vlastne týmto budú určitým spôsobom zaťažení a neviem, nebodaj pôjdu do krachu so svojou živnosťou. Ja poznám zas x prípadov, s ktorými som sa aj rozprával, ako nadávajú na vládu, aj na túto, aj na predchádzajúcu, na všetky, aké dôchodky vlastne oni majú, aký dôchodok majú. No jednoducho z toho, aké odvody robili. Robili z minimálnej mzdy, všetci sa snažia čo najmenšie odvody odvádzať a inými spôsobmi získavať prostriedky pre život svojej rodiny a zabezpečenie svojho života. A jednoducho ja tu vidím aj sociálny rozmer z tohto, že zvyšovať tú minimálnu mzdu je aj na to, aby boli zabezpečení do budúcnosti. Budeme mať obrovské problémy s množstvom živnostníkov, ktorí končili v týchto dobách, že jednoducho ten dôchodok majú naozaj biedny len preto, že si ho vyplácali z minimálnej mzdy. A je to aj určité sociálne opatrenie z tohto pohľadu na to, aby mali tie dôchodky lepšie. Takže aj nad tým sa zamyslite. Vôbec to nie je likvidácia živnostníkov.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Sárközy, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Spojím niekoľko odpovedí. Pani poslankyňa Tkáčová povedala, že podľa nej tento zákon chce len vytiahnuť peniaze od živnostníkov, pani Nachtmannová sa pýtala, v čom je tento zákon zlý. Pani poslankyňa tu odpovedala a odpoviem na to aj ja, aj pánovi poslancovi Kvorkovi, ktorý hovoril tiež o odvodoch. Samozrejme, lenže ja som už povedala vo svojom predchádzajúcom vystúpení, že pre živnostníkov sa budú zvyšovať odvody o 1 600 korún mesačne. Lenže táto vláda deklaruje, že nebude zvyšovať odvody pre živnostníkov. Pán poslanec Kvorka, pre mňa ľud tejto krajiny je nielen ten, kto poberá minimálnu mzdu, ale aj ostatok patrí k ľudu tejto krajiny.

  • V rámci rozpravy o slovo požiadal spravodajca. Pán poslanec Madej, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi len v krátkosti zareagovať aj v rámci rozpravy, aby to bolo korektné, na niektoré vystúpenia, ktoré tu už boli prezentované. Ja osobne mám naozaj taký pocit už druhý a tretí deň rokovania o návrhu novely zákona o minimálnej mzde, pri všetkej úcte k svojim kolegom poslancom, poslankyniam najmä z opozície, ako keby naši kolegovia tu už sedeli príliš dlho a nevedeli, čo je to vyžiť zo 7 014 korún. 7 014 korún je minimálna mzda v čistom, ktorá je na ruku vyplatená zamestnancovi po všetkých odvodoch. 7 014 korún je minimálna mzda mesačne, z ktorej musí človek žiť, vyžiť sám a uživiť svoju rodinu. Keď sú dvaja, tak sa uživia určite lepšie. Ale keď si predstavíte základné náklady, ktoré majú ľudia platiť z takejto sumy bez ohľadu za to, aj štát je zodpovedný, samozrejme, za vzdelávanie, ale určitá skupina ľudí tu bude vždy, ktorá bude poberať príjmy na hranici minimálnej mzdy, tak je veľmi smutné, keď počúvam, že niektoré názory sú naozaj veľmi kritické na zvyšovanie minimálnej mzdy.

    Viete, sociálni partneri, že sa nedohodli, no však na jednej strane sú tu zamestnávatelia, podniky, veľké, malé, stredné, ktorých cieľom v rámci podnikania je dosahovať čo najväčší zisk a znižovať tým svoje náklady, samozrejme, aj náklady na mzdy zamestnancov a snažia sa tlačiť tento rast aj týchto nákladov na to, aby bol čo najnižší. A na druhej strane je tu legitímny cieľ zástupcov zamestnancov, a to odborov, aby rast minimálnej mzdy bol čo najvyšší. Medzi týmito dvoma mlynskými kolesami je vždy vláda a vláda je vždy tá, ktorá je zodpovedná za vývoj ekonomiky hospodárstva a životnej úrovne na Slovensku. Nie je to nikto iný, ani odborári, ani zamestnávatelia, ktorí majú, samozrejme, diametrálne rozličné názory. Ale na druhej strane istý kompromis v tom treba nájsť. Ak sa 5 mesiacov nedohodli najmä tieto dve strany v rámci tripartity, tak musí byť niekto a niesť zodpovednosť za to, akým spôsobom chce rozvíjať ďalej ekonomiku a životnú úroveň ľudí. A naozaj tu musím povedať, že predstaviť si, že niekto by mal žiť z minimálnej mzdy, je asi už pre niektorých kolegov veľmi, veľmi ťažké.

    Keď sa hovorilo o dohodách, ktoré boli uskutočnené v minulosti, tieto dohody boli skutočne pod veľkým nátlakom. Viete, veľmi dobre si pamätáte Zákonník práce, odborári štrajkovali a postávali pred ministerstvami, pred úradom vlády, nič im to nebolo platné a do istej miery dostali pár ústupkov a naozaj v tiesni, pretože inak by sa ani pár vecí nezmenilo v prospech nich a neutlmil sa možno ten liberalizmus z hľadiska zmien či už v Zákonníku práce alebo v iných predpisoch. Inak povedané, nemohli nepodpísať dohodu, pretože by nemali ani to, čo sa ponúkalo. Do istej miery treba oceniť, že pán bývalý minister Kaník zvládal manažérsky nátlakové vyjednávanie aj na všetkých odborárov a zástupcov zamestnancov, nemohli konať v tom čase inak.

    Novela zákona o minimálnej mzde po skúsenostiach, ktoré boli pravdepodobne za uplynulé obdobie, nemôže nič iné, ako sa snažiť len napĺňať programové vyhlásenie, vyhlásenie vlády. V programovom vyhlásení vlády je ustanovené, že vláda sa bude snažiť približovať minimálnu mzdu k priemernej mzde v národnom hospodárstve, aby sa tie nožnice rozdielov v spoločnosti nezväčšovali. Ja veľmi nerád počúvam a mrzí ma to, keď v týchto radoch poslaneckých laviciach počúvam názory alebo názory, ktoré smerujú k tomu, aby sa nožnice rozdielov v odmeňovaní medzi ľuďmi ešte zväčšovali. Nehovorím za úplné rovnostárstvo, za úplnú rovnosť v odmeňovaní, prosím, niektorí kolegovia radi chytajú za slovíčka, ale hovorím o tom, aby sa rozdiely v spoločnosti neprehlbovali, aby nevznikali ďalšie a ďalšie diskriminácie.

    Zvyšovanie minimálnej mzdy sa nedotkne, pani poslankyne, ktoré vystúpili v rozprave, len toho percenta ľudí, ktorí poberajú minimálnu mzdu. Zvyšovanie minimálnej mzdy sa dotkne následne aj širšieho spektra nízkopríjmových zamestnancov, ktorí poberajú mzdu blízku minimálnej mzde, pretože rast minimálnej mzdy vytvorí tlak na to, aby ďalej rástli a možno efektívnejšie, rýchlejšie rástli mzdy v oblasti toho nižšieho spektra.

    Keď už tu bolo povedané o živnostníkoch, do istej miery tu máme dve skupiny živnostníkov. Treba povedať, že si treba veľmi vážiť prácu živnostníkov, ktorí naozaj zamestnávajú sami seba, plnia si všetky povinnosti voči štátu, daňové, odvodové a ďalšie. Ale máme tu určite dve skupiny živnostníkov. Jedna skupina, ktorá v rámci možnosti daňového systému do istej miery sa často a dlhodobo nachádza v strate alebo má daňový základ blížiaci sa k nezdaniteľnej časti daňového základu, to znamená, neplatí dane, odvody, a blížiaci sa dvanásťnásobku minimálnej mzdy v príslušnom roku. Z toho vyplýva, že odvody u týchto živnostníkov sú minimálne odvody, ktoré sa odvodzujú od minimálnej mzdy. Otázka je, či niektorí z nich skutočne by nemohli platiť odvody vyššie. Už to bolo aj na iných fórach povedané, niektorí možno fakturujú viac, ako by sa zdalo, v rámci účtovníctva si tie náklady urobiť vedia.

    Na druhej strane sú tu živnostníci, ktorí naozaj môžu mať problémy z hľadiska zvyšovania odvodového zaťaženia. Treba ale povedať, že je množstvo príspevkov, ktoré v rámci aj služieb zamestnanosti môžu fyzické osoby dostať. V rámci príspevku na samozamestnávanie je to až 104 000 korún, ktoré v prípade, keď niekto začne živnosť, dostane od úradu práce 104 000 tisíc korún s tým, že sa zaviaže na dva roky vykonávať živnosť. Takéto peniaze podľa mňa pokryjú odvodové zaťaženie živnostníka na prvé dva roky, aby svoju činnosť mohol začať, aby mohol začať podnikať a naštartovať svoju činnosť a následne sa postaviť na vlastné nohy sám. Ale podľa mňa, podľa môjho názoru treba veľmi diferencovať v prípade, ak tu niekto bude dehonestovať rast minimálnej mzdy, o ktorý sa snažia všetky krajiny, všetky štáty aj v Európskej únii, aj na svete, je podľa môjho názoru trošku ekonomiky zavádzajúci a do istej miery aj protisociálny, pretože nejde len proti tej skupine zamestnancov, ktorí poberajú minimálnu mzdu, ale proti všetkým nízkopríjmovým zamestnancom.

    Dovoľte mi na záver len jeden taký malý postreh. Možno v hladových dolinách, kde do istej miery je to trhom alebo stavom na trhu práce, na lokálnom trhu práce, kde sú tie mzdy nízke, ale aj vďaka tomu, že je tam vysoký dopyt po práci a nízka ponuka, tak do istej miery niektoré podnikateľské subjekty, aj zahraničné podnikateľské subjekty dávajú tie mzdy najnižšie. Je to ich legitímny záujem. Ale na druhej strane záujem vlády je určite sa snažiť o čo najvyššie mzdy pre ľudí. A v tejto súvislosti poviem, že zazneli tu názory aj podnikateľských subjektov zrušiť úplne minimálnu mzdu.

    Dámy a páni, ja dúfam, že touto cestou nepôjdeme, lebo mnohí ľudia, ktorí si chcú zabezpečiť príjem, tak v tiesni by pracovali aj za menej peňazí. Nejde len o to, že niektorí môžu byť nízko kvalifikovaní, niektorí môžu byť vyššie kvalifikovaní, ale v rámci regiónu, v ktorom sa nachádzajú – a máme ešte veľké regionálne rozdiely – nebudú môcť robiť a konať inak ako pracovať za minimálnu mzdu. A ak sa naplnia takéto tendencie, či už rušenia minimálnej mzdy alebo potierania zvyšovania, postupného zvyšovania minimálnej mzdy, som presvedčený, že by to uškodilo len a len ľuďom.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Madeja nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ale, pani poslankyňa Sárközy, ešte predtým ako som to uzavrela? Nech sa páči, pani poslankyňa Sárközy. Ešte niekto sa hlási s faktickou poznámkou? Nie, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa má slovo.

  • Ďakujem pekne. Dve poznámky, pán poslanec. No musím reagovať na tú vašu poslednú vetu, kde ste povedali, aké sú príjmy v hladových dolinách. To nemyslíte vážne, pán poslanec, že po dvoch rokoch vládnutia tejto vlády, ktorá cíti, spí, rozmýšľa a sníva sociálne, na Slovensku sú hladové doliny! Tak to ste ma teraz prekvapili. Už len moja otázka: No a čo ste robili dva roky, keď sú hladové doliny? Podľa vás nie sú regionálne rozdiely. No a podľa tohto sú regionálne rozdiely. Tak potom, nejako mi to tu nesedí. Iné je asi prax a iné je to, čo hlása táto vláda.

    A, pán poslanec, ešte jedna poznámka. Hovoríte o minimálnej mzde alebo o zákone o minimálnej mzde tak, ako keby táto snemovňa prvýkrát v histórii Slovenska prijímala tento zákon, ako keby takýto zákon v minulosti nikdy neexistoval. Je teraz zmena zákona o minimálnej mzde, zmena toho zákona, ktorú ste prijali, pripravili, predložili tejto snemovni vy, vláda pod vedením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny pani ministerky Tomanovej. Ten zákon, ktorý je o minimálnej mzde, hovorí o tom, ako sa zvyšuje minimálna mzda každý rok a je tam vzorec. Takže nehovorme a nebalamuťme ľudí o tom, že tu teraz niečo nové vymýšľate. Nejde o nič iné, len ten zákon, ktorý ste pripravili a prijali vy, sa neosvedčil, pretože vláda nemá autoritatívnu moc. Teraz s týmto zákonom bude mať.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Madej, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, ja to považujem za pokus o žart, keď mi nejaký opozičný poslanec povie po 8 rokoch vládnutia súčasných opozičných strán, bývalého vládnutia týchto strán po 8 rokoch niečo na margo tohto vládnutia, keď vidíte, s akým entuziazmom a s akou silou sa pustila táto vláda do stierania regionálnych rozdielov. Nikto, pani poslankyňa, nepopiera, že ste v roku 2006 zanechali štát s obrovskými regionálnymi rozdielmi. To nikto nepopiera, že je to dedičstvo po vás a že politika minulej vlády znamenala možno politiku v prospech najmä západnej časti krajiny a že sa veľmi pomaly, veľmi pomaly dostávali investície a pomoc, vládna pomoc, pomoc štátu do ostatných regiónov Slovenska. Pani poslankyňa, toto vôbec nikto nepopiera. A keď som povedal o mnohých regiónoch, v ktorých máme v súčasnosti problém a aj spomenuté projekty aj v rámci sociálnych podnikov, aj spomenuté projekty v rámci infraštruktúry, stavby diaľnic, do ktorých sa vláda veľmi entuziasticky a s veľkou energiou pustila, som presvedčený, že zanechá oveľa viac ovocia, ako ste zanechali vy. Zanechá oveľa viac výsledkov v tom, že regionálne rozdiely sa budú stierať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vyčerpali sme všetky vystúpenia rečníkov prihlásených do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani ministerka, chcete ako navrhovateľka zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, pani poslankyňa Sárközyová odišla, ale ja neverím tomu, čo povedala, že k Zákonníku práce bola dosiahnutá dohoda sociálnych partnerov, a to z veľmi prostého dôvodu. Mám v ruke zápisnicu zo záverečného rokovania, kde jednoznačne nebola dosiahnutá dohoda zo strany odborárov.

    Dvom opozičným poslancom som túto zápisnicu už zaslala, ale môžem ju zaslať aj ďalším. To je prvý bod.

    Pokiaľ ide o minimálne mzdové štandardy, o ktorých tu hovorila ďalšia kolegyňa, myslím si, že skutočne tak, ako je povedané, a v súčasnosti je to 17 tisíc, okolo 17 600 korún, kde je stanovená minimálna mzda pre vysokoškolského pracovníka, ktorý pracuje na najzložitejších úsekoch vo vede, výskume, rozvoji, a ja si nemyslím, že by bolo asi namieste, aby takýto človek mal minimálnu mzdu nižšiu, ako je táto suma. Súčasná priemerná mzda v národnom hospodárstve je 20 950 korún.

    Taktiež neverím ďalšiemu bodu a to, že by zamestnávatelia mali prezamestnanosť, pretože ani jeden podnikateľ nebude mať prezamestnanosť, lebo by to bolo pre neho neefektívne. A navyše, s viacerými zamestnávateľmi, s ktorými som sa stretla pri rokovaní v rámci vyjednávania – tak ako ma pani poslankyňa učila, ako mám opakovane rokovať – dnes môžem povedať, že sme rokovali so sociálnymi partnermi minulý rok a bola navrhnutá minimálna mzda na 8 260 alebo 50 korún, nepamätám si presne tie desaťkoruny, a druhá hranica na 8 450 a snažili sme sa skutočne vyjsť v ústrety a povedali sme, že budeme rešpektovať dohodu sociálnych partnerov, ktorá je na prvom mieste aj v zákone o minimálnej mzde.

    Minulý rok sociálni partneri, kde ustúpili zástupcovia zamestnancov, dohodli sa na sume 8 100 korún a skutočne nie je možné, aby zamestnávatelia a v tejto chvíli musím povedať, že určite mi to zamestnávatelia potvrdia, že som sa pokúšala rokovať s nimi ešte 2. septembra ráno, kde sme hľadali spoločné riešenie, ale skutočne k dohode medzi sociálnymi partnermi nedošlo. Čiže v tejto chvíli zdôrazňujem, vláda Slovenskej republiky vzhľadom na to, že skutočne zamestnávatelia tlačia minimálnu mzdu dolu a vždy na tú najnižšiu možnú hranicu, aká by bolo možná, tak ešte aby bola nižšia ako minulý rok, je potrebné, aby tu v niektorých vážnych momentoch a jedným z vážnych dvoch momentov je aj príprava prechodu Slovenskej republiky na novú peňažnú menu na euro, aby mala možnosť zvážiť a zasiahnuť a povedať, aká tá minimálna mzda v skutočnosti bude.

    Ja by som v tejto súvislosti odporúčala tým poslancom, ktorým sa zdá a jedným dychom hovoria, že 8 900 korún je úplne katastrofa pre živnostníkov a pre zamestnávateľov a maľujú tak, ako som už v úvodnom vystúpení povedala, čerta na stenu, a jedným dychom súčasne hovoria, že zvyšujeme minimálnu mzdu o pár stoviek. Tak o čom tu je vlastne reč? Bude to o pár stoviek, ktoré skutočne nezavážia, alebo by som poprosila tých poslancov, ktorí sa myslia, že 8 900 korún minimálna mzda pri 40-hodinovom týždennom pracovnom čase, hrubá mzda, je veľa, aby skúsili z tých 8 900 korún vyžiť oni a stačí, aby musel vyživiť jedno, jediné dieťa, už nehovorím o tom, že by mal vyživiť z tejto mzdy manželku.

    Vo vyspelých krajinách Európy a nakoniec aj európska zmluva hovorí o tom, že minimálna mzda musí zabezpečiť nielen zamestnanca, ale aj jeho rodinu. Ak si vezmete, ako sa určuje minimálna mzda napríklad v Amerike v niektorých štátoch, skutočne zistíte, že sa určuje na štvorčlennú rodinu, čiže, aby z takejto mzdy vyžila štvorčlenná rodina. Stotisíce živnostníkov, viac ako 500 000 živnostníkov máme na Slovensku a 86 %, mám dva rozličné údaje, jeden je 86 % a 91 %, tak budem hovoriť, od 80 do 90 % živnostníkov platí odvody do Sociálnej poisťovne z minimálnej mzdy.

    Teraz poviem jeden príklad. Vzhľadom na to, že novinári mi vložili do úst niečo, čo som nepovedala, tak som sa pokúšala s nimi hovoriť – a môžem hovoriť aj o niektorých pseudonovinároch –, spytovala som sa, aký je ich príjem a či vykonávajú túto prácu v rámci pomeru, teda v rámci závislej práce alebo ju vykonávajú na živnosť. Vykonávajú ju na živnosť. A čuduj sa svete, povedali mi, že príjmy mesačne sa pohybujú, pretože som sa spýtala viacerých a so všetkými, s ktorými som hovorila, hovorili, že vykonávajú túto činnosť na živnosť, ich príjem sa pohyboval od 57-tisíc korún vyššie mesačne. Od 57-tisíc korún vyššie.

    Moja druhá otázka bola: Prosím, z akej výšky a akú výšku odvodov platíte, ak mi to chcete povedať? Samozrejme, z minimálnej mzdy. A tým som asi povedala veľmi veľa.

    Dotknem sa ešte, pripomeniem jednu vec a to na adresu minimálnej mzdy a teda ochrany tých zamestnávateľov treba povedať aj tú skutočnosť, že minimálna mzda má skutočne nielen ekonomickú úlohu, ale aj sociálnu úlohu, teda funkciu, nie úlohu. Budem hovoriť, táto kategória má aj ekonomickú, aj sociálnu funkciu.

    Dotknem sa ešte veľmi rýchlo skutočnosti, že minimálna mzda Slovenska je na štvrtom mieste od konca v rámci Európskej únie. Už som to tu hovorila, ale zdôrazním to. Rakúsko má štvornásobne vyššiu minimálnu mzdu. Nechcem hovoriť o tom, ktoré štáty sú na tom výrazne lepšie, ale je dôležité, aby ste vedeli aj to, že za nami sú už len Rumunsko, Bulharsko a Litva.

    Pokiaľ má niekto z poslancov záujem o pracovné skupiny, ktoré pracujú na minimálnej mzde a na odpojení minimálnej mzdy od inštitútu minimálnej mzdy od určovania výšky odvodov, musím povedať, že dva roky pracujú pracovné skupiny. Tieto pracovné skupiny, obidve pracovné skupiny, už som hovorila o tom, že vo väčšom počte zákonov, zhruba 40 bolo dohodnuté odpojenie inštitútu minimálnej mzdy, zostali zákony, ktoré sa týkajú zdravotného poistenia, samozrejme, sociálneho poistenia, ešte ďalšie dva zákony a tu naďalej pracuje pracovná skupina, ktorá sa skladá a je zastúpená tak odborármi, teda zástupcami zamestnancov, ako aj zástupcami zamestnávateľov. Samozrejme, menovacie dekréty tejto pracovnej skupiny nájdete na ministerstve práce a dokonca nájdete aj záznamy zo zasadnutia týchto pracovných skupín. Takže stačí, aby sa pani poslankyňa Sárközyová prišla pozrieť na ministerstvo, o ktorom toľko rozpráva, kde skutočne nebola a nevie, ako tam práca beží, takže odporúčam, aby sa prišla na to pozrieť.

    K sociálnym podnikom. Prosím vám pekne, manažérske platy, ktoré sú tam postavené, pričom sociálny podnik musí fungovať päť rokov a podporovaný bude tridsať mesiacov, treba si uvedomiť, že tie dohodnuté manažérske platy a hodinová mzda je vlastne dohodnutá na určitý počet hodín a ten počet hodín v rámci celého projektu sa pohybuje od 350 hodín, ale presne neviem hornú hranicu, ale skutočne neexistuje, aby príjem presiahol 35-tisíc korún.

    Takže poprosím, tiež sa je možné prísť pozrieť a nahliadnuť, pokiaľ poslanci majú záujem pozrieť sa do týchto sociálnych podnikov. To je len jeden z inovatívnych nástrojov. Ja musím hovoriť v rámci operačného programu zamestnanosť a sociálna inklúzia o ďalšom nástroji, ktorý taktiež bude smerovať do hladových dolín, pani poslankyňa Sárközyová, pretože k tým hladovým dolinám patria Rimavská Sobota, Revúca, Veľký Krtíš a mám hovoriť, stačí si iba pozrieť štatistiku o viac ako 28-percentnej nezamestnanosti a nepôjdu tam iba tieto nástroje. Uvažujeme s globálnymi grantmi do týchto regiónov, kde sa uvažuje zhruba 10 miliónov eur globálny grant práve do Banskobystrického, Košického a Prešovského regiónu.

    Od minulého štvrtka je vonku výzva, ktorá je taktiež zameraná, a teraz pripomínam, na pomoc malým a stredným podnikateľom, samozrejme, aj živnostníkom. Ide o pomoc, kde sme s ministerstvom hospodárstva uzatvorili dohodu o spolupráci a podporujeme tieto projekty pre podnikateľov, ktorí nepodnikajú dlhšie, nevyvíjajú dlhšie ako tri roky podnikateľskú činnosť a dokonca to môžu byť absolventi, ktorí skončili a absolvovali teraz v júni a môžu sa prihlásiť do súťaže. Dokonca, keď na túto výzvu predložia projekt, pripomínam, že môže sa stať podnikateľ v tomto období, už keď je výzva vypísaná. Ide o 300 miliónov podpory zo strany ministerstva hospodárstva, 300 miliónov zo strany ministerstva práce. Kým ministerstvo práce klasicky prispieva na mzdy, odvody, vzdelávanie zamestnancov, ale aj na poradenskú činnosť, trebárs, pre začínajúcich živnostníkov alebo vôbec podnikateľov ako-takých, tak ministerstvo hospodárstva bude prispievať na kapitálové výdavky hmotného i nehmotného charakteru.

    Ja som vymenovala len niektoré podporné nástroje, ktoré budú financované z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu a ktoré budú smerovať znovu do týchto istých regiónov, pretože aj program konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu, teda hovorím o konkrétnom opatrení, na ktoré je vyčlenených 600 miliónov korún, aj tento bude smerovať predovšetkým do regiónov tak, ako je to vo výzve obsiahnuté, kde je vysoká miera nezamestnanosti.

    Čiže k tým hladovým dolinám ešte by som sa zmienila jednou vetou. Napriek tomu, že vládneme dva roky, robili sme všetko pre to, aby sme pomohli rodinám, ktoré žijú v týchto hladových dolinách a kde v roku 2004 prijatím celej plejády nových zákonov boli skutočne priam zdecimované a nie priam, ale boli zdecimované rodiny s deťmi, všetky opatrenia, ktoré sme prijali a budem o tom hovoriť pri uvádzaní ďalších zákonov, smerovali do takých troch základných oblastí. Jedna je oblasť podpory rodiny, druhá oblasť je pomoc občanom so zdravotným postihnutím a starším občanom a tretia je oblasť predovšetkým v oblasti zamestnanosti, aby sme tým ľuďom, ktorí sú schopní pracovať, aby sme ich skutočne začlenili do tejto spoločnosti, aby sme im vytvorili také podmienky, aby mohli pracovať, aby sme vytvorili pevnú, širokú sociálnu sieť, aby každý, kto sa do nej dostane, sa mohol odraziť odo dna a mohol začať žiť dôstojný život pri mobilizácii svojich vlastných pracovných síl.

    Ja len pripomeniem, že táto vláda od nástupu do vlády pomáha rodinám v hmotnej núdzi a poviem, napríklad mamičke s dvomi deťmi dnes na základe popripravovanej legislatívy je to príjem viac ako 20, zvýšenie príjmu takejto mamičky s dvomi deťmi viac ako 27 tisíc korún ročne, čiže to je viac ako 2 tisíc korún mesačne.

    Ďakujem za pozornosť, dámy, páni.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom rokovania je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 712 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 728.

    Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Richarda Rašiho, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Dobrý deň prajem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

    Návrh zákona upravuje postup detekcie alkoholu, omamných látok a psychotropných látok u osoby. V predloženom návrhu sú zadefinované maximálne povolené hodnoty obsahu alkoholu v krvi, resp. miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu u osoby pri vyšetrení dychovou skúškou prístrojom a pri lekárskom vyšetrení plynovou chromatografiou.

    Návrh zákona ďalej definuje postup pri detekcii na prítomnosť omamných látok a psychotropných látok a u osoby príslušníkom policajného orgánu až po potvrdenie požitia omamnej a psychotropnej látky a to laboratórnym vyšetrením realizovaným v toxikologických laboratóriách zo vzorky krvi odobratej v zdravotníckom zariadení.

    V návrhu zákona sa súčasne upravuje zriaďovanie a prevádzkovanie protialkoholickej záchytnej izby, ktorú bude môcť zriadiť obec všade tam, kde si to bude vyžadovať spoločenská situácia v dôsledku častého rušenia verejného poriadku a násilností pod vplyvom alkoholu. Ďalej návrh zákona vypúšťa povinnosť prevádzkovať protialkoholické záchytné izby pri zdravotníckom zariadení, čím sa rozširuje možnosť obciam zriadiť záchytnú izbu ako zariadenie obce alebo jej prevádzkovanie inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou po dohode s príslušnou obcou.

    Súčasne sa upravuje aj kompetencia obcí pri zriaďovaní protialkoholických záchytných izieb definujúca skutkové podstaty priestupkov a ukladanie pokút. Návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočet vyšších územných celkov. Návrh zákona nebude mať priamy dopad na rozpočet obcí.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pána poslanca Antona Bobríka, aby uviedol spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, poslanci, vážený pán minister prítomný, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a zriadení a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, čo je tlač 712.

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti podľa § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti, ktoré sú uvedené v Legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona obsahuje Doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a návrh je v súlade s ústavou a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nezakladá nárok na pracovné sily, nepredpokladajú sa finančné dôsledky na štátny rozpočet a nemá vplyv na rozpočet obcí, vyšších územných celkov, ako bolo už povedané predkladateľom.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 728 z 22. augusta 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona bol výbormi prerokovaný do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku a preto teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Evidujem zatiaľ prihlášky pani poslankyne Kataríny Tóthovej, Petra Markoviča.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo dávam pani poslankyni Kataríne Tóthovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, aj vážený pán spravodajca, ak dovolíte niekoľko poznámok k prerokovanému legislatívnemu návrhu. Predovšetkým by som sa ťažiskovo zamerala na problematiku, ktorú upravuje tento legislatívny návrh v § 6 nazvanom Zriadenie protialkoholickej záchytnej izby. Podľa predloženého návrhu tento paragraf ustanovuje, že protialkoholickú záchytnú izbu môže zriadiť obec. Zdôraznila som slovo „môže“ a „obec“. Je to zmena voči súčasnému právnemu stavu v tom, že dosiaľ to bolo ministerstvo zdravotníctva v súčinnosti s obcou.

    Teraz sa pozrime na tento problém, ktorý je v tomto paragrafe, trošku bližšie. Slovensko je prvým štátom v strednej Európe bez toho, že by mal tento štát zriadené záchytné izby pre opilcov. Skúmala som to. Ďalšieho takéhoto štátu v strednej Európe niet. Tento stav trvá už niekoľko rokov. Nespokojnosť s týmto stavom je všeobecne známa a sú známe aj negatívne dôsledky tohto stavu, ale nejdem ich všetky tu vypočítavať, pretože výpočet by bol obsiahly.

    Pravdou je však realita, že pred desiatimi, pätnástimi rokmi takmer všetky mestá, opakujem, takmer všetky mestá na Slovensku mali svoje izby pre opilcov, resp. boli tieto územia pokryté spádovými územiami vtedy existujúcich izieb opilcov. Po roku 1998 sa počet izieb pre opilcov začal pomaly, ale iste zmenšovať, až v roku 2004 zanikla aj posledná záchytná izba, ktorá bola zriadená v Bratislave. Takže takýto stav sme prebrali pri nástupe do vlády v roku 2006.

    Na základe viacerých listov nespokojných občanov, ktoré som ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky po tomto roku dostala, hlavne boli aj od Bratislavčanov, som v januári 2005 interpelovala ministra zdravotníctva, toho času Rudolfa Zajaca, so žiadosťou o odpoveď, kedy a akým spôsobom sa uskutoční náprava tohto alarmujúceho stavu. Alarmujúceho hlavne v uliciach bratislavských miest, kde, nemusím rozvádzať, po niektoré dni, najmä na konci víkendu to nevyzerá ružovo. Vtedy som apelovala na ministra zdravotníctva, že na zriaďovanie týchto záchytných izieb sa financie musia nájsť. Štátny rozpočet dostáva príjmy z predaja alkoholických nápojov. Teda je tu určitý zdroj príjmov. Ja som sa vtedy pána ministra pýtala, prečo z týchto príjmov nejde určité množstvo financií na zriadenie týchto protialkoholických izieb. Budem vám citovať z odpovede pána ministra, ktorá bola veľmi stručná a jeho odpoveď znela, citujem: „Považujem za nezastupiteľnú úlohu zdravotníctva nielen odstraňovať následky chorôb, ale im aj predchádzať. Ubezpečujem vás, pani poslankyňa, že naše zdravotníctvo je po prijatí reformných zákonov smerované výrazne reformne a v tomto trende sa budeme snažiť ďalej pokračovať.“ Koniec citátu. V odpovedi nič konkrétne k interpelovanému problému. Nič sa nedialo.

    A keďže problém zostal a agresívnych opilcov neubúda, ale, žiaľ, skôr naopak, v súčasnosti pribúda a pred mestskými policajtmi neraz vyvstáva problém, čo s nimi, do bezvedomia opitými neraz maloletými aj mladistvými. Tak sa riešila situácia, že tieto prípady sa privážali, teda policajné hliadky ich privážali do nemocníc medzi bežných pacientov. Neraz na centrálnom príjme zdravotníckych zariadení sa ocitli osoby podozrivé zo spáchania trestných činov, ľudia agresívni, so sklonmi k násilným prejavom a podobne. Opití výtržníci ohrozovali nielen lekárov a zdravotný personál, ale pacientov, ktorým skutočne takéto prostredie neprispievalo a demolovali neraz aj zariadenie nemocnice. Preto na tomto mieste chcem vyjadriť svoj názor, že opitý nepatrí do zdravotníckeho zariadenia a plne súhlasím s trendmi, že nemocnice nemôžu suplovať izby opilcov.

    Po zmene vlády som interpelovala aj pána ministra Valentoviča s týmto problémom, s otázkou, ktorá bola aj predtým položená a budem citovať z jeho odpovede. Uviedol: „Nezdravotnícka povaha činností vykonávaných v záchytných izbách znamenala stratu možnosti financovania ich činností zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Postupný zánik záchytných izieb súvisel s nedostatkom finančných prostriedkov, ale aj s neochotou zo strany samospráv zabezpečovať ich prevádzku.“

    Čiže z odpovede pána ministra, v ktorej ďalej uviedol, že je snaha riešiť problém tak, aby to neboli zdravotnícke zariadenia a aby sa zaktivizovali obce a ďalšia informácia, že sa pripravuje novelizácia zákona 219/96, čo vidíme, že skutočne bolo pravdou a vyústilo do predloženého legislatívneho zámeru, ktorý tu dnes máme.

    Ale ja sa pýtam prečo, keď minister Valentovič jasne konštatoval, opakujem z jeho odpovede na moju interpeláciu, že „zánik izby opilcov súvisí aj s neochotou zo strany samospráv zabezpečovať ich prevádzku“ – spresním aj nedostatkom ich finančných prostriedkov na zabezpečenie ich prevádzky –, prečo dnes tu máme legislatívny návrh, ktorý vznik týchto izieb dáva výlučne do kompetencie samospráv a v materiáli, kde musí byť finančná náročnosť predloženého legislatívneho návrhu, sa jasne konštatuje, že „predložený legislatívny návrh“, citujem, „nebude mať nároky na štátny rozpočet“. Inými slovami povedané, kompetenciu dostanú obce, financie nedostanú k tomu žiadne a znenie § 6 je: „Protialkoholickú izbu môže zriadiť obec.“ Ak môže a nemá na to financie, čo myslíte, vážení, aká bude situácia? Dovolím si vám povedať, že taká ako doteraz. Nebudú izby opilcov, problém ostane a tento problém narastá. Mne je úplne úsmevné, keď počujem niektoré veľké vyhlásenia o riešení násilia v rodinách, domáce násilie. Prijali sme predpis, kde sme polícii dali možnosť násilníka vykázať a uložiť mu 48 hodín nepriblížiť sa k manželke, k rodine, kde tvorí násilie. Čo myslíte, kde bude tento človek? No policajt ho vykáže, prečíta mu a on sa v opitosti vráti, ešte strieska manželku, že si dovolila zavolať policajta.

    Keby boli izby opilcov, aspoň časť máme kde umiestniť. Ale veď tieto otázky sú skutočne otázkami, ktoré sú v celej Európe riešené týmto spôsobom, aj v minulosti boli riešené. Áno, stojí to peniaze, áno, treba tam personál, áno, je to záťaž. Ale opakujem, je pravdou a neodškriepiteľnou pravdou, že z predaja alkoholických nápojov plynú do rozpočtu cestou daní určité nemalé podľa môjho názoru príjmy. A je len otázkou, či táto snemovňa sa stotožní s tým, aby sme dali ďalšiu povinnosť, teda nie povinnosť, ďalší problém, ktorý je povinnosťou tejto spoločnosti ho riešiť, hodiť na samosprávy bez toho, aby sme im dali finančné prostriedky. Vážení, ja s takýmto riešením nesúhlasím.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej sa prihlásili pán poslanec Tibor Cabaj, Viliam Novotný, Štefan Zelník, Ľubomír Petrák a Ľudmila Mušková.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka. Slovo má pán poslanec Tibor Cabaj, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja chcem len pokračovať v tom, čo už hovorila kolegyňa Tóthová, že bolo konštatované, že tento návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet. Ale úplne v rozpore so všetkými legislatívnymi pravidlami a v rozpore s rokovacím poriadkom táto správa hovorí, že nebude mať dopad ani na rozpočet obcí. To je absolútna nelogickosť. Jednoducho ja som rád, že tento zákon je pridelený aj nášmu výboru ako gestorskému za túto oblasť. Minimálne, pán minister, bude treba pripraviť podklady tak, aby sme sa vôbec vo výbore mohli touto otázkou zaoberať, pretože skutočne dopad na rozpočet obcí bude mať. Jednoducho treba konštatovať, že do činnosti samosprávy možno vstúpiť iba zákonom. To nám umožňuje ústava. Ale na druhej strane aj hovorí, ak štát čokoľvek prenesie na obce, musí to pokryť finančnými prostriedkami. Minimálne táto časť nie je doriešená a to bude treba ešte dopracovať, aby sme sa vôbec mohli touto otázkou potom zaoberať v druhom čítaní tu v Národnej rade. Máme termíny výborov do 20. októbra, takže je priestor, aby sa to dovtedy dopracovalo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán Viliam Novotný. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som podporiť pani poslankyňu Tóthovú, hlavne tú časť, kde hovorila o problémoch, ktoré budú pokračovať, keď schválime ten zákon tak, ako je teraz napísaný, vo vzťahu k zriaďovaniu záchytných izieb. Naozaj je to tak, že sme sa trošku posunuli ďalej, lebo doteraz neboli v podstate nikde tieto záchytné izby, nikomu nepatrili a každý sa ako keby chcel zbaviť tohto problému tak, ako to je zadefinované v tomto zákone. Ministerstvo zdravotníctva povedalo – my teda nie. My s nimi nemáme nič dočinenia, to nie je zdravotná starostlivosť a potiaľ s tým môžeme súhlasiť, to sme dohodnutí aj, myslím, s pánom ministrom. Ale ponúkli riešenie, ktoré hovorí, že obce môžu. Problém je, že keď len môžu a nebudú mať na to žiadne finančné prostriedky, budú to musieť robiť ako keby originálnu kompetenciu, je veľmi otázne, ktoré obce zriadia tieto záchytné izby a ako bude pokryté územie Slovenskej republiky. A sme znovu v probléme, že možno v Košiciach, možno v Bratislave takáto záchytná izba vznikne, lebo budú aktívni mestskí poslanci, ktorí k tomu budú tlačiť primátora, ale ako to bude vyzerať v menších mestách, prípadne vo väčších obciach, kde je tento problém takisto silný, je otázne. Otázne je, keď, povedzme, malá obec nebude mať zriadené, kde takéhoto pacienta, klienta, opitého človeka, ktorý robí výtržnosť, posunie, do ktorého mesta, ako uzavrú zmluvy. Skrátka to, že sa ministerstvo zdravotníctva zbavilo tejto problematiky, s tým môžem ako lekár súhlasiť. Ale ako legislatívec nemôžem súhlasiť s tým, že neponúkame realizovateľné riešenie. A to je problém riešenia záchytných izieb, ktoré ponúka tento zákon. Takže súhlasím s pani poslankyňou Tóthovou.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Štefan Zelník. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Som presvedčený, že riešenie, ktoré navrhuje ministerstvo zdravotníctva, je, naopak, správne. Obce a mestá povoľujú všetky prevádzky, vrátane povoľovania aj predaja alkoholu. Aj príjem z tohto predaja je príjmom pre obce a mestá. Je teda správne, aby sa postarali o svojich obyvateľov, minimálne majú príjem z prevádzky, ak nemajú príjem z predaja alkoholu. A je teda správne, aby sa postarali o svojich obyvateľov. Dať to iba do polohy, že nech to zaplatí štát, ja som proti zneužívaniu takejto akejsi solidarity. Neviem, prečo by sme nemali radšej postaviť diaľnice, prečo by sme nemali radšej dať peniaze do zdravotníctva alebo do sociálnych zariadení, ako dávať tieto peniaze na niekoľkých obyvateľov, ktorí sa nevedia vpratať do kože, keď požijú toľko alkoholu, že sa potom musí o nich niekto postarať. Nie je jednoduché takúto izbu zriadiť a prevádzkovať. Voľakedy, teda v období 70. rokov ten, kto absolvoval záchytku, musel si ten pobyt zaplatiť. A dnes je tu snaha presadiť, dajme to zo štátneho rozpočtu, veď je kopec ľudí takých chudákov, ktorí sa napijú každý druhý deň a strávia bezplatne v takomto zariadení, kde sa o neho postaráme a ešte budeme vyhlasovať, že je chudák a on si to zaslúži. Som zásadne proti tomu, aby sa takýmto spôsobom mrhali peniaze zo štátneho rozpočtu. Ďakujem.

  • Ďalej sa prihlásil s faktickou poznámkou pán poslanec Ľubomír Petrák. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa chcel pripojiť k tým podporovateľom pani poslankyne Tóthovej, ktorí už vystúpili v predchádzajúcich vystúpeniach. Môj názor je v podstate totožný. Zriaďovanie záchytných izieb a oddelenie opilcov od zdravotníckych zariadení je vecne správne a potrebné, o tom nikto nepochybuje. Problém, ktorý tu je, je problém financovania z pohľadu samospráv. Ak sa tu spomínalo, že obce majú príjem z alkoholických a tabakových výrobkov, musím povedať, že nemajú, bol zrušený, myslím, v roku 2004 poplatok z predaja alkoholických a tabakových výrobkov a do príjmov rozpočtu obcí z týchto prostriedkov neplynú absolútne žiadne financie. Ja sa chcem spýtať, je problém alkoholizmu problémom komunálnym alebo je to problém celospoločenský. Odpoveď z môjho pohľadu je úplne jednoznačná. Je to celospoločenský problém, na ktorého riešení sa musí zúčastňovať aj štát a nemôže ísť v podstate o tiché prenesenie kompetencie na samosprávy, ktoré to majú financovať z vlastných prostriedkov. Ten proces, ktorý tu vzniká alebo problém je troška hlbší. Hlbší v tom, že ak si prečítam znenie zákona, tak obec môže zriadiť záchytnú izbu aj s okolitými obcami. Ale ak dovezú, trebárs, v Bratislave občana, ja neviem, z ktorej okolitej obce, ktorá nebude súčasťou financovania tejto záchytnej izby, čo ho vyhodia na chodník? Akým spôsobom bude postupované voči nemu? To je jeden z tých problémov.

    Druhý problém. Áno, ja som tiež jeden z tých, ktorí hovoria, že tí, ktorí sa dostanú do tohto zúboženého stavu, by si to mali zaplatiť všetko sami. Ale treba povedať, že sú tu desiatky a stovky ľudí, ktorí nemajú okrem toho, že tie peniaze minú na alkohol, nemajú na nič iné, ani na živobytie. Ako budeme riešiť týchto občanov?

  • Posledná prihlásená s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka je pani poslankyňa Ľudmila Mušková. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vítam tento návrh zákona, pretože začína riešiť situáciu, ktorá je v našej spoločnosti veľmi boľavá. Problém s alkoholom, už ako tu viacerí predrečníci povedali, je akútny. Ale skutočne dať celú agendu obciam sa mi zdá problém v tom, že obce nebudú môcť alebo chcieť takéto izby zariadiť. Máme skúsenosti aj s pani poslankyňou Tóthovou, že predstavitelia mnohých samospráv nechceli podporiť ani len náš návrh zákona o ochrane mládeže pred používaním alkoholu a pritom by ich to bolo skutočne stálo absolútne minimum financií. Tento problém možno riešiť aj iným spôsobom. Rozprávala som sa s viacerými lekármi, ktorí mi hovorili, že aj tak väčšina týchto opitých ľudí skončí svoju cestu v zdravotníckych zariadeniach, lebo poväčšine sú aj zranení, a navrhovali, že oni sa nebránia tomu, aby takéto izby boli aj zriadené pri zdravotných zariadeniach s tým, že by boli špeciálne financované štátom a, samozrejme, aj samosprávou. Ako tu bolo povedané, nemôže si samospráva zobrať sama na seba túto zodpovednosť, lebo skutočne mnohí títo opilci sú nesolventní. Takže ja som rada, že takýto návrh zákona je, že sa bude o ňom diskutovať a hľadajme východiská, aby sme túto situáciu pomohli riešiť a najmä pomohli, ako tu už bolo povedané, aj rodinám, ktoré sú vo veľmi ťažkej situácii, ak takého alkoholika majú doma.

    Ďakujem.

  • Reagovať na faktické poznámky chce pani poslankyňa Katarína Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Chcem sa poďakovať za faktické poznámky aj za podporu. Chcem doplniť a zdôrazniť, že nikdy nebola záchytná izba bez toho, aby ten, kto použije jej služby, nebol povinný zaplatiť tento pobyt. Taká alternatíva, myslím, vôbec nepríde do úvahy. Ale treba vedieť, že mnohí nemajú, nevymôžete to od nich. A treba zaplatiť personál, treba zaplatiť prevádzku, treba zriadiť priestory a aj keby všetci zaplatili, sú tu ešte určité náklady. Takže som hlboko presvedčená, že z daní, ktoré poberá štát, pretože to nepoberá už obec, je spoločensky želateľná potreba, aby z týchto daní bol pokrytý, ako pán poslanec Petrák povedal, tento celospoločenský problém. Je to celospoločenský problém a zrejme vo väčších mestách vznikne symbióza, ako naznačila pani poslankyňa Mušková, pri zdravotných strediskách osobitný priestor zriadený ako izba opilcov s tým, že môže tam byť aj privolaný službukonajúci lekár, pretože ozaj niekedy treba aj lekárske ošetrenie. Ale základ problému je vo financovaní, a to, myslím si, v tomto legislatívnom návrhu nie je doriešené a súhlasím s pánom poslancom Novotným, že tu je problém a tento tiež treba na...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Ďalším prihláseným, a posledným, do rozpravy k tejto problematike je pán poslanec Peter Markovič, ktorému týmto dávam slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dnes trošku tak prekvapivo v zhode by som sa chcel aj ja vyjadriť k predloženému návrhu. Ja by som sa ale zastavil pri tej prvej problematike trošku, o ktorej sa tu diskutovalo dnes menej aj vo faktických poznámkach, a to je zvýšenie hranice tolerovaného alkoholu u vodičov na 0,2 ‰. Tento návrh je postavený na istých argumentoch, ktorým rozumiem, aj podľa odborníkov z rezortu je navrhovaná hladina taká, ktorá neovplyvní schopnosti potrebné k riadeniu vozidla a že stanovenie takejto hladiny zabráni sankcionovaniu vodičov, ktorí pred jazdou užili nejaké lieky s obsahom alkoholu alebo zjedli jedlo, kde sa alkohol používa na jeho prípravu v malom množstve, teda istú prirodzenú hladinu alkoholu v organizme. Prípadne, že bude riešiť také prípady, kde pozitívna dychová skúška bola zapríčinená napríklad chybou v zariadení.

    Je to určite trend, o tom sa nedá pochybovať. Je to na základe odporúčania Európskej komisie v starých krajinách Európskej únie, teda v pôvodných, v „pätnástke“ je tolerancia od 0,2 až do 0,8. Odborníci tvrdia, že je to hladina, ktorá neovplyvní riadenie motorového vozidla, ale zároveň aj hovorí, že sa nedá zovšeobecniť, v akom množstve alkoholu si môže človek sadnúť za volant, pretože je to u každého individuálne. A tu sa niekde pre mňa osobne začína problém, ktorý tento návrh nerieši. A to je primárna otázka, prečo prichádzame s takýmto návrhom. Tu by som potreboval vysvetlenie od pána ministra. Okrem trendu a istých odporúčaní, prečo prichádzame s návrhom na zvýšenie tejto hladiny. Osobne rozumiem aj tým medicínskym argumentom, som aj náchylný im dôverovať a veriť a prikláňať sa na ich stranu.

    Ale na druhej strane v tom návrhu a ani nikde inde som sa nedopracoval naozaj k dôvodu, prečo sme sa rozhodli pristúpiť k takémuto kroku a podporiť tento trend. To by som potreboval vedieť. Lebo to, že je tu nejaký európsky trend, nie je celkom relevantný argument, najmä, ak ide o takú závažnú otázku, ako je zvýšenie tolerovanej hladiny alkoholu v krvi. Určite súhlasím s tým, že by nemali byť perzekvovaní ľudia, ktorí nepožili alkoholický nápoj. To je bez diskusie. Ak sa má tomu zabrániť, tak áno, súhlasím, že by sa mali nájsť také nástroje, ktoré by jednoducho toto vyriešili. Ale myslím si, že psychologicky tu narážame na veľmi vážnu hranicu, ktorá, ako náhle zvýšime túto tolerovanú a zákonom povolenú hranicu na 0,2, tak ten psychologický efekt podľa môjho osobného názoru bude oveľa iný, ako by sme chceli. Teda nie, že nebudú perzekvovaní ľudia, ktorí nepožili alkoholický nápoj, ale naopak, tento návrh zákona sa pochopí ako návrh, ktorý umožní vypiť si malé množstvo alkoholu pred jazdou. A to, myslím si, je nebezpečné. Preto by ma zaujímali hlavne argumenty, prečo sme k tomuto pristúpili.

    Hromadia sa nám také prípady, kde dochádza k pokutovaniu vodičov, ktorí nepožili alkohol alebo hromadia sa nám súdne spory, alebo hromadí sa nám množstvo meraní, ktoré sú nepresné alebo na základe nejakej chyby v meraní a na základe toho musíme pristúpiť k legislatívnej zmene, ktorá povie, že sa zvýši hladina na 0,2. Toto mi v tom návrhu chýba, a preto by som upozornil na to, aby sme zvažovali kroky, ktoré dnes ideme spraviť a posunúť tolerovanú hladinu na 0,2.

    Čo sa týka zriaďovania protialkoholických izieb, tak tu v zhode už odznelo z viacerých strán a v tomto prípade určite, pán minister, máte podporu, že záchytná izba nie je zriaďovaná za účelom zabezpečovania zdravotnej starostlivosti, ani sa zdravotná starostlivosť v nej neposkytuje, a preto jednoducho záchytná izba nie je problematikou alebo vecou zdravotníctva. V tom sme sa tu všetci zhodli a v tom určite máte podporu. Súhlasím s tým a presadzovala to však aj Únia miest, a to je, že tieto záchytné izby sú potrebné, sú nevyhnutné. Len je pravda, čo tu už odznelo, že veľké mestá, ktoré žiadajú túto možnosť, ako Bratislava a Košice, povedzme, si to aj finančne budú môcť dovoliť vzhľadom na to, že sú to veľké mestá a tie finančné prostriedky si na to budú vedieť nájsť. Ale to, čo tu už opäť odznelo a potvrdil to aj ZMOS, je, že menšie mestá a obce s týmto budú mať problém. Ja, samozrejme, nesúhlasím s vyhláseniami predsedu ZMOS-u, ktorý povedal, že opitý človek je chorý človek a zdravotníctvo sa od toho nemôže odtiahnuť, tak s tým, samozrejme, nesúhlasím v žiadnom prípade. O tom nemôže byť ani reči. Ale myslím si, že riešenie, ktoré je v tomto zákone, je istým spôsobom polovičaté. Nehovorím, že je to len váš problém, pán minister, vôbec nie. Práve naopak, súhlasím s tým, že vy ste urobili logický krok. Otázka znie, že tu chýba B. To komplexné riešenie čo ďalej. Áno, zhodli sme sa na tom, že to nie je problematika zdravotníctva. Ale ako sa teda táto problematika bude riešiť, to tento zákon nehovorí a to vidím skôr ako problém vlády, ktorá by mala zadefinovať, ako to bude fungovať, keďže vieme, že takto to fungovať nemôže.

    Preto si myslím, že v tomto určite našu podporu máte, ale to riešenie musí byť komplexné, a preto je na vláde, aby prišla s návrhom, ako to riešiť a aby zdravotníctvo sa touto problematikou ako jediné nemuselo zaoberať, práve naopak, aby sa našlo logické a rozumné riešenie, ktoré bude aj životaschopné.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi Markovičovi.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Viliam Novotný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Novotný. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som podporiť vystúpenie pána poslanca Markoviča. Naozaj, myslím si, že nie je dostatočne vyargumentované v zákone, prečo to zvyšujeme na 0,1 ‰ v dychovej skúške, prípadne na 0,2 ‰ v skúške krvnej. Treba povedať, že ak je to z hľadiska určitého zjednoznačnenia toho, aby nevznikli zbytočne špekulácie o tom, či pacient má nejakú metabolickú poruchu, či jedol slivkový kompót, alebo nejedol slivkový kompót, čo sa nám bežne v praxi stáva, že sa na to vodič bude odvolávať a potom, samozrejme, musí dať nejaký posudok lekár na základe krvnej skúšky, keďže dychová nie je dostatočne priekazná, vznikajú určité špekulácie.

    Na druhej strane sa ale veľmi, veľmi obávam aj preto, lebo bývam a žijem v regióne, kde je požívanie alkoholických nápojov istou ľudovou tradíciu, ktorá sa prenáša cez dlhé stáročia, že ak povieme, že do 0,2 ‰ v krvi sa môže, bude to znamenať, že bezpečnosť premávky na pozemných komunikáciách sa výrazne zhorší. Bude to znamenať, že ľudia si to preložia do slovenského jazyka, že trošku vypiť môžem a potom môžem šoférovať.

    Najväčší problém je, pán minister to iste dobre vie, pri akej hmotnosti, akom psychickom rozpoložení, akom stave tráviaceho traktu, koľko môžem vypiť, a to laik nikdy nemôže odhadnúť, to dokonca nemôže odhadnúť ani lekár, koľko môže, aby sa zmestil do 0,2 ‰. Čiže ja sa tejto liberalizácie bojím aj preto, lebo v zákone nie je podľa mňa jasne zadefinované, prečo to robíme a ja by som to nepodporil aj preto, lebo neprešiel cestný zákon, ktorý o tom hovoril, máme dnes možnosť zostať na nule.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán Markovič nechce reagovať zrejme na faktickú. Nie.

    Pán poslanec Markovič bol posledný, kto bol prihlásený do rozpravy. Pretože registrujem, že ani pán spravodajca, ani pán minister sa do rozpravy nehlásia, uzatváram. Do rozpravy? Musím najskôr uzatvoriť rozpravu. Uzatváram rozpravu.

    A teraz sa pýtam, či sa hlási pán spravodajca so záverečným slovom. Nie. Áno? Tak nech sa páči. Treba mi dať nejaký pokyn, pán spravodajca, aby som. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Naozaj z týchto príspevkov, ktoré tu odzneli, či faktických alebo z rozpravy vystupujúcich, je jednoznačné ten problém rozdelenia, či je to zdravotnícky problém alebo iný problém. V tejto súvislosti chcem naozaj na to upozorniť, že odznelo, že ten zdravotnícky problém väčšinou v súvislosti s opitosťou prichádza, či už je to celkový stav postihnutého alebo následkami, ktoré z požitia alkoholu vznikli, ale vždy tam nejaký zdravotný problém je. Takže ja nie som tiež celkom toho názoru, že by to v žiadnom prípade nebol zdravotnícky problém, že uvedenie do tohto stavu znamená aj poškodenie zdravia v každom prípade. Takže myslím si, že by sme sa týmto mali zaoberať a nie je to len alkohol. Sú to aj omamné a psychotropné látky, ktoré takýto stav navodzujú a tieto nie sú zasa dôsledne riešené, že kedy. Je to len na subjektívnom posúdení lekára. Čiže to znamená, že lekár v každom prípade v izbe opilcov musí byť, takže budeme musieť v tomto zákone túto problematiku riešiť.

    A ďalšia oblasť, ktorá je oblasť financovania. V každom prípade tu odznelo viacero názorov viac-menej zhodných, že to nie je problém, ktorý ako prenesený výkon štátnej správy nie je určený, je určený ako originálna povinnosť obcí a miest, v tomto prípade ale síce v úvodzovkách „s možnosťou zriadiť“, čo je veľmi problematické, ako naznačili diskutujúci, že je potom na zastupiteľstvách kde. Poslanci aj napriek tomu, že na to nie sú priame prostriedky, presadia, aby vznikli takéto izby, ale čo s tým financovaním ďalej, nie je riešené.

    Nie je riešené ani, čo to je. Bude to akási podnikateľská činnosť, prevádzkovanie, je to zdravotnícke, resp. v tomto prípade vypustené zo zákona, nie je to zdravotnícke zariadenie. Je to zariadenie, ktoré vznikne asi na akýsi odchyt, ale v každom prípade je tam potrebný zdravotnícky personál. Bez toho jednoducho to nejde. Tak je tu táto dilema, či je to, alebo nie je zdravotnícke zariadenie. Takže odporúčam, aby sme tieto veci naozaj dôsledne prerokovali vo výboroch a prijali k tomu doplňujúce a pozmeňujúce návrhy.

    Ďakujem za slovo.

  • Vďaka. Teraz záverečné slovo pána ministra, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, budem veľmi krátko hovoriť. Základná otázka je, aký je stav teraz. Teraz nemáme ani jednu záchytnú stanicu a aj keby to obec chcela, tak si ju vytvoriť nemôže. Máme požiadavky z mesta Bratislavy, z Únie miest a obcí Slovenska, od hlavného odborníka pre alkoholizmus a drogové závislosti. Čiže, pokiaľ sa tento zákon neposunie ďalej, nevznikne ani možnosť riešenia záchytných izieb a horší stav ako teraz nebude, pretože nemáme žiadnu záchytnú izbu, ani ju mať nebudeme.

    A čo sa týka tých 0,2 ‰, ako to tu odznelo, je to odporúčanie Európskej komisie. V krajinách starej európskej „pätnástky“ je povolená hranica alkoholu od 0,2 vo Švédsku po 0,8 vo Veľkej Británii a ide najmä fakt o chyby prístroja, použitia ústnych vôd, kompótov, prípravy jedál na víne, čiže to sú bazálne argumenty.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem tento bod za ukončený s tým, že hlasovanie bude o 11.00 hodine.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 217/2003 Z. z. o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 713, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 727.

    Opäť prosím ministra zdravotníctva Richarda Rašiho, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, účelom návrhu zákona je zabezpečiť preberanie právnych predpisov Európskej únie, ktoré boli schválené v roku 2007. Preberá sa Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2007/47 a Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/83 v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1394/2007.

    Návrh zákona v súlade s preberanými právnymi predpismi Európskeho parlamentu a Rady doplňujú a spresňujú ustanovenia, ktoré sa týkajú zdravotníckych pomôcok a individuálne pripravovaných liekov na inovatívnu liečbu.

    Predloženým návrhom zákona sa harmonizujú ustanovenia voľného a bezpečného pohybu zdravotníckych pomôcok a individuálnej prípravy liekov na inovatívnu liečbu tak, aby podporovali fungovanie vnútorného trhu a aby tak zabezpečovali vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia.

    V súvislosti s prebratými smernicami sa Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv dopĺňajú nové kontrolné činnosti, čím sa sprísňuje dohľad nad zdravotníckymi pomôckami. Návrhom zákona sa dopĺňa zákon č. 217/2003 o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o ustanovenia, ktoré vyplývajú z prebratia Smernice č. 2007/47.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Spravodajcom, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo k tomuto návrhu vládneho zákona, je pán poslanec Jozef Valocký. Udeľujem mu teraz slovo na jeho úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu uvádzaného zákona.

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v Legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona obsahuje Doložku zlučiteľnosti s právom EÚ. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet v sume asi 13,5 mil. Sk. Nevyžiada si však žiadne zvýšené nároky na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Návrh zákona počíta so zvýšením počtu zamestnancov v Štátnom ústave pre kontrolu liečiv.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa vyplývajú ako pre spravodajcu z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 727 z 22. augusta 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval do 20. októbra a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

    Ďakujem, otvorte, prosím, rozpravu, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Konštatujem, že som nedostal do rozpravy žiadnu písomnú prihlášku. A preto otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Viliam Novotný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Jediný prihlásený je Viliam Novotný, ktorému teraz dávam slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, nechcem dlho hovoriť v prvom čítaní k tomuto vládnemu návrhu zákona.

    Na úvod chcem povedať len toľko, že to nie je veľká novela zákona o lieku, ktorú sme očakávali, pretože bola do určitej miery avizovaná a opakovane stavovské organizácie, ale aj profesijné združenia, asociácie posielali svoje pripomienky týkajúce sa zákona o lieku na ministerstvo zdravotníctva. Kontaktovali aj nás, poslancov a vždy im bolo povedané, veď príde veľká novela zákona o lieku.

    Treba povedať, že toto nie je veľká novela zákona o lieku. Toto je naozaj poopravenie zákona o lieku, tak ako to už povedal pán minister a pán spravodajca, jednak s preberanými právnymi predpismi Európskeho parlamentu a odstránenia niektorých námietok Európskej komisie, posilnenie Štátneho ústavu kontroly liečiv a snáď spresnenia, čítam z dôvodovej správy, ustanovení, ktoré sa týkajú zdravotníckych pomôcok a individuálne pripravovaných liekov na inovatívnu liečbu.

    To znamená, neviem, či pán minister ešte chystá veľkú novelu zákona o lieku, či príde do parlamentu, aby sme mali možnosť do určitej miery novelizovať ten zákon v širšom rozsahu, pretože prax ukazuje, že je to potrebné. A tí, ktorí sa trošku pohybujeme v zdravotníctve, novelizovať zákon o lieku je potrebné skoro permanentne, pretože reálna medicínska, zdravotnícka prax prináša potrebu zmien v tomto zákone.

    Treba povedať, že zákon o lieku je momentálne taký neprehľadný, že už v predchádzajúcom funkčnom období sme o tom hovorili, že by bolo vhodné napísať jeden úplne nový zákon o lieku, pretože jeho opakované novelizácie ho zneprehľadnili tak, že majú v mnohých prípadoch protichodné ustanovenia a protirečivé tvrdenia. Takže zorientovať sa v tomto zákone je veľký problém, myslím, pre všetkých nás, ktorí sa venujeme zdravotníctvu. Možno pár odborníkov na ministerstve zdravotníctva ešte vie, kde to nájde, ale ostatní s tým máme problém. Takže možno by bolo vhodné uvažovať aj týmto smerom.

    Tá moja tretia poznámka je, že opakovane musím konštatovať, že zákon, ktorý prebiehal medzirezortným pripomienkovým konaním, ku ktorému dávali pripomienky stavovské organizácie, ale aj profesijné združenia, asociácie, bol trošku iný zákon, než ten, ktorý prišiel do Národnej rady. Ten, ktorý prišiel do Národnej rady, je štíhlejší. Vypadlo veľmi veľa paragrafov, ktoré pripomienkovali tieto organizácie. Nerozumiem prečo. Vypadli preto, lebo sa nevedelo v rozporovom konaní nájsť riešenie, alebo preto, lebo ministerstvo zdravotníctva chcelo predložiť, povedal by som, ľahšie priechodný zákon? Celkom tomu nerozumiem, resp. sa to posunie do toho novopripravovaného zákona o lieku?

    Chcem tiež avizovať, že v druhom čítaní, samozrejme, vystúpim s nejakými konkrétnymi pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré naozaj nebudú mať vôbec politický, len odborný rozmer a budem sa potom uchádzať o podporu ctenej snemovne, aby sme v zákone o lieku vedeli riešiť problémy, ktoré reálna aplikačná prax prináša.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami nechce vystúpiť nikto. Uzatváram všeobecnú rozpravu.

    Pýtam sa, či chce reagovať pán spravodajca alebo pán minister. Pán spravodajca nie, pán minister áno. Nech sa páči, máte teraz možnosť vystúpiť v záverečnom slove.

  • Ďakujem pekne. Ja len jednou vetou. Áno, ide len o aplikáciu smerníc Európskej únie a pripravuje sa veľký nový zákon. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že budeme pokračovať hlasovaním o 11.00 hodine.

    Pretože máme ešte päť minút, pán minister, skúsim ešte otvoriť nový zákon.

    Čiže budeme teraz pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 714 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 726.

    Nech sa páči, pán minister, uveďte aj tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Takže ešte raz, vážení prítomní, vypracovanie predloženého návrhu zákona si vyžiadal plánovaný prechod slovenskej meny na jednotnú európsku menu euro k 1. januáru 2009.

    Návrhom zákona sa novelizujú viaceré zákony v oblasti zdravotníctva, ktoré obsahujú ustanovenia upravujúce sumy uvedené v slovenských korunách. Novelizácia uvedených ustanovení nadväzuje na generálny zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že predložený návrh zákona podporíte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Jánovi Zvonárovi, aby uviedol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro, tlač 714.

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v Legislatívnych pravidlách.

    V predloženom návrhu sa novelizuje 12 zákonov v oblasti zdravotníctva. Ich novelizácia súvisí výlučne so zavedením meny euro v Slovenskej republike. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona obsahuje Doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Návrh zákona nezakladá nárok na pracovné sily, nepredpokladajú sa finančné dôsledky na štátny rozpočet a nemá vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. A tak sa pýtam, či sa chce niekto k tomuto vládnemu návrhu zákona do rozpravy prihlásiť ústne.

    Konštatujem, že to tak nie je. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ďakujem, pán spravodajca, aj, pán minister.

    Bude nasledovať teraz hlasovanie. Budeme hlasovať o 7 prerokovaných zákonoch v prvom čítaní. Žiadam všetkých poslancov, ktorí sa nachádzajú v priestoroch Národnej rady, aby sa dostavili do rokovacej sály. Vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním v prvom čítaní.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Belásovú, aby uvádzala v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 74 za, 51 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme zákon postúpili do druhého čítania.

  • Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky o pridelení návrhu zákona výborom.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 118 za, 1 bol proti, 17 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, návrh sme prijali.

    Pán poslanec Cabaj uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja.

    Je to tlač pod č. 744.

  • Pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som najskôr konštatoval, že v rozprave padli dva procedurálne návrhy. Najskôr budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Ivanča, ktorý navrhol v zmysle § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku písm. b) nepokračovať v rokovaní.

  • Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, aby sa nepokračovalo v rokovaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 61 bolo za, 77 proti, 1 sa zdržal.

    Tento návrh sme neodsúhlasili, takže budeme hlasovať ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o druhom procedurálnom návrhu, ktorý navrhol kolega Slafkovský. V zmysle § 73 ods. 3 písm. a) vrátiť návrh predkladateľovi na dopracovanie.

  • Hlasujeme o návrhu vrátiť návrh predkladateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 60 za, 78 proti.

    Ani tento návrh sme neodsúhlasili a budeme hlasovať ďalej.

  • Pán predseda, keďže sme neprijali procedurálne návrhy, prosím, keby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať tento vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 78 za, 24 proti, 36 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, ďalej budeme hlasovať o tom, že v súlade s vaším rozhodnutím tento vládny návrh zákona bude pridelený ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, a v rozprave pán poslanec Nagy predložil návrh, aby bol pridelený aj výboru pre ľudské práva a postavenie žien. Ďalej, aby za gestorský výbor týmto hlasovaním bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že výbory prerokujú tento vládny návrh zákona v termíne do 20. októbra a gestorský do 21. októbra.

  • Budeme hlasovať o návrhoch tak, ako odzneli.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 109 za, 3 proti, 26 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme schválili.

    Teraz pán poslanec Pelegrini uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, tlač 741.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 136 za, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme návrh posunuli do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte teraz hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre hospodársku politiku. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 20. októbra 2008 a v gestorskom výbore do 21. októbra 2008.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 136 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Ďakujem, pán spravodajca, návrh sme schválili.

    Budeme teraz v druhom čítaní hlasovať o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.

    Je to tlač 766. Pán poslanec Madej ako spoločný spravodajca výboru pre sociálne veci nás oboznámi.

    Dámy a páni, upozorňujem, že sme v skrátenom legislatívnom konaní, takže priebeh hlasovania bude mať trošku inú podobu.

  • Vážený pán predseda, pani poslankyne a páni poslanci, v rozprave vystúpili 2 páni poslanci. V rozprave neodzneli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. V spoločnej správe sa nenachádzajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, preto sme v treťom čítaní ihneď.

    Vzhľadom na to môžeme podľa § 84 zákona o rokovacom poriadku pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • S odporúčaním gestorského výboru.

  • V treťom čítaní, ktoré otváram, budeme hlasovať o zákone ako o celku.

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 85 za, 12 proti, 38 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.

    Teraz pán poslanec Bobrík bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 712.

  • V rozprave, pán predsedajúci, vystúpili dvaja. Neboli žiadne procedurálne návrhy navrhnuté, preto, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku bude prerokúvať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 80 bolo za, 1 proti, 56 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím, dajte teraz hlasovať, že v súlade s vaším rozhodnutím sa prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby sa za gestorský výbor určil hlasovaním Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008. Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 115 za, 1 proti, 21 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili a pridelili návrh zákona výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Valocký v prvom čítaní uvedie hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 217/2003 Z. z. o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 713.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave nebol podaný pozmeňujúci návrh, preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 81 za, 56 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval do 20. októbra a gestorský výbor do 21. októbra 2008. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o pridelení do výborov a o lehotách.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 121 za, 1 proti, 14 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Tento návrh sme odsúhlasili.

    Posledné bude hlasovanie v prvom čítaní, ktoré uvedie pán poslanec Zvonár o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro.

    Je to tlač 714.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 137 bolo za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona do výborov a určili lehoty.

    Odhlasovali sme, kolegyne, kolegovia, všetky prerokované body programu.

    Ešte kým vyhlásim kratučkú päťminútovú prestávku, po ktorej budeme o 11.30 hodine pokračovať v rokovaní o bodoch programu, chcem informovať členov grémia a požiadať ich, aby sme sa o 12.00 hodine na chvíľočku stretli.

  • Hlasy z pléna.

  • Tak môžeme, tak poprosím, vyhlasujem krátku prestávku. Prosím členov grémia, na chvíľočku kvôli organizácii k 160. výročiu. A budeme pokračovať po skončení grémia v rokovaní o bodoch.

    Pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem. Chcem oznámiť členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti vojenského spravodajstva, že odchod na výjazdové zasadnutie výboru sa uskutoční o 12.10 hodine od Národnej rady. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, rokovanie poslaneckého grémia prebiehalo trošku dlhšie, takže vyhlasujem obedňajšiu prestávku a budeme pokračovať v rokovaní 27. schôdze o 14.00 hodine. To grémium sa naozaj venovalo v prevažnej miere programu osláv 160. výročia prvej Slovenskej národnej rady a k uzneseniu, ktoré Národná rady Slovenskej republiky pripravuje v súvislosti so 160. výročím. Predsedovia vašich poslaneckých klubov vás budú informovať a potom na budúci týždeň ja využijem, aby sme už dotiahli detaily a dostali ste všetky informácie.

    Takže dobrú chuť, budeme pokračovať o 14.00 hodine. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.03 hodine.

  • Tretí deň rokovania

    27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Pekné popoludnie želám.

    Dámy a páni, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán premiér, vážení členovia vlády, budeme pokračovať v rokovaní 27. schôdze pravidelným bodom, ktorým je

    hodina otázok,

    ktorý otváram. Poslanci predložili včera do 12.00 hodiny 41 otázok na pána premiéra a na členov vlády 33 otázok.

    Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem tak ako obvykle, že nebudeme odpovedať na otázky pánov a pani poslankýň, ktorí nie sú v sále.

    A teraz poprosím pána premiéra, aby nás oboznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená Národná rada, členovia vlády, dovoľte mi, aby som v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodov ich pracovných ciest alebo z iných dôvodov a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomný bude podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a národnosti pán Čaplovič, je na zahraničnej pracovnej ceste. Zastupuje ho podpredseda vlády a minister školstva pán Mikolaj. Ďalej zo zdravotných dôvodov je neprítomný podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán Harabin. Zastupuje ho podpredseda vlády a minister vnútra pán Kaliňák. Mimo územia Bratislavy je na pracovnej ceste minister výstavby a regionálneho rozvoja pán Janušek. Zastupuje ho minister hospodárstva pán Jahnátek. Na zahraničnej pracovnej ceste vo Francúzsku je minister financií pán Počiatek. Zastupuje ho minister hospodárstva pán Jahnátek. A rovnako na pracovnej ceste mimo Bratislavy je minister životného prostredia pán Chrbet. Zastupuje ho minister pôdohospodárstva pán Becík. Žiadne otázky neboli na ministra obrany Slovenskej republiky na pána Bašku.

    Vážený pán predseda, som pripravený odpovedať na otázky, ktoré postavili panie poslankyne a páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne, pán predseda vlády. Ako obvykle máte pätnásť minút, aby ste zodpovedali v poradí na otázky tak, ako boli vyžrebované.

    Prvá bola od pani poslankyne Mazúrovej a znie: „Vážený pán predseda vlády, je potrebné niečo zlepšiť v opatreniach a postupoch v prípadoch takých nešťastí, ako sa stalo v Chorvátsku?“

  • Ďakujem za položenie tejto aktuálnej otázky. Niet pochýb o tom, že tragická dopravná nehoda slovenských občanov z nedeľného rána otriasla celou slovenskou spoločnosťou. Ešte raz by som chcel prejaviť úprimnú sústrasť pozostalým, ktorých najbližší našli na osudnej ceste na Jadran svoju smrť. Vždy si budem stáť za názorom, že štát musí pomáhať svojim občanom a nesmie ľutovať prostriedky ani námahu pomôcť svojim štátnym príslušníkom, predovšetkým v kritických situáciách. A ukázali sme to okamžitým rozhodnutím poslať do Chorvátska vládny špeciál. Chcem znovu oceniť prístup chorvátskych záchranárov, zdravotníkov, policajtov, predstaviteľov vlády a iných inštitúcií. V tomto duchu som osobne komunikoval aj s predsedom vlády Chorvátska pánom Sanaderom a poďakoval som mu v mene celej Slovenskej republiky za to, ako sa príslušné chorvátske inštitúcie k tejto tragédii Slovákov postavili.

    Slovenská republika má pre prípad mimoriadnych udalostí uzatvorené medzivládne dohody so všetkými susednými a ďalšími krajinami. S Chorvátskou republikou má uzatvorenú medzivládnu dohodu o spolupráci a vzájomnej pomoci pri katastrofách z júla 2004. Všeobecne platí princíp, že záchranné práce organizuje a riadi tá strana, na ktorej území k mimoriadnej udalosti došlo a pomáhajúce strany sa podľa vlastných možností zúčastňujú na záchranných prácach. Rovnako moje poďakovanie patrí slovenskému leteckému a zdravotníckemu personálu za nasadenie pri odstraňovaní následkov hroznej havárie, ktorá bola najväčšia takéhoto typu od vzniku Slovenskej republiky.

    V tejto chvíli môžem zodpovedne vyhlásiť, že všetky orgány a inštitúcie nášho štátu reagovali zodpovedne na vzniknutú situáciu. Chcem sa poďakovať ministrovi zahraničných vecí, ministrovi vnútra, ministrovi zdravotníctva za to, že okamžite, ako sme dostali informáciu o tragédii, sme začali konať. Pripravili sme posádku, pripravili sme povolenia na prelety a vládny špeciál mohol doviezť hneď v prvý deň všetkých tých, ktorí boli schopní takéhoto prevozu na územie Slovenskej republiky.

    Pri tragédiách našich občanov v zahraničí je organizovanie pomoci zabezpečované ministerstvom zahraničných vecí tak, ako to bolo aj v tomto prípade. Ministerstvo okamžite po prijatí správy zo Zastupiteľského úradu v Záhrebe aktivizovalo krízový štáb a personálne posilnilo Stredisko pomoci a služieb občanom. Pracovníci Zastupiteľského úradu v Záhrebe sa neodkladne osobne dostavili na miesto nešťastia pre potreby zabezpečovania kontaktu s príslušnými miestnymi orgánmi. Mimoriadne dôležitú úlohu zohral policajný pridelenec a jednotlivé zložky patriace pod ministerstvo vnútra.

    Členovia krízového štábu a pracovníci strediska boli v nepretržitom kontakte so slovenským Zastupiteľským úradom v Záhrebe a zabezpečovali informačný servis príbuzným a verejnosti. Koordinovali postup s ministerstvom zdravotníctva a s ministerstvom vnútra, úzko spolupracovali s Magistrátom mesta Košice a zdravotnou záchrannou službou. Okamžite, po rozhodnutí o vyslaní špeciálu ministerstva vnútra zabezpečili v dotknutých krajinách diplomatické povolenia na prelety. Postupne sa podarilo zabezpečiť zoznamy účastníkov tragédie schopných spiatočnej cesty leteckým špeciálom, išlo o 26 osôb a tiež tých, ktorí boli prevezení do viacerých miestnych nemocníc so zraneniami – 9 osôb.

    Situácia, vážené dámy a páni, bola o to zložitejšia, že zájazd nebol organizovaný žiadnou cestovnou kanceláriou. Pôvodný zoznam cestujúcich bol zničený a na Slovensku nebola k dispozícii kontaktná osoba disponujúca presným zoznamom účastníkov zájazdu. Nechcem zachádzať do detailov, pretože som videl zábery a informácie, ktoré neboli sprístupnené verejnosti. Môžem len potvrdiť, že identifikácia bola mimoriadne komplikovaná a náročná, ako viete, bude pokračovať na území Slovenskej republiky po tom, ako boli obete prevezené na Slovensko. Pracovníci zastupiteľského úradu v spolupráci s chorvátskymi orgánmi zabezpečili sústredenie a prevoz 26 občanov na letisko v Zadare a následný prevoz do Košíc. Na prevoze sa osobne zúčastnil aj člen vlády, minister zahraničných vecí Slovenskej republiky.

    7. – 8. septembra zaznamenali pracovníci Strediska pomoci a služieb občanom okolo 500 telefonických dotazov od príbuzných a známych účastníkov nehody, ktorým poskytovali možný informačný servis. Rovnako aj tím na čele s ministrom zdravotníctva osobne v Chorvátsku prispel k riešeniu následkov havárie. Minister zdravotníctva navštívil postupne všetky zdravotnícke zariadenia, v ktorých sa nachádzali ľudia zranení počas tejto veľkej tragédie.

    Hneď na druhý deň po udalostiach, v pondelok 8. septembra, sme zvolali mimoriadne zasadnutie vlády, nakoľko rozsah havárie našich spoluobčanov nás oprávňoval udeliť úlohy jednotlivým rezortom a vykonať pietnu spomienku na ľudí, ktorí tragicky zahynuli mimo územia Slovenskej republiky. 24-hodinovým štátnym smútkom sme si uctili pamiatku obetí havárie. Aj na včerajšej schôdzi sa vláda opäť zaoberala predmetnou problematikou. V tomto prípade poskytol informáciu minister zdravotníctva o tom, v akom stave sú ďalší zranení nachádzajúci sa na území Chorvátska v zdravotníckych zariadeniach.

    Napriek tomu, že pri činnosti slovenských orgánov a inštitúcií som nespozoroval nedostatky, je vhodné ďalej precizovať systémy riešenia krízových situácií, v ktorých dominuje vysoký počet subjektov vstupujúcich do riadenia. Nie je celkom jasné kompetenčné rozhranie a nedostatočnosť informačných a komunikačných tokov. Toto sú veci, na ktoré sa musíme sústrediť, ak sa máme pripraviť na podobné udalosti, hoci budeme všetci veriť, že k podobným udalostiam v takomto rozsahu už nikdy na Slovensku ani v zahraničí, týkajúcich sa Slovákov, nedôjde.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán premiér.

    Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Pán predseda, veľmi pekne ďakujem za odpoveď. Nemám žiadnu doplňujúcu otázku.

  • Nech sa páči, pán premiér, ako ďalšia bola položená druhá otázka, tiež vyžrebovaná od pani poslankyne Mazúrovej: „Vážený pán predseda vlády, aké dôvody vás viedli k verejnej diskusii k materiálu, ktorý spracúva dlhodobú víziu rozvoja slovenskej spoločnosti?“

  • Pokiaľ ide o víziu rozvoja slovenskej spoločnosti, pani poslankyňa, chcel by som najmä zdôrazniť to, že na Slovensku by už malo skončiť obdobie, ktoré budeme rozdeľovať na štvorročné volebné obdobie. Nastúpi vláda, schváli programové vyhlásenie, úspešne alebo menej úspešne splní záväzky, a potom prichádza ďalšie vláda a chýba nám určitá kontinuita.

    Slovensko je krajina, ktorá vôbec má problém s kontinuitou. Zoberme si našu históriu, počnúc rokom 1918. Zoberme si 1938, 1948, 1968, 1992 prelom roku 1993. Preto sme si dali do programového vyhlásenia záväzok, že dáme vypracovať, nieže vypracujeme my, ale dáme vypracovať dlhodobú víziu rozvoja spoločnosti do roku 2030 a pokúsime sa získať pre túto víziu podporu všetkých zainteresovaných bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú, či na politickom spektre, alebo sa nachádzajú mimo tohto politického spektra. Opakujem, nejde o vládny dokument. Garanciu nad prípravou tohto dokumentu a jeho spracovaním prevzala Slovenská akadémia vied. Materiál je na svete, prešiel dvoma oponentúrami, dokonca boli oponenti z Rakúska, z Českej republiky. Na čele oponentskej komisie stojí predseda Slovenskej akadémie vied pán Luby. Zainteresovaní sú všetci možní pracovníci, vedeckí profesionáli zo všetkých oblastí na tom, aby tento materiál mal svoju primeranú kvalitu a hovoril o tom, ako by Slovensko v roku 2030 malo vyzerať. Materiál obsahuje mnohé ambiciózne ciele. Napríklad v roku 2015 dosiahnuť plnú efektívnu zamestnanosť. Alebo v roku 2030 sa definitívne priblížiť k životnej úrovni krajín Európskej únie. Toto sú ciele, ktoré formujú experti. Opakujem, tento materiál nepísali vládni úradníci a som preto veľmi rád, že po jeho spracovaní a po dvoch oponentských konaniach ho môžeme predložiť teraz na verejnú diskusiu.

    Chcel by som vyzvať všetkých aj prostredníctvom tejto hodiny otázok, aby na tento dokument reagovali. Dáme ho zverejniť do jedného z denníkov. Je prístupný na internete. Každý, kto by sa chcel k nemu vyjadriť, má možnosť zaslať konkrétne výhrady, pripomienky, doplnky k tomu, aby tento materiál bol definitívne ucelený a zohľadňoval názory celého spektra profesionálnych, neprofesionálnych, všetkých možných združení, ale aj individuálnych občanov. Najmä však chcem vyzvať slovenskú opozíciu, aby sa pridala do verejnej diskusie k tomuto materiálu. Prosím vás, musí skončiť obdobie, kedy sa stratil akýsi konsenzus na otázkach, ktoré sa týkajú celého štátu. Zopakujem to. Keď bolo referendum o vstupe do Európskej únie, keby opozícia nezabrala v referende pri vstupe do Európskej únie, Slovensko nemá úspešné referendum. To dnes jednoducho všetci presne vedia. Zaujímavé je, že keď išlo o Lisabon, tak takáto dohoda už neexistovala – najmä to chcem povedať tu, týmto prázdnym stoličkám – a je to obrovská škoda, že konsenzus v národných, štátnych veciach zanikol v Slovenskej republike. My sme nikdy v tomto nezlyhali. Nikdy. Bol záujem vstúpiť do Európskej únie a do NATO. Opozícia podporila, keď sme boli v opozícii. Bol záujem na Lisabone? Bol určite obrovský záujem, ale páni z KDH a SDKÚ sa rozhodli ísť cestou vydierania vládnej koalície cez tlačový zákon.

    Preto vyzývam ešte raz, vráťme sa k témam, ktoré nás spájajú. Môžeme mať rozdielny názor na minimálnu mzdu, môžeme mať rozdielny názor možno na témy, ktoré sú v rámci štvorročného obdobia celkom normálne. Ale ako máme schváliť víziu do roku 2030, keď sa na nej všetci nedohodneme? Dopadne to potom tak, že nejaká vízia bude prijatá, nastúpi vláda, ktorá bude ideologicky inak orientovaná a schváli alebo urobí niečo úplne iné. Vyzývam všetkých politikov, všetky politické sily pri zachovaní štandardného politického súboja o témach, o ktorých musí byť politický súboj, aby sme sa k tejto vážnej téme, ako má Slovensko v roku 2030 vyzerať, spoločne vrátili. Vyjadrime sa k tomu a potom nájdime spôsob ako spoločne celú vec zavŕšiť.

    Mňa mrzí aj to, že dnes neexistuje konsenzus v otázke eura. A čo euro sme si vymysleli my? My sme len prevzali v roku 2006 záväzok od predchádzajúcej vlády. Dnes opozičné strany nie sú schopné podpísať spoločenskú dohodu. Všetci podpísali, dôchodcovia, zamestnávatelia, zamestnanci, študenti, profesijné organizácie, obchodníci, celé Slovensko podpísalo, len páni z opozície majú s tým obrovský problém, lebo očakávajú, že v januári príde nejaké veľké zdražovanie, samozrejme, nepríde, a potom nám budú robiť dlhý nos a hovoriť, vidíte, nezvládli ste zavedenie eura. Páni z opozície, toto nie je prístup k národným a štátnym záujmom Slovenskej republiky. Národné a štátne záujmy Slovenskej republiky musia ísť nad záujmy stranícke. Vyzývam vás, pridajte sa k tejto vízii.

  • Potlesk v sále.

  • Ďakujem pekne, pán premiér. Chcete, pani poslankyňa, doplniť? Nie.

    Takže máme ešte chvíľočku času na tretiu otázku od pani poslankyne Vaľovej: „Vážený pán predseda vlády, dňa 9. 9. v rozprave v parlamente p. poslankyňa Klára Sárközy uviedla, citujem: "minimálna mzda je výmysel Roberta Fica". Pýtam sa, pán premiér, ako vláda pristupuje k inštitúcii minimálnej mzdy a prečo je minimálna mzda a jej úprava dôležitá pre občanov Slovenskej republiky? Ďakujem.“

  • Ďakujem za otázku. Úlohou minimálnej mzdy je chrániť zamestnanca pred poklesom mzdy pod hranicu reprodukčných nákladov a pred pádom do pásma chudoby. Toto je úloha minimálnej mzdy. Nie je to žiadny výmysel ani nejakého Roberta Fica, ani nejakej vlády Slovenskej republiky, ktorá je dnes pri moci. Uplatňuje sa v 22 z 27 štátov Európskej únie, ale aj v mnohých mimoeurópskych krajinách a my trváme na tom, že rast minimálnej mzdy musí byť dynamickejší.

    Vážení priatelia, veď sme v Európskej únii. Sme v 21. storočí. Chce niekto povedať, že minimálna mzdy na úrovni 8 100 korún je postačujúca? Rast miezd, ktorý je dnes na úrovni už takmer v priemere 20 000 korún, to je štatistický údaj, pretože vieme, že tieto mzdy nie sú také vysoké na celom území Slovenska, je však taký, že nemôžeme tolerovať nárast z 8 100 na plánovaných, ako sa pôvodne predpokladalo, asi 8 690 korún. Navrhujeme, aby tempo zvyšovania minimálnej mzdy bolo podstatne rýchlejšie, dynamickejšie a chceme prísť – tento návrh už je v parlamente – s takým mechanizmom, ktorý umožní zvýšenie minimálnej mzdy na sumu 8 900 korún. Je to návrh, ktorý je prijateľný. Nikomu nespôsobuje žiadne ťažkosti.

    A veď túto logiku už počúvame stále. Keď nastúpi sociálnodemokratická vláda, spolu s HZDS a SNS rozbijeme verejné financie a zlikvidujeme tento štát. Ale tomuto štátu sa v roku 2008 darí.

  • Tlačový zákon. Vraj, keď prijmeme tlačový zákon, je koniec s médiami. Nič sa nestalo. Slovensko patrí medzi najslobodnejšie krajiny v Európe a vo svete, pokiaľ ide o médiá. Zákonník práce. Všetci ste kričali, aká bude na Slovensku nezamestnanosť kvôli Zákonníku práce. Výsledkom Zákonníka práce je, že nám klesá nezamestnanosť, rastie nám zamestnanosť a vracajú sa nám postupne ľudia zo zahraničia.

  • A to isté sa stane aj v prípade minimálnej mzdy. 8 900 korún minimálna mzda absolútne nikomu nepoškodí, akurát tak pomôžeme tým, ktorí to najviac potrebujú. Minimálna mzda musí ísť hore. A ďakujem vám za podporu, ktorú prejavujete tomuto zákonu.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán premiér, váš čas na odpoveď vypršal. Ďakujem pekne za odpovede.

    A budeme pokračovať teraz odpoveďami na vyžrebované otázky na jednotlivých členov vlády.

    Ako prvá je otázka od pána Józsefa Berényiho na pána ministra školstva a podpredsedu vlády Jána Mikolaja, a znie: „Podľa augustového prieskumu nadácie otvorenej spoločnosti – OSF za posledné 2 roky nebezpečne narástol počet mladých Slovákov, ktorí majú negatívny pohľad na maďarskú menšinu. Ako mienite v tejto situácii konať?“

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán poslanec, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, hneď na úvod by som chcel poznamenať, že nevidím žiadny vážny dôvod na to, aby som hlbšie komentoval prieskum, ktorý robila nadácia otvorenej spoločnosti a to najmä z toho dôvodu, že doteraz boli zverejnené len základné, predbežné zistenia prieskumu. Podrobnejšia analýza bude knižne zverejnená v októbri a pred jej vydaním sa uskutoční diskusia s pedagógmi a sociológmi a následne budú môcť byť prezentované závery, ktoré sú však vysvetlené v širších súvislostiach.

    Súčasná slovenská vláda vytvára pre menšiny oproti ostatným európskym štátom až nadštandardné ústretové podmienky, takže osobne odmietam akékoľvek spochybňovanie práv menšín na území Slovenskej republiky a umelé vytváranie atmosféry nenávisti alebo nevraživosti k akejkoľvek menšine žijúcej u nás, ako to vraj vyplýva z tohto prieskumu. Navyše, ak si prečítate rešerš tohto prieskumu alebo tlačovú správu nadácie otvorenej spoločnosti, ktorú k predmetnému prieskumu vydala, nevyplýva z nej, že by mladí ľudia na Slovensku mali negatívny postoj k maďarskej menšine.

    Formulácia, citujem: „Za posledné dva roky nebezpečne narástol počet Slovákov, ktorí majú negatívny vzťah k maďarskej menšine“, je manipulujúca a zavádzajúca. Správa hovorí, a teraz citujem: „Napríklad až 63,3 % respondentov si myslí, že Maďari by mali hovoriť na verejnosti výlučne po slovensky a po maďarsky by sa mali rozprávať len doma.“ Je to názor ako každý iný. Dokonca si ho dovolím označiť aj za určitý logický, pretože deti vyjadrili želanie rozumieť svojim spoluobčanom, ktorí nehovoria v štátnom jazyku. Ale som presvedčený, že nesúvisí s nenávisťou, ani negatívnym pohľadom na maďarskú menšinu. Žiaci len vyjadrili svoj názor, čo je tiež jedným zo základných ľudských práv.

    Tvrdenie, že negatívny postoj k maďarskej menšine narastá, je takisto nepodložené skutočnými údajmi. Opiera sa totiž o výskum ešte z novembra roku 2006, ktorý skúmal vzťahy k menšinám. Ten však neobsahuje konkrétne výhrady, čo dokazuje, že mal iný vykonávací projekt, ako aj otázky k dotazníku. Preto je porovnávanie týchto prieskumov a konštatovanie nárastu negatívneho postoja nekorektné. V rezorte školstva sa v oblasti ľudských práv zahŕňajúcich výchovu proti predsudkom, intolerancii, multikultúrnu výchovu venuje primeraná povinnosť. Uskutočňuje sa napríklad Národný plán výchovy k ľudským právam na roky 2005 – 2014, ktorý vznikol ako súčasť dekády výchovy k ľudským právam, vyhlásených Organizáciou spojených národov. Súčasťou plánu je vzdelávanie pedagógov, vydávanie publikácií a monitorovací a hodnotiaci systém rozsahu a kvality výučby k ľudským právam. Podľa výsledkov výskumu Vzdelávanie a uplatňovanie ľudských práv žiakov základných a stredných škôl žiaci prisudzujú právo na slobodu pohybu bez strachu napríklad farby pleti, národnosti, náboženstva a podobne, vysokú mieru dôležitosti. Až 86,5 % žiakov považuje toto právo za dôležité, pričom 72 % mu priradilo najvyššiu mieru dôležitosti, a to tiež je prieskum.

    Multikultúrna výchova už má svoje miesto v obsahu výchovy a vzdelávania potvrdené aj štátnym vzdelávacím programom ako prierezová téma. Postoje sa formujú nielen v škole, ale aj v rodinnom prostredí, takisto osobnými skúsenosťami, priateľmi, mobilitou. Sú aj odrazom politickej a spoločenskej situácie. Týmto chcem na záver povedať, že tiež vy, pán poslanec, vaša politická strana má vysoký vplyv na formovanie názorov a postojov občanov slovenskej aj maďarskej národnosti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán Berényi, chcete položiť otázku doplňujúcu v rozsahu dvoch minút? Máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Tak, pán minister, najmä úvod vášho vystúpenia je do určitej miery veľkým sklamaním pre mňa, jednak z toho dôvodu, že sa mi zdá, že podceňujete výsledky tohto prieskumu, ale najmä z toho dôvodu, že prieskum jednoznačne poukázal na to, že je tu nárast intolerancie voči maďarskej národnosti u mladých ľudí. Ďalej chcel by som poukázať na to, že najmä ma poburuje vaša veta, že je to absolútne akceptovateľné, ako ste hovorili, keď mladí ľudia si myslia, že Maďari by mali hovoriť po maďarsky len doma, nakoľko tento názor nie je v súlade ani s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, ani so zákonmi Slovenskej republiky. Viete veľmi dobre, že pri 20-percentnej hranici obyvateľstva môžu menšiny používať svoje materinské jazyky aj vo verejnom styku, verejnom živote. Takže takto by podľa mňa minister školstva nemal hovoriť, že tento názor je v poriadku, lebo nie je v súlade so zákonmi Slovenskej republiky.

    Uznávam vašu vetu, že každá politická strana má svoj vplyv na slovensko-maďarské vzťahy a z toho dôvodu mi ešte dovoľte poznamenať, že keď sa v tomto prieskume pýtali detí, čo im prvé napadne pri slove Maďar, tak spomenuli najmä Hedvigu Malinovú alebo výroky ako: „Maďari za Dunaj“, „Maďari prišli na poníkoch a okupujú Slovensko“.

    Najmä ten posledný výrok mi pripomína, pán minister, výroky vášho straníckeho šéfa. Takže moja dodatočná otázka je, či budete ako minister školstva upozorňovať aj vášho straníckeho šéfa, aby sa nehral s ohňom, aby bol opatrnejší a prípadne, aby nenabádal mladých ľudí k národnostnej intolerancii, lebo to je cesta Slobodana Miloševiča.

    Ďakujem.

  • Pán minister, máte slovo. Prosím oznámiť ukončenie odpovede.

  • Pán poslanec, ja chápem, že sa to snažíte teraz rýchlo otočiť niekde inde. Ale vráťme sa radšej k tomu prieskumu, pretože to je meritum veci. Nevyplýva z neho to, čo hovoríte, je zveličený, nie je, tie závery tam nie sú napísané tak, ako ich komentujete vy. Jediné, čo tam je napísané, je naozaj to, že za posledné dva roky nebezpečne, teda pardon, že Maďari by mali hovoriť na verejnosti výlučne po slovensky a po maďarsky by sa mali rozprávať len doma. Je to názor 14-ročných detí. To je jediné, čo v tom prieskume bolo napísané, ale nie to, čo z toho prieskumu sa snažíte vytĺcť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalšiu otázku, ktorá bola vyžrebovaná, položil pán poslanec Pavol Minárik a položil ju ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomírovi Jahnátkovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, koľkokrát prevyšuje podiel štátu na mimoriadnej dividende SPP navrhované zvýšenie cien plynu týkajúce sa domácností?“

    Pán minister, máte slovo. Prosím oznámiť ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, mimoriadna dividenda SPP vo výške 15,95 mld. Sk v roku 2007 nijakým spôsobom nesúvisela s bežným hospodárením SPP. Išlo o mimoriadne príjmy z jednorazového precenenia majetku SPP v súvislosti s tzv. unbundlingom. Tieto mimoriadne príjmy sú neopakovateľné, takže v prípade vašej otázky by sme porovnávali neporovnateľné veličiny.

    Slovenská republika po vstupe do Európskej únie musela splniť povinnosti vyplývajúce zo Smernice o vnútornom trhu s plynom. Ešte v roku 2005 vláda Slovenskej republiky schválila princípy právneho oddelenia spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel tak, že právne oddelila sieťové činnosti do dvoch dcérskych spoločností, a to SPP preprava a SPP distribúcia ako prevádzkovateľa distribučnej siete.

    V prvom prípade to bol prevádzkovateľ prepravnej siete. Keďže došlo k prevodu aktív z materskej spoločnosti SPP do novozaloženej dcérskej spoločnosti SPP distribúcia, musel byť majetok tejto spoločnosti precenený v zmysle medzinárodných účtovných predpisov. Výsledkom tohto precenenia bolo zvýšenie hodnoty aktív, nárast odloženého daňového záväzku a vytvorenia rezerv z precenenia vo vlastnom imaní spoločnosti. Rezervy z precenenia sa postupne rozpúšťajú do nerozdeleného zisku počas doby odpisovania preceneného majetku. Nerozdelený zisk, ktorý vznikol presunom z rezervy z precenenia, je nerozdeliteľným pre akcionárov, pre všetkých troch akcionárov.

    Z uvedených skutočností vyplýva, že s výplatou mimoriadnych dividend z roku 2007 nebol spojený vznik nákladov, ktorý by mohol ovplyvniť konečné spotrebiteľské ceny plynu. Preto ani nie je možné porovnať výšku mimoriadnej dividendy s rastom alebo poklesom konečných spotrebiteľských cien plynu.

    Navrhované zvýšenie cien plynu sa týka príjmov z bežnej činnosti SPP, a preto je potrebné tieto cenové vplyvy skúmať štandardnými modelmi, štatistickými a analytickými postupmi, ktoré dokážu štruktúrovať a porovnávať napríklad medziročný rast cien vstupov, mieru prírastku zisku a podobné parametre. Nový návrh SPP, ktorý sa dotýka zvýšenia cien pre domácnosti od novembra 2008, je potrebné posudzovať komplexne, lebo SPP požaduje zmeniť maximálnu výšku sadzby za odobratý plyn. Prakticky to znamená, že návrh nových taríf stanovilo SPP na základe predpokladov vývoja spotreby, čo je podstatné, spotreby do konca roku 2008. Už v prvom návrhu, ktorý regulačný úrad zamietol, sa v rozhodnutí uvádza, že jedným z dôvodov zamietnutia návrhu boli okrem iného aj nezrovnalosti v údajoch a spotrebe zemného plynu pre túto kategóriu odberateľov.

    Pôvodný návrh ceny zemného plynu pre domácnosti predložený v roku 2007 na rok 2008 bol podaný na základe predpokladov a predikcií SPP, ktoré regulačný úrad pri cenovom konaní na základe argumentácie predkladateľa návrhu akceptoval ako zodpovedný a podaný so znalosťou vývoja trhu. SPP zrejme neodhadlo situáciu a obyvatelia Slovenskej republiky sa mu majú na jeho zlý odhad teraz poskladať. Pri posudzovaní cenového návrhu v súlade so zákonom o regulácii je regulačný úrad povinný preskúmať všetky skutočnosti, ktoré účastník konania predložil v návrhu a po jeho posúdení rozhodnúť výhradne v súlade s platnou legislatívou.

    Vážený pán poslanec, chcel by som však poukázať aj na dôležitú skutočnosť, ako je hospodárenie SPP. Na mieste je otázka, ako sa v SPP hospodári. Sú náklady vynakladané na všetky činnosti opodstatnené? Nie je možné nájsť rezervy v nákladoch? Aký dôvod má SPP na uzatváranie tzv. SLA zmlúv, to znamená, zmlúv o úrovni služieb v súvislosti s outsourcingom? Sú vždy opodstatnené a aj výška odmeny za všetky tieto činnosti v súlade s dobrými mravmi? Novelou zákona o energetike a regulačného zákona, ktoré ste v tomto roku schválili, dostal regulačný úrad do rúk kompetencie posudzovať aj tieto skutočnosti a som presvedčený, že ich aj dôsledne využije.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, máte právo položiť otázku. Uplatníte si právo? Máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, odpovedali ste dlho a mimo otázky. Je jedno fakt, že dividenda bola. Dividenda, tak ako ste povedali, bola vyplatená a povedali ste, že nesúvisela s riadnym hospodárením SPP. Toto by bolo dobré, kebyže vysvetlíte aj svojmu kolegovi Zalovi, ktorý toto predvčerom v televíznej relácii stále popieral. Nemuseli ste mi vysvetľovať, ako to vzniklo. Ja presne viem, ako to vzniklo, pri unbundlingu a precenení. Moja otázka bola veľmi jednoduchá. Koľkokrát? A na to existovala aj veľmi jednoduchá odpoveď. 30-, až 32-krát v závislosti od toho, ako sa bude vyvíjať spotrebiteľské správanie a ako sa bude vyvíjať počasie. Takže moja doplňujúca otázka znie: Koľko z toho 30-násobku ste navrhovali použiť na to, aby sa vrátilo spotrebiteľom napríklad v kompenzácii rastu cien pre nízkopríjmové domácnosti, tie, ktoré kúria plynom? A na čo ste použili tie prostriedky, ktoré ste nenavrhovali na túto kompenzáciu?

  • Pán minister, chcete odpovedať? Máte slovo.

  • Myslím si, že sa nechceme stále počúvať a každý argumentujeme svojím spôsobom.

    Pán poslanec, jednu základnú vec, ktorú by ste si mali uvedomiť. Dividenda, ktorá mala byť vyplatená ešte za éry, kedy bola aj vaša strana vo vláde, mala byť vyplatená z pôžičky. Mala byť vyplatená z účtovnej hodnoty, ktorá vznikla na základe prehodnotenia, precenenia majetku, ale v tom čase SPP nemalo prostriedky a muselo by si tieto prostriedky požičať a zaplatiť štátu. V tom prípade by sa to okamžite bolo zaúčtovalo ako oprávnený náklad a tieto peniaze by sa jednoducho boli použili do cenotvorby ako oprávnený náklad pre konečného spotrebiteľa. Myslím si, že vtedy bolo veľmi rozumné, že vtedajšia vláda rozhodla, že tieto mimoriadne dividendy nevyplatí. To bolo múdre rozhodnutie.

    V roku 2007 bola však situácia úplne iná. Na účte SPP ležali peniaze. Peniaze, ktoré SPP nevedelo využiť. My sme vyzývali podnik, nech predloží investičný plán. Nech pripraví plán nejakých zásadných opráv a štát by nemal problém, aby tieto prostriedky boli použité na zvýšenie kvality a bezpečnosti zariadení v SPP. My pri každých valných hromadách dávame dôraz na to, aby sa prostriedky, ktoré sa v zisku vytvoria v týchto spoločnostiach, ktoré súvisia so sieťovým odvetvím, aby boli predovšetkým použité na reprodukciu zariadenia, aby sme mali modernejšie, výkonnejšie, efektívnejšie zariadenia. V tom je základný rozdiel. Pokiaľ SPP nevedelo predložiť projekty, jednoducho nemalo význam, aby tieto peniaze ležali na účte SPP, a preto sa štát dohodol s druhým akcionárom Gaz Holding, aby sa vyplatili vo forme dividend. Všetky peniaze, ktoré boli získané týmto prevodom peňazí, išli do štátneho rozpočtu a boli použité na vykrytie najdôležitejších potrieb, ktoré štátny rozpočet potreboval vykryť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Csáky. Položil ju ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Štefanovi Harabinovi. Otázka znie: „Pán minister, na serveri Yotube sa objavila slovenská pesnička s textom, že niektorých politikov SR treba zabiť. Aký je váš názor na tento klip a čo robí vláda SR v tejto veci?“

    Pán minister Harabin je ospravedlnený, bude za neho odpovedať pán minister a podpredseda vlády Kaliňák. Má slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Csáky, tento videoklip je chorý svojím motívom i obsahom. Ide o výplod, pevne verím, úzkej skupiny ľudí, ktorá má zjavne problém so zaradením a sebarealizáciou v spoločnosti, a preto si to kompenzuje prejavmi tej najnižšej možnej úrovne. Preto navrhujem, aby sme im na pôde Národnej rady nevenovali väčšiu pozornosť, ako si zaslúžia a neposmeľovali ich tak v prípadných ďalších aktivitách. Samozrejme, takéto správanie odsudzujeme a ubezpečujem vás, pán poslanec, že polícia i prokuratúra začali okamžite prípadu venovať veľkú pozornosť. Preverujú, či obsah videonahrávky napĺňa skutkovú podstatu niektorého z trestných činov v zmysle Trestného poriadku. Zároveň vykonávajú všetky potrebné úkony vo vzťahu k počítačovým serverom, na ktorých bola videonahrávka uverejnená. Myslím si, že aj okamžitá reakcia polície a okamžitý kontakt smerom k týmto serverom dosiahli aj ten efekt, že inkriminovaný klip bol z internetovej stránky okamžite stiahnutý. Vyšetrovanie však pokračuje so zálohovanou verziou. Na základe všetkých získaných informácií a odborných stanovísk bude vo veci rozhodnuté a v prípade vášho záujmu vás budem o ukončení veci osobne informovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, máte právo položiť v rozsahu dvoch minút doplňujúcu otázku. Chcete využiť toto právo? Máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda vlády, chcem povedať na rovinu, že vašu odpoveď považujem za relatívne korektnú s tým, že my poslanci za SMK sme niekoľkokrát upozorňovali na to, že všetci verejní činitelia, aj politici majú obrovskú zodpovednosť aj ohľadne svojich verejných výrokov, pretože ak budeme tolerovať nevhodné verejné výroky politických predstaviteľov a činiteľov, tak to môže vyvolať potom v niektorých častiach našej spoločnosti dojem, že takéto konanie, resp. takéto výroky môžu byť tolerované a tolerovateľné. Teraz máme problém na stole. Ja dúfam, že polícia a prokuratúra, štátne orgány v Slovenskej republike budú konať. Pre istotu chcem vám oznámiť, že dáme dnes za SMK a za seba podnet na trestné stíhanie, to znamená, na neznámeho páchateľa, na generálnu prokuratúru. Ten podnet odovzdáme dnes poobede.

    Pán minister, ale keď už sme tak otvorene schopní hovoriť o tejto téme, chcem povedať jednu vec. Na začiatku tohto videoklipu je veľmi nevkusný útok na Hedvigu M. Myslím si, že v tejto veci sa stali tiež niektoré chyby a niektoré chyby aj štátnych orgánov mohli vyvolať dojem, že toto si tiež môžu dovoliť k tým, ktorých ste odsúdili aj vy. Myslím si, že je tu čas na to, aby sme tie chyby trošku tak napravili. Najväčšia chyba je, že sa vedie proces proti Hedvige M. Pán minister, moja doplňujúca otázka: Kedy bude zrušený proces proti Hedvige M.?

    Ďakujem.

  • Pán minister, chcete odpovedať? Máte slovo.

  • Pán poslanec, vy bezpochyby ste znalý ústavného, aj štátneho zriadenia tejto republiky a preto viete, akým spôsobom, kde a kto, aké procesy vedie. A kladiete túto otázku mne. Tak vám chcem povedať, že polícia ešte približne 7., 8. alebo 9. septembra, neviem ten dátum presne, v roku 2006 prípad ukončila a dodnes nikto toto ukončenie prípadu nikdy nespochybnil. Ak následne začala iná organizácia, ktorá nepodlieha tejto vláde a ktorá je nezávislá od konania v tejto veci, neiniciovali sme to ani my, ani politici, ani policajti, ani iní funkcionári, ale orgán určený na kontrolu zriadenia trestného poriadku a pán trestného konania, ktorým je prokuratúra a jej najvyššia zložka generálna prokuratúra, ako iste viete, celá táto vec je šetrená generálnou prokuratúrou. Čiže túto otázku môžete adresovať len generálnej prokuratúre, ktorá, myslím, tiež viackrát na tieto otázky odpovedala. Preto, bohužiaľ, nemôžem ja ani ovplyvniť, ani to robiť nebudem, ani nemôžem ovplyvňovať konanie generálnej prokuratúry, ktorá je nezávislá a ktorá je pánom trestného konania vo všetkých oblastiach. Polícia svoju prácu ukončila, ako som povedal, pred viac ako 2 rokmi. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pristúpime k ďalšej vyžrebovanej otázke. Položil ju pán poslanec József Berényi ministrovi zahraničných vecí Jánovi Kubišovi. Otázka znie: „R. Káčer vyhlásil: "Slovensko počas vlády R. Fica urobilo niekoľko proamerických gest... ale nemôžem o nich hovoriť". Vysvetlite, pán minister, o aké gestá sa jedná a prečo sa o nich nedá verejne hovoriť a ich kritizovať?“

    Máte slovo, pán minister. Poprosím oznámiť ukončenie odpovede.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, skutočne neviem, čo mal pán Káčer na mysli, keď hovoril o proamerických gestách, o ktorých nemôže hovoriť. V prvom rade vláda nehovorí a nerobí gestá, ale zahraničnú politiku, ktorá veľmi jasne vychádza z programového vyhlásenia vlády a z nadväzujúcich strategických a iných plánovacích dokumentov v oblasti zahraničnej politiky. Tieto dokumenty posudzujeme aj tu, v Národnej rade Slovenskej republiky, vyjadrujete sa k nim a potom dávame odpočet z plnenia našich krokov, takže my hovoríme o krokoch, nehovoríme o gestách. A v týchto dokumentoch, ktoré sú aj tu známe a ktoré boli mnohokrát aj ocenené veľmi konkrétne, vrátane poslancami, samozrejme, aj z opozície a myslím si, že aj vy, pán poslanec Berényi, ste sa k nim vyjadrovali, sa hovorí veľmi jasne o tom, ako spolupracujeme so Spojenými štátmi severoamerickými ako so strategickým partnerom Slovenskej republiky, ako s partnerom, s ktorým pôsobíme spoločne v rámci NATO, v rámci tejto aliancie a potom spolu s ním pôsobíme aj v rôznych operáciách aliancie.

    Niektoré z týchto krokov sú, pochopiteľne, v bežnom pracovnom režime utajenia a pán veľvyslanec podobne ako ja je viazaný mlčanlivosťou a tak to, predpokladám, ostane aj do budúcnosti. Ale mnohé z týchto krokov, alebo väčšina, by som povedal, je verejne známa. Súčasťou takýchto krokov, ktoré by bolo možné tu komentovať, je napríklad, ja by som povedal, veľmi korektný spojenecký a svojím spôsobom až ústretový postup vlády Slovenskej republiky, pokiaľ išlo o sťahovanie slovenských vojakov z Iraku, kam ich vyslala predchádzajúca vláda a táto vláda nesúhlasila s ich pôsobením v krajine. Ale stiahnutie vojsk z Iraku urobila takým spôsobom, že neohrozila spojenecké pôsobenie, ani pôsobenie Spojených štátov v tejto krajine. A pochopiteľne, že pri tomto sťahovaní sme veľmi tesne koordinovali naše kroky či už s Irakom, ale aj s USA a spolupracovali sme. Možno toto mal na mysli pán Káčer. Ale ako vravím, je to on. Takže takéto spolupráce, takýchto predmetov spolupráce je veľa.

    Obdobne zosúlaďujeme svoje kroky, pokiaľ ide o naše pôsobenie v operácii v Afganistane a opäť je tam celý rad krokov, ktoré sú v režime utajenia. Sú to aj iné plány, ktoré máme spoločné v rámci aliancie. Takže ešte raz. Nejde o žiadne gestá, ide o konkrétne kroky. Áno, spolupracujeme, spolupracujeme ako spojenci, kde zdieľame spoločné hodnoty a ciele a zároveň v tomto vystupujeme ako suverénna krajina a v prípade nutnosti vyjadrujeme veľmi suverénne svoje pochybnosti alebo aj svoje odmietavé názory a vyjadrujeme ich aj vo vzťahu k takému nášmu strategickému spojencovi, ako sú USA.

    Ďakujem vám za pozornosť. Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, vidím, že chcete využiť právo na doplňujúcu otázku. Máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem za odpoveď, pán minister. Túto vetu nepovedal hocikto, povedal to bývalý veľvyslanec, bývalý štátny tajomník ministerstva obrany, takže som to považoval za povinnú úlohu opozičného poslanca a bývalého štátneho tajomníka, aby som položil, aby som na to pýtal, ako to vnímate vy. Ostáva záhadou, o aké gestá, o akých gestách hovoril pán bývalý veľvyslanec. Vieme to, že z čoraz bezpečnejšieho Iraku vojaci sú posunutí do nebezpečnejšieho Afganistanu, ale to vieme, to vie každý. Takže asi hovoril o iných veciach a ostáva záhadou, o akých. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, pokiaľ chcete odpovedať, máte slovo.

  • Toto vyjadrenie nepredstavovalo otázku. Ďakujem.

  • Dobre. Ďakujem pekne, pán minister.

    Ďalšiu otázku, ktorá bola vyžrebovaná, položil pán poslanec Pavol Minárik. Položil ju ministrovi kultúry Slovenskej republiky Markovi Maďaričovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, aké sú vaše dojmy z výstavy umiestnenej vo vstupnom priestore budovy parlamentu? Ako človek zodpovedný za rezort kultúry si myslíte, že je to výstava hodná tak významného priestoru?“

    Pán minister, máte slovo. Prosím oznámiť ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.

    Pán poslanec, vaša otázka je relatívne jasne formulovaná a zrozumiteľná, ale ten účel, priznám sa, tejto otázky nie som si v ňom úplne istý, či je naozaj pre vás také dôležité poznať môj dojem z výstavy alebo či je to taký, možno taký skrytý protest, že ide o výstavu venovanú Alexandrovi Dubčekovi, alebo možno, že je to len nejaký taký váš pokus o humor. Možno sa mýlim a možno s plnou vážnosťou ste zvedavý na môj dojem na to, čo si o výstave myslím ako človek zodpovedný za rezort kultúry. Možno sa domnievate, že minister kultúry vám pomôže zorientovať sa v súčasnom modernom umení ako k nemu pristupovať, ako si ho vykladať, ako ho vnímať a možno si myslíte, že by som vám mohol dať jasnú odpoveď, čo je v súčasnom umení hodnotné a čo je napríklad brak. Lenže ja vám v tomto nepomôžem, pán poslanec, pretože umenie a moderné a súčasné umenie dvojnásobne to nie je matematika, ktorú ste vy vyštudovali a v umení neexistuje nejaký vzorec alebo nejaká jasná definícia, podľa ktorej sa dá, možno aj so skúškou správnosti, povedať toto tu jednoznačne je veľmi hodnotné a toto je totálny prepadák. Nakoniec aj história umenia hovorí o mnohých prípadoch, kedy niečo, čo bolo v danej dobe podceňované, neskôr bolo označené za vrchol umenia.

    Viem, že ešte stále neodpovedám presne na vašu otázku, ale snažím sa dotýkať alebo nejako pochopiť obsah vašej otázky, pretože je to možno aj trošku zarážajúca otázka, lebo umenie je, pán poslanec, priestor individuálnej slobody a nielen pri tvorbe, ale aj pri vnímaní. Ten istý obraz sa môže páčiť mne a nemusí sa páčiť teoretikovi umenia a vám môže byť úplne ľahostajný. A bolo tu obdobie, pán poslanec, kedy politici sa veľmi často vyjadrovali a nepremeškali možno žiadnu príležitosť, aby vyjadrili jasný a absolútne platný názor na nejakú knihu, na nejaký film, na nejakú výstavu. Ja si myslím, že vy sa nechcete vrátiť do tejto doby späť a asi nežiadate ministra kultúry, aby vyjadril nejaký jasný verdikt, dajme tomu, aj o tejto výstave.

    Táto výstava, pán poslanec, je výsledkom jednak tvorivého sympózia s medzinárodnou účasťou a na tomto sympóziu vznikol súbor rôznorodých obrazov v rôznorodých štýloch a od viacerých autorov z viacerých štátov Európy. A to, čo tieto obrazy spája, to bola jedna spoločná a zadaná téma. Už som to povedal, že vnímanie umenia je veľmi individuálne, takže jedno z tých vnímaní je aj to moje, a to je nasledovné. Tú výstavu ako celok považujem za zaujímavú z hľadiska konceptu, ktorý sa podľa mňa práve hodí do tejto budovy. Do budovy, kde sa robí politika, pretože ide o konceptuálnu výstavu s určitým politickým posolstvom, pretože je to pocta politikovi Alexandrovi Dubčekovi.

    Stále si tak trošku myslím, že podstata vašej otázky alebo koreň vašej otázky spočíva možno práve v nejakom vašom vzťahu k Alexandrovi Dubčekovi. Či tých 64 výtvarných diel v rôznych štýloch a naozaj rôznych, možno aj tou úrovňou, zodpovedá významu tejto budovy, pán poslanec, budovy Národnej rady? Tak to ja neviem. Niektoré možno áno, niektoré možno nie. Ale význam budovy súvisí nielen teda, že je to budova Národnej rady, ale často aj s tým, čo sa v danej budove robí. A ak je obsahom tejto budovy slovenská politika a práca konkrétnych poslancov, ste si vy, pán poslanec, istý, že tie obrazy sú tak hlboko pod úrovňou vašej politiky, že sú nedôstojné vašej politickej veľkosti? Mňa tie obrazy vôbec neurážajú. Niektoré sa mi aj páčia. A niektoré sa mi vyslovene nepáčia. To je podľa mňa asi to rozhodujúce, ak nič iné, tak táto výstava podľa mňa spestrila priestory Národnej rady.

    Vaše dojmy z tejto výstavy podľa otázky sú zrejme iné a sú natoľko hlboké, že dokonca ste túto výstavu urobili aj objektom hodiny otázok. Ale ani to nič nezmení na tom, že táto výstava, táto putovná výstava po tom, čo skončí v priestoroch Národnej rady, tak pôjde do Českej republiky, do Talianska, do Francúzska, dokonca do Nórska a sú už urobené aj dohody s príslušnými galériami. Neviem, či sa budete zaujímať aj o dojmy príslušných ministrov kultúry z týchto štátov. Snáď váš estetický cit až tak hlboko zasiahnutý nie je. No, ale ak by len predsa, tak možno zistíte, že v týchto štátoch niekedy dokážu pochopiť a vnímať hodnotu, odkaz Alexandra Dubčeka niekedy aj lepšie, ako niektorí ľudia tu, na Slovensku, v jeho vlasti.

  • Ale, ja si, pán poslanec, predsa len myslím, že tá vaša otázka bola skôr pokusom o humor. Lebo ak by ste naozaj vážne chceli bojovať s obrazmi, tak by ste zosmiešnili len seba samého.

    Pán podpredseda, skončil som.

  • Ďakujem.

    Právo na položenie doplňujúcej otázky chce využiť pán poslanec Minárik, má slovo.

  • Ďakujem pekne, pán minister, to bol smrteľne vážny humor. Ja som vás oslovil v tej otázke, neviem, či ste to videli v origináli, menom, pretože viacej ako všetky tieto reči, ktoré musíte ako minister kultúry povedať, ma zaujímal váš osobný názor a chcel som to tým zvýrazniť, pretože vytvárate dojem a ja verím, že nielen dojem, že ste kultivovaný človek, a preto som bol veľmi zvedavý, ako hodnotíte to, čo je umiestnené vo foyer parlamentu.

    Vy ste hovorili, že nemáme vynášať verdikt nad niečím, čo chce byť umením alebo sa ním aspoň tvári. Ja by som si to nikdy nedovolil. Ten verdikt bol vynesený tým, že niekto to umiestnil do budovy zákonodarného zboru Slovenskej republiky. Týmto bolo jasne povedané, že ide o umenie. A umenie, pán minister kultúry, nie je hocičo. A to nie je otázka toho, či sa mi to páči, alebo nie, umenie musí mať aj nejaké objektívnejšie zhodnotenie. Samozrejme, že najlepšie, najlepšie ukáže čas. Ale nechcete mi snáď, pán minister kultúry, povedať, že ste hlboko presvedčený, že toto panoptikum na jednu tému rôznej, rôznej kvalitatívnej úrovne sa v nejakej väčšej časti časom dočká uznania, že umením je. Je to otázka vkusu, vkusu aj ministra kultúry, keď ste sa k tomu tak vyjadrili, ako ste sa vyjadrili a, samozrejme, predovšetkým vedenia...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem pekne.

    Chcete zaujať stanovisko, pán minister? Máte slovo.

  • Áno. Tak, pán poslanec, v tej otázke ale vy hovoríte alebo ma oslovujete ako človeka zodpovedného za rezort kultúry, čiže ako ministra, tak neviem, či teda to mám brať ako otázku osobne na moje preferencie, čo sa týka výtvarnej estetiky. Je faktom, ja neviem ako vy, ja mám aj skúšku z dejín výtvarného umenia, ale necítim sa byť naozaj v tomto zmysle nejakým profesionálom, nejakým kunsthistorikom, som naozaj len laik. Ale vaším doplňujúcim komentárom ste potvrdili, bohužiaľ, to, čo som si myslel, že vám naozaj prekáža Alexander Dubček. Ja vám len môžem odporučiť okrem toho, čo som už povedal, že možno si pozrite aj bulletin alebo katalóg k tejto výstave, kde jej kurátor veľmi presne definuje tie ciele a tie možno naozaj nie sú primárne, to, že by si robili tí ľudia ambíciu, že stvorili nejaké večné umenie. Jednoducho, malo to sympózium, ktoré na danú tému vyprodukovalo 64 obrazov, slúžiť aj tomu, aby bolo nejako v úcte na pamiatku Alexandra Dubčeka, aby sa týmto spôsobom pripomenula aj jeho osoba, aj tá doba a aj ten humanizmus, o ktorom si možno my niektorí myslíme, že s ním ako s politikom a s človekom predsa len bol spojený. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pristúpime k ďalšej vyžrebovanej otázke. Otázku položil poslanec Branislav Bačík a to ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomírovi Jahnátkovi, otázka znie: „Vážený pán minister, ako hodnotíte energetickú stabilitu a sebestačnosť Slovenskej republiky?“

    Pán minister, máte slovo. Obligatórne prosím oznámiť ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, som rád, že ste položili otázku týkajúcu sa energetiky, nakoľko energetika je kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim všetky odvetvia národného hospodárstva a je jedným zo základných pilierov ekonomiky. Cieľom každého štátu je trvalo udržateľný ekonomický rast, pričom zabezpečenie tohto ekonomického rastu je podmienené bezpečnosťou a stabilitou dodávky energie pri optimálnych nákladoch a primeranej ochrane životného prostredia. Slovenská republika je krajina s vysokou energetickou náročnosťou a je zároveň takmer absolútne závislá od dovozu energetických zdrojov, preto je aktuálnosť a dôležitosť uvedenej témy ešte znásobená aj touto skutočnosťou.

    Energetickú stabilitu vnímam ako energetickú bezpečnosť vo vzťahu k zabezpečeniu spoľahlivej dodávky energie a prístupu k energetickým zdrojom a palivám v požadovanom množstve a kvalite a za spravodlivé ceny. Energetická bezpečnosť a teda aj stabilita závisí od bezpečnosti dodávok energie, ako aj od technickej bezpečnosti energetických zariadení. Nemožno ju chápať izolovane, pretože na globálnom energetickom trhu nie je spojená len s domácimi a medzinárodnými dodávkami, ale aj so spoľahlivosťou obchodných partnerov.

    Otázku energetickej sebestačnosti vnímam z dvoch hľadísk. Prvým je energetická sebestačnosť ako-taká, čo je pre Slovensko ťažkou otázkou, nakoľko, ako som už spomenul, je Slovensko takmer absolútne závislé od dovozu energetických zdrojov.

    Inou je otázka zabezpečenia sebestačnosti Slovenska vo výrobe elektriny, čo je aj zámerom vlády Slovenskej republiky. Dôležitosť energetickej bezpečnosti si vláda uvedomuje, a preto sa v programovom vyhlásení zaviazala vypracovať Stratégiu energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky. Uvedený materiál, ktorý vypracovalo ministerstvo hospodárstva, už od roku 2007 prebieha schvaľovacím procesom. Tento dôležitý materiál plánujem predložiť na rokovanie vlády v priebehu tohto mesiaca. Cieľom stratégie energetickej bezpečnosti Slovenska je dosiahnuť konkurencieschopnú energetiku zabezpečujúcu bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa, ochranu životného prostredia, trvalo udržateľný rozvoj, bezpečnosť a zásobovanie a technickú bezpečnosť.

    Zámerom je, aby Slovenská republika minimalizovala negatívne dopady v závislosti od životne dôležitých surovinových zdrojov prostredníctvom znižovania energetickej a surovinovej náročnosti ekonomiky dostupnou diverzifikáciou týchto zdrojov, dostatkom diverzifikovaných zdrojov elektriny lokalizovaných na území Slovenskej republiky, vyšším využitím nízkouhlíkových zdrojov na výrobu elektriny, ekologickým využívaním prírodných zdrojov a bezpečnou prevádzkou energetických sústav a sietí.

    Jediným významným domácim neobnoviteľným zdrojom je hnedé uhlie. Vzhľadom na charakter trhu s uhlím a možnosť diverzifikácie jeho zdrojov a dopravy sa neočakávajú žiadne riziká z dôvodu prerušenia dodávok ani v budúcnosti. Vo vzťahu k rope a plynu v dodávkach, v ktorých je Slovensko takmer úplne závislé od dovozu zo zahraničia, je prioritne potrebné zabezpečiť možnosť diverzifikácie zdrojov, ako aj diverzifikácie dopravných ciest. Taktiež je dôležité vybudovať dostatočné rezervy a núdzové zásoby pre prípad výpadku týchto zdrojov.

    Najzložitejšia situácia je v zabezpečení dodávok elektriny. Do roku 2030 má byť vyradených zhruba 3 850 MW elektrických výkonov, vrátane oboch blokov jadrovej elektrárne V1, pričom do roku 2015 bude vyradených asi 2 050 MW elektrických výkonov. Aj za predpokladu realizácie všetkých opatrení smerujúcich k znižovaniu energetickej náročnosti ministerstvo hospodárstva predpokladá, že priemerný ročný nárast spotreby elektriny v referenčnom scenári bude vo výške 1,6 %.

    Najdôležitejším problémom, ktorý je však potrebné riešiť, je deficit sebestačnosti Slovenskej republiky vo výrobe elektriny práve po roku 2008, po odstavení druhého bloku Jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach. Prechodný deficit medzi spotrebou a výrobou elektriny bude nutné riešiť prijatím opatrení zameraných na zníženie jej spotreby, jej nákupom zo zahraničia najmä z Ukrajiny a z Českej republiky, ale najmä prijatím opatrení na zvýšenie výkonu už existujúcich výrobných zariadení. Riešením je predovšetkým výstavba nových zdrojov, vrátane dobudovania tretieho a štvrtého bloku Jadrovej elektrárne v Mochovciach, ako aj rekonštrukcia a modernizácia už existujúcich zdrojov.

    Vážený pán poslanec, z pohľadu zabezpečenia cieľov energetickej bezpečnosti a energetickej stability je dôležité plnenie stanovených priorít. Medzi tieto priority patrí: pokračovať vo využívaní jadrovej energetiky, efektívne využívať domáce energetické zdroje, zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie...

  • Vystúpenie prerušené vstupom pani podpredsedníčky NR SR A. Belousovovej.

  • Prepáčte, pán minister, ale uplynul čas určený na hodinu otázok.

    Končím preto tento bod programu. Zároveň vyhlasujem krátku trojminútovú technickú prestávku na prepnutie nahrávacieho systému.

    Ďakujem.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 27. schôdze Národnej rady. Podľa schváleného programu teraz bude nasledovať osem vládnych návrhov zákonov, ktoré v prvom čítaní z poverenia vlády Slovenskej republiky bude uvádzať pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pani Tomanová.

    Teraz pristúpime k prvému z nich, k

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 727 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je rozhodnutí č. 752.

    Nech sa páči, pani ministerka, uveďte tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, páni, účelom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o výkone práce vo verejnom záujme, je zabezpečiť profesionálnu kvalitu a efektivitu a účinné vykonávanie práce vo verejnom záujme s cieľom skvalitniť verejnú správu.

    Predmetom vládneho návrhu zákona je predovšetkým:

    - ustanoviť, aby okrem osobitného zákona aj zákon vo výkone prác vo verejnom záujme ustanovil vymenovanie ako predpoklad výkonu funkcie štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej štátnym orgánom,

    - ustanoviť, kto je oprávnený robiť právne úkony za zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý má postavenie štatutárneho orgánu, ak by štatutárny orgán podľa osobitných predpisov bol vymenovaný do funkcie prezidentom Slovenskej republiky,

    - ustanoviť, aby fyzická osoba vykonávajúca verejnú funkciu a zamestnanci, ktorí sú blízkymi osobami zákaz vzájomnej nadriadenosti a podriadenosti alebo zákaz podliehania pokladničnej kontrole alebo účtovnej kontrole,

    - ustanoviť pre zamestnávateľa povinnosť požadovať náhradu škody od zamestnanca,

    - limitovať výšku odstupného a odchodného v podnikových kolektívnych zmluvách.

    Ďakujem, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Ľubici Roškovej.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, ako určený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 165 z 9. septembra 2008 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky ako parlamentná tlač 727. Predseda Národnej rady zaradil vládny návrh zákona do programu tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 752 z 26. augusta 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor, vrátane lehôt na jeho prerokovanie.

    Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa Legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona má zabezpečiť zosúladenie ustanovení s potrebami aplikačnej praxe a zabezpečiť profesionálnu kvalitu, efektivitu a účinné vykonávanie prác vo verejnom záujme s cieľom skvalitniť verejnú správu.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným v citovanom rozhodnutí, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky o pridelení návrhu zákona výborom.

    Pani predsedajúca, skončila som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu k navrhovanému zákonu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto.

    Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 728. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 753.

    Nech sa páči, pani ministerka, uveďte aj tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, páni, účelom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, je predovšetkým:

    - ustanoviť nové inštitúty, ktorých cieľom je čiastočná liberalizácia odmeňovania zamestnancov, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme,

    - rozšíriť pôsobnosť zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme aj na umeleckých zamestnancov a ustanoviť spôsob ich odmeňovania,

    - zvýšiť tarifný plat vybranému okruhu zamestnancov úradu vlády a zamestnancov štátnej rozpočtovej organizácie zriadenej Úradom vlády Slovenskej republiky,

    - ustanoviť, aby sa tarifný plat zamestnancov, ktorí vykonávajú odborné činnosti v oblasti sociálnej práce a psychológie v zariadeniach sociálnych služieb, určoval podľa osobitnej stupnice platových taríf uvedenej v prílohe č. 4,

    - upraviť poskytovanie zahraničného funkčného platu a zahraničného príspevku vo väzbe na menu euro,

    - ustanoviť spôsob zaokrúhľovania položiek k platu po zavedení meny euro.

    Vládny návrh zákona obsahuje stupnice platových taríf v prílohe č. 3, 4, 5 a 7, v ktorých sú platové tarify v sumách uplatňovaných v súčasnosti podľa platného nariadenia vlády prepočítané na euro. V súvislosti s navrhovanými zmenami vo vládnom návrhu zákona v čl. II sa navrhuje novelizovať zákon Národnej rady Slovenskej republiky o sociálnom fonde.

    Ďakujem, pani predsedajúca. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Slovo má teraz spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pán poslanec Róbert Madej. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani ministerka, vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, ako určený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 165 z 9. septembra 2008 a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky ako parlamentná tlač 728. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil vládny návrh zákona do programu tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 753 z 26. augusta 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor, vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa Legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Návrh zákona sa predkladá v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. V predloženom návrhu sa upravuje aj zaokrúhľovanie pri prepočte zo slovenskej meny na menu euro. Navrhujú sa tiež nové inštitúty a rozširuje sa pôsobnosť tohto zákona aj na zamestnanca u zamestnávateľa, ktorý je v pôsobnosti ministerstva kultúry. Upravuje sa poskytovanie zahraničného funkčného platu a zahraničného príspevku. Ďalej sa navrhuje novelizovať zákon o sociálnom fonde a o daniach z príjmov.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V prípade, ak Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným v citovanom rozhodnutí, odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky o pridelení návrhu zákona výborom.

    Pani predsedajúca, ďakujem. Prosím, aby ste otvorili rozpravu v prvom čítaní. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku.

    Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Žitňanská a pani poslankyňa Sárközy. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    A slovo má pani poslankyňa Žitňanská. Nech sa páči. Vy ste sa nehlásili? No tak potom ste sa tam asi opreli o tlačidlo. Takže opravujeme, pani poslankyňa Sárközy, vy ste sa prihlásili do rozpravy, áno? Takže máte slovo. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka Toman, dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť k návrhu zákona. Pred chvíľou sa mi dostalo veľkej pocty, pretože na hodine otázok sám premiér vlády Slovenskej republiky Robert Fico sa osobitne zaoberal mojím menom. Aj keď mi kolegovia dávali do úst to, čo som nepovedala, ale viete, ako sa hovorí – každá reklama, dobrá reklama.

    Pretože sme v prvom čítaní, ja sa budem zaoberať jedným, jediným bodom. V dôvodovej správe pani ministerka povedala, že okrem iného tento návrh zákona navrhuje zvýšiť tarifný plat vybranému okruhu zamestnancov Úradu vlády Slovenskej republiky a zamestnancom štátnej rozpočtovej organizácie zriadenej Úradom vlády Slovenskej republiky o 20 %.

    Zdôvodnenie. Je to bod 16 k tomuto bodu. Vybranému okruhu zamestnancov Úradu vlády Slovenskej republiky a Správy zariadení Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorí priamo plnia úlohy spojené s organizačným a technickým zabezpečením činnosti vlády, sa tarifný plat zvýši o 20 %. Ide o okruh špecifických činností, ktoré musia byť vykonávané nadštandardným spôsobom. Je to napríklad zabezpečenie komplexných služieb v prípade zahraničných návštev, najvyšších štátnych predstaviteľov aj pre návštevy Národnej rady Slovenskej republiky a prezidenta Slovenskej republiky, technické zabezpečenie rokovaní vlády Slovenskej republiky, príprava, koordinácia a kontrola všetkých činností súvisiacich s technickým a organizačným zabezpečením vlády Slovenskej republiky.

    Tento návrh zákona zakladá nárok na štátny rozpočet a zvyšuje platobné tarify. Zvýšenie platobných taríf sa týka podľa pripomienkového konania 130 zamestnancov úradu vlády. Je to v rozpore s bodom č. 9 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 867/2007, ktoré hovorí o tom, aby sme nepredkladali návrhy legislatívnych predpisov, ktoré zakladajú finančné nároky na zvýšenie výdavkov alebo úbytok príjmov schválených v štátnom rozpočte na rok 2008. Toto uznesenie prijala vláda Slovenskej republiky. Účinnosť tohto zákona je síce od 1. januára 2009, ale ja sa pýtam, keď vláda prijala uznesenie, že bude šetriť v roku 2008, už to nebude platiť pre rok 2009.

    Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v pripomienkovom konaní tohto zákona sa zaviazalo doplniť podmienky na priznanie osobného platu. Nestalo sa to tak. Naďalej chýba napríklad presný okruh zamestnancov, ktorých sa to bude týkať a konkrétne dôvody priznania osobného platu. V pripomienkovom konaní proti tomuto ustanoveniu namietali Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Ak sa nemýlim, ministri týchto rezortov sú nominanti strany SMER.

    Ja mám taký dojem, že zase tu budeme vytvárať skupinu privilegovaných, zase tu budeme vytvárať skupinu, ktorým sa bude zvyšovať tarifný plat o 20 %. Neviem, zrejme strana SMER má ešte takýchto ľudí viac, ktorých treba takto ohodnotiť, pretože manažéri sociálnych podnikov budú mať hodinovú mzdu 1 200 korún. A hovorím, to vtedy, keď veľmi dobre viete, pani ministerka, že napríklad v auguste už naši dôchodcovia dostali zo Sociálnej poisťovne prepočítané svoje dôchodky aj na eurá a určite veľmi dobre viete, že dôchodok manželky bude napríklad 19 eur. A teraz pre privilegovanú skupinu 130 ľudí budeme zvyšovať ich tarifné platy o 20 % vtedy, keď napríklad dôchodky zvyšujeme o 50 Sk, nie sú peniaze na to, aby sa zvyšovali mzdy pedagógov, to niekde je aj napísané v tomto návrhu zákona.

    A ešte sa musím zastaviť pri pánovi poslancovi Madejovi, ktorý tu doobeda veľmi emotívne hovoril o tom, či poslanci opozície sú si vedomí toho, čo to znamená žiť z minimálnej mzdy v hladových dolinách alebo tam, kde ten život je ťažší. Pán poslanec, ja osobne to napríklad viem, pretože ja som vo svojej profesii robila vyše dvadsať rokov a keď som nastupovala, nebolo to včera, ani predvčerom, ako začínajúca lekárka som mala nástupný plat 1 740 korún. Vtedy, keď pedagógovia, lekári mali takýto plat, ale napríklad baníci, kŕmiči, pretože ja som patrila medzi pracujúcu inteligenciu, a bola skupina, ktorá mala tri alebo štyrikrát vyšší plat. Takže viem, čo znamená žiť z 1 740 korún a viem, čo to znamená žiť z poslaneckého platu. Pán poslanec, ale ja som vo svojej profesii mimo parlamentu robila vyše dvadsať rokov. Vy ste do poslaneckých lavíc, keď nechcem byť vulgárna, vtedy by som musela povedať, že ste prišli zo škôlky, nie zo škôlky, ale priamo z fakulty. Takže rozprávať o tom, či my vieme, z akých platov musia vyžiť ľudia, my to vieme, pretože my sme to zacítili na svojej koži. Bolo by dobré, keby ste sa trošičku vyjadrovali inak, pretože keď to niekto nevie, tak asi ste to vy.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Sárközy – pán poslanec Madej. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a pán poslanec Madej má slovo.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem veľmi pekne za to, že som bol spomenutý, pani poslankyňa Sárközy, musím ale povedať, že ja politiku nikdy neberiem osobne, nikdy si nemyslím, že okrem toho, čo si skutočne myslím o konkrétnom človeku a som presvedčený, tak nemyslím na nikoho priamo. Nikoho osobne som nemenoval ani z opozičných poslancov, pretože mám taký pocit, politika minulej vlády bola takou politikou, ktorá pripomínala, že minulá vláda sa starala len o vysokopríjmové skupiny obyvateľstva, o podnikateľov, ale nie o priemerne zarábajúcich a podpriemerne zarábajúcich. Každý pochádza z nejakého prostredia, každý žije v nejakom prostredí, každý má skúsenosti v nejakom prostredí. U vás, pani poslankyňa, v minulom volebnom období boli poslanci, ktorí skúšali žiť zo životného minima a nepodarilo sa im to. Nehovorím opozíciu, súčasnú opozíciu ako-takú. Preto si myslím, že ja by som radšej zostal na tej korektnej úrovni a myslím si, že je dobré, že ste možno vtedy žili z 1 700 korún a máte tú skúsenosť, tak ako aj ostatní a verím, že si na to možno niekedy spomenú alebo spomeniete. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Sárközy, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Pani poslankyňa Belásová, to už bolo po uzavretí. Takže pani poslankyňa Sárközy bola jediná, ktorá vystúpila v rámci rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chcem sa spýtať pani ministerky ako navrhovateľky, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, páni, dovoľte mi povedať, že tento zákon nakoniec bol do vlády predložený bez rozporov na základe pripomienkového konania a pripomienky, musím povedať, že sa týkali aj všeličoho iného, bol do § 7a vložený text: „Počas vykonávania osobitne významných pracovných činností alebo mimoriadne náročných pracovných úloh.“ Toľko k tomu osobnému platu.

    Pani Sárközy, nedá mi povedať jednu vec. Ľudia, ktorým sa zvyšuje plat o 20 % na úrade vlády, sú ľudia, ktorí majú základné tarifné triedy 10 alebo 20 % nad sumy životného minima, sú to obslužné a sú to robotnícke činnosti. Takže preto by som bola veľmi rada, aby ste aj týmto ľuďom dopriali slušný plat.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz bude nasledovať prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 729. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 754.

    Nech sa páči, pani ministerka, uveďte aj tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, účelom predkladaného vládneho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cestovných náhradách, je spresnenie a úprava niektorých ustanovení z vecnej stránky, s cieľom odstrániť aplikačné problémy pri poskytovaní náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách, pri výkone práce v zahraničí, resp. pri dočasnom vyslaní zamestnanca na výkon práce do cudziny, náhrad výdavkov za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách. Vládny návrh zákona zakladá nárok na cestovné výdavky za cesty v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska, umožňuje dohodnúť sa na prerušení pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca a ustanovuje nový spôsob úpravy sumy základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel.

    Vládny návrh zákona reaguje aj na prechod na menu euro v Slovenskej republike vo väzbe na prepočet súm, ako aj na zaokrúhľovanie súm. Navrhovaný spôsob zaokrúhľovania jednotlivých súm a nárokov vychádza z doterajšieho spôsobu zaokrúhľovania nahor a je v súlade so základnými princípmi zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike, t. j. zaokrúhľovanie v prospech zamestnanca pri zachovaní princípu cenovej neutrality. Vládnym návrhom zákona sa taktiež zosúlaďujú niektoré ustanovenia zákona o cestovných náhradách s novelou zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme a novelou zákona o štátnej službe, ktorá je obsiahnutá vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Teraz má slovo spravodajkyňa, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyňa Milada Belásová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, ako určený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 165 z 9. septembra 2008 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky ako parlamentná tlač 729. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil vládny návrh zákona do programu tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 754 z 26. augusta 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor, vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Účelom návrhu zákona je spresniť a upraviť z vecnej stránky niektoré ustanovenia s cieľom odstrániť aplikačné problémy pri poskytovaní náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách, pri vzniku pracovného pomeru, pri výkone práce v zahraničí a podobne. Ďalej sa zosúlaďujú niektoré ustanovenia zákona o cestovných náhradách s návrhom novely zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a s návrhom zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe. Návrh zákona reaguje aj na prechod na menu euro vo väzbe na prepočet súm, ako aj na zaokrúhľovanie súm. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným v citovanom rozhodnutí, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky o pridelení návrhu zákona výborom.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončila som a prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto.

    Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 730. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 729.

    Nech sa páči, pani ministerka, odôvodnite aj tento vlády návrh.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, návrh zmien a doplnení v predloženom návrhu vládneho zákona reaguje na zistenia pravidelného sledovania a vyhodnocovania aplikačných problémov zákona v praxi na záverečné odporúčania výboru Organizácie spojených národov pre práva dieťaťa k druhej periodickej správe Slovenskej republiky o implementácii Dohovoru o právach dieťaťa na výsledky výskumných úloh realizovaných Strediskom pre štúdium rodiny v oblasti efektivity zabezpečovania náhradného rodinného prostredia pre deti a zahŕňa aj niektoré výsledky medzinárodných projektov, napríklad v problematike resocializácie látkových a nelátkových závislostí.

    Dôvodom doplnenia zmeny zákona bolo potrebné upraviť ustanovenia, ktoré umožňujú rôznu interpretáciu alebo spôsobujú interpretačné problémy ako napríklad výchovné opatrenia alebo diagnostické skupiny detských domovov. Bolo tiež potrebné upraviť ustanovenia, ktoré sa v praxi ukázali ako nepraktické, až nepoužiteľné, a to návrhy na osvojiteľnosť, opatrenia finančného charakteru v časti povinnosti obce, tvorba priorít a spôsob poskytovania finančných príspevkov neštátnym subjektom a samospráve.

    Návrh vládneho zákona zlepšuje aj kvalitatívnu stránku výkonu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a obsahuje najmä úpravu výslovného zákazu používania všetkých foriem telesných trestov na dieťati a iných hrubých alebo ponižujúcich foriem trestania dieťaťa pri vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ide napríklad o výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately v detských domovoch a iných zariadeniach podľa zákona. Ďalej rozšírenie možností ukladania výchovných opatrení orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a rozšírenie opatrení na predchádzanie a riešenie krízových situácií v rodine a v náhradnej rodine. Taktiež zlepšenie systému sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti, podrobnú úpravu podmienok starostlivosti o deti v detských domovoch a organizačné členenie zariadení tak, aby deti boli umiestnené prioritne v profesionálnych rodinách v atomizovaných malých skupinách v samostatných rodinných domoch alebo bytoch a v prípade, že sa ústavná starostlivosť vykonáva vo väčšom objeme, ako je rodinný dom alebo byt, predpokladá sa poskytovanie starostlivosti maximálne pre 40 detí.

    Ďalej je to podrobnejšia úprava podmienok výkonu ústavnej starostlivosti v detských domovoch, najmä po obsahovej stránke výkonu súdnych rozhodnutí, napríklad skrátením maximálneho obdobia diagnostiky detí v detskom domove v kombinácii s možnosťou diagnostiky detí priamo v samostatných skupinách alebo v profesionálnych rodinách.

    Úprava mechanizmu na zvýšenie motivácie obcí realizovať preventívne opatrenia a programy zamerané na podporu rodín s deťmi a na pomoc ohrozeným rodinám s deťmi. Nakoniec je to zmena spôsobu zapojenia akreditovaných subjektov do výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany detí, pričom sa dôraz kladie na obsahovú kvalitu ich činnosti a zároveň sa umožňuje aj ich širšie zapojenie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pánovi poslancovi Róbertovi Madejovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako určený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie poverený uznesením č. 165 z 9. septembra 2008 a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky ako parlamentná tlač 730. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil vládny návrh zákona do programu tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 729 z 22. augusta 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor, vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Doplnenie a zmenu právneho predpisu vyvolali podľa navrhovateľa viaceré dôvody. Treba upraviť ustanovenia, ktoré umožňujú rôznu interpretáciu. Zákon ich síce neobsahuje veľa, ale úprava niektorých opatrení doteraz nespĺňala pôvodné očakávania. Niektoré ustanovenia sa podľa navrhovateľa v praxi ukázali ako nepraktické až nepoužiteľné.

    Výrazná časť návrhu zákona je zameraná na zmenu tvorby priorít a spôsobu poskytovania finančných príspevkov úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny. Návrh zákona obsahuje aj návrhy, ktorých cieľom je posunúť ďalej po kvalitatívnej stránke náhradnú starostlivosť a najmä výkon ústavnej starostlivosti.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky o pridelení návrhu zákona výborom.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku. Písomne sa do rozpravy k tomuto zákonu prihlásila za klub SDKÚ – DS pani poslankyňa Iveta Radičová.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vítam predloženú novelu zákona o sociálnoprávnej ochrane predovšetkým preto, že záujem o deti, ktoré sú umiestnené v detských domoch a snaha o nachádzanie najlepších podmienok pre ich ďalší život je naším spoločným cieľom.

    Začatá transformácia detských domovov a presun dôrazu na náhradnú rodinnú starostlivosť či zariadenia rodinného typu bol naozaj veľmi náročný a zložitý proces a určite v praxi odhalil to v legislatíve a v zákone, čo môže byť potenciálnou prekážkou dovŕšenia takéhoto cieľa.

    Chcem vyzdvihnúť v predkladanom vládnom návrhu novely niekoľko výrazných pozitív. V tomto návrhu sa rozširuje možnosť dieťaťa z detského domova stretávať sa nielen s rodinnými príslušníkmi, ale aj inými blízkymi osobami, napríklad budúcimi pestúnmi. Je pravdou a je vhodné, že táto osoba musí absolvovať informačné poradenstvo v stanovenom minimálnom rozsahu, prípadne viac. Takouto zmenou bol fakticky rozšírený okruh osôb, na ktoré sa vzťahuje termín blízka osoba, čo bolo aj jedným zo zámerov pozmeňujúcich návrhov, o ktorých sme v tejto snemovni už rokovali.

    Rovnako vítam skrátenie maximálnej lehoty na diagnostiku pri prijatí dieťaťa do detského domova zo šiestich mesiacov na dvanásť týždňov, čo urýchli umiestňovanie detí buď do profesionálnych rodín alebo náhradnej starostlivosti. Tento návrh ma obzvlášť potešil.

    Rovnako pozitívne vnímam rozšírenie dokumentácie, ktoré orgány poskytujú o dieťati pri hľadaní adoptívnych rodičov a to rozšírenie aj o videodokumentáciu, pretože sa tým zvýši informovanosť budúcich rodičov a zabráni sa možným, nie kvalitným, možno až chybným rozhodnutiam.

    Dovoľte mi však povedať aj isté námietky. Určite je snahou predkladateľa, aby snahy štátu o čo najefektívnejšie umiestňovanie detí do náhradných či profesionálnych rodín, či urýchlenie procesu osvojovania sa udialo čo najefektívnejšie, rýchlo, kvalitne a aby sme ani dieťaťu, ani potenciálnym rodičom neublížili. Novela však rozširuje možnosti štátu v otázke zbrzdenia či úplného zastavenia tohto procesu. Nanovo sa obnovuje okolnosť a okolnosti, ktoré vylučujú splnenie účelu osvojenia, ide najmä o bod 3, to je vek blízky plnoletosti, ktorý bol niekoľkokrát pripomienkovaný rôznymi subjektmi a dokonca bolo požadované v pripomienkovom konaní aj jeho úplné vypustenie. Som presvedčená, že by sme nemali vytvárať bariéry a brzdy možného umiestňovania detí v náhradných rodinách.

    Mnoho zmien sa tiež dotýka rozširovania možnosti štátu zastavovať či rušiť akreditácie. Myslím si, že namiesto snahy o zlepšenie fungovania procesu smerom k zlepšeniu podmienok k spokojnosti detí sa novela príliš zaoberá, venuje rozširovaniu administratívnych úkonov pravdepodobne v snahe, aby sme prinútili orgány sociálnoprávnej ochrany k aktivite.

    Nie som však presvedčená, či nárast administratívnych povinností, nových správ, nových hlásení bude znamenať aj vyššiu aktivitu úradov. Skôr sa obávam, aby netrávili ešte viac času vypisovaním správ a byrokraciou a zostalo im menej času na skutočné umiestňovanie detí do náhradných rodín. Navyše, aby sa vytváranie týchto správ nestalo čistou formalitou.

    Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela je zákon a novela, ktorá má byť ústretová potrebám rodičov a potrebám detí. Na mojich ostatných stretnutiach s náhradnými rodinami a s ich deťmi som zaregistrovala viaceré podnety z praxe, z ich života s tým, s čím sa stretli, ako oni prežívali a zažívali fungovanie legislatívy a výkonu konkrétnych úradov. Dovolím si upozorniť na dva podnety, námety, ktoré dávam snemovni do pozornosti s cieľom skvalitniť predkladanú novelu.

    Bohužiaľ, naozaj sú overené informácie o nedodržovaní pravidiel pri umiestňovaní detí do náhradných rodín predovšetkým napríklad poradovníka. Zároveň je z praxe zrejmé a potvrdzujú to rodičia, že celý proces hľadania náhradných rodín sa spomaľuje skutočnosťou, že deti na adopciu či určené do náhradných rodín sú najprv zaraďované na krajský zoznam a až po dvoch mesiacoch sú informácie rozposielané aj do ďalších krajov.

    Ja si spomínam celú diskusiu o tom, aby sme takéto opatrenie do novely zaradili, tie argumenty boli postavené predovšetkým na snahe a možnostiach kontaktu dieťaťa s biologickými rodičmi, prípadne príbuznými. Faktom však ostáva, že tento účel toto opatrenie nenapĺňa, naopak, predlžuje pobyt detí v detskom domove a odkladá možnosť nájdenia rodičov z iného kraja, z inej oblasti. Faktom totiž je, že tak ako sú rozdielne poradovníky a zoznamy rodičov, ktorí majú záujem o adopciu, ktorí majú záujem o náhradné rodičovanie, je tento počet iný v rôznych oblastiach Slovenska a rovnako je iný počet detí, ktoré máme v detských domovoch a ktoré sú či už právne voľné, alebo možné na umiestnenie do náhradnej rodiny. Ponuka a dopyt, ak smiem použiť tieto výrazy, nie je v rovnováhe a je regionálne rozdielna, preto nie je prekvapujúce, že záujem napríklad na západnom Slovensku rodičov je značne vyšší, ako sú k dispozícii deti, naopak, v regiónoch východného Slovenska či na juhu je ten pomer opačný. Dávam preto na zváženie, ale to až v priebehu druhého čítania tohto zákona, aby sme vyriešili túto lehotu dvoch mesiacov napríklad formou a pokúsim sa snemovni predložiť pozmeňujúci návrh v spolupráci s ministerstvom a s ďalšími členmi sociálneho výboru na vytvorenie istého centrálneho registra tak rodičov, ako i detí. Tento centrálny register by nám totiž pomohol vyriešiť i ten prvý mnou spomínaný problém, a to problém poradovníka a sťažnosti rodičov, že napriek tomu, že sú podstatne dlhšie v poradovníku, zrazu sa ocitajú na iných miestach a sú uprednostňovaní iní záujemcovia.

    Mám hlboký záujem, aby zákon o sociálnoprávnej ochrane bol podporený všeobecným súhlasom tejto snemovne, pretože naše deti si to viac než zaslúžia a naozaj mám záujem predložiť tejto snemovni v druhom čítaní návrhy, ktoré z môjho pohľadu môžu túto novelu vylepšiť. Preto Klub SDKÚ – DS tento návrh zákona podporí.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Radičovej nie sú, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Radičová bola jediná, ktorá sa prihlásila písomne do rozpravy. Pýtam sa teda, či sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Palko a pani poslankyňa Vaľová. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Palko.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne a páni poslanci, nebudem sa vyjadrovať k zákonu ako celku. Myslím si, že v tejto novele je množstvo drobných alebo väčších praktických vecí, ktoré treba riešiť, to nespochybňujem. Chcem ale upozorniť na časť predloženej novely, ktorú považujem za mimoriadne nebezpečnú a ktorá z rodičov robí akýchsi hlúpych násilníkov, ktorí nedokážu vychovávať deti, na časť, ktorá, myslím si, útočí na zdravý rozum. Ide o zákaz používania všetkých foriem telesných trestov. Dovolím si zacitovať z novely. § 7 zákona sa má doplniť napríklad odsekom 23, kde sa hovorí, citujem: „Pri vykonávaní opatrení podľa tohto zákona je zakázané používať všetky formy telesných trestov na dieťati.“ Zakázané používať všetky formy telesných trestov na dieťati.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, aby bolo jasné, nejde o nejaký zákaz týrania. Ochrana dieťaťa je zaručená už teraz zákazom akéhokoľvek týrania. Akékoľvek týranie je už teraz za súčasného právneho stavu nezákonné a trestné. Dovoľte, aby som zacitoval niektoré ustanovenia z už teraz platného Trestného zákona. Napríklad v Trestnom zákone je pasáž Trestné činy proti zdraviu, ublíženie na zdraví. § 155 Trestného zákona hovorí: „Kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na 4 roky až 10 rokov.“ A v odseku 2: „Odňatím slobody na 5 rokov až 12 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha tento čin na chránenej osobe.“ Alebo na inom mieste – Trestné činy proti rodine a mládeži § 208, ktorý sa volá Týranie blízkej a zverenej osoby a kde sa hovorí v odseku 1: „Kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie, potrestá sa odňatím slobody na 3 roky až 8 rokov,“ a tak ďalej.

    Toľko citácie, vážené panie poslankyne a páni poslanci, z teraz platného Trestného zákona, ktorý chráni deti pred akýmkoľvek týraním a chráni ich prísne. Ale my tu ideme zavádzať niečo nové, absolútny zákaz akýchkoľvek telesných trestov. A takéto niečo, obávam sa, dámy a páni, je fackou zdravému rozumu a je to útok na výchovu a na rodinu. A potom je to tým pádom aj útok na mravnosť, pretože je to práve výchova, ktorá vštepuje deťom rozdiel medzi tým, čo je správne a nesprávne, čo sa má a čo sa nemá, čo je mravné a nemravné.

    A, pani ministerka, touto novelou nejde od vás o nový prístup, podobnú škodlivosť ste už predložili a vaša väčšina to schválila v školskom zákone. Aj tam išlo o absolútny zákaz trestov. A rovnako ako v tomto prípade ste, pani ministerka, v skutočnosti zákonom nechránili žiaka, ale oslabili postavenie učiteľa. Tak ako učiteľ, ktorý nedokáže adekvátne potrestať chuligána v lavici, nie je učiteľ, tak rodič, ktorý nemôže dať dieťaťu výchovnú facku, či po zadku, nie je rodič. Tým útočíte na výchovu v škole, na výchovu v rodine a obávam sa, že výsledkom bude spoločnosť, v ktorej nevládnu pravidlá, v ktorej nefunguje výchova, nefunguje spravodlivý trest, ale vládne tam beztrestnosť a teda násilie a chuligáni a neskôr gangy.

    Pýtam sa, pani poslankyne, páni poslanci, či má niekto dnes pocit, že disciplinovanosť detí na našich školách narastá. Má niekto taký pocit? A nemáme náhodou pocit, že naopak, tam narastá chaos? Nemáme pocit, že z učiteľov sa stávajú doslova mučeníci? Preto považujem tento návrh za útok na zdravý rozum a tradície a spochybnenie výchovy, ktorú sme dostali vlastne aj my všetci od našich vlastných rodičov. Tento útok má podstatu ideologickú a podstatu politickú. Tou ideologickou je rozklad rodiny. Falošná ochrana detí je útok na rodičov, lebo trest, ktorý je spravodlivý, oprávnený a umiernený, takýto trest patrí do výchovy odjakživa. A výchova bez trestu nebude lepšou. Dieťa sa stavia na úroveň rodiča a ja sa pýtam, akým právom, čo sa tým sleduje. Čo sme sami neboli deťmi a nevieme, čo nám všetkým, vám všetkým dali výchovou naši, vaši vlastní rodičia?

    Politickou rovinou návrhu je servilnosť voči Rade Európy. Pýtam sa, či jej odporúčania majú byť pre nás viac ako naše reálne skutočné potreby tu u nás, doma. Keby to nebolo také škodlivé, bolo by to smiešne.

    Preto konštatujem, že v druhom čítaní poslanci Konzervatívnych demokratov Slovenska predložia návrh, aby boli všetky tieto podľa nás zhubné časti zákona vylúčené. Aby sme sa my poslanci nemohli vyhovárať na vládu a jej novelu, rozhodnime o nej potom my sami a som zvedavý ako.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási spravodajca pán Madej, pán Minárik.

    Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca.

    A slovo má pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Palko, nielenže sa toto ustanovenie netýka rodín, lebo sa týka zariadení, tak to je taký jeden menší omyl. Ale chcel by som povedať o pocitoch, pán poslanec, ktoré som mal z vášho vystúpenia. Z vášho vystúpenia som mal pocit, že ideálna rodina je taká, ktorá navonok vyzerá ako slušná, distingvovaná, možno, keď príde domov nejaký chlap, silná osobnosť, buchne po stole, dá si poldeci, zbije manželku a deti a všetko je navonok v poriadku a všetci sú poslušní, tak vtedy je to fajn. Mám z toho taký pocit a skôr si myslím, že trend v celej Európe a spoločnosti, pán poslanec, by mal odbúravať akúkoľvek formu domáceho násilia. Ja si myslím, že týmto trendom by sme radšej mali ísť. Ďakujem pekne.

  • Teraz má slovo pán poslanec Minárik.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predrečník, vlastne na vás nemôžem reagovať, bohužiaľ. Dobre mienená facka od každého milujúceho a dospelého ktorémukoľvek dieťaťu môže byť niekedy život zachraňujúca. A ja sa nebojím priznať, že takúto som dal. A to nie je o tom, že by som bol farizej a že by som sa to snažil skryť. Proste, keď to dieťa je ťažko zvládnuteľné blízko rýchlo sa pohybujúcich áut, je život zachraňujúce v tom pravom zmysle slova, ale je to často zachraňujúce aj život v tom prenesenom zmysle slova, že to dieťa vieme nasmerovať na správnu cestu. Ak nebudeme schopní deti aj vychovávať, aj milovať, tak nám budú vyrastať generácie, ktoré budú nezvládnuteľné a ktoré budú mať stále rastúcu zločinnosť. Ja som tých faciek niekoľko udelil a nemyslím si, že som bol tými deťmi menej milovaný, ako som bol predtým a nemyslím si, že by moje deti mali nejaké problémy s mojou výchovou.

  • Ďakujem. Chce reagovať rečník, na ktorého boli faktické poznámky? Nie. Áno? Nie. Áno? Hm. Je to nezvyklé, je nerozhodný, pán poslanec. Nech sa páči, zapnite slovo pánovi poslancovi, aby reagoval v primeranom rozsahu na faktické poznámky.

  • Ďakujem, ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, úplne v dobrom, naproste v dobrom, neberte to, ako niečo, niečo odmietavé a priori. Pozrite sa, vychovajte tri deti a potom si sadneme spolu na kávu a si to povieme.

  • O slovo sa prihlásil spravodajca v zmysle rokovacieho poriadku, má slovo.

  • Prepáčte teda, nemám skúsenosti, nemám skúsenosti s fackaním a s výchovou detí, to je pravda, chvalabohu. Ale s jedným skúsenosť mám, pán poslanec, že ja som v živote facku nikdy nedostal. A ja neviem, či som neslušný človek, či sa neviem správať, či moja výchova bola nejaká zlá.

  • Hlasy a šum v sále.

  • Ale, pán poslanec, ja som facku nikdy nedostal a ja si myslím, že fackať deti, fackať deti by nemali, nemal nikto, nikto, kto bude mať deti, by to nemal používať ako základnú metódu výchovy. A osobne si myslím, že v nás naštartovať výchovu takto, by určite dobré nebolo. Možno, kto má s tým skúsenosti na sebe, to prenáša ďalej, ale ja si nemyslím, že je to správne a určite, keď budem mať deti, takúto metódu používať nebudem. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou – pán poslanec Minárik. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Minárik.

  • Pán kolega, kto hovoril o základnej metóde výchovy? Ja som povedal, v krízových situáciách je to život zachraňujúce. Pán kolega, nikdy nehovor nikdy alebo po slovensky, zariekaného chleba najväčší kus.

  • Teraz vystúpi v rozprave pani poslankyňa Vaľová, má slovo.

  • Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia poslanci, ja sa smejem z toho fackania, pretože tento zákon je úplne alebo téma a podstata tohto zákona je úplne kdesi inde ako fackanie v rodinách. A je to o tom, že si tento zákon treba dobre prečítať. Ak si ho neprečítame, tak sa tu potom fackáme navzájom. Čiže ja vám prečítam, o čom to je. Ak orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri vykonávaní opatrení podľa tohto zákona zistí, že dieťa, rodič alebo osoba, ktorá sa osobne stará o deti, čiže je to náhradný rodič, sú to rodičia alebo je to ústavné zariadenie, alebo detské domovy. Čiže, aby sme si jasne vysvetlili, o čo ide.

    A teraz, ak dovolíte, prejdem k téme. Podklady k novele zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele – predložený návrh zákona okrem návrhu na zmenu a doplnenie súčasných ustanovení zákona, ktoré spôsobujú aplikačné problémy, prinášajú ustanovenia, ktoré po kvalitatívnej stránke zlepšujú výkon sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. V návrhu sa napríklad zohľadňujú záverečné odporúčania výboru OSN pre práva dieťaťa z mája roku 2007 v druhej periodickej správe Slovenskej republiky o implementácii Dohovoru o právach dieťaťa a to v konkrétnych ustanoveniach, ktoré na odporúčania priamo reagujú.

    Pomerne búrlivú verejnú diskusiu, a mali sme to možnosť aj vidieť, napríklad vyvolávalo mediálne nesprávne interpretované ustanovenie, ktoré zakazuje používať všetky formy telesných trestov na dieťati a iné hrubé alebo ponižujúce formy zaobchádzania a formy trestania dieťaťa, ktoré mu spôsobujú alebo mu môžu spôsobiť fyzickú ujmu alebo psychickú ujmu, a to pri výkone opatrení podľa tohto zákona. Toto ustanovenie v žiadnom prípade nezasahuje do práv rodičov – neviem, kde tam je zákon 208, ako povedal pán kolega Palko –, ale zvyšuje ochranu detí umiestnených v zariadeniach zriadených podľa tohto zákona, napríklad v detských domovoch. V praxi toto ustanovenie teda znamená, že ak sa takéto zaobchádzanie s dieťaťom vyskytne napríklad v detskom domove, je dôvodom na prijatie konkrétnych opatrení a to či už voči zamestnancom, ktorí sa takéhoto konania dopustia alebo voči samotným zariadeniam. Toľko na vysvetlenie.

    Návrh novely prináša aj nové možnosti riešenia problémových situácií v rodinách s deťmi v čase, keď sa tieto problémy začnú objavovať. Prijatie a realizácia adekvátnych opatrení skôr, ako sa problémy v rodine prehĺbia, kedy sa z rizikovej situácie stane situácia krízová, je najvhodnejším riešením a to nie iba z pohľadu detí. A tu by som sa zase pozrela na § 4, kde je napísané: „Účelom týchto programov je najmä odborné pôsobenie na odstránenie alebo zmiernenie problémov správania sa dieťaťa alebo jeho porúch. Dieťa je zapájané do výchovných skupinových programov, sociálnych skupinových programov alebo výchovných rekreačných programov.“ Aby sme mohli práve takýmto predísť.

    Návrh zákona teda rozširuje možnosti výkonu a odbornej pomoci práve v najvýznamnejších a rozhodujúcich situáciách dieťaťa a jeho rodiny, kedy je možné ešte pred represívnejšími zásahmi pomôcť rodine vyriešiť vznikajúci problém, kedy je možné zabrániť rozvratu rodiny, ovplyvniť v pozitívnom smere zdravý vývin dieťaťa či zabrániť tomu najkrajnejšiemu opatreniu – odňatia dieťaťa zo starostlivosti rodičov. Práve snaha predkladateľa rozšíriť možnosti orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri ukladaní výchovných opatrení o možnosť práce s celou rodinou prostredníctvom širšieho spektra špecializovaných programov a subjektov je dôvodom, prečo predložený návrh treba podporiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vaše vystúpenie, pani poslankyňa, bolo posledné, ktorým sa poslanci prihlásili riadne do rozpravy, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať, pani ministerka, chcete zaujať stanovisko k rozprave. Máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, nedá mi, aby som po tejto diskusii nezaujala pár postojov k predneseným veciam. Pokiaľ ide o zastavenie procesu osvojovania, je to výlučne iba v tých prípadoch a v procese sprostredkovania osvojenia, ak nie je možné deti osvojiť a ide o 17-ročné deti alebo o tie deti, ktoré samy nechcú byť osvojené. Takže toto je jedna vec.

    Pokiaľ ide o akreditáciu, aj v súčasnosti je možné zrušiť akreditáciu a ide nám o precizovanie akreditácie a podmienky sa práve naopak, uvoľňujú, ale v každom prípade skvalitňujeme. V tejto súvislosti mi nedá a chcem sa poďakovať pani poslankyni Vaľovej, pretože vysvetlila, ako je to vlastne s tými telesnými, akýmikoľvek trestami pre deti. Ale ja sa čudujem, že s týmto vystúpil práve človek, ktorý bol ministrom vnútra, ktorý sa určite stretol s fatálnym koncom mnohých prípadov rodičov, ktorí týrali deti a ja nechcem veriť, že ste sa, pán poslanec, v minulosti ako minister vnútra nestretli napríklad s týraním detí a s tým, ako o deti sú zahasované ohorky od cigariet a podobne. Neprajem to nikomu. A v nadväznosti na skutočnosti, ktoré sociálni pracovníci majú a s čím sa v živote stretnú, ja osobne napriek tomu, že v tomto zákone je to výlučne ustanovované pri výkone opatrení sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, ale ja osobne zastávam nulovú toleranciu detí. Vyrástla som v rodine, kde skutočne nebola nikdy na deti položená ruka, mojimi rukami prešlo viacero detí, mojou výchovou a nikdy na ne nebolo potrebné položiť ruku a nebolo im potrebné dať ani facku zachraňujúcu život. Nikdy.

    Takže zastávam názor, že skutočne by sme mali zmeniť spôsob myslenia, zastaviť súčasný spôsob myslenia a uberať sa tou cestou, ktorou sa uberalo aj mimoriadne Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov a povedať stop akémukoľvek fyzickému alebo psychickému trestaniu detí. Myslím si, že naše deti si to nezaslúžia a že nám to vrátia v dobrom. Takže poprosím, aby ste sa skúsili nad tým, vážení, vážené dámy poslankyne, predovšetkým teraz sa obraciam na vás, ale aj, páni poslanci, aby ste sa nad týmto zamysleli.

    Z mojej strany iba toľko a ja si myslím, že skutočne predložený návrh zákona rieši niektoré opatrenia, ktoré boli problémové v praxi z hľadiska aplikácie, nebolo tam veľa ustanovení, ale niektoré boli nevykonateľné, iné boli tak postavené, že nebolo možné ich skutočne vykonávať a snažili sme sa v tomto prípade urobiť všetko v prospech detí. A myslím si, že k tomuto smeruje právna úprava. Ale ak ktokoľvek príde s vylepšením navrhovanej právnej úpravy, vďačne akýkoľvek návrh, ktorý je určený v prospech detí, privítam.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka, za záverečné slovo.

    Spravodajca chce zaujať stanovisko? Má slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som zaujal stanovisko len k rozprave, k tomu, čo bolo povedané, čo nie je predmetom zákona, ako už bolo povedané, ale ja si myslím, že táto spoločnosť sa vyvíja a každým okamihom ide dopredu ďalej. To znamená, že aj tie pomery v rodinách môžeme upravovať, môžeme sa snažiť o to, aby ľudia boli k sebe lepší, milší a z toho vyplýva aj stierať také negatívne javy v spoločnosti, akými sú aj domáce násilie a ďalšie.

    Názory kolegov poslancov alebo poslancov, ktorí s takým entuziazmom, nevravím, že niekedy, niekedy naozaj to nevidieť a sa to nestane, ale s takým entuziazmom hovoria, že toto je základný prvok výchovy, nejaké trestanie. Podľa mňa nemal by byť základný prvok a vždy je potrebné sa tomu jednoznačne brániť. Mne naozaj pripadá už veľmi blízko k potieraniu alebo k zamlčovaniu a k nevšímaniu si takých negatívnych tendencií, ako je domáce násilie, domáce násilie v rodinách na deťoch a na ženách. Za minulých osem rokov prešlo obdobie, keď sa pomaly, pomaly pohýnali ľady a pevne verím, že sa tie ľady pohnú ďalej, aby sme tento negatívny jav spoločnosti vykorenili. Možno máme s KDH na to iné názory. KDH je presvedčené o tradičnej rodine. Neviem, či kolegovia odtiaľ si nemyslia, že toto je súčasť dominancie. Ja si skôr myslím, že rodina by mala byť založená na iných kritériách, kde skutočne a teraz hovorím o tom, že takéto trendy by sme mali potierať a nie ich do istej miery schvaľovať. Preto si myslím, že aj legislatíva v tejto oblasti zo strany ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj zo strany ministerstva spravodlivosti by sa mala uberať tým smerom a za tým účelom, aby sa čo najviac bojovalo proti domácemu násiliu.

    V regióne, z ktorého pochádzam, poznám prípady domáceho násilia, ktoré skončilo smrťou, zastrelením detí, zastrelením manželky a bolo to spôsobené nečinnosťou orgánov, bolo to spôsobené spoločnosťou, bolo to spôsobené rodinou, bolo to spôsobené legislatívou a všetkým možným, bolo to spôsobené možno aj čiastočnou toleranciou, všeobecnou toleranciou spoločnosti a, bohužiaľ, všeobecnou toleranciou časti tohto parlamentu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, odzneli všetky vystúpenia, ktoré mali odznieť k tomuto návrhu zákona.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pani ministerke za uvedenie a poprosím ju, aby zostala, pretože pokračujeme v sérii sociálnych zákonov.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

    Tento vládny návrh zákona má parlamentnú tlač č. 731 a návrh na prerokovanie vo výboroch má č. 755.

    Pani ministerka, prosím, ujmite sa slova a odôvodnite tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni, vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, sa predkladá v súvislosti s pripravovaným vstupom Slovenskej republiky do eurozóny. Účelom tohto návrhu zákona je upraviť niektoré ustanovenia právnych predpisov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, štátnozamestnaneckých vzťahov a služieb zamestnanosti v súvislosti so zavedením meny euro.

    Uplatnenie novej meny si vyžaduje najmä úpravu ustanovení Zákonníka práce, zákona o minimálnej mzde. Zároveň sa navrhuje upraviť znenie niektorých ustanovení Zákonníka práce v nadväznosti na stanovisko vládneho výboru Európskej sociálnej charty v hodnotení súladu práva Slovenskej republiky s ustanoveniami Európskej sociálnej charty o obmedzení zrážok zo mzdy, ako aj vzhľadom na potreby praxe.

    Zavedenie eura sa dotýka aj ustanovení zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky, zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí, primátorov miest a zákona o platových pomeroch a ďalších náležitostiach súvisiacich s vykonávaním funkcie predsedu samosprávneho kraja.

    Vládnym návrhom zákona sa upravujú aj vybrané ustanovenia zákona o službách zamestnanosti týkajúce sa vyplácania pomerných častí dávok a príspevkov uchádzačov o zamestnanie, výpočtu výšky zadanej zákazky na účely plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, výšky výpočtu odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím a konkrétnych súm príspevkov, pokút a finančných čiastok ustanovených týmto zákonom.

    Vládnym návrhom zákona sa v príslušných ustanoveniach zákona o štátnej službe upravuje spôsob zaokrúhľovania jednotlivých platových náležitosti poskytovaných v eurách. Z dôvodu prechodu na menu euro sa novým spôsobom navrhuje úprava poskytnutia platu pri dočasnom vyslaní štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby v cudzine a na ne nadväzujúce ustanovenia.

    Navrhované úpravy ustanovení vyššie uvedených právnych predpisov sú spracované v súlade s ustanoveniami zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi z gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie pánovi poslancovi Jánovi Kvorkovi a žiadam ho, aby uviedol spravodajskú správu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike ako určený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 165 z 9. septembra 2008 a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky ako parlamentná tlač 731. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil vládny návrh zákona do programu tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 755 z 26. augusta 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor, vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovenia a náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa Legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Návrh zákona upravuje niektoré ustanovenia právnych predpisov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, ustanovenia zákona č. 120/2001 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky, ustanovenie zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, ustanovenie zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v ustanovení zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na opätovné oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky a rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným v citovanom rozhodnutí odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky o pridelení návrhu zákona výborom.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku som do rozpravy nedostal a preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne.

    Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Tým pádom ďakujem pani ministerke aj pánovi spravodajcovi.

    Pani ministerku ešte, samozrejme, poprosím aj naďalej.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Parlamentná tlač č. 732 a návrh na pridelenie výborom č. 756.

    Pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci a vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vládnym návrhom zákona sa navrhuje novelizovať štyri zákony, a to zákon o sociálnom poistení, starobnom dôchodkovom sporení, zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení a zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

    V zákone o sociálnom poistení sa navrhujú nasledujúce zmeny:

    - rozširuje sa osobný rozsah povinného dôchodkového poistenia o fyzickú osobu, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne a za ktorú bude platiť poistné štát,

    - predlžuje sa lehota na podanie prihlášky na dôchodkové poistenie z dôvodu starostlivosti o novonarodené dieťa z 15 na 45 dní,

    - na účely určenia sumy dôchodkových dávok sa navrhuje z rozhodujúceho obdobia vylúčiť obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod a tak obdobie poberania invalidného dôchodku, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok,

    - ustanovuje sa nové obdobie dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok v závislosti od veku poistenca s tým, že potrebné obdobie dôchodkového poistenia sa bude sledovať v celom období dôchodkového poistenia získaného pred vznikom invalidity,

    - navrhuje sa ďalej zvyšovanie dôchodkových dávok a úrazových dávok od 1. januára príslušného kalendárneho roku, súčasne sa zvyšuje suma dôchodkov priznaných pred 1. októbrom 1988,

    - ďalej sa navrhuje úprava osobitnej valorizácie, ktorou sa zvyšovali dôchodkové dávky a úrazové dávky v roku 2005 a 2006 v nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky,

    - obdobne sa navrhuje aj vyplácanie úrazovej renty a pozostalostnej renty, na ktoré boli prekvalifikované náhrady za stratu na zárobku a náhradu nákladov na výživu pozostalých vo výške 100 %.

    V zákone o starobnom dôchodkovom sporení sa navrhujú nasledujúce zmeny:

    - navrhuje sa úprava pravidiel investovania v starobnom dôchodkovom sporení a pravidiel porovnávania výnosnosti jednotlivých dôchodkových fondov, ktorá spočíva najmä v prehodnotení limitov a obmedzení pre nakladanie s majetkom v dôchodkových fondoch a prehodnotenie pravidiel rozloženia rizika,

    - obdobne sa navrhuje nová právna úprava používania ratingu pri investičnej činnosti v dôchodkových fondoch a uplatnenie zníženia odplaty poskytovanej za správu majetku v prípadoch, ak je majetok dôchodkového fondu zverený do správy,

    - upravujú sa taktiež lehoty na vstup do systému starobného dôchodkového sporenia,

    - zavádza sa možnosť pre občanov, na ktorých prejdú, resp. ktorí zdedia úspory po zomretých sporiteľoch uložiť si tieto prostriedky na vlastný osobný účet v dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

    - obdobne sa navrhuje aj skrátenie obdobia potrebného na prestup sporiteľa do ďalšej dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

    V zákone o doplnkovom dôchodkovom sporení sa navrhujú úpravy, ktoré smerujú k:

    - posilneniu postavenia doplnkového dôchodkového sporenia v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky, a to je liberalizácia investovania, ktorá podstatným spôsobom mení pravidlá investičnej činnosti oproti tým, ktoré platili doteraz a ktoré boli rovnaké ako v systéme starobného dôchodkového sporenia,

    - navrhuje sa rozšírenie finančných nástrojov, uvoľnenie niektorých obmedzení a limitov v súlade s postavením doplnkových dôchodkových fondov ako fondov s dobrovoľnou účasťou,

    - súčasne sa navrhuje zaviesť doplnkovú dôchodkovú jednotku z dôvodu zabezpečenia prehľadnosti hospodárenia jednotlivých doplnkových dôchodkových fondov a plnohodnotnej informovanosti účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia o hodnote ich majetku uloženého v doplnkovom dôchodkovom fonde.

    V zákone o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa navrhujú zmeny a doplnenia, ktoré súvisia so zmenou a doplnením zákona o sociálnom poistení, najmä:

    - zjednotenie právnej úpravy nároku na materské so všeobecným systémom sociálneho poistenia,

    - osobitné zvyšovanie výsluhových dôchodkov, na ktoré boli prekvalifikované dôchodky priznané zo všeobecného dôchodkového systému,

    - osobitné riešenie dôchodkov vyplácaných orgánmi sociálneho zabezpečenia ozbrojených bezpečnostných zborov a ozbrojených síl, ktorých suma bola určená podľa predpisov účinných pred 1. októbrom 1988 z upraveného priemerného mesačného zárobku 3 000 korún. Tieto dôchodky sa navrhuje zvýšiť rovnako ako starobné dôchodky zo všeobecného systému sociálneho poistenia o pevne určenú sumu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka, za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo Róbertovi Madejovi, aby predniesol spravodajskú správu. Má slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako určený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ktorý ma poveril svojím uznesením č. 165 z 9. septembra 2008, a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky ako parlamentná tlač 732. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil vládny návrh zákona do programu tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 756 z 26. augusta 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor, vrátane lehôt na jeho prerokovanie.

    Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Návrh zákona reaguje na požiadavky aplikačnej praxe a rieši legislatívnymi úpravami existujúce problémy a nedostatky, ktoré platná právna úprava v praxi vyvoláva.

    V čl. 2 sa navrhujú zmeny a doplnenie zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

    V čl. 3 sa navrhujú právne úpravy smerujúce k posilneniu významu postavenia doplnkového dôchodkového sporenia v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky.

    V čl. 4 sa navrhujú zmeny a doplnenia zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný vládny návrh zákona v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným v citovanom rozhodnutí odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky o pridelení návrhu zákona výborom.

    Pán predsedajúci, ďakujem, prosím, aby ste otvorili rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne za uvedenie spravodajskej správy, otváram rozpravu. K tomuto vládnemu návrhu zákona som dostal písomné prihlášky do rozpravy v mene Klubu SDKÚ, kde sa prihlásila pani poslankyňa Iveta Radičová a za klub KDH pán poslanec Július Brocka.

    Takže teraz v rámci rozpravy má slovo pani poslankyňa Radičová, pripraví sa pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, dámy a páni, návrh novely o sociálnom poistení vždy vyvoláva vášnivé a búrlivé diskusie. Vyvoláva ich preto, že sa stretávajú predovšetkým dva rôzne náhľady a pohľady na riešenie budúcnosti zabezpečenia našich dôchodcov a výšky ich dôchodkov. Novela, ktorú predkladá ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, prináša niekoľko pozitívnych riešení.

    Predovšetkým vítam valorizáciu dôchodkov v súvislosti aj so zavedením eura už od 1. januára, je to naozaj najlepší eurobalíček pre dôchodcov. Rovnako pozitívnym návrhom je platenie odvodov štátom za osobných asistentov, ktorí sa starajú o občanov so zdravotným postihnutím. V ostatnej novele sme rozširovali platby na opatrovateľov, prichádza ďalšia sociálna skupina postupne, títo občania, títo ľudia, ktorí sa výrazne starajú o svojich blízkych, budú mať zabezpečenie na dôchodkoch, takže toto je ďalšia naozaj pozitívna zmena.

    Rovnako vítam a považujem za pozitívnu zmenu platenie odvodov za matky aj počas obdobia pred narodením dieťaťa. Škoda, že ministerstvo prebralo z pozmeňujúceho návrhu, ktorý už bol v tejto snemovni, iba jeho časť a nie aj tú časť môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý obsahoval možnosť úplne odbúrať povinnosť matiek registrovať sa v Sociálnej poisťovni po pôrode, ale dúfam, že to bude na diskusiu.

    Ministerstvo ustúpilo od zámeru predĺžiť dobu rozhodovania o priznaní dôchodku z dvoch mesiacov na štyri mesiace, čo považujem za rozumný ústupok. Rovnako je pozitívnym riešením doladenie a vyrovnanie starodôchodcov v tomto prípade, tých, ktorí zostali spred roku 1988.

    To, čo si ale myslím, že potrebujeme ešte doriešiť a čo predkladaná novela neobsahuje, by som zhrnula len v sumári, máme prvé čítanie, do jednotlivých tém a bodov. Predovšetkým naozaj vyrovnať platby štátu za poistencov štátu do rezervného fondu, keďže v súčasnosti neplatí 4,75 % ako všetci ostatní poistenci, ale len 2 %, teda zabezpečiť vyšší príspevok štátu na dôchodky. Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou mierou prispievania štátu na dôchodky. Viac ako 80 % výdavkov hradia občania priamo z odvodov. Zvýšené prispievanie napríklad z daní zo spotreby by pritom zvýšilo solidaritu celkového systému.

    Som presvedčená, že vstup do II. piliera pre mladých ľudí, pre budúcu generáciu, keďže i samo ministerstvo vo svojich analýzach potvrdilo, že pre túto generáciu v princípe z pohľadu dlhodobého možného sporenia je II. pilier výhodný, urobiť vstup automaticky s možnosťou vyviazania sa v istej lehote z II. piliera.

    Rovnako považujem za otvorený problém postavenia invalidných dôchodcov. Zákon nemá v sebe obsiahnuté rovnaké podmienky pre invalidných dôchodcov ako pre ostatné skupiny. Ak totiž pracujú, platia poistné na invalidné poistenie, hoci z týchto odvodov nikdy nič mať nebudú, ich odvody na starobné poistenie sa zhodnotia v budúcom starobnom dôchodku len čiastočne alebo vôbec, zároveň stratili nárok na príspevok štátu do II. piliera. Som presvedčená, že by stačilo iba trošku vôle a tieto nedôslednosti by sme mohli v zákone odstrániť.

    Novela rieši aj problém výpočtu dôchodkov pre osoby, ktoré poberajú invalidný dôchodok, či pred rokom 2004 mali roky, v ktorých po celý rok študovali, boli na civilnej službe alebo celý rok mali takzvané náhradné doby. Pravdou je, že je to istý pozitívny posun a riešenie chýb z ostatnej novely, ale podľa môjho názoru iba čiastočné. Novela rovnako mení podmienky pre priznanie invalidných dôchodkov. V priemere je to pozitívna zmena. Avšak pokiaľ máme zmenu, ktorá istý čas môže priniesť zhoršenie situácie a máme možnosť sa tomu vyhnúť, potom by novela takéto ustanovenie mohla obsahovať. Ide totiž len o prechodné ustanovenie a pre túto časť invalidných dôchodcov mohol platiť starý systém, pokiaľ je pre nich výhodnejšie, ide o prechodné ustanovenie.

    Novela ďalej neodstraňuje diskrimináciu zamestnancov, ktorí popri práci aj podnikajú. Pokiaľ už platia odvody zo zamestnania, majú platiť aj minimálne odvody z práce popri zamestnaní, z podnikania. Totiž režim, kedy im takéto zdvojenie je odpustené, sa vzťahuje len na isté vybrané sociálne skupiny, presne definované profesie, vytvára to nerovnováhu. V súvislosti s predĺžením minimálnej doby dôchodkového poistenia, ktoré je platné z 10 na 15 rokov, odporúčam zvážiť predĺžiť maximálnu dobu platenia poistného štátom za opatrovateľov a osobných asistentov a rodičov z 12 tiež na 15 rokov, aby mali splnený limit, ktorý je stanovený v ostatnej novele zákona o sociálnom poistení.

    Pani ministerka spomínala alebo sa vyjadrovala, že zvažuje v budúcnosti oddeliť výšku minimálnych odvodov pre živnostníkov od minimálnej mzdy. Diskutovali sme o tom aj v sociálnom výbore. Prerokúvame zákon o sociálnom poistení. Z úst štátneho tajomníka sme boli informovaní, že sa pracovná skupina zaoberá touto témou a návrhom, čím by to mohlo byť nahradené a vymenené. Myslím si, že takéto riešenie mohlo byť súčasťou tejto predkladanej novely o sociálnom poistení.

    Preto si dovolíme v druhom čítaní predložiť istý rad pozmeňujúcich návrhov, vrátane pozmeňujúceho návrhu, o ktorom sa pôvodne hovorilo, že bude novela prinášať a obsahovať, a to je istý garantovaný minimálny dôchodok, dovolím si v snemovni predstaviť istý návrh tohto riešenia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz vystúpi ako písomne prihlásený do rozpravy pán poslanec Brocka v mene Klubu KDH.

  • Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, nebudem v podrobnostiach hovoriť o pozitívach, či nedostatkoch tohto návrhu zákona, hovorila o tom a dosť podrobne moja predrečníčka, ja budem stručne a možno všeobecne.

    Hoci pani ministerka Tomanová ohlasovala už na konci minulého roka novelu zákona o sociálnom poistení, že to bude veľká novela zákona, ja si myslím, že to tak nie je. Je to, povedal by som, skôr taká úradnícka novela a v tomto zmysle nemusí naháňať strach slovenským občanom, myslím si, tak nadľahčene, že po jej prijatí nehrozia žiadne národohospodárske škody.

    Veľká novela nás ešte len čaká, dámy a páni, od nového ministra Dušana Muňka, tento teraz nový riaditeľ Sociálnej poisťovne už ohlásil „potrebné zmeny“ v dôchodkovom systéme. Aké sú to? Opäť otvorenie II. piliera, zníženie príspevkov do tohto piliera z 9 na 3 %, vyradenie 20 % invalidných dôchodcov zo systému, čiže odobratie invalidných dôchodkov, zvýšenie odvodov živnostníkom a v neposlednom rade tiež zriadenie verejnoprávnej dôchodkovej spoločnosti. Dámy a páni, toto bude veľká novela, nie to, čo je dnes na našom stole. A preto, pani ministerka, toto nehovoria redaktori Štulajter alebo Jančík, toto hovorí váš nominant v Sociálnej poisťovni, a preto sa vás chcem spýtať: Pani ministerka, je to aj váš názor opäť otvoriť II. pilier? Je to aj váš návrh alebo názor rušiť invalidné dôchodky, za čo ste cepovali predchádzajúcu vládu tak často? Je to váš názor zvyšovať odvody?

    Ak si spomínam, často ste v boji proti II. pilieru argumentovali, že veľká časť sporiteľov v II. pilieri na svoj dôchodok nenasporí z 9 % odvodov z hrubej mzdy. Preto sa vás chcem spýtať, či si myslíte, že keď si budú sporiť 3 %, či si potom na svoj dôchodok nasporia. Myslím si, že aj touto novelou riešite len okamžité problémy, resp. nespokojnosti časti občanov a hľadáte dostatočné zdroje na vaše populistické sľuby. Ale do budúcna problémy nezmenšujete, ja si myslím, že skôr naopak, ich zväčšujete. A to je aj prístup k I. dôchodkovému pilieru a to je váš prístup aj k II. dôchodkovému pilieru.

    Dámy a páni, toto som považoval za potrebné povedať pri rokovaní o novele zákona o sociálnom poistení.

  • S faktickou poznámkou – pani poslankyňa Vaľová, poslanec Halecký. Pokiaľ nikto iný, tak uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som už dávno nemala takú dobrú náladu a úsmev na tvári ako po príhovore pána Brocku. A chcela by som povedať, pán Brocka, pán poslanec Brocka, viete, sú ľudia, ktorí sa živia tým, že predpovedajú víchrice a uragány. Vy by ste sa teda ale nemohli živiť, aj keď sa stále snažíte predpovedať národohospodárske škody, ktoré bude páchať táto vláda alebo ktoré bude páchať pani ministerka Tomanová, lebo zatiaľ ešte ani jedna predpoveď vám nevyšla. Ale verím, že táto vám určite vyjde, takže tým by ste sa asi neuživili. A čo sa týka vecí, ktoré odzneli vo výbore, prosím vás pekne, neboli ste tam, ja by som povedala, že pán riaditeľ Muňko jednoznačne rozprával o tom, že sú rôzne možnosti alebo sú veci, ktoré by sa dali určitým spôsobom, ale ja by som povedala, že vlastne pragmaticky pomenoval niektoré veci, ale nepovedal, že tieto veci sa budú vykonávať, pretože Sociálna poisťovňa jednoznačne je výkonný orgán a zákony tvorí ministerstvo práce a sociálnych vecí, kde bude konzultované. Čiže ja k tomu asi toľko. Takže nehovorme, že už tu ide nejaká novela, ak to bola iba konštatácia určitých vecí, ktoré by dopomohli znížiť deficit Sociálnej poisťovne, ale nebolo povedané, že toto všetko sa táto vláda chystá robiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz s faktickou poznámkou pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem za slovo. Chcel by som tiež pánovi poslancovi Brockovi povedať asi toľko, že celý dôchodkový systém je zložitá vec, to je pochopiteľné a celý dôchodkový systém musí byť vždy aj vo vývoji. Sú krajiny, ktoré, pokiaľ zrealizujú tento systém, prijmú nie desiatky, ale stovky pozmeňujúcich návrhov, aby ho neustále vylepšovali a zdokonaľovali. Cieľom nie je to, aby sa znižovali dôchodky v II. pilieri, zaiste je, aby dôchodky aj v prvom, aj v druhom systéme, teda z I. aj z II. piliera boli zhruba vyrovnané a v II. pilieri, aby si ľudia našetrili viacej v závislosti od výšky svojho príjmu, čiže od svojej aktivity, čo sa týka vzdelania, pracovného zadelenia a podobne.

    Chcem len upozorniť, že pomer 50:50 % alebo 9:9 odvodovým bodom je neobvyklý, by som povedal, v žiadnej krajine. Vo väčšine krajín je odvod do II. piliera menej ako 50 % a chcel by som ukázať iba na príklade Českej republiky, kde je dvojročná diskusia o dôchodkovom systéme a tam sa to kryštalizuje, že nebude tak, ako u nás 50 %, teda 9 % odvody do II. piliera, ale iba 3, maximálne 4 %. A myslím si, že v Čechách sú tiež ekonómovia, sociológia, ktorí vedia zvážiť tento faktor a oni si nedovolia dať rovnaký pomer odvodov do I. a II. piliera. Takže túto otázku naďalej považujem takisto za otvorenú a hodnú diskusie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Hlási sa aj pán Brocka s reakciou na faktické poznámky. Má slovo, ešte to stihneme, snáď. Nech sa páči, pán poslanec. Prosím zapnúť mikrofón pánu poslancovi Brockovi. Nemá kartu zrejme.

  • Nie, mám kartu, pán podpredseda.

  • Ruch v sále.

  • Pán podpredseda, veľakrát som sa pokúšal prihlásiť sa do systému, že chcem reagovať, ale v tejto chvíli mi bude stačiť, ak dovolíte, aby som mohol aspoň hlasovať.

  • Ruch v sále.

  • Ukončili ste faktickú, pán kolega? Dobre, ďakujem pekne.

    Prosím vás pekne, ak dovolíte, ešte pre istotu teraz otváram rozpravu a pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne, aby sme pred prerušením to vedeli. Registrujem pani poslankyňu Sárközy, pani poslankyňu Gibalovú. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, je už 17.03 hodina, takže pristúpime k hlasovaniu. Vyhlasujem krátku 3-minútovú prestávku, aby sme mohli v pokoji zaujať miesta v laviciach.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať.

    Poprosím pani Ľubicu Roškovú, aby uviedla v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 74 za, 1 proti, 52 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh posunuli do druhého čítania.

  • Ďakujem. Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, a aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky o pridelení návrhu zákona výborom. Ďakujem. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 105 za, 1 proti, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh pridelili do výborov a určili lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Madej bude ako určený spravodajca uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c), že predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 77 prítomných, 74 za, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, ďalej hlasovať o pridelení predmetného návrhu zákona výborom, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a navrhujem, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky o pridelení návrhu zákona výborom.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 91 prítomných, 87 za, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Pani poslankyňa Belásová uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov,

    tlač 729.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona...

  • Kolegyne, kolegovia z opozície, skúste to vyťahovanie kariet robiť po tichšie, aby sme sa počuli tí, ktorí chceme hlasovať. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 76 prítomných, 74 za, 1 proti, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme návrh posunuli do druhého čítania.

    Poprosím vás, kolegyne, kolegovia, venujte pozornosť hlasovaniu. Pani spravodajkyňa, máte slovo.

  • Ďakujem. Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, a, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky o pridelení návrhu zákona výborom. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 93 prítomných, 90 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh na pridelenie výborom a lehoty schválili.

    Pán poslanec Madej, ešte raz vás poprosím, aby ste ako spravodajca uviedli hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 730.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú podľa už spomenutého § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) prerokuje predmetný vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 97 prítomných, 95 za, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh sme schválili.

  • Ďalej, pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o pridelení vládneho návrhu zákona podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky o pridelení návrhu zákona výborom.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 118 bolo za, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    A ešte jedno posledné hlasovanie, ktoré uvedie pán poslanec Kvorka a bude to v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 127 bolo za, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, a, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky o pridelení návrhu zákona výborom. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 124 za, 1 sa zdržal, 3 nehlasovali.

    Tento návrh sme schválili a pridelili sme návrh výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Kým budeme pokračovať v rokovaní, v prerušenom rokovaní programu, chcem sa poďakovať všetkým, ktorí svojou prezentáciou umožnili, že sme nemuseli stratiť jeden rokovací deň.

    A teraz budeme pokračovať. Poprosím, budeme pokračovať v rozprave. Ešte máme ústne prihlásených – pani poslankyňa Sárközy a pani poslankyňa Gibalová.

    Takže, pani poslankyňa Sárközy, máte slovo. Nech sa páči. Poprosím pána spravodajcu a navrhovateľku – pani ministerku, aby zaujali svoje miesta.

  • Ruch v pléne.

  • Kolegyne, kolegovia, chcem vás poprosiť, aby sme pokračovali v rokovaní. Pani poslankyňa Sárközy je pripravená, aby mohla vystúpiť. Ale poprosím vás, aby ste tí, ktorí chcete venovať svoju energiu na riešenie iných problémov, radšej odišli z rokovacej sály alebo venovali pozornosť. Poprosím vás. Pani ministerka, ja vás poprosím, aby ste venovali pozornosť. Poprosím kolegyne, pani poslankyňa chce vystúpiť, aj všetkých ostatných, ktorí nechcú venovať pozornosť vystúpeniu, požiadam, aby naozaj radšej odišli z rokovacej sály.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, dovoľte mi vyjadriť sa v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení. Táto novela, ktorú predkladá vláda, patrí k tým lepším, čo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny počas súčasného vedenia ministerstva pripravilo.

    Pani ministerka, musím sa priznať, že keď som niekedy prvýkrát a mám taký dojem, že v júni chytila tento návrh zákona do ruky, musela som sa pozrieť, či to predkladá ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, koho podpis tam je, lebo som mala taký dojem, že prinajmenšom to predkladá ministerstvo financií a pán minister Počiatek. Ale predkladáte to vy.

    Sú tam ustanovenia v tomto návrhu zákona, ktoré sú prínosom a sú v prospech niektorých dotknutých skupín obyvateľstva. Konečne novela, ktorú pripravilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, obsahuje aj pozitívne zmeny, s ktorými možno súhlasiť. Len niektoré vymenujem.

    Štát už bude platiť poistné na dôchodkové poistenie a príspevky do II. piliera za osobných asistentov. V podstate sa preberie stav, ktorý už platí v prípade zdravotného poistenia. Štát by mal platiť dôchodkové odvody aj za matky starajúce sa o narodené dieťa už od poberania materského príspevku. Predlžuje sa lehota na podanie prihlášky na dôchodkové poistenie matkám starajúcim sa o narodené dieťa.

    Pani ministerka konečne pochopila, že pracujúci poistenci nemôžu byť v horšom postavení ako ľudia, ktorí nikdy nepracovali, teda nikdy neboli v pracovnom pomere. Táto novela obsahuje aj niektoré pozitívne ustanovenia vo veci vzniku nároku na invaliditu, t. j. bude sa sledovať celé obdobie dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity, nielen posledných desať rokov, ako je to teraz.

    Dá sa súhlasiť, samozrejme, aj so zmenou valorizácie dôchodkov od januára. Musím ale podotknúť, že pani ministerka sa k tomuto kroku odhodlala až ex post, keď sa dozvedela, že podobný krok chystá navrhnúť aj opozícia a konkrétne pani poslankyňa Radičová.

    Pokiaľ ide o navrhnuté zmeny v II. pilieri, osobne vítam aj skvalitnenie informácií poskytnutých sporiteľom zo strany dôchodcovských správcovských spoločností. Len dodávam, že tlak na vyššiu zrozumiteľnosť by nepochybne mal byť aj v rozhodnutí, ktoré vydáva Sociálna poisťovňa. Často ide totiž o veľmi komplikované písomnosti, ktoré obyčajný človek má problém vôbec pochopiť. Pritom ide o neho.

    Vítam aj skrátenie lehoty pre sporiteľov na prestup medzi dôchodcovskými správcovskými spoločnosťami. Avšak táto novela obsahuje aj návrhy, ktoré vyvolávajú otázky skôr zhoršujúce existujúci stav. Napríklad zahrnutie odmeny pri odchode do starobného dôchodku do vymeriavacieho základu. Ide o zaslúženú odmenu za odpracované roky, ktorá by mala zostať netto.

    Nové podmienky nároku na invalidný dôchodok, ktoré by mali byť miernejšie, sú v jasnom protiklade s názorom novovymenovaného generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne pána Muňka, ktorý avizuje práve sprísnenie priznania invalidity a preskúmanie vydania aj starších rozhodnutí. Ja na rozdiel od pána poslanca Brocku som bola na sociálnom výbore, takže vyjadrenie pána generálneho riaditeľa som nepočúvala sprostredkovane, ale z prvej ruky. Pán generálny riaditeľ povedal okrem iného, že po tom ako nastúpil do Sociálnej poisťovne, uvažuje o tom, že by sa II. pilier mal priebežne otvoriť. Ja viem, že to hovoril úradník, ale hovoril to nový generálny riaditeľ, ktorého šéfom, pani ministerka, ste vy, pričom aj vy, aj pán premiér ste povedali, že pre vládu 30. júnom otvorenie II. piliera sa končí. Potom, ako toto povedal pán generálny riaditeľ v sociálnom výbore, pán premiér síce len ústami svojej hovorkyne povedal, že môžeme o tom diskutovať.

    A druhé, čo povedal, to sú invalidní dôchodcovia, vyslovene povedal, že treba prehodnotiť invaliditu, pretože podľa neho minimálne 22 % ľudí je v systéme tých, ktorí tam nemajú byť, on ich aj pomenoval. Ja to nebudem pomenúvať, pretože od politika sa nesluší, aby pomenoval tie skupiny, ktoré sú podľa neho neprávom v II. pilieri. Keď si spočítam 22 % a tých 8,8 %, ktoré sme dostali v niektorej správe, ktorí už boli vyradení z invalidného dôchodku, tak to je vyše 30 %. Takže vtedy, keď sme v roku 2004 nič iné nechceli, len sme chceli vyčistiť a sprísniť podmienky udelenia invalidného dôchodku, rozmýšľali sme asi v tom kontexte, ako rozmýšľa pán generálny riaditeľ. Samozrejme, prijali sme rozhodnutie Ústavného súdu a viackrát sme sa za toto ospravedlnili.

    Prečo by mala byť vyradená z II. piliera matka na materskej dovolenke, ak do 30 dní od predpísanej doby neoznámi Sociálnej poisťovni, že v ňom nechce sporiť aj naďalej? Podľa mňa ide o zbytočné administratívne a byrokratické šikanovanie občana so zákernou vypočítavosťou zo strany štátu, že na svoju povinnosť snáď zabudne a zo strany vlády v nenávidenom II. pilieri bude o jedného sporiteľa menej. Prečo musí oznamovať niečo, čo už raz svojím podpisom pri vstupe do II. piliera predsa deklaroval? Podľa mňa je to nezmysel. Keď už chceme niečo robiť, tak podľa mňa by to malo byť opačné. Bolo by sa treba odhlásiť do 30 dní vtedy, keď nechce byť v II. pilieri. Ale keď už je tam raz prihlásený, zo strany šestonedeliek to považujem za šikanu.

    V článku II bodu 7 sa zo 60 dní mení na 90 dní lehota ustanovená na vyžiadanie vrátenia príspevkov postúpených bez právneho dôvodu za zomretého sporiteľa od dôchodcovskej správcovskej spoločnosti. Nesúhlasím s tým. Tlak na efektívnosť musí byť aj v prípade povinnosti pre Sociálnu poisťovňu. A novelu hodnotím zároveň aj ako novelu nevyužitých príležitostí. Už tu moji kolegovia predrečníci povedali, takže nechcem sa opakovať, ale len jeden bod spomeniem. Chýba zreálnenie poistných sadzieb pri vypočítaní odvodov do jednotlivých fondov a naopak, navrhuje sa predĺženie obdobia, v ktorom budú možné presuny medzi jednotlivými fondmi až do roku 2011.

    Pani ministerka, odkedy ste nastúpili, nič sa neudialo ani pri spoločnom výbere odvodov, pán minister financií to podporoval, práve ministerstvo práce malo najväčšie výčitky, vlastne výtky kvôli tomu, že sa to nemôže uskutočniť práve k problémom, ktoré by nastali v Sociálnej poisťovni. Na moje veľké prekvapenie, ja som túto otázku dala pánovi generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, pánovi Muňkovi a on sa vyjadril v tom zmysle, že z jeho strany by nebol problém, dokonca v utorok na zasadnutí sociálneho výboru povedal, že v pondelok sedia s generálnym riaditeľom daňového úradu s pánom Igorom Šulajom.

    Čo mi chýba, to už pán poslanec Brocka spomenul, že mala to byť veľká novela a predsa to veľká novela nie je. A niečomu dobre nerozumiem. Nerozumiem tomu, keď máme otvorený zákon o sociálnom poistení a bola tu avizovaná veľká novela, prečo na tej istej schôdzi, keď vláda predkladá vládny návrh zákona o zmene zákona o sociálnom poistení, dvaja poslanci za vládnu stranu SMER predkladajú novelu tohto zákona. Konkrétne pán poslanec Madej predkladá zákon o vianočných dôchodkoch. Nemohlo to byť súčasťou tohto zákona? A pán poslanec Jánoš predkladá novelu zákona, ktorá sa týka príspevku k baníckym dôchodkom. Mám na to z mojej strany takú odpoveď, že buď nechceli, aby tu bolo medzirezortné pripomienkové konanie alebo sa „chceli blysnúť“ poslanci za stranu SMER.

    Súvisí to s tým len druhotne, ale vláda včera prijala Národnú správu o stratégiách sociálnej ochrany a sociálne impulzy na roky 2008 a 2010. Dovoľte mi citovať z tejto správy tri vety: „V nasledujúcich rokoch sa Slovensko podobne ako i ostatné krajiny Európskej únie bude musieť vyrovnať s takými demografickými zmenami, akými sú klesajúca pôrodnosť a starnutie obyvateľstva.“ Som prekvapená, pretože pani ministerka doteraz deklarovala, že takéto problémy na Slovensku nie sú.

    A potom je tu ešte jedna stať, čo sa týka dôchodkov, je to preskúmanie finančnej udržateľnosti dôchodkového systému. „Zavedenie výstavby dvojpilierového dôchodkového systému má na jeho priebežne financovanú časť dva finančné efekty. Prvým efektom, ktorý je nepriaznivý pre jeho bilanciu, je neustály odtok poistného do kapitalizačného piliera.“ Toto deklaruje vláda a pani ministerka. „Tento efekt je znásobený vyšším počtom účastníkov v kapitalizačnom pilieri oproti predpokladom pri koncipovaní kapitalizačného piliera.“

    Ale druhý efekt, ktorý ma prekvapil, je o tom, ktorý je priaznivý pre jeho bilanciu, spočíva v tom, že od okamihu, keď začnú odchádzať do dôchodku poistenci, ktorí sú účastníkmi dvojpilierovej výstavby, ich dôchodkové nároky v priebežne financovanom pilieri budú zmenšené úmerne príspevkom, ktoré odviedli do kapitalizačného piliera. Tak, pani ministerka, niečo iné hovoríme na Slovensku a niečo iné deklarujeme v Európe?

    Takže podľa môjho názoru táto novela obsahuje veľa pozitívnych vecí, ale z mojej strany sú tam aj veci, ktoré by tam mohli byť a ktoré mi tam chýbajú.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    S faktickými poznámkami – pani poslankyňa Vaľová a pán poslanec Halecký. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. No, musím povedať, že mne niekedy pripadá, pani poslankyňa Sárközy, ak spolu komunikujeme aj na výbore alebo tu, ako keby komunikoval hluchý s nemým a nemý s hluchým. Pretože jednoznačne vyvrátim aspoň tri veci z vášho vystúpenia, ktoré sú, buď ste ich zle pochopili alebo ste ich nepočuli, alebo jednoducho im nerozumiete. Takže chcela by som povedať. Povedali ste, že pani ministerka uvádza, že sa musíme vyrovnať s klesajúcou pôrodnosťou a s predĺžením veku staroby. To nikdy pani ministerka nepoprela, ona iba povedala, že na Slovensku nie je demografická kríza, čo nie je. A že klesá, samozrejme, pôrodnosť klesá v celej Európe.

    Druhú vec, ktorú by som chcela povedať, zase, ktorú sme preberali na výbore, bolo, že výber poistného maximálne stúpa za tejto vlády od roku 2006, pretože vy ste nám ho zanechali 94,25 % a v dnešnom období táto vláda má výber 97,13. Je to viac ako 8,5 miliardy a za tento polrok je to viac ako 4,8 miliardy. Čiže zase, ako hovorím, buď sa nepočujeme alebo sa nerozumieme, alebo sa nechceme rozumieť.

    A takisto by som poznamenala na margo toho, že pani poslankyňa Radičová mala ten skvostný nápad, aby sme valorizovali dôchodky. No, my sme ich už avizovali ešte koncom decembra, začiatkom januára a práve bol prítomný, aj dohodou s pánom prezidentom Gašparovičom sa dôchodky budú valorizovať. Takže, opäť sa vykopávajú otvorené dvere a opäť sa rozpráva o nápadoch, ktoré vlastne už boli spracované na to, aby boli realizované.

    Takže ja asi toľko. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ja by som chcel len k vystúpeniu pani poslankyne Sárközy povedať, že skutočne dosť objektívne hodnotila viaceré body v tejto novele, hlavne tie pozitívne. Ja som ich počúval, takže podľa môjho odhadu asi dve tretiny bodov ste konštatovali, že sú prínosom a vylepšujú situáciu, hoci vaše očakávanie celkove tá novela nespĺňa. Chcem len podotknúť tú skutočnosť, že táto novela reaguje na mnohé pripomienky, ktoré avizovali aj opoziční poslanci, aj opozícia a v podstate zohľadňuje ich v modifikovanej podobe tak, že ich zapracovala do tejto novely. Takže možno povedať, že terajšia koalícia počúva opozíciu, počúva rôzne názory, a pokiaľ je to možné a je to žiaduce a je to výhodné pre sporiteľov, pre dôchodcov, premietnu sa hneď v krátkom čase aj v novelizácii príslušného zákona.

    Chcem tiež povedať, že dôchodkový systém, ktorý je diskutovaný a bude ešte dlho diskutovaný, bude mať rôzne zmeny nielen teraz, o rok, ale zrejme o päť, o desať rokov, pokiaľ vyplynú z praxe a z poznania, že niektoré veci je potrebné zmeniť. Myslím, že aj tá reakcia na invalidných dôchodcov, aj keď trošku bokom zoberiem, aj reakcia vo vianočnom príspevku, že sa zohľadňujú aj dôchodcovia pozostalostní, svedčí o tom, že terajšia vláda a terajšie ministerstvo reaguje na prax, reaguje na skúsenosť, ktorú vníma pred svojou novelizáciou a podľa možností snaží sa zapracovať do novely.

    Čo sa týka dosť frekventovanej otázky pána generálneho riaditeľa Muňka, čo sa týka otázok otvorenia dôchodkového systému...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Nech sa páči reakcia, pani poslankyňa.

  • Pán predseda výboru Halecký, ja nemám žiaden problém s tým, keď vláda alebo koaliční poslanci adoptujú naše dobré návrhy. Problém je ten, keď sa to nestáva a keď sa k týmto veciam niektorí poslanci vracajú po polroku. Ale pre dobro ľudí nám to neprekáža. A musím súhlasiť s tým, čo tu bolo povedané. Určite sa mi vždy vytýka, že zrejme nerozumiem dobre po slovensky, ale s jedným môžem súhlasiť, čo tu odznelo, na Slovensku je demokratická kríza.

  • Reakcia z pléna.

  • Pani poslankyňa Gibalová. Pani poslankyňa, prepáčte. Idete vystúpiť? Nech sa páči, ja som povedal, že máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená pani ministerka, dámy a páni poslanci, prichádza opäť veľká novela zákona o sociálnom poistení, ktorá si, a budem sa opakovať po svojich kolegoch, osvojila niektoré opozičné, už v tejto snemovni predložené, ale neakceptované návrhy. Vylepšujú zákon o sociálnom poistení, a preto sa tešíme, nech prichádzajú od kohokoľvek. Očakávala som však, že ministerstvo v tejto novele bude riešiť aj odvodový systém do poistných fondov a úpravy odvodov, výšku odvodov v týchto fondoch, ktoré sú prebytkové, prípadne urobí krok k zásadnej rekonštrukcii odvodov.

    Uvediem len jeden príklad. Od 1. 1. 2004, kedy Sociálna poisťovňa zabezpečuje výkon poistenia v nezamestnanosti, je tento fond poistenia v nezamestnanosti až do roku 2007 prebytkový a dokonca v rokoch 2008 až 2011 sa predpokladá tiež prebytkové hospodárenie a finančné prostriedky sú používané na krytie deficitu v dôchodkovom poistení.

    Je to istým spôsobom kamufláž, pričom ešte treba povedať jeden veľmi dôležitý fakt, že počet nezamestnaných rapídne klesal a klesá. Myslím si, že toto je dôvod a výzva na zmenu. Keďže sa táto veľká, tzv. veľká novela zákona o sociálnom poistení nezaoberá výškou odvodov do poistných fondov, budeme sa podrobnejšie a exaktnejšie venovať tejto problematike v druhom čítaní a pokúsime sa pozmeňujúcimi návrhmi vylepšiť túto novelu o sociálnom poistení. Želám si zo srdca, aby táto novela nebola premárnenou šancou.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie – pán predseda výboru Halecký. Končím možnosť sa prihlásiť. Máte slovo, pán predseda.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Chcel by som reagovať iba na tú skutočnosť, na ktorú poukázala pani poslankyňa Gibalová, to sú prebytkové poistné fondy v sociálnom systéme. Chcem povedať, že v podstate tieto prostriedky a tieto fondy sa realizujú pre terajšiu prax, ako ste spomenuli, aj sociálneho poistenia, takže ich formálna úprava v nasledujúcom období bola avizovaná. Otázka je, kedy to umožní aj celková situácia a riešenie aj iných bodov, o ktorých sme už tu hovorili, aby to bolo objektívne a aby to bolo v prospech v podstate hlavne terajších dôchodcov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chcete zareagovať, pani poslankyňa? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda výboru, ja tomu rozumiem. Áno, bolo to avizované a preto sa veľmi čudujem, že to nebolo zakomponované v tomto zákone a domnievam sa asi prečo. Pretože táto formálna úprava rovná sa aj úprava dôchodkového systému. A tá ešte nie je na svete, tá sa len približuje k akémusi rozhodovaniu aj cez túto novelu zákona o sociálnom poistení, aj cez avizované nápady alebo nároky, ktoré sme si vypočuli vo výbore, ostatnom výbore pre sociálne veci a bývanie.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Gibalová bola posledná ústne prihlásená, opravte ma, lebo som neviedol schôdzu predtým. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani ministerka, chcete využiť svoje právo a vystúpiť? Dobre, nech sa páči. Vyjadrite sa k rozprave.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, to, čo som si vypočula, je skutočne zarážajúce, pretože doteraz odstraňujeme tie chyby, ktoré ste vy v pripravenom zákone 461 urobili. Ani 17 novelami ste ich nedokázali odstrániť. Nechcem sa vracať ku všetkým tým problémom, ale môžem hovoriť o prehodnocovaní invalidov v náleze Ústavného súdu. Teraz máme a riešime ďalší nález Ústavného súdu – valorizácia dôchodkov v roku 2005 k 1. 7. 2006. Mohla by som hovoriť o mnohých ďalších veciach. Napríklad prekvalifikovávaním invalidných dôchodkov pri dovŕšení veku nároku na starobný dôchodok, na starobné dôchodky, kde ľudia prišli o renty. Môžem hovoriť o baníkoch, ktorí prišli o renty vzhľadom na tento systém. A mohla by som hovoriť mnoho ďalších vecí.

    Hovoriť o úradníckej novele, tak skutočne to už je zarážajúce, ale veď vždy si niečo musíte nájsť. Ale ja sa skutočne čudujem a úprimne sa čudujem, že so všetkými vecami, ktoré ste tu predniesli, ste neprišli počas uplynulého obdobia, kedy ste boli vo vláde a prišli ste s tými opatreniami, ktoré znamenali ľuďom len brať.

    Pokiaľ ide o invalidné dôchodky, nedá mi, pretože to boli dve konkrétne pripomienky, ostatné nemôžem nejakým spôsobom brať za niečo konkrétne. To sú skutočne len o tom, aby sa nejaké reči tu hovorili. Pokiaľ ide o poberateľov invalidného dôchodku s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %, títo neplatia poistné na invalidné poistenie. Ak vykonávajú zárobkovú činnosť platia poistné na starobné poistenie, čo im je v plnom rozsahu a bude im to zohľadnené vo výške priznávaného starobného dôchodku. Tak prosím, radšej neopravovať, ako urobiť zase chybu a je to v každom prípade výhodné pre invalidných dôchodcov.

    Pokiaľ ide taktiež o druhú vec, zmena podmienok nároku na invalidný dôchodok sa pozitívne dotýka všetkých budúcich invalidov po účinnosti zákona a poistencov, ktorým podľa platného zákona nevznikol nárok na invalidný dôchodok a môžu požiadať podľa § 293 a v priznaní invalidného dôchodku. Ide o pozitívne riešenie zase pre všetkých invalidov. Tak prosím, ten, kto si to dôkladne nenaštudoval, neprečítal, aby nerobil zásahy a úpravy, ktoré by boli v neprospech invalidov tak, ako mnohé iné opatrenia v roku 2004, 2005 a v prvom polroku 2006.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka. Pán spravodajca, nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač pod číslom 733. Návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 730.

    Pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh nadväzuje na systém kompenzácie, ktorý je účinný od roku 1999. Pri porovnávaní slovenského systému pomoci občanov s ťažkým zdravotným postihnutím s inými krajinami, vyspelými krajinami európskych krajín je možné konštatovať, že ide o kvalitný a štandardný systém, a preto sa nenavrhujú zásadné systémové zmeny.

    Ustanovujú sa v ňom niektoré nové prvky, ktorých cieľom je zefektívniť systém poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

    Cieľom tohto návrhu, ktorý predkladáme, je poskytnúť pomoc fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím v každodennom živote tak, aby mali rovnaké príležitosti ako fyzické osoby bez zdravotného postihnutia a mohli realizovať svoje základné ľudské práva.

    Vládny návrh zákona ustanovuje a definuje oblasti kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia, ustanovuje osobitnú úpravu lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti pre účely kompenzácie. Upravuje vyhotovovanie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. Navrhuje novú formu preukazu, a to parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. Taktiež ustanovuje valorizačný mechanizmus opakovaných peňažných príspevkov na kompenzáciu tak, že výška týchto príspevkov je vyjadrená v percentách zo sumy životného minima pre jednu fyzickú plnoletú osobu, čo zabezpečí zvýšenie sumy opakovaných peňažných príspevkov na kompenzáciu pri každej sume zvýšenia životného minima.

    Novým spôsobom vymedzuje odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzácie. Osobitne upravuje odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou. Obdobne ustanovuje podmienky poskytovania nového peňažného príspevku určeného na kúpu dvíhacieho zariadenia a peňažného príspevku na úpravu osobného motorového vozidla. Ustanovuje aj kategorizáciu pomôcok na poskytovanie peňažného príspevku na kúpu pomôcky na základe taxatívne vymedzeného zoznamu pomôcok, ako aj zoznamu stavebných prác, materiálov a zariadení na účely peňažného príspevku na úpravu bytu, peňažného príspevku na opravu rodinného domu alebo peňažného príspevku na úpravu garáže, ktorej cieľom je zvýšenie objektivity poskytovania tejto pomoci.

    Bližšie špecifikuje druhy psov so špeciálnym výcvikom – vodiaci pes, asistenčný pes a signálny pes. Jasne špecifikuje kritériá na platenie úhrady za zdravotné výkony na účely kompenzácie. Ustanovuje pôsobnosť štátnych orgánov v oblasti kompenzácie, konanie na účely kompenzácie, režim spracovania osobných údajov a sankcie, ak dôjde k zneužitiu poskytnutého peňažného príspevku na kompenzáciu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Poprosím pani poslankyňu Vaľovú, aby ako určený spravodajca nás informovala o návrhu.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako určený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 165 z 9. septembra 2008 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky ako parlamentná tlač č. 733. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil návrh zákona do programu tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 730 z 22. augusta 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor, vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Účelom predloženého návrhu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov je upraviť právne vzťahy pri kompenzácii sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia tak, aby sa vytvorili pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím porovnateľné príležitosti v každodennom živote a eliminovali sa bariéry, s ktorými sa stretávajú v oblasti vymedzených v návrhu zákona s cieľom ochrániť túto skupinu fyzických osôb pred sociálnym vylúčením pri zachovaní ich ľudskej dôstojnosti.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným v citovanom rozhodnutí, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky o pridelení návrhu zákona výborom.

    Pán predseda, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a prosím vás, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Ešte predtým ako otvorím rozpravu, pán podpredseda Hort, ja chcem, aby ste počuli aj vy, dámy a páni, prebehla debata o tom, či by sme trošku neupravili náš schválený program a to tak, aby sme zajtra o 11.00 hodine nehlasovali, ale aby sme rokovali podľa programu a hlasovali by sme až v utorok 16. o 11.00 hodine spolu aj so slávnostným vyhlásením alebo uznesením k 160. výročiu. Spýtam sa, či je všeobecný súhlas na takúto zmenu.

  • Nezrozumiteľné hlasy z pléna.

  • To znamená, zajtra bude bežať rokovanie Národnej rady, o 11.00 hodine nebude hlasovanie a budeme pokračovať 16. ráno o 9.00 hodine podľa schváleného programu a hlasovanie o prerokovaných bodoch programu bude až o...

  • Nezrozumiteľné hlasy z pléna.

  • Jaj, zajtra od 9.00 do 12.00 hodiny. Súhlas?

  • Súhlas v pléne.

  • Dobre, ďakujem pekne. Takže upozornite, prosím vás, chcem poprosiť vedenia jednotlivých klubov, aby informovali kolegyne a kolegov o tom, ako sme sa dohodli. Ďakujem pekne.

    A teraz otváram rozpravu. Písomnú prihlášku mám od pani poslankyne Radičovej za klub SDKÚ – DS, a potom dáme možnosť prihlásiť sa ústne.

    Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Vážený pán podpredseda, pani ministerka, dámy a páni, návrh zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia vychádza a plne nadväzuje na návrh, ktorý pred dva a pol rokom vo februári 2006 ešte pod mojím vedením vypracovalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci so združeniami občanov so zdravotným postihnutím, vtedy s názvom Zákon o kompenzáciách sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. 90 % návrhu predstavuje pôvodný návrh z februára 2006. Potreba jasne a spravodlivo zadefinovať podmienky podpory, začleňovania občanov so zdravotným postihnutím je na Slovensku akútna už niekoľko rokov, a preto je predloženie tohto návrhu do parlamentu krokom vpred. Najmä preto, že posúva dopredu riešenie postavenia opatrovateľov a osobných asistentov a ich záslužnej práce. Filozofia, ktorá bola pôvodne do návrhu vnesená a je naďalej v predloženej novele, prináša jasné a objektívne kritériá na posudzovanie nároku na kompenzácie a zároveň jednoznačnú kategorizáciu kompenzačných pomôcok. Doteraz rozhodovali úrady v každom prípade individuálne.

    Návrh rieši pravidelnú valorizáciu príspevkov ich naviazaním na rast životného minima. Prináša spravodlivejšie poskytovanie príspevkov občanom so zdravotným postihnutím, ktorí sa aktivizujú a napríklad pracujú z domu alebo ako živnostníci, práca doma a podobne. Umožňuje poskytovanie opatrovateľského príspevku nielen rodinnému príslušníkovi, ale aj inej osobe, ktorá býva s občanom so zdravotným postihnutím.

    Oproti pôvodnému návrhu prináša i dva nové návrhy. Prináša zvýšenie podpory pre osobných asistentov z pôvodne navrhovaných vo februári 2006 65 Sk na 75 Sk na hodinu a prináša zvýšenie príspevku na druhý mechanický vozík a druhý elektrický vozík, teda na tie, ktoré boli zavedené v roku 2005.

    Čo však v tejto novele oproti spomínanému návrhu chýba a čo považujem za negatíva tejto novely? Nezahŕňa občianske združenia zastupujúce občanov so zdravotným postihnutím do kategorizačnej komisie pre kompenzačné pomôcky. Kým pôvodný návrh v § 29 ods. 3 jasne definoval, že kategorizačná komisia bude pozostávať zo zástupcov ministerstva a zástupcov občianskych združení zastupujúcich občanov so zdravotným postihnutím, znenie, ktoré budeme prerokúvať v tomto parlamente, už takéto pravidlo neobsahuje. Združenie občanov so zdravotným postihnutím pritom najlepšie pozná reálne potreby občanov so zdravotným postihnutím.

    Napriek pôvodnému návrhu zvýšiť príspevok na opatrovanie na 6 800 Sk dochádza k jeho ponechaniu na súčasnej úrovni 6 000 Sk. Za dva a pol roka čakania na zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu však v realite došlo k istým posunom, ktoré podľa môjho názoru upravený návrh neobsahuje a nereflektuje. Zdá sa, že je naozaj dlhodobo neudržateľné a naďalej neudržateľné, aby paralelne fungovali dva systémy poskytovania pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím – jeden hradený zo zdravotného poistenia a jeden zo sociálneho systému a zároveň dve kategorizačné komisie – jedna na ministerstve zdravotníctva, druhá na ministerstve práce.

    Predkladám návrh, je to na zváženie, určite sa aj vy stretávate s problémom existencie dvoch komisií dvoch rezortov, ktoré vstupujú do jedného problému, myslím si, že riešením by mohlo byť zriadenie jednej nadrezortnej kategorizačnej komisie, ktorá bude spoločne posudzovať potreby občanov so zdravotným postihnutím a jednotne schvaľovať kompenzačné pomôcky. Základným predpokladom fungovania takejto spoločnej kategorizačnej komisie je však aktívne zapojenie odborníkov, združení zastupujúcich občanov so zdravotným postihnutím do posudzovania a schvaľovania kompenzačných pomôcok.

    Dlhodobou otázkou, ktorú máme pred sebou, je však zavedenie jednotného systému financovania kompenzácií, t. j. zjednotenie financovania zo zdravotného poistenia a sociálneho systému, chcem podčiarknuť, nie však v gescii ministerstva zdravotníctva, s čím zásadne nesúhlasili združenia občanov so zdravotným postihnutím. Keď si dôkladne preštudujete zoznam kompenzačných pomôcok rezortu zdravotníctva, porovnáte so systémom, ktorý má v ponuke ministerstvo práce, tak sa nám podarilo za tie roky dopĺňania vytvoriť systém, ktorý nie je doplňujúci sa, ale v ktorom sa pomerne nezmyselne rozhoduje o tej-ktorej kompenzačnej pomôcke a prichádza naozaj k neefektívnemu využívaniu finančných prostriedkov.

    Preto k danému predloženému návrhu z uvedených dôvodov, ktoré som spomenula, určite predložíme do druhého čítania pozmeňujúce návrhy a som rada, že tá práca, ktorá bola odvedená do februára 2006, nebola márna.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Ivety Radičovej sa prihlásil pán poslanec Jozef Halecký ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníčky.

    Slovo dávam teraz pánovi poslancovi Haleckému. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som chcel tiež, tak ako hovorila aj pani poslankyňa Radičová, vyzdvihnúť, že skutočne považujem tento zákon za veľmi dobrý aj bez ohľadu na to, že sa na tom pracovalo dlhšie obdobie, prípadne, že pracovali na tom aj viaceré pracovné skupiny. Vyzdvihujem hlavne tú skutočnosť, že minimalizuje, alebo, by som povedal, znižuje to individuálne posudzovanie finančných príspevkov pre zdravotne postihnutých a hlavne vytvoril systém, kde sa kategorizuje stupeň postihnutia, výška životného minima, násobok životného minima a podľa toho sa kategorizujú aj určité stupne výpomoci. Chcem len zdôrazniť, aby sa k tomu tak pristupovalo aj v praxi, pretože tam určité diskrepancie neoprávneného posudzovania a hlavne dodávania finančných prostriedkov pre autá alebo pre úpravu domov sú dosť citlivo vnímané. Ďakujem.

  • Ďakujem. Nechcete reagovať, pani poslankyňa? Nie. Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Radičová bola jediná, ktorá sa prihlásila do rozpravy písomne.

    A teraz otváram možnosť prihlásiť sa k tejto problematike do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Monika Gibalová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo dávam pani poslankyni Monike Gibalovej. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, v prvom rade chcem vyjadriť spokojnosť, že máme konečne samostatný zákon, ktorý rieši kompenzácie ťažko zdravotne postihnutých osôb. Naozaj aj ja to považujem za prvý a dôležitý krok, aby sa ťažko zdravotne postihnutým venovala pozornosť, koncepčná kompletná zo strany štátu.

    Vážim si aj snahu zapracovať niektoré pripomienky do konečnej podoby, ktorú máme, do terajšej konečnej podoby, ktorú máme dnes na stole a verím, že spoločne v komunikácii so združeniami zdravotne postihnutých občanov Slovenskej republiky a v odbornej diskusii, vo vecnej a odbornej diskusii, najmä vo výbore pre sociálne veci a bývanie budeme poslanci načúvať a vzájomne odborne diskutovať a vylepšíme tento predložený návrh zákona.

    Má dobré veci a myslím, že sú tu aj niektoré ustanovenia, ktoré si treba všimnúť. Napríklad výška príjmov cez násobky životného minima, ďalej by sme mohli hovoriť odbornejšie a diskutovať o vekovej hranici na poskytovanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu, ďalej vidím ako problém peňažný príspevok na opatrovanie, problém posudkovej činnosti, ďalej by sme mohli odborne hovoriť aj o participácii rodinných príslušníkov, resp. vylúčení rodinných príslušníkov z výkonu osobnej asistencie a možno, nazdávam sa, že by sme aj po skúsenostiach a rozhovoroch s mnohými zdravotne postihnutými, ktorí sa cítia byť diskriminovaní, rozšíriť zoznam ochorení s nižším percentom výskytu.

    To sú také základné veci z navrhnutého zákona, ktoré som si všimla, nebudem opakovať tie body alebo tie poznámky a pripomienky, na ktoré poukázala moja predrečníčka. Takže predpokladám, že naozaj vo výbore pre sociálne veci a bývanie tento návrh zákona doladíme a vylepšíme v prospech ťažko zdravotne postihnutých občanov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne sa neprihlásil nikto. Chcete vystúpiť? Nie. Čiže nie v rozprave. Dobre.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. A pýtam sa teraz, či pani spravodajkyňa alebo pani ministerka chcú využiť právo záverečného slova.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov – účelom návrhu tohto zákona o peňažných príspevkoch a o kompenzácii ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov je upraviť právne vzťahy pri kompenzácii sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia tak, aby sa vytvorili pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím porovnateľné príležitosti v každom živote a eliminovali sa bariéry, s ktorými sa stretávajú v oblasti vymedzených v návrhu zákona s cieľom ochrániť túto skupinu fyzických osôb pred sociálnym vylúčením pri zachovaní ich ľudskej dôstojnosti.

    Pozitívne je, že sa opätovne zavádza valorizačný mechanizmus opakovaných peňažných príspevkov na kompenzáciu tak, že výška týchto príspevkov je vyjadrená v percentách zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo zabezpečí zvýšenie opakovaných peňažných príspevkov na kompenzáciu pri každom zvýšení sumy životného minima. Návrh ustanovuje podmienky poskytnutia nového peňažného príspevku určeného na kúpu zdvíhacieho zariadenia a peňažného príspevku na úpravu osobného motorového vozidla.

    S cieľom zvýšiť objektivitu posudzovania znevýhodnených a poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu navrhovaná právna úprava novým spôsobom vymedzuje odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzácie. V záujme zabezpečiť objektivitu poskytovania tejto formy pomoci zavádza kategorizáciu pomôcok a poskytovanie peňažného príspevku na kúpu pomôcky na základe taxatívne vymedzeného zoznamu pomôcok, ako aj zoznamu stavebných prác, materiálov, zariadení a účely peňažného príspevku.

    Na potreby pri zabezpečovaní starostlivosti o staršie osoby a osoby s ťažkým zdravotným postihnutím reaguje návrh zákona novým definovaním podmienok poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie s určením nových kritérií pre posudzovanie odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na opatrovanie v prílohe č. 3 návrhu zákona o sociálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Predložený návrh zákona jasne určuje platenie úhrady za zdravotné výkony a za účely kompenzácie. V záujme zvýšiť dostupnosť štátnych orgánov a zjednodušiť proces vydávania osobitných označení motorového vozidla pre ľudí so zdravotným postihnutím sa táto pôsobnosť presúva z rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na rezort ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý bude vydávať parkovacie preukazy. Parkovacie preukazy budú vyhotovované v súlade s odporúčaním Rady Európskej únie zo 4. júna 1998 o parkovacích preukazoch pre osoby so zdravotným postihnutím. Navrhovaným zákonom sa zavádzajú ochranné prvky na preukazy fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a preukazy fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, čo prispeje k eliminácii možného zneužívania preukazov v iných systémoch. V záujme zabezpečiť jednotnosť aplikácie zákona na celom území Slovenska sú jeho súčasťou aj prílohy so vzormi lekárskych nálezov, lekárskeho posudku, výkazu osobnej asistencie, potvrdenie a vyplatenie odmien osobnému asistentovi.

    Ak dovolíte, rada by som zareagovala ešte na moju kolegyňu predrečníčku pani poslankyňu Radičovú a chcela by som jednoznačne pripomenúť, že na kompenzačné kategorizačné komisie je zákon a tento zákon je zákon ministerstva zdravotníctva a tam je jasne určené, kto môže a kto nemôže byť členom. Ale je prísľub od ministra zdravotníctva, že sa tento zákon bude novelizovať.

    A ďalšiu vec, ktorú by som...

  • Hlasy v sále.

  • Áno. A ďalšiu vec, ktorú by som chcela povedať, ja si myslím, pani ministerka, ja by som mala taký návrh, že v rámci riešenia finančných prostriedkov by mali všetci zamestnanci ministerstva práce z roku 2006 dostať dovolenky, pretože všetky zákony bývalá pani exministerka Radičová vypracovala na 90 %. Neviem, či zbytočne nemrháte finančnými prostriedkami a fondmi, ale myslím si, že to tak nie je, takže chcem povedať, že je to forma určitého spôsobu prezentácie, pretože viem, že na zákonoch pracujete pravidelne a s veľkým nasadením.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani ministerka, chcete využiť právo? Nerozumiem teraz.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasy v sále.

  • Pani poslankyňa, právo záverečného slova je aj pre spravodajcu, aj pre ministra. (Hlasy v sále.) Prosím vás, nechajte to v tejto chvíli na vedúceho schôdze.

  • Hlasy v sále.

  • Pani poslankyňa, poprosím o pokoj.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme hlasovať tak, ako sme sa dohodli, v utorok.

    A teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 740, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 731.

    Prosím teraz pani ministerku, aby aj tento vládny návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona vzhľadom na uskutočnený a zavŕšený proces decentralizácie sociálnych služieb do samosprávnej pôsobnosti miestnej samosprávy a územnej samosprávy nanovo upravuje práva a povinnosti účastníkov právnych vzťahov v sociálnych službách, najmä s dôrazom na pomoc a podporu ohrozeným skupinám obyvateľstva tak, aby nedochádzalo k ich sociálnemu vylúčeniu a nezvyšovalo riziko spoločenských konfliktov.

    Vládny návrh zákona vytvára v záujme zabezpečenia účelnosti, adresnosti a efektívnosti sociálnej pomoci právny priestor na umožnenie variability poskytovanej sociálnej služby, vychádzajúc z práva klienta na poskytnutie sociálnej služby pri zachovaní jeho ľudskej dôstojnosti.

    Navrhovaná právna úprava by mala zabezpečiť kvalitu poskytovaných sociálnych služieb neoddeliteľnú od profesionalizácie zavedením jednotného systému vzdelávania zamestnancov sociálnych služieb. Súčasne tento návrh zákona reaguje na dôsledky nepriaznivého demografického vývoja, pokiaľ ide o predlžovanie veku dožitia a s tým súvisiace problémy zabezpečovania dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti o starších ľudí, zabezpečenie jej udržateľnosti, primeranosti a kvality a to s prihliadnutím na potreby klientov a poskytovateľov týchto sociálnych služieb.

    Predložený vládny návrh zákona definuje sociálne služby ako služby poskytované vo verejnom záujme. Umožňuje poskytovať sociálne služby aj na základe živnosti za podmienok ustanovených priamo v predloženom návrhu zákona.

    Predmetom predloženého návrhu zákona je najmä upraviť právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb pre definované cieľové skupiny, ktoré sa ocitli v nepriaznivej sociálnej situácii, za ktorú sa považuje stav sociálnej núdze, v ktorej sa nachádza fyzická osoba, rodina, komunita pre neschopnosť zabezpečiť si nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb pre životné návyky, pre spôsob života, pre ťažké zdravotné postihnutie, pre nepriaznivý zdravotný stav, pre vyšší vek, pre výkon opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo pre ohrozenie správaním iných fyzických osôb alebo z dôvodu, že sa fyzická osoba stala obeťou obchodovania s ľuďmi.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor a je ňou pani poslankyňa Vaľová opäť, aby predniesla informáciu, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, čiže živnostenský zákon v znení neskorších predpisov ako určený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 165 z 9. septembra 2008 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky ako parlamentná tlač 740. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil návrh zákona do programu tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 731 z 22. augusta 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.

    Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Cieľom pripravovanej právnej úpravy právnych vzťahov pri poskytovaní sociálnych služieb je podporovať sociálne začlenenie občanov a uspokojovať sociálne potreby ľudí v nepriaznivej sociálnej situácii. Nová právna úprava je orientovaná na jednotlivca, rodinu a komunitu fyzických osôb, ktorí sa ocitli v nepriaznivej situácii alebo v krízovej sociálnej situácii.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným v citovanom rozhodnutí odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie následným výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky o pridelení návrhu zákona výborom.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky. Jedna je za poslanecký klub KDH, je to pani poslankyňa Gibalová a druhá za poslanecký klub SDKÚ - DS pani poslankyňa Radičová.

    Najskôr vystúpi pani poslankyňa Gibalová za poslanecký klub KDH. Po skončení obidvoch týchto vystúpení a prípadných faktických poznámkach bude možné, samozrejme, sa prihlásiť do rozpravy ústne. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, ctené kolegyne a kolegovia, na Slovensku akoby sme ignorovali zásadnú zmenu, ktorá sa udiala v oblasti sociálnych služieb vo vyspelých demokratických krajinách a tou zmenou je prístup ku klientovi. Spočíva v dôraze na poskytovanie sociálnych služieb v prirodzenom sociálnom prostredí klientov a v dôraze na individualizáciu služieb podľa potrieb jednotlivých ľudí. Usídlil sa tu strach, apatia, rezignácia, priama a nepriama korupcia, nesystémovosť, centralizmus, na istej alebo inej úrovni aj jednoznačne záujem vytesniť zo sociálnej práce „neverejných poskytovateľov“. Keď som si prečítala druhý odsek dôvodovej správy, akoby mi z duše hovoril: „Súčasný právny systém nezabezpečuje každej fyzickej osobe prístup k sociálnej službe, ak je na ňu odkázaná, neposkytuje dostatočnú variabilitu sociálnych služieb.“ Opäť podčiarkujem, že hovorím o súčasnom stave poskytovania sociálnych služieb.

    Pretože je to tak a zhodne konštatuje aj dôvodová správa, nedá mi a prosím vás o trpezlivosť, zhodnotiť úroveň poskytovania sociálnych služieb a stav poskytovania služieb podľa doteraz platnej legislatívy, ktorá je v rovnakej agónii ako sociálne služby na Slovensku. Ak ich chceme z tejto agónie prebrať, je nutné si niektoré problémy pomenovať a hľadať východiská, ktoré musia byť zadefinované v novom zákone.

    Ak sa pozrieme na legislatívu a jej výklady, v súčasnej právnej legislatíve je absencia právnej istoty, legislatívna diskriminácia. Pre neverejných poskytovateľov sú definované len zodpovednosti a povinnosti práva a konsenkvencie ex lege však prakticky nie. Absolútne zlý byrokratický systém každoročného uzatvárania nových zmlúv a dodatkov, stanovovanie rozsahov služieb s deväťmesačným predstihom a v absurdných prepočtoch na tisícinky, čo je základné nepoznanie sociálnej práce. Vakancia právnej vymožiteľnosti, neochota tejto vládnej koalície prijať ani len minimálnu novelu zákona pre zosúladenie určených miním podľa zákona 195 aspoň na minimálny inflačný vývoj, čo tu už doslova omieľame dva roky. Pokúšala som sa o to, pokúšali sme sa o to aj cez pozmeňujúce návrhy, aj cez novely zákona.

    Prerušenie prípravy nového zákona o sociálnych službách dostáva poskytovateľov sociálnych služieb do kritickej situácie. Týka sa to a týkalo sa to najmä tých, ktorí chceli posilňovať terénne a komunitné sociálne služby. Platný zákon o sociálnej pomoci neustanovuje právo občana na služby, nedefinuje jednoznačne povinnosti orgánov verejnej správy a nestimuluje poskytovateľov k rozvoju terénnych a komunitných služieb. Je tu ďalší problém, protirečenie záujmov a nezávislosť od zdrojov. VÚC je prispievateľ pre neverejné subjekty, ale zároveň aj prispievateľ pri subjekty vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.

    Štát a samostatné entity nevytvárajú legislatívne a praktické pružné podmienky pre neverejný sektor v oblasti sociálnej práce. Často počúvame len verejné vyhlásenia o ich podpore. Doteraz nemáme vypracovanú a schválenú národnú stratégiu reformy modernizácie systému sociálnych služieb, ktorá by zjednotila všetko úsilie legislatívne, všetkých aktérov pomoci pre vzájomnú komunikáciu, spoluprácu štátu, samosprávy, neziskových organizácií aj cirkví.

    Prax je taká, že zo strany VÚC a obcí nie je rešpektovanie platnej legislatívy. Vidíme v rozhodovaní politickú centralizáciu moci, v niektorých prípadoch aj vo VÚC, aj v obciach nie na princípoch solídnych analýz a odbornosti, ale subjektívnych politických skupín a jednotlivcov a osobných animozitách.

    Sme svedkami toho, že sú prijímané VZN nad rámec legislatívy a protiprávne, čoho potvrdením je aj protest Generálnej prokuratúry na môj podnet vo vzťahu k Žilinskému samosprávnemu kraju, kde sa preukázala nezákonnosť uvedenej časti VZN, podľa ktorej poskytovanie finančného príspevku na úhrady nákladov v spojení s poskytovaním sociálnych služieb je údajne dovolené a viazané len na splnenie podmienky byť občanom samosprávneho kraja.

  • Hlasy v pléne.

  • Pani poslankyňa, môžete potom reagovať.

    Diktát VÚC pri uzatváraní zmluvných podmienok neverejnými poskytovateľmi, ja viem, čo môžeme a nemôžeme riešiť, ale ja hovorím o tejto legislatíve, ktorá dáva podnety na takéto konania, ktorú vy ste označili v dôvodovej správe ako zlú. A ja som sa pokúšala to zmeniť. Neskoré zasielanie finančných prostriedkov, obmedzovanie služieb cez zámerné znižovanie rozsahov, porušovanie slobody rozhodovania, prekážky v slobodnom výbere subjektu, snahy nad rámec zákona, to som už spomínala. Chýbajúca analýza, výhovorky aj ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, že ministerstvo nemôže zasahovať do originálnych kompetencií, čo nemôže, ale môže kontrolovať, má tieto kompetencie. Ťažká právna vymožiteľnosť až korupcia, priama aj nepriama, absencia aplikácie princípov subsidiarity a paternalizmus samosprávnych entít. To je moja vlastná alebo môj vlastný pohľad z praxe a moja vlastná analýza, aký stav so službami je v súčasnosti. Dali by sa vymenovať aj iné nedostatky, ale nechcem vás zdržiavať, hoci si myslím, že tento nový zákon o sociálnych službách si neviem predstaviť prijímať v nejakom chvate, prijímať ho povrchne, ba dokonca si myslím, že mal by mať aj dlhší časový priestor na prerokovanie vo výbore, aby sme vedeli doladiť niektoré veci a dohodnúť sa, aby to bolo na osoh klientov.

    Niektoré negatíva pokračujú, majú pokračovanie aj v návrhu zákona, ktorý máme predložený na schválenie, a to je právna neistota. Zákon používa opäť pojem „môže“. Absencia občianskeho princípu a slobody v rozhodovaní o výbere subjektu na základe rozhodnutia príslušného orgánu nerozhoduje občan v núdzi alebo blízky príbuzný, ale závislý úradník, ktorý buď zariadenie zriadil a prevádzkuje alebo iný závislý úradník.

    Nachádzame tu opak subsidiarity. Sociálna teória hovorí, že ponajprv je zodpovedná osoba a rodina. Pri jej absencii potom nasleduje pomoc neverejných aktivít, až následne pri absencii tých nasleduje obec a pri absencii obcí v niektorých prípadoch kraj, štát. Takáto filozofia poskytovania sociálnej pomoci ľuďom v núdzi je v tomto zákone postavená na hlavu, postavená naruby a výrazne sa odlišuje od všetkých tých zdravých a normálnych tendencií, aké sú vo vyspelej Európe.

    Ukazuje sa, že samosprávny centralizmus chce naplniť aj tento zákon v rozhodovaní. O tom, či občan spĺňa podmienky zákona, nerozhoduje nezávislý inštitút odborníkov, ale obec alebo samosprávny kraj, ktoré sú zároveň zriaďovatelia, prevádzkovatelia. Ja to spokojne nazvem, že ide o samosprávny centralizmus pod rúškom decentralizácie.

    Objavuje sa tu štátny alibizmus. Štát si neplní svoju regulačnú funkciu vo vzťahu k samosprávnym entitám v tom, že nedefinuje minimá. Opäť sa v zákone objavuje systém financovania subjektov na rozdiel príjmov a nákladov. Nazdávam sa, že ideme dozadu.

    V stupňoch odkázanosti sa nejako neobjavujú ani iné ako fyzické parametre, ako je potreba duchovného alebo spirituálneho sprevádzania. Ak môžem vysloviť veľmi jednoduchú, jasnú a jednoznačnú charakteristiku predloženého zákona, ponajprv musím zdôrazniť neskoro podľa hesla – svoje privilegované zariadenia sme si zachránili a cudzie pochovali.

    Odkladanie prijatia zákona je výsledkom loby predsedov samosprávnych krajov a predložený zákon má rukopis županov nominantov SMER-u a ich prefíkané praktiky centralizmu a ovládania. Napríklad § 5 pojednáva o zásade rovnakého zaobchádzania pri poskytovaní služieb, ale v ďalších článkoch a paragrafoch sa nerešpektuje toto ustanovenie. Zákon umožňuje dostupnosť sociálnej služby a slobodný výber poskytovateľa, ale jedným dychom to podmieňuje, ak túto službu nemôže poskytnúť VÚC alebo obec. Toto je jedna zo zásadných výhrad, ktorá zakladá opäť diskrimináciu subjektov, ktoré nie sú tie naše, ale sú iné a teda následne aj zakladá diskrimináciu občanov.

    Zákon definuje prednosť verejnej služby pred pobytovou službou, ale ako-takú vo svojich ustanoveniach paralyzuje. Paternalizmus, dirigizmus, nová forma centralizmu a socializmu v službách. Nie sú zadefinované špecializované odborné činnosti pri poskytovaní služieb. Zadefinovaná ošetrovateľská starostlivosť v zariadení ma nepresvedčila o prekonávaní rezortizmu v prístupe ku klientovi. Uplatnenie § 70 predpokladá zriaďovanie sociálnych lôžok v zdravotníckych zariadeniach ústavnej starostlivosti. Pýtam sa, je tu dohoda a koordinácia s ministerstvom zdravotníctva.

    Posudková činnosť je nový inštitút, ktorý považujeme za absolútne zbytočný s byrokratickým prístupom ku klientovi. Načo je posudková činnosť so špeciálnym posudkovým lekárom, keď každý z nás má svojho lekára, ktorý vie posúdiť, nakoľko je odkázaný a či je odkázaný na sociálnu pomoc a či je to človek v núdzi?

    Nejednoznačné financovanie služieb. Zákon hovorí o skúmaní majetku, nehovorí o mechanizme. Ostali sme opäť na polceste. Zákon pripúšťa poskytovanie služieb na živnosť, to je novinka. Čo so zariadeniami, ktoré sú definované ako verejné, potom neverejné, ale vieme, že máme ešte kategóriu zariadení, ktoré sú financované priamo zo štátneho rozpočtu dotáciou a veľmi bohato financované? Tu nevidím poriadok a jasné pravidlá.

    Toto sú také najzákladnejšie výhrady Kresťanskodemokratického hnutia k zákonu o sociálnych službách. A nepovažujem tento zákon za dobrý, aj keď bol a je sčasti opísaný, z veľkej časti opísaný od predchádzajúceho návrhu predchádzajúcej ministerky. Ale nie je vylepšený, ale je postavený na hlavu, pretože mení celú filozofiu poskytovania služieb. A akokoľvek, pani ministerka, prejavujete neverbálny nesúhlas, je to tak. A pocítili to občania Slovenskej republiky.

    A preto príde Kresťanskodemokratické hnutie určite s takými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré odstránia aspoň tú základnú diskrimináciu, ktorá sa v tomto predloženom zákone o sociálnych službách vyskytuje a služby a tento zákon charakterizuje.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Gibalovej, pani Damborská, faktická?

  • Nezrozumiteľný hlas z pléna.

  • Aha, skúste vymazať pani Damborskú, ona sa bude hlásiť až do rozpravy. Čiže pán poslanec Podmanický Ján, Sabolová Mária, Kahanec Stanislav, Mušková Ľudmila, to sú prihlásení s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Ján Podmanický, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, ja teda nebudem reagovať na všetky tvrdenia, ktoré ste povedali, budem reagovať len na jedno tvrdenie, ktoré sa absolútne nezakladá na pravde. Spomínali ste akési nezákonné všeobecne záväzné nariadenie Žilinského samosprávneho kraja vo veciach sociálnej starostlivosti, sociálnych služieb. Pani poslankyňa, ja poznám toto všeobecne záväzné nariadenie. Treba povedať, že toto všeobecne záväzné nariadenie bolo schválené aj hlasmi poslancov za KDH, keďže KDH má v žilinskom zastupiteľstve, myslím, 24 poslancov z 56, a keďže treba na schválenie všeobecne záväzného nariadenia trojpätinovú väčšinu, takže hlasovali za to aj poslanci za KDH. Čiže možno vy ako poslankyňa za KDH by ste mohli adresovať túto kritiku predovšetkým im. Ale nie je pravda, čo ste povedali, že generálna prokuratúra vyhlásila toto všeobecne záväzné nariadenie za nezákonné.

    Po prvé, generálna prokuratúra nemôže vyhlasovať nariadenia samosprávy za zákonné, alebo nezákonné, na to je Ústavný súd. Generálna prokuratúra môže len podať podnet na Ústavný súd, to hádam viete pri toľkých podnetoch, ktoré ste na generálnu prokuratúru dávali. Ale v Žiline sa ani generálna prokuratúra k tomuto nevyjadrovala. Vyjadrovala sa krajská prokuratúra, ktorá dala protest proti všeobecne záväznému nariadeniu. Na tento protest bolo odpovedané. Poslanci nevyhoveli tomuto protestu jednak pre formálne pochybenia, ale aj pre obsahové pochybenia. Ja len v krátkosti poviem, vy ste namietali a tvrdili, že podľa tohto všeobecne záväzného nariadenia sa bráni poskytovaniu sociálnych služieb. To vôbec nie je pravda. Všeobecne záväzné nariadenie riešilo otázku financovania sociálnych služieb, čo je zásadný rozdiel. Ale pre krátkosť času sa nemôžem tomu hlbšie venovať. A ak aj prokuratúra má problém s týmto všeobecne záväzným nariadením, môže osloviť generálnu prokuratúru a tá Ústavný súd, ale nikto z týchto orgánov nemôže všeobecne záväzné nariadenie vyhlásiť za nezákonné. Takže nezavádzajte, pani poslankyňa.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásená pani poslankyňa Mária Sabolová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Začnem možno tou poznámkou aj môjho predrečníka na poslankyňu Gibalovú – nereagujem na vás, ale hovorila o proteste prokurátora, myslím, že veľmi jasne. Môže mať ona svoj názor, ale nehovorila o tom, že to ruší nejaké VZN. Áno, možno je chybou, ak nerozumejú mnohokrát poslanci na VÚC istým službám a rozhodujú sa bez ohľadu na politické tričko takýmto spôsobom. Ale vždy je možnosť, aby aj predseda VÚC svoje rozhodnutie alebo rozhodnutie poslancov, ktoré nemusí byť vždy správne, mohol, pani poslankyňa, pozastaviť. A pani poslankyňa Gibalová sa dotkla trošku jednej veci a to je to, že ten zákon nerieši tú starostlivosť alebo nevytvára zákon o sociálnych službách takú komplexnú starostlivosť nielen v ústavnej starostlivosti alebo v nejakých sociálnych zariadeniach, to ste mali aj v programovom vyhlásení vlády, že idete rozmnožovať ústavné zariadenia pre sociálne služby. Mne sa zdá, že tento zákon ako komplexný zákon mohol priniesť už aj možnosť zvýhodnenia poskytovania sociálnej služby priamo klientovi v domácnosti. Moja ďalšia vážna výhrada a veľmi nejednoznačné konštatovanie v zákone je aj to, čo hovorila kolegyňa, sociálna posudková služba je veľmi nejasne zakotvená v zákone. Neviem, ako to myslel predkladateľ, lebo ide o súzvuk sociálno-zdravotných služieb a čo považujem za to vážne v zákone, nejednoznačnosť...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Stanislav Kahanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Určite sa nechcem nejako zamontovať do posudzovania tohto zákona z hľadiska profesionálneho. Myslím, že toto urobila kolegyňa, poslankyňa Gibalová. Každopádne chcem potvrdiť to, čo spomínala a chcem to potvrdiť za Prešovský samosprávy kraj, že cítiť určite diskrimináciu subjektov, ktoré „nie sú tie naše“ a to znamená, že jednoznačne platí, že je to aj diskriminácia občanov, ktorí si chcú vybrať zariadenie a ktorí si ho chcú vybrať na základe toho, ako si predstavujú, že im bude slúžiť. Čiže, chcú si vybrať to lepšie zariadenie. Jednoznačne sa preferujú, resp. ponechávajú v takom voľnom fungovaní zariadenia, ktoré sú pod samosprávnym krajom. Tie druhé majú postupne stále menší priestor. Samozrejme, že cítiť rukopis aj županov v zákone a na druhej strane cítiť aj rukopis tejto snemovne a týchto poslancov, to znamená tých, čo majú dostatok hlasov, teda vládnej koalície, pri zmenách v zákonoch. A nebolo to len pritom a boli to aj mnohé iné zákony. Každopádne si myslím, že toto zavádza potom také precedensy, že sa prispôsobujú zákony podľa toho, aké má vládna koalícia podmienky či už na samosprávnych krajoch, alebo mestách a toto nie je dobrá vec. Zákony by mali slúžiť ľuďom, a nie tým, ktorí reprezentujú moc na jednotlivých úrovniach, či už na úrovniach obcí, miest alebo na úrovni samosprávnych krajov. Ďakujem, pekne.

  • Posledná s faktickou poznámkou je prihlásená pani poslankyňa Ľudmila Mušková, nech sa páči.

  • Pani poslankyňa, vy nielen pri tomto vystúpení, ale aj pri ostatných vystúpeniach úplne jednoznačne tvrdíte a ten záver vo vašom terajšom vystúpení to charakterizuje, „je to tak“. Ste presvedčená, že sa nemýlite, že je to tak. O tom, že to tak nie je, svedčia prijaté zákony v minulom parlamente – antisociálne zákony, ktoré prešli aj za podpory KDH. Teda to, čo teraz tvrdíte, ospravedlňuje iba to, že ste nesedeli v minulom parlamente. Ale myslím si, že na Slovensku ste vtedy žili aj vy.

  • Reagovať na rečníkov, ktorí vystúpili vo faktickej poznámke, teraz bude pani poslankyňa Monika Gibalová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Podmanický, je mi to jedno, kto schválil takéto VZN a jeho časť, ktorá nie je dobrá. Ja som vo svojom podnete poukázala na nezákonnosť uvedenej časti VZN, podľa ktorej poskytovanie finančného príspevku na úhradu nákladov spojených s poskytovaním služieb občanom je viazané na splnenie podmienky, že občan musí byť trvale bytom, obyvateľom dotyčného kraja. Čiže, nie na výkon služby, na financovanie, správne ste to povedali vo svojej faktickej poznámke.

    Pani poslankyňa Mušková, áno, žila som na Slovensku a sledovala som tento parlament a chodila som do tohto parlamentu a prosila som všetkých, prierezovo všetkých, nielen Kresťanskodemokratické hnutie, všetkých, aby sa upravil systém financovania sociálnych služieb ako-takých. Má to svoju históriu a ja mám svoju pamäť a bola som priamo vo výkone v manažérskej funkcii zariadení, ktoré dopadli tak, ako dopadli preto, že tu bola zlá legislatíva, na ktorú sme všetci poskytovatelia upozorňovali. Ďakujem.

  • Poslednou písomne prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Iveta Radičová. Pani poslankyňa, stihneme to alebo? Áno? Tak nech sa páči, dávam slovo ešte pani poslankyni Radičovej. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, dámy a páni, niekoľko poznámok k prvému čítaniu k návrhu zákona o sociálnych službách.

    Po odčlenení zákona o hmotnej núdzi zostali v široko obsažnom zákone o sociálnej pomoci ešte dve súčasti, ktoré si naozaj vyžadujú samostatný zákon, samostatný prístup, pretože sú to oblasti, ktoré majú taký zásah do života občanov, že nie je vhodné, aby boli spojené s inými témami alebo s inými problémami. Preto sa začal pripravovať zákon o sociálnych službách a dovoľte mi opäť sa sústrediť na porovnanie s prístupom, ktorý bol vlastný mne s novelou, ktorá je predkladaná do tohto parlamentu, nikto z nás neprekročí svoj tieň. Takže to, čo bolo v návrhu zákona o sociálnych službách vo februári 2006 ako v pripravovanom návrhu, sa nieslo na princípoch individualizácie sociálnych služieb s dôrazom na terénnu ambulantnú formu, na garantovaný rozsah služieb, na výber služieb klientom, na oddelenie rozhodovania od výkonnej funkcie, na pravidlá pre stanovenie ceny sociálnej služby...

  • Hluk v sále.

  • Poprosím všetkých, trošku sa tolerujme.

  • ... na financovanie služby dlhodobej starostlivosti občana bez príjmu alebo s nízkym príjmom, na princíp práv a povinností poskytovateľov sociálnych služieb. Bola vymedzená pracovná náplň sociálnych pracovníkov na úrovni obcí a prínosom je určite nezávislá inšpekcia kvality služieb. Čo v novele chýba, je vymedzenie presnejšieho rozsahu špecializovaného poradenstva, chýba koexistencia krízovej intervencie v sociálnoprávnej ochrane, kuratele dospelých a v zákone o sociálnych službách chýba súlad kompetencií obcí a vyšších územných celkov spolu s fiskálnou decentralizáciou, nie sú zakomponované zmluvné vzťahy a zmluvy s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky a s poisťovňami. Vidím vážne problémy v koordinácii klientov sociálnej kurately a klientov krízovej intervencie.

    Nebudem opakovať problém rozdelenia na verejných a neverejných poskytovateľov, ale nabaľujú sa na to problémy s úhradou neverejných poskytovateľov, ktoré sa v predkladanej novele objavujú v troch typoch. Prvá možnosť – finančný príspevok pri odkázanosti plus finančný príspevok na prevádzku, plus platba od klienta. Druhý typ – len finančný príspevok na prevádzku a platba od klienta. Tretí typ – platby plus možno príspevok na prevádzku.

    Rozlíšenie pritom jednotlivých sociálnych služieb na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb sú rozdelené veľmi mechanicky z hľadiska rôznych činností a funkcií a tým pádom napríklad domov na polceste a zariadenie núdzového bývania majú poskytovať úplne tie isté služby svojím obsahom, čím sa stiera zmysel rôznych typov zariadení, pretože oni nemajú len poskytnúť službu, ale predovšetkým nadväzovať procedurálne a procesne na seba tak, aby sa občan skutočne postupne vymaňoval zo svojej situácie a mohol byť sociálne integrovaný. Tento princíp v novom znení a v novele je porušený a nie je garantovaný.

    Do novely, aby som bola presná, pribudli zariadenia dočasnej starostlivosti o deti ako nové riešenie, ako nové pribudli nízkoprahové denné centrá pre deti a rodinu, špecializované zariadenia a sprievodcovská, predčitateľská služba.

    Na druhej strane z celej novely vypadla terénna sociálna služba pri telefonickej krízovej službe a pri podporovanom bývaní a úplne vypadli z návrhu opäť služby orientované na rodinu a to pomoc rodinám s deťmi pri vzdelávaní a príprave do školy, ako aj celá oblasť služieb na zosúladenie rodinného života a pracovného života.

    Zhrnúc, zákon sa zúžil na poskytovanie sociálnych služieb v situácii sociálnej núdze a nie univerzálne pre občanov. Zákon zúžil možnosť výberu rozdelením na verejné a neverejné subjekty a hlavne zákon v tejto podobe neobsahuje systém rodinných služieb.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť s faktickou poznámkou. Nikto. Skôr ako preruším rokovanie o tomto bode, pýtam sa, pretože sme ukončili vystúpenia tých, ktorí boli prihlásení do rozpravy písomne, kto sa chce do rozpravy k tomuto bodu prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Damborská, pani poslankyňa Sabolová.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Pokračujeme zajtra ráno o 9.00 hodine vystúpeniami prihlásených do rozpravy ústne.

    Prajem všetkým príjemný večer a dobrú noc.

  • Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.