• Dobré ráno prajem, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali páni poslanci Maroš Kondrót, Ľuboš Micheľ a Jána Pataky.

    V súlade so schváleným programom teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o efektívnosti pri používaní energie a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. (zákon o energetickej efektívnosti).

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 735 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 758.

    Vítam na rokovaní Národnej rady pána ministra Ľubomíra Jahnátka a prosím ho, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o energetickej efektívnosti predkladám z dôvodu potreby transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/32ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách do podmienok slovenského práva s cieľom zvýšiť účinnosť konečného využitia energie a podporiť rozvoj poskytovania energetických služieb.

    Predložený návrh patrí do radu právnych predpisov, ktorých účelom je úspora primárnych zdrojov energie. Návrh zákona nadväzuje na už vládou schválené koncepčné i strategické materiály, z ktorých uvediem aspoň Koncepciu energetickej efektívnosti Slovenskej republiky a Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2008 až 2010.

    Predmetom predloženej právnej úpravy je tiež vytvorenie rámca pre racionálne využívanie energie, stanovenie požiadaviek energetickej efektívnosti pri premene, prenose a preprave, distribúcii a konečnej spotrebe energie, monitorovanie a podpora energetickej efektívnosti, definovanie povinností fyzických a právnických osôb a orgánov štátnej správy pri využívaní energie.

    Súčasťou návrhu zákona je aj doplnenie zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. za účelom evidencie a vyhodnocovania energetických certifikátov budov. Túto činnosť bude vykonávať ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja alebo ním poverená organizácia.

    Realizácia zákona v oblasti štátnej správy si v rokoch 2009 až 2010 vyžiada 25 mil. Sk zo štátneho rozpočtu, ale úspora energie za rovnaké obdobie sa predpokladá vo výške 35 mil. Sk.

    Realizované opatrenia budú mať pozitívny vplyv na zvýšenie zamestnanosti v štátnom aj súkromnom sektore a zvýšenie pracovných miest s vysokou pridanou hodnotou pri monitorovaní a hodnotení energetickej efektívnosti a poskytovaní energetických služieb. Z dlhodobého hľadiska bude mať aplikácia zákona významný vplyv na spotrebu energie a pozitívny dopad na životné prostredie.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ktorým je výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Pavlovi Pavlisovi, aby uviedol úvodnú informáciu. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 390 z 2. septembra 2008 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o efektívnosti pri používaní energie a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 752 z 26. augusta 2008 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 20. októbra 2008 a v gestorskom výbore do 21. októbra 2008.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či sa chce niekto z prítomných poslancov alebo poslankýň do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že budeme hlasovať o 11.00 hod. Ďakujem, pán minister aj pán spravodajca.

    Ďalej bude nasledovať sedem vládnych návrhov zákonov, ktoré bude v prvom čítaní z poverenia vlády Slovenskej republiky uvádzať podpredseda vlády a minister spravodlivosti Štefan Harabin.

    Pristúpime k prerokovaniu prvého z týchto bodov programu, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 687 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 710.

    Prosím pána podpredsedu vlády, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ja ešte predtým než pristúpim k predmetnému návrhu, chcem sa verejne ospravedlniť za nevhodné slová, ktoré som povedal v pléne Národnej rady. Takéto výrazy skutočne nepatria na parlamentnú pôdu.

    Zároveň odmietam akékoľvek spájanie mojej osoby s antisemitizmom. Moje kroky vo funkcii ministra ale dávno predtým, dávno predtým sú jednoznačnou odpoveďou, že nikdy nedovolím hanobiť a spochybňovať obete holokaustu, opakujem, nikdy. Ak som náhodou vo svojej horlivosti niekoho urazil, ospravedlňujem sa, išlo mi len a len o to, aby som poukázal na to, aby sa skončilo politické hazardovanie s otázkou holokaustu.

    Nikdy sa nezhodnem s tými, čo presadzujú vypustenie holokaustu z Trestného zákona, ako sa to stalo pred tromi rokmi, keď niekto verejne predložil návrh na vypustenie osvienčimskej lži, to som nebol ja. Ja navrhujem sprísniť trestanie. Verím práve, že všetci poslanci podporia návrh na sprísnenie trestov za popieranie holokaustu. Európa zažila vyčíňanie nacistov, preto v Trestných zákonoch väčšiny jej štátov je popieranie holokaustu trestné. Je to prejav aj úcty k miliónom obetí, pred ktorými sa aj ja hlboko skláňam. A ja som predložil do vlády návrh na rozšírenie a sprísnenie trestných sadzieb za popieranie holokaustu, to je moja jednoznačná odpoveď na útoky, ktoré sa sprítomnili.

    Pokiaľ ide o vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, platná právna úprava úrokov z omeškania je výsledkom potrebnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/35/ES z 29. 6. 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách do slovenského právneho poriadku. Spomenutá smernica bola premietnutá do vnútroštátneho právneho poriadku zákonom č. 530/2003 Z. z. s účinnosťou od 1. 2. 2004. Aplikačná prax potvrdzuje, že táto úprava vyvolala komplikácie v súdnom konaní. Zvýšila sa prácnosť spracovania petitu žaloby vzhľadom na nutnosť zohľadnenia všetkých zmien výšky úrokov z omeškania za obdobie od vzniku omeškania. Pri dlhšie trvajúcom omeškaní dochádza aj k neprehľadnosti petitu spracovávaného na mnoho riadkov. Prácnosť narastá v prípade, keď ide o viacero žalovaných plnení s odlišnou dobou splatnosti alebo ak došlo už k čiastočnému plneniu či plneniu splátok a tiež keď plnenie sa má započítať najprv na úrok z omeškania a až potom na istinu.

    Vyčísľovaním úroku sa prácnosť len znásobuje. Ak súdne konanie trvá dlhšie než do konca kalendárneho polroka, v ktorom došlo k podaniu žaloby, a medzitým dôjde k zmene úrokovej sadzby, je potrebné meniť aj petit. Právna úprava, a to vrátane tej, ktorej cieľom je transponovať príslušnú smernicu EÚ, nesmie nadmerne komplikovať postup účastníkov konania a postup súdu. Naopak, musí byť zrozumiteľná a jej aplikácia súdmi musí byť v záujme právnej istoty jednoznačná a stabilná.

    Zámerom navrhovaných zmien je zjednotenie právnej úpravy týkajúcej sa výšky úrokov z omeškania v občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahoch. Rozdiel bude v tom, že v obchodnoprávnych vzťahoch bude preferovaná dohoda o výške úrokov. Ak by dlžníkom bol spotrebiteľ, ktorý na záväzkový vzťah dohodol aplikáciou obchodného práva, teda § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, výška úrokov z omeškania bude čerpať svoj základ obligatórne v občianskoprávnej úprave. Postavenie spotrebiteľa nemôže byť rozdielne s ohľadom na režim zákona, ktorý zvolil spravidla dodávateľ, teda podnikateľ v typovej zmluve. Výška úrokov z omeškania je podľa predpisov občianskeho práva výškou kogentnou, pričom všeobecne sa uznáva, že najvyššiu výšku úrokov z omeškania nie je možné prekročiť z dôvodu zabezpečenia cieľa vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov, tak to robí aj čl. 153 zmluvy o založení ES, je vhodné ustanoviť maximálnu výšku úrokov z omeškania, a to odlišne práve pre prípravy spotrebiteľských zmlúv, zvažujúc aj ustanovenia smernice 93/13/ES o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ale aj ustanovenia smernice 2000/35/ES o omeškaných platbách v obchodných transakciách. V praxi boli zaznamenané dohodnuté úroky enormne vysoké aj vo vzťahu k spotrebiteľom, napríklad pol percenta na deň, čo predstavuje 182,5 % ročne. Tu je preto potrebné stanoviť rovnaký princíp ako pri úprave Občianskeho zákonníka.

    Výhody navrhovanej právnej úpravy – zjednotenie právnej úpravy výšky úrokov z omeškania v občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahoch. Účastníci konania, spravidla veritelia, teda žalobcovia v žalobách, ako aj súdy vo výrokoch svojich rozhodnutí nebudú musieť kúskovať obdobie omeškania presahujúce polrok podľa vývoja základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska. Smernica predpisuje len výsledok, ktorý má byť dosiahnutý, zatiaľ čo metódy a formy dosiahnutia tohto cieľa zostávajú na vôli štátov. Úprava výšky úrokov z omeškania vo vykonávacom predpise umožní v budúcnosti flexibilným spôsobom zareagovať zmenou právnej úpravy v menej náročnejšom legislatívnom procese.

    Návrh zákona prerokovala a schválila vláda bez pripomienok 18. júna 2008 uznesením č. 408/2008.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem vám, pán podpredseda vlády.

    A prosím teraz spravodajkyňu, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslankyňu Luciu Žitňanskú, aby predniesla úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, ústavnoprávny výbor ma uznesením z 2. septembra 2008 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, preto podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh je v súlade s ústavou, medzinárodnými zmluvami, právom Európskych spoločenstiev. Navrhovaná úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet a rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať vplyv na zamestnanosť ani na tvorbu pracovných miest, neovplyvní podnikateľské prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená je aj doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie a táto doložka spĺňa náležitosti uvedené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 710 z 31. júla 2008 podľa § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor a odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 20. októbra a v gestorskom výbore do 21. októbra 2008.

    Prosím, otvorte rozpravu, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcu.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Tak ako v prvom prípade, ani tu som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa z prítomných poslancov a poslankýň hlási do rozpravy ústne? Konštatujem, že nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem ju za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a hlasovať budeme o 11.00 hodine.

    Teraz pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia zákony v oblasti trestného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 715, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 740.

    Nech sa páči, pán minister, pán podpredseda vlády, uveďte tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vládny návrh zákona, ktorým sa v súvislosti so zavedením meny euro menia a dopĺňajú zákony, predložilo ministerstvo do legislatívneho procesu na základe úlohy v Pláne legislatívnych úloh vlády SR na rok 2008.

    Účelom predloženého návrhu zákona je okrem novelizácie spočívajúcej v prepočte súm uvádzaných dotknutých zákonov v slovenskej mene na menu euro podľa pravidiel stanovených generálnym zákonom ustanoviť v odôvodnených prípadoch odlišný spôsob zaokrúhlenia, a to najmä z dôvodu dodržania princípu právnej istoty, nerozširovania podmienok v trestnosti oproti doterajšej úprave a transparentnejšieho vyjadrenia hraníc sadzby finančných sankcií, vždy však tak, aby to nemohlo zhoršiť súčasné právne postavenie dotknutých osôb.

    Predloženým návrhom zákona sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti: čl. I zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem. A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Jane Laššákovej. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, podľa § 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Zmeny zákonov v oblasti trestného práva sa navrhujú v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike. Návrh sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky, ako to pán minister vo svojom vystúpení uviedol.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie a je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev. Z doložky finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie vyplýva, že návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, vplyv na životné prostredie a zamestnanosť.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. augusta tohto roku č. 740 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 20. októbra a gestorský výbor do 21. októbra tohto roku.

    Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Ani tu som nedostal do rozpravy žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme hlasovať ako v predchádzajúcich návrhoch zákona o 11.00 hodine.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia zákony v oblasti organizácie a riadenia súdnictva, postavenia sudcov, znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 716 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 741.

    Pán podpredseda vlády, prosím, ujmite sa slova a uveďte vládny návrh zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2008 predkladám návrh zákona, ktorým sa v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike menia zákony v oblasti organizácie a riadenia súdnictva, postavenia sudcov, znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.

    Cieľom predloženého návrhu je novelizácia spočívajúca v prepočte súm uvádzaných v dotknutých zákonoch v slovenskej mene na menu euro podľa pravidiel ustanoveným zákonom č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro, majúc pritom na zreteli dodržanie princípu právnej istoty a zachovania cenovej neutrality.

    Predloženým návrhom zákona sa menia a dopĺňajú tieto zákony v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti: čl. I zákon Národnej rady č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, čl. II zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čl. III zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch, prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, zákonmi, ďalšími všeobecnými záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Návrh zákona bol vládou schválený 20. augusta 2008.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne. A dávam slovo teraz spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Jane Laššákovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podala v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008 a v nadväznosti na zákon č. 659/2007 o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi.

    Navrhovaná úprava nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. III legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie a je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 741 z 25. augusta tohto roku podľa § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 20. októbra tohto roku a v gestorskom výbore do 21. októbra tohto roku.

    Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Teraz otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Nie je to tak ani v tomto prípade. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu s tým, že hlasovanie bude nasledovať o 11.00 hodine.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti civilného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 717 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 742.

    Prosím aj v tomto prípade pána ministra Harabina, aby aj tento vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, vláda predkladá na rokovanie Národnej rady na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2008 vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti v oblasti civilného práva v súvislosti so zavedením meny euro.

    Návrh zákona prerokovala a schválila vláda 20. augusta 2008 uznesením č. 520/2008.

    Cieľom navrhovanej právnej úpravy je v záujme lepšej prehľadnosti a ucelenosti osobitne upraviť niektoré aspekty prechodu na menu euro v Slovenskej republike v oblasti civilného práva. Z hľadiska rozsahu materiálu najväčšie doplnenie sa navrhuje pri novelizačnom článku 11 v zákone č. 530/2003 Z. z. Navrhuje sa rozšíriť možnosť vykonania premeny menovitých hodnôt vkladov do imania a menovitých hodnôt základných imaní (ďalej len „premena“) o ďalší spôsob, pričom tento je možné označiť za automatický prepočet. Na základe súhlasu povinného subjektu, teda zapísanej osoby, ktorá má zriadené základné imanie znejúce na slovenské koruny.

    Domnievame sa, že v súčasnosti možné spôsoby premeny znamenajú pre povinný subjekt, ako aj pre registrové súdy značné legislatívne a procesné zaťaženie. Táto náročnosť v sebe, samozrejme, subsumuje aj nárast nákladov povinných osôb s vykonaním premeny. Návrh automatického prepočtu umožní spoločníkom, ktorí budú uzrozumení s vyjadrením ich vkladov, a teda aj základného imania spoločnosti v obchodnom registri v hodnotách zaokrúhlených na šesť desatinných miest, predísť administratívne náročnejšiemu procesu premeny, ktorý predpokladá generálny zákon. Tento novonavrhovaný postup umožní vyjadrením jednoduchého súhlasu osoby oprávnenej konať v mene povinného subjektu vykonať prepočet podľa navrhovaného informatívneho údaja, teda povinný subjekt vysloví súhlas s metódou prepočtu menovitej hodnoty vkladov do imania a menovitej hodnoty základného imania vyjadreného v slovenských korunách vydeleného konverzným kurzom a zaokrúhleného na šesť desatinných miest. Takýto prepočet bol zvolený s cieľom zabezpečiť čo najväčšiu mieru neutrality tak, aby boli dodržané všetky podmienky a obmedzenia generálneho zákona.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami aj s právom Európskych spoločenstiev a v neposlednom rade aj s ustanoveniami generálneho zákona.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne. A poprosím opäť pani Janu Laššákovú, aby ako spravodajkyňa určená gestorským výborom predniesla úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ako poverená spravodajkyňa predniesla podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Ako už bolo uvedené pánom ministrom, zmeny zákonov v oblasti civilného práva sa navrhujú v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti podľa rokovacieho poriadku. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že navrhovaná právna úprava je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi.

    Z doložky finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie vyplýva, že navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie a nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Konštatuje, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskych spoločenstiev a práve Európskej únie a je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo súdu I. stupňa Európskych spoločenstiev.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú v § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. augusta tohto roku č. 742 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 20. októbra a gestorský výbor do 21. októbra tohto roku.

    Predniesla som spravodajskú informáciu, prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, a tak sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Konštatujem, že nie. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a hlasovať budeme o 11.00 hodine.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 718, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 743.

    Opäť vás prosím, pán podpredseda vlády a pán minister, o uvedenie vládneho návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vládny návrh zákona na novelu Trestného zákona ministerstvo predkladá ako iniciatívny materiál. Účelom je posilniť právnu ochranu spotrebiteľa, a to aj v kontexte možných dopadov zvýšenia hladiny spotrebiteľských cien tovarov a služieb pri zavedení meny euro. Navrhovaná úprava však nemá reštriktívny charakter z hľadiska princípov trhovej ekonomiky a zmluvnej voľnosti, ktorý by prinášal obmedzenia nevyplývajúce z už doteraz platných a účinných právnych noriem, najmä zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách, vrátane cenovej regulácie, ktorá je legitímnym nástrojom štátu v cenovej oblasti a štandardným právnym inštitútom.

    Ak by však protiprávnym navyšovaním cien nad rámec, nad tento rámec, mali byť poškodení konkrétni spotrebitelia, je namieste uplatniť popri administratívnych i trestnoprávne sankcie tak, ako je to podľa doterajšej úpravy pri iných formách poškodzovania spotrebiteľa v zmysle úpravy § 269 ustanovenia Trestného zákona. Takýto prístup sa všeobecne i historicky v špecifickej situácii zavádzania eura s poznaním možných rizík jej dopadu na spotrebiteľskú sféru javí v trhovej, ale zároveň i v sociálne orientovanej ekonomike ako náležitý. Ochrana spotrebiteľa hrozbou, eventuálne aj uplatnením trestnoprávnej sankcie sa rozširuje aj so zohľadnením ďalších inštitútov zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorými sú niektoré závažné formy nekalých obchodných praktík upravených v procese implementácie európskeho práva. Tu treba pripomenúť smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu.

    Dovoľujem si vás, vážené pani poslankyne, poslanci, požiadať o podporu predmetného návrhu zákona.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem. Otváram, pardon, dávam slovo teraz spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, ktorým je ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Kataríne Tóthovej. Skoro som vás nepustil k slovu. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som si splnila svoju spravodajskú povinnosť, pretože uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 2. septembra 2008 som bola určená za spravodajkyňu k tomuto vládnemu návrhu.

    Podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku som povinná konštatovať, že uvedený návrh či spĺňa, alebo nespĺňa formálno-právne náležitosti. V tomto prípade konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky predpísané náležitosti rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, ktorý v predkladacej správe minister spravodlivosti ešte bližšie konkretizoval. Z dôvodovej správy sa dozvedáme, že uvedený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi platnými a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Predložený legislatívny návrh má predpísané doložky a je z nich zrejmé, že legislatívny návrh nezakladá nároky na verejné financie, nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry ani na iné právnické osoby, nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie a zamestnanosť. V pripojenej doložke zlučiteľnosti s právom Európskej únie možno konštatovať, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev.

    Ďalej dovoľte, aby som už teraz ako spravodajkyňa informovala, že navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre hospodársku politiku, ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujeme ústavnoprávny výbor, odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

    Predniesla som, ktoré ústavnoprávny výbor navrhuje výbory, aby prerokovali predložený vládny návrh, prečítala som, ktorý výbor má byť gestorský. V rozprave možno navrhnúť ďalšie výbory, ktoré by predložený legislatívny návrh mali prerokovať.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Áno, ďakujem pekne, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a tak sa pýtam, či sa chce niekto z prítomných poslancov alebo poslankýň prihlásiť do rozpravy ústne.

    Pani spravodajkyňa, nech sa páči. Pani spravodajkyňa je jediná, ktorá sa prihlásila do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

  • Áno. Vážený pán predsedajúci, už v tomto štádiu chcem upozorniť, aby sa v druhom čítaní nezabudlo na to, že vkladá sa tu § 438 ako b a v ďalšom materiáli týkajúcom sa zavedenia eura sa vkladá § 438a.

    Keď som však porovnala oba legislatívne návrhy, zistila som, že dnes prerokovaný legislatívny návrh bude účinný už 15. novembra 2008 a ten, ktorý má vlastne § 438a, bude účinný až od 1. januára. Teda nemôžeme vkladať prechodné ustanovenia pod číslom 438b, pretože v čase 1. novembra nebude ešte účinný § 438a. Preto v tomto legislatívnom návrhu bude treba bod 8 označiť za § 438a a v ďalšom, od januára účinnom legislatívnom návrhu dať číslo 438b.

    Ja to pripomínam preto, lebo pri množstve materiálov, ktoré prerokovávame, stala by sa legislatívna chyba, a keďže som už teraz na ňu upozornila, dúfam, že pozmeňujúce návrhy budú v tomto smere predložené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa nehlási nikto, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za ukončenú a prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu s tým, že hlasovať budeme o 11.00 hodine.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 719 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 744.

    Pán podpredseda vlády, prosím, ujmite sa slova aj v tomto prípade a uveďte vládny návrh zákona. Nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady predkladám v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch.

    Účelom navrhovanej právnej úpravy je v prvom rade reagovať na praktické problémy aplikačnej praxe a nedostatky platnej právnej úpravy v oblasti štatusových záležitostí sudcov, organizácií správy a riadenia súdov, a to v záujme vytvorenia vhodných podmienok a zákonných predpokladov v oblasti riadenia a správy súdov za účelom efektívnejšieho výkonu súdnictva, ako aj celkového urýchlenia súdneho konania a riadenia rezortu spravodlivosti.

    Návrh zákona ďalej reaguje na nutnosť prispôsobenia textu právnej úpravy o probačných a mediačných úradníkoch novým trestným kódexom, ako aj úpravy niektorých základných nedostatkov tohto zákona. V tomto prípade ide skôr o legislatívnotechnickú úpravu.

    Úprava v oblasti postavenia súdnych úradníkov vychádza jednak z požiadaviek aplikačnej praxe a taktiež súvisí s pripravovanou novelou zákona č. 548/2003 Z. z. o justičnej akadémii.

    Účelom novelizácie zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je reagovať na poznatky súdov a iných orgánov verejnej moci o nedostatkoch platnej právnej úpravy a jej možných negatívnych dôsledkoch na rozhodovanie a nezávislosť súdnej moci. Novela zákona o sídlach a obvodoch súdov sa týka úpravy súdu s pôsobnosťou vo veciach starostlivosti o maloletých týkajúcich sa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania maloletého dieťaťa.

    Návrh zákona bude mať dopady na verejné financie v rozsahu, ktorý je vyjadrený v príslušnej doložke. Návrh zákona nebude mať vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry, na zamestnanosť a na životné prostredie.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, zákonmi a ďalšími všeobecnými záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná .

    Návrh zákona bol vládou 20. augusta 2008 schválený.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz poprosím spoločnú spravodajkyňu, ktorou je pani Jana Laššáková, určil ju navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, aby predniesla úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podala v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008. Účelom tejto novely je v prvom rade reagovať na požiadavky aplikačnej praxe.

    Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Tak ako to uvádza doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie, predkladaný návrh zákona zakladá nároky na verejné financie. Tieto budú kryté z prostriedkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Z doložky ďalej vyplýva, že návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb ani vplyv na životné prostredie a zamestnanosť. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Informuje, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únii ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. augusta tohto roku č. 744 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrhu zákona prerokovali v druhom čítaní do 20. októbra a gestorský výbor do 21. októbra tohto roku.

    Predniesla som spravodajskú informáciu, prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť z prítomných poslancov a poslankýň teraz ústne. Konštatujem, že nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu s tým, že budeme hlasovať o 11.00 hodine.

    Teraz pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o poplatku za udržiavanie platnosti patentu, o poplatku za udržiavanie platnosti európskeho patentu s účinkami pre Slovenskú republiku a o poplatku za udržiavanie platnosti dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá a výrobky na ochranu rastlín a o zmene niektorých zákonov.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 693 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 707.

    Pán minister spravodlivosti, aj v tomto prípade vás prosím, aby ste predniesli úvodné slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, vládny návrh zákona predkladám v súvislosti už s predchádzajúcou celou paletou zákonov.

    Cieľom predkladaného návrhu je v samostatnom zákone upraviť poplatky dodržiavania platnosti patentov, poplatky za udržiavanie platnosti európskeho patentu s účinkami pre Slovenskú republiku a poplatky za udržiavanie platnosti dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá, výrobky na ochranu rastlín. Tieto poplatky sú podľa súčasnej právnej úpravy správnymi poplatkami obsiahnutými v položke 218, XXVI v časti Priemyselné práva sadzobníka správnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona Národnej rady č. 145/1995 Z. z.

    Potreba navrhovanej zmeny vyplýva zo skutočnosti, že udržiavacie poplatky sú podľa platnej právnej úpravy nevhodne začlenené do sadzobníka správnych poplatkov vzhľadom na to, že udržiavacie poplatky sa neplatia za úkony alebo konania správneho orgánu alebo za garantovanú časovú ochranu predmetu priemyselného práva na území štátu.

    Ďalším dôvodom navrhovanej právnej úpravy je potreba odstrániť problémy, ktoré nastávajú v dôsledku zmeny minimálnej odvádzanej výšky udržiavacieho poplatku za európsky patent a európske patentové organizácie, ako aj problémy pri plánovaní celkovej ročnej výšky poplatku odvádzanej do európskej patentovej organizácie na nasledujúci rok.

    Dopad návrhu zákona na štátny rozpočet bude spočívať v presune finančných prostriedkov z udržiavacích poplatkov z rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa do rozpočtovej kapitoly Úradu priemyselného vlastníctva, pričom udržiavacie poplatky zostanú aj naďalej príjmom štátneho rozpočtu.

    Predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov, návrh zákona nebude mať ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť a ani na podnikateľské prostredie.

    Návrh zákona je v súlade s ústavou, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, s právom Európskej únie a právom Európskych spoločenstiev.

    Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Milanovi Rehákovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 390 z 2. septembra 2008 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o poplatkoch za udržiavanie platnosti patentu, o poplatku za udržiavanie platnosti európskeho patentu s účinkami pre Slovenskú republiku a o poplatku za udržiavanie platnosti značkového ochranného osvedčenia na liečivá a výrobky na ochranu rastlín a o zmene niektorých zákonov, máme to v tlači 693.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu vládneho zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ako i o tom, že návrh zákona nemá dopad na obyvateľstvo, hospodárenie v podnikateľskej sfére a iných právnických osôb, nemá negatívne dopady na životné prostredie a taktiež nemá vplyv na podnikateľské prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky nie je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a je upravená v práve Európskych spoločenstiev.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 707 z 15. júla 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 20. októbra 2008 a v gestorskom výbore do 21. októbra 2008.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu k vládnemu návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť ústne? Nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu s tým, že budeme hlasovať o 11.00 hodine.

    To bol posledný návrh zákona, ktorý predkladal pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ideme v súlade so schváleným programom s tým, že v pôvodnom programe body 24 a 25, sa dohodlo, sa budú prerokovávať dnes o 14.00 hodine.

    Vítam teraz podpredsedu vlády a ministra školstva pána Jána Mikolaja a dávam mu slovo, aby uviedol tento vládny návrh zákona, ktorý ste dostali ako tlač 679 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 694. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá na základe Plánu hlavných úloh ministerstva školstva Slovenskej republiky a Plánu legislatívnych úloh vlády SR. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky na základe toho vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2002 Z. z. o verejných telovýchovných, športových a turistických podujatiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na rokovanie Legislatívnej rady vlády. Predmetný návrh zákona bol schválený 20. mája 2008.

    Návrh zákona reaguje najmä na udalosti pri futbalových stretnutiach na štadiónoch najvyššej súťaže, ale aj na opatrenia, odporúčania Rady Európskej únie na účely medzinárodnej policajnej spolupráce a opatrenia na predchádzanie násiliu a výtržnostiam a ich kontrole v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom, na ktorých je zainteresovaný aspoň jeden členský štát.

    Cieľom navrhovanej úpravy je zvýšenie úrovne správania sa divákov a zvýšenie bezpečnosti na štadiónoch, najmä v športových odvetviach, ďalej tento zákon je v súlade s európskym dohovorom o predchádzaní násilia a v súlade s programovým vyhlásením vlády.

    Návrhom zákona chceme prijať primerané legislatívne opatrenia obsahujúce sprísnenie sankcií za nedodržiavanie poriadku alebo aj zavádzanie iných vhodných prostriedkov, napríklad funkčný kamerový informačný systém. Navrhujeme, aby športové organizácie, kluby spolu s ich majiteľmi, štátnymi orgánmi, obcami prijali konkrétne opatrenia pri vstupoch na štadióny i na štadiónoch samotných s cieľom predísť násiliu a vládnutia davu.

    Legislatívnou úpravou chceme riešiť vylúčenie zo zápasov a štadiónov alebo zákaz vstupu na ne registrovaným alebo potenciálnym výtržníkom, osobám pod vplyvom alkoholu alebo drog, a to v medziach právnych možností: vybavenie štadiónov funkčným a účinným kamerovým informačným systémom, zákaz vnášania alkoholických nápojov divákmi na štadióny, obmedzenie a podľa možnosti zákaz predaja a akejkoľvek distribúcie alkoholických nápojov a zabezpečenia, aby všetky dostupné nápoje boli v bezpečných obaloch. Zabezpečenia, aby stavebné úpravy a konštrukcie štadiónov zaručovali bezpečnosť divákov, mali zodpovedajúce bariéry, neuľahčovali násilie a umožňovali zásah bezpečnostných zložiek a polície. Ďalej účinné oddelenie skupín mužstiev súperiacich fanúšikov, sprísnenie predaja lístkov, dôkladnú prípravu a vzdelávanie usporiadateľskej služby a rozšírenie ich právomoci, taxatívne určenie povinnosti organizátorov, ale tiež povinnosti a zákaz pre účastníkov v záujme dôslednej postihnuteľnosti a zrozumiteľnosti.

    V zákone sa taktiež navrhujú povinnosti obce vydať zákaz predaja podávania alebo užívania alkoholických nápojov na podujatiach, ak o to požiada organizátor podujatia alebo policajný zbor. Navrhuje sa tiež povinnosť obce zakázať podujatie v prípade ohrozenia života na základe včasného oznámenia rizika organizátorom.

    Návrh zákona tiež preberá určité praktické skúsenosti z krajín alebo štátov Európskej únie, ktoré už dlhodobo bojujú proti diváckemu násiliu, najmä zavedeniu funkčného kamerového informačného systému, ktorý umožní identifikáciu výtržníkov. Zavedením informačného systému na určených športových štadiónoch očakávame efektívnejšie stíhanie násilníkov a narušiteľov verejného poriadku a zvýšenie bezpečnosti.

    Návrh zákona čiastočne novelizuje zákon č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre stanovením povinnosti vzdelávania usporiadateľov na športových podujatiach v akreditovaných vzdelávacích zariadeniach vrátane novelizácie vyhlášky o spôsobilosti a navrhuje sa novelizácia zákona o priestupkoch z dôvodu zosúladenia so súčasným právnym stavom.

    Predmetný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi, ako aj medzinárodnými dokumentmi, ktorým je Slovenská republika viazaná. Nebudem mať dopad na životné prostredie a zamestnanosť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, tým je výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pánovi poslancovi Dušanovi Galisovi, aby predniesol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako určený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 117 z 9. septembra 2008 a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom ako parlamentná tlač s číslom 679. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil vládny návrh zákona na program tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 694 z 24. júna 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V prípade, ak Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

    Pán predseda, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Takže sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Registrujem pani poslankyňu Katarínu Tóthovú, pokiaľ... Pán Fronc sa hlási. Ešte niekto, prosím? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pani poslankyňa Tóthová. Pripraví sa pán poslanec Fronc.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som sa veľmi stručne vyjadrila k vládnemu návrhu zákona o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí. Myslím, že obsah zákona je prijateľný a pre mňa veľmi pozitívny hlavne v možnosti dať obciam zakázať predaj alkoholických nápojov na takýchto podujatiach.

    Osobne si myslím, že by mal byť ešte jeden termín tam, nielen na športových alebo telovýchovný, ale aj kultúrno-športových podujatiach. Mám osobnú skúsenosť z jedného v nemenovanej lokalite usporiadaného kultúrno-športového podujatia, kde doobeda boli športové súťaže, nebudem hovoriť aké, lebo tým by som už identifikovala a nechcem tu pranierovať, ale pre toho, kto bude verejne pranierovať, a pre toho, kto bude mať záujem, hlavne pán minister, budem presne identifikovať, doobeda športové podujatia, už doobeda sa predáva alkoholický nápoj, ktorý sa predáva do večerných, nočných hodín, bola som sa pozrieť. Vážení, bieda. Bieda a hrôza! Mladé 15-ročné stvorenie, konkrétne dievča, a nie jedno, totálne, do nemoty opité, cez deň leží a je úplne bezvládne. Alkohol sa predáva veselo, športovci, ktorí tam prídu a skutočne prevádzajú určitý šport, sú rušení podnapitými nielen mladistvými, ale aj maloletými a sanitky, z dediny prídu a mi povedia, že sanitky do neskorých nočných hodín sa otáčali, čo viezli absolútne do nemoty opitú mládež. Vážení, čo to organizujeme?

    Angličania napríklad už prišli na to, že nevedeli skontrolovať požívanie alkoholických nápojov mládežou a maloletými na verejných priestranstvách vo večerných hodinách, pretože oni majú dosť prísnu legislatívu, keď som predkladala legislatívny návrh, ktorý, žiaľ, pán prezident, mne z nepochopiteľných dôvodov, vrátil do parlamentu, bol to legislatívny návrh spolu s pani poslankyňou Muškovou, vtedy sme si preštudovali zahraničné úpravy a oni v Anglicku majú prísny zákaz požívania alkoholických nápojov do určitého veku. A keď toto nevedeli zabezpečiť na verejných priestranstvách, večer organizovaných kultúrnych takzvaných podujatí, tak prijali zákon, ktorým zrušili takéto kultúrne podujatia na verejných priestranstvách a sú možné len v miestnosti, kde kontrola je možná.

    Takže nebudem rozvádzať túto myšlienku do širších súvislostí, poviem len, že ja toto vítam a bola by som rada, keby v druhom čítaní, a ak nikto, tak ja dám po porade s pánom ministrom taký doplňujúci návrh, aby sa to týkalo aj športovo-kultúrnych podujatí, pretože to už pod pojem športové podujatie uvedené v predloženom legislatívnom návrhu nespadá.

    Len budem mať obavy, či obce budú mať veľký záujem, niektoré áno, niektoré nie, a keď aj zakážu predaj tých alkoholických nápojov, ako to skontrolujú pri tých večerných hodinách, áno, na priestranstve, ktoré je. Ale tam sa požíva nielen alkoholický nápoj, ale aj návykové látky. A tie sa tiež ťažko skontrolujú a dotyčná lokalita, kde sa takéto kultúrno-, resp. športovo-kultúrne podujatie, ktoré vám poviem, pán minister, o čo ide, uskutočňovalo, tak na druhý deň obec vyzvala, aby išli zbierať v širšom aj v bližšom okolí injekčné striekačky, ktorých sa našlo neúrekom.

    Takže opätovne vítam tento legislatívny návrh, pretože morálka predajcov je skutočne vzhľadom na získanie zisku absolútne, absolútne nepostačujúca a dochádza k situáciám, ktoré s výchovou a vytváraním podmienok pre mladú, zdravú mládež, kultivované športové podujatia nemá vôbec miesta a skutočne je to o niečom inom potom ako o zdravom, želateľnom pohybe mladých ľudí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej sa prihlásila pani poslankyňa Magda Košútová ako jediná. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Košútová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som len chcela podporiť pani poslankyňu Tóthovú a povedať pár skúseností, ktoré som teraz nadobudla na návšteve Austrálie, kde som bola za synom. Tam nie je žiadny problém, aby boli vyhlásené zóny, kde je zákaz konzumovania alkoholických nápojov, a nielen predaja teda, ale aj konzumácie, a jednoducho to tam funguje. Sú vyhlásené celé ulice, pláže a nikto sa nad tým nepozastavuje. Takže ja si myslím, že nebolo by od veci, aby sme aj my prijali takúto legislatívnu úpravu a aby sa to vlastne podporilo pri organizovaní takýchto akcií. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani Tóthová chce reagovať? Nech sa páči.

  • Ja ďakujem pani poslankyni za podporu. A nielen Austrália, vedeli by sme tu vycitovať už mnoho štátov, ktoré došli na to, že každá sloboda musí mať určité proste mantinely a že alkoholizmus mladých ľudí je niečo, čo v štáte, ktorý sa nazýva kultivovaný, demokratický a chce prosperovať, nemá miesto. Preto verím, že v druhom čítaní tento návrh, ktorý som hovorila, že budem iniciovať, dostane podporu. Ďakujem.

  • Ďakujem. Posledným prihláseným do rozpravy k tomuto vládnemu návrhu zákona je pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, chcem povedať, že zákon, ktorý má brániť násiliu a jednoducho tomu, aby športové podujatia prebiehali naozaj v poriadku, slušne, aby boli skôr na úžitok ako na škodu, je dobrý zákon. Z tohto pohľadu je to dobré, že taký zákon sa predkladá. Na druhej strane musím povedať, že mám výhrady k niektorých formuláciám, a to aj vážne, o niektorých si myslím, že sú naozaj nedomyslené.

    Pýtam sa, je účastníkom brannej súťaže ten, kto sa tam tej súťaže zúčastní? Ale v zmysle tohto zákona je povedané bez ďalších upresnení, že na takéto podujatie účastník nemôže doniesť strelecký a pyrotechnický materiál, čo je v poriadku, aby sa tam nenosili zbrane. Ale treba to doriešiť aj v takýchto prípadoch. To si myslím, že je nedoriešené.

    A druhú vážnu pripomienku, podstatne vážnejšiu, mám v zmysle toho, kedy možno zakázať podujatie. Mám obavy, že jednoducho je tam príliš veľa voluntarizmu a príliš veľa ľubovôle. Takže istým spôsobom, keď niekto nebude chcieť, tak si nájde dôvod, aby zakázal podujatie. A aj technické ošetrenie nepokladám za naozaj dobré, pretože veľké podujatie už dávno predtým stojí nemalé prostriedky, ale v zmysle § 8 dozorný orgán oznámi ústne a písomne tri dni pred konaním, tak si myslím, že toto je krátka doba na to, aby jednoducho nedochádzalo k stratám. Myslím si, že sú to veci, ktoré treba upraviť. A pokiaľ dôjde k úpravám, myslím si, že vieme sa dohodnúť, aby taký zákon bol prijatý.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto. Pán poslanec bol posledný v rozprave, a preto uzatváram rozpravu. Vyhlasujem ju za skončenú. Chcem sa spýtať, či sa chce k rozprave vyjadriť... Ani pán minister, ani pán spravodajca, a tak prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že hlasovať budeme o 11.00 hodine.

    Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaním odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 736 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 759.

    Opäť prosím podpredsedu vlády a ministra školstva pána Jána Mikolaja, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 o uznávaním odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení zákona č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa predkladá na základe plánu legislatívnych úloh. Vykonáva sa tým transpozícia nariadenia Komisie č. 1430/2007, ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy 2 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36 Európskeho spoločenstva o uznávaní odborných kvalifikácií do právneho systému Slovenskej republiky.

    Nariadenie Komisie obsahuje zmeny, ktoré boli vykonané v prílohe 2 a 3 smernice 2005/36 o uznávaní odborných kvalifikácií. Zoznam povolaní v prílohe 2 a 3 spadajú pod osobitný systém uznávania. Uznávajú sa automaticky, hoci nespadajú medzi sektorové povolania, vzdelanie a odborná príprava nebola zosúladená v jednotlivých členských štátoch.

    Príloha 2 smernice obsahuje zoznam povolaní, ktorých odborná príprava predstavuje osobitnú štruktúru, to znamená, že hoci stupeň vzdelania nedosahuje úroveň vyššieho odborného štúdia, v odbornej príprave sa dosiahne porovnateľný odborný štandard a účastníci odbornej prípravy dosiahnu porovnateľnú úroveň zodpovednosti ako po absolvovaní vyššieho odborného štúdia. O tieto doplnenia v prílohe požiadali napríklad Nemecko, Luxembursko, Rakúsko a Taliansko. V menšej miere o doplnenie zdravotníckych profesií o vyššom počte sa zmeny týkajú doplnenia remeselných povolaní.

    V prílohe 3 sú uvedené študijné odbory, pri ktorých sa nevyžaduje potvrdenie príslušného orgánu od domovského členského štátu o vykonávaní odbornej praxe v trvaní minimálne dvoch rokov. O zmenu v opise študijných odborov požiadalo napríklad iba Holandsko. Zmeny boli riadne prerokované vo výbore pre uznávanie odborných kvalifikácií a boli riadne schválené nadpolovičnou väčšinou členských štátov. Z uvedeného dôvodu Slovenská republika je povinná zmeny akceptovať a aplikovať ich v právnej praxi.

    Vládny návrh zákona ďalej obsahuje ustanovenia, ktoré menia a dopĺňajú zákon č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve v znení neskorších predpisov. Navrhované ustanovenia úzko súvisia so smernicou 2005/33 Európskeho spoločenstva o oznamovaní odborných kvalifikácií, reagujú na aplikačnú prax po transpozícii smernice z 20. októbra 2007 a na záver i rokovania Slovenskej republiky a Európskej komisie.

    Predložený návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem, nech sa páči, pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pánovi poslancovi Martinovi Froncovi, aby predniesol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán presedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 o uznávaním odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení zákona č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 118 z 9. septembra tohto roku.

    Návrh zákona bol doručený poslancom ako parlamentná tlač s číslom 736. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil vládny návrh zákona na program tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 759 z 26. augusta tohto roku navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla po rozprave o návrhu zákona na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, v súlade s návrhom predsedu Národnej rady odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 20. októbra a gestorský do 21. októbra tohto roku.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, taktiež zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    A otváram teraz všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Pán poslanec Zsolt Simon ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A dávam slovo pánovi poslancovi Simonovi.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem, vážený predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien, vážený pán minister, dovolím si vystúpiť a upozorniť na jednu oblasť, na ktorú zákon nepamätá. Budem sa snažiť uchádzať o podporu v druhom čítaní pozmeňujúcim návrhom, ale aj do tej doby by som chcel upozorniť a verím tomu, že sami uznáte, že táto oblasť zostala nedoriešená a neobsiahnutá v tomto návrhu zákona a pre úplnú rovnoprávnosť a rovnocennosť všetkých profesií sami prispejete možno aj nejakým tým návrhom.

    Veterinárni lekári a veterinárni asistenti pracujú v rôznych zdravotníckych zariadeniach v širokom spektre vedeckých odborov: mikrobiológia, patológia, histológia a ďalšie. Vedné odbory sú často priamo orientované na zachovanie alebo prinavrátenie zdravia ľuďom alebo študujú zákonitosti rozvoja ochorení u človeka či medzidruhových prenosov ochorení. Chcel by som len poukázať na to ohrozenie vtáčej chrípky – je vecou len humánnej medicíny alebo aj veterinárov?

    V pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky je konštituovaná vojenská veterinárna služba ako integrovaná súčasť vojenského zdravotníctva. V tomto celku plní úlohy v oblasti verejného zdravotníctva a prevencie ochorení. Nielen pri prevencii zoonóz, ale i prevencii rýchlej diagnostike humánnych ochorení. Cieľom navrhovanej úpravy alebo požadovanej úpravy je, aby veterinárni lekári a veterinárni asistenti, ktorí pracujú v zdravotníctve, mali mať také isté postavenie ako ich kolegovia v humánnej medicíne, alebo ktorí získali vzdelanie prírodovedeckého charakteru. Preto vás žiadam, aby ste aj túto oblasť obsiahli v tomto návrhu zákona. Ja sa budem snažiť uchádzať o pozmeňujúci návrh v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Simon bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Konštatujem, že na jeho vystúpenie s faktickou poznámkou sa nehlási nikto. Pýtam sa...

  • Reakcia z pléna.

  • Ja som ukončil rozpravu, takže je možné vystúpiť už iba v záverečnom slove. Takže sa pýtam pána ministra a pána spravodajcu, či chcú zaujať stanovisko.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Veľmi krátko. Chcem vás poprosiť, kolegyne a kolegovia, myslím si, že tu nie je spor žiaden politický. Je to vysoko odborný zákon a vysoko špecifický v tom, že ide o uznávanie kvalifikácií v odboroch, ktoré nikto z nás komplexne nemôže posúdiť, ale môže mať informácie o niektorých, ktoré treba pozmeniť. Poviem, nevieme posúdiť, že čo to je palubný technik hĺbkového vozidla, pardon, hĺbkového plavidla. To u nás asi ani také niečo nie je. Takéto lode nie sú prevádzkované. Alebo súkromný detektív a podobne.

    Preto vás chcem požiadať bez akýchkoľvek politických rozdielov, aby ste, pokiaľ máte nejakú informáciu o uznávaní kvalifikácií v tomto smere, aby sme to tam doplnili, prípadne upravili. Myslím, že tu nájdeme spoločnú zhodu s tým, že tento zákon už novelizujeme a budeme ho ešte viackrát zrejme novelizovať, pretože takéto požiadavky prídu aj z iných strán. Čiže je to skôr prosba na záver k všetkým vám, kolegovia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte pán minister požiadal o záverečné slovo, nech sa páči.

  • Áno, ide o transpozičnú smernicu a návrh zákona, takže my si nemôžeme tu vymýšľať, že čo sa dá, čo sa nedá. Čiže posúdime, ako to vyzerá s prílohou 2 a 3 smernice Európskeho parlamentu, a na základe toho v druhom čítaní rozhodneme.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, budeme hlasovať o 11.00 hodine.

    A pristúpime k poslednému návrhu zákona, vládnemu návrhu zákona, ktorý spadá do ingerencie pána ministra školstva, a je to

    vládny návrh zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva školstva Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

    Tento vládny návrh ste dostali ako tlač 737 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 760.

    Nech sa páči, pán minister a pán podpredseda vlády, uveďte aj tento vládny návrh zákona.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2008 predkladá návrh zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti ministerstva školstva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

    Zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii sa Slovenská republika zaviazala ako svoju peňažnú menu zaviesť menu euro na Slovensku. Ide predovšetkým o ustanovenie čl. 4 Aktu o podmienkach pristúpenia pripojeného k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, podľa ktorého každý nový členský štát, teda aj Slovenská republika, sa odo dňa pristúpenia k Európskej únii stal účastníkom hospodárskej a menovej únie ako členský štát, pre ktorý platí len dočasná výnimka na prijatie a zavedenie eura ako spoločnej jednotnej európskej meny.

    Slovenská republika sa okrem iného zaviazala zabezpečiť aj kompatibilitu slovenskej legislatívy s legislatívou Európskej únie, Európskych spoločenstiev pre eurozónu pre spoločnú jednotnú menu euro a vytvoriť základné právne podklady Slovenskej republiky na bezproblémové a úspešné zavedenie meny euro na Slovensku a začlenenie Slovenskej republiky do eurozóny.

    Predmetný návrh zákona je vypracovaný v súlade s generálnym zákonom č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedený zákon rieši prechod doterajšej slovenskej meny na menu euro, a to tak, že popri prepočte podľa konverzného kurzu od súčasnej zmeny sa výška príslušnej sumy zaokrúhľuje na päťdesiatky eurocentov v prospech dotknutých občanov alebo dotknutých subjektov. S uvedeným postupom súhlasila aj Európska centrálna banka listom zo dňa 25. júla 2008.

    Návrh zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva školstva Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Týmto zákonom sa novelizujú nasledovné zákony v pôsobnosti ministerstva školstva, je to zákon č. 200/1997, zákon č. 131/2002, zákon č. 471/2002, zákon č. 596/2003, zákon č. 597/2003, zákon č. 245/2008, zákon č. 300/208 (pozn.: správne má byť „2008“).

    A to je všetko. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Myslím, že to bol rok 2008, ten záver.

    Teraz by som poprosil spravodajkyňu, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pani poslankyňu Moniku Smolkovú. Nech sa páči, máte priestor na uvedenie úvodnej spravodajskej informácie.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva školstva Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, ako určená spravodajkyňa Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 119 z 9. septembra 2008 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslanom ako parlamentná tlač s číslom 737. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil vládny návrh zákona na program tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 760 z 26. augusta tohto roku navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republike.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona sa uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 20. októbra tohto roku a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

    Pán podpredseda, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto z prítomných poslankýň alebo poslancov prihlásiť ústne. Nie je to tak. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu do 11.00 hodiny, keď budeme o ňom hlasovať.

    Ďakujem, pán podpredseda vlády a minister, za seriál vašich zákonov.

    A teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 746. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 766.

    Vítam teraz v Národnej rade pána ministra kultúry, pána Marka Maďariča, a žiadam ho, aby predniesol úvodné slovo k tomuto návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom, tzv. autorský zákon, nadväzuje na harmonogram legislatívnych krokov zavedenia meny euro v Slovenskej republike.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je nahradiť sumy uvedené v platnom znení zákona v slovenských korunách sumami vyjadrenými v mene euro, pričom sa vychádza z prepočtu konverzného kurzu. Vzhľadom na to, že autorský zákon patrí k tzv. nevyhnutným zákonom, ktoré musia mať účinnosť k 1. 1. 2009, navrhujem túto novelizáciu.

    Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Jánovi Senkovi, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Uvedený vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku v zmysle § 72 ods. 1, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, to znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje aj odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 26. augusta 2008 č. 766 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, taktiež vás požiadam, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a tak sa pýtam, či sa chce niekto do rozpravy k tomuto vládnemu návrhu zákona prihlásiť ústne. Hlási sa pán poslanec Tomáš Galbavý. Prosím vás, zaregistrujete pána poslanca Galbavého.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto iný do rozpravy? Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a slovo má pán poslanec Galbavý. Nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Galbavý sťahuje možnosť vystúpenia v rozprave, bol jediný. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať hlasovaním o 11.00 hodine.

    Teraz pristúpime k ďalšiemu návrhu vládneho zákona z dielne pána ministra a to je

    vládny návrh zákona o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Dostali ste ho ako tlač 702 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 720.

    Prosím vás, pán minister, aby ste aj tento vládny návrh zákona uviedli, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda, teraz to príde, pán poslanec Galbavý, ten zákon, na ktorý chcete reagovať.

  • Ruch v sále.

  • Dámy a páni, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorého účelom je zabezpečiť a vytvoriť podmienky na oživenie domácej audiovizuálnej tvorby a slovenskej kinematografie zvlášť. Analýza súčasného stavu ukazuje, že audiovizuálna kinematografická tvorba, ak ju porovnávame, toto prostredie, aj s inými krajinami, nie je postačujúco podporovaná...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán minister, chcem upozorniť všetkých prítomných poslancov v sále, prebieha úvodné vystúpenie pána ministra, buďme k sebe trošku úctivejší. Ak má niekto potrebu si niečo povedať, čo nesúvisí s týmto bodom, nech tak urobí mimo priestorov tejto sály. Ďakujem za porozumenie.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    V súčasnosti na Slovensku neexistuje žiadny ucelený podporný mechanizmus, ktorý by bol nezávislý od štátneho rozpočtu a ktorý by umožňoval v dostatočnej miere poskytovať finančné prostriedky na výrobu a distribúciu audiovizuálnej tvorby. Navrhovaný systém nebude založený na výlučnej závislosti od štátneho rozpočtu a bude využívať viaczdrojové financovanie. Do Audiovizuálneho fondu budú okrem štátu prispievať tie subjekty, ktoré profitujú z využívania audiovizuálnych diel: verejnoprávna televízia, súkromné televízie, prevádzkovatelia kín, prevádzkovatelia retransmisie, ako aj distributéri.

    Zriadená inštitúcia, navrhovaná inštitúcia Audiovizuálny fond bude verejnoprávnou inštitúciou, v ktorej bude sústredené nakladanie s takto sústredenými finančnými zdrojmi, ako aj celý proces vyhodnocovania žiadostí o dotácie, pôžičky, prípadne štipendiá. Pôjde teda určite oproti súčasnosti o transparentnejší, nezávislejší systém financovania audiovízie, a čo je najpodstatnejšie, systém, ktorý pre našich tvorcov, producentov zabezpečí vyššiu finančnú podporu. Táto právna úprava teda bude stabilizovať sektor tvorcov a výrobcov v audiovizuálnom prostredí, ale vytvára aj predpoklady na ďalší rozvoj tohto veľmi dôležitého kultúrneho, ale aj v istom zmysle priemyselného odvetvia. Návrh zákona je plne kompatibilný s audiovizuálnym zákonom, so zákonom o vysielaní a retransmisií, ako aj s autorským zákonom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Rafaelovi Rafajovi, aby predniesol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, poslanci prítomní, vážený pán minister, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedený vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku, to znamená doručenie návrhu najmenej 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, to znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o dôvode potreby novej právnej úpravy. Ďalej osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Podľa môjho názoru ako spravodajcu je tento návrh zákona potrebný z viacerých dôvodov, čo sa pokúsim potom neskôr vysvetliť v rozprave.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 21. augusta č. 720 podľa § 71, teda podľa tohto paragrafu, aby návrh zákona prerokovali, a to ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Ďalej odporúčam, aby ústavnoprávny výbor predmetný návrh zákona prerokoval v lehote do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy dostal písomne prihlásené žiadosti o vystúpenie pani Magdy Vášáryovej a pána Tomáša Galbavého.

    Vzhľadom na skutočnosť, že je 10.57 hod. a máme pred sebou 22 hlasovaní o zákonoch, ktoré sme odvčera až doteraz prerokovali, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a rozprava sa začne až po hlasovaní. Vzhľadom na počet hlasovaní mám pocit, že to bude až o 14.00 hodine, ale uvidíme, akým spôsobom pôjde tempo hlasovaní. Po vystúpeniach tých, ktorí sa prihlásili písomne, bude možné sa, samozrejme, prihlásiť do rozpravy ústne.

    Vyhlasujem päťminútovú prestávku, hlasovanie sa začne o 11.02 hodine.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Po prerušení rokovania 27. schôdze NR SR pokračovalo rokovanie 26. schôdze NR SR.

  • Po skončení rokovania 26. schôdze NR SR pokračovalo rokovanie 27. schôdze NR SR o 11.13 hodine.

  • P. Paška, predseda NR SR:

    Technika, potrebujeme chvíľu času, môžeme ísť ďalej?

    Takže budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 27. schôdze, a to hlasovaním o prerokovaných bodoch programu.

    Poprosím teraz pána poslanca Madeja, aby ako spravodajca uvádzal v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.

    Je to tlač 766. Je to vládny návrh zákona o minimálnej mzde. Je to hlasovanie o návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní v prvom čítaní.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 81 za, 40 proti, 19 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do druhého čítania.

    Ešte výbory a lehoty, aby sme, keďže sme v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Áno, keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne ihneď. Pán predseda, prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme o pridelení výborom a o lehotách.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 105 za, 8 proti, 24 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme návrh pridelili výborom a určili lehoty.

    Teraz pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu, pán poslanec Burian, uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, je to tlač 720.

    Takisto sme, upozorňujem, v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národná rada Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 80 za, 54 proti, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

    Ešte výbory a lehoty.

  • Ďakujem. Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa pridelil zákon v druhom čítaní na prerokovanie výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor pre financie, rozpočet a menu, a to prerokovať v termíne ihneď. Pán predseda, dajte o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 106 za, 8 proti, 27 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty.

    Pán predseda, poprosím vás ešte o uvedenie hlasovania v prvom čítaní

    vládneho návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, je to tlač 743.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada prerokovala vládny návrh zákona v druhom čítaní. Pán predseda, dajte o tom hlasovať.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 139 za, 5 sa zdržali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

    Pán spravodajca, lehoty a výbory.

  • Ďakujem. Keďže tuná sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku prideliť týmto výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor pre financie, rozpočet a menu a návrh, ktorý bude pridelený, bude prerokovaný v termíne do 25. 9. Pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o výboroch a o lehotách.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 138 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Schválili sme pridelenie výborom a lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Cabaj ako spravodajca uvedie hlasovanie v prvom čítaní –

    vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, je to tlač 723.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, prosím, keby ste dali hlasovať o tom, že v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) Národná rada prerokuje tento vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, všetci boli za.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, dajte ďalej hlasovať o tom, že v súlade s vaším rozhodnutím Národná rada prideľuje tento vládny návrh zákona Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej aby za gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 20. októbra a gestorský do 21. októbra.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 140 za, 2 nehlasovali.

    Schválili sme pridelenie výborom a lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Jasaň uvedie hlasovanie v prvom čítaní –

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 724.

  • Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 81 za, 61 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Ďakujem. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie nasledovným výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. A zároveň aby určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 20. októbra 2008 a gestorskému výboru do 21. októbra 2008.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 119 za, 1 proti, 21 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme schválili.

    Pán poslanec Matejička bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní –

    vládny návrh zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2008, je to tlač 725.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 115 za, 20 sa zdržalo, 8 nehlasovalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 20. októbra 2008 a gestorskému výboru do 21. októbra 2008.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 137 za, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty.

    Pán poslanec Kovačócy uvedie hlasovanie v prvom čítaní –

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4802002 Z. z. o azyle a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je o tlač 726.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 85 za, 1 proti, 58 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 20. októbra 2008 a gestorskému výboru do 21. októbra 2008.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 125 za, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ďakujem, pán spravodajca, návrh sme pridelili výborom, určili lehoty.

    Pán poslanec Palko bude uvádzať hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Zmluve o európskom informačnom systéme vozidiel a vodičských preukazov (EUCARIS), je to tlač 699.

  • Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s pristúpením Slovenskej republiky k Zmluve o európskom informačnom systéme vozidiel a vodičských preukazov (EUCARIS): „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky

    A. vyslovuje súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k zmluve;

    B. rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto má prednosť pred zákonmi.“

    Pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 142 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme vyslovili súhlas.

    Pán poslanec Pado uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom a Rakúskou republikou o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce najmä v boji proti terorizmu, cezhraničnej trestnej činnosti a nelegálnej migrácii (Prüm, 27. máj 2005), tlač 700.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k dohovoru s uplatneným vyhlásením, uznesenie je prílohou spoločnej správy. Dajte hlasovať, pán predseda.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme vyslovili súhlas.

    V prvom čítaní pán poslanec Pavlis uvedie teraz hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o efektívnosti pri používaní energie a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. (zákon o energetickej efektívnosti), tlač 735.

    Máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 81 za, 63 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre sociálne veci a bývanie. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 20. októbra 2008 a v gestorskom výbore do 21. októbra 2008.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 119 za, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Žitňanskú, aby uviedla v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, je to tlač pod č. 687.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 85 za, 1 proti, 55 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme návrh postúpili do druhého čítania.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním ústavnoprávny výbor s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 20. októbra a v gestorskom výbore do 21. októbra.

  • Hlasujeme o pridelení výborom a lehotách na prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 122 za, 1 proti, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Pani poslankyňa Laššáková uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia zákony v oblasti trestného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, je to tlač 715.

  • Ďakujem pekne za slovo. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku predložený vládny návrh zákona postúpiť do druhého čítania.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 138 za, 1 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor aby určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 140 za, 1 proti, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Návrh sme odsúhlasili. Ďakujem.

    Takže budeme pokračovať hlasovaním, ktoré bude takisto uvádzať pani poslankyňa Jana Laššáková, a bude to hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia zákony v oblasti organizácie a riadenia súdnictva, postavenia sudcov, znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, je to tlač 716.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 142 za, 1 nehlasoval.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Ďalej prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu s tým, že za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 20. októbra tohto roku a v gestorskom výbore do 21. októbra.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 138 za, 3 nehlasovali.

    Návrh sme odsúhlasili.

    Ešte vás poprosím, pani poslankyňa, aby ste uviedli v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti civilného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, je to tlač 717.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 142 za, 1 sa zdržal.

    Návrh sme odsúhlasili a postúpili sme návrh zákona do druhého čítania.

  • Teraz prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. A ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 20. októbra tohto roku a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

  • Hlasujeme o lehotách a o pridelení do výborov.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 139 za, 1 proti, 2 nehlasovali.

    Návrh sme prijali.

    Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Teraz pani poslankyňa Tóthová uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, je to tlač 718.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku posúva predložený vládny návrh na prerokovanie do druhého čítania.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 83 za, 56 proti, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Ďakujem, pán predseda, buďte taký dobrý, dajte hlasovať, že prideľuje, na základe vášho rozhodnutia prideľuje sa predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

  • Ešte lehoty poprosíme, pani spravodajkyňa.

  • Ďalej aby sa za gestorský výbor hlasovaním určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory prerokujú návrh do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 96 za, 10 proti, 32 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Návrh sme prijali.

    Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Teraz opäť pani poslankyňa Laššáková v prvom čítaní uvedie hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 719.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada podľa rokovacieho poriadku sa uzniesla prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 81 za, 42 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Teraz prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ďalej aby za gestorský výbor hlasovaním určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 102 za, 10 proti, 27 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme prijali.

    Teraz pán poslanec Rehák uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o poplatku za udržiavanie platnosti patentu, o poplatku za udržiavanie platnosti európskeho patentu s účinkami pre Slovenskú republiku a o poplatku za udržiavanie platnosti dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá a výrobky na ochranu rastlín a o zmene niektorých zákonov, tlač 693.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Ide o postúpenie do prvého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 85 za, 53 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výboru ústavnoprávnemu, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku. A zároveň určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo ako gesčný výbor a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 20. októbra 2008 a v gestorskom výbore do 21. októbra 2008.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 114 za, 1 proti, 23 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Galis v prvom čítaní uvedie hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 679.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, ani jeden z nich nepodal pozmeňujúci návrh. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje vládny návrh zákona o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto vládnom návrhu.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 82 za, 58 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 694 z 24. júna 2008 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote 20. októbra 2008 a gestorský výbor 21. októbra 2008. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 119 za, 1 proti, 19 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Pridelili sme návrh výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Fronc uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaním odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač 736.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave k návrhu tohto zákona vystúpil jeden poslanec, nepodal žiaden procedurálny návrh. Preto v súlade s oprávneniami na základe rokovacieho poriadku § 74 navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku podľa § 73 ods. 3 písm. c), že prerokuje tento vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 118 za, 21 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Takže, keďže sme postúpili návrh tohto zákona do druhého čítania, v súlade s mojím oprávnením podľa rokovacieho poriadku § 74 ods. 1 a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 759 navrhujem prideliť tento zákon na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport s tým, že určené výbory prerokujú tento návrh zákona do 20. októbra a gestorský výbor do 21. októbra tohto roku. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 134 za, 5 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty.

    Pani poslankyňa Smolková už je pripravená, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva školstva Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, je to tlač 737.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Kolegyne, kolegovia, ešte chvíľočku, posledné dve hlasovania máme pred sebou, ešte chvíľočku koncentrácie. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, všetci boli za.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Ďalej aby za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, všetci boli za.

    Pridelili sme návrh zákona výborom a určili lehoty.

    Pán poslanec Senko bude pred obedňajšou prestávkou posledným spravodajcom, ktorý uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov, je to tlač 746.

  • Vážený pán predseda, prosím, aby ste v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky dali hlasovať o tom, že sa Národná rada uzniesla prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 90 za, 53 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, teraz dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh prerokovať ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre kultúru a médiá. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre kultúru a médiá a že určené výbory návrh zákona prerokujú v lehote do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

  • Hlasujeme o pridelení výborom a o lehotách.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 125 za, 1 proti, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme prijali.

    Odhlasovali sme, dámy a páni, všetky prerokované body programu. Ešte kým vyhlásim prestávku a preruším rokovanie – pán poslanec Mamojka, predseda ústavnoprávneho výboru, máte slovo.

  • Prosím členov ústavnoprávneho výboru...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúci.

  • Ešte chvíľočku, kolegyne, kolegovia.

  • ... o účasť na zasadnutí o 12.00 hodine, budeme presní tradične. Predmetom rokovania bude zákon o minimálnej mzde. A zajtra o 8.30 hodine ďalšie zasadnutie výboru k zákonu o cenách. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem pripomenúť členom výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že máme dneska zasadnutie výboru a autobus alebo náš mikrobus bude pristavený o štvrť na jednu pred schodmi. Ďakujem pekne.

  • Pán predseda výboru Halecký.

    J. Halecký: Ďakujem, pán predseda. Chcem tiež pripomenúť, že o 13.30 hodine je zasadnutie sociálneho výboru v priestoroch výboru. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Takže prerušujem rokovanie, vyhlasujem obedňajšiu prestávku a budeme pokračovať podľa schváleného programu poobede o 14.00 hodine.

    Ešte upozorňujem, že hlasovať budeme potom o prerokovaných bodoch o 17.00 hodine a budeme, tak ako sme včera schválili, alebo uskutočníme aj tajnú voľbu.

    Ďakujem pekne. Dobrú chuť k obedu.

  • Prerušenie rokovania o 11.59 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.01 hodine.

  • Príjemné popoludnie, vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme popoludňajším rokovaním druhého dňa 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v súlade so schváleným programom, kde sme hlasovaním rozhodli, že body 24 a 25 sa prerokujú v stredu o 14.00 hodine.

    Budeme teraz pokračovať

    vládnym návrhom zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva.

    Tento vládny návrh ste dostali ako tlač 709, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 739.

    Vítam na rokovaní Národnej rady podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Dušana Čaploviča a prosím ho, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, predsedajúci, vážený pán minister, druhý pán minister, tretí pán minister, vážené dámy, vážení páni, návrh zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva bol vypracovaný na základe bodu B.30 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 832/2006 z 8. októbra 2006.

    Materiál bol pripravený spoločne s Úradom vlády Slovenskej republiky, Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Takto je ten materiál predkladaný aj do Národnej rady.

    Cieľom predkladaného zákona je právna úprava otázok v oblasti využívania pomoci a podpory poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a v oblasti ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev na území Slovenskej republiky s osobitným dôrazom na vytváranie podmienok pre efektívnu a transparentnú koordináciu, riadenie, samozrejme, aj implementáciu a kontrolu opatrení financovaných z prostriedkov poskytovaných Slovenskej republike z týchto fondov.

    Návrh zákona o pomoci a podpore poskytovanej z týchto fondov je právny predpis, ktorý aplikuje príslušné nariadenia Európskeho spoločenstva na území Slovenskej republiky, určuje postavenie a právomoci jednotlivých orgánov v procese využívania pomoci z fondov Európskeho spoločenstva. Za hlavný orgán riadenia, koordinácie a kontroly určuje vládu Slovenskej republiky. Súčasne definuje centrálny koordinačný orgán, riadiaci orgán, certifikačný orgán, orgán auditu a, prirodzene, aj sprostredkovateľský orgán a platobnú jednotku.

    Predkladaný návrh zákona určuje základné princípy riadenia a kontroly v oblasti využívania pomoci a podpory z fondov Európskeho spoločenstva a obsahuje procesné ustanovenia pri rozhodovaní o žiadosti pri poskytovaní pomoci a podpory. Návrh zákona taktiež upravuje zaujatosť v procese poskytovania pomoci a podpory z fondov Európskeho spoločenstva.

    Zákon, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, smeruje k presnej úprave vzťahov medzi poskytovateľom pri financovaní pomoci a prijímateľom, na druhej strane podrobne upravuje procesy od výzvy po podpísanie zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku s väzbou na kontrolu využívania týchto zdrojov na konkrétne projekty.

    Chcel by som tiež uviesť, že podobný zákon celkom nedávno schválila aj grécka vláda a grécky parlament, a myslím si, že takýto zákon je jeden z konkrétnych krokov pre stransparentnenie, zefektívnenie a najmä kontrolné činnosti, ktoré treba realizovať už v procesuálnom období, ale, prirodzene, aj po ukončení využívania týchto zdrojov pri rozvoji slovenskej spoločnosti alebo spoločnosti na Slovensku, v Slovenskej republike.

    Predkladaný návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorým je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne aj v súlade s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie. Predkladaný zákon nebude mať dopad na štátny rozpočet či rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Návrh nebude mať priamy finančný, ekonomický a environmentálny dopad, vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Návrh zákona prešiel pripomienkovým konaním, prešiel Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky bez rozporov a súčasne prešiel aj rokovaním vlády, kde bol jednomyseľne schválený.

    Takto pripravený návrh zákona si dovolím, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložiť na vaše rokovanie.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne podpredsedovi vlády Dušanovi Čaplovičovi, prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Pavlovi Gogovi, aby predniesol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som podal spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (tlač 709) v prvom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (tlač 709). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu vládneho návrhu zákona.

    Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť z dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie upravená nie je.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. augusta 2008 č. 739 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh vládneho zákona prerokovali do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, takisto zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. A preto teraz sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Pán poslanec Ferdinand Devínsky ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo dávam pánovi poslancovi Devínskemu.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán podpredseda vlády, ctené panie poslankyne a vážení páni poslanci, ja budem veľmi stručný. Ministerstvo školstva, ktoré je riadiacim orgánom a aj finančným orgánom pre niektoré európskej fondy, z Európskeho sociálneho fondu obhospodaruje dva programy: operačný program vzdelávania, operačný program veda a výskum, do ktorých ide viac ako jedna 1,2 mld. euro. Preto si myslím, že je veľmi dôležité, aby tento návrh zákona prerokoval aj výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, a preto dávam návrh, aby bol tento zákon pridelený na rokovanie aj tomuto výboru, teda okrem tých výborov, ktoré uviedol pán spravodajca, aj školskému výboru. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec bol jediný prihlásený do rozpravy. S faktickou poznámkou na jeho vystúpenie sa neprihlásil nikto, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Veľmi pekne ďakujem za návrh pánu kolegovi, predsedovi výboru, a budeme ho akceptovať v návrhu uznesenia.

  • Ďakujem. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme o ňom hlasovať o 17.00 hodine.

    A teraz poprosím pána ministra obrany Slovenskej republiky, pána Jaroslava Bašku, ktorého srdečne vítam v Národnej rade, aby uviedol

    vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti obrany v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

    Tento vládny návrh ste dostali ako tlač 734 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 757.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti obrany v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

    Účelom návrhu zákona je reagovať v zákonoch v pôsobnosti ministerstva obrany na zavedenie meny euro v Slovenskej republike vo väzbe na prepočet súm, ako aj na zaokrúhľovanie. Zaokrúhľovanie sa navrhujem v súlade s generálnym zákonom nahor v prospech občana.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o postúpenie predloženého návrhu zákona do druhého čítania.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne za úvodné slovo.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslanci Emilovi Vestenickému, aby predniesol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti obrany v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike (tlač 734). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. augusta č. 757 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra.

    Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že ani tu som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Konštatujem, že nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že hlasovanie bude nasledovať o 17.00 hodine.

    Teraz sa vrátime k prerušenému rokovaniu o

    vládnom návrhu zákona o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme ako tlač 702.

    Prosím pána ministra kultúry Slovenskej republiky Marka Maďariča, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, rovnako aj spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Rafaja a otváram všeobecnú rozpravu.

    Pred prestávkou sa písomne prihlásili do rozpravy páni poslanci, teda pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová, pán poslanec Tomáš Galbavý. Po ich vystúpeniach bude možné prihlásiť sa do rozpravy ústne. Teraz dávam slovo pani poslankyni Magdaléne Vášáryovej, nech sa páči. Po prerokovaní tohto zákona budú potom nasledovať zákony, ktorých navrhovateľom je ministerstvo pôdohospodárstva, pán minister Becík.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Pán predsedajúci, pán minister, pár kolegýň a kolegov, pokračujeme teda, začíname pokračovať v debate o Audiovizuálnom fonde.

    Je to ďalšie pomerne dlho ohlasované dieťa ministra kultúry Marka Maďariča, ale treba povedať, že nielen na prvý, ale aj na druhý pohľad musím skonštatovať, ako keby mu pán minister sám nevenoval takú veľkú pozornosť, ako proklamoval. Zákon totiž prichádza do Národnej rady stále ešte s niektorými nevyriešenými problémami. Napríklad návrh na jednej strane deklaruje, že ide o verejnoprávnu inštitúciu, a pritom pri tvorbe rozpočtu sa vychádza zo zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách. Nie je jasne stanovený ani vzťah medzi Filmovým ústavom, ktorý existuje, a fondom, nehovoriac o stále pokračujúcich protestoch tých, ktorí by mali do fondu prispievať.

    Takže dnes v prvom čítaní musíme uvažovať, či máme pred sebou, tak ako o tom hovoril veľmi krátko a stručne pán minister na začiatku, či máme pred sebou systémový, dlhodobo udržateľný, s korupciou bojujúci a na európsky muster modelovaný zákon, alebo ide len o krátkodobý, konjunkturálny a na novely, hneď po svojom schválení, vytvorený zákon. Dokonca niektorí odborníci, ako som čítala, ho nazvali dokonca „pascou“. Ja sa v tomto prvom čítaní tohto návrhu zákona pokúsim analyzovať zákon pod vzhľadom štyroch kritérií, o dvoch, myslím, hovoril aj sám pán minister vo svojom krátkom úvode.

    Prvá otázka moja je: Je teda tento zákon systémovým prvkom medzi nielen našimi zákonmi, ale aj medzi krokmi, ktorými riešime financovanie slovenskej kultúry, alebo kultúry Slovenskej republiky? Ja si musím odpovedať na túto otázku, že nie je. Je totiž, keď si pozriete financovanie a spočítate si to, je viac ako 50 %, možno povedať, niekedy 60 % závislý od štátneho rozpočtu. Na druhej strane je časť jeho financií založená na ochote vysielateľov z licencie, to znamená hlavne TV JOJ a Televízie Markíza, zaplatiť do fondu po 35 mil. korún ročne, spoločne 70. Vzhľadom na to, že by si títo vysielatelia mali do troch rokov rozdeliť medzi seba niekoľko stomiliónový balík reklamy Slovenskej televízie, niekoľko stomiliónový, dovolím si vysloviť podozrenie, že možno len preto súhlasili s touto smiešnou platbou do fondu. Preto akákoľvek zmena reklamného balíka inštitútu verejnej služby, teda Slovenskej televízie, spôsobí, že tento návrh zákona bude len krátkodobou záležitosťou. Lebo musíme si položiť otázku, či tento, mne to pripadá, skôr až súkromný dohovor ministra s TV JOJ a Markíza asi pravdepodobne nebude trvácnym zdrojom financií pre fond. Do fondu majú platiť aj prevádzkovatelia retransmisie a multiplexov 35 mil. Ich argumenty, prečo by nemali platiť do fondu, sú tiež veľmi logické. Tri milióny by mali zaplatiť prevádzkovatelia slovenských kín. Ale keď sa pozriete na rozpočet, počíta s 230 až 246 mil. korún pre fond ročne. Pýtate sa: Ak súkromní vysielatelia prispejú 70 miliónmi, kde sa zoberú tie ostatné milióny? No 30 mil. by mala zaplatiť verejnoprávna televízia, to znamená občania tejto republiky, ktorí nesvietia sviečkami.

    Dovoľte mi odcitovať zo srdcervúceho listu generálneho riaditeľa Slovenskej televízie, ktorý mi poslal ako výkonnej podpredsedníčke výboru pre kultúru a médiá. Píše tu, je to z 20. 8. 2008: „Vážená pani podpredsedníčka,“ a tak ďalej, „niektoré ustanovenia tohto zákona stavajú rozvoj slovenskej audiovizuálnej tvorby na úkor slovenskej televíznej tvorby na pôde STV. Pokles príjmov STV o cca 300 mil. Sk, zníženie objemu pôvodnej televíznej tvorby, ústup od zámerov vytvoriť zo Slovenskej televízie silného partnera komerčným televíziám v slovenskom mediálnom prostredí“ atď. a tak ďalej. V tomto liste generálny riaditeľ STV pán Nižňanský navrhuje, aby parlament vypustil všetky ustanovenia čl. 3, t. j. znižovanie reklamy v Slovenskej televízii.

    Pýtajme sa teda znovu pána ministra: Odkiaľ sa teda zoberie tých 240 mil. ročne? A ak viete čítať drobné písmenká, tak sa dočítate, tými najdrobnejšími, že je tam medzi 100 až 200 mil. zo štátneho rozpočtu.

    Ak by som chcela byť krátka, povedala by som, že týmto návrhom zákona jedna verejnoprávna inštitúcia likviduje druhú verejnoprávnu inštitúciu. To považujem za neudržateľné. A keď sa pozrieme, ak teda občania platia verejnoprávnu televíziu, to znamená, budú platiť aj do tohto fondu, prevádzkovatelia kín budú odvádzať korunu zo vstupenky, je to vyčíslené na 0,09 centa. Kto bude mať drahšie vstupenky do kina? Občan.

    Takže systémová zmena vo financovaní Slovenskej filmovej tvorby podľa Ministerstva kultúry Slovenskej republiky znamená, že slovenský daňový poplatník zaplatí cez štátny rozpočet medzi 100 až 200 mil., toto nie je konštatované, do fondu, ktorý, mimochodom, hneď 10 mil. ročne stroví na svoju činnosť, potom zaplatí dnes ešte nevedno akú sumu cez zmluvu so štátom pre Slovenskú televíziu, aby televízia mohla vôbec fungovať, keď ju tento zákon podľa listu pána generálneho riaditeľa pripraví o 300 mil. korún.

    Dovoľte, aby som pri tejto príležitosti oznámila úplne najčerstvejšiu správu, podľa návrhu rozpočtu na rok 2008 televízie bude výber koncesií podľa vami, koalíciou schváleného tzv. zástrčkového zákona o 150 mil. korún pre Slovenskú televíziu nižší ako predtým, než platil normálny koncesionársky zákon. Dokonca v prílohe č. 8 je už aj pre radu pripravená redukcia rozpočtu, to znamená, oznamuje sa tu možná platobná neschopnosť STV na prelome rokov. To je, prosím, z materiálov vášho vedenia STV.

    Potom ešte občan zaplatí produkty prevádzkovateľov retransmisie, pretože tie si príspevok do fondu započítajú do svojich nákladov, a tak aj toto zaplatí daňový poplatník. Miesto toho, aby sme jasne priznali, že nebudeme podporovať filmovú tvorbu z grantového systému, ale vytvoríme, ja neviem, štátny fond alebo aký, miesto toho, aby sme povedali, že sa to musí nejakým spôsobom inak riešiť, vytvoríme 10, 15, 20 pracovných miest a tí budú potom rozdeľovať peniaze zo štátneho rozpočtu. Koľko ich bude, ako hovorím, nevedno. Vážení priatelia, toto nie je fond, o ktorom by sme mohli tu seriózne rozprávať, toto je ďalší mačkopes, o ktorom hovorím, ktorý máme predložený.

    Druhá otázka: Je tento zákon udržateľný? Podľa mňa nie. Uvediem niekoľko argumentov. Správnu radu fondu vymenúva minister a na návrhy nešpecifikovaných subjektov. Táto správna rada vyprodukuje, citujem, „návrhy strategických zámerov a dlhodobých plánov rozvoja audiovizuálnej kultúry a priemyslu v SR“, ale o tom, kto dostane financie, budú rozhodovať odborné komisie. Takže pýtam sa, kto bude niesť zodpovednosť za kvalitu, ktorú pomocou daňových poplatníkov vyprodukuje slovenský filmový priemysel? Minister nie, pretože on na to vymenoval radu. A rada nie, pretože o tom budú rozhodovať odborné komisie. A všetci budú zároveň platení z rozpočtu fondu.

    Predstavte si, príde nový minister, bude chcieť mať, samozrejme, v rade svojich ľudí, všetkých, lebo ich všetkých vymenúva, tí dajú iných ľudí do komisií. Zodpovednosť sa typicky rozloží na všetkých, a teda na nikoho. Je takýto stav udržateľný? Podľa mňa nie.

    Tretia otázka. Grantový systém ministerstva kultúry je často kritizovaný a tí, ktorí protestujú, namietajú, že v grantových komisiách sedávajú ľudia blízki ministrovi a koalícii, rôznym záujmovým skupinám, dnes dokonca z dôb Mečiarovho režimu. A nakoniec, že si aj tak tvorcovia, ktorí sedávajú v týchto komisiách, prehadzujú peniaze systémom, dovoľte český citát, „já na bráchu, brácha na mne“. Rieši fond túto nezdravú situáciu? Podľa mňa nie. Zákon, ktorý máme pred sebou, obsahuje veľké množstvo podrobností, ale podmienky na čerpanie financií sú formulované mimoriadne vágne. Len slovne. Budú rozhodovať nestranne, budú nepolitickí, apolitickí, v súlade s dobrými mravmi, citujem, „na prospech národnej kultúry“ atď. a tak ďalej – ale to sú slová, slová, slová.

    Ak si myslíte, že fond by mohla ustrážiť dozorná komisia, zabudnite na to. Dozorná komisia má troch členov a z toho dvaja sú vymenúvaní a odvolávaní ministrom. Teda podľa znenia zákona by mal minister vymenúvať len jedného. Ale ak si dáte tú prácu a pozriete si vysvetlivky, tam sa zrejme nedohodli úradníci s pánom ministrom, tam vidíte, že vymenúva minister dvoch členov dozornej rady. Alebo sa možno predpokladá, že vysvetlivky nečítame.

    Štvrtá otázka: Je tento zákon v súlade s modernými trendmi v Európe? Keďže je to ministrovi, tým, že vymenúva správnu radu, a teda politikovi podriadený fond a nikto nebude vlastne zodpovedný za kvalitu vyprodukovaných diel, ani tí, a prosím, uvedomte si, ktorí budú mať úspech so svojimi dielami s pomocou fondu, ale oni nebudú platiť žiadne peniaze do fondu späť. Svojou filozofiou teda ide o riešenie z obdobia centrálne riadeného kultúrneho fondu. Členovia rád nie sú ako v českom štátnom fonde verejní funkcionári, ktorí si považujú za česť byť v rade a kresliť stratégie. Budú vyplácaní mesačnou odmenou dve tretiny z mesačnej priemernej mzdy na Slovensku. A pritom v rade môžu sedieť dvakrát šesť rokov. Šesť rokov. To znamená, že ak pán minister, či už tento, alebo iný, bude mať rovnako zlý vkus pri vyberaní, ako napríklad môžeme konštatovať pre televíznu radu a rozhlasovú radu, fond bude odmietať zásadne ambiciózne moderné dielka až 12 rokov a dožijeme sa určite nielen Pribinov, ale aj starých Slovákov a to všetko na úkor moderných a zaujímavých filmov. Toto nie je forma modernej inštitúcie európskeho štandardu.

    Keď som si ho prečítala asi tretíkrát, položila som si otázku, načo toľko slov? Dozviete sa všetko o spôsobilosti kandidátov v rade na právne úkony v plnom rozsahu, ale nedozviete sa, aké diela bude preferovať, za akých podmienok, v akej kvalite prípravných prác a koľko ročne. Už len taký fakt, že riaditeľ má 60 dní na to, aby odporučil správnej rade o pridelení prostriedkov, ale už sa nedozviete, ako rýchlo musí to byť zverejnené na internetovej stránke. To, čo robí napríklad vyšehradský medzinárodný fond taký čitateľný. To sa nedozviete. Štrnásť dokladov musí predložiť žiadateľ v origináloch alebo v kópiách nie starších ako tri mesiace, a pritom fond má právo žiadať ešte aj iné všelijaké doklady a materiály. Toto tiež nie je európska norma.

    Fond má 30 dní, aby doručil žiadateľovi návrh zmluvy a rada ďalších 30 dní, či zmluvu prijme, alebo nie. To znamená, ak niekto podá žiadosť na dotáciu pre film, tak bude mať veľké šťastie, keď do roka a do dňa sa niečoho dožije. Ale to, že má rada 30 dní, znamená, že rada bude zasadať každý mesiac? Ale potom, pán minister, rada nebude zložená zo skutočných odborníkov, lebo skutočných odborníkov si budete môcť žiadať, aby tam zasadali dvakrát do roka a určite nie každý mesiac.

    A ešte jedna antieurópskosť, ak dovolíte. Prijímateľ finančných prostriedkov podľa § 22 č. 8 „má predložiť vlastné zhodnotenie prínosu projektu po jeho realizácii“. Ja si kladiem otázku, či má napísať na seba sám niečo na spôsob, že dielo prispeje k zvýšeniu socialistického vedomia alebo národného povedomia, alebo k šíreniu historicky dôležitých okamihov triedneho boja. Ja to viem, pretože keď som ja žila a bola som mladá, takéto veci sa museli písať. Na svoje vlastné diela si ľudia museli písať takéto hodnotenia. Toto tvorcovia museli spisovať.

    Pán minister, navrhujem vám, keby bolo tam napísané, že predložený scenár alebo predložený projekt musí byť podporený vlastnoručne podpísaným jedným alebo dvoma listami osobností, ktoré nemajú s fondom nič spoločného a nie sú závislé na jeho hodnotení, napríklad aj ľudí z cudziny, to by bolo podľa mňa lepšie, ako keby si mali písať tvorcovia hodnotenie, čo chcú dielom povedať.

    Nedozviete sa z tohto návrhu ani takú podstatnú záležitosť, aspoň ja som to tam nenašla, či fond bude mať nejaké čiastkové autorské práva na filmy, ktoré spolufinancuje. To, čo rieši český zákon, v tomto zákone neriešite. Tak ako ani výnosy z diel, ktoré fond spolufinancoval. Ak to je fond, mal by teda s tými dielami aj mať možnosť podnikať. Dokonca podľa § 31 sa Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky hotuje vymáhať nesplatené príspevky do fondu pomocou slovenských súdov. Koľko je teraz priemerný čas súdneho konania, pán minister? Prečo to neriešite pokutami, ako to rieši český zákon? Pokuta je predsa len ľahšie vymáhateľná, ako keď pôjdete len súdnou cestou. Naozaj fond bude vymáhať úroky z omeškania, a prepáčte, má to byť niečo na spôsob pani Hilda Gajdošová v rozhlase? V koncesionárskych poplatkoch?

    Niekedy som si pomyslela, že sa týmto fondom aj zbytočne zaoberáme, pretože fond by mal vlastne začať pracovať koncom roku 2010, a kým budú prvé výsledky, však kým sa filmy zrodia atď., to bude trvať tri roky. A ktovie, čo bude dovtedy so štátnym rozpočtom Slovenskej republiky? Koľko sa bude dať zo štátneho rozpočtu do tohto fondu? A čo bude vlastne so Slovenskou televíziou a podobne?

    Ale vystupujem tu kvôli tomu, pretože si všetci, pán minister, my tu všetci, čo tu sedíme, nepochybne prajeme, aby okrem dobrých divadelných hier a predstavení, krásnych obrazov, úžasných hudobných produkcií, mimoriadnych architektonických diel mala slovenská kultúra každý rok aspoň jeden-dva významnejšie, svetovou kritikou oceňované, ale najmä slovenským publikom navštevované filmy.

    Preto si dovolím tak ako pri zástrčkovom zákone, keď som tu stála a predpovedala som budúcnosť tohto zákona, trošku predpovedať budúcnosť aj tohto zákona, pán minister. Pri zástrčkovom som vtedy povedala, vy máte veľmi dobrú pamäť, určite si to pamätáte, že váš zástrčkový zákon nerieši financovanie verejnoprávnych médií, naopak, oberie STV a Slovenský rozhlas o časť finančných prostriedkov. A keď dnes čítam, že „tento zákon zlyhal“, to je citát, že nastala dramatická negatívna zmena vo financovaní verejnoprávnych médií, ktorú vraj treba urýchlene riešiť a že vláda doteraz nezaujala relevantné stanovisko, práve preto, že mám pocit, že som vtedy mala pravdu, dovolím si vysloviť ďalšiu veštbu: tento zákon neprežije v tejto podobe budúce volebné obdobie.

    Preto podľa čl. 73 ods. 3 písm. b) dávam návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Inak sa teším, pán minister, že ste vo svojej úvodnej reči povedali, že ostatné veci odpoviete v rozprave, to znamená, že porušíte svoje zvyklosti a budete s nami diskutovať? Veľmi sa na to teším.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej sa neprihlásil nikto. Ďalej. Prosím vás, pán poslanec Senko sa hlási. Pán poslanec Senko jediný s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, my sme si už zvykli na vaše čierne videnie všetkého, čo vznikne v dielni súčasného ministerstva kultúry. Prax však vždy ukazuje, že to nie je tak a že vaše strašenie je zbytočné. Týka sa to aj úhrad za služby verejnoprávnych médií. Nehovorili ste pravdu. Zrejme zle máte naštudovanú správu príslušnej spoločnosti, ktorá sa zaoberá výberom týchto úhrad. Navrhoval by som vám, keby ste si to lepšie naštudovali, pretože táto správa hovorí o úplne niečom inom. Takže, prosím vás, nezavádzajte parlament.

  • Chcete reagovať? Nech sa páči, pani poslankyňa Vášáryová bude reagovať vo faktickej poznámke.

  • Áno. Bohužiaľ, musím reagovať, pretože pán ctený kolega si zrejme neprečítal, dovolím si mu citovať z materiálu Slovenskej televízie pripraveného pre radu: „Účinok týchto opatrení je však časovo veľmi obmedzený a neúplný, systémovo nijako nerieši negatívny dopad z výberu úhrad za poskytované služby v príjmovej časti rozpočtu televízie v objeme 150 mil. korún v roku 2008“. To je citát, to som nenapísala ja, milý pán kolega.

  • Ďalej ako druhý a posledný prihlásený do rozpravy písomne je pán poslanec Tomáš Galbavý. Nech sa páči, pán poslanec, je tu priestor na vaše vystúpenie v rozprave.

  • Áno, veľmi pekne ďakujem. Pán predsedajúci, vážený pán minister, členovia vlády, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja vyslovil niekoľko výhrad k zákonu o Audiovizuálnom fonde.

    Vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme o zákone, ktorý pán minister a vôbec vláda pripravila zrejme s dobrým úmyslom pomôcť audiovizuálnej tvorbe, čiže slovenskej pôvodnej filmovej tvorbe. Pretože sme v prvom čítaní, nebudem sa zaoberať jednotlivými článkami zákona, skúsim poukázať na pozitíva, ale predovšetkým na negatíva filozofie predloženého návrhu.

    Budem úprimný a na úvod poviem, že idea, ktorú predkladá pán minister kultúry, nie je nová. Dokonca by som povedal, že je dosť stará. Podobný zákon totiž pripravovalo ministerstvo kultúry už v roku 2003, nenašiel však podporu vo vláde aj preto, že sme neboli zástancami trendu vytvárania grandových fondov na podporu nielen v oblasti kultúry, ale aj v iných oblastiach. Dalo by sa povedať, že návrh ministerstvo našlo v zásuvke, oprášilo ho a predkladá nám ho do parlamentu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, podstatou návrhu je zriadenie fondu, ktorý bude podporovať produkciu nových slovenských audiovizuálnych diel, prispieva na obnovu a rozvoj technologickej základne určenej na výrobu a šírenie audiovizuálnych diel a na uskutočnenie verejných kultúrnych podujatí v oblasti audiovizuálnej kultúry. Fond bude tiež poskytovať štipendiá pre fyzické osoby, ktoré sa tvorivo alebo výskumne podieľajú na rozvoji audiovizuálnej kultúry, priemyslu v Slovenskej republike. Na prvé počutie myšlienka, zámer relatívne dobrý, nemôžem mať výhrady, ale prostriedky, teda financie na túto činnosť má fond získavať od subjektov, ktoré majú zisk z využívania audiovizuálnych diel, teda televízie, distribútori, požičovne a predajne nahrávok, prevádzkovatelia retransmisie, káblových rozvodov a majitelia kín.

    Ctené kolegyne, kolegovia, toto sú hlavné body navrhovaného zákona. Dovoľte mi, aby som ich teraz rozobral podrobnejšie, a tak trochu z historického hľadiska, nepôjdem hlboko do histórie, vrátim sa, alebo stačí sa vrátiť k mesiacu február tohto roku, vtedy sa totiž objavil návrh, ktorý začal svoju púť v pripomienkovom konaní. To vygenerovalo veľmi veľké množstvo zaujímavých zmien. Začnem tými, ktoré považujem za menej dôležité aspoň z dlhodobého hľadiska.

    Prvé sa týkajú zloženia Rady Audiovizuálneho fondu, ktorá je určite veľmi dôležitá. Vymenúvať ju bude minister kultúry na návrh osôb, ktoré pôsobia v audiovizuálnej sfére. Pôvodný návrh predpokladal nasledovné obsadenie rady: štyria členovia rady vzídu na základe návrhov subjektov z oblasti tvorby slovenských audiovizuálnych diel, jedného navrhnú nezávislí producenti v audiovízii, jedného distributéri audiovizuálnych diel, predajcovia a požičovne videonahrávok a dévedéčok, jedného člena rady navrhnú prevádzkovatelia audiovizuálnych technických zariadení, teda majitelia kín, a ďalšieho vysielateľ zriadený zákonom – STV, a posledného navrhnú zástupcovia vysielatelia oprávnení vysielať na základe licencie, teda súkromné televízie. Opakujem, úmyselne som citoval pôvodný návrh.

    Toto zloženie sa po pripomienkovom konaní zmenilo. Podľa terajšieho návrhu sa oslabí a viditeľne sa oslabí pozícia tvorcov audiovizuálnych diel, v rade majú mať len dvoch zástupcov. O jedného zástupcu v rade sa budú musieť podeliť zástupcovia kín a videopožičovní. Na úkor tvorcov sa posilní pozícia producentov, tí budú po novom navrhovať dvoch členov rady. Svojho zástupcu v rade získajú subjekty z oblasti retransmisie, teda káblových alebo iných rozvodov signálu. Ešte chýba posledný člen rady. To sleduje doterajšie snahy vlády dostať pod kontrolu všetko, čo sa dá, už asi tušíte, kto ho bude navrhovať. Áno, bude to pán minister.

    V tejto súvislosti sa musím dotknúť dvoch vecí. Ako som už povedal, do fondu majú prispievať všetky subjekty, ktoré profitujú zo slovenskej audiovizuálnej tvorby. Podľa prvého textu návrhu prispievať mali dokonca aj umelci, ktorí v tých dielach hrali. Našťastie toto absurdné ustanovenie v pripomienkovom konaní vypadlo.

    Predsa však ostala jedna skupina subjektov, ktoré sa do zoznamu prispievateľov nedostali, hoci nepochybne svoju činnosť nevykonávajú ako charitu. Vážené dámy a páni, sú to producenti. Tí neboli povinní prispievať ani podľa starého návrhu, ani podľa tohto, ktorý máme pred sebou, a to napriek tomu, že si posilnili zastúpenie v rade fondu, a teda sa zvýši ich vplyv na rozdeľovanie peňazí, do ktorých oni sami neprispeli. Neviem, podľa akej logiky sa toto stalo. Čiže producenti posilnia svoje postavenie aj napriek tomu, že do fondu neprispievajú. Naozaj veľmi zvláštne.

    Druhá pripomienka. V pôvodnom texte zákona bolo ministerstvo kultúry povinné prispievať do Audiovizuálneho fondu, a to najmenej vo výške 20 a najviac 50 % objemu príspevkov, ktoré sa vyberú od ostatných prispievateľov. Stručne: ak všetci ostatní vyzbierajú 100 mil., ministerstvo muselo dať najmenej 20 a najviac 50 mil. Nový text už túto povinnosť ministerstvu nedáva. Návrh mu ukladá, budem citovať, „prispievať v rámci schválených limitov ministerstva na príslušné rozpočtové obdobie podľa zákona o štátnom rozpočte strategických zámerov a dlhodobých koncepcií rozvoja audiovizuálnej kultúry a priemyslu Slovenskej republiky schválených ministerstvom“, koniec citátu. Teda teoreticky štát nemusí prispieť ani korunou, neukladá mu to zákon. V tejto súvislosti sa chcem spýtať, prečo má mať minister svojho zástupcu v orgáne, do ktorého nemusí prispievať ani šestákom?

    Navyše treba povedať, že ministerstvo posilní aj svoju pozíciu v trojčlennej dozornej rade fondu, už to spomínala pani kolegyňa poslankyňa Vášáryová, kým v pôvodnom návrhu v nej malo mať len jedného zástupcu, teraz v nej má mať zástupcov dvoch. Menej skúsený sa pýta, prečo sa vykonali tieto zmeny? Samozrejme, jedno vysvetlenie tu je. Došlo totiž aj k zmene postavenia rady a riaditeľa fondu. Posilnila sa pozícia riaditeľa, ten sa zo štatutárneho orgánu stal orgánom výkonným. Bude to napríklad on, kto bude rozhodovať o prideľovaní prostriedkov z fondu. Preto je veľmi dôležité, kto bude mať koľko zástupcov v rade fondu, pretože tá bude voliť riaditeľa.

    Toto všetko boli zmeny, ktoré sú významné, ale nie kľúčové. Tá najväčšia zmena však spočíva vo výške poplatkov, teda v tom, kto akou čiastkou bude do fondu prispievať. V porovnaní s pôvodným návrhom totiž v mnohých prípadoch príde k zníženiu poplatkov, dokonca k významnému zníženiu. To, samozrejme, negatívne ovplyvní množstvo peňazí, ktoré do fondu budú plynúť. Kým pôvodný návrh predpokladal, že fond bude ročne hospodáriť s 200 mil. korún a táto čiastka sa mala postupne zvyšovať, teraz v predloženej dôvodovej správe už žiadna suma nie je uverejnená. Asi pre istotu a možno aj preto, aby nedráždila. Znížený objem peňazí, ktorý bude fond dostávať, bude mať, samozrejme, odraz vo výške čiastky, ktorou môže fond podporiť jednotlivé audiovizuálne diela. Z relatívne štedrých súm to budú skôr odrobinky.

    Za vážnejší dôsledok však považujem skutočnosť, že vzrastie tlak na orgány fondu, teda na riaditeľa a radu, aby sa tá trocha peňazí, ktorá vo fonde bude, pridelila tým správnym projektom a tým správnym uchádzačom, teda tým, ktorí budú v priazni ministerstva a napojení na príslušné autorské a producentské klany. O to hlbší bude predklon, ktorý budú musieť zaujať uchádzači, ktorí nepatria do hŕstky vopred vyvolených. V konečnom dôsledku fond skončí rovnako ako tá povestná šibenica v Malackách: „Bude enem pro nás a pro naše dítka.“

  • Potlesk a smiech.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, nejde však len o samotné zníženie objemu peňazí, ktoré do fondu budú prúdiť. Ešte zvláštnejšia je štruktúra tohto zníženia. Začnem tými menšími čiastkami. Je správne, že sa znížilo percento, ktorým budú do fondu prispievať kiná. Predpokladaných približne 10 korún z každej vstupenky by mohlo ekonomicky doraziť aj zvyšok malých kín, ktoré existujú. A preto ešte raz opakujem, toto rozhodnutie je správne.

    Tá skutočne vážna zmena je v sadzbe poplatkov STV a komerčných televízií. Podľa pôvodného návrhu mali do fondu prispievať najmä tieto subjekty, a to odvodené od výšky príjmov z reklamy. STV mala do fondu platiť 15 % príjmov, súkromné televízie 3 %. Tieto čísla sa zmenili na 5 % v prípade STV a na 2 % v prípade komerčných televízií. Platiť budú len tie súkromné televízie, u ktorých audiovizuálna tvorba, teda najmä filmy a filmové dokumenty, tvorí viac ako 15 % vysielacieho času. To znamená, že napríklad spravodajské televízie, v súčasnosti TA 3, prispievať nebudú. Musím povedať, že je to opäť správne rozhodnutie, pretože táto televízia slovenskú audiovizuálnu tvorbu nevyužíva.

    Ctené kolegyne, kolegovia, chcem zdôrazniť, zaujímavá je zmena percentuálnej platby STV a súkromných, teda komerčných televíznych staníc. Zníženie platieb STV z 15 na 5 % nemá logiku. Z hľadiska obsahovej skladby vysielania STV je totiž zrejmé, že práve táto televízia by mala byť hlavným odberateľom slovenskej audiovizuálnej produkcie, a to v rámci plnenia svojej funkcie verejnoprávneho média. Predsa to jej ukladá zákon. Obávam sa, že pre komerčné televízie táto tvorba nebude až taká zaujímavá, možno len s výnimkou predpokladaných trhákov, Jakubiskov film Bathory. Zníženie platieb STV však má logiku z ekonomického hľadiska. Príjmy z reklamy sú pre STV zaujímavé a odčerpávanie 15 % ich objemu do Audiovizuálneho fondu by STV isteže postihlo, negatívne postihlo. Takže opäť ide o správny krok.

    Vážené kolegyne a kolegovia, to by si povedal každý, kto zákon prečíta len potiaľto. Lenže on má aj istý koniec. Zákonom o Audiovizuálnom fonde sa totiž novelizuje zákon o vysielaní a retransmisii. To považujem za veľmi rafinovaný ťah, možno aj ťah, ktorého základným cieľom je zapáčiť sa komerčným elektronickým médiám. To už nechám na úvahu a pevne verím, že skutočnosť a realita bude iná. A to je to, čo je naozaj vážne a čo bude mať dlhodobé a významné dôsledky.

    Podľa tejto novely a prechodných ustanovení sa postupne razantne zúži objem vysielacieho času, ktorý smie vysielateľ zo zákona, teda STV, obsadiť reklamou. Teda Slovenská televízia bude mať menej reklamy, kým doteraz to boli 3 %, po novom to má byť len 0,5 % z vysielacieho času. Pre objektivitu musím povedať, že k zníženiu dôjde postupne, v roku 2009 to budú 2 %, v roku 2010 má byť pokles na 1,5 % a v roku 2011 na 1 %. Teda k definitívnemu zníženiu na cieľovú úroveň 0,5 % dôjde v roku 2012.

    Ctené kolegyne, kolegovia, to je naozaj úprimný záujem postaviť sa za záujmy verejnoprávnej televízie, naozaj zvláštny spôsob. Zníženie objemu reklamy negatívne ovplyvní ekonomiku STV, to predsa nikto z nás nemôže spochybniť. Uvádza sa to aj v dokumente, ktorý predložil poslancom riaditeľ STV pán Nižňanský. Ako konštatuje, „každé zníženie percenta času, ktorý môže STV vysielať reklamu, bude znamenať stratu 300 mil. Sk“. Preboha živého! Na jednej strane ste sa snažili prostredníctvom zlého zákona o koncesionárskych poplatkoch, tak ste argumentovali, že chcete zabezpečiť financie pre verejnoprávnu televíziu, aby sa stala naozaj verejnoprávnou, a cez iný zákon ju pripravujete o 600 mil. Sk. Naozaj šarmantné!

    Ak porovnávame terajší podiel reklamy s cieľovým stavom, bude to znamenať, že v roku 2012 bude STV mať k dispozícii minimálne o 600 mil. Sk menej, ako má teraz. K poklesu príde v čase, kedy sa má STV v súlade so zámermi jej vedenia stále vo väčšej miere sústreďovať na plnenie svojich verejnoprávnych úloh a medzi ne patrí práve zvýšená tvorba vlastnej produkcie a vysielanie diel, ktoré sú komerčne menej zaujímavé, zato majú vysokú umeleckú hodnotu. Nuž nechcel by som byť v koži riaditeľa STV, ktorý sa s týmto problémom bude musieť vysporiadať. Tento výpadok financií bude treba STV nejakým spôsobom nahradiť, aby dokázala plniť svoje úlohy. Ak sa nechceme spoliehať na zázraky, tak sú v podstate len dve možnosti, alebo sa zvýšia koncesionárske poplatky, teda zaťažia sa domácnosti, alebo sa na to pôjde okľukou cez pripravované zmluvy so štátom, čo v konečnom dôsledku zaplatia občania z daní, navyše sa tým zvýši závislosť STV od ľubovôle ministerstva kultúry. Keď hovorím, že sa zvýši závislosť, tak som o tom presvedčený, že viem, o čom hovorím. Dúfam, že nám pán minister povie, ktorú cestu si zvolí, či zvyšovanie koncesionárskych poplatkov, alebo cestu druhú.

    A je tu ešte ďalší dôsledok, reklamný priestor, ktorý uvoľní STV, neostane prázdny, predsa si ho prerozdelia súčasné komerčné televízie. To, čo uhradia do Audiovizuálneho fondu, si hravo vynahradia na zvýšených príjmoch z reklamy. Navyše posilnia svoje postavenie na televíznom trhu práve v čase, kedy sa chystá prechod na digitálne vysielanie.

    A ešte niečo, praktické vynulovanie reklamy z STV bude znamenať, že verejnoprávna televízia bude do Audiovizuálneho fondu prispievať skôr len symbolicky. Komerčné televízie, ktoré obsadia reklamný trh, budú prispievať do fondu nie 5 % z reklamných príjmov, ako sa to predpokladá u STV, ale len 2 %, to znamená, že Audiovizuálny fond bude dostávať v podstate menej peňazí, ako by dostával, keby nedošlo k zmene zákona o vysielaní a retransmisii. Otázne je, či v takejto konštelácii bude mať Audiovizuálny fond vôbec nejaký zmysel, či nevznikne len ďalšia viac-menej dekoratívna ustanovizeň na úschovu prebytočných úradníkov. Myslím, že toto všetko by sme mali verejnosti otvorene povedať.

    Ctené kolegyne, kolegovia, som za to, aby štát podporoval slovenskú audiovizuálnu tvorbu, patrí do našej kultúry a kultúra je to jediné, čím sa vo svete obchodných a fast-foodových reťazcov budeme odlišovať od ostatných národov. Lenže som proti tomu, aby sa tvoril fond na podporu vybraných jednotlivcov a skupín a aby sa pritom poškodila verejnoprávna televízia. A najmä som proti tomu, aby si to všetko napokon finančne, ale aj kultúrne odniesol slovenský občan. Preto vás, pán minister kultúry, vyzývam, aby ste zákon stiahli a kompletne prepracovali.

    Ďakujem, z mojej strany je to všetko.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Galbavému. A vzhľadom na skutočnosť, že sa nikto nehlási s faktickou poznámkou, pretože on bol posledný prihlásený do rozpravy písomne, teraz sa pýtam, kto sa chce k tomuto návrhu vládneho zákona prihlásiť do rozpravy ústne? Konštatujem, pán poslanec Rafael Rafaj ako spravodajca. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Jediný je pán poslanec Rafaj.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, vážený pán minister, začnem kladením niektorých zásadných otázok, na ktoré by sme si mali všetci odpovedať, a súčasne predostriem, že budem aj za a súčasne znesiem aj isté systémové výhrady, ktoré predpokladám, že by sa mohli uskutočniť v druhom čítaní tak, aby tento zákon slúžil presne svojim účelom.

    Teda pýtam sa, chceme alebo nechceme riešiť stav, v akom sa slovenská audiovizuálna tvorba nachádza? Ak ho chceme, no tak ho musíme riešiť. Alebo sa uspokojíme s tým, že vlastne nejakú audiovizuálnu tvorbu nemáme? Že slovenská audiovizuálna tvorba je ako Yeti, všetci o ňom hovoria, ale nikto ju nevidel? Ak teda hovoríme, že áno, tak musíme priznať aj krízový stav, v ktorom sa nachádzame. Predsa len máme istú tradíciu, a preto ma mrzí, keď moji predrečníci skôr kvôli akémusi im vlastnému videniu trošku inak zafarbenej vody by chceli z tej vaničky vyliať aj dieťa, pretože nepočul som alternatívne riešenie. Boli to len kritiky, pripomienky, pochybnosti, ale zatiaľ som nevidel riešenie.

    Slovenská národná strana je národná aj tým, že má na zreteli tvorbu duchovného dedičstva, ktoré by sme nemali len dediť, ale mali by sme ho predovšetkým tvoriť a zanechať zasa potom tým ďalším generáciám. Takže ja som presvedčený o tom, že tento zámer tvoriť ďalej slovenské kultúrne národné dedičstvo sa týmto mechanizmom môže opäť naštartovať. Alebo sme spokojní s tou povedzme neštandardnou formou alebo neformálnou formou v rôznych finančných donorov, koprodukcií, ako bola Bathoryčka, kde si finančný sponzor zabezpečí istý významný historický aj názvoslovný posun filmu? To nám stačí, že je tam údajne slovenský režisér, s tým máme byť spokojní? Toto je slovenská národná tvorba?

    My Slovenská národná strana s tým nie sme spokojní, ani ja osobne, s takýmto ponímaním, a preto ako člen vládnej koalície sa snažíme hľadať aj systémové riešenia, práve aby neboli možno aj takéto deformácie. Preto musím oceniť, že sa zriaďuje fond ako verejnoprávna inštitúcia, pretože verejnoprávne inštitúcie, pravdepodobne to bude budúci trend, ktorý zachytí aj slovenské zákonodarstvo. Súčasne máme zákon o tlačovej agentúre a myslím, že pribudnú aj ďalšie inštitucionalizovania, a tým pádom sa zmierni aj akási pochybnosť opozičná k verejnoprávnym inštitúciám.

    Musíme si tiež položiť otázku, ako chceme ako malý národ tvoriť nie malú kultúru, ale kultúru, ktorá bude reprezentovať národ a štát v zahraničí, pretože, bohužiaľ, je to už 22 rokov, čo existuje istá správa analytického domu Friedenhaus, ktorá hovorí o šírení tzv. svetovej kultúry, a tam sa konštatuje, že tzv. globálnu svetovú kultúru – čiže keď to pretlmočíme na aktuálnu tému, americkú filmovú tvorbu povedzme a s ňou spojené obsahové posolstvá – je nutné vo svete šíriť, nebudem hovoriť, kvôli čomu to Friedenhaus uvádza, ale podstatné je pre našu diskusiu konštatovanie analytika, ktorý povedal, že áno, bohužiaľ, má to za následok to, že sa ničia pôvodné autochtónne národné kultúry. Prirodzene ako prvé zanikajú tie pôvodné kultúry malých národov, medzi ktoré, bohužiaľ, Slovensko patrí. A preto je lepšie robiť niečo, ako nerobiť nič a čakať s holými rukami na sponzorov alebo koproducentov a falšovať si svoju vlastnú históriu alebo dokonca nemať nič tak ako v stave, v ktorom sa nachádzame.

    Čiže toto je to áno, ktoré hovorím v prospech tohto zákona, a teraz, ak dovolíte, si dovolím aj povedať isté výhrady, ktoré sú, samozrejme, prirodzené, keďže tento zákon sa dotkne aj hospodárenia, resp. fungovania verejnoprávnej Slovenskej televízie.

    Som prekvapený akýmsi posunom kolegov z kultúrneho výboru v ich vzťahu aktuálnemu k Slovenskej televízii, pretože doteraz som mal pocit, že všetky kroky, ktoré mali smerovať k podpore tejto verejnoprávnej inštitúcie, akoby u nich nenachádzali až takú mieru podpory. Čiže chcem povedať, že áno, ja osobne mám na zreteli aj budúci osud verejnoprávnej Slovenskej televízie, ktorá má svoje postavenie dané priamo zo zákona, je to štandardné postavenie, a mám pocit, že ten systém, ktorý nastavilo ministerstvo v postupnom znižovaní objemu reklamy, by mohol ohroziť fungovanie verejnoprávnej televízie aj v kontexte prijatého digitálneho zákona a povinnosti verejnoprávnej televízie vysielať na viacerých okruhoch, v súčasnosti už na troch, perspektívne až na štyroch, za predpokladanej redukcie jedného zo zdrojov financovania Slovenskej televízie, ak by sa povedzme z akýchkoľvek dôvodov nepodarilo uzatvoriť zmluvu medzi štátom a Slovenskou televíziou. Pretože ja predpokladám, že toto by mohol byť istý kompenzačný mechanizmus, ale otázne je vôbec, či a kedy dôjde k takejto zmluve a v akej výške prostriedkov sa rozhodneme kompenzovať Slovenskej televízii ten bagged, ktorý má na vysielanie dané priamo zo zákona v rámci verejnej služby.

    Takže ja by som videl schodnosť cesty v tom, že v druhom čítaní by sme sa pokúsili nájsť isté optimum v časových posunoch a poprípade aj v nejakých percentuálnych kalkuláciách na to, aby keď už teda čistíme tento audiovizuálny priestor, tak aby bolo vôbec čo vidieť, lebo zahmlené sklo neposkytuje výhľad. Tak aby sme pri tej podpore jedného segmentu tvorenia kultúry nezabudli na šíriteľa, prirodzeného šíriteľa týchto audiovizuálnych diel.

    Pokiaľ sa pani Vášáryová tak trošku rehoce, tak obrátim pozornosť svoju aj ku nej, ak dovolíte, a spomínali ste akúsi európskosť. No ja nepoznám európske filmové dielo, poznám európsku filmovú tvorbu, a ak nebudeme my tvoriť slovenskú národnú kultúru aj v tomto segmente, no tak ochudobnieme prirodzeným spôsobom aj európsku filmovú tvorbu, ktorá je zložená z jednotlivých národných diel alebo jazykových mutácií, aspoň keby sme chceli hovoriť. Takže je to aj štandardný mechanizmus, ak dovolíte, pretože aj v samotnej dôvodovej správe ste si mohli prečítať, že existuje Fond Rady Európy, ku ktorému vlastne je výzva od roku 1996, aby národné štáty podporovali takýmito mechanizmami svoju vlastnú národnú tvorbu. Možno problém je v tom, že síce mali sme za ostatných osem rokov, ak odrátam tieto dva, tak desať, aby sme si porozumeli, možno, že sme malý štát, ale pochybujem, či sme mali aj nejakú národnú tvorbu. Takže toto sú podľa mňa predpoklady, ktoré by mohli posunúť Slovensko tam, kde by sme mohli byť, ak by sme sa chceli porovnávať povedzme s porovnateľným Dánskom, ktoré napríklad zhodou okolností takýto mechanizmus rovnako využíva.

    A posledná taká poznámočka ku kolegom. Pokiaľ chceme ako poslanci hovoriť k veci, tak by sme mali zákony uvádzať do praxe aj ich presným názvom a nepoužívať rôzne zástrčkové metafory, tie si tak môžeme niekde strčiť, viete, ale každý zákon má presné, presné znenie, takže nedehonestujme zákony, ktoré sme sami prijímali, či už sme za ne hlasovali, alebo sme boli proti, ale sme členovia jednej snemovne, a preto by sme mali rešpektovať to, čo z nej vzíde.

    Takže, ak dovolíte, pán minister, očakávam, že budeme viesť nejaký dialóg vo veciach, ktoré som naznačil, pričom ja na rozdiel od mojich kolegov predpokladám, že zákon páni poslanci posunú do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca chcú reagovať s faktickými poznámkami títo poslanci: poslanec Miššík, poslankyňa Vášáryová, poslanec Novotný, poslanec Senko. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Peter Miššík.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega, ja som pôvodne nechcel k tomuto bodu vystupovať ani faktickou poznámkou, ale chcel by som upozorniť, že vy ste mojim kolegom z nášho poslaneckého klubu vytýkali, že vystupovali a akým spôsobom vystupovali. No právo vystúpiť majú a dupľom, keď je to prvé čítanie. A vy ste im zároveň vytkli, že síce majú tam nejaké nápady, ale neponúkajú žiadne riešenia. Tie riešenia, s tým riešením prišiel pán minister a vláda Slovenskej republiky a moji kolegovia určite budú, ak to prejde do druhého čítania, mať možnosť vylepšiť tento návrh zákona pozmeňujúcimi návrhmi.

    No ale v druhej časti mojej faktickej by som sa chcel dotknúť jednej veci a to je váš slovník. Už včera sme hovorili o tom, čo sa tu deje, a dnes myslím, že absolútnou perlou alebo šľahačkou na tortičke bude váš výraz zahúlené sklo a následne na to, že si to môžeme niekam strčiť. Tento výraz ste použili. Áno.

  • Reakcia poslanca.

  • No ja som počul veľmi dobre.

  • Reakcia poslanca.

  • Dobre. A myslím si, že sme to počuli viacerí a ja osobne si myslím, že takéto výrazy sem nepatria.

    Ďakujem.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pripomenuli ste mi na začiatku, pán kolega, slávny výrok Lecha Wałęsu: „Jestem za a nawet przeciw.“ Tým ste začali, rozkošné. Ale chcela by som vám naozaj veľmi vážne pripomenúť, že slovenská filmová tvorba dostávala peniaze. Viete, to doteraz nebolo tak, že nedostávali nič, dostávali to v rámci grantového systému až do výšky, pokiaľ sa pamätám, 117 mil. korún. To nie je tak málo. Nakoniec film Bathory vznikol aj preto, že dostal od vlády pomerne veľké finančné prostriedky. Takže to, že doteraz sa nerobilo nič, to sa nedá povedať.

    Myslím si, že obidvaja, aj pán Galbavý, aj ja, sme povedali, že treba podporovať filmovú tvorbu na Slovensku, len či budú deti na kultúrne poukazy chodiť na filmové predstavenia, to už je iná vec.

    Ja sa ale ohradzujem, pán kolega, proti tomu, ako vy hovoríte, že my Slováci sme takí malilinkí a chudobňučkí a malilinkí, ja vás upozorňujem, že sme oveľa väčší ako Slovinci, oveľa väčší ako Lotyši. Ja neviem, prečo by sme sa mali tuto stále oháňať tým, že my sme takí malilinkí a zabudnuteľní. Ja proti tomu protestujem!

    Fond je naozaj normálne riešenie, ale to, akým spôsobom je postavený a čo v tom návrhu zákona je uvedené, nenesie znaky moderných postupov, moderných riešení. Napríklad riešenia postavenia fondu na základe arm lenghts principle. Nedá sa to, bohužiaľ, preložiť jasne do slovenčiny, lebo to je na vzdialenosť ruky umiestneného fondu alebo rady. To je moderné riešenie a tento fond ho nemá. Práve naopak, je to len normálny ministerský fond, by sa dalo povedať a podľa mňa...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Teraz má slovo pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja som nechcel reagovať ani k predrečníkovi a vôbec nie k tomuto zákonu, lebo nie je to moja parketa, čo sa týka odborného zamerania. Rád by som sa ale prizastavil pri slovníku pána spravodajcu, podobne ako môj kolega pán poslanec Miššík.

    Viete, trošku to znelo neautenticky, keď hovoríte o národnej kultúre a váš slovník patrí do tretej cenovej skupiny. Vážený pán spravodajca, neviem, či ste si všimli, ale rozprávali ste sa s dámou, ktorá nemohla ani reagovať na vaše výroky. Ja si nemyslím, že pani poslankyňa Vášáryová „sa rehotala“. Je možné, že sa usmievala, je možné, že sa smiala, dokonca počuteľne smiala, nie je celkom isté, že sa smiala vo vzťahu k tomu, čo ste vy hovorili, alebo že sa smiala preto, lebo ste vystupovali práve vy.

    Každopádne by som vás chcel upozorniť, aby sme predsa len zachovali nejakú kultúru toho rokovania, lebo národná kultúra nie je len o národnej audiovizuálnej tvorbe, ale aj o tom, ako sa dokážeme spolu rozprávať. To sa nedá uzákoniť možno v žiadnom zákone a žiadny zákon tomu nepomôže. Mňa to naučila mamička doma, ako sa mám rozprávať s dámou. Bolo by dobré, aby ste si to doplnili, keď najbližšie budete rozprávať s poslankyňami v Národnej rade.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Teraz má slovo pán poslanec Senko.

  • Ja som rád, pán poslanec, že si mal pozitívny pohľad na vznik Audiovizuálneho fondu. Návrhy nakoniec na jeho zriadenie alebo na zriadenie nejakého osobitného fondu pre podporu tvorby, výroby a šírenia slovenskej kinematografickej a audiovizuálnej kultúry predkladali príslušné profesijné združenia a organizácie už od roku 1990. A za tých skoro dvadsať rokov sa nepodarilo realizovať ani jeden z týchto návrhov.

    Takže aj ja vítam vznik Audiovizuálneho fondu, tak ako ho vítajú tieto príslušné profesijné združenia, ktoré ho podporujú. Treba si uvedomiť, že v predchádzajúcom období došlo k výraznému zníženiu počtu nových slovenských hraných filmov, dokumentárnych, animovaných filmov, rozpadla sa sieť kín, došlo takmer k úplnej likvidácii filmových technológií a skoro zanikli aj rôzne filmové profesie. Myslím si, že tento pokus o oživenie slovenskej kinematografickej audiovizuálnej tvorby bude úspešný, a verím, že odborná verejnosť ho privíta.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister požiadal o slovo k rozprave, nie. Ďakujem pekne. Takže, ak dovolíte, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať, či chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ. Pán minister, máte slovo. Aha, pardon, prepáčte, ešte prepáčte, pán minister, ospravedlňujem sa.

    S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Rafaj.

  • Ďakujem za možnosť reagovať vo faktickej poznámke. Chcem vás ubezpečiť, že aj som povedal, aj som myslel zahmlené sklo. Sklo sa zahmlieva, takže nemám dôvod myslieť ani vidieť iným spôsobom a nie som ani odkázaný, myslím, že natoľko sa poznáme, používať iný než štandardný slovník, ktorý je. A môžeme si neskôr vydiskutovať nad rámec tých šesťdesiat sekúnd, čo všetko patrí do slovenskej lexikológie.

  • Ďakujem pekne. Takže definitívne vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ešte raz sa ospravedlňujem.

    Pán minister, máte slovo so záverečným stanoviskom navrhovateľa.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, úprimne poviem, ja som veľmi hlboko sklamaný postojom poslancov SDKÚ k tomuto návrhu zákona. Postojom, ktorý ho zmieta zo stola, ktorý po zdrvujúcej kritike žiada jeho stiahnutie. Je to postoj, ktorý je proti slovenským filmárom, proti slovenským režisérom, kameramanom, nezávislým producentom, strihačom, hercom, všetkým tým, ktorým tento fond má pomôcť.

    Nehovorím to preto, že teraz by som sa ja chcel stavať na stranu tak demagogicky, že ja tu zastupujem ich, lebo tento zákon im niečo prinesie a z tohto dôvodu. Hovorím to z toho dôvodu, že tento návrh zákona je spoločným dielom ministerstva a predstaviteľov všetkých týchto skupín, ktoré som spomenul. Je to tak. Vznikol v úzkej spolupráci s predstaviteľmi Slovenskej filmovej a televíznej akadémie, s predstaviteľmi nezávislých producentov.

    Ak by malo byť teda pravdou, že ten zákon je kompletne zlý a nemoderný, tak je to potom známkou toho, že aj ministerstvo kultúry, aj celé filmárskej prostredie je na takej úrovni, že nevie vyprodukovať nejakú modernú verziu systémovej podpory slovenskej audiovízie a azda jediní, ktorí dokážu všetky tieto atribúty naplniť, sú poslanci z SDKÚ. Naozaj som z toho hlboko sklamaný, pretože som pripravený prijať konštruktívne pripomienky, zmeny, návrhy, ale nerátal som s tým, že bude takýmto spôsobom pristúpené k tomuto návrhu zákona a bude úplne opozíciou, časťou opozície zmietnutý.

    Nakoniec tej spolupráce sa zúčastňovali dokonca, poviem to, aj mnohí odborníci, ktorí pôsobili napríklad na ministerstve kultúry za ministra Kňažka, ktorých si ja ale vážim ako ľudí, ktorí sa vyznajú v tejto oblasti, a nemám z tohto dôvodu žiadne predsudky. A považoval som za potrebné ich k tejto práci prizvať.

    Keby som sa tak z generálneho hľadiska mal nad tým zamyslieť, v akom stave je dnes podpora slovenskej audiovízie a čo môže priniesť nový Audiovizuálny fond, tak si myslím, že výsledkom bude zlepšenie súčasného stavu. A tak možno by mala byť hodnotená aj práca, či už generálne jednotlivých ministrov alebo v konkrétnych oblastiach. A vôbec si nemyslím, že keď zavádzame nový prvok, ako je Audiovizuálny fond, že by malo byť chybou alebo dôvodom na stiahnutie, ak sa ukáže, že ho treba v niečom zmeniť, doplniť, novelizovať, aby sa to v budúcnosti urobilo. Podstatou je, aby sme priniesli tento nový kvalitatívny prvok na túto scénu.

    K filozofii tohto návrhu, pretože, a tým sa budem dotýkať aj tých konkrétnych otázok a výhrad, tá zmena spočíva v tom, že pre túto oblasť zavádza viaczdrojové financovanie. Súčasný stav je taký, že filmová tvorba, audiovízia je plne financovaná zo štátneho rozpočtu prostredníctvom grantového systému. Je to dnes naozaj tých zhruba vyše 100 mil., 117, možno budúci rok to bude zase o niečo viac, a k tomuto, ja si myslím, úplne oprávnenému výdavku štátneho rozpočtu, lebo veľké štáty, veľké kinematografie, ako francúzska napríklad, zo štátneho rozpočtu veľmi veľkoryso dotujú film a je to jediná možnosť, ako zabezpečiť, aby vznikali pôvodné európske diela. K tomuto dopĺňame financovanie prostredníctvom subjektov, ktoré majú istý profit z audiovizuálnych diel. A bolo zmienené v tých príspevkoch, že my od nich žiadame nejaké konkrétne sumy. Je to veľmi presne vymedzené, sú to určité percentá buď z istých výnosov, alebo ziskov. Takže poplatníci, áno, budú naďalej, ak to chcete, zaťažení tým príspevkom štátu, a je správne, že štát bude naďalej prispievať, ale budú určite obohatení širšou filmovou ponukou za peniaze tých, ktorí tiež čiastočne profitujú z audiovizuálnych diel. Ja v tom vidím jasnú racionalitu a zmysluplnosť. Neviem, čo je na tom nemoderné. Nakoniec, keď existujú porovnateľné varianty v Európe.

    Čo sa týka ďalšej zmeny, ide o to, kto vlastne bude rozhodovať o distribúcii týchto peňazí, o ich poskytovaní prostredníctvom dotácií, pôžičiek, štipendií. Dnes je to, sú to komisie, ktoré naozaj vymenúva minister. Aj tu sa posúvame niekde inde. Posúvame sa k orgánom, ako je Správna rada Audiovizuálneho fondu a je kreovaná pomerne adresne. Vymenúva ju minister, ale na návrhy presne vyšpecifikovaných subjektov alebo určitých okruhov profesií. Dvoch ľudí do tej Správnej rady, sú navrhovaní spomedzi tvorcov, dvaja spomedzi nezávislých producentov, jedného bude navrhovať verejnoprávna televízia, jedného budú navrhovať vysielatelia na základe licencie, jedného distribútori, jedného prevádzkovatelia retransmisie a jedného aj priamo minister.

    Prečo minister? Prečo títo? Sú to tí, ktorí prispejú do fondu. Ak tam môžu mať zástupcu tí, ktorí dajme tomu budú prispievať tromi miliónmi, nemal by tam mať zástupcu aj ten subjekt, ktorý bude prispievať polovicou rozpočtu tohto fondu, to znamená ministerstvo kultúry? Nevidím v tom nič zlé.

    Správna rada bude určovať aj to, čoho sa tu dožadovala pani poslankyňa Vášáryová, to programové smerovanie fondu, určité kritériá. Tie predsa nemôžu byť podrobne obsiahnuté v zákone. Budú to kvalifikovaní ľudia a, samozrejme, oni aj budú kreovať a zodpovedať zase za odborné komisie. Neviem, nechcem sa odvolávať na to, akým spôsobom som povedzme pristupoval ku kreovaniu dajme tomu Správnej rady Filmového ústavu, aj tam boli výstrahy, že dôsledkom bude, ja neviem, odvolanie súčasného riaditeľa Filmového ústavu alebo neviem čo všetko. Nič také sa nestalo. Takže myslím si, že aj toto je kvalitatívny posun smerom naozaj k nezávislosti a k priblíženiu distribuovania týchto peňazí k tým, ktorí ich budú využívať a ktorí budú produkovať filmy hrané, dokumentárne, ktorí budú písať scenáre, ktorí budú chodiť na tvorivé štipendiá, ktorí budú robiť určité výskumy v tejto oblasti.

    Veľa sa tu hovorilo o otázke reklamy vo väzbe na Slovenskú televíziu. Argumentovalo sa dajme tomu aj listom generálneho riaditeľa Slovenskej televízie. Chcem len tých znalcov tohto prostredia, lebo nepochybne sú, zaujímajú sa o to, upozorniť, že súčasný pán generálny riaditeľ prišiel s projektom, ktorý obsahoval aj zámer redukovania reklamného času na obrazovkách verejnoprávnej televízie. A ja si myslím, že je to legitímny cieľ a má aj logiku, prečo určitý postupný úbytok reklamy na obrazovke verejnoprávnej televízie je práve súčasťou tohto zákona o Audiovizuálnom fonde.

    Audiovizuálny fond vygeneruje alebo jeho prostredníctvom bude výroba väčšieho počtu filmov, ktorých hlavným vysielateľom bude práve verejnoprávna televízia, pretože ona aj podľa zákona, aj z podstaty zamerania tých filmov bude tým hlavným koproducentom všetkých tých nezávislých producentov, ktorí nevyrobia tie filmy len z prostriedkov fondu alebo z vlastných, a príspevok verejnoprávnej televízie v tejto chvíli odhadovania 30 mil. bude ďaleko nižší, ako bude v konečnom dôsledku zisk Slovenskej televízie práve z týchto diel, ktoré vzniknú na základe Audiovizuálneho fondu. To je jeden moment.

    Druhý moment, otázka tej reklamy. Treba to vnímať aj v kontexte všetkých krokov, ktoré sa robia v tomto prostredí. Máme tu nejaký duálny systém, ktorý spolu vytvárajú vysielatelia na základe licencie, ktorí žijú a existujú len z reklamy, a odrazom tohto príjmu je aj táto tvorba, ktorá je zameraná komerčne, ak by som to mal zjednodušene povedať, ktorá je zameraná na nakupovanie veľkých diváckych skupín alebo predávanie týchto diváckych skupín zadávateľom reklamy, a vysielateľ na základe zákona, ktorý by mal zase plniť isté úlohy v zmysle zákona. K čoraz presnejšiemu rozloženiu týchto úloh v duálnom systéme smeruje aj to, aby sa znižoval ten tlak verejnoprávnej televízie alebo tá nutnosť podriaďovať sa nejakým komerčným tlakom alebo nevyhnutnosti sledovať sledovanosť a zameriavať sa zase na programy, ktoré nemajú tento primárny komerčný charakter. Ústup, určitý úbytok reklamy je nejakým spôsobom naplánovaný a postupný. Súbežne s tým prichádzajú tie opatrenia, ktoré som naznačil.

    Bol tu zmieňovaný zákon o úhradách a nemá pani poslankyňa tie najaktuálnejšie informácie. Zistil som si, aký je stav. Poviem vám, na základe už reality výberu úhrad v prvých troch štvrťrokoch a prognózy na posledný štvrťrok tohto roku je zrejmé, že výber úhrad zabezpečí väčší príjem pre rozhlas a televíziu, ako to bolo podľa starého zákona v minulom roku. Priznávam, že ten väčší výber nie je taký, ako sa predpokladalo, a v krátkosti to aj zdôvodním.

    Okrem iného ešte musím doložiť, že ten zákon o úhradách bol kritizovaný, že nie je sociálny a nie je solidárny, ale práve v dôsledku tohto zákona sme oslobodili oproti minulosti 47-tisíc domácností v hmotnej núdzi alebo tam, kde žijú invalidi alebo zdravotne postihnutí ľudia. Napriek tomu už dnes je počet poplatníkov vyšší pri fyzických osobách aj pri právnických osobách, ako bol v minulosti. Je faktom, a bolo to najmä v prípade televízie vinou predchádzajúceho riaditeľa, v prípade rozhlasu aj súčasnej pani riaditeľky, že pôvodný riaditeľ spoločnosti, ktorá zabezpečuje výber, absolútne podcenil prípravu tejto spoločnosti, akoby nerátali, že zákon bude schválený. Až nové vedenie začína naplno využívať databázy, ktoré im umožnia vychytávať ešte veľký počet neplatičov. A tá práca, aká je pod novým vedením tejto spoločnosti, ukazuje, že každý štvrťrok ten výber úhrad je vyšší. To znamená, vôbec nepochybujem o tom, že v roku 2009 naplní absolútne zákon o úhradách ciele, ktoré si kladie, a v tomto zmysle je to dobrý zákon, pretože sme už dnes, už pre tento rok, hoci sme nezvýšili úhrady, hoci sme 47-tisíc domácností oslobodili, napriek tomu, napriek tomu výber bude minimálne o 100 mil. vyšší, ako bol v roku 2007. Takže toľko aj k týmto veciam a domnievam sa, že rok 2009 prinesie zásadné navýšenie finančných prostriedkov.

    Áno, bude aj zmluva, ktorá bude dávať podľa jasných a transparentných pravidiel ďalšie prostriedky verejnoprávnym médiám, a čudujem sa, že opäť sú to poslanci SDKÚ, ktorí to spochybňujú, ktorí chceli celý rozpočet Slovenskej televízie hradiť zo štátneho rozpočtu. Takže...

  • Reakcia z pléna.

  • No bolo by to každopádne zo štátneho rozpočtu.

  • Reakcia z pléna.

  • Takže v tomto kontexte, v tomto kontexte treba vnímať aj podľa mňa legitímny a správny postup postupnej redukcie na 0,5 % reklamného vysielania vo verejnoprávnej televízii. Áno, nech sú ľudia zahlcovaní reklamou v komerčných súkromných televíziách a nech má aj verejnoprávna televízia určitý čas, kde reklama bude vysielaná, ale nemusí to byť také vysoké percento, pokiaľ sú zabezpečené príjmy z iných zdrojov. Samozrejme, tú otázku, ktorú otvoril pán poslanec Rafaj, bola postavená korektne a diskusia o tomto je určite možná.

    Ja si myslím, že na tie najpodstatnejšie výhrady som zareagoval, máme prvé čítanie naozaj a určite sa zapojím v druhom čítaní aj do rozpravy, ale naozaj je tu čudný zvyk v tomto volebnom období začať zoširoka diskutovať o zákonoch už v prvom čítaní. Ja si myslím, že ten priestor je podľa mňa obvyklý v tom druhom čítaní, ale nech sa páči, samozrejme.

    Pár drobností ešte, ešte zareagujem, príspevok štátu je aj súčasťou predloženého návrhu, pretože v doložke je veľmi konkrétne číslo aj celkových príjmov, v doložke, 246 mil. a je tam aj zadefinovaný príspevok štátu v rozmedzí 100 až 120 mil. To je napríklad jedna z vecí, kde ja som pripravený na akúkoľvek zmenu, pretože pôvodne sme mali alebo snažili sme sa dostať formou nejakou presnou, že štát dá toľko, koľko dajú aj tí ostatní prispievatelia. Bola to ale zásadná pripomienka ministerstva financií, že tak nemohlo byť. Ja som pripravený, pokiaľ sa nám podarí nájsť prijateľnú formuláciu aj pre ministerstvo financií alebo nejaký poslanec príde, toto určite akceptovať, lebo rozhodne si myslím, že štát by minimálne tú polovicu mal dávať.

    Myslím si, že to najpodstatnejšie som povedal, a môžem len zopakovať, pri akceptovaní všetkých vecných výhrad prísť so stanoviskom nepokračovať v schvaľovaní, v rokovaní o tomto zákone, stiahnuť tento zákon, to je stanovisko proti slovenskej filmovej obci, ktorá, vám garantujem, je dosiahnutý široký konsenzus na tomto znení zákona a je vašou vecou, samozrejme, či to zohľadníte, alebo nezohľadníte. Ja si myslím, že je prospešné ďalej o ňom rokovať, možno ho ešte vylepšiť a schváliť ho.

    Ďakujem pekne.

  • Reakcia z pléna a ruch v sále.

  • Pani poslankyňa, je prekvapivé, že vy, ktorá vždy hovoríte o kultúre, teraz sa necháte strhnúť emóciami. Rešpektujem, ale prosím minimalizovať. Ďakujem pekne. Teraz poprosím spravodajcu, pokiaľ má záujem, aby vystúpil so záverečným stanoviskom spravodajcu. Nemá. Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz pristúpime k prerokovaniu bloku zákonov, ktoré súvisia s rezortom pána ministra Becíka, takže ďalším bodom programu bude prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má číslo tlače 711 a návrh na pridelenie prerokovania vo výboroch číslo 751. Pán minister Becík, máte slovo a žiadam vás, aby ste tento návrh zákona v Národnej rade Slovenskej republiky uviedli.

  • Reakcia ministra.

  • 711 tlač, áno, vládny návrh o organizovaní trhu s vybratými poľnohospodárskymi výrobkami. Jaj, pardon, nie, pán minister. Ďakujem pekne za upozornenie. Vážené kolegyne, kolegovia, ospravedlňujem sa.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2006 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti registrácie odrôd pestovaných rastlín a uvádzaní množiteľského materiálu pestovaných rastlín na trh.

    Tento vládny návrh zákona máte ako tlač 692. A návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí 703.

    Pán minister, teda poprosím, aby ste najprv tento zákon a potom, ktorý som predtým omylom uviedol. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona je ustanoviť povinnosť Ústrednému kontrolnému a skúšobnému ústavu poľnohospodárskemu vykonávať správu a aktualizáciu registra ovocných sadov a chmeľníc, ustanoviť povinnosť pre užívateľov ovocných sadov a chmeľníc a aktualizovať údaje.

    Vedenie evidencie ovocných sadov a chmeľníc sa každý rok aktualizuje najmä o údaje, ako je rok výsadby, výmera ovocných sadov, druhová skladba, odrodová skladba a počet jedincov na produkčnej výmere podľa sponu výsadby, všetko vo vzťahu k lokalizácii ovocných sadov na území Slovenskej republiky a k číslam blokov, ako aj vo vzťahu ich užívateľov.

    Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, zamestnanosť a na podnikateľské prostredie.

    Vzhľadom na potrebu vykonávania správy a aktualizácie registra ovocných sadov a chmeľníc obraciam sa na vás so žiadosťou o prerokovanie vládneho návrhu zákona a odporúčanie na jeho ďalšie prerokovanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pani poslankyni Magde Košútovej. Má slovo a poprosím ju o spravodajskú správu v prvom čítaní.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ma svojím uznesením č. 289 z 2. septembra 2008 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2006 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti registrácie odrôd pestovaných rastlín a uvádzaní množiteľského materiálu pestovaných rastlín na trh. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 na rokovanie dnešnej 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, ako i o hospodárskom a finančnom dopade na vplyv na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev aj v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla po rozprave odporučiť uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. júla 2008 č. 703 podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

    Pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Zdá sa, že nikto. Takže uzatváram možnosť podania písomných prihlášok, ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ďakujem pani spravodajkyni. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pokračujeme ďalej ďalším bodom, ktorý uvedie pán minister Becík, a ide o

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 711.

    Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutím predsedu č. 751.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, účelom predloženého návrhu zákona je stanoviť požiadavky, ktoré vyplývajú z nariadenia Rady č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky v platnom znení a zároveň odstrániť zo zákona č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov tie ustanovenia, ktoré stratili vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie význam, a ustanovenia upravujúce úlohy a kompetencie orgánov štátnej správy, ktoré podrobnejšie a komplexnejšie upravujú iné právne predpisy.

    Návrh zákona ustanovuje kontrolný orgán a sankcie za nedodržiavanie zákona a nariadenia Rady č. 1234/2007.

    Návrh zákona prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky 20. augusta bez pripomienok. Vzhľadom na to, že predloženým návrhom zákona sa vykonáva nariadenie Rady a ustanovujú sa kontrolné sankčné kompetencie, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie navrhovaného zákona a o jeho odporúčanie do druhého čítania v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pánovi poslancovi Jánovi Čechovi. Má slovo so správou v prvom čítaní o predloženom návrhu zákona.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 290 z 2. septembra 2008 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 27. schôdze Národnej rady slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie upravená nie je.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 26. augusta 2008 č. 751 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

    Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem za stanovisko spravodajcu.

    Otváram rozpravu. Chcem informovať, že do rozpravy som nedostal písomnú prihlášku. Otváram preto možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Neregistrujem žiadnu prihlášku, preto mi dovoľte, aby som uzatvoril možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem navrhovateľovi, ďakujem spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pána ministra, pravda, poprosím, aby zostal, pretože budeme pokračovať

    Správou o priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy a o postupe prác pri obnove území postihnutých živelnou pohromou, parlamentná tlač 697.

    Spoločná správa výborov ako tlač 697a.

    Pán minister, máte slovo a uveďte, prosím, túto správu.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 64 zo 7. septembra 2006 v bode B.1 odporučila vláde Slovenskej republiky raz ročne predložiť Národnej rade Slovenskej republiky Správu o priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy a o postupe prác pri obnove území postihnutých živelnou pohromou. Nadväzne na to uznesenie vlády č. 817 zo dňa 4. októbra 2006 prijaté k návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 64/2006 uložilo ministrovi pôdohospodárstva v bude B.1 predložiť na rokovanie vlády Správu o priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy a o postupe prác pri obnove území postihnutých živelnou pohromou raz ročne k 30. júnu až do roku 2010.

    Ako vyplýva z predkladaného materiálu, kalamitná drevná hmota pochádzajúca z veternej smršte v roku 2004 je spracovaná a obnova území poškodených veternou smršťou sa zabezpečuje priebežne. Najvážnejšie problémy lesného hospodárstva v súčasnosti však nesúvisia už odstraňovaním priamych dôsledkov vetrovej smršte z roku 2004, ale predovšetkým s novými súvislosťami a poškodením lesných porastov, ktoré podliehajú kalamitnému premnoženiu podkôrneho hmyzu. Je nesporné, že hlavným zdrojom premnoženia a gradácie podkôrneho hmyzu bola predovšetkým kalamitná hmota z roku 2004, ktorú bolo potrebné na základe rozhodnutí orgánov štátnej správy ochrany prírody a krajiny ponechať bez spracovania.

    V roku 2007 vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila Správu o zdravotnom stave lesov, ku ktorej prijala uznesenie č. 990 z roku 2007. Materiál má za cieľ prijať opatrenia najmä na zabránenie zhoršovania zdravotného stavu lesných porastov s prevládajúcim zastúpením smreka. Z uvedených dôvodov sa vykonávajú ochranné a obranné opatrenia proti premnoženiu podkôrneho hmyzu súčasne, a to aj na územiach, ktoré sú atakované následnými škodlivými činiteľmi v lesoch.

    Na základe týchto skutočností vláda Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zrušiť úlohu B.1 uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 64 zo 7. septembra 2006 a informáciu o obnove území postihnutých živelnou pohromou z 19. novembra 2004 zahrnúť do Správy o stave lesného hospodárstva Slovenskej republiky v rokoch 2009 až 2010.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pána poslanca Ľuboša Martináka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Správu o priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy a o postupe prác pri obnove území postihnutých živelnou pohromou pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 712 z 31. júla 2008 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že gestorský výbor v Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody prerokoval predmetnú správu 2. septembra 2008, uznesením č. 288 vzal uvedenú správu na vedomie a odporučil ju Národnej rade tiež vziať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predmetnú správu 3. septembra 2008, uznesením č. 344 vzal uvedenú správu na vedomie a odporučil ju Národnej rade tiež vziať na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 278 z 9. septembra 2008 schválil spoločnú správu výborov a súčasne ma poveril predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je súčasťou prílohy tejto správy.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu a súčasne sa hlásim do rozpravy.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Záhumenský. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Zároveň požiadal o vystúpenie v rámci rozpravy aj pán spravodajca, takže nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predmetná správa spĺňa všetky kritériá vysokej profesionálnej úrovne. Informuje nás o stave spracovania kalamity, o revitalizácii územia, o ochrane lesov, o požiarnej situácii a o výskumných úlohách a prebiehajúcich výskumoch, a to s delením na Štátne lesy TANAP-u, na Štátne lesy, š. p., Banská Bystrica a na neštátnych vlastníkov lesných subjektov.

    Tieto správy nemajú charakter oboznamovací, to znamená štatistický, ale by mali byť predovšetkým a sú poučením do budúcnosti. Všetci veľmi dobre vieme, aká vznikla situácia po veternej smršti a akú negatívnu úlohu zohrali niektoré tzv. ochranárske združenia. Všetci iste mi dáte za pravdu, že človek narušil prirodzenú rovnováhu v prírode, a preto človek je povinný pomôcť prírode pri navrátení tejto stratenej rovnováhy, a preto teórie, neodborné teórie týchto ochranárskych združení ohľadom tzv. samovývoja a časté ich extempore priväzovaním sa o stromy a bránením spracovania kalamity mali veľmi, veľmi negatívny význam pri spracovaní kalamity a, naopak, „zaslúžili sa“ o ďalšie rozmnožovanie hmyzích škodcov.

    Veľmi negatívnu úlohu v tejto oblasti zohrali aj médiá. Uvedomme si, koľko priestoru médiá venovali rôznym ochranárskym združeniam a spolkom a koľko malo priestoru tieto médiá venovali odborným znalcom danej problematiky, lesníkom, profesorom, a odborným znalcom v oblasti ochrany prírody. Pod týmto tlakom boli orgány štátnej správy ochrany prírody, a to bola aj jedna z príčin, prečo tieto orgány štátnej správy v oblasti ochrany prírody často meškali s vydávaním rozhodnutí. Vieme veľmi dobre, že odborné obhospodarovanie lesov znamená, že lesy plnia všetky mimoprodukčné funkcie, ale aj produkčné funkcie. Pri tomto systéme obhospodarovania lesy predstavujú nepretržitý zdroj drevnej hmoty, preto chcem spomenúť aj vysoké ekonomické, hospodárske straty, ktoré vznikli v tejto oblasti. Totiž drevná hmota v sortimente guľatina sa často predávala poškodením drevokazného hmyzu iba pod sortimentom vláknina, resp. často skončila len pod sortimentom palivo. Tým vznikli približné škody len na strate drevnej hmoty vyše 3 500-tisíc korún.

    Prečo som to spomenul? Pretože ako lesník verím, že takéto a podobné negatívne spoločenské javy, ktoré by výrazne znižovali ekologickú stabilitu porastov, ako aj ich produkčné schopnosti, sa už v budúcnosti nikdy nebudú opakovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Martináka – pán poslanec Lebocký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Lebocký, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážený pán kolega, skutočne to vaše vystúpenie k tejto problematike bolo naozaj podrobné, ale dovolím si v záujme, teda v záujme objektivizácie určitých súvislostí uviesť aspoň tú skutočnosť, že ja osobne považujem za všetky tieto správy, teda správy, ktoré hodnotia určité biologické procesy, a teda najmä správy, ktoré hodnotia taký zložitý biologický proces, akým dynamika hmyzích škodcov, alebo teda rastu populácií hmyzích škodcov bezpochyby je, za správy, ktoré majú jedno špecifikum.

    To špecifikum spočíva v tom, že v čase, keď ich prerokovávame, sú už veľmi málo aktuálne. A to je z aspektu nevyhnutnosti prijatia určitých opatrení dosť veľkou nevýhodou, preto si myslím teda, že pre budúcnosť je ten návrh, ktorý sa tu objavil a bol prednesený aj ústami pána ministra Becíka, aby došlo k zrušeniu toho nášho predchádzajúceho uznesenia o predkladaní takýchto samostatných správ, ja tento návrh podporujem. Podporujem ho z toho dôvodu, že pokiaľ správa o následkoch, resp. určité opatrenia prijaté za účelom odstránenia následkov kalamít, sa dostane do komplexnej zelenej správy, tak bude obsahovať jedno veľmi, veľmi potrebné, mimoriadne potrebné plus a to je, aby sa objavovali zároveň aj prognózy, ktoré nás očakávajú. A tie prognózy sú, žiaľ, momentálne mimoriadne teda náročné a ten scenár je katastrofický. Preto podporujem predovšetkým Akčný plán Národného lesníckeho programu, ktorý je predmetom v nasledujúcom bode programu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Martinák, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie, ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Záhumenský, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, ctené kolegyne, vážení kolegovia, správa, ktorú predkladá vláda Slovenskej republiky, je odpočet vykonaných opatrení pri odstraňovaní následkov vetrovej kalamity z novembra 2004 v lesoch na Slovensku a niektoré vážne varovania a upozornenia na problémy, ktoré s touto kalamitou súvisia. Jednoznačne najdôležitejším bodom celej správy je bod 4 Ochrana lesa, ktorý avizuje vznik rozsiahlej lykožrútovej kalamity ako následkov nedostatočne zvládnutej vetrovej kalamity. Tento fakt sám osebe nie je veľkým prekvapením. Lesnícki odborníci, najmä z Národného lesníckeho centra, ale aj zo Štátnych lesov TANAP-u a Lesov Slovenskej republiky, od samého začiatku upozorňovali, že ak sa včas a v plnom rozsahu nespracuje vetrová kalamita, bude nasledovať kalamitné premnoženie smrekových lykožrútov. Súčasne avizovali, že táto kalamita môže mať pre zdravé a stojaté smrečiny na Slovensku fatálne dôsledky.

    Dôvod tejto prognózy bol jednoduchý. Mimovládne ekologické organizácie a časť úradníkov ministerstva životného prostredia a zamestnancov Štátnej ochrany prírody nechceli pristúpiť na spracovanie vetrovej kalamity a snažili sa blokovať činnosť lesníkov. Lesníci oficiálne zverejnili informáciu, že veľké množstvo smrekového dreva, ktoré ostane v lese po vetrovej kalamite, je mimoriadne atraktívne pre podkôrny hmyz, najmä lykožrútov. Tie sa na ležiacich kmeňoch rozmnožia do takej miery, že začnú hromadne nalietavať na živé a zdravé smreky a masovo ich usmrcovať. Spôsobia tak dlhotrvajúcu kalamitu obrovského rozsahu, ktorej objem môže byť niekoľkonásobne väčší, ako bol objem poškodených lesov vetrovou kalamitou. Aj napriek ráznym varovaniam lesníkov predchádzajúca vláda a predovšetkým kompetentné orgány ministerstva životného prostredia a štátnej ochrany prírody tieto varovania ignorovali alebo bagatelizovali. Uprednostňovali a vo svojich rozhodnutiach presadzovali stanoviská neodborníkov z mimovládnych environmentálnych organizácií a dobrovoľných ochrancov prírody. Neverili alebo úmyselne ignorovali odporúčania profesionálov, ktorí majú s problematikou lykožrútových kalamít dlhoročné skúsenosti a skúmali a riešili takéto situácie v rôznych častiach Európy či v zámorí. Dnes už iba málokto pochybuje o tom, že neuposlúchnutie varovania lesníkov bola závažná chyba.

    Každý, kto v tomto roku navštívil Vysoké Tatry alebo Nízke Tatry a videl rozsiahle lesné komplexy tvorené skupinami mŕtvych stojacich stromov, napríklad magistrála z Hrebienka na Skalnaté pleso, Tichá a Kôprová dolina, Srdiečko a podobne, chápe, že revitalizácia týchto území bude obrovským problémom, ktorý bude zamestnávať vládu Slovenskej republiky a traumatizovať Slovensko a jeho obyvateľov najbližšie roky a možno desaťročia.

    Vzniknutú situáciu najlepšie charakterizujú nasledovné fakty: vetrová kalamita prerástla do lykožrútovej kalamity nebývalých rozmerov, ktorej likvidácia bude trvať niekoľko rokov, ak nie desaťročí, a bude stáť slovenských daňových poplatníkov nemalé finančné prostriedky. Podľa informácií z odborných kruhov v oblasti lesníctva, ekológie lesa, ochrany prírody a ochrany lesa je situácia s premnožením smrekového lykožrúta na Slovensku nasledovná: z celkového rozsahu 5,3 mil. kubíkov vetrovej kalamity z novembra 2004 sa nespracovalo takmer 645-tisíc kubíkov sústredenej kalamity, najmä v piatom stupni ochrany prírody a území Natura 2000, a ďalších 150-tisíc kubíkov kalamity roztrúsenej. V lesoch tak ostalo ležať takmer 800-tisíc kubíkov smrekovej hmoty atraktívnej pre lykožrúty. Tým, že sa drevná hmota nespracovala alebo včas neasanovala, stala sa živnou pôdou pre masové namnoženie lykožrútov. Tak sa vytvorili ideálne podmienky pre lykožrútovu kalamitu, ktorá bude mať väčší rozsah, ako bol rozsah kalamity vetrovej v roku 2004. Podstatná časť tejto hmoty je situovaná v Národných parkoch Vysoké a Nízke Tatry. Lykožrútova kalamita nadobudla na Slovensku takú dynamiku, že jej rýchle a jednoduché zvládnutie, najmä v Národnom parku, ako sú Vysoké Tatry a čiastočne Nízke Tatry, je takmer nereálne. Preto treba bezodkladne začať túto situáciu riešiť ako vážnu prírodnú katastrofu, ktorá v roku 2009 presiahne svojím objemom napadnutých stromov objem obrovskej vetrovej kalamity z novembra 2004.

    Lykožrútova kalamita naberá v súčasnosti na dynamike. Z objemu nespracovanej drevnej hmoty 800-tisíc kubíkov vetrom poškodeného dreva je už v súčasnosti lykožrútova kalamita na úrovni viac ako 3,5 mil. kubíkov. Pri dynamike, ako sa táto kalamita vyvíja, a pri počasí, aké pretrváva na Slovensku v posledných rokoch, možno očakávať, že kalamita dosiahne v budúcom roku úroveň blízku rozsahu vetrovej kalamity, to je viac ako 5 mil. kubíkov dreva, a bude stále narastať. Tento scenár je absolútne realistický.

    Z okolitých krajín máme príklady, kde po vetrovej kalamite v Českej republike pri vývoji počasia, aké je na Slovensku v poslednom období, sa z ponechanej vetrovej kalamity v úrovni 1 mil. kubíkov do päť rokov vytvorila lykožrútova kalamita predstavujúca 7 mil. kubíkov lykožrúta napadnutého smrekového dreva. To znamená, že na Slovensku by sa pri podobnej konštelácii podmienok z 800-tisíc kubíkov nespracovanej vetrovej kalamity vytvorilo do roku 2009 zhruba 5,5 mil. kubíkov lykožrútovej kalamity. Pritom objem kalamity bude narastať aj v ďalších rokoch, čo signalizuje stály nárast odchytu lykožrútov v lapačoch, t. j. populačná hustota škodcu stále ešte nedosiahla kulmináciu. Takúto obrovskú lykožrútovu kalamitu Slovensko ešte nezaznamenalo. Adekvátne tomu budú aj škody a následky, ktoré kalamitu budú sprevádzať. Ak je niekto na pochybách, či argumenty obrovskej lykožrútovej kalamity nie sú vyfantazírované, stačí, aby navštívil Vysoké Tatry, prešiel magistrálu od Hrebienka po Skalnaté pleso alebo navštívil oblasť Srdiečka. Uvidí rozsiahle plochy lesov s mŕtvymi smrekmi a bezútešný pohľad na devastačný efekt lykožrútovej kalamity.

    Lykožrútovu kalamitu spôsobili neodborné a alibistické rozhodnutia politikov a úradníkov na Ministerstve životného prostredia SR, Štátnej správy životného prostredia a Štátnej ochrany prírody, kompetentné orgány životného prostredia zabrániť lesníkom vykonať včasné a dôsledné opatrenia ochrany lesa proti kalamitným škodcom. Argumentovali pritom bezzásahovosťou v piatom stupni ochrany prírody a bezzásahovosťou vo všetkých územiach Natura 2000. Neodôvodnene predpokladali, že príroda sa s premnoženým lykožrútom vysporiada sama. Tento naivný scenár sa nenaplnil a nenaplní.

    Tento stav zapríčinilo neprofesionálne konanie ministerstva životného prostredia v prechádzajúcom volebnom období a malo aktívny prístup vlády Slovenskej republiky v roku 2005. Ministerstvo životného prostredia nechcelo počuť argumenty lesníkov o konzekventnom spracovaní vetrovej kalamity a aktívnej ochrane lesa proti lykožrútom. Naopak, akceptovalo názory nevládnych ekologických organizácií a ekologickej laickej verejnosti, ktorí politikov a úradníkov Štátnej správy životného prostredia a Štátnej ochrany prírody ubezpečovali, že príroda si s kalamitou poradí sama, že lykožrút je súčasťou lesa a nie jeho kalamitným škodcom, že sa nič dramatické nestane a lykožrút sa nedokáže tak rozmnožiť, ako tvrdia lesníci, a že územia národný parkov treba nechať na samovývoj a iba v nich sledovať prírodné procesy. Tieto informácie boli neprofesionálne a účelovo modifikované. Neadekvátnym spôsobom zovšeobecňovali informácie o prirodzenom vývoji pôvodných lesných spoločenstiev v ruskej tajge či v severoamerických národných parkoch, kde existujú obrovské rozlohy prírodných lesov, ktoré sa nedajú porovnávať s urbanizovanými národnými parkami obsahujúcimi fragmenty prírodných lesov a pralesov na Slovensku.

    Primárnym pochybením bol fakt, že pri riešení dôsledkov vetrovej kalamity sa neuplatňovali princípy štátnej ochrany prírody a nepresadzovali sa štátne záujmy, ale prostredníctvom štátnych úradníkov boli presadzované skupinové záujmy mimovládnych ekologických organizácií, ktoré by bolo možné charakterizovať aj ako záujmy v oblasti ekobiznisu.

    Je neobhájiteľné a neakceptovateľné, aby štátna politika ochrany prírody sa riadila názormi mimovládnych organizácií tvorených skupinami amatérov typu Vlk, Ekofórum a podobne, ktorí nemajú žiadnu zodpovednosť za vývoj tejto krajiny, za ochranu jej prírodných a kultúrnych hodnôt, nezodpovedajú za zabezpečenie oprávnených požiadaviek občanov Slovenskej republiky a nemajú žiadne morálne záväzky a zodpovednosť za budúcnosť Slovenska. Odporúčajú iba také riešenia, ktoré vyhovujú ich úzko skupinovým záujmom orientovaným na NGO ekobiznis, ako je sledovanie procesov v prírode za peniaze daňových poplatníkov, pozorovanie vtákov a vývoj biotopov z projektov EÚ a podobne, a to bez akejkoľvek zodpovednosti za ekologické, ekonomické a sociálne dôsledky týchto rozhodnutí pre spoločnosť a krajinu.

    Uplatňovanie bezzásahového režimu, takzvaná pasívna ochrana v územiach národného a európskeho významu s odvolávaním sa na požiadavky Európskej komisie v územiach postihnutých vetrovou kalamitou, bolo zavádzajúce a účelové. Smernica Európskej komisie o biotopoch požaduje zachovanie priaznivého stavu biotopov alebo uvedenie biotopov do priaznivého stavu, pričom nezakazuje manažmentové opatrenia, ktoré priaznivý stav zabezpečia. Naopak, vetrová kalamita uviedla značnú časť smrekových biotopov do nepriaznivého stavu a iba manažmentovými opatreniami bude možné tieto biotopy opäť obnoviť, inak zaniknú.

    Masívny rozpad horských smrečín bude mať fatálne ekologické, ekonomické a sociálne dopady na postihnuté regióny a ľudí, ktorí v nich žijú. Každého ekologicky uvažujúceho človeka pri pohľade na masívny rozpad lesných spoločenstiev napadne myšlienka, aké to bude mať dôsledky pre naše veľhory, cenné chránené lesné spoločenstvá, ale aj regióny a obyvateľov v nich žijúcich.

    Treba sa pripraviť najmä na ekologické, ekonomické a sociálne dôsledky, ktoré so sebou prináša lykožrútova kalamita, a aké už začínajú byť markantné a budú sa stále stupňovať. Možno ich charakterizovať nasledovne: ekologické dôsledky – zničia sa cenné biotopy národného európskeho významu tým, že ich hlavnú zložku smrekový les zničí lykožrút a ich obnova ako pôvodného lesa už nebude reálna. Napríklad ohrozených najcennejších oblastí v Tichej a Kôprovej doline, kde lykožrút ohrozuje prírodnú rezerváciu Nefcerka, kde hrozí odumretie takých cenných lesných spoločenstiev, ktoré sa nedajú nahradiť alebo sa budú znovu formovať stovky rokov. Zníži sa zastúpenie druhov viazaných na smrekové biotopy, pričom môže hroziť vyhynutie viacerých druhov hmyzu a vtákov. Taká situácia vznikla napríklad v oblasti rezervácie Fabova hoľa, kde zanikli podmienky pre výskyt hlucháňa viazaného na dnes už neexistujúce smrekové biotopy. Zhorší sa funkčnosť horských lesov a tie nebudú schopné plniť mimoprodukčné funkcie, napríklad chrániť nižšie položené lesy, pozemky, infraštruktúru pred lavínami, záplavami, eróziou pôdy a podobne.

    Ekonomické dôsledky kalamít postihnú najmä vlastníkov a správcov lesov, ale aj podnikateľské subjekty, ktorých podnikateľské aktivity sú viazané na funkčný les alebo peknú prírodu, ako je turistika, hotelierstvo, poľovníctvo, ekovzdelávanie, kúpeľníctvo a podobne.

    Vznik kalamitnej situácie v lesoch spôsobuje ich vlastníkom najmä ekonomické straty. Predčasná likvidácia rubne nezrelých stromov a strata na najefektívnejšom prírastku, znížená kvalita kalamitného dreva, tým aj nižšie speňaženie, zvýšené náklady na obnovu, ochranu a obhospodarovanie lesa, náklady na budovanie infraštruktúry súvisiace s narastajúcou ťažbou kalamitného dreva, ako sú lesné cesty, sklady, a na revitalizáciu územia, znížená hodnota verejnoprospešných funkcií lesa.

    Sociálne dôsledky spôsobia ekonomické oslabenie regiónov a zvyšovanie nezamestnanosti, v dôsledku čoho straty, resp. zníženie príjmov podnikateľov z predaja dreva a následne nedostatku finančných zdrojov na trvalo udržateľné obhospodarovanie lesných ekosystémov, zníženie záujmu turistov a športovcov o návštevu lesných území devastovaných lykožrútovou kalamitou, redukcie kúpeľníckych aktivít v dôsledku zániku funkčnosti klimatických kúpeľov pre nedostatok dospelých i neštátnych lesných spoločenstiev a útlm alebo nefunkčnosti iných výrobných odvetví či profesií viazaných na les alebo produkty a služby pochádzajúcich z lesa.

    Vláda Slovenskej republiky by mala kreovať vládny výbor pre riešenie prírodnej katastrofy spôsobenej podkôrnym hmyzom v smrečinách, najmä v Národných parkoch Vysoké a Nízke Tatry s cieľom minimalizovať ekologické, ekonomické a sociálne dopady tejto kalamity na lokálne obyvateľstvo.

    Predovšetkým ekonomické a sociálne dôsledky lykožrútovej kalamity veľkého rozsahu môžu mať fatálne dôsledky na ekonomiku štátu a funkčnosť spoločnosti v tých najcitlivejších vidieckych zaostalých regiónoch. Treba si uvedomiť, že v mnohých oblastiach Slovenska sú lesy hlavných zdrojom príjmov obyvateľstva. Lesy sú tiež predpokladom zabezpečenia stále sa zvyšujúceho dopytu spoločnosti po nedrevných lesníckych tovaroch a službách. Problém je o to výraznejší, že podkôrniková kalamita sa týka viacerých veľmi citlivých regiónov na Slovensku, kde je vysoká nezamestnanosť, ako je Orava, Kysuce, Horehronie, Spiš a podobne. Preto je absolútne nevyhnutné, aby vláda koordinovala a riadila celý proces zastavenia likvidácie dôsledkov podkôrnikovej kalamity na Slovensku.

    Zo vzniknutej situácie by malo pre Slovensko vyplynúť poučenie, že vláda Slovenskej republiky nesmie umožniť nevládnym ekologickým organizáciám, aby zásadným spôsobom usmerňovali chod tejto krajiny, lebo ony nenesú zodpovednosť za vývoj tejto krajiny a za jej hospodárstvo. Treba jednoznačne vyžadovať, aby politici a úradníci, ktorí nekonali a nerozhodovali profesionálne v tejto oblasti, niesli zodpovednosť za to, do akého stavu dostali les a lesné spoločenstvá, najmä v národných parkoch a chránených územiach.

    Vláda Slovenskej republiky v roku 2005 vytvorila Vládny výbor pre pomoc Tatrám po veternej smršti. Predseda vlády však nebol schopný donútiť dvoch ministrov, nominantov SMK, aby koordinovali postup ministerstva životného prostredia a ministerstva pôdohospodárstva tak, aby nespôsobili vážne negatívne dôsledky na lesné ekosystémy tým, že nechajú benevolentne prerásť vetrovú kalamitu do kalamity lykožrútovej.

    Je nevyhnutné, aby sa veci pomenovali pravým menom. Preto by parlament mal od exekutívy požadovať relevantné informácie a realizáciu im odpovedajúcim opatrení na likvidáciu následkov kalamity. Vláda musí jednoznačne pomenovať pôvodcov a príčiny vzniku podkôrnikovej kalamity, musí tiež definovať spôsob, časový harmonogram a potrebné finančné zdroje na likvidáciu podkôrnikovej kalamity a jej dôsledkov pre obyvateľstvo, zamestnanosť, podnikateľské aktivity v postihnutých oblastiach. V neposlednom rade aj vyvodiť politickú zodpovednosť a právne konzekvencie voči tým, ktorí takýto stav spôsobili.

    Ctení kolegovia, kolegyne, ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Záhumenského nie sú. To je faktická, pán poslanec? Takže pán poslanec Martinák, pán poslanec Miššík. Ešte niekto sa hlási s faktickými poznámkami? Nie, takže končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Martinák.

  • Ďakujem za slovo. Chcem v krátkosti zareagovať na vystúpenie poslanca Mariána Záhumenského. Pre mňa takisto naďalej je veľmi otázne, prečo vôbec bývalá vládny garnitúra viac verila ochranárskym spolkom a neakceptovala odborné názory lesníkov. Veď tieto ochranárske spolky majú čudné predstavy o takzvanom samovývoji, ktoré sú v príkrom rozpore za zodpovednosť za stav lesa. Rozprávať vie každý, ale zodpovednosť za stav lesa v zmysle zákona o lesoch má užívateľ lesa prostredníctvom odborného lesného hospodára a to v budúcnosti je potrebné silne akceptovať.

    V ďalšom si musíme uvedomiť ekonomickú stránku. Drevina smrek predstavuje v zložení nášho drevinového zloženia na Slovensku takmer 26 %. Jej podiel stále klesá, uvedomme si jednu vec, že drevina smrek je hlavnou drevinou ako stavebný materiál pre stavebné účely.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Miššík – faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja som sa pôvodne nechcel ozvať, ale ozvem sa, lebo zaznelo tu z úst Maroša Záhumenského veľa aj dôležitých informácií, ale zazneli aj slová, ktoré by som trošku, trošku viac vážil. Chcem vystúpiť preto s faktickou poznámkou, že zatiaľ sa nikto ani z tých, ktorých Marián Záhumenský spomínal z predchádzajúcich ministrov, k tejto vážnej téme nevyjadril, čo si myslím, že je škoda.

    Po ďalšie. Asi by som viac vážil slová pri napádaní neziskových organizácií, lebo jednak môžeš mať v niektorých momentoch pravdu, ale neziskové organizácie a organizácie na ochranu prírody, ja si myslím, že majú svoje miesto, určite majú svoje miesto v spoločnosti.

    No a aby som to trošku možnože aj odľahčil, tak nájsť niekde rovnováhu medzi lykožrútovou kalamitou a drevožrútovou kalamitou, je, prosím, veľký problém, asi. Samozrejme, tejto problematike ako člen ústavnoprávneho výboru veľmi nerozumiem, ale niekedy je asi lepšie hľadať rovnováhu medzi obidvoma skupinami, než hľadať nepriateľa a pranierovať ho za všetko.

    Takže toľko z mojej strany, ale verím, že tieto slová, ktoré sú myslené úprimne, by mali skôr prispieť k tomu, aby sme v budúcnosti hľadali spoločné riešenia, ktoré naznačil aj pán poslanec Záhumenský.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Miššík, ja si tiež myslím, že neziskové organizácie majú skutočne svoje opodstatnenie, majú svoje miesto v spoločnosti, no nemyslím si, že majú jediné pravdu. V minulosti to bolo prezentované tak, že to, čo povedali neziskové organizácie, je pravda, čo povedala vláda a profesionáli z lesného hospodárstva, lesníci, to sú všetko záujmy ekonomické, biznis, drevo a podobne a vôbec nebrali do úvahy aj historický vznik smrekových rozsiahlych porastov, ktoré vlastne vznikli zásahom človeka miesto pôvodnej dreviny. Pôvodne tam bol javor, jedľa, smrek – smrek asi 20 percentami zastúpený –, čiže aj ich genofond nepochádza odtiaľ a odborníci sa nevedia ani zhodnúť, že z ktorej oblasti vlastne genofond pochádza, čiže nie je to pôvodná drevina. Keďže tam vznikli rozsiahle smrekové systémy zásahom človeka, tak ak vznikne kalamita, tak musí človek pokračovať v zásahu a musí ich udržať v zdravom stave.

    Ja si nemyslím, že Slovensko si môže dovoliť 200 rokov čakať na to, kým sa znovu samovývojom toto územie nejakým spôsobom zalesní a zazelená. Slovensko je malá krajina a Tatry sú našimi pľúcami. Chodíme tam relaxovať a turisti tam chodia kvôli dobrému vzduchu a kvôli odpočinku. A nemyslím si, že do atómovej krajiny, tak ako dneska Tatry vypadajú a ako budú vypadať následne po lykožrútovej kalamite, bude o ne záujem.

    A treba mať ohľad aj sociálny na ľudí, ktorí žijú v tej lokalite a žijú v tom prostredí, že ak budeme brať do úvahy len to, že o 200 rokov sa možno príroda vysporiada s kalamitou, ktorá vznikla, tak musíme povedať, že čo tí ľudia tam za tých 200 rokov budú robiť a z čoho budú žiť. Myslím si, že je nezodpovedné správať sa k tomu tak, že je to bezzásahová zóna a nič nás nezaujíma, nech sa tam deje, čokoľvek sa tam deje. Takže preto si myslím, že vláda má zodpovednosť za to, čo sa tam robí.

    Ďakujem.

  • Vyčerpali sme vystúpenia všetkých rečníkov, ktorí sa prihlásili do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a chcem sa opýtať pána ministra ako navrhovateľa, či chce zaujať k rozprave stanovisko, pán minister? Nie. Ďakujem. A pán spoločný spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom rokovania je

    Akčný plán Národného lesníckeho programu.

    Tento materiál ste dostali ako tlač 684.

    Dávam slovo pánovi ministrovi pôdohospodárstva, pánovi Becíkovi, aby tento materiál uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení v oblasti lesného hospodárstva zaviazala, že bude uplatňovať a podporovať trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch pri racionálnom využívaní produkčných, ako aj mimoprodukčných činností lesa. Taktiež sa zaviazala prijať novú štátnu lesnícku politiku vo forme Národného lesníckeho programu.

    Národný lesnícky program schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 549/2007 a následne nato ho Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 531 z 20. septembra 2007 vzala na vedomie. V nadväznosti na uvedené uznesenia vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky v spolupráci s Národným lesníckym centrom Akčný plán Národného lesníckeho programu na roky 2009 až 2013. Na príprave tohto materiálu sa podieľali aj iné rezorty, vlastníci a správcovia lesov, ako aj záujmové združenia.

    Akčný plán nadväzuje na obsah a štruktúru Národného lesníckeho programu Slovenskej republiky a rozpracováva jeho rámcové ciele na jednotlivé opatrenia. Pri realizácii akčného plánu sa predpokladá využitie finančných prostriedkov z Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky na roky 2007 až 2013 zo štátnej podpory lesníctva z rozpočtovej kapitoly rezortu pôdohospodárstva, štátnej pomoci, vlastných zdrojov vlastníkov a obhospodárovateľov lesov, ako aj z rozpočtových kapitol a operačných programov niektorých súvisiacich rezortov. Budú sa tiež vytvárať podmienky na využitie ďalších fondov a výdavkových programov Európskej únie, ako sú Life plus sedem, Výskumný rámcový program, program Inteligentná energia pre Európy, programy zamerané na konkurencieschopnosť a inovácie, vzdelávanie a prípravu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pánovi poslancovi Tiborovi Lebockému a prosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som predniesol správu 684a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie, ochranu prírody o výsledku prerokovania Akčného plánu Národného lesníckeho programu.

    Akčný plán Národného lesníckeho programu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 699 z 2. júla 2008 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že gestorský výbor Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody prerokoval predmetnú správu 2. septembra 2008. Uznesením č. 287 vzal uvedenú správu na vedomie a odporučil ju Národnej rade tiež vziať na vedomie. Zároveň požiadal ministra obrany Slovenskej republiky predložiť analýzu nárokov Akčného plánu Národného lesníckeho programu Slovenskej republiky na zvýšenie limitu výdavkov kapitoly Ministerstvo obrany Slovenskej republiky vo vzťahu k predmetu činnosti štátneho podniku Vojenské lesy a majetky Pliešovce.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 277 z 9. septembra 2008 schválil správu výboru a súčasne ma poveril predniesť ju na 27. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a uvedený materiál, teda informovať Národnú radu o uvedenom materiáli a o jeho prerokovaní vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Zároveň ma splnomocnil aj na predloženie návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý teda máte v prílohe k parlamentnej tlači 684a.

    Pani predsedajúca, skončil som, ďakujem, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Lebocký. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Milé kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážení prítomní, Národný lesnícky program ako strategický dokument s časovým horizontom plnenia do konca roku 2020 aktualizuje ciele a priority lesného hospodárstva Slovenskej republiky na základe dôsledného vyhodnotenia zmenených podmienok pre uplatňovanie štátnej lesníckej politiky, podmienok vyplývajúcich z lesnícko-politických dokumentov na národnej úrovni, spomeniem teda aspoň Koncepciu rozvoja pôdohospodárstva na roky 2007 až 2013, časť Lesné hospodárstvo, ale aj z medzinárodných záväzkov, tu spomeniem predovšetkým hlavný podklad Akčného plánu Národného lesníckeho programu, a tým je Akčný plán Európskej únie pre lesy, a, samozrejme, v neposlednom rade je to materiál, ktorý vznikol aj na základe objektívneho vedeckého a spoločensko-politického zhodnotenia súčasného stavu lesov a lesného hospodárstva na Slovensku, mám tým na mysli také materiály, ako napríklad Slovenská lesnícka doktrína, ktorá bola vypracovaná Slovenskou akadémiou pôdohospodárskych vied a Národným lesníckym centrom.

    Národný lesnícky program bol schválený na 50. rokovaní vlády Slovenskej republiky 27. júna 2007 uznesením č. 549 s tým, že ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky bolo uložené vypracovať a predložiť na rokovanie vlády Akčný plán Národného lesníckeho programu s termínom do 30. 12. 2008.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody sa Národným lesníckym programom zaoberal na svojom riadnom zasadnutí pred 13. schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky a konštatoval, že z plánu implementácie programu Rozvoja vidieka na rok 2008 vyplýva nesúlad medzi predpokladanými termínmi na príjem žiadostí pre opatrenia zvyšovania hospodárskej hodnoty lesov a obnovy potenciálu lesného hospodárstva a so stavom a úrovňou rozpracovania strategických cieľov a priorít Národného lesníckeho programu. Konštatoval teda nesúlad medzi plánom implementácie Rozvoja vidieka na rok 2008 a Akčným plánom Národného lesníckeho programu z aspektu koordinácie finančného zabezpečenia zo zdrojov Európskeho spoločenstva a národných zdrojov. Aj z tohto dôvodu odporučil vtedy Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody prijať uznesenie o potrebe vypracovať Akčný plán Národného lesníckeho programu v skrátenom termíne, a to tak, aby obsahoval podrobné údaje o formách a zdrojoch financovania schválených priorít.

    Ako to už uviedol vo svojom úvodnom slove aj pán minister Becík, Akčný plán Národného lesníckeho programu bol schválený na rokovaní vlády 11. júna 2008, čím bolo požadované skrátenie termínu dodržané a z obsahovej stránky bol predložený indikatívny materiál so zameraním na podrobné rozpracovanie strategických cieľov a priorít do 56 rámcových cieľov.

    Za koordinácie Národného lesníckeho centra a Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky bol vypracovaný vecne prehľadný materiál s rámcovou charakteristikou predpokladaného finančného zabezpečenia a predbežnej kvantifikácie rozhodujúcich i alternatívnych finančných zdrojov. Konkrétna realizácia jednotlivých opatrení bude s ohľadom na skutočnosť, že ich finančná náročnosť je vyššia ako celkový bilancovaný objem zdrojov viazaná na princíp aktuálnej naliehavosti, ktorá s ohľadom na charakter odvetvia, stav a vývoj lesných porastov, o ktorých sme hovorili práve pred chvíľou, a na priebežne prebiehajúcu analýzu európskych a globálnych vplyvov môže byť medziročne upravovaný. Tento atribút vyplýva z podrobného rozboru megatrendov a súčasného stavu lesníctva na Slovensku prostredníctvom klasickej SWOT analýzy, ktorú predložený materiál obsahuje v prehľadne a vecne veľmi výstižnej forme.

    Za nepochopiteľné považujem stanovisko Ministerstva obrany Slovenskej republiky uvedené v predkladacej správe, podľa ktorého s odvolaním sa na zvýšené nároky na rozpočet rezortu sa Akčný plán Národného lesníckeho programu týmto rezortom neakceptuje. Pritom k samotnému Národnému lesníckemu programu rezort Ministerstva obrany Slovenskej republiky nemal žiadne pripomienky a Vojenské lesy a majetky, štátny podnik, je oprávneným žiadateľom podpory pre financovanie priorít a rámcových cieľov Národného lesníckeho programu zo štrukturálnych fondov Európskej únie ako ktorýkoľvek iný štátny podnik v odvetví lesného hospodárstva.

    Ministerstvo obrany Slovenskej republiky spravuje prostredníctvom štátneho podniku Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky, ktorý vznikol v roku 1993 s cieľom efektívneho a ekologického obhospodarovania lesnej a poľnohospodárskej pôdy vo vojenských výcvikových priestoroch, dnes už až 72 800 ha lesnej pôdy. Tieto lesy by nemali byť ani napriek svojmu špeciálnemu režimu hospodárenia z Národného lesníckeho programu a z Akčného plánu národného lesníckeho programu úplne vypustené. Vojenské lesy rovnako ako všetky ostatné lesy Slovenskej republiky potrebujú opatrenia na zvyšovanie ich odolnostného potenciálu a na udržanie minimálne tých funkcií, ktoré vyplývajú v súlade so zákonom o lesoch z ich charakteru osobitného určenia.

    Na základe uvedeného navrhujem, aby predložený materiál, parlamentná tlač 684, zobrala Národná rada Slovenskej republiky na vedomie a zároveň požiadala vládu Slovenskej republiky predložiť analýzu nárokov Akčného plánu Národného lesníckeho programu Slovenskej republiky na zvýšenie limitov výdavkov kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky vo vzťahu k predmetu činnosti štátneho podniku Vojenské lesy a majetky Pliešovce. Táto požiadavka je, samozrejme, zahrnutá aj do uznesenia, o ktorom som hovoril vo svojej spravodajskej informácii.

    Pani predsedajúca, skončil som, ďakujem.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Lebockého nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister ako navrhovateľ, chcete zaujať k nej stanovisko? Nie, ďakujem. Takisto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti starostlivosti o životné prostredie v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

    Vládny návrh tohto zákona ste dostali ako tlač 738, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 761.

    Teraz prosím ministra životného prostredia Slovenskej republiky pána Jána Chrbeta, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, cieľom návrhu zákona je vytvoriť právne predpoklady v Slovenskej republike v súlade so zákonom č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike, ktoré umožnia bezproblémový priebeh po zavedení meny euro v Slovenskej republike v oblasti starostlivosti o životné prostredie. Návrh zákona novelizuje 22 zákonov v oblasti starostlivosti o životné prostredie. Zmeny sa týkajú prepočtu súm zo slovenskej meny na menu euro.

    Návrh zákona nemá finančné, ekonomické, environmentálne dopady ani dopady na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie.

    Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 20. augusta 2008 a ako vládny návrh zákona doručený Národnej rade Slovenskej republiky na ďalšie prerokovanie.

    Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dúfam, že predkladaný návrh zákona schválite a postúpite ho do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, predsedovi tohto výboru, pánovi poslancovi Jánovi Slabému. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti starostlivosti o životné prostredie v súvislosti so zavedením eura v Slovenskej republike, bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý aj účel navrhovanej úpravy. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev i v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

    Pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 739 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 762.

    Prosím opäť pána ministra životného prostredia Jána Chrbeta, aby uviedol tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, navrhovaný zákon predstavuje osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave odpadového hospodárstva ustanovenej zákonom č. 223/2001 o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona upravuje v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu opatrenia, postupy a pokyny na prevenciu alebo najväčšie možné znižovanie nepriaznivých účinkov na životné prostredie a z nich vyplývajúcich rizík pre zdravie ľudí spôsobené nakladaním s odpadom z ťažobného priemyslu. Vzťahuje sa na nakladanie s odpadom, ktorý vzniká pri prieskume, ťažbe, úprave a skladovaní nerastných surovín a pri prevádzke v lomoch. Účelom návrhu zákona je tiež prijať také opatrenia, ktoré zabránia neriadenému skládkovaniu a ukladaniu ťažobného odpadu.

    Návrh zákona bol pripravovaný v súčinnosti so zástupcami Hlavného banského úradu ministerstva hospodárstva, Slovenskej banskej komory a veľkých ťažobných podnikov tak, aby v maximálnej možnej miere zohľadňoval historické špecifiká Slovenskej republiky v oblasti banskej činnosti.

    Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predkladaný návrh zákona bol 20. augusta s pripomienkami schválený vo vláde Slovenskej republiky a pripomienky boli zapracované.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pánovi poslancovi Antonovi Korbovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 292 z 2. septembra 2008 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý aj účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev i v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. augusta 2008 č. 762 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Zároveň vyhlasujem krátku prestávku. O 17.00 bude nasledovať hlasovanie, takže poprosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, ktoré sú mimo rokovacej sály, aby prišli do rokovacej sály, o 17.00 sa bude hlasovať. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné popoludnie, dámy a páni, poprosím vás o pozornosť, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní programu 27. schôdze. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním.

    Poprosím teraz pána poslanca Gogu, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, je to tlač 709.

    Páni poslanci, môžem vás požiadať o... Pán spravodajca, chvíľočku počkáme, dobre? Kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave k uvedenému návrhu zákona vystúpil pán poslanec Devínsky, ktorý navrhol, aby uvedený návrh vládneho zákona bol prerokovaný aj vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. O jeho návrhu budeme hlasovať v druhej časti tohto hlasovania, keď budeme prideľovať predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom. Preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 99 za, 26 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európskej záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, ako navrhoval pán Devínsky, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 126 za, 4 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Vestenický uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti obrany v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, je to tlač 734.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, v rozprave k tomuto uvedenému zákonu nevystúpil nikto, preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 128 za, 1 sa zdržal.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre obranu a bezpečnosť. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 20. októbra 2008 a gestorskému výboru do 21. októbra 2008. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 131 za, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pán predseda klubu SNS, pán poslanec Rafaj, uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 702.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Keďže v rozprave vystúpili dvaja poslanci, pani poslankyňa Vášáryová a pán poslanec Galbavý, s návrhom nepokračovať, resp. stiahnuť predmetný bod z rokovania, tak prosím, aby ste dali najskôr hlasovať o tomto ich návrhu. Môžeme ho zlúčiť do jedného hlasovania.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Pani Vášáryová tu nie je, ale pani Vášáryová dala. Takže budeme hlasovať o návrhu pani Vášáryovej.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu, aby sa nepokračovalo v rokovaní.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 50 za, 76 proti, 6 sa zdržali.

    Tento procedurálny návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že sa Národná rada uzniesla prerokovať predmetný návrh v druhom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 81 za, 26 proti, 26 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Zákon sme postúpili do druhého čítania.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá a ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre kultúru a médiá a že ústavnoprávny výbor prerokuje návrh zákona v lehote do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 99 za, 2 proti, 30 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pani poslankyňa Košútová uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2006 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti registrácie odrôd pestovaných rastlín a uvádzaní množiteľského materiálu pestovaných rastlín na trh, tlač 692.

  • V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 80 za, 2 proti, 40 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať, že v súlade s vaším rozhodnutím sa prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 113 za, 17 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Čech uvedenie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov, je to tlač 711.

  • Vážený pán predseda, v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona nevystúpil nikto, preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 95 za, 29 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 121 za, 9 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme pridelili výborom a schválili lehoty na prerokovanie.

    Pán Martinák, pán poslanec Martinák uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    Správe o priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy a o postupe prác pri obnove území postihnutých živelnou pohromou, je to tlač 697.

  • Vážený pán predseda, k predmetnej správe v rozprave vystúpili dvaja poslanci, avšak nepodali žiadne pozmeňujúce návrhy, preto prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie návrh na uznesenie. Predmetný návrh na uznesenie je súčasťou prílohy.

  • Schvaľujeme, hlasujeme, alebo neschvaľujeme uznesenie, takže hlasujeme o uznesení.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 114 za, 1 proti, 14 sa zdržalo.

    Schválili sme uznesenie k správe.

    Pán poslanec Lebocký uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    Akčnému plánu Národného lesníckeho programu, je to tlač 684.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dovoľte, aby som vám predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 10. septembra 2008 k Akčnému plánu Národného lesníckeho programu, tlač 684, v nasledovnom znení:

    „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Akčný plán Národného lesníckeho programu a žiada vládu Slovenskej republiky predložiť analýzu nárokov Akčného plánu Národného lesníckeho programu Slovenskej republiky na zvýšenie limitu výdavkov kapitoly Ministerstvo obrany Slovenskej republiky vo vzťahu k predmetu činnosti štátny podnik Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky.“

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 91 za, 42 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie k Akčnému plánu Národného lesníckeho programu.

    Pán predseda výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pán poslanec Slabý, uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti starostlivosti o životné prostredie v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, je to tlač 738.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 127 za, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie nasledovným výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 125 za, 1 proti, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Korba uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 739.

  • Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 84 za, 49 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 112 za, 1 proti, 16 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, teraz podľa schváleného programu budeme rokovať o návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie a návrhu na voľbu člena Dozornej rady Fondu národného majetku. Chcem požiadať o všeobecný súhlas, aby sme po uvedení jednotlivých návrhov a po rozprave hlasovali spoločne tajným spôsobom na osobitných hlasovacích lístkoch. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Takže pristúpime teraz k rokovaniu o

    návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie, je to tlač 701.

    Pán poslanec Tomáš Galbavý bude ako poverený člen výboru pre kultúru a médiá uvádzať návrh.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám prečítal správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá k návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie. Podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona č. 16, ale asi...

  • Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec. Chcem vás požiadať, pani poslankyne, páni poslanci, o vytvorenie takého priestoru, aby ste nestrácali čas, ktorý chcete ušetriť staním v rade. Takže poprosím, aby ste sledovali uvedenie pána poslanca.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Áno, ďakujem. Podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov sa dvaja členovia Rady Slovenskej televízie vzdali funkcie: Lukáš Machala dňom 30. júna 2008, Ladislav Straka dňom 31. júla 2008. Podľa § 9 ods. 1 zákona Rada Slovenskej televízie má 15 členov, preto je potrebné zvoliť dvoch členov na funkčné obdobie, ktoré začne plynúť dňom zvolenia. Funkčné obdobie člena rady zvoleného za Lukáša Machalu bude plynúť do 31. marca 2014 a funkčné obdobie za Ladislava Straku do 31. marca 2010.

    Kluby poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, právnické osoby pôsobiace v oblasti audiovízie, hromadných informačných prostriedkov, kultúry, vedy, vzdelávania, rozvoja ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv a životného prostredia podľa § 9 ods. 2 zákona predložili Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá návrhy kandidátov do stanoveného termínu. Výbor dostal tieto návrhy kandidátov na členov Rady Slovenskej televízie. Máte ich pred sebou, preto ich nebudem čítať.

    Gestorský výbor v prijatom uznesení z 2. septembra 2008 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby konštatovala, že podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov sa vzdali funkcie dvaja členia Rady Slovenskej televízie: Lukáš Machala dňom 30. júna 2008, Ladislav Straka dňom 31. júla 2008. Je potrebné zvoliť jedného člena za Lukáša Machalu, ktorého funkčné obdobie začne plynúť dňom zvolenia do 31. marca 2014, a jedného člena za Ladislava Straku, ktorého funkčné obdobie začne plynúť dňom zvolenia do 31. marca 2010.

    V bode 2 zvolila podľa § 9 ods. 2 zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v tajnom hlasovaní za členov Rady Slovenskej televízie:

    a) jedného člena na funkčné obdobie, ktoré začne plynúť dňom zvolenia a skončí sa dňom 31. marca 2014,

    b) jedného člena na funkčné obdobie, ktoré začne plynúť dňom zvolenia a skončí sa dňom 31. marca 2010.

    Po tretie voľbu uskutočnila tajným hlasovaním podľa § 39 ods. 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Po štvrté uskutočnila druhé kolo voľby v prípade, že v prvom kole nebude zvolený potrebný počet členov 2 z navrhovaných kandidátov. Do druhého kola postupujú tí kandidáti, ktorí v prvom kole neboli zvolení a získali najvyšší počet hlasov. Počet kandidátov druhého kola je dvojnásobok počtu členov, ktorých treba zvoliť. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najvyšší počet hlasov.

    Po piate funkčné obdobie zvolených členov určia žrebom skrutátori za účasti predsedu Národnej rady Slovenskej republiky ihneď po zistení výsledkov hlasovania.

    Pán predseda, z mojej strany je to všetko, poprosím, aby sa voľba uskutočnila.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Chce sa niekto prihlásiť, dámy a páni? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie a budeme potom hlasovať, tak ako sme sa dohodli, tajne spoločne aj o

    návrhu na voľbu člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky (tlač 759).

    Poprosím pána poslanca Pelegriniho, aby odôvodnil návrh.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi oboznámiť vás s návrhom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku na voľbu člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky (tlač 759).

    Listom z 28. júla 2008 oznámili zástupcovia Fondu národného majetku Slovenskej republiky úmrtie člena Dozornej rady Lászlóa Hóku a požiadali o nominovanie nového člena Dozornej rady. László Hóka bol do funkcie navrhnutý klubom poslancov za Stranu maďarskej koalície, preto tento klub navrhol na uvoľnené miesto Lászlóa Pomothyho. Výbor predložený návrh prerokoval na svojej 49. schôdzi 2. septembra 2008.

    Uznesením č. 391 skonštatoval, že podľa predložených dokladov navrhnutý kandidát spĺňa podmienky ustanovené v § 38 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť podľa ustanovenia § 37 predmetného zákona tajným hlasovaním Lászlóa Pomothyho do funkcie člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Poslanec svoju voľbu vyjadrí tým, že na hlasovacom lístku pri mene a priezvisku zakrúžkuje tú alternatívu, za ktorú hlasuje. Ak poslanec pri mene a priezvisku navrhnutého kandidáta nevyjadrí svoju voľbu, hlasovací lístok je neplatný.

    Na zvolenie kandidáta za člena dozornej rady je požadovaná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov. Ak nebude člen dozornej rady zvolený, vykoná sa nová voľba na niektorej z ďalších schôdzí Národnej rady.

    Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu, písomnú prihlášku nemám, ústne sa nehlási nikto, preto ju vyhlasujem za skončenú a pristúpime teraz k voľbám.

  • Ruch v sále.

  • Ešte skôr ako pristúpime k tajnému hlasovaniu, chcem upozorniť, že v prípade nezvolenia dvoch členov Rady Slovenskej televízie sa vykoná druhé kolo voľby, do ktorého postupujú tí kandidáti, ktorí v prvom kole neboli zvolení a získali najväčší počet hlasov, a to dvojnásobok počtu členov, ktorých treba zvoliť. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najväčší počet hlasov. V prípade nezvolenia člena dozornej rady sa vykoná nová voľba na niektorej z ďalších schôdzí.

    Chcem znovu upozorniť, aby ste na hlasovacom lístku zakrúžkovali, alebo teda uviedli alternatívu, za ktorú hlasujete: „za“, „proti“ a „zdržiavam sa“. Pri voľbe členov Rady Slovenskej televízie je platný ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva „za“ najviac pri dvoch kandidátoch. Pri voľbe dozornej rady jeden. Hlasovací lístok je neplatný, ak pri niektorom mene nie je voľba označená alebo ak je hlasovací lístok menený alebo doplňovaný. Hlasovanie vykonáme na osobitných hlasovacích lístkoch, ktoré sú označené písmenami A a B.

    Prosím overovateľov, aby sa ujali funkcie a dohliadli na priebeh voľby. Takže nech sa páči.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené dámy, vážení páni, využil každý svoje právo na vykonanie voľby? Sú ešte? Poprosím.

    Takže ešte chvíľočku, ešte raz upozorňujem všetkých, ktorí náhodou ešte nevolili, aby využili svoje právo.

  • Pokračovanie aktu tajného hlasovania.

  • Takže, kolegyne, kolegovia, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené a prosím overovateľov, aby spočítali hlasy.

    Kým nám určený spravodajca nevyhlási výsledok tajných volieb, vyhlasujem prestávku. Po vyhlásení výsledkov tajnej voľby budeme pokračovať v rokovaní programu. Ak voľba členov televíznej rady nebude úspešná, zopakujeme druhé kolo, ak bude, budeme pokračovať riadne prerokúvaním ďalších bodov programu.

    Takže vyhlasujem prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Zdá sa, že voľba sa skončila, takže ak vytvoríme na to podmienky, tak môžu nás overovatelia oboznámiť s výsledkami volieb. Takže poprosím vás, zaujmite miesta v poslaneckých laviciach. Poprosím vážených kolegov, keby zaujali miesta v poslaneckých laviciach, prosím.

    Takže poprosím overovateľov, aby vyhlásili výsledky volieb.

    Máte slovo, pani kolegyňa.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som vás oboznámila so znením zápisnice o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 10. septembra 2008.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 119 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky 2 poslanci neodovzdali hlasovacie lístky. Zo 117 odovzdaných hlasovacích lístkov nebol ani jeden neplatný hlasovací lístok.

    Zo 117 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe Lászlóa Pomothyho hlasovalo za 110 poslancov, proti 5 poslanci, zdržali sa 2 poslanci.

    Na voľbu člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol László Pomothy zvolený za člena Dozornej rady Fondu národného majetku.

    Ďalšia zápisnica je o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie, ktoré sa konalo tiež 10. septembra 2008.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 119 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 119 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie 7 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky.

    Zo 112 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 26 neplatných a 86 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za

    - Martu Danielovú za hlasovalo 72 poslancov, proti 8, zdržali sa 6,

    - Ján Demko: za nehlasoval nikto, 55 hlasovalo proti, 31 sa zdržalo,

    - Pavol Dinka: za nehlasoval nikto, 54 proti, 32 sa zdržalo,

    - Ján Málek: za nehlasoval nikto, 55 proti, 31 sa zdržalo,

    - Bronislav Medňanský: za nikto, 55 proti, 31 sa zdržalo,

    - Daniel Mikletič: za nikto, 55 proti, 31 sa zdržalo,

    - Oľga Perušková: za 74, 6 proti, 6 sa zdržali,

    - Ľubomír Ščasný: za 1 poslanec, 54 proti, 31 sa zdržalo,

    - Kamil Šrámek: za 2 poslanci, 51 proti, 33 sa zdržalo.

    Na voľbu člena Rady Slovenskej televízie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za členov Rady Slovenskej televízie zvolení Oľga Perušková do 31. 3. 2014, Marta Danielová do 31. 3. 2010.

    Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne, vážená kolegyňa, za spoločnú správu spravodajcov.

    Dovoľte mi teraz konštatovať teda, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila v tajnom hlasovaní Lászlóa Pomothyho za člena Dozornej rady Fondu národného majetku.

    A zároveň konštatujem, že Národná rada zvolila v tajnom hlasovaní za členov Rady Slovenskej televízie pani Oľgu Peruškovú na funkčné obdobie do 31. marca 2014 a Martu Danielovú na funkčné obdobie do 31. marca 2010.

    Ďakujem pekne. Vyhlásením výsledkov volieb a zvolením príslušných členov jednotlivých rád, či Dozornej rady Fondu národného majetku, alebo Rady Slovenskej televízie, sme ukončili tento bod.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ešte nám zostáva 20 minút do konca schváleného rokovacieho času, takže dovoľte, aby sme pokračovali ďalej.

    Teraz by malo, vážené kolegyne, kolegovia, nasledovať prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov.

    Parlamentná tlač 748, návrh na prerokovanie výborom 767.

    Pán minister Janušek, máte slovo a žiadam vás, aby ste uviedli tento vládny návrh zákona.

  • Vážený pán predsedajúci, milé pani poslankyne, páni poslanci, materiál sa predkladá na rokovanie v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008 a jeho vypracovanie je vyvolané prechodom na novú menu euro.

    V návrhu zákona sa navrhuje upraviť nové absolútne limity pre poskytnutie podpory v mene euro, pričom sa tieto špecifikujú pre obstaranie bytu, pre obstaranie zariadenia sociálnych služieb, pre obnovu bytovej budovy a pre obnovu zariadenia sociálnych služieb.

    Prax poukazuje na skutočnosť, že zvyšujúce sa požiadavky na obstaranie nájomných bytov vo verejnom nájomnom sektore si vyžadujú zosúladenie finančného krytia v rozpočte Štátneho fondu rozvoja bývania s finančnými prostriedkami vyčlenenými v rozpočte ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja na poskytovanie dotácií. Navrhuje sa preto umožniť v rámci rozpočtu Štátneho fondu rozvoja bývania samostatne rozpočtovať zdroje pre financovanie stavieb nájomných bytových domov obstarávaných obcami alebo neziskovými organizáciami.

    V súvislosti s rozsahom zanedbanosti bytového fondu sa neustále zvyšuje objem podpory realizovanej Štátnym fondom rozvoja bývania, pričom sa zvyšuje objem poskytovanej podpory právnickým osobám. Obce v sídle okresu, na ktoré bol prenesený výkon štátnej správy v oblasti bývania, v súčasnosti vykonávajú kontrolu u fyzických osôb a rozsah tejto kontroly postupne klesá. Na druhej strane dochádza k nárastu kontrol vykonávaných krajskými stavebnými úradmi, ktoré vykonávajú kontrolu právnických osôb. Na krajské stavebné úrady boli súčasne presmerované úlohy v oblasti realizácie poskytovania finančných prostriedkov na dotovaných stavbách.

    Aj v ďalších rokoch možno očakávať pokles žiadostí fyzických osôb a nárast žiadostí právnických osôb. Navrhujeme preto presmerovať časť výkonu kontroly u právnických osôb na obce v sídle okresov, ktoré vykonávajú prenesený výkon štátnej správy. Ide o kontroly pri obnove bytového fondu, kde príjemcami podpory sú vlastníci bytového fondu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán minister, za uvedenie tohto vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo poslankyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Milade Belásovej, aby uviedla spravodajskú správu v prvom čítaní. Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov, ako určený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 165 z 9. septembra 2008 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky ako parlamentná tlač 748. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil vládny návrh zákona do programu tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 767 z 26. augusta 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    V návrhu zákona sa rieši problematika vyplývajúca z prechodu na novú menu euro. Súčasne s týmto návrhom na úpravu sa navrhuje upraviť niektoré ustanovenia, ktoré prispejú k zefektívneniu využitia verejných zdrojov poskytovaných na rozvoj bývania. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uvedenom v citovanom rozhodnutí odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky o pridelení návrhu zákona výborom.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za uvedenie spravodajskej správy.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam a dávam možnosť, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Zdá sa, že nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Ďakujem pánovi ministrovi a navrhovateľke, aj keď pána ministra ešte poprosím, aby ešte zostal. Vážené kolegyne, kolegovia, o tomto bode programu prerušujem rokovanie.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja.

    Tento vládny návrh zákona má číslo, teda parlamentnú tlač 744 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom má č. 765.

    Pán minister, máte slovo a žiadam vás, aby ste uviedli tento vládny návrh zákona.

  • Vážený pán predsedajúci, milé poslankyne, vážení poslanci, predložený návrh zákona podporuje uskutočnenie systémových krokov na centrálnej, regionálnej a miestnej úrovni a zároveň má do budúcnosti vytvoriť priestor a podmienky na efektívnejšie usmerňovanie a uskutočňovanie regionálnej politiky.

    Stanovuje ciele a podmienky podpory regionálneho rozvoja, upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy, samosprávnych krajov, obcí a ďalších subjektov územnej spolupráce. Ustanovuje základné dokumenty regionálneho rozvoja ako základných plánovacích nástrojov na centrálnej, regionálnej a miestnej úrovni zameranej na zvyšovanie konkurencieschopnosti vyšších územných celkov a obcí.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Návrh zákona bol dňa 19. augusta 2008 prerokovaný v Legislatívnej rade vlády a dňa 20. augusta bol schválený uznesením vlády č. 542 z roku 2008.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, predsedovi výboru pre verejnú správu, regionálny rozvoj Tiborovi Cabajovi a žiadam ho, aby predniesol stanovisko spravodajcu.

  • Vážený pán predsedajúci, páni ministri, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja (tlač 744). V súlade s § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku predkladám spravodajskú informáciu. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady, čím boli splnené podmienky § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to znamená, že doručené 15 dní pred rokovaním, ktoré sa koná na tejto schôdzi. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na dnešnú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie, takisto osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie upravená nie je.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 26. augusta 2008 č. 765 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor NR, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 20. októbra a gestorský výbor do 21. októbra tohto roku.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem veľmi pekne za spravodajskú správu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku neregistrujem, pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne? Hlási sa pán poslanec László Nagy, kolega Ivančo, Slafkovský, Mikuš. Je to všetko, prosím? Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec László Nagy. Pripraví sa pán poslanec Ivančo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v zmysle rokovacieho poriadku žiadam, aby tento návrh zákona bol pridelený na prerokovanie aj pre výbor pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien. Odôvodňujem tento návrh tým, že problematika, ktorá je riešená v návrhu zákona, je úzko súvisiacou problematikou i s profilom výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Preto žiadam pána spravodajcu, aby zaradil do svojho návrhu uznesenia aj môj návrh. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Ivančo. Pripraví sa pán poslanec Mikuš.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, milé dámy, vážení páni, dovoľte mi sa v krátkosti vyjadriť k predloženému návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja, ktorý je vypracovaný podľa môjho názoru síce v súlade s požiadavkami Európskej únie a zdá sa, že aj s deklaratívnymi požiadavkami a potrebami mobilizovať faktory, ktoré ovplyvňujú regionálny rozvoj a ich konkurencieschopnosť. Zdá sa mi však, že kľúčový prvok návrhu, a to samotný rozvoj regiónov, v predloženom návrhu vychádza ale z nepochopenia základného princípu, a tým je vytvorenie priestoru pre podporu iniciatív zdola.

    Predložený návrh vytvorený centrálnym orgánom, bohužiaľ, aj myšlienkovo kopíruje líniu regionálneho rozvoja zhora nadol. Text tejto normy ukladá množstvo úloh, ale neukladá povinnosť, podľa mňa zásadnú povinnosť podporiť občianske spontánne aktivity, ale, samozrejme, na inštitucionálnom základe, či už sú to formy občianskych združení, ale aj formy a hlavne formy mikroregionálnych združení.

    Tejto norme chýba základná premisa, že rozvoj regiónu je úspešný vtedy, ak sú k tomu motivovaní ľudia, samotní aktéri na úrovni miest a obcí. Je nedostačujúce, že táto filozofia podpory aktivít regiónov, aktivít zdola, je len v deklaratórnej podobe pre samosprávne kraje, obce, integrovaný systém rozvojových agentúr a pre euroregióny. Mikroregionálne združenia vytvorené, a mnohé úspešné, na lokálnej úrovni asi jediné, prirodzené a asi aj najefektívnejšie, a zdá sa, že aj najtvorivejšie elementy rozvoja regiónov sú v navrhovanej úprave síce spomenuté, ale prakticky nepoužiteľné. Chcem však povedať, že podľa môjho názoru mikroregionálne združenia sú práve takými spoločnými projektmi či už obyvateľov, alebo zástupcov samospráv samotných, ktoré tvoria zárodok podľa mňa všeobecne akceptovateľného budúceho prístupu k verejnej správe a to je postupnej municipalizácii ako princípu komunálnej verejnej správy.

    Formulácie o sociálnom a ekonomickom partnerstve sú podľa mňa vágne a z dikcie zákona ani nevykonateľné. Sú to všetko podľa mňa viac-menej úlohy len v textovej polohe. Celý predložený text neobsahuje podľa môjho názoru nič nové pre realizáciu regionálneho rozvoja. Regionálny rozvoj z pohľadu vlády je tak podľa môjho názoru, zdá sa, minimálna priorita a zostáva naďalej aj na VÚC-kach, obciach a v sieti agentúr, čo je podľa mňa strašne málo. Vláda návrhom len spisuje úlohy pre VÚC-ky a obce, ktoré tieto úlohy aj prirodzene plnia.

    Diskutabilné sú aj samotné ciele a myslím, že aj v pripomienkovom konaní ministerstvo hospodárstva reagovalo na tieto ciele, myslím, že konkrétne pri cestovnom ruchu, keď uvádzalo, že deklarovať cieľ cestovný ruch ako v regionálnom rozvoji v tomto zákone zachádza až do kompetencie stratégie rozvoja cestovného ruchu, ktorá je predložená ministerstvom hospodárstva. Ciele sú tak, ako som povedal, široké a všeobecné a zasahujú do iných strategických dokumentov, ale idú v podstate v princípe nadriadenosti a podriadenosti, nie v tom, čo regionálny rozvoj v skutočnosti potrebuje, a to je v rovnocennom partnerstve.

    Táto všeobecnosť cieľov a neexistencia podmienok pre poskytnutie podpory aj iným subjektom ako len VÚC-kam a obciam a rozvojovým agentúram a euroregiónom ma núti ku konštatovaniu, že navrhovaná norma je tak trošku zbytočná a určite nebude pôsobiť na zlepšenie kvality faktorov regionálneho rozvoja. A ako som povedal, neprináša nič nové.

    V dôvodovej správe sa uvádza, že k plnohodnotnej spolupráci medzi štátom, že norma má prispieť k plnohodnotnej spolupráci medzi štátnou správou, regionálnou samosprávou a obcami, tými ľuďmi a občanmi regiónov. Opäť hovorím, že nič nové, pretože pre podporu samotných aktivít by bolo dobré zaznamenať aj konkrétne podmienky možnosti čerpania finančných zdrojov. Faktom je, že podľa mňa sa však vytvára priestor pre veľmi slušnú finančnú dotáciu obciam pri splnení jedinej podmienky, a to je existencia plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Chcem však kriticky povedať, že existencia plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja bez akejkoľvek časovej obmedzenosti.

    Je jasné, že väčšina obcí, väčšina tých väčších obcí, možno malé ešte nie všetky majú program hospodárskeho a sociálneho rozvoja, problémy mávajú v tom, že tieto plány sa neaktualizujú, neplnia a na zastupiteľstvách sa niekedy im nevenuje patričná pozornosť. Samozrejme, ale v tejto chvíli treba povedať, že obce splnili podmienku na čerpanie dotácie, pretože majú plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja, i keď je tento nepoužiteľný.

    Neodpustím si ani trošku politickú poznámku, že ministerstvo regionálneho rozvoja podľa mňa, v úvodzovkách, správne pochopilo aj to, čo deklaroval aj predseda vlády a pán minister si vytvára celkom slušný priestor pre podporu svojich starostov na obciach, kde majú teda svoje postavenie. Toto je pre zákon o podpore regionálneho rozvoja, zdá sa, z pohľadu opozície to najdôležitejšie, čo tu mohlo zaznieť.

    Som rád, že aj kolegovia sa chystajú vystúpiť k tomuto vážnemu zákonu aj napriek tomuto času, a zároveň dávam svoj procedurálny návrh, aby Národná rada hlasovala o tom, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tejto predloženej norme.

    Ďakujem pekne.

  • Skončili ste, pán poslanec, ďakujem pekne.

    Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Mikuš. Pripraví sa pán poslanec Slafkovský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vláda schválila 20. augusta návrh zákona o regionálnom rozvoji. Ako píše tvorca návrhu ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja v dôvodovej správe, predpis vytvára priestor, citujem, „priestor k plnohodnotnému nadviazaniu komunikácie medzi orgánmi štátnej správy, orgánmi regionálnej samosprávy a miestnej samosprávy pri hľadaní krokov k efektívnemu využitiu verejných zdrojov určených na rozvoj regiónov“. Zákon je rozdelený na päť častí a podľa názvov jednotlivých častí by bolo možné očakávať, že nosná je druhá časť zákona, ktorá sa zameriava na samoregionálnu pomoc, no ani tu však nemožno nájsť, čo vlastne regionálna podpora zo strany vlády bude presne znamenať. Celý zákon, všetky jeho časti sú nabité pojmami a definíciami a podpora je opísaná veľmi vágne. Vláda má podľa zákona predstavu o tom, že regionálny vývoj bude dôsledne riadiť. Na to má slúžiť národná stratégia, citujem, „východiskový strategický dokument, ktorý komplexne určuje strategický prístup štátu k podpore regionálneho rozvoja v dlhodobom období pri rešpektovaní princípov trvalo udržateľného rozvoja“. Túto stratégiu vypracuje ministerstvo regionálneho rozvoja a s ňou by mali korešpondovať programy hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vyšších územných celkov a programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí. Takže rozvoj regiónov má byť riadený zhora, o tom hovoril aj môj predrečník, a nie zdola, ako to býva bežné v najvyspelejších štátoch.

    Napríklad povinnosťou žúp bude zabezpečovať a koordinovať vypracovanie realizácie programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku, pravidelne ho monitorovať a každoročne vyhodnocovať jeho plnenie a zároveň zabezpečiť, citujem, „súlad programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku s prioritami a cieľmi ustanovenými v národnej stratégii a s územnoplánovacou dokumentáciou“. Podobnú povinnosť budú mať aj obce.

    Zaujímavé bude sledovať, akú hodnotu bude mať národná stratégia, keď napríklad orgán štátnej správy účelovo prebije územnoplánovaciu dokumentáciu, ako sa to nedávno stalo a stále o tom je reč, v prípade plánovanej skládky odpadu v Pezinku. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja bude mať na neposlušné regióny bažiace po vyrovnaní regionálnych rozdielov bič. Finančné výpomoci štátu nebudú nárokovateľné, bude sa o nich subjektívne rozhodovať.

    Predkladateľ zákona vôbec nenaznačil finančné výdavky súvisiace s aplikovaním zákona. V dôvodovej správe nenájdeme žiadne analýzy, s akými prostriedkami možno v určitom časovom horizonte v celkovom regionálnom rozvoji a v jednotlivých regiónoch počítať, hoci už dnes je jasné, na akej úrovni z hľadiska priemerného HDP Európskej únie sú jednotlivé slovenské župy. Dočkáme sa iba čísel, ktoré súvisia s administratívou a ktoré predkladateľ označuje ako, citujem, „dopady na verejné financie“.

    V dôvodovej správe sa píše, opäť citujem: „Za účelom zabezpečenia úloh v oblasti regionálneho rozvoja a čiastočného pokrytia nákladov na činnosť sa z rozpočtovej kapitoly ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja poskytuje účelová dotácia na integrovanú sieť regionálnych rozvojových agentúr a euroregionálne združenia. Pre jednotlivé rozpočtové roky sa uvažuje od 47 mil. do 53 mil. v štyroch rokoch.“ Spolu za štyri roky ide o okrúhlu sumu 200 mil. korún. Toto vyvoláva podozrenie, že ide o výpočty „z brucha“ – na ministerstve to narátali takto. Vôbec nie je jasné, čo to bude integrovaná sieť regionálnych rozvojových agentúr a euroregionálne združenia.

    Regionálne rozvojové agentúry majú podľa dôvodovej správy v spolupráci s ostatnými aktérmi regionálneho rozvoja podporovať udržateľný ekonomický rozvoj a sociálny rozvoj regiónov v súčinnosti a v súlade s politikou štátu a samosprávnymi krajmi a obcami, a tým prispieť k zvyšovaniu životnej úrovne obyvateľstva.

    V samom zákone činnosť definovanú hmlisto okrem iného napríklad budú zabezpečovať informovanosť a poradenstvo a poskytovanie informačných poradenských služieb v oblasti regionálneho rozvoja alebo zabezpečovať informačnú databázu o možnostiach rozvoja regiónov na území svojej pôsobnosti. Toto bude hlavná činnosť.

    Vôbec sa nepripúšťa, že činnosť regionálnych rozvojových agentúr môže byť duplicitná k súčasným sieťam inovačných rozvojových agentúr, centrám prvého kontaktu či regionálnym poradenským a informačným centrám. Zdá sa, že ich najdôležitejšou úlohou bude podávať informácie najvyššiemu šéfovi nahor a vykonávať príkazy smerom nadol. A vzniknú nové teplé, politicky obsadzované miesta.

    Predkladateľ zákona síce v zákone uvádza, že ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy najmä riadia všetky procesy úzko súvisiace s realizáciou rozvojových dokumentov a rezortných rozvojových programov verejných prác v ich pôsobnosti, a to v nadväznosti na základné dokumenty podpory regionálneho rozvoja na celoštátnej úrovni, ale z hľadiska reality pôjde asi o dosť veľkú fikciu. Predstavme si, že súčasný minister regionálneho rozvoja za menšinovú SNS by mal rozkazovať silnému ministrovi hospodárstva za SMER o udeľovaní investičných stimulov, a pritom investičné stimuly sú dnes po európskych fondoch najsilnejším používaným finančným nástrojom na podporu regiónov a v blízkej budúcnosti to zrejme nebude inak.

    Za osobitnú pozornosť stojí posledná časť zákona, kde odcitujem celý odsek: „Programy hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vyšších územných celkov a programy hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obcí schválených pred 1. januárom 2009 sú vyššie územné celky a obce povinné uviesť do súladu s ustanoveniami tohto zákona do 1. októbra 2010.“ Ste síce samostatní, subsidiárni, ale vládu počúvať musíte.

    Myslím si, že tento návrh je splnenie, je len splnenie hlavného cieľa, ktorý vláda musí urobiť, ale reálne ani teoreticky a vôbec už nie prakticky nerieši potreby regionálneho rozvoja na Slovensku, a preto sa pripájam k môjmu predrečníkovi a nemôžem tento návrh zákona podporiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Ako posledný riadne prihlásený do rozpravy vystúpi pán poslanec Slafkovský, má slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi pár slovami sa pripojiť do tejto diskusie, aj keď je to už skôr len pre históriu a pre záznam ako pre uši poslancov.

    Bolo tu povedané pomerne dosť toho, čo som chcel povedať ja. Ešte pred malou chvíľkou to povedali kolegovia, ja doplním ich vystúpenia len v tom, čo mi v tomto návrhu chýba. Chýba mi určitý systém pravidiel, ako teda vlastne nejaké prostriedky na regionálny rozvoj budú rozdeľované, ako budú, komu budú prideľované, akým mechanizmom, keď na jednej strane sa hovorí o regionálnej sieti regionálnych rozvojových agentúr a na druhej strane v odkaze sa používa, že sa môže o podporu uchádzať v podstate každé združenie právnických osôb, ktoré vznikne na základe Občianskeho zákonníka. Takýchto združení je obrovský, veľký počet a vôbec nemáme navrhnuté pravidlo, ktoré združenie, ako ho podporíme a či bude prebiehať nejaká súťaž medzi nimi atď.

    Totižto v praxi, o čom to vlastne často je? Tieto regionálne rozvojové agentúry sa používajú na to, aby spracovávali projekty na prípravu žiadostí pre štrukturálne fondy. Ale de facto reálny regionálny rozvoj v podstate vôbec neovplyvňujú. Ten reálny regionálny rozvoj beží podľa ekonomickej atmosféry v krajine, podľa ekonomickej atmosféry v tom danom území. A je množstvo príkladov, že územná aktivita je predovšetkým tá, ktorá pohýna rozvoj územia dopredu.

    Ja sa pýtam, prečo vlastne ako víťazmi, najčastejšími víťazmi súťaží o regionálne rozvojové produkty a plány pri porovnávaní sú fínske produkty? Je to možno aj preto, že Fínsko je krajina v Európe a možno na svete, v Európe je určite, je krajina, kde je najnižšia hladina korupcie, kde lokálna aktivita je aktivitou, ktorá je veľmi vítaná, a z pohľadu riadiacich štruktúr v krajine je objektívne a rovnomerne posudzovaná, čiže opakovane tam vzniká ten motív v rámci súťaživosti: zúčastnime sa, poďme do toho.

    Pretože ak my tu máme ročne na podporu regionálneho rozvoja zhruba 50 mil. korún, tak tých 50 mil. korún, to je na desať agentúr, aby mali 3 mil. korún na činnosť na rok. To je strašne malý peniaz, to nie je peniaz, ktorý pomôže rozvinúť regionálnu úroveň. V tomto smere je to skôr o tom, skutočne o tej subsidiarite, o financiách, o rozvoji.

    Krásny klasický prípad je súčasné Poľsko, kde štrukturálne fondy spravujú a ovládajú regionálne štruktúry. Ja som bol šokovaný tohto roku v lete, keď jedným koncom Poľska som išiel hore, druhým nazad popri ruských hraniciach, a dedinky, malé mestečká žijú takým aktívnym životom z pohľadu turistu, že som bol skutočne zarazený, keď som to porovnal s niektorými našimi územiami, kde naozaj sa nedeje z tohto pohľadu nič. A ja to pripisujem tomu, že regionálny rozvoj je v plnej kompetencii regionálnych štruktúr, tam si o tom rozhodujú. Štrukturálne fondy sú na úrovni regiónov.

    Podobne je Francúzsko. Francúzsko sa rozvinulo úžasným spôsobom, odkedy sa odtrhlo centrálne od Paríža. Ináč by rástlo takýmto úplne neprirodzeným spôsobom len okolo Paríža.

    Preto mi v tomto smere v zákone chýba ten duch, ktorý by prispel k tomu, aby boli občania, občianske združenia a združenia právnických osôb, tak ako je to navrhované v tom návrhu zákona, aby boli čo najaktívnejšie a aby sa ku nim dostávali zdroje pravidelne, aby tam bol nejaký objektívny mechanizmus, aby neprichádzalo k znechuteniu, lebo to zabráni rozvoju.

    Preto si myslím, že ten zákon môže priniesť určité pozitíva, ale v tomto smere je ho treba dopracovať. Čiže ja podávam návrh na dopracovanie tohto návrhu zákona podľa § 73 ods. 3 písm. a).

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister? Ďakujem pekne. Pán spravodajca? Nie, áno? Má slovo.

  • Ďakujem pekne. Budem veľmi stručný. Štyria kolegovia vystúpili v rozprave. O dvoch procedurálnych návrhoch budeme hlasovať potom. O pridelení do výboru, čo mal kolega, takisto budeme hlasovať. A len jednu poznámku ku kolegovi Mikušovi. Ústava hovorí, do činnosti samospráv je možno vstúpiť iba zákonom. Ak to dávame do zákona, takže je to všetko v poriadku. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dovoľte jednu otázku, vážené kolegyne, kolegovia, máme tu ministra a má zajtra dosť náročný program, ak je všeobecný súhlas vzhľadom na predmet, ktorý chce predniesť, myslím si, že by taký mohol byť, tak by sme mu dali priestor, žeby uviedol návrh zákona.

    Takže mi dovoľte, pán minister, keďže je všeobecný súhlas, ďakujem pekne. Takže, vážené...

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Je tu pán minister, áno. Áno, prípadné rokovanie individuálne s pánom ministrom, je pripravený. Áno, o vládnom...

    Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k prvému čítaniu

    o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

    Parlamentná tlač 741, návrh na pridelenie výborom v rozhodnutí 732.

    Máte slovo, pán minister, a uveďte tento návrh.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, páni poslanci, ďakujem za zhovievavosť a dovoľte mi predložiť predmetný zákon, ktorý uviedol pán predsedajúci.

    Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala 20. augusta 2008 a prijala k nemu uznesenie č. 540. Cieľom návrhu zákona je z dôvodu zavedenia meny euro v Slovenskej republike a začlenenia Slovenskej republiky do eurozóny novelizovať niektoré zákony v pôsobnosti rezortu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.

    Predložený návrh zákona obsahuje novely šiestich zákonov. Z uvedených zákonov sa vypúšťajú formulácie upravujúce ekvivalenty slovenských korún a eur. Novela zákona č. 25/2001 Z. z. obsahuje prepočty pokút, ktoré sú ustanovené pevnými sumami v slovenskej mene na menu euro.

    Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať dopad na obyvateľstvo, zamestnanosť, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb ani na životné prostredie.

    Dovoľujem si požiadať vás o podporu pri prerokovávaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie v prvom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz má slovo spravodajca z navrhnutého gestorského výboru pre hospodársku politiku pán poslanec Pelegrini, prosím ho, aby uviedol spravodajskú správu.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani poslankyne a páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 390 z 2. septembra 2008 určil za spravodajcu k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 732 z 22. augusta 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 20. októbra 2008 a v gestorskom výbore do 21. októbra 2008.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku som nedostal. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť podať ústnu prihlášku. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister chce zaujať stanovisko? Nechce zaujať záverečné ani pán spravodajca. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Chcem vám ešte, ak dovolíte, iba oznámiť rozhodnutie predsedu, že druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 663 o minimálnej mzde, ktorý prerokovávame v skrátenom konaní, sa bude prerokovávať vzhľadom na to, že sú už odporúčané spoločné správy, zajtra ráno o 9.00 hodine, čiže začíname ako prvým bodom programu, potom pokračujeme štandardne so zdravotníckymi zákonmi.

    Ďakujem vám za trpezlivosť a prácu až do neskorých hodín a želám vám pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.17 hodine.