• Po prerušení rokovania 26. schôdze NR SR sa začalo rokovanie 27. schôdze NR SR.

  • Takže, vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram teraz rokovanie riadnej 27. schôdze Národnej rady a, samozrejme, v zmysle zákona o rokovacom poriadku bude každý, kto má návrh buď na doplnenie, alebo zmenu programu, alebo chce využiť tento priestor, ako je to obvyklé pred schválením programu riadnej 27. schôdze, dostane slovo.

    Chcem ešte na úvod ospravedlniť kolegov Babiča, Kondróta, Micheľa, Patakyho a Radičovú, ktorí požiadali na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie.

    Na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Eduard Kukan.

    Na 27. schôdzu sme určili overovateľov pani poslankyňu Nachtmannovú a pána poslanca Kahanca. Ich náhradníkmi budú pán Jozef Líška a pán poslanec Imre Andruskó.

    Navrhnutý program 27. schôdze bol rozdaný a skôr ešte ako dám slovo všetkým tým, ktorí chcú návrh pozmeniť, uvádzam, že na návrh gestorského výboru Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2007, ktorá bola predložená v súlade s príslušným zákonom, uvedie pán guvernér Národnej banky, ako sa to uvádza aj v návrhu programu, je potrebný všeobecný súhlas na jeho vystúpenie, preto budem považovať za vyslovenie súhlasu odsúhlasenie programu, tak ako ste ho obdržali na 27. schôdzu.

    Ešte pred tým, samozrejme, ďakujem pekne, budeme sa prezentovať, aby sme zistili, či je 27. schôdza uznášaniaschopná. Prezentujeme sa.

  • Prezentácia.

  • Konštatujem, že je prítomných 132 poslancov a Národná rada je uznášaniaschopná.

    Preto pristúpime teraz k schvaľovaniu programu, ešte pred tým, nech sa páči, dámy a páni, vaše návrhy na zmeny a na doplnenie. Predpokladám, že sa asi všetci prihlásili, ktorí mali záujem. Pán predseda... Ešte pán poslanec Mikloško.

    Pán predseda Mečiar.

  • Vážený pán predseda, tlač číslo 694 predpokladá návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k problematike uzatvorených zmlúv týkajúcich sa prenájmu vodného stupňa Gabčíkovo. Tento návrh som síce predkladal ja, ale na základe dohody so stranou SMER a Slovenskou národnou stranou. Keďže nerešpektujete dohody predtým, predpokladám, že ich nebudete rešpektovať ani túto, a na základe neistoty, že návrh schválite, návrh z rokovania Národnej rady sťahujem.

    Ďalej predkladám pozmeňujúci návrh k bodu 647 a to je návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku a Miroslava Číža na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, aby tento bod bol z rokovania Národnej rady teraz stiahnutý.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Minárik.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dávam návrh do programu, aby Národná rada požiadala vládu, menovite ministra financií, predložiť do 30 dní do parlamentu správu o použití prostriedkov z mimoriadnej dividendy SPP za rok 2007, ktorá bola odsúhlasená a vyplatená vo výške 16 mld. Sk, z toho 51 %, teda 8,16 mld. pripadlo Slovenskej republike. Premiér vlády Slovenskej republiky Robert Fico deklaroval, že zisk SPP by sa mal dať ľudu. Je preto nanajvýš hodné vedieť, ako s jeho časťou, ktorá pripadla Slovenskej republike a spravuje ju vláda, táto vláda naložila.

  • Kolegyne, kolegovia, dávam návrh zaradiť do programu bod uznesenie Národnej rady, v ktorom Národná rada vyzve podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Harabina, aby sa za svoje antisemitské a vulgárne výroky ospravedlnil Národnej rade a občanom. Minulý týždeň Národná rada prekročila pomyslené tabu, od ktorého sa treba dištancovať. Antisemitizmus a ani ostatné prejavy xenofóbie nemajú miesto v 21. storočí, robme všetko pre to, aby nemali miesto ani na Slovensku, aby sa nestávali prostriedkom politického boja. Toto nie je spor koalície a opozície. Uznesením, v ktorom skonštatujeme, že takéto výroky nemajú miesto v našej spoločnosti a tobôž už na parlamentnej pôde, a vyzveme pána Harabina, aby sa za svoje výroky ospravedlnil, vytvárame prostredie podporujúce hľadanie a tvorbu efektívnych riešení v boji proti všetkým formám diskriminácie, rasizmu a xenofóbie.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda, dávam návrh, aby Národná rada zaviazala vládu predložiť správu o činnosti štátnych orgánov v súvislosti s rozhodovaním o pezinskej skládke. Občania Pezinka dlhodobo cez svojich volených zástupcov, ale aj cez svoje občianske protesty vyjadrujú odpor voči skládke. Dnes je stav taký, že skládka sa stavia a Národná rada je orgán, ktorý by mal zastupovať záujmy ľudí, a pokiaľ existujú pochybnosti, a v tomto prípade pochybnosti existujú, o činnosti štátnych orgánov v takto veľkej kauze, tak Národná rada sa tým môže zaoberať a vláda by mala predložiť príslušnú správu tak, aby plénum Národnej rady mohlo o správe diskutovať. Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predseda, navrhujem zaradiť do programu tejto schôdze návrh ústavného zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Tento návrh som predložil aj s poslancom Pavlom Minárikom už v apríli tohto roku, vládna koalícia ho vyradila z programu schôdze. Po nedávnom rozhodnutí Ústavného súdu už odpadajú akékoľvek dôvody na odkladanie prerokovania tohto návrhu zákona.

  • Vážený pán predseda, chcem požiadať snemovňu, aby sa body 51 a 52 zo zdravotných dôvodov prejednávali 16. septembra.

  • 16. septembra. Tam som predkladateľ.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, chcem požiadať túto snemovňu, aby odsúhlasila návrh, aby bod 63, ktorý je návrhom poslancov NR SR Vladimíra Mečiara, Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej a je zaradený ako bod 63, aby sa prejednával budúci týždeň v stredu, t. j. 17. septembra, môže byť o deviatej hodine ráno. Je to žiadosť, aby sme sa mohli všetci predkladatelia zúčastniť prerokovávania. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán predseda, chcem navrhnúť, aby Národná rada požiadala ministra zahraničných vecí, aby na tejto schôdzi podal informáciu o situácii v Gruzínsku a o možnom ďalšom vývoji v tejto kauze. Ďakujem.

  • Pán predseda, navrhujem, aby bod číslo 86 bol voľba predsedu výboru pre médiá a kultúru, dovtedy vás vyzývam, aby ste iniciovali rokovania o tom, kto má byť ten kandidát, pretože výbor by v riadne fungujúcom parlamente nemal byť bez svojho predsedu.

  • Pán poslanec, ešte raz. Máte konkrétnu...

  • Ako bod voľba predsedu výboru pre médiá a kultúru, pre kultúru a médiá, ako bod 86.

  • Dobre, budeme teraz, všetky návrhy sme si vypočuli, budeme o nich jednotlivo hlasovať a potom prijmeme program ako celok.

    Takže ako prvý dal návrh pán poslanec Mečiar, aby sme neprerokovávali tlač 694, je to návrh uznesenia, ktorý riešil problematiku...

  • Reakcie z pléna.

  • No veď hovorím, že sťahujete a ste predkladateľ, pán predseda, ja len to dokončím, len aby nedošlo k nepresnosti. Čiže dali ste návrh, aby bol stiahnutý, bola stiahnutá tlač 694.

  • Reakcia poslanca.

  • Stiahli ste, dobre, je mi to jasné, boli ste tam navrhovateľ, takže keď to stiahnete, tak nemusíme o tom hlasovať.

    A potom je váš druhý návrh a o tom budeme hlasovať, aby sme na tejto schôdzi neprerokovávali, len je to druhé čítanie zákona, novely zákona o rokovacom poriadku, takže budeme o tom hlasovať, aj keď si myslím, že sme v druhom čítaní a zákon sa, takže budeme o vašom návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 55 za, 49 proti, 22 sa zdržalo, 8 nehlasovalo.

    Čiže budeme rokovať o tomto návrhu v druhom čítaní. Samozrejme, rešpektujúc, že každý vyjadrí v záverečnom hlasovaní v druhom alebo v treťom čítaní, či je zákon vyhovujúci alebo nevyhovujúci.

    Teraz pán poslanec Minárik žiada, aby vláda predložila správu o použití prostriedkov z mimoriadnej dividendy Slovenského plynárenského priemyslu.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia poslanca.

  • Áno, áno. Takže budeme hlasovať o tom, aby vláda predložila správu o použití finančných prostriedkov z mimoriadnej dividendy Slovenského plynárenského priemyslu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 60 za, 16 proti, 57 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

    Potom pán poslanec Janiš žiada, aby sme zaradili bod, teraz ma opravte, pán predseda, ak to budem zle formulovať, uznesenie, ktoré zaviaže, ktorým vyzve Národná rada pána podpredsedu vlády Harabina, aby sa ospravedlnil za údajné antisemitské výroky. Budeme hlasovať.

  • Reakcia poslanca.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 58 za, 32 proti, 43 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Frešo žiada vládu, aby predložila správu, teraz mi opäť pomôžte, pán poslanec, o konaní vlády v probléme pezinskej skládky?

  • Reakcia poslanca.

  • Štátnych orgánov. Jasné. O činnosti štátnych orgánov, dobre. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 57 za, 21 proti, 49 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Palko žiada, aby bol na rokovanie 27. schôdze vrátený návrh ústavného zákona o prerokovaní pôvodu majetku. Kým dám o tom hlasovať, chcem len informovať, že uznesenie, ktorým Národná rada pozastavila rokovanie o tomto návrhu, hovorí, že budeme rokovať až po rozhodnutí Ústavného súdu. Pán poslanec, Ústavný súd síce aj za mojej prítomnosti verbálne vyhlásil stanovisko, ktoré ale zatiaľ nie je podrobné k dispozícii a nebolo doručené. Akonáhle bude mať právne relevantnú podobu, samozrejme, aby bolo k dispozícii aj poslancom pri ich rozhodovaní, zaradím váš zákon tak, ako bolo rozhodnuté, do rokovania. Zatiaľ som nález Ústavného súdu do Národnej rady nedostal a ani nebolo zverejnené. To znamená, informácie sú len z ústneho vyhlásenia na rokovaní pléna. Ale znovu opakujem, ak budeme hlasovať, znovu opakujem, zaradím zákon, samozrejme, v zmysle zákona o rokovacom poriadku potom, ako bude v písomnej podobe nález Ústavného súdu. Ale hlasujeme o vašom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 113 prítomných, 35 za, 34 proti, 41 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Váš návrh sme neodsúhlasili.

    Pán poslanec Gabura žiadal, aby body 51 a 52, ktoré sú jeho poslaneckou zákonodarnou iniciatívou, mohli byť prerokované v programe 16. septembra od 9.00 hodiny ráno. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre. Takže poprosím organizačný odbor, aby zaregistroval, že sme preložili body 51 a 52 na 16. septembra o 9.00 hod.

    Siedmy bod, pani poslankyňa Tóthová, pomôžete mi trošku, aký bol ten návrh, aby sme...

  • Reakcia poslankyne.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre. Takže vyhovujeme aj návrhu pani poslankyne Tóthovej.

    Ďalší návrh prišiel od pána poslanca Fronca, ktorý žiada, aby minister zahraničných vecí ešte na tejto schôdzi ako informáciu podal informáciu o rokovaní? Alebo o...

  • Reakcia poslanca.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 121 za, 1 proti, 9 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Tento návrh pána poslanca Fronca sme schválili.

    Ako posledný podal návrh pán poslanec Mikloško. Ešte predtým, kým dám o ňom hlasovať, alebo ak sa nedohodneme na všeobecnom súhlase, pán poslanec, ja vás chcem len informovať, že na poslaneckých grémiách prebieha rokovanie s vedením aj poslaneckého klubu kresťanských demokratov, ale aj ostatných o obsadení alebo návrhu na voľbu predsedu výboru pre kultúru. Osobne sa domnievam a chcem vás aj požiadať a, samozrejme, ja dám o tom hlasovať, na základe dohody aj tak nebude jednoducho skôr zaradené, a teraz hovorím o grémiu, o ktorom sme hovorili pred konaním tejto schôdze, tento bod programu. Takže my rešpektujeme, že po tom, ako pán Minárik opustil rady Kresťanskodemokratického hnutia, je to post opozície, je to post Kresťanskodemokratického hnutia na základe proporcionality a nebudeme o ňom rokovať bez toho, aby nedošlo k dohode. Ale keď chcete dať hlasovať o vašom návrhu, nech sa páči, zapnite pána Mikloška.

  • Pán predseda, ak sme mohli hlasovať o odvolaní na základe jedného procedurálneho návrhu pána Mečiara, môžeme na základe môjho návrhu hlasovať o voľbe. Prosím hlasovať.

  • Ja vás len upozorňujem, že budeme hlasovať, ale tak či tak to, akým spôsobom prebehne voľba, bude výsledkom dohôd na poslaneckom grémiu. Takže budeme hlasovať, keďže pán poslanec Mikloško trvá na hlasovaní.

  • Hlasovanie.

  • 110 prítomných, 30 za, 18 proti, 54 sa zdržalo, 8 nehlasovali.

    Takže návrh pána poslanca Mikloška sme neodsúhlasili.

    Hlasovali sme o všetkých návrhoch na doplnenie a zmeny.

    Teraz vás poprosím, kolegyne, kolegovia, aby sme hlasovali o programe 27. schôdze ako o celku, tak ako sme schválili zmeny a presuny jednotlivých alebo doplnenie jednotlivých bodov programu.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 89 za, 1 proti, 32 sa zdržalo, 6 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili program 27. schôdze.

    Ešte, páni a dámy, dovoľte niekoľko organizačných usmernení. Keďže schválený program 27. schôdze obsahuje aj vrátený zákon pánom prezidentom, ako aj návrhy na skrátené legislatívne konanie, musíme urobiť sľub poslanca, ktorý nastupuje za pána poslanca Chrbeta, ktorý odišiel do funkcie ministra. Chcem navrhnúť, aby sme o prvých šiestich bodoch hlasovali jednotlivo vždy po ukončení každého bodu a potom aby sme trošku neobvykle vzhľadom na to, že je dnes Pamätný deň holokaustu a o 17.00 hod. bude pripomienkový ceremoniár dole pri pamätníku, hlasovali o ďalších prerokovaných bodoch, ktoré budú nasledovať po týchto prvých šiestich bodoch, až o 18.00 hod., aby na 17.00 hod. sme sa mohli zúčastniť ceremoniálu.

  • Reakcie z pléna.

  • Takže dobre, osobne som chcel, aby prebehli prvé čítania v tom skrátenom legislatívnom, ale ak je všeobecný súhlas na to, aby sme po tom, ako prejdeme aj odhlasujeme jednotlivo prerokovaných prvých šesť bodov, rokovali a hlasovali až zajtra o 11.00 hod. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre.

    Takže... Len sme sa dostali trošku do problémov, keďže som preložil prerušenú 26. schôdzu na... Takže bude zajtra potom. Ešte vás požiadam raz o všeobecný súhlas, keďže je pravdepodobné, že veľa z vás využije možnosť zúčastniť sa pripomienkového ceremoniálu, aby sme aj prerušenú 26. schôdzu preložili nazajtra na 11.00 hod. a potom budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch 27. schôdze. Je všeobecný súhlas?

  • Reakcia pléna.

  • No ten pôvodný návrh, ja, samozrejme, chcem to urobiť tak, aby sme našli synchrón, trošku sa nám zbieha viacero záujmov, ale pôvodne som myslel, že po tej šiestej by sme uskutočnili aj dve tajné voľby, a tým pádom by sme prerušili dnes rokovanie schôdze s tým, že sme sa zhodli na tom, že pravdepodobne by bolo lepšie, aby sa hlasovalo až zajtra o 11.00 hod. Môžeme urobiť tú voľbu zajtra. Navrhujem, o 11.00 hod. budeme hlasovať a voľbu urobíme o 17.00 hod. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre. Ďakujem.

    Pokiaľ, samozrejme, nedôjde buď na grémiu, alebo hlasovaním k inej dohode, tak po ostatné dni budeme hlasovať tak, ako je to obvyklé, po prerokovaných bodoch o 11.00 hod. doobeda a o 17.00 hod.

    Ešte vás chcem informovať, že na grémiu sme sa dohodli, že pri príležitosti 160. výročia vyhlásenia prvej Slovenskej národnej rady prijmeme spoločné vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás požiadať, aby sme toto vyhlásenie prijali v pamätný deň 16. septembra a hlasovali o návrhu uznesenia tohto vyhlásenia 16. septembra o 11.00 hod. s tým, že ho zaradím pred hlasovaním. Ešte sa chcem stretnúť s predstaviteľmi klubov, aby sme si prešli, aký rozsah chcú jednotlivé poslanecké, teda vystúpení chcú jednotlivé poslanecké kluby, ak chcú využiť predtým, ako budeme o tomto vyhlásení hlasovať. Ale to sa dohodneme počas už priebehu programu 27. schôdze. Čiže je všeobecný súhlas, budeme o 11.00 hod. hlasovať o vyhlásení, ktoré prijme Národná rada v súvislosti alebo pri príležitosti 160. výročia prvej Slovenskej národnej rady?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno, ďakujem pekne.

    A teraz, dámy a páni, budeme... Aha, pán podpredseda Hort požiadal o slovo.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, pred chvíľou sme premárnili jednu obrovskú príležitosť, ako sa so cťou vysporiadať s jednou poľutovaniahodnou záležitosťou. Od toho nešťastného štvrtku sme si už mohli vypočuť a prečítať, že výroky podpredsedu vlády a ministra Harabina odsúdili ako reprezentanti opozície, tak aj reprezentanti koalície. Takže tu nejde o žiadnu prestížnu záležitosť koalície alebo opozície, nemal by tu byť politický spor v tom, či také výroky sú, alebo nie sú tolerovateľné.

    Uznesenie, ktoré ste práve odmietli, neprišlo do parlamentu len tak. Bolo predložené preto, lebo výroky, ktoré odsudzuje, odzneli tu, na pôde parlamentu, a preto nestačí, aby postoj, či už jasný, alebo nejasný, odznel niekde inde, mimo tejto sály, v nejakej relácii alebo v novinách. Ten postoj musí odznieť tu, v tomto parlamente. Pretože kým neodznie tu, v tejto sále, tak potom tu, v slovenskom parlamente, zostane naveky nezmazateľná škvrna, že antisemitské výroky sa pripúšťajú, že člen podpredseda vlády môže nazvať poslanca krčmovou nadávkou a že minister spravodlivosti, strážca nad slovenskou justíciou, sa môže bez riadneho súdu poslancovi vyhrážať väzením, ba priamo mu oznamovať, ako s ním slovenská justícia naloží. A navyše pán minister a podpredseda vlády často zdôrazňuje, že sa chce vrátiť na post sudcu.

    Dovoľte mi odcitovať zo zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich z § 30 Základné povinnosti sudcu: „V občianskom živote pri výkone funkcie sudcu aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.“ Odcitoval som zákon, názor nech si vytvorí každý sám.

    Vážené kolegyne, kolegovia, toto už totiž nie je vec zrušenej politickej debaty, toto už nie je spor o tom, čo je a čo nie je nová politická kultúra, toto je hranica, ktorú v parlamente nesmieme prekročiť. A ak ju niekto prekročí z akéhokoľvek dôvodu, podčiarkujem z akéhokoľvek dôvodu, tak my tu predsa oficiálne niečo musíme robiť. Musíme povedať nie. Aspoň na tomto sa musí vedieť zhodnúť socialista s konzervatívcom, liberál s národniarom, poslanec z Košíc s poslancom zo Žiliny, poslanec opozície aj poslanec vládnej koalície. Lebo keď sa na tomto nezhodnú, potom Pán Boh pomáhaj tejto krajine, keď si s takou elementárnou vecou nevie pomôcť parlament!

    Dnešný Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia si s úctou a pietou v srdci pripomína každý, kto si ctí ľudský život ako dar, kto ho vníma ako výzvu a príležitosť svojimi schopnosťami a umom prispieť k tomu, aby ľudská civilizácia bola spoločnosťou lepších, humánnejších a predovšetkým tolerantnejších ľudí. Spomienka na holokaust nemôže nechať nikoho ľahostajným a všetci musíme byť ostražití pri otvorených či skrytých náznakoch prejavov antisemitizmu či rasovej neznášanlivosti.

    V tejto súvislosti my ako opozícia sme nenavrhli znovu odvolávať pána ministra Harabina, hoci za takéto výroky a za takéto správanie by mal odstúpiť sám, aj keby mu len vraj praskli nervy. Nám nerobí žiadnu radosť odvolávať ministrov. My sme vás, vážení kolegovia z koalície, nepostavili pred dilemu, že na jednej strane jeho správanie označíte za neprípustné, ale na druhej strane ho musíte podržať v kresle, čo je naozaj nápor na vaše svedomie.

    My sme nechceli zamestnávať parlament ďalšou mimoriadnou schôdzou. My sme vám ponúkli adekvátny a kultúrny spôsob, ako sa k celej veci postaviť, aby tu tieto antisemitské výroky nezostali škvrnou, spôsob, ktorý by mohol zabrániť akýmkoľvek pochybnostiam u nás doma aj v zahraničí, akýmkoľvek obvineniam a pochybnostiam, čo za parlament sedí v Bratislave, spôsob, akým vyslať jasné posolstvo, že takto nie.

    Parlament, ktorého poslanecká koaličná väčšina zostane k takýmto výrokom, aké tu odzneli vo štvrtok minulý týždeň, hluchá, takýto parlament, bohužiaľ, hovorí áno. Vyjadrujeme nad tým poľutovanie spolu s naším zásadným nie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Budeme pokračovať, kolegyne, kolegovia, v schválenom programe 27. schôdze a pristúpime teraz k

    informácii Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníkov na zaniknutý a neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poprosím pani predsedníčku, pani poslankyňu Zmajkovičovú, aby nám podala informáciu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky predkladám Národnej rade Slovenskej republiky túto informáciu.

    Prezident Slovenskej republiky vymenoval 18. augusta 2008 poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Chrbeta za člena vlády Slovenskej republiky, povereného riadením Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Uvedeným dňom sa jeho mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 77 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky neuplatňuje. Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ján Chrbet kandidoval na funkciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na kandidátnej listine za stranu Slovenská národná strana.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška svojím rozhodnutím č. 714 z 19. augusta 2008 vyhlásil v súvislosti s vymenovaním poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Chrbeta za člena vlády Slovenskej republiky, povereného riadením Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, dňa 18. augusta 2008 podľa § 47 ods. 6 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a § 10 ods. 2 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, že na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Chrbeta nastupuje za Slovenskú národnú stranu dňom 19. augusta 2008 podľa poradia uvedeného v zápisnici Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 17. júna 2006 náhradník Jaroslav Izák, narodený 25. apríla 1955, bytom Handlová.

    Poslanec Dušan Muňko, ktorý od 19. júla 2006 neuplatňoval svoj mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky počas výkonu funkcie štátneho tajomníka, doručil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky dňa 20. augusta 2008 písomné vyhlásenie o tom, že sa vzdáva mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. V súlade s čl. 81 Ústavy Slovenskej republiky mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Muňka zaniká dňom doručenia tohto písomného vyhlásenia, t. j. 20. augusta 2008.

    Uvedenú skutočnosť predseda Národnej rady Slovenskej republiky vzal na vedomie svojím rozhodnutím č. 719 z 20. augusta 2008. Súčasne rozhodnutím č. 764 z 26. augusta 2008 podľa § 47 ods. 6 zákona č. 333/2000 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a § 10 ods. 2 písm. b) a c) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vyhlásil, že

    1. na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Muňka za stranu SMER – sociálna demokracia nastupuje dňa 26. augusta 2008 poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Ľubica Rošková, ktorá 5. júla 2006 nastúpila ako náhradníčka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka;

    2. v súvislosti s nastúpením poslankyne Ľubice Roškovej na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Muňka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka nastupuje za stranu SMER – sociálna demokracia dňa 26. augusta 2008 poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Boris Hradecký, ktorý 9. mája 2007 nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Muňka.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška súčasne svojím rozhodnutím č. 715 z 19. augusta 2008 a č. 772 z 2. septembra 2008 v súlade s § 57 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov požiadal Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky o preskúmanie dodržania podmienok nastúpenia náhradníkov podľa § 47 ods. 1 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, o podanie informácie o nastúpení náhradníkov na zaniknutý a neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky spolu so svojím návrhom Národnej rade Slovenskej republiky.

    Na zabezpečenie požiadaviek vyplývajúcich z týchto predpisov a citovaných rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky vykonal Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky tieto úkony:

    1. Mandátový a imunitný výbor sa oboznámil s citovanými rozhodnutiami predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 714 a 715 z 19. augusta 2008, č. 719 z 20. augusta 2008 a č. 777 z 2. septembra 2008. Súčasne sa oboznámil so zápisnicou Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 17. júna 2006 a zistil, že

    a) nastupujúci náhradník Jaroslav Izák je uvedený v poradí kandidátnej listiny strany Slovenskej národnej strany tak, ako ho vyhlásil predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č. 714 z 19. augusta 2008,

    b) nastupujúci náhradníci Ľubica Rošková a Boris Hradecký sú uvedení v poradí kandidátnej listiny strany SMER – sociálna demokracia tak, ako ho vyhlásil predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č. 764 z 26. augusta 2008.

    Všetci uvedení náhradníci spĺňajú podmienky určené v § 47 ods. 1 citovaného zákona č. 333/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov pre nastúpenie náhradníkov na zaniknutý a neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    2. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky vzal uvedené skutočnosti na vedomie a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať toto uznesenie:

    „Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 9. septembra 2008 k informácii Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníkov na zaniknutý a neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky:

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie, že

    1. prezident Slovenskej republiky vymenoval 18. augusta 2008 poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Chrbeta za člena vlády Slovenskej republiky, povereného riadením Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, uvedeným dňom sa jeho mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 77 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky neuplatňuje;

    2. predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 714 z 19. augusta 2008 vyhlásil, že na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Chrbeta nastupuje za Slovenskú národnú stranu dňom 19. augusta 2008 podľa poradia uvedeného v zápisnici Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 17. júna 2006 náhradník Jaroslav Izák;

    3. mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Muňka zaniká dňom doručenia písomného vyhlásenia predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky o vzdaní sa mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, teda 20. augusta 2008;

    4. na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Muňka za stranu SMER – sociálna demokracia nastupuje dňa 26. augusta 2008 poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Ľubica Rošková, ktorá 5. júla 2006 nastúpila ako náhradníčka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka;

    5. v súvislosti s nastúpením poslankyne Ľubice Roškovej na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Muňka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka nastupuje za stranu SMER – sociálna demokracia dňa 26. augusta 2008 poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Boris Hradecký, ktorý 9. mája 2007 nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky;

    6. informáciu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Ďakujem pekne, ďakujem, pani predsedníčka, za podanie informácie, len je ešte najprv potrebné otvoriť rozpravu o tomto bode programu.

    Takže sa pýtam, keďže som nedostal písomnú prihlášku, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Vážené kolegyne, kolegovia, predsedníčka mandátového a imunitného výboru predniesla návrh uznesenia Národnej rady, dávam preto o tomto návrhu hlasovať. Prepáčte, ospravedlňujeme sa trošku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 123 poslancov, za návrh 123 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie o nastúpení náhradníkov na zaniknutý a neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Teraz poprosím pána Jaroslava Izáka, aby sa dostavil do rokovacej sály.

  • Príchod poslanca do rokovacej sály.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime teraz k

    sľubu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem pripomenúť, že podľa § 4 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní textu sľubu položí pravú ruku na Ústavu Slovenskej republiky, povie slovo „sľubujem“ a podá ruku predsedovi Národnej rady. Poslanec svojím podpisom potvrdí zloženie sľubu.

    Teraz prosím pána poslanca Jaroslava Izáka, aby predstúpil pred rečnícke miesto a zložil ústavou predpísaný sľub.

    Zároveň poprosím podpredsedníčku Národnej rady Annu Belousovovú, aby prečítala text sľubu.

    Zároveň vám ďakujem pekne, páni kolegovia, počas sľubu budeme stáť.

  • „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.

    (Akt sľubu poslanca.)

  • Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Zaujmite, prosím, svoje miesto v rokovacej sále. Dovoľte mi, aby som aj vo vašom mene zaželal pánovi poslancov veľa úspechov v práci Národnej rady a v jej výboroch.

    Teraz mi dovoľte vyhlásiť päťminútovú prestávku, aby mohli zamestnanci kancelárie zapracovať meno nového poslanca do hlasového systému. Päťminútová prestávka.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás pozval do rokovacej sály, budeme pokračovať v rokovaní o schválenom programe tejto schôdze Národnej rady.

    Poprosím všetkých, aby sa dostavili do rokovacej sály aj z toho dôvodu, že v zmysle schváleného postupu budeme o jednotlivých bodoch, po prerokovaní jednotlivých bodov budeme aj hlasovať, takže poprosím, aby ste došli do sály, aby sme nerušili rečníka, ak budeme pokračovať v schválenom bode programu.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, v rokovaní pokračujeme

    návrhom na zmeny v zložení výborov a voľbu overovateľa Národnej rady Slovenskej republiky.

    Tento návrh ste dostali ako tlač 764 a bol vypracovaný na základe návrhu poslancov členov poslaneckého klubu za Slovenskú národnú stranu a Ľudovú stranu – Hnutie za demokratické Slovensko.

    Chcem len pripomenúť, že navrhuje sa, aby Národná rada zvolila poslanca Izáka za člena výboru pre hospodársku politiku a za overovateľa Národnej rady a poslankyňu Kramplovú za členku zahraničného výboru.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa niekto chce vyjadriť k tomuto návrhu. Pokiaľ nie, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k hlasovaniu.

    Dávam teda hlasovať o návrhu na zmeny v zložení výborov a voľbu overovateľa Národnej rady Slovenskej republiky tak, ako je uvedený v tlači 764. Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme. Prepáčte, ruším toto hlasovanie. Ešte pravdepodobne technici budú potrebovať jednu operáciu, aby sme všetci vytiahli karty a znovu ich opätovne zastrčili, takže vás poprosím, aby ste si skontrolovali, či vám na displeji vyskočilo „identifikácia potvrdená“. Ďakujem pekne. Predpokladám, že všetci sme túto operáciu zvládli.

    Takže opätovne vás poprosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali o tomto návrhu, tak ako je uvedený v tlači 764.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 107 poslancov, za 106, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh na zmeny v zložení výborov a voľbu overovateľa Národnej rady Slovenskej republiky.

    Teraz, vážené panie poslankyne a páni poslanci, pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu

    o zákone z 3. júla 2008 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 703.

    Poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Jána Richtera, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vráteného zákona vo výboroch. Máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 3. júla 2008 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 703).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 25. júla tohto roku č. 708 pridelil vrátený zákon na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vrátený zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k vrátenému zákonu podľa § 75 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval uvedený vrátený zákon 2. septembra tohto roku. Neprijal platné uznesenie, nakoľko odporúčanie schváliť zákon v znení pripomienok prezidenta republiky nezískalo súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť podľa § 84 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Za návrh nehlasoval nikto, proti nehlasoval nikto, hlasovania sa zdržali 9 poslanci. Z celkového počtu výboru 12 bolo prítomných 9 poslancov.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval uvedený vrátený návrh zákona 2. septembra 2008, prijal uznesenie č. 427. Nesúhlasil s pripomienkami uvedenými v III. časti rozhodnutia prezidenta republiky z 23. júla 2008 č. 2019/2008 BA a odporučil zákon z 3. júla 2008 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v pôvodnom znení. Pripomienky prezidenta Slovenskej republiky uvedené v časti III sú uvedené v bodoch 1 až 12 v písomnej informácii, ktorá bola rozdaná všetkým poslancom Národnej rady.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k zákonu z 3. júla 2008 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky vyjadrený v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto informácie rokoval 9. septembra tohto roku o spoločnej správe na svojej 42. schôdzi. Spoločnú správu neschválil, nakoľko výbor nebol uznášaniaschopný v zmysle zákona č. 350 o rokovacom poriadku. Počet poslancov prítomných z 12 bol 6, nezúčastnili sa poslanci zastupujúci opozíciu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky určil spoločného spravodajcu poslanca Jána Richtera informovať Národnú radu Slovenskej republiky o priebehu a výsledkoch rokovania výborov podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, ako spoločný spravodajca výborov v súlade s § 80 ods. 2 zákona 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem tento ďalší postup, o pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto informácie hlasovať nasledovne:

    O bode 1 samostatne, jedná sa o § 70 až 72, kde pán prezident navrhuje k vete „Policajt vydá potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu“ doplniť „na mieste“.

    O bodoch 2 až 4 a 7 až 10 hlasovať spoločne, jedná sa o druhý oddiel zákona, ktorý pojednáva o odbornej spôsobilosti a licencii súvisiacou so skúškou. Tieto body spolu súvisia, preto je nevyhnutné o nich hlasovať spoločne.

    O bode 11 odporúčam hlasovať samostatne. Bod 11 poníma problematiku diaľnic a zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave stavby diaľnic.

    O bodoch 5, 6 a 12 odporúčam hlasovať spoločne, jedná sa o účinnosť. Je to čl. X zákona, v ktorom sa uvádza účinnosť od „1. 10. 2008“, prezident vo svojej pripomienke navrhuje posunúť účinnosť od „1. 12. 2008“. Tieto body spolu súvisia, a preto je nevyhnutné opätovne o nich hlasovať spoločne.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto vrátenému zákonu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Chcem informovať, že do rozpravy som nedostal písomne žiadnu prihlášku, preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Zdá sa, že nikto. Takže uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať spravodajcu, či sa chce vyjadriť ešte pred záverečným hlasovaním. Nie. Vážené kolegyne, kolegovia, ešte prepáčte nachvíľu, pán spravodajca, zdá sa, že ešte je potrebné, nie všetci poslanci vzali na vedomie, že hlasujeme po každom prerokovanom bode programu.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k hlasovaniu o tomto vrátenom návrhu zákona. Pre informáciu musím uviesť, že na prijatie zákona vráteného prezidentom Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov v zmysle § 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Rovnakou väčšinou sa schvaľujú aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Pán spoločný spravodajca, uvádzajte jednotlivé návrhy a pristúpime k hlasovaniu.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky nasledovne: o bode 1 samostatne. Pán podpredseda, dajte hlasovať.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 111 poslancov, za 107, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať spoločne o bodoch 2, 3, 4 a 7, 8, 9 a 10.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 112 poslancov, za 41, proti 57, zdržalo sa 10, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, dajte samostatne hlasovať o bode 11.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 111 poslancov, za 42, proti 55, zdržalo sa 12, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať spoločne o bodoch 5, 6 a 12.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 112 poslancov, za 108, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky, sme v treťom čítaní, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o zákone ako o celku v znení schválených pripomienok prezidenta Slovenskej republiky.

  • Áno, pán spravodajca, ale najprv musíme otvoriť rozpravu v treťom čítaní.

    Takže pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy v treťom čítaní. Pokiaľ nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Vážené kolegyne, kolegovia, teraz teda budeme hlasovať o vrátenom návrhu zákona ako o celku.

    Máte slovo, pán spravodajca.

  • Dávam hlasovať o zákone ako o celku v znení schválených pripomienok prezidenta Slovenskej republiky.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 114 poslancov, za 70, proti 5, zdržalo sa 37, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní neschválila návrh zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov vrátený prezidentom Slovenskej republiky.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v ďalšom bode programu, ale tento návrh uvádza pani ministerka Tomanová, nevidím ju v sále. Vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále, budeme pokračovať v rokovaní.

    Procedurálny návrh – pani poslankyňa Laššáková.

  • Áno, ďakujem pekne. V mene troch poslaneckých klubov SMER – sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Ľudová strana – HZDS žiadam, pán podpredseda, o polhodinovú prestávku.

  • Ďakujem. Vyhlasujem polhodinovú prestávku.

  • Polhodinová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať v rokovaním o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.

    Je to návrh vlády, ktorý ste dostali do svojich lavíc, dámy a páni, ako tlač pod číslom 765.

    Pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, pani Vierka Tomanová, odôvodní vládny návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť, že návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde, sa predkladá na základe § 89 ods. 1 zákona NR SR č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky s cieľom vrátiť vláde Slovenskej republiky kompetencie možnosti ochraňovať nízkopríjmové skupiny zamestnancov tak, ako jej to vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ide predovšetkým o Európsku sociálnu chartu, ide ďalej o Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ako aj Charty základných sociálnych práv pracujúcich Európskeho spoločenstva.

    Súčasné znenie zákona o minimálnej mzde bolo pripravované tripartitnou pracovnou skupinou za účasti zástupcov zamestnancov a zástupcov zamestnávateľov. Najmä na základe požiadaviek sociálnych partnerov sa výrazne posilnila právomoc sociálnych partnerov v možnostiach pri dohadovaní výšky minimálnej mzdy. Na zabezpečenie tohto bol v zákone o minimálnej mzde vytvorený aj podstatne väčší časový priestor na to, aby sociálni partneri po vzájomnom rokovaní mohli dospieť k vzájomnej dohode o sume mesačnej minimálnej mzdy. Už tohto roku sa ukázalo, že napriek päťmesačným vyjednávaniam sa sociálni partneri nedokázali dohodnúť o sume minimálnej mzdy. V prípade, ak sa sociálni partneri nedohodnú o sume minimálnej mzdy ani na úrovni Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky, zákon o minimálnej mzde ustanovuje mechanizmus výpočtu sumy minimálnej mzdy, ktorý však nedáva priestor vláde dostatočnú možnosť zohľadniť pri rokovaní sociálnych partnerov o tejto sume aj medzinárodne uznávané kritériá, v zmysle ktorých musí minimálna výška mzdy za prácu zabezpečiť nielen zamestnancovi, ale aj jeho rodine slušný život, t. j. minimálna mzda musí každému zamestnancovi zabezpečiť dôstojnú životnú úroveň.

    Z dôvodu, aby nedošlo k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, najmä čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého majú zamestnanci právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, pričom zákon im má zabezpečiť okrem iného aj právo na odmenu za vykonanú prácu dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň, je potrebné urýchlenou zmenou zákona o minimálnej mzde umožniť zvýšenú ingerenciu vlády ako rovnocenného člena tripartity pri rozhodovaní o výške minimálnej mzdy v zmysle uvedených dokumentov.

    V tejto chvíli si dovolím už len pripomenúť, že vláda v tejto chvíli prebrala zodpovednosť za tú skupiny občanov, ktorí bezpochyby prispievajú k dnešnému výraznému ekonomickému rastu krajiny, ale ich mzda je veľmi nízka a môže ich dostať do vážnej sociálnej situácie, a to aj určite v súvislosti s prechodom na novú spoločnú európsku menu.

    Vzhľadom na to, že zástupcovia zamestnancov ani zástupcovia zamestnávateľov sa nedokázali za päť mesiacov dohodnúť, bolo potrebné vytvoriť pre vládu legislatívny priestor na to, aby nízkopríjmové skupiny obyvateľov mali garantované minimálne životné štandardy. O týchto otázkach a takýchto riešeniach je aj moderný sociálny štát.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Určeným spravodajcom je pán poslanec Róbert Madej. Poprosím ho o spravodajskú informáciu.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 778 zo 4. septembra 2008 pridelil návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o minimálnej mzde na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie v termíne do 9. septembra 2008. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pridelený návrh vlády na skrátené legislatívnej konanie prerokoval na svojej 37. schôdzi dňa 9. septembra 2008.

    Výbor uznesením č. 166 z 9. septembra 2008 súhlasil s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o minimálnej mzde. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o minimálnej mzde, v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 27. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovoľte, aby som vám predniesol návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky, uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. „Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o minimálnej mzde, prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 27. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Brocka za klub Kresťanskodemokratického hnutia.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pani ministerka, medzi dôvodmi skráteného legislatívneho konania uviedla aj euro. Ak je euro pohroma pre túto vládu, tak beriem, že sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie. Ale ja si myslím napriek tomu, že KDH malo a má iný názor na termín prijímania eura, ja si myslím, že euro pre Slovensko pohroma nemusí byť, euro je pohroma len pre populistickú vládu a poviem ako ďalej.

    Kresťanskodemokratické hnutie, dámy a páni, vážená pani ministerka, vážený pán predseda Národnej rády, vážení kolegovia, chce, aby občania, zamestnanci, živnostníci mali vyššie príjmy, to nakoniec nie je nič nové, preto sme v minulosti navrhovali znižovať dane, aby občania mali viac peňazí a aby o menšej sume rozhodoval, ich daní, aby rozhodoval štát. Táto vláda, hoci deklaruje niečo podobné v súvislosti s minimálnou mzdou, robí úplný opak. V zákone dnes, o ktorom rokujeme, je stanovený postup sociálnych partnerov, aj keď sa nedohodnú. Ale cieľom tohto návrhu je, aby rozhodovala vláda sama, nie sociálni partneri. Samozrejme, výsledkom toho bude nie nižšia nezamestnanosť, v konečnom dôsledku menej peňazí u občanov, tento návrh nie je dobrým návrhom, ak ho snemovňa v tej podobe, ako ho vláda predkladá, schváli.

    Dámy a páni, tento návrh zákona je výrazom chaotického spôsobu vládnutia tejto vlády. Veď my sme terajší zákon schválili ako vládnu predlohu. To bol vládny návrh zákona. To nebol poslanecký návrh skupiny poslancov z opozície či niekoho iného. A teraz ho menia. Teraz navrhujú zásadne zmeniť svoj vlastný zákon, ktorý sme tu nedávno schvaľovali.

    Dámy a páni, guvernér Národnej banky Slovenska odporúča tejto vláde, aby robila viac pre zabezpečenie, udržanie vysokého ekonomického rastu. On to odporúča tejto vláde preto, lebo táto vláda robí pre to málo. Alebo ak niečo robí, robí skôr opačným smerom. Aj keď, samozrejme, by bolo veľké zjednodušenie, keby som povedal, že rast ekonomiky v štvrtom kvartáli minulého roka 14 % a teraz po druhom kvartáli 7 %, že to je pre toto. Nie. Ale nezamestnanosť na Slovensku je stále veľmi vysoká, jedna z najvyšších. Podnikateľské prostredie sa z mesiaca na mesiac práve vďaka krokom tejto vlády zhoršuje a vláda ide živnostníkom, ako sme zaregistrovali, zvyšovať dane, teda zvyšovať odvody. Pani ministerku Tomanovú trápia budúce, v úvodzovkách, budúce dôchodky terajších živnostníkov, a preto im chce zvyšovať odvody. Tvárite sa, že máte dosť na rozdávanie, pritom, kde sa len dá, ošklbávate ľudí. Toto je výrok jedného živnostníka z môjho blízkeho okolia na adresu takýchto návrhov.

    Áno, dámy a páni, ja si viem predstaviť, že živnostníci budú platiť vyššie odvody, ale by bolo správne, aby tie vyššie odvody platili napríklad na svoj súkromný účet. Vtedy to bude na ich dôchodok alebo na doplnkové dôchodkové poistenie. Ale vám sa zachcelo tých dvoch-troch miliárd, ktoré zoberiete živnostníkom, aby ste ich mohli rozdať podľa svojej ľubovôle. To je podstata aj tohto zámeru, teraz myslím zvyšovania odvodov živnostníkom. Čiže pre pani ministerku Tomanovú a pre Roberta Fica po takom návrhu živnostníci nebudú mať z toho nič. Lebo keď sa živnostníci raz dostanú do dôchodku, terajší, tak pretečie veľa vody, ale takáto politika, to je politika „po nás“ potopa.

    Späť k návrhu, ak niektorí majú pocit, že nehovorím k veci. Návrh je výsmechom sociálnych partnerov. Pozrite sa do textu do dôvodovej správy. Dohodnutý mechanizmus zvyšovania minimálnej mzdy bude spodnou hranicou pre rozhodovanie vlády. Spodnou hranicou, to je vrchol. To znamená, o tom, aká bude minimálna mzda, nie sociálni partneri, ale rozhodne vláda, čiže Fico. No, prosím vás, nemusíte hrať divadlo pred verejnosťou. Stačí, aby sme to urobili tak, že váš predseda vlády bude vydávať dekréty o výške a úrovni minimálnej mzdy.

    KDH takéto „avanťúry“ alebo takýto populizmus nepodporí. KDH navrhuje zvýšiť čisté príjmy občanov, ale inak. Nie zvyšovaním daní a odvodov, práve naopak, znižovaním daní a odvodov. To je cesta k vysokému ekonomickému rastu, ako vás k tomu vyzýva aj guvernér Národnej banky. Znižovanie odvodov zvýši zamestnanosť. Znižovanie odvodov zvýši podnikavosť živnostníkov. Zvyšovanie odvodov zvýši konkurencieschopnosť Slovenska aj v súťaži s Rumunskom.

    Dámy a páni, ja si myslím, že Slovensko potrebuje inú vládu.

  • Reakcie z pléna.

  • Slovensko potrebuje vládu takú, ktorá tomuto rozumie (reakcie z pléna), potrebuje vládu, ktorá tomuto rozumie a bude sa správať oveľa, oveľa zodpovednejšie.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Reakcia ministerky.

  • Áno, po faktických, pani ministerka, áno, po faktických, po faktických, poprosím, pani ministerka, áno. S faktickými poznámkami poslanci Mikloš, Kužma, Vaľová, Štefanec, Záhumenský. Ešte niekto sa hlási s faktickou poznámkou na vystúpenie pána Brocku? Pani poslankyňa Laššáková. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Brocku.

    Slovo má pán poslanec Mikloš.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som doplniť vystúpenie kolegu Brocku v tom zmysle, že vládny návrh zákona, ako aj návrh na skrátené konanie je výsmechom nielen do tváre sociálnych partnerov, ale i výsmechom aj voči vlastnému zákonu, ktorý tu vláda navrhla a presadila pred necelým rokom.

    Pani ministerka, keď teraz odôvodňovala potrebu tohto zákona, tak povedala ako jeden z argumentov, že sociálni partneri neboli schopní vyše päť mesiacov sa dohodnúť. Ale veď preto ste prijímali zákon, ktorý dnes platí, a v ňom obsiahnutý mechanizmus, že keď sa sociálni partneri nedohodnú, tak sa valorizuje minimálna mzda podľa rastu priemernej mzdy. To bol vládny návrh zákona, ktorý ste predložili a ktorý bol v tejto snemovni pred necelým rokom schválený a dnes platí a tento mechanizmus bol navrhnutý preto, pre práve prípady, keď sa sociálni partneri nedohodnú. A dnes tvrdíte, že nedohoda sociálnych partnerov je dôvodom, prečo predkladáte tento návrh zákona. Už len táto skutočnosť sama svedčí o tom, že sa vysmievate do tváre sociálnym partnerom, ktorých ste obišli a kde vláda týmto návrhom chce diktovať. Doslova diktovať výšku minimálnej mzdy bez ohľadu na to, aké sú postoje a stanoviská sociálnych partnerov, nehovoriac o ďalších negatívnych súvislostiach a dôsledkoch, ktoré z tohto vyplývajú. Už len samotná táto skutočnosť, že po necelom roku úplne meníte a rozbíjate mechanizmus, ktorý ste sami pred necelým rokom navrhli, svedčí o tom, že tento návrh je zlý, a preto ho ja osobne, ale ani poslanci za SDKÚ – DS nepodporíme.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz má slovo pán poslanec Kužma.

  • Ďakujem. Bavíme sa o tom, či má byť skrátené legislatívne konanie. Skrátené legislatívne konanie by malo byť vtedy, keď je ohrozená bezpečnosť štátu alebo keď by mohlo dôjsť ku veľkým hospodárskym škodám.

    Tento zákon, ktorý platí dnes, ste vy, pani ministerka, navrhli ako vládny zákon. Čiže vy a vláda. Čiže alebo tento zákon by nemal byť v skrátenom legislatívnom konaní, lebo je v poriadku, alebo rovno hovoríte, že ste týmto zákonom urobili takú pohromu v tomto štáte, že ho musíte zachraňovať v skrátenom legislatívnom konaní.

    Jednoznačne ste pred chvíľou povedali, že ak tento zákon bude platiť a neurobíme ho ihneď, nemôžeme ani tie dve schôdze normálne počkať, dôjde k obrovskému dopadu na životnú úroveň niektorých skupín ľudí. Ale veď ten návrh ste navrhli vy a vaša vláda. To vy ste chceli urobiť takýto dopad na ľudí? Tak potom ak je takýto stav, že treba zachraňovať veci, ktoré ste vy sama spôsobili, tak potom sa pekne ospravedlňte a odíďte preč.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. No, ja už tu iba počúvam o pohromách a ja si myslím, že okrem vodnej smršte a vodných dažďov a všetkého, čo prichádza, tak pohroma v tejto vláde a zatiaľ v Slovenskej republike sa zo strany vlády neudiala. Ale používame silné slová.

    Na pána Brocku by som chcela reagovať, že my nerozprávame o minimálnej mzde. Pokiaľ viem, že tento zákon sa bude prejednávať až v bode 7, teraz rozprávame o návrhu skráteného legislatívneho konania, pretože tam ste, pán Brocka, venovali možno jednu vetu a ostatné ste sa venovali zákonu o minimálnej mzde. Dúfam, že s tým istým sa neprihlásite opäť. A chcela by som povedať, že tento zákon, už keď ste doň načreli, mal by slúžiť pre výnimočnú situáciu, keby napriek viacerým rokovaniam ani na úrovni Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky nedošlo k dohode o sume mesačnej minimálnej mzdy. Takže ja si myslím, nevidím v tom žiadnu pohromu a že ani žiadna pohroma sa konať nebude.

    A čo sa týka výmeny vlády, prosím vás pekne, KDH, koľko máte percent? Ja si myslím, že občania hodnotia, či tu táto vláda má zostať, alebo nemá, či má byť jej výmena, alebo nemá byť. Takže pozrite sa na preferencie a na percentá, ktoré máte, a myslím si, že vy by ste zatiaľ vládnuť nemohli, tak chvíľočku počkajte a možno sa raz dočkáte, ale neviem, myslím si, že pri tejto sociálnej politike vás to skoro nečaká.

    Ďakujem.

  • Teraz má slovo pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Myslím si, že to, že vláda navrhuje skrátené legislatívne konanie, je najlepším dôkazom, že vláda si svojich partnerov neváži a že tripartita nefunguje. Viackrát sme to konštatovali v tejto snemovni. Prvýkrát už vtedy, keď pani ministerka predložila zákon o tripartite bez súhlasu sociálnych partnerov, čo sa ešte neudialo za žiadnej vlády, len za tejto súčasnej.

    Myslím si, dámy a páni, že skrátené legislatívne konanie a takýto návrh zákona je len dôkazom, že vláda nie je schopná sa dohodnúť so svojimi partnermi a nie je schopná ani dodržiavať zákony, ktoré si sama presadila.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz má slovo pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán kolega Brocka, vy vyzývate vládu, aby znižovala odvody. Samozrejmá vec, že zníženie odvodov by zlepšilo podnikateľské prostredie, ale významne by to znížilo aj možnosti vlády pomáhať najslabším príjmovým skupinám obyvateľstva a mladým rodinám.

    Ja sa chcem spýtam vás, koľkokrát ste vy za osem rokov, čo ste boli vo vláde, znížili odvodové zaťaženie, aby ste zlepšili prostredie? A ja sa chcem spýtať, kde sa vo vás zrazu nabralo toľko sociálneho cítenia voči mladým rodinám a voči ostatným slabším skupinám obyvateľstva, keď počas ôsmich rokov, čo ste boli vo vláde, sme sledovali, akým spôsobom ste práve pranierovali sociálnu politiku, akým spôsobom doplácali mladé rodiny, rodiny s deťmi, ako doplácali starší ľudia, ako doplácali invalidní dôchodcovia na vašu politiku? Čiže kde sa zrazu vo vás berie toľko sociálneho cítenia, ktoré vám osem rokov chýbalo? A zrazu nepočúvame nič od minulej vlády, súčasnej opozície, ako je táto vláda antisociálna, ako nepomáha tým ľuďom. Ja si myslím, že ľudia dokážu zhodnotiť, kto ako pomohol komu a myslím si, že to odzrkadľujú aj preferencie.

    Ďakujem.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Brocka, svoje vystúpenie ste začali tým, že jedným z dôvodov prerokovaného návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní je aj prijatie eura. Nech čítam návrh na skrátené legislatívne konanie, ktorý tu máme, akokoľvek, spredu, zozadu, nič také som tam nenašla. Práve dôvod, ktorý pani ministerka uvádzala, je naozaj dôvod ústavný. Chcem poukázať na čl. 36 ústavy, ktorý hovorí, že „zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky“, pričom zákon má zabezpečiť okrem iného aj „právo na odmenu za vykonanú prácu“.

    Ďalej chcem poukázať aj na medzinárodné dokumenty. A keďže doterajší zákon, tak ako sme ho prijali, neviedol k tomu, aby bola dohoda o minimálnej mzde, jednoducho vláda využíva nástroj na to, aby stanovila minimálnu mzdu. A myslím si, že je to úplne legitímne a legálne. Takže takýto návrh na skrátené legislatívne konanie určite podporíme.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky – pán poslanec Brocka, má slovo.

  • Ak dovolíte, od posledného, od predrečníka.

    Pani Laššáková, ja som, nepočúvali ste ma pozorne, ale ani pani ministerku, ja som nehovoril, že o eure je reč v dôvodovej správe, ale euro spomínala pani ministerka pri uvádzaní tohto skráteného konania.

    Pán kolega Záhumenský, reakcia na vašu faktickú by si asi vyžadovala viac času, ale položili ste rečnícku otázku, koľkokrát sme my znižovali odvody a dane. Pán kolega, projekt rovnej dane alebo reforma daňového systému prináša profit všetkým občanom a verím, že bude ešte dlhé roky, ale aj vám konkrétne, tejto vládnej koalícii cez zvýšené príjmy štátneho rozpočtu. Dvanásť miliárd minulý rok, dvadsať miliárd predtým a predchádzajúci rok ešte viacej. Pán kolega, naše návrhy znižovania daní sa oplatili všetkým, aj štátu, aj všetkým občanom.

  • Reakcia z pléna.

  • Vážená pani poslankyňa Vaľová, hovorili ste, že áno, pohroma, teda parafrázujem, pohroma je dôvod na skrátené legislatívne konanie. A vy ste hovorili o tejto vláde, že žiadna pohroma sa za tejto vlády neudiala. No veď ja s vami súhlasím v tom, že nevidím dôvod na skrátené legislatívne konanie. Ak hovoríte, že žiadna pohroma a euro tou pohromou nie je, tak prečo skrátené konanie?

    Ostatným kolegom zo snemovne, ktorí majú rovnaký názor ako ja, ďakujem.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, v mene poslaneckých klubov vystúpil písomne prihlásený pán poslanec Brocka. Teraz dávam možnosť a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Registrujem pani poslankyňu Sárközy, pána poslanca Haleckého. Ak je to všetko... Do rozpravy? Do rozpravy pán poslanec Madej sa hlási v zmysle rokovacieho poriadku. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pani poslankyňa Sárközy. Pripraví sa pán poslanec Halecký.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, ctené kolegyne, kolegovia, ja sa budem vyjadrovať k skrátenému legislatívnemu konaniu, pretože to je bod programu, ktorý prerokovávame.

    Pani ministerka, pretože ste neboli na výbore pre sociálne veci a bývanie, tam som dala túto otázku, vám som ju nemohla položiť, tak položím túto otázku aj vám. Vo svojej predkladacej správe ste sa opierali o § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku o skrátenom legislatívnom konaní. Tento paragraf hovorí o tom: „Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.“

    Pani ministerka, ja sa pýtam, čo takého sa momentálne na Slovensku udialo, že z týchto uvedených dôvodov, ktoré sú v ods. 1 § 89 zákona o rokovacom poriadku, vláda navrhuje túto neštandardnú formu legislatívneho konania?

    A keď už hovorím o predkladacej správe, tam sa nachádza tiež len hmlisté, mohla by som povedať, všeobecné konštatovanie, že vraj „vláda chce zabrániť ohrozeniu základných práv a slobôd“, čo podľa môjho názoru v tomto prípade neobstojí. Ide totiž len o obyčajné zneužitie moci, o nepremyslený, a dovolím si tvrdiť, aj po odbornej stránke patrične nepripravený krok, pretože obchádza tripartitu, len aby sa dalo splniť súkromné želanie predsedu vlády. K tomu sa teraz musí prispôsobiť celá zákonodarná moc? Ja osobne som presvedčená, že nie.

    Podľa mňa v tomto momente nič neodôvodňuje, aby sa snemovňa zaoberala v skrátenom legislatívnom konaní týmto návrhom zákona. Je to len zneužitie rokovacieho procesu. A musím povedať, že v tejto otázke zastávam rovnaký názor, aký názor zastával bývalý poslanec tejto snemovne, terajší premiér Robert Fico a terajší podpredseda parlamentu pán poslanec Číž, sedeli v tých laviciach, ktorí pri všetkých takýchto zákonoch, ktoré sme toho času predkladali, sa ozvali a demonštrovali ostentatívne proti tomu, že snemovňa prerokuje takéto zákony.

    Takže ja momentálne nič iné nerobím, len ako opozičná poslankyňa takisto protestujem proti tomu, aby snemovňa prerokovala tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní, a pevne verím, pani ministerka, že mi odpoviete na tú otázku, že podľa § 89 ods. 1, pretože nič iné ste neuvádzali, čo je v tomto paragrafe obsiahnuté, aby snemovňa musela tento zákon prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Sárközy – pani poslankyňa Vaľová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Vaľová, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja iba takú jednu poznámku ku kolegyni pani Sárközyovej. Pani Sárközyová, považujem váš výrok, ktorý ste pred chvíľou povedali, že dohoda o minimálnej mzde je súkromné želanie predsedu vlády Roberta Fica, za tak podobne nešťastný výrok, ako povedal váš kolega Dzurinda, že myslí si, že v noci pracujú iba zlodeji. Ja sa chcem spýtať, že ľudia, viete koľko ľudí na Slovensku pracuje za minimálnu mzdu, pani kolegyňa? Viete, koľko ľudí čaká na to, keď sa nemôže päť mesiacov dohodnúť tripartita, koľko ľudí čaká na toto zvýšenie mzdy, pretože sú na ňu odkázaní? A vy poviete, že je to súkromné želanie Roberta Fica? Tak si potom myslím, že všetci tí, ktorí pracujú za minimálnu mzdu, myslím si, že vám dneska poďakujú. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Sárközy, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie? Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Halecký a po ňom pán poslanec Madej.

    Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec Halecký.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, k tomuto vystúpeniu ma vyprovokovala veta, že je to katastrofa, že takýmto mechanizmom a hlavne že zvyšujeme minimálnu mzdu. Myslím si, že na to sa musí dať reagovať, pretože je to skutočne veľmi skresľujúce, keď chcem použiť jemné slová.

    Myslím si, že je potrebné zdôrazniť, že nie nejaká katastrofa, ale je to úspech a, by som povedal, určitá známka sociálneho charakteru tejto vlády, lebo chce zvýšiť minimálnu mzdu nielen tým zákonným koeficientom o danú sumu, ale ešte navyše. Čiže keď dávame ľuďom viacej peňazí a dávame ľuďom, ktorí tie peniaze nemajú, teda zarábajú minimálnu mzdu, je to zlé? Je to vždycky len dobré, pretože tých 1 až 2 percentá, zdá sa, že je to málo, ale sú to desaťtisíce a stotisíce ľudí, ktorí u svojich zamestnávateľov majú problém tú minimálnu mzdu vyžobrať alebo vybojovať. Sú rôzne formy odmien, cestovného, stravného, len na mzdu nejako sa u niektorých podnikateľov peniaze nenachádzajú.

    Takže pokiaľ títo ľudia, ktorí si nevedia pomôcť, zažijú ochranu vlády, tak toto malo by byť katastrofou? Myslím si, že je to veľmi dobrý a účinný krok vlády a ministerstva práce a sociálnych vecí, že tento krok robí, a ešte dôležitejšie je, že tento krok robí zrýchleným krokom, to znamená tým skráteným legislatívnym konaním, a to z toho dôvodu, že skutočne ochraňuje tie základné životné potreby. A čo je väčšou potrebou pre chudobného človeka, ako mať peniaze na byt, na stravu a na chlieb a na rožky? Myslím si, že toto je základná životná potreba v tejto dobe. Nemusí prísť žiadna prírodná katastrofa ani žiadne povodne alebo nejaké veterné smršte.

    Takže ja odôvodnenie, že je to nutnosť v legislatívnom skrátenom konaní tento zákon prerokovať a prijať, považujem za veľmi dôležitý a potrebný a nebojím sa priznať, že je to aj vzhľadom na príchod eura. Áno, euro v každej krajine vyvolalo určité sociálne, by som povedal, otrasy alebo znepokojenia, pretože bolo to veľkou finančnou a hospodárskou záťažou – a prečo by to nemalo byť u nás? Keď my urobíme preventívny krok, že týmto ľuďom dáme, aspoň tým najchudobnejším, väčšiu záruku vo forme minimálnej mzdy s predstihom pol roka, pretože daný zákon bude platiť aj v roku 2009, je to zlý krok? Je to vynikajúci krok. Takže skrátené legislatívne konanie vítam.

    Chcem len pripomenúť, že to zvýšenie je z tých 8 100 Sk na zhruba asi, sa predpokladá, 8 900 alebo dokonca 9 000 korún. Podľa koeficientu, ktorý je stanovený zákonom, by to bolo 8 690 korún, ale je to 8 690 korún tých, ktorých schválila aj predchádzajúca vláda. Tým istým spôsobom postupovala aj predchádzajúca vláda. Čiže terajšia vláda chce pre chudobných ľudí viacej, rýchlejšie, účinnejšie pred príchodom eura. A toto možno považovať len za krok dobrý.

    Chcem však pripomenúť, že fenomén minimálnej mzdy je veľmi, by som povedal, dvojsečný, pretože na jednej strane pomáha určitej skupine ľudí, ale je určitá skupina ľudí, ktorým môže uškodiť. A každý zákon, ktorý by mal uškodiť, mali by sme ho nejako upravovať a minimalizovať, a myslím hlavne na živnostníkov a drobných podnikateľov, pretože tam, keď rastie minimálna mzda a priemerná mzda rýchlejším tempom, sú aj vyššie odvody a niekedy ten zisk pre tých živnostníkov a drobných podnikateľov nie je až taký, aby mohli tie zvýšené odvody platiť. Ale chcem pripomenúť aj tuto v snemovni, že vláda a ministerstvo na to už reagovalo. Pokiaľ viem, tak pani ministerka prisľúbila, že pre živnostníkov sa odpojí minimálna mzda a príslušné odvodové povinnosti, to znamená, že aj tých 24 určitých fenoménov, ktoré budú týmto pádom upravené, napomôže, dá sa povedať, živnostníkom a drobným podnikateľom. Takže chcem pripomenúť, že vláda a ministerstvo reaguje aj na tú druhú stránku veci a to znamená ten negatívny dopad zákona o minimálnej mzde.

    Chcem však pripomenúť Ľudovú stranu – HZDS, ktorá už dva roky pripomína, že pre živnostníkov a pre drobných podnikateľov navrhuje, aby vo väzbe na odvodové povinnosti bolo stanovené ako garanciou životné minimum. Počúvam tuná, že pani ministerka hovorí o priemernej mzde. Je to zhruba to isté, by som povedal, ten istý fenomén, len predpokladám, že pre živnostníkov bolo by lepšie životné minimum, zaiste pre štátnu kasu je lepšie priemerná mzda, pretože to navyšovanie je pomalšie. V Ľudovej strane – HZDS už druhý rok hovoríme, že máme na to aj mechanizmus a to je 1,56-násobok životného minima aktuálnej hodnoty, čo by spôsobilo, že v aktuálnom roku a v ďalšom roku by nenavýšilo, vlastne by neskresalo zo štátnej kasy žiadne financie a ten rast odvodových povinností pre živnostníkov a drobných podnikateľov by bol pomalší v nasledujúcich piatich, desiatich rokoch, takže aj tá finančná záťaž pre tých živnostníkov by bola nižšia. Totiž títo živnostníci môžu urobiť aj tú jednoduchú vec, že si založia eseročky, nebudú živnostníci, a tým pádom budú aj tie odvodové povinnosti obchádzať.

    Takže keď chceme všetky tieto veci spočítať, aby som dlho nehovoril, myslím si, že legislatívne skrátené konanie vítam a vítam aj, dá sa povedať, relatívne vyššie navýšenie minimálnej mzdy, ako podľa zákona by patrilo. Myslím, že táto vláda dáva len tú sociálnu známku svojmu vládnutiu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Haleckého – pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Brocka, pán poslanec Kvorka ešte. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

  • Ďakujem. Chcem sa pripojiť k názoru pána predrečníka a tiež zdôrazniť, že ide o dobrý krok a že sú splnené podmienky pre skrátené konanie legislatívne, hoci v tomto krátkom príspevku nemám možnosť to vyargumentovať.

    Chcem taktiež uviesť, že to, čo bolo v diskusii od ďalších poslancov uvádzané o zhoršení situácie živnostníkov, pán poslanec jednoznačne proste vyvrátil a poukázal, že Ľudová strana – HZDS má ešte jedno riešenie, o ktorom v budúcnosti môžeme hovoriť.

    Navyše kritika tohto kroku, chcem k tomu pripomenúť len toľko, že za Dzurindovej vlády bol zrušený zákon o tripartite a teraz naraz taká citlivosť, naraz taká citlivosť, keď ide o riešenie skutočne pálčivého problému veľkého počtu ľudí, ktorí, žiaľ, po predchádzajúcich vládach sa dostali na pokraj chudoby a kde Eurostat ako štatistický úrad Európskej únie jasne signalizoval, aká je veľká početnosť ľudí na okraji chudoby aj tých, čo pracujú, áno? A to je poberanie minimálnej mzdy.

    Takže, vážení páni kolegovia, tie „tanečky“, ktoré tu boli spravené proti predloženému skrátenému konaniu, sú skutočne len „tanečkami“.

  • Pán kolega Halecký, ak som to bol ja, kto vás vyprovokoval k vystúpeniu, tak chcem povedať, že pravdepodobne ide o nedorozumenie, ja som nevystupoval proti mechanizmu zvyšovania minimálnej mzdy, ja nie som proti tomu, aby sa príjmy občanov zvyšovali. Moje vystúpenie bolo o tom, že nesúhlasím s tým, aby vláda obchádzala sociálnych partnerov, aby rozhodovala vláda o minimálnej mzde, dokonca nie vláda, predseda vlády, aby populisticky on rozhodoval a nie tí, ktorých sa to týka. Pán kolega, nakoniec veď jeden z dvoch sociálnych partnerov rázne protestuje proti tomuto zákonu a ten druhý sociálny partner zhodou okolností je ten, čo vyzýva vládu, aby zvyšovala odvody živnostníkov.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja si práve myslím, že pán poslanec Halecký dostatočne vysvetlil príčinu a dôvod skráteného legislatívneho konania a nedá sa s ním nesúhlasiť. Vystúpenie opozičných pánov poslancov som pochopil asi v tom kontexte, že jednoducho páni poslanci z opozície sú proti tomu, aby sa minimálna mzda dvíhala. Jednoducho sú proti svojim voličom. Veď vy ani neviete, proti komu idete.

    Páni poslanci, je 9 000 korún veľa? Veď dneska nie je tá minimálna mzda ani na tej úrovni 9 000 korún. Ja neviem, či máte možnosť a poznať situáciu, keby ste sa dostali do obchodu, mali by ste pri sebe vnúča alebo dieťa, žiadalo by si z regálu voľačo si kúpiť a nemohol by si to dovoliť ten rodič a nemôže si dovoliť v mnohých prípadoch v dnešnej dobe len kvôli tomu, že jednoducho tie finančné prostriedky, ktoré momentálne sú, tak sú nedostačujúce. Preto si myslím, a ešte raz opakujem, že celý ten proces a tá procedúra toho skráteného legislatívneho konania navrhnutá ministerstvom a pani ministerkou je na pravom mieste a je to v poriadku.

    Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky – pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Ďakujem diskutujúcim za pripomienky a doplnky. Chcem len zdôrazniť, že skutočne vláda reaguje na to, že tripartita sa nevie, nemôže, ale v otázke minimálnej mzdy aj nikdy nedohodne, pretože jeden z troch nikdy nebude súhlasiť. Zamestnávatelia nebudú súhlasiť, aby sa zvyšovala minimálna mzda, prípadne aby sa zvyšovala viacej, ako je zákonom garantovaný koeficient. To znamená, že keď vláda uznala, že doba, situácia je taká a blíži sa euro, že treba zvýšiť ešte viacej, tak tu očakávať súhlas zamestnávateľov sa nedá, a preto vláda je správna, pretože rázne prikročila k tomu, že vec berie do svojich rúk. Tam, kde tým chudobným sa nedá pomôcť dohodou, tak žiada parlament, aby sme jej umožnili, aby zvýšila úpravou zákonov tú dodávku. Takže preto vítam tento krok a myslím si, že je potrebný a žiaduci. Ďakujem.

  • Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Madej, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani ministerka, vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, prezentuje sa tu úmysel zvýšiť minimálnu mzdu čo najrýchlejšie, ako je to možné, pretože, samozrejme, termín nepustí. Počuť tu mnohé názory odporcov samotnej vôbec minimálnej mzdy, už aj o tom sa diskutovalo, alebo razantnejšieho zvyšovania minimálnej mzdy. Ja sa skúsim zamyslieť nad takým jedným problémom alebo skôr skúsim poukázať na to, že keď niekto kritizuje vôbec zvyšovanie minimálnej mzdy, tak chcem len poprosiť o trochu predstavivosti, možno najmä kolegyne alebo kolegovia z opozície si nevedia predstaviť, čo je to žiť z minimálnej mzdy, ale v minulom volebnom období boli pokusy žiť aj zo životného minima vtedajším kolegom z koalície, terajšej jednej pani poslankyni, ale nie v tomto parlamente, sa to dokonca nepodarilo.

    Je to naozaj veľmi málo, kritizovať túto vládu alebo kohokoľvek za to, že sa úprimne snaží zvyšovať tlak na rast miezd prostredníctvom politiky a prostredníctvom kompetencie, ktoré sú dané vláde a aj tomuto parlamentu, si myslím, že nebolo by dobré. Osemtisícsto korún, myslím, v čistom vychádza 7 014 Sk alebo približne takáto suma. Zo 7 000 Sk vyžiť mesiac, prípadne uživiť rodinu alebo kohokoľvek iného, to je suma, ktorá je motiváciou pre túto vládu, aby bola zvýšená práve preto, že z takejto sumy sa vyžiť dá len veľmi ťažko. Zvyšovanie mzdy, minimálnej mzdy, preto nie je ošklbávanie ľudí, dámy a páni, ale je to snaha pomôcť ľuďom a kto to nechápe, tak nemá vôbec dobrú predstavivosť, čo je to vyžiť z minimálnej mzdy. Pravdepodobne tu sedí veľmi, veľmi až príliš dlho.

    Čo sa týka odvodov živnostníkov, percento odvodov sa nemení. Táto vláda zvyšovať odvody určite nebude. Viete, na jednej strane je určite tlak na to, aby sa zvyšovali dávky z jednotlivých fondov sociálneho poistenia, na druhej strane, ale keď chceme zvyšovať výplatu dávok, musíme zvyšovať do istej miery aj príjmy, ale s prihliadnutím na to, že živnostníci, najmä tí drobní, malí, s nízkymi príjmami, sú v tomto ohľade problematickou skupinou, ktorú je potrebné určite do budúcnosti riešiť.

    Bola spomenutá diskusia ohľadne sociálnych partnerov, viete, je trojstranný dohovor medzi zamestnávateľmi, zamestnancami a vládou. Veľmi ťažko sa určite hľadajú niekedy kompromisy, ústretovo sa ponúkne mechanizmus dohody, ale po skúsenostiach možno piatich mesiacov, keď vidno, že tá spolupráca fungovať nie je možná a nebude pravdepodobne týmto spôsobom, tak si otvorene povedzme, kto má zodpovednosť za ekonomiku a hospodárstvo v tomto štáte, prečo prebiehajú parlamentné voľby, prečo sa kreuje vláda, ktorá má v tejto veci zodpovednosť a musí mať podľa môjho názoru v tejto veci aj kompetencie určiť minimálnu mzdu, ak nedôjde k dohode partnerov.

    Vinu by som preto nehľadal na štáte alebo na vláde, vinu za to, že nedošlo k dohode sociálnych partnerov, by som kládol prirodzeným rozporom záujmov medzi sociálnymi partnermi a v rámci sociálneho dialógu a prirodzenou potrebou vyriešiť toto, pretože jedni majú záujmy také, druhí majú záujmy onaké, ale v tom strede sa musí stretnúť a zodpovednosť nesie len a len vláda Slovenskej republiky.

    V programovom vyhlásení vlády je záväzok približovať minimálnu mzdu k priemernej mzde. Aj z uvedeného dôvodu chápem, že tento záujem, tento vzorec dať ako minimum s možnosťou vlády určiť minimálnu mzdu vyššiu ako snahu napĺňať aj programové vyhlásenie vlády. A keď si zoberieme to časové hľadisko a definíciu sociálnych práv, ktoré sú aj ustanovené v ústave, tak si myslím že skrátené legislatívne konanie má svoj zmysel v tomto období a v tejto veci.

    Ja si na záver k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu dovolím povedať už len jednu úvahu. Dámy a páni, porovnajte si minulé volebné obdobie, a to chcem zareagovať na kritiku a myslím si, že nikto z opozičným poslancov, ktorí vystupovali, vôbec nemá právo čo hovoriť o skrátených legislatívnych konaniach, pretože minulá vláda, a to je to porovnanie, napríklad v 22 skrátených legislatívnych konaniach ľuďom práva brala, znižovala sociálne práva ľudí a mne je sympatické na vláde Slovenskej republiky v súčasnosti, na tejto vláde, že sa snaží použiť v maximálnej možnej miere skrátené legislatívne konanie v čo najmenšom rozsahu, ale na druhej strane, ak je to nevyhnutné a ak je to potrebné, tak v skrátenom legislatívnom konaní ľuďom pomáha a pridáva. Preto si myslím, že v tejto veci návrh na skrátené legislatívne konanie je potrebné podporiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Madeja – pani poslankyňa Sárközy. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A pani poslankyňa má slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vieme sa zhodnúť na jednom? Poslanci slovenského parlamentu, či sú za koalíciu alebo opozíciu, doteraz mohli vystupovať vtedy, keď sa im zachcelo. Zostane to aj pre budúcnosť? Vy ste povedali, že poslanci opozície nemajú právo vystupovať v tomto parlamente. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec, chcete reagovať na pani poslankyňu? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja sa snažím, pani poslankyňa, vždy konštruktívne, ak mi vypadne jedno slovíčko, tak sa na mňa, prosím, nehnevajte, ja to zopakujem opäť: poslanci za opozíciu nemajú morálne právo hovoriť o skrátených legislatívnych konaniach, pretože skrátené legislatívne konania v minulom volebnom období boli maximálne zneužívané, 22-krát napr. hneď na začiatku v roku 2002, kde ste prostredníctvom skrátených legislatívnych konaní brali práva ľuďom. Tu, keď sa používajú skrátené legislatívne konania, som presvedčený, že sa ľuďom, pani poslankyňa, pomáha. Takže ak bolo hovorené o práve, tak myslel som tým naozaj skutočne a len, pani poslankyňa, morálne právo. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. V rozprave vystúpili všetci prihlásení rečníci, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú. A chcem sa opýtať pani navrhovateľky, či chce zaujať k nej stanovisko.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, páni, dovoľte mi veľmi stručne uviesť niektoré skutočnosti.

    Pán poslanec Brocka, veľmi sa ospravedlňujem, že reagujem priamo, ale ja chcem veriť a úprimne veriť, že k dnešnému vystúpeniu vášmu vás motivovali nepravdivé údaje, a poviem, pseudonovinárov pána Štulajtera a Jančíka v dnešnom denníku SME, ktorí mi vložili do úst veci, ktoré som nikdy nepovedala. Práve naopak, v žiadnom prípade nehodláme zvyšovať odvody živnostníkov a máme ustanovené dve pracovné skupiny zostavené zo zástupcov zamestnávateľov aj zamestnancov na odpojenie inštitútu minimálnej mzdy práve od živnostníkov, a teda aj úplne iným spôsobom riešenie ustanovenia minimálnej mzdy vzhľadom na skutočnosť, že aj Základná zmluva Európskej únie hovorí o minimálnej mzde nie pre zamestnanca, ale pre jeho rodinu a naša ústava hovorí o zamestnancovi. A skutočne celou niťou alebo červenou niťou v rámci predloženého tohto návrhu sa tiahne skutočnosť, že vláda preberá zodpovednosť za tých, ktorí určite prispievajú k dnešnému vysokému ekonomickému rastu krajiny a ich veľmi nízka mzda skutočne ich môže priviesť do ťažkej sociálnej situácie.

    V tejto súvislosti ešte by som povedala jednu vec, nestrašme, prosím, eurom, nikdy sme to nerobili ani nebudeme, ani moje vystúpenie nebolo zamerané, že by prechod na euro mal spôsobiť akýsi problém. Je to len v súvislosti s tým, že prechod na euro nám ukladá plniť ďalšie záväzky vo vzťahu k Európskej únii. A jedným z nich je aj to, že nám bola opakovane vytýkaná veľmi nízka minimálna mzda, ktorá v súčasnosti radí Slovensko na štvrté miesto od konca, za nami je už len Rumunsko, Bulharsko a Litva, ktorí majú nižšiu minimálnu mzdu.

    Ešte sa vrátim k tej skutočnosti, keď sme nastúpili do vlády, tak 44 právnych predpisov bolo postavených na inštitúte minimálnej mzdy, v 40 právnych predpisov sme tento inštitút už odstavili od minimálnej mzdy a zostávajú 4 právne predpisy, 2 sú také najdôležitejšie, týkajú sa odvodov, je to zdravotníctvo a sociálne veci, ale som povedala, že je tam pracovná skupina ustanovená. A ešte raz, absolútne sa dištancujem, a dôrazne sa dištancujem, od klamstiev pseudonovinárov pána Štulajtera a Jančíka.

    Pokiaľ ide, či počkať na ďalšiu schôdzu, skutočne, pán poslanec, nebolo možné čakať na ďalšiu vládu, pretože sociálni partneri sa nevedeli dohodnúť päť mesiacov, mali sa dohodnúť do 15. júla, ani tento termín nevyužili, a preto začiatkom, 2. septembra sme museli začať konať. Ja som ešte zvolala všetkých sociálnych partnerov, chcela som pomôcť pri rokovaní, pretože sa javili nejaké náznaky, že by sme sa mohli dohodnúť, ale, bohužiaľ, sa tak nestalo. A práve preto, že nás veľmi tlačil čas, pretože k 1. októbru je potrebné ustanoviť minimálnu mzdu, sme konali tak, ako sme konali.

    A už posledné vyjadrenie, ja si dovolím pripomenúť iba jednu vec, že na otázku, ktorá tu bola položená, čo robíme so sociálnymi partnermi, prosím vás, kto zrušil tripartitu? – ja sa len toľko spýtam.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka. Pán spoločný spravodajca, nežiadate si záverečné slovo. Ďakujem.

    Teraz vyhlasujem krátku päťminútovú prestávku, po ktorej bude nasledovať hlasovanie, takže poprosím potom všetkých poslancov.

  • Prestávka.

  • Žiadam všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály, pretože bude prebiehať hlasovanie.

  • Pokračovanie prestávky.

  • Po prestávke.

  • Pán spravodajca, uveďte, prosím, hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o uznesení nasledovného znenia: „Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 27. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.“ Pán predseda, prosím, dajte o tom uznesení hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Národná rada nie je uznášaniaschopná.

    Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Pätnásťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, chcem vás požiadať, aby ste hlavní tí, ktorí ste mimo rokovacej sály, zaujali svoje miesta. Ešte chvíľočku, pán spravodajca, počkáme, pretože ešte stále sa vracajú kolegyne a kolegovia do rokovacej sály.

    Takže poprosím, pán spravodajca, návrh uznesenia odznel, len pre rekapituláciu, budeme hlasovať o uznesení, že súhlasíme, aby bol návrh zákona prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní. Takže prezentujeme sa a hlasujeme. Hlasujeme o tom, aby bol návrh zákona prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Hlasovanie.

  • 79 prítomných, 78 za, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme vyslovili súhlas so skráteným legislatívnym konaním.

    Teraz poprosím pána ministra Počiatka, aby uviedol

    návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov (tlač 742).

    Kde je pán minister? Pán minister, poprosím vás. Nech sa pripraví pán predseda výboru Burian. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky dňa 20. augusta 2008 prerokovala a schválila návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, naozaj sme už veľa času stratili, poprosím vás o pozornosť.

    Pán minister.

  • Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, ustanovuje nové kompetencie cenových orgánov, s ktorými sú priamo spojené aj oprávnenia požadovať od podnikateľských subjektov všetky potrebné informácie nielen na účely sledovania vývoja cien, ale aj podrobné analyzovanie príčin rastu cien s následnou možnosťou navrhnúť opatrenia na zamedzenie nežiaduceho vývoja cien tak, aby sa najmä v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike eliminovalo neopodstatnené zvyšovanie cien tovarov.

    Vzhľadom na to, že navrhovaným zákonom sa vytvárajú jednotlivým rezortom podmienky na vydanie a aplikáciu regulačného výnosu, ktorým sa zamedzí špekulatívnemu zvyšovaniu cien po zavedení meny euro, je potrebné, aby tento zákon nadobudol účinnosť ešte pred zavedením eura, a preto sa navrhuje jeho prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní.

    Návrh na skrátené legislatívne konanie sa predkladá podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov z dôvodu, že štátu hrozia značné hospodárske škody z titulu neodôvodneného nárastu cien, ktorý by za istých okolností mohol prerásť do akcelerujúcej inflácie a potenciálne negatívnymi dopadmi na ekonomický rast a životnú úroveň obyvateľov Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, s prihliadnutím na uvedené predložený vládny návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, odporúčam schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Jozefovi Burianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrh vlády na skrátené legislatívne konanie vo výbore. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu na skrátené legislatívne konanie zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím pridelil vládny návrh zákona na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách, výboru pre financie, rozpočet a menu. Výbor prerokoval uvedený návrh na svojom riadnom zasadnutí 3. septembra 2008. Výbor uznesením č. 349 z 3. septembra 2008 súhlasil s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách. Odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaným materiálom a posunúť v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 27. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem. Poprosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Takže skôr ako pristúpime k hlasovaniu, vyhlasujem ešte krátku dvojminútovú prestávku a zároveň poprosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa vrátili do rokovacej sály, budeme hlasovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o návrat do sály, aby sme mohli hlasovať o návrhu uznesenia na vyslovenie súhlasu so skráteným legislatívnym konaním.

    Pán spravodajca.

  • Ďakujem. Prečítam návrh uznesenia. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách (tlač 742): „Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách, prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 27. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.“ Poprosím, dajte hlasovať, pán predseda.

  • Hlasujeme o návrhu uznesenia, ktorým vyslovíme súhlas na prerokovanie vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Hlasovanie.

  • 96 prítomných, 80 za, 14 proti, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme vyslovili súhlas s prerokovaním.

    Dámy a páni, budeme teraz pokračovať a v prvom čítaní v skrátenom legislatívnom konaní budeme prerokúvať

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. minimálnej mzde (tlač 766).

    Upozorňujem, dámy a páni, že hlasovať o všetkých prerokovaných bodoch, ktoré prerokujeme dnes do 19.00 hodiny, ako aj zajtra od 9.00 hodiny ráno, budeme zajtra o 11.00 hodine, tak ako sme sa dohodli pri schvaľovaní programu.

    Takže poprosím teraz pani ministerku.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni poslanci, dovoľte mi uviesť, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 o minimálnej mzde sa predkladá s cieľom zvýšiť kompetenciu vlády pri úprave sumy minimálnej mzdy.

    Vláda Slovenskej republiky zodpovedá nielen za dodržiavanie Ústavy Slovenskej republiky, ale aj za dodržiavanie medzinárodných zmlúv, najmä Európskej sociálnej charty, Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ako aj Charty základných ľudských práv pracujúcich Európskeho spoločenstva. V zmysle uvedených dokumentov musí minimálna výška mzdy za prácu zabezpečiť zamestnancovi a jeho rodine slušný život, t. j. minimálna mzda musí každému zamestnancovi zabezpečiť aspoň dôstojnú životnú úroveň. Schopnosť úrovne minimálnej mzdy zabezpečiť právo na dôstojný život sa monitoruje medzinárodne uznávaným ukazovateľom, ktorým je podiel čistej minimálnej mzdy z čistej priemernej mzdy.

    Súčasné znenie zákona dáva výsadné právo sociálnym partnerom vyjednávať o vyššie uvedenej minimálnej mzde na základe vývoja zákonom ustanovených kritérií za obdobie predchádzajúcich dvoch rokov. V prípade, že sa sociálni partneri nedohodnú o sume minimálnej mzdy ani na úrovni Hospodárskej a sociálnej rady, zákon o minimálnej mzde ustanovuje mechanizmus, ktorý však nedáva vláde dostatočnú možnosť zohľadniť pri rokovaní sociálnych partnerov medzinárodne uznávané kritériá. Práve vládnym návrhom zákona sa sleduje zvýšenie účasti vládnej strany ako rovnocenného člena tripartity pri rozhodovaní o výške minimálnej mzdy, pričom sa zachováva dostatočná miera autonómie pri vyjednávaní sociálnych partnerov o sume minimálnej mzdy a neznižujú sa kompetencie sociálnych partnerov v tejto oblasti.

    Ďakujem za pozornosť, vážený pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Poprosím spravodajcu, jednak aby zaujal miesto spravodajcu a k tejto situácii má slovo spravodajca, ktorého navrhol gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde, ako určený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ktorý ma poveril uznesením č. 165 z 9. septembra 2008, a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 779 zo 4. septembra 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Účelom predloženého návrhu zákona je zvýšiť účasť vlády ako rovnocenného člena tripartity pri rozhodovaní o výške minimálnej mzdy. Zároveň sa navrhuje úprava termínu priebehu rokovaní tak, aby bol vytvorený čas na uskutočňovanie riadneho legislatívneho procesu pri príprave vykonávacieho nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanoví suma minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V prípade, ak Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným v citovanom rozhodnutí, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne ihneď.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za spravodajskú správu.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy som nedostal. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne? Registrujem pani poslankyňu Roškovú Ľubicu, Vaľovú. Ešte niekto sa hlási do rozpravy? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pani poslankyňa Rošková. Pripraví sa pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ja by som chcela doplniť niekoľko argumentov, ktoré dokazujú, že rast minimálnej mzdy môže byť v roku 2009 podstatne rýchlejší a že pri jeho úprave môžeme uplatniť práve tento nový mechanizmus. A na podporu tohto zákona o minimálnej mzde by som chcela uviesť niekoľko podporných ukazovateľov.

    Po prvé, reálny rast HDP v roku 2007 dosiahol 10,7 %, čo je najviac za posledných päť rokov, a v tomto roku sa očakáva reálny rast HDP o 7,9 %. Toto sú najnovšie údaje z prognostického Štatistického úradu zo septembra tohto roku.

    Ďalej, zamestnanosť neustále rastie. V roku 2005 sme mali zamestnaných cca 2,2 mil., kým v roku 2008 a roku 2009 očakávame 2,4 mil., čo je nárast o 9 %.

    Ďalej chcem uviesť, že klesá aj nezamestnanosť a hlavne v regiónoch, ktoré majú vysokú mieru nezamestnanosti. Kým v roku 2005 bolo okolo 427-tisíc nezamestnaných, v tomto roku očakávame nižší počet, dvetistícšesťsto..., 262-tisíc osôb, ospravedlňujem sa. Možno negatívom je to, že očakávame aj zvýšenie spotrebiteľských cien z objektívnych dôvodov, ktoré zase na druhej strane nám môžu poukázať to, že minimálna mzda a jej navýšenie je skutočne veľmi dôležité. Ak by sme povedali, že podľa štatistických údajov miera inflácie za 1. polrok 2008 oproti 1. polroku 2007 vzrástla o 4,6 %, dá sa očakávať, že po zavedení novej meny dôjde i k ďalšiemu rastu a to sa znova dotkne najmä zamestnancov zarábajúcich najnižšie mzdy a suma minimálnej mzdy môže zohľadniť pre nich aj tento negatívny vplyv.

    Ďalej dôležitým ukazovateľom je aj skutočnosť, že sme v Európskej únii a aktuálne je aj porovnávanie s ostatnými krajinami so zavedenou minimálnou mzdou. Sme na nelichotivom piatom mieste od konca rebríčka, čo už tu pani ministerka spomínala. Schopnosť úrovne minimálnej mzdy zabezpečiť právo na dôstojný život sa monitoruje medzinárodne uznávaným ukazovateľom, ktorým je podiel čistej minimálnej mzdy z čistej priemernej mzdy. Tento podiel v roku 2005 predstavoval 45,5 %, a pokiaľ by výška minimálnej mzdy bola ustanovená podľa mechanizmu uvedeného v zákone, tento podiel by pri predpokladanej priemernej mzde 17 032 Sk v čistom vyjadrení klesol na 44,2 %. Takýto vývoj nie je možné pripustiť nielen s ohľadom na ústavu, ale najmä na hodnotenie plnenia medzinárodných dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná, či už ide o Európsku sociálnu chartu, alebo o Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.

    Myslím si, že dôvody uvedené v predkladacej správe sú jasné a zrozumiteľné a vláde treba vytvoriť už pre tento rok dostatok legislatívnych podmienok na to, aby mohla vstúpiť do procesu tvorby sumy minimálnej mzdy a dodržať tak nielen svoje medzinárodné záväzky, ale aj chrániť zamestnancov poberajúcich mzdu na úrovni minimálnej mzdy. Myslím si, že je to základná povinnosť každej vlády.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Vážené kolegyne, registrujem, že pani poslankyňa Vaľová sa vzdala možnosti vystúpiť v rozprave, takže uzatváram rozpravu a vyhlasujem ju za skončenú. Pýtam sa, či chce k vystúpeniu pani poslankyne zaujať pani ministerka stanovisko. Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, na základe rozhodnutia Národnej rady teraz nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov (tlač 720).

    Návrh máte v rozhodnutí predsedu na pridelenie výborom pod č. 746.

    Pán minister Počiatek, máte slovo, prosím, odôvodnite vládny návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky dňa 20. augusta 2008 prerokovala a schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona v prevažnej miere reaguje na riziká potenciálneho bezodôvodneného nárastu cien tovarov na trhu Slovenskej republiky osobitne v súvislosti so zavedením eura v Slovenskej republike. Ide predovšetkým o vytvorenie legislatívnych podmienok vybraným odvetvovým rezortom na sledovanie vývoja cien a na podrobnejšie analyzovanie príčin rastu cien tovarov, na základe ktorých bude možné prijať opatrenia na zamedzenie nežiaduceho vývoja cien a v nevyhnutnom prípade aj vydať všeobecne záväzný právny predpis o regulácii cien príslušného tovaru.

    Vydaniu regulačného výnosu bude predchádzať podrobná analýza a zhodnotenie príčin rastu cien. Nové kompetencie vybraných odvetvových rezortov sa navrhujú na časovo obmedzené obdobie, a to do skončenia obdobia povinného vykonávania duálneho zobrazovania cien.

    Prvotným zámerom navrhovaných zmien a doplnení zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách nie je nadštandardne regulovať ceny tovarov, ale určenie nových regulačných nástrojov a vytvorenie dostatočných podmienok na ich uplatnenie tak, aby v prípadoch zvyšovania cien bez ekonomicky preukázateľných dôvodov bolo možné aj legislatívnymi opatreniami zabrániť neodôvodnenému zvyšovaniu cien.

    Predloženým návrhom zákona sa navrhujú aj viaceré legislatívne, resp. legislatívnotechnické úpravy, ktoré nadväzujú na iné zákony alebo vyplývajú z poznatkov aplikačnej praxe.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo poverenému spravodajcovi, ktorého navrhol gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, predsedovi výboru Jozefovi Burianovi a žiadam ho, aby uviedol spravodajskú správu.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu pre prvé čítanie k vládnemu návrhu zákona o cenách, ktorým sa dopĺňa zákon o cenách č. 18/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov. V zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystupujem k uvedenému návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh zákona podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 27. schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujať, nech sa páči, miesto pre spravodajcu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, písomne sa v mene poslaneckého klubu prihlásil za Stranu maďarskej koalície pán Iván Farkas. Do rozpravy sa ďalej písomne prihlásili pán poslanec Štefanec a pán poslanec Mikuš. Takže budeme pokračovať v rokovaní rozpravou.

    Slovo má pán poslanec Iván Farkas. Pripraví sa pán poslanec Ivan Štefanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som sa na úvod spýtal, pán minister, prečo sa ponáhľate? Veď máme do konca tri plenárne zasadnutia Národnej rady. Aký je dôvod na skrátené legislatívne konanie, sa pýtam? Hrozí pohroma? Sú ohrozené základy štátnosti alebo treba azda vyhlásiť výnimočný stav? Nie, nehrozia také okolnosti, o ktoré sa môže oprieť predkladateľ, v tomto prípade pán minister financií a vláda pri zdôvodnení skráteného legislatívneho konania.

    Pod hrozbou tejto novelizácie zákona o cenách podaktorí obchodníci už dávno od avizovania takejto zmeny dvíhajú ceny svojich produktov a služieb. Budú tak konať až do nadobudnutia právoplatnosti tejto novely, lebo netušili, aký bude obsah novelizácie zákona o cenách, či novelizácia bude zameraná len vo vzťahu k prirodzeným monopolom, alebo zasiahne aj maloobchod.

    Čo sa stalo? Stala sa chyba v komunikačnej stratégii, lebo z vášho pohľadu o takejto snahe ste mali mlčať a namiesto toho konať. Tým, že ste už dávnejšie avizovali stíhanie obchodníkov pri neodôvodnených úpravách cien po zavedení eura, v extrémnych prípadoch dokonca zatknutie, dali ste návod obchodníkom, aby konali do konca tohto roka. Toľko k vašej marketingovej politike.

    Vo výbore pre financie, rozpočet a menu odznelo, že posledný náboj pre štátnu správu bude regulácia cien, pričom túto novelu charakterizuje dočasnosť a súbor opatrení. Nie sú to reminiscencie z minulosti, z obdobia spred roka 1989? Aj vojská Červenej armády po roku 1968 tu mali byť dočasne. Poukazuje to na ideologické pozadie predkladateľov.

    Do rúk niektorých ministrov sa dostáva neobvyklý, mimoriadne silný nástroj – možnosť cenovej regulácie. Ak obchod ako taký bol po roku 1989 vyňatý z pôsobnosti štátu, obchod sa dnes deje v privátnej sfére, tak tvrdím, že najlepším regulátorom ceny je trh a konkurencia. A dovoľte, aby som citoval z návrhu tohto zákona z § 4a Regulácia cien: „(2) Cenové orgány môžu regulovať ceny tovaru, ak

    a) vznikne mimoriadna trhová situácia s priamym vplyvom na ceny tovarov na tuzemskom trhu,

    b) dôjde k ohrozeniu trhu vplyvom nedostatočne rozvinutého konkurenčného prostredia,“ – pýtam sa, kto to posúdi?

    „c) si to vyžaduje ochrana spotrebiteľa alebo iný verejný záujem.“

    Kto určí, pán minister, čo je to verejný záujem?

    Podľa § 4a ods. 1 písm. c) predkladateľ zrejme namieril ostrie tejto novely smerom k prirodzeným monopolom. Veď ste hneď po voľbách novelizovali normy vo vzťahu k Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Vymenili ste členov Rady ÚRSO. Absolútne kontrolujete cenotvorbu energonosičov. Čo teda ešte chcete?

    Celá filozofia tejto novely je poriadnym krokom späť až do obdobia spred roka 1989. Vtedy fungoval Štátny cenový úrad. Azda uvažujete aj o podobnom štátnom úrade dnes a táto novela má byť prvým krokom k tomuto úradu? Čo bude ďalej? Čo budete ďalej centralizovať? Pýtame sa. Aké sú vaše ďalšie plány?

    Vo výbore pre financie, rozpočet a menu som sa pýtal štátneho tajomníka, ako sa bude dikcia tejto novely napĺňať v praxi? Kontrolóri Štátnej obchodnej inšpekcie vyjdú do terénu, napríklad do supermarketu. Ako skontrolujú cenotvorbu desaťtisíc položiek? Ako sa bude realizovať táto vec? Nebolo mi to vysvetlené.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi, pardon, s faktickou, áno, ospravedlňujem sa ešte raz.

    Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Štefanec. Pripraví sa pán poslanec Mikuš.

  • Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, dámy a páni, milí hostia, pán minister, svojho času Robert Fico povedal, že si nevšimol v roku 1989 žiadnu zmenu. Nuž tento predložený návrh zákona ozaj to dokumentuje, že zrejme nie je jediný, pretože cenové výmery, cenové orgány, cenovú reguláciu, to sme tu už ozaj mali a tento návrh zákona, tak ako povedal aj môj predrečník, tak som hlboko presvedčený, že nás posúva o 19 rokov dozadu. Je absurdný tak, ako keby sme si absurdne mali povedať, že niekto môže maximálne trebárs zarobiť len 5-tisíc korún, nejaký zamestnanec.

    V zákone sú také absurdné vyjadrenia, ktoré nedávajú odpoveď na otázku, na základe čoho sa určí táto regulácia. Čo je to odôvodnený a čo neodôvodnený nárast cien? To sú tiež otázky, na ktoré sme nedostali vo výbore pre financie, rozpočet a menu odpoveď. Ako sa určí, či zvýšené náklady sú kvôli euru, alebo nie. Znamená to, že keď nebudú kvôli euru, že je to úplne v poriadku? Dá sa to vôbec určiť? Samozrejme, že nie.

    Dámy a páni, regulácia nikdy nepriniesla nižšie ceny, vždy znamenala len oddialenie cenového nárastu a následne ešte vyššie cenové skoky. V Ústave Slovenskej republiky máme napísané, že Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž, a takisto, že naše hospodárstvo sa zakladá na trhovej ekonomike. Aj na základe týchto faktov som presvedčený, že tento návrh zákona je nielen proti zdravému rozumu, ale aj proti Ústave Slovenskej republiky a najmä proti ľuďom, proti občanom Slovenska.

    Na základe týchto dôvodov, dámy a páni, podľa § 73 ods. 3 písm. b) navrhujem, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz ako posledný písomne prihlásený vystúpi v rozprave pán poslanec Mikuš.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, rokujeme o zákone o cenách v skrátenom legislatívnom konaní, o zákone, ktorý má ambície niečo riešiť, čo, sa domnievam, určite nevyrieši. Dokonca sa domnievam, že rokujeme o zákone, ktorý už dávno nemal existovať. A to, či je správne a právne podložené rokovať o ňom v skrátenom legislatívnom konaní, to nechám na právnikov.

    Chcel by som sa vyjadriť k novele skôr obsahovo, vecne napriek tomu, že sme v prvom čítaní, aby som zdôraznil, prečo sa domnievam, že tento návrh zákona nemal byť predložený do Národnej rady, prečo ho nepodporím a prečo sa pripájam k môjmu predrečníkovi kolegovi Ivanovi Štefancovi s návrhom nepokračovať ďalej v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Dotknem sa už spomenutého § 4a, ktorý hovorí o regulácii cien podľa predstáv vlády. Hlavne k tomuto paragrafu by som chcel povedať niekoľko postrehov. Už odcitované mojím druhým predrečníkom, § 4a odsek a), že „cenové orgány môžu regulovať cenu, ak vzniká mimoriadne trhová situácia s priamym vplyvom na ceny tovarov na tuzemskom trhu ohrozujúcim cenovú stabilitu alebo dostupnosť tovarov“, chcem povedať, že neviem, čo mal navrhovateľ, alebo neviem, čo má navrhovateľ na mysli, ale práve trh a konkurencia pôsobia proti rastu cien, teda proti ohrozeniu cenovej stability.

    V bode b), „kde dôjde k ohrozeniu trhu vplyvom nedostatočne rozvinutého konkurenčného prostredia pri posudzovaní stavu konkurenčného prostredia, sa vyžaduje stanovisko Protimonopolného úradu“. Domnievam sa, že nedostatočne rozvinuté konkurenčné prostredie spôsobuje práve v súčasnosti skôr vláda, nie trh, resp. podnikatelia. Stačí sa pozrieť na kroky vlády vo viacerých verejných súťažiach či na deformujúce investičné stimuly. O tých som už z tohto miesta niekoľkokrát hovoril.

    V § 4a v bode c), citujem, „cenové orgány môžu regulovať cenu, ak si to vyžaduje ochrana spotrebiteľa alebo iný verejný záujem“. Nuž vláda sama prispieva k rastu nákladovosti a cien napríklad zasahovaním do podnikania v zdravotníckych zariadeniach premrštenými tendrami, výberu správcu mýtneho systému, v deformáciách v objednávaní informačných systémov, deformáciou pri objednávaní stavebných výkonov na výstavbu diaľnic, zákazky do Železníc Slovenskej republiky. Vláda mení predpisy tak, aby priamo napádala spotrebiteľa a verejný záujem. Napríklad už spomenuté investičné stimuly, ale napríklad aj klientelistická podpora škôl a obcí.

    V § 4a v bode d), tá cenová regulácia, alebo „cenové orgány môžu regulovať cenu, ak ide o tovar, ktorého dodanie alebo poskytnutie sa považuje za podnikanie v sieťových odvetviach podľa osobitného predpisu“. Nuž vláda chce regulovať, čo už sama reguluje, skoro nehoráznym spôsobom, napríklad cez zmenu regulácie, cez Úrad na reguláciu sieťových odvetví. Umelým udržiavaním nízkych cien vedie túto cenotvorbu k neefektívnostiam, investičnému zanedbávaniu, čo vyvolá neskorší nevyhnutný oveľa vyšší rast cien, ako to bolo v prípade energií v druhej polovici deväťdesiatych rokov.

    Konečne v bode e) § 4a, „kde cenové orgány môžu regulovať cenu, ak ide o tovar, ktorého dodanie alebo poskytnutie sa považuje za prevádzkovanie dopravy na železničnej dráhe za univerzálnu poštovú službu alebo za službu poštového platobného styku“.

    Nedávno sme rokovali o novelách zákonov o pošte a o kolkoch, ktoré spôsobili presne to, proti čomu chce alibisticky a platonicky bojovať táto novela. Posilnenie monopolu slovenskej pošty, a zopakujem to znova, bude viesť k rastu cien.

    Ďalej do novely zákona sa vracajú dávno zrušené § 7 a 8 o vecnom usmerňovaní cien a základných pravidlách pri uplatňovaní regulácie cien. Celé sa to točí okolo pojmu „primeraný zisk“. Chcel by som zdôrazniť, že nikto neurčí lepšie primeraný zisk ako trh. Ak sa bude snažiť primeraný zisk určovať úradník, skončí sa to zle, lebo to jednoducho nedokáže. Vzniká nebezpečenstvo korupcie. Niektorí môžu mať primeraný zisk väčší, iní menší. Závisí to od vôle úradníka.

    Ďalej sa mení § 11, kde najmä, citujem, „rozsah tovarov miestneho významu, ktorých ceny môžu regulovať vyššie územné celky, ustanoví Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom“, koniec citátu. Regulovať ceny mohli z vlastnej vôle doteraz aj župy. Po novom ich naďalej môžu regulovať, ale s posvätením ministerstva financií. Hoci ide o pôvodne platonické opatrenie, dôležité je, že vláda siaha na kompetenciu samospráv.

    V § 13, nazvanom Cenová evidencia, tvorca novely opisuje, čo sa považuje za kalkuláciu nákladov a zisku. Tu chcem poznamenať, že pokus stanoviť primeraný zisk je odsúdený dopredu na neúspech a bude iba nabádať ku korupcii, hovorili o tom aj moji predrečníci, akými kritériami, spôsobom sa to bude určovať.

    Celkovo ide o novelu zákona, ktorý už, ako som povedal v úvode, dávno nemal existovať. Každá regulácia cien, aj tá najlepšie myslená, vedie k opačnému výsledku. Regulovaný tovar sa presúva z oficiálneho na čierny trh, kde jeho ceny vystúpajú ďaleko nad pôvodnú úroveň. Regulácia nevedie k zníženiu cien, ale k rastu cien. Stačí sa pozrieť do histórie, ani nie dávnej. Akoukoľvek reguláciou sa posilňuje pozícia dozornej inštitúcie, v tomto prípade vlády. To nie je žiaduce, pretože to vedie k subjektivizmu a celý systém je oveľa náchylnejší na korupciu. Vyvolávanie nepriateľa na strane podnikateľa obchodníka vedie v širokých vrstvách obyvateľstva k morálnym deformáciám a k zvrátenostiam v hodnotovom systéme. Zlý podnikateľ, hoci len ten môže dať ľuďom prácu.

    Cenová regulácia je ďalší krok k posilňovaniu populistických metód pri spravovaní vecí verejných. Je veľmi pravdepodobné, že sa vôbec neuplatní, lebo na Slovensku je, vďakabohu, pomerne rozvinutá konkurencia. Podpora konkurenčného prostredia je najlepší spôsob, ako udržať ceny na uzde. Vláda jej však viacerými doterajšími opatreniami podráža nohy, ktoré potrebuje zakrývať podobnými nezmyslami, ako je táto novela. Namiesto vysvetľovania prínosov eura vláda vzbudzuje neopodstatnené obavy občanov, že podnikatelia chcú zneužiť prechod na euro na zvýšenie cien. Ak by bol na trhu priestor na zvýšenie ceny, už dnes ceny by vzrástli okamžite a obchodníci by nečakali na prechod na euro.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami poslanci Kužma, Petrák, Kahanec. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má s faktickou pán poslanec Kužma.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem doplniť kolegu, kde hovoril o primeranom zisku a o postavení na trhu. Ak niekto nemá monopolné postavenie na trhu, tak cena je vždy a všade vecou obchodnej stratégie.

    Ja by som chcel osloviť aj pána ministra, ktorý v majetkovom priznaní vykázal pomerne veľký príjem z podnikania, pokiaľ viem, tak podnikal v oblasti stravovania, myslím si, že aj vlastnil reštaurácie. Čiže podľa tohto zákona by niekto mohol prísť do jeho reštaurácie a povedať, že má neprimeraný zisk z piva, lebo stojí o desať korún viac než v reštaurácii o dve ulice ďalej. Je to ten istý výrobok, za tú istú nákupnú cenu, takže nemá čo stáť o desať korún viac. Alebo pre reštaurácie, prípadne pre reštaurácie vlastnené niektorými ľuďmi to nebude platiť, ale pre obchody to bude platiť? Bavíme sa o oblasti, kde nie je monopol, aby sme si rozumeli.

    Čiže ak to tam dosiahneme, tak skutočne sa môžeme dostať do stavu ako za socializmu, že niekto presne určil, koľko bude stáť pivo v ktorej cenovej skupine a budeme musieť zaviesť aj cenové skupiny. Ináč ako obhájite, že váš zisk je primeraný, keď niekto vedľa má úplne iné ceny pri tom istom náklade na tovar? Ono pustiť sa po tejto ceste je vždycky lákavé, ale vždy v histórii to končilo nešťastím. A verte mi, bol som jeden z posledných tvorcov cenníka socializmu a vedel som, a veľmi sme protestovali, kam vedie cesta umelých cien. A vždycky to bude lákať – prikazovať niekomu, koľko za čo má predávať, ale tým sa poruší základný princíp obchodu.

  • Teraz má slovo pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, znovu hovoríte o všemocnej ruke trhu, hovoríte o tom, že umelé ceny nikam nevedú, ale ja som presvedčený o tom, že tento vládny návrh zákona vonkoncom nehovorí o umelých cenách, ktoré by mali deformovať nejakým spôsobom trh. Ak hovoríte o všemocných rukách trhu, ktoré všetko spravia a všetko vyriešia, ak dovolíte, zacitujem slová Josefa Stiglitza, ktoré boli uverejnené v sobotňajšej SME, a je to: „Ako v tridsiatych rokoch, tak aj dnes sme dostali tvrdú príručku. Neviditeľná ruka sa často zdá byť neviditeľná preto, že neexistuje. Ak vôbec existuje, v najlepšom prípade je značne ochrnutá. A v najhoršom prípade sa stará len sama o seba a takáto podniková chamtivosť vedie k problémom, ktoré dnes sužujú Ameriku.“ Ja chcem dodať, nielen Ameriku, a myslím si, že tento výrok nepotrebuje komentár. Nie je to môj výrok, je to výrok nositeľa Nobelovej ceny ekonóma Josefa Stiglitza.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som zareagovať na pána kolegu poslanca. Spomínal tam predovšetkým § 4. Spomínali ho aj viacerí vo vzťahu k tomuto zákonu, to znamená k regulácii cien. Pred chvíľou sa tu hovorilo takisto o primeranom zisku. A myslím, že tam bolo jasne zdôraznené, že nejaká vágna formulácia verejného záujmu, ktorú nikto v zákone nezadefinuje, že čo bude ten verejný záujem. A keď sa to postaví len na tom, že vo verejnom záujme upravíme veci s tým, že kto určí potom nárast nákladov, z akého dôvodu tieto náklady boli, keď sú rôzni obchodníci v pozíciách, že jeden má vyššie ceny, jeden nižšie a ten oprávnený zisk alebo nárast nákladov môže vychádzať každému obchodníkovi inak. Toto by som teda rád počul, ako to zadefinuje zákon a ako to zadefinuje aj pán minister. Zo všetkého toho vychádza jedna vec: už doposiaľ sa predovšetkým posilňovali pozície rezortov, pozície ministerstiev.

    Spomínal tam aj posilňovanie monopolov pošty. Teraz sa posilňuje opäť monopol ministerstiev a v konečnom dôsledku monopol vlády, lebo tá v konečnom dôsledku určí, čo je vo verejnom záujme, čo je oprávnený zisk a či sú náklady z dôvodu eura, alebo sú náklady z nejakých iných dôvodov. Ale to je asi tá cesta, ktorá nie je schodná, a je len otázka času, kedy táto cesta zavedie všetko do slepej ulice.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S reakciou pán poslanec Mikuš, má slovo.

  • Ďakujem pekne všetkým, ktorí zareagovali faktickou poznámkou.

    Pán kolega Kužma a Kahanec, áno, myslel som práve to, o čom ste hovorili, že spôsob, ako určiť cenu, resp. primeraný zisk zvonku hocijakému podnikateľovi alebo spoločnosti, je takmer nemožné. Ja osobne si myslím, že tento návrh zákona ani nie je navrhovaný možno s úmyslom, že by sa konkrétne tie primerané zisky vypočítavali a možnože aby bol aj použitý, skôr si myslím, že je politicky v súvislosti s tým, čo som hovoril v druhej časti svojho vystúpenia.

    Pán kolega Petrák, vo svojom vystúpení som nespomenul terminus technicus alebo niečo, alebo niečo v tom zmysle, ako ste vy zareagovali, že všemocný trh všetko vyrieši. Som ale presvedčený o tom, že konkurencia je ten najlepší spôsob, ako sa dá dosiahnuť čo najnižšia cena. Ak budeme vytvárať podmienky pre podnikateľské prostredie tak, aby sme konkurenciu čo najviac rozšírili, tak to spôsobí to, aby naše ceny alebo ceny na Slovensku boli, boli čo najnižšie. Takže nie v tých súvislostiach, o ktorých ste hovorili, a už vôbec by som si nebol pomyslel, že práve v súvislosti s týmto zákonom použijete ako negatívny prípad Spojené štáty americké.

  • Ďakujem pekne. Takže vystúpili páni poslanci, ktorí sa do rozpravy prihlásili písomne. Teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Zdá sa, že nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a zároveň ju vyhlasujem za skončenú. Chcem sa spýtať pána ministra, či chce zaujať k rozprave stanovisko. Nechce. Pán spravodajca? Nechce. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pána ministra, samozrejme, poprosím, aby ešte zostal, pretože pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 743. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 763.

    Pán minister, máte slovo, odôvodníte tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky dňa 20. augusta 2008 prerokovala a schválila návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je vytvoriť základné právne predpoklady v Slovenskej republike, ktoré nadväzne na zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike umožnia po zavedení meny euro v Slovenskej republike bezproblémové fungovanie v oblastiach daní, poplatkov, účtovníctva a v colnej oblasti. Predložený návrh obsahuje prepočty súm zo slovenskej meny na menu euro a spôsob ich zaokrúhľovania tak, aby zohľadňovali princípy zaokrúhľovania ustanovené zákonom č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike, ako aj ďalšie nevyhnutné úpravy potrebné na zabezpečenie realizácie zmien v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Burianovi, predsedovi finančného výboru, aby ako predstaviteľ gestorského výboru uviedol spravodajskú správu.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako spravodajca vystúpil v mene výboru pre financie, rozpočet v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorý sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh zákona podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predmetný návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Ďakujem, pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu, nedostal som žiadnu písomnú prihlášku k tomuto bodu programu, preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Zdá sa, že nie, to znamená, že uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister nechce sa vyjadriť, keďže nebola rozprava, rovnako ako spravodajca, ďakujem vám. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, podľa schváleného programu by sme mali teraz prerokovať súbor šiestich bodov programu, ktorých predkladateľom je pán minister Kaliňák, len ten je na holokauste, takže plánovaná účasť tam bola do 18.00 hodiny, takže, bohužiaľ, budem musieť teraz prerušiť rokovanie Národnej rady do 18.00 hodiny a o 18.00 hodine budeme pokračovať.

    Takže vyhlasujem prestávku do 18.00 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, postupne keby sme zaujali miesta, tá slávnosť holokaustu bola trošku dlhšia, ako bolo pôvodne plánové, takže má byť pán minister každú chvíľu prítomný v parlamente, takže ešte budeme rokovať. Mám informáciu, že pán minister je tu do dvoch minút, takže by to bolo škoda, keď sme už tu vydržali doteraz.

  • Pauza pre neprítomnosť ministra v rokovacej sále.

  • Pán podpredseda vlády, sme radi, že vás vidíme. Takže vás poprosím, začneme. Môžeme?

  • Súhlasná reakcia ministra.

  • Takže začneme tlačou 723, to je

    vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, je to tlač 723.

    Nech sa páči.

  • Veľmi pekne ďakujem. Vážený pán predseda parlamentu, vážené dámy a páni, ospravedlňujem sa z neskoršieho príchodu, oneskoril som sa na oslave pietneho Dňa holokaustu, pokúsim sa byť ale o to konštruktívnejší.

    Prvý zákon, teda číslo tlače 723, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v súvislosti so zavedením meny euro. Zákon celkovo mení pomerne veľký počet noriem, predovšetkým aby sme prispôsobili všetky naše úpravy novým číslam veľmi jednoduché, pochopiteľné, všetky pokuty, všetky poplatky, všetky sumy, kde dochádza k platbám a, samozrejme, aj všetky tie zákony, ktoré sa dotýkajú platov všetkých zamestnancov ministerstva vnútra vo všetkých rôznych sférach, to znamená od štátnej správy cez hasičov, horskú službu, policajtov až po civilných zamestnancov ministerstva vnútra. Myslím si, že tento zákon obsahuje 38 článkov, taký je rozsah pôsobnosti ministerstva vnútra.

    Nemyslím, že je to zákon, ktorý treba osobitne ďalej odôvodňovať, a ďakujem za podporu tomuto zákonu.

  • Došiel aj pán spravodajca, takže budeme bez prerušenia pokračovať. Poprosím pána predsedu výboru, pána poslanca Cabaja, aby uviedol spravodajskú informáciu.

  • Pán predseda, pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti ministerstva vnútra v súvislosti so zavedením meny euro na Slovensku (tlač 723). V súlade s § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, doručené teda poslancom najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie prebiehajúcej 27. schôdze Národnej rady.

    Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67, aj v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európske únie upravená nie je.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 25. augusta 2008 č. 747 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet, menu, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby uvedené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 20. októbra tohto roku a gestorský výbor do 21. októbra tohto roku.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Dávam možnosť sa prihlásiť ústne. Záujem nie je. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 724.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, cieľom a motiváciou tohto zákona bolo predovšetkým prebrať tie rámcové rozhodnutia Rady o zjednodušení výmeny informácií a spravodajských informácií medzi orgánmi členských štátov Európskej únie.

    Rozhodli sme sa však, že v rámci tohto zákona budeme mať možnosť uplatniť aj niekoľko noviniek do systému práce polície práve s odozvou na skúsenosti z civilného života. Preto napríklad sa zakotvuje aj nová úprava a nové oprávnenie policajta vykázať osobu, ktorá sa dopúšťa domáceho násilia, zo spoločného obydlia na 48 hodín. Na základe už existujúcej úpravy v Občianskom súdnom poriadku môže ohrozená osoba podať návrh súdu na vydanie predbežného opatrenia, ktoré by následne malo podobné účinky na dobu oveľa dlhšiu.

    Zákon takisto obsahuje ďalšie ustanovenia, ktoré by mali zefektívniť prácu Policajného zboru. Predovšetkým by nám mal pomôcť v prípade vyhľadávania osôb nezvestných, a to, aby po súhlase a na žiadosť rodinných príslušníkov sme ich mohli identifikovať podľa ich mobilných prostriedkov, ktoré budú mať k dispozícii.

    Rád by som predovšetkým upozornil v prípade domáceho násilia, že pôvodný návrh bol 10 dní, ale keďže sa rozhodlo, že sudca bude mať práve skrátenú lehotu na rozhodnutie o takomto predbežnom opatrení a môžeme takýmto rozhodnutím dosiahnuť úpravu stavu na pomerne dlhé obdobie, je výhodné, aby práve úprava medzi právami policajta a právami sudcu boli približne, teda nielen vyrovnané, ale aj tak, ako upravuje kompetencie samotný zákon.

    Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem za podporu.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Pán poslanec Jasaň je spravodajcom.

  • Dobre sa pozerá do prázdnej sály. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 724. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. augusta 2008 č. 748 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledujúce výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a zároveň odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

    Všetko, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Čakám na vaše ústne prihlášky. Dámy a páni, nie je záujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán podpredseda vlády, poprosím vás teraz o uvedenie v prvom čítaní

    vládneho návrhu zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2008, je to tlač 725.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, potreba vypracovať predložený návrh zákona vyplýva z § 68 ods. 3 a 4 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, podľa ktorých sa jednotlivé dávky výsluhového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov majú každoročne zvyšovať aj s prihliadnutím na rast priemerných služobných príjmov v príslušnom období s tým, že percento zvýšenia ustanoví osobitný zákon.

    Navrhovaná právna úprava zvyšuje tie druhy dávok výsluhového zabezpečenia, ktoré boli priznané pred účinnosťou zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a ktorých priemer neprevyšuje priemer rovnakých dávok podľa tohto nového zákona o výsluhových dôchodkoch.

    Priemerná výška vdovských a sirotských výsluhových dôchodkov v súčasnosti nezaostáva za priemernou výškou novopriznaných dávok výsluhového zabezpečenia. Z tohto dôvodu sa pristúpi len k zvyšovaniu výsluhových dôchodkov invalidných a vdoveckých výsluhových dôchodkov priznaných pred účinnosťou zákona č. 328/2002.

    Návrhom zákona nie je dotknutá valorizácia dôchodkov v zmysle § 68 ods. 1 a 2. Je to, táto úprava sa týka tzv. tej známej druhej valorizácie, ktorá sa štandardne každoročne v parlamente prejednáva.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Pán poslanec Matejička bude spravodajcom.

  • Ďakujem. Pán predseda, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2008 (tlač 725). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. augusta 2008 č. 749 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

    Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomná prihláška nie je, takže sa pýtam, kolegyne, kolegovia, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán podpredseda vlády, poprosím vás, aby ste v prvom čítaní uviedli

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač 726.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy poslankyne, páni poslanci, budem veľmi stručný k tomuto zákonu. Predovšetkým ide o transpozíciu európskej smernice, ktorá sa dotýka poskytovania právnej pomoci žiadateľom o azyl. V tomto prípade sme sa vysporiadali s touto požiadavkou tak, že najoptimálnejší spôsob zabezpečenia poskytovania právnej pomoci sa javí rozšírenie pôsobnosti centra právnej pomoci.

    Popri týchto úpravách sa dá povedať, že sme sa pokúsili odstrániť dvojité posudzovanie prekážok administratívneho vyhosťovania, aby sme to nechali len na cudzineckej polícii a vyňali sme to posudzovanie ministerstvom vnútra v konaní o azyle, tým zjednodušíme procedúry, ktoré sa dotýkajú azylového konania.

    Ďakujem pekne za podporu tohto zákona.

  • Pán poslanec Kovačócy bude spravodajca.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré na mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. augusta 2008 č. 750 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.

    Pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Ústne dávam možnosť sa prihlásiť. Nie je záujem o rozpravu. Vyhlasujem ju za skončenú a prerušujem rokovanie.

    Teraz poprosím pána podpredsedu vlády, aby v druhom a treťom čítaní uviedol

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Zmluve o európskom informačnom systéme vozidiel a vodičských preukazov (EUCARIS).

    Je to tlač 699. Správa výborov je ako tlač 699a.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, dámy poslankyne, páni poslanci, cieľom európskeho informačného systému vozidiel a vodičských preukazov je zabezpečiť presnosť a spoľahlivosť centrálnych evidencií vozidiel a vodičských preukazov zmluvných strán, napomáhať predchádzaniu, objasňovaniu a stíhaniu trestných činov týkajúcich sa evidencie vozidiel, vodičských preukazov a iných podvodov a trestných činov týkajúcich sa vozidiel a rýchla výmena informácií o vozidlách a vodičských preukazoch medzi zmluvnými stranami.

    Zmluva sa stane základom aj pre výmenu týchto informácií podľa Prümského dohovoru, ktorý máme ako nasledujúci bod. Myslím si, že niet pochybností o tom, že uplatnenie tohto dohovoru nám zjednoduší a zefektívni situáciu pri odhaľovaní trestných činov spojených s evidenciou vozidiel a vodičských preukazov.

    Ďakujem za podporu.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Pán poslanec Palko je spravodajcom, poprosím ho, aby ako spoločný spravodajca z výboru pre obranu a bezpečnosť informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výboroch.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda, správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s pristúpením Slovenskej republiky k Zmluve o európskom informačnom systéme vozidiel a vodičských preukazov.

    Predseda Národnej rady pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s pristúpením Slovenskej republiky k zmluve Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zároveň určil Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť materiál prerokovali a odporučili Národnej rade:

    1. vysloviť súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k zmluve,

    2. rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto má prednosť pred zákonmi.

    Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť odporúča Národnej rade prijať návrh na uznesenie, ktoré je súčasťou tejto správy.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám, pýtam sa, či chce niekto vystúpiť, prihlásiť sa ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pekne.

    A ešte raz pán podpredseda vlády a minister vnútra, pán Robert Kaliňák, v druhom a treťom čítaní odôvodní

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom a Rakúskou republikou o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce najmä v boji proti terorizmu, cezhraničnej trestnej činnosti a nelegálnej migrácii (Prüm, 27. máj 2005), tlač 700.

    Máte slovo, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy poslankyne, páni poslanci, možno budem kratší, ako bol názov celého materiálu, ale poviem k nemu iba takú jednu zásadnú vec.

    Prümská zmluva, tak ako ju pozná niekoľko členských štátov Európskej únie, je prelomovou zmluvou v rámci efektivity boja proti trestnej činnosti na základe intenzívnej výmeny najpotrebnejších informácií, medzi ktoré patria profily DNA, daktyloskopické údaje a, samozrejme, údaje z evidencie vozidiel automatizovanou formou. V každom štáte, kde došlo k podpisu a k pristúpeniu tejto dohody, samozrejme, to sprevádza určité zvýšené náklady na výbavu, ale následne mimoriadna efektivita pri odhaľovaní trestnej činnosti práve z databáz všetkých spojených štátov v tejto zmluve. Dá sa povedať alebo má prezývku táto zmluva aj ako „Schengen 3“ a jej časť by sa mala stať vlastne súčasťou legislatívnej výbavy Európskej únie v rámci tretieho piliera.

    Myslím, že je to jedna zo zásadných zmlúv, a som veľmi rád, že Slovenská republika má možnosť k tejto zmluve pristúpiť, pretože pri pokusoch alebo pri skúškach, ktoré sa začali ešte za bývalej vlády s Rakúskom, sa ukázalo, že výmena DNA dokáže zásadným spôsobom zrýchliť odhaľovanie niektorých trestných činov, a myslím si, že sa podarilo aj mnohé staré kauzy takýmto spôsobom objasniť. Takže pre Slovensko má táto zmluva určite zásadný význam.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Pado je spravodajcom k tomuto návrhu, poprosím ho o informáciu o prerokovaní vo výboroch.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pani poslankyne a páni poslanci, vážený pán minister, pekný deň pán minister, pekný deň ešte raz. Správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovávania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom a Rakúskou republikou o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce najmä v boji proti terorizmu, cezhraničnej trestnej činnosti a nelegálnej migrácii, známy ako Prümská z 27. mája 2005.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 736 z 22. augusta 2008 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s pristúpením Slovenskej republiky k dohovoru (tlač 700) Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedený materiál prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86. písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom a Rakúskou republikou o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce najmä v boji proti terorizmu, cezhraničnej trestnej činnosti a nelegálnej migrácii s uplatnením nasledujúcich vyhlásení:

    a) vo vzťahu k celému dohovoru: vo vzťahu k tomuto dohovoru sa žiadna informácia poskytnutá Slovenskou republikou na jeho základe nesmie použiť ako dôkaz bez súhlasu príslušných justičných orgánov Slovenskej republiky;

    b) vo vzťahu k čl. 7 dohovoru: Slovenská republika si vyhradzuje právo neuplatňovať v plnom rozsahu čl. 7 dohovoru, odoberanie porovnávacieho materiálu a poskytovanie profilov DNA pre potreby vyšetrovania alebo súdneho konania je možné iba prostredníctvom nástrojov právnej pomoci.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť odporúča Národnej rade prijať návrh uznesenia, ktoré je súčasťou tejto správy.

    Pán predseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Keďže nemám písomne prihláseného žiadneho poslanca, pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť v rozprave a prihlásiť sa ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády a pánovi ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi a pánom spravodajcom.

    Dámy a páni, mali by sme pokračovať návrhmi, ktoré bude predkladať pán minister hospodárstva, ktorý nie je prítomný. Vzhľadom na to, že sa však blíži 19. hodina, prerušujem rokovanie 27. riadnej schôdze a budeme pokračovať zajtra o 9.00 hod. ráno.

    Ďakujem vám pekne za dnešnú spoluprácu, želám pekný večer a dovidenia zajtra o 9.00 hod.

  • Prerušenie rokovania o 18.53 hodine.