• Vážené kolegyne, kolegovia, jednak mi predovšetkým dovoľte, aby som vás privítal, ale zatiaľ by som vás predovšetkým poprosil, aby ste postupne zaujali miesta v poslaneckých laviciach. Čas jednoznačne naznačuje, že musíme pristúpiť k problematike, ktorú máme prerokovať na dnešnom rokovaní. Dobre. Ďakujem pekne.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram rokovanie 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá bola zvolaná na žiadosť skupiny 30 poslancov Národnej rady. Poprosím vás, aby sme sa pred začatím rokovania prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

  • Hlasovanie.

  • Konštatujem, že prítomných je 116 poslancov, za 9 poslancov, zdržal sa teda 1 poslanec, nehlasovalo 106 poslancov s tým samozrejme, že zisťovali sme iba prítomnosť poslancov, takže zisťujem, že je prítomných 116 poslancov, teda Národná rada je uznášaniaschopná.

    Na tejto schôdzi budú overovateľmi poslanci Oľga Nachtmannová a pán poslanec Stanislav Kahanec. Náhradníkmi budú páni poslanci Jozef Líška a pán poslanec Imre Andruskó. O ospravedlnenie svojej neúčasti písomne požiadali títo poslanci: pani poslankyňa Marta Damborská, poslanec Ľuboš Micheľ, poslankyňa Iveta Radičová, poslankyňa Ľubica Rošková a pán poslanec Emil Vestenický.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, skôr ako pristúpime k rokovaniu, je potrebné uviesť, že prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič vymenoval 18. augusta 2008 poslanca Jána Chrbeta do funkcie člena vlády Slovenskej republiky a poveril ho riadením ministerstva životného prostredia. Týmto sa mandát poslanca Chrbeta neuplatňuje. Nastúpenie náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca vykonáme na schôdzi Národnej rady, ktorá sa začne 9. septembra 2008.

    V rovnaký deň, teda 18. augusta 2008 pán prezident odvolal Zdenku Kramplovú z funkcie členky vlády Slovenskej republiky, poverenej riadením Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a pani Zdenka Kramplová si uvedeným dňom začala uplatňovať mandát poslankyne Národnej rady.

    Podľa príslušných ustanovení zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky zanikol mandát poslanca Mariánovi Haľkovi, ktorý bol náhradníkom za neuplatňovaný mandát pani poslankyne Zdenky Kramplovej. Prosím, aby uvedené skutočnosti vzala Národná rada Slovenskej republiky na vedomie.

    V tejto súvislosti mi dovoľte, aby som na rokovaní Národnej rady privítal nového ministra pôdohospodárstva pána Stanislava Becíka a zaželal mu (potlesk), prirodzene, veľa úspechov v práci a dobrú spoluprácu z parlamentu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poslanci Národnej rady žiadajú na tejto schôdzi prerokovať

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Štefanovi Harabinovi, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

    Tento návrh má tlač 760. Tento návrh bol podľa § 109 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pridelený na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady s tým, že ako gestorský výbor bol určený ústavnoprávny výbor. Taktiež bol tento návrh zaslaný vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska.

    Teraz mi dovoľte, aby sme pristúpili k samotnému rokovaniu o tomto bode programu. Takže mi dovoľte, aby som požiadal pána poslanca Daniela Lipšica, aby ako poverený člen skupiny poslancov tento návrh uviedol. Pán poslanec Lipšic, máte slovo.

  • „Štefan Harabin? Áno. Som ťa nespoznal vôbec po hlase, vieš?“

  • Smiech v sále.

  • „No tak telefón trošku mení hlas.“

  • Ruch v sále.

  • „Čo máš nového?“

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Štefan Harabin sa nepýta, kto volá. Štefan Harabin pozná hlavu albánskej drogovej mafie Bakiho Sadikiho po hlase. Dôvod tejto schôdze je teda jasný. Jej ústrednou témou je jednoduchá otázka. Chceme, aby v slovenskej vláde sedel minister, ktorý sa kamaráti s hlavou albánskej drogovej mafie?

    Pred dvomi rokmi pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády som túto vládu nazval mafia-friendly. Toto označenie spôsobilo búrku nevôle a kritiky zo strany vládnej koalície. Tento termín má tri slová: vláda, mafia-friendly. Po slovensky: vláda, ktorá sa kamaráti s mafiou. Čo vám na tomto slovnom spojení vadilo? Zrejme nie slovo vláda. Teda skúsme preskúmať tie zvyšné dve slová. Mafia a kamarátstvo.

    Poďme najskôr k slovku mafia alebo mafián. Ako by sme nazvali osobu, ktorá bola na Slovensku trestne stíhaná pre obchodovanie s tromi kilogramami heroínu, bola odsúdená pre prechovávanie nelegálnych samopalov a brokovníc, podľa obžaloby stála na vrchole pyramídy početnej organizovanej skupiny realizujúcej obchod s drogami, osoba, ktorej komplici boli odsúdení vo Švajčiarsku a v Rakúsku na dlhoročné tresty odňatia slobody. Ako by sme nazvali osobu, voči ktorej bolo trestné stíhanie pre drogový zločin zastavené len preto, že za záhadných okolností zomreli kľúčoví svedkovia, ktorí ju usvedčovali z obchodu s heroínom?

    Tretie slovo je kamarátstvo. Čo znamená pojem kamarátstvo? Sú pravidelné návštevy, tykania, žoviálna rodinná komunikácia prejavom kamarátstva? Je telefonát do práce, kde si dohodujete priateľské stretnutia a poznáte sa po hlase prejavom kamarátstva? Zrejme áno. Ktoré slovo vám teda prekáža?

    Vrátim sa ešte k mafii. Čím je mafia iná ako všetky iné formy trestnej činnosti? Zoberiem si trochu citát už zosnulého talianskeho vyšetrujúceho sudcu Giovanniho Falconeho, ktorý vo svojej knihe Cosa Nostra popisuje takú zaujímavú príhodu. Popisuje príhodu, keď zatkli jedného talianskeho mafiána, starého muža na Sicílii a jeho kolega ho išiel do väznice vypočúvať a trochu posmešne sa pýta tohto mafiána tento mladý vyšetrujúci sudca: „Povedzte mi, čo je to mafia?“ A tento trošku urazený mafián mu hovorí: „Pozrite, pán doktor, čo je to mafia. Predstavte si, že máte troch kandidátov na úrad provinčného prokurátora. Prvý z nich je absolútne skvelý odborník v trestnom práve. Druhý z nich má podporu všetkých vládnych strán a tretí z nich je absolútny kretén. A vyhrá ten tretí z nich. To je mafia.“

    Mafia znamená, že sa snaží nielen páchať nejaké násilné, drogové, ekonomické delikty, ale cez svoj vplyv v štáte, v justícii, na prokuratúre, na polícii chce zabezpečiť sebe a svojim predstaviteľom beztrestnosť. Stáť nad zákonom. To je definičný znak mafie oproti akejkoľvek inej trestnej činnosti. A základná otázka potom znie, kto vládne? Mafia alebo štát? Predstavitelia mafie sú pritom väčšinou ľahko identifikovateľní. Sú to členovia zločineckých a organizovaných skupín. A potom máme kolaborantov s mafiou alebo prisluhovačov mafie. Tí sú ešte možno horší ako členovia zločineckých skupín, lebo sa tvária, alebo snažia sa tváriť ako slušní občania. Tieto biele goliere umožňujú predstaviteľom mafie vyhýbať sa trestnej zodpovednosti. Umožňujú im stáť nad zákonom.

    Osobitná nebezpečná forma trestnej činnosti je obchod s drogami.

    Mnohí z nás čítali slávny román Krstný otec a vieme, že keď bol don Corleone istým Turkom tlačený, aby sa dal aj do obchodu s drogami, povedal nie. Stará mafia, drogy pre ňu boli neakceptovateľné. Prečo? Obchodovanie s heroínom spôsobuje bolesť, utrpenie a smrť stoviek nevinných ľudských bytostí. Obchodníci s heroínom prejavujú absolútnu neúctu k nevinnému ľudskému životu s jedným cieľom. Zarobiť obrovské peniaze. To nie sú peniaze ani z tendrov, ani z korupcie, to sú peniaze zo smrti nevinných ľudí. To sú krvavé peniaze. Keď sa minister spravodlivosti kamaráti s hlavou albánskej drogovej mafie, tak sú drogoví díleri na slobode. Sú v našich uliciach a mestách, ohrozujú našich blízkych. Ohrozujú tých najzraniteľnejších.

    Dnešné hlasovanie teda bude o pomerne jednoduchej otázke. Či chceme, aby sme mali ministra tejto vlády, ktorý je kamarátom s hlavou albánskej drogovej mafie? Môžeme sa v mnohých veciach sporiť: o výške daní, systéme zdravotného poistenia či podobe Zákonníka práce, ale na jednej veci by sme sa sporiť nemali. Táto krajina si zaslúži, aby slušní ľudia mali navrch. Aby mafiáni a drogoví díleri boli zatlačení tam, kam patria. Aby sa predstavitelia mafie ministra spravodlivosti báli, a nie ho pozývali k sebe domov.

  • Aby sa mali dobre tí, ktorí čestne pracujú, a nie tí, ktorí si na vysokom mieste nájdu vhodného kamaráta. Dnes pri hlasovaní si budeme musieť vybrať. Nikto asi nemôže zostať celkom neutrálny.

    A preto, milé kolegyne, vážení kolegovia, na záver zopakujem pre nás všetkých otázku, na ktorú odpovieme hlasovaním. Chceme, aby v slovenskej vláde sedel minister, ktorý sa kamaráti s hlavou albánskej drogovej mafie? Ďakujem veľmi pekne.

  • Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Kataríne Tóthovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážení ministri vlády Slovenskej republiky, milí kolegovia, kolegyne, ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor ma uznesením č. 439 zo 4. septembra 2008 poveril funkciou spravodajkyne, preto dovoľte, aby som vás oboznámila so správou o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Štefanovi Harabinovi, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (tlač 760), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 775 z 28. augusta 2008 pridelil návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Štefanovi Harabinovi na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru NR SR, Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru NR SR pre európske záležitosti, Osobitnému kontrolnému výboru NR SR na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitnému kontrolnému výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, Osobitnému kontrolnému výboru NR SR na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu s termínom do rokovania tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil, aby Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský pripravil na schôdzu správu o výsledkoch prerokovania uvedeného návrhu v uvedených výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predložený návrh skupiny poslancov prerokovali v určenom termíne ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedené výbory neprijali platné uznesenie z dôvodu, že predložený návrh uznesenia nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov výboru podľa čl. 88 ods. 2 ústavy a príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením z 2. septembra 2008 neodporučil vysloviť ministrovi Harabinovi nedôveru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport o návrhu nerokoval, a to z dôvodu, že nebol schválený vo výbore návrh programu rokovania výboru, čo vyžaduje § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády bol jedným z bodov schôdze tohto výboru, ktorý bol zakotvený v programe.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o návrhu nerokovali, nakoľko tieto výbory neboli uznášaniaschopné.

    Ústavnoprávny výbor ako gestorský rokoval 4. septembra 2008. Uznesením č. 439 schválil správu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Štefanovi Harabinovi, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, vo výboroch. Súčasťou tejto správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Tento návrh predkladatelia predložili k návrhu na zvolanie tejto schôdze a dovoľte, aby som vám tento návrh, ktorý bol predložený, prečítala.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Štefanovi Harabinovi, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (tlač 760): „Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vyslovuje nedôveru podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Štefanovi Harabinovi, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.“

    Vážení, to je obsah správy o výsledku prerokovania návrhu poslancov na zvolanie tejto schôdze.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, za prednesenie spravodajskej správy.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa písomne za poslanecké kluby prihlásili pán poslanec Vladimír Mečiar za Ľudovú stranu – HZDS a za SDKÚ pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Pokiaľ pristúpime k vystúpeniu prihlásených rečníkov do rozpravy, chcem vás informovať, že o slovo požiadal predseda vlády Slovenskej republiky a prednesie stanovisko vlády k predloženému návrhu.

    Pán predseda vlády, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so stanoviskom vlády Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Štefanovi Harabinovi, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

    Po oboznámení sa s obsahom poslaneckého návrhu je možné k jednotlivým dôvodom na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Štefanovi Harabinovi, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, uviesť nasledovné.

    Pokiaľ ide o listinné materiály, o ktoré sa opiera poslanecký návrh, tieto neboli a nie sú obsahom trestného spisu v predmetnej veci, čo písomne potvrdil generálny prokurátor Slovenskej republiky. Štefan Harabin ako sudca neporušil svoje zákonné povinnosti, naopak, postupoval plne v súlade so zákonom.

    Vláda Slovenskej republiky pripomína, že podpredseda vlády a minister spravodlivosti Štefan Harabin má bezpečnostnú previerku na stupeň prísne tajné. Predsedovi vlády Slovenskej republiky bol doručený záver preskúmania, ktoré vo veci bezpečnostnej previerky Štefana Harabina uskutočnil Národný bezpečnostný úrad na základe podaného podnetu. Národný bezpečnostný úrad konštatuje, že prešetril všetky okolnosti a informácie a zistil, že v súvislosti s osobou Štefana Harabina neexistujú žiadne bezpečnostné riziká. Takýto záver Národného bezpečnostného úradu, ako aj stanovisko generálneho prokurátora, že listinné materiály, o ktoré sa opiera poslanecký návrh, nikdy neboli a ani nie sú obsahom trestného spisu, stavia argumenty obsiahnuté v návrhu na odvolanie podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Štefana Harabina do polohy irelevantných, nepodložených a vykonštruovaných obvinení.

    Pokiaľ ide o obsah pripravovanej legislatívy, teda ďalší dôvod, o ktorý sa opiera návrh skupiny poslancov, je vecou plnenia si povinností člena vlády v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečiť prípravu legislatívnych návrhov, napĺňajúcich Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, a to efektívne, avšak v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. V tomto duchu nie je potrebné a ani vhodné nahrádzať parlamentné prerokovanie návrhov noviel trestných kódexov konaním o vyslovení nedôvery členovi vlády.

    K ďalšiemu dôvodu. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. januára 2005 Ústavný súd rozhodol, že vylúčenie aplikácie vtedy platného ustanovenia § 231 Exekučného poriadku, zakotvené v prechodnom ustanovení § 237 ods. 2 od 1. septembra 2003 nebolo v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Úprava vykonaná zákonom č. 356/2003 Z. z. v § 237 ods. 2, podľa ktorej od 1. septembra 2003 nebolo možné považovať za vysokoškolské vzdelanie potrebné pre výkon funkcie exekútora aj vysokoškolské vzdelanie získané v odbore právo v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike alebo v Českej republike do 31. decembra 1993 bola vyhlásená za protiústavnú.

    Zákonom č. 341/2005 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2005 zákonodarca v súlade s čl. 125 ods. 3 veta druhá Ústavy Slovenskej republiky a § 41a ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov reagoval na predmetný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky a zvolil techniku vypustenia, zrušenia tej právnej normy, ktorá bola Ústavným súdom Slovenskej republiky vyhlásená za protiústavnú. Vypustením tohto paragrafu citovaného zákona došlo teda k obnoveniu právneho stavu účinného od 1. septembra 2003. Priamo zo zákona sa vysokoškolské vzdelanie získané v odbore právo v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike alebo v Českej republike do 31. decembra 2003 považuje za vysokoškolské vzdelanie získané podľa § 10 ods. 1 Exekučného poriadku.

    V prípade, ak by zákonodarca chcel vylúčiť možnosť menovať za nových exekútorov aj osoby, ktoré by spĺňali aj podmienky vzdelania uvedené v Exekučnom poriadku, ustanovenie § 237 Exekučného poriadku by zákonom nezrušil bez ďalšieho, ale dal ho do súladu napríklad takým spôsobom, že sa ustanovenie § 231 nepoužije na novovymenovaných súdnych exekútorov, teda na osoby uchádzajúce sa o funkciu exekútora od 1. septembra 2005. Inak povedané, v čase vymenovania súdneho exekútora Štefanom Harabinom nebolo ustanovenie § 231 Exekučného poriadku obsolentné.

    Nie je prípustné presné znenie výroku nálezu Ústavného súdu vykladať takým spôsobom, že rozpor § 237 ods. 2 s ústavou sa vzťahoval len na už vymenovaných exekútorov. Súdni exekútori vymenovaní ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky Štefanom Harabinom boli teda ustanovení do funkcie v súlade so zákonom.

    Pokiaľ ide o ďalší dôvod v súvislosti s vedením konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov voči ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky je potrebné konštatovať, že v súlade s návrhom ministra spravodlivosti Slovenskej republiky požadujúcim zastavenie konania pre jeho zjavnú nedôvodnosť bolo dňa 16. mája 2007 predmetné konanie výborom pre nezlučiteľnosť funkcií Národnej rady Slovenskej republiky zastavené.

    Z uvedených dôvodov je potrebné považovať poslanecký návrh za účelový a neodôvodnený. Vláda sa ním zaoberala na svojom včerajšom zasadnutí 3. septembra 2008 a uznesením č. 592 vyslovila s týmto návrhom nesúhlas.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za prednesenie stanoviska vlády. O slovo požiadal navrhovateľ. Má slovo.

  • Ďakujem. Pán predseda vlády, budem stručný a zareagujem len na jednu vec.

    Je to aj v stanovisku vlády, kde ste napísali, že prepis tohto telefonátu sa nenachádza v trestnom spise. To nikto ani netvrdil. Nachádza sa v inom spise. V dohľadovom spise Generálnej prokuratúry spisová značka III/2GPT228/93 na strane 256. Tam sa nachádza. Keďže námietka nebola podaná kvôli tomu, že došlo k výmene člena senátu, preto tá námietka nie je vo vyšetrovacom spise, ale je v dohľadovom spise, ktorý Generálna prokuratúra používa na odvolacie konanie. Citoval som spisovú značku, číslo strany, zrejme to budem ešte robiť dnes častejšie.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Slota, to je len omyl? Dobre.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie navrhovateľa pán poslanec Brocka, má slovo.

  • Ja chcem, dámy a páni, doplniť môjho predrečníka, že stanovisko vlády, ktoré sme dostali všetci na stôl, je trojstranové, ale toho merita veci, čo je hlavnou príčinou, prečo poslanci Národnej rady navrhujú odvolať ministra spravodlivosti, tomu sa vláda venuje jednou vetou. Štefan Harabin, citujem, „ako sudca neporušil svoje zákonné povinnosti, naopak, postupoval v plnom súlade so zákonom“.

    Predseda vlády toto stanovisko doplnil jednou vetou, že Štefan Harabin, že ho preveril Národný bezpečnostný úrad a citoval, že neexistujú bezpečnostné riziká.

    Prosím vás, pán premiér, my nenavrhujeme odvolať Štefana Harabina z dôvodu, či má, alebo nemá bezpečnostnú previerku. My ho navrhujeme odvolať preto, že je absolútne neprípustné v normálnom demokratickom štáte, aby minister spravodlivosti mal úzke kontakty na mafiu. Ja osobne nechcem, aby na čele slovenskej justície bol človek, ktorý si tyká s mafiánom.

  • Pán poslanec Mečiar s faktickou poznámkou? Nie. Takže ďakujem pekne. Budeme pokračovať v rozprave.

    V mene poslaneckého klubu HZDS vystúpi pán poslanec Vladimír Mečiar, má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, autor žiarivkového referenda z obdobia vzniku tohto štátu vždy, keď vystúpi a voľačo povie, tak sa človeku zapáli. Aj teraz to vystúpenie bolo veľmi inšpiratívne. Keď hovorí o tom, čo to je mafia a kto môže vyhrať vďaka mafii nejakú súťaž, keď absolútny, čo to bol?

  • Hlas v sále.

  • Debil? Prosím? Keď absolútny kretén sa môže stať funkcionárom, tak sa mi hneď rozsvietilo. Nebolo to tak, pán Lipšic, keď vás menovali ministrom?

  • Samozrejme rokovanie o tomto návrhu má svoje súvislosti vecné, časové a právne. Každý návrh na odvolanie je právny úkon, ktorý má mať svoje náležitosti a svoju presnosť. Je aktom, ktorým sa dáva informácia verejnosti inde. Ale ak tu počúvam, že vláda je mafiánska, tak v minulom volebnom období som z tých istých úst počúval, že celý parlament je mafiánsky. To bolo vždy, keď mal niekto iný názor ako pán Lipšic. Čo vie o mafii? To, čo čítal v Mariovi Puzovi? Vôbec ide porovnávať skúsenosť vlastnú alebo postoj k vecným riešeniam a k boju s mafiou so sudcom, ktorý stovky mafiánov poslal do väzenia, veľa razy niesol vlastný život ako riziko v rozhodovaniach o takýchto veciach. Kohože poslal do väzenia pán Lipšic? Alebo kohože odsúdil? Iba urobil pár chýb v obsahu zákonov, ktoré mu parlamentom prešli. A v dôsledku toho je ozaj niekoľko mafiánov na slobode, neboli potrestaní a boli včas prepustení. Ale spájať mafiu s vládou, dávať znamienko rovnosti, to mu treba dokázať, alebo sa s hanbou schovať pred verejnosťou a neukazovať sa viacej na nej. Samozrejme, keďže takéto veci neexistujú, zostáva druhá cesta. S hanbou prestať.

    Ľudové porekadlo hovorí, že „nediv sa, keď priviažeš somára o plot, že ti robí iá“. A to nevadí, keď somár robí iá, ale keď sa z toho stane mediálna kauza, tak potom je to iá rôznorodé a nadobúda podobu verejnosti, ale aj hodnovernosti, lebo tisíc razy opakované sa zdá, že je pravdivé. Keď hľadáme, že prečo takýto návrh vôbec do parlamentu prišiel, kto ho podal vieme, kto ho podpísal takisto. Tak zisťujeme, že je tu veľmi veľa súvislostí, ktoré sú skryté za týmto návrhom.

    Po prvé, je tu časová súvislosť s tým, že sa bude voliť predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ľudia, ktorí používali najšpinavšie metódy až tak, že musela zasahovať Organizácia Spojených národov proti hlupákom, darebákom v politike a chráni predsedu Najvyššieho súdu Harabina pred odvolávaním, dneska robia to isté len inými metódami a vtedy použité argumenty, ktoré nikdy neboli preukázané a nikdy neboli zákonné. Prečo tí istí ľudia môžu s tou istou metódou pri ľahostajnosti ostatných pokračovať v tom istom ďalej. To už nie je náhodnosť. To už je jav, ku ktorému treba pristupovať ako k deformácii demokratického systému, ako k ľuďom, ktorým vlastné cítenie a úcta k právu a úcta k človeku sú absolútne cudzie. A neváhali na to zneužiť nikdy ani orgány činné v trestnom konaní, ani parlamentnú väčšinu, ani násilie, ani ohováranie, ani klebety. Toto sú politickí mafiáni. Toto sú oni. To nie sú len tí, ktorí chodia s pištoľami, kradnú a lúpia. To sú aj tí, čo lúpia ľudí o česť, šíria lži, zabíjajú morálku ľudí, dôveru k inštitúciám, dôveru k osobám. Práve preto, aby sa nestalo, žeby náhodou Štefan Harabin išiel kandidovať, alebo aby sa nestalo, že sa stane predsedom Najvyššieho súdu, z čoho istí páni oprávnene majú strach, tak bolo treba to urobiť teraz. Nepoškodia, len zasmradia. Všetci, čo to podpísali. A nezastavia to, čo sa stať má. Ale smrad je. Takže inak sa to nedá, tieto návrhy len hodnotiť.

    Ďalej je tu súvislosť aj osobná. Vy viete, že nielen v minulosti boli útoky na Štefana Harabina, ale aj po nástupe do funkcie boli veľké útoky práve zo strany pána Lipšica. Čo spravil Štefan Harabin také trestuhodné okrem toho, že vysvetlil, v čom sú jeho názory na spravodlivosť a fungovanie spravodlivosti iné a dneska funguje lepšie. Podstatne lepšie vo všetkých smeroch a zložkách ako predtým.

    Dovolil si urobiť jednu vec. Dal podanie orgánom činným v trestnom konaní, aby preskúmali, či v súlade so zákonom na svoju osobnú reklamu a propagáciu si nechal robiť sociologické prieskumy pán Daniel Lipšic za štátne peniaze. Podozrenie je odôvodnené a konanie vo veci prebieha. Je druhá vec, že to konanie vo veci je predlhé, ale isté, že smeruje k osobe, lebo jediný, kto mal z toho osoh, jediný, kto to podpísal, jediný, kto dával príkaz na preplatenie je Daniel Lipšic. A jeho pomstivá dušička sa rozhorela ešte viacej a od tej doby nenachádza na Harabinovi nič dobré. Ani nenájde.

    Ďalej je tu aj druhá súvislosť. Takisto ministerstvo spravodlivosti opúšťa druhé podanie, ktoré hovorí o podozrení zo zneužití právomoci verejného činiteľa. Totiž, keď sa pripravovali advokátske skúšky v minulom období, išlo o rok 2001, pán vedúci úradu Daniel Lipšic navrhuje podpisom zo 6. novembra 2001 pána Daniela Lipšica na vykonanie advokátskych skúšok napriek tomu, že podmienky pre ne nespĺňa, napriek tomu, že falšuje a uvádza, že má päť rokov praxe aj sedem mesiacov, a to tým, že pracoval ako vedúci projektu konkurzného práva v poradenskom stredisku pre slovenské podniky a banky, základnú službu na prokuratúre v Prešove, ak advokátsky koncipient bol dohromady sedem mesiacov. Ale podmienka je dlhšia. Čiže Daniel Lipšic navrhol Danielovi Lipšicovi a minister spravodlivosti najprv nesúhlasil, potom súhlasil, aby mohol skúšky vykonať.

    Nuž, vážení, každý jeden človek, ktorý neoprávnene používa titul, doklad o nadobudnutí kvalifikácie, z politiky a verejnej činnosti odchádza. Nieže nás tu bude poučovať a vystrkovať sa. Odchádza preč, lebo neoprávnene používa kvalifikačnú skúšku, ktorej podmienky nesplnil.

    Samozrejme, aj v samotnom príbehu pán Lipšic mal výnimku. Každý musel napísať rozsudok vlastnou ruku, iba pán Lipšic mal výnimku v tom, že rozsudok si písal na počítači. Bol v tom počítači a prepisoval ho, nebol. Dneska nikto nevie. Ale prečo mu boli urobené dve výnimky aj v nesplnení podmienok, aj v spôsobe, aký sa skúška kládla v porovnaní s inými. V tomto štáte sú tisícky advokátov, prokurátorov, sudcov, ktorí kvalifikovane pristupujú a starajú sa o svoju kvalifikáciu. Nikto z nich ju nezískal podvodom. Až na jedného. Daniela Lipšica. A Harabin si dovolí poukázať na to, že takéto niečo existovalo, pretože mnohí pochybujú, tu máte doklad, Daniel Lipšic 6. november, minister 8. november. Kto neverí, nech k tomu beží. Pokiaľ ide o tieto dve veci, samozrejme, že majú súvislosť so vzťahom k osobe. Alebo to sa hľadá pomsta akýmkoľvek spôsobom.

    Ďalej pokiaľ ide o predmetné vzťahy a veci, o ktorých treba rokovať. Prvá. V každej spoločnosti sa skúma nielen dôkaz, ale aj spôsob, ako bol získaný. Ak pán Lipšic ide ukazovať tu papier, že nie v trestnom spise, ale niekde inde je niečo zaznamenané, tak pretože o súdoch voľačo viem, tak viem, že sú tieto dokumenty prísne utajené, že sú v zapečatených obálkach a že prístup k nim majú iba vyhradené kvalifikované osoby. Ako Daniel Lipšic získava takéto doklady? To je mafiánstvo. To nie je čestnosť. Rovný rovného si hľadá, trafení gágajú.

  • Smiech v sále.

  • Pokiaľ ide o túto súvislosť, treba veľmi jednoznačne povedať, či parlament sa vôbec má zaoberať dokladmi, v úvodzovkách dokladmi, ktoré sú získané pochybným spôsobom. Či sa má zaoberať vôbec nejakým papierom, ktorý nie je nikým podpísaný, napísaný nie je v trestnom spise a ten, ktorý mal byť údajným podávateľom ani nevie, že také niečo robil. Ako je možné na základe tohto spochybniť vládu ako mafiánsku a spochybniť ministra spravodlivosti vo funkcii. Ako? Kto podvádza verejnosť, kto je podvodník. Skoro profesionál. Lebo to opakuje stále a robí si z toho metódu politickej popularity a robí si z toho kampaň preto, aby vyzeral ako niekto, na kom treba stavať budúcnosť, div že nie budúcnosť KDH.

    Pokiaľ ide o tieto spôsoby, ktoré sa uplatnili voči Harabinovi, boli uplatnené voči Lexovi, boli uplatňované voči mne, boli uplatňované voči ďalším členom vlády, je to trvalá metóda jednej skupiny v tomto parlamente. Buď sa s tým politika vysporiada, alebo bude smrdieť a zasvinená stále. Inak sa to už urobiť nedá.

    Pokiaľ ide o otázky vecných pripomienok a prístupov k danej situácii, ak sa stavia na prepise telefonického rozhovoru. Tiež nie je súčasť trestného spisu. Musel by byť vyňatý, ak bol z niekade inakade. Ak bol vyňatý inakade a iným zákonným spôsobom, tak potom nás zaujíma, aké je na to stanovisko prokuratúry. A generálny prokurátor listom zo dňa 28. augusta 2008 napísal: „Listinné materiály, na ktoré sa ma pýtate a ktoré boli aj produkované v printových a elektronických médiách, neboli a nie sú obsahom trestného spisu.“ Podpísaný Trnka vlastnou rukou.

    Nie sú obsahom trestného spisu.

  • Hlasy v sále.

  • Ako je možné, že doklady, ktoré nie sú v trestnom spise, alebo akékoľvek papiere sa dostávajú na rokovanie tohto parlamentu ako hodnoverné, preverené a preskúmané. Neboli predmetom verifikácie v konaní, ktoré mu predchádzalo.

    Ďalej, v čom sa vidí zavinenie Harabina. Sú dve súvislosti. Rozhovor, ktorý bol pred 14 rokmi. V médiách sa prezentuje, ako by bol včera. Pán Lipšic dneska i medzitým hovoril o priateľskom vzťahu, ktorý má, nie mal, má s drogovým dílerom. Je akýkoľvek minimálny dôkaz, že okrem tohto telefonátu existoval nejaký iný kontakt za 14 rokov? Nie je. Všetci toto tvrdia, sú dôkazmi ľudí. Klamú. Ako to takto môžete. Aj autority, ktoré, povedzme, tých pár ľudí, ktorí to podpísali, čo si zaslúžia úctu. Ak nie je takýto dôkaz, tak ako môžete hovoriť, že má kontakty s drogovým dílerom?

    Druhá otázka je, ak ideme ďalej. Aká je zodpovednosť za toto konanie. Pokiaľ ja viem, keby ten telefonát bol v tom, ako bol, bol zdvorilo odmietnutý akýkoľvek návrh na kontakt a stretnutie, nebolo jasné, kto volá, nevolal Štefan Harabin, nedošlo k rozhovoru, k žiadnemu schvaľovaniu alebo k rozhovoru o trestnej činnosti, k návrhu, ktorý bol odmietnutý, Harabin sa vzdal konania vo veci nie prosto k Sadikimu, poznal jeho manželku z dôb, keď pracoval v Poprade, tiež nemá o čom hovoriť a tiež to má slúžiť k nemu ako zlo, konal úplne čestne a otvorene, ale sú tu aj iné súvislosti. Veď predsa trestné stíhanie sa začalo po tomto rozhovore 12 dní.

    Mohol Harabin vedieť, že tá osoba bude trestne stíhaná? Ak teda po roku 1998 bolo známe, že zo Švajčiarska idú doklady o tom, že ho považujú za hlavu drogovej mafie a ministerstvo spravodlivosti osem rokov patrilo kresťanským demokratom, čo ste robili? Prečo ste ho nevydali, prečo ste ho nebrali na zodpovednosť, ministerstvo vnútra vám tiež patrilo, prečo ste nesúdili, nestíhali, nedokázali. Naopak, v týchto oblastiach a veciach je zbavený viny a netrestaný. Kde je miera vašej politickej zodpovednosti?

    Harabin predsa nevstupoval do prípadu, žeby on zabránil vydaniu nejakého zločinca, stíhaniu zločinca. Ale vy ste nič nerobili. Prečo? Na Lexu ste vedeli urobiť a na Sadikiho nie. Prečo? Zrazu ho nikto nepozná, je to jedno, ktorémukoľvek z nás čo sa stane. Ale vy ste mali právomoc a povinnosť takto konať a nekonali ste. Dokonca aj Daniel Lipšic mal túto právomoc a moc konať. Dneska tu ujúka. Nad čím? Nad vlastnou zbabelosťou, nekvalifikovanosťou alebo nestatočnosťou, že nevedel tieto kroky urobiť vtedy a bude stotožňovať s dnešným časom? To je tiež o morálke. A keď rozprávame o morálke a o tom, že sa rozprával s človekom podozrivým z trestnej činnosti, tak páni z KDH, veď vy ste s odsúdeným za korupciu sedeli v najvyššom straníckom orgáne. Vy ste sa s ním každý deň rozprávali. Vy ste spolu s ním hlasovali. Vy ste sa ukazovali na verejnosti s odsúdeným, nie s podozrivým, a pritom pokojne váš predseda bol predseda parlamentu, váš Lipšic, podpredseda terajší bol minister spravodlivosti, bývalý podpredseda Palko bol minister vnútra. Čo ste robili vo funkciách, ak teda kontakt s osobou odsúdenou alebo už podozrivou je dôvod na odchod z funkcií. Tak ako to, že ste boli v dennom kontakte s osobou odsúdenou, tak ste všetci na zadkoch sedeli a poberali platy, ktoré podľa všetkého tam nemali byť. Ak morálka, tak jedna a pre všetkých rovnaká. Mali ste odsúdeného funkcionára a kolegu, dokonca sa stalo aj to, že tomuto kolegovi sa stratili spisy na vnútre a minister vnútra bol funkcionár KDH a nedialo sa nič. A sedeli ste ako tri peniaze, nahrávky neboli naraz, lebo neboli porobené kópie, stratili sa len originály. Akú morálku to máte? Akú morálku to máte, čo ste to za charaktery? Akí ste to ľudia? A pokojne ste to urobili a pokojne ste to rešpektovali.

    Čiže Harabin pred 14 rokmi mal jeden telefonický rozhovor, ak ten telefonický rozhovor prijal, dôkaz o ňom nemám, v trestnom spise nie je, zo zapečateného spisu musel ho niekto získať protizákonným spôsobom, Národnej rade sa posúva ako dôkaz, na základe ktorého by mala dneska rozhodovať, pritom konanie o vine podstatne horšie podpísaných má byť tolerované alebo zhojené pred verejnosťou lžami poskytovaním pochybných dôkazov, ak vôbec to dôkazy sú. Ja tvrdím falzifikát. To nemôže byť efektívne získaný doklad, preto sa treba aj tak k tejto veci postaviť.

    Ďalej sa vytýka Harabinovi, že použil služobné auto na súkromný účel. Aká hrôza. Podľa zákona, a tento parlament ten zákon schválil ešte v dobe mojej vlády, je ministrovi pridelené vozidlo na osobné účely. Na akýkoľvek účel, môže s ním urobiť čokoľvek, koľko chce na 24 hodín denne. Vozidlo, dvaja vodiči. Každý člen vlády to mal, každý to má. K akému porušeniu zákona došlo? Môže čokoľvek poslať, zobrať, doviezť, odviezť, posadiť do toho auta, urobiť to, čo chce. Robili ste to všetci, ktorí ste boli vo vláde.

    Pokiaľ ide o exekútorov, tým sa nebudem zaoberať, pán predseda vlády Robert Fico toto dostatočne vysvetlil, ale pokiaľ ide o oslabovanie boja a politiky trestnej činnosti, tak sa o tom porozprávajme. Vďaka chybám, ktoré boli prijaté v zákonoch, bolo možné, že niekoľko mafiánov bolo prepustených na slobodu a nebolo ich možné držať ďalej vo väzení. To sa stalo. Bolo to predmetom kritiky práve ministra Harabina vo vzťahu k bývalému ministrovi, kde hovoril o konkrétnych prípadoch, konkrétnych chybách. Vďaka inštitúciám, ktoré boli poprijímané v Trestnom zákone sa sťažil boj s kriminalitou v mnohých oblastiach a sudcovia sami v dobe prijatia upozorňovali, nerobte to, je tam obrovské množstvo chýb a vecí, ktoré nám procesne sťažia celý priebeh a celé dokazovacie konanie.

    Vďaka tomuto je možné, že dvaja ľudia spáchajú vraždu, jeden udá toho druhého a ten, čo udáva, zostane na slobode. Považuje sa za nevinného. Vďaka opatreniam, ktoré urobil Daniel Lipšic ako minister je možné, že Slovenská republika ako jediný štát na svete, a myslím, že ešte jeden je v Afrike, platí zamestnancov štátu za to, že provokujú občanov k trestnej činnosti, a keď ich vyprovokujú, tak ich súdi.

    Čiže nie prevencia pred porušovaním zákonov, nie ochrana práva a právneho poriadku, ale navádzanie na trestnú činnosť platené štátom. Slováci sú jediní, ktorí to robia vďaka týmto hlúpym zákonom. A prechádza to zatiaľ. A nie a nie takejto hlúposti sa zbaviť. Samozrejme, že boli a budú agenti, ale nie na to, aby boli platení štátom za provokovanie trestnej činnosti.

    Keď sa vrátime do histórie, posledné takéto, čo bolo, bol Žingor, ktorý bol vyprovokovaný agentmi komunistickej Štátnej bezpečnosti a KGB k odbojovej činnosti. Keď bol k nej vyprovokovaný, tak ho za to obesili. A tu sa deje niečo podobné. S čím to je analógia? Kto to takéto zaviedol? Harabin, ktorý to rieši, alebo Lipšic, ktorý sa dneska tvári, že má svätožiaru nad hlavou? Toto je ten boj proti trestnej činnosti? Na koľko vecí sme upozorňovali v trestnom konaní, v poriadkoch a v ostatnom, že podstata súdnosti zaniká v štáte, kde je možné, aby sa o veciach rozhodovalo 20 rokov.

    Jedna z podstatných vecí, ktorú Harabinovi nikto nikdy neuprie, je práve v tom, že dokázal znížiť dĺžku konania všetkých prípadov ležiakov pod päť rokov. Zrýchlil sa celý obeh rozhodovania a činnosti súdov a ešte budú prijaté zákony, ktoré to ešte urýchlia. Vracia sa autorita sudcom. Prečo, keď tak záležalo na boji proti kriminalite boli sudcovia permanentne finančne znevýhodňovaní. Až nástupom Harabina došlo k ich spoločenskej rehabilitácii a prvýkrát dostali plat. Dovtedy dostávali len odmeny. Prečo to bolo? Kto to takto bojoval, že oslaboval orgány činné v trestnom konaní? Ich sociálne istoty, ich zázemie, ich poradie.

    Kto zaviedol rôzne stupne rozhodovania a politických preferencií pri menovačkách? Kto to robil? Harabin je nominant za HZDS, ale nikto z HZDS v živote si nedovolí povedať, že má byť ten alebo onen vo funkcii. Nikto. Lebo súdy sú v pravom slova zmysle nezávislé a v takomto majú aj vytrvať a zostať. Aj rozhodovanie má byť v tomto smere nezávislé.

    Takže, dámy a páni, keď hodnotíme boj proti trestnej činnosti, tak ideme súdiť človeka alebo rozhodovať v tomto parlamente o človeku, ktorý má za sebou dve stovky mafiánov odsúdených za závažnú kriminálnu činnosť, z toho niekoľko desiatok na doživotné väzenia. A ideme hovoriť, že je s nimi spojený. No spojený ako sudca s obžalovaným, ale iný kontakt tam nie je. A idú ho súdiť tí, ktorí tomu absolútne nerozumejú. A idú tu hovoriť o niečom inom. A ktorí sami už narúšajú svojím konaním takéto stanoviská.

    Pokiaľ ide o postoje, ktoré sú, citoval som generálneho prokurátora a jeho list zo dňa 28. augusta 2008. Samozrejme, malicherná dušička pána Lipšica by sa neuspokojila, a tak išiel aj na Národný bezpečnostný úrad, aby preverili všetko, čo sa stalo a zobrali previerku pánovi ministrovi vnútra. Tak si dovolím povedať, že po vyhodnotení všetkých zistených skutočností Národný bezpečnostný úrad dospel k záveru, že neboli naplnené pojmové znaky žiadneho z bezpečnostných rizík v zmysle § 14 ods. 2 zákona a pán minister Harabin má naďalej bezpečnostnú previerku.

    Čiže najvyšší orgán zaoberajúci sa bezpečnosťou štátu potvrdzuje dôveryhodnosť človeka, ktorého chcú tu niektorí lapaji znevážiť. To sa predsa nerobí. A ak, tak je možný aj postup druhý, že Národný bezpečnostný úrad si preverí aj pána poslanca Lipšica. Ten má tiež previerku. Môže byť držiteľ previerky človek, ktorý sa takto zaoberá utajovanými skutočnosťami? Vôbec, ako sa k nim dostáva, ako nakladá so záujmami štátu na istých dokladoch.

    Samozrejme, že ak pán Lipšic je dôvodne podozrivý z dvoch trestných činov, na ktoré upozornilo ministerstvo spravodlivosti, nebude mať Harabina rád. Mňa Dzurinda aj do basy posielal, a predsa ho znášam. To už musí byť človek trošku väčší, aby tomu rozumel. Ale Lipšic je veľmi malý na to, aby tomu porozumel.

    Takže toto sú skutočnosti, ktoré treba brať do úvahy. Pretože tu sa ustálila metóda politického života, ktorá v tomto parlamente bola dva roky. A deformuje spoločenský život, politiku aj obsah rozhodnutí a vedomie občanov, aj zmysel práva, navrhujem, aby Národná rada rozhodla najprv o návrhu navrhovateľov a aby Národná rada prijala uznesenie k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Štefanovi Harabinovi, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (tlač 760).

    „Národná rada Slovenskej republiky po a konštatuje, že návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Štefanovi Harabinovi, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, sa opiera o listiny, o ktorých je dôvodné podozrenie, že sú falzifikáty a majú slúžiť len na ďalšie znevažovanie člena vlády a spochybňovanie plnenia jeho funkcie.

    Po b žiada orgány činné v trestnom konaní, aby posúdili, či predloženie týchto listín pripojených k návrhu, o ktoré sa návrh skupiny poslancov opiera a či v tejto súvislosti aj postupom poslancov a orgánov činných v trestnom konaní bol porušený zákon vrátane vyvodenia prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti. Navrhujem, aby sa o tomto návrhu na tomto konaní hlasovalo tiež a návrh predkladám pani predkladateľke.“

    Ďakujem. Kto chce, pochopil. Kto nie, niet mu pomoci.

  • S faktickými poznámkami, pán Slota, asi nie? Ešte furt svietite na tabuli. Dobre. S faktickými poznámkami poslanci Fronc, Brocka, Mikloš, Lipšic, Sabolová, Jureňa, Kahanec. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa. Poslanec Abrhan ešte a kto ešte, prosím? Hrušovský Pavol. Ešte niekto? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Mečiara.

    Slovo má pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Mečiar, tuším ste si zabudli okuliare? Ja vám teda prečítam, o čom dnes rokujeme. O návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Štefanovi Harabinovi, poverenému riadením ministerstva spravodlivosti, a nie o vyslovenie nedôvery Danielovi Lipšicovi.

    Viete, pán Mečiar, použili ste síce možno účinný, ale starý a veľmi primitívny trik. Trik, ktorým jednoducho, keď neviete jedným jediným argumentom vyvrátiť dôvody na odvolanie – ten hlavný dôvod, ktorý je tam uvedený, tak jednoducho zaútočíte na osobu a začnete spochybňovať nositeľa týchto argumentov. To je starý špinavý trik, ale myslím, že tuná už je neúčinný. Ďakujem.

  • Teraz má slovo pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán Mečiar, vaše vystúpenie bolo dosť zmätočné a neboli ste vo forme, ako sú ľudia na vás zvyknutí, ale ten záver bol nehoráznosť.

    Pán kolega, možno to je váš sen vrátiť sa do komunistického totalitného režimu, že kde si odsúhlasíte čokoľvek, aj keď je to aj proti zdravému rozumu. Ale vrátim sa aj k iným vašim reakciám vo vystúpení.

    Naozaj to bolo zmätočné vystúpenie, pretože ste sa viac zaoberali spochybňovaním dôveryhodnosti predkladateľa návrhu Daniela Lipšica a menej ste hovorili o podstate. Ale chvíľočku ste hovorili a dokonca ste si položili rečnícku otázku, že čo je to mafia, a odpovedali ste si, že mafián je aj ten, kto zabíja česť, morálku.

    Prosím, pán Mečiar, beriem, že aj to robí mafián. Ale to hovoríte vy? Vy, čo bývate v Elektre, a nie v dvojizbovom byte? Vy, čo sa nevozíte v korzičke? To hovoríte vy, čo neviete zdôvodniť pred verejnosťou pôvod vášho majetku, o ktorom, pán Mečiar, sa vyjadril váš koaličný partner, predseda vlády Robert Fico, citujem: „Ja som v štátnych službách od roku 1992, vy od roku 1990. Presne viem, aké majú príjmy poslanci aj predseda vlády. Musel by som žiť ako korytnačka 250 rokov, aby som v tejto službe zarobil toľko peňazí ako vy.

    Pán Mečiar, ale vrátim sa k veci. Ja nechcem k veci, o ktorej rokujeme, ja nechcem, aby na čele slovenskej justície bol človek, ktorý si tyká s mafiánom. O tom teraz rokujeme.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Mečiar, vaše vystúpenie bolo dlhé, ale prázdne. Bolo prázdne preto, že ste sa 95 % svojho vystúpenia venovali osobným a dosť nízkym útokom na osobu poslanca Lipšica, pričom ste ešte stihli zdôrazniť vlastnú veľkosť, ale čo sa týka merita veci, tam ste nevyvrátili nič. Použili ste jediný argument, ktorý použil aj predseda vlády, že tie listiny nie sú obsahom trestného spisu, ale to bolo jasne vysvetlené, že nikto ani netvrdil, že sú. Potom ste spochybňovali spôsob získania týchto informácií, čo je dosť, povedal by som, pikantné práve od vás, ktorý ste zakladateľom istej tradície nachádzania spisov, ku ktorým ste sa nemali ako legálne dostať na stole.

    No a zároveň ste vlastne a pre mňa to bolo zaujímavé, že vy ste potvrdili, že ten rozhovor sa stal, keď ste povedali, že len bol pred 14 rokmi. No, ak sa naozaj stal a vy to potvrdzujete a my si myslíme, že sa stal a že teda existuje tento kontakt, tak potom je úplne jedno, kedy sa ten rozhovor uskutočnil, pretože o mafii je známe aj to, že ak raz niekoho chytí, tak už ho nepustí bez ohľadu na to, kedy ten rozhovor a kedy ten kontakt je.

    Takže z tohto pohľadu to vystúpenie ma nijako nepresvedčilo, pretože neobsahovalo žiaden skutočný argument, ktorý by spochybňoval to najdôležitejšie a zásadné, čo je v podaní návrhu poslancov na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz má slovo pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem. Pán poslanec, ak máte záujem hovoriť o mne, zvolajte mimoriadnu schôdzu aj niekoľko ku mne. Veľmi rád sa potom vyjadrím. Ale považujem za potrebné zareagovať. Áno. Budeme hovoriť následne aj o rozhodnutiach v mafiánskych veciach. Ako kto rozhodoval. Aj v závažných.

    Prečo sme ho nevydali? To už ten argument zaznel. My sme ho vydať nemohli. Bol stíhaný na Slovensku. Švajčiarska justícia ho vydala na trestné stíhanie k nám. My nemôžeme vydávať osobu, ktorá je u nás stíhaná. Keby ho Švajčiari v deväťdesiatych rokoch nevydali nám na trestné stíhanie, potom by mohli žiadať extradíciu, mohli by sme ho vydať. Nezmysel. Vy to viete a kompromitujete sa aj ako právnik, keď hovoríte, že sme ho mohli vydať do Švajčiarska. Švajčiari ho už nestíhali, lebo sme trestné stíhanie prevzali my.

    Ale úplne na záver k tomu uzneseniu. Zdá sa mi byť trošku rozporuplné. Prvá časť toho uznesenia hovorí, že je dôvodné podozrenie, že išlo o falzifikáty. A druhá časť hovorí, že unikli utajované skutočnosti a treba ich preveriť. Takže potom unikli pravdivé skutočnosti. Len vás trápi, akým spôsobom unikli z dohľadového spisu Generálnej prokuratúry. Čiže odporúčam sa trochu nad tým zamyslieť a možno ešte do konca schôdze ten návrh uznesenia vylepšiť.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem za slovo. Nechcem konkrétne rozoberať vystúpenie pána poslanca Mečiara, lebo bolo o všetkom a o ničom. Ale najprv by som ho chcela poprosiť, keby po nás nekričal, nepokrikoval, lebo my si radi vypočujeme aj jeho názor, aj keď si myslím, že má tú istú hrošiu kožu ako minister Harabin, a preto je úplne zbytočné reagovať na vaše vykonštruované predstavy, pán Mečiar. My, ktorí sme už dlhšie v parlamente a ktorí vás poznáme systematickejšie, nielen tak ako oklamaní voliči, vám už nič neveríme a klamete nielen parlament, ale i verejnosť.

    A jedna poznámka k pánu ministrovi a k téme, ktorú prerokujeme. Pán minister Harabin nikdy nevyvrátil svoj priateľský vzťah s Bakim Sadikim, o ktorom je známe, že je v spojení s mafiou, a preto by som bola veľmi rada, keby pán minister zvážil svoje zotrvanie vo funkcii, možno sa neusmieval, toto je veľmi vážna vec, aby minister tejto vlády, a čudujem sa premiérovi Ficovi, že sa s tým nevysporiadal a má rôzny meter na svojich koaličných partnerov, a mali by ste, pán minister, zvážiť a odstúpiť sám, ak si vážite túto republiku a vládu Slovenskej republiky a tento parlament.

  • Teraz má slovo pán poslanec Miroslav Jureňa.

  • Ďakujem za slovo. Žijeme na Slovensku a všetci si myslím pamätáme a máme svoju pamäť a mali sme možnosť prežívať aj obdobie osem rokov vlády Mikuláša Dzurindu a to, čo sa tu stalo. A prišiel jeden mladý génius a nevieme ako, pretože on nikdy, on vždy odsudzoval takéto praktiky ako nejakého priateľstva, klientelizmu alebo rodinkárstva, ale veľmi mladý sa stal ministrom zrejme na základe svojich schopností, na základe svojho umu, na základe toho, že už niečo v živote preukázal, stal sa ministrom a začal tvoriť zákony. A máme možnosť všetci občania Slovenskej republiky tieto zákony si užívať.

    Ja si myslím, že všetci, ktorí sme tu sedeli a počúvali sme Vladimíra Mečiara, sme mali možnosť osobne si každý tento prejav zhodnotiť. Pochopiteľne, že to, čo som počul v predchádzajúcich faktických poznámkach má vypovedaciu hodnotu. Je to subjektivizmus, je to subjektívny pohľad na vec. A jedno zásadné, čo v tomto je, je tá metóda, o ktorej sa tu hovorilo. O tom, akou metódou sa tu dlhodobo pracuje. A toto je teraz výsledok tejto metódy, že sa tu útočí nielen na ministra, ale, že sa tu útočí na vládu a akým spôsobom sa tu spájajú drogoví díleri s vládou Slovenskej republiky. Toto je politika kresťanského demokratického hnutia? Toto sú základné idey, toto očakávajú voliči kresťanského demokratického hnutia na slovenských dedinách? Týmto spôsobom vy chcete, ako ste preukázali, riadiť tento štát? Je to výsmech, je to hanba vaša.

  • Teraz má slovo pán poslanec Mikloško.

  • Pán poslanec Mečiar, to sa stalo prvýkrát v slovenskom parlamente, aby niekto navrhol uznesenie, že za to, že poslanci niečo dali na pôdu parlamentu, ktorá je absolútne nedotknuteľná imunitou aj všetkým, za to majú byť trestne stíhaní.

    Pán Mečiar, zrejme na staré kolená sa vám začínajú vracať vaše zážitky z mladosti, najmä váš desaťmesačný pobyt v Moskve a zrejme tie boľševické spôsoby, ktoré máte v sebe, začínajú nejako ožívať. Chápem to, je to vec fyziologická, možno nás to všetkých čaká, keď budeme starí. Ale to boli spôsoby, ktoré používali komunisti v tej najbrutálnejšej dobe do roku 1948, keď trestnoprávne chceli stíhať poslancov demokratických.

    Pán Mečiar, je najvyšší čas, a na budúcej schôdzi vám my znovu predložíme zrušenie vašich amnestií, a je najvyšší čas, aby sme vám tu prečítali celý trestný spis, aby sa ukázalo, čo sa dialo za vašej vlády, aby sa ukázalo, kto ste boli vy vtedy, keď ste tuná vládli Slovensku a dostali ste ho do úplnej izolácie. Najvyšší čas, aby sme vám to tu znovu prečítali, pretože vám stačia dva mesiace na to, aby ste sa znovu prestali kontrolovať a zabudli na to, čo tu už bolo.

  • Teraz má slovo pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Mečiar, najprv ste používali také bubliny, čo je za tým skryté, aby sa niekto nezvolil do Najvyššieho súdu, alebo vyhrážky a podobne. Potom ste prešli do protiútoku, že buď sa s tým niekto vysporiada, alebo to tu bude smrdieť, predpokladám, že ste mysleli tento parlament. A potom ste položili otázky, ktoré boli veľmi zaujímavé. Že toto je boj proti trestnej činnosti? No a je boj proti trestnej činnosti neustále odsúvanie návrhov zákona o preukazovaní pôvodu majetku? Kto sa bojí prijať zákon, ktorý by vyžadoval preukazovanie nadobudnutia majetku dokonca až nad 8 miliónov?! Nie sú to náhodou tí, ktorí ho majú nepreukázateľný v oveľa väčšej hodnote?

    Takisto ste konštatovali, že sa tu ustálila metóda, ktorá deformuje. No áno. Ustálila sa tu metóda, čo deformuje. Deformujú sa nominácie do najvyšších orgánov v štáte a robí sa to najmä vďaka súčasnej koaličnej väčšine v tomto parlamente, či je to už Ústavný súd, alebo ďalšie nominácie a teraz aj nominácie do vlády.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz má slovo pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Mečiar, niekoľko poznámok k vášmu vystúpeniu. Myslím, že vám dali zlé podkladové materiály, lebo fakt je ten, že pokiaľ ste chceli odvolávať Daniela Lipšica, tak ste to mali v minulom volebnom období, keď bol ministrom spravodlivosti, a nie teraz, keď podáva tento návrh. To je prvá poznámka.

    Druhá. Považujem za nehorázne vyhrážať sa poslancom opozície trestným stíhaním len preto, že prejavia svoj názor.

    Tretia. Používať lož ako pracovnú metódu je o vás známe a zrejmé, člen vedenia KDH nikdy nebol a nikdy sme s ním nesedeli tak, aby bol odsúdený za trestnú činnosť. Buďte konkrétny a povedzte, o koho išlo, aby sme vedeli a dokázali, akým spôsobom používate lož ako pracovnú metódu.

    Štvrtá poznámka. Hovoríte, že ideme súdiť Harabina, ktorý poslal dvesto mafiánov do väzenia. Pán poslanec, my dnes nesúdime, my len rozhodujeme o tom, či človek, ktorý si tyká s hlavou albánskej mafie má byť členom slovenskej vlády, alebo nie. Povedali ste, že poslal dvesto mafiánov do väzenia. Nuž, najväčším mafiánom býva ten, ktorý zlikviduje najväčší počet iných mafiánov, svoju konkurenciu. Sám ste sa to mohli dočítať v mnohých dokumentoch, ktoré existujú.

    Vyčítali ste pánovi Lipšicovi, že spája vládu s mafiou, ale on o tom len rozpráva. Ten, kto tú vládu spája s mafiou, je pán minister Harabin. A pre mňa je problém, že toto vám nevadí.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Vladimír Mečiar. Má slovo.

  • Neprekvapuje ma, že o mafii hovorí bývalý podpredseda vlády a bývalý minister financií. Ten vie, o čom hovorí, akurát je škoda, že vždy, keď otvorí ústa, cítiť z nich plyn a napätie elektriky.

    Takisto ma neprekvapuje, že keď sa k môjmu vystúpeniu vyjadruje celý klub kresťanských demokratov, pretože ak ústava hovorí o tom, že ľudia sú si rovní v právach i v povinnostiach i v postavení a patrí im úcta, tak ak tento klub chce brať za nevyvolaný telefonický rozhovor na zodpovednosť politickú ministra spravodlivosti, tak sám seba tento klub musí vylúčiť z politiky, lebo počas jeho pôsobenia v najvyšších funkciách tohto klubu bol pán Bielik trestne stíhaný, za pôsobenia funkcionárov tohto klubu došlo k strate dokladov, bol odsúdený a všetci ste sa s ním rozprávali, všetci ste s ním sedeli. Tak ako? Jedna morálka pre jedného, druhá pre druhého?

    Neprekvapujú ma stanoviská Ferka Mikloška. To je už ozaj prípad pre lekára, ja som len právnik, pretože ak zabudol, že pred dvomi mesiacmi tu o mne vyprával dokonca tri dni aj s návrhom všelijakých uznesení len preto, že som si dovolil povedať, že člen strany, ktorá neprešla voľbami, nemôže byť predsedom výboru, tak potom je mi ho ozaj strašne ľúto. Ja ho nieže nemám rád, to som ho nikdy nemal, ale je mi ho ľúto ako človeka, že takto dopadol.

  • Teraz pokračujeme v rozprave, ale aj o slovo požiadal člen vlády pán minister Harabin, takže má slovo. Po ňom vystúpi pani poslankyňa Lucia Žitňanská.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a vážení páni, ja na úvod len toľko. List a vyjadrenie generálneho prokurátora, to už bolo prezentované. Snaží sa ho spochybniť výkvet slovenských justičných skúšok, pán Lipšic, ktorý nikdy nebol na súde a hovorí, že áno, tieto zdrapy papiera, ktorými uráža parlament, uráža, potom vám neskôr poviem prečo, nie sú súčasťou trestného spisu, ale dohľadového spisu. Viete, asi keby bol na súde alebo na inej praxi, tak by vedel, že dohľadový spis je trestný spis. Trestným spisom je policajný spis, dohľadový spis súdny spis, prokurátorský spis. Viete, tá justičná skúška mu skutočne chýba. To ako to nenahradíte ničím. Ani Harvardom. To nenahradíte ani príslušnosťou k akejkoľvek tajnej službe, k ničomu. To jednoducho nejde. To sa nedá.

  • Smiech v sále.

  • Prepáčte mi to, to sa nedá. To sa nedá.

    Ešte sa vrátim k exekútorovi, lebo týmto to sa začalo všetko, že som nezákonne vymenoval exekútora. Trvám na svojom stanovisku, ktoré sme dali ústavnoprávnemu výboru a ktoré tu rozobral aj pán premiér. Súdny exekútor Ondáš bol vymenovaný v súlade so zákonom bez akýchkoľvek najmenších pochybností. Ale rezort spravodlivosti pri preskúmavaní menovaní exekútorov zistil inú závažnú skutočnosť, na ktorú považujem za potrebné upozorniť. Exekútora určitého vymenoval aj pán Čarnogurský v roku 1999. O to však poslanec Lipšic, o to nemá poslanec Lipšic zjavne záujem, aj keď vie, že v tomto prípade bol porušený zákon na celej čiare. Lipšic ako vtedajší vedúci úradu o tomto prípade vedel a sám na listine videártniku uviedol, že ho neodporúča menovať, pretože nespĺňa podmienku vzdelania.

    Exekútor Sanáši vyštudoval Vysokú školu Zboru národnej bezpečnosti, bol však menovaný vtedajším ministrom Čarnogurským v čase, keď to právna úprava jednoznačne nedovoľovala. Vtedy mlčanie Lipšica a dnes klamanie považujem za jednoznačné farizejstvo. Mal pripraviť jednoznačnú novelu, ktorou by stopol absolventov ZNB. On však predložil zákon, ktorý bol protiústavný, čo povedal Ústavný súd SR svojím osobitným nálezom. No pozrite, zase tá justičná skúška mu chýba. Uznáte všetci skutočne, lebo to nenahradíte ničím.

    Keď tu niekto hovorí o tom, čo v parlamente nikdy nebolo, tak vy páni poslanci tridsiati, ja vás skutočne ľutujem, lebo vy ste sa podpísali, kde ste jeden z dôvodov na odvolanie člena vlády uviedli okrem iného jeho povinnosť predkladať zákony. Niečo, čo je povinnosťou člena vlády. Ako to je legislatívny proces, ktorý vyplýva z kompetenčného zákona. Toto má byť dôvodom na odvolávanie člena vlády, že si plní legislatívne povinnosti? No potom sa môžete dožiť, že vy tridsiati asi podpíšete aj to, že v budúcnosti budete niekoho zbavovať mandátu za to, že sa podpíše pod návrh na Ústavný súd SR, lebo ako tiež tam tí poslanci prejavia iný názor, ako má pán Lipšic na legislatívu, ktorú tu deformoval a my vieme ako. Veď pripravili takú legislatívu pán Lipšic a jeho kumpáni, že osem rokov kresťanskí ministri nekresťanským spôsobom nechali vyrábať z tých sociálne najslabších ľudí chudákov, bezdomovcov, dokonca na Vianoce ich vypratávali z bytov. A keď títo ľudia sa náhodou odvážili vrátiť do svojho bytu, tak ich prokurátor začal trestne stíhať pre porušovanie domovej slobody.

    Páni a dámy, teda naopak, aby som neurazil dámy. Dámy a páni, toto je kresťanská politika. A potom sa dostanem aj k ostatným.

    Ďakujem zatiaľ.

  • Pokračujeme v rozprave. Teraz v mene klubu SDKÚ – DS (hlasy v sále), poprosím technikov. Poprosím, pán poslanec Abrhan, pokoj trošku a noblesu, snáď nemyslíte, že vám niečo robím s vaším zariadením, že. Alebo áno? No dobre. Prosím techniku. Je nejaký dôvod, prečo to nefunguje? Dobre, takže prosím faktické poznámky na vystúpenie pána ministra Harabina. Pani poslankyňa Tóthová, Sabolová, Abrhan, Fronc. Ešte niekto iný, alebo mu nefunguje zariadenie, nech zdvihne ruku, prosím. Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Chcem nadviazať na tú časť vystúpenia pána ministra, kde hovoril o legislatívnej iniciatíve. Ja som sa už v ústavnoprávnom výbore bližšie k tejto otázke zmienila, než to mám možnosť v tomto krátkom čase, a chcem uviesť, že skutočne považovať snahu zrušiť špeciálne súdy za niečo, čo môže byť dôvodov pre odvolanie skutočne defekt v logike, pretože je ten návrh na Ústavnom súde. Ústavný súd rozhodne a ja osobne som hlboko presvedčená, že problém špeciálnych súdov je najmä v tom, že sa do systému súdnictva včlenil prvok tak, zdôvodňujem, takým spôsobom, že vytvoril diskrimináciu medzi sudcami, čo je ústavne neprípustné formou akejkoľvek diskriminácie. A o diskriminácii sudcov už rozhodol aj všeobecný súd. Tak toto zazlievate ministrovi spravodlivosti, že to, čo bolo včlenené do platného práva, že je protiústavné a že to treba zmeniť? To absolútne, ale absolútne nemá logiku, tak ako tu niektoré tvrdenia, že sa hovorí o predkladateľovi, keď máme v živej pamäti, že bola tu schôdza, kde sa vôbec nehovorilo o merite, len o predkladateľovi dve hodiny a ja som potom na ilustráciu, o čo ide, takýmto spôsobom vystúpila, aby som prezentovala tú nemorálnosť.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem za slovo. Pán minister, ešte asi potrebujete kus odvahy na to, aby ste nám vysvetlili hlavné dôvody podania na túto schôdzu, váš priateľský vzťah s Bakim Sadikim. A, pán minister, asi ste potom zle čítali tento návrh, ktorý sme podali, lebo my nebránime vašej iniciatíve, dokonca je to vaša povinnosť, ale vy dávate zákony, ktoré výrazne oslabujú boj štátu proti organizovanému zločinu a korupcii. A ja by som rada počula vašu odpoveď na tú ďalšiu zarážku, či vy dodržiavate zákony, keď menujete exekútora, ktorý nemá splnené podmienky.

    Čiže, pán minister, ešte asi zrejme potrebujete chvíľočku a asi nemáte ešte odvahu sa vyjadriť, alebo možno aj nám chcete popoludní povedať, že sa vzdávate svojho ministerského postu.

  • Teraz má slovo pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, ja som čakal, že vo svojom vystúpení zaujmete stanovisko k predmetu a k návrhu na vaše odvolanie, čoho sa týka, a nieže sa budete vyjadrovať o predkladateľoch, preto by som vás požiadal, aby ste menej rozprávali o Danielovi Lipšicovi a o tých, čo predložili návrh a viac rozprávali o svojich telefonátoch a priateľských vzťahoch, ktoré nerobia dobrý obraz o vláde Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • Teraz má slovo pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, keď tu poučujete predkladateľa a hovoríte o advokátskych skúškach, bolo by dobré, keby ste poučili vlastnú kolegyňu pani Tóthovú, kedy sa predkladá návrh na vyslovenie nedôvery alebo na nevyslovenie dôvery. Možno by bolo dobré, keby sa to konečne naučila a nepostupovala v minulosti v rozpore s ústavou. Ďakujem.

  • Ďakujem za faktické poznámky. Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v rozprave.

    Teraz v mene poslaneckého klubu SDKÚ vystúpi pani poslankyňa Lucia Žitňanská, má slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme za sebou celkom zaujímavé a rušné dva mesiace, dva letné mesiace, počas ktorých sme sa pomerne veľa nových informácií dozvedeli o tejto koalícii a koaličných ministroch. Najskôr sme si prečítali v novinách kamarátsky rozhovor ministra spravodlivosti s Bakim Sadikim. Potom padol minister životného prostredia vraj pre rodinkárstvo, potom sme čítali, ako sa nosia dary politickej strane v igelitke, potom padala ďalšia ministerka, vraj nie pre peniaze v igelitke, ale pre miliardový tender, o ktorom nič nevedel jej stranícky šéf. Potom sme sa dočítali, ako smeráci pilotujú sociálne podniky a zatiaľ záverečnou bodkou tohto leta bolo vysvetlenie premiéra, že je rozdiel medzi rodinným a straníckym klientelizmom a ten stranícky je dobrý klientelizmus. Koho dnes po dvoch mesiacoch ešte zaujíma rozhovor ministra spravodlivosti s Bakim Sadikim. Aspoň tak ste to možno dúfali, pán minister.

    Ale možno napriek tomu, alebo práve preto treba povedať, že doktor Štefan Harabin môže byť Sadikiho advokátom, ale nemôže súdy spravovať. Ale pre koho je to málo, tak dva roky je dobrá doba na to, aby sme sa pozreli na výsledky rezortu spravodlivosti pod vedením ministra Štefana Harabina, dva roky je totižto už dosť dlhá doba na to, aby sa mohli prejaviť aj opatrenia, ktoré boli už urobené touto vládou. Nebudem hovoriť o pocitoch, pokúsim sa hovoriť o výsledkoch cez čísla, pretože tie majú určitú vypovedaciu hodnotu.

    Všetci vieme, že je nespokojnosť s vybavovaním súdnych prípadov, s rýchlosťou ich konania, súdy nie sú dôveryhodné. V justícii sa akékoľvek opatrenie prejavuje s odstupom určitého času a nikdy neprinesie okamžité výsledky, pretože nemožno z roka na rok vybaviť všetky nevybavené prípady. Preto je dôležité sledovať trendy a o tom by som chcela hovoriť.

    V roku 2004 sa po prvýkrát od roku 1998 podarilo na súdoch vybaviť viac vecí ako predchádzajúci rok. Poviem to na štatistike. V roku 2003 bolo vybavených okolo 247-tisíc súdnych prípadov, v roku 2004 275-tisíc, v roku 2005 295-tisíc. Čiže každým rokom nárast 30- až 20-tisíc vybavených prípadov. To sú exaktné čísla.

    Následne od roku 2005 súdy ročne dokážu vybaviť viac prípadov, než ročne dopadne ako nové prípady na súdy. To síce pochopiteľne neuspokojí bezprostredne tých občanov, ktorých spor leží na súde 10 rokov, ale je to nevyhnutý predpoklad na to, aby mohli tie staré spisy byť postupne vybavované a je to nevyhnutný predpoklad na to, aby sa postupne mohla skracovať dĺžka súdnych konaní. A tak sa aj stalo, pretože od roku 2005 každý rok sa vybaví viac prípadov, než aktuálne na súdy dôjde. Od roku 2005 sa znižuje počet nevybavených prípadov a od roku 2005 sa kontinuálne v drobných číslach po mesiacoch, ale trvale skracuje priemerná dĺžka konaní.

    Ako je to za roky 2006 a roky 2007. Tento trend sa zastavil. V roku 2006 došlo k stagnácii, v roku 2007 vidíme, že súdy už nevybavujú viac súdnych prípadov ako predchádzajúci rok, ale naopak menej. Čiže tento pozitívny trend sa zastavil. Áno, ešte stále platí aj v roku 2007, že súdy dokážu vybaviť viac, ako na súdy aktuálne príde, ale v celkovom objeme vybavujú menej. Čo to znamená? To znamená, že namiesto, aby sa z tej haldy starých súdnych prípadov odbúdalo stále rýchlejšie, odbúda z nich pomaly pomalšie. Keď bude tento trend pokračovať, tak o rok, o dva sa vrátime späť a zase nám tie staré prípady budú narastať. To je trend posledných dvoch rokov. A pritom musím povedať, máme, aby som to zjednodušila do veľmi zrozumiteľnej polohy, pribudli súdy, pribudli sudcovia, ale celkový počet vybavených vecí je nižší ako v roku 2005. Keď to ešte zjednodušene preložím, máme viacej sudcov, ale menej robia ako v roku 2005. To sú exaktné výsledky v rezorte pod vedením Štefana Harabina.

    Ja som si vedomá toho, že pozitívny trend rokov 2004, 2005, 2006 nemôže uspokojiť občanov, ktorí čakajú desať rokov na súdne rozhodnutie, ale opakujem, iba pozitívnym trendom sa môžeme dopracovať v priebehu piatich, šiestich rokov k tomu, aby mohli byť vybavené aj tie staré prípady a do budúcnosti aby ľudia nemuseli tak dlho čakať na svoje rozhodnutia.

    Fungovanie justície je jednou zo základných služieb, ktoré štát musí svojim občanom poskytovať. Myslím si, že všetci sa zhodneme v tom, že súdy musia pracovať rýchlejšie a kvalitnejšie, že občan nesmie mať pocit pri vstupe do pojednávacej miestnosti, že už je rozhodnuté, pretože sa napríklad sudca pozná s advokátom. Ale rýchlosti konania ani dôveryhodnosti justície neprospeje, keď pozitívne trendy narúšané opatreniami, ktoré neprinášajú želaný efekt, budú zastavené a dôjde k stagnácii.

    A preto si myslím pre tých, ktorým nestačí predchádzajúci argument, a pre tých, ktorí tvrdia, že počas posledných dvoch rokov sa v justícii zlepšili výsledky. Nie je tomu tak, a preto si myslím, že je tu ďalší dôvod na negatívne hodnotenie pôsobenia ministra Harabina vo funkcii.

    Ja nie som veľmi naklonená odvolávaniu ministrov v parlamente, ale niekedy je to naozaj jediná možnosť, ako poukázať na určité problémy zo strany opozície. Viem, že dnes ministra Harabina neodvoláme, pretože koalícia ho podrží. Koalícia ministra Harabina podrží vo funkcii, pretože rezort justície a v širšie zákona o spravodlivosti patrí podľa koaličných dohôd HZDS a asi je ťažké nájsť ďalšieho človeka, ktorý tak spĺňa predstavy predsedu HZDS Mečiara o tom, aký má byť minister spravodlivosti. Poslanci za SDKÚ podporia návrh na odvolanie ministra Harabina.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Mečiar. Pýtam sa, či ešte niekto iný? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, myslím, že všetci v sále plne budeme súhlasiť s tým, čo ste uviedli, že želaním tejto spoločnosti a hlavne občanov je, aby súdy čo najrýchlejšie rozhodovali, aby skracovali konania, aby boli nezávislé a všetky ďalšie okolnosti, ktoré ste uviedli. Áno, s tým možno súhlasiť. Ale nemožno súhlasiť s tým balíkom myšlienok, ktoré by som nazvala trendy, ktoré ste nám predniesli už v tejto podobe v ústavnoprávnom výbore a vtedy som nereagovala, pretože som si myslela, že ste chceli niečo povedať k prerokovávanému materiálu.

    Spomenuli ste, že určité kroky ministra a opatrenia sa neprejavia hneď, ale postupne. Spomenuli ste, že od roku 2006 do roku 2007 nevidíme už tú dynamiku, že je to horšie, že je to slabšie. Ale zabudli ste spomenúť, že výplod práce vtedajšej vládnej koalície, kde ste boli štátna tajomníčka a ministrom bol pán poslanec Lipšic, pripravili legislatívny návrh Trestného zákona a Občianskeho súdneho poriadku, ktoré nadobudli účinnosti od roku 2005, a tým pádom ste vlastne zdokumentovali, že to, čo bolo prijaté, zhoršilo právnu situáciu a že vlastne už to, čo signalizovali sudcovia, že to nie je dobrá úprava.

  • Čas uplynul, slovo má pán poslanec Mečiar.

  • Nechcem ani v najmenšom spochybňovať odborný a ľudský profil pani poslankyne Žitňanskej. Je historickou pravdou, že do funkcie prišla tak, že nemala čas na koncepčné zmeny, že bola tam veľmi krátko, že patrí k strane, ktorá nemôže garantovať uplatnenie odborných schopností, čo sú politické fakty mimo nej, rozhodla sa pre tú cestu a v poriadku, ale nemôže zavierať oči pred tým, že keď prišla táto vláda, tak bol problém v konkurze získať kandidátov alebo občanov, ktorí by chceli byť sudcami.

    Dnes na jedno sudcovské miesto neklesne počet uchádzačov pod 20. Čo sa zmenilo? Prestíž profesie a prestíž cti sudcu. Nemôže zakryť ani to, že to, čo sa tu prezentuje dneska voči Harabinovi, pán Lipšic vo funkcii ministra prezentoval, 80 % obvinení sudcov na Slovensku z kriminálnych a disciplinárnych deliktov bolo vymyslených a nepravdivých. A to ubíjala morálku aj dôveru verejnosti k súdom a to sa dneska obnovuje. Nemôže zakryť to, že napriek zákonom odmietali sudcom dať to, čo im zo zákona patrilo. Nemôžu nepoprieť ani to, že začali diferencovať medzi sudcami a diskriminovať sudcov. To tiež urobili. To je len o vzťahu k sudcom.

    Pokiaľ ide o dĺžku konania na súdoch, či občianskoprávne, či trestné, čaká ešte veľká robota na to, aby tieto normy boli upravené, napriek tomu systematickou kontrolou ministra sa dosiahlo, že staré ležiaky sa riešia. Dneska, ak je na súde väčší prípad ako päť rokov, tak nastupuje disciplinárne konanie. To tiež kedysi nebývalo. Takže kroky na zlepšenie sa robia, sú očividné, netreba ich zastierať len preto, že patríte k inej strane, tak ako ja nezastieram to, že patríte k tomu lepšiemu, čo SDKÚ má.

  • S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem pekne. Ja len zopakujem fakt, ktorý som povedala vo svojom vystúpení, a síce v roku 2007, čo je čistý rok pána ministra Harabina, v ktorom už bol dostatočne dlho vo svojej funkcii, aby sa mohli prejaviť výsledky jeho práce. V roku 2007 pribudli sudcovia, ale každý jeden sudca urobil menej ako v roku 2005. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, keďže nám vystúpili písomne prihlásení poslanci, pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne? Registrujem pána poslanca Gábora Gála, Minárika Pavla, Slotu Jána, Mamojku Mojmíra, Rehák Milan, Fronc Martin, Mikloško František. Je to všetko? Osem. Anton Korba. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť. Deväť, ešte Vaľová Jana. Ešte raz sa pýtam. Je to všetko? Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo má pán poslanec Gábor Gál.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, hneď na úvod musím povedať, že Strana maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja návrh na odvolanie ministra spravodlivosti Štefana Harabina, vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády nepodpísala. Má na to svoje dôvody. Ale hneď musím deklarovať, že celý klub poslancov Strany maďarskej koalície bude hlasovať za vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti pánovi Harabinovi ako riadna opozičná strana, lebo sa nazdávame, že dôvody na výmenu v osobe ministra spravodlivosti tu sú.

    Stačí, ak si spomenieme na programové vyhlásenie tejto vlády. Mohli sme si všimnúť, že táto vláda boj s organizovaným zločinom alebo s korupciou nemyslí až tak vážne, ako to deklarovala pred voľbami.

    V kapitole, ktorá sa týkala rezortu spravodlivosti, nebol ani jeden konkrétny návrh, konkrétny inštitút, ktorý by zlepšil, išiel ďalej v tých krokoch, ktoré nastolila predchádzajúca vláda. Samozrejme, že potom ani činnosť pána ministra a celého rezortu nemohla ísť v tom smere, aby sa zlepšil stav justície, aby spravodlivosť nastolila v každom smere. Všeobecne sa dá povedať, že pán minister Národnú radu zákonodarnou iniciatívou neprehnal a kvôli tomu sa tu aj netrháme od práce. Síce sa hovorí, kto nerobí, aspoň nič nepokazí, ale ja si myslím, že Slovensko potrebuje iného ministra.

    Minister, ktorý sa objavuje v médiách skrz svoje škandály pre rodinkárstvo alebo pre osobné vojny so svojimi bývalými neprajníkmi, nie je v prospech našej krajiny. Určite sa nezakladá na pravde, pán minister, že ste nič nerobili. Ale zďaleka neviem všetko zhodnotiť pozitívne. Neustále napádanie Špeciálneho súdu, podkopávanie ich práce, burcovanie ostatných sudcov proti sudcom Špeciálneho súdu nie je ničím vinným ako výrazným krokom späť.

    Škandalózne vymenovanie predsedov okresných a krajských súdov, spomeniem len na predsedu Krajského súdu Nitra, bývalého, nasvedčuje o tom, že svoju funkciu nezvládate.

    Pani kolegyňa Žitňanská už rozprávala o tom, že aký iný trend sa uberá v reštančných veciach. Že nám neklesajú reštančné veci, že pomaly ideme k tomu trendu, čo bolo pred rokom 1998.

    Pán minister, sudcovský talár ste si síce vyzliekli, odložili na čas, kým ste vo funkcii ministra, ale tak sa mi zdá, že ministerský oblek ste zabudli obliecť, lebo v kresle ministra sa v prvom rade robia rozhodnutia, závažné rozhodnutia v prospech spravodlivosti, riadi sa rezort, hlavne pripravujú sa návrhy zákonov a všeobecných právnych noriem, a to v prospech občanov Slovenskej republiky. Vy pán minister to nerobíte. Preto tento návrh naša strana podporí. Sme za vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Pavol Minárik. Má slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, samozrejme nemám najmenší problém hlasovať za odvolanie ministra spravodlivosti a podpredsedu vlády, nominanta HZDS a ako on sám neustále pripomína sudcu Harabina. Sudcu Harabina z jeho vládnej funkcie, pretože na iné nemáme. Rovnako, ako som nemal problém podpísať tento návrh napriek tomu, že keď sme návrh na jeho odvolanie pripravovali my poslanci z KDS, kolegovia z opozície takýto problém mali.

    Bez akejkoľvek pochybnosti pre mňa človek, ktorý sa dôverne, i keď na privátne témy rozpráva so Sadikim, nemá byť ministrom vlády a nemal by mať prístup k žiadnej funkcii verejnej moci. Na to, aby nebol ministrom a zvlášť ministrom spravodlivosti, vrchovate by stačilo i ďaleko menej. Napríklad jeho pôsobenie proti Špeciálnemu súdu – justičnej zložke, ktorá súdila tam, kde iný súdiť veľmi nechceli, alebo súdili veľmi pomaly. I toho Bielika nakoniec odsúdil Špeciálny súd.

    Tento človek nemá problémy, aby sa jeho manželka a jeho syn vozili na aute, ktoré patrí podľa zákona k jeho náležitostiam. Vozil sa aj do Trnavy tento syn. Ako sudca, neviem si dosť dobre predstaviť, ako tento človek bude rozhodovať o platnosti či neplatnosti zmluvy na základe posudzovania jej súladu s dobrými mravmi, keď nevie posudzovať ani svoje dobré mravy. Človek, ktorý sa rozpráva so Sadikim, naozaj nemal byť ministrom a nemal by byť ani sudcom.

    Tento človek by nemal byť sudcom ani preto, že po komunistickom ministrovi ako druhý navrhol, aby Ján Čarnogurský vypadol z advokátskej komory, a to za to, že Ján Čarnogurský postupoval takým spôsobom pri ochrane ľudí, ktorí mali byť zbavení bytu, ktorý nakoniec on sám preferoval a ktorý nakoniec on sám uviedol do praxe. A pritom bol taký zbabelý, že sa zakryl podpisom svojho vedúceho úradu.

    Takýto človek by naozaj nemal byť ministrom, ani kebyže sa nerozprával so žiadnym mafiánom. Minister spravodlivosti by určite nemal pripravovať znižovanie tvrdosti voči najťažšiemu zločinu.

    Na druhej strane je možno pre Slovensko dobré, že kolegovia z koalície ministra Harabina v jeho funkcii ponechajú pre dva dôvody. Ten prvý je, pretože je dobrý život v pravde. Je nepochybné, že úroveň tejto vlády je úroveň jej ministra spravodlivosti už len preto, ako ho premiér bránil a ako sa k nemu postavil. A je lepšie, keď je vo vláde usmievavý frajer, ktorý verejne ide na jachtu v Monaku. Je lepšie, keď je tam frajer, ktorý je ochotný zničiť život mladej ženy a roznecovať nacionalizmus len pre..., ozaj prečo vlastne? Pre vlastnú popularitu? Je lepšie, keď je vo vláde minister, ktorý trieska do stola v kravíne len preto, že musí odísť, pretože sa prevalí škandál s pozemkami. Je dobré, keď je vo vláde minister Harabin. Je to asi lepšie, ako keď je tam rovnaký, len distingvovaný Maďarič, dôstojne sa tváriaci akademik, usmievavé dámy, tichučký minister dopravy, ktorý pripravuje najväčšie zadlženie Slovenska. Je dobré, že sú tam ministri, ktorým temperament, intelekt a výchova navodia to, že ukážu, aká táto vláda skutočne je. Je dobré, že vďaka takýmto ministrom vieme, kto nám vládne.

    Po druhé je dobré možno to, že keď ho neodvoláte, nevráti sa tak skoro do justície, aj keď jeho návrat zrejme nebude až tak dlho trvať. Justícia je určite najproblematickejšie obdobie moci v súčasnom štáte. Je bez korelatívu voliča tak ako parlament a vláda, aj keď tá, samozrejme, sprostredkovane cez parlament. Justícia je odkázaná len na sebaočistu a k tej sebaočiste nedošlo a so sudcami ako Harabin ani asi nikdy nedôjde.

    Napriek všetkým problémom, ktoré justícia má, ak by sa do justície vrátil sudca Harabin, úroveň stavu by sa určite znížila. Takže keď ostane vo vláde, nič sa nedeje, pretože úroveň vlády znižovať nemôže. Je to dobré aspoň pre tých mladých a slušných sudcov.

    Dámy a páni, som rád, že nežijem v anglosaských krajinám. Je síce vysoko nepravdepodobné, že niekedy stanem pred súdom, ale v tomto štáte nič nie je isté. Pozri návrh poslanca Mečiara, ktorý ste dostali pred chvíľou na stoly, pozri vyhrážanie sa opozícii basou. Ale mal by som veľký problém, kebyže som v anglosaskej krajine. Zoči-voči sudcovi ako Harabin a s povinnosťou oslovovať vaša ctihodnosť. Sudcovi ako Harabin, ktorý sa dôverne rozpráva so Sadikim, by mi to asi ani neprešlo cez ústa. Sudcovstvo zaväzuje a len napĺňanie takého záväzku, k akému sú sudcovia zaviazaní, oprávňuje k tomu, aby sme im hovorili honorability.

  • Skončili ste, pán poslanec? Hej, ďakujem. S faktickými poznámkami pán poslanec Mikloško, Mečiar, Jureňa, Záhumenský. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pán poslanca Minárika.

    Slovo má pán poslanec Mikloško.

  • Chcel by som nadviazať na tú časť, kde pán poslanec Minárik hovoril o kauze, keď vedúci úradu pána ministra Harabina žiadal advokátsku komoru, aby pozbavila advokátskych právomocí Jána Čarnogurského.

    Pán minister, ja neviem, či ste boli komunista, alebo neboli, mňa to nezaujíma, ale v každom prípade spôsob, ktorý ste použili, bol komunistický. To urobili komunisti v roku 1983 myslím Čarnoguskému, že ho pozbavili. Tá trápnosť toho gesta vášho vedúceho úradu bola v tom, že Čarnogurský urobil to, na čom ste sa vy nakoniec spolu, vy i minister Harabin spolu s ministrom Kaliňákom dohodli a ako smernicu dali policajtom pri zasahovaní. Ak nie, tak si prečítajte všetky tie materiály.

    Pán minister, chceli ste sa zrejme pomstiť Čarnogurskému. Bol to prípad toho bytu, kedy ste ho chceli opustiť, a boli to podobné prípady, ale spôsob, ktorým ste vy chceli pozbaviť Čarnogurského a ktorému sa, samozrejme, advokátska komora vysmiala, pretože zase tak ďaleko ešte právomoci tejto vládnej koalície nezachádzajú, už ten len stačí na to, aby ste tam neboli. Bolo to malé, na ministra spravodlivosti to bolo malé.

  • Teraz má slovo pán poslanec Mečiar.

  • Čo sa dá robiť, demokracia je založená na voľbách. Vo voľbách ľudia si vyberú strany, na základe toho sa zostavuje vláda, parlamentná väčšina, funguje demokratický mechanizmus. Nečakám od tých, ktorí z vládneho mechanizmu vypadli, aby boli hrdí na to, že prehrali, ale čakám, aby kritickosť, akú mali k chybám vlastným, mali aj k chybám druhých.

    Spochybňovanie členov vlády podľa toho, ako kto vyzerá by mohlo vyzerať všelijako, kebyže začali brať do úvahy tváre tých, ktorí tu neúspešne vystupujú, kde by sa dali urobiť ešte lepšie komiksy. Ale vláda má dôveru 70 % ľudí. Čo s tým chcete robiť? Treba to rešpektovať. Parlament má stabilitu a dôveru. Čo s tým chcete robiť? Treba to rešpektovať.

    Pokiaľ ide o výkriky, ktoré raz za čas tuná zaznejú, možno sa nad to aj povzniesť a povedať, jednoducho mechanikou hlasovania môžeme prejsť ponad to, ale nie tak. Treba na tieto všetky veci a názory reagovať už aj kvôli tomu, aby ľudia vedeli, že voľakomu aj záleží na tom, aby v tomto štáte ich vôľa panovala, ich rozhodnutie vo voľbách bolo záväzné a aby aj to, čo je čierne, zostalo čiernym a čo je biele, zostalo bielym.

    Pánovi poslancovi, ktorý tuná tak veľmi pekne hovoril o Slovenskom pozemkovom fonde adresujem otázku. Nechcete povedať niečo o vašich dôverných vzťahoch so Slovenským pozemkovým fondom? Čosi som sa o tom kdesi dozvedel.

  • Teraz má slovo pán poslanec Jureňa.

  • Ďakujem za slovo. Pozorne som si vypočul pána poslanca Minárika a nadobudol som taký dojem, že vy pán poslanec, vy zrejme ste personálnym riaditeľom a riaditeľom a zrejme by ste mohli aj všetkých ministrov skádrovať, ale je to také príznačné pre vás, lebo vy vždy si osobujete právo hodnotiť, právo moralizovať. Toto sú práva, ktoré sú zrejme len vám prisúdené a vždy sa takto akosi prejavujete.

    A čo sa týka troška jedna taká malá poznámka. Ja som mal možnosť hovoriť pred pár dňami s jedným Čarnogurským a ten mi povedal, je mi ľúto Ferka Mikloška.

  • Teraz má slovo pán poslanec Marian Záhumenský.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Minárik, pokiaľ som dobre počúval, tak hlavný dôvod na odvolanie podpredsedu vlády vlastne je údajný prepis nejakého telefonátu spred 14 rokov. Hovoril o tom aj pán predseda Mečiar, čiže nie dva roky pred nástupom, v deň nástupu pána ministra do funkcie, ale 14 rokov pred od dneska a ja sa chcem spýtať. Ak taký telefonát vôbec bol, bol získaný určite pri odpočúvaní Bakiho Sadikiho pri nejakej inej trestnej veci, to znamená, daná nahrávka sa netýka predmetu veci, pre ktorú bol Bakim Sadiki odpočúvaný.

    Tak sa chcem spýtať. Nemala byť takáto nahrávka náhodou zničená? A ako je možné, že tu dneska používate tento materiál a vôbec nikto nehovorí o zákonnosti takéhoto materiálu, že sa dostáva vlastne na verejnosť a akým spôsobom ste sa k takejto nahrávke dostali? Nijakým spôsobom v návrhu ste nepreukázali, že pán podpredseda vlády Harabin udržiaval ďalej kontakt s Bakim Sadikim, že by nejakým spôsobom nebodaj mu napomáhal v nejakej činnosti okrem, ak takáto nahrávka existovala spred 14 rokov.

    Chcem sa spýtať, vy keď s niekým telefonujete, alebo niekoho stretnete na ulici, pýtate sa ho, či je náhodou trestne stíhaný, či bol trestne stíhaný, alebo či sa náhodou nevedie voči nemu nejakú trestné konanie? Lebo kohokoľvek stretnete, aj sa s ním poznáte, nemusíte mať ani vedomosť o tom, že nejaké trestné stíhanie alebo konanie voči nemu je vedené. Ja si myslím, že celé to odvolávanie, ktoré tu je, asi tak trošku absencia opozície, alebo opozícia nemá témy a potrebuje nejakým spôsobom zaujať verejnosť, že chráni nejakú čistotu prostredia a čistotu vlády. Myslím si, že ale cieľ je to, aby ste upútali na seba pozornosť. Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Minárik.

  • Ďakujem pekne za slovo. K pánom poslancom Záhumenský a Jureňa. Vás som, páni, neodvolával ja, ani táto snemovňa, vás odvolal premiér.

    K otázke, čo mám spoločné s pozemkovým fondom. No, to by zaujímalo aj mňa, pán poslanec Mečiar, kebyže mi to poviete, by som bol neuveriteľne rád, lebo ja o ničom neviem.

    A k tým tváram. Ja som nepopisoval tváre. Ani jachta v Monaku nie je tvár a ani Hedviga nie je tvár. Teda nie Kaliňákova, to je jej tvár a jej problém, ktorý si bude možno celý život niesť za to, čo jej minister vnútra vykonal.

  • Ďakujem. Pokračujeme vystúpeniami v rozprave. Slovo má pán poslanec Slota, pripraví sa pán poslanec Mamojka.

    Pán poslanec, len veľmi krátko, prvý deň schôdze zvolanie býva o jednej, my sme dali tak, aby... Ďakujem pekne za pochopenie.

    Máte slovo pán Slota.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, pán poslanec Lipšic, čo to tu hráte za teáter. O čom sa tu dnes chcete baviť? Generálny prokurátor pán Trnka jednoznačne vyvrátil tieto vaše výmysly a vaša pseudokauza skončila a vy môžete ísť domov so spokojnou hlavou a zaliezť niekde do myšacej diery. Mienite zase niekomu podhodiť ďalšie vyrobené falzifikáty? Alebo nás nebodaj prekvapíte stratenými nahrávkami vášho straníckeho druha Bielika?

    Chápem, že po dvoch letných mesiacoch vám už chýba lesk televíznych kamier, no mali by ste si rozmyslieť, kde a akým spôsobom sa chcete pred nimi predvádzať. Lebo ja si už myslím, že pomaličky, keď doma otvorím dvere na chladničke, že na mňa vyskočí Lipšic. To je niečo neskutočné. Ten ksicht proste všade vidno. A tie jeho blúznenia počúvať, no, to je niečo príšerné. Toto vaše divadlo môžete ako ochotník hrať na ulici, ale nie v zákonodarnom zbore. Ak máte záujem nebodaj účinkovať pravidelne pred kamerami, odporúčam vám osloviť televízie, kde by ste sa mohli realizovať ako ďalšia celebrita a určite budete úspešne konkurovať hrdinom ako Banán alebo Pipina.

  • Smiech a potlesk.

  • Nechápem, ako môžete byť tak skalopevne presvedčený, že ešte stále zaujímate tento národ. Myslím, že deň čo deň trpíte, alebo tŕpnete, aby nevyšiel ďalší prieskum dôveryhodnosti politikom, lebo vaše preferencie padajú ako jedličky po Vianociach. Čo nevidieť, snáď dosiahnu aj bod mrazu. Dúfam, že občania po vašom dnešnom divadle pochopia, že dôverovať vašim vyjadreniam by bolo nanajvýš zbytočné.

    Vaše arogantné a afektované vyjadrovanie lezie na nervy nielen jednoduchým ľuďom, ale predovšetkým odbornej právnickej verejnosti, ktorá má za sebou nejakú prax na rozdiel od vás. Vy sa predovšetkým držte svojej veľkej hereckej budúcnosti. Ja vám prajem veľa úspechov na doskách, ktoré vám prináležia a kde by ste boli určite úspešný.

    Záverom by som chcel jednoznačne vyhlásiť, že Slovenská národná strana podrží pána ministra Harabina, pretože si ho ako odborníka a aj ako človeka váži.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Áno, pán poslanec Rafaj, to je faktická poznámka? Dobre. S faktickou poznámkou pán poslanec Rafaj. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána Slotu.

    Máte slovo pán poslanec Rafaj.

  • Myslím si, že pán poslanec Slota trafil klinec po hlavičke, keď poukázal na predovšetkým skryté motívy, ktoré boli za týmto návrhom a môžem verejne potvrdiť, že jeho predpoklad sa už naplnil a jedna televízia už prejavila záujem o pána navrhovateľa poslanca Lipšica do pomerne sledovanej nedeľnej televíznej diskusnej relácie. Takže asi je to aj o tom, že tie kamery sú za nami a niekto ich chce mať v nedeľu aj pred ním.

  • Ďakujem pekne a teraz požiadal o slovo pán navrhovateľ, ale aj pán minister vnútra. Takže dáme prednosť navrhovateľovi, potom vystúpi pán minister vnútra.

  • Ako som predpokladal, budem musieť citovať spisovú značku a stranu dohľadového spisu niekoľkokrát. Čo nie je trestný spis odporúčam konzultovať s prokurátormi. Trestný spis na prokuratúre je ten, čo ide na súd. Ale odkonzultujte, pozrite si interné predpisy prokuratúry, potom nám niečo povedzte.

    Ešte raz teda. Tento prepis priateľského rozhovoru je v dohľadovom spise Generálnej prokuratúry spisová značka III/2GPt228/93 na strane 256. Je to legálny dokument, ktorý podľa mojej mienky diskredituje nielen ministra, ale aj samotnú vládu.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou pán poslanec Marian Záhumenský.

  • Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko. Pán poslanec Lipšic, vy sa stále snažíte hovoriť o morálne, hovoriť o práve, snažíte sa vystupovať ako najspravodlivejší zo spravodlivých, pritom je známe, že sám pohŕdate súdom. Vy ste v súdnom spore s pánom Alexandrom Zápotockým takisto ako pán poslanec Mikloš, ktorý súd s pánom Zápotockým prehral na ochranu osobnosti, ale súd vám posiela zásielky a vy sám nepreberáte zásielky ani v Národnej rade, ani doma, čiže pohŕdate súdom. Hovoríte o skracovaní prieťahu konania v súdoch, pritom sám robíte to, čo robia mnohí ľudia z podsvetia, že jednoducho nepreberajú zásielky a nechodia na súdy. Pravdepodobne asi vám bude musieť súd poslať zásielku cez políciu, takže myslím si, že nie je celkom asi namieste, ak práve vy hovoríte o spravodlivosti a morálke. Ďakujem.

  • S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Lipšic.

  • Pán poslanec, zásielky preberám, ale keď mi z Košíc chodia zásielky na meno Alexander Lipšic, keď niekto si popletie krstné meno navrhovateľa a spletie ho s priezviskom odporcu, takú zásielku mi, žiaľ, nevydajú. Môj starý otec sa volal Alexander, ale ja sa volám Daniel.

  • Teraz požiadal o slovo člen vlády a minister vnútra. Pán minister Kaliňák má slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ja budem veľmi stručný, pretože, ako je už pri týchto mimoriadnych schôdzach obvyklé, nie je o čom. Mňa tak skôr vyprovokoval možno pán poslanec Brocka, ktorý tu nie je. Je, je, zdravím vás, keď hovoril o tom smerom k pánovi Mečiarovi, že pozri, kto to hovorí a čo všetko urobil, tak ja si tiež dovolím povedať, že pozri, kto to hovorí.

    Včera som sa dočítal v jednom denníku, že pán Lipšic si nepreberá doručenky zo súdu. Ja chcem povedať, že je vždy veľmi odvážne vyliať vedrá špiny na tejto chránenej pôde imunitou a potom sa vyhýbať súdnemu konaniu, keď niekto sa chce dožiadať svojej spravodlivosti. Vysvetlení môže byť tisíc. Ja som si len prečítal, o čo súd požiadal políciu, aby sme to doručili, pretože sa to súdu nepodarilo.

    Druhá vec je, ktorá sa týka, že často hovorí pán Lipšic o rovnosti pred zákonom. Nuž v tom prípade, v jednom minimálne ja som rovný a vy ste rovnejší, pán Lipšic. Ja mám päť rokov koncipientskej praxe u advokáta. A po piatich rokoch som mohol byť prvýkrát pripustený k advokátskej skúške. Koľko máte právnej praxe pred vašou skúškou, pán Lipšic? Čiže ja som rovný, ale vy ste rovnejší. Hovorí sa, niekde som čítal, že kto si bez viny, hoď kameňom. Vy nemôžete hodiť ani zrnkom piesku.

    A ešte jednu vec pri tomto všetkom, čo sa tu dnes hovorí. Bývalá vláda udelila občianstvo pánovi Sadikimu. Bývalá vláda. Preto ho dnes nie je možné vyhostiť. Zamyslite sa sami nad sebou, prečo dnes nie je možné ho vyhostiť? A prečo ste ho uznali za občana potrebného pre tento štát? Na tú otázku si dajte najprv odpoveď, prečo ste ho uznali potrebného pre tento štát, aby mal občianstvo tejto republiky a nemohli sme ho vyhostiť. Preto môžete až potom hovoriť o tom, čo tu dnes rozprávate.

    Čiže, ak pán Brocka povedal, pozri, kto to hovorí, mal by sa najprv zamyslieť sám nad sebou a nad tým, čo robili v uplynulých rokoch.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie ministra poslanci Pado, Brocka, Fronc. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Pado.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán minister vnútra, vy ste povedali, že nie je o čom na tejto schôdzi rozprávať. Vy ste minister vnútra a vy tvrdíte, že ak sa v spise Generálnej prokuratúry, ako to citoval zástupca predkladateľov, nachádza prepis telefonického rozhovoru terajšieho ministra spravodlivosti a predstaviteľa drogovej mafie, o tom hovoríme dnes a vy poviete, že nie je o čom rozprávať? Minister vnútra? Ďakujem pekne.

  • Teraz má slovo pán poslanec Brocka.

  • Pán minister Kaliňák, jednu poznámku, že kedy ste dali občianstvo tomu mafiánovi? To bolo za vašej vlády. Spomínali ste predchádzajúcu vládu. Predtým Mečiar, poslanec Mečiar dokonca hovoril, že ten rozhovor bol kedy? V roku 1994 a vy ste boli medzitým viackrát pri moci a mohli ste urobiť niečo proti tomu konkrétnemu mafiánovi.

    Pán minister, táto kauza je známa verejnosti, aj toto meno od júna tohto roka. Naša iniciatíva odvolať ministra spravodlivosti je po kauze, ktorá prepukla, keď Krajská prokuratúra v Prešove zrušila trestné stíhanie proti človekovi, kde korunní svedkovia sú mŕtvi a verejnosť sa dozvedela o tom rozhovore a kontaktoch ministra spravodlivosti s bosom albánskeho podsvetia.

    Pán minister, pre nás je to nová kauza. My preto odvolávame ministra spravodlivosti. Vy to odvádzate niekde úplne inde.

  • Teraz má slovo pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, vy ste hovorili úplne, ale úplne od veci. Vy ste sa jedným slovom nezastali ministra Harabina, ale útočili na predkladateľa, opakujúc stále ten istý trik, keď neviete obrániť skutkovú podstatu, tak spochybníte predkladateľa. No, to ste už trošku trápny, pán minister.

  • S reakciou na faktické poznámky pán minister. Dve minúty.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, od vás som už nikdy nepočul, že by ste hovorili k veci. Takže aj vaša reakcia bola presne o tom. Možno ste zaregistrovali, že tu bol predseda vlády a reagoval. O tom svedčí, že čo sa vám dialo, keď ste boli pán minister neúspešný.

    Čiže ja by som sa možno skôr vyjadril k tomu, čo povedal pán Brocka a pán Pado. Ja viem, že výchova vám nebola nikdy blízka, preto vy vždy vykrikujete, keď niekto cudzí hovorí, aby ste prekričali to, čo hovorí. Veď skúste chvíľu počúvať. Ja som vás počúval v pokoji a som na to zvyknutý. Len chcem povedať, pán Brocka, ja som reagoval na vás, čo ste hovorili. To bolo, aj som to v úvode presne povedal, ja som sa k ničomu inému nedostal, ja som vám nič nevyčítal, len som reagoval na to, čo ste povedali. A pre mňa je podstatné to, že tá predchádzajúca vláda, možno aj o tom môžeme hovoriť, dala občianstvo napriek tomu, že jedna zo zložiek ministerstva vnútra zásadne protestovala. Zamyslite sa, prečo ste mu udelili to občianstvo. To nebola neznáma kauza. Vtedy jedna zo zložiek ministerstva vnútra protestovala, prečo ste mu dali občianstvo, keď dneska chcete podľa toho niekoho súdiť. A keď hovoríte o nejakej hlave nejakej mafie. Potom to asi pre vás hlava mafie nebola, keď ste mu dali občianstvo. Ja sa to pýtam. Keď dneska chcete o niekom hovoriť, že bol, no tak potom možno bol. Ja netuším, možno je. Ale vy ste mu dali občianstvo. Ja som sa len na toto pýtal. Prečo ste mu dali občianstvo, keď dneska chcete za to súdiť niekoho iného? Súďte najprv seba. To je to, čo vám vždy hovorím. Keď chcete hádzať kameňom, museli by ste byť bez viny a nie ste. Toto je to, o čom som celé povedal. Nič viac, nič menej.

    To platí aj smerom k pánovi Padovi, ktorý sa nevyjadril k tomu občianstvu ako bývalý minister vnútra a čo nebolo za neho udelené, to len ako pre poriadok. Ja som vždy korektný. Ale faktom zostáva, že ja som len reagoval na to, keď ste iných z toho upozorňovali, že nemajú čo reagovať, pretože nemôžu hádzať kameňom, lebo tu majú vinu. Ja hovorím, že ju máte vy, a veľkú.

  • Pokračujeme v rozprave. V rozprave vystúpi pán predseda ústavnoprávneho výboru Mamojka. Pripraví sa pán poslanec Rehák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aspoň pár slov. Myslím, že pán poslanec Brocka, ak sa nemýlim, povedal, keď myslím vystupoval pán poslanec Mečiar, že sa hovorilo príliš všeobecne a nekonkrétne. No, pán kolega Lipšic teraz bol konečne konkrétny, keď povedal, že nepreberá zásielky, pretože nie je Alexander, ale Daniel. To bol konkrétny relevantný fakt. Áno v poriadku, beriem.

    Ale čo bolo zas tak strašne konkrétne na prezentácii toho, čo povedal pán poslanec Lipšic? Mňa dosť zaráža ako poslanca, ale hlavne ako človeka a potom ako právnika, pán kolega, naozaj ten fakt, že už to klišé a to, čo sa stále a permanentne opakuje a hovorí dokola, že vláda je mafia-friendly. No, platí starý princíp, mnoho tisícročný, prezumptio boni viri, prezumpcia slušnosti, statočnosti, čestnosti každého subjektu občana, to znamená, celá vláda je mafia-friendly? Tí, ktorí hlasovali zrejme, veď to boli koaliční poslanci, ktorí hlasovali za programové vyhlásenie vlády, tiež je zrejme mafia-friendly. Proste je tu akási kolektívna vina, ktorá je absurdná, pretože máme, a nechcem tým zdržovať, asi nejaké právne princípy, ktoré vychádzajú z tejto nosnej právnej a filozofickej zásady, ako je princíp neviny v trestnom práve, v civilnom práve, subjektívna zodpovednosť a tak ďalej a tak ďalej. Nechcem teraz tým zdržovať. Takže myslím, že toto už sú trošku príliš obnosené slová skutočne a krivdí sa desiatkam a desiatkam statočných a myslím, že slušných ľudí.

    Čo sa týka konkrétneho spisu. Ja, čo som si ho prelistoval, tak takisto poviem ako právnik. Nielen v administratívnom práve, ale v práve vôbec platí prezumpcia správnosti individuálnych právnych aktov, úradných dokladov, dokumentov a listín. Čo je relevantný doklad? Originál alebo úradne notárom alebo matrikou overená kópia. Ja nespochybňujem, lebo nemám jednoznačné dôkazy, ale takúto fotokópiu, ako sú tam dnes, vyrobí v dnešnej rozmnožovacej technike hocikto a hocikde. Ale to možno posúdia iné orgány, nie parlament.

    Ja osobne kvitujem, myslím, že to povedal pán poslanec Mečiar, vstup pani poslankyne, nie je tu, Žitňanskej, alebo ešte nejaký tu bol príspevok, ktorá diskutovala vecne o niektorých otázkach, problémoch, o ktorých sa dá diskutovať. Ja vôbec nehovorím, že nie. O miere efektivity, funkčnosti rezortu justície a podobne, ale to je beh na dlhé trate, a to by bolo na diskusiu na tri dni. Ale o tom sa má diskutovať. A nie diskutovať, politikárčiť a zabíjať čas v podstate veľmi, veľmi diskutabilnými a spochybniteľnými argumentmi, ktorých miera a stupeň závažnosti a relevancie podľa mňa vonkoncom nezodpovedá tomu, čo sa chce k odvolaniu ministra a podpredsedu vlády.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Urbáni, poslankyňa Tóthová. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Urbáni.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, prečítajte si Financial Times zo 16. alebo 17. júla, kde na troch stranách sa píše o tejto vládnej koalícii, o úspechoch Slovenska či ekonomických a iných, o stabilite koalície. Nemali dôvod, ja si myslím tí páni chváliť túto koalíciu, neboli inšpirovaní ničím, len faktami. A ja mám taký dojem, že vám vadí, že táto vládna koalícia funguje a že sú úspechy. Ja som fandil každej vláde, ktorá tu bola a ktorá robila dobre pre Slovensko. Preto ma prekvapuje, že chcete rozbíjať túto vládnu koalíciu takýmito smiešnymi argumentmi. Do tejto vlády patrí aj pán minister Harabin a myslím si, že je tam časť aj istej závisti a neviete zniesť, že tento rezort začína pracovať ináč, ako pracoval za posledných osem rokov.

    Pán minister Harabin robí kroky k zefektívneniu spravodlivosti tohto rezortu a k tomu, čo nám bolo vyčítané už dávno OECD a ostatnými medzinárodnými organizáciami, že nie sme právny štát, že tu nie je vymožiteľnosť práva, že dlho trvajú procesy. Skrátil za krátke obdobie viac ako o šesť mesiacov. Bolo to už spomínané dneska. A toto vám vadí? Ja si myslím, že pán minister je na správnom mieste správny chlap a že ďalej ostane vo svojej funkcii.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, slovo má pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Vyjadrím sa k tomu, čo hovoril pán poslanec Mamojka. Ten sa ťažiskovo zameral na spôsob prezentácie a diskusie pána poslanca Lipšica, čo dokumentoval aj systémom na našej schôdzi a uviedol, že tam, kde chýbajú právne argumenty, prevažne ide diskusia politická, čo proste ilustroval aj výrokom mafia-friendly.

    Áno, je to pravda, ja sa k takému názoru prikláňam. Ja som tento svoj názor o spôsobe diskusie už prezentovala skôr, keď som odmietla do akýchkoľvek diskusií v médiách vojsť s pánom poslancom Lipšicom. Pretože tam, kde majú byť čisto právne argumenty, prahovo a útočne sa vsúvajú politické argumenty, čo sa deje aj dneska v súvislosti s termínom mafia-friendly. Tam, kde prestali argumenty pri prvom vyjadrení vo vzťahu k poslancom pri prerokovávaní Trestného zákona, kde končili odborné argumenty pána poslanca Lipšica, tam nastúpilo obvinenie mafia-friendly, ktoré bolo rozšírené aj na súčasnú vládu a konkretizované na ministra spravodlivosti. Myslím, že tieto úvahy a prezentácie nemajú podklad. Málo sa tu dá hovoriť o pozitívach činnosti ministra, pretože predmetom...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem, uplynul čas, pani poslankyňa. Pán poslanec Hrušovský, ale ste sa prihlásili potom, ako som uzavrel. Buďme, prosím, páni poslanci, veľkorysí, dajte pokyn na tabuli pánovi Hrušovskému. Aha, procedurálny návrh. Takže dobre, len reakcia na faktické poznámky. Nie? Dobre.

    S procedurálnym návrhom pán poslanec Hrušovský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, odznelo tu jedno vyjadrenie, na ktoré by som chcel počuť pravdivú odpoveď, či v tejto rokovacej sále naozaj odznelo. Pán minister Harabin predkladateľovi návrhu pred pár minútami osobne povedal: „Pôjdeš do basy, ty hajzel.“ Chcem počuť teraz, či sú tieto slová naozaj pravdivé a či tu odzneli v tejto rokovacej sále od obidvoch. Tak od pána predkladateľa pána poslanca Lipšica, ako aj pána ministra Harabina. Ak sa to stalo, pán podpredseda, žiadam, aby bola prerušená schôdza Národnej rady a okamžite zvolané poslanecké grémium.

  • Pán poslanec Hrušovský, veď máme tu teda, takže máme procedurálny spor, na základe čoho, od čoho, čím odôvodníte takúto žiadosť? Pokiaľ čokoľvek odznelo a máte pocit, že má nejaký charakter, treba postupovať v zmysle právne platných predpisov, v danom prípade podľa rokovacieho poriadku. Neviem si predstaviť, ako by som splnil vašu žiadosť. Pokiaľ viem, Národná rada nie je odpočúvaná, a pokiaľ viem, do mikrofónu nič takéto neodznelo. Pokiaľ to má iný charakter, treba na to využiť tie spôsoby, ktoré sú na to určené.

  • Hlas v sále.

  • Takže neviem.

    Pán poslanec Lipšic, hlásite sa vy ako navrhovateľ alebo?

  • No, hlásim sa ako navrhovateľ. Zaznelo to. Pán Harabin, nikto sa vás nebojí. Nikto sa vás nebojí. Dôležité vždy je mať čisté svedomie. Vy ho nemáte, preto sa bojíte. Vy ste sa aj báli pred touto schôdzou, že začnem hovoriť veci z vášho súkromia. Ste to dokonca povedali v jednom rozhovore. Nezačnem. Súkromie každého rešpektujem. Ja na vašu úroveň neklesnem. Nikto sa vás nebojí. Keď som minule hovoril o vašich kontaktoch s mafiou, povedal som, že je mi zle. Áno, je mi zle z toho, že sedíte vo funkcii ministra spravodlivosti.

  • Ďakujem pekne. O slovo sa hlási pán minister Harabin. Poprosím, prosím osobné veci naozaj mimo sály, pokiaľ je to dôležité. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Lipšica pán poslanec Mečiar.

  • Ide o overenie totožnosti toho, čo pred chvíľou diskutoval. Vysvetlil nám, že jeho krstné meno nie je Alexander, ale Daniel. Mohol by nám aj povedať, či niektorý z jeho predkov neniesol priezvisko Lipstein.

  • O slovo požiadal v zmysle rokovacieho poriadku pán minister Harabin. Má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, ja skutočne neviem, čo mám povedať. Pozrite, schôdza sa uberá tým spôsobom, že jasne vychádza najavo, aké podvrhy a falzifikáty pán Lipšic tu prezentuje. No tak chce prerušiť priebeh tejto schôdze a zase si vymýšľa. Veď to je len marketingový ťah. Veď už ako exhibicionistu ho predsa všetci poznáme. Ja jednoducho na exhibicionistu, pán predseda, ešte vy ste sa znížili na taký exhibicionizmus, že s pánom poslancom Lipšicom tu dohadujete spôsob, ako zase podsunúť poslancom exhibicionistickú vložku.

    Pán predseda Hrušovský, ja som si o vás myslel, že vy ako trošku inú úroveň máte.

  • Vážení kolegovia, ešte raz, pokiaľ došlo k niečomu, čo malo byť porušenie disciplinárneho poriadku alebo iných pravidiel rokovania parlamentu, tak máme na to k dispozícii štandardné inštitúcie v rokovacom poriadku. Myslím si, že rokovací poriadok nám neumožňuje nič iné v danej chvíli ako pokračovať v rokovaní.

    Takže procedurálny návrh – pán poslanec Minárik.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, dôrazne vás žiadam, aby ste napomenuli každého poslanca za akýkoľvek náznak, aj len náznak antisemitských vyjadrení a v tom, čo povedal kolega Mečiar, to jednoznačne zaznelo a v tejto sále sa k niečomu takému nikto, nikto nesmie znížiť.

  • Ďakujem za váš názor. Pán poslanec, nie je pre mňa problém požiadať všetkých pánov poslancov naozaj, aby v tejto diskusii považovali etické a štandardné princípy komunikácie medzi poslancami. Takže budeme pokračovať ďalej.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie pána Harabina pán Mikloško, máte slovo.

  • Pán poslanec Hrušovský tu veľmi jasne položil otázku na slová, ktoré pán minister, či povedal, alebo nie. Pán poslanec Lipšic ich potvrdil, že ich povedal.

    Pán minister, čo s tým chcete robiť s takýmto vulgárnym slovníkom? Čo tu ešte hľadáte? Takéto slová váš predseda adresovával v prvej vláde, keď bol 1990 – 1992, môžem niekedy zodpovedať, čo pán Mečiar rozprával pánovi Kučerákovi a podobne, ak bude treba. Ale to si tu nedovoľujte, my sme tu na Slovensku v strednej Európe. My sme nie niekde v onom.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Hrušovský.

  • Pán minister, naozaj vás chcem poprosiť, potvrďte pravdivosť týchto slov, alebo vyvráťte.

  • Veď som, pán poslanec, jednoznačne reagoval, že je to jeho marketingový ťah...

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím, vážené kolegyne, poslanci, rokovací poriadok neumožňuje reakcie z miesta. Prosím mikrofón. Hovorí iba ten, kto má slovo, prosím.

  • Pán minister, povedali ste pánovi poslancovi Lipšicovi. „Pôjdeš do basy, ty hajzel?“ Povedali ste mu tieto slová? Pán minister? Poprosím vás, poprosím vás, keby ste mohli odpovedať poslancom Národnej rady, ktorý ste zodpovedný za výkon svojej funkcie z ústavy, z Ústavy Slovenskej republiky.

  • Poprosím, páni poslanci, riadim schôdzu ja, predpokladám, že nie je problém to pochopiť.

    Pán poslanec Hrušovský, prosím, faktická poznámka. Neriadite schôdzu. Sú ďalší prihlásení s faktickou poznámkou? Po ukončení, samozrejme, pánovi ministrovi, pokiaľ má záujem, dám slovo. Takže poprosím o pokoj a vážne o korektnosť a prezentujeme sa všetci pred verejnosťou svojím správaním. Berme to na vedomie. Pán poslanec Minárik sa prihlásil s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Harabina. Má slovo.

  • Ďakujem za slovo. Pán minister sa vo svojom vystúpení vyhol priamej odpovedi, čo sme nezaznamenali, samozrejme, vo vystúpení pána Lipšica, ktorý to jednoznačne potvrdil. To, že sa priamej odpovedi vyhol sa dá pokojne vyhodnotiť ako nejaká forma súhlasu s tým, že to bolo vyrieknuté a v takom prípade, pán minister, naozaj nemáte na tom mieste čo robiť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Mečiar má slovo.

  • Ak by som mal reagovať na poznámku smerom ku mne, tak by som sa musel vyjadriť zlým prekladom do ruštiny, ktorý hovorí: „Kudá vy idiote?“ Nikdy z mojich úst nezaznela jediná jedna narážka antisemitského pôvodu.

    Pokiaľ ide o otázku, prečo som ju položil a ako. Môj priateľ Augustín Marián Húska bol v Jáchymovských baniach ako trestanec. Za túto dobu ho prenasledoval, vypočúval a trápil a trýznil istý pán Lipstein, o ktorom je Augustín Marián Húska do dneska presvedčený, že to bol predok pána Lipšica. Ak nebol, je mi to jedno. Otázka bola kontrolná vo vzťahu k vyjasneniu rodovej totožnosti, inak ma to nezaujíma.

  • Dobre. Mám, registrujem dve prihlášky do rozpravy. Pán minister bol prvý. Vy ako navrhovateľ druhý. Chcete reagovať, pán minister? Hneď po ňom reaguje pán poslanec Lipšic ako navrhovateľ. Poprosím, ale naozaj osobné veci do parlamentu, páni, nepatria. Veci, ktoré patria na iné orgány, riešiť tam. Tu riešime dôležitú otázku dôvery alebo nedôvery členovi vlády. Prosím, rešpektujme dôstojnosť parlamentu. Ďakujem.

    Máte slovo, pán minister.

  • Pán podpredseda Národnej rady, pán poslanec, ja som vám jasne povedal, že je to výmysel a je to marketingový ťah. Ja sa vám čudujem, pán predseda KDH, že vy ste naskočili na tento exhibicionizmus pána Lipšica. Vidíte, že všetko sa uberá smerom, že jasne vychádza najavo klamstvo, lož a podvod, a preto pán Lipšic potrebuje niečo vymyslieť, ale však u pána Lipšica to nie je nič nové, pán predseda. Však ako vy nie ste naučený, že aj o vašu stoličku vás chce pripraviť? A ešte mu naskočíte na takúto vec? Nehnevajte sa. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prosím ale, predsa len táto vec nie je úplne meritom veci, o ktorom rokujeme. Prosím, berte to na vedomie. Slovo má pán poslanec Lipšic.

  • Hlasy v sále.

  • Sú tu médiá, sú tu kamery, môžu si to pozrieť, možno zistia, čo ste porozprávali, pán Harabin.

    Pán Mečiar, zostaňte ešte chvíľku sedieť. Ste sa ma na niečo pýtali na mojich predkov, tak vám chcem odpovedať. Žiaden taký môj predok neexistuje. Už ste sa pokúšali o to, už viaceré informácie, akých mám predkov v komunistickej strane. Z mojich predkov nebol nikto v komunistickej strane, ani sa nevolá Lipstein.

    A poviem vám ešte jednu vec, pán Mečiar. Môžeme tvrdo zápasiť, môžem byť aj osobný, niekedy, politika to prináša, ale nikdy nenechám špiniť na ľudí z mojej rodiny. Nikdy nenechám špiniť na ľudí, ktorí sa nemôžu brániť. Ani na moju manželku, ani na mojich rodičov, ani na mojich predkov. Takže vám odporúčam, druhýkrát to už neskúšať.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána Lipšica pán Hrušovský má slovo.

  • Na pána ministra Harabina som chcel reagovať.

  • Reagujte, ale, prosím, nabudúce naozaj prihlásiť sa treba, pán poslanec.

  • Ale ja som bol prihlásený, pán podpredseda. Ja som bol prihlásený.

  • Pán minister, pre mňa je stokrát dôveryhodnejším aj človekom, aj politikom Daniel Lipšic ako vy. Nemám dôvod neveriť a niekoľkokrát som sa mal možnosť presvedčiť o morálnych kvalitách pána poslanca Lipšica, preto aj v tejto veci mu absolútne dôverujem a verím a som prekvapený, že ako minister spravodlivosti vy, ktorý máte reprezentovať najvyšší stupeň čestnosti sa tu takto hanebne správate. Dokonca ste taký zbabelý, že ak niečo poviem, tak to priznám chlapsky a otvorene...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán predseda, skutočne etiku poprosím.

  • Reagujem, pán podpredseda. Je to vážny problém, možno si ho neuvedomujeme, ale tu je viacej v hre, ako si myslíme. Nielen minister Harabin, ale aj stav slovenskej politiky, do akej ste ju dostali, priatelia. Veď preboha, takto to ďalej ísť nemôže. Spamätajme sa a spamätajte sa v prvom rade vy. Vráťme sa k meritu veci a povedzme otvorene pravdu preto, lebo o tomto by malo byť dnešné rokovanie. Nepoužívajme tu osobné invektívy, hanebné lži.

    Pán poslanec Mečiar, vy ste, to je vašou pracovnou metódou. Povedzte niečo o Remiášovi. Povedzte niečo o amnestiách. Povedzte niečo o Elektre. Povedzte niečo o 7 miliónoch korún, ktoré ste prevzali do igelitky pre vašu stranu. Nie vy, ale vaši stranícki kolegovia...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Hrušovský, od vás očakávam, pán Mečiar nevystupoval v rozprave, prosím.

  • O tomto hovorte a nevymýšľajte si tu a nezavádzajte pozornosť.

  • Pán poslanec Hrušovský, úprimne vás prosím ako bývalého predsedu parlamentu, rešpektujte prosím, aj keď chápem emócie. Ďakujem pekne. Pokračujeme v rozprave. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Milan Rehák a pripraví sa pán poslanec Martin Fronc.

  • Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážené kolegyne a kolegovia, vystupujem preto, že som bol objektom vášho záujmu minimálne osem rokov v minulej vláde alebo v dvoch vládach pána Dzurindu. Aj tak plne akceptujem právo opozície kedykoľvek do pléna Národnej rady predložiť návrh na vyslovenie nedôvery komukoľvek z vládneho kabinetu, ak má na to dôvody a tie dôvody sa dajú nájsť. Dokonca si myslím, že v niektorých prípadoch prerokovanie problémov môže priniesť pozitívne výsledky v riadení, respektíve smerovaní rezortu.

    Pohľad zvonku býva zvyčajne iný a pozitívne výsledky môže priniesť, ale iba vtedy, keď stojí na reálnych základoch s cieľom pomôcť hľadať riešenia i cez odvolanie ministra, ale nie za každú cenu dehonestovať vykonanú prácu alebo deštruovať dotknutý rezort, alebo osobu.

    Áno, skupina poslancov Národnej rady podala návrh na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti Harabinovi. Najskôr, ja by som to nazval, obžalobu sme si vypočuli z úst pána poslanca Lipšica. Odpoveď, možno by sa to dalo nazvať obhajobou čiastočne od pána Harabina, zrejme ešte vystúpi, predsedu našej strany Mečiara, predsedu vlády Slovenskej republiky, niektorých ministrov slovenskej vlády.

    Nezainteresovaný a pomerov neznalý občan si musí položiť otázku, o čo vlastne v tomto spore ide. A ja si myslím, že to je váš cieľ spochybniť človeka a potom sa uvidí, ako sa z toho on dostane von.

    Po preštudovaní odôvodnenia návrhu na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti Harabinovi som v predloženom texte videl paralelu s textami obvinení, ktoré po roku 1998 na členov bývalej vládnej koalície, ktorej som bol aj ja členom, ako na bežiacom páse pripravovala prvá i druhá Dzurindova vláda. A musím konštatovať, že tie na nás boli odborne zdatnejšie ako táto, ktorá bola dnes pripravená.

    Na nás trestné oznámenia pripravovali renomovaní právnici, renomované právne agentúry, platili ich nie státisícmi, ale stámiliónmi korún napríklad z Fondu národného majetku. Konštrukcie obvinení, ktoré na nás pripravovali v priebehu ôsmich rokov, mali za úlohu dehonestovať nielen opozičné strany, ale hlavne nás a naše rodiny v spoločenskej, politickej rovine a o osobnom alebo osobnostnom a ľudskom rozmere radšej nespomínať. Toto obdobie sa dalo prežiť iba v hlbokej, podotýkam v hlbokej pokore k životu alebo viere v existenciu spravodlivosti. Nezastavili ste sa pred ničím, čo sa vám hodilo do tejto podivnej hry. Ministri vnútra dopredu vyhlasovali rozsudky, ministri spravodlivosti vytvárali vo svojom okolí atmosféru strachu, len aby cesta k cieľu bola čo najjednoduchšia. Čo na tom, že bola pošliapaná prezumpcia neviny, čo na tom, že sami museli vedieť, že výsledky ich práce pre ich demokraciu, ich spravodlivosť neprinesie to ich vzácne ovocie, o ktorom básnili pred národom. Ale účel svätí prostriedky a myslím si, že v určitom období ste dosiahli, čo ste chceli.

    Som rád, že táto koalícia nepristúpila k takýmto činom a verte mi, bolo by čo vracať naspäť, ale načo. Mali sme šťastie, že Slovenská republika je demokratický štát založený na iných morálnych princípoch, ako vyznávate vy, páni. Šliapali ste po nás a našich blízkych a šliapali ste nemilosrdne. Stál som tu pred vami, keď ste ma zbavovali imunity za to, čo sa vlastne nikdy nestalo. Ale bola to politická hra, politický boj. Nikto z vás a mnohí títo poslanci parlamentu alebo z tohto parlamentu nenašiel morálnu silu povedať Milan, prepáč, ale bolo to tak, vtedy a vtedy sme tomu tak rozumeli. Neboli sme odsúdení, boli sme zbavení všetkých obvinení, ktoré na nás boli vznesené. Ale ani ja, ani ďalší z nás sme, samozrejme, od vás nečakali, že takéto slová vypoviete. Skrátka ničiť, ničiť všetko, čo nie je podľa vašich predstáv a potom to prekryť, nazvem to ideológiou, lebo mám obavu, že pre niektorých z vás je to len ideológia, nie filozofia života, ktorá hlása presne opak, ako ste robili.

    Nepatrím k tým, ktorí dokážu žiť pre pomstu a nenávisť, lebo je to začarovaný kruh, z ktorého sa nedá určite dostať. Porozmýšľajte, či sa nemotáte v takomto kruhu a či to nie je len pomsta vyšľachtená nenávisťou. Často má človek problémy si to uvedomiť.

    Páni, je to len pár myšlienok, k čomu ma evokoval návrh na odvolanie ministra a k čomu ma evokovali aj rozhovory, ktoré som tu dnes počul. Ja nevidím dôvod po týchto skúsenostiach s vami veriť v pravdivosť vášho návrhu, tak ako nevidím dôvod neveriť ministrovi spravodlivosti. Áno, váš návrh vzbudil oprávnené rozhorčenie predstaviteľov koaličných strán a myslím si, že právom. Ja sa zaoberať odbornou stránkou tejto veci nebudem, pretože nemám dostatok podkladov a, samozrejme, nemám ani prístup k nim. Ale ako som povedal, nemám dôvod neveriť ministrovi Harabinovi.

    Pred pár chvíľami som si vlastne uvedomil, že neviem, či vôbec môžem patriť do tohto parlamentu, lebo ma nevyberali niektorí páni. Pred chvíľou som si uvedomil problém, či som občan prvej alebo druhej kategórie, alebo som vôbec občan vhodný alebo schopný pracovať pre túto spoločnosť? Máme šťastie, že na Slovensku aj vo voľbách je veľa ľudí, ktorí vedia vybrať a vyberá sa podľa zásluh, možno schopností, podľa predstáv, možno podľa sľubov, ale následne sa, samozrejme, hodnotí aj práca.

    Ak dneska naša koalícia má veľmi slušné zázemie medzi občanmi Slovenskej republiky, tak predsa si len myslím, že som mal právo sa tu dnes napriek mnohým vašim názorom postaviť. Takže pevne verím a som presvedčený, že aj minister Harabin bude pokračovať vo svojej práci. Spravodlivosť nie je jednoduché dodržiavať, nie je jednoduché ju chrániť, ale verím, že spravodlivosť bude mať vždy navrch v tejto krajine.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Reháka pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Mušková. Ešte sa chce niekto prihlásiť s faktickými poznámkami? Nie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Nadväzujem na vystúpenie môjho kolegu, ktorý povedal vetu, že nikto mu nepovedal Milan, prepáč. Nieže nepovedia, ešte stále urážajú. Veď pred chvíľou bol spomenutý Ivan Lexa, hoci ide o človeka, ktorý počas vášho vedenia rezortu spravodlivosti bol v desiatich až viacerých kauzách obvinený a súdy konštatovali nepravdivosť vašich konšpirácií, že skutky, za ktoré bol obvinený, sa nestali a podobne. Zabudli ste, že v tlači počas vášho a ministrovania Lipšica viacerí priznávali, že boli v tlači odpublikované zásahy do ešte neprávoplatných rozhodnutí súdov.

    Kedy tento minister, ktorý je dnes, minister Harabin sa znížil na takýto krok nedôstojný ministra spravodlivosti? Nikdy. Osobne ide sledovať rokovanie súdov, osobne sa angažuje pri riešení tých problémov, ktoré sú v notárskej, exekučnej komunite, komunite advokátov a aj komunite sudcov. Povedali ste, že škandalózne odvolanie sudcov krajského súdu. Aké škandalózne odvolanie, keď Najvyšší súd potvrdil dôvodnosť tohto kroku ministra spravodlivosti. Vážení...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Faktická poznámka – pani poslankyňa Mušková.

  • Tak ako hovoril pán poslanec o obsahu, pridám sa k nemu. Poviem veľmi krátko, že z celého obsahu zdôvodnenia predloženého pri odvolávaní pána ministra nie je cítiť iba tak, ako to býva klasické, politickú účelovosť, ktorá tu bola vždy a je už zvykom, ale pri tomto zdôvodnení špeciálne cítiť akúsi zášť a túto zášť až nenávisť cítiť aj pri vystupovaní poslancov z opozície. Musím povedať, že nie je to v súlade s tak často sa dovolávanou kultúrnosťou a kultúrou parlamentu, ktorou sa oháňajú práve tí, ktorí tu vystupujú. A myslím si, že nie je seriózne zaťahovať parlament do takýchto debát. Ak ste hovorili o osobných útokoch, že niekto s takými vystupuje, tak myslím si, že práve tak robíte vy. Nie je to ani férové, ani kultúrne.

  • Pán poslanec Rehák, chcete reagovať na faktické poznámky? Nie. Ďakujem.

    Budeme pokračovať ďalej v rozprave. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Fronc a po ňom sa pripraví pán poslanec Mikloško.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, priznám sa, v prvom rade ma núti vystúpiť vyjadrenie premiéra a predstaviteľov súčasnej vlády aj pred chvíľou pána vicepremiéra Kaliňáka. Pán premiér sa nám pred rokom vyhrážal väzením. Teraz v súvislosti s podaním návrhu na odvolanie pána ministra Harabina sa nám znovu vyhrážal verejne cez médiá trestným stíhaním. Chcel by som sa vás opýtať, kolegovia z vládnej koalície, to je prejav parlamentnej demokracie alebo sú to demonštrácie, boľševické demonštrácie sily a moci, ktorú máte v rukách?

    Druhá moja poznámka, a musím to zopakovať, pretože pred chvíľou to predviedol pán podpredseda vlády Kaliňák, ktorý, samozrejme, veľmi rýchlo potom ušiel, aby nebolo priestoru na reagovanie, jednoducho odvádzate od témy. Ak máte výhrady voči predkladateľovi, tak ich treba uplatniť iným spôsobom. V tejto chvíli je meritum veci rokovanie o návrhu na odvolanie ministra Harabina a o dôvodoch.

    Ja netvrdím a myslím, že nikto netvrdil, že minister Harabin je mafián. To vôbec nezaznelo, ale ak riaditeľovi trestného odboru Dr. Filipovi stačili tie dôvody, ktoré sú uvedené v predloženom návrhu, na to, aby uplatnil podmienku zaujatosti a jednoducho nebol pri prejednávaní veci zaradený do príslušného orgánu pán vtedajší sudca, pán Harabin, ja sa pýtam, keď dnes spravuje celú justíciu pán minister Harabin, tak to nie je dostatočná podmienka na to, aby sám sa vzdal a odstúpil? Ja si myslím, že ak toto nie, tak to my navrhujeme. A musím povedať, že môžem sa tu sporiť, a zaznieva o tom, že pán minister si plnil legislatívny pán vlády a podobne, no minimálne by som povedal, že veľmi problematicky a kontradiktórne na mňa pôsobia jeho postoje a vystúpenia vo vzťahu k Špeciálnemu súdu, vo vzťahu k inštitútu korunného svedka. A vôbec jednoducho mám pocit, že tie inštitúty, ktoré boli zavedené na boj s organizovaným zločinom, práve jeho úsilím sú oslabované. A treba si uvedomiť, že súdnictvo je dnes asi jedna z oblastí, ktorá jednoducho ešte potrebnými zmenami neprešla.

    Pán minister, ja viem, že v súdnictve sa všetko stále zakrýva za nezávislosť súdov a sudcov, ale tých káuz, spôsobov vybavovania mnohých súdnych sporov, naťahovanie, rekordy, ktoré asi máme pomaly olympijské, pretože 16 alebo viacej rokov sa tiahne súdny spor o smiešnu vec, ako je, zdanlivo jednoduchú, to je platenie výživného a sú to súdy, ktoré vlastne oberajú občanov, obyčajných občanov o majetok. Možnože pred dvoma dňami ste si prečítali, ako s pomocou súdov prišiel o majetok človek, ktorý nezaplatil daň za pozemok, ktorý nikdy nevlastnil, ale prišiel o majetok. A pomohli tomu súdy.

    Ja si myslím, pán minister, že toto sú problémy, ktoré vy ako minister zodpovedný za túto oblasť máte riešiť. Žiaľbohu, vnímam, že asi sa oveľa viac venujete sporom trebárs s poslancom pánom Lipšicom, s inými, ktorí vás kritizujú, s ľuďmi, ktorí jednoducho vám povedia, že s vami nesúhlasia, aj s tými, ktorí sú vo vašom rezorte, s médiami, tie, ktoré vás oslovia kritickým svojím pohľadom, jednoducho s tými vediete spory a potom asi na vedenie ministerstva vám naozaj nezostáva priveľa času.

    Pán minister, to sú dôvody, pre ktoré som sa podpísal pre tento návrh, a myslím si, že bolo by dobré v prospech vlády Slovenskej republiky, Slovenska, keby ste odstúpili.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Fronca nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mikloško, po ňom sa pripraví pán poslanec Korba.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, v rozprave vystúpil pán poslanec Mečiar a dal návrh uznesenia, teda tým pádom toto uznesenie sa stáva súčasťou tohto rokovania parlamentu. Dovoľte, aby som zopakoval, čo žiada pán poslanec Mečiar v bode B:

    „Národná rada Slovenskej republiky

    B. žiada orgány činné v trestnom konaní, aby posúdili, či predložením týchto listín pripojených k návrhu (tlač 760), o ktoré sa návrh skupiny poslancov opiera, a či v tejto súvislosti aj postupom poslancov a orgánov činných v trestnom konaní bol porušený zákon, vrátane vyvodenia prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti.“

    Teda aby som to povedal ľudovo, pánovi poslancovi Mečiarovi sa zachcelo tu niekoho trestnoprávne poprípade stíhať, ak sa, ak teda tu tých ľudí, ktorí sa podpísali, ktorí sa odvážili podpísať na odvolanie ministra slovenskej vlády, odvážili sa ho podpísať podľa článku ústavy, tak ako je to napísané.

    Nuž, pán poslanec Mečiar, samozrejme, tieto chúťky poznáme u vás, bolo to v marci, 1. marca 1990, keď ste vystúpili na Námestí SNP a vtedy ste kričali, že väznice sú prázdne, poznáme tieto vaše chúťky, znovu sa nejakým spôsobom vracajú, keď ste ako-tak pri moci. Pán poslanec Mečiar, vašou povinnosťou, keď chcete niekoho trestnoprávne stíhať, je v prvom rade byť sám trestnoprávne čistý, aby nemohlo byť ani najmenšie podozrenie z toho, že prípadne vy ste stáli za nejakými, za krytím alebo prípadne priamo trestnými zločinmi. A tu znovu musím vytiahnuť vašu amnestiu, ktorú ste dali únoscom, teroristickým únoscom prezidenta Michala Kováča, teda Michala Kováča mladšieho. Vo vyšetrovaní, ktoré bolo riadne dané ako obžaloba, je jasne dokázané, že za únosom Michala Kováča mladšieho stojí Slovenská informačná služba.

    Jaroslav Svěchota už na slobode v naprostej pohode povedal pre PLUS 7 dní, že vy ste stáli za týmto únosom. Či povedal pravdu, alebo nie, to v tejto chvíli ja nevidím najmenší dôvod, aby som riešil. V každom prípade tým, že ste dali amnestiu tomuto únosu, tejto teroristickej akcii, je veľmi vážne podozrenie, že za tým únosom a za jeho organizovaním stojíte práve vy. A teda dali ste si sám sebe, sám sebe amnestiu. Ale nielen to, amnestia sa týkala aj na všetky možné trestné činy, ktoré mohli súvisieť s únosom. No, tak ako vieme, bola tu tragická vražda Róberta Remiáša. Róbert Remiáš bol kontaktná osoba na Oskara Fegyveresa, ktorý bol pri únose, ktorý bol človekom SIS-ky a ktorý potom vypovedal a ktorý ušiel, pretože sa bál o svoj život, ušiel do Švajčiarska. Róbert Remiáš ho kontaktoval. Ak sa raz ukáže a nájde vrah Róberta Remiáša, bude absolútne z jeho strany legitímne pred súdom, že povie, že to súviselo s únosom prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho.

    Pán Mečiar, teda vy ste dali amnestiu, možnú amnestiu vrahovi Róberta Remiáša. A toto sú veľmi vážne veci. Ak máte chúťky trestnoprávne stíhať, tak znovu vám musíme povedať, že tieto veci treba otvoriť a že my niektorí poslanci na budúcu schôdzu znovu predložíme návrh na zrušenie vašich amnestií a prečítame vám tu celý trestný spis, aby znovu sa oživila pamäť vo chvíli, keď máte takú chuť niekoho cez parlament začať stíhať len preto, že sa odvážil dať návrh na odvolanie ministra.

    Áno, tie amnestie, vy ste, pani poslankyňa Tóthová, hovorili, že boli všetky súdy, boli v prospech Ivana Lexu, áno, boli, až na jeden, kedy sa jednalo o auto Slovenskej informačnej služby, kedy súd bol zastavený, pretože sa naňho vzťahovala amnestia Vladimíra Mečiara. Tento ste nespomenuli, lebo ten vám do toho scenára všetkých tých súdov nepatrí a ten patrí do scenára tejto hanebnej amnestie, ktorú z neznámych dôvodov Vladimír Mečiar dal.

    Dámy a páni, my zažívame znovu akési precedensy v tomto parlamente a teraz tu Vladimír Mečiar dáva trestné, chce dať a podnietiť trestné oznámenie na poslancov, ktorí využili svoje ústavné právo. Toto je známe jedine z rokov 1945 – 1948, kedy takto komunistická moc likvidovala poslancov Demokratickej strany. Potom, samozrejme, už nefungovalo, pretože potom, keď chcela Štátna bezpečnosť, hocktorého poslanca zavrela, od štyridsiateho ôsmeho sa už s nikým nebavili.

    Ale pri takomto precedense je treba povedať, že vy všetci, a prepáčte, tentoraz budem veľmi konkrétny, vy všetci, ktorí budete hlasovať za toto hanebné boľševické uznesenie, vy všetci sa stávate súčasťou tejto boľševickej mašinérie týchto chúťok pána Vladimíra Mečiara, ktoré nejakým spôsobom po tých 20 rokoch od toho roku 1990 znovu mu to nejako prichádza, že by rád zatváral. Proste nejakým spôsobom sa asi v tej svojej vile, ktorú finančne zatiaľ nezdôvodnil, nudí.

    Dámy a páni, to hlasovanie bude veľmi významné aj pre ďalšie posudzovanie, ku ktorému sa vždy história vracia.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mikloška nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Korba a po ňom sa pripraví pani poslankyňa Vaľová.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážený pán minister, vážení kolegovia, pán poslanec Lipšic, vo vašom prípade sme si už zvykli, že vy vodu kážete, ale chutná vám víno. Skúsme sa pozrieť na overiteľné skutočnosti, ako ste vy ako minister pristupovali k nakladaniu so služobným vozidlom. Pre médiá ste v minulosti sa vyjadril, že po nástupe na ministerstvo spravodlivosti vo funkcii ministra ste žiadali čo najlacnejšie vozidlo. Bolo to zverejnené v SME 14. 7. 2007. Vy ste dostali novučičkú Škodu Fabia za 400-tisíc korún, čo v čase nákupu, teda na prelome rokov 2002 a 2003, určite nebolo to najlacnejšie vozidlo, pán minister. Nehovoriac o tom, že ste neurobili všetko pre to, aby tá cena bola čo najzaujímavejšia, a ja vám poviem prečo. Do súťaže boli prihlásené len dve firmy, to znamená, že vám ani na tom nezáležalo. Ešte k tomu, aby som povedal, tá cena, za ktorú sa lacnejšie kúpilo vozidlo, vykompenzovalo sa to, pochopiteľne, tou nadštandardnou výbavou, ktorú vy ste potrebovali pre vozidlo, ktoré malo slúžiť vám. Ale budem pokračovať ďalej.

  • Reakcia poslanca.

  • Nadštandardnou som vám povedal. Dám vám to písomne.

  • Reakcia poslanca.

  • Hovorím ja.

    Len pre ilustráciu, počas ministrovania pána Harabina ministerstvo kupovalo iba jedno auto a súťažilo sa spomedzi desiatich firiem. Ja si myslím, že to je velikánsky rozdiel. Stalo sa už pravidelnosťou, že informácie, ktoré vy poskytujete médiám, sú neoverené, a to aj z vašej strany. Takže pozrite sa, vy ste potrebovali vozidlo k svojim účelom a v roku 2003 ste najazdili na novučičkom aute 3 390 kilometrov a o rok neskôr niečo cez 3 000 kilometrov. To všetko na novom aute, na ktoré sa musela platiť zákonná poistka a navyše aj havarijná poistka. Takéto používanie auta je maximálne neekonomické a vo vašej pozícii ste mali brať maximálne na zreteľ efektívnosť nakladania so štátnymi prostriedkami. To vás ale zrejme asi netrápilo, aj keď peniaze na tri autá neboli v rozpočte ako vyčlenené, vaši pracovníci, len aby splnili vašu požiadavku, ich museli zobrať z iných prostriedkov, za ktoré sa mal nakupovať nábytok. Mimochodom, vraj ste na tom aute jazdili sám. Bolo to uverejnené v Markíze 26. 1. 2007.

    Vysvetlite mi potom, ako je možné, že v knihe jázd vášho auta sa v kolónke prepravovanej osoby nachádza podpis vašej ctenej sekretárky, a to po celý čas používania vozidla. Taktiež by ste mali prezradiť tuná ctenej snemovni, prečo vo vedľajšej kolónke určenej na podpis vodiča chýba váš podpis, a to opäť po celý čas používania vozidla. Jazdili ste teda na tom aute, alebo nie? Aj keď ste boli ministrom, ako vodič ste boli povinný si dôsledne plniť povinnosti, a to najmä viesť knihu jázd. To je povinnosť. O vašom spôsobe vykazovania nakladania so štátnymi prostriedkami radšej už nebudem ďalej hovoriť, lebo to je úplná katastrofa. Kniha jázd, pán poslanec, sa musí vykazovať každý mesiac, opakujem, každý mesiac, nie každý štvrťrok, a to ste si sám zaužívali vy. Váš postup bol teda v rozpore s inštrukciami Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorému vy ste šéfovali, ministerstvo spravodlivosti. To je nádherná vizitka, toto, čo ste viedli.

    Namiesto vyrábania trápnych cirkusov, pán minister, pán poslanec, sa teda skúste radšej zamyslieť nad tým, akým spôsobom vy komunikujete s médiami, akým spôsobom ste používali štátny majetok a ako ste k nemu pristupovali.

    A na záver, pán poslanec Lipšic, nezabudnite, ako býva vaším zvykom, povedať, že vy ste nič nevideli, že vy ste nič nepočuli, ale vlastne ste ani nič neurobili. Vy jednoducho o ničom nič neviete, mám pocit, že vy na ministerstvo ste len chodili brať plat.

    No a ešte vám niečo poviem. V januári 2007 vaša bývalá poradkyňa si vyžiadala knihu jázd pána ministra Hrabina, ja som si to prekontroloval takisto a musím vám povedať, že súčasný minister ju viedol každý mesiac a vlastnoručne ju aj podpisoval. Médiá neuverejnili žiadne fotky o tom, že by jeho syn bol v aute, bol s autom v Trnave. Išlo znova o vašu vyrobenú kauzu.

    Takže na záver by som povedal asi toľko, ja si myslím, že toto divadlo, ktoré tuná ako predvádzate, je zbytočné a pán minister má moju plnú dôveru. Ja ho podporím.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Korbu – pán poslanec Mikloško, pán poslanec Miššík, pán poslanec Minárik a pán poslanec Palko. Končím možnosť prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Mikloško.

  • Pán poslanec, to je úplne v poriadku, že ste sa rozohnili a vytiahli ste všetky veci, o ktorých si myslíte, že nie sú v poriadku. Predpokladám, že pán poslanec Lipšic vám bude odpovedať. Len keď sa človek rozohní a takýmto spôsobom hovorí o pánovi ministrovi Lipšicovi spred dvoch rokov, tak si myslím, že by nemal zabudnúť to, čo sa udialo pred niekoľkými týždňami, ak mám na mysli vášho straníckeho kolegu ministra životného prostredia. Ja si myslím, že aj o tých výberových konaniach, o tých čerpadlách budete hovoriť, že ako to vlastne bolo. Lebo už keď teda sa tu zápasíme o nejakú spravodlivosť v tomto parlamente, tak by sme nemali zabúdať. Ja neviem, čo tam bolo, ja nemám dôvod nič povedať voči ministrovi Izákovi, ale som bol prekvapený, že vaša strana mlčala, keď ho pán premiér Fico tak rýchlo vyhodil. Ani jeden z vás sa ho nezastal. Čo to tam bolo, povedzte nám?

  • Pán poslanec Miššík – faktická poznámka.

  • Musím sa spýtať pána kolegu, že čo to malo byť, lebo asi vystúpil kvôli tomu, že SNS nebola tu v predchádzajúcich obdobiach a nemohol dávať návrh na odvolanie bývalého ministra Lipšica, tak sa to dnes snažil nejakým spôsobom napraviť.

    Ale chcem upozorniť aj pani predsedajúcu, že dnešným bodom programu je vyslovenie nedôvery pánovi ministrovi a podpredsedovi vlády a celý príspevok nášho pána kolegu nebol o ničom inom len o kritike pána poslanca Lipšica, ktorý už nie je ministrom.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Minárik.

  • Ďakujem pekne. Ja som sa prihlásil preto, lebo cesty Harabinovho syna v dispozičnom aute a Harabinovej manželky so šoférom policajtom boli trošku aj mojou kauzou, nielen Lipšicovou, pretože aj ja som dával podnet na príslušný výbor.

    Chcem sa opýtať pána kolegu, že či videl tú knihu jázd, ktorú by mal viesť minister Harabin, že koľko je tam Harabinových podpisov a koľko podpisov jeho syna. Pretože keď má podpisovať vodič, tak by mal podpisovať potom aj ten jeho syn.

    Pán kolega, neviem teraz meno, pretože vaše vystupovanie je také časté, že neviem, je chvályhodné, že vyberáte autá z desiatich uchádzačov. Z koľkých uchádzačov vyberal pán minister Izák žiadateľov o tepelné čerpadlo, keď sa mu podarilo trafiť až na takú osobu, kvôli ktorej musel odísť?

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Korba, nech sa páči. Chcete reagovať? Ďakujem. Čiže posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Vaľová.

    Ešte predtým na adresu pána Miššíka, ja beriem tú vašu poznámku o vystupovaní niektorých rečníkov od veci, ale myslím si, že keby sa to striktne dodržiavalo a vy mi objektívne dáte za pravdu, tak tá diskusia by bola o také dve tretiny kratšia. A teraz, keď sčítam opozíciu a koalíciu, súhlasíte?

    No takže posledná má slovo pani poslankyňa Vaľová.

  • Vážená pani ministerka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som rozmýšľala, s čím asi vystúpiť, a vystúpim s takou jednou slovenskou múdrosťou, lebo si myslím, že taká slovenská múdrosť do tohto parlamentu patrí. A začnem povesťou.

    V jednej obci sa ľudia živili chovom oviec. Keďže vlci začali tieto ovce napádať, museli si nejako pomôcť, povedali pastierovi, že „pamätaj si, pastier, ak budeš potrebovať pomoc, my tie ovce potrebujeme ochrániť, tak zvolaj celú dedinu, stačí zatrúbiť“. Pastier, keď tak sedel a rozmýšľal, povedal: „Naozaj je to pravda, že keď ja zatrúbim, príde celá dedina?“ Tak zatrúbil a tá dedina prišla. Ale vlkov nebolo, takže povedal tým ľuďom, že on to iba skúša. Druhýkrát, keď tak sedel sám, asi o tri dni si povedal: „Akú ja mám strašnú moc, stačí zatrúbiť a celá dedina príde, čo by som tú moc nevyužil.“ Zatrúbil druhýkrát, všetci zase pribehli v plnej zbroji a vlkov nikde. O pár dní vlci napadli ovce, a keď pastier trúbil, nikto neprišiel, lebo ho nikto nebral vážne.

    Vážená opozícia, vy takto zvolávate schôdze, trúbite na poplach miesto toho, aby ste využili veci obvyklé v tomto právnom štáte, ak chcete ministrom povedať, že porušili zákon, a nikto vás už neberie vážne. A vystúpila som preto, že mi to hovoria občania, že je to mrhanie časom, je to mrhanie financiami a vlastne tým, že si chcete porozprávať a chcete sa zviditeľniť. Ľudia, ktorí majú skutočné dôkazy, použijú úplne iné prostriedky, pretože Slovensko je právny štát, a dokážu vinu či nevinu a nerozprávajú svoje hypotézy. Bojím sa toho, že tento parlament naozaj o chvíľu kvôli opozícii nikto už nebude brať vážne ako toho pastiera.

    Ďalšiu vec by som chcela povedať k bodu B, kde vystúpil pán Mikloško, kde dal návrh pán predseda Mečiar. Ja sa spýtam, ak mne občania povedali v druhom pilieri, ktorí nie sú u vašich poslancov poistení, urobili ste na mňa pohon, taký pohon, že ma vypočúvala polícia, vypočúvali ma aj rôzne orgány a dokonca sa médiá neštítili napísať, že som trestne stíhaná, na moju obhajobu vystúpil aj pán predseda vlády. Nikdy som trestne stíhaná nebola a nie som. A zrazu vy niečo prinesiete do parlamentu, má to čísla a vy nenesiete zodpovednosť. To znamená, že poslanci SMER-u sú tí, ktorých môžu štvať všetci, tí, ktorí musia byť stíhaní, tí, na ktorých dávate oznámenia, ale vaši poslanci sú bez viny, bez úhony a môžu doniesť akýkoľvek materiál do parlamentu a nikto nemôže sa ich pýtať, odkiaľ je, a dokonca aj vytiahnuť si zo spisu, neviem odkiaľ. To je druhá vec.

    A posledná vec, s ktorou som chcela vystúpiť, je, desať rokov som bola prísediaca, lebo takzvane bola som laický sudca v Humennom na Okresnom súde, a keďže sa stretávam práve so sudcami, povedali mi takú vážnu vetu, ktorú som si zapamätala, pretože vždy sa spýtam ľudí, vždy sa spýtam občanov, ako vnímajú aj daných ministrov, aby som vedela, pretože ako správny poslanec musím vedieť, aká je v meste situácia, nielen v meste, ale aj v iných. A oni mi povedali takú krásnu vetu, ktorú vám teraz prednesiem: „Vážená pani poslankyňa, pán minister Harabin, jeho skúsenosť a rozvážnosť si vážime, pretože vedie svoje ministerstvo veľmi dobre a odborne. Nedá sa to porovnať s mladíckou nerozvážnosťou a neskúsenosťou pána Lipšica.“

    Tým som skončila. Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Vaľovej – pán poslanec Mikloško, pán poslanec Mečiar a pán poslanec Abrhan. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán Mikloško, pán poslanec, má slovo.

  • Pani poslankyňa Vaľová, jediné, čo vás ospravedlňuje, je vaša neskúsenosť, neznalosť ústavy, neznalosť parlamentnej praxe. Pani poslankyňa Vaľová, keby ste si aspoň raz v živote prečítali ústavu, tak viete, že je tam článok, podľa ktorého poslanec môže kedykoľvek odmietnuť aj pri vyšetrovaní vypovedať o všetkom, čo sa dozvedel pri výkone poslaneckého mandátu. Prosím vás, veď keby hneď nás niekto pozval na vyšetrovanie, tak použijeme tento paragraf a nemá právo, lebo to je poslanecká imunita, to je to, čo robí tento parlament demokratickým. To je to, čo robí tento parlament takým, že sa nemôže dostať tam, kam by ho chcel dostať Vladimír Mečiar, že nás chce zastrašovať, že keď ešte raz budeme dávať nejaké odvolania, tak nás budú stále posielať na trestné stíhania. Veď naštudujte si to, znovu si premyslite, začnite nejakým príbehom, ale k veci, prosím vás, k veci.

  • Pardon. Faktická poznámka – pán poslanec Mečiar.

  • Sú tu niekoľké roviny. Prvá, ak aj v tejto diskusii vedome s navrhovateľom niektorí uvádzali vedomé klamstvá, kto má veriť návrhu ako celku a dôkazom ako časti, niet dôvery a niet dôvodu dôverovať. Druhá, prečo, ak hovorím, že orgány činné v trestnom konaní majú preveriť porušenie zákona, tí istí hrdinovia, ktorí prednedávnom kričali: „A čo vy sa bojíte postaviť pred súd? Veď choďte pred súd, očistite sa!“ Tak ja nikoho neposielam pred súd, ja iba hovorím, že orgány činné v trestnom konaní majú preskúmať porušenie zákona vrátane dokladov, ktoré sem boli prinesené, ak sú to doklady, ktoré bezpochyby sú získané spôsobom porušujúcim zákon. Takže ak má platiť pre každého, tak pre každého.

    Čiže tu nie je žiadne zastrašovanie, tu je niečo iné. A kto tu pracuje s nástrojmi vyvolávania strachu, ohrozovania, vyhrážania, niekoľko rokov zastrašovania? Kto tu zneužíva niekoľko rokov súdnu moc, bezpečnosť, prokuratúru na prenasledovanie poslancov iných politických strán? Kto to tu roky robí? Dokedy táto špinavosť tu bude? Kde je vina a dôkaz, možno brať k zodpovednosti.

    A takisto vieme dobre, že ústava pozná aj to, že poslanec hovoriť nemusí. Ale pozná aj to, za akých okolností môže byť poslanec braný k zodpovednosti po vyjadrení sa Národnej rady Slovenskej republiky.

    Takže žiadne nezákonnosti nebudú, nebude žiadne krágľovanie ľudí, ale nebudú ani darebáctva prezentované ľuďmi typu Mikloško, väčšina kresťanských demokratov a spol.

  • Reakcia poslanca.

  • Pán poslanec Abrhan – faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, ja nemám problém s trestným stíhaním, keď orgány činné v trestnom konaní začnú konať voči hociktorému poslancovi, ak je dôvodné podozrenie. Mám problém s tým, aby takéto trestné stíhanie iniciovala hlasovaním Národná rada. Toto je môj problém.

    Druhá vec sa týka dôveryhodnosti predkladateľov. Nuž boli to iní ľudia, ktorí nachádzali dokumenty na stoloch a ktorí ich zneužívali a predkladali a zas zašpinili politický život na Slovensku.

    Váš predseda strany v minulom volebnom období ako opozičný politik pri prerokovávaní jednej kauzy povedal, citujem, a to na adresu predkladateľa Daniela Lipšica: „Považujem vás za jedného z mála v tejto vláde, ktorí majú čisté ruky. Prosím vás ako človeka, ktorého si vážim z hľadiska morálky, aby ste sa k tej kauze“, ktorú sme vtedy prerokovávali, „vyjadrili.“ Daniel Lipšic aj u vášho predsedu vlády je jeden z mála, ktorý má čisté ruky a ktorý má právo práve preto teraz sa pýtať na tie veci, ktoré predkladá, ak je tu dôvod na pochybnosť, že člen slovenskej vlády komunikoval s hlavou albánskej drogovej mafie. Myslím si, že je to nielen jeho právo, ale je to jeho a naša spoločná povinnosť a zodpovednosť.

    Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky – pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali.

    Ak dovolíte, pán Mikloško, v dobrom, vek a šedé vlasy ešte nie sú vecou skúseností, pretože ja som tento paragraf použila, keď ma vypočúvali, a nemuseli ste mi to ani poradiť, aby som si prečítala ústavu, pán Mikloško, takže ďakujem. Len, viete, keď sa vám to hodí, je tu paragraf, keď sa vám to nehodí, tak tu nie je. Celá opozícia ma za to kritizovala. Ja som tento paragraf využila a celá opozícia ma kritizovala v médiách, teda že tento paragraf som ako poslankyňa použila. Pán Mikloško, pozrite si dozadu, takže nemusíte mňa poúčať o ústave. A chcem povedať jedno, že vek a šedé vlasy ešte nie sú zárukou skúseností. Ďakujem.

    A čo sa týka pána Abrhana, pán Abrhan, neviem, kedy pán predseda Robert Fico, pred koľkými rokmi povedal, že pán Lipšic má čisté ruky.

  • Reakcia poslanca.

  • Ja si myslím, že vraciame sa do minulosti, možno na jeho výroky sa treba spýtať teraz, aký má názor, ale nebudem to komentovať. Neviem, koľko rokov je to dozadu.

  • Ďakujem. Skôr ako skončíme rozpravu, ešte sa o slovo prihlásil v rámci rozpravy pán minister Harabin.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, vážená podpredsedníčka Národnej rady. Vážené dámy, vážení páni, pred meritom veci sa vyjadrím ešte k určitým rezultátom plynúcim z faktických a iných pripomienok.

    Pán Lipšic, fakty k preberaniu doručenky na košickom súde, tak prečo nechodíte na súd, keď vám súd pošle predvolanie? Bývate na Štetinovej 687/1 v Bratislave? Alebo sa voláte iba Daniel? Tak prečo ignorujete predvolanie z Okresného súdu Bratislava I? Tu je dôkaz, že vy ignorujete súdne pojednávania. Viete sa brániť iba podrazmi. Pre vás súd nič neznamená. Pre vás ľudský život nič neznamená. Pre vás nič česť neznamená, lebo vy žiadnu nemáte. Veď vy ste prehrali na celej čiare súd s advokátom Geregom. Keď ste prišli na súd, ste nevedeli, kde sa máte postaviť, vôbec argumentovať, vy ste iba manipulátor. A odvtedy, čo ste prehrali s Geregom súd, advokátom, bojíte sa súdov ako ohňa.

    Pán Lipšic, opätovne vám hovorím, dohľadový spis na prokuratúre je vždy trestný, iný nemôže byť. Na prokuratúre iný spis ako trestný nemôže byť, viete, len a len trestný. Vidím, že skutočne tú justičnú skúšku vy nikdy neurobíte, vy ju nikdy neurobíte, lebo vy na to nemáte. Vy na to nemáte, pán poslanec. Vy tu celý čas nám dávate dôkaz o svojej nespôsobilosti odbornej a profesionálnej.

    Pokiaľ ide o pani Žitňanskú, ministerstvo spravodlivosti predložilo poslancom analýzu súčasného stavu justície, ktorá je zverejnená aj na internetovej stránke. Z uvedeného dôvodu, pani poslankyňa Žitňanská, chcem vám povedať, že zavádzate verejnosť. Okrem toho by ste nemali zabúdať aj na vysvedčenie svojej práce od predsedu SDKÚ pána Dzurindu, ktorý 1. júna 2006 pre Hospodárske noviny konštatoval, že v justícii sa neurobilo takmer nič. Pán Dzurinda verejne vymenoval chyby a nedostatky jej práce.

    Pani Žitňanská, ako tie čísla, ktoré uvádzate, vôbec nehovoríte pravdu, sú skreslené. Ako mi chcete povedať, že by sudcovia staré spisy viac ako päť-, desať-, šestnásťročné, ktoré ste aj vy tu zanechali, mali urobiť tak isto ako žiletky? Je len logické, že keď som dal pokyny vo všetkých tých spisoch konať a každý senát musí skončiť veci, štyri veci do mesiaca staršie ako päť rokov, aby sme zabránili tým škodám v Štrasburgu a vôbec aj na Ústavnom súde, lebo aj tam môžu byť procesné strany odškodňované, tak je len logické, že tie spisy, ktoré sa neskončili za toľké roky, tí sudcovia im musia teraz venovať väčšiu pozornosť, tak je potom logické, že svoj čas nemôžu potom venovať aj na priebežne prichádzajúce spisy. Tak chcete mi povedať, že máme to nechať tak, aby sa tu staré spisy vôbec neriešili a čakali na rozhodnutie o výživnom dlhé roky? Príkladov, koľko chcete, vám dám.

    Rok 2006 – bola justícia pred kolapsom. Pred kolapsom. Pán Mikloško, ako ja vás mám rád, vy sa smejete, ako v poriadku, len vy, v tomto parlamente skutočne je úžasné a práve len z radov tých poslancov, ku ktorým patríte alebo ste patrili, keď nemáte argumenty, prerušujete schôdze, smejete sa, urážate, robíte exhibicionistické vložky, vymýšľate si. Viete, ja ako sudca som nie na to naučený, u mňa je buď pravda, alebo nepravda. Ja si doteraz nemôžem zvyknúť na tie vaše praktiky, skutočne si nemôžem, a preto sa vrátim na súd. Viete, to je nedôstojné aj pre normálneho človeka, to je nedôstojné, ani v krčme to nie je, čo vy predvádzate.

    Vás nezaujíma, ale sa vrátim k poslankyni pani Žitňanskej. To je tá vaša metóda, aby ste odpútali pozornosť od podstaty a merita, tak skáčete do reči ako-ako-ako-ako-ako posledný krčmový hochštapler, prepáčte za tento výraz, pán poslanec, ale to sa nehodí ani do krčmy. Veď reprezentujete nejaký úrad. Poslanecká snemovňa je nejaký úrad, veď dávate vzor celej republike, všetkým poslancom, všetkým občanom tohto štátu!

    Pán Minárik, je tu, ale aj keď tu nie je, tak ako môžem sa ním zaoberať. K autu, veľmi sa mi páči vaša metóda, vy tvrdíte, že môj syn chodil do Trnavy na aute na základe výmyslu novinárky, ktorá – a zase – údajne žila s asistentom pána Palka. Údajne, ja neviem. Nuž ako? Ak toto silná káva je a toto vy prezentujete, pán Minárik, tak je to iba o vašej metóde a o vašich pracovných metódach. Pokiaľ tvrdíte, že môj syn zneužíval motorové vozidlo, predložte dôkazy a fakty a nie konštrukcie, fotokópie, montáže obrazové, zvukové, ktoré vám jedna novinárka vyrobí. Opakujem, pán Minárik, dôkazy, fakty.

    Pán Mikloško, ešte k vám jedna poznámka. Vy chcete brániť toho pána Čarnogurského, ja ho tiež som svojím spôsobom mal rád, lebo nerobil také podrazy až ako pán Lipšic. Ale ako chcete udržať ublíženie, ťažké ublíženie na zdraví, ktoré Čarnogurský spôsobil nie úžerníkovi, ale údržbárovi, ktorý bol v byte? Vy, viete, pre mňa je urážajúce, keď ma spájate s pánom Čarnogurským, ktorý mal chrániť údržbárov. On nikdy nebojoval proti úžere. Keby bojoval, tak dávno tá úžera tu nie je.

    Máme síce iba september a poslanec Daniel Lipšic má už toľko vysnívané Vianoce. Neviete si predstaviť, koľko intríg, podlostí a nezákonných praktík musel vynaložiť, aby sa mu splnil sen. Konečne sa sprítomnil návrh na moje odvolanie z postu ministra a on sa môže vyžívať vo vlastnej samoľúbosti a presviedčať sa o svojej dokonalosti, vidiac sa už na vysnívanom poste lídra opozície a kresťanských demokratov. Vo svojej zaslepenosti k mojej osobe si však neuvedomuje, že moja osoba mu nie je skutočnou prekážkou v jeho politickej kariére, tou je iba jeho vlastná nadutosť a pýcha.

    Je mi srdečne, je mi skutočne úprimne a srdečne ľúto, vážené poslankyne, vážení poslanci, že musíme strácať čas zaoberaním sa vykonštruovanou kauzou už notorického klamára Daniela Lipšica. Pamätáte sa, ako tvrdil, že nemám previerku NBÚ? Všetci ste tu boli, keď som ju dal, tak už zase klamal inými vecami, ale preto hovorím notorického.

    Skôr ako vám predložím jednoznačný dôkaz, a hlavne absolútne nespochybniteľný, dovolím si trošku zaspomínať, pretože toto je už druhý pokus o likvidáciu mojej osoby i zo strany Lipšica, pána Lipšica. Takže pekne poporiadku.

    V roku 2000 sa ma pokúsil odvolať v Národnej rade Ján Čarnogurský s pánom Lipšicom rovnakou metódou. Podvrhom a klamstvom sa rozhodli oklamať poslancov, že som mal vraj sfalšovať kolaudačnú listinu budovy Najvyššieho súdu. Nuž každý normálny človek si vie zrátať, že budova, kde sídli ministerstvo a Najvyšší súd, bola stavaná pre účely Najvyššieho súdu skôr, než som sa ja vôbec stal sudcom. Svedčí o tom základný kameň v budove Najvyššieho súdu a rovnako v pojednávacej miestnosti. Lož má krátke nohy a dnes je tu už iba Čarnogurského učeň, ktorý použil rovnakú metódu – lož a klamstvo.

    Ja by som chcel začať skutočne od Adama, ako sa vraví. Môj spor, niekto to nazýva môj spor s Danielom Lipšicom, ja tvrdím, že ja nemám s ním žiaden spor, ale možno z mojej strany to určite spor nie je, z jeho hej, ale z mojej strany možno nezhody. Nezhody, teda moje nezhody s notorickým klamárom sa začali, ešte keď som bol predsedom Najvyššieho súdu. Daniel Lipšic sa už vtedy, hoci bol iba vedúcim služobného úradu Čarnogurského, hral na akéhosi malého ministra. Na Najvyššom súde som sa vo svojej vtedy naivite dopustil totiž osudovej chyby, porušil som vtedy dovtedy vychodené chodníčky istých advokátov na niektorých sudcov Najvyššieho súdu, ktorí rozhodovali o stovkách miliónov korún v obchodných a správnych konaniach. V záujme zrýchlenia konania, to bol môj cieľ, som vytvoril nové senáty a vtedy nastal problém, že dovtedy úspešní advokáti v priazni ministra Čarnogurského a jeho učňa Lipšica sa už nemohli spoliehať na výsledok sporu, lebo ich známi sudcovia prestali rozhodovať o miliardových kauzách.

    Čo hovorí korupcia, čo hovorí klientelizmus? Lebo ako si mám vysvetliť, že keď sa Čarnogurský stal ministrom, prečo písomne ďakoval práve Najvyššiemu súdu, keď som bol predsedom, že vo všetkých kauzách ostal Najvyšší súd pod mojím vedením nad vecou a rozhodoval v zmysle zákona? Mám tam osobitné vyznamenanie od pána Čarnogurského v knihe návštev.

    Ale súdy nikdy nemôžu v demokracii a v právnom štáte slúžiť politikom a pár vyvoleným advokátom, opakujem, bol som v tom čase predsedom Najvyššieho súdu. A keďže som nechcel Lipšicovi a jeho podobným podvoliť sa, vymysleli kauzu ako vyradené počítače, odmeny či falšovanie kolaudačnej listiny. Scenár je vždy jednoduchý. Vždy sa nájde nejaký novinár, presnejšie novinárka, tú nakŕmia ako sprostú husičku nezmyslami a tá už o nich píše, základ je vždy ten istý – škandalizovať Harabina za každú cenu. Potom politik, ktorý túto hus naštopkal, pekne podá trestné oznámenie a chytia sa aj ostatné médiá. Potom po troch či štyroch rokoch prokuratúra alebo dokonca aj polícia ešte počas minulej koalície konštatuje, že Harabin nič neurobil. Ale to nevadí, účel svätí prostriedky. V tomto smere by Machiavelli bol učňom pána Lipšica. Ja síce vyhrám na súde milióny od nevinného vydavateľa, ale novinárka ostane bez čo i len morálneho trestu.

    A tak je to aj teraz, blížia sa opäť voľby predsedu Najvyššieho súdu a Harabin poukazuje stále na nedostatky Daniela Lipšica, ktorý sa dostal na úroveň priemerného podvodníka. Ten nevie verejnosti vysvetliť, prečo si pár mesiacov pred plánovanou zradou vtedajších koaličných partnerov nechal urobiť za štátne peniaze prieskum verejnej mienky, za štátne peniaze, za čo mohla byť materská škôlka. Lebo sa nedá nikomu, ani malému dieťaťu, vysvetliť, že justícia potrebuje na svoju funkčnosť to, ako sa má Daniel Lipšic správať, aby ho volili aj nekresťania, mladí ľudia, dôchodcovia, ako ho vnímajú ako športovca. Treba justícii tento prieskum? Ten prieskum nikto nepotreboval, iba Daniel Lipšic na predvolebnú kampaň, a stál občanov tohto štátu skoro 2,5 mil. Sk. Takýto prieskum si nechal za takmer 7 mil. Sk urobiť aj pán Palko. A rovnako ako po Palkovi, aj po vás ostali, pán Lipšic, predražené a nevýhodné tendre na ministerstve spravodlivosti a toho vy sa najviac bojíte. Tam sú ťažké milióny, ťažké milióny.

    Prečo stále nie je prieskum vyšetrený? No kryjú ho jeho kamaráti na Špeciálnej prokuratúre. Podľa nich si totiž každý minister, pretože tam bolo zastavujúce uznesenie, môže nechať urobiť takýto prieskum. Ja som vo vláde povedal a vyzval aj predsedu vlády, pán premiér, urob si prieskum za 10 mil. Sk, my si všetci urobíme za 10 mil. Sk, lebo podľa špeciálneho prokurátora, toho istého špeciálneho prokurátora, ktorý dal súhlas, aby sa vtrhlo do kancelárie sudcu Najvyššieho súdu, predsedu senátu Milana Lipovského, ten istý špeciálny prokurátor, predstavte si, povie, že berme si milióny zo štátnej kasy, ministri, berme si. Ale asi keby sme my zobrali a ten istý špeciálny prokurátor, čo povedal, že je zastavujúce u pána Lipšica, u nás by zastavujúce nebolo, lebo ten dovolil na základe vykonštruovaných dôkazov domovú prehliadku u trestného sudcu Lipovského, ktorý 30 rokov na rozdiel odo mňa zatvára mafiánov a vrahov.

    Konateľ českej spoločnosti Takt pritom vo svojich výpovediach nie pred slovenskými, ale českými orgánmi činnými v trestnom konaní označil pána Lipšica za výlučnú osobu, s ktorou záležitosti a otázky prieskumu konzultoval. To nie je výmysel, to je súčasť vyšetrovacieho spisu, pán Lipšic, žiaden podvrh. Lipšic je hlavným podozrivým a hrozí mu až 5-ročné väzenie. To je korupcia a klientelizmus ako vyšité vo všetkých vzorových učebniciach kriminalistiky.

    Pán Lipšic, prieskum si vezmite domov a vráťte občanom skoro 2,4 mil. Sk. Použijeme ich na materskú škôlku. To isté, pán Palko, vráťte peniaze. Vráťte peniaze! To môžete mediálne maľovať, ako chcete, vymýšľať na mňa kauzy a hlúposti, podsúvať novinárom, čo chcete, ale vy ste ten, čo si s Vladimírom Palkom nechal zaplatiť prieskum súkromnopolitický pre svoju politickú kariéru. To je morálka, to je morálka, počúvajte, páni poslanci, to je morálka, úžasná morálka!

    Teraz sme sa dostali k závažným dokumentom, podľa ktorých ste jednoznačne zneužili svoju právomoc, keď ste si na ministerstve, kde ste pracovali, urobili justičnú skúšku. Na urobenie skúšky je potrebná trojročná prax na súde alebo na prokuratúre, taký bol vtedy zákon. Na Vojenskej prokuratúre ste neboli ani rok a súd ste vtedy videli akurát možno z rýchlika, ale nepraxovali ste tam. Pokúšali ste sa urobiť skúšku na prokuratúre, čo vám zo zákonných dôvodov, a úplne správne, zamietli. To sa dá ľahko overiť, páni poslanci, zase hovorím fakty. Fakty. A tak ste si sám sebe a ďalším mladým nominantom KDH umožnili urobiť ju bez splnenia zákonných podmienok. Referentka, ktorá vtedy robila, vás upozorňovala, že nemáte prax na súde, i napriek tomu ste drzo jej dali spracovať materiál, aby posunula ho cez videátnik a cez vás. Keby ste si ho sám sebe neboli podpísali, tak minister Čarnogurský ho nemôže podpísať bez vášho podpisu. Čiže vy ste zneužili právomoc verejného činiteľa, pretože minister Čarnogurský ich v personálnych otázkach presunul osobitným rozhodnutím na vás, všetky právomoci. To bolo tiež záhadné, keď ste boli iba vedúci úradu. No ale asi preto, aby ste si získali justičnú skúšku.

    A tu je ešte ďalšia, spomínal to, o ktorej hovoril už aj expremiér Mečiar, skúška má písomnú časť, písanie rozsudkov, ktorá sa píše vlastnou rukou. Vy ste tu zase exhibicionisticky, excelentne povedali: „Ja už som notebook začal používať na Harvarde.“ Na Harvarde, akoby my sme nevedeli, že čo je notebook a kedy sa používa notebook. Len notebook je zakázané používať na justičnej skúške, pretože komisia musí zistiť, čo je vo vás, čo je vo vás, či ste schopný bez nakŕmenia v notebooku napísať rozsudok civilný alebo trestný. No a tak vy ste mali možnosť v notebooku, ktorý mohol byť nakŕmený, ten rozsudok napísať a preposlať si svojim kumpánom, ktorí by vám ho opravili, a vy vytlačíte z Harvardom používaného notebooku rozsudok.

    Pán Lipšic, doposiaľ ani jeden z 1 370 sudcov, ani jeden zo 4 682 advokátov, ani jeden z 327 notárov a rovnako ani jeden z 806 prokurátorov nemohol používať pri písaní notebook ani do udalosti, kedy ste vy prišli na justičnú skúšku, ani po tejto udalosti, lebo musíme zistiť, čo je v tom-ktorom adeptovi na justičné povolanie. Vám to stále chýba, ja vám to musím pripomínať a verím, že raz nájdete toľko odvahy, cti, že vrátite túto justičnú skúšku a pôjdete na ňu, ja vám osobne zabezpečím, že vás pridelím napríklad na jednotku. Skutočne, prijímame teraz aj nový zákon o súdnych čakateľoch, a keď prejavíte záujem, vzdáte sa mandátu, prejavíte, tu dávam verejný prísľub, tu dávam verejný prísľub, že prijmeme pána Lipšica za súdneho čakateľa a napravíme spoločnými silami to, o čom pochybujem, či sa napraviť dá, ale skúsme to.

    Čiže iba jedna osoba v slovenskej histórii, a v Česku to tiež nepoznám, mohla používať a mať šancu takto podvádzať, používať notebook. Už som ale aj odpovedal, že kto to bol, preto hádať, kto to bol, no bol to pán Daniel Lipšic.

    Verím, že tento prípad nezapadne prachom a pán Lipšic sa opäť vráti na ministerstvo, ale v modrej košeli a bude ho spolu s ostatnými odsúdenými riadiť, ale s vysávačom a handrou, pretože za zneužívanie právomoci verejného činiteľa je tri až desať rokov, páni a dámy, tri až desať rokov. A je tam hlavným podozrivým tento človek. Nie preto, že by som si ja niečo vymyslel, pretože podpisoval a udeľoval sebe, na to sú dôkazy, lebo toto je jednoznačné zneužitie právomoci verejného činiteľa ako vyšité.

    Vy však strašíte stále svojich kamarátov na Špeciálnej prokuratúre, že budú zrušení. Verte, že táto zložka určite zostane. A pokiaľ ide o Špeciálnu prokuratúru, ja od samého začiatku hovorím o vysokej profesionalizácii a špecializácii práve v orgánoch polície a prokuratúry, aby sa vami rozložený boj proti mafii a korupcii stal účinným. Ste mali osem rokov ministerstvo vnútra a namiesto toho, aby ste profesionalizovali policajtov, vyšetrovateľov, tak ste to tam rozkladali aj v tandeme s pánom Palkom a urobili ste vyšetrovateľský stav asi taký, ktorý je v zostave, že 80 percent je neprávnikov, nepolicajtov. Sú to učitelia telocviku, geológovia, teológovia, hráči na hoboj. Môže sa takto bojovať s organizovaným zločinom?! Hodinári, mi tu pani profesorka pripomína. Toto je boj proti organizovanému zločinu? O predražených tendroch, nákupoch za stovky miliónov a výbere firmy, ktorá zrealizovala projekty výstavby a opráv za vašej éry, by sa dala napísať učebnica o klientelizme.

    Inak dosť som sa pobavil, keď médiá a opozícia začali útočiť na premiéra za kúpu bytu pre matku. Premiér Fico je dlhoročný poslanec a má reálny príjem, aby si mohol dovoliť byt hoci aj v najlukratívnejšej časti Bratislavy, v Starom Meste. Ale ja sa pýtam, kde sú všetky mimovládne organizácie a médiá a prečo ich nezaujíma kúpa bytu Daniela Lipšica priamo v Starom Meste za smiešny peniaz? Dosť ma zaujal istý článok o prideľovaní bytov vtedajším funkcionárom KDH, ktorý šéfoval priamo v Starom Meste, kedy dostal lacno byt Daniel Lipšic. Je to náhoda, že takto sa k bytu dostala aj jeho vtedajšia poradkyňa Andrea Krajniaková? O ulicu ďalej sa k bytu za smiešnu sumu oproti trhovej cene dostal ďalší mladý člen KDH, dnes asistent už ale Vladimíra Palka, Vladimír Pčonlinský. Všetci kúpili byt za smiešnu sumu oproti trhovým cenám. Toto však nezaujíma žiadneho novinára a ani nikoho z mimovládiek. Rok pred kúpou ste, pán Lipšic, nemali podľa daňového priznania takmer žiadne úspory, o rok na to ste si zobrali hypotéku, ale iba na časť bytu a zvyšok ste doložili. Pýtam sa – skadiaľ?

    Koľko sudcov, o ktorých som hovoril, o počte, koľko prokurátorov a koľko z 22-tisíc policajtov má v centre Bratislavy takýto byt ako vy, pán Lipšic? Bojovník za čistotu, za morálku, poučovateľ každého a znevažovateľ každého, kto si dovolí mať iný názor, a to ešte dá aj do návrhu na odvolanie člena vlády, iný názor na boj proti korupcii a organizovanému zločinu, u ministra spravodlivosti, u ministra spravodlivosti je dôvodom na jeho odvolanie.

    No, páni poslanci, tešte sa, keď v budúcnosti by pán Lipšic bol pri moci, všetkých vás bude zbavovať imunity, keď náhodou budete mať iný názor a dáte pozmeňovací návrh, tešte sa na to! Ale myslím si, že pán Lipšic sa darmo teší, lebo predpokladám, že už občania Slovenskej republiky mu nikdy nedajú dôveru.

    Teda, pán Lipšic, poraďte mladým ľuďom a ostatným sudcom, prokurátorom, policajtom, ako sa to dá, ten byt v centre Bratislavy? Odkiaľ ste zobrali milióny na prestavbu dvojposchodového luxusného bytu v centre mesta? Určite nie ste murár ani obkladač, rovnako búracie práce sú finančne náročné a tie vám tiež nič nehovoria.

    Nuž v tom čase bol prijatý zákon, ktorý výrazne napomáhal poisťovniam a je v rozpore so štrasburskou judikatúrou. Vy ste znížili hodnotu života, zdravia slovenského občana výrazne oproti krajinám V 4 a EÚ len preto, aby poisťovne nemuseli platiť milióny pri úrazoch a smrtiach poistených, tak ako je to napríklad v Rakúsku, Francúzsku či v Nemecku. U nás smrť dieťaťa stojí podstatne menej ako v iných štátoch vďaka vám. Čiže poisťovne francúzskemu občanovi platia oveľa viacej, nemeckému za ten istý úraz, ale na Slovensku vďaka vám je znížená táto hodnota. Vy viete o koľko. Ani nie na 5 mil. Sk a u iných to môže byť aj 300 mil. Sk. Koľko stojí taký zákon na prospech poisťovne? Ja sa pýtam.

    Pán Lipšic, vy mi chcete vyčítať, že som oslabil boj proti mafii? Za vašej éry tu vyrastali boháči na konkurzoch. Vy ste stíhali názorových oponentov a nie mafiánov, tí spokojne rozkrádali štát. Zákony ste nastavili pre tunelárov a bytovú mafiu. Prijali ste kontroverzný zákon, no teda zasadili sa, o verejných dražbách a rozbehlo sa ožobračovanie občanov, ktoré sa stoplo až príchodom tejto vlády. Táto vládna koalícia sa postavila za občana pred úžerníkmi! Pán Lipšic, práve preto sa nebojím poukazovať na vaše nedostatky a malosť. Je mi to jasné, že som váš nepriateľ číslo jeden.

    Hovoríte, že je vám zle z mojich zákonov. Sú to zákony proti úžere, na zrýchlenie súdneho konania. Je vám vari zle zo zákona na prospech voči postihnutým, aby sa zlepšil ich prístup k informáciám? Zahlasovali za neho takmer všetci poslanci, koaliční i opoziční. Mne je však zle z Trestného zákona a poriadku, ktorý umožnil predčasné prepustenie údajného košického bosa podsvetia obžalovaného z viacerých vrážd. Mne je zle z toho, ako ste prenasledovali sudcov disciplinárnymi návrhmi, ktoré skončili v koši, a teraz musíme za vás platiť ťažké milióny ako ministerstvo! Dúfam, že to vrátite štátu. Mne je zle, keď vaša bývalá spolupracovníčka, ktorá vyhodila milióny nie na právnu pomoc chudobným, ale na svoj luxus! Využíva diery v zákone pri obhajovaní svetového teroristu a nakoniec sa zasadí za jeho prepustenie. To je všetko vaše maslo na hlave, nie moje. Ja robím všetko pre to, aby nebolo možné zneužívať azylový zákon.

    No a teraz všetci tí, ktorí ste ubližovali, sa dostanete na rad.

    Teraz krátko k tým nezmyslom o B. S. Je to typický marketingový ťah z vašej dielne. Najskôr odpíšete obžalobu a potom ma už iba lživo pridelíte k tejto osobe. A národ má byť zhrozený. Nuž keby som mal s ním vzťah a rozhodol o jeho oslobodení, nemôžem byť sudcom ani minútu! Ale všetci vieme, že som nerozhodoval. Takže prvé vaše klamstvo! Harabin nikdy nerozhodoval, lebo som sa sám namietol. Ale nie preto, ako ste nakŕmili jednu novinárku hlúposťami, že bola podaná námietka a súd rozhodoval o mojom vylúčení. Toto nikdy neuzrelo svetlo, to je výmysel a klamstvo z vašej dielne.

    Druhým najväčším klamstvom je údajná existencia a pravosť prepisu nahrávky. Vy nemáte možnosť sa dostať legálnou cestou k akejkoľvek nahrávke. Museli by ste totiž vykradnúť trezor prokuratúry, a keby ste to aj urobili, na mňa nič nenájdete. Nielen v tomto prípade, ale ani v budúcnosti, lebo verím, že vy sa budete pokúšať, veď ako vy nezapriete svoju identitu.

    Generálny prokurátor mi oznámil, že nič také, čo ste podsunuli printovým a elektronickým médiám, sa v žiadnom trestnom spise, ani v dohľadovom, nikde nikdy nenachádzalo ani nenachádza. Tento list je prístupný každému poslancovi. Opakujem, generálny prokurátor povedal, že nič neexistuje. Ja verím generálnemu prokurátorovi, nie vám, nie vám, pán Lipšic.

    Takže k čomu sa mám vyjadrovať? Od začiatku hovorím, že či si tykáme? Hovorím oveľa viac, nemám žiadny vzťah a to je oveľa viac! Takže opakujem, k čomu sa mám vyjadrovať? K čomu? K falšovaným a nepodpísaným zdrapom papiera, ktoré bývalý prokurátor Filip nikdy nepodpísal a ich aj verejne jednoznačne poprel? Nikdy mi žiaden prepis nebol doručený. O absolútnej nedôveryhodnosti nepodpísaného zdrapu papiera, ktorý ste bez hanby predložili tak vážnemu orgánu, akým je Národná rada, svedčí aj to, v tých zdrapoch, ktoré tam máte, že v predmetnom senáte nerozhodoval Lipovský, ale Dr. Vranka, ako ďalší ťažký podvrh. Mne dávate do úst, že som potvrdil pravosť rozhovoru a Generálna prokuratúra mala tiež potvrdiť jeho pravosť. Nuž nikdy nič som také neurobil. Od začiatku tvrdím, že nemám žiaden vzťah a nikdy som ho nemal! To je viac ako vykanie, tykanie a onikanie. Vysvetlil som to aj na NBÚ počas bezpečnostného pohovoru.

    Pán Lipšic, ste rafinovaný klamár a podvodník. Je to úbohosť slovenskej žurnalistiky, keď si novinár nič neoverí, iba zje návnadu od Lipšica aj s navijakom, niektorý, ale iste nie zadarmo. Takže to, čo ste si vyrobili a podhodili, za to budete, predpokladám, keď sme v právnom štáte, niesť i trestnoprávne dôsledky. Opakujem, v žiadnom trestnom spise sa nič nenachádza, ani v dohľadovom, lebo dohľadový je tiež trestný spis, ani nenachádzalo. Opakujem ešte raz, generálny prokurátor to nie že nepotvrdil, ale výslovne vyvrátil existenciu vami vyrobeného rozhovoru v trestnom spise. Tento list je podpísaný najvyššou autoritou dozoru nad zákonnosťou – generálnym prokurátorom.

    Počas mojej kariéry trestného sudcu za 26 rokov som vyniesol asi 15-tisíc rozsudkov, z toho minimálne 5-tisíc nepodmienečných trestov. Teda ja celý život, na rozdiel od vás, mafiánov zatváram. Viete, cez zdrapy papiera, ktoré ste predložili najvyššiemu zákonodarnému a ústavodarnému orgánu, by nemohli u sudcu slúžiť ani na odsúdenie zlodeja zápaliek. Vami predkladaný dokument nemôže slúžiť ako dôkaz ani pre vrátnika v kotolni, akýsi náčrt nikým nepodpísaný. Takto ste obviňovali aj sudcu terajšieho Ústavného súdu Dr. Ľalíka, že mal udeliť mne odmenu ako predseda kolégia, vytiahlo sa z počítača rozhodnutie, za ním uvedený Dr. Ľalík, ale Dr. Ľalík nikdy nepodpísal nič také. A toto bolo predmetom trojročného trestného stíhania. To sú pekné metódy!

    Čo to je za dôkaz? Je to dôkaz, že ste zneužívali tajnú službu a operatívu polície? Podľa mňa je to dôkaz, že ste niečo vyrobili a podhodili, a to, že ste notorický klamár.

    Čo bude slúžiť pre trestné konanie, kde budete hlavný podozrivý? A je to zároveň i dôkaz o tom, že získanie justičnej skúšky bez praxe na súde má negatívny dopad na vašu odbornú úroveň. Podhodili ste vami vyrobený nezmysel a na tom ste založili ďalšie klamstvá. Má vôbec význam reagovať na tieto podvrhy a falzifikáty, ktoré ste vyprodukovali?

    Tvrdíte, že je úbohé pýtať sa, odkiaľ sú tieto vaše výroky. Nuž, lebo toto je o štýle politiky, o slušnosti a metódach, ktoré tu presadzujete už dlhé roky. Vy ste totiž mohli cudzinca vydať na stíhanie do Švajčiarska, nič tomu nebránilo. Zbytočne klamete a vyhovárate sa.

    Inak Najvyšší súd nikdy cudzinca neoslobodil, urobil tak Krajský súd v Košiciach, a ak by Najvyšší súd vtedy pred 13 rokmi to potvrdil, mohla byť kauza uzavretá. Práve môj materský senát, v ktorom nebol Lipovský, ale Vranka, zrušil oslobodenie a nariadil vypočuť dvoch svedkov, ktorých polícia osem rokov pod vedením KDH nedokázala vypočuť. Keď ste neboli schopní ich vypočuť, mohli ste v spolupráci so švajčiarskym kolegom zariadiť jeho vydanie do Švajčiarska, trebárs aj za iný skutok. Vy sa tu darmo vyhovárate, že keď on raz bol Švajčiarmi vydaný, že potom už do Švajčiarska nemohol byť vydaný. Mohol. Keď tvrdíte, že švajčiarska polícia mala toľko dôkazov, tak ste mohli ísť za ním a ste mu mohli povedať, viete čo, my nemáme na to, my sme schopní vypočuť týchto svedkov, požiadaj ma alebo požiadajte ma o vydanie a ja ako minister spravodlivosti ho vydám. Ale vaša exekutíva, ktorej ste boli súčasťou, mu namiesto toho v roku 2002 udelila štátne občianstvo, aby sa navždy zahatala cesta jeho vydaniu do zahraničia.

    Páni poslanci a panie poslankyne, pýtam sa, kto pomáhal S. B., nebol to v skutočnosti Daniel Lipšic a exekutíva, ktorej bol podpredsedom? Ja sa pýtam. Vy však, pán Lipšic, veľmi dobre viete, aká je pravda, a to sa vám vôbec nehodí, že Harabin je aj v tom prípade absolútne čistý, lebo sa namietol, čo bola jeho povinnosť. Aby ste to vedeli aj pochopili, museli by ste mať prax na súde. Totižto, keby som ja pojednával a keby sme ho v mojom senáte zatvorili, tak by mohol kričať, ahá, tak by mohol kričať, asi preto, že má ešte pletky s mojou ženou. Keby bol oslobodený, mohol by kričať prokurátor, pozná jeho ženu. Čiže som konal čestne, lebo som poznal jeho manželku.

    Inak, pani poslankyňa Žitňanská, ste dáma, nechcem na vás útočiť, ale iba jedna otázočka. Vy hovoríte o tom, že by som mohol byť iba advokátom, lebo poznám údajne obžalovaného a 12 dní pred zatknutím som sa mal rozprávať o veciach dotýkajúcich sa rodiny. Nuž zaspomínajte si vy na svojho bývalého kolegu z univerzity Dr. Martina Bognára. Keď si nespomínate, s kým si vy tykáte, a telefonovali ste. Boli ste minimálne dobrí kolegovia? Boli alebo neboli? Nie je tu pani poslankyňa. Skúsim jej ale pomôcť rozpamätať sa. Ide o advokáta, ktorý bol aj väzobne stíhaný ako člen zločineckej skupiny takzvaných takáčovcov. Boli podozriví z vypaľovania bratislavských podnikateľov v Ružinove. Nič z toho sa síce nepotvrdilo, ale superpolicajt od Palka pán Spišiak by vám svoje vedeli povedať. Tento človek pred časom zomrel, takže sa nemôže brániť, a vy viete rovnako ako i výpis z jeho hovoru, kedy ste s ním naposledy telefonovali.

    Mafiánske zoznamy, na ktorých figuruje Martin Bognár, som nezostavoval ja, zostavil ich Palkov človek pán Spišiak, ako ja netvrdím, že ten človek je mafián. Jednoducho tu sú tie zoznamy, tak pani poslankyňa Žitňanská má možnosť, však aj prečo si s ním tykala, keď si s ním tykala. Toto sú fakty a nie výmysly Daniela Lipšica.

    Inak čudujem sa SDKÚ, myslím si, že váš nominant Šimko dal občianstvo S. B. a vôbec tak nemusel urobiť. Stalo sa tak, už ako som spomínal, v roku 2002. Kto teda mu pomáhal? Ja som neurobil nič, iba som sa namietol, lebo poznám jeho manželku.

    Pán Dzurinda, nie je tu, boli ste premiérom a mali ste stále ochranku, keď tak verejne sa vás pýtam, koľkokrát ste sa stretli s popradským podnikateľom Ondrejom Žembom, ktorého Lipšicov hovorca Richard Fides v denníku SME 12. augusta 2005 spojil s podsvetím, ja netvrdím, že je, a označil za právoplatne odsúdeného pri vydieraní a stíhaní za podvod? Ja netvrdím o nikom, že je, pre mňa je svätá prezumpcia neviny. Ja sa len pýtam. Ako ste sa v SDKÚ a KDH vysporiadali s tým, že človek uchádzajúci sa o dôveru pod spoločnou zástavou SDKÚ a KDH, bývalý primátor Popradu Štefan Kubík žiadal v novembri 2002 o milosť u prezidenta pre pána Žembu, ktorý bol ako člen organizovanej skupiny právoplatne odsúdený za vydieranie? Kto je tu mafia-friendly? Môžete uviesť takéto fakty aj na súčasnú koalíciu?

    Pán Dzurinda, toto je vari v súlade so stanovami SDKÚ? Pán Hrušovský, toto je v súlade so stanovami KDH? Ja sa pýtam, ja sa len pýtam. Upracte si najskôr doma. Pán Hrušovský, boli ste vtedy predseda parlamentu a pán Dzurinda premiér. A ja sa pýtam pána Dzurindu, či si tykal s pánom Žembom a o čom sa rozprávali, keď sa s ním stretol v Poprade.

    Pán Hort, vy ma chcete, lebo ste podpísali návrh, spomínate si na vaše rodinkárčenie pri zahraničných cestách? Toto je etické a morálne?

    Pani Vášáryová, tu nie je, boli ste vynikajúca herečka, ale je tu taká pekná kauzička s vašimi veľkopanskými maniermi počas vašej diplomatickej kariéry – luxusný nábytok a posteľ za státisíce v Poľsku. Myslíte si, že je to v poriadku? Ale asi tak ako ste podpísali Antichartu, tak podpíšete zrejme aj dnes hocičo. Tvrdili ste, že ste totálny antikomunista, aj celá rodina. Prečo ste podpísali Antichartu? Viete, ja som študoval na ideologickej fakulte, keď to niektorí tvrdíte, právnickej a za mnou prišli tiež, aby som podpísal Antichartu, a som povedal, že nie. Ja mám svoj názor na veci.

    Pán Mikloš, nie je tu už, vy ste už kultovou postavičkou 7-miliardového omylu pri predaji SPP a divokej privatizácie.

    Pán Martin Pado, je mi ľúto, vy ste už vyšetrovateľovi objasnili vaše dopravné nehody a cesty na východ? Pamätám si, ako v služobnom aute, kde ste šoférovali, sa zranila malá, mladá dievčina. Vy ste narazili odzadu do kamióna. Nehryzie vás svedomie, ako sa ututlala táto kauza? Bežný občan, človek by už bol dávno potrestaný, vy sa však skrývate.

    Som rád, že je tu aj exminister Kukan. Pán minister, ako bolo v Srbsku na poľovačke s pánom Majským?

  • Ruch v sále.

  • Dodnes si vás tam pamätajú. Ja som sa zo Srbska vrátil pred pár týždňami, bol som aj u vojvodinských Slovákov. Nuž podľa svedkov ste si tykali a existujú spoločné fotografie, rovnako aj žijúci svedkovia, s pánom Majským, o ktorom pán Lipšic s pánom Palkom robili toľko tlačových konferencií, že sa ani nedajú spočítať. Ja som nechodil na poľovačky s pánom Majským.

    Vážený pán poslanec Slafkovský, je tu? Podpisovanie podvrhov je zrejme vaším hobby. Skúste kolegom, médiám a verejnosti vysvetliť, kde ste boli 27. marca 2008? Boli ste na rokovaní Národnej rady? Kde ste sa podpísali predpoludním, ale aj popoludní? Alebo ste boli na rokovaní Mestského zastupiteľstva v Liptovskom Mikuláši? Kde ste vystupovali? Museli by ste mať tryskáč alebo byť superman, aby ste to dokázali, lebo fyzická, lebo fyzika a fyzickosť jasne hovorí, že v jednom čase môžete byť iba na jednom mieste. Kto teda sfalšoval váš podpis v parlamente? Dopredu vás upozorňujem a aj oznamujem, že o tomto mám potrebné dôkazy. Takže skúste povedať pravdu – a pekne po kresťansky.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Alebo, pán Lipšic, vy ste naozaj nechodili s údajným šéfom podsvetia Svobodom na hokej? Čo fotografie v médiách, to je podvrh? Vôbec ste pritom z toho hokeja neodišli, lebo zrejme vám voňala jeho prítomnosť.

    Pán poslanec Palko, tiež ste podpísali to hoci ako nezávislý, najprv pre oživenie vašej morálnej pamäti, čo váš súkromný prieskum za sedem miliónov? Kedy ich vrátite? Z toho sa môže postaviť materská škôlka. Aj dve. Miliardy za predražené tendre by stačili na výstavbu viacerých nemocníc. Sociálno-kresťanská vláda predchádzajúcich osem rokov. Ale, pán Palko, vaše kamarátstvo s bývalým starostom Bielikom, ten je jednoznačne obžalovaný z korupcie, veď to médiá čítali, spisy, pojednávania, hej. Aj vaša oslavná reč na jeho päťdesiatke ohúrila všetkých prítomných.

  • Smiech v sále.

  • Nuž potom sa niet čo diviť, že sa strácajú nahrávky a v prípade potreby sa nahrávky nachádzajú.

  • Reakcie z pléna.

  • Takže ja len na ilustráciu pamäti, na čom ste vy postavili, na čom ste vy postavili svoj návrh. Takže kto si tu s kým tyká, ja predkladám jasné dôkazy a vy naskočíte, páni poslanci, na takého vyrobené nezmysly. Som veľmi rád, že oproti roku 2000 sa vám už nepodarilo oklamať poslancov SMK a nezávislých poslancov.

    Pán Hrušovský, vám sa osobitne čudujem, že nevidíte hru Lipšica, ktorý zohral toto trápne divadlo, ktoré má byť okrem iného iba cestou Lipšica najskôr na post predsedu KDH a potom lídra opozície. A potom pán Palko a spol. sa budú môcť pokojne vrátiť do radov KDH. Dôjde k slávnostnému zjednoteniu.

    Takže divadlo nevyšlo a viete prečo, pán Lipšic? Lebo vy ste vyrobili tak ako v minulosti iba intrigu, tak ako v minulosti ste kuli pikle proti súčasnému premiérovi, keď bol naším agentom na Európskom súde pre ľudské práva. Odvolali ste ho z postu, hoci odborne a morálne nikdy nedosiahnete jeho úroveň. Už vtedy ste v ňom videli ľavicovú hrozbu a báli ste sa ho. Podsúvali ste informácie o jeho osobe a odvolali ste ho, a to i napriek tomu, že dodnes si ho v Štrasburgu pamätajú ako mladého a mimoriadne talentovaného odborníka na právo. Premiér Fico bol podľa vyjadrení európskych odborníkov naším zatiaľ najlepším agentom, čo sa týka profesionality a morálky.

    Vy ste stáli aj pri vymyslenej kauze odmien, ktorá slúžila iba k účelovému obvineniu trojnásobného premiéra a architekta našej štátnosti Vladimíra Mečiara. Vy ste robil sviečkové demonštrácie proti slovenskej štátnosti. Vlámali ste sa mu do domu, hej, teda myslím súčasť polície počas vašej exekutívy, urobili ste divadlo a potom za vašej éry ste pochopili, že toto je už priveľa a stíhanie ste zmietli do koša. Toto sú vaše metódy, krivé obvinenia a falzifikáty. Vy sa nezastavíte pre ničím. Ale aj pre vás platí zákon.

    Pán Lipšic, ste klamár a pravidelne klamete a zavádzate verejnosť. Ale ste iba majstrom v pretvárke. Nevážite si ľudský život. Okrem iného nemáte úctu k miliónom obetiam holokaustu. Mám tu jeden dôkaz od rodákov žijúcich v Izraeli, žiadajú vás, aby ste pre svoje politické zviditeľnenie už nikdy nepošpinili pamiatku obetí holokaustu, keď dáte slobodu bláznom, ktorí dokážu tieto obete spochybniť. Minule ste v jednej relácii uviedli, že vaša rodina je pre vás svätá, keď sa niekto dotkol vašej manželky. Nuž odkaz Izraela, ak je vám vaša rodina naozaj posvätná, zistite si niečo o svojom pôvode a buďte na neho hrdý. Čo sa hanbíte za svojich predkov a ich vierovyznanie?

    Vy mne v návrhu píšete, že vami evidentne vyrobený podvrh je pre dôveryhodnosť Slovenska zničujúci. Ale, verte mi, vaše politikárčenie na úkor obetí holokaustu je hyenizmus! A to je skutočne medzinárodná hanba pre Slovenskú republiku. Pripomínate mi správanie niektorých nacistov, ktorí mali židovských predkov a dokázali sa podieľať na vraždení nevinných detí, žien, starcov v koncentračných táboroch, len aby dokázali vernosť fašizmu.

  • Veľký ruch v sále.

  • Verte mi, ja zo svojej cesty nezídem. V justícii bude poriadok. A občan už nebude čakať roky na svoj výsledok. Vrátim vieru v spravodlivosť bez...

  • Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Reakcie z pléna.

  • Trestám skutočných lenivcov, nepoctivých notárov, exekútorov a sudcov, presne to, čo ste vy ignorovali. Vy ste ale na druhej strane iba likvidovali názorových oponentov. Verím, a som o tom presvedčený, že sa vám už nikdy nepodarí dosadiť si svoju figúrku na post predsedu Najvyššieho súdu.

    Na záver: Ďakujem všetkým kolegom vo vláde, osobitne premiérovi Ficovi, ktorý nenaskočil na vašu hru. Ďakujem koaličným poslancom, osobitne predsedovi Ľudovej strany – HZDS Vladimírovi Mečiarovi, predsedovi SNS Jánovi Slotovi a všetkým ostatným poslancom, ktorí majú svoj názor a už neveria najväčšiemu klamárovi, aký sa kedy na Slovensku narodil. Rovnako ďakujem za podporu všetkým sudcom a hlavne generálnemu prokurátorovi, že dokázal prešetriť celý prípad a napísať pravdu. Verím, že po tomto prejave už len naozaj človek zaslepený nenávisťou môže hlasovať za moje odvolanie, za tento hrubý a primitívny podvrh Daniela Lipšica a, nazvime, jeho partie.

    Zároveň vám dávam k dispozícii vyjadrenie NBÚ o tom, že Lipšicov podnet na preverenie môjho bezpečnostného osvedčenia sa nezakladá na pravde s tým, že v mojom prípade neboli naplnené pojmové znaky žiadneho z bezpečnostných rizík, a preto som jej oprávneným držiteľom.

    Úplne na záver už len malý odkaz pre pána Lipšica. Pán Lipšic, keď ministerstvo spravodlivosti pod mojím vedením alebo ja ako minister niečo podám, na rozdiel od vás vždy to opieram o konkrétne dôkazy, ktoré poskytnem každému, kto má o ne záujem, k dispozícii. A malá rada pre vás, pán Lipšic, urobte už niečo dobré pre ľudí, hoci i v malom rozsahu.

    Panie poslankyne a páni poslanci, som presvedčený, že Lipšic ešte v budúcnosti a možno aj v krátkej prítomnosti určite predloží celý rad podvrhov, lží, kompilátov, zvukových a obrazových montáží. Ale pýtam sa, panie poslankyne a páni poslanci, aký je rozdiel medzi Goebbelsom a Lipšicom?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána ministra Harabina – pán poslanec Mikloško, pán poslanec Minárik, pán poslanec Palko, pán poslanec Slafkovský, pán poslanec Abrhan, pani poslankyňa Sabolová a pán poslanec Mečiar. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Pán minister, najprv jeden taký drobný bod, teda drobný v úvodzovkách, znovu sa vrátim k prípadu Jána Čarnogurského. Podľa vašich inštrukcií, ktoré ste dali o niekoľko týždňov po tomto prípade spolu s ministrom vnútra, by to, čo robil Ján Čarnogurský, dnes musel robiť policajt, príslušník polície. Pozrite si tie vaše inštrukcie. To je prvé.

    Druhá vec, čo sa mi zdá byť vážnejšia, vy ste povedali, že veríte, že sa Daniel Lipšic vráti na ministerstvo spravodlivosti, ale v modrej košeli a s vysávačom, myslím, čiže ako väzeň. Pán minister, ja sa vás znovu pýtam, keby ste boli taký dobrý a ešte raz povedali, či ste povedali tú inkriminovanú vetu, ktorú vám tu pripomenul Pavol Hrušovský, pretože stále hovoríte o tom, že Lipšic je klamár a vy hovoríte pravdu.

    Znovu povedzte, raz ste už povedali, že ste nepovedali, znovu sa k tomu vyjadrili. Povedali ste tú vetu, alebo nie? Ako človek, ktorý miluje pravdu.

  • Reakcia ministra.

  • Dobre.

    Pán minister, považujem za naprosto nechutné pripomínať niekomu, že on má prípadne židovský pôvod. To čo tu je? To kde sme? To čo tu je, vôbec niekomu hovoriť, že aký má pôvod? Veď to je antisemitizmus vôbec poukazovať, že má niekto nejaký pôvod. To čo si tu dovoľujete?! To čo je vôbec, vyťahovať niekomu, že či nemá takýto pôvod?

  • Ďalej faktická poznámka – pán poslanec Minárik.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, myslíte si, že by mi mohol niekto zazlievať, že vaše výroky od mikrofónu o modrej košeli, o trestnoprávnom konaní, kde bude hlavným podozrivým pán Lipšic, že bude niesť trestnoprávne dôsledky, vyhodnotím ako ekvivalentné tomu, že by ste potenciálne súkromne mohli povedať pánovi poslancovi, „pôjdeš do basy, hajzel“? Myslím, že to mi nikto nemôže zazlievať. Pretože tento výrok ste popierali, ale nemôžete poprieť to, čo ste povedali pri mikrofóne, považujem vyjadrenie pána Lipšica za oveľa-oveľa dôveryhodnejšie v tejto veci ako vaše.

    A pretože ho za také považujem, pýtam sa vás: Kde beriete tú drzosť vy ako odvolávaný minister vyhrážať sa poslancovi, ktorý predkladá návrh na vaše odvolanie, basou? Kde beriete tú drzosť vyhrážať sa vôbec akémukoľvek poslancovi? Kde berú poslanci vládnej koalície schopnosť znášať takéto vyhrážky? Ako si vôbec môžu dovoliť myslieť si, že toto je normálne v tomto parlamente?!

    Pán minister, vy naozaj nemáte na tej stoličke čo robiť.

  • Pán Harabin, po stránke morálnej to, čo ste predviedli, to je stoka, po stránke intelektuálnej to bol primitivizmus. Ale niečo iné je podstatné. Vy, pán Harabin, ste v tejto miestnosti dneska dvakrát, dvakrát posielali poslanca Národnej rady do väzenia. Povedali ste mu, že pôjde do väzenia. Najprv ste to povedali nie na mikrofón a okorenili ste to ešte vulgárnym, neslušným oslovením a potom pred pár minútami ste to povedali na mikrofón úplne otvorene. Povedali ste, že poslanec Lipšic pôjde v modrej košeli, proste ako väzeň, povedali ste mu, že pôjde do väzenia.

    Nuž tak, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctený parlament, toto je precedens. Takéto niečo ešte v tejto rokovacej miestnosti nezaznelo, ani za Mečiarovej vlády dokonca.

    A teraz treba povedať úplne, úplne jasne, a mám teraz, chcem teraz osloviť poslankyne a poslancov zo strany SMER, ak ste do dneška mali pochybnosť nejakú o tom, že minister Harabin by mal byť odvolaný, tak po tom, čo ste z jeho úst počuli, ako posielal poslanca do väzenia, ako mu oznámil, že bude vo väzení, tak po tomto by ste mali hlasovať za jeho odvolanie.

    Bude hlasovanie a hanba každému poslancovi tohto snemu, ktorý si toto všetko vypočul a nezahlasuje za odvolanie ministra Harabina.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, vaše argumenty boli všetky také isté slabé ako argument, ktorým ste sa snažili uraziť mňa. Ja som do 13. hodiny osobne tuto bol. Môžete to grafologicky vyskúšať.

    A pokiaľ chcete niekoho posielať do basy, tak sa hlásim k tomu, že ja som ďalší Daniel Lipšic.

  • Ďakujem pekne. Pán Harabin, hovorili ste mnoho o ľuďoch, s ktorými máte nezhody alebo rôzne názory, či to bol pán Čarnogurský, Minárik, Žitňanská, Mikloško, Lipšic, Krajniaková, Pčolinský. Škoda, že ste veľmi málo hovorili o ľuďoch alebo o človeku, s ktorým máte pravdepodobne zhodné názory. To je pán Baki Sadiki. Baki Sadiki. To je podstata, o ktorej dnes rozprávame. O možnom prepojení člena vlády s osobou, ktorá je podozrivá, že je hlavou albánskej drogovej mafie.

    Vy ako minister pri tomto návrhu ste sa nie raz vyjadrili, že Daniel Lipšic je klamár. Preto sa vás opätovne a znovu pýtam: Je pravda, že ste Danielovi Lipšicovi povedali, aby držal hubu, lebo pôjde do basy? Ak je toto pravda, ak toto dokáže minister povedať poslancovi Národnej rady, tak nemá čo robiť na mieste ministra. Pýtam sa vás, či je to pravda a či ste ochotný, hneď ako sa preukáže, že ste to povedali, vzdať sa postu ministra spravodlivosti slovenskej vlády? Prosím, aby ste sa k tomu vyjadrili veľmi vážne a zodpovedne.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, už moji predrečníci vyjadrili názor na toto vaše vystúpenie a na vašu osobu a chcem povedať, že ste chudák. Ste chudák, ktorý v tomto parlamente, tak ako povedal môj predrečník, sa neznížil k takým útokom na poslancov, ktorí legitímne podali návrh, ani za dosť náročného pôsobenia v parlamente za vlády Vladimíra Mečiara.

    Vy, verím a budem tomu veľmi rada, lebo pre Slovensko by bolo veľmi dobré, keby vaše vystúpenie v tomto parlamente bolo toto ako posledné vystúpenie, lebo ste sa nezhodili len vy, ale ste urobili vizitku pred celým Slovenskom o vláde Slovenskej republiky, lebo ste jeden člen z nich.

    Veľmi sa čudujem aj pani predsedajúcej, ktorá vás nechala rozprávať o čomkoľvek mimo kontextu, ktorý mal byť na tejto schôdzi, a veľmi málo ste sa venovali hlavnej téme a to je Sadiki. Nedištancovali ste sa od toho, že ho poznáte, a to je jedno, v akej forme, či cez jeho manželku. A keď si dobre prečítate prepis a aj štýl vášho vystúpenia dnes s akcentom východniara, „no ta chvalabohu“, tak ako je to v tomto rozhovore, si myslím, že typicky vystihuje dôveryhodnosť a vierohodnosť tohto dokumentu, ktorý máme ako súčasť.

    Takže, pán minister, zvážte svoje pôsobenie. Tvárite sa ako neviniatko, ale, bohužiaľ, bohužiaľ, toto vaše vystúpenie je nehodné jedného ústavného činiteľa.

  • Tento parlament nemá len koalíciu a opozíciu, čo sú dve strany tej istej mince, ale má aj dve morálky, dve posudzovania skutkov. Ak sa nepáči pánom opozičným poslancom, že niekto sprísnil st... (pozn.: nezrozumiteľne vyslovené slovo) vzťah ku nim, nech si spomenú pár sekúnd alebo minút dozadu, vyhrážali sa mi a obviňovali ma z trestnej činnosti, kde je poukázané, že nebola. A kľudne to robili. Prvý, kto v tomto parlamente sa vyhrážal väzením, bolo Ivanovi Lexovi v deväťdesiatom ôsmom, keď mal byť členom výboru. Nezvolenie do výboru odôvodňoval pán Palko tým, že o chvíľu bude sedieť.

    V programovom vyhlásení vlády ste mali trestanie ľudí. Tisíce ľudí z HZDS ste vyhodili z roboty, stovky ľudí obvinili, desiatky postavili pred vyšetrovateľov, niektorých aj pred súdy. Zakladateľa štátu ste s eskortou dvesto policajtov odvádzali do Bratislavy. Nehanbíte sa, darebáci?! Toto ste všetko robili.

    Vy sa chcete tváriť, že ste svätá inkvizícia, hriešnici?! Veď inkvizícia vykonávala veľa vecí aj zlých. A vy nemáte právo byť inkvizítormi, ale máte právo posudzovať vlastné skutky len v tej harmónii, ako sú skutky iných. Nie ste nadľudia! Nie ste mimoriadne osobnosti! Ste ľudia túžiaci po pomste, nenávistní a neviete túto nenávisť ukojiť. Neviete sa pozrieť sami na seba a na vlastné chyby a postaviť sa reálne k životu a k svojim hodnotám k tomuto životu. Znešvárujete roky politický život na Slovensku, každý s iným názorom je nepriateľ odsúdeniahodný. Takto sa politika nerobila a nerobí! Ak chcete hovoriť o kultúre a vzťahoch, skúste u seba, čo robíte a čo predvádzate aj dneska.

    Pokiaľ ide o rozhodovanie, ktoré ste boli, rozprávali ste o všetkom možnom okrem dôkazov.

  • Pán minister Harabin bude reagovať na faktické poznámky. Nie, nechcete reagovať, pán minister? Dobre, ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Ešte chcem znovu zopakovať, kým dám slovo potom navrhovateľovi pánovi poslancovi Lipšicovi, na adresu pani poslankyne Sabolovej, že ja som vám povedala, že nezoberiem slovo nikomu ani z koalície, ani z opozície. Takých príležitostí tu bolo viacej aj z koalície rečníkov, aj z opozície, lebo možno si sám rečník posudzuje, že či to s danou témou súvisí, či nie. Nebudem to robiť ja. Myslím si, že parlament je tá pôda, nech si každý povie to, čo chce. Ak si myslí, že to s danou vecou súvisí, nech rozpráva, nakoniec si záver aj tak urobia naši voliči, prípadne médiá, ktoré sú tu prítomné.

    Takže teraz by som poprosila o slovo pána poslanca Lipšica ako navrhovateľa, aby zaujal stanovisko k rozprave. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Počuli sme toho veľa od pána Harabina, ale v niečom aj málo a to málo, to ja budem dopĺňať. Najskôr budem však reagovať na niektoré veci.

    Pán Harabin, ako zvykne robiť, nehovoril o sebe, hovoril o mne. Navrhujem vám, aby ste zvolali mimoriadnu schôdzu, kde budeme hovoriť aj o prieskumoch, aj o justičnej skúške a dokonca aj o mojom byte. Ja som bol asi jedným z prvých poslancov, vtedy ešte ministrov, ktorý som médiám dal k dispozícii všetko o kúpe môjho bytu. Zmluvy, hypotekárny úver, daňové priznania, všetko. Preto som mohol pred rokom vyzvať premiéra Fica, aby urobil to isté. Kedykoľvek, kedykoľvek, aj hneď. Tak netárajte tu hlúposti.

  • Reakcia z pléna.

  • Všetci to majú k dispozícii a dám to k dispozícii, pán poslanec Kovarčík, aj vám, ak o to máte záujem. Fajn. Ale osobitne vás vyzývam k môjmu bytu urobiť mimoriadnu schôdzu, úplne vážne. Budem veľmi rád.

  • Reakcie z pléna.

  • Aha, „nezájem“, no.

    Počuli sme tu, že vlastne v kauze Sadiki konal pán Harabin čestne, lebo sa on sám namietol. Naozaj? A kde je tá námietka zaujatosti a kde je rozhodnutie o nej? Ak sa namietne sudca, tak o jeho vylúčení rozhoduje iný senát Najvyššieho súdu. K námietke zaujatosti. V spise nie je žiadna námietka zaujatosti ani rozhodnutie o vylúčení pána Harabina. Pán Harabin znovu klame.

    Nie je pravdou ani, že prepis tejto nahrávky nemá podpis. Má, dokonca je tu zloženie nového senátu. Pán Harabin povedal, že to je lož, že také zloženie nebolo. Ale veď to tvrdí Generálna prokuratúra. Ja vám prečítam stanovisko Generálnej prokuratúry v čase, keď kauza vznikla: „V tejto trestnej veci prokurátor krajskej prokuratúry dňa 23. 2. 1994 pod číslom 2 KV1494“, to je toto číslo, „nariadil odposluchy desiatich telefónnych čísiel, ktoré mali súvis s touto trestnou vecou“, teda s vecou Sadikiho. Zároveň Generálna prokuratúra potvrdila, že Generálna prokuratúra „mala pripravený s dátumom 27. júna 1995 koncept návrhu, ktorý nebol nikde odoslaný na vylúčenie sudcu Harabina pre prípad, že by bol členom senátu Najvyššieho súdu, ktorý o veci rozhodoval. V konečnom dôsledku o veci rozhodoval senát Najvyššieho súdu v zložení Burger, Sklár a Lipovský.“ Toto stanovisko generálneho prokurátora k trestnej veci Baki Sadiki tak rozzúrilo pána Harabina, že štátny tajomník Hudák poslal pomerne vulgárny list generálnemu prokurátorovi, v ktorom sa mu vyhrážal žalobou na Generálnu prokuratúru.

    Pán Harabin, ten list, zverejnite ho, keď sa vám tak páči stanovisko Generálnej prokuratúry potvrdzujúce vierohodnosť tohto prepisu.

    Ak sa sporíme tu o to, že či dohľadový spis je trestný spis, no tak ja hovorím, že dohľadový spis je interná pomôcka prokuratúry, ktorá nie je trestným spisom. A ak moje slová potvrdí vedenie prokuratúry, odstúpite z funkcie?

    Boli tu spomínané prípady, kedy ste rozhodovali, spomínal to aj pán Mečiar, dávali ste stovky mafiánov do väzenia. Spomeniem jeden prípad. Je to prípad asi osoby, ktorá v organizovanom zločine je považovaná za najnebezpečnejšiu – Mikuláš Černák. Keď prepustili Mikuláša Černáka z výkonu trestu, podal som ako minister spravodlivosti mimoriadny opravný prostriedok a Mikuláš Černák sa do väzenia vrátil. Ale vo veci Mikuláša Černáka bola podaná aj iná, iný mimoriadny opravný prostriedok vo veci, keď bol oslobodený spod vraždy poľského podnikateľa Gregorza Szymaneka. Táto sťažnosť pre porušenie zákona bola senátom Najvyššieho súdu zamietnutá. Pán Harabin, boli ste členom tohto senátu Najvyššieho súdu a ako ste hlasovali, pán Harabin, v kauze Mikuláša Černáka? O mafiánoch nám tu naozaj veľa nerozprávajte. Takí málo nebezpeční bezdomovci možno, ale skutočne vplyvné osoby nie.

    Spomínali ste tiež, že nové trestné kódexy sťažili boj proti kriminalite, a spomenuli ste kauzu Okoličány napriek tomu, že dobre viete, že to nemá s novým Trestným poriadkom nič spoločné. Dovoľte mi odcitovať vám po tom, ako bol Okoličány, ktorý na mňa tiež podal trestné oznámenie, môžete sedieť v dobrej spoločnosti, čo povedal v rozhovore pre Plus 7 dní: „V okamihu, keď vypíname diktafón, nasmeruje náš spolubesedník prekvapivo konverzáciu celkom iným smerom. "Prečo sú novinári proti tejto vláde?" pýta sa Róbert Okoličány.“

    Pán Harabin, nebudem sa porovnávať v tom, kto koľko súdnych sporov kde vyhral, zhodneme sa asi na tom, že Ústavný súd je vrchol pyramídy, a nerád by som rozoberal, koľko prípadov na Ústavnom súde ste prehrali, koľko som ja vyhral, myslím, že to je zbytočné, smiešne a nikam nevedúce. Ale poďme k tej pravde alebo nepravde, lebo o to ste sa viackrát opierali.

    Áno, je pravdou, ja som na minulej schôdzi, keď som prvýkrát otvoril kauzu Bakiho Sadikiho, povedal, že nemáte bezpečnostnú previerku. Máte ju. Ja som nevedel, že ju máte. Nikde ste to nezverejnili. Pre mňa znamená klamstvo, nie keď niekto povie z neznalosti informáciu, ale keď úmyselne klame. A poviem vám, čo to je. To je napríklad príbeh vašich áut. Keď boli prvé fotky urobené, ako sa rozváža vaša pani manželka a syn v služobných autách, tak ste dali vyhlásenie 30. 1. 2007: „To najmä vtedy, keď idem z nejakej oslavy a dal som si pohár vína alebo potrebujem odviesť cez víkend do práce.“ Ale potom vás načapali, teda vašich rodinných príslušníkov aj inak. Načapali ich v okamihu, keď ste boli v zahraničí. Keď ste boli v Taliansku, keď vás nikam nemohli odviesť ani zaviesť, ani ste si nemali kde dať pohár vína. A tak ste argumentáciu zmenili, keď vás čapli pri klamstve, a hovorili ste už vo svojom vyjadrení pre výbor: „Možno súhlasiť s tým, ako uviedol podávateľ podnetu, že využívanie služobného motorového vozidla je výhodou, ale aj s iným názorom, že táto výhoda je určitou kompenzáciou za nepriaznivé dopady v súkromnom, rodinnom živote, ktoré náročnosť funkcie člena vlády so sebou prináša.“ Čiže, pán Harabin, vy, až keď vás čapnú pri klamstve, tak sa priznáte.

    Dnes tu bola taká malá polemika ohľadne toho, čo ste mi povedali, uvidíme, či aj v tomto prípade, keďže ste to popreli, vás neprichytia pri klamstve. Pred hodinou minister povedal, že ničím takým sa mi nevyhrážal. Uvidíme. Uvidíme. Ja verím, ja si nemyslím, že ja mám vždy pravdu, ale verím, že pravda sa dá nájsť, keď sa hľadá. Dá sa nájsť a nájde sa.

    Keď spomíname Bakiho Sadikiho, aj on poprel kontakt s vami, keď sa ho prvýkrát pýtali. V obžalobe na Bakiho Sadikiho je však uvedené nasledovné: „Osobu obvineného Sadikiho ďalej dokresľujú znalecké poznatky z odboru psychológie, zdravotníctva – odvetvia psychiatrie. Z nich je zrejmé, že obvinený je nevyrovnaná osobnosť s prejavmi emočnej lability“ atď. „Bolo uňho zistené zvýšené lži-skóre.“ Pán Harabin, ja by som vaše lži-skóre nerád videl. Obávam sa, že by bolo podobné ako u vášho priateľa.

    Jeden ďalší príklad. Pán minister nám dnes povedal, že bývalý riaditeľ trestného odboru Filip poprel, že by sa na návrh, na koncept návrhu podpísal. Ale to nie je pravda. Bývalý riaditeľ trestného odboru povedal, že sa nepamätá, či taký návrh išiel, neišiel, a že sa vlastne nepamätá v tejto kauze na nič. Ja vám to o chvíľku odcitujem, presné jeho vyjadrenie z agentúry.

    Práve naopak, vy ste sa vyjadrili inak, keď kauza prepukla, 11. 7. 2008, kedy ste povedali: „Denník SME a poslanec Lipšic ako dôkaz môjho prepojenia na S. B.“, celkom neviem, prečo S. B., lebo to meno je Baki Sadiki, možno v Albánsku sa najskôr dáva priezvisko a krstné meno, ale to, samozrejme, vy viete najlepšie, „predkladajú prepis akéhosi telefonického rozhovoru z roku 1994, ktorý však zjavne neobsahuje žiadne skutočnosti diskvalifikujúce ma ako sudcu Najvyššieho súdu, neskôr ako predsedu Najvyššieho súdu a dnes ako ministra spravodlivosti a podpredsedu vlády.“ To sú vaše slová. Veď tam nič nie je. To bol spoločenský telefonát, tak čo?

    Spomínali ste tu ale aj prípady iných kontaktov a iných mafiánov. Vyjadrím sa k dvom, k pánovi Žembovi, k pánovi Svobodovi.

    Je pravdou, že bývalý primátor Popradu podpísal alebo odporučil udelenie milosti pánovi Žembovi. Nielen on, aj predseda vyššieho územného celku pán Chudík v Prešove podpísal rovnaké odporúčanie. Keďže to išlo cez ministerstvo spravodlivosti a my sme dávali negatívne stanovisko, a keďže v tom čase primátor Popradu bol členom alebo nominantom SDKÚ, ja som informoval predsedu vlády s týmto spisom, čo som považoval naozaj za neprijateľné, aby primátor veľkého mesta intervenoval v prospech osoby, ktorá bola v minulosti odsúdená a bola podozrivá z ďalších aktivít. Konal som tak, ako som konať mal.

    V prípade pána Svobodu, to už sú dosť známe skutočnosti, kedy 9. mája 2004 som sa zúčastnil Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji v Prahe a vo VIP priestore, ktorý zabezpečovala ambasáda, kde boli ďalší ministri vlády, mnohí poslanci, som sledoval zápas Slovensko – Spojené štáty americké. Keďže v poslednej tretine zápasu ma informovali príslušníci ochranky, že do priestoru VIP boli pozvané aj osoby podozrivé zo spáchania závažnej trestnej činnosti, okamžite som intervenoval u veľvyslanca, tu je list, ktorý som mu hneď vzápätí poslal, ako je možné, že tieto osoby sa do tohto priestoru dostali. Nikdy som s nimi neprehovoril, ja pána Svobodu nepoznám, ako kto vtedy vyzeral, ale konal som, ako som konať mal. Tu je ten list, tak konajte aj vy nabudúce. Dávam pani spravodajkyni.

    To sú dôkazy, to sú fakty, o tom hovorme – o priateľských telefonátoch s hlavou albánskej drogovej mafie.

    Spomenuli ste tiež, že Sadikiho mohlo vydať ministerstvo spravodlivosti. Vy sa hrdíte tým, že ste dlhoročný sudca Najvyššieho súdu, a vy poviete v tejto snemovni úplne zjavný právny nezmysel. Veď vydať do ktorejkoľvek krajiny môže minister len vtedy, keď príde žiadosť z tej krajiny o vydanie. Neviem o tom, žeby minister spravodlivosti mohol kohokoľvek vydať do inej krajiny bez toho, aby existovala žiadosť o jeho vydanie.

    Zmienili ste sa aj o prípade môjho údajného hanobenia obetí holokaustu, takže sa k tomu tiež vyjadrím. Môj názor na slobodu prejavu je dlhodobo známy. Myslím si, že nie je správne trestne stíhať akékoľvek výroky, aj extrémistické, aj popierajúce holokaust, ktoré nepodnecujú násilné konanie. Písal som o tom pomerne dlho niekoľko rokov aj v odbornej literatúre, aj v tlači. Môj názor je známy, nikdy som ho nezmenil. Myslím si, že je zlé, ak sa štátu dá právomoc priznať niektorým názorom ochranu a rozhodnúť, že niektoré zlé názory budeme trestne stíhať. Môj názor je konzistentný.

    Keď som nedávno reagoval na váš článok v Hospodárskych novinách, kde ste ma obvinili z toho, že znevažujem obete holokaustu, tak som vám tam napísal, a vy ste to čítali, že viacerí, rodina mojej starej mamy zomrela v koncentračných táboroch. Áno, rodina mojej starej mamy zomrela v koncentračných táboroch. Ja nemám problém sa k niečomu priznať, nepriznať, ja som hrdý na všetkých mojich rodinných príslušníkov, na všetkých mojich predkov, či katolíckych, alebo židovských. To, že úroveň v tomto parlamente klesla, že to rozoberáme, fajn, asi to je úroveň dnešného parlamentu. Ale ja s tým osobne žiaden problém nemám. Mám právny problém s tým, keď chceme trestať výroky, ktoré nepodnecujú násilné konanie.

    Úplne na záver. Spomenuli ste, pán Harabin, že sa ešte objavia mnohé fotomontáže vymyslené, podvrhnuté dokumenty atď. Ak sa niekto tohto obáva, asi nemá čisté svedomie, asi sa niečoho bojí. Bojí sa, čo ešte môže vyjsť na povrch. Vy máte, pán Harabin, strach a kombinujete tento strach s nenávisťou. Je to zlá kombinácia.

    Známy americký spisovateľ Staples Lewis vo svojej knižke Rady skúseného diabla o tom napísal, starý diabol radí mladému: „Ale najlepšia je nenávisť spojená so strachom. Zbabelosť ako jediná zo všetkých nerestí je len bolestná. Je strašná, či ju človek cíti, tuší alebo na ňu len spomína. Zato nenávisť má aj svoje príjemné stránky, preto je často tou kompenzáciou, ktorou sa človek odškodňuje za utrpenie spôsobené strachom. Čím viac sa bojí, tým viac bude nenávidieť. A nenávisť tiež skvele utišuje pocit hanby.“

    Milé kolegyne, vážení kolegovia, rozprava preukázala, že v dohľadovom spise Generálnej prokuratúry spisová značka III/2GPT2288/93 na strane 256 sa nachádza koncept námietky zaujatosti, ktorého prílohou je prepis familiárneho, dôverného rozhovoru pána Harabina s hlavou albánskej drogovej mafie.

    Nie sme na Sicílii ani v rovníkovej Afrike a v každej slušnej krajine by takýto vzťah mal byť pre ministra spravodlivosti zničujúci. Preto si vám dovolím úplne na záver znovu predniesť jednoduchú otázku, o ktorej budeme na tomto pléne hlasovať. Chceme, aby v slovenskej vláde sedel minister, ktorý sa kamaráti s hlavou albánskej drogovej mafie?

    Ďakujem vám pekne.

  • Pani spoločná spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Zároveň vyhlasujem 20-minútovú prestávku, po ktorej bude nasledovať hlasovanie.

  • Reakcie z pléna.

  • Dvadsaťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste sa vrátili do sály, aby sme mohli ukončiť mimoriadnu 26. schôdzu.

    Ešte predtým, kým dám slovo určenému spravodajcovi, pán poslanec Mikloško – procedurálny návrh?

  • Pán predseda, dávam procedurálnu námietku. Dnešná schôdza bola zvolaná s jedným jediným bodom a to je odvolávanie ministra Harabina. V priebehu schôdze pán poslanec Mečiar navrhol jedno trápne uznesenie, čiže dávam námietku, že o tomto uznesení nemožno hlasovať dnes, pretože je nad rámec tejto schôdze. Ak pán Mečiar chce o tomto trápnom uznesení dať hlasovať, nech dá na budúcu schôdzu, iste mu to prejde a nech sa páči, budeme hlasovať, ale dnes to nejde.

  • Hlasujeme o námietke pána poslanca Mikloška, ktorý namieta, že je súčasťou záverečného aktu aj uznesenie, ktoré vyplynulo z rozpravy. Čiže hlasujeme o námietke pána poslanca, ktorý žiada, aby sme nehlasovali.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 53 za, 73 proti, 2 sa zdržali.

    Vašu námietku sme neakceptovali.

    A teraz už poprosím pani spravodajkyňu, pani poslankyňu Tóthovú, a pristúpime...

    A ešte pán poslanec Hrušovský, nech sa páči, procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, bez ohľadu na výsledok hlasovania ale Ústava Slovenskej republiky a rokovací poriadok hovorí jasne, program schôdze zvolaný poslancami Národnej rady nemožno meniť a dopĺňať. To znamená, že o uznesení, ktoré je nad rámec programu, ktorý navrhli poslanci, nemožno hlasovať. Ja by som vás poprosil, keby ste o tomto uznesení hlasovať nedali.

  • Pán poslanec, chcete, aby sme hlasovali aj o vašej námietke, pretože je identická ako...

  • Nie, pán predseda, ja len pripomínam ustanovenia rokovacieho poriadku.

  • Ale máte možnosť na procedurálny návrh. Takže, keďže nepadol procedurálny návrh, nemáme o čom hlasovať a budeme teraz hlasovať o návrhu na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky.

    Chcem uviesť, že podľa čl. 88 ods. 2 ústavy na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, to znamená najmenej 76 poslancov.

    Teraz poprosím, pani spravodajkyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán premiér Slovenskej republiky, vážení páni ministri vlády Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som z poverenia gestorského výboru, ktorým bol ústavnoprávny výbor, predniesla správu o priebehu rokovania.

    V rozprave vystúpili 15 diskutujúci, a to z toho 12 poslancov a predseda vlády Slovenskej republiky a dvaja ministri vlády Slovenskej republiky, a to pán minister Harabin a pán minister Kaliňák. Poslanci boli konkrétne títo: pán poslanec...

  • Reakcie z pléna.

  • Neželáte si prečítať. Ďakujem, je to jednoduchšie.

    Potom nám prichodí hlasovať o uzneseniach, ktoré jednak boli v návrhu na zvolanie schôdze, a keďže ste nechceli konkrétne, musím sa znovu vrátiť, že žiaden, teda len jeden poslanec, a to Vladimír Mečiar, ktorý vystúpil v rozprave, dal návrh na uznesenie.

    Pán predsedajúci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré bolo priložené k návrhu na zvolanie schôdze na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Štefanovi Harabinovi.

  • Čiže budeme hlasovať, pani spravodajkyňa, aby Národná rada vyslovila nedôveru.

  • Áno, to je návrh, ktorý bol priložený k zvolaniu tejto mimoriadnej schôdze.

  • Dobre. Takže prezentujeme sa a hlasujeme. Upozorňujem, že za vyslovenie nedôvery je potrebný minimálny počet 76 hlasov. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 55 za, 75 proti, ani jeden poslanec sa nezdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada nevyslovila nedôveru pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi vlády Slovenskej republiky pánovi Dr. Štefanovi Harabinovi.

  • Budeme pokračovať, pani spravodajkyňa.

  • Áno, o návrhu, ktorý vzišiel z rozpravy. Pán predseda Národnej rady, môžem prečítať, neviem, či všetkým bolo doručené...

  • Reakcia pléna.

  • Bolo rozdané, odznelo celé v rozprave? Tak nemusíte čítať, pani spravodajkyňa.

  • Pán predseda, potom dajte hlasovať o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasujeme o návrhu uznesenia, ktoré odznelo v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných bolo 75 poslancov, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia...

  • Reakcia pléna.

  • Á, ospravedlňujem sa, nie sme uznášaniaschopní.

    Páni z techniky...

  • Reakcie z pléna.

  • Takže, ďakujem pekne, 149 vzhľadom na to, že pánovi Chrbetovi zanikol mandát, takže je... (Reakcie z pléna a potlesk.) Ďakujem pekne.

  • Ruch v sále a krátka pauza.

  • Vážené dámy a páni, 26. schôdzu som ešte neukončil, prerušujem ju pre neuznášaniaschopnosť a budeme pokračovať ešte záverečným hlasovaním v utorok o 13.00 hod. pred začiatkom riadnej schôdze.

    Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 15.25 hodine.