• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: páni poslanci Horváth, Hradecký, Ivančo, Kubovič, Kuruc, Líška, Micheľ, Novotný, Pataky, Pásztor, Prokopovič a Veteška.

    Budeme pokračovať rokovaním o prerušenom bode programu, ktorým je

    Výročná správa o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2007 (tlač 604).

    Poprosím predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa pána Ivana Petranského, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Spravodajcu z výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pána Mikloška máme už na mieste pre spravodajcov.

    Otváram preto rozpravu. Do rozpravy sa za klub SNS prihlásil pán poslanec Rafael Rafaj, ďalej do rozpravy je písomne prihlásená ešte pani poslankyňa Magda Vášáryová.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Rafajovi, po ňom bude vystupovať pani poslankyňa Vášáryová. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, vážený pán predseda Správnej rady ÚPN, veľmi pozorne som si prečítal Výročnú správu Ústavu pamäti národa za rok 2007 možno aj preto, že síce hovorí o ostatnom roku, ale v tomto roku sa objavili isté medializácie a pochybnosti ohľadne fungovania tohto ústavu, a preto som si so záujmom pozrel, ako to vlastne bolo o rok predtým. Začnem možno netradične pozitívami.

    Pozitívum je určite zriadenie sekcie vedeckého výskumu v marci 2007. Chýba však bližšie špecifikovanie alebo adresnosť výskumných projektov. Istým otáznikom môže byť skôr zameranie sa na formálnu ako na obsahovú a systémovú stránku. To znamená, možno by sa zreteľ a trend mal zamerať na metodiku hodnovernosti a definitívneho verifikovania výskumu. Pokiaľ hovoríme o výskume v plnom rozsahu a v hĺbke významu, tak výskum je nielen bádanie, ale aj overovanie a potvrdzovanie.

    Ďalším pozitívom, ktorý môžem v úvode oceniť, je úloha a projekt Oral History s výpoveďami prenasledovaných osôb s cieľom, aby sa minulé krivdy na ľuďoch už nikdy neopakovali. Okrem nacistickej a komunistickej perzekúcie mi však chýbajú aj výpovede osôb, ktoré sa stali obeťami etnickej perzekúcie maďarského šovinizmu na okupovanom území Slovenska v rokoch 1939 – 1945. Pretože aj toto je, myslím, jedna z 20 rozpracovaných úloh aktualizovaných ústavom, ako som si to pozrel na internetovej stránke.

    Čo nás však môže znepokojovať, to je pomerne nízky záujem verejnosti, relatívne malý počet osôb, ktorým boli vydané dokumenty. Na ilustráciu: rok 2006 – 361 osôb, 2007 – 479 osôb. Medziročne síce dochádza k nárastu, ale keď si uvedomíme toto číslo, jeho zlomok z verejnosti, tak namieste je otázka, do akej miery či už samotní občania majú záujem o vydávané dokumenty, či majú bezproblémový prístup a myslím tým aj finančné náležitosti. A podľa mojich znalostí by k problémom okrem niektorých finančných záležitostí mohli byť aj pomerne dlhé lehoty, ktoré máme schválené vstávajúcom zákone.

    Rovnako nízky je podľa mňa aj záujem verejnosti v počte žiadostí o sprístupnenie dokumentov. V roku 2007 išlo o 706 osôb, predtým 490. Opäť je tu nejaký nárast, ale opäť to číslo je dosť mizivé. V trende mierneho nárastu pokračujú aj žiadosti NBÚ, SIS, VOS a ministerstva vnútra v rámci konaných previerok. Tam je ustálený počet 655.

    Teraz by som rád otvoril problematiku archívnych vyšetrovacích spisov ŠtB, ktorých prepis bol zverejnený práve v lanskom roku, v decembri 2007. Vieme, že ide o evidenčné pomôcky, ale len z troch krajských správ, čiže chýba kompletne východné Slovensko. Moja otázka znie: Prečo v takejto výročnej správe, aj keď tento fakt je známy, prečo sme sa doteraz nedopracovali, prečo celé východné Slovensko, jeho archívne vyšetrovacie spisy sa stratili? Kedy a kde a kým?

    Diskutabilné je podľa mňa systémové opatrenie, ktoré sa snaží postaviť na jednu rovinu vedeckých bádateľov a laickú verejnosť. A toto je diskutabilné z dôvodu času, ktorý by sme mohli nazvať utrieďovaním, systemizáciou a analyzovaním spisov. Inak povedané, robíme kolaudáciu, resp. umožnili sme bývanie bez kolaudácie ešte v čase stavby. Som presvedčený o tom, že takto závažné dokumenty a najmä ich obsah môže byť sprístupňovaný až po celej tejto línii vedeckého bádania v systéme utrieďovania, systemizácie, analyzovania a verifikovania spisu. Áno, potom by verejnosť mala mať právo nahliadnuť do týchto spisov a hodnotiť ich obsah.

    Na strane 36 sa hovorí o jedinečnosti projektu zverejnenia archívnych fondov archívu ÚPN. Táto eufória však podľa mňa nemôže ospravedlniť prípadné narušenie práv a slobôd dotknutých osôb, najmä ak ide o analytické pomôcky ŠtB, ktorá okrem iného, ako vieme, pracovala s dezinformáciami a systémom fabulácie v rámci manipulačných a donucovacích techník.

    Na ilustráciu môžem uviesť vyjadrenie, myslím, že už bývalého pracovníka, lebo postúpil na iný vyšší post Ústavu pamäti národa v minulom roku, v kauze, nazvime to, informovania o údajnej minulosti arcibiskupa Sokola, kde tento pracovník bohorovne pred médiami tvrdil, že všetko, čo vytvorila a zaznamenala ŠtB, je na úrovni matematickej pravdy. Takže to je ďalšia poznámka.

    Na strane 33 je správa o dokončení troch z piatich úloh projektu Násilie štátu voči civilnému obyvateľstvu, medzi nimi aj klasifikačná schéma archívnych fondov. Čiže zdá sa, že archívne fondy sú v súčasnosti alfou a omegou práce Ústavu pamäti národa. Mám však pocit, že ide len o štrukturálnu analýzu zatrieďovania a opäť mi tam chýba istý stupeň verifikácie hodnovernosti a predovšetkým systém opatrení, keďže hovoríme o archívnych fondoch a pravdepodobne ústav a jeho archív už pracuje s paralelným zákonom, nie zákonom o zriadení Ústavu pamäti národa, ale zákonom č. 395 o archívoch a ten je v úplne inom režime než tento zákon zriadený sui generis.

    Ďalej by som poprosil o otázky možno nadštandardného záujmu o chod ústavu zo strany Veľvyslanectva Spojených štátov amerických. Píše sa tam o istých dohodách, resp. rozhovoroch, na základe ktorých došlo k nejakým dohodám, ale bližšie sme sa v správe nedozvedeli o charaktere týchto dohôd a o spolupráci medzi Spojeným štátnymi a ÚPN, čiže kto je na strane Spojených štátov tou spolupracujúcou organizáciou – alebo je to veľvyslanectvo, alebo samotná vláda Spojených štátov amerických, alebo je to nejaký iný ústav?

    Ďalej zaujímavé by bolo, keby sa v správe podrobnejšie rozpracovali výsledky z novembrovej konferencie vo Frankfurte, ktorá bola zameraná aj teda na úlohu médií v procese vyrovnávania sa s minulosťou. Tento rok práve dominuje táto problematika. Vzťah médií pri informovaní alebo, neviem, či to nazvať informovanie o tom, čo je alebo môže byť v archívoch ÚPN. Čiže či táto medzinárodná konferencia rozoberala túto citlivú otázku hraníc slobody slova a ochrany súkromia a ochrany osobných údajov.

    Ďalej sekcia 1.3 správy sa venuje špeciálne tlači a médiám, takže myslím si, že aj pracovníci ústavu pochopili dôležitosť médií vo vzťahu k verejnosti, pretože ústav je verejnoprávna inštitúcia a médiá sú prirodzeným prostredníkom informovania. Chcem sa teda opýtať, či ústav disponuje okrem kvantitatívnej analýzy, ktorú máme, aj kvalitatívnou obsahovou analýzou mediálnych výstupov, kde figuruje priamo ÚPN. A ak áno, aký je podiel negatívnych a pozitívnych správ v štandardnom systéme vyhodnocovania kvalitatívnej obsahovej analýzy? A aký je tam podiel skupiny verejne činných osôb? O tomto sa hovorí presne na strane 10, je tam len konštatácia, ale nič viac podrobnejšie, zaradených podľa možno aj koaličnej a opozičnej príslušnosti. Môže ústav vylúčiť, že by sprostredkovane napríklad cez selektívny prístup niektorých bádateľov, keď mám použiť oficiálny termín, a ľudí z médií nebol prostredníkom informačného rozpracovávania alebo politického zápasu, či nevyváženého tlaku na verejnú mienku, či na niektorých ľudí a zdrojom pre účelové formovanie verejnej mienky? Mediálne výstupy pracovníka, o ktorom som hovoril, boli práve takýmto otáznikom, do akej miery sa zohľadňujú aj iné princípy, ktoré sú rovnocenné v rámci klasifikácie základných ľudských práv a slobôd.

    Ďalej kapitola agendy súdnych sporov má len 22 riadkov. Hovorím len 22 riadkov, ale vystihuje a vyčerpáva problematiku verejného záujmu a ochranu práv osôb, dotknutých osôb a predovšetkým ochrany osobných údajov?

    Ďalej sa dotknem prierezovo financovania. Až 82 % verejných zdrojov, ktoré plynú do ústavu zo 42-miliónového rozpočtu, ide na mzdy, odvody a odmeny zamestnancov a členov Správnej rady.

    Pán predseda, viem, že tento stav je daný a zadefinovaný našimi predchodcami v zákone. A vy si nemôžete dovoliť váš subjektívny hodnotiaci úsudok, ale tu môžete, pretože sa vás poslanec opýta: Ako hodnotíte pomer týchto finančných prostriedkov v členoch Správnej a Dozornej rady na vyplatených prostriedkoch, ktorý je až 33 %? Myslíte si, že do budúcna je udržateľné takéto tretinové odčerpávanie len pre členov Dozornej a Správnej rady a či teda ich výkon funkcie je takým prínosom okrem tých odborných zložiek pracovníkov ústavu? Pretože tých keby sme vydelili tým číslom, tak asi dostaneme tiež nejaký priemerný plat, ktorý pravdepodobne bude ale možno podstatne nižší, než sú títo ľudia, ktorí tam sú len v úlohe členov Správnej rady a Dozornej rady, možno raz za mesiac prídu na poradu.

    Ďalej analyzoval ústav príčiny neprevzatia vyžiadaných dokumentov? Sú opodstatnené obavy, ako ja mám informácie starších ľudí, ktorí boli dokonca dotknutými osobami. To boli prenasledované osoby, ktoré si chceli vyžiadať svoj spis. O tom, kto ich a prečo monitoroval, bonzoval, prenasledoval, ale práve z finančných dôvodov, myslím, 2 koruny za jednu fotokópiu a poštovné. A, samozrejme, aj tá trojmesačná lehota na rozdiel od bádateľov, ktorí v podstate on-line okamžite navštívi archív na Miletičovej ulici a príde k údajom úplne cudzích osôb. Či chcete tento stav nejakým spôsobom riešiť a pomôcť týmto ľuďom, ktorí sú častokrát v teréne na strednom, na východnom Slovensku. Ide naozaj už o starších ľudí a chcú sa dozvedieť pravdu o minulosti.

    Na druhej strane môžem oceniť rovnako snahu verifikovať dokumenty, avšak ide len o verifikovanie výsledkov lustrácií v nových evidenciách. Teda sa opýtam, prečo a z akej opory zo zákona sa tak deje alebo, naopak, sa nedeje, keďže ide o citlivý zásah? Môže ústav vylúčiť aj iné zásahy než len skutočne v tom procese verifikovania? A akým spôsobom sú zaznamenávané tieto zásahy a prípadný balast, ktorý sa dostane von? Kde sa nachádza a ako je zdokumentovaný? Čo bolo pridané v rámci rekonštrukcie a čo bolo, naopak, odstránené ako pochybnosť? Čiže tá ďalšia podotázka by bola, akým spôsobom sú vedené zásahy v rámci doplňovania a opravovania údajov v záznamoch z registrov zväzkov Krajskej správy ŠtB Banská Bystrica, ktorá, myslím, v minulom roku a zrejme ešte v tomto roku stále ten projekt reparácie beží.

    Ešte malá činnosť publikačnej činnosti a osvetovej vôbec, čo je záslužná činnosť Ústavu pamäti národa, ale mám pocit, že prednášková činnosť na školách je príliš koncentrovaná len na niektoré školy. Filozofická fakulta desaťkrát, niektoré konkrétne gymnázia v Bratislave majú – Grösslingová trikrát, Metodova štyrikrát, Einsteinova dvakrát. Čiže z tých 44 miest alebo škôl je až 32 v Bratislave a z toho som spomenul, že ešte tam sú niektoré koncentračné sídla.

    V publikačnej činnosti v sekcii BDF, čiže v domácich nekalendovaných časopisoch, mám pocit, že je z 26 až nevysvetliteľne nadštandardný výskyt príspevkov v časopise Domino efekt. Či by ste vedeli vysvetliť, prečo je to tak. Či z iných médií nie je záujem alebo či – proste ten dôvod.

    Teraz sa už na záver dotknem v krátkosti len bádateľov, keďže by som ocenil, keby v budúcej správe mohla byť aj štruktúra bádateľov a najmä výsledky z ich bádania, pretože zo zákona vyplýva priamo, že bádateľ, a ten rozsah bádateľa je naozaj široký, nielen vekovo od 18 rokov a nie je podmienený ani nejakými odbornými znalosťami, takže hovoríme aj o istom laickom prístupe, a preto by sa možno žiadalo, keďže sa pracuje s citlivými osobnými údajmi, aká je štruktúra týchto bádateľov.

    Ďalej aké sú analýzy výsledkov bádaní, keďže v čl. 7 ods. 1 a 2 Bádateľského poriadku je stanovená oznamovacia povinnosť bádateľa o práci pri tvorbe, v ktorej čerpal z archívnych dokumentov uložených v ústave. Kde sa nachádzajú a aký je podiel takýchto výstupov bádateľov, ktorí ústav navštívili, a ako ďalej ústav pracuje s týmito výsledkami bádaní?

    Myslím si, že v štatistike tu chýba ešte prípadná strata a nálezy dokumentov, pretože mám informácie, že z jednotlivých spisov ľudia, ktorí tam boli, medziročne sa sem-tam nejaká strana stratí s tým, že stalo sa. Či je takáto evidencia a či sa vie alebo ide spätne a báda sa, zisťuje, pri koho návšteve mohlo dôjsť k takémuto odcudzeniu časti spisu.

    Ďalej mi chýba informácia o systéme povoľovania a štatistika prípadného zamietnutia. Či sa vôbec také prípady objavili, pretože môže byť áno aj nie.

    A taktiež vôbec chýba v správe mechanizmus ústavu pri dodržiavaní iných zákonov, nielen zákona sui generis o ÚPN. Čiže akým spôsobom a či teda pravidelne a vôbec, nie že pravidelne, či vždy došlo k znečitateľneniu osobných údajov pri vyžiadaní si spisu cudzou osobou. A ak nie, akým spôsobom potom ústav môže konať a či, naopak, je nejaká spätná väzba verejnosti voči ústavu za prípadné takéto porušenie tých osobných správ.

    Vcelku ďakujem za túto pomerne obsiahlu správu, ale myslím si, že kvalita v tomto prípade ešte nedosahuje úroveň kvantity.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Rafaela Rafaja nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Vášáryová, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán riaditeľ – pán predkladateľ, vážené dámy, vážení páni, trochu som prekvapená, že pán Rafaj kládol také veľmi podrobné otázky. Mala som pocit, že by sa tieto otázky mohol svojho nominanta v tomto kresle spýtať aj na straníckej pôde.

  • Ruch v sále.

  • Ale na svojom blogu som 4. septembra 2007, teda približne v čase, keď sa riaditeľom Ústavu pamäti národa stal z vôle SNS a tejto vlády Ivan Petranský a po tom, čo ma upozornili moji poľskí priatelia na jeho šokujúce vystúpenie na konferencii poľského Instytutu Pameci Narodowej 24. mája 2006, napísala (je to na mojom blogu už zavesené vyše roka, môžete si prečítať): Ak chcete vedieť, čo si niekto skutočne myslí, počúvajte, čo hovorí v zahraničí. Pán Petranský informoval zdúpnených poľských historikov – a pár citácií: „Pražská vláda dokonala vojenský prevrat na Slovensku 9. marca 1939 s tichým zvolením Nemecka.“

    Podľa pána Petranského zohrala v SNP rozhodujúcu úlohu „Československá armáda, ktorá spôsobila, že boje trvali až do konca a znamenali pre obyvateľov Slovenska straty na životoch zo strany partizánov, nemeckých vojakov a vojakov Červenej armády“ – v tomto poradí.

    Alebo: „Slovenské orgány neboli informované o skutočnom osude deportovaných“ – a to je jediná veta, ktorú povedal k osudu 70-tisíc židovských spoluobčanov.

    Venoval sa vypuknutiu Povstania 29. augusta 1944, o ktorom sa Nemci rozhodli preto, citujem, „lebo na Slovensku vzrástlo ohrozenie partizánskymi akciami už v lete 1944“. A v poznámke č. 18 uvádza: „Povstanie známe je tiež pod názvom SNP. Tento propagandistický a kontroverzný termín bol vymyslený až po vojne a v komunistickom režime bol jediným prípustným označením tejto historickej udalosti.“ Končím citáciu. Upozorňuje, citujem: „Treba si uvedomiť, že počas Povstania sa prvýkrát zmocnila vlády na Slovensku extrémna Komunistická strana (spolu s Občianskym blokom). Týmto spôsobom sa tu vytvoril zárodok totalitárneho komunistického systému, ktorý vznikol po 2. svetovej vojne.“ Ja som si myslela, že Sovietska armáda sem priniesla časť komunistického systému.

    Pre mojich poľských priateľov, ktorí mi telefonovali okamžite, nebolo šokujúce, že takéto názory sa na Slovensku vyskytujú, poznali ich už spred 60 rokov aj medzi slovenskou emigráciou, či už v USA, alebo v Taliansku, si ich vypočuli veľakrát. Zaujalo ich na tom to, že tieto názory prezentuje tak mladý človek. „Znamená to, že vaša historiografia sa bude vyvíjať od steny k stene?“ – spýtal sa ma riaditeľ Instytutu Pameci Narodowej vo Varšave. Nedokázala som im na to odpovedať.

    Hovorím tento krátky úvod preto, aby som dala najavo, že rozhodne nie som obhajcom tohto vedenia Ústavu pamäti národa a považujem ho za nevhodné, a to tak dovnútra nášho štátu, ako aj smerom pre spoluprácu so zahraničím. Ale bolo dosadené touto koalíciou, ktorá dnes na toto vedenie útočí. Je to paradoxné, ale príznačné. Aj preto považujem moje vystúpenie za dôležité aj pre mňa osobne, a preto chcem povedať pár slov, budem oveľa kratšia ako môj kolega, o situácii v ÚPN a okolo ÚPN.

    ÚPN existuje a musíme si na to zvyknúť a pomaly, ale isto začína plniť úlohy dokumentačného centra, ktoré zhromažďuje informácie a archívy z mnohých rokov neslávneho 20. storočia a dvoch totalitných režimov, ktoré nám bolo načim prežiť na tomto území. Nejde len o snahu a potrebu vyspelého národa a štátu pozrieť sa zblízka a čo najobjektívnejšie na to, ako sme sa správali počas trvania totalitných praktík. Podobný inštitút – a zrejme tiež vedeli prečo – si založili ako prví Poliaci, po dvoch cestách pána Langoša do Varšavy, ktoré som organizovala ako veľvyslankyňa, sme založili ÚPN aj my, pod naším vplyvom určite Česi v Prahe a podobný inštitút majú aj Maďari v Budapešti.

    Okrem našej individuálnej pamäte, ktorá definitívne mizne spolu s našou existenciou, poznáme všetci rôzne príbehy a rozprávky skôr ako ilustrácie a podobenstvá, než popisy skutočných udalostí, ktoré si prinášame väčšinou z rodinného prostredia alebo čítaním historických čítaniek v školách. Jan Assman, jeden z najmodernejších kulturológov dneška, dnes dokazuje, že: „Ale pamäť je dnes aj niečím iným. Je substanciou kultúry a je určite dlhšia ako pamäť odovzdávaná jednoducho z pokolenia na pokolenie.“ Hannah Arendt je presvedčená vo svojom The Human Condition: „Len politicky zjednotené spoločenstvo umožňuje zachovanie a kultivovanie spoločnej pamäte. Len politické spoločenstvo je toho schopné.“

    A tak si musíme ako politické spoločenstvo dať otázku, ako budeme zachovávať a kultivovať túto pamäť? Čo znamená, ako ju chrániť pred chuťou neustále ju vymazávať a zjednodušovať. Čo chceme zanechať budúcim generáciám z našej skúsenosti? Ako ju zachránime pre tieto budúce generácie? Vymazali sme z našej historickej pamäte už príliš veľa, aby sme si dovolili urobiť niečo podobného aj s 20. storočím, ktorého minimálne druhú polovicu si aj ja osobne pamätám. Je to zároveň aj odpoveď na otázku, čo odovzdáme Európe z tejto našej pamäte, z našich skúseností?

    Registrujúc tie priehľadné útoky a snahy zatrieť stopy, sa musíme pokúšať udržať debatu, debatu na Slovensku na veľmi dôležitú tému. Na tému porozumenia, ktoré by malo byť prezentované ako zabúdanie. Dúfam, že súhlasíte, pán navrhovateľ, s tým. Porozumenia nesprávne mysleného ako výzvu: „Zabudnime, veď sme si všetci svoji a odpustime si utrpenia, ktoré sme si vzájomne uštedrili. Veď čo už, raz sme takí.“ Zdá sa, že sme si ale tieto inštitúty v krajinách strednej Európy vytvorili aj preto, aby sme si trochu pomohli aj vzájomne sa zbaviť tradície vytvárať neustále tú idealizovanú a neznesiteľne schematickú históriu spojenú s nevyberanými útokmi na akékoľvek kritické myslenie, ktoré je kvalifikované okamžite ako protinárodné. Oveľa ľahšie sa iste sníva o heroickej minulosti, prípadne o mesianistickej úlohe národa, aby to bolo čo najnekonkrétnejšie.

    Pamäť, samozrejme, bola a vždy bude predmetom záujmu moci a kto si myslí opak, je naivný. Naša spoločnosť je predsa stále rozdelená aj podľa toho, na ktorej strane bojovali naši dedovia a z čoho mali prospech staré mamy, či skončili v ešte teplých židovských perinách, či ich obrali o majetok až v 50. rokoch, alebo im dali tituly doktorov práv za dva roky štúdia koncom 50. rokov.

    ÚPN teda potrebujeme tak, ako potrebujeme aj ďalšie nezávislé historické ústavy a ich časopisy, v ktorých publikujú historici, či už zo SAV-ky, alebo z iných akademických kruhov. Preto treba zdôrazniť, že ÚPN je len jedným zo žriediel faktov a analýz, na základe ktorých by si mal občan Slovenska utvárať svoj názor a ktoré by mali byť potom systematicky spracovávané do učebníc po veľkej debate. Takáto cesta je modernejšia a európskejšia, ako keby sme vracali do učebníc politickými rozhodnutiami staré vypáchnuté mýty a kŕmili deti predsudkami.

    A preto je dôležité, aby aj iní historici – a na inom mlieku kŕmení ako pán Petranský – pracovali v archívoch ÚPN a sprostredkovávali nám svoj pohľad tentoraz aj iný ako neoľudácky. Hranicou demokracie, ktorú by sme nikdy nemali prekračovať, je vedomie, že klamstvo a využitie mocenského násilia proti tým, ktorí s nami nesúhlasia, je neprípustné. Zároveň nemôžeme nikoho z tohto procesu spomínania a hodnotenia vyhodiť podľa našich predstáv, čo je trošku v paradoxe s tým, čo som povedala predtým, ale je to tento paradox. Tým, samozrejme, si zakladáme aj možnosť blamáží a zneužitia, ale to je cena verejných debát o pamäti. Treba, aby sme si uvedomili tu, v parlamente, teda parlament, ktorý stvoril ÚPN, že v demokracii pluralistických informácií si nemožno silou presadiť ani pravdu, ani lož. Lebo uverejnenie faktov slúži na ochranu pred tyraniou presne tak, ako to robí naša ústava alebo charta ľudských práv.

    Začiatkom roku 2007 ale Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vypovedalo ÚPN zmluvu o prenájme, ktorá bola v roku 2006 podpísaná na päť rokov. Teraz minister Harabin pripravuje polročné dohody o predĺžení nájmu. Ako to môžeme vnímať inak, ako formu nátlaku a zneisťovania ústavu? Ako snahu pomaly, ale isto zaplombovať archívy ÚPN? Zároveň sa musíme všetkými prostriedkami brániť aj tomu, aby sa inštitúcie ako ÚPN na prianie politikov zmenili na expozitúry tesného nacionalizmu, keď si ich učitelia už vyskúšali v minulosti úlohy obrancov internacionalizmu, pre istotu. Okrem toho historici v demokracii nemôžu byť jedinými kustódmi pamäte.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím hlasovaním zriadila ÚPN, a preto by sa mala aspoň chvíľu venovať tejto správe, ktorú tu máme odsúhlasiť. Stojí za to prečítať si v tej správe aj takéto vety: „Ústav je legitimovaný v sporoch ako vlastník dokumentov a ten, ktorý zverejnil prepis registrov zväzkov, ale nie ako právny nástupca ich pôvodcu. Doteraz ani jedno rozhodnutie súdu neurčilo, že ústav má vymazať údaje, ani neurčilo povinnosť ospravedlniť sa v prípade uznania neoprávnenosti evidencie.“ A tu si musíme položiť otázku, či zákon o ÚPN je skutočne taký, aby historici, ktorí pracujú s archívmi, nemuseli chodiť na súdy. Porozmýšľajme o tom, aké legislatívne kroky by sme mali pripraviť, aby ÚPN nestrácal energiu, peniaze a čas na riešenie sporu – a v tomto súhlasím s mojím predrečníkom pánom Rafajom.

    Vždy som bola proti tomu, keď som videla, že Instytut Pameci Narodowej vo Varšave, teda prvý inštitút, ktorý bol takto zriadený, má aj svojich prokurátorov. Zdalo sa mi, že sú to funkcie, ktoré historickému dokumentačnému, a teda vedeckému pracovisku neprináležia. Ale idea jedného súdu, ktorý by so znalosťou riešil žaloby občanov za to, že protestujú, že boli zverejnení na zoznamoch alebo boli zapísaní do registrov, by snáď stála za našu úvahu.

    Ďalší problém, citujem: „Budeme musieť integrovať údaje z digitalizovaného archívneho systému do európskeho digitálneho archívu.“ Ale ÚPN je rozhodnutím slovenskej vlády vylúčený podľa zverejneného manuálu Operačného programu informatizácie spoločnosti v časti Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií ako oprávnený žiadateľ peňazí zo štrukturálnych fondov Európskej únie. A to je, vážení priatelia, nelogické. A to sú len dva problémy, ktoré mi napadli pri čítaní vašej správy, pán riaditeľ.

    Najnebezpečnejšie pre spoločnosť je, ak sa moc snaží ovládnuť pamäť a manipuláciou s ňou spoločnosť. Tým spoločnosť ale rozdeľuje a nespája. Takáto moc necháva spoločnosť v stave rozpadu. Čím je teda? Prečo by bolo dôležité ukončenie sporov? Čo by potrebovalo ukončenie sporov? Vymazanie navždy z pamäti, kto bol v ŠtB a kto nie, kto v POHG a kto nie a podobne? Lebo to, či bol niekto v KGB, alebo nie, to sa tak ľahko nedozvieme.

    Kulturologička Marianna Hirsch dokazuje, že „sa nič nedá vymazať, lebo existuje niečo ako postpamäť“. Ide o termín na opísanie situácie, kde pamäť je mocensky potlačená, ale ako trauma sa presúva na budúce generácie. – Peknú budúcnosť by sme im pripravili.

    ÚPN a iné vedecké inštitúcie majú možnosť analyzovať chyby, ktoré sme ako občania, teda tí, čo boli pred nami, i národ urobili tak, aby sme nemali pocit, že patríme k detinským a vystrašeným obyvateľom, ktorí neznesú, aby zobrali na seba zodpovednosť aj za chyby predošlých generácií a dokázali sa vyrovnať aj s ich zločinmi.

    Pamäť a možnosť o nej hovoriť a skúmať ju zo všetkých strán je prejavom slobody. Možno budeme v budúcnosti schopní vytvoriť si aj nášho vlastného Monty Pythona.

    Ďakujem vám za vašu pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej nie sú, ba, pardon, pán poslanec Rafaj, Záhumenský. Ešte niekto s faktickými poznámkami? Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Rafaj.

  • Pani poslankyňa, vy ste nás tu naozaj všetkých šokovali svojím nomenklatúrno-ideologicko-mentorským hodnotením. Začali ste s pánom Petranským, ktorý je, ak to neviete, nominantom Historického ústavu Matice slovenskej, a keďže sme v systéme navrhovania v parlamente, tak niekto ho musel navrhnúť. Vám asi ide o to, keď hovoríte o vedení, neviem, koho myslíte? Či myslíte to vedenie, ktoré tam teraz je a ktoré sa nominovalo za vašej vlády? Chcete všetky uznesenia vlády? Koľko ľudí ste tam a koho nominovali a kedy? A viete vylúčiť, či tam nie je náhodou zamestnaný aj blízky rodinný príslušník nášho kolegu v tomto parlamente?

    Tak si najskôr overte, prosím vás, veci a nerozprávajte tu svoje nejaké hovorcovské pocity z Ústavu pamäti národa v Poľskej republike. Ja rovnako môžem citovať názov českého Ústavu pre dokumentovanie zločinov komunizmu. Takže máme tu viaceré skúsenosti a nemusíme sa odvolávať len na poľské zdroje.

    Skutočne ma šokovalo, akým spôsobom vy ste sa snažili vytlačiť údajne istú skupinu historikov, prevažne teda mladých historikov, a zrejme si ju opäť nejakým spôsobom ideologicky podriadiť. Naozaj mi tam chýbalo, vo vašom vystúpení, prierezové hodnotenie. Až na záver ste spomenuli v dvoch vetách dva rôzne prípady a skôr ste sa venovali tlmočeniu názorov o pamäti, čo pamäť je a ako by sme ju nemali stratiť. Ale skôr mám pocit, že tá pamäť, o ktorej ste hovorili, je niekde inde zavesená.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Vášáryová, národ, ktorý si nepamätá svoju históriu, nemá žiadnu perspektívu a budúcnosť. Je veľmi dojímavé počúvať ale starostlivosť o pamäť národa od človeka, ktorý podpisuje Antichartu. Takýto človek vyzerá dosť nedôveryhodne a myslím si, že aj neúprimne. A myslím si, že vnímajú to takto aj ľudia a pamätáme si aj to, že kto všetko podpisoval Antichartu a nemal by na to národ zabúdať. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Vášáryová, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Najprv k tomu poslednému vystúpeniu. Iste k vám sa zrejme nedostal materiál, ktorý som poslala vašim poslancom, lebo vy prvýkrát ste ma takto napadli, kde som im to poslala priamo vytlačené, že moje meno tam nie je, ale vy ma môžete ďalej obviňovať, samozrejme, máte imunitu, môžete si to dovoliť, ale svedčí to o vašej úrovni.

    Viete, pán Rafaj, ja nemám vo zvyku analyzovať, kde, kto je zamestnaný, aký má rodinný vzťah s kým, to prenechávam eštebákom a udavačom. Ja som chcela povedať jednu vec, že nerozumiem útokom na ÚPN a považujem kroky pána ministra spravodlivosti za zneisťovanie práce ľudí, ktorí sú v ÚPN. To je prvá vec, ktorú som povedala.

    Druhá vec, ktorú ste si nevšimli, čo som povedala, že zrejme z tejto správy vyplýva, že ÚPN by potrebovala niektoré legislatívne dotiahnutia, nakoniec vy tiež ste ich spomínali. A nesmieme proste túto správu len tak nechať prejsť a ako legislatívci si toto nevšimnúť. To bola druhá vec, ktorú som povedala.

    A tretia vec, som povedala, že ja obhajujem existenciu ÚPN pred útokmi niektorých členov tejto vlády, ktorá dnes vládne, pretože si myslím, že ÚPN potrebujeme. A hovorila som o pánovi Petranskom v tomto zmysle pravdu, lebo je to na mojom blogu už rok a nikto sa proti tomu nepostavil, len preto, aby ste si nemysleli, že snáď obhajujem toto vedenie ÚPN.

    To bolo všetko.

  • Ďakujem. Vyčerpali sme vystúpenia písomne prihlásených rečníkov. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    O slovo ešte pred ukončením rozpravy požiadal spravodajca. Nech sa páči, pán Mikloško, máte slovo.

  • Vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej a potom reakcia pána poslanca Záhumenského ma inšpirovala k tomu, aby som povedal tri slová, obrazne povedané.

    Ja si myslím, že pamäť skutočne bude kľúčová téma, ktorou sa budeme musieť popasovať v najbližšom období, pretože krajina, ktorá už sa začína materiálne stavať na nohy, bude potrebovať duchovne nejakým spôsobom ožiť a bude potrebovať, aby do nej bola vdýchnutá jej duša. A to bude pamäť. Pamäť bude kľúčové slovo a kľúčová brána, ktorou sa bude vchádzať k tomu, ako Slovensko bude v ďalších rokoch existovať.

    Ale pán poslanec Záhumenský vystúpil a začal tu pripomínať, že kto podpísal Antichartu. Nuž tomu sa hovorí selektívna pamäť, pretože ak hovorím o tom, že kto podpísal Antichartu, tak vzápätí musím hovoriť o tom, že kto všetko vytváral celú tú zúfalú, absurdnú atmosféru Anticharty, tej hystérie, do ktorej nútil ľudí, najzraniteľnejších umelcov, ktorí potrebujú istú slobodu na to, aby sa mohli prejavovať, toto už pán poslanec Záhumenský nepovie. Nepovie o celej ten absurdnej atmosfére a všetkých tých ľuďoch, ktorí ju reprezentovali a ktorí nakoniec dneska takisto ešte existujú.

    Čiže nie selektívna pamäť, ale pamäť, by som povedal, ako celok na to, aby sme sa vedeli uchopiť našej histórie. Z tohto dôvodu aj my sme ešte niektoré veci predchádzajúce otvorili, pretože zabúdanie je dneska najväčším pokušením tejto doby.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mikloška nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Mikloško bol posledný, ktorý vystúpil ešte v rámci rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som sa možno stručne vyjadriť k pánovi poslancovi Rafajovi, keďže ma priamo vyzval, aby som mu odpovedal na jeho otázky. Je jasné, že správa, ktorú som predložil, nemôže zďaleka vyčerpávajúco hovoriť o všetkých aktivitách, o celom komplexe úloh a pracovných výkonoch, ktoré sa uskutočňujú v Ústave pamäte národa, preto možno odpoveď na niektoré svoje otázky ste tam nenašli. Ale stručne o niektorých tých bodoch, ktoré považujem za dôležité, by som sa zmienil.

    Som rád, že ste ocenili pozitíva v podobe vzniku sekcie vedeckého výskumu a takisto referát Oral History, kde ste teda podotkli, že sa neskúmajú obete etnickej perzekúcie, čo nie je celkom tak. Robia sa nahrávky aj s pamätníkmi týchto perzekúcií, predovšetkým v poslednom období.

    No, pokiaľ ide o pokles žiadostí o sprístupňovanie dokumentov Štátnej bezpečnosti, tak ten je celkom prirodzený, ten veľký boom nastal, keď boli zverejnené registračné protokoly, kedy sa veľká časť obyvateľov, ktorí sa objavili, buď oni, alebo ich príbuzní, v týchto registračných protokoloch, obrátili na Ústav pamäti národa a je celkom zrejmé, že toto postupne bude klesať, aj počet týchto ľudí, ktorí sa budú o toto zaujímať.

    Pokiaľ ide o ľudí, ktorých ste spomínali, že sú možno starí, chorí, že nemajú prostriedky prísť do Bratislavy, skúmať to alebo že musia platiť dve koruny, my vychádzame v ústrety aj týmto ľuďom, robíme aj výjazdy za ľuďmi, ktorí nie sú schopní prísť do Bratislavy. A keď ste to dali do nejakého protikladu s tými, ktorí prídu do archívu a môžu tam bádať bezprostredne, tak archív je otvorený všetkým bádateľom, čiže ktokoľvek príde, tak v zmysle archívneho zákona môže v archíve bezplatne bádať.

    Tu ste takisto dali dôraz na taký istý problém, že Ústav pamäti národa funguje na báze dvoch zákonov, nielen na základe zákona o pamäti národa, ale aj na základe zákona o archívoch a registratúrach. Tento stav nastal už pred viacerými rokmi, kedy archív Ústavu pamäti národa bol z rozhodnutia ministerstva vnútra zaradený do siete verejných archívov v Slovenskej republike. V archívoch Ústavu pamäti národa nie sú žiadne tajné spisy, čiže pri poskytovaní týchto materiálov bádateľom na výskum sa náš archív môže plne pridržať zákona o archívoch a registratúrach.

    Ten nadštandardný záujem o stretnutia s predstaviteľmi Spojených štátov amerických, to je podľa mňa trošku prehnané, my sa stretávame s veľvyslancami viacerých krajín. V podstate ktorýkoľvek veľvyslanec má záujem sa s nami stretnúť, tak my sme absolútne ochotní s ním komunikovať. Pokiaľ ide o vzťahy s Veľvyslanectvom USA, tak tie sú založené predovšetkým na tom, že Ústav pamäti národa má už niekoľko rokov podpísanú dohodu National Holocaust Museum vo Washingtone, čo je americká inštitúcia, a naša spolupráca medzi týmito inštitúciami smeruje k výmene informácií o židovských obyvateľoch, ktorí boli prenasledovaní v období 2. svetovej vojny, takže to je ten základný styčný bod.

    Pokiaľ ide o agendu súdnych sporov, ktorá je naozaj nie podrobne popísaná v našej výročnej správe, je to tak preto, že väčšina tých súdnych sporov, ktoré Ústav pamäti národa vedie, nie sú ukončené a my v tejto chvíli by sme neradi nejako podrobne o týchto súdnych sporoch hovorili.

    No a tak, ako ste povedali, asi mi celkom neprislúcha hodnotiť, či zákon, resp. ustanovenie zákona o pamäti národa, ktoré hovoria o mzdách, resp. odmenách pre členov Správnej a Dozornej rady, sú primerané alebo nie sú primerané, toto naozaj by mal zhodnotiť parlament, Národná rada Slovenskej republiky.

    Spolupráca s časopisom Domino efekt vznikla v priebehu minulého roku, keď Ústav pamäti národa intenzívne hľadal nejaké periodikum, ktoré by bolo ochotné pravidelne s týždennou periodicitou uverejňovať odborné články, popularizačné odborné články pracovníkov Ústavu pamäti národa a propagovať tak aj činnosť Ústavu pamäti národa. Napokon sme sa dohodli s časopisom Domino efekt, ktorý na toto pristúpil. Tá dohoda bola taká, že my tam tie články poskytneme, oni nebudú nijako zasahovať do obsahu toho článku, čiže táto dohoda bola pre nás prijateľná a my sme ju akceptovali, tak preto Domino efekt. Mimochodom, ten časopis už dnes neexistuje.

    No ak hovoríme o spisoch, ktoré sa stratili alebo ktoré sa v súčasnosti nenachádzajú v archívoch Ústavu pamäti národa, to je záležitosť roku 2006. Tie prípady boli medializované, neviem, či máte informáciu, ale neviem o tom, že by od môjho nástupu do funkcie došlo k nejakým takýmto problémom pri miznutí materiálov zo spisov a zo zväzkov Ústavu pamäti národa.

    Ja myslím, že je to všetko, pokiaľ ide o pána poslanca Rafaja.

    Pani poslankyňa Vášáryová, myslím, že nie je prítomná, no každopádne ja by som sa naozaj chcel vyjadriť k jej vyjadreniam z blogu, ktorý uverejnila minulý rok. Hovorí, že sa nikto nepostavil proti jej slovám. Nemám vo zvyku reagovať na rozličné blogy a informácie, ktoré sa objavujú na internete, preto som nereagoval ani na tento blog, ktorý považujem za úplne nekompetentný. Pani Vášáryová pravdepodobne ako nehistorička vôbec nepochopila obsah mojej štúdie, vytrhávala vety, ktoré som napísal, z kontextu, prekrúcala slová, ktoré som ja povedal, niekedy im dávala úplne opačný význam, než tam v skutočnosti boli. Ja predpokladám, že to nebolo jej úmyslom, ale že išlo výlučne o jej možno neskúsenosť v oblasti histórie. Takže myslím, že nie je dôvod ani, aby som to nejako bližšie rozoberal. Každopádne pôvodný text mojej štúdie veľmi rád poskytnem pani Vášáryovej aj komukoľvek, aby si každý mohol urobiť obraz o interpretačných schopnostiach pani poslankyne Vášáryovej.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka na prijatie Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o demografickej budúcnosti Slovenska.

    Tento návrh ste dostali ako tlač 634 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 634a.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Vladimírovi Palkovi, aby návrh uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na Slovensku dochádza v demografickom vývoji k úkazom, ktoré nemajú v histórii Slovenska obdobu a vyžadujú si pozornosť ako politických inštitúcií Slovenska, tak i celej slovenskej verejnosti.

    Pôrodnosť na Slovensku je už viac ako desaťročie hrozivo nízka, tento prepad pôrodnosti nemá v histórii Slovenska obdobu. V roku 1960 sa na Slovensku narodilo takmer 90-tisíc živonarodených detí, v rokoch 1976 až 1989 toto číslo pokleslo pod 80-tisíc ročne, aby potom opäť narastalo. Na pomedzí 70. a 80. rokov minulého storočia dosiahla pôrodnosť maximum, rodilo sa okolo 100-tisíc detí ročne. V 80. rokoch pôrodnosť pozvoľna klesala, v roku 1984 klesla na úroveň 90-tisíc, v roku 1991 na 80-tisíc, v roku 1994 na 70-tisíc. Pod 60-tisíc ročne klesol počet živonarodených detí po prvýkrát v roku 1997, pričom ďalej klesal.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prípadne keby ste... Ďakujem pekne. Ďakujem.

    Dno dosiahla pôrodnosť v roku 2002, kedy sa narodilo 50 841 živonarodených detí. V ďalších rokoch pôrodnosť mierne stúpla. V roku 2005 dosiahla úroveň 54 430, odvtedy vykazuje stagnáciu. V rokoch 2006 a 2007 sa nedosiahla úroveň z roku 2005. Táto nízka úroveň pôrodnosti je o to hrozivejšia, že teraz už do rodičovského veku dorástla silná generácia narodená koncom 70. rokov, tzv. Husákove deti. Táto generácia však má veľmi málo detí.

    Výrazne znížená pôrodnosť so sebou prináša i nebývalé zmeny vo vekovej štruktúre slovenskej populácie. Údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky hovoria, že za posledné desaťročie sa výrazne znížil počet detí do 15 rokov. Týchto bolo v roku 1996 1 164 897, zatiaľ čo v roku 2006, o desať rokov, už iba 870 622. Čo znamená zníženie asi o 300-tisíc, teda asi o štvrtinu.

    Úhrnná miera plodnosti vyjadrujúca počet detí pripadajúcich na ženu v plodnom veku sa v posledných rokoch pohybuje okolo 1,3, čo radí Slovensko na jedno z najnižších miest v Európskej únii. Pritom úhrnná miera plodnosti v EÚ ako celku je asi 1,5, čo je tiež veľmi nízke číslo. Je známe, že ak sa má populácia zachovať v doterajšom počte, úhrnná miera plodnosti by nemala byť nižšia ako 2,1.

    Prečo je to tak? V úvahách o príčinách radikálneho znižovania pôrodnosti je potrebné uvedomiť si výrazný rozdiel medzi počtom detí, ktoré ľudia majú, a počtom detí, ktoré by mať chceli. Existujú sociologické prieskumy na Slovensku i v celej Európe, ktoré hovoria, že ľudia považujú za ideálny podstatne vyšší počet detí, než ich v skutočnosti majú. Tento fakt naznačuje, že problém nízkej pôrodnosti nemožno odbaviť jednoduchým konštatovaním, že ľudia majú presne toľko detí, koľko ich chcú z vlastnej slobodnej vôle mať.

    Aké sú prognózy? Demografickými prognózami sa zaoberá Výskumné demografické centrum Štatistického úradu Slovenskej republiky. V roku 2002 vypracovalo Výskumné demografické centrum Prognózu vývoja obyvateľstva do roku 2050. V decembri 2007 Výskumné demografické centrum zverejnilo aktuálnejšiu Prognózu vývoja obyvateľstva Slovenskej republiky do roku 2025. Podľa týchto prognóz do roku 2025 spoločné pôsobenie faktoru predlžovania ľudského veku a faktoru prisťahovalectva bude prevyšovať pôsobenie faktoru nízkej pôrodnosti. To znamená, že počet obyvateľov Slovenskej republiky narastie ešte asi o 100-tisíc, teda zhruba na päť a pol milióna. Už v roku 2020 však má počet živonarodených trvalo klesnúť pod počet zomretých. V roku 2025 už nemá pomôcť ani prisťahovalectvo a počet obyvateľov začne klesať, a to rýchlo. Do roku 2050 by mala klesnúť pod päť miliónov. Bol by to naozaj pozoruhodný pokles, keďže by k nemu došlo napriek tomu, že počet prisťahovaných na Slovensko sa v budúcich desaťročiach má rátať na státisíce.

    Prognózy rátajú s nárastom úhrnnej miery plodnosti na číslo na 1,6 do roku 2025, nie však viac. Najdôležitejšou vetou prognózy z roku 2007 je táto veta týkajúca sa úhrnnej miery plodnosti, citujem: „Slovensko s vysokou pravdepodobnosťou už nemôže počítať s dosiahnutím záchovnej hodnoty.“ Koniec citátu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, povedzme si teraz niečo o negatívnych ekonomických a sociálnych dôsledkoch tohto vývoja.

    Dlhoročná nízka pôrodnosť nemá okamžitý negatívny dopad na ekonomickú a sociálnu situáciu. Z krátkodobého hľadiska je dokonca ekonomicky výhodná. Demografická štruktúra obyvateľstva dnes sa dá zjednodušene charakterizovať touto vetou: Deti je už málo, dôchodcov je ešte málo. To znamená, že je viac tých, ktorí sú vo veku ekonomickej aktivity, čo prispieva k nárastu hrubého domáceho produktu. Toto je, samozrejme, krátkodobo z ekonomického hľadiska ideálny stav. Je však neudržateľný.

    Index ekonomickej závislosti je počet osôb pripadajúcich na 100 osôb vo veku do 15 rokov alebo starších ako 65 rokov pripadajúcich na 100 osôb vo veku od 15 do 65 rokov. Tento index fakticky vyjadruje pomer ekonomicky neaktívnych ľudí k ekonomicky aktívnym. Podľa vyššie uvedených prognóz sa má tento index zvyšovať zo súčasných 38,9 na 51,9 v roku 2025 a na neuveriteľných 76,1 v roku 2050. Rast indexu bude spôsobovaný rýchlym pribúdaním ľudí vo veku nad 65 rokov. Ich množstvo sa má zvyšovať zo súčasných 12 % na 19 % v roku 2025 a na 30 % v roku 2050.

    Z týchto údajov, samozrejme, vyplýva, že z hľadiska strednodobého a dlhodobého prinesie pretrvávajúca nízka pôrodnosť veľké problémy. Je vecou elementárnych úvah, že pokles počtu ekonomicky neaktívnych obyvateľov a nárast počtu tých obyvateľov, ktorí sú ekonomiky neaktívni, a teda závislí, povedie k poklesu HDP na obyvateľa.

    Od dostatočného počtu ekonomicky aktívnych občanov sa odvíja udržateľnosť systémov dôchodkového a zdravotného zabezpečenia. I po dôchodkovej reforme a zavedení druhého piliera na Slovensku bude i v budúcich desaťročiach platiť, že výška starobných dôchodkov sa bude odvíjať od toho, koľko bude v našej ekonomike pracujúcich ľudí odvádzajúcich odvody do Sociálnej poisťovne. Nízka pôrodnosť dnes znamená menej pracovnej sily v ekonomike o 20 rokov, a teda menšie príjmy Sociálnej poisťovne, a teda menšie dôchodky.

    Rovnaká úvaha platí pre systém zdravotného zabezpečenia. Platí, že služby zdravotného zabezpečenia užívajú najmä ľudia v dôchodkovom veku. Služby zdravotného poistenia sú hradené z odvodov ľudí ekonomicky aktívnych. Vyšší počet dôchodcov bude znamenať zvýšenie počtu pravdepodobnejších užívateľov služieb zdravotného zabezpečenia. Zároveň však nízka pôrodnosť znamená, že poklesne počet tých, ktorí tieto služby platia. To znamená hrozbu poklesu úrovne zdravotného zabezpečenia obyvateľov Slovenska.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, štátne orgány Slovenskej republiky by sa mali postaviť čelom k demografickej kríze. Demografická kríza totiž predstavuje z dlhodobého hľadiska ústredný problém slovenskej spoločnosti. Je to problém, ktorý sa spomínal v minulých rokoch viackrát v materiáloch štátnych orgánov, napríklad v tej dôchodkovej reforme, avšak iba okrajovo.

    Národná rada Slovenskej republiky sa týmto vypuklým problémom ešte nezaoberala ako takým. Cieľom predloženej deklarácie je to, aby Národná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie demografický problém ako veľmi závažný problém a vyjadrila odhodlanie prijímať potrebné legislatívne a iné opatrenia. Tým sa vytvorí v politickom i mediálnom prostredí Slovenska určitá klíma, v ktorej bude možné diskutovať a rozhodovať o konkrétnych opatreniach.

    Deklarácia načrtáva i všeobecné ekonomické opatrenia, ktoré by mal štát prijať na pomoc rodinám, napríklad vo forme zníženia daňového a odvodového zaťaženia rodín s deťmi. Zámerne sa však vyhýbame detailnému návrhu opatrení, keďže jednotlivé politické strany sa môžu líšiť svojimi konkrétnymi návrhmi. Zámerom predkladateľov deklarácie však je, bolo predložiť text, ktorý je prijateľný pre všetky politické sily zastúpené v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, za úvodné slovo. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    A teraz poprosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Moniku Gibalovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch a predložila návrh uznesenia Národnej rady. Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, dovoľte mi, aby som predniesla správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka na prijatie Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o demografickej budúcnosti Slovenska.

    Tento návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 644 z 13. mája 2008 uvedeným výborom, ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka s týmto výsledkom: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 142 z 12. júna 2008 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Vladimíra Palka na prijatie Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o demografickej budúcnosti Slovenska schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval návrh 10. júna 2008, ale neschválil návrh uznesenia, lebo predložený návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.

    Spoločná správa výborov Národnej rady bola prerokovaná a bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pod číslom 157 zo 17. júna 2008. Gestorský výbor poveril poslankyňu Gibalovú podať Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledkoch prerokovania návrhu poslanca Vladimíra Palka a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, tiež zaujmite miesto určené pre spravodajcu.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku pána poslanca Brocku, ktorý sa prihlásil za klub KDH. Pán poslanec Brocka, nech sa páči, máte priestor v rozprave. Po vystúpení pána poslanca a prípadných faktických poznámkach bude otvorená rozprava aj pre tých, ktorí sa chcú prihlásiť do rozpravy ústne.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, dámy a páni, aj toto je téma, ktorá bude, ona je vážnou témou už niekoľko rokov a určite v nasledujúcich rokoch či volebných obdobiach to bude téma, ak nie číslo jeden, tak určite z tých najdôležitejších. To, že sa rodí menej detí, mohli by sme byť možno radi, že my ostatní, čo sme tu, máme viac priestoru na život, možnože bude menej hladných úst. Ja by som sa rád vyjadril vo svojom vystúpení za Kresťanskodemokratické hnutie aj k niektorým bludom, ktoré v priebehu desaťročí odznievali alebo sa publikovali v súvislosti s demografickým vývojom a s populačným rastom.

    Ešte koncom 18. storočia Robert Malthus písal veľmi pesimisticky o preľudnení planéty a o tom, že ľudstvo nebude schopné zvyšovať životnú úroveň práve pre geometricky rastúci počet obyvateľov, keďže podľa neho produkcia potravín rastie aritmeticky. A práve on šíril myšlienku, že populácia bude v budúcnosti kontrolovaná nedostatkom potravín. Obyvateľstvo rástlo v 19. storočí a v 19. storočí narástlo v priebehu jedného storočia z jednej miliardy na 1,7 mld., v minulom storočí z 1,7 mld. na 6 mld.

    V minulom storočí prišiel iný prognostik a tiež s veľmi pesimistickými prognózami, Balart, ktorý prišiel s teóriou trojpercentného rastu populácie v priebehu roka. Píše o svete vo svojej eseji o 20 miliardách obyvateľov, predbiehal niekoľko desaťročí a písal o tom, ako sa ľudia tlačia, žijú vo veľkých mestách a majú k dispozícii niekoľko metrov štvorcových. Jednotlivci 4 metre, páry 6 metrov štvorcových. A ľudia väčšinu svojho voľného času strávia v radoch na kúpeľňu, na sprchu alebo na iné služby. Samozrejme, že dnes vidíme, reálna situácia nie je dobrá, je zlá, ale nie je ani taká alarmujúca, ako boli prognózy týchto dvoch demografických prognostikov, ale ukazuje sa, že v niečom predsa len mali pravdu. Malthus v tom svojimi deprimujúcimi obrazmi, že v chudobných krajinách sú dnes milióny ľudí, ktorí hladujú, a dnes miliarda ľudí nemá zdroje pitnej vody. Aj Balart mal pravdu o trendoch vo veľkých, obrovských aglomeráciách, vo veľkých mestách.

    V minulom roku takmer 50 % celosvetovej populácie už obývalo alebo bývalo v mestách a život v mestách je spojený s poklesom plodnosti. Hovoril o tom už aj predkladateľ. V meste je drahé mať deti. Naopak, na druhej strane, ženy majú v meste iné a väčšie a lepšie možnosti napríklad rásť vo svojej profesii a, samozrejme, potom menej často sa stávajú matkami. Život v meste podporuje individualizmus. Ľudia sa viac zaujímajú o kariéru, neskôr sa sobášia, častejšie sa rozvádzajú, a tak „produkujú“ menšie rodiny. A tento model, táto šablóna sa v podstate opakuje všade vo svete. Aj preto najnovšia z prognóz Organizácie Spojených národov predpokladá, že v roku 2100 nás bude iba 5 mld., dnes je nás 6,5 mld. Dnes je nás 6,5 mld. a už nás nebude viac. A čo je problém, že bude oveľa-oveľa viac starých, oveľa-oveľa menej mladých ľudí v produktívnom veku. Inými slovami, rovnováha prirodzeného vývoja ľudstva je týmto narušená a už dávno neplatí, že by vystačil človek s tromi grošmi, ak sa chce postarať o seba, o svojich rodičov alebo o budúcnosť svojich detí.

    Má to, samozrejme, aj svoje nebezpečné dôsledky. Tak sa témou dňa stávajú eutanázia, zdravotníctvo a zdravotná starostlivosť v požadovanej kvalite už nebude dostupná všetkým, ale len vybraným skupinám, čo, samozrejme, povedie k radikalizácii spoločnosti a k pohybom. Možnože aj k návratu nedemokratických a totalitných režimov.

    Ale to som možno prešiel do veľmi širokých súvislostí. Vrátim sa späť k deklarácii, ktorú preberáme. Slovensko problém demografického vývoja, ktorý je problémom na celom svete, asi nevytrhne, pretože žijeme vo veľmi otvorenej spoločnosti, čo však ale môžeme urobiť, je odstrániť nespravodlivosť v spoločnosti alebo zmenšovať nespravodlivosť, aby dôsledky nezodpovedného správania znášali tí, ktorí sa správajú zodpovedne, napríklad k sebe, k životu aj k spoločnosti. Preto budem za Kresťanskodemokratické hnutie navrhovať, aby napríklad aj náš dôchodkový systém spravodlivejšie zohľadňoval, viac zohľadňoval zásluhovosť rodičov.

    Rodina zostane, dámy a páni, aj ďalej základom spoločnosti, pretože je vzorom efektívnosti. Zdravá rodina šetrí peniaze štátu, šetrí verejné financie. Jedna rodina potrebuje jeden byt. Rozvedená, tá potrebuje dva byty. Dobre vychované dieťa je požehnaním nielen pre rodinu, ale pre celú spoločnosť a, naopak, nevychované deti sú problémom nielen vlastných rodičov, ale nás všetkých. Zdravá rodina je zdrojom blahobytu štátu, a to aj do budúcnosti, a preto kto pomáha rodine, pomáha štátu. Zdravá rodina by mala byť verejným záujmom štátu. Investície štátu do rodiny sú tou najlepšou investíciou.

    Dámy a páni, téma rodiny, to nie je téma Kresťanskodemokratického hnutia iba v jeho volebných programoch, je to téma KDH aj vtedy, keď sme v opozícii. Vtedy, keď diskutujeme o dôchodkovom systéme, keď bránime trojpilierový dôchodkový systém, keď podporujeme sporivosť a zodpovedné správanie ľudí. Mne je ľúto, že táto vláda v týchto zásadných otázkach tápe a nemá jasno.

    Nedávno ste možno čítali v novinách, že 17-ročný Jakub z Košíc, stredoškolák, v súťaži mladých financmajstrov vyhral celoslovenskú súťaž práve návrhom svojej dôchodkovej reformy. Je to môj človek, obrazne povedané, mi moja manželka povedala, keď to počúvala v rádiu, pretože aj tomuto 17-ročnému chlapcovi je jasné, ako to funguje v dôchodkovom systéme. Jednoducho tí, ktorí nemajú deti, tak nemôžu čakať, že sa o nich postará štát. A Jakub si myslí, že tí rodičia, ktorí majú deti, tak ich deti by mali v prvom rade prispievať na ich dôchodok, na dôchodok svojich rodičov. A ten, kto deti nemá, napríklad preto, že nemal čas alebo nemohol si založiť rodinu, tak má viac času na kariéru, možno na to, aby myslel na to, z čoho bude žiť, keď bude v dôchodku. Čiže je to problém, ktorý je, by som povedal, ľahko pochopiteľný a je mi ľúto, že táto vláda sa k tomuto problému stavia skôr tak, že sa vracia k starým problémom, ktoré sme my už napríklad premenou priebežného systému financovania dôchodku na trojpilierový dávno vyriešili.

    Dámy a páni, čiže riešením je podporovať viac rodinu, podporovať zakladanie rodín, motivovať rodičov k zodpovednému správaniu, aby nielenže deti mali, ale aby ich aj vychovávali, vzdelávali, samozrejme, je to aj o starostlivosti o seniorov.

    A to je môj záver, budeme toto robiť, je jedno, či sme v opozícii alebo v koalícii.

    Ďakujem, dámy a páni, za vašu pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Brocku sa prihlásili pani Jana Vaľová, Róbert Madej, Stanislav Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa alebo uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pani Jana Vaľová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som rada reagovala na niektoré slová predrečníka aj predkladateľa. Myslím si, že nikto, samozrejme, nepodceňuje, ale zase netreba ani nadhodnocovať problémy demografie, pretože ich má celý svet. A myslím si, že celý svet rozmýšľa nad tým, akú stratégiu a ako správne tento daný problém riešiť. A rieši sa veľmi ťažko. Vieme, nebudem v tejto faktickej poznámke rozprávať, že aké sú opatrenia v iných štátoch alebo ako sa to deje, pretože mám na to málo času, ale vrátila by som sa. Mňa to trošku tak bolí, viete, nechcem to nazvať farizejstvom, ale musím, ak KDH rozpráva o tom, že táto vláda sa nesnaží alebo táto koalícia sa nesnaží podporovať, aby demografický vývoj na Slovensku stúpal.

    Vážení, opäť vám zopakujem, práve KDH zákonom č. 600/2003 Z. z., kedy zrušilo valorizáciu rodinných prídavkov, urobilo vážnu brzdu a spiatočku tomu, aby sa na Slovensku možno rodilo viac detí. Tak prečo rozprávate o tom, akí ste fantastickí v opozícii, keď ste boli vo vláde, tak ste si vopchali ruky do vreciek, vopchali hlavu do piesku a zrušili valorizáciu?

    Ja by som práve túto vládu chcela pochváliť za to, že zvýšila prídavok na prvé dieťa, že vyriešila rôznymi aktívnymi opatreniami a ďalej bude pokračovať a má záujem sa týmto demografickým vývojom naďalej zaoberať. A nehrozí tu žiadna strašná kríza, myslím si, že problém bude, aj keď ročníky 1974 a 1977 odídu do dôchodku. Sú to veľmi silné ročníky a vtedy nastane určitý výkyv. Takže, vážené KDH, pozrite...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Róbert Madej, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Brocka, vypočul som si váš prejav a chcel by som zareagovať len veľmi v krátkosti.

    Ja som presvedčený, keď porovnáme osem rokov minulého vládnutia a súčasné dva roky tejto vládnej koalície, som presvedčený, že mnohé opatrenia, ktoré boli urobené, postupné zvyšovanie aj niektorých dávok, preukazuje naozaj snahu tejto vlády o podporu rodiny.

    Nedá sa to však robiť nejakými deklaráciami alebo nejakými naozaj prázdnymi prejavmi, dá sa to robiť len skutkami. Na skutky ste mali osem rokov čas. Pamätám sa, keď som dvakrát predkladal návrh zákona, ktorým sa mal zvýšiť príspevok pri narodení dieťaťa, keď sme boli v opozícii, keď ste vy boli vo vláde, vtedy sme navrhovali len 10-tisíc korún dať rodine pri narodení prvého dieťaťa. A čo sa stalo? Všetci vraveli, nie sú peniaze, to je populistické, to je nezmysel, to sa nedá, na to nie je. Prišla nová vládna koalícia, ktorá preukázala, že to sa dá, že na to peniaze sú, keď je priorita podpora zakladania mladých rodín.

    Dvakrát v minulom volebnom období, pán poslanec, bol napríklad tento zákon na rokovaní parlamentu, dvakrát ho vtedajšia vládna koalícia odmietla. Preto hovorím, veci sa dajú preukazovať skutkami.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kahanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pán poslanec Brocka spomínal rodinu ako základnú bunku pre fungovanie spoločnosti a to si myslím, že nikto nebude spochybňovať. Otázka je ten rôzny pohľad a rôzne prezentácie zo strany opozície i zo strany koalície.

    Ja, pán poslanec Brocka, by som sa nechválil ako teraz koalícia, že zvyšujeme príspevok na prvé dieťa, lebo podpora rodiny, to nie je iba podpora na prvé dieťa, to je aj podpora na druhé, ďalšie. Keď hovoríme o tom probléme demografie, tak problém demografie nie je problém, že sa bude rodiť prvé dieťa. Problém demografie je, aby sa deti rodili, aj druhé, aj tretie. A to, že sa riešila podpora iným spôsobom a myslím si, že zodpovednejším, napríklad daňovým bonusom a podobnými krokmi, tak to si myslím, že bol ten zodpovednejší prístup ako populistické zvýšenie prídavku na prvé dieťa.

    Ale chcel som povedať ešte jednu zásadnú vec. Toto, čo pán poslanec Brocka spomínal, že vznikajú nové témy. Áno, hovorí sa o právach partnerstiev, právach rozličných inakostí, právach zvierat, dokonca opíc, už teraz vo svete sa začínajú robiť práva. A kde sú práva rodičov, kde sú práva detí? Kde sú práva na ich slušný život? Áno, nepopieram, že každý človek má právo na ľudský, dôstojný život. Ale predovšetkým rodina by mala mať právo na ten slušný život. A investície do rodiny sa určite oplatia. My rozmýšľame o tom, ako ekonomicky zlepšiť pomery v krajine, ale o tom, ako túto situáciu zvládnuť práve investíciami do rodiny, tak o tom iba veľa hovoríme.

    Ďakujem pekne.

  • Reagovať na vystupujúcich vo faktických poznámkach bude teraz pán poslanec Brocka. Nech sa páči.

  • Neviem, či by bolo lepšie nereagovať, ale predsa len sú kolegovia v sále, a keďže bola tu aj reč o pamäti, tá je tiež dôležitá, tak im len pripomeniem.

    Pán kolega Madej, od vás začnem. Hovoríte, ako ste ako opozičný poslanec navrhovali zvýšiť na prvé dieťa o 10-tisíc a neprešlo. Viete čo, my teraz v opozícii navrhujeme rovnako podporovať rodinu, deti rôznymi dávkami, rôznymi formami a nehnevám sa na vás, že nám to rovnako neprejde. Ale keď sme boli vo vláde, tak sme navrhli toľko vecí, ktorými sme pomohli rodinám s deťmi. A ja to čakám aj od vás, že aj vy budete rovnako navrhovať pomoc rodinám s deťmi. My sme nielenže prídavky na deti 540 korún zvýšili o daňový bonus 540 korún, to znamená na každé dieťa 1 080 korún. Vy ste s prídavkami na deti už dva roky vo vláde nepohli ani o korunu. A vaše ministerstvo navrhuje ich zvýšiť o 30 korún. Smiešne.

    Matkám, ktoré sa starajú o deti, a to KDH nemalo ministra sociálnych vecí v dôchodkovej reforme, keď sa stará o dieťa do 6 rokov, tak štát za ňu platí na dôchodok zo 60 % priemerného platu v národnom hospodárstve. Väčšina žien dnes chodí do zamestnania za nižšiu mzdu. To znamená, že keď sa stará o dieťa, to obdobie pre dôchodok je pre ňu výhodnejšie vďaka predchádzajúcej vláde. A vy takéto veci napádate. Vy ste sa pokúsili zrušiť možnosť týmto ženám sporiť si v druhom pilieri.

    Jednoducho, dámy a páni, ale nie o tom som chcel hovoriť. Demografický problém je naozaj problém celosvetový, ale vy ho bagatelizujete.

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Brocka bol jediným prihláseným do rozpravy písomne. Teraz sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Burian. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo dávam pánovi poslancovi Burianovi, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, nie som špeciálne pripravený alebo špeciálne som sa nepripravoval na túto tému, ale bál som sa, že v dvojminútovej faktickej poznámke nebudem dostatočne mať priestor na to, čo chcem povedať.

    Chcem povedať jednu zásadnú vec. Ja som tu ixkrát vystupoval k problematike druhého piliera a som veľmi rád, že súčasťou tejto správy o demografickom vývoji Slovenska je aj poznámka o kapitalizačnom pilieri, a dokonca som rád, že predkladateľ v podstate nepriamo aj priznal a dokonca vlastne potvrdil to, čo už viackrát tu bolo spomenuté.

    Jednoducho je pravdou, že demografická krivka sa nerieši kapitalizačným pilierom. Čo je absolútne teda, by som povedal, nezmyselný pojem, ktorý si postavila predchádzajúca vláda a postavila túto koncepciu a teóriu, ktorú postavila na tom, že tým, že zavedie druhý kapitalizačný pilier, vyrieši demografický vývoj na Slovensku. Demografický vývoj sa rieši iba tým, že bude podpora rodiny a podpora narodeniu nových detí, alebo teda doslova to, aby sa vytvorili všetky podmienky na to, aby tu sa rodilo viac detí, ktoré budú zabezpečovať ďalší rozvoj zamestnanosti, rozvoj Slovenska. Čiže ja len túto malú poznámku.

    Som veľmi rád, že spravodajca, pardon, nie spravodajca, ale predkladateľ nezabudol vlastne túto pripomienku dať a že teda predchádzajúca vláda sa postavila iba v teórii kapitalizačného piliera do pozície tej, že vyriešila tým, že sa zaviedol kapitalizačný pilier, vyriešila demografický vývoj. Myslím si, že je to veľmi, by som povedal, veľmi zjednodušená forma, ak by sme teda len chápali ako kapitalizačný pilier. Je to nič iné len odkladanie peňazí, nejakého objemu peňazí, ktoré budú jednoznačne chýbať v štáte, lebo ten štát už, jednoducho tie peniaze nejakým spôsobom boli použité v predchádzajúcom období. Čiže vlastne len tým chcem znovu potvrdiť, demografický vývoj nie je riešený kapitalizačným pilierom. Iba veľmi krátku poznámku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia na vystúpenie pána poslanca Buriana: pani poslankyňa Jana Vaľová, Milada Belásová, Martin Fronc. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Jana Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som veľmi rada, že pán kolega Burian práve túto tému otvoril, lebo ma úplnú pravdu, čo povedal.

    Ja by som takisto chcela povedať, že skutočne musia byť aktívne opatrenia na to, aby sa zvyšoval demografický vývoj, a to si myslím, že sa aj deje. Myslím si, že ideme zvyšovať aj rodinné prídavky. A veľmi ma mrzí, že minulé leto pán kolega Brocka, a je to uvedené v médiách, prekrútil moje slová, kedy som povedala, že nie som proti tomu, aby sa zvyšovali rodinné prídavky. No nie som proti tomu, ale poznamenala som, že jedno aktívne opatrenie je to, že ak matka ide na materskú dovolenku, tak jej nahradíme výpadok jedného platu, to znamená, že do budúcna táto vláda predpokladá, že by jeden plat sa nahradil, aby tá matka na materskej nemala taký nízky príjem.

    A čo by som chcela povedať ohľadom toho druhého piliera, no asi to, že ak pán Mikuláš Dzurinda presne tu uviedol, že ľudia si našporili v priemere 28-tisíc korún za tri roky, to je nejakých, za tých 20 rokov, 210-tisíc korún. Ja som zvedavá, koľko bude stáť renta, to je prvá vec. A pýtam sa, koľko mamičky si našporia, koľko si môžu našporiť také mamičky, ktoré v živote nikdy nepracovali? Nikdy nepracovali, sú na materských dovolenkách, či tieto skutočne budú mať niečo z druhého piliera? Alebo tak, ako sme hovorili, z prvého dostanú dôchodok, z druhého nedostanú nič, a keď im zostane nejakých pár tisíc na účte a požiadajú o dávku v hmotnej núdzi, tak potom tú dávku nedostanú, pretože budú mať na účte peniaze v druhom pilieri, ktoré si nikdy nebudú môcť si vybrať, ktoré sú formou dedenia, a ony zostanú aj bez prídavku v hmotnej núdzi.

    Tak prosím vás pekne, nemiešajme a nezavádzajme tento národ, lebo myslím si, že o druhom pilieri sa už porozprávalo dosť. A ešte raz hovorím, KDH nech si spytuje svedomie, ako zastavila valorizáciu prídavku na dieťa. A myslím si, že už toto je predvolebná kampaň, ktorú začína, pretože nech nehovorí, že to nezačína pred voľbami...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Slovo má teraz pani poslankyňa Milada Belásová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Zlepšenie demografického vývoja je veľmi zložitý proces a nemyslím si, že sa to týka len prijatia opatrení v sociálnej politike. Presne ako tu povedal pán kolega Burian, je to širšia otázka. Dotýka sa aj ďalších oblastí, ako to už spomenul, aj zamestnanosti. Ja by som povedala, že nielen aj zamestnanosti. V podstate demografický vývoj sa dotýka viacerých aj rezortov v oblasti života, je proste takým prierezovým problémom, a preto si myslím, že takáto deklarácia, i keď ja oceňujem, že teda predkladateľa, že sa snaží nejako poukázať na tento problém, ale samotná deklarácia absolútne nič nevyrieši. Tu sa musí pristúpiť k tomuto problému veľmi komplexne. Ďakujem.

  • Pán poslanec Martin Fronc, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Len by som chcel požiadať v budúcnosti, aby kolegyňa Vaľová reagovala na predrečníka a nie tu na kolegu Brocku, aby sme dodržiavali rokovací poriadok, a teraz ku kolegovi Burianovi. Viete, môžete fungovať ako pokazená platňa, opakovať stále, bolo a to bolo, pred rokom, dvoma, desiatimi, v minulom storočí, minulom tisícročí, ale demografický problém tu je a ja vám dávam návrh, nerozprávajte, riešte problém a budete užitoční v prvom rade pre spoločnosť. Ďakujem.

  • Pán poslanec Burian, chcete reagovať? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, som rád, že som spustil aspoň nejakú diskusiu k tomuto bodu. Faktom je, že ja nemám dôvod ani nemám nejakú zášť na to, ani dnes diskutovať o tom, že chcem niekomu dokazovať, že demografický vývoj nie je vážna vec. Áno, je vážna vec, je celosvetovým problémom, tak ako to bolo povedané, a hlavne je to problémom Európskej únie a dotýka sa aj Slovenska.

    Čítal som dosť veľa vývojových demografických kriviek do roku 2020 a viem asi, kde je teda najväčší problém. Dokonca mám, myslím, že celkom slušne zoštudované všetky systémy, pokiaľ ide o dôchodkové systémy a zavedenie druhého piliera. A dovoľujem si povedať, že možno jeden z mála mám dosť veľa aj systémov, ktoré existujú vo svete. Len mňa zarážala stále tá istá myšlienka, stále tá istá téza pri presadzovaní druhého piliera. Druhý pilier rieši demografický vývoj? Čo je teda absolútny podľa mňa nezmysel. A celý čas som sa snažil dokumentovať a myslím, že ja som len reagoval na to, že aj predkladateľ tejto správy je, v podstate sa stotožnil s týmto názorom, a preto som rád, že konečne dochádzame k tomu, že máme riešiť iným spôsobom demografický vývoj ako to, že iba postavíme filozofiu druhého piliera. Nič iné.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Burian bol jediný, ktorý bol prihlásený do rozpravy ústne.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce využiť právo záverečného slova. Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako to už obyčajne býva, tak v rozprave sa to posunulo do obvyklých prestreliek medzi opozíciou a vládnou koalíciou. Rád by som sa v tomto svojom záverečnom slove chcel tomuto vyhnúť. Naozaj nemám absolútne žiadny záujem kohokoľvek tu obhajovať, kohokoľvek obviňovať, nakoniec celý text deklarácie je napísaný v tom duchu, aby nikoho nezvýhodňoval politicky, opozíciu alebo koalíciu. Proste je to naprosto vecný dokument. A budem veľmi vecne reagovať na priebeh rozpravy.

    Predovšetkým z vystúpení niektorých rečníkov bolo vidno akúsi váhavosť. Tak je tu demografická kríza, alebo nie je tu demografická kríza? Aj pani poslankyňa Vaľová povedala, že netreba problém nadhodnocovať, má ho celý svet. No tak nemá celý svet problém s demografickou krízou. Úhrnná miera plodnosti, celosvetová, dneska je 2,5 dieťaťa na ženu v plodnom veku. Nemá žiadny problém celý svet. Problém má Európa. Európa. A začína sa to objavovať aj v niektorých iných končinách, v niektorých krajinách severoafrických, začína sa to objavovať v Kanade atď. V zásade veľký problém má Európa.

    Pani ministerka Tomanová napríklad zvykla hovoriť, neviem, či to aj teraz hovorí, ale zvykla hovoriť, že predsa demografická kríza nie je. Nie je problém. To znamená, že toto si ujasnime. Ak to je problém, tak potom mali by sme túto deklaráciu schváliť, lebo tým zoberieme na vedomie, povieme, že áno, tento problém uznávame, existuje, chceme ho riešiť.

    Takisto si myslím, že tá určitá polemika, ktorá tu bola, že kto je zodpovedný za to, že detské prídavky neboli valorizované alebo boli valorizované, a kto sa viac staral o to zvýšenie alebo kto sa nestaral, myslím si, že to nie je podstatné. Myslím si, že, a časom sa to ukáže, že rodina na Slovensku potrebuje podstatne väčšiu pomoc, resp. bude potrebovať od štátu, aby jej štát bral podstatne menej, ako jej berie...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, prepáčte, ale prosím všetkých, ktorí sú v sále, aby rešpektovali, že vystupuje pán poslanec v záverečnom slove, a aby sme diskusné krúžky robili mimo tejto sály. Ďakujem pekne.

  • Takisto diskusia o tom, že kto ako podporoval príspevok pri narodení prvého dieťaťa. Neviem, či je zásadná pri demografickej kríze. Však samozrejme, keď bude akékoľvek zvýšenie a štát na to bude mať, prečo by sme za to nehlasovali, prečo by sme to nepodporili? Ale nie je výrazný príspevok pri prvom, pri narodení prvého dieťaťa vlastne politikou podpory čínskeho modelu rodiny? Politikou podpory jednodetnej rodiny? Mne sa zdá, že je to asi tak. Ale opakujem, to nie je podstatné pre riešenie demografického problému.

    Totižto my sa musíme zamyslieť nad celým systémom sociálneho štátu, ktorý tu na Slovensku funguje, a nielen na Slovensku, ale aj inde v Európe. Ako fungujú systémy dôchodkového a systémy zdravotného zabezpečenia? Dôchodkový systém pred zavedením reformy bol teda systém priebežný. Podľa mnohých sociológov, mnohých ekonómov práve tento systém tým, že pôsobil dlhé desaťročia v celej Európe, práve tento systém je jedným z faktorov, ktoré spôsobujú demografickú krízu.

    Pretože ako tento systém priebežný funguje? Keď pracujem, odvádzam odvody do Sociálnej poisťovne a nikto sa ma nepýta, nikto odo mňa nežiada, aby som sa postaral aj o to, aby keď budem starý, keď budem dôchodca a keď budem chcieť svoje peniaze späť, tak kto sa má o to postarať? Kto zo svojich odvodov má môj dôchodok zaplatiť? A tak si ľudia zvykajú na to, že sociálny štát funguje tak, je priebežný systém dôchodkového zabezpečenia, to znamená, keď budem starý, postarajú sa o mňa svojimi odvodmi deti. Čie deti? Moje? Deti tých druhých. A podobným spôsobom funguje systém zdravotného zabezpečenia.

    A teraz chcem povedať pánu kolegovi Burianovi. Pán kolega Burian uvítal, keď som povedal, že kapitalizačný pilier nerieši demografickú krízu. Áno, ja s tým naprosto súhlasím, v tom sa s ním zhodujem. Pán kolega Burian, absolútne s vami súhlasím, že kapitalizačný pilier nerieši demografickú krízu. Ja si myslím, že kapitalizačný pilier je skôr pochopenie toho, že priebežný pilier spôsobuje demografickú krízu, že solidarita medzi generáciami nefunguje a prechádzame na systém: „Zachráň sa, kto môžeš, každý za svoje.“ V tomto s vami súhlasím. To ale neznamená, že kapitalizačný pilier je zlý. Pretože kapitalizačný pilier vedie ľudí k zodpovednosti.

    Problém je skôr v tom, v čom s vami nesúhlasím, že vy obhajujete pilier priebežný a vlastne vašou politikou sa snažíte vrátiť sa k posilneniu priebežného piliera. Pretože priebežný pilier je práve ten, že demotivuje ľudí mať deti. Priebežný pilier znamená, nemusím mať deti, keď budem starý, zo svojich odvodov budem dostávať, budem dostávať svoj dôchodok z odvodov detí tých druhých. A toto proste nefunguje. Ja si myslím, ale to nie je obsahom deklarácie, myslím si, že riešením by bolo zavedenie ďalšieho piliera, ktorý som nazval rodičovský a ktorý spočíva v tom, že deti, pracujúce deti by odvádzali časť svojich dôchodkových odvodov priamo na účet svojich rodičov. Ale to je, to bude predmetom iných debát a iných návrhov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, už iba posledných pár slov. Máte pred sebou text deklarácie, ktorá je naprosto neideologická, ktorá nenesie v sebe žiadny politický náboj nejakého zápasu medzi vládnou koalíciou a opozíciou, zámerne bola takto formulovaná. Ak bude schválená, znamená to, že Národná rada Slovenskej republiky po prvýkrát v histórii berie na vedomie, že je tu vážny problém demografický, ktorý je problémom a bude problémom ekonomickým a sociálnym a vytvorí sa prostredie na to, aby sme mohli tento problém riešiť. Preto vás prosím o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. To bolo vystúpenie pána navrhovateľa v záverečnom slove. Teraz sa pýtam, pani spravodajkyňa, chcete využiť možnosť? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, nebudem vás dlho zdržiavať. Chápem, pani poslankyňa Vaľová, že nemôžete tlmočiť iný názor ako názor pani ministerky. Počula som v rozprave námietky, že nejaká deklarácia nepomôže vyriešiť demografické riziko, ja hovorím riziko, ak nechcete počuť toho strašiaka – krízu. Prednesený text deklarácie je vecný a má byť práve podnetom a záväzkom na skutky, z vašich úst to bolo počuť, predpokladám, že navrhovateľ nemal úmysel špecifikovať konkrétne kroky, veď je to logické, to by malo nasledovať po schválení tejto deklarácie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať budeme o 11.00 hodine.

    A teraz pristúpime, pretože máme ešte čas, k

    informácii o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 2007.

    Tento materiál ste dostali ako tlač 683.

    Prosím teraz predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Buriana, aby predložil informáciu výboru. Nech sa páči, pán poslanec, prerokovávame informáciu o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 2007.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámil o predložení výročných správ politických strán a politických hnutí za rok 2007.

    Myslím, že túto správu dostal každý poslanec, a poviem záver tejto konštatácie:

    A. konštatovala správa, v roku 2007 na Slovensku bolo registrovaných celkove 125 subjektov s tým, že 41 subjektov bolo opätovne zaregistrovaných podľa zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach a 84 subjektov je v procese likvidácie. Výročnú správu v stanovenom termíne do 30. apríla predložilo 33 subjektov a 8 subjektov po termíne;

    B. výbor zobral na vedomie informáciu o predložení výročných správ politických strán a politických hnutí za rok 2007;

    C. súhlasil

    1. s vyplatením finančných prostriedkov splátky štátneho príspevku za rok 2007 týmto politickým stranám a politickým hnutiam:

    a) SMER – sociálna demokracia, Slovenská národná strana, Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko, Kresťanskodemokratické hnutie, Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana a Strana maďarskej koalície,

    b) podľa § 27 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach Komunistickej strane Slovenska, Slobodnému fóru,

    2. so zverejnením výročných správ politických strán a politických hnutí za rok 2007 podľa § 30 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach;

    D. odporučil Národnej rade vziať informáciu na vedomie,

    E. určil spravodajcu Jozefa Buriana, aby predniesol informáciu na schôdzi Národnej rady a uložil predsedovi výboru a spravodajcovi výboru informovať predsedu Národnej rady o prerokovaní v uvedenom výbore a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o predložení výročných správ politických strán a politických hnutí za rok 2007.

    Ďakujem. Skončil som, pán predsedajúci.

  • Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa do rozpravy k tejto problematike hlási ústne? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme hlasovať o 11.00 hodine.

    Ďalej pokračujeme

    správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2007.

    Správu ste dostali ako tlač 599.

    Dávam slovo teraz poverenému členovi tohto výboru pánovi poslancovi Jánovi Richterovi a prosím ho, aby správu uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predkladá v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 32 zo 4. augusta 2006 a § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným používaním informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, najmä zákonov o ochrane pred odpočúvaním, správu výboru o stave používania informačno-technických prostriedkov za rok 2007.

    V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným používaním informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Slovenskú informačnú službu, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Policajný zbor, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a Vojenské spravodajstvo, zvlášť Vojenské obranné spravodajstvo, zvlášť Vojenskú spravodajskú službu, ďalej Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a Železničnú políciu, Ministerstvo spravodlivosti SR a Zbor väzenskej a justičnej stráže, Ministerstvo financií SR a Colnú správu v mesiaci marec 2008 o zaslanie správy o používaní informačno-technických prostriedkov za minulý rok.

    Správu o používaní informačno-technických prostriedkov za rok 2007 predložili všetky dotknuté subjekty vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti a niektoré z nich aj informácie vo verzii obsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich jednotlivé dotknuté subjekty predložili, sú uvedené v predloženej správe, ktorú obdržali poslanci Národnej rady.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu prerokoval 10. júna tohto roku, zobral ju na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie. Návrh na uznesenie je súčasťou tejto správy.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov, súčasne vás prosím, aby ste plnili aj úlohu spravodajcu.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Posledným bodom programu je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k problematike uzavretých zmlúv týkajúcich sa prenájmu vodného stupňa Gabčíkovo. Návrh uznesenia vám bol rozdaný ako tlač 694.

    Pardon, nevšimol som si, ospravedlňujem sa, pani poslankyňa. Procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem veľmi pekne. Ja v mene troch poslaneckých klubov SMER – sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Ľudová strana HZDS navrhujem, aby sme tento bod vypustili z rokovania tejto schôdze a zaradili ho ako prvý bod na septembrovú schôdzu. Ďakujem.

  • Pýtam sa, či je všeobecný súhlas.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Konštatujem, že sme schválili preloženie tohto bodu na septembrovú schôdzu.

    Vzhľadom na skutočnosť, že sme prerokovali všetky body, ktoré sme si schválili do programu tejto schôdze, vyhlasujem teraz trojminútovú prestávku, po jej skončení pristúpime k hlasovaniu. Žiadam všetkých poslancov a poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať hlasovaním o

    návrhu na odvolanie poslanca Pavla Minárika z funkcie predsedu Výboru pre kultúru a médiá Národnej rady Slovenskej republiky.

    Je to tlač 685.

    Návrh bol podaný, aby sme o jeho odvolaní z funkcie hlasovali verejne. Budeme... Prezentujeme sa a hlasujeme, aby sme hlasovali verejne.

  • Hlasovanie.

  • 109 prítomných 79 za, 26 proti, 4 nehlasovali.

    Rozhodli sme sa, že budeme o návrhu hlasovať verejne.

    Takže teraz pristúpime k samotnému hlasovaniu. Kto je za návrh, aby Národná rada podľa § 2 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku odvolala Pavla Minárika z funkcie predsedu výboru pre kultúru a médiá s tým, že zostáva členom tohto výboru? Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 106 prítomných, 76 za, 25 proti, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme odvolali pána Minárika z funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Pán navrhovateľ, chcem sa spýtať, keďže sme odhlasovali váš návrh a počas rozpravy odzneli návrhy, pán navrhovateľ, ešte počas rozpravy boli predložené návrhy na uznesenia, ktoré podľa mňa idú nad rámec vášho návrhu, a myslím, že by sme o nich nemali hlasovať.

    Pán poslanec Mikloško, nech sa páči, máte námietku?

  • Tak v prvom rade ja som nemal čo dávať pánovi navrhovateľovi tieto uznesenia, lebo tam vôbec nesedel, ja som ich dával predsedajúcemu schôdze. A samozrejme, že trvám na hlasovaní o mojich troch uznesenia a myslím, že aj pán kolega Palko.

  • Ruch v sále.

  • Budeme hlasovať o námietke pána poslanca Mikloška.

  • Hlasovanie.

  • 108 prítomných, 30 za, 72 proti, 5 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Vašu námietku sme zamietli.

    Budeme pokračovať hlasovaním o návrhu uznesenia k

    Výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2007. Je to tlač 604.

    Pán poslanec, budete uvádzať hlasovanie. Pán poslanec, poprosím vás, aby ste uviedli hlasovanie.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie Výročnú správu Ústavu pamäti národa za rok 2007.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 63 za, 5 proti, 57 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh uznesenia sme neprijali.

    Pani poslankyňa Gibalová bude uvádzať teraz hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka na prijatie Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o demografickej budúcnosti Slovenska. Je to tlač 634.

  • Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, v rozprave k tomuto bodu vystúpili dvaja poslanci, nepodali žiadne pozmeňujúce návrhy, preto prosím, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá schvaľuje Deklaráciu Národnej rady Slovenskej republiky o demografickej budúcnosti Slovenska.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 33 za, 20 proti, 70 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh uznesenia sme neschválili.

    Pán predseda výboru Burian bude uvádzať teraz hlasovanie o návrhu uznesenia k

    informácii o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí za rok 2007. Je to tlač 683.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, máte pred sebou návrh uznesenia o informácii o predložení výročných správ politických strán a politických hnutí za rok 2007 s tým, že Národná rada berie na vedomie informáciu o predložení výročných správ politických strán a politických hnutí. Pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 125 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Pán poslanec Richter uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2007. Je to tlač 599.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu na uznesenie, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o používaní informačno-technických prostriedkov za rok 2007.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 81 za, 42 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie k správe výboru pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov.

    Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, týmto sme naplnili program 24. schôdze. Chcem sa vám poďakovať za spoluprácu nielen počas tejto schôdze, ale aj počas celého prvého polroka.

    Chcem využiť túto situáciu, aj aby som vás informoval, že v septembri nás čaká pomerne náročný a pestrý program aj v súvislosti so 160. výročím prvej Slovenskej národnej rady. Všetky informácie sú, samozrejme, k dispozícii na intranete, ale každé ďalšie sú obdržateľné na našom oddelení pre styk s verejnosťou.

    Želám vám pekné prázdniny, dovolenky a teším sa na spoluprácu v druhom polroku 2008.

    Ďakujem pekne.

  • Rokovanie 24. schôdze NR SR sa skončilo o 11.22 hodine.