• Neverejné rokovanie o Správe o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2007 a o Súhrnnej výročnej správe o obchode s vojenským materiálom za rok 2007 (tlač 603).

  • Po 10-minútovej prestávke pokračovalo verejné rokovanie 24. schôdze NR SR o 10.32 hodine.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na neprítomnosť pána poslanca Mečiara v sále budeme teraz pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 608.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a taktiež spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Jána Richtera, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Do rozpravy sú ešte písomne prihlásení poslanci Iván Farkas a Rafael Rafaj. Pán poslanec Abrhan, ako viete, sa vzdal svojho vystúpenia v rozprave, do ktorej bol prihlásený písomne.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Farkasovi a pripraví sa pán poslanec Rafael Rafaj. Pán poslanec, nech sa páči, je tu priestor pre vaše vystúpenie v rozprave.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, chcel by som sa v rozprave vyjadriť v súvislosti s vládnym návrhom zákona o cestnej premávke len k tej časti, ktorá zavádza v tomto zákone povinnosť kontroly originality motorových vozidiel.

    Pôvodný vládou schválený návrh zákona o cestnej premávke je v tejto oblasti maximalistický. Navrhovateľ totiž na rozdiel od súčasnej praxe, kedy sa táto povinnosť týka len individuálne dovezených motorových vozidiel, chcel týmto návrhom zákona rozšíriť povinnosť kontroly originality na všetky zmeny vlastníckych práv alebo prevodov držby vozidla. Nezohľadňoval pritom v návrhu zákona evidentné prípady, neuviedol výnimky, kedy je tento úkon naprosto zbytočný. Ide o nasledujúce prípady: keď sa vozidlo predáva z prvej ruky, t. j. pri prvej zmene vlastníka, keď vozidlo predáva vlastne prvý majiteľ, keď sa zmena vlastníka alebo držiteľa udeje medzi priamymi rodinnými príslušníkmi, keď po splatení lízingových splátok alebo úveru sa vozidlo prepisuje na dovtedajšieho nájomcu alebo keď vozidlo predáva zamestnávateľ zamestnancovi, ktorý s tým vozidlom jazdil a tak ďalej, v rade ďalších prípadov.

    Navrhovateľ teda predložil maximalistický návrh, ktorý absolutizoval kontrolu originality a nezobral do úvahy prípady, kedy je to neopodstatnené. Mnou predložený pozmeňujúci návrh schválený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o tom, že sa má zachovať súčasná prax aj v budúcnosti, bol taktiež maximalistický, ale s opačným znamienkom. Zmyslom tohto návrhu bolo iniciovanie odbornej a politickej diskusie o rozsahu kontroly originality. Tento môj zámer sa naplnil, pretože viac mesiacov dozadu v súvislosti s návrhom zákona o cestnej premávke sa v tlači pred verejnosťou vedená odborná diskusia obmedzila na zimné pneumatiky, obmedzenie rýchlosti v obciach, zvýšenie pokút a zavedenie celoročného povinného svietenia. Niektoré dielčie novinky, ktoré tento zákon zavádza, boli opomenuté. Môj návrh predložený vo výbore bol maximalistický, pričom som vedel, že po kvalitnej diskusii vo výboroch a v pléne Národnej rady, ale aj v tlači nemá šancu v mnou navrhnutej podobe zostať v konečnom znení zákona, bude teda upravený. K tomu aj došlo.

    Myslím si, že návrh, ktorý bol schválený v gestorskom výbore pre obranu a bezpečnosť a ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe, je kvalitnejší, v značnej miere vylepšuje mnou predložený návrh, pretože sa čiastočne vracia k pôvodnému zneniu § 116 ods. 1, rozširuje povinnosť kontroly originality pri odhlásení vozidla do cudziny, pri výmene podvozka a karosérie alebo identifikátorov a pri trvalej zmene farby vozidla a rozširuje tým kontrolu originality v porovnaní so súčasnou praxou...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, poprosím chvíľu strpenia. Pani kolegyne, kolegovia, trošku venujme pozornosť prebiehajúcej rozprave, je to určite aj z pohľadu vládnej koalície veľmi dôležitý zákon, tak poprosím o pozornosť k vystupujúcemu rečníkovi. Ďakujem za porozumenie.

  • Bude ale potrebné v tomto zákone ďalej upresňovať legislatívny rámec povinnosti kontroly originality a bude potrebné priblížiť, zosúladiť znenie zákona č. 725/2004 Z. z. a tohto zákona o cestnej premávke v oblasti povinnej kontroly originality. V zákone č. 725 o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách sa uzákonila povinnosť kontroly originality ešte v roku 2004 a len od začiatku tohto roka máme túto činnosť overenú praxou, od začiatku tohto roka je povinná kontrola originality pri individuálnom dovoze motorových vozidiel.

    Prax nám ukázala, aké sú nedostatky v tejto oblasti. Vyhláška č. 578 určila počet pracovísk siete pracovných kontrolných staníc v počte 165 na celom území republiky. Začiatkom tohto roka, keď sa zaviedla povinnosť kontroly originality na individuálne dovezené vozidlá, fungovalo asi 40 staníc, momentálne ich funguje 84 na celom území republiky. Z pohľadu motoristov v niektorých prípadoch došlo k zbytočnej duplicite, lebo pri dovoze auta najprv museli vykonať kontrolu originality začiatkom roka, následne im aj policajti preverili identifikátory auta.

    Ďalším nedostatkom je skutočnosť, že cena za túto službu nie je regulovaná. Ministerstvo zverejnilo iba takzvanú odporúčanú cenu pre kontrolné stanice. Napriek odporúčaniu sa vyskytli prípady, že tento úkon sa v niektorých regiónoch vykonal za 4 500 Sk. Orgán činný v trestnom konaní na poli kontroly originality je nahradený formou preneseného výkonu štátnej správy jednou jedinou súkromnou spoločnosťou, pričom táto spoločnosť nevyhrala výberové konanie alebo verejnú súťaž, bola úradníkmi ministerstva dopravy určená. Táto spoločnosť určuje rámec pôsobnosti kontrolných staníc a metodicky riadi ich činnosť a kontrolné stanice jej platia za poskytované služby.

    Na území Európskej únie má zhruba 0,5 % motorových vozidiel problém s originalitou, tieto vozidlá sú buď kradnuté, alebo majú pozmenené identifikátory. Na základe kvalifikovaného odhadu na Slovensku je podobná situácia, asi 0,5 % až 1 % vozidiel má takýto problém. Preto treba zvážiť, či je rozumné rozšíriť povinnosť kontroly originality na všetky vozidlá, na všetky zmeny, ako to stanovuje zákon č. 725 a ako to má zakotviť aj návrh zákona o cestnej premávke, aj keď od začiatku tohto roka v praxi sa povinnosť vzťahuje len na individuálny dovoz vozidiel. Bude treba nájsť vyváženú rovnováhu, aby sa ubránil záujem vlastníkov motorových vozidiel, aby v evidentných prípadoch, kedy je kontrola originality zbytočná, neboli zbytočne časovo, finančne a administratívne zaťažovaní. Ale na druhej strane, aby sa postupne odfiltrovali kradnuté autá a autá s pozmeňovanými identifikátormi. Nesmieme zabudnúť ani na záujem prevádzkovateľov kontrolných staníc, aby táto činnosť bola pre nich rentabilná, aby sa postupne naplnil vyhláškou stanovený počet kontrolných staníc ku spokojnosti občanov.

    Bude ale veľmi dôležité, aby sa cena služby regulovala, lebo nezabúdajme, tento úkon sa robí vo forme preneseného výkonu štátnej správy. Aby nedochádzalo k úletom ako v prípade, keď prevádzkovateľ služby túto službu vykonáva za 4 500 Sk. Za zváženie navrhujem dva spôsoby stanovenia ceny pre kontrolu originality: buď vo forme dvojitej regulovanej ceny, ceny základnej a ceny zvýhodnenej do 1 000 Sk pre staršie vozidlá, ktorým sa kontrola originality obmedzuje na kontrolu identifikátorov, pričom cena základná aby zohľadňovala oprávnené náklady kontrolnej stanice a obsahovala by primeraný zisk. Alebo vo forme ceny závislej od kubatúry alebo výkonu vozidla podobne tomu, ako je stanovené poistné u poistenia zodpovednosti motorových vozidiel. Tým by sa naplnil sociálny aspekt cenotvorby.

    Každopádne výkon kontroly originality musí byť vyvážený, musí sa nájsť rovnováha medzi záujmom prevádzkovateľov kontrolných staníc a záujmom verejnosti, majiteľov motorových vozidiel, aby sa táto služba nestala zlatou baňou pre prevádzkovateľov za cenu zdierania kože motoristov. Bude potrebná regulácia cien a bude potrebné zakotviť do obidvoch zákonov prípady, výnimky, kedy nebude potrebné vykonávať kontrolu originality.

    Doterajšia prax ukázala, že v tomto duchu mal byť naformulovaný už zákon č. 725/2004 Z. z., ale aj zákon o cestnej premávke, o ktorom rokujeme práve teraz. Je tu ale povinnosť predkladateľov, ministerstva vnútra a ministerstva dopravy, aby vhodným spôsobom nastavili pravidlá kontroly originality. V tomto prípade a v podobných prípadoch nie je predsa žiaduce, aby pravidlá boli nastavené poslaneckým návrhom zákona. Tieto pravidlá musia byť transparentné, exaktné a spoločensky prijateľné.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za vystúpenie v rozprave. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Farkasa sa neprihlásil... A hlási sa, pardon, pán spravodajca? Jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Richter, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, veľmi stručne. Pokladám za povinnosť zareagovať, pretože bol som to ja, ktorý, áno, aj na základe diskusie, ktorá predtým bola aj v iných výboroch, som na výbor pre obranu a bezpečnosť predložil pozmeňovák, ktorý je dnes zakotvený v spoločnej správe. Súhlasím s vami, že asi si žiada väčší čas špecifikácia a pomenovanie a naplnenie litery zákona č. 725, ktorá je od 1. januára platná aj s istou špecifikáciou, pretože minimálne lízingové spoločnosti a ďalšie veci ako celkom objektívne a reálne by do tej kategórie nemali zapadnúť.

    Len pre pamäť treba povedať jednu vec, že ste to boli práve vy, ktorý pri prerokovávaní toho zákona v tom októbri 2007 ste navrhli rozšírenie okruhu kontroly originality na každú jednu zmenu majiteľa a na každú zmenu farby vozidla a rozšírenie na každý vývoz ojazdeného vozidla do zahraničia. Opakujem, nie zo, ale do zahraničia.

    Ja som sa obrátil aj na generálneho prokurátora o stanovisko, vysvetlenie, jeho pohľad, skôr než som tento návrh vo výbore predložil. Aj to ma utvrdilo v tom, že som ten návrh predložil, pretože som dostal od neho nejakú odpoveď, že pri posudzovaní návrhu zákona je dôležité tiež skúmať proporcionalitu medzi verejným záujmom, to znamená otázka trestnej činnosti, a záujmom jednotlivca. Z tohto pohľadu poukazujem na nerovnováhu v neprospech jednotlivca, pretože je podaný neprimerane z hľadiska finančných a iných aspektov a neplní tú rovnováhu. Ale zároveň sa vyjadril k tomu, že v tejto súvislosti je diskutabilná tiež povinnosť predkladať odborný posudok o kontrole originality vozidla pri odhlasovaní vozidla do cudziny z jednoduchého dôvodu, nemusí byť akceptovaný ten posudok v cudzine, pretože toto nie je unifikované...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Chcete reagovať, pán poslanec? Prosím vás, zapnite pána poslanca Farkasa, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som v krátkosti reagoval na slová pána kolegu poslanca. Došlo zrejme k omylu. Ja som v roku 2004 nevystupoval v pléne k tomuto návrhu, k tej 725-ke. Je pravda, že vlani, keď sme rokovali o novelizácii toho zákona, tak som mal záujem vystúpiť, ale nevystúpil som v parlamente. A ten text, ktorý som mal záujem prečítať v Národnej rade, bol vyvesený na istej webstránke, je to pravda.

    Na druhej strane musím povedať, že to, čo ste povedali, súhlasím vlastne s tým, že skutočne ten môj návrh v tom výbore finančnom bol vlastne maximalistický a tým, že sa upravil v gestorskom výbore, tým pádom vlastne došlo k rozšíreniu o tie absolútne potrebné úkony v tých kategóriách, ktoré boli uvedené v zákone v § 116 ods. 1 v písm. b), c), d).

    Takže súhlasím s tým. Aj keď iste, pán poslanec Richter, bude potrebná ďalšia diskusia ohľadne okruhu presného určenia, kedy je potrebné, aby tento úkon bol vykonaný.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. A teraz dávam slovo pánovi poslancovi Rafaelovi Rafajovi, ktorý je posledný prihlásený do rozpravy k tomuto bodu písomne. Po jeho vystúpení a prípadných faktických poznámkach bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte, aby som aj ja v krátkosti...

  • Kýchnutie ministra a reakcia z pléna: Na zdravie, pán minister.

  • Na zdravie, takže mám požehnanie pre tento pozmeňovák?

  • Smiech rečníka.

  • Ďakujem.

    Ide v podstate podľa mňa o jednoduchý pozmeňujúcich návrh, ktorý by mal riešiť zvýšenú ochranu chodcov. Chodcov, ktorí sú v cestnej premávke podľa § 2 účastníkmi cestnej premávky. A mám za to, že všetci účastníci cestnej premávky by mali byť rovnocenní vo svojich právach a povinnostiach, ale aj v maximálnej ochrane.

    Keďže chodec je – a myslíme tým chodca vo všetkých demografických kategóriách, čiže od malých detí až po starcov – asi najviac ohrozenou skupinou účastníkov cestnej premávky, a to paradoxne aj na priechodoch pre chodcov, tak si dovoľujem predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý by chodcom v záujme ich zvýšenej bezpečnosti a zabezpečenia čo maximálnej pozornosti venovania sa situácii a jej vyhodnoteniu obmedzil použitie mobilných telefónov v čase prechodu cez priechod pre chodcov, resp. pri pohybe cez vozovku alebo po vozovke.

    Každý psychológ vám povie, že pri takejto činnosti je pozornosť telefonujúceho znížená na minimum, v istých vypätých situáciách je dokonca nulová, takmer nulová, najmä ak očami podvedome vidí pred sebou priechod pre chodcov a má signál, že môže ísť, pričom nevie vyhodnotiť situáciu, keď auto je už tak blízko priechodu, že by nedokázal ho zastaviť.

    Takže myslím si, že toto malé opatrenie v záujme bezpečnosti chodcov bude pochopené nielen vodičmi, ktorým odľahne, ale aj samotným chodcom, rodičom detí, ale aj ľuďom, ktorí sú zaneprázdnení a príliš rýchlo sa ponáhľajú. Takže tu je môj pozmeňujúci návrh:

    Paragraf 53 sa dopĺňa o nový bod 5, ktorý znie:

    „(5) Chodec prechádzajúci cez cestu priechodom pre chodcov alebo ak sa nachádza na vozovke, alebo ak prechádza cez vozovku mimo priechod pre chodcov, nesmie používať mobilný telefón ani iné elektronické zariadenia na počúvanie hudby, ani iné technické prostriedky znižujúce jeho pozornosť.“

    Odôvodnenie som vám už vysvetlil a ďakujem, ak vás oslovil a nájdem preň vašu podporu.

    Ďakujem. To je všetko.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa nehlási nikto. Pýtam sa teraz, kto sa chce k tomuto bodu prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Štefan Zelník, Daniel Lipšic, Peter Pelegrini, Martin Kuruc, József Berényi, Ján Pataky, Marián Kovačócy, Tibor Lebocký, László Köteles, Ján Kovarčík. Páni technici, pán Kovarčík je posledný? Ďakujem pekne. Končím možnosť prihlásenia sa... Pardon, ešte Július Brocka? Ja vás vidím, pán kolega, takže ešte Júliusa Brocku tam skúste nahodiť. Ďakujem pekne. Ešte niekto? Július Brocka je posledný. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo má pán poslanec Štefan Zelník, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, môj pozmeňujúci návrh je veľmi krátky a týka sa čl. I § 91 ods. 4 a tento článok upraviť nasledovne:

    „(4) Ak držiteľ vodičského oprávnenia poruší pravidlá cestnej premávky použitím alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietne podrobiť vyšetreniu na ich zistenie, orgán Policajného zboru môže rozhodnúť o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti“, vypúšťa sa, ďalšie pokračovanie, „a môže podmieniť vrátenie vodičského preukazu absolvovaním osvetovej prednášky o rizikách užívania alkoholu a iných návykových látok pre bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.“

    Na základe rozboru § 91 ods. 4 berieme do úvahy dostatočné sankcionovanie pri vybavovaní priestupku, a preto navrhujeme vypustenie „absolvovania osvetových prednášok“, pretože okrem liečby nemá dostatočný účinok na zmenu správania sa osoby, ktorá spôsobila priestupok v cestnej premávke. Takéto nariadenia môže nariadiť jedine súd, v opačnom prípade by to bolo protizákonné.

    Navyše zákon ani neupravuje, kto by takéto osvetové prednášky mal robiť a akým spôsobom by sa dotyčný mohol na takúto osvetovú prednášku prihlásiť. V tomto v úzkej nadväznosti je, samozrejme, aj v § 92, teda v čl. I § 92 ods. 2 vypustiť písmeno d), ktoré hovorí o tom, že „ak nepreukázal, že v určenej lehote absolvoval osvetovú prednášku o rizikách užívania alkoholu a iných návykových látok, nemôže byť vrátené vodičské oprávnenie“.

    Ďakujem za podporu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou sa nehlási nikto.

    Ďalším prihláseným do rozpravy ústne je pán poslanec Daniel Lipšic, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, mám požehnanie na vystúpenie? Ako pán poslanec Rafaj sa pýtal, či má na pozmeňujúci návrh, tak zrejme sa budeme ministrov pýtať, či môžeme niečo predložiť a povedať.

    Ja pozmeňujúci návrh nepredkladám, ale chcel by som sa vyjadriť s podporou návrhu, ktorý tu zarezonoval včera v snemovni, a povedať aj, prečo ten návrh chcem podporiť. A ten sa týka návrhu, aby – ak chceme schvaľovať tento nový zákon – boli spod imunity pre dopravné priestupky vyňatí poslanci. A poviem, prečo považujem tento návrh za strašne dôležitý, keď ideme hlasovať o novom cestnom zákone, ktorý veľmi výrazne zvyšuje sankcie za dopravné priestupky. Či je to správne, alebo to nie je správne, je vec diskusie. Ale považujem v štáte, ktorý sa volá právnym štátom, za neakceptovateľné, aby sme rozhodovali v situácii, keď sa tieto zvýšené sankcie na nás nebudú vzťahovať.

    Ak by sme sa mali zhodnúť na tom – a v tom sa zhodneme asi aj so sociálnodemokratickou vládou –, aký je najdôležitejší princíp právneho štátu, tak to je princíp rovnosti pred zákonom. Ten princíp je dôležitý preto, že chráni občanov tohto štátu pred tým, aby sme v parlamente prijímali pomerne absurdné zákony. Je tomu tak preto, že tie zákony sa vzťahujú aj na nás. Inými slovami. Ak my prijmeme zlý zákon, ktorý má vážne následky, on sa vzťahuje aj na nás. To je rovnosť pred zákonom. A to zabraňuje parlamentu, aby naozaj prijímal svojvoľné, absurdné zákony.

    Ak sa rozhodneme napríklad prijať právnu úpravu eutanázie, fajn, ale vystavujeme aj sami seba riziku, že jej v nejakom okamihu budeme podliehať. To znamená, tento princíp, že nikto nestojí nad zákonom, obmedzuje suveréna, ľud a jeho zástupcov v parlamente, aby prijímal absurdné a svojvoľné zákony. V tomto prípade si myslím, ale že je veľmi ťažké, aby sme mali my morálne právo rozhodovať, ako zvýšime sankcie pre dopravné priestupky, keď im sami nepodliehame? Nie je problém. – Pán minister, poďte si sem sadnúť.

    Nie je problém, nie je problém, aby sme rozhodovali o zvýšení sankcií na 40-tisíc, na milión, dva milióny, keď je zrejmé, že tým sankciám nepodliehame. To si myslím, že je problém, pre ktorý bez tohto pozmeňujúceho návrhu a jeho schválenia, myslím si, že nemáme morálne právo rozhodovať o drastickom zvyšovaní pokút pre dopravné priestupky.

    Vy ste tu už včera, pán minister, mali také vystúpenie, aké mávate vo zvyku, že to je vec poslancov a bla-bla-bla. Však je to vec poslancov, je to vec toho, aj ako ste vy hlasovali ako poslanec. Ja tu mám vypísané vaše hlasovania ohľadne imunity a tiež ste vždy hlasovali teda zle. Keď hovoríme aj o priestupkovej imunite, aj vaším hlasovaním bola zavedená priestupková imunita, aj vy ste hlasovali proti tomu, aby sa zužovala imunita. Čiže máte za sebou tiež nejakú históriu hlasovania ako poslanec. Moc by som na vašom mieste pri imunite buď nevystupoval, alebo neobviňoval nikoho ako pána poslanca Kahanca, pána poslanca Kahanca...

  • Reakcia ministra.

  • Však ja som to presadzoval. (Reakcia ministra.) Nepodarilo sa. Áno, ale som to presadzoval, presadzoval. A môj postoj v tejto veci je konzistentný.

  • Reakcia ministra.

  • No... Tak dobre, keď aj tvoj, tak potom si poďme pozrieť to hlasovanie.

    6. 7. 2004 tento parlament hlasoval o návrhu, o mojom návrhu, na zúženie imunity. Pán poslanec Kaliňák tento návrh nepodporil. Ideme ďalej.

  • Reakcia ministra.

  • Keď sa... Takže pán minister je za zachovanie imunity. V poriadku. Tak ale treba to povedať. Vy ste ten návrh nepodporili. (Reakcia ministra.) Teraz, teraz. Hlasovali sme aj o zavedení priestupkovej imunity v tomto parlamente. Hlasovali sme najskôr o rozšírení imunity na občianskoprávnu imunitu, to bol návrh pána poslanca Drgonca. Pán poslanec Kaliňák hlasoval za rozšírenie imunity. A potom sme hlasovali o zavedení priestupkovej imunity 16. 3. 2006 a pán poslanec Kaliňák hlasoval za jej zavedenie. Preto hovorím, preto hovorím, že ak tu niekto ako pán poslanec Kahanec bol tebou označený za farizeja, ja by som o farizejstve v oblasti imunity na strane SMER-u nehovoril. Áno, ja som nepresadil návrh na zúženie imunity. Ale presadzoval som ho ako minister, ako poslanec a môj názor v tomto je konzistentný. Dokonca je taký konzistentný, že ak si urobíš lustrum na dopravných inšpektorátoch, zistíš, že som platil pokuty za dopravné priestupky.

  • Reakcia ministra.

  • Fajn, fajn. Len treba v tomto vystupovať principiálne.

    Vrátim sa späť k téme, prečo si myslím, že poslanci nemajú, že my nemáme morálne právo rozhodovať o drastickom zvyšovaní sankcií, pokiaľ im sami nepodliehame. Myslím to úplne vážne. Je to obrovská brzda pre svojvôľu parlamentu v tom slova zmysle, že ak schvaľujeme aj zlé zákony, týkajú sa nás osobne. Ak schvaľujeme zákony, naozaj tá diskusia dnes môže byť pomerne taká pokojná, kľudná, veď zvýšme sankcie, 40 000, kto dá viac, urobme z toho dražbu, veď my zákonu nepodliehame.

    Preto ja považujem za dôležité, aby ak rozhodujeme o takomto sprísnení sankcií, aby sa vzťahovali aj na nás. Podľa mojej mienky je to pomerne zrozumiteľný dôvod. Logický dôvod. Priestupkový zákon je otvorený a ja si myslím, že by sme tým pádom do toho mali včleniť požiadavku, ktorú strana SMER presadzuje a predseda parlamentu dokonca v širšom rozsahu presadzuje, aby priestupková imunita vôbec nebola. My hovoríme, riešime dopravné priestupky, fajn, riešme imunitu pre dopravné priestupky, fajn, my nemusíme ísť do ústavy. Lebo včera tu bolo povedané, že treba ešte aj ústavu zmeniť. Netreba. Už ste ju zmenili, keď ste zaviedli priestupkovú imunitu. A v tej novele, pri ktorej som ja hlasoval proti, ty za, tak v tejto novele je uvedené, že osobitný zákon môže vymedziť, v prípade ktorých priestupkov poslanci imunitu nemajú. A dnes je tu jeden jediný priestupok, to je priestupok, keď je spáchaný pod vplyvom alkoholu, ktorý ale je pomerne smiešnou výnimkou, pretože už odmietnutie dychovej skúšky, samozrejme, na priestupkovú imunitu sa vzťahuje. Čiže to je pomerne výnimka, ktorá je málo vykonateľná.

    Na záver. Ja si nemyslím, že by sme z tohto mali robiť nejakú polemiku. Ale zhodneme sa asi všetci na tom, že ak rozhodujeme o takej citlivej téme, ako je zvyšovanie sankcií za dopravné priestupky, tak mali by sme o tom rozhodovať za stavu, keď tým sankciám aj sami budeme podliehať. Ja si myslím, že to je úplne elementárna požiadavka spravodlivosti. A nielen spravodlivosti, ale aj určitá brzda pre možné svojvoľné konanie parlamentu. Lebo len to nám bráni zvoleným zástupcom ľudí, aby sme prijímali absurdné zákony, že sa vzťahujú aj na nás.

    Preto by som vás chcel požiadať, poslancov vládnej koalície, najmä zo strany SMER, strany SMER, ktorá verbálne podporuje...

  • Reakcia ministra.

  • Pán minister, ja o Paškovom návrhu poviem niečo. Poviem vám, že my sme o tom návrhu nehlasovali. To je zaujímavé, čo? My sme o ňom nehlasovali, lebo pán Paška ho vzal späť. To je ten problém. Tuná bol zablokovaný parlament vašimi vládnymi poslancami.

  • Reakcie z pléna.

  • Tak ako hlasoval SMER? No ešte raz, pán minister, kľudne si tu sadni, daj si kolu, buď kľudný. Pán predseda Paška svoj návrh na zrušenie imunity vzal späť. (Reakcia ministra.) Za čo hlasoval, keď my sme o tom návrhu nehlasovali? Ten návrh vzal späť. (Reakcie z pléna.) Ten návrh vzal späť. A keď sa...

  • Reakcie z pléna.

  • To je cestný zákon a ja hovorím o imunite. Pán minister, sadni si na miesto...

  • Reakcie z pléna a reakcia spravodajcu.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ja vás poprosím, aby ste tu neviedli diskusiu. Máte slovo, pán Lipšic, takže vystupujte tak, ako v rozprave ukladá rokovací poriadok.

  • Pán poslanec, mne je strašne ľúto. Toto je, viete, aký návrh?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie. Toto je návrh na zmenu zákona o poslancoch. Zákon o poslancoch, ktorý schválila Komunistická strana v minulosti, je obsolétna právna norma, ktorá v našom právnom poriadku je neplatná a neúčinná. To sme sa dohodli aj na poslaneckom grémiu. Neviem, načo mi dávate hlasovanie o zákone o poslancoch.

  • Reakcia spravodajcu.

  • To nie je o imunite, pán poslanec. O imunite je novela ústavy, nie, toto nie je o imunite, je novela ústavy, tam mi dajte hlasovanie, keď ho máte, a potom eventuálne novela zákona o priestupkoch. Nie zákon o poslancoch, prepáčte, to mi dávate úplne iné hlasovanie.

    K pánovi Paškovi, však poďme o tom hovoriť, nie je problém zistiť. Prvý zákon, pokiaľ viem, bol hlasovaním poslancov, vašich koaličných partnerov, odpálený tak, že sa vlastne o ňom nerokovalo. My sme o Paškovom návrhu nikdy meritórne v tomto pléne nehlasovali. Ani o prvom týkajúcom sa priestupkovej imunity. Bol vrátený na dopracovanie. Je tak alebo nie je tak? Prvý Paškov návrh bol vrátený na dopracovanie. Potom pán Paška predložil nový návrh, ktorý sa týkal zrušenia imunity, a ten vzal späť. Tak áno, hovorme, pán minister, aj o Paškových návrhoch, ale nie „čo sa babe zdalo, to aj bolo“, ale reálne o konkrétnych hlasovaniach.

    Späť ešte sa vrátim k návrhu pána poslanca Hrušovského. Môžeme o hlasovaniach, ja tu mám – aj som z nich citoval – hlasovania z minulosti, vybrať aj všetkých poslancov SMER-u. Aj keď boli v opozícii, aj v koalícii. A môžem ich tuná prečítať celé.

  • Reakcia ministra.

  • Ale... Áno, to nepomôže, máte pravdu. Ale čo pomôže v súčasnosti, je zahlasovať za návrh pána poslanca Hrušovského. Je mi ľúto, ak niektorí kolegovia nevidia súvislosť medzi cestným zákonom, ktorý sprísňuje pomerne dramaticky sankcie za dopravné priestupky a tým, či poslanci za dopravné priestupky imunitu majú alebo nemajú.

    Opakujem ešte raz a už to poviem na záver a tým aj skončím: Som presvedčený o tom, že najväčšou ochranou našich občanov pred svojvoľným konaním parlamentu je, že zákony, ktoré tu schválime, sa týkajú aj nás. Ak budeme schvaľovať zákony, z ktorých si urobíme imunitu, ktoré sa nás netýkajú, tak je to hrozba pre právny štát. Pre právny štát, ktorým sa tak často vy oháňate, pre rovnosť pred zákonom, ktorou sa tak často vy oháňate. A pri hlasovaní nepríde na slová a ani, pán minister, na minulosť, kto kedy ako hlasoval, o tom môžeme tiež niekedy pohovoriť. Príde na skutky. My poslanci prejavujeme skutky hlasovaním. A dnes sa ukáže alebo zajtra, keď budeme hlasovať, či slová o rovnosti, sociálnodemokratických hodnotách a vláde myslíte vážne, alebo to robíte len ako predstavenie. Predstavenie pre verejnosť. Pevne verím, stále dúfam, že to myslíte vážne.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Lipšica nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Pelegrini, po ňom sa pripraví pán poslanec Kuruc.

  • Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, pán minister, dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť k dvom okruhom. V prvom, samozrejme, chcem poďakovať aj za hospodársky výbor za priebeh legislatívneho procesu v rámci parlamentu, kde na základe odborných diskusií s odbornou verejnosťou na pôde nášho výboru došlo k zmenám v zákone a tento sa stáva ešte lepším ako predtým, ako prišiel do parlamentu.

    Nedá mi však reagovať na vystúpenie pána poslanca Farkasa, ktorý obmedzil svoje vystúpenie na oblasť kontroly originality. Ja si dovolím povedať, a nech mi je prepáčené, ale jeho vystúpenie mohlo začať asi aj takým spôsobom, že „dobrá správa – organizovaný zločin, pretože v najbližšom období nikto nepríde na to, koľko ukradnutých vozidiel jazdí na slovenských evidenčných číslach“.

    Kontrola originality bola zavedená v roku 2004 pri hlasovaní o zákone č. 725, keď sa nanovo upravoval systém nielen kontroly originality, ale aj technických služieb staníc technickej kontroly, staníc emisnej kontroly, staníc montáží plynových zariadení a staníc kontroly originality. Na všetky tieto štyri oblasti bola vybraná poverená technická služba, ktorá metodicky usmerňuje podnikanie v tejto oblasti a prenesený výkon štátnej správy v tejto časti.

    Tak to bolo aj pri kontrole originality s tým, že zákon hovoril, že prvýkrát možno použiť alebo vyžadovať takéto kontroly od 1. januára 2007, čo sa ani v roku 2007 neuplatňovalo z dôvodu toho, že postupne sa musela celá sieť vybudovať na rozdiel od staníc technickej kontroly a staníc emisnej kontroly, ktoré už v tom čase existovali. Tak sa aj postupne deje. Dnes je tých staníc 86 alebo 90, nakoľko niektoré sú viac linkové a je úmysel ministerstva dopravy, aby táto sieť o počte skoro 200 staníc kontroly originality bola v priebehu roku 2008 dobudovaná tak, aby sa 2009 niekedy vo februári-marci, tak ako bolo pôvodne plánované, malo prejsť aj ku kontrole originality pri prepisoch vozidiel v rámci Slovenskej republiky.

    Žiaľ, na základe rozpútanej mediálnej prezentácie zástupcom Strany maďarskej koalície pána Farkasa došlo k tomu, že zákon, tak ako je predložený dnes, spolu s pozmeňujúcimi návrhmi nebude vyžadovať kontrolu originality pri prepisoch vozidiel v rámci Slovenskej republiky. Bude tak iba pri výmene podvozka, farby, odhlásenia do zahraničia, čo je pár 100 kusov za rok.

    Nemyslím si, že cesta, ktorú pán Farkas si zvolil, a to je absolútne zrušenie týchto prepisov v tomto návrhu zákona, je tá správna cesta, pretože sám potom vo svojom vystúpení uznal, že je treba tento systém modifikovať, prijať k nemu nejaké výnimky a znovu takúto kontrolu začať vyžadovať. Myslím si, že bolo lepším riešením požiadať skôr o odklad vyžadovania kontroly originality až do obdobia, kým sa ten systém nevyladí. Dnes je ten právny stav taký, že ak schválime ten zákon v takom znení, v akom je, spolu s pozmeňovákmi v spoločnej správe, povinnosť pri vnútroštátnych prepisoch kontroly originality nebude. A ak teda štát bude chcieť pokračovať vo svojej politike, ktorú zaviedol už v roku 2004 i v roku 2005, to znamená, ešte za bývalej vlády, a aby teda tá kontinuita tam bola, aby bola garancia pre tých, ktorí už do siete investovali nemalé prostriedky a aby tá sieť bola rentabilná, bude musieť prísť do parlamentu nový zákon, ktorý bude musieť túto problematiku nanovo upraviť.

    Ja aj z tohto miesta chcem oznámiť, že aj po dohovore s ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky môže Národná rada očakávať na jeseň, v septembri-októbri, novelu zákona č. 725/2004 Z. z., v ktorej bude zasiahnuté aj do nového zákona o cestnej premávke a kde bude na základe aj vecí odznených v rozpravách uzákonená povinnosť kontroly originality aj pri vnútroštátnych prepisoch, samozrejme, so zavedením výnimiek pri nákupe vozidla na lízing, úver, pri prepisoch v rámci rodiny atď. Takže bude to riešené samostatným zákonom. Bude tak vykonané v septembri alebo v októbri a pevne verím, že sa naplní ten program, tak ako to bolo pôvodne plánové, že kontroly originality pri vnútroštátnych prepisoch sa začnú vyžadovať okolo apríla 2009. A ja verím, že aj toto ukľudní tú verejnosť, ktorá v tejto oblasti podniká a nebude prerušovať proces dobudovávania siete a bude v ňom ďalej pokračovať.

    Takže toľko na margo vystúpenia pána kolegu Farkasa, ktoré z jednej strany bolo mierne tendenčné, nakoľko ani zákon, ten, ktorý máme dnes na stole, ani moja novela č. 725 v októbri a v novembri 2007 povinnosť kontroly originality nezaviedla, ale len ponechala status quo z roku 2004, ktoré zaviedla vláda predchádzajúca.

    Keďže som sa dotkol tej oblasti originality, dovoľte mi, aby som podal pozmeňujúci návrh č. 1, to je k čl. VII, kde za bod 1 sa vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:

    Bod 2. V § 12 ods. 1 písmeno k) znie:

    „k) poskytnúť bezodplatne na písomné vyžiadanie štátnemu dopravnému úradu a obvodnému úradu dopravy informácie o technických údajoch vyrobeného alebo prestavaného typu vozidla a identifikačnom čísle vozidla VIN v elektronickej forme vrátane informácií na technických nosičoch údajov“.

    Bod 3. V § 12 sa ods. 1 dopĺňa písmenami m) a n), ktoré znejú:

    „m) poskytnúť bezodplatne v elektronickej forme povereným technickým službám podľa § 25 v súvislosti s plnením ich úloh podľa tohto zákona informácie o technických a identifikačných údajoch vyrobeného alebo prestavaného typu vozidla diaľkovým, nepretržitým a priamym prístupom,

    n) poskytnúť pred uvedením typu vozidla do prevádzky v premávke na pozemných komunikáciách poverenej technickej službe kontroly originality vozidiel podľa § 25 ods. 1 písm. d) v súvislosti s plnením jej úloh podľa tohto zákona informácie na technických nosičoch údajov o spôsobe vyhotovenia a umiestnení identifikátorov vo vozidle, najme identifikačného čísla vozidla VIN a výrobného štítku výrobcu.“

    Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Zmena § 12 ods. 1 písm. k) sa navrhuje z dôvodu, aby existovala možnosť požiadať technické údaje v elektronickej forme, to znamená, aby štátne dopravné úrady mohli požiadať dovozcov a výrobcov o technické údaje o dovážaných a predávaných nových motorových vozidlách. Ďalej nové písmeno m) umožňuje povereným technickým službám, to znamená staniciam technickej kontroly, staniciam emisnej kontroly, staniciam montáže plynových zariadení, ako aj staniciam kontroly originality, overiť si kontrolované technické a identifikačné údaje priamo u výrobcu alebo zástupcu elektronickou formou; písmeno n) umožňuje poverenej technickej službe kontroly originality vozidiel implementovať do automatizovaného informačného systému kontroly originality vozidiel informácie o spôsobe vyhotovenia a umiestnení identifikátorov vzťahujúce sa k typu vozidla ešte pred jeho uvedením do prevádzky v premávke na pozemných komunikáciách, lebo v opačnom prípade je problematické uskutočniť kontrolu nových typov vozidiel.

    Odovzdávam spravodajcovi. Ďakujem pekne.

    A keďže pri návrhu cestného zákona sa hovorilo aj o tom, že k bezpečnosti cestnej premávky neprispieva len cestný zákon, ale aj infraštruktúra, dovoľte mi podať ešte pozmeňujúci návrh č. 2, ktorý znie nasledovne: v čl. II § 2. V čl. II sa na začiatku vkladá nový bod 1, ktorý znie:

    Bod 1. § 2 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

    „(5) Zoznam diaľnic a rýchlostných ciest je uvedený v prílohe č. 2.“

    2. K čl. II za bod 14 sa dopĺňa nový bod 15, ktorý znie: za prílohu č. 1 sa vkladá príloha č. 2, ktorá znie:

    „Príloha č. 2

    Zoznam diaľnic a rýchlostných ciest

    D 1

    Bratislava (Petržalka – križovatka s D 2) – Trnava – Trenčín – Žilina – Trenčín – Prešov – Košice – štátna hranica Slovenskej republiky/Ukrajiny

    D 2

    štátna hranica Českej republiky/Slovenskej republiky – Kúty – Malacky – Bratislava – štátna hranica Slovenskej republiky/Maďarskej republiky

    D 3

    Žilina – Kysucké Nové Mesto – Čadca – Skalité – štátna hranica Slovenskej republiky/Poľskej republiky

    D 4

    štátna hranica Rakúsko/Slovenská republika – Bratislava – križovatka D 2 Jarovce – križovatka Rovinka – križovatka s D 1 Ivanka pri Dunaji-sever – križovatka s cestou II/502 – križovatka s cestou I/2 – križovatka s D 2 Stupava-juh – štátna hranica Slovenskej republiky/Rakúsko

    R 1

    Trnava – Nitra – Žarnovica – Žiar nad Hronom – Zvolen – Banská Bystrica – Ružomberok

    R 2

    Trenčín križovatka D 1 – Prievidza – Žiar nad Hronom – Zvolen – Lučenec – Rimavská Sobota – Rožňava – Košice

    R 3

    štátna hranica Maďarskej republiky/Slovenskej republiky – Šahy – Zvolen – Žiar nad Hronom – Turčianske Teplice – Martin – Kraľovany – Dolný Kubín – Trstená – štátna hranica Slovenskej republiky/Poľskej republiky

    R 4

    štátna hranica Maďarskej republiky/Slovenskej republiky – Milhosť – Košice – Prešov – Giraltovce – Svidník – štátna hranica Slovenskej republiky/Poľskej republiky

    R 5

    štátna hranica Českej republiky/Slovenskej republiky – Svrčinovec – križovatka s D 3

    R 6

    štátna hranica Česká republika/Slovenská republika – Lysá pod Makytou – Púchov

    R 7

    Bratislava – Dunajská Streda – Nové Zámky – Veľký Krtíš – Lučenec

    R 8

    R 2 – Partizánske – Topoľčany – Nitra – R 1“

    Odôvodnenie k tomuto bodu: Cestný zákon doteraz neobsahuje zoznam diaľnic a rýchlostných ciest. Uznesením vlády č. 1084/2007 zo dňa 19. 12. 2007 bola definovaná sieť diaľnic a rýchlostných ciest na území Slovenskej republiky. Aj vzhľadom na potrebu zosúladenia názvov a označení bude sieť diaľnic a rýchlostných ciest určená ako príloha v príslušnom zákone.

    Poznamenávam, že pri týchto pozmeňujúcich návrhoch ide len o zmenu príloh a nevchádza sa do žiadnych paragrafových znení predmetných zákonov.

    Bod 3 pozmeňujúceho návrhu. Za čl. VII sa vkladajú nové čl. VIII a IX, ktoré znejú:

    „ Čl. VIII

    Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z. a zákona č. 275/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    V prílohe č. 2 Pripravované stavby diaľnic sa na konci pripájajú tieto slová:

    „R 1

    Banská Bystrica – Ružomberok

    R 8

    Partizánske – Topoľčany – Nitra“.“

    A

    „Čl. IX

    Zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 86/2008 Z. z. sa dopĺňa takto:

    V prílohe sa na konci pripájajú tieto slová:

    D 1

    Jablonov – Behárovce

    D 3

    Žilina – Skalité – štátna hranica Slovenská republika/Poľská republika

    D 4

    Jarovce – štátna hranica Slovenská republika/Rakúska republika

    R 1

    Banská Bystrica – Ružomberok

    R 2

    Trenčín – križovatka s D 1 – Prievidza

    R 8

    Partizánske – Topoľčany – Nitra“.“

    Doterajší čl. VIII sa označuje ako čl. X.

    Odôvodnenie k týmto dvom článkom: Ide o previazanie textácie príloh týchto dvoch zákonov s prílohou č. 2 zákona cestného, kde sa definuje sieť diaľnic a rýchlostných komunikácií.

    Ešte raz opakujem, pozmeňujúci návrh č. 2, ktorý odovzdávam spravodajcovi, nezasahuje do žiadneho paragrafového znenia žiadneho z menovaných zákonov, mení a dopĺňa len prílohy v týchto zákonoch.

    Ďakujem pekne. A chcem požiadať aj pána ministra, aj pánov kolegov, aby takýto návrh podporili. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Pelegriniho: pán poslanec Pado. Ešte niekto?

    Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán Pado, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Pelegrini, som rád, že ste nakoniec hovorili aj o tých chystaných úsekoch rýchlostných komunikácií, pretože na začiatku ste citovali cestnú sieť, teda rýchlostné komunikácie. A z toho vášho vystúpenia vyplynulo, ako keby sme tie rýchlostné komunikácie na Slovensku nemali v tej trase, ako ste ich naznačili. Zrejme aj pán minister si to myslel včera, keď hovoril o rýchlostných komunikáciách ako cestách 1. triedy. Rýchlostné komunikácie, pán minister, tam, kde si vy myslíte, sa ešte len budú stavať podľa toho, čo povedal pán poslanec Pelegrini. A on povedal len to, čo je realita. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Pelegrini, chcete reagovať na faktickú poznámku?

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kuruc a po ňom sa pripraví pán poslanec Berényi.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuruc, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, pani kolegyne a kolegovia, z dôvodu neprehľadnosti súčasného zákona, ktorý bol od svojho prijatia novelizovaný 28-krát, dnes rozhodujeme o novej podobe cestného zákona, ktorý reaguje na nepriaznivý stav na našich cestách a prispieva k naplneniu záväzkov voči Európskej únii týkajúcich sa zníženia nehodovosti do roku 2010. Komisár Jacques Barrot odporučil novým členským krajinám prijať hlavne dve účinné opatrenia. A to sú: sprísniť tresty pre nezodpovedných vodičov a zintenzívniť výstavbu bezpečnostných ciest. Ja dúfam, že práve k naplneniu prvého odporúčania by mal tento predložený návrh zákona o cestnej premávke aj prispieť. Návrh prináša celý rad zmien, a preto vyvoláva aj prirodzenú polemiku a diskusiu odbornej a laickej verejnosti. Hoci mnohé podnety a pripomienky sme si už vypočuli, dovoľte mi zopár týchto problémov a okruhov takisto spomenúť.

    Sporným sa javí ustanovenie § 40 ods. 2, ktorým sa vymedzuje okruh vozidiel s právom prednostnej jazdy. Je na zváženie, či všetky osoby uvedené pod písmenami g) až k) majú mať takéto postavenie z hľadiska iných účastníkov cestnej premávky.

    Diskusiu vyvoláva aj § 25, podľa ktorého vodič nesmie stáť na chodníku pre chodcov okrem nevyhnutného nastúpenia a vystúpenia osôb, naloženia a zloženia nákladu, vykonávania opravárenských prác, stavebných prác, údržbárskych prác, na nevyhnutný prejazd do objektu a z objektu nachádzajúcom sa za chodníkom aj na výkon činnosti spojených so záchranou života, zdravia alebo majetku. Na jednej strane vo väčšine miest je alarmujúci nedostatok parkovacích miest, na strane druhej sú tu telesne postihnutí občania, ktorých pohyb je sťažený, možný je len po chodníku a často sa ocitajú v životu nebezpečných situáciách. Dodržovanie tohto ustanovenia však v praxi prinesie veľa problémov a bude to veľmi ťažké posudzovať, kedy a za akých okolností je to možné urobiť.

    Rôzne dohady verejnosti vyvolá aj zníženie rýchlosti zo 60 na 50 km v obci, čo v praxi spôsobí vyššiu spotrebu pohonných hmôt a bude mať negatívny dopad na životné prostredie na jednej strane, na druhej strane, samozrejme, dúfajme, že to prispeje k bezpečnej premávke na cestách. Predkladatelia argumentujú vyššou bezpečnosťou a priblížením sa k štátom Európskej únie. Nemá význam zaoberať sa brzdnou dráhou, pretože tá sa líši podľa stavu a povrchu vozovky, typu bŕzd, pneumatík či nainštalovaných elektronických systémov. Oveľa zaujímavejší je faktor reakčnej dráhy, čiže vzdialenosti, ktorú auto prejde od okamihu, keď vodič zaregistruje kritickú situáciu, do momentu, keď zošliapne na brzdu. Podotýkam, že auto v tomto čase ide nezmenenou rýchlosťou. Pri rýchlosti 60 km za hodinu auto za jednu sekundu prejde 16,7 m, pri rýchlosti 50 je to 13,9 m. V tomto prípade môžeme dať ministerstvu vnútra za pravdu, rozmer takmer troch metrov môže rozhodnúť o bytí a nebytí nejedného človeka, najmä detí. Ak schválením tohto ustanovenia zachránime čo len jeden ľudský život, tak si myslím, že sme naozaj urobili správne.

    Ďalší problematický bod, ktorý sa trošku javí sporný, ale ja ho osobne teda podporujem a som rád, že ho ministerstvo zapracovalo do tohto zákona, je používanie zimných pneumatík. Ak sa na vozovke nachádza súvislá snehová vrstva, ľad alebo námraza, vozidlo musí mať na všetkých nápravách zimné pneumatiky. Vodič musí dbať o splnenie tejto požiadavky vtedy, ak vzhľadom na ročné obdobie možno predpokladať, že na jeho trase bude na vozovke súvislá snehová vrstva, ľad alebo námraza. Pýtam sa však, čo vlastne znamená súvislá vrstva snehu, ľadu a námrazy, hovoríme o celom Slovensku, o jednom meste, o jednej ulici alebo o niekoľkých metroch. Ak si zvolím trasu bez snehu, zimné pneumatiky vtedy nepotrebujem. Nepotrebujem ich ani vtedy, ak je suchá zima napríklad v mestách. A čo má vodič robiť, ak napadne sneh mimo zimných mesiacov? Samozrejme, sú to otázky, na ktoré dnes nevieme odpovedať. Prax, dúfam, ukáže, že toto ustanovenie do tohto zákona naozaj bolo potrebné. Ja osobne ho naozaj podporujem, ale dúfajme, že to nevyvolá rôzne otázniky a problémy na cestách.

    Zákon zavádza tiež povinné celoročné svietenie. Motoristi sa vo vzťahu k povinnému svieteniu delia na dva tábory. Zaznievajú hlasy, že vodiči budú diskriminovaní vyššou spotrebou paliva. Ja osobne toto ustanovenie vítam. Je veľmi pravdepodobné, že táto povinnosť bude o pár rokov platiť nielen v zime, ale po celý rok, a to v celej Európskej únii. V prvom rade preto, že aj za slnečného dňa je auto s rozsvietenými svetlami lepšie viditeľné. Mnohé nehody vznikli preto, že vodič na vedľajšej ceste si jednoducho nevšimol prichádzajúce vozidlo najmä vtedy, ak má slnečné okuliare a druhé vozidlo má tmavú farbu a nachádza sa dajme tomu v tieni stromov. Dovolím si ešte raz podčiarknuť, že ak zachránia čo i len jeden ľudský život, tak naozaj to bude mať význam, že sme schválili aj túto zmenu.

    Mohol by som ďalej pokračovať, ale mnoho podstatného tu už odznelo. Treba však povedať, že zákon prináša aj veľmi dobrú úpravu dopravno-inžinierskej činnosti. Možno odstraňovať čierne stavby pri ceste, ktoré rozptyľujú pozornosť. Treba zvážiť, či by evidenciu vozidiel nemohli v budúcnosti preberať napríklad civilné zložky. Rovnako ako kontroly originality by bolo vhodné robiť na špecializovaných pracoviskách a uvoľniť policajné kapacity.

    Návrh prináša viaceré potrebné a rozumné zmeny, ale aj niektoré sporné. Až prax ukáže, čo nám nový zákon prinesie, či to bude prínos pre občanov, či bude prínosom pre ďalšie zvýšenie bezpečnosti na cestách, ako aj pre zvýšenie disciplíny a zodpovednosti vodičov na cestách.

    Oceňujem, že bol dostatočný časový priestor na komunikáciu a vyjadrenie pripomienok zainteresovaných strán, a rovnako treba oceniť vôľu poslancov seriózne prispieť k zdokonaleniu predlohy, čo sa prejavilo aj v počte pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktorých je v spoločnej správe celkovo 57 a mnohé odzneli aj dnes v diskusii.

    Aj napriek niektorým sporným bodom, ktoré, dúfam, prax ukáže a budú sa môcť niekedy v budúcnosti novelizovať, ja osobne tento návrh podporím.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Berényi a po ňom sa pripraví pán poslanec Pataky.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, po konzultácii s expertmi mi dovoľte predložiť dva malé pozmeňujúce návrhy a dva skôr technické, ešte menšie pozmeňujúce návrhy.

    Ten prvý sa týka čl. I § 4 ods. 5. V nasledovnom znení je pôvodný text: „Ak vodič počas jazdy zistí, že vozidlo, náklad alebo upevnenie nákladu nespĺňajú ustanovené podmienky, je povinný chybu odstrániť na mieste. Ak to nemôže urobiť, smie v jazde pokračovať primeranou rýchlosťou len do najbližšieho miesta, kde možno chybu odstrániť; pritom musí urobiť také opatrenia, aby sa počas jazdy na takéto miesto neohrozila bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, aby sa nepoškodila cesta.“

    Navrhujem vynechať slovo „plynulosť“, nakoľko nie je možné presne určiť, aká je primeraná rýchlosť, ktorá nemôže ohroziť plynulosť cestnej premávky. A skôr si myslím, že aj odstavené auto, resp. odťahovanie auta môže viac ohroziť bezpečnosť jazdy, ako keď šofér s primeranou rýchlosťou ide do najbližšieho miesta, kde chce upraviť auto alebo odstrániť chybu. Takže navrhujem, aby sme „plynulosť“ vynechali. Stačí, ak tam ostane slovo „neohroziť bezpečnosť premávky“.

    Ten druhý môj pozmeňujúci návrh sa týka čl. I, taktiež § 32 ods. 2. Tam posledná veta znie nasledovne, pôvodné znenie: „Pri zastavení vozidla pred železničným priecestím vodič nesmie použiť ani parkovacie alebo obrysové svietidlá, ak by nimi mohol oslniť vodiča vozidla v protismere.“ A navrhujem nasledovné znenie: „Pri zastavení vozidla pred železničným priecestím vodič nesmie použiť stretávacie svietidlá, ak by nimi mohol oslniť vodiča vozidla v protismere.“

    Parkovacie a obrysové svietidlá navrhujem nahradiť preto, lebo vodič prichádzajúci zozadu, ale aj spredu by nemohol vôbec vidieť vozidlo stojace pred železničným priecestím večer alebo v noci, ak by vôbec nebolo osvetlené. Parkovacie a obrysové svetlá môžu byť bezpečne použité, pretože nimi nie je možné oslniť vodiča, pravdepodobne sa nedá oslniť vodiča protistojaceho vozidla.

    Ďalej pozmeňujúci návrh sa týka už vyhlášky. Po konzultácii s expertmi mám taký dojem, že v prílohe č. 1 prvý diel piata časť Informatívne prevádzkové, smerové a iné značky, názov značky IP 29 znie: „Úniková cestička“ a nie „Úniková zóna“. Týka sa tohto. My sme hovorili, že to je skôr úniková cestička ako úniková zóna.

    A úplne posledná zmena je skôr technického charakteru, lebo v druhej časti s názvom Vodorovné dopravné značky čl. VII Pozdĺžne čiary vypadlo slovíčko „mimo“. Momentálne táto veta znie nasledovne: „Značku je zakázané prechádzať alebo nákladom presahovať, ak to nie je potrebné na obchádzanie, odbočovanie na miesto ležiace mimo pozemnú komunikáciu alebo na vchádzanie na pozemnú komunikáciu z miesta ležiaceho pozemnú komunikáciu.“ Tam vypadlo „mimo“. To len z toho dôvodu, pán minister, že veľmi dôsledne sme prečítali tento text a sme zbadali, že toto slovo vypadlo.

    Takže žiadam vás o podporu týchto mojich pozmeňujúcich návrhov a žiadam hlasovanie samostatne.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Berényiho nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Pataky. Po ňom sa pripraví pán poslanec Kovačócy.

    Nech sa páči, pán poslanec Pataky, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, predpokladom efektívneho fungovania právneho štátu je kvalita právneho poriadku a vôľa občanov právny poriadok rešpektovať. Kvalita tvorby právneho poriadku má tiež mnohé úskalia, od personálneho obsadenia legislatívnych útvarov cez schopnosť komunikácie s európskymi štruktúrami až po samotný proces schvaľovania zákonov.

    Stupeň motorizácie Slovenska dosiahol nebývalé aj nečakané rozmery. Nielen produkcia, ktorá reprezentuje svetovú špičku v počte automobilov na osobu, ale aj v sfére spotreby použitia automobilov. Tento nezvratný proces však nemá súpútnikov. Motorizácia nie je adekvátne saturovaná rozvojom cestnej siete. Klientelistický zápas o výstavbu diaľnic sleduje už celá Európa. Porovnávanie efektívnosti výstavby napr. s Chorvátskom vzbudzuje trpké konštatovanie a sklamanie. Mimo diaľnic eskalujú ďalšie problémy. Neprejazdnosť Bratislavy je všeobecne známa, ale Žilina či Považská Bystrica, Nitra sú mestá, kde nostalgicky spomínajú na obdobia, keď cez cestu chodec prešiel bez špeciálneho bojového výcviku. A perspektíva? Ešte aj premiér sa tvári vážne. A čo kvalita ciest druhej a tretej triedy? Kvalita mostov a čo ľudský faktor?

    Od automobilu, pred ktorým bežal človek s červenou zástavkou, žijeme v ére motorových monštier, ktoré rozbiehajú trojtonové monštrá do 300 km za hodinu. A čo 30-tonové monštrá, ktoré s letnými bulharskými slikami odvážne prechádzajú Donovaly či Kysuce s metrovými snehovými závejmi? Na úseku 20-30 km umožníme 160 km za hodinu. Tisíce kilometrov našich ciest sme opravili presunutím vlastníctva na VÚC či obce.

    Veľmi závažnou a dlhodobo neriešenou otázkou je príprava vodičov. Podmienka satelitnej navigácie päťstokoňových motorov sa príprava vodičov, až na výnimky, vykonáva v podmienkach 50. rokov. Vodič, ktorý absolvoval výcvik na 800-kilogramovom autíčku, na druhý deň sadne do trojtonového teréňaku a veselo uháňa po dedine. A my zrušíme skúšobnú dobu. Dôvod, pán minister, pýtam sa.

    Desaťtisíce vodičov prešli dôkladnou prípravou v rámci prípravy brancov a preškolili sa v rámci základnej vojenskej služby a dnes otvárame oči a ústa nad schopnosťami mladých vodičov a absolútnym nedostatkom vodičov na nákladné autá. Zároveň zmizla zo stredných škôl dopravná výchova a z miest dopravné ihriská. Dnes pred televíznymi kamerami propagujeme jedno ihrisko a rojčíme o holandských a iných projektoch. Vládny SMER pritom opakovane zdôrazňuje potrebu prevencie a právnej výchovy. Na jednej strane vzletné slová o znalostnej ekonomike, na druhej dopravní analfabeti. Mŕtvi a zranení varujú. Rovnako mŕtvi z našich jazier, keďže rovnako pochodil i plavecký výcvik, veď je to drahé a nie sú na to fondy.

    Pokiaľ ide o samotný návrh, na jednej strane argumentuje dôvodová správa uzneseniami orgánov Európskej únie a na druhej neobsahuje jediný exaktný argument na podporu návrhov. Je nepochybné, že nový zákon je potrebný, ale musí to byť výsledok širšej vedeckej diskusie autorít z odboru dopravy a nie voluntaristické výlety policajných hovorcov. Dôvody pre zavedenie päťdesiatky ležia v štatistických listoch na regáloch dopravnej polície, stačí ich len zosumarizovať, pán minister, a predložiť.

    Predložte vedecké argumenty, na čo potrebuje revúci maják vozidlo predsedu Ústavného súdu alebo riaditeľa NBÚ? To si nevedia naplánovať cestu z Petržalky na Tomášikovu, že potrebujú právo prednostnej jazdy? Alebo policajtov, ktorí im prestrieľajú cestu v zápche. Aký je reprezentant a ochranca zákonnosti, ktorý nechce od svojho bodygarda, aby pištoľou ohrozoval ďalšieho účastníka cestnej premávky? A prečo nedáme majáky primárovi chirurgie z nemocnice napr. z Bardejova, triednej učiteľke na základnej škole v Hertníku, ich úlohy sú menej dôležité ako úloha ústavného sudcu? O potrebe majákov pre kolegov poslancov sa vyjadrili médiá a verím, že aj občania vo voľbách. Ide o zákon, ktorý pragmaticky zasahuje do života miliónov ľudí, nielen vodičov, a pritom sa diskusia obmedzila na jedného až dvoch odborníkov a niekoľkých policajtov. Ja nespochybňujem právo na predloženie návrhu v akejkoľvek podobe vyžadovanej rokovacím poriadkom, ale už z elementárnej úcty k parlamentu musí vláda a príslušné rezorty svoj návrh exaktne odôvodniť. Takýchto príkladov obsahuje návrh množstvo.

    Druhým večným problémom je zachovanie nerovnakého postavenia policajt a účastník cestnej premávky. To v krátkosti by som chcel vysvetliť. Bolo načase zaviesť najmä v zložitých prípadoch tvrdenia proti tvrdeniu pri vysokých sankciách zrýchlenú formu správneho konania pred sudcom. Je dôstojné byť svedkom diskusií medzi napr. profesorom ústavného práva a nadstrážmajstrom. Či uviedol profesor na stopku vozidlo do pokoja, alebo nie.

  • Reakcia ministra.

  • Také hodnosti sú, mal som dať väčšiu hodnosť.

    Nespochybňujem zložitosti výkonu policajnej služby, ale ak štát nevie zabezpečiť exaktné dôkazy, napr. záznam či foto a podobne, nemôže rozhodovať na základe tvrdenia, či som bol videný zo vzdialenosti 100 metrov telefonovať alebo prečesávať si fúzy, pán minister.

    Apropo sankcie. Členovia SMER-u, konkrétne poslanec Číž, v minulom volebnom období, pred troma-štyrmi rokmi, za sociálne sankcie odvodené od výšky príjmu, nehovoriac o spôsobe preukazovania príjmu a napr. advokát s nulovým príjmom. Títo reprezentanti sociálnych sankcií zmĺkli a neriešia, čo bude robiť práporčík s 300- až 500-tisíc vybranými na pokutách. A kde sú sľubované videozáznamy a platby platobnými kartami? Koľko má nosiť so sebou v hotovosti vodič napr. z Humenného či z Bardejova, keď bude akcia Jastrab? Ako sú definované rôzne radary a prípadné videozáznamy, veď tam bude okrem policajta aj iná osoba, ktorej nahrávanie si vyžaduje zákonný podklad? Čiže potvrdenie starého vzťahu orgán – pán nad životom a smrťou úbohého človeka, občana, ktorý to zaplatí nielen na daniach, ale aj na plánovaných pokutách.

    A o povinnosti správcu komunikácií. O povinnosti účastníka nehody vo vzťahu k poisťovniam? Na jednej strane štát garantuje a kontroluje výber zákonného poistenia, jeho realizáciu však ponecháva na dohode. Je to jednak nepochybné, že zákon je potrebný, ale novinky, ktoré prináša, nie sú hodné zákona ani ako kalendára. To isté si myslím aj o pozmeňovacom návrhu kolegu Hrušovského a pána Lipšica.

    Zákon nedostatočne reaguje na spoločensko-politické ani spoločensko-ekonomické zmeny. Nekvalita zákona potom zákonite vplýva na nekvalitu právneho poriadku a z toho plynúcu nedôveru až neúctu k právu a zákonom. A tak učenie o právnej výchove a úcte k právu ostali na červenom predvolebnom papieri.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Patakyho nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kovačócy a po ňom sa pripraví pán poslanec Lebocký.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, predkladám doplňujúci a pozmeňujúci návrh spoločne s pani poslankyňou Renátou Zmajkovičovou k vládnemu návrhu zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účelom ktorého je doplniť a zmeniť niektoré ustanovenia tohto zákona, vychádzajúc pritom z dlhoročnej aplikačnej praxe.

    A to čl. I § 22 ods. 4 sa dopĺňa o písmeno g), ktoré znie: „g) na moste“.

    Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa zabezpečí bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky aj na moste, obdobne ako na iných úsekoch vymenovaných v tomto odseku.

    V čl. I § 127 ods. 8 za slovo „vozidlu“ vložiť čiarku a slová „ak o tom rozhodol príslušný národný orgán v Medzinárodnej organizácii historických vozidiel Fila“.

    Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa umožní prideliť tabuľku so zvláštnym evidenčným číslom obsahujúcim písmeno H len vozidlám, ktoré boli v minulosti riadne používané v cestnej premávke, a nie vozidlám, ktoré nikdy nepodliehali evidenčnej povinnosti. Je to ako napr. vojenské bojové vozidlá.

    V čl. I § 127 ods. 11 písm. b) slová „tri roky“ nahradiť slovami „päť rokov“.

    Odôvodnenie: Navrhovaná lehota je polovičnou lehotou z lehoty platnosti preukazu historického vozidla vydaného príslušným národným orgánom Medzinárodnej organizácie historických vozidiel Fila, čím sa zjednoduší evidenčný proces u týchto vozidiel. Z aplikačnej praxe sa navrhovaná lehota jednoznačne osvedčila.

    V čl. I § 131 ods. 2 za slovo „evidencii“ vložiť slová „a tabuľku so zvláštnym evidenčným číslom“.

    Odôvodnenie: Navrhovaná úprava vychádza z dlhoročnej praxe, kedy sa vyskytli prípady, že ak držiteľ nemá povinnosť vrátiť aj tabuľku so zvláštnym evidenčným číslom, tak si túto ponechal a naďalej jazdil s touto tabuľkou napriek tomu, že skončila jej platnosť. Takáto povinnosť je v návrhu zákona upravená aj pri ostatných vozidlách, historické vozidlá by nemali byť výnimkou.

    Navrhovaný doplňujúci a pozmeňujúci návrh teda dopĺňa a mení uvedené ustanovenia návrhu zákona, pričom jeho úlohou sú také doplnenia a zmeny, ktoré vychádzajú z dlhoročnej praxe a skúseností a ktoré spresnia a doplnia a upravia jeho znenie.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť a žiadam vás o podporu predloženého návrhu.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kovačócyho takisto nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Lebocký. Po ňom sa pripraví pán poslanec Kovarčík.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • A prepáčte ešte, ospravedlňujem sa, tam prešiel nejako riadok. Po pánovi poslancovi Lebockom vystúpi pán poslanec Köteles.

  • Môžem pokračovať? Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ja budem naozaj veľmi stručný. Vzhľadom na znenie spoločnej správy a vzhľadom na určité rokovania, ktoré prebehli vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, navrhujem, aby bol bod 44 spoločnej správy vyňatý na samostatné hlasovanie.

    Svoj návrh odôvodňujem teda veľmi stručne asi takto: Vzhľadom na skutočnosť, že predkladaný návrh zákona obmedzuje pohyb poľnohospodárskych, lesných a stavebných strojov po cestách I. a II. triedy, budú musieť tieto teda v opodstatnených prípadoch, najmä teda poľnohospodári a lesníci, využívať výnimky. Súčasný návrh povoľuje výnimky len na dva mesiace, čo by bolo vzhľadom na časovú diverzifikáciu a viacvrcholový charakter kampaní v poľnohospodárstve alebo kalamít v lesnom hospodárstve pre mnohé podniky administratívne veľmi náročné, keďže mnohé podniky nemajú inú infraštruktúrnu alternatívu alebo proste inú možnosť, ako dané cesty využívať. Často pritom ide o využitie ciest prvej a druhej triedy na minimálny, ale pritom jediný možný presun medzi cestami tretej triedy alebo medzi komunikáciami miestnymi či účelovými.

    Bol by som veľmi rád, keby ste hlasovanie podporili v tom zmysle, aby sme poľnohospodárom v tejto oblasti pomohli.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Lebockého nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Köteles, po ňom pán poslanec Kovarčík.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená Národná rada, pani predsedajúca, pán minister, dovoľte mi vystúpiť v mene cyklistov, lebo som presvedčený, že návrh zákona vypracovali odborníci, ktorí nepoužívajú bicykle ako dopravný prostriedok, takže tie otázky a problémy, ktoré súvisia s bicyklami, ani nepoznajú.

    Ihneď prvá veta z § 55: „Na bicykli sa jazdí predovšetkým po cestičke pre cyklistov.“

    Pán minister, to viem, že nie je to vaša parketa, ale dovoľte mi položiť takú rečnícku otázku: Vôbec v akej dĺžke sú vybudované cesty, cestičky pre cyklistov na území Slovenska? A koľko je z tých ciest mimo rekreačných oblastí, teda pre obyčajných smrteľníkov alebo pre pospolitý ľud?

    A dodal by som, že na území Slovenskej republiky mnoho ľudí používa bicykel aj v bežnom živote, používajú to ako dopravný prostriedok. A teraz, keď citujem § 55 ods. 9: „Cyklista je povinný počas jazdy na bicykli mimo obce chrániť si hlavu riadne upevnenou ochrannou prilbou.“

    Dokážete si predstaviť, že babička, keď ide do cintorína a cintorín je mimo obce, ona je v čiernom obleku a bude mať na hlave krásnu červenú prilbu? Ja si to nedokážem predstaviť.

  • Reakcie z pléna a reakcia ministra.

  • Každý, hlavne pán minister vychádza z toho, že má veľmi rýchle auto a len z auta pozná túto otázku.

    Alebo ako je zvykom pod Tatrami alebo na juhu Slovenska, že v nedeľu do kostola chodia do susedných obcí takisto bicyklami. Viete si predstaviť, že ženy v národných krojoch, ľudových krojoch, veľmi krásnych krojoch a budú mať na hlavách takéto?

  • Reakcia ministra.

  • Ja si to nedokážem predstaviť. Ani toto si...

  • Reakcia ministra.

  • V Holandsku, prepáčte, pán minister, ja nediskutujem s vami, ale chcem interpelovať vládu a ďalšia otázka bude: V Holandsku v akej dĺžke sú cesty pre cyklistov a na Slovensku v akej dĺžke sú?

  • Reakcia ministra.

  • Takže vôbec nejaký policajt! Toto, že zastaví, tomu verím, ale bude mať odvahu vôbec ich pokutovať?

    Vo výbore pre pôdohospodárstvo sme odsúhlasili pozmeňujúci návrh aj z tohto dôvodu, aby obmedzenie nosiť prilbu počas jazdy mimo obce bolo platné len na cestách I. triedy. Vychádzali sme z logiky, že cesty II. a III. triedy sú v prevažnej väčšine prázdne a bezpečné. Aby sme zbytočne nešikanovali nereálnymi požiadavkami bicyklistov.

    Takže žiadam, aby sme bod 19 vyňali na osobitné hlasovanie.

  • Skončili ste, pán poslanec? Pán poslanec, skončili ste?

  • Reakcia poslanca.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kötelesa nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pardon, som nevidela? Ospravedlňujem sa, takže faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Kötelesa – pán poslanec Zelník. Ešte niekto? Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja len chcem veľmi krátko. Pán kolega, viete, koľko nás stoja úrazy v rámci Slovenska a koľko tých úrazov práve spôsobujú cyklisti, ktorí nie sú chránení helmami? Sú to vážne úrazy, mnohokrát aj smrteľné úrazy a, bohužiaľ, v rámci solidarity za nezodpovedné správanie sa týchto cyklistov doplácame všetci, pretože to ide z verejného zdravotného poistenia. Je to v záujme nás všetkých, aby sme chránili aj tých, ktorí toto riziko podceňujú. Ďakujem.

  • Pán poslanec Köteles, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec, ja teoreticky s vami súhlasím, ale mali by sme najprv obmedziť nezodpovedných šoférov. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kovarčík a po ňom pán poslanec Brocka sa pripraví.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, milé dámy, vážení páni, ja by som chcel predniesť stanovisko k § 16 ods. 5 Povinnosť predkladať odborný posudok o kontrole originality vozidla, návrh zákona o cestnej premávke, ktorý vlastne teraz preberáme.

    V Slovenskej republike bola povinnosť predkladať doklad o vykonávaní kontroly originality pri oznámení prevodu držby vozidla a pri výmene podvozku alebo karosérie ustanovená do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na podzemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, čl. V zákona č. 725/2004 Z. z. o prevádzke vozidiel v premávke na podzemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Zákon č. 725/2004 nadobudol účinnosť 1. 3. 2005. Ustanovenie čl. V však nebolo možné v praxi realizovať, nakoľko k uvedenému dátumu nebola vytvorená sieť pracovísk kontroly originality, ktorú sa čiastočne podarilo zrealizovať až k 1. 1. 2008, preto sa v súčasnosti vykonávajú kontroly originality iba pri schvaľovaní jednotlivých dovezených vozidiel. Od 1. 1. 2008 kontroly originality vozidiel vykonávajú podľa ustanovenia § 72 zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel premávky na podzemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov špecializované pracoviská kontroly originality. Pracoviská kontroly originality vozidiel využívajú automatizovaný informačný systém vedený poverenou technickou službou kontroly originality, ktorý overuje pri kontrole originality vozidla nepretržite priamym vstupom prostredníctvom informačného systému evidencie vozidiel v pátracej evidencii Policajného zboru údaje o kontrolovanom vozidle, pridelenom evidenčnom čísle vozidla VIN a údaje o pridelení tabuľky s evidenčným číslom. Automatizované preverovanie uvedených údajov vykonávajú aj v medzinárodných pátracích evidenciách informačného systému Interpolu a Schengenského informačného systému druhej generácie. Významným prínosom vykonávania kontrol originality vozidiel je vytvorenie prekážky pri prihlasovaní vozidiel do evidencie Slovenskej republiky, ako aj pri prevodoch držby a zmenách vlastníctva vozidiel, ktoré môžu pochádzať z trestnej činnosti, a tým zabránenie vzniku škôd a nekonečných súdnych sporov pre občanov Slovenskej republiky, ako aj občanov Európskej únie, nakoľko v rámci voľného pohybu tovaru sa vozidlá evidované v Slovenskej republike vyvážajú aj do ostatných štátov Európskej únie.

    Touto činnosťou sa napĺňa uskutočňovanie cieľa ustanoveného čl. II ods. 1 rozhodnutia Rady z 22. decembra 2004 o potláčaní trestnej činnosti súvisiacej s vozidlami, ktorá má cezhraničné dôsledky. Cieľom tohto rozhodnutia je zlepšiť spoluprácu v rámci Európskej únie na účely predchádzania a boja s cezhraničnou trestnou činnosťou súvisiacou s vozidlami. Zavedenie kontrol originality vozidiel vychádzalo aj zo skúseností iných členských štátov Európskej únie, napr. v Maďarskej republike po zavedení kontrol originality vozidiel pri všetkých evidenčných úkonoch zaznamenali klesajúcu tendenciu počtu krádeží motorových vozidiel zo zhruba 16-tisíc krádeží v roku zavedením kontrol originality vozidiel postupne až na počet 6-tisíc krádeží v roku 2006.

    Aj Holandské kráľovstvo už vykonáva kontroly originality dlhšie a dokonca čelilo žalobe komisie Európskych spoločenstiev, že kontroly originality sú v rozpore s voľným pohybom tovaru v rámci Európskej únie. Výsledkom je rozsudok z 20. septembra 2007, ktorým Európsky súdnu dvor zamietol žalobu komisie Európskych spoločenstiev na Holandské kráľovstvo, že podrobilo vozidlá predtým registrované v inom členskom štáte kontrole originality s cieľom ich identifikácie pred ich registráciou v Holandsku, čím pre dovozcu vytvára prekážku voľného pohybu tovaru. Podľa verdiktu Súdneho dvora kontrola originality vozidiel s cieľom ich evidencie nemôže mať akýkoľvek odrážajúci účinok na dovoz vozidla do tohto členského štátu alebo robiť takýto dovoz menej atraktívnym. Preto sa musí žalobný dôvod uvádzaný Komisiou týkajúci sa tejto kontroly zamietnuť.

    Kontroly originality sú postupne zavádzané v krajinách východnej Európy, kam smerujú ukradnuté vozidlá, napr. v Rumunsku, v Litve, Lotyšsku či Gruzínsku. V Slovenskej republike bolo v období od 1. 1. 2008 do 30. 5. 2008 pri kontrole originality len, hovorím teraz len o dovozoch, zistených 90 prípadov pozmeňovania identifikácie vozidla, 20 prípadov neoprávneného zásahu do dokladov vozidla a 51 vozidiel evidovaných v pátraní z celkového počtu 46 270 kontrolovaných vozidiel. To znamená, že v takomto krátkom časovom období, keď ešte nie je úplne pokrytá sieť pracovísk kontroly originality, bolo už 161 občanov Slovenskej republiky uchránených pred kúpou vozidla v dobrej viere, ktorá by spôsobila týmto občanom majetkovú ujmu a zdĺhavé súdne procesy o vymáhanie škody.

    V Slovenskej republike bol zaznamenaný pokles krádeží motorových vozidiel z počtu 1 218 krádeží zaznamenaných v prvom štvrťroku 2007 na počet 1 032 krádeží zaznamenaných v prvom štvrťroku 2008, čo je menej o 186 odcudzených vozidiel.

    Teší ma, že aj prezident Prezídia Policajného zboru zastáva názor, že tento pokles je spôsobený aj vykonávaním kontrol originality vozidiel v rámci schvaľovania jednotlivo dovezených vozidiel, a zároveň vyslovuje presvedčenie, že vykonávanie kontrol originality vozidla pri prevode držby a zmene vlastníctva vozidla veľkou mierou prispeje ešte k výraznejšiemu poklesu krádeží motorových vozidiel.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kovarčíka nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Brocka. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, dámy a páni, pozerám na hodiny, už nie je veľa času, ale keďže moje vystúpenie bude kratšie, a inšpiroval ma sám pán minister vnútra, aby som vystúpil k tomuto bodu programu, ani nie že by to bolo spôsobené tým, že by som sa osobitne zaoberal touto problematikou, ale pán minister pred týždňom, keď sme mali hodinu otázok, tak zastupoval predsedu vlády a on vtedy odpovedal na jednu otázku v súvislosti DSS-kami, možno si to pamätáte, a pán minister Kaliňák vtedy položil takú rečnícku otázku, ale to bola rečníčka otázka pána premiéra, že či v tejto krajine poznáte ešte iný taký komfort, keď peniaze samé potečú bez roboty niekomu, on vtedy myslel DSS-ky, že dostávajú cez vysoké správne poplatky veľké peniaze. Samozrejme, je to iba jeho pohľad, lebo to vôbec tak nie je. Lebo ak napr. DSS nezhodnocujú peniaze sporiteľov, tak musia zo svojich pridať na osobné účty sporiteľov, ak u iných sa prostriedky zhodnocujú.

  • Reakcia ministra.

  • Reakcia ministra.

  • Pán minister, chceli ste príklad iného podobného komfortu a iný podobný komfort je práve v tomto zákone, a hovorili o tom už viacerí kolegovia, naposledy kolega Kovarčík, aj pán Pelegrini sa vyjadroval ku kontrole originality, aj pán poslanec Ivan Farkas. A ja musím povedať, že to je biznis, dámy a páni, ak sa niekto odvoláva na smernice alebo povinnosti vyplývajúce z nášho členstva v Európskej únii alebo hovorí o tom, že tú kontrolu originality zaviedla predchádzajúca vláda, tak musím povedať, že áno, v odôvodnených prípadoch, keď sa dovážajú autá z cudziny a je podozrenie, že to môžu byť ukradnuté autá, tak prečo nie? Ale ten rozsah, v akom sa to navrhuje alebo ako to vyplýva zo zákona, tak je zvrátený, aby ste vy po skončení lízingu boli povinní absolvovať kontrolu originality a zaplatiť súkromnej firme 2 500 Sk za to, že je všetko v poriadku, no, dámy a páni, to je nehorázne! Ak zmení...

  • Reakcia z pléna.

  • Ešte to nie je zrušené, pán kolega, pán kolega, nie je to zrušené, je to v zákone a ja nemám istotu, že či to vy vašou väčšinou zrušíte, lebo návrh, ktorý navrhol kolega Iván Farkas, tak v spoločnej správe sa navrhuje z gestorského výboru neprijať.

    Dámy a páni, samozrejme, by som mohol hovoriť dlhšie, lebo toto je, by som povedal, vytrvalý tlak jednej úzkej skupiny, nie, pán minister, z vášho ministerstva, ale z ministerstva dopravy, ľudí, ktorí permanentne parlament pri rôznych príležitostiach zásobia návrhmi lobistických skupín, ako môžu jedni pri garancii štátu zarobiť na úkor iných, samozrejme, väčšinou na občanovi. Takto to bolo pri tých autoškolách, ešte si to pamätáte, keď autorizované autoškoly mohli alebo mali istú výhodu proti ostatným. Alebo nedávno ten nezmysel povinnej kontroly nových áut. Samozrejme, som rád, že takéto veci po tlaku verejnosti, odbornej či laickej, nakoniec nedostali sa ani do parlamentu, ale tento posledný problém tu v parlamente máme.

    A ja preto navrhujem, aby sme zo spoločnej správy vyňali na osobitné hlasovanie bod 33 a odporúčam na rozdiel gestorského výboru, aby sme tento pozmeňujúci návrh schválili.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. Faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Brocku – pán poslanec Pelegrini. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Keďže máme vlastne 11.00 hodín, chcem sa opýtať, že či je všeobecný súhlas, aby sme dokončili ešte tento bod, to znamená, že stanoviská navrhovateľa a spravodajcu. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Je.

    Takže faktickú poznámku, pán poslanec Pelegrini, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel len upozorniť pána kolegu Brocku, nech zváži svoje slová, keď hovorí o tom, že ministerstvo dopravy posiela do parlamentu zákony, ktoré sú vytvorené nejakými lobistickými skupinami a úzkym okruhom osôb, to naozaj som nečakal, že on takéto slová bude používať, lebo na druhej strane by som potom mohol povedať ja, že neviem, či napríklad také pozmeňujúce návrhy o totálnom zrušení vnútroštátnych kontrol nie sú zase výsledkom lobizmu tých, ktorí za posledné roky zlegalizovali kvantum odcudzených motorových vozidiel do evidencie v Slovenskej republike. Ďakujem pekne.

  • Chcete reagovať, pán poslanec Brocka, na faktickú poznámku? Nech sa páči.

  • Pán Pelegrini, zavádzate, ja nevystupujem v záujme totálneho zrušenia kontrol. Ale myslím si, že treba naozaj zabrániť tomu, aby sa tu pašovali alebo dovážali kradnuté vozidlá. Ale buzerovať občanov a zavádzať nezmyselné úkony, na ktorých zarábajú súkromné firmy, je jednoducho nadpráca možno jednotlivcov, jednotlivcov, pán kolega, a na to by sa mali pozrieť konkrétni páni ministri, pretože určite ich za také návrhy, ak by prešli vašou väčšinou, by ich tie stotisíce občanov nechválili.

  • Ďakujem. V rozprave vystúpili všetci prihlásení rečníci. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať pána ministra ako navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, budem veľmi stručný. Reagoval som počas rozpravy, teda na záver tým pádom už len pár poznámok.

    K poslancovi Farkasovi, ktorý hovoril o kontrole originality. Ja by som vás pekne poprosil, skúste sa opýtať odborníkov a potom vyrieknite vec, ktorá je nezmyslom. Aká je garancia, že otec svojmu synovi neprevedie kradnuté auto, keď sám nemusí vedieť, že kradnuté kupoval? Akože to, že to bude prevod medzi rodinou, zrazu očistí kradnuté auto, ktoré kúpil ešte otec nechtiac, samozrejme, a nevediac, že je kradnuté? Čo to je za nezmysel? Ako to úplne obchádza základný princíp, o čom to bolo.

    Druhá vec je, treba si uvedomiť, že dnes už nielen karoséria a motor sú značkované, sú autá, ktoré majú očíslovaných tristo súčastí, podľa ktorých dokážete odhadnúť, že je auto kradnuté.

    Ak pán Brocka obhajuje to, že proste nemajú byť, tak obhajuje zlodejov a je prvým obhajcom zlodejov, samozrejme. My sme stiahli to, prečo my sme upravili, bolo v skutočnosti, pán Brocka, preto, lebo súhlasím s vami v jednej veci, že nemôže monopol robiť takúto vec platnú pre všetkých, lebo potom cena je vysoká. Ak to bude stáť 400 korún a budú súťažiť dve-tri firmy, potom sa mi to bude páčiť, že to je normálne, tam môžem potom bojovať, len cena pomer výkon nesedí. A to máte pravdu.

    Pán poslanec Rafaj, zaujímavý návrh, nie je tu pán poslanec, s tými chodcami. Je to naozaj pravda, častokrát bez toho, aby sa zamysleli, vstúpia na cestu. Bojím sa len, že takáto úprava je nevykonateľná. To je vec, ktorá je nápadom dobrá do prevencie, ale vo faktickej exekúcii je nevykonateľný taký návrh.

    Čo sa týka vystúpenia pána poslanca Lipšica, ja poviem už iba jednu vec, mohol ponúknuť svoju ministerskú funkciu, ak nebude schválená imunita v uplynulých ôsmich rokoch, mohol donútiť vystúpiť hnutie z koalície, ak nebude schválená imunita, mali predsa väčšinu. Ja netuším, prečo po ôsmich rokoch sme my z takého niečoho obviňovaní, ako vy sa navážate do druhých poslancov, veď si riešte to, čo za osem rokov, prečo sa vám to nepodarilo, a hodnoťte tieto fakty a hovorte preto, prečo ste neboli úspešní s takým návrhom vo vašej koalícii. Ale tu neriešte ostatných poslancov ako. Mali ste osem rokov príležitosť, nepodarilo sa vám to, tak potom o čom rozprávate?

  • Trénujte, z morálky trénujte tých, ktorí vám to uplynulých osem rokov vo vašej koalícii neumožnili. Nie nás. A náš návrh je konzistentný, môj minimálne.

  • Reakcia poslanca.

  • Čo sa týka pána poslanca Kuruca, myslím, že je v tom návrh, ten chodník sa posunul na 1,5 metra, ak sa ja dobre, tak ako sa vlastne aj, tá vykonateľnosť môže byť problém, súhlasím s vami. Úplný zákaz by vlastne zamedzil Bratislavu, prakticky parkovanie v Starom Meste úplne. Bol to návrh pôvodne od poslancov, chceli sme na to reagovať, teda od primátorov, potom nakoniec povedali, že nie. Je to otázka predovšetkým samospráv, ako si upravujú vlastnú statickú dopravu vo svojom meste. Jeden a pol metra by mohol plus-mínus riešiť cestu pre mamičky s kočíkmi a hendikepovaných občanov. Nemôžem nič povedať proti tomu vystúpeniu, bolo absolútne vecné.

    Pán poslanec Berényi, to ustanovenie v zákone nebolo kvôli tomu, že sa osvetľujú dve stajace autá, tam oslepenie nevadí. Problém je, ak stojí auto z jednej strany a prichádza iné auto k železničnému priecestiu a pre oslepenie si nemusí všimnúť signalizačné zariadenie. Preto to ustanovenie v zákone je. Myslím si, že ale tie obrysové svetlá, tak ako ich pán poslanec Berényi navrhol, sú riešením tejto situácie a ten návrh, si myslím, že je akceptovateľný.

    Pán poslanec Pataky, chcel som povedať, že veľmi ťažko sa vystupuje s materiálom, ktorý ste si nepísali, potom sa aj ťažko číta. To bolo dosť zrejmé z toho materiálu. A ešte raz, fascinuje ma fakt, že osem rokov bola šanca ten zákon predložiť. Tak bola šanca, mohli ste to urobiť, pán poslanec Pataky, boli ste členom výboru pre obranu a bezpečnosť, boli ste členom koalície. Ja tomu nerozumiem, že dnes ste rozhorčený z toho, čo ste osem rokov neurobili. To vlastne bola kritika samého seba. A poviem pravdu, dávno som nevidel takú krásnu a úprimnú sebakritiku v parlamente.

    Čo je dôležité ešte povedať, že, pán poslanec Köteles, nuž musím povedať, keď krása má prednosť pred zdravím, voči vášmu návrhu nemám žiadne proste výhrady. Jednoducho na dvojkách a trojkách cestách je ten najväčší počet, kde vlastne dochádza v nočných hodinách, neosvetlený cyklista, bez reflexných prvkov, dochádza k najčastejším haváriám. To je ten problém.

    Ak som hovoril o Holandsku, nehovoril som o Holandsku preto, či tam majú chodníky, ale preto, že tam vidíte krojovanú dámu s helmou na hlave a žiadny problém z toho nie je. Kedysi si nikto nevedel predstaviť helmu na motorke v 60. rokoch. Nikto. Nikto. Každý vravel, ako to bude vyzerať s helmou proste, a dnes si neviete predstaviť, že by niekto na motorke bez helmy išiel, lebo je to úplne prirodzené. To len proste strach z nového v rámci vášho konzervatívneho ladenia, tomu vcelku rozumiem.

    Pán poslanec Brocka, to sme si už vysvetlili, v čom ten návrh, čo hovoril, bol správny, v čom si myslím, že to posúdenie bolo podľa môjho názoru nesprávne.

    Všeobecne chcem povedať na záver poslednú vetu, chcem sa poďakovať za veľké množstvo vecných pripomienok zo strany opozície aj koalície. Čo sa týka samotnej spoločnej správy, aj toho, čo bolo prednesené v rozprave, prijali sme mnoho návrhov, ktoré boli aj z opozície, aj z koalície. Tento zákon je naozaj výtvorom, dnes môžem povedať, celého parlamentu a verím, že ho celý parlament aj podporí.

    Návrhy, ktoré z rozpravy nie je možné podporiť, nie je možné predovšetkým preto, že sú technicky zle spracované. To znamená, keď sa pristavím pri návrhu pána poslanca Jožka Šimka, pardon, pán poslanec Šimko, prepáč, tak doniesol návrh, ktorý spracovávala pravdepodobne asi bratislavská MHD, ale ten zákon úplne nesedí ostatným obciam. Čiže nie je ho možné aplikovať proste lokálne a tú výnimku dať. Pričom sám osebe nebol zlý, len nedá sa technicky použiť do toho zákona. A ja si osobne myslím, že možno zo samotného fungovania zákona príde priestor na ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré ho ešte viacej vylepšia.

    Čiže viacero návrhov z opozície akceptujeme, zapracovávame, či pán poslanec Pado, pán poslanec Šimko, pán poslanec Berényi, ale vcelku niektoré veci sú nepoužiteľné, resp. nevykonateľné.

    Takže na záver sa chcem poďakovať všetkým, ktorí prispeli dobrými pozmeňujúcimi návrhmi, a verím, že tento zákon nájde širokú podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Pán minister... Pán spoločný spravodajca si žiada záverečné slovo, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, nechcem zdržovať, minútku-dve.

    Ja by som tiež rád poďakoval za spoluprácu a komunikáciu všetkým tým, ktorí sa podieľali na pripomienkovaní tohto návrhu zákona, osobitne by som chcel vyzdvihnúť hospodársky výbor pána Kondróta, pána Pelegriniho, pretože myslím, že sa veľa vecí hlavne zo zamestnaneckými združeniami, odborníkmi, zväzmi, dopravákmi dokázalo vydiskutovať v tej odbornej, veľmi pragmatickej rovine v tej predchádzajúcej časti a na čom sme sa dohodli, to sa tu dostalo, snáď mimo niektorých vecí, ktoré sa týkajú tej autobusovej dopravy, ktoré sa opätovne objavili cez poslanecké návrhy na pléne.

    K pánovi Padovi, padla tam aj takáto poznámočka, že tie pozmeňováky, ktoré som dával do toho branno-bezpečnostného výboru, mohli byť spoločné. Pán poslanec, nemal som záujem si na tom robiť ani ďalšiu kariéru, ani vykrádať politické kurníky. Jednoducho priebežne, ako sa veci zhromažďovali, boli konzultované s navrhovateľom a ja som ich do toho postupne zapracovával. Pre mňa bolo veľmi veľké pozitívum to, že na tom branno-bezpečnostnom výbore tie pozmeňováky našli všeobecnú podporu.

    Čo sa týka rozpravy ako takej, pán minister zaujal stanovisko. Sčasti sa tu objavili tie isté veci, ktoré neprešli vo výboroch alebo v tých predchádzajúcich častiach. Pokladám to za zbytočné a je celkom logické, že keď nenašli podporu tam, že asi ťažko nájdu podporu aj tu. Každopádne otázka obecnej polície, ktorá bola opätovne pootvorená, bola istým spôsobom vysvetlená v tom prvom čítaní.

    Takže toľko z mojej strany. Chcem v maximálnej miere za ten, by som povedal, väčšinovo vecný obsah tej diskusie aj tu na plenárnom zasadnutí veľmi pekne poďakovať ako koalícii, tak aj opozícii.

    A chcel by som požiadať, aby sme o tomto návrhu zákona hlasovali o 17.00 hodine, nejakých 20 minút budeme potrebovať predsa si tie veci...

  • Reakcia ministra.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, zároveň vyhlasujem krátku päťminútovú prestávku, po ktorej by malo nasledovať podľa dohody hlasovanie o dvoch bodoch z doobedňajšieho rokovania. Päťminútová prestávka.

  • Päťminútová prestávka.

  • Milé kolegyne, kolegovia, skôr ako budeme hlasovať, dovoľte, aby som privítal na balkóne Národnej rady zástupcov z Juhoafrickej republiky, je to partia 43 mladých ľudí, ktorí sa zúčastnili medzinárodného tenisového turnaja na Slovensku spolu so svojimi reprezentantmi.

  • Dear our frends of South Africa, welcome the to Slovakia, welcome the Slovak Parliament. OK.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní schôdze hlasovaním.

    Prosím teraz predsedu Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, pána poslanca Jozefa Šimka, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia Národnej rady k

    Správe o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2007.

    Nech sa páči, pán poslanec Šimko, máte slovo.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, predkladám návrh uznesenia: Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2007. Môžeme hlasovať.

  • Ďakujem. Takže budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2007. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 94, proti 1, zdržalo sa 45, nehlasoval 1.

    Uznesenie sme schválili.

    Ďakujem.

    Prosím ďalej povereného člena výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Pavla Pavlisa, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia Národnej rady k

    Súhrnnej výročnej správe o obchode s vojenským materiálom za rok 2007 (tlač 603).

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Keďže v rozprave neodzneli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy ani návrhy na uznesenie, môžeme prikročiť k záverečnému hlasovaniu. Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Súhrnnú výročnú Správu o obchode s vojenským materiálom za rok 2007.

  • Ďakujem. Takže budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Súhrnnú výročnú správu o obchode s vojenským materiálom za rok 2007. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 88, proti 0, zdržalo sa 53.

    Konštatujem, že uznesenie sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, teraz skôr ako budeme pokračovať prerokovaním ďalšieho bodu, ktorým je návrh poslanca Národnej rady pána Miroslava Jureňu, to je tlač 613, a ešte procedurálne návrhy.

    Nech sa páči, pán poslanec Palko, procedurálny návrh.

  • Pani podpredsedníčka, dávam procedurálny návrh, aby rozprava k bodu návrh na odvolanie pána poslanca Pavla Minárika bola dokončená zajtra o 12.00 hodine.

  • Čiže procedurálny návrh, ja len zopakujem, skôr ako budeme o ňom hneď hlasovať, je návrh pána Palka, aby rozprava k bodu odvolanie pána poslanca Minárika bola dokončená zajtra o 12.00 hodine. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 105 poslancov, za 9, proti 71, zdržalo sa 11, nehlasovalo 14.

    Konštatujem, že procedurálny návrh pána poslanca Palka sme neschválili.

    Ďalší procedurálny návrh má pán poslanec Mečiar, nech sa páči, máte slovo.

  • Pani predsedajúca, navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky revidovala časť svojho uznesenia zo včerajšieho dňa a aby umožnila poslancovi Mikloškovi vystúpiť v neobmedzenom rozsahu, v akom chce, s tým, že po ňom ako predkladateľ vystúpim sám a vysvetlím niektoré temné stránky života tých dvoch ľudí, ktorí tu sú, a ich politiky.

    Pokiaľ ide o hlasovanie, vzhľadom k tomu, že program bude pokračovať po 17.00 hodine normálne, táto vec by mala byť prejednaná po 17.00 hodine a hlasovanie by malo byť najneskoršie zajtra o 11.00 hodine o odvolaní Pavla Minárika.

    Preťahovanie rokovania Národnej rady, uberanie z času vecnosti vedie k tomu, že nakoniec by sme nad tým rečníckym pultom mohli natiahnuť cirkusové šapito. Nie že by sa v ňom Mikloško nevynímal, ale škoda to robiť z Národnej rady.

  • Ďakujem, pán poslanec. Čiže budeme hlasovať o návrhu pána Mečiara, pána poslanca Mečiara, ja ho stručne zopakujem, aby Národná rada odsúhlasila, že pán poslanec Mikloško v rozprave o tom bode odvolanie pána poslanca Minárika z funkcie predsedu príslušného výboru mohol, nebola ohraničená na 10 minút, teda aby mohol vystúpiť v neobmedzenom rozsahu. Tak ste to sformovali, áno? Čiže budeme...

  • Reakcie z pléna.

  • Po hlasovaní, aby sme týmto bodom pokračovali po hlasovaní po 17.00 hodine. Takže to je celý procedurálny návrh, o ktorom budeme teraz hlasovať.

    Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu pána poslanca Mečiara.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 83 poslancov, za 80, proti 1, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že procedurálny návrh pána poslanca Mečiara sme schválili.

    Chcem len upozorniť, že teda budeme rokovať po hlasovaní o tomto bode, ktoré prebehne, o 17.00 hodine s tým teda, že keďže sme schválili pánovi poslancovi Mikloškovi v neobmedzenom rozsahu, to znamená, že budeme, keby aj teda prišlo k tomu, že rokujeme po 19.00 hodine, aby ste boli na to pripravení, to len upozornenie. To bolo schválené v neobmedzenom rozsahu.

  • Reakcie z pléna.

  • To bolo schválené v neobmedzenom rozsahu, rešpektujte konečne rokovací poriadok.

  • Teraz vyhlasujem päťminútovú prestávku.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Pán poslanec Cabaj. Pán poslanec Cabaj. Zapnite, prosím, pána poslanca Cabaja.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Oznamujem všetkým členom výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, že o 12.00 hod. je zasadnutie výboru k výsledkom poslaneckého prieskumu v meste Zlaté Moravce. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Jureňu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467/2002, je to tlač 613.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Jureňu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 613).

  • Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, všetko zásadné bolo povedané vo výboroch a, myslím, v úvodnom slovo, ktoré som povedal pri predkladaní v prvom čítaní, takže dovolím si vás požiadať ešte raz o podporu. A to, čo bude uvedené v spravodajskej správe, som si prevažne osvojil, viem, že ešte z pléna prídu dva návrhy, takže, pán predseda, môžeme otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Poprosím teraz pána poslanca Lebockého, aby ako určený spravodajca uviedol informáciu o prerokovaní návrhu.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, milé kolegyne poslankyne Národnej rady, vážení páni kolegovia poslanci, Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 831 zo 14. mája 2008 pridelila poslanecký návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467/2002 o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 613), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorsky výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku neprijali platné uznesenia, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 324 zo 17. júna 2008 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Rovnako Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 180 z 10. júna 2008 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ako gestorsky výbor svojím uznesením č. 268 z 10. júna 2008 s poslaneckým návrhom zákona takisto vyjadril súhlas a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Gestorsky výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy schválenej uznesením gestorského výboru, teda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, č. 274 zo 17. júna 2008 v súlade so stanoviskami poslancov gestorského výboru vyjadrenými v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona a v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky poslanecký návrh zákona na vydanie zákona (tlač 613) schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe gestorského výboru a v znení návrhov prednesených v rozprave.

    V už citovanom uznesení gestorského výboru ma tento poveril ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či sa chce, dámy a páni, niekto prihlásiť. Páni poslanci Slabý, Záhumenský, Džurina. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán predseda výboru, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Podávam pozmeňujúci návrh k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Miroslava Jureňu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Môj pozmeňujúci návrh je nasledovný. Navrhujem, aby v článku II bol doplnený nový bod 2, ktorý znie: V § 7 ods. 1 písmeno b): „na výrobu a prípravu liekov, liečiv a pomocných látok osobami oprávnenými na ich výrobu a prípravu podľa osobitného predpisu výživových doplnkov, ak tento zákon neustanovuje inak“.

    Ostatné body sa primerane prečíslujú.

    Návrh zabezpečuje oslobodenie od dane pre výživové doplnky vyrobené najmä na báze prírodných produktov alebo byliniek. Som presvedčený, že každý štát by mal podporovať svoju vlastnú výrobu, snažiť sa neustále zlepšovať podnikateľské podmienky vo svojej krajine. Navyše, pokiaľ ide o výrobky slúžiace na podporu a udržanie zdravia vyrábané z rastlín, myslím si, že je užívanie bylinných prípravkov vyrobených z domácich miestnych rastlín účinnejšie a prirodzenejšie ako užívanie zahraničných, aj keď taktiež bylinných prípravkov. Myslím si, že mali by sme byť ako národ hrdí na to, že napriek všetkým ťažkostiam a obrovskému importu rôznych tovarov v posledných rokoch existujú medzi nami stále ľudia, ktorí sa snažia slovenskými výrobkami zviditeľniť Slovensko na svete.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Záhumenský, do rozpravy, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol niekoľko svojich postrehov na podporu práve prerokúvaného návrhu zákona predloženého pánom poslancom Miroslavom Jureňom, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o výrobe a uvádzaní liehu na trh.

    Ovocinárstvo ako odvetvie zabezpečujúce výrobu ovocia má nezastupiteľné miesto v systéme poľnohospodárskej výroby a má pre človeka význam z viacerých hľadísk. Ovocie je zložkou výživy človeka prakticky vo všetkým oblastiach sveta, a to vo forme čerstvých plodov, ovocných rastlín alebo konzervované rôznym spôsobom ako súčasť alebo hlavná zložka potravinárskych výrobkov. Najbežnejšie je využívanie ovocia v čerstvom stave. Vzhľadom na vysoký obsah vody však ovocie spravidla rýchlo podlieha skaze, preto na jeho zachovanie sa využívajú rôzne spôsoby konzervovania, akými sú napríklad sušenie, konzervovanie teplom, mrazením, ale aj fermentácia a destilácia.

    Záujem Slovákov o pálenie ovocia v legálnych páleniciach sa však z roka na rok výrazne znižuje. Jednou z príčin zníženého záujmu v ostatných rokoch je rastúca cena. Vypálenie litra 50-percentnej slivovice stojí od 105 do 150 Sk. Nižšie ceny ponúkajú najmä pálenice, do ktorých si musia záujemcovia priviezť okrem ovocného kvasu aj drevo na kúrenie.

    Podľa údajov Colného riaditeľstva sa na Slovensku vypálilo v sezóne 2006-2007 takmer 1 410-tisíc litrov čistého alkoholu, pričom v sezóne 2007-2008 to bolo už iba 500-tisíc litrov. Na základe uvedeného sa môžeme domnievať, že pálenie sa presúva do čiernych páleníc a štát tak neprichádza iba o príjem z dane, ale hrozí aj poškodenie zdravia ľudí, ktorí takúto pálenku konzumujú. Len pre zaujímavosť, prepad odvedenej spotrebnej dane predstavuje približne 129 mil. Sk v porovnaní s obdobím sezóny 2006-2007 a 2007-2008.

    Prevádzkovatelia páleníc odhadujú, že na Slovensku je okrem 137 oficiálnych pestovateľských páleníc okolo 15-tisíc domácich destilačných zariadení. Vďaka úzkoprsému prístupu k prístupovému procesu, ale aj jeho výkladu na rozdiel od Českej republiky a Maďarska dnes bojujeme o holú existenciu vybudovaných investičných celkov pestovateľských páleníc, pritom nám ide o využitie domácich surovín a ekonomického efektu pre štátny rozpočet. Napríklad veľkorysé riešenie v Českej republike, ale aj v Maďarskej republike, ktorá má v súčasnosti predložený návrh zákona v parlamente o pálenke, aj o Národnej rade pre pálenku, kde v § 12 sa ukladá pestovať, vypracovať stratégiu pre pálenku v záujme jej zachovania ako národného pokladu.

    Cieľom tejto novelizácie je odstrániť negatívne skúsenosti päťročného zákona a zlepšiť príjem do štátneho rozpočtu. Zjednodušenie administratívnych záležitostí, najmä zrušenie neopodstatnených hlásení pestovateľov jeden deň vopred na colný úrad, uplatnením 43 litrov by sa zvýšil príjem do štátneho rozpočtu.

    V prebiehajúcej sezóne predstaviteľských páleníc od 1. júla 2007 do 30. júna 2008 zo 137 registrovaných legálnych páleníc už skončilo svoje alebo predpokladá ukončenie činnosti až 121 páleníc, čo je až 88-percentný pokles. A oproti minulej sezóne 2006-2007 sa vypálilo iba 36 % množstva destilátov oproti sezóne predchádzajúcej a predstavuje výpadok na dani až 128 mil.

    Pripomínam, že až 26 okresov Slovenska, to je 36 %, nemá ani jednu pálenicu. Špeciálne, dve tretiny východného Slovenska, tri okresy Oravy, Detvy, Zvolena, Brezna, Poltár, Krupina, ale aj okresy s ovocnými sadmi a vinohradmi, ako je Galanta, Dunajská Streda, Trnava, Pezinok alebo Malacky. Treba hľadať rezervy a zmeniť filozofiu. Netrápiť sa, kto tvorí domácnosť, ale kto vypáli a zaplatí daň do štátneho rozpočtu. A netreba sa obávať toho, že i predstaviteľské pálenice ohrozujú kapacity výrobcov liehovín. Veď aký je vlastne súčasný skutkový stav, všetci veľmi dobre poznajú.

    Okrem toho treba zásadne podporiť využitie existujúcich zariadení pre dvojitý režim. Na Slovensku je trvalý nedostatok kvalitných ovocných destilátov, musia sa dovážať, a pritom často úroda ovocia zhnije. Z týchto dôvodov vás, ctené kolegyne, kolegovia, prosím o podporu predkladaného návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Posledný do rozpravy je pán poslanec Džurina.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, podávam pozmeňujúci návrh k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Miroslava Jureňu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 613).

    K článku I k 19. bodu návrhu zákona. V článku I 19. bod znie:

    19. bod: § 3 ods. 11 a 12 znejú:

    „(11) Ak žiadateľ podľa odseku 2 požiadal o vydanie povolenia na liehovarnícky závod podľa § 2 ods. 3 písm. c), i) a m), je povinný k žiadosti o vydanie povolenia priložiť doklad o tom, že splatené vklady zo základného imania dosiahli ku dňu podania žiadosti sumu minimálne 2 mil. Sk. Uvedené sa vzťahuje na liehovarnícky závod podľa § 2 ods. 3 písm. c), v ktorom sa vyrobí najviac 35 litrov a za kalendárny rok.

    (12) Ak žiadateľ podľa odseku 5 požiadal o vydanie povolenia na liehovarnícky závod podľa § 2 ods. 3 písm. c), i) a m), je povinný k žiadosti o vydanie povolenia priložiť doklad o vklade alebo poskytnutí úveru minimálne 2 mil. Sk ku dňu podania žiadosti alebo doklad preukazujúci výšku základného imania, ktoré podľa účtovnej uzávierky alebo mimoriadnej účtovej uzávierky nie staršej ako 3 mesiace overenej audítorom nesmie byť nižšie ako 2 mil. Sk. Uvedené sa vzťahuje na liehovarnícky závod podľa § 2 ods. 3 písm. c), v ktorom sa vyrobí najviac 35-tisíc litrov a za kalendárny rok.“

    Uvedeným textom sa navrhuje znížiť výška základného imania, ktorú je žiadateľ o vydanie povolenia na liehovarnícky závod povinný zložiť v prípade, ak chce prevádzkovať liehovar na destiláty, samostatný sklad liehu a octáreň. Výška základného imania sa znižuje z 5 mil. Sk na 2 mil. Sk. V súvislosti s predloženým návrhom navrhujem bod č. 12 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie a tento neschváliť a schváliť mnou predložený návrh.

    Ďalej navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie aj bod č. 11 spoločnej správy.

    Ďakujem, pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, s predloženými návrhmi pána poslanca Slabého a pána poslanca Džurinu súhlasím. No a využívam túto príležitosť, aby som poďakoval všetkým vo výboroch i legislatíve, ale aj pracovníkom ministerstva financií za výbornú spoluprácu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja len využijem túto príležitosť, aby som ocenil individuálnu poslaneckú iniciatívu pána poslanca kolegu Jureňu. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že na Slovensku je používanie nelegálnych domácich destilačných zariadení ešte stále akýmsi národným folklórom. Samozrejme, vyplýva to aj z konkrétnych štatistických údajov, ktoré boli uvedené vo vystúpení pána kolegu poslanca Záhumenského, a preto som presvedčený, že riešenie tohto problému je možné nielen cez represívne opatrenia príslušných orgánov colnej správy alebo orgánov činných v trestnom konaní, ale je možné tieto problémy riešiť aj preventívne opatreniami legislatívneho charakteru, medzi ktoré príslušný alebo tento predložený návrh rozhodne patrí, a preto ho plne podporujem.

    Ďakujem všetkým, ktorí spolupracovali na jeho konečnom navrhovanom znení. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať

    správou o výsledku hospodárenia Eximbanky Slovenskej republiky za rok 2007, je to tlač 648.

  • Rokovanie o Ročnej správe o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 2007 (648).

  • Pán generálny riaditeľ Igor Lichnovský uvedie správu, nech sa páči.

  • Dobrý deň. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ročná správa o výsledku hospodárenia Eximbanky je predkladaná v súlade so zákonom č. 80/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov a Plánom činností orgánov Eximbanky.

    Eximbanka v roku 2007 podporila export v objeme 85,4 mld. Sk, čo predstavuje prekročenie rozpočtovanej výšky o 5,2 %. V roku 2007 takisto posilnila svoj ekonomický potenciál, keď jej bilančná suma dosiahla takmer 8,7 mld. Sk pri jej raste oproti roku 2006 o 101 mil. Sk.

    Z vývoja celkových nákladov a výnosov vyplynul výsledok hospodárenia po zdanení v objeme 74,2 mil. Sk, čo v porovnaní s rozpočtovanou výškou bolo vyššie o 100,2 % a medziročný nárast predstavoval 21,7 %.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán generálny riaditeľ.

    Pán predseda výboru Burian bude spravodajcom k tejto správe. Pán predseda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda Eximbanky, dovoľte mi, aby som prečítal správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania Ročnej správy o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 2007. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor prerokoval Správu o hospodárení Exportno-importnej banky a predložil na prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky nasledovné stanovisko.

    Ako gestorský výbor pripravil správu o výsledku prerokovania uvedenej ročnej správy. Výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 326 zo 17. júna 2008 súhlasil s uvedeným návrhom ročnej správy, ktorá vykazuje výnosy vo výške 736 591-tisíc Sk, náklady vo výške 662 334-tisíc Sk, bilančný rozdiel je 74 247-tisíc Sk, a odporučil Národnej rade túto ročnú správu schváliť.

    Zároveň súčasne poveril spravodajcu po prvé predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, po druhé navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní. Zároveň odporučil Národnej rade vysloviť súhlas, aby generálny riaditeľ Exportno-importnej banky Igor Lichnovský ročnú správu uviedol a mohol vystúpiť na schôdzi Národnej rady.

    Skončil som, pán predseda, poprosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, je tu pán prezident fondu?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Poprosím pána Šimka, aby nás informoval o

    Návrhu ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2007, je to tlač 632.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni poslanci, v zmysle § 30 ods. 3 zákona o veľkej privatizácii predkladá Prezídium Fondu národného majetku po prerokovaní vo svojich orgánoch a vo vláde Slovenskej republiky na schválenie Národnej rade ročnú účtovnú závierku. Je to riadna ročná závierka od 1. 1. do 31. 12. 2007. Materiál predložený, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Rehák bude spravodajcom.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán prezident Fondu národného majetku, milé kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu Ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku za rok 2007 (tlač 632).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu Ročnej účtovej závierky Fondu národného majetku za rok 2007. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 639 z 29. apríla 2008 pridelil návrh Ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku za rok 2007 na prerokovanie výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre hospodársku politiku. Zároveň poveril výbor pre hospodársku politiku ako gestorským výborom.

    Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v rozhodnutí predsedu Národnej rady, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali nasledovné stanoviská: Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 11. júna 2008 a uznesením č. 309 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh účtovnej závierky za rok 2007, ktorý vykazuje celkový stav aktív a pasív vo výške 86 047 562-tisíc Sk schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval návrh 10. júna 2008 a uznesením č. 349 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov a poslancov k parlamentnej tlači neboli predložené.

    Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady, ktorým bol návrh pridelený, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh Ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2007 schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy gestorského výboru.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu Ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku za rok 2007 bola schválená uznesením č. 372 17. júna 2008.

    Pán predseda, to je z mojej strany všetko, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Keďže sa nik neprihlásil, vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pýtam sa, či môžem požiadať o všeobecný súhlas (súhlasná reakcia pléna), aby sme využili prítomnosť pána predsedu Šimka a pokračovali

    Návrhom výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2007, je to tlač 633.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni poslanci, už podľa citovaných ustanovení zákona č. 92/1991 o prevode majetku štátu na iné osoby predkladá Prezídium Fondu národného majetku Národnej rade na schválenie Návrh výročnej správy o činnosti fondu za rok 2007.

    Výročná správa, tak ako aj predchádzajúci materiál, bol prerokovaný v orgánoch fondu a vo vláde Slovenskej republiky, ktorá ho odporučila na predloženie do Národnej rady.

    Výročná správa pozostáva z troch hlavných častí: prvá popisuje orgány a obsadenie orgánov fondu, druhá popisuje hlavné aktivity fondu v roku 2007 a tretia hospodárenie fondu v roku 2007.

    V popisnej časti o orgánoch fondu nemusím nič bližšie hovoriť. A pokiaľ sa týka hlavných aktivít v roku 2007, fond sa zameral na zefektívnenie riadenia v súčinnosti s ministrom hospodárstva a podnikov, ktoré má v portfóliu, pretože privatizácia je pozastavená. Najväčším problémom v roku 2007 alebo našou najväčšou úlohou bolo urobiť unboundling, to je rozdelenie energetických spoločností v zmysle európskej legislatívy a posilniť postavenie slovenskej strany v týchto podnikoch, čo sa sčasti podarilo. Ostatné aktivity fondu boli bežné, čo sa týkalo vymáhania pohľadávok, sledovania pohľadávok, súdnych sporov a ostatnej činnosti, ktoré bežne súvisia s fondom.

    Pokiaľ sa týka hospodárenia fondu. Fond k 1. 1. 2007 evidoval na svojich účtoch čiastku vyše 30 335 mil. korún, pričom príjmy fondu v roku 2007 boli 26 040 mil. Sk, čiže celkové zdroje boli v objeme 56 376 mil. korún.

    Na základe predpisov a rozhodnutí vlády uhrádzal všetky svoje záväzky fond v termínoch. K 31. 12. neevidoval neuhradené splatné záväzky, pričom celková výška výdavkov fondu v roku 2007 dosiahla objem vyše 47 514 mil. korún. Na základe tohto prepočtu fond k 31. 12. 2007 vykázal prebytok finančných prostriedkov vyše 8 861 mil. korún. Tieto finančné prostriedky budú použité na plnenie záväzkov Fondu národného majetku v súlade so zákonom.

    Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Poprosím pána poslanca Reháka, aby ako spravodajca uviedol informáciu.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán prezident Fondu národného majetku, pani poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania Návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2007. Je to tlač 633.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k Návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2007.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 639 z 29. apríla 2008 pridelil Návrh výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2007 na prerokovanie vo výboroch aj v gestorskom výbore do 13. júna 2008, a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v rozhodnutí predsedu Národnej rady, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská: Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 11. júna 2008 a uznesením č. 310 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky výročnú správu, ktorá vykazuje príjmy vo výške 26 040 980-tisíc Sk a výdavky vo výške 47 514 331-tisíc Sk, schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval návrh 10. júna 2008 a uznesením č. 350 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky výročnú správu schváliť. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov a poslancov k parlamentnej tlači neboli gestorskému výboru predložené.

    Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady, ktorým bol návrh pridelený, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky Návrh výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku SR za rok 2007 schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy gestorského výboru.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania Návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2007 bola schválená uznesením č. 373 zo 17. júna 2008. Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5.

    To je z mojej strany všetko. Pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pán poslanec Mikuš do rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, len prepáč, ja len využijem, aby všetci tí, hovorili sme, že potiahneme trošku ten program aj vzhľadom na to, že ide rozprava, týmto bodom ukončím, dobre, a budeme potom pokračovať o 14.00 hodine. Ďakujem.

    Nech sa ti páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, sú tu aj kolegyne, kolegovia, pán prezident Fondu národného majetku, rokujeme o dokumentoch, ktoré opisujú činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2007.

    Predložené materiály ma len utvrdili v presvedčení, myslím, že sme o tom diskutovali aj na výbore, že dni tejto štátnej agentúry musia byť spočítané. Fond národného majetku je príkladom toho, ako inštitúcia dokáže v zmysle Murphyho zákonov sama zdôvodňovať svoju existenciu už nie na prospech zakladateľa, ale len na vlastný svoj prospech.

    Fond národného majetku je agentúra, ktorá má 110 zamestnancov. Okrem toho má svoje Prezídium a Dozornú radu. V Prezídiu je deväť politických nominantov, z toho jeden prezident. Dozorná rada má ďalších sedem politických nominantov. Vo fonde je osobitný riadiaci orgán Výkonný výbor. Ten má predsedu a jedenásť riaditeľov jedenástich sekcií. Spolu je v týchto riadiacich a dozorných funkciách 26 ľudí. Ročné náklady na činnosť Fondu národného majetku sa pohybujú okolo 150 mil. Sk.

    Fond národného majetku má aktíva vo výške 86 mld. korún a najvýznamnejšiu položku tvoria cenné papiere a podiely v 102 akciových spoločnostiach v hodnote prevyšujúcej 70 mld. korún. Na prvý pohľad teda nejde o málo povinností. Keď si však uvedomíme, že viac ako polovica spoločností je v konkurze, pohľad sa musí zmeniť. Zvyšok sú firmy, v ktorých má fond zanedbateľný podiel, a teda nemôže mať reálny vplyv na ich hospodárenie. Ostáva pár veľmi významných spoločností. V štyroch akciových spoločnostiach, v Slovenskom plynárenskom priemysle, v Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústave, v Slovenských elektrárňach a Slovenských telekomunikáciách, vlastní fond akcie v hodnote 45,5 mld. korún. Ale akcionárske práva nevykonáva. Tie sú v rukách rezortných ministerstiev. Takže správa majetku je pre fond zanedbateľnou povinnosťou.

    Fond národného majetku má, samozrejme, zo zákona aj ďalšiu povinnosť. Takmer verne ich kopíruje jedenásť špeciálnych sekcií. Pozrime sa bližšie len na pár príkladov, akú činnosť vykázali tieto sekcie za minulý rok.

    Príprava a realizácia predajov, teda privatizácia. Vlani schválil fond pod kuratelou vlády, ktorá akože neprivatizuje, predaj malých podielov v siedmich spoločnostiach, ale aby nemal toľko roboty, v piatich prípadoch zveril koordináciu predaja nešpecifikovaným externým poradcom. Okrem toho fond vypracoval návrh na nakúpenie 1,7-percentného podielu v umierajúcej Bratislavskej burze cenných papierov.

    Reštitúcie a bezodplatné prevody. Čo sa týka reštitúcií, vlani fond riešil nároky jedenásť oprávnených osôb a vydal im cenné papiere za niečo vyše 6 mil. korún. Bezodplatných prevodov bolo desaťnásobne viac, ale to len vďaka tomu, že sa delimitovali akcie vodárenských spoločností.

    Súdne spory a právna agenda. Fond národného majetku viedol vlani súdno-právne spory, kde ho v 122 prípadoch zastupovali interní právni zástupcovia a v 175 prípadoch externí právni poradcovia alebo zástupcovia. Teda na viac ako polovicu prípadov si povolal pomoc zvonka.

    Sledovanie pohľadávok. Fond národného majetku v tejto oblasti podľa vlastnej výročnej správy zabezpečoval také činnosti, ako je, citujem: „Sledovanie plnenia platobných a iných podmienok.“ Ďalší citát: „Výpočty výšky úrokov z kúpnej ceny z omeškania, priebežné sledovanie úhrad a ich identifikácia, zadávanie predpisov na zaúčtovanie splátok“ atď. Veľmi dôležité, náročné úlohy. Chcel by som pracovať v takejto sekcii.

    Vybral som si tú najdôležitejšiu agendu činnosti Fondu národného majetku v minulom roku. Súdny človek vidí, že ide o úkony, na ktoré nepotrebujeme žiadnu špeciálnu agentúru. Proklamovaným skončením privatizácie existencia Fondu národného majetku stráca zmysel. Aj keby sa v privatizácii pokračovalo, Fond národného majetku už nie je na pár prípadov potrebný a jeho zrušenie plánovala SDKÚ – DS hneď po voľbách v roku 2006.

    Keďže privatizácia je na konci a vláda Roberta Fica už ani ostatok privatizovať nechce, pýtam sa, načo prežíva Fond národného majetku? Ostávajú mi len dve možné vysvetlenia. Vo Fonde národného majetku je dnes veľa politicky nominovaných ľudí, ktorým sa museli ponúknuť lukratívne posty. Veď byť vo Fonde národného majetku neznamená len prináležitosť k tejto štátnej agentúre. Znamená to napríklad možnosť sedieť v orgánoch mnohých pološtátnych firiem. A napokon ani s veľkohubým skončením privatizácie to nie je v poriadku. Stále sa predávajú podiely buď priamo, alebo cez poradcov. Niekedy asi stojí za to byť pri tom. Inokedy sa oplatí byť pri inom, keď sa menia splátkové kalendáre alebo vedú súdne spory.

    Druhým dôvodom je využitie peňazí, ktoré sa vo Fonde národného majetku nazbierali počas privatizácie. Vláda sa naoko štíti privatizácie ako čert svätenej vody, ale privatizačné peniaze jej nesmrdia. Vlani odišlo z Fondu národného majetku do vlády 47,5 mld. Sk, to je viac ako 15 % príjmov štátneho rozpočtu. Kde sa tieto peniaze vzali? Takmer 24 mld. korún bolo z dividend spoločností, kde bol Fond národného majetku akcionárom. Druhá polovica bola z iných zdrojov fondu, inými slovami, najmä z minulej privatizácie. Štátnemu rozpočtu takto Fond národného majetku významne pomohol. Nebyť tejto pomoci, určite by skončil v horších číslach.

    Ale všetko má svoj koniec. Aj zdroje Fondu národného majetku sa zmenšujú. Kým na začiatku roku 2007 bolo na jeho účtoch 30,3 mld. Sk, na konci roku stav klesol na 8,9 mld. Sk. Privatizuje sa málo, veľké príjmy už v budúcnosti, v budúcom roku nemožno očakávať.

    Ani uvedené dva dôvody nestačia na to, aby Fond národného majetku ďalej existoval. Napokon netreba ani dlhé vysvetľovanie, stačí si prečítať jednu z prvých viet vo výročnej správe, citujem: „Hlavnou úlohou fondu je realizácia privatizačných projektov na základe rozhodnutí o privatizácii.“ Rozhodnutí niet, padá aj hlavná úloha fondu. Funkcie Fondu národného majetku sa dajú hravo presunúť na jednotlivé vládne rezorty.

    Ak hľadá predseda vlády Robert Fico priestor na zoštíhlenie štátnej správy, aby sa konečne mohol dostať k svojmu sociálnemu štátu, dávam priamy návod: zrušte fond a ušetríte stovky miliónov korún, možno, alebo resp. desiatky miliónov eur.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Boli ste jediný prihlásený. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Navrhovateľ, chcete, pán predseda?

  • Pán predseda, dámy a páni poslanci, ja len veľmi stručne zareagujem na vystúpenie pána poslanca, keďže sme to preberali aj vo výbore, nie je problém sa k tomu vyjadriť.

    Je to rozhodnutie politické. Fond národného majetku pripravuje svoju reštrukturalizáciu, znižuje počty stavov podľa náročnosti činností jednotlivých sekcií, čo je dlhodobejší priebeh, pretože tí ľudia majú nejaké zmluvy a nejaké odchodné. To je jedna vec.

    Druhá vec je, privatizačné problémy, ktoré ste možno, pán poslanec, bagatelizovali, svedčia o tom, že ten Fond národného majetku má 300 súdnych sporov. To nie je zásluha terajšieho vedenia fondu ani terajšej vládnej koalície. Pretože tých 300 súdnych sporov, to sa jedná o miliardy korún. To nie sú maličké spory, ktoré môže urobiť podnikový právnik. Tam na tom naozaj treba pracovať. Ani by som nezľahčoval sledovanie pohľadávok, pretože tí privatizéri, ktorí doteraz boli, a vy ste sám povedali, aké percento ich je v konkurze alebo v likvidácii, tak to je cielené, to je vedomé, to sa musí usledovať. Len keď niekoľko rokov sa to nerobilo a privatizovalo sa a niekoľko rokov sa to nesledovalo, tak to treba dotiahnuť do konca.

    Ja nehovorím, že Fond národného majetku v takomto rozsahu absolútne je využitá inštitúcia. Ale hovorím znova, znižujeme stavy, ale v končenom dôsledku je to rozhodnutie politické. A neviem teda proste si predstaviť tú formu návratu majetku, ktorý vláda rozhodla podľa platného zákona o privatizácii a previedla ho na Fond národného majetku, aby ho previedol na iné osoby. Vrátiť ju nazad do štátu, čo by bolo teda znárodnenie. Ale prepáč, že to bol môj názor osobný.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a prerušujem rokovanie do 14.00 hod. Budeme pokračovať pravidelnou hodinou otázok a potom interpeláciami.

  • Prerušenie rokovania o 12.16 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.01 hodine.

  • Siedmy deň rokovania

    24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podľa zákona o rokovacom poriadku nasleduje

    hodina otázok,

    ktorú týmto otváram. Chcem požiadať členov vlády, aby zotrvali na rokovaní Národnej rady vzhľadom na to, že ďalšími bodmi programu sú písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov, jednak na predsedu vlády a jednak na členov vlády.

    Konštatujem, že boli splnené všetky podmienky, aby sme mohli pristúpiť k tomuto bodu. Otázok na predsedu vlády bolo položených 28, na členov vlády sa s otázkami obrátilo 15 poslancov. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie.

    Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím predsedu vlády pána Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

    Prosím, pán predseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na vám adresované otázky podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od poslankyne Márie Sabolovej a znie: „Poznáte prípad „plagiátorstva“ p. riaditeľky ŠVPS v Dolnom Kubíne MVDr. Kantíkovej? Aké dôsledky vyvodíte pri takomto morálnom zlyhaní?“

  • Ak dovolíte, pán podpredseda, rád by som ešte informoval predtým, ako odpoviem na túto otázku podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a predovšetkým ospravedlňujúc z dnešnej hodiny otázok a interpelácií niektorých členov vlády z dôvodu ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Na dnešnej hodine otázok bude neprítomný podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti a ľudské práva a národnosti Dušan Čaplovič, zastupuje ho minister zahraničných vecí, pán Kubiš. Ďalej bude neprítomný minister výstavby a regionálneho rozvoja zo zdravotných dôvodov, pán Janušek, zastupuje ho minister životného prostredia, pán Izák. Neprítomný z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty je aj minister zdravotníctva, pán Raši a zastupuje ho ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, pani Tomanová.

    Pán podpredseda, som pripravený teraz odpovedať na otázky, ktoré poslanci a poslankyne postavili.

    Ďakujem pekne.

  • Áno, ďakujem pekne, pán predseda.

    Ja len zopakujem otázku Márie Sabolovej, prvú otázku na vás: „Poznáte prípad „plagiátorstva“ p. riaditeľky ŠVPS v Dolnom Kubíne MVDr. Kantíkovej? Aké dôsledky vyvodíte pri takomto morálnom zlyhaní?“

  • Ďakujem pekne za túto otázku. Hoci mi nie je celkom zrejmé, prečo táto otázka bola postavená predsedovi vlády Slovenskej republiky. V každom prípade som rád, že opoziční poslanci nezanevreli na inštitút hodiny otázok a odpovedí, hoci by som viac privítal možnosť zodpovedať na problematiku, ktorá súvisí s postavením a pôsobnosťou vlády Slovenskej republiky. Napriek tomu by som sa, samozrejme, rád sústredil aj na vašu otázku.

    Celá táto kauza sa týka odborného článku o génoch baktérií v bryndze. Pokiaľ chcete o tom, pani poslankyňa, počuť niečo, tak ja som pripravený a som si aj pripravil rôzne analýzy, posudky a keď mi niekedy vyčítate, že sa 15 minút venujem otázkam, ktoré mi akože vyhovujú, tak som pripravený venovať sa 15 minút aj otázke, s ktorou nič nemám. Ale postavili ste ju, musím to rešpektovať.

    Tento medializovaný prípad som požiadal do určitej miery preveriť a týka sa riaditeľky Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Dolnom Kubíne. Je pravda, že Okresný súd v Ružomberku v prvom stupni rozhodol spor medzi bývalým zamestnancom tohto ústavu a riaditeľkou štátneho veterinárneho a potravinového ústavu, v ktorom bývalý zamestnanec tvrdil, že pani riaditeľka prebrala od neho bez toho, aby ho citovala, do odbornej práce nejaký článok, ktorý napísal o génoch baktérií v bryndze. Išlo o civilný spor v Ružomberku na okresnom súde a okresný súd vyšiel v ústrety navrhovateľovi, teda bývalému zamestnancovi a na základe zatiaľ neprávoplatného rozhodnutia súdu sa má pani riaditeľka ospravedlniť žalobcovi. Ale súčasne Okresný súd v Ružomberku žalobu v časti o zaplatenie ujmy vo výške 300 tisíc korún zamietol. Ako som uviedol, toto rozhodnutie je zatiaľ neprávoplatné a nemám informáciu o tom, či pani riaditeľka využila, alebo nevyužila možnosť podania odvolania proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu v civilnom konaní. Pripomínam, že ide o konanie civilného charakteru, nie trestnoprávneho charakteru.

    Len pre vašu zaujímavosť, pani poslankyňa, chcem pripomenúť, že ochrana autorského práva je v našom právnom poriadku dostatočne upravená a zabezpečená tak v občianskoprávnej aj v trestnoprávnej rovine, čo sa teda preukázalo aj v tomto súdnom spore, ktorý je do určitej miery bezprecedentný, pretože nepoznáme takéto prípady, kedy by súd rozhodol o ospravedlnení sa za to, že niekto preberie myšlienky, autorstvo k nejakému článku bez toho, aby bol pod tým podpísaný. Prípady plagiátorstva a porušovania autorského práva sa na Slovensku vyskytujú, potvrdzujú to mnohí. Dokonca sa objavila aj ďalšia informácia tentokrát z časopisu Mačka a pes, vraj tam tiež niekto mal použiť nejaké informácie, ktoré sa týkali plagiátorstva. Ale tomu sa veľmi ťažko zabraňuje, pretože na akademickej pôde sa podobné scény objavujú a myslím si, že ten, kto publikuje, ten, kto pôsobí v tejto oblasti, potvrdí, že sa prakticky stretávame s takýmito stavmi.

    Pani poslankyňa, rozhodnutie, či došlo, alebo nedošlo v prípade pani riaditeľky k neoprávnenému zásahu do autorského práva, patrí do právomoci súdov. Do toho ja nemôžem nič povedať. Jednoducho, súd musí povedať, či bolo porušené autorské právo, alebo nebolo porušené autorské právo. Tam je totiž aj taká zvláštna argumentácia, pretože podľa všetkého pani riaditeľka argumentuje tým, že išlo o výskumnú prácu ústavu. A keďže je to výskumná práca ústavu, tak to nemôže byť porušenie autorského práva. Ale toto nechajme na súdy, aby o tom rozhodli. Ako predseda vlády, ani vláda Slovenskej republiky do toho vstupovať nemôžeme. A možno nadriadené orgány by sa mali zaoberať tým, či vyvodia nejakú zodpovednosť voči pani riaditeľke vtedy, ak súd právoplatne skonštatuje, že naozaj zobrala článok svojho podriadeného a uverejnila ho alebo použila vo svojej práci ako svoje vlastné myšlienky.

    Riaditeľov štátnych veterinárnych a potravinových ústavov vymenúva a odvoláva ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Čiže, to ani nie je človek, ktorý spadá pod predsedu vlády. To je človek, ktorý spadá pod ministerku pôdohospodárstva, ale najskôr to musí urobiť on, až potom, keby nekonal, možno mu pani ministerka môže dať pokyn, aby takto tento riaditeľ urobil.

    Preto, vážená pani poslankyňa, to je všetko, čo môžem k danej otázke povedať. Prekvapila ma táto otázka, ale rešpektujem vaše právo, aby ste ju postavili a, samozrejme, som sa na ňu pripravil tak, ako by som sa pripravil na každú ďalšiu otázku. Ale keďže nejde o trestnoprávnu zodpovednosť, ide o civilný spor, kde musí povedať v tomto prípade odvolací súd, kto má pravdu, ja nevidím žiadny dôvod, aby sme z pozície vlády, či už z pozície ministerky alebo z pozície jej priamo podriadeného ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, v danej veci konali.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa, ak si želáte, môžete v rozsahu dvoch minút dať doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán premiér, myslím si, že výskum bryndze necháme na pani ministerku, aj ona má podobnú otázku a bude odpovedať možno k odbornej téme. Vás som sa pýtala na tú vec preto, že je to pomerne vysoko postavený človek v štátnej správe. Pani riaditeľka Kantíková je manželkou ústredného riaditeľa Štátnej potravinovej a veterinárnej správy. Čiže, ja sa chcem spýtať, tak ako sa pýta autor článku, ktorého pani Kantíková zneužila, teda tento článok, či bude ústredný riaditeľ konať v prípade potvrdenia rozsudku a viny pani manželky tak, že ju odvolá z funkcie, pretože je nemorálne takto sa správať.

    Podľa mojich informácií a vedomostí, aj ktoré boli zverejnené pánom MVDr. Holkom, ktorý bol autor tohto článku, sú tie, že na tejto práci sa pani riaditeľka nepodieľala vôbec a po dvoch rokoch po tom, ako odišiel on z ústavu, použila tieto jeho materiály. Alebo, či sa nájde nejaký zastierací manéver na vylepšenie imidžu, že za peniaze daňových poplatníkov, lebo riaditeľka je platená z funkcie daňových poplatníkov, bude aj naďalej takýto človek, ktorý nespĺňa všetky morálne kritériá, sedieť na tom mieste, na ktorom je. A ešte možno, ak bude potvrdený rozsudok, určite by mal niekto v tejto veci konať. Je to možno prvý prípad, kedy súdy rozhodli. Ja si myslím, že aj v týchto veciach budú musieť konať súdy, lebo je to dostatočne rozmohnutý, alebo ako sa správne povie, je rozmohnutá vec v spoločnosti, a preto len som chcela, aby ste ako vy, najvyšší predstaviteľ vlády, vedeli o takýchto skutočnostiach, ktoré môžu pod dvoma menami, doktor Pliešovský a doktor ...

  • Prerušenia vystúpenia časomierou.

  • Pán predseda vlády, môžete reagovať?

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, ja by som sa neodvážil teraz moralizovať v tejto téme, pretože nepoznám skutkový stav veci a musí rozhodnúť odvolací súd. Nemôžeme dnes povedať, že je to morálny prehrešok. To je večný problém. Máte vedecko-výskumný ústav, ktorý vykonáva nejaký program. Má nejaké výskumné úlohy. Tam sa niečo urobí, v danom prípade teda išlo o gény baktérií v bryndze. Urobila sa nejaká výskumná úloha v rámci ústavu a niekto to použil na dva účely. Niekto napísal o tom článok a publikoval ho v českom odbornom časopise a niekto to použil vo svojej práci, myslím si, že išlo o PhD prácu, ak si teda dobre pamätám, tie podklady.

    Dobre, ja tomu rozumiem, ale nechajme to na súdy. Veď, čo s tým má predseda vlády? To je taká istá otázka, pani poslankyňa, ako keby ste sa ma spýtali, že v úli niekto nezatvoril dobre dvierka a vyleteli včely. Pán predseda, čo s tým budete robiť? To je presne taká istá otázka. Veď to je občianskoprávny, civilný spor medzi dvoma zamestnancami, ktorí sa hádajú o to, kto je autorom myšlienok, či je to ústav, či je to konkrétna pracovníčka. Ja som pripravený, ak sa preukáže, že hrubo porušila právne predpisy, sa na to spýtať pani ministerky. Predpokladám, že pani ministerka asi na to bude odpovedať. Ale ja necítim v danom prípade priamu väzbu medzi predsedom vlády a pani Kantíkovou, ktorá robí riaditeľku v Dolnom Kubíne na ústave, ktorý sa zaoberá veterinárstvom a potravinárstvom. Takže preto som odpovedal tak, ako som odpovedal, že nevidím úzke prepojenie medzi predsedom vlády a touto kauzou. Všetko.

  • Môžeme? Dobre, ďakujem.

    Ďalšiu otázku položil Stanislav Kubánek: „Pán predseda vlády, vyjadrujú zásady obsiahnuté v Lisabonskej zmluve dobré východiská silnej Európy?“

  • Ďakujem, pán poslanec. Bez akéhokoľvek zaváhania chcem skonštatovať, že Lisabonská zmluva je krokom dopredu. Je krokom dopredu, pretože robí Európsku úniu efektívnejšou, najmä jej orgány. Niekedy mám pocit, že o Lisabonskej zmluve sme hovorili a mnohí hovoria ako o charte. Nikto ju nečítal, ale všetci mali k nej milión rôznych pripomienok. Ja odporúčam každému jednému, kto má pripomienky k Lisabonskej zmluve, aby si ju najskôr prečítal a zhodnotil a až potom vyvodzoval nejaké súdy, či to je dobré, alebo to je zlé.

    Len na takú ilustráciu. Keď bolo 15 členských štátov Európskej únie a zasadala Európska rada, 15 predsedov vlád sa vedelo skôr dohodnúť, ako sa dnes vie dohodnúť napríklad 27 premiérov, ktorí pravidelne chodia na určité rokovania.

    Lisabonská zmluva prináša úplne nové pravidlá fungovania európskych inštitúcií a predovšetkým, podľa mňa, približuje Európsku úniu, ktorá tak, či tak je zbyrokratizovaná, je ďaleko od radového občana, bližšie priťahuje Európsku úniu k občanovi. Toto bol hlavný dôvod, prečo vláda Slovenskej republiky bez akéhokoľvek zaváhania pristúpila nielen k veľmi konštruktívnej spolupráci s európskymi orgánmi pri príprave tejto zmluvy, ale vyvinuli sme aj všetko úsilie, aby Lisabonská zmluva bola na Slovensku schválená v parlamente v čo najkratšom termíne.

    Je mi ľúto, čo sa dialo, pretože bezprecedentné vydieranie, ktorého sme boli, celá vládna koalícia, svedkami, mimoriadne zhoršilo postavenie Slovenskej republiky a najmä poškodilo štátne záujmy Slovenskej republiky v zahraničí. Nikto tomu nerozumel, ako je možné, že niekto chce vydierať pri schvaľovaní Lisabonskej zmluvy vnútroštátnym tlačovým zákonom, ktorý, ako vidíte, bol prijatý a nič sa nestalo. Nikto neposiela desiatky, stovky odpovedí na publikované články, nikto nič nezneužíva. Je to štandardný tlačový zákon, ktorý prešiel, a preto musím pripomenúť, že to, čo sa udialo v Národnej rade pri schvaľovaní Lisabonskej zmluvy, hrubo poškodilo štátne záujmy Slovenskej republiky.

    Dnes sme v komplikovanej situácii aj preto, lebo voliči v Írsku v referende mali iný názor. Bolo by možno veľmi podnetné zaoberať sa tým, čo bolo príčinou rozhodnutia írskych voličov. Ja si myslím, že ani tak nešlo o obsah Lisabonskej zmluvy, ako išlo o to, do akej miery Európska únia je atraktívna, alebo nie je atraktívna pre verejnosť v Európe. Aj našich ľudí, keby sme sa spýtali na ulici v meste alebo na dedine, čo je Európska únia, čo vám prináša, aký máte z nej úžitok, asi ťažko by na tieto otázky dokázali odpovedať. Preto, ak chceme pomôcť aj Írsku, lebo máme záujem, aby táto zmluva bola v Írsku ratifikovaná, musíme urobiť Európsku úniu zaujímavejšiu, Európsku úniu, ktorá bude naozaj riešiť reálne veci. Aj preto na poslednom zasadnutí Európskej rady som veľmi tvrdo vystúpil a povedal som, že je hrubá chyba, ak sa chce opäť zaoberať Európska rada len otázkami Lisabonu a nechce sa zaoberať otázkami prudkého nárastu cien potravín a ropy. Tak to aj dopadlo.

    Dlhé hodiny sme rozprávali o ratifikačnom procese, a potom, keď došlo k tomu najpodstatnejšiemu, došlo k diskusiám o rope, o potravinách, o pohonných látkach, tak tam tá diskusia bola veľmi zúžená a nebol dostatočný priestor, aby boli vyslovené všetky podstatné názory. Toto je cesta ako zabezpečiť, že Lisabonská zmluva v Európe nájde totálnu podporu a ja verím, že novému francúzskemu predsedníctvu, a predovšetkým francúzskemu prezidentovi, sa podarí vyriešiť aj ďalší problém, ktorý vznikol tentokrát v Poľsku. Ale tam je postoj poľského prezidenta dlhodobo známy k tejto zmluve. Ale to, čo sa udialo v Národnej rade Slovenskej republiky, čo predviedla slovenská opozícia, je hrubé poškodenie štátnych záujmov Slovenskej republiky v zahraničí.

    Ďakujem pekne.

  • Pán predseda vlády, ďakujem. Váš čas 15 minút uplynul.

    Teraz budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov a poslankýň.

    Prvá otázka je od poslankyne Márie Sabolovej na ministerku pôdohospodárstva Zdenku Kramplovú a znie: „Poznáte...“ Pardon, pardon. Prvá otázka je zhodná s tou otázkou, ktorú dostal aj pán predseda vlády. Tak ja ju prečítam a budete na ňu odpovedať: „Poznáte prípad „plagiátorstva“ pani riaditeľky ŠVPS v Dolnom Kubíne MVDr. Kantíkovej? Aké dôsledky vyvodíte pri takomto morálnom zlyhaní?“

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážená pani poslankyňa, aj ja rovnako ako pán premiér ďakujem za túto otázku. Ja by som však hneď v úvode položila jednu inú otázku. Nezdá sa vám, že v tomto prípade ide o morálne zlyhanie pána MVDr. Holka? Možno, že si dáte odpoveď na túto otázku potom, keď vám poviem a predložím určité fakty a môžem vám ukázať aj následné dokumenty.

    Chcela by som vás poprosiť, aby to, čo je v médiách uverejnené, ste nebrali ako stopercentnú pravdu. Dobre viete, že vždy v médiách v uvádzaných článkoch je aj niečo, čo je nepresné a čo si pisateľ dáva na svoj obraz a využíva vo svoj prospech. Ale, aby som išla poporiadku.

    Medzi ministerstvom pôdohospodárstva a Štátnym veterinárnym ústavom v Dolnom Kubíne bola uzatvorená zmluva na túto úlohu v roku 2001, konkrétne 20. februára. To plnenie bolo, myslím, úplne jasné, nemusím rozvádzať odbornú rovinu tejto úlohy. Ale podstatné je to, že na tejto úlohe sa podieľalo 14 zamestnancov Štátneho veterinárneho ústavu v Dolnom Kubíne. Z tých 14 zamestnancov bolo 6 odborných pracovníkov a 8 technických zamestnancov. Medzi týmito zamestnancami, samozrejme, bola aj pani MVDr. Kantíková. V zmluve sa jasne píše, že pri zverejňovaní výsledkov riešenia a činností stanovených touto zmluvou je dodržiavať autorské práva v zmysle autorského zákona.

    V roku 2002 pán MVDr. Holko zverejnil článok, v ktorom na základe výsledkov z tejto účelovej úlohy zverejnil určité informácie. Pani MVDr. Kantíková, keď robila svoju prácu, požiadala ministerstvo pôdohospodárstva, a bolo to 17. mája 2002, aby mohla zverejniť určité informácie, ktoré sa dotýkali tejto priamej úlohy. Tento list tu mám k dispozícii. Bol jej daný súhlas od generálneho riaditeľa sekcie poľnohospodárskych komodít a tu konkrétne píše, že žiada v súlade s touto zmluvou, ktorá má č. 513 z roku 1991, aby jej bolo umožnené v rámci svojej práce zverejniť určitú časť týchto výsledkov.

    Na základe tohto súhlasu urobila vlastne to, že v rámci svojho materiálu použila 3 strany spolu zo 118 strán dizertačnej práce a uverejnila túto prácu so súhlasom ministerstva pôdohospodárstva. Znovu zdôrazňujem, že pán MVDr. Holko uverejnil výsledky tejto práce bez súhlasu ministerstva pôdohospodárstva, to znamená, že porušil túto zmluvu a porušil autorské právo, pretože tento projekt a túto úlohu financovalo ministerstvo pôdohospodárstva. Preto bola tá moja otázka, o koho morálne zlyhanie v tomto prípade ide.

    A možno ešte trošku hlbšie. V tomto prípade ide o trošku inú záležitosť. Dobre viete, že v roku 2007 začiatkom roka na ministerstve bol schválený materiál o racionalizácii štátnych veterinárnych a potravinových ústavov a zlúčil sa Štátny veterinárny a potravinový ústav v Prešove so Štátnym veterinárnym a potravinovým ústavom v Dolnom Kubíne a rovnako sa zlúčil Štátny veterinárny a potravinový ústav v Nitre do Bratislavy, čiže prišlo k určitej transformácii. Táto transformácia sa urobila skôr a bola rozhodnutá skôr, ako prišiel pán Pliešovský do funkcie riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Mnohí ľudia práve tento prípad, ktorý sa objavuje a ktorý je skutočne delikátny pre mňa, objavuje sa práve v súvislosti s transformáciou Štátneho veterinárneho ústavu Prešov a Dolného Kubína. Preto by som bola veľmi rada, keby sme skutočne posudzovali veci podľa faktov a nie podľa dojmov a pojmov pracovníkov, ktorí chcú zneužiť danú situáciu vo vzťahu k pani MVDr. Kantíkovej. Tým, že Štátny veterinárny a potravinový ústav v Dolnom Kubíne dlhodobo prejavuje a je hodnotený ako naozaj jeden z vysoko odborných a kvalifikovaných ústavov a má naozaj veľmi erudované osadenstvo, dokazuje aj audit Európskej komisie a inšpekcia Potravinového a veterinárneho úradu Európskej komisie, ktorá veľmi vysoko vyhodnotila toto pracovisko. Pani MVDr. Kantíková na tomto pracovisku pracuje od roku 1992.

    Ďakujem. Skončila som.

  • Pani poslankyňa, máte možnosť opäť položiť doplňujúcu otázku v rozsahu dvoch minút.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani ministerka, myslím si, že ste veľmi skvele obhajovali štátneho zamestnanca, ale skôr ste použili na tú obhajobu útok na niekoho iného, kto zverejnil nepríjemné informácie o štátnom zamestnancovi. Ja beriem všetky informácie, ktoré máte, pretože si myslím, že ich máte, aspoň tie, ktoré ste hovorili o výskumných prácach, zverejnené. Však pani riaditeľka Kantíková bola šéfka tohto ústavu, tak musela, samozrejme, byť v tom tíme 14 zamestnancov.

    Ale ja sa vás, pani ministerka, chcem opýtať, pretože ste išli trošku od veci, lebo si myslím, že audit Európskej komisie mali aj ostatné pracoviská, ktoré boli zrušené alebo zlúčené a dnes 50 % všetkých výkonov sa robí v Dolnom Kubíne, čiže bolo by treba pozrieť sa aj na to, aké sú drahé náklady na prevoz vzoriek len preto, lebo sa všetko na základe rozhodnutia ústredia takýmto spôsobom kumuluje. A ako chcete, pani ministerka, garantovať to, že pravosť výsledkov a bezpečnosť potravín s dopadom na zdravie obyvateľov overuje a potvrdzuje takáto osoba, ktorej prvostupňový súd už rozhodol, prvostupňový súd rozhodol, to nieže sú nejaké rečičky, rozhoduje o pravosti, ktorá použila plagiátorstvo. Pretože nejde o to, že nemôžete použiť nejaké informácie a výsledky, ale treba napísať, kto takýto konkrétny článok pred dvoma rokmi uverejnil a kde. Vy, myslím si, ako ministerka a určite ako človek, ktorý by ste to neurobili, by ste to určite do tej správy napísali. Čiže, ako chcete garantovať, že takí ľudia, ktorí sa neštítia plagiátorstva, overujú pravosť potravín 50 % vzoriek, ktoré sa zvezú do Dolného Kubína. To je tá vážna otázka, že ide o morálne zlyhanie pani...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Pani poslankyňa, podľa mňa ide o morálne zlyhanie pána MVDr. Holka, ale nechajme na rozhodnutie súd. Mám tu doklady, ktoré boli príslušnému súdu doručené. Ja som sa viackrát vyjadrila. Pre mňa je prezumpcia neviny skutočne platná a ctím si ju. Preto počkajme, aké bude rozhodnutie, pretože zatiaľ toto rozhodnutie, ak o ňom hovoríte, nebolo doručené ani pani MVDr. Kantíkovej. Ak potrebujete informácie o súhlase, ktoré sme jej dali na ministerstve pôdohospodárstva alebo dostala z ministerstva pôdohospodárstva v roku 2002, môžem vám poskytnúť, rovnako ako zmluvu, ktorá bola podpísaná. A som presvedčená, že nie je možné zlučovať vysokú odbornosť pani Kantíkovej a jej pracoviska s tým, čo hovoríte, že niekto chce tú určitú pomstu vo vzťahu k pani Kantíkovej realizovať. Máme zaznamenané aj vystúpenia pána Holka. Nie raz sa prezentoval v tom, že tieto jeho aktivity sú pomsta za Nitru.

    A pokiaľ ide o to, ako pani Kantíková vie zabezpečiť perfektné fungovanie ústavu a stopercentnosť vzoriek, ktoré sa posielajú na toto pracovisko, môžem vám zodpovedne povedať, nie sú tam žiadne pochybenia, v ktorých by bolo treba konať. A ak máte takúto informáciu, nech sa páči, poskytnite mi ju. Určite urobím kontrolu a určite zabezpečím riešenie a nápravu, ak máte takéto informácie. To, čo hovoríte so zvozom. Bohužiaľ, Slovensko je krajina, ktorá nepotrebuje takú širokú sieť štátnych veterinárnych a potravinových ústavov. Potrebujeme špecializované pracoviská, akým je Dolný Kubín, ktoré je vybavené naozaj hodnotnou technikou, ktorú nemajú ani niektoré iné štáty Európskej únie. My ich máme práve na preverovanie vzoriek potravín a som rada a som hrdá na takéto excelentné pracovisko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Beáta Sániová. Adresovala ju ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomírovi Vážnemu a otázka znie: „Výkon Železničnej polície a jej úlohy definuje zákon. Jej úlohou je aj ochrana verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku. Opakovane sa stretávam s ľuďmi, ktorí pravidelne cestujú a sú svedkami výtržníctva vo vlakoch. Pán minister, budete sa zaoberať týmto problémom tak, aby sa zvýšila bezpečnosť cestujúcich?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Železničná polícia ako ozbrojený bezpečnostný zbor zabezpečuje v súlade so zákonom č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov ochranu železničnej dopravy, verejný poriadok, bezpečnosť osôb a majetku v obvode železničných dráh. Železničná polícia vo svojej činnosti spája prvky bezpečnostnej problematiky s problematikou železničnej dopravy.

    Vo svojej každodennej činnosti uplatňuje okrem klasických policajných foriem, metód a prostriedkov práce aj prostriedky, ktoré sú špecifické len pre tento druh policajnej služby. Jej príslušníci musia podrobne poznať a aplikovať špecifické znalosti zložitých vzťahov v železničnej doprave. V rámci štruktúry Železničnej polície sú za účelom znižovania protispoločenskej činnosti zriadené oddelenia sprevádzania vlakov, v ktorých policajti vykonávajú hliadkovú službu pri sprevádzaní vlakov medzinárodnej aj vnútroštátnej osobnej prepravy a v železničných staniciach medzi príchodmi a odchodmi jednotlivých vlakov so zameraním sa na kontrolu podozrivých osôb vstupujúcich do vlaku a na kontrolu odložených batožín.

    Samotný výkon služby policajtov je realizovaný na základe analýzy bezpečnostnej situácie. Bezpečnostná analýza vychádza z požiadaviek jednotlivých subjektov pôsobiacich v železničnej doprave a z predpokladu zvýšenej prepravy cestujúcich počas konania rôznych kultúrnych, spoločenských a športových podujatí. Problematika verejného poriadku, kde otázka tzv. výtržníctva patrí, je riešená v rámci prijímaní komplexných opatrení. Vývoj bezpečnostnej situácie si v rámci železničnej dopravy v teritóriu Slovenskej republiky a okolitých európskych štátoch vyžaduje neustálu analýzu a prijímanie adekvátnych opatrení.

    V priebehu posledných rokov bola zo strany Železničnej polície venovaná uvedenej problematike zvýšená pozornosť a prijaté opatrenia sú kladne hodnotené aj zo strany partnerských bezpečnostných zložiek v rámci Európskej únie. Na splnenie podmienok vyššieho štandardu bezpečnosti v železničnej doprave bol železničnou políciou spracovaný a predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky materiál Koncepcia ochrany bezpečnosti cestujúcej verejnosti a ochrany majetku v obvode železničných dráh, ktorý bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 510/2006 zo 7. júna 2006. Materiál obsahuje opatrenia, ktoré v priebehu niekoľkých rokov zavedú vyšší štandard bezpečnosti na technickej a organizačnej úrovni. V rámci koncepcie sú z opatrení smerujúcich k zabezpečeniu verejného poriadku podstatné opatrenia pre zvýšenie bezpečnosti pohybu cestujúcej verejnosti v priestoroch železničných staníc a výhľadovo aj počas prepravy v dopravných prostriedkoch. V súčasnosti sú postupne realizované riešenia inštalácie monitorovacích kamerových systémov v najviac ohrozených priestoroch v železničnej doprave. Pre zvýšenie akcieschopnosti Železničnej polície prebieha záverečná fáza projektu pripojenia do digitálneho rádiového systému pre siete štátnej správy tzv. Sitno. Začlenením Železničnej polície do uvedeného systému je zabezpečená flexibilita v rámci jej zapojenia v integrovanom záchrannom systéme, telefónne číslo 112, ktorého je na základe vlastnej iniciatívy od minulého roka súčasťou.

    V roku 2007 sa s cieľom zvýšenej bezpečnosti železničnej dopravy zapojila Železničná polícia do medzinárodnej policajnej siete RAILPOL združujúcej bezpečnostné zložky na ochranu železníc v rámci Európskej únie. V rámci výmeny informácií a skúseností členských štátov sú aktuálne prijímané bezpečnostné opatrenia. Ako posledný príklad uvediem zapojenie Železničnej polície do medzinárodných bezpečnostných opatrení v rámci organizácie Majstrovstiev Európy vo futbale Euro 2008, kde bola činnosť Železničnej polície pri ochrane verejného poriadku a zabezpečovaní informačného toku smerom k usporiadateľským krajinám vysoko pozitívne hodnotená.

    V rámci spolupráce Železničnej polície so Železnicami Slovenskej republiky a Železničnou spoločnosťou Slovensko sú v osobnej doprave prijímané spoločné preventívne opatrenia. Na základe vzájomných dohôd je vyriešená aktívna spolupráca uvedených zložiek pri narušení verejného poriadku. V prípade, že vlak nie je sprevádzaný priamo hliadkou Železničnej polície, pri súčasnom počte osobných vlakov a množstve ďalších úloh, ktoré Železničná polícia plní, je možné osadiť hliadkou len časť vlakov. Čiže v takom prípade, kde nie je Železničná polícia priamo vo vlaku, majú zamestnanci spoločnosti povinnosť hlásiť stav narušenia verejného poriadku a Železničná polícia na základe hlásenia prijíma rýchle a adekvátne opatrenia. Opatrenia prijímané Železničnou políciou a bezpečnostná situácia v obvode železničných dráh sú v porovnaní s okolitými štátmi nadštandardné na Slovensku a zo strany odbornej verejnosti vysoko hodnotené. Jednotlivé prípady narušenia verejného poriadku sú riešené promptne a zásadne zákonnou formou, v prípade sťažností cestujúcej verejnosti je tejto venovaná zvýšená pozornosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Sániová, môžete dať, ak máte záujem, doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem, pán minister, za vašu veľmi podrobnú a vyčerpávajúcu odpoveď. O všetkých týchto veciach, o ktorých som sa tu dozvedela od vás, o opatreniach, budem informovať občanov, ktorí sa v tejto veci na mňa obrátili. Ešte raz ďakujem pekne.

  • Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Klára Sárközy a adresovala ju ministrovi financií pánovi Počiatkovi. Otázka znie: „Pán minister, aký je váš názor na rekreačné poukazy? Prebiehajú o nich rokovania medzi ministerstvom hospodárstva a vaším rezortom?“

  • Vážená pani poslankyňa, je pravdou, že ministerstvo hospodárstva predložilo ministerstvu financií pracovný materiál, ktorý sa zaoberá možnosťou zavedenia rekreačných poukážok ako nástroja na podporu domáceho cestovného ruchu. Materiál má výlučne pracovný charakter a je predmetom posudzovania príslušnými odbornými kapacitami spomínaných rezortov, vrátane bilaterálnych rokovaní. Čo sa týka postoja k danému návrhu, je možné spomenúť zatiaľ len toľko, že len pri správnom nastavení jednotlivých parametrov môže systém rekreačných poukážok predstavovať efektívny nástroj podpory domáceho cestovného ruchu tak, ako je to v niektorých zahraničných krajinách. Zároveň však musí byť systém udržateľný z pohľadu dopadov na verejné financie.

    Ďakujem. Skončil som.

  • Pani poslankyňa Sárközy, chcete dať doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Áno. Pán minister, ďakujem za vašu odpoveď. Ja som vám túto otázku položila práve kvôli tomu, lebo vláda vlani prijala tzv. štátnu politiku cestovného ruchu, podľa ktorého by od roku 2009 mali byť zatraktívnené domáce pobyty práve využívaním týchto rekreačných poukazov. A podľa najnovšieho prieskumu 55 % Slovákov sa chce rekreovať v zahraničí a z toho len 17 % na Slovensku. Ako ste aj vy spomenuli, napríklad v susednom Maďarsku sa tieto rekreačné poukazy veľmi osvedčili. A myslím si, že by to pomohlo aj ekonomike, aj keby tie daňové výpady zo začiatku boli vyššie, pretože, samozrejme, tých poskytovateľov treba nejako daňovo zvýhodniť, ale potom v priebehu pár rokov by sa to vrátilo do štátneho rozpočtu. Takže kvôli tomu som vám dala túto otázku. Ďakujem pekne.

  • Len pre doplnenie. Práve kľúčom k nejakému tomu posúdeniu je aj nejaká hĺbková analýza a dopadová štúdia, ktorá by mala vlastne dopočítať to, aký to naozaj bude mať prínos. Čiže to je to, na čom sa teraz hlavne pracuje, aby sme videli, aký to bude mať naozaj prínos a aká je výhodnosť a aké množstvo peňazí na to bude treba. Ďakujem.

  • Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Sabolová ministerke pôdohospodárstva Zdenke Kramplovej: „Pani ministerka, nemyslíte si, že ide o porušenie zákona o štátnej službe, ak ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR – MVDr. Pliešovský je manžel riaditeľky ŠVPS v Dolnom Kubíne MVDr. Kantíkovej? Nezdá sa vám, že ide o konflikt záujmov?“

  • Ďakujem, pani poslankyňa, za doplnenie alebo rozšírenie tejto zaujímavej otázky.

    Zopár informácií. Štátna veterinárna a potravinová správa a Štátny veterinárny a potravinový ústav sú zriadené ministerstvom pôdohospodárstva ako príspevkové organizácie. Riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy pán Pliešovský je zamestnancom v štátnej službe, avšak pani riaditeľka Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Dolnom Kubíne je zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, preto nie je možné, aby prišlo k porušeniu zákona o štátnej službe. Chcela by som ešte upozorniť na jeden fakt, že pani MVDr. Kantíková využíva všetky možnosti na ochranu dobrého mena a práce Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Dolnom Kubíne a využila možnosti aj odpovede v rámci tlačového zákona a podáva aj trestné oznámenie. Pani poslankyňa, chcem vám len vnuknúť jednu myšlienku. Všetky tieto doslova vymyslené kauzy boli vykonštruované za účelom odvrátenia pozornosti od rôznych podozrení a nekalých krokov, ktoré sa udiali v minulosti na Štátnom veterinárnom a potravinovom ústave v Nitre. V súčasnosti sú všetky tieto spáchania alebo podozrenia zo spáchania trestnej činnosti prešetrované orgánmi činnými v trestnom konaní a všetky tieto informácie, verím, že čoskoro uzrú svetlo sveta a budú riešené v súlade s právom a ochranou aj osobnosti pani MVDr. Kantíkovej.

    Ďakujem, skončila som.

  • Pani poslankyňa, chcete doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Vážená pani ministerka, hovorili ste, že vymyslené kauzy. No ja myslím, že vymyslená kauza, to, že pán Pliešovský je manželom pani Kantíkovej, asi nie je vymyslená kauza, je to skutočnosť. A to, že ste to rozčlenili, že jeden pracuje v štátnej službe a jeden vo verejnej službe, je to tiež smiešny argument. Pretože tá zriaďovateľská pôsobnosť, vzájomné väzby a dosah týchto dvoch príspevkových organizácií je veľmi úzko zviazaný. Ja viem, že to nie je spojené s vami ako s ministerkou, že tieto veci sa udiali ešte v čase, keď ste vy neboli ministerkou, pretože od júna minulého roku je pán riaditeľ Pliešovský riaditeľom Štátnej veterinárnej správy. Ja sa nechcem k iným kauzám vyjadrovať, ak sú niektoré nepravdivé, aj pani Kantíková má možnosť sa brániť. Ale ja som len zvedavá, či ak príde na lámanie chleba a bude treba sa v týchto dvoch väzbách – manžel a manželka vysporiadať do budúcnosti, či títo dvaja ľudia budú konať a či vám osobne sa táto väzba – manžel a manželka v takýchto dvoch funkciách vo vašom rezorte zdá správna a na dobrom a správnom mieste. Ako keby sme v rezorte nemali dostatok veterinárov na to, aby takýto rodinný vzťah a takýto rodinný biznis nemohol byť.

  • Pani poslankyňa, nejde o žiaden rodinný biznis. Prosím vás, neviďte už zase všetko cez biznis. Pani Kantíková robí na veterinárnom ústave od roku 1992. Je erudovanou odborníčkou, pod vedením ktorej funguje tento ústav na vysokej úrovni. Pán Pliešovský prišiel do funkcie v roku 2007. V prípade, že by bol porušený zákon o štátnej službe, musela by som konať. Mám právnu analýzu, nie je porušený zákon o štátnej službe.

    A pokiaľ ide o tie kauzy alebo podozrenie z určitých káuz, ja som len spojila to prepojenie prvej otázky s touto druhou otázkou. Ďakujem.

  • Budeme pokračovať.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Smolková a adresovala ju ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Tomanovej. Otázka znie: „Vážená pani ministerka, aké majú skúsenosti s II. pilierom dôchodkového zabezpečenia krajiny, ktoré ho zaviedli už dávnejšie?“

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, vážená pani poslankyňa, počas 97. Medzinárodnej konferencie práce v Ženeve v júni tohto roku som mala možnosť a stretla som sa s ministrami Argentíny, Peru a Chile, s ktorými sme diskutovali o skúsenostiach s kapitalizačným pilierom, ako nazývajú II. dôchodkový pilier, teda druhý dôchodkový pilier, ktorý hovorí o sporení v týchto krajinách. Tak ako sa odlišujú ich modely kapitalizačného piliera, tak sa prakticky odlišovali aj ich názory na prínos z II. piliera.

    V jednom sa však vzácne zhodli všetci, a to II. pilier je vhodný ako doplnok zabezpečenia v starobe len pre vyššie príjmové skupiny zamestnancov. Ostatní musia byť v starobe dotovaní štátom, lebo z dôchodku v kapitalizačnom pilieri nemajú dostatok príjmov na prežitie. Tomu prispôsobili všetky tri krajiny aj zákony o II. pilieri. V Argentíne ženy nad 50 rokov a muži nad 55 rokov, ktorí sú členmi kapitalizačného systému, ale ktorí na svojich osobných kapitálových účtoch nenahromadili primerané prostriedky, budú automaticky preradení do priebežne financovaného systému, pokiaľ oni sami nedajú iný pokyn. Toto preradenie predstavuje aj prevod nasporených finančných prostriedkov naspäť na štát. Týmto činom sa predpokladá zabrániť, aby nízka úroveň nahromadených finančných prostriedkov viedla k nedostatočným dávkam.

    Peru bola prvá krajina, ktorá v roku 1992 zaviedla čílsky model s tým rozdielom, že plne nezrušila verejný systém, ktorý zostal pri novozavedenom súkromnom ako alternatíva. V praxi nízkopríjmoví zostali vo verejnom štátnom systéme. Pán minister Cosmópolis uviedol, že súkromný systém nie je systémom sociálneho zabezpečenia. Rozhodnutie o zavedení II. piliera bola chyba. Verejný priebežný systém mal byť zachovaný ako všeobecný základ. Súkromný systém je založený na egoizme jednotlivca a verejný systém je skutočne na princípe solidarity. Garancia v súkromnom systéme dôchodkovom v Peru nie je žiadna. Minimálna doba sporenia nie je určená. Jediným limitom je dôchodkový vek.

    Tu však treba zdôrazniť, že sporenie je založené na dobrovoľnom odvádzaní 10 % zo mzdy do kapitalizačného piliera a charakterom skôr pripomína naše doplnkové dôchodkové sporenie bez príspevku zamestnávateľa. Ďalšie percentá sa odvádzajú za vedenie účtu, za pohyby a pripisovanie ziskov v dôchodkových správcovských spoločnostiach. Spolu je to zhruba 12 % bez ďalších skrytých poplatkov. Tomuto modelu u nás najbližšie zodpovedá systém stavebného sporenia s tým, že sa peniaze sporiteľa môžu zhodnotiť, ale aj znehodnotiť. Podľa ministra Cosmópolisa je však potrebné sporiť minimálne 25 až 30 rokov, aby budúci dôchodca mal zabezpečený aspoň na minimálnej výške dôchodok.

    Kapitalizačný pilier súvisí v Peru aj s tzv. štátnymi dlhopismi, ktoré vlastne dostávajú všetky rodiny pri narodení dieťaťa pre toto dieťa a môžu ho vložiť do tohto systému. Potom, keď sa zamestná, pridáva každý tých svojich 10 %. Výhodou, ako sa vyjadril pán Cosmópolis, je, že všetky DSS-ky investujú len výlučne vo vnútri Peru do infraštruktúry, do výstavby bytov, do výstavby zdravotníckych zariadení alebo sociálnych. Tým sa stráca slovenský efekt, podľa ktorého DSS-ky zhromažďujú peniaze a sú pre štát mŕtve. Kapitalizačný pilier v Peru je potom sčasti ziskový a má výhodu, že nízkopríjmové skupiny si môžu v 55. roku života 10 rokov pred odchodom do dôchodku preveriť, či nebudú mať vyšší príjem z prvého piliera a v prípade, že áno, môžu prestúpiť do prvého piliera aj s celým balíkom nasporených peňazí.

    V súčasnosti existuje právo vystúpiť zo systému súkromných dôchodkov. V tejto súvislosti musím pripomenúť, že všetci traja ministri tak, ako som povedala, že sa vzácne zhodnú v tom, že prvý pilier je skutočne bezpečnejší, je solidárnejší a je financovaný zo štátu, hovorili o vysokých nákladoch na zavedenie kapitalizačného piliera, ale ešte o vyšších nákladoch, a to niekoľko 100 % vyšších nákladoch pri vracaní sa týchto ľudí a financovaní ich zo štátneho rozpočtu.

    Budem sa však trochu venovať ešte Chile, pretože podľa čílskeho modelu z väčšej časti tohto modelu vychádzal aj slovenský systém. Práve Chile spolu s Argentínou totižto slúžili ako vzor pre privatizáciu dôchodkového systému aj na Slovensku. Chile zaviedlo ešte v 80. rokoch kapitalizačný systém ako jedinú alternatívu s tým, že priebežný systém mal skončiť v roku 2025, teda dovtedy sa predpokladalo, že ľudia budú z tohto systému ešte poberať dôchodky.

    Tento systém v podstate kopírovali už spomínané štáty, Slovensko, ale aj iné. Všetky štáty, ktoré postavili svoj kapitalizačný dôchodkový systém na čílskom modeli, však majú v súčasnosti veľké problémy a sú nútené reformovať svoje modely. Pani Bachelet, keď nastúpila za prezidentku, dala vykonať analýzu tohto systému a jednoznačne z analýzy tak, ako to povedal pán minister, vyšlo, že tento systém je netransparentný, nevýnosný, nerentabilný a nepokrýva celú skupinu občanov, pretože viac ako 50 % občanov si nenasporilo na dôchodok, ani len minimálny dôchodok.

    Z tohto dôvodu teda v Chile sa vytvorila veľká skupina ľudí, ktorí stratili týmto novým systémom záujem o ten štátny systém a prestali mu dôverovať. No keď došlo k vyplácaniu dôchodkov, zistili, že táto skupina si nenasporila vôbec peniaze na to, aby si doživotnú rentu z týchto peňazí mohla zakúpiť. Členovia tohto systému prišli vďaka neuváženým a riskantným investíciám zo strany správcov dôchodkového systému o svoje úspory. V dôsledku toho viac ako 50 % sporiteľov v súkromnom systéme na to, aby dosiahlo minimálny dôchodok, musí dostávať podporu zo štátu. A práve preto Chile zaviedlo ďalší, solidárny pilier, teda osobitne plne financovaný z prostriedkov štátu a okrem toho zaviedli solidárny príplatok. Ten solidárny pilier zaviedli pre tých, ktorí si nenasporili a z ktorého sa vypláca minimálny dôchodok a ten solidárny príplatok zaviedli pre tých, ktorí si nenasporili ani minimálny dôchodok v kapitalizačnom systéme a ktorým priplácajú tým solidárnym príplatkom na to, aby ten minimálny dôchodok dostávali.

    Samozrejme, bola veľká nespokojnosť s týmto systémom, a preto boli vykonané tieto kroky. Zavádzajú však aj ďalšie nástroje na postupné zapojenie živnostníkov a malovýrobcov do systému. Povinná minimálna doba sporenia bola síce zrušená, ale ako potrebnú dobu na dosiahnutie dôchodku označil pán minister Andrade dobu minimálne 25 rokov na to, aby mali minimálny dôchodok. 25 rokov na to, aby mali minimálny dôchodok. Pán minister Andrade tiež potvrdil, že systém je vhodný predovšetkým pre mladého človeka, ktorý nastúpi do práce, má nadpriemerné a trvalé príjmy, nie je predpoklad, že by až do staroby sa stal invalidný, teda bude trvale zdravý a bude mať nepretržite prácu. Toto potvrdila vlastne naša vláda od začiatku zavedenia II. piliera, a preto nie je pre mňa žiadnym prekvapením, že toto potvrdili aj ministri, s ktorými sme mali možnosť rokovať.

    V tejto súvislosti ja by som ešte snáď pripomenula poslednú vetu pána ministra z Peru, ktorý, keď sme sa lúčili, tak mi povedal, že je veľmi dobre oboznámený so správou Asociácie dôchodkových spoločností, a to je medzinárodná správa, ktorá hovorila o všetkých a povedal mi, že aby sme ju čítali s obrovskou rezervou, pretože on má voči nej ohromné výhrady, takú akúsi nedôveru. Ja to neviem presne preložiť, ten výraz, ale takýmto spôsobom.

    Ja by som len pripomenula, že prekvapením pre mňa je postoj našich médií počas otvorenia II. piliera. Po jeho zatvorení 30 júna, teda v pondelok, už 1. júla priniesli komentár, z ktorého si dovolím odcitovať: „Asi 300 tisíc sporiteľov je v rizikovom pásme. Sporenie sa im pre nízke platy a odvody neoplatí. Títo ľudia, z ktorých väčšina vetranie nevyužila,“ (autor, samozrejme, tým vetraním myslí opatrenie vlády s otvorením II. piliera, ale pokračujem citáciou), „ ...ohrozujú aj svoju budúcnosť, aj budúcnosť II. piliera, ktorý ostáva zbytočne preťažený.“ Dodávam, že som naďalej presvedčená, že ich je dvoj, ak nie trojnásobok priznaného počtu tohto nezávislého komentátora, ktorý do 1. júla 2008 zámerne mlčal a objektívne neinformoval verejnosť, ako sa to od médií očakáva.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.

  • Ďakujem, pani ministerka. Pani poslankyňa, máte nárok na 2 minúty. Takže zapnite mikrofón pani poslankyni Smolkovej.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, mám dve doplňujúce otázky. Môžete nás aktuálne informovať, koľko ľudí vystúpilo z II. piliera, to je prvá otázka.

    A druhá otázka. Zaujímal by ma váš názor na medializované informácie o tom, že DSS-ky podpisovali zmluvy 1. júla s antidátumom 30. 6. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za otázku.

    Vážená pani poslankyňa, dôchodkové správcovské spoločnosti svojím proklamovaným postupom, podľa ktorého sľubujú občanom možnosť uzatvoriť antidatované zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení aj po uplynutí zákonom stanoveného obdobia, t. j. po 30. júni tohto roku, otvorene porušujú zákon. Antidatovanie akejkoľvek zmluvy v prípadoch, keď vznik príslušného právneho vzťahu je viazaný na zákonom presne vymedzené obdobie, nie je jednoducho ničím iným iba flagrantným porušením zákona. Táto skutočnosť by mala byť zrejmá každému bez ohľadu na to, či má právnické vzdelanie, alebo ho nemá. Zahmlievanie tohto porušenia zákona akousi 5-dňovou lehotou, ktorá je potrebná na registráciu sociálnej zmluvy so Sociálnou poisťovňou, nič nemení na skutočnosti, že antidatovanie akejkoľvek zmluvy je jednoznačne protiprávnym konaním. V tejto súvislosti pripomeniem, že pán Socha, ktorý reprezentuje Asociáciu dôchodkových správcovských spoločností, hovoril o tom, že do konca týždňa budú prijímať vlastne výstupy a to je otvorené potvrdenie porušenia zákona.

    Uvedený postup dôchodkových správcovských spoločností podlieha štátnemu dohľadu, ktorý vykonáva Národná banka Slovenska a v danom prípade podľa ustanovenia § 114 ods. 2 písm. a) zákona 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je predmetom dohľadu dodržiavania ustanovení tohto zákona práve Národnou bankou Slovenska. Z tohto dôvodu som sa ešte včera obrátila listom na guvernéra Národnej banky Slovenska, aby začal konať v predmete veci.

    Ja by som v tejto súvislosti pripomenula ešte, že skúmame a to prostredníctvom právnikov ministerstva práce, či náhodou nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podvodu, keďže je nepochybné, že dôchodkové správcovské spoločnosti môžu týmto konaním získať majetkový prospech.

    A už len posledná veta na záver, pani poslankyňa. Celé uplynulé obdobie sa dôchodkové správcovské spoločnosti správali obdobným spôsobom. Či už masívnou zavádzajúcou reklamou, či listami posielanými na adresu občanov, ktorí sú sporiteľmi, obsahujúcimi neadekvátne a nepresné a doslova zavádzajúce informácie, vrátane tohto konania jednoznačne možno povedať, že tieto ich nekalé praktiky pokračujú aj naďalej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Ako šiesta otázka bola vyžrebovaná otázka pani Márie Sabolovej, ktorú položila ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Richardovi Rašimu. Otázka znie: „Myslíte si, pán minister, že informatizácia v zdravotníctve prebehne tak rýchlo, že budeme čakať so zrušením výmenných lístkov až do tohto času?“

    Pán minister Raši je ospravedlnený. Je na zahraničnej služobnej ceste v Maďarsku. Odpovedá za neho pani ministerka Tomanová. Máte slovo, poprosím oznámiť koniec odpovede.

  • Ďakujem pekne. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pripraví analýzu pozitívnych i negatívnych javov v súvislosti s potrebným odporúčaním všeobecného lekára na špecializované pracoviská. Túto analýzu je potrebné vykonať s dostatočným časovým odstupom od zavedenia tejto povinnosti. Následne po zhodnotení ich spolupráce s odbornými spoločnosťami, stavovskými organizáciami ako aj pripomienkami verejnosti je možné zvážiť ďalšie fungovanie takéhoto systému. V súvislosti s prípravou Health je možné predpokladať zrušenie tejto povinnosti, nakoľko hlavný dôvod a to gate-keeping všeobecného lekára v poskytovanej zdravotnej starostlivosti o svojho pacienta v systéme týmto pominie. Predpokladaný časový rámec rozsahu dvoch až štyroch rokov považuje ministerstvo zdravotníctva za dostatočný.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Chcete doplniť, pani poslankyňa, otázku? Zapnite mikrofón pani Sabolovej. Máte dve minúty, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka. Otázku som chcela predložiť pánu ministrovi, ale chcem len pripomenúť v súvislosti s tým, čo ste prečítali od pána ministra, že chcem upozorniť na rozpor dnes platného usmernenia ministerstva zdravotníctva, kedy vestníkom nemožno povinnosť zo zákona odporúčacích lístkov nahradiť len nejakým usmernením. A preto je veľmi nutné, aby aspoň v niektorých kategóriách, ako sú psychiatrickí pacienti, bolo riešené zo zákona.

    Ja sa pokúsim pánu ministrovi adresne napísať moje otázky a pripomienky, aby sme sa s tým vysporiadali ešte v priebehu tohto roka. Lebo dva, tri roky na to, kedy informačný systém, čo bude veľmi dobré, ak bude mať pacient svoju kartu, s ktorou bude elektronicky navštevovať všetkých lekárov, myslím si, že treba vyriešiť aj bez ohľadu na to, aký výsledok po tej analýze, ktorú pán minister po polroku chce urobiť, bude. Takže, bola by som rada, keby ste mu len tlmočili, že vestníkom nemožno určiť to, čo je prikázané zákonom ako povinnosť.

  • Pani ministerka. Ešte máte ďalšiu, ale odpovedať na otázku nebudete. Dobre.

    Takže, pokračujeme ďalej. Ďalšiu otázku sme vyžrebovali od pani poslankyne Márie Sabolovej. Opäť ju dala pánovi ministrovi zdravotníctva Richardovi Rašimu. Otázka znie: „Ako postupujú práce na nariadení vlády o verejnej minimálnej sieti v ambulantnej starostlivosti? Aké sú doterajšie pripomienky?“

    Pani ministerka, nech sa páči, odpovedajte.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je v termíne od 18. 6. do 8. 7. predmetom medzirezortného pripomienkového konania.

    V súčasnosti v rámci riadneho legislatívneho procesu sekcia legislatívnoprávna Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zhromažďuje pripomienky k nariadeniu vlády. Charakter pripomienok z vecného hľadiska je možné hodnotiť až po ukončení medzirezortného pripomienkového konania.

  • Pýtam sa, pani poslankyňa, či chcete položiť doplňujúcu otázku. Zapnite mikrofón, 2 minúty pre pani poslankyňu Sabolovú.

  • Ďakujem pekne. Moja doplňujúca otázka pre pána ministra by bola znela asi v tom zmysle, že som chcela vedieť aj počas pripomienkového konania, pretože zrejme sleduje ten legislatívny proces, aké sú tie najvážnejšie a najčastejšie pripomienky. Lebo z verejnosti vieme, že ide skôr o počty. Ale chcela som vedieť, aby bol možno predstavil svoju akúsi víziu, ako by mala vyzerať tá ambulantná sieť, aby sa nestalo to, čo bolo s ústavnou sieťou minimálnou, že tam boli zaradené len štátne zdravotnícke zariadenia. A preto by ma zaujímal taký princíp už počas legislatívneho procesu. Bohužiaľ, no, na to by mohol odpovedať len pán minister.

    Takže vám ďakujem za sprostredkovanú odpoveď.

  • Ďakujem pekne. Ale aj tak, pokiaľ je to v medzirezortnom pripomienkovom konaní, pokiaľ neskončí a to končí až 8. 7., ešte nie sú ani všetky pripomienky. Čiže, vlastne až keď sa všetky zhromaždia, potom s nimi budú pracovať. Ale budem to tlmočiť pánovi ministrovi.

  • Dobre. Ďakujem pekne.

    Ešte máme jednu otázku. Máme 29 sekúnd. No skúsime.

    Otázku č. 8 si vyžrebovala pani poslankyňa Jarmila Tkáčová, je prítomná, a položila ju ministrovi životného prostredia pánovi Jaroslavovi Izákovi. Otázka znie: „Pán minister, v akom stave je projekt likvidácie PCB látok na východe Slovenska?“

    Pán Izák, takže, máte síce 7 sekúnd, no, ale možno sa to podarí. Päť, štyri, dve vety ešte, myslím.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani poslankyňa, k PCB látkam na východnom Slovensku – je to skutočne veľký problém, ktorý, žiaľ, neriešil sa možno tak, ako by bolo potrebné venovať pozornosť. Ale veríme, že v druhom programovacom období, ktoré nastáva teraz, vytvárame podmienky na to, aby z operačného programu boli uvoľnené zdroje. Je pripravených viacero technológií, ktoré bude možné zapojiť do riešenia tohto závažného problému na východnom Slovensku. Takže, verím, že sa nám to podarí. Aspoň toľko, vážená pani poslankyňa.

    Ďakujem, skončil som.

  • Takže, ďakujem pekne, pán minister. Pani poslankyňa, bohužiaľ, uplynula hodina, to znamená, čas určený na odpovede na vyžrebované otázky.

    Vážené kolegyne, tradične potrebujeme opäť dve, tri minúty prestávku na prestavanie technického zariadenia. Takže, 3-minútovú prestávku.

    Pokračujeme ďalej v rámci schváleného programu našej schôdze. To znamená, písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané do 27. mája 2008, tlač 644.

    Takže, 3-minútová prestávka, potom pokračujeme.

  • Prerušenie rokovania o 15.10 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 15.14 hodine.

  • Budeme pokračovať v schválenom programe

    písomnými odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov, ktoré boli podané písomne do 27. mája 2008 predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Je to tlač 644.

    Otváram rozpravu. Písomne sú prihlásení pani poslankyňa Gibalová, pán poslanec Pado, pán poslanec Frešo.

    Takže, pani poslankyňa Gibalová Monika, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážený pán predseda, dámy a páni, na ostatnej schôdzi Národnej rady som interpelovala pani ministerku Kramplovú, pani ministerku Tomanovú a pána ministra Harabina. Ďakujem všetkým trom ministrom za odpovede. S použiteľnými informáciami budem pracovať.

    Chcela by som ale zvlášť reagovať na odpoveď pána ministra Harabina, ktorá je uverejnená v tlači 644 v bode 2.

    Vážený pán minister, na 23. schôdzi Národnej rady som vás interpelovala vo veci prieťahov v súdnom spore mesto Svit verzus 330 záhradkárov z osady Breziny. Podľa vašej odpovede je interpelácia neopodstatnená. Súd konal rýchlo a bez prieťahov, pretože v priebehu dvoch rokov vykonal až 231 úkonov a pretože v danej veci bol termín vytýčený ešte pred interpeláciou. Pán minister, nad vašou odpoveďou nezostáva iné ako sa pousmiať. Počet úkonov súdu je nič nehovoriaci údaj, ktorý má ohúriť neinformovaného človeka.

    V interpelácii z 22. mája som konštatovala, že v priebehu dvoch rokov sa v danom spore uskutočnilo jediné súdne pojednávanie a že ani po siedmich mesiacoch od posledného zmareného pojednávania nie je vytýčený ďalší termín. Sú to nespochybniteľné skutočnosti. Ak tvrdíte, že v danej veci bol vytýčený termín pred interpeláciou, predložte hodnoverný dôkaz, ktorý by to potvrdzoval. V zozname úkonov súdu o tom nie je žiadna zmienka. Nepovažujem za náhodné, že až 14 dní po prednesení interpelácie sudca rozoslal účastníkom súdneho sporu pozvánky na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dnes dopoludnia, teda 8,5 mesiaca po poslednom zmarenom pojednávaní. Prispel k tomu aj váš telefonát a osobná návšteva na Okresnom súde v Poprade, o ktorej sa v odpovedi nezmieňujete.

    Je teda možné konštatovať, i keď to popierate, že interpelácia mala zmysel a prebudila sudcu zo spánku. Podľa vás bola interpelácia neopodstatnená. Prekvapuje ma, že zastierate liknavý postup sudcu v danej veci. Snažíte sa vyvolať dojem, že všetko je v poriadku a že kráľ je nahý, i keď fakty svedčia o opaku. Svojou odpoveďou na interpeláciu ste poskytli dôkaz o tom, že nedávne vyhlásenia vojny lenivcom v talári boli iba spôsobom, ako bombastickým vyhlásením upriamiť na seba pozornosť verejnosti a štylizovať sa do pozície ochrancu práv občanov. Opakujem, pán minister, zaujímalo ma a zaujíma ma, ako sa viete vysporiadať s lenivými sudcami a chcela som poukázať na možné obštrukcie v konkrétnom súdnom spore. Samozrejme, že po včerajšej obštrukcii jedného z najvyšších ústavných činiteľov smerom k Ústavnému súdu je moja snaha vyprovokovať vás k vysporiadaniu sa s lenivými sudcami iba márna snaha pomôcť bezradným iba 330 záhradkárom – občanom a navyše, možno aj vašim voličom.

    Preto, pán predseda, prosím vás, aby Národná rada pri hlasovaní, a keďže som poučená skúsenosťami s hlasovaním v tejto snemovni, hlasovala o tom a prosím vás, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky neberie na vedomie moju nespokojnosť s odpoveďou pána ministra Harabina.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Nie som si celkom istý, či to vieme takto naformulovať, ale každopádne sa budem snažiť pri hlasovaní zohľadniť váš názor.

    Takže poprosím teraz pána poslanca Pada. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. To predchádzajúce síce nebola moja interpelácia, ale ten efekt bude rovnaký.

    Takže, ja by som sa chcel vyjadriť k odpovediam na interpelácie, ktoré som mal na pána predsedu vlády a na pána ministra vnútra, na pána Fica a pána Kaliňaka.

    Mal som ešte tretiu na pána ministra životného prostredia, pána ministra Izáka. Musím povedať, že odpoveď na túto interpeláciu, aj keď ma neuspokojila na 100 %, ale vo väčšine prípadov som odpoveď na moje otázky dostal. Uvidíme, ako sa situácia bude vyvíjať ďalej. Takže pán minister Izák, ďakujem. Nepočuli ste síce za čo, ale ďakujem aj tak.

    Dámy a páni, vo svojich interpeláciách na pána predsedu vlády, budem sa snažiť byť veľmi stručný, lebo aj tak nemá zmysel o tom veľa rozprávať, som sa pána predsedu vlády pýtal na dve veci.

    Po prvé otázka smerovala k tomu, či pán predseda vlády informácie o tom, že občania Slovenskej republiky chodia do zahraničia a vieme, kam chodia a chodia do bánk v Anglicku a neviem kde všade, boli čerpané z operatívnych zdrojov ministerstva vnútra, Policajného zboru alebo od SIS-ky. SIS-ka vieme, že nepôsobí v zahraničí a Policajný zbor teda môže. Odpoveď pána predsedu vlády Fica na túto moju interpeláciu je nasledovná: „Vaše otázky považujem za snahu o odpútanie pozornosti od skutočnosti, že politickí nominanti SDKÚ mali individuálne osobné účty vo Švajčiarsku a na tieto účty prichádzali peniaze z fiktívnych faktúr, pochádzajúcich z tunela Branisko.“ A druhý odsek, teda prvý je: „Ako predstaviteľ predchádzajúcej vlády je vám zaiste dôverne známe, že predseda vlády využíva pri svojom výkone funkcie aj operatívne informácie zo zdrojov, ktoré sú dostatočne relevantné na to, aby mohli byť použité.“ Nie teda, či má, alebo nemá právo, ale čerpá zo zdrojov a informácie sú dostatočne relevantné, aby mohli byť použité. Takže to je odpoveď pána predsedu vlády na to, akým spôsobom a odkiaľ čerpali informácie.

    Druhá moja interpelácia na pána predsedu vlády bola vo veci jeho vyjadrenia v hodine otázok, že sme opoziční poslanci zlí, zlí a ešte raz zlí ľudia alebo veľmi zlí ľudia. Takže, kolegyne, kolegovia, máte možnosť, samozrejme, si túto odpoveď prečítať na internete, ale ja si ju dovolím prečítať aj tak.

    Pán predseda vlády mi odpovedá: „Dôvod môjho konštatovania na hodine otázok dňa 15. 5. 2008, že ste zlí ľudia, je obsiahnutý aj vo vašej interpelácii. Ak si ju znova pozorne prečítate, zistíte, že moje tvrdenie bolo opodstatnené.“

    No, takže poprosím vás o chvíľku strpenia a ja sa pokúsim niekoľko viet z tej mojej interpelácie prečítať. V každom prípade sú to otázky, ktoré som pánu predsedovi vlády položil, prečo som zlý človek ja a zrejme, prečo sú zlí aj moji kolegovia. Takže pretože sme v opozícii a nie v strane Smer? Pretože sme nesedeli doma a vnímali sme november ´89, aj sme sa na ňom podieľali? Pretože, ja neviem, upozorňujeme na nedostatky? Pretože poukazujeme na flagrantné porušovanie ústavy, atď.?

    Takže, ak toto je odpoveď na moju otázku, že pre tieto dôvody sme my zlí ľudia, tak dostal som odpoveď od pána predsedu vlády a teda nemôžem o ňom povedať to, čo som tu napísal. Nemôžem povedať, že je chodiacou nádobou plnou zlosti, blenu a nenávisti. To nemôžem povedať, pretože mi odpovedal síce mojimi slovami, ale odpovedal. Avšak môžem povedať, že pán predseda vlády, ak toto je jeho odpoveď, má zvrátené myslenie a veci, za ktoré by mal ľudí oceňovať, považuje za nedostatok, a preto týchto ľudí označuje za zlých.

    Dámy a páni, chcem teda v tom prvom prípade povedať, že nie som spokojný, absolútne nie som spokojný s odpoveďou pána predsedu vlády. Ale keďže viem, že napriek tomu, že tu stojím za rečníckym pultom a hovorím, že nie som spokojný s odpoveďou predsedu vlády, po 17.00 hodine svojím hlasovaním mi dáte jasne najavo, že neviem, čo vlastne chcem a že uznáte, že ja spokojný s odpoveďou vlády som. A iste si spomeniete na obdobie spred 10 rokov, keď z tohto pultu rozprával iný poslanec Národnej rady, v tom čase poslanec Národnej rady pán František Gaulieder, ktorý verejne povedal, že sa nevzdáva svojho poslaneckého mandátu. Napriek tomu, mnohí z vašich koaličných partnerov, ktorí tu ešte sedia, odhlasovali, že sa vzdáva a že teda nevie, čo robí. Takže ja viem, že napriek tomu, že dnes hovorím, že nie som spokojný s odpoveďou pána predsedu vlády, odhlasujete mi to, že spokojný s odpoveďou pána predsedu vlády som.

    Pán minister Kaliňak, interpeloval som vás vo viacerých veciach. Budem hovoriť len o dvoch, o sledovaní osôb. Ja som sa nepýtal na Schengen, pán minister, ani na Maďarsko, Poľsko a ostatné krajiny. Ja som sa pýtal konkrétne na informácie o tom, že slovenskí občania chodia do Anglicka a do Bruselu alebo kam, a tam berú peniaze z bánk, takže to nespájajte so Schengenom. Pýtal som sa, či ste žiadali, alebo nežiadali a či sledujete, alebo nesledujete. Vaša odpoveď v tomto smere je veľmi taká všelijaká, ale nemôžem povedať, že absolútne nevyhovujúca.

    A čo sa týka, pán minister, toho incidentu, v ktorom som vás interpeloval, ja som sa nepýtal na postup vyšetrovateľa Policajného zboru. Ten neurobil, naozaj s výnimkou toho, čo ste napísali, teda, že nekonal, tak ako mal a, že neskoro konal, neurobil nijakú chybu. Ale máme ešte iný úrad a ten sa nazýva Úrad pre ochranu ústavných činiteľov, ktorého zamestnanci v ten deň boli na mieste incidentu a ktorí nemajú incident prešetrovať podľa toho, aká je výška škody a prešetrovanie incidentu majú dotiahnuť do konca, to po prvé.

    Po druhé, príslušníkom Policajného zboru, pracovníkom Úradu pre ochranu ústavných činiteľov som dal informáciu, ktorú som mal od svedkyne. Táto informácia nepozostávala len zo štyroch písmen, BA-***SL, ale tá informácia zahrňovala aj tri čísla za tou pomlčkou a na základe tejto informácie príslušníci Policajného zboru, Úradu pre ochranu ústavných činiteľov preverovali evidenčné číslo motorového vozidla a zistili, že nejde o vozidlo bielej farby značky Škoda Fabia, ale že ide o vozidlo bielej farby značky Bavaria 1, to znamená bavorák jednotkovej triedy. To je všetko, čo som chcel povedať.

    Ďakujem pekne, pán minister, aj vám, kolegyne a kolegovia.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vo svojej odpovedi na interpelácie by som chcel zareagovať na dve interpelácie, ktoré som podával písomne na pána premiéra Fica a na pani ministerku Tomanovú. Je to v tlači 644 ako interpelácia č. 17 a interpelácia č. 18.

    V tejto súvislosti sa chcem na vás obrátiť, pán predseda, aby ste zabezpečili prítomnosť interpelovaného podľa § 130 ods. 4.

  • Pán poslanec, mám prerušiť rokovanie? Ja veľmi rád požiadam, aby, samozrejme, interpelovaní boli prítomní. Je zvykom vzhľadom na pracovné zaneprázdnenie a organizáciu programu, že sa niekedy stane, že tu všetci členovia vlády nie sú. Samozrejme. Pán poslanec, chcete využiť svoje právo, alebo nie?

  • No chcem využiť svoje právo, ale zároveň žiadam...

  • Nech sa páči, pokračujte, dal som vám slovo, pokiaľ chcete skončiť.

  • No, ako. Žiadam od vás, aby ste tých interpelovaných zavolali.

  • Ja som ich už vyzval. Vyzývam, aby boli, ak sú v priestoroch Národnej rady prítomní. Pán Brocka, poprosím, prebieha rozprava, neviem prerušiť. Keď pán poslanec ukončí svoje vystúpenie, rád vám dám slovo.

    Takže, pán Frešo, budete pokračovať alebo pán Brocka sa hlási. Mne je ľúto, bude pokračovať pán Frešo. Ja vám nemám na základe čoho dať slovo teraz.

    Takže, keď skončí pán Frešo, ja vám veľmi rád dám slovo, pán poslanec.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Neviem, myslím si, že by bolo správne, keby členovia vlády si naozaj urobili raz za mesiac čas na to, aby prišli medzi nás, poslancov, aby nezabúdali na to, kto im tú dôveru vyslovuje a kto je tu komu podriadený a kto je tu komu nadriadený. Nakoľko podľa toho potom aj vyzerajú odpovede týchto členov vlády.

    A konkrétne začnem pánom premiérom Ficom, ktorého som interpeloval v súvislosti s výrokmi, ktoré použila jeho tlačová hovorkyňa a ktoré považujem za jeho priamu reč, v súvislosti s pezinskou skládkou, kde hovoril o tom, že otázka skládky odpadov v Pezinku mala byť použitá ako prostriedok nátlaku na vládu a jej orgány. A zároveň hovoril o zarážajúcich a podozrivých okolnostiach celého prípadu. Kládol som veľmi presné otázky, čo vláda zistila o protestných zhromaždeniach občanov. Aká bola vec, ktorá je celá za kauzou. Ako politické aktivity SDKÚ – DS potvrdzujú slová predsedu vlády a ktoré sú zarážajúce a podozrivé okolnosti okolo celého prípadu.

    Odpoveď, ktorú som dostal, ma naozaj neuspokojuje, som s ňou nespokojný a neobsahuje ani jednu odpoveď na mnou kladené otázky.

    Ja chcem len upozorniť aj pána predsedu vlády a predpokladám, že nejakým spôsobom sa aspoň bude snažiť dostúpiť k záznamu z tohto rokovania na to, že pezinská skládka je jedna stavba, jedna čierna stavba, ktorá sa sčasti realizuje na pozemku jeho politického nominanta. Je to jedna čierna stavba, ktorú občania v Pezinku nechcú, dali to najavo cez svojich volených zástupcov. Dali to najavo protestnými akciami. Je to jedna čierna stavba, kde vláda tejto krajiny pod vedením Roberta Fica nie je schopná doručiť rozhodnutie o zastavení stavby a to napriek tomu, že už týždeň prešiel, kedy sa táto vláda k tomu nejako zaviazala a aj to až po obrovskom tlaku občanov a po proteste priamo pred úradom vlády. A je to naozaj stavba, ktorá ukazuje, že právny štát v podaní tejto vlády a tejto koalície končí na čiernej skládke v Pezinku.

    Som nespokojný s tým, že premiér Fico namiesto, aby sa snažil kauzu Pezinok vyriešiť, tak obviňoval svojich politických oponentov. Dokonca naznačoval, že sú tam isté ekonomické záujmy. Keď som mu poskytol aj touto formou šancu osvetliť toto pozadie a svojimi podrobnými otázkami, tak túto šancu nevyužil. Inými slovami, toto ma oprávňuje konštatovať, že to bola jedna dymová clona zo strany pána premiéra, ktorú okolo Pezinka rozpútal a jeho nemohúcnosť dokazuje to, že po dnešný deň tá stavba tam stojí. Dnes sa našťastie nerobí, ale nie je doručené stále ani rozhodnutie stavebníkovi o tom, že nesmie stavať. Čiže, predpokladám, keď mediálny záujem opadne, stavať sa bude znova. Myslím si, že je to zlyhanie nielen predsedu vlády, ale aj vlády ako celku. Myslím si, že je to veľmi zlý príklad o tom, ako táto vláda poníma pojem právny štát.

    K interpelácii, ktorú som mal na pani ministerku Tomanovú, je to interpelácia č. 18. Tá bola veľmi jednoduchá. Ja vám ju prečítam:

    „Pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, moja interpelácia súvisí s vyjadrením šéfa Sociálnej poisťovne Ivana Bernátka, uverejnenom v denníku SME dňa 12. 4. 2008. Znenie vyjadrenia je: Dedenie dôchodkových úspor je absolútne navádzanie na trestný čin.

    Vážená pani ministerka, dovoľujem si vám v tejto súvislosti položiť dve otázky: Súhlasíte s tvrdením riaditeľa Sociálnej poisťovne?

    A druhá otázka: Ako vysvetlíte tieto slová a čím je tvrdenie riaditeľa Sociálnej poisťovne podložené?“

    Opäť ma odpoveď, ktorú som dostal od pani ministerky, ktorú ešte pred pár minútami som tu videl v sále, neuspokojila.

    Prečítam tú časť, ktorú považujem za neadekvátnu voči poslancom Národnej rady a takisto aj vychádza podľa mňa a mojej mienky z toho, že súčasná vládna koalícia nepokladá za dôležité, aby sa jednotliví ministri zodpovedali poslancom, o čom svedčí aj to, že nie sú tu prítomní, vrátane premiéra. A ja vám prečítam časť tej odpovede:

    „Úlohou ministerky nie je komentovať, vysvetľovať či dodatočne odôvodňovať mediálne vyjadrenia ktoréhokoľvek predstaviteľa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny alebo vrcholového predstaviteľa verejnej inštitúcie v pôsobnosti rezortu.“

    Prosím pekne, vážení kolegovia a vážené kolegyne, vážení kolegovia, to je odpoveď, ktorú aj vám koaličným poslancom dáva ministerka, ktorej ste vyslovili dôveru. Inými slovami, neunúva sa vysvetliť, ako je možné, že takéto nehorázne tvrdenie v médiách vrcholného predstaviteľa svojej inštitúcie sa ocitlo. A na jednoduchú otázku, či s týmto tvrdením súhlasí, ani na túto sa pani ministerka neunúva dať žiadnu odpoveď. Podľa mňa je to hanba.

    A ešte raz by som chcel apelovať aj na vás, pán predseda, aby ste v budúcnosti zabezpečili účasť pánov ministrov a pani ministeriek, vrátane pána premiéra, keď poslanci ako volení zástupcovia občanov majú záujem komunikovať s týmito ministrami. Myslím si, že popri tých všetkých výletoch a akciách, na ktorých sa zúčastňujú, by si mohli urobiť čas, vedia, kedy je termín interpelácií a mali by tu sedieť v sále tak, ako sa to žiada od zodpovedných predstaviteľov.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec, chcem vás ubezpečiť, nezvyknem to robiť, ale urobím to, lebo som tu sedel štyri roky a Dzurindu som tu nevidel ani raz. A jednoducho som presvedčený, aj dnes tu sedia ministri a je prejavom vzťahu vlády a členov vlády k tejto Národnej rade, že chodia tak, ako to určuje program a že vtedy, keď im to pracovné povinnosti dovolia, sa zúčastňujú, aby mohli odpovedať relevantným spôsobom nielen na vaše otázky, ale aj na otázky občanov.

    Ja, samozrejme, budem naďalej apelovať ako predseda Národnej rady na všetkých členov vlády, aby tu boli. Len vás chcem požiadať, aby ste v záujme svojho politického marketingu nedehonestovali to, čo jednoducho je súčasťou práce či člena vlády alebo poslanca.

    Ja som tu štyri roky sedel, pán poslanec. A znovu, ja to dám vytiahnuť, kedy tu bol Dzurinda ako šéf vlády.

    Kto bude teraz, nech sa páči, dámy a páni, dávam možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Brocka, do rozpravy alebo chcete procedurálny? Ale ešte ukončíme prihlasovanie do rozpravy. Čiže, pán poslanec Štefanec, pani poslankyňa Sabolová, Kahanec. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Brocka, nech sa páči. Zapnite, prosím vás, pána poslanca Brocku. Chvíľočku, pán kolega, nech sa páči.

  • Práve chcem k tomu problému, ktorý sa teraz otvoril. Pán predseda, je to prirodzené, že nemôže tu sedieť celá vláda, lebo život sa kvôli interpeláciám alebo odpovediam na interpelácie v krajine nezastaví. Ale rokovací poriadok § 130 ods. 7 hovorí, že v prípade, keď niekto z vlády tu nie je, tak predseda vlády určí, kto zastupuje buď predsedu vlády alebo toho ministra. Lebo ja chcem interpelovať členov vlády a nie sú tu. A zaujímalo by ma, kto z tých, ktorí sú tu nie prítomní, bude prípadne reagovať na moju interpeláciu. Čiže, to by mohlo zaznieť a je to vybavené.

  • Dobre. Nebudeme hlasovať o tom, pán poslanec. Máte pravdu, ale sám dobre viete, že naozaj úlohy a zaneprázdnenosť členov vlády sú, aké sú. Myslím, že pri hodine otázok máme tento inštitút vyriešený. Tam predseda vlády informuje, kto bude zastupovať tých, ktorí nemôžu byť. Áno. Dobre, skúsime na grémiu dohodnúť pre budúce stretnutia tento bod, aby bolo jasné vopred pre všetkých tých, ktorí chcú položiť otázky, kto bude odpovedať. Dobre? Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

  • Pán predseda, ja chcem len doplniť, aj už čo kolega Brocka povedal v rámci procedúry. Ja mám pocit, ako keby práve preto, že vyžadujeme v zmysle rokovacieho poriadku účasť ministrov raz za dva, tri mesiace, kedy sú interpelácie, aby tu boli, ako keby teraz vyložene odchádzali len preto, aby ignorovali túto Národnú radu. Veď nie je možné, aby vzadu bolo rokovanie nejaké s ministrami, keď vpredu beží riadne schôdza Národnej rady. Toto je ignorácia. A preto by som vás chcela poprosiť, lebo ja vám rozumiem, pán predseda, to sú dospelí ľudia, ako sú poslanci, tak aj ministri, že sa nedá ich tu priviazať. Ale myslím si, že trochu úcty trikrát, štyrikrát v roku voči poslancom by mohli tí páni ministri mať.

    A preto vás chcem požiadať, aby aspoň tí, ktorí sa nachádzajú v Národnej rade...

  • Vystúpenie prerušené.

  • Ja len, pani poslankyňa, upresním pre tých, kto to bude sledovať. Nie je to trikrát, štyrikrát do roka. Vy veľmi dobre viete, že tento bod programu je zo zákona a je vždy každý druhý štvrtok počas rokovania Národnej rady. To znamená, členovia vlády, aj pán premiér musia byť počas rokovania každý mesiac účastní minimálne prvý týždeň na hodine otázok a druhý týždeň na interpeláciách. To len na upresnenie. Lebo ste použili opäť taký trošku zavádzajúci výraz, ako keby vláda ignorovala túto Národnú radu. Ja som presvedčený, že to tak nie je. Ale, samozrejme, pozývam, ak máte pocit, že niektorí členovia vlády nie sú v sále a sú niekde v priestoroch Národnej rady, aby prišli do sály. Dobre.

    Do rozpravy teraz... A ešte pán poslanec Frešo? Len keby sme sa zhodli, o čom teraz je tento náš dialóg. Sú to faktické poznámky, procedurálne návrhy, lebo...

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda, ja by som veľmi krátko zareagoval na to, čo ste vy nazvali politickým marketingom z mojej strany. Veľmi si myslím, že to je znevažujúce a nielen voči mne, ale aj voči občanom, ktorých zastupujem. Ja si myslím, pardon, iba doplním jednu vetu. Budem veľmi stručný. Ja si myslím, že ten, kto robí chybu, sú tí členovia vlády, ktorí sú teraz v budove a neprídu na interpelácie. Hanba im a nie mne, ktorý zastupujem svojich občanov a pýtam sa týchto členov vlády. Čiže, považujem to za nenáležité. Takže, aj vás poprosím, aby ste sa sústredili na tých, ktorí túto Národnú radu naozaj znevažujú svojou neprítomnosťou a ostentatívnym odídením, keď vedia, že tu majú interpeláciu, a nie tí, ktorí čestne a poctivo zastupujú svojich vlastných voličov.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, to, že som vám nechal slovo, je ten najlepší dôkaz, ako si vážime vás a vašich voličov. Pretože znovu sa vás pýtam, toto vaše vystúpenie bolo čo. Rozprava, faktická poznámka, procedurálny návrh? Ja totiž neviem identifikovať, o čo išlo. Každopádne v záujme toho, aby hodina otázok, interpelácie, to, čo je súčasťou rokovania Národnej rady, malo svoju váhu, urobím všetko pre to, aby všetci tí členovia vlády, ktorí z hľadiska svojho programu môžu byť účastní, tu boli. A ja som hlboko presvedčený, že nemáte pravdu a že všetci tí, ktorí sú dnes k dispozícii z hľadiska svojho pracovného programu, tu sú.

    Takže budeme teraz pokračovať. Pán poslanec Miššík, nech sa páči. Len sa skúsme dohodnúť, vedieme dialóg, rozpravu. Reagujeme nie tak, že... Do rozpravy, pán Jarjabek? Pán poslanec, tiež poprosím. Uvedomujem si, že som to možno vyvolal sám, ale keď ste sa zhodli na tom, čo to je toto, toto je interpelácia členov vlády.

  • Pán predseda, ja sa ospravedlňujem, ale vzhľadom na to, čo tu zaznieva, mám procedurálnu faktickú poznámku. A chcem povedať len jednu vec cteným mojim kolegom, ktorí sa teraz tak vehementne rozohňujú nad tým, že tu nie sú ministri a premiér. Skutočne len jednu vetu. Vy si spomínate, počas 8 rokov sa tu často stalo, že z vášho premiéra Dzurindu tu nebolo ani Dz, nehovoriac o ministroch. Takže, prosím vás pekne, nebuďte teraz takí prísni. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, poprosím vás, dobre, ukončujem. Poďme ďalej. Budeme pokračovať v rozprave. Pán Miššík, do rozpravy?

  • Nezrozumiteľné hlasy z pléna.

  • Takže, pán poslanec Brocka, do rozpravy. Nie. Takže, pán poslanec Štefanec?

    Nech sa páči, pán poslanec Miššík.

  • Nechcel som pôvodne, pán predseda, ale prepáčte, to ma vyprovokovalo trošku. Poprosím vás, aby ste zabezpečili. Môj procedurálny návrh je, aby ste zabezpečili účasť pánov ministrov pri takých závažných veciach, o ktorých sa tu hovorí. To je celé.

  • Ja to, pán poslanec, urobím aj bez hlasovania, dobre? Nemusíme dať hlasovať o tomto návrhu.

    Takže, poprosím, pán poslanec Štefanec. Pokračujeme, dámy a páni, v interpeláciách.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Dámy a páni, milí hostia, dovolím sa vyjadriť k písomnej odpovedi členov vlády pod č. 7, ktorá mi bola adresovaná od pána ministra hospodárstva, pána Ľubomíra Jahnátka.

    Problematika, ohľadom ktorej som interpeloval pána ministra, sa týka dvojitého zobrazovania cien v procese zavádzania spoločnej európskej meny na Slovensku, konkrétne jednotkových cien pri zobrazovaní, v duálnom zobrazovaní pri váhach. Bohužiaľ, vinou legislatívy sa stalo, že Slovensko je jediná krajina, v ktorej platí povinnosť zobrazovať jednotkové ceny na tri desatinné miesta, pričom v každej krajine, ktorá zavádzala euro, to tak bolo na dve desatinné miesta. Čo z toho vyplýva? Predovšetkým pre ľudí, ktorí musia upraviť túto skutočnosť podľa platnej legislatívy, táto realita znamená, že váhy v celej Európe sú v jednom softvére a špeciálna softvérová úprava by sa musela urobiť, pokiaľ by nedošlo k zmene, len pre Slovensko. Znamená to vyššie náklady, ktoré sa premietnu do vyšších cien, ktoré nakoniec zaplatí len slovenský spotrebiteľ. To bol dôvod mojej interpelácie. Pán minister síce obsiahlo vysvetlil platnú legislatívu a priznal, že o problematike vie, ale že odkázal na ministerstvo financií, prípadne na novelizáciu generálneho zákona o zavedení eura.

    Keďže som presvedčený, že táto problematika sa dá riešiť novelou vyhlášky č. 97/2008, tak si ho dovoľujem z toho miesta ešte raz požiadať, aby túto problematiku riešil, ktorá je podľa môjho názoru dôležitá a bude mať vplyv takisto na výšku cien pri dvojitom oceňovaní.

    A čo sa týka jeho odpovede, dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať, aby ste podporili môj názor, že nie som spokojný s príslušnou odpoveďou pána ministra na túto tému.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Posledný do rozpravy – pán poslanec Kahanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi, aby som zareagoval na písomnú odpoveď členov vlády na moju interpeláciu v tlači 644 pod bodom 5, ktorá sa týkala veci prepustenia koordinátorov programu podpory rozvoja komunitnej sociálnej práce v obciach a v tejto súvislosti neefektívneho využívania prostriedkov Fondu sociálneho rozvoja.

    K samotnej odpovedi. Vážený pán podpredseda vlády, momentálne síce neprítomný, pán Čaplovič, chcel by som vám poďakovať za vašu odpoveď, ba aj za niektoré veľmi úprimné postoje, ktoré som v tejto odpovedi našiel. Na druhej strane s uvedenou interpeláciou nemôžem byť spokojný. Pár poznámok k tejto interpelácii. Pán podpredseda vlády požiadal o zaujatie stanoviska ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj splnomocnenkyňu vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity.

    Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny konštatovala, resp. uviedla, že k ukončeniu pracovného pomeru s týmito 17 koordinátormi práve predchádzalo hodnotenie Programu podpory rozvoja komunitnej sociálnej práce v obciach. No, je to síce všeobecné, že predchádzalo mu hodnotenie programu, ale ja sa chcem spýtať: Predchádzalo tomu aj hodnotenie osôb koordinátorov? Predchádzalo tomu aj hodnotenie samotného Fondu sociálneho rozvoja, a tých, ktorí boli zodpovední, aby tento program bežal? Veď predsa za všetko nemohli byť zodpovední iba 17 koordinátori.

    Ďalej je tam uvádzané, že uvedeným hodnotením boli údajne zistené viaceré skutočnosti. Chcem poďakovať pánu podpredsedovi za to slovo „údajne“, lebo myslím si, že to slovo „údajne“ je aj v tejto veci náležite použité. A boli tam odvolávky na to, že lokálni koordinátori nemohli efektívne riadiť a kontrolovať činnosť takého veľkého počtu pracovníkov priamo v teréne, atď., atď., že boli duplicitné aktivity komunitných sociálnych pracovníkov. Ale pýtam sa: Keď oni nemohli tieto činnosti zabezpečovať priamo v teréne, bude ich zabezpečovať Bratislava? Alebo budeme tieto činnosti zabezpečovať priamo v teréne z Bratislavy? Keď oni boli priamo vo svojich okresoch?

    Takisto je tam odvolávka, že zamestnávatelia často negatívne vnímali niektoré činnosti lokálnych koordinátorov. No, ale to je asi problém zamestnávateľov a ja by som očakával, že rozhodnutie o ich práci zhodnotí zodpovedný podľa toho, ako prácu vykonávajú koordinátori, nie ako túto prácu hodnotia a môže to byť aj z pohodlnosti ich zamestnávateľov, napríklad negatívne.

    Ja na to poviem hneď jeden príklad. Nemohli to byť napríklad tí zamestnávatelia, ktorí nevyužili výzvy a granty po prechode na financovanie z Fondu sociálneho rozvoja na Európsky sociálny fond len preto, že na prelome po výpovediach nenabehli na prácu komunitných pracovníkov a nesplnili podmienku trvania tejto činnosti – tri roky? Otázka je, kto bol za to zodpovedný. Lokálni koordinátori sa vyhodia, dajú sa výpovede a skonštatuje sa, že predchádzalo tomu hodnotenie. Nie som teda celkom spokojný s takouto odpoveďou a čakal by som, že tam bude uvedená zodpovednosť alebo konkrétne porušenia, ale predovšetkým by som čakal, že útvar, ktorý je za to zodpovedný, teda Fond sociálneho rozvoja, v konečnom dôsledku rezort práce a sociálnych veci, že ten je zodpovedný za to, aby táto činnosť bola vykonávaná v súlade s podmienkami projektu a v súlade s činnosťou, na ktorú bol tento projekt cielený.

    Takže možno by bolo potrebné zamyslieť sa nad tým, či nemal byť zhodnotený aj samotný Fond sociálneho rozvoja a tí, ktorí boli za metodickú pomoc a ďalšie veci, ktoré mali zabezpečovať, zodpovední. Dovolím si tvrdiť z tohto miesta, že minimálne jednu koordinátorku poznám. Dá sa povedať osobne a dobre a poznám ju určite ako zodpovednú. A myslím si, že takéto paušálne hodnotenie bolo absolútne nenáležité a absolútne nezodpovedné. Otázka je, prečo k takémuto stavu došlo, či tam nebol proste iný záujem zmeniť tento systém na nejaké diaľkové riadenie tejto činnosti z Bratislavy.

    Ďalej sa konštatuje, že zo strany Fondu sociálneho rozvoja bude zabezpečený dohľad nad činnosťou. To už myslím, po nových výzvach a v novej činnosti. No, ale ja sa spýtam: Doteraz Fond sociálneho rozvoja nezabezpečoval dohľad nad činnosťou komunitných sociálnych pracovníkov? Až v rámci novej organizačnej štruktúry, keď zriadi samostatné oddelenie, zabezpečí kontrolu výkonu sociálnej práce priamo v teréne? A opäť sa pýtam: Zasa z Bratislavy? Alebo sa to dá zabezpečiť priamo tými, ktorí boli tri roky preškoľovaní a chodili na rôzne školenia a ktorí tri roky pracovali priamo v teréne? Veď predsa je absolútne nereálne, aby všetci a iba tí koordinátori boli zlí. Ale ľahko sa hádže zodpovednosť na tých, ktorí sa nemôžu ozvať. Preto sa ozývam v tejto odpovedi na interpeláciu za nich.

    Myslím si, že je absolútne nekonkrétne konštatovanie, že Fond sociálneho rozvoja podporuje budovanie lokálnych partnerstiev sociálnej inklúzie, ktorých aktivity budú zamerané v spolupráci s Fondom sociálneho rozvoja na zabezpečenie „určitých“, zasa veľmi konkrétne slovo, činností, ktoré vykonávali lokálni koordinátori. Určitých činností, ktoré vykonávali lokálni koordinátori. Absolútne nekonkrétne konštatovanie. Ani odkiaľ sa to bude zabezpečovať, ani kto, ani ako. To, že sa tam deklaruje záujem Fondu sociálneho rozvoja o rozvoj komunitnej sociálnej práce, o tom veľmi pochybujem. Na jednej strane, na konci roka, tesne na konci roka, urobil vyhodnotenie, vo veľmi rýchlom časovom slede dal výpovede pracovníkom a spôsobil aj to, že v rámci tohto obdobia, keď už bola blízko podmienka naplnenia tejto činnosti, plynulej činnosti v trvaní troch rokov. Tak si myslím, že aj mnohé obce nezabezpečili tento prechod a nezaregistrovali možno dostatočne aj to, že provizórne sa zabezpečovali zdroje na tieto činnosti zo štátneho rozpočtu, keďže sa nestíhali výzvy prechodu z Fondu sociálneho rozvoja na Európsky sociálny fond.

    Je tam potom množstvo konštatovaní, čo všetko bolo, že prebieha jedno kolo, druhé kolo, 123 žiadostí... Ja to považujem iba za smutnú štatistiku. Zaujímavý je ďalší odsek odpovede, keď na to reaguje splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity pani Anina Botošová. A tá uviedla prostredníctvom pána podpredsedu vlády, že prepustením 17 lokálnych koordinátorov sa znemožnilo vykonávanie efektívnej kontroly a koordinácie práce komunitných sociálnych pracovníkov. Ako potom spolupracuje splnomocnenkyňa vlády s Fondom sociálneho rozvoja a s rezortom, ktorého Fond sociálneho rozvoja je v kompetencii, teda s rezortom práce a sociálnych vecí? Ďalej sa pýta, resp. konštatuje, že v súčasných podmienkach pri vykonávaní činnosti komunitných sociálnych pracovníkov sa nebudú mať títo koordinátori na koho obrátiť. A uvádza aj to, že obce, ktoré sa neúspešne zapojili do výzvy, sú aj znechutené z tejto situácie, ktorá vznikla aj týmto prelomovým obdobím, aj z množstva administratívy, ktorá s tým bezprostredne súvisí a mnohé aj z tých dôvodov odstúpili od tohto programu.

    Ale tento program asi mal svoj cieľ. Keď sa niečo tri roky rozvíja a preruší sa na konci tohto trojročného obdobia, myslím si, že je to to najhoršie, čo môže byť už aj vzhľadom na to, koľko sa do toho vynaložilo energie počas týchto troch rokov na zaškolenie týchto ľudí, ktorí pracovali priamo v teréne.

    Aj pán podpredseda vlády Čaplovič taktiež v závere konštatuje, že považuje za potrebné, aby táto činnosť komunitných sociálnych pracovníkov bola koordinovaná vyškolenými pracovníkmi priamo v teréne. Konštatuje, čo je možné zabezpečiť aktívnou spoluprácou oddelenia Fondu sociálneho rozvoja. No, keď to nefungovalo doteraz, tak sa chcem spýtať, ako sa to zabezpečí v budúcnosti? Len tým, že vzniklo oddelenie fondu sociálneho rozvoja? Odkiaľ sa zasa budú naberať ďalší pracovníci? Môžu sa nabrať noví, ale určite nie takí, čo získali trojročné, takmer trojročné skúsenosti.

    V závere je opäť iba všeobecné a nekonkrétne konštatovanie, čo všetko si vyžaduje táto činnosť a zabezpečenie tejto činnosti a naplnenie projektu.

    Aj napriek tomu oceňujem záverečné slová pána podpredsedu Dušana Čaploviča, že bude rokovať s pani ministerkou Tomanovou a zástupcami Fondu sociálneho rozvoja naďalej. Oceňujem jeho snahu i ochotu. Takúto ochotu k riešeniu týchto problémov by som však očakával aj od hlavných zodpovedných, teda od Fondu sociálneho rozvoja a rezortu práce, v ktorého pôsobnosti je Fond sociálneho rozvoja. Je minimálne nie celkom, no nechcem povedať, že podivuhodné, ale je minimálne divné, že na jednej strane je jeden postoj rezortu, na druhej strane je iný postoj splnomocnenkyne vlády, na tretej strane je rezervovaný postoj pána podpredsedu vlády.

    Už aj na základe toho, čo som teraz v závere konštatoval, aj na základe celého komentáru k tejto odpovedi nemôžem preto ani odpoveď na moju interpeláciu považovať za vecnú, náležitú, ale predovšetkým nie za uspokojivú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec, boli ste posledný ústne prihlásený. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem sa spýtať členov vlády – chce niekto reagovať, páni ministri? Pani ministerka? Nie, takže prerušujem rokovanie o tomto bode, hlasovať budeme pri ďalších hlasovaniach.

    Otváram

    interpelácie

    a chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu aj písomne.

    Písomne sú prihlásení páni poslanci: Andruskó, Kahanec, Štefanec, Sabolová a Brocka.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som predložil tri interpelácie, všetky tri sú adresované pánovi ministrovi školstva, páni Jánovi Mikolajovi.

    Vážený pán minister, nový školský zákon ukladá školám vypracovanie školského vzdelávacieho programu, pričom však časový interval na túto prácu je minimálny. Mnohé školy by potrebovali metodickú pomoc vo forme zverejneného vzorového vzdelávacieho programu zo strany ŠPÚ. V tejto súvislosti sa na vás obraciam s nasledovanými otázkami:

    1. Považujete za korektné voči školám, že ku dňu 17. júna 2008 ešte nebola na webovej stránke ŠPÚ zverejnená konečná verzia štátneho vzdelávacieho programu, ani žiadne vzorové vzdelávacie programy pre školy?

    2. Považujete letné mesiace júl a august za ideálne obdobie na vypracovanie školských vzdelávacích programov?

    Druhá interpelácia je tiež adresovaná ministrovi školstva Slovenskej republiky Jánovi Mikolajovi.

    Vážený pán minister, nový školský zákon neobsahuje možnosť zaradenia šesťročných gymnázií do siete škôl a školských zariadení v Slovenskej republike. V tejto súvislosti sa na vás obraciam s nasledovnými otázkami:

    1. Ako budú riešené prípady 6 gymnázií na Slovensku, ktorým bol v zmysle doteraz platnej legislatívy už vydaný súhlas na otvorenie šesťročnej formy gymnaziálneho štúdia?

    2. Môže mať nový školský zákon retroaktívny charakter v otázke šesťročných gymnázií na tieto gymnáziá?

    Posledná interpelácia je tiež určená ministrovi školstva Slovenskej republiky Jánovi Mikolajovi.

    Vážený pán minister, napriek tomu, že vo svojom programovom vyhlásení vláda Slovenskej republiky sa zaviazala permanentne bojovať aj proti všetkým formám rasovej a etnickej neznášanlivosti a garantovala status quo vo veci dosiahnutia jej úrovne práv príslušníkov národnostných menšín, v pripravovaných učebniciach pre školy s vyučovacím jazykom maďarským nebude možné používať názvy obcí a miest v maďarskom jazyku. Túto skutočnosť vy obhajujete potrebou dodržiavania platných zákonov a predpisov Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu vás interpelujem nasledujúcimi otázkami:

    1. Na základe akého právneho predpisu považujete školské učebnice za súčasť úradnej činnosti štátnych orgánov a obcí?

    2. Je potvrdením váš názor o zákaze používania názvov obcí v maďarskom jazyku aj nezávislými právnymi autoritami?

    3. Platí potreba dodržania zákonov a predpisov aj pre vaše ministerstvo, napr. Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov, konkrétne čl. 10 ods. 2 bod g), resp. Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín čl. 11 bod 3?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení členovia vlády, vážení prítomní, chcel by som interpelovať ministra životného prostredia pána Jaroslava Izáka vo veci riešenia protipovodňových opatrení na východe Slovenska v Prešovskom kraji.

    Vážený pán minister, dovoľujem si vás interpelovať v súvislosti s problematikou protipovodňových opatrení, ktoré je potrebné realizovať na východnom Slovensku. Zvlášť by som chcel vašu pozornosť upriamiť na potrebu uviesť do života tieto opatrenia v regióne Šariš, v povodí rieky Torysy, Sekčova a Svinky. Robím to aj preto, aby ste nebrali na ľahkú váhu list, ktorým sa na vás pred krátkym časom obrátili zástupcovia mikroregiónov Ekotorysa, Čierna hora a Stráž. Zástupcovia týchto mikroregiónov pripomínajú a upozorňujú na to, že posledné povodne v rokoch 2004 a 2006 spôsobili obrovské škody na majetku obcí a majetku občanov. Len v roku 2004 bolo takto postihnutých približne 149 obcí a celková škoda vyčíslená na zhruba 110 mil. Sk. Krátko na to v roku 2006 bola situácia obdobná, výška škôd presiahla 116 mil. Sk. Napriek vládou prijatému a aktualizovanému programu protipovodňovej ochrany sa však protipovodňové opatrenia dostávajú do reálnej podoby v postihnutých územiach len veľmi pomaly.

    Na jednej strane oceňujem, že v štátnom rozpočte na rok 2008 sa počíta na tento účel so sumou 1,6 mld. Sk. Daná výška však podľa vodohospodárov nepokryje potreby východného Slovenska, ktoré by pre systémové riešenie týchto problémov podľa ich odhadov vyžadovalo ročne asi 2 mld. Sk. Nedostatočnou systémovou finančnou podporou pre zabezpečenie protipovodňových opatrení sa teda nielen oddiali prevencia a eliminácia škôd, ktoré povodne opakovane spôsobujú v záplavových územiach, ale problém ako-taký bude iba v dôsledku opakovaného výskytu živelných udalostí narastať a v konečnom dôsledku bude narastať aj výsledná čiastka na jeho komplexné riešenie.

    Podľa dostupných zdrojov by mali byť v rámci operačného programu životné prostredie na protipovodňovú ochranu pre roky 2007 až 2013 vyčlenené 4 mld. Sk a ministerstvo životného prostredia by financie z tejto čiastky malo využiť najmä v tých regiónoch, ktoré sú najviac ohrozené s tým, že váš rezort plánuje vyše 50 % použiť na východe Slovenska, 42 % pre Košický, 9 % pre Prešovský kraj. Aj keď zástupcovia mikroregiónov nechcú spochybniť toto, podľa ich názoru, neprimerané rozdelenie, žiadajú však, aby sa brali zodpovedne do úvahy aj výsledky projektu Geografického ústavu Slovenskej akadémie vied, podľa ktorého severovýchodná časť spolu s juhovýchodnou časťou Slovenska patrí medzi územia s najvyššou frekvenciou výskytu povodňových situácií. Podľa informácie zo Slovenského vodohospodárskeho podniku Košice je prioritou ochrana krajských miest, teda Košíc a Prešova. V rámci územia Prešova a jeho blízkeho okolia ide najmä o úpravu profilu Torysy na úseku od mosta pri Haniske až po Veľký Šariš tak, aby zvládol nápor storočnej vody a o rekonštrukciu vodnej nádrže Sigord. Potreby riešenia protipovodňovej ochrany v Prešovskom kraji sú však nielen podľa požiadaviek starostov obcí, ale najmä na základe opakovaných živelných udalostí a nimi spôsobovanými značnými škodami omnoho väčšie. Zvlášť v lokalitách, kde povodne, či nárazové zrážky v tých istých územiach a veľmi často spôsobujú škody na majetku občanov i na infraštruktúre obcí, často po predchádzajúcich opakovaných opravách poškodených objektov či dopravnej infraštruktúry.

    Podľa názoru starostov obcí reprezentujúcich a zastupujúcich viac ako 30 tis. občanov v troch mikroregiónoch Ekotorysa, Stráže a Čierna hora sa na povodniach nepodieľa iba rieka Torysa, ale ako ukázali aj posledné povodne v rokoch 2004 a 2006, ohrozené sú aj obce v povodí rieky Sekčova a jej prítokov, ktorých korytá nezvládajú prívalové vody už pri mierne zvýšenej zrážkovej činnosti. A ohrozené sú aj územia samotného mesta Prešov. V rokoch 2002 a 2004, 2006 boli zaplavené časti intravilánu mesta Prešov, priemyselná zóna, ale tiež obec Kapušany pri Prešove práve pre neschopnosť rieky Sekčov zachytiť tieto prívalové vody. A nezabúdajme ani na katastrofálne a tragické dôsledky v povodí rieky Svinka, kde boli v dôsledku nezachytených prívalových vôd aj ľudské obete. Aj v tomto prípade išlo o to, že koryto nebolo schopné odviesť prívalovú vlnu. Miestne samosprávy podporujú odborné stanoviská vodohospodárov a ochranárov, ako aj filozofiu, že maximálne množstvo vody je potrebné zachytiť v horných častiach tokov budovaním suchých poldrov nad sídlami, ktoré sa napúšťajú len pri povodniach či prívaloch vôd. Podľa odborníkov je takýmto spôsobom možné zachytiť až jednu tretinu vody a pritom ich stavba v rámci protipovodňových opatrení by mala byť finančne najvýhodnejšia. Zástupcovia mikroregiónov neustále upozorňujú na akútnu potrebu systémového a komplexného riešenia protipovodňových opatrení. Mnohí z nich, ich obce a obyvatelia priamo prežívajú vyčíňanie vodného živlu pri povodniach či prívalových vodách.

    Viem, že nie každej živelnej pohrome sa dá zabrániť. Som však presvedčený, že problémy, na ktoré poukazujú, sú reálne riešiteľné. Zástupcovia miest a obcí pripomínajú aj to, že Slovenský vodohospodársky podnik Košice má vypracovanú štúdiu odtokových pomerov v povodí rieky Sekčov. Podľa názorov odborníkov, ktorí na tejto štúdii pracovali, by sa vybudovaním suchých poldrov Nižná Šebastová, Ternianka, Lada 1 a Lada 2 výrazne znížilo riziko povodní na riekach Sekčov a Torysa, čím by sa významne zvýšila aj ochrana vôd, ochrana osôb a majetku nielen samotného mesta Prešov, ale aj mnohých obcí ležiacich v povodí Torysy.

    Vážený pán minister, dovoľujem si vás preto v rámci mojej interpelácie ako poslanec prešovského regiónu požiadať predovšetkým v mene občanov týchto mikroregiónov, aby ste sa ako najvyšší predstaviteľ rezortu i ako člen vlády zasadili o riešenie protipovodňových opatrení v regióne Šariš urýchlenou realizáciou opatrení, ktoré navrhuje vyššie spomínaná štúdia. Zároveň vás chcem požiadať aj o dôrazné presadzovanie realizácie komplexných a systémových protipovodňových opatrení na východe Slovenska, osobitne na území Prešovského kraja.

    Ďakujem pekne.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán poslanec.

    Teraz vystúpi v bode interpelácie písomne prihlásený tretí pán poslanec, pán Ivan Štefanec. Má slovo. Pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, mám dve interpelácie.

    Tá prvá sa týka ministra financií pána Jána Počiatka. Interpelujem ho v súvislosti s medializovanými informáciami okolo jeho cesty do Monaka a pobytu na jachte majiteľa finančnej skupiny J&T dňa 25. mája 2008. Podozreniami z úniku informácií pri stanovení centrálnej parity slovenskej koruny k euru sa už na základe žiadosti výboru pre financie, rozpočet a menu zaoberá v pripravovanej analýze Národná banka Slovenska.

    Pán minister, keďže okolnosti vašej cesty sú stále nejasné, moje otázky sú nasledovné:

    1. Aký bol účel vašej cesty?

    2. Akým dopravným prostriedkom ste cestovali do Monaka a späť?

    3. Kto túto cestu financoval?

    4. V prípade, že ste si cestu financovali vy sám, môžete predložiť parlamentu doklady, ktoré dokazujú, že ste si ju financovali z vlastných prostriedkov?

    5. V prípade, že ste si hradili náklady na ubytovanie z vlastných prostriedkov, môžete o tom predložiť doklad, ktorý to potvrdzuje?

    Ďakujem.

    Čo sa týka druhej interpelácie, je určená predsedovi vlády, ktorého interpelujem v súvislosti so zvláštnymi aktivitami, ktoré sa dejú na Úrade pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky. Nový predseda tohto úradu krátko po nástupe do funkcie rozhodol o potrebe vykonať ekonomický a právny audit v organizáciách zriadených v pôsobnosti úradu. Pritom rozhodol o tom, že tieto audity budú hradené z prostriedkov auditovaných organizácií, ďalej úrad určil organizácie, ktoré majú byť oslovené pri výberovom konaní, pričom rozhodol o neprimeranej výške odmeny za vykonanie za každý vykonaný audit v čiastke blízkej hodnote 1 mil. Sk. Potrebu auditu určil predseda úradu, pričom žiadna z auditovaných organizácií potrebu takýchto auditov neiniciovala.

    Ďalej predseda úradu nad rámec svojej kompetencie prikázal platenie nariadených auditov z prostriedkov auditovaných organizácií napriek tomu, že tieto nariadil úrad.

    Ďalší bod, predseda nad rámec svojej kompetencie definoval organizácie, ktoré by mali byť oslovené a ktoré v dôsledku toho boli oslovené pri výberovom konaní a z ktorých bol vybraný dodávateľ auditu. Predseda ďalej rozhodol o výške odmien za každý takto nariadený audit vo výške zhruba 1 mil. Sk. Slovenská národná akreditačná služba vzhľadom na svoje finančné možnosti vypísala výberové konanie na výkon každého auditu s cenovým limitom 450 tis. Sk. Oslovené organizácie určené predsedom sa prihlásili do výberového konania, pričom všetky oslovené organizácie ponúkli výkon každého auditu za pozoruhodnú čiastku zhruba milión korún. Výberová komisia ukončila výberové konanie s tým, že žiaden z uchádzačov nesplnil stanovený finančný limit. Akreditačná služba vyhlásila ďalšie kolo výberového konania, keď sa o tomto postupe ale dozvedel predseda úradu, na základe tohto výsledku výberového konania odvolal riaditeľa akreditačnej služby a poveril funkciou riaditeľa externistu nesplňujúceho minimálne požiadavky na výkon funkcie riaditeľa akreditačnej služby. Tento obratom rozhodol podľa pokynov predsedu úradu o vypísaní nového konania a určil odmenu za výkon auditov vo výške milión korún. Na základe tohto boli vybraní dodávatelia uvedených auditov.

    Otázkou je, prečo úrad nevykonal audit v akreditačnej službe prostredníctvom svojich odborných útvarov, ale nariadil, aby výkon ekonomického a právneho auditu si podriadené organizácie objednali u externých organizácií a aby boli hradené z ich prostriedkov. Úrad zasahuje do personálnej politiky akreditačnej služby a tým z nezávislej organizácie vytvoril organizáciu priamo riadenú úradom a závislú od nekvalifikovaného rozhodovania úradu, takisto poplatnú záujmom politickej strany reprezentovanej jej nominantom vo funkcii predsedu úradu. Výberové konanie na riaditeľa bolo výlučnou záležitosťou pracovníkov úradu a vyhral ho kandidát vopred určený predsedom úradu.

    Menovania a odvolania vedúcich pracovníkov akreditačnej služby doteraz zainteresovaným stranám vo výkone akreditácie nik nevysvetlil napriek tomu, že sa toho zainteresované strany na výkone akreditácie dožadovali. Menovaný inžinier Musil, ako dočasne úradujúci riaditeľ, napriek tomu, že na výkon funkcie nie je kvalifikovaným a že jeho menovanie je konfliktom záujmov s možnosťou zneužitia údajov akreditovaných subjektov v prospech záujmov SMÚ, ktorého bol a je štatutárom, za dobu jeho dočasného riaditeľovania na akreditačnej službe splnil úlohy. Podpísal zmluvy na audity, vykonal personálne zmeny a vykonal zmenu rozhodnutia o akreditácii. Úrad nemá zákonom ani vykonávacou právnou normou určené kompetencie vo vzťahu k akreditačnej službe.

    Ďalšou otázkou zostáva, prečo predseda úradu nariadil novému riaditeľovi akreditačnej služby vykonať marketingový prieskum a prieskum spokojnosti s akreditačnou činnosťou, pričom obdobne ako u vyššie uvedených auditov určil priamo tri organizácie pre výber a cenu opäť blízku hodnote milión korún.

    Ďalšou otázkou je, prečo predseda úradu inžinier Lukáč nariadil, aby akreditačná služba zadala spracovanie návrhu zákona o akreditácii z vlastných, teda neštátnych prostriedkov, jednej ním určených a následne vybratých advokátskych kancelárií, pričom určil cenu limitne sa blížiacu opäť čiastke jeden milión, pričom ako predstaviteľ štátnej správy v súčasnosti disponuje právnym útvarom, ktorého hlavnou náplňou je taktiež spracúvať návrhy a novely právnych noriem. Predseda úradu zriadil pre kontrolu činnosti akreditačnej služby dozornú radu. Jej zloženie úrad považuje doteraz za tajné, vrátane jej výsledkov činnosti. Prečo ale úrad neumožňuje zainteresovaným stranám na výkone akreditácie poznať výsledky činnosti dozornej rady akreditačnej služby?

    Väčšina činností vykonávaných v pôsobnosti rezortu je predmetom akreditácie, resp. certifikácie. V uvedenej súvislosti akékoľvek zasahovanie do činnosti akreditačnej služby je zo strany predsedu úradu význačným konfliktom záujmov a činnosťou nekvalifikovanou, nakoľko úrad nedisponuje žiadnym referátom, ktorý by sa venoval činnosti služby a takúto činnosť nemá vo svojom popise činností. Prečo teda predseda úradu nerešpektuje túto skutočnosť, podopretú vyhláseniami predstaviteľov úradu a ministerstva hospodárstva o nezasahovaní do činnosti služby? Otázkou je aj, na základe akých ustanovení súvisiacich právnych noriem vstupuje a zasahuje predseda úradu do činnosti služby a tým významne porušuje nestrannosť a nezávislosť, ako jedno z hlavných kritérií riadneho členstva služby v európskej akreditácii. Prečo úrad nerieši a neodstraňuje nedostatky v zákonoch, na ktoré zo strany priemyslu je priebežne upozorňovaný? Mám za to, že to veľmi nepriaznivo vplýva na transparentnosť, dôveryhodnosť a nezávislosť služby.

    Vzniká teda podozrenie, že predseda úradu zásadným spôsobom porušil nezávislosť a nestrannosť tejto služby a že vo svojich rozhodnutiach konal za hranicou dovoleného s tým, že určil prehnané ceny auditov, prieskumov a poradenstva, neoprávnene zasiahol do hospodárenia organizácií zriadených v pôsobnosti úradu cez ním určené firmy a ohrozil ich ekonomickú stabilitu a koná formou diktátu, pričom vedúci hospodárski pracovníci organizácie, ktorá je zriadená úradom, sa cítia ohrození v prípade, že vyjadria nesúhlas s konaním pána predsedu. Je pozoruhodné, že akreditované subjekty vykonávajúce audítorskú činnosť, ako aj samotná služba, vykonávajú audit odborného rozsahu ako audity obdobného rozsahu ako audity vyššie uvedené za cenovo rádovo nižšej úrovne. To bolo teda druhá interpelácia.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Teraz v rozprave vstúpi pani poslankyňa Mária Sabolová.

  • Vážený pán predsedajúci, mám dve interpelácie.

    Jedna je opäť podobná mojej otázke z hodiny otázok, pretože, čo je napísané, to je dané. A odpustila som si už interpeláciu na pána predsedu vlády, lebo stačilo mi, že je informovaný, že ma vylosovali, aby bol informovaný o tejto veci.

    Ale interpelujem pani ministerku pôdohospodárstva vo veci nedávneho rozhodnutia Okresného súdu v Ružomberku, ktoré sa dotýka dosť vysoko postaveného človeka v štátnej správe, ktoré konštatuje, že pani MVDr. Mária Kantíková, ktorá je vo funkcii riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy v Dolnom Kubíne, sa musí ospravedlniť za kopírovanie myšlienok, plagiátorstvo vo svojej dizertačnej práci svojmu bývalému kolegovi MVDr. Holkovi, ktorého výskum bol uverejnený v českom časopise Veterinářství. Celý tento jeho článok sa o dva roky na to objavil v jej práci. Týmto rozhodnutím bola otrasená minimálne morálna bezúhonnosť pani riaditeľky. Tieto skutočnosti boli zverejnené aj v denníkoch Pravda a Roľnícke noviny.

    Článok v Roľníckych novinách Profesionálna starostlivosť na strane 7 popisuje aj aktivitu pani riaditeľky, ktorá sa týka bezplatného testovania potravín, ale len v pobočke v Dolnom Kubíne, čo zvyšuje náklady na dovoz vzoriek z iných regiónov, ako aj upozorňuje, že príspevok na túto činnosť mal byť poskytnutý cez príspevok zriaďovateľa. Snáď z príspevku je jasné, že pani MVDr. Kantíková je aj manželkou ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky, pána MVDr. Ján Pliešovského. Naskytá sa tu otázka, pani ministerka, či nejde o konflikt so zákonom o štátnej správe, prípadne, či takýto pracovnoprávny vzťah považujete za správny a morálny. Adresované pani ministerke Kramplovej.

    Druhá moja interpelácia je na ministra zdravotníctva.

    Vážený pán minister, obraciam sa na vás s interpeláciou vo veci riešenia rušenia zdravotníckych zariadení. Pán minister, súhlasíte s tým, že len zdravotné poisťovne, a hlavne Všeobecná zdravotná poisťovňa, budú rozhodovať o dostupnosti zdravotnej starostlivosti v regiónoch? Môžete popísať svoju konkrétnu predstavu riešenia spádovosti pre občanov z jednotlivých zrušených zdravotníckych zariadení a to podľa jednotlivých samosprávnych krajov?

    Pán minister, aký je reálny stav v súčasnosti v zdravotníckom zariadení v Kvetnici? Ako boli vysporiadané pracovnoprávne vzťahy, delimitácia pracovníkov aj presun pacientov, či boli splnené všetky sľuby bývalého ministra Valentoviča? Myslíte si, že krok zrušiť toto výnimočné a dobre fungujúce zariadenie bol ten najpotrebnejší a najlepší krok, ktorý mohol minister v minulosti urobiť?

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Ako posledný písomne prihlásený vystúpi pán poslanec Brocka s interpeláciou.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení členovia vlády, dámy a páni, moja interpelácia je na predsedu vlády Robera Fica a na pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny, pani ministerku Vieru Tomanovú.

    Pán predseda vlády, ohlásili ste spolu s predsedami koaličných strán balík sociálnych opatrení v súvislosti so zavedením eura na Slovensku od 1. januára 2009. Osobne vítam všetky návrhy, ktoré zmiernia negatívne dopady na najviac ohrozené skupiny občanov z dôvodu zavedenia novej meny na Slovensku. Váš zámer sociálnych opatrení ste okrem iného zdôvodnili aj tým, že, citujem: „Chcete preukázať, aká je orientácia vašej vlády.“ Pán premiér, je to len pár dní po nehoráznom škandále vášho ministra financií na jachte v Monaku a tiež po vašom škandále s riaditeľom Sociálnej poisťovne, ktorý má byť pre nekompetentnosť síce odvolaný zo svojej funkcie, ale následne vami posunutý na významný post do Bruselu.

    Moja otázka: Nemyslíte si, pán premiér, že charakter tejto vlády viac vystihuje práve to, ako sa postaráte o svojho riaditeľa Sociálnej poisťovne pána Bernátka, ako to, že zvýšite prídavky na deti o 3 eurá? Moje doplňujúce otázky sú: S flekom pána Bernátka v Bruseli je to už definitívne vybavené? Môžete priblížiť jeho konkrétnu pracovnú pozíciu i s náplňou? Je pravda, že bude mať 360-tisícový plat? Môj skromný návrh vo forme otázky, vážený pán premiér, keďže mu to vybavujete a posielate ho na taký dôležitý post, kde bude reprezentovať vás, úrad vlády, ale aj Slovensko, nestálo by za úvahu, že by ho tam úrad vlády poslal ako štátneho zamestnanca s platom primeraným vašim možnostiam a jeho bruselský plat by odvádzal do štátneho rozpočtu do kapitoly úradu vlády?

    Keďže je to spoločná akcia pána premiéra i pani ministerky Tomanovej – Bernátek do Bruselu – rovnako interpelujem týmto aj pani ministerku Tomanovú.

    Ďakujem za ich odpovede.

  • Vystúpenie pána poslanca bolo posledné z tých pánov poslancov, ktorí sa prihlásili písomne.

    Pýtam sa teraz, kto sa do rozpravy hlási ústne. Registrujem pána poslanca Lászlóa Kötelesa. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy, teda do bodu interpelácie ústne.

    A slovo dávam pánovi poslancovi Lászlóovi Kötelesovi.

    Pán Slafkovský – procedurálny návrh? Prihlásiť sa rukou, bože, no dobre. Tak prosím ešte druhý, dáme prihlášku aj pána poslanca Slafkovského do bodu interpelácie.

  • Ďakujem. Vážená Národná rada, pán predsedajúci, vážená pani ministerka, páni ministri, interpelácia na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, na pána ministra Ľubomíra Vážneho.

    Pán minister, dovoľte mi, aby som citoval Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky: „Verejné financie a daňová oblasť budú projektované a používané ako hlavný hospodársky nástroj na vybudovanie moderného sociálneho štátu s cieľom minimalizovať sociálne vylúčenie a postupne odstraňovať stále rastúce regionálne rozdiely a sociálnu nerovnováhu.“

    Pán minister, naše štatistiky každý rok to ukazujú, že rozvoj súkromného financovania rôznych projektov, účasť zahraničných investorov v procese výstavby investičných celkov sa deje v tých lokalitách, kde je dobrá infraštruktúra, kde je možný bezproblémový prenos tovaru. Presne opačný trend je charakteristický pre naše regióny, kde táto infraštruktúra je nedostačujúca alebo vôbec neexistuje. Podľa oficiálnej štatistiky poradie regiónov podľa miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike za apríl 2008 je jednoznačné, že skoro všetky okresy postihnuté vysokou nezamestnanosťou, teda zo sociálneho hľadiska, sú vylúčené, ako to uvádzate v programovom vyhlásení, a poznačené stále rastúcimi regionálnymi rozdielmi a sociálnou nerovnováhou ležia na tzv. južnej trase. Napríklad nezamestnanosť v Rimavskej Sobote je 26 %, Revúca 26 %, Rožňava 19 %, Veľký Krtíš 18 %, Trebišov 17 %, Lučenec 17 %, Košice – okolie 16 %, Gelnica skoro 16 %.

    Takže, práve takzvaná južná trasa potrebuje naliehavejšiu takúto nepriamu formu podpory dotiahnuť záujem investorov investovať aj do týchto regiónov. Zároveň musíme mať na zreteli aj fakt, že kamióny a autobusy budú od roku 2009 v závislosti od počtu prejazdených kilometrov platiť elektronické mýto na diaľnicach a na niektorých cestách. Vládou schválené sadzby mýta za využívanie spoplatnených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest prvej triedy na Slovensku budú mať vyšší dopad na slovenských dopravcov ako v Českej republike a čiastočne vyšší ako v Rakúsku alebo v Nemecku. Z tohto dôvodu hrozí aj čiastočný odklon najmä tranzitnej dopravy. Počítame s tým, že určitý objem premávky z takzvanej severnej strany sa presunie na aj tak preťaženú a z technického hľadiska už aj tak nevyhovujúcu južnú trasu.

    Z tohto dôvodu v mene obyvateľov žijúcich v týchto oblastiach žiadam vás o prehodnotenie plánu výstavby trasy R2 od Zvolena na východ, aby po dokončení výstavby obchvatu okolo obce Figa bolo pokračované s výstavbou a prestavbou aj ďalších nevyhovujúcich a nebezpečných gemerských úsekov a aby v koncepcii výstavby cestných komunikácií Slovenskej republiky boli presadzované aj priority takzvaného slovenského južného regiónu.

    Ďalší problém, ktorý priamo súvisí s meškaním výstavby R2 na úseku Zvolen – Košice, je fakt, že dosiaľ nie je presne určená trasa budúcej výstavby tejto cestnej komunikácie. Toto znamená, že všetky naplánované investície na tejto trase sú v projektovom vzduchoprázdnom priestore, teda tým, že meškajú alebo sú celkom znemožnené. Z tohto dôvodu žiadam vás o urýchlenie vytýčenia naplánovanej trasy R2 od Zvolena na východ a vykonanie s tým súvisiacich úkonov.

    Zároveň mi dovoľte položiť jednu otázku: V tomto volebnom období, aké prostriedky budú investované v Košickom kraji na výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií?

    Ďalšia interpelácia, interpelácia na ministra financií Slovenskej republiky Ing. Jána Počiatka vo veci colných predpisov na slovensko-ukrajinskej hranici.

    Pán minister, už 3. apríla som vás interpeloval vo veci colných predpisov na slovensko-ukrajinskej hranici. Vo svojej odpovedi na moju interpeláciu ste uviedli, že diskriminujúce predpisy pre občanov Slovenskej republiky, ktorí bývajú v takzvanom pohraničnom pásme Slovenska a Ukrajiny, budú zrušené až od 1. decembra 2008. Pán minister, obyvatelia pohraničných obcí na slovensko-ukrajinskej hranici, ktorí bývajú v takzvanom 15-kilometrovom pohraničnom pásme, sú naďalej nespokojní so súčasným stavom na našich colniciach.

    Na základe colných predpisov, ktoré sú platné od začiatku roka 2008, si pri cestovaní z Ukrajiny nemôžu doniesť rovnaké množstvo tovaru bez cla ako ostatní obyvatelia Slovenskej republiky. Napríklad súčasný zákon, platný od začiatku roka, zaviedol aj dvojitý limit na dovoz cigariet. Kým obyvatelia prihraničných oblastí s Ukrajinou môžu týždenne doniesť len 1 škatuľku, ľudia zo vzdialenejších obcí každý týždeň až jeden kartón. Obyvatelia z blízkosti hraníc z tohto dôvodu právom označujú tento zákon, túto prax za diskriminačnú. Existujú ešte k tomu aj kontroverzné citácie, napríklad kým pre obyvateľov mesta Čierna nad Tisou bývajúcich od najbližšieho cestného hraničného prechodu s Ukrajinou približne v 60 km vzdialenosti platí toto diskriminačné opatrenie, dovtedy pre obyvateľov skoro už 100-tisícového mesta Michalovce toto diskriminačné opatrenie neplatí a to aj napriek tomu, že do najbližšieho cestného hraničného prechodu s Ukrajinou majú o 20 km bližšie. Napriek tomu, podľa vašej odpovede naši občania budú týmto zákonom, týmto nariadením minimálne do 1. decembra naďalej znevýhodnení, mám odvahu vyhlásiť, že diskriminovaní.

    Slovenská republika prijatím novely využíva nariadenie Rady Európy z roku 1993, ktoré hovorí, že členské štáty môžu znížiť hodnotu alebo množstvá tovaru prepúšťaného bez cla, ak je dovážaný osobami s bydliskom v pohraničnom pásme. Dodal by som, že iné krajiny to nevyužili a Slovensko nemuselo ísť nad rámec tohto nariadenia. Napríklad susedná Maďarská republika obyvateľov v pohraničnom pásme s Ukrajinou neobmedzuje. Aj po vstupe do Schengenu platia pre všetkých občanov Maďarska rovnaké dovozné limity.

    Z tohto dôvodu v mene obyvateľov pohraničného pásma s Ukrajinskou republikou žiadam vás odstrániť túto diskriminačnú prax. Zároveň vás žiadam o pomoc pri riešení nepriaznivej a nedôstojnej situácie na našich hraničných priechodoch súvisiacej s neúmernými čakacími dobami pri návrate z Ukrajiny, to znamená, aj pre osobnú, aj pre nákladnú dopravu. Jediným riešením by bola výstavba už dávno naplánovaného hraničného prechodu s naším najväčším susedným štátom Ukrajinou, teda Čierna – Solomonovo. Táto výstavba by znamenala hospodárske oživenie tohto regiónu a zníženie nezamestnanosti. Zároveň táto investícia by znamenala v tomto, zo sociálneho hľadiska ťažko skúšanom, regióne zníženie potreby dovážať z turistických ciest Ukrajiny obmedzené komodity a tak zvyčajne tabak a alkohol, ktoré v súčasnej dobe niekedy znamenajú pre jednotlivcov, možno aj pre skupiny občanov, hlavne pre nezamestnaných aj určitú formu živobytia.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Takže teraz vystúpi ako posledný ústne prihlásený do bodu interpelácie pán poslanec Slafkovský.

  • Vážený pán predsedajúci, mám interpeláciu na pána ministra Ľubomíra Vážneho, ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií, odovzdám písomne neskôr.

    Ide o stavebné práce na železničnej linke medzi Bratislavou a Košicami. V minulom roku tam prebiehali intenzívne práce, na tento rok bol dokonca posunutý cestovný poriadok o pol hodinu, pretože sa rátalo s tým, že práce budú pokračovať a tak sa zdá, že tie práce nepokračujú. Vlak veľmi často stojí v Trenčíne a v iných staniciach nepredvídane, zbytočne dlho a z okna vlaku nie je vidno žiadnu pracovnú činnosť. Teda rád by som dostal odpoveď na otázku, prečo je pracovná činnosť zastavená, v čom je problém a kedy bude obnovená a aké sú časové harmonogramy na dokončenie, resp. na pokračovanie prác pri prestavbe tejto trati na cestovnú rýchlosť na 160 km/hod.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili všetci poslanci, ktorí sa prihlásili na vystúpenie v bode interpelácie.

    Teraz sa pýtam členov vlády, či niektorý z nich chce odpovedať na interpelácie v zmysle rokovacieho poriadku. Zdá sa, že nie. Takže vás potom poprosím, vážení členovia vlády, aby ste na písomné interpelácie odpovedali písomne v stanovenej lehote do 30 dní.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Po skončení týchto dvoch bodov programu alebo teda štyroch bodov programu, ktoré sú stanovené rokovacím poriadkom, sa vrátime k schválenému programu 24. schôdze Národnej rady.

    Takže teraz pokračujeme v popoludňajšom rokovaní siedmeho dňa 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

    návrhom účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2007.

    Tento návrh ste dostali ako tlač 627 a spoločnú správu výborov ako 627a.

    Návrh účtovnej závierky uvedie generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne pán Ivan Bernátek, už je v sále, takže ho prosím, aby sa ujal slova.

    Členom vlády ďakujem za účasť na interpeláciách a prajem im príjemný výkon ďalších pracovných povinností.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení predkladám návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2007.

    Návrh bol prerokovaný v dozornej rade Sociálnej poisťovne, ktorá vypracovala a uznesením č. 28/3 z roku 2008 schválila a k tomuto návrhu prijala súhlasné stanovisko. Návrh účtovnej závierky svojím uznesením č. 308 zo 14. mája 2008 schválila aj vláda Slovenskej republiky. Návrh účtovnej závierky je spracovaný v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a príslušnými opatreniami Ministerstva financií Slovenskej republiky vzťahujúce sa na hodnotené účtovné obdobie pre rok 2007.

    Hospodárenie Sociálnej poisťovne bolo v roku 2007 ovplyvnené II. dôchodkovým pilierom. Sociálna poisťovňa postúpila v roku 2007 dôchodkovým správcovským spoločnostiam príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 22,6 mld. Sk. V dosiahnutom výsledku hospodárenia sa premietlo vykrytie tohto deficitu z prostriedkov štátnych finančných aktív v sume 20,2 mld. Sk. Od začiatku existencie II. piliera postúpila Sociálna poisťovňa dôchodkovým správcovským spoločnostiam príspevky do konca roku 2007 v sume 50 mld. Sk, krytie zo štátnych finančných aktív predstavovalo 39,4 mld. Sk, čiže rozdiel je 10,6 mld. Sk.

    Príjmy v bežnom roku 2007 predstavovali 147,7 mld. Sk a výdavky 145,6 mld. Sk, z čoho vyplýva, že hospodárenie Sociálnej poisťovne v bežnom roku skončilo prebytkom 2,1 mld. Sk. Spolu s prevodom finančných prostriedkov z roku 2006 mala Sociálna poisťovňa v roku 2007 k dispozícii celkové zdroje v sume 162,3 mld. Sk a celkový finančný rozdiel k 31. decembru 2007 predstavoval prebytok v sume 16,7 mld. Sk.

    V súvislosti s príjmami považujem za potrebné uviesť, že plnenie príjmov bolo oproti rozpočtu vyššie o 7 mld. Sk. Táto pozitívna skutočnosť súvisela predovšetkým s lepšou úspešnosťou výberu poistného, ktorá v roku 2007 bola 97,62 %. Vyššie, než rozpočtom predpokladané, boli aj príjmy z úhrad dlžného poistného, a to o 1,3 mld. Sk. Dlžníci uhradili v roku 2007 dlžné poistné v sume 4,9 mld. Sk, v roku 2006 to bolo 4,4 mld. Sk.

    Tvorba všetkých fondov v bežnom roku okrem dôchodkového poistenia postačovala na krytie výdavkov a bola prebytková. Najväčší podiel na výdavkoch mali výdavky na dôchodkové dávky, ktoré v roku 2007 predstavovali viac ako 90 % výdavkov Sociálnej poisťovne, konkrétne to bolo 132,1 mld. Sk. V roku 2007 vytvorila Sociálna poisťovňa správy fond vo výške 3,7 mld. korún, vrátane ostatných príjmov v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. Spolu so zostatkom správneho fondu z roku 2006 243 mil. korún mala Sociálna poisťovňa k dispozícii 3,6 mld. Sk. Sociálna poisťovňa vynaložila so správneho fondu celkovo 3,6 mld. Sk, potom na bežné výdavky 3,2 mld. a kapitálové výdavky 0,4 mld. Vynaložené finančné prostriedky boli v roku 2007 použité len na základné a nevyhnutné potreby zabezpečujúce prevádzkyschopnosť organizačných zložiek Sociálnej poisťovne. Zo správneho fondu Sociálnej poisťovne najvyššiu sumu 1,9 mld. vynaložila na osobné náklady, z čoho mzdy predstavovali 1,4 mld. korún a súvisiace plnenia 0,5 mld. korún. Tieto prostriedky boli vynaložené na mzdy 5 717 zamestnancov. Priemerná mzda v roku 2007 dosiahla výšku 19.854 Sk, čo je v porovnaní s rokom 2006 v absolútnom vyjadrení nárast o 725 korún a medziročný nárast 3,79 %.

    Finančné prostriedky vynaložené na kapitálové výdavky boli v prevažnej miere použité na obstaranie informačno-komunikačných technológií softvér a výpočtová technika a to v sume 403,5 mil. korún. Na obstaranie hmotného majetku bolo vynaložených 11,5 mil. Sk. Tieto finančné prostriedky sa v prevažnej miere použili na riešenie priestorových problémov pobočiek. Okrem toho, necelých 9 mil. Sk bolo vynaložených na nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky, náradia a dopravných prostriedkov.

    Záverom si vás dovoľujem, vážené panie poslankyne, páni poslanci, požiadať, aby ste s ohľadom na dosiahnuté výsledky v hospodárení Sociálnej poisťovne a stanovisko dozornej rady Sociálnej poisťovne návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2007 schválili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem vám, pán generálny riaditeľ. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Teraz prosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Ľubicu Roškovú, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady. Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte mi, aby som predniesla správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2007.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2007 podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 29. apríla 2008 č. 639 pridelil návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2007 na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2007 prerokoval a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 311 z 11. júna 2008; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 153 z 10. júna 2008.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2007 schváliť s tým, že celková tvorba fondov a výdavky boli:

    - tvorba fondov 162 mld. 306 mil. 845 tisíc slovenských korún,

    - výdavky, náklady 145 mld. 589 mil. 3 tisíc slovenských korún a

    - bilančný rozdiel 16 mld. 717 mil. 842 tisíc slovenských korún.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Ľubicu Roškovú predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu výborov o výsledku prerokovania návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2007 a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie zo 17. júna 2008 č. 159.

    Ďakujem. Skončila som. Otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa, nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcu.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Takže sa pýtam – ústne. Registrujem pána poslanca Jozefa Haleckého. Ešte niekto, prosím? Pokiaľ nie, uzatváram rozpravu alebo možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážená pani ministerka, vážený pán generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, vážená pani spravodajkyňa, chcem sa stručne vyjadriť k činnosti Sociálnej poisťovne, lebo myslím si, že nepriamo sa hovorí o tejto inštitúcii dosť výrazne a hovorí sa aj v súvislosti s dôchodkovou reformou a s dôchodkovým zabezpečením na Slovensku. Sú aj iné okolnosti, ktoré tu veľmi spomínať nebudem.

    Chcem len pripomenúť to, čo hovoril aj pán generálny riaditeľ, hospodárenie Sociálnej poisťovne ja považujem za dobré, za zodpovedné a svedčí o tom aj celková bilancia. Je tu aj vzostupný charakter výberu poistného. V tejto súvislosti zaiste, že dôležitú úlohu zohráva aj pokles nezamestnanosti na Slovensku, a preto by som sa chcel opýtať pána generálneho riaditeľa, aký podiel možno tomuto výberu poistného pričítať jednotlivým pobočkám Sociálnej poisťovne alebo niektorým opatreniam, ktoré aj centrála Sociálnej poisťovne prijala. Chcem sa popýtať, aby sme to stihli snáď do tej 17.00 hodiny, pokiaľ nebudú nejaké väčšie reakcie, že v súvislosti s dôchodkovou reformou je možné a je reálne, aby Sociálna poisťovňa bola nejakým spôsobom zúčastnená pri eventuálnom vzniku verejnoprávnej dôchodcovskej správcovskej spoločnosti. Je možné, aby vôbec taká inštitúcia vznikla podľa vašich vedomostí teoretických a prípadne aj niektorých praktických súvislostí v širšom meradle? Pretože viem, že ste zbehlý v tejto problematike aj v zahraničí a v celoeurópskom charaktere.

    Chcem ďalej zdôrazniť túto skutočnosť, že deficit, ktorý vzniká v II. pilieri, teda v dôchodcovských správcovských spoločnostiach vykrýva Sociálna poisťovňa, vlastne Sociálnej poisťovni vykrýva štát zo štátnych finančných aktív. Chcem sa opýtať, či pri postupe rokov v nasledujúcich, čo ja viem, piatich, desiatich rokov, bude štát vykrývať tento deficit v dostatočnom rozsahu bez toho, že by sa to nejako negatívne odrazilo, dajme tomu, na hospodárskom progresívnom raste.

    Ďalej sa chcem opýtať aj na koncovku. Zaiste, že to nesúvisí s bilanciou, ktorú ste tu prezentovali, či aj vo finále tej dôchodkovej reformy Sociálna poisťovňa uvažuje aspoň v teórii, či bude schopná vyplácať sociálne minimálne dôchodky aj tým, čo sú v II. pilieri a ktorí nedosiahnu výsledok svojho sporenia na tej úrovni, aby to mohlo pokrývať spolu aj s I. pilierom ich minimálny dôchodok, o ktorom ešte definitívne, samozrejme, rozhodnuté nie je.

    Nechcem zdržiavať ctenú snemovňu, takže tieto otázky, myslím, že postačujú. Chcem vysloviť spokojnosť s hospodárením Sociálnej poisťovne, aj s činnosťou generálneho riaditeľa a súčasne sa mu aj poďakovať za jeho činnosť za posledný rok.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Vystúpenie pána poslanca Haleckého bolo jediné v rozprave. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce pán navrhovateľ zaujať stanovisko? Nie? Pani spravodajkyňa? Nie. Veľmi pekne ďakujem.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi generálnemu riaditeľovi Bernátkovi, ako aj pani kolegyni za prednesenie správ.

    Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, ešte skúsime pristúpiť k

    správe o činnosti hospodárenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2007.

    Správa ma číslo tlače 631. Spoločná správa 631a.

    Vítam predsedu Rady pre reguláciu Jozefa Holjenčíka. Prosím ho, aby túto správu predniesol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, správu o činnosti a hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2007 predkladám v zmysle zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Nebudem vás unúvať číslami, snáď len na také najzaváženejšie veci upozorním. Správa hodnotí predchádzajúce regulačné obdobie z pohľadu dosiahnutej transparentnosti trhu a vplyvu cenovej regulácie na trh na základe schválenej Koncepcie rozsahu a spôsobu vykonanej cenovej regulácie. Na základe regulačnej politiky boli pripravené legislatívne predpisy, ktorými sa ustanovil spôsob regulácie na nasledujúce regulačné obdobie a takisto rozsah a štruktúra oprávnených nákladov a spôsob určenia výšky primeraného zisku.

    Vlaňajší rok alebo rok 2007 bol prelomový, resp. bol taký zvláštny, pretože vstúpila do platnosti novela zákona, teda zákon č. 107, ktorým bol novelizovaný zákon o regulácii, bola menovaná nová Rada pre reguláciu, vznikli dva orgány, samostatné orgány štátnej správy v oblasti regulácie cien v sieťových odvetviach.

    Dôležitým míľnikom v činnosti bol 1. júl 2007. Od tohto dátumu sa uskutočnilo právne oddelenie dodávky elektriny a distribúcie vo vertikálnych integrovaných podnikoch. Slovenský trh s elektrinou a plynom sa stal plne liberalizovaný, to však neznamená, že všetky inštitúcie a všetci túto možnosť využili. Môžem teda konštatovať, že činnosťou úradu a rady pre reguláciu za uplynulé obdobie došlo k stabilizácii cien, napriek búrlivému vývoju cien na svetových trhoch, čo sa prejavilo stabilitou a povedal by som, takým veľmi miernym alebo optimálnym nárastom, optimalizáciou nárastu cien pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov.

    Podmienky, ktoré úrad vytvoril, Rada pre reguláciu vytvorila, poskytujú široké možnosti uplatnenia, to znamená, stabilitu pre regulované subjekty a takisto umožňujú širokú ochranu alebo dôslednejšiu ochranu pre zraniteľné skupiny odberateľov a účastníkov trhu.

    V stručnosti všetko. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pekne ďakujem, pán predseda Úradu pre reguláciu, za uvedenie správy.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Stanislava Janiša, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tejto správy vo výboroch. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu výboru pre hospodársku politiku k správe o činnosti a hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2007.

    Túto správu prerokoval výbor pre financie, rozpočet a menu s odporúčaním správu schváliť a výbor pre hospodársku politiku s odporúčaním predloženú správu schváliť.

    Gestorský výbor na svojom rokovaní schválil spoločnú správu výborov. Súčasťou tejto spoločnej správy je aj uznesenie Národnej rady, kde výbor pre hospodársku politiku navrhuje Národnej rade schváliť správu o činnosti a hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2007.

  • Ďakujem za spravodajskú správu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto ústne.

    Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem navrhovateľovi, ako aj spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Máme ešte výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa z tých, čo pozývame. Ešte skúsim?

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Keďže je všeobecný súhlas, takže, vážené kolegyne, kolegovia, pozvem predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa pána Ivana Petranského, aby, pokiaľ je tu prítomný niekde, sa dostavil do rokovacej sály, ešte by sme mohli si vypočuť uvedenie jeho správy.

  • Výročná správa o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2007.

  • Takže vitajte, pán predseda. Máte slovo, uveďte vašu výročnú správu. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som predložil výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa. Predkladaná správa dokumentuje činnosti a úlohy, ktoré vykonáva Ústav pamäti národa ako verejnoprávna ustanovizeň, materiálno-organizačné zabezpečenie, plnenie úloh uložených zákonom v hodnotenom období v roku 2007.

    Výročná správa bola prerokovaná 11. apríla 2008 v dozornej rade Ústavu pamäti národa a schválená správnou radou Ústavu pamäti národa 18. apríla 2008.

    Pokiaľ ide o orgány Ústavu pamäti národa, 1. februára 2007 bol zvolený nový predseda správnej rady a zaplnilo sa tak miesto štatutára ÚPN, ktoré bolo neobsadené od smrti Jána Langoša v júni 2006.

    Správna rada ako najvyšší orgán Ústavu pamäti národa zasadala počas roka desaťkrát. Okrem plnenia zákonom stanovených úloh prerokúvala základné rozhodnutia vo veci činnosti ústavu, schvaľovala interné smernice a ich úpravy, aktívne sa podieľala na tvorbe úloh a projektov, vykonávala kontrolu plnenia konkrétnych úloh a operatívne riešila situácie vzniknuté v dôsledku personálnych zmien v ústave.

    Dozorná rada zasadala desaťkrát za rok. Na svojich zasadnutiach bola informovaná predsedom, resp. podpredsedom správnej rady ÚPN o celej činnosti ústavu. Na jej zasadnutia boli prizývaní riaditelia sekcií a vedúci oddelení, ktorí informovali o práci v jednotlivých sekciách, resp. oddeleniach. V zmysle zákona a štatútu prerokovala štvrťročné správy o finančnom hospodárení Ústavu pamäti národa, správu o činnosti za rok 2006, návrh rozpočtu za rok 2008, kontrolovala, či sú finančné prostriedky používané v súlade so zákonom. Výbor Ústavu pamäti národa zasadal v roku 2007 dvadsaťkrát.

    Pokiaľ ide o organizačnú štruktúru Ústavu pamäti národa, tá sa v priebehu roku 2007 menila iba minimálne k pôvodnej štruktúre, čiže kancelária predsedu, oddelenie ekonomiky a správy, oddelenie sprístupňovania a referát Oral history, sekcia informatiky, sekcia archívu, sekcia dokumentácie a sekcie evidencií pribudla od 1. apríla 2007 po schválení správnou radou Ústavu pamäti národa aj sekcia vedeckého výskumu.

    Pokiaľ ide o financie, Ústav pamäti národa v roku 2007 hospodáril s rozpočtom 42 mil. 278 tis. Sk. Zásadnou úlohou Ústavu pamäti národa bolo sprístupňovanie dokumentov. V roku 2007 sa na ÚPN so žiadosťou o sprístupnenie dokumentov po bývalých bezpečnostných...

  • Ruch v sále.

  • Poprosím ešte chvíľu o dôstojné prostredie pre pána navrhovateľa. Ďakujem.

  • ... po bývalých bezpečnostných zložkách obrátilo spolu 706 osôb. V roku 2007 bol odstránený sklz vo vybavovaní žiadostí, ktorý bol dlhodobým problémom ústavu a to znamená, že v súčasnosti už všetky žiadosti o sprístupnenie dokumentov sú v zákonnej trojmesačnej lehote vybavené. ÚPN vybavoval aj žiadosti o priznanie postavenia účastníka protikomunistického odboja podľa zákona č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji a udelil 84 osobám štatút účastníka protikomunistického odboja.

    Z hľadiska sprístupňovania evidencií mal ÚPN v uplynulom roku niekoľko zásadných výstupov. Zverejnil na internete evidenčne spracované archívne knihy vyšetrovacích spisov krajských správ ŠTB na Slovensku, čo predstavuje viac ako 43 tisíc záznamov z Krajskej správy ŠTB Bratislava, Západoslovenského kraja a Banská Bystrica. Zverejnená bola aj prvá časť registrov operatívnych zväzkov druhej správy ŠTB v Prahe, takzvanej centrály za obdobie rokov 1969 až 1989.

    Z oblasti dokumentácie treba spomenúť rekonštrukciu organizačnej štruktúry, personálne obsadenia a činnosti bývalej XII. správy ZNB, centrálneho kontrarozviedneho útvaru ŠTB pôsobiaceho na Slovensku v roku 1974 až 1989. Výsledky tejto práce boli prezentované verejnosti na internetovej stránke ústavu, bolo zverejnených 764 mien príslušníkov ŠTB, zameranie jednotlivých odborov a oddelení, ako aj štruktúra správy.

    V rámci pracovnej úlohy analýza a popis hlavných objektových zväzkov I. správy ZNB, ktorú ÚPN ukladá § 19 zákona o pamäti národa, bolo do konca novembra 2007 v dvoch fázach popísaných 400 hlavných objektových zväzkov, ktoré boli následne zverejnené na internetovej stránke ústavu.

    V roku 2007 ÚPN začala napĺňať aj ďalšiu zo svojich rozhodujúcich úloh a podal na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky prvé štyri oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu v súvislosti s činnosťou Štátnej bezpečnosti.

    Ústav pamäti národa poskytoval podľa zákona o pamäti národa orgánom verejnej moci informácie a dokumenty z činnosti bezpečnostných zložiek na plnenie ich zákonom stanovených úloh. Za rok 2007 bolo celkovo doručených okolo 700 žiadostí od Národnobezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby, Vojenského obranného spravodajstva, ministerstva vnútra aj reformovanej cirkvi. Žiadosti sa týkali predovšetkým previerok osôb. Oproti minulému roku ústav zaznamenal zvýšenie počtu podaných žiadostí o viac ako 110 %.

    Dokumentačný systém ústavu bol v roku 2007 doplnený o takmer štvrť milióna zdigitalizovaných strán archívnych dokumentov, z toho bolo vyše 170 tisíc strán zdigitalizovaných z papierových dokumentov a viac ako 70 tisíc strán mikrofišov.

    Jednou z úloh Ústavu pamäti národa je poskytovať verejnosti výsledky svojej činnosti aj zverejňovaním a sprístupňovaním informácií o dobe neslobody. Úlohou projektu Oral history je zviditeľňovať konkrétne osudy ľudí, ktoré sa stali obeťou totalitných režimov. Uskutočňuje sa to prostredníctvom výroby a spracovania videozáznamov, ktoré majú slúžiť pre účely bádateľov, študentov, pedagógov a producentov dokumentárnych filmov. V minulom roku ústav v rámci tohto projektu nakrútil výpovede 40 svedkov z obdobia totality a tento materiál má dĺžku približne 100 hodín, obsahuje výpovede svedkov, ktoré sa stali obeťami nacistickej a komunistickej perzekúcie. Ústav pamäti národa natočil v roku 2007 film Prežili sme gulag. Podklad k nemu vytvorili výpovede osôb z východného Slovenska, ktorí boli po skončení II. svetovej vojny násilne odvlečení do Sovietskeho zväzu.

    Pokiaľ ide o systematický vedecký výskum, počas roku 2007 bolo v rámci ÚPN pripravených do tlače 6 titulov. Do edičnej činnosti patrí aj časopis Pamäť národa, ktorý vychádza štvrťročne. Pracovníci ÚPN predniesli desiatky referátov na vedeckých konferenciách a publikovali viac ako 100 vedeckých odborných článkov v časopisoch a zborníkoch a tri vedecké monografie. V novembri 2007 ÚPN zorganizoval spolu so svojimi partnermi zo zahraničia v Bratislave veľkú medzinárodnú vedeckú konferenciu o aktivitách NKVD a KGB. Zároveň sa ústav aktívne venoval osvetovej činnosti medzi mladými ľuďmi. Jeho pracovníci uskutočnili 44 prednášok na základných, stredných a vysokých školách.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážené kolegyne, kolegovia, mám tu dve písomné prihlášky do rozpravy, takže je vylúčené, aby sme pred piatou hodinou ešte mohli dokončiť tento bod a zdá sa, že aj ústne sa niektorí prihlásia.

    Takže poprosím pána spravodajcu, aby uviedol spravodajskú správu a potom preruším rokovanie s tým, že otvorím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne až pri otvorení toho bodu, keď budeme v ňom pokračovať.

    Takže, pán spravodajca, poprosím, keby ste uviedli spravodajskú správu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien oboznámiť vás s výsledkom prerokovania výročnej správy o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2007 vo výbore. V súlade s § 12 ods. 5 zákona č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentu o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 39/1989 Zb. a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 30. apríla 2008 predložil Ústav pamäti národa výročnú správu o svojej činnosti za rok 2007 Národnej rade Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 30. apríla 2008 č. 640 pridelil výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa, tlač 604, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu a pripraví návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu NR SR rokoval o výročnej správe o činnosti ÚPN na svojej 34. schôdzi 12. júna 2008. Výbor uznesením z 12. júna 2008 č. 141 výročnú správu o činnosti ÚPN zobral na vedomie a odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky taktiež zobrať na vedomie.

    Pán predsedajúci, čiže uznesenie je:

    „Národná rada berie na vedomie správu ÚPN, výročnú správu ÚPN za rok 2007.“

    Pán podpredseda, teraz by ste mali otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, ale rozpravu neotvorím.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ako som už informoval, sú písomne prihlásení a tým by sme nedokončili tento bod teraz.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode vzhľadom na to, že už máme dosť hlboko po 17.00 hodine, keď máme bod hlasovanie.

    Takže vyhlasujem veľmi krátku trojminútovú prestávku, aby sme stihli všetci zaujať miesta a budeme sa venovať hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

    Takže krátka trojminútová prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Poprosím, pán poslanec Richter. Dámy a páni, chcem vás požiadať, aby ste venovali pozornosť hlasovaniu. Tento zákon je relatívne komplikovaný. Odznelo veľa pozmeňujúcich návrhov, aby nedošlo zbytočne k nedorozumeniam.

    Takže pán poslanec Richter bude uvádzať hlasovanie.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave k návrhu zákona vystúpilo 16 poslancov, ktorí spolu podali 8 pozmeňujúcich návrhov. Vzhľadom na skutočnosť, že pozmeňujúce návrhy boli podané v rámci rozpravy aj dnes, navrhujem, aby poslanci rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie v zmysle § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o skrátení lehoty. Mohli sme to urobiť, keď budeme hlasovať o návrhoch. Najprv budeme robiť spoločnú správu. Ale hlasujeme tak, ako ste navrhli.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 105 za, 2 proti, 21 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Máme súhlas na skrátenie lehoty.

  • Najskôr budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. V rozprave požiadali nasledovní páni poslanci – pán poslanec Pado, Lebocký, Köteles a pán Brocka o samostatné hlasovanie o nasledovných bodoch spoločnej správy. Pán poslanec Pado o čísle 1, 7, 10, 15, 17, 25, 39, 43, 45 a 49. Pán poslanec Lebocký o bode 44. Pán poslanec Köteles o bode 19 a pán poslanec Brocka o bode 33. O týchto bodoch budeme hlasovať podľa poradia uvedeného v spoločnej správe osobitne.

    Teraz odporúčam, aby sme hlasovali o bodoch spoločnej správy spoločne. V časti schváliť ide o nasledovné body: Body 2 až 6, 8, 9, 11, 13, 16, 18, 20 až 24, 26 až 32, 34, 35, 37, 40 až 42, 46 až 48 a 50 až bod 60. Tieto body odporúča gestorský výbor spoločne schváliť.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných. Všetci boli za.

    Tieto body sme schválili.

    Pán spravodajca, ideme ďalej.

  • Teraz budeme hlasovať spoločne o bodoch zo spoločnej správy, ktoré odporúča gestorský výbor neschváliť. Ide o body 12, 14, 36 a 38. Pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme. Odporúčanie je neschváliť

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 78 proti, 54 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme neprijali.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy, ktoré poslanci navrhli vyňať na osobitné hlasovanie. Pán predseda, dajte hlasovať o bode 1. Gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 37 za, 73 proti, 24 sa zdržalo.

    Bod 1 sme neprijali.

  • Hlasujeme o bode 7 spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 93 za, 6 proti, 33 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme schválili.

  • O bode 10 nemôžme hlasovať, pretože sme v spoločnej správe schválili bod 9, ktorý hovorí o tom istom probléme.

  • Nebudeme hlasovať. Ideme ďalej. Bod 15.

  • Hlasujeme o bode 15 spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 118 za, 12 proti, 4 sa zdržali.

    Bod 15 sme prijali. Ideme na bod 17.

  • Hlasujeme o bode 17 spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 106 za, 2 proti, 23 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento bod sme prijali. Ideme na bod 25.

  • Hlasujeme o bode 19 spoločnej správy.

  • Pán... Vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné. Poprosím techniku, aby ešte raz spustila. Pán spravodajca, myslím, že by sme, ideme na bod, ktorý vyňal pán Köteles?

  • Áno. Teraz hlasujeme. Osobitné hlasovanie.

  • Ale ešte sme nedohlasovali body, ktoré vyňal pán predseda, pán poslanec Pado.

  • Pán predseda, v úvode som navrhol, aby sme hlasovali podľa bodov, ako sú usporiadané v spoločnej správe.

  • Dobre, ideme na 19. Hlasujeme. Dobre, Dobre.

  • Navrhujem hlasovať o bode 19. 17 sme schválili. Ideme o bode 19. Gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 35 za, 68 proti, 26 sa zdržalo, 6 nehlasovali.

    Bod 19 sme neschválili.

  • Hlasujeme o bode 25 spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 98 za, 29 proti, 9 sa zdržalo.

    Tento bod sme prijali.

  • Hlasujeme o bode 33 spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 12 za, 71 proti, 52 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme neschválili.

    Pán spravodajca.

  • Hlasujeme o bode 39 spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 134 za, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme prijali.

  • Hlasujeme o bode 43 spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 54 za, 68 proti, 12 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento bod sme neprijali.

  • Hlasujeme o bode 44. Gestorský výbor odporúča neschváliť. Ja ukazujem toto.

  • Smiech v sále.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 97 za, 1 proti, 37 sa zdržalo.

    Tento bod sme schválili.

  • Hlasujeme o bode 45 spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 35 za, 70 proti, 25 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento bod sme neprijali.

  • Posledný bod zo spoločnej správy, o ktorom budeme hlasovať individuálne, je bod 49. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 79 za, 33 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme prijali.

  • Tým sme odhlasovali všetky body spoločnej správy.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave postupne, ako som ich od jednotlivých poslancov v rozprave dostal.

    Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Pada, ktorý predložil vo svojom pozmeňujúcom návrhu spolu 16 bodov. Žiadal o každom hlasovať osobitne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode č. 1 pána poslanca Pada.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 53 za, 65 proti, 16 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neprijali.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bode č. 2 pána poslanca Pada.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 52 za, 63 proti, 14 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Ani tento návrh sme neprijali.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bode č. 3 pána poslanca Pada.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 53 za, 67 proti, 11 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Ani tento návrh sme neprijali.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bode č. 4 pána poslanca Pada.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 51 za, 66 proti, 15 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neprijali.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bode 5 pána poslanca Pada.

  • Pán poslanec, chcete dať hlasovať naraz o všetkých?

  • Nie je možné, ja navrhnem, kedy to bude možné.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 46 za, 65 proti, 18 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Ani tento návrh sme neprijali.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bode č. 6 pána poslanca Pada.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 117 za, 15 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme prijali.

  • Pán poslanec, chcem sa vás popýtať, môžeme o ostatných návrhoch hlasovať en bloc?

  • Hlasy v pléne.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Budeme hlasovať o ostatných návrhoch spoločne. Hlasujeme – 7, 8, 9 až 16.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 55 za, 65 proti, 15 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrhy pána poslanca Pada sme neprijali.

  • Pán predseda, tým sme prerokovali všetky návrhy pána poslanca Pada.

    V poradí druhý pozmeňujúci návrh v rozprave predložil pán poslanec Hrušovský. Preto vás žiadam, aby sme hlasovali o jeho návrhu.

  • Hlasujeme. Pán spravodajca, to je, keby ste mohli informovať, o čom hlasujeme. Pán spravodajca, hlasujeme o návrhu....

  • Pána poslanca Hrušovského.

  • Hlasujeme. Nebola tam námietka zo strany ministra?

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 46 za, 57 proti, 28 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Tretí pozmeňujúci návrh v rozprave predložil pán poslanec Šimko. Je rozdelený do dvoch častí. Označený ako I a II. Najprv budeme hlasovať o I. O bodoch 1 a 2 budeme hlasovať spoločne a bodoch 3 – 7 osobitne. Pán predseda, dajte hlasovať spoločne o bode 1 a 2 pána poslanca Šimka.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 54 za, 68 proti, 12 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 3 pána poslanca Šimka.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 129 za, 5 sa zdržalo.

    Tento návrh sme prijali.

  • Bod 4 pána poslanca Šimka rieši spoločná správa v bode 2 a 6, ktorú sme odsúhlasili. Preto o tomto bode nemôžeme hlasovať. Budeme preto hlasovať o bode 5 pána poslanca Šimka. O bode 5 Šimka.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 16 za, 71 proti, 45 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Hlasujeme o bode 6 pána poslanca Šimka.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 52 za, 65 proti, 15 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Hlasujeme o bode 7 pána poslanca Šimka.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 37 za, 68 proti, 28 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhoch pána poslanca Šimka, ktoré sú uvedené bod bodom II. Samostatne o bodoch 1 – 7. Pán predseda, dajte hlasovať o bode č. 1 pána poslanca Šimka.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 52 za, 66 proti, 17 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neprijali.

  • K bodu 2 by som, teoreticky sa hlasovať môže, ale pána poslanca sa chcem popýtať, pretože v spoločnej správe sme schválili v inom paragrafe vzdialenosť najmenej 3,5 metra od najbližšej koľajnice. Vy vymedzujete alebo navrhujete 1,5 metra. Pri schválení tohto návrhu dôjde ku kolízii dvoch rozdielnych paragrafov. Preto sa vás chcem popýtať, pán poslanec, či trváte na hlasovaní. Trváte. Hlasujeme o bode 2 pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 8 za, 74 proti, 42 sa zdržalo, 7 nehlasovali.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Hlasujeme o bode č. 3 pána poslanca Šimka.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 51 za, 71 proti, 8 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasujeme o bode 5, pardon, 4 pána poslanca Šimka.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 34 za, 68 proti, 29 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Hlasujeme o bode 5 pána poslanca Šimka.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 31 za, 69 proti, 33 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neprijali.

  • Hlasujeme o bode 6 pána poslanca Šimka.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 53 za, 71 proti, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Čo sa týka bodu 5, mám poznačené, pán poslanec, že ste v rozprave navrhli tento stiahnuť. Ja len pripomínam, že sme obdobný obsah schválili v bode 17 spoločnej správy, preto by sme o tom nemali hlasovať. Pardon, bod 7, hovoríme o 7, 5 sme odhlasovali. Bod 7 sťahujeme, nebudeme hlasovať. Ďakujem. Pán predseda, tým sme odhlasovali pozmeňujúce návrhy pána poslanca Šimka.

    Štvrtý v poradí pozmeňujúci návrh v rozprave predložili páni poslanci Rafaj a Pučík. Pán predseda, dajte hlasovať o ich návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 80 za, 14 proti, 37 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme prijali.

  • Piaty pozmeňujúci návrh v rozprave predložil pán poslanec Zelník. Pozmeňujúci návrh má dva články. Budeme o nich hlasovať spoločne. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Zelníka.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 107 za, 23 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme schválili.

  • Šiesty pozmeňujúci návrh predložil v rozprave pán poslanec Pelegrini. Predložil ho v dvoch častiach. Odporúčam, aby sme hlasovali najskôr o časti I. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Pelegriniho v časti I.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 105 za, 1 proti, 26 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Tento návrh sme chválili.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Pelegriniho v časti II spoločne. Pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 122 za, 12 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme prijali.

  • Siedmy pozmeňujúci návrh predložil v rozprave pán poslanec Berényi. Žiada hlasovať osobitne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode 1 pána poslanca Berényiho.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 54 za, 66 proti, 12 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode 2 pána poslanca Berényiho.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 125 za, 1 proti, 5 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Návrh sme prijali.

  • Tretí bod pán poslanec vo svojom návrhu vypustil. A čo sa týka bodov 4 a 5, ktoré sa týkajú vyhlášky, hlasovať nemôžeme, pretože nie je predmetom rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Ich obsah môžu zohľadniť pri spracúvaní vyhlášky na ministerstve vnútra.

  • Dobre. Poďme ďalej, pán spravodajca.

  • Ôsmy pozmeňujúci návrh predložili v rozprave páni poslanci, poslanec Kovačócy a pani poslankyňa Zmajkovičová. Odporúčam hlasovať spoločne za všetky štyri body ich návrhu. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 101 za, 32 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto návrhy sme schválili.

  • Pán predseda, keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy, pripomienkach z rozpravy, navrhujem hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 83 za, 50 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa niekto prihlási. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú. A ideme hlasovať v treťom čítaní, pán spravodajca.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona ako celok s odporúčaním gestorského výboru schvaľuje.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 80 za, 2 proti, 50 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Budeme pokračovať v druhom čítaní hlasovaním o návrhu poslanca Miroslava Jureňu na vydanie.... Pán podpredseda vlády, je mi ľúto, nedá sa to.

  • Chcel som povedať, ďakujem, ale však teda nemusím.

  • Budeme pokračovať, poprosím pána poslanca Lebockého, aby uvádzal hlasovanie o návrhu pána poslanca Miroslava Jureňu.

    Je to tlač 613 a zákon č. 467 o výrobe a uvádzaní liehu na trh.

  • Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Jureňu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, v rozprave k tlači 613 vystúpili 3 poslanci, ktorí predniesli 2 pozmeňujúce návrhy.

    Najskôr však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy okrem bodov 11 a 12, ktoré boli v rámci rozpravy vyňaté na osobitné hlasovanie pánom poslancom Džurinom.

    Dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 až 7, 9, 13, 14, 15, 18, 19, 20, 22, 23, 26, 28, 30, 31, 32, 34, 36 a 37 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasujeme o uvedených bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 106 za, 1 proti, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • O bodoch spoločnej správy č. 8, 10, 16, 17, 21, 24, 25, 27, 29, 33 a 35 hlasovať nemôžeme, nakoľko vecne kolidujú s už schválenými bodmi spoločnej správy.

    Ďalšie hlasovanie je o bode spoločnej správy č. 11 s návrhom gestorského výboru neschváliť. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 81 za, 3 proti, 48 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme prijali.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o bode č. 12 spoločnej správy, ktorý bol pozmeňujúcim návrhom vyňatý na osobitné hlasovanie s návrhom gestorského výboru uvedený bod schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 19 za, 72 proti, 41 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neprijali.

  • Vzhľadom na to, že nebola dodržaná potrebná lehota od doručenia návrhov podaných v rozprave, môže sa hlasovanie konať najskôr na druhý deň po ich rozdaní. Navrhujem však skrátenie tejto lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu na skrátenie lehoty.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 102 bolo za, 1 proti, 29 sa zdržalo.

    Máme súhlas, ideme hlasovať, pán spravodajca.

  • Ako prvý v rozprave vystúpil pán poslanec Slabý a predložil jeden pozmeňujúci návrh.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Slabého.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 119 za, 13 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme prijali.

  • Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Záhumenský. Nepodal však žiadny pozmeňujúci návrh.

    Po ňom v rozprave vystúpil pán poslanec Džurina a predložil jeden pozmeňujúci návrh.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Džurinu.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 104 za, 26 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme prijali.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy, ako aj o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy, skrátili sme si lehotu a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam, aby sme hlasovali o tom, že prerokujeme uvedený poslanecký návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 102 za, 1 proti, 31 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

    Budeme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa... Páni, do rozpravy? Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o poslaneckom návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru uvedený návrh schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 113 bolo za, 1 proti, 19 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 467/2002 Z. z.

    Pán predseda, pán poslanec Burian uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    ročnej správe o výsledku hospodárenia Eximbanky za rok 2007.

    Je to tlač 648.

  • Ďakujem, vážený pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, návrh uznesenia máte pred sebou. A poprosím vás, pán predseda Národnej rady, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, že Národná rada Slovenskej republiky podľa zákona 32 ods. 3 v znení neskorších predpisov schvaľuje ročnú správu o výsledku hospodárenia Exportnej a importnej banky.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 104 za, 1 proti, 19 sa zdržalo, 7 nehlasovalo.

    Návrh sme prijali.

    Pán poslanec Rehák uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu ročnej závierky, účtovnej závierky Fondu národného majetku, tlač 632.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, dajte hlasovať o ročnej účtovnej závierke Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2007. Uznesenie je súčasťou spoločnej správy a odporúča gestorský výbor príslušnú uzávierku schváliť. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 79 za, 10 proti, 43 sa zdržalo.

    Návrh sme prijali.

    Ešte raz vás poprosím, pán poslanec, aby ste uviedli hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku.

    Je to tlač 633.

  • Áno, ďakujem. V rozprave vystúpil jeden poslanec. Nepodal žiadny pozmeňujúci návrh.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky k výročnej správe o činnosti Fondu národného majetku za rok 2007 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 78 za, 7 proti, 45 sa zdržalo.

    Tento návrh uznesenia sme schválili.

    Budeme teraz hlasovať o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady.

    Je to tlač 644. Interpelujúci poslanec sa vždy vyjadrí, či považuje odpoveď člena vlády za uspokojivú. Podľa § 130 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku Národná rada uznesením prijme stanovisko na interpeláciu, ktorú interpelujúci nepovažuje za uspokojivú.

    K písomným odpovediam vystúpili páni poslanci: pani poslankyňa Gibalová, Pado, Frešo, Štefanec a Kahanec a vyjadrili nespokojnosť s písomnou odpoveďou. Aj keď si nemyslím, že by to tak malo byť, ale dám hlasovať o návrhu pani poslankyne Gibalovej, ktorý predniesla a žiada hlasovať o tom a teraz vás poprosím o pozornosť, pretože je to veľmi krkolomná formulácia, že Národná rada neberie na vedomie nespokojnosť s odpoveďou podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Harabina na interpeláciu č. 2.

    Takže, ja si myslím, že by sme mali za to hlasovať. Neviem, ako vy, ja som skúšku z logiky mal, tak pokiaľ to niekto potrebuje vysvetliť.

  • Hlasovanie.

  • 106 prítomných, 67 za, 3 proti, 8 sa zdržalo, 28 nehlasovalo.

    Teraz budeme hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie vyjadrenia pánov poslancov Pada, Freša, Štefanca, Kahanca, že písomné odpovede členov vlády na ich interpelácie č. 12, 13, 17, 18, 7 a 5 nepovažujú za uspokojivé.

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 51 za, 70 proti, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

    Budeme ešte teraz hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie

    písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov, ktoré boli písomne podané predsedovi Národnej rady do 27. mája 2008.

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 78 za, 35 proti, 16 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme zobrali na vedomie písomné odpovede členov vlády.

    Poprosím pani poslankyňu Roškovú, aby uviedla hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2007.

    Je to tlač 627.

  • Ďakujem. V rozprave vystúpil jeden poslanec. Dovoľte mi, aby som, pán predseda, uviedla návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2007, ktorý máte ako tlač 627.

    A prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje účtovnú závierku Sociálnej poisťovne za rok 2007.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 79 za, 26 proti, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh uznesenia sme schválili.

    Pán poslanec Janiš uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    správe o činnosti hospodárenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2007.

    Je to tlač pod č. 631.

  • V tlači 631a je návrh výboru pre hospodársku politiku, správu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2007 schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 117 prítomných, 65 za, 50 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme tento návrh prijali.

    Kolegyne, kolegovia, odhlasovali sme všetky prerokované body programu, dovoľte mi, aby som... Pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. V mene troch poslaneckých klubov Smer – Sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Ľudová strana – HZDS naozaj pre poriadok dávam návrh, aby sme o prerušenej rozprave o návrhu na odvolanie poslanca Pavla Minárika z funkcie predsedu výboru pre kultúru a médiá, tlač 685, rokovali aj po 19.00 hodine až do skončenia prerokovania tohto bodu. Ďakujem pekne a prosím o mojom návrhu hlasovať.

  • Je všeobecný súhlas? Hlasujeme o tomto návrhu, ktorý sme podľa mňa už raz schválili, ale pre poriadok.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 74 za, 29 proti, 13 sa zdržalo, 9 nehlasovali.

    Konštatujem, že budeme rokovať o bode návrh na odvolanie poslanca Pavla Minárika z funkcie predsedu výboru, ktorý máte pod tlačou 685, aj po 19.00 hodine, ak to bude nevyhnutné.

    Dámy a páni, dovoľte ešte, aby som vás informoval o tom, že ma pán poslanec Micheľ informoval o tom, že vystupuje z Klubu SDKÚ – DS.

  • Ako dôvody uviedol: protieurópske stanoviská a neschválenie Lisabonskej zmluvy a nespokojnosť s protidemokratickým postupom proti členom strany, ktorí vyjadrujú svoj názor.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na atmosféru, poprosím, budeme začínať 18.10 hodine, teda 5-minútová prestávka, začíname o 18.10 hodine presne a dovtedy prosím, pripravme pre diskutujúcich prostredie vhodné pre parlament, v sále. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní v prerušenej rozprave o

    návrhu na odvolanie poslanca Pavla Minárika z funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Je to tlač 685.

    Dávam teraz slovo do rozpravy písomne prihlásenému poslancovi Františkovi Mikloškovi. Pán František Mikloško má neobmedzený čas na rozpravu, po ňom bude nasledovať ďalší prihlásený, pán poslanec Rudolf Bauer, ktorý má čas vyhradený na rozpravu v súlade so schváleným procedurálnym návrhom pani poslankyne Laššákovej 10 minút.

    Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcel by som na úvod povedať, že tu v parlamente sa mi tak dostávalo do uší, že to, čo sa tu deje, je vlastne divadlo, komédia, sranda. Dámy a páni, keď sme v decembri 1994 bránili koaličného poslanca Gauliedera, bránili sme ho vtedy všetci opoziční poslanci, poslanec Gaulieder bol koaličný poslanec, všetci opoziční sme ho bránili. Bránili sme vtedy všetkých poslancov, všetkých poslancov vtedy aj do budúcnosti. Keď som tu stál včera viac ako 3 hodiny, prepáčte moju opovážlivosť, ale ja som bránil všetkých poslancov v opozícii dnes aj v budúcnosti.

    Všetci sme svedkami toho, že táto vládna koalícia začína pomaly kriminalizovať, ekonomicky kriminalizovať predchádzajúcu vládu. Táto vládna koalícia má právo a povinnosť čokoľvek vytiahnuť, čo bolo zlé a protizákonné a má právo a povinnosť čokoľvek hovoriť v tomto parlamente, ale rovnako musí mať opozícia právo brániť sa a pokiaľ bude treba brániť sa časovo neobmedzene. Čiže, ak dnes bránime to, že hoci v ideologickej rovine sme sa zrazili a bránime možnosť, teda bránime možnosť, aby sme tu mohli ochraňovať nášho kolegu Minárika, bránime tým zároveň právo v budúcnosti, pokiaľ by tu chcel niekto vyťahovať správy a obviňovať opozíciu alebo niektorých poslancov, bývalých členov vlády, aby tento nebol obmedzený v tom, že za 10 minút má právo sa brániť. Teda nie je to divadlo, je to zápas o istý precedens, je to zápas o slušné postavenie slovenského parlamentu.

    Dámy a páni, pán poslanec Mečiar argumentoval vo svojom návrhu na odvolanie pána predsedu Minárika, že dnes je v strane, za ktorú nekandidoval alebo dnes smeruje do strany, za ktorú nekandidoval v parlamentných voľbách v roku 2006. Nuž, pozrime sa na to v súvislosti s pánom Mečiarom a s HZDS a najmä s HZDS. V roku 1990 pán Mečiar kandidoval za VPN. V roku 1991, pokiaľ mi pamäť siaha, v apríli vytvoril on a jeho priatelia z národného parlamentu i federálneho HZDS. V Predsedníctve Slovenskej národnej rady boli vtedy 3 poslanci HZDS pán Sečánsky, pán Žingor a pán Lupták, nie Ján Ľupták, ale pán Lupták z Košíc. My sme ich vtedy neodvolali, hoci sme mali naprostú pokojnú väčšinu v parlamente. A ja sa pýtam pána Mečiara: Prečo ste ich vtedy nestiahli z Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Pretože jednoducho vám už nepatrili, nekandidovali vo voľbách v roku 1990 za tú stranu, ktorú vtedy predstavovali. Prečo sa títo poslanci nevzdali mandátov, ako ste vy pred chvíľou alebo prednedávnom argumentovali, že sme mali odísť z parlamentu a nie tu ešte strašiť.

    Druhý príklad, v marci 1994 sme odvolali vládu Vladimíra Mečiara. Tak ako sme odvolali Vladimíra Mečiara, teda ako sme odvolali vás, pán Mečiar, tak sme mohli odvolať aj predsedu parlamentu, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča. Podľa parlamentných prepočtov post predsedu Národnej rady Slovenskej republiky už nepatril HZDS. My sme Ivana Gašparoviča vtedy neodvolali. Pýtam sa: Prečo ste ho nestiahli? Už mu to nepatrilo, nepatrilo mu to podľa počtov tak, ako tvrdíte, že dnes nepatrí predsedovi Minárikovi postavenie predsedu výboru podľa počtov.

    Tretí príklad. V roku 1997 vystúpil poslanec Rudolf Filkus z klubu DÚ a práve potom, čo vystúpil z klubu DÚ a pokiaľ sa nemýlim aj zo strany DÚ, práve potom ste ho vy zvolili za HZDS, ktorého ste boli predsedom, za podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky na post, ktorý patril opozícii. Absolútne nezávislý poslanec, ktorý odišiel z klubu, aj zo strany a vtedy bol zvolený na post podpredsedu parlamentu, na post, ktorý mal byť obsadený od začiatku volieb a ktorý nebol demonštratívne obsadený, pretože opozícii nič nepatrilo, ale dostal ho pán Filkus za odmenu zrejme, že vstúpil z DÚ.

    O čom to tu rozprávate, pán Mečiar? Aké argumenty predkladáte dnešnému parlamentu? Ale ja sa pýtam všetkých poslancov: Aké argumenty chce dnešný parlament vziať do úvahy od Vladimíra Mečiara, aby odvolal pána Minárika? Ale, pán Mečiar, tu nejde o toto, tu nejde o kandidovanie za stranu a nejde ani o to, či niekto je podľa počtu, alebo nie. Tu ide o jednoduchú vec. Dôvod je zrejme ten, že v roku 2005, keď sme boli vo vláde, ministri Palko a Lipšic boli ministrami, predseda Hrušovský bol predseda parlamentu, vtedy Pavol Minárik zdôvodňoval v parlamente ústavný zákon o zrušení Mečiarových amnestií. Bolo to v apríli 2005. A, pán Mečiar, vy ste známy tým, že nezabúdate a čakáte na vhodnú chvíľu, aby ste mohli dať podľa vášho videnia veci na poriadok. Pán Mečiar, lenže ani my nezabúdame, a preto vám pripomíname tú históriu.

    Povedal som vám, ako sme sa správali my, keď sme mali možnosť odvolať členov Predsedníctva Národnej rady, Ivana Gašparoviča, keď sme sa prizerali na to, ako ste volili do funkcie podpredsedu, pána Filkusa.

    A teraz, ak dovolíte sa pozriem, ako ste sa správali vy. Nepamätáte sa. Noc dlhých nožov v novembri 1994. Celú noc ste odvolávali všetky volené funkcie v štáte. Bol to absolútny škandál. Nebohý Ján Langoš vám sám vtedy jasne povedal, že sa správate ako agresori v okupovanej krajine. Samozrejme, to isté ste ešte rýchlejšie urobili vo vláde. A potom obsadzovanie výborov po voľbách v roku 1994. Poslankyňa Keltošová za HZDS vtedy vynikala, dominovala, podávala tieto návrhy. Poslankyňa Keltošová navrhla, že rektora Univerzity Komenského, dvojnásobného prof. Juraja Šveca, CSc. na jej návrh ste vy, HZDS poslali do výboru pre životné prostredie, hoci jeho strana DÚ ho navrhla prirodzene do výboru pre školstvo. Primitívna pomsta, ponižovanie ľudí, ponižovanie poslancov, najstaršia univerzita na Slovensku Univerzita Komenského, dvojnásobný rektor a pani poslankyňa Keltošová za HZDS demonštratívne za smiechu celej sály ho posielala do výboru pre životné prostredie. To bola parlamentná kultúra, to boli časy.

    Pán Mečiar, boli ste vtedy opitý mocou. Dnes by ste robili to isté, keby ste mali moc. Dnes vaša moc je menšia, a preto odvolávate to, na čo máte moc, odvolávate predsedu výboru. Na viac v tejto chvíli nemáte moc. Noc dlhých nožov. Rovnako v noci, v poslednú noc, keď ste boli vo vláde v marci 1994, ste privatizovali akcie VSŽ. Noc vám je sympatická, milujete noci, všetko v noci. Jedinú výnimku tvorí únos prezidentovho syna, ten bol cez deň, takže som náchylný veriť, že ste to neorganizovali vy, pretože to nebolo v noci.

    Pán Mečiar, a čo vám hovorí dátum 4. december 1996? Máte dobrú pamäť a iste sa pamätáte, že ste odvolávali vtedy poslanca Gauliedera z Národnej rady Slovenskej republiky. Hovorí o tom stenografická správa o 21. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. O tomto dni 4. decembra 1996 je celá prvá časť správy, teda od strany 1 po stranu 137. Pán Mečiar, prečítajte si 137 strán ešte raz, aby ste vedeli, čo bola vaša politická kultúra, čo bola politická kultúra HZDS, predsedu parlamentu, poslancov, ktorú ste predstavovali v roku 1996 vy a HZDS. Mohol by som z tejto správy čítať 2 hodiny, ale budem len pre pamäť, aby sme si oživili po 14 rokoch, prečítam len základné veci, aby sme vedeli, o čo vtedy išlo.

    Na začiatku schôdze vystúpil pán poslanec Gaulieder a povedal: „Vážený pán predseda, (vtedy Gašparovič), vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som vám oznámil, že som nikdy nezaslal žiaden list predsedovi Národnej rady, v ktorom sa vzdávam mandátu poslanca. Tento list, ktorý je podvrhom, som dostal vo fotokópii dnes, je písaný 26. novembra. Takýto list som nikdy neodoslal, nenapísal predsedovi parlamentu. Predsedovi parlamentu som napísal list, v ktorom píšem, že sa poslaneckého mandátu nevzdávam a verejne tu vyhlasujem pred plénom Národnej rady, že poslaneckého mandátu sa nevzdám do konca I. volebného obdobia Národnej rady.“

    Najlepšie, myslím, že to celé popísal vo svojom vystúpení Ján Čarnogurský a preto prečítam, toto bude pomerne dlhší príspevok a potom už pôjdem veľmi rýchlo k záveru.

    Pán poslanec Čarnogurský hovorí toto: „Pri dnešnom rokovaní,“ vtedy hovoril, „pri dnešnom rokovaní o tomto bode význam nášho rokovania spočíva v tom, že sa zdá, že väčšina tohto parlamentu, ale v každom prípade imunitný výbor tohto parlamentu porušil všetky kľúčové zásady demokratického štátu a navrhol vlastne pozbavenie poslaneckého mandátu nášho kolegu, poslanca Františka Gauliedera. Mandátový výbor navrhol pozbavenie poslaneckého mandátu Františka Gauliedera na základe falšovaného dokladu, na základe listu, ktorý odoslal neznámy odosielateľ, anonymný odosielateľ predsedovi poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko Tiborovi Cabajovi. Je to charakteristické, že práve Tiborovi Cabajovi. V tomto smere sa tomu neznámemu odosielateľovi nedivím. A list, ktorý mal byť k dispozícii, vykazuje celkom viditeľné znaky úpravy, dodatočné úpravy. Keď sa pozriete na tento list, tak nepotrebujete byť, ani ja nepotrebujem byť znalcom písma, písmoznalcom. Ale je zrejmé, že text listu, teda vlastný text listu je písaný iným písacím strojom ako dátum a adresa predsedu Národnej rady Ivanovi Gašparovičovi. To znamená, že tento list bol dodatočne upravovaný, je falšovaný a na základe falšovaného dokladu ideme pozbavovať poslanca Národnej rady jeho mandátu.

    Pripomíname to vám, pani Zelenayová sa usmieva (pani Zelenayová bola poslankyňa za HZDS), ktorá píše také zanietené články o suverenite Slovenskej republiky. Hovorili ste o tom, ako si konečne budeme vládnuť sami. Takto si vládneme sami, panie kolegyne a páni kolegovia. Ak sa v slobodnej Slovenskej republike na základe falošného, falšovaného dokladu pozbavuje poslaneckého mandátu poslanec slovenského parlamentu, tak táto Slovenská republika nie je demokratickým štátom. Nie je ani slobodným štátom a, samozrejme, potom sa nemôžeme diviť, ak sa s nami takýmto spôsobom na medzinárodnej scéne zaobchádza.

    V podstate všetci vieme, ako k tomu dokladu došlo. Hnutie za demokratické Slovensko, neisté si lojalitou svojich budúcich poslancov aj pani Zelenayovej, aj pani Zelenayová podpísala takýto doklad, dalo podpísať svojim kandidátom bianco list, teda list bez dátumu o tom, že sa vzdávajú poslaneckého mandátu v súvislosti s vystúpením z poslaneckého klubu HZDS. Samotný tento podpis bol neplatný a tento doklad, na základe ktorého prerokúvame tento bod, je neplatný, povedal by som, aj bez ohľadu na to, že bol dodatočne upravovaný. Je neplatný preto, lebo porušuje ústavu a síce čl. 73 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

    Čl. 73 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Právny úkon, každý právny úkon od obyčajnej kúpnej zmluvy až po nakladanie s poslaneckým mandátom je neplatný, ak sa prieči ústave a zákonom Slovenskej republiky. Tento podpis, a to sa netýka iba Františka Gauliedera, to sa týka váš všetkých (myslel HZDS), aj pani Zelenayovej sa to týka, je neplatný z toho dôvodu, že v rozpore s čl. 73 Ústavy Slovenskej republiky núti poslancov, aby boli viazaní príkazmi svojej strany a nerozhodovali na základe svojho svedomia a presvedčenia. V tomto zmysle je aj bianco podpis o vzdaní sa poslaneckého mandátu od samého počiatku neplatným a, samozrejme, v prípade, že snemovňa rozhodne tak, ako sa dá očakávať, František Gaulieder má možnosť to napadnúť na Ústavnom súde. Som presvedčený, že tak aj urobí. Ale uvedomte si opäť, páni kolegovia z koaličných strán, že pozbavenie poslanca na základe takéhoto falšovaného dokladu sa Slovenská republika dostáva na úroveň Bieloruska a Srbska. Čítame v novinách, čo sa tam deje. Tam taktiež všetky nepokoje, ktoré tam momentálne prebiehajú, vznikli na základe toho, že pozbavili poslaneckého mandátu v prípade Bieloruska viacerých poslancov najvyššieho zákonodarného zboru, v prípade Srbska viacerých poslancov miestneho zastupiteľstva v Belehrade.“ Toľko Ján Čarnogurský, ktorý nás uviedol do problematiky.

    Dámy a páni, tá rozprava trvala hlboko do noci. Zapojili sa do nej prakticky všetci poslanci opozície, všetci poslanci. Bojovali za koaličného poslanca. Treba povedať, pre pamiatku, teda pre istú pamäť, že jediný poslanec, jediný poslanec vládnej koalície, ktorý jasne vystúpil, že je proti, a tak sa aj zachoval, bol poslanec Združenia robotníkov Slovenska, pán Poliak, ktorý bol predseda Mandátového a imunitného výboru a ktorý jasne povedal, že je proti takémuto voľačomu. Ostatní všetci veľmi pokojne. Hlasovanie mám k dispozícii. Nebudem tu vyťahovať všetky tieto vystúpenia, spomeniem iba tri za HZDS, aby sme vedeli, v akej atmosfére pracovala táto strana.

    Pán poslanec Hofbauer, 81. Veľmi stručne. Citujem pána poslanca, mal na mysli celú rozpravu, ktorá tam prebiehala, celý ten zápas: „Tak nerobte z tohto zasadnutia srandovné podujatie, prepáčte za výraz a neznevažujte tento priebeh, pretože to, čo tu predvádzate, je smiešne.“ Čiže to, čo sa tu dialo v parlamentnej snemovni, čo potom Štrasburg odsúdil, to bolo podľa poslanca HZDS pána Hofbauera smiešne a srandovné.

    Pán poslanec Húska je tiež zaujímavý. Ten veľmi jasne odpovedal na niektoré výpady smerom na pána Mečiara. Pán poslanec Húska hovorí: „Vážené dámy a páni, chcel by som reagovať na niektoré výroky. Je naozaj dôležité, priatelia, aby sme, samozrejme, mali právo používať argumenty a používať aj názory, ale podľa možnosti nezhadzujme ľudí. Pokus pána poslanca Kňažka, keď hovorí, ja som urobil z priemerného právnika čosi, priatelia, veď to nie je pravda. Z nejakého človeka nejaký druhý pri náhodnej chvíli nič neurobí. Ubezpečujem vás, zúčastnil som sa niekoľkokrát na stretnutí so zahraničnými partnermi, ktorí po expozé pána premiéra konštatovali, hovoríme vám, že ak vám treba dačo závidieť, tak je to osoba s takýmto registrom znalostí, schopnosti logickej úvahy, argumentácie a znalosti problematiky v jej vnútorných súvislostiach. Takáto je skutočnosť. To znamená, že týmto spôsobom, prosím vás, nezdvihnete nijako svoje latky.“

    Áno, logické úvahy, argumentácia, znalosť problematiky v jej vnútorných súvislostiach. Práve to prežívame.

    A pán poslanec Švec, HZDS, strana 115, 116: „Vážený pán predseda Gašparovič, vážené kolegyne, kolegovia, nepatrím medzi tých, ktorí vystupujú vo faktických poznámkach. Prvé dni, keď som bol v parlamente, som si povedal, že nikdy sa neznížim na úroveň, akú tu predvádza 10 – 15 poslancov tohto parlamentu. A ostatní musíme počúvať. Skutočne svojim priateľom a blízkym hovorím, že sa čudujem, že ľudia, ktorí vo svojich rodinách, vo svojich zamestnaniach a vo svojom okolí zožínajú úctu, že sú to seriózni, inteligentní ľudia, ako sa tu správajú, ako sa jeden na druhého iróniou zosmiešňujú a chcú povyšovať, ja to neurobím. Vrátim sa k meritu veci,“ hovorí pán poslanec Švec za HZDS, „k tomu, o čom rokujeme. Fero Gaulieder, hovorím o tebe, prečo čušíš? Na pravej strane tu teraz sedí tvojich 60 kamarátov, už asi bývalých podľa tvojho správania, ale ešte by si si ich mohol udržať. Povedal som ti aj v mandátovom a imunitnom výbore, že som si vážil vždy tvoje postoje, vedel si zdravo oponovať aj v klube, aj v parlamente. Vážil by som si ťa i naďalej za to, že máš tvrdý postoj, ktorý je rozdielny proti nám, oproti nám 60, ale až vtedy, keby si dotiahol svoj čin do konca. Áno, mám iný názor, opúšťam vás, idem do druhého krídla, ale vzdávam sa aj mandátu, tu ho máte, nechcem ho. Ja by som to osobne tak urobil. Prosím ťa, nemrzí ťa, keď si sedel tu a pred tou ľavou stranou si nás obhajoval, bol si jedným z našich obhajcov, teraz si sadneš medzi nich a pozeráš sa, ako do tvojich kamarátov tu nemóresne, neslušne bijú? Prosím ťa, odpovedz a zareaguj na toto, ty si to zapríčinil.“

    Aby bolo jasné, pán poslanec Gaulieder potom prešiel si sadnúť medzi nás, medzi opozíciu a tam sedel.

    Dámy a páni, mohol by som čítať dve hodiny. Poviem už len záver. Záver schôdze.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Ivan Gašparovič: „Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Prezentovalo sa 136 poslancov, za návrh hlasovalo 77 poslancov, proti návrhu hlasovalo 59 poslancov, hlasovania sa nezdržal nikto.“

  • V sále bol potlesk, výkriky, pískanie v sále.

  • Ďalej hovorí pán predseda Gašparovič: „Panie poslankyne, páni poslanci, aj s odporúčaním mandátového a imunitného výboru podľa § 48 ods. 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov na uprázdnený mandát za pána poslanca Kamila Haťapku, ktorý išiel do Mexika za veľvyslanca, nastúpi náhradník Miroslav Michalec a na uprázdnený mandát poslanca Františka Gauliedera,“ uprázdnený, bol uprázdnený, „nastúpi náhradník Ján Belan.

  • Sústavný hluk v sále.

  • Osvedčenie o tom, že sa páni Miroslav Michalec a Ján Belan stali poslancami Národnej rady Slovenskej republiky 4. decembra 1996 odovzdám po zvolení sľubu.“

  • Hlasy z pléna: Hanbite sa!

  • „Takže prosím pánov poslancov Miroslava Michalca a Jána Belana“, hovorí pán predseda Gašparovič, „aby predstúpili pred rečnícke miesto a zložili ústavou predpísaný sľub. Prosím pána poslanca Sečánskeho (toho, ktorého som už spomínal, ktorého sme my nevylúčili z Predsedníctva Národnej rady), aby prečítal sľub poslanca.

    Prosím, páni poslanci, aby ste pri skladaní sľubu pánov poslancov stáli.“ Poslanec Sečansky: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov, budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“

  • Počas čítania sľubu buchot do stolov a pískanie. Búchanie, pískanie a potlesk v sále, výkriky: Fuj! Búchanie trvajúce až po prerušení schôdze.

  • Nuž, keď to porovnáme, ako dnes bránime opozičných poslancov, budúcich aj dnešných, tak tu nejaký buchot nepočujem, jedine, že by som ja začal búchať.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Ivan Gašparovič na záver: „Ďakujem, želám pánom novým poslancom veľa úspechov pri ich poslaneckej práci. Zajtra budeme pokračovať o 9.00 hodine. Dobrú noc.“

    Takto sa končí, takto sa končí hra o Henrichovi VIII. a Thomasovi Morrisovi. Dámy a páni, je to po 14 rokoch. Aspoň to základné, som chcel, aby sme si to pripomenuli. Takéto je politické a parlamentné pozadie návrhu Vladimíra Mečiara na odvolanie predsedu výboru Pavla Minárika. Na takejto politike, o ktorej som tu hovoril, na takejto politike a na takýchto ľuďoch sa budoval tento štát, Slovenská republika. Bude zrejme ešte dlho trvať, kým sa to bude naprávať. Dnešným hlasovaním budete veci pomáhať, dámy a páni, poslanci a poslankyne, môžete ich posúvať dopredu alebo dozadu.

    A na záver tohto môjho vystúpenia písomného dávam návrh tretieho uznesenia. Uznesenie k tlači 685:

    „Národná rada Slovenskej republiky vyzýva poslanca Vladimíra Mečiara, aby sa verejne ospravedlnil ako predseda HZDS za vylúčenie poslanca Františka Gauliedera z Národnej rady Slovenskej republiky dňa 4. 12. 1996. František Mikloško.

    Zdôvodnenie. Vylúčenie poslanca Františka Gauliedera z Národnej rady Slovenskej republiky bolo v réžii hnutia HZDS, ako dokazuje stenografická správa o 21. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, I. časť.“

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Mikloška sa prihlásil pán poslanec Minárik. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči. Pardon. Po vystúpení pána poslanca Minárika sa prihlásil o slovo navrhovateľ pán Mečiar.

  • Budem mať dve poznámky. Prvú takú vážnejšiu. Vážený pán poslanec, ďakujem vám. Napriek všetkým neprístojnostiam, ktorých ste sa, pán poslanec, vo svojom vystúpení dočkali – hlavne zo strany vedenia tejto Národnej rady, ale aj zo strany hlasujúcich, ktorí vám chceli toto vystúpenie skrátiť – ste uhájili mikrofón pre opozíciu. Toto bola podstata toho, čo ste včera urobili, keď ste stáli za tým pultom, tvrdošijne a nenechali ste sa od neho vyhnať. Vy ste uhájili mikrofón pre opozíciu. Vážený pán poslanec, ja vám ďakujem aj preto, lebo vy ste asi najkompetentnejší, kto sa môže vyjadriť k Mečiarovi. V tomto parlamente určite a urobili ste to excelentne. Dúfam, že budete o ňom podávať svedectvo ešte veľmi dlho, lebo Slovensko potrebuje pamäť. Krajina bez pamäte je krajina stratená. Krajina potrebuje pamäť a kultúru, nie blazeované úsmevy a neprístojné gestá, aké tu predvádzal hlavne včera k vášmu vystúpeniu predkladateľ. Ešte mám 18 sekúnd. Okrem predkladateľa z HZDS nikto. Zo SNS pani Belásová to vzdala asi po 5 minútach. Zo Smeru 8 poslancov? Veľká škoda, pretože to, čo ste predviedli, to bola...

  • Ukončenie vystúpenia časomierou.

  • Pán Mikloško, chcete reagovať? Nie.

    O slovo sa prihlásil navrhovateľ, pán poslanec Mečiar. Pán poslanec, chcem vás upozorniť, že v súlade s návrhom pani Laššákovej máte ďalší všetci v rozprave 10 minút. Aj vy, pán poslanec. Pán poslanec, vy sa môžete prihlásiť kedykoľvek viackrát, ale vaše vystúpenie po tom, čo sme schválili procedurálny návrh pani Laššákovej, môže trvať takisto ako všetkých ostatných 10 minút. Nech sa páči.

  • Vážení prítomní, okrem predsedajúceho tu vystupuje istá skupina ľudí, akoby padla z neba, vidí sa prvý raz, nepoznajú sa. Pritom všetko sú to zamestnanci jedného ústavu, kybernetickej dokumentácie, ktorí zhodou okolností vstúpili istým spôsobom do politiky, každý v inom čase, iným spôsobom, pretrvávajú v nej dodnes, hrajú sa na moralistov, pritom nie sú ani morálni, ani politickí, ani čestní.

    To, čo tu odznelo z vystúpení dvoch ľudí, je v podstate reakcia na problém, ktorý vznikol na začiatku volebného obdobia. Volebný výsledok bol daný demokratickými voľbami, ktoré sú nespochybniteľné. Z tohto volebného výsledku vzišla vládna koalícia a táto vládna koalícia demokratickým spôsobom, aký bol vlastný aj bývalej vládnej koalícii, navrhla opozícii, ktoré miesta v Národnej rade by mohla mať. Na základe toho došlo v opozícii k dohode, kto v akej funkcii a ktorá strana bude. A dohoda bola o stranách, nie o menách. Istá skupinka ľudí po tom, čo prehrala voľby predsedu KDH, sa rozhodla, že z KDH vystúpi a nebudú viac poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie, ale nie sú ani poslanci za žiadnu stranu. Vykonávajú mandát, ktorý je síce výsledkom volieb, ale súčasne nie je legitimovaný voľbami, že by pre takúto skupinu ktokoľvek odovzdal hlasy a považoval ho riadne za demokraticky zvoleného.

    Čiže, ak ide teraz návrh na to, aby sa napravil stav politických dohôd zo začiatku volieb, tak ten návrh smeruje k tomu, aby mandát smeroval k opozičným stranám, nie k osobe, nie ku skupine alebo skupinke, alebo bande, ale aby tento návrh bol legitímne v parlamente obhájený. Čiže, keď niekto odíde a rozhodne sa pre to dobrovoľne, že nezastupuje žiadnu stranu, a dnes je to ufo neidentifikovateľné, tak potom berie na seba aj dôsledok, že v Národnej rade sa obháji mandát pre opozíciu a povie sa, opozícia, je to váš mandát, obsaďte si ho, ale nie človekom, ktorý nemá stranícku príslušnosť.

    Pokiaľ ide o hľadanie analógií v histórii a podobne, tak ja hľadám analógiu k týmto metódam, ktoré sa tu začínajú zavádzať v moderných dejinách a nachádzam jednu analógiu, kde niekto chcel robiť politiku na základe ideológie a na základe predstavy o morálke, bolo to v krajine dosť vzdialenej od nás, volala sa Čínska ľudová republika. A mali tam obrovské množstvo problémov a identifikovali tie problémy, akože ich spôsobuje banda štyroch. Keď bandu štyroch vypratali, naraz Čína sa začala rozvíjať dobre, lebo zmizli nielen oni, ale aj metódy, ktoré tu prezentovali. Samá intriga, samá lož, 19 rokov tie isté tváre, tie istá ústa, tie isté klamstvá. Vážení, nič nové a vedome, vedome klamete. Robíte zo seba vedome podvodníkov, ale to nerobíte prvý deň, ani prvý raz. Možno je to novinka pre tých, čo vás nepoznajú, nie novinka pre mňa.

    Keď zoberieme chronológiu udalostí vývoja vašich životov a krokov, je to jeden podvod po druhom. Či je to jedna osoba alebo druhá osoba. Pokiaľ ide o vstup Františka Mikloška na politickú scénu, začal veľmi pozitívnym krokom. Bol to podpis akcie, ktorá súvisela s vystúpením kresťanov za slobody a to bol krok pozitívny, ale od tej doby nič. Od tej doby žije z tejto slávy, v podstate netvorí a má tri podoby. Jedna je podoba šaša, druhá je to podoba človeka s červeným nosom a tretia podoba človeka, ktorý je zákerný intrigán. Ale politické myslenie tu nie je a nebolo po tom roku 1990, preto boli medzi nami nezhody.

    Takisto nie je žiadna novinka neschopnosť zakrývať útokom na osobu a nebrať politické dôsledky za kroky, ktoré každý urobil, vrátane Františka Mikloška. Samozrejme, že v roku 1990 boli pomery iné ako teraz, boli pomery federálnej ústavy, kde zanikla vedúca úloha strany, ale nevznikol systém nových strán. Preto tí, ktorí sme pri tom boli, a František Mikloško pri tom nebol, rozhodovali o tom tak, že voľby budú na 2 roky. Za 2 roky predpokladáme vznik politických strán a o 2 roky budú nové voľby už s kryštalizovaným systémom strán. Proti komunistickej strane sa postavili občianske hnutia, nie strany, lebo neexistovali. Takisto vo vnútri týchto hnutí sme predpokladali mechanizmy, ako vývoj pôjde ďalej, že dôjde i k deleniu. Občianske fórum sa rozdelilo na 6 skupín, Komunistická strana na 6 skupín, Verejnosť proti násiliu na 8 skupín. Samozrejme, tieto deliace procesy diferencovali aj postoje politické, aj postoje skupinové.

    Pokiaľ išlo o Verejnosť proti násiliu, jej vývoj logicky viedol k rozdeleniu. Ale ako sa toto rozdelenie urobilo? Nie tak, že niekto kandidoval a neprešiel, a preto vystúpil. Zvolalo sa predstavenstvo, na ktorom sme sa dohodli a pán Mikloško si iste pamätá na svoj výkrik – už aby ste boli preč –, že sa strana rozdelí. Strana sa rozdelila uznesením predstavenstva, uznesením zjazdu a uznesením aj podpísanou zmluvou o spoločnom prevzatí záväzkov, vrátane vykonávania politických funkcií. To bola zmluva. Ukážte mi tú zmluvu o rozdelení KDH. Keď ju ukážete, budem sa pozerať na vás inak, lebo ste sa dohodli. Ale nie, že robíte individuálne úkony, ktorými odídete od strany, od svojho voliča, od svojho programu a vyhlásite, že ste naraz niekto iný, to ste mimochodom v živote urobili viac ráz, nie je to prvý raz. Pokiaľ viem, pán Mikloško, tak je to tretí raz alebo štvrtý raz.

    Pokiaľ ide o otázky vytvárania hnutí Verejnosti proti násiliu, boli riešené týmto demokratickým zmluvným a politickým princípom. A teraz, keď ja navrhujem, aby sa zmena uskutočnila v zmysle rokovacieho poriadku, tak tento vtedy neexistoval, Ústava Slovenskej republiky neexistovala, politické strany s výnimkou Komunistickej strany neexistovali, Kresťanskodemokratické hnutie vznikalo ako občianske hnutie tak, ako sme my vznikali ako občianske hnutie, ako Verejnosť proti násiliu zanikla ako občianske hnutie v dôsledku vnútorných chýb, ktoré sa v tej strane vo vnútri diali a vy ste k tým, čo chybili, patrili. A keď Verejnosť proti násiliu zanikala, tak ste urobili to, čo ste nám vždy vraveli – ujdem do KDH. A tak sa z Verejnosti proti násiliu stal kresťanský demokrat, z kresťanského demokrata konzervatívny demokrat a o chvíľočku politický bezdomovec. To je vývoj, ktorý je logickým vyústením, keď človek nie je pevne zakotvený v hodnotách a nemá ich v sebe, keď je to postavené na pretvárke a lži.

    Pokiaľ ide o otázky dohôd z roku 1990, hovorím to len pre tých, ktorí tu neboli, tak vo Verejnosti proti násiliu bola hlboká kríza, veľmi hlboká kríza a tá súvisela s rozličnými postojmi v zásadných otázkach. Postoj k národnému programu, ktorý sme deklarovali spolu, ale potom časť VPN odmietla plniť. Postoj k sociálnym otázkam, ktorý sme deklarovali spolu, časť VPN odmietla plniť. Postoj k otázkam hospodárskej politiky časť VPN odmietla plniť. Išla inde, ako sme boli dohodnutí. Vnútorné osobné spory, vnútorné vydelenie Verejnosti proti násiliu za skupinu Občianskeho fóra, ktoré bolo v Košiciach na skupinu východnú, potom zas na skupinu inú, takže vlastne aj sám predseda sa najprv vzdával, potom sa vrátil, potom ušiel do Prahy, kde po páde mojej vlády akoby náhodou dostal vládnu vilu a dobré materiálne zabezpečenie. Takže toto bolo to rozdelenie demokratické, ktoré sa udialo na základe dohody aj zvonku. Prečo nepovedať, že po neúspechu česko-slovenských rokovaní si aj česká strana myslela, a vy ste ju v tom podporovali, že odstránením Mečiara si odstráni všetky problémy. Veď ste sa na tom dohadovali v marci 1991 na Bratislavskom hrade, veď ste tam rokovali o tom, akou technikou sa to urobí a ako padne vláda, ktorej som bol predseda, a veci, ktoré sa tam udiali.

    Koľko mám ešte minút, pán predseda? No, to už nemá význam začínať ďalšiu tému. Takže pôjdem o chvíľu zase.

    Pokiaľ ide o tieto otázky politické, ak sa bude rešpektovať zmluva, ak sa bude rešpektovať demokratické delenie strán dohodou, ak sa bude rešpektovať voľba a pomer síl, ktorý vzišiel z volieb, nemáme problém. Ak si niekto myslí, on je zákon a nad zákon, máme problém.

    A ešte chcem povedať jednu vec. Pán poslanec Palko bol taký čestný, že keď vznikol tento úmysel, prišiel ma upozorniť –, ak to urobíte, opovážte sa, bude to váš koniec. Vydieral, hrozil. To môže deti v materských školách. Dokonca už ani moje vnúčatá nie, lebo by mu povedali, že je hlupák. Takže, ak si niekto myslí toto, tak ja čestne vravím, ani strašiť nebudete, ani vydierať nebudete, ani ohovárať, ani klebetiť nebudete. Ak si myslíte, že palica, ktorou chcete biť, nemá druhý koniec, mýlite sa. Má ho a uvidíme, ako dopadne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili: pán poslanec František Mikloško, Vladimír Palko a Pavol Minárik. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Pán poslanec Mečiar, len trošku, trošku by som chcel poopraviť vašu pamäť. Vy hovoríte, že ste boli pri zakladaní VPN, pri budovaní dvojročného obdobia volebného, pri tom, keď sa všetko dohadovalo vo federále a podobne. Pán kolega Mečiar, veď vy ste prišli do VPN v januári 1990, dovtedy ste tichučko čakali, ako to dopadne. Aj potom ste prišli tichučko, keď ste sa zúčastnili na konkurze, či sa stanete, alebo nestanete ministrom vnútra. Čiže, prosím vás, aspoň trošku majte úctu aj k našej pamäti. Ja som stál na novembrových barikádach, vy ste prišli v novembri, vy ste prišli v januári 1990.

    Pán poslanec Mečiar, hovoríte samý podvod, samé klamstvo. Prosím vás, veď už vám to hovoríme nespočetnekrát. Zrušíme vaše amnestie a uvidíme, čo je podvod a čo je klamstvo. Zatlačte celé HZDS za zrušenie amnestií. Čoho sa bojíte?

    A tretia vec, hovoríte, že od Sviečkovej manifestácie som nič neurobil, nič pozitívne. Pán poslanec Mečiar, nuž, ja si to nemyslím. Ja som trikrát stál pri vašom páde, to si veľmi vážim vo svojom živote. Až po treťom páde sa Slovensko začalo obracať smerom k západným štruktúram, za čo, za čo, myslím si, že celé Slovensko nám môže byť vďačné. Čiže už keby nič iné, tak trikrát som stál pri vašom páde a na to som naozaj hrdý.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Vladimír Palko, nech sa páči.

  • Pán Mečiar, k tomu, čo ste povedali o Františkovi Mikloškovi. František Mikloško je jediný politik na Slovensku, ktorý celých 18 rokov vzdoruje jednému totálnemu bahnu, ktoré reprezentujete vy, pán Mečiar. No a to všetko ostatné, čo ste pred chvíľkou povedali, k tomu sa už nemusia vyjadrovať politici, to treba prenechať odborníkom.

  • Pán poslanec Minárik, nech sa páči.