• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem všetkým príjemný deň.

    Otváram piaty rokovací deň 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci a poslankyne: pani Milada Belásová, pán László Miklós, pán Ivan Mikloš, pán Zsolt Simon a pán Ján Slota.

    Mali by sme teraz pokračovať v prerušenej rozprave o návrhu na odvolanie poslanca Pavla Minárika z funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Je to tlač 685. Konštatujem ale, že navrhovateľ pán Mečiar sa nenachádza v sále, a preto pristúpime v zmysle schváleného programu k ďalšiemu bodu, ktorým je prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Dávam teraz slovo poslancovi Danielovi Lipšicovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh novely zákona...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Pán poslanec, prepáčte, ešte ja som nezaregistroval, ospravedlňujem sa. Bola tam na tabuli procedúra, ktorú chce realizovať pán poslanec Mikloško. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ospravedlňujem sa, len bol by som nerád, keby celý týždeň sme pokračovali tak v schôdzi, že my štyria, ktorí sme prihlásení do rozpravy k bodu o odvolávaní pána poslanca Minárika z funkcie predsedu výboru, aby sme tu museli stále sedieť a čakať, kedy náhodou príde pán poslanec Mečiar, ktorý je navrhovateľ. Čiže prosil by som, keby ste boli taký dobrý a dali nejaký pevný dátum, aby vedel dopredu o tom pán Mečiar aj my. Samozrejme, my tu radi sedíme, ale zase 24 hodín by sme tu neradi sedeli a čakali, kedy náhodou príde.

  • Pán poslanec, postupujem obvyklým spôsobom. Pokiaľ tu nie je prítomný navrhovateľ, tak nemôžeme o tom bude rokovať. Včas sa dozviete po konzultácii s navrhovateľom a s vedením parlamentu, kedy tento bod bude definitívne zaradený, tak aby ste tu nemuseli stále čakať na príchod pána Mečiara.

    Nech sa páči, pán poslanec Lipšic, máte slovo.

  • Dovoľte mi teda uviesť návrh novely zákona o rokovacom poriadku, ktorej účelom je zmeniť systém registrácie po tom, čo sa v Národnej rade udial podvod s podpisovaním poslancov. Myslím si, že táto situácia, ktorá sa udiala, znižuje dôveryhodnosť Národnej rady, pretože keby ktokoľvek z našich občanov zamestnaných kdekoľvek urobil takúto vec, tak na druhý deň už nie je zamestnaný. Ak budeme mať ako poslanci osobitný spôsob privilégií, kde aj zastupovanie za iného bude môcť byť akceptované a nebude môcť byť sankcionované, považujem to za stav, ktorý naďalej bude prehlbovať nedôveru našich občanov k parlamentu.

    Návrh spočíva v tom, že by sa poslanci nepodpisovali, ale registrovali v sále elektronicky do 14.00 hodiny a po 14.00 hodine kedykoľvek, kedykoľvek by boli v sále, s tým, že by sa vlastne vylúčila možnosť zastupovania a veľmi ľahko by sa vedel odhaliť prípad podvodu, ktorý sa stal pred niekoľkými mesiacmi.

    Zároveň sa do disciplinárnych previnení v zákone o rokovacom poriadku zahŕňa porušenie zákazu zastúpenia pri registrácii účasti na schôdzi Národnej rady.

    Pán predsedajúci, ja som presvedčený, že v tomto smere mimoriadne alibistický postoj zaujal pán predseda Národnej rady, ktorý napriek existencii potrebného množstva dôkazov vo veci nekonal. Myslím si, že v takom prípade je náležité, aby návrh zákona spresnil podmienky tak, aby nielenže k tomu nedochádzalo, ale aby ak k tomu dôjde, bolo možné vyvodiť zodpovednosť voči tým, ktorí tak konajú. Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ktorým je v tomto prípade ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Jaroslavovi Paškovi, aby uviedol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 10. júna 2008 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 663). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že návrh zákona obsahuje formálnoprávne náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Dôvodová správa uvádza, že navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vyplýva z nej, že návrh zákona bude mať priamy dopad na Kanceláriu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá bude povinná vytvoriť softvérové riešenie návrhu. Keďže nie je jasné, ako sa zabezpečenie bude riešiť, predkladateľ konštatuje, že nie je možné finančný dopad vyčísliť. Uvádza ďalej, že návrh nepredpokladá nárok na nové pracovné sily a nebude mať vplyv na zamestnanosť, tvorbu pracovných miest a životné prostredie.

    Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Konštatuje, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie ani v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pretože hlasovaním o bode 22 (tlač 647) sme problematiku dokumentovania účasti poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na rokovaniach Národnej rady Slovenskej republiky už otvorili, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nebude pokračovať v rokovaní o návrhu predmetného zákona, aby sme v podstate tú istú problematiku neotvárali v dvoch zákonoch súčasne. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. A preto sa pýtam, či sa chce niekto do rozpravy k tomuto návrhu zákona prihlásiť ústne. Pán navrhovateľ. Počkajte momentík ešte, pozrieme, či sa ešte ďalší niekto prihlási. Už sa nikto nehlási. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne a slovo má pán navrhovateľ v rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Keď dal pán spravodajca návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní o návrhu zákona, tak ja dávam v rozprave procedurálny návrh, aby sa pokračovalo v rokovaní o návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami nevystúpil nikto, konštatujem, že sme rozpravu ukončili.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu, v súlade s dohodou z politického grémia budeme hlasovať o 11.00 hodine.

    Ďalej nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 674. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 673.

    Teraz dávam slovo poslankyni Tatiane Rosovej, aby návrh zákona uviedla. Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám novelu vysokoškolského zákona, ktorou by som rada pomohla vyriešiť jeden veľmi praktický problém. Je to teda novela, ktorá nemá žiaden politický, žiaden ideologický rozmer. Je to novela, ktorá je veľmi jednoduchá a, som o tom presvedčená, jednoducho praktická. Touto novelou by sa totižto mala riešiť situácia alebo zlepšiť situácia, ktorá sprevádza proces udeľovania titulu profesor. Tento proces je vo vysokoškolskom zákone regulovaný viacerými opatreniami. Niektoré veľmi dôležité pre pochopenie, prečo túto novelu predkladám, si vám dovolím z toho odcitovať.

    Paragraf 6 hovorí o rozsahu samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy, samosprávnej pôsobnosti. A hneď v odseku 1 sa hovorí, že do samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy patrí podľa písmena h) udeľovanie vedecko-pedagogického titulu docent a profesor. Teda patrí udeľovanie titulu do samosprávnej pôsobnosti, nikomu inému.

    Paragraf 10 hovorí o tom, že rektor predkladá ministrovi návrhy na vymenovanie profesorov prezidentom schválené vo vedeckej rade vysokej školy a vedecká rada prerokúva a schvaľuje návrhy na vymenovanie profesorov. Čiže je úplne jasné, kto nesie zodpovednosť za vymenovanie profesorov, v koho kompetencii je to. Opakujem, je to v samosprávnej kompetencii vysokej školy a celým týmto procesom je poverená vedecká rada fakulty a vedecká rada vysokej školy. Rektor potom následne je povinný na návrh tejto vedeckej rady odovzdať návrh ministrovi a ten ho posiela prezidentovi republiky.

    No a, samozrejme, na to, aby existovala nejaká kontrola nad kvalitou udeľovania týchto titulov, aby existovala záruka, že tieto tituly sú udeľované v ich zmysle a v duchu, ktorý sa sleduje udelením titulu profesor, je tu Akreditačná komisia, Akreditačná komisia, ktorá taktiež podľa vysokoškolského zákona v platnom znení v § 82, § 83 je kompetentná posudzovať spôsobilosť uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov. Takže toto posudzovanie spôsobilosti vedeckých rád a vôbec vysokých škôl patrí do kompetencie Akreditačnej komisie, ktorú menuje vláda. A to je práve ten nástroj štátu, nástroj vlády, nástroj ministerstva na kontrolu kvality, na dozor nad tým, aby sa tieto tituly udeľovali tým, ktorí si ich skutočne zaslúžia. Na rozdiel od toho minister podľa vysokoškolského zákona (§ 102) predkladá na základe návrhov vysokých škôl prezidentovi republiky návrhy na vymenovanie profesorov, vymenovanie rektorov a odvolanie rektorov. No a to je vlastne všetko. „Predkladá na základe návrhov vysokých škôl návrhy na vymenovanie profesorov prezidentovi republiky.“

    Ďalej sa celý tento proces veľmi podrobne špecifikuje vo vyhláške č. 6/2005 Z. z., ktorá hovorí jasne o kompetenciách a postupe vedeckej rady fakulty a vedeckej rady univerzity. Tieto inštitúcie, teda vedecká rada fakulty, vedecká rada vysokej školy, majú v tejto vyhláške na každé svoje konanie stanovenú lehotu, zhodou okolností lehotu 30 dní. A pointa môjho zákona tkvie v tom, aby rovnakú lehotu (30 dní) malo aj ministerstvo na to, aby návrhy na vymenovanie profesorov posunulo prezidentovi republiky, pretože v súčasnom znení zákona takáto lehota pre ministerstvo nie je a nie je ani v uvedenej vyhláške.

    Prečo ale považujem za problém, že táto lehota neexistuje. Stretli sme sa v minulosti a vo veľmi viditeľnej až vypuklej forme práve v minulom kalendárnom roku s tým, že v prípade niektorých profesorov vymenovaných vedeckými radami svojich vysokých škôl sa proces posunutia ich dokladov z ministerstva do prezidentskej kancelárie naťahoval tak neúmerne dlho, že od začiatku celého ich procesu vymenovania za profesorov prebehlo viac ako rok do obdobia, kedy boli vymenovaní. A dovolím si teda poznamenať, možno by ubehol viac než rok, keby som už s podobnou novelou nebola vystúpila a nebola by som upozornila na tento problém pred niekoľkými mesiacmi, pretože na základe snáď aj tohto môjho návrhu došlo k mimoriadnemu vymenúvaniu profesorov v máji, hoci podľa pôvodných plánov to malo byť až v septembri tohto roka.

    Takže ale naspäť k môjmu návrhu zákona, resp. novely. Ide mi o to, aby existovala 30-dňová lehota, v ktorej je ministerstvo povinné posunúť všetky príslušné doklady na Kanceláriu prezidenta republiky. Stretla som sa už s oponentúrou voči tomuto s tým, že 30 dní môže byť pre ministerstvo málo. Chcem teda jasne povedať a vysvetliť vám, čo je kompetenciou ministerstva v tomto procese, a opýtať sa teda potom, či naozaj si niekto myslí, že na to 30 dní nestačí. Pretože na rozdiel od vedeckých rád, či už fakulty alebo vysokej školy, ministerstvo vlastne podľa vlastnej vyhlášky má za úlohu jediné, vedecká rada vysokej školy návrh na vymenovanie za profesora schváli, rektor návrh predloží spolu s dokladmi o predchádzajúcom priebehu vymenúvacieho konania okrem dokladov podľa § 4 ods. 2 písm. f) ministrovi školstva Slovenskej republiky alebo vecne príslušnému ministrovi. Výsledok písomne oznámi ministrovi a uchádzačovi o vymenovanie za profesora do 30 dní od schválenia rady vysokej školy. No a zdôrazňujem, uvádza sa v tejto vyhláške, že sa ministerstvu predkladajú všetky príslušné dokumenty okrem tých, ktoré určuje § 4 ods. 2 písm. f). A to sú najvýznamnejšie vedecké práce, odborné práce alebo umelecké práce, učebnice, učebné texty, doklady o umeleckých dielach alebo umeleckých výkonoch. Takže s týmito nemá ministerstvo nič spoločné ani ich nemá prečo a ako dostať. To znamená, že nemá ich prečo a ako posudzovať a vyjadrovať sa k nim. Jediné, čo má posudzovať a čo teda vyplýva z ostatných odsekov a paragrafov tejto vyhlášky, sú doklady, dokumenty, zoznamy. A na to, nehnevajte sa, dámy a páni, 30 dní ministerstvu stačiť určite musí.

    A navyše opakujem to, čo som zdôraznila na začiatku. Ministerstvo sa obsahovou a kvalitatívnou stránkou v tejto fáze procesu menovania za profesorov nemá čo zaoberať. Takže myslím si, že je slušné, prirodzené a rozumné, aby ak všetci účastníci konania majú stanovené pre svoj podiel na ňom jasné lehoty, aby teda takú lehotu malo aj ministerstvo školstva. A ak zo všetkých zainteresovaných inštitúcií je výkon požadovaný od ministerstva školstva v tomto procese menovania profesorov jednoznačne najmenej náročný, som presvedčená, že lehota 30 dní je viac než dostačujúca. Toľko k novele. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pánovi poslancovi Martinovi Froncovi, aby uviedol úvodnú spravodajskú informáciu. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 108 z 10. júna 2008 a podal spravodajskú informáciu. Návrh zákona bol doručený poslancom ako parlamentná tlač 674.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil poslanecký návrh zákona na program tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 673 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade.

    Zámerom návrhu zákona je ustanoviť primeranú lehotu ministrovi školstva Slovenskej republiky na predkladanie návrhov a ich doručenie rektorom prezidentovi, ktorému prislúcha podľa Ústavy Slovenskej republiky právo vymenovať vysokoškolských profesorov na návrh schválený vo vedeckej rade vysokej školy.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam Národnej rade po rozprave o návrhu zákona, aby sa uzniesla na tom, že podľa § 73 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade ak sa Národná rada rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 zákona o rokovacom poriadku v súlade s návrhom predsedu Národnej rady odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Pritom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali do 4. septembra 2008 a gestorský výbor do 5. septembra 2008.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že ani k tomuto návrhu zákona som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy písomnou formou. Preto teraz sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Oľga Nachtmannová, pani navrhovateľka, pán Martin Fronc. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pani poslankyňa Oľga Nachtmannová. Nech sa páči.

    Pani navrhovateľka, vy môžete kedykoľvek na základe požiadania vystúpiť, bez toho, že by ste sa museli prihlásiť cez tabuľu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom poslaneckého návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je upraviť zákonné právomoci ministra školstva v súvislosti s postupom pri vymenúvaní profesorov vysokých škôl. Podľa predloženého poslaneckého návrhu zákona, návrhy na vymenovanie profesorov doručené rektormi vysokých škôl ministrovi má minister školstva postúpiť prezidentovi Slovenskej republiky najneskôr do 30 dní od ich doručenia.

    Pani poslankyňa Rosová svojím návrhom zákona zavádza nejednotný postup v postupe pri získavaní vedecko-pedagogického titulu profesor medzi vysokými školami. Ponecháva nezmenený postup v prípade štátnych vysokých škôl. Pozrime si § 43 ods. 4 písm. c), § 44 ods. 4 písm. b), § 45 ods. 3 písm. b) zákona o vysokých školách. Navrhovateľka v dôvodovej správe uvádza, že funkcia ministra v tomto procese je podľa dnes platnej legislatívy iba sprostredkujúca, a preto by mal konať v záujme budúcich profesorov vysokých škôl.

    Predložený poslanecký návrh zákona je z môjho pohľadu riešením neexistujúceho problému. Poslanecký návrh zákona nemá vplyv na skutočnú lehotu potrebnú na konanie na vymenovanie profesora, pretože menovacie konanie nekončí postúpením návrhu ministrom prezidentovi, čím je tento návrh bezpredmetný a neúčelný. Poslanecký návrh zákona nerešpektuje úlohu príslušného ministerstva ustanovenú v § 102 ods. 2 písm. i) zákona kontrolovať dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti vysokého školstva. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky totižto nielen mechanicky posúva návrhy na vymenovanie profesorov prezidentovi Slovenskej republiky, ale aj kontroluje dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti vysokého školstva. Vypracúva vedecko-pedagogickú charakteristiku každého navrhovaného profesora, čo predmetný návrh zavedením časovej lehoty 30 dní nezohľadňuje. Poslanecký návrh zákona neupravuje postup v prípadoch, keď návrh na vymenovanie doručený vysokou školou nie je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, keďže navrhnutá lehota je jednotná a záväzná pre všetky podania. Osobne poslanecký návrh zákona nepodporím. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa neprihlásil nikto.

    Ďalej sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Táňa Rosová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Poprosím o chvíľku strpenia.

    Takže k mojej predrečníčke. Predložila som novelu vysokoškolského zákona, ktorá má podľa mňa naozaj technický a praktický charakter. A nestotožňujem sa s tým, ako sa k nej vyjadrila pani poslankyňa Nachtmannová. Rozhodne nie je táto novela bezpredmetná a neúčelná, pretože reaguje na skutkový stav, reaguje na problémy, ktoré v praxi vznikli. Reaguje na krivdy, ktoré sa stali jednej skupine navrhovaných profesorov oproti inej skupine a ktoré v praxi spôsobili nielen to, že títo ľudia boli osobne poškodení, že bola istým spôsobom dotknutá ich profesionálna povesť, a že boli navyše poškodení aj finančne na platoch, ale aj problémy pri akreditácii niektorých odborov. A možno aj to bola príčina toho zdržiavania práve dokumentov týchto profesorov. Dalo by sa hovoriť mnoho, ale myslím si, že je to veľmi jasné a že nejde o žiaden ani ľavicový, ani pravicový, ani iný návrh.

    Ale existuje ešte jeden veľmi dobrý dôvod na to, aby práve vládna koalícia podporila môj návrh do druhého čítania. Samozrejme, ak sú tam nejaké drobnosti, ktoré treba vylepšiť, o ktorých hovorila pani Nachtmannová, napr. pokiaľ ide o profesorov menovaných v iných rezortoch, nech sa páči, nebudem sa brániť pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní. Ale ten dôvod, pre ktorý považujem za viac ako nevyhnutné otvoriť vysokoškolský zákon, sa týka nielen menovania profesorov, ale predovšetkým poplatkov za vysokoškolské štúdium. Celkom zbytočne sa dámy a páni z vládnej koalície bránia tvrdeniu, že je to práve sociálnodemokratická vláda, ktorá u nás spoplatnila denné vysokoškolské štúdium. Pán predseda vlády z tohto miesta veľmi búrlivo tvrdil a opakoval ešte raz, pokiaľ ide o denné vysokoškolské štúdium, žiadne poplatky sa neplatia a nedovolíme, aby sa platili. To bolo 15. mája 2008 v hodine otázok v Národnej rade Slovenskej republiky. Možno vtedy nemal dosť dobré informácie. Ale viac ako tri týždne potom vyhlásil pri svojej kontrole na ministerstve školstva, že školné za denné vysokoškolské štúdium, pokiaľ táto vláda je, nikdy nebude zavedené. Vážené dámy, vážení páni, dnes je viac ako päťtisíc študentov denného vysokoškolského štúdia, ktorí platia za svoje štúdium, päťtisíc študentov, ktorí by podľa ustanovení predchádzajúceho zákona pred jeho novelizáciou za toto denné štúdium neplatili. A úplne zbytočne sa opakuje donekonečna argument, že povinnosť uhradiť školné študentom, ktorí študujú študijný program dlhšie, ako je jeho štandardná dĺžka, zaviedol už zákon č. 131/2002 Z. z., a nie až právna úprava účinná od septembra 2007, tak ako mi to pán minister napísal v svojej odpovedi na moju interpeláciu. Toto totižto skutočne je pravda.

    Ale problém nie je v povinnosti uhradiť školné študentom, ktorí študujú študijný program dlhšie, ako je jeho štandardná dĺžka, problém je v tom, ako celú túto situáciu zamotal § 113a novely vysokoškolského zákona, ktorý sa volá Prechodné ustanovenia účinné od 1. septembra 2007. A už z názvu tohto paragrafu je teda úplne jasné, že nemohol platiť skôr ako od 1. septembra 2007. A práve odvtedy nastala nespravodlivosť, práve vtedy sa zaviedlo spoplatnenie denného vysokoškolského štúdia nie pre študentov, ktorí prekračujú jeho štandardnú dĺžku, pretože si zarábajú alebo nie sú dostatočne poctiví a usilovní na to, aby skončili štúdium v riadnom čase. Proti takému spoplatneniu totižto nikto nič nemá. A som veľmi rada, že sa zaviedlo už v roku 2002. Ale podľa novely vysokoškolského zákona platného od 1. septembra 2007 platia za štúdium študenti, ktorí začínali študovať za celkom iných okolností. Ako vidíte, hovorí o tom § 113a ods. 9, ktorý hovorí, že ustanovenia § 92, ktorý teda je o spoplatnení, sa nevzťahujú na študentov prijatých na štúdium pred 1. septembrom 2007. Čiže tie, ktoré sa vzťahujú na všetkých ostatných, sa na túto skupinu nevzťahujú, čo by bolo dobré pokiaľ by ale sa na nich nevzťahovali iné a omnoho nespravodlivejšie pravidlá, preto, lebo takýto študent, teda ten, ktorý začal študovať už pred 1. septembrom 2007, je povinný uhradiť verejnej vysokej škole alebo štátnej vysokej škole určené ročné školné za každý ďalší rok štúdia, ak študuje študijný program dlhšie, ako je jeho štandardná dĺžka štúdia, stále ešte, povedzme, ale v celkovej dobe štúdia sa zohľadňuje doba, počas ktorej bol študent zapísaný na štúdium študijného programu príslušného stupňa, čiže nie na štúdium toho konkrétneho študijného programu, ako to predpokladá predchádzajúci zákon, ale na štúdium študijného programu príslušného stupňa na akejkoľvek škole kedykoľvek predtým, v akomkoľvek odbore. A pritom nielenže bol zapísaný alebo študoval, ale stačí, ak bol zapísaný kedykoľvek predtým. A, samozrejme, podotýkam, že v čase keď sa zapisoval na to ktorékoľvek štúdium predtým, nemohol vedieť, že na to doplatí tým, že bude ďalšie jeho štúdium spoplatnené. Teda títo študenti nemajú jednoducho možnosť ukončiť svoje štúdium v jednom študijnom programe zadarmo, tak ako to deklaruje vláda.

    Ale ešte väčšia a najväčšia nespravodlivosť, ktorá vyplýva z novely vysokoškolského zákona, z tohto paragrafu, a nie z toho znenia, ktoré platí od roku 2002, tkvie v tomto ustanovení odseku 10: „Ak ide o študenta zapísaného v jednom akademickom roku súbežne na štúdium viacerých študijných programov príslušného stupňa, zohľadňuje sa štúdium každého študijného programu v celkovej dobe štúdia osobitne.“ A ak bol študent zapísaný len v časti akademického roka, to znamená čo len deň, čo len sa zapísal, na účely tohto odseku sa považuje za zapísaného počas celého akademického roka. Čiže aj keby, povedzme, zo sociálnych, finančných dôvodov chcel štúdium prerušiť, zapísať sa musí a tým pádom teda platiť musí, čistá hlava 22.

    Ale naspäť k tomu, v čom spočíva veľká nespravodlivosť tohto ustanovenia. Znamená to v praxi, že ak sa študent ešte pred platnosťou tohto zákona, povedzme, v školskom roku 2006/2007, v akademickom roku, zapísal ako prvák na dva študijné programy, už nikdy nebude môcť čo len jeden z nich dokončiť bezplatne, jednoducho preto, že už týmto svojím krokom vlastne spôsobil to, že bol súbežne zapísaný na štúdium a každé z týchto štúdií sa mu zohľadňuje osobitne. Znamená to v praxi, že máme napr. študentov, ktorí sú dva roky po maturite, dvadsaťročných študentov, ktorí už podľa tohto ustanovenia prekročili štandardnú dĺžku štúdia. Musí taký študent teda platiť, a to nie za nejaký vybraný druhý študijný program, tak ako sa to vzťahuje na všetkých tých, ktorí nastúpili od 1. septembra 2008, ale za obidva študijné programy, pokiaľ chce v štúdiu obidvoch pokračovať. Navyše prichádza o možnosť poberať sociálne štipendium, vážení sociálni demokrati, a navyše jeho rodičia prichádzajú o rodinné prídavky, vážení budovatelia sociálneho štátu. Toto neplatilo od roku 2002, to platí od 1. septembra 2007 pre študentov, ktorí začali študovať za celkom iných okolností.

    Prosím, podporte môj návrh novely vysokoškolského zákona už len preto, aby sa v septembri dalo zasiahnuť do týchto nespravodlivostí, aby sa dali napraviť. Ja ich v mojej novele nenavrhujem preto, lebo, ako ste to videli, vznikli kombináciou a veľmi nejasným znením viacerých paragrafov, nechcem sa zaradiť do radu tých poslancov, ktorých, nazvem to, amatérske novely legislatívu viac komplikovali, ako zjednodušili, považujem toto za úlohu pre právnikov, pre aparát legislatívy, ale preto, že som presvedčená, že do našej nasledujúcej schôdze legislatívci tak na ministerstve školstva ako na Úrade vlády by mali v prípade schválenia dostatok času a možností, aby sa s touto úlohou vysporiadali a aby prostredníctvom poslaneckého pozmeňujúceho návrhu došlo k náprave tohto stavu.

    Je tu ešte jeden zaujímavý odsek, ktorý našťastie ešte nikoho nenapadlo uplatniť ad absurdum. Ale akokoľvek som listovala vysokoškolským zákonom, môžem povedať, nič nebráni interpretácii, že podľa odseku 7 ak občan, podotýkam, občan, nie študent, študoval v tom istom stupni vysokoškolského štúdia súbežne vo viacerých študijných programoch v jednom akademickom roku alebo v jeho časti, zohľadní sa mu v celkovej dobre štúdia na účely ods. 10, 13 § 92 štúdium v každom študijnom programe pred 1. septembrom 2008 osobitne, ak študoval v niektorom zo študijných programov len časť akademického roka na účely ods. 10 až 13 § 92, sa táto doba zaokrúhľuje na celý akademický rok. Je to zdanlivo nie veľmi zrozumiteľná formulácia, ale hovorí sa o občanovi, vážené dámy, vážení páni. Neštudovali niektorí z vás súbežne vo viacerých študijných programoch v jednom akademickom roku pred 1. septembrom 2008? Takže keby sme boli celkom dôslední, podľa tohto odseku môžeme byť spoplatnení všetci, ktorí sme sa zapísali na niektoré štúdium pred rokom 2008. Samozrejme, hovorím, je to dotiahnuté ad absurdum, ale takéto nezmysly obsahuje novela vysokoškolského zákona šitá horúcou ihlou.

    Nie všetci z vládnej koalície si zakrývajú oči a uši a ani nie ústa pred pravdou, nie všetci sa pritom tvária, že je všetko v poriadku, že všetko platí, tak ako to platilo doposiaľ, a že vlastne sa len vnáša poriadok, a že vlastne spoplatňujeme len tých lenivcov, a že je to správne, lebo dotlačíme študentov, aby sa učili a nezaoberali sa inými vecami. Tak to totižto nie je. A pán Čaplovič to pochopil. Povedal: „Zdá sa mi nespravodlivé, ak sa niekto zapísal do školy, chodil tam len zopár týždňov alebo vôbec, ale má platiť. Ak sa ukážu nedostatky budem žiadať novelu, aby sa to vyčistilo.“ Prosím, vyhovejte podpredsedovi vlády Slovenskej republiky, podpredsedovi Smeru, pánovi Dušanovi Čaplovičovi, vážené dámy, vážení páni, a umožnite, aby sa to naozaj vyčistilo v novele, preto, lebo pán predseda vlády prijal inú taktiku, pán predseda vlády prijal taktiku, že stokrát opakovaná lož sa stane pravdou. A už ju dvakrát zopakoval. Prosím, ušetrite ho, aby nemusel túto lož opakovať ďalších 98-krát, a umožnite, aby sme tieto nespravodlivosti odstránili už v septembri. Ďakujem vám za porozumenie.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Rosovej ako navrhovateľky sa nehlási nik.

    Posledným prihláseným do rozpravy je spravodajca pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. K predloženej novele vysokoškolského zákona.

    Ministerstvo školstva naozaj má povinnosť len overiť, či sú splnené všetky náležitosti, aby bol návrh na menovanie profesora predložený prezidentovi Slovenskej republiky a on potom rozhodol v súlade so svojím ústavným právom, ale faktom je aj to, že v zákone nie je stanovená lehota na to, kedy to ministerstvo urobí. Musím povedať, že moja pamäť siaha dosť ďaleko a pamätám si obdobie, keď návrhy profesorov ležali nie mesiace, ale roky. Na posledné takéto po roku 1989 si pamätám za ministrovania pani ministerky Slavkovskej. Nikdy potom sa tieto veci nenaťahovali. A teraz sa dejú obdobné veci. Preto si myslím, že je dobré, aby v zákone bolo ustanovenie, ktoré uloží povinnosť, dokedy má minister konať. Neviem, či to má byť 30 dní, možnože to môže byť viacej, 60 dní ap., ale myslím, že to ustanovenie za týchto okolností je odôvodnené.

    Druhá poznámka k tomu, čo hovorila kolegyňa navrhovateľka. Ja som minule mal otvorený vysokoškolský zákon v súvislosti s povinnou nútenou ročnou prácou študentov zdravotníckych odborov, kde som vyzýval vás, kolegovia z vládnej koalície, aby sme spolu vyriešili tento problém platenia. Jednoducho začína to byť škandalózne, škandalózne aj preto, že keď sa nedodržujú pravidlá a keď sa nedohliada, tak sa niektorí správajú neuveriteľne. Mám z tohtoročných promócií informáciu, že študent vysokej školy, takisto výborný študent študujúci dva študijné programy, neuhradil finančné prostriedky. Požiadal, aby mu bolo odpustené, čo môže urobiť rektor. Dekan s tým súhlasil, ale o žiadosti nebolo rozhodnuté. Tak viete, čo sa stalo? Pustili ho promovať. Promoval, keď sa zišiel s rodinou, otvoril tubu a v tej tube nebol žiaden vysokoškolský diplom. Pokladám toto správanie sa za vrcholne škandalózne. A ak takto budeme pokračovať, tak si myslím, že táto spoločnosť dospeje naozaj do hrozného úpadku. Aj preto si myslím, že mali by sme sa poctivo k veci postaviť a riešiť tento problém spoločne. Nechcem tu hovoriť o žiadnych politických veciach vo vzťahu k vládnej koalícii, hovoríme o študentoch. A otvorený je vysokoškolský zákon.

    A je tam ešte jeden vážny problém, ktorý vzniká aj znova správaním sa vysokých škôl, ktoré naťahujú časy medzi prijímaním na magisterské štúdium a zápisom. A tak sa stáva, že študent skončí bakalársky stupeň a jednoducho absolvuje aj prijímací proces na magisterský stupeň, ale tri mesiace visí takto vo vzduchu, pretože už nie je študentom ani zamestnancom a musí ísť na úrad práce. Nemôže sa ani poriadne zamestnať a využiť štatút študenta počas tých dvoch až troch mesiacov, pretože nemá štatút študenta. To je ďalší problém, ktorý tuná je. Ja si nemyslím, že toto je len problém vysokoškolského zákona, je to aj problém podľa mňa ministerstva práce a sociálnych vecí. Ale treba to riešiť vo vzťahu k týmto študentom.

    A preto na záver svojho vystúpenia. Kolegovia z vládnej koalície, chcem vás naozaj veľmi slušne poprosiť, posuňte tento návrh zákona do druhého čítania a spoločne urobme opravy, ktoré treba urobiť v záujme vysokoškolských študentov. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vystúpenie na poslanca nie sú.

    Pán poslanec bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode, k hlasovaniu pristúpime o 11.00 hodine.

    Teraz bude nasledovať

    návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ivety Radičovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Ide o prvé čítanie.

    Tento návrh ste dostali ako tlač 675 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 674.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, je tu priestor pre vaše úvodné slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vás zoznámila s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sa vzťahujú na postavenie alebo väčšiu starostlivosť o našu rodinu a rodinu s nezaopatrenými deťmi. Podpora rodín s deťmi v súčasnosti by mala byť jednou z priorít sociálnej politiky. Preto predkladám návrh, ktorého cieľom je uľahčiť situáciu rodičov pri narodení dieťaťa a zároveň vytvoriť lepšie podmienky na starostlivosť o deti pracujúcich rodičov.

    Budovanie sociálneho štátu nie je len o prerozdeľovaní finančných prostriedkov, ktoré sú vždy obmedzené, ale aj o podpore prosociálnych aktivít iných subjektov. Nielen štát je tvorcom sociálneho štátu. Dôležitú úlohu má pracovný trh a občianska spoločnosť. Na Slovensku sa sociálna politika sústreďuje najmä v rukách štátu a tzv. firemné sociálne politiky v porovnaní s ostatnými krajinami sú naozaj v zárodku. Firmy v súčasnosti spontánne a dobrovoľne vykonávajú prosociálne aktivity najmä vtedy, keď bojujú o pozíciu na trhu, na trhu práce ako istý spôsob vernostného programu či náborovej politiky. Ale to je v regiónoch, kde už je nedostatok pracovnej sily, kde už je súťaž o pracovnú silu, a to nie je celoslovenský jav. Cieľom môjho návrhu je preto motivovať zamestnávateľov, aby svojim zamestnancom zabezpečovali starostlivosť o ich deti počas pracovnej doby. Zamestnávateľ totiž pozná potreby svojich zamestnancov, napr. prostredníctvom odborov alebo zamestnaneckých rád. Štát pritom takéto prosociálne aktivity môže a dokonca má podporovať.

    Ak firmy ponúkajú sociálne služby, môžu si ich zahrnúť do nákladov. Je to veľmi silný nástroj budovania sociálneho štátu. Navyše, je adresný, konkrétny, priamo podporujúci rodinu. Umožnením zahrnutia výdavkov na starostlivosť o deti zamestnancov oceňujeme tých zamestnávateľov, ktorí už teraz majú rodinné zariadenia. A zároveň chceme motivovať aj ďalších zamestnávateľov, aby takéto možnosti začali poskytovať svojim zamestnancom. Starostlivosť o deti zamestnancov počas pracovnej doby by v zodpovednej firme mala byť súčasťou sociálnej politiky. A preto navrhujem, aby štát túto možnosť podporil. Keďže živnostník je v špecifickej polohe samozamestnanca, mal by mať a musí mať takisto rovnaké možnosti, aby nebol diskriminovaný, a to aj preto, že je zo skupiny, ktorá sa vážnou mierou podieľa na raste zamestnanosti. Podľa návrhu si teda bude môcť zamestnávateľ a živnostník bez zamestnancov zahrnúť do oprávnených daňových výdavkov na pracovné a sociálne podmienky a zdravie aj náklady na starostlivosť o deti zamestnancov počas pracovnej doby. Túto starostlivosť pritom bude môcť zamestnávateľ zabezpečiť pre deti predškolského veku, v jasliach alebo v materských školách, a pre školopovinné deti do 16 rokov v školských družinách, v centrách voľného času alebo v iných zariadeniach. Pritom maximálnu výšku, limit výdavkov určí ministerstvo financií.

    Chcem podotknúť, že možnosti na firemné sociálne politiky už dnes zahŕňa zákon o dani z príjmov. Takže nie je to novinka, ktorú vnášam ako úplne nový prvok do nášho systému. Je ustanovená v § 21 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov podpora sociálnej politiky zamestnávateľov tak, že zamestnávateľ si môže zahrnúť do daňových výdavkov výdavky vo svojich zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov a iných osôb do výšky príjmov, pričom len výdavky prevyšujúce príjmy v týchto zariadeniach nie sú daňovým výdavkom. Do okruhu týchto zariadení patria napr. rekreačné zariadenia, podnikové bytové hospodárstvo, kultúrne, športové zariadenia a tak ďalej. Chcem teda podčiarknuť, že len rozširujem sortiment, ktorý je možné takýmto spôsobom podporiť, zvýhodniť, a motivovať zamestnávateľov, aby bol ústretovejší zamestnancom. Limit je stanovený alebo bude stanovený vyhláškou ministerstva, takže sa nemôže stať, aby sa z toho financovali aktivity nadštandardné. A zároveň je to ohraničené aj vekom dieťaťa, tak ako to máme definované v iných zákonoch.

    Tá druhá časť návrhu, ktorá sa rovnako týka rodín s malými deťmi, je reakciou na prax a hlavne reakciou na informácie, ktoré priniesli médiá, predovšetkým, komplikovanosť v prípade žiadostí o dôchodkové poistenie mamičiek na materskej dovolenke. Tuto by som chcela podčiarknuť, že o všetky peniaze, o všetky dávky, o všetky príspevky, ktoré na dieťa dostáva rodič, či už matka alebo otec, treba štát požiadať. Týka sa to i príspevku, ktorý už táto vládna koalícia navrhovala, zvýšeného príspevku pri narodení dieťaťa či príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa. Na to všetko je potrebné podať žiadosť. Má to svoju logiku, pretože ak má za nás niečo platiť niekto iný, tak ho musíme minimálne o tom informovať, príp. o to požiadať, že daná udalosť vznikla. Problém nastal v tom, že Sociálna poisťovňa vyžadovala osobné podávanie takýchto žiadostí. Našťastie Sociálna poisťovňa zareagovala veľmi rýchlo a vyjadrila jasné stanovisko, že ako pri ostatných žiadostiach, tak ani v prípade dôchodkov nie je potrebná osobná návšteva a nie je potrebný ani overený podpis. Takto dikcia zákona nikdy neznela, bola to istá nadpráca v časovom úseku Sociálnej poisťovne. Takže svojím spôsobom by sme mohli povedať, že problém je vyriešený.

    Ja si dovolím navrhnúť ešte ďalšie vylepšenie a zjednodušenie situácie rodičov po narodení dieťaťa. A to je predmetom pozmeňujúceho návrhu, napriek teda tomu, že stačí doručiť do Sociálnej poisťovne žiadosť, opakujem, tak ako je to pri ostatných všetkých iných príspevkoch, je tu možnosť riešenia, aby takáto povinnosť štátu platiť na dôchodkové poistenie za matku starajúcu sa o dieťa sa predsunula na okamih, kedy žiada o materskú, to znamená tých 6 týždňov pred pôrodom, aby túto žiadosť ani nepriamo, ani poštou, ani nijako inak nemusela riešiť až po pôrode, ale aby sa to riešilo v ten istý moment, keď žiada o materskú z nemocenského poistenia, aby sa to teda riešilo naraz. To je celý pozmeňujúci návrh, zjednodušiť to postavenie mamičiek či rodičov. Nekomplikuje to situáciu. A zároveň by sme pokryli dôchodkovým poistením aj spomínaných 6 týždňov pred narodením dieťaťa, čiže by sme vyriešili naraz dva problémy.

    Veľmi sa prihováram za takéto zjednodušenie. Dúfam, že vety typu, že som to mala urobiť pred dva a pol rokom, tu už neodznejú. Každé vylepšenie zákona je, dúfam, namieste. Napokon, prosím, vážená snemovňa, keď ste prijímali zmeny napr. pri výstupe z 2. piliera, tak sami ste do dvoch mesiacov zjednodušovali ten systém, aby nebolo nutné notársky overovať podpis ap., alebo opravy pri aktivačnom príspevku, kde sa stala známa chyba. Ja netvrdím, že nemožno vylepšovať zákony. A toto je vylepšenie, ktoré reaguje na poznatky z praxe. Nenavrhoval takéto vylepšenie nikto ani za bývalej vlády z opozičných radov, pretože ten problém nevznikol. Nevznikol ten problém preto alebo nevyplavil sa v praxi preto, lebo Sociálna poisťovňa v tom čase žiadnu osobnú účasť nevyžadovala. Ale vďaka tomu, že sa ten problém otvoril, navrhujem ešte jednoduchšie riešenie, ako sme ho mali doposiaľ. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za vaše úvodné slovo.

    A teraz dávam priestor pánovi poslancovi Jozefovi Mikušovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu ako spravodajcu k tomuto návrhu zákona, aby uviedol v prvom čítaní úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ivety Radičovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 675, ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na dnešné rokovanie Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Vážený pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu a konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, a preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Jana Vaľová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a slovo v rozprave má pani poslankyňa Vaľová. Nech sa páči.

  • Príjemný dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia a vážená pani predkladateľka, som veľmi rada, že sa zhodneme v tom, že treba veci riešiť v prospech ľudí, snažiť sa vytvoriť optimálne podmienky v sociálnom systéme, samozrejme, aj v tak citlivom systéme, ako je dôchodkové sporenie a sociálne poistenie, aj keď musím so smútkom trošku konštatovať, že v čase vašej vlády vášho kabinetu možno týchto návrhov z vašej strany, pani predkladateľka, ako ministerky alebo ako poradkyne pána ministra Kaníka ste mali príliš málo. A dnes už tieto vaše návrhy mohli byť možno, podotýkam, možno, a poviem aj, prečo si to myslím, riešené v praxi, ak by neobsahovala, samozrejme, aj tieto ustanovenia aj táto novela, ktorú predkladáte. A dovolila by som si uviesť dôvody, pre ktoré tento návrh nepovažujem za optimálne riešenie pre poistencov, zamestnancov a povinne dôchodkovo poistené samostatne zárobkovo činné osoby. Ale vrátim sa k týmto pripomienkam, ak dovolíte.

    K čl. II. Návrh pani poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ivety Radičovej v § 15 ods. 1 písm. c) zákona, kde za slová „o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky“ sa vkladajú slová „vrátane tehotnej ženy od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu“, smeruje k zvýhodňovaniu okruhu osôb nevykonávajúcich zárobkovú činnosť a neodvádzajúcich poistné do systému sociálneho poistenia oproti poistencom, ktorí sú ako zamestnanec a povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba už povinne dôchodkovo poistení. Predĺženie platenia poistného na dôchodkové poistenie štátom aj na obdobie šesť týždňov pred pôrodom za všetky tehotné ženy by neodstránilo existujúci rozdiel, naopak, štát by tým platil poistné na dôchodkové poistenie aj za tehotné ženy, ktoré do systému sociálneho systému nikdy neprispievali, a nevznikol by im nárok na materské. Podľa § 15 ods. 1 písm. c) zákona je povinne dôchodkovo poistená fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmena a) alebo písmena b), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti.

  • Hlas v pléne.

  • Prosím vás pekne, keby ste ma nevyrušovali, pán kolega. Ďakujem veľmi pekne. Po prijatí návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ivety Radičovej by podľa § 15 ods. 1 písm. c) zákona bola povinne dôchodkovo poistená fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky vrátane tehotnej ženy od začiatku šiesteho týždňa pred lekárom ukončeným očakávaným dňom pôrodu, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmena a) alebo podľa písmena b), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti. Návrh poslankyne a kolegyne Ivety Radičovej by teda vo vzťahu ku zamestnankyni a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe nič neriešil, lebo pôvodným znením uvedeného ustanovenia by bol tento okruh poistenkýň naďalej vylúčený z okruhu fyzických osôb uvedených v § 15 ods. 1 písm. c) zákona.

    K bodu 2. V súvislosti s navrhovanou novelou v § 22 ods. 1 zákona sa za druhú vetu dopĺňa nová veta, ktorá znie: „Tehotnej žene uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c), ktorá podala prihlášku na dôchodkové poistenie do 30 dní pred očakávaným dňom pôrodu, vzniká povinné dôchodkové poistenie od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.“ Tu by som rada poukázala na to, že ak sa prihlási poistenec, ktorý je zamestnanec alebo povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba, na dôchodkové poistenie z dôvodu starostlivosti o novonarodené dieťa, môže tak byť najskôr až odo dňa, ktorý nasleduje po skončení nároku na materské, teda od začiatku čerpania rodičovského príspevku, v čase poberania materského príspevku patrí zamestnankyňa a povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba do okruhu povinne dôchodkovo poistených osôb podľa § 15 písm. a), b) zákona, pričom v tomto období nemajú povinnosť podľa § 140 zákona platiť poistné. Podľa návrhu pani poslankyne Ivety Radičovej by podávala prihlášku na dôchodkové poistenie fyzická osoba, ktorá už povinne dôchodkovo poistenou osobou je.

    Za poistencov, zamestnancov a povinne dôchodkovo poistené samostatne zárobkovo činné osoby v období čerpania materského napriek skutočnosti, že prispievali do systému sociálneho poistenia, štát poistné neplatí. Naproti tomu za fyzickú osobu, ktorá nie je dôchodkovo poistená a pred narodením dieťaťa do systému dôchodkového poistenia neprispievala, štát odo dňa narodenia dieťaťa poistenie platí. Uvedený problém, ktorý má negatívny dopad na poistencov, ktorí pred narodením dieťaťa do systému sociálneho poistenia prispievali, a si dovolím povedať, že túto časť som konzultovala s ministerstvom práce a sociálnych vecí, pretože, ako vieme, na svete je legislatívny plán vlády, a táto jasne deklaruje, ktoré zákony bude upravovať, pretože ja mám niekedy pocit, že ministerstvo práce na niečom pracuje a zrazu sa niečo vytiahne, čo sa považuje, že toto je náš návrh, aj keď to už máme v legislatívnom pláne vlády, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky chce odstrániť v pripravovanej novele zákona o sociálnom poistení, a to, myslím si, lepším návrhom. Vzhľadom na to, že zamestnanci a povinne dôchodkovo poistené samostatne zárobkovo činné osoby sú v období čerpania materského dôchodkovo poistené, nepovažujeme za legislatívne možné upravovať § 15 ods. 1 písm. c) zákona, ale navrhujeme riešiť iba otázku platenia poistného štátom v § 128 ods. 5 zákona. Z dôvodu, aby ekonomicky aktívni poistenci neboli v nevýhodnejšom postavení ako fyzické osoby, ktoré nikdy nepracovali, sa navrhuje, aby štát platil poistné na dôchodkové poistenie za zamestnankyne a samostatne zárobkovo činné osoby nielen v období od nástupu na rodičovskú dovolenku, ale už aj v období poberania materského.

    Súčasne s navrhovanou zmenou sa navrhuje predĺženie lehoty na podanie prihlášky, čo je opäť konzultované s ministerstvom práce, na dôchodkové poistenie z dôvodu starostlivosti o novonarodené dieťa z 15 dní na 30 dní, nakoľko sa ukázalo, že 15-dňová lehota je nepostačujúca. Samozrejme, budete vedieť, v ktorom paragrafe to znenie je, ale v ktorom sa mení.

    Z uvedených dôvodov nesúhlasím s predloženou novelou poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ivety Radičovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a navrhujeme si počkať na vlastne uvedenú novelu zákona o sociálnom poistení podľa legislatívneho plánu vlády, pretože vláda to vlastne takto navrhuje.

    A z tohto dôvodu teda ja osobne za tento návrh by som povedala, že treba si ho zvážiť. A ja osobne v týchto častiach, ktoré som vytkla, určite hlasovať nebudem. A myslím si, že neriešia, ba skôr, naopak, v niektorých častiach znevýhodňujú poistencov. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa bola jediná, ktorá sa prihlásila do rozpravy, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa navrhovateľky, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Má slovo.

  • Musím sa vrátiť aj k úvodu. Ďakujem veľmi pekne za pohľad na pozmeňujúce návrhy. Musím sa vrátiť, opakujem, aj k úvodu. Ešte raz zopakujem, aj keď už mi je to chvíľami až tak osobne nepríjemné, poradkyňu pánovi ministrovi Kaníkovi som robila do 1. 4. 2004. Bola som externá poradkyňa pre problematiku rodiny. A ak mi vyčítate, pani poslankyňa, že návrh systému daňového bonusu bol nedostatočnou aktivitou za toto obdobie, no tak potom je to váš názor. Ale ja si myslím, že to bola zásadná zmena v celom systéme rodinnej politiky. Mohla by som vymenovať aj návrhy, ktoré som predkladala ako členka kolégia ministra Magvašiho, tie sa tu nejako nespomínajú. Mohla by som spomenúť aj predchádzajúce obdobia predchádzajúcich ministrov ako členka ich kolégií, pretože som pôsobila v takýchto orgánoch od roku 1991.

    A čo sa týka mojich vlastných návrhov a zákonov, vy ste vtedy neboli poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky, ale táto snemovňa okrem 7 zákonov, a nebudem tým zdržovať publikum, prijala aj novelu zákona o sociálnom poistení s množstvom zmien, ktoré posúvali riešenie, takže ak vy stíhate viac, kompliment.

    Čo sa týka pripomienok, ktoré ste vymenúvali, chcem podotknúť a podčiarknuť jeden vážny problém, ktorý ste vašimi návrhmi riešení obišli. Každý občan, ktorý je nemocensky poistený a čerpá si následne nemocenské poistenie, či už cez materskú dovolenku alebo pri známej práceneschopnosti alebo pri ošetrovaní člena rodiny, za toto obdobie dostáva náhradu ušlej mzdy, to je princíp nemocenského poistenia, ale, podčiarkujem, napriek tomu, že sa mu doba zaratúva do dôchodkového poistenia, s náhradou nula, znamená to, že ak je občan dlhodobejšie na PN alebo má mamička viacero detí a tých 6 týždňov je tá miera náhrady nula, im sa to vážne potom prejavuje vo výške dôchodkov. Môj pozmeňujúci návrh reaguje, pani poslankyňa, na tento problém, aby sa v období tých 6 týždňov nerátala miera náhrady nulová, ktorá následne znižuje priemerný osobný mzdový bod, ale tá výška, ktorá nastupuje až po narodení dieťaťa, teda 60 % priemerného mesačného príjmu. To je pointa môjho pozmeňujúceho návrhu.

    A otváram na diskusiu, pretože nechcela som vyjsť hneď s väčším a širším návrhom, že rovnaké riešenie by sme mali urobiť pre celé nemocenské poistenie, pretože principiálne je namieste otázka, prečo keď som bol nemocensky poistený, sa mi iba poskytuje náhrada ušlej mzdy, a nie aj dôchodkové poistenie. Ten transfer je tam možný, dávam to naozaj vám na návrh do zapracovania tej pripravovanej legislatívnej zmeny, pretože keď sa plánuje, a postrehla som, že áno, je to tak, zmeniť fondové rozloženie z hľadiska reality, pred takýmto krokom by bolo vhodné najprv vyriešiť transfer z nemocenského poistenia na dôchodkové poistenie. On sa deje tak či tak, ale neadresne. Takto by to bolo adresné presunutie na zabezpečenie výšky dôchodkov podľa toho, ako si poistenec prispieval do systému.

    Osoba, ktorá nebola nemocensky poistená minimálne 270 dní, teda nemá nárok na vznik materskej dávky. Preto hovoriť o neprispievateľoch do systému, ktorí potom by dostávali nejaké náhrady, je nezmyslom, pretože tá podmienka v zákone stanovená je. Takže ak chceme naozaj riešiť prísun príjmov do priebežného systému dôchodkového, tak je to aj spôsob, kedy za občanov, ktorí často aj dlhodobo sú na PN alebo zároveň ešte ošetrujú člena rodiny, k tomu pripočítame materskú. A z tohto hľadiska okamžite vidíme, ako sa nám to s tou nulou bude premietať do budúcej výšky dôchodkov. Aj toto je jeden z faktorov, ktorý spôsobuje, že práve ženy majú potom dôchodky v budúcnosti nižšie. Takže zdôrazňujem, toto je zámer pozmeňujúceho návrhu, ktorý som ctenej snemovni predložila. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pýtam sa spravodajcu, či chce zaujať stanovisko. Nie.

    Ďakujem pekne aj pani navrhovateľke, aj pánovi spravodajcovi.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

  • Hlas z pléna.

  • S faktickou, pani kolegyňa, nie je možné vystúpiť na záverečnú reč, rozpravu sme uzavreli.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 588 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 588a.

    Poprosím teraz podpredsedu vlády a ministra školstva Slovenskej republiky pána Jána Mikolaja, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám do druhého čítania návrh zákona o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním. Bolo niekoľko rokovaní s ministerstvom zdravotníctva, s ministerstvom financií, s ministerstvom vnútra, najvyšším kontrolným orgánom, ministerstvom obrany.

    Základným východiskom pre návrh zákona bola Európska charta o športe, taktiež programové vyhlásenie vlády, vládou prijaté koncepcie v oblasti vzdelávania, ako je napr. Koncepcia vzdelávania odborníkov v športe, Jednotný vzdelávací systém v športe, schválený v roku 2007, ďalej, závery rokovania ministrov krajín Európskej únie zodpovedných za šport, pripravovaná Biela kniha o športe. Taktiež 19. 10. bol v Lisabone schválený návrh reformnej zmluvy Európskej únie, kde čl. 149 upravuje sociálnu a výchovnú funkciu športu. Návrh zákona je v súlade aj s týmto návrhom lisabonskej reformnej zmluvy.

    Telesná kultúra zahŕňa všetky telesné aktivity organizované aj neorganizované a je teda najširším vyjadrením telesného pohybu a telesných aktivít ľudí. Vrcholový a výkonnostný šport je len jedna z foriem telesných aktivít telesnej kultúry. Zákon č. 288/1997 Z. z. ešte z roku 1997 o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov je všeobecný zákon, ktorý neupravuje jednotlivé špecifické problematiky, ktoré upravuje nami predložený a navrhnutý zákon. Je to napr. organizácia a financovanie vrcholového a výkonnostného športu, športovanie detí a mládeže mimo vyučovania, starostlivosť o športové talenty, ďalej, športová reprezentácia, marketingové využitie, resp. zneužitie štátneho znaku Slovenskej republiky inou osobou, boj proti dopingu a bezpečnosť na športoviskách a mimo nich ako aj povinnosti usporiadateľov športových podujatí. Napriek uvedenému by zrušenie zákona o telesnej kultúre bez náhrady nebolo vhodné, pretože by oblasť telesnej kultúry zostala právne neupravená a športovej praxi by to neprospelo. Nakoľko sa aj legislatívny zámer zákona týka len úpravy športu, a nie celej telesnej kultúry, predkladáme právnu úpravu návrhu zákona a novelizáciu zákona č. 288/1997 Z. z. Vychádzame pritom najmä z § 13 citovaného zákona, ktorý ukladá použitie prostriedkov štátneho rozpočtu ustanoviť osobitným zákonom o podpore športu štátom. Navrhovaný zákon teda neupravuje celú problematiku telesnej kultúry, a to aj na základe skúseností z minulých rokov, pretože jednotlivé pokusy či už v roku 2005 alebo v roku 2006 stroskotali práve na koncepcii všeobsiahlosti a všeobecnosti navrhovaných zákonov. Dôvodom je veľmi rôznorodý súbor právnych vzťahov, ktorý zasahuje do viacerých právnych odvetví súkromného, ako aj verejného práva. Preto sa navrhuje v súlade s legislatívnym zámerom vlády zachovať a v čl. III aj novelizovať právnu úpravu telesnej kultúry ako všeobecnú a všezhŕňajúcu právnu úpravu, z ktorej sa navrhovaným zákonom vyníma problematika organizácie a štátnej podpory vrcholového a výkonnostného športu vrátane financovania športovej reprezentácie a starostlivosti o športové talenty a športovanie detí a mládeže mimo vyučovania, ďalej, zachovať právnu úpravu pravidiel organizovania verejných, kultúrnych a športových podujatí, ktorej nové znenie sa týka predovšetkým bezpečnosti na športových podujatiach, vyňať právnu úpravu problematiky zmluvných vzťahov medzi športovcami a športovými klubmi na samostatnú úpravu, pretože jej riešenie sa ukazuje zložité.

    Ministerstvo školstva bude i naďalej finančne podporovať vybrané projekty pohybových aktivít občanov celoslovenského významu prostredníctvom národných telovýchovných a športových organizácií, ako sú jednotlivé stavovské organizácie.

    Ministerstvo školstva v súčasnosti pripravuje zákon o obmedzení dostupnosti látok a metód s dopingovým účinkom.

    Predmetný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Ďakujem pekne, pán podpredseda.

  • Pán podpredseda vlády a minister školstva, ďakujem vám za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pánovi poslancovi Vladimírovi Švidroňovi a prosím ho, aby informoval...

  • Hlas z pléna.

  • Odpoveď z pléna.

  • Ospravedlňujem sa, dávam slovo Valentínovi Švidroňovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanoviská gestorského výboru. Máte slovo, pán kolega.

  • Ďakujem za slovo. Vážení páni podpredsedovia Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, minister školstva, vážené panie poslankyne, poslanci, hostia, ako spoločný spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, gestorského výboru, predkladám Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o organizácii a podpore športu a zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 588).

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo dňa 14. mája 2008 č. 815 pridelila vládny návrh zákona o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Určené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanovisko od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zaujali stanovisko, a to ústavnoprávny výbor uznesením č. 385 z 10. júna, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 304 z 11. júna, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 182 z 10. júna a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 98 z 10. júna 2008. A uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti III spoločnej správy.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor zaujal k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom vyplývajúcim z uznesení výborov uvedených v časti III spoločnej správy stanovisko a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o nich takto, o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v bodoch 1, 3, 6, 8, 9, 11, 14, 16, 17, 18 a 23 spoločne a tieto schváliť, o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v bodoch 2, 4, 5, 7, 10, 12, 13, 15, 19, 20, 21 a 22 spoločne a tieto neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v časti III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 588) v zmysle schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.

    Súčasne vás informujem, že spoločnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor schválil uznesením z 18. júna 2008 č. 111. Týmto uznesením ma tiež výbor poveril predložiť pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona v druhom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu k tomuto vládnemu návrhu zákona. Súčasne sa hlásim do rozpravy ako prvý.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, za prednesenie spravodajskej správy. Registrujem vašu prihlášku v zmysle príslušného paragrafu rokovacieho poriadku.

    Chcem vám len oznámiť, vážení kolegovia, že otváram teda rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásili páni poslanci Fronc a Tibor Mikuš, takže budú nasledovať postupne v poradí, ako sa prihlásili, po vystúpení pána spravodajcu.

    Pán spravodajca, máte slovo a vystúpte v rozprave.

  • Vážené dámy, vážení páni, predkladaný návrh zákona predstavuje prvý legislatívny krok v organizácii a podpore športe po desiatich-jedenástich rokoch. Návrh si kladie za cieľ, ako to bolo podrobne zdôvodnené navrhovateľom, riešiť predovšetkým základné priority športu v oblastiach preberajúcich závery Európskej charty o športe. Doteraz tieto oblasti boli nedostatočne právne pokryté ako dôsledok toho, že praktický proces konvergencie jedného zo sektorov predbehol v poslednom desaťročí voľné odporúčania Európskej únie v legislatíve. Prijatá novela tento vzťah narovnáva na istú, relatívne dlhú dobu. Bude progresívne vplývať na rozvoj športu u nás. Napomôže uplatniť priority štátnej politiky vo vrcholovom a výkonnostnom športe. Z praktických a aplikačných dôvodov ponecháva v platnosti v novelizovanej podobe iné súvisiace zákony. A zároveň pripravuje priestor pre ďalšie. Rozhodne však radikálne obmedzuje priestor pre falošné aktivity, ktoré len zďaleka sa podobajú na šport.

    K samotnému návrhu zákona mám a predkladám pozmeňujúce návrhy, ktorých obsahové zameranie sa týka rovnakej problematiky, aká bola obsiahnutá už v návrhoch spoločnej správy v časti III. Avšak za účelom vecného precizovania týchto návrhov a ich jasnejšej formulácie a so súhlasom 15 poslancov predkladám tieto pozmeňujúce návrhy.

    Súčasne žiadam, aby bol 11 spoločnej správy bol vyňatý na osobitné hlasovanie.

    Takže prečítam moje pozmeňujúce návrhy.

    K čl. I.

    Bod 1. V § 8 ods. 1 písm. c) 4. bode sa slovo „zabezpečuje“ nahrádza slovami „vytvára podmienky na“.

    Odôvodnenie. Národný športový zväz nemôže mať povinnosť zabezpečovať športovanie detí, môže vytvoriť podmienky pre športovanie detí a účasť na športových súťažiach. Športovanie detí vo voľnom čase je vecou záujmu samotných detí a rodičov.

    Druhý návrh. V § 16 ods. 2 v druhej vete na začiatku vety sa vkladajú slová „Slovenský olympijský výbor, Slovenský paralympijský výbor a“.

    Odôvodnenie. Ak športovou reprezentáciou poveruje športovca aj Slovenský olympijský výbor a Slovenský paralympijský výbor, tak aj tieto organizácie by mali pri poverení vychádzať zo športových výkonov športovca, najmä z hľadiska splnenia kritérií určených organizátorom športového podujatia.

    Tretí návrh. V § 19 sa vypúšťa odsek 3 a doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 3. Zároveň sa vypúšťa poznámka pod čiarou č. 6. Nasledujúce poznámky sa prečíslujú.

    Odôvodnenie. V slovenskom práve existuje možnosť obrátiť sa na súd alebo existuje možnosť riešiť spory podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalšou možnosťou je obrátiť sa na Medzinárodný arbitrážny tribunál pre šport v Lausanne, príp. na Svetovú dopingovú agentúru. Zmena sa navrhuje vzhľadom na bod 10 tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorým sa vypúšťa čl. II bod 3 návrhu zákona upravujúceho Športový arbitrážny tribunál.

    Štvrtý návrh, štvrtá zmena. V § 25 ods. 5 v prvej vete sa za slovo „športovcovi“ vkladajú čiarka a slová „športovému klubu“.

    Odôvodnenie. Disciplinárne konanie je možné viesť aj proti športovému klubu, ak je členom národného športového zväzu a účastníkom športových súťaží.

    Piaty pozmeňujúci návrh. V § 25 sa vypúšťajú odseky 3 a 4.

    Odôvodnenie. V slovenskom práve existuje možnosť obrátiť sa na súd alebo existuje možnosť riešiť spory podľa tohto zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalšou možnosťou je obrátiť sa na medzinárodný športový zväz alebo na Medzinárodný arbitrážny tribunál pre šport v Lausanne. Zmena sa navrhuje vzhľadom na bod 10 tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorým sa vypúšťa čl. II bod 3 návrhu zákona upravujúci Športový arbitrážny tribunál.

    Šiesty pozmeňujúci návrh. V § 28 sa vypúšťa písmeno f). Ďalšie písmená sa následne prečíslujú. Odôvodnenie.

    Ak prevádzkovatelia športových zariadení nemajú informačnú povinnosť (podľa návrhu gestorského výboru), nie je možné vytvoriť register športových zariadení. Zároveň je nekontrolovateľné, či prevádzkovatelia športových zariadení nahlasujú údaje a pre prevádzkovateľov by to bola neprimeraná povinnosť.

    Siedmy pozmeňujúci návrh. V § 29 ods. 1 sa slová „§ 28 písm. a) až f)“ nahrádzajú slovami „§ 28 písm. a) až e)“.

    Odôvodnenie. Zmena sa navrhuje v súvislosti s bodom 6 pozmeňujúceho návrhu. Ak prevádzkovatelia športových zariadení nemajú informačnú povinnosť, je potrebné upraviť aj vnútorný odkaz na obsah údajov športového registra.

    Osem. V § 30 ods. 1 sa vypúšťajú slová „odsek 1“.

    Odôvodnenie. Ak pokutu môže dostať aj športový klub za nesplnenie si oznamovacej povinnosti, tak je potrebné urobiť túto technickú úpravu.

    Pozmeňujúci návrh č. 9. V § 31 odsek 3 znie: „Zrušiť športové zariadenie vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja alebo obce určené na výkon športu verejnosti je možné iba za podmienky, že právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má takéto zariadenie v správe, o zrušenie športového zariadenia požiada jeho vlastníka a zariadi rovnocenné športové zariadenie vopred na inom mieste v obci alebo v oblasti, v ktorej má dôjsť k jeho zrušeniu, alebo na pôvodnom mieste.“

    Odôvodnenie. Navrhované znenie má za cieľ zabezpečiť, aby nedochádzalo k zrušeniu verejných športových zariadení bez zriadenia rovnocennej náhrady.

    K čl. II.

    To je desiaty pozmeňujúci návrh. Vypúšťa sa bod 3.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa vypustenie § 7a a § 7b, ktoré upravujú zriadenie Športového arbitrážneho tribunálu a jeho pôsobnosť, z dôvodu, že rozhodovanie sporov v športe sa rieši podľa pravidiel prijatých športovými klubmi, národnými športovými zväzmi, medzinárodnými športovými zväzmi a tak ďalej. Zároveň v slovenskom práve existuje možnosť obrátiť sa na súd alebo existuje možnosť riešiť spory podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalšou možnosťou je obrátiť sa na medzinárodný športový zväz alebo Medzinárodný arbitrážny tribunál pre šport v Lausanne, príp. na Svetovú dopingovú agentúru.

    Toľko moje pozmeňujúce návrhy. Pán predsedajúci, ďakujem za slovo a pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Takže teraz budeme pokračovať vystúpeniami kolegov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne. Takže slovo má pán poslanec Fronc, pripraví sa pán poslanec Tibor Mikuš.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, najprv by som si rád položil jednu otázku, na čo sú potrebné zákony, na čo je potrebný zákon o športe a jeho podpore a organizácia. No buď rieši konkrétne problémy, ktoré tam jestvujú, alebo spresňuje a dáva jasné pravidlá na fungovanie. A z tohto pohľadu si kladiem otázku, či tento zákon má zmysel. No musím povedať, že v prvom rade rieši veci, ktoré sú vyriešené, pretože pokiaľ hovoríme o antidopingu, tak je známe, že Slovensko sa prihlásilo a podpísalo príslušné dokumenty a ratifikovali sa tieto dokumenty. Čiže to je, povedal by som, nadbytočné. Druhé problémy sú typu umelého, pretože štátny orgán podľa nášho ústavného princípu môže robiť len to, čo je stanovené zákonom. Ale občania a občianske združenia môžu robiť aj iné veci, pokiaľ im zákon neukladá povinnosť nejakú. A preto ak v tom zákone, ktorý pán minister predkladá, sa vyskytuje, neraz môžu urobiť to, môžu robiť tamto, si myslím, že nehovorí o ničom. A tretia moja výhrada je, všetci, ktorí sa problémami športu dlhšie zaoberajú, vedia, že ten najcitlivejší a najhlavnejší problém, ktorý je, je otázka nájsť spôsob financovania športu, aby bol jasne transparentný, spravodlivý a aby aj bol efektívny a uspokojil jednotlivé športy a športové zväzy. Ale financovanie v tomto zákone sa nerieši alebo sa rieši len veľmi okrajovo, nehovoriac o tom, že keď už hovoríme o takýchto veciach, chýba mi tam ešte jedna vec. A to je otázka násilia na športoviskách a športových štadiónoch a riešenie tohto závažného spoločenského problému.

    Preto, po prvé, pán spravodajca dávam procedurálny návrh, aby zákon bol vrátený navrhovateľovi na dopracovanie.

    Po druhé, ak neprejde tento návrh, tak dávam jeden pozmeňujúci návrh. Týka sa § 11. Odsek 1 navrhujem doplniť o písmeno g), ktoré znie: „g) na podporu športu zabezpečovanú samosprávnymi krajmi, obcami a mestami“.

    A v tom istom paragrafe navrhujem v odseku 6 za slová „obsah zmluvy“ vložiť slová „a kritériá na poskytnutie dotácie“.

    Po prvé, ak sú vymenované dôvody a to, komu majú byť dané prostriedky a dotácia, tak si myslím, že naozaj časť športových aktivít, a to nemalú časť a takú, ktorá nás by mala oveľa viac zaujímať, pretože sa týka normálnych bežných občanov, zabezpečujú samosprávne kraje, obce a mestá. Preto aspoň ich vymenovať pokladám za dôležité v tomto paragrafe.

    A druhá vec. Pokiaľ sa stanovujú formálne kritériá pre dotačnú zmluvu, domnievam sa, že všeobecne záväzným predpisom je dôležité stanoviť aj kritériá pre rozdeľovanie finančných prostriedkov. Tie kritériá v minulosti existovali. A pokladám za dôležité, aby boli zahrnuté vo všeobecne záväznom predpise.

    Toľko ide o to, čo sa týka pozmeňujúcich návrhov.

    A zo spoločnej správy, pán spravodajca, navrhujem na osobitné hlasovanie body 19, 20 a 21. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    V zmysle rokovacieho poriadku sa o slovo prihlásil pán podpredseda Hort, potom vystúpi pán poslanec Mikuš.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, ctené kolegyne, kolegovia, k tomuto návrhu zákona vo vzťahu k všetkým súvislostiam a dotknutým oblastiam som vystúpil v prvom čítaní, kde som porovnal aj vzťah k platnému zákonu aj súvislosti, o ktorých si myslíme my z pozície, hlavne z SDKÚ – DS, že tento zákon mal riešiť a že ich nerieši.

    Chcel by som na úvod pána spravodajcu opraviť. My sme už prišli s legislatívnym návrhom, ktorý bol podľa nás návrh, ktorý riešil širší okruh problémov vo vzťahu k športu. No tak ako všetky ostatné, samozrejme, bol zmietnutý zo stola. A nebudem hovoriť už tie termíny, ktoré boli vtedy sľubované, kedy vlastne tento zákon sem prichádza. My sme očakávali, že či už v návrhu zákona alebo potom aj pri rokovaniach vo výbore bude tento zákon postupne doplnený o to, čo sa od tohto zákona očakávalo najviac. A to je systém financovania športu, lebo ten kríva na obe nohy a ten v tomto zákone riešený nie je. Ja predpokladám, že prídu ešte pozmeňujúce návrhy z našich radov, ktoré sa budú snažiť túto medzeru vyplniť. A preto sa len obmedzím vo vzťahu k financovaniu na to, o čom si myslím, že je chybou, že ten zákon to neobsahuje. On neurčuje zásady poskytovania dotácií. Ďalšou chybou je, že nepredpokladá rozdelenie dotácií zo štátneho rozpočtu na šport vo forme súťaže. My sme predsa navrhovali v tom našom návrhu, a dalo sa o tom diskutovať, prečo treba zaviesť do systému financovania súťaž, prečo by to bolo objektívne a prečo by to malo svoj efekt. Ďalej, neurčuje priority na prideľovanie dotácií zo štátneho rozpočtu vrátane určenia kategórie prioritných športov. Olympijské športy sú dnes už v takom rozsahu, že ak my nebudeme schopní a odvážni zadefinovať, čo sú priority v športe na Slovensku, tak aj keď sa tam dajú ďaleko vyššie finančné prostriedky, a o tom budem hovoriť o chvíľu, tak si myslím, že ten problém sa nevyrieši. My musíme mať odvahu definovať, v čom sa chceme, čo sa týka vrcholového športu, angažovať viac a čo chceme podporovať možno iba ako mládežnícky šport. Nie sú definované kritériá pri prideľovaní dotácií. A chýba aj informačná povinnosť pri financovaní športu. Ale to sú známe fakty. Ja som čakal, že sa niečo z tohto počas prerokovávania vo výboroch a diskusie vo výboroch zmení, bohužiaľ, nič také sa nestalo.

    Ja sa chcem ale sústrediť vo svojom vystúpení veľmi krátko na tú časť, ktorá je podľa mňa do neba volajúci hriech vo vzťahu k športu a ku všetkým, ktorí dnes športu chcú pomáhať, ktorí šport chcú prevádzkovať, ktorí sú tí, ktorí napriek tomu, kde sa nachádza financovanie, ale aj organizácia športu, ešte do toho športu dávajú nielen invenciu, ale v mnohých prípadoch aj svoje vlastné peniaze. Viete, mali sme tu mimoriadnu schôdzu Národnej rady, kde sme sa dozvedeli, akým spôsobom je možné uliať peniaze v zmysle akéhosi sociálneho štátu tým, ktorí sú ďaleko vo väčšej pozornosti sociálnej demokracie ako tí, ktorých sa to naozaj týka. Hovorilo sa o stámiliónoch. Prenikajú informácie, že to boli možno až miliardy, ako sa dá zarobiť na dobrej informácii. Šport ako taký zo štátu, ak dovolíte, budem to citovať, dostal v roku 2004, hovorím teraz o štátnom rozpočte, 1,027 mld. V roku 2006 to bolo 1,02 mld. V roku 2007 to bolo 1,02 mld. V roku 2008 má dostať 1,011 mld. V roku 2009 to má byť 1,01 mld. a takisto to má byť v roku 2010.

    Vážení, toto je jediná oblasť na Slovensku, ktorá je v kompetencii štátu cez ministerstvo školstva v tomto prípade, kde nieže nerešpektujeme infláciu, kde nieže nedávame viac, ako by sme mali dávať, ale kde nominálne dávame menej. Ja som sa strašne veľa zaujímal o to, prečo tomu tak je. Ja som sa snažil dopátrať toho, ako je to možné. Ja viem, že treba dávať do zdravotníctva, kde nie je urobená reforma, a je to čierna diera, ktorá zhltne dvakrát toľko, keď treba, zvlášť keď sa dozvedáme informácie, akým spôsobom sa tam nakupujú zdravotnícke zariadenia, akým spôsobom sa tam nakupujú pomôcky a lieky. Ale šport, o ktorom rozprávame, a všetci sa na tom zhodneme, že nech je tam radšej menej protidrogových fondov a radšej viac peňazí do štadiónov, do športu, ale aj do športovania ako takého pre mládež, tak toto je pre mňa niečo naozaj nepochopiteľné. A nerozumiem tomu a chcel by som sa to od niekoho dozvedieť, prečo tomu tak je. Priatelia, ak v období, keď je rast HDP desaťpercentný, keď za 4 roky narástli daňové príjmy o 100 mld. korún, dokážeme do športu dávať menej, ako sme dávali vtedy, keď tu ekonomika bola vhodná na uterák, športovým žargónom povedané, tak to je pre mňa niečo, čomu neviem porozumieť. A je to v absolútnom rozpore s tým, čo ste deklarovali, ako sa budete starať. Pán minister je síce podpredsedom vlády, ale nemá na starosti okruh financií. Ale viem, že ak z tých, ktorí majú financie na starosti, čo sľubovali, a šport je oblasť, kde sa to dá presne prečítať, ako sa tie predvolebné sľuby dajú plniť, takýmto spôsobom niekto potom, keď sa dostane k moci, postaví sa k tomu, ako nedofinancuje, nedoživí to, čo je dôležité, tak je to trestuhodné zaobchádzanie s našou budúcou generáciou. Ja by som mohol citovať, ako sa len kopíruje prerozdelenie tej jednej miliardy. Ale už sa mi to ani nechce, lebo keď sa dopátrame, akým spôsobom sa tu plánovali investičné, ale aj prevádzkové výdaje v jednotlivých kapitolách rozpočtu, už na to dávno spomínané odpratávanie snehu, pre to ministerstvo obrany boli 4 mld. na takéto veci, tu keď si uvedomíte, že je stomiliardový nárast v rozpočte za 4 roky a tu sa ide nominálne menej dať do športu, ako sa tam dalo, tak sa pýtam, kde, preboha, tie peniaze idú. A toto keď sa nepodporí, pýtam sa, čo to má spoločné so sociálnym štátom, čo to má spoločné so starosťou o našu mladú generáciu.

    Ja by som chcel požiadať aj poslancov vládnej koalície, veď každý nejakým spôsobom sme aj športovec, niekto ako fanúšik, niekto ako ten, kto do toho aj iným spôsobom vstupuje, máte aj veľa sponzorov, o ktorých viem, že podporujú šport, ale toto je cesta do pekla, ak takýmto spôsobom ako štát cez rozpočtovú kapitolu ministerstva školstva sme schopní sa k tomu postaviť, a to teraz neútočím na tu prítomného pána podpredsedu vlády, ale pýtam sa, keď sa definujú priority štátneho rozpočtu a keď tu o tom rozprávame pri štátnom rozpočte, či toto prejdete nepovšimnute a či vám to nevadí, že sa takýmto spôsobom v čase, keď neviem, kedy bude ešte taký rast HDP, kedy ešte budú také príjmy, ako sú dnes, hazarduje aj s vaším menom akože sociálnodemokratickej vlády, poprosím v budúcnosti, lebo neviem, či sa to ešte dá urobiť v rozpočte na rok 2008, predsa len sa na to pozrieť trošku z iného pohľadu, lebo otváranie ihrísk, ktoré sú jednostranne zamerané, kde chýba atletická príprava, je síce dobrý marketingový ťah, ale tiež to s prípravou všetkých ostatných športov má pramálo dočinenia. To hovorím teraz, pán minister, v prospech ministerstva školstva a v prospech rozpočtu na roky 2009 a 2010. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Takže teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Tibor Mikuš.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, naozaj ma niekedy udivujú stanoviská k tomuto zákonu, pretože myslím, že takýto zákon nieže je potrebné prijať, ale takýto zákon už dávno mal existovať. A bol tu časový priestor na to, aby takýto zákon bol spracovaný.

    Ja chválim aktivitu pána podpredsedu vlády, že vypracoval zákon, ktorý určuje všeobecné rámce, ktoré umožnia, aby sme šport rozvíjali na všetkých úrovniach a aby sme zapojili do športového diania všetkých, ktorí môžu niečo urobiť.

    Dovolím si uviesť ešte takú osobnú poznámku. So športom som priateľ prinajmenšom 40 rokov a vyše 20 rokov som jeden typ športu vyučoval. Dlhé roky som prednášal na telovýchovnej škole. A môžem povedať, že kedysi sme mali naozaj dobrú štruktúru športových súťaží. A aj sme sa tešili pomerne dobrej podpore štátu vo všetkých športoch. Potom prišlo obdobie určitého rozkolu, rozpadu športových zväzov, delenia, nespolupráce, vnútorných bojov. Ja osobne si myslím, že práve tento zákon dáva rámec na to, aby mnohé športové zväzy, ktoré existujú v jednom odvetví, sú dva alebo tri, sa spojili a začali pracovať spoločne, aby vytvorili kvalitnejšiu štruktúru súťaží, aby sa vytvorila kvalitnejšia základňa pre prípravu trénerov, učiteľov a rozhodcov.

    Niekto by mohol povedať, tento zákon nehovorí o výchove učiteľov, trénerov a rozhodcov, ale ten, kto zákon pozorne číta, môže tam nájsť pasáže, z ktorých jasne vyplýva, že národné zväzy môžu v tejto oblasti urobiť strašne veľa. A mohlo by sa to vyčítať, hovorím znovu, nie je to tam, ale ten, kto pozná súvislosti v športe, ten vie, kto má zodpovednosť. Darmo sa, pani kolegyňa, usmievate, vaše vystúpenie naposledy, by som povedal, bolo motivované len nechuťou podporiť dobrú vec. Ja som presvedčený, že ten, kto chce podporiť dobrú vec, musí jasne vidieť systémové rámce, ktoré tento zákon určuje. Dáva práve priestor na to, aby sa v budúcnosti jednotlivé druhy športov, jednotlivé prierezové činnosti, ktoré súvisia so športom, dopracúvali. Niekto by mohol povedať, nie sú tam športoví lekári a začínajú nám chýbať, ale, páni, práve to je parketa, kde môžu zapracovať jednotlivé športové zväzy, kde môžu zapracovať aj územné samosprávy. Všeličo by sa dalo hovoriť, čo tam nie je, ale rámcový zákon, ktorý vytvára všeobecné podmienky, nemôže hovoriť o konkrétnostiach.

    Ja osobne si myslím, že je veľmi dôležité, že štát, vláda ako taká a jednotlivé rezorty sa hlásia k systémovej podpore štátu (§ 2). Myslím si, že je to v poriadku.

    Úlohy iných právnických osôb a národných športových zväzov, znovu hovorím, vytvárajú podmienky na spojenie síl, na vytvorenie kvalitnejšej základne materiálnej, na vytvorenie kvalitnejšej základne výchovnej a, samozrejme, aj na vytvorenie kvalitnejšej štruktúry súťaží.

    Ďalšia vec. To, že sa v zákone jasne hovorí o tom, kto je považovaný za národný športový zväz, a že sa jednoducho tá hierarchia jednotlivých športových zväzov odvíja od národného olympijského výboru, považujem za veľmi dôležité. Tí, ktorí poznajú problematiku existencie viacerých športov v jednom odvetví, vedia, o čom hovorím. Jednoducho toto vnáša poriadok aj do podpory pre jednotlivé druhy športov. Často sme svedkami toho, že, povedzme, menší športový zväz s menším významom, s menším zastúpením aj v medzinárodných organizáciách, s menšou športovou základňou dostáva na hlavu oveľa väčšiu podporu ako iný športový zväz, ktorý tradične existuje desiatky rokov.

    Tak ja si myslím, že toto sú mimoriadne dôležité ustanovenia.

    Veľmi dôležité je o financovaní športu hovoriť. Pozrite, ja zastávam názor, že akýkoľvek prenos kompetencií má byť sprevádzaný, samozrejme, aj prenosom financií, resp. decentralizácia právomocí má byť sprevádzaná aj fiškálnou decentralizáciou. Myslím si, že nemôžeme očakávať, že to bude v tomto zákone, ale práve to, že zákon hovorí o obciach a vyšších územných celkoch ako tých, čo môžu zásadným spôsobom prispieť k rozvoju športu, teda zdravého životného štýlu mládeže, dáva možnosť na to, aby sa potom systémovo postupovalo aj vo fiškálnej decentralizácii.

    Keď hovoríme o športových talentoch, vážení, a zoberieme si do súvislosti potom ďalšie ustanovenia, ktoré hovoria o úlohe, povedzme, územných samospráv a miestnych samospráv, ktoré majú na starosti stredné školy, resp. základné školy. Tak práve tam vzniká tá niť myšlienková, ktorá umožňuje vytvárať systémovú podporu pre športové talenty od najnižších vekových kategórií až po tie najvyššie vekové kategórie.

    Takisto si myslím, že je veľmi dôležité (§ 16 ods. 6) hovoriť aj o odmenách a oceneniach. Ja si viem predstaviť, že znovu sa dostaneme do situácie, keď pozdvihneme športovú úroveň a úroveň jednotlivých športov a jednotlivých osobností aj tým, že sa vrátime k udeľovaniu čestných titulov, tak ako je to v mnohých iných krajinách, pre ľudí, ktorí dokázali niečo mimoriadne v danom športe. A tu práve tento zákon, si myslím, vytvára na to možnosť.

    Antidopingové opatrenia. Vážení páni, ten, kto má záujem, aby mládež športovala zdravo, aby naozaj do športu sa vrátil stopercentný duch fair play, tak ten musí len tieto ustanovenia privítať.

    Taktiež je veľmi dôležité rozhodovanie sporov. Možno neviete, ale často už sa stalo, že dva športové zväzy slovenské sa súdili na medzinárodnej scéne, a to len preto, že nie je zavedený systémovo poriadok do športovej oblasti.

    Takisto si myslím, že je veľmi dôležité, že sa zmieňuje tento zákon o paralympijskom výbore a o podmienkach pre zdravotne ťažko postihnutých, čo sa týka prístupu na športoviská a na športové podujatia.

    V každom prípade, tento zákon je dobrým zákonom, ktorý dáva možnosť na ďalšie špecifické dopracovania v jednotlivých oblastiach. Som presvedčený, že každý, ktorému záleží na zdravom vývoji mládeže, ktorému záleží na tom, aby naša mládež bola naozaj vytrvalá, aby bola čestná, tak tento zákon podporí.

    Vážený pán podpredseda vlády, chcem vám zablahoželať k tomu, čo ste pripravili, pretože to vytvára naozaj systémový rámec na ďalší rozvoj športu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Slafkovský a poslankyňa Cibulková. Pýtam sa, prerušíme to alebo ešte ich necháme vystúpiť?

  • Odpovede z pléna.

  • Takže poprosím pána poslanca Slafkovského s faktickou.

  • Ďakujem pekne. Ja mám na pána kolegu len jednu otázku, či si naozaj myslí, že tento zákon bude mať taký dopad na zlepšenie pohybovej zdatnosti našich detí, ako o tom hovoril. Totiž ten zákon je naozaj tak široko a vágne napísaný, že pokiaľ niekomu nepovieme, koľko peňazí mu dáme, akým spôsobom bude za ne zodpovedný a že bude za ne zodpovedný tak, že naozaj sa investujú do mládeže, takže bude zabezpečený predovšetkým ten čas poobede, ktorý nie je možné zabezpečiť ináč ako platenými trénermi alebo učiteľmi, pretože ten čas, kedy to robili ľudia dobrovoľne, utekali z práce a venovali tomu svoj osobný čas, ten už je dávno, dávno za nami, preto je potrebné predovšetkým v tom našom športe hovoriť o tejto oblasti, ktorú nie je možné pokryť z oblasti dotácií, sponzorov a príspevkov. Športová reprezentácia vo väčšine prípadov dosiahne prostriedky cez sponzorov a partnerov, ktorým záleží na svojom mene a ktorí dávajú peniaze do reklamy. Ale sú tí malí, ktorí predovšetkým zaistia to, aby mal kto s deťmi hrať futbal, aby ich mal kto naučiť skákať do diaľky, aby ich mal kto naučiť plávať, aby ich mal kto naučiť korčuľovať, naučiť lyžovať, aby poznali, čo to je pohľad na svet z pohľadu športovca, aby sa naučili súťažiť, aby sa naučili prehrávať a vyhrávať, aby sa naučili rešpektovať svojho partnera. To sa dá očakávať len od tých, ktorí na to budú mať vyhradený čas a ktorí za svoju činnosť nedostanú obyčajných 8 000 – 9 000 korún, ale naozaj do ruky 20 000 – 22 000 korún a nebudú hľadať inú možnosť a utiekať sa niekde vedľa. Bez toho hovoriť o športe na Slovensku je tragédia a nič to neprinesie. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Páni kolegovia, už je trošku nenáležitá atmosféra pre faktické poznámky. Ešte chce pani poslankyňa vystúpiť.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím ale naozaj o kľud v sále. Radšej, vážené kolegyne, kolegovia, preruším rokovanie o tomto bode programu. S faktickými poznámkami budeme pokračovať po 14.00 hodine, pokiaľ budeme pokračovať v rokovaní o tomto bode programu.

    Takže prerušujem rokovanie, nasleduje 3-minútová prestávka, po ktorej bude nasledovať hlasovanie o prerokovaných bodoch programu.

  • Hlas z pléna.

  • Ja sa ospravedlňujem, samozrejme, nie o 14.00 hodine budeme pokračovať v tomto bode programu, ale po hlasovaní. Ďakujem za porozumenie.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dobre. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, aby sme definitívne zaujali miesta v poslaneckých laviciach v zmysle rokovacieho poriadku, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o jednotlivých bodoch programu hlasovaním. Takže ešte raz poprosím vážených kolegov, aby zaujali miesta v poslaneckých laviciach.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (tlač 671).

    Slovo má spravodajca, ktorého navrhol gestorský ústavnoprávny výbor, pán poslanec Miššík. Prosím ho, aby hlasovanie uviedol.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 41 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo sa 88 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďalej budeme hlasovať v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 673).

    Poprosím spravodajcu z výboru pre sociálne veci a bývanie pána poslanca Jozefa Šimka, aby tento návrh a hlasovanie uviedol.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o tomto návrhu spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 55 poslancov, proti 2 poslanci, zdržalo sa 78 poslancov, nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že ani o tomto návrhu nebude Národná rada pokračovať v rokovaní.

    Teraz nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 663).

    Spravodajcom je člen ústavnoprávneho výboru pán Jaroslav Paška. Má slovo. Prosím, aby hlasovanie uviedol.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V rozprave vystúpil jeden poslanec, pán poslanec Lipšic ako predkladateľ, ktorý navrhol, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 18 poslancov, proti 31 poslancov, zdržalo sa 69 poslancov, nehlasovalo 17 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní ani o tomto návrhu zákona.

    Ďalej pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 674).

    Spravodajcom je člen výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pán poslanec Fronc. Má slovo a prosím ho, aby uvádzal hlasovanie.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V rozprave nebol podaný žiaden procedurálny návrh, preto v zmysle oprávnení, ktoré mám ako spravodajca, prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 55 poslancov, proti 58 poslancov, zdržalo sa 21 poslancov, nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Teraz prosím spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Jozefa Mikuša, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ivety Radičovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 675).

    Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dajte hlasovať o tom, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 55 poslancov, proti 9 poslancov, zdržalo sa 72 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali všetky hlasovania o návrhoch, ktoré sme prerokovali, takže nasleduje krátka 3-minútová prestávka, aby sme mohli vytvoriť dôstojné prostredie pre ďalšie pokračovanie v riadnom schválenom programe tejto schôdze.

  • Hlasy z pléna.

  • Pardon, takže procedurálne návrhy ešte teraz, kým sme kompletní.

    Nech sa páči, slovo má pán poslanec Viliam Novotný.

  • Ďakujem pekne. Pozývam členov výboru pre zdravotníctvo na rokovanie výboru dnes o 12.00 hodine do našej zasadacej miestnosti s jediným bodom, ktorým je návrh na odvolanie predsedu a troch členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ďakujem.

  • Nech sa páči, slovo má pán poslanec Fronc s procedurálnym návrhom.

  • Pán predsedajúci, mal som chybu na technickom zariadení. Nezobralo moje hlasovanie. Hlasoval som za. Prosím to uviesť do zápisu.

  • Dobre. Ďakujem pekne.

    Slovo má pán poslanec Hrušovský s procedurálnym návrhom.

  • Pán podpredseda, ja by som chcel poprosiť, ak by bola zhoda medzi poslancami, aby sme dnes o 17.00 hodine nehlasovali, aby sme pokračovali v rokovaní preto, lebo viacerí z nás sme dostali a ste dostali pozvánku na slávnostnú ďakovnú svätú omšu pri príležitosti odovzdania pália novému bratislavskému arcibiskupovi Zvolenskému, chceli by sme sa tejto slávnosti zúčastniť, ak o 17.00 hodine je táto slávnosť, ak by to bolo možné, keby sme vyhoveli tejto požiadavke.

  • Pán poslanec a predseda KDH, ja myslím, že je miera porozumenia pre tento návrh, len predsa len to treba prerokovať. Takže myslím, že sa vedenie poradí a o 14.00 hodine by sme ohlásili, aký je výsledok dohody. Dobre?

  • Odpoveď z pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Slovo má pán poslanec Burian s procedurálnym návrhom.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som len chcel pripomenúť členom výboru pre financie, rozpočet a menu, že máme stretnutie, zasadnutie výboru o 12.30 hodine v zasadačke výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu. Ďakujem.

  • Slovo má pani poslankyňa Laššáková s procedurálnym návrhom.

  • Ďakujem pekne. V mene troch poslaneckých klubov podľa zákona o rokovacom poriadku podávam návrh, aby sme do programu 24. schôdze zaradili bod, ktorým je návrh na odvolanie predsedu a troch členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a na zvolenie nového predsedu a dvoch členov dozornej rady, ktorý máte ako tlač 691. Ďalej navrhujem, aby sme tento bod a body 48, 49, ktorých predkladateľom je pán minister zdravotníctva, prerokovali v stredu, t. j. zajtra 2. júla o 14.00 hodine.

  • Ďakujem.

    Je tu návrh v zmysle rokovacieho poriadku. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s týmto návrhom.

  • Hlasy v sále.

  • Nie. Prezentujeme sa, prosím, poprosím ešte zaujať pánov poslancov miesta, ešte ideme hlasovať o zaradení ďalšieho bodu programu. Poprosím zaujať miesta pánov poslancov. Máme procedurálny návrh, v ktorom pani poslankyňa žiada zaradenie nového bodu programu, ktorým je odvolanie dozornej rady uvedeného úradu a navrhnutie a schválenie jej nových členov. Dobre. Poprosím, pokiaľ sú zaujaté miesta, prezentujeme sa a hlasujeme, prosím, o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh 75 poslancov, proti 15 poslancov, zdržalo sa 19 poslancov, nehlasovalo 19 poslancov.

    Tento návrh sme schválili a budeme ho realizovať tak, ako ho predniesla pani poslankyňa.

    Takže poprosím teraz ešte tri minúty na prestávku a po troch minútach budeme pokračovať v rokovaní o prerušenom bode programu.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, keby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále. Budeme pokračovať v rokovaní o

    vládnom návrhu zákona o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ešte v rámci písomne prihlásených poslancov a poslankýň máme dve faktické poznámky, resp. jednu. Vystúpi pani poslankyňa Cibulková a potom v reakcii na faktické poznámky vystúpi pán poslanec Mikuš Tibor.

    Teraz, prosím, zapnite mikrofón pani poslankyni Cibulkovej.

  • Ruch v sále.

  • A poprosím o kľud v rokovacej sále.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Aj keď tu nevidím pána kolegu Mikuša a čaro bezprostrednej reakcie sa už vytratilo, napriek tomu si, keďže som ním bola priamo vyzvaná, dovolím reagovať na jeho poznámku o opozičnej neochote. Práve naopak, my sme chuť podporiť dobrú vec vyjadrili dosť jasne tým, že sme pred rokom predložili do parlamentu kvalitný a moderný zákon o športe, ktorý však vládna koalícia nepustila ani do druhého čítania. A odmietla akúkoľvek diskusiu o ňom.

  • Áno, ďakujem pekne. Nevyzýval som nikoho osobne, ale, samozrejme, pohľadom som reagoval na pani kolegyňu.

    Chcem povedať iba jedno. V zákone, samozrejme, treba dopracovať množstvo vecí, ktoré sa budú špecificky týkať jednotlivých športov, ktoré sa špecificky budú týkať tých, ktorí šport vyučujú, zabezpečujú.

    Ale treba povedať jedno. Z môjho pohľadu tento zákon predstavuje takú malú ústavu pre šport. Ani v ústave sa nenachádzajú jednotlivé špecifické zákony pre jednotlivé oblasti a vykonávacie predpisy. Takže tento zákon treba chápať ako rámec, ktorý vytvára priestor na to, aby sa dopracovali ďalšie špecifické predpisy. Znovu, hovorím, považujem to za takú malú ústavu pre šport.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa teraz, kto sa ústne hlási do rozpravy. Mikuš Jozef, Cibulková Katarína, Kubánek Stanislav. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Mikuš Jozef.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister a podpredseda vlády, myslím, že už moji predrečníci povedali, že zákon o organizovaní a podpore športu je určite jeden zo zákonov, ktorý je jednak dôležitý vzhľadom na to, že chýba, a určite aj prepotrebný.

    Už zo samotného názvu dôležité je aj to o organizovaní. A podľa môjho názoru ešte dôležitejšie je to o podpore športu. Myslím, že na toto čaká športová verejnosť, ale určite aj nešportová vzhľadom na to, že financovanie je vždy veľmi citlivá záležitosť. Chcem sa preto venovať v mojom príspevku len časti financovania športu, čo v návrhu zákona je riešené podľa môjho názoru veľmi, veľmi všeobecne. Celá časť financovania športu, čo je v návrhu zákona ako druhá časť, je zúžená na konštatovanie prevažne toho stavu, ktorý v súčasnosti je. Preto si dovoľujem podať dva pozmeňujúce návrhy.

    Jeden môj pozmeňujúci návrh sa týka práve financovania športu, kde navrhujem, aby dotácie zo štátneho rozpočtu boli prideľované spôsobom, kde sa zavedú väčšie princípy súťaživosti, efektívnosti a transparentnosti ako len všeobecná konštatácia. Navrhujem niečo ako progresívne alebo projektovanie financovania.

    Druhý môj pozmeňujúci návrh sa týka informačnej povinnosti aj inštitúcií, ktoré sú nie priamo napojené na štátny rozpočet, ale na verejnú správu. Je aj súčasťou spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho. Ja som po konzultácii so zamestnancami ministerstva financií aj s niektorými kolegami z výboru, hlavne z výboru, kde tento návrh prešiel, pre financie, rozpočet a menu, urobil drobnú legislatívnu zmenu. A myslím si, že takto upravený by mohol prejsť.

    Vzhľadom na to, že tie moje pozmeňujúce návrhy sú dosť dlhé, tak prejdem rovno k nim.

    Pozmeňujúci návrh č. 1. Druhá časť Financovanie športu znie:

    Bod 1. Vypúšťajú sa § 10 a § 11. Za § 9 sa vkladajú nové paragrafy, a to § 10 až § 20, ktoré znejú:

    Paragraf 10 Pôsobnosť orgánov verejnej správy pri financovaní športu:

    Odsek 1: „Ministerstvo zabezpečuje vo svojej pôsobnosti financovanie športu z verejných zdrojov prostredníctvom dotácií zo štátneho rozpočtu, ktoré sa prideľujú podľa pravidiel ustanovených týmto zákonom.“

    Odsek 2: „Ministerstvo obrany a ministerstvo vnútra zabezpečujú financovanie športu prostredníctvom dotácií zo štátneho rozpočtu v rámci rozsahu svojej pôsobnosti.“

    Odsek 3: „Prostriedky zo štátneho rozpočtu podľa odsekov 1 a 2 sa použijú na a) vytváranie podmienok pre šport detí a mládeže mimo vyučovacieho procesu (§ 15), b) vytváranie podmienok pre športovú reprezentáciu (§ 16 a § 17), c) vytváranie podmienok pre výber a prípravu športových talentov (§ 18), d) podporu organizovania športových súťaží a podujatí na území Slovenskej republiky (§ 19), e) podporu osvety v športe (§ 20), f) podporu olympijského a paralympijského hnutia a účasti na olympijských a paralympijských hrách, g) podporu športu občanov so zdravotným postihnutím, h) investície do športu národného významu, i) budovanie informačného systému o športe, j) vytváranie podmienok pre výchovu a vzdelávanie v oblasti športu, k) podporu vedeckovýskumnej činnosti v športe, l) uskutočňovanie opatrení proti dopingu v športe, m) rozhodovanie sporov pri športovej činnosti, n) podporu zdravotnej starostlivosti o športovcov, o) podporu medzinárodnej spolupráce a medzinárodných programov v oblasti športu.“

    Odsek 4: „Samosprávny kraj a obec zabezpečujú financovanie športu v rozsahu svojej pôsobnosti.“

    Paragraf 11 Zásady poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu na šport:

    Odsek 1: „Dotácie zo štátneho rozpočtu na šport (ďalej len „dotácie“) sa poskytujú podľa zásad transparentnosti, efektívnosti, adresnosti a efektívneho manažmentu.“

    Odsek 2: „Pri poskytovaní dotácií podľa odseku 1 ústredné orgány štátnej správy zabezpečia, aby a) sa dotácie prideľovali na základe verejnej súťaže, ak zákon neustanovuje inak, b) dotáciu prednostne získali tie subjekty, ktoré poskytnú čo najväčší prínos na rozvoj športu, c) spôsob výpočtu dotácie bol jednoznačný a verejne dostupný, d) použité objektívne kritériá boli merateľné, e) naplnenie subjektívnych kritérií alebo kritérií, ktoré nemožno zmerať, vyhodnocovala nezávislá odborná komisia, f) sa pri rozhodovaní o poskytnutí dotácie posudzovala kvalita cieľov projektu, g) dotáciami boli podporované také projekty, pri ktorých sa predpokladá jednoznačná kontrola napĺňania cieľov projektu.“

    Odsek 3: „V zákone o štátnom rozpočte sa určí podiel finančných prostriedkov z celkových dotácií, ktoré sa rozdelia vo verejnej súťaži, a podiel finančných prostriedkov z celkových dotácií, ktoré sa rozdelia priamym udelením.“

    Odsek 4: „Dotácie na šport v prípade financovania viacročných projektov alebo projektov, ktoré presahujú možnosti poskytnutia dotácie v jednom roku, sa poskytujú v rámci určených priorít na viacročné obdobie, najviac na tri roky.“

    Odsek 5: „Na verejnú súťaž podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka o verejnej súťaži, ak tento zákon neustanovuje inak.“

    Paragraf 12 Všeobecné ustanovenia o podmienkach poskytnutia dotácií zo štátneho rozpočtu na šport:

    Odsek 1: „Na základe verejnej súťaže sa realizuje poskytovanie dotácií a) na účely podpory športu detí a mládeže mimo vyučovacieho procesu (§ 15), b) na účely podpory organizovania športových súťaží a podujatí v Slovenskej republike (§ 19), c) na účely osvety v športe (§ 20).“

    Odsek 2: „O dotáciách poskytnutých podľa odseku 1 ministerstvo vypracúva každoročne hodnotiacu správu, ktorú je povinné uchovávať po dobu najmenej troch rokov.“

    Odsek 3: „Podmienky udelenia dotácie bez uskutočnenia verejnej súťaže (ďalej len „priama dotácia“) uverejní ministerstvo na internetovej stránke ministerstva.“

    Odsek 4: „Pri posudzovaní poskytnutia priamej dotácie okrem dotácie na športovú reprezentáciu a výber a prípravu športových talentov ministerstvo berie do úvahy komerčné príjmy žiadateľa o dotáciu v súvislosti s predmetom dotácie, pričom výšku poskytnutej dotácie upravuje na základe objemu komerčných príjmov.“

    Odsek 5: „Žiadateľ o priamu dotáciu podľa odseku 4 je povinný informovať ministerstvo o výške komerčných príjmov v súvislosti s predmetom dotácie v žiadosti o dotáciu.“

    Odsek 6: „Pri poskytnutí priamej dotácie je prijímateľ dotácie povinný zabezpečiť audit podporeného projektu a zverejniť rozpočet na internete.“

    Paragraf 13 Priority na prideľovanie dotácií zo štátneho rozpočtu:

    Odsek 1: „Ministerstvo udeľuje dotácie rozdeľované podľa váh priorít podľa odseku 3.“

    Odsek 2: „Ministerstvo určuje váhy priorít v dostatočnom predstihu tak, aby sa splnili všetky úlohy potrebné na včasné vyplatenie finančných prostriedkov po nadobudnutí účinnosti príslušného zákona o štátnom rozpočte.“

    Odsek 3: „Ministerstvo prideľuje každej z priorít a) váhu pritiahnuť čo najviac detí a mládeže k športovaniu mimo vyučovacieho procesu, b) váhu dosiahnuť čo najviac významných medzinárodných úspechov v športe 1. s čiastkovou váhou na 1. stupni podporovať športovú reprezentáciu aa) s čiastkovou váhou na 2. stupni podporovať prioritné športy (§ 16), bb) s čiastkovou váhou na 2. stupni podporovať iné športy (§ 17), cc) s čiastkovou váhou na 2. stupni podporovať olympijské a paralympijské hnutie a účasť na olympijských a paralympijských hrách, dd) s čiastkovou váhou na 2. stupni podporovať vybraných športových reprezentantov, ee) s čiastkovou váhou na 2. stupni podporovať šport občanov so zdravotným postihnutím, 2. s čiastkovou váhou na 1. stupni podporovať výber a prípravu športových talentov aa) s čiastkovou váhou na 2. stupni podporovať prioritné športy (§ 16), bb) s čiastkovou váhou na 2. stupni podporovať iné športy (§ 17), cc) s čiastkovou váhou na 2. stupni podporovať výnimočne nadané športové talenty, c) váhu podporovať šport ako žiaduci druh zábavy 1. s čiastkovou váhou na 1. stupni podporovať organizovanie športových súťaží a podujatí v Slovenskej republike, 2. s čiastkovou váhou na 1. stupni podporovať osvetu športu, d) váhu kontrolovať použitie verejných prostriedkov na podporu športu, e) váhu podporovať vedeckovýskumnú činnosť v športe, vytvárať podmienky pre výchovu a vzdelávanie v oblasti športu, uskutočňovať opatrenia proti dopingu v športe, podporovať riešenie sporov pri športovej činnosti, zdravotnú starostlivosť o športovcov, medzinárodnú spoluprácu a medzinárodné programy v oblasti športu a budovanie informačného systému o športe, f) váhu podporovať materiálno-technické zabezpečenie na realizovanie investícií do športu národného významu, g) váhu vytvoriť rezervu na neočakávané udalosti, h) váhu zabezpečiť administratívne úkony spojené s realizáciou priorít podľa ods. 3 písm. a) až g).“

    Odsek 4: „Súčet váh v jednotlivých prioritách je 100 %. Súčet čiastkových váh na 1. stupni sa rovná váhe príslušnej priority. Súčet čiastkových váh na 2. stupni sa rovná príslušnej čiastkovej váhe na 1. stupni.“

    Odsek 5: „Váhy zohľadňujú význam jednotlivých priorít a ich častí, pričom ministerstvo pri ich prideľovaní prihliada najmä na a) plnenie stanovených priorít v oblasti športu, b) vývoj objemu dotácií na plnenie príslušných priorít za posledné tri roky, c) vývoj efektívnosti pri použití dotácií na plnenie príslušných priorít za posledné tri roky, pričom efektívnosť je pomer prínosu a objemu použitej dotácie, d) váhu za posledné tri roky, pričom ministerstvo môže aktuálnu váhu v porovnaní s priemerom za posledné tri roky meniť o najviac jednu pätinu smerom nahor alebo nadol bez udania dôvodu; ak chce ministerstvo meniť váhu o viac ako jednu pätinu priemeru za posledné tri roky, musí zverejniť dôvod, e) cyklus na prípravu a účasť športových reprezentantov na športových podujatiach, napr. na olympijských hrách.“

    Odsek 6: „Určenie dôležitosti jednotlivých priorít zverejní ministerstvo na internetovej stránke ministerstva včas a vyčerpávajúco, aby mali všetky subjekty uchádzajúce sa o dotácie dostatočné a verejne dostupné informácie na vypracovanie projektov a žiadostí o poskytnutie dotácie v nasledujúcom roku.“

    Paragraf 14 Komisie na posudzovanie projektov:

    Odsek 1: „Ministerstvo zriaďuje komisie na posudzovanie projektov uchádzajúcich sa o dotácie a) komisiu pre šport detí a mládeže, b) komisiu pre reprezentáciu a športové talenty, c) komisiu na organizovanie súťaží a podujatí v Slovenskej republike a osvetu v športe.“

    Odsek 2: „Komisia vypracúva záznamy z rokovaní a prijíma hodnotiace stanoviská, ktoré predkladá ministrovi. Záznamy z rokovania komisie a hodnotiace stanoviská komisie sa bezodkladne zverejňujú na internetovej stránke ministerstva.“

    Odsek 3: „Hodnotiace stanoviská komisie majú pre ministerstvo odporúčajúci charakter.“

    Paragraf 15 Poskytnutie dotácií na šport na účely podpory športu detí a mládeže mimo vyučovacieho procesu:

    Odsek 1: „Ministerstvo vyčlení na podporu športovania detí a mládeže do 18 rokov mimo vyučovacieho procesu (ďalej len „športovanie detí a mládeže“) objem finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.“

    Odsek 2: „Do verejnej súťaže o poskytnutie dotácie na účely športovania detí a mládeže sa môžu prihlásiť predkladatelia projektov vyžadujúcich dotáciu na športovanie detí a mládeže v objeme vyššom ako 5 mil. Sk.“

    Odsek 3: „Kritériami pri prideľovaní dotácií pre projekty podľa odseku 2 sú a) rozsah športovania mladých ľudí (počet mladých ľudí a počet hodín strávených pri športovaní), b) športový prínos aktivít, najmä súťaživosť, kreativita, vplyv na zdravie, c) spoľahlivosť predkladateľa projektu.“

    Odsek 4: „Ministerstvo pridelí kritériám podľa odseku 3 váhu, čo použije ako podklad na stanovenie vzorca, na základe ktorého možno každému projektu prideliť číselné skóre.“

    Odsek 5: „Komisia pre šport detí a mládeže vyhodnotí projekty uchádzačov o dotáciu na športovanie detí a mládeže podľa vzorca.“

    Odsek 6: „Komisia určí poradie projektov podľa indexu efektívnosti, ktorý je podielom číselného skóre a dotácie, o ktorú žiadal predkladateľ projektu.“

    Odsek 7: „Komisia navrhne ministerstvu pridelenie žiadaných dotácií pre projekty v poradí podľa indexu efektívnosti.“

    Odsek 8: „Ministerstvo rozhodne o pridelení dotácií na športovanie detí a mládeže pre jednotlivé projekty, pričom zohľadní odporúčanie komisie pre šport detí a mládeže.“

    Odsek 9: „Ministerstvo pridelí dotácie na športovanie detí a mládeže pre jednotlivé projekty v poradí podľa najlepších výsledkov v indexe efektívnosti až do vyčerpania vyčlenených finančných prostriedkov na túto prioritu.“

    Odsek 10: „Ministerstvo môže zvážiť usporiadanie viackolovej súťaže až do vyčerpania vyčlenených finančných prostriedkov na túto prioritu.“

    Odsek 11: „Výsledky súťaže s pridelenými dotáciami na športovanie detí a mládeže uverejní ministerstvo na internetovej stránke ministerstva.“

    Paragraf 16 Poskytnutie dotácií na účely podpory športovej reprezentácie v prioritných športoch:

    Odsek 1: „Ministerstvo vyčlení na podporu športovej reprezentácie v prioritných športoch objem finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.“

    Odsek 2: „Žiadateľmi o dotáciu na účely podpory športovej reprezentácie v prioritných športoch môžu byť len športové zväzy.“

    Odsek 3: „Kritériami pri prideľovaní dotácií na účely podpory športovej reprezentácie v prioritných športoch sú a) domáca popularita športu určená podľa prieskumov verejnej mienky, hodnotenia komisie pre reprezentáciu a talentovanú mládež a podľa výsledkov monitorovania domácich médií, b) zahraničná popularita športu určená podľa prieskumu na veľvyslanectvách Slovenskej republiky pri zohľadnení významu krajiny podľa počtu obyvateľov a hrubého domáceho produktu, podľa medzinárodnej konkurencie vyjadrenej počtom národných zväzov v medzinárodnej federácii športu, podľa zaradenia medzi olympijské športy a podľa výsledkov monitorovania zahraničných médií, c) dosiahnuté úspechy športovej reprezentácie (umiestnenie športovej reprezentácie v medzinárodnom rebríčku).“

    Odsek 4: „Ministerstvo pridelí kritériám podľa odseku 3 váhu, ktorá je podkladom na určenie vzorca, na základe ktorého možno každému športu prideliť číselné skóre.“

    Odsek 5: „Ministerstvo vypočíta pre každého uchádzača o podporu športovej reprezentácie číselné skóre, pričom vyzve uchádzačov o predloženie žiadosti s potrebnými údajmi, vrátane výšky žiadanej dotácie a rozpočtu športového zväzu na nasledujúci rok.“

    Odsek 6: „Na posúdenie subjektívnych kritérií alebo kritérií, ktoré nemožno zmerať, použije ministerstvo výsledky posúdenia komisie pre reprezentáciu a talentovanú mládež.“

    Odsek 7: „Ministerstvo zostaví poradie prioritných športov podľa najlepších výsledkov v indexe efektívnosti, ktorý je podielom dosiahnutého číselného skóre uchádzača a výšky dotácie pre športové odvetvie uchádzača v minulosti.“

    Odsek 8: „Ministerstvo pridelí dotácie na účely podpory športovej reprezentácie v prioritných športoch podľa uzavretého rebríčka prioritných športov v objeme žiadanej dotácie. Nevyčerpané finančné prostriedky na túto prioritu presunie na podporu iných športov.“

    Odsek 9: „Poradie prioritných športov s pridelenými dotáciami na účely podpory športovej reprezentácie v prioritných športoch uverejní ministerstvo na internetovej stránke ministerstva.“

    Paragraf 17 Poskytnutie dotácií na účely podpory športovej reprezentácie v iných športoch:

    Odsek 1: „Ministerstvo vyčlení na podporu iných ako prioritných športov objem finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Na podporu iných športov použije aj nevyčerpané finančné prostriedky podľa § 16 ods. 8.“

    Odsek 2: „Žiadateľmi o dotáciu na účely podpory športovej reprezentácie v iných športoch môžu byť športové zväzy alebo združenia športových zväzov. Do posudzovania sa zaradia projekty, ktorých predkladatelia žiadajú o dotáciu v objeme vyššom ako 5 mil. Sk.“

    Odsek 3: „Ministerstvo sa pri posudzovaní projektov a prideľovaní dotácií riadi pravidlami uvedenými v § 16 tohto zákona.“

    Odsek 4: „Ministerstvo môže usporiadať viackolovú súťaž až do vyčerpania vyčlenených finančných prostriedkov na túto prioritu.“

    Odsek 5: „Poradie iných športov s pridelenými dotáciami uverejní ministerstvo na internetovej stránke ministerstva.“

    Paragraf 18 Poskytnutie dotácií na účely podpory výberu a prípravy športových talentov:

    Odsek 1: „Ministerstvo vyčlení na podporu výberu a prípravy športových talentov objem finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.“

    Odsek 2: „Žiadateľmi o dotáciu na účely podpory výberu a prípravy športových talentov sú športové zväzy. Do posudzovania sa zaradia projekty, ktorých predkladatelia žiadajú o dotáciu v objeme vyššom ako 5 mil. Sk.“

    Odsek 3: „Ministerstvo sa pri posudzovaní projektov a prideľovaní dotácií riadi pravidlami uvedenými v § 16 tohto zákona. Dotáciu určí podľa poradia prioritných športov a iných športov v tomto poradí.“

    Odsek 4: „Údaje s pridelenými dotáciami ministerstvo uverejní na internetovej stránke ministerstva.“

    Paragraf 19 Poskytnutie dotácií na šport na účely podpory organizovania športových súťaží a podujatí na území Slovenskej republiky:

    Odsek 1: „Ministerstvo vyčlení na podporu domácich športových súťaží a podujatí objem finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.“

    Odsek 2: „Hlavnými kritériami pri prideľovaní dotácií pre projekty sú a) domáca popularita športov merateľná najmä návštevnosťou športovej súťaže a podujatia za obdobie posledných piatich rokov a prieskumom médií, b) pozitívny morálny a etický prínos domácej športovej súťaže vo vzťahu k verejnosti, najmä absencia výskytu korupcie v športovej súťaži, absencia výskytu násilia v súťaži, absencia užívania drog a iných omamných látok športovcami súťaže a iných negatívnych javov, c) pozitívny športový prínos domácej športovej súťaže, najmä výchova športových talentov, výchova k súťaživosti a dlhodobému športovaniu, d) spoľahlivosť predkladateľa projektu.“

    Odsek 3: „Ministerstvo pridelí jednotlivým kritériám váhu, čo použije ako podklad na stanovenie vzorca, na základe ktorého možno každému projektu prideliť číselné skóre.“

    Odsek 4. „Komisia na organizovanie súťaží a podujatí v Slovenskej republike a osvetu v športe vyhodnotí projekty uchádzačov o finančnú dotáciu podľa vzorca. Do posudzovania sú zaradené projekty, ktorých predkladatelia žiadajú o dotáciu v objeme vyššom ako 5 mil. Sk.“

    Odsek 5: „Komisia určí poradie projektov podľa indexu efektívnosti, ktorý je podielom číselného skóre a dotácie, o ktorú žiadal predkladateľ projektu.“

    Odsek 6: „Komisia navrhne ministerstvu pridelenie žiadaných dotácií pre projekty v poradí podľa najlepších výsledkov v indexe efektívnosti.“

    Odsek 7: „Ministerstvo rozhodne o pridelení dotácií pre jednotlivé projekty, pričom zohľadní odporúčanie komisie.“

    Odsek 8: „Ministerstvo pridelí dotácie na šport na účely podpory domácich športových súťaží a podujatí pre jednotlivé projekty v poradí podľa indexu efektívnosti až do vyčerpania vyčlenených finančných prostriedkov na túto prioritu.“

    Odsek 9: „Ministerstvo môže usporiadať viackolovú súťaž až do vyčerpania vyčlenených finančných prostriedkov na túto prioritu.“

    Odsek 10: „Výsledky súťaže s pridelenými dotáciami na šport na účely a podporu domácich športových súťaží a podujatí uverejní ministerstvo na internetovej stránke ministerstva.“

    Paragraf 20 Poskytnutie dotácií na šport na účely podpory osvety v športe:

    Odsek 1: „Ministerstvo vyčlení na podporu osvety objem finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.“

    Odsek 2: „Ministerstvo stanoví kritériá a spôsob ich vyhodnotenia tak, aby bolo možné každému projektu, ktorý sa uchádza o dotáciu, prideliť číselné skóre.“

    Odsek 3: „Komisia na organizovanie súťaží a podujatí v Slovenskej republike a osvetu v športe vyhodnotí projekty uchádzačov o dotáciu podľa stanovených kritérií. Do posudzovania sú zaradené projekty, ktorých predkladatelia žiadajú o dotáciu v objeme vyššom ako 500 000 Sk.“

    Odsek 4: „Komisia určí poradie projektov podľa indexu efektívnosti, ktorý je podielom číselného skóre a dotácie, o ktorú žiadateľ žiadal predkladateľa projektu.“

    Odsek 5: „Komisia navrhne ministerstvu pridelenie žiadaných dotácií na projekty v poradí podľa najlepších výsledkov v indexe efektívnosti.“

    Odsek 6: „Ministerstvo rozhodne o pridelení dotácií pre jednotlivé projekty, pričom zohľadní odporúčanie komisie.“

    Odsek 7: „Ministerstvo pridelí dotácie pre jednotlivé projekty v poradí podľa indexu efektívnosti až do vyčerpania vyčlenených finančných prostriedkov na túto prioritu.“

    Odsek 8: „Výsledky súťaže s pridelenými dotáciami uverejní ministerstvo na internetovej stránke ministerstva.“

    Bod 2 pozmeňujúceho návrhu. Ostatné paragrafy sa prečíslujú.

    Odôvodnenie. Predložený vládny návrh zákona vôbec nerieši to, čo by malo byť v tomto zákone kľúčové. A to je financovanie športu. Pravdepodobne ani nemieni nahradiť súčasný systém, keď sa peniaze zo štátneho rozpočtu rozdeľujú všetkým po väčšom či menšom kúsku, podľa toho, kto má aké ostré lakte. Dnes sa zároveň vôbec nesleduje efektívnosť využívania dotácií. Navrhujem prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu úplne nový systém financovania, kde sa stanovia jednoznačné kritériá na prideľovanie peňazí. Používať sa bude objektívna verejná súťaž, aby zvíťazili najlepšie projekty. Týmto sa zabezpečí, aby peniaze smerovali tam, kde sa použijú najúčinnejšie. Zároveň sa bude spätne sledovať využitie peňazí, či išli tam, ako predkladatelia víťazných projektov sľubovali. Systém bude transparentný, každý občan si bude môcť na internete preveriť, či sa peniaze z jeho daní použili správne. Veľkú pozornosť venuje nový navrhnutý systém podpore mládeže a nových talentov. Môj návrh si nestanovuje cieľ, aby sa rovnako ušlo všetkým odvetviam športu, lebo vieme, že na veľkú plošnú podporu nemajú ani bohatšie krajiny ako Slovensko. Odporúčam výber niekoľkých prioritných športov, kde je najväčšia šanca, že budú dôstojne reprezentovať meno krajiny vo svete.

    To je ten môj prvý pozmeňujúci návrh.

    Ten druhý pozmeňujúci návrh je oveľa kratší aj, myslím si, jednoduchší.

    Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o organizácii a podpore športu.

    Bod 1. Za § 17 sa vkladá nový § 8. Ostatné paragrafy sa prečíslujú.

    Paragraf 18 Informačná povinnosť pri financovaní športu:

    Odsek 1: „Ministerstvo zverejňuje včas a vyčerpávajúco všetky podklady, termíny, výsledky o poskytovaní dotácií na šport na internetovej stránke ministerstva, najmä vyhlásenie verejnej súťaže, jej vyhodnotenie a rozhodnutie ministerstva o pridelení dotácie, vyhlásenie podmienok udelenia dotácií v ostatných prípadoch, vyhodnotenie podaných žiadostí a rozhodnutí ministerstva.“

    Odsek 2: „Ministerstvo zverejňuje výšku finančných prostriedkov poskytnutých fyzickým osobám a právnickým osobám.“

    Odsek 3: „Samosprávny kraj zverejňuje každoročne prijímateľov a výšku dotácií na šport vyčlenených a poskytnutých zo svojho rozpočtu na internetovej stránke samosprávneho kraja.“

    Odsek 4: „Obec zverejňuje každý rok prijímateľov a výšku dotácií na šport vyčlenených a poskytnutých zo svojho rozpočtu spôsobom umožňujúcim hromadný prístup6).“

    Odsek 5: „Príjemca dotácií na šport z verejných zdrojov má povinnosť zverejniť každoročne na svojej internetovej stránke výšku a druh prijatých dotácií v štruktúre: dotácie od ministerstva, dotácie od samosprávneho kraja, dotácie z obcí. Táto povinnosť je splnená aj vtedy, ak sú údaje zverejnené spôsobom umožňujúcim hromadný prístup prostredníctvom príslušnej obce alebo športového zväzu. Táto povinnosť sa vzťahuje na príjemcov, ktorých príjem z dotácií prevýši v kalendárnom roku 1 mil. Sk.“

    Odôvodnenie. Netreba zabúdať na to, že peniaze zo štátneho rozpočtu nie sú jediným zdrojom financovania športu. Veľkú časť preberajú na seba samosprávy či súkromné spoločnosti Dôsledkom je, že dnes nevieme vyčísliť celkový ročný objem podpory športu na Slovensku. Rozpočty klubov sú nejasné, netransparentné. Navrhujem, aby okrem štátu mali povinnosť informovať o rozpočtových výdavkoch aj ďalšie inštitúcie. Rovnako športové kluby by mali mať povinnosť zverejňovať svojich donorov. Takýto transparentný systém by mohol vyčísliť vzťahy a prispel by k účinnejšiemu využívaniu finančných prostriedkov vložených do športu. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za vystúpenie v rozprave s obsiahlym pozmeňujúcim návrhom.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca sa neprihlásil nikto, preto dávam teraz slovo v rozprave ďalšej prihlásenej ústne, pani poslankyni Kataríne Cibulkovej. Nech sa páči, pani poslankyňa. Pani poslankyňa stihnete to do 12.00 hodiny? Je to dlhý pozmeňujúci návrh?

  • Odpoveď poslankyne.

  • Tak prerušíme vaše vystúpenie o 12.00 hodine a dočítate to potom. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, svoje vystúpenie v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona som zakončila konštatovaním, že na profesionálnych športovcov by politici mali myslieť nielen vtedy, keď sa chcú vyfotografovať v ich prítomnosti do novín alebo sa mihnúť po ich boku pred televíznymi kamerami.

    A keďže vládny návrh zákona na štatút profesionálneho športovca vôbec nepamätá, dovoľte, aby som dnešné vystúpenie venovala iba tejto problematike. Ak nový zákon o športe nedefinuje pojem „profesionálny športovec“ a právne nezakotvuje jeho spoločenský a ekonomický status, nemôže si robiť ani ambíciu stať sa moderným zákonom reagujúcim na objektívne požiadavky vyplývajúce z vývoja na vrcholnej športovej scéne. Takpovediac ešte nevychladli naše dojmy z vrcholného futbalového sviatku, ktorý sa odohrával na európskom kontinente, na ktorom si merali sily najlepšie futbalové reprezentácie Európy. Vo väčšine tímov reprezentovali svoje krajiny profesionálni futbalisti pôsobiaci v tých najslávnejších európskych ligách a kluboch. Skúsme si však predstaviť, aká absurdná by bola situácia, že by takí hráči ako Thierry Henry či Cristiano Ronaldo v krajinách svojho pôsobiska nemali vytvorený jasný a vhodný legislatívny rámec pre vykonávanie svojho povolania profesionálneho športovca. Je zarážajúce, že slovenská vláda nie je schopná v 21. storočí pochopiť to, čo nielen v Európe, ale aj v celom svete funguje desaťročia. Problémy súvisiace s právnym postavením profesionálneho športovca na Slovensku sú mi dôverne známe i ako matke profesionálnej tenistky. Rovnakým problémom, s akými sa borí moja dcéra, musia čeliť stovky slovenských profesionálnych športovcov. S ich prípadnými úspechmi mnohí politici radi spájajú svoje mená. Keď im je však potrebné podať pomocnú ruku, nájde sa málo tých, ktorí to skutočne a efektívne aj urobia.

    V krátkosti ešte pripomeniem, že v našom návrhu zákona sme definovali, že profesionálnym športovcom je fyzická osoba, ktorá vykonáva šport ako svoje povolanie v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej športovej zmluvy alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba. Ďalej sme presne definovali špecifiká pracovnoprávneho pomeru profesionálneho športovca, pretože pracovný deň a plnenie si pracovných povinností športového profesionála nie je možné upravovať bežnými pracovnoprávnymi vzťahmi. Súčasťou nášho návrhu bolo taktiež určenie povinnosti profesionálneho športovca voči svojmu zamestnávateľovi a naopak. Náš návrh zákona o športe bol komplexný, nepokrýval len mnou diskutovanú problematiku. Vo všetkých oblastiach organizácie, riadenia a financovania športu prinášal lepšie, efektívnejšie a transparentnejšie mechanizmy, aké ponúka dnes prerokúvaný návrh.

    Keďže však štatút profesionálneho športovca absentuje úplne, dovoľte mi predložiť nasledujúci pozmeňujúci návrh.

    V čl. I sa za § 9 vkladajú nové paragrafy, a to § 10 až § 20, ktoré znejú:

    1. Postavenie športovca:

    Paragraf 10:

    Odsek 1: „Profesionálny športovec vykonáva športovú činnosť samostatne a vo svojom mene a na vlastnú zodpovednosť.“

    Odsek 2: „Profesionálny športovec, ktorý vykonáva kolektívny šport v rámci športového klubu, uskutočňuje túto činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, ktorý sa zakladá pracovnou zmluvou o športovej činnosti.“

    Odsek 3: „Športový reprezentant, ktorý vykonáva šport v medzinárodnej súťaži, uskutočňuje túto činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, ktorý vzniká uzavretím dohody o výkone športu.“

    Odsek 4: „Ak športový odborník vykonáva alebo zabezpečuje odplatne športovú činnosť v rámci športového klubu alebo športového zväzu, uskutočňuje túto činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, ktorý vzniká uzavretím pracovnej športovej zmluvy alebo dohody o výkone športovej práce.“

    Paragraf 11:

    Odsek 1: „Pracovný pomer profesionálneho športovca alebo športového odborníka je pracovnoprávny vzťah, ktorý sa zakladá pracovnou športovou zmluvou medzi profesionálnym športovcom alebo športovým odborníkom a športovým klubom alebo športovým zväzom.“

    Odsek 2: „Pracovnou športovou zmluvou sa profesionálny športovec alebo športový odborník zaväzuje pre športový klub alebo športový zväz vykonávať šport alebo činnosť športového odborníka.“

    Odsek 3: „Dohodou o vykonaní športovej práce sa športový odborník zaväzuje pre športový zväz, športový klub alebo pre organizátora športovej súťaže vykonávať alebo zabezpečovať odplatne činnosť športového odborníka, ktorej výkon by bol v pracovnom pomere pre športový zväz, športový klub alebo pre organizátora športovej súťaže neúčelný alebo nehospodárny.“

    Paragraf 12 Predpoklady výkonu profesionálnej športovej činnosti:

    Odsek 1: „Profesionálnym športovcom sa podľa tohto zákona môže stať fyzická osoba, ktorá má zdravotnú spôsobilosť, ak má preukaz športovca.“

    Odsek 2: „Predpoklady podľa odseku 1 musí profesionálny športovec spĺňať po celý čas výkonu profesionálnej športovej činnosti.“

    Paragraf 13 Pracovnoprávne vzťahy profesionálneho športovca:

    Odsek 1: „Pracovná športová zmluva sa uzatvára na určitú dobu. Trvanie pracovného pomeru sa môže dohodnúť najviac na 5 rokov.“

    Odsek 2: „Pracovný pomer možno opätovne dojednávať najviac päťkrát za sebou. Za opätovne dojednaný pracovný pomer sa považuje pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím 12 mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru medzi tými istými účastníkmi.“

    Odsek 3: „Pracovná športová zmluva sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.“

    Odsek 4: „Pracovná športová zmluva musí obsahovať okrem náležitostí uvedených v osobitnom predpise najmä a) dobu trvania pracovného pomeru, b) spôsob skončenia zamestnaneckého pomeru, najmä výpovedné dôvody obidvoch zmluvných strán, c) podmienky poskytovania dovolenky.“

    Odsek 5: „Na pracovnoprávne vzťahy profesionálnych športovcov sa nevzťahuje a) výpoveď zo strany zamestnanca, profesionálny športovec môže dať výpoveď len z dôvodov, ktoré sú dohodnuté v pracovnej zmluve, b) výpoveď zo strany zamestnávateľa, ak sa zamestnanec stane nadbytočným na základe rozhodnutia zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, o zmene technického vybavenia alebo o iných organizačných zmenách, c) skončenie pracovného pomeru dohodnutého na určitý čas, ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo vykonávaní prác, d)...“

  • Pani kolegyňa, chcem sa len spýtať: Máte možnosť dokončiť nejakú jednu ucelenú časť, lebo je 12.00 hodín a by sme to...

  • Skončila som po § 14, keď môžem...

  • Áno, takže poprosím teraz, aby sme prerušili schôdzu, pretože je 12.00 hodín. Stretneme sa o 14.00 hodine, kedy budeme pokračovať v tomto bode. A po vystúpení pána poslanca Kubánka, prípadnom vystúpení pána ministra v záverečnej reči a pána spravodajcu v súlade so schváleným programom bude nasledovať vládny návrh zákone o podpore práce s mládežou, ktorý je tiež zákon z dielne ministerstva školstva.

    Takže prajem všetkým dobrú chuť a stretneme sa o 14.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.02 hodine.

  • Milé kolegyne, kolegovia, prajem príjemné popoludnie.

    Skôr ako budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme ako tlač 588, dovoľte, aby som vás informoval o popoludňajšom priebehu pokračovania 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po prerokovaní bodov, ktorých predkladateľom je minister školstva...

  • Ruch v sále.

  • Poprosím teraz o pokoj, pani kolegyňa aj pán minister. Po prerokovaní bodov, ktorých predkladateľom je minister školstva, by mali nasledovať štyri body programu, ktorých predkladateľom je minister vnútra Robert Kaliňák. Pán minister však požiadal o ich prerokovanie zajtra, t. j. v stredu 2. júla ráno o 9.00 hodine. Ide o tlače 608, 382, 646 a 641. V rokovaní by sme teda mali pokračovať dvoma vládnymi návrhmi zákonov (tlače 600 a 609), ktoré bude odôvodňovať minister výstavby a regionálneho rozvoja Marian Janušek. Potom budú nasledovať poslanecké návrhy zákonov v druhom čítaní.

    Takisto chcem uviesť, že poslanec Miroslav Jureňa písomne požiadal o preloženie rokovania o bode 51 (tlač 613), ktoré ako navrhovateľ odôvodňuje, na prerokovanie na štvrtok 3. júla 2008.

    No a ešte jedna dôležitá informácia pre vás. Po dohode vo vedení parlamentu hlasovanie dnes o 17.00 hodine nebude. A budeme hlasovať až zajtra o 11.00 hodine, vychádzajúc v ústrety tým, ktorí požiadali o takýto postup vo vzťahu k slávnostnej svätej omši, ktorá sa koná v Dóme svätého Martina.

    Takže budeme teraz pokračovať o vládnom návrhu zákona o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 588).

    Pán podpredseda vlády už je na svojom mieste a takisto aj pán spravodajca je na svojom mieste.

    Dnes dopoludnia sme neukončili vystúpenie pani poslankyne Kataríny Cibulkovej, ktorej teraz odovzdávam slovo. Ďalším vystupujúcim a posledným prihláseným do rozpravy ústne je pán poslanec Stanislav Kubánek.

    Pani poslankyňa môžete dokončiť svoje vystúpenie. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Mala by som pokračovať v čítaní môjho predkladaného pozmeňujúceho návrhu, ale ešte pred prestávkou došlo k diskusii medzi mnou a pánom ministrom, dovoľte teda, aby som sa vrátila k obsahu tejto diskusie. Pán minister sa vyjadril v tom zmysle, že tento pozmeňujúci návrh otvára a novelizuje ďalších sedem zákonov, čo nie je možné, a nemám pokračovať teda v mojom vystúpení pri predkladaní pozmeňujúceho návrhu. Neviem teda, ktorých sedem zákonov mal pán minister na mysli. Dala som si však vytlačiť znenie Zákonníka práce, kde sa v § 3 ods. 2 hovorí, že pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v doprave členov posádok lodí plávajúcich pod štátnou vlajkou Slovenskej republiky, zamestnancov súkromných bezpečnostných služieb a profesionálnych športovcov sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Zákonník práce teda vyslovene predpokladá osobitný predpis, ktorý by sa prijatím môjho pozmeňujúceho návrhu stal zákon o športe, a teda zákonom lex specialis vo vzťahu k Zákonníku práce.

    Zákonník práce sa prijatím môjho pozmeňujúceho návrhu nijako nezmení, len prijaté ustanovenia sa budú vzťahovať na profesionálnych športovcov. Podľa európskeho práva, čo vyplýva aj z viacero rozhodnutí Európskeho súdneho dvora, sa profesionálni športovci v kolektívnych športoch považujú za zamestnancov. Právna úprava upravujúca postavenie profesionálneho športovca v pracovnoprávnych vzťahoch bola obsahom už i predkladaného návrhu zákona, ktorý sme predkladali v júni 2007. A nikto vtedy z poslancov koalície ani z ministerstva nevyjadril k tomuto návrhu žiadne odborné výhrady.

    Takže dovoľte, aby som teda pokračovala v čítaní mnou predloženého pozmeňujúceho návrhu.

    Paragraf 13 Pracovnoprávne vzťahy profesionálneho športovca:

    Odsek 1: „Pracovná športová zmluva sa uzatvára na určitú dobu. Trvanie pracovného pomeru sa môže dohodnúť najviac na päť rokov.“

    Odsek 2: „Pracovný pomer možno opätovne dojednávať najviac päťkrát za sebou. Za opätovne dojednaný pracovný pomer sa považuje pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím dvanástich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru medzi tými istými účastníkmi.“

    Odsek 3: „Pracovná športová zmluva sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.“

    Odsek 4: „Pracovná športová zmluva obsahuje okrem náležitostí uvedených v osobitnom predpise najmä a) dobu trvania zamestnaneckého pomeru, b) spôsob skončenia zamestnaneckého pomeru, najmä výpovedné dôvody obidvoch zmluvných strán, c) podmienky poskytovania dovolenky.“

    Odsek 5: „Na pracovnoprávne vzťahy profesionálnych športovcov sa nevzťahuje a) výpoveď zo strany zamestnanca; profesionálny športovec môže dať výpoveď len z dôvodov, ktoré sú dohodnuté v pracovnej zmluve, b) výpoveď zo strany zamestnávateľa, ak sa zamestnanec stane nadbytočným na základe rozhodnutia zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, o zmene technického vybavenia alebo o iných organizačných zmenách, c) skončenie pracovného pomeru dohodnutého na určitý čas, ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo vykonávaní prác, d) skončenie pracovného pomeru v skúšobnej lehote, e) odstupné a odchodné; zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončil pracovný pomer výpoveďou z dôvodu zrušenia športového klubu alebo z dôvodu jeho premiestnenia, alebo z dôvodu premiestnenia jeho časti, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné alebo odchodné, ktoré sa dohodne v pracovnej zmluve, f) preradenie na inú prácu, g) rozvrhnutie pracovného času; rozvrhnutie pracovného času sa môže dohodnúť v pracovnej zmluve, h) nepretržitý odpočinok v týždni; zamestnávateľ rozvrhne pracovný čas tak, aby zamestnanec mal 35 hodín nepretržitého odpočinku v týždni, ak v odôvodnených prípadoch nie je možné poskytnúť takýto nepretržitý odpočinok, zamestnávateľ je povinný tento odpočinok poskytnúť kumulovane v najbližších 14 dňoch, nepretržitý odpočinok v týždni sa môže určiť v pracovnej zmluve, i) pracovná pohotovosť i práca nadčas, j) dovolenka na zotavenie; počet dní dovolenky na zotavenie a podmienky jej čerpania sa určia v pracovnej zmluve, pričom minimálna výmera dovolenky na zotavenie je najmenej štyri týždne, k) mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie a náhrada mzdy za sviatok, za nočnú prácu a za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí, mzda pri chybnej práci a naturálna mzda, l) normovanie práce, m) stravovanie zamestnancov.“

    Paragraf 14 Vznik pracovného pomeru mladistvého športovca: „Športový klub alebo športový zväz môže uzatvoriť športovú zmluvu s mladistvým športovcom, ktorý dovŕšil 15 rokov veku, iba po predchádzajúcom písomnom súhlase jeho zákonného zástupcu.“

    Paragraf 15 Dočasné pridelenie mladistvého športovca: „Písomná dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená medzi športovým klubom alebo športovým zväzom a profesionálnym športovcom musí obsahovať predchádzajúci písomný súhlas zákonného zástupcu s dočasným pridelením, ak ide o mladistvého športovca, ktorý dovŕšil 15 rokov veku.“

    Paragraf 16 Okamžité skončenie športovej zmluvy profesionálnym športovcom:

    Odsek 1: „Profesionálny športovec môže okamžite skončiť športovú zmluvu, ak a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať športovú činnosť bez vážneho ohrozenia svojho zdravia, b) športový klub alebo športový zväz mu nevyplatil mzdu alebo náhradu mzdy, alebo ich časť do 15 dní po uplynutí jej splatnosti, c) je bezprostredne ohrozený jeho život a zdravie, d) existujú iné dôvody uvedené v pracovnej športovej zmluve.“

    Odsek 2: „Profesionálny športovec môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovnú športovú zmluvu v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode dozvedel, najneskôr však od jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.“

    Odsek 3: „Profesionálny športovec, ktorý okamžite skončil športovú zmluvu, má nárok na náhradu mzdy vo výške dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.“

    Paragraf 17 Povinnosti profesionálneho športovca: „Profesionálny športovec je povinný najmä a) dodržiavať športové pravidlá príslušného športového odvetvia, b) dodržiavať športový poriadok športového klubu alebo športového zväzu, c) podľa charakteru športového odvetvia zúčastniť sa aspoň raz ročne na preventívnej lekárskej prehliadke u telovýchovného lekára, d) zúčastniť sa na kontrole zdravotnej spôsobilosti, e) zdržať sa používania dopingových látok a podľa pravidiel ustanovených v medzinárodnej zmluve sa podrobiť dopingovej kontrole.“

    Paragraf 18 Povinnosti športového klubu a športového zväzu: „Športový klub alebo športový zväz je povinný najmä a) zabezpečiť znalosť športových pravidiel príslušného športového odvetvia profesionálnym športovcom, b) poskytovať profesionálnemu športovcovi športovú výbavu nevyhnutnú na výkon športovej činnosti.“

    Paragraf 19 Zodpovednosť za porušenie povinnosti profesionálneho športovca:

    Odsek 1: „Za závažné porušenie povinnosti profesionálneho športovca sa považuje konanie, ktorého škodlivosť je zvýšená vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania alebo opomenutia, mieru zavinenia, opakované previnenie alebo na inú priťažujúcu okolnosť.“

    Odsek 2: „Za porušenie povinnosti možno profesionálnemu športovcovi uložiť tieto opatrenia: a) písomné napomenutie alebo b) zníženie nenárokovateľnej zložky mzdy najviac na tri mesiace.“

    Odsek 3: „Za závažné porušenie povinnosti možno profesionálnemu športovcovi uložiť tieto opatrenia: a) zníženie nenárokovateľnej zložky mzdy najviac na šesť mesiacov, b) odobratie nenárokovateľnej zložky mzdy, c) danie výpovede a d) okamžité skončenie pracovného pomeru.“

    Paragraf 20 Dohoda o výkone športovej práce: „Dohodu o výkone športovej práce môže športový zväz alebo športový klub uzatvoriť so športovým odborníkom, alebo športovým reprezentantom, ak predpokladaný rozsah športovej práce neprekračuje 500 hodín v kalendárnom roku.“

    Vážené kolegyne a kolegovia, podporením tohto pozmeňujúceho návrhu pomôžete slovenskému profesionálnemu športu, pomôžete každému jednému profesionálnemu športovcovi. Som si istá, že za našu pomoc nám budú zo srdca vďační a snáď sa nám odmenia i nejakým tým výraznejším medzinárodným úspechom. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami sa neprihlásil na vystúpenie pani poslankyne nikto.

    Ďalším a posledným vystupujúcim v rozprave bude pán poslanec Kubánek Stanislav. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, predložený návrh zákona o športe ctená opozícia podľa očakávania ostro kritizuje. Viacerí z vás sa dnes chvália, ako veľmi im záleží na úspešnom rozvoji športu, ktorý sa práve za vašej vlády dostal do mimoriadnej a zlej a zložitej situácie. Ministerstvo školstva, vedy a športu za osem rokov nedokázalo vyriešiť ani jeden z dlhodobých problémov v oblasti materiálneho a finančného zabezpečenia telesnej výchovy a športu, nielen v rámci reprezentácie, ale ani na úseku telesnej výchovy vo väčšine základných a stredných škôl. Viaceré pokusy, rôzne sľuby a návrhy koncepcií nepriniesli žiadny úspešný výsledok. Ja, veľmi rád by som sa spýtal, vážená opozícia, koľko miliónov ste zaplatili za návrh zákona o športe z dielne skupiny Viktória. Zákon bol taký katastrofálny, že ste ho nemali odvahu predložiť ani do vlády, nieto ešte do parlamentu. Vysoké odmeny za totálny nepodarok, ktorý sa snažil vytvoriť kastu privilegovaných športov, ste však nezabudli vyplatiť.

    Športoví funkcionári si dodnes veľmi dobre pamätajú, ako pán exminister školstva pred piatimi rokmi na celoslovenskej porade v bratislavskom Technopole prezentoval, že prestávate podporovať všetky strešné organizácie, aby sa viac peňazí ušlo športovým zväzom. A aký je výsledok? Športové zväzy dostali na svoju činnosť ešte menej ako v predchádzajúcich rokoch. A z toho mála sa ešte museli poskladať na služby, ktoré im dovtedy zabezpečovali bezplatné strešné organizácie. Od tej chvíle bývalá vláda stratila vo väčšine polmiliónovej športovej verejnosti kredit i dôveru.

    Pán exminister financií zjavne sa pasuje do roly športovca a priaznivca športu. Opak je však pravdou. Všade vaše hrubé zásahy do oblasti športu napáchali najväčšie škody od vzniku samostatného Slovenska. Boli to vaši úradníci, ktorí na váš pokyn naparili Slovenskému zväzu telesnej kultúry osemstomiliónovú pokutu za neoprávnené nakladanie s prostriedkami určenými na zimnú svetovú univerziádu a kriminalizovali športových funkcionárov. Pritom štát dal na univerziádu iba necelých 340 mil. Sk. Univerziáda sa uskutočnila na dobrej úrovni. Boli zrekonštruované športoviská. A policajné vyšetrovanie nedokázalo žiadnu spreneveru financií. Znížili ste pritom nezmyselnú pokutu na 133 mil. Sk. Ale ani tú Slovenský zväz telesnej kultúry nemal z čoho zaplatiť, nuž ste pristúpili k historickej exekúcii majetku športovcov.

    Za babku boli pochybným exekútorom predané akcie Slovenského zväzu telesnej kultúry Športke, akciová spoločnosť, podobne niekdajšia pýcha slovenského športu hotel FIS i Športcentrum Bojnice. Rovnaký scenár ste použili aj na exekúcie v Slovenskom lyžiarskom zväze, ktorý sa dodnes nespamätal zo zásahu štátu do jeho činnosti. A opäť sa všetky trestné oznámenia ukázali ako bezpredmetné.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, mohol by som pokračovať uvedením ďalších faktov, ktoré potvrdzujú tzv. starostlivosť bývalej vlády o rozvoj telesnej výchovy a športu na Slovensku, napr. ako sa skončila investícia na vybudovanie antidopingového laboratória. Myslím si, že mali by sme spoločne hľadať východiská, ako pomôcť rozvoju telesnej výchovy a športu, ktoré musia byť v dnešnej modernej, pretechnizovanej dobe pevnou súčasťou výchovy a vzdelávania mladej generácie. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili pán Martin Pado, Peter Markovič, Ján Kvorka, Ľuboš Micheľ. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Martin Pado. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, asi nesedíme v jednej a tej istej miestnosti, v jednom a tom istom auditóriu. Vy ste povedali, že opozícia ostro kritizuje predložený návrh zákona. Pokiaľ by boli všetky vystúpenia tak ostré, ako boli tieto k tomu zákonu, tak tu vládne absolútna pohoda. Pán minister sa usmieva, pretože vie, o čom hovorím. Tu nebolo žiadnej ostrej kritiky. Tu boli pozmeňujúce, doplňujúce návrhy, tak ako to vidia určití poslanci. Ale že toto bola ostrá kritika, pán poslanec? Jediný kto tu vystúpil s ostrou kritikou, ste vy. A vy kritizujete súčasnú opozíciu, a to veľmi nevyberane. A, pán poslanec, ja som čakal, že aspoň jedným, dvomi slovíčkami sa zmienite o zákone, o ktorom tu dneska rokujeme. Ale nič z toho tu neodznelo. Takže, neviem, asi naozaj nesedíme v jednom a tom istom auditóriu, alebo, nevidno to síce, zrejme má niekto slúchadlá na ušiach. Ďakujem pekne.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Peter Markovič. Nech sa páči.

  • Pán poslanec, vy ste opäť neprekročili svoj tieň. Neviem, či si to píšete sám alebo vám to niekto píše. Ak vám to niekto píše, tak to radšej zahadzujte dopredu do koša, pretože to, čo ste tu predviedli, až s údivom som sledoval. Vy ste zabudli, že ste vo vláde a máte sa vyjadrovať k zákonu, ktorý tu predkladá pán minister, a nie hodnotiť opozíciu. To máte trošku pomýlené. Takže skúste sa v problematike trošku zorientovať, možno trošku hovoriť k veci a radšej menej čítať, čo niekto iný napíše.

  • Pán poslanec Ján Kvorka, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V jednom sa zrejme zhodneme aj koalícia, aj opozícia, a to v tom, že šport potrebuje viac peňazí. To jednoducho je pravda. Je to založené na vývoji mladých ľudí, našich detí, ľudí, ktorí chcú športovať. A v mnohých prípadoch v dnešnej dobe, je to ťažké, keď sa rodia aj talenty, ktoré nemajú situovaných rodičov a jednoducho potrebujú pomoc. Čiže tento zákon tuná je veľmi dobrý na túto pomoc.

    Čo sa týka vyjadrenia pána poslanca Stanka Kubánka, chcel by som povedať, že tá kritika, ktorá bola vznesená z jeho úst, bola zrejme podaná na základe určitých skutočností, ktoré nadobudol, ktoré sa v minulej dobe objavili, a preto by som zase nehodnotil z radov opozície jeho vystúpenie až tak tvrdo, pretože od toho sme tu, aby sme si poukazovali na takéto skutočnosti. A všetci dobre vieme, že je čo v tom športe naprávať. Vieme všetci dobre, tak ako tuná sedíme, že ozaj je potrebné sa touto záležitosťou zapodievať a netreba si to zase až tak zosobňovať po politickej stránke tak alebo onak. Ozaj z mojej strany chcem povedať toľko, že je potrebné sa nám v tejto otázke zjednotiť, aby sme dosiahli ten výsledok, ktorý ozaj je potrebný pre celú spoločnosť aj pre našu Slovenskú republiku. Ďakujem pekne.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Ľuboš Micheľ. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Osobne ma veľmi mrzí, že odborná debata na tému šport sa dostala do vyložene politickej roviny, aj keď doteraz to bola, si myslím, z našej strany absolútne debata na odbornej úrovni, všetky pozmeňujúce návrhy boli také, ktoré mali prospieť tomu zákonu, ktoré ho mali vylepšiť. A rok alebo dva roky, čo som tu, si hovoríme, že mali by sme sa v tom športe spojiť, ale stále sa niektorí nevedia povzniesť nad to, že šport potrebuje pomoc, potrebuje odborníkov a nepotrebuje nejaké vyložene politické ataky, debaty a otváranie starých rán, ktoré sú už dávno zahojené. Takže mňa to osobne mrzí, ale verím, že aj napriek tomu dokážeme nájsť nejakú spoločnú reč, ktorá by skutočne ten šport posunula dopredu, a nebudeme si tu vyhadzovať na oči staré hriechy a hľadať v športe nepriateľov, skôr ten šport by nás mal spájať. Ďakujem.

  • Pán Kubánek chce reagovať. Nech sa páči.

  • Ja len veľmi krátko chcem povedať, že ten zákon, ktorý pripravil pán minister, je veľmi dobrý a ho budem podporovať, pretože tento zákon umožňuje všetkým športovým zväzom vyvíjať aktívnu činnosť. Nie je to tak, ako bol predložený návrh skupiny Viktória, ktorý umožňoval športovú činnosť rozvíjať len piatim resp. šiestim vybraným športovým odvetviam.

  • Pán Kubánek bol posledným prihláseným do rozpravy.

    Pýtam sa pána ministra, či chce využiť záverečné slovo.

    Čiže vyhlasujem rozpravu za skončenú a slovo teraz dávam pánovi ministrovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poviem niekoľko poznámok, lebo naozaj tá diskusia nebola ani zďaleka taká, aká bola v prvom čítaní, kde bola teda podstatne ostrejšia. Možnože je to aj tým, že ten zákon je zákon pragmatický. Je to zákon, ktorý podľa nášho názoru rieši to, čo v súčasnej dobe si šport vyžaduje. A to, čo je dôležité, je všeobecný súhlas a všeobecný konsenzus. Ak ste si všimli, nikto proti tomuto zákonu nevystupuje, či už sú to športové zväzy alebo samotní športovci, je absolútny konsenzus. A to je dôležité, aby zákony slúžili a boli vytvárané pre všetkých. To je podľa môjho názoru najcennejšie na tomto celom zákone.

    Pán poslanec Fronc nie je tu, ale pýta sa, na čo vôbec je taký zákon. Hovorí, že zákon by mal skôr riešiť problémy, ktoré sa týkajú športovej reprezentácie. Áno, ja súhlasím s tým, že zákon nerieši všetky problémy telesnej kultúry. Dokonca aj Legislatívna rada povedala, aby sme zákon zoštíhlili, aby bol zákon priamy, aby sme si povedali dopredu, čo zákonom riešiť chceme. Ale nemôžeme šport riešiť ako všetko. To nejde, pretože zasahujeme do stoviek ďalších zákonov. Preto sme si povedali, že budeme riešiť výkonnostný a vrcholový šport, budeme riešiť šport v školách, talentovanú mládež, mimoškolské vyučovanie, prípravu športovcov na reprezentáciu, boj proti dopingu, spory v športe a informačný systém. To sme si dali ako zadanie, ako úlohu. A to, si myslím, z hľadiska športu je nevyhnutné, aby sme tieto veci v súčasnosti riešili. A o tom je tento zákon. Ja netvrdím, že o rok neprídem s nejakým iným zákonom, ktorý bude riešiť možno to, čo tu povedala pani poslankyňa Cibulková, pretože čo sa týka jej názorov, ktoré ona má, tak zatiaľ zväzy proti tomu sú. Všetky zväzy sú skôr za hráčske zmluvy ako za zamestnávateľské zmluvy. Takže, v poriadku, ak sa nájde konsenzus a nájdeme také riešenie, ktoré bude vyhovovať aj zväzom, aj športovcom, môžeme s tým prísť. Ale nemôže to byť len návrh z jednej strany.

    Pokiaľ ide o pána podpredsedu Horta, ten sa zameral výlučne na financovanie, že je málo finančných prostriedkov. Súhlasím s tým, pán podpredseda, ale pre oživenie pamäti sa pýtam: Za ktorej vlády TIPOS odišiel na ministerstvo financií? A, viete, ak sa džin vypustí z fľaše, veľmi ťažko sa už on do fľaše nazad ukladá. Čiže ak by sa dal presvedčiť minister financií, aby pustil TIPOS do športu, to by bol veľmi slabý minister financií. A, samozrejme, je to príjmom štátneho rozpočtu. Zákon o štátnom rozpočte schvaľuje parlament. Systémovo je to riešené. Ťažko ja poviem, že nech tie peniaze idú rovno do športu, keď tak či tak o tom rozhodujete vy, páni poslanci. A prečo by to malo byť zákonom dopredu stanovené, aby vy ste už, povedzme, túto možnosť nemali. Čiže je to obojstranné. Áno, tie peniaze chýbajú, ale aj súčasný zákon, zákon, myslím č. 288/1997 Z. z., predsa hovorí o tom, že 0,5 % zo štátneho rozpočtu má ísť do športu, čo je asi 1,6 mld. Sk v súčasnosti. Takže my máme zákonnú úpravu, ktorá hovorí o tom, koľko finančných prostriedkov do športu má ísť. A my sme aj z toho dôvodu ten zákon nechali, aby platil. Len, dá sa povedať, možnože to bol jediný z dôvodov, aby sme to tam mali. Čiže zákonná úprava na základné financovanie športu je.

    Pokiaľ ide o formu a zmenu dotácií, ja som už pri prvom čítaní povedal, že my sme v podstate prevzali tú metodiku, ktorú tu ešte vaša vláda pripravila.

    Pán poslanec Mikuš, niektoré pozmeňujúce návrhy, ktorých ste dali veľmi veľa, ja si myslím, akceptujeme, naozaj akceptujeme. Ale to, čo asi nebudeme môcť akceptovať, sú tie vzorce. Ja si myslím, že vzorce do zákona nepatria, vzorce môžu byť v nariadení vlády alebo vzorce môžu byť vo vyhláške. Tak to máme aj v iných dotáciách, kde vzorce sú. Ale sú v rámci vyhlášky, pretože ročne upravujeme z hľadiska inflácie aj veci, ktoré s tým súvisia. Ale cením si, naozaj som rád, že máte snahu, aby sme do dotácií vniesli ešte presnejší systém ako ten, ktorý v súčasnosti je. Ale vy viete, že na ministerstve športu sa 90 % peňazí rozdeľuje na základe metodiky, tam nie sú žiadne voľné peniaze. Na to sú metodiky.

    Pokiaľ ide o kontrolu financovania, tam s vami naprosto súhlasím. Áno, 100-percentná kontrola nech je aj v rámci vyšších územných celkov, aj v rámci obcí, pokiaľ ide o štátne dotácie.

    Pán poslanec Mikuš tu nie je, ale si myslím že v jeho vystúpení to presne trafil. Je to takisto majster športu, karate, majster Európy, on pozná problematiku športu. V súčasnosti je na VÚC, takže si myslím, že takisto aj to, že on akceptuje ten zákon, tak to svedčí o tom, že ten zákon vypracovaný je dobre.

    Takisto, pán poslanec, ďakujem, že ste zákon podporili.

    K pani poslankyni Cibulkovej len veľmi stručne. Toto, poviem to otvorene, je nad rámec tohto zákona. Ja nie som schopný v tak krátkej dobe, ktorú na to mám, posúdiť 20-paragrafový pozmeňujúci návrh, ktorý zasahuje do desiatok ďalších zákonov. Toto je podľa mňa na samostatný návrh zákona, môže byť ako poslanecký. Ale to sa nedá riešiť pozmeňujúcim návrhom hlavne preto, keď je to neodkonzultované so športovou verejnosťou a otvárame Zákonník práce a niektoré ďalšie zákony. Čiže ide to nad rámec toho zákona, ktorý my predkladáme. Ďakujem pekne, pán podpredseda.

  • Ďakujem, pán minister.

    Chcem sa spýtať pána spravodajcu, či chce využiť právo záverečného slova. Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a tak ako sme sa dohodli, budeme hlasovať zajtra o 11.00 hodine.

    Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o podpore práce s mládežou.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 589 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 589a.

    Opäť prosím podpredsedu vlády a ministra školstva Jána Mikolaja, aby vládny návrh zákona zdôvodnil. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, východiskom pre prípravu návrhu zákona o podpore práce s mládežou je súčasný stav práce s mládežou. A vychádza z analytického hodnotenia. Od roku 2001 bola rezortne prierezová problematika práce s mládežou uskutočňovaná každoročne akčným plánom úloh, ktorý vychádzal z obsahu Koncepcie štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži do roku 2007. Taktiež v minulosti sa formovala práca s mládežou na základe určitých zásad alebo finančných programov ochrany a podpory, ktoré uskutočňovalo väčšinou ministerstvo školstva. Vytvoril sa však určitý systém podpory, ktorý má svoju tradíciu, ale ktorý treba nevyhnutne už v súčasnosti právne upraviť.

    Prijatie zákona o podpore práce s mládežou svojím obsahom zabezpečí kvalitnejšie podmienky na formovanie mladého človeka ako aktívneho občana, ktorý sa na tom spolupodieľa a ktorý spoluformuje svoj zmysel aj kvalitu svojho života. Vo viacerých európskych štátoch je problematika štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži právne upravená v samostatnom zákone.

    Samotný návrh zákona definuje základné pojmy používané v práci s mládežou a stanovuje v súlade s európskymi dokumentmi najvyššiu vekovú hranicu, definuje prostredie práce s mládežou a špecializovanú činnosť vrátane subjektov pracujúcich s mládežou a subjektov pracujúcich pre mládež na úrovni štátu vyššieho územného celku a obce.

    Ďalej je v návrhu zákona transponovaná do nášho právneho poriadku smernica Rady 2004/114 Európskeho spoločenstva z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby v oblasti dobrovoľnej práce. Transpozíciou smernice sa zabezpečí, aby dobrovoľná práca s mládežou bola v súlade s právom Európskej únie. Transponovaním smernice upravujeme aj formu vzťahu, ktorý sa vytvára medzi organizáciou a dobrovoľníkom v predmetnej oblasti a doteraz nemal právnu úpravu a bol vykonávaný len na základe určitých pravidiel alebo samostatných pravidiel.

    Ďalej, definuje sa právna úprava vzťahu dobrovoľníka a organizácie, čo umožní v krátkej budúcnosti vytvoriť databázu dobrovoľníkov v práci s mládežou a zavedenie tzv. mládežníckych pasov, ktoré budú obsahovať údaje o zručnostiach, skúsenostiach získaných v dobrovoľnej praxi. Predpokladáme, že toto pomôže aj mladým ľuďom pri uchádzaní sa o zamestnanie.

    Predmetný návrh, ďalej, upravuje akreditáciu vzdelávacích subjektov a programov v oblasti neformálneho vzdelávania mládeže. Vytvorením akreditačnej komisie v tejto oblasti bude možné schvaľovací proces zabezpečiť s lepším prepojením teórie a praxe, získať väčší prehľad o akreditovaných programoch, vykonávať monitoring ich efektívnosti, príp. podporovať vznik vzdelávacích programov pre nepokryté oblasti.

    Časť týkajúca sa financovania práce s mládežou podporuje vytvorenie systému práce v obciach a na úrovni vyšších územných celkov. Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a športu pani poslankyni Monike Smolkovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o podpore práce s mládežou v nich.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 14. mája 2008 č. 815 pridelila vládny návrh zákona o podpore práce s mládežou (tlač 589) na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Určené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanovisko od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zaujali stanovisko, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 383 z 10. júna 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 183 z 10. júna 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 99 z 10. júna 2008. A uvedené výbory odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti III spoločnej správy.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor zaujal k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom vyplývajúcich z uznesení výborov a uvedených v časti III. spoločnej správy stanovisko a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o nich takto, o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v bodoch 1 až 17 spoločne a tieto schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v časti III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o podpore práce s mládežou (tlač 589) v zmysle schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.

    Súčasne vás informujem, že spoločnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor schválil uznesením z 18. júna 2008 (uznesenie č. 112). Týmto uznesením ma tiež výbor poveril pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona v druhom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu k tomuto vládnemu návrhu zákona a súčasne sa hlásim ako prvá.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal písomné prihlášky. Sú to títo páni poslanci: pán poslanec Martin Fronc, ďalej, Rudolf Bauer, Jaroslav Ivančo a Peter Markovič. Po vystúpení pani spravodajkyne a týchto štyroch prihlásených písomne bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Skôr než vám dám slovo, pani poslankyňa, je ešte jedna vec. Vidím tu pána Mikloška. Pán poslanec ja som na úvod popoludňajšieho rokovania oboznámil Národnú radu, aký bude ďalší postup prerokovávania bodov. A ten bod, ktorý sa týka vás a pána Minárika, nebude dnes popoludní na rokovaní Národnej rady. To hovorím len, aby ste boli informovaný. O ďalšom postupe vo vzťahu k tomu vášmu bodu vám viac nepoviem, lebo o ňom neviem. Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Smolková, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla pozmeňujúci návrh k predloženému vládnemu návrhu zákona o podpore práce s mládežou (tlač 589). Podávam tento pozmeňujúci návrh.

    Po prvé. V § 15 ods. 2 písmeno g) znie: „g) materská škola18)“. Poznámka pod čiarou k odkazu 18 znie: „18) § 28 zákona č. .../2008 Z. z.,“ zatiaľ nemá číslo, je to nový školský zákon, „o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“

    Odôvodnenie. Cieľom navrhovanej zmeny je zosúladenie okruhu žiadateľov o dotáciu so znením nového zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sú materské školy zaradené do sústavy škôl.

    Po druhé. V § 15 ods. 2 sa za písmeno g) vkladajú nové písmená h) až l), ktoré znejú: „h) školský klub detí19), i) školské stredisko záujmovej činnosti20), j) centrum voľného času21), k) školský internát22), l) škola v prírode23)“. Doterajšie písmeno h) sa označuje ako písmeno m). Poznámky pod čiarou k odkazom 19 až 23 znejú: „19) § 114 zákona ... (školský zákon),“ ktorý nemá ešte číslo, „20) § 115 školského zákona, 21) § 116 školského zákona, 22) § 117 školského zákona, 23) § 138 školského zákona.“ Doterajšie poznámky pod čiarou k odkazom 19 až 22 sa označujú ako poznámky pod čiarou k odkazom 24 až 27.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa explicitný výpočet školských výchovno-vzdelávacích zariadení a školského účelového zariadenia, ktoré môžu byť žiadateľom o dotáciu, z dôvodu zosúladenia ich zaradenia medzi školské výchovné zariadenia a školské účelové zariadenia podľa nového zákona č. .../2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ďakujem, skončila som.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto, a preto teraz dávam slovo prvému písomne prihlásenému do rozpravy, ktorým je pán poslanec Fronc. Konštatujem, že nie je prítomný v sále, takže stráca poradie.

    Ďalej vystúpi pán poslanec Rudolf Bauer. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, k predloženému vládnemu návrhu zákona o podpore práce s mládežou mám niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Väčšina z nich sa týka dopadov na obce a vyššie územné celky.

    Ide v podstate len o vylepšenie formulácie okrem prvého návrhu, ktorý sa týka § 2 písm. c), kde je vymedzenie základných pojmov. V tom písmene c) je definovaný mladý vedúci. Podľa súčasného návrhu je to osoba, ktorá dovŕšila vek najmenej 15 rokov a najviac 17 rokov. Navrhujem, aby sme nedávali dolnú hranicu 15 rokov, ale aby sme miesto textu „dovŕšila vek najmenej 15 rokov a najviac 17 rokov“ nahradili slovami „ešte nedovŕšila vek 18 rokov“.

    Toto je v súlade aj s európskym kontextom, kde vidno snahu posúvať vek aktívneho zapojenia mladých ľudí do života spoločnosti aj pred pätnástym rokom v zmysle výchovy k aktívnemu občianstvu. Je to v súlade aj s vývojom mládeže, keď naozaj vidno už vo veku 13 rokov veľmi vyspelých aktívnych mladých ľudí. Preto nevidím dôvod na to, aby sme určovali spodnú hranicu, vek najmenej 15 rokov pre definovanie mladého vedúceho.

    Toto je môj prvý pozmeňujúci návrh.

    Ďalšie pozmeňujúce návrhy (štyri) sa týkajú už § 5, ktorý sa týka vyššieho územného celku.

    Čiže vo svojom druhom pozmeňujúcom návrhu navrhujem, aby v § 5 písm. b) sa slová „organizovanie práce“ nahradili slovom „prácu“. Čiže celé to písmeno b) bude znieť: „b) podporuje prácu s mládežou“.

    Zdá sa mi to trošku lepšie. Okrem toho nie je úplne jasné, čo to je organizovanie práce s mládežou, preto navrhujem, aby vyšší územný celok podporoval prácu s mládežou. Je to omnoho jednoduchšie a je to v takej všeobecnejšej a širšej rovine ako podpora práce s mládežou ako takej.

    Môj ďalší pozmeňujúci návrh sa týka tiež § 5. Navrhujem, aby za písmeno b) sa vložilo písmeno c), ktoré znie: „c) vytvára mechanizmy pre spoluúčasť mládeže na politickom rozhodovaní v otázkach, ktoré sa jej bezprostredne dotýkajú“. Doterajšie písmená c) až k) by sa označili ako písmená d) až l).

    Napriek tomu, že písmeno h) ukladá alebo umožňuje spoluprácu s rôznymi subjektmi, ktoré s mládežou pracujú, samotnú mládež stavia do pasívnej úlohy. Preto si myslím, že je potrebné venovať priestor i samotnej mládeži. A takisto je to v nadväznosti na Európsku chartu participácie mládeže na živote miestnej a regionálnej samosprávy. Čiže tento odsek by vlastne umožnil aktívnu spoluúčasť mládeže na politickom rozhodovaní v tých otázkach, ktoré sa bezprostredne mládeže dotýkajú.

    Štvrtý pozmeňujúci návrh sa týka tiež § 5. Navrhujem preformulovať písmeno c). Súčasné znenie je: „c) podporuje aktivitu zdravotne postihnutej mládeže“. Navrhujem takéto znenie: „c) venuje zvláštnu pozornosť mládeži so znevýhodnením a zo znevýhodneného prostredia“.

    Je to širšia definícia ako súčasné znenie. Čiže dáva sa priestor pre deti a mladých ľudí so znevýhodnením vo všeobecnosti a takisto aj zo znevýhodneného prostredia, a nie iba užšej skupine, zdravotne postihnutým.

    Ďalší môj pozmeňujúci návrh sa týka § 5 písm. d), kde navrhujem doplniť ešte okrem tých piatich bodov, ktoré sú tam vymenované, ďalšie body 6, 7, 8. Čiže v tomto doterajšom písmene d), ktoré znie: „d) podporuje iniciatívy v rámci práce s mládežou zamerané na 1. ..., 5. ...,“ navrhujem doplniť body, ktoré znejú: „6. výchovu k aktívnemu demokratickému občianstvu, 7. spoločenské a sociálne aktivity, 8. dobrovoľnícke aktivity“.

    Tieto oblasti dotvárajú charakter práce s mládežou na regionálnej úrovni a takisto odrážajú realitu práce s mládežou na Slovensku a priority v oblasti mládežníckej práce definované Európskou komisiou. Čiže zase ide o európsky kontext a doplnenie ďalších odsekov.

    Ďalšie štyri pozmeňujúce návrhy sa týkajú § 6, obce. A sú podobné, ako to bolo v prípade vyšších územných celkov.

    Čiže šiesty pozmeňujúci návrh sa týka § 6. Čiže písmeno a) má súčasné znenie: „a) podporuje organizovanie práce s mládežou“. Navrhujem, aby sme mali text: „a) podporuje prácu s mládežou“.

    To zdôvodnenie je podobné ako v predchádzajúcom § 5.

    V siedmom pozmeňujúcom návrhu navrhujem, aby sa v § 6 vložilo za písmeno a) nové písmeno b), ktoré takisto ako pri vyššom územnom celku by znelo: „b) vytvára mechanizmy pre spoluúčasť mládeže na politickom rozhodovaní v otázkach, ktoré sa jej bezprostredne dotýkajú“. Doterajšie písmená b) až f) sa označia ako písmená c) až g).

    Takisto ako v predchádzajúcom paragrafe aj v tomto, myslím, môže obec aj na úrovni v tejto oblasti alebo úseku starostlivosti o mládež vytvárať mechanizmy, ktoré by umožnili mládež postaviť viac do aktívnej úlohy v tých otázkach, ktoré sa jej bezprostredne týkajú. Takisto je to v nadväznosti na Európsku chartu participácie mládeže na živote miestnej a regionálnej samosprávy.

    Ôsmy pozmeňujúci návrh sa týka § 6 písm. b), kde namiesto textu „b) podporuje aktivitu zdravotne postihnutej mládeže“ navrhujem textáciu: „b) venuje zvláštnu pozornosť mládeži so znevýhodnením a zo znevýhodneného prostredia“.

    Zase podobne ako to bolo v prípade vyššieho územného celku, je aj toto rozšírenie tejto oblasti alebo pôsobnosti na mládež so znevýhodnením, ale aj zo znevýhodneného prostredia, čiže netýka sa to len zdravotne postihnutých, ale, samozrejme, ich do toho začleňuje.

    Deviaty pozmeňujúci návrh sa týka § 6 písm. d), kde za iniciatívy, ktoré sú tam vymenované, navrhujem podobne ako v predchádzajúcom paragrafe doplniť ešte body 8 až 10, ktoré znejú: „8. výchovu k aktívnemu demokratickému občianstvu, 9. spoločenské a sociálne aktivity, 10. dobrovoľnícke aktivity“.

    Podobne ako v prechádzajúcom bode navrhujem, aby aj tu boli doplnené oblasti, ktoré dotvárajú charakter práce s mládežou na miestnej úrovni a takisto odrážajú realitu súčasnej práce s mládežou na Slovensku a priority v oblasti mládežníckej práce definovanej Európskou komisiou.

    Posledný môj, desiaty pozmeňujúci návrh sa týka § 15 ods. 1. Tento paragraf sa týka účelu poskytnutia dotácie. Navrhujem, aby na poskytnutie dotácie na podporu za písmeno o) sa vložili nové písmená p) až u), ktoré znejú takto: „p) výchovy k aktívnemu demokratickému občianstvu, r) ďalších spoločenských a sociálnych aktivít, s) dobrovoľníckych aktivít, t) spolupráce príslušných orgánov verejnej správy a právnických osôb na miestnej, regionálnej a národnej úrovni v oblasti práce s mládežou, u) odborných aktivít a podujatí zaoberajúcich sa mládežou ako sociálnou skupinou a prácou s mládežou“. Doterajšie písmeno p) sa označí ako písmeno v).

    Tieto navrhované oblasti sú naviazané na pozmeňujúce návrhy predchádzajúce, ktoré sa týkali pôsobnosti vyššieho územného celku a obce. A takisto dotvárajú rozmanité a rozsiahle pole práce s mládežou, taktiež spoluprácu v rámci sektora, vykonávanie strešných činností a výmenu skúseností.

    Verím, že tieto pozmeňujúce návrhy nebudú brané čiernobielo, tak, že prichádzajú z opozície, a preto a priori sú zlé. Ale mojím zámerom a úmyslom je, aby vylepšili existujúci text, spresnili ho a precizovali v tomto čítaní, keď vlastne spoločne by sme mali hľadať čo najlepšiu textáciu jednotlivých paragrafov navrhovaného zákone o podpore práce s mládežou. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Bauera sa neprihlásil nikto.

    Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Jaroslav Ivančo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, pán minister, ctená pani spravodajkyňa, dovoľte mi, aby som sa pár slovami vyjadril k predloženému vládnemu návrhu zákona o podpore práce s mládežou pod tlačou 589. Predtým však, ako prejdem k svojim dvom bodom, ktoré obsahujú pozmeňujúci návrh, si dovolím aj krátky komentár.

    Začnem najprv s dôvodovou správou, v ktorej sa o. i. píše, že cieľom návrhu je právne vymedzenie súčasného stavu práce s mládežou, a teda aj definovanie a zjednotenie základných pojmov vyskytujúcich sa pri práci s mládežou. Myslím, že to už bolo aj spomínané pri prvom čítaní predloženého návrhu. A takisto podľa môjho názoru trošku ma zaráža terminológia, celkový jazyk zákona, kde sa používajú slová, ktoré až nápadne pripomínajú podľa nášho názoru časy, ku ktorým by sme sa neradi vracali. Ale je to vecou predkladateľa, aký jazyk použije.

    Pri definovaní pojmov by bolo možno vhodné, a to je vecná výhrada, zadefinovať, čo je to vzdelávacie zariadenie pre prácu s mládežou, pretože v zákone sa tento pojem vyskytuje viackrát, ale nie je jednoznačne uvedené, čo máme pod daným zaradením rozumieť. A preto podľa mňa môže byť interpretácia rôzna. Môže to dokonca viesť až k účelovosti, a tým aj k zneužitiu tejto interpretácie pre účelové vzdelávacie zariadenie.

    Ďalej, špecializované činnosti pre prácu v oblasti práce s mládežou budú môcť vykonávať len osoby definované v zákone, teda mladý vedúci, mládežnícky vedúci, dobrovoľník a podobne. Na výkon tejto funkcie je však podľa zákona potrebné získať doklad o odbornej spôsobilosti, ktorý sa získa, ak sa získa v akreditovaných vzdelávacích zariadeniach, po absolvovaní špeciálneho vzdelávania. Samozrejme, ak máme hovoriť o akreditovaných vzdelávacích zariadeniach, tak treba najprv vytvoriť na to nejakú špeciálnu akreditačnú komisiu. Tu mi chýba takisto jednoznačnosť, koľko má mať členov táto komisia, na základe akých kritérií budú obsadzované tieto posty tých členov komisie alebo kto bude viesť akreditačnú komisiu a dokonca aj to, ako bude financovaná, pretože síce v osobitnej časti, myslím, dôvodovej správy sa hovorí, že bude financovaná ministerstvom školstva, ale zdá sa mi, že by to mohlo byť jednoznačnejšie, ak zriaďujeme takýto vážny orgán, ktorý bude posudzovať činnosť ďalších organizácií a orgánov a dokonca vydávať osvedčenia o odbornej spôsobilosti.

    Navyše však ale s odbornou spôsobilosťou chcem povedať to, že podľa mňa práve ustanovenie odbornej spôsobilosti, aj keď je snaha zo strany predkladateľa cez výbor a cez spoločnú správu riešiť stav cez odbornú prax, podľa môjho názoru, a musím ho vysloviť, bude likvidovať takú skutočnú neformálnu dobrovoľnú aktívnu činnosť mnohokrát založenú aj na náhodnej práci s deťmi a mladými ľuďmi. V tejto súvislosti však, keďže som povedal, že vítam túto snahu o zaradenie aj odbornej praxe, môj pozmeňujúci návrh obsahuje aj to, aby odborná prax bola dokladovaná, aby nevznikol tam zbytočný zmätok, niektorým zo zariadení, ktoré už v praxi s mládežou podľa predloženého návrhu budú pracovať, to sú vyššie územné celky, nadácie, občianske združenia, cirkvi, aby jednoducho osoba, ktorá už má predložiť nejaký doklad o odbornej spôsobilosti, ten doklad nepredložila úplne scestne a úplne len tak, že si ho vytiahne z vlastného šuplíka, ale aby niekde bolo nadviazanie na to, kde tá osoba odbornú prax vykonala, kde pracovala s mládežou. To je bod 1 môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý o chvíľku prečítam.

    Pre mňa zarážajúcou skutočnosťou je aj financovanie práce s mládežou, pretože podľa mňa ide síce o pekné vety v návrhu zákona, ale súčasne dôvodová správa hovorí, že zákon nemá dopad možnože na tento štátny rozpočet v tomto roku a že o poskytnutí dotácie rozhoduje minister. Tá prvá časť, že nemá dopad na štátny rozpočet, nehovorí, že na prácu s mládežou viac peňazí nepôjde. Pri tej druhej časti, že o poskytnutí dotácie v zmysle zákona rozhoduje minister, tu mi nedá ako poslancovi opozície nepovedať, že tam si myslím, že by mohlo byť stanovisko nejakej odbornej komisie, lebo predpokladám, že tých žiadostí bude veľa a ten...

  • Hlas z pléna.

  • Len v zákone sa nehovorí o tom, že bude nejaká komisia, rozhoduje len minister, to bolo vo výnose len, toto je zákon. Takže mám taký pocit, že bude to viesť k politickému rozhodovaniu pána ministra. A koniec koncov nedá mi nepovedať, že to je aj možno cielené, aby tieto dotácie sa takto rozdeľovali.

    Ďalej, v § 15 sa píše, že „dotácia sa poskytne na podporu ďalšej aktivity v rámci práce s mládežou“. Podľa mňa je to opäť nejednoznačná formulácia, ktorá môže vyústiť do netransparentného poskytnutia dotácie, pretože nie je jasné, čo je to tá ďalšia aktivita v rámci práce s mládežou. Chýba tam jasné kritérium, čo je prvotná, čo je sekundárna aktivita, keďže sa na ňu majú dať ďalšie peniaze. Takže nehnevajte sa, pán minister, ale skutočne to bude viesť k tomu, že budete len vy udeľovať dotácie na prácu s mládežou, a to bez jednoznačných kritérií.

    Zákon, ako som už naznačil, prináša podľa mňa obmedzenia pre mládežnícke dobrovoľníctvo. A síce rieši súčasný stav, ako hovorí dôvodová správa, definuje základné pojmy terajšie, ale aj uvaľuje ďalšie byrokratické postupy a neúnosné finančné náklady a nerieši problémy dobrovoľníckeho sektora, ktoré sú. Očakávali sme, že napr. sa bude riešiť poskytnutie adekvátneho sociálneho zabezpečenia dobrovoľníkom, či sa nebude riešiť zarátanie času výkonu dobrovoľníckej služby do odpracovaných rokov na účely napr. dôchodkového zabezpečenia. To by možno privítali dobrovoľníci. Ale súčasne by to nezaťažovalo nadácie, občianske združenia, všetkých, ktorí idú pracovať dobrovoľne s mládežou. A bol by to istý motivačný prvok pre takýchto dobrovoľníkov. Od dobrovoľníkov sa vyžaduje aj výpis z registra trestov, povinnosť písať dohody s dobrovoľníkmi, pričom povinnosťou organizácie je poskytovať vreckové, náhradu cestovného a platenie poistného, čo si mnohé organizácie, myslím, v súčasnej dobe ani nemôžu dovoliť. A takisto si to nebudú môcť dovoliť ani po poskytnutí týchto dotácií. A nastane ešte iný problém, že ani tí samotní dobrovoľníci možnože nepôjdu tam s cieľom takým pracovať, aby takéto náhrady dostávali. Ale zákon takúto možnosť neupravuje, teda aby to bola skutočná plnohodnotná dobrovoľnícka práca.

    K § 13 písm. g). Musím povedať, že mne osobne vyznieva trošku až komicky a úsmevne. Predmetom činnosti je práca s mládežou. A je organizácia povinná zabezpečiť dobrovoľníkovi, ktorý nie je občanom SR, základy štátneho jazyka Slovenskej republiky a základné vzdelávanie o dejinách Slovenskej republiky. Keďže sa bavíme o zákone, ktorý predloží ministerstvo školstva, tak rozumiem základnému vzdelávaniu ako absolvovaniu základnej školy. Možnože je to pritiahnuté za vlasy, ale je tu doslovne napísané základné vzdelávanie o dejinách Slovenskej republiky. A základné vzdelávanie je absolvovanie základnej školy. Neviem si predstaviť, ako teda v praxi sa bude toto ustanovenie realizovať, kto bude platiť to vzdelávanie, kto bude učiť slovenský jazyk zahraničných dobrovoľníkov a v akom rozsahu sa má poskytnúť dané vzdelávanie o dejinách v slovenskom jazyku. Skutočne to je len také ustanovenie, že, pán minister, reprezentujete Slovenskú národnú stranu, tak z takej slušnosti voči svojim kolegom sa tam dostalo ustanovenie o týchto jazykoch, aby vedeli, že kde sú. Len v zákone tak nejednoznačné formulácie podľa mňa by nemali byť. A skutočne vyznievajú úsmevne. A uvidím, ako na to budú reagovať zahraniční dobrovoľníci.

    Čo sa týka § 20 Prechodné ustanovenia. Tu budem mať opäť pozmeňujúci návrh. Krátka poznámka k tomu je, že je tam momentálne veta, že žiadosti podané do účinnosti tohto zákona sa posudzujú podľa tohto zákona. Môj pozmeňujúci návrh technicky dáva šancu tým, ktorí podali už si žiadosti, pokiaľ bude vôľa prijať tento pozmeňujúci návrh, do 30 dní, aby ministerstvo vyzvalo žiadateľov, aby si mohli alebo mali šancu doplniť žiadosti podľa ustanovení tohto zákona, aby sa nestalo to, že títo ľudia, ktorí pracujú s mládežou, mnohokrát, ako som povedal, dobrovoľne, si podajú žiadosť na základné naplnenie svojich cieľov, na finančnú dotáciu, pričom táto žiadosť sa im zmietne zo stola, lebo povie sa, že sa nesplnili podmienky podľa tohto zákona, ktorý bude účinný, predpokladám, niekedy možno že až 15. júla. To je tak, počítam, plus-mínus.

    Takže z mojej strany je to všetko, na záver musím konštatovať, že zákon neprináša nič nové, nič nové do celej politiky práce s mládežou. Vy ste síce, pán minister, v úvodnom slove povedali, že riešenia vyplývajúce z Koncepcie štátnej politiky vo vzťahu k mládeži, ktoré boli do roku 2007 prijaté ešte minulou vládou, nepriniesli dostatočné pozitívne efekty, chýba mi však ale také vecné odôvodnenie, prečo to tak konštatujete. A súčasne vy hovoríte, že chcete poukázať na nové strategické kroky aj týmto zákonom. Opakujem, že podľa môjho názoru tento zákon nové, ako aj sa uvádza v dôvodovej správe, strategické kroky neprináša. A tým pádom je pre mňa aspoň jasné, že tento zákon, takisto ako aj vy ste konštatovali pri našej koncepcii, nenaplní základné predstavy, ako zlepšiť prácu s mládežou. A v podstate sa týmto zákonom v práci s mládežou nič vážne nezmení ani sa nič nevyrieši.

    Vecná vec. Bod 9 spoločnej správy by som rád vyňal na osobitné hlasovanie.

    A môj pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o podpore práce s mládežou znie:

    Bod 1. V § 10 ods. 2 sa na konci pripájajú slová „alebo odbornou praxou potvrdenou aspoň jedným zo subjektov uvedených v § 15 ods. 2 písm. a) až g)“.

    Odôvodnenie. Rozširuje sa možnosť získania odbornej spôsobilosti aj na základe odbornej praxe, ktorej výkon potvrdzuje aspoň jeden zo subjektov, ktorý môže byť príjemcom dotácie pre prácu s mládežou v zmysle zákona.

    Bod 2. § 20 Prechodné ustanovenie znie:

    Odsek 1: „Ministerstvo v lehote do 30 dní od účinnosti zákona vyzve žiadateľov, ktorí podali žiadosti do 31. augusta 2008, na doplnenie žiadosti podľa tohto zákona.“

    Odsek 2: „Žiadosti podané do účinnosti tohto zákona sa posudzujú podľa tohto zákona.“

    Odôvodnenie. Dopĺňa sa možnosť žiadateľov zosúladiť svoju žiadosť podanú pred účinnosťou zákona podľa znenia zákona pre objektívne posúdenie žiadosti ministerstvom.

    Ďakujem pekne za pozornosť. Ďakujem pekne.

  • Faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca Ivanča má pani poslankyňa Rosová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Myslím si, že pán kolega Ivančo sa dotkol prakticky všetkých problémových oblastí tohto zákona. Ja by som sa pozastavila pri dvoch bodoch, ktoré spomenul.

    Po prvé, hovoril o tom, že jeden z dôležitých pojmov, ktorý je v tom zákone rôznymi spôsobmi rozpracúvaný, je vzdelávacie zariadenie mládeže, ak sa nemýlim. A má pravdu v tom, že medzi definovaním základných pojmov takýto pojem nenájdeme. Ja si myslím osobne, že je to ďalší dôkaz toho, že pôvodne bolo zmyslom akreditácie nie akreditovať nejaké vzdelávacie zariadenia, ale akreditovať zariadenia, ktoré s mládežou pracujú. Vyplýva to aj z mnohých výrokov tak pána ministra, ako aj pána štátneho tajomníka Habánika. Takže to je len na dokreslenie, prečo to pravdepodobne nie je v týchto základných pojmoch zadefinované.

    No a otázka dobrovoľníckej práce a § 13 písm. g), ktorý hovorí o zabezpečení dobrovoľníkov, ktorí nie sú občania Slovenskej republiky (základy štátneho jazyka a základné vzdelávanie o dejinách Slovenskej republiky). Možno za tým bol dobrý úmysel spropagovať Slovensko, spropagovať slovenský jazyk, ale takto sa to celkom isto nepodarí. Naopak, ak sa tí dobrovoľníci dozvedia, že majú ísť do krajiny, kde vlastne zákon ukladá, aby absolvovali takéto vzdelávanie – preto, lebo sa hovorí o zabezpečení, nie umožnení –, tak sa jednoducho rozhodnú pre krajinu inú. A namiesto toho, aby sme Slovensko spropagovali, opäť ostane krajinou navštevovanou menej ako ostatné. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Ivančo, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Ďakujem.

    Ďalej budeme pokračovať vystúpením pána poslanca Markoviča, ktorý bol posledným písomne prihláseným rečníkom v rozprave. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som sa len veľmi krátko, tak ako to bolo v prvom čítaní, aj v druhom čítaní vyjadril k tomuto návrhu zákona, ktorý je pre mňa veľkým sklamaním a nenaplnil absolútne žiadne očakávania ohľadom toho, pod čím ja si predstavujem, a to som podľa definície zákona mládežnícky vedúci, prácu s mládežou.

    Nepáči sa mi, že tento zákon, tak ako to bolo už spomínané, neprináša do tohto prostredia takmer nič nové, okrem nejakého istého rámca, ťažko uchopiteľného, ktorý začína pri akreditovaní nejakých vzdelávacích zariadení a končí pri udeľovaní dotácií.

    Mrzí ma najmä, že zákon týkajúci sa mládeže je napísaný takým skameneným spôsobom, ako je napísaný tento zákon z dielne ministerstva. A taký ten spiatočnícky duch pri čítaní tohto zákona ma neopustil od začiatku do konca, snáď až na tu vetu o prideľovaní dotácií a rozhodovaní o dotáciách, ktorá je veľmi moderná a dnešná a dynamická.

    Chcel by som povedať, že očakávania od takéhoto zákona z môjho pohľadu by mali byť ďaleko iné a tento zákon ich absolútne nespĺňa. Z dynamického prostredia, ktorým určite práca s mládežou je, sa týmto zákonom robí nejaká skamenelina s duchom starých časov. Preto mi dovoľte, aby som na základe § 73 ods. 3 písm. b) dal procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Markoviča nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Keďže sme vyčerpali v zmysle rokovacieho poriadku vystúpenie všetkých písomne prihlásených rečníkov, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Nachtmannová, pani poslankyňa Rosová, pán poslanec Kahanec, pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Slafkovský a pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo má pani poslankyňa Nachtmannová. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, vážené kolegyne, kolegovia, k danému predkladanému vládnemu návrhu zákona o podpore práce s mládežou (tlač 589) predkladám pozmeňujúci návrh.

    Za § 21 sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:

    Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 209/2002 Z. z., zákona č. 401/2002 Z. z., zákona č. 442/2003 Z. z., zákona č. 465/2003 Z. z., zákona č. 528/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 455/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 332/2005 Z. z., zákona č. 363/2007 Z. z., zákona č. 129/2008 Z. z. a zákona č. 144/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 57 odsek 7 znie: „Podmienkou prijatia na štúdium študijného programu druhého stupňa v zdravotníckych študijných odboroch je vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v príslušnom študijnom odbore a najmenej jeden rok odbornej zdravotníckej praxe absolvovanej v zdravotníckom zariadení po získaní vysokoškolského vzdelania prvého stupňa v príslušnom študijnom odbore; požiadavka jednoročnej odbornej zdravotníckej praxe sa nevzťahuje na prijatie na externú formu štúdia študijného programu druhého stupňa v zdravotníckych študijných odboroch a na prijatie na štúdium študijného programu druhého stupňa v študijnom odbore verejné zdravotníctvo.“

    Odôvodnenie. Vzhľadom na požiadavky praxe sa upúšťa od požiadavky odbornej zdravotníckej praxe v zdravotníckom zariadení, ak ide o prijatie na externú formu štúdia študijného programu druhého stupňa v zdravotníckych študijných odboroch vzdelania a ak ide o prijatie na štúdium študijného programu druhého stupňa v odbore verejné zdravotníctvo.

    2. Za § 113a sa vkladá § 113aa, ktorý znie: „Požiadavka jednoročnej odbornej zdravotníckej praxe podľa § 57 ods. 7 sa nevzťahuje na študentov, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v zdravotníckych študijných odboroch v externej forme štúdia pred 1. septembrom 2008, a na študentov, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijnom odbore verejné zdravotníctvo v dennej forme štúdia pred 1. septembrom 2008.“

    Odôvodnenie. Ide o prechodné ustanovenie § 57 ods. 7, ktoré upravuje podmienky prijatia tak, aby sa nevzťahovali na študentov, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v zdravotníckych študijných odboroch v externej forme štúdia pred 1. septembrom 2008, a na študentov, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijnom odbore verejné zdravotníctvo v dennej forme štúdia pred 1. septembrom 2008.

    V nadväznosti na doplnenie čl. II sa vo vládnom návrhu zákona umiestni nad § 1 označenie „čl. I“ a doterajšie označenie „§ 22“ sa nahradí označením „čl. III“ a na konci názvu zákona sa pripoja slová „a o zmene a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Nachtmannovej majú pán poslanec Slafkovský a pani poslankyňa Rosová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A pán poslanec Slafkovský má slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, tento váš návrh ide evidentne nad rozsah zákona, ktorý je predkladaný pánom ministrom školstva. On sa k tomu musí vyjadriť, či s tým súhlasí, ale v zásade ešte raz sa chcem k tomu vyjadriť. Už o tom raz diskusia bola v pléne pri vysokoškolskom zákone. Ale v zásade toto ustanovenie, ktoré trošku je reštrikčnejšie, troška to obmedzuje oproti tomu, čo bolo v zákone, každopádne je ustanovením, ktoré neprinesie zdravotníctvu nejaký osoh, užitočnosť v tom, že bude viacej ľudí v praxi, ktorí budú môcť pomôcť v opatrovateľskej, ošetrovateľskej starostlivosti, pretože oni nemajú dostatočné vzdelanie, nemajú skúšky, nebudú môcť robiť samostatnú prácu a len to zaťaží zdravotnícky personál, naviac tým, že bude musieť okolo nich chodiť a bude musieť vlastne zdravotnícky personál vykonávať to, čo vykonával doteraz, s tým, že rozhodujúce veci nemôže dať na študenta, ktorý je na praxi, pretože nemá príslušnú skúšku, nemôže niesť zodpovednosť a nebude to v praxi nič platné. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Je mi veľmi ľúto, že sme čoraz častejšie v tejto snemovni svedkami toho, ako sa zanáša naša legislatíva takýmito nepriamymi novelami preto, lebo je zrejmé, že v zákone o podpore mládeže novelizuje pani poslankyňa Nachtmannová vysokoškolský zákon. Je mi to ľúto o to viac, pretože už na tejto schôdzi sme mohli seriózne novelizovať vysokoškolský zákon, pokiaľ by boli prešli návrhy pána poslanca Fronca alebo môj návrh na novelu, a mohli sme už byť v druhom čítaní. Taktiež sme ho mohli novelizovať v septembri na ďalšej schôdzi regulárnym spôsobom, pokiaľ by bol prešiel môj dnešný návrh z prvého čítania, môj návrh novely vysokoškolského zákona. Takže je to nielenže neštandardné, škodlivé, ale navyše aj úplne zbytočné. A je to čisto prejav arogancie a neschopnosti kooperovať a počúvať aj opozíciu. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová, chcete reagovať na faktické poznámky? Nie. Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Rosová a po nej sa pripraví pán poslanec Kahanec.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Vážený pán minister, pán podpredseda vlády, vážená pani spravodajkyňa, milé kolegyne, kolegovia, ja som už o návrhu zákona o podpore práce s mládežou podrobne hovorila v prvom čítaní. Hovorila som o mnohých mojich výhradách k tomuto zákonu. Preto dnes zhrniem to, čo považujem za najdôležitejšie, to, čoho sa v prvom rade teda týkajú aj tie pozmeňujúce návrhy, ktoré chcem ctenému plénu predložiť. Niektoré z tých okolností, ktoré mi skutočne prekážajú, tu už boli spomenuté.

    V prvom rade je to jazyk zákona. Ten jazyk skutočne musí zaraziť každého, kto nestrávil posledných 20 rokov v kóme. Je to jednoducho jazyk, ktorý nie je aktuálny, jazyk, ktorý je spätý jednoznačne s ideológiou bývalého režimu. O tom, že tieto pojmy ako „mládežník“, „mládežnícky vedúci“, „mládežnícke podujatie“ nie sú prirodzené v našom jazyku a v našej dobe, svedčí to, že ani pán minister ako predkladateľ, ani nikto z kolegov s výnimkou pána Markoviča, ktorý ironicky využil jeden z týchto výrazov, takýmto jazykom jednoducho pri rokovaní o tomto návrhu zákona nerozpráva, nikto tieto pojmy nepoužíva. Na našom výbore pán štátny tajomník, ktorý zastupoval predkladateľa, hovoril normálne o mladom človeku, nepotreboval na to pojem „mládežník“. A preto si myslím, že takéto kŕčovité a ideologicky prepojené pojmy by sme mali nahradiť jazykom normálnym. Je celkom zbytočné, že pán minister, ktorý, žiaľ, teraz opustil rokovaciu sálu, argumentuje tým, že je to vyjadrenie jazykovedcov. Ja si myslím, že jazykovedci nemajú legislatívnu iniciatívu. A môžeme si ich vyjadrenia vážiť, celkom iste odborne obstoja, nik nespochybňuje, že by nešlo o spisovné pojmy, ale to, o čo ide mne ako poslankyni Národnej rady, je, aby sme v našom zákone mali taký jazyk, ktorý hovorí rečou dnešnej doby a nepripomína zväzácke kravaty. Je to síce formálna stránka veci, ale forma zákonu dáva rámec a napovedá teda mnoho aj o jeho filozofii.

    No a to, čo ďalej, myslím, sa míňa cieľom, je samotný zmysel podstatnej časti zákona. Pri prvom čítaní pán minister reagoval na rozpravu s tým, že je dôležité, aby sme mali akreditované také zariadenia, ktoré pracujú s mládežou, aby bola zaručená kvalita práce s mládežou, najmä, samozrejme, tej, ktorá je dotovaná zo štátu. A ja s tým úplne súhlasím. Myslím si, že by sme kľudne mohli ísť ďalej, že by sme mali mať naozaj zariadenia takéhoto typu akreditované. A tie akreditované by potom na rozdiel od tých ostatných mali mať aj iné možnosti, nielen čerpať štátne dotácie. Mohli by byť napr. podľa môjho názoru zaradené aj do systému vzdelávacích poukazov. Lenže tento návrh zákona nič takéto nerieši. Vonkoncom nehovorí o kvalite práce s mládežou. Áno, akredituje zariadenia, ale nie zariadenia pre prácu s mládežou, ale vzdelávacie zariadenia, ktoré ale ďalej nepomenúva.

    V § 7 sa hovorí o akreditačnej komisii. A podľa mňa aj znenie tohto paragrafu, ako aj ďalších iných paragrafov svedčí o tom, že pravdepodobne pôvodný návrh zákona bol skôr v tom zmysle, o ktorom hovorím, teda akreditovať a garantovať kvalitu samotných zariadení pre prácu s mládežou. Hovorí teda o tom, že sa zriaďuje akreditačná komisia špecializovaných činností v oblasti práce s mládežou ako poradný orgán ministerstva. No pán minister dnes pri tom, ako nám predkladal návrh zákona, hovoril o tom, že tieto vzdelávacie zariadenia, resp. samotný zákon istým spôsobom rozšíria možnosti neformálneho vzdelávania mládeže a možno aj vykryjú nejaké miesta, ktoré inými formami neformálneho vzdelávania vykryté nie sú. Tak ubezpečujem aj pána ministra, aj vás všetkých, že to tak nie je, preto, lebo jednoznačne sa hovorí v tomto zákone, že ide o vzdelávanie, ktoré je zamerané na prácu s mládežou a žiadne iné oblasti v tých akreditovaných vzdelávacích zariadeniach.

    Predložené znenie zákona, ktoré máme pred sebou, hovorí a určuje, že každý, kto po nadobudnutí platnosti tohto zákona má s mládežou pracovať, musí mať doklad o vzdelaní v takomto akreditovanom vzdelávacom zariadení, čo som kritizovala už v prvom čítaní. A som veľmi rada, že dôsledky, na ktoré som vtedy upozornila, to znamená, že napr. aj dôchodcovia učitelia by museli získať takéto vzdelanie, ktorí pracovali teda celý život s mládežou, padli na úrodnú pôdu a že teda vznikli pozmeňujúce návrhy z radov koaličných poslancov, ktoré na jednej strane riešia tento nedostatok. To znamená, hovoria o tom, že nie je povinné, aby každý, kto bude s mládežou pracovať, získal takúto konkrétnu formu vzdelania, ale na druhej strane tým vlastne z veľkej časti robia tento návrh zákona úplne neopodstatnený a nezmyselný. Totiž načo by nám boli akreditované vzdelávacie zariadenia, ktorých činnosť vlastne nie je nijakým spôsobom záväzná pre nikoho, a akým spôsobom teda vlastne bude pracovať akreditačná komisia a načo bude pracovať akreditačná komisia, keď tieto zariadenia budú len také dobrovoľnícke spolky?

    Takže opakujem a som presvedčená, že toto znenie nie je v súlade s pôvodným zámerom predkladateľov, a preto dávam procedurálny návrh, aby v súlade s § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku bol tento návrh zákona vrátený predkladateľovi na prepracovanie.

    Ak tento návrh zákona neprejde, chcem ponúknuť mojimi pozmeňujúcimi návrhmi riešenia tých otázok, ktoré som otvorila. Takže dovolím si prečítať moje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o podpore práce s mládežou (tlač 589).

    Po prvé. V celom texte návrhu zákona sa nahrádza slovo „mládežník“ slovným spojením „mladý človek“, slovné spojenie „mládežnícky vedúci“ slovným spojením „vedúci mládeže“, slovné spojenie „mládežnícky dobrovoľník“ slovným spojením „mladý dobrovoľník“, slovné spojenie „mládežnícke podujatie“ slovným spojením „podujatie mládeže“ a slovné spojenie „mládežnícka organizácia“ slovným spojením „organizácia mládeže“, slovné spojenie „mládežnícka problematika“ slovným spojením „problematika mládeže“ v primeranej podobe zodpovedajúcej príslušným gramatickým pádom.

    Odôvodnenie. Navrhované zmeny v používaných termínoch zodpovedajú živému jazyku a na rozdiel od terminológie použitej v návrhu zákona nemajú ideologickú konotáciu s jazykom režimu spred novembra 1989.

    Ďalší môj pozmeňujúci návrh rieši technický nedostatok, preklep alebo neviem, ako to nazvať, jednoznačne však chybu v návrhu predloženého zákona, ktorá ušla pozornosti aj koaličným kolegom a zrejme aj na ministerstve v § 4 písm. g). Podľa môjho návrhu má tento § 4 písm. g) znieť: „g) podporuje organizovanie významných podujatí mládeže na území Slovenskej republiky“.

    Odôvodnenie. Odstraňuje sa duplicita, keď v súčasnom znení návrhu zákona má ministerstvo školstva podporovať významné a aj iné významné podujatia mládeže na území Slovenskej republiky. Takže je to technický návrh.

    Môj tretí pozmeňujúci návrh. V celom texte návrhu zákona sa slovné spojenie „vzdelávacie zariadenie“ nahrádza slovom „zariadenie“ v primeranej podobe zodpovedajúcej príslušným gramatickým pádom.

    Následne potom je štvrtý návrh, kde § 7 ods. 4 znie: „Akreditačná komisia posudzuje žiadosť zariadenia a na základe splnenia podmienok odporúča ministerstvu vydať zariadeniu potvrdenie o akreditácii.“

    Piaty bod. V § 8 ods. 3 písmeno a) znie: „a) dokladu o odbornej spôsobilosti odborného garanta“.

    Šesť. V § 8 ods. 3 písmeno c) znie: „c) programu zodpovedajúceho rozsahom a náročnosťou príslušnej špecializovanej činnosti v oblasti práce s mládežou“.

    A siedmy bod. V § 8 sa za odsek 10 vkladá nový odsek 11, ktorý znie: „Zoznam akreditovaných zariadení s uvedením špecializovaných činností práce s mládežou, pre ktoré bolo potvrdenie o akreditácii vydané, ako aj odobratie potvrdenia o akreditácii sa uverejňuje na internetovej stránke ministerstva a v publikačnom prostriedku ministerstva.“

    Tieto body 3 až 7 súvisia s jednou z tých dôležitých obsahových stránok zákona, to znamená, súvisia s tým, aké vlastne zariadenia majú byť akreditované a o akých zariadeniach hovoríme celkovo v zákone, kde má štát garantovať kvalitu práce s mládežou. Takže odôvodnenie k týmto bodom 3 až 7 je, že sa zlaďuje znenie niektorých ustanovení zákona s jeho celkovým zámerom (vyjadreným napr. v § 7 ods. 1 alebo v § 8 ods. 1 a 2) akreditovať všetky, nielen vzdelávacie zariadenia, ktoré sa venujú špecializovaným činnostiam v oblasti práce s mládežou. Ku kvalite práce s mládežou – a v tomto zmysle argumentoval aj pán minister školstva v prvom čítaní, aj pán štátny tajomník v našom výbore – by prispelo akreditovanie zariadení, ktoré pôsobia v oblasti práce s mládežou, a nie iba akreditovanie vzdelávacích zariadení pripravujúcich na výkon špecializovaných činností v oblasti práce s mládežou.

    Ďalej, ôsmy pozmeňujúci návrh. Vypúšťajú sa § 9 a § 10. Zostávajúce paragrafy sa prečíslujú primerane.

    Odôvodnenie k bodu 8. Ide o legislatívnotechnickú úpravu v súvislosti s bodmi 4 až 8.

    Deviaty návrh. V § 13 písmeno g) znie: „g) umožniť dobrovoľníkovi, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky, získať základy štátneho jazyka Slovenskej republiky a základné poznatky o dejinách Slovenskej republiky, ak o to prejaví záujem“.

    Odôvodnenie k tomuto bodu. Povinnosť právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je práca s mládežou a uzatvárať dohodu o dobrovoľníckej službe, zabezpečiť, tak ako je to v súčasnom znení, vzdelávanie v štátnom jazyku, resp. o dejinách Slovenskej republiky by mohla skomplikovať uzatváranie takýchto dohôd najmä pri krátkodobej dobrovoľníckej službe, navyše ak o to dobrovoľník neprejaví záujem. Táto povinnosť by ho mohla odradiť, resp. povinnosť právnických osôb by zostala iba formálnou a nerealizovanou povinnosťou. K tomuto bodu som sa vyjadrovala už vo faktickej poznámke, keď som reagovala na výhrady pána poslanca Ivanča.

    Desiaty pozmeňujúci návrh. V § 18 odsek 3 znie: „Ministerstvo zverejní na svojej internetovej stránke informáciu o žiadostiach o dotácie a o poskytnutí dotácií žiadateľom.“

    Odôvodnenie k tomuto bodu. Sprehľadňuje sa proces poskytovania dotácií a umožňuje sa tak väčšia kontrola nakladania s prostriedkami štátneho rozpočtu. Na dovysvetlenie poviem, ide o to, aby teda ministerstvo zverejňovalo na svojej internetovej stránke nielen informáciu o poskytnutí dotácií žiadateľom, ale aj informáciu o samotných žiadostiach.

    Ďakujem pekne za pozornosť, skončila som.

  • Faktickú poznámku na vystúpenie pani poslankyne Rosovej má pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A pani poslankyňa Tóthová má slovo.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, ja už dlho robím legislatívu a viem, že je legislatívna terminológia, ktorá musí byť zhodná s inými zákonmi. Ale to, čo ste vy dali, koľko politiky ste dali do pojmových vecí, tak to som už dávno nevidela. V legislatíve sa nepoužíva živý jazyk, používa sa legislatívny jazyk.

    A pokiaľ hovoríte, že „mládežník“ je komunistický pojem a treba ho zmeniť za živý jazyk. Tak v živom jazyku by som odporúčala, aby skutočne to bolo živé, tak to môže byť jedine kokso, pretože dneska mládežníka nazývajú koksom. Takže pokiaľ chcete živý jazyk, tak to, čo ste vy tu predviedli, skutočne je len na takúto faktickú poznámku.

  • Na faktickú poznámku bude reagovať pani poslankyňa Rosová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za tento kreatívny príspevok. Ja si myslím, že pojem „mladý človek“ by v našej legislatíve celkom iste obstál a nemal by s tým nikto problém.

    Chcela by som ešte dodať, ak môžem, pani predsedajúca, chcela by som, aby sa o mojich pozmeňujúcich návrhoch hlasovalo jednotlivo. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kahanec, po ňom sa pripraví pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, chcel by som takisto predložiť pozmeňujúci návrh, ale najprv si dovolím povedať pár slov k tomuto návrhu zákona o podpore práce s mládežou (tlač 589).

    Tento zákon, ako už uvádza aj dôvodová správa, by mal smerovať k tomu, aby sa zlepšili a vylepšili aktivity práce s mládežou. Odvoláva sa na programové vyhlásenie, poukazuje aj na to, že súčasný stav práce s mládežou z veľkej miery zabezpečujú práve dobrovoľnícke aktivity, že je to postavené na dobrovoľnosti a sympatiách a že vlastne nastáva profesionalizácia a tak ďalej. Na druhej strane konštatuje takisto, že táto problematika práce s mládežou bola od roku 2001 každoročne spracovávaná akčným plánom na základe Koncepcie štátnej politiky vo vzťahu k deťom a k mládeži, ale že tento odporúčací charakter v nadväznosti na to sa ukazuje ako nedostatočný.

    Ďalej sa tam uvádza, že návrh zákona sa vzťahuje na úlohy a postavenie „dôležitých subjektov“. No, toto vyjadrenie v úvodzovkách sa mi zdá ako vytrhnuté z celého toho spektra práce s mládežou. Totiž tieto aktivity majú taký široký záber, že tento návrh zákona by mal pokrývať všetky tieto aktivity, ktoré smerujú k tomu, aby sa vylepšila celá tá činnosť v celom priereze práce s mládežou, nielen nejaké „dôležité subjekty“, lebo mala by to byť podpora všetkých, ktorí pre tú mládež niečo robia. To je na margo tejto konštatácie.

    A uvádza sa tam, že cieľom je zadefinovať, zjednotiť pojmy a ustanoviť prostredie. Na jednej strane tieto veci sú potrebné. Na druhej strane ide o to, že pri niektorých definíciách trošku vyvolávajú tieto definície obavu. Zoberiem len príklad z toho, čo som teraz, na začiatku, spomenul. Hovorí sa na jednej strane, že je to postavené na dobrovoľnom sektore a na dobrovoľníckych aktivitách, na druhej strane im ideme dávať ďalšiu byrokraciu a administratívne zaťaženie, ktoré môže práve tieto aktivity dobrovoľníkov obmedziť. A dosiahneme skôr opak. Myslím si, že taký typický príklad pre to boli aj 2 % poukázania z dane, keď sme začali najprv tieto 2 % úplne škrtať, potom sme taxatívne vymedzili, že iba niektoré činnosti budú podporené. To len dávam ako príklad, lebo toto mi pripadá ako podobné riešenie. A myslím, že pri takýchto veciach sú podstatné kontrolné mechanizmy. A myslím si, že aj v tomto zákone sú jasne zadefinované v paragrafe, že rezort ministerstva kontroluje opodstatnenosť čerpania týchto prostriedkov. Čiže nie je podstatné to, aby vy ste teraz špecifikovali, kto môže a ako môže čo všetko spĺňať. Podstatné je, aby sa splnili základné predpoklady. A niektoré už definuje rezort ministerstva pre aktivity mnohých týchto dobrovoľníckych združení. Ale na druhej strane, myslím, má absolútne voľný priestor na to, aby kontroloval zodpovedné čerpanie a kontroloval tieto subjekty, aby využívali napr. dotácie alebo zdroje na podporu týchto aktivít tak, aby boli oprávnene využité. Čiže tam, si myslím, podstatná je úloha kontrolných mechanizmov, a nie nejaká administratíva a byrokratizmus, ktoré tieto aktivity budú brzdiť.

    No na záver sa tam spomína, že touto transpozíciou „sa zabezpečí práca dobrovoľnej práce“. Tak to trošku vo mne vyvolalo taký úsmev. Totiž touto transpozíciou sa môže zabezpečiť, pokiaľ bude všetko sedieť, súlad navrhovaného zákona s európskym právom, ale nezabezpečí sa „práca dobrovoľnej práce“. Zabezpečí sa súlad a tú prácu zabezpečia práve tí mnohí, ktorí k tejto práci majú otvorené aj srdce, aj ochotné ruky. A predovšetkým tým by sme nemali klásť prekážky na to, aby túto prácu zabezpečovali a robili ju.

    Rád by som poukázal v rámci ďalších poznámok napr. na § 4 až § 6. Sú tam komentáre, v ktorých je jasne povedané, že sa to vypracováva na základe Koncepcie štátnej politiky vo vzťahu k mládeži a vytvára to predovšetkým podmienky, spolupracuje sa v rôznych oblastiach, spolupracuje sa aj na území územného celku či obcí a všetky tieto veci by mali práve tieto podmienky vytvárať. Je to tam pomenované. Otázka je, či tento návrh zákona a všetky jeho paragrafy sú v súlade s tým cieľom, ktorý som teraz spomenul, aby boli podmienky aj pre rozvoj tejto činnosti. A dokonca sa tam konštatuje, že kompetencie pri týchto § 4 až § 6 nie sú nové a vykonávajú sa aj v súčasnosti. Takže to je toľko komentár k osobitnej časti, k § 4 až § 6.

    A ešte jedno chcem zdôrazniť, § 19, kde sa hovorí, že štátny dohľad nad dodržiavaním použitia finančných prostriedkov vykonáva ministerstvo v súlade so zákonom Národnej rady, sú tam, samozrejme, čísla, č. 10/1996 Z. z. a tak ďalej, súvisiace zákony. Čiže myslím si, že v tomto smere kontrolných mechanizmov by nemal byť žiaden problém.

    A teraz mi dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh k zákonu o podpore práce s mládežou (parlamentná tlač 589).

    Pozmeňujúci návrh 1. V § 8 navrhujem nové znenie odseku 1. Bude mať text: „Akreditácia vzdelávacieho programu (ďalej len „akreditácia“) je štátne overenie spôsobilosti uskutočňovať špecializovanú činnosť v oblasti práce s mládežou na základe splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom.“

    Odôvodnenie. Akreditácia vzdelávacích programov sa uskutočňuje aj v súčasnosti podľa platných zákonov, a preto nevidíme dôvod, aby sa akreditácia rozširovala aj na vzdelávacie zariadenia. V prípade mimovládnych organizácií, to chcem podčiarknuť, ktoré majú v súčasnosti vzdelávacie programy akreditované Ministerstvom školstva Slovenskej republiky, bolo by, ak by sme postupovali v zmysle tohto návrhu zákona, nutné na základe zákonom definovaných kritérií akreditovať aj takéto vzdelávacie zariadenia. A to je to, čo som spomínal predtým, že vlastne by to komplikovalo život mnohých mimovládnych organizácií a činnosť mnohých dobrovoľníckych aktivít, ktoré sú tohto času činné.

    Druhý pozmeňujúci návrh. V § 8 navrhujem odsek 2 vypustiť.

    Odôvodnenie. Zamestnávanie odborného garanta v pracovnom pomere by bolo pre väčšinu mimovládnych organizácií, ktoré realizujú akreditované vzdelávanie, skôr likvidačné. Zamestnávanie garantov v pracovnom pomere ide nad rámec súčasných podmienok na pridelenie akreditácie.

    Pozmeňujúci návrh 3. V § 13 navrhujem vypustiť písmeno c) o povinnosti uzatvoriť poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom svojej činnosti.

    Odôvodnenie. Je to obdobné ako v predchádzajúcom pozmeňujúcom návrhu. Táto povinnosť by bola s ohľadom na veľký počet dobrovoľníkov pracujúcich v mimovládnych organizáciách pre ich činnosť finančne likvidačná.

    A štvrtý pozmeňujúci návrh. V § 16 navrhujem vypustiť odsek 2.

    A odôvodnenie. Týka sa preukazovania 20 % . Výška kofinancovania je jasne upravená v § 16 ods. 1. S ohľadom na projektové financovanie činnosti mimovládnych organizácií tým pádom nie je možné preukázať financovanie činnosti z iných zdrojov pred pridelením dotácie. To, že sú ich financie zamerané na jednotlivé projekty, je jasné, že vlastne majú jednotlivé zdroje vymedzené projektovo. A niektoré by mali veľký problém, aby mali naviac iné zdroje, ktoré by im robili nejakú garanciu, tých 20 %.

    Čiže toto, čo som tu spomenul, sú kroky, ktoré by mohli smerovať k menším problémom a k podpore existujúceho stavu mnohých dobrovoľníckych aktivít a práce mnohých mimovládnych organizácií.

    Ešte raz chcem zdôrazniť. Ak chceme urobiť poriadok s tými, ktorí nečerpajú tieto prostriedky v súlade s podmienkami, a ak chceme urobiť poriadok aj vo využívaní zdrojov, na to máme páku cez kontrolu financovania. A nemusíme im sťažovať podmienky tým, že im pridáme ďalšie administratívne prekážky a ďalšie administratívne záťaže k ich práci. To je toľko z mojej strany.

    Pred časom spomínal pán poslanec Kubánek, i keď mal veľmi dlhý príhovor, čo všetko bolo robené v starej dobe zle. Ale na konci povedal, že mali by sme spoločne hľadať východiská. Navrhli sme a navrhol som konkrétne body, o ktorých si myslím, že by prospeli k samotnému cieľu, ktorý by mal zabezpečiť túto prácu s mládežou. Totiž samotný cieľ by určite nemal byť v tom, že na základe mnohých prekážok sa výsledok prejaví ešte v zúžení týchto aktivít alebo, a to už tu tiež bolo predrečníkmi spomenuté, že všetky tie rozdeľovania, že kto koľko dostane ap., aby sa potom to nepreklenulo na nejaký ten model, že iba určíme, kto koľko má dostať. A mnohé organizácie, ktoré nie sú pre nás zaujímavé, tak budú vyškrtnuté zo súboru tých, ktoré by mohli a mali byť podporené.

    Takže na základe toho všetkého by som vás chcel poprosiť, aby sme skúsili hľadať tieto spoločné riešenia a skúsili ich hľadať aj v rámci týchto pozmeňujúcich návrhov, a preto vás chcem poprosiť o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov, ktoré som predložil. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kahanca nie sú. Končím možnosť prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Sabolová a po nej sa pripraví pán poslanec Slafkovský.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie bude stručné, vecné, ale pôjde nad rámec zákona, pretože sa chcem opäť vrátiť do obdobia spred mesiaca alebo spred dvoch mesiacov, keď sme v parlamente koalíciou schválili vládny návrh zákona (školský zákon). Keďže tento zákon o podpore práce s mládežou a školský zákon určite veľmi úzko súvisia chcem predložiť jeden krátky pozmeňujúci návrh, ktorým by som bola veľmi rada, ak by sme odsunuli lehoty účinnosti školského zákona.

    Ale vrátim sa v takom krátkom exkurze do obdobia júna tohto roku, keď pred podpisom návrhu zákona prezidentom Slovenskej republiky zazneli niektoré slová jednak pána ministra školstva, a bola by som rada, keby pán minister školstva počúval, lebo sa musí vyjadriť k tomu, či pozmeňujúce návrhy, o ktorých budeme hlasovať, podporí, vyjadrí sa zrejme po rozprave, to je úplne jasné ako vždy, ale pán prezident konštatoval v tom čase, že áno, školský zákon je potrebný, nie je taký katastrofálny, ako sa hovorí, a raz prestavba školstva musí začať. Čiže on nie je taký ideálny, nie je taký dobrý. A myslím si, že v časovom horizonte po 24 rokoch, tak ako sa vyjadrovali a vyjadrujú, že od roku 1984 je to nový zákon, bolo by veľmi dobré, keby bol čas na prípravu zákona, aby ten zákon mal aj určitú nielen úroveň legislatívnu, lebo jeho naplnenie v praxi je veľmi krátke. Pán prezident už vtedy aj napriek tomu, že podpísal návrh zákona, pripustil opodstatnené námietky proti krátkemu časovému priestoru hlavne na prípravu nových školských programov. Použil tiež pre mňa jednu veľmi a, poviem, humornú poznámku alebo dalo by sa to nazvať aj smiešnou poznámkou. Poukázal na to, že tí, ktorí učia 20 – 30 rokov, by ho predsa už dávno mali mať v hlave a mohli by ho rovno realizovať, majú určitú možnosť, priestor, aby svoje predstavy zapracovali do pedagogického procesu.

    No zdá sa mi, že takýto komentár k podpisu zákona je nenáležitý. A preto si myslím tak ako vy všetci aj tí z vás, ktorí sa nevenujete školstvu, ale počúvate hlasy svojich voličov tak koaličných, ako aj opozičných, ľudí, ktorí v školstve pracujú, že naplnenie a spustenie školskej reformy tak, aby bola v praxi prijateľná nielen pre pedagógov, ale hlavne pre študentov a žiakov, je nereálne a nebude to dobrý začiatok praxe. A preto tak ako nám neprešiel opozičný návrh pri zákone, aby sme presunuli termín účinnosti zákona a dali rok na spracovanie minimálne dvadsiatich všeobecne záväzných predpisov, ktoré školský zákon vyžaduje, tie ešte, bohužiaľ, sú na svete len v nejakej podobe, sú dnes v legislatívnom procese, ide o vyhlášky a nariadenia vlády, zdá sa mi, že by bolo veľmi múdre a vecné podporiť posunutie školskej reformy o jeden rok, vieme veľmi dobre, pán minister, najlepšie, že školské vzdelávacie procesy budú pripravované cez prázdniny, keď učitelia by mali čerpať skôr dovolenku, aby boli schopní a čerství a aby sa zotavili na septembrové začatie školského roka, nikto im nezaplatí prácu, ktorá bude navyše, ktorú ak budú chcieť a nebudú chcieť byť postihnutí jednak ako riaditelia škôl, učitelia, tak...

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, však ja hovorím, pán minister, bola by som očakávala, že prídete tu. A povedala som na úvod, že tento môj pozmeňujúci návrh ide nad rámec zákona a že môže sa schváliť so súhlasom predkladateľa. Pán minister, možnože by bolo dobré naštudovať aj náš rokovací poriadok. A budem očakávať, že v rozprave sa vyjadríte a budeme môcť sa k tomu vyjadriť. Myslím si, že ste vôbec nepočúvali, čo som doteraz hovorila, možnože na rozdiel od kolegov, ktorí sú tuto v sále.

    Štátne vzdelávacie programy boli, pán minister, schválené len v týchto dňoch. A na základe nich majú byť spracované školské vzdelávacie programy. Ja som vám dala aj do hodiny otázok otázku, pri ktorej, bohužiaľ, na odpoveď nevyšiel čas, aby ste odpovedali, ako chcete ohodnotiť učiteľov a všetkých tých pedagógov, ktorí budú pripravovať cez prázdniny tieto školské vzdelávacie programy. To si myslíte asi vy, pán minister, že ich majú hotové, lebo ak urobia z nich len tie štátne vzdelávacie programy a budú podľa toho, asi vám prečítam aj to stanovisko pána prezidenta, ktoré pred podpisom povedal, že predsa tí, ktorí učia 20 – 30 rokov, by mali mať učivo v hlave a mohli by ho rovno realizovať, majú priestor realizovať svoje predstavy, ale, ďalej, vy veľmi dobre viete, že ak tie predstavy nebudú v súlade so všetkými pravidlami a štátnymi vzdelávacími programami, môže sa stať, že prídu mnohé školy aj o príspevky a dotácie.

    Čiže ja ten problém vidím oveľa širšie, pán minister. Ja ich nestraším, ale toto sú reakcie z praxe, ľudí, ktorí budú celé prázdniny pracovať na týchto programoch. A myslím si, že by bolo vhodné možno aspoň nájsť spôsob, ak už nebudete súhlasiť s tým, aby s presunuli lehoty, aby boli odmenení za tú svoju prácu, lebo to nie je len tak, sadnúť si. A v tom mali možno aj pravdu aj vo verejnosti, keď zahlásili, že pánom poslancom sa veľmi dobre zahlasuje v máji o novom školskom zákone, vládna koalícia hlasovala za tento zákon, keď realizáciu nechajú na občanov, nechajú na učiteľov. Takže myslím, pán minister, že je to veľmi zlý krok, aby sme takúto reformu, ktorá je určite potrebná, spúšťali v priebehu dvoch-troch mesiacov.

    Ja si myslím osobne, a bude to na zváženie do budúcnosti pre celý parlament, aby všetky takéto generálne reformy, a to je jedno, či budú v školskej, sociálnej, zdravotníckej oblasti, išli cez ústavné zákony, aby sa nemohlo stať, že nástupom ktorejkoľvek vlády dôjde k tomu, že tu meníme a robíme reformy každé tri-štyri roky.

    Teraz prednesiem môj pozmeňujúci návrh k parlamentnej tlači 589. Pred § 1 sa vkladá označený čl. I, za § 22 sa vkladá čl. II, ktorým sa mení zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých predpisov z 22. mája 2008 takto:

    V čl. VI Účinnosť sa nahradia slová „1. septembra 2008“ slovami „1. septembra 2009“, slová „1. januára 2009“ slovami „1. januára 2010“, slová „1. septembra 2009“ slovami „1. septembra 2010“ a slová „1. januára 2009“ slovami „1. januára 2010“.

    Potrebné zmeny v školstve nie je možné uskutočniť v tak krátkom čase. A preto si myslím, že bolo múdre túto chybu parlamentu napraviť hlasovaním o tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý je síce nad rámec zákona, ale o ktorom si myslím, že vytvorí reálny priestor na to, aby ten nový školský zákon mohol byť dobrý.

    A, pán minister, nepoznáte rokovací poriadok. Toto, čo mi tu hovoríte, je v nesúlade s rokovacím poriadkom. My sme v Národnej rade a treba si pozrieť rokovací poriadok, čo je možné. Ja netvrdím, že ak vy s tým nebudete súhlasiť, že tá Národná rada to neschváli. Ale ja môžem predniesť akýkoľvek pozmeňujúci návrh. To hovoria vaši poslanci, spýtajte sa ich, keď chodia. Nebol takýto pozmeňujúci návrh. Na tejto schôdzi nebol, k tomuto zákonu nebol, bol na minulej schôdzi k zákonu, ktorý sme schvaľovali. A, pán minister, pozmeňujúci návrh môžem dať ku akémukoľvek zákonu. Ja s vami diskutovať nebudem, možno poraďte sa s pani prof. Tóthovou alebo s pani JUDr. Laššákovou ako právnikmi, aby vám vysvetlili rokovací poriadok.

    A, pán minister, ak vystúpite v rozprave, ak sa bude dať na vás reagovať, keby ste boli taký dobrý a povedali, kedy budú platné všeobecne záväzné predpisy, ktoré vyžaduje zákon školský. A už teraz vieme, že sú v legislatívnom procese. Ide o vyhlášky a nariadenia, ktoré ešte nie sú platné. Bolo by dobré, keby ste vystúpili v rozprave, lebo by sme mohli aspoň reagovať. Ja viem, že je to o školách, je to o mládeži, a preto si myslím, že aj toto patrí na túto schôdzu, lebo už potom v septembri by bolo neskoro. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou, ak nikto iný sa nehlási. Slovo má pani poslankyňa Žitňanská.

  • Len chcem doplniť pani poslankyňu Sabolovú, že na tejto schôdzi dnes k tomuto návrhu zákona bola predložená ako článok II novela vysokoškolského zákona pani poslankyňou Nachtmannovou. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S reakciou na faktickú poznámku, nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

  • Ja len ešte chcem dopovedať jednu vetu, lebo teraz, keď som odchádzala pán minister hovoril, že už sa o tom hlasovalo. Pán minister, skúste naštudovať aj proces v Národnej rade, nielen to, čo môže minister doniesť do Národnej rady, čo môže urobiť, ale aj to, čo môže poslanec urobiť, lebo nedá sa vystupovať s poznámkami, keď prídete uprostred rozpravy a máte poznámky, ktoré skutočne nesúvisia s témou. Buďte taký dobrý, ja vás prosím v rámci faktickej poznámky, vystúpte v rozprave, aby sa dalo aj k tejto veci reagovať z pléna.

  • Ďakujem.

    Teraz vystúpi v rozprave Alexander Slafkovský, pripraví sa pani poslankyňa Mušková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, podpredseda vlády, vážené dámy a páni, dovoľte mi pár slovami predniesť niekoľko viet a myšlienok k tomuto návrhu zákona, ktorý svojím spôsobom už tu bol z viacerých strán okomentovaný, že aký je to zákon, o čom je to zákon a tak ďalej. Takže nebudem sa ja viacej k tomu vracať.

    Ale chcem povedať, v § 15 sa hovorí o účeloch poskytnutia dotácie, kde je takmer, presne som to nerátal, až možno 20 dôvodov, na čo všetko je možné poskytnutie dotácie. A potom v § 17 ods. 5 sa hovorí, že o poskytnutí dotácie rozhoduje minister. No je to také pozoruhodné, by som povedal, ale prosím, keď to tam chce mať pán minister.

  • Tu mi našepkáva pán minister, že to tam nechce, že to opísal.

  • Tak fajn, tak sa teším, že prijme môj pozmeňujúci návrh, ktorý mu veľmi zjednoduší prácu.

    Teraz si dovolím sa vrátiť troška do mojej komunálnej praxe, ako sme to robili my, keď sme si nevedeli pomôcť, keď sme mali množstvo žiadostí o sociálne byty, o nájomné byty, a nevedeli sme, ako teda rozhodovať, aby sme neboli obvinení z toho, že niekoho uprednostňujeme a že sme v nejakom korupčnom prostredí. Tak sme v Liptovskom Mikuláši vymysleli takú záležitosť, že sme začali o byty záujemcov žrebovať. Komisia sociálna to vždy prehodnotila, vybrala zhruba dvojnásobný počet záujemcov, ako bolo možné prideliť počet bytov. Všetci títo záujemcovia boli pozvaní a žrebovalo sa, dvadsiati boli úspešní, dvadsiati boli sklamaní, ale nikto nemohol povedať, že komisia alebo primátor v tom mal prsty, komu byty pridelené boli a komu nie. Postupne prakticky všetky samosprávy na Slovensku, keď prideľujú byty v tejto oblasti, či sú to sociálne byty alebo nájomné, o ktoré je väčší záujem, ako ich je možné poskytnúť, prevzali tento model a postupujú spôsobom žrebovania. Preto navrhujem aj ja pánovi ministrovi, keďže nikdy nebude mať dosť peňazí na to, aby všetkých mládežníkov uspokojil, aby postupoval takýmto spôsobom, že si zostaví komisiu, ktorá preverí v podstate oprávnenosť jednotlivých uchádzačov, pričom zavolá ich dohromady spolu a potom spomedzi nich vyžrebuje tých, ktorí budú tými šťastnými a dostanú prostriedky alebo teda finančnú podporu, pretože v opačnom prípade bude to na vás, pán minister, že vy ste o tom rozhodli tak. A som zvedavý, ako chcete posúdiť, či tí skauti zo Svidníka pri veľmi podobnom programe sú menej dôležití ako skauti zo Sniny alebo zo Žiliny, alebo z Liptovského Mikuláša, alebo z Dunajskej Stredy. Preto vôbec vám nezávidím rozhodovanie o tom, komu to dať, komu to nedať. A preto si myslím, že by bolo najlepšie, lebo tých prostriedkov nikdy nebudete mať dosť, postupovať systémom žrebovania.

    Dovoľte mi teda prečítať môj pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí, že v § 17 ods. 5 je potreba nahradiť pôvodné znenie nasledujúcim textom: „Dotácie prideľuje minister na základe výsledkov žrebovania. Minister menuje komisiu (ďalej len „komisia“) na posúdenie oprávnenosti žiadateľov. Oprávnenými žiadateľmi sú takí žiadatelia, ktorí splnili kritériá stanovené výzvou ministerstvom zverejnenou na internete a vo Vestníku ministerstva školstva minimálne 4 mesiace pred žrebovaním. Žiadosti posudzuje komisia. Ministerstvo pozve doporučeným listom odoslaným 14 dní pred žrebovaním po jednom zástupcovi každého oprávneného žiadateľa na žrebovanie. Prvého prijímateľa dotácie žrebuje zástupca ministerstva. Vyžrebovaný prijímateľ dotácie žrebuje nasledujúceho a takto sa žrebovací proces opakuje do vyčerpania finančných zdrojov pridelených na dané dotačné kolo. Ak zástupca vyžrebovaného žiadateľa nie je prítomný, nasledujúci žreb ťahá zástupca ministerstva.“

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mušková, pripraví sa pán poslanec Fronc, ktorý stratil poradie ako písomne prihlásený, takže ešte má jedenkrát možnosť. Prosím.

  • Vážená Národná rada, vládny návrh zákona o mládeži vychádza z cieľov štátnej politiky hlavne v oblasti participácie mládeže na spoločenskom a politickom živote voľného času a má za cieľ vytvoriť základné pravidlá v oblasti zdravého životného štýlu. Zákon svojím cieľom a náplňou je v súlade s programovým vyhlásením vlády.

    Zákon sa síce nemôže považovať za kľúčový dokument mládežníckej politiky, nakoľko to nie je prierezový a nadrezortný zákon a pokrýva problematiku mládeže tak približne na 20 %, napriek tomu uvedený vládny návrh zákona je potrebný a je dobrým začiatkom pri riešení komplexnej problematiky detí a mládeže.

    V minulosti Ministerstvo školstva Slovenskej republiky sa o prijatie tzv. zákona o deťoch a mládeži pokúšalo neúspešne už niekoľkokrát. Súčasný návrh zákona je zameraný na definíciu pojmov v práci s mládežou, definovanie, čo je práca s mládežou, úrovne vplývania práce s mládežou, finančnej podpory s mládežou, výkon dobrovoľníckej činnosti práce s mládežou. Od roku 2001 bola rezortne prierezová problematika práce s mládežou spracovaná každoročne akčným plánom úloh, ktorý vychádzal z obsahu Koncepcie štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži Slovenskej republiky do roku 2007. Toto riešenie sa neukázalo dostatočné, najmä svojím odporúčacím charakterom. A poukázalo na potrebu strategických krokov a systematického rozvoja v uvedenej oblasti.

    Z uvedených úloh vyplynulo pre Ministerstvo školstva Slovenskej republiky vypracovať návrh zákona o podpore práce s mládežou. Návrh zákona sa vzťahuje na úlohy a postavenie dôležitých subjektov v rámci štátnej politiky vo vzťahu k mládeži.

    Cieľom návrhu je definovať a zjednotiť základné pojmy používané v práci s mládežou, ustanoviť, čo je prostredie a oblasti práce s mládežou vrátane subjektov pracujúcich pre mládež.

    V tomto návrhu je tiež transponovaná do nášho právneho poriadku smernica Rady Európskeho spoločenstva. Predmetný návrh ďalej upravuje akreditáciu vzdelávacích zariadení v práci s mládežou, financovanie práce s mládežou a podobne. Návrh zákona, na príprave ktorého majú výrazný podiel organizácie pracujúce s deťmi a s mládežou, obsahuje právne vymedzenie súčasného stavu práce s mládežou, ktorý je z veľkej miery postavený na dobrovoľnosti a sympatiách.

    Od roku 1989 sa situácia v predmetnej oblasti výrazne zmenila. Prebehla decentralizácia štátnej správy, vznikli nové subjekty, nastala profesionalizácia predtým výhradne dobrovoľného sektora, rozšírili sa kompetencie samospráv. A pre Slovenskú republiku sa stala motivujúcou politika Európskej únie voči mládeži a jej ciele.

    Ľudová strana – HZDS bude podporovať vypracovanie prierezového komplexného zákona o deťoch a mládeži, ktorý však musia, ako som povedala, tvoriť viaceré rezorty. A verím, že sa podarí ešte v tomto volebnom období niečo podobné urobiť. A tento zákon, ktorý je predložený ministerstvom, Ľudová strana – HZDS víta a podporí. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Takže pán Fronc opäť nie je v sále. Takže druhýkrát stráca už nenávratne poradie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili všetci v rozprave, ktorí sa do nej riadne prihlásili, uzatváram rozpravu.

    Pýtam sa navrhovateľa, či chce vystúpiť so stanoviskom k návrhom uvedeným v rozprave. Má slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja si myslím, že sa to patrí. Vyjadrím sa ale iba k tým pánom poslancom, ktorí sú tu, nie k tým, ktorí odišli, lebo zle sa vysvetľuje, keď sa nedívate do očí.

    Pani poslankyňa Smolková, poviem to tak do vzduchu. Pani poslankyňa Smolková, ďakujem pekne. Myslím si, že ste odhadli, o čom zákon je.

    Pán poslanec Bauer tu, žiaľ, nie je, tak nebudem mu odpovedať, i keď si myslím, že ten jeho návrh je skôr tak o slovíčkach, o textoch. Ale tiež nie som si istý, či vytváranie mechanizmov je pekne po slovensky, či to my nemáme lepšie ako aktívne demokratické občianstvo. Tam v tom nejaký pátos tiež znie aj nie.

    Pán Ivančo takisto tu nie je.

    Pani poslankyňa Rosová, ešte k tej vašej poznámke. Áno, stala sa chyba. Stala sa chyba, pán minister zdravotníctva nový prišiel za mnou, že by to chcel ako nový minister napraviť, či by som mu nepomohol. Som povedal, že, samozrejme, mu pomôžem. Takže sa pripravila úprava tak, aby mohla byť k prvému semestru platná. Je iná, ako bola vaša a ako bola pána poslanca Fronca. Takže sme súhlasili s tým, aby sa pomohlo študentom. A upozorňovali na nás študenti, nie opozícia, ale v tomto prípade študenti pred vami.

    Súhlasím aj s tým, že v § 4 písm. g) je preklep, je chyba, ale akurát tá, že dvakrát opakujeme to isté slovo. Môžeme to opraviť, nevidím v tom problém.

    K tomu, že vám vadí slovo mládež. Je tam aj slovo mladý, máme tam aj mladých vedúcich, sa mi zdá. Áno, je tam aj mladý vedúci. Je to konzultované s Jazykovedným ústavom Slovenskej akadémie vied. Takže možnože by bolo treba aj s tými to odkonzultovať, ale dal som taký príkaz a toto sa udialo. Takže či to vám niečo pripomína alebo nie, tak to už by som nechal na vás, ale zákonná legislatíva je taká.

    Tiež si myslím, že toho nánosu tam aj vy máte v tých svojich návrhoch dosť.

    Pán poslanec Kahanec, ja si predsa len myslím, ak to mám tak zhrnúť, že tá akreditácia, veď to je oponentúra, ktorá nám vyšla zo skutočnosti, z finančných kontrol. Vy hovoríte, stačí finančná kontrola. Ale ja mám tie finančné kontroly, môžem vám ich dať. A tam sa ukazuje, že finančná kontrola to už chytá za chvost, keď už je neskoro. A naozaj sa nám stáva, že tam sa také veci objavujú, ktoré naozaj majú ďaleko od tej podstaty a toho dôvodu. A nestačí, aby sme to na konci chytali. A nemôže to robiť hocikto. To tiež uznáte, pretože inak sa môže len narobiť viac škody ako osohu. Však nám tu všelikto chodí. Takže ja si myslím, že tá akreditácia, tak ako je to bežné v Európe, neuškodí, aby sme sa pozreli, kto čo chce a kam idú štátne peniaze. My sme predsa povinní, zodpovední. Tu sa nedá rozprávať iba o efektívnosti, ale aj tá musí byť, aby sme dohliadli na každú korunu. Však to platí štát, financuje to štát. Takže nebál by som sa toho. Kto to myslí úprimne a vážne, tak vôbec by som sa u toho nebál, že tá akreditácia toho bude.

    Pani poslankyňa Sabolová, ja skutočne odmietam, ja naozaj odmietam, aby sme otvárali školskú reformu, pretože vy chcete, aby sa o tom pozmeňujúcom návrhu hlasovalo, ale o tom sa presne v takejto dikcii už hlasovalo nedávno. Tie termíny dáva pán poslanec Fronc, pani poslankyňa Rosová. Čiže o tom už raz Národná rada hlasovala. Vy chcete o tri týždne, aby hlasovala o tom ešte raz. Keby sme každý zákon, každý zákon takto nad rámec iného zákona otvárali a potom hlasovali o ňom, tak nie je nič. Vyhlášky sú hotové. Viete, aký chaos by nastal dneska už, keby sme to zmenili? Vyhlášky sú hotové. Platia. Sú hotové.

  • Reakcia z pléna.

  • Však ich robím, tak asi o tom viem. Takže nesnažte sa otvárať iným zákonom iný zákon. Už si zvyknite na to, že Národná rada rozhodla, stihnúť sa to dá. Nikto nepovedal, že to sa stihnúť nedá, stihnúť sa to dá. Tak keď sa to stihnúť dá, tak to treba urobiť, ja mám tisíce listov, viete, že sme odložili špeciálne školy aj materské školy. Môžem vám pár listov ukázať, aby ste videli, ako mi vynadali, že prečo by tiež nemohli do toho ísť. Takže nie sú len kladné, sú aj opačné listy. Ja vám tie listy môžem ukázať. Takže Národná rada rozhodla a zodpovednosť je daná, tak už sa to nesnažme zmeniť a už vôbec nie zákonom o mládeži, aby sme tu riešili tak dôležitý a zložitý zákon, ako je školský zákon.

    Pán poslanec Slafkovský, my sme už pri prvom čítaní debatovali, či o tom žrebovať alebo nežrebovať. Veď mne sa to zdá byť nedôstojné, poviem otvorene. Radšej popracujeme na kritériách, na pravidlách. Dajú sa vymyslieť aj pravidlá, aj kritériá. Nie všetko je o žrebovaní. Tak dajme kritériá, dajme pravidlá a na základe toho to bude absolútne verejné. Dáme to na internet a na základe toho zverejníme, kto to podľa tých pravidiel získal alebo nezískal.

    Pani poslankyni Muškovej ďakujem za podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Spravodajkyňa nechce zaujať stanovisko. Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz v zmysle povedaného pristupujeme k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh má číslo tlače 600 a spoločná správa výborov má číslo 600a.

    Prosím pána ministra výstavby a regionálneho rozvoja Mariana Januška, aby tento návrh zákona odôvodnil.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dotácie na obstarávanie nájomných bytov, na výstavbu technickej vybavenosti a na odstraňovanie systémových porúch bytových domov sú investičnými dotáciami, ktorých čerpanie trvá viac rokov. Finančné prostriedky, priznané dotácie, sa poskytujú formou úhrady faktúr za vykonané stavebné práce a dodaný materiál, pričom sa jej uvoľňovanie realizuje až po preukázaní vyčerpania vlastných zdrojov alebo úverových zdrojov. Realizácia týchto investičných dotácií je zabezpečovaná prostredníctvom krajských stavebných úradov. Tieto si musia na tento účel zriadiť samostatné mimorozpočtové účty v Štátnej pokladnici. V súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách zriadenie takýchto účtov je potrebné upraviť v príslušnom zákone. Vzhľadom na uvedené sa v predloženom návrhu zákona rieši otázka zriadenia takýchto účtov.

    Súčasne sa navrhuje špecifikovať činnosti vykonávané krajskými stavebnými úradmi v oblasti bývania, a to so zameraním na činnosti súvisiace s poskytovaním dotácií na rozvoj bývania.

    Návrh zákona bol prerokovaný v troch výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a neboli k nemu prijaté pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Jánovi Chrbetovi a prosím ho, aby informoval o výsledku rokovania výborov a odôvodnil stanovisko a návrh gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní v súlade s § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 823 zo 14. mája 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 16. júna 2008 a v gestorskom výbore do 17. júna 2008, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 387 z 10. júna 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 338 z 10. júna 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 184 z 10. júna 2008.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce návrhy ani doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 366 zo 17. júna 2008. Súčasne ma výbor poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne za uvedenie spravodajskej správy.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Registrujem pána Györgya Juhásza. Ak nikto iný sa nehlási, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. A slovo má pán poslanec Juhász.

    Gy. Juhász, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada, v prvom čítaní sme veci prediskutovali k tomuto návrhu, teraz by som chcel predložiť kratučký pozmeňujúci návrh.

    V čl. I bode 1 § 4 písm. c) 8. bod znie: „8. v spolupráci s orgánmi územnej samosprávy zabezpečuje spracovanie regionálnych koncepcií zameraných na vytváranie podmienok pre rozvoj bývania“.

    Zdôvodňujem tento návrh tým, že cieľom navrhovaných úprav je upresnenie kompetencií krajského stavebného úradu na poli tvorby regionálnych koncepcií zameraných na vytváranie podmienok pre rozvoj bývania, kde bez spolupráce s dotknutými orgánmi územnej samosprávy nie je možné vypracovať kvalitnú koncepciu rozvoja bývania v danom regióne. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Uzatváram rozpravu.

    Pýtam sa, pán minister, či chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ešte tu máme druhý návrh, ktorý bude uvádzať pán minister výstavby a regionálneho rozvoja. A je to

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 609).

    Spoločná správa výborov je pod číslom 609a.

    Máte slovo, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, vypracovalo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ako iniciatívny návrh mimo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

    Navrhovanou novelou sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá smernica Rady 2005/36 Európskeho spoločenstva zo 6. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií, a to len v časti týkajúcej sa uznávania dokladov o formálnych kvalifikáciách, čiže diplomov, vysvedčení a iných dokladov o vzdelaní, architektov a uznávania odbornej kvalifikácie na výkon povolaní architekt, krajný architekt a stavebný inžinier.

    Vo všeobecnosti túto smernicu prebral do slovenského právneho poriadku zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií. Navrhovaný zákon je tak špeciálnou úpravou k tomuto zákonu.

    Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 248 z 23. apríla 2008 schválila návrh zákona bez pripomienok a poverila predsedu vlády Slovenskej republiky predložiť vládny návrh zákona predsedovi Národnej rady na jeho ďalšie ústavné prerokovanie.

    Návrh zákona bol prerokovaný na 21. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 620 zo dňa 25. apríla 2008 bol vládny návrh zákona prerokovaný v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbore Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbore Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v jeho správe č. 787/2008 zo 17. júna 2008. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Teraz dávam slovo poslancovi Petrovi Pelegrinimu z výboru pre hospodársku politiku a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrhy a stanoviská gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 609).

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 824 zo 14. mája 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný návrh zákona, na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 16. júna 2008 a v gestorskom výbore do 17. júna 2008, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a regionálny rozvoj, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 386 z 10. júna 2008, výbor pre hospodársku politiku uznesením č. 337 z 10. júna 2008, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a regionálny rozvoj uznesením č. 260 z 10. júna 2008, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 185 z 10. júna 2008 a výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 102 z 10. júna 2008.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy uvedené v časti IV tejto spoločnej správy o počte 34 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne, o bodoch 1 až 4, 6 až 15, 17, 18, 20, 21, 22, 24, 25, 27 až 31, 33 a 34 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich, o bodoch 5, 16, 23 a 32 hlasovať s odporúčaním neschváliť ich a o bodoch 19 a 26 hlasovať s odporúčaním neschváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predložený vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 368 zo 17. júna 2008. Súčasne ma výbor poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne. Registrujem pána Jána Chrbeta. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy a slovo odovzdávam pánovi poslancovi Chrbetovi.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka legislatívnotechnických úprav daného zákona.

    V texte 7. bodu sa za slová „vykonávanie odborných činností vo výstavbe“ vkladajú slová „a slová „vykonávanie odborných činností podľa tohto zákona““.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu textu návrhu zákona. V ustanoveniach, ktoré sa navrhujú upraviť v návrhu zákona, sa okrem slovného spojenia „vo výstavbe“ nachádza aj slovné spojenie „podľa tohto zákona“.

    Bod 18 znie: „V § 15a ods. 4 a 6, v § 17a ods. 2, v § 18a ods. 1 písm. d) a v § 39a ods. 2 a 3 sa slová „komoru alebo iný registračný orgán členského štátu, v ktorom je uchádzač usadený“, slová „komoru alebo iný registračný orgán členského štátu, v ktorom je hosťujúci architekt usadený“ a slová „komoru alebo iný registračný orgán členského štátu, v ktorom je usadený“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „regulačný orgán domovského členského štátu“ v príslušnom tvare.“

    Taktiež ide o legislatívnotechnickú úpravu textu navrhovaného zákona.

    A po tretie. Bod 27 znie: „V § 17a ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová „autorizovaných architektov“.“

    Taktiež ide o legislatívnotechnickú úpravu textu navrhovaného zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pán Chrbet bol jediný prihlásený do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa opäť pána ministra, či chce zaujať stanovisko k jeho vystúpeniu. Nie.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko?

    Ďakujem aj navrhovateľovi, aj spravodajcovi.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ešte chcem teda informovať v zmysle povedaného, že body ministra zdravotníctva sme preložili na zajtrajšie rokovanie o 14.00 hodine, preto teraz nasleduje druhé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Senka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 612 a spoločná správa výborov má číslo 612a.

    Slovo má navrhovateľ Senko a prosím ho, aby odôvodnil návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Do druhého čítania predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Mnou predložený návrh zákona rieši dva okruhy problémov, po prvé, vysielanie záznamu z podujatia pre potreby spravodajstva, na vysielanie ktorého má výhradné právo iný vysielateľ, je to tzv. právo na krátke spravodajstvo, a druhý okruh problémov je predlžovanie doby platnosti licencií na analógové terestriálne vysielanie. V súčasnom období dochádza ku kolízii záujmov držiteľov exkluzívnych vysielacích práv na vysielanie športových, kultúrnych či iných podujatí a záujmu ostatných vysielateľov odvysielania záznamu informovať o týchto podujatiach. V súčasnosti je vysielateľ oprávnený pre potreby spravodajstva vyrobiť a odvysielať záznam z podujatia, na vysielanie ktorého má výhradné právo iný vysielateľ, s tým, že dĺžka tohto záznamu nesmie presiahnuť tri minúty. Ten istý už jedenkrát odvysielaný záznam vysielateľ nesmie použiť opakovane okrem prípadov, ak by sa jeho obsah priamo vzťahoval na inú dôležitú udalosť, ktorá je predmetom spravodajstva alebo športového magazínu. Opakované vysielanie toho istého záznamu v spravodajských blokoch v súčasnosti možné nie je. Navrhovanou úpravou s prihliadnutím na právo verejnosti na informácie bude umožnené vysielateľovi opakovane odvysielať ten istý záznam z podujatia, na ktorý ma iný vysielateľ výhradné vysielacie práva. Nakoľko však toto právo predstavuje určitý zásah do exkluzívnych práv vysielateľa, ktorý mohol vynaložiť značné finančné prostriedky na ich nadobudnutie, je nevyhnutné, aby k tomuto zásahu došlo len v rozsahu nevyhnutnom na informovanie verejnosti. A z tohto dôvodu sa navrhuje skrátenie možnej dĺžky záznamu z troch minút na deväťdesiat sekúnd.

    Ďalšou oblasťou, ktorá sa navrhuje riešiť, je úprava doby platnosti licencií. Licencia na vysielanie televíznej programovej služby sa v súčasnosti udeľuje na 12 rokov. A licenciu možno predĺžiť iba raz. Podľa § 52 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z. Rada pre vysielanie a retransmisiu platnosť licencie nepredĺži, ak sa zmenil plán využitia frekvenčného spektra na vysielanie alebo je to nevyhnutné na dodržiavanie záväzkov z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky začal v roku 2004 v súvislosti s obmedzovaním ďalšieho rozvoja analógového televízneho vysielania a s nástupom digitalizácie povoľovať využívanie televíznych analógových frekvencií len na obmedzené obdobie. Rada pre vysielanie a retransmisiu preto v konaniach o udelenie zmien či predĺženie televíznych licencií na analógové terestriálne vysielanie rozhodla o udelení alebo predĺžení licencie niektorým vysielateľom na kratšie ako uvedené obdobie. Dotknutí vysielatelia boli preto v porovnaní s inými vysielateľmi znevýhodnení. Táto nerovnosť pred zákonom sa návrhom odstraňuje. A umožňuje sa vysielať v rovnakom časovom období dotknutým televíznym vysielateľom ako ostatným.

    Predkladanou navrhovanou zmenou nie sú dotknuté zákonné postupy a povinnosti vysielateľov v súvislosti so zavádzaním digitálneho terestriálneho vysielania v Slovenskej republike. Ja by som vás prosil o podporu uvedeného zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán navrhovateľ, za uvedenie návrhu zákona.

    Teraz poprosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre kultúru a médiá pani poslankyňu Ágnes Biró a odovzdávam jej slovo, aby informovala Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov a aby odôvodnila návrh a stanoviská gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 830 zo 14. mája 2008 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Senka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 612), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Určené výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začiatku rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predmetnému návrhu zákona určené výbory v prijatých uzneseniach, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 400 z 11. júna 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 138 z 10. júna 2008, odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky poslanecký návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sa nachádzajú pod bodom IV spoločnej správy.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne a tieto schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 143 zo 17. júna 2008. Súčasne ma týmto uznesením gestorský výbor určil za spoločnú spravodajkyňu výborov a poveril ma, aby som podala správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 80, § 83, § 84 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem veľmi pekne za spravodajskú správu.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Registrujem pani poslankyňu Katarínu Tóthovú. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predkladateľ, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpila v rozprave s tým, že rada by som dala doplňujúci návrh k predloženému legislatívnemu poslaneckému návrhu. Ten doplňujúci návrh by sa týkal § 64 ods. 2, a síce, že by sa z tretej vety vyčlenil § 19 a samostatná veta by sa dala o ukladaní sankcií za porušenie povinnosti v § 19.

    O čo ide v § 19. V § 19 ide o zákaz hanobenia pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, náboženstva. Vieme, že toto sú otázky, ktoré aj v Európskej únii sa zdôrazňujú, že takéto diskriminačné a hanobizačné postupy treba v štátoch Európskej únie odstrániť. Ďalej ide o zákaz v ponukách programov, to je v tých upútavkách, robiť znázorňovanie strelných zbraní a scén násilia. Čiže sa to týka len tých ponúk programov. A, po ďalšie, ide o zákaz skrytou formou propagovať alkoholizmus, fajčenie, užívanie omamných látok, jedov a prekurzorov.

    Vážení, toto sú základné veci, o ktorých v našej spoločnosti sa už dávnejšie hovorí. A myslím, že elektronické médiá propagovať tieto otázky by nemali. Preto si myslím, že za porušenie týchto ustanovení by malo byť jasne sformulované, že sa ukladá pokuta. Ďakujem za pozornosť. Odovzdávam v písomnom prevedení legislatívny návrh s 21 podpismi poslancov. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, za vystúpenie v rozprave.

    Boli ste prihlásená ako jediná do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave, k pozmeňujúcemu návrhu. Ak áno, má slovo.

  • Ďakujem za slovo. Padol tu jeden pozmeňujúci návrh pani poslankyne Tóthovej. Ja ho v tejto chvíli neviem posúdiť, oboznámim sa s ním, pretože uvedený návrh ide nad rozsah mnou predloženého návrhu zákona. Podľa môjho názoru si táto problematika vyžaduje komplexnejšie posúdenie a uvedený rozsah zmien by podľa môjho názoru mohlo riešiť alebo malo riešiť aj príslušné ministerstvo komplexnejšou úpravou zákona kvôli stabilizácii právnych noriem. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Ďakujem teda veľmi pekne navrhovateľovi aj spravodajkyni.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta, Jána Chrbeta a Milana Urbániho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách v znení neskorších predpisov (tlač 622).

    Spoločná správa výborov má číslo 622a.

    Slovo má poslanec Maroš Kondrót a prosím ho, aby návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Zákon Slovenskej národnej rady č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, upravujúci postavenie obchodných a priemyselných komôr v Slovenskej republike bol od svojho prijatia v roku 1992 novelizovaný dvanásťkrát a jeho súčasné znenie už nezodpovedá vecnému a legislatívnemu stavu podnikateľského prostredia v Slovenskej republike. Došlo a dochádza k vecným a legislatívnym zmenám v právnej úprave podnikateľského prostredia. Úlohy, ktoré vyplývajú pre Slovenskú obchodnú a priemyselnú komoru zo vstupu do Európskej únie, ako aj z prijímanej tuzemskej právnej úpravy, si vyžadujú spresniť postavenie Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory ako verejnoprávnej inštitúcie a dôležitého reprezentanta podnikateľskej verejnosti, vytvoriť právny predpoklad na jej priestorové a personálne dobudovanie a racionalizovať spoluprácu s vyššími územnými celkami v rámci existujúcej regionalizácie regionálnych komôr Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.

    Novela v nadväznosti na aplikačnú prax takisto upresňuje čiastočne pôsobnosť Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, najmä ustanovenia týkajúce sa pôsobnosti komory v oblasti vzdelávania učňovského školstva a v rozhodovaní sporov.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán navrhovateľ, za prednesenie návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Tiborovi Glendovi a žiadam ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta, Jána Chrbeta a Milana Urbániho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách v znení neskorších predpisov (tlač 622), v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 839 z 15. mája 2008 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta, Jána Chrbeta a Milana Urbániho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách v znení neskorších predpisov (tlač 622), na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 16. júna 2008 a v gestorskom výbore do 17. júna 2008. Bol pridelený Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu.

    O predloženom návrhu zákona rokovali výbory nasledovne.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o návrhu 11. júna 2008 a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 357 z 10. júna 2008 odporučil návrh schváliť.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne, o bodoch 1 až 4 spoločne s odporúčaním schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanoviska Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku k návrhu poslancov Národnej rady Maroša Kondróta, Jána Chrbeta a Milana Urbániho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách v znení neskorších predpisov (tlač 622), vyjadreného v jeho uznesení uvedenom pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov Národnej rady Maroša Kondróta, Jána Chrbeta a Milana Urbániho schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta, Jána Chrbeta a Milana Urbániho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 369 zo 17. júna 2008. Súčasne ma výbor poveril ako spravodajcu výborov predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, za predvedie spravodajskej správy.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku som nedostal, a preto sa pýtam kto sa do rozpravy hlási ústne. Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pán spravodajca a môže vystúpiť v rozprave.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta, Jána Chrbeta a Milana Urbániho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách v znení neskorších predpisov.

    Po prvé. V čl. I bode 1 § 2 ods. 1 sa vypúšťajú slová „ako verejnoprávna inštitúcia“.

    Odôvodnenie. Verejnoprávnosť Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory upravuje § 1 platného zákona.

    Po druhé. V čl. I bode 4 § 5 ods. 2 sa v písmenách n) a r) vypúšťajú slová „a učilištiach“.

    Odôvodnenie. Je to legislatívnotechnická úprava v súlade so schváleným zákonom o výchove a vzdelávaní z 22. mája 2008 (školský zákon), ktorý nadobudne účinnosť 1. 9. 2008.

    Po tretie. V čl. I bode 6 § 16 odsek 1 znie: „Komora má právo zriadiť rozhodcovský súd ako stály nezávislý orgán pre rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov nezávislými rozhodcami.“

    Odôvodnenie. Táto formulácia precizuje konanie rozhodcovského súdu.

    Po štvrté. V čl. I bode 6 § 16 odsek 2 znie: „Rozhodcovský súd rozhoduje podľa právneho poriadku, na ktorom sa účastníci dohodli, a v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi s prihliadnutím na obchodné zvyklosti a zásady poctivého obchodnoprávneho styku a dobrých mravov.“

    Odôvodnenie. Takáto formulácia precizuje konanie rozhodcovského súdu.

    A po piate. V čl. I bode 7 § 17 sa vypúšťa slovo „bezodplatne“.

    Odôvodnenie. Je to legislatívnotechnická úprava v súlade s platným zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pekne.

  • Veľmi pekne ďakujem.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k veciam, ktoré odzneli v rozprave. Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi.

    V zmysle nášho programu ďalej nasleduje druhé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 623).

    Spoločná správa výborov má číslo 623a.

    Pán poslanec, máte slovo a odôvodnite návrh zákona.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, zmeny a doplnenia zákona o energetike, ktoré navrhujem, sa týkajú ustanovenia § 11 zákona o energetike, ktoré upravuje vydávanie osvedčení o súlade investičného zámeru v energetike s dlhodobou koncepciou energetickej politiky.

    Podstatná zmena doplnení spočíva v presnom špecifikovaní jednotlivých energetických zariadení, na ktoré sa zákon o energetike vzťahuje. A to sú konkrétne elektroenergetické zariadenie, plynárenské zariadenie, potrubie na prepravu pohonných látok alebo na prepravu ropy a zariadenie na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka. Takéto dôsledné rozlíšenie všetkých energetických zariadení umožňuje následne v navrhovanom novom znení § 11 a v navrhovanom znení § 4 presne určiť požiadavky na obsah investičného zámeru podľa konkrétneho druhu energetického zariadenia a takisto presne určiť požiadavku na stanovisko prevádzkovateľa príslušného konkrétneho energetického zariadenia. Tým sa zvýši vypovedacia schopnosť žiadosti a aj možnosť príslušného orgánu, ktorým je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, riadne a detailne žiadosť posúdiť a o nej rozhodnúť.

    Navrhujem takisto doplnenie § 11 o nové odseky 5 a 6, preukázanie odbornej spôsobilosti žiadateľa podľa § 6 ods. 8 zákona o energetike a tiež skúseností pri prevádzke energetického zariadenia, na ktoré žiada vydanie osvedčenia. Obdobné požiadavky možno nájsť aj v iných právnych predpisoch, napr. v zákone č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Účelom predloženého návrhu teda nie je neodôvodnené sprísňovanie podmienok pre vydanie osvedčenia, ale spresnenie týchto podmienok, aby takéto osvedčenie dostal subjekt, ktorý dokáže garantovať riadnu zodpovednú a starostlivú prevádzku energetického zariadenia.

    Aplikačná prax takisto vytvorila požiadavky aj na malú novelizáciu zákona č. 586/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde sú tieto zmeny požadované zapracované v spoločnej správe výborov.

    Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, žiadam vás o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Teraz dávam opäť slovo pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrhy a stanoviská gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako spravodajca predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 840 z 15. mája 2008 pridelila návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 16. júna 2008 a v gestorskom výbore do 17. júna 2008, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre hospodársku politiku.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    O predloženom návrhu zákona rokovali výbory nasledovne.

    Ústavnoprávny výbor rokoval o návrhu 11. júna 2008 a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu rokoval o návrhu 11. júna 2008 a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    A Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 358 z 10. júna 2008 prerokoval návrh a odporučil ho schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe tohto uznesenia.

    Časť IV obsahuje celkovo 21 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať nasledovne, o bodoch 1 až 21 spoločne s odporúčaním schváliť ich.

    Gestorský výbor po prehodnotení stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 623), uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 370 zo 17. júna 2008. Súčasne ma výbor ako spravodajcu poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne za prednesenie spravodajskej správy.

    Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto do rozpravy, preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Neregistrujem žiadneho poslanca. Takže uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Ďakujem tak navrhovateľovi, ako aj spravodajcovi.

    Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja, Jána Slotu a Rudolfa Pučíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom.

    Tlač tohto návrhu zákona má číslo 624 a spoločná správa výborov má číslo 624a.

    Slovo má pán poslanec Rafael Rafaj a prosím ho, aby tento návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte mi odôvodniť v druhom čítaní návrh zákona, ktorý rieši novelou predovšetkým okruh oprávnených osôb, ktoré by mali byť oprávnené na poberanie príplatku k dôchodku politickým väzňom. Ide o čiastočné zosúladenie zákona č. 274/2007 Z. z. s normami, ktoré boli prijaté skôr, predovšetkým so zákonom o protikomunistickom odboji, ktorý v § 6 presne definuje okruh „politický väzeň“. Čiže okrem politických väzňov, ktorí boli riadnymi súdmi odsúdení za protištátnu činnosť, tam patria aj kategórie, ktoré sme s predkladateľmi navrhli v novele, to znamená aj osoby, ktoré boli internované v táboroch nútených prác, tzv. PTP, ďalej, osoby násilne odvlečené do tzv. sovietskych gulagov, tá presná terminológia je tam uvedená. A ešte ide o tretiu kategóriu osôb. A to sú osoby pozostalé po odsúdenom na trest smrti.

    Ako predkladateľ súhlasím s legislatívnym procesom v priebehu druhého čítania vo výboroch, kde došlo k legislatívnotechnickému spresneniu, a prosím vás, tak ako je to v spoločnej správe uvedené, aj o podporu tohto zákona.

    Na margo stanoviska ministerstva spravodlivosti by som chcel uviesť upozornenie, že v § 1 sa spomína rozhodné obdobie 25. február 1948 až december 1989. Pritom tá jedna z troch nových kategórií odvlečených do sovietskych gulagov sa logicky, vecne a historicky vzťahuje už na rok 1944, keď pri vstupe Červenej armády na územie bývalého Česko-Slovenska došlo k týmto prípadom. To však z našej stránky je len možno technická výhrada, ale z logiky a usporiadania navrhovanej normy jednoznačne vyplýva, že ide o oprávnený okruh osôb. Preto aj po tomto upozornení vás prosím o podporu pre tento zákon. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie tohto návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Marte Damborskej a prosím ju, aby informovala Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanoviská gestorského výboru. Máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegynky, kolegovia, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja, Jána Slotu, Rudolfa Pučíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 374/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom (tlač 624), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja, Jána Slotu a Rudolfa Pučíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom (ďalej len „gestorský výbor“), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 842 z 15. mája 2008 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja, Jána Slotu a Rudolfa Pučíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom (tlač 624), na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 401 z 11. júna 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 308 z 11. júna 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č.158 z 10. júna 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č.150 z 10. júna 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č.150 z 12. júna 2008.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja, Jána Slotu a Rudolfa Pučíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o návrhoch 1 až 8 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy s návrhom schváliť ich.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Martu Damborskú na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky 1. na informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru, 2. na predloženie návrhov podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2, § 86 zákona č. 350/1996 Z. z.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 158 zo 17. júna 2008.

    Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. A hlásim sa ústne do rozpravy.

  • Ďakujem pekne za spravodajskú správu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Upozorňujem, že nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, tak sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pani Sabolová, registrujem to. Ešte niekto iný sa chce prihlásiť do rozpravy? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Vystúpi teraz ako prvá spravodajkyňa, po nej vystúpi pani poslankyňa Sabolová.

  • Áno, ďakujem. Podávam návrh na zmenu v návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja, Jána Slotu a Rudolfa Pučíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom (tlač 624). Siedmy bod sa vypúšťa. A v tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov.

    Odôvodňujem, ide o legislatívnotechnickú úpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz má slovo pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, chcem len vystúpiť krátko na podporu tohto návrhu zákona. Som rada, že sa podarilo dotiahnuť a dočistiť v rámci legislatívy snáď už posledný návrh, ktorým by sme ukončili odškodňovanie ľudí postihnutých komunistickým režimom. Je to, myslím, veľmi dobré. A najviac otázok a pripomienok bolo zo strany dvoch skupín, a to boli tí, ktorí boli v táboroch nútených prác, ale, myslím, aj skupina po popravených politických väzňoch, pretože mnohí z nich neboli ani poberatelia dôchodkov ani sirotských dôchodkov. A z tohto dôvodu, je už to veľmi malá skupina, neboli zahrnutí do platnosti minulého zákona o príplatkoch k dôchodkom politickým väzňom. Teda chcem poďakovať kolegom, že dotiahli tento návrh do konca.

    Je mi trochu ľúto, že sa do spoločnej správy nedostal skorší termín účinnosti zákona, pretože by sme boli stihli lehotu 1. septembra, pretože títo ľudia pomaličky odchádzajú. Možno aj jedna z nich, ktorá sa na nás v poslednom období obracala, o ktorej aj pán poslanec Rafaj vie, pani Rakúsová, ktorá zastrešovala politických väzňov, je už vo večnosti. A tu je vidieť, že každý mesiac a každý deň, ktorým nevieme aspoň túto malú satisfakciu pre týchto ľudí urobiť, je na škodu veci. Ale keďže opozičný návrh nemá šancu prejsť v tomto parlamente, ani nepredkladám návrh na skrátenie tejto doby. A, bohužiaľ, budú sa musieť títo ľudia postihnutí komunistickým režimom zmieriť s tým, že to bude dátum až 1. január 2009. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa bola posledná, ktorá vystúpila v rozprave, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ chce zaujať stanovisko k diskusnému príspevku. Má slovo.

  • Ďakujem pekne. Čiže využívam svoje právo ešte v záverečnej reči. Chcem povedať, že tento zákon naozaj rieši mnohé krivdy, ktoré boli skryté, nevidené. A keďže vôbec Slovenská národná strana a jej poslanci tu neboli za ostatné 4 roky, ale niekto iný bol pri moci, kľudne mohol túto problematiku riešiť. Takže ja chcem aj touto cestou napriek tým skutočnostiam, o ktorých hovorila predrečníčka a o ktorých viem, bohužiaľ, ale niektoré veci nepopustia, teda poďakovať aj koaličným partnerom za podporu, pretože riešime naozaj aj predovšetkým sociálny problém v oblasti dôchodkov pre marginalizovanú skupinu ľudí, ktorí si to ale určite zaslúžia. A verím, že všetkým nám je ľúto tých, ktorí sa možno už do konca roka nedožijú odškodnenia. Ale to je zasa krutosť legislatívneho procesu a tých možností, ktoré máme. Ale lepší je takýto vrabec v hrsti pre možno stovky a možno 2 000 ľudí ako ten holub na streche, ktorý by bol iba v planej nádeji tak ako doteraz. Takže ja ešte raz ďakujem nielen teda koaličným, ale, predpokladám, aj opozičným poslancom, že zahlasujú za túto novelu a nebudeme si tu musieť vzájomne vytýkať, keďže my tu vládneme 2 roky, pričom zatiaľ sme stihli, myslím, poriešiť pomerne široké skupiny obyvateľstva. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Registrujem, o slovo sa hlási pani spravodajkyňa. Má slovo.

  • Hlas z pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem spravodajkyni a navrhovateľovi.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje druhé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera a Viliama Jasaňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.

    Návrh zákona sme dostali ako tlač 626 a spoločná správa výborov má číslo 626a.

    Slovo má pán poslanec Richter a žiadam ho, aby návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní návrh novely zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.

    Tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zameraním a skončením štátnej služby.

    Vo februári tohto roku bola schválená v Národnej rade Slovenskej republiky novela, ktorá riešila kompletné nové usporiadanie platových podmienok príslušníkov Policajného zboru. Táto zmena reagovala na potreby súčasnej doby prispôsobiť systém odmeňovania príslušníkov Policajného zboru s cieľom lepšieho a spravodlivejšieho finančného ohodnotenia, a to aj vo väzbe na nové úlohy, ktoré zabezpečujú po vstupe do schengenského priestoru. Aj krátka doba, ktorá uplynula od účinnosti tejto novely, preukázala všeobecne odôvodnenosť navrhnutých zmien v odmeňovaní príslušníkov Policajného zboru.

    Táto doba však ukázala aj na potrebu zobjektivizovania a konkretizovania najmä zaradenia príslušníkov do jednotlivých platových tried, u ktorých došlo k niektorým nejasnostiam. Charakteristiky platových tried na základe poznatkov z praxe preukázali nejednotnosť chápania a najmä rôznorodosť výkladu jednotlivých platových tried, či už v radoch funkcionárov alebo radových policajtov. Aj keď táto nejednotnosť chápania sa prejavila v relatívne malom počte z celkového počtu 21 000 príslušníkov Policajného zboru, pre napĺňanie základného cieľa novely zákona je dôležité podľa názoru predkladateľov túto novelu prijať.

    Svoj zámer sme prezentovali aj vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v celom legislatívnom procese prípravy sme úzko spolupracovali aj so zástupcami policajných odborov. Predmetné úpravy sa týkajú najmä problematiky pohotovosti a platového zatriedenia.

    Na rokovaní Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť sme akceptovali aj pripomienky iných príslušníkov bezpečnostných zložiek, ktoré rieši prechodné ustanovenie účinné od 1. marca 2009. Tieto sa týkajú príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a príslušníkov Železničnej polície ohľadom doplatku k služobnému platu v prípade výšky vzniknutej rozdielom predpisov do 28. februára 2009. Dodatok sa poskytne dovtedy, kým sa uvedený rozdiel neodstráni, pričom sa z dodatku odpočíta suma valorizácie. V podstate ide de facto o legislatívnotechnickú úpravu, nakoľko pôvodný úmysel zákonodarcu zostáva rovnaký.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, som presvedčený, že prijatím tejto novely sa odstránia nejednotnosti v chápaní platových tried a možné riziká, ktoré by vyplývali z prechodných ustanovení od 1. marca 2009. Preto sa uchádzame o podporu tejto novely zákona v druhom aj v treťom čítaní. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť Mariánovi Kovačócymu. A požiadam ho, aby informoval o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanoviská gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera a Viliama Jasaňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Je to tlač 626.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 841 z 15. mája 2008 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera a Viliama Jasaňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom návrhu zákona, súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, ktorú ste obdržali.

    Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1, 2, 6, 7, 9, 10 hlasovať spoločne a tieto schváliť, o bodoch 3, 4, 5, 8, 11 a 12 hlasovať spoločne a tieto neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera a Viliama Jasaňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera a Viliama Jasaňa na vydanie zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 162 na svojej 39. schôdzi.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k predmetnému návrhu.

  • Ďakujem pekne za spravodajskú správu.

    Takže otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku, Moniky Smolkovej a Jozefa Buriana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 575 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 575a.

    Návrh odôvodní Monika Smolková v mene skupiny navrhovateľov. Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti uviedla poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Z. z. o meste Košice v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má umožniť mestským častiam mesta Košice samostatne sa uchádzať na základe žiadostí o finančné prostriedky z fondov Európskej únie na realizáciu projektov podľa jednotlivých operačných programov. Rovnakú úpravu obsahuje tiež zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov.

    Ďalšou upravovanou problematikou je ustanovenie maximálneho počtu námestníkov primátora mesta Košice. Doteraz platná právna úprava neobmedzuje ich počet. V navrhovanom zákone sa ustanovuje, aby primátora mohli zastupovať najviac dvaja námestníci. Obdobná úprava sa uplatňuje podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov i v ostatných mestách. Navrhovaná zmena môže pozitívne ovplyvniť výdavky rozpočtu mesta z dôvodu zníženia počtu námestníkov primátora.

    Navrhovaná zákonná úprava nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet ani na rozpočet mesta, práve naopak, môže ich znížiť.

    Vážený pán predsedajúci, skončila som.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za uvedenie návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Bačíkovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a poprosím ho, aby odôvodnil stanovisko a návrhy gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi ako spoločnému spravodajcovi výboru, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku, Moniky Smolkovej a Jozefa Buriana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov (tlač 575), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 797 z 8. apríla 2008 pridelila návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    A výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská.

    Ústavnoprávny výbor uznesením č. 376 zo 6. mája 2008 s návrhom zákona súhlasil a odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ho s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 297 zo 6. mája 2008 s predmetným návrhom zákona súhlasí a odporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 175 zo 6. mája 2008 s predmetným návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením č. 101 z 29. apríla 2008 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Ja tieto návrhy nebudem čítať, pretože ich máte uvedené v spoločnej správe výborov a v spoločnej správe sú uvedené pod bodom č. IV. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať nasledovne. Gestorský výbor o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča hlasovať, spoločne o bodoch 1, 3 a 5 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich, o bode 2 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho a o bode 4 bez odporúčania gestorského výboru.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča návrh poslancov v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe schváliť.

    Výbor určil mňa ako spoločného spravodajcu a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a dať hlasovať o predmetnom návrhu ihneď po ukončení rozpravy k nemu.

    Vážený pán predsedajúci, ak dovolíte, skončil som. Otvorte, prosím, k predmetnému návrhu rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, za spravodajskú správu.

    Takže otváram rozpravu. Do rozpravy sa ako jediný písomne prihlásil pán poslanec Rudolf Bauer. Takže, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem sa vyjadriť k obidvom zmenám, ktoré táto novela prináša. Myslím si, že obidve nie sú šťastné, že sú to návrhy, ktoré ten zákon nevylepšujú, ale naopak, zhoršujú.

    K tomu prvému návrhu, aby mestské časti v Košiciach mali možnosť podávať samostatne projekty na čerpanie štrukturálnych fondov. Myslím si, že takú možnosť mestské časti by, samozrejme, mohli mať a aj mali mať, aj je lepšie, aby ju mohli mať, ale je tam jedno ale, nemalo by to byť tak, že o tom mesto nevie, že to nie koordinované, že každý to podáva sám, jedna mestská časť nevie o tom, čo robí druhá mestská časť.

    Rozvojové projekty alebo projekty na čerpanie štrukturálnych fondov by mali vychádzať z hlavného rozvojového programu, ktorý by mal byť na úrovni mesta. To je program hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorého vypracovanie a schválenie v mestskom zastupiteľstve sa vyžaduje na to, aby mohli byť takéto projekty podávané. Súčasný zákon o podpore regionálneho rozvoja umožňuje vypracovávať programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja aj obciam. A deje sa to aj v Bratislave, aj v Košiciach, že aj mestské časti si vypracúvajú svoje programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja, čo môže byť na jednej strane aj zbytočné míňanie verejných prostriedkov. Na druhej strane, samozrejme, môžu mestské časti urobiť priemet toho hlavného programu do svojej mestskej časti a rozpracovať, povedzme, niektoré časti. To, že existuje dvojúrovňová samosprávna štruktúra v Bratislave a v Košiciach, je možno dobrá idea, ale musí byť správne využívaná, pretože pokiaľ nie je koordinácia, pokiaľ vzniká napätie medzi tými dvoma úrovňami, tak to určite nie je v prospech rozvoja tohto mesta a v prospech efektívneho využívania verejných zdrojov. Čiže prvý dôvod toho je, som presvedčený o tom, že mesto má mať jeden rozvojový program, ktorý môže byť základom pre rozpracovanie na úrovni mestskej časti. Ale nemôže vzniknúť situácia, keď, povedzme, mestská časť má nezávislý rozvojový program od mesta pre určenie nejakého dlhodobého alebo strednodobého rozvoja. A to je jeden z argumentov, prečo by nemali ísť samostatne bez toho, aby, povedzme, na úrovni mesta sa o tom vedelo alebo nebolo koordinované správne, aby mali možnosť mestské časti podávať samostatne projekty.

    Druhým dôvodom, argumentom je, že musí existovať koordinácia pri získavaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov, aby neboli verejné prostriedky zle vynakladané. Poviem vám negatívny príklad. Proste môže jedna mestská časť začať pripravovať nejaký zaujímavý projekt, napr. výstavbu aquaparku. Môže to urobiť druhá mestská časť nezávisle, môže to robiť mesto. A môže vzniknúť situácia, keď vlastne sa ukáže, že takéto aktivity nie sú koordinované a že sú zbytočné, pretože šancu, povedzme, získať prostriedky na výstavbu troch aquaparkov v jednom meste nie je, samozrejme, reálne. Preto si myslím, že musí koordinácia pri tomto procese existovať. To je ďalší argument, aby mestské časti nemohli autonómne, samostatne podávať podľa mňa projekty na využívanie štrukturálnych fondov.

    Po tretie, v súčasnom zákone o meste Košice existuje mechanizmus, ktorý poslancom mestského zastupiteľstva umožňuje rozhodnúť úpravou štatútu mesta, zákon s tým počítal. A môže poveriť mestské časti, povedzme, za určitých podmienok alebo pri dodržaní PHSR, aby mohli podávať projekty. Čiže nie je potrebná zákonná úprava. Napr. do určitej nejakej výšky finančnej či pri malých relatívne alebo pri mäkkých projektoch neinvestičných môže v štatúte mesta na úrovni mestského zastupiteľstva sa rozhodnúť, že áno, mestské časti ich môžu podávať, pokiaľ to nebude vylučovať výzva, ktorú vypíše riadiaci orgán, tak na základe takéhoto mechanizmu, takéhoto poverenia štatútom mesta mestské časti môžu podať projekty na štrukturálne fondy a nemusí to byť regulované v zákone. Takisto pri nejakých iných malých nejakých investičných projektoch tiež môžu byť presne určené podmienky, pri ktorých môžu mestské časti podávať projekty. Ale určite to nemôže byť pri veľkých projektoch alebo takto paušálne, autonómne, ako to je navrhované. To je v neprospech rozvoja mesta. Určite, pán poslanec, je to tak, verte mi, som o tom presvedčený, mám dlhé skúsenosti z komunálnej oblasti. Nový zákon o podpore regionálneho rozvoja, ktorý bol stiahnutý, ale už bol tu pripravený, tak rieši ešte podrobnejšie úpravu hlavného rozvojového dokumentu miest a obcí, programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja. A je záväzný. A je tiež povinným dokumentom pri tvorbe a podaní projektov na štrukturálne fondy. Čiže musia z toho vychádzať, jedno mesto, jedna obec má mať jeden rozvojový program, nemôžu tam proste byť niekoľko dokumentov, ktoré sú v rozpore, ktoré nastavujú rozvoj jedným smerom alebo druhým smerom alebo sú v rozpore. Proste zdravý rozum hovorí, že takto to je lepšie. A dôsledky sa ukazujú pri vyhodnocovaní stredného nejakého horizontu alebo v dlhodobom pohľade sa to ukazuje, že pokiaľ to tak nie je, tak je to, samozrejme, na škodu rozvoja tohto mesta.

    K druhému návrhu, ktorý sa týka určenia limitu počtu dvoch námestníkov primátora.

    Prvá pripomienka, ktorú chcem povedať, je, že primátor veľkého mesta, či je to Bratislava alebo Košice, je pozývaný na množstvo spoločenských akcií z oblasti života. A, samozrejme, fyzicky nemôže obsiahnuť, aby všade fyzicky sa zúčastnil týchto podujatí. A preto je aj určite dobré, keď má nejaký počet zástupcov alebo námestníkov, ktorí ho môžu zastúpiť. V Košiciach vzhľadom na veľkosť mesta tak sa ukázalo, že keď je jeden námestník, je to málo, keď sú dvaja námestníci, tiež to nemusí stačiť, že je dobré, keď sú traja námestníci, ktorí ho môžu zastúpiť a môžu si tak podeliť, povedzme, a spoločne pokrývať takéto spoločenské aktivity, získavať spätnú väzbu od inštitúcií alebo skupín, kde sú pozývaní, alebo obyvateľov, alebo proste prejavovať a reprezentovať svoje názory k obyvateľom mesta. Čiže ukazuje sa dlhodobo, že nie je dostatok, keď sú dvaja námestníci, že je to málo.

    Druhý argument je ten, že počet námestníkov a ich zvolenie podlieha politickým dohodám a určuje sa na začiatku volebného obdobia. Čiže volia sa, a je to aj v zákone, námestníci spravidla na celé funkčné obdobie. Pokiaľ príde zmena v polovici funkčného obdobia, tak je to určite nekorektné voči nastaveniu celého prostredia samosprávy v Košiciach aj v Bratislave. Čiže patrí k dobrej politickej kultúre a ku korektnému správaniu, že také zmeny sa majú robiť s platnosťou od začiatku volebného obdobia, aby to aj nebolo v rozpore s existujúcou textáciou v zákone, že námestníci sa volia spravidla na celé funkčné obdobie.

    Ďalšia poznámka. Zastupiteľstvo má možnosť uvoľniť hociktorého poslanca na výkon verejnej funkcie na plný úväzok. A tam vlastne nie je žiaden limit. Čiže teoreticky môže aj všetkých 50 poslancov byť uvoľnených na výkon verejnej funkcie na plný úväzok a dostávať za to plnú odmenu. Čiže akási regulácia tu o počte, koľko tých námestníkov má byť, je prakticky zbytočná. A nie je to efektívne budovanie alebo vylepšovanie zákona o meste Košice. Ten rozdiel, samozrejme, môže byť v tom, že ten sa volá námestník a ten je len poslanec, ale autorita aj tak by sa nemala odvodzovať od názvu funkcie, ale skôr od správania a od odbornosti tohto verejného činiteľa.

    Čiže myslím si, že obidva návrhy nie sú dobré. A naozaj keď vecne debatujeme, tak by mohli predkladatelia uznať, že je to tak. A pokiaľ majú naozaj záujem na tom, aby vylepšili tento zákon, tak by mali prehodnotiť svoje rozhodnutie a nemalo by sa pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Chcel by som ešte pripomenúť, keďže som členom výboru pre verejnú správu, ktorý je gestorským výborom, že vlastne pri prvom rokovaní vo výbore tieto návrhy ani neprešli alebo ak aj prešli, schválené väčšinou poslancov prítomných, boli to návrhy, aby výbor nepodporil tieto obidva návrhy. A až pri druhom rokovaní bolo iné hlasovanie. Ale to tiež svedčí o tom, že vo výbore ak naozaj vo väčšine je vecná diskusia, pretože sú tam poslanci, ktorí tiež majú dlhoročné skúsenosti alebo sa zaujímajú o túto oblasť aj z odborného pohľadu, aj teoretické vedomosti majú vrátane predsedu výboru, tak to dáva základ, pretože tá diskusia je odborná, je vecná. A tu keď to tak bolo pri tom prvom, tak sa ukázalo, že nie je nejaká automatická podpora pre tento návrh a že nie sú členovia výboru pre verejnú správu presvedčení o tom, že tieto návrhy vylepšujú zákon o meste Košice a aj spoločná správa proste nie je jednoznačne postavená tak, že gestorský výbor odporúča prijatie týchto návrhov. Preto navrhujem podľa príslušných paragrafov, myslím, že to je § 83 zákona o rokovacom poriadku...

  • Hlas z pléna.

  • Odpoveď z pléna.

  • Beriem to. Takže je to § 73 ods. 3, podľa ktorého navrhujem nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Smolková. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Máte slovo, pani navrhovateľka.

  • Vážený pán poslanec, hovorili ste, ako to bolo na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Možno by bolo ešte pre korektnosť vhodné dodať, že na tomto výbore sa zúčastnil aj pán primátor mesta Košice. A tam deklaroval, že on s prvým bodom novelizačného zákona nemá absolútny problém. Takže to hovorím len pre korektnosť. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    So stanoviskom k faktickej poznámke sa hlási pán poslanec Bauer.

  • Ďakujem pekne. Tak ako som ja vnímal vystúpenie pána primátora, tak môžem povedať, že nebolo to tak, že nemal absolútne žiaden problém, ale neprotestoval proti tomu, ak by sa to prijalo, čo je trošku iná poloha. Ale to bolo možno skôr také, dá sa povedať, politické stanovisko v rámci vystúpenia pána primátora. Pokiaľ sa odborne debatuje o tejto otázke, tak si myslím, že s tým argumentom, že mesto má mať jeden rozvojový program, je stotožnený aj pán primátor mesta Košice.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz sa, vážené kolegyne, kolegovia, pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Registrujem poslanca Viliama Novotného, pani poslankyňu Janu Laššákovú a pani poslankyňu Sabolovú Máriu. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo udeľujem pánovi poslancovi Viliamovi Novotnému.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani predkladateľka, vážený pán spravodajca, dámy a páni, ďakujem pekne kolegom, ktorí tu vydržali do neskorých poobedňajších hodín, nechcel som vôbec vystúpiť k prerokúvanému poslaneckému návrhu zákona o meste Košice v druhom čítaní, lebo v podstate všetko, čo som chcel povedať, som povedal v prvom čítaní, akurát by som sa len opakoval.

  • Ruch v sále.

  • Takže snáď pre pána poslanca Galbavého by som niektoré zaujímavé momenty z môjho rečníckeho vystúpenia zopakoval. Nechcel som vystúpiť možno aj preto, lebo napriek tomu, že sme na májovej schôdzi nerealizovali plánované druhé čítanie poslaneckého návrhu zákona o Košiciach z dôvodu, že sa rokovalo ohľadom toho, ako bude definitívna verzia schválená, nedošlo k nejakej výraznej zmene alebo posunu. Keď si všimnete spoločnú správu, takisto vidíte, že tam nie sú nejaké závažné nové pozmeňujúce návrhy, ktoré by niekde inde obsahovo posúvali tento poslanecký návrh zákona.

    Stanovisko SDKÚ – DS, si myslím, je známe aj z môjho vystúpenia v parlamente, aj z opakovaných tlačových konferencií, ktoré sme v Košiciach mali s pani poslankyňou Tkáčovou. Predovšetkým zopakujem snáď len toľko, že považujeme naďalej za nie celkom korektný spôsob, akým sa táto poslanecká novela zákona dostala do parlamentu, pretože vždy tomu bolo tak, že keď sa podávala novela zákona o meste Košice, a bolo ich niekoľko, naposledy sa podávala v minulom funkčnom období, tak sa pod ňu väčšinou podpísali všetci poslanci v Národnej rade, ktorí pôsobia alebo bývajú v meste Košice, čím sa zamedzilo práve takýmto diskusiám, ktoré tu momentálne prebiehajú, že majú na to názor iný košickí poslanci z KDH, iný košickí poslanci z SDKÚ, iný košickí poslanci zo Smeru. Takže myslím, že sa to dalo vydiskutovať doma, dohodnúť sa, lebo ako ukázal aj mesiac máj, nie je problém sadnúť si za rokovací stôl a diskutovať. Nie je žiaden problém sadnúť si za rokovací stôl a diskutovať.

    Trošku za nekorektný považujem aj zámer využiť zo strany poslancov strany Smer parlamentnú väčšinu, ktorú majú spolu s koaličnými partnermi, s Ľudovou stranou – HZDS a SNS, na to, aby menili pravidlá, v ktorých samospráva v Košiciach funguje. Myslím si, že zástupcovia občanov sú predovšetkým pán primátor a mestskí poslanci, ktorí majú mandát na to, aby spravovali veci verejné v rámci mestskej samosprávy v meste Košice. A neopýtať sa ich na ich názor a prísť s novelou zákona nie je práve to najkorektnejšie, to sa vyjadrujem teraz veľmi citlivo a veľmi opatrne.

    Čo sa týka samotného obsahu zákona a prvého bodu, myslím, že pán poslanec Bauer to zobral tak zoširoka. Vysvetlil všetky súvislosti uplatnenia tohto bodu, ktorý sa týka skutočnosti, aby mestské časti mohli vystupovať ako právnické osoby vo vzťahu k čerpaniu finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. Áno, dá sa povedať aj argument, ktorý tu určite aj povie pani predkladateľka, že podobne je to v Bratislave na základe novely, ktorá už bola v tomto funkčnom období. Do určitej miery, pozrite sa, nič svetoborné sa Košicami neudeje, že to budú môcť mestské časti čerpať alebo budú môcť mestské časti podávať tieto projekty, mesto Košice sa ani nezrúti, nebude ani chudobnejšie, ani bohatšie. Dokonca teoreticky sa dá špekulovať, že mestské časti by spolu s mestom tiež mohli byť viac úspešné, ako keď to bude podávať mesto samostatne. Takže teoreticky sa dostane viacej finančných prostriedkov z európskych fondov do mesta. Hovorím veľmi teoreticky.

    Faktom ale ostáva, ako sa na to mesto dívame. A tú filozofiu veľmi krátko snáď načrtnem. Predstava SDKÚ – DS o meste Košice je predstava o silnom meste, so silným primátorom, so silnými kompetenciami mestského zastupiteľstva a s mestskými časťami, ktoré budú vykonávať čiastočne časť samosprávnych funkcií po dohode s mestom. Predstava SDKÚ – DS je o silných Košiciach, o jednom silnom integrálnom metropolitnom meste, ktoré by mohlo byť veľmi dôležitým momentom a rozvojovým impulzom rozvoja celého východu našej republiky. Jedným z veľkých tajomstiev veľkého regionálneho rozdielu medzi východom a západom je aj skutočnosť, že kým na západe existuje dominantná Bratislava, ktorá púta investície, púta inteligenciu, púta vysoko kvalifikovanú pracovnú silu, tak ak by sme možno podobné centrum mali na východe, tak dokázali by sme takisto široké okolie tejto metropoly pohnúť možno rovnakým spôsobom, ako je tomu v Bratislave.

    A ja si myslím, že práve toto ustanovenie v bode 1 poslaneckej novely zákona ide proti tejto filozofii. Ide k tomu, aby tie mestské časti sa začali správať takou salámovou metódou krok za krok ako obec, aby mali stále viacej kompetencií porovnateľných s obcou, právnickou osobou, ktorú označujeme ako obec. A nemyslím si, že to prospeje komplexnosti a integrálnosti mesta Košice. Nemyslím si, že je to dobré smerovanie. Rovnako sa zrejme o tom budeme na jeseň baviť v Košiciach, kde viem, že je určitý audit, je určitá predstava. Nejdem vás tým zabávať o tom, koľko kompetencií by sme ešte mali preniesť na mestské časti alebo nemali preniesť na mestské časti. A aj v tomto prípade bude SDKÚ – DS zastávať stanovisko, že našou predstavou je silné mesto Košice. Možno by človek mohol špekulovať o tom, či je výhodnejšie mať z politického hľadiska viacej starostov v mestských častiach za našu politickú stranu alebo keď sú za inú politickú stranu, tak vtedy by sme radšej chceli silnejšie kompetencie primátora, keď je za našu politickú stranu. Ale myslím, že to, čo je dôležité, nie je to, ktorý je starosta alebo primátor je za akú politickú stranu, ale to, ako sú nastavené tie mechanizmy v tom meste. Z tohto pohľadu toto ustanovenie, ktoré sa navrhuje poslaneckým návrhom zákona, ide proti duchu silného mesta, ide proti duchu tomu, aby Košice mohli čerpať finančné prostriedky na veľké projekty v prospech všetkých občanov a aby sa finančné prostriedky z európskych fondov nečerpali na partikulárne záujmy jednotlivých mestských častí, z ktorých mnohé sú historické obce s niekoľkými stovkami obyvateľov, pričom celé mesto má bezmála štvrť milióna obyvateľov.

    Je namieste, samozrejme, aj politická úvaha o tom, ktorí to budú práve starostovia, aj keď som povedal, že nechcem o tom veľa teraz špekulovať, ktorí sa nakoniec k tým finančným prostriedkom prostredníctvom európskych fondov dostanú. Keď si niekto myslí, že to budú prioritne starostovia z dnešných opozičných strán v Národnej rade, ktorých je dosť v meste Košice, myslím si, že je to skôr výhodné pre starostov, ktorí sú blízki vládnym politickým stranám, ale tých je zas v meste Košice pomerne málo. Z toho vyplýva, že tento zákon by sme nemali posudzovať politicky. A myslím si, že aj strana Smer by mohla uvážiť, že nie je vhodné to posudzovať politicky, ale vhodné by bolo skôr, aby mesto Košice mohlo čerpať tieto finančné prostriedky, než aby sme ich dislokovali na mestské časti. Ale, prosím, o tom sa dá filozofovať.

    Čo sa týka počtu viceprimátorov, tak, viete, argumenty, ktoré povedala pani predkladateľka v prvom aj teraz v druhom čítaní, sú na základe nejakej právnej analýzy. Ja to rešpektujem. Ja nie som právnik. Právnik má svoj názor, má svoju právnu analýzu. Ja mám k dispozícii inú právnu analýzu, na základe ktorej tieto argumenty neobstoja, pretože zákon o obecnom zriadení nie je nadriadený zákonu o Košiciach, pretože oba tieto zákony schválila Národná rada prostou väčšinou. Zákon o obecnom zriadení upravuje to, čo neupravuje zákon o Košiciach, ktorý je lex specialis. Organizačný poriadok mesta je originálnou kompetenciou mestského zastupiteľstva v súlade so zákonom o Košiciach. Viceprimátori sú hradení z vlastných prostriedkov mesta. Je to originálna kompetencia mesta. Určovanie počtu viceprimátorov je zasahovanie do právomocí mestskej samosprávy aj v zákone o obecnom zriadení. Čítal som zo stanovisko odbornej právnej analýzy, ktorú ja mám k dispozícii. A na základe tej mestské zastupiteľstvo upravilo vo svojom štatúte na začiatku tohto funkčného obdobia počet viceprimátorov na číslo tri.

    Dámy a páni, viete, keď sú dva právne názory, môže ich možno rozlúsknuť len Ústavný súd. Takže ja teraz nejdem hovoriť o tom, ktorý je ten dobrý a ktorý je zlý, ktorý je správny, ktorý je nesprávny názor. Ale myslím si, že mali by sme hľadať nejaké riešenie. Ja som povedal aj tu v prvom čítaní, aj na tlačovke opakovane, že nemám problém s tým, aby malo mesto Košice dvoch viceprimátorov, dokonca ani s tým, aby malo jedného viceprimátora, pretože, tak ako to povedal pán poslanec Bauer, dá sa to vyriešiť, ak je potreba poveriť určitými kompetenciami niektorých poslancov mestského zastupiteľstva aj plným úväzkom formou poslanca uvoľneného na výkon funkcie. Treba povedať, že na regionálnej samospráve je to bežná prax, že existuje podžupan, teda podpredseda, povedzme, Košického samosprávneho kraja, existuje jeden, dvaja poslanci uvoľnení na výkon funkcie. Takže takisto sa to dá vyriešiť aj v mestskom zastupiteľstve. Treba ale povedať, že korektné by bolo, ak chceme byť korektní, upraviť počet viceprimátorov od ďalšieho funkčného obdobia. Predsa došlo k určitým politickým dohodám. V Košiciach existuje trojkoalícia. Trojkoalícia v dobrej viere na základe právneho stanoviska upravila v štatúte počet viceprimátorov na troch. Títo majú svoje kompetencie, sú poverení určitými právomocami. To, či to funguje dobre alebo zle, posúdia komunálne voľby, ktoré vystavia vysvedčenie jednotlivým politickým funkcionárom a jednotlivým politickým stranám. Ale myslím si, že ak by sme chceli korektne riešiť tento problém, áno, znížme to na počet dvoch viceprimátorov, ale od ďalšieho funkčného obdobia, pretože meniť to v strede znamená vyvolať určité otázniky medzi koaličnými partnermi, ktorýže viceprimátor bude odsunutý, či ako poslanec na výkon funkcie bude uvoľnený, nebude uvoľnený. No a z tohto pohľadu keďže strana Smer je v Košiciach v opozícii, to vnímam z jej strany ako trochu zneužitie väčšiny v parlamente a trochu snahu vraziť klin do koalície, ktorá v meste Košice funguje, proste rozhádať nás. Neviem to ináč vyjadriť, prečo to stranu Smer tak odrazu v strede funkčného obdobia začalo trápiť práve návrhom zákona, prečo nešla skôr právnou cestou, ak si myslela, že teda stanovisko nie je v súlade so zákonom o meste Košice a v súlade so zákonom o obecnom zriadení.

    Chcem povedať aj toľko, že sme tu diskutovali aj v pléne, aj v kuloároch o počte mestských častí v Košiciach. Ja som veľmi rád, a chcem sa poďakovať aj pani predkladateľke, lebo viem, že už teraz nevystúpi, len v záverečnom slove môže vystúpiť a tam už nemôže dať pozmeňujúce návrhy takéhoto charakteru, že sa nebude meniť počet mestských častí tu v Národnej rade. Považujem to za korektné zo strany predstaviteľov Smeru v Košiciach, že sme túto diskusiu začali, že sme sa začali rozprávať o nejakom mechanizme, ako by sme znížili počet mestských častí. Môj názor vždy bol a názor SDKÚ – DS je totožný s názorom znížiť počet mestských častí. Myslím si, že 22 mestských častí vzniklo nejako historicky, ale vedeli by sme omnoho efektívnejšie organizovať ten druhý stupeň samosprávy v meste Košice. Treba o tom, samozrejme, veľmi citlivo diskutovať. Vážim si stanovisko predkladateľov, ktorí chcú vychádzať z dnes platného zákona o meste Košice a prišli s návrhom nejakého mechanizmu, na ktorom by sa mohli naprieč politickým spektrom možno aj dohodnúť, ak bude teda vôľa. Teda som veľmi rád, že pri zajtrajšom hlasovaní o 11.00 hodine nemusí hlasovať poslanec z Brezna alebo poslanec z Dolného Kubína o tom, či mestská časť Kavečany bude alebo nebude alebo či bude alebo nebude mestská časť Pereš, lebo toho som sa trochu obával. A bolo by to, myslím si, naozaj nekorektné. Som rád, že sa to podarilo. Čiže naozaj to chcem pochváliť. A na druhej strane ale chcem povedať, že o to viac by som za korektné považoval zo strany predkladateľov, ak by rovnako korektne pochopili problematiku viceprimátorov ako citlivú politickú tému a možno aj vyriešenie počtu viceprimátorov až od ich ďalšieho funkčného obdobia, aby naprieč politickým spektrom zlepšilo atmosféru na hľadanie riešenia o zlučovaní alebo znížení počtu mestských častí. Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa hlásia poslanci Bauer a Smolková. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Bauer.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Novotný hovoril o vízii silného integrálneho metropolitného mesta. Chcem povedať, že sa stotožňujem s tým, že je záujmom politickým aj mojím a, myslím, všetkých, aby mesto bolo silné, a nie aby to bol federatívny zväzok obcí, pretože tá dvojúrovňová štruktúra, mestská samospráva je postavená na spolupráci medzi týmito dvoma úrovňami, a to dokonca tak, že čím je vyššia úroveň spolupráce medzi orgánmi mesta a orgánmi mestských častí, tak tým je ten dvojúrovňový model lepší. A platí to aj tak, že čím je táto spolupráca slabšia a horšia, tým je ten dvojúrovňový model horší. Preto musí byť koordinácia ako predpoklad spolupráce. A aj preto ten prvý návrh nie je dobrý. V Košiciach je 22 mestských častí, v Bratislave, ktorá je väčším mestom, je len 17 mestských častí. Vzišlo to historicky, je tam menej mestských častí.

    Ale chcem povedať, že možno nie ani tak základnou témou je, koľko má byť mestských častí, aký má byť ich počet, lebo tou správnou otázkou je, ako majú byť rozdelené aj aktivity a právomoci medzi mestom a mestskými časťami, aby to bolo subsidiárne správne, aby to bolo v prospech spolupráce týchto dvoch úrovní, aby to bolo v prospech maximálne dynamického rozvoja mesta, aby sa neplytvali prostriedky zbytočne a aby neboli zbytočné spory, pretože to nahráva tým, ktorí kritizujú dvojúrovňový model samosprávy v meste Košice a v meste Bratislava.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Smolková.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Novotný, ja už som vám minule hovorila, že medzi súčasnú koalíciu v meste Košice nie je potrebné vrážať žiadny klin, pretože vy ste sa úspešne už rozhádali dávno a sami.

    A škoda, že občas neprídete, aspoň v poslednom období, na niektoré zasadnutie mestského zastupiteľstva, tam by ste zistili, že nie trojkoalícia, ale žiadna koalícia už nie je. A keď mi neveríte, prosím vás, píšu sa veľmi podrobné zápisnice z každého jedného mestského zastupiteľstva, pozrite si to na internete. A zistíte, že mám pravdu. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S reakciou na faktickú poznámku, pán poslanec Novotný, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne obom mojim predrečníkom, ktorí na mňa reagovali faktickou poznámkou.

    Čo sa týka vystúpenia pána poslanca Bauera alebo teda jeho faktickej poznámky. Áno, takisto sme to vyjadrili opakovane, že myslíme si, že dôležité je budovať silné mesto Košice, integrálne silné mesto Košice so silnými kompetenciami magistrátu, silnými kompetenciami primátora, mestského zastupiteľstva, že naozaj Košice by sa nemali stať do budúcnosti nejakým federatívnym usporiadaním 22 obcí alebo, ja som to tak nazval, ZMOS-om 22 obcí, ktoré sa dohodli, ako mikroregión, že sa budú volať Košice. Toto by bolo naozaj nešťastné, ak by sme sa do tohto stavu dostali.

    O tom, ako funguje koalícia v meste Košice v mestskom zastupiteľstve, sa nejdem sporiť s pani poslankyňou Smolkovou, keďže ona je mestská poslankyňa, je naozaj častejšie na mestskom zastupiteľstve. Chcem ale povedať, že je to možno tým, že tá koalícia je koalíciou troch sebavedomých politických strán, z ktorých každá prejavuje svoje názory aj na zastupiteľstve. A tá diskusia prebieha aj na zastupiteľstve. Ja v tom osobne nevidím veľký problém. Ono je to väčšinou tak, keď sa v koalícii stretnú subjekty, ktoré sú približne silné alebo majú ambíciu byť približne rovnako silné, ako je SDKÚ – DS a KDH, v mestskom zastupiteľstve, inak sa vládne, keď je jedna dominantná strana a tí dvaja partneri viac-menej len prikyvujú, a inak sa vládne, keď sú dvaja partneri, ktorí sa považujú za seberovných. Takže z tohto pohľadu ja rozumiem tomu, že niekedy to tak vyzerá. Ale chcem povedať, že zatiaľ sme sa pri všetkých kľúčových hlasovaniach vedeli stále dohodnúť a vedeli sme sa aj na mestských rozpočtoch dohodnúť, takže to mesto funguje...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pani predkladateľka, panie poslankyne, páni poslanci, ja mám naozaj len veľmi kratučký pozmeňujúci návrh k tlači 575. Navrhujem, aby v čl. II sa slová „1. júna“ nahradili slovami „1. augusta“.

    Odôvodnenie. Zmena účinnosti sa navrhuje z dôvodu trvania legislatívneho procesu a dodržiavania požiadaviek a lehôt stanovených Ústavou Slovenskej republiky, čl. 87 ods. 2 až 4 a čl. 102 ods. 1 písm. o). Vieme, že tento návrh zákona sa prekladal niekoľkokrát. Takže pôvodný návrh účinnosti už skutočne treba zmeniť vzhľadom na ešte ďalšie lehoty.

    A zároveň vynímam bod 5 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie, pretože bod 5 o účinnosti bol v bloku a malo sa o ňom hlasovať spoločne.

    Ďakujem pekne za pozornosť a prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

  • Ďakujem pekne.

    Ako posledná vystúpi v rozprave pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, jednu moju pripomienku už teraz upravila pani poslankyňa Laššáková. Očakávala som, že sa s ňou vysporiadajú predkladatelia, pretože oni sú tí, ktorí by mali strážiť, aby ten návrh bol správne legislatívne pripravený. Takže je fajn, že to za nich kolegyňa urobila.

    Myslím, že veľa vecí tu zaznelo od kolegu Bauera, od kolegu Novotného aj pani kolegyne, chýba mi ale tu jeden názor predkladateľa a to je pán predseda parlamentu Paška, ktorý tu bol aj v minulom volebnom období. A on ako poslanec veľmi dobre vie, ako sa pripravovala veľká novela zákona o meste Košice, keď bol primátorom práve váš kolega pán primátor Trebuľa, ktorý mal viac úcty voči tomuto parlamentu, ako jej máte vy, páni poslanci, ktorí v ňom sedíte, ste z Košíc, keď ste k novele zákona, ktorá sa dotýka všetkých nás, ktorí v tých Košiciach žijeme, nepozvali žiadneho kolegu z Košíc. A tu neobstojí možno vaša argumentácia, pani poslankyňa Smolková, keď ste hovorili o politike a vtláčaní nejakého klinu. Myslím si, že sa ťažko vyrovnávate s tým, že v Košiciach ten vplyv strana Smer nemá taký, ako ho má na Slovensku, pretože ste sa aj takto zachovali pri tejto novele zákona a predkladáte ju ako poslanci. Názor pána poslanca Buriana poznám, pretože vo výbore bol a obhajoval to tak, ako to obhajoval. Ale vytvorila som si na to názor.

    Očakávala som dosť dlho stretnutie, ktoré prisľúbil pán predseda parlamentu pán Paška, kde sa dohodneme na tom, ako bude vyzerať novela zákona. A podľa mojich informácií zrejme nebol čas, ale dal prísľub a verím, že týmto prísľubom, ktorý dal, že sa nebudeme zaoberať počtom námestníkov v meste Košice počas volebného obdobia, tento bod sa z rokovania stiahne, že do zajtrajšieho hlasovania do 11.00 hodiny bod 4 v spoločnej správe, na ktorý nie je odporúčanie, bude prijatý. Očakávala by som aspoň tento ústretový krok, aby ste nemenili podmienky počas výkonu samosprávy.

    Na to, či tie eurofondy budú a chcete ich zosúladiť s Bratislavou, názor som povedala v prvom čítaní, že si nemyslím, že je dobré, aby mestské časti boli vykonávateľmi alebo obstarávateľmi takých zákaziek, cez ktoré prídu eurofondy, pretože tie mestá, tak ako Bratislava, tak aj Košice, by mali byť ako jeden celok. Ale dobre, je to v poriadku, ak si myslíte, že to bude správne. Čas ukáže, vyskúšame a uvidíme, kde tie eurofondy, do ktorých mestských častí prídu. A tam sa, myslím, jasne ukáže, či ide o politický zámer alebo ide o vecný tón.

    A ešte snáď si dovolím v mojom vystúpení prečítať časť zo stanoviska, ktoré prišlo všetkým poslancom, pretože tu veľmi radi operujeme tým, že zákon o obecnom zriadení hovorí, že má byť len toľko námestníkov primátorov. Ja si vám dovolím zacitovať, pani poslankyňa, zo stanoviska z Únie miest Slovenska, kde veľmi jasne...

  • Reakcia z pléna.

  • Vy sa pýtate kto to je? To je jedno, či to napísal pán Minarovič, ten má zodpovednosť. Má aj zodpovednosť, aj názor. A je garantovaný a akceptovaný tými všetkými mestami, ktoré do tej Únie miest dnes patria. Ak by nebol pre ne akceptovateľný, pani poslankyňa, tak by nerobil tú funkciu, ktorú roky vykonáva. A myslím si, že na legislatívu samosprávy je lepší odborník ako vy, ako ja, ako ktokoľvek iný. A myslím, že veľmi jasne hovorí a korektne hovorí, že predstavuje veľmi vážny zásah táto vaša novela do suverenity územnej samosprávy mesta Košice. Prakticky popiera ustanovenie § 22a ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, podľa ktorého právne postavenie, územné usporiadanie a orgány samosprávy miest počtom obyvateľov nad 200 000 upravuje osobitný zákon. Tu vôbec nejde o žiadnu nadriadenosť a podriadenosť, mesto Košice je samostatným samosprávnym územným celkom a suverénnou právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom, vlastnými finančnými zdrojmi, vykonáva zákonom ustanovené originálne kompetencie. Zákon o obecnom zriadení nie je nadradeným zákonom o Košiciach, iba upravuje to, čo neupravuje zákon o Košiciach.

    Ja na rozdiel možno od vás som ešte stále napriek tomu, že je v Košiciach 22 mestských častí, zástancom mestských častí. Ak ich chceme do budúcnosti spájať, musí to byť najprv v meste, musí byť dohoda, musíme hľadať zmysluplné spájanie tak, aby to bolo korektné a aby to bolo dobré aj pre občana. Vy tu pri svojom prvom čítaní, pani poslankyňa, ste povedali, že by bolo dobré, aby sme tu už v zákone upravili počet mestských častí a že treba mestské časti v Košiciach zrušiť. Aká je vaša predstava? Pozrite si možno výpis z prvého čítania, keď ste oponovali a keď ste reagovali na vystúpenie nás, poslancov. Vtedy ste hovorili o zrušení mestských častí. Ja som bola pri tvorbe samosprávy v Košiciach. A myslím si, že to mesto funguje vďaka tomu, že sa v roku 1990 postavili dobré základy, aj starostom, aj mestu. A to povedal kolega Bauer na začiatku, je možné v rámci organizačného poriadku mesta, štatútu všetky kompetencie medzi mesto a mestské časti urobiť.

    Čiže, pani poslankyňa, myslím si, že ani jeden, ani druhý bod tejto malej novely nemá opodstatnenie. Ale ak ste sa rozhodli a chcete zosúlaďovať zákony, máte vplyv na eurofondy, v poriadku, bude to pre rozvoj mesta. Ostane to v meste. Skúsme to. Ale veľmi vás prosím a bola by som veľmi rada, ak by pán predseda parlamentu dodržal slovo, ktorým povedal, že nebudeme vstupovať do počtu námestníkov v meste a väčšiu novelu zákona o meste Košice urobíme spoločne po dohode v nejakom konsenze všetkých politických strán, tak ako sa to robilo za celých 18 rokov samosprávy v Košiciach. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia Viliam Novotný, Bauer Rudolf, Kahanec Stanislav. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Je to naozaj tak, ako povedala pani poslankyňa vo svojom vystúpení, že uvedomil som si to, ako to ona hovorila, že pán predseda Národnej rady Paška má skúsenosť s tým, ako sa zákon o meste Košice predkladal v predchádzajúcom funkčnom období. Naozaj bol podpísaný pod tým zákonom. A myslím, že tam bol podpísaný aj pán poslanec Burian, keď ma pamäť neklame, nemám teraz tu ten návrh toho zákona. A vtedy sme sa trochu vyhli takejto diskusii. Mne je trochu ľúto, že táto diskusia tu v parlamente prebieha.

    Ja rozumiem aj ostatným poslancom, že tak divne sa trochu na nás Košičanov teraz pozerajú, lebo dalo sa to vydiskutovať určite doma v Košiciach a pripraviť tak, aby sme ušetrili plénum tejto zbytočnej diskusie.

    Čo sa týka počtu viceprimátorov, naozaj chcem len podčiarknuť to, čo povedala pani poslankyňa Sabolová, že do určitej miery bola taká ústna dohoda, že buď týchto viceprimátorov nebudeme riešiť, alebo ich budeme riešiť od ďalšieho funkčného obdobia, čo otvorí priestor na to, aby sme vedeli na úrovni mesta, teda nie v tomto zákone, v pléne, ale na úrovni mesta riešiť počet mestských častí. Naozaj to prvé kontaktné stretnutie mestských funkcionárov SDKÚ – DS, KDH a Smeru na tému počtu mestských častí prinieslo aj taký záver, že musí o tom najprv rokovať a rozhodnúť mestské zastupiteľstvo, až tak by sa tým mohli ďalej zaoberať mestské časti a potom zase mestské zastupiteľstvo. To považujem, tak ako som to povedal aj vo svojom vystúpení, za korektný prístup do tohto rokovania. Ale znovu chcem len prízvukovať, že korektná by bola aj skutočnosť, keby sme počet viceprimátorov riešili až od ďalšieho funkčného obdobia. Rozprava sa pomaly ale chýli k záveru, takže neviem, ako by sme to vedeli technicky ináč urobiť. Ďakujem.

  • Chcem nadviazať na pani poslankyňu a povedať, že mesto aj mestské časti majú tých istých občanov. Čiže keď mesto získa nejaký projekt zo štrukturálnych fondov a realizuje nejakú väčšiu investíciu, tak je to v nejakej mestskej časti. Tie peniaze aj daňový systém nie je mimo mestských častí, mimo toho mesta, je vnútri toho mesta. Čiže stále je to v nejakej mestskej časti. Takže tu nehrozí žiadna obava z toho, že by mestské časti boli vylúčené z čerpania štrukturálnych fondov. Tu ide o to, že vlastne mesto, ktoré sa stará o celok, o rozvoj celého mesta, tak je oprávnené na podávanie a koordináciu jednotlivých projektov a využívanie štrukturálnych fondov v menších veciach a v mäkkých projektoch. Samozrejme, môžu to robiť mestské časti podľa mňa na základe poverenia z úrovne mesta. Je určite vždycky praktickejšie, keď vznikne dohoda alebo keď vznikne riešenie, ktoré je na základe dohody, na základe spolupráce, pretože aj to, čo hovoril aj pán poslanec Novotný, možno aj dnešná debata ukazuje trošku na to, že pri dvojúrovňovej spolupráci, pokiaľ neexistuje maximálna spolupráca a súhra, tak potom vznikajú aj také diskusie. A keby aj iné mestá mali dvojúrovňovú samosprávu, tak možno naozaj by také isté diskusie tu v parlamente boli aj o iných mestách, nielen o meste Košice. Akonáhle sa otvorí zákon o Bratislave, tak predpokladám, že môžu byť podobné diskusie.

    Ešte jedna poznámka. Myslím si, že Únia miest Slovenskej republiky je plne kompetentná na to, aby zaujala stanovisko aj k tomu, čo sa deje v Košiciach, a aj k legislatívnym návrhom, o ktorých tu diskutujeme.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja si myslím, že ak by bol úprimný záujem pomôcť mestu Košice, tak tento záujem by musel byť realizovaný z nadhľadu a v záujme o celé mesto. Ak niečo chceme umele predpísať na úrovni Národnej rady, to už len ten krok, že zasahujeme do kompetencií samosprávy, je principiálne nesprávny krok. Predsa načo sme potom delimitovali kompetencie na územné samosprávy, načo sme ich delimitovali na obce a mestá? Načo sme ich delimitovali na kraje, keď teraz chceme umele niečím do toho zasahovať?

    Ja si myslím, že pani poslankyňa Sabolová úplne presne trafila klinec po hlavičke, keď povedala, že je to problém, že strana Smer si chce posilniť určité pozície v rámci mestských častí a na druhej strane chce nabúrať systém súčasných viceprimátorov mesta Košice. Lenže už tu takisto bolo spomenuté, predsa tých viceprimátorov si môžu stanoviť iným spôsobom, z hľadiska dlhodobo uvoľnených členov z poslaneckého zboru. Takže keď by išlo naozaj o ten záujem, tak by sme hľadali iné riešenie, ktoré Košiciam spoločne prospeje. A keď sme už Košiciam dali tú možnosť samosprávnu, tak si myslím, že mali by sme rešpektovať, aby sa dohodli na svojej úrovni. A pokiaľ ide o mestské časti, myslím si, v zmysle zákona, ktorý teraz súčasne existuje, tak vlastne silu poslancov reprezentuje počet poslancov, úmerne počtu obyvateľov v mestských častiach. Tým pádom sú zastúpení poslanci v meste Košice podľa toho, koľko obyvateľov žije v tých mestských častiach. A myslím, že to je aj férový stav a neférové by bolo, ak by sme tento stav práve umelým spôsobom nabúravali. Ďakujem.

  • S reakciou, pani poslankyňa Sabolová nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Teší ma záujem všetkých kolegov o mesto Košice.

    Na druhej strane chcem ale kolegovi Novotnému povedať, že už dnes pri hlasovaní je len jedna možnosť, pokiaľ nevystúpi ešte pani predkladateľka a nedá pozmeňujúci návrh. Už môžeme len rozhodnúť o tom, ak bod 4 spoločnej správy schválime, že sa počet námestníkov zo zákona vypustí. Ináč by musela dať ešte pozmeňujúci návrh.

    Ja chcem len povedať, že zo žiadneho vystúpenia predkladateľov ani v parlamente, ani v prvom čítaní, ani vo výbore som ale nepočula potrebný dôvod na to, aby sme túto novelu v parlamente prijali. Je malá, je bezpredmetná, je nevýznamná, ale nikto nepovedal hlavný dôvod, prečo je potrebná.

    A tretia vec, ešte posledná poznámka, ak mám chvíľu čas. Pani poslankyňa Smolková, vy sa tu najviac bijete za tento návrh, lebo ste aj mestská poslankyňa, starostka. Ste celkom dnes významná osoba v meste Košice. A chcem vám povedať takú jednu poznámku, ak by ste vy mali...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Pani Smolková nemala faktickú, pripomínam to iba, pani poslankyňa, keďže reagujeme.

  • Jasné, ale ja vystupujem aj na predkladateľa v súvislostiach. A kolegovi Novotnému to hovorím. Ak by pani poslankyňa Smolková ako významná persóna strany Smer chcela v meste kandidovať za primátorku, ona sa oberá o kompetencie, pokiaľ prenesie tieto kompetencie na mestské časti, pokiaľ bude chcieť mať troch námestníkov, oberáte sa o kompetencie, pani poslankyňa. Čiže, pán kolega Novotný, vy ste mali faktickú poznámku, to sa nedá...

  • Smiech poslankyne.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili všetci riadne prihlásení rečníci v rozprave, takže uzatváram rozpravu.

    Navrhovateľka chce zaujať stanovisko k rozprave. Má slovo.

  • Chcem poďakovať všetkým diskutujúcim, ktorých zaujali Košice.

    A začnem od konca. Pani poslankyňa Sabolová, hovorili ste o nevýznamnej novele. No zrejme tak nevýznamná nebude, keď ste jej vy osobne toľko venovali pozornosti. Pán Novotný až tlačovú konferenciu zvolal. A bola to siahodlhá diskusia aj v prvom čítaní aj teraz sa ňou zaoberáte. Takže asi taká nevýznamná nebude.

    Pán Kahanec, ste hovorili, že treba také riešenie, ktoré Košiciam najviac prospeje. Áno, je to novelizačný bod 1. Keď ho podporíte, verte, že prispejete k rozvoju mesta Košice.

    Pán Bauer, myslím si, že ste troška odtrhnutý od reality, pri všetkej úcte k vám, pretože máme veľmi korektný vzťah, ale nenašla som iné nejaké slovné spojenia, by som vám to povedala, ale to, že už ste mimo KDH, tak zrejme to aj to spôsobilo, pretože ináč by ste vedeli, ako uvažuje KDH o meste Košice. A práve budete sa mať možnosť oboznámiť s tým už tento mesiac, keď bude na svete kompetenčný audit, ktorý dal vypracovať pán primátor. A práve tam to budú chcieť pán primátor a poslanci za KDH. Ja sa budem veľmi tešiť na tú súhru koalície KDH a SDKÚ, keď každý chce niečo iné. Jeden chce silné mesto a druhý chce silné mestské časti. Takže skúste sa poinformovať, ako to v meste je, a potom možno budete mať iný pohľad. Keď mi neveríte, tak skúste ešte zajtra, pokiaľ budeme hlasovať, sa spojiť napr. s pánom starostom z Kavečian, boli tu Kavečany spomenuté, ktorý už má pripravený projekt na, myslím, rekonštrukciu osvetlenia. A čaká iba na schválenie novelizačného bodu 1, aby ho mohol podať. A skúste sa popýtať do zajtra do jedenástej hodiny, koľko má pripravených mesto projektov, ktoré už len treba podať alebo má podané. A skúste aspoň cez svojich starostov, lebo ich tam máte najviac z KDH, sa poinformovať, koľko majú pripravených projektov mestské časti, pričom už len čakajú na to, aby bol schválený novelizačný bod 1, aby ich vedeli podať. A možnože sa rozhodnete aj podporiť aspoň ten bod 1 novely, pokiaľ vám, ako som povedala už minule, nebude brániť ješitnosť v tom, že ste sa nezúčastnili na príprave tohto zákona.

    A ešte, pani Sabolová, ste sa vyslovili, že vás veľmi by zaujímal názor predsedu parlamentu pána Pašku na mesto Košice všeobecne. Prosím vás, dovolím si za neho tlmočiť, pretože sme mali spoločnú tlačovú konferenciu, na ktorej sme len reagovali na vystúpenie alebo na tlačovú konferenciu pána Novotného. A tam pán predseda parlamentu pán Paška jednoznačne povedal, ja to zopakujem a som tiež toho názoru, že mesto Košice na čele s vaším pánom primátorom, pri všetkej úcte k nemu, pretože ako človeka si ho veľmi vážim, spí. A použijem slovné spojenie vášho pána poslanca Fronca, spí ako Šípková Ruženka. Prosím vás, tri roky neviete dať do užívania alebo do prenájmu alebo predať jeden skvost v centre mesta. A to sú kasárne napr. Pani poslankyňa, najprv si ozrejmite určité veci. Nie som poslankyňa mesta, takže neviem do toho zasahovať.

    Takže toto chcem tlmočiť, že mesto Košice sa nerozvíja tak, ako by sa mohlo rozvíjať. A verím tomu, že ten práve novelizačný bod, aj preto sme ho predložili, prispeje k tomu, aby sa rozvíjalo.

    Ďakujem pekne, to je všetko.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, chcete reagovať? Nie. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona vládneho je označený ako tlač 630 a spoločná správa výborov je ako tlač 630a.

    Pani ministerka, máte slovo a odôvodnite vládny návrh zákona.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, po prerokovaní v príslušných výboroch Národnej rady Slovenskej republiky vám dnes predkladám na rokovanie pléna návrh zákona, ktorého cieľom je upraviť vznik a pôsobnosť orgánov Slovenského pozemkového fondu a zabezpečiť tak ich funkčnosť a najmä v plnom rozsahu obnoviť uskutočňovanie všetkých kompetencií Slovenského pozemkového fondu.

    Predkladaný návrh zákona sa aj vo výboroch stretol s pochopením poslancov hlavne z dôvodu zavedenia transparentnosti do činnosti Slovenského pozemkového fondu. Tá je zabezpečená povinnosťou zverejňovať na svojej internetovej stránke všetky zmluvy, ktorých je Slovenský pozemkový fond účastníkom.

    Nemenej dôležitým prvkom je aj zverejňovanie na internetovej stránke pozemkového fondu údajov o pozemkoch, ktoré sú potenciálne vhodné ako náhradné pozemky podľa katastrálnych území. Týmto spôsobom sa uľahčí občanovi, ktorému bol priznaný nárok na náhradný pozemok, aby mohol uplatniť svoj zákonný nárok prostredníctvom toho, že navrhne pozemky, ktoré mu majú byť vydané ako náhradné pozemky v rámci reštitúcií.

    V neposlednom rade je to konštituovanie nových orgánov pozemkového fondu aj za účasti opozičných poslancov a stanovenie ich povinnosti priamo zo zákona.

    Vzhľadom na uvedenie tohto zákona do života dovoľujem si vás požiadať, vážené panie poslankyne, páni poslanci, o prerokovanie a schválenie predmetného zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka, za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo Jánovi Slabému, predsedovi výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Zdôvodnite, prosím, stanoviská a návrhy gestorského výboru.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 850 z 20. mája 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Oba výbory s vládnym návrhom zákona súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami, ako ich máte uvedené v časti IV spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 6 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Frešo ako jediný. Má slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, je už pomerne neskoré popoludnie, už by sa dalo nazvať podvečerom, takže prejdem k meritu veci.

    Tento zákon, ktorý dnes prijímame v druhom čítaní alebo resp. ku ktorému rozprava sa otvára v druhom čítaní, zákon o pozemkovom fonde vznikol zo zrejmej potreby ako reakcia na škandály na pozemkovom fonde, ktoré sa tejto vládnej koalícii prevalili zhruba pred rokom. Dá sa povedať, že neskoro zareagovala táto vládna koalícia, ale predsa len zareagovala. A v istej časti zákona dokonca vyhovela návrhom opozície, špeciálne mám na mysli zverejnenie zmlúv na internete. Znova musím povedať, je to v neskorom termíne, to znamená zhruba bez dvoch mesiacov možno o rok, ale predsa.

    Treba tiež poznamenať, že súčasný stav fondu je tak ako po väčšinu vládnutia tejto vládnej koalície, to znamená, fond je bez riadenia. Fond je bez kontroly, nemá vymenované orgány. Dnes nikto nevie, čo sa vo fonde deje. Pokiaľ by do podobného stavu, do akého táto vláda uviedla Slovenský pozemkový fond, niektorý z akcionárov uviedol vlastnú akciovú spoločnosť, tak by musela byť zo zákona zrušená.

    A treba konštatovať, že táto vláda vo vzťahu k Slovenskému pozemkovému fondu nedokáže splniť ani minimálne kritériá, ktoré v Obchodnom zákonníku sú ustanovené pre ktorúkoľvek akciovú spoločnosť na Slovensku. Je to, bohužiaľ, vysvedčením tejto vlády, akým spôsobom manažuje stámiliardový majetok. A je mi to, úprimne povedané, ako zástupcovi občanov, veľmi ľúto, že táto vláda takto hlboko hazarduje s tak obrovským majetkom, ktorý nepatrí tejto vláde ani členom tejto vlády, dokonca ani nepatrí ani vládnej koalícii, aj keď sa niekedy tak správa, ako keby jej patril, ale patrí všetkým občanom. A vlastne spravuje cudzí majetok takto nezodpovedným spôsobom.

    V tomto druhom čítaní, na čo sa mi žiada upriamiť pozornosť, je práve otázka, akým spôsobom sa bude rada pozemkového fondu kreovať. Rada pozemkového fondu je orgán, ktorý je nanovo zadefinovaný. Myslím si, že pani ministerka v zásade správne vo svojom pôvodnom návrhu navrhla, aby tento orgán mal medzi sebou aj po týchto skúsenostiach, ktoré v minulom roku o tých škandáloch, čo boli v minulom roku, sme nadobudli, aj zástupcov opozície.

    Chcel by som u vážených kolegýň a kolegov upriamiť pozornosť na právomoc tejto rady samotnej. A to je tá, že rada koná kolektívne. Inými slovami, nie každý jeden člen tejto rady má možnosť individuálne sa dopátrať jednotlivých materiálov. Nie každý jednotlivý člen má možnosť individuálne vykonávať kontrolnú funkciu, tak ako je to, mimochodom, typické a obvyklé pri akciových spoločnostiach v súkromnom, ale ako v zásade aj pri štátnych akciových spoločnostiach vo verejnom vlastníctve. To znamená, po prechode tohto zákona vládou, došlo k tomu, že bola kompetencia jednotlivých členov, a teda aj tých členov, ktorých bude nominovať opozícia, vyrezaná. Bola daná ako istá kolektívna kompetencia celej tejto rade, čím vlastne títo členovia, ktorí by mali byť nominovaní opozíciou a, mimochodom, aj koalíciou, sa stanú len bábkami a budú znova podriadení koaličnej väčšine.

    Tu treba povedať, že ak by vznikol podobný škandál ako minulý rok, a to bol dokonca prípad, o ktorom jeden z koaličných partnerov hovoril, že tam mali záujem aj finanční žraloci a finančné skupiny, tak v tom prípade by žiaden člen tejto rady individuálne nemohol preskúmať priebeh týchto kontraktov a okamžite reagovať, musel by čakať na rozhodnutie kolektívneho orgánu. A tým by sme sa dostali do situácie, ktorá nie je nepodobná tomu, čo sa udialo minulý rok, keď vtedajšia dozorná rada, správna rada, vtedy v tom čase bola menovaná veľmi krátko, najprv poprela, že nejaké problémy sú. Potom v septembri povedala, že áno, bol tam možno dokonca porušený zákon, aby nakoniec nič neurobila. A ako posledný, ako to býva v týchto kauzách zvykom, nastúpil pán premiér a v zásade správne, personálne zasiahol.

    Čo sa týka môjho návrhu, ktorý by som rád predostrel, je to návrh, ktorý opäť vracia každému členovi tejto rady individuálnu kontrolnú právomoc. Ja ten návrh prečítam, pokiaľ by sa tým pozornejším zdalo, že ho už niekde počuli, alebo pokiaľ niekomu z ministerstva by sa zdalo, že ho už niekde počul, poviem, že je to identický návrh s tým, čo ministerstvo navrhlo pôvodne do vlády. Je to identický návrh s tým, ktorý veľmi presne kopíruje to, ako je kontrolná funkcia jednotlivých členov v dozorných radách akciových spoločností.

    Takže môj pozmeňujúci návrh je. V čl. I bode 5 § 35 odsek 3 znie: „Člen rady je oprávnený vyžadovať od generálneho riaditeľa akékoľvek informácie a nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa činností pozemkového fondu.“

    Odôvodnenie. Navrhuje sa, aby priamo členovia rady mali možnosť požadovať od generálneho riaditeľa informácie, ktoré sú potrebné na reálnu kontrolu. Vzhľadom na navrhovanú konštrukciu kreovania rady je potrebné, aby každý jej člen mal možnosť z vlastného podnetu požadovať informácie potrebné na výkon kontroly, pretože v opačnom prípade by sa mohlo stať, že väčšina rady kedykoľvek prehlasuje akýkoľvek návrh člena rady.

    V zásade ide o zmenu len jedného odseku v jednom konkrétnom paragrafe tak, aby každý člen rady mohol túto svoju kontrolnú právomoc vykonávať individuálne.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som apelovať, aby ste zobrali do úvahy zodpovednosť, ktorú máte za pozemkový fond, a umožnili predchádzať tak škandalóznym kauzám, aké sme tu zažili minulý rok, umožnili tomu predchádzať nie na základe politických rozhodnutí, ale systémovým spôsobom, a to tým, že dáte kontrolnú právomoc každému členovi rady pozemkového fondu tak, ako to bolo pôvodne navrhované, tak, ako je to v obdobných prípadoch zvykom v akciových spoločnostiach, tak, ako je to normálne v jednom právnom štáte. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Záhumenský, Slabý. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Frešo, ak chceš hovoriť o škandalóznych konaniach pozemkového fondu, tak si myslím, že v prvom rade by bolo treba hovoriť o škandalóznej reštitúcii pána Dzurindu ako predsedu vlády, kde pozemkový fond za jeden jediný deň vybavil jeho reštitúciu, a to ešte škandalóznym spôsobom, ktorý som popísal pri prvom čítaní. Čiže myslím si, že toto skutočne bolo škandalózne konanie, hlavne predsedu vlády, ktorý sa mal starať o reštitúcie občanov a potom až o svoju reštitúciu. On sa postaral o svoju reštitúciu.

    Čo sa týka návrhu, ktorý si predložil, ten skutočne má za úlohu len deštruovať činnosť Slovenského pozemkového fondu. Nemá nič spoločné s reálnou kontrolou, lebo je už veľakrát povedané a vysvetlené verejnosti, že každý člen rady fondu má právo na zasadnutí rady fondu sa oboznámiť so všetkými materiálmi, ktoré sa daného bodu týkajú. To znamená, na tomto rokovaní každý člen rady fondu môže si pýtať od štatutárnych zástupcov všetky dokumenty, ktoré sú na fonde dostupné a ktoré sa tohto problému týkajú, to znamená, že je absolútne zabezpečená kontrola rady fondu, to, čo sa vlastne na pozemkovom fonde bude diať, to, čo, samozrejmá vec, za osem rokov za vašej vlády urobené nebolo. A pokiaľ by to tak bolo, tak určite by aj tá škandalózna reštitúcia pána Dzurindu bola verejnosti známa skôr ako po nejakých rokoch. Čiže naháňanie duchov a vytváranie priestoru je pre to, aby dvaja členovia opozície, kde táto vládna koalícia umožňuje vlastne prvýkrát v histórii Slovenska členom opozície kontrolovať činnosť fondu, je len určitá zásterka na to, aby ste deštruovali fond, a nie na to, aby ste umožnili rýchlejšie konať na pozemkovom fonde. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pán poslanec Slabý, pán predseda výboru.

  • Chcel by som sa opýtať pána poslanca Freša, akú možnosť mala počas vašej vlády opozícia kontrolovať stav na pozemkovom fonde. Pokiaľ viem, prakticky ju nemala. Nikto z opozície nebol členom žiadneho z kontrolných orgánov Slovenského pozemkového fondu, ale tak to bolo zrejme za vás a tým pádom je to v poriadku. Možno práve preto v prvom čítaní niekoľkokrát zaznela tzv. plavecká terminológia. Niekoľkokrát ju použil pán exminister pôdohospodárstva pán poslanec Simon, keď hovoril, že počas vašej vlády nevyplávala žiadna kauza na pozemkovom fonde. Teda nehovoril o tom, že sa nič také neudialo, ale že to proste nevyplávalo. No istým spôsobom je to príznačné. No pokiaľ pán Frešo alebo opozícia má problém s tým, že by sa mala dostať do kontrolných orgánov pozemkového fondu, je to veľmi jednoduché, môže sa tejto účasti vzdať. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S reakciou, pán poslanec Frešo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Najprv odpoviem pánu poslancovi Slabému, akú možnosť mala vtedy opozícia. No mala vtedy takú istú možnosť, ako ju mala cez výbor v tejto chvíli terajšia opozícia, to znamená SDKÚ – DS. Keby si vtedajšia opozícia bola naozaj plnila zodpovedne svoju úlohu a boli by tam bývali škandály, tak mohla konať, tak ako sme my minulý rok konali. Z toho vyvodzujem dve veci, buďto tie škandály tam nie sú, alebo opozícia jednoducho neplnila svoju funkciu a riešila si iné problémy. Inými slovami, ja si myslím, že netreba sa obzerať v tomto prípade dozadu, treba latku nastaviť vyššie, lebo keď budeme stále sa odvolávať na to, čo bolo, tak nikdy nepôjdeme smerom dopredu. To je k pánu Slabému.

    K pánu poslancovi Záhumenskému. Predpokladať, že kontrola je spôsob, akým niečo deštruujeme, mi pripadá, mierne povedané, hádam aj paranoidné. To znamená, chuť kontrolovať alebo plniť opozičnú rolu, ktorú sme demonštrovali v tejto Národnej rade, dokonca aj na výboroch, za ktorú by nám táto vláda mala svojím spôsobom poďakovať, že sme odhalili rôzne a dokonca aj mnohomiliardové problémy a predišli sme možno aj týmto ďalším, tak to je úplne prirodzené právo opozície, nie je to žiadna deštrukcia. A myslím si, že je to úplne legitímne.

    A na záver by som chcel zdôrazniť, že, ešte raz, také právo, aké mali jednotliví členovia ktorejkoľvek dozornej rady na Slovensku, takú istú latku minimálne by sme mali v prípade pozemkového fondu nastaviť. Potom by sa možno nestávali tie stavy, keď vláda si dovolí, a ja to poviem úplne otvorene, takú drzosť, aby fond celé mesiace fungoval bez riadenia a bez kontroly, bez toho, aby občianska verejnosť, ale aj odborná a koniec koncov aj poslanci mali predstavu o tom, čo sa tam deje. Považujem to za krajne nezodpovedné a predpoklad ďalšieho škandálu. Ďakujem.

  • Takže reakcie boli na vystúpenie pána poslanca Freša, ktorý sa do rozpravy prihlásil písomne. Teraz sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Zdá sa, že nikto sa nehlási. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pani ministerka, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči, máte jednu minútu, inak musíme pokračovať zajtra aj tak.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Myslím, že stihnem to za minútu, pretože tu neodzneli žiadne nové argumenty a vôbec nič iné okrem toho, čo bolo povedané pri prvom čítaní pri prerokovaní tohto návrhu zákona. Len, ak dovolíte, pár poznámok poviem.

    Pokiaľ ide o individuálnu kontrolu členov rady, ak by bola v súčasnom štatúte, ktorý je zatiaľ platný do prijatia tohto zákona, tak určite by som sa ňou zaoberala podrobnejšie. Pán poslanec Frešo, ten návrh vzišiel z pripomienkového konanie, nie z dielne ministerstva pôdohospodárstva. Bolo to z dielne Legislatívnej rady vlády.

    Pokiaľ ide o to, kto je momentálne za daný stav zodpovedný, myslím si, že mnohé veci sa ukážu vtedy, keď budeme môcť zverejniť všetky zmluvy od roku 1991. Myslím, že to bude veľmi zaujímavé. A hovoríte, že nemali by sme sa obzerať dozadu. Veď to bol váš návrh, aby sme zverejnili aj zmluvy z roku 1991. Čiže dozadu sa obzerať budeme aj z toho dôvodu, že vy ste boli iniciátorom takéhoto návrhu, ako to vy hovoríte. Samozrejme, návrh bol pripravený na ministerstve pôdohospodárstva, bol pripravený hneď po mojom nástupe do funkcie ministerky.

    Ďakujem všetkým poslancom za to, že tento návrh zákona je dnes prerokovávaný. A verím, že bude v takejto forme aj schválený. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pán spravodajca nechce reagovať? Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Kolegyne, kolegovia, máme tu ešte návrh na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou dohodou, to je teoreticky veľmi krátke. Je súhlas ho prerokovať. Takže ďakujem pekne.

    Pani ministerka, tak ak ešte teda môžete veľmi rýchlo vzhľadom na časovú tieseň, lebo zas niektorí musia odísť, uviesť tento návrh medzinárodnej dohody. Prečítam ho teda. Ide o

    návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Dohode o uplatňovaní ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 o ochrane a využívaní transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti (tlač 628).

    Je to druhé a tretie čítanie.

    Pani ministerka, ak teda stíhate, poprosím, keby ste tento návrh na vyslovenie súhlasu uviedli.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážení poslanci a poslankyne, Slovenská republika sa v prístupovej zmluve Slovenskej republiky do Európskej únie zaviazala pristúpiť podobne ako ostatné nové členské štáty Európskej únie k Dohode o uplatňovaní Dohovoru OSN o morskom práve v súvislosti s ochranou a riadením transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti. Uplatnenie tejto dohody sa Slovenskej republiky vďaka nášmu vnútrozemskému charakteru dotýka len nepriamo. Naša legislatíva, konkrétne námorný zákon, neumožňuje registráciu rybárskych plavidiel.

    Dohoda má charakter medzinárodných zmlúv podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Na platnosť dohody pre Slovenskú republiku je preto podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Následne prezident podpíše listinu o prístupe Slovenskej republiky k dohode. Listina o prístupe bude uložená u generálneho tajomníka OSN. Pre Slovenskú republiku nadobudne dohoda platnosť 30. deň po uložení jej listiny o prístupe. Ďakujem za pozornosť a ďakujem za podporu.

  • Ďakujem.

    Spravodajcom je pán poslanec Ľuboš Martinák. Ak je tu, poprosím ho v krátkom prevedení predniesť spravodajskú správu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 643 z 12. mája 2008 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Dohode o uplatňovaní ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 o ochrane a využívaní transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s lehotou na prerokovanie návrhu vo výboroch vrátane gestorského výboru do 13. júna 2008.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, ako aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s predmetnou dohodou. Takisto učinil aj gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor ako gestorský schválil správu výborov svojím uznesením a určil mňa za spoločného spravodajcu.

    Pán predsedajúci skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne vzhľadom na to, že som nedostal písomnú prihlášku. Nie. Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Uzatváram rozpravu.

    A zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pani ministerke a pánovi spravodajcovi.

    Prerušujem rokovanie, vážené kolegyne, kolegovia, želám príjemný večer a ráno o 9.00 hodine sa stretneme.

  • Hlasy z pléna.

  • Je s tým všeobecný súhlas?

    Pán guvernér, máte slovo k

    správe o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2007.

    Pokiaľ naozaj nie je nikto pripravený diskutovať v rozprave, tak je možné, aby sme to veľmi rýchlo ešte prerokovali. Myslel som pôvodne, že pre opozíciu tá správa bude veľmi zaujímavá vzhľadom na to, že má mimoriadny záujem o menové otázky, ale dobre, prerokujeme to.

    Pán guvernér, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda, aj vám, páni poslanci, za to, že ste mi umožnili, aby som predniesol správu, naozaj si to vážim. Budem sa snažiť byť stručný.

    Národná banka Slovenska predkladá podľa § 3 ods. 1 zákona o NBS správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2007.

    Makroekonomický vývoj v roku 2007 bol ovplyvnený priaznivým vývojom reálnej ekonomiky predovšetkým v dôsledku pokračujúceho ekonomického rastu a znižujúcej sa miery nezamestnanosti a rastúcej zamestnanosti.

    Ekonomický a menový vývoj v roku 2007 bol charakteristický dynamickým vývojom, keď rast HDP dosiahol v stálych cenách 10,4 %. Stimulom pre zrýchlenie rastu bol tak domáci, ako aj zahraničný dopyt. Rozšírenie výrobných kapacít a produkčných aktivít, predovšetkým v automobilovom a elektrotechnickom priemysle, sa premietlo do rastúcej exportnej výkonnosti ekonomiky, keď k rýchlemu hospodárskemu rastu prispieval významnou mierou čistý export. Pokračujúci silný rast HDP v roku 2007 sa čiastočne premietol aj do rastu miezd a zamestnanosti, do poklesu počtu nezamestnaných, rastu produktivity práce a zlepšenia finančného hospodárenia korporácií.

    V roku 2007 sa znížil deficit bežného účtu platobnej bilancie, predovšetkým vplyvom medziročného zlepšenia vývoja obchodnej bilancie.

    V prvej polovici roku 2007 bol cenový vývoj stabilizovaný a inflácia zostávala na relatívne nízkych úrovniach. V druhom polroku sa vývoj zmenil a výrazný rast cien potravín a ropy prispel k prekročeniu inflačného cieľa NBS stanoveného na rok 2007 pod úroveň 2 %. Tieto faktory však tvoria stanovené výnimky zo splnenia inflačného cieľa a predstavovali výlučne nákladové faktory inflácie.

    Ku koncu roku 2007 dosiahla inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien 2,5 % a v porovnaní s rokom 2006 to predstavovalo spomalenie rastu o 1,2 percentuálneho bodu. Od augusta 2007 sa inflácia nachádza pod maastrichtským kritériom.

    Výkon menovej politiky NBS bol v prostredí dynamického ekonomického rastu zameraný na udržanie cenovej stability a plnenie inflačného cieľa.

    Zmierňovanie inflačných rizík v prvom polroku 2007 umožnilo NBS pristúpiť k uvoľňovaniu menovej politiky a postupne znížiť svoje kľúčové úrokové sadzby v priebehu roka v dvoch krokoch, v marci a v apríli zhodne o 0,25 percentuálneho bodu, spolu o 0,50 percentuálneho bodu. NBS pristúpila tiež k zníženiu jednodňovej sterilizačnej sadzby o 0,75 percentuálneho bodu v marci a o 0,25 percentuálneho bodu v apríli.

    Zohľadňujúc posilnenie rovnovážneho výmenného kurzu založené na pozitívnom vývoji makroekonomických fundamentov bola centrálna parita koruny voči euru s účinnosťou od 19. marca revalvovaná o 8,5 %. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán guvernér. Nech sa páči zaujať miesto pre predkladateľov.

    Spravodajskú správu prednesie predseda výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Burian.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, zvlášť ďakujem za to, že môžeme ďalej pokračovať v pléne Národnej rady. Prečítam správu výboru pre financie, rozpočet a menu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2007, ktorá bola pridelená rozhodnutím predsedu Národnej rady výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory odporučili uvedenú správu vziať na vedomie a bol určený spoločný spravodajca, ktorého poveril výbor pre financie, rozpočet a menu, ktorý má 1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady, 2. navrhnúť postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Ivan Šramko uviedol správu a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady.

    Ďakujem, skončil som, pán predsedajúci. Poprosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa preto, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Neregistrujem žiadnu prihlášku, to znamená, nehlási sa nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Uzatváram rozpravu.

    Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Ďakujem pánovi guvernérovi za správu aj spravodajcovi.

    Takže teraz definitívne, vážení kolegovia, príjemný večer, zajtra pokračujeme o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 19.11 hodine.