• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Dubravay, pán poslanec Džurina, pán poslanec Faič, pán poslanec Micheľ, pán poslanec Podmanický, pán poslanec Slota, pani poslankyňa Szögedi, pán poslanec Urbáni a pán poslanec Mečiar. Na zahraničnej pracovnej ceste je predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Pavol Paška.

    Skôr ako budeme pokračovať v rokovaní o včera prerušenom bode, chcem ešte informovať, ja len chcem informovať o vykonaní, o výsledkoch tajného hlasovania o

    návrhu na voľbu člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky (tlač 677).

    Čiže poprosím pána poslanca Petra Gaburu, povereného overovateľa, aby oznámil výsledok tajného hlasovania. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegovia a kolegyne, dovoľte, aby som oznámil výsledky o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 19. júna 2008.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 77 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 77 odovzdaných hlasovacích lístkov bol 1 neplatný.

    Zo 76 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe Milana Mikláša hlasovalo za 73 poslancov, proti 2 poslanci, zdržal sa 1 poslanec.

    Na voľbu člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol Milan Mikláš zvolený za člena Dozornej rady Fondu národného majetku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní zvolila pána Milana Mikláša za člena Dozornej rady Fondu národného majetku.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rokovaní by sme mali pokračovať prerušenou rozpravou o návrhu na odvolanie poslanca Pavla Minárika z funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Vzhľadom na to, že navrhovateľ pán poslanec Mečiar sa riadne ospravedlnil na dnešný rokovací deň, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej by sme mali pristúpiť k prvému čítaniu o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán poslanec Lipšic včera požiadal o presunutie tohto bodu na to rokovanie, ktoré bude po týždni prerušenia. Chcem sa spýtať, že či je všeobecný súhlas. Pán poslanec Lipšic tu aj tak ako navrhovateľ nie je. Je?

  • Reakcia pléna.

  • Ďakujem.

    Ďalej by sme mali pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Martina Fronca na vydanie zákona o školských autobusoch. Keďže sa nám trošku všetko poposúvalo a pán poslanec Fronc tu takisto ako navrhovateľ nie je. Je?

  • Reakcie z pléna.

  • Áno, áno, v poriadku. Takže aby sme si to nejako organizačne zabezpečili, aj účasť ďalších, ktorí pôjdu potom, lebo trošku sa nám to nahusťuje alebo mení, vyhlasujem pätnásťminútovú prestávku.

    Ďakujem pekne.

  • Pätnásťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca na vydanie zákona o školských autobusoch.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 664. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 669.

    Nech sa páči, pán poslanec Fronc, uveďte tento návrh zákona.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, najprv by som si rád tak položil jednu otázku, či všetci občania budú stále rukojemníkmi politiky a politických zápasov, či tými rukojemníkmi budú aj naše deti. Myslím naše deti, deti poslancov zo SMER-u, HZDS, KDH, SDKÚ. Ja si myslím, že deti by nemuseli byť rukojemníkmi našich politických zápasov. A preto si myslím, že bolo by dobré, keby sme o návrhu zákona, ktorý sa týka práve ich, hovorili vecne.

    Prečo tento zákon predkladám? Je všeobecne známe, že deti sú najohrozenejší účastník cestnej dopravy a vstupujú vlastne do toho prepravného procesu práve v časoch, keď je dopravná špička. Myslím si, že je dobré, ak ich budeme chrániť.

    Druhý dôvod, ktorý takisto pokladám za veľmi vážny, je kultúrnosť cestovania. A to hovorím z vlastnej skúsenosti. A nielen o tom, že často tie autobusy sú preplnené, že sa tam tlačia ľudia aj tie deti, ale hovorím aj o tom, že v autobusoch sa stretávajú s vulgárnosťou. S vulgárnym vyjadrovaním a neraz aj s alkoholizmom. Z vlastnej skúsenosti viem, že autobus, ktorý išiel v popoludňajších hodinách a trvala cesta 15 až 20 minút, stačilo tých 15-20 minút dýchať výpary a človek vystupoval už pomaly pripitý.

    A ďalší vážny dôvod, tretí, podľa mňa je to, aby sa naozaj mohli dostávať do školy a aby sa tam dostávali predsa len istým rozumným spôsobom. Je veľa obcí, ktoré sú rozdelené, ktoré sú poskladané z osád, a podmienky na dopravu pre nich sú, pre tie deti, sú veľmi zlé. Starostovia by vám potvrdili, že ak chcú mať autobus, ktorý by dopravoval tie deti vo vhodnom čase, tak jednoducho dopravca žiada od nich ďalšie finančné prostriedky, aby jednoducho ten autobus bol rentabilný, aby im starosta vykryl straty.

    Chcem povedať, že tento návrh nevznikol na zelenej lúke a teraz. Ja sa vraciam k veci, ktorú som pripravoval ešte ako minister školstva, o ktorej som rokoval aj so ZMOS a poznám ich názor. Mali veľký záujem, aby sa také čosi uskutočnilo, no ale politické udalosti znamenali, že tento projekt som nemohol rozbehnúť. Ubehli dva roky, viac ako dva roky a jednoducho v tejto veci sa nič nedialo, takže preto podávam tento návrh.

    Ide o to, aby sme vytvorili primárnu sieť školských autobusov, ktoré jednak budú špeciálne označené žltou farbou, nápisom. Dokonca v zmysle aj zákona o cestnej premávke, ktorý budeme mať o chvíľu v druhom čítaní, existuje ustanovenie o preprave deti, takže jednoducho hrá tento návrh aj s návrhom zákona o cestnej premávke. A aby tieto autobusy mohli pokojne dopravovať deti vo vhodnom čase, aby ich mohli pozbierať z obcí, aby sa nestávalo to, čo sa neraz stáva, že dieťa skončí povedzme školské vyučovanie a má možnosť ísť buď okamžite domov, alebo ak by malo nejaký krúžok a podobne, tak potom zostáva kdesi na ulici takpovediac dve hodiny. Tých problémov je veľa.

    Ale spôsob, ak pomôžeme obciam, si myslím, že je na starostoch a obecných zastupiteľstvách a mestských zastupiteľstvách, aby tento problém vyriešili k spokojnosti rodičov a k bezpečnosti a kultúrnosti dopraviť deti do škôl.

    Poviem aj to, pretože, samozrejme, treba hovoriť aj o ekonomike. Myslím si, že to môže prispieť takisto aj k racionalizácii našej školskej siete, ale nie je to nič také, aby sme vnucovali a povedali, musíš teraz, ja neviem, takú a takú školu zatvoriť. Nie. Je to o tom, aby sa starostovia a zástupcovia obcí a miest rozhodli, ako budú postupovať.

    Poviem, že v prvom rade moja myšlienka je mierená na to, aby to pomohlo obciam. Možnože viete, že sú mestá, ktoré bez toho, žeby potrebovali alebo dostali nejakú finančnú dotáciu, zriadili školský autobus. To si môžu dovoliť mestá, ktoré predsa len obhospodarujú oveľa väčšie finančné prostriedky a vedia si vytvoriť finančné prostriedky na čosi také, ale určite si to nemôžu dovoliť hlavne malé obce. A práve tam je obyčajne problém s dopravou detí do škôl a domov zo školy.

    A domnievam sa, že je dobré o tom hovoriť aj teraz, keď ekonomika zaznamenáva nebývalý rast a keď tie prostriedky v štátnom rozpočte sa dajú nájsť. Chcem povedať, že ten návrh zákona navrhujem, aby platil od 1. januára budúceho roka, čiže nie aby sme hľadali finančné prostriedky v rozpočte, ktorý už je schválený pre tento rok, ale jednoducho, aby sa hľadali finančné prostriedky pri schvaľovaní rozpočtu a prerozdeľovaní peňazí pre jednotlivé rezorty a pre jednotlivé programy.

    Tu sú, myslím si, že aj podmienky na to, aby sa takáto sieť dala vybudovať, navrhujem, aby bol zvolený model, že časť peňazí musí dať obec a časť peňazí by bola dotácia z prostriedkov štátneho rozpočtu. A pokladám za dôležité, aby sa aj finančne spolupodieľala obec na zabezpečení takéhoto školského autobusu, lebo, viete, skúsenosť hovorí jasne: čo dostanete zadarmo, to si ľudia nevážia a nepoužívajú to častokrát efektívne, jednoducho je šanca dostať peniaze, tak ideme do toho. Keď mám aj ja čosi k tomu dať, tak potom sa správam racionálnejšie.

    Samozrejme, že návrh zákona, ktorý predkladám, je aj priestor na to, aby sme diskutovali a hľadali, ak posuniete tento návrh zákona do druhého čítania, aby sme hľadali aj ďalej spoločne vecné riešenia, spresnenia toho zákona, myslím si, že toto je štandardný postup, ktorý by mal byť v Národnej rade pri schvaľovaní zákonov a hlavne pri tom, aby sme v príslušných výboroch a najmä v gestorskom výbore vecne o tom diskutovali a našli čo najlepšiu legislatívnu podobu. Tomu sa určite nebránim.

    Takže na záver, panie poslankyne a páni poslanci, skúsme v tomto prípade dať bokom politické zápasy a urobme niečo naozaj pre naše deti. Myslím si, že naše deti stoja za to.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som uvedenie.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pánovi poslancovi Szigetimu, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca na vydanie zákona o školských autobusoch (tlač 664) ako určený spravodajca a podal spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Zámerom návrhu zákona je ustanoviť zriadenie školských autobusov a ich použitie pre potreby žiakov a študentov vrátane poskytnutia dotácie na tento účel zriaďovateľovi Ministerstvom školstva Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona sa uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som. Odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu a súčasne sa hlásim do rozpravy ako prvý.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Brocka, pán poslanec Rafaj, pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. O slovo požiadal spravodajca, takže má prednosť.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, vážení páni poslanci, s predloženým návrhom zákona pána poslanca Fronca o školských autobusoch principiálne súhlasím. Je to problematika, ktorá si zaslúži pozornosť zákonodarného zboru Slovenskej republiky. O školských autobusoch sa na Slovensku už veľa hovorilo a hovorí, ale, žiaľ, o to menej sa urobilo.

    Tak ako to naznačil pán poslanec Fronc, bola síce iniciatíva v roku 2006 vyčleniť finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu vo výške 5 mil. Sk na podporu zakúpenia školských autobusov pre samosprávy, avšak predčasné parlamentné voľby vtedajšiemu vedeniu ministerstva školstva neumožnili čerpať určené prostriedky na nákup školských autobusov. O to pozoruhodnejšia je snaha pána poslanca Fronca riešiť danú problematiku v legislatívnej forme. Súhlasím s postupným zavedením školských autobusov, avšak za prioritné považujem riešenie problematiky dopravy žiakov základných škôl na vyučovanie, čo z predloženého zákona jednoznačne nevyplýva. Predložený návrh zákona by nemal riešiť problematiku dopravy študentov stredných škôl vzhľadom na princíp postupnosti, teda ak chceme zaviesť postupným spôsobom školské autobusy.

    Myslím si, že formulácia § 3 ods. 2 o používaní školského autobusu je veľmi prísna a takmer nedodržateľná. Predsa nedá sa zakázať, aby obec vlastniaca školský autobus nevyužila ho aj na iné účely, napr. na prepravu futbalového družstva alebo na návštevu divadla pre vlastných občanov. A, samozrejme, by som mohol menovať aj ďalšie konkrétne príklady.

    Pokiaľ sankcie nebudú v zákone, tak § 3 ods. 2 sa nedá dodržať. Práve preto som toho názoru, že by sme nemali dávať podobné obmedzenia. Poskytované dotácie by nemali byť automatické a nárokovateľné, ako to vyplýva z § 4, aj keď podľa mňa pán poslanec to tiež nemyslel tak. Mala by to byť možnosť pre každého zriaďovateľa základnej školy.

    Polemizoval by som s myšlienkou, ktorá vyplýva z jednej vety dôvodovej správy, a to, citujem: „Z pohľadu štátu je predpoklad, že zavedenie školských autobusov by urýchlilo proces riešenia málotriednych škôl, čo by malo pozitívny dopad na štátny rozpočet.“ Myslím si, že naším cieľom by nemalo byť urýchlenie procesu rušenia málotriednych škôl. Málotriedky sú súčasťou nášho školského systému, je ich takmer 800. Majú mimoriadne významnú úlohu a funkciu pre náš vidiek, pre naše menšie obce. Vieme, že bez školy obec prestane dýchať, zároveň prestane aj žiť. Samozrejme, ak demografia je už taká, že zriaďovateľ je nútený konať, v takom prípade školský autobus môže byť riešením pre daný mikroregión.

    Myšlienku školských autobusov považujem za dobrú, a preto návrh zákona pána poslanca Fronca o školských autobusoch Strana maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja, ako aj ja podporíme a navrhujeme ho prerokovať v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Szigetiho nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Brocka, po ňom pán poslanec Rafaj. Pán poslanec Brocka tu nie je, stráca poradie. Pán poslanec Rafaj tu takisto nie je, stráca poradie.

    Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som veľmi stručne uviedla, že vlastne tento legislatívny návrh nejde na biele miesto súčasného platného práva, nie je to nič „preborného“, aj keď je to jedno z ďalších riešení, pretože súčasne platné právo uvádza, že kde nie je vytvorený školský obvod, a ak obec nevytvorí školský obvod, detičky chodia do najbližšieho školského obvodu a obec má povinnosť finančne uhrádzať náklady.

    Čiže tie traktáty, že ako je to hrozné a aké biele miesto to je, tak to odmietam. A dokonca mám niekedy pocit, že toto by malo byť fakultatívne, pretože pre mnohé obce, kde napr. 2-3 detičky chodia do vedľajšej školy vo vedľajšom školskom obvode, je výhodnejšie zaplatiť sumu hromadného cestovného, napr. rodičovi, ktorý vezme autom 2-3 deti do vedľajšej obce. Držať autobus, platiť dane, opravy atď., to nepokladám za veľmi rozumné, ale, samozrejme, tam, kde to je možné, tam by to bolo účelné.

    No ale pre mňa je veľmi zaujímavé, že s tým prichádza pán poslanec Fronc, člen, ktorý bol jeden čas ministrom, ktorý za svojho ministrovania veľmi „liknavo“ riešil problémy. To, čo nám tu predkladal do parlamentu, nebolo vôbec prijateľné, boli to väčšinou nerealizovateľné legislatívne návrhy, nedomyslené, ktoré, žiaľ, aj keď sme všetci vnímali spoločenskú potrebu riešenia, tak sme museli odmietnuť.

    Žiaľ, dáva to minister, ktorý nevedel ustrážiť organizovanie maturitných skúšok, kde vyvolal veľké nepokoje študentov, ktorí prišli pred ministerstvo a museli sa domáhať svojho práva, áno, pán poslanec Fronc nedomýšľal veci, keď riešil, potom akosi sa zbavoval svojej zodpovednosti...

  • Reakcia z pléna.

  • Akože k veci? Ja hovorím k predkladateľovi. Veď mňa rozhorčuje, keď takýto poslanec, ktorý v minulosti mal možnosť riešiť, ktorý z minulosti je zrejmý...

  • Reakcie z pléna.

  • No pani predsedajúca ma nemôže prerušiť, pretože ja musím mať také isté práva, ako majú iní poslanci.

  • A tí iní poslanci tu rozprávali donekonečna a úplne o inom, čo sa vôbec ani predkladateľa netýkalo. Takže ja sa vraciam k pánovi predkladateľovi a uvádzam, že vlastne nevedel brať zodpovednosť. On pokazil maturitné skúšky, vyvolal celospoločenské rozčarovanie rodičov. Mne ako vysokoškolskej učiteľke mnohí rodičia z oblasti školstva telefonovali a pýtali sa, ako je to možné, že k takýmto postupom dochádza, a napriek tomu, že bolo jasne preukázané, že mal vinu na tomto, pretože za riadenie ministerstva je zodpovedný minister, celú vinu prehodil na výskumný ústav, ktorému síce dal úlohy vypracovať určité otázky, ale ako môže vedúci výskumného ústavu potom zodpovedať za to, čo predloží minister?!

    A tento poslanec takto nezodpovedne postupoval v minulosti, takýto negatívny postoj mal k mládeži, a preto neviem, či aj tento legislatívny návrh skutočne je odôvodnený úprimnou snahou pomôcť veci, ktorú predkladá.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej: pani poslankyňa Sabolová, pani poslankyňa Nachtmannová a pán poslanec Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Sabolová má slovo.

  • Pani poslankyňa Tóthová, na vás sa momentálne, aspoň v prvej časti mojej faktickej poznámky, reagovať vecne nedá. Ale z vašich vystúpení je vždy jasné, že riešite všetky problémy sveta, a preto by bolo dobré, možno, keby ste si zriadili telefónnu ústredňu, lebo vám vždy volajú ľudia, vám vždy volajú občania, vy riešite všetko, len neriešite vecný problém tohto zákona. Myslím si, že pred svojím vystúpením ste si ho tak stihli prečítať, aspoň aby ste ovládali názov.

    A ja sa vás len chcem opýtať, pani poslankyňa, som zvedavá, ako bude skladať účty váš koaličný minister, ak sa celá reforma, ktorú ste v tomto parlamente prijali, nového školského zákona zrúti, pretože nebude pripravená. Včera som sa chcela vášho pána ministra opýtať, ako zaplatí ľuďom, ktorí budú pripravovať cez prázdniny, cez svoje voľno túto celú reformu, lebo lehota 1. september je nereálna. Venujte sa týmto problémom, pani poslankyňa, a nie kritike, keď ju neviete ani vecne podložiť.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja sa stotožňujem s názorom pani poslankyne Tóthovej, skutočne pán poslanec Fronc mal v minulosti dostatok času, aby takúto iniciatívu realizoval, ktorú teraz predkladá, jednak vo funkcii štátneho tajomníka, následne vo funkcii ministra školstva. A zároveň by som chcela podotknúť, máme všetci pred sebou stanoviská ministerstva financií, kde je jednoznačne napísané, že tento návrh má vnútorné rozpory, a treba zdôrazniť, že nižšia právna norma, ktorá bude vydaná na základe splnomocňovacieho ustanovenia, by mala byť v tejto súvislosti, mala by v tejto súvislosti upraviť skutočne len podrobnosti o poskytovaní dotácií. Pričom kľúčová úprava by mala byť priamo obsiahnutá v zákone. Prečítajme si Ústavu Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Veľmi krátko. Pani poslankyňa, čím je kto plný, to z neho vychádza. Nebudem komentovať viac vaše slová, aj to z toho dôvodu, že nechcem urobiť tuná politickú diskusiu o tomto, len vecne zareagujem. Neexistuje výskumný ústav, ktorý by bol riešil maturity, to si treba pozrieť. A takisto prostriedky na dopravu deťom prostredníctvom obce uhrádza štát a nie obec. Nie obec, ale štát, to sú vecné pripomienky k vášmu vystúpeniu. Ostatné v tejto chvíli nemienim komentovať. Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Áno, ďakujem. Samozrejme, obec to dostáva od štátu, ale obec to ponúka, obec to rieši, je to v kompetencii obce, pán minister, preto vždy hovoríme o tom subjekte, ktorému zákon dáva kompetenciu, a nie o tom subjekte, ktorý prílev financií dáva, to by ste mali už ako poslanec vedieť.

    Ďalej k pani poslankyni Sabolovej. Pani poslankyňa, keď vás zaujíma, ako budú zaplatené prázdniny, máte ako poslankyňa možnosť interpelovať alebo položiť otázku ministrovi školstva. Takže neklaďte mne tie otázky, pretože preukazujete neznalosť vzájomných súvislostí v parlamente.

    A po tretie, keď ste hovorili o tých telefónoch, pani poslankyňa, skutočne ja mám veľký počet telefonátov, skutočne na rôzne otázky sa na mňa občania obracajú, ja som na to hrdá, ale vždycky sa vyjadrujem len k otázkam, ktorým rozumiem, a školstvo je jedna z nich. A navyše, že tiet telefonáty idú ku mne s dôverou, dokazuje veľký počet krúžkov občanov, ktorí ma do parlamentu dostali práve preto, že takto s nimi komunikujem a že mám ich veľkú dôveru. Aj touto cestou im všetkým ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Brocka, ktorý už raz stratil poradie. Pán poslanec Brocka nie je prítomný, takže stráca možnosť vystúpenia. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Rafaj, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, spravodajca, dovoľte, aby som zaujal stanovisko k návrhu predmetného návrhu zákona, ktorý by mal riešiť problematiku školských autobusov. Dúfam, že bude počúvať aj pani poslankyňa Sabolová, lebo sa pokúsim byť vecný.

    Predkladaný návrh zákona pána poslanca Fronca o školských autobusoch obsahuje alebo mal by obsahovať návrh riešenia dopravy žiakov do a zo školy pri plnení povinnej školskej dochádzky prostredníctvom špeciálne zadefinovaných školských autobusov. Stav je taký, že už súčasná legislatíva umožňuje, aj v praxi sú prípady využívania školských autobusov, resp. autobusov pre presne tento v zákone vymedzený účel. Zmätočne však a nedostatočne návrh rieši problematiku ďalších nákladov spojených s prevádzkou týchto autobusov, ako sú náklady spojené s ich poistením, poistením prepravovaných žiakov, nákladov spojených s prevádzkou autobusov, mzdy a ostatné vyrovnania vodičov autobusov a ďalšie náležitosti, to tam jednoducho nie je.

    V § 6 predkladateľ zákona uvádza, že náklady na prevádzku hradí zriaďovateľ, čo považujem z legislatívneho hľadiska za nedostatočné, nakoľko nedefinuje, ktoré sú to náklady. Ďalej v tomto ustanovení uvádza, že finančné náklady na prevádzku získa zriaďovateľ z cestovného od žiakov a študentov. Ak by sa tento mechanizmus prijal, lebo nie je tam, alebo ja som nenašiel inú alternatívu, zostalo by naďalej v platnosti preplácanie cestovného žiakom plniacim povinnú školskú dochádzku podľa § 8 ods. 6 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a tak ďalej atď. Je lepšie, keď zákon je explicitne presnejší, pretože potom vzniká dvojaký výklad a nejasnosť, takže reagujem ad hoc na vašu pripomienku, prepáčte.

    Pri takomto riešení dopravy žiakov by štát musel, vzhľadom, že ide o prenesený výkon štátnej správy v spojení s plnením povinnej školskej dochádzky, znášať všetky finančné náklady spojené s nákupom autobusov a aj preplácanie cestovného žiakom plniacim povinnú školskú dochádzku, čo by výrazne prevyšovalo sumu, ktorú uvádza predkladaný návrh, aspoň podľa tých mojich prepočtov to tak je. V návrhu sa uvádza, že žiakov sprevádzajú pedagogickí zamestnanci zabezpečujúci pedagogicky dozor, čo je jednak v praxi aj nepredstaviteľné, aby učiteľ nastupoval spolu s vodičom hneď v garáži a potom to celé buď na začiatku, alebo na konci odsedel, alebo odsledoval. Ale čo je podstatné, bolo by to v rozpore so všeobecne záväznými predpismi na úseku školstva, napríklad nariadením vlády č. 238/2004, čiže ešte z éry, ktorú by ste si mohli pamätať, o rozsahu vyučovacej činnosti a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov. Vy tu dávate istú povinnosť, ktorú zadávate ako novú, ale tá je v rozpore s citovaným predpisom. Preto zastávam názor, že predmet úpravy návrhu zákona je spracovaný nedostatočne a z legislatívneho hľadiska aj nepresne alebo neprehľadne. Svedčí o tom aj to, že je z ustanovení zákona nejasné, kto sú to osoby, ktoré zabezpečujú, ako hovoríte, prevádzku autobusu. Je to teda vodič, mechanik, ktorý sa stará o údržbu, alebo kto?

    Ďalšia otázka, čo sú to školské aktivity? To je ďalší nejasný termín. Myslia sa tým aj školské výlety, exkurzie, doprava žiakov na žiacke súťaže, šport a iné aktivity alebo aj návšteva divadla alebo kina vo večerných hodinách? Zákon by mal presne definovať, na čo je možné totiž školský autobus použiť. Nejasná formulácia týchto ustanovení vedie alebo mohla by viesť k nejasným výkladom v praxi, čo môže v prípadných aj súdnych sporoch, keďže hovoríme o doprave, čo je dosť citlivá záležitosť, a hovoríme aj o preberaní zodpovednosti v plnom rozsahu za možné poškodenie na zdraví, viesť k mylným rozhodnutiam.

    Ďalšia nejasná formulácia ustanovenia je v § 5 ods. 3, citujem: „Pri poskytovaní dotácie na kúpu autobusu ministerstvo zohľadní najmä predpokladanú efektívnosť využitia školského autobusu.“ Koniec citácie. Podľa ale akých kritérií má ministerstvo zohľadňovať predpokladanú efektívnosť využitia? Je na to nejaký koeficient alebo máme nejaký minimálny limit v počte? Tie kritériá musí povedať totiž zákon, si myslím, lebo to sú povinnosti zadefinované vo vzťahu k prevádzkovateľovi autobusu.

    Ak by sme chceli hodnotiť predkladaný návrh zákona vo vzťahu k finančným prostriedkom, čo je ďalšia rovina, uvedenú problematiku už dnes, ako som na začiatku spomenul, ministerstvo školstva rieši napríklad prostredníctvom § 8 ods. 6, 7 a 8 zákona č. 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve atď.

    V odseku 6 citovaného zákona sa ďalej uvádza, že „ak si obec na účel zabezpečenia povinnej školskej dochádzky nezriadi základnú školu, základnú školu s materskou školou, je škola v obci, s ktorou má obec zriadený spoločný školský obvod a v ktorej bude žiak plniť povinnú školskú dochádzku, povinná z prostriedkov štátneho rozpočtu uhradiť zákonnému zástupcovi žiaka cestovné náklady na dopravu žiaka do tejto školy vo výške ceny hromadnej dopravy, ak nezabezpečí dopravu žiaka inak“. Áno. Z uvedeného vyplýva, že zriaďovatelia náklady spojené s plnením povinnej školskej dochádzky vyplácajú zákonným zástupcom žiakov už dnes predsa alebo majú možnosť túto situáciu riešiť inak, to znamená, môžu tieto finančné prostriedky využiť aj na zabezpečenie osobitných autobusov pre týchto žiakov. Čiže nevstupujete, pán predkladateľ, na terra incognita, na nejaké biele miesto, ktoré treba dnes operatívne a okamžite a systémovo riešiť, to nie je pravda. Inak povedané, môžu tieto finančné prostriedky využiť teda aj na kúpu týchto osobitných autobusov, čo sa už deje dnes.

    Ďalej. Autobusy si môžu zriaďovatelia zakúpiť alebo povedzme aj splácať aj z kapitálových výdavkov, ako sa predpokladá, čo by znamenalo 12,19 % z celkového objemu na školstvo, ktoré dostávajú každoročne prostredníctvom výnosu dane na školstvo.

    Takže toto je zhrnutie tých faktických pripomienok k predkladanému návrhu.

    Ďalej si myslím, jednou vetou, že nie sme odkázaní v tejto sále, aby sme z detí robili rukojemníkov politických programov, a myslím si, že žltá farba autobusu, navrhovaná, mi tak trošku pripomína tú žltú farbu, ktorá je vždy v pozadí KDH, keď má tlačovú besedu, no a v tom prípade by mi už tam chýbali len tie bociany namaľované. Ale to je poznámka. Dobre. Inak, mimochodom, žlté autobusy alebo aj trolejbusy a iné dopravné prostriedky môžete vidieť v Bratislave ako takzvané cvičné jazdy pre skúšobných vodičov. Dobre.

    Na základe uvedených dôvodov, dámy a páni, považujem predkladaný návrh zákona za nedostatočne spracovaný predovšetkým z pohľadu legislatívneho.

    Myslím, že ten, kto počúval pozorne, je mu zrejmé, že je aj neaktuálny a nerieši v súčasnosti to, čo dnes je už v zmysle platnej legislatívy možné riešiť bez väčších komplikácií len, samozrejme, s mierou aktivity kompetentných ľudí. A preto odporúčam pánovi predkladateľov, aby buď sám stiahol návrh z rokovania a prípadne ho dopracoval, alebo neodporúčam ctenému plénu postúpenie do ďalšieho čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Rafaja – pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A pani poslankyňa Sabolová má slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Rafaj, vaše vystúpenie bolo skutočne vecné na rozdiel od vašej koaličnej predrečníčky. Vidím, že ste sa tomu venovali, urobili ste jeden dobrý exkurz z vášho pohľadu, tak ako vy vnímate zákon, ale vlastne tú myšlienku základnú, s ktorou pán poslanec Fronc prišiel, ste nejako nepopreli, skôr ste vytkli nejaké vecné, legislatívne problémy. Preto si myslím, že vaše vystúpenie kritikou tých legislatívnych niektorých nedostatkov alebo nejasností podľa vás značí len to, že potrebujete nájsť nejaké dôvody, ako nehlasovať za dobrú myšlienku, ktorú pán poslanec Fronc predkladá, a je to škoda. Vo veľmi mnohých prípadoch by to postupné zavádzanie školských autobusov pomohlo obciam a deťom a rodičom v doprave žiakov.

    Ak ste mali možnosť pred časom sledovať diskusiu aj cez médiá alebo vo verejnosti, stretla sa s veľmi pozitívnym ohlasom, pretože žiaci a študenti, ktorí chodili bežnými dopravným prostriedkami, hovorili, že ich vysadil na zastávke a oni ešte museli nejaký kus cesty prejsť. Sú to aj malé deti, nebolo to veľmi bezpečné. Školský autobus by deti vozil priamo z obce do školy, ktorá je spádová. Čiže bolo by dobré, keby ste ten návrh podporili do druhého čítania, vidím, že ho máte celkom dobre prečítaný a rozanalyzovaný. Tak ako vy predkladáte niekedy väčšie pozmeňujúce návrhy, ako je celý zákon, pri novelách zákonov, myslím si, že by sme vedeli aj tento zákon v druhom čítaní dopracovať tak, aby ste boli spokojní aj vy a aby bol aj účinný.

  • Pán poslanec Rafaj, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja si myslím, že okrem formálno-vecných nedostatkov, ktoré, samozrejme, sa dajú v legislatívnom procese odstrániť, pokiaľ, prirodzene, predkladateľ s nimi súhlasí, sa dajú riešiť, to je, samozrejme, jedna taká operatívna cesta. Ale ja som dal pod to aj istý podčiarkovník v tom, že som presvedčený o tom, že je to aj nie celkom systémové riešenie. Totiž zámer by mal vždy vychádzať aj z praxe. A v praxi, častokrát sa to v tejto snemovni hovorí, sú dosť veľké problémy s vykonateľnosťou. Čiže ja si osobne myslím, že sme si mali položiť otázku, v akom rozsahu a kde by bol vôbec využiteľný, aj keby sa tie nedostatky možno podarilo odstrániť. Veď dnes približne štvrtina rodičov už svoje deti vozí do školy vlastnými automobilmi. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Rafaj bol posledným, ktorý vystúpil v rámci rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Sme v prvom čítaní, čiže nie je celkom zvykom, aby sme hovorili o detailoch zákona, ale keďže ste to otvorili, tak budem reagovať aj na vaše pripomienky, ktoré sa týkali jednotlivých paragrafov, a budem reagovať na vecné pripomienky a tiež len vecne. Naozaj by som to rád udržal mimo politiky, preto jednoducho na mnohé veci nebudem reagovať.

    Ale jednu vec poviem, kolega Rafaj, keď ste hovorili o žltej farbe, je to štandardné, že tieto školské autobusy sú označené žltou farmou, ale to nie je problém. Ak sa zhodneme, tak bude modrá, zelená, neviem, to nevidím vôbec problém. Vychádzal som z toho, že štandardne v mnohých krajinách, vidíte to vo filmoch amerických, školský autobus je zásadne žltej farby. To je jediná vec, ktorá ma k tomuto viedla, že aj v iných krajinách to je takto označené.

    Druhá vec, o ktorej ste vraveli, pán kolega Rafaj, keď ste hovorili o tom, že ukladáme nejakú ďalšiu povinnosť pedagógom. Žiadna povinnosť tam nie je. Tam je povedané v tom § 3 odsek 3: „V školskom autobuse spolu so žiakmi môžu byť prepravovaní len“, inými slovami, aby sa nestávalo, že budú tam prepravované deti na vyučovanie a kdekto iní sa tam „nasáčkuje“, presne ak som chcel vylúčiť to, aby sa tie deti neprepravovali aj s ľuďmi, ktorí sú v podnapitom stave a podobne, tak toto je len kvôli tomu tam a žiadna povinnosť sa tam učiteľom neukladá. Rovnako, čo ste hovorili o zabezpečení prevádzky, tam sa neukladá, že to tá obec musí zabezpečiť alebo má zabezpečiť z prostriedkov, ktoré vyberie, ale hovorí sa, že časť prostriedkov na prevádzku môže zriaďovateľ vybrať, a to len do výšky toho cestovného, ako je cestovné verejnou dopravou.

    Keď ste vraveli o tom, že jednoducho dnes už obce dostávajú peniaze a platia do výšky cestovného verejnou dopravou, áno, ale práve o tomto je tento paragraf, že v prípade, keď nebudú vyberať, tak tie peniaze im zostanú. Keď budú vyberať, keď budú vyberať, tak je to o inom potom. Čiže to, ale vecne zase poviem, to sú možno záležitosti, ktoré je dobré, aby sme si ich vydiskutovali v druhom čítaní.

    Pán kolega Szigeti, ďakujem za pripomienky. Môj cieľ bol naozaj, aby sme najprv vybudovali tú sieť pre základné školy, tam je to najcitlivejšie, čiže ak to treba obmedziť a povedať explicitne, aby sa nestávalo, že to bude unikať na stredné v prvom kroku pri vybudovaní tej primárnej siete, tak ako s tým súhlasím. A celkom rád by som ale podotkol, tento návrh zákona nesmeroval k tomu, aby viedol k rušeniu málotriednych škôl. Jednoducho len trochu zlepšuje podmienky pre rozhodovanie sa občanov, rodičov a hlavne teda samosprávy, určite nie k tomu, bol by som nerád, ak by to takto bolo pochopené, a už som tu aj vysvetľoval, pretože dostal som aj listy od zrejme učiteľov z málotriednych škôl. Nie. Ak to treba nejakým iným spôsobom ošetriť, nevidím v tom problém, aby sme sa na riešeniach dohodli.

    A posledná poznámka. Bez ohľadu na to, priatelia, čo sa kedy v minulosti udialo, jednoducho, ak by bol niekto aj zle konal v minulosti, aj chyby robil, jednoducho aj nekonal, to znamená, že o rok, o dva, o tri už jednoducho nemôže konať? Nemôže dávať dobré návrhy? Ako to pokladám, že ak takto by sme postupovali, no tak to môžeme zabaliť v celej našej práci Národnej rady. Pretože každý z nás, každý z nás určite v minulosti urobil aj chyby alebo niečo sa mu nepodarilo. Takže takúto logiku alebo takéto veci, že však keď vtedy a vtedy ste to neurobili, tak už teraz čo to vlastne robíte, čo si to myslíte predkladať? Ja si myslím, že takéto argumenty by sme si mali odpustiť. To nikam nevedie.

    Dámy a páni, kolegovia a kolegyne, naozaj vás chcem vážne poprosiť, aby sme sa povzniesli nad politické zápasy a skúsili urobiť niečo pre naše deti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. To bolo záverečné slovo navrhovateľa. Pýtam sa pána spravodajcu, či chce využiť právo záverečného slova. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, budeme hlasovať o 11.00 hodine.

    No a ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Pučíka, Jána Richtera a Jána Kovarčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 665. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 679.

    Dávam teraz slovo jednému z navrhovateľov pánovi poslancovi Jánovi Richterovi, aby návrh zákona uviedol.

    Pán poslanec, je tu priestor pre vaše úvodné slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, milé dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na naše dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2004 o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení neskorších predpisov.

    Účelom predloženého návrhu zákona je jednak, a to v prvom rade, zabezpečiť, aby finančné prostriedky získané predajom boli zdrojom štátneho rozpočtu a tieto následne boli prerozdeľované vládou Slovenskej republiky v rámci schvaľovania rozpočtu na príslušný kalendárny rok podľa potrieb spoločnosti, čím sa dosiahne, nazval by som to, určitá objektívnosť, nakoľko nehnuteľný majetok, ktorý je predmetom úpravy zákona, bol získaný z prostriedkov štátneho rozpočtu.

    V druhom rade predloženým návrhom zákona na nakladanie s majetkom štátu rozširuje sa možnosť prevodu vlastníctva prebytočného nehnuteľného majetku štátu v správe či už Ministerstva obrany Slovenskej republiky, vnútra, resp. dopravy, pôšt a telekomunikácií, rozpočtových a príspevkových organizácií za týmto účelom zriadeným aj iným osobám, ktoré budú môcť o tento majetok sa uchádzať v rámci osobitného ponukového konania a ďalšieho osobitného ponukového konania, prípadne opakovaného ponukového konania.

    Predložený návrh bol spracovaný aj vo väzbe na transfer prebytočného nehnuteľného majetku, ktorý vyplýva z reformy ozbrojených síl Slovenskej republiky a samozrejme, že aj vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru.

    Som si vedomý skutočnosti, že prijatie pôvodného zákona č. 172 o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok značne urýchlilo a zjednodušilo proces nakladania s prebytočným majetkom štátu. Postup podľa tohto zákona využilo viacero obcí, vyšších územných celkov, čo znamenalo pre ne majetkový prínos, keďže majetok nadobúdali bezodplatne formou darovacej zmluvy.

    Každopádne si myslím, a som pripravený to aj dokladovať, že tento zákon celkom určite splnil ten základný cieľ a účel, na ktorý bol určený. Chcem zdôrazniť, že predložený návrh zákona zachováva systém bezodplatného darovania obci alebo vyššiemu územnému celku, ale tomu predchádza už spomínané ponukové konanie.

    Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona, ktorý bude znamenať pozitívny dopad na štátny rozpočet, nakoľko dôjde sčasti k navráteniu finančných prostriedkov, ktoré boli z neho čerpané na vybudovanie, resp. zakúpenie predmetných nehnuteľností.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz chcem dať slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu. Vidím, že je zmena, že to je pán poslanec Ďuračka. Nech sa páči, pán poslanec, máte priestor na úvodnú spravodajskú informáciu.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Rudolfa Pučíka, Jána Richtera a Jána Kovarčíka.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej na uskutočnilo prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku od poslancov, resp. poslankýň, a preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť k tomuto bodu do rozpravy ústne. Hlási sa pán poslanec Martin Fedor. Ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo má pán poslanec Fedor, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, po niekoľkých škandáloch s prevodom nehnuteľností v rôznych rezortoch je zrejmé, že obchodovanie s realitami je veľmi príťažlivé pre vládu, ktorá sa zaviazala nič neprivatizovať. Už koncom minulého roku bolo jasné, že dlho neodolá ani zákon, ktorý predpokladá, že prebytočný nehnuteľný majetok ministerstiev obrany, vnútra, financií a telekomunikácií musí byť bezodplatne prevedený na slovenské mestá a obce.

    Dovoľte mi pripomenúť logiku zákona, ktorý dnes vládna koalícia formou poslaneckého návrhu chce zmeniť. Bezodplatný prevod zaručuje nekomplikovaný, transparentný a rýchly prevod prebytočných zaťažujúcich nehnuteľností. Zaručuje tiež zníženie nákladov na správu prebytočného majetku, minimálne administratívne zaťaženie úradov, minimalizuje riziko čachrov a kšeftov so štátnym majetkom a korupciu v rozhodovaní, čo kto dostane. Na potrebe prijať zákon sa zhodla aj vtedajšia koalícia a opozícia s podpornými hlasmi súčasného predsedu vlády, ministra vnútra aj súčasného ministra obrany.

    Mestá a obce, kde majetok leží, som presvedčený, že najlepšie vedia, ako ho najefektívnejšie využiť v prospech občanov. Doteraz prebytočný nehnuteľný majetok, napríklad v správe ministerstva obrany, bezodplatne putoval na obce, resp. samosprávny kraj, pokiaľ o neho neprejavila v 30-dňovej lehote záujem žiadna iná organizácia ústrednej štátnej správy, štátna rozpočtová alebo štátna príspevková organizácia.

    Predkladatelia, poslanci v zastúpení vlády, chcú, aby mohli prebytočný nehnuteľný majetok štátu odpredávať, teda privatizovať tak, že cenu nehnuteľnosti bude možné znížiť až o 70 %. Nie je dôvod meniť existujúci platný zákon. Dá sa predpokladať, že táto novela smeruje len k niekoľkým pripraveným obchodom. Keď som v novembri minulého roku upozornil, že ministerstvo obrany chystá takúto účelovú normu, ministerstvo tvrdilo, že nič také neplánuje. Po polroku sa tejto úlohy zhostili pre istotu traja páni z vládnej koalície.

    Zrušenie princípu bezodplatnosti prinesie pravý opak uvedeného. Znamená to, že z ministerstiev sa stanú úradovne odpredaja nehnuteľností majetku, čo je činnosť typická skôr pre realitné agentúry a nie pre ústredné orgány štátnej správy. Čo iné je odpredaj nehnuteľností a majetku ako privatizácia? Úradníci v Bratislave budú rozhodovať, ako majú vyzerať naše mestá a obce. Príjem do štátneho rozpočtu bude mizivý, prerozdelený podľa všeobecných priorít, pre mestá alebo obce prínos z prípadného využitia predaja majetku v desiatkach miliónoch by bol veľmi vážny.

    Vláda v stredu rozhodovala o ďalšom postupe pri vojenských zdravotníckych zariadeniach, kde je predpoklad, že dôjde k ďalšiemu masívnemu označeniu majetku za prebytočný. Tým bude spadať do pôsobnosti navrhovanej úpravy, a tým sa zároveň stane predmetom záujmov kšeftov a kupčenia. Touto novelizáciou sa teda skôr opäť rozširuje priestor na korupciu a netransparentnosť. Čarovné ustanovenie o možnom znížení ceny o 50, resp. až 70 %, je toho snáď najlepšou ilustráciou.

    Dovolím si apelovať aj na predstaviteľov miest a obcí, primátorov, starostov, aby nechali pocítiť svojim zástupcom v Národnej rade, že aj oni a občania týchto miest a obcí sú občanmi štátu, na ktorých sa dá spoľahnúť a ktorí zodpovedne vedia posúdiť, ako naložiť s majetkom, ktorý im bol zverený do správy.

    Kolegyne, kolegovia, som presvedčený, že prezentovaný zámer novely zákona je zbytočný, nič neriešiaci pre občanov, rozširujúci byrokraciu a priestor na korupciu a kšefty na úradoch rozhodujúcich o privatizácii.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec bol jediným prihláseným do rozpravy. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa prihlásili pán poslanec Rudolf Bauer, pán poslanec Viliam Jasaň. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou do rozpravy.

    Slovo má, s faktickou poznámkou na predrečníka slovo má pán poslanec Bauer. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem nadviazať na kolegu poslanca Fedora a povedať dve veci.

    Po prvé, myslím si tiež, že tento návrh nie je dobrý a je zhoršením súčasného stavu, pretože mestá a obce, vyššie územné celky majú veľmi málo prostriedkov a možností na rozvoj svojich miest a obcí, regiónov. Väčšinou sú rozvojové prostriedky a finančné zdroje na rozvoj umiestnené v rezortoch. Toto je jedna z mála možností, keď môžu získať majetok, s ktorým môžu vytvoriť nejaký väčší rozvojový projekt a ovplyvniť tak rozvoj svojho mesta a obce alebo vyššieho územného celku.

    Po druhé, myslím si, že tým zámerom je, vôbec aby nedošlo k nejakému prevodu na mestá a obce, samosprávne kraje, pretože navrhnutý mechanizmus, aj keby došlo k tejto poslednej možnosti, že budú oslovené mestá a obce alebo samosprávne kraje, tak je tam mechanizmus, že ak nedôjde k uzatvoreniu darovacej zmluvy do 30 dní odo dňa doručenia návrhu darovacej zmluvy obci, tak chcem povedať, že mestá a obce, samosprávne kraje schvaľujú takéto prevody majetku na zastupiteľstve, ktoré veľakrát zasadá raz za dva mesiace. Čiže nie je možné povedzme v krátkom čase takúto zmluvu uzavrieť.

    Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Viliam Jasaň. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Fedor, ja neviem, prečo vy vždy všetko musíte spochybniť? Nemyslím vy osobne. Ale z tej strany všetko vždy spochybňujete a popritom by bolo určite vhodné a dobré si pozrieť, ako sa nakladalo s majetkom, ktorý bol obciam už v minulosti daný, a poprípade sa pozrieť, aj ako ste vy pripravovali niektoré tzv. prevody niektorých zariadení, ktoré patrili ministerstvu obrany.

    Ako sa pripravovala reštrukturalizácia vojenských podnikov, ako sa pripravovalo „niečo“ s Vojenskou nemocnicou v Bratislave a ix iných vecí. Takže, viete, nespochybňujte. Táto novela určite prospeje k štandardnému prehľadu o tom, kam ten majetok pôjde a čo s ním v budúcnosti bude.

    A sedeli sme včera na jednom výbore, alebo predvčerom, v stredu, kde ste videli v obsahu, že kde to korupčné prostredie je najviac, na ktoré teda subjekty bola upozornená v tej správe, že to korupčné prostredie údajne je. Takže možnože aj toto je cesta, ako to korupčné prostredie práve znížiť.

    Ďakujem pekne.

  • S reakciou na rečníkov, ktorí vystúpili vo faktických poznámkach, sa teraz hlási pán poslanec Fedor. Nech sa páči.

  • Ďakujem poslancom za reakcie. K pánovi Bauerovi, tak z tej jeho reakcie tiež cítiť, že fungoval niekoľko rokov v samospráve.

    K pánovi Jasaňovi. No, pán Jasaň, ja si myslím, že práve vaša strana nazývala už len transformáciu podnikov v minulom období za privatizáciu. To, čo sa ide diať dnes, vy nazývate prevodom majetku. Vyhýbate sa tomu slovu. Ale ak chcete previesť majetok na súkromné subjekty, je to privatizácia. Nevyhnete sa tomu slovu. Okrem toho ak chcete, pán Jasaň, zaručiť, aby existovali čisté vzťahy pri tomto prevádzaní majetku, tak nepodporíte tento návrh novely.

  • Pán Fedor bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Ja len veľmi krátku poznámku. Vzhľadom na to, že sa na mňa ušlo viesť teraz schôdzu, chcel som k tomuto zákonu vystúpiť, nechám si to vystúpenie na druhé čítanie.

    Teraz sa pýtam pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave v záverečnom slove. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, uvedomujem si, že je to prvé čítanie a prvé čítanie je celkom logicky, aj by som povedal, skôr všeobecnopolitické, ale vzhľadom na minimálne vystúpenie pána kolegu poslanca Fedora budem mať záujem povedať aj niektoré veľmi konkrétne veci a myslím si, že treba trošku zdôvodniť, lebo možno to úvodné vystúpenie, ktoré som použil, bolo viac všeobecnejšie. Ale očakával som, že budem musieť reagovať, a preto použijem veľmi konkrétne prípady, aby sme vedeli, o čom to je.

    No otázka, pokiaľ ako politická, prečo poslanci predkladajú tento návrh? Jednoduché zdôvodnenie. No my ako poslanci alebo vôbec zákonodarný orgán má jednu z najdôležitejších úloh – kontrolnú, no a v rámci tej kontrolnej je celkom logické, že naším záujmom by malo byť aj hodnotenie, ako sa nakladá s finančnými prostriedkami daňových poplatníkov. A toto je hlavne o tom. To znamená, že je to celkom logické, že sa k tomu vyjadrujú a predkladajú tento návrh aj poslanci.

    K tým istým výhradám, ktoré tu boli použité. Pán kolega Fedor, striktne trváme na tom a premiér to zvýrazňuje pri každej jednej príležitosti, že táto vládna koalícia nebude privatizovať. V čom ja vnímam privatizáciu? Čo je cieľ privatizácie? No je to asi oživenie stagnujúcich podnikov a obchodných spoločností vstupom nového investora a následnou reštrukturalizáciu, to znamená oživenie, zmeniť, rozšíriť, zabezpečiť lepšiu ekonomiku spoločnosti. Toto vnímam za privatizáciu. Áno, vy ste si si to v tom minulom období pomýlili. Bol to bohapustý predaj zlatých perlí našej ekonomiky, ktoré nemuseli byť predané, pretože som presvedčený a trvám na tom, že aj štát môže byť dobrým gazdom. Dokázalo sa to vo viacerých prípadoch.

  • Ďalšia otázka. V roku 2005, keď sa zákon prijímal, bola zhoda na názore, že aj terajšia koalícia s tým návrhom súhlasila. Ale ja som vo svojom úvodnom prejave jasne povedal, že doteraz plnil ten zákon svoje poslanie. Ja môžem použiť konkrétne čísla: 97 nehnuteľností sa v tom doterajšom období formou darovania zhodnotilo v prospech obcí, miest, resp. samosprávnych krajov v hodnote 1 184 241-tisíc korún len z rezortu ministerstva obrany. Podobným spôsobom sa pristupovalo z rezortu ministerstva vnútra, kde nehnuteľný majetok vo výške 82 mil. korún, čo predstavovalo 34 bývalých oddelení hraničnej kontroly na hraniciach so štátmi, ktoré sú dnes súčasťou Európskej únie, boli prevedené. To znamená, áno, tento zákon splnil jednoznačne svoju úlohu.

    Ale dostávame sa do iného štádia. Dnes sa objavujú nehnuteľnosti, o ktoré už nemajú ani obce, ani samosprávne kraje záujem. To nie sú objekty, použijem starý výraz, v intraviláne, ale to je extravilán, to je vonku. O čom to teraz je? Čo je pripravené, čo prešlo ústrednou dislokačnou komisiou? No prešli muničáky, strelnice, cvičiská. Čo sa týka muničákov, poväčšine boli v teréne, vonku, mimo miest. Cvičiská samy osebe. Tanková cesta a podobné veci. To znamená, že dostávame sa do úplne iného prostredia, úplne iný majetok, ktorý zďaleka nemá čo priniesť možno ani jednotlivým mestám a obciam, ale skôr možným podnikateľským subjektom. Je to celkom prirodzené. Áno, možno ako skúsenosti z toho vášho obdobia a tie podozrenia, že sa to môže zneužiť, že to nadobudne korupčné prostredie, no je iná doba. Zmenila sa vláda.

    Druhá otázka, ktorá s tým, myslím si, že dosť konkrétne súvisí, no o ten majetok, o ktorý momentálne nie je záujem, sa musí naďalej starať štát. Musí zabezpečovať údržbu, musí ho strážiť, v mnohých prípadoch musí zabezpečovať vykurovanie týchto objektov. Následný efekt je z toho nulový. Je to mínus. Je to celkom logické, že tento majetok je potrebné posunúť do iného prostredia, aby nezaťažoval štátny rozpočet a jednoducho aby sme my poslanci naplnili svoju jednu z hlavných úloh efektívneho využívania prostriedkov daňových poplatníkov v rámci štátneho rozpočtu.

    Možno sa natíska aj druhá otázka, ktorej sa málokto doteraz venoval a málokto ju pomenoval, a to je aktuálne následné vrátenie sa, čo sa udialo alebo čo sa deje s tým majetkom, ktorý bol darovaný obciam? V mnohých prípadoch v relatívne krátkej dobe bol ďalej predaný na podnikateľské a obchodné účely. To znamená, zďaleka neplní tú verejnoprávnu funkciu. Ale to nechcem skúmať, o tom naša novela nie je.

    Naša novela je o tom, čo príde, čo chceme a čo by malo priniesť isté prostriedky do štátneho rozpočtu. No a štátny rozpočet, ktorý sme v tejto snemovni schválili napríklad na rok 2008, veľmi konkrétne v istých kapitolách hovorí aj o tom, ako napríklad rezort obrany až vo výške 1 mld. korún má zabezpečiť príjem z predaja majetku. Toto je cesta k tomu, ako naplniť zákon.

    No a úplne na záver jednu poznámočku. Často nás obviňujete, že predkladáme veci, návrhy, ktoré majú populistický charakter. No, som rád, že v tomto prípade to slovo alebo obvinenie nepadlo, lebo ja sám ako mimo toho, že som poslanec, som aj vedúci funkcionár najväčšej vládnej strany a mám na starosti komunikáciu a kontakt so 760 primátormi a starostami a samozrejmá vec, že aj s predsedami samosprávnych krajov. Áno, uvedomujem si, že budeme musieť sedieť s nimi, vysvetliť im, o čo nám v tomto prípade ide. Že to nie je pre nich, ale že to je všeobecne za nás, že je to za hospodárnosť, že je to za lepšie nakladanie s finančnými prostriedkami daňových poplatníkov. O tomto tá novela toho zákona by mala byť a som presvedčený o tom, že tak to aj snemovňa pochopí, ten zámer poslancov, a že túto novelu podporí do druhého čítania, za čo vopred ďakujem.

  • Ďakujem pánovi navrhovateľovi za jeho plamenný prejav, škoda len, že nezaznel v rozprave. Pán spravodajca, chcete využiť slovo záverečné? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať v zmysle schváleného programu

    návrhom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Mali by totižto nasledovať body 32 a 33, to znamená tlače 667 a 668, ako iste viete, navrhovatelia ich zobrali späť, a preto je teraz prvé čítanie o zákone, ktorý som uviedol.

    Tento návrh ste dostali ako tlač 669 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 671.

    Dávam slovo poslancovi Pavlovi Minárikovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Trochu zneužijem to, že mám tento mikrofón. Pán Richter, privatizácia, nech to prekladám akokoľvek, mi stále vychádza na zosúkromnenie. Určite sa to nedá preložiť inak. Určite to nie je oživenie ani reštrukturalizácia, ani hľadanie strategického investora. A keď spriechodňujete prechod majetku nie na subjekt verejný, ako je obec, ale na súkromný subjekt, tak ide o privatizáciu.

  • Reakcie z pléna.

  • Toto zneužitie malo trošku slúžiť na moje preladenie, pretože, pravdupovediac, ešte stále som naladený na inú diskusiu, bohužiaľ, pravda vyhnala pána Mečiara z tohto parlamentu a s mojím odvolávaním sa bude musieť počkať.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, predstupujem pred vás opätovne, a to po krátkom čase, s návrhom novely zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách. Prečo, keď návrh sa týka opäť prakticky jedného a toho istého druhu hazardu, hovorím o hazarde na výherných prístrojoch? Tento terminologický eufemizmus z platného zákona si dovolím v ďalšom nepoužívať a nahrádzať ho niečím pravdivejším, príznačnejším. Prístroje sú totiž konštruované na permanentné prehrávanie a návratnosť je nastaviteľná a vopred sa dá určiť. Vyhráva len a len prevádzkovateľ a zarába, a to nechcem radšej ani pripustiť, že prvoplánovo, takto sa predsa nemôžu správať zákonodarci nikoho iného len daňového raja, ten, kto vyberá dane alebo poplatky. Pre hráčov sú to napospol, hlavne na začiatku, hracie automaty. Prostriedky chvíľkovej zábavy, ale neskôr sú to určite príčiny dlhodobého nešťastia. Prístroje, na ktorých sa naozaj dá len prehrať. Príčina zruinovania finančného, ale aj zdravotného. Rozleptávač normálnych sociálnych vzťahov, akcelerátori kriminality, ničitelia rodín, podľa mňa legalizovaná droga, a tvrdá, riadne tvrdá. Spôsobujú závislosť všeobecne známu ako gamblerstvo, presnejšie a odborne diagnózu F 63.0, podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb patologické hráčstvo. Hracie automaty sú najčastejšou príčinou, a keď nie sú príčinou, tak sú určite prvotným spúšťačom. Hranie na týchto automatoch je hazard všeobecne a bezproblémovo prístupný a dnes za súčasného právneho stavu i mladistvým. Často hrajú na týchto prístrojoch doslova deti, i napriek deklarácii v § 53 zákona č. 171/2005, ktorý hranie do 18 rokov zakazuje. Hlavne v spojitosti s alkoholom ide o hazard mimoriadne agresívny v zmysle návykovosti.

    Dámy a páni, prichádzam s tým opäť ja, lebo problematika je prehliadaná všetkými, ktorí majú sociálny v svojom straníckom štíte, ale nestretnú sa s týmto problémom priamo. A stretnúť sa s gamblerom priamo, to nie je ľahko rozpoznateľné. Gambler, pokiaľ nie je zrovna opitý, sa nepotáca ulicami, neleží povracaný pred vchodmi vašich domov ani ho nevezie RZP v kóme po predávkovaní, prípadne s akútnym zápalom žíl alebo akútnou sepsou do nemocnice. O to ťažšie je týchto ľudí zachytiť, potom diagnostikovať a správne liečiť. A liečenie je mimoriadne náročné, tak ako som povedal v prípade, kedy som to prvýkrát predkladal. Priemerná doba liečenia je 48 dní a následne táto liečba musí pokračovať prakticky do smrti, pretože z toho sa vyliečiť nedá. Tak ako z drogovej závislosti, dá sa len trvale abstinovať a to vyžaduje, aspoň spočiatku, pravidelnú návštevu terapeutických skupín.

    Prichádzam aj preto, lebo mi to rokovací poriadok po pol roku dovoľuje a osud postihnutých či už priamo, alebo nepriamo mi nie je ľahostajný. Prichádzam aj z ďalších troch dôvodov.

    Po prvé, keď som tu stál pred pár mesiacmi s návrhom na podobnú tému, dozvedel som sa od všetkých vystupujúcich, že ide o problém hodný riešenia. Riešiť áno, len nie tak, ako som to ja navrhol. To teda nie. Najčastejšie som počul, že je to riešenie slabé, málo účinné, príliš mäkké, prípadne neúplné, nekomplexné. V jednom prípade dokonca priamo, že to je riešenie zlé. Nuž dodnes sa nenašiel nik, kto by bol navrhol riešenie lepšie. To môžem povedať s istotou, pretože nik nenavrhol žiadne iné riešenie. Samozrejme, ani z kritizujúcich, ani z rezortov. Ani z ministerstva financií, ktoré gestoruje tento zákon, ani z ministerstva vnútra, zdravotníctva či sociálnych vecí, ktorí sa priamo potýkajú s následkami hráčstva. Ak však uznáme, že ide o problém, problém hodný riešenia, tak ho riešme, preto som s kolegom Bauerom opäť podal návrh. Uznávam, aj s potenciálnymi nedostatkami prislúchajúcimi našim schopnostiam. Dámy a páni, ale ak to treba riešiť, tak to riešme.

    Jedno, čo sme si z týchto návrhov osvojili, je, že návrh bol mäkký. Áno, pritvrdili sme. Už ani sólo automaty mimo herní, už ani sólo automaty bez dozoru. A nie hraniu a popíjaniu zároveň v tom istom čase a priestore. Ak by to bolo ešte stále málo a mal by to byť dôvod odmietnutia, prosím, pritvrďte. Aj nad rámec predkladanej novely. Sľubujeme, obidvaja predkladatelia, že každý návrh týmto smerom odobríme. V druhom čítaní pritvrďte a všetky návrhy smerom k väčšej kvalite, väčšej vymožiteľnosti, prísnejším sankciám, väčšej tvrdosti berieme.

    Druhý dôvod, prečo som tu, že ma povzbudil záujem o mládež a jej ochranu pred nevhodnými vplyvmi alkoholu v akýchkoľvek dávkach a v akomkoľvek prostredí. Áno, alkohol je devastujúci, hoc, bohužiaľ, kultúrno-historicky vžitý a spoločensky tolerovaný. Odborníci na závislosti nám však potvrdia, že patologické hráčstvo je rovnako zničujúce. Navyše ja týmto návrhom nechcem chrániť pred korunovým mariášom kdesi doma alebo na chate. Aj keď niektoré manželky aj toto vyvádza z rovnováhy.

    My chceme s kolegom Bauerom len, a to i len čiastočne, regulovať licencovanú činnosť. Hazard, v ktorom naši najjednoduchší a často najslabšie zarábajúci ľudia v minulom roku prehrali skoro 8 mld. korún. To je v 3/4 prehier pri oficiálnom hazarde v minulom roku. Zdôrazňujem prehier, pretože v hazarde sa normálne prehráva a len výnimočne sa dá vyhrať a určite nie na výherných automatoch. Ak chcete urobiť šťastie, dá sa to urobiť veľkou náhodou len na číselných hrách.

    Čo chceme? Chceme trochu sťažiť prístup k činnosti, ktorá aj keď je tolerovaná, je všeobecne uznávaná za činnosť, ktorá vedie k chorobe závislosti, k rozpadu rodín, rozpadu sociálnych väzieb, iným ťažkým sociálnym dopadom, a to nielen na hráča, ale aj na celé jeho okolie, zvyšuje kriminalitu. Tu platí všetko to, čo som hovoril už pri prvom predložení, a preto vás tým nechcem zdržiavať. Chcem len zdôrazniť, že primárna kriminalita hráčov, ktorí si zadovažujú prostriedky na hranie alebo na splácanie dlhov, ktoré hraním vyrobili, je ten najmenší problém. Samozrejme, že oveľa väčším problémom je kriminalita, ktorá je naviazaná na prevádzkovanie hazardu, či už v samotnom prevádzkovaní, v jej ochrane, v praní špinavých peňazí.

    Tretí dôvod, prečo som tu. Vývoj, dynamika odvetvia je ešte horšia, ako som si vedel predstaviť čo i len v najhoršom sne. Ak som považoval 16-percentný rast v roku 2005, kedy zákon pôsobí len od 1. 7., teda polroka, za nepríjemný, ale pochopiteľný, rast v nasledujúcom roku 2006 o 40 % na 17,7 mld. bol alarmujúci. Bohužiaľ, ešte stále neznamenal v danom legislatívnom prostredí saturáciu tohto odvetvia.

    V poslednom roku, vykázaný rok 2007, nastal ďalší rast, tentoraz o 5 mld., teda o ďalších 27 %. Trikrát viac, ako je úžasný rast našej ekonomiky v priemere. Ešte stále rastú obraty na hracích automatoch rýchlejšie, ako rastie odvetvie ako celok, a to aj napriek tomu, že do hazardu prenikajú nové moderné formy založené na internete a na všeobecnej dostupnosti moderných IT. Dvadsaťdva a pol miliardy nahádzané do hracích automatov v minulom roku je aspoň pre mňa alarmujúcich. Určite k tomu výrazne prispela aj naša legislatíva. Sme v brandži spolu s Českou republikou jedna z najliberálnejších krajín vo svete v tomto odvetví. Nuž ja by som povedal, mali by sme byť liberálnejší, ale inde. Nie v hazarde, teda v odvetví, ktoré naozaj znesie reguláciu. Áno, treba oceniť obmedzenie korupčného prostredia, ktoré priniesol zákon z roku 2005, ale popri tomto cieli sa dajú legitímne docieľovať aj iné zámery. Naším zámerom je obmedzenie dostupnosti, hlavne dostupnosti pre mladých ľudí do osemnásť rokov, k týmto prístrojom.

    Dámy a páni, nechcem na tomto mieste rozprávať osobné príbehy, nechcem zneužívať osobné tragédie konkrétnych ľudí ich verejnou prezentáciou. Možno aj vy, niektorí z vás, ich poznáte zo svojho okolia. Nechcem citovať ani z listov, ani z mailov, ktoré mi prišli po tom, ako som, či už prvý, alebo druhý raz, podal návrh smerom k obmedzeniu prístupu k hracím automatom. Dovolím si použiť len jednu jedinú vetu z mailu, ktorý mi prišiel: „Môjmu synovi už nepomôže nik. Pomôžte iným matkám a iným deťom.“

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi navrhovateľovi. Teraz poprosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pána poslanca Júliusa Brocku, aby predniesol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, dovoľte, aby som predniesol svoju spravodajskú správu ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Návrh poslancov Pavla Minárika a Rudolfa Bauera spĺňa všetky náležitosti návrhu tak podľa rokovacieho poriadku, ako aj podľa našich legislatívnych pravidiel. Čo sa týka jeho obsahu, súhlasím s predkladateľmi, že hazardné hry sú škodlivé. Škodlivé sú tak pre život jednotlivca, tak pre život rodín, a nielen na Slovensku. Je až zarážajúce, že v hazarde sa za minulý rok otočilo 50 mld. korún. Som presvedčený, že z tých 50 mld. korún a v tom bolo viac biedy a nešťastia ako šťastia a radosti.

    Vážený pán podpredseda, po rozprave, keď otvoríte, budem odporúčať kolegom poslancom, aby posunuli tento návrh do druhého čítania.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či je niekto z pánov poslancov alebo z poslankýň, kto sa chce k tejto problematike do rozpravy prihlásiť ústne? Pán spravodajca, porozumel som tomu tak, že... Pán spravodajca, porozumel som tomu tak, že sa hlásite prvý do rozpravy?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Počkajte moment, čiže konštatujem, že ani ústne sa nikto nehlási do rozpravy okrem pána spravodajcu. Takže uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Ako jediný má slovo pán spravodajca. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Faktická poznámka tiež nie je. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skočenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať ešte prvým čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Bauera a Pavla Minárika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 670. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 672.

    Dávam slovo teraz poslancovi Rudolfovi Bauerovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ctené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám opäť návrh, ktorý už tu bol predložený viac ako pred pol rokom, dokonca pred rokom a pol, z dôvodu toho, že myslím si, že tie dôvody, ktoré boli prednesené pri vtedajšom návrhu, nepominuli, naopak, že stále pretrvávajú, a aj z dôvodu toho, že aj vtedy bola veľmi široká podpora na zmenu názvoslovnej terminológie.

    Cieľom tohto návrhu opätovne predloženého je zmeniť terminológiu, vrátiť sa k historickému názvu župa. Takže namiesto pojmu „samosprávny kraj“ by sa používala „župa“, namiesto pojmu „predseda samosprávneho kraja“ navrhujem omnoho kratšie, jednoduchšie slovo „župan“, namiesto dlhého „zastupiteľstvo samosprávneho kraja“ navrhujem „župné zastupiteľstvo“, namiesto dlhého názvu „podpredseda samosprávneho kraja“ navrhujeme „podžupan“, namiesto „úrad samosprávneho kraja“ „župný úrad“. Odvodené od toho by boli názvy „poslanec župného zastupiteľstva“ alebo „hlavný kontrolór župného zastupiteľstva“, prípadne „komisia župného zastupiteľstva“.

    Pôvodná terminológia tejto druhej úrovne územnej samosprávy bola určená pri schvaľovaní ústavy v roku 1992, keď sa použili pojmy „vyšší územný celok“, „zastupiteľstvo vyššieho územného celku“, „predseda vyššieho územného celku“. Boli to popisné názvy, sú to popisné názvy, s tým očakávaním boli zvolené, že akonáhle bude prijatý zákon o vyšších územných celkoch, že bude doplnený nový názov, či už to bude župa, alebo presadil sa samosprávny kraj.

    Keď sa prijímal zákon o samosprávnych krajoch, tak bolo pritom, samozrejme, očakávanie, že tieto termíny budú prijaté, že sa uchytia, že budú ľahko používateľné. Tieto očakávania sa však nenaplnili, aj dneska sa to dá povedať. Takým aj nepriamym dôkazom je napríklad katastrofálne nízka účasť v posledných voľbách do orgánov regionálnej samosprávy. Pri predsedoch samosprávnych krajoch to bolo v prvom kole cca 18 %, v druhom kole len 11 %. Toto je tiež jeden z dôvodov opätovného predloženia tohto návrhu – zvýšiť záujem občanov o voľby do orgánov druhej úrovne územnej samosprávy a vyššou účasťou pri týchto voľbách zabezpečiť vyššiu kvalitu regionálnej demokracie.

    Druhým dôvodom predloženého návrhu je samotný pôvod slova „kraj“. Slovo kraj je termín pochádzajúci z českých krajín. Pri vzniku územnej samosprávy druhej úrovne v Čechách v roku 2000 a pri schvaľovaní jej terminológie naši českí kolegovia použili tento termín kraj. Aj ostatní naši susedia kládli osobitný dôraz na výber takých označení, v ktorých sa prejavuje ich národný pôvod, ich tradície, súvislosť s dejinami. V Rakúsku pre tento účel sa používajú termíny länder, v Maďarsku megyek, v Poľsku vojvodstvá, na Ukrajine oblasti. Adekvátnou terminológiou u nás na Slovensku, som o tom presvedčený, sú župy.

    Slovo župa má jednoznačne staroslovanský pôvod, nie staroslovenský, ale staroslovanský pôvod. Podľa prof. Leona Sokolovského, vedúceho katedry archívnictva a pomocných vied historických na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského nie je vylúčené, že už v 9. storočí na našom území mohli nazývať termínom župy vtedajšie oblasti spadajúce pod obrannú, hospodársku a správnu kontrolu strediskových hradísk, ktoré sú známe pod dobovým označením „grady“, po latinsky „civitates“. Od 11. storočia sa územnosprávne obvody, na ktoré bolo rozdelené Uhorské kráľovstvo, a teda i Slovensko, vyskytujú v prameňoch pod latinských názvom „comitatus“. Keďže z včasného stredoveku sa dokumenty v národných rečiach nezachovali, nevedia historici jednoznačne stanoviť, ako ich vtedy pomenoval pospolitý ľud. Mohli to byť župy alebo španstvá. Slovo „španstvá“ má rovnaký pôvod ako slovo župa. Je odvodené od županstva. Po rozpade kráľovskej správy hradských španstiev (comitatov) sa od 13. storočia pre nové samosprávne a neskôr verejnosprávne inštitúcie ujalo slovenské pomenovanie „stolice“, latinsky naďalej comitatus. V takejto podobe sa okrem niektorých výrazne zriedkavejších významových variantov udržalo až do obdobia vzniku Československej republiky.

    Termín župa uviedol do slovenskej odbornej terminológie zo spisovného jazyka v roku 1869 jeden z najvýznamnejších slovenských historikov druhej polovice 19. storočia kňaz a tajomník Matice slovenskej František Víťazoslav Sasinek. Odvtedy sa najmä v kruhoch našej národne uvedomelej inteligencie začalo toto slovo šíriť a uplatňovať aj ako synonymum pre vtedy existujúce stolice. Do oficiálneho úradného, resp. administratívno-správneho používania sa termín župa na Slovensku dostal až v januári 1919. V rámci unifikácie územnosprávnej organizácie i terminológie sa v Československej republike od roku 1949 až do roku 1990 uplatňoval termín kraje, s výnimkou obdobia 1968 – 1969.

    Z tohto krátkeho historického pohľadu môžete vidieť, že najprv pospolitý ľud a po ňom aj inteligencia používali v minulých storočiach termín župa a s ním, samozrejme, ďalšie odvodené termíny „župan“, „podžupan“, „župné zastupiteľstvo“, „župný úrad“.

    Tretím dôvodom predloženého návrhu je zhodné stanovisko – väčšinový názor predstaviteľov regionálnej samosprávy v tomto aj v predchádzajúcom volebnom období. Niektorí župani túto terminológiu používali bežne aj v úradnom styku. Takisto v médiách je častejšie používaná župná terminológia.

    Na záver, čo sa týka nákladov, návrh si vyžiada náklady z rozpočtov vyšších územných celkov súvisiace so zmenami názvov. Podľa odhadu Košickej župy z roku 2006 to môže byť maximálne 800-tisíc korún za jeden kraj, teda dneska môžeme urobiť horný odhad na zhruba jeden milión korún pre jednu župu. Tento odhad však okrem výmeny insígnií, výmeny pečiatok, výmeny všetkých informačných tabúľ u organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti, výmeny informačných tabúľ medzi krajmi a tak ďalej zahŕňa aj napríklad náklady na zmeny v používanom softvéri aj nové vizitky a preukazy pre župných poslancov.

    Účinnosť tejto právnej úpravy spolu s kolegom Minárikom navrhujeme až od 1. januára 2009.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pánovi poslancovi Tiborovi Cabajovi, aby predniesol úvodnú spravodajskú informáciu.

  • Ďakujem pekne. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k tomuto poslaneckému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samosprávnych krajoch v znení neskorších prepisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku predkladám spravodajskú informáciu k predmetnému poslaneckému návrhu zákona.

    Uvedený poslaneckých návrh bol poslancom Národnej rady doručený v stanovenej lehote, tak ako to ukladá rokovací poriadok, pätnásť dní pre schôdzou Národnej rady. Predseda Národnej rady zase v súlade s rokovacím poriadkom pridelil tento návrh na prerokovanie na dnešnej 24. schôdzi Národnej rady.

    Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh z formálno-právnej stránky spĺňa všetky náležitosti, ktoré ukladá rokovací poriadok v § 67 a 68. Zo znenia poslaneckého návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 2. júna 2008 č. 672 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby ho prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor aby bol určený Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory by ho prerokovali do 4. septembra a gestorský do 5. septembra 2008.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy k tomuto bodu. Pýtam sa, či niekto z pánov poslancov a poslankýň sa chce prihlásiť k tomuto bodu do rozpravy ústne. Nie. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Taktiež budeme hlasovať teraz o päť minút.

    Vyhlasujem päťminútovú prestávku do 11.05 hodiny a prosím všetkých, ktorí sa nachádzajú v priestoroch parlamentu, aby sa dostavili na hlasovanie. Prestávka.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže, vážené kolegyne, kolegovia, čas určený na prestávku uplynul. Poprosím, keby sme postupne zaujímali miesta v poslaneckých laviciach, aby sme pristúpili k bodu, ktorý sa pravidelne odohráva o 11.00 hodine. Dobre. Ďakujem pekne. Zdá sa, že všetci tí, ktorí chcú sa zúčastniť hlasovania, sú prítomní v rokovacej sále.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním, poprosím teda o prerokovaných bodoch programu.

    Poprosím pána spravodajcu z výboru pre vzdelanie, mládež, šport a vedu poslanca Lászlóa Szigetiho, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca na vydanie zákona o školských autobusoch.

    Máme to uvedené pod tlačou 664. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo a uvádzajte hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, vážení páni poslanci, v rozprave k návrhu zákona vystúpili traja poslanca, z toho dvaja poslanci podali návrhy podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Prvý návrh v rozprave som podal ja a navrhol som pokračovať v rokovaní a prerokovať návrh zákona v druhom čítaní podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za 58, proti 44, zdržalo 26, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Veľmi pekne ďakujem, pán spravodajca, za uvedenie návrhov.

    Teraz poprosím spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Jozefa Ďuračku, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Pučíka, Jána Richtera a Jána Kovarčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení neskorších predpisov (tlač 665).

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V rozprave vystúpil jeden poslanec. Nepodal žiadny pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Odporúčam preto, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 76, proti 57, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že podľa § 73 ods. 3 Národná rada prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní.

    Poprosím, pán spravodajca, na ďalšiu účasť v hlasovaní, to znamená návrhy na pridelenie výborom a určenie lehôt.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 679 z 3. júna 2008 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 4. septembra 2008 a gestorský výbor do 5. septembra 2008. Pán predsedajúci, dajte hlasovať, prosím.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za 95, proti 5, zdržalo sa 31, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty na jeho prerokovanie.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Teraz poprosím spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Júliusa Brocku, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 669).

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí návrh prerokovať v druhom čítaní. Ale poprosím vás, kartu som si nezobral.

  • Pán podpredseda, prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za 36, proti 15, zdržalo sa 83.

    Konštatujem, že v zmysle § 73 ods. 3 po hlasovaní Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona, návrh sme neschválili.

    Teraz ešte máme jedno hlasovanie, vážené kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Bauera a Pavla Minárika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samosprávne vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov (tlač 670).

    Slovo má predseda výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pán poslanec Tibor Cabaj, aby ako spravodajca toto hlasovanie uvádzal.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Prosím, keby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za 62, proti 34, zdržalo sa 38.

    Tento návrh sme neschválili a konštatujem, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali hlasovanie o prerokovaných bodoch programu. Chcem vás ešte informovať o niektorých organizačných veciach. Teraz budeme pokračovať do skončenia poslaneckých návrhov, tak ako máme uvedené v programe, v prvom čítaní. Pokiaľ to, samozrejme, stihneme, tak v takom prípade do 13.00 hodiny, pokiaľ vyčerpáme vystúpenia pánov poslancov, ktorí budú uvádzať návrhy zákonov v prvom čítaní, v takom prípade po ich vystúpení rokovanie prerušíme. Rokovanie v takom prípade potom bude pokračovať 1. júla, o 9.00 hodine sa začne rokovanie o prerušených bodoch programu. Ďakujem pekne.

    Krátka trojminútová prestávka a potom pokračujeme v schválenom bode programu, štvorminútová, prepáčte.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže, vážené kolegyne, kolegovia, čas určený na prestávku uplynul. Tí, ktorí chcú sa zúčastniť na prerokovávaní poslaneckých návrhov, ešte štyri sú, prosím, poprosím, keby zaujali miesta v poslaneckých laviciach, aby sme pristúpili k práci. Páni kolegovia, úprimne poprosím, venujte pozornosť mojej žiadosti. Buď si sadnite do lavíc, alebo opustite sálu, aby sme pripravili dôstojné podmienky pre navrhovateľa.

    Takže pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Bauera a Pavla Minárika... Prepáčte.

    Prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh je uvedený ako tlač 671 a návrh predsedu na pridelenie na prerokovanie vo výboroch má č. 676.

    Slovo má pán poslanec Gabura a prosím ho, aby návrh zákona uviedol. Poprosím ešte raz, páni poslanci, zaujmite miesto v poslaneckých laviciach alebo dokončite diskusie, ak sú potrebné, mimo rokovacej sály a vytvorte dôstojné prostredie pre pána Gaburu. Máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, zaradením učiteľov do kategórie verejných činiteľov v trestnom práve sa navrhuje zvýšiť úroveň ich ochrany pred útokmi, zároveň však sprísniť pravidlá pre riadny výkon oprávnení, ktoré s výkonom učiteľského povolania súvisia. Výchova mladej generácie je jedným z najdôležitejších verejných záujmov každého národa, a preto je celkom náležité, aby tí, ktorí popri rodičoch nesú hlavnú zodpovednosť zo strany spoločnosti, patrili do kategórie verejných činiteľov.

    Návrh zákona reaguje aj na nepriaznivý vývoj v súčasnom svete, keď sa práve učitelia stávajú často terčom najbrutálnejších útokov. Je celkom prirodzené, aby pre takéto prípady požívali učitelia zvýšenú trestnoprávnu ochranu tak ako verejní činitelia. Rovnako však je v dôležitom záujme spoločnosti, aby chránila, a to aj prostriedkami trestného práva, mladých ľudí pred zneužívaním oprávnení zo strany tých, ktorí by ich mali učiť. Trestnoprávnu ochranu navrhujeme pre učiteľov všetkých troch základných stupňov našej výchovno-vzdelávacej sústavy, teda aj učiteľov základných škôl, stredných škôl, učiteľov a zamestnancov špeciálnych výchovných zariadení, ako aj učiteľov vysokých škôl.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest ani na životné prostredie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Petrovi Miššíkovi, aby uviedol spravodajskú správu.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ústavnoprávny výbor ma uznesením z 10. júna 2008 určil za spravodajcu k tomuto návrhu zákona.

    Konštatujem, že návrh zákona obsahuje z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v príslušných ustanoveniach rokovacieho poriadku. Dôvodová správa uvádza, že navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vyplýva z nej, že návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest ani na životné prostredie. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti uvedené v čl. 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie ani v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo v judikatúre súdu prvého stupňa. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 676 z 3. júna 2008 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 4. septembra a v gestorskom do 5. septembra 2008.

    Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto otváram možnosť, aby ste sa prihlásili do rozpravy ústne. Pán poslanec Mikuš je prihláška do rozpravy, áno, registrujem. Ak je to všetko, pani poslankyňa Katarína Tóthová. Ešte niekto, prosím? Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Tibor Mikuš, pripraví sa pani profesorka Tóthová.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, chcem vyjadriť iba podporu tomuto návrhu, pretože učiteľ de facto je verejným činiteľom, ale nepožíva práva, resp. ochranu verejného činiteľa. Učiteľ ako stavovská príslušnosť je človek, ktorý plní mimoriadne dôležité spoločenské funkcie. Nejde iba o priame vzdelávanie, ale, samozrejme, o výchovu mládeže v širšom zmysle slova. Častokrát je terčom útokov a nie je dostatočne chránený. Myslím si, že pre budúcnosť s ohľadom na vývoj hlavne správania sa časti mladých je veľmi dôležité, aby sme sa zaoberali otázkou posilnenia postavenia učiteľa aj, samozrejme, jeho spoločenského ohodnotenia. Veľmi krátko: vítam tento návrh a podporujem, pán kolega, je to dobrá myšlienka.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pani poslankyňa Katarína Tóthová.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, možno nie v najvhodnejšom čase prichádza, myslím, čo do dňa a hodiny, prichádza tento legislatívny návrh na rokovanie parlamentu. Upresnila som to z toho dôvodu, že hovoriť o situácii učiteľov už bolo nanajvýš aktuálne na pôde parlamentu.

    Učitelia sú tí, ktorí nám zabezpečujú výchovu mládeže. Učitelia sú tí, ktorí zabezpečujú vizuálne, ako bude vyzerať budúca mládež – čo do morálky, čo do vedomostí, čo do postojov ako rodičia, čo do postojov ako ľudia. Je už po dlhšie obdobie kritizovaný nenáležitý stav a ohodnotenie práce učiteľa. V minulosti učiteľ v obciach, v dedinách, v mestách bol pojem. Bol to niekto, komu bola daná úcta. Bol to niekto, čo aj v rodinách mal autoritu. Dnes, žiaľ, učitelia sú na okraji pozornosti spoločnosti a, žiaľ, aj nedostávajú takú úctu, akú majú mať.

    Ja patrím tiež do kategórie učiteľov, učiteľov na vysokej škole, kde sa tieto negatívne javy natoľko neprejavujú, ale mám veľa známych učiteľov na stredných, základných školách a tí veru si ťažkajú. Nebudem tu hovoriť o nenáležitom finančnom ohodnotení, ale nemôžem povedať vetu, že to nám determinuje aj skladbu učiteľov a vôbec lákavosť tejto profesie, ale budem hovoriť o tom, že učiteľ nedostáva patričnú úctu od svojich žiakov, že žiaci prichádzajú do škôl pod vplyvom alkoholu, že učiteľ nemá patričné nástroje, aby si zjednal nápravu. Pretože z listov, ktoré som dostala k predloženému legislatívnemu návrhu, je mi jasné, že riaditelia vyjadrili situáciu, ak prísnejšie zakročia voči žiakom, prichádzajú rodičia, ktorí si dovoľujú veľmi nenáležite sa chovať k učiteľom.

    Veď nepoďme ďaleko, zistíme, že v tlači prebehli informácie, keď si dokonca žiaci vytiahnu ruku a dovolia fyzicky útočiť na učiteľa. V poslednom čase prebehlo video, keď dohovorená skupina vyprovokovala, „vyštengrovala“ učiteľa, ktorý veľmi, proste už na kraji svojich síl, sa ohnal a túto nahrávku poskytovali ďalším študentom a žiakom a dokonca ju dali aj na internet.

    Preto je najvyšší čas začať uvažovať, ako zlepšiť situáciu učiteľov. Ja dúfam, že pri prerokovávaní rozpočtu na budúci rok budeme myslieť aj na túto kategóriu ľudí, ktorí nie sú náležite ohodnotení, ale možno môžeme niečo urobiť aj v tom smere, čo nevyžaduje vysoké finančné nároky ako navyše. Predovšetkým by sme mali začať hovoriť o tom, že učiteľovi patrí úcta. Predovšetkým by sme mali pri styku s občanmi ako poslanci jednoznačne vyzdvihovať postavenie učiteľa. Mali by sme prijímať zákony, ktoré učiteľom zlepšia ich situáciu.

    Prihrejem si vlastnú polievočku, aj predložený legislatívny návrh zakazujúci pitie alkoholu bol pomôckou pre učiteľa, čo viacerí aj tak pochopili, pretože dneska, keď sa postavia na stranu zjednania nápravy, dostávajú odpoveď: „A je to zakázané? Na základe čoho vôbec takto postupujete?“

    Aj dneska, som práve ukazovala kolegom, som dostala ďalší z početných listov starostov, pred chvíľou som to prevzala, kde sa plne podporuje a vyzýva, aby sme pokračovali v boji proti, teda za zákaz alkoholu. A uvádza prípad, kde mu píšu učitelia a žiadajú starostu o pomoc, o zjednanie nápravy v príslušnej obci. Kto má záujem, môžem list aj dať k nahliadnutiu, ako aj množstvo ďalších listov, ktoré mám.

    Preto chcem uviesť, že legislatívny návrh, ktorý podal pán poslanec Gabura, je prínosný. Ja ho v každom prípade podporím do druhého čítania.

    Jedno mi však chýba. Chýba mi diskusia s učiteľmi, či takúto právnu úpravu považujú pre nich za jedinú možnosť alebo vidia aj ďalšie možnosti zlepšenia ich právneho postavenia. Samozrejme, bude tu predovšetkým z ich strany dávaná otázka finančná, ale k tej som sa už vyjadrovala a uviedla som, ako budeme postupovať pri tvorbe požiadaviek na štátny rozpočet. Ale ja vidím aj v postavení verejného činiteľa aj určité ďalšie zaťaženie ich povinností rôznymi právnymi povinnosťami, ktoré im vzniknú z tohto stavu zahrnutia do tejto kategórie. A osobne by som uvítala, keby sa rozvinula diskusia so zástupcami tejto spoločenskej, ich spoločenskej prezentácie, aby sa vyjadrili, či a akou formou, do akého rozsahu považujú takúto právnu úpravu za prínosnú.

    Nebudem ďalej dávať žiadne konkrétne námety, pretože sme v prvom čítaní, kde ide viac-menej o filozofiu a o potrebnosť zaoberať sa touto otázkou. A v druhom čítaní formou doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov by sme mohli popracovať na tomto legislatívnom návrhu na základe diskusie so zástupcami z tejto kategórie pracovníkov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Vaše vystúpenie bolo posledné v rozprave, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. S faktickou, pardon, ospravedlňujem sa. Poprosím trošku skôr, keby ste sa, páni poslanci... Registrujem aj pani poslankyňu Muškovú. Ešte niekto? Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som sa pod slová pani poslankyne Tóthovej podpísala. Skutočne status učiteľa veľmi, veľmi upadol. Ale chcela by som pripomenúť, že v legislatívnom pláne úloh vlády je zákon, komplexný zákon o postavení pedagogických zamestnancov. Tento zákon okrem toho, čo je teraz navrhnuté, má zaviesť aj kariérny postup pre pedagogických zamestnancov, čo je veľmi, veľmi dôležité.

    Takže ďakujem zatiaľ.

  • Ďakujem pekne. Teraz má slovo pani poslankyňa Mušková.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ja len veľmi krátko tiež chcem vysloviť súhlas s tým, čo povedala pani poslankyňa, a tiež podporiť návrh pána poslanca Gaburu. Všetky doterajšie vlády mali vo svojich programoch zvyšovanie statusu učiteľa, ale, bohužiaľ, doteraz sa tento cieľ nikomu nepodarilo zrealizovať.

    Práve jednou z ciest, ako zlepšiť spoločenské postavenie učiteľov, je tento návrh zákona. Vieme, že vo viacerých štátoch sa práve týmto smerom tiež chcú pobrať. Napríklad aj v Česku chcú takéto niečo zakomponovať do Trestného zákona. Určite sú už aj ďalšie možnosti, ktoré pripravuje aj vláda. A ja verím, teda vrátane, samozrejme, i finančného ohodnotenia učiteľov, a ja verím, že v tomto volebnom období sa podarí skutočne zvýšiť postavenie učiteľa v spoločnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Takže teraz už dovoľte definitívne uzatvoriť rozpravu. Registrujem, že sa so stanoviskom k rozprave hlási navrhovateľ, pán poslanec Gabura má slovo.

  • Ďakujem za všetky podporné vyjadrenia a takisto za to, že sme vydržali do tejto chvíle tuto sedieť. A chcem poznamenať toľko, že tento počin alebo tento návrh je prvá pomoc učiteľom. Samozrejme, že viem o týchto návrhoch, ktoré sú rozpracované, a osobne vítam každú legislatívnu úpravu, ktorá posilní a zastabilizuje postavenie učiteľa.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ. Chce zaujať stanovisko spravodajca, má slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. No po týchto krásnych slovách pána navrhovateľa, všetkých vystupujúcich, ja trošku by som upriamil pozornosť na možno môj iný názor. Nikdy nebudem pochybovať o tom, že treba zlepšiť status učiteľa. Toto je cesta? Pýtam sa, Peter, toto je cesta? My hasíme stále niečo, pričom nevieme vytvoriť základné podmienky pre výkon funkcie učiteľa. To sa týkalo našej predchádzajúcej vlády, ktorá vytvorila podmienky finančné k tomu, aby táto vláda dnešná mohla zlepšiť status učiteľa.

    Základným statusom učiteľa je vytvoriť mu podmienky na to, aby mohol svoju prácu robiť. Akékoľvek represívne opatrenia, akékoľvek nové návrhy zákonov, ktoré znova sa snažia upraviť nejaké vzťahy spoločnosti zákonom, dokonca Trestným zákonom, ja nepovažujem za celkom dobré riešenie. Aj keď je veľmi sympatické, to musím uznať. Lebo dobre sa to počúva, dobre sa to vidí, ale uvažujeme do dôsledkov, čo toto znamená? Toto je novela Trestného zákona. To je veľmi, veľmi vážna vec.

    Pani profesorka Tóthová to naznačila, lebo každá minca má dve strany. A to nie je len o tom statuse, že posilňujem status učiteľa v tom, že teraz budú mať žiaci a ich rodičia väčšie obavy, väčšie obavy vystupovať agresívne voči učiteľovi.

    K čomu sme dospeli? Ako sme k tomuto dospeli? Ja mám veľké obavy, že toto nie je dobrá cesta. Ja sa budem snažiť spolupracovať s pánom predkladateľom na tom, aby sme si ozrejmili niektoré veci, lebo, samozrejme, zrejme to prejde podľa tých vyjadrení do druhého čítania. Budeme musieť veľmi vážne uvažovať nad tým, čo ten status verejného činiteľa smerom k učiteľovi znamená. To nie je také jednoduché ako malá novela. To je veľmi vážny zásah do desaťtisícov ľudí, ktorí robia túto funkciu. A naozaj to niekto aj naznačil. Pýtal sa niekto, Peter, pýtal si sa učiteľov, či im to pomôže? Tešili sa na to?

    Mne chýba veľmi veľa nezodpovedaných otázok k tomu, aby som mohol podporiť tento návrh zákona, ale, samozrejme, a priori ho neodmietam, ale je tu veľmi veľa otáznikov, o ktorých by bolo treba hovoriť, vážne o nich hovoriť. A dúfam, že bude dostatok času na to v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Poprosím pána Gaburu, aby ešte zostal, pretože teraz budeme pokračovať prvým čítaním o jeho návrhu, teda o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 673).

    Návrh na pridelenie výborom je č. 678.

    Opäť vás poprosím, pán poslanec Gabura, aby ste tento váš návrh uviedli.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, návrh zákona reaguje na prax, ktorá najčastejšie v oblasti obchodu obchádza a často ignoruje ustanovenie § 93 Zákonníka práce o povinnosti poskytovať dva dni nepretržitého odpočinku v týždni – v sobotu a nedeľu alebo v nedeľu a pondelok. Vzniká tak paradoxná situácia, keď sa od zamestnancov žiada pracovať vo sviatok a neposkytne sa im náhradné voľno. Tak majú podľa súčasne platného právneho stavu nárok na mzdu a na mzdové zvýhodnenie, avšak ak sa od zamestnancov žiada pracovať v dňoch nepretržitého odpočinku v týždni, teda v sobotu alebo v nedeľu, a neposkytne sa im náhradné voľno, tak v takomto prípade na mzdové zvýhodnenie nárok nemajú.

    V návrhu zákona sa pre takúto neželateľnú prax stanovuje zamestnávateľom povinnosť, aby mzdu a náhradu mzdy poskytli zamestnancovi za každý deň pracovného pokoja, ktorý zamestnanec musel pracovať a za ktorý sa mu neposkytlo náhradné voľno, a to tak, že pokiaľ ide o nedeľu a sviatok, tak sa zamestnancovi poskytne mzda a mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 100 % jeho priemerného zárobku, a pokiaľ ide o sobotu, tak vo výške 50 %.

    Ak by zamestnávateľ nedodržiaval ani tieto povinnosti, tak návrh zákona obsahuje aj novelu zákona o inšpekcii práce, v ktorej precíznejšie vymedzuje okruh pracovnoprávnych inštitútov, nad ktorými vykonáva inšpekcia práce dozor, v § 2 ods. 1 písm. a) tak, aby potom podľa § 19 ods. 1 písm. a), ktorý na upravované ustanovenie nadväzuje, mohla v prípade nedodržania povinnosti inšpekcia práce uložiť zamestnávateľovi pokutu až do výšky 1 mil. korún.

    Súčasné znenie ustanovenia, ktoré vymedzuje okruh pracovnoprávnych inštitútov, ktorých nedodržiavanie je možné klasifikovať ako správny delikt a udeliť pokutu v uvedenej výške, je vyjadrené veľmi všeobecne. Z tohto vymedzenia by výkladom bolo možné i pri súčasnom znení vyvodiť možnosť udeľovať sankciu podľa citovaného ustanovenia § 19, avšak rozšírenie príkladného výpočtu i o dozor nad predpismi o nepretržitom odpočinku v týždni a predpisov o mzde a náhrade mzdy za deň pracovného pokoja bude predstavovať nielen zvýšený tlak na dodržiavanie týchto ustanovení, čo je vlastne v prospech zamestnancov, ale aj vyšší stupeň právnej istoty, čo je v prospech všetkých, a zníženie možnosti svojvoľného výkladu.

    Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet, pretože ustanovenia o nepretržitom odpočinku v týždni sa v inštitúciách, ktoré sú napojené na štátny rozpočet, dodržiavajú. Naopak, pokuty, ktoré budú musieť zamestnávatelia odvádzať v prípade nedodržiavania zákona, budú príjmom štátneho rozpočtu. Návrh neodporuje žiadnej medzinárodnej zmluve ani právu Európskej únie a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ, za uvedenie návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pánovi poslancovi Jozefovi Šimkovi, aby predniesol spravodajskú správu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ako určený spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 149 z 10. júna 2008 a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky ako parlamentná tlač 673. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil poslanecký návrh zákona do programu tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 678 z 3. júna 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.

    Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky požiadal v lehote ustanovenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky vládu Slovenskej republiky o zaujatie stanoviska k poslaneckému návrhu zákona. Návrh zákona reaguje na praktické poznatky z aplikácie § 93 Zákonníka práce. Stanovuje zamestnávateľom povinnosť, aby mzdu a náhradu mzdy poskytli zamestnancovi za každý deň pracovného pokoja, ktorý zamestnanec musel pracovať a za ktorý sa mu neposkytlo náhradné voľno, a to tak, že pokiaľ ide o nedeľu a sviatok, tak sa zamestnancovi poskytne mzda a mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 100 % jeho priemerného zárobku, a pokiaľ ide o sobotu, tak vo výške 50 %.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky vo všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uvedenom v citovanom rozhodnutí odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 4. septembra 2008 a gestorský výbor v lehote do 5. septembra 2008.

    Pán predsedajúci, skončil som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za spravodajskú správu.

    Otváram rozpravu. Informujem vás, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Registrujem pani poslankyňu Vaľovú. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, chcela by som iba veľmi krátko k tomuto návrhu, ktorý mení Zákonník práce v znení neskorších predpisov, a to, že vnímam veľmi kladne a vnímam to v prospech zamestnancov, tento návrh, jednoznačne. Musím však ale upozorniť, že tento návrh zákona bude mať finančný dopad aj na rozpočtové a príspevkové organizácie a, samozrejme, aj na rozpočty územných samospráv.

    Chcela by som len podotknúť, že veľmi citlivo bude treba zvažovať, aby tento zákon sa zosúladil, pretože v súčasnosti je v novelizačnom procese smernica Európskej únie o pracovnom čase, ktorej novelu schválila už Rada ministrov, a čaká sa na schválenie Európskou radou. Myslím si, že ak toto schválenie príde ešte v období schválenia tohto zákona, bude veľmi potrebné zosúladiť tento návrh so smernicou Európskej únie. Iba toľko.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. Vaše vystúpenie bolo jediné v rozprave, uzatváram preto rozpravu. Pýtam sa navrhovateľa, či chce vystúpiť.

    Máte slovo, pán navrhovateľ.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tento návrh zákona vlastne predchádzal tomu, že v samotných hypermarketoch a supermarketoch dochádzalo k sťažnostiam samotných pracovníkov, že neexistujú pre nich žiadne práva, ktorými by bola ohodnotená práca v nedeľu alebo aspoň v zmysle Zákonníka práce im bola poskytnutá doba na odpočinok, to znamená, že buď ten pondelok, nedeľa, pondelok atď. Z tohto dôvodu sme vypracovali túto malú novelu. Ja by som vás poprosil podporiť túto novelu do druhého čítania, tam sa dá diskutovať o výške percent, ktoré by sa na toto vyčlenili, a dá sa, samozrejme, diskutovať a zosúladiť to so smernicou Európskej únie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pýtam sa spravodajcu. Nechce. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ešte máme dva body programu, ale pri návrhu pani poslankyne Rosovej, pokiaľ sa s tým stotožňuje, bol za mnou predseda výboru pre školstvo, že z rôznych dôvodov by bolo lepšie, keby sme to prerokovali až ten nasledujúci týždeň, pani Rosová. A ešte je tu návrh pani poslankyne Ivety Radičovej, máme tu spravodajcu, teda navrhovateľku aj spravodajcu a zúfalo málo poslancov. Pani poslankyňa Radičová.

  • Reakcia poslankyne.

  • Dobre.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vzhľadom na situáciu, ktorá nastala, je 12.00 hodín prakticky, prerušujem rokovanie 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Opäť pripomínam, že pokračujeme v utorok o 9.00 hodine. Želám všetkým príjemný víkend. Prvého júla 2008, samozrejme, dátum upresňujem.

    Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 11.57 hodine.