• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali poslanci: Imré Andruskó, Pál Csáky, Peter Dubravay, Mikuláš Dzurinda, Pavol Džurina, Pavol Hrušovský, Martin Kuruc, Mojmír Mamojka, Ľuboš Micheľ a Milan Urbáni.

    Panie poslankyne a páni poslanci, pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    tlač č. 650.

    Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí č. 658.

    Prosím ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dôvodom predloženia tejto novely je nutnosť prijať na vnútroštátnej úrovni opatrenia vykonateľnosti nariadenia Európskeho parlamentu Rady č. 1907/2006 o registrácii hodnotení autorizácie a obmedzení chemikálií a o zriadení Európskej chemickej agentúry.

    V dôsledku prijatia nariadenia REACH došlo oproti plánovanému zneniu zákona č. 163/2001 Z. z. k výrazným zmenám v jeho obsahu. Upravujú sa kompetencie, práva a povinnosti orgánov štátnej správy v oblasti výroby a uvádzania chemických látok na trh. Posilňuje sa postavenie štátnych orgánov dozoru a kontroly z dôvodu, že nariadením sa prenáša zodpovednosť za informácie o chemických látkach a za ich hodnotenie zo štátnych orgánov na priemysel.

    Z pôvodného zákona sa vypúšťajú niektoré časti týkajúce sa oznamovania uvedenia chemických látok na trh, karty bezpečnostných údajov, hodnotenia rizika bezpečných chemických látok pre prevzatie a životné prostredie. Zrušujú sa tie vykonávacie predpisy, ktoré sa v tejto súvislosti stávajú nadbytočné. Ide o vyhlášky a výnosy ministerstva hospodárstva, ktoré stanovujú metódy testovania, oznamovania nebezpečných vlastností chemických látok, postupy hodnotenia ich rizika a podobne.

    Prijatím nariadenia REACH prejde táto oblasť z jednotlivých členských krajín na Európsku chemickú agentúru a jednotlivé členské krajiny budú plne kontrolovať plnenie ustanovení tohto nariadenia na jej území.

    Keďže sú podľa nariadenia REACH členské štáty povinné zabezpečiť na svojom území v plnom rozsahu kontrolu všetkých povinností uložených v priemyselnej sfére, novela zahrňuje možnosť ukladať nápravné opatrenia a rozhodovať o správnych deliktoch a pokutách pri neplnení ustanovení zákona nariadenia REACH a ďalších nariadení týkajúcich sa chemickej bezpečnosti.

    Návrh zákona bol prijatý v spolupráci s pracovnou skupinou zloženou zo zástupcov ministerstva hospodárstva, ministerstva životného prostredia, ministerstva zdravotníctva a Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Chrbetovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 362 z 10. júna 2008 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 650.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje Doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev a tiež je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 658 z 2. júna 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, výbor pre hospodársku politiku a výbor pre zdravotníctvo.

    Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 4. septembra a v gestorskom výbore do 5. septembra 2008.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Nikto sa nehlási do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať, panie poslankyne, páni poslanci. Prepáčte minútu. Mám tu niečo nejasné.

    Budeme pokračovať prerokovaním

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenou Listiny špecifických záväzkov Slovenskej republiky za oblasť služieb vo Svetovej obchodnej organizácii po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Prosím ministra hospodárstva pána Jahnátka, aby uviedol tento dokument.

  • Ďakujem znovu za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, materiál, návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenou Listín špecifických záväzkov Slovenskej republiky za oblasť služieb vo Svetovej obchodnej organizácii predkladám ako plnenie záväzku Slovenskej republiky voči WTO, ktorej členom je Slovenská republika odo dňa jej vzniku, t. j. od 1. 1. 1995.

    WTO predstavuje záruku, že medzinárodný obchod sa bude realizovať v súlade s dohodnutými pravidlami. Z členstva Slovenskej republiky vo WTO okrem množstva výhod vyplýva plnenie viacerých záväzkov, ktorých súčasťou je aj verifikácia predloženej Listiny špecifických záväzkov za oblasť služieb.

    Po rozšírení Európskej únie v roku 2004 o nové členské krajiny, vrátane Slovenskej republiky bolo potrebné zjednotiť záväzky všetkých členských krajín Európskej únie v oblasti služieb a upraviť Listinu špecifických záväzkov Európskeho spoločenstva. Z tohto dôvodu Európska komisia v zmysle dohody WTO o obchode so službami rokovala s tými členskými krajinami WTO, ktoré o to požiadali a ktorých sa zmeny v listine priamo dotýkali.

    Výsledky týchto rokovaní boli zahrnuté do konsolidovanej Listiny špecifických záväzkov Európskeho spoločenstva, ktorá bola schválená na zasadnutí Generálnej rady WTO v decembri 2006. Keďže dohodnuté kompenzačné úpravy sa týkajú zmiešaných kompetencií členských štátov Európskej únie, je potrebné konsolidovanú listinu schváliť nielen na úrovni Európskeho spoločenstva, ale aj v národných parlamentoch jednotlivých členských krajín Európskej únie.

    Úpravy záväzkov, ktoré sa týkajú Slovenskej republiky, boli odkonzultované so zainteresovanými rezortmi a sú v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Je potrebné zdôrazniť, že záväzky uvedené v listine nemusia vždy odrážať aktuálny stav domácej legislatívy, nakoľko medzinárodné záväzky môžu byť striktnejšie ako národné právne predpisy. Zámerom takéhoto postupu je ponechať si možnosť na eventuálne sprísnenie pravidiel v jednotlivých sektoroch služieb, ak by to bolo v budúcnosti potrebné. Obdobným spôsobom majú spracované svoje záväzky v listine aj ostatné členské štáty Európskej únie.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o vyslovenie súhlasu s predloženým návrhom.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz prosím spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku poslanca Pavla Pavlisa, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dovoľte mi, aby som vám ako spoločný spravodajca predložil správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenou Listiny špecifických záväzkov Slovenskej republiky za oblasť služieb vo Svetovej obchodnej organizácii po vstupe do Európskej únie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenou Listiny špecifických záväzkov Slovenskej republiky za oblasť služieb vo Svetovej obchodnej organizácii po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Výbor bol zároveň určený ako gestorský výbor.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku o návrhu rokoval a vyslovil súhlas so zmenou Listiny špecifických záväzkov Slovenskej republiky za oblasť služieb vo Svetovej obchodnej organizácii po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Správa výboru o výsledku prerokovania návrhu bola schválená uznesením č. 364 z 10. júna 2008. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky tvorí prílohu správy.

    Týmto uznesením poveril poslanca Pavla Pavlisa, spravodajcu výboru, podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh na uznesenie, ktorý je prílohou spoločnej správy, predložiť Národnej rade Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil.

    Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Nikto sa nehlási do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pani poslankyne, páni poslanci, prosím o niekoľko minút trpezlivosti, pretože prišiel pán podpredseda Číž, že zastúpi pána predsedu Pašku pri pokračovaní prerokovania v bode, ktorý sme prerušili v rozprave, o vedení evidencie účasti poslancov na rokovaniach schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda nebol prítomný, ale práve sa dostavil do Národnej rady, tak o malú chvíľu príde a sadne si na miesto určené pre spravodajcov.

    A pripraví sa do rozpravy posledný ústne prihlásený pán poslanec Pavol Abrhan. Je tu? Ale nie je tu pán poslanec Abrhan. Dobre, takže keď tu nie je pán predseda, pán podpredseda Národnej rady zastúpi. A už je tu pán predseda.

    Pán predseda, ale nie je tu posledný prihlásený do rozpravy pán Abrhan. Stráca poradie. A keďže je jediný, takže jedine, že by som ukončil rozpravu a pán predseda, ak by ste si želali mať záverečné slovo. Koniec. No spravodajca nie je. Prerušujem rokovanie o evidencii účasti poslancov na rokovaniach schôdzí Národnej rady.

  • Pekné dobré ráno. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, možno by sme sa boli ešte niečo dozvedeli od kolegu Abrhana, ale ten priebeh programu je pravdepodobne rýchlejší, ako on očakával. Ale napriek tomu všetkému si myslím, že zásadné veci boli povedané a tak, ako pri samotnom návrhu novely zákona o rokovacom poriadku, pri ktorom sme riešili časť problematiky a ktorý prešiel do druhého čítania, zmienim len, že chcem všetkých požiadať, aby sme sa veľmi korektne pokúsili z toho boomu alebo z tej podľa mňa zbytočne veľkej bubliny akosi vyjsť všetci tak, ako tu sedíme, so cťou a aby sme hľadali také riešenia, ktoré budú naďalej zdôveryhodňovať prácu slovenského parlamentu pred voličmi.

    A aj keď som to už povedal, akokoľvek bude možno opäť v druhom čítaní búrlivá diskusia k návrhu zmeny zákona o rokovacom poriadku, a pravdepodobne očakávam, že najmä od niektorých príde opäť snaha tú bublinu, ktorá už, dúfam, odsublimovala, opäť vytvárať, chcem opäť zdôrazniť, že som pripravený na dialóg so všetkými parlamentnými poslaneckými klubmi, ako opozičnými, tak koaličnými a že aj naďalej bez ohľadu na to, čo si tých pár ľudí, ktorých som pomenoval na prstoch jednej ruky, myslí a snaží vytvárať, že s tou drvivou väčšinou kolegýň a kolegov sa naozaj dá veľmi otvorene objektívne o veciach hovoriť a že som pripravený kedykoľvek robiť kompromisy tak, aby sme mohli dospieť k stavu, kedy sa budú ľudia na Národnú radu Slovenskej republiky nazerať s dôverou.

    Mrzí ma, Paľko, že si tesne minul. Takže ďakujem vám veľmi pekne všetkým a dúfam, že naozaj každý z nás hlavne cez svoje správanie a cez svoju zodpovednosť k voličovi bude potvrdzovať, prečo dostal mandát a čo prostredníctvom neho chce vykonať.

    Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákona) v znení neskorších predpisov,

    tlač 658.

    Rozhodnutie o pridelení na prerokovanie vo výboroch je č. 663.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Júliusovi Brockovi a žiadam ho, aby návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda, dámy a páni, tentoraz je to z iného súdka, myslím tým návrh zákona, ktorý predkladám s kolegom Pavlom Abrhanom, v tejto chvíli sa netýka sociálnych vecí, ekonomických alebo rodinnej politiky, je to problém, ktorý všetci dôverne poznáme, ktorí chodievame do mesta, okresného, krajského, takmer do každého na Slovensku a týka sa parkovania motorových vozidiel.

    Určite ste zaregistrovali, ako sme od poslednej novely zákona o miestnych poplatkoch, ktorá platí od 1. decembra minulého roka, spôsobili obciam na Slovensku jeden vážny problém. Nevedia, čo s parkovaním vozidiel. Jednoducho dovtedy obce mali istý príjem z parkovania motorových vozidiel aj na miestnych komunikáciách a tento príjem slúžil na dôležité investície. Sú to čiastky, ktoré rádovo dosahujú milióny, v krajských mestách sú to desiatky miliónov, v okresných mestách sú to milióny, ktoré by mohli napríklad do budúcna riešiť problém parkovania, že by mestá mohli z výnosu za parkovanie investovať do parkovacích domov alebo do nových parkovísk, aby mohli zlepšiť dopravnú situáciu občanov miest, návštevníkov miest, ale vyžaduje si to od nás jednu drobnú zmenu. Teda drobnú myslím v tom zmysle, že je potrebné novelizovať našu legislatívu, pretože každé riešenie, ktoré jednotlivé obce našli alebo hľadali, sa stretlo s negatívnou reakciou nie občanov, ale najmä okresných prokuratúr, ktoré napadli každé riešenie, ktoré na Slovensku od decembra do dnešného dňa existuje a je podľa názoru a vyjadrení okresných prokuratúr v rozpore so zákonom alebo v rozpore s ústavou.

    Toto nie je návrh, ktorý by vnášal do problému nejaké politikum. My sme sa s kolegom Pavlom Abrhanom s touto požiadavkou stretli pri stretnutí s komunálnymi politikmi a obrátili sa na nás, určite aj na mnohých z vás, aby sme toto v parlamente riešili. Existujú podporné stanoviská viacerých miest, rôznych združení, ktoré navrhujú, aby sme v parlamente novelizovali zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách alebo inak známy ako cestný zákon. Mohli by sme vytvorením právneho rámca pre vyberanie parkovného mestami a obcami výrazne zlepšiť atmosféru v mestách nielen na začiatku alebo na konci pracovnej doby, ale vôbec cez víkendy, kedy sú naše mestá proste zahltené zvýšenou premávkou. A práve riešenia, ktoré mestá používali ako regulovať parkovanie vozidiel v meste, tak tieto spôsoby skôr dopravu komplikovali, ako by ju vylepšovali.

    Náš návrh je obdobný ako v prípade užívania diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a cesty I. triedy. Navrhujeme všeobecné užívanie niektorých úsekov miestnych komunikácií za úhradu. Miestne komunikácie sú podľa § 4b ods. 1 zákona, citujem: „Všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií.“ Zároveň sa týmto návrhom umožňuje obciam, keďže ide o obecné vlastníctvo, vydať na svojom území všeobecne záväzný právny predpis, ktorý by upravil vymedzenie úsekov miestnych komunikácií, na ktorých bude možné dočasné parkovanie motorových vozidiel a tiež výšku úhrady za dočasné parkovanie a podmienky platenia tejto úhrady.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s ústavou, s ústavnými zákonmi a inými zákonmi či medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatie novely uvedeného zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet a naopak, príslušným mestám a obciam ich rozpočtové príjmy zvýši. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, ani na zamestnanosť a aj podnikateľské prostredie bude skôr podporovať.

    Ďakujem za podporu tohto návrhu.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Pelegrinimu.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 362 z 10. júna 2008 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 658. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Navrhované doplnenie podľa dôvodovej správy má opäť vyriešiť stav, ktorý vznikol novelou zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Miestne komunikácie sú vo vlastníctve a správe obcí a nemožno spájať všeobecné užívanie podľa § 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov s výberom poplatkov za parkovanie.

    Úhrada za užívanie vymedzených úsekov diaľnic, ciest pre motorové vozidlá a ciest I. triedy je v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/38 ES zo 17. mája 2006, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica 1999/62 ES zo 17. júna 1999 o poplatkoch za užívanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami. Výška úhrady nesmie prevýšiť minimá a maximá stanovené v prílohe 2 tejto smernice a je prísne sledovaná Európskou komisiou. Táto úprava sa preto javí ako nevhodná, pretože chce navrhnúť, aby tak, ako je spoplatnené využívanie úsekov diaľnic, ciest rýchlostných a ciest I. triedy, sa analogicky spoplatňovalo aj použitie miestnych komunikácií.

    Preto v zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Pre istotu však, ak by náhodou toto moje odporúčanie neprešlo, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby v prípade, že Národná rada postúpi zákon do druhého čítania, návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 4. septembra 2008 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2008.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto do rozpravy neprihlásil.

    Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán poslanec Abrhan, pán poslanec Kahanec, nikto viac. Končím možnosť ústnych prihlášok do rozpravy.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, ja sa chcem obrátiť na ctených poslancov so žiadosťou o podporu tohto návrhu zákona, ktorý spolu predkladáme s pánom poslancom Brockom. Myslím si, že odôvodnil vo svojom úvodnom vystúpení potrebu takejto novely zákona. Zároveň chcem reagovať aj na vystúpenie pána spravodajcu a preto predkladám procedurálny návrh, aby sme tento návrh zákona postúpili do druhého čítania, čiže, aby sme mohli hlasovať aj o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

    Čo sa týka merita veci, myslím, že všetci si pamätáme čas, keď za parkovné v mestách sme platili poplatky a bol to určitý prínos, finančný prínos pre mestá a obce a tieto finančné prostriedky bolo možné znovu investovať či už do údržby alebo do tvorby nových parkovacích priestorov. To, že parkovanie je problém zvlášť v okresných a vo väčších mestách, netreba nikomu, kto cestuje a už vôbec nie cteným poslancom, ktorí navštevujú rôzne mestá, netreba nikomu vysvetľovať. Čiže, z toho dôvodu som presvedčený, že táto úprava je dôležitá a pomôže starostom. Nie je to politicky citlivý problém, pomôže všetkým starostom a primátorom bez ohľadu na to, za ktorú politickú stranu kandidovali. A zvlášť, pomôže riešiť zabezpečovanie finančných prostriedkov pre riešenie statickej dopravy, ako je to v odôvodnení navrhnuté, alebo, ak chceme jednoducho povedať na vytvorenie nových parkovacích miest. Z toho dôvodu by som ešte raz poprosil a požiadal o podporu tejto novely návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz vystúpi pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ja by som sa tiež chcel pripojiť k podpore riešiť tento problém. Je tu navrhnutá malá zmena v rámci cestného zákona. A je to proste jeden zo spôsobov možného riešenia tohto problému, ktorý sa ťahá už druhé obdobie.

    Keďže poslednou novelou zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavby v znení neskorších predpisov došlo k vypusteniu miestnej dane za dočasné parkovanie motorových vozidiel ako súčasti miestnej dane za zabratie verejného priestranstva, tak vznikla vlastne absencia možnosti pre obce a mestá, aby riešili problém statickej dopravy.

    A myslím si, že všetci si uvedomujeme, že tento problém z roka na rok naberá stále väčšie rozmery. Áut pribúda, ciest, dá sa povedať, že ani veľmi nepribúda a niektoré veci sú limitované možnosťami priestoru mesta katastrálneho územia. Takže myslím si, že v tomto smere by sme nemali ísť na to nejakým návrhom zo strany koalície, že toto je nemožné. Lebo, ak poviete A, že toto je nemožné, kolegovia poslanci z vládnej koalície, tak potom by som očakával od vás, keďže máte dostatok priestoru v rezortoch i v tejto Národnej rade, že poviete aj to B, akým spôsobom tento problém, ktorý sa ťahá v obciach a mestách, vyriešiť.

    Nie je to problém zo včerajška, nie je to problém ani z minulého mesiaca, je to problém, ktorý už trápi obce a mestá dlhý čas. A to, že boli snahy tento problém nejako riešiť, dokumentuje stav, ktorý v priebehu posledného obdobia bol sprevádzaný rôznymi pokusmi obcí a miest tento problém riešiť, avšak narážali na problémy legislatívy a narážali na problémy, že tieto spôsoby, ktorými to chceli riešiť, neboli celkom v súlade s legislatívou.

    No zároveň ministerstvo, i keď na jednej strane ministerstvo financií zamedzilo vlastne možnosť tohto vyberania miestneho poplatku, na druhej strane nedalo ani nijaký návrh a neprišlo ani so žiadnou legislatívnou iniciatívou aspoň na niektorých partnerov, aby sa tento problém mestám a obciam riešil, aby sa tento prostriedok, ktorý mali dovtedy, nahradil nejakou inou reguláciou statickej dopravy na ich území. Mnohé mestá a obce sa to snažili riešiť cez nejaký druh „poplatku“, čo však bolo hneď v krátkom čase zastavené, keďže narazili na rozpor so zákonom a boli úspešne napádaní cez protesty prokurátorov.

    A je to pochopiteľné. Berieme to, že tento spôsob riešenia nebol použiteľný. Niektoré mestá sa to snažili riešiť takisto inými formami napríklad cez súkromno-právne inštitúty či už parkovanie vozidiel na nejakých súkromných parkoviskách, kde neplatili poplatok, ktorý sa často mylne nazýval poplatkom ako daň, ale platili za službu. To znamená, napríklad za strážené parkovanie, parkovanie na prenajatom priestore a podobne. Tento spôsob, i keď by mal byť podľa vyjadrení právne čistý a vyhovujúci, na druhej strane však nie je univerzálne použiteľný. A tak sa hľadali ďalšie riešenia. Vylúčil sa miestny poplatok, vylúčili sa aj ďalšie veci, ktoré chceli riešiť, lebo takisto sa objavil návrh riešenia, keď sa chcelo zákonom určiť pôsobnosť obce na úseku pozemných komunikácií, aby v rámci preneseného výkonu štátnej správy riešili tieto problémy statickej dopravy. Aj tam sa však narazilo na ďalšie problémy a tento spôsob nebol vhodný, keďže by nebol asi tým optimálnym spôsobom obciam a mestám všeobecne niečo prikázať, že to musia robiť, alebo vymedziť, ktoré obce to budú robiť a ktoré obce to nebudú robiť.

    Čiže tých problémov tam bolo dosť a bolo ich veľa a myslím si, že keď pán poslanec Brocka a pán poslanec Abrhan predložili tento návrh, tak ho robili predovšetkým preto, aby sa konečne posunula táto situácia dopredu a aby sme nestáli stále na mŕtvom bode a netočili sa tak, že to necháme, nech sa starajú obce a mestá, nech vymyslia nejaký spôsob. Obce a mestá totiž tento spôsob samy nevymyslia. Obce a mestá potrebujú na riešenie tohto spôsobu pomoc od nás, aby sme to dali do zákonného priestoru. Tak je iba na nás, aby sme dali aj tejto novele šancu a aby sme ju posunuli do druhého čítania a aby sme mohli konečne povedať, že na niečom, čo všetci cítime, že je potrebné riešiť, sa vieme aj zhodnúť, že môže prejsť aj poslanecký návrh z opozície.

    Ale to proste chce trošku viac ústretovosti a trošku viac ochoty zo strany koalície, ktorá na jednej strane, aj včera, nemá problém niektoré veci riešiť neštandardným postupom, na druhej strane, keď sa chce vyjadriť k návrhom opozície, tak nemá problém ich zabiť prvou ranou s tým, že nevyhovujú tomu druhému a skomentovať množstvo vecí, prečo sa to nedá.

    Ja si myslím, že stačí tu dobrá vôľa a chcenie z našej strany a nemala by to byť len vôľa a chcenie, ale mala by to byť aj naša povinnosť, keďže všetci o tom probléme vieme a vieme, že je urgentné aj jeho riešenie.

    Preto ešte raz chcem podporiť tento návrh, ktorý tu bol predložený a chcem vás všetkých, kolegov z koalície, poprosiť o to, aby ste pomohli našim obciam a mestám riešiť ich problémy so statickou dopravou tým, že podporíte a posuniete tento návrh do druhého čítania.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil ako jediný pán poslanec Hradecký. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

  • Ja na jednej strane chápem záujem riešiť problém statickej dopravy, na druhej strane pokiaľ poznám pána poslanca Brocku, tak má aj také sociálne cítenie a tak ďalej. Pán poslanec, viete si predstaviť, čo by mohlo nastať, keby, povedzme, v obciach každé druhé, tretie miesto bolo platené parkovanie, žeby ste niekde išli. Viete, koľko sa dnes platí za štvrťhodiny v Bratislave na niektorých parkoviskách? Ja si myslím, že to treba vidieť aj z pohľadu vodičov, ktorí, keď dôjdu niekde do mesta, tak aby neboli pomaly prenasledovaní nejakými parkovacími miestami, parkovacou službou a tak ďalej a tak ďalej. A myslím si, že treba vidieť aj tú druhú stránku veci, ktorá, myslím si, je dosť vážna, pretože to by som povedal na tých vodičov, čo všetko dnes ide, či zoberieme drahší benzín, drahšia nafta a tak ďalej. Tak sa chceme skutočne ešte dostať k tomu, že, povedzme, bude možno každé miesto, ktoré niekde bude, spoplatňované na parkovanie? Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. I keď táto reakcia nebola určená celkom mne podľa toho, keď predrečník reagoval na pána predkladateľa a správne mal reagovať na mňa, ale nevadí. Ja odpoviem aj na túto jeho poznámku, lebo veľmi dobre poznám problematiku niektorých miest, aký majú veľký problém s tým, aby vôbec mali kde parkovať.

    Nie všetky mestá majú ideálne rozloženie dopravného systému, dopravný generel. A keď túto možnosť mestám a obciam nedáme, tak bude absolútny chaos v centre miest a bude absolútny chaos so zabezpečením statickej dopravy v meste. To nie je len o tom, že sa chce vyberať poplatok. To je o tom, aby sa určilo, kde sa môže parkovať a aby bolo jasné vymedzenie a aj cenovou reguláciou riešiť problém s nedostatkom parkovacích miest.

    Zase môžeme byť sociálni, ale v tomto smere by som tú sociálnosť nechal na poslancov samospráv, keďže títo poslanci boli zvolení občanmi a títo poslanci by mali byť zodpovední aj za to, ako rozhodnú. A my sme decentralizovali pôsobenie v týchto veciach na samosprávy obcí a miest a nemali by sme im tento priestor obmedzovať, ale práve by sme im mali dať šancu, aby mohli tento problém riešiť. Zatiaľ ho títo poslanci a primátori a samotné obce a mestá nemajú ako riešiť. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, žiadate si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Áno. Ďakujem pekne. Rád by som zareagoval na rozpravu alebo na faktickú poznámku pána Hradeckého. Máte pravdu. Teraz som si uvedomil, že vlastne vďaka môjmu sociálnemu cíteniu som s kolegom Abrhanom inicioval novelu tohto zákona.

    Predstavte si prípady, že niekto príde v meste na poštu na desať minút vyzdvihnúť si poštu alebo podať list, ale podľa riešenia, ktoré je v tomto konkrétnom meste, by mal zaplatiť tristo korún. Za desaťminútové zastavenie sa na pošte to nepovažujem za sociálne. Naozaj to považujem za zdieranie. Ale obce nemajú inú možnosť, lebo každé riešenie, s ktorým prišli, či v Trnave, či v Zámkoch, či v Dunajskej Strede, či v Košiciach, alebo odkiaľ ešte ste dostali listy, proste každé riešenie po 1. decembri minulého roka okresná prokuratúra napadla, že je v rozpore so zákonom.

    A my teraz navrhujeme riešenie, pretože tie samosprávy si nevedia pomôcť samy a očakávajú, že pomôže parlament. Priznám sa, že nechcem alebo neželám si, aby sa takýto veľmi užitočný a praktický návrh spolitizoval. Preto som očakával, že v takejto veci by sme mohli pomôcť samosprávam, keďže je to vec všetkými považovaná za problém a všetci ju chcú riešiť. Ale, keďže som zaregistroval, že spoločný spravodajca navrhol, aby sme nepokračovali v rokovaní, tak už viem, ako to dopadne, lebo máte väčšinu. A ak kolegovia z vládnej koalície budú tento návrh podporovať, tak to v druhom čítaní nebude.

    Ale, pán kolega Pelegrini, chcem vám dať taký prísľub, že ak o mesiac alebo na ďalšej schôdzi Národnej rady prídete s návrhom riešenia tohto problému a bude to úplne také isté, chcem vám povedať, že ja budem hlasovať za ten váš návrh.

    Ďakujem za podporu toho, aby sme o tom rokovali aj v druhom čítaní.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega navrhovateľ, práveže chápem účel vašej novely a preto ho aj považujem za veľmi dôležitý, a chápem aj problémy miest a obcí, ktoré dnes majú vďaka novele zákona o miestnych daniach a poplatkoch. A preto ho ani vôbec nevnímam politicky a ani ho nespolitizúvam. Žiaľ, to riešenie, ktoré v tom zákone je a v tom cestnom zákone, ako to chcete riešiť v tej časti, ktorá rieši spoplatňovanie diaľnic, rýchlostných ciest a vybraných ciest 1. triedy, na základe takéhoto ustanovenia sa bude vyberať mýto a spoplatňovať dopravná infraštruktúra, nemá teda ale absolútne nič spoločné so spoplatňovaním využívania miestnych komunikácií zo strany miest a obcí.

    Takže, technicky to nie je dobre navrhnuté riešenie. Keby bolo bývalo navrhnuté lepšie a správne, tak nemám absolútne žiaden problém to podporiť a mestám pomôcť. Žiaľ, toto riešenie, ktoré ste navrhli, absolútne nie je vhodné a z technickej a odbornej stránky aj po konzultácii s gestorským ministerstvom, ktoré tento zákon spravuje, vám to môžem takto zodpovedne povedať. Čiže, to je jediný dôvod, prečo som navrhol nepokračovať v rokovaní. A ak máte tú predtuchu, asi je správna, že zákon do druhého čítania neposunieme. Ja dávam taký malý typ. Ešte na tejto schôdzi v zákone o cestnej premávke je otvorený zákon č. 135 (cestný zákon) už v druhom čítaní, takže, ak si ešte myslíte, že je to tak dobré a správne, skúste ho spokojne predložiť aj v rozprave v druhom čítaní cestného zákona, ešte je jedna možnosť to do cestného zákona dostať. Keby bol dobrý, všetkými desiatimi poprosím aj kolegov zo SMER-u, aby ho podporili. Žiaľ, tá úprava tak, ako je teraz, nie je dobrá a treba to vymyslieť nejakým spôsobom inak. A ja sa čudujem, že ZMOS, taká dôležitá organizácia, ktorá má korektné vzťahy s exekutívou, doteraz neboli schopní nájsť spoločné riešenie tohto problému. My sa to tu síce snažíme nejakým spôsobom riešiť. Žiaľ, zatiaľ sme to nevymysleli tak dobre, aby sme to mohli schváliť v takom znení, v akom to je navrhnuté.

    Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša a Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 659 a rozhodnutie na pridelenie na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí č. 664.

    Dávam slovo poslancovi Ivanovi Miklošovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám spolu s kolegom Ivanom Štefancom návrh novely zákona, ktorým sa mení zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh odôvodňujem nasledovne. Ako všetci vieme a zažívame, ale najmä, ako vedia a zažívajú občania Slovenskej republiky, cena benzínu a cena nafty sa dostala na historicky najvyššiu úroveň. Ceny rastú, sú problémom v celej Európe a v celom svete, čo je dané najmä rastom cien ropy. Predkladám preto návrh, aby sme znížili spotrebnú daň z benzínu a z nafty, a to konkrétne o 90 halierov na liter benzínu a o 1,80 Sk na liter nafty.

    Tento návrh by mal rozpočtové dôsledky zhruba vo výške 4 mld. korún. Som ale presvedčený, že tieto rozpočtové dôsledky pri dnešnom rekordnom raste ekonomiky, ktorý vďaka uskutočneným reformám počas minulej vlády zažívame, nie je problém za predpokladu rozumnej a kompetentnej politiky vlády riešiť.

    Návrh odôvodňujem aj tým, že dnes platíme, občania Slovenskej republiky platia za benzín omnoho, omnoho vyššiu cenu, ako je cena, ktorá vyplýva z minimálnej úrovne spotrebnej dane, ktorá je stanovená Európskou úniou. Tento návrh, a to chcem otvorene a jasne povedať, je identický s návrhom, ktorý tu predkladal Robert Fico, vtedy poslanec Národnej rady Slovenskej republiky spolu s ďalším, vtedy poslancom za SMER pánom Igorom Šulajom. Tento návrh predkladali vo februári roku 2005. To zdôvodnenie vtedy bolo také a budem presne citovať Roberta Fica, ktorý pred voľbami v liste Novému Času, ktorý bol v tomto denníku publikovaný 12. 5. 2006 okrem iného Robert Fico, dnešný predseda vlády, písal, citujem: „SMER – sociálna demokracia predložil v tomto volebnom období do Národnej rady 5-krát návrh zákona o znížení spotrebnej dane z minerálneho oleja, na základe ktorého by došlo k zníženiu cien pohonných látok. Je absurdné, že občania Slovenskej republiky platia vďaka Ivanovi Miklošovi pri reálnych priemerných príjmoch okolo 250 až 300 eur za mesiac spotrebnú daň vyššiu, ako to vyžaduje legislatíva Európskej únie. Nová vládna koalícia, ktorá vznikne po voľbách, musí zníženie spotrebnej dane dostať čo najrýchlejšie do Národnej rady Slovenskej republiky.“

    Takže Robert Fico vtedy nielenže navrhoval zníženie spotrebnej dane, ale zaviazal sa na písme, že nová vládna koalícia, v ktorej SMER sa už videl, okamžite navrhne takéto zníženie v Národnej rade. Keďže sme 2 roky po voľbách, vyše 2 roky po voľbách a žiaden takýto návrh neprišiel, pričom SMER je vysoko dominantný vo vládnej koalícii, má 11 kresiel zo 16, tak som sa podujal spolu s kolegom Ivanom Štefancom takýto návrh predložiť. To tvrdenie, lebo zaznievajú hlasy a budú určite zaznievať, možno aj vo faktických, aj keď zatiaľ nie sú, že ja som v tom čase, keď ten návrh predložený bol v roku 2005, ako minister financií bol proti tomuto návrhu na zníženie spotrebnej dane a je to pravda. Áno, v tom čase som bol proti tomuto návrhu a pravda tiež je to, čo vlastne Robert Fico tvrdil vo svojom liste, ktorý bol uverejnený v Novom Čase, že občania Slovenskej republiky platili – neviem, či vďaka mne, asi aj vďaka mne, vďaka tomu, že zákon bol schválený tak, ako bol – viac, ako bolo európske nevyhnutné minimum. Ale čo je zaujímavé, je vidieť a povedať, o koľko platili viac občania za Dzurindu vďaka mne a o koľko platia občania viac za Fica vďaka Ficovi.

    Takže dovoľte, aby som vám tieto čísla povedal. Kvôli mne a za Dzurindu platili občania viac o 50 halierov na litri benzínu a o 1,80 Sk na litri nafty. Viete, o koľko platia viac za Fica? Možno vás prekvapí to číslo, ale za Fica platia viac o 4,62 Sk na každom litri benzínu a o 5,35 Sk na každom litri nafty. Takže ešte raz. Za Dzurindu o 50 halierov viac na litri benzínu, za Fica o 4,62 Sk na litri benzínu, za Dzurindu o 1,80 Sk viac na litri nafty, za Fica o 5,35 Sk na litri nafty.

    Tento rozdiel vznikol tým, že zákon sa nezmenil, zákon o spotrebnej dani z hľadiska stanovenia sadzby spotrebnej dane je ten istý, akurát, že zákon to vyjadruje v korunách. Medzitým, vďaka silnému ekonomickému rastu, ktorý tu vďaka reformám zažívame, reformám, proti ktorým ste tak bojovali, vďaka tomuto posilňovaniu kurzu, keďže v európskej smernici je toto minimum stanovené v eurách, sa to vyvinulo tak, že tým, že koruna posilňuje a ceny benzínu a ceny nafty rastú, z dôvodu týchto dvoch faktorov platia občania dnes nad minimálnu hranicu o 9-krát viac, ako platili za Dzurindu pri benzíne a o 3-krát viac pri nafte, ako platili za Dzurindu. Toto je jeden z výsledkov vašej politiky, toto je jeden z prejavov budovania vášho sociálneho štátu. Sociálny štát á la Fico vyzerá tak, že občania platia viac nielen za benzín, naftu, ale aj za potraviny. Zároveň finančné skupiny zarábajú stovky miliónov korún za pár dní. Je tu dôvodné podozrenie, že zarábajú tieto stovky miliónov vďaka tomu, že došlo k úniku informácií z najvyšších vládnych kruhov. Toto je sociálna politika á la Robert Fico. Práve preto, že takáto politika, dôsledky takejto politiky musia občania znášať, predkladáme spolu s kolegom tento návrh, ktorý chce tento rozpor aspoň trochu zmierniť, aspoň trochu zmierniť. Pričom zámerne ide o identický návrh, aký predkladali poslanci Robert Fico a Igor Šulaj vo februári 2005. Takže som veľmi zvedavý, ako budú poslanci vládnej koalície, najmä poslanci SMER-u – sociálnej demokracie za tento návrh hlasovať.

    Chcem ešte povedať a zdôrazniť, že ak by sme išli na úroveň, ktorá je dnes daná Smernicou Európskej únie o minimálnej sadzbe spotrebnej dane z benzínu a nafty, tak by to zníženie bolo omnoho, omnoho nižšie a znamenalo by rozpočtové dôsledky až v objeme 13 mld. korún. Keďže ale uznávame a uvedomujeme si, že to by bolo pre štátny rozpočet nezvládnuteľné a mohlo by to znamenať vážny zásah do rozpočtového hospodárenia, tak dávame len ten návrh, identický návrh, aký Robert Fico s kolegom Šulajom vo februári 2005 predkladali. Rozpočtové dôsledky tohto návrhu, ako som už na začiatku spomenul, by boli 4 mld. korún.

    A na jednej strane si uvedomujeme, že 4 mld. korún tiež nie je málo, na druhej strane treba povedať, že ekonomika vďaka reformám rastie tak rýchlo a príjmy, najmä daňové príjmy rastú tak rýchlo, že za predpokladu rozumnej a zodpovednej hospodárskej politiky 4 mld. korún nemôžu byť problémom. Na ilustráciu chcem uviesť, že kým daňové príjmy v roku 2005, daňové príjmy štátneho rozpočtu v roku 2005, kedy predkladal identický návrh Robert Fico a Igor Šulaj, vtedy boli daňové príjmy zhruba 200 mld. korún, dnes sú daňové príjmy na úrovni 290 mld. korún. Čiže o 90 mld. korún sú väčšie príjmy štátneho rozpočtu teraz, ako boli v čase, keď Robert Fico predkladal tento návrh, dopad tohto návrhu sú 4 mld. korún.

    Ak by zazneli a možno budú zaznievať argumenty toho typu, či sa dá zabezpečiť, aby pri znížení spotrebnej dane došlo aj k zníženiu cien benzínu, tak chcem uviesť 2 argumenty, pre ktoré, si myslím, že áno. Ten prvý argument je objektívny a vyplýva z toho, že v Slovenskej republike je jeden dominantný, výrazne dominantný, dodávateľ benzínu a nafty, a to je Slovnaft a potom je len pár ďalších dodávateľov. Pri takomto nízkom počte navyše, tí menší dodávatelia zjavne stanovujú ceny na základe lídra, ktorým Slovnaft je. Takže vlastne de facto pri jednom dominantnom dodávateľovi, ktorý je lídrom v tomto zmysle a určuje cenovú úroveň, nie je technickým problémom skontrolovať a presadiť, aby sa zníženie spotrebnej dane premietlo aj do zníženia ceny.

    Druhý argument je ten, že vláda sama tvrdí, že to má pod kontrolou. Vláda stále tvrdí, že rokuje so Slovnaftom a že má ceny benzínu v tomto zmysle pod kontrolou, že vie premietnuť prípadné zníženie dane do nižšej ceny. No, ak by sa vám napriek tomu zdalo, že 4 mld. korún je veľa peňazí, tak vás chcem upozorniť na to, že len pri jednom tendri, ktorý sa v súčasnosti realizuje na ministerstve dopravy, je to tender na výber dodávateľa diaľničného mýta, ho ministerstvo dopravy organizuje takým škandalóznym spôsobom, že vylúčilo z tendra viacero, 3 alebo 4 medzinárodné konzorciá tak, že vo výbere už ostala jediná firma, pričom táto jediná firma chce za dodávku toho diaľničného mýta o 6 mld. korún viac, ešte raz, o 6 mld. korún viac ako firmy, ktoré sú z tejto súťaže vylúčené.

    Takže, ak sa vám zdá dopad 4 mld. korún, tak vám hneď ponúkam recept ako ich ušetriť. Stačí nevyhadzovať, pričom to vylučovanie z tejto súťaže je veľmi, veľmi pochybné, smrdí to, jednoznačne to smrdí korupciou a klientelizmom. Čiže len zabezpečenie normálnej súťaže na výber dodávateľa diaľničného mýta by oproti tomu, akým spôsobom to dnes organizujete, znamenalo úsporu 6 mld. korún. Tu sa bavíme o 4 mld. korún, ktoré by ale mohli pocítiť a pocítili občania v znížení ceny benzínu o 90 halierov na liter a v znížení ceny nafty o 1,80 Sk na liter.

    Dovoľte mi uzavrieť toto vystúpenie a zdôvodnenie tohto návrhu zákona nasledovne.

    O hodinu zhruba, budeme môcť vidieť, či a aký sociálny štát vlastne SMER – sociálna demokracia buduje. Či je to sociálny štát, ktorý znamená vyššie ceny potravín, vyššie ceny benzínu a nafty pre obyvateľov a stámiliónové zisky finančných skupín, s ktorými je prepletená, za pár dní, dokonca pri podozrení z úniku informácií z najvyšších vládnych miest, alebo, či je to politika, ktorá sa snaží napríklad cez zníženie spotrebnej dane z benzínu aspoň ako-tak o 90 halierov pri litri benzínu a o 1,80 Sk pri litri nafty občanom naozaj uľahčiť.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Jozefovi Mikušovi.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša a Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa Legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Ivan Štefanec. Po jeho vystúpení bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán Štefanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ctené dámy, vážení páni, milí hostia, dovoľte mi, aby som doplnil pána poslanca Mikloša aj zopár grafmi, ktoré vyjadrujú čísla a rozdiely práve, ktoré precizoval pán poslanec. Minimum spotrebnej dane v korunách na liter pri benzíne a nafte je nasledovný. Pri benzíne je to 10,88 Sk na liter, pri nafte 9,15 Sk. Za minulej vlády, keď došlo k posunu spotrebných daní, tak tieto čísla vyjadruje druhý stĺpček 11,39, resp. 11,04. Ale za súčasnej vlády – a to je práve ten tretí stĺpček benzín a nafta – to je výsledok najmä vplyvu posilňovania koruny, pretože vieme, že minimálne sadzby sú stanovené v eurách, 359 eur na 1 000 litrov pri benzíne a 302 pri nafte. No a ten návrh, čo by znamenal, to je následne posledný stĺpček – 14,6 Sk, resp. 12,7.

    Hovoríme teda o znížení spotrebnej dane, ktorá by sa premietla minimálne 90 haliermi na liter benzínu a 1,80 pri nafte, čo ešte abstrahujeme od vplyvu dane z pridanej hodiny, ktorá sa následne vypočítava zo základu, čiže toto by bol minimálny rozdiel, o ktorý by sa znížila cena pohonných hmôt.

    Dámy a páni, ceny pohonných hmôt sú skutočne momentálne aktuálnou otázkou, ako vieme, nielen na Slovensku, ale vo všetkých krajinách. A treba s tým niečo robiť. Verím, že v tomto sa zhodneme. Dokonca som zaregistroval snahu predsedu vlády Roberta Fica, ktorý na summite V4 v Prahe vyzýval Brusel, aby nejakým spôsobom konal. Nuž, chcel by som zdôrazniť, že to konanie má v rukách táto snemovňa, a najmä predstavitelia vládnej koalície, ktorí môžu hlasovaním o tomto návrhu zákona dokázať, či to myslia vážne s konaním ohľadom cien pohonných hmôt, alebo nie.

    Pamätám si, keď bol súčasný predseda vlády Robert Fico v opozícii. Hovoril vtedy o možnom hadgeovaní ropy a plynu. Všetci rozumní ľudia to považovali za nezmysel. On sa nás snažil presviedčať, že je to možné. Nuž, keby to bolo možné, tak asi by sa to udialo. Za dva roky sme žiadne hadgeovanie nezaznamenali ani pri pohonných hmotách, ani pri eurofondoch.

    Pamätám si v tejto snemovni na debatu o kurzových rozdieloch. Takisto nezmyselné presvedčenie, trvalé presviedčanie vládnej koalície o tom, ako sa dal zahadgeovať kurzový rozdiel 7 miliárd korún pri predaji SPP. Nuž, keby to šlo analogicky a hovorili sme o tom vtedy, dovoľte, aby som na to upozornil aj teraz, analogicky by sa mohli zahadgeovať eurofondy. Vtedy, kedy boli schválené v auguste 2006, eurofondy znamenali pre Slovensko príjem, čistý príjem 440 miliárd korún, ku dnešnému dňu je to 350 miliárd korún, 90-miliardový rozdiel. V prípade, že by niekto vedel hadgeovať tieto peniaze, 90 miliárd korún by sme mali čistý príjem. Paráda. Ale to sú skôr také rozprávky a príbehy z ríše fantázie. Čo je realita, to je tento návrh, identický návrh, ako povedal pán poslanec Mikloš, s tým, čo bolo predložené.

    Dovolím si ešte raz upriamiť vašu pozornosť na tie čísla. Minimum spotrebnej dane pri benzíne je čiastka 10,88 Sk. Za minulej vlády to bolo zhruba 50 halierov, za tejto 4,62 Sk na liter platia naši občania viac, než je minimum. Náš záujem je znížiť o 90 halierov túto spotrebnú daň tak, aby aj po tom znížení bol určitý rozdiel, ten ale klesne na 3,72. Čiže rozhodne nejdeme nereálnym návrhom, nejdeme na minimálnu sadzbu, chceme znížiť spotrebnú daň pri benzíne o 90 halierov. Pri nafte sú tie čísla ešte výraznejšie. V súčasnosti platia občania Slovenska o 5 korún 35 halierov Sk na liter viac, než je predpísaná minimálna sadzba spotrebnej dane – 5,35 Sk. Náš návrh je znížiť túto sadzbu o 1,80 na liter.

    Znova sa teda môžeme pozrieť na súčasné ceny. Podľa portálu Natankuj.sk je súčasná cena, priemerná cena benzínu 40,79 korún, podľa tohto by sa dostal pod 40 korún, podľa tohto návrhu a cena nafty by sa dostala približne na úroveň 42 korún. Pri súčasnej úrovni cien pohonných hmôt na Slovensku ušetrili by občania, ušetrili by podnikatelia, lebo vieme, že momentálne ceny pohonných hmôt sú ozaj už faktorom, ktorý začína ovplyvňovať hospodársky rast na Slovensku, v celej Európskej únii, ale aj na celom svete. Je potrebné sa tým zaoberať a týmto návrhom. Dámy a páni, tým, ako sa k tomu postavíte, myslím, že môžete jasne deklarovať svoj postoj, či chcete, aby občania Slovenska jazdili lacnejšie alebo odmietnutím dokázať, že vlastne pôvodný návrh, ktorý bol predkladaný v minulom volebnom období, bolo len zavádzanie a bola len číro-čistá kamufláž.

    Ja stále verím, že zvíťazí zdravý rozum a že občania Slovenska môžu cestovať lacnejšie, pretože zníženie spotrebných daní a tým pádom zníženie pohonných hmôt sa môže prejaviť nielen v lacnejších pohonných hmotách, ale takisto aj v zabránení toho prudkého nárastu cien, do ktorého sa ceny pohonných hmôt v súčasnosti prejavujú.

    Takže vopred vám ďakujem za vašu podporu, aj za vašu pozornosť. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Štefanca sa prihlásili: pani poslankyňa Jarmila Tkáčová, Martin Pado, Stanislav Kahanec, Anton Bobrík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som svojho kolegu chcela doplniť a odporučiť, ako by mal reagovať na výkriky z pléna ohľadom ceny ropy. Chcem upozorniť, že spotrebná daň sa platí za liter bez ohľadu na to, koľko liter stojí. Ale cena benzínu, cena nafty je vymeriavacím základom pre daň z pridanej hodnoty. Čiže so stúpajúcou cenou stúpa výber na dani z pridanej hodnoty. Tam vidím možnosť nahradenia toho výpadku, keby ste boli natoľko solidárni s občanmi, že by ste podporili tento návrh. Tak cez DPH by tento výpadok, ako ho prezentoval kolega Štefanec, mohol byť nahradený a on aj bude.

  • Ďalej pán poslanec Martin Pado, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, pán kolega, ja ťa sklamem, ja neverím, že zvíťazí nejaký zdravý rozum. Pretože tak ako v minulosti pred tými tromi, štyrmi rokmi pri vystúpeniach vtedajších opozičných poslancov nešlo o úprimnú snahu o zlepšenie podmienok, ale o získanie voličských hlasov, tak aj dnes nejde o naozaj reálnu sociálnu politiku, ale ide len o snahu ako oblbnúť voliča a nejakými lacnými ťahmi získať ľudí na svoju stranu. Reálna politika, reálna sociálna politika vyzerá inač a to tu bolo už nie raz dokázané, že toto nie je sociálna politika vlády, pretože tých krokov, ktoré sú antisociálne, je oveľa viac, ako tých, ktoré sú prosociálne. Takže neočakávam nijakým spôsobom pozitívne hlasovanie k tomuto návrhu. Pretože to, čo sa dialo v minulosti, bolo klamstvo, a to, čo sa deje aj dnes, je tak isto klamstvo.

    To je všetko, ďakujem.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Kahanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Napriek tomu, že to pred chvíľou povedala pani poslankyňa Tkáčová, zareagujem na pána poslanca Štefanca, keď spomínal, ako to bolo s tými vystúpeniami v uplynulom volebnom období. Či to bola naozaj úprimná snaha o zníženie spotrebných daní alebo len politika a bitie do niečoho, na ktorom sa mali chytať body. Chcem ešte raz zdôrazniť to, čo už tu zaznelo, lebo si myslím, že toto je zásadná vec. Ak sa zvyšuje cena pohonných látok, či už je to benzín, alebo nafta a ak sa zvyšuje v takom tempe, ako je to teraz, v súvislosti s rastom cien ropy a podobne, tak tá daň neúmerne stúpa. Stúpa síce v prospech štátneho rozpočtu. Ale na druhej strane, keď táto vláda chce hovoriť o sociálnej politike, tak ju musí aj robiť. Lebo ak tieto dane veselo prijme do štátneho rozpočtu bez toho, aby sa zamyslela, čo z týchto daní pustí aj nejakým postojom ľudským pre ľudí a pre primerané ceny, tak by musela robiť reálnu sociálnu politiku a nemohla by robiť takúto imitáciu. Lebo na jednej strane máme plno silných slov, že treba znížiť spotrebné dane. Keď príde čas skutkov a dokonca aj priestor na rozhodovanie v rezortoch a vo vláde pána premiéra, tak tie skutky sa nejako minú slovám, ktoré zaznievali.

    Ďakujem pekne.

  • Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Anton Bobrík, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja si zase, naopak, stále myslím, že je len populistické presne to, čo je hranie na citovú stránku občanov. Pretože to, čo zanechala predchádzajúca vláda, je potrebné práve z týchto spotrebných daní riešiť v sociálnej otázke a tie peniaze sú na to naozaj treba, a preto je to populistické. Vy si myslíte, keď sa zníži spotrebná daň o 90 halierov, že cena sa podstatne zníži. Konečná cena pre spotrebiteľa sa nezníži. Zostane približne na tej istej úrovni, len keď sa bude odrážať od ceny základnej suroviny, od toho sa odvíja, nie od spotrebnej dane. Tá sa neprejaví. Ďakujem.

  • Reagovať na rečníkov, ktorí vystúpili s faktickou poznámkou, chce teraz reagovať pán poslanec Ivan Štefanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, na Slovensku som už zažil veľa ľudí, ktorí nazvali Roberta Fica populistom, ale prvýkrát som zažil, aby vlastný poslanec ho nazval populistom. Pán poslanec Bobrík, práve ste usvedčili predsedu vlády z populizmu, pretože ten návrh, ktorý predkladáme, je identický s tým, ktorý predkladal Robert Fico. Keď vy hovoríte o populizme, no tak musíte sa obrátiť na vášho predsedu. Dovolím si upozorniť, že spotrebná daň sa meria presne na liter, čiže s cenou nestúpa spotrebná daň.

    Ak vy hovoríte o nejakom výpadku, ktorý treba riešiť, pán poslanec, dovoľte mi, aby som vás ešte raz upozornil na čísla, že v roku 2006 bolo v štátnom rozpočte o 20 miliárd viac príjmov, než bolo rozpočtované, v roku 2007 o 12 miliárd oproti tomu, čo ste si sami naplánovali. No a zaznamenávame rekordný hospodársky rast. Ja neviem, o akých výpadkoch hovoríte. O tomto výpadku 4 miliárd, o ktorom je tu reč, viackrát aj poslanec Mikloš aj my ďalší hovoríme preto, že je to reálne. A som si istý, že by sa to prejavilo v cenách. Pretože spotrebná daň sa určuje presne na liter, nie percentuálne. Percentuálne sa určuje daň z pridanej hodnoty. A tu chcem podporiť to, čo hovorili páni poslanci Kahanec aj Tkáčová. Je to presne tak, že s cenou vstupnej suroviny bohatne štát. Ľudia platia viac, ale DPH ide vyššie. To znamená, čím je vyššia cena, štát má z tohto väčšie a väčšie príjmy. Máte teda klasickú možnosť dokázať, či to myslíte s vašimi sľubmi reálne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Štefanec bol jediným prihláseným do rozpravy k tomuto návrhu zákona písomne.

    A teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Hlási sa pán podpredseda Miroslav Číž, ktorému nefunguje momentálne karta. Je ešte niekto, kto sa chce prihlásiť do rozpravy? Nie. Uzatváram možnosť prihlásenia sa so rozpravy ústne.

    Slovo má pán podpredseda Národnej rady, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Pán Štefanec, predpokladám, že to ste mne nechali ako pomôcku ten počítač.

  • Reakcia z pléna.

  • No, ale ja ho teda nepotrebujem a hneď vysvetlím prečo. Dobre.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda, iba niekoľko slov k tomuto návrhu zákona, pretože naozaj žiadna osobitná príprava, ani diskusia k nemu zmysluplná nemôže byť. Nemôže byť preto, lebo tento návrh nemá žiadnu skutočnú vypovedaciu hodnotu. Nie je žiadnym príspevkom do skvalitnenia, ja neviem, rozpočtového hospodárenia tejto krajiny, či príspevkom k diskusii o daňovej etike.

    Pán Mikloš, vy ste, samozrejme, vystúpenie ako navrhovateľ využili na to, aby ste opäť rozohrali ten váš typický repertoár politicko-propagandistický a vecne vážne naozaj s vami diskutovať nemôžeme, pán Mikloš. Viete, že vás považujeme za človeka, ktorý nehoráznym spôsobom zničil národné zdroje v tomto štáte.

  • Hluk v pléne.

  • Pán Mikloš, predávali ste prenosové sústavy za 5 miliárd korún, ktoré sa po štyroch rokoch honosili majetkom v hodnote 120 miliárd korún. O hadgeových stratách, pán Štefanec, ja neviem, podľa mňa to je váš problém, ak máte pocit, že nestratíte kredit o hadgeových operáciách hovoriť teraz, hovorili sme o nich veľmi podrobne. Vtedy ste mali s našimi ľuďmi, ktorí vysvetlili podstatu toho celého procesu. Vyprávať teraz o 90 miliardách vo väzbe na ropu v tejto podobe je váš problém, si to obhajujte v ekonomickej obci, ja to považujem za hlúposť, odpustite mi to.

    Tento návrh rovnako v ďalších kontextoch, pán Mikloš, však poslanec Fico svojho času podával návrh, ktorý pán kolega hodnotí ako obrovský vynález, že naši poslanci považujú za populistický. Ten návrh bol v podmienkach, keď cena ropy za barel sa pohybovala dramaticky nižšie, ako je to teraz. Dramaticky, pán poslanec Štefanec, a úplne náhodou vtedy bola cena benzínu vyššia, ako je dnes. Každý si pamätá, že v roku 2006, keď ste sa konečne porúčali z vlády, pán Štefanec, tá cena bola skoro 42 korún. Ako je možné, že po dvoch rokoch a po takom dramatickom raste cien tá cena ropy ešte dnes nedosiahla ten váš vrchol? Očakával som, že ako ekonóm sa k tomu nejakým spôsobom vyjadríte, opomenuli ste. Takže pravdepodobne bude priestor, aby ste sa k tomu nejakým zásadným spôsobom vyjadrili.

    V súvislosti s týmto zákonom, pán Mikloš, viem si predstaviť jediné úspechy, ktoré zatiaľ registrujete, ktoré my registrujeme, vaše sú v mediálnom priestore. Skutočne je unikátom v slovenských politických dejinách, aby z vašich kvázi dôvodných podozrení vo vzťahu k ministrovi financií a z jeho krátkej návštevy, pričom som presvedčený, že takých návštev ste absolvovali počas vašej funkcie podpredsedu vlády desiatky, stovky a možno aj tisíce, ste známy tým, k čomu vám gratulujem, že žijete čulým spoločenským životom, je to úplne v poriadku. A v tejto súvislosti ale dostať tak „nejapnú“ a nezmyselnú a nekorektnú poznámku a konštrukciu, že na základe krátkej návštevy chcete vložiť nášmu ministrovi to, že chcel im práve do Monaka – a tak, aby ste to vy vedeli – oznámiť budúcu výšku konverzného kurzu, aby mohli zarobiť na tom stámilióny. Pán poslanec, to je do neba volajúca hlúposť. Ale prosím, naše objektívne médiá sa s veľkou chuťou toho chytili a zabudli informovať o veľmi závažných informáciách o hospodárení vami zriadenej spoločnosti akciovej, Veriteľ, kde také drobné veci, ako 8- a 10-miliónové odmeny funkcionárom, rodinnej firme, v ktorých teda aj rodinne ste sa veľmi výrazne angažovali. Vedeli ste, že to bude výborná, výborná firma, kde sme hovorili o sume 1,4 miliardy, ktoré stálo fungovanie tohto podniku.

    Pán Mikloš, dobre, povedzme, že to, čo ste robili, že vy tomu nejako veríte, že toto je onen neoliberálny koncept. Ale potom sa držte aspoň tej myšlienkovej konštrukcie a s týmito nezmyslami, ktorými chodíte do parlamentu, naozaj nerobme to a držte trošku aj tú pozíciu ekonóma, ktorý to, čo povie, za tým si stojí a nevystavuje sa nezmyselným, či parlamentným alebo mediálnym maškarádam.

    Pán Mikloš, tento návrh nie je myslený seriózne. Náš klub sa nebude venovať diskusii o tomto návrhu. Nemá to žiadny význam v kontexte, v ktorom momentálne funguje Slovensko, samozrejme, v rozpočtovom veľmi napätom prostredí. Veď prijímame euro, pán Mikloš, a od 1. 1. tu jednoducho bude a akýkoľvek zásah teraz do existujúceho daňového systému je veľmi komplikovaný a je úplne logické, že korektne a zodpovedne rozmýšľajúci ekonóm by takýto návrh nedal.

    Takže, dokončite si svoj mediálny či parlamentný cirkus v súvislosti s týmto zákonom a želáme vám pri tom veľa úspechov.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie podpredsedu Národnej rady k problematike, ktorú prerokúvame, sa prihlásil pán poslanec Martin Pado, ďalej Ivan Štefanec, Pavol Frešo, Stanislav Kahanec, Jana Laššáková, Anton Bobrík, Ján Richter. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Martin Pado.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja začnem, pán podpredseda Číž, od konca. Dobre? Vy ste hovorili o parlamentnom cirkuse. No ja mám taký pocit, že každé vaše vystúpenie je v rámci parlamentného teátra do slova a do písmena. Skutočne, takmer každé jedno, možno na 99,9 % a do slova a do písmena je kabaret.

    Pán podpredseda Číž, na spoločenský život ste mysleli návštevu ministra na súkromnej jachte jedného z finančných žralokov v Monaku? To je spoločenský život, ktorý ste mali na mysli?

    Pán podpredseda Číž, vy asi máte problém s matematikou a veľmi zásadný problém s matematikou. Nezabúdajte, pán podpredseda Číž, že kurz koruna – dolár v čase, o ktorom hovoríme, za bývalej vlády bol 42 korún plus, mínus. Kurz koruna – dolár v tomto čase je 19,8 koruny plus, mínus. Pán Číž, máte problém, pán Číž, máte problém urobiť si nejaký úsudok medzi číslom 42 a 19,8? Máte problém? Elementárna matematika. Pán Číž, rozumiete pomeru ceny ropy z toho obdobia, o ktorom hovoríte, plus, mínus 70 dolárov za barel, a ceny ropy z tohto obdobia plus, mínus 130 dolárov za barel? Máte problém s elementárnou matematikou? Tak sa takýmto veciam radšej nevenujte, lebo sa zhadzujete. A, pán Číž, ak toto nie je príspevok k hospodáreniu tento krajiny a k zlepšeniu podmienok života občanov, tak v čase, o ktorom hovoríme, ten príspevok nebol k ničomu, okrem snahy získať viac hlasov vo voľbách. Takže prestaňte robiť teátro a keď tomu nerozumiete, tak počúvajte ľudí, ktorí tomu rozumejú. Ja si veľmi rád vypočujem ekonómov. Ja ekonóm nie som, ja som strojný inžinier, ale tá matematika mi robí rozhodne menej problémov ako vám.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Ivan Štefanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán podpredseda Číž, opäť ste ma nesklamali, celkom ste ma pobavili vaším vystúpením a zaujalo ma najmä to, že po tom, čo pán poslanec Bobrík usvedčil pána Fica z populizmu, vy ste ho usvedčili z hlúposti. Vy ste povedali doslova, že hadgeovanie je hlúposť. No, ale ak ste ma pozorne počúvali, aj ja som to povedal, ale nehovorí to váš predseda. Ten sa nás dodnes snaží presviedčať, že bolo možné hadgeovať nejakých 7 miliárd pri SPP. Veď ste si to schválili vo vašej správe. Keď vy hovoríte, že to je hlúposť, prosím vás, s vaším predsedom si to vydiskutujte. Nie s nami.

    A ja vám to poviem ešte raz. V auguste 2006, keď tak viete hadgeovať, 11,6 miliardy eura bolo 440 miliárd korún. Vtedy, kedy boli schválené eurofondy, kedy vy ste boli vo vláde. Keď tak viete hadgeovať a uplatnili by ste túto vašu taktiku, toto vaše know-how, tak ku dnešnému dňu v dnešnom kurze, ktorý vyhlasuje Národná banka Slovenska, by táto suma bola 350 miliárd korún. Vážený pán podpredseda, 90 miliárd korún by ste ušetrili, pokiaľ by ste vaše know-how aplikovali. Že je to hlúposť, že sa to nedá, to som povedal a hovorím vždy, ale vy nás presviedčate o tom, že sa to vraj dalo robiť. Takže, keď usvedčujete niekoho z hlúposti, usvedčujete vašich najvyšších predstaviteľov.

    No a keď hovoríte, že tento návrh nemá žiadny význam, tak prosím vás, odpovedzte mi na otázku, prečo ho váš predseda päťkrát predkladal v minulom volebnom období. On si robil srandu z občanov, on si robil srandu z tento snemovne? Keď to nemalo žiadny význam? Veď sme vás len usvedčili, že ste nahí. Urobili sme len to, čo ste robili v minulosti. Teraz, keď to odmietnete, tak sa ukážete, ako to s ľuďmi myslíte.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Pavol Frešo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nadviažem na to, čo hovoril predrečník, pán podpredseda Číž, a hovoril, predpokladám, aj za celý klub Smeru. Ja som očakával, že Smer ako strana, ako vládna strana, ktorá už možno po dvoch rokoch by mohla prísť, že je aj zodpovedná za to, ako vyzerá táto republika, príde s niečím originálnejším ako s tým, že odmietne diskutovať o číslach. Ale ja sa vrátim k číslam, skúsim to zjednodušiť na maximálne možnú mieru tak, aby to bolo pochopiteľné každému. Tie dane, ktoré boli platené za minulej vlády, boli deväťkrát menšie ako dane, ktoré sú platené dnes. Je tu návrh, ktorý to zníži a vlastne tým spôsobom zníži aj cenu benzínu na pumpe. Je úplne zrejmé, keďže ide o málo dodávateľov, tak sa to dá skontrolovať a hlavne je to vymožiteľné a prejaví sa to priamo na každej konkrétnej benzínovej pumpe.

    Je veľmi ťažké ideologicky to odmietnuť, je veľmi ťažké odmietnuť to z dôvodov nejakých historických, je veľmi ťažké odmietnuť to z nejakých dôvodov osobných alebo mediálnych.

    Totižto, pokiaľ by tento návrh prešiel, tak v priebehu možno niekoľko dní, možno niekoľko týždňov to pocíti každý, kto tankuje na benzínovej pumpe, či už je to súkromná osoba, či už je to rodina s deťmi, ktorá ide na výlet alebo je to podnikateľ, ktorý podniká a má niekoľko automobilov. Tento návrh odmietnuť zo strany Smer, čakal som naozaj niečo oveľa, oveľa originálnejšie, čakal som niečo ekonomicky rozumnejšie. Ja chápem, že ministerstvo financií v tejto chvíli má oveľa väčšie problémy, ako odpovedať a chápem ten výpadok, nevidím tu žiadneho ekonóma, ktorý by sa unúval a vysvetlil to na číslach.

    Ešte raz poviem, keď raz niekto platí deväťkrát väčšie dane ako predtým, myslím si, že je správne mu to znížiť. Nič viac, nič menej.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Stanislav Kahanec je ďalším prihláseným s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, nechcem reagovať nejakým hodnotením na to, ako kolega – poslanec zničil národné zdroje, ani na to, ako žije čudným spoločenským životom. Skôr by som reagoval, lebo teraz ste vo vláde vy, že vaša vláda a niektorí jej členovia žijú tiež čudným spoločenským životom, keď sú napríklad v Monaku a keď hapkajú pri otázke, kto vlastne vyhral. A mám taký dojem, že asi tam boli za nejakým iným účelom, keď nevedia ani víťaza tejto akcie, na ktorú sami, akože so záujmom, išli.

    Takže, možno by ste sa mali trošku pozrieť na svoje veci a pozrieť sa aj na to, ako beží u vás to šetrenie. Lebo na jednej strane sa zdá, že vy ušetríte, teda získate zdroje do štátneho rozpočtu a dobrým sociálnym rozdeľovaním ich rozdelíte pre občanov, ale na druhej strane nám príklady dávajú skôr iný obraz.

    Keď spomenieme tender ohľadom elektronického mýta, kde nechcete 6 miliárd, alebo, keď spomenieme tender na ministerstve obrany, kde ste tam tiež asi mali problémy s desatinnou čiarkou, ako sa tu včera spomínalo, alebo keď spomenieme iné tendre alebo iné zákazky, či už ide o hrad alebo diaľnice, PPP projekty a podobne, kde veľmi radi tieto zdroje, ktoré naviac získate, pustíte. Pre koho asi budú tieto zdroje prínosom? Sociálnym skupinám? Asi budú prínosom pre tých, ktorí vaším spôsobom získavajú zákazky, dá sa povedať, vopred určeným víťazom. Skúste sa zamyslieť, či toto je tá sociálna politika.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou teraz vystúpi pani Jana Laššáková. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela podporiť vystúpenie pána podpredsedu Číža a myslím si, že presne vystihol dôvod predloženého návrhu zákona. Skutočne, všetci to tak vnímame, že je to len určitý zakrývací manéver na to, aby pán predkladateľ mohol vystúpiť a mohol nie vecne zdôvodňovať návrh, ale mohol dať celú spŕšku rôznych útokov na našu politickú stranu. Vážení páni poslanci z opozície, prekážajú vám úspechy, ktoré krajina za tejto koalície dosiahla, prekážajú vám tieto úspechy, neviete to jednoducho prežiť.

  • Hlasy v pléne.

  • Aké, pýtate sa, pán kolega? Myslím si, že v krátkom čase sme boli prijatí do schengenského priestoru, príde zavedenie eura a ďalšie, ďalšie veci v sociálnej oblasti. Myslím si, že je tu celý rad vecí a nebudem to vypočítavať. Táto vláda má širokú podporu, keď sa porovnávala podpora po dvoch rokoch vládnutia tejto koalície a vašej koalície. Myslím si, že je tu jasný výsledok. Takže ja považujem tento návrh naozaj za návrh, ktorý, si myslím, že nemá nijaké opodstatnenie.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Bobrík, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Presne ma utvrdzuje to, čo som povedal aj v tej prvej faktickej, že je to jednoducho len mediálny cirkus, ktorý je potrebný v parlamentných laviciach prezentovať pred obyvateľstvom a pred voličmi. Presne pán Číž poukázal na tie dôsledky, ktoré vlastne toto všetko má a nie je to nič iné. Treba povedať, že áno, cena benzínu bude taká, ako sa bude odvíjať od ceny na svetových trhoch ropy a nebude to diametrálne odlišné, keď sa zníži spotrebná daň o 90 halierov alebo o 1,40. Konečná cena bude taká istá. To je len mediálne, môže byť o 90 halierov, ak by to teoreticky bolo možné. Marža bude vždy, tí predajcovia budú mať tú maržu takú, že si ju prispôsobia. Čo sa týka toho, naozaj, jednoznačne je to len poukázanie na medializáciu. A myslím si, že to, čo som povedal, platí, že tie peniaze vždy budú využité na to, aby sa riešili sociálne problémy širokých vrstiev obyvateľstva, hlavne tých, ktorí naozaj žijú na tom životnom minime a pre nich tie peniaze budú potrebné.

    Ďakujem.

  • Hlas z pléna.

  • Pán kolega, prihláste sa láskavo s faktickou, ak chcete rozprávať.

    Teraz má slovo pán poslanec Ján Richter. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Začnem trošku netradične. Na Slovensku sa dosť často používa taká jedna ľudová múdrosť. Ja si ju dovolím zopakovať. Tá znie asi, že aký pochválen, taký naveky amen. Jednoducho, pán podpredseda Číž reagoval vo svojom vystúpení presne podľa tohto hesla, lebo si nič iné, žiadnu hlbokú ani ekonomickú, ani inú analýzu ten váš návrh a vystúpenie, aj tá dôvodová správa, jednoducho nezaslúžil. Áno, vážení kolegovia z opozície, usvedčili ste sa, že ste nahí. Citujem váš výraz bez invencie a jednoducho bez nového obsahu.

    Na druhej strane, a to chcem veľmi pozitívne hodnotiť, ak napodobňujete a idete v šľapajach Roberta Fica, môžem konštatovať, že idete správnym smerom.

  • Smiech v sále.

  • No, a teraz, ak dovolíte dve, tri pragmatické otázky.

    Ak to v tom období z hľadiska vašej komunikácie bol populizmus, kladiem vám otázku, čo je to teraz?

    Druhá otázka. Ak ste vtedy argumentovali, že zníženie spotrebnej dane v konečnom meradle neprinesie alebo sa nepremietne do ceny nafty alebo benzínu, pýtam sa, čo sa zmenilo.

    A tretia pragmatická otázka. Vôbec ste nepomenovali v tej úvodnej časti vtedajšie a terajšie ceny za barel ropy.

    No a štvrtá otázka. Táto vládna koalícia dokázala, že sa vie postaviť za občana. Je tu veľa príkladov, ktoré súvisia s tým, že nepodporila a vytvorila všetky zákonné opatrenia na to, aby sa všeobecne nezvyšovali ceny energií.

  • Reagovať na faktické poznámky bude teraz pán podpredseda Miroslav Číž. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, ja vám chcem len pripomenúť jedno, že ten typ diskusie a ten mechanizmus politiky, ktorý vážení kolegovia z SDKÚ považujú za prínos pre spoločnosť, tu práve nekonečne dokumentujú. Diskusiu začal pán Mikloš ako navrhovateľ. A tá bola plná nezmyselných ideologických vulgarizmov, atď. Pán Mikloš, naši ľudia sú normálni ľudia a nemajú radi konfrontáciu a poviem vám úprimne, že aj, pán Pado, s hulvátmi sa v normálnom živote nebavia a odchádzajú, nie sú na to zvyknutí. Tá miera arogancie, ktorou vy disponujete... (potlesk) ... vaše vystúpenia, pán poslanec, dovoľte mi osobný názor, sú na hranici urážky medzi poslancami. V každom prípade osobitne perlíte vaším intelektom vo vzťahu k premiérovi, kde skutočne vaše prejavy hýria vecnými argumentmi a vyhýbajú sa obyčajným hlúpym osobným invektívam. To je pre vás typické, pán Pado. Pre budúcnosť, naozaj, či by som nebol musel za klub toto stanovisko povedať vzhľadom na to, aby to nešťastné pravidlo, kto mlčí, svedčí, že bolo treba zaujať elementárne stanovisko, ale diskusia tohto typu a po ktorej tu voláte, pán Pado, s vami majú ľudia problém osobne sa rozprávať ako s človekom, pretože medziľudská komunikácia má isté pravidlá, isté štandardy a v tom je ten problém.

    Pán Mikloš, ja som vám niekoľkokrát verejne povedal, vystúpte normálnym spôsobom, argumentujte ako ekonóm a bez problémov budeme diskutovať o veciach a prieť sa o dobrých riešeniach pre Slovensko. To, čo robíte, je len vulgarizácia problémov, bohapustý marketing. Veď, pán Mikloš, snáď si nemyslíte, že politika, ktorou vy sa budete prezentovať pred občanmi ako ľudomil, ktorý im ide pomáhať, že vám ešte niekto uverí na Slovensku okrem tých pár percent.

  • Veď nerobme zo seba, rešpektujme minimálnu, povedzme, intelektuálnu úroveň a poďme sa správať dôstojne ako muži.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, pán podpredseda Číž bol posledný, ktorý bol prihlásený do rozpravy. Uzatváram rozpravu.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nerozumiem. Bol, bol. Ja som dal možnosť prihlásiť sa ústne a prihlásil sa iba pán podpredseda Číž.

    Takže záverečné slovo navrhovateľa. Nech sa páči, pán poslanec Mikloš.

  • Ďakujem pekne. Chcem reagovať na vystúpenia v rozprave, najmä na vystúpenie pána podpredsedu Číža, ale nie je tu. Nevadí. Myslím si, že je príznačné, že v rozprave o tomto veľmi dôležitom bode, ktorý by sa naozaj dotkol, ak by bol schválený, každodenného života ľudí, dotkol by sa cien, vystúpil jediný poslanec z koalície, a to nie je až také prekvapujúce, najväčší polyhistor tejto snemovne, pán podpredseda Číž. Budem reagovať aj na jeho vystúpenie, aj na vystúpenia ďalších poslancov vo faktických poznámkach.

    Začnem, ak dovolíte, tým, čo povedal pán poslanec Richter. Pán poslanec, vy ste povedali, že táto vládna koalícia presvedčila, že sa vie postaviť za občana. Áno, táto vládna koalícia presvedčila, že sa vie postaviť za občana Širokého.

  • Súhlasím. Presvedčila o tom a presviedča o tom každý deň.

    Povedala pani poslankyňa Laššáková aj pán poslanec Bobrík a vlastne aj pán podpredseda Číž, že tento návrh nemá žiadnu vypovedaciu schopnosť a pani poslankyňa Laššáková povedala, že je to návrh, ktorý nemá opodstatnenie. Tak vám chcem povedať, že ak si myslíte, že tento návrh nemá opodstatnenie, otázka je, prečo ste zaňho hlasovali v roku 2005. Hlasovali ste zaňho v roku 2005, keď sme platili za liter benzínu o 50 halierov viac, ako bola minimálna európska sadzba. Hovoríte, že dnes nemá vypovedaciu schopnosť, keď platíme za liter benzínu o 5,50, o 5 korún 50 halierov viac platíme, bez DPH je to o 4 koruny 35. Čiže, dnes platíme deväťkrát viac nad minimálnu hranicu, ktorú stanovuje Európska únia, ako sme platili navyše v roku 2005. V roku 2005 ste za tento návrh hlasovali. Vtedy to podľa vás malo opodstatnenie, dnes platíme deväťkrát viac nad túto hranicu a dnes to podľa vás nemá opodstatnenie. To je veľmi zaujímavé.

    Hovoríte, že nehovoríme o faktoch, že nehovoríme o ekonomických argumentoch. Tak ja vám niektoré z nich zopakujem. V súčasnosti na daniach štátny rozpočet prijme viac o 90 miliárd korún, 90 miliárd korún viac ako v roku 2005, keď ste za tento návrh hlasovali. V roku 2006 boli daňové príjmy o 20 miliárd korún vyššie a v roku 2007 o 12 miliárd korún vyššie, ako ste vy predpokladali v štátnom rozpočte, v roku 2006 ako sme my predpokladali a v roku 2007 ako ste vy predpokladali v štátnom rozpočte. Vďaka takémuto ekonomickému rastu je dnes situácia zásadne iná. Štát má rádovo v desiatkach miliárd korún viac prostriedkov z daní a ľudia platia deväťkrát viac nad európske minimum, ako platili v roku 2005. A vy dnes hovoríte, že tento návrh nemá opodstatnenie?

    Vy dnes hovoríte, pán poslanec Bobrík hovorí, že to, čo zanechala bývalá vláda, je potrebné riešiť z výnosov týchto daní a že túto daň nemôžete znížiť. To, čo zanechala bývalá vláda, vážené dámy, vážení páni, je rekordne rastúca ekonomika s rekordne rastúcimi výnosmi, z ktorej vy, tvrdiac, že budujete sociálny štát, dávate v tomto roku oproti minulému roku na sociálne výdavky o 2 % viac. Inflácia bude vyššia ako 2 %, ktoré pridávate na sociálny štát. Sociálny štát vo vašom ponímaní, sociálny štát á la Fico znamená o 2 % viac na sociálne výdavky, ale o 9 % viac na výdavky verejnej správy. Sociálny štát á la Fico znamená vyššiu cenu potravín pre ľudí, vyššie ceny benzínu pre ľudí, vyššie ceny nafty pre ľudí a zároveň stovky miliónov korún ziskov za pár dní, ktoré, dokonca je podozrenie, že vznikli na základe úniku informácií z najvyšších vládnych kruhov.

    A keď pán – stále tu nie je – podpredseda Číž hovorí o tom, že žijem čulým spoločenským životom. Áno, žijem čulým spoločenským životom. Ale keď zároveň hovorí, že takých návštev, ako mal pán minister Počiatek, som mal určite stovky, tak tu verejne vyhlasujem, že som nemal ani jednu. A zároveň vyhlasujem, že v roku 2005, keď som bol ministrom financií, tak sa stanovovala centrálna parita v súvislosti so vstupom Slovenska do ERM II a nedošlo k žiadnemu úniku informácií, pretože nedošlo k žiadnym čudným obchodom. To je možné zdokumentovať spätne, pretože záznamy o obchodovaní na devízovom trhu existujú v Národnej banke a môžete sa o tom presvedčiť. Čiže, žiadna návšteva, žiadne styky.

    Váš predseda vlády nás obviňoval, že sme vraj prepojení na finančné skupiny. Dnes sa jasne ukazuje, kto je prepojený na finančné skupiny a nielen v kauze zneužitia kurzu.

  • Pozrite si verejné informácie v médiách, ako ste prepojení na finančné skupiny. A myslím, že vyjdú najavo ešte ďalšie a ďalšie informácie. Už sa veľmi teším na správu, ktorú ste odhlasovali spolu s nami na môj návrh, za čo vám ďakujem, o tom, ako vlastne bola menená centrálna parita a k čomu vlastne došlo. Pretože došlo k tomu, že za pár dní pár ľudí zarobilo stovky miliónov korún, zároveň dochádza k tomu, že ľudia platia vyššie ceny potravín, platia vyššie ceny benzínu, platia vyššie ceny nafty. Tu dnes budeme rokovať, rokujeme a budeme hlasovať o návrhu, ktorý môže aspoň čiastočne, mierne znížiť túto záťaž.

    Pán poslanec Richter mi položil pár otázok. Veľmi rád na ne odpoviem. Čiže, pýta sa, keď sme to vtedy nepodporili, prečo to teraz navrhujeme. Neviem, či, pán poslanec, ste tu boli, keď som vystupoval pri odôvodnení, zrejme nie, ale ja vám to rád zopakujem. Vtedy sme platili o 50 halierov viac na liter benzínu a o 1,80 viac na liter nafty oproti minimálnej európskej sadzbe. Dnes platíme viac, presne vám to poviem, o 4,62 pri litri benzínu a o 5,35 pri litri nafty. Čiže, ešte raz vám to zopakujem. Za Dzurindu sme platili viac, občania platili viac o 50 halierov pri litri benzínu, za Fica platia o 4,62 viac pri litri benzínu. Za Dzurindu platili občania o 1,80 naviac pri litri nafty, za Fica platia naviac o 5,35 pri litri nafty. Preto, po prvé preto.

    Po druhé preto, pán poslanec, že rast ekonomiky, rast daňových príjmov, príjmov štátneho rozpočtu dnes umožňuje rozpočtový výpadok, ktorý je zhruba vo výške 4 miliardy korún poľahky riešiť, pretože dnes na daniach vyberá štát o 90 miliárd korún viac, ako vyberal vtedy v roku 2005, pretože chcete na diaľničné, len na diaľničné mýto, na jeden tender chcete vybrať firmu, ktorej chcete dať o 6 miliárd korún viac, ako by bolo nevyhnutné, keby sa vybrali iné firmy, ktoré to ponúkajú o 6 miliárd korún lacnejšie a ktoré na základe vymyslených dôvodov chcete z tendra vylúčiť. Aj preto.

    A čo sa týka toho, či by to znížilo tú cenu, alebo neznížilo, tiež som to hovoril, ale rád vám odpoviem, keď sa pýtate. Pri takom jednom dominantnom dodávateľovi a len pár ďalších dodávateľoch, ako dnes na trhu sú a pri deklarovanej schopnosti vlády, vašou vládou deklarovanej schopnosti efektívne kontrolovať cenotvorbu Slovnaftu si myslím, že by to nemal byť žiaden problém.

    Hovoríte a viacerí z vás to spomenuli, že ceny ropy sú iné. Áno, ceny ropy sú iné a sú rádovo vyššie. Ale veď to je ďalší dôvod na to, aby ste spotrebnú daň znížili. Čo ju chcete zvyšovať za to, že ceny ropy sú vyššie? Samozrejme, ceny ropy sú výrazne vyššie, preto je aj cena vyššia a preto treba ľuďom, ale aj firmám odľahčiť znížením spotrebnej dane. Čo toto je za argument, že ceny ropy sú vyššie, preto nechceme nižšiu daň.

    No, ale čo sa týka ešte ďalších vyjadrení pána podpredsedu, vlastne som sa k tomu vyjadril. Ale ešte odpoveď na otázku, ako je možné, že tie ceny sú síce vysoké, ale dosahujú zhruba tú rekordnú úroveň, ktorá bola predtým, keď ropa bola omnoho nižšie. Áno, ropa bola vtedy omnoho nižšie, napriek tomu ceny boli vysoké. Vysvetlenie je veľmi, veľmi jednoduché. A nie je tu stále pán podpredseda Číž, keď sa pasuje za takého ekonóma, že neustále rozvíja tieto polemiky, tak som predpokladal, že to vie. Áno, cena ropy sa premieta do cien plusovo, ale kurz slovenskej koruny, ktorý bol, ako pán poslanec Pado, myslím, povedal, 41, vyše 41 korún voči euru v roku 2003 až 2004, je dnes okolo 30 korún.

    Čiže na jednej strane rastúce ceny ropy zvyšujú cenu benzínu a nafty, na druhej strane je to čiastočne eliminované posilňovaním kurzu koruny a práve toto posilňovanie kurzu koruny zároveň spôsobuje, že platíme omnoho, omnoho viac oproti európskej minimálnej úrovni, ktorá je stanovená v európskych smerniciach v eurách, pričom minimálna sadzba u nás v našom zákone, ktorá bola stanovená ešte v roku 2003, je stanovená v slovenských korunách. Toto je dôvod, toto je hlavný ekonomický dôvod, prečo sme za Dzurindu platili o 50 halierov na liter benzínu viac na túto európsku minimálnu sadzbu a za Fica platíme o 4,35 Sk viac na jednom litri benzínu.

    Takže, vážené dámy, vážení páni, to, či naozaj to myslíte vážne s tým, že chcete riešiť ceny, budete môcť dokázať o chvíľu pri hlasovaní, neviem, či teraz alebo o piatej. Pri hlasovaní o tomto zákone budete môcť dokázať, či to naozaj myslíte vážne, či v tom roku 2005, keď viacerí z vás mimochodom hlasovali za takýto identický návrh zákona z hľadiska zníženia spotrebnej dane o 90 halierov na liter benzínu a o 1,80 na liter nafty, či ste to mysleli vážne, alebo nemysleli vážne. Budete mať veľmi dobrú príležitosť dokázať, čo je sociálna politika á la Robert Fico. Či je to naozaj snaha o to uľahčiť občanom, alebo to znamená rastúce ceny potravín, rastúce ceny benzínu, rastúce ceny nafty a zároveň vytváranie podmienok na to, aby sa pár ľudí mohlo nabaliť o stovky miliónov korún za pár dní. Držím vám v tom palce.

    Ďakujem pekne.

  • To bolo záverečné vystúpenie pána navrhovateľa.

    Pýtam sa pána spravodajcu, či chce využiť možnosť. Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode. Budeme hlasovať o 11.00 hodine.

    Pretože máme ešte čas do 11.00 hodiny, budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh ste dostali ako tlač 660 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 665.

    Opäť dávam slovo poslancovi Ivanovi Miklošovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, zhruba pred rokom sme schvaľovali novelu zákona o lesoch, v rámci ktorej sa vládnej koalícii podarilo v zákone presadiť aj také nové ustanovenia, ktoré výrazným spôsobom obmedzujú pohyb cyklistov a ľudí jazdiacich na koňoch v lesoch. Už vtedy sme upozorňovali na to, že tento zákon je nezmyselný, že je výsledkom lobizmu, najmä poľovníkov a lesníkov, ktorí chcú mať les len pre seba, že môže výrazne obmedziť pohyb ľudí v lese a najmä vytvorí také právne prostredie, kde bude možné ľudí šikanovať a najmä právne prostredie, kde ľudia nebudú vedieť, či zákon dodržiavajú, alebo nie.

    Dovoľte mi, aby som vám pripomenul, čo je meritum toho problému a čo je meritum veci. Zároveň chcem pripomenúť, že podobné snahy poľovníckej a lesníckej loby vyháňať cyklistov a jazdcov na koňoch z lesa tu boli už aj počas našich vlád, ale toto sa im podariť nepresadilo. Toto sa im nepodarilo presadiť. Samozrejme, využili príležitosť pri zmene vlády, ktorá lobistom veľmi praje a okamžite tu takýto návrh zákona bol.

    Keď som sa vtedy, v čase, keď sa títo lobisti pokúšali presadiť to v zákone, ešte niekedy v roku 2005, pýtal predkladateľov, legislatívcov z ministerstva pôdohospodárstva, čo to znamená lesná cesta, tak mi bolo povedané, že vyznačená lesná cesta znamená asfaltovú alebo inú spevnenú lesnú cestu, pretože vtedy ten návrh bol predložený tak, že cyklisti a ľudia na koňoch budú môcť po lese jazdiť len po vyznačených lesných cestách. Čo by znamenalo, samozrejme, v tom pôvodnom ponínamí ešte z toho roku 2005 – 2006, že okrem asfaltových a spevnených, tých šotolínových ciest by inde ľudia na bicykloch ani koňoch ísť nemohli, čo by bolo absurdné a nepredstaviteľné.

    Keď som na to poukázal, pretože to znenie, s ktorým prišla vládna koalícia zhruba pred rokom, bolo identické ako predtým navrhovali legislatívci z ministerstva pôdohospodárstva, tak došlo k istej zmene. Došlo k istej zmene na základe diskusie, na ktorú si možno pred rokom pamätáte, v tom, že z toho bol vyhodený zber lesných plodov a iných vecí, pretože sa ukázalo, že aj zdvihnutie šišky v lese by bolo vlastne priestupkom a vtedy sa zmenilo toto ustanovenie tak, že pohyb v lese pre cyklistov a ľudí, ktorí jazdia na koňoch, je možný po lesných cestách podľa slovenskej technickej normy. Ale to je ešte väčší kameň úrazu a chcem upozorniť na to, že ten zákon je nezmyselný a navodzuje veľkú právnu neistotu, pretože slovenská technická norma síce existuje, ja ju mám, málokto ju má, ja ju mám, pretože som sa o to zaujímal, ale garantujem vám, že ľudia, ktorí chodia do lesa, túto slovenskú technickú normu nemajú.

    Ale podstatné a kľúčové je, že aj keby túto slovenskú technickú normu mali, tak im nebude nanič, lebo slovenská technická norma rozlišuje zhruba 4 druhy ciest, ale v lese žiadna, ani jedna cesta nie je v lese označená, či je to cesta a akej kategórie je to cesta podľa slovenskej technickej normy. Takže vzniká absurdná situácia, v ktorej ľudia, ktorí a pohybujú po lese na bicykli alebo na koni, nevedia a zároveň nemajú šancu vedieť, či zákon porušujú, alebo ho neporušujú.

  • Hluk v pléne.

  • Prepáčte, pán kolega. Skúsim upozorniť ctenú snemovňu, aby sa ešte chvíľu venovali vystúpeniu navrhovateľa, do 11.00 hodiny budeme určite ešte rokovať. Skúsme byť k sebe trošku viacej úctiví. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Takže človek, ktorý sa pohybuje v lese na bicykli alebo na koni, nemá šancu vedieť, či porušuje zákon, alebo neporušuje a dokonca, aj keby si dal tú prácu, že by si z internetu slovenskú technickú normu stiahol, tak napriek tomu by nemal šancu vedieť, či zákon porušuje, alebo neporušuje, pretože ani jedna cesta v lese – môžete sa o tom presvedčiť, ja do lesa chodím často – nie je označená, či je to lesná cesta podľa tejto slovenskej technickej normy, alebo nie.

    Za ďalší paradox a absurdnosť považujem, že podľa vládnou koalíciou schváleného zákona o lesoch zhruba pred rokom je takým istým priestupkom, ktorý je postihnuteľný takou istou sankciou, je jazdenie po lese na bicykli a jazdenie po lese na motorke alebo na motorovej štvorkolke. Taký istý priestupok, keď ste v lese na koni alebo na bicykli, alebo keď ste na motorke alebo motorovej štvorkolke. A to už nespomínam, že lesná stráž, prípadne iné subjekty, ktoré môžu kontrolovať dodržiavanie tohto zákona, cyklistu a jazdca na koni vedia zastaviť omnoho ľahšie, ako vedia zastaviť človeka rútiaceho sa na silnej motorke alebo na silnej štvorkolke.

    Takúto absurdnú legislatívu máme vďaka vládnej koalícii, takúto absurdnú legislatívu sme prijali, a preto s kolegom Frešom predkladám návrh novely zákona o lesoch, ktorý by tento nezmysel, túto nezmyselnosť, ktorá ide proti ľuďom, ide priamo proti ľuďom, ale ide aj proti potenciálu, ktorý na Slovensku máme z hľadiska cestovného ruchu, z hľadiska rekreácie, z hľadiska športu, z hľadiska pritiahnutia našich ľudí k športovaniu, ale aj z hľadiska využitia Slovenska na aktívny cestovný ruch, na to, aby sme pritiahli viac ľudí zo zahraničia, ktorí by u nás mohli stráviť čas a ktorí by mohli zároveň u nás míňať peniaze, odstránil.

    Keďže sa venujem aj cyklistike, aj horskej cyklistike a keďže som na horskom bicykli bol vo viacerých krajinách, môžem potvrdiť, že Slovensko má unikátne, jedny z najlepších podmienok na rozvoj horskej cyklistiky, a preto takýto zákon je zlý a je taký, ktorý má negatívne dôsledky nielen z hľadiska aktuálneho, z hľadiska toho, že obmedzuje, zvyšuje právnu neistotu, ale aj z hľadiska možného využitia Slovenska ako potenciálu pre aktívny cestovný ruch.

    Všetci hovoríte, že všetky strany tvrdia, aké je dôležité, aby Slovensko svoj potenciál, ktorý v oblasti aktívneho cestovného ruchu má, ho využívalo, aby k nám chodilo viac ľudí, aby boli dlhšie ako jeden deň alebo dva dni, aby sme jednoducho na tomto mohli prosperovať. Zároveň tu máme zákony, ktoré sú také, aké sú.

    Naši ľudia sú možno už zvyknutí na to, že zákon, najmä, keď je takýto nezmyselný, keď nemôžu vedieť, či ho dodržiavajú, alebo nie, tak jednoducho mávnu rukou a do toho lesu pôjdu, ale aj to samo osebe je zlé, pretože to zvyšuje právnu neistotu, ale najmä to obmedzuje pohyb cudzincov, pohyb ľudí, ktorých by sme mohli získať do našich penziónov, do našich hotelov, do našich regiónov, ktoré sú zaostalejšie, ale zároveň majú peknú prírodu a majú pekné podmienky na rozvoj cestovného ruchu, vrátane cyklistiky. Nehovoriac už o jazde na koni, kde taktiež asi každý uzná, že ísť po lese na koni a ísť po lese na motorovej štvorkolke je aj z hľadiska dopadu na životné prostredie asi niečo úplne iné, ale vládnou koalíciou schválený zákon to sankcionuje presne rovnako.

    Takže pri tomto návrhu zákona nás spolu s kolegom, pánom poslancom Frešom viedla snaha napraviť zlý stav, ktorý už rok na Slovensku existuje a na ktorý už rok poukazujeme a vrátiť vlastne stav, vrátiť legislatívu do stavu, v akom bola pred rokom 2007, kedy toto obmedzované a sankcionované nebolo.

    Vedú ma k tomuto návrhu, k predloženiu tohto návrhu zákona aj tie skutočnosti, že dostávam množstvo ohlasov od občanov, ktorí považujú tento zákon za nezmyselný. Nakoniec, občania to vyjadrili aj takou akciou, ako bolo zhromaždenie v júli minulého roka pred prezidentským palácom, kde sa stretli stovky ľudí, ako bola cyklotúra koncom augusta minulého roka, kde sa taktiež stretli stovky ľudí na rozdiel od cyklotúry vtedajšieho pána ministra, na ktorú prišlo okolo pätnásť ľudí, väčšinou z jeho rezortu.

    Takže odôvodňujem tento návrh aj tým, že sa naozaj ukázalo, že je nezmyselný, nevykonateľný, obmedzuje možnosť pohybu ľudí v lese a jednoducho vytvára neistý právny stav, v ktorom ľudia nevedia, či zákon porušujú, alebo ho neporušujú. Preto vás žiadam o podporu tejto našej novely zákona o lesoch.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Priatelia, dámy a páni, naplnila sa 11.00 hodina, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme hlasovať. Po hlasovaní vystúpi spravodajca určený k tomuto bodu a potom bude otvorená rozprava, kde sa do rozpravy písomne prihlásil zatiaľ pán poslanec Pavol Frešo.

    Vyhlasujem 5-minútovú prestávku a prosím všetkých, ktorí sa nachádzajú v priestoroch Národnej rady, aby zaujali svoje miesta v sále, budeme pokračovať hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním o

    návrhu uznesenia k správe o výsledkoch preverenia činnosti spoločnosti Veriteľ, a. s. za celé obdobie jej existencie,

    je to tlač 586. Pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu, pán poslanec Burian uvedie hlasovanie.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu...

  • Hluk v sále.

  • Pán poslanec, prepáčte. Kolegyne, kolegovia, skúste venovať pozornosť spravodajcovi a hlasovaniu.

  • Čiže budeme hlasovať o návrhu uznesenia. Najprv o návrhu uznesenia, ktoré bolo prednesené v pléne Národnej rady Slovenskej republiky a ktoré som podal ja a je to to druhé, ja som stiahol z rokovania to prvé, návrh uznesenia. Čiže dávam návrh uznesenia ten druhý, len o tom druhom, ktoré som predniesol, ten prvý som stiahol. Máte ho vo svojich laviciach.

    Čiže, pán predseda, prosím vás, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý som predložil v Národnej rade. Môžem ho znovu prečítať, aby bolo jasné.

    „Národná rada Slovenskej republiky konštatuje, že viaceré skutočnosti uvedené v správe vlády Slovenskej republiky, ako aj nemožnosť dokumentovania efektivity ekonomických výsledkov hospodárenia spoločnosti Veriteľ, a. s. naznačujú viaceré zásadné právne a ekonomické pochybenia v čase od založenia spoločnosti až do procesu jej likvidácie a žiada vládu Slovenskej republiky, aby v zmysle zákona č. 513/1991 Zb. o Obchodnom zákonníku v znení neskorších predpisov zabezpečila možnosť dodatočnej likvidácie Veriteľ, a. s. a tým umožnila vykonať také opatrenia, ktoré existujúce podozrenia vyvrátia alebo potvrdia.“

    Takže poprosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 77 za, 6 proti, 50 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia sme schválili.

  • Ďakujem. Druhé uznesenie podal pán poslanec Novotný, budeme hlasovať o jeho návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 59 za, 35 proti, 42 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Čiže budeme hlasovať o spoločnej správe ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 80 za, 31 proti, 22 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Tento návrh sme schválili.

    Ešte vás, pán predseda, požiadam, aby ste uviedli hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2007,

    je to tlač 639.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave k tejto správe vystúpil jeden poslanec. Nepodal žiadny pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, takže môžeme hlasovať o spoločnej správe ako o celku s návrhom uznesenia, ktorý je prílohou tejto správy.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 83 za, 53 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia k záverečnému účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2007.

    Pán poslanec Janiš uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 635.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave nikto nevystúpil. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 78 za, 55 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre obranu a bezpečnosť s tým, že za gestorský výbor určí výbor pre hospodársku politiku a že výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 4. septembra a v gestorskom výbore do 5. septembra.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 119 za, 1 proti, 13 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Pridelili sme návrh výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Kahanec uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 649.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil jeden poslanec. Nebol podaný žiaden pozmeňujúci, ani procedurálny návrh. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 75 za, 57 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 4. septembra 2008 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2008.

  • Hlasujeme o pridelení do výborov a o lehotách.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 124 za, 1 proti, 10 sa zdržalo.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty.

    V prvom čítaní teraz uvedie hlasovanie pán poslanec Chrbet o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 650.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil žiaden z poslancov, preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 78 za, 1 proti, 53 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Postúpili sme návrh do druhého čítania.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre zdravotníctvo.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 4. septembra 2008 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2008.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 120 za, 1 proti, 12 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Pridelili sme návrh zákona výborom a určili lehoty.

    Pán poslanec Pavlis uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenou Listiny špecifických záväzkov Slovenskej republiky za oblasť služieb vo Svetovej obchodnej organizácii pri vstupe Slovenska do Európskej únie,

    tlač 654.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave nevystúpil nik z poslancov. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy a znie:

    „Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so zmenou Listiny špecifických záväzkov Slovenskej republiky za oblasť služieb vo Svetovej obchodnej organizácii po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.“

    Pán predseda, prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 134 za, 1 sa zdržal.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Teraz budeme hlasovať o správe o opatreniach vo veci evidencie účasti poslancov na rokovacích dňoch, ktorú som predložil s tým, že ju berieme na vedomie.

  • Správa predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o opatreniach, ktoré vykonal vo veci evidencie účasti poslancov na rokovacích dňoch schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 79 za, 17 proti, 24 sa zdržalo, 13 nehlasovalo.

    Konštatujem, že sme správu zobrali na vedomie.

    Pán poslanec Pelegrini uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Júliusa Brocku a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Pán poslanec Abrhan predložil procedurálny návrh v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) pokračovať v rokovaní o zákone v druhom čítaní. Takže budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Abrhana, aby Národná rada postúpila zákon do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 58 za, 21 proti, 58 sa zdržalo.

    Konštatujem, že nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Pán poslanec Mikuš ako určený spravodajca gestorského výboru bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Ivana Mikloša a Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 98/2004 Z. z.

  • Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša a Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, z ktorých ani jeden nepodal pozmeňujúci návrh, takže odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 57 za, 12 proti, 67 sa zdržalo.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Dámy a páni, odhlasovali sme všetky prerokované body.

    Ešte predtým, ako budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o programe, vás chcem informovať, že o 14.00 hodine budeme v poobedňajšom programe pokračovať hodinou otázok, po ukončení hodiny otázok to bude bod 71 zmena počtu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v Afganistane a potom pobežíme podľa schváleného programu.

    Pán Novotný. Zapnite pána Novotného.

  • Ďakujem pekne. Pozývam členov výboru pre zdravotníctvo o 12.00 hodine do našej zasadačky na rokovanie výboru pre zdravotníctvo s jediným bodom Správa ministra zdravotníctva o Detskom kardiocentre. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem pripomenúť členom Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, že dnešné zasadnutie sa uskutoční o 12.30 hodine na Západnej terase na mínus dvojke. Ďakujem.

  • Ďakujem. Dovoľte, pán predseda, aby som pripomenula členom Mandátového a imunitného výboru, že rokovanie výboru bude dnes o 12.30 hodine v zasadačke číslo 32. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem prestávku do 11.30 hodiny. O 11.30 hodine budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o programe 24. schôdze.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať.

  • Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

  • Do rozpravy je písomne prihlásený pán poslanec Frešo. Potom, po jeho vystúpení...

  • Hlasy v pléne.

  • Prebehol? Nemal spravodajca ešte? Aha, tak sa ospravedlňujem, takže ešte poprosím spravodajcu. Bol som v tom, že prebehol úvod. Pán poslanec Lebocký.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ma svojím uznesením č. 270 z 10. júna 2008 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote a predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa Legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 2. júna 2008 č. 665 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 4. septembra 2008 a gestorský výbor do 5. septembra 2008.

    Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. Využívam svoje právo a žiadam, aby som dostal slovo pre vystúpenie v rozprave ako prvý.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Ešte raz informujem, že písomne za klub SDKÚ – DS je prihlásený pán poslanec Frešo, ale pán spravodajca využil svoju kompetenciu a bude mať slovo ako prvý.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, jedného, druhého tu nevidím, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, predložená, mimoriadne stručná, poslanecká iniciatíva na zmenu zákona o lesoch, obsahovo úbohá dôvodová správa opierajúca sa o všeobecné tvrdenia, postrádajúce znaky racionálnej analýzy a pragmatického myslenia – aj keď tu, na tomto mieste musím povedať, že to vystúpenie navrhovateľa bolo o niečo lepšie –, ma napriek všeobecnému odporúčaniu v prednesenej spravodajskej správe v záujme poskytnutia objektívnych informácií nielen pre vás, tu prítomných zákonodarcov, ale predovšetkým pre odbornú i laickú verejnosť núti zamyslieť sa nad skutočným cieľom tejto novely. Nie je predsa bežné, aby sa z kontextu zákona, ktorý upravuje široký legislatívny rámec celého odvetvia, vytrhol problém, ktorý nerieši podstatu zákonnej úpravy, ale partikulárne ciele istej záujmovej skupiny, mimochodom, pre účel tohto zákona skupiny vôbec nie rozhodujúcej.

    Vo všeobecnej časti dôvodovej správy sú uvedené viaceré zavádzajúce nepresnosti vyplývajúce možno z absencie poznania súvislostí, ale nie je možné vylúčiť, že ide o nepresnosti účelové s cieľom vrátiť sa k medializácii pre rozhodujúcu časť verejnosti už aj v čase schvaľovania novely zákona o lesoch v júni 2007 irelevantne priorizovanej témy úpravy režimu pohybu v lese na bicykli a na koni. Je a aj v júni 2007 mi bolo úprimne ľúto, že predstavitelia najsilnejšej opozičnej strany sa v rámci celého legislatívneho procesu obmedzili na politickú šarvátku, samozrejme, mediálne nadštandardne podporovanú, ktorá mala len veľmi málo spoločné s meritom veci, formulovanom, samozrejme, v samotnej preambule zákona o lesoch.

    Poznám mnohých praktikov, lesníkov aj z vašej časti politického spektra, pán kolega Frešo, tu prítomný, ktorí sa pýtali, prečo sa opozičné návrhy obmedzili výlučne len na zber semien, bicykle a kone. Žiaľ, ja som im vtedy nedokázal odpovedať a nedokážem im odpovedať ani teraz na otázku, prečo sa v poslaneckom návrhu neobjavili aj iné úpravy, týkajúce sa predovšetkým nimi prezentovaných alternatívnych metód hospodárenia v lese. Môžem sa len domnievať, že cieľom predloženej novely nie je presadzovanie záujmov lesníkov, majiteľov a priateľov lesa, sympatizantov v tomto prípade aj opozičnej politiky opozičnej strany, ale záujmov úzkej skupiny ľudí blízkej tým politikom, s ktorými ich spájajú spoločné rekreačné aktivity.

    Ako to teda v skutočnosti je s tými argumentmi uvedenými v dôvodovej správe a v úvodnom slove jedného z navrhovateľov? Musím konštatovať, milé kolegyne a kolegovia, že rukojemnícka dráma slovenskej prírody na Slovensku pokračuje. Slovenské lesy sú predmetom vášnivých diskusií už niekoľko rokov. Najprv to bolo obviňovanie lesníkov z nekalých praktík pri ťažbe a predaji dreva. Potom to bola kalamita vo Vysokých Tatrách a riešenie jej následkov, zber lesných plodov. V súčasnosti je to obmedzenie jazdy na bicykloch a jazdy koňmi mimo lesných ciest. Diskusie prechádzajú do objednaných protestných akcií „bajkerov“, odvolávajúc sa na legislatívu Európskej únie. Vyzerá to teda, že sa deje niečo mimoriadne a špecifické len u nás, na Slovensku. Skutočnosť je však oveľa, oveľa prozaickejšia.

    O tom, že sú to témy diskutované nielen u nás, svedčí aj skutočnosť, že Európska hospodárska komisia OSN a Organizácia OSN pre poľnohospodárstvo a výživu vypracovali spoločnú štúdiu analyzujúcu lesnícku legislatívu v 23 európskych krajinách, pán kolega Frešo, v 23 európskych krajinách, vrátane Slovenska, z hľadiska prístupu verejnosti do lesov a využívania produktov lesa.

    Pozrime sa teda, ako to v Európe vyzerá z pohľadu pohybu občanov v lesoch. Najväčšia voľnosť je v Škandinávii, ani tam to však nie je bez obmedzení. Aj vo Fínsku musí vlastník súhlasiť s využívaním lesov na športové účely napríklad. V mnohých krajinách, napríklad v Rakúsku, Francúzsku, Veľkej Británii, Turecku má vlastník lesov právo úplne zamedziť prístup verejnosti na svoje pozemky. Aby sme nechodili po príklady ďaleko, uveďme, že aj legislatíva v Čechách a Maďarsku povoľuje jazdu na bicykloch a na koňoch iba po lesných cestách a vyznačených trasách, po lesných cestách a vyznačených trasách. Takže žiadne slovenské špecifikum obmedzujúce právo občanov na využívanie prírody. Žiadne špecifikum, iba snaha o úpravu režimu a stanovenie elementárnych podmienok zodpovedajúcich stavu a vývoju spoločenských vzťahov. Nič viac a nič menej.

    Keď som si po prvýkrát prečítal návrh nového lesného zákona, očakával som protesty ochranárskych skupín, napríklad k ustanoveniu povoľujúcemu holoruby, prípadne k rekonštrukcii lesa alebo ďalším nosným témam. Žiaľ, zrejme sa dali rýchlo presvedčiť, že je potrebné skôr protestovať proti obmedzeniu voľnej jazdy po lesoch na bicykloch. Nechápal som to, pokiaľ som si neprečítal na internetovej stránke organizácie, ktorá na Slovensku zastrešuje mimovládne ochranárske organizácie, odpoveď na otázku jedného čitateľa, čo je vlastne cieľom podpisovej akcie proti zákonu. Odpoveď organizátora bola, že ešte nevie, ale treba „nastrašiť“ prezidenta počtom podpisov, aby tento zákon nepodpísal. Doslovne to tam takto bolo uvedené aj s tými úvodzovkami. Žeby náhoda?

    Nezneužívame podobnými aktivitami lesy a ochranu prírody na iné ciele, tentoraz, povedzme, vyslovene politické? Nestáva sa bicykel po niekoľkých rokoch zase pre niektorých vhodným nástrojom politického boja?

    Vráťme sa do reality a za stanoviská všetkých rozhodujúcich záujmových skupín. A teraz by som vás poprosil, pán predkladateľ, keby ste počúvali. Dobre? Rada združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, ktorá zastupuje vlastníkov takmer 55-percentnej výmery lesov Slovenska, ktorá zastupuje, ako som povedal, absolútnu väčšinu vlastníkov, v mene tejto, ale aj v mene Lesov Slovenskej republiky, štátneho podniku, ktorý spravuje a užíva lesy vo vlastníctve štátu na výmere viac ako 2 miliónov hektárov, Slovenskej lesníckej komory, ale aj zástupcov navrhovateľa novely zákona o lesoch, dovoľte mi veľmi krátko zacitovať za všetky tieto stanoviská z listu, ktorý zaslala Rada združení vlastníkov neštátnych lesov 10. júla 2007 prezidentovi republiky, citujem:

    „Naše stanovisko, vážený pán prezident, vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, konkrétne z článku 20 ods. 1. Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa nášho názoru z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že les je taký istý majetok ako záhrada, vinohrad, ovocný sad a podobne. Ich vlastníctvo má rovnakú zákonnú ochranu. Nikde v Ústave Slovenskej republiky sme nenašli zmienku, že les je iný druh majetku. Z toho vyplýva, že ústava nedáva a nezaručuje právo občanom na všeobecné užívanie lesov. Vlastníci lesa sú úplne rovnocenní v povinnostiach, za svoj majetok platia dane a teda musia byť rovnocenní aj vo vlastníckych právach. Tvrdenia žiadateľov o vrátenie novely do parlamentu považujeme za zavádzajúce a nepravdivé. Nikto z lesa cyklistov nevyháňa. Treba si však uvedomiť, že lesné komunikácie sú účelové komunikácie a slúžia predovšetkým pre potreby lesníckej výroby. Nie sú určené pre rekreačné a turistické využívanie, pritom však táto záujmová činnosť nie je vylúčená. Sú majetkom vlastníka lesa, ale nič nebráni tomu, aby po vzájomnej dohode a určitým spôsobom boli využívané aj na takéto aktivity.“ Koniec citátu.

  • Nech sa páči, dám ti to. Tu je to stanovisko.

  • A na záver dovoľte ešte krátky historický exkurz, pretože v dôvodovej správe sa uvádza, že zákon je v rozpore s našou kultúrou a stáročnou tradíciou, súčasťou ktorej je slobodný vstup do lesa. Ani lesnícka história nie je teda silnou stránkou autora tejto správy. Rozľahlé lesy na našom území sú od nepamäti základným životným prostredím obyvateľstva. Udržiavať, chrániť a hospodáriť na tomto majetku znamenalo predovšetkým zastupovať záujmy kráľa, neskôr komory, neskôr štátu.

    Dnešné lesy sú výsledkom hospodárenia niekoľkých generácií, ktoré si postupne uvedomovali nesmiernu hodnotu lesa, potrebu jeho zachovania a ďalšieho zveľaďovania. Áno, z historického hľadiska sa vzťah obyvateľstva k lesom formoval v prirodzenom procese vývoja poznania, spoločenskom prostredí typickom pre určitú etapu výrobných vzťahov.

    Najstaršia zmienka o dedine „strážcov lesov“ je z roku 1250 z obdobia lesov kráľovských. Bola to dedinka Hájniky pri Zvolene. Povinnosťou kráľovských služobníkov, strážcov lesov, bolo predovšetkým hájiť kráľovské lesy a dozerať na dodržiavanie pravidiel vyplývajúcich zo získaného privilégia slobodného vstupu a rúbania dreva až od roku 1238, pokiaľ sa tam v tej správe spomínajú nejaké stáročia. Reagujem len vyslovene na to.

    Na podnet lesných hájnikov vydal kráľ Žigmund Luxemburský v roku 1426 nariadenie pre kráľovské lesy, ktoré zaviedlo systém obhospodarovania a využívania lesov. Nechcem ísť do ďalších podrobností, ale aj nariadenie Ferdinanda I. z roku 1564, následne Maximiliánov lesný poriadok a neskôr Tereziánsky lesný poriadok z roku 1759 známy v staroslovienčine ako Porádek hor aneb lesú zachovaní, všetky tieto historické dokumenty upravovali režim vstupu do lesa, využívania a obhospodarovania lesa. Rovnako aj prvý zákon o lesoch z roku 1879, ale aj ten posledný z roku 2005, ktorý tu už dnes bol spomínaný pánom predkladateľom, obsahoval režim vstupu verejnosti do lesa.

    Ten posledný, teda z roku 2005 obsahoval aj návrh obmedzenia jazdy po lesnom pôdnom fonde na bicykli. Navrhovateľ, ministerstvo pôdohospodárstva, vtedy ustanovenie o zákaze vypustilo na základe požiadavky tých istých osôb, ktoré dodnes traumatizujú spoločnosť snahou presadiť záujmy úzkej skupiny ľudí na úkor všetkých ostatných, vrátane majiteľov lesných pozemkov.

    Z uvedeného historického odpočtu činnosti lesníkov na našom území preukázateľne vyplýva, že lesníci na Slovensku boli, sú a budú odborne spôsobilým garantom zdravého vývoja našich lesov a že novodobé aktivity niektorých skupín občanov využívajúcich inštitút občianskych združení a individuálnych aktivít politikov pri presadzovaní svojich názorov, tvrdiac, že zastupujú názory obyvateľstva celých regiónov, územných celkov, či dokonca celej krajiny, sú často zavádzajúce, nekomplexné a nelogické.

    Žiaľ, forma presadzovania skupinových záujmov podporená mediálnou exkluzivitou často prekrýva ich povrchné znalosti historických faktov, odborný diletantizmus a účelovú informačnú asymetriu hraničiacu s účelovou informačnou konšpiráciou. Metódy práce týchto skupín generujú v odborných kruhoch zanovitosť a odmietanie akejkoľvek diskusie, medzi občanmi zmätok a informačnú dezorientáciu.

    Z uvedených dôvodov v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku, vážený pán predseda, navrhujem, resp. podávam procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Teraz do rozpravy – pán navrhovateľ. Len sa chcem opýtať, ste tu napísaný ako za klub. No, ja si myslím, že poďte ako navrhovateľ, lebo keď pôjdete za klub, mal by tu byť druhý navrhovateľ, ktorý by tu mal sedieť. Pán Mikloš nebol na súde so mnou, lebo tvrdil, že má byť v Národnej rade a nie je tu. Ale môžete ako navrhovateľ. Môžete, môžete ako navrhovateľ. ((Nezrozumiteľné hlasy v rokovacej sály.) Dobre. Nech sa páči. Môžete, môžete. Jasné. Môžete.

  • Nezrozumiteľné hlasy v rokovacej sále.

  • Hlas z rokovacej sály: „Tam máte nejakých svojich ľudí, ktorí nechápu rokovací poriadok.“

  • Keď dovolíte, opäť je to taká klasická ukážka interného výkladu zákona. Je tu písomne prihlásený. V zmysle zákona o rokovacom poriadku by mal vystúpiť najprv. Samozrejme, je obvyklou praxou, že pokiaľ ma požiada spravodajca alebo navrhovateľ, tak dostávajú slovo ako prví. Ale kým nevystúpi ten, kto je písomne prihlásený, ja nemôžem pokračovať v rozprave výzvou pri ústnom prihlásení sa do rozpravy. A keďže nie je tu pán Mikloš ako druhý navrhovateľ, tak pán navrhovateľ nemôže vystúpiť za klub, ale vystupuje ako navrhovateľ. Akonáhle vystúpi ako písomne prihlásený, tak dám možnosť prihlásiť sa ústne. A veľmi sa ospravedlňujem za komplikovanosť zákona o rokovacom poriadku. Rád vás privítam pri debate o jeho zmene.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. A ďakujem pekne, že sme to takto korektne vyriešili. Mne je to absolútne, mne to absolútne vyhovuje úplne normálne ako predkladateľovi.

    V tejto časti rozpravy by som sa rád sústredil na isté také tézy, s ktorými sme predkladali túto krátku novelu zákona, aby sme mohli osvetliť aj kolegom z koalície, o čo nám išlo.

    Poviem to veľmi, poviem to veľmi jednoducho. Išlo nám o to, aby sme umožnili ľuďom slobodný pohyb na bicykloch a na koňoch v lese tak, ako boli zvyknutí. Je to v skutočnosti krátka novela tohto zákona, avšak má v sebe dosť dôležitý bod, a to je otázka slobody.

    Ja nemôžem nezareagovať na slová pána spravodajcu, ktoré v rozprave povedal. A musím povedať, že som hlboko šokovaný a myslím, že urobím to, že najprv na to zareagujem. Som hlboko šokovaný spôsobom, akým k tomu koaličná strana Smer, pretože predpokladám, že to je jej hlas, a pán poslanec Lebocký pristúpil, hlboko šokovaný z jednej veci. Začnem takými pikantériami, ktoré som si vypočul, že napríklad diskusia na internete, nejaký anonymný diskusný príspevok je tu vydávaný za niečo, čo sa hovorí ako organizované alebo objednané protestné akcie „bajkerov“ či podobné výrazy. Dokonca vrchol bol, myslím, výraz konšpirácia, ktorý sa tu spomína, ale aj ako záujmy istej úzkej skupiny ľudí na úkor vlastníkov a tak ďalej, a tak ďalej. Takisto ma šokovalo, že sa tu cituje vyjadrenie Štátnych lesov Slovenskej republiky čisto politicky riadenej inštitúcie. A ja to dám znova na pravú mieru. A dám to veľmi jednoducho. Toto nie je odborná debata. Toto nie je ani dokonca debata lesníkov a iných užívateľov alebo spriaznených lobistických skupín. Toto je debata o slobode. Je to debata o slobode, nie je to o žiadnych „bajkeroch“, dokonca nie je to ani o užívateľoch internetu, nie je o konšpirácii, nie je to o médiách. Je to o obyčajnej slobode.

    A ja ju popíšem a popíšem aj teraz, aj v ďalších diskusiách tak, aby každý tomu rozumel. Ide rodina na bicykli po chodníku v lese. Zastaví ju chlap s puškou. Povie, že je lesná stráž a povie, že ide po zlej ceste. Čo urobí rodina? Musí sa pratať podľa tohto zákona. A ja hovorím, nechceme mať taký zákon, aby ľudia sa cítili v lese neslobodní pri pohybe. Nič viac, nič menej. Nič viac, nič menej. To, že tie lesné cesty nie sú označené, to je úplne zrejmé. To, že nie je zrejmé, ako sa ten zákon vykladá, že je masovo porušovaný, takisto je úplne zrejmé, ale pre jednoduchých ľudí tento parlament by nemal prijímať zákony, ktoré umožňujú ľudí vyháňať z lesa. A toto je jeden z nich. Toto je jeden z nich. Ide o to, vyhnať ľudí z lesa.

    Predtým, keď sme tu pred rokom debatovali, tak sme hovorili aj domnienky, komu to prospeje, komu to bude vyhovovať, že ľudia nebudú v lese na bicykli. No, padali tu vtedy aj také výrazy, že sú to aj isté stupne ochrany, ktorých sa to netýka alebo chráneného územia, ktoré je riadne označené. Ale my hovoríme o území, ktoré nie je riadne označené, kde ľudia nevedia, ktorá cesta je taká, po ktorej môžu na bicykli jazdiť, a preto platí slovo toho človeka s puškou, ktorý povie, vy tu nemáte čo robiť. A ja hovorím nie, nechcem žiť v takejto krajine, kde rodina na bicykli je týmto spôsobom obmedzovaná. Na to neexistuje absolútne, ale absolútne žiaden dôvod, aby k tomuto takto prichádzalo. Na to neexistuje žiaden dôvod. To nie je o žiadnych „bajkeroch“, to je o obyčajných ľuďoch, ktorí idú po ceste, ktorí idú po chodníku a niekto im týmto spôsobom vstúpi do života. Prečo to vôbec v zákone pripúšťate? Aký to má zmysel? Nemá to nijaký iný zmysel, len ten, dať signál ľuďom, že naozaj do lesa nechodiť a nevyrušovať, mimochodom, aj v štátnych lesoch SR, ktoré patria všetkým od poľovačky papalášov, ktorí tam sú a ktorí tam poľujú.

  • Hlas z pléna.

  • O štátnych som hovoril. Ale hovoril som aj o štátnych lesoch. Pozri záznam.

    Ja poviem jednu vec. Pokiaľ existuje vážny dôvod, pokiaľ existuje vážny dôvod, pre ktorý treba ľuďom obmedziť vstup do lesa, tak to umožňujú iné paragrafy tohto zákona. Ale ten vážny dôvod musí existovať. Ja zacitujem pánovi spravodajcovi, nakoľko zdá sa, že je gestorom tejto témy, a možno to sám nepozná, tak ho na to upozorním, § 28 a § 30 zákona o lesoch, ktorý hovorí, že lesný úrad na žiadosť vlastníka, užívateľa alebo z iného verejného záujmu môže dočasne zakázať vstup do lesa a, samozrejme, vyznačiť to vhodným spôsobom. Dokonca v tomto prípade to nepodlieha ani správnemu konaniu, čiže vlastne urobí sa takéto uznesenie, urobí sa takéto vyhlásenie a ten dočasný zákaz vstupu do lesa platí. Ale na to musí byť už nejaký dôvod.

    A práve to ma vyrušuje a to nás ako predkladateľov vyrušovalo, že tu ide o zákaz vstupu do lesa bez nejakého udania dôvodu. Ale áno, je to zákaz vstupu do lesa, keď idem po chodníku na bicykli. Ja si pamätám, keď sme boli na protestnom zhromaždení cyklistov a potom istý pán z ministerstva povedal, že sme porušili zákon. Celá skupina. Nikto to nemohol vedieť. A to sme tam boli viacerí poslanci Národnej rady. Viacerí právnici sme boli v tom pelotóne. Nikto nemohol vedieť, kedy naozaj ten zákon porušuje, po ktorom chodníku áno, po ktorom nie. A preto som uviedol ten príklad chlapa s puškou, ktorý povie, že je lesná stráž a naozaj tú rodinu z toho chodníka pošle dole. Výsledok bude ten, že jednoducho tá rodina do lesa chodiť nebude. Tak to u nás chodí. Tak to u nás chodí a kto si pred tým zatvára oči a hovorí tu rôzne cudzie slová alebo proste rôzne výrazy a odborné analýzy, tak naozaj nežije v tejto republike. Je to jednoduché. Je to úplne jednoduché.

    Pokiaľ je vážny dôvod, tak je možné naozaj zakázať vstup do lesa. Stačí požiadať a dokonca to nie je ani správne konanie. Čiže, keďže to nie je správne konanie, nie je tam nejaké odvolanie, nie sú tam žiadne lehoty. Čiže možnosti naozaj efektívne zakázať vstup do lesa v odôvodnených prípadoch existujú.

    Ale na druhej strane, v tých ostatných prípadoch na to nie je naozaj žiaden dôvod. Veď za ten rok, čo sme sa stretli s tým, čo sa deje v praxi, nebola vyznačená nejaká vážna sieť týchto ciest, po ktorých by bicyklisti mali jazdiť. Nebola vyznačená a kto ide do lesa, a to odporúčam každému, hlavne z koalície, aby sa pozrel, sú tam rôzne chodníky, sú tam bočné chodníky. Prečo by rodina s deťmi nemala po týchto chodníkoch jazdiť? Akú veľkú ujmu spôsobí tomu konkrétnemu prostrediu? Pokiaľ jazdia po týchto chodníkoch, nič vážne sa nikomu nestane. To znamená, pokiaľ sa ľudia slobodne pohybujú v lese tak, ako keď to robia peši, tak to môžu robiť na bicykli a mali by to robiť spokojne aj na koni. Neobstojí žiaden argument, že poškodzujú prírodu. Dokonca existujú štúdie, kde neobstojí ani argument, že nejakým spôsobom plašia lesnú zver. Všetky tieto argumenty naozaj nehrajú rolu.

    Ja rozumiem tomu, že keď už tu je skupinový záujem, tak je to skupinový záujem vlastníkov lesa, aby neboli rušení. Záujem úplne prirodzený, chápem to. Keď už to je skupinový záujem, tak je záujem poľovníkov, aby neboli pri poľovačkách rušení tým, že im tam chodia ľudia alebo, že im tam jazdia na bicykli. Ale na druhej strane v tomto parlamente nie sme na to, aby sme vyhovovali vždy konkrétnej lobistickej skupine, či ako sme predtým videli, finančnej, teraz zasa lobistickej skupine, ktorá má kontakt s lesníkmi. My sme tu na to, aby sme prijímali zákony, ktoré budú pre dobro všetkých. A tak isto ako vlastníkovi pozemku pod cestou nedovolíme postaviť si rampu na diaľnici odtiaľto do Trnavy a vyberať svojvoľne mýtne, tak isto máme právo povedať aj vlastníkovi lesa nie, nie je správne postaviť si plot. Nie, musíš prijať to, že vlastníctvo v tomto prípade je obmedzené a naozaj ľudia slobodne po lese v súlade s našou tradíciou chodiť môžu, môžu sa tam slobodne bicyklovať, prípadne slobodne jazdiť na koni.

    Tá debata, ešte raz sa vrátim k tomu jadru a takisto budem aj poobede pokračovať, tá debata je viacej o slobode ako o odborných argumentoch. Je o tom, či chceme ľudí zväzovať a prijímať zákony, ktoré majú tvoriť bariéru ich slobodnému pohybu alebo chceme ľuďom slobodný pohyb umožniť a chceme im slobodne umožniť fungovať v tejto krajine.

    Zatiaľ všetko.

  • Ďakujem pekne. Je 12.00 hodín. S faktickými poznámkami – páni Martinák, Podmanický a Bobrík. Je súhlas, aby odzneli faktické poznámky alebo prerušíme?

  • Hlasy z pléna.

  • Tak ešte faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Pán predkladateľ, budem reagovať na teba a takisto aj pána Mikloša, ktorý tu síce nie je. Dotknem sa v prvom rade vašej dôvodovej správy, ktorú považujem za základ a hlavne za základ tento. Zákon je nevykonateľný, pretože občania sa nemajú ako dozvedieť, či porušujú zákon, pretože lesné cesty nie sú v teréne nijak označené. Vôbec sa čudujem, že v tejto vete zavádzaš ty aj so svojím spolupracovníkom skutočne celú slovenskú verejnosť. Pracujem v lesníckej prevádzke 26 rokov a môžem ti zodpovedne povedať, že aj na západnom Slovensku, na strednom, ale hlavne na východnom Slovensku sú lesné cesty jednoznačne označené zvislými informačnými značkami.

    V ďalšom sa chcem dotknúť druhej stránky veci, kde už pri tvorbe zákona médiá zohrali svoju negatívnu úlohu a vytvorili negatívne nálady medzi cyklistami. Napríklad Hospodárske noviny zo dňa 21. 6. 2007 uverejnili článok pod názvom Bicykle zavesíme na klinec. Jednoznačne tu išlo o zavádzanie verejnosti. Pre tvoju informáciu, my máme 40 tisíc km lesných ciest, jednak tvrdých, jednak polospevnených, jednak odvozných zvážnic, ktoré takisto zaraďujeme medzi lesné cesty. Pre vašu informáciu je to obvod zemegule po rovníku. A ešte jedna záležitosť. Nikto nechce zakázať cyklistom vstup do lesa, ale ich činnosť je potrebné usmerniť vzhľadom ku vzťahu k prírode. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja nechcem reagovať na túto tému odborne, pretože sa necítim odborníkom v tejto téme, o to viac ma však zaráža, že do akejsi pozície odborného garanta sa stavia pán poslanec Frešo. Domnieval som sa, že tie jeho múdre reči a dokonca kritika pána poslanca Lebockého vychádza z toho, že tejto téme sa profesijne už dlhodobo venuje, tak som si teraz ešte rýchlo našiel jeho životopis. Pán poslanec Frešo má vyštudovanú matematiku, má vyštudovanú elektrotechnickú fakultu, odbor automatizové riadiace systémy a je bakalár na fakulte podnikového manažmentu. Som prekvapený, že človek, ktorý ani študijne, ani profesijne sa nevenoval lesníckej, poľovníckej, lesnej, poľnohospodárskej problematike, dnes chce poučovať človeka, pána spoločného spravodajcu, ktorý na rozdiel od neho má vyštudovanú lesnícku fakultu, pracoval v školskom lesnom podniku, je odborný člen Komisie rozvoja vidieka, poľnohospodárstva a lesníctva pri Banskobystrickom samosprávnom kraji, je prezident Slovenského poľovníckeho zväzu, publikoval množstvo článkov, odborných, o tejto téme, myslím, že pracuje ako doktorand dokonca na niektorej zo slovenských univerzít. Ja hovorím, nechcem vstupovať do nejakej odbornej diskusie, len chcem možno tým ľuďom, ktorí to pozerajú, ktorí sú možno na balkóne, ukázať, ako sebavedomo a sebaisto sa vyjadruje laik a neodborník k téme, ktorá je výsostne odborná a dokonca takýmto, doslova drzým spôsobom poučuje odborníkov, ktorí v tejto oblasti pracujú desiatky rokov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja naozaj, pán predkladateľ alebo teda vystupujúci, v tomto prípade ako predkladateľ, aj ako v rozprave, som prekvapený, no prekvapený, ani nie prekvapený, nie som prekvapený, treba povedať, je to vyslovene, čo si tu rozprával, o tej slobode. Však to je tvoja ideologická sloboda, len o ideologickej slobode, sloboda je vždy len potiaľ, pokiaľ nezasahuješ do slobody druhých. V tomto prípade zasahuješ do slobody vlastniť a vlastnícke právo. A jednoducho, tu o slobode pohybu – veď vieš, že ústava, si ústavný činiteľ, si tu, ktorý tvorí zákony, že zákonmi možno ukladať povinnosti aj občanom a zákazy. A tento zákon má asi iný, vyšší princíp ako slobodu voľného pohybu podľa tvojho alebo úzkej skupiny obyvateľstva, ktorá chce len niečo a za každú cenu. Jednoducho, tie aj historicky dokázané veci sú oveľa, oveľa dôležitejšie, ako čo je nejaký úzky skupinový záujem. Ja bicyklujem asi dlhšie ako ty a chodím aj do Dolomitov v Taliansku, tam sú presne vyznačené trasy, po ktorých sa môžeš jedine bicyklovať a nijakým iným spôsobom sa pohybovať inde mimo tohto vyhraneného priestoru a nikto s tým nemá problém. Občianske združenie, ktoré tu je, Cykloklub na Slovensku, ktorý je založený už od roku 1994, v roku 1997 získali jediní a ktorým sa podarila slovenská norma zaviesť na značenie cyklociest, jediní dokázali 6,5 tisíca ciest vyznačiť na Slovensku a nemajú s tým problémy. Dokonca tvrdia, že tento zákon im umožňuje oveľa väčšiu voľnosť...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Technici. Pán Frešo chce pravdepodobne reagovať, ale aj čas pána poslanca Bobríka bol ukončený skôr, ako mu skončil 2-minútový limit. Pán Bobrík, chceli ste dokončiť ešte? Mali ste tam asi 12 sekúnd, keď som to sledoval. Zapnite pána poslanca Bobríka. Potom bude reagovať pán poslanec Frešo.

  • Áno, ďakujem. Ak ste taký cyklista, pán Frešo, teraz bolo v Skalici od 6. do 8. trojdňové stretnutie celoslovenského zrazu cyklistov. S viacerými som sa rozprával. Chvália tento zákon, a nie, že by boli proti nemu.

  • Váš čas vypršal, ďakujem pekne. Bude reagovať pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne. Zareagoval by som na pána poslanca Martináka, ktorý hovorí, že cesty sú vyznačené. Ja hovorím, nie sú vyznačené tak, aby tomu cyklisti rozumeli. Nie sú vyznačené takým spôsobom. Jednoducho, do lesa chodíme a len moja úcta, že viem, že si lesníkom, ťa musím upozorniť, jednoducho nie je to tak, nie je to tak, hotová vec.

    Čo sa týka pána Podmanického, ktorý hovorí o tom, že kto ako odborne je spôsobilý. Pán Podmanický, treba si zvyknúť, o tom je demokracia, máte to v názve. Demokracia je o tom, že poslanci zastupujú svojich občanov a robia to najlepšie, akým spôsobom vedia. Ja naozaj nechcem prejsť na tú diskusiu, kto od vás má aký životopis a kto z vás všetkých bol aký komunista, nakoľko to nepriznávate, ale keď ste to už načali, tak ja by som aj touto cestou chcel vyzvať... (hlasy z pléna) ...touto cestou by som chcel vyzvať, touto cestou by som chcel vyzvať, priznajte, touto cestou... Pán predsedajúci. Touto cestou by som chcel vyzvať, možno by mohol urobiť klub SMER-u naozaj sebareflexiu a oznámiť verejnosti, ktorí z nich sú bývalí komunisti. Áno, ja s tým súhlasím, toto je dobrý nápad.

    A čo sa týka toho, čo hovorí pán Bobrík. Ja rozumiem tomu, že sú ľudia, ktorí môžu mať na to rozdielne názory. Ale ten pomer, ktorý som dostal ja ako poslanec od cyklistov, naozaj možno 100:1, možno ešte väčší, ktorí hovoria, že sú proti tomuto zákonu a podľa toho zastupujem svojich vlastných voličov.

    Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Chcem upozorniť, že budeme pokračovať o 14.00 hodine pravidelnou hodinou otázok.

  • Výkriky z pléna.

  • Po hodine otázok tak, ako sme schválili pri schvaľovaní programu 24. schôdze, budeme... Páni poslanci, choďte si to vybaviť von, niekedy by to bolo možno najlepšie riešenie.

    Ešte raz pre tých, ktorých to zaujíma, o 14.00 hodine je hodina otázok, po 14.00 hodine po skončení hodiny otázok bod 71, lebo je to tak schválené a po prerokovaní bodu 71 budeme pokračovať v prerokúvanom bode.

    Dobrú chuť. Prerušujem rokovanie do 14.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 12.10 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Tretí deň rokovania

    24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poprosím ešte členov vlády, aby zaujali svoje miesta. Ešte raz poprosím členov vlády, aby zaujali určené miesta a pánov poslancov tak isto.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, skôr ako prejdeme k nášmu popoludňajšiemu programu, ktorým je hodina otázok, dovoľte mi, aby som privítala na zasadnutí a v Národnej rade pána ministra zdravotníctva, pána Richarda Rašiho, ktorý je prvýkrát na schôdzi Národnej rady po svojom vymenovaní do funkcie.

  • Pán minister, chcem vám zaželať, verím, že aj za ostatných kolegov, veľa úspechov vo vašej práci a dobrú spoluprácu s Národnou radou Slovenskej republiky.

    Teraz budeme pokračovať programom, tým je

    hodina otázok,

    ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 30 otázok predsedovi vlády a 51 otázok členom vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie.

    Chcem upozorniť, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa odpovedať nebude.

    Chcem zároveň aj upozorniť, že predseda vlády pán Robert Fico sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil a svojím zastupovaním zároveň poveril podpredsedu vlády Slovenskej republiky, pána Roberta Kaliňáka, ktorého teraz prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a národnosti Dušan Čaplovič je na zahraničnej pracovnej ceste, zastúpi ho pán podpredseda vlády a minister školstva Ján Mikolaj. Ospravedlnený je takisto minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomír Vážny, zahraničná pracovná cesta. Zastúpi ho minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek. A takisto na zahraničnej pracovnej ceste je aj minister zahraničných vecí Ján Kubiš, zastúpi ho minister obrany Jaroslav Baška.

    Skončil som, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Teraz vás prosím, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pána poslanca Stanislava Kubánka a znie: „Vážený pán premiér, začiatkom júna to bolo 88 rokov, čo bola podpísaná mierová zmluva s Maďarskom (tzv. Trianonská zmluva). Aký je jej odkaz pre súčasnosť?“

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som odpovedal na otázku pánov poslancov. Dostal som viacero otázok, týkajúcich sa Trianonskej mierovej zmluvy, ktorej 88. výročie podpisu bolo dňa 4. júna 2008. Táto zmluva má pre Slovensko zásadný právny i historický význam a možno teda pár faktov a súvislostí. Možno niektorým poslancom sa to zdá blbosť, ale v tom prípade popierajú samotné existovanie samostatného Slovenska. Myslím si, že v mnohých okolnostiach je potrebné, aby sme sa k takým závažným faktom a takým závažným pilierom, na ktorých stojí Slovenská republika, vracali aj dnes.

    Podpis zmluvy v Trianone 4. júna 1920 znamenal vznik nového a medzinárodne uznaného Maďarského národného štátu, o ktorý sa Maďari dlhodobo usilovali. Trianonská mierová zmluva okrem iného prvý raz stanovila hranicu Slovenska s Maďarskom, vymedzila aj hranice s dnešným Srbskom a Rumunskom. Keď Uhorsko ako súčasť Habsburskej monarchie vstupovalo v roku 1914 do 1. svetovej vojny, panoval v krajine polofeudálny, nedemokratický režim, absentovali občianske práva a pre národnostný útlak bola politika uhorskej vlády medzinárodne kritizovaná. Prehra vo vojne a následný rozpad Rakúsko-Uhorska v roku 1918 umožnil konštituovanie nových národných štátov, ktoré odmietli spolužitie s bývalými utlačovateľmi a dobrovoľne opustili monarchiu.

    Na konci októbra 1918 aj Slováci využili právo na sebaurčenie ako jedinečnú historickú príležitosť a Martinskou deklaráciou z 30. októbra 1918 sa slovenská politická reprezentácia v mene novoutvorenej Slovenskej národnej rady definitívne rozišla s uhorskou štátnosťou a Slováci sa stali súčasťou nového samostatného Československého štátu.

    Podobne ako s porazeným Nemeckom a Rakúskom víťazné dohodové veľmoci pripravovali uzavretie mierovej zmluvy aj s povojnovým Maďarskom ako jedným z dedičov Rakúsko-Uhorska. Tieto štáty rozpútali vojnový požiar a zatiahli do neho množstvo krajín. Táto vojna dostala ako prvá v histórii ľudstva prívlastok svetová. Spôsobila dovtedy nevídané utrpenie miliónov ľudí a veľké materiálne škody. Jedným z dôvodov uzavretia následnej mierovej zmluvy, na čo sa často zabúda, bola aj snaha predchádzať v budúcnosti opakovaniu vojnových hrôz.

  • Vidím, že tá téma je taká závažná, že niektorí poslanci už likvidujú nábytok.

  • Uzavretie mierovej zmluvy s Maďarskom sa pre obštrukcie z maďarskej strany značne oneskorilo, ale už na začiatku rokovania tejto konferencie mocnosti rozhodli, že príslušnosť Slovenska k Československému štátu netvorí sporný problém a 12. júna 1919 určila definitívnu južnú hranicu medzi Slovenskom a Maďarskom. Okrem iného konferencia medzinárodnoprávne potvrdila vyčlenenie Slovenska už z existujúceho Uhorska. Rovnako prvý raz vymedzila pojem Slovensko ako určitý historický, geografický a správny celok v medzinárodnom právnom dokumente prvoradého významu, v čom spočíva jej obrovský historický význam pre Slovensko. Podpisom mierovej dohody sa na medzinárodnej úrovni ukončil štátoprávny proces utvárania Slovenska a realizácia jeho práva na sebaurčenie ako nezávislej krajiny, vtedy ako súčasť Československa. Z našej československej a slovenskej strany sme pristupovali k Trianonskej dohode vždy s úctou a dôsledne sme dodržiavali jej ustanovenia, aj tie, ktoré sa týkali zabezpečenia národnostných práv maďarskej menšiny žijúcej v Československu, neskôr v Slovenskej republike.

    Dôležitou medzinárodnoprávnou reflexiou na Trianon bolo osamostatnenie rímskokatolíckej cirkevnej provincie na konci 70. rokov, ktoré potvrdilo historicky vymedzené územie Slovenska a nepriamo malo vplyv na jeho štátoprávne postavenie. Pravdepodobne by sme mali venovať viac pozornosti spomenutej aktivite Svätej stolice, výrazne podporujúcej stabilitu v stredoeurópskom regióne. Maďarsko síce oficiálne podpísalo Trianonskú zmluvu, no v princípe ju odmietalo. Ako by domnelé krivdy spáchané na porazenom malo prekryť skutky jedného z pôvodcov vojny. Revízia Trianonu sa stala vedúcou zjednocovacou ideou celej maďarskej spoločnosti a všetkých maďarských vlád v medzivojnovom období, čo napokon viedlo až k Viedenskej arbitráži 2. novembra 1938.

    No mierová konferencia po druhej svetovej vojne v Paríži vo februári 1947 znovu potvrdila hranice vytýčené Trianonskou mierovou zmluvou. Preto za tragédie a neprávosti počas maďarskej okupácie južného Slovenska a následne povojnové opatrenia prijaté na obnovenie pôvodného zmyslu mierovej zmluvy z Trianonu, ktoré niekedy nespravodlivo postihli aj nevinných obyvateľov Slovenska maďarskej národnosti, nesie jednoznačnú zodpovednosť maďarská politika, ktorá nerešpektovala Trianon a porušila dohody. Maďarsko sa v Paríži tiež zaviazalo, že v budúcnosti nebude na svojom teritóriu trpieť organizácie, ktoré vyvíjajú nepriateľskú činnosť voči spojencom, vrátane revizionistickej propagandy, čo maďarská strana od roku 1989 evidentne nerešpektuje. Dôkazom toho je aj tolerovanie činnosti rôznych extrémistických a iredentistických skupín typu Maďarská garda, Mládežnícke hnutie 64 žúp, či Jóbbik a podobne.

    Trianonská zmluva je jedným z nosných pilierov existencie Slovenska, či už v rámci Československa, alebo podobne dnešnej Slovenskej republiky. Jej dodržiavanie, rešpektovanie a nespochybňovanie zabezpečuje dobré vzťahy v Karpatskej kotline, a preto akákoľvek revízia Trianonskej dohody je pre nás neprijateľná. Vyvolávanie duchov minulosti a volanie po opätovnom prekresľovaní hraníc strednej Európy je neprijateľné v podmienkach integrujúcej sa Európy 21. storočia. Je poľutovaniahodné, že tentoraz sa na spomienkových akciách pri príležitosti 88. výročia podpisu Trianonskej zmluvy zúčastnili aj zástupcovia maďarskej parlamentnej opozície s provokatívnymi vyhláseniami namierenými voči susedným štátom.

    Snahou tejto vlády je a bude dodržiavanie základných princípov, ktoré obsahovala mierová zmluva z Trianonu. Sú to princípy, na ktorých sa zakladá existencia našej republiky, ale i Maďarska. Sú to princípy formulujúce zásady dobrých vzťahov v tomto priestore. Sú to princípy medzinárodného práva, upravujúce demokratické a rovnoprávne súžitie štátov a národov.

    Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Ľuboš Martinák. Otázku prečítam: „Vážený pán premiér, slúži súčasný model starobného dôchodkového sporenia na uspokojenie sociálnych istôt dôchodcov, alebo je to príležitosť na podnikanie s verejnými prostriedkami?“

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, odpovedajte.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, samozrejme, ďakujem za položenie otázky. Keďže odpoveď na ňu predstavuje v súčasnom politickom spektre aj v parlamente predmet veľkého hodnotového sporu, dovolil by som si na začiatok tejto odpovede nezačať vlastným názorom, ale oprieť sa o názor renomovaného autora zo susedného Rakúska.

    Vedeckým dokazovaním, že model starobného dôchodkového sporenia, aký máme na Slovensku, je nepochybne veľmi dobrou príležitosťou na podnikanie s verejnými prostriedkami, sa zaoberá aj rakúsky profesor ekonómie, pán Raffer. Niektoré zaujímavé argumenty si dovolím citovať z jeho prednášky z roku 2003, ktorá odznela vo Viedni na Konferencii o privatizácii verejných dôchodkových systémov: „Neoliberálna privatizácia si to namierila na dôchodkové systémy. Zatiaľ čo apriórne obmedzovanie úlohy štátu je pri neoliberalizme stará známa skutočnosť, iný aspekt privatizácie základných potrieb v starobe – biznis – doposiaľ v diskusiách nedostal patričný priestor. Vládne zásahy a úsilie odborov vytvorili v priemyselne vyspelých krajinách pomerne veľké bohatstvo, na ktoré sa môžu súkromné firmy výhodne napichnúť a odčerpať z neho zisk. Podobne ako v prípade iných štátnych statkov (napr. železníc), aj v prípade dôchodkov sľubuje privatizácia zlatú baňu. Nevyhnutnosť zabezpečiť sa na starobu a strach z toho, že človek ostane starý a bez peňazí, budú vždy predstavovať istý prísun peňazí.

    Verejné dôchodkové systémy s pomerne slušnými dôchodkami vytláčajú dobrovoľné dôchodkové sporenia na okraj a robia ho pomerne bezvýznamným. Ale keby sa verejné systémy úplne zrušili, súkromné firmy by získali prístup k obrovským a výnosným trhom. Presun časti povinných príspevkov do súkromných fondov sa vskutku rovná bezpečnej ceste do eldoráda. Súkromné fondy si totiž správu sporených peňazí zaúčtujú. Napriek tomu môžu vzniknúť obrovské straty... riziko však nesú dôchodcovia alebo vlády.

    Neistota týkajúca sa budúcnosti dôchodkových systémov štartuje súkromné firmy a jednostranná propaganda im pripravuje pôdu. Pokladá sa za samozrejmé, že verejné zdroje – daňové zvýhodnenia, dotácie – stimulujú. Euforické, hoci predčasné chválospevy takisto padnú vhod. A aj vzostup na akciových trhoch a dočasne vyššie výnosy. Súkromné financované dôchodkové systémy sa propagujú poukázaním na demografické zmeny – tvrdením, že verejné to ďalej už nezvládnu. Vytvára sa dojem naliehavosti. A na počudovanie, takmer nepovšimnutý zostáva jednoduchý mikroekonomický fakt – že privatizácia predstavuje obrovské zisky pre priemysel finančných služieb. Nie také dávne skúsenosti z Latinskej Ameriky dokazujú, aký lukratívny biznis to je. O výnosnosti privatizácie dôchodkov a motíve zisku ako o potenciálnych mikroekonomických spúšťačoch reformy sa však takmer nehovorí.“

    Toľko z viedenskej konferencie o privatizácii dôchodkov a využitia verejných zdrojov pre súkromné ciele.

    Ak pani poslankyňa Radičová v rámci dlhodobej prezidentskej kampane povedala, že jedným z cieľov zavedenia druhého piliera bolo prinesenie peňazí do dôchodkového systému z iných zdrojov, tak asi pravdepodobne si zabudla všimnúť opak reálneho toku peňazí, a teda nie prinesenie, ale jeho odnesenie. Je to síce malá chybička, v tomto prípade ju dáme prepáčime, ale pre systém dôchodkov je zásadná.

    Pre krátkosť času len najnevyhnutnejšie systémové otázky. Keď hovoríme o Slovensku, tak tu našli finančné investičné skupiny poddajnú vládu a možno aj otvorené trezory niektorých strán tak, aby mohli na ďalších ľuďoch experimentovať s ľahkým zbohatnutím na starobe a odkázanosti iných. Bývalá vláda spustila proces, ktorý ponechala na náhodu neriadeného trhu. Máme tu spoločnosti, mám na mysli dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré nemusia takmer nič robiť a zo zákona im pripadnú dve miliardy korún mesačne. Tieto peniaze nie sú povinné ani vyberať a teda ani nemusia vynakladať žiadne úsilie a prostriedky na technické a administratívne zabezpečenie tejto činnosti. Výber týchto peňazí, ako všetci vieme, robí Sociálna poisťovňa. Dokonca v prípade, že zamestnávateľ tieto finančné prostriedky neuhradí, musí to zaňho uhradiť Sociálna poisťovňa súkromným DSS-kám. A, samozrejme, odkiaľ? Z verejných zdrojov. Pýtam sa, má ešte nejaká zo súkromných spoločností takýto komfort?

    Takže máme tu spoločnosti, ktoré naozaj nemusia doslova robiť takmer nič pre to, aby mesačne našli na svojom účte obrovské peniaze. Základným mýtom, ktorý používajú dobre platení reprezentanti finančných skupín za výdatnej pomoci nimi dotovaných médií, je to, že len kapitalizačný pilier zachráni krajinu od demografickej katastrofy. Ignorujú však skutočnosť, že vedecké kapacity Medzinárodnej asociácie sociálneho zabezpečenia, ako najväčšej odbornej inštitúcie sociálneho zabezpečenia na svete, odkázali na nezmyselnosť a lživosť tvrdení o dôchodkovom starobnom sporení ako o záchrane pred demografickými zmenami.

    Na vode stojí aj argument, že súčasný model dôchodkového sporenia v druhom pilieri je lepší a zabezpečuje súčasne hlavne mladých ľudí.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Čas určený na otázky a odpovede predsedu vlády uplynul.

    Budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pána poslanca Gábora Gála na podpredsedu vlády a ministra vnútra pána Roberta Kaliňáka a otázka znie: „Pán minister, ako vnímate počínanie riaditeľa KR PZ v Žiline ohľadom obmedzenia poskytnutia informácií?“

    Nech sa páči, pán podpredseda, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, veľmi pekne ďakujem za otázku, ale nedočítal som sa v tejto otázke jednu základnú informáciu, kedy a ako prišlo k zamedzeniu odovzdania tých informácií. Podrobne som sa preto pokúsil celú situáciu prešetriť, aby som dospel k určitému záveru.

    Našli sme jeden fakt, ktorý mohol navodiť vašu otázku, a to, že určité nedorozumenie vyvolala trochu neobratná poznámka, i keď pôvodne vtipná, pána riaditeľa, pred tlačovou besedou k spoločnému medzinárodnému protiteroristickému cvičeniu slovenskej, českej a poľskej polície. Tá sa konala 6. júna 2008 v piatok popoludní a v súvislosti s nízkou účasťou médií riaditeľ zo žartu poznamenal, že v nedeľu k inej, dôležitej téme poskytneme informácie len tu prítomným novinárom.

    Jednak z pohľadu zákona si nemyslím, že to je nejaký zásadnejší problém. V každom prípade však na nedeľu nebol plánovaný žiadny mediálny výstup, ani v skutočnosti v nedeľu žiadny mediálny výstup nebol, čiže naozaj išlo o žart, ktorý si možno niekto horšie vyložil, pretože bol možno svojím nadriadeným skritizovaný, že nestihol prísť na tlačovú konferenciu a možno mal iné naliehavé pracovné povinnosti.

    V každom prípade chcem povedať, že Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline dlhodobo vnímame v otázke prístupu informácií alebo teda odovzdávaní informácií médiám ako najlepšie. Pozitívne hodnotíme všetky mediálne výstupy, blízko konštruktívnu spoluprácu s médiami i osobné angažovanie riaditeľa Františka Poslucha. Dôkazom toho je takmer 200 tém, ktoré od začiatku tohto roka boli ponúknuté novinárom v tomto regióne. Práca Krajského riaditeľstva v Žiline, a to nielen z mediálnej stránky je v súlade s našou filozofiou – polícia bližšie k občanom – a zároveň je príkladom pre ostatné krajské riaditeľstvá.

    Rád by som dodal, že naozaj Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline sa snaží nadštandardne sprístupňovať všetky fakty, ktoré je možné uviesť z trestnej činnosti všetkým médiám. Verím, že mohlo prísť k určitej urazenosti, ale neprišla by, keby prišli všetci na tú tlačovú konferenciu, ktorá bola oznámená.

    Pravda je však taká, že nie každý má vždy čas pri pracovnej zaneprázdnenosti na takúto konferenciu prísť, ale v každom prípade môžem garantovať, že ani k selektácii, ani k žiadnemu obmedzovaniu neprichádza, už len preto nie, pán poslanec, pretože je naozaj záujmom každého krajského riaditeľa, vrátane Prezídia Policajného zboru a nepochybne aj mojím záujmom, aby bola verejnosť v čo najširšej miere informovaná o zásahoch. Bezpochyby, a tu si myslím, že je logickosť aj mojej odpovede, krajské riaditeľstvo poväčšine informuje o tých zásahoch, ktoré sú považované za úspešné, a preto je prirodzeným záujmom každého informovať o svojich dosiahnutých výsledkoch v čo najširšom pravidle.

    Nie je preto, neexistuje v našom prípade akási forma exkluzívnych informácií alebo exkluzivita, lebo by bola zbytočná, keďže sa snažíme o to, aby informácie boli podané vo všetkých možných médiách, vrátane záberov, zvuku a čohokoľvek, čo ešte môže prísť. Čiže, myslím si, že išlo o nedorozumenie. Ak bolo zle pochopené, ospravedlňujem sa. V každom prípade nie je najmenší dôvod, ani logický na to, aby sme obmedzovali prístup a vyberali si médiá, ktorým informáciu poskytneme a ktorým nie, pretože v tom prípade by sme sami seba obmedzovali v tom, akému širokému okruhu čitateľov, poslucháčov a divákov poskytneme informácie o úspechoch slovenskej polície a bezpochyby uznáte, že každý minister má záujem, aby sa o úspechu polície dozvedel každý, pretože o neúspechu sa dozvie stopercentne.

  • Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku položiť? Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, to ospravedlnenie má smerovať k zástupcom médií, ktorí tam neboli. Ja si tiež nemyslím, že selektovanie médií na to, že ktorí chodia na nejaké mítingy, alebo ktorí nechodia, je dosť, by som povedal, zlé a by to bolo negatívnym javom. Ale boli sme tu svedkami v minulosti aj takých rezortných predstaviteľov, ktorí selektovali médiá. Selektovali médiá aj niektoré terajšie ministerstvá alebo, povedzme, politické strany a toto je nie správna cesta, ktorou by sme sa mali uberať. Preto si nemyslím, že zavádzať celý tento prípad do sféry, že to bol žart – keď žart, tak nemiestny žart – a mali by sa vyvarovať policajní predstavitelia takýmto žartom.

  • Otázku žartovania, pán poslanec, a teraz to hovorím naozaj čo najpokornejšie a najslušnejšie, nemáme upravenú v našich pravidlách. Samozrejme, žiadne konanie policajného predstaviteľa nemá vyvolávať pohoršenie, to je, samozrejme, základ. Ale v každom prípade vzhľadom na to, že žiadny mediálny výstup nebol a k žiadnemu obmedzeniu ani neprišlo, tak v zásade to hodnotím možno skôr ako reakciu na možno nie dostatočný záujem médií o niektoré témy, tak je to, myslím, pre mnohých z nás prirodzené. Ale čo je podstatné, že nedošlo k žiadnemu obmedzeniu. A čo je najpodstatnejšie, naozaj bolo by nelogické, keby sa polícia snažila obmedzovať prístup k informáciám práve v tých veciach, ktoré sú reprezentované, dajme tomu, okresným, krajským prezídiom alebo iným druhom riaditeľstva v rámci policajného zboru, lebo pri tej prezentácii väčšinou reprezentujú svoje výsledky svojej práce a, samozrejme, tým pádom poväčšine aj pozitívne a nedeliť sa o pozitívnu informáciu je podľa mňa základná chyba a bezpochyby takéto niečo by som ani nepodporoval. Ale myslím si, že už prirodzený stav veci nasvedčuje, že by to tak nemalo byť.

    Ďakujem ešte raz za otázku. Skončil som, pani predsedajúca.

  • Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Klára Sárközy a položila ju ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky, pánovi Richardovi Rašimu. Otázka znie: „Pán minister, aký je váš názor na zavedenie výmenných lístkov v zdravotníctve?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Dobrý deň prajem.

    Vážený pán predseda, vážená pani predsedajúca, členovia vlády, ctené grémium, problematika výmenných lístkov bola výrazne medializovaná, pričom ja osobne ju považujem v súčasnosti za umelo vytvorenú živenú kampaň. Systém výmenných lístkov tu fungoval niekoľko desaťročí a jeho význam tkvie v tom, že odstraňuje živelnosť v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti organizované všeobecnými lekármi zabezpečuje efektívnosť, a preto má plnú dôveru sekcie všeobecných lekárov pre dospelých Slovenskej lekárskej komory, ako aj Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva Slovenskej lekárskej spoločnosti.

    Pri zavádzaní výmenných lístkov do praxe ministerstvo vychádzalo z troch základných premís.

    Prvou je presvedčenie, že všeobecné lekárstvo je základným prvkom v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti. Všeobecný lekár by mal byť integrujúcim prvkom zdravotnej starostlivosti, ktorú pacient dostáva aj u iných poskytovateľov.

    Druhým momentom je efektívnosť celého systému. Som presvedčený a vychádzam aj z vlastných zahraničných skúseností, že kontrolou všeobecného lekára nad ďalším liečebným režimom, teda odosielaním pacienta k iným špecialistom, sa výrazne zvyšuje efektívnosť, odstraňujú sa duplicity vo vyšetreniach, ale aj duplicity v liečbe.

    A tretí zásadný moment, je ten, že garantujeme bezpečnosť pre pacienta. Rád by som zdôraznil, že nikto nemal v úmysle zaviesť výmenný lístok len preto, aby si pacient vystál pred ambulanciou rad a aby dostal, expresívne povedané, lístok do ruky a s ním išiel k špecialistovi. Výmenný lístok má byť akousi skrátenou formou lekárskej správy od všeobecného lekára, v ktorej vysvetľuje, prečo žiada vyšetrenie odborného lekára, za akým účelom pacienta posiela a aké vyšetrenia už pacient absolvoval.

    V tejto súvislosti si dovolím odcitovať Koncepciu všeobecného lekárstva, ktorá bola schválená v roku 2006 a podpísal ju pán minister Rudolf Zajac: „V hierarchii ambulantnej starostlivosti všeobecnému lekárovi patrí manažovanie zdravotnej starostlivosti, keďže jeho nenahraditeľnou funkciou je „gatekeeping“, triediaca funkcia, integrácia vyšetrenia, liečby osoby, jej kontinuita a dostupnosť. Manažovanie osoby spočíva v efektívnom zosúladení diagnostických a terapeutických postupov s cieľom čo najrýchlejšie začať a úspešne zvládnuť liečebný proces. Manažmentom zdravotnej starostlivosti osoby všeobecným lekárom sa zamedzí nadbytočným a neodôvodnením vyšetreniam a polypragmázii, ktorá poškodzuje osobu. Všeobecný lekár bude klásť dôraz na účelné využívanie finančných prostriedkov verejného zdravotného poistenia so snahou o efektivitu vynakladania investícií do zdravotného stavu obyvateľstva, čo sa stane základom úspešného manažmentu zdravotnej starostlivosti.“

    Tu sa teda jasne hovorí, že náplňou odboru všeobecného lekárstva je zabezpečiť prvý kontakt občana s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Zabezpečiť rovnosť k neobmedzenému prístupu občana k ambulantnej starostlivosti a rozhodnúť o spôsobe poskytnutia zdravotnej starostlivosti vo vlastnej kompetencii. Úlohou všeobecného lekára je zabezpečiť integráciu poskytovania komplexnej a kontinuálnej zdravotnej starostlivosti, zabezpečiť manažment zdravotnej starostlivosti a hlavne zabezpečiť kvalitu a efektivitu celého systému poskytovania zdravotnej starostlivosti.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči. Zapnite mikrofón pani poslankyni Sárközyovej. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďakujem, pán minister, za vašu odpoveď. Ďakujem za vašu odpoveď prvýkrát v tejto sále. Ja som si od vás vypočula názor pána exministra Zajaca na výmenné lístky. Poznám názor pána ministra Valentoviča, ale ja som tú otázku adresovala vám. Chcela som vedieť váš názor, aký je váš názor na zavedenie výmenných lístkov. A túto otázku som vám dala kvôli tomu, že som sa v médiách minulý týždeň dočítala, že ste dali spraviť analýzu, čo sa týka zavedenia výmenných lístkov. Takže mňa by zaujímala táto stránka veci, zrejme tá analýza ešte nie je hotová.

    Ale opoziční poslanci, ja osobne som sa angažovala v decembri v minulom roku pozmeňujúcim návrhom, keď sa zavádzali výmenné lístky, čo sa týka vyšetrenia v psychiatrických ambulanciách a dermatovenerologických ambulanciách. Potom v januári psychiatrickí lekári a ich pacienti spísali petíciu, ktorú doručili ministerstvu zdravotníctva. Pán minister vtedy povedal, že počas pár mesiacov sa to vyhodnotí. Myslíte si, že aj pri týchto dvoch odboroch, čo sa týka psychiatrie a dermatovenerológie, je správne, aby pacient musel pri týchto chúlostivých diagnózach navštíviť najprv všeobecného lekára? Pretože viete veľmi dobre ako lekár, teda pevne verím, že máte aspoň sčasti taký názor, že to nie je a pri týchto pacientoch, si myslím, že je to šikovanie pacientov. Takže, mňa by zaujímal váš osobný názor, pretože názor vašich predchodcov poznám. Teraz chcem názor nového pána ministra Richarda Rašiho na otázku výmenných lístkov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Čiže k otázke analýzy efektívnosti a využitia a prínosu výmenných lístkov povedal som, že sa robí, resp., že sa bude robiť analýza výmenných lístkov a jej efektívnosti pre systém.

    Pán minister Valentovič ešte povedal, že analýza sa urobí po polroku fungovania výmenných lístkov. Medzitým bolo prijaté odborné usmernenie, ktoré sa týkalo vami spomenutých pacientov s psychickými poruchami. Toto odborné usmernenie platí od mája toho roku. Myslím si, že v otázke č. 8 – a tú ešte určite stihneme –, tak tam poviem konkrétne veci, pokiaľ ma kolegovia pustia.

    Môj názor momentálne je. Všetci si pamätáme, teda aj ja napriek tomu, že som pomerne mladý, ešte si pamätám fungovanie výmenných lístkov a aj v súčasnosti, aj v minulosti funkcia praktického lekára bola mnohokrát trošku podhodnocovaná. Ozaj cieľom praktického lekára by malo byť to, ako to vnímame a vidíme nielen teda najmä v zahraničí, ten praktický lekár by mal plniť aj formu rodinného lekára, ktorý o danom pacientovi všetko vie, ktorý vie, ako bol liečený, akú má anamnézu, aké sú interakcie. Čiže naozaj by mal byť tým človekom, ktorý rozhodne aj o prípadných konziliárnych vyšetreniach pacienta, pokiaľ nejde o akútny stav. Čiže aj môj osobný názor je ten, že netreba výmenné lístky a ich fungovanie zbytočne dehonestovať. Treba dať tomu priestor. Budú analýzy efektívnosti liečby, duplicity vyšetrení a, samozrejme, aj analýzy toho, ako dlho pacienti počas ambulantných vyšetrení čakali. Potom sa to zhodnotí. Je to krok, ktorý mal prispieť k efektívnosti, ale aj k ušetreniu v systéme zdravotnej starostlivosti a najmä k odstráneniu zbytočných a duplicitných vyšetrení.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Iván Farkas. Otázku položil ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Štefanovi Harabínovi. Otázka znie: „Pán minister, nemyslíte, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o majetku Vojtecha Hudeca je v príkrom rozpore s uznesením NR SR o nespochybniteľnosti, nedotknuteľnosti a nemennosti právnych a majetkových pomerov vyplývajúcich z Benešových dekrétov? Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR môžeme pokladať za precedentné, za návod pre ostatných, ktorým sa zhabal majetok na základe dekrétov?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán poslanec, ďakujem za položenú otázku. Musím vás sklamať. Ministerstvo spravodlivosti, ani ja nemáme k dispozícii vami spomínaný rozsudok Najvyššieho súdu k predmetnej veci. Nie sme ani účastníkom konania, preto ťažko mne je odpovedať bez znalosti veci. Odporúčam vám priamo sa obrátiť na generálneho prokurátora, ktorý dovolanie podáva alebo na predsedu Najvyššieho súdu. Ani na jedného, ani na druhého nemám žiadny dosah, to ako viete. Vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že každé rozhodnutie súdu sa vzťahuje vždy na konkrétnu situáciu a konkrétnych účastníkov.

    Skončil som, vážená pani podpredsedníčka, odpoveď na predmetnú otázku.

  • Ďakujem. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Tak teda, pán minister, dovoľte mi, aby som sa vás spýtal ako právnika, iste ste čítali, predpokladám, článok o tomto akte, o rozhodnutí Najvyššieho súdu. Tak čo si ako právnik myslíte o tomto protirečení alebo proti sebe pôsobiacich uzneseniach? Bolo chybou podľa vás a pýtam sa vás ako právnika, právnym omylom uznesenie Národnej rady alebo rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán poslanec, ja jednoducho nepolitikárčim. Buď hovorím fakty alebo mlčím. Nejaký výklad bez znalosti veci je skutočne vždy škodlivý. Aby som ja vykladal rozhodnutie Najvyššieho súdu z novinového článku, to by som si nikdy nedovolil a jednoducho skúšať ma z Benešových dekrétov považujem za hru s ohňom. Ak ste poslanec, máte právo čokoľvek sa pýtať. Ja vám odpovedám. Jednoducho, pokiaľ nedostanem toto rozhodnutie, ja si ho, samozrejme, zabezpečím cestou okresného súdu, poprosím o jeho doručenie a potom sa k tomu môžem jednoducho vyjadriť.

  • Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Klára Sárközy. Otázku položila pánovi ministrovi obrany Slovenskej republiky pánovi Jaroslavovi Baškovi. Otázka znie: „Pán minister, myslíte si, že aj po profesionalizácii armády je potrebných 6 vojenských nemocníc?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, musím vám na začiatku poďakovať veľmi pekne za túto otázku, ktorú ste mi dali. Chystal som sa odpovedať na túto otázku už predtým, pretože je asi druhýkrát položená rezortu ministerstva obrany.

    Dovoľte mi na začiatok upresniť. V pôsobnosti ministerstva obrany sú tri vojenské nemocnice. Dve z nich sú akciové spoločnosti, a to Nemocnica Ministerstva obrany Slovenskej republiky v Bratislave a Letecká vojenská nemocnica, a. s. v Košiciach. Treťou nemocnicou je Ústredná vojenská nemocnica Slovenského národného povstania v Ružomberku, ktorá je príspevkovou organizáciou rezortu ministerstva obrany. V oblasti zdravotníctva sú v pôsobnosti ministerstva obrany tiež tri polikliniky, ktorá patria práve pod Ústrednú vojenskú nemocnicu Ružomberok. Tieto polikliniky sa nachádzajú v Trenčíne, na ministerstve obrany v Bratislave a tá tretia poliklinika je Poliklinika Sliač. Ďalej ministerstvo obrany má vo svojej gescii Vojenské zdravotnícke zariadenia, a. s., ktorých súčasťou, týchto zariadení, sú Klimatické kúpele Tatranské Matliare a Hotel Tatranské Zruby, plus Kúpeľný ústav v Piešťanoch a vysoko špecializovaný Ústav pre pľúcne choroby Nová Polianka. Čiže tieto štyri časti tvoria Vojenské zdravotnícke zariadenia, a. s. Piešťany. Samozrejme, máme ešte ďalšie rekreačné zariadenia – Zemplínska Šírava a Smrekovica, ktoré sú taktiež akciovými spoločnosťami.

    Po nástupe do funkcie som nechal preveriť efektivitu nielen rezortného zdravotníctva, ale aj ďalších činností zabezpečovaných v rezorte ministerstva obrany, ktoré sú podporou pre ozbrojené sily Slovenskej republiky. Teraz prichádza čas realizácie niektorých racionalizačných opatrení. Jedným z nich bolo a vlastne v priebehu tohto roka už bolo Národnou radou schválené zrušenie Národnej akadémie obrany maršála Andreja Hadíka v Liptovskom Mikuláši a vytvorenie len jednej vojenskej vysokej školy, a to Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši.

    Analýza nám ukázala, že racionalizácia je tiež nutná v rezortnom zdravotníctve. V tejto otázke teda, pani poslankyňa, s vami plne súhlasím. Takže ďalším krokom v racionalizácii štruktúr a vynakladania finančných prostriedkov, ktoré má rezort ministerstva obrany k dispozícii každý rok, sú pripravované aj zmeny v rezortných zdravotníckych zariadeniach. V tejto súvislosti chcem uviesť a upozorniť, že práve včera vláda schválila Koncepciu vojenského zdravotníctva so zameraním na vojenské nemocnice, polikliniky a ďalšie vojenské zdravotnícke a rekreačné zariadenia v pôsobnosti rezortu ministerstva obrany, kde cieľom tejto koncepcie je prehodnotiť a zefektívniť ďalšie pôsobenie týchto zariadení.

    Súčasťou tohto koncepčného materiálu sú aj navrhnuté racionalizačné opatrenia, v zmysle ktorých sa predpokladá – vymenujem tie najzávažnejšie alebo tie najhlavnejšie, ktoré sa týkajú vojenského zdravotníctva. V prvom rade je to zlúčenie Nemocnice Ministerstva obrany Slovenskej republiky, a. s. Bratislava a Nemocnice s poliklinikou Ministerstva vnútra SR, ktorá je príspevkovou organizáciou ministerstva vnútra, a následne vytvorenie novej nemocnice, ktorá bude zabezpečovať komplexnú preventívnu a zdravotnú starostlivosť ambulantnej a ústavnej činnosti pre príslušníkov ozbrojených síl, príslušníkov policajného zboru, širokú verejnosť a bude poskytovať špecializované služby policajnému zboru, hasičskému a záchrannému zboru.

    Druhým ďalším takým opatrením, ktoré sa spomína v tejto koncepcii, je prevod správy akcií štátnej akciovej spoločnosti Leteckej vojenskej nemocnice, a. s. Košice z pôsobnosti ministerstva obrany do pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, pričom potreby vysoko špecializovanej činnosti pre letcov a letecký personál ostanú zabezpečené buď v tejto leteckej vojenskej nemocnici tak, ako je to doteraz, alebo budú zabezpečované v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku, ak to bude pre samotný rezort a vojenské veliteľstvo vojenského zdravotníctva výhodnejšie.

    Čo sa týka Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku, tá zostáva pre rezort ministerstva obrany kľúčovým zdravotníckym zariadením, ktoré aj v budúcnosti bude plniť prioritné potreby vychádzajúce z celkovej koncepcie zdravotníctva v podmienkach ministerstva obrany. Naším zámerom je na základe dôkladných analýz prijať v rámci rezortu ministerstva obrany ďalšie racionalizačné opatrenia v záujme efektívneho vynakladania rozpočtových prostriedkov, ktoré sa netýkajú len týchto zdravotníckych zariadení, ktoré sú v pôsobnosti rezortu, ale ako som spomínal, urobili sme určité racionalizačné opatrenia v rámci vojenského vysokého školstva a chceme ďalej racionalizovať a zefektívniť aj Vojenské opravárenské podniky, ktoré sú v pôsobnosti rezortu obrany a zefektívniť aj fungovanie a činnosť troch vojenských výskumných ústavov, ktoré sú taktiež v našej pôsobnosti.

    Ďakujem veľmi pekne, toľko na úvod.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, ďakujem za odpoveď. Ja som túto otázku pôvodne položila ešte predtým, ako som vedela, že včera to na rokovaní vlády odznelo ako informácia, ten materiál poznám. Sčasti možno s vami súhlasiť, čo sa týka Nemocnice ministerstva obrany v Bratislave, pretože tam je tá celková obsadenosť lôžok 35 %, takže myslím si, že o tom niet čo rozmýšľať, či to bude správne, alebo nie. A vybudovanie alebo dobudovanie nemocnice na Rázsochách, no tam by ma potom zaujímali v budúcnosti tie finančné náklady.

    Ale celkom s vami nesúhlasím, čo sa týka Vojenskej leteckej nemocnice v Košiciach, pretože práve táto nemocnica je bezstratová. V minulom roku vygenerovala spoločnosť pridanú hodnotu v objeme 86 miliónov, teda zisk a práve táto nemocnica ako jediná na Slovensku má licenciu o vyškolení odborníkov na poskytovanie zdravotníckych služieb v tzv. leteckej medicíne na certifikát oprávňujúci robiť tieto výkony, dokonca aj pre potreby armád NATO. Takže odovzdávanie akcií, čo sa týka ministerstva obrany ministerstvu zdravotníctva, práve tu mi to trošičku prekáža. A druhá vec, je to lukratívna budova v centre Košíc. Podľa mojich vedomostí v posledných troch rokoch tam išlo, tuším, 113 miliónov na vybavenie tohto objektu. Takže by som chcela počuť odpoveď, prečo práve pri tejto nemocnici, keď je bezstratová a je dobudovaná za posledné roky, prečo práve tu odovzdávalo ministerstvo akcie ministerstvu zdravotníctva. Ďakujem. A či liečba tých príslušníkov ozbrojených síl bude aj v budúcnosti zabezpečená?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Čo sa týka Bratislavy a fungovania našej Nemocnice Ministerstva obrany Slovenskej republiky, tu mi dovoľte vyjadriť sa. Keď nastúpilo nové vedenie do tejto nemocnice už ako akciovej spoločnosti, tak táto nemocnica mala podpísané veľmi nevýhodné zmluvy. Dve z týchto nevýhodných zmlúv sa podarilo dohodou vypovedať. To boli tie medializované zmluvy, ktoré boli so spoločnosťou Top med a s ďalšími spoločnosťami. Tu sa podarilo novému vedeniu Nemocnice Ministerstva obrany dohodnúť. Čiže táto nemocnica už nebude produkovať takú stratu, akú produkovala doteraz, ale tá strata bude vždy nejaká, ale bude menšia.

    Čo sa týka Rázsoch, Rázsochy vôbec nepatria pod rezort ministerstva obrany. Neviem, či to má ministerstvo zdravotníctva, možno odpovie minister zdravotníctva v ďalších otázkach. Neviem, aký je plán s Rázsochami. My sa staráme o zdravotnícke zariadenia, ktoré sú v pôsobnosti rezortu ministerstva obrany.

    Čo sa týka Leteckej vojenskej nemocnice v Košiciach, tam treba povedať úplnú, úplnú pravdu. Čo sa týka ambulantných vyšetrení a vlastne požiadaviek zo strany rezortu na túto nemocnicu, tak za rok 2007 to bolo 10 % a hospitalizácií pre rezort obrany boli 4 %. Čo sa týka hospodárskeho výsledku, mám tu aj hospodársky výsledok, k 30. aprílu tohto roku je strata -2,2 mil. Sk. My sme si boli osobne pozrieť túto Leteckú vojenskú nemocnicu v Košiciach a pozerali sme si aj finančné ukazovatele. Letecká vojenská nemocnica minulý rok pôsobila s vyrovnaným rozpočtom, ale boli tam určité alebo budú tam určité opravné položky, ktoré budú znamenať, že ten hospodársky výsledok nebol kladný v tejto nemocnici.

    Čo sa týka dobudovania tejto nemocnice, pri návšteve, našej osobnej návšteve, keď sme tam boli, požadovali ešte ďalších 250 mil. Sk, aby ten jeden blok sa mohol dobudovať. Ministerstvo obrany nemá finančné prostriedky na to, aby každú z týchto nemocníc do takýchto výšok dokázalo sanovať a prispievať im z rozpočtu ministerstva obrany.

    Čo sa týka celkového využitia ministerstvom obrany tejto nemocnice, tak aj tento rok vojaci, ktorí sa vracajú z misií, alebo pôjdu na misie, tak budú riešení nie v tejto nemocnici, ale budú riešení, a keď sa vracajú aj z misií, na tých päť dní sú riešení a majú komplexné prehliadky práve vo vysoko špecializovanom Ústave pre pľúcne choroby v Novej Polianke. Čiže už tam ten príjem bude o čosi nižší, zazmluvnený príjem zo strany rezortu ministerstva obrany.

    Ďalšia vec je taká, že Všeobecná zdravotná poisťovňa každým rokom znižuje limity pre toto zariadenie a ja nechcem, aby rezort ministerstva obrany dotoval tieto veci v tejto nemocnici. Myslím si, že bude veľmi dobré aj pre nemocnicu a pre zamestnancov tejto nemocnice, keď prejde správa akcií štátnej akciovky z rezortu ministerstva obrany pod ministerstvo zdravotníctva, ktoré určite dokáže využiť túto nemocnicu, teda ten zostatok okrem špecializovaných služieb dokáže využiť a naplánovať tak, aby bola pre celý Košický kraj táto nemocnica využitá tak, ako má byť. Dokonca táto nemocnica, neviem, v minulom roku sa stala spádovou nemocnicou pre civil – asi pre vyše stotisíc ľudí pre Košice a okolie. Takže to je jeden z ďalších dôvodov, prečo rezort ministerstva obrany prenáša tieto akcie, správu akcií štátnej akciovky z obrany na rezort zdravotníctva.

    Toľko asi. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Mária Sabolová. Otázku položila podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny pánovi Dušanovi Čaplovičovi, ktorý bol ospravedlnený a bude ho v odpovedi zastupovať minister školstva a podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Ján Mikolaj. Otázka znie: „Pred časom som vás interpelovala, pán podpredseda vlády, vo veci Programu rozvoja komunitnej sociálnej práce v obciach. V akom štádiu je riešenie financovania a obnovy činnosti komunitných pracovníkov?“

    Nech sa páči, odpovedajte, pán minister.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani poslankyňa, v súvislosti s vašou otázkou ohľadom realizovaného Programu podpory rozvoja komunitnej sociálnej práce v obciach vás informujem, že k ukončeniu pracovného pomeru, t. j. ku dňu 31. 12. 2007 so 17 lokálnymi koordinátormi predchádzalo hodnotenie Programu podpory rozvoja komunitnej sociálnej práce v obciach, ako som uviedol koncom roka 2007. Uvedeným hodnotením boli zistené viaceré skutočnosti, ktoré viedli k rozhodnutiu zrušiť pozíciu lokálnych koordinátorov. Išlo predovšetkým o nemožnosť lokálnych koordinátorov efektívne riadiť a kontrolovať činnosť takého veľkého počtu pracovníkov priamo v teréne, pretože v každej lokálnej kancelárii bol údajne jeden zamestnanec.

    Aktivity lokálnych koordinátorov boli duplicitné s aktivitami komunitných sociálnych pracovníkov. Zamestnávatelia komunitných sociálnych pracovníkov často negatívne vnímali niektoré činnosti lokálnych koordinátorov, ktorí preberali ich zodpovednosť a kompetencie v tejto oblasti. Predstavitelia samospráv sa následne nezúčastňovali na informačných seminároch k nadviazaniu na program podpory rozvoja komunitnej sociálnej práce v obciach a cielene delegovali niektoré aktivity na lokálnych koordinátorov.

    Pri zriaďovaní lokálnych kancelárií nebol zohľadnený územný princíp. Ich geografické rozloženie nebolo podľa hustoty obyvateľstva cieľovej skupiny, ale podľa toho, v ktorých lokalitách boli schválené príspevky jednotlivým žiadateľom.

    Vážená pani poslankyňa, zo strany Fondu sociálneho rozvoja bude zabezpečený dohľad nad činnosťou komunitných sociálnych pracovníkov. V rámci novej organizačnej štruktúry zriadil samostatné oddelenie, ktorého hlavnou činnosťou bude zabezpečiť kontrolu výkonu sociálnej práce komunitných sociálnych pracovníkov priamo v teréne, dohliadať na dodržiavanie princípov a zásad Fondu sociálneho rozvoja, v spolupráci s prijímateľmi zabezpečiť dohľad, pomoc a metodickú podporu komunitným sociálnym pracovníkom a ich asistentom pri vykonávaní ich práce. Ďalej, monitorovať a hodnotiť kvalitu dodržiavania štandardov a príručiek schválených pre realizáciu projektov komunitných sociálnych pracovníkov.

    Taktiež považujeme za potrebné, aby bola činnosť komunitných sociálnych pracovníkov koordinovaná vyškolenými pracovníkmi aj priamo v teréne, čo je možné zabezpečiť aktívnou spoluprácou oddelenia Fondu sociálneho rozvoja, ktoré sa má zaoberať prácou komunitných sociálnych pracovníkov a členov lokálnych partnerstiev sociálnej inklúzie.

    Na záver je aj v našom záujme zaoberať sa podmienkami a priebehom realizácie Programu podpory rozvoja komunitnej sociálnej práce v obciach. V tejto súvislosti bude pán Čaplovič rokovať s pani ministerkou Tomanovou a zástupcami Fondu sociálneho rozvoja, aj naďalej s uvedenými problémami sa bude zaoberať Rada vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny.

    Skončil som.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Môžem ju položiť, ale len, aby bola tlmočená pánovi podpredsedovi. Mám trošku dojem z tej odpovede, že aj vzhľadom na to, že tu nie je pán podpredseda, že ju robil asi iný pracovník, ako moju odpoveď na interpeláciu z februára tohto roku. Tam už boli oveľa konkrétnejšie výstupy. Teraz to bolo tak všeobecne hodnotiace. Ale moje doplňujúce otázky boli práve na tie konkrétnejšie závery, kedy už vo februári mala Rada vlády vo veciach rozhodovať.

    A chcela som sa len spýtať, či už došlo k tomu, že sa budú financovať tieto programy z európskych zdrojov. Lebo taký bol záver tej odpovede pred troma mesiacmi, uzatvorili sa zmluvy so sociálnymi pracovníkmi, vtedy bolo povedané, že na rok 2008. Ale pýtam sa, či boli uzavreté len na polrok, na štvrťrok alebo až na rok 2008. Lebo ak tí ľudia nebudú pokračovať v práci, tak to školenie nových sociálnych pracovníkov pre rómske komunity bude oveľa komplikovanejšie. A ak boli tie zdroje uvoľnené a myslím si, že táto otázka by mohla zaujímať aj pani ministerku Tomanovú viac, kedy je na hodine otázok, či, ak došlo už k možnosti financovať z európskych zdrojov, tak koľko toho je. Lebo prostriedky zo štátneho rozpočtu pre rok 2008 boli vyčlenené len vo veľmi malej čiastke a nepokrývajú potreby na prácu v rómskych komunitách. Čiže moja otázka alebo moje otázky boli konkrétne, ale viem, že asi pán minister školstva mi na to nebude môcť odpovedať.

  • Nech sa páči, pán minister, chcete odpovedať?

  • Pani ministerka mi pošepkala, že všetky obce, ktoré požiadali o pomoc, tak finančné prostriedky už dostali do apríla. No. Ale pán Čaplovič vám určite odpovie, ja mu to budem tlmočiť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Róbert Madej. Otázku položil ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky pánovi Ľubomírovi Jahnátkovi. Otázka znie: „Pán minister, aké sú rozdiely v podpore zahraničných investícií za bývalej vlády a v súčasnom období?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pán poslanec, ďakujem pekne za otázku.

    Na úvod by som rád uviedol, že ministerstvo hospodárstva poskytovalo v tom prvom období od roku 2001 túto investičnú pomoc v súlade so zákonom č. 565/2001 Z. z. o investičných stimuloch a regionálnou mapou štátnej pomoci pre Slovenskú republiku. Od roku 2006 boli investičné stimuly poskytované v súlade so schémou štátnej pomoci na podporu regionálneho rozvoja. Počas celého hodnoteného obdobia, čo ministerstvo hospodárstva robilo analýzu, t. j. od 1. januára 2001 do 31. decembra 2007, bolo celkovo schválených 84 žiadostí o poskytnutie investičných stimulov v celkovej výške 32 mld. 147 mil. korún a vo forme finančnej dotácie príslušným mestám a obciam to bolo ešte plus ďalších 11 mld. 168 mil. Sk. V rámci celého obdobia poskytovania investičných stimulov najviac využívanou formou pomoci bola finančná dotácia na obstarávanie investičného majetku na úrovni 51,5 %.

    Druhou najvyužívanejšou formou bola nepriama pomoc vo forme daňových úľav, čo bolo využívané na 36,6 % a na rekvalifikáciu pracovných miest okolo 11,7 %.

    Dôležitá je však tá štruktúra, ako to vyzeralo od 1. januára 2001 do 30. 6. 2006, to znamená 5,5 roka za predchádzajúcej vlády, a ako to vyzerá za rok a pol súčasnej vlády, za vlády Roberta Fica. V tom prvom období, t. j. hodnotíme 5,5 roka, a potom budem porovnávať len 1,5 roka súčasnej vlády. Za prvé obdobie do 30. 6. 2006 bolo schválených 21 žiadostí o poskytnutie investičných stimulov v celkovom objeme 16,833 mld. Sk a plus finančné dotácie pre obce v objeme 8 mld. 775 mil. Sk.

    Ak sa pozrieme na schválenú štruktúru investičných stimulov v tomto období, dostaneme, že priame dotácie na obstaranie investičného majetku predstavujú priame – kešové až neuveriteľných 68,9 %, čiže skoro 75 % peňazí investori dostali kešovo do ruky, hotové peniaze. Celkovo to bolo vo výške 11,6 mld. Sk. A úľavy na dani, čo je najvýhodnejšia forma pre štát, lebo najprv si ten podnik, ten investor musí zarobiť, vytvoriť zisk, až potom má úľavy, sa využívali len na 20,4 %, len 20,4 % a v konečnej sume a v absolútnej čiastke to vyjadruje 3,43 mld. korún. Príspevky na rekvalifikáciu zamestnancov boli vo výške 6,8 %, v absolútnej čiastke zhruba 1,15 mld. Sk a 653 mil. korún sa použilo na príspevok na novovytvorené pracovné miesta. Celkovo z týchto poskytnutých dotácií z tých 16 mld. bolo vytvorených alebo sa predpokladá, že na základe tých projektov bude vytvorených 14 097 nových pracovných miest a preinvestuje sa 99,8 mld. korún. V prepočte to znamená, že na jedno vytvorené pracovné miesto štát poskytol zahraničným investorom priemerne dotáciu 1,8 mil. Sk. Čiže to je suma, ktorú stojí štát jedno vytvorené pracovné miesto do obdobia 30. 6. 2006.

    Čo je zarážajúce, investičné stimuly nešli vôbec do regiónov alebo v minimálnej miere do regiónov, kde bola vysoká miera nezamestnanosti a kde bola nízka tvorba HDP per capita. Predovšetkým investície išli do Trnavského kraja, Žilinského kraja a Košického kraja, do krajov, kde bolo vysoké HDP. S údivom sme zistili pri analýze, že do Prešovského kraja, kde je najnižšia tvorba HDP, za 5,5 roka nešiel jeden investičný stimul, ani jeden. Prešov bol zakliatou dedinou pre vládu Mikuláša Dzurindu. Pokiaľ viem, myslím, že pochádza práve z tohto kraja. Ďalší, druhý najmenej rozvinutý, Banskobystrický kraj, za toto obdobie išli len dva projekty v celkovej výške 109 mil. korún a vytvorilo sa tam 352 pracovných miest, čiže minimálny efekt.

    Ako to vyzerá za 1,5 roka vládnutia súčasnej vlády? V období od 1. 7. 2006 do 31. 12. 2007 bolo schválených 63 projektov s podporou štátu. Celkovo boli podporené projekty: stará vláda – 21, my – 63. Celkové investície, ktoré prišli cez túto štátnu pomoc, predstavujú 15,314 mld. korún a plus na to sme prispeli aj obciam vo výške 2,39 mld. korún. Pritom predchádzajúca vláda dala obciam až 8,77 mld. korún. Čo sa týka priamej investičnej pomoci, v predchádzajúcej vláde to bolo 70 %, my sme dali 32,5 %, čo predstavuje 4,97 mld. priamych kešových peňazí oproti 11,6; ktoré dala predchádzajúca vláda.

    Daňová úľava. Daňová úľava bola využívaná, ako som povedal, len na 20 %, čiže tá najvýhodnejšia forma podpory pre štát, ale súčasná vláda využívala tento nástroj až na 54,5 %. Čo znamená, že my sme vlastne čiastku tých 15,6 mld., ktorú sme dali – 8,3 mld. z toho tvoria daňové úľavy. Čiže najefektívnejšia forma podpory.

    Príspevok na novovytvorené pracovné miesto predstavuje len 856 tisíc korún oproti 1,8 mil., ktoré dala predchádzajúca vláda.

    Takisto mám tu údaje o príspevku na rekvalifikáciu, kde sa použilo 347 mil. korún.

  • Vystúpenie prerušené pani predsedajúcou.

  • Pán minister, prepáčte, musím vás prerušiť, pretože čas určený na hodinu otázok uplynul.

    Končím preto tento bod programu, zároveň vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku.

    Chcem ešte upozorniť, že po jej skončení budeme pokračovať bodom 71 schváleného programu. Ďakujem.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, keby ste postupne zaujali miesta v poslaneckých laviciach. Je 15.10 hodín.

    Budeme pokračovať v rokovaní o príslušných bodoch programu 24. schôdze Národnej rady. Takže poprosím pripraviť prostredie na pokračovanie v rokovaní. Máme tu už aj pána ministra.

    Takže vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní tretieho dňa 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to

    návrhom na zmenu mandátu, zmenu počtov príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky a na ukončenie pôsobenia zdravotníckeho tímu ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii ISAF v Afganistane.

    Tento vládny návrh ste dostali ako tlač 678 a správu výboru máte ako tlač 678a.

    Máte slovo, pán minister obrany, pán Jaroslav Baška, ujmite sa slova a uveďte tento návrh vlády.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s programovým vyhlásením vlády je operácia ISAF v Afganistane jednou z operačných priorít ozbrojených síl Slovenskej republiky. Spoluprácou s holandským a kanadským kontingentom chceme dosiahnuť vyvážené zloženie príspevku Slovenskej republiky, ktoré by primerane prispelo a zohľadnilo tak operačné potreby ISAF ako celku, ako aj preferenciu Slovenskej republiky podieľať sa na rekonštrukčnej časti operácie Severoatlantickej aliancie v Afganistane.

    Predpokladaným materiálom navrhujeme, aby Národná rada vyslovila súhlas so zmenou mandátu, zmenou počtov príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky a ukončením pôsobenia zdravotníckeho tímu ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii ISAF v Afganistane, pričom ide o nasledujúce zmeny:

    - zvýši sa počet z 5 na 6 príslušníkov ozbrojených síl v provinčných rekonštrukčných tímoch,

    - z 5 na 15 príslušníkov ozbrojených síl v operačných a výcvikových tímoch,

    - z 5 na 6 príslušníkov ozbrojených síl v štáboch veliteľstiev operácie,

    - z 35 príslušníkov ozbrojených síl do 50 príslušníkov ozbrojených síl v strážnej jednotke v Tarin Kowt pod holandským vedením, provincia Uruzgan,

    Zmení sa mandát ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci operácie nasledovne:

    - vyšleme ďalšiu strážnu do jednotku do počtu 50 príslušníkov ozbrojených síl do tábora Hadrian v Deh Rawood, taktiež provincia Uruzgan pod holandským vedením,

    - vyšleme ďalšiu tretiu strážnu jednotku do počtu 50 príslušníkov ozbrojených síl do provincie Kandahár v spolupráci s kanadskou stranou,

    - vyšleme národný podporný prvok do počtu 6 + 6, čiže 12 príslušníkov ozbrojených síl a v rámci poslednej rotácie, druhej, sa zmení funkcia v zdravotníckom tíme z lekára rádiodiagnostika na lekára internistu.

    No a, samozrejme, poslednou vecou v tejto zmene mandátu je ukončenie pôsobenia zdravotníckeho tímu pôsobiaceho na leteckej základni KAIA do konca roku 2008, pretože súčasný mandát toto presne nedefinuje. Ide o spolupôsobenie v rámci českej poľnej nemocnice ROL 2 plus v Kábule na medzinárodnom letisku.

    Týmito navrhovanými zmenami dôjde k navýšeniu o 131 príslušníkov ozbrojených síl. Celkovo bude v operácii ISAF pôsobiť do 246 príslušníkov spolu ozbrojených síl Slovenskej republiky. Multifunkčná ženijná jednotka bude aj naďalej pôsobiť na leteckej základni Kandahár v počte 57 príslušníkov ozbrojených síl.

    Čo sa týka finančných nákladov, v roku 2008 budú náklady na operáciu ISAF v Afganistane predstavovať viac ako 273 miliónov korún a v roku 2009 viac ako 615 miliónov korún. Finančné prostriedky na operáciu ISAF budú plne hradené z rozpočtu rezortu ministerstva obrany.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste vyslovili súhlas s navrhovanou zmenou mandátu, zmenou počtov príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky a ukončením pôsobenia zdravotníckeho tímu ozbrojených síl Slovenskej republiky operácie ISAF v Afganistane.

    Ďakujem za úvodné slovo.

  • Ďakujem, pán minister. Nech sa páči miesto pre navrhovateľa.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Vestenického, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, dovoľte mi z poverenia výboru predniesť zmienenú správu. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 689 z 12. júna 2008 pridelil návrh na zmenu mandátu, zmenu počtov príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky a na ukončenie pôsobenia zdravotníckeho tímu ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii ISAF v Afganistane tak, ako máte uvedené v tlači 678, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu a návrh na uznesenie Národnej rady.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokovali návrh na zmenu mandátu, zmenu počtu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky a na ukončenie pôsobenia zdravotníckeho tímu v operácii ISAF v Afganistane a odporučili Národnej rade podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky a § 12 ods. 5 a 6 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas so zmenou mandátu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky pôsobiacich v operácii ISAF s určením počtov do 246 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v tejto operácii, s ukončením pôsobenia zdravotníckeho tímu ozbrojených síl Slovenskej republiky v Afganistane v termíne do 31. decembra 2008.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie, ktoré je súčasťou tlače 678.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto materiálu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Nech sa páči miesto pre spravodajcu.

    Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa ako jediný prihlásil písomne pán poslanec Eduard Kukan.

    Po jeho vystúpení, samozrejme, dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Kukan.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne a kolegovia, vážení hostia, materiál, o ktorom rokujeme, teda parlamentná tlač č. 678, je rozhodne významným dokumentom. Prezentuje otázku, ktorá je dôležitá, politicky citlivá a logicky teda má aj dopad na verejnosť a jej postoj k vysielaniu našich príslušníkov ozbrojených síl do zahraničia. V tomto konkrétnom prípade ide o ich pôsobenie v Afganistane, teda v štáte, ktorý má kľúčovú úlohu v boji proti svetovému terorizmu. Svojou geografickou polohou susedstvom s Pakistanom, je súčasťou regiónu, ktorý je centrom hlavných svetových teroristických organizácií.

    Navyše, Afganistan samotný je veľmi ťažký štát z toho pohľadu, že je nesmierne náročné, aby celé jeho územie efektívne kontrolovala centrálna vláda z hlavného mesta. Je to aj preto, že obyvatelia tejto krajiny si zvykli po stáročia bojovať alebo viesť vojnu proti zahraničným silám, či už to boli Angličania alebo Sovietska armáda svojho času. V štáte je množstvo klanov, ktorých vodcovia sa usilujú o nezávislosť od centrálnej vlády.

    Vláda prezidenta Hamída Karzaja sa snaží získať efektívnu kontrolu nad celým územím Afganistanu a zlikvidovať činnosť teroristov. V tejto snahe jej pomáha Severoatlantický pakt, Severoatlantická aliancia. Ja to tak skratkovito zjednodušujem, ale zásadne je to objektívne, je to tak. Pretože zvládnutie tejto úlohy by bolo zásadným pozitívnym vkladom v boji proti svetovému terorizmu. Dnešné angažovanie sa NATO v oblasti je maximálne a jeho výsledok bude mať určite globálny strategický význam. Často sa hovorí, že NATO v Afganistane nesmie prehrať, pretože to by bola prehra pre všetky štáty sveta. Hlavnú ťarchu na svojich pleciach v operáciách v Afganistane majú Spojené štáty severoamerické a generálny tajomník NATO sa už v minulosti viac ráz obracal na členské štáty aliancie, aby posilnili svoju prítomnosť v Afganistane.

    Rozhodnutie, ktoré prijala slovenská vláda, ktoré dnes predkladá na vyslovenie súhlasu Národnej rady, považujeme za správne a podporujeme ho. Je to praktické a seriózne plnenie si úloh, ktoré sme prevzali na seba, keď sme sa stali členmi aliancie. Hodno však v tejto súvislosti povedať aj pár slov všeobecne k vysielaniu našich vojakov do zahraničia. Treba otvorene prezentovať našej verejnosti, že ide o plnenie náročných, záslužných, ale aj riskantných a nebezpečných úloh. Toto je úloha pre politikov, pre koaličných aj pre opozičných, aby túto otázku našej verejnosti férovo vysvetľovali. Samozrejme, treba mať vždy na zreteli bezpečnosť našich vojakov, to je, myslím si, úplne samozrejmé, bez toho to nejde. Treba však maximálne citlivo, ale hlavne zodpovedne vybalansovať pri vysvetľovaní faktorov bezpečnosti a rizikovosť vojenských operácií. Prílišné zdôrazňovanie starostlivosti o bezpečnosť a kladenie si podmienok by mohlo, ak to tak trošku zveličím, priviesť k znefunkčneniu aliancie. Veď keby všetci členovia povedali, že naši vojaci budú iba v bezpečných oblastiach, no tak, kto bude potom bojovať, keď bude nejaký člen Aliancie v ohrození alebo keď ho napadnú. Veď mušketierský princíp – jeden za všetkých, všetci za jedného – treba používať, áno, to je princíp NATO. Ale jeden za všetkých rovnako a všetci za jedného rovnako. Toto by sme si mali naozaj uvedomiť.

    Čiže treba hovoriť aj o rizikách, o náročnosti pôsobenia a netreba zľahčovať ani nebezpečenstvo alebo rizikovosť. Dnes o tejto otázke mimochodom je veľmi zaujímavá analýza v SME z pera nášho analytika Tomáša Valáška, teda hlavne o tom, či majú naši vojaci v zahraničí bojovať. Doterajšie pôsobenie našich vojakov v zahraničných mierových misiách, či už to bolo pod egidou OSN alebo NATO, hlavne ženistov bolo všade veľmi vysoko, veľmi pozitívne oceňované. A myslím si, že je to veľmi dôležité aj z ohľadu na budovanie profesionálnych tradícií našej armády, že by sme naozaj mohli byť na pôsobenie našich vojakov hrdí. A preto som v minulosti jeden čas absolútne nechápal a bol som znechutený vyjadrovaním sa jedného predsedu politickej strany, dnes vládnej koaličnej, ktorý svojimi vyjadreniami znevažoval a urážal našich vojakov. Toto naozaj hádam netreba.

    Predchádzajúce slová o potrebe politickej zodpovednosti a korektnosti som hovoril zámerne preto, lebo sa mi nepáčilo v minulosti ani konania pána Roberta Fica, či už ako predsedu Smeru – sociálnej demokracie, napríklad keď v predvolebnej kampani pred ostatnými voľbami zvolal osobitnú tlačovú konferenciu s jednou témou, že hneď potom ako vytvorí vládu, stiahne našich vojakov z Iraku. Neurobil to, za to ho nekritizujeme, to je asi dobré. Ja len chcem povedať, že v tom čase to bolo jedno výsostne politické a populisitické vyhlásenie s cieľom získať hlasy, nič iné. Bolo by dobré, keby sme sa toho v budúcnosti vyvarovali.

    A ešte poviem, že sa mi vôbec nepáčilo, ako sa naša vláda na čele s premiérom postavili k požiadavke, k oficiálnej požiadavke generálneho tajomníka NATO v septembri 2006, keď žiadal, aby sme našich vojakov presunuli na juh Afganistanu do oblasti, ktorá je, samozrejme, nebezpečnejšia. Vtedy sme si vzali tri mesiace na rozmyslenie, na analýzu, na zistenie bezpečnostných a iných rizík a podobne. Náš prezident vtedy na summite NATO v Lotyšsku v Rige nemohol nič povedať, lebo Slovensko bolo vtedy v štádiu uvažovania o tejto otázke. Pán predseda vlády dokonca so svojimi najbližšími spolupracovníkmi navštívil Afganistan, zahral si tam futbal oblečený v maskáčoch, obutý v kanadách, na Slovensku išli skvelé fotky: Pozrite sa, tu sú slovenskí machovia vo svete a posolstvo spolu s tým, že oblasť je bezpečná a naši chlapci tam môžu ísť. No toto bolo naozaj nezodpovedné. Ja hovorím teraz rovnako, že v týchto otázkach, pretože ide o veľmi citlivú tému, ktorú možno vo verejnosti zneužiť veľmi ľahko pre jej citlivosť, že aj opoziční, aj koaliční politici by sa mali veľmi zodpovedne správať, keď budú tieto otázky prezentovať v budúcnosti.

    Ja by som chcel, pán minister, vás ubezpečiť, že SDKÚ – DS nebude politicky vytĺkať kapitál z týchto otázok a že bude pri hodnotení týchto otázok postupovať maximálne zodpovedne.

    A na záver svojho vystúpenia, pán minister, by som vás chcel požiadať, aby ste ho brali ako vyslovenie súhlasu a podpory vášmu materiálu. Ten zvyšok to bol taký sprievodný politický komentár, ku ktorému ma akosi vybudila dôležitosť tohto materiálu, pretože bol naozaj ideálny, aby sme si povedali aj viac slov v tejto súvislosti všeobecne. Takže poslanecký klub SDKÚ – DS bude v hlasovaní hlasovať za a podporí tento váš materiál.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za vystúpenie. Teraz sa pýtam, pardon, ešte faktické otázky – pán poslanec Miššík, pán poslanec Rydlo, Richter, traja poslanci. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Myslím si, že reagovať na pána poslanca Kukana treba a ja si dovolím tvrdiť, že toto bolo vyvážené, rozhodné a zásadné stanovisko k takej závažnej otázke, ako je vyslanie alebo doplnenie kontingentu našich vojakov v takej časti sveta, ako je momentálne Afganistan. Podrobne to vysvetlil pán exminister Kukan. Ja len musím ešte zdôrazniť jednu zásadnú vec. Za čias Dzurindovej vlády sme mali stanoviská, ktoré boli v tejto veci takisto zásadné, rozhodné a dobré a verím, že ak podporíme a, samozrejme, že podporíme tento materiál, tak prispejeme k tomu, že aspoň sčasti budeme bojovať s terorizmom, ktorý je najväčšou hrozbou na svete. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Rydlo.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Len veľmi krátka poznámka a tá je pacta sunt servanda, skrátka pakty treba dodržiavať. Myslím si však, že slovenská verejnosť nie je dostatočne informovaná o tom, čo slovenské jednotky v zahraničí konajú, to po prvé.

    A po druhé, ako povedal pán poslanec Kukan, slovenskú verejnosť treba pri tejto zmene poslania slovenských jednotiek v Afganistane pripraviť aj na to, že slovenskí vojaci sa budú môcť vracať na Slovensko aj v truhlách. Doteraz sme nemali, resp. mali sme veľmi minimálne straty na životoch a dokiaľ straty na životoch nie sú hmatateľné, tak verejnosť je k tomu indiferentná. Ale keď sa naši vojaci dostanú do stretu s ozbrojeným nepriateľom, tak sa pochopenie pre účinkovanie slovenských jednotiek v zahraničí vo verejnosti môže obrátiť.

    Tu by som chcel pripomenúť, že chápem, že potrebujeme mať zastúpenie v tých miestach, kde to aliancia od nás vyžaduje, ale myslím si, že v rámci účinkovania slovenských ozbrojených síl by sa Slovenská republika mohla špecializovať na účinkovanie v bližších krajinách, tam, kde doteraz slovenskí vojaci úspešne účinkovali, to je Balkáne, prípadne na Cypre, prípadne na Blízkom Východe. Prosil by som, pán minister, keby ste nám trošku bližšie objasnili aj finančnú otázku, pretože náklady našej účasti...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Richter.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, ja chcem oceniť vaše vystúpenie, jeho obsah, veľmi vecný a konkrétny prístup, prístup skúseného diplomata. Každopádne oceňujem aj tú skutočnosť, že ste zadefinovali, že poslanecký klub SDKÚ podporí tento návrh. Nechcem a nebudem reagovať na tie, nazvem to, povinné koalično-opozičné veci, ktoré ste tam pomenovali, prenesiem sa nad nimi. Každopádne si myslím jednu vec. Táto vláda sa zaviazala v programovom vyhlásení vlády, že berie veľmi vážne a zodpovedne akékoľvek záväzky, ktoré máme voči Severoatlantickej aliancii, aj voči Európskej únii. Vytvorili sa reálne predpoklady tým, že sa zúžil počet misií a vytvorili sa predpoklady na to, aby väčší počet príslušníkov ozbrojených síl mohol pôsobiť v Afganistane.

    Ja si osobne myslím, že Afganistan vzhľadom na obsah nie je až tak ďaleko od Slovenska, ani od Európy. Dnes boj proti terorizmu nie je vecou len Afganistanu, Ázie, je to celosvetový problém a z tohto pohľadu je potrebné túto otázku aj vnímať a takto ju vnímame so všetkou zodpovednosťou, áno, samozrejmá vec, presviedčať aj verejnú mienku, táto vláda k nej pristupuje. Takže každopádne chcem veľmi pozitívne oceniť vaše vystúpenie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na faktické poznámky – pán poslanec Kukan, má slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Iba jednu vetu. Ďakujem za faktické poznámky kolegov a oceňujem ich korektnosť. Ďakujem.

  • Ďakujem. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Registrujem pán poslanca Fedora, pán spravodajca Vestenický sa hlási do rozpravy. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Fedor, pripraví sa pán poslanec Vestenický.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa pokúsim prehĺbiť vecnú, ale aj politickú rovinu v zmysle nadväznosti na pána poslanca Kukana. A dovoľte mi, aby som uviedol niekoľko poznámok k diskutovanému materiálu a celkovo k nášmu pôsobeniu, k ďalšiemu pôsobeniu v rámci operácie ISAF v Afganistane.

    Aj nedávne stretnutie Severoatlantickej aliancie na najvyššej úrovni v Bukurešti potvrdilo, že prioritou aliancie a celého medzinárodného spoločenstva v najbližšej budúcnosti bude snaha o bezpečnosť a stabilitu inštitúcií v tomto nepokojnom regióne. Okrem navýšenia nevojenskej pomoci kladie aliancia dôraz na skvalitnenie činnosti spojeneckých ozbrojených síl. To sa nedá bez účinného navýšenia vojenskej sily. Slovenská republika aj napriek viacerým spochybňujúcim výrokom šéfa exekutívy rozhoduje o návrhu posilniť našu prítomnosť v nebezpečných regiónoch Afganistanu. Prístup, ktorý smeruje k posilneniu tejto operácie a podporuje spoločné úsilie našich partnerov, je iste zodpovedný. Môže znamenať aj ojedinelý príspevok tejto vlády k dôveryhodnosti a lepšej pozícii Slovenskej republiky v NATO. Som presvedčený, že v Afganistane sa nerozhoduje len o budúcnosti regiónu, ale aj o potencionálnych hrozbách aj v európskom priestore. Zároveň sa domnievam, že zlyhanie medzinárodného úsilia o etablovanie aspoň minimálnej úrovne stability a bezpečnosti krajiny dnes môže mať pre nás katastrofálne následky v budúcnosti.

    Práve Afganistan sa stal zároveň testom pre alianciu, ktorá jediná poskytuje pre Slovensko priame bezpečnostné záruky. Zlyhanie aliancie v Afganistane by určite znamenalo zhoršenie bezpečnostnej situácie v regióne s výrazným presahom aj na európsky priestor. S najvyššou pravdepodobnosťou by však takého zlyhanie otriaslo dôverou spojencov vo funkčnosť aliancie v konfrontácii s novými bezpečnostnými hrozbami. Oslabenie spojeneckého vzťahu v rámci aliancie zaiste predstavuje ďalšie z bezpečnostných rizík aj pre Slovenskú republiku. Je preto dobré, že sa vláda odhodlala k navýšeniu nášho príspevku v Afganistane. Nemôžeme si dovoliť ostať bokom. Je však smutné, ak sa vo veciach zahraničnej a bezpečnostnej politiky uplatňuje dvojtvárnosť. Jeden pohľad pre slovenskú verejnosť a druhý názor pre našich spojencov. Práve téma Afganistanu je dobrým príkladom takejto názorovej schizmy našej vlády.

    Pri prvej žiadosti generálneho tajomníka NATO o presun multifunkčnej ženinej jednotky do Kandaháru to predseda vlády prirovnával takmer k vydieraniu zo strany aliancie. Keď sa predsa rozhodol o presune, tak sa pán premiér nechal počuť, že je potrebné, aby naši vojaci pôsobiaci v misiách boli dokonale chránení a v bezpečí. Požiadavka, ktorá vo svetle pôsobenia našich spojencov aj zo susedných krajín, ktorých vojaci dennodenne riskujú životy v ostrých operáciách, vyzerá minimálne zvláštne. Nehovoriac o tom, že aktivity vojakov napríklad susednej Českej republiky zvýrazňujú pocit hrdosti na svojich vojakov v českej verejnosti. Niektorí naši predstavitelia však svojimi výrokmi túto hrdosť na našich spochybňujú. Presun ženijnej jednotky sa dial za výrazného záujmu zo strany médií podporovaného vládnymi predstaviteľmi.

    Dnes posielame našich vojakov na plnenie ešte nebezpečnejších úloh a v ešte nebezpečnejších regiónoch. Dnes, keď navyšujeme počty o vyše 100 %, mediálne tamtamy vlády výrazne ochladli. Zjavne to nie je téma, ktorá by pomohla vylepšiť marketing vládnej strany. Dovoľujem si preto vysloviť želanie, aby z vlády nezaznievali rozporuplné signály a reči, ale aby sme sa spojili v podpore našich v Afganistane a snažili sa vzbudiť aj vo verejnosti oprávnený pocit hrdosti na ich prácu. Od ich úsilia dnes budeme vedieť, aká bezpečnosť nás čaká v blízkej budúcnosti.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, rozhodnutie o podpore spojeneckých síl v Afganistane bude znamenať poskytnutie aktívneho príspevku zo strany Slovenskej republiky ako členského štátu NATO v snahe o rozšírenie zóny bezpečnosti a stability nielen v Afganistane. Preto predkladaný návrh podporím.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou – pán poslanec Rydlo, má slovo, uzatváram, teda, pardon, uzatváram, ešte pán poslanec Richter. Ešte niekto prosím s faktickou poznámkou?

    Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Rydlo.

  • Myslím si, že v otázkach zahraničnej politiky, v otázkach obrany štátu, koalícia aj opozícia jednoducho musí byť zajedno, a preto si cením to, ako si koalícia uvedomuje záväzky Slovenskej republiky, tak aj opozícia si uvedomuje záväzky voči štátu. A preto sa teším z toho, že v tejto snemovni dochádza k určitému konsenzu aj v takýchto veľmi vážnych a delikátnych otázkach, ako je obrana výsostných záujmov slovenského štátu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Richter.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Veľmi stručne. Znova, pán poslanec, zopakujem to, čo som povedal aj pri pánovi poslancovi Kukanovi. Prenesiem sa nad tie koalično-opozičné politické, by som povedal, problémy, ktoré ste mali záujem pomenovať. Ale jedna vec je veľmi dôležitá, tú chcem zvýrazniť. Sme slobodná a demokratická krajina, ktorá má maximálny záujem plniť svoje záväzky, a preto zodpovednosť na exekutíve a jej prvého predstaviteľa, predsedu vlády spočíva v tom, aby po konzultáciách zodpovedných ľudí v rezorte obrany a ozbrojených síl zvážil, kedy sme pripravení na seba zobrať aj takýto záväzok a rozšíriť mandát, ako rozšírime teraz mandát v Afganistane. To znamená, ja v maximálnej miere súhlasím s výrokmi pána predsedu vlády, sú o zodpovednosti a sú o pripravenosti. Ak sme vtedy neboli pripravení ani materiálne, ani ľudsky, dnes zodpovední ľudia na rezorte zvážili, že pripravení sme. A práve preto teraz, v tomto období ten mandát na súhlas Národnej rady sa predkladá a ja to oceňujem, že sme si zachovali aj v takto zložitých veciach vlastnú tvár, ale zároveň plnili záväzky, ktoré máme. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Fedor nechce reagovať. Ďakujem.

    Takže ako posledný ústne prihlásený v rozprave teraz vystúpi pán spravodajca Vestenický.

  • Pán predsedajúci, dámy a páni, naše ozbrojené sily sú v dosť chúlostivej situácii a chcem zdôrazniť, že sú vyslovene len a len ozbrojeným nástrojom našej politickej moci. Preto mňa ako bývalého vojaka nesmierne teší, že sa v postojoch voči misiám našich vojakov naši poslanci zhodnú vo vyhodnotení ich úloh i v podpore napriek širokej škále politického spektra, ku ktorému patria. Oceňujem zároveň z tejto pozície i masmédiá, ktoré v prevažnej väčšine pozitívne prezentujú činnosť našich vojakov vonku.

    Chcel by som mimoriadne zdôrazniť zložitosť podmienok pôsobenia našich vojenských kontingentov, obzvlášť v Afganistane. Konštatujem, že je to naša najnebezpečnejšia misia. Oceňujem tu ten fakt, že i pán exminister zahraničných vecí Kukan, exminister obrany pán Fedor podporujú rozhodnutie vlády plniť svoje záväzky, ktoré svojou činnosťou vznikli v rámci predchádzajúcich vlád.

    Chcel by som konštatovať ešte jeden nepríjemný fakt vo väzbe na to, čo tu bolo povedané. Pravdepodobnosť, že vojak neumrie v posteli, je podstatne vyššia než u kohokoľvek iného z radových občanov. Otázka ohrozenia života alebo zranenia je záležitosť pre týchto ľudí bežná a musí byť braná ako samozrejmosť. Nie je možné sa nad týmto pozastavovať ako nad akousi výnimkou. Je to súčasť práce, na to sú cvičení, na to sú pripravovaní.

    Chcel by som v tejto súvislosti poprosiť, obidvaja páni exministri, prosím vás, odolajte aspoň do budúcna pokušeniu zneužiť takéto príležitosti a ak budem taktnejší, dívajúc sa na pána Kukana, odolajte pokušeniu využiť takéto príležitosti na prezentovanie nejakých osobných nenávistí alebo pripomínanie niečoho, čo môže v súvislosti s poslaním vojenských misií vyznieť ako určitá forma dešpektu alebo devastácie hodnôt, ktoré vojaci tvoria. Ja si myslím, že tí chlapci si to zaslúžia, nech už sme hocijakí, nech máme voči sebe navzájom akékoľvek averzie. Práca vojaka aspoň v týchto misiách v rozhodujúcej miere je toho hodná a zaslúži si to.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca, za vystúpenie v rozprave.

    Teraz má slovo s faktickou poznámkou pán poslanec Novotný, pán poslanec Kukan. Ešte niekto bude mať faktickú poznámku? Ak nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Nie som odborníkom na túto oblasť a nesmierne si vážim pána generála Vestenického ako človeka, ktorý je skutočne znalý problematiky a je odborníkom. Dovolím si len k tým jeho záverečným slovám jednu poznámku. Viete, trošku ste si, pán poslanec, pomýlili príčinu a dôsledok. Vy kritizujete dôsledok. Skutočnosť, že páni poslanci Kukan a Fedor poukazujú na určitú dvojtvárnosť v správaní sa tejto vlády vo vzťahu k zahraničným misiám a túto kritizujete a varujete nás pred tým, že by sme sa mali v budúcnosti toho vyvarovať, lebo to nie je hodné, nie je to hodné ani tých vojakov, ktorí sú v týchto misiách. Myslím si, že nie o dôsledkoch treba hovoriť, ale o príčinách, o skutočnosti, že pán Robert Fico v čase, keď ešte bol lídrom opozície, ostro kritizoval zahraničné misie a tvrdil, že keď sa stane predsedom vlády, stiahne našich vojakov. Je to legitímny politický postoj. Myslím si, že pán poslanec Kukan o tom jasne hovoril vo svojom vystúpení. Naozaj, aj napríklad španielsky premiér pán Zapatero, keď ešte bol lídrom v opozícii, povedal, že keď vyhrá voľby, stiahne vojakov z Iraku. Voľby vyhral, vojakov z Iraku stiahol. Áno, toto je legitímny postoj. Problém je ten, že pán Fico hovoril, že vojakov stiahne, vojakov nestiahol. Chvíľočku hral také mediálne hry, že idú do bezpečnej oblasti, menej bezpečnej oblasti, znovu bezpečnej oblasti a dnes vysiela ďalších vojakov. To je tá dvojtvárnosť, ale nie v politike SDKÚ – DS ale v politike pána Fica a strany SMER.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz má slovo pán poslanec Kukan.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Vestenický, ja s vami súhlasím. Keby ste ma boli pozorne počúvali, tak by ste si boli všimli, že som hovoril o tom, že by sme mali byť všetci hrdí na činnosť našich vojakov v zahraničí a že mi prekážalo, a to sa vám nepáčilo, to pripomínanie. Dobre, už nebudem pripomínať. Ja som sa ich zastal pred predsedom vašej politickej strany, ktorý ich urážal a hlboko znevažoval. Tomuto nebudú vaši kolegovia tlieskať ako vám, ale to som mal na mysli. Ale O.K. Ja som povedal, že SDKÚ – DS nebude zneužívať. Toto je veľmi citlivá otázka, veľmi ľahko zneužiteľná, nebudeme to zneužívať, a keď ste takí hákliví, už vám to nebudeme pripomínať, lebo choďte si radšej vy sami do svedomia. O.K. Skončil som. Ďakujem.

  • Ďakujem. Reakcia na faktické nebude. Dobre. Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, uzatváram rozpravu k tomuto bodu.

    Navrhovateľ chce vystúpiť po rozprave? Nech sa páči, máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Dovoľte mi reagovať na vystúpenia pánov poslancov, ktorí vystúpili v rozprave. Niektoré veci spojím, pretože sa týkali podobných vecí a názorov. Začnem pri tej verejnej mienke. Je naozaj pravda, že vo verejnosti sa veľmi málo hovorí o tom, prečo naši vojaci chodia do misií, nielen do Afganistanu, ale aj do misií v rôznych kútoch sveta. Ako je to v týchto misiách, či sú nebezpečné, ako sú náročné, ako sa títo vojaci pripravujú. A hlavný dôvod treba vysvetliť, prečo vojaci do tých misií chodia. Naozaj je potrebné o tom hovoriť a ja tiež som si zobral za úlohu, aby sme o tom viac hovorili, ako sa o tom hovorilo doteraz, pretože je veľmi potrebné ľuďom vysvetľovať a hovoriť od začiatku pravdu.

    Hovoriť pravdu aj o tom, že keď títo vojaci budú vyslaní do misií, nemusia sa vrátiť domov živí. Nemusí to byť len nebezpečná misia ako ISAF v Afganistane, ale spomeňme si len na návrat našich vojakov z misie KFOR v Kosove. To sme tiež nemohli povedať, či je to bezpečnejšia, nebezpečnejšia misia. Nikdy nevieme povedať, komu sa kedy, kde a čo stane. A dobre tu spomenul aj pán generál Vestenický, že pravdepodobnosť, či zomrie človek v posteli alebo na bojisku, je určitá, je rozdielna, ale nedá sa povedať, komu sa to kedy a kde stane.

    Čo sa týka bezpečnosti, viacerí to tu spomínali, tak je potrebné, ja si myslím, že každá vláda, každý minister obrany sa snaží, aby vojaci boli čo najviac pripravení, či už je to náročná misia alebo je to menej náročná misia, aby sa urobilo všetko pre to, aby ich bezpečnosť, alebo boli vyslaní tak do tejto misie, aby boli pripravení, aby sa rizikovosť v misii znížila na minimum.

    To, čo hovoril pán predseda vlády v minulosti, že najskôr sa musí nejako presvedčiť, či tam naši vojaci budú bezpeční, myslel to jednoducho tak, pretože sme tam mali len ženijnú jednotku a ženijná jednotka nie sú bojovníci. Čiže išiel sa presvedčiť o tom, akým spôsobom budú zabezpečení naši ženisti pri vykonávaní tých prác, na ktoré sú naši ženisti určení, či už keď boli v Kábule alebo teraz, keď sa nachádzajú v Kandaháre.

    Ja tiež osobne som si bol pozrieť prednedávnom všetky tri časti a miesta pôsobenia našich vojakov, či už to boli naši doktori v Kábule v českej poľnej nemocnici alebo naši dvaja, zatiaľ len dvaja vojaci, v provinčnom rekonštrukčnom tíme v Tarin Kowte v Uruzgane alebo presunutá multifunkčná ženijná jednotka, ktorá pôsobí v Kandaháre na letisku.

    Čo sa týka verejnej mienky, naozaj, aj my, keď sme boli v opozícii, nikdy sme nevytĺkali kapitál z toho, keď sa niektorí vojaci nevrátili živí z týchto misií v zahraničí. Ja dúfam, že je tu natoľko taká kultúra, že ani súčasná opozícia nebude toto zneužívať, ako to bolo spomenuté aj v rozprave, že sa dá táto vec veľmi ľahko zneužiť pred verejnosťou.

    Čo sa týka pôsobenia našich vojakov v misiách, ešte sa nestalo, nemám aspoň také informácie, v minulosti, a to od samostatnosti Slovenskej republiky, čiže to je už 15 rokov, odkedy pôsobia naši vojaci samostatne v mierových misiách, nestalo sa, že by sme nejakým spôsobom nútili vojaka ísť do misie. Či to bol v minulosti Irak, teraz Afganistan, nikdy sme nenútili vojakov ísť do misie. Títo vojaci naozaj chcú ísť do misií a je to od nich chvályhodné. Pretože už vojak, keď nastupuje do ozbrojených síl, si musí uvedomiť a má to aj v prísahe, že je to jedna z mála pozícií v štáte, kde si vyžaduje položiť aj svoj vlastný život za ochranu krajiny, demokratických hodnôt, celistvosti štátu. A za to by mal týmto vojakom patriť aj určitý stav v tej spoločnosti, ktorý majú. Nás veľmi teší, že ozbrojené sily Slovenskej republiky na rozdiel od ozbrojených síl v Českej republike majú veľmi vysokú a už dlhodobo veľmi vysokú dôveryhodnosť. V spoločnosti je to viac ako 80 %. V Českej republike je dôveryhodnosť armády okolo 20 do 30 %.

    Ja hovorím na verejnosti, že Slovenská republika za posledné dva, tri roky je nielen svetovým výrobcom a exportérom v prepočte na obyvateľa, čo sa týka výroby automobilov, ale Slovenská republika od svojej samostatnosti už po dobu 15 rokov je aj vývozcom mieru. Začalo to misiou UNPROFOR v bývalej Juhoslávii. Na to by sme mali byť naozaj hrdí, pretože aj toto je reprezentácia Slovenskej republiky v zahraničí. A je to veľmi dobrá reprezentácia, keď do týchto misií chodíme a počúvame o našich vojakoch len dobré veci, že si svoje povinnosti plnia veľmi svedomito a veľmi dobre a na profesionálnej úrovni.

    Čo sa týka samotnej misie v Afganistane, tak som veľmi rád, že aj Slovenská republika prispieva do tzv. exit strategy, ktorá sa týka vlastne prevzatia zodpovednosti nad touto krajinou miestnou vládou, miestnymi autoritami, afganskou národnou armádou, afganskou národnou políciou a rekonštrukciou krajiny. A práve tu Slovenská republika tiež prispieva a to je operačným výcvikovým tímom, ktorý bude pôsobiť nielen na základni Tarin Kowt v Uruzgane, ale bude pôsobiť v celej provincii Uruzgan pod holandským vedením a provinčný rekonštrukčný tím, ktorý tiež navyšujeme o jeden mandát.

    Čo sa týka iných misií, pán poslanec Rydlo, ja som to už spomínal aj včera vo výbore, v utorok vo výbore, pardon, tak okrem Afganistanu chceme ostať ešte v dvoch misiách, to je pod hlavičkou OSN UNFICYP na Cypre a ďalšia misia je KFOR v Kosove. V súčasnosti sme ešte v štvrtej misii, to je misia ALTEA pod Európskou úniou v Bosne a Hercegovine, ale je predpoklad, že táto misia sa na budúci rok skončí.

    Áno, sme členmi určitých zoskupení. Sme členmi Európskej únie, sme členmi Severoatlantickej aliancie a z členstva vyplývajú aj záväzky a nielen výhody, ktoré by sme mali konzumovať alebo využívať z týchto členstiev. Čiže, je veľmi potrebné, aby Slovenská republika tie výhody, ktoré má, nejakým spôsobom vyvažovala aj plnením tých záväzkov, ktoré z členstva v jednotlivých organizáciách Slovenskej republike vyplývajú.

    Ešte jednu vec asi na záver. Predtým, ako skončím, reagujem na pána generála Vestenického, ktorý povedal, že ozbrojené sily Slovenskej republiky sú len určitým nástrojom v rukách politikov, v rukách vlády, v rukách poslancov. Áno, je to pravda. No ja si myslím, že robiť zahraničnú politiku alebo politiku krajiny, politiku štátu bez armády je, ako mať skupinu bez hudobných nástrojov. Čiže, ak nebudeme mať ozbrojené sily Slovenskej republiky, nebudeme mať armádu, ťažko budeme asi môcť robiť a presadzovať aj naše zahraničné záujmy alebo politické záujmy, záujmy Slovenskej republiky v zahraničí.

    Ďakujem veľmi ešte raz všetkým za veľmi dobrú diskusiu v rozprave, ktorá bola. Želám si len jednu vec, aby počet vojakov, ktorý bude vyslaný v misiách nielen v Afganistane, ale celkovo v misiách v zahraničí, aby ten počet bol rovnaký a rovnal sa aj počtu živých vojakov, ktorí sa vrátia naspäť na Slovensko.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister, za záverečné vystúpenie ako navrhovateľa.

    Pýtam sa pána spravodajcu, či chce vystúpiť v rozprave. Nechce. Ďakujem veľmi pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, kým budeme pokračovať, dovoľte mi ešte jednu krátku informáciu. Chcem vás informovať o rozhodnutí predsedu vo väzbe na schválené body. Povedali sme, že o 17.00 hodine by sme mali hlasovať o dvoch bodoch, pokiaľ ide o hlasovanie návrh člena dozornej rady Fondu národného majetku a návrh na odvolanie pána Minárika z výboru pre kultúru a médiá. Na základe vývoja situácie predseda navrhuje tento postup, že by sme odhlasovali v tajných voľbách člena dozornej rady Fondu národného majetku. Počas sčítavania hlasov by prebehla rozprava, samozrejme, až do ukončenia rozpravy. Po rozprave by sme potom pristúpili k hlasovaniu o tomto bode programu. Takže, toľko informácia od predsedu.

    Teraz budeme pokračovať zase v našom bode programu.

    Trošku mám problém, že mali by sme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov pána Ivana Mikloša a Pavla Freša. Len ešte informácia. Pán Frešo bude zastupovať navrhovateľa? Dobre.

    Takže budeme pokračovať v rozprave o tomto bode programu.

  • Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

  • Poprosím pána Freša, aby zaujal miesto pre navrhovateľa a pána Tibora Lebockého, je prítomný, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu.

    V rozprave doteraz vystúpil pán poslanec Frešo, aj pán spravodajca.

    Takže sa pýtam teraz, či chce – vystúpil aj písomne prihlásený pán poslanec Frešo –, tak sa pýtam, či sa niekto prihlásil do rozpravy ústne. Dobre. Ďakujem pekne. Takže po spresnení s navrhovateľom, pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Registrujem pána poslanca Ľuboša Martináka, pána poslanca Lászlóa Miklósa.

    Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Ľuboš Martinák, pripraví sa pán poslanec László Miklós.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v rozprave v krátkosti vyjadril svoj názor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

    Účelom zákona o lesoch, podľa mňa ako lesníka, je zachovanie, zveľaďovanie a ochrana lesov ako zložky životného prostredia a prírodného bohatstva krajiny. Tento zákon v prvom rade vymedzuje pojmy, ako sú lesné pozemky. V nich sa zaoberá evidenciou, ochranou, povinnosťami pri územnoplánovacej činnosti, vyňatím a obmedzením využívania, náhradou za stratu mimoprodukčných funkcií lesa, ďalej je to kategorizácia lesov, ide o využívanie lesov z hľadiska ich funkcií. Ďalej tento zákon rieši hospodárske spôsoby, podľa mňa je to alfa omega daného zákona, obnovu, ochranu lesov a tak ďalej.

    Ale účelom môjho vystúpenia nie je zmieňovať sa o tom, čo zákon rieši, ale o tom, čo navrhujú predmetní poslanci. A preto úprimne povedané, pán Ivan Mikloš a pán Pavol Frešo, prekvapil ma váš chabý a skutočne ničím nepodložený návrh.

    Dotknem sa v prvom rade časti vašej dôvodovej správy, citujem: „Zákon je nevykonateľný, pretože občania sa nemajú ako dozvedieť, či porušujú zákon, pretože lesné cesty nie sú v teréne nijako vyznačené.“ Je to vyslovene zavádzanie celej slovenskej verejnosti, pretože, pán Frešo, nestačí mi, že ty tu povieš, že cesty nie sú vyznačené a tým končím. Týmto ťa skutočne, aj pána Mikloša pozývam do našej oblasti, kde ťa zavediem minimálne na 30 lesných ciest, ktoré sú jednoznačne označené. Pýtal si sa ako? Jednoducho zvislými značkami informatívnymi, kde je napísané: Lesná cesta Krásny potok, Lesná cesta Borsučiny, Lesná cesta Výrava, Lesná cesta Nižná Šebestová a tak ďalej, a tak ďalej. Tieto cesty sú jednoznačne vyznačené.

    Pre organizované cykloturistické združenia, ale aj pre ostatných cykloturistov je k dispozícii od 1. 9. 2007, t. j. odo dňa, kedy predmetný zákon nadobudol účinnosť, webová stránka ministerstva pôdohospodárstva a to nájde v stati „mapa lesných a pozemných komunikácií“. Čiže jednoznačne z týchto máp človek sa môže dočítať nielen o tvrdých lesných cestách, ale aj o cestách druhých tried, to znamená, o lesných cestách nespevnených zvážniciach, ktoré sú tiež zaradené do kategórie lesných ciest a tiež slúžia cykloturistom k ich činnosti.

    Už som spomínal vo faktickej poznámke, ale ešte raz to zdôrazním, že máme k dispozícii 40 tisíc kilometrov lesných ciest. Pre vašu informáciu je to obvod Zemegule meranej po rovníku. A preto, pán Frešo a pán Mikloš, hoci tu nie je, je taktiež zavádzajúce z vašej strany, že vraj cyklisti sú obmedzovaní, že sa im bráni vstup do lesa. Vôbec to nie je pravda. Hneď v začiatku platnosti tohto zákona médiá „zohrali“ ako obyčajne „svoju úlohu“. Hospodárske noviny zo dňa 21. 6. 2007 – citujem nadpis článku, Bicykle zavesíme na klinec – išlo o jednoznačné zavádzanie verejnosti. Touto novelou zákona vôbec nevyháňame cykloturistov z lesa, ale ich aktivitu usmerňujeme na lesné cesty a vyznačené cyklotrasy. Koniec koncov, je to obdobné v každej kultúrnej krajine. Prečo teda zástupcovia najsilnejšej opozičnej strany „oprašujú“ tému bicykel v zákone o lesoch? Zrejme téma bicykel je pre nich v zákone o lesoch najdôležitejšia. Ale prečo? Jednoducho nemajú témy a zrejme preto sa snažia upútať pozornosť na tému bicykel. Ja ako lesník s 26-ročnou praxou predmetný návrh jednoznačne nepodporím.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa neprihlásil nikto.

    Posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec László Miklós, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ako zvyčajne pri týchto otázkach je len niekoľko poslancov prítomných v sále, napriek tomu vystúpim, aj keď som pôvodne neplánoval vystupovať, lebo som si myslel, že tento návrh bude úplne, by som povedal, jednoznačný a vecný. Teda budeme sa baviť len o vecných záležitostiach, no ale myslím si, že sa z toho vyvinula politická šarvátka a to v prípadoch zákonov o životnom prostredí, o pôdohospodárstve, ja si myslím, že by nemalo byť. V každom prípade súhlasím s tým názorom, ktorý vyslovil spoločný spravodajca, že v zákone o lesoch sú aj omnoho významnejšie problémy ako jazdenie na koni a na bicykloch, čo som aj okomentoval v tom čase, keď sme preberali zákon o lesoch. Ale ja si myslím, že je to ešte taký krátky čas odvtedy, čo sme prijali novelu zákona o lesoch, že treba trošku počkať so zmenami.

    No, ale k tomu, čo dnes odznelo a prečo vlastne aj vystupujem.

    Pán Lebocký Tibor, ty si hovoril názor, že les je majetok ako každý iný. No, ja s tým nesúhlasím a myslím si, že od srdca ani ty. Pretože, áno, samozrejme, súhlasím so stanoviskom majiteľov, ktorí by chceli mať tento majetok naozaj chránený tak, že by to bolo zavreté a nikto by do toho nevstupoval. To je absolútne pochopiteľné a ja ich aj chápem. Ale odjakživa, a ty to vieš najlepšie, že v rôznych zákonoch sa les definuje nielen ako majetok dreva, ale aj ako prírodný zdroj a veľmi zdôrazňujeme, aj ty osobne, aj všetci tí, ktorí normálne rozmýšľajú o lese, že les má aj mimoriadne významné celospoločenské funkcie, ktoré sa nedajú ohraničiť len hranicou lesného pozemku a majú omnoho väčší význam. Preto si nemyslím, že môžeme považovať les za také isté vlastníctvo ako kukuričné pole alebo, povedzme, budovu. Ale to je právna stránka.

    Druhá stránka je biologicko-fyzická alebo fyzikálna. Proste nemôžeme porovnať ani ku poľnohospodárskemu vlastníctvu, pretože z poľnohospodárskeho vlastníctva máš každý rok alebo každé 3 roky alebo za krátky čas ekonomický efekt. Z lesa nie. Les rastie, povedzme, 80 rokov, alebo aj pri tých rýchlo rastúcich drevinách 30 rokov, a potom máš hospodársky efekt. Ale celospoločenský efekt plynie každú chvíľu, stále, stále, stále a v každom lese. Dokonca aj na rúbanisku, dokonca aj v lese, ktorý je napadnutý, povedzme, lykožrútom. Takže preto si myslím, že to vlastníctvo je trošku iné. Ja týmto nechcem spochybňovať inštitút súkromného alebo spoločenského, alebo skupinového vlastníctva. Len hovorím, že to tak úplne s tým vlastníctvom nie je.

    No, samozrejme, by sme tu mohli pridať aj jednu špecifickú otázku, koľko hodnoty pridal súčasný vlastník k tej hodnote, čo vytvorila príroda. Tu môžeme lavírovať od nuly. Povedzme, keď si kúpim dnes 1 000 ha lesa po skutočne dobrých hospodároch, čo stáročia predkovia prikladali pridanú hodnotu do toho lesa a ten les zveľaďovali, ja som nič do toho nepriložil, ale je to moje a chcem to jednoducho uzavrieť pred návštevníkom. No, ale znovu toto som povedal len preto, že vlastníctvo ako právny stav je dané, ale celospoločenské funkcie lesa sú celospoločenským vlastníctvom a do toho patrí, samozrejme, aj rekreačná funkcia a do toho patrí aj sprístupňovanie lesa, čo povedal kolega Martinák. A sprístupňovanie lesa znamená aj zabezpečenie využívania týchto mimoprodukčných funkcií lesa.

    No a ešte, toto naozaj robím mimoriadne zriedka, že idem do ideológie, ale je zaujímavé a hovorím to vám obidvom, aj predkladateľovi, aj spravodajcovi, aj tým, ktorí vystupovali, že ten návrh je v podstate ľavicový. Ten návrh je v podstate ľavicový a obrana, resp. protireakcia je viac-menej pravicová a pritom to politické spektrum vyzerá takto, ale to nechám na vás, s tým nebudem zaťažovať ani seba, ale naozaj, chránenie práv vlastníka alebo skupiny vlastníkov pred celou spoločnosťou je viac-menej pravicový prístup. Ale z toho vyplýva jediná vec, ani nie osobná, ani nijaká, že tu sa vyvinula taká animozita medzi jednotlivými, medzi niektorými stranami, že to potom vplýva mimoriadne zle aj na riešenie vecných problémov, do ktorých toto prosté ustanovenie jazdenia na koni a na bicykli celkom iste by patrilo, keby tá animozita nebola taká vysoká. Možno, že toto som nemal takto hovoriť, lebo som nikdy takto nezvykol hovoriť, no ale predsa som to vyslovil.

    Ale to, čo som chcel a čo patrí k vecnej stránke a možno, že tento úvod som nemal hovoriť, ja veru súhlasím s tým návrhom alebo s modifikáciou toho návrhu, čo predložili predkladatelia, pretože, Ľuboš – keďže teraz je nás málo, tak môžem ťa takto oslovovať –, akokoľvek budeme hovoriť o tom, čo je vyznačená, čo je nevyznačená, celkom iste je omnoho viac nevyznačených ciest ako vyznačených. To nehovorme, že to tak nie je. Tibor, keď ja pôjdem z Liciniec do Levár na bicykli, to je 4 km cez les, čo som odjakživa od malička absolvoval x-krát, tá cesta nie je vyznačená a dodnes tadiaľ chodím s bicyklom a dodnes tadiaľ budú chodiť na bicykloch aj mládenci za dievčatami aj kdekto, a to nie je vyznačené a myslím si, že do budúcnosti ani nebude.

    Popri mojej puste, tam, kde bývame, má môj brat 3 kone. Každý deň vojde do cesty, kde odjakživa chodili vozy s koňmi a vozili drevo, nie je vyznačená tá cesta, no jednoducho nie je. A takýchto ciest je, samozrejme, omnoho viacej. Čiže, to ja nekritizujem, to sa podľa mňa ani v blízkej budúcnosti nebude dať, pretože nie je 40 tisíc kilometrov lesných ciest, resp. takých komunikácií, takých chodníkov, alebo už to nazvime akokoľvek, nie právne.. (hlas v pléne) ...no však o toto presne, presne a to je podstata toho návrhu, prečo ja podporujem. Kým my toto nebudeme mať presne vyriešené. A aké teda máme možnosti? Lebo toto sme pochopili. Celkom iste súhlasíte so mnou, je desaťtisíce kilometrov takých lesných komunikácií pri Stropkove, pri Habure, pri Rožňave, kdekade, kde jednoducho je možné ísť aj s vozom, aj s koňom, aj s bicyklom. Nič sa tomu lesu nestane. Ale vyznačené to nie je a ja si myslím, že ani do budúcnosti nebude.

    Preto aké sú možnosti? Prvá možnosť, všetky takéto chodníky vyznačiť, no ale na to nemáme sily. Ja neviem, kto na to bude mať sily, aby takto vyznačil. Druhá možnosť je, no jednoducho proste sa tento paragraf tak, ako predložili, resp. tá časť vety z toho daného bodu jednoducho vypustí tak, ako to predložili predkladatelia. Ja si myslím, že keď sa to zruší, samozrejme, iná je otázka pri osobitne chránených územiach a prípadne pri lesoparkoch pri veľkých mestách alebo tam, kde je naozaj očakávateľný veľký nápor cyklistov, ale k tomu smeruje môj návrh. Čiže, keď na tých normálnych lesných cestách, keď náhodou tam ide na koni alebo na bicykli, len máloktorý čudák sa bude predierať húštinou, no pôjde tadiaľ, kadiaľ vedie cesta, a keď náhodou sa taký čudák nájde, no ja si nemyslím, že spôsobí taký problém, akože by sme sa toho mali báť.

    No ale iná možnosť je, že by sme upravili ten paragraf, že by sa dalo dať, že zákaz jazdiť mimo chodníkov a všetkých druhov lesných komunikácií. To je, samozrejme, vágna definícia. Tak to právne nikde nie je nič definované, ale by sa predsa len povedalo, že keď je zjavne niekde chodník, po ktorých stáročia alebo desaťročia chodili pešiaci, cyklisti, kone, vozy a tak ďalej, no aj keď to nie je vyznačené, nech sa chodí.

    A druhá možnosť je, že sa pozitívne vymedzí, teda negatívne vymedzí zákaz, že sa povie: zákaz jazdiť je tam, kde je ustanovený a vyznačený zákaz, čiže vyslovene zákaz vyznačený všeobecne záväzným predpisom, návštevným poriadkom, štatútom daného územia alebo nejakým takýmto spôsobom. Ja sa pokúsim, keď to prejde do druhého čítania, čo asi nebude, čiže mi ušetríte robotu, ale keby to prešlo do druhého čítania, tak určite by som išiel týmto smerom, ako túto jednoduchú, zdanlivo jednoduchú otázku vyriešiť.

    Ale nakoniec, moja posledná myšlienka, ktorú som povedal. Prosím vás, poďme vyriešiť problém jazdenia bicyklov a koní a nehovorme tu krížom-krážom o všelijakých politických otázkach, ktoré vôbec nesúvisia s týmto problémom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za zrozumiteľné vystúpenie.

    S faktickými poznámkami na neho sa prihlásili pán poslanec Ľuboš Martinák a pán poslanec Tibor Lebocký. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Ľuboš Martinák. Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, ďakujem za slovo. Pán profesor, už by sme sa mohli konečne prestať naťahovať, čo je vyznačené, čo nie je vyznačené. Ja tvrdím jednu vec, že u nás na východnom Slovensku a z veľkej časti aj na strednom – západné nemám tak prechodené, priznám sa – je na 90 % tvrdých lesných ciest, tvrdých lesných ciest vyznačených. Chodíš do Habury, budeš tam nabudúce, stretneme sa a pôjdeme pozrieť, či tvrdá lesná cesta Medzi Haburky, ktorú určite dobre poznáš, nie je vyznačená. Ja tvrdím, že je vyznačená. Je tam zvislá značka – tvrdá lesná cesta Medzi Haburky.

    Ďalej, čo sa týka tých poľných ciest, čo si vravel, že prechádzaš a tak ďalej, či môžeš, nemôžeš. Je jasné, že medzi lesné cesty a konečne si to ozrejmime, patria aj cesty nespevnené. To znamená, zvážnice alebo aj cesty tzv. poľného charakteru. Pán Mikloš operoval v dopoludňajšom vystúpení, že v návrhu zákona, ktorý išiel minulého roku, nebolo povedané, o aké cesty ide. Zase zavádzal verejnosť. Môžete si to prehrať. Vo svojom vystúpení som povedal, že ide o cesty 1L-ky, ktoré sú spevnené a o 2L-ky, ktoré nie sú spevnené. Okrem toho v § 31 sa hovorí, jazdiť na bicykli alebo na koni mimo lesnej cesty, to znamená, nie vyznačenej lesnej cesty alebo vyznačenej trasy. Ináč tieto cesty, poväčšine tvrdé lesné, sú vyznačené a kto má bližší záujem, nech sa páči, slúži aj webová stránka. Tým nechcem hovoriť, aby nejaký dedko alebo babka sa šmátrali po webovej stránke.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej je prihlásený s faktickou poznámkou pán poslanec Tibor Lebocký. Je spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Pán profesor, pri všetkej úcte ďakujem aj za tú úvodnú prednášku, ako sa vlastne posudzujú všeužitočné alebo mimoprodukčné funkcie lesa. Ja som presvedčený o tom, že my si to navzájom asi nikdy nebudeme musieť vysvetľovať. Ja by som však veľmi rád vedel a veľmi pekne ťa poprosím ako kolegu aj z výboru a ako uznávaného vysokoškolského profesora, či si ty naozaj myslíš, že občania Slovenskej republiky, ktorým sa absolútne týmto zákonom neberie právo voľne vstupovať do lesa, nedokážu rozlíšiť, aký je rozdiel medzi chodníkom a cestou. Však celé obmedzenie sa týka vyslovene len chodníkov, poprípade, samozrejme, lesných porastov, teda miest, kde rastú už stromy, kde rastie bežná vegetácia. Obmedzenie, ešte raz opakujem, sa týka lesných chodníkov. To je také isté obmedzenie ako v bežnej mestskej prevádzke, takisto sa nemôžu cyklisti bicyklovať po chodníkoch. Takisto sa nemôžu bicyklovať po mestskej zeleni v nejakom parku. Takisto sú obmedzenia. Tak nerozumieme si alebo si nechceme rozumieť? Ide tu o pojmy, pojmy a pojmy. Je obrovský rozdiel podľa môjho názoru, a nielen podľa môjho, medzi chodníkom a cestou. A tu sa začína, tu sa začína lámať chlieb a tu si pravdepodobne nerozumieme a tu vzniká asi priestor na to, aby sme vnášali do toho nejaké to politikárčenie, čo, úprimne ti poviem, zdieľam tvoj názor, že aj pre mňa je nepríjemné.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Reagovať na faktické poznámky kolegov chce pán poslanec László Miklós. Nech sa páči.

  • Ale kolegovia, však problém nie je tam, kde je to vyznačené a kde je to zjavné, ale práve tam, kde sú pochybnosti, preboha, však o tom hovoríme. Keď som sa na teba pozrel, Tibor, keď sme sa pred chvíľou bavili, čo je chodník, no iste, a ja ti hovorím ešte raz, že medzi Licincami a Levármi je, neviem, ako to nazvať, časť, po ktorej my desaťročia chodíme bicyklami a nevieme, či je to chodník alebo cesta. A z toho chceme, tam ja porušujem zákon, ja porušujem zákon. A ešte raz, nič sa nestane, keď my povieme, že môže jazdiť aj po chodníkoch. No komu sa nelení a bude sa predierať po polmetrovom chodníku, tak nech sa prediera, ale tam sa nebudú. Ale keď sú pochybnosti, keď sú pochybnosti, Ľuboš Martinák, však isteže, tam tie vyznačené okolo Habury to nie je problém. Samozrejme, to, čo je vyznačené, chvalabohu, že je to vyznačené. Znovu, ten problém je tam, kde sú pochybnosti pre mňa. Ja zabúdam na všetky politické okolnosti, s tým som aj vystúpil. Na všetky politické okolnosti zabúdam. Ja len to hovorím, že sú také úseky ciest, kde je nejednoznačne povedané, aj tá definícia toho, čo sa upravila, definícia lesných ciest je nie absolútne jednoznačná v najrôznejších prípadoch v našich lesoch, ktoré poznáme. Lebo keď chodíme do lesov, tak vieme, že sú nejednoznačné. A ja si myslím, pri všetkej úcte naozaj a ani si nemyslím, že je to reálne, aby každá takáto lesná cesta bola akýmsi spôsobom vyznačená, alebo bolo povedané, no potiaľto je ešte lesná cesta do jedného metra šírky a od 70 cm menej je už nelesná. Takže je problém pri tých cestách, čo sú nejednoznačné. Tie, čo sú jednoznačné, nie je problém, nie je problém.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec László Miklós bol posledný prihlásený do rozpravy k tomuto bodu. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce reagovať na rozpravu v záverečnom slove. Áno. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som oceniť všetkých, ktorí vystúpili v rozprave a poviem pár poznámok na záver a možno k niektorým vystúpeniam sa ešte krátko vrátim.

    Úplne na záver aj priebeh faktických poznámok presvedčil, že pokiaľ ľudia, ktorí sú aj odborníci v tejto oblasti, majú pochybnosti o tom, či niečo je chodník alebo niečo je cesta, tak potom zákon, ktorý je založený na tom, že niečo je označené ako cesta a niečo nie je niekde na nejakej mape, jednoducho nie je vykonateľný. To znamená, že v praxi to bude tak, ako som hovoril vo svojom predošlom vystúpení, že ten, kto bude tvoriť tú lesnú stráž alebo ten poverený orgán, ten bude rozhodovať o tom, kto zákon porušuje a kto nie. A ďalej v praxi to bude znamenať to, že občania jednoducho budú zneistení pri pohybe v lese, či neporušujú zákon a svojím spôsobom ich to znechutí a z lesa ich to vytláča von. Ten záver je úplne zrejmý.

    Čo sa týka toho, že existuje istá mapa týchto lesných ciest, treba si uvedomiť, aj ty, pán kolega Martinák, si hovoril, že máte vyznačených 30 tých ciest a potom si hovoril 40 tisíc km ciest je. Pokiaľ sú nakreslené niekde na nejakom papieri a možno sú aj zamerané, ale nie sú riadne 40 tisíc km ciest označené tak, aby tomu občania tejto republiky rozumeli, tak akým spôsobom cyklista v lese sa má orientovať. Veď dokonca pod hustými korunami stromov ani GP zariadenie nefunguje. To je proste absolútne nerealistické. Tu zakrývame, naozaj zakrývame tu jadro problému, ktoré hovorí – a to už je politika, ja si to na rozdiel od pána profesora myslím –, že je to vzťah medzi tým, kto slobodu chce dávať, ergo pravicové strany, a medzi ľavicovými stranami, ktoré majú vždy tendenciu slobodu obmedzovať. Nie je to len o vlastníctve. Je to jednoducho o tom, že my hovoríme, nech je slobodný pohyb v lese cyklistov, nech sa pohybujú po chodníkoch, nech sa pohybujú po cestách. Pokiaľ je vážny dôvod, citoval som paragrafy, ktoré umožňujú obvodnému lesnému úradu obmedziť tento vstup do lesa, čiže nijako nie sú dotknuté ostatné funkcie lesa, je to k dispozícii v zákone v tejto chvíli. Ale pokiaľ to tak nie je, nech sa ľudia slobodne v lese pohybujú. Ja chápem ľavicový postoj, v tomto prípade podľa mňa zastupujúci úzke lobistické skupiny, ktorý hovorí, že ľudí treba z lesa vykázať, že ľuďom treba proste život upraviť zákazmi.

    Znova sa vrátim ešte raz k tým 40 tisíc kilometrov ciest. Neviem, neviem si predstaviť efektívny spôsob, akým rodina v lese idúca, keďže tie cesty nie sú vyznačené, sa orientuje, či porušuje, alebo neporušuje zákon. Samozrejme, je zrejmé, že ľudia, pokiaľ by prešla táto novela zákona, ktorú sme navrhli, by sa ďalej slobodnejšie pohybovali v lese, jazdili by po cestách, jazdili by po chodníkoch a myslím si, že pokiaľ naozaj existuje nejaké významné obmedzenie, ale nie takéto všeobecné, aké je teraz v zákone, tak má zmysel len diskutovať v druhom čítaní.

    Ale myslím si, že by bolo správne viacej dať slobodu ľuďom a umožniť im, aby tak, ako sa mohli slobodne na bicykloch pohybovať v lese do účinnosti zákona, ktorý táto vládna koalícia si presadila, sa im to v tejto chvíli vrátilo. To bol aj dôvod, pre ktorý sme prišli po roku s touto iniciatívou a to je aj dôvod, ktorým vás žiadam o podporu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne navrhovateľovi za jeho záverečné slovo.

    Pýtam sa pána spravodajcu, či chce využiť možnosť záverečného slova. Áno, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som veľmi stručne zhrnul to, čo tu bolo povedané. Mal som síce urobených viac poznámok, ale mnohé veci boli zodpovedané aj v rámci faktických pripomienok alebo faktických poznámok a vzhľadom na to, že sme naozaj v prvom čítaní, tak sa obmedzím len na určitý záver.

    Ja neberiem ani tebe, pán kolega Frešo, ani pánovi poslancovi Miklošovi právo na svoj názor, samozrejme, neberiem ti ani tvoje právo spraviť z tohto problému nejaký politický problém. V každom prípade ale odporúčam, ak je naozaj taký veľký problém, aby si si uvedomil, aký je rozdiel medzi chodníkom, lesnou cestou, vyznačenou trasou alebo vôbec trasou ako-takou, aby si si pozrel slovenský významový slovník. Sú to úplne jednoznačné veci.

    A úplne na záver, skutočne, aby som nerozvíjal problematiku ešte viac, mi dovoľte, aby som zareagoval na to, čo si uviedol aj ty teraz vo svojom záverečnom vystúpení a čo pri predložení tohto návrhu na zmenu a doplnenie alebo na zmenu zákona o lesoch uviedol kolega Mikloš Ivan, teda tvoj kolega z aspektu navrhovateľstva alebo navrhovateľa. Spomenuli ste tam tlaky určitých lobistických skupín. Spomínate poľovníkov, spomínate lesníkov. Dovoľ mi, aby som na toto zareagoval tak, že ja aj jedných aj druhých považujem za veľmi poctivých ľudí, ktorí sa starajú o osud slovenskej prírody a starajú sa o zver a o celú, nielen teda faunu, ale aj o flóru. Títo ľudia vtedy, keď možno jeden z dvojice navrhovateľov chodí, resp. jazdí na bicykli po štátnej prírodnej rezervácii, mám teraz na mysli Stužicu, títo ľudia vtedy v revíroch kosia, pripravujú trávu, teda seno a pripravujú sa na zimnú sezónu, aby mohli zver prikrmovať. Títo ľudia vtedy, keď jeden z dvojice navrhovateľov sa možno lyžuje na Aljaške, títo ľudia vtedy v snehu po pás siahajúcom to seno rozvážajú, starajú sa o zver a z každej stránky zabezpečujú ochranu nielen zvierat, ale aj prírody ako-takej. Ak týchto ľudí máte oslovovať, resp. nejakým spôsobom označovať za lobistov, tak ja pri všetkej úcte sa k týmto lobistom naozaj hlásim.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať budeme o 17.00 hodine.

    Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Tkáčovej, Pavla Freša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 661. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 666.

    Dávam teraz slovo poslankyni Jarmile Tkáčovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani kolegyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za udelené slovo. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, návrh, s ktorým prichádzame, nie je nový, odznel už na minulej schôdzi ako pozmeňujúci návrh k poslaneckej novele stavebného zákona. Navrhujeme v ňom upraviť § 123 stavebného zákona tak, aby sa na tých konaniach, pri ktorých si právomoc stavebného úradu vyhradí krajský stavebný úrad, mohli zúčastniť aj občania dotknutých obcí združených v občianskych združeniach.

    Tento návrh predkladáme jednak v záujme sprehľadnenia konania a zabezpečenia následnej možnosti nezávislého posúdenia súdmi v prípade možného porušenia práv účastníkov konania a jednak na podporu občianskej spoločnosti, ktorá tvorí protiváhu a brzdu verejnej moci, ktorá má vždy tendenciu uzurpovať si tej moci viac, ako si ústavou a zákonmi sama priznala. Inými slovami, dôvod, pre ktorý navrhujeme túto právnu úpravu, je naša nedôvera k postupu štátnych orgánov v procese územného konania a v procese stavebného schvaľovania. Táto nedôvera v nás vznikla pri veľmi vypuklom škandále okolo výstavby skládky v Pezinku, kde sa jednoznačne preukázalo, že štátny orgán nekonal v súlade so zákonom. A toto potvrdila aj inšpekcia životného prostredia.

    Situácia sa vyvíja, nehovoríme o skládke v Pezinku prvýkrát na pôde parlamentu, a ja si dovolím poukázať na súčasný protiprávny stav okolo spomínanej výstavby. Podčiarkujem, protiprávny stav. Predvčerom sa opätovne objavili v médiách snímky z tzv. novej jamy, ktoré vyhotovili občania Pezinka a z ktorých je zrejmé, že napriek zákazu pokračovať v stavebných prácach, ktoré vydal inšpektorát životného prostredia pri výkone stavebného dozoru a napriek tomu, že integrované stavebné povolenie nie je dodnes právoplatné, napriek týmto dvom vážnym skutočnostiam sa na kontroverznej stavbe opätovne vykonávajú činnosti nezlučiteľné s právnym stavom.

    Všetci vieme o uzavretom okruhu Ján Man mladší, Ján Man starší, krajský stavebný úrad, majiteľ pozemku, zhotoviteľ stavby, vieme o ich väzbách na stranu Smer a z toho kolečka vytŕča aj spoločnosť s menom Westminster Brothers, ktorej stavba bola údajne predaná a predstaviteľov ktorej sa podľa mne prístupných informácií nepodarilo dosiahnuť ani médiám, ale ani pracovníkom vykonávajúcim stavebný dozor.

  • Šum v pléne.

  • Pani kolegyňa, prepáčte. Viete čo? Nie je nás tu až tak veľa, ale ak môžem poprosiť všetkých, ktorí si potrebujú ešte k predchádzajúcemu bodu niečo vydiskutovať, nech to urobia mimo sály. Zachovajme elementárnu úctu k navrhovateľke. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem vám, pán predsedajúci. Čiže chcem zhrnúť to, čo som doteraz povedala. Máme zákony, máme inšpekciu životného prostredia, máme prokuratúru, políciu, máme súdy, len vyzerá to tak, že niet koho postihnúť. Nie je nikoho, kto by prebral na seba zodpovednosť za tento stav. Čiže, napriek zákazu stavať, napriek neexistencii platného stavebného povolenia niekto, koho sa nám nepodarilo dodnes identifikovať, stavia skládku, ktorej územné osadenie v rámci územného konania bolo v rozpore s platným územným plánom mesta Pezinok a teda bolo vydané v rozpore so stavebným zákonom.

    Vo výbore sa kolega Gabura opýtal: Ako je možné, že sme sa vôbec do takého stavu dostali? A do dnešného dňa na túto otázku my nemáme odpoveď. V praxi sa jasne ukázalo, že zákonné kontrolné mechanizmy verejnej moci v tomto prípade zlyhali. Preto považujeme za potrebné zapojiť občiansku kontrolu, ktorá je nepodplatiteľná, lebo je silou verejnej mienky, je silou predstaviteľov jediného zdroja štátnej moci v Slovenskej republike, a to občanov.

    Vrátim sa späť k predloženému návrhu. Stavebný zákon upravuje postup pri územnom plánovaní, územnom konaní a územnom rozhodovaní v stavebnom povoľovaní a vyvlastnení. Jeho súčasťou je aj stavebný poriadok. Účastníkom územného konania je v zmysle zákona navrhovateľ – obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov, napríklad pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

    Územné konanie na prvom stupni je v pôsobnosti stavebného úradu, ktorý je preneseným výkonom štátnej správy obce. V prípadoch, ak ide o stavbu alebo opatrenie, ktoré sa má uskutočniť v územnom obvode dvoch alebo viacerých stavebných úradov, určí príslušný stavebný úrad, krajský stavebný úrad. Ak ide o stavbu alebo opatrenie, ktoré sa má uskutočniť v územnom obvode viacerých krajov, ide o technicky náročnú stavbu alebo neobvyklú stavbu, právomoc stavebného úradu si môže vyhradiť krajský stavebný úrad. Toto upravuje § 123 a my prichádzame s návrhom upraviť § 123 tak, aby sa konania pri technicky náročných alebo neobvyklých stavbách alebo pri opatreniach s väčšími alebo rozsiahlejšími účinkami na životné prostredie, pri ktorých si právomoc stavebného úradu vyhradí krajský stavebný úrad, aby v týchto prípadoch účastníkmi konania boli aj fyzické osoby alebo združenia občanov dotknutých obcí.

    Ďalej navrhujeme, aby tieto osoby mali postavenie účastníka konania aj vtedy, ak ide o konanie podľa § 119 ods. 1 a 2, teda pri konaní v obvode viacerých stavebných úradov alebo viacerých krajov. Tieto zmeny by sa týkali iba konaní, ktoré sa začnú po nadobudnutí účinnosti novely a všetky konania pred účinnosťou tejto novely by sa dokončili podľa terajšieho znenia zákona.

    A na záver, dámy a páni, mi dovoľte ešte jeden podporný argument pre predloženie a pre podporenie tohto návrhu zákona. Agentúra SITA vydala informáciu, že Slovensko bolo na zasadnutí 41 členských krajín Dohovoru o účasti verejnosti na rozhodovaní v Lotyšskej Rige viackrát spomínané ako exemplárny príklad porušovania práv verejnosti a medzinárodných záväzkov. A mne je skutočne ľúto, že na takomto medzinárodnom fóre bolo Slovensko prirovnávané ku Kazachstanu. Myslím si, že by nám to malo byť všetkým ľúto, pretože Slovensko podpísalo Dohovor o účasti verejnosti na rozhodovaní. Vyplývajú nám z toho medzinárodné záväzky a to znamená, posilňovať účasť verejnosti na rozhodovaní. Ale naša vláda a náš parlament v poslednom roku prijali takéto opatrenia, takéto zákony, ktoré naopak, nieže posilňujú účasť verejnosti, oni ju oslabujú.

    Dovoľte mi príklady. Boli zrušené účasti združení občanov napríklad pri povoľovaní banskej ťažby, elektrární, skládok odpadu, spaľovní nebezpečného odpadu, chemických tovární, cementární, kafilérií, výroby jedov. To sú všetko povoľovania, ktoré majú zásah do životného prostredia, teda aj do prostredia, v ktorom žijú ľudia. Hovoríme o ťažbe uránu v Jahodnej pri Košiciach. Hovoríme o perlite v Trebišovskom okrese, v Tokajskej oblasti. Hovoríme o ťažbe zlata v Kremnici, o uhoľnej elektrárni v Trebišove.

    Preto vás chcem, vážení kolegovia, požiadať, keďže medzinárodné spoločenstvo tieto práva verejnosti považuje za základnú slušnosť k občanom v štáte, dovoľujem si vás požiadať o prejavenie takejto pokory a slušnosti k našim občanom a podporenie návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Györgyovi Juhászovi, aby uviedol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

    Gy. Juhász, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 362 z 10. júna 2008 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Tkáčovej, Pavla Freša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač č. 661.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 daného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o tom, že návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, nebude mať dopad na životné prostredie a na podnikateľské prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky nie je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená ani v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 666 zo dňa 2. júna 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 4. septembra 2008 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2008.

    Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Taktiež zaujmite mieste určené pre spravodajcov.

    Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku.

    A preto okrem toho, že otváram všeobecnú rozpravu, pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Viliam Novotný ako jediný sa hlási k tejto problematike do rozpravy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec, máte priestor v rozprave, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil k novele tohto zákona, keďže som spolupredkladateľ tohto zákona.

    Pamätám si, ako som spoza tohto rečníckeho pultu v máji rečnil k zákonu, ktorý predkladala pani poslankyňa Zmajkovičová a týkal sa toho, aby v územnom konaní mohol investor postupovať podľa toho územného plánu, ktorý platil v čase podania jeho žiadosti o územné konanie, resp. aby postupoval v prípade, keď tento územný plán bol zmenený podľa toho, ktorý mu viacej vyhovuje. Vtedy sme to pomerne ostro kritizovali s kolegami z poslaneckého klubu SDKÚ – DS a nakoniec novelu tohto zákona nepodpísal ani prezident Slovenskej republiky. Vrátila sa do Národnej rady a chcem sa poďakovať kolegom z vládnej koalície, že sme nakoniec pri hlasovaní novelu tohto zákona nepodporili, lebo naozaj to bol zákon tak, ako to tu odznelo vtedy v rozprave, ktorý výrazne zvýhodňoval investora voči samospráve.

    Táto poslanecká novela, ktorú dnes prerokúvame a týka sa toho istého zákona, je trošku z iného súdka. Možno by mohol niekto povedať, že dáva viacej kompetencií a viacej priestoru predovšetkým fyzickým a právnickým osobám, občianskym združeniam dotknutých obcí a miest, kde sa plánuje výstavba, ktorá má väčší ako miestny charakter, to znamená, má regionálny význam, prípadne celospoločenský význam.

    Myslím si, že pani poslankyňa Tkáčová vo svojom vystúpení veľmi jasne odôvodnila, prečo túto novelu zákona dávame a chcem len podčiarknuť, že sa to netýka len príkladu Pezinka, nie je to účelová novela, kde chceme riešiť niečo konkrétne, týka sa to určitých obáv, ktoré som spoza tohto rečníckeho pultu komunikoval aj v druhom čítaní už pri spomínanej novele zákona pani poslankyne Zmajkovičovej. Vtedy, ak sa iste pamätáte, som tu čítal príbeh Tepelnej elektrárne v Trebišove, resp. projektového investičného zámeru vybudovať takúto tepelnú elektráreň v Trebišove. Informácie, ktoré postupne prenikajú na verejnosť, hovoria o tom, že investori zrejme v Trebišove už nebudú pokračovať v tomto projekte a pre zmenu sa uvažuje o podobnom projekte v meste Strážske. Nejdem teraz konkretizovať a znovu čítať celý ten príbeh, ktorý je dosť smutný, pretože v celom tom príbehu Tepelnej elektrárne v Trebišove vidno, ako štátna správa po úvodnej nevôli nakoniec podľahne tlaku investora a podľahne určitej neviditeľnej ruke záujmov, ktoré tento investor má.

    Myslím si, že tá najväčšia obava, ktorá v samospráve existuje, ktorá medzi občanmi existuje, je skutočnosť, že naozaj pri výstavbe tepelnej elektrárne, priemyselného parku, chemickej továrne, skládky, spaľovne odpadu, sa môže stať, že sa krajský stavebný úrad určí ako prvostupňový stavebný úrad a týmto spôsobom v podstate vylúči samosprávu z rozhodovania v územnom konaní. Je to v súlade so zákonom. Naozaj sa pri nadregionálnom význame alebo celospoločenskom význame takejto stavby môže ustanoviť krajský stavebný úrad ako prvostupňový, čo sa týka územného konania a potom neskôr aj stavebného konania.

    Novela tohto zákona je o tom, aby dotknuté obce, aby občianske združenia, aby občania, ktorí nesúhlasia s týmto zámerom, boli prizvaní do tohto procesu, aby sa mohli k tomuto procesu vyjadriť. To je všetko. Nič viac, nič menej. Ja viem, že na jednej strane tu môže vzniknúť určitá pochybnosť, že niektoré lobistické skupiny budú práve pracovať cez tieto občianske združenia alebo cez týchto občianskych aktivistov. Ale na druhej strane si naozaj nedokážem predstaviť situáciu, ak konkrétne v meste Trebišov primátora a mestské zastupiteľstvo vylúčime z rozhodovania alebo aspoň z vyjadrenia sa k rozhodnutiu krajského stavebného úradu vo veci výstavby tepelnej elektrárne 200 metrov od centra mesta, 200 metrov od obytnej zóny. Ja si to naozaj nedokážem predstaviť. Preto si myslím, že keď už sa určí v takejto veci krajský stavebný úrad ako prvostupňový stavebný úrad vo veci územného rozhodnutia, minimálne by v tom konaní mohlo mesto ako právnická osoba zastúpená primátorom, povedzme, občianske združenie Trebišov Nahlas, ktoré vyzbieralo 9 tisíc podpisov proti výstavbe tepelnej elektrárne, o tom som hovoril pred mesiacom, nechcem vás tým znovu zabávať a znovu vám to tu čítať, Trebišov má 18 tisíc obyvateľov a 9 tisíc ľudí podpísalo túto petíciu, čiže dá sa povedať, že skoro celá dospelá populácia alebo veľká väčšina celej dospelej populácie, aby takéto občianske združenie Trebišov Nahlas, ktoré má 9 tisíc podpisov, polovicu občanov mesta Trebišov, sa nemohlo vyjadriť v územnom konaní ako účastník tohto konania.

    Dámy a páni, naozaj táto novela zákona je o tom, aby sme nemohli obísť občanov, aby sme nemohli vylúčiť samosprávu pri rozhodovaní o stavbách regionálneho, nadregionálneho, možno celospoločenského významu, lebo koniec koncov, povedzme, tá tepelná elektráreň bude vyrábať elektrinu, ktorú budeme používať na celom území Slovenska, možno ju budeme predávať do zahraničia, ale každopádne sa bude dotýkať predovšetkým tých ľudí, ktorí 200 metrov od komínov tej tepelnej elektrárne bývajú a majú svoju záhradku a posielajú svoje deti do školy.

    Dámy a páni, myslím si, že novela tohto zákona nie je ani pravicová, nie je ani ľavicová, nie je ani opozičná, nie je ani koaličná, je taká normálna. Je taká normálna v tom zmysle, že dáva možnosť samospráve, fyzickým osobám, občianskym združeniam byť účastníkmi územného konania, ak sa ako prvostupňový orgán ustanoví krajský stavebný úrad. Myslím si, že konkrétne v prípade Trebišova a konkrétne v prípade mesta Strážskeho sa vám za to občania, aj samosprávy dotknutých obcí, poďakujú, ak túto novelu zákona schválite. Myslím si, že tam má strana Smer alebo Ľudová strana HZDS omnoho viacej voličov, ako SDKÚ – DS. Takže nie je to cielené, mierené v prospech našich voličov alebo našich samospráv. Je to namierené v prospech občanov tak, aby občania v okamihu, keď sa krajský stavebný úrad samoustanoví tým, ktorý je prvostupňovým stavebným úradom, neboli v obavách, že tu ide o nejaké lobistické záujmy, o to, že investor ovplyvňuje štátnu správu, ale mali istotu, že ich hlas bude vypočutý aj pri konaní na krajskom stavebnom úrade.

    Dámy a páni, chcem vás poprosiť o podporu tejto poslaneckej novely zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Novotný bol jediný, kto sa prihlásil do rozpravy.

    S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa nehlási nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za ukončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz má nasledovať bod 28 programu – návrh poslanca Mikloška na vydanie novely zákona o povinných výtlačkoch periodických publikácií, tlač 662. Navrhovateľ ho však písomne zobral späť.

    A preto teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 663. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 668.

    Pozerám sa do sály, vidím, že pán poslanec Lipšic nie je prítomný. Pani predsedníčka? Nevieme. Takže o tomto návrhu zákona v tejto chvíli rokovať nemôžeme, pretože nám chýba navrhovateľ. Neskôr, po dohode s predsedom Národnej rady sa rozhodneme, kedy dáme náhradný termín tomuto návrhu zákona.

    A preto budeme pokračovať, pýtam sa, či je tu pán poslanec Fronc. Pani predsedníčka, nie je tu ani pán poslanec Fronc.

  • Hlasy v sále.

  • No a potom by malo byť prvé čítanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Pučíka, Jána Richtera, Jána Kovarčíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení neskorších predpisov.

    Pýtam sa, či je niekto z prítomných, kto by mohol tento návrh zákona uviesť.

  • Hlasy z pléna.

  • Páni poslanci, kolegyne, kolegovia, pán poslanec, vyhlasujem prestávku do 17.00 hodiny, čiže päť a pol minúty, kedy budeme pokračovať hlasovaním. Ďakujem pekne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, je 17.00 hodina, aby sa všetci poslanci, ktorí sa chcú zúčastniť na hlasovaní, dostavili do sály, aby sme mohli k tomuto bodu pristúpiť.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, keby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, a to hlasovaním o

    návrhu uznesenia k návrhu na zmenu mandátu, zmenu počtov príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky a na ukončenie pôsobenia zdravotníckeho tímu ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii ISAF v Afganistane,

    tak ako je to uvedené v tlači 678.

    Poprosím spoločného spravodajcu pána poslanca Emila Vestenického, aby hlasovanie uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v rozprave k materiálu vystúpili dvaja poslanci. Vyslovili podporu navrhovanému uzneseniu Národnej rady. Nepredložili pozmeňujúce návrhy.

    Preto prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako je v tlači 678.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme. Hlasujeme o návrhu uznesenia k návrhu na zmenu mandátu, zmenu počtu a na ukončenie pôsobenia zdravotníckeho tímu ozbrojených síl v Afganistane.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh 119 poslancov, zdržalo sa 7 poslancov.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov,

    tak ako je to uvedené v tlači 660.

    Slovo má pán poslanec Lebocký Tibor z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. A prosím vás, aby hlasovanie viedol. Prvé hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, v rámci všeobecnej rozpravy k tlači č. 660 vystúpili štyria poslanci. V rámci vystúpenia v rozprave som ja ako spravodajca dal procedurálny návrh, v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku som teda navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujme. Hlasujeme o návrhu spravodajcu o nepokračovaní v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 75 poslancov, proti 58 poslancov, zdržal sa 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Tkáčovej, Pavla Freša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, teda stavebný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 661.

    Spravodajcom, už je prítomný, je pán poslanec György Juhász, navrhol ho gestorský výbor pre hospodársku politiku.

    Poprosím, pán poslanec, uvádzajte hlasovanie.

    Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave vystúpil jeden poslanec. Nepredložil žiadny návrh. Tak preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 58 poslancov, proti 63 poslancov, zdržalo sa 13 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali prerokované body programu.

    Teraz pristúpime k hlasovaniam o dvoch bodoch o personálnych otázkach tak, ako sme sa uzniesli pri schvaľovaní programu.

    Takže podľa schváleného programu najskôr pristúpime k voľbe člena Dozornej rady Fondu národného majetku, ktorej termín prerokovania bol určený už pri schvaľovaní návrhu programu tejto schôdze.

    Ako ďalší bod po tomto prerokujeme návrh na odvolanie poslanca Pavla Minárika z funkcie predsedu výboru pre kultúru a médiá.

    Takže teraz by sme v tomto poradí pristúpili k

    návrhu na voľbu člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky,

    číslo tlače 677.

    Návrh uvedie predseda výboru pre hospodársku politiku Maroš Kondrót. Má slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi oboznámiť vás s návrhom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku na voľbu člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky, tlač 677.

    Listom zo 7. mája 2008 č. M-3316/2008 oznámili zástupcovia Fondu národného majetku Slovenskej republiky úmrtie člena Dozornej rady Jozefa Pareca a požiadali o nominovanie nového člena dozornej rady.

    Jozef Parec bol do funkcie navrhnutý klubom poslancov za Smer – Sociálnu demokraciu, preto tento klub navrhol na uvoľnené miesto Milana Mikláša.

    Výbor predložený návrh prerokoval na svojej 44. schôdzi 10. júna 2008. Uznesením č. 363 konštatoval, že podľa predložených dokladov navrhnutý kandidát spĺňa podmienky ustanovené v § 38 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť tajným hlasovaním člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Výbor vo svojom uznesení odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť podľa ustanovenia § 37 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov tajným hlasovaním Milana Mikláša do funkcie člena Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Poslanec svoju voľbu vyjadrí tým, že na hlasovacom lístku pri mene a priezvisku zakrúžkuje tú alternatívu, za ktorú hlasuje. Teda za, proti, zdržiavam sa hlasovania.

    Ak poslanec pri mene a priezvisku navrhnutého kandidáta nevyjadrí svoju voľbu, hlasovací lístok je neplatný.

    Na zvolenie kandidáta za člena dozornej rady je požadovaná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov.

    Ak nebude člen dozornej rady zvolený, vykoná sa nová voľba na niektorej z ďalších schôdzí Národnej rady.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za uvedenie tohto návrhu.

    Kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Nedostal som písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa preto, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne.

    Ak nie, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime teda k tajnému hlasovaniu. Pán navrhovateľ už pripomenul aj podmienky hlasovania. Teda voľbu vyjadríme tak, že na hlasovacom lístku pri mene a priezvisku označíme tú alternatívu, za ktorú hlasujeme – za, proti alebo zdržiavam sa. Platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je označená len jedna z alternatív. Neplatný je, ak nie je voľba označená alebo hlasovací lístok je doplňovaný, alebo menený.

    Poprosím teraz všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh voľby. A súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.

    Takže, vážené kolegyne, pristúpime k hlasovaniu.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Poprosím vážených poslancov, ktorí ešte chcú vykonať voľbu, keby boli takí láskaví a využili svoje právo, pretože o chvíľu pravdepodobne skrutátori uzatvoria možnosť hlasovať. Tak kto ešte chce vykonať voľbu, prosím, aby odišiel do miestnosti, kde sa vykonáva tajná voľba.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pýtam sa ešte raz, či každý poslanec využil svoje právo hlasovať.

    Ak áno, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené. Prosím všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a spočítali hlasy. Počas sčítavania hlasov, vážené kolegyne, kolegovia, môžeme previesť uvedenie ďalšieho návrhu, preto vás poprosím, aby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím ešte raz zaujať miesta.

    Pristúpime k rokovaniu o

    návrhu na odvolanie poslanca Pavla Minárika z funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Návrh má tlač 685.

    Prosím poslanca Vladimíra Mečiara, aby tento návrh uviedol. Vážené kolegyne, poprosím zaujať miesta v laviciach, aj vážených kolegov zo SMER-u poprosím, aby zaujali miesta v laviciach, aby sme vytvorili dôstojné prostredie pánovi predsedovi.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Národná rada Slovenskej republiky vzniká ako prejav vôle občanov. Jej kandidátov navrhujú politické strany a občan tým, že volí kandidáta, volí súčasne aj politickú stranu. Býva zvykom v tejto Národnej rade, že poslanci, ktorí odídu zo strán, zostávajú síce legitímnymi poslancami a nestrácajú svoj mandát, ale strácajú pozíciu vo vedení Národnej rady Slovenskej republiky.

    V duchu tejto tradície, ktorá je demokratická a vžitá v Národnej rade Slovenskej republiky dlhé obdobie, navrhujem na odvolanie poslanca Pavla Minárika z funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odvolala poslanca Pavla Minárika z funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá s tým, že zostáva členom tohto výboru.

    Súčasne navrhujem, aby sa o tejto otázke hlasovalo verejne.

    Ďalej navrhujem, aby vzhľadom k pokročilému času pre každý poslanecký klub bola k dispozícii na vyjadrenie lehota 10 minút na diskusiu.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som dostala tri písomné prihlášky. Písomne sa do rozpravy prihlásili páni poslanci Palko, Mikloško a pán poslanec Bauer.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Palko, po ňom sa pripraví pán poslanec Mikloško.

    Nech sa páči, pán poslanec Palko, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, takže v tejto chvíli sa zaoberáme bodom odvolanie poslanca Pavla Minárika z funkcie predsedu výboru pre kultúru a médiá. Poslanci z vládnej koalície navrhli zaradiť tento bod do programu schôdze tak náhle. Človek by si myslel, že takýmito vecami sa zaoberať vládna koalícia nebude, veď dôležité sú ceny benzínu a potravín. Zrejme rozhodlo, že to navrhol poslanec Vladimír Mečiar.

    Pán Mečiar, rozmýšľam, čo vás k tomuto návrhu viedlo. Pán Mečiar, uviedli ste, že poslanec Minárik teraz nie je v strane, za ktorú bol zvolený do parlamentu. Pán Mečiar, to je nejaký právny problém? Ústava nehovorí vôbec nič o tom, že by zmena členstva v strane bola nejakou prekážkou vykonávania funkcie predsedu výboru. Takže, pán Mečiar, z právnej stránky tu žiadny problém nie je. Z toho vyvodzujem zrejme, aj keď mi to pripadá neuveriteľné, že, pán Mečiar, vy máte na mysli asi morálny rozmer veci. Spomenul som, že to je neuveriteľné, lebo to, čo je neuveriteľné, je to, že vy, pán Mečiar, máte pocit, že by ste nám mali kázať o tom, čo sa patrí a čo sa nepatrí v parlamentnej demokracii. Existuje také niečo, čo sa volá politická kultúra. A k tejto politickej kultúre patrí všeličo, napríklad i to, že na to, aby nás niekto poučoval, čo sa patrí a čo sa nepatrí, musí dotyčný byť určitou morálnou autoritou. To je v podstate vec zdravého rozumu, že poučovanie o morálke neočakávame od lumpov. Podobne napríklad u ľahkých žien, radodajok neočakávame, že nám budú prednášať nejaké traktáty o duchovnom význame panenstva, no a rovnako som si dosť istý, že kázanie, čo sa patrí a čo nie, vyznieva dosť bizarne, keď to počujeme z úst človeka, ako ste vy, pán Mečiar.

  • Ten návrh, ktorý ste dali na odvolanie Pavla Minárika, je taký, taký strašne ľahký. Vychádza z toho taká kunderovská neuveriteľná ľahkosť bytia. Navrhli ste to ako len tak, ale to nebude také jednoduché. Vlado Müller spieval takú pesničku Nebude to také ľahké, drahý.

  • Hlasy z pléna: Drahá.

  • Poprosím vás, vážení páni poslanci, venujte pozornosť vystúpeniu kolegu a nerušte.

  • Vážení páni poslanci, poznám dobre Pavla Minárika a za tie roky trúfam si povedať, poznám celkom dobre i pána Mečiara. Pavol Minárik je na rozdiel od pána Mečiara slušný človek, okrem toho je to i kvalifikovaný odborník. Málokedy v minulosti sme počuli z úst predsedu výboru pre kultúru a média také kvalifikované vystúpenia, ako to vedel pán predseda Minárik. A práve preto sa nemienim len tak prizerať, ako kde-nič, tu-nič vy, pán Mečiar, nás poučujete, kto môže byť a kto nemôže byť predsedom výboru.

    Rád by som vám, pán Mečiar, jemne pripomenul, kto ste vy. Najprv si kladiem otázku, pán Mečiar, čo vás, čo vás vedie k tomu, že sa chováte tak nízko a navrhujete takúto vec. Ale takéto chovanie je vám, pán Mečiar, za tie roky tak akosi vlastné.

    Po prvé, pán Mečiar, váš návrh je preto nemravný, lebo zazlievate Pavlovi Minárikovi niečo, čo ste sám vy pred rokmi urobili a nikto vám to vtedy nezazlieval. Pamätáme si, že vaše HZDS nebolo v roku 1990 zvolené do parlamentu, ani do Slovenskej národnej rady, ani do Federálneho zhromaždenia. V roku 1991 HZDS vzniklo oddelením, odchodom z VPN. Viem, že budete hovoriť, pán Mečiar, že HZDS vzniklo rozdeľovacím zjazdom, ale to na veci nič nemení. Je faktom, že HZDS nikto v roku 1990 v parlamentných voľbách nevolil. Napriek tomu, tí poslanci, ktorí v roku 1991 odišli z VPN do HZDS, neboli odvolávaní z parlamentných funkcií, ako vy chcete odvolávať dnes Pavla Minárika a vtedy nikomu taká myšlienka ani len nenapadla.

    No a v tom spočíva ten rozdiel medzi nami, ktorí veríme, že poslanec vykonáva svoj mandát slobodne a vami, ktorí neveríte v nič a vyrábate si pravidlá, ako sa vám zachce. To, že slobodné vykonávanie mandátu uznávate len pre seba a neuznávate pre iných, ste okrem iného dokázali i v roku 1993, keď ste organizovali úplne pochybené a pomýlené referendum za to, aby poslanci, ktorí odišli zo strany, stratili poslanecký mandát, čo, samozrejme, bolo v rozpore s ústavou. Toto referendum sa vtedy, v roku 1993, nekonalo preto, lebo ste zbabrali zber podpisov. Totiž v konečnom dôsledku vy vždy zvyknete veci riadne dobabrať. To boli tie časy, keď sa Slovensko začalo dostávať pod vaším vedením do medzinárodnej izolácie.

    Možno, pán Mečiar, navrhujete odvolanie Pavla Minárika, lebo jednoducho nevydržíte bez intríg. S intrigami je spojená celá vaša politická kariéra. Na každého niečo mať, je jedno za akú cenu, v pravý čas to naňho vyťahovať.

    Pán Mečiar, o vás je známe, že ste náruživo študovali poznatky ŠtB o ministroch vašej prvej vlády. Zvykli ste vtedy hovorievať, že ste tieto materiály nachádzali na stole. Ja si nemyslím, že by ste ich nachádzali na stole. Skôr je pravdepodobnejšie, že vám ich rovno do rúk dávali osoby, ktoré ich priamo pre vás kradli. V prvej polovici roku 1990 boli ukradnuté z archívu ŠtB v Bratislave viaceré materiály, ktoré sa potom objavovali celkom otvorene v rukách poslancov za vaše HZDS. Samozrejme, pokiaľ hrozilo, že by z archívu ŠtB mohol niekto vytiahnuť niečo na vás, tak tam bolo potrebné, aby niektoré veci zmizli naveky. Preto z registračného protokolu ŠtB niekto vytrhol v roku 1990 v prvej polovici stránku, na ktorej bol váš záznam. V podstate neviem, prečo to robil, veď ste tam boli iba ako KTS. Či toto všetko pre vás robil váš kumpán Jaroslav Svěchota, to neviem. Ale jedno viem s istotou, že on bol jediný, jediný, ktorý k tomu mal aj príležitosť, aj motív, to vieme. Veď ste mu aj potom umožnili, aby sa počas vašej tretej vlády dostal do funkcie námestníka riaditeľa Slovenskej informačnej služby, aj keď to bola totálne skompromitovaná osoba. Krátko potom došlo k únosu prezidentovho syna. Ale k tomu sa ešte dostaneme neskôr, aby bolo zrejmé, kto nám to tu káže o tom, čo sa patrí a čo sa nepatrí.

    Pán Mečiar, keďže svojím návrhom na odvolanie Minárika prejavujete toľkú starostlivosť o čistotu parlamentnej demokracie, tak dovolím si vám jemne pripomenúť, ako vyzerala parlamentná demokracia za vášho pôsobenia vo funkcii predsedu vlády a to najmä v období 1994 – 1998. V tomto veľmi vhodnou literatúrou je napríklad správa riaditeľa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Mitra z roku 1999 o Plnení úloh Slovenskej informačnej služby. Dovoľte mi, aby som z nej citoval, keď už teda sa staráme o čistotu parlamentnej demokracie.

    Vladimír Mitro vtedy uviedol v správe toto, čo sa dialo v SIS-ke od roku 1995 od nástupu vášho chránenca Ivana Lexu a jeho námestníka Jaroslava Svěchotu, citujem: „Slovenská informačná služba po nástupe nového vedenia v apríli 1995 sa stala možno najsprofanovanejším štátnym orgánom. Jej spoločenská a morálna degradácia v očiach občianskej verejnosti postupne nadobudla až také rozmery, že bola prirovnávaná k štátnej bezpečnosti minulého režimu. Poškodila nielen seba ako štátny orgán, do ktorého pôsobnosti patrí spravodajská činnosť, ale aj Slovenskú republiku. Podozrenia voči SIS z nezákonnej či dokonca z trestnej činnosti...“, pán Mečiar, o vás je reč, „... značnou mierou negatívne ovplyvnili integračné záujmy nášho štátu vo vzťahu k medzinárodnému demokratickému spoločenstvu a dehonestovali Slovenskú republiku nielen v spravodajskej oblasti. Charakteristickým príznakom nedobrej povesti SIS v zahraničí bola skutočnosť, že niektoré spravodajské služby obmedzili kontakty so SIS iba na formálnu úroveň. Od roku 1996 predstavitelia služby neboli pozývaní na stretnutia Stredoeurópskeho spoločenstva spravodajských služieb, ktoré vzniklo v roku 1994 pod názvom MEK.“

    Pán Mečiar, je reč o vašej starostlivosti o čistotu parlamentnej demokracie. V medzinárodnej sfére dominovala orientácia na spoluprácu so spravodajskými službami Ruskej federácie, i keď bývalé vedenie SIS sa neúspešne snažilo získať pozvanie od najvyšších predstaviteľov spravodajských služieb krajín NATO. A to sú ešte len začiatky, čo sa týka správy.

    Keď došlo k zmene po roku 1998, tak sa diali veľmi zaujímavé veci vo vašej a Lexovej Slovenskej informačnej službe. Na prvom mieste to bola, citujem: „likvidácia dokumentov, predovšetkým skartácia spravodajských spisov, najmä v období október 1998. Likvidáciou dôležitých dokumentov bol porušený zákon o SIS. Za jediný deň skartačná komisia rozhodla o likvidácii 1 094 dokumentov. Skartácia sa uskutočnila v uvedený deň, keď skartované dokumenty predstavujú vyše 20 tisíc strán. Medzi skartovanými písomnosťami boli dovtedy nevybavené dôležité materiály, ktoré sa týkali trestného konania v súvislosti so spravodajským rozpracovaním členov rodiny Michala Kováča a pracovníkov Kancelárie prezidenta republiky.“

    Na inom mieste: „Nezanedbateľná je aj likvidácia účtovných dokladov na značné finančné čiastky v rozsahu niekoľko desiatok miliónov korún“, a tak ďalej, a tak ďalej.

    Teraz si dovolím prečítať niečo, čo možno zaujme pozornosť poslankýň a poslancov zo Smeru. Keďže celá bývalá Strana demokratickej ľavice sa stala súčasťou, medzitým súčasťou Smeru, tak povedzme si niečo o tom, ako vtedy pán Mečiar a jeho SIS za Lexových čias pôsobili nielen proti nám, čo sme boli v KDH, ale aj proti mnohým z vás, čo ste boli v SDĽ.

    Neviem, či sa budete smiať aj potom. Citujem: „Dôkazom o spravodajskej činnosti nad rámec strategického zamerania SIS, ktoré schválila Rada obrany štátu dňa 28. júna ´95, je napríklad obsah databázy služby z obdobia apríl 1995 – október 1998. V databáze určenej na sústreďovanie poznatkov o činnostiach ohrozujúcich ústavné zriadenie, územnú celistvosť a zvrchovanosť Slovenskej republiky sa približne 17 % spravodajských informácií venuje priamo politickým stranám a ich predstaviteľom. Ďalej sa spravodajská produkcia zameriavala na cirkev, odbory, mimovládne organizácie a osoby vyjadrujúce nesúhlas s politikou vlády. Okrem toho objektom rozpracovania boli médiá, národnostné menšiny, školstvo a samospráva. Ťažiskom činnosti zakrytých zdrojov, teda tajných spolupracovníkov služby bolo zbieranie kompromitujúcich materiálov na osoby s negatívnymi postojmi a názormi na vládu. SIS spravodajsky rozpracovávala politické strany opozície i vtedajšej vládnej koalície. Z vtedajšej opozície najväčšiu pozornosť venovala Strane demokratickej ľavice a Kresťanskodemokratickému hnutiu.“

  • Ruch v sále.

  • Bavte sa, pani poslankyne, páni poslanci. „Vládne hnutie bolo podrobené spravodajskej vnútrostraníckej kontrole. Ostatným stranám vtedajšej vládnej koalície sa venovala pozornosť skôr z hľadiska udržania koalície, prípadne na získanie donucovacích kompromitačných prostriedkov.“

    V tejto súvislosti si dovolím ako konkrétne príklady spomenúť, že v databáze SIS boli uložené poznatky na predsedu Slovenskej národnej strany Jána Slotu, poslanca Združenia robotníkov Slovenska Krausa, mimochodom členov Osobitného kontrolného orgánu Národnej rady na kontrolu SIS a tiež poznatky na ich vtedajšieho náčelníka Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky generálplukovníka Tuchyňu i ministra obrany Jána Siteka zo SNS.

  • Hlasy v pléne.

  • Spravodajské, ja vám to poviem, pani poslankyňa, ako to súvisí. Viete, každý návrh, ktorý tu padne, má svoje rôzne rozmery a jeden rozmer tohto návrhu je nemravnosť, ktorá vyplýva z toho, kto tento návrh dáva. Ja stále hovorím o tomto, pani poslankyňa, a stále o tom hovoriť budem. Pokiaľ vy tejto súvislosti nerozumiete, dovoľte mi, aby som to považoval za váš problém.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďalšie spravodajské informácie sa týkali predovšetkým nepohodlných či neposlušných členov hnutia HZDS. Napríklad regionálneho združenia HZDS Šariš a predsedu Predstavenstva HZDS v Prešove Ing. Maté. Príkladov na spravodajské rozpracovanie predstaviteľov opozície možno uviesť nepreberné množstvo. Len ako ilustráciu spomeniem, že agenti SIS zaznamenali aj podujatie liberálneho klubu v Košiciach dňa 29. apríla ´97, na ktorom sa zúčastnili Anna Remiášová, Ladislav Chudík, Ľudovít Černák, Ján Budaj.

    Operatívnou cestou boli získavané informácie o primátorovi Košíc Rudolfovi Schusterovi, predsedovi KDH Jánovi Čarnogurskom, Ladislavovi Pittnerovi, Jozefovi Migašovi, Vladimírovi Palkovi – ďakujem za pozornosť, pán Mečiar –, Milanovi Kňažkovi a ďalších politikoch vtedajšej opozície. Nebudem to čítať úplne, úplne celé.

    Ale zaujímavá kapitola je cirkev. V databáze osôb a organizácií určených na sústreďovanie poznatkov o činnostiach ohrozujúcich ústavné zriadenie, územnú celistvosť a zvrchovanosť Slovenskej republiky boli sústreďované tiež poznatky o štruktúre, osobách a činnosti cirkví na Slovensku, pričom dominovali informácie i rímskokatolíckej cirkvi. To robila aj ŠTB celých tých 40 rokov, pán Mečiar. Poznáme trošku históriu. Bolo to tak. Že? Ako za ŠTB, podobne aj za vás. Skutočne, vaša starostlivosť o čistotu parlamentnej demokracie v týchto súvislostiach to je zážitok, to je zážitok.

  • Počet a charakter informácií dokumentuje ich cieľavedomé získavanie, rozpracovanie a sústreďovanie. Najdôležitejší predstavitelia cirkví, ale i mienkotvorné osoby z radov náboženskej obce boli hlavným objektom spravodajského záujmu. Výstupy o katolíckej cirkvi neprinášali informácie bezpečnostného charakteru. Medzi takzvanými zaujímavými osobami SIS boli predseda Konferencie biskupov Slovenska biskup Rudolf Baláž, arcibiskup Ján Sokol, diecézni a pomocní biskupi, napríklad aj správca farnosti v Brestovanoch Červený alebo sestra Ignácia, predstavená kláštora Uršulínok v Bratislave. To je naozaj dobré, pán Mečiar. To vám teda musím naozaj blahoželať. A vy chcete niekoho odvolávať, hej?

  • Nebudete to mať také ľahké.

    K týmto a k ďalším boli rozpracované osobnostné charakteristiky, informácie o ich súkromí, politických názoroch a činnosti, prípadne kompromitujúce informácie. Sústreďovali sa tiež informácie o osobách naznačujúce zámery ich využitia ako informačných zdrojov pre službu. Spoločným menovateľom sústreďovaných poznatkov je problematika vnútrocirkevných vzťahov, aktivít, problémov a konfliktov. Z charakteru niektorých informácií je zrejmé použitie spravodajskej techniky alebo agentúrnej siete. V tomto kontexte je zaujímavosťou výrazný podiel zachytenej neverejnej korešpondencie medzi cirkevnými činiteľmi.

    No, vážený pán Mečiar, poviem vám, že to vaše vládnutie teda bola riadna stoka. To bolo bahno, aké po roku ´89 tu nebolo.

  • A vy tu budete odvolávať Pavla Minárika kvôli čistote parlamentnej demokracie, pán Mečiar!

  • No, teraz si povieme niečo, pán Mečiar, čo sa v tej vašej Slovenskej informačnej službe dialo v medzinárodných vzťahoch. A dialo sa tam všeličo. Vieme, že sa Slovenská republika dostávala do úplnej izolácie v medzinárodnej oblasti. Nedostali sme sa do NATO, zavreté boli dvere do Európskej únie, trošku ste asi žiarlili na úspešnejších susedov, napríklad na Českú republiku, a tak SIS začala konať aj v Českej republike.

    Citujem zo správy: „Nad rámec činnosti Slovenskej informačnej služby patria takzvané špeciálne operácie rozviedky SIS v zahraničí, ktoré mali podľa svojho oficiálneho zamerania ovplyvňovať politickú situáciu v štátoch susediacich so Slovenskou republikou. V rámci operácie Omega sa mali uskutočniť opatrenia na vyvolanie dojmu v štátoch Strednej Európy, že Maďarská republika je z pohľadu USA privilegovanou krajinou na úkor ostatných krajín tohto regiónu.“

  • Ruch v pléne.

  • Poprosím, aby ste ma nevyrušovali, pani poslankyňa a pán predsedajúci, alebo, aby ste hovorili trošku tichšie.

  • Viem, že zámerne provokujete, ale buďte aspoň korektný k slovám.

  • Vážený pán podpredseda Číž, ja sa vyjadrujem k bodu odvolanie Pavla Minárika z funkcie predsedu výboru. Neodmysliteľnou súčasťou tohto bodu je morálny rozmer veci. Viem, že tomu až tak veľmi nerozumiete, ale my tomu, s dovolením, rozumieme. A opäť zdôrazňujem, pokiaľ vám súvislosť toho, čo hovorím, s prejednávaným bodom, ak vám táto súvislosť uniká, dovoľte mi, aby som to považoval za váš osobný problém a prosím, aby ste dodržiavali politickú kultúru a nevyrušovali ma, vážený pán podpredseda Číž.

  • Reakcie z pléna.

  • A skúste sa tak emocionálne nejakým spôsobom kontrolovať. Dobre? Pokúste sa o to. Takže dovoľte, aby som pokračoval.

    Akcia Most, pán poslanec. „Akcia Most mala vyvolať nedôveru Rakúska voči Spolkovej republike Nemecko. Cieľom operácie Neutrónu bolo vyvolať názorovú polemiku medzi občanmi Českej republiky o vstupe krajiny do NATO. V rámci operácie Dežo sa mali realizovať takzvané aktívne opatrenia na vyvolanie... (sústavný potlesk) ... neofašistickej kampane, rasistických nálad a vyostrenia rómskej otázky medzi občanmi Českej republiky, aby sa zabránilo prijatiu tejto krajiny do euroatlantických integračných štruktúr.“

    Nevydržali ste, vidíte. Nemáte to emocionálne zvládnuté.

  • Reakcie z pléna.

  • Čo sa týka vás, pán poslanec Jarjabek, viem, že sa to všetko snažíte zľahčovať, pretože vy ste boli vtedy v HZDS, vy za to nesiete zodpovednosť.

  • Reakcie z pléna.

  • Čo sa týka poslancov za Smer, tak tam, prečo podporujú v tejto veci Vladimíra Mečiara, tam sa to vymyká ráciu, ale považujem to tiež za ich problém.

    Dovoľte, aby som pokračoval v citáciách zo správy o tom, čo robila Slovenská informačná služba za čias, keď navrhovateľ odvolania Pavla Minárika bol predsedom vlády Slovenskej republiky.

  • Reakcie z pléna.

  • „Za príznačnú pre zahraničnopolitickú orientáciu bývalého vedenia SIS možno označiť operáciu Východ, ktorá mala presvedčiť čo najširšie vrstvy občanov Slovenskej republiky o bezalternatívnom a veľmi rýchlom návrate Slovenska do sféry vplyvu Ruska s optimistickým vykreslením perspektívy trvalejších väzieb oboch štátov. Všetky pripravované i realizované takzvané špeciálne operácie rozviedky SIS boli v rozpore so zákonom o SIS a v prípade ich prezradenia mohlo dôjsť k vážnemu poškodeniu záujmov Slovenskej republiky v zahraničí.“

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, musím povedať, že toto, čo som zatiaľ čítal, ešte stále nebolo to najhoršie, čo sa dialo v čase, kedy navrhovateľ odvolania predsedu výboru Mečiar bol predsedom vlády Slovenskej republiky.

    Dovolím si citovať ďalej zo správy, čo vaša Slovenská informačná služba, pán Mečiar, robila proti hlave štátu, proti prezidentovi Slovenskej republiky Michalovi Kováčovi. Vážená pani poslankyňa, obdobu nemá to, čo ste vy robili, keď ste tu boli pri moci. To nemá obdobu, vážená pani poslankyňa.

  • Reakcia z pléna.

  • Pokojne a neskáčte mi do reči, pani poslankyňa. Toto je rozprava, keď budete chcieť, tak sa prihlásite a budete môcť čo povedať.

    Takže budem hovoriť zo state Správa riaditeľa SIS o plnení úloh SIS o tom, čo sa dialo v oblasti útokov voči vtedajšej hlave štátu. Citujem: „V súvislosti so snahou predsedu vlády Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara dosiahnuť personálnu zmenu vo funkcii prezidenta republiky...“

  • Reakcie z pléna.

  • Vážená pani predsedajúca, prosím, aby ste zabezpečili prítomnosť navrhovateľa.

  • V prvom rade by som chcela všetkých, ktorí sú tu prítomní, upozorniť na dodržiavanie rokovacieho poriadku, takisto aj vás, pán poslanec Palko, pretože viackrát ste vystupovali spôsobom, ktorý bol porušením rokovacieho poriadku, pretože ste rozprávali mimo témy. Ja som vás ale nechcela prerušovať, ani napomínať preto, lebo je mi jasné, že práve to je vaším cieľom, že sa snažíte provokovať. A teraz vás oficiálne upozorňujem, aby ste sa držali témy v zmysle rokovacieho poriadku. Nech sa páči, máte ďalej slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, ja sa témy držím. Opakujem, ja nemôžem za to, že vám uniká súvislosť toho, čo hovorím s témou, ktorá je prejednávaná. To považujem za váš problém, pani podpredsedníčka.

    A teraz prosím, aby ste zabezpečili, keď stále hovoríte o rokovacom poriadku, aby ste zabezpečili, aby bol dodržiavaný. Žiadam prítomnosť navrhovateľa, ktorý tu mal celý čas sedieť. Tuto mal celý čas sedieť, pani podpredsedníčka. Vy ste ho k tomu nikdy nevyzvali. Tak prosím vás, urobte to, zabezpečte jeho prítomnosť a nech si sem sadne. Tak káže rokovací poriadok. Ak máte problém s čítaním, tak tam je ceduľka, tam je napísaná ceduľka, že navrhovateľ.

  • Pán poslanec, poprosím vás, aby ste v zmysle rokovacieho poriadku pokračovali vo svojom vystúpení vo vzťahu k téme.

  • Reakcia z pléna.

  • Tu musí sedieť navrhovateľ, prepáčte.

  • Ak máte procedurálny návrh, prosím, posaďte sa, dajte procedurálny návrh, budeme sa ním zaoberať.

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Musím, skôr než budem pokračovať, skôr než budem pokračovať, pán podpredseda, (potlesk) musím povedať, že je zarážajúca servilita, s akou ste vystupovali voči navrhovateľovi.

  • Reakcie z pléna.

  • Naozaj, to je neuveriteľná servilita. Vy dobre viete, pán podpredseda, že rokovací poriadok káže, že navrhovateľ, samozrejme, že nemusí byť celý čas v miestnosti...

  • Kolegyne, kolegovia, ešte raz vyzývam v zmysle rokovacieho poriadku pána poslanca, aby dodržiaval rokovací poriadok, aby vystupoval k téme. Pán poslanec, pokiaľ ešte raz budete pokračovať týmto tónom, preruším rokovanie a zvolám poslanecké grémium.

  • Vážený pán podpredseda Číž...

  • K téme, prosím, nekomentovať moje vystúpenie. Nemáte na to právo, prosím.

  • Takéto vyhrážanie si vyprosím. Takéto vyhrážanie si vyprosím. Nemáte žiadne právo odoberať poslancovi reč. Prosím, aby ste už takéto vyhrážky neopakovali.

  • Ešte raz vás poprosím, keby ste prerušili na chvíľočku vaše vystúpenie, pán poslanec. Ako bývalému ministrovi vnútra vám veľmi rád príslušné ustanovenia rokovacieho poriadku prečítam. Je to § 32, pán poslanec, zabezpečenie poriadku v rokovacej sále. Ods. 1: „Ak sa rečník odchyľuje od prerokúvanej veci, predsedajúci ho vyzve, aby hovoril k veci. Ak ani po opakovanej výzve nebude hovoriť k veci, odoberie mu slovo. Ak rečník prekročil rečnícky čas § 30 predsedajúci ho na to upozorní, ak okamžite neskončí, odoberie mu slovo.“

  • Ale ja hovorím k veci, pán podpredseda.

  • Pán poslanec, ešte raz: „Poslanca, ktorý neuposlúchne výzvu, ktorou sa mu odobralo slovo alebo ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej miestnosti prekročil hranice slušnosti, predsedajúci ho vyzve zachovávať poriadok. Ak výzva na zachovanie poriadku nevedie u poslanca k náprave, môže predsedajúci vykázať poslanca až do skončenia rokovania v tom istom dni z rokovacej miestnosti. Vykázaný poslanec sa má právo zúčastniť na hlasovaní o každom návrhu.“

    To je platné znenie zákona Národnej rady, pán poslanec. O nič iné vás neprosím v rámci politickej korektnosti. Dodržiavajte tieto ustanovenia a nemám žiadny dôvod zasahovať do vášho vystúpenia. Ale som zodpovedný za poriadok v tejto sále a za dodržiavanie tohto zákona. Pevne verím, že ma ako minister vnútra rozumiete.

    Ďakujem. Nech sa páči, pokračujte.

  • Tak nezasahujte do môjho vystúpenia a neprerušujte ma.

    Budem pokračovať. Ja hovorím o morálnom rozmere návrhu pána poslanca Mečiara na odvolanie predsedu výboru. Tento návrh má svoj morálny rozmer. A ja hovorím o tom, kto je tento človek, ktorý sa tu dožaduje čistoty parlamentnej demokracie na Slovensku. Čo všetko urobil a čím všetkým sa prehrešil proti parlamentnej demokracii a proti právnemu štátu, proti Slovenskej republike. O tom hovorím.

  • Vážený pán kolega, ale jasne vysloviť dôvody, komentujte, prosím, dôvody na vystúpenie. Tam tomu rozumiem.

  • Citujem zo správy riaditeľa SIS z roku 1999, čo robila Slovenská informačná služba proti vtedajšiemu prezidentovi Michalovi Kováčovi. Citujem: „V súvislosti so snahou predsedu vlády Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara“, ktorý dnes navrhuje odvolať Pavla Minárika, „... v súvislosti s jeho snahou dosiahnuť personálne zmeny vo funkcii prezidenta republiky Slovenská informačná služba v máji 1995 predložila premiérovi návrhy na riešenie vnútropolitickej situácie v Slovenskej republike. Podľa spravodajskej informácie zo dňa 26. 5. 1995, ktorú adresoval predsedovi vlády Slovenskej republiky Vladimírovi Mečiarovi riaditeľ SIS Ivan Lexa, predpokladali sa tri varianty riešenia. Analytický dokument SIS vychádzal z toho, že dobrovoľné odstúpenie Michala Kováča z úradu prezidenta republiky...“

  • Reakcia z pléna.

  • O vašich plánoch vtedajších hovoríme, pán Mečiar. O tom, ako ste vtedy pestovali čistotu parlamentnej demokracie na Slovensku. O tom je tu reč.

  • Pán poslanec, ešte raz vás upozorňujem, nehovorte o navrhovateľovi, ale o návrhu, prosím. Takže k návrhu, keby ste boli taký láskavý.

  • Ten dokument vychádzal z toho, že dobrovoľné odstúpenie Michala Kováča z úradu prezidenta republiky možno dosiahnuť tlakom a to zvýšením politického napätia a rozvinutím silnej informačnej kampane, aby bol Michal Kováč diskreditovaný ako osoba, aj ako prezident.

    Podľa tohto dokumentu sa na tento účel mala použiť sústredená a opakovaná medializácia dostupných kompromitujúcich skutočností, vyhľadávanie nových skutočností doma i v zahraničí. Medzi tieto skutočnosti, ako sa aj uvádza v dokumente, patria napríklad aféry Orme, Paničov list, návšteva riaditeľa ruskej spravodajskej služby u prezidenta, kauza skarabeus, okrúhly stôl menšín a ďalšie. Navrhovali sa previerky a kontroly hospodárenia pri oprave Grassalkovichovho paláca, pán Mečiar, toto ste robili vy a vaša služba proti hlave štátu. A dnes idete odvolávať Pavla Minárika. V zámočku v Topoľčiankach, areálu objektu vo Veľkých Uherciach a iné. V dokumente sa tiež navrhuje iniciovať tlak akciami, ako sú mítingy, stanoviská, výzvy a podobne.

    Citovaný dokument SIS – poznáte ho, čítali ste ho už v ´95, pán Mečiar, – počítal aj s tým, že by Michalovi Kováčovi bola ponúknutá možnosť odstúpiť za priaznivých podmienok a s kompenzáciou za zastavenie útokov proti jeho osobe. Dokonca sa kalkulovalo s tým, že by sa táto filozofia implantovala do časti opozičných síl výmenou za vstup do vládnej koalície, čo by niektorým predstaviteľom opozície poskytovalo nielen podiel na výkone moci, ale aj prístup do privatizácie. Takéto riešenie označoval dokument ako prijateľné pre všetky strany, vrátane zahraničia, pretože by sa nerozbúrila politická scéna a vnútropolitická situácia.

    Dokument, ktorý vznikol na analytickom odbore SIS v čase, keď ste boli predsedom vlády, pán Mečiar, strážca čistoty parlamentnej demokracie dnešný, ten dokument pripúšťal aj možnosť, že by bol Michal Kováč odvolaný z funkcie prezidenta republiky parlamentnou cestou. Nevylučovalo sa ani skrátenie funkčného obdobia prezidenta do konca roku 1995 a tiež obmedzenie právomocí prezidenta a pôsobnosť jeho kancelárie.

    Podľa dokumentu na realizáciu tejto alternatívy by bolo potrebné získať podporu 8 až 9 opozičných a nezávislých poslancov, alebo získať niektoré opozičné zoskupenie alebo jeho časť pre vstup do vládnej koalície. Pri získavaní opozičných poslancov, pán Mečiar, sa im mali ponúkať štátne funkcie a účasť na privatizácii, pričom SIS mala zistiť individuálne privatizačné záujmy poslancov.

    To je dobré, pán Mečiar. Dobrý ste vy boli vládca. Dokonca sa mali nastražiť a iniciovať korupčné pasce a SIS mala vyhľadávať aktivity poslancov, ktoré neboli v súlade s poslaneckým mandátom. Dokument počítal tiež s opatreniami proti predstaviteľom cirkevných kruhov, aby sa cirkev dištancovala od osoby Michala Kováča. Je to zaujímavé čítanie, skutočne aj po rokoch.

    Čo sa týka tej cirkvi, o tom som už hovoril, ale toho biskupa Baláža ste naozaj nemali radi, pán Mečiar. To je vidno aj po rokoch. Citujem: „Občania už poznajú väčšinu faktov o tom, že SIS sa aktívne podieľala aj na kompromitácii Biskupského úradu v Banskej Bystrici v roku 1995. Išlo o známu kauzu triptych Klaňanie sa troch kráľov a kompromitáciou Biskupského úradu v Banskej Bystrici využila SIS finančnú situáciu katolíckej cirkvi, ktorá si zabezpečovala potrebné finančné prostriedky aj odpredajom cirkevného majetku.“

    Pán Mečiar, pri získavaní informácií z Biskupského úradu v Banskej Bystrici mali byť použité informačno-technické prostriedky, teda odpočúvanie telefónu na biskupskom úrade, ďalej informačno-operatívne prostriedky, sledovanie osôb, ako aj agentúrne vyťažovanie záujmových osôb. Hlavnú úlohu v provokačnej akcii na kompromitovanie biskupského úradu zohral príslušník SIS Ján T., ktorý vystupoval ako švajčiarsky štátny občan Thomas J. Grabner.

    Samozrejme, ako som už dnes raz spomenul, vy a vaši ľudia vždy, ale vždy nakoniec všetko dobabrete. Na tom Grabnerovi sme sa strašne smiali, keď to všetko vyšlo najavo, už vtedy pred desiatimi rokmi. A dnes sa smejeme, pán Mečiar, z vás, keď vy vystupujete ako ctihodný ochranca, obranca princípov čistoty parlamentnej demokracie na Slovensku, keď vy idete odvolávať Pavla Minárika.

  • Pán Mečiar, nebuďte smiešny, nebuďte smiešny.

    Pokračujem v provokácii, ktorú musel podstúpiť banskobystrický biskup vtedajší. Pod legendou, že má záujem o odkúpenie triptychu sa v období jún a júl 1995 skontaktoval dotyčný Grabner s umeleckým reštaurátorom Ivanom S., ktorý bol sprostredkovateľom tohto obchodu pre biskupský úrad. S cieľom získania informácií o osobe, činnosti a kontaktoch Ivana S. požiadala SIS 11. júla 1995 Krajský súd v Bratislave o odpočúvanie jeho telefónu, ako aj priestorové odpočúvanie a priestorové zhotovenie obrazových záznamov v uzavretom súkromnom priestore.

    Napriek tomu, že súd nesúhlasil, napriek tomu, že súd nesúhlasil so zhotovením obrazového záznamu a s priestorovým odpočúvaním, príslušník SIS Ján T. na pokyn Jaroslava Svěchotu tieto spravodajské úkony vykonal. Na vyprovokovanie predaja triptychu riaditeľ sekcie vnútorného spravodajstva si zabezpečil 13. júna 1995 prehnane vysokú sumu z rozpočtu SIS v cudzej mene a to 200 tisíc amerických dolárov. Uvedená suma podľa kurzového prepočtu v tom čase predstavovala 6 miliónov 400 tisíc korún. Keď išlo o niektorých biskupov ísť proti nim, tak žiadna suma, pre vás, pán Mečiar, nebola dosť vysoká. Však? A dnes nám tu kážete, čo sa patrí a čo sa nepatrí v parlamentnej demokracii, pán Mečiar. Je to tragické, nakoniec je to aj zábavné. Je to aj zábavné.

    Bolo zistené, že 12. júla 1995 príslušník SIS Ivan K. vo večerných hodinách navštívil aj sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Hrubalu so žiadosťou o súhlas na použitie odpočúvania telefónu reštaurátora Ivana S. V písomnom odôvodnení žiadosti bolo uvedené, že ide o veľmi dôležitý štátny záujem. Štátny záujem, ísť proti biskupovi je štátny záujem, za vašej éry to tak bolo, pán Mečiar. Pretože sudca Hrubala nepovažoval takéto odôvodnenie za dostatočne podložené informáciami, oznámil príslušníkovi SIS, že je potrebné dokladovať písomnú žiadosť alebo je potrebný osobný rozhovor sudcu s riadiacim dôstojníkom akcie. Sudca ani po rozhovore argumenty príslušníka SIS neakceptoval a predloženú dokumentáciu mu vrátil. Pán Mečiar, to vaše vládnutie bola teda riadna stoka.

    Ale to ešte stále nie je to najhoršie. Dovolím si zacitovať, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci a vážený pán ctihodný ochranca parlamentnej demokracie Mečiar, aj z iného dokumentu. Tento dokument je obžaloba vypracovaná Krajskou prokuratúrou Bratislava 27. 11. 2000. Obžaloba adresovaná Okresnému súdu Bratislava III a touto obžalobou krajská prokuratúra podáva obžalobu na obvinených Ing. Ivana Lexu, JUDr. Gejzu Valienta, Mgr. Roberta Benu, JUDr. Milana Lovicha, Petra Skruteka, Romana Kuciaka, Igora Kurtiša, Mgr. Michala Hrbáčka, Ing. Ľuboša Kosíka, Ing. Martina Lieskovského, Miroslava Šegitu, Jozefa Zošáka, Igora Majtána. Obžalobu za to, hneď vám to všetko zhrniem v skratke, že títo obvinení sa dopustili trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona, trestný čin zavlečenia do cudziny podľa § 233 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona, trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona, trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona.

    Vážený pán Mečiar, viete, čo mali spoločné všetci títo obžalovaní? Všetko to boli príslušníci Slovenskej informačnej služby v čase, keď ste vy boli predsedom vlády Slovenskej republiky, váš chránenec Ivan Lexa bol riaditeľom Slovenskej informačnej služby, ďalší váš chránenec, bývalý dôstojník Štátnej bezpečnosti Jaroslav Svěchota bol prvým námestníkom riaditeľa Slovenskej informačnej služby. A tá osoba, ktorej trestného činu zavlečenia sa dopustili, bol syn vtedajšieho prezidenta republiky Michala Kováča, ktorého ste tak nenávideli, že ste boli ochotný rozvrátiť celý parlamentný systém Slovenskej republiky, len aby ste sa mohli mstiť človeku za to, že vám neostal poslušný, že sa vám dokázal vzoprieť. A vy nám tu budete dnes kázať o parlamentnej demokracii a vy tu budete navrhovať odvolanie Pavla Minárika, vážený pán Mečiar! Ale nebudete to mať také ľahké.

    Vážený pán Mečiar, ctihodný ochranca parlamentnej demokracie na Slovensku a vážení koaliční partneri pána Mečiara, ak táto obžaloba vypracovaná bola podaná na súd už v roku 2000, pýtate sa vari, prečo súd nevyriekol doteraz rozsudok. To vysvetlenie spočíva v čarovnom slovíčku, všemocnom čarovnom slovíčku – amnestie. Vážený pán Mečiar, najhanebnejším zneužitím ústavnej funkcie v histórii ponovembrovej Slovenskej republiky bolo to, keď vy, pán Mečiar, ste zneužili, že ste disponovali niektorými právomocami prezidenta republiky v roku 1999 a udelili ste amnestie všetkým týmto páchateľom tohto hanebného trestného činu zavlečenia syna prezidenta Slovenskej republiky. Vážený pán Mečiar, vy chcete niekoho odvolávať? Vy sa môžete niekam schovať do nejakej myšacej dierky a nie nás poučovať o tom, čo to je parlamentná demokracia.

  • Vážený pán Mečiar, čo sa týka únosu prezidentovho syna, všetky tie fakty sú vo vyšetrovacom spise, úplne všetky. Nebyť amnestií, vôbec by nemalo zmysel to zapierať. Ja si dovolím vám ale pripomenúť to, čo povedal o zodpovednosti za tento hanebný trestný čin Jaroslav Svěchota, keď poskytol v roku 1999 interview pre týždenník Plus 7 dní.

    Otázka, ktorú dostal Jaroslav Svěchota od novinára Plus 7 dní je takáto: „Vy, pán Svěchota, ste podľa mojich informácií napísali list premiérovi Mikulášovi Dzurindovi, kde ste Vladimíra Mečiara označili za toho, kto vymyslel únos Michala Kováča mladšieho.“

    Pripomínam, pán Mečiar, Svěchota písal list vtedy, kde hovoril o vás.

    Odpoveď Svěchotu bola takáto pre Plus 7 dní: „Napísal som vo svojom liste, že celkom iste únos nebol výmyslom Ing. Lexu, ale niekoho iného. Vychádzal som z celkových vzťahov, ktoré vládli medzi prezidentom republiky a predsedom vlády. Tieto vzťahy vznikli kvôli tomu, že prezident republiky prestal poslúchať svoje materské hnutie. To, že to nebol Ivan Lexa, čo celý únos vymyslel, podľa mňa dokumentuje aj publikovaný rozhovor Ivana Lexu s Karolom Martinkom. V liste premiérovi Dzurindovi som konkrétne menoval toho, kto podľa mňa únos vymyslel.“

    Otázka Plus 7 dní: „Takže to bol podľa vás Vladimír Mečiar?“

    Odpoveď Jaroslava Svěchotu: „Áno, podľa mňa bol on ideovým vodcom únosu.“

    Pán Mečiar, toto o vás hovoril Jaroslav Svěchota, s ktorým ste sa dlhodobo tak navzájom podporovali. Ktorého ste dostali za námestníka riaditeľa do Slovenskej informačnej služby.

    Otázka Plus 7 dní: „S akým zámerom?“

    Odpoveď Svěchotu: „Diskreditovať prezidenta republiky.“

    Tomu napokon nasvedčuje aj namontovanie hodín v posledné dni prezidentovania Michala Kováča oproti prezidentskému palácu, ktoré ukazovali počet dní do Kováčovho odchodu z prezidentskej funkcie. Tiež to bolo vymyslené kvôli tomu, aby sa prezidentovi hralo na nervy.

    Pán Mečiar, to boli naozaj obdivuhodné nápady, ktorými ste vtedy hýrili. To je tá naozaj úžasná parlamentná demokracia, úžasná parlamentná kultúra. Legálne zvolenej hlave štátu dáte namontovať pred prezidentský palác hodiny, ktoré mu odpočítavajú dni ostávajúce do jeho odchodu. Pán Mečiar, nechcete nám ešte raz urobiť prednášku o čistote parlamentnej demokracie a o pánovi poslancovi Pavlovi Minárikovi, pán Mečiar?

    A to ešte stále nebol vrchol, to ešte stále nie je vrchol úžasných výšin, úžasných výšin parlamentnej demokracie, ktorú Slovensko dosahovalo v časoch, keď ste boli predsedom vlády Slovenskej republiky. Keď ste urobili Ivana Lexu riaditeľom SIS a istého Ľudovíta Hudeka ministrom vnútra. Pán Mečiar, títo páni medzi sebou zvykli viesť fantastické telefonické rozhovory, ktoré ukazovali, na akej úžasnej úrovni bola za vás parlamentná demokracia na Slovensku.

    Dovolím si vám pripomenúť jeden ich rozhovor v tento deň, keď navrhujete odvolávať Pavla Minárika.

    Sekretárka Ivana Lexu: „Pán minister?“

    Ľudovít Hudek: „Pri telefóne.“

    Sekretárka: „Pán minister, dobrý večer prajem. Pán riaditeľ Lexa chce ešte s vami hovoriť.“

    Hudek: „Haló.“

    Lexa: „Servus Ľudovít.“

    Hudek: „No som bol aj za starým.“

  • O vás hovoril.

  • Lexa: „Si mu to dal?“

    Hudek: „No ukázal som mu, on si to prečítal.“

    Lexa: „No, lebo mi hovoril, vieš, bol som s ním.“

    Čo keby ste nám tak porozprávali, pán Mečiar, dnes, keď kvôli čistote parlamentnej demokracie odvolávate Pavla Minárika, čo keby ste nám porozprávali, o čom ste sa vtedy bavili s Ivanom Lexom a s Ľudovítom Hudekom? Toto by nás dosť zaujímalo, pán Mečiar. Ten rozhovor nie je fikcia, to je skutočný rozhovor dvoch skutočných ľudí a vy ste jeho súčasťou.

    Ale pokračujem v tom rozhovore, teraz prídu naozaj, naozaj výšiny parlamentnej demokracie za vášho obdobia.

    Lexa, citujem: „A dáme ešte tomu vyšetrovateľovi, hej?“

    Hudek: „No, však ten, toho kopneme do g...“

    A tak ďalej, pán Mečiar.

    Lexa: „Tak zajtra ho kopneš do g....? Keď ho kopneš do g...., dám ti pusu na čelo.“

    Pán Mečiar, nič vám to nehovorí? Nič vám to nehovorí? A vy si trúfate nás tu poučovať? Vy si trúfate nás tu poučovať, čo to je parlamentná demokracia? Čo je jej čistota? Čo sa patrí, čo sa nepatrí v parlamentnej demokracii? A vy si trúfate navrhovať odvolávať Pavla Minárika z funkcie predsedu výboru, pán Mečiar? No, ak si to trúfate, tak to je z vašej strany pekné grázlovstvo. Pekné grázlovstvo. Kedykoľvek vám to znova a znova pripomenieme.

    Hudek: „Ja si myslím, že to je už rozhodnuté. To som dneska dal pokyny, ako to má vyzerať.“

    Však sme videli, ako to vyzeralo. Najprv bol Šimunič, vykopli ste ho. Potom bol Vačok, takisto chcel vyšetrovať, predstavte si, on normálne chcel vyšetrovať, tak bol vykopnutý a potom prišiel ten tretí stredoslovák, ktorý už pochopil, ako sa má chovať. Tuším sa volal Číž.

    Lexa: „A spraví to tento prokurátor alebo ty?“

    Hudek: „No tak je to, nie oni to vyberú. To je super, že keď dvakrát spravil to isté.“

    A tak ďalej, a tak ďalej.

    Lexa: „A toho krajského, toho odje... tiež? Toho vieš, toho našeho.“

    Hudek: „To postupne. Však to som im naznačoval, že ako toto, vieš, no.“

    Viete, pán Mečiar, len to, čo ste vtedy vy, Lexa a Hudek, ako ste odpratávali vyšetrovateľov, tak všetkých ľudí na Slovensku, čo majú pamäť, neodpracete, pán Mečiar. V tomto to naozaj nebudete mať také ľahké.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, od roku 1997, pardon 1999 sa snažíme ústavným zákonom zrušiť Mečiarove amnestie, pretože sú čiernou škvrnou histórie novodobej Slovenskej republiky. Neboli zrušené len preto, lebo proti vždy hlasovalo HZDS, SNS, predtým SDĽ a teraz SMER. Robert Fico bol vždy proti zrušeniu amnestií už od roku 1999. Bol prvý, ktorý to hneď napadol, mimo politikov HZDS a SNS.

    Samozrejme, sú výnimky. Koncom minulého roka, vážený pán Mečiar, keď sa vám blízka firma nabaľovala cez pozemky, cez Pozemkový fond, čo vám vykričal, nie ja, Robert Fico vám to vykrikoval, váš partner koaličný, tak až na toto výnimočné obdobie Fico bol proti, ale v tomto období, koncom minulého roka Robert Fico zrazu bol za. Zrazu povedal, že, no ústavný zákon o zrušení Mečiarových amnestií je celkom dobrá vec, čo keby sme sa na to pozreli. Takto vás občas chytí niekde Robert Fico, vážený pán predseda Mečiar. A takéto sú vzťahy vo vládnej koalícii. Keď hovorím o týchto veciach ja, tak poslanci zo SMER-u sa cynicky smejú. Samozrejme, keď to isté povie na krátku dobu predseda vlády Robert Fico, vtedy je to v poriadku. Takéto sú vzťahy v tejto vládnej koalícii.

    Viete, vážený pán Mečiar, nebudete stále v parlamente, nebude stále HZDS v parlamente. Ale otázka zrušenia vašich amnestií tu bude stále. Tá bude stále aktuálna. Majte to na mysli.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci a ctihodný ochranca čistoty parlamentnej demokracie Mečiar, teda, naozaj si kladiem otázku, či je to vlastne v silách jedného človeka toľko svinstiev napáchať za obdobie niekoľkých rokov, ako sa to vám podarilo, ale vy ste dokázali. Naozaj, vy ste toto dno, toto politické aj morálne dno slovenskej politiky, vy ste to dosiahli, vy ste to dosiahli. Vždycky vám to, kedykoľvek s radosťou pripomenieme, pokiaľ ešte raz budete mať takéto nehorázne nápady, že vy budete poučovať nás, čo sa patrí a nepatrí v slovenskej politike, že vy budete odvolávať ľudí, ako je Pavol Minárik.

    Vážený pán Mečiar, boli také časy, ale už veľmi, veľmi dávno, veľmi, veľmi dávno, ale hovorilo sa, pamätám si, že Mečiar síce robí v politike svinstvá, ale ide mu iba o moc. Nejde mu o peniaze, majetkovo je čistý. Tak iste uznáte všetci prítomní, že tieto časy sú už teraz skutočne dávno preč. Pán Mečiar, vy, ktorý tu dneska nás poučujete, čo sa robí v parlamentnej demokracii, čo sa nerobí, vy ste vošli do dejín Slovenska okrem iného ako človek, ktorý v politike sám nesmierne zbohatol a rovnako i vaša rodina. A nikto nevie ako, nikto nevie ako, teda okrem vás, samozrejme.

    Pán Mečiar, vy tu dnes s takou naprostou ľahkosťou odvolávate Pavla Minárika. Dovolím si upriamiť vašu pozornosť na jeden zásadný rozdiel medzi vami a pánom poslancom Minárikom. Viete, pred vstupom do politiky po roku 1989, predtým, dávno predtým v 80. rokoch pán poslanec Pavol Minárik býval v byte v paneláku v Petržalke. Dnes, tak to je dvadsať rokov po roku 1989, Pavol Minárik býva v tom istom byte v Petržalke. Jeho majetkové pomery sa nijako zvlášť nezmenili, čo sa asi nedá povedať o vás, pán Mečiar. Však?

    Pán Mečiar, vy ste pred rokom 1989 pôsobili ako taký skromný podnikový právnik v Skloobale Nemšová. No a pozrime sa na vás dneska. Čo dnes? Dnes je z vás už dávno vlastník legendárnej haciendy Elektra v Trenčianskych Tepliciach. Vy ste náš taký slovenský trenčiansko-teplický haciendero. Sociálne cítiacim poslancom zo SMER-u sa to nepozdáva, čo som pred chvíľkou povedal? Vážení páni, a prečo? Nebol to predseda vlády Robert Fico, predseda SMER-u, ktorý v roku 2006, nie tak dávno, povedal, že bude veľmi dobré, keď začne platiť zákon o preukazovaní pôvodu majetku, pretože aspoň deti v Trenčianskych Tepliciach dostanú do užívania pekný areál Elektra? Toto povedal Robert Fico, vážení páni poslanci.

  • Tak si strčte za klobúk tieto vaše ironické úsmešky, lebo sú trápne, si nepamätáte, čo povedal váš vlastný predseda vlády.

    Vážený pán Mečiar, tá vaša hacienda má hodnotu desiatok miliónov korún. Koľko vlastne? Päťdesiat, osemdesiat, sto, stodvadsať? Miliardu nie. Miliardu nie, nie. Na stovku to vychádza. A čo keby ste to raz celému Slovensku celkom normálne vysvetlili miesto tých vulgárností, miesto tých vašich vulgárností.

    Dovolím si prečítať príbeh vašej Elektry. September 1998. Odchádzajúci premiér Mečiar tvrdí, že vlastní iba trojizbový byt a starú korzičku. To bolo vtedy, keď ste spievali a mávali: S Pánom Bohom, idem od vás. Marec 1999. Médiá zistili, že Mečiar je majiteľom štvorpodlažného penziónu Elektra v Trenčianskych Tepliciach. Ten reagoval, že na kúpu si požičal 5 miliónov korún, dlh mieni splácať do roku 2007. Rok 2001. Expremiér informuje, že peniaze na vilu mu požičal zahraničný nebankový subjekt. Máj 2002. Objavili sa faktúry, podľa ktorých stála len rekonštrukcia, len rekonštrukcia Elektry 41 a štvrť milióna korún. Na konkrétnu sumu si však Mečiar nedokáže spomenúť. „Neviem, účtami nedisponujem, nerobil som ich kontrolu,“ hovoril. Jún 2002. Predseda HZDS prezradil, že spláca trojpercentný úrok z pôžičky na Elektru. Mesačná splátka pri 41-miliónovej pôžičke by predstavovala 118 tisíc korún. September 2002. Mečiar napadol novinára, ktorý sa pýtal, kde vzal na Elektru peniaze. Pán Mečiar, keby ste si to niekedy chceli pozrieť, na Youtube nájdete všetko. Pustite si internet, dáte si do prehľadávača, navrhujem dve slová Mečiar aj Elektra a tam vám vypadne to videjko, tam, kde ste toho novinára napadli päsťou, kde ste mu povedali – takú ti j... a tak ďalej. Viete, pán Mečiar, človek, ktorý šíri okolo seba takéto hulvátstva, takéto vulgárnosti, taký človek nemá morálne právo, aby tuná sa postavil a navrhoval odvolávanie poslanca Pavla Minárika, s dovolením.

  • A toto vám kedykoľvek, kedykoľvek pripomenieme. Pustite si Youtube.

    No, september 2002. Tesne pred parlamentnými voľbami nemecký podnikateľ Peter Ziegler vyhlásil, že Mečiarovi požičal 41 až 100 miliónov korún. To je zaujímavé 41 až 100 miliónov korún, asi presne nevie, asi ani vy to presne neviete. To sú veľmi zaujímavé vetičky. Táto vláda je taká naozaj, taká strašne sociálna, skutočne. Hneď sa mi to spája s láskou k pospolitému slovenskému ľudu, keď takéto veci čítam.

    Marec 2004. Mečiar prišiel s verziou, že ak budú záväzky vymáhané, prevezmú ich jeho deti, je tam lehota splatnosti, čiže buď ich deti dovtedy uhradia alebo ich prevezmú.

    Apríl 2004. Peniaze na Elektru vraj Mečiarovi poskytla právnická osoba. Pravdupovediac, v tejto chvíli neviem presne ktorá.

    Trápne, trápne klamárstva, výmysly. A vy nás tu budete, pán Mečiar, poučovať, kto môže byť predseda výboru a kto nemôže byť predseda výboru pre kultúru a médiá? Áno, vy to robíte a ja hovorím, že to je riadna nehoráznosť a riadne ďalšie z vašich hulváctiev a oplzlostí.

  • Reakcia poslanca V. Mečiara.

  • A nevykrikujte a nevykrikujte, pán Mečiar, buďte tam ticho a počúvajte. Platí rokovací poriadok. A skúste sa tak, skúste sa tak emocionálne kontrolovať.

  • Reakcia poslanca V. Mečiara.

  • Je to tak, ako som povedal, s tým nič nenarobíte. A teraz si predstavte, že toto budete počúvať aj v budúcnosti. Vy si myslíte, že budete pokojne strihať kosačkou trávnik v Elektre? Sa mýlite, pán Mečiar. Kedykoľvek vám to znova a znova pripomenieme, pokiaľ budete mať tú drzosť, že vy budete nás poučovať o tom, čo sa má a nemá robiť v parlamentnej demokracii. Rátajte s tým.

    Pán Mečiar! Sociálne cítiaci poslanec Senko, naozaj, veď to je vrchol. Počúvajte, nemohli by ste byť trošku lojálnejší k predsedovi vlády Robertovi Ficovi, ktorý kritizoval celé roky predsedu HZDS Vladimíra Mečiara za jeho zbohatlíctvo, za jeho Elektru a preto navrhoval prijatie zákonov o preukazovaní pôvodu majetku. Za váš trápny úsmev skrývate jednoduchý fakt, že vy vôbec si nepamätáte, čo rozprával váš predseda vlády a predseda strany Robert Fico.

  • Pán kolega, ešte raz vám skutočne veľmi korektne chcem pripomenúť, že je tu návrh na odvolanie z funkcie pána predsedu výboru pre kultúru a médiá.

  • Vážený pán podpredseda Číž...

  • Viaceré hlasy naraz.

  • Pán poslanec Senko ani nie je navrhovateľom. Poprosím, pevne verím, že máte cit a trošku budete rešpektovať rokovací poriadok, veľmi vás o to prosím.

  • Vážený pán podpredseda Číž, keby ste boli taký láskavý a neboli taký servilný voči poslancom z vládnej koalície. Vašou povinnosťou je riadiť schôdzu podľa rokovacieho poriadku.

  • Moja osoba, prosím, nie je predmetom bodu, ktorý prerokúvame, keby ste boli taký láskavý a rešpektovali pokyny riadiaceho a venovali sa návrhu, prosím vás o to.

  • Ale s dovolením, pán podpredseda Číž, ja som bol prerušovaný najprv poslancom Mečiarom, potom poslancom Senkom...

  • Poprosím všetkých pánov poslancov, aby ste rokovací poriadok dodržiavali, aby ste pána poslanca Palka nevyrušovali počas jeho prejavu.

  • .. a vašou povinnosťou, pán podpredseda Číž bolo, že ste ich mali napomenúť, aby nevyrušovali poslanca počas jeho prejavu, vážený pán poslanec. A túto vašu povinnosť si neviete plniť.

    Čo sa týka majetkových pomerov a spôsobu nadobudnutia veľkého majetku pána poslanca Vladimíra Mečiara a jeho rodiny, ešte by som rád spomenul nielen vás osobne, pán Mečiar, ale keďže ste starostlivý otec, tak dotknime sa trošku aj majetkových pomerov vašej rodiny.

    Pár citátov, ja viem, dámy a páni, že vás to vyrušuje, samozrejme, že vás to vyrušuje, však hráte tu úlohu sociálne cítiacich ľudí. A ja tu hovorím o tom, koľko si nahrabal váš koaličný partner a jeho rodina. Koľko stoviek miliónov. Ja hovorím o tom. Samozrejme, že vám to prekáža. Ale považujem to v tejto chvíli za váš problém, za váš problém.

    A ešte jedna vec, pán poslanec Senko, ešte raz si vám dovolím pripomenúť. Dlhodobou agendou vašej strany SMER je zákon o preukazovaní pôvodu majetku, o ktorom sa Robert Fico nikdy netajil, že medzi tých, na ktorých dopadne tento zákon, že medzi tých patrí aj Vladimír Mečiar. Čo ste teraz taký servilný voči Vladimírovi Mečiarovi, s ktorého majetkom sa chcel vysporiadať váš predseda vlády? Vážený pán poslanec Senko, to je trápne pokrytectvo, ako sa teraz chováte, trápne pokrytectvo, ale medzi nami vôbec ma to neprekvapuje.

    Dovolím si teda povedať niečo k majetkovým pomerom teraz už nie pána Mečiara, ale jeho rodiny. Zopár citátov zo slovenskej tlače: „Nestačí, že predseda HZDS Mečiar má v Trenčianskych Tepliciach vilu Elektra a jeho deti neďaleko od nej Parkhotel Baračka. K luxusným budovám pribudli ďalšie dve, vily Salvador a Lipa stojí iba pár desiatok metrov od Baračky. Bývalé liečebné domy získala spoločnosť Realitný fond, s. r. o. Tú založili v marci tohto roku MMM a Salvador. Vo firme MMM sú spoločníkmi Vladimír Mečiar ml., jeho brat Michal a sestra Magdaléna Mečiarová – Gáliková.

    No, pán Mečiar, tej vašej rodine sa nedarilo zle za vášho vládnutia, musím povedať. To sme ešte nespomenuli slovenskú verziu spoločnosti Metro Goldwyn Mayer. Mám na mysli spoločnosť Mečiar – Mečiarová – Mečiar. Hovorím o privatizácii štúdia Koliba. No nič. Dobre sa darí celej vašej famílii, pán Mečiar. A nikto nevie, ako ste vy vlastne, vy aj vaša rodina k tomu majetku prišli.

    Dovolím si v tejto chvíli predniesť určitý návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Predpokladám, že sociálne cítiaca vládna koalícia bude mať pre tento návrh uznesenia pochopenie.

    Návrh uznesenia:

    „Národná rada Slovenskej republiky žiada poslanca Vladimíra Mečiara, aby verejne vysvetlil okolnosti a spôsob nadobudnutia veľkého majetku svojho a svojej rodiny, najmä komplexu Elektra v Trenčianskych Tepliciach, filmového štúdia Koliba a siete reštauračných zariadení.“

    Prosím vás, pán predsedajúci, keby tu bol nejaký spravodajca, aby som mu mohol odovzdať návrh uznesenia.

  • Vyhovujem, pán kolega, pretože spravodajca pri takýchto príležitostiach....

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na druhej strane som realista a tuším, že z vysvetlení majetkového pozadia pána Mečiara a jeho rodiny bude určitý problém. Nie náhodou, pán Mečiar, ste najväčším odporcom zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Tomuto zákonu kladiete odpor vskutku heroický a úspešný.

    Po prijatí zákona o preukazovaní pôvodu majetku v roku 2005 to boli nie náhodou poslanci za vaše Hnutie za demokratické Slovensko, ktorí namietli na Ústavnom súde údajný rozpor tohto zákona s ústavou a dosiahli pozastavenie jeho účinnosti. Keď som spolu s niektorými ďalšími poslancami podal v apríli tohto roku tento zákon o preukazovaní pôvodu majetku ako ústavný zákon, tak vy, pán Mečiar, ste sa úspešne zasadili na koaličnej rade za stiahnutie tohto zákona z programu schôdze.

    Vážený pán Mečiar, ste posledný človek, ste absolútne posledný človek v tomto parlamente, ktorý by mal navrhovať odvolanie Pavla Minárika z funkcie predsedu výboru pre kultúru a médiá presne kvôli vášmu pôsobeniu v slovenskej politike. Tieto veci, ktoré sme vám pripomenuli, sme kedykoľvek ochotní pripomenúť vám ich znova.

    Možno ste si mysleli, pán Mečiar, že vám tieto veci už nikto nepripomenie. A možno sa tak pýtate, kedy už nastane ten čas, že už vám to nikto nevytiahne. Čas, kedy sa na všetky vaše výčiny, vulgárnosti, nehoráznosti, svinstvá zabudne, kedy na to už všetci zabudnú, pýtate sa možno, kedy už nastane ten čas. Tak chcem vás ubezpečiť, pán Mečiar, že pokiaľ budete živý, tak takýto čas nenastane nikdy. Naozaj, žiadne spokojné kosenie trávy v Elektre sa konať nebude. Existuje totiž kultúra pamäti. Kultúra, ktorá znamená, že ak niekto písal kapitoly hanby v slovenskej politike, tak nemá nikoho poučovať, čo to je parlamentarizmus, čo to je čistota parlamentnej demokracie. Takúto kultúru pamäti budeme vždy brániť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami – poslanci Minárik a Mikloško. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Minárik.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Palko, chcem sa vám poďakovať. Ukázali ste, do akej dobrej spoločnosti som sa dostal vďaka tomuto odvolávaniu. Som hrdý, že popri takých terčoch pána Mečiara, ako bol prezident, ministri, susedné štáty, predseda Biskupskej konferencie – metropolita, sa dostal i predseda výboru pre kultúru a médiá, ktorú mám v tejto chvíli tú česť zastávať ja. Byť na druhom brehu ako je pán Mečiar, je najlepšia pozícia, akú môže zaujať slušný občan v tomto štáte. Toto Mečiarove odvolávanie je najlepší dôkaz toho, že som na druhom brehu. Terčom pána Mečiara, pokiaľ budem mať tú šancu, budú určite všetci tí, ktorí si pamätajú, ktorí nezabudli, čo spôsobilo jeho vládnutie a čo spôsobili jeho amnestie. A prvoradým terčom určite budú tí, ktorí sa pokúsili tieto hanebné amnestie zrušiť. Pán kolega Palko, my dvaja sme jedni z tých, ktorí predkladali ústavný zákon na zrušenie amnestií a preto vždy budeme asi prvoradými terčmi. A ja som na to veľmi, veľmi hrdý byť jeho terčom.

  • Skončili ste, pán poslanec? Teraz má slovo pán poslanec Mikloško.

  • Keď pán Mečiar na začiatku schôdze vystúpil so svojím návrhom, že chce on sám odvolávať alebo dať návrh na odvolávanie – áno, reagujem na pána Palka –, tak som si uvedomil, že to je čosi absurdné. Ale až po prednesení celého príspevku pána Palka vidím, v čom je to absurdné.

    Celú tú dobu zažíval nielen pán Palko, ale aj ja rovnako, pretože sme boli v prvej rovine diania a pán Palko veľmi jasne povedal, že pán Mečiar od chvíle, kedy niekto sa mu postavil proti, od tej chvíle proste až do konca s ním nemal nič iné, nemal žiadnu inú reč len pomstu a odstavenie. To boli ľudia vo VPN ako Fedor Gál a podobne. To bol Michal Kováč. To boli ľudia vo vláde, kedy som ja bol predseda parlamentu, pamätám si veľmi dobre a môžem to niekedy zopakovať, ako bol pán Mečiar v zápase s pánom podpredsedom vlády Kučerákom. A to boli stále ľudia Kňažko, Moravčík, všetci, ktorí s ním išli Kňažko, Moravčík, Roman Kováč a teraz posledný je to nakoniec pán Mikuš. Proste ich neznáša. A zrejme, zrejme do tohto scenáru zapadá aj pán poslanec Minárik.

    Pán poslanec Minárik, pán poslanec Palko a ja sme boli v KDH zásadne proti tomu, i napriek tomu, že samozrejme celé KDH bolo proti tomu, ale on vie, že my sme boli zásadne proti tomu, že proste s pánom Mečiarom netreba ísť do vlády, nemôžme ísť do vlády, lebo on sa nezmenil. Menia sa len jeho možnosti. Predtým odvolával všetkých možných, veď ja sa toho vo svojom príspevku dotknem. Teraz už nemá takú moc, tak odvoláva len predsedu výboru. Čiže aj to je dobré znamenie, že klesá jeho moc, že už dnes má len na odvolávanie predsedu výboru, ale toto všetko za tým stojí – pomsta voči každému, kto ...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Mikloško. Nech sa páči, šesť minút hovorte, o siedmej prerušíme schôdzu.

  • Vážený pán predsedajúci, v prvom rade chcem oceniť to, že ste nechali celú rozpravu doviesť až do konca. To bolo z vašej strany štátnické gesto. Parlament nie je len technická záležitosť, parlament má svoje dimenzie, má svoje pozadie, všetky činy, všetky kroky sú na pozadí nejakých udalostí. A odvolávať Pavla Minárika z postu predsedu výboru Vladimírom Mečiarom bez toho, aby sme povedali, ako on v minulosti, keď mal moc, chápal parlamentnú demokraciu, tak jednoducho toto nebolo možné urobiť bez tohto expozé Vladimíra Palka a dovoľte, aby som vám vyjadril k tomu svoju česť.

    Dámy a páni, máme takúto tlač č. 685. Vec – návrh na odvolanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Minárika z funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Ďalej. Podávam návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odvolala poslanca Pavla Minárika z funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Členom výboru zostáva i naďalej. S pozdravom Mečiar.

    Je to lakonické zdôvodnenie alebo návrh na odvolanie poslanca výboru, predsedu výboru. V tomto lakonickom niekoľkoriadkovom, dva, štyri, šesť, osemriadkovom texte pán Mečiar trikrát spomenul slovo výbor. Má sa na mysli parlamentný výbor.

    Nuž, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som hneď na úvod povedal, že pán poslanec Vladimír Mečiar nemá najmenšie morálne právo vziať slová parlamentný výbor alebo len výbor do svojich úst. Vladimír Mečiar sa za dva roky volebného obdobia, teda od roku 2006 zúčastnil na zasadnutí výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien dva razy – je to písmom dva razy, aj slovom dva razy –, nemá problém brať plat poslanca, ktorý je hradený zo štátneho rozpočtu, teda z daňových poplatkov tých obyčajných občanov.

    V tejto súvislosti hneď na začiatku svojho vystúpenia podávam v úvode návrh tohto uznesenia: „Národná rada Slovenskej republiky vyzýva poslanca Vladimíra Mečiara, aby po dvoch rokoch absencie začal konečne navštevovať zasadnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ktorého je členom, pretože okrem iného je platený z daňových poplatkov občanov Slovenskej republiky.“

    Zdôvodnenie. Poslanec Vladimír Mečiar sa za dva roky zúčastnil dva razy na zasadnutí výboru. Pán predseda, vzhľadom na to, že nie je tu spravodajca, odovzdám vám návrh tohto uznesenia.

  • Ďakujem. Poprosím aj pána poslanca Palka, aby písomný návrh potom doručil vedeniu schôdze. Ďakujem.

  • Chcem len doplniť toto uznesenie. Že dva roky nechodiť na výbor Národnej rady, brať peniaze a nemať s tým žiadny problém je postavenie seba samého proste nad zákon. V tomto prípade nad zákon o rokovacom poriadku. To nie je náhoda, že pán poslanec Mečiar nenavštevuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, pretože on túto svoju výlučnosť, že stojí nad zákonom, bohužiaľ, má v sebe zakotvenú hlboko v duši, zrejme najmä od tej chvíle, kedy stál pri zrode Slovenskej republiky.

    Všetci si spomíname, že v období rokov 1999 až 2000 pán Mečiar bol sústavne predvolávaný Policajným zborom na vyšetrenie. Pán Mečiar mesiace ignoroval toto predvolanie a nedostavil sa na vyšetrovanie. Každý jeden občan Slovenskej republiky sa na predvolanie na políciu musí dostaviť. Vladimír Mečiar nie. Potom to zašlo až tak ďaleko, že polícia teda vyzvala, aby sa dostavil, a keď nie, tak zostala stáť pred jeho vilou Elektra, aby vo chvíli, keď vyjde z domu, ho mohla predviesť.

  • Hlasy z pléna.

  • Je 19.00 hodina, v poriadku, budem pokračovať zajtra.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie. Pokračujeme zajtra ráno o 9.00 hodine.

    Prajem všetkým poslancom príjemný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.