• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali pán poslanec Peter Dubravay, ďalej pán poslanec Miklós Duray, Pavol Džurina, Martin Kuruc a Ľuboš Micheľ.

    Podľa schváleného programu pristúpime k prerokovaniu deviatich bodov programu, ktorých predkladateľom je minister financií Slovenskej republiky pán Ján Počiatek, ktorého srdečne vítam. Najskôr budeme rokovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 652, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 659.

    Pán minister, nech a páči, uveďte tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi uviesť vládny návrh novely zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a oboznámiť vás so základným cieľom a predmetom predložených úprav zákona.

    Návrh novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy predkladaných na rokovanie pléna Národnej rady má zabezpečiť naplnenie zámerov vlády deklarovaných v programovom vyhlásení vlády vo vzťahu k prísnejšiemu dodržiavaniu pravidiel pri nakladaní s verejnými zdrojmi a vecne riešiť tri základné okruhy problémov, a to zmenu pri používaní kapitálových výdavkov nasledujúcich rozpočtových rokoch, sprísnenie úpravy pri poskytovaní dotácií zo štátneho rozpočtu a doladenie zákona pre aplikačnú prax, najmä precizovanie sankčného mechanizmu pri porušení finančnej disciplíny.

    Zásadnou zmenou je časová regulácia možnosti používať kapitálové výdavky. Predloženou novelou sa navrhuje, aby bolo čerpanie kapitálových výdavkov časovo obmedzené na tri rozpočtové roky. Podľa platnej legislatívy možno kapitálové výdavky používať časove neobmedzene až do ich vyčerpania na určený účel.

    Na základe finančnej analýzy objemu nepoužitých prostriedkov v danom roku jednotlivými kapitolami štátneho rozpočtu a objemu prostriedkov používaných v nasledujúcich rozpočtových rokoch možno za obdobie aplikácie tohto inštitútu konštatovať neefektívnosť v rozpočtovom hospodárení a taktiež zvýšenú administratívnu náročnosť procesu sledovania presúvaných prostriedkov. Zároveň, ak sú investičné tituly aj po troch rokoch ešte aktuálne, racionálnym riešením je rozpočtovať príslušný objem kapitálových výdavkov opätovne.

    Druhou zásadnou zmenou je návrh komplexnej úpravy problematiky poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu, ktorou sa má zvýšiť transparentnosť poskytovania dotácií s tým, že každý dotačný titul bude musieť mať oporu v osobitnom zákone. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy ako všeobecný finančný zákon bude v tejto súvislosti v novom § 8a priamo upravovať základné zásady poskytovania dotácií, všeobecné podmienky poskytovania dotácií, ako aj spôsob preukázania splnenia jednotlivých podmienok. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne a dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, predsedovi tohto výboru, poslancovi Jozefovi Burianovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi ako spravodajcovi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 652).

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenom termíne, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej 24. schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh rieši závažnú problematiku.

    Poprosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu zákona. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Tibor Mikuš. V tejto chvíli ho ale nevidím v sále, takže stráca poradie, a preto otváram možnosť podania ústnych prihlášok do diskusie. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy k tomuto bodu prihlásiť ústne? Konštatujem, že nikto. Rovnako konštatujem, že ani pán poslanec Mikuš nie je v sále, a preto uzatváram rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že budeme hlasovať tak, ako sme sa dohodli o 11.00 hodine.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh ste dostali ako tlač 653, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 660.

    Pán minister, nech sa páči, uveďte aj tento návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, predkladám mimo plánu legislatívnych úloh vlády na rokovanie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Hlavným dôvodom, ktorý viedol k vypracovaniu predloženého návrhu zákona, bola potreba úpravy sadzieb dane na cigarety v zmysle harmonogramu na dosiahnutie minimálneho daňového zaťaženia cigariet, ako aj potreba upresnenia niektorých ustanovení zákona súvisiacich s prijatím smernice Rady č. 2007/74/ES o oslobodení tovaru, ktorý dovážajú osoby cestujúce z tretích krajín o dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane.

    Ustanovenia nadväzujúce na znenie predmetnej smernice je súčasne potrebné upraviť aj v ďalších zákonoch, a to konkrétne v zákone o dani z pridanej hodnoty, v zákonoch o spotrebných daniach a v colnom zákone.

    Návrh zákona nie je v rozpore s ústavou ani inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pánovi ministrovi a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ktorým je výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Jozefovi Ďuračkovi, aby uviedol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rade vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 653) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej 24. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov a otváram týmto všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu zákona. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto, a preto sa pýtam poslankýň a poslancov prítomných v sále, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu, o ktorom budeme hlasovať taktiež o 11.00 hodine.

    Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 605 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 605a.

    Pán minister financií pán Počiatek, poprosím vás aj v tomto bode, aby ste vládny návrh zákona odôvodnili. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, predložený návrh zákona sa predkladá v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády na rok 2008 a s Národným plánom zavedenia eura v Slovenskej republike a bol vypracovaný v spolupráci s Národnou bankou Slovenska ako spolupredkladateľom.

    Návrh zákona vychádza z Národného plánu zavedenia eura v Slovenskej republike a súvisí so zmenami v tuzemskom platobnom systéme SIPS a s napojením sa na platobný systém TARGET 2, pričom tieto zmeny je nevyhnutné vykonať najneskôr ku dňu zavedenia eura v Slovenskej republiky, t. j. k 1. 1. 2009. Umožňuje vykonávanie tuzemských a cezhraničných platieb v reálnom čase prostredníctvom takzvaného európskeho platobného systému podľa osobitného predpisu, ktorým je usmernenie Európskej centrálnej banky z 26. apríla 2007 o Transeurópskom automatizovanom expresnom systéme hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase, tiež nazývaný TARGET 2.

    Upravuje možnosť uviesť číslo účtu aj v tvare IBAN a kód banky BIC pre tuzemské prevody vykonávané prostredníctvom európskeho platobného systému, ako aj zmeny súvisiace s odpísaním a pripísaním sumy cezhraničných prevodov vykonávaných prostredníctvom európskeho platobného systému.

    Ďalšie zmeny a doplnenie návrhu zákona súvisia so zmenami v tuzemskom platobnom systéme SIPS, ktorý sa od 1. januára 2009 mení na clearingový systém, pričom zúčtovanie vypočítavaných pozícií bude prebiehať v platobnom systéme TARGET 2 SK. Ostatné zmeny majú legislatívnotechnický charakter. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister. A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Michalovi Lukšovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávneho výboru, Výboru Národnej rady pre hospodársku politiku o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 605) v druhom čítaní podľa § 78 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 817 zo 14. mája 2008 pridelila vládny návrh zákona Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodársku politiku. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona žiadne stanoviská poslancov Národnej rady.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská.

    Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 390 zo dňa 10. júna 2008, Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku uznesenie č. 605 zo dňa 10. júna 2008 odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Gestorský výbor odporúčal v návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto. O bodoch spoločnej správy č. 1 až 7 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výboru k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výboru Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 332 zo 17. júna 2008. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Taktiež zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Ani v tomto prípade som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať budeme o 11.00 hodine.

    Teraz pristúpime k rokovaniu v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o kolkových známkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 607 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 607a.

    Opäť prosím ministra financií pána Počiatka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, návrh zákona o kolkových známkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá ako iniciatívny návrh mimo plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2008.

    Zámerom predloženého návrhu bolo vypracovať komplexnú právnu úpravu kolkových známok a súvisiacich právnych predpisov, eliminovať výpadok príjmov štátneho rozpočtu v dôsledku falšovania kolkových známok a súčasne zabezpečiť plnenie úloh Národného plánu zavedenia eura v Slovenskej republike.

    V predloženom návrhu zákona sa upravuje predovšetkým postavenie ministerstva financií ako výhradného vydavateľa kolkových známok, ustanovuje sa transparentný výber tlačiarne kolkových známok, určuje sa distribútor, ako aj ďalší predajcovia kolkových známok a ich vzájomné vzťahy.

    Pri ustanovení distribútora kolkových známok sa vychádzalo z požiadavky zabezpečenia dostupnosti kolkových známok na celom území Slovenskej republiky, preto sa zvolila Slovenská pošta a jej zariadenia verejnej poštovej siete.

    Zároveň sa navrhuje, aby kolkové známky mohli predávať okrem pošty len tie orgány, ktoré vyberajú správne poplatky a súdne poplatky formou kolkovej známky. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že platenie správnych a súdnych poplatkov formou kolkovej známky je len jedna z možností platenia týchto poplatkov okrem platenia v hotovosti a prevodom z účtu v banke. Ustanovuje sa tiež kontrolná činnosť v oblasti kolkových známok počnúc výrobou, distribúciou až po predaj a použitie kolkových známok.

    Navrhuje sa vydať kolkové známky v hodnote euro a zabezpečiť ich výrobu a distribúciu tak, aby od zavedenia meny euro v Slovenskej republike už boli kolkové známky v hodnote euro v predaji na celom území Slovenskej republiky a aby bolo možné ich použiť už v prvý deň zavedenia tejto meny.

    Osobitne sa upravuje výmena poškodených kolkových známok, ako aj odkúpenie neplatných kolkových známok. Ministerstvo financií je podľa predloženého návrhu splnomocnené na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, v ktorom ustanoví technické parametre, grafickú úpravu, vzhľad kolkových známok, spôsob ich použitia, prípadne ďalšie náležitosti kolkových známok. Jeho účinnosť sa predpokladá v treťom štvrťroku 2008. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za úvodné slovo a teraz dávam priestor spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Ivánovi Farkasovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 818 zo 14. mája 2008 pridelila vládny návrh zákona o kolkových známkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 607) týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o kolkových známkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 607) stanoviská poslancov Národnej rady v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesenie č. 321 zo dňa 11. júna 2008, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesenie č. 391 zo dňa 10. júna 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesenie č. 352 zo dňa 10. júna 2008 a napokon Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesenie č. 191 zo dňa 10. júna 2008.

    Uznesením výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynulo celkom 13 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča v návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto. O bodoch spoločnej správy č. 1 až 13 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o kolkových známkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ustanoveniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o kolkových známkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 607a) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o kolkových známkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 607a) bola schválená uznesením gestorského výboru zo 17. júna 2008.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Ani v tomto prípade som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto otváram možnosť podania ústnych prihlášok. Do rozpravy sa prihlásili páni poslanci Ivan Štefanec, Jozef Mikuš. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne a slovo má pán poslanec Ivan Štefanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Milé dámy, vážení páni, pán minister, ctení hostia, uvedený návrh zákona je určite potrebný pri prechode na spoločnú európsku menu. K čomu mám ale podstatné výhrady, to je § 6 ods. 1, ktorý sa týka predaja kolkových známok a hovorí o tom, že tento predaj bude realizovaný len v zariadeniach verejnej poštovej siete.

    Som presvedčený, že takto formulovaný návrh zákona len posilňuje monopol slovenskej pošty a, žiaľ, boli sme svedkami aj v tejto snemovni už viacerých návrhov, ktoré sa starajú viac o výnosy štátneho podniku než o lepšie služby pre ľudí.

    Podľa môjho hlbokého presvedčenia je tomu tak aj v tomto prípade. Pokiaľ bude len pošta distribuovať a predávať kolkové známky, znamená to najmä horšiu dostupnosť týchto služieb pre ľudí a z tohto pohľadu zhoršenie podmienok po prechode na spoločnú európsku menu.

    Dovoľujem si vás požiadať teda, aj pána ministra, aj ostatných poslancov, aby za takto formulovaný návrh zákona nehlasovali, pretože jednoducho, keď sa vládny návrh len stará o posilňovanie výnosov štátneho podniku a zhoršenie dostupnosti týchto služieb pre ľudí som presvedčený, že takýto návrh zákona nie je dobrý. Verím, že práve v tomto podstatnom § 6 dôjde k zmene, v opačnom prípade ja ani moji kolegovia nebudú môcť podporiť takýto návrh. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave. S faktickou poznámkou na jeho vystúpenie sa prihlásil pán poslanec Alexander Slafkovský. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Slafkovský. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som len v krátkosti doplnil môjho kolegu predrečníka v tom zmysle, že keď sme debatovali o tomto zákone vo výbore, tak mi bolo z pozície ministerstva financií odpovedané, že v podstate každý jeden štátny úrad, ktorý vyžaduje kolky, bude musieť mať v pokladni niekoho, kto tento kolok namieste predá. Vzápätí ale zaznela medzi rečou informácia, že tieto úrady sa tomu bránia, pretože nemajú pokladne. Napríklad celá slovenská polícia má len jednu pokladňu, kde môže priamo preberať peniaze na Slovensku. Aspoň takú informáciu som dostal. Mne sa tomu nechce veriť, ale fakt je skutočne taký, že policajt síce môže vybrať pokutu v hotovosti, ale nemôžete si v hotovosti na polícii kúpiť kolok. Ďakujem.

  • Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Jozef Mikuš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, k tomuto zákonu alebo k návrhu zákona som vystúpil aj v prvom čítaní, kde som kritizoval podobne ako môj predrečník Ivan Štefanec práve spôsob, akým sa bude, alebo v návrhu zákona je navrhovaný predaj kolkových známok.

    V závere minulého roka sme rokovali o novele zákona o poštových službách, v zmysle ktorého sa mal ponechať monopol Slovenskej pošty na lukratívnu distribúciu listov do 50 gramov. Novela z dielne poslancov za Slovenskú národnú stranu pánov Rafaja, Slotu a Chrbeta bola schválená a zahatala proces liberalizácie poštového trhu na Slovensku. Nie je div, že proti takémuto vývoju na Slovensku sa v minulých dňoch postavila členka, eurokomisárka pre hospodársku súťaž Nelly Crossová. Veď dianie na Slovensku ide proti liberalizačným pohybom v Európskej únii.

    Dnes máme na stole ďalší návrh zákona, ktorý posilňuje monopol Slovenskej pošty. Vládny návrh zákona o kolkových známkach má podľa jeho tvorcov upraviť vydávanie, tlač, distribúciu, predaj, odber, výmenu, odkupovanie, kontrolu, správne delikty, nakladanie s falšovanými kolkovými známkami, likvidáciu kolkových známok. Takisto chystá túto oblasť na prechod zo slovenskej koruny na euro. Ja mám však pocit, že ide najmä o biznis s kolkami, a preto som proti tomuto návrhu zákona.

    Zákon prisudzuje silnú pozíciu Ministerstvu financií Slovenskej republiky a Slovenskej pošte. Tá sa má stať na rozdiel od súčasného stavu jediným distribútorom kolkov, to znamená, že z procesu budú vylúčené iné subjekty, a to vyvoláva dva nepríjemné dôsledky. Dostupnosť získavania kolkov pre klientov bude obmedzená, čo spôsobí menší komfort a vyššiu administratívnu náročnosť úkonov. A druhý, cena za distribúciu kolkov, ktorú bude dohodovať s distribútorom ministerstvo financií, bude určite vyššia, lebo vznikne z rokovania medzi dvoma štátnymi inštitúciami bez akejkoľvek súťaže. Tlak na znižovanie cien bude mizivý, na čo doplatí štátny rozpočet.

    Navrhovaný zákon umožňuje, ale neprikazuje predaj kolkov prevzatých od Slovenskej pošty správnym orgánom, súdom a prokuratúre. To znamená, že dnešný druhopredajcovia stratia možnosť predávať kolky. Tvorca zákona to zdôvodňuje potrebou, citujem, „zásadných opatrení eliminujúcich predaj sfalšovaných kolkových známok“. Dôsledky uplatnenia takéhoto predpisu môžu byť dva. Dostupnosť kolkov bude nižšia, lebo zmiznú druhopredajcovia a nie je záruka, že štátne inštitúcie budú samy kolky predávať, lebo to nebude ich povinnosť. A zmizne akákoľvek konkurencia pri predaji kolkov, čo opäť vylúči tlak na znižovanie distribučných nákladov a bude to mať, ako som spomínal, negatívny dopad na štátny rozpočet.

    Posledný vývoj schválenej či v navrhovanej legislatíve upravujúcej poštový trh vyvoláva značné znepokojenie. Ide proti záväzným liberalizačným trendom v Európskej únii, z odvetvia vyháňa konkurenciu, znepružňuje trh, sťažuje dostupnosť služieb pre občana a tlačí na zvyšovanie cien. Posilňuje postavenie Slovenskej pošty a zabezpečuje jej pohodlné dosahovanie vyšších ziskov. Pýtam sa, v koho záujme je takýto vývoj? Obávam sa, či to nie je len naháňanie peňazí pre určitú skupinu ľudí. Pripomeniem, že v roku 2006 sa stal generálnym riaditeľom Slovenskej pošty nominant vládnej Slovenskej národnej strany, práve tej strany, ktorá je v parlamente najaktívnejšia pri posilňovaní monopolu tejto štátnej inštitúcie. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Mikuša sa prihlásil pán poslanec Slafkovský. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Ešte sa hlási pán predseda finančného výboru.

  • Ďakujem. Ja len v krátkosti chcem sa opýtať môjho predrečníka, ak by mi vedel odpovedať on alebo niekto z prítomných v sále, keď kolok predáva pošta, 400-korunový kolok, dám 400 korún, dostanem 400-korunový kolok. Má z toho pošta nejaké percento? A aké percento má z toho ten predajca, kto predáva, čo ja viem v stánku, niekde v kiosku, či to nejako existuje, Pretože, ak z toho nemajú samostatné percentá, tak ide vlastne týmto návrhom len o čisté šikanovanie občana.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Burian.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, nechcem spochybniť dobre myslené, by som povedal, faktické vystúpenia poslancov, hlavne z radov opozície. Takto chcem upozorniť, že v poslednom čase sa obrovským spôsobom rozmohla práve kriminalita v oblasti falšovania týchto kolkových známok a skúste rozmýšľať dopredu. Ak sa dnes nenaštartuje tento proces, tak by sa musel naštartovať o pol roka, o rok, ale niekedy by muselo dôjsť k tomu. Tu nejde o posilnenie pošty, ide o posilnenie štátu, ide o posilnenie práva. Posilnenie práva v tom, že kolky sa falšujú veľmi sofistikovaným spôsobom. Je obrovský problém dokázať to a obrovský únik peňazí, ktorý je dokázateľný z požadovaných potrieb na ďalšie vystavovanie kolkov.

    Čiže, vážení páni, ktorí vystupujete, neuvažujte o tom, či to je posilnenie pošty, alebo nejakého štátneho úradu. Uvažujte o tom, že je to posilnenie práva a skôr či neskôr by niekto musel začať s týmto procesom a vytváranie tých pokladní v rámci tých jednotlivých inštitúcií nebude veľkým problémom a podstatná časť, opakujem podstatná časť ich má aj dnes. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Mikuš bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za faktické poznámky. Začnem odzadu. Pán kolega Burian, diskutovali sme o tom vo výbore. Ja chápem možno tiež dobrý úmysel ministerstva financií, len nie som si celkom istý, či práve tento spôsob je najšťastnejší voči argumentácii, že na trhu sa objavujú falšované kolkové známky. Nie som si istý, či to vyrieši to, že sa bude monopolne predávať cez poštu, pretože tie kolkové známky sa môžu objaviť, samozrejme, aj cez iných kvázi distributérov. To je jedna záležitosť.

    Druhá záležitosť je, že sa mohol hľadať iný spôsob riešenia, nie práve monopolizácia pošty, lebo dôsledok je ten, že ľudia budú chodiť z úradu na poštu a tí, ktorí nevedia, že za niektoré úkony sa musí platiť kolková známka, tak tú cestu budú absolvovať niekoľkokrát. Čiže dostupnosť kolkových známok sa zhorší. Je možné, že sa bude hľadať potom zase riešenie v budúcnosti aj iný kvázi platobný styk.

    A kolegovi Slafkovskému. Samozrejme, že predajca má z toho províziu. Problém je, že pri novo navrhovanej novele o tej provízii budú rozhodovať dve štátne inštitúcie, to znamená štát a Slovenská pošta. Kým teraz tých distribútorov bolo viac a tá provízia, samozrejme, bola rovnaká. Ďakujem.

  • Pán Mikuš bol posledným prihláseným do rozpravy. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce reagovať na rečníkov. Nie. Pán spravodajca nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme hlasovať takisto ako v predchádzajúcich bodoch o 11.00 hodine.

    Nasledujúcim bodom je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 601 a spoločnú správu výborov máte ako 601a.

    Nech sa páči, pán minister, odôvodnite tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky dňa 16. apríla 2008 prerokovala a schválila návrh zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

    Navrhovaným právnym predpisom sa sprísňujú technické požiadavky na vybavenie elektronických registračných pokladníc z dôvodu značných daňových únikov v oblasti používania pokladníc, ktoré budú touto zmenou eliminované. Ide predovšetkým o vybavenie pokladníc fiškálnou pamäťou, ktorá zabezpečí jednorazový a trvalý zápis z údajov z dennej uzávierky.

    Vybavenie pokladníc takými prostriedkami, ktoré odhalia nedovolené zásahy do pokladníc, plombovanie pokladníc, osobitné označovanie dokladov vytlačených v rámci skúšobnej prevádzky pri uvedení pokladnice do prevádzky, pri zaškolení zamestnanca pred uvedením pokladnice do prevádzky. Vytlačenie tlačových výstupov čitateľných po dobu 10 rokov do konca kalendárneho roka, v ktorom boli vyhotovené.

    Tieto nové technické požiadavky majú v podstatnej miere eliminovať daňové úniky, ku ktorým dochádza v dôsledku vydávania duplicitných dokladov, simulovania riadneho chodu pokladnice v tréningovom režime, nezahŕňania celej evidovanej tržby alebo jej časti z pokladnice zapojenej do pokladničnej siete v prevádzkach s veľkým počtom pokladníc, manipulácie s výkazmi denných a mesačných uzávierok, zámerného zmazávania údajov o prijatých tržbách pred vypĺňaním dennej uzávierky a vykonávania neoprávnených zásahov do pokladnice.

    Navrhovaný právny predpis nerozširuje okruh osôb, ktoré majú povinnosť evidovať prijaté tržby na elektronickej registračnej pokladnici. Aj keď aplikácia navrhovaného zákona spôsobí jednorazový nárast nákladov pre podnikateľskú sféru, očakáva sa zníženie daňových únikov, a tým nárast príjmov štátneho rozpočtu. Odhadované daňové úniky z dôvodu nepovolených zásahov do elektronických registračných pokladníc predstavujú podľa Daňového úradu Slovenskej republiky zhruba 450 miliónov Sk ročne, čo je pomerne významná suma. Ďakujem za slovo.

  • Spravodajcom určeným výborom pre financie, rozpočet a menu je pán poslanec Jozef Burian, ktorému dávam teraz slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uvádzal spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 819 zo 14. mája 2008 pridelila vládny návrh zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov týmto výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku. Uvedené výbory prerokovali vládny návrh zákona v uvedenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch, ktoré prešli vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky hlasovať tak, ako je uvedené v spoločnej správe. Odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady o vládnom návrhu zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice bola schválená uznesením výboru č. 333 zo 17. júna 2008. Výbor určil poslanca Jozefa Buriana za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ho poveril, po prvé, predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, a po druhé, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Skončil som, pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či sa chce niekto k tomuto bodu prihlásiť do rozpravy ústne? Konštatujem, že nikto, pardon, pani poslankyňa do rozpravy? Takže do rozpravy sa prihlásila pani Ágnes Biró ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo má pani Ágnes Biró, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, ja som sa do rozpravy prihlásila len z jediného dôvodu, že chcela by som upozorniť v rozprave na jeden problém, ktorý tento nový zákon môže spôsobiť.

    Podľa dnes platnej Vyhlášky Ministerstva financií č. 55/1994 o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov je daňový subjekt, ktorého predmetom podnikania je predaj tovaru alebo poskytovanie služieb povinný používať na účely evidencie tržieb elektronickú registračnú pokladnicu s tlačiarňou, a to vo všetkých svojich predajných miestach, v ktorých dochádza k úhrade v hotovosti. Podľa § 2 písm. c) tejto vyhlášky za úhradu v hotovosti sa nepovažuje úhrada pohľadávky.

    Nový vládny návrh zákona ukladá podnikateľovi povinnosť evidovať v elektronickej registračnej pokladnici už každú tržbu a tržbou je aj pohľadávka. Určite poznáte a aj viete o tom, že zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení sa k pokladničnému dokladu z elektronickej registračnej pokladnice vyhotovuje aj faktúra, ak cena tovaru alebo služby vrátane dane je viac ako 50-tisíc korún. Faktúra sa vyhotovuje preto, aby nevznikli daňové úniky, a aj preto, že správne vystavená faktúra je takým účtovným a daňovým dokladom, ktorý na rozdiel od dokladu z elektronickej registračnej pokladnice presne identifikuje dodávateľa tovaru alebo služby, ale aj tú druhú stranu, aj odberateľa tovaru alebo služby. Správne vystavená faktúra musí obsahovať celý rad údajov od mena a adresy sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne podnikateľa, jeho IČO, DIČ, identifikačné číslo pre DPH, meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne príjemcu tovaru alebo služby, jeho IČO, DIČ, identifikačné číslo, DPH, ak je mu pridelené. Ale obsahuje aj dátum dodania tovaru, respektíve služby, dátum, kedy bola prijatá záloha, kedy bola vyhotovená faktúra, množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsahu služby, základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy, taktiež rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene.

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, pani kolegyňa, poprosím všetkých, ktorí sú v sále o vyšší stupeň úcty k diskutujúcej kolegyni. Ďakujem pekne.

  • Ďalej sadzbu dane, respektíve údaje o oslobodení od dane, výšku dane spolu v slovenských korunách. Faktúra okrem týchto údajov obsahuje ďalšie identifikačné údaje, obsahuje napríklad číslo bankového účtu dodávateľa aj odberateľa, na ktorých chce uhradiť faktúru, dátum vystavenia a splatnosť faktúry, meno a kontakt na toho, kto vystavil faktúru.

    Podľa zásad účtovníctva správna faktúra musí byť označená aj poradovým číslom, pričom faktúry musia ísť chronologicky podľa dátumu vystavenia. Okrem týchto údajov na konci faktúry musí byť aj podpis a pečiatka. Ja som to prečítala všetko preto, aby nám bolo jasné, že faktúra je naozaj veľmi podrobným daňovým dokladom, ktorý identifikuje obidve strany záväzkového vzťahu. Áno, vznik pohľadávky je v súlade s Občianskym zákonníkom a pohľadávkou je aj pohľadávka, ktorá nevzniká na základe tohto účtovného a daňového dokladu. Ale ja si osobne myslím, že ak tento záväzkový vzťah je podchytený na účtovnom a daňovom doklade, ktorým je faktúra, ak dodávateľ svoj záväzok splní a tovar vydá a nakúpený tovar odberateľ nezaplatí, tak mu vznikne právo na finančnú úhradu za uskutočnenú dodávku tovaru, to znamená, vznikne mu pohľadávka, ktorou je táto faktúra.

    Zákon, ktorý pripravili pracovníci ministerstva však uloží povinnosť každému podnikateľovi i tým malým podnikateľom na vidieku, ktorí budú mať takéto pohľadávky evidované vo svojom účtovníctve len v niekoľkých prípadoch, aby si zakúpili elektronickú registračnú pokladnicu. Ja si myslím, že v tomto prípade je to nezmyselné zaťaženie, finančné zaťaženie malých a stredných podnikateľov a najmä SHR, ktorí kvôli niekoľkým takýmto prípadom, ročne to môže byť len niekoľko desiatok alebo ani toľko nie, budú si musieť tieto registračné pokladnice zakúpiť a budú mať ďalšie administratívne povinnosti s týmto.

    Takisto si myslím, že ak cieľom bolo, aby sa zabránilo daňovým únikom, tento nový zákon to určite nevyrieši. Vyrieši len toľko, že bude spokojných niekoľko úradníkov a veľmi malá skupina podnikateľov, ktorí sú výrobcovia, dovozcovia alebo predajcovia ERP a tým malým a stredným podnikateľom a najmä SHR, ktorých, ja si myslím, že gro nie je podvodníkov, sa opätovne len priťaží.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie sa neprihlásil nikto. Boli ste jediná prihlásená do rozpravy k tomuto bodu. Čiže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce reagovať na vystúpenie v rozprave? Nie. Pán spravodajca? Takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 610 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 610a.

    Pán minister, poprosím vás aj v tomto prípade, aby ste odôvodnili vládny návrh zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol na rokovaní 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011. Krajiny Európskej únie pripravujú v roku 2011 realizovať jednu z najväčších štatistických akcií – sčítanie obyvateľov, domov a bytov.

    Periodické štatistické údaje o obyvateľstve a o hlavných rodinných, sociálnych a ekonomických charakteristikách jednotlivcov a charakteristikách ich bývania sú potrebné na preskúmanie a definovanie regionálnych, sociálnych a environmentálnych politík, ktoré ovplyvňujú konkrétne činnosti spoločnosti. Je potrebné zbierať aj podrobné informácie o domoch a bytoch na podporu rôznych činností spoločenstva, ako je podpora sociálneho začlenenia, monitorovanie sociálnej súdržnosti na regionálnej úrovni, ale aj ochrana životného prostredia a podpora energetickej účinnosti.

    Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o sčítaní obyvateľov, domov a bytov, ktorý bol prerokovaní v prvom čítaní vo februári tohto roku, zaviaže všetky členské krajiny uskutočniť sčítanie v referenčnom roku 2011, zabezpečiť kvalitu poskytnutých údajov a metaúdajov tak, aby tieto údaje v plnej miere spĺňali základné charakteristiky sčítania, najmä individuálnosť sčítania, simultánnosť, univerzálnosť v rámci vymedzeného územia, dostupnosť údajov v podrobnej územnej štruktúre.

    Taktiež majú poskytnúť informácie o zdrojoch údajov použitých na splnenie záväzkov a informácie o tom, či použité zdroje údajov a metodika spĺňajú základné charakteristiky sčítania, taktiež zabezpečiť zber, spracovanie a poskytnutie údajov v požadovanom obsahu a rozsahu a poskytnúť Eurostatu, štatistickému orgánu Európskej únie požadované údaje do 27 mesiacov od skončenia referenčného obdobia.

    Predložený návrh zákona obsahuje hlavné princípy sčítania obyvateľov, domov a bytov tak, aby boli vytvorené podmienky na jeho prípravu, priebeh a vykonanie. Ustanovuje obsah, rozsah a spôsob vykonania sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 ako osobitného druhu štatistického zisťovania, rozhodujúci okamih sčítania, pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy, obvodných úradov obcí, vyšších územných celkov, povinnosti iných osôb súvisiacich so sčítaním a využitie získaných údajov. Súčasťou návrhu zákona je aj zabezpečenie ochrany získaných údajov pri ich zbere, spracovaní, publikovaní, poskytovaní a využívaní. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem a teraz dávam slovo spravodajcovi, predsedovi výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pánovi poslancovi Tiborovi Cabajovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, teda tlač 610, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po prvé. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 820 zo 14. mája 2008 pridelila vládny návrh zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 (tlač 610) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po druhé. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Po tretie. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 399 z 10. júna 2008 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 307 z 11. júna 2008 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 189 z 10. júna 2008 s vládnym návrhom súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.

    Po štvrté. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú nasledujúce pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uverejnené pod poradovými číslami 1, 2, 3, 4 a 5.

    Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto: o bodoch 1, 2, 3 a 5 s odporúčaním schváliť, o 4 bode s odporúčaním neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 (tlač 610) vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 (tlač 610) v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených následne v rozprave teda schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 (tlač 610a) bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 195 zo 17. júna 2008. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu. Poveril ma predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rade a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po skončení rozpravy k nemu podľa § 83 ods. 2, § 86 zákona č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Zároveň po skončení druhého čítania ma splnomocnil pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď podľa § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Toľko, pán predsedajúci, spoločná správa. Prosím, keby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa k tomuto návrhu zákona chce prihlásiť do rozpravy ústne? Konštatujem pani poslankyňa Oľga Nachtmannová, pán poslanec József Berényi. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Slovo má pani poslankyňa Nachtmannová. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, pred necelým štvrťrokom sme schválili novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorá zásadným spôsobom mení prístup k aktivovaniu trhu práce, najmä smerom na utvorenie podmienok na zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a spomedzi nich hlavne na začlenenie dlhodobo nezamestnaných na otvorený trh práce. Táto podpora je zacielená vo zvýšenie miere do regiónov s vysokou mierou nezamestnanosti. Z uvedených hľadísk je novela zákona zásadným prínosom.

    V súvislosti s uvedeným zákonom sa však na mňa a na viacerých mojich kolegov obrátili viacerí starostovia a primátori miest a obcí s požiadavkou na vykonanie určitých korekcií týkajúcich sa odmeňovania koordinátora aktivačných prác formou menších služieb pre obec a dobrovoľnícke služby. O čo ide.

    Podľa terajšieho znenia § 52 zákona o službách zamestnanosti poskytne úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príspevok na koordinátora aktivačných prác formou menších služieb pre obec, najviac sumu 77 korún na jedného uchádzača o zamestnanie vykonávajúceho aktivačné práce, čo je podľa presvedčenia viacerých starostov a primátorov nedostačujúca suma.

    Na druhej strane schválená novela zákona umožňuje poskytnúť obci zároveň aj príspevok na úhradu časti nákladov na osobné ochranné pracovné prostriedky, úrazové poistenie dlhodobo nezamestnaných občanov, časti nákladov na pracovné náradie a časti ďalších nákladov, ktoré súvisia s vykonávaním menších obecných služieb pre obec vo výške až 2 597 korún, čo je až o 1 797 viac, ako sa poskytovalo pred novelou zákona.

    Rovnaký problém sa týka aj sumy príspevku na aktivačné práce formou dobrovoľníckej činnosti. Preto je namieste rozdeliť sumu, ktorú poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny tak, aby viac motivovala ľudí vykonávať uvedené koordinačné práce. Dôvodom je hlavne nedostatok vlastných finančných prostriedkov obcí na mzdy koordinátorov organizujúcich menšie obecné služby pre obec alebo dobrovoľnícku službu.

    Ďalším problémom, ktorý bol vyvolaný schválením zákona o investičnej pomoci, je potreba zosúladenia § 53d ods. 2 zákona o zamestnanosti so zámermi podporovania umožnenia vytvorenia pracovných miest v technologických centrách a centrách strategických služieb. Ide o to, že podľa terajšieho znenia zákona sa príspevok na vytvorenie nového pracovného miesta, na ktoré bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci podľa osobitného predpisu, ktorým je teraz už schválený zákon o investičnej pomoci, môže poskytnúť len v okrese, v ktorom priemerná miera evidovanej nezamestnanosti je vyššia ako priemerná miera evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike. Týmto opatrením by mohli byť z investičnej pomoci na podporu počiatočnej investície formou príspevku na vytvorenie nového pracovného miesta vyradené tie regióny, v ktorých je priemerná miera nezamestnanosti pod úrovňou celoštátneho priemeru.

    Preto využívam svoje právo poslankyne doplniť predlohu vládneho návrhu zákona o čl. II, v ktorom predkladám pozmeňujúce návrhy na zmeny a doplnenia zákona o službách zamestnanosti nasledovne. Vládny návrh zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 sa mení a dopĺňa takto.

    Prvý bod. Návrh vládneho návrhu zákona znie. „Vládny návrh zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“ Odôvodnenie: Navrhuje sa zmeniť názov vládneho návrhu zákona v súvislosti s vložením čl. II.

    Druhý bod. Za slová „Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone“ sa vkladajú slová „článok I“. Odôvodnenie: V súvislosti s vložením čl. II sa navrhuje doterajší § 1 až 18 označiť ako čl. I.

    Tretí bod. Za § 18 sa vkladá čl. II, ktorý znie: „Článok II zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 585/2004 Z. z., zákona č. 614/2004 Z. z., zákona č. 1/2005 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 528/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 693/2006 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 139/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto.“

    Prvý bod. V § 22 ods. 7 sa vypúšťa písm. s). Odôvodnenie: Vypustenie textu, ktorý je účastníkom projektu alebo programu vedeckého výskumu jeho legislatívnotechnickou úpravou v nadväznosti na schválenú úpravu v zákone, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Druhý bod. V § 52 ods. 6 znie: Odsek 6. „Príspevok podľa ods. 5 sa poskytuje na základe uzatvorenej písomnej dohody medzi úradom a obcou na úhradu časti nákladov, ktoré súvisia s vykonávaním menších obecných služieb pre obec mesačne najviac vo výške 7 % počas prvých šiestich mesiacov a najviac vo výške 4 % počas ďalších šiestich mesiacov a na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje menšie obecné služby pre obec mesačne najviac vo výške 3 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítané z priemernej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje na jedného dlhodobo nezamestnaného občana vykonávajúceho menšie obecné služby pre obec.

    Tretí bod. V § 52a ods. 5 znie. „Príspevok podľa ods. 4 sa poskytuje na základe uzatvorenej písomnej dohody medzi úradom a právnickou osobou alebo fyzickou osobou podľa ods. 2 na úhradu časti nákladov, ktoré súvisia s vykonávaním dobrovoľníckej služby mesačne najviac vo výške 7 % a na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje dobrovoľnícku službu mesačne najviac vo výške 3 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje na jedného uchádzača o zamestnanie vykonávajúceho dobrovoľnícku službu.“

    Odôvodnenie k bodom 2 a 3. Nové znenie ods. 6 v § 52 sa navrhuje z dôvodu spresnenia percentuálnej výšky príspevku poskytovaného obci na organizovanie menších obecných služieb pre obec, a to v členení na úhradu časti nákladov, ktoré súvisia s vykonávaním menších obecných služieb pre obec v závislosti od počtu mesiacov jej vykonávania a na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje menšie obecné služby pre obec, ktorej výška zostáva nezmenená a nediferencuje sa na počet mesiacov. Základňou pre výpočet príspevkov podľa prvej vety je celková cena práce podľa § 49 ods. 4 vypočítaná z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje na jedného dlhodobo nezamestnaného občana vykonávajúceho menšie obecné služby pre obec.

    Nové znenie ods. 5 § 52a sa navrhuje z dôvodu spresnenia percentuálnej výšky príspevku poskytovaného právnickej osobe alebo fyzickej osobe na organizovanie dobrovoľníckej služby, a to v členení na úhradu časti nákladov, ktoré súvisia s vykonávaním dobrovoľníckej služby a na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje dobrovoľnícku službu. Základňou pre výpočet príspevkov podľa prvej vety je celková cena práce podľa § 49 ods. 4 vypočítaná z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje na jedného uchádzača o zamestnanie vykonávajúceho dobrovoľnícku službu.

    Štvrtý bod. V § 53d ods. 2 sa na konci pripája táto veta. „Splnenie podmienky priemernej miery evidovanej nezamestnanosti vypočítané podľa prvej vety sa nevyžaduje pri podpore vytvárania technologických centier a centier strategických služieb.“ Odkaz 59aba. Poznámka pod čiarou k odkazu 59aba znie. „Paragraf 5 a 6 zákona č. 561/2007 Z. z.“ Odôvodnenie: Návrhom sa na doplnenie textu v odseku § 53d zosúlaďuje znenie zákona o službách zamestnanosti s § 5 a 6 zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov s cieľom podporiť vytváranie technologických centier a centier strategických služieb.

    Piaty bod. V § 56a ods. 2 znie. Odsek 2. „Mesačná výška príspevku je po a 0,72-násobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %.“

    Po b 0,36-násobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 40 % a najviac 70 %.“ Odôvodnenie: Navrhuje sa spresniť znenie § 56a ods. 2 tak, aby nemohol byť poskytnutý vyšší príspevok, ako je cena práce zamestnanca za príslušný kalendárny mesiac.

    Bod 6. V § 60 ods. 6 úvodná veta znie. Ročná výška príspevku, ktorý poskytuje úrad, v ktorom územnom obvode je zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko je najviac a v písm. a) a b) sa slovo „násobku“ nahrádza slovom „násobok“.

    Bod 7. V § 60 ods. 7 sa za slovo „štvrťrok“ vkladajú slová „najviac vo výške 25 % zo súm ustanovených v ods. 6“. Odôvodnenie k bodom 6 a 7: Úpravou ods. 6 v § 60 sa jednoznačne ustanovuje, že ide o ročnú výšku príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. V ods. 7 v § 60 sa navrhuje výšku príspevku poskytovať najviac vo výške 25 % zo súm ustanovených v ods. 6 vzhľadom na štvrťročnú periodicitu poskytovania tohto príspevku.

    A k veľkému bodu 4. Doterajší § 19 sa označuje ako čl. III, ktorý znie. Článok III. „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2008.“ Odôvodnenie: V súvislosti s vložením čl. II sa navrhuje doterajší § 19 označiť ako čl. III a navrhuje sa účinnosť hore uvedeného vládneho návrhu zákona 1. augusta 2008.

    Záverom chcem uviesť, že navrhovaný zákon je jednoznačne prospešný najmä pre obce tým, že uľahčí organizovanie aktivačných prác a zároveň prispeje k zvyšovaniu zamestnanosti. Chcem tiež ubezpečiť vážené dámy poslankyne, pánov poslancov, že ide o nie zásadné vecné zmeny, ktoré si nevyžiadajú zvýšené finančné náklady na verejné rozpočty. Preto vás prosím o podporu navrhovaných zmien a ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásili páni Klára Sárközy, Mária Sabolová, Ľubica Rošková, Peter Obrimčák, Daniel Lipšic, Martin Pado. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani Klára Sárközy. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, vy ste v prvej vete povedali, že pred necelým štvrťrokom bol prijatý nový zákon o zamestnanosti. Nový zákon o zamestnanosti bol prijatý 1. mája 2008. Tento pokus na zmenu sčasti, čo tu uvádzate, bol 21. mája pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Kvorku. Ten pozmeňujúci návrh obsahoval 24 bodov. Vy ste to znížili, zúžili na sedem bodov. My sme pri prerokovaní tohto zákona o zamestnanosti upozorňovali okrem iného aj na tieto problémy, ktoré sa tam vyskytli. Pani ministerka nám vtedy odkázala, že by sme si mali ten zákon lepšie prečítať.

    Ja sa pýtam pána ministra, či súhlasí s týmito zmenami, pretože je to nepriama novela zákona. Hovoríme, prerokúvame zákon o sčítaní obyvateľov, domov a bytov a meníme zákon č. 5/2004 Z. z., zákon o zamestnanosti.

    A otázka na pani poslankyňu je, či potom zákon, ktorý je predložený pod 33. bodom spolu s pánom poslancom Obrimčákom stiahnete, pretože tento zákona sa týka sčasti aj týchto bodov, ktoré teraz predkladáte. Minule ste sa pokúšali túto zmenu vykonať v zákone o vede a výskume, teraz sa to pokúšate robiť v tomto zákone.

    Ja vyzývam vedenie parlamentu, aby sa touto novelou, ktorá bola predložená, zaoberal gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pretože sú tu veci, ktoré sa týkajú a nie sú nepodstatné, ako tu uviedla pani poslankyňa. Podľa mňa práve sú tieto veci podstatné. Ale mňa zaujíma, čo na to odpovie pán minister financií ako predkladateľ zákona o sčítaní ľudí a obyvateľov. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej pani poslankyňa Mária Sabolová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, čo najlepší návrh, ktorý predložíte a predložíte ho tak nekoncepčne, si myslím, že sa míňa účinku, pretože sa stráca potom úplne v Zbierkach zákonov. Ľudia nemajú vôbec prehľad, kde, čo sa kedy novelizuje.

    Pani kolegyňa, mali ste možnosť aj potom, keď sa urobila chyba v zákone o zamestnanosti či už cez vládu, alebo cez poslanecký návrh toto urobiť, vy to máte v bode 33 programu schôdze. Neviem, už jeden mesiac alebo dva mesiace nespasia veci, ale poďme k riadnym legislatívnym procesom.

    A ja na rozdiel od mojej predrečníčky vo faktickej poznámke si ale myslím, tak ako vidím, ako aj pán minister sám bol vyvedený z miery, že takýto pozmeňujúci návrh zaznieva pri zákone o sčítaní obyvateľov, domov a bytov. Ale mám pocit, ak tento návrh prejde, je to len politické zadanie, s ktorým ani tento minister nemôže súhlasiť, pretože tak sa veci neriešia. Úplne odlišný zákon. Mali sme tu druhé čítania, aspoň približne zákony, ktoré sa týkajú nejakých rozpočtových pravidiel alebo nejakých správy daní, alebo čohokoľvek iného, ale úplne od veci, od veci predložiť pozmeňujúci návrh, myslím si, že ste tak prebrali celú Národnú radu, pretože toto robíte a toto ste vyčítali v minulosti. Neviem, čo sa robí, ale vy to už robíte na každej schôdzi. Áno, stalo sa to aj v minulosti, ale tak bezprecedentne sa správať a pokojne tu hovoriť, aké veľmi dôležité veci predkladáte a stavať nás do pozície, či budeme, alebo nebudeme hlasovať za veci, ktoré sú potrebné, ale sa nedajú tak...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pani poslankyňa Ľubica Rošková. Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem veľmi pekne. Ja by som na rozdiel od kolegýň chcela podporiť tento návrh poslancov, ktorý má za cieľ, a chcem zdôrazniť, že hlavný cieľ, nie je tam žiadne politikum, spresniť tie percentuálne výšky príspevkov poskytovaných obciam a hlavne pri aktivačných prácach, dobrovoľníckych službách, čím sa vlastne vytvorí aj priaznivá situácia pre obce a mestá v súvislosti so zamestnávaním osôb koordinujúcich uvedenú činnosť. A ja to pokladám za veľmi dôležité pre prax.

  • Ďalej je prihlásený s faktickou poznámkou Peter Obrimčák. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. My týmto návrhom chceme napomôcť riešenie uvedeného problému zákona o zamestnanosti, aby sme vyšli v ústrety požiadavkám starostov obcí. To je všetko. Ďakujem.

  • Pán poslanec Daniel Lipšic, nech sa páči.

  • Kolegom z vládnej koalície. Po prvé, vy nič nezlepšujete. Vy len opravujete, čo ste spackali sami svojím hlasovaním, tak si to priznajte aspoň, majte toľko odvahy a čestnosti. Veď to bolo dobré. Spackali ste to. Prvá poznámka.

    Druhá. Máte tu odborníkov na rokovací poriadok, pán spravodajca, pán podpredseda. Bolo že tu radosti a veselosti pred dvomi rokmi, keď sa hovorilo, ako sa robila legislatíva v minulosti a najvýraznejší príklad toho je, že v zákone o horskej službe bol návrh novelizovať zákon o premávke na pozemných komunikáciách, pričom išlo o zákon z dielne jedného ministra. A veselo tu bolo možno nielen z opojenia z volebného víťazstva, ale aj z niečoho iného, ale to nie je podstatné. Podstatné je, že to bolo tu vnímané ako príklad, ako sa kazí legislatívny proces v minulosti. Dnes to robíte v oveľa horšom variante a robíte to na každej parlamentnej schôdzi. Tak sa aspoň trochu v tichu zamyslite nad tým, čo ste tu predvádzali za šaškáreň pred dvomi rokmi, keď takýmto spôsobom neuveriteľne každú schôdzu przníte legislatívu. Aký súvis má vaša novela zákona so sčítaním obyvateľov, domov a bytov? Žiaden. Tam žiadna súvislosť nie je. A ak je problém napraviť chybu, ktorú ste sami spôsobili, tak nech príde vláda v skrátenom konaní s návrhom zákona, ak sú splnené podmienky. Ale aspoň si to čestne priznajte a nesnažte sa takýmto spôsobom ďalej kaziť už dosť pokazenú legislatívu.

  • Ďakujem za slovo. Áno, urobila sa chyba, veď hneď sa priznala. Ale aby som zdôraznila. Dva body terajšieho pozmeňujúceho návrhu sa týkajú zákonov, ktoré boli prijaté neskôr, štátna podpora výskumu vývoja, zákon o investičnej pomoci. Takže tieto dva body sa týkajú týchto zákonov.

    A padla otázka, či v prípade, že sa to schváli „pozmeňovákmi“, či stiahneme návrh zákona s kolegom Obrimčákom. Áno, v tomto prípade stiahneme návrh. A chcela by som ešte zdôrazniť, že tieto pozmeňujúce návrhy pomôžu všetkým starostom a primátorom a nielen tým, ktorí sú zvolení za koaličné strany. Ďakujem.

  • Do rozpravy v zmysle § 28 rokovacieho poriadku sa prihlásil pán podpredseda Národnej rady Miroslav Číž. Nech sa páči, pán kolega.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte len veľmi krátko zaujať stanovisko k okolnosti k predloženému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predkladá pani poslankyňa Nachtmannová a k reakciám osobitne pánov poslancov z KDH. História tohto pozmeňujúceho návrhu je naozaj zložitá.

    To, čo hovoril pán Lipšic, na to sa reagovať celkom nedá, ale pokúsim sa aspoň verejnosti na základe jeho vystúpenia osvetliť niektoré skutočnosti. Celý tento pozmeňujúci návrh stojí na tom, že v predchádzajúcom období došlo k prepisovej chybe zo 7,8 na 78. Takéto chyby sa v minulosti ako bezproblémové v rámci opravy legislatívnotechnických chýb opravovali.

    Chceli sme, samozrejme, dodržať absolútne všetky náležitosti, ale po tom obrovskom nekorektnom cirkuse, ktorý v tej takzvanej konštruktívnej opozícii vyrobili tu páni kolegovia z KDH sme nechceli pristúpiť k tomu, aby sa štandardne, ako sa to tu robilo 18 rokov, opravilo tých 7,8 na 78, pričom nebol tam žiadny problém. Nikto z opozície nič nespochybňoval a nešlo o nič. Vydržali sme to.

    Na ďalší návrh sme v rámci riadneho procesu, keď bol otvorený návrh zákona, predložili normálne pozmeňujúci návrh, ktorý má riešiť iba túto chybu. Pri tej príležitosti tých pár vecí, ktoré tam boli, iba dočistili ten zákon, keď už bol otvorený, aby šiel opäť vo veci, kde nebol žiadny politický problém, žiadny vecný problém, nikto nenamietal ani teraz nie vecnú podstatu okrem toho, že pán poslanec Lipšic sa teda vytešil, ako je niečo spackané a podobne. No, nech sa páči.

    Problém je, že otázka aktivačných prác je nesmierne dôležitá a, bohužiaľ, kvôli technickým a politickým okolnostiam, ktoré sa vytvorili v parlamente, sa to dostalo do tejto situácie. Nepochybne tá časť našej chyby, že teda niekto v tom procese predkladania návrhu zákona si posunul desatinnú čiarku o jedno miesto. Tá je nespochybniteľná, toto nás naozaj mrzí, že sa to stalo a, samozrejme, berieme za to zodpovednosť.

    Ale zodpovednosť za dôsledky takejto opravy a mechanizmus opravy za to už vážená opozícia nieže zodpovednosť nerobí, ale robí opäť úplne nezmyselnú obštrukciu a deštrukciu problému napraviť to. V tomto smere vrcholom bolo vystúpenie spravodajcu k tomu zákonu, v ktorom sme to chceli vymeniť, pána predsedu výboru Devínskeho, kde podľa môjho názoru bezprecedentne zneužil funkciu spravodajcu na to, aby tu vyslovoval nejaké teórie, že nemôže dať o návrhu hlasovať, lebo že sa akože minister nevyjadril, ani nechcem sa tomu viacej venovať, čo je absolútny právny nezmysel. Pretože, ak by malo platiť to, čo tvrdil pán Devínsky, vážení páni kolegovia a hlavne právnici z opozičných radov, tak v takom prípade každý návrh, v ktorom sa minister nevyjadrí, že nie je v prípade na návrh zákona, by nebolo možné o ňom hlasovať. Je to absolútny nezmysel.

    Náš problém je, že aktivačné práce pomáhajú ľuďom, ktorých peniaze, ktoré môžu získať pri takomto procese, sú veľmi zásadné, je ich niekoľko tisíc, možno desiatok tisícov a podobne.

    Pán Lipšic, to neuveriteľné farizejstvo, bez problémov by sme to dali ako návrh v skrátenom konaní. Desatinnú čiarku v podstate meníme. Viem si predstaviť, čo by ste tu robili, opäť by ste sa zadúšali, ako nejako hrozne przníme proces a podobne v parlamente.

    Ešte raz. Návrh, ktorý predložila pani poslankyňa, nie je absolútne v ničom kontroverzný. Samozrejme, to riešenie nie je ideálne, ale porovnávať, pán Lipšic, zákon o horskej službe a celý mechanizmus vážnych zásahov do práv ľudí, pretože určovali stav pokút a význam takéhoto a ešte pritom išlo o kontroverzný návrh, s ktorým opozícia zásadne nesúhlasila, to dokážete len vy, nikto iný.

    My nepovažujeme tento stav za ideálny, ale sme presvedčení, že v danom prípade, pokiaľ nepôjdeme protiprávne, ale nebudeme dodržiavať možno v úplnom rozsahu literu legislatívnych pravidiel, ale neporušíme žiadny zákon, takže v takom prípade jednoducho pomôžeme náprave stavu a nieže na každej schôdzi také niečo robíme, robíme to minimálne oproti tomu, čo sa tu dialo predtým, berieme za to zodpovednosť, že ten stav sa výrazne zlepšil, vážení kolegovia z opozície. Aj do budúcnosti veľmi, veľmi vážne zvažujeme takéto postupy, s ktorými naozaj pre prípad, že by išlo o kontroverzný návrh daný na poslednú chvíľu.

    Pán Lipšic, čo vy hovoríte o nejakom návrhu, že v tých poplatkoch a horská služba a väzby. Vy ste zrušili úrad práce nejakým mechanizmom, ak si pamätáte, úrad pre štátnu službu konkrétne pozmeňujúcim návrhom, ktorý ste v rozprave predniesli tak, že teoreticky nebolo možné vôbec k nemu vystúpiť a podobne. Ak toto sa vám zdá normálne a za to sa nechcete hanbiť a idete to prirovnávať s týmto prípadom, je to na vás. Je to vaša etika, je to vaše videnie.

    Preto chcem vážených kolegov z koalície predovšetkým ubezpečiť, že som presvedčený, že tento návrh nijakým spôsobom nepoškodí, výrazne zlepší situáciu a rovnako hovorím, že veľmi pozorne budeme dávať pozor na to, aby sme dodržiavali legislatívne pravidlá vcelku. V danom prípade jednoducho ten záujem, ktorý potrebujeme vyriešiť, je taký veľký, že využijeme aj túto metódu, ale vôbec sa k nej nehlásime a nehodláme ju využívať žiadnym spôsobom. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie podpredsedu Národnej rady pána Číža sa prihlásili pani Mária Sabolová, pán Zsolt Simon, pani Klára Sárközy, pán Daniel Lipšic, pani Jana Vaľová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Mária Sabolová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, ak sa chcete už vyjadrovať k občanom, tak im treba aj dopovedať, že keď návrh predkladal pán poslanec Kvorka, jeden obrovský návrh ako „pozmeňovák“, vtedy bolo potrebné a vždy je potrebné vyjadrenie predkladateľa, či súhlasí s rozšírením novely. Takže myslím si, že vtedy spravodajca právom žiadal, aby sa minister vyjadril. Zrejme pán minister alebo podpredseda vlády Mikolaj bol rád, že tu možno nemusí byť a nemusí sa k tomu vyjadriť a myslím si, že aj teraz ste pána ministra páni poslanci z koalície dostali do nepríjemnej situácie.

    Keďže od rána rokujeme a rokujeme o jeho zákonoch, o ktorých si viem oveľa lepšie, aj keď s tým nesúhlasím, že robiť takéto nepriame novely, predstaviť takýto „pozmeňovák“, tak určite k zákonu o sčítaní obyvateľov, domov a bytov je to veľmi nepríjemná vec, pretože tento zákon má slúžiť pre sčítanie, mal by byť jasný, transparentný a bez všelijakých prídavkov.

    Pán podpredseda, aktivačné práce a ich potreba pre nezamestnaných aj pre obce je veľmi dôležitá vec. Áno. Ale nie takýmto spôsobom a už nezachráni ani obce, ani mestá, ani nezamestnaných, ak v septembri na začiatku schôdze prijmeme v druhom čítaní návrh pánov poslancov a budeme sa tomu venovať a prípadne vylepšíme aj celý zákon o zamestnanosti, ak ho už ideme opäť otvárať. Ale stáva sa strašne neprehľadným legislatíva zverejnená v Zbierkach zákonov, a preto si myslím, pán podpredseda, že nemáte pravdu, že je to všetko v poriadku. Nie je všetko v poriadku. Táto Národná rada by mala pracovať v inom režime.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Zsolt Simon. Nech sa páči.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, úvodom vášho vystúpenia ste mali požiadať ministra financií, aby vystúpil a povedal, či súhlasí s takýmto rozšírením tejto novely.

    Ja by som rád počul názor pána ministra, či súhlasí s takýmto riešením, keď je predkladateľom tohto návrhu. A chcem len poznamenať, že nebolo by lepšie a čestnejšie, keby ste pripravili normálny návrh novely zákona a predložili do parlamentu? Na minulej schôdzi to bol pán poslanec Kvorka, ktorý sa pokúšal, dneska je to pani poslankyňa a vystúpil k tomu aj pán podpredseda Číž. Máte ešte štyridsaťsedem možností, aby ste poverili niekoho z klubu, ktorý tento návrh ešte raz prečíta na niektorej ďalšej budúcej schôdzi. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Klára Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Pán podpredseda Číž, vy ste povedali, že na minulej schôdzi sa to pokúšal riešiť pán poslanec Kvorka. Bolo to pár vecí. Vyslovene vás citujem. „A absolútne to nebolo politické a bolo to potrebné vyriešiť.“ Tak tých pár vecí, už som to spomínala, bolo 24 bodov. Teraz tých bodov je len 7. Medzi tými pár dôležitými vecami, ktoré chcel vyriešiť pán poslanec Kvorka na minulej schôdzi pri zákone o vede a výskume, napríklad medzi najdôležitejšie patrilo, kde bolo treba spraviť nepriamu novelu, napríklad aj odvolávanie odborových predákov. No neviem, či k tomu treba zaujať takéto stanovisko. Teraz, našťastie, toto už vypadlo, ale treba zdôrazniť jednu dôležitú vec. Áno, tento zákon je dôležitý.

    Pán podpredseda, ale snáď ani vy si nemyslíte, že tu ide len o zmenu desatinnej čiarky. Pretože keby išlo len o desatinnú čiarku, tak nebolo to potrebné riešiť minule 24 pozmeňujúcimi návrhmi, teraz so 7 a ani sa k tomu nevyjadril gestorský výbor, nevyjadril sa k tomu minister školstva toho času. Teraz už sme vyzvali viacerí pána ministra. Čakám jeho vyjadrenie, či s týmto súhlasí.

    Je to dôležitá vec, lenže túto vec ste pokazili vy, pretože v pôvodnom návrhu v zákone o zamestnanosti toto fungovalo, takže je to dôležité pre starostov, pre všetkých starostov. Ohlasy zo strany starostov sú obrovské nielen našich, ale aj vašich, ale treba priznať, že túto vec ste vyriešili a pokazili v zákone. My sme na toto upozorňovali, keď tu bola veľká novela o zamestnanosti. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou ďalej vystúpi pán poslanec Daniel Lipšic. Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, chápem, keď sa vládna koalícia snaží niečo tak potichučky pretlačiť. No, nie je to úplne kóšer, ale ešte vystúpiť a začať to obhajovať, že aké je to dobré, lebo je to úplne konsenzuálna novela, to naozaj dokážete len vy.

    Ja si pozriem záznam z rokovania o zákone o horskej službe. Ja som vtedy nebol poslancom. Bol som vo vláde. Pozriem si konkrétne vaše vystúpenia. Určite veľmi plamenné a principiálne. A vy si pozrite, pán podpredseda, rokovanie o vládnom programe pred dvomi rokmi, kde sme o tom, o legislatíve a jej čistote hovorili. Aká tu bola nálada v parlamente a o čom sa tu vtedy hovorilo, že sa prilepovali nesúvisiace novely.

    Ja som už na predchádzajúcej schôdzi presne odcitoval, k akým návrhom zákonov sa v druhom čítaní predkladali nijako nesúvisiace pozmeňujúce návrhy. Ja si myslím, že predložiť novelu zákona o pozemných komunikáciách k zákonu o horskej službe bola chyba. Ja to neobhajujem. Nikdy by som tu v pléne nevystúpil s obhajobou tohto kroku. Vy to urobíte. Úplne pokojne. A proste to sa mi zdá, že to je princíp vládnutia dnešnej koalície, že proste máte absolútne iný meter na to, čo sa dialo v minulosti a dnes. A je mi ľúto, že vy ako právnik ešte vystúpite na obhajobu tohto kroku verejne v pléne. Ak je niečo zlé, tak radšej tíško seďte, popíjajte, ale veľmi verejne nevystupujte.

  • Pani poslankyňa Vaľová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda Číž, ja vám teda ďakujem za to, že ste tak ľudsky a profesijne vysvetlili, prečo takýto spôsob legislatívneho postupu. Niekedy sa treba na veci pozerať ozaj ľudsky. Verím tomu, že aj opozícia pochopí, že aj takýto proces, možno menej transparentný, ale v záujme veci. Už dávno jedno porekadlo hovorí, že niekedy ozaj účel svätí prostriedky. A v záujme veci si myslím, že práve v pomoci občanom, starostom, nezamestnaným a telesne postihnutým aj takýto prostriedok môže byť použitý na to, aby zákon platil v prospech týchto ľudí.

    A prosím vás pekne, chcem vás poprosiť, nehrajte tu divadlo a nevyrývajte do ministra financií, nášho ministra, pretože si myslím, že pán minister Počiatek chápe, prečo práve takýto účel. Preto aj keďže nie celkom čistý legislatívny proces, ale ako som povedala, účel je skutočne taký, pomôcť starostom, pomôcť telesne postihnutým, pomôcť nezamestnaným.

    A myslím si, že náš pán minister určite má to srdce a rozmýšľa nad tým, že niekedy ozaj ten účel (hlas z pléna – to nemôže byť pravda,) ozaj ten účel nie je taký, ako by mal byť. Ale pán minister Počiatek určite chápe potrebu pomôcť obciam, starostom a telesne postihnutým. A preto si myslím, že určite s týmto procesom bude súhlasiť aj napriek tomu, že doňho vyrývate a chcete tu znovu navodiť atmosféru, ako opäť urobiť to, aby pozmeňujúce návrhy, ktoré pomôžu starostom, ktoré pomôžu obciam, ako toto zase zneschodniť. A verím tomu, že sa nám to nepodarí a že v prospech týchto starostov a v prospech ZMOS-u, ktorý aj napísal list, tieto pozmeňujúce návrhy prejdú a pomôžu telesne postihnutým, nezamestnaným, ktorí na to čakajú a potrebujú. Ďakujem.

  • Pán poslanec, pán podpredseda Číž bude reagovať. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, je tá situácia symptomatická, ktorá sa tu odohráva. Inak ďakujem, pani poslankyňa Sárközy, za to vystúpenie, lebo vcelku aspoň viedla dialóg a komunikovala s tým, čo sme povedali.

    U vás pán Lipšic ani pani Sabolová, nerád to hovorím ako ani náznak. Pán Lipšic, vaše ponímanie spravodlivosti je skutočne veľmi podivuhodné. Nehovorte a nepozerajte si iba zákon o horskej službe. Pozrite si ďalších dvadsať, tridsať, päťdesiat noviel tohto typu, ktoré sa stali v predchádzajúcom období. Vy bohapusto zamlčiavate pred verejnosťou skutočnosť a zámerne vytvárate situácie, aby nemalo význam s vami diskutovať, pretože vy nehľadáte pravdu. Z markantných dôvodov tu vyprávate všelijaké nezmysly.

    Kvôli vašej osobnej obštrukcii, ktorú ste tu začali a s plamenným výrazom akože obhajujete spravodlivosť, už mohol byť tento zákon účinný minimálne tri mesiace. A už mohli prebiehať verejnoprospešné práce. Ten cirkus okolo desatinnej čiarky následne na minulej schôdzi rovnako to naznačuje. Čisto deštrukčná politika.

    Pán Lipšic, čakal som aspoň jednu vecnú pripomienku. Ani náznak. Ani náznak. Deštrukcia a predvádzanie sa. Naozaj, ak je v tomto zákone drobný problém, že to takto dávame, ten problém sme si vyrobili sami, lebo naozaj nechceme tento spôsob a túto metódu a chceme ísť čisto podľa legislatívnych pravidiel. V danom prípade ale je situácia natoľko naliehavá, že v danom prípade to drobné procesné pochybenie, ktoré tam je, bez ohľadu na vecné problémy ho odstrániť môžeme a berieme za to zodpovednosť, pán Lipšic.

    A chcem povedať, nemáme, samozrejme, žiadny problém, myslím si, že s tým budú súhlasiť aj navrhovatelia, že pokojne, ak potrebujete v gestorskom výbore prebrať vecne problematiku bez akýchkoľvek problémov, pokojne je to možné. Pokiaľ taký návrh padne, môžeme sa o tom pobaviť. Gestorský výbor to preberie. Môžete o tom diskutovať. Urobíme všetko preto, aby ste mali čo najväčší komfort pri vecnom posudzovaní tohto pozmeňujúceho návrhu.

  • Posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec József Berényi. Skôr ako mu dám slovo vás chcem informovať, že predseda parlamentu zvoláva po hlasovaní o 11.00 hodine, čiže keď odhlasujeme prerokované body programu, poslanecké grémium.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, rád by som vrátil túto diskusiu k prerokovanému vládnemu návrhu zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011. A zároveň by som chcel odôvodniť moje pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladám s poslancami spoločne.

    Nepochybne sčítanie obyvateľov je jedinečným zdrojom v štatistických údajoch, ktoré sú dôležité pre politické, sociálne a ekonomické rozhodovanie štátu. Spoľahlivé informácie obyvateľov v domoch a bytoch nám pomáhajú vyhodnocovať dosiahnutý pokrok a prognózovať vývoj spoločnosti v ďalšom období.

    Cieľom sčítania obyvateľov by malo byť získanie čo najpresnejších a najkvalitnejších údajov o obyvateľstve Slovenskej republiky, preto našou úlohou je prijať právny rámec, ktorý zabezpečí veľmi precíznu a profesionálnu realizáciu tohto štatistického zisťovania.

    Chcel by som preto poukázať na tie miesta predkladaného návrhu zákona, ktoré si v zmysle uvedeného cieľa vyžadujú podľa môjho názoru ešte určité vylepšenia.

    Prvým takýmto miestom je jazykové vyhotovenie sčítacích tlačív. Na základe diskusie, ktorá prebiehala v gestorskom Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, viem, že podobne, ako to bolo v roku 2001, vedenie Štatistického úradu nie je proti, aby existovali tlačivá aj v jazykoch najpočetnejších národnostných menšín žijúcich v Slovenskej republike, konkrétne v jazyku maďarskom, rómskom, rusínskom a ukrajinskom.

    Vieme ale, že sčítanie sa uskutoční až v roku 2011, takže dnešné stanovisko Štatistického úradu nemusí byť záväzné pre vedenie Štatistického úradu v roku 2011 ani pre vládu po voľbách v roku 2010.

    Preto si myslím, že možnosť poskytovať údaje na účely sčítania obyvateľstva v materinskom jazyku národnostných menšín by malo mať oporu aj v zákone. Už aj z psychických dôvodov si myslím, že v takejto forme, keď občania môžu dostať tlačivá, môže poskytnúť objektívnejšie údaje o reálnom počte národnostných menšín na Slovensku, a zároveň si myslím, že tým pádom pokračujeme len na tej ceste, na ktorej sme začali v roku 2001.

    Preto navrhujem a zároveň chcel by som podotknúť, že túto problematiku, tento návrh zákona v súčasnej podobe nerieši. Nerieši ani poznámka pod čiarou č. 15. Preto navrhujem, aby v § 5 za ods. 2 sa vkladali nové ods. 3 a 4 v nasledovnom znení.

    Bod 3. Sčítacie tlačivá sa okrem štátneho jazyka vyhotovujú aj v jazyku maďarskom, rómskom, rusínskom a ukrajinskom v listovej forme a v elektronickej forme a v jazyku anglickom v elektronickej forme.

    Bod 4. Pre počet tlačív vyhotovených v listovej formy v jazykoch uvedených v ods. 3 sú smerodajné štatistické údaje o počte štátnych občanov patriacich k národnostným menšinám získané zo sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001.

    Ten anglický jazyk som navrhoval preto, nakoľko by sme mali brať ohľad aj na cudzincov, ktorí sa zdržiavajú na území Slovenskej republiky a majú taktiež zo zákona povinnosť poskytnúť údaje za účely sčítania obyvateľstva. Preto elektronická verzia v anglickej verzii je opodstatnená.

    Ďalším momentom môjho príhovoru je požiadavka bezúhonnosti sčítacích komisárov. Táto dôležitá požiadavka bola zakotvená v predchádzajúcom zákone o sčítaní obyvateľov, z predkladaného návrhu však už vypadla. Aj keď chápem, že pre sčítanie ľudu bude potrebný skutočne vysoký počet sčítacích komisárov, túto požiadavku považujem naďalej za veľmi žiaducu. A to najmä z hľadiska bezpečnosti súkromia a bezpečnosti domov a bytov našich občanov.

    Nemôžeme predsa od nikoho očakávať, aby do svojho bytu alebo domu vpustil osobu svojvoľne, ktorá bola trestne stíhaná a odsúdená. Požiadavka bezúhonnosti by mala preto aj naďalej patriť medzi obligatórne podmienky pre výber sčítacích komisárov. Preto navrhujem, aby v § 7 ods. 1 znel nasledovne. „Sčítacím komisárom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý je bezúhonný a spôsobilý na právne úkony.“

    Pán spravodajca, môj pôvodný pozmeňujúci návrh č. 3 stiahnem, nakoľko tento návrh rieši aj návrh gestorského výboru. Ale rád by som navrhol zopár vecných zmien aj k prílohe návrhu zákona, v ktorej je uvedený zoznam údajov zisťovaných pri sčítaní obyvateľov domov a bytov. Údaje o pobyte obyvateľa by nám mal predovšetkým podávať informácie o jeho pobyte reálnom. Preto navrhujem, aby sa okrem miesta trvalého pobytu zisťovalo aj miesto prechodného pobytu a miesto obvyklého bydliska.

    Môj návrh znie nasledovne. V prílohe časti A sa vypúšťa bod prvý a pred bod druhý pohlavie sa vkladajú nové body, ktoré znejú. Prvý bod miesto trvalého pobytu. Druhý miesto prechodného pobytu a tretí miesto obvyklého bydliska.

    Ďalej údaj o najčastejšie používanom jazyku navrhujem upresniť na najčastejšie používaný iný ako materinský jazyk, pretože predpokladám, že taký je aj pôvodne zmýšľaný účel tohto údaju.

    Takže v prílohe časti A bod 22 najčastejšie používaný jazyk znie: „Najčastejšie používaný iný ako materinský jazyk.“

    Ďalej do časti údajov domy navrhujem doplniť typ vodovodnej prípojky, a to za predpokladu, že táto informácia odtiaľto chýba podľa mojej mienky len v dôsledku nedopatrenia, takže v prílohe časti C sa pred bodom 49 „typ kanalizačného systému“ vkladá nový bod, ktorý znie: „Typ vodovodnej prípojky“.

    Pán spravodajca, žiadam hlasovať samostatne o mojich návrhoch.

    Vážené kolegyne a kolegovia, cieľom mojich vecných pripomienok je prispieť k vytvoreniu kvalitného právneho rámca k realizácii sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, preto vás žiadam o podporu pozmeňujúcich návrhov, ktoré som predložil. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za pozmeňujúci návrh, ktorý súvisel s predkladaným návrhom zákona. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa nehlási nikto. Predtým, ako uzatvorím rozpravu, pán poslanec bol posledný, požiadal ešte v rámci rozpravy a využíva túto možnosť vystúpiť v rozprave pán spravodajca. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, využívam priestor ešte, aby som vystúpil v rozprave z jednoduchého dôvodu, pretože viacerí kolegovia sa tu odvolávali na rokovací poriadok, ale ak zaznel námet od pani poslankyne Sárközy, aby sa tým zaoberal gestorský výbor, nedá sa to urobiť z miesta. To sa môže urobiť iba v rozprave, preto aj využívam právo spravodajcu a chcem preto navrhnúť, aby tým druhým článkom sa zaoberal v tomto prípade, ale výbor pre sociálne veci a bývanie rozhodol, gestorský výbor je výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, takže tak ďaleko my nezasahujeme. Takže len pre poriadok toľko, že po prerušení by sa potom zaoberal s tým výbor pre sociálne veci a bývanie, a keď bude stanovisko tohto výboru, následne potom by sme až pristúpili k hlasovaniu, to znamená, nehlasovali by sme teraz o 11.00 hodine, ale následne až potom.

    Zároveň dovoľte, aby som upozornil a predložil jeden pozmeňujúci návrh v súvislosti aj so spoločnou správou. Keď ste si dobre pozreli spoločnú správu, body 3 a 4 sa navzájom svojím spôsobom vylučujú. V spoločnej správe preto je aj bod 3 spoločnej správy odporučený prijať a bod č. 4 neprijať. Ale na to, aby sme sa s touto otázkou vysporiadali, predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý sme spracovali v rámci gestorského výboru, a to je: v § 13 poznámka pod čiarou k odkazu 15 sa rozšíri.

    To znamená, že ak sa prijme tretí bod zo spoločnej správy, tam už je jedna poznámka, jedno nariadenie a budú tam ešte ďalšie dva odseky v tejto poznámke pod čiarou, a to znamená, že nariadenie Komisie ES č. 831/2002 zo dňa 17. mája 2002, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady Európskeho spoločenstva ES č. 322/1997 o štatistike Spoločenstva so zreteľom na prístup k dôverným údajom na výskumné účely v platnom znení, mimoriadne vydanie ÚV EÚ kap. 1/ZV 4 ÚV ESL 133 z 18. 5. 2002 a ďalšia zarážka. Nariadenie Rady ES č. 322/1997 zo 17. februára 1997 o štatistike Spoločenstva v platnom znení, mimoriadne vydanie ÚV EÚ kapitola 1 zväzok 1 ÚV ESL 52 22. 2. 1997. Hovorím, že ide o legislatívnotechnickú opravu, tak aby sme dali zadosť aj to, čo bolo pôvodne navrhnuté a v spoločnej správe prijaté vo výboroch a následne, aby sme sa mohli aj vysporiadať s tým, čo navrhol ústavnoprávny výbor, to je v treťom bode spoločnej správy. Poprosím potom o podporu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi spravodajcovi aj za upokojenie situácie vo vzťahu ku gestorskému výboru, respektíve k výboru pre sociálne veci a bývanie.

    Pán minister, končím teraz rozpravu k tomuto bodu. Pýtam sa, či chcete zaujať stanovisko k rozprave v záverečnom slove? Nech sa páči.

  • Vyjadril by som sa len k návrhu pani poslankyne Nachtmannovej. Čiže napriek tomu, že sa mi forma nepáči, ale vzhľadom na dôležitosť obsahu s ním musím súhlasiť.

  • Ďakujem. Ešte chce využiť záverečné slovo pán spravodajca. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Využívam svoje záverečné slovo. Vzhľadom na to, že pán minister vyjadril súhlas s pozmeňujúcim návrhom, ktorý ide nad rámec predkladanej novely, platí to, čo som už navrhoval, aby sa tým zaoberal výbor pre sociálne veci a bývanie. Len chcem povedať kolegovi Simonovi, aj keď bol ministrom, nie je potrebné, aby sa predkladateľ vyjadril hneď po predložení návrhu. Predkladateľ má záverečné slovo, tak ako to využil teraz pán minister a naplnil tým literu zákona, teda zákona o rokovacom poriadku, keďže súhlasil, následne potom budeme o týchto pozmeňujúcich návrhoch hlasovať.

    Napriek tomu súhlasím s tým, čo hovoril pán minister, pretože nie som nadšenec a podporovateľ nepriamej novely, ale všetci tí, ktorí robíme vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj máme veľmi úzky kontakt a mnohí z vás takisto so starostami a primátormi a je to vlastne doriešenie problematiky, ktorá momentálne je taká akútna, že čím skôr bude prijatá, tým lepšie v prospech našich miest a obcí, aj keď hovorím, v tomto prípade nie som nadšenec tohto neštandardného riešenia. Verím, že nájdeme podporu a prijmeme to v záujme našich miest a obcí. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať teda budeme o ňom až o 17.00 hodine alebo zajtra podľa toho, kedy sa toho ujme a zhostí výbor pre sociálne veci a bývanie. Vzhľadom na to, že ešte máme čas do 11.00 hodiny, pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s odporúčaním Rady pre colnú spoluprácu týkajúcim sa zmeny a doplnenia Dohovoru o zriadení Rady pre colnú spoluprácu.

    Tento návrh ste dostali ako tlač 651.

    Návrh vlády odôvodní minister financií Slovenskej republiky Ján Počiatek, ktorému týmto odovzdávam slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, Svetová colná organizácia je nezávislou medzivládnou organizáciou s celosvetovým zastúpením, ktorá sa zaoberá otázkami colníctva. Jej poslaním je zvyšovať výkonnosť a efektívnosť colných správ, a to harmonizáciou a jednotným uplatňovaním colných predpisov, správnym určením nomenklatúrneho zatriedenia tovaru, colnej hodnoty a pôvodu tovaru a správneho uplatňovania ustanovení o zákazoch, obmedzeniach a kontrole tovaru, ako aj úzkou spoluprácou colných správ v oblasti boja proti porušovaniu colných predpisov, nadnárodnému organizovanému zločinu, nezákonnému obchodu s omamnými a psychotropnými látkami a ich prekurzormi a podobne.

    Toto poslanie plní prostredníctvom celého radu medzinárodných dohovorov a dohôd, ktoré sa týkajú všetkých aspektov colníctva, ako sú napríklad Medzinárodný dohovor o harmonizovanom systéme a číselného označovania tovaru, Dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci pri prevencii, úradnom zisťovaní a potláčaní colných deliktov, Dohovor o zjednodušených a zladených colných režimoch, Dohovor o prepustení tovaru do režimu dočasného použitia.

    Svetová colná organizácia je centrom pre colné analýzy a expertízy a poskytuje technickú pomoc a podporu colným správam členských štátov tak rozvojových, ako aj štátov, ktoré prechádzajú na trhové hospodárstvo. Európske spoločenstvo požiadalo Radu pre colnú spoluprácu o členstvo vo Svetovej colnej organizácii, ktorá na svojom zasadnutí prijala rozhodnutie, že Európske spoločenstvo sa stane jej členom, čo predpokladá zmenu Dohovoru o zriadení Rady pre colnú spoluprácu. Na základe toho Rada Svetovej colnej organizácie odporučila zmluvným stranám vysloviť súhlas so zmenou a doplnením tohto dohovoru tak, aby aj colné alebo hospodárske únie vrátane Európskeho spoločenstva mohli získať členstvo vo Svetovej colnej organizácii.

    Z uvedeného dôvodu predkladám Národnej rade Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu s odporúčaním Rady pre colnú spoluprácu týkajúcim sa zmeny a doplnenia Dohovoru o zriadení Rady pre colnú spoluprácu. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto pre navrhovateľa. A prosím teraz spravodajcu, ktorého určil výbor pre financie, rozpočet a menu, pána poslanca Jozefa Mikuša, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu vlády. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážení hostia, dovoľte mi, aby som vás ako spravodajca gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu informoval o prerokovaní uvedenej správy, ktorú máte pod tlačou alebo pod číslom 651a.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto správu výboru Národnej rady.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 682 z 3. júna 2008 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s odporúčaním Rady pre colnú spoluprácu týkajúcim sa zmeny a doplnenia Dohovoru o zriadení Rady pre colnú spoluprácu len výboru pre financie, rozpočet a menu. Uvedený výbor prerokoval predmetný návrh na vyslovenie súhlasu v stanovenom termíne.

    Výbor pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s odporúčaním Rady pre colnú spoluprácu týkajúcim sa zmeny a doplnenia Dohovoru o zriadení Rady pre colnú spoluprácu žiadne iné stanoviská poslancov Národnej rady. Z uznesenia výboru Národnej rady vyplynulo, že gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky s návrhom vysloviť súhlas.

    Pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prebrali sme osem zákonov, z toho o siedmich budeme hlasovať o 11.00 hodine. Dovoľte, aby som vyhlásil teraz päťminútovú prestávku do 11.00 hodiny. Po hlasovaní je zvolané poslanecké grémium pánom predsedom Paškom.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Chcem vás požiadať, aby ste zaujali svoje miesta. Poprosím teraz pána poslanca Jaroslava Pašku, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Pavla Pašku a Miroslava Číža na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Nech sa páči. Poprosím vás o pokoj.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpili traja poslanci. Pán poslanec Stanislav Janiš prezentoval postoj svojho poslaneckého klubu k predloženému návrhu zákona, pani poslankyňa Mária Sabolová tiež prezentovala postoj poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia k predloženému návrhu zákona a predniesla procedurálny návrh, v ktorom navrhla, aby Národná rada podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady nepokračovala v rokovaní o prerušenom návrhu zákona. Potom vystúpil ešte pán podpredseda Národnej rady Hort, ktorý nepredniesol žiadny pozmeňujúci návrh. Budeme teda hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Sabolovej, aby sme nepokračovali v rokovaní o predloženom návrhu zákona.

  • Hlasujeme o návrhu nepokračovať.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 57 bolo za, 80 proti, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Ďalej by sme mali hlasovať o mojom návrhu, ktorý hovorí, aby sme pokračovali v rokovaní o predloženom návrhu zákona podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku a aby sme prerokovali tento návrh v druhom čítaní.

  • Čiže budeme hlasovať o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 81 bolo za, 39 proti, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

  • Ďakujem, pán predseda, teraz, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 4. septembra 2008 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2008.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 114 bolo za, 4 proti, 20 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme návrh zákona pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu pán Jozef Burian uvedenie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523 o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Je to tlač 652.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol prvé hlasovanie. Odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Pán predseda, poprosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 82 za, 27 proti, 33 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Ďakujem. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 659 z 2. júna 2008 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 4. septembra 2008 a gestorský výbor do 5. septembra 2008.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 98 bolo za, 1 proti, 33 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh do výborov a určili lehoty.

    Pán poslanec Ďuračka uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106 o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Je to tlač 653.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania..

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 81 za, 26 proti, 33 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh postúpili do druhého čítania.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 660 z 2. júna 2008 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 4. septembra a gestorský výbor do 5. septembra 2008. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasujeme o pridelení do výborov a o lehotách.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 118 za, 1 proti, 18 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme návrh pridelili výborom a určili lehoty.

    Teraz pán poslanec Lukša uvedie hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 605.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec.

    Pán predseda, dajte preto, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 až 7 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 7 spoločnej správy. Odporučenie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 80 za, 59 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto návrhy sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 83 za, 57 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní, otváram rozpravu. Neprihlásil sa nikto, vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať, pán spravodajca, v treťom čítaní.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 79 za, 59 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 510.

    Pán poslanec Farkas bude ako určený spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o kolkových známkach a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 607.

  • Pán predseda, v rozprave nikto nepredložil pozmeňujúci návrh, preto dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy 1 až 13 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 13 zo spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 80 za, 1 proti, 58 sa zdržalo.

    Body 1 až 13 zo spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o postúpení vládneho návrhu zákona o kolkových známkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi do tretieho čítania.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 81 za, 15 proti, 44 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do tretieho čítania. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať, pán spravodajca.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o vládnom návrhu zákona o kolkových známkach ako o celku s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 81 za, 32 proti, 29 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o kolkových známkach.

    Pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu pán Jozef Burian uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 601.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol hlasovanie k tomuto vládnemu návrhu zákona. V rozprave vystúpili poslanci, ale nepodali žiadny pozmeňujúci návrh. Takže budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 14 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 14 zo spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 131 za, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ďakujem a mám splnomocnenie výboru postúpiť tento návrh zákona do tretieho čítania ihneď.

    Poprosím, pán predseda, dajte o tom hlasovať.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 81za, 4 proti, 55 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 82 za, 4 proti, 53 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona č. 511/1992.

    Posledné hlasovanie bude hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s odporúčaním Rady pre colnú spoluprácu týkajúcim sa zmeny a doplnenia Dohovoru o zriadení Rady pre colnú spoluprácu. Je to tlač 651.

    Pán poslanec Jozef Mikuš uvedie hlasovanie. Upozorňujem, že vzhľadom na to, že ide o medzinárodnú zmluvu, potrebujeme nadpolovičnú väčšinu.

  • Ďakujem pekne. Dajte, pán predseda, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady, v ktorom vyslovuje súhlas s odporúčaním Rady pre colnú spoluprácu týkajúcich sa zmeny a doplnenia Dohovoru o zriadení Rady pre colnú spoluprácu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 137 za, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Dámy a páni, odhlasovali sme všetky prerokované body, zvoláva ešte pán predseda výboru Halecký. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zvolávam Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na 12.00 hodinu do zasadacej miestnosti výboru. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško.

  • Pán predseda, buďte taký dobrý a povedzte nám presne, kedy pôjde bod odvolávanie pána poslanca Minárika z postu predsedu, lebo, samozrejme, chceme sa na to trošku pripraviť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Oznamujem všetkých členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu SIS, že zasadnutie výboru bude teraz o 12.00 hodine v zasadačke so špeciálnym režimom na Západnej terase. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Takže prerušujem rokovanie do 14.00 hodiny, zvolávam poslanecké grémium, na ktorom určite budeme preberať aj ďalší postup programu schôdze.

    Ak si nájdete, pán Mikloško, niekoho z bývalých kolegov z KDH, určite vás budú informovať o ďalšom postupe.

  • Prerušenie rokovania o 11.22 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, príjemné popoludnie. Je 14.00 hodina, budeme o chvíľku pokračovať. Poprosím všetkých, ktorí sa chcú zúčastniť rokovania v popoludňajších hodinách, aby sa dostavili do rokovacej sály, a rovnako poprosím aj navrhovateľov, spravodajcu k nasledujúcemu bodu programu, aby postupne zaujímali miesta v poslaneckých laviciach.

    Dobre. Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľte mi ešte niekoľko informácií o záveroch z poslaneckého grémia, na ktorom bolo teda dohodnuté, že v postúpení prebiehajúcej schôdze bude platiť pôvodný harmonogram, to teda znamená, že na budúci týždeň rokovanie Národnej rady nebude. Pokračovať v prerušenom rokovaní 24. schôdze budeme od utorka 1. júla 2008 od 9.00 hodiny. Je ale treba ešte pripomenúť aj to, že vzhľadom na ďalší vývoj schôdze je možné, že v prípade potreby sa opäť zíde poslanecké grémium.

    Tiež chcem informovať, že schválený bod programu odvolanie poslanca pána Pavla Minárika z funkcie predsedu výboru pre kultúru a médiá prerokujeme zajtra po hlasovaní o 17.00 hodine s tým, že s veľkou pravdepodobnosťou bude podaný návrh na verejné hlasovanie. Potom prerokujeme návrh na voľbu člena Dozornej rady Fondu národného majetku, o ktorom sa bude hlasovať tajne. Potom budeme hlasovať zajtra o 17.00 hodine.

    Tiež chcem informovať o tom, že neverejná časť schôdze sa bude konať vo štvrtok 3. júla 2008 o 9.00 hodine a v tejto súvislosti chcem tiež podať informáciu, že písomné odpovede členov vlády a interpelácie v zmysle rokovacieho poriadku sa prerokujú takisto vo štvrtok 3. júla 2008 po hodine otázok. Takže, ak dovolíte, teraz nasleduje

    správa o výsledkoch činnosti spoločnosti Veriteľ, a. s. za celé obdobie jej existencie.

    Správu vlády ste dostali ako tlač 586 a spoločnú správu výborov ako tlač 586a.

    Správu uvedie minister financií Ján Počiatek, ktorého poprosím, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem za slovo. V zmysle Plánu práce vlády Slovenskej republiky na rok 2007 schváleného uznesením vlády č. 55/2007 bolo uskutočnené preverenie činnosti spoločnosti Veriteľ, a. s. za celé obdobie jej existencie.

    Ministerstvo financií predkladá Národnej rade správu o výsledkoch preverenia činnosti spoločnosti Veriteľ, a. s. za celé obdobie jej existencie v nadväznosti na uznesenie vlády č. 61 z 23. januára 2008, ktoré poverilo ministra financií odôvodniť túto správu v Národnej rade.

    Spoločnosť Veriteľ, a. s. bola zriadená rozhodnutím vlády za účelom realizovania projektu oddlženia zdravotníckych zariadení a neskôr aj ozdravením zdravotných poisťovní, ktoré každoročne generovali niekoľkomiliardové prepady. To všetci vieme. Otázka je však, ako bol tento projekt úspešný a začal by som od toho najdôležitejšieho, a to sú verejné zdroje.

    Keďže v rámci spoločnosti Veriteľ alebo projektu Veriteľ boli použité verejné zdroje, a to navyše v bezprecedentnej výške, mali byť v prvom rade jasne stanovené pravidlá fungovania tejto spoločnosti a celý proces mal byť dôkladne rozanalyzovaný a pripravený. Nebol. V tejto prípravnej fáze malo byť z pohľadu projektového manažmentu venované podstatne viac času a výstupy mali byť auditované minimálne na úrovni vlády, a až keby bolo úplne jasné, že pravidlá postupovania pri oddlžovaní a všetky vnútorné mechanizmy spoločnosti sú nastavené spoľahlivo, tak až potom mal byť celý proces spustený.

    Táto spoločnosť s hŕstkou zamestnancov hospodárila s prostriedkami zhruba 20 miliárd. Vznikla narýchlo a komplikovane, keď musela samotná vláda za pochodu meniť uznesenia z mesiaca na mesiac, a to spolu 19-krát. Ale to nie je ten hlavný problém. Zrejmý dôkaz, je to len zrejmý dôkaz nepripravenosti celého systému a dôkazom tápania a zmätkov hneď v úvode.

    Závažnejší nedostatok je však skutočnosť, že k hlavnej úlohe, na ktorú bol Veriteľ, a. s. zriadený, nebol vytvorený presný postup, presné pravidlá, v akom režime detailne bude oddlžovanie prebiehať. To znamená, že ani samotná vláda nemohla zaujať odborné stanovisko k otázke, či budú vyčlenené finančné prostriedky použité transparentne, efektívne, účelne a hospodárne, napriek tomu veselo schvaľovali jedno uznesenie za druhým a pochybujem, že sa touto myšlienkou vôbec zapodievali.

    Takže pravidlá. Na otázku NKÚ, ktorý žiadal informáciu o postupe pri oddlžovaní zdravotníckych zariadení, Veriteľ poslal jedenásťvetovú odpoveď, kde zopakoval rámcovo najzákladnejšie pravidlá zakotvené v uznesení vlády 1154 z 2. 12. 2003. To znamená, že spoločnosť ďalej nerozpracovala nejaké detailné pravidlá a použila iba tieto základné.

    Taktiež existuje správa o výsledku následnej finančnej kontroly, ktorú vypracovalo ministerstvo financií vo februári 2006, kde sa tiež konštatuje. „Proces oddlžovania zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní realizovaný prostredníctvom Veriteľ, a. s. nebol upravený žiadnymi záväznými právnymi predpismi ani internými smernicami kontrolovaného subjektu.“

    Z tejto správy ďalej vyplýva, že rozhodujúce slovo pri schvaľovaní výšky náhrady a vôbec všetkých finančných náležitostí mala dozorná rada. Obsadenie iste poznáte. Chápem, že manažérom Veriteľa bola tvorba nejakých pravidiel iba záťažou, keď samotná vláda od nich ani nič také neočakávala. Takže vláda, ktorá tento proces iniciovala, nesie plnú zodpovednosť za to, podľa akých pravidiel Veriteľ, a. s. oddlžoval. Vláda tak dala všetku rozhodujúcu právomoc do rúk malej skupiny ľudí, ktorí neboli regulovaní žiadnymi záväznými kritériami a mohli postupovať viac-menej ľubovoľne. Pripomínam, že išlo o 20 miliárd, čo je len pre ilustráciu ročný rozpočet zhruba štyroch malých ministerstiev. Čiže vidíme, že existovala iba základná súprava pravidiel, ktoré sa ale aj tak nedodržiavali. Opäť dá sa to dokázať výsledkami kontroly NKÚ spoločnosti Veriteľ v mesiacoch august až november, ktorá konštatuje okrem iného aj účtovníctvo. NKÚ konštatuje, že spoločnosť príslušenstvo postúpených pohľadávok neviedla v účtovníctve a neuplatnila si ani žiadne práva spojené s postúpenými pohľadávkami.

    Veriteľ postupoval v rozpore s projektom oddlžovania zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní druhá fáza tým, že spoločnosť Veriteľ, a. s. uhradila záväzky zdravotníckych zariadení so splatnosťou po stanovenom termíne určenom v projekte. Predmetom oddlžovania zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva mali byť záväzky po lehote splatnosti k 30. 9. 2003 a uhradené boli aj záväzky so splatnosťou po termíne 30. 9. 2003.

    Vykonávanie úhrad bez potvrdenia výšky záväzku. Na to je aj malá testovacia vzorka, kde bolo jasné, že dochádzalo k duplicitným úhradám. Opäť sa to dá dokázať konkrétnymi dokumentmi. A rôzne iné výhrady, ktoré len potvrdzujú slabú pripravenosť celého procesu. Tým, že neexistovali jasné a transparentné pravidlá pri odkupovaní pohľadávok Veriteľom, a. s. neboli zabezpečené všetkým záujemcom rovnaké podmienky, a preto nie je možné vylúčiť, že oddlžovanie bolo realizované v korupčnom prostredí, nakoľko niektorým veriteľom najmä z oblasti súkromného sektora kompenzovala spoločnosť okrem istiny aj výšku úrokov a penále a iným iba časť nominálnej hodnoty istiny, čo bolo v rozpore s pravidlami, ktoré schválila vláda v uznesení č. 263 v roku 2003. To, že sa riešilo aj príslušenstvo, v zásade mení aj pohľad na nominálnu hodnotu pohľadávok, ktoré napríklad prešli do SKO, kde je pomer istín a príslušenstvo zhruba 50 na 50.

    Teraz k samotnému oddlžovaniu a veľakrát opakovanému tvrdeniu, ako bol tento projekt efektívny. Viacerí činitelia, ktorí mali niečo spoločné s Veriteľom, tvrdia, že za 20 miliárd sa oddlžilo 33 miliárd, čo znamená úsporu 13 miliárd. A takýto projekt je kvôli tomuto vysoko efektívny. Ďalej sa tvrdí, že tento projekt ušetril tejto vláde 13 miliárd korún, ktoré môže použiť na svoje sociálne projekty. Takže poďme sa na to trochu pozrieť.

    Na vládnej úrovni existujú dva dokumenty, ktoré popisujú celkovú bilanciu toho, čo Veriteľ oddlžil, a to je správa o vyhodnotení procesu oddlžovania k 31. 12. 2005, kde sa hovorí, že celkovo bola výška oddlžených záväzkov 33,485 miliardy, pričom prostriedky použité na oddlženie boli 19,277 miliardy. To je tá známa bilancia 33 ku 19.

    Čo je ale zaujímavé, že v správe o likvidácii spoločnosti Veriteľ k 15. 6. 2006, čiže o pol roka na to už táto tabuľka hovorí len o 27,776 miliardy ku 19,422, opäť 19,4, nie, to je už iné, trošku vyššie číslo. Ale opäť zhruba tie isté náklady, ale úplne iná suma oddlžených záväzkov. K tomu sa ešte dostanem ďalej, pretože celý rozdiel, ktorý tu vzniká, je, samozrejme, jedna celá kapitola, a to je kapitola zdravotných poisťovní. Táto tu akosi vypadla. I keď podľa interných dokladov kumulatívne, nominálna hodnota postúpených pohľadávok, ktoré skončili v konsolidačke, mala byť až 14,6 miliardy ku tým 5,6 miliardám, ktoré tu vy uvádzate.

    Pozrime sa ale však bližšie na štruktúru toho, že kde tie peniaze boli vlastne ušetrené, lebo o tej efektivite tu bolo veľa rečí, ale, keď aj zoberieme, že 33 miliárd bola výška oddlžených záväzkov, čo je teda otázne, ktoré z tých troch čísiel je teda správne, máme tu položku súkromný sektor, kde bola výška oddlžených záväzkov 8,8 miliardy ku prostriedkom použitým na oddlženie 8,5 miliardy. Čiže úspora 300 miliónov.

    Potom tu máme zaujímavú kolónku, a to je Sociálna poisťovňa 17,7 miliardy ku 4,5 miliardy. Úspora 13,2 miliardy. Keď si zoberieme kumulatívnu úsporu, tak v podstate z toho jasne vidieť, že celá úspora sa vlastne udiala na úrovni Sociálnej poisťovne. Napriek tomu, že viete, že Sociálna poisťovňa s tým zásadne nesúhlasila. Čiže inými slovami išlo ako keby o veľký generálny pardon sociálky, a nie nejaké super efektívne ušetrenie na tom, že sa vyjednali lepšie podmienky pri odkupovaní tých pohľadávok. Konkrétne to bolo uznesenie vlády č. 831, kde išli s rozporom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Chceli minimálne istinu, ani to nedostali.

    Pýtam sa, prečo nie je v tejto kumulatívnej tabuľke vyčíslená celková úspora na zdravotných poisťovniach, kde to teda vychádza tak, že nominálna hodnota pohľadávok postúpených zo zdravotných poisťovní bolo 14,6 miliardy pri odplate za postúpené pohľadávky 5,6 miliardy. Prečo táto suma tam nie je uvedená, čo naozaj nerozumiem prečo? Ale viem ešte jednu vec, že keď aj si zoberieme teda štruktúru oddlžovania jednotlivých zdravotných poisťovní, tak opäť môžeme hádať, ktorá z nich dopadla najhoršie. Všeobecná zdravotná, na ktorej sa ušetrilo z celkovej úspory 9 miliárd, 8,6 miliardy. To znamená, že celá efektivita spoločnosti Veriteľ, a. s. bola v podstate o tom, že štátne inštitúcie, celá úspora sa vykonala na štátnych inštitúciách, okrem tých 300 miliónov na súkromnom sektore.

    Čiže ja si nemyslím, že ten projekt bol bohvieako efektívny, pretože napriek rozporu sa dohodnúť, alebo donútiť ministerstvo práce, že to bude akceptovať, to bolo asi relatívne jednoduché.

    Teraz napríklad, čo sa týka pohľadávok, ktoré prešli zo zdravotných poisťovní do Slovenskej konsolidačnej, tak podľa detailnej štatistiky je zrejmé, že keby sa niekto bol čo i len trošku venoval kvalite tých pohľadávok, bol by prišiel na to, že veľká časť z nich, momentálne to odhadujeme na 4,2 miliardy objemovo, bola typu pohľadávka premlčaná, kde bolo jasné, že vymožiteľnosť je nulová. Dlžník zaplatil dlžnú sumu príslušnej zdravotnej poisťovni alebo spoločnosť Veriteľ alebo tá spoločnosť zanikla bez právneho nástupcu, alebo zomrel bez dedičov. Osoba uvedená v platobnom výmere ako povinný bola za predpísané obdobie vyňatá z osobitného rozsahu zdravotného poistenia. Skutočná výška pohľadávky bola nižšia alebo nulová ako suma postúpenej pohľadávky. Boli pohľadávky, kde sa poistenec preukázateľne odhlásil osobne, napriek tomu Veriteľ poisťovni vyplatil, aj keď v tom čase jednoznačne bolo zrejmé, že pohľadávka je úplne neaktuálna. Boli pohľadávky, kde firma už bola v obchodnom registri vymazaná, napriek tomu ju Veriteľ poisťovni vyplatil, ale aj v tom čase už bolo zrejmé, že pohľadávka vlastne neexistuje.

    Sú tiež známe fakty, kde určité firmy parazitovali na tomto nedokonalom systéme tak, že skupovali s veľkým skontom pohľadávky od zdravotných poisťovní, ktoré si potom uplatňovali voči Veriteľovi a ten za 90 a viac percent, ktoré voči súkromným zdravotným poisťovniam používal toto kritérium, 90 a viac vyplatil tieto pohľadávky. Na to sa vôbec nemyslelo, ako napríklad tomuto predísť, čo zas len hovorí o tom, že ten proces bol úplne zmätočne pripravený a o efektivite nemôže byť ani reči.

    Samostatná kapitola by bola zdravotná poisťovňa Perspektíva, ale k tomu sa nemienim ani teraz venovať, všetko malo byť vysporiadané a zďaleka nebolo a ešte stále sú dnes niektoré zdravotnícke zariadenia pod atakom exekútorov a riešia pohľadávky, ktoré Veriteľ údajne vysporiadal.

    Mohli by sme tu veľa času tráviť konkrétnymi prípadmi, všetky však majú jeden spoločný menovateľ. Nekvalitne nastavený systém a absencia interných pravidiel, ktoré vyústili do neefektivity a úplne nehospodárnosti celého procesu. Keby sa neušetrilo na štáte, tak úspora je blízka nule percentám.

    Mimochodom vymožiteľnosť tých 12,8 miliardy, ktorú eviduje Slovenská konsolidačná, je zhruba na úrovni, dokonca celých tých 14, keď zoberiem, to je to chýbajúce číslo, je na úrovni 1,7 %, len pre zaujímavosť. Čiže to k tej efektivite.

    Ďalej sa dostávame k veľmi zaujímavej pasáži, a to je dokumentácia. Veľakrát som ja bol sám tu v médiách, k tomu sa ešte dostanem, konfrontovaný otázkou zo strany pána Pažitného alebo zo strany pána Mikloša, že nechápu, čo nám presne chýba z tej dokumentácie. Pažitný napríklad tvrdí, všetky rozhovory boli zaznamenávané na pásky, aby sa predišlo špekuláciám. Aj vy ste to tvrdili, pán Mikloš, že bolo všetko zaznamenané na pásky. Tak vám odpoviem.

    Po prvé. Treba sa trošku pozrieť, a vy ste tu hovorili ešte viacero vecí, ale k tomu sa tiež dostanem, najprv všeobecne, čo hovorí zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach. Práva a povinnosti pôvodcu registratúry, čím nebolo ministerstvo financií. Pôvodca registratúry je povinný evidovať záznamy, ktoré vznikli z jeho činností a došlé záznamy. Okrem iného, ale vypichnem tie hlavné, vypracovať registratúrny plán a predložiť ho na schválenie štátnemu ústrednému archívu alebo štátnemu archívu s regionálnou územnou pôsobnosťou. Zabezpečovať správu registratúry, odovzdať bezodkladne registratúru právnemu nástupcovi, alebo ak zanikne bez právneho nástupcu, odovzdať registratúrne záznamy s trvalou dokumentárnou hodnotou ministerstvu vnútra prostredníctvom štátneho ústredného archívu alebo štátneho archívu s regionálnou pôsobnosťou usporiadané podľa jeho pokynov, alebo uložiť registratúrne, alebo aj uložiť registratúrne záznamy bez trvalej dokumentárnej hodnoty do uplynutia lehôt uloženia a oznámiť ministerstvu miesto, kde sú uložené.

    Čiže pôvodca registratúry zodpovedá za dodržiavanie ustanovení vyššie citovaného zákona, ale spoločnosť Veriteľ, a. s. si tieto povinnosti neplnila. Po prvé, neevidovala záznamy, neodovzdala nám žiadne evidenčné pomôcky, ako napríklad registratúrne denníky, protokoly, nemala vypracovaný a ministerstvom vnútra schválený registratúrny plán. Správu registratúry začala vykonávať až vo chvíli, keď sa rozhodlo o jej likvidácii, registratúrne záznamy s trvalou dokumentárnou hodnotou neodovzdala príslušnému archívu ministerstva vnútra. Vy ste tvrdili, že odovzdali, potvrdenie od ministerstva vnútra, spoločnosť Veriteľ, a. s. Bratislava oznámenie. Na základe vašej žiadosti zo dňa 17. 5. 2007 vám oznamujem, odpovedá ministerstvo financií, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Štátny archív v Bratislave neprevzal archívne dokumenty spoločnosti Veriteľ, a. s. Bratislava a Veriteľ, a. s. v likvidácii do svojej úschovy. Čiže v tomto klamete. Ja? V čom?

    Mimochodom, tu sú odovzdávacie protokoly, ktorými nahrnuli to množstvo škatúľ s dokumentáciou na ministerstvo financií, ktoré je asi tak špecifické ako úplne jednoduchá tabuľka, ktorá hovorí o počte balíkov, ktoré tam proste nahrnuli bez toho, aby bolo jasné, aký obsah majú, ale to hovorím, nakoniec nie je ani úlohou ministerstva financií spravovať obsah. To bolo úlohou tvorcu toho obsahu. Navyše je tu taká malá poznámka len rukou napísaná, to tiež hovorí o tej kvalite celého procesu, že preradený do A. Nikto nevie povedať, ktorý balík, v akej súvislosti ani kedy. Čiže dokumentácia katastrofa.

    Čiže ministerstvo financií je povinné prevzaté záznamy uschovávať a ochraňovať do uplynutia lehôt, čo je 5, 10 alebo 70 rokov. Ministerstvo financií ale nenesie zodpovednosť za obsah a úplnosť dokumentov, ktoré preberie od zanikajúcej organizácie. Za úplnosť odovzdaných dokumentov zodpovedá vedenie spoločnosti, prípadne likvidátor. Kontrola úplnosti odovzdávaných záznamov pri zániku organizácie je nerealizovateľná, nakoľko ministerstvo nedisponuje podrobnými informáciami o činnosti tejto organizácie.

    Teoreticky by sa dala so súhlasom odovzdávajúcej organizácie urobiť náhodná kontrola záznamov na základe kvalitnej evidencie papierovej alebo elektronickej, čo ale v prípade Veriteľa nie je možné, nakoľko nie sú k dispozícii žiadne evidenčné pomôcky.

    Čo je úplne zaujímavé, že bol zlikvidovaný aj server, čo teda naozaj podľa mňa vôbec nebolo potrebné, ale dostávame sa, jaj, a ešte mimochodom tie pásky, o ktorých vy hovoríte, tak tie pásky sú v tom archíve asi tak, že keď bol na tom teda vami aj citovanom stretnutí na ministerstve financií pán Pažitný a pani Červenáková, tak pán Pažitný vysypal tieto pásky z igelitovej tašky. Čiže zjavne nemôžu byť v našom archíve. Neviem, ako to je možné, že ich má on a nemáme ich my, ale vy tvrdíte, že my ich máme. My ich určite nemáme a sú na to svedkovia, ktorí to videli.

    Samotná likvidácia spoločnosti. Prvá otázka, dúfam, že mi na ňu odpoviete. Prečo bol Veriteľ zlikvidovaný? A nejdem sa zaoberať tým, že to bola asi najexpresnejšia likvidácia firmy s takým obratom v dejinách Slovenskej republiky, podstatnejšie je hľadať dôvody. Existoval nejaký zákonný dôvod? Alebo to bolo naozaj len na rozhodnutí akcionára, a to by som chcel vedieť, teda prečo sa akcionár tak rozhodol. Prečo, keď bolo zrejmé, že nedošlo k úplnému oddlženiu sektora, tak ako to bolo v pôvodnom pláne, že Veriteľ mohol plynule pokračovať ďalej, mal dokonca ešte aj prostriedky na účte na to, aby ďalej pokračoval v oddlžovaní tých zdravotných zariadení, keďže sa aj tak nezrealizovalo v plnej miere.

    Navyše je to ešte trošku komplikovanejšie s tou likvidáciou. Likvidátorka totiž určite vedela, že existujú prípady, napríklad konkurzy, kde už existovalo rozvrhové uznesenie, čiže nebolo už možné z procesného pohľadu vykonať zámenu účastníka medzi Veriteľom a Slovenskou konsolidačnou, a tým pádom bolo zrejmé, že peniaze z tohto konkurzu smerujú do Veriteľa, a. s., čo znamená, že k ukončeniu likvidácie nikdy nemalo dôjsť, pretože Veriteľ, a. s. stále mal aktíva, čiže majetok.

    Existujú aj prípady, že konkurz skončil, Veriteľ je v rozvrhovom uznesení, keďže však už bol zlikvidovaný, peniaze budú rozdelené medzi zvyšných na rozvrhu. Likvidátorka, mimochodom bývalá predsedníčka predstavenstva Veriteľa, a. s. 15. 6. vyhlásila, že firma spĺňa všetky zákonné predpoklady na ukončenie likvidácie, čo však zjavne nemohla byť pravda, lebo vedela práve to, že firma stále nejaký majetok má, nielen tieto peniaze na ceste z konkurzov, ale aj, a to je zaujímavejšie, časť pohľadávok, ktoré účtovne nikdy neprešli do Slovenskej konsolidačnej. To potvrdila vlastným podpisom 30. 6. na preberacom protokole medzi Veriteľ, a. s. a konsolidačnou, kde existuje 15 dodatkov k 15 pôvodným zmluvám o postúpení pohľadávok.

    Problém s nimi bol taký, že keď už zjavne Veriteľ nevedel, čo s tým a čo s účtovníctvom Veriteľa, tak sa potreboval zbaviť všetkého, čo mal, avšak konsolidačná sa v tomto prípade efektívne ubránila a nijakú časť z nich proste neprebrala. Inými slovami de iure zostali vo Veriteľovi, čo úplne zrejme znamená, že nejaký majetok mal a likvidácia nikdy skončená nemala byť.

    Jedine je možnosť, že tá likvidácia sa nakoniec ukončila preto, že likvidátorka zavádzala súd v niektorých týchto kľúčových faktoch a z toho titulu ukončenie likvidácie spoločnosti Veriteľ bolo pravdepodobne nezákonné.

    Ešte je tu aj taká súprava informácií, ktoré ale sú teda len ústnej povahy, pretože na to ani nemôže byť nejaký papierový dôkaz, ale ústne dôkazy na to sú, že likvidátorka prišla v mesiacoch máj až jún do spoločnosti Veriteľ, kde priniesla ešte nejaké ďalšie dve vrecia dokumentácie, čo vôbec nikto nevie, čo je a neexistuje k tomu žiadny odovzdávací protokol, ani nebola spísaná žiadna zápisnica a ona tam tie vrecia proste len tak nechala bez toho, aby si z toho robila nejakú ťažkú hlavu.

    Čiže podľa mňa, po prvé, nebol žiadny zákonný ani iný racionálny dôvod na to likvidáciu ukončiť a vôbec začať, ale hlavne sa to samotné ukončenie likvidácie zjavne ani nemalo stať. Čiže naskytá sa, keďže som žiadny racionálny dôvod zatiaľ nepočul, tak je to len dedukcia, že niekto mal záujem túto firmu rýchlo zlikvidovať a zlikvidovať ju tak, aby nebolo možné rozanalyzovať akúkoľvek transakciu, ktorá sa v rámci nej udiala. Vôbec už nechápem, prečo bol zlikvidovaný aj server tej firmy. Dokonca veľmi vtipným spôsobom Autodoprava Puhových Nová Ves fyzicky zlikvidoval server spoločnosti Veriteľ, kde boli dáta o transakciách za 20 miliárd. Nerozumiem, prečo nemohol zostať aspoň ten počítač ako evidenčná pomôcka v rámci archívu.

    Teraz sa na chvíľku dostanem ešte teda k tým mediálnym vyjadreniam. Pažitný, nahrávali sa, robili sa zápisnice, hlavne nahrávali sa pásky, ktoré máme my. Nemáme, má ich on. Za 20 miliárd korún sa oddlžilo 33 miliárd, to som vysvetlil. Hlavná úspora Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa. Čiže ušetrilo sa na štáte, súkromný sektor takmer žiadna úspora. On tvrdí, že to bol vysoko efektívny projekt. Podľa mňa vôbec. Pán Mikloš tvrdí: „Predseda vlády a ministri hospodárstva a financií v súvislosti s dokumentmi o privatizácii slovenského plynárstva a činnosťou spoločnosti Veriteľ opakovane klamú.“ Tak to som zvedavý v čom, ale to mi iste odpoviete. Nemyslím si, že som v niečom klamal.

    Opäť sa mýlite aj v tomto citáte. „Na každom ministerstve povinne musí existovať organizačný poriadok, spisový poriadok, archívny poriadok, kde je zákonom daný postup archivovania a evidovania všetkých dokumentov.“ Čiže, ak chýba akýkoľvek dokument, tak na základe týchto predpisov sa dá veľmi jasne ukázať a dokázať, kedy sa tak stalo a kto je za to zodpovedný a že ktorý dokument chýba. Tak napríklad tie zmluvy, tých pätnásť dodatkov, čo likvidátorka podpísala v spoločnosti Slovenská konsolidačná si neprebrala. Čiže už minimálne tie určite v tej dokumentácii nie sú.

    Ďalej sa pýtam, kde sú dokumenty s trvalou dokumentárnou hodnotou, ktoré mali byť odovzdané do archívu ministerstva vnútra? Neboli odovzdané. Čiže tá dokumentácia nie je kompletná. Navyše pripomínam, ministerstvo financií nenesie zodpovednosť za obsah, za to je zodpovedný ten, kto ten obsah vytváral, čiže aj v tomto sa mýlite.

    Zásadne Veriteľ, je tu niekto, pani Červenáková tvrdí, zásadne Veriteľ neoddlžoval penále, vždy jednotliví veritelia, ktorí boli, dostávali len istinu. Nie je pravda. Viem dokázať, že nie.

    Tlačovka, pán Mikloš. Pričom minister financií opakovane tvrdil napríklad v tejto súvislosti, že chýbajú dokumenty z činnosti Veriteľ, vysvetlil som ktoré. Toto konštatovanie viem dokázať, že je nepravdivé. Tak to som teda fakt zvedavý ako, pretože existuje odovzdávací protokol, ktorého kópiu mám tu k dispozícii, o odovzdaní všetkých dokumentov touto spoločnosťou do archívu MF z júna roku 2006. Vypočujeme si, kde sú.

    Opäť konštatácia. Považujem za nehoráznosť, pretože po prvé, čo sa týka vysporiadania starých dlhov, spoločnosť Veriteľ bola veľmi efektívna a úspešná, keďže vysporiadala staré dlhy za 33 miliárd a použila na to 20 miliárd. Opäť hovorím, sú tu tri rôzne čísla na to, koľko bolo vlastne oddlžené. Som zvedavý, ktoré z nich je podľa vás to správne. A po druhé, je úplne jednoznačný fakt, že sa ušetrilo len na štáte. Okrem tých 300 miliónov na súkromnom sektore, čo nie až také podstatné pri tých sumách. Opäť zavádzajúce tvrdenie. Vôbec sa nevyplácali penále, úroky a iné sankčné záležitosti. To vôbec nie je pravda. Však idem len cez tie vaše opakované vyjadrenia, ktoré sú tiež rovnaké. Opäť tu tvrdíte. Robil nad rámec zákona aj zvukové záznamy z každého rokovania s každým jedným veriteľom, pásky chýbajú, jasné. Dobre. Takže k tomuto sa asi ešte dostaneme.

    Ja by som to len na túto časť teda zhrnul. Keďže na projekt Veriteľ boli použité verejné zdroje, a to naozaj v neobvyklej bezprecedentnej výške, mali byť jasne stanovené pravidlá fungovania tejto spoločnosti a celý proces mal byť dôkladne rozanalyzovaný a pripravený. Nebol. Objavilo sa tu množstvo zásadných chýb v samotnom procese oddlžovania, na čo je zoznam a bez problémov dokázateľné, koľko pochybení tam bolo. Efektivita, ktorou autori projektu argumentovali okrem toho, že ušetrili na štáte, je blízka nule. Dokumentácia, úplná katastrofa. Likvidácia, počkám si teda na odpoveď, prečo to vôbec bolo treba urobiť. Podľa mňa vyčlenené finančné prostriedky neboli použité transparentne, efektívne, účelne a hospodárne. A vzhľadom na to všetko, čo som povedal, nie je možné vylúčiť, že oddlžovanie bolo realizované v korupčnom prostredí.

    Celkovo možno skonštatovať, že celý projekt bol nezvládnutý a je úplne namieste otázka, o koľko štát pri tomto fušerskom projekte prišiel. Bolo by to možné zistiť aj presne, ale to by vyžadovalo opätovne otvoriť už ukončenú likvidáciu, ako aj poskladať spätne účtovníctvo, ale to je z toho doslova bordelu, v ktorom sa to nachádza, asi takmer nemožné. Ale, ak bude Národná rada mať iný názor, tak, samozrejme, rád vyjdem v ústrety. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie správy. Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu, predsedu výboru pána Jozefa Buriana, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tejto správy vo výboroch.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu – Správa o výsledkoch preverenia činnosti spoločnosti Veriteľ, a. s. za celé obdobie existencie (tlač 586). Rozhodnutím č. 598 z 28. marca 2008 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky výborom v termíne do 7. mája 2008. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie, rozpočet a menu. Ďalšie výbory, ktoré prerokovali, boli výbor pre hospodársku politiku, výbor pre zdravotníctvo. Výbory odporučili predmetnú správu zobrať na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu určil spravodajcu Jozefa Buriana a výbor mu uložil predložiť a poveriť ho predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady. Návrh uznesenia máte v prílohe tejto spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, takže otváram rozpravu. Do rozpravy sa prihlásili písomne za poslanecký klub SDKÚ pán poslanec Ivan Mikloš, do rozpravy písomne sa hlásia páni poslanci Tibor Bastrnák a Viliam Novotný. Takže v zmysle rokovacieho poriadku odovzdávam slovo poslancovi Ivanovi Miklošovi.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, najskôr chcem predoslať, že budem hovoriť teraz v tomto vstupe kratšie, keďže o pätnástej hodine mám konferenciu, kde sa idem venovať dôvodným podozreniam z úniku informácií pri procese zmeny centrálnej parity, na ktorom, tomto úniku informácií, mohli zarobiť niektoré slovenské finančné skupiny minimálne stovky miliónov korún, čo sa zrejme udialo v rozpore s viacerými zákonmi a zrejme k tomu došlo únikom informácií z najvyšších vládnych miest. Takže z toho dôvodu sa nedotknem všetkých vecí, ktorých som sa chcel dotknúť pôvodne, ale ak mi to vyjde po tlačovej konferencii, tak sa prihlásim znovu ústne.

    Takže v tomto vstupe chcem predoslať, že správa o činnosti Veriteľa, a. s. je typickým, typickým príkladom, tak ako bola správa o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, typickým príkladom zahmlievania a účelového, nepravdivého osočovania bývalej vlády a dnešnej opozície.

    Vláda po dvoch rokoch vládnutia si nevie stále zvyknúť na to, že vládne. Zakrýva svoju neschopnosť vládnuť a svoje korupčné kauzy, v ktorej jedna z nich megakauza vyplávala práve pred pár dňami na povrch a ktorej, zdá sa, pán minister Počiatek je aktívnym účastníkom. Teda neschopnosť vládnuť a snaha zakryť vlastné korupčné pozadie chcú zakryť ako figovým listom takýmito účelovými nepravdivými správami.

    Navyše musím konštatovať, že vládnej koalícii sa ani nechce pracovať, dokonca ani takéto správy sa jej nechce predkladať včas, pretože aj túto správu sme mali predloženú na minulú schôdzu Národnej rady napriek tomu, že Národná rada skončila skôr, ako bol plánovaný termín, prerokovaná nebola a bola presunutá na túto schôdzu. Napriek tomu teda, že o nej rokujeme až v druhej polovici júna 2008, predseda vlády opakovane, najmä predseda vlády a minister financií opakovane zavádzajú verejnosť mnohými tvrdeniami, ktoré sú obsiahnuté aj v tejto správe.

    Správa je písaná, a viem to dokázať a budú o tom hovoriť dlhšie aj niektorí moji ďalší kolegovia a vrátim sa k tomu po v ústnej rozprave, správa je písaná na politickú objednávku s cieľom, ktorý som už konštatoval.

    Ministerstvo financií podľa môjho názoru tým, že predložilo, že bolo schopné predložiť takúto správu zlyhalo odborne, ale musím povedať, že v mojich očiach minister financií Ján Počiatek zlyhal aj ľudsky, pretože viackrát bol upozornený, a on to aj spomenul vo svojom vystúpení, bývalými členmi dozornej rady, pani Červenákovou a pánom Pažitným na nepravdivé informácie, ktoré sa nachádzajú v tejto správe, dokonca s nimi osobne rokoval ešte v novembri minulého roka. Ponúkli mu spoluprácu pri odstránení týchto nepravdivých, účelových a zavádzajúcich tvrdení. Napriek tomu v správe takmer všetky tieto nepravdivé, zavádzajúce informácie ostali. Aj to je jasným dôkazom, že správa je písaná na účelovú politickú objednávku.

    Mimochodom, keď sa pán minister viackrát obracal na mňa s otázkami aj počas svojho vystúpenia teraz aj v minulosti, tak dávam do pozornosti verejnosti, pretože predpokladám, že pán minister to vie, že počas celého obdobia fungovania Veriteľa som práva akcionára vykonával ja ako minister financií a na základe mojej plnej moci ma vždy na všetkých valných zhromaždeniach akciovej spoločnosti Veriteľ zastupoval vtedajší generálny riaditeľ rozpočtovej sekcie pán František Palko, ktorý zhodou okolností je jedným z najbližších spolupracovníkov pána ministra Počiatka, dokonca ešte vo vyššej funkcii štátneho tajomníka.

    Takže moja otázka znie: Prečo ste sa, pán minister, neobrátili so svojimi otázkami na vášho najbližšieho podriadeného, na štátneho tajomníka Františka Palka, ktorý, si osobne myslím, že by vám bol schopný ich vysvetliť a nemuseli ste takéto nepravdivé, zavádzajúce a musím povedať, že aj povesť ministerstva znevažujúce a znižujúce tvrdenia dávať do správy.

    Čo sa týka tých konštatovaní. Obmedzím sa teraz len na niektoré, ako som už spomínal, a začnem hneď prvým, ktoré sa nachádza dokonca v druhom odseku správy, kde sa tvrdí, že kontrolná skupina nemala k dispozícii spoločenskú zmluvu, z toho dôvodu nemohla posúdiť činnosť predstavenstva dozornej rady spoločnosti. No toto nádherne ilustruje absolútnu nekompetentnosť tých, ktorí túto správu pripravovali, pretože, ak by boli trochu kompetentní a by chceli, tak vedeli, že spoločenská zmluva sa nachádza v Zbierke listín, ktorá je verejne dostupná a do ktorej môže nahliadnuť každý na ilustráciu.

    Ďalej z hľadiska toho, aká je odborná úroveň tejto správy chcem poukázať napríklad na to, že predložená správa má prekvapujúco vážne numerické chyby, ktoré by sa naozaj od takej inštitúcie, ako je ministerstvo financií nečakali. Autori si napríklad mýlia tokové a stavové veličiny a účelovo menia výšku menovateľa v indikátoroch podľa typu veriteľa. Tieto chyby, samozrejme, menia aj závery správy, z ktorých viaceré tu teraz interpretoval aj pán minister a sú uvádzané v správe.

    Napríklad tabuľka číslo 14 druhý stĺpec na strane 15 uvádza, že výška oddlžovaných záväzkov zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva bola 27,1 miliardy korún. Toto tvrdenie je ale chybné. Údaj je prebratý z tabuľky 12 posledný stĺpec, autori si však nevšimli, že tento údaj je súčtom záväzkov k 31. 12. 2003 a záväzkov k 31. 12. 2004.

    Záväzky k určitému dátumu sú kumulovatívna veličina, a preto ich nemožno sčítavať, sčítavať možno, samozrejme, len ich rozdiel. Na rozdiel od tokových veličín, ktoré sčítavať možné je. Správna výška oddlžovaných záväzkov zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva má teda byť 13,5 miliardy korún. Čiže ako vidíte, na základe školáckej chyby sčítavania údajov, ktoré sčítavať nemožno, namiesto správneho údaja 13,5 miliardy korún, údaj 27,1 miliardy korún, s ktorým sa ďalej pracuje.

    Ďalej autori napríklad vychádzajú z predpokladu, že výška záväzkov zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva voči Sociálnej poisťovni bola 11,9 miliardy korún, čo je uvádzané v tabuľke 14, čo je chybné, lebo v skutočnosti bola 6,6 miliardy korún, pričom sa zase dopustili chyby, ktorú som už spomínal. Autorom teda vyšlo, že odplata bola 14,25 %, pričom správny výsledok má byť 37,02 %. Čiže to len na ilustráciu toho, aká profesionálna je táto správa a ako jej možno dôverovať. Čo sa týka ďalších tvrdení, ktoré tu sú, za zarážajúce považujem, ak správa konštatuje, a teraz citujem, „projekt je neefektívny, lebo sa, po prvé, nepodarilo staré dlhy zdravotníckych zariadení prostredníctvom spoločnosti Veriteľ, a. s. vysporiadať a, naopak, po druhé, dlhy najmä u štátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti stúpajú.“ To je neuveriteľné. Znížili sa záväzky po lehote splatnosti rádovo v desiatkach miliárd korún a číslo 27, 30 alebo 33 miliárd, to závisí od metodiky, ktorou to počítame a čo do toho všetkého zahŕňame, ale znížili sa desiatky miliárd záväzkov po lehote splatnosti. Čiže okolo 30 miliárd, použilo sa na to menej ako 20 miliárd korún. Celková zadlženosť v zdravotníckom sektore klesla a klesla ku polovici roka 2006, kedy ste vládu preberali na 5,5 miliardy korún, o 30 miliárd korún, na 5,5 miliardy korún a správa si dovolí tvrdiť, že to nebolo podstatné zníženie.

    A dokonca si dovolí správa aj predkladatelia obviniť Veriteľa a bývalú vládu za to, že teraz pohľadávky po lehote splatnosti rastú, že zadlženosť sektora rastie. Áno, zadlženosť sektora rastie kvôli vašej nekompetentnosti. Kvôli tomu, že robíte kroky v rezorte zdravotníctva, ktorými rušíte niektoré opatrenia, ktoré sa prijali za minulej vlády a zároveň nemáte žiadnu alternatívnu koncepciu a výsledkom je nárast dlhu.

    Ako konštatuje vaša správa, správa vašej vlády, ktorá bola schválená pred necelým mesiacom vo vláde, táto vaša správa konštatuje, že celkový dlh v rezorte zdravotníctva narástol na výšku vyše 8 miliárd korún. Čiže 5,5 miliardy korún, keď sme odovzdávali, dnes vyše 8 miliárd korún, a čo je ešte zaujímavejšie, správa vašej vlády konštatuje, že dlh zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, ktorý je vo výške 5,8 miliardy korún vzrástol o 32 %. Celkový dlh vzrástol o 18 %, ale dlh zdravotníckych zariadení v správe ministerstva zdravotníctva o 32 %, z čoho logicky vyplýva, že ostatné zdravotnícke zariadenia, teda neziskové a obchodné spoločnosti, ich zadlženosť klesala, čo je jasný dôkaz nekompetentnosti a toho, že práve tie zdravotnícke zariadenia, ktoré sú štátne a štátom riadené, v nich zadlženosť narastá. A vy z tejto narastajúcej zadlženosti, ktorá je celá vytvorená rastom zadlženosti vami riadených subjektov, obviňujete Veriteľa a bývalú vládu. Toto považujem za nehoráznosť.

    A potom nájdete také elegantné riešenie, že kým táto správa o zadlženosti zdravotníctva sa predtým predkladala raz štvrťročne, tak vláda to elegantne vyrieši tým, že to zmení a odteraz sa bude predkladať len raz ročne, aby sa o vašej nekompetentnosti a o dôsledkoch vašej nekompetentnosti nehovorilo tak často a údaje neboli zverejňované tak často.

    No a k tej jednej podstatnej veci, na ktorú sa opakovane pýtal pán minister teraz vo vystúpení, pretože k ostatným sa vrátim a vyvrátim tie ich tvrdenia potom.

    Po prvé, pán minister, ak tvrdíte, ak si dovolíte tvrdiť, že klamem, keďže vy máte nejaké stanovisko, že ministerstvu vnútra nič nebolo odovzdané, tak jednoducho buď neviete, o čom hovoríte, alebo klamete. Ja som nikdy netvrdil, že ministerstvu vnútra niečo bolo odovzdané. Ja som tvrdil, že existuje odovzdávací protokol, ktorý hovorí o tom, že boli odovzdané všetky dokumenty ministerstvu financií, a to jednoducho je pravda.

    Čo sa týka toho, čo považujete za zásadný problém, že voči verejnému sektoru boli oddlžované tie zrážky, boli tie disážiá, tie úspory väčšie ako voči súkromnému sektoru, na tom nevidím nič ani podozrivé, ani problematické. Pretože oddlžovanie verejného sektora voči verejnému sektoru je z hľadiska verejných financií vlastne prelievanie peňazí z jedného vrecka do druhého. Ale kľúčové je a nie je pravda, keď tvrdíte, že je nepravdivé konštatovanie, ktoré je v správe, ktoré hovorí, že sa neoddlžovalo penále a neoddlžovalo príslušenstvo. Je to pravda, že sa to nerobilo a v správe a jasne vám povedali aj tí ľudia, ktorí boli zodpovední za činnosť Veriteľa, aj ste sa to mohli dozvedieť, keby ste to boli chceli, že príslušenstvo a penále sa oddlžovalo len vtedy, ak tam bolo súdne rozhodnutie alebo rozhodnutie exekútora, kedy sa nedalo neoddlžovať, ale vo všetkých ostatných prípadoch sa príslušenstvo neoddlžovalo.

    No a zásadná vec nateraz v tomto vstupe, ktorú chcem ešte konštatovať, je tá. Pán minister, ak by ste chceli, ak by hlavným účelom tejto správy nebolo len zakrývať vašu neschopnosť a vaše vlastné korupčné pozadie, ale ak by účelom bolo naozaj dopátrať sa pravdy, tak je možné zrekonštruovať každú jednu položku každého jedného príjemcu. Ak sa dobre pamätám, a to číslo presne povie, myslím môj kolega Vilo Novotný, tých oddlžených subjektov bolo vyše 3 300 alebo 3 500. Mimochodom medzi nimi firmy vášho podpredsedu SMER-u a predsedu tejto Národnej rady firmy Fakom a dá sa to z dokumentácie, ktorá vám bola odovzdaná zdokladovať položka po položke, koruna po korune na halier presne 19,4 alebo koľko miliárd korún.

    A ak to nie ste schopní urobiť vy, my to urobíme. My to urobíme, predložíme to verejnosti, aby ste takto zavádzať nemohli. Takže v činnosti Veriteľa nie je problém. Vieme to zdokumentovať do koruny. Viete, v čom je problém? Problém je v takzvanom Valentovičovom zostatku. Problém je v tom, na čo som sa ja napríklad pýtal v interpelácii pána predsedu vlády, na čo mi neodpovedal. Problém je v tom, ako ste použili stovky miliónov korún z toho, čo zostalo, čo bolo určené na oddlžovanie, pretože sme presvedčení, že ste to použili v rozpore s platnými zákonmi a že to malo korupčné pozadie. Vieme zdokumentovať do koruny peniaze, ktoré použil Veriteľ na oddlženie, položku po položke, subjekt po subjekte za našej vlády, ale zároveň tvrdíme, že problém, ktorý zrejme chcete tiež zakryť takýmto spôsobom, akým predkladáte túto správu, je v tom, akým spôsobom bol použitý Valentovičov zostatok v hodnote stoviek miliónov korún. Budeme o tom hovoriť aj oveľa podrobnejšie, oveľa konkrétnejšie. Nateraz ďakujem pekne.

  • Ďakujem. O slovo v zmysle rokovacieho poriadku požiadal spravodajca. Pán minister, tiež? Poradie. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, je škoda, že pán Mikloš odchádza. Ja som tiež chcel byť veľmi krátky. Ja viem, ja viem, ja som myslel, že na chvíľu zostane pán bývalý minister financií.

    Myslím, že veľmi dôležité je to, čo teraz tu bolo povedané a pre všetkých, aby bolo jasné a si skúste spočítať tú matematiku. Tých málo peňazí, ktoré boli oddlžené iné subjekty ako štátne. Ešte raz, aby nikoho na pochybách nenechali tie čísla. 13,8 miliardy Sk bol zisk, ktorý bol vyrobený na Sociálnej poisťovni. Ja sa tiež pýtam bývalej ministerky práce, sociálnych vecí, ktorá jednoznačne a angažovane bojovala proti tomu, akým spôsobom sa toto mohlo udiať? Akým spôsobom sa mohlo udiať to, že na Všeobecnej zdravotnej poisťovni štát zarobil viac ako 8 miliárd Sk. Toto sú tie vyzisky celého Veriteľa.

    A teraz vlastne celá tá analógia, skúste spočítať, keď na celom sektore v tom súkromnom, o ktorom hovorím, že zarobili necelých 300 miliónov Sk, tak celý ten Veriteľ stál len mzdové prostriedky 1,4 miliardy Sk. Tak sa pýtam, kde je ten efekt toho celého riadenia celého Veriteľa? Veď to bol donebavolajúci nezmysel.

    Ak niekto chcel oddlžovať, mohol pokojne cez ministerstvo zdravotníctva alebo cez ministerstvo financií naliať do tohto sektora peniaze, urobiť jednu obrátku v rámci štátnych podnikov, vynulovali by sa medzi sebou čiastky a jednoducho štátny sektor by zostal jednoducho s peniazmi a bez dlhov, ktoré mu tak či tak zostali v tomto sektore. Nemuseli by sme tu rozprávať o tých nezmysloch, o tom registratúrnom poriadku, ktorý neexistoval, o nálezoch NKÚ. Nie je tu pán predseda NKÚ, ten by mohol asi tiež potvrdiť o tých nálezoch, o ktorých hovoríme.

    Je veľmi dobrým rétorom pán Mikloš. Veľmi pekne porozprával o tom, ako živé, nepravdivé hen čo. Celý čas, čo som si zapísal z tých jeho poznámok, no, musím povedať, že bolo iba to, čo som vám teraz chcel povedať a myslím, že bude šanca a čas na to vydiskutovať si ďalšie veci. Lebo to, čo bolo šafárenie v tejto firme Veriteľ, to vám môžem povedať, že za obdobie niekoľko rokov dozadu, ak sa tu pri správe SPP niekto ohradzoval, že správa SPP je nič, ale sa vybrali staré privatizačné projekty SPP, no, musím povedať pravdu pred SPP, tak toto oproti tomu to je iskrička. To je tak maličké oproti tomu, čo v tej správe Veriteľa je a čo sa v tom Veriteľovi stalo. Ja nechcem ako nikomu siahať do svedomia. Ale zlikvidovať nejakým autoservisom, ešte krásnym potvrdením autoservisu, že zlikvidoval server, na ktorom aspoň nejaké dáta mali byť. Keď neexistuje hlavná kniha, veď keď príde nejaká daňová kontrola, to je prvá vec, čo od vás žiada. Nejaké saldo konto, nejaké hodnoverné dáta. Veď toto je bezprecedentné. A ja sa divím vôbec, že pán Mikloš vkladá seba a svoju hruď do takéhoto riešenia a vysvetľuje niečo, čo je fakt nevysvetliteľné.

    Ja vás upozorňujem alebo teda neupozorňujem, ale vás žiadam, aby ste, ak máte podklady, tak aby ste konkrétne hovorili. Ľudia, ktorí sa na tomto podieľali, lebo toto je len taký malý výňatok z toho, čo som chcel povedať, myslel som, že na túto úvodnú časť to bude stačiť a že pán Mikloš na to bude reagovať.

    Mám tu niekoľko diletantstiev, ktoré boli robené, a výsledok toho je iba to, čo som hovoril. Jednoducho to boli premrhané peniaze a ešte jednu „pikošku“, to si neodpustím. Pri predkladaní správy o Veriteľovi pán predchádzajúci minister Zajac nám rozprával blahosklonne, že to je vlastne faktoring. No, ja musím upadať do úžasu a neviem, kto mu to poradil teda, lebo faktoring je odpredaj pohľadávok dopredu, nie dozadu. No niekto mu to povedal, že to je faktoring. Ak toto je faktoring, ale to je fakt iba toring. Fakt vážne, lebo to je tak zničené, to je tak doničené, že to je veľmi zlé. Takže na úvod len toľko. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán minister chce vystúpiť? Má slovo. Jej, pardon, prepáčte, pán minister. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Buriana pán poslanec Kužma, pani poslankyňa Nachtmannová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Kužma.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. No, ja si spomínam pri SPP, myslím, že ste to boli vy, pán poslanec, ktorý hovoril, ako chýbajú doklady, ako ich nemáme a odrazu sa našli u štátneho tajomníka v skrini. Asi by bolo najprv dobré, než vy sa s niečím takým vyjadríte, keďže máme s vami skúsenosť a celý národ má túto skúsenosť, mali by ste si najprv pozrieť skrine, keď hovoríte o chýbajúcich dokladoch, lebo už ste krajne nedôveryhodný po tom, čo sa vám stalo pri SPP, to je prvá vec. Nie, ale neviem, či ste to vy hovorili, ale konkrétne to bolo povedané zo strany vládnej koalície a hanba obrovská na celú Európu, že nevedia, čo majú v skriniach.

    A druhá vec je, no ja neviem, či ministerstvo financií by malo byť to, čo vie počítať. Predsa kto iný, keď nie financi. Čiže predpokladám, že tie čísla to nebudú, že by nevedeli sčítať dve čísla, ale skôr si myslím, že sa účelovo sčítalo tak, aby sa došlo dopredu k vytýčenému výsledku. Čiže bolo by veľmi dobré, pán Burian, škoda, že ste sa nevyjadrili k sčítaniu tých čísiel, na ktorých je celá tá správa vlastne postavená a ako sa toto mohlo stať. Ak je to pravda, nepožiadali ste pána ministra, nech zbalí správu, ide si prepočítať, lebo to by urobila aj každá učiteľka v prvom ročníku ekonomickej školy.

    Čiže, ak je toto pravdivé, že sú tam takéto chyby v číslach, jediná rozumná vec zbaliť správu, za domácu úlohu prepočítať a prísť v septembri znovu.

  • Slovo má pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Chcela som reagovať už na pána poslanca Mikloša, ale keďže jemu je prednejšie diskutovať pred kamerami a nie pred nami, tak zareagujem na to, čo povedal pán poslanec Burian. Súvisí to však s tým, čo hovoril pán poslanec Mikloš. Keď bol proces činnosti Veriteľa, akciovej spoločnosti tak transparentný, ako nám ho tu prezentoval a obviňoval z toho, údaje sú spochybniteľné, tak potom prečo okrem toho, čo teraz povedal pán poslanec Burian, že aj server bol zlikvidovaný. Prečo pani likvidátorka inžinierka Silvia Bock si ani len neprevzala poštu na pošte v Dunajskej Strede. Vrátilo sa to ako nedoručiteľná zásielka. Takže, ak to bolo transparentné, prečo sa pani Silvia Bock, mimochodom, bola členka predstavenstva Veriteľ, akciovej spoločnosti. Prečo neprevzala túto zásielku, ak sa nemala čoho obávať, ak to bolo transparentné.

  • S reakciou na faktické poznámky pán spravodajca Burian. Má slovo.

  • Budem veľmi krátko reagovať. Ešte raz ako človekovi, ktorý dokáže počítať, pán poslanec Kužma, ešte raz to zopakujem, ak by aj platilo číslo 33 miliárd, 13,8 miliardy bola úspora na ministerstve práce, sociálnych vecí. A keď je 33 mínus 13,8 miliardy, tak si dopočítate, že do tohto systému dal Veriteľ 19,4 miliardy korún. Tak sa asi dopočítate, aká veľká úspora bola na tomto celom sektore. Čiže, ak sa čo len hocijakou matematikou dopátrate k tomu, že tento projekt nemohol byť úspešný a nemohol mať ani racionalitu.

    K tým invektívam ja nemám ani záujem nejako reagovať, SPP doklady, no, ja si myslím, že by bolo lepšie, ak by ste, myslím, že môžeme a minister tu môže pozvať vás na prieskum, 610 škatúľ pohodených v jednej veľkej sále, ktorej si hovorí Veriteľ. A potom si poviete asi svoj názor. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz pokračujeme v rozprave písomne prihlásených, á, pardon, ešte pán minister, ospravedlňujem sa. Máte slovo.

  • Myslím si, že je dôležité skonštatovať, že sú tu dve roviny. Vy sa už teraz venujete len tej správe ako takej, kde je nejaký text, ale to, čo som ja hovoril, je nad tým textom. A na tie otázky, ktoré som tu postavil, nepadli žiadne relevantné odpovede. Zas je to len zahmlievanie v tom, že sa chytáte nejakej chyby v jednom stĺpčeku, ktorá nie je pre celý ten kontext vôbec dôležitá.

    Na zásadné otázky, ako je, koľko to vlastne bolo, nikto neodpovedal. A som veľmi zvedavý, keď sa dopočítame konečne k tomu číslu a ja som vychádzal z vašich tabuliek alebo z tabuliek bývalej vlády, ktoré predkladala na rokovania vlády. Kde sa najviac ušetrilo? Odpoveď. Lebo je jasné, že sa ušetrilo len na Sociálnej poisťovni a Všeobecnej zdravotnej poisťovni a plus tých teda zvyškových 300 miliónov, ktoré sa ušetrili slávnostne pri najefektívnejšom vašom projekte na súkromnom sektore.

    Kde sú tie dokumenty? Ja sa dostanem, keď sa pán Mikloš vráti, ale aj tak, však to je jedno, či tu je, alebo nie je, to je jeho problém, on tvrdí, že minister financií opakovane tvrdil, že chýbajú dokumenty z činnosti Veriteľ. To znamená všeobecne z činnosti Veriteľ, a to, hovorím, že klame, lebo tie kompletné nie sú.

    Nikto nepovedal, prečo sa vlastne Veriteľ musel zlikvidovať. Venujeme sa tu potom nejakým následným aktivitám, ale najprv si odpovedzme, prečo vôbec bolo potrebné Veriteľa, a. s. zlikvidovať? Prečo bolo naozaj potrebné nechať nejakému autodopravcovi, alebo čo to vôbec je zlikvidovať fyzicky server ako jedinú pomôcku, ktorá by nám umožnila zorientovať sa v tých haldách papierov. Ja absolútne vítam iniciatívu, že niekto spätne poskladá celého toho Veriteľa, pretože za normálnych okolností je to veľmi nákladná operácia prehrabovať sa v tých papieroch a dokonca na tom stretnutí, ktoré už tu bolo viackrát spomínané, pán Pažitný ako veľmi dôležitá súčasť tohto projektu ponúkol túto vec, že on cédečká a databázy k tomu má a že nám ich nejakým spôsobom poskytne. No, to sa však nestalo. Už neviem prečo.

    Čiže ja sa vôbec nebránim tomu, že keď pán Mikloš má toľko energie a času, že nám Veriteľa naspäť poskladá a dokáže, že naozaj každá tá transakcia bola relevantná a ku každej transakcii existuje aj potrebný papierový doklad, čo teda tvrdí, že existuje. To je asi zatiaľ všetko. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Takže pokračujeme teraz v rozprave. Slovo má pán poslanec Tibor Bastrnák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé dámy, vážení páni, predovšetkým musím konštatovať, že tvrdenie takzvanej kontrolnej skupiny ministerstva financií ohľadom neprehľadnosti a netransparentnosti uplatnených postupov v procese oddlženia je účelové. Správa tvrdí, že vláda uznesením č. 101 z 20. októbra 2004 rozhodla v rozpore so zákonom. Ide o vloženie pohľadávky z návratnej finančnej výpomoci ako nepeňažného vkladu do základného imania do 60 dní od nadobudnutia účinnosti zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a novely zákona o správe majetku štátu, ktoré v čase schválenia uznesenia neboli ešte účinné, nakoľko na daný stav by sa mala aplikovať norma, ktorá nie je v danom čase platná a účinná. Toto tvrdenie je zlé, zavádzajúce, nesprávne. Vláda postupovala správne a odložila realizáciu svojho uznesenia až dovtedy, keď to právna úprava bude dovoľovať.

    Z tohto vyplýva, že predmetné uznesenie vlády ani nemalo byť a ani nebolo realizované inak ako v súlade s platnou právnou úpravou. Podotýkam, že rovnaký postup uplatňuje aj súčasná vláda a nikto jej postup nepovažuje za rozpor s platnými právnymi predpismi.

    Kontrolná skupina v ďalšej časti správy nesprávne posudzovala a spojila poskytovanie návratnej finančnej výpomoci poisťovniam, akciovej spoločnosti Veriteľ, ale tieto navzájom nijako nesúvisia. Návratná finančná výpomoc bola poskytnutá akciovej spoločnosti Veriteľ a táto následne poskytla poisťovniam pôžičku, čo nijako nesúviselo s návratnými finančnými výpomocami poskytnutými ministerstvom financií poisťovniam. Poskytnutie pôžičiek a ich následné vysporiadanie bolo realizované v súlade s platnými právnymi predpismi a závery kontrolnej skupiny uvedené v tomto zhrnutí sú v rozpore s reálnym stavom. Navyše považujem za zarážajúce, že oficiálna správa ministerstva financií spochybnila vlastné interné údaje ministerstva financií a ministerstva zdravotníctva.

    Správa vyvoláva takú domnienku, že spoločnosť Veriteľ akýmsi zásadným spôsobom porušoval zmluvne dohodnuté podmienky pre poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo strany ministerstva financií. V tejto súvislosti upriamim vašu pozornosť na správu o výsledku následnej finančnej kontroly č. MF/007927/2006–91 v organizácii Veriteľ z februára roku 2006, ktorá konštatuje, že dohodnuté informácie boli zaslané v troch prípadoch oneskorene o jeden deň, čo v žiadnom prípade nemožno hodnotiť ako zásadné porušovanie podmienok zmluvy.

    V niektorých ďalších záveroch správy sa pôsobnosť a. s. Veriteľ násilným spôsobom spája súčasná finančná situácia v rezorte zdravotníctva. Súčasné problémy rezortu sú odrazom odbornej nekompetentnosti vedenia rezortu, a nie činnosti a. s. Veriteľ a celá táto časť bola do správy vsunutá neodôvodnene a nesúvisí s činnosťou spoločnosti Veriteľ, a. s.

    Tretia časť správy zvlášť podrobne rozoberá problematiku vzťahu a. s. Veriteľ a poisťovne Perspektíva, respektíve správcu JUDr. Kozovského a následne postúpenie pohľadávok na Slovenskú konsolidačnú, a. s. Podľa správy spoločnosť Veriteľ, a. s. postupovala nehospodárne pri vynakladaní finančných prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a zároveň postupovala v rozpore s právnou úpravou verejného obstarávania, nakoľko si mohla tieto informácie zabezpečiť u správcu konkurznej podstaty aj bezodplatne, respektíve mala postupovať uplatnením metód verejného obstarávania. Toto tvrdenie vychádza z nepochopenia zákona o konkurze a vyrovnaní a zmluvy uzatvorenej medzi Veriteľom, a. s. a JUDr. Kozovským. Podľa zmluvy išlo o verifikáciu pohľadávok jednotlivých veriteľov DZP Perspektíva v konkurze slúžiacich ako podklad na uzatváranie zmlúv o postúpení pohľadávok medzi Veriteľom, a. s. a konkrétnym veriteľom DZP Perspektíva. Nebolo možné uplatniť iný postup, keďže správca sa k pohľadávkam vyjadruje len na prieskumnom pojednávaní.

    Ak teda mala spoločnosť Veriteľ nadobudnúť pohľadávky voči úplatcovi, bolo povinnosťou štatutárneho orgánu overiť si ešte pred ich postúpením a prípadným ďalším nakladaním s nimi prinajmenšom to, či existujú, a to bez ohľadu na to, či boli riadne v konkurze uplatnené. Súdna správa potrebnou databázou v použiteľnej softvérovej podobe nedisponovala ani pri prieskumnom pojednávaní. JUDr. Tomáš Kozovský disponoval všetkými dostupnými informáciami, aj takými, ktoré neboli v súdnom spise, napríklad či prihlásená pohľadávka existuje, či bola zaplatená, či nedošlo k jej zániku započítaním. Navyše išlo o právne spornú problematiku, keďže do úvahy prichádzal aj taký výklad, že dlžníkom v týchto pohľadávkach nie je úplatca, ale Všeobecná zdravotná poisťovňa.

    Z tohto vyplýva, že dôsledné preverovanie všetkých informácií o dotknutých pohľadávkach bolo namieste. Súčasne kontrolná skupina urobila nesprávny záver, že odmena bola vyplatená z prostriedkov štátneho rozpočtu, čo je v rozpore s realitou, keď toto bolo hradené z vlastných výnosov spoločnosti Veriteľ, a. s. Výnosy a. s. Veriteľ pochádzali výlučne z úročenia vkladov na bankových účtoch.

    Správa rozoberá aj postúpenie pohľadávok zdravotných poisťovní na Slovenskú konsolidačnú, a. s., pričom na individuálnych príkladoch sa snaží účelovo spochybniť celý proces. Slovenská konsolidačná, a. s. prevzala od Veriteľa, a. s. celkom 616 540 pohľadávok v cene 1 Sk za jednu pohľadávku, to znamená, že za celkovú úplatu 616 540 Sk. Podotýkam, že Slovenská konsolidačná, a. s. je organizáciou účelovo určená na riešenie pohľadávok verejného sektora. Správa už nehovorí o tom, že výnosy z vymáhania týchto pohľadávok nespravuje násobky sumy uhradené za tieto pohľadávky, rádovo desiatky miliónov, pričom Slovenská konsolidačná, a. s. je stopercentným vlastníkom vo vlastníctve štátu.

    Správa tvrdí, že tým, že spoločnosť Veriteľ neposkytla peňažné plnenie v rovnakej sume, zrejme pôsobila v korupčnom prostredí. Zároveň tým, že oddlžovala aj zdravotnícke zariadenia, ktoré v tom čase neboli štátnymi, ale boli delimitované na samosprávy, porušila zákon o rozpočtových pravidlách.

    Táto nepodložená domnienka kontrolnej skupiny je výsledkom nepochopenia celého procesu. K tomu treba uviesť, že poukaz na pravdepodobné korupčné prostredie je len ničím nepodloženou špekuláciou. K poukazu na údajné porušenie zákona o rozpočtových pravidlách treba uviesť, že sa v ňom neuvádza, ktoré ustanovenie zákona o rozpočtových pravidlách a akým skutkom malo byť porušené.

    Ak poskytovateľ návratnej finančnej výpomoci – Ministerstvo financií Slovenskej republiky určil ich účelové určenia a toto bolo riadne dodržané, nemožno hovoriť o porušení zákona o rozpočtových pravidlách. Úlohou spoločnosti Veriteľa, a. s. bolo vynaložiť čo najmenší objem finančných prostriedkov na oddlženie všetkých dotknutých subjektov. Práve preto zvolila formu individuálneho vyjednávania podmienok vo vzťahu ku každému dotknutému veriteľovi, a preto boli napríklad odplaty za postúpenie pohľadávok rôzne, pričom priemerná výška úspor pri odkupovaní bola stanovená na 3 % z istiny a súčasne sa do maximálnej možnej miery využila forma zápočtov jednotlivých účastníkov systému.

    Jednotliví veritelia z vlastnej vôle slobodne postupovali svoje pohľadávky na a. s. Veriteľ a výška dohodnutého skonta súvisela s ich individuálnym postojom a rozhodnutím. Medzi veriteľov, ktorý získal svoje peniaze za postúpenie pohľadávky vo výške desiatok a stoviek miliónov patrí napríklad SPP, a. s. Slovak Telekom, sieťoví dodávatelia, energetické spoločnosti a vodárne a v mnohých prípadoch boli dlhy vysporiadané v stave, ktorý existenčne ohrozil aj nemocnice.

    Piata časť správy sa zaoberá prevádzkovým pôsobením v spoločnosti a. s. Veriteľ, pričom kontrolná skupina bez znalosti veci robí chybné závery v jednotlivých oblastiach. Kontrolná skupina uvádza neúplné skutočnosti týkajúce sa vysporiadania pohľadávok so spoločnosťou SP Partners, s. r. o.

    V čase uzavretia zmluvy spoločnosť SP Partners s. r. o. exekuovala Všeobecnú zdravotnú poisťovňu za pohľadávky voči DZP Perspektíva v konkurze a Všeobecná zdravotná poisťovňa by vykonaním exekúcie stratila oveľa vyšší objem finančných prostriedkov, než uhradil Veriteľ, a. s. Táto informácia je pre relevantné posudzovanie v skutočnosti rozhodujúca. Následne je v kontexte celej správy zneužitá na spochybňovanie transparentnosti procesu oddlženia.

    Kontrolná skupina spochybňuje aj potrebnosť takého počtu účtov v rôznych bankách a súčasne kontradiktórne konštatuje, že spoločnosť bola povinná viesť každú poskytnutú NFV na osobitnom účte. Zmätočným popisom situácie a nekvalifikovanými závermi potom následne umožnila rôznorodú interpretáciu záverov správy a verejné spochybňovanie činnosti a. s. Veriteľ. Spoločnosť Veriteľ, a. s. bola štátnou akciovou spoločnosťou so stopercentným vlastníctvom štátu.

    Základné imanie spoločnosti bolo uložené na účtoch spoločnosti vedených v komerčných bankách, ale vzhľadom na jej výšku v prípade, že by ho Veriteľ, a. s. uložil na účet v jednej banke, bola by spoločnosť obviňovaná z toho, že tento finančný ústav preferuje a súčasne by to bolo v rozpore s pravidlami obozretného podnikania. Súčasne boli tieto finančné prostriedky dočasne ukladané ako voľné finančné zdroje na termínované účty, pričom z výnosu ich úrokov boli hradené prevádzkové náklady spoločnosti.

    Členovia kontrolnej skupiny zjavne nemajú žiadne skúsenosti a poznatky z toho, ako fungujú banky, ako pracujú s voľnými finančnými zdrojmi. Táto nevedomosť potom viedla k chybným záverom a úplne nesprávnej interpretácii tejto skutočnosti. Súčasne členovia kontrolnej skupiny nepochopili rozdiel medzi rozpočtovými prostriedkami, vlastnými zdrojmi spoločnosti a výnosmi o nákladoch spoločnosti. Z tohto nepochopenia potom vychádzajú ničím nepodložené tvrdenia o porušení zákona o rozpočtových pravidlách.

    Kontrolná skupina v časti mzdy účelovo interpretuje, aký objem mzdových nákladov vykázal Veriteľ, a. s. počas svojej existencie, aká bola priemerná mzda. Neuviedla však, že tieto mzdy obsahujú odstupné súvisiace s ukončením činnosti spoločnosti a súčasne mala korektne uviesť, že členovia predstavenstva dostávali mzdy za riadny výkon exekutívnej funkcie, pričom neuviedla ani to, že členovia štatutárnych orgánov spoločnosti vykonávali svoju funkciu bezplatne. Použité prostriedky nepochádzali z rozpočtových prostriedkov, ale z rôznych príjmov spoločnosti. Navyše výšky vyplácaných miezd sa žiadnym spôsobom neodlišujú od miezd ich práce z iných akciových spoločností so stopercentnou majetkovou účasťou štátu a sú podstatne nižšie než mzdy iných topmanažérov alebo mzdy v bankovom sektore.

    Závery správy predstavujú zosumarizovanie z nesprávnych a chybných konštatovaní, ktoré sa v nej objavujú. Kontrolná skupina nepochopila zámer projektu Veriteľa, a. s. za realizáciu samotného procesu oddlženia. Nedostatočne sa zoznámila s právnymi predpismi upravujúcimi tak pôsobenie činnosti spoločnosti Veriteľ, a. s., ako aj všetkých dotknutých účastníkov v procese oddlženia. Správa nesprávne a neodôvodnene spája činnosť spoločnosti Veriteľa, a. s. s pretrvávajúcim zadlžovaním zdravotníckych zariadení a s postupným odštátňovaním zdravotníctva.

    Správa nepodáva úplný obraz o výsledkoch projektu oddlženia, keď spoločnosť Veriteľ, a. s. vyčlenila finančné prostriedky vo výške, ako tu už bolo spomenuté, 20,133 miliárd Sk dokázal súhrnne vyriešiť zhluk sektorov vo výške 33,524 miliárd Sk. Ale o tom už bola reč. A ešte aj asi bude. Sektor v danom čase zásadne finančne ozdravil a o tom ináč hovorí aj kontrolná skupina, o tom aj budeme hovoriť ďalej.

    Správa konštatuje, že likvidačný zostatok na doriešenie zostatku dlhu vo výške 650,850 miliónov Sk bol prevedený na účet Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ale nezaoberá sa už ďalej tým, ako boli tieto finančné prostriedky použité a aké záväzky a za akých podmienok boli v týchto prostriedkoch uhradené.

    Správa súčasne opomína skutočnosť, že činnosť spoločnosti Veriteľ, a. s. bola počas celej doby existencie opakovane kontrolovaná Najvyšším kontrolným úradom, daňovým úradom, kontrolnými orgánmi Ministerstva financií SR a nezávislým audítorom, pričom výrok audítor činnosti a. s. Veriteľ bol bez výhrad.

    Pre úplnosť treba povedať, že počas svojej činnosti a. s. Veriteľ dvakrát ročne predkladal správu o svojej činnosti do Národnej rady Slovenskej republiky, kde ste mali možnosť sa o jeho činnosti podrobne oboznámiť všetci členovia parlamentu.

    Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, všetci, ktorí ste stačili pozorne počúvať tieto argumenty, ste asi už teraz pochopili, že celá správa je súčasťou politickej hry súčasnej vlády. Je len prostriedkom na to, aby mohli byť členovia bývalej vlády a predstavitelia spoločnosti Veriteľ očierňovaní. Ale takáto tendenčná správa má časť, ktorá uznáva opodstatnenie existencie a. s. Veriteľ z krátkodobého pohľadu. Myslím, tak sa to tam píše úplne presne, ktorá rieši niektoré zásadné problémy zdravotníctva SR. Vidieť to aj na práci súčasnej vlády, ktorá svojimi realizovanými mäkkými rozpočtovými opatreniami v posledných dvoch rokov vrátila zdravotníctvo do stavu blízkemu kolapsu.

    Sme svedkami toho, že treba zatvárať menšie nemocnice, aby bolo dostatok financií na krytie dlhov väčších nemocníc. Napriek tomu však dlhy nemocníc a hlavne veľkých nemocníc sa stali exponenciálnym spôsobom. Je to dôkazom absencie perspektívy a zdravej vízie súčasnej vlády, vedenia ministerstva zdravotníctva, pričom vláda sa stále obracia do minulosti a hľadá vinníkov a ďalších nepriateľov. Samozrejme, ak v súvislosti s činnosťou a. s. Veriteľ majú predstavitelia vlády alebo súčasného vedenia ministerstva kvalifikované dôkazy o porušení zákonov alebo iných všeobecne záväzných predpisov, aj ja osobne, ale aj všetci poslanci za SMK Magyar Koalíció Pártja očakávame, aby tieto prípady vláda konkrétne pomenovala a začala ich riešiť orgánmi činnými v trestnom konaní. Ak však takéto dôkazy a informácie neexistujú, mala by vláda prestať s vyrábaním pseudoargumentov a účelových správ, ktoré obsahujú veľa odborných nepresností a zavádzaní. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Bastrnáka nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Budeme pokračovať ďalej v rozprave. O slovo požiadal spravodajca, takže má prednosť.

    Nech sa páči, pán poslanec Burian. Po ňom vystúpi pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ja som sa bál, že sa do dvoch minút nezmestím, ale ja si cením, pán poslanec Bastrnák, že ste vystúpili a chcem byť uistený, že ste to písali sám, lebo ja mám taký pocit, že ste to celé prečítali. A to bol taký zhluk informácií, ktoré neviem, kto vnímal, alebo kto stihol vnímať, ale fajn.

    Mňa zarazila, alebo teda ma veľmi potešili informácie, ktoré ste hovorili o takej osobe, ako je JUDr. Kozovský. No, toto je špeciálna osoba v tej celej kauze. Tak len pre zaujímavosť, aby ste pochopili, o čo vlastne ide.

    Správca konkurznej podstaty skrachovanej spoločnosti Perspektíva, ktorú teda prevzala pod záštitu Všeobecná zdravotná poisťovňa, má jednak vyplývajúce zo svojej povinnosti odsúhlasovanie záväzkov, pohľadávok a vytvárať podmienky preto, aby ten konkurz bol čo najefektívnejší. Stav bol taký, že Veriteľ mu zaplatil za to, čo mu vyplýva priamo z funkcie správcu konkurznej podstaty 6,6 milióna Sk. No, ak toto má byť normálne a vy ste to nejako v správe uviedli, že je to vlastne fakt, že on teda pracoval. No ak správca konkurznej podstaty má 2,75 % z výšky vymoženej pohľadávky priamo v skrachovanej spoločnosti Perspektíva, tak Veriteľ mu ešte na prilepšenie stravy dal teda 6,6 milióna. Asi to vnímal tak, že odmeny členov predstavenstva boli viac ako 7-miliónové, no tak treba aj tomuto pánovi niečo dať. Veď to je nehorázny nezmysel, až nehorázny čin urobiť niečo také, dať niekomu len tak, čo mu vyplýva priamo z jeho náplne.

    A teraz vráťme sa ešte k tomu pánovi Kozovskému. Veľmi zaujímavý fakt. Skrachovaná spoločnosť Perspektíva mala pohľadávky voči svojim subjektom a mala očakávať nejaké príjmy od týchto subjektov. Ale pán Kozovský s veľkou nonšalantnosťou predával tieto pohľadávky.

    Len tak pre zaujímavosť predal pohľadávky za 236 miliónov korún na Seychelské ostrovy nejakej firme Lavantex Continental ANC a predal to, čudujte sa svete, za 1 125-tisíc korún, čo je tak výťažnosť 0,45 alebo 0,47 % celkových pohľadávok. Zdá sa vám to byť normálne? A medzi týmito pohľadávkami je viac ako 200 miliónov pohľadávka voči Poštovej banke. Zdá sa vám to byť celkom normálne voči klientovi, ktorý je maximálne bonitný? Veď toto som ja ani nechcel otvárať skôr, ako vôbec bude nejaká diskusia, ktorá bude, a ja som prekvapený z toho, že ak ste si to písali sám a že ste si nedocenili tieto veci, škoda a ľutujem teda toho, kto vám pomáhal možno pri tom písaní, že vás neupozornil na takéto diletantstvá. To je len malý výťažok z toho.

    A to, čo som sa vám snažil povedať, že pán Kozovský dostal 6,6 milióna od Veriteľa, a to sú vlastne peniaze, ktoré vyšli z úrokov, ktoré mal Veriteľ na účte. No skúste uhádnuť, koho peniaze boli na Veriteľa na účte. Myslíte, že nejaký don Juan alebo niekto s modrými očami dal na ten účet Veriteľa? No iba štát tam dal. Tie úroky boli nikoho, len štátne. Čiže aj tie peniaze, ktoré ste hovorili, že to bolo z úrokov. No, to je nehorázny nezmysel. Takže len toľko na margo toho, čo ste povedali. Ja fakt ešte raz hovorím, ja som prekvapený, že práve vychádzate s tými argumentmi, ktoré sú jedny z najhorších argumentov, jedny z najhorších. Sú tu ešte horšie možno v rámci tejto správy. Ďakujem zatiaľ.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Buriana pán poslanec Bastrnák. Ešte niekto? Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Bastrnák, máte slovo.

  • Samozrejme, pán poslanec, že máte pravdu v tom, že ja nie som odborník na financie ako vy. Iste viete dobre, že nič som nemal spoločné s Veriteľom, ani som nesedel vo vláde.

    Na druhej strane, práve tieto veci som spomenul kvôli tomu a dal som aj na to odpoveď, na čo ste sa potom pýtali mňa ex post. Práve to som tam prečítal, čo je odpoveď na tu otázku, ktorú ste dali vy ex post. To je jedna vec.

    Druhá vec, že, samozrejme, ešte raz musím konštatovať, že keď máte aj s pánom Kozovským, aj s iným určité podozrenie a dôkazy, tak môžete sa obrátiť na úrady činné v trestnom konaní. A potom, samozrejme, uvidíme, či ste mali pravdu, alebo nie. A práve na to vás upozorňujem, alebo dovolím si vás upozorniť na to, že to nie je dobrý spôsob komunikácie alebo dobrý spôsob dokazovanie, keď tu v parlamente chcete takéto veci dokázať. Keď si myslíte, že niekto porušil zákon, urobte kroky. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Burian, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi.

  • Veľmi krátko. To trestné oznámenie, pokiaľ som čítal tie informácie, ktoré sú, už je podané. To je jedna vec.

    A druhá vec, ja dnes nie som ten v role toho, alebo teda v tej role toho sudcu. Ja budem za to, aby sa obnovila tá činnosť a znovu sa vrátila kvázi tá prehľadná čistota, o ktorej tu už rozprávali nejakí vaši predrečníci. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi posledný z písomne prihlásených rečníkov pán poslanec Novotný. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dovoľte mi, aby som vystúpil k predloženej správe ministerstva financií, aj keď nebýva zvykom, aby som vystupoval k iným správam, ako sú správy ministra zdravotníctva. Naozaj táto, pretože sa úzko dotýka fungovania rezortu zdravotníctva v predchádzajúcom štvorročnom období, ma, samozrejme, oslovila, a preto by som si dovolil na ňu zareagovať.

    V prvej časti môjho vystúpenia, teda tej, ktorú poviem na základe písomného prihlásenia by som sa chcel venovať jednotlivým tvrdeniam v tejto správe.

    Môj kolega Tibor Bastrnák začal teda analyzovať tú správu a ja by som sa venoval tej analýze správy ďalej.

    V druhom mojom vystúpení na základe ústneho prihlásenia by som sa viacej povenoval Valentovičovmu zostatku, alebo keď chcete likvidačnému zostatku. Skrátka, nazvite to akokoľvek, ale tým 650 miliónom Sk, ktoré použila už táto vláda zo zostatku akciovej spoločnosti Veriteľ, pretože, tak ako som to avizoval na tlačovej besede pred mesiacom, skutočne stále a stále len prichádzajú nové a nové vážne zistenia ohľadom použitia týchto 650 miliónov Sk.

    Takže najprv k tej správe. Na úvod mi dovoľte vyjadriť sklamanie zo správy o výsledkoch preverenia činnosti spoločnosti Veriteľ, a. s. za celé obdobie jej existencie. Ukazuje sa, že SMER namiesto riešenia problémov tejto spoločnosti, namiesto riešenia problémov zdravotníctva zadáva ministerstvám vypracovávať rôzne správy o minulosti v nádeji, že sa objavia nejaké obludné skutočnosti o zločineckom fungovaní predchádzajúcej vlády.

    Táto správa je ale, vážený pán minister financií, obrovské fiasko. Myslím, že to viete aj vy, len nemôžete to povedať a snažíte sa predstierať, aké obrovské objavy ste v tejto správe urobili. Pravda je ale taká, že ste neobjavili nič.

    Jeden veľký predvolebný mýtus strany SMER, ktorý vehementne živil aj terajší predseda parlamentu pán Paška, predtým tieňový minister zdravotníctva, skončil. S Veriteľom môžete oddnes strašiť len úplne bezprizornú časť voličstva SMER-u. Nikto iný už v tejto krajine o zločineckom fungovaní spoločnosti Veriteľ nebude chcieť nič počuť, pretože správa, dámy a páni, naozaj si dajte tú námahu a prečítajte si ju, neobjavila nič.

    Médiá pred časom napísali, že vraj som so správou spokojný. Zrejme to bola len nejaká prešmyčka mojich slov, ktoré som povedal vo výbore pre zdravotníctvo. Spokojný s ňou nie som. Som z nej sklamaný. Som ale veľmi rád, že sa nakoniec ukázala pravda v celej nahote.

    Koniec koncov som veľmi rád, že pán minister financií túto správu napísal. Je dobré, že ju napísal. Je dobré, že je, pretože každý, kto nepočúva a nehodnotí túto správu len z médií, ale je ochotný si ju prečítať, lebo je verejne dostupná, sa môže dozvedieť to obrovské fiasko, ku ktorému po polroku dospela táto vláda.

    Ministerstvo financií objavilo, že nič neobjavilo. Tak napísalo správu, ktorá je obrazom toho, ako treba vykrúcať a tendenčne hodnotiť fakty. Celá správa je rozdelená do kapitol, ale každá má rovnakú štruktúru. Začína technokratickou chronológiou faktov, ako čo prebiehalo, to písali úradníci. Nie som taký odborník na detaily, ale popisnej časti každej kapitoly vo väčšine ani nie je čo vyčítať. Naozaj, keď som to porovnával aj s tými predchádzajúcimi správami, ktoré o Veriteľovi predkladal minister Zajac, niekedy ťažko v tej popisnej časti, ktorú urobil úradník, niečo vyčítať, že niečo vynechal, alebo zabudol, alebo zmenil číslo. To urobili, ako som už spomínal, úradníci a tí sa držali faktov.

    Potom ale nastupuje politika a takzvané zhrnutie k danej časti. Kto si to ešte neprečítal, nech tak urobí, zasmeje sa. Totižto zhrnutie skoro vôbec nehovorí o danej kapitole, ale podáva s prepáčením smerácke politické hodnotenie zdravotníctva. Veľakrát k úplne inému problému, než o ktorom hovorí kapitola. Úžasná správa, úžasné čítanie. Keby to bola diplomovka, konzultant by vám ju dal prerobiť, pán minister, pretože vaše závery nesúvisia s vašimi objavmi. Tak poďme zaradom.

    Časť I odsek 1, keď tu máte správu, listujte so mnou, aby sme sa naozaj trošku pobavili. Časť I odsek 1. Na jednu a štvrť A štvorky na záver s tabuľkou celkom zrozumiteľne popísané, chválim úradníkov, ako prichádzali financie z vlády do Veriteľa, a. s. na základe 19 uznesení vlády. Jasné a prehľadné, dokonca aj ja ako doktor medicíny som to pochopil a nie som ani ekonóm. Zhrnutie: Z dôvodu realizovaných zmien sa menil pôvodný zámer oddlženia zdravotníctva a použitie týchto verejných prostriedkov sa postupne stalo neprehľadné a netransparentné.

    Pán minister, pre mňa je to dokonca aj z vašej správy úplne prehľadné a transparentné. Vy tomu nerozumiete? Veď tomu porozumeli aj vaši úradníci. Ak by ste predsa len chceli podrobnejší materiál ako ten váš, dovoľujem si vám ponúknuť na preštudovanie tri materiály z obdobia predchádzajúcej vlády. Jeden sa volá Správa o projekte na oddlženie zdravotníctva, akciovej spoločnosti Veriteľ, druhý sa volá Informácia o vyhodnotení mechanizmu oddlženia zdravotníctva a finančnej analýzy nákladov na jeho zabezpečenie k 30. júnu 2005 a tretí sa volá Vyhodnotenie procesu oddlženia zdravotníctva prostredníctvom spoločnosti Veriteľ, a. s. k 31. 12. 2005. Tu si môžete doštudovať, čo chýba v tej správe, alebo prípadne pochopiť hlbšie ten proces, ale poviem, že na základe jednej A štvorky, jednej a štvrť A štvorky, nech sa páči, som to celkom dobre pochopil. Tieto správy predkladal minister Zajac pravidelne do Národnej rady, každý polrok sme mali informácie o tom, ako Veriteľ fungoval.

    Ja viem, pán minister, že ste dostali politické zadanie hodnotiť neprehľadným prehľadné, no ale vyzerá to trošku smiešne, kto to prečíta. No najviac sa vám vydarila časť II bod 1. Názov časti Zdravotnícke zariadenia delimitované na obce a VÚC a transformované na neziskové organizácie a akciové spoločnosti. Kde znovu na jednej A štvorke je popísaný proces oddlženia a potom zhrnutie úplne od veci. Ešte, že ste na záver dopísali, že zdrojom je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, lebo to ma vôbec neprekvapilo, toľko neodbornosti a nekompetentnosti môže pochádzať len z ich pera. Zhrnutím oddlženia je napríklad fakt, citujem zo správy: „Oslabenie postavenia zakladateľa pri ochrane a nakladaní s majetkom štátu vloženým do neziskových organizácií, a tým aj oslabenie kontrolných mechanizmov nepochybne môže mať za následok nevýhodné obchodné transakcie pri nakladaní s majetkom v neprospech štátu.“

    Dámy a páni, ako to súvisí s procesom oddlženia? To som neporozumel ja pre zmenu. Ako súvisí kritika fungovania neziskových organizácií s procesom oddlženia? Ako súvisí podozrievanie z nekalého narábania s majetkom štátu v štátnych neziskových organizáciách, kde, podotýkam, má štát majoritu, s procesom oddlženia? No nijako. Ale vyčítali to zo správy ministerstva zdravotníctva.

    Keďže vás tu nechcem zabávať, prejdem hneď k časti VII tejto správy nazvanej záver. To mal byť zrejme manifest vlády o zločinnosti Veriteľa, a. s., keďže väčšina ľudí, ktorí sa nezaoberá touto problematikou, trošku hlbšie si prečíta záver a na základe toho si urobí nejaký úsudok. Je to však len prehľad už známych opakovane omieľaných poloprávd a lží o slovenskom zdravotníctve, ako ich poznáme v podaní strany SMER ešte z čias predvolebných.

    Takže poďme zaradom k jednotlivým tvrdeniam a naozaj sa trošku prizastavme pri tejto správe, lebo oddá sa trošku o tom podiskutovať.

    Citát zo správy: „Samotná realizácia tohto procesu nesplnila očakávania odbornej verejnosti. Z krátkodobého hľadiska je možné zhodnotiť tento krok pozitívne vzhľadom k tomu, že vykazovaný dlh zdravotníctva klesol. Štát pomohol zlikvidovať dlhy zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní,“ koniec citátu. Nerozumiem, prečo potom projekt Veriteľ nesplnil očakávania odbornej verejnosti? Prvá časť vety odporuje záveru tejto vety, keď vďaka Veriteľovi, ako sa píše vo vašej správe, štát výrazne zlikvidoval dlhy zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní. Veď ale to bol účel Veriteľa, akciovej spoločnosti, preto bol založený, pre nič iné, len preto, aby zlikvidoval dlhy zdravotníckych zariadení a poisťovní.

    Po predchádzajúcich opakovaných pokusoch s oddlžením, keď po oddlžení bol dlh v zdravotníctve dokonca vyšší ako pred oddlžením sa konečne našiel efektívny mechanizmus. Ak sa domácnosť zadlžuje a ja ju oddlžím, bude vytvárať nový dlh, kým neurobím systémovú zmenu, a tým bola v zdravotníctve transformácia na akciové spoločnosti alebo neziskové organizácie overená praxou, tie sa nezadlžujú, pozrite správu ministra o vývoji dlhu, ministra zdravotníctva. Tie dlhy nevykazujú. Tomu sa nedá rozumieť? Podľa mňa je to veľmi zrozumiteľné.

    Ďalší citát: „Z dlhodobého hľadiska výsledkom tohto procesu je skutočnosť, že napriek 20 miliardám Sk, ktoré štát vyčlenil na oddlženie zdravotníctva, nepodarilo sa staré dlhy zdravotníckych zariadení prostredníctvom spoločnosti Veriteľ, a. s. definitívne vysporiadať a, naopak, dlhy najmä od štátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti naďalej stúpajú.“ Citát zo záveru správy.

    Už z týchto tvrdení je pre odbornú verejnosť, na ktorú sa odvolávate, úplne jasné, že neodbornosť a nekompetentnosť vo vzťahu k rezortu zdravotníctva, žiaľ, pomaličky prechádza z ministerstva zdravotníctva aj na ministerstvo financií. Definitívne sa dlhy nepodarilo vysporiadať preto, lebo veritelia nemocníc sa mohli a nie museli dohodnúť s Veriteľom, akciovou spoločnosťou. Dva subjekty práva spolu rokovali o podmienkach odkúpenia pohľadávky, štátna akciovka Veriteľ a povedzme dodávateľ liekov a zdravotníckych pomôcok, ktorý mal pohľadávku voči nemocnici. Ak sa nedohodli na podmienkach, tak si povedzme, dodávateľ, súkromná firma, povedzme aj zdravotníckych pomôcok alebo liekov naďalej uplatňuje svoju pohľadávku. To je podľa mňa úplne jasné a zrejmé a mohli by tomu rozumieť aj na Ministerstve financií Slovenskej republiky.

    Pán minister, spýtajte sa poslancov z vládnej koalície, ktorí takéto distribučné firmy majú, ako to beží pri rokovaní dvoch subjektov práva o odkúpení pohľadávky. V jednom máte ale pravdu, že dlhy najmä u štátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti naďalej stúpajú. Ale prečo? Lebo Veriteľ zle fungoval? To myslíte vážne? Lebo analytici si zase myslia, že dlh v zdravotníctve narastá pre negatívne trendy, ktoré založila vaša vláda. Nárast nákladov na lieky o 15 až 17 % napriek zníženiu DPH, vláda vzala 2 miliardy príjmov poskytovateľom zrušením poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, po zrušení 20- a 50-korunových platieb vláda ničím nelimituje nadspotrebu zdravotnej starostlivosti, vláda opakovane zaviedla mäkké rozpočtové kritériá, zastavila transformáciu zdravotníckych zariadení.

    Podľa mňa preto narastajú dneska v štátnych zdravotníckych zariadeniach dlhy, a nie preto, že ich Veriteľ oddlžil. Mám znovu zopakovať ten príklad, že keď v domácnosti mi brat vyplatí všetky moje dlhy a ja len naďalej budem mesačne míňať 15-tisíc korún a zarábať 10, tak sa budem zadlžovať ďalej. To nie je vina môjho brata, ale môjho zlého hospodárenia.

    Ďalší citát zo správy: „Na základe údajov získaných z návrhu záverečného účtu za rok 2006,“ píše v správe minister financií, „bolo zistené, že vývoj dlhu iba v kapitole Ministerstva zdravotníctva SR zaznamenal oproti roku 2005 stúpajúci trend. Od konca roku 2005 došlo v rezorte zdravotníctva k 31. 12. 2006 k nárastu dlhu z 5,6 miliardy na 6,8 miliardy Sk, to je o necelých 1,2 miliardy Sk.“ Podotýkam, píše sa ďalej v správe, „že ide o dlh štátnych zdravotníckych zariadení“. A ja zas podotýkam, že vaše čísla sú síce pravdivé, ale zavádzajúce.

    Na konci roka, pomôžem si správou o vývoji dlhov v rezorte zdravotníctva k 31. 12. 2007, ktorú predkladal do vlády Slovenskej republiky váš bývalý kolega, pán minister Valentovič, hneď na prvej strane je tabuľka, ktorá hovorí o vývoji dlhov. K 31. 12. 2005 bol dlh 5,6 miliardy, celkový dlh v zdravotníctve, k 31. 12. 2006 6,8 miliardy. Čísla sedia zo správy o Veriteľovi. Tento dlh vytvorili štátne zdravotnícke zariadenia. Nie je to celkom pravda. Štátne zdravotnícke zariadenia vytvorili omnoho väčší dlh. Totižto v období 2005 – 2006, čiže v priebehu roka 2006 klesol dlh zdravotných poisťovní z 1,2 miliardy na 97 miliónov, neviem čím, akým zázrakom, lebo netrúfam si povedať, že preto, lebo sme ich transformovali na akciové spoločnosti. Určite nie, asi zázrakom klesol dlh týchto akciových spoločností. Takisto si znížili svoj dlh aj nemocnice delimitované na vyššie územné celky transformované na akciové spoločnosti a na neziskové organizácie z bezmála 2,4 na bezmála 2,2 miliardy Sk. Jedine, kde dlh narastal v priebehu celého roku 2006 boli štátne zdravotnícke zariadenia, a to nasledovne: do polroka 2006 k 30. júnu 2006, keď sa konali parlamentné voľby, v júni 2006, iste sa pamätáte, teda, keď niesla zodpovednosť predchádzajúca vláda, narástol dlh štátnych zdravotníckych zariadení o 800 miliónov korún.

    Za druhý polrok 2006 už narástol o 1,6 miliardy Sk. To znamená, že štátne zdravotnícke zariadenia v roku 2006 urobili dlh 2,4 miliardy korún, nie 1,2 miliardy korún, ako sa píše v správe o Veriteľovi. Prosím, nečítam to z nejakých zlých opozičných materiálov, ale zo správy ministra Valentoviča, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky.

    Ak dovolíte, budem pokračovať ďalej. Citát: „Negatívny vplyv na vývoj dlhu zdravotníckych zariadení v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky malo odštátnenie časti zdravotníckych zariadení, ktorých činnosť bola zisková, čím sa prehĺbilo ich stratové hospodárenie. Delimitácia týchto zariadení bola vykonávaná za nevýhodných podmienok pre zdravotnícke zariadenia a taktiež nie je možné vylúčiť, že vykonávanie verejných súťaží bolo realizované v korupčnom prostredí.“ Zdroj Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

    Ani sa nečudujem, že takúto hlúposť ste vyčítali zo zdroja ministerstva zdravotníctva. Asi zo správy zo zdravotníctva, ktorú plénum prerokovalo v júni 2007. Nie je to nič iné ako politická interpretácia, politická demagógia. Tak ako to vlastne bolo s tým odštátňovaním, myslím, že o tom už hovoril aj môj predrečník pán poslanec Bastrnák, ale tak pre poriadok si trošku o tom povedzme.

    Odštátnenie niektorých činností prebiehalo kontinuálne v rokoch 2000 až 2006 vo všetkých zdravotníckych zariadeniach ako v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu, tak VÚC. Odštátnené boli väčšinou stratové laboratóriá a pozor, v tom čase stratové hemodialýzy. Ak máte príklad ziskovej hemodialýzy alebo laboratória, ktoré bolo odštátnené, sem sa, dajte ten príklad na stôl a poďme hovoriť o konkrétnej nemocnici, kde bola zisková hemodialýza odštátnená. Tieto zariadenia v tom čase urgentne potrebovali investície, a keďže nemocnice, v tom čase príspevkové organizácie voľné finančné zdroje na investovanie do týchto zariadení nemali, spustil sa proces odštátnenia väčšinou dlhodobého prenájmu týchto častí zdravotníckych zariadení.

    Po odštátnení však nájomcovia, väčšinou ide o dlhodobé prenájmy, to len podotýkam, že žiaden odpredaj ani privatizáciu, investovali často desiatky miliónov do prístrojového vybavenia a modernizácie a pozor, platia komerčné, liberalizované nájomné nemocnice. Nemocnice tak získali rýchly zdroj príjmu a nemuseli nič investovať a pacienti? To je asi najdôležitejšie, ako na to pozerajú pacienti. Tým je úplne jedno, dámy a páni, komu patrí laboratórium, nemocnica, hemodialýza alebo lekáreň. Ich zaujíma kvalita a dostupnosť. Spýtajte sa ich, či sa im páči na zrekonštruovanej modernej hemodialýze, kde to vyzerá ako v najmodernejšom výskumnom stredisku, navštívte jednu, naozaj, dajte si tú námahu, kde je napojený na moderný niekoľkoročný stroj, alebo im bolo lepšie v minulosti na starých, často muzeálnych strojoch, kde ležali v miestnosti s roztrhaným linoleom zalepeným leukoplastom, lebo tak vyzerali väčšinou nemocnice, mnohé ešte stále vyzerajú a nad ním blikalo sliepňajúce neónové svetlo.

    Pacienti sú spokojní s tým, ako tieto služby fungujú dnes. Ak dnes nejaký kvázimanažér nemocnice tvrdí, že keby nebola prenajatá hemodialýza, dnes by z nej mal väčší príjem, ako má z nájmu. Je to isté, ako keď máte vidiecky dom, ktorý sa rozpadá, nemáte na rekonštrukciu, prenajmete ho a užívate si peniaze. Nový majiteľ ho zrekonštruuje a prebuduje na prosperujúci penzión a vy teraz lamentujete, že keby ste teraz mali ten penzión, lepšie by ste z neho profitovali, ako keď ste predali, prenajali starú chalupu. To je presne to isté.

    Ďalší citát zo správy: „Nepriaznivý vývoj vo financovaní zdravotníctva, ktorý naďalej pretrváva, poukazuje na to, že vláda Slovenskej republiky opäť neriešila problém systémovo.“ Ešte raz tú prvú vetu, lebo viem, že veľa hovorím a možno vám unikla, to čítam zo správy ministra Počiatka. „Nepriaznivý vývoj vo financovaní zdravotníctva, ktorý naďalej pretrváva.“ Pán minister, nepomýlili ste sa? Pán minister odišiel?

  • Pán minister je tu, len na tri minúty odišiel do... prosím. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ja by som bol predsa len rád, keby prišiel pán minister, lebo teraz som tak k nemu chcel pekne prehovoriť.

  • Ako lekár iste chápete, že sú určité situácie, kedy tu nemôže byť pán minister. Ale pán minister vás počuje, bude tu v priebehu pár minút.

  • Som rád, pán minister ma počuje a Boh ma stále vidí a toto ma upokojuje, tak idem ďalej.

  • Ruch a smiech v sále.

  • „Nepriaznivý vývoj vo financovaní zdravotníctva, ktorý naďalej pretrváva,“ toto čítam v správe ministra financií. Pán minister, áno, to je citát zo správy, mňa to tiež prekvapilo, pán spravodajca, nepriaznivý vývoj vo financovaní zdravotníctva, ktorý naďalej pretrváva, poukazuje na to, že vláda SR opäť neriešila problém systémovo. Predpokladám, že myslel predchádzajúcu vládu, ale nepriaznivý vývoj pretrváva? Toto ma veľmi prekvapilo. Prekvapilo ma to preto (ruch a potlesk), lebo strana, ktorá nominovala pána ministra do funkcie ministra financií tvrdila pred voľbami vehementne, že nepriaznivý vývoj vo financovaní zdravotníctva zastaví a on pretrváva? Ako to? Vy to neviete vyriešiť? Veď ste zvýšili aj platby za poistenca štátu, nie síce na 5 %, ako sa sľúbilo, ale len na etapy na 4,5 %, ale zvýšili ste. Aj výber poistného sa zvýšil, celkom tomu nerozumiete ako, ale je to asi tým, že rastú priemerné mzdy vďaka reformám predchádzajúcej vlády. Tak čo sa deje?

    Aj minister zdravotníctva sa vymenil a nepriaznivý vývoj vo financovaní zdravotníctva stále pretrváva. Myslím si, že toto radšej, pán minister financií, už druhýkrát do správy nepíšte. Viete, vždy sa nájde taký zlý opozičný šprták ako napríklad Novotný a ešte to prečíta.

    Ďalší citát: „Dôvodom tohto vývoja,“ myslel tým pán minister neprehľadnosť použitia finančných prostriedkov, „bola najmä absencia relevantných informácií o výške záväzkov zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní, ktoré mali byť predmetom oddlženia“. No tu konečne súhlasím s pánom ministrom. Naozaj, naozaj bolo veľmi neprehľadné hospodárenie jednotlivých príspevkových organizácií. V tomto má pán minister pravdu. Problémy s rôznym vedením účtovníctva, záväzkov a pohľadávok jednotlivými nemocnicami bolo najväčším problémom oddlženia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Práve snaha o prehľadné hospodárenie viedla predchádzajúcu vládu k príprave modelu akciových spoločností. Práve preto, aby bolo jednotné účtovníctvo, jednotná účtovná osnova a ľahká kontrola štátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Keď ich ale táto vláda, dnešná vláda ponechala vo forme príspevkových organizácií, je ich hospodárenie prehľadnejšie? Nie. Hospodária naďalej tak, ako hospodárili predtým neprehľadne.

    Ďalší citát zo správy: „Postup, ktorý bol aplikovaný pri odkúpení pohľadávok, nezabezpečoval všetkým záujemcom rovnaké podmienky. Nerovnaký prístup pri určovaní ceny za postúpené pohľadávky vykazuje znaky korupčného prostredia.“ Koniec citátu. Na základe tohto tvrdenia mám ale podozrenie, že buď terajšia vláda Slovenskej republiky filozofii Veriteľa, akciová spoločnosť neporozumela, alebo cielene škandalizuje a vyvoláva ducha korupčného prostredia. Tajomstvom Veriteľa, akciovej spoločnosti bolo to, že minul, reálne minul 19,4 miliardy Sk a zlikvidoval dlh 33,5 miliardy Sk. Ináč ako vyjednávaním o najvýhodnejších podmienkach pre štát sa to asi nedalo dosiahnuť. Týmto číslom som si istý, pretože som ho vyčítal zo správy z predchádzajúceho obdobia, pán minister, a vo vašej správe (hlasy v sále)...

  • Ja by som poprosila, keby ste, pán poslanec Novotný, dokončili vystúpenie.

  • Ďakujem pekne, ďakujem pekne pánovi ministrovi.

  • Ešte raz poprosím, pán poslanec Novotný, dokončite vystúpenie, potom môže reagovať pán minister.

  • Pán minister, mimochodom, tieto čísla ste správne napísali. Tak to nie je tak celkom jedno, lebo ja hovorím o číslach zo správy zo dňa 31. 12. 2005. Vyhodnotenie procesu oddlženia zdravotníctva prostredníctvom spoločnosti Veriteľ k 31. 12. 2005. Inú som k dispozícii nemal. Keby ste ráčili, pán minister, napísať, do vašej správy, koľko bolo..., ale nemám ju tu, ale, pán minister, viete, vy máte u vás doma niečo a neviete o tom, že to tam máte. Takže ja nemám túto správu k dispozícii, vychádzal som zo správy, ktorú som mal k dispozícii. Ale vo vašej správe sa o tom, kde, pán minister, ukážete mi to? To nie je dôležité? Aha. Takže nie je dôležité, koľko finančných prostriedkov bolo použitých na oddlženie akého objemu dlhov, každopádne, že to vykazovalo známky korupčného prostredia, to je záver.

    Takže ja by som pokračoval ďalej, keď ma pán minister upresní, veľmi rád použijem jeho čísla. Mimochodom, tieto výsledky, ako som už hovoril, vypadli zo správy. Čo myslíte? Prečo asi? Prečo chýba v správe o činnosti Veriteľa, a. s. výsledok jeho činnosti, že za 19,4 miliardy zlikvidoval dlh 33,5 miliardy, ako hovorí pán minister posledné číslo, že je len 27. Dobre hovorím, pán minister, miliárd? A tu chce niekto vykonať dojem o šafárení s prostriedkami štátu, keď mal Veriteľ takú obrovskú efektivitu. No mal. No mal, pretože minul 19,4 miliardy korún a zlikvidoval viacej dlhov, že? Ale efektívne použil tieto finančné prostriedky alebo nie? Som rád, že pán spravodajca sa venuje tejto problematike a má na to vysvetlenie, ale ja, ak dovolíte, by som pokračoval ďalej v čítaní môjho vystúpenia.

    Taktiež sa očakávalo, že v rámci oddlženia sa Veriteľ, a. s., citát podotýkam, taktiež sa očakávalo, že v rámci oddlženia sa Veriteľ, a. s. zameria aj na odhalenie nekorektne vykonaných verejných súťaží, neopodstatnených nákupov, neprimeraných cien alebo prípadných fingovaných faktúr“. Citát zo správy ministerstva financií. To ale asi autori nemyslia vážne. Na to sú iné orgány, nie proces oddlženia. Veriteľ nerobil nič iné, len oddlžoval. Použil finančné prostriedky štátu, ako hovorí pán spravodajca, na vyplatenie záväzkov zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní. To je všetko. Nie preveroval, nezisťoval, či boli výberové konania napísané v zmysle vestníka, na to je Úrad pre verejné obstarávanie, to, ako sa hospodári v nemocnici kontroluje zriaďovateľ a prípadne, ak došlo k nejakému podozreniu z trestnej činnosti, na to sú orgány činné v trestnom konaní, ale nie Veriteľ. Veriteľ, akciová spoločnosť nebol zriadený za týmto účelom, aby preveroval efektívnosť hospodárenia nemocníc.

    Ďalší citát. „Spoločnosť Veriteľ, a. s. v rozpore s platnou legislatívou použila verejné zdroje aj na oddlženie záväzkov zdravotníckych zariadení, ktoré vznikli už v období, keď boli tieto zdravotnícke zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obci alebo VÚC. Za riešenie týchto novovzniknutých záväzkov mali byť v plnom rozsahu zodpovední príslušní zriaďovatelia.“ Koniec citátu. No, mali aj nemali byť plne zodpovední noví zriaďovatelia, pretože samosprávne kraje získali zriaďovateľskú pôsobnosť nad týmito nemocnicami k 1. 1. 2003. Prebrali nemocnice v stave príspevkových organizácií, ktoré sa od prvého dňa systematicky zadlžovali. Mnohí z nás sú poslanci VÚC, takže veľmi dobre vieme, čo sme sa trápili s našimi nemocnicami, ktoré boli v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov. Noví zriaďovatelia nemali čarovný prútik, aby zo dňa na deň zastavili vytváranie nového dlhu. To, že štát oddlžil aj nemocnice VÚC voči Sociálnej poisťovni do konca roka 2004 vychádzalo zo snahy pomôcť týmto nemocniciam.

    Chcem len poznamenať, že všetci župani odhliadnuc od politickej príslušnosti žiadali štát, aby im s narastajúcim dlhom týchto nemocníc, ktoré zdedili v takomto stave, pomohol. Veď asi by nebolo celkom korektné, ak by boli oddlžované štátne zdravotnícke zariadenia, nechať nemocnice VÚC topiť v dlhoch, ktorých tvorbu vlastne zdedili. Ale tak trošku ironicky poznamenám, nepolemizujem teraz o ekonomickej súvislosti rozhodnutia Veriteľ, akciová spoločnosť, ale trošku ironicky poznamenám, že sa teším, ako to minister financií oznámi predsedom samosprávnych krajov, šiesti sú zo SMER-u a dvaja z HZDS. Dokonca by som aj inšpiratívne poradil, že by mohli vrátiť neoprávnene získané prostriedky do ich nemocníc.

    Ďalší citát, na krátko sa zastavím aj pri družstevnej zdravotnej poisťovni, aby som nebol, nedajbože, obvinený z toho, že som obišiel tento dôležitý fakt. Doktor Kozovský, správca konkurznej podstaty, citujem, „v Družstevnej zdravotnej poisťovni Perspektíva na základe uzavretých zmlúv o postúpení pohľadávok predával pohľadávky zrušenej poisťovne za minimálnu hodnotu“. Tu je teraz napísané, ako to išlo na Seychely, o ktorých už hovoril pán spravodajca. A ďalej sa pokračuje v správe „oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie a podozrenie zo spáchania trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, marenia konkurzného konania Trestného zákona“. To znamená, ministerstvo financií veľmi správne, keď zistilo, že došlo k nejakému porušeniu zákona, podalo trestné oznámenia.

    Ja sa k správcovi konkurznej podstaty Družstevnej zdravotnej poisťovne Perspektíva nebudem vyjadrovať. Ak bol naozaj porušený zákon, ako teda tvrdí aspoň pán spravodajca v opakovanom vystúpení, ja verím, že orgány činné v trestnom konaní budú konať. Bude dobre, keď o tom budeme vedieť. V Družstevnej zdravotnej poisťovni Perspektíva vám ale poviem, čo akosi v správe chýba. A je to dosť dôležité vedieť, pretože celé je to zahalené touto jednou vetou o nejakom pánovi doktorovi Kozovskom a o Družstevnej zdravotnej poisťovni Perspektíva nič viac. Takže poďme trošku k tomu, ako vznikla, prečo fungovala, kto ju tuneloval, prečo ju tuneloval a kto to všetko vyplatil na koniec poskytovateľom.

    Perspektíva vznikla a fungovala v rokoch 1994 a 1998. To Dzurinda nebol predseda vlády, ani Mikloš minister financií. Bolo to za vlády Vladimíra Mečiara. Jej krach bol spôsobený aj tým, že pred voľbami jej predstavitelia vytvorili a podporovali politickú stranu Naše Slovensko. Je verejným tajomstvom, že cieľom tejto strany bolo oslabiť preferenčne SDK. Hlavného oponenta vtedy vládneho HZDS. A hneď po voľbách Perspektíva skrachovala a zostal po nej miliardový dlh, presne 1,1 miliardy Sk. Za to skutočne Dzurindove vlády nemôžu.

    Viem aj to, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti mali dlhé roky pohľadávky voči Družstevnej zdravotnej poisťovni Perspektíva, ktoré boli nedobytné a zrazu ich Veriteľ, akciová spoločnosť zaplatil. Viete, pre súkromného zubára či detského lekára to bola skvelá správa. Dostal svoje peniaze, o ktorých myslel, že ich nikdy ani neuvidí.

    Ak niekto v tomto procese pochybil, ako to tvrdí vláda, o jeho vine či nevine rozhodnú orgány činné v trestnom konaní. Ja o tom špekulovať nebudem. Ale vyrovnanie záväzkov Družstevnej zdravotnej poisťovne Perspektíva Veriteľom, akciová spoločnosť bol správny a zodpovedný čin voči lekárom, lekárňam, zdravotným sestrám a pacientom, ktorých manažéri tejto zdravotnej poisťovne okradli o ich poistné. Ešte raz podotýkam, to bolo za vlády HZDS, SDKÚ len platila účty.

    Na záver si dovolím zhrnutie. Správa o Veriteľovi je fiaskom dnešnej vlády. Hľadali ste a veľa ste toho nenašli. Správa je plná straníckych hodnotení, veľmi známych ešte z predvolebného pôsobenia strany SMER a tiež tendenčného prekrúcania jasných faktov. Slúži len a len na škandalizovanie dnešnej opozície poukazovaním na polopravdy a zamlčiavaním skutočnosti. Mne v správe napríklad osobne chýba aj širší výklad použitia likvidačného zostatku spoločnosti Veriteľ, akciová spoločnosť.

    Dámy a páni, vláda má na základe tejto správy podozrenia o korupčnom konaní, podozrenia o procesných pochybeniach. Len podozrenia, žiadne dôkazy.

    Dámy a páni, ja mám na základe mediálnych informácií podozrenie o korupčnom a klientelistickom minutí likvidačného zostatku spoločnosti Veriteľ, akciová spoločnosť. Ak dovolíte, k tomu sa budem venovať vo svojom ďalšom vystúpení, aby ste si trošku aj vy, aj ja oddýchli. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Novotného sa prihlásili pán podpredseda Národnej rady Miroslav Číž, ďalej pani poslankyňa Oľga Nachtmannová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka. Slovo má pán podpredseda Miroslav Číž. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda zdravotníckeho výboru, veľmi pozorne som si vypočul vaše vystúpenie už aj preto, že ho avizoval už predtým pán poslanec Mikloš. Chcem vám povedať jedno, pán predseda výboru, vystúpili ste s celkom zaujímavým prejavom. Z advokátskeho hľadiska vcelku dobre urobeným, len, pán predseda výboru, od vás som očakával, že idete hájiť predovšetkým verejný záujem, nie pána Mikloša a činnosť Veriteľa. Že vo vašom vystúpení zareagujete na veľmi vážne a veľmi konkrétne veci. Zdá sa vám, odznela veta, že napríklad vo Veriteľovi sa minuli na náležitosti súvisiace so správou viac ako 1,4 miliardy korún.

    Očakával som od vás stanovisko, od predsedu výboru ako od muža, ktorý je často veľmi kritický, že k tomu zaujmete stanovisko. Nepočul som. Očakával som v ďalšej súvislosti o situácii v dokumentácii veľmi zásadné veci, pretože zlikvidovať tesne pred koncom volieb spoločnosť, ktorá bola dopredu vystavená veľmi vážnym podozreniam už v čase konštituovania a aj v čase pôsobenia. Očakával by som, že ako predseda výboru budete jednoznačne aj vy žiadať, aby činnosť takejto inštitúcie bola dokonale zdokumentovaná v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

    Minister jednoznačne uviedol, že boli hrubo porušené prakticky všetky predpisy. Ak slovo škandalózne, ktoré ste niekoľkokrát použili, tak to sme mohli použiť, alebo vyjadriť sa k tomu, ako je to možné, že autoservis zlikvidoval server, ktorý, ako viete, by bol tým najlepším dokumentačným a z toho, čo ste povedali pravdepodobne ideálnym prostriedkom na vyvrátenie tých podozrení, o ktorých hovoríme.

    Pán predseda, ani slovo. Advokátsky ste poukazovali na všetko možné, k čomu sa, samozrejme, bude potrebné vyjadriť, je to legitímne, len pravdepodobne následne, teraz máme riešiť Veriteľa, schválili sme si to na predchádzajúcej schôdzi. Takže gratulujem vám, advokátsky výkon zaujímavý, ale vecne...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, v prvej časti svojho vystúpenia ste veľmi sugestívne použili otázku. Veriteľ zle fungoval? A sám ste si na ňu aj odpovedali, samozrejme, sebe vlastným spôsobom.

    Ja by som na to odpovedala takýmto spôsobom. Určite pre mnohé subjekty priniesol značné benefity. Keď si len vezmeme tabuľku, ako sa vyvíjali mzdy. Nebudem spomínať všetky roky, lebo nemám na to dostatok času. Ale zoberme si Predstavenstvo Veriteľa, a. s. Priemer na osobu za mesiac roku 2005 – 141 809 korún. Odmena na jedného člena predstavenstva v tomto roku – 78 333 korún. Rok 2006. Priemer na osobu za mesiac 875 370 korún. Dobre počujeme. Tu je úplne raketový nárast mzdy, pretože za rok 2006 bol mesačný nárast na mzdu, teda medziročne nám narástli mzdy o 617 %.

    Ďalej odmeny za rok 2006, tie som ešte neilustrovala. Na člena predstavenstva mesačne 622 393 korún. A napríklad, ešte mám čas, v roku 2006 maximum na osobu za mesiac členovi predstavenstva, neviem, komu to bolo, či to bolo predsedníčke predstavenstva, ktorá následne bola likvidátorkou spoločnosti, bolo vyplatené 3 228 377 korún. Takže skutočne mnohým subjektom priniesol značné benefity Veriteľ, akciová spoločnosť. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky teraz vystúpi pán poslanec Novotný. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Som rád, že začína konečne diskusia, lebo som sa trochu bál, že vládna koalícia sa nebude k tento téme nejako vyjadrovať a bolo by to iste škoda. Pozrite sa, ja som mal k dispozícii správu, ktorú predložil minister financií. Prečítal som ju a podrobil som ju svojmu pohľadu. Na jednotlivé tvrdenia vždy som povedal citát a svoje hodnotenie tohto tvrdenia. Všetky ostatné mediálne informácie a obludné zistenia, o ktorých ste napríklad hovorili aj vy momentálne, som nepovažoval za dôležité, aby som o nich diskutoval vo svojom vystúpení. Iste to považujete za dôležité vy, pani poslankyňa, preto sa teším na vaše rečnícke vystúpenia a budeme diskutovať o tom, či boli náležité tie odmeny, alebo neboli. Či boli menšie, alebo nie. Pevne ale verím, že rovnako pobúrená budete pri tom, keď vám budem čítať o tom, ako bol Valentovičov zostatok 650 miliónov použitý v mojom ďalšom vystúpení.

    Preto vás pozývam, aby ste zotrvali v sále, určite to bude zaujímavé, verím že budete rovnako pobúrená, ako sa nakupovali do našich podvyživených nemocníc prístroje v omnoho vyšších cenách, než sú voľne dostupné na trhu. Ako bol realizovaný bez verejného obstarávania plošný nákup prístrojov. Bude to veľmi zaujímavá diskusia. Takže ja môžem hodnotiť len správu. To, že sa hrabem v predchádzajúcich správach, aby som zistil viacej informácií, je len moja dobrá vôľa, pretože poslanec Národnej rady má k dispozícii správu, ktorú predložil minister financií. Na časť tejto správy som sa snažil zareagovať.

    Ďakujem pekne aj pánovi podpredsedovi Čížovi, že ma sledoval a verím, že budeme ďalej plodne diskutovať. Naďalej si myslím, že projekt Veriteľ bol veľmi efektívny, pretože použil 19,4 miliardy a zlikvidoval omnoho, omnoho väčšie dlhy. Ja tvrdím 33, pán minister 27, podľa novšej správy, keby to bolo len...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Novotný bol posledný, ktorý bol prihlásený do rozpravy. Najskôr, ak dovolíte, pán minister aj pán spravodajca, dám teraz priestor, aby sa mohli poslanci prihlásiť ústne. Pýtam sa, kto sa k tejto problematike hlási do rozpravy ústne? Páni poslanci Ivan Mikloš, Jozef Valocký, Viliam Novotný. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. A skôr ako dám slovo prihlásenému ako prvému Ivanovi Miklošovi, o slovo požiadal pán minister. Nech sa páči.

  • Aby som to uviedol na správnu mieru. Ja som nepovedal a ja netvrdím, že to bolo niektoré z tých čísiel. Ja som vám položil otázku? Ktoré je to správne číslo? Je to 27,776, 33 485 alebo 42 447. Pretože vy ste tu síce mávali nejakými správami, ale tu je napríklad ďalšia, ktorú tam nemáte, a to je uznesenie vlády číslo 575 z 21. júna 2006, čo je správa o likvidácii spoločnosti Veriteľ k 15. júnu 2006 kde, keď si otvoríme, tabuľka číslo 1 27,776. Tak koľko to teda bolo presne? A pýtam sa, prečo tu je tá časť, kde sa mali povenovať tí odborníci, čo toto robili, oddlženiu zdravotných poisťovní, že nenapísali nič. Iba náklady s tým spojené. Čo je veľmi zaujímavé, pretože potom nerozumiem a toto je celý tiež dôkaz o tom, že toto je záverečná správa o tom, ako celý Veriteľ vyzeral bilančne a nie je z toho jasné, že koľko to vlastne bolo? Vy tu tvrdíte 33 a tu tvrdíte 27. Tak sa pýtam, koľko to vlastne bolo? Ja ešte by som vám uviedol do pozornosti, že keď k tým vašim, povedzme, 33 prirátam tú ďalšiu položku za zdravotné poisťovne, tak mne to vychádza 42,4. Takže aké je to správne číslo, to je tá otázka, ktorú by som chcel dostať.

    A ešte jedna malá poznámka na niektoré tie vaše citácie, ktoré ste vy tvrdili, že nie sú podložené ničím. Tak sú tu ešte nejaké uznesenia vlády, ktoré boli nesprístupnené, o ktorých sa napríklad v niektorých veciach hovorí, ktoré ste tam napádali. Ale to nie je až také dôležité. Ja neviem, ktoré číslo je to správne. Preto sa pýtam, koľko vlastne naozaj Veriteľ oddlžil. Úplne jednoduchá otázka. Som zvedavý, kto mi na toto už konečne z vás odpovie. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána ministra sa neprihlásil nikto. Ďalej ešte pred riadne prihlásenými do rozpravy ústne chce v rozprave vystúpiť pán spravodajca. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. No, ja nie celkom zdieľam názor, že pán Novotný nám tu predviedol nejaké právne stanoviská k Veriteľovi. Ja práve naopak. Ja musím zase povedať, že, a to je citácia, ktorú používa môj známy a ktorý hovorí, že mnohými slovami nepovedal nič. No to, čo som počul, to je pre mňa spŕška nejakých vlastných sugestívnych dohadov, ale nie niečo, čo je teda hmatateľné, reálne, jasné.

    Jediný hmatateľný a reálny jav, pán predseda výboru pre zdravotníctvo, je to, čo ste povedali, že ste hrdý na to, že táto spoločnosť oddlžila, a to už polemikou 27, 33, 42, ale oddlžila niečo, pričom zarobila na štáte 13,8 miliardy Sk na Sociálnej poisťovni, ktorá, mimochodom, šla do filozofie druhého piliera a potrebovala peniaze ako soľ, a na Všeobecnej zdravotnej poisťovni 8,6 miliardy Sk.

    Tak keď mi toto niekto vysvetlí, tú efektívnosť, tú nadmieru, spokojnosť s takýmto riešením, pán predseda výboru, ja chcem vidieť vašu domácu peňaženku, keď to tak budete riešiť, že z vlastných peňazí sám sa dáte, by som povedal, obtiahnuť.

    A to je vlastne, ja neviem, ako keď niekto pozná nahrávku Šibe Grosmann, návšteva zoologickej záhrady a tam hovorí, že na vstupe podmázol stovkou, aby dostal 50-korunovú zľavu. Takže to je asi na tento spôsob, čo mi tu hovoríte. Ak to ešte raz zopakujete, ja už musím predpokladať, že nejaké vyšetrenie, ktoré je vám blízke, by ste mali absolvovať, lebo inak vám nemôžem odporučiť, ak niekto môže byť spokojný s takýmto riešením. A ja neviem, ja sa nechcem vyjadrovať, alebo nemôžem sa ani vyjadrovať, lebo pán Bastrnák aspoň vystúpil s niečím konkrétnym, v niektorých chvíľach niečo konkretizoval. Ale to bolo také všeobecné, že sa tu môžeme hrať donekonečna.

    Mám pocit, že asi nastáva čas, keď predložím ctenej Národnej rade nový návrh uznesenia, aby sme sa teda nehrali na mačku s myšou, všetci tu žiadajú, aby tú krištáľovú guľu, ktorou je povestný Veriteľ, aby sme otvorili, aby sme ukázali, že teda ten poriadok tam bol, tak asi potom budete všetci hlasovať, predpokladám, za uznesenie, ktoré bude hovoriť o tom, že vrátime naspäť ten proces likvidácie a potom môžeme jasným spôsobom preukázať, čo je a čo nie je pravda.

    Ja vám garantujem, bývalá koalícia, alebo ani nie koalícia, to sú konkrétni ľudia. Ja by som nerád, aby sa znižovala úroveň na nejakých ľudí, ktorí sú fiktívni. My máme konkrétnych ľudí v dozornej rade. Dokonca podľa štatútu dozorná rada odsúhlasovala každú pohľadávku, ktorá mala byť uhrádzaná Veriteľom. Ja som zvedavý, akú zodpovednosť za seba zoberú ľudia, ktorí práve takýmto spôsobom riešili. A ja si práve myslím, že ak sa vráti naspäť spôsob likvidácie, môžeme sa dožiť ešte väčších prekvapení.

    Takže ja prečítam ten návrh uznesenia. „Národná rada Slovenskej republiky konštatuje, že netransparentné až trestnoprávne hospodárenie spoločnosti Veriteľ, a. s., nemožnosť zdokumentovania efektívnych ekonomických výsledkov hospodárenia spoločnosti je potrebné riešiť dodatočnou likvidáciou spoločnosti, a tým presne zdokumentovať činnosť spoločnosti Veriteľ od založenia spoločnosti až do procesu jej likvidácie a žiada vládu Slovenskej republiky, aby v zmysle zákona č. 513/1991 Zb. o obchodnom zákone v znení neskorších predpisov zabezpečila možnosť dodatočnej likvidácie spoločnosti Veriteľ, a. s.“

    Som presvedčený, že je toľko nevyjasnených vecí a toľko dodatočných pohľadávok, ktoré v tomto procese vznikli, že bude nanajvýš nutné, aby tento proces, možno bude trvať pol roka, možno rok, ale raz navždy urobil poriadok. Takže ďakujem pekne za pozornosť zatiaľ v tomto vstupe.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie spravodajcu v rozprave sa prihlásili pán poslanec Viliam Novotný, Stanislav Janiš, Štefan Zelník. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Novotný. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pozrite sa, pán spravodajca, poslanec Národnej rady, keď to už tak hodnotíte, môže mať spŕšku sugestívnych tvrdení. Smutné je, keď spŕškou sugestívnych tvrdení je správa ministerstva financií. Samé podozrenia, žiadne fakty. Samé, myslíme si, mohlo niesť známky korupčného prostredia, mohlo sa stať asi. O tom je celá správa ministerstva financií. A to už je smutné. Ja nemám taký aparát ako minister Počiatek k dispozícii.

    No viete, ja pracujem v zdravotníckom zariadení ešte stále. A ja som s riešením, ktoré použil Veriteľ, a. s. bol spokojný a som spokojný, pretože po oddlžení bola splatnosť faktúr 60 dní, a nie 900. A keď som potreboval antibiotiká pre pacienta, mohol som si v lekárni vyberať a nie trápiť sa, kto nám ešte je ochotný vôbec dodávať lieky, keďže nikomu nesplácame. Tak vyzerali fakultné nemocnice pred oddlžením a po oddlžení sme zrazu všetko začali mať. Spýtajte sa kolegov lekárov alebo vašich priateľov vo fakultnej nemocnici.

    A čo sa týka efektívnosti. No, ja si myslím, že keď bolo použitých 19,4 miliardy Sk priamo vyplatených právnickým a fyzickým osobám a keď bolo zlikvidovaných omnoho viacej dlhov, ako je 19,4 miliardy, aby sme sa už nesporili na číslach, bolo to efektívne aj preto, že celkový dlh ostal v štátnych zdravotníckych zariadeniach už len 2 miliardy Sk. Vychádzam zo správy ministerstva zdravotníctva.

    Čo sa týka môjho odborného vyšetrenia, veľmi rád by som ho navštívil, ale chcem vás informovať, že môj praktický lekár je v Košiciach a nemôže mi napísať výmenný lístok.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Stanislav Janiš. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. No, žijeme v dobe, kedy zdravotníctvo sa ženie do biedy. A dlh zdravotníckych zariadení narastá, problémy s obstarávaním liekov, služieb, tepla, svetla a neuhrádzanie faktúr smerujú tam, kde sme my prevzali zdravotníctvo a kde sme to vrátili späť. Tam to smerujete. Aj v tejto dobe, keď by ste mali riešiť, ako ten proces zastaviť a pokračovať v tom, aby to zdravotníctvo sa oddlžovalo, aby bolo dostupnejšie, aby sa štátne zdravotnícke zariadenia nezadlžovali, vy vytiahnete na svoju neschopnosť toto riešiť Veriteľa. Opäť v podstate minulosť z rokov 2002 – 2006. Veriteľ je problém.

    Problém nie je Veriteľ. Problém je to, že zdravotníctvo je dnes v takom stave, ako je a je v horšom stave, ako sme ho my odovzdali. V tomto je problém. V tomto je problém pacientov, v tomto je problém zdravotníckych pracovníkov a v tomto je problém celého štátneho zdravotníctva. V tomto je problém zdravotných poisťovní. A vy tento problém riešite tým, že tu vyťahujete Veriteľa. Veriteľa, ktorý spôsobil to, že zdravotníctvo sa postavilo na nohy. Štátne zdravotníctvo. Lebo súkromné takéto problémy nemá, ako má vami riadené štátne bohovské zdravotníctvo.

    Vy tu znova vyťahujete niečo, pán predseda výboru, prepáč, SPP. Mali sme tu SPP, budeme tu mať možno aj Gabčíkovo a ďalšie veci. SPP, kde kurzová strata bola 7 miliárd podľa ministra Jahnátka, podľa teba bola 12. Vystúpi ďalší a bude 15. Vystúpi ďalší a bude 18. Konečne sa začnite baviť o tom, ako vládnete. A prestaňte zakrývať svoje nevládnutie, alebo chabé vládnutie tým, ako vládol niekto pred vami. Prevzali ste ekonomiku a Slovensko v perfektnom stave, vzmáhajúcom sa stave. Tak ho, prosím vás pekne, rozvíjajte. Prestaňte sa hrabať v minulosti a pozerajte sa, čo bude o rok, o dva, o päť, o šesť. Toto je vaša úloha dnes.

  • Posledný s faktickou poznámkou prihláseným je pán poslanec Štefan Zelník. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja chcem povedať, že plne súhlasím s pánom predkladateľom aj s jeho formuláciou uznesenia. Predsa, páni, tu nie je možné, aby sa zo štátnej inštitúcie stratili účtovné doklady, ktoré hovoria a majú dokumentovať použitie miliárd korún na nejaké oddlženie. V zdravotníckom výbore bolo povedané, že nie sú žiadne účtovné doklady.

  • Reakcie z pléna.

  • Hlas z pléna.

  • Páni, je našou povinnosťou všetkých, ako tu sedíme v Národnej rade, aby sa tento problém rozbalil, aby bolo jasne povedané, koľko peňazí prišlo na oddlženie a za koľko sa naozaj oddlžilo. V tej správe bolo uvedené, že dokonca boli oddlžované duplicitne niektoré zdravotnícke zariadenia. Pýtam sa, ako je to možné? Ďakujem.

  • Pán spravodajca reagovať nechce. Prvým ústne prihláseným do rozpravy z poslancov je pán poslanec Ivan Mikloš. Nech sa páči.

    Páni kolegovia, poprosím o pokoj. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Takže ako som avizoval, po tlačovej konferencii by som rád pokračoval. Zobral som si zlé papiere, ospravedlňujem sa. Len som ich zle otočil, dobré som si zobral. Dobre. Najskôr chcem teda povedať, že veľmi súhlasím s tým, čo hovoril vo faktickej poznámke môj kolega Janiš. Namiesto toho, aby ste sa venovali zdravotníctvu, aby fungovalo lepšie, to, čo tu vidíme za posledné dva roky v oblasti zdravotníctva je bezútešná beznádej. Viete rušiť, viete rúcať niektoré kroky, ale neviete ani len povedať, že keď teda nesúhlasíte s tou alternatívou, ktorá sa presadzovala predtým a je legitímne nesúhlasiť, ale bolo by žiaduce povedať dobre, keď nie takto, chceme postupovať v zdravotníctve takto.

    Namiesto toho, aby ste hľadali cestu, zjavne ju nehľadáte, lebo síce búrate, ale netvoríte, tá bezradnosť našla vyjadrenie aj v odchode ministra, síce vraj zo zdravotných dôvodov, ale to, čo za ním ostalo, sú výsledky nulové. Výsledkami je horšie fungujúce zdravotníctvo, menej spokojní pacienti, menej spokojné sestry, menej spokojní lekári a nárast zadlženia zdravotníctva najmä v oblasti, za ktorú zodpovedá priamo štát. A aby ste zakryli túto neschopnosť, tak neustále sa snažíte vyrábať, len vy ich vyrábate, vy vyrábate kauzy, ktoré kauzami nie sú.

    Pán poslanec Zelník, ja som tu povedal na tomto mieste a opakujem to, že ak to nie je schopné ministerstvo financií a ministerstvo zdravotníctva, tak ja vám predložím tie dokumenty. Ja vám ich predložím a predložím vám zdokumentovanie každej jednej položky, je ich vyše šesťtisíc, a každého jedného subjektu, čo bude jasný dôkaz o tom, že nie je pravda na základe podkladov, ktoré má k dispozícii aj ministerstvo financií ich predložím a jasne ukážu, že nie je pravda, že došlo k nejakým duplicitným alebo k nejakým netransparentným, alebo nejakým v rozpore so zákonom oddlženiam.

    K tomu, čo hovoril pán poslanec Burian, že on navrhuje, aby sa teda otvorila tá likvidácia. Nech sa páči. Otvorme ten proces. Ja vás k tomu vyzývam, ale nie takým účelovým konštatovaním, aké vy vo svojom návrhu uznesenia navrhujete, lebo za také ja hlasovať nikdy nemôžem. Vy navrhujete, aby sme hlasovali o tom, že proces bol netransparentný a neefektívny. To je vaše subjektívne videnie a tvrdenie. Nebol taký, ale v záujme toho, aby sme dokázali, že nebol taký, navrhnite seriózne uznesenie, ktoré nebude prejudikovať a konštatovať takéto nezmysly, ale povie, otvorme to a poďme to preskúmať od podlahy položku po položke. Ja budem hlasovať za, budem žiadať všetkých mojich kolegov, aby hlasovali za. Zároveň podporte aj vy to uznesenie, ktoré navrhuje poslanec Novotný, ktorý hovorí, že preskúmajme presne takto isto Valentovičov zostatok, či a ako sa tých vyše 600 miliónov korún použilo po nástupe vašej vlády. Poďme to preskúmať. Garantujem vám, som si istý, pretože som to analyzoval a skúmal, že budete prekvapení, aká bude realita z hľadiska činnosti Veriteľa a z hľadiska použitia Valentovičovho zostatku.

    Na ilustráciu toho, ako hlavný argument tu pán minister neustále používa, že sú vraj viaceré čísla. Áno, sú viaceré čísla, len s rôznou definíciou. Čiže vôbec to nie je tak, že používame viacero iných čísiel na označenie toho istého. To robíte vy. Keď ste presne pri už spomínanej kurzovej strate najskôr tvrdili, že bola 7 miliárd korún, potom ste to vy, pán poslanec Burian, vyčíslili na 10 alebo 11 miliárd korún.

    My tvrdíme a ja vám poviem teda, v čom je ten rozdiel. 33,4 miliardy korún je celková hodnota oddlžených záväzkov, z toho 27,7 miliardy je priamo a 5,7 je vysporiadanie Perspektívy. Ak by ste sa boli do tých čísiel pozreli aj do definície toho, čo definujú, tak by ste to zistili, pán minister, a nevynášali by ste to tu ako nejaký objav vraj netransparentnosti a vraj toho, že sú tam rozpory v číslach.

    Ja som jasne už vo svojom prvom vystúpení poukázal na to, že rozpory v číslach sú vo vašom dokumente. A vznikli takými školáckymi chybami, že sčítavate stavové a tokové veličiny a potom dochádzate k zásadne odlišným výsledkom, ako je realita.

    A dovoľte mi vyjadriť sa aj k niektorým konkrétnym konštatovaniam, ktoré v tejto správe sú, pričom musím znovu konštatovať, že neznalosť a nekvalifikovanosť v problematike spôsobila, že je spochybňovaný celý proces oddlžovania.

    Takže konkrétne. Správa tvrdí, že ak vláda rozhodla uznesením č. 101 z 20. októbra 2004 o vložení pohľadávky z návratnej finančnej výpomoci ako nepeňažného vkladu do základného imania do 60 dní od nadobudnutia účinnosti zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a novely zákona o správe majetku štátu, ktoré v čase schválenia uznesenia neboli ešte určené, takže týmto vláda vraj rozhodla v rozpore so zákonom, keďže na daný stav sa bude aplikovať norma, ktorá nie je v tom čase platná a účinná. Toto tvrdenie, ktoré je v správe, je zavádzajúce a nepravdivé.

    Uznesenie vlády nie je právnym, ale politickým aktom, teda nie je aktom aplikácie práva. Uvedené tvrdenie o nutnosti rešpektovať časové súvislosti platnosti a účinnosti právnych predpisov je preto absolútne bezpredmetné. Vláda, naopak, postupovala správne a odložila realizáciu svojho uznesenia až dovtedy, keď to právna úprava bude dovoľovať. Čiže treba rozlíšiť politický akt prijatia uznesenia a právny akt schválenia zákona.

    Z toho jednoznačne vyplýva, že predmetné uznesenie vlády ani nemalo byť a ani nebolo realizované inak ako v súlade s platnou právnou úpravou. Mimochodom, rovnaký postup uplatňuje aj súčasná vláda a nikto jej tento postup nepovažuje za rozpor s platnými právnymi predpismi. Ani my ako opozícia, už vôbec nie vy, ktorí to tiež robíte. Lebo je to úplne v poriadku.

    V ďalšej časti v zhrnutí k bodu I bod 2.2 sa konštatuje. Kontrolná správa urobila to, že nesprávne posudzovala a spojila poskytovanie návratnej finančnej výpomoci poisťovniam a Veriteľ, akciová spoločnosť, keďže tieto navzájom nijako nesúvisia. Ide o rozdielnu kvalifikáciu právnych vzťahov. Súčasne neodôvodnene do hodnotenia činnosti Veriteľa, a. s. zahrnula skutočnosti, ktoré sa diali do roku 2001.

    Návratná finančná výpomoc bola poskytnutá Veriteľovi, a. s. a tento následne poskytol poisťovniam pôžičku, čo nijako nesúviselo s návratnou finančnou výpomocou, ktoré boli poskytnuté ministerstvom financií poisťovniam. Poskytnutie pôžičiek a ich následné vysporiadanie bolo realizované v súlade s platnými právnymi predpismi a závery kontrolnej skupiny uvedené v tomto zhrnutí sú v rozpore s realitou a s reálnym stavom. Navyše je zarážajúce, že oficiálna správa ministerstva financií sa odvoláva na články v časopisoch a spochybňuje vlastné údaje, ktoré má k dispozícii.

    Ďalej zhrnutie k časti I bod 2.3. Záver vyvoláva domnienku, že spoločnosť Veriteľ akýmsi zásadným spôsobom porušovala zmluvne dohodnuté podmienky pre poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo strany ministerstva financií. Odporúčam ministerstvu financií, aby sa podrobne zoznámilo so správou o výsledku následnej finančnej kontroly v organizácii Veriteľ z februára 2006. Už táto správa konštatuje, že dohodnuté informácie boli zaslané v troch prípadoch oneskorene o jeden deň. Čiže áno, došlo k pochybeniu, došlo v troch prípadoch o zaslanie informácie neskoro o jeden deň. Záver tejto správy ministerstva financií je, že zásadným spôsobom porušovala akciová spoločnosť Veriteľ zmluvne dohodnuté podmienky poskytovania návratnej finančnej výpomoci.

    Zhrnutie časti II. V záveroch k bodom 1 a 2 tejto časti sa s pôsobením Veriteľa, a. s. násilným spôsobom spája súčasná finančná situácia v rezorte zdravotníctva. K tomu som sa vyjadril už v prvom svojom vystúpení, nebudem to opakovať, len skonštatujem, že je naozaj zarážajúce, ak dnešný nárast zadlženosti sektora táto správa dáva za vinu a za zodpovednosť Veriteľovi, a. s., ktorý, naopak, jeho činnosť viedla k zníženiu zadlženosti a k zvýšeniu tejto zadlženosti vedie nekompetentnosť dnešnej vlády a vedenia ministerstva zdravotníctva.

    Zhrnutie k časti III. V tejto časti je zvlášť podrobne rozobratá problematika vzťahu Veriteľa, a. s. a poisťovne Perspektíva v konkurze, respektíve správcu doktora Kozovského a následne postúpenie pohľadávok na Slovenskú konsolidačnú.

    V časti III bod 1.5 správa tvrdí, že spoločnosť Veriteľ postupovala nehospodárne pri vynakladaní finančných prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a zároveň mala postupovať v rozpore s právnou úpravou verejného obstarávania, nakoľko si mohla tieto informácie zabezpečiť od správcu konkurznej podstaty aj bezodplatne, respektíve mala postupovať uplatnením metód verejného obstarávania.

    Musím konštatovať, že uvedené tvrdenie vychádza z nepochopenia zákona o konkurze a vyrovnaní a zmluvy uzatvorené medzi Veriteľom a doktorom Kozovským. Podľa zmluvy išlo o verifikáciu pohľadávok jednotlivých veriteľov poisťovne Perspektíva v konkurze, slúžiacich ako podklad na uzatváranie zmlúv o postúpení pohľadávok medzi Veriteľom, a. s. a konkrétnymi veriteľmi Perspektívy. Nebolo možné uplatniť iný postup, keďže správca sa k pohľadávkam vyjadruje len na prieskumnom pojednávaní a v prípade súdnych sporov vyvolaných prieskumným pojednávaním. Toto sú veci, ktoré pri znalosti zákona o konkurze a vyrovnaní a už spomínanej zmluvy by malo ministerstvo vedieť. Ak teda mala spoločnosť Veriteľ, a. s. nadobudnúť pohľadávky voči úplatcovi, bolo povinnosťou štatutárneho orgánu, keďže má postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou podľa § 194 ods. 5 Obchodného zákona overiť si ešte pred ich postúpením a prípadným ďalším nakladaním s nimi prinajmenšom to, či existujú a bez ohľadu na to, či boli riadne v konkurze uplatnené prihláškou.

    V časti III bod 1.6 správa rozoberá postúpenie pohľadávok zdravotných poisťovní na Slovenskú konsolidačnú, a. s., pričom na individuálnych prípadoch sa snaží účelovo spochybniť celý proces. A spomínal to tu aj pán minister vo svojom úvodnom vystúpení. Slovenská konsolidačná, a. s. prevzala od Veriteľa celkom 616 540 pohľadávok v cene 1 Sk za jednu pohľadávku, t. j. za celkovú úplatu 616 540 korún. Treba vedieť, že Slovenská konsolidačná je organizácia účelovo určená na riešenie pohľadávok verejného sektora a správa už nehovorí o tom, že výnos z vymáhania týchto pohľadávok predstavuje násobky sumy uhradenej za tieto pohľadávky rádovo desiatky miliónov korún, pričom Slovenská konsolidačná je, samozrejme, v 100-percentnom vlastníctve štátu.

    Ďalej zhrnutie v časti IV. V tejto časti správa tvrdí, že tým, že spoločnosť Veriteľ, a. s. neposkytla peňažné plnenie v rovnakej sume v pomere k sume postúpenej pohľadávky, zrejme pôsobila v korupčnom prostredí. To je zásadné tvrdenie, ktoré tu zopakoval a na ktorom svoj veľmi kritický prejav postavil aj pán minister Počiatek. Zároveň tým, že oddlžovala aj zdravotnícke zariadenia, ktoré už v tom čase neboli štátnymi, ale boli delimitované na samosprávy, vraj porušila zákon o rozpočtových pravidlách. Táto nepodložená domnienka je výsledkom nepochopenia celého procesu oddlžovania. K tomu treba uviesť, že poukaz na pravdepodobné korupčné prostredie je len ničím nepodloženou špekuláciou. Tak i opakovane zo strany predsedu vlády, opakovane aj dnes tu zo strany ministra financií.

    K poukazom na údajné porušenie zákona o rozpočtových pravidlách treba uviesť, že sa v ňom neuvádza, ktoré ustanovenie zákona o rozpočtových pravidlách a akým skutkom malo byť porušené. Paušálne uviesť, že bol porušený zákon, to je to, čo je veľmi ľahké a čo robíte pomerne často, ale korektne by bolo, ktoré konkrétne ustanovenie a akým počinom. Toto, samozrejme, v správe nie je.

    Úlohou spoločnosti Veriteľ bolo vynaložiť čo najmenší objem finančných prostriedkov na oddlženie všetkých dotknutých subjektov. Práve preto sa zvolila forma individuálneho vyjednávania podmienok vo vzťahu ku každému dotknutému veriteľovi, a preto boli napríklad odplaty za postúpenie pohľadávok rôzne, pričom priemerná výška úspor pri odkupovaní bola stanovená na 3 % istiny a súčasne sa do maximálnej možnej miery využívala forma zápočtov jednotlivých účastníkov systému. Jednotliví veritelia z vlastnej vôle a slobodne postupovali svoje pohľadávky na Veriteľa, a. s. a výška dohodnutého skonta súvisela s ich individuálnym postojom a rozhodnutím.

    Mimochodom to bolo aj dôvodom, a odpovedám na ďalšiu otázku pána ministra, prečo akciová spoločnosť Veriteľ išla do likvidácie. Jednoducho preto, že vyriešila všetky záväzky a pohľadávky, všetky dlhy, ktoré boli ochotní veritelia týmto spôsobom vysporiadať. A ostali neuhradené v sume niekoľkých miliárd ešte záväzky, ktoré neboli ochotní veritelia bez uhradenia napríklad aj príslušenstva a penále vysporiadať. Pretože, ako som už povedal vo svojom predchádzajúcom vstupe, nie je pravda to, čo pán minister tvrdil, že sa postupovalo netransparentne v tom zmysle, že niekomu sa oddlžovala len istina alebo časť istiny a niekomu aj príslušenstvo a penále. Príslušenstvo a penále sa oddlžovalo len vtedy, ak bolo právoplatné súdne alebo exekučné rozhodnutie a to je, samozrejme, veľmi dôležité vedieť a mať na zreteli.

    Medzi veriteľov, ktorí získali svoje peniaze za postúpené pohľadávky vo výške desiatok až stoviek miliónov korún patria napríklad aj veľké podniky s účasťou štátu ako SPP a Slovak Telekom a sieťoví dodávatelia.

    Čo sa týka ďalej zhrnutia v časti V. Časť V správy sa zaoberá prevádzkovým pôsobením spoločnosti Veriteľ, a. s., pričom kontrolná skupina bez znalosti veci opäť robí chybné závery k jednotlivým oblastiam. Napríklad v časti I kontrolná skupina uvádza neúplné skutočnosti týkajúce sa vysporiadania pohľadávok so spoločnosťou SP Partners a tak ďalej mohol by som pokračovať, nechcem vás tu príliš zdržiavať. Sú tam aj ďalšie takéto nesprávne údaje.

    Prejdem k poslednej časti VII, kde v záveroch správy sa hovorí, že správy o výsledkoch preverovania činnosti spoločnosti Veriteľ, a. s. za celé obdobie jej existencie predstavujú zosumarizovanie, teda to je konštatovanie, moje konštatovanie k tomu celkovému zhrnutiu je, že to zhrnutie predstavuje zosumarizovanie nesprávnych chybných konštatovaní, ktoré sa objavujú v celej správe.

    Kontrolná skupina zjavne nepochopila zámer projektu Veriteľa, a. s., realizáciu samotného procesu oddlženia, nedostatočne sa zoznámila s právnymi predpismi upravujúcimi tak pôsobenie činnosti Veriteľa, a. s., ako aj všetkých dotknutých účastníkov procesu oddlženia. Správa nesprávne a neodôvodnene spája činnosť spoločnosti Veriteľ, a. s. s pretrvávajúcim zadlžovaním zdravotníckych zariadení a postupným odštátňovaním zdravotníctva. Správa nepodáva úplný obraz o výsledkoch projektu oddlženia, keď spoločnosť Veriteľ, a. s. za vyčlenené finančné prostriedky vo výške necelých 20 miliárd korún dokázala súhrnne vyriešiť dlh sektora vo výške 33,5 miliardy korún, ten rozdiel v tých číslach, ktoré si nevedel vysvetliť pán minister financií som vysvetlil, a sektor v danom čase dokázala týmto procesom oddlženia zásadne ozdraviť. Ak zníženie dlhu o 33,5 miliardy korún nikto nepovažuje za zásadné oddlženie, pričom ostal dlh vo výške len niekoľkých miliárd a zároveň sa zmenili podmienky, disciplína, platobná disciplína, tak ako na to poukázal pán poslanec Novotný, tak si myslím, že nechce vidieť fakty a realitu. A táto správa konštatuje, že vraj to oddlženie tomuto vôbec nepomohlo.

    Správa konštatuje, že likvidačný zostatok na doriešenie zostatku dlhov vo výške 650 850-tisíc bol prevedený na účet ministerstva zdravotníctva, ale už vôbec sa nezaoberá tým, ako boli tieto finančné prostriedky použité a aké záväzky, za akých podmienok boli v týchto prostriedkoch uhradené. A tu sme pri ďalšej podstatnej veci.

    Ak pán poslanec Burian, ktorý môže vystúpiť kedykoľvek, zmení ten svoj návrh uznesenia tak, že nebude konštatovať nepravdivé skutočnosti, ale len navrhne, aby sa ten proces znovu otvoril, aby sa znovu otvorila likvidácia, aby sa znovu preskúmala podrobne položka po položke činnosť Veriteľa, budem s tým súhlasiť a bude s tým súhlasiť myslím celá SDKÚ – DS, ale zároveň vás žiadame o podporu návrhu pána poslanca Novotného, ktorý dá návrh na to, aby sa podobne preskúmalo, ako sa naložilo s Valentovičovým zostatkom vo výške 650 650-tisíc. Je dôvodné podozrenie, že došlo k nakladaniu s týmito peniazmi v rozpore so zákonom a vo veľmi korupčnom prostredí.

    Keď som sa pýtal v rámci mojich interpelácií, keď som interpeloval predsedu vlády na tento problém, na túto otázku, tak som dostal odpoveď, ktorá odpoveďou nie je. Preto pán poslanec Novotný predloží takýto návrh uznesenia, a ak nám naozaj ide o to, aby sa ten proces preskúmal, tak verím, že budete hlasovať aj zaňho.

    No a ešte by som sa, keďže pani poslankyňa myslím Nachtmannová sa dotkla napríklad aj otázok odmeňovania, potom niektorí sa dotkli aj toho, že aj pán premiér Fico to opakovane s obľubou tvrdil, že prečo bolo toľko veľa účtov firmou otvorených, tak by som sa rád vyjadril aj k týmto problémom.

    Zase musím konštatovať, že ide o ničím nepodložené obviňovania a snahy vyrábať škandály alebo vyrábať aspoň pochybnosti o korupčnom a netransparentnom konaní bez akýchkoľvek faktov a dôkazov. Čiže ako je to s tými 13 účtami, ktoré pán predseda vlády tvrdil, že boli zriadené za účelom zahmlievania pohybu prostriedkov verejných zdrojov.

    Správa tiež spochybňuje teda potrebnosť takéhoto účtu v rôznych bankách a súčasne konštatuje, že spoločnosť bola povinná viesť každú návratnú finančnú výpomoc na osobitnom účte. Už tu je odpoveď na túto otázku, prečo viac účtov. Zmätočným popisom situácie a nekvalifikovanými zámermi potom následne umožňuje rôznorodú interpretáciu v záveroch správy a verejné spochybňovanie činnosti akciovej spoločnosti Veriteľ.

    Spoločnosť Veriteľ bola štátnou akciovou spoločnosťou so 100-percentným vlastníkom štátu. Základné imanie spoločnosti vzhľadom na jeho výšku bolo uložené na účtoch spoločnosti vedených vo viacerých komerčných bankách v súlade s pravidlami obozretného podnikania a aj preto, aby nedošlo k podozreniam z preferovania jednej banky, ako sa to deje, mimochodom, napríklad teraz, keď BAT-ka, Bratislavská teplárenská peniaze, ktoré získala odpredajom pozemkov, ktorý sám osebe je problematický v centre Bratislavy, uložila peniaze na účte v jednej privátnej banke jednej finančnej skupiny, zdá sa, že pomerne blízkej tejto koalícii. Súčasne boli tieto finančné prostriedky dočasne uložené ako voľné finančné zdroje na termínované účty, pričom z výnosových úrokov boli hradené prevádzkové náklady spoločnosti. Členovia kontrolnej skupiny zjavne nemali žiadne skúsenosti a poznatky z toho, ako fungujú banky a ako pracujú s voľnými finančnými zdrojmi.

    Ďalšia výhrada, ktorá tu zaznela z úst pani poslankyne Nachtmannovej, sa týkala odmeňovania. Musím to nájsť, poprosím o chvíľočku strpenia. Takže čo sa týka odmeňovania. Kontrolná skupina, čo je následne interpretované napríklad pani poslankyňou, účelovo interpretuje, aký objem mzdových prostriedkov vykázal Veriteľ, a. s. počas svojej existencie a aká bola priemerná mzda. Už ale neuvádza správa, že tieto mzdy obsahujú odstupné súvisiace s ukončením činností spoločnosti a súčasne, že členovia predstavenstva dostávali mzdy za riadny výkon exekutívnej funkcie, pričom sa neuvádza ani to, že členovia štatutárnych orgánov spoločnosti vykonávali svoju funkciu bezplatne.

    Použité prostriedky nepochádzali z rozpočtových prostriedkov, ale z vlastných príjmov spoločnosti. Navyše výška vyplácaných miezd sa žiadnym spôsobom neodlišuje od miezd vyplácaných v iných akciových spoločnostiach so stopercentnou majetkovou účasťou štátu a je podstatne nižšia, než mzdy iných topmanažérov alebo mzdy v bankovom sektore. Takto by som mohol vyvrátiť aj ďalšie tvrdenia, ale nechcem vás už zdržiavať.

    Preto mi dovoľte len znovu konštatovať aj na základe týchto argumentov a faktov, ktoré som povedal, že považujem správu, ktorá je tu predložená, za účelovú politickú správu, ktorá má zakryť neschopnosť vládnuť a zakryť vlastné korupčné aféry tejto vlády. Vlády, ktorá vládne dva roky a mala by konečne si uvedomiť, že vládne a konečne sa začať zaoberať reálnymi problémami, začať riešiť reálne problémy a nevracať sa stále do minulosti. Ale ak sa do tej minulosti vracať chcete, nemáme s tým absolútne žiadny problém, len by bolo dobré, keby sme sa vracali korektne, keby sme posudzovali fakty a nevymýšľali interpretácie, ktoré sa nám politicky hodia. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásili nasledovní poslanci: pán poslanec Štefan Zelník, pani poslankyňa Oľga Nachtmannová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Ešte pán poslanec Janiš? Aj pán spravodajca? Pán spravodajca nie, ten sa chce prihlásiť do rozpravy potom. Takže posledným je pán poslanec Stanislav Janiš a slovo má teraz pán poslanec Zelník. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán kolega, ja by som oddelil tieto dve skutočnosti, a to jednak na samotné oddlženie a potom samotnú techniku oddlžovania. Myslím, že väčšina zdravotníckych zariadení privítala oddlženie, nechcem to rozoberať, či to bolo spravodlivé, nespravodlivé, lebo niektoré zdravotnícke zariadenia si akosi zvykli, robíme dlh a potom to niekto oddlží, ale ja som to bral tak, že fajn, štát naozaj urobí jednu hrubú čiaru, oddlží zdravotnícke zariadenia a prijmú sa isté jasné rovnaké pravidlá a nech sa páči, kto sa bude ďalej zadlžovať, bohužiaľ, bude sa s tým musieť vysporiadať.

    Čiže v tejto rovine všetci sme to vítali, že áno, bolo treba urobiť oddlženie, pretože naozaj situácia, ktorá bola v zdravotníckych zariadeniach, nebola dobrá, niektoré firmy odmietali dodávať napríklad špeciálny zdravotnícky tovar alebo lieky.

    Druhá skutočnosť, ktorá s tým úzko súvisí, je samotná technika. Pokiaľ sme dostali správu z ministerstva financií, v ktorej sa konštatuje, že kontrolná skupina, ktorá zostavovala správu a nenašla účtovné doklady, dokonca, že počítač, v ktorom tieto doklady mali byť, bol odnesený do nejakého servisu a ten bol likvidovaný. Pre mňa sú tieto fakty nepochopiteľné.

    Ak drobný živnostník, eseročka musí evidovať a musí archivovať účtovné doklady niekoľko rokov, tak ako je možné, že štátna organizácia, akciová spoločnosť so stopercentnou účasťou štátu nezanechá po sebe alebo proste, naopak, zlikviduje také vážne veci, ako sú účtovné doklady, a pritom ide o sumu cca 33 miliárd Sk.

    A tu teda vyvstáva oprávnená otázka. Boli oddlžené zdravotnícke zariadenia? V akej sume? Boli to v sume 15, 20 miliárd? Alebo to boli v sume tých 30 miliárd? Toto je, čo sme nedostali...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásená pani poslankyňa Oľga Nachtmannová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, nepotrebujeme si vymýšľať fakty. Tie fakty máme pred sebou v správe. Každý ich má k dispozícii. Takže ešte raz. Na osobu v roku 2005, člena predstavenstva bola hrubá mzda 141 809 korún. V roku 2006 to bolo 875 370 korún. Tvrdili ste, že to bolo kvôli tomu, že bolo vyplatené odstupné. Tak nech sa občania dozvedia, aké vysoké odstupné bolo za polroka fungovania tejto spoločnosti.

    A teraz ešte iná otázka. V roku 2005 bola členovi predstavenstva daná odmena vo výške 78 333 korún, ale odmena bola daná aj za rok 2006 622 393 korún per capita. Tak mi teda vysvetlite, aj odmena spadá do odstupného?

    A ešte jedna vec. Nadviažem na pána poslanca Zelníka. Ja som už na vaše predchádzajúce vystúpenie chcela reagovať v tom duchu, keď hovoríte, že bolo všetko tak transparentné, prečo pani likvidátorka spoločnosti odmietla prevziať list, ktorým bola vyzvaná, aby dodala k spracovaniu analýzy chýbajúce doklady. Veď ak bolo všetko v poriadku, prečo tieto doklady neodovzdala, dokonca ani list si neprevzala. Ďakujem.

  • Posledný s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka je prihlásený pán poslanec Janiš. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Systém v štátnych nemocniciach pre tých, ktorí nevedia, ako fungoval a funguje aj za vás je ten, že v štátnej príspevkovej organizácii urobí dlh, zriaďovateľ štát to oddlží . Alebo to oddlží, alebo zo zákona tú nemocnicu musí zrušiť. No tak, keď ju zrušiť nechcete, lebo to je nepopulárne, no tak ju oddlží. No a takto sa správajú všetky štátne príspevkové organizácie vrátane zdravotníctva. Takto. A preto vám dlh rastie. My sme nastavili latku, hrubá čiara, oddlžme a správajte sa efektívne, transformujte sa na spoločnosti, kde je osobná zodpovednosť aj trestnoprávna v akciových spoločnostiach manažmentu a dozornej rady, aby ste si nemohli dovoľovať to, čo si dovoľujete, však to štát oddlží.

    Iba na margo toho, že kam to vy smerujete v dnešnej dobe. Opäť do tých časov, keď sa bude vedenie ráno baviť, že ktorú faktúru uhradím, ktorú neuhradím, kto má kde aké známosti, že mi dajú ešte na objednávku a kde budem musieť zaplatiť cashom. K tomuto to smerujete. My toto už máme dávno za sebou, bohužiaľ, vy k tomu smerujete na škodu pacientov, na škodu zdravotníckych zamestnancov, na škodu lekárov.

    Strata materiálov. Tu sme mali správu SPP od ministra Jahnátka. Chýbali jeho materiály také, onaké krížom-krážom. Až sa po troch týždňoch po správe tu prerokovanej v Národnej rade zistilo, že pán štátny tajomník má v skrini za dverami jednu skriňu plnú materiálov o SPP. No tak skúste si aj vy prejsť všetky skrine, ktoré máte, pozrieť si všetky preberacie protokoly, či náhodou opäť o tri týždne po prerokovaní tejto správy sa z ničoho nič nenájdu materiály zo spoločnosti Veriteľ.

  • S reakciou na rečníkov, ktorí vystúpili vo faktických poznámkach, sa teraz prihlásil ešte pán poslanec Mikloš. Nech sa páči.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová, vy tvrdíte, že máte fakty k dispozícii v správe. Nie, vy máte k dispozícii správu, ktorá je plná účelových, nepravdivých, zavádzajúcich alebo polopravdivých informácií a ja som aj môj kolega Novotný v obsiahlom vystúpení hovoril konkrétne na základe faktov, na základe citácií zákona, v čom sú tie informácie nepravdivé, účelové a zavádzajúce.

    Čo sa týka odmeňovania, povedal som k tomu, čo považujem za podstatné a ubezpečujem vás, že tie odmeny neboli vyššie, ako sú tie, ktoré si dávajú vaši zástupcovia v spoločnostiach s účasťou štátu.

    K tomu, čo hovoril pán poslanec Zelník. Áno, kľúčové je, aby naozaj boli oddlžené, aby už potom neprodukovali dlh. Ale práve ja s vami plne súhlasím, len ten vývoj za vašej vlády je opačný. Je opačný, pretože dlh narastá a narastá najmä v zariadeniach, ktoré sú práve v kompetencii štátu. Čiže v tom je ten problém.

    A čo sa týka toho a o tom hovoríte, že nenašla účtovné doklady. Ja rozporujem toto tvrdenie. Ja tvrdím, že na ministerstve financií sa nachádzajú všetky doklady, ktoré sú potrebné na to, aby sa zdokumentovala položka po položke a subjekt za subjektom. A tvrdím, že v dohľadnom čase možno veľmi rýchlo, možno budete prekvapení, keď to nie ste schopní vy urobiť, vám z kópií tých dokumentov, ktoré máte k dispozícii na ministerstve financií takýto prehľad dáme my. Máte na to úradníkov, máte na to desiatky úradníkov, neboli ste schopní to urobiť. Naopak tvrdíte, že to nie je možné a že tam tie informácie nie sú. Opakujem, sú na ministerstve financií. Chvalabohu sú aj u nás, takže, ak nie ste schopní to urobiť vy, predložíme vám to my.

  • Teraz o slovo požiadal v súlade s rokovacím poriadkom pán minister. Hlási sa do rozpravy. Nech sa páči.

  • To je presne ono, pán Mikloš. Totižto vy zjavne tie údaje máte, kým my nie. Ja som, keď hovoríte o tej ponuke zo strany pána Pažitného, že nám pomôže s rekonštrukciou, ja som tú ponuku prijal. Odvtedy sa neozval. On totižto tvrdí, že on má tie databázy, kým my ich nemáme.

  • Reakcia z pléna.

  • A kde? Ale, kde ich máme? Však dobre, však keď ich nájdete, pán Mikloš, ja budem len rád, keď mi ukážete, kde sú. Ja som v tom archíve bol.

  • Reakcia z pléna.

  • Za seba upratujete. Ten bordel ste tam nechali vy. Keď nájdete tie cédečká alebo nebodaj, že hardisk nejakého funkčného počítača, na ktorom tie údaje sú, tak to budem naozaj nesmierne rád.

    Teraz ďalšia vec. Napríklad na margo toho. A však ste pred chvíľkou povedali, že sa nebránite tomu, že to nájdete, tak ja som len rád, že teda ste ochotný to urobiť. Budem len rád.

  • Reakcia z pléna.

  • V čom klamem? My sme to nenašli. Ak to vy ste schopní nájsť, ja sa vám ospravedlním. Hľadali sme to.

    Teraz čo sa týka tých čísel. Túto správu, pán Mikloš, z 21. júna 2006 ste spolupredkladali vy. Tu v kolónke spoluprostriedky použité na oddlženie zdravotných poisťovní a zdravotnej poisťovne Perspektíva je prázdne okienko. Tu nie je žiadne číslo. Takže tu vy sami ste ako poslednú správu o Veriteľovi, ktorá súvisela s jeho likvidáciou a je posledná v poradí všetkých, lebo je datovaná z 21. júna 2006, je napísaných 27,7. Áno, existuje správa z 31. 12. 2005, kde táto kolónka nie je prázdna a je tam napísané, že nielenže zdravotná poisťovňa Perspektíva, ale aj iné zdravotné poisťovne, kde je číslo 6,2, avšak potom sa pýtam, ako je možné, že v skutočnosti nominálna hodnota postúpených pohľadávok do Slovenskej konsolidačnej bola 14,6. Nájdite mi jedno miesto, kde je toto číslo vykázané. Čiže opäť ešte raz tvrdím, sú tri čísla a nie je vôbec jasné z toho, ktoré je vlastne to správne.

    Čiže veľa rečí, ale nič konkrétne, žiadna konkrétna odpoveď na to, prečo sa Veriteľ likvidoval napriek tomu, že stále mal majetok, likvidátorka o tom musela vedieť. Neodpovedali ste. Furt hovoríte, že my to tam máme. Tvrdíte, že máme všetky doklady, čo určite nemáme, je už minimálne, keď už nič iné, ale je toho oveľa viac, registratúrne doklady s trvalou dokumentárnou hodnotou, ktoré mali byť odovzdané do archívu ministerstva vnútra a neboli.

  • Ruch v sále.

  • Tu ďalej hovoríte, že každá transakcia sa dá zanalyzovať. No na margo toho by som chcel povedať. Viete čo, že najväčšia smola alebo hanba tohto celého je, že sa tu naozaj o tomto Veriteľovi vôbec musíme baviť. Lebo, ak to bol dobrý projekt podľa vás, tak mal byť, ale naozaj precízne zdokumentovaný, a mala byť taká dokumentácia, ktorá by mala sama osebe výpovednú hodnotu. Žeby nebol problém pozrieť sa do toho a povedať áno, je tu všetko v poriadku. Ale taká neexistuje. Taká dokumentácia jednoducho nie je.

    Je tam sada škatúľ a halda škatúľ, ktoré o niečom hovoria, ale ja ani za ten obsah nezodpovedám, dokonca ani vy z pohľadu bývalého ministra financií, ale zodpovedáte ako akcionár cez spoločnosť Veriteľ za tvorenie toho obsahu. Vy ste ešte hovorili, že vás tam zastupoval pán Palko. Ale to vôbec právne nie je dôležité, lebo akcionár ste boli aj tak vy. To už je váš problém, koho ste si splnomocnili. Stále ste nepovedali, kde sú tie pásky. Ja už to vidím s tými databázami, že to je takisto ako s tými páskami. Vy tvrdíte, že ich máme my. Pásky objektívne my nemáme. Má ich pán Pažitný a neviem, čo ešte všetko on má. A neviem, akú vy máte sadu dokumentácie, možno aj všetku, ale my ju nemáme. A povedzte mi, kde sú teda tie pásky, pán Mikloš?

    Čiže stále je tu jedna vec a o tomto sa môžeme hádať a tu sú vaše dokumenty z rokovania vlády. Ktorá je tá správna suma? Ešte raz sa pýtam, pretože na to neviete odpovedať. Splietate tu, že my si nevieme prečítať. Tak ja vám prečítam kvalitu tej vašej tabuľky, aby sme si boli úplne na jasnom. Stĺpčeky hovoria výška oddlžených záväzkov, druhý prostriedky použité k oddlženiu. K tomu horizontálne idú riadky, ktoré hovoria tiež v každom riadku niečo iné. V jednom riadku spoluoddlženie zdravotníckych zariadení, čiže suma tých oddlžených pohľadávok, kým o pár riadkov pod tým spoluprostriedky použité na oddlženie zdravotných poisťovní. Nákladová položka, hej, čiže úplný hokej. Vaša tabuľka. A tu chýbajú tie čísla, o ktorých hovorím. Takže som zvedavý, koľko to naozaj bolo.

    A spoločenská zmluva, to je nepodstatné. Čiže, bohužiaľ, musím skonštatovať, že už vôbec to, že sa tu o tom bavíme v takomto kontexte len svedčí o tom, že tento projekt bol z pohľadu projektového manažmentu absolútne nezvládnutý a sfušovaný. Už len kvôli tomu, že neexistuje k tomu záverečná dokumentácia, ktorá by všetko zrekapitulovala do poslednej koruny. To predsa nie je možné, aby tu na pár vládnych dokumentoch, ktoré vôbec predkladal Veriteľ alebo minister zdravotníctva a vy ako bývalý minister financií do vlády, ktoré sú spolu tri alebo štyri a v každej tabuľke bolo iné číslo. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána ministra sa prihlásili pán poslanec Ivan Mikloš, pán poslanec Pavol Frešo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Po faktických poznámkach bude vyhlásená prestávka, pretože máme hlasovať o jednom bode, ktoré hlasovanie sme si presunuli na 17.00 hodinu. Takže dobehnú faktické poznámky a prikročíme potom k hlasovaniu a potom bude pokračovať rozprava, v ktorej sa hlási pán spravodajca.

    Pán poslanec Frešo má slovo vo faktickej poznámke. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja sa dotknem tej časti, kde pán minister hovoril o tom, prečo sa tu o tom bavíme a aká je to hanba. A ja mu chcem dať za pravdu, že je to hanba. Pokiaľ sme v takej situácii, že táto vláda si evidentne ako súčasť svojho zápasu s opozíciou vytvorila, že bude vyťahovať kauzy, ktoré tu bude preberať. Budeme si tu ukazovať tabuľky z jednej strany na druhú, budeme si dokazovať kto, čo, kde nechal. Je to naozaj hanba. A ja odpoviem, prečo sa o tom bavíme dnes. Bavíme sa o tom dnes, aby sme sa nebavili o iných kauzách, na ktoré táto vláda môže mať v súčasnosti dopad. To znamená, bavíme sa tu o tom, aby sme sa nerozprávali, aby sme sa nemuseli rozprávať o tom, čo sa deje na ministerstve práce, sociálnych vecí. Bavíme sa tu preto o tom, aby sme sa nerozprávali, čo sa dialo pri stanovovaní centrálne parity v uplynulých dňoch. Bavíme sa tu o tom, aby sme sa nerozprávali, akým spôsobom v aplikácii sa prejavuje tlačový zákon, ktorý naozaj, samozrejme, proti tomu, čo povedal pán premiér a povedali aj vaši politici, jednoducho ako prví použili koaliční politici.

    Čiže ja si myslím, bolo by naozaj správne, pokiaľ to správa alebo pokiaľ sú tam nejaké znaky trestného činu alebo niečoho podobného, tak konajte. Ale pokiaľ je to naozaj len istá politická objednávka, tak naozaj zabíjate čas tohto parlamentu a mali by sme vyriešiť ďaleko akútnejšie veci, ktoré trápia spoločnosť. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Mikloš. Nech sa páči.

  • Pán minister, opakujem a s plnou vážnosťou opakujem, že všetky dokumenty, ktoré máme k dispozícii my, máte vy k dispozícii na ministerstve financií a z týchto dokumentov sa dá položka po položke, subjekt po subjekte zdokumentovať aj to, aká bola celková suma oddlženia, ktorá bola 33,4 miliardy korún. Vy sa ma dnes pýtate po tom, ako dva roky vládnete, že aká bola vlastne táto suma? Keď máte všetku dokumentáciu, z ktorej to viete určiť položku po položke, a ak neviete, tak vám to predložíme my. Neurobili ste to, pretože vaším zámerom nebolo objasniť, ako to naozaj bolo. Vaším zámerom bolo obviňovať, konštruovať a jednoducho kydať na dnešnú opozíciu a zakrývať vlastnú neschopnosť vládnuť a vlastné korupčné aféry.

    A musím povedať, že ak vy, pán minister, hovoríte o neporiadku, ktorý som vraj mal zanechať na ministerstve financií, tak ma to naozaj zaráža. Zaráža ma to, pretože chcem vám povedať, že za môjho ministrovania a za vlády Mikuláša Dzurindu nedošlo k úniku informácií pri zmene centrálnej parity tak, aby sa na tom mohli nabaliť súkromné subjekty stovkami miliónov korún. Nedošlo, pretože poriadok na ministerstve existoval a existovalo rešpektovanie pravidiel, čo zjavne dnes je problém.

  • Reagovať na faktické poznámky ešte má v súlade s rokovacím poriadkom v dvoch minútach právo pán minister. Nech sa páči.

  • Pán Mikloš, ja vôbec neviem, o čom vy hovoríte. Máte na to nejaké dôkazy? Vy ste si tu vykonštruovali kauzu, ktorú tu podkladáte, avšak to je dobré. Čiže vy tvrdíte alebo akým, ja som sám zvedavý, ako toto chcete spojiť, pretože ja sa na to fakt veľmi teším, ako definitívne spojíte túto vládu a vôbec, kde ste si vymysleli, že nastal nejaký únik informácií? Vy sa tu tvárite, ako keby ste mali svätú pravdu. Ale však len to hovorte, pretože toto bude mať určite aj súdnu dohru. Ak toto budete tvrdiť ďalej, nemáte šancu niečo také preukázať, pretože to nie je pravda. Taká informácia jednoducho neexistovala, ku ktorej vy referujete.

    Ďalšia vec je, že ja tvrdím, že vy ste zanechali bordel vo Veriteľovi. Nehovoril som o tom, že ste zanechali bordel vo všeobecnosti na ministerstve. To som nikdy nepovedal.

    A ešte jedna vec je. Ja netuším, akú dokumentáciu ku Veriteľovi máte vy.

  • Reakcie z pléna.

  • No ale to ja neviem, aká je. Pretože to z toho vôbec nie je jasné. Ale ešte raz hovorím. Ja plne vítam vašu ponuku, ktorú ste tu ústne predniesli, že vy to dáte celé dokopy. Lebo naozaj verím tomu, že vy tie doklady máte aj s tými cédečkami a databázami, ktoré my nemáme. Avšak, keď mi ukážete kde, ja budem len rád. Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode. Pokračovať budeme po hlasovaní. Vyhlasujem trojminútovú prestávku. Budeme hlasovať o jednom bode, ktorý sme si prerokovali predpoludním, a je to bod číslo 13 – vládny návrh zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 (tlač 610). Trojminútová prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011. Je to tlač 610.

    Poprosím teraz pána predsedu výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pána poslanca Tibora Cabaja, aby informoval o výsledku prerokovania pozmeňujúceho návrhu vo výbore pre sociálne veci a bývanie a následne po informácii uvádzal hlasovanie.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Tak ako som požiadal o prerokovanie vo výbore pre sociálne veci a bývanie k návrhu, ktorým prebieha nepriama novela tohto zákona, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie súhlasí s pozmeňujúcim návrhom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Oľgy Nachtmannovej a Petra Obrimčáka podaný v druhom čítaní Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011. Odporúča Národnej rade tento návrh schváliť. Takže môžeme pristúpiť potom...

  • Budeme najprv o spoločnej správe.

  • Skôr ako pristúpime k hlasovaniu, najskôr, pán predseda, sa musíme vysporiadať s návrhom na skrátenie 24-hodinovej lehoty pri podaných návrhoch, pretože boli jednak tento, o ktorom som hovoril, ale aj ďalšie tri návrhy, ktoré boli predložené v rozprave, nespĺňajú...

  • Dobre. Hlasujeme o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 87 bolo za, 34 proti, 6 sa zdržali.

    Máme súhlas na skrátenie lehoty a budeme hlasovať aj o návrhoch, ktoré boli podané v lehote.

  • Pán predseda, tým môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o bodoch 1, 2, 3 a 5 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 102 za, 27 sa zdržalo.

    Tieto body zo spoločnej správy sme odsúhlasili.

  • Budeme hlasovať o bode č. 4 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 4 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 2 boli za, 76 proti, 51 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Tým sme odhlasovali všetky body zo spoločnej správy. Ako prvá v rozprave vystúpila pani poslankyňa Nachtmannová. Je k tomu aj stanovisko výboru pre sociálne veci a bývanie, kladné stanovisko, preto prosím, pán predseda, dajte hlasovať a musíme hlasovať o všetkých štyroch bodoch z tejto správy z tohto pozmeňujúceho návrhu, pretože súvisia spolu.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Nachtmannovej.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 84 za, 22 proti, 11 sa zdržali, 5 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Nachtmannovej odsúhlasili.

  • Potom vystúpil kolega Berényi, ktorý predložil viac pozmeňujúcich návrhov. Najskôr budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Berényiho, o prvom jeho návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 113 za, 13 proti, 3 sa zdržali.

    Tento návrh sme prijali.

  • Budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu kolegu Berényiho.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 65 za, 16 proti, 47 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Aj tento návrh sme schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o štvrtom v poradí, pretože tretí pán poslanec nepredložil. Takže štvrtý pozmeňujúci návrh kolegu Berényiho.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 56 za, 15 proti, 57 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Budeme hlasovať o piatom pozmeňujúcom návrhu kolegu Berényiho.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 33 za, 14 proti, 79 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o šiestom pozmeňujúcom návrhu kolegu Berényiho.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 112 za, 10 proti, 7 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte potom hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý som ja predložil v rozprave.

  • Hlasujeme o návrhu pána spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 101 za, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

  • Pán predseda, odhlasovali sme všetky pozmeňujúce návrhy jednak zo spoločnej správy aj z rozpravy. Mám splnomocnenie na to, aby sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 97 za, 29 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme postúpili do tretieho čítania. Otváram rozpravu v treťom čítaní. Do rozpravy pán..., nech sa páči, končím možnosť prihlásiť sa.

  • Ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, navrhujem technickú úpravu v celom texte, aby slová „v listovej podobe“ boli nahradené slovami „v listinnej podobe“. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán Berényi bol jediný, ktorý vystúpil. Budeme, pán spravodajca, hlasovať.

  • Pán predseda, prosím, keby ste dali hlasovať o tejto technickej pripomienke.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 127 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Túto technickú úpravu jazykovú sme odsúhlasili.

    Budeme hlasovať.

  • Pán predseda, teraz môžeme hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o zákone ako o celku. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 88 za, 38 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011.

    Kolegyne, kolegovia, mali sme len toto jedno hlasovanie. Budeme teraz pokračovať v prerušenom rokovaní programu 24. schôdze.

    Poprosím pána spravodajcu, aby zaujal svoje miesto, aj pána ministra financií.

  • Ruch v sále.

  • Dobre. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, skončili sme hlasovanie. Poprosím, keby ste opäť zaujali miesta v poslaneckých laviciach, prípadne opustili sálu, ak sa nechcete venovať rokovaniu a budeme pokračovať. Ešte raz poprosím, aby ste venovali tejto mojej skromnej žiadosti pozornosť, vážení poslanci. Ďakujem veľmi pekne. Takže pokračujeme. Po prerušení mal avizované vystúpenie spravodajca. Pán poslanec Burian má slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, no, na úvod môjho ďalšieho vystúpenia musím povedať, že ma veľmi prekvapili slová pána poslanca Mikloša. To, že pánovi Zelníkovi odpovedal tou vetou, že predloží všetky dokumenty a zdokumentuje všetky dáta, ktoré sú v procese Veriteľa, mňa to, by som povedal, irituje k tomu, že ten server ešte existuje, že ten server nebol ešte nejakým spôsobom zlikvidovaný už minimálne preto, že na tom potvrdení fyzickej likvidácie je iný názov tej organizácie, ako je pečiatka na tom dokumente. Už ma to utvrdzuje, že ešte ten server možno existuje, možnože ho vyberiete zniekadiaľ a možnože zdokumentuje celý proces a možno práve to bude tá transparentnosť a tá krištáľová guľa, o ktorej asi každého presvedčujete o tom, že teda tak to je.

    A teraz o tej hrdosti, o tom, že Veriteľ bol dobrý projekt, ktorý v niekoľkých desiatkach miliónov a miliárd jednoducho zabezpečil oddlženie zdravotných zariadení a celého zdravotníctva. Ja neviem, či už som tu, asi tretíkrát alebo štvrtýkrát opakujem stále tú istú vetu alebo tie isté logické súvislosti. Keď hovoríme o tridsiatich troch, 33,4 miliardy, to bolo z vášho vystúpenia, pán poslanec Mikloš, to bolo celkové oddlženie zdravotníctva. Skúsme rátať mínus 13,8, koľko nám vyjde? Skúsme mimo toho rátať, oddlžuje mu teda to, čo sa zarobilo na Sociálnej poisťovni – 13,8 miliardy Sk. Veď už sme niekde pod 20 miliardami. Kde je ten vážny úspech toho celého projektu, už nehovoriac o tom, že len Všeobecná zdravotná poisťovňa bola oddlžená tým spôsobom, že z desiatich, 10,8 miliardy boli oddlžené len 2,2 miliardy. Čiže úspora ďalších 8,6 miliardy Sk.

    Takže ak rátate každý so mnou, koľko teda bolo toho oddlženého, tak zistíme, že vlastne tento projekt je skôr mínusový ako nejaký pozitívny, ak je. Ak je, za normálnych okolností vysvetlíte tieto, by som povedal, paranormálne javy, ktoré tu vznikajú, neviem si inak predstaviť, ako jednoducho tie čísla nemôžu hrať. Potom nemôže byť 33,4 miliardy Sk, ale musí byť podstatne viac.

  • Ruch v sále.

  • Ak ešte raz zopakujem, tvrdíte, že 33,4 miliardy, to je to správne číslo. Ak odpočítam od tohto správneho čísla to, čo zarobil Veriteľ na Sociálnej poisťovni, vyjde mi číslo pod 20 miliárd Sk. Ak hovoríme o tom, že Všeobecná zdravotná poisťovňa bola oddlžená o 8 miliárd menej, ako mala byť, a to sú čísla, ktoré sú z vašich správ, potom kde je tá efektívnosť toho celého procesu? No ja neviem. Tak toto sú čísla, ktoré sú v tejto správe.

  • Poprosím, vážení poslanci, nediskutovať, nejde to. Rokovací poriadok jednoznačne uvádza, iba jeden rečník od pultu. Prosím, nediskutovať.

  • A je fajn, že sa vôbec niekto zamýšľa a vôbec, ako sa mi veľmi páči, pán Mikloš, keď hovorí o tom, že 33,4 miliardy celkový dlh bez Perspektívy je 27,7 a s Perspektívou teda to je 5,7 miliardy, tých pôvodných 33,4.

    Ja ešte raz a budem to omieľať možno donekonečna. Koľko ste ušetrili na Sociálnej poisťovni? 13,8 miliardy Sk. Koľko ste ušetrili na Všeobecnej zdravotnej poisťovni? 8,6 miliardy Sk. Toto sú fakty, ktoré sa určite asi ťažko dajú vyvrátiť.

    A teraz otázka pána Kozovského, pána doktora Kozovského. No, ja by som sa veľmi nechválil práve týmto príkladom. Tento príklad práveže je, by som povedal, výstrahou celého Veriteľa. A to výstrahou celého Veriteľa je to, že dostal vyplatenú odmenu 6 673 544 Sk. Čiže 6,6 milióna korún dostal za niečo, čo ako on v zmysle zákonom ustanovených povinností správcu konkurznej podstaty je okrem iného, pán Mikloš, verifikovanie pohľadávok. A na tú istú činnosť, na verifikovanie pohľadávok bola vyplatená odmena pánovi Kozovskému.

    Ak toto je normálny jav, tak tomu už celkom nerozumiem. No určite počúvať treba, lebo na tú istú verifikačnú činnosť pán Kozovský, ktorý mal zo zákona vyplývajúce, mu Veriteľ vyplatil 6,6 milióna Sk, pričom dostal odmenu vyplatenú za likvidáciu v konkurze v zdravotnej poisťovni Perspektíva.

    Čiže, a to už nehovoriac o tom, že pán Kozovský si asi robil, čo chcel. Naňho jednoducho trestné oznámenie už je. A keď som sa dočítal v tejto správe, už len tak pre vašu zaujímavosť vám vyčíslim, že asi za 320 miliónov Sk pán Kozovský pohľadávky spoločnosti, skrachovanej spoločnosti Perspektíva postúpil na spoločnosť na Seychelských ostrovoch Levantext Continental ANC za 0,47-percentný výnos. Čiže predal tieto pohľadávky, v ktorých bola napríklad OTC firma, Poštová banka. Poštová banka tam mala viac ako 100 miliónov Sk. Predal ich za zlomok tejto ceny. Ak je tento človek JUDr. Kozovský príkladom vašej transparentnosti Veriteľa, ja by som sa s tým vôbec, ale vôbec nechválil.

    Ešte len na ilustráciu tých faktov o odmenách. Ja nechcem teraz spochybňovať, či teda tá odmena bola malá, veľká, dostatočná. Nie. Nedostatočná. Faktom je, že celkové náklady z titulu odmien, odmien za dohody brigádnikov, mzdy bola 1,450 miliardy Sk. Toto je celkový obraz. Ak ešte túto čiastku odrátame od celkových, ak teda minister financií hovorí, že z dostupných dokladov bolo zistené, že 300 miliónov sa zarobilo na súkromných spoločnostiach, ak odpočítame len tieto náklady, ktoré súviseli s priamou činnosťou fungovania Veriteľa, tak sme v peknom mínuse. Ďakujem pekne zatiaľ za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Mikloš. Končím možnosť sa prihlásiť. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Burian, ja sa priznám, že ja naozaj neviem, o čom vy rozprávate. Keď rozprávate o tých úsporách voči Sociálnej poisťovni a voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, tak ja predpokladám, že by ste mali vedieť, že za solventnosť týchto inštitúcií zodpovedá štát. Ja som sa k tomu jasne vyjadril. Ide o vzťah verejnej inštitúcie, ktorou bol Veriteľ a iných verejných inštitúcií. Preto je logické a prirodzené, že tam to disážie bolo väčšie.

    Čo sa týka toho, prečo boli odmeny pánovi Kozovskému vyplácané za to verifikovanie, to som jasne povedal. Čiže to, čo ste zopakovali, znamená len dôkaz nepochopenia Obchodného zákonníka. Zákona o konkurze a vyrovnaní. Keď opakujete to, čo bolo v tej správe.

    A to podstatné, čo vám chcem povedať, pán poslanec. Nemám žiaden server. Ľudia, ktorí boli zodpovední za fungovanie Veriteľa si nechali kópie dokumentácie. Chvalabohu, že si ich nechali. Tie isté materiály, ktoré má pán minister, ktoré sám povedal, že ich má v škatuliach na ministerstve financií, tak bolo treba tie škatule na ministerstve financií otvoriť a bolo treba tie dokumenty zanalyzovať a spracovať namiesto vyrábania účelových správ, ktoré klamú a zavádzajú. Keďže ste to neurobili vy, tak tí ľudia, ktorí kópie týchto dokumentov, chvalabohu, majú, to urobili z týchto dokumentov a položka po položke, subjekt po subjekte je tam zdokumentovaných 33,4 miliardy korún oddlženia.

    Takže fakt je taký, že za našej vlády sa zásadne znížil starý dlh a nevytváral sa nový. Za vašej vlády spochybňujete tento proces, ale dlh narastá. Taká je realita. A namiesto toho, aby ste riešili situáciu v zdravotníctve, tak to účelovo nepravdivo škandalizujete.

  • Pán spravodajca, chcete reagovať? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Budem odpovedať pánovi poslancovi Miklošovi, keďže jediný sa prihlásil s faktickou poznámkou. Ešte raz. Vy ste hrdý na to, že ste ušetrili na štátnych zariadeniach alebo štátom riadených spoločnostiach. To ste vlastne teraz zadeklarovali. Že ste ušetrili viac ako 13 miliárd na Sociálnej poisťovni a na Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Čiže celý výzisk toho celého Veriteľa ste len dnes teraz v priamom prenose potvrdili, že ste zarobili na ničom inom, len na Sociálnej poisťovni a na Všeobecnej zdravotnej poisťovni.

    Ak toto mal byť výzisk celého Veriteľa, toto potom nie je žiadna logika a žiadny súvis s tým. Ak ste chceli oddlžovať, mohli ste to urobiť priamo cez ministerstvo financií. Oddlžovať dookola priamo tieto zariadenia. Vôbec ste na to nepotrebovali Veriteľa, ak je toto teda ten váš geniálny úspech toho celého riešenia.

    Ja som len preto dal tú poznámku toho servera, lebo mi nesedí jednoducho, keď je tu Puchových a pečiatka je Puhových. Tak to nerozumiem, že akým spôsobom niekto nevie svoj názov svojho mena, keď niekto dáva doklad o tom, že zlikvidoval server za 10-tisíc korún, na ktorom sú dáta, o ktorých hovoríte, že je to všetko v poriadku a že vy to bez problémov zrekonštruujete. Takže len toľko na doplnenie. Ďakujem.

  • Pán poslanec Valocký do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je mi smutno počúvať vlastne túto debatu, pretože som lekár a sú dva pohľady z lekárskej obce na Veriteľa.

    Jeden pohľad je ten, že dobre, že bolo zdravotníctvo oddlžené. Druhý pohľad sa tu načrtáva opačný, že pravdepodobne toky peňazí neboli transparentné a niečo pravdepodobne sa v tomto Veriteľovi dialo.

    Keď bola v apríli 2003 založená akciová spoločnosť Veriteľ, málokto vtedy tušil, že sa zrodila spoločnosť, ktorá vstúpi do dejín nášho zdravotníctva. Poslanie Veriteľa bolo priam vznešené. Oddlžiť zdravotnícke zariadenia, zdravotné poisťovne, ktoré vytvárali každoročne niekoľko miliardové dlhy. Zrodil sa, citujem jeho zakladateľov, nový transparentný, efektívny a perspektívny model na oddlženie, vymyslený špeciálne na podmienky slovenského zdravotníctva z dielne reformného tímu ministra Zajaca. Akcionárom spoločnosti bol, samozrejme, štát. No a štát tiež nebol skúpy a na oddlženie vyčlenil viac ako 20 miliárd korún. Niekedy sa hovorí o 27, 33, 42, takže vidíte, páni poslanci a občania Slovenskej republiky, že vlastne nikto nevie, koľko v tomto Veriteľovi bolo prakticky peňazí. Spoločnosť teda mala pomôcť nemocniciam zbaviť sa dlhov.

    Po niekoľkých rokoch dnes môžeme konštatovať, že celý proces až taký transparentný nebol. Sprevádzajú ho mnohé otázniky, nejasnosti a pochybnosti. Dôvod? Proces oddlžovania mal svoje trhliny v netransparentnosti, s najväčšou pravdepodobnosťou sa uskutočňoval aj v korupčnom prostredí a praktiky, ktoré sa udomácnili v spoločnosti Veriteľ boli minimálne podivné. Kontrola ukázala, že spoločnosť si vytvorila 13 bankových účtov, vklady niekoľkokrát denne prevádzala medzi týmito účtami, čím sa finančné toky stali prakticky neprehľadnými.

    Pýtame sa prečo, ak všetko bolo také prehľadné, prečo sa toto dialo, ako je napísané v správe ministerstva financií. Jednoducho povedané, vznikol premyslený chaos a situácia sa zamotala o to väčšmi, že výpisy z účtov nie sú kompletné.

    Tak potom o akej transparentnosti hovorili zakladatelia Veriteľa. A hneď sa natíska ďalšia otázka, prečo Veriteľ použil pri oddlžovaní rôzny prístup voči firmám, ktoré žiadali vrátiť dlhy. Niektorým vyplatili istiny, tým šťastnejším istiny aj príslušenstvo. A veru boli aj také prípady, keď sa dlh preplácal dvakrát. Ba dokonca veritelia zo súkromného sektora boli z peňazí Veriteľa uspokojení v neporovnateľne vyššej miere ako štátny sektor, napríklad aj Sociálna poisťovňa. Nuž skutočne svojský prístup k finančným transakciám a netradičné praktiky, ktoré strácajú logické jadro.

    Je naivné domnievať sa, že činnosť Veriteľa je podrobne zdokumentovaná. Znie to priam neuveriteľne, ale aktivity spoločnosti, ktorá pracovala s miliardovými finančnými čiastkami, nie sú evidované tak, ako si takáto veľká suma peňazí zasluhuje.

    Treba priznať, že práca s financiami je neraz náročná. Preto sa patrí, aby všetci, ktorým peniaze pretekajú cez ruky, slušne zarábali. Asi takýto meter bol použitý pri vyplácaní odmien členom predstavenstva tejto spoločnosti a na účty sa im ukladali miliónové prostriedky.

    Najviac zarábali šéfovia Veriteľa tesne pred zánikom spoločnosti a jeden z členov predstavenstva sa netajil tým, že ľudia mali adekvátne odmeny k tomu, akú prácu vykonávali.

    V tejto súvislosti mi prichádzajú na um slová Franklina. „Ak niekto zastáva názor, že peniaze dokážu urobiť všetko, je s najväčšou pravdepodobnosťou urobiť všetko aj pre peniaze. Aj ich napríklad zatajiť alebo s týmito peniazmi narábať tak, ako neprikazujú stanovy.“

    Verejnosť nemala prístup k informáciám o postupoch Veriteľa a čo je minimálne zarážajúce, dokumentácia pri likvidácii spoločnosti chýba aj v štátnom archíve. Áno, aj tak sa dá informovať o hospodárení s verejnými zdrojmi. Každý súdny človek, ktorý si prečíta správu o výsledkoch preverovania činnosti spoločnosti Veriteľ, musí zapochybovať a klásť si otázky.

    Navyše pred svojím zrušením previedol Veriteľ pohľadávky voči neplatičom poistného v hodnote, ako povedal minister financií, 12,8 miliardy korún Slovenskej konsolidačnej bez toho, aby overil ich existenciu a výšku. Ako nazvať takýto krok? Odvážny? Neprofesionálny? Alebo zámerný? Jednoducho Veriteľ ho realizoval a následné exekúcie poškodili firmy aj ľudí, ktorí dlh na poistnom už dávno vyrovnali.

    Ako by ste vy, vážené kolegyne, vážení kolegovia, charakterizovali takýto postup? Áno viem, opoziční poslanci už správu o Veriteľovi nazvali ťažením proti reforme zdravotníctva a súkromným zdravotným poisťovniam.

    Škoda len, že v tejto výprave je toľko nášľapných mín, ktoré v konečnom dôsledku svedčia o tom, že spôsob oddlženia praktizovaný predchádzajúcou vládou bol priveľmi drahý a zahmlený. Nie je stále zreteľné, akým spôsobom presne kam, kedy a v akých sumách finančné prostriedky tiekli, a to napriek tomu, že podľa bývalého ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca bol Veriteľ sústavne pod dohľadom Národného kontrolného úradu, finančnej správy, ba dokonca finančnej polície. Bývalý člen Dozornej rady Veriteľa Peter Pažitný zasa odkazoval, že je potrebné pochopiť, ako vlastne Veriteľ fungoval.

    Nuž pochopiť sa dajú skutočnosti a fakty, ktoré sú prehľadne zdokumentované, majú svoje jasné pravidlá. Žiaľ, to o Veriteľovi neplatí. Všetci dobre vieme, že kontrola ministerstva financií zistila skutočnosti, na základe ktorých budú pravdepodobne podané trestné oznámenia s podozrením, že došlo k viacerým pochybeniam. Jednoducho Veriteľ riešil zadlženie zdravotníckych zariadení nesystémovo, prakticky jednorazovo a netransparentne.

    Príbeh Veriteľa sa teda ešte neskončil a nelichotivé sú aj titulky, ktoré sa tento rok objavovali v tlači a patrili k článkom o spomínanej spoločnosti. Napríklad Veriteľa bude skúmať polícia. Po Veriteľovi nezostal ani počítač. Oddlžovanie má veľa nejasností. Kam zmizli miliardy? To všetko sú informácie, ktoré nevyvolávajú pozitívne pocity a, samozrejme, že i občania Slovenskej republiky majú právo vedieť, ako sa narábalo s verejnými zdrojmi.

    Na záver dovoľte citovať myšlienku, ktorá nás síce z našej každodennosti vráti až do starého Grécka, ale aj napriek mnohým storočiam ju starogrécky filozof Demokritos napísal s nadčasovou platnosťou. „Získať peniaze nie je neužitočné, ale získať ich nespravodlivo je nad všetko najhoršie.“

    Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, chcel by som odpoveď na niekoľko otázok. Po prvé. Prečo sa tak bojíme otvoriť dokumentáciu Veriteľa. Však ak je všetko v poriadku, prečo chýba účtovná kniha. Som zvedavý, ako povedal pán poslanec Mikloš, že pravdepodobne sprístupní alebo sprehľadní toky financií, ktoré v tomto Veriteľovi sa konali za čas jeho existencie. A, samozrejme, nás zdravotníkov zaujíma, prečo nemohla toto oddlžovanie robiť aj iná inštitúcia, napríklad ministerstvo financií alebo ministerstvo zdravotníctva. Boli by sa ušetrili zdroje na náklady. My sme hovorili o zdrojoch 1,4 miliardy korún, ktoré išli len na mzdový fond.

    Chcel by som povedať veľmi krátko, keďže stále sa tu hovorí o dlhu našej vlády a potom prečo vznikol Veriteľ a prečo sa oddlžovalo, keď za bývalej vlády nevznikal dlh? Dlh v zdravotníctve vznikal za každej vlády a dlh v zdravotníctve bude pravdepodobne vznikať ďalej, len otázka je výška dlhu. A môžete sa pozrieť do okolitých štátov, pozrite sa do štátov Európy, nepoznám nezadlžené zdravotníctvo. A viete veľmi dobre, že keď sme zdravotníctvo prebrali a, samozrejme, že bol tam istý dlh a kým sa skonsolidovala situácia, tak viete, že každý deň určitá suma dlhu vám generuje ďalší dlh. Máme 18 fakultných nemocníc, z toho 3 alebo 4 už hospodária s vyrovnaným rozpočtom. Čiže ja nevnímam, že dlh sa generuje viac ako voľakedy inokedy. Myslím si, že menej. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Ako ďalší v rozprave je pán poslanec Novotný.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, sľúbil som vám, že vo svojom druhom rečníckom vystúpení k správe o Veriteľovi sa budem venovať likvidačnému zostatku Veriteľ, a. s., ktorý sme nazvali Valentovičov zostatok, pretože ho rozdelil pán minister zdravotníctva, dnes už bývalý, Ivan Valentovič.

    Ale skôr, ako by som sa začal venovať avizovanej téme, by som sa rád pristavil pri probléme, ktorý tu bol opakovane otvorený a o ktorom tu opakovane hovoril aj pán predkladateľ, pán minister financií, aj pán spravodajca. O tom, že skrátka na základe odovzdanej dokumentácie na ministerstve financií nie je možné zrekapitulovať, ako tiekli finančné prostriedky.

    Pán minister, odovzdávací protokol, ktorý máte k dispozícii, ktorý ste aj dnes ukázali a povedali ste, že nie je tam nič, len škatule, ktoré ste prevzali, teda zoznam škatúľ. Myslím, že tento odovzdávací protokol obsahuje práve tie škatule, v ktorých sú všetky dokumenty týkajúce sa fungovania akciovej spoločnosti Veriteľ.

    Keby ste, pán minister, okrem písania správy boli bývali poverili niekoľko úradníkov, aby láskavo otvorili tieto škatule okrem toho, že ste hovorili, že sa na základe nich nedá nič zrekapitulovať, boli by ste zrejme dospeli k tým istým záverom, ku ktorým sme dospeli my. Avizoval ich už pán poslanec Mikloš, preto sa im budem chvíľku venovať.

    Naozaj ľudia, ktorí boli v orgánoch akciovej spoločnosti Veriteľ si poctivo robili kópie zo všetkých rozhodnutí týchto orgánov, a tak dneska bez veľkých problémov vedia zrekapitulovať celý proces, ako fungovalo oddlženie prostredníctvom akciovej spoločnosti Veriteľ.

    Žiaden falošný server ani nezlikvidovaný server síce neexistuje, existujú len kópie tých dokumentov, ktoré na ministerstve financií odpočívajú v škatuliach, ktoré úradníci buď zámerne, alebo z lenivosti neboli ochotní otvoriť.

    Pán minister, keďže to nebolo schopné urobiť ministerstvo financií, dali sme si trošku práce, a ak dovolíte, tu v týchto troch zošitoch je 19,4 miliardy korún, položka po položke, fyzická osoba, právnická osoba na základe uznesení orgánov štátnej akciovej spoločnosti Veriteľ. Položka po položke.

  • Pán minister, je veľmi zaujímavé, že keď sa pozrieme na sumár, môžete to prepočítať, možno sa to konečne podarí úradníkom na ministerstve zdravotníctva, spolu bolo minuté na oddlženie 19 422 768 718 korún a 22 halierov. Úplne presne všetky fyzické a právnické osoby, ktoré boli oddlžené cez Veriteľa, akciovú spoločnosť.

    Hovorím to preto, lebo si myslím, že to večné upodozrievanie o tom, či boli použité všetky finančné prostriedky, či neboli použité prepočty pána spravodajcu, že vlastne bolo menej použitých, viacej použitých je týmto materiálom vyvrátené. Celých 19,4 miliardy korún, ktoré boli z 20,1 miliardy korún, ktoré vláda uvoľnila na oddlženie zdravotníckych zariadení a poisťovní použitých, bolo rozdelených právnickým a fyzickým osobám, pozri zoznam, v troch zošitoch jeden, dva, tri. Sedí to na korunu presne.

    Pán spravodajca, ja som vás počúval, verím, že vystúpite v reakcii a verím, že vám by nebolo dokázané nič, ani keby ste videli červené jablko, lebo vy musíte vidieť zelenú hrušku. Ja len hovorím, že to, o čom sa tu rozpráva, že ako bolo narábané s 19,4 miliardami korún, ktoré boli reálne použité na oddlženie zdravotníctva, je týmto dokumentom vyvrátené. Sú to kópie všetkých dokumentov, pán spravodajca, trošku ma rušíš. Sú to kópie všetkých dokumentov, na základe kópií všetkých dokumentov z orgánov akciovej spoločnosti Veriteľ, ktoré má pán minister v škatuliach na ministerstve, len bol lenivý ich otvoriť.

    Ale viac ako táto téma ma zaujíma skutočnosť, ako bol použitý Valentovičov zostatok? 650 miliónov takzvaného likvidačného zostatku, ktorý zostal po Veriteľovi, akciovej spoločnosti. V správe, ktorú predložil pán minister Počiatek, sa píše, že 650 850 000 likvidačného zostatku bolo použitých na vyrovnanie nevysporiadaných záväzkov zdravotníckych zariadení, ktoré neriešil Veriteľ, akciová spoločnosť. Vyrovnanie nevysporiadaných záväzkov štátnych zdravotníckych zariadení voči svojim dodávateľom, ktoré sú predmetom súdnych sporov. Vyrovnanie záväzkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne voči poskytovateľom. Viac sa už v správe o Veriteľovi nepíše. A ja ešte dodávam, že ešte boli tieto finančné prostriedky využité na nákup nepotrebnej a predraženej zdravotníckej techniky v štátnych nemocniciach od firiem blízkych tejto vláde.

  • Bolo by skvelé, keby ministerstvo zdravotníctva napísalo správu o použití Valentovičovho zostatku. Bolo by to iste zaujímavé čítanie, ako sa môže stratiť 650 miliónov ušetrených peňazí z tých 20,1 miliardy, ktoré vláda určila na oddlženie zdravotníctva, ale použila z nich len 19,4 miliardy predchádzajúca vláda. Ako boli tieto finančné prostriedky použité na lobistické záujmy predajcov zdravotníckej techniky.

    Ak predsa prišlo 650 miliónov na riešenie nevysporiadaných záväzkov, ako o tom píše správa ministra financií a tie boli vysporiadané, malo by sa to prejaviť vo vývoji dlhu v zdravotníctve v roku 2006 a 2007. V informácii o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva k 30. júnu 2007, ktorú predložil minister zdravotníctva vláde Slovenskej republiky v septembri 2007 sa o nich nepíše ani slovo. Najprv chýbalo celých 650 miliónov. Ani slovo v júni 2007. Neexistovali. Je ale pravda, že v správe o vývoji dlhov v rezorte zdravotníctva k 31. 12. 2007 sa už objavujú finančné prostriedky z likvidačného zostatku Veriteľ, akciová spoločnosť.

    Dovoľte, aby som z tejto správy kúsok prečítal: „Spoločnosť Veriteľ, a. s. v roku 2006 ukončila svoju činnosť a do konca roku 2006 bol použitý likvidačný zostatok spoločnosti Veriteľ, a. s. v zmysle uznesenia vlády č. 578 z 21. júna 2006. V priebehu decembra 2006 boli použité ostatné finančné prostriedky z likvidačného zostatku spoločnosti Veriteľ, a. s. vo výške 468,5 milióna Sk na úhradu starého dlhu.“ Znamená to, že ku koncu roku 2006 sa pôvodný starý dlh znížil na sumu 312,5 milióna Sk. Teraz prvý nepomer.

    V správe ministra financií sa hovorí, že likvidačný zostatok bol 650 miliónov Sk. V správe ministra zdravotníctva sa píše, že bolo na staré záväzky použitých 468,5 milióna Sk.

    Dámy a páni, kde zmizlo 182 miliónov? 182 miliónov Sk sa stratilo. Nie je v správe o znížení dlhu, neodišlo do nemocníc, kde sú? Mne chýba 182 miliónov korún. Verím, že briskný počtár, pán spravodajca, mi to ihneď vysvetlí, kde zmizli, predsa len, matematiku som mal naposledy na gymnáziu, a to už bolo dávno, ale 650 mínus 468 a pol, ešte viem odpočítať, vychádza to na 182,5 milióna Sk. Kde sú teda tieto finančné prostriedky?

    Ministerstvo zdravotníctva použilo likvidačný zostatok akciovej spoločnosti Veriteľ, teda Valentovičov zostatok, ktorý už delil on, nový minister zdravotníctva tak, že ho rozdelilo nemocniciam, prevažne štátnym, presne 468 miliónov Sk. Ale podľa akého kľúča, dámy a páni? Podľa akého kľúča delilo ministerstvo zdravotníctva tieto finančné prostriedky? Ministerstvo zdravotníctva snáď odkúpilo pohľadávky veriteľov voči týmto zdravotníckym zariadeniam? Nemocnice snáď postúpili ministerstvu zdravotníctva svoje záväzky? Podľa akých pravidiel? Ak sa tak stalo, podľa akých pravidiel, pán minister financií, môže ministerstvo zdravotníctva obchodovať s pohľadávkami. Veriteľ, akciová spoločnosť mohol obchodovať s pohľadávkami, ale ministerstvo zdravotníctva? Je priekupník pohľadávok a záväzkov. Ako odišli tieto peniaze z ministerstva zdravotníctva? Bol to dar? Pán spravodajca mi bude určite vedieť odpovedať. Bol to dar? Bola to dotácia pre nemocnice? Aký titul ministerstvo zdravotníctva použilo a aký kľúč použilo na rozdelenie týchto peňazí?

    Pán minister financií, mám dôvodné podozrenie, ja mám naozaj dôvodné podozrenie, aj vy ste mali dneska veľa dôvodných podozrení, ale ja mám naozaj dôvodné podozrenie, že 468,5 milióna Sk z Valentovičovho zostatku bolo použitých netransparentne na zaplatenie špekulatívnych pohľadávok vybratých dodávateľov nemocníc. Tak bola použitá prvá časť Valentovičovho zostatku.

    Táto skutočnosť, dámy a páni, takisto nesie známky korupčného prostredia. Nevieme, ako boli vyberaní títo dodávatelia, nevieme podľa akého kľúča, prečo boli niektoré záväzky zaplatené a niektoré neboli zaplatené. Nenesie to známky korupčného prostredia?

    Z Valentovičovho zostatku sa ale akosi stratilo 182 miliónov Sk. Nie sú nikde. Možno mi na to niekto dá odpoveď, lebo budem sa na to opakovane pýtať a na rôznych úrovniach, kde je 182 miliónov korún z likvidačného zostatku?

    Na základe verejne dostupných informácií tiež tvrdím, že druhá časť Valentovičovho zostatku bola použitá na predražený nákup zdravotníckej techniky od firiem blízkych strane SMER. Veľká časť Valentovičovho zostatku sa pretavila do takzvaných vianočných darčekov alebo vianočných balíčkov, ktoré ministerstvo zdravotníctva poslalo štátnym zdravotníckym zariadeniam na konci roka 2006, predovšetkým štátnym zdravotníckym zariadeniam, ktoré následne skoro plošne nakupovali zdravotnícku techniku od vopred vybraných firiem.

    Na základe čoho to tvrdím. No ako správny občan si občas kupujem tlač, a tak som si kúpil aj Trend z 26. apríla 2007. Naozaj vytiahnite si z internetu tento článok. Píše sa v ňom: „Tesne pred koncom minulého roka, roka 2006 dostali slovenské, najmä fakultné nemocnice prídel peňazí na nákup zariadení. Takmer všetky obchody prebehli bez verejnej súťaže. V rokovacom konaní bez zverejnenia sa z toho obstarávali zariadenia za vyše 197 miliónov korún. Spoločný menovateľ veľkej časti predvianočných balíčkov pre nemocnice je riadne premrštená cena.“ Autori článku to tak nadnesene nazvali oftalmologická smršť a mne sa to veľmi páči spolu s Valentovičovým zostatkom sú to také leitmotívy použitia 650 miliónov Sk. Nákupy narýchlo sa totižto týkali najmä oftalmológie.

    Zdravotnícke zariadenia akoby sa dohodli, že z peňazí, ktoré ministerstvo ponúklo, akútne potrebujú v rovnaký čas rovnaký typ zariadení. Nákupy bez súťaže rokovacím konaním bez zverejnenia zorganizovali fakultné nemocnice v Košiciach, v Nových Zámkoch, v Nitre, v Martine a v Prešove. Prečo nemocnice obchádzali súťaž? Aj ich zdôvodnenie je ako cez kopirák. Žiadne iné zariadenie na svete vraj nespĺňalo požiadavky nemocníc. A tak jeden prístroj Stratus, tak sa volá, nakupovali nemocnice za 3,35 milióna korún bez DPH. Podľa cenovej ponuky, ktorý získal tento týždenník, za rovnaký prístroj i s potrebnými databázami chcela firma, ktorá ho dodáva, v januári minulého roka od jednej z nemocníc len 2,4 milióna Sk. Prístroj za 2,4 milióna sa kupoval za 3,35 milióna Sk.

    Ďalší príklad. Diagnostický stroj Visante sa to píše, náhodou od tej istej firmy ako vyššie menovaný stroj, sa zatiaľ napríklad nepodarilo predať v susednom Česku. Tam si očné kliniky vybrali konkurenčný Pentacam, ktorý prináša porovnateľné výsledky na inom technickom princípe. Jeho cena približne 1,2 milióna korún bez DPH a cena za jeden stroj Visante, ktorú zaplatili slovenské fakultné nemocnice? Vyše 2,9 milióna korún. Prečo kúpili stroj za 2,9 milióna korún a nie za 1,2 milióna? Všetky rovnaké. Práve ich potrebovali.

    Ďalší príklad. Operačné mikroskopy pre oftalmológiu. Dva kusy putovali do bratislavskej nemocnice, ten istý výrobca, tá istá firma. Jeden za 3,7 milióna korún, pričom konkurenčná firma ponúka stroj úplne rovnakých parametrov za 2,2 milióna korún. Prečo nebola táto konkurenčná firma v súťaži?

    Ďalší príklad. Žilinská nemocnica s poliklinikou, ktorá sa na rozbaľovaní štátnych darčekov takisto zúčastnila ako jediná nefakultná nemocnica, kúpila projektor Optotipov, zase oftalmológia, za 140-tisíc korún s DPH. Podobné kvalitné zariadenie možno kúpiť za niečo vyše polovicu Perimeter, prístroj na vyšetrenie zorného poľa, ktorý si kúpila bratislavská a banskobystrická nemocnica za milión korún vrátane DPH kupujú neštátni zákazníci približne za 670-tisíc korún. Bezkontaktný merač tlaku, ktorý stojí zhruba 262-tisíc korún, sa do Martina kúpil temer za dvojnásobok. Predražený približne o 30 % je takmer celý zoznam nakupovaného zariadenia.

    Aby som nehovoril len o oftalmologickej smršti, ešte jeden veľmi zaujímavý príklad náhleho úspechu firmy, ktorá predtým nikdy nepodnikala so zdravotníckou technikou a bum ho, pred Vianocami 2006 predala prístroje, ktorým vôbec nerozumie, za 32 miliónov korún. Pekný úspech. Boli to plazmové sterilizátory do bratislavskej, trnavskej a košickej nemocnice. Dohromady za 32 miliónov korún bez DPH. Nemocnice sa aj tu vyšmykli z verejnej súťaže.

    Hovorkyňa jednej z nich hovorí. „Predpokladaná hodnota predurčovala použitie nadlimitnej metódy verejného obstarávania. Vo vzťahu k časovému prideleniu finančných prostriedkov zo strany ministerstva zdravotníctva neumožnilo použiť tento postup nadlimitu a uverejnenie cez publikačný Vestník Európskej únie.“ Chudáci, boli v časovom strese.

    Najmodernejšie sterilizátory dodávala košická firmy Neomad napriek tomu, že ich výrobca Johnson a Johnson má vlastnú silnú obchodnú skupinu, ktorá voľakedy dodávala sterilizátory samostatne. No prečo si firma ako obchodníka vybrala košický Neomad? Neomad dovtedy nemal žiadny záznam vo Vestníku verejného obstarávania, že by niečo zdravotníctvu dodal. Faktor, ktorý mohol firmu posunúť do veľkého biznisu je jej majiteľ Dušan Mach. Spolupodnikal so súčasným predsedom parlamentu Pavlom Paškom a vládny SMER ho stihol nominovať do Dozornej rady Transpetrolu. Čítal som to v novinách naozaj.

  • Dámy a páni, na základe toho, čo som teraz povedal, mám naozaj, naozaj vážne podozrenie, že sa stratilo 182 miliónov korún a že Valentovičov zostatok bol jednak použitý na vyplatenie špekulatívnych pohľadávok niektorých firiem voči vybraným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a tiež na neefektívny nákup zdravotníckej techniky od vopred vybratých firiem blízkych vládnej koalícii.

    Preto si myslím, že keď tu pán spravodajca povedal, že chce vniesť svetlo do celého procesu likvidácie Veriteľa, tak si myslím, že treba vniesť svetlo aj do Valentovičovho zostatku. Preto podávam návrh uznesenia Národnej rady k správe o výsledkoch preverenia činnosti spoločnosti Veriteľ, a. s. za celé obdobie jej existencie.

    „Národná rada podľa § 128 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov žiada ministra zdravotníctva Slovenskej republiky podať Národnej rade Slovenskej republiky v lehote do 30 dní správu o použití likvidačného zostatku spoločnosti Veriteľ, a. s.“

    Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána Novotného nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Novotný bol posledný z prihlásených rečníkov do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k nej.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • I keď sa mi už veľmi nechce, ale myslím si, že treba za tým dať bodku v tom zmysle, že veľa tu bolo povedané, ale na tie základné otázky v konečnom dôsledku odpovede nepadli. Čo je zarážajúce, že pán Mikloš tvrdí, že majú dokumentáciu. Nechápem, ako je to možné, že majú dokumentáciu. Na základe akých pravidiel hry vôbec túto dokumentáciu majú.

    Ďalej nebolo vôbec vysvetlené, na základe čoho bolo nutné naozaj začať likvidáciu a ukončiť ju tak expresne a zlikvidovať všetky aj navigačné pomôcky, ktorými mohol byť napríklad server a digitálne údaje. Čoho na margo tohto projektu sa dá skonštatovať, že už to, že sa tu vôbec o tom bavíme, znamená, že dokumentácia a vôbec zdokumentovanie toho projektu ako takého bolo na veľmi nízkej úrovni, keďže nie je možné objektívne bez prácneho zhľadúvania a zozbieravania údajov vyhlásiť nejaký jednoduchý výrok o tom, ako a čo sa tam dialo a myslím si, že naozaj tento projekt bol tak slabo manažovaný a tak sfušovaný, že všetky tie hypotetické úvahy o tom, čo to všetko malo znamenať a prečo z toho sú tie implikácie, aké sú, sú namieste.

    V podstate, ako hovorím, čo je zarážajúce, že na žiadnu z mojich otázok nejaká jasná odpoveď daná nebola. Hlavne, kde sú tie dokumenty, kde sú tie pásky. Čo bolo jedine zaujímavé, je, že sa teda ponúkol pán Mikloš osobne, že nám pomôže zrekonštruovať celú túto kauzu, že nájde všetky chýbajúce, alebo teda my si myslíme, že chýbajúce dokumenty, že on vie, kde sú a poskladá nám celú kauzu Veriteľ naspäť dokopy a budeme vidieť teda čistý, jasný obraz toho, čo sa tam naozaj udialo. Žiadam ešte otvorenie rozpravy.

  • Pán minister, hlásite sa do rozpravy áno? Áno. Čiže podľa § 35, ak člen vlády sa ujme slova po skončení rozpravy a pred hlasovaním, otvára sa tým rozprava znova. Takže sme znovu v rozprave.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo, pán minister sa prihlásil do rozpravy.

  • Je to len kvôli tomu, aby pán spravodajca mohol predniesť nové znenie uznesenia.

  • Ešte prepáčte, ja to beriem tak, že on ukončil záverečné slovo a prihlásil sa znovu do rozpravy.

  • Hlasy v sále.

  • Takže o slovo sa v rámci rozpravy prihlásil ešte spravodajca.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, keďže sme hľadali kompromisné riešenie na to, aby teda mohla aj opozícia podporiť návrh uznesenia, takže chcem tým povedať, že stiahnem to uznesenie, ktoré som predložil, alebo sťahujem to uznesenie a dávam nové uznesenie, ktoré prečítam.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. „Národná rada Slovenskej republiky konštatuje, že viaceré skutočnosti uvedené v správe vlády Slovenskej republiky, ako aj nemožnosť dokumentovania efektivity ekonomických výsledkov hospodárenia spoločnosti Veriteľ, a. s. naznačujú viaceré zásadné právne a ekonomické pochybenia v čase od založenia spoločnosti až do procesu jej likvidácie a žiada vládu Slovenskej republiky, aby v zmysle zákona č. 513/1991 Zb. Obchodnom zákonníku v znení neskorších predpisov zabezpečila možnosť dodatočnej likvidácie spoločnosti Veriteľ, a tým umožnila vykonať také opatrenia, ktoré existujúce podozrenia vyvrátia alebo potvrdia.“

    Takže ja predpokladám, že toto je nejaké kompromisné riešenie, ktoré by nemalo byť nejakým spôsobom ani problematické pre zahlasovanie opozície. Ešte aj keď teda nie je predmetom tohto bodu schôdze, nie je riešenie zostatku Veriteľa. Tak ja som si dal tú námahu a informatívne som si vyžiadal informáciu o tom, akým spôsobom bolo nakladané s údajnými, sprenevera 180 miliónov alebo 182 miliónov Sk. Tak zásadná odpoveď je taká. Ministerstvo financií pridelilo len 500 miliónov z tých bájnych 650 miliónov korún pre ministerstvo zdravotníctva a z tých 500 miliónov bolo použitých len 470 miliónov vzhľadom na to, že teda bol ten proces iba do konca roku 2006. To je informácia, aby sme tu nezavádzali nejaké chiméry o tom, že sa niekde stratili nejaké peniaze, alebo nejakým spôsobom sa niečo nezákonného udialo.

    Ja na margo iba tých všetkých počtov. Skúste si spočítať, vážení poslanci, ak ušetrím 13,8 miliardy na Sociálnej poisťovni plus 8,6 miliardy Sk na Všeobecnej zdravotnej poisťovni, je to dokopy 22,4 miliardy Sk. 22,4 miliardy Sk sme v podstate vyhandlovali na štáte.

    Ak je toto úspech, ak je toto pokračovaním transparentnosti riešenia, no, ja si dovolím povedať, že potom asi je tu všetko normálne, čo je nenormálne a nenormálne sa stáva normálnym. Pre mňa toto určite nemôže byť normálne, ak Sociálna poisťovňa zápasí s problematikou zabezpečenia zdrojov pre druhý pilier a niekto povie, že s úspechom sme zabezpečili, že sme vyhandlovali od Sociálnej poisťovne, kde bývalá ministerka práce, sociálnych vecí pani Radičová ostro, ostro proti tomu protestovala. Jednoducho nemala šancu. A to isté Všeobecná zdravotná poisťovňa asi jednoducho akceptovala ten stav, aký je.

    Faktom je, že je tu veľa nezrovnalostí a možno že teda fakt skončím na tom. Niekto asi vedel veľmi dobre, že asi nebude vo vláde, preto skončil celý ten cirkus, čo sa volá Veriteľ. Skončil dva dni pred konaním volieb a takýmto spôsobom zabezpečil rýchlu likvidáciu. Iný spôsob alebo iné logické opodstatnenie nie je. A keď mi niekto bude rozprávať o tom, že má 19,4 miliardy zdokumentovaných, no fajn, fantázia, aspoň jedno číslo máme jasné. Ale my sa celý čas bavíme o tom čísle, ktoré je vrchné. To vrchné je 33,4 miliardy. Tých 33,4 miliardy, ktoré aj prezentoval pán poslanec Mikloš, bývalý minister financií, človek, ktorý mal ochrannú ruku nad týmto projektom, tak teraz dnes zisťujeme, že 22,4 miliardy sme len vyhandlovali na štáte.

    Ak toto je ten geniálny prístup toho celého riešenia, fakt ešte, ja si urobím tie prepočty, ale kde zostalo ďalších 8 miliárd, to fakt ani nikto nevie. To je proste v tom celom bordeli, v ktorom celé toto zostalo. Vy si uvedomte, za tri roky zaplatiť 1,450 miliónov len výdavkov, priamych výdavkov spoločnosti Veriteľ, no, nehnevajte sa, to je také zavádzajúce, ak tu niekto bude rozprávať o tom, že sa nejaký prístroj, ja vôbec nemá šajnu o tých prístrojoch, ale či sa predražil o 200- alebo 300-tisíc korún, je pre mňa maximálne zarážajúce.

    Ak sa rozpráva o plynárenskom priemysle, tak 90 % svojej diskusie, pán poslane Mikloš, ktorý bol zodpovedný za privatizáciu SPP, hovorí o privatizačných prešľapoch Mečiarovej vlády. Tak ak toto má byť riešenie, tak ja neviem ako, ak ja som dotknutý, tak musím to nejako opätovať niečím iným. Ja si myslím, že na tomto bode skočím, a myslím si, že ak by som ešte vyťahoval ďalšie duplicitné úhrady, a ja tu mám niekoľko pripravených vecí, a to o iks veciach, ktoré sú až nepochopiteľné, o tom, akým spôsobom sa toto dialo, je to asi možno zbytočné. Počkajme si na to, aby nejaká renovovaná firma urobila celkovú správu, celkový obraz toho Veriteľa, potom si môžeme dať túto diskusiu. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Buriana pán poslanec Janiš, pán poslanec Novotný. Pán poslanec Ivančo, faktická poznámka, hej? Takže potom pán poslanec Ivančo. Ako prvý má slovo pán poslanec Janiš. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. No, mám dojem, že sa skončila ďalšia nejaká taká etapa, nejaké divadielko ohľadom vládnutia v rokoch 2002 – 2006, aby odpútala pozornosť od vášho vládnutia a od vašich, nechcem povedať, prepočtov euro a týchto vecí.

    Pravá podstata tejto správy sa obnažila teraz, že chcete ešte ďalšej pokračovať v niečom. My sme tu navrhli spôsob riešenia, ktorý je prijateľný pre nás. Poďme do Veriteľa do položky, poďme do Veriteľa alebo zo straty Veriteľa aj do Valentovičovho do položky. To uznesenie, ktoré si pán predseda výboru navrhol, o tomto nehovorí.

    Ak vy chcete na základe všeobecnej správy, o ktorej tvrdíte, že nemáte všetky doklady a že ste nenašli a neviem čo všetko. Hovoriť hneď súdy o tom, že na základe tejto všeobecnej správy je tu nejaké podozrenie a bla, bla, bla. No tak potom nechcite, aby sme my v podstate na základe tohto o tomto hlasovali. Seriózne uznesenie je. Poďme do Veriteľa od samého začiatku až do samého konca, až po jeho likvidáciu vrátane likvidácie Valentovičovej. To je seriózny návrh uznesenia. Ale nie uznesenie na základe správy, ktorá nič nehovorí, ktorej chýbajú doklady a ktorej neviem čo ešte.

    Takže, ak chceme seriózne uznesenie, tak si mohol navrhnúť seriózne, na základe tých, ktoré tu zazneli v rozprave. Jedno dal pán kolega Novotný, druhé, ktoré tu navrhol môj kolega Ivan Mikloš a poďme do toho. My nemáme s týmto žiadne problémy. Ale s uznesením na základe tejto správy máme problémy preto, lebo to nie je správa. To je zmes účelových informácií vytiahnutých neviem odkiaľ, ako a ešte sami tvrdíte, že nemáte všetky podklady. Pozrite si všetky skrine na ministerstve, ako si ich pozrel pán minister Jahnátek tri týždne po SPP a tiež našiel niečo, čo zrazu nebolo.

    Pán minister, vy ste tiež našli doklady z SPP tri týždne po tom, ako ste tu predložili správu, no.

  • Hlas zo sály.

  • Hej? Ešte máte ďalšie skrine? Ešte máte ďalšie skrine? V pohode. Skúste aj, pán minister financií, pohľadať ešte všetky skrine a potom serióznu správu.

  • Faktická poznámka pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Vypočul som si vystúpenie pána spravodajcu. Takže po poriadku, aby sme tu už nehádzali tie miliardy zľava doprava, zhora dole, lebo už sa mi začína trošku točiť hlava. Predchádzajúca vláda uvoľnila na oddlženie zdravotníctva 20,1 miliardy Sk. Vydaných na samotné oddlženie akciovou spoločnosťou Veliteľ bolo 19,4 miliardy Sk. Položku za položkou, rozhodnutie za rozhodnutím, to vieme vydokladovať. Ani jedna slovenská koruna sa nestratila. Zostalo 650 miliónov Valentovičovho zostatku. Ministerstvo zdravotníctva malo použiť tieto finančné prostriedky. Tak sa píše v správe ministra financií o Veriteľovi. Prečítajte si to. Tam som to aj vyčítal, nevymyslel som si to. 182 miliónov korún chýba. Nikde o nich nie je napísaný ich osud. Keď ty vieš, pán spravodajca, osud týchto peňazí verím, že v správe ministerstva zdravotníctva o použití likvidačného zostatku sa to vysvetlí a nie je žiaden problém Ale proste mne chýbajú. Na základe relevantných dokladov, ktoré sú k dispozícii, ich nevieme nájsť.

    Ďalej je zaujímavé, ako bolo použitých 468,5 milióna Sk, ktoré poslalo ministerstvo zdravotníctva do jednotlivých, predovšetkým štátnych zdravotníckych zariadení. A keď teba, pán spravodajca, nezaujíma, že o nejakých 100-tisíc korún viac alebo menej sa minulo na nejaký oftalmologický prístroj, mňa to zaujíma, lebo pol miliardy korún, ktoré boli len tak rozhajdákané na vyplácanie pomyselných starých pohľadávok vybraných dodávateľov a nákup nepotrebnej techniky značne predraženej mňa zaujíma. Mňa zaujíma, ako bolo použitých 500 miliónov Sk. Pretože to nemáme vydokladované ako tých 19,4 miliardy.

  • Posledná faktická poznámka pán poslanec Ivančo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja som sa pravdupovediac potešil, keď pán minister chcel ešte otvoriť rozpravu, pretože som si myslel, že pán spravodajca konečne vysvetlí, kde je tých 181 miliónov. No zdá sa, že ste sa tomu, pán spravodajca, vôbec nevenovali. To čiastočne povedal pán poslanec Novotný, že boli by sme radi, aby ste vy povedali, kde skončilo tých 181 miliónov zo zostatku Veriteľa, pretože nemôžete povedať, že zostatok Veriteľa nie je teraz predmetom tejto rozpravy. Veď celá činnosť Veriteľa je predmetom tejto rozpravy. Takže ešte raz sa vás pýtame, kde je tých 181 miliónov, pretože ste použili 468,5 milióna podľa nás netransparentných, pretože ste ich ani nemohli použiť a pôvodný zostatok bol 650 miliónov. Takže budem rád, aby ste to ešte hoci aj zopakovali, keď ste to už povedali, ako tvrdíte. Ďakujem pekne za slovo.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Burian.

  • Ďakujem pekne. Ešte raz pre hluchonemých. 650 miliónov, ktoré boli zo zostatku, bolo použitých, alebo ministerstvo financií dalo ministerstvu zdravotníctva len 500 miliónov k dispozícii. Z tých 500 miliónov nebolo dočerpaných do 31. 12. 2006 ďalších 30 miliónov.

    Ja sa teraz nebavím. Takto, dohodnime sa na tom, táto správa je o správe o Veriteľovi. Ak budete žiadať správu o zostatku Veriteľa, lebo to už je ministerstvo zdravotníctva, to nie je záležitosť tejto správy. A myslím si, že nie je žiadny problém na to, aby pánovi Ivančovi, prípadne pánovi Novotného boli predložené tieto dokumenty. To je to najmenej, myslím si, čo ja sa nechcem k tomu vyjadrovať. Hovoril som len o tom, že sa tu vymyslela chiméra nejakých 182 miliónov korún.

    A ešte na malé margo toho. Stále budem opakovať, 22,4 miliardy jednoducho bolo oddlžených voči štátnym zariadeniam, môžete si dať veľkú gloriolu okolo pása alebo okolo šije. Ušetrili ste na štátnych zariadeniach, alebo na štáte ste ušetrili 22,4 miliardy. Hurá, takýmto spôsobom môžete ďalej robiť. Fantastický úspech. Môžete si ho zaknihovať do veľkých kníh. Nikto nespochybňuje 19,4 miliardy, hovoríme o tom, kde je vrchná hranica. Ďakujem pekne.

  • Aj keď sa pri znovu otvorenej rozprave nikto ďalej nehlásil, predsa sa len formálne opýtam, či chce ešte v rámci znovu otvorenej rozpravy niekto vystúpiť? Nie. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko ako navrhovateľ? Nie. Pán spoločný spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o

    návrhu záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2007.

    Tento návrh ste dostali ako tlač 639 a spoločnú správu výborov ako tlač 639a. Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky máte ako tlač 657.

    Návrh záverečného účtu uvedie minister financií Slovenskej republiky pán Ján Počiatek.

    Nech sa páči, pán minister financií, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, materiál sa predkladá v nadväznosti na príslušné ustanovenie zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákona o štátnom rozpočte na rok 2007. Formálne rozdelený do troch logicky na seba nadväzujúcich častí.

    Prvá časť obsahuje hlavne hodnotenie plnenia rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 95, pričom možno konštatovať, že boli lepšie, než sa rozpočtovalo, a to tak v samotnom štátnom rozpočte, ako aj v celom okruhu verejných financií.

    V schválenom rozpočte verejnej správy na rok 2007 zostavenom v metodike ESA 95 bol schodok rozpočtovaný vo výške 52,8 miliardy Sk, čo predstavovalo 2,9 % HDP. Podľa predbežných výsledkov schodok rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 95 dosiahol úroveň 40 miliárd Sk, čo predstavuje 2,2 % HDP.

    Hospodárenie rozpočtu verejnej správy sa pozitívne prejavilo aj v úrovni dlhu verejnej správy, ktorý k 31. decembru 2007 dosiahol podľa maastrichtských kritérií hodnotu 543,9 miliardy Sk, čo predstavuje 29,4 % HDP. Obidva uvedené ukazovatele, t. j. podiel schodku na HDP a podiel dlhu na HDP svedčia o bezproblémovom plnení stanovených maastrichtských kritérií v tejto oblasti.

    Druhá časť obsahuje podrobné zhodnotenie v hospodárení štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe a obsahuje aj ďalšie náležitosti ustanovené zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Hospodárenie štátneho rozpočtu v roku 2007 na hotovostnom princípe skončilo schodkom 23,5 miliardy Sk. Výsledný schodok je o 14,9 miliardy nižší, ako určil zákon o štátnom rozpočte a medziročne o 8,2 miliardy taktiež dosiahol 74,3 % schodku vykázaného v roku 2006.

    V tretej časti sa prezentujú dosiahnuté výsledky hospodárenia všetkých ostatných subjektov verejnej správy. Návrh záverečného účtu verejnej správy za rok 2007 prerokovala vláda 28. mája tohto roku a prijala k nemu uznesenie č. 341. Týmto uznesením zároveň schválila návrh, aby schodok štátneho rozpočtu za rok 2007 vo výške 23,5 miliardy bol uhradený príjmami z emitovaných štátnych dlhopisov vo výške 20,5 miliardy Sk a z prijatých úverov vo výške 3 miliardy Sk. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Jána Jasovského, aby uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2007.

    Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pán minister, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v zmysle § 5 ods. 1 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky vypracoval stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2007.

    Stanovisko sa opiera v prvom rade o kontrolné poznatky Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2007 a údaje a informácie, ktoré boli poskytnuté, respektíve publikované Štátnou pokladnicou, Štatistickým úradom Slovenskej republiky a Národnou bankou Slovenska.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky na základe výsledkov kontroly hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami a s majetkom štátu, kontroly správnosti zostavenia záverečných účtov rozpočtových kapitol, kontroly správnosti zostavenia návrhu záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2007, ako aj analýzy vyžiadaných informácií konštatuje, že návrh záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2007 obsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovení § 29 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

    Hospodárenie štátneho rozpočtu vykázané na hotovostnom princípe v roku 2007 dosiahlo, tak ako to uviedol pán minister, príjmy v objeme 322 220 miliónov Sk, výdavky v objeme 345 747,9 milióna Sk, to znamená schodok dosiahol výšku 23 527,9 milióna Sk.

    Vláda Slovenskej republiky makroekonomickou politikou v roku 2007 naplnila svoj cieľ vytvoriť vhodné makroekonomické prostredie pre zdravý ekonomický vývoj a štrukturálne zmeny, ktoré sú prezentované v Konvergenčnom programe Slovenska do roku 2010. Schodok rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 95 dosiahol podľa predbežných údajov úroveň 40 023 miliónov Sk, čo predstavovalo 2,2 % z vytvoreného hrubého domáceho produktu a splnenie maastrichtského kritéria deficitu.

    V medzinárodnom porovnaní patrí Slovenská republika ku štátom s horším výsledkom oproti priemerom štátu eurozóny, kde je to platné číslo 0,6 % a štátov Európskej únie dvadsaťsedmičky, kde je to 0,9 %.

    Konsolidovaný dlh verejnej správy, takzvaný maastrichtský dlh bol vykázaný vo výške 543 851 miliónov Sk, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka bol vyšší o 38 652 miliónov Sk.

    Vzhľadom na to, že sledovaný parameter maastrichtského dlhu podiel na hrubom domácom produkte na úrovni 29,4 % vykázal trend zlepšenia, a tým aj priaznivé plnenie maastrichtského fiškálneho kritéria pre vstup do eurozóny pod vyžadovanou limitnou hranicou 60 %, je veľkosť dlhu z hľadiska súčasných podmienok akceptovateľná.

    Hodnoty dlhového pomeru Slovenskej republiky sú priaznivé aj v kontexte s priemerom Európskej únie. Programové rozpočtovanie prispelo v roku 2007 k zvýšeniu transparentnosti a informovanosti o tom, kam smerujú verejné zdroje, ale naďalej pretrvávajú nedostatky pri formulovaní cieľov a ich merateľných ukazovateľov. Niektoré ciele neboli konzistentné s rozpočtovými zdrojmi, ktoré boli k dispozícii v jednotlivých kapitolách. Tým programové rozpočtovanie nebolo v roku 2007 hlavným nástrojom na zefektívňovanie výdavkov.

    Zámery v oblasti rozpočtových vzťahov Slovenskej republiky a Európskej únie sa opäť nepodarilo realizovať v plnej výške. Je teda žiaduce prijať, tak ako rokovala o tom Národná rada v predchádzajúcom čase, opatrenia na zabezpečenie využívania prostriedkov Európskej únie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predseda. Teraz prosím predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Jozefa Buriana, aby podal správu o výsledkoch prerokovania tohto návrhu vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý okrem mandátového a imunitného výboru a Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií, osobitného kontrolného výboru pre kontrolu činnosti NBÚ, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti informačnej služby a osobitného Vojenského spravodajstva a výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu boli predložené každému Výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh záverečného účtu Slovenskej republiky a návrhy rozpočtov kapitol štátneho záverečného účtu 2007 pridelil predseda Národnej rady týmto výborom na prerokovanie do 12. júna 2008 a tým, že posledný o ňom bude rokovať Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Zároveň gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov uznesením č. 334 zo dňa 17. júna, po prvé, schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, po druhé, navrhol Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ján Jasovský uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu záverečnej správy, a po tretie, určil poslanca Jozefa Buriana za spoločného spravodajcu výboru a poveril ho predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady v druhom čítaní a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej.

    Pani podpredsedníčka, skončil som, poprosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Mikuš. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a pán poslanec Mikuš má slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, tak ako každý rok, aj teraz schvaľujeme návrh štátneho záverečného účtu za minulý rok. Sme optimisti, lebo Slovensko úspešne splnilo maastrichtské kritériá a s plnou váhou sa chystá na prijatie eura od 1. januára 2009. Predkladatelia záverečného účtu sa môžu hrdiť tým, že výsledok hospodárenia verejného sektora je ešte lepší, ako plánovali a schodok sa vlani zastavil na 2,2 % hrubého domáceho produktu. Takže by sme sa mohli tešiť, ekonomike sa darí. Slovensko ako prvá krajina Vyšehradskej štvorky vstupuje do eurozóny a máme predpoklady rýchlo dobiehať vyspelé štáty Európskej únie. Môžeme však byť úplne spokojní? Na niekoľkých postrehoch z predloženého štátneho záverečného účtu vysvetlím, že s optimizmom to netreba preháňať. Začnem od štátneho rozpočtu.

    Práve štátny rozpočet prispel minulý rok k tomu, že deficit verejných financií je lepší, než sa očakával. Príspevok priaznivejšieho štátneho rozpočtu do spoločnej kasy verejných financií bol vyše 17 miliárd korún. Keď sa však pozrieme na čísla bližšie, zistíme, že rozpočet nedokázal kopírovať robustný rast celej ekonomiky. Príjmy štátneho rozpočtu rástli medziročne tempom 10,3 %, kým výkonnosť ekonomiky v bežných cenách zaznamenala takmer o 3-percentné body viac.

    Keď zaostríme na hlavné zložky príjmov štátneho rozpočtu, zistíme, že chabo rástol štandardne najvyšší prispievateľ, a to daň z pridanej hodnoty. Medziročné tempo bolo necelých 6 %, čo je iba necelá polovica nárastu hrubého domáceho produktu. Daňové príjmy celkovo zaostávali za vývojom ekonomiky. Zaostávanie nevysvetlí ani zníženie dane z pridanej hodnoty na lieky, či oželenie časti spotrebných daní za pridávanie biopalív.

    Na tomto postrehu chcem ukázať, že vláda by mala venovať väčšiu pozornosť výberu daní. Zdá sa, že daňových únikov je stále dosť a existuje priestor na vyšší výber daní. A čo je najdôležitejšie alebo dôležitejšie, existuje veľký priestor na zvýšenie disciplíny a triedenie poctivých platiteľov daní od nepoctivých.

    Ďalší postreh. Fond národného majetku. Už viackrát som z tohto miesta hovoril, že túto inštitúciu treba zrušiť a jej agendu presunúť na ministerstvo financií či ďalšie vládne inštitúcie. Vlani mal Fond národného majetku príjmy o štyri pätiny vyššie, ako plánoval a výdavky prekročili rozpočet o vyše 20 %. Takýto vývoj nemá porovnanie so žiadnou inou štátnou inštitúciou. Ak sa však niekto teší, že fondu abnormálne vzrástli príjmy a výdavky iba mierne a že hospodárenie bude priaznivejšie, mýli sa. Fond dostal do vienka superdividendu zo Slovenského plynárenského priemyslu z precenenia majetku, ktorá ho paradoxne stiahla do hlbokého schodku v celkovej hodnote 7,1 miliardy korún. Toto je príspevok Fondu národného majetku schodku verejných financií v roku 2007. Ak by výsledok hospodárenia Fondu národného majetku bol aspoň vyrovnaný, celkový schodok verejných financií by už vlani klesol pod 2 % HDP.

    Ďalším problémom pre verejné financie začínajú byť samosprávy. Župy, mestá a obce dnes vďaka fiškálnej decentralizácii hospodária s nepoznanými peniazmi. Asi to ich napĺňa prehnaným optimizmom a smelými plánmi. Samosprávy sa začínajú nebezpečne zadlžovať. Podľa údajov zo štátneho záverečného účtu vyskočili vlani čisté pôžičky slovenských miest, obcí a žúp na 3,2 miliardy korún, čo je trojnásobok pôvodného predpokladu ministerstva financií. To ešte nie je žiadna tragédia, veď je to len polovica vlaňajšej sekery Fondu národného majetku, ale čo bude v nasledujúcich rokoch? Kto udrží disciplínu, ak pôžičky budú pribúdať strmým tempom ďalej? Toto je veľká výzva pre ministerstvo financií. Možno už v blízkej budúcnosti budú slovenské samosprávy robiť verejným financiám väčšie problémy ako štátny rozpočet.

    Na záver by som si nechal posledný postreh – verejné vysoké školy. Vlani hospodárili so súhrnnými príjmami 18,2 miliardy Sk, čo je skoro o 3,5 miliardy viac, ako sa očakávalo. Avšak mýli sa ten, čo si myslí, že v tučných rokoch im pomohla vláda. Školy si zvýšené príjmy zaobstarali vlastnou aktivitou, keďže ich výdavky rástli miernejším tempom ako príjmy. Vysoké školy prispeli do kasy verejných financií prebytkom 1,4 miliardy Sk. Hocikde inde by som čakal prebytok, ale na vysokých školách. Ak nás majú v eurozóne zachraňovať prebytky vysokých škôl, je to veľmi smutné. Nie som zástancom deficitného hospodárenia, ale ak by som niekde prižmúril oko, bolo by to práve v školstve. Slovensko nutne potrebuje zlepšiť vzdelávanie. Musí konečne nielen slovami, ale hlavne skutkami podporovať znalostnú ekonomiku. Darmo nám budú ambiciózne plány na papieri ako „Program Slovensko 21“, keď skutočnosť je iná.

    Aj situácia v školstve a chabé investície do znalostnej ekonomiky dokazujú, že Slovensko prejedá svoje úrodné roky. Vláda nemyslí na budúcnosť, občanov opája dôsledkami ekonomickej konjunktúry, neuvažuje, ako umne investovať, aby sme sa mali dobre aj v budúcnosti. Takže nehľadajte u mňa optimizmus. Som realista a viem, že by mohlo byť oveľa lepšie. Plytvať a nemyslieť na budúcnosť je krátkozraké a nezodpovedné, či už to je v korunách, alebo v eurách. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mikuša nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Galbavý, chceli ste sa prihlásiť? Čo máte problémy?

  • Smiech v sále.

  • Takže zapnite zariadenie pánovi poslancovi. Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil s faktickou poznámkou. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami na vystúpenie rečníka a pán poslanec Galbavý má slovo. Nech sa páči.

  • Pani predsedajúca, je pravda, že mám problémy, ale poprosím vás, aby ste to takto otvorene nehovorili. Mám problémy aj s vami tak trošku, ale chcel som, počúval som veľmi pozorne môjho kolegu Jožka Mikuša. Chcem oceniť jeho vystúpenie, bolo vecné od samého začiatku až do konca. Konečne tu niekto povedal to, čo pán minister zrejme nepočúval, to ma veľmi mrzí, do budúcnosti, aby ste si z toho mohli zobrať ponaučenie. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Mikuš, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Ďakujem. Pán poslanec Mikuš bol vlastne jediný, ktorý vystúpil v rámci rozpravy. Vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej podľa schváleného programu pristúpime k prerokovaniu štyroch bodov programu, ktorých spoločným predkladateľom je pán minister hospodárstva Slovenskej republiky pán Ľubomír Jahnátek. Teraz pristúpime k rokovaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 635, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 648.

    Nech sa páči, pán minister, uveďte vládny návrh tohto zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, poslankyne, dovoľte mi predložiť vám v rámci prvého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie.

    Navrhovanou právnou úpravou sa vytvára rámec pre dôslednú transpozíciu novej smernice Rady 2006/117/Euratom z 20. 11. 2006 do právneho poriadku Slovenskej republiky tak, že postup pri povoľovaní cezhraničných prepráv rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva je upravený priamo v návrhu zákona.

    Pokiaľ ide o používanie predpísaných štandardných tlačív, na rozdiel od doterajšej právnej úpravy v § 16 a v prílohe č. 3 súčasného znenia atómového zákona, v ktorých sú vzory tlačív priamo uvedené, predkladaný návrh zákona v súlade so smernicou Rady 2006/117/Euratom odkazuje na tieto tlačivá priamo odkazom na rozhodnutie Komisie č. 2008/312/Euratom.

    Predkladaný návrh zákona oproti doterajšiemu právnemu stavu obsiahnutému v § 16 a v prílohe č. 3 atómového zákona predstavuje len legislatívnotechnickú úpravu a vecné rozšírenie pôsobnosti aj o vyhoreté jadrové palivo. O uvedených prepravách aj v súčasnosti rozhoduje Úrad jadrového dozoru, čiže jeho kompetencia zostáva zachovaná.

    Pokiaľ ide o prepravu inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov, kompetencia zostáva zachovaná pre Úrad verejného zdravotníctva podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Keďže predkladaný návrh zákona je návrhom právneho predpisu, ktorý v zmysle čl. 33 ods. 1 zmluvy Euratom obsahuje ustanovenia týkajúce sa základných noriem podľa čl. 30 zmluvy Euratom, podľa čl. 33 ods. 3 zmluvy Euratom podlieha notifikačnej povinnosti voči Európskej komisii.

    Vzhľadom na novelizáciu veľkého množstva predpisov súvisiacich s atómovým zákonom, na ktoré sa vyskytuje viackrát odkaz v texte atómového zákona, návrh zákona obsahuje aj legislatívnotechnickú úpravu množstva poznámok pod čiarou. Aktualizácia odkazov je v záujme prehľadnosti a zrozumiteľnosti právnej úpravy.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu tohto vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Stanislavovi Janišovi.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vitajte pán minister, ste normálny vytrvalec, že ste tu s nami s VIP z parlamentu zostali.

    Kolegyne, kolegovia, výbor pre hospodársku politiku ma uznesením určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona (tlač 635). Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu je zrejmý aj účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu v prvom čítaní vyplývajú a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby zákon bol postúpený do druhého čítania a aby bol prerokovaný vo výboroch pre hospodársku politiku, výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj a vo výbore pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodársku politiku.

    Všetko, pani predsedajúca, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 649, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 657.

    Znovu odovzdávam slovo pánovi ministrovi hospodárstva, pánovi Ľubomírovi Jahnátkovi, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca.

    Panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o ochrane spotrebiteľa predkladám za účelom docieliť precíznejšiu úpravu práv a povinností vo vzťahu podnikateľ – spotrebiteľ, odstrániť niektoré legislatívnotechnické nedostatky a dosiahnuť také znenie implementácie smernice 2001/1995/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktoré by v Európskej komisii nevzbudzovalo pochybnosti o správnosti a úplnosti zákona.

    Najproblematickejšou časťou doteraz platného zákona o ochrane spotrebiteľa bol § 18, ktorý upravuje postup pri vybavovaní reklamácií. Na základe nového znenia § 18 sa rozširuje okruh osôb, ktoré môžu vykonávať odborné posúdenie výrobkov podliehajúcich reklamácii o osoby oprávnené výrobcom na vykonávanie záručných opráv.

    Novela tiež rieši otázku uplatňovania nárokov na úhradu za vyhotovanie odborných posudkov, upravuje lehoty na posúdenie a vybavenie reklamácií a zabezpečuje sa ňou zvýšená ochrana práv spotrebiteľa, ktoré vyplývajú z § 622 a § 623 Občianskeho zákonníka.

    Novelou sa zároveň implementuje aj smernica 98/6/ES o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi.

    Z dôvodu zvýšenia úrovne ochrany spotrebiteľa v procese zavedenia meny euro v Slovenskej republike sa novelou rozširujú práva spotrebiteľa a ukladajú sa nové povinnosti predávajúcim, ako nezvyšovanie cien v dôsledku zavedenia meny euro, dôsledná aplikácia pravidiel duálneho zobrazovania cien, platieb a iných hodnôt, predkladanie cenovej evidencie a cenovej kalkulácie orgánom dozoru pri výkone kontroly zameranej na zabránenie špekulatívneho zvyšovania cien a poskytnutie súčinnosti pri realizácii projektu monitorovania vývoja spotrebiteľských cien v procese zavedenia meny euro v Slovenskej republike.

    Zavedením explicitnej povinnosti pre predávajúcich priamo v tomto zákone sa zabezpečí jednoznačná vymožiteľnosť práv spotrebiteľa a postihnuteľnosť predávajúcich konajúcich v rozpore s týmto zákonom. Právna úprava bude pôsobiť súbežne s ustanoveniami zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike a umožní orgánom dozoru, hlavne Slovenskej obchodnej inšpekcii ukladať pokuty za porušenie zákona nielen podľa svojho kompetenčného zákona, ale aj podľa zákona o ochrane spotrebiteľa.

    Takýto sprísnený režim bude na trhu pôsobiť dostatočne preventívne a vo významnej miere uľahčí aj aplikáciu iných mechanizmov zameraných na sledovanie vývoja cien v procese zavedenia meny euro a na sledovanie dopadu tohto procesu na jednotlivé subjekty na trhu.

    Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, keďže ide o užitočné a nevyhnutné zmeny zákona o ochrane spotrebiteľa, dovolím si vás požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Stanislavovi Kahancovi.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 362 z 10. júna 2008 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 649).

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh bol doručený poslancom, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o cieli predloženého návrhu zákona v súlade s návrhom zákona s Ústavou Slovenskej republiky o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a o tom, že návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet a nebude mať dopad na životné prostredie a na podnikateľské prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 657 z 2. júna 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 4. septembra 2008 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2008.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásil pán spravodajca. Ešte niekto sa chce prihlásiť so rozpravy? Nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas (hlas zo sály), ale opýtam sa pre formu, že dokončí pán spravodajca svoje vystúpenie a dokončíme tento zákon, a tým skončíme dnešné zasadnutie. Je všeobecný súhlas?

  • Všeobecný súhlas.

  • Je.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Len krátko chcem vystúpiť k tomuto návrhu zákona. Keďže v dôvodovej správe a aj teraz v úvode pán minister uvádzal, že vlastne tomuto zákonu ide o precíznosť a dôvodová správa tam ešte rozširuje tieto veci na odstránenie nejednoznačnosti, neurčitosti, respektíve viaczmyselného výkladu tak, že je potrebné tento zákon upraviť, že je tam aj implementácia rôznych smerníc Rady alebo Európskeho parlamentu a zároveň v tom zákone je aj úprava pôsobnosti správneho poriadku.

    Takže ja len pár vecí chcem dať do pozornosti predkladateľa z tohto zákona, lebo sa mi zdá, že tam bude absentovať dosiahnutie toho zamýšľaného výsledku, napríklad v bode 23. Ja kladne beriem, že keď si výrobca nesplní svoju povinnosť, tak má výrobok za povinnosť označiť dovozca alebo dodávateľ, ale je tam slovo dovozca, prípadne dodávateľ, tak asi by tam možno bolo potrebné jednoznačne stanoviť túto povinnosť jednému aj druhému, aby sa nevyhovárali jeden na druhého.

    V § 14b ods. 3 je tam navrhované, že nesmú sa zvyšovať ceny v súvislosti so zavedením meny euro. Tu si takisto myslím, že je správny odsek, akurát zrejme bude veľmi záležať na tom, ako bude vykonávaná kontrola jednotlivých subjektov, aby tie ceny v súvislosti so zavedením eura nezmenili popri iných veciach. Čiže len na to chcem zvlášť upozorniť.

    V ods. 4 tohto istého § 14b je zavedená povinnosť pre združenia, aby splnomocnené osoby mohli vstúpiť do priestoru prevádzkarní prístupných spotrebiteľovi za účelom zdokumentovania vývoja cien. Tak ten termín „sprístupniť združeniam“ si myslím, že nie je celkom jasne zadefinovaný. Takže asi by ho tiež bolo treba jasnejšie precizovať.

    V ďalšom paragrafe, a to je bod 29 § 15 ide o problémy, keď sa zruší prevádzkareň. Sú tam povinnosti jednak informovať o zrušení prevádzkarne, a jednak, kde si môže spotrebiteľ uplatniť svoju reklamáciu. Neviem si celkom dobre predstaviť, či tento paragraf, ktorý má jednoznačne dobrý úmysel, ale či sa bude dať naplňovať aj v praxi? Lebo problém pri zrušení hocijakých subjektov sa stále presúva do polohy, že buď zostanú nevybavené reklamácie, alebo pohľadávky, alebo iné veci z hľadiska subjektov, čiže možno by som chcel počuť, akým spôsobom sa to zabezpečí, aby sa to aj naplnilo. Lebo je to pekné, len či to bude reálne.

    Takisto je tam v § 18 tiež dobré ustanovenie, že zabezpečiť nepretržitú prítomnosť poverenej osoby oprávnenej vybavovať reklamácie po celý čas zájazdu. Takže jednak tam absentuje, že kde má byť tá nepretržitá prítomnosť. Asi by to tam bolo treba upresniť a zadefinovať, že buď v mieste zájazdu, alebo neviem, ako sa tam zadefinuje tento pojem, ale každopádne je to problém, ktorý je dobré riešiť, lebo máme s tým, myslím si, že veľmi veľa skúseností negatívnych, keď je problém komunikovať s tou poverenou osobou, ktorá by mala tieto reklamácie vybavovať.

    No a tiež si neviem celkom dobre predstaviť, to je § 18 bod 4, keď predávajúci, respektíve ním poverení zamestnanci sú povinní poučiť spotrebiteľa o jeho právach. Tiež je to pekné, ale sa mi zdá, že v praxi nerealizovateľné. Skôr sa mi vidí, že by sme mali dať spotrebiteľovi pre jeho ochranu nejaké to smerovanie, že kam sa má obrátiť, aby si tieto práva mohol uplatniť a pridať ešte k tomu aj osvetu, ktorá v určitom rozsahu aj v súčasnosti beží, ale každopádne dať spotrebiteľovi jasnú možnosť, kam má ísť a kde sa obrátiť, aby si toto riešil, lebo nečakám nejakú super ústretovosť pri vybavovaní reklamácií. Nechcem tým uraziť tých predávajúcich, ktorí reklamácie vybavujú promptne. Aj takí sú.

    No a sporným sa mi zdá aj § 18 ods. 6, respektíve aj nasledujúci odsek, keď sa tam uvádza, že bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia nemožno od spotrebiteľa vyžadovať úhradu nákladov. Pri jednoduchých veciach si myslím, že to je oprávnené. Ale ak pôjde o náročný spôsob posudzovania a nákladný spôsob posudzovania, a ak sa to bude zo strany spotrebiteľa zneužívať, tak si myslím, že toto by bolo treba nejakým spôsobom rozlíšiť, ako tieto veci urobiť.

    No a úplne na záver chcem povedať, že do tohto zákona bola v čl. III vsunutá aj novelizácia zákona č. 92/2008 Z. z. o komunitnej burze, ktorá len nedávno bola cez zákon schvaľovaná. Tak sa chcem vlastne spýtať, že prečo sa to zasa rieši v tomto zákone o ochrane spotrebiteľa, či to bolo nutné dávať do tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenia pána poslanca Kahanca nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami, zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať k rozprave stanovisko? Nech sa páči.

  • Veľmi krátko. Ja oceňujem pripomienky pána poslanca Kahanca. Skôr mi to pripadá ako technická, lepšia špecifikácia pojmov. Budeme sa tým zaoberať a skontaktujeme sa. Ďakujem.

  • Pán spravodajca? Pán poslanec Kahanec? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, zároveň prerušujem rokovanie 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do zajtra do 9.00 hodiny. Budeme pokračovať bodom 19 schváleného programu, to je tlač 650. Príjemný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.06 hodine.