• Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať o zaujatie miesta. Želám pekné popoludnie.

    Otváram rokovanie 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem vás poprosiť, aby sme na úvod zistili našu uznášaniaschopnosť. Chcem vás požiadať o prezentáciu. Poprosím, kolegyne, kolegovia o prezentáciu.

  • Prezentácia.

  • Je prítomných 112 poslancov.

    Konštatujem, že sme uznášaniaschopní.

    Na 24. schôdzi budú overovateľmi páni poslanci Džurina a Frešo. Ich náhradníkmi sú pani poslankyňa Nachtmannová a pán poslanec Kahanec.

    O ospravedlnenie na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali pán poslanec Dubravay, Kuruc, Micheľ a na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Prokopovič.

    Program, tak ako bol navrhnutý, máte, dámy a páni, vo svojich laviciach. Chcem vás upozorniť, že niektoré body sú definované na čas a deň na prerokovanie vzhľadom na pracovné povinnosti predkladateľov.

    Ešte kým dám slovo poslancom, aby mohli navrhnúť zmeny a doplnenie programu, uvádzam, že na návrh gestorských výborov správy a materiály predložené v súlade s príslušnými zákonmi uvedú ich predkladatelia, ako sú uvedení v návrhu programu. Na to, aby mohli uvedené materiály uviesť a vystúpiť v rozprave, je potrebný súhlas Národnej rady. Navrhujem, aby sme tento súhlas vyslovili schválením programu ako celku, pokiaľ, samozrejme, dámy a páni, niekto z vás nepredloží iný návrh.

    Ešte vás chcem informovať, že z programu, ktorý vám bol doručený a rozdaný, vypadol na základe žiadosti predkladateľa, ktorý vzal späť svoj návrh, návrh zákona týkajúci sa zrušenia zákona o umelom prerušení tehotenstva. Bola to tlač 672 a v návrhu programu je to bod č. 37. Pán poslanec Peter Gabura z tejto schôdze vzal návrh späť.

    Teraz vás požiadam, dámy a páni, tých, ktorí máte návrh na doplnenie alebo zmenu programu, aby ste predniesli svoje návrhy, pán poslanec Mikloš, pán poslanec Lipšic a pán poslanec Mečiar.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloš.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dávam dva návrhy na doplnenie programu.

    Ten prvý návrh sa týka, aby Národná rada požiadala guvernéra Národnej banky o predloženie informácie o obchodovaní so slovenskou korunou pred oficiálnym oznámením o zmene centrálnej parity, ktorá by vyvrátila alebo potvrdila podozrenia z úniku informácií a teda z nezákonného konania a obohatenia sa na zmene centrálnej parity. To by bola informácia, ktorá by bola predložená na koniec tejto schôdze Národnej rady.

    A, po druhé, žiadam, aby sme hlasovali o tom, že žiadame vládu Slovenskej republiky v spolupráci s guvernérom Národnej banky o predloženie správy o rokovaniach o zmene centrálnej parity a o obchodovaní so slovenskou korunou pred oficiálnym oznámením o zmene centrálnej parity, ktorá by vyvrátila alebo potvrdila podozrenia z úniku informácií, a teda z nezákonného konania a obohatenia sa...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ešte zapnite, prosím vás, pána poslanca Mikloša, aby to doplnil.

  • Tú správu žiadam zaradiť na ďalšiu, septembrovú schôdzu Národnej rady.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Lipšic.

  • Áno, ja mám návrh do programu, aby Národná rada požiadala vládu Slovenskej republiky predložiť do 30 dní správu o príprave a zabezpečení detenčného ústavu. Tento návrh som už dával na jeseň. Táto vláda po jej vzniku trestuhodne vypovedala zmluvu o vzniku detenčného ústavu. Všetci poznáme tragický prípad, ktorý sa odohral v Českej republike, keď pedofil zo Slovenskej republiky je podozrivý zo znásilnenia a vraždy maloletého chlapca. Myslím, že o tak vážnej téme, v ktorej sa 2 roky nekonalo, by sme mali v parlamente rokovať. A preto dávam tento návrh do rokovania požiadať vládu o predloženie správy.

  • Ďakujem.

    Pán predseda Mečiar, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, predkladám dva návrhy a navrhujem zaradiť tieto body do programu rokovania Národnej rady.

    Prvý návrh súvisí s tým, aby sa Národná rada zaoberala Vodným dielom Gabčíkovo-Nagymaros a všetkým vzťahmi okolo neho, pretože je dôvodné podozrenie z rozsiahleho porušovania zákona a pravdepodobne aj korupcie.

    Druhý návrh dávam, býva zvykom v tejto Národnej rade, že všetci predsedovia výborov sú zo strán, ktoré voliči volili, máme jedného predsedu výboru, a to pána Minárika z výboru pre kultúru, ktorý je dnes v strane, ktorú voliči nevolili, navrhujem preto jeho odvolanie z funkcie predsedu výboru.

    Pokiaľ ide o vodné dielo, navrhujem, aby bolo skôr v závere rokovania. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Budeme teraz hlasovať o...

    Ešte, pán poslanec Palko, návrh na zmenu programu máte?

  • Vážený pán predseda, prepáčte, že som trošku meškal, ale navrhujem, aby sa do programu tejto schôdze ešte zaradil návrh ústavného zákona na zrušenie niektorých rozhodnutí o amnestii. Mám na mysli amnestie, ktoré dal pán Vladimír Mečiar, keď zastupoval prezidenta republiky.

  • Pán poslanec, viete veľmi dobre, aká je technika podávania legislatívnych návrhov. Takže budeme teraz hlasovať o návrhoch, ktoré sú v súlade so zákonom o rokovacom poriadku.

    Takže budeme teraz hlasovať o návrhoch, ktoré ako prvý podal pán poslanec Mikloš. Podal dva návrhy. Poprosím vás, pán poslanec, aby ste ma opravili, ak budem zle interpretovať.

    Ten prvý návrh bol, aby ešte na tejto schôdzi podal guvernér Národnej banky Slovenska informáciu o obchodovaní so slovenskou korunou v súvislosti so zmenou centrálnej parity. Budeme hlasovať teraz o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 60 za, 11 proti, 67 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

    Budeme teraz hlasovať o druhom návrhu, kde pán poslanec Mikloš žiadal, aby vláda v spolupráci s Národnou bankou Slovenska predložili na septembrovú schôdzu správu s identickým obsahom, to znamená správu o priebehu...

  • Reakcia z pléna.

  • poprosím vás, pán poslanec, zapnite pána Mikloša, aby sme naformulovali presne, čo vlastne...

  • Ten obsah je takmer identický, je tam aj pridaná aj správa o rokovaniach o zmene centrálnej parity a o obchodovaní.

  • Dobre, takže hlasujeme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 128 bolo za, 9 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme tento návrh pána poslanca Mikloša schválili.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu, ktorý podal pán poslanec Lipšic, ktorý žiadal, aby vláda predložila správu o stave prípravy detenčného centra. Áno, je to tak?

  • Odpoveď z pléna.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 65 bolo za, 10 proti, 68 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

    Dva návrhy podal pán poslanec Mečiar.

    Ten prvý je, aby sa Národná rada na 24. schôdzi zaoberala problematikou uzatvárania zmlúv o predaji Vodného diela Gabčíkovo. Pán predseda, chcem sa vás opýtať, budeme dávať návrh uznesenia?

  • Odpoveď z pléna.

  • Dobre. Takže hlasujeme o tom, aby sme do programu 24. schôdze zaradili bod, ktorým je prijatie uznesenia k problematike Vodného diela Gabčíkovo. Môže to tak byť, pán predseda?

  • Hlasujeme, aby bol bod programu 24. schôdze, ktorým je prijatie uznesenia k predaju Vodného diela Gabčíkovo.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 80 za, 2 boli proti, 21 sa zdržalo, 25 nehlasovalo.

    Konštatujem, že sme prijali návrh pána poslanca Mečiara a program 24. schôdze bude rozšírený o bod, ktorým je návrh uznesenia v súvislosti s predajom vodného diela.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán predseda, my sme hlasovali o niečom, kde nikto nevie, o čom budeme rokovať. Rovnako ja navrhujem, aby sme hlasovali o Vysokých Tatrách a o pozemkoch, to je to isté.

  • Pán poslanec, mohli ste sa prihlásiť a dať tento návrh, ak ste to považovali za zmysluplné.

  • Dobre, ale veď takéto uznesenia predsa niekto, kto je už poslancom...

  • Národná rada rozhodla o tom, že rozšírime program 24. schôdze.

  • Je to dosť pod úroveň takéto návrhy dávať, o ktorých nikto...

  • Predpokladám, že navrhovateľ v súlade so zákonom o rokovacom poriadku predloží návrh uznesenia a v rozprave všetci poslanci v zmysle zákona budú mať možnosť dávať pozmeňujúce, doplňujúce návrhy a vyjadriť sa k takémuto návrhu.

    Budeme teraz hlasovať o druhom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Mečiar, a to, aby sme zaradili do programu 24. schôdze bod, ktorým je návrh na odvolanie predsedu výboru pána poslanca Minárika. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 80 za, 39 proti, 20 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme tento návrh prijali.

    Ako posledný podal návrh pán poslanec Palko. Pán poslanec, vzhľadom na to, že zákon o rokovacom poriadku veľmi jasne definuje spôsob, ako aj lehoty na predkladanie legislatívnych aktov, nie je možné o vašom návrhu hlasovať. Takýto návrh ústavného zákona nebol v súlade so zákonom o rokovacom poriadku predložený v zákonných lehotách. A, samozrejme, nie je mi známe, že by ktokoľvek, kto má zákonodarnú iniciatívu, tak učinil. Ak tak chcete urobiť, máte ďalšiu schôdzu. A v súlade s lehotami ak takýto návrh predložíte, samozrejme, budeme sa tým zaoberať. Takže...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán predseda, dôrazne vás žiadam, aby ste merali rovnakým metrom pre poslancov ako vládnych, tak aj opozičných. Ak ste mohli dať hlasovať o tom, čo navrhoval pán poslanec Mečiar, kde vôbec nevieme, o čom sme vlastne hlasovali, tak môžete určite dať hlasovať aj o mojom návrhu, ktorý je úplne jasný.

  • Pán poslanec, je mi to naozaj ľúto, doporučujem prečítať zákon o rokovacom poriadku. Vy ste žiadali, aby bol zaradený bod, ktorým je návrh ústavného zákona. Jednoducho pravidlá legislatívnej praxe, ako aj pravidlá Národnej rady veľmi jasne definujú, kto a v akých lehotách a akým spôsobom môže podať návrh novely zákona alebo nového zákona. Čiže nemám o čom dať hlasovať. Ak ste chceli predložiť návrh zákona, mali ste to učiniť v pätnásťdňovej lehote pred začiatkom schôdze Národnej rady, ktorú som riadne zvolal v súlade so zákonom. Ak tak učiníte, veľmi rád tento váš návrh zaradím do programu. Ďakujem pekne.

    Budeme teraz hlasovať o návrhu programu 24. schôdze ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 107 bolo za, 20 proti, 14 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili návrh programu 24. schôdze.

    Ešte vás chcem, dámy a páni, informovať, že pokiaľ nedôjde k inej dohode, budeme o prerokovaných bodoch programu hlasovať vždy o 11.00 hodine a o 17.00 hodine okrem vráteného zákona, ktorý je prvým bodom programu a o ktorom budeme hlasovať ihneď po jeho prerokovaní.

    Ešte v súvislosti so zákonmi, ktoré vrátil pán prezident, pre vašu informáciu poviem, prečo aj druhý vrátený návrh zákona nie je zaradený ako druhý bod programu. Návrh bol doručený len v piatok a výbory ešte nemali možnosť o tomto návrhu rokovať. Preto je posunutý tak, aby výbory mohli prerokovať tento pánom prezidentom vrátený zákon.

    Ešte vás chcem informovať, že tajné hlasovanie o voľbe člena Dozornej rady Fondu národného majetku vykonáme tak, ako je to uvedené v programe, vo štvrtok 19. júna po hlasovaní o 17.00 hodine.

    Ešte vás chcem informovať o neverejnej časti schôdze. Tá sa bude konať vo štvrtok 3. júla, ak nedôjde k dohode. A chcem avizovať, že na základe výsledkov nášho rokovania na poslaneckom grémiu je pravdepodobné, že napriek tomu, že je plánované riadne zasadnutie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, neprerušíme rokovanie schôdze, ale budeme pokračovať v rokovaní aj budúci týždeň. Ale, tak ako sme sa na poslednom poslaneckom grémiu dohodli, ešte zvolám k tomuto, samozrejme, poslanecké grémium.

    A teraz, dámy a páni, pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    zákone zo 14. mája 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál je pod tlačou 676.

    Poprosím pána poslanca Cabaja, pána predsedu výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania.

  • Vážený pán predseda, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o spoločnej správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktorý je gestorský pri tomto zákone.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zo 4. júna 2008 č. 687 pridelil zákon zo 14. mája 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 676), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. A zároveň určil k predmetnému zákonu Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský.

    Z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z 3. júna 2008 č. 1771-2008-BA o vrátení zákona zo 14. mája 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 676), vyplýva, prezident Slovenskej republiky navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok, čo odôvodňuje v časti II svojho rozhodnutia.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný zákon v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky takto.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval zákon zo 14. mája 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky 10. júna 2008. Výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Z celkového počtu 12 poslancov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady bolo prítomných 7 poslancov, za návrh uznesenia hlasovalo 6 poslancov, nikto nebol proti návrhu, 1 poslanec sa zdržal hlasovania.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval zákon zo 14. mája 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, dňa 10. júna 2008. Výbor uznesením č. 193 nesúhlasil s návrhom prezidenta Slovenskej republiky neschváliť zákon a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon po opätovnom prerokovaní schváliť v pôvodnom znení.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko ani pripomienky k zákonu, podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Gestorský výbor rokoval o stanoviskách výborov, ktorým bol zákon zo 14. mája 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, na 39. schôdzi výboru 10. júna 2008. Nesúhlasil výbor s návrhom prezidenta Slovenskej republiky a odporučil v treťom čítaní schváliť zákon v pôvodnom znení. Zároveň ma určil za spoločného spravodajcu a informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledkoch rokovania výborov.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania vráteného zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj č. 194 z 10. júna 2008.

    Pán predseda, to je toľko zo spoločnej správy, prosím, keby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku, takže, dámy a páni, pýtam sa: Chce sa niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pani poslankyňa Tóthová ako prvá.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, milé kolegyne, milí kolegovia, netajím radosť, keď som si vypočula vystúpenie pána poslanca, ktorý informoval o výsledkoch prerokovávania tohto legislatívneho návrhu vo výboroch, keď konštatoval, že ani jeden výbor Národnej rady Slovenskej republiky sa nestotožnil s pripomienkami pána prezidenta a neodporučil prijatý raz už Národnou radou zákon neschváliť.

    Ak dovolíte, ja by som sa vyjadrila k jednotlivým pripomienkam pána prezidenta. Budem sa snažiť byť stručná, ale v každom prípade budem citovať z vráteného zákona, aby nebola domnienka, že tu fabulujem nejaké teórie, ale aby bolo zrejmé, že až na jednu pripomienku, to je pripomienka symbolického prípitku, sú pripomienky pána prezidenta neopodstatnené, opakujem, neopodstatnené a niektoré aj vykonštruované.

    Za vykonštruovanú pripomienku považujem tú, ktorá rezonovala v tlači najviac, že pán prezident predložený legislatívny návrh vrátil, lebo nie je jasný a nie je z neho zrejmé, kto je osoba mladistvá a kto je osoba maloletá. Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, pred sebou mám zákon, ktorý sme schválili a ktorý išiel pánu prezidentovi na podpis. Dovolím si odcitovať z neho, § 2 ods. 2 „mladistvé osoby do 18 rokov“, § 2 ods. 3 „osoby maloleté do 15 rokov“. Opakujem, v zákone je jasne povedané, že maloletou osobou je osoba do 15 rokov a mladistvou osobou je osoba do 18 rokov. Ak toto prezidentskej kancelárii nie je jasné vymedzenie, dovolím si z tohto miesta vyjadriť hlbokú nespokojnosť aj poľutovanie s ich prácou, pretože zo zákona je nad slnko jasné, kto je maloletá, kto je mladistvá osoba. A pritom pripomínam, že zákon vôbec nepoužíva ďalšie termíny, ktoré by mohli zmiasť, napr. pojem osoba nedospelá alebo pojem plnoletá osoba ani pojem dieťa, ani pojem mládež, čo by mohlo byť nejasné. Celý zákon hovorí v rámci týchto dvoch pojmov, ktoré sú jasne vydefinované. Preto si dovolím na úplnú svoju zodpovednosť uviesť, že táto pripomienka pána prezidenta je úplne, ale úplne vykonštruovaná.

    Ďalšia pripomienka pána prezidenta je, že nie je zo zákona jasné, komu sa má pokuta 1 000 korún uložiť, opakujem, zo zákona nemá byť jasné, komu sa má uložiť pokuta 1 000 korún. Dovoľte, aby som opätovne prečítala zákon, ktorý táto ctená snemovňa schválila. Čítam § 12 ods. 2: „Za porušenie zákazov,“ to je pitie, „maloletou osobou môže obec uložiť zákonnému zástupcovi maloletého pokutu do výšky 1 000 korún.“ Vážení, ako...

  • Ruch v sále.

  • Pán predseda, keby ste trošku stíšili publikum, lebo nevládzem prekrikovať. Ak niekomu nie je jasné, komu sa má uložiť pokuta, tak mu znovu čítam zo zákona, že sa ukladá zákonnému zástupcovi maloletého pokuta do výšky 1 000 korún. Je tu jasné, za čo komu do akej výšky sa ukladá a kto ju ukladá. Žiaľ, bola to pripomienka pána prezidenta.

    Po tretie. Pán prezident uvádza, prečo za porušenie zákazu požívať alkoholické nápoje nemôže obec uložiť aj maloletému, opakujem, aj maloletému pokarhanie alebo pokutu, opakujem, prečo za porušenie zákazu požívať alkoholické nápoje, nemôže obec uložiť pokarhanie aj maloletému. Vážená prezidentská kancelária, nuž je to preto, lebo maloletý nemôže byť zodpovedný. Nemôžeme viesť na zodpovednosť osobu, ktorá nemá procesnú spôsobilosť a nemá administratívnoprávnu zodpovednosť. Je to z tohto jednoduchého dôvodu, preto zodpovednosť musí preberať rodič, a to uložením pokuty 1 000 korún.

    Ďalšia pripomienka bola pripomienka, že chýba lehota, do ktorej možno uložiť pokutu, pokarhanie alebo zákaz. Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, už vyše 40 rokov prednášam administratívne právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, určitý čas aj na košickej, banskobystrickej vysokej škole policajnej bývalej ZNB a podobne. A vždy sme učili, že to, čo už je v zákone uvedené, v novele sa nemá opakovať. Nuž preto v našom zákone nie je uvedená lehota, do ktorej sa môžu sankcie, t. j. pokuta, pokarhanie a zákazy, ukladať, pretože platný zákon, do ktorého novela vstupuje, v § 12 ods. (novom) 4, resp. 3 uvádza: „Pokutu možno uložiť do jedného roku odo dňa, keď zákaz, obmedzenie alebo povinnosť boli porušené.“ Čiže tu je určená lehota, do ktorej možno uložiť pokutu.

    Ďalšia pripomienka pána prezidenta, s ktorou, musím povedať, plne súhlasím, je pripomienka, že chýba možnosť výnimky zo zákazu pitia alkoholických nápojov a požívania návykových látok. Áno, chýba. Vážený pán prezident, aj mne chýba. Lenže v návrhu, ktorý sme odovzdali s pani poslankyňou Muškovou, takáto možnosť výnimky bola. A bola schovaná, resp. pomenovaná ako symbolický prípitok. Žiaľ, nielenže viacerí opoziční poslanci, nebudem menovať, pretože všetci vieme, o koho išlo, v tejto ctenej snemovni kritizovali toto a poukazovali, že je to nerealizovateľné, ale doslova výsmechu sa nám ako predkladateľkám dostalo, akože čo to dávame do zákona, veď možno na východe spraviť 12 symbolických prípitkov a kto to bude posudzovať a ako to bude. Sú to za vlasy pritiahnuté argumenty. Žiaľ, aj tlač rezonovala v tomto duchu, čo dozaista ovplyvnilo viacerých poslancov. Tak sa stalo, že toto ustanovenie bolo z predloženého legislatívneho návrhu vypustené. Bolo vypustené ustanovenie, ktoré bolo nielen zmysluplné, ale ktoré som argumentovala tu z tohto miesta, že v zahraničí vo viacerých štátoch takéto ustanovenia majú. Nie je problém s jeho aplikáciou, osvedčilo sa a dobre funguje jeho právna úprava. Tak niekedy vidieť, že oponenciu zo strany opozície robiť len preto, aby bola oponencia, niekedy nie je rozumné, že radšej rozmýšľajme skutočne o tom, aké je ratio návrhu, rozmýšľajme o tom, že určite aj v praxi budú problémy s jeho realizáciou, tak ako je to s viacerými zákonmi. Napr. zákon o hazardných hrách jasne zakazuje mladistvým do 18 rokov zúčastňovať sa na hrách. Prikazuje prevádzkovateľom kontrolovať tento zákaz, v prípade, ak nie je dodržaný zákaz, odobratie licencie. Zákon je dobrý, len sa nerealizuje, vážení. Už som interpelovala pána ministra financií, ako viete, prečo sa nerobia v tomto smere zákroky, prečo sa nekontroluje. Obdobne aj tento zákon, pokiaľ nebude rešpektovaný, pokiaľ nebudú plnené ohlasovacie povinnosti, môže byť slabo aplikovateľný. Ale ak si uvedomíme, že alkoholizmus našej mládeže je skutočne problém, kde nieže je dozretý čas riešiť ho, ale je prezretý čas riešiť ho, len z posledného času televízia Joj minule ukázala tri pätnásťročné dievčatá, už som ten prípad tu uvádzala, ako pod úplne na mol opité demolovali karosérie automobilov, rozbíjali smetné koše, minule bola ukážka, ako trinásťročné deti obdobne sa správali, ak budeme ľahostajní k tejto otázke, vážení, nebude to správny krok. Nevravím, že príslušný legislatívny návrh, poprípade po roku, keď sa ukáže v praxi, že treba niečo pridať, že treba dať ďalšie opatrenie, verejnoprospešné práce ako sankciu, ktoré zatiaľ sa ešte nerozbehli, a budeme musieť ich vytvoriť a uvažovať, ako ich zefektívniť, samozrejme, zákon nemôžeme doplniť. Ale spravme aspoň to minimum. Nehovorme, že sa zasahuje do práv rodičov na výchovu. Nemôžeme s tým súhlasiť, pretože pokiaľ by tieto konania maloletých a mladistvých nemali negatívne celospoločenské dopady, ako je zvýšená kriminalita, ako je zhoršenie ich zdravotného stavu, ako budú veľké financie v budúcnosti vynakladané na liečenie tých chorôb, ktoré si alkoholizmom a návykovými látkami spôsobia, ak by nemusela spoločnosť vynakladať financie na ich liečenie, potom by sme mohli hovoriť, že nech nezasahuje spoločnosť. Ale pokiaľ my z našich daní musíme hradiť tieto negatívne dôsledky, tak spoločnosť má právo, ale aj povinnosť určitým spôsobom zasiahnuť.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, je otázka dneska, či prijmeme a podporíme legislatívny návrh. Ja viem, že otázka vynechaného ustanovenia prípitkov možno niektorým cirkvám bude chýbať, bude niektoré ich obrady sťažovať. Ale nič nebráni tomu, aby už na nasledujúcu schôdzu sme nedali ako doplňujúce ustanovenie to, ktoré, žiaľ, táto ctená snemovňa z predloženého legislatívneho návrhu vynechala. Čiže nejde o neprekonateľný problém. Preto si vás dovolím požiadať v mene matiek, ktoré podporili tento legislatívny návrh, bola to Únia žien Slovenskej republiky, Ženský parlament Slovenskej republiky, ich podporné stanoviská vám boli rozdané, ďalej, viaceré mimovládne organizácie, viacerí učitelia a riaditelia škôl, a v poslednom čase napriek stanovisku ZMOS-u, ktoré nebolo veľmi pozitívne, jednotliví primátori a starostovia sa ozývajú, naposledy viceprimátor Košíc verejne v tlači uvítal tento zákon, minulý týždeň tri starostky v tlači tiež sa veľmi pozitívne vyjadrili, mám stanoviská aj písomné, preto vás chcem požiadať, zvážme skutočne situáciu, že spoločnosť takýto zákon potrebuje.

    Ja by som to nepretláčala a neprihovárala sa takto, keby až na jednu pripomienku pána prezidenta, ktorá sa dá napraviť novým pozmeňovákom, boli jeho pripomienky pádne a skutočne vážne. Ale je taká pripomienka, že nie je jasné, kto je maloletý, mladistvý, a ďalšie, každý, kto si prečíta zákon, nájde tam odpoveď na to. Ja vám ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Mušková, do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, ctené kolegyne a kolegovia, vaše záverečné hlasovanie v druhom čítaní o novele zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov bolo hlasovaním o rozšírení ochrany našich detí pred vonkajšími negatívnymi vplyvmi, bolo naprieč parlamentom. A ja vám všetkým chcem aj v mene tých, ktorí aj mne ďakovali za tento zákon, poďakovať, že ste zahlasovali za tento zákon a že bol schválený. Ocitol sa, bohužiaľ, znovu v parlamente. Chcem vás všetkých poprosiť, ktorí ste hlasovali za tento zákon, aby ste skutočne v mene našich detí urobili tak aj dnes, pretože naše deti sa nachádzajú v prostredí plnom nástrah. A možnože som príliš osobná a dosť citovo to beriem, ale vás skutočne chcem poprosiť o podporu, aby sme urobili prvý krok na ceste k ochrane našej mládeže, pretože verím, že budú nasledovať aj ďalšie takéto zákony. Ďakujem vám veľmi pekne za podporu aj za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcete sa vyjadriť, pán spravodajca, k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, dovoľte, aby som skonštatoval, že v rozprave vystúpili dve panie poslankyne. V zmysle rokovacieho poriadku nemohli ani predložiť žiaden pozmeňujúci, doplňujúci návrh, tak preto môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať o návrat do rokovacej sály. Bola ukončená rozprava k zákonu vrátenému prezidentom Slovenskej republiky. A tak ako sme si určili pri schvaľovaní programu 24. schôdze, budeme opätovne hlasovať o tomto pánom prezidentom vrátenom návrhu zákona. Ešte poprosím o chvíľočku strpenia, aby sa mohli pani poslankyne a páni poslanci vrátiť do rokovacej sály.

    Takže, vážený pán spravodajca, poprosím vás, aby ste uvádzali hlasovanie.

  • Pán predseda, vzhľadom na skutočnosť, že neboli predložené žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pán prezident nedal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, sme rovno v treťom čítaní a prosím vás, pán predseda, keby ste teraz dali hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme o zákone ako o celku. Odporúčanie je schváliť ho. Upozorňujem, že je potrebná na to nadpolovičná väčšina všetkých poslancov.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 72 bolo za, 2 boli proti, 48 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme pánom prezidentom vrátený zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb, neschválili.

    Budeme teraz pokračovať v prerokúvaní schváleného programu 24. schôdze, prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 637.

    Poprosím pána Jaroslava Bašku, aby ako minister obrany uviedol vládny návrh.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu novely zákona o Vojenskej polícii je skvalitniť policajnú ochranu v rezorte obrany a ustanoviť nové spôsobilosti Vojenskej polície v boji proti terorizmu a úlohy v operáciách v zmysle doktríny Vojenskej polície Severoatlantickej aliancie APP-12.

    V návrhu zákona sú podrobnejšie rozpracované povinnosti vojenského policajta pri vykonávaní služobnej činnosti, preukazovanie príslušnosti k Vojenskej polícii, a to aj s ohľadom na vykonávanie služobných zákrokov v civilnom odeve.

    Oproti doterajšej právnej úprave sa rozširujú oprávnenia vojenského policajta, napr. o oprávnenie zaistiť vec, oprávnenie použiť služobného psa na pachové práce, oprávnenie na používanie výbušnín a oprávnenie na držanie nebezpečných látok a zakázaných vecí. Doterajšia prax potvrdila potrebu disponovať týmito oprávneniami.

    Ďalším dôvodom na vypracovanie návrhu zákona sú aj poznatky z aplikačnej praxe, z ktorých vyplynula potreba odstránenia niektorých čiastkových nepresností.

    Návrh zákona reaguje aj na návrh zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je tiež v súčasnosti v legislatívnom procese v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať o postúpenie predloženého návrhu novely zákona o Vojenskej polícii do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi ministrovi obrany.

    Teraz poprosím spravodajcu pána Kovačócyho, aby nás informoval o návrhu zákona.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 23. mája 2008 č. 649 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 4. septembra 2008 a gestorský výbor do 5. septembra 2008. Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme rokovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 636. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 656.

    Pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Ľubomír Vážny uvedie vládny návrh.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona predkladá Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

    Predkladaným vládnym návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo dňa 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia.

    Návrhom zákona sa predovšetkým dopĺňajú povinnosti veliteľa námornej lode a vlastníka námornej lode zabezpečiť, aby sa z námornej lode nevypúšťali znečisťujúce látky, ako aj sankcie za neplnenie týchto povinností.

    Vládnym návrhom zákona sa menia a dopĺňajú aj ďalšie ustanovenia, ktorých zmenu si vyžiadala aplikačná prax.

    Vládny návrh zákona prerokovala vláda Slovenskej republiky dňa 14. mája 2008 a schválila ho uznesením č. 301/2008.

    Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokúvaní predloženého vládneho návrhu zákona aj o jeho schválenie v prvom čítaní. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pán poslanec Pavlis je určený spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 362 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodársku politiku a výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 4. septembra 2008 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2008.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Áno, otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pán minister spravodlivosti a podpredseda vlády Štefan Harabin uvedie v prvom čítaní

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 642.

    Pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá podľa Plánu legislatívnych úloh vlády vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 642).

    Predkladaná novela Občianskeho súdneho poriadku je dôležitá v rámci prípravy nového procesného kódexu, ktorý by mal nadväzovať na nový Občiansky zákonník pripravovaný v súlade s Rámcovým plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2010. Za nesystémové považujeme také riešenie, podľa ktorého by sa s výrazným časovým predstihom prijal nový procesný kódex pred novým Občianskym zákonníkom, pretože takto by sa nedalo vyhnúť budúcej novelizácii v závislosti od úpravy práv a povinností v novom Občianskom zákonníku. Zastávam názor, že je vhodné, aby pri príprave nového procesného kódexu mohli jeho tvorcovia čerpať už aj z poznatkov o využívaní nových procesných inštitútov v aplikačnej praxi.

    Návrh zákona prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 21. mája 2008 uznesením 321/2008.

    Ciele navrhovanej úpravy, pokiaľ ide o čl. I, Občiansky súdny poriadok, sú rozšíriť skrátené konanie na plnenie nielen peňažnej povinnosti, v rovine fakultatívnej sa zavádza nový inštitút, forma rozhodnutie, a to rozkaz na plnenie, ktorým bude možné rozhodnúť všetky veci na plnenie inej ako peňažnej povinnosti, rozkazom na plnenie je podľa navrhovanej úpravy napr. možné uložiť povinnosť vydať vec, povinnosť ospravedlniť sa, povinnosť zdržať sa určitého konania, povinnosť uzavrieť zmluvu, povinnosť vypratať nebytové priestory a tak ďalej, upraviť jasné pravidlá postupu odvolacieho súdu pri preskúmavaní rozsudku súdu prvého stupňa, navrhované zmeny nijako nemenia konštrukciu apelačného systému z hľadiska zrušovania rozsudkov, zaviesť tzv. revízny princíp do dovolacieho konania, podľa ktorého by sa dovolaciemu súdu umožnilo definitívne ukončiť prípad bez zrušenia rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Revízny princíp je nielen vo fakultatívnej rovine upravený. Napr. v Nemecku, Rakúsku, Slovinsku, Chorvátsku dovolací súd vec skutkovo ustálenú pri nesprávnom právnom postupe vecne ukončí a nezrušuje rozhodnutie.

    Ďalej, zjednoduší sa dedičské konanie. Za neprijateľné sme považovali opakované posúvanie spisu v dedičských veciach medzi notárom a súdom len kvôli nenáročným procesným rozhodnutiam. Navrhovaná právna úprava smeruje k odbúraniu početného posúvania spisu medzi notárom a súdom. Notár bude mať oprávnenie na vydávanie iba nenáročných procesných rozhodnutí, napr. rozhodnutí, ktorými sa upravuje vedenie konania, rozhodnutie o ustanovení opatrovníka, rozhodnutie o ustanovení znalca, rozhodnutie o znalečnom, rozhodnutie o uložení poriadkového opatrenia a podobne. Notár ako súdny komisár bude zabezpečovať aj doručovanie týchto rozhodnutí. Zjednoduší sa tým rozhodovanie v dedičských veciach pri vždy prípustnom odvolaní. Sleduje sa tým aj zníženie počtu vecí v odvolacom konaní.

    Ďalej, zavádza sa elektronická komunikácia medzi súdom a účastníkom konania.

    V najzávažnejších prípadoch, keď hrozí nenapraviteľná ujma, ide o poskytnutie maximálne rýchlej ochrany predbežným opatrením. Zmenou v úprave predbežných opatrení sa sleduje odstránenie niektorých neefektívnych mechanizmov, ktoré bránili včasnému poskytnutiu ochrany dotknutým subjektívnym právam a právom chráneným záujmom. Cieľom je efektívnejšie rozhodovanie predbežnými opatreniami, po ďalšie, umožniť sudcom praktickým rýchlym rozhodnutím spravodlivo usporiadať veci účastníkov konania. Navrhuje sa jednoduchým spôsobom usporiadať veci pre prípad nutnosti odročenia pojednávania autoritatívnym rozhodnutím súdu.

    Účastníkom sa umožňuje zvážiť medzi voľbou pomerne rýchleho súdneho rozhodnutia alebo odročením pojednávania a ďalším dokazovaním. Navrhovaným typom rozsudku v § 153d bude možné v praxi oveľa jednoduchším procesným postupom spravodlivo usporiadať veci účastníkov konania, pretože nie v jednom prípade bez ďalšieho „úmorného“ dokazovania ide o viac-menej právne i skutkovo jasné veci.

    Po ďalšie, ide o zavedenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, tzv. drobné spory. Po vzore nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, sa urýchli konanie v týchto veciach, ale tiež sa aj umožní súdu aby neprimerane vysoké odmeny najmä pri zastupovaní advokátom znížil, ak sú neprimerané k výške pohľadávky. Nebýva ničím neobvyklým, že v sporoch o pár sto korún náhrada trov advokáta predstavuje niekoľko tisíc korún. Predkladateľ monitoruje veci, ktorých spoločnosti hromadne uplatňujúce na súdoch nízke pohľadávky, si žiadajú trovy niekoľkonásobne vyššie, ako je samotná vymáhaná pohľadávka, ako keby hlavným zmyslom konania boli trovy advokáta, a nie samotné uplatňovanie pohľadávky. Spoločnosti pritom majú mechanizmy v rámci zmlúv o zastupovaní a dostatočný výber advokátov na to, aby ich pohľadávky bez ujmy boli na súdoch uplatňované.

    Po ďalšie, ide o posilnenie ochrany spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv, najmä v situácii, ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

    Po ďalšie, ide o úpravu konania o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce alebo vyššieho územného celku so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Oprávneným na podanie návrhu bude prokurátor po tom, ako sa domáhal zrušenia či zmeny všeobecne záväzného nariadenia protestom prokurátora a obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj jeho protestu nevyhoveli. Rozhodovať bude krajský súd. Táto úprava z pohľadu fyzických a právnických osôb, teda nositeľov práv a povinností založených všeobecne záväznými nariadeniami, prehĺbi realizáciu demokratických práv v právnom štáte a je i nezanedbateľným príspevkom k dostupnejšej vymožiteľnosti práva.

    Po ďalšie, ide o zmenu niektorých procesných inštitútov v snahe zefektívniť občianske súdne konanie.

    V stručnosti, pokiaľ ide o čl. II až VIII. Zmeny vykonané v čl. I bolo potrebné premietnuť aj do ďalších zákonov. V samostatných článkoch sa vykonávajú zmeny v Exekučnom poriadku, v katastrálnom zákone, v zákone o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, v antidiskriminačnom zákone. Zároveň sa navrhuje splnomocniť predsedu Národnej rady, aby vyhlásil úplné znenie Občianskeho súdneho poriadku v Zbierke zákonov. Zmeny navrhované v zákone o obecnom zriadení a v zákone o samosprávnych krajoch sú spojené s úpravou v navrhovanom § 250zfa Občianskeho súdneho poriadku, teda so zavedením konania o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ďakujem za slovo, pán predseda.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Poprosím teraz určeného spravodajcu pani poslankyňu Laššákovú o slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa predložila spravodajskú informáciu v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý máme ako tlač č. 642.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 10. júna tohto roku ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme ako tlač č. 642. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona sa predkladá podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právom Európskych spoločenstiev a nebude maž dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať vplyv na zamestnanosť ani na tvorbu pracovných miest.

    Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematiku návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie, záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únie sú bezpredmetné.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Pán minister vo svojom vystúpení zdôvodnil podrobne, čo je cieľom a zámerom predloženého návrhu Občianskeho súdneho poriadku. Skutočne jeho cieľom je zrýchliť konanie a vylepšiť doteraz existujúci stav.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 654 z 29. mája tohto roku podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 4. septembra 2008 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2008.

    Predniesla som spravodajskú informáciu. Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, vážená pani poslankyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, tak sa pýtam, či niekto chce prihlásiť ústne. Do rozpravy sa hlásia poslanci Lipšic, Mamojka, Žitňanská, Gál Gábor. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem vážený, pán podpredseda. Milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi venovať prvú časť môjho vystúpenia vecným otázkam návrhu novely Občianskeho súdneho poriadku a druhú časť môjho vystúpenia, keďže je tu aj pán minister, téme, ktorú otvoril pri schválení návrhu novely zákona OSP vo vláde na tlačovej konferencii, keď sa vrátil k termínu mne blízkemu, mafia friendly a na tlačovej konferencii spomenul, že v koho záujme je dlhé súdne konanie, mafia friendly. Vítam, že sa pán minister týmto termínom zaoberá. A dám mu konkrétnu možnosť sa tým zaoberať aj na dnešnej parlamentnej schôdzi.

    Najskôr vecne. Doniesol som si aj grafy, pretože ministerstvo spravodlivosti nám sústavne tvrdí, ako sa situácia na súdoch za predchádzajúcej vlády zhoršovala. A ja mám rád čísla a fakty, a nie pocity. Takže najskôr spomeniem pár čísiel a potom ukážem pár grafov. Budem sa, samozrejme, venovať oblasti občianskeho procesu, čiže dám teraz nabok trestné, ale môžeme aj k tomu, samozrejme, diskutovať.

    Teda agenda C. V roku 2001 bolo v agende C vybavených 99 000 vecí. V roku 2005 už to bolo takmer 109 000, teda išlo o nárast o takmer 10 % v efektivite súdov pri vybavovaní civilných vecí. Rovnako sa znižoval počet nevybavených vecí v agende C. V roku 2001 ich bolo 124 000, v roku 2006 ich bolo už len 106 000, teda je to zníženie o 17 %. Rovnako sa znížil počet nevybavených vecí v agende Cb, teda v obchodnej agende, kde v roku 2001 bol počet 35 000, v roku 2005 to bolo 31 000, teda zníženie o 12 %. Keď idem na dĺžku súdneho konania, tak vám ukážem niekoľko grafov, ako sa postupne skracovala po reformách v justícii od roku 2004 dĺžka súdneho konania v mesiacoch. Toto je agenda C. Od roku 2004 trvala priemerná dĺžka občianskoprávneho konania 17,6 mesiaca, v roku 2005 to bolo 16,9 mesiaca, v roku 2006 to bolo 15,4 mesiaca, v roku 2007 to bolo 15,1 mesiaca. V obchodných sporoch v roku 2004 to bolo 22,6 mesiaca, postupné znižovanie bolo v roku 2007 na 17 mesiacov priemernej dĺžky konania sporov, zďaleka nie ideálnej, ale ukazujem, ako sa vyvíjala priemerná dĺžka. V sporoch vo veciach maloletých to išlo z 9 mesiacov v roku 2004 na 7,7 mesiaca v roku 2007. Toľko hovoria fakty.

    Poďme k návrhu novely, ktorej cieľom je síce zrýchliť súdne konanie, ale obávam sa, že jej následkom bude predĺženie súdneho konania a v niektorých prípadoch dokonca šanca na konanie podvodné. Poviem konkrétne, o ktoré body návrhu novelizácie ide.

    K bodu 21, ktorým sa síce upustilo od tých deklarovaných zásad ministerstva, že budú rozhodovať o dedičstve aj notári, čo bolo prezentované ako najväčší prínos novely, od toho sa takmer úplne upustilo, ale čo sa mi zdá veľmi závažné, § 38 ods. 1 umožňuje, aby poverenie, ktoré vydá notárovi súd, mohol súd dodatočne zmeniť. Čo to znamená? To je moja otázka. Bude môcť obísť generátor? Bude môcť ustanoviť iného notára mimo generátora?

    Ďalšia vážna zmena sa týka bodu 32, nariaďovania predbežného opatrenia, kde sa zavádza, aby mohol rozhodnúť nielen príslušný súd, ale aj nepríslušný súd, ak príslušný súd nemôže včas nariadiť predbežné opatrenie. To je priamy návrh na výber súdu a na možné podvodné konanie. A poviem konkrétny príklad. Spomínate si na kauzu Transpetrolu, keď nepríslušný okresný súd na východnom Slovensku predbežným opatrením zablokoval akcie Transpetrolu? Teraz bude možné, aby ktokoľvek išiel na nepríslušný súd. A na základe vágneho kritéria, ak nemôže príslušný súd včas nariadiť predbežné opatrenie, vydá predbežné opatrenie úplne nepríslušný súd. No to hádam nie! To naozaj ideme podporovať podvodníkov, ktorí budú sa snažiť nájsť súd, ktorý im vyhovie a vydá predbežné opatrenie?

    V bode 66 § 118a sociálna vláda zavádza elitárske spory, spory na ochranu osobnosti, spory o tlačovom zákone. Prečo ideme zavádzať osobitný režim pre elitárske spory, nie pre spory bežných občanov, ale skôr pre spory elít?

    K bodu 67. Spomenul to minister v úvodnom slove. A to je § 153d, ktorý sa týka možnosti rozhodnutia, aj keď ešte nie sú splnené podmienky na rozhodnutie, ale odročenie pojednávania, kedy súd môže na návrh účastníkov vyhlásiť rozsudok. Celkom tomu nerozumiem, sa priznám, aj po konzultácii s civilistami, sudcami. Veď predsa ak sa zhodnú účastníci konania, je možné vydať buď zmier, alebo rozsudok pre uznanie. A v prípade, že nesúhlasia, bude podané odvolanie a bude sa pojednávať ďalej. Obávam sa, že táto zmena žiadne reálne zrýchlenie neprinesie.

    Rovnako rozkaz na plnenie, si myslím, možno ako myšlienka je správny. Ale snaha, aby v pätnásťdňovej lehote od doručenia bola buď splnená uložená povinnosť, alebo podaný odpor, znamená, že budú podávané automaticky vždy odpory, pretože si neviem predstaviť, aby v pätnásťdňovej lehote napr. bola splnená povinnosť vypratania bytu alebo rozdelenia vecí.

    V bode 100, ktorý sa týka veci starostlivosti o maloletých, je tiež návrh, aby súd mohol rozhodnúť rozkazom na plnenie povinnosti na návrh, ak mu v celom rozsahu vyhovie. Pri výkone rozhodnutia o maloletých sa vždy najskôr používajú subsidiárne prostriedky, výzvy, pokuty. Tento návrh znamená, že spredmetníme dieťa, urobíme z neho predmet konania.

    V drobných sporoch sa vylučujú niektoré typy káuz drobných sporov, ale nevylučujú sa určovacie žaloby, ktoré bude možné rozhodnúť bez pojednávania. To považujem za chybný krok.

    Ale za najzávažnejšie čo považujem, je, že sa opäť obnovuje pingpong medzi súdmi, napriek tomu, že ministerstvo spravodlivosti tvrdilo v úvode čosi celkom iné. Konkrétne ide o § 221 ods. 1 písm. h), ktoré sa rozširuje. My sme v roku 2005 zúžili možnosti zrušenia a vrátenia veci pri písmene h), aby to zrušenie bolo možné len vtedy, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal žiadne ďalšie navrhované dôkazy, napr. ak zle posúdil premlčanie a tým pádom nevykonával navrhované dôkazy. Tento návrh znovu umožní, aby súd prvého stupňa z oveľa širších dôvodov rušil a vracal vec na nové konanie. Ak si pozriete, mám to tu aj pripravené, rozhodnutia štrasburského súdu vo veciach prieťahov v konaní, tak uvidíte, že takmer nikdy to nie je prípad, kedy by súdne konanie bolo príliš dlhé na jednom stupni. Väčšinou to je zrušené, vrátené naspäť, znovu zrušené, znovu vrátené naspäť. A tento pingpong napriek tvrdeniu o opaku novela posilňuje, nie oslabuje. Na jednej strane ho oslabuje v dovolacom konaní, kde je možno pár percent prípadov, ale v odvolacom konaní tento pingpong novela posilňuje. Posilňuje ho celkom evidentne a tým pádom predĺži samotné súdne konanie.

    A teraz poďme k téme, ktorú som spomenul v úvode. Pán minister nám pred niekoľkými týždňami, keď vláda novelu schválila, povedal, že je to nástroj boja proti legislatíve, ktorá bola mafia friendly. Povedal to 21. mája po rokovaní vlády. Tento termín som použil pri schvaľovaní vládneho programu a je fajn, že ste si ho osvojili. A ja to teraz využijem a budem konkrétny. Ak chceme hovoriť o mafii friendly, musíme byť vždy konkrétni. Keď ste tento termín použili na moju adresu v prípade prepustenia obžalovaného Okoličányho, vyzval som vás, aby sme spoločne išli na polygraf. Nebolo by fér vás vyzývať na bezpečnostnú previerku, lebo to by bola jednostranná výzva. Ja previerku mám, vy ju nemáte. Výzva je férová, keď je obojstranná, keď je rovnaká, aby ste aj vy mňa sa mohli opýtať na kontakty s predstaviteľmi podsvetia a aj ja vás aby som sa mohol na to opýtať. A ja sa vás teraz budem, pán minister, pýtať.

    Najskôr spomeniem jednu kauzu, mohlo by byť viacej káuz, ale na dnešnom rokovaní spomeniem jednu kauzu. Týka sa obvineného Bakiho Sadikiho, trestne stíhaného pre trestný čin obchodovania s drogami. Podľa podanej obžaloby mal obvinený Baki Sadiki od roku 1991 do roku 1994 zabezpečovať a organizovať dovoz heroínu a následne najmenej v dvoch prípadoch jeho vývoz a odpredaj v cudzine v množstve najmenej 3 kg heroínu za sumu minimálne 120 000 švajčiarskych frankov, teda sumu nad 2 mil. Sk. Na základe dostupných dôkazov švajčiarskych justičných orgánov, od ktorých sme trestné stíhanie prevzali, stál obvinený Baki Sadiki na čele siete obchodníkov s drogami dopravujúcich omamné látky z Turecka cez Slovensko najmä do Švajčiarska. Pán minister to asi pozná. Trestná vec Bakiho Sadikiho bola po veľkých peripetiách vrátená prokuratúre na došetrenie z dôvodu potreby opätovne vypočuť svedkov vo Švajčiarsku, ktorí neboli vypočutí za účasti tlmočníka, napriek tomu, že ovládali nemecký jazyk. Trestné stíhanie dnes stále pokračuje. Obvinený Sadiki je podozrivý aj z ďalších prípadov, ktoré vo vhodnom čase zverejním. Ale stačí spomenúť tento prípad, za ktorý je stále stíhaný. Moje otázky na vás, pán minister, ak by ste sa nebáli ísť na polygraf, by boli tieto: Prvá otázka je: Boli ste v priateľskom vzťahu s obvineným Bakim Sadikim? Druhá otázka je: Boli ste s ním v kontakte 17. septembra 1994, teda 12 dní pred jeho zadržaním orgánmi činnými v trestnom konaní? Tretia otázka je: Poskytovali ste obvinenému Bakimu Sadikimu právne rady? Štvrtá otázka je: Intervenovali ste u vtedajšieho ministra vnútra Ľudovíta Hudeka, aby odstránil tvrdosť zákona a odpustil obvinenému Sadikimu administratívne uložený trest vyhostenia? Piata otázka je: Bolo rozhodnutie vtedajšieho ministra vnútra Hudeka faxované obvinenému Sadikimu z Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky?

    Pán minister, mal by som na vás aj ďalšie otázky v iných kauzách a ja ich budem zverejňovať a budem vás vyzývať, aby sme spoločne išli na polygraf. Je mi zle, keď vás počúvam hovoriť o boji proti organizovanému zločinu, je mi zle fyzicky, keď čítam vaše návrhy zákonov, je mi zle, keď počúvam o vašich vzťahoch, kontaktoch a prepojeniach. Pán minister, nielen táto vláda, ale aj vy osobne ste mafia friendly. Ďakujem vám pekne.

  • Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Mojmír Mamojka.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, ja nebudem hovoriť prílišné detaily, budem sa snažiť držať intencie prvého čítania a toho, že by sme sa v tejto etape legislatívneho procesu mali pridržiavať skutočne takých nosnejších, principiálnych myšlienok, s tým, že trochu vytrhnem z kontextu v tej dôvodovej správe návrhu novely. Je, myslím, 9 alebo 10 cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť, vrátane náznaku istých právnych prostriedkov a inštrumentária, ktoré by tieto ciele mali naplniť. Ja si osobne myslím, že v rámci tých, myslím, 9 cieľov a prostriedkov k nim smerujúcich sa dá súhlasiť najmä s tromi, ktoré si dovolím vytrhnúť z kontextu a vypichnúť.

    Revízny princíp dovolacieho konania môže spružniť konanie. Elektronickú komunikáciu nebudem komentovať medzi súdom a účastníkom konania, 21. storočie, viem, že sa to ľahko povie, ale treba rozhodne tento krok napĺňať. A takisto je to vrátenie alebo napĺňanie účelu a cieľa predbežného opatrenia. Skutočne je tam lehota, ona má svoj účel. A s týmto inštitútom tiež treba niečo robiť, veľmi všeobecne povedané, keď skutočne treba pružne upraviť operatívne právne postavenie účastníkov konania.

    Čo sa týka princípu, ja viem, že to znie stále troška ako fráza, ale nesmie to znieť ako fráza, je to základné právo občana, ústavné, na rýchly a spravodlivý proces, a to nielen občana, ale aj organizácií, samozrejme, pretože sú takisto dotknuté, s tým, že nie celkom možno s tým súhlasím. V dôvodovej správe je zmienka o tom, že by bolo možno treba čakať aj na paralelnú novelizáciu hmotnoprávnych predpisov. Áno, to by bol možno optimálny stav. Ja si ale myslím, že hmotné právo, naše, veľmi rámcovo povedané, nie je zlé v princípe. Ale skutočne treba všetko robiť a rozumne urýchľovať procesné predpisy, ktoré umožňujú sudcovi a súdu orientovať sa v hmotnom práve a napokon prijať rozhodnutie. Takže ja osobne by som nebol ani za to, aby sme čakali na novelizáciu príslušných hmotnoprávnych predpisov, či je to Občiansky zákonník alebo Obchodný zákonník, ale skutočne aby sme urýchľovali v rámci možností proces, či občiansky súdny proces alebo trestný.

    Dovolím si povedať jeden príklad veľmi často negatívne vnímaný v obchodnoprávnych sporoch, kde som neraz povedal, že možno nebolo celkom rozumné také čiernobiele videnie, že sa zrušila hospodárska arbitráž, resp. keď už sa zrušila, tak sa automaticky natiahli hmotnoprávne, obchodnoprávne spory aj Občiansky súdny poriadok, ktorý je formalizovaný, samozrejme, bol stavaný na občiansky súdny proces, nebol stavaný na intenciu obchodného práva, ktoré potrebuje a chce inú dynamiku, inú rýchlosť konania sporov. Ide o podnikateľskú sféru, kde sa často čas meria na dni a týždne.

    Takže chcem len podporiť, že ja by som možno svojím spôsobom priorizoval racionálne, rozumné novely procesnoprávnych predpisov, ktoré dajú do rúk súdom a sudcovi pružné prostriedky na zrýchlenie konania. Samozrejme, vždy tu bude subjektívny prvok. Ten sa jednoducho vylúčiť nedá. Ten neraz zohrá nielen pozitívnu, ale i negatívnu úlohu. Ale to je už otázka širšia, to je otázka už toho, čo bolo neraz spomínané, kvality sudcov, morálky sudcov, kontrolnej činnosti, predsedov okresných, krajských súdov a všetkého, čo s tým súvisí. Ale, opakujem, priorizoval by som, tým končím, racionálne, rozumné, odôvodnené opatrenia a novely procesných predpisov ako prioritné a nečakal by som zďaleka vždy na novelu hmotných predpisov. Takže v princípe ja to vidím pozitívne, mnohé veci ukáže prax, ale verím, že ten úmysel je akceptovateľný aj dobrý. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predseda výboru.

    S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Laššáková. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Som rada, že sa pán poslanec a predseda ústavnoprávneho výboru vrátil vo svojom vystúpení do vecnej roviny a že vlastne poukázal na to, v čom bude prínos novely Občianskeho súdneho poriadku. Myslím si, že každé zrýchlenie súdneho konania je prospešné, je prospešné pre podnikateľov, pre občanov a pre každého, kto vstupuje do súdnych konaní a chce, aby súd prerokoval jeho vec spravodlivo a rýchlo. Skutočne si myslím, že táto vláda a ministerstvo spravodlivosti v tomto zmysle predkladá novely procesných predpisov. A myslím si, že je to naozaj proces, pri ktorom je dobré, keď v určitých chvíľach aj vylepší stav, ktorý tu momentálne je.

    Ja oceňujem, že sa aj touto novelou zavedie inštitút rozkazu nielen na vecné plnenie, nielen na platobné plnenie, pokiaľ sa zlepšia podmienky aj v dedičskom konaní, pretože som toho názoru, že naozaj v dedičských konaniach mohli by sa veci rozhodovať rýchlejšie, nemuseli by tie spisy putovať medzi notárom a súdom. A ja som presvedčená, že keď si budeme zákon ďalej rozmieňať na drobné aj na ústavnoprávnom výbore, že ešte určite možno niektoré veci vylepšíme. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Teraz vystúpi v rozprave pani poslankyňa Lucia Žitňanská a pripraví sa pán poslanec Gábor Gál. Je pani Žitňanská prítomná v sále? Ak nie, stráca poradie.

    Slovo má pán poslanec Gábor Gál.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, každý z nás vie, že súdne konania sú zdĺhavé. Tým som povedal, asi všetko. Vymožiteľnosť práva je tým pádom nízka a hlavne je neskorá. Náš Občiansky súdny poriadok je už dávno zrelý na celkovú výmenu, a nie na početné a pričasté novelizácie. Keď si vezmeme, že je z roku 1963 a má za sebou vyše 50 noviel, však to sa už nezmestí ani na jednu stranu pomaly. Rok čo rok sa nájdu dôvody na zmeny procesného kódexu, čo spôsobuje, že aj osoby, ktoré tento zákon dennodenne aplikujú, strácajú prehľad. Preto by som skôr privítal nie novelizáciu, ale celkom nový kódex. Dúfam, že aspoň ten plán vlády sa naplní a že sa rezortu podarí to dodržať. Na druhej strane chápem pohnútku ministerstva predložiť túto novelu, aby sa aspoň dovtedy nejako tieto civilné procesy a civilné konania pred súdmi zrýchlili.

    Viem hlavne po skúsenostiach s trestnými kódexmi, že nové zákonníky nie sú všeliekmi. To je dôvod, že sčasti vítam túto navrhovanú zmenu, nové inštitúty, ako je rozkaz na plnenie, konanie v mene právnických osôb, drobné spory, rozšírenie právomoci prokurátora podať návrh na súd ohľadom prevodu nehnuteľností a tak ďalej. No predtým, ako zavedieme tieto nové inštitúty do života, treba ich dôkladne preskúmať, lebo sú tu návrhy, ktoré na druhej strane vyvolávajú vo mne obavy. Už sa o nich zmienil aj pán poslanec Lipšic. Povedzme, je to spoločný zástupca, možnosť zmeniť poverenie v dedičských veciach pre notára, liberalizácia miestnej príslušnosti súdov. Sú to inštitúty, s ktorými sa neviem stotožniť. A mám obavy, ako sa potom budú v praxi aplikovať. A hlavne chýbajú mi návrhy, pri ktorých už dnes vieme, že čo spôsobuje veľké problémy. Chýbajú mi návrhy, ktoré by riešili tieto najčastejšie dôvody prekročenia normálneho časového priestoru pre rozsudok.

    Platobné rozkazy. Máme tu platobné rozkazy, ale keď sa súdu nepodarí doporučiť tento platobný rozkaz odporcovi, tak sa to zruší a nariadi sa pojednávanie, no už minimálne 6 alebo 9 mesiacov ten navrhovateľ stratil. Čiže síce chceme mu napomôcť, aby sme rýchlo vydali platobný rozkaz, ale nemožnosťou doručenia vlastne nieže celý efekt sa stráca, ešte je to zdĺhavejšie, ako by sme hneď boli nariadili pojednávanie.

    Stála možnosť pingpongu medzi súdmi prvého a druhého stupňa. Síce sa to už nejako obmedzilo, ale sme stále svedkami toho, že súd vyššieho stupňa stále vracia vec súdu nižšieho stupňa.

    Keď už pristupujeme k tejto čiastočnej novele, riešme všetky nedokonalosti platnej právnej úpravy, ktoré sú nám dnes známe, nielen tie, ktoré sa nám ľahko píšu alebo ľahko sa dajú do legislatívneho procesu, riešme aj tie, nad ktorými treba trošku rozmýšľať, ktoré budú robiť určite ťažkosti, ale riešme to potom do tejto doby, čo je najhlavnejším problémom v prieťahoch konaní komplexne. A tento návrh to nerieši, lebo chýbajú mu tieto veci.

    Keď tento návrh prejde, ale asi prejde, podporou vládnej koalície do druhého čítania, by som privítal z radov koaličných poslancov, lebo my opoziční asi šancu na to nemáme, aby sme predložili nejaký úspešný pozmeňujúci a doplňujúci návrh, nejaké aktivity aj v tomto smere, nielen čo sa týka návrhov zákonov, ktoré by mali predložiť určití rezortní ministri.

    A ešte takú pikošku na záver, pán minister, mi dovoľte povedať. Vždy keď dostanem do ruky nejaký návrh zákona alebo návrh novely zákona, tak si najprv prečítam dôvodovú správu. No v slovenskom právnom poriadku alebo v legislatívnom procese s tými dôvodovými správami je to veľmi biedne, človek sa z toho nič nedozvie. Tento návrh je v tomto výnimka, návrh má vlastne 28 strán a dôvodová správa má vyše 78 strán. A sú tu troška viac opísané veci, k čomu chcel navrhovateľ dospieť týmto návrhom. Pán minister, ste podpredsedom tejto vlády, poprosím vás pri tejto príležitosti, aby ste dbali na to, aby z legislatívneho procesu z rozhodnutia vlády alebo z Legislatívnej rady vlády došli do parlamentu kvalitné legislatívne návrhy, aby boli jasné zrozumiteľné, a nie také, pri ktorých máme často na pôde ústavnoprávneho výboru problémy my ako právnici dospieť k nejakému rozumnému výkladu. Je to pričastý jav, že musíme opravovať po navrhovateľoch tu v parlamente návrhy. Ďakujem za slovo, z mojej strany to je všetko.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Laššáková. Uzatváram možnosť prihlásiť s faktickou poznámkou. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Som rada, že pán poslanec vyjadril aj takú, nejakú pochvalu na návrh zákona, a to aspoň v časti, ktorá ho vylepšuje.

    A ja sa chcem dotknúť aj tej časti jeho vstúpenia, kde hovorí, že dôvodová správa je obšírna. Skutočne chcem povedať, že aj pri prvej veľkej novele Občianskeho súdneho poriadku, ktorá bola prerokovaná v Národnej rade, bola veľmi obsiahla dôvodová správa. A fakt tá dôvodová správa nám slúži na to, aby interpretácia jednotlivých ustanovení bola lepšia. Ja si myslím, že na ústavnoprávnom výbore, pán poslanec, sa nehráme na koalíciu a opozíciu, ale ide nám o to, aby sme našli nejaké spoločné riešenia vo veciach, ktoré je potrebné v tejto spoločnosti riešiť. A určite Občiansky súdny poriadny a súdny proces k týmto patrí, pretože každý, znova opakujem, keď príde na súd, chce, aby jeho vec bola prerokovaná rýchlo, Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S reakciou na faktickú pán poslanec Gábor Gál má slovo.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Laššáková, tak teraz po tomto vašom vystúpení budem častejšie vystupovať na ústavnoprávnom výbore s návrhom, aby sme návrh zákona vrátili navrhovateľom na prepracovanie, lebo asi potom to bude mať zmysel.

  • Ďakujem.

    Teraz má príležitosť opätovne vystúpiť pani poslankyňa Lucia Žitňanská, ale nie je v sále, takže stráca poradie druhýkrát, teraz už nenávratne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že vystúpili všetci riadne prihlásení v rozprave, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce k rozprave navrhovateľ zaujať stanovisko. Má slovo pán minister.

  • Vážený pán podpredseda, ďakujem za slovo. Ja skutočne iba v stručnosti budem reagovať. Predmetom dnešného rokovania je novela Občianskeho súdneho poriadku, a nie mediálne hry a táraniny pána Lipšica. Pán Lipšic, ste boli osem rokov pri moci ako vedúci úradu, ako minister, prečo ste nepodali trestné oznámenie, keď uvádzate veci, ktoré chcete skutočne využiť ako mediálne táraniny a bubliny? Ja sa vás pýtam osem rokov. Veľmi ste sa snažili ma dostať z pozície predsedu Najvyššieho súdu, pýtam sa: Prečo ste nepoužili tie táraniny? To je jedna vec.

    Druhá vec, človek, ktorý má spôsobom nesúladným so zákonom justičnú skúšku, a to konštatoval ústavnoprávny výbor, je pre mňa nehodnoverný ani ako moja podrážka.

    Po druhé, pán Lipšic vráťte 2,4 mil. korún, ktoré ste si zobrali na súkromno-politický prieskum. To sú peniaze daňových poplatníkov.

    A po tretie, ešte raz opakujem, pán Lipšic, vaše mediálne hry. A tak ako v mnohých prípadoch, tak aj teraz klamete opäť. A zase tvrdíte, že nemám bezpečnostnú previerku, nech sa páči, tu je, každému ju dám k dispozícii, na prísne tajné. Ako sudca a ani ako minister ju nemusím mať, nech sa páči, čiže opätovne sa preukazuje, že pán Lipšic je klamár, klamár a klamár a klamár. Ktokoľvek z médií, ktokoľvek z poslancov, ktokoľvek z verejnosti to bude chcieť vidieť, ukážem mu bezpečnostnú previerku. A keby čo i len špička pravdy bola na tom, čo ste povedali, tak bezpečnostnú previerku určite nedostanem. Čiže nemienim sa vyjadrovať k mediálnym hrám. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa pani spravodajkyni, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ja naozaj len veľmi krátko poviem. V rozprave vystúpili traja poslanci, neboli predložené žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, takže budeme hlasovať o piatej. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Prerušujem, vážené kolegyne, kolegovia, rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi ministrovi aj pani poslankyni.

    Budeme pokračovať v našom programe, ďalším bodom programu, tak ako sme si to schválili, je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 655).

    Rozhodnutie predsedu o prerokovaní vo výboroch je pod číslom 653.

    Opäť, pán podpredseda vlády Harabin a minister spravodlivosti, máte slovo a uveďte vládny návrh zákona.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady ministerstvo spravodlivosti predkladá ako iniciatívny materiál návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

    Hlavný cieľ navrhovanej právnej úpravy je minimalizovať negatíva platnej právnej úpravy súvisiace s nedostatkom materiálnej publicity katastra a zvýšiť zodpovednosť subjektov oprávnených na spisovanie zmlúv o prevode nehnuteľností.

    Ďalším z cieľov návrhu zákona je tiež minimalizovať veľmi vážne následky pre bežného občana spojené s neplatnosťou zmluvy o prevode nehnuteľností.

    O nič nezanedbateľnejšou nie je ani skutočnosť, že nevieme ani zahraničným investorom garantovať, že aj keď kupujú nehnuteľnosť od osoby, ktorá má list vlastníctva, že vlastnícke právo platne nadobudnú. Podľa § 70 katastrálneho zákona totiž platí, že údaj o vlastníckom práve je hodnoverný a záväzný, kým sa nepreukáže opak. Ak teda niekto aj napriek dôvere v údaje na liste vlastníctva kúpi nehnuteľnosť a neskôr súd určí, že niektorý z predchádzajúcich prevodov bol neplatný, absolútne neplatné sú aj následné prevody, takýto nadobúdateľ musí zadosťučiniť naturálnej reštitúcii a vypratať nehnuteľnosť, teda urobiť jej navrátenie do predošlého stavu.

    Najväčší problém súvisí s návratnosťou finančných prostriedkov. Problém umocňuje spravidla vysoká cenová úroveň nehnuteľností, ktorá sa pohybuje už aj na vidieku v miliónových hodnotách.

    Predkladateľ dáva do pozornosti, že veľmi dôležitou úpravou návrhu zákona je zodpovednosť notára, advokáta za vznik škody. Dôležité je, že sa účastníkom občianskoprávnych vzťahov poskytne v každom prípade servis poisteným právnikom a reálna návratnosť prostriedkov.

    Predkladaný materiál nijako nenarúša vkladové konanie. Ide len o posilnenie práv pri prevodoch nehnuteľností. Rozhodne namietam tvrdenia o nejakom monopole. Správne ide o sprísnenie právnej formy zmlúv o prevode nehnuteľností. Ak dnes môže vyhotoviť zmluvu hocikto, teda aj rôzne nepoistené osoby, pričom ide o miliónové hodnoty a vlastníkovi sa len avizuje, že nehnuteľnosť má už prevedenú, tak takáto právna úprava je ďalej neudržateľná. Ide o nízke percento podvodov? Kladiem si otázku. Tu sa zabúda na niečo veľmi podstatné. A to je, že keď už dôjde k podvodu, tak ide o vážnu vec s vážnymi následkami na človeka a jeho rodinu a ďalší zvyšok života. V ostatných veciach hoci nedochádza k podvodu, predstavuje vkladové konanie značne stresové okamihy tak pre prevádzajúceho, ako aj pre nadobúdateľa. Na vklad vlastníckeho práva sa dnes čaká niekedy aj niekoľko mesiacov, pričom sú povyplácané už zálohy, príp. celé kúpne ceny v miliónových hodnotách. Pre bežného človeka ide o neprimeraný stres, či bude mať list vlastníctva, a keď už ho má, či oň nepríde. Aj také prípady máme avizované, že sa niektorý z predchodcov ozve a oznámi, že nikdy nenakladal so svojou nehnuteľnosťou a žiada svoje vlastnícke právo naspäť. Na margo údajných miliárd sa chcem opýtať, či to naozaj niekto myslí vážne, najmä keď v Devínskej Novej Vsi vznikne škoda na obyčajných ľuďoch, drobných vlastníkoch za miliardu pomaly na počkanie.

    Ministerstvo spravodlivosti je tým ministerstvom, ktoré rozhodne aj o poplatkoch a tarife za zmluvy. A garantujem, že budem brať zreteľ na sociálny aspekt tohto problému. Kúpa rodinného domu, alebo bytu nie je dennodennou záležitosťou. A približne 7 000 korún z miliónovej hodnoty alebo z viacmiliónovej hodnoty bytu za garanciu návratnosti prostriedkov v prípade nečestnosti je primeranou odplatou. A dokonca uvažujem aj o modifikácii tejto odplaty smerom nadol, keď pôjde o prevod medzi príbuznými, tak tam dáme iba evidenčnú odmenu. V krajinách Európskej únie je napr. notárska zápisnica bežnou záležitosťou a nikto ani nepomyslí, že by to malo byť inak, a to práve vzhľadom na prevádzané miliónové hodnoty.

    Navrhujeme, aby odborník vyhotovoval zmluvy o prevodoch nehnuteľností a niesol aj prísnu, ale reálnu zodpovednosť za prípadný vznik škody. Aj posledný prípad z Devínskej Novej Vsi týkajúci sa podvodu s falošnými kúpnymi zmluvami so škodou až do 1 mld. na drobných vlastníkoch pôdy a nárast nezákonnosti pri prevodoch nehnuteľností odôvodňuje správnosť nášho postupu. Je potrebné, aby sa pružne zareagovalo na tento vážny problém, ktorý je v súčasnosti aj značne medializovaný. Nepochybne viac bude musieť notár a advokát urobiť pre perfektnosť prevodu a pohodlie občana.

    Počíta sa aj s výnimkami tak, aby nevznikol zvýšený nárok na štátny rozpočet, a navrhované výnimky sú súladné s cieľom návrhu zákona.

    Ďalej, navrhuje sa vyňať zabezpečovací prevod práva zo spotrebiteľských vzťahov. Predkladateľ má informácie o veľkom počte nečestností v spotrebiteľských vzťahoch práve v súvislosti s aplikáciou tohto inštitútu. Najčastejšie ide o veľmi rýchly výkon zabezpečovacieho prevodu práva bezprostredne po omeškaní spotrebiteľa. Už sú dopredu pripravené zmluvy. A ide niekedy o ľudí, ktorí sú v nemocniciach, ktorí sú na dovolenkách.

    Ak predmetom zabezpečovacieho prevodu práva je obydlie spotrebiteľa, ide o veľmi vážny zásah do ústavných práv spotrebiteľa a celej jeho rodiny. Pri pomerne kvalitnej úprave záložného práva nie je nevyhnutné, aby bol tento zabezpečovací prostriedok použitý vo vzťahoch medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

    Navrhovaná právna úprava bude znamenať ponechanie tohto zabezpečovacieho prostriedku, ale nebude možné ho aplikovať v spotrebiteľských zmluvách. Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády, za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú navrhol navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Lucii Žitňanskej, aby uviedla spravodajskú správu. Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Ústavnoprávny výbor Národnej rady ma uznesením z 10. júna 2008 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny materiál ministerstva spravodlivosti.

    Navrhovaná právna úprava spĺňa formálnoprávne náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Dôvodová správa konštatuje, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskych spoločenstiev.

    Podľa doložky finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie návrh zákona nepredpokladá zvýšené nároky na rozpočet, negatívny vplyv na životné prostredie, vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky ani negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa záležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematiku návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám, Európskej únii, ako uvádza doložka, sú vo vzťahu k tomuto návrhu bezpredmetné.

    Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.

    Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 653 z 29. mája 2008 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor Národnej rady. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 4. septembra 2008 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2008.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Takže otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, registrujeme prihlášku pani spravodajkyne. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Mamojka zatiaľ, nikto iný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pani poslankyňa Žitňanská, pripraví sa pán poslanec Mojmír Mamojka, predseda ústavnoprávneho výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcem sa k novele Občianskeho zákonníka vyjadriť z viacerých dôvodov. Je to novela, o ktorej sa už veľa písalo a veľa hovorilo ešte predtým, než prišla do parlamentu. A je to novela, ktorá svojou ideou nie je nová, pretože tieto návrhy v rôznych obmenách tu už boli. Nehovorím, že boli tu priamo v pléne, ale boli predkladané ako iniciatívne návrhy zo strany profesijných organizácií či už notárov alebo advokátov, predovšetkým notárov aj počas minulého volebného obdobia.

    V dôvodovej správe sa uvádza viacero cieľov. Sú tam uvedené tri ciele právnej úpravy. Ale jednoznačne hlavným cieľom je vyriešiť problém „minimalizovať veľmi vážne následky pre bežného občana spojené s neplatnosťou zmluvy a prevode nehnuteľností“.

    Nástroj, ktorý predkladateľ zvolil na ochranu predávajúceho a kupujúceho, resp. darcu, obdarovaného, prevádzajúceho, nadobúdateľa, je povinnosť spisovať zmluvu o prevode nehnuteľností notárom alebo advokátom. Súčasťou návrhu je potom aj osobitná právna úprava zodpovednosti notára a advokáta za takto spísanú zmluvu. Ako argument pre takto zvolený nástroj sa uvádza, že „z nazhromaždeného materiálu o podvodoch možno vysledovať jeden spoločný znak, a to že pod zmluvou nie je podpísaný ani notár, ani advokát“. Trošku, priznám sa, táto veta ma zarazila. Ja by som vás chcela poprosiť, pán minister, ten nazhromaždený materiál príp. doniesť v rámci druhého čítania na ústavnoprávny výbor. Tá veta ma zarazila kvôli tomu, že neviem si predstaviť, že nazhromaždený materiál o podvodoch by našiel príliš veľa zmlúv, pod ktorými by bol podpísaný advokát, lebo advokáti spravidla zmluvy nepodpisujú, podpisujú ich účastníci zmluvy, ibaže sa dajú zastúpiť advokátom. No a v zásade zmluvy o prevode nehnuteľností by dosť často mali byť podpísané notárom, pretože podľa zákona o katastre sa vyžaduje overenie podpisu čiže na úradné overenie buď matrika, alebo notár. Ale v každom prípade veľmi rada si ten nazhromaždený materiál o podvodoch pozriem.

    Čo ma ale viacej zaujalo v dôvodovej správe, je, že ako príčina týchto problémov sa uvádza, citujem presne, „absencia materiálnej publicity katastra“, čo preložené do úplne jednoduchej reči znamená, že nemôžeme sa s dôverou spoliehať na údaje zapísané v katastri nehnuteľností, pretože tieto sú spochybniteľné, samozrejme, žalobou za súde. Čiže neplatí nevyvrátiteľná prezumpcia, že to, čo je zapísané v katastri, je bez ďalšieho správne a nie je napadnuteľné. To je asi príčina. A preto ja ak si čítam tento návrh, tak sa pýtam, či ten nástroj, ktorý bol zvolený, je naozaj ten správny a či povinné spisovanie zmlúv o prevode nehnuteľností notármi, advokátmi nám odstráni problém, keď nám neodstráni príčinu, pretože právnu úpravu katastra nijako nemeníme, nemeníme ani rýchlejšie vybavovanie v katastri, nijako nemeníme kvalitnejší prístup k údajom na internete z katastra. Čiže príčina podvodov zostáva zachovaná.

    Hovorí sa o minimalizácii. A ja vo svojom vystúpení spochybním, či naozaj tento návrh je schopný tieto podvody minimalizovať. Spochybňujem to tým, že tvrdím, že ani advokát, ani notár nie je v plnej miere spôsobilý všetky možné spôsoby podvodov odhaliť a tým pádom odstrániť podvody, nie je schopný preskúmať totožnosť osoby na základe tých prostriedkov, ktoré teraz má bez toho, aby tu mohla existovať akákoľvek pochybnosť, že ten doklad nie je falšovaný. Advokát nemá prístup k databázam o ukradnutých občianskych preukazoch. Proste nemá tieto možnosti. Nemáme, takisto ani notári nemajú ani on line prístup do katastra nehnuteľností. Tie údaje, ktoré sú na internete, sú s určitou periodicitou aktualizované, ale iba následne. Čiže nie je tu prostredie, ktoré by umožnilo s veľkou pravdepodobnosťou eliminovať všetky riziká, ktoré v súvislosti s prevodom nehnuteľností môžu nastať. Ale bude to stáť veľa peňazí. A bude to stáť veľa peňazí ľudí, ktorí kupujú nehnuteľnosti.

    Použijem ten istý príklad, ktorý spomenul pán minister vo svojom úvodnom slove. Keď by sme sa rozprávali len o nehnuteľnosti v hodnote 1 mil. korún, čo dnes v Bratislave nie je ani jednoizbový byt, tak u notára je to niečo cez 8 000 korún. Pokiaľ by takúto zmluvu autorizoval advokát, tam je to drahšie, tam to vychádza niečo cez 14 000 korún. To znamená, pre každého jedného občana kúpa nehnuteľnosti bude znamenať výdavky plus, hovorím, ak by sme si zobrali ako príklad nehnuteľnosť v hodnote 1 mil. korún, minimálne v sume 8 000 korún, príp. okolo 14 000 korún, ak bude zmluvu autorizovať advokát. Pán minister hovoril, že je to hodno, pretože sa predíde podvodom. Ja tvrdím, keby sa tým predišlo podvodom, tak to je hodno. Ale tvrdím, že sa nepredíde podvodom, a preto je to len vyťahovanie peňazí z vreciek ľudí.

    Ja poviem iný príklad. Pár rokov dozadu vyžadovali banky na to, aby niekomu poskytli hypotekárny úver, spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Tiež to stálo nejaké peniaze, zhruba toľko, o čom teraz hovoríme, pokiaľ ide o notárov. Po reforme záložného práva zlepšila sa vymožiteľnosť úverov, hypotekárnych úverov. A banky prestali vyžadovať pri spisovaní hypotekárnych úverov spísanie notárskej zápisnice či už na úverovú zmluvu alebo na zriadenie záložného práva, pretože to nepotrebujú. Notári prišli na ministerstvo spravodlivosti. A doniesli návrh, že je dobrý nápad, aby mohli spisovať zmluvy o prevode nehnuteľností. A nechcem to časovo dávať do súvislosti, že to bolo zhruba v tom čase, keď banky prestali vyžadovať notársku zápisnicu v súvislosti s hypotekárnymi úvermi. Ten prvotný návrh notárov nemal veľkú podporu, pretože proti nemu sa postavili advokáti. Tým sa to nepáčilo. Tak vznikol ešte za našej vlády kompromisný návrh, že tak to budú robiť notári a advokáti, potom nemá byť kto proti tomu, pretože všetci sú spokojní.

    A vráťme sa k číslam, aby sme vedeli, o čom sa rozprávame. Rozprávame sa z pohľadu občana pri miliónovej nehnuteľnosti o, povedzme si, sume nie príliš veľkej, vo vzťahu k jednomiliónovej nehnuteľnosti je to 8 000 korún, príp. 14 000 korún, ak bude u advokáta tá zmluva spísaná. Ale keď si zoberieme, že tých návrhov na vklad prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je podľa štatistík okolo 150 000 ročne, to bolo niekde v roku 2007, tak nám to vychádza na sumu niekde medzi 1,25 mld. až 2 mld., o ktorých sa rozprávame, pretože to je balík, ktorý sa tu prerozdeľuje. To je v sume balík, ktorý jednotliví občania „v malých sumách“, 8 000, 10 000, 12 000, 14 000 korún za jeden rok dokopy zaplatia za spisovanie zmlúv o prevode nehnuteľností.

    Pán premiér Fico rokuje s bankami, aby zvýhodnil hypotekárne úvery, a zároveň ministerstvo spravodlivosti prináša návrh zákona, ktorým tým istým ľuďom vytiahne z vreciek peniaze na odmenách pre notárov a advokátov. Keby to malo zmysel, prosím, nech to tak je. Tvrdím, nemá to zmysel, pretože podvodom, najmä sofistikovanejším podvodom, sa takýmto spôsobom nedá zabrániť.

    Hovorím, o akom balíku peňazí sa rozprávame v sumári. A dovolím si tvrdiť, že keby sme tú 1 mld. investovali do katastra nehnuteľností, do možno lepšej právnej úpravy, lepšieho zabezpečenia z hľadiska techniky, odstránili tie čakacie lehoty na katastri, zlepšili by sme zásadným spôsobom právne prostredie, ktoré sa týka nehnuteľností, zúžili by sme výrazným spôsobom priestor pre podvody s nehnuteľnosťami a nemuseli by sme takýmto spôsobom ťahať peniaze od ľudí, ktorí kupujú nehnuteľnosti. Považujem preto tento návrh za zlý, považujem ho za zlý preto, pretože nerieši problém, pri ktorom sa tvári, že ho riešiť chce, a pritom ťahá ľuďom peniaze z vreciek. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Paška. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Paška.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja si myslím, že to rozšírenie na advokátov prináša, povedal by som, určitý širší okruch tých, ktorí môžu spisovať uvedené zmluvy. To znamená, že je prínosom. A ja by som snáď navrhol rozšíriť to ešte aj o tých, ktorí vedia čítať alebo písať. Potom by už určite nebol problém s tým, ako spisovať tieto zmluvy. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Nechcete reagovať? Ďakujem, pani poslankyňa.

    Slovo má teraz ako posledný ústne prihlásený pán poslanec Mamojka.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, dámy, páni, takisto sa pokúsim znova držať intencie prvého čítania a nechcem hovoriť nejaké príliš veľké detaily, ale skôr na margo takých nosných princípov navrhovanej úpravy. Takisto sa sústredím nie na niektoré ostatné ustanovenia, ale len na túto hlavnú niť, ktorá sa tu tiahne. A to je spisovanie zmlúv o nehnuteľnosti notármi, advokátmi.

    Čo je plus, si dovolím tvrdiť, je fakt, že právo, a to nie je tiež fráza, je o tom, že má chrániť tých, ktorí konajú bona fide, ktorí konajú v dobrej viere a ktorých právo má jednoducho chrániť. To, že neznalosť zákona neospravedlňuje, to je pekné, ale realita v živote je úplne iná. A na to sú profesionáli, aby chránili tých, ktorí konajú v dobrej viere, a najmä teda laikov, nie profesionálov.

    Takže cieľ je dobrý, druhá vec ale je, k čomu sa priznám bez mučenia, že tiež sám vediem vnútorný dialóg ako právnik sám so sebou, pričom zatiaľ mi to tak vychádza v podstate remízovo. A zas sa priznám pred týmto plénom, asi prečo je to tak, aj keď opakujem, cieľ a princíp akceptujem. Len keď človek trošku uvažuje predsa len v drobnom, tak minimálne, keď budem akokoľvek stručný, tak poviem napr., že je tam vysoký stupeň a vysoká miera zodpovednosti notára a advokáta. To zas principiálne sedí, pretože keďže by bola istá koncentrácia týchto profesijných skupín, tak si musia uvedomiť, že to nie je len pre modré oči, ale preto, že berú zodpovednosť za to, ako zmluva dopadne. Za tento výraz sa ospravedlňujem, len trošku sa jemne obávam toho, či je tu vyváženosť a ekvivalencia medzi týmto veľkým stupňom zodpovednosti notára alebo advokáta, ktorý bude autorizovať zmluvu, na strane jednej a na strane druhej miery alebo stupňa istoty zmluvných strán, či skutočne to bude nadobudnutie nehnuteľnosti, ktorá je v poriadku, ktorá nie je dubiózna ap., a tretí prvok, ktorý do toho zapadá, či je tam plne akceptovateľná objektívna zodpovednosť, to naznačovala do určitej miery aj pani poslankyňa Žitňanská, možnosť advokáta alebo notára naozaj zodpovedne a vyčerpávajúcim spôsobom zistiť kredibilitu, použijem tento výraz subjektov, právnu povahu, charakter majetku nadobúdateľa pre prevodcu s tým, že tu zas trošku netypicky poviem, že nejde len o subjektívnu polohu odbornosti, o ktorej v princípe, pokiaľ ide o tieto profesijné skupiny, nepochybujem, ale ide aj o to, že Slovensko objektívne, ja som to tu neraz povedal, má možno v rámci svetových kritérií najdivokejšie vlastnícke a majetkovoprávne vzťahy. To je mimo nás, bohužiaľ, z dôvodu, či to bolo dedičské právo, ktoré bolo iné ako na území Čiech, Moravy a Sliezska, či sú to regionálne špecifiká, ako bola výmena obyvateľstva, osadnícke pozemky a urbariáty, komposesoráty a x, x špecifík, ktoré má možno len Slovensko.

    Takže vychádzam z toho, že možno taký absolútny akcent a spoľahnutie sa na to, že títo kolegovia dokážu naozaj vyčerpávajúcim spôsobom zistiť, poviem zas výraz laický alebo literárny, čestnosť toho zmluvného stavu, toho prevodu, to treba minimálne naozaj prediskutovať. Takže ja si myslím, že minimálne to je podnet na zaujímavú diskusiu a snaha, opakujem, chrániť subjekty konajúce bona fide. Ale treba to ešte isto rozmieňať profesionálne a odborne na drobné, aby sa dobre myslený cieľ neminul účinkov vplyvom objektívnych okolností právneho inštrumentária a vlastníckych pomerov na Slovensku. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktická poznámka, pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som nadviazala na pána predsedu ústavnoprávneho výboru. Fakt je ten, že v poslednom období všetci sme svedkami rôznych podvodných prevodov nehnuteľností. A ja oceňujem, že ministerstvo prišlo s návrhom zákona túto vec riešiť. Fakt je ten, že je to otázka na diskusiu, či naozaj v zákone sú tie podmienky stanovené tak, pokiaľ notári a advokáti urobia tú zmluvu, aby niesli za ňu zodpovednosť a aby sa predchádzalo takýmto konaniam. Ja si myslím, že je len ešte jún, v druhom čítaní bude zákon v septembri. Je dosť priestoru a času na to, aby sme o týchto záležitostiach a veciach rokovali a hľadali také riešenie, pokiaľ ide o tieto neduhy, ktoré v poslednom období sú, ja neverím, že ich odstránime celkom, ale aby sme ich aspoň eliminovali. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán predseda nechce pravdepodobne reagovať.

    Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády nechce sa vyjadriť.

    Vy, pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme v druhom a treťom čítaní rokovať o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Spojených národov o výkone trestov uložených Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu.

    Je to tlač 602.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v roku 2004 prijala Slovenská republika návrh Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu na uzavretie Dohody medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Spojených národov o výkone trestov uložených týmto tribunálom. Expertné rokovania o návrhu textu dohody boli ukončené v auguste 2007.

    Dohoda predstavuje v medzinárodnej zmluvnej praxi Slovenskej republiky prvý zmluvný nástroj, ktorý upravuje otázky výkonu trestov odňatia slobody niektorého z medzinárodných tribunálov na území Slovenskej republiky a je vyjadrením aktívneho zapojenia sa Slovenskej republiky do osobitnej formy spolupráce v rámci Organizácie Spojených národov.

    Dohoda upravuje postupy potrebné na prevzatie osôb odsúdených týmto tribunálom na výkon trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky, ako aj podmienky výkonu týchto trestov, podmienky podmienečného prepustenia v minulosti a ďalších otázok súvisiacich s výkonom trestov na území Slovenskej republiky.

    Náklady spojené s výkonom trestov uložených na území Slovenskej republiky budú hradené z rozpočtu Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže v rámci schválených limitov výdavkov rozpočtovej kapitoly na príslušný rozpočtový rok. Tribunál bude hradiť ostatné náklady týkajúce sa prekladu relevantných písomností do slovenského jazyka a náklady na prevoz odsúdenej osoby do a zo Slovenskej republiky. Ak by náklady na výkon trestu Slovenskej republiky narástli do výšky, s ohľadom na ktorú nebude ďalší výkon trestu možný, je daný dôvod na ukončenie výkonu trestu v zmysle špecifických ustanovení dohody (konkrétne čl. 11).

    Navrhovaná dohoda je podľa čl. 7 ods. 4 ústavy prezidentskou medzinárodnou zmluvou, na vykonanie ktorej je potrebný zákon, ktorá si pred ratifikáciou prezidentom vyžaduje podľa čl. 86 písm. d) ústavy súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vláda Slovenskej republiky vyjadrila súhlas s uzavretím dohody uznesením č. 108 z 20. februára 2008. Za Slovenskú republiku som dohodu podpísal 7. apríla 2008 v Haagu. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Pán poslanec Lipšic bude spravodajcom.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť spoločnú správu k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi Slovenskou republikou a OSN o výkone trestov uložených Medzinárodným tribunálom pre bývalú Juhosláviu, ktorý bol pridelený na rokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor bol určený výbor ústavnoprávny.

    Obidva výbory tento návrh prerokovali a odporúčali Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) ústavy s dohodou vysloviť súhlas.

    Gestorský výbor na základe stanovísk príslušných výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) ústavy vysloviť s Dohodou medzi Slovenskou republikou a OSN o výkone trestov uložených Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu súhlas.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s touto dohodou vrátane návrhu uznesenia Národnej rady bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 413 zo 17. júna 2008.

    Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov (tlač 656).

    Pán minister kultúry Marek Maďarič uvedie návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky má vytvoriť legislatívny rámec pre pôsobenie silnej národnej tlačovej agentúry, ktorá sa stane prostriedkom na zaručenie ústavného práva občanov na informácie bez ohľadu na ich komerčnú hodnotu. Z tohto dôvodu sa Tlačová agentúra Slovenskej republiky transformuje zo súčasnej príspevkovej organizácie ministerstva kultúry na verejnoprávnu inštitúciu, ktorá bude poskytovať službu verejnosti v oblasti domáceho a zahraničného spravodajstva. Toto sa ustanovuje ako hlavná úloha Tlačovej agentúry, pričom táto služba verejnosti zahŕňa okrem vyhľadávania aktuálnych, včasných, overených, neskreslených a nestranných informácií aj ich uchovávanie, spracovávanie a sprístupňovanie ako súčasti kultúrneho bohatstva Slovenskej republiky.

    Treba pripomenúť, že súčasné právne postavenie Tlačovej agentúry Slovenskej republiky spôsobuje, že Tlačová agentúra je terčom kritiky, nakoľko platný zákon nedostatočne definuje službu verejnosti v oblasti získavania a sprostredkovania informácií a toto nedostatočné vymedzenie vyúsťuje do spochybňovania jej úlohy a obvinení z obmedzovania hospodárskej súťaže, hoci tieto právne spory dopadli zatiaľ v prospech ministerstva kultúry.

    Verejnoprávna inštitúcia je jednou zo štandardných foriem právneho postavenia národných tlačových agentúr. Dôležité je zdôrazniť, že ani jedna z transformujúcich sa krajín strednej a východnej Európy dodnes neumožnila sprivatizovať žiadnu zo svojich bývalých štátnych tlačových agentúr. Štát si ich ponechal buď pod priamym vplyvom, alebo zachovávajúc si v nich majoritu, transformoval ich na štátne akciové spoločnosti alebo na verejnoprávne inštitúcie.

    Samotný návrh nového zákona prináša niekoľko zásadných zmien vytvárajúcich podmienky pre plnenie služby verejnosti v oblasti domáceho a zahraničného spravodajstva, pre zefektívnenie hospodárenia, kontroly a riadenia Tlačovej agentúry a zvýšenie jej nezávislosti a konkurencieschopnosti v prostredí iných tlačových agentúr.

    Vrcholným orgánom Tlačovej agentúry Slovenskej republiky sa stane 5-členná správna rada, ktorej štyroch členov volí Národná rada Slovenskej republiky a jedného člena volia zamestnanci Tlačovej agentúry. Správna rada volí generálneho riaditeľa na rozdiel od súčasnosti, keď je priamo menovaný vládou.

    Návrh zákona definuje ako súčasť hlavnej činnosti Tlačovej agentúry Slovenskej republiky aj služby, ktoré vykonáva vo verejnom záujme. A práve na ich uskutočňovanie sa bude viazať zmluvne príspevok zo štátneho rozpočtu.

    Návrh zákona zmení Tlačovú agentúru Slovenskej republiky z príspevkovej organizácie fungujúcej ešte podľa zákona o Česko-slovenskej tlačovej kancelárii na verejnoprávnu, národnú, nezávislú a informačnú inštitúciu.

    Verím, že dôsledkom novej právnej úpravy bude konkurencieschopná národná Tlačová agentúra s prehľadným a verejne kontrolovaným hospodárením, ktorej zamestnanci budú kvalitne napĺňať jej hlavné činnosti, ako aj definované služby vo verejnom záujme. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Poprosím pána Tomáša Galbavého, aby ako určený spravodajca podal informáciu.

  • Vážený pán predseda, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som prečítal spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov (tlač 656) v prvom čítaní. V súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov.

    Uvedený vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku (§ 72 ods. 1), t. j. doručenie návrhu najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky so zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskych spoločenstiev problematika návrhu zákona nie je upravená, je upravená v čl. 6 Zmluvy o Európskej únii.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 2. júna 2008 č. 661 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 4. septembra 2008 a gestorský výbor do 5. septembra 2008.

    Vážený pán predsedajúci ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu. Využívam svoje právo a hlásim sa do rozpravy ako prvý.

  • Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám, takže ako prvý je do rozpravy pán spravodajca. Ďalší je pán poslanec Jarjabek a pani poslankyňa Vášáryová. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Áno, pán predseda, veľmi pekne ďakujem za možnosť vystúpiť. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, aj keď dôležitejšie ako pravidlá fungovania TASR sú ceny ropy a potravín, musíme i napriek tomu o nich rokovať.

    Vážení kolegovia, kolegyne, máme pred sebou text, ktorý ide verne v stopách zákonov z mediálnej oblasti, ktoré vznikli počas dvoch rokov vládnutia terajšej koalície, teda v stopách zákonov, ktoré v praxi vedú k oslabeniu buď slobody prejavu, alebo médií, teda v stopách zákonov, ktoré v praxi ukázali, že realita je iná, ako uvádzala dôvodová správa. Na tom nič nemení ani spokojnosť pána ministra kultúry s doterajším jeho pôsobením. Budem trošku rekapitulovať a pokúsim sa nájsť racionálne argumenty, prečo si to myslím.

    Medzi prvými zákonmi z tohto súdka prišli novely zákonov o Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii. Áno, bol to poslanecký návrh, pre korektnosť to treba upresniť. Čo bolo jeho podstatou? Znížili ste kvórum na voľbu riaditeľov týchto inštitúcií. Následne ste zvolili nových členov mediálnych rád, podľa zásady, že tam treba dať ľudí, ktorí budú reprezentovať vaše názory, sú to vaše oficiálne tvrdenia a je mi sympatické, že to vôbec netajíte, tým ste umožnili dosadenie do rád ľudí, ktorí sú vám blízki. A výsledok poznáme, prvý riaditeľ bol odvolaný do roka a do dňa aj napriek tomu, že nedokázal odolávať politickým tlakom. Namiesto vybudovania BBC, ako pán bývalý exriaditeľ Hreha tvrdil a plánoval, že vytvorí BBC do vrecka, pod rukami sa tomuto riaditeľovi rozpadlo spravodajstvo, hospodárenie STV je vo veľmi zlej situácii a sledovanosť stagnuje. A otázne je tiež samotné fungovanie STV ako verejnoprávnej inštitúcie. Totiž v programovej skladbe v porovnaní s rokmi 2002 až 2006 čo sa zmenilo vlastne? Prakticky nič. Prvý kanál je stále rodinnou televíziou postavenou na komerčnej báze. Ak by sme mali hovoriť o druhom programe, iste, ten sa približuje v podstate k verejnoprávnosti. Bolo to tak aj za Hrehu. Je to tak aj za pána Nižňanského, je korektné povedať, že je tam veľmi krátko, aby sme ho mohli hodnotiť. Svoj odpočet zrejme poskytne o niekoľko mesiacov a budeme mať právo potom k tomu vystúpiť. V rozhlase sa vám zatiaľ zmenu na čele urobiť nepodarilo, napriek tomu, že vami dosadení ľudia sa o to veľmi snažia. Tu však je možným dôvodom aj fakt, že vinou bývalého vedenia spol. s r. o. je kreslo na čele tejto inštitúcie veľmi horúce. Len málokto si bude chcieť doň sadnúť, ak nebude mať záruku chladiaceho vankúša v podobe bohatej štátnej finančnej injekcie.

    Aký bol ďalší zákon. V poradí ďalší schválený zákon v mediálnej oblasti mal zaistiť lepšie financovanie verejnoprávnej STV, spol. s r. o. Bol to tzv. veľmi pertraktovaný zástrčkový zákon, ktorý zaviedol pre každú domácnosť povinnosť platiť za služby týchto médií. Na adresu tohto zákona možno povedať jediné, že ide o krok nesprávnym smerom. Nerieši totiž problémy financovania verejnoprávnych médií z dlhodobého hľadiska. Totiž čo bude jeho konečným výsledkom? Nedofinancované a od štátnej blahovôle závislé médiá, drahý a ťažkopádny výber financií a odsunutie nevyhnutného zvýšenia poplatkov za časový obzor súčasnej vlády a nič viac.

    V relatívne krátkom slede prišiel doterajší vrchol mediálnej politiky súčasnej vlády, tlačový zákon. Máme ho ešte v čerstvej pamäti, preto budem stručný. Toľko kritizované novo zavedené právo na odpoveď bolo podľa predkladateľov, podľa pána premiéra aj pána ministra kultúry a ďalších predstaviteľov vládnej koalície určené pre občanov. Prvý občan, ktorý zákon využil, bol politik, presne tak, ako sme predpovedali my poslanci z opozície. A trúfam si povedať, že sa potvrdia aj ďalšie naše výhrady.

    Toto sú výsledky vašej politiky v mediálnej oblasti. Nepochybujem pritom, že po kontrolnom dni na ministerstve kultúry bude pán premiér mimoriadne spokojný a pán minister kultúry dostane rovnaký červený bodík ako jeho kolegyňa na ministerstve práce a sociálnych vecí.

    Ctené kolegyne, kolegovia, ako som povedal, predložený návrh zákona o TASR ide presne v šľapajach doterajších zákonov. Dalo by sa povedať, že kombinuje všetky problematické body zákonov o STV a SRo. A to nestačí, pridáva k nim ďalšie. Vznikne totiž verejnoprávna inštitúcia, ktorá bude politicky ovládaná. Jej financovanie bude zabezpečené zmluvou, na základe ktorej sa štát stane najlepším klientom TASR. Už starý pán Baťa hovoril: „Náš zákazník, náš pán.“ Presne tak sa to plánuje urobiť vo verejnoprávnej televízii a vo verejnoprávnom rozhlase.

    Dovoľte, aby som to rozviedol podrobnejšie. Podľa návrhu zákona sa má TASR pretransformovať na verejnoprávnu inštitúciu. Čo sa právnej formy týka, dostane sa tak na úroveň Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Rovnako sa upravia riadiace orgány a spôsoby kreovania, vytvorí sa správna rada, generálny riaditeľ sa bude voliť touto správnou radou. Nepochybujem o tom, ako prebehne kreovanie rady, hoci zákon predpokladá, že členmi budú odborníci z rôznych oblastí, či už odborník na oblasť práva, odborník na oblasť teórie žurnalistiky, odborník na oblasť informačných technológií a tak ďalej. Bude sa kreovať tak, ako sa kreovala Rada Slovenského rozhlasu a Rada Slovenskej televízie. Ani jedného nezvolíme z návrhov, ktoré predkladá opozícia. Od zloženia rady, či chceme alebo nie, sa bude odvíjať aj orientácia budúceho riaditeľa, samozrejme, po uplynutí volebného obdobia súčasného menovaného riaditeľa vládou. Čo bude podstatný rozdiel medzi TASR a ostatnými verejnoprávnymi médiami, je, že je financovaný. STV a SRo majú tri možné zdroje príjmov. Základ sú priame platby občanov za služby čiže koncesionárske poplatky, ktoré tieto médiá poskytujú verejnosti. Druhý je ich vlastná komerčná činnosť, teda príjmy z reklamy, príp. z predaja nahrávok z archívu. Tretia časť financií bude od štátu na základe uzatvorených zmlúv, tak ako pán minister avizoval, zrejme to aj tak bude. TASR má mať podľa návrhu zákona príjmy z vlastnej komerčnej činnosti, druhý zdroj bude štát, tiež na základe zmluvy.

    Tu sa musím dotknúť pojmu verejnoprávnosť. Samozrejme, proti premene TASR na verejnoprávnu inštitúciu v tejto chvíli nemám žiadne námietky, lenže sa zdá, že sa opäť vykročilo ľavou nohou. Podľa európskych dokumentov, ale aj podľa zdravého rozumu má byť základom verejnoprávnosti to, že verejnosť, teda občania, má mať priamy prístup k produktom, príp. k službám, ktoré daná inštitúcia poskytuje. Dúfam, že na tomto tvrdení sa všetci zhodneme. Tak je to aj v prípade STV a SRo. Občania priamo sledujú ich vysielanie a platia ho. V prípade TASR to však je inak. Návrh zákona neukladá povinnosť TASR poskytovať svoje služby priamo verejnosti, napr. prostredníctvom internetu. Ak to robí, a tu treba povedať, že skutočne na stránke TASR sa na rozdiel od minulosti objavujú aj aktuálne správy, je to len rozhodnutie manažmentu, to záleží na ich dobrej vôli. Aj keby TASR nemala na svojej webovej stránke ani jednu správu, či už aktuálnu, alebo týždeň starú, neporušila by žiadny predpis. Ako sa v takomto prípade občan dostáva k spravodajstvu TASR? No výlučne sprostredkovane, cez iné médiá alebo si musí kúpiť noviny, alebo musí počúvať rozhlas a sledovať televíziu, za ktorú si tiež platí. Rovnako sprostredkovane spravodajský servis TASR, ako sa občania dostávajú k nemu, ho aj budú musieť platiť. Priamo v texte zákona je zakotvená povinnosť štátu poskytovať TASR financie. Zmení sa len odôvodnenie platieb, kým doteraz bola TASR priamo súčasťou kapitoly ministerstva kultúry, ako aj príspevková organizácia, po novom jej bude štát platiť na základe zmluvy. V každom prípade ale pôjde o peniaze daňových poplatníkov, možno potečú z iného vrecka.

    Ďalším problémom konštrukcie, ktorú vytvára navrhovaný zákon, je skutočnosť, že TASR má byť verejnoprávna inštitúcia, ktorá má ale zároveň intenzívne podnikať. Základom jej činnosti predsa má byť predaj svojho produktu, spravodajského servisu iným firmám, či už sú to printové alebo elektronické médiá vrátane internetových médií alebo iné organizácie. Takto to bolo doteraz a nový zákon na tom absolútne nič nemení. Zo správy o činnosti TASR za rok 2007 napr. vyplýva, že tržby za hlavnú činnosť Tlačovej agentúry predstavujú asi 110 mil. korún. Do toho sa však ráta aj transfer zo štátu vo výške asi 60 mil. Podľa dôvodovej správy k navrhovanému zákonu sa predpokladá, že na základe zmluvy so štátom dostane TASR asi 50 mil. korún ročne. Teda pôjde o verejnoprávnu inštitúciu osobitného druhu. Nazval by som ju verejnoprávnym komerčným podnikom. Musím konštatovať, že táto podoba verejnoprávnosti nezodpovedá tomu, ako sa verejnoprávnosť chápe v Európskej únii, ani na strane služieb a produktov, ani na strane platenia za tieto služby a produkty.

    Tu sa dostávam k zásadnému problému, čo je teda zmyslom predkladania návrhu zákona o TASR a jej premena na verejnoprávnu inštitúciu, ktorá však v podstate nebude spĺňať podmienky verejnoprávnosti. Ctené kolegyne, kolegovia, hlavným zmyslom je vyriešiť problém financovania, bez toho, aby mal námietky Protimonopolný úrad. Neskrývam to, ani nám sa nepodarilo vyriešiť tento problém, na ktorý Protimonopolný úrad poukazoval a ktorý aj nakoniec sankcionoval. Isteže, nenašli sme zhodu, to treba otvorene povedať, ale Protimonopolný úrad totiž opakovane upozorňoval, že doterajší model fungovania TASR je v rozpore s pravidlami rovnej hospodárskej súťaže. Štát svojimi dotáciami zvýhodňoval štátnu Tlačovú agentúru, pričom Slovenskej republike predáva svoje spravodajstvo aj slovenská súkromná tlačová agentúra a česká verejnoprávna tlačová agentúra. Isteže, na slovenský mediálny trh sú to spoločnosti, pri ktorých neviem si predstaviť, či sa dokážu celkom slušne uživiť. Ale to je iná záležitosť.

    Zastavím sa. Česká tlačová kancelária napr. nemá žiadny nárok na financovanie zo strany štátu. A prípadná dotácia nesmie byť určená na vykrývanie straty Českej tlačovej kancelárie vyplývajúcej z hospodárskej činnosti. To je fajn, to sa mi páči. Po zmene štatútu TASR zo štátnej na verejnoprávnu inštitúciu sa pomery navonok zmenia. Štát, teda ministerstvo kultúry, bude môcť povedať, že my už TASR nedotujeme, my s ňou uzatvárame zmluvu, uzatvárame s ňou obchod, za ktorý jej jednoducho platíme. A štát, teda ministerstvo kultúry, sa bude tváriť, že je všetko v poriadku, odfajkne si jeden problém ako vyriešený. Lenže bude to naozaj tak, bude tento problém naozaj vyriešený? Dovolím si povedať, že nebude to tak. Samotný problém totiž bude pretrvávať. Stačí si položiť otázku: Bude sa môcť o podobnú zmluvu so štátom, a teda o financovanie zo strany štátu uchádzať aj niektorý z konkurentov TASR? No, samozrejme, nie, dokonca ani keby bola istota, že dokáže poskytnúť svoje služby lepšie a lacnejšie, aj keď o polovicu. Subjektom, ktorý ako jediný bude mať túto výsadu, a to priamo zo zákona, ako povinnosť zo strany štátu, bude TASR alebo, inak povedané, ide o priamu štátnu pomoc jednému z podnikateľských subjektov, ktoré pôsobia na trhu. Neviem, ako sa to zlúči s pravidlami Európskej únie, ktoré takúto hospodársku pomoc nepripúšťajú. Táto pomoc sa bude maskovať za obchodnoprávny vzťah, zmluvu. Môžeme sa opýtať, či je vôbec štandardné, aby zákon priamo upravoval obchodný vzťah medzi štátom a nejakou inštitúciou. Ešte horšie to však vyzerá, ak sa pozrieme, čo bude obsahom takejto zmluvy. Podľa § 5 bude hlavnou náplňou činnosti TASR poskytovanie verejnej služby v oblasti spravodajstva. Rozsah tejto služby je definovaný v § 3, TASR má vyhľadávať informácie z najrôznejších oblastí života Slovenskej republiky aj v zahraničí, spracúvať ich textovú, zvukovú, obrazovú a príp. aj audiovizuálnu podobu, archivovať ich a sprostredkovať ich v agentúrnom domácom a zahraničnom agentúrnom servise.

    Tu sa musím zastaviť. Ako som už povedal, podľa návrhu zákona TASR nemá povinnosť zverejňovať svoj servis, ale povinnosť sprostredkovať ho, teda za odplatu ho poskytnúť iným médiám. O službu verejnosti teda v žiadnom prípade nemôže ísť, ide o číru komerciu. Čím sa táto komerčná činnosť bude líšiť od komerčnej činnosti inej tlačovej agentúry? No ničím. Podstatou činnosti Tlačovej agentúry predsa je zhromažďovanie, spracovanie, archivovanie a sprostredkúvanie informácií, a to podľa možnosti v širokej škále foriem od textovej podoby až po videozáznamy hraničiace takto s filmovou podobou. Limitovaná je len technickými možnosťami. To, čo zákon definuje ako verejnú službu, je teda náplň práce každej agentúry, to nie je exkluzívna činnosť TASR, za ktorú by mala dostávať nejaké prostriedky od štátu, či už na základe dotácií alebo zmluvy. Podľa § 5 preto štát bude TASR platiť len za tú časť jej práce, ktorú bude podľa textu zákona vykonávať vo verejnom záujme. O čo ide? To sa dočítame v § 3 ods. 5 návrhu zákona, začnem odzadu, od písmen d) až g), podľa ktorých TASR bude zhromažďovať a sprístupňovať informácie o činnosti orgánov EÚ, svoj servis bude pre zahraničie poskytovať aspoň v dvoch cudzích jazykoch, informácie bude uchovávať a sprístupňovať. Pod čiarou sa dozvieme, že podľa zákonov o archívoch a registratúrach teda nejde o sprístupňovanie pre občanov. A ešte treba povedať, že svoje databázy bude poskytovať na študijné a vedecké účely. Dovolím si povedať, že opäť ide o činnosti, ktoré vykonáva každá tlačová agentúra, ktorá má na to možnosti. Takže ostávajú tu len písmená a), b), c). A jedine toto je tým bodom náplne práce TASR, ktorým sa zásadne bude líšiť od činnosti konkurencie. Opäť budem stručný. Podľa písmena a) musí TASR uverejňovať v plnom znení vyhlásenia prezidenta, vlády, Ústavného súdu, Najvyššieho kontrolného úradu, predsedu Národnej rady a ďalších ústavných orgánov, inštitúcií a činiteľov. Podľa písmena b) bude TASR na požiadanie informovať o stanoviskách týchto orgánov. A podľa písmena c) bude na požiadanie informovať o stanoviskách, oznámeniach iných orgánov verejnej moci, rozpočtových organizácií a právnických osôb zriadených zákonom.

    V tejto súvislosti musím povedať jedno. Každá z týchto inštitúcií má zriadenú vlastnú internetovú stránku a môže svoje vyhlásenia, stanoviská a názory verejnosti predkladať na tomto priestore. A sprístupňovanie čiže zverejňovanie týchto dokumentov má teda dosť iných možností. Na to nepotrebuje služby TASR. Rovnako tieto služby TASR nepotrebuje tá časť domácej alebo zahraničnej verejnosti, ktorá príp. má záujem o úplný text prejavov, vyhlásenia stanovísk jednotlivých inštitúcií či ústavných činiteľov. Dokáže si ich nájsť na internetových stránkach príslušných inštitúcií. Jedine čo z takéhoto plnenia služieb vo verejnom záujme bude mať úžitok či možno potešenie, budú márnomyseľní vedúci ústavných inštitúcií a ústavní činitelia. Nájdu svoje prejavy a vyhlásenia na ďalšom mieste na internete. Myslím si, že za toto zaplatiť 50 mil. korún je príliš silná káva.

    Vážené kolegyne, kolegovia, zhrniem to, čo som uviedol. Predložený návrh zákona o TASR neprispeje žiadnym spôsobom k skvalitneniu práce TASR. Neprispeje k zvýšeniu jej nezávislosti ani k zlepšeniu jej financovania, jediným výsledkom bude vytvorenie zdania, že sa problémy riešia a že dokonca sa vyriešili, napr. že sa odstránil ten nepríjemný problém s financovaním, ktoré nebolo v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže. Samozrejme, ide o názornú ukážku budovania Potemkinovej dediny, nechcem povedať, že ide o švindeľ. Navyše ide o Potemkinovu dedinu deravú skrz-naskrz. Doterajší spôsob priameho financovania, teda dotácií bol zrejme v rozpore so zásadou rovnosti o hospodárskom podnikaní. Nová úprava tento problém neodstráni. Navyše sa podľa mňa dostala do rozporu so smernicami Európskej únie o štátnej pomoci. Z týchto dôvodov, ctené kolegyne, kolegovia, odporúčam, aby sme uvedený návrh zákona vrátili na dopracovanie. Pekne ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán spravodajca, za vystúpenie v rozprave.

    S faktickými sa hlásia poslanci Jarjabek, Senko, Pado. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, dostal si sa do situácie vo svojom príspevku, keď oponuješ len preto, aby si oponoval. Tá vypovedacia hodnota je asi taká, ako keď ty oponent štátnej televízie si navrhol v tomto volebnom období zo zákona štátnu televíziu.

    Ďalej, hovoril si o tlačovom zákone. Koľko ste sa tuná narozprávali o tom, ako to dáte na Ústavný súd. Dnes, keď bolo podanie syndikátu na Ústavný súd, nenašiel sa ani jeden poslanec z vašej strany, ani jeden poslanec z tých, ktorí to tak vehementne kritizovali, aby sa pod to podpísal. Pýtam sa: Prečo?

    No hovoriť o mediálnych radách v súvislosti s tým, čo bolo v rozhlase a v televízii, sa mi už naozaj zdá aj, že je to s tou politickou drzosťou preto, lebo sa pýtam: Mám hovoriť o pani Hlucháňovej, ktorá bola v rade, ktorá je v rade rozhlasovej, ktorá robila poradkyňu predsedu parlamentu? Mám hovoriť o pánovi Balúnovi. Mám hovoriť o pánovi Greššovi, nádejnému županovi za SDKÚ? Mám hovoriť o pánovi Zahradníkovi, funkcionárovi za SDKÚ, ktorý riadil STV? Dnes hovorí, či plynové autobusy v Bratislave majú byť alebo nie. Dnes už by ste sa od neho najradšej dištancovali. Ale pred tými dvomi-tromi rokmi tá situácia bola úplne iná.

    No a novela o radách, o ktorej si hovoril ako o prvej. No veď predsa to bola novela, ktorú schválila vaša vláda a vaša Legislatívna rada vlády presne od slova do písmena. Tak sme ju tuná prezentovali. A ty dnes hovoríš o tom, že to bol nejaký výmysel tejto koalície? Veď nehnevaj sa, ale toto je skutočne absurdné. To je politická absurdita, čo si tuná predviedol, ako keby si nemal pamäť alebo ako keby si ju nechcel mať. No ja naozaj tomu nerozumiem, či vôbec sa dáš brať vážne po tom, čo si povedal.

  • Teraz má slovo pán poslanec Senko.

  • Ďakujem za slovo. Áno, takisto si myslím, že išlo o účelové vystúpenie zo strany pána poslanca.

    Chcel by som sa dotknúť aj tej jeho úvodnej časti. Áno, pán poslanec, popri riešení rôznych problémov, ktoré táto vláda rieši hlavne v sociálnej oblasti, či pri plnení maastrichtských kritérií, rieši aj problémy v mediálnej oblasti, na ktoré ste vy zrejme nemali sily, čas alebo ani dostatok vôle. Zanechali ste oblasť v takom stave, v akom doteraz je.

    Tento návrh zákona rieši ďalší z problémov, na ktoré vaše predchádzajúce vládne zoskupenie nenašlo odvahu. Vôbec ma preto neprekvapuje, že si prešiel do kritiky celej mediálnej oblasti a používal si argumenty, ktoré sú už ošúchané a ktorým prax vôbec nedáva za pravdu. Ale my sme si už zvykli na toto strašenie, ako aj na vaše rôzne účelové tvrdenia.

    Cieľ predloženého zákona je dobrý. Snaží sa nahradiť už prekonanú právnu úpravu z roku 1992, pretransformovanie agentúry z príspevkovej inštitúcie na verejnoprávnu inštitúciu. O transformácii agentúry sa uvažovalo a diskutovalo už dlhšie časové obdobie aj za vášho vládnutia. Žiaľ, skutky vám ušli, sily ste nenašli. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickou pán poslanec Pado má slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No ja na rozdiel od mojich kolegov poslancov sa chcem pánu poslancovi Galbavému veľmi pekne poďakovať za jeho vystúpenie veľmi dobré a veľmi vecné vystúpenie. Toto vystúpenie jasným dôkazom poukázalo na kamufláž cieľov a dôvodov, prečo vlastne chcete tento zákon novelizovať a akým spôsobom zakrývate to, čo je vaším cieľom.

    A, samozrejme, išlo o účelové vystúpenie. A účelom tohto vystúpenia, pán poslanec Senko, bolo poukázať na to všetko, čo sa za touto novelou zákona skrýva.

    Takže, pán kolega, veľmi pekne ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S reakciou, pán poslanec Galbavý.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

    Najskôr budem reagovať na môjho kolegu pána poslanca Pada. Veľmi pekne ďakujem. To bol racionálny prístup a hodnotenie. Veľmi ma mrzí, že to nepochopili práve kolegovia, ktorí budú o konečnej podobe tohto zákona rozhodovať. A myslím to s plnou vážnosťou.

    Áno, urobil som rešerš vašej mediálnej politiky. Pán minister pri svojom nástupe hovoril, že od roku 1993 všetky slovenské vlády mediálnu politiku a mediálnu legislatívu podcenili. Ja som očakával, že v tomto kontexte prekvapí a naozaj budeme riešiť problémy. Ako ste ich začali riešiť? Preboha, tlačový zákon, však to bol cirkus, problém v celej Európe, nielen na Slovensku. Všetky medzinárodné inštitúcie vyjadrovali obavy a nakoniec sa potvrdila pravda, to, čo sme hovorili, že právo na odpoveď slúži predovšetkým politikom.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem pekne. Chceli ste ma o ňu obrať, ale tolerujem to.

    A čo sa týka podania na Ústavný súd, pán kolega, to neznamená, že keď je zákon zlý, musí byť aj protiústavný. V rámci SDKÚ naši právnici analyzujú možnú protiústavnosť. A ti garantujem, keď budeme mať odporúčania, že podnet môže uspieť na Ústavnom súde, no tak to aj urobíme. Vyzveme a poprosíme, kľudne sa môžeš pod takýto návrh podpísať.

    Pán poslanec Senko, že to bolo účelové vystúpenie. Využil som svoje právo, keď si ma počúval, vieš, že hovoril som asi 18 minút a vyjadroval som sa k zákonu. Vyjadroval som sa k zákonu a chytil som sa podstaty. Bol by som veľmi rád, keby si prijal a počúval moje racionálne argumenty a vyjadril sa hlavne k nim. Ty si nič nepovedal k zákonu. Veľmi ma to mrzí. Aj napriek tomu dúfam, že sa mi podarí...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Čas uplynul, pán poslanec. Chcem upozorniť, ste stlačili tlačidlo na procedurálny návrh, vtedy máte iba minútu. Ale všetci sme pochopili, že išlo o faktickú poznámku, takže sme to vyriešili. Veľmi pekne ďakujem.

    Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Jarjabek, pripraví sa pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ale aj vážený pán spravodajca, lebo to, čo pán spravodajca povedal, naozaj je hodné toho, aby som ho v tejto chvíli oslovil takto, až na to, že to bolo zrejme do kategórie nejakých iných žánrov, dámy a páni, ministerstvo kultúry predložilo tejto snemovni ďalší návrh legislatívnej normy, ktorý je prejavom úsilia súčasnej vlády odstraňovať postupne hrozivé zaostávanie našej mediálnej legislatívy za spoločenským vývinom a upraviť situáciu modernou a európsky akceptovateľnou sústavou zákonov. Je smutné, že trvalo dve desaťročia, kým sme sa dostali k tomu, aby sme nahradili Novotného tlačový zákon, a rovnako je svedectvom legislatívneho nedbajstva a lenivosti bližšie nešpecifikovaných predchádzajúcich kabinetov, aby som sa teda nikoho nedotkol, ak až dnes riešime problematiku transformácie torza pôvodnej federálnej socialistickej četky, Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. Ale, chvalabohu, návrh máme pred sebou.

    Tlačová agentúra Slovenskej republiky plní nezastupiteľné miesto v systéme získavania, zhromažďovania, šírenia, uchovávania informácií. Platný zákon Slovenskej národnej rady č. 81/1992 Z. z. o Česko-slovenskej tlačovej kancelárii Slovenskej republiky v znení zákona č. 442/2003 Z. z. definuje agentúru ako príspevkovú organizáciu, ktorej generálneho riaditeľa menuje a odvoláva vláda Slovenskej republiky. Podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách však nie je v súlade so zákonom, aby jestvovala príspevková organizácia, ak príspevok zo štátneho rozpočtu tvorí menej ako 50 % jej nákladov. Preto ministerstvo kultúry ako vecne príslušný rezort navrhuje problém riešiť transformáciou TASR na verejnoprávnu inštitúciu, ktorá bude z verejných zdrojov financovaná iba v limitovanom rozsahu a na základe presne zadefinovaných zmluvných vzťahov. Je to podobné riešenie, ako prijali štáty s podobným spoločenským vývojom, to znamená Česko, Chorvátsko alebo Maďarsko.

    Podľa Ústavy Slovenskej republiky sa občanom garantuje právo na informácie. Národná tlačová agentúra je prostriedkom, ktorý umožní efektívne využívať ústavné právo občanov na informácie bez ohľadu na komerčnú hodnotu informácie. Preto sa v návrhu zákona ustanovuje ako hlavná úloha tlačovej agentúry služba verejnosti v oblasti spravodajstva, ale aj uchovávanie, spracovávanie a sprístupňovanie aktuálnych, včasných, overených, neskreslených a nestranných informácií, pretože pre komerčné konkurenčné agentúry je kľúčové, aby na trhu informácií uspeli s ponukou, ktorá je predovšetkým obchodne úspešná, a podnikateľská optika maximálnej efektivity umožňuje trvale, nestranne, neskreslene a celoštátne sa zaoberať aj obchodovaním s komoditami, ktoré neprinášajú dostatočne komerčný efekt, ale ktoré z hľadiska psychohygieny spoločnosti sú nenahraditeľné.

    Aby sme si boli na čistom. Som rád, že iná tlačová agentúra občas prinesie aj kvalifikované informácie napr. o kultúrnych aktivitách v tom či onom slovenskom meste alebo že u nás pôsobiaca filiálka inej tlačovej agentúry zavše ponúkne aj erudovaný materiál k niektorým aktivitám v tejto oblasti, ale jedine od Tlačovej agentúry Slovenskej republiky môžem žiadať a, prirodzene, aj žiadam a očakávam, že bude neselektívne, ale vyčerpávajúco informovať o celom spektre významných a pozoruhodných kultúrnych a umeleckých aktivít, ktoré sa na Slovensku od Skalice po Ubľu denne uskutočňujú.

    Návrh nového zákona o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky predpokladá niekoľko zásadných zmien. Vytvára podmienky pre plnenie služby verejnosti v oblasti domáceho a zahraničného spravodajstva a na zefektívnenie hospodárenia agentúry. Nepochybujem o tom, že v druhom čítaní budeme diskutovať o možných vylepšeniach predloženého návrhu zákona o tlačovej agentúre, pretože viacero navrhovaných riešení možno vnímať aj alternatívne. Ale bez ohľadu na to, či v zákone doplníme napr. počet členov správnej rady alebo vymedzíme funkčné obdobie generálneho riaditeľa na jasne určený čas, alebo zostanú tieto a ďalšie ustanovenia nezmenené, posunie prijatie navrhovaného zákona našu mediálnu legislatívu do vyššieho levelu. To je to, dámy a páni, na čo sme čakali viac ako osem rokov. To je to, čo bolo vo vládnom programe niekoľkých ministrov kultúry. A to je to, čo nebolo v rámci týchto vládnych programov naplnené. Preto budem veľmi rád, keď hlavne v druhom čítaní, keď sa budeme baviť o novom návrhu zákona o tlačovej agentúre, si budeme hovoriť o tom, či to mediálne prostredie v zmysle nového prijatého zákona sa zmení, zostane na takej úrovni, na ktorej je teraz, alebo či nebodaj bude horšie. To je princíp profesijnej debaty o tlačovom zákone, a nie tu spomínať v rámci istých komediálnych vystúpení situácie, ktoré nikdy nenastanú, neboli a, predpokladám, ani nebudú, pretože jednoducho je to nedôstojné tohto parlamentu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Teraz ako posledná vystúpi v rozprave pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová.

  • Ďakujem. Pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, dámy, páni, môj kolega pán Galbavý tu už hovoril, že tento zákon, ktorý tu máme dnes v prvom čítaní v pléne, je celkom logickým dôsledkom všetkých zákonov v mediálnej oblasti, s ktorými sme za posledné dva roky mali čo dočinenia. Riešenie situácie okolo tlačovej agentúry, na tom sa asi všetci zhodneme, je namieste, a to nielen preto, že by mala fungovať podľa zákona z 30. januára 1992. Ale keďže máme za sebou obsadzovania televíznych a rozhlasových rád, máme za sebou verejné vyhlásenia vládnych politikov a máme tu tento návrh zákona, musíme byť opatrní a prečítať si veľmi podrobne, čo za týmto zákonom je.

    Na úvod musím povedať, že ide o ďalšiu premárnenú šancu a ďalšiu snahu môcť zahmlievať, možno aj tunelovať a najmä nechať verejnosť platiť za službu, ktorú nedostane, a ak ju dostane, tak ju dostane neúplnú a nekvalitnú. V pléne máme bez začervenania zákon, ktorý opäť a znovu nerieši situáciu do budúcnosti, ale len terajší krátkodobo problém. Máte pocit, že keď budeme mať tento zákon, budeme mať, tak ako sa to uvádza v dôvodovej správe, lepšie spravodajstvo, že budeme mať európske spravodajstvo, že budeme mať skutočné relevantné správy zo sveta? To nebudeme mať, pretože na to by taká agentúra musela mať oveľa viacej peňazí. Za dymovou clonou toho právne nejasného slova verejnoprávnosť je len snaha vlastne nejakým spôsobom vyriešiť problém krátkodobo a najmä zabetónovať súčasný stav agentúry.

    Ja budem hovoriť o štyroch kategóriách problémov tohto zákona. O jednej z nich už hovoril pán kolega Galbavý. A to je podľa mňa stále pretrvávajúci problém štátnej pomoci členského štátu Európskej únie. Druhý problém je ešte závažnejší. Je to problém čerpania finančných prostriedkov od daňových poplatníkov na niečo, čo ľudia nedostanú. Po tretie, je to problém veľmi nejasného štatútu TASR ako verejnoprávnej a zároveň obchodnej organizácie čiže nejaký mačkopes, o ktorom nikto presne podľa znenia zákona nevie vlastne, kam patrí. A po štvrté, je to problém toku a kvality informácií od agentúry, ktorá má slúžiť verejnosti, občanom.

    Už sme tu hovorili o tom, že tlačová agentúra je dnes príspevková organizácia. Riaditeľa dosadzuje vláda. Je to úplne jasné, kto je vo vláde, má TASR. Do roku 2003 mala TASR svoju samostatnú kapitolu v rozpočte ministerstva kultúry. Za 16 rokov svojej činnosti TASR prekonala veľmi mnoho úskalia a nedá sa povedať, že by z nich vyšla s čistým štítom. Spomeňme si napr. na politické ovládnutie agentúry počas vlády Vladimíra Mečiara po dnešné pretrvávajúce problémy s deformáciou hospodárskej súťaže. Nový zákon, a v tomto sa zhodujem, pán minister, s pánom Galbavým, nijako problém financovania agentúry dlhodobo nerieši, aj keď pod vaším tlakom možno šéfka Protimonopolného úradu je vraj spokojná. Upozorňujem v tomto prípade na pripomienku ministerstva financií súvisiacu s poskytovaním štátnej pomoci. Citujem: „Pravidlá pre posudzovanie, či predmetná pomoc spoločnostiam vykonávajúcim služby vo verejnom záujme predstavuje štátnu pomoc alebo nie, upravuje príslušný právny akt, ktorým je rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc a rozhodnutie Komisie, Zmluvy o Európskom spoločenstve, na štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu“ a tak ďalej.

    Podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg náhrada za služby vo verejnom záujme nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle za predpokladu splnenia nasledovných štyroch kritérií. Po prvé, prijímajúci podnik musí skutočne plniť záväzky súvisiace so službami vo verejnom záujme a tieto záväzky musia byť jasne definované. V tomto zákone ich nemáme, sú veľmi vágne. Po druhé, parametre, na základe ktorých sa náhrada vypočíta, musia byť stanovené vopred objektívnym a transparentným spôsobom, aby touto náhradou nebola poskytnutá ekonomická výhoda, ktorá by mohla zvýhodniť prijímajúci podnik pred konkurenčnými podnikmi. A ja si myslím, že tu nám začína problém. Po tretie, náhrada nemôže prekročiť hodnotu nevyhnutnú na pokrytie nákladov vzniknutých pri plnení záväzkov súvisiacich so službami vo verejnom záujme pri zohľadnení relevantných príjmov a primeraného zisku. Ako sme prišli k sume 50 mil.? To je problém. Po štvrté, ak podnik, ktorý má plniť záväzky súvisiace so službami vo verejnom záujme, a teraz pozorne počúvajte, prosím, nebol v konkrétnom prípade vybraný podľa postupu verejného obstarávania, ktorý by umožnil výber súťažiaceho schopného poskytovať tieto služby pre verejnosť za najnižšiu cenu, výška potrebnej náhrady sa musí stanoviť na základe analýzy nákladov, ktoré by vznikli priemernému podniku, ktorý dobre funguje. To znamená, zrejme podľa SITA by sme to mali urobiť, pán minister. Preto sa pýtam: Na základe akých nákladov, akej analýzy, ktorá nie je priložená k dôvodovej správe tohto zákona, prišiel pán Maďarič na to, že 50 mil. je tá správna suma, ktorú potrebuje TASR na to, aby dobre fungovala? V predloženom návrhu síce máme formálne rozdelenie na hlavnú činnosť a na služby vo verejnom záujme, v praxi si však dosť ťažko môžem predstaviť, že úlohu v rámci zabezpečenia verejnej služby budú vykonávať iní ľudia a na iných zariadeniach, desať minút tam a pätnásť minút tam ako hlavnú činnosť TASR?

    Ako príklad tu možno uviesť informáciu vo verejnom záujme, tú citujem, a o tom už hovoril pán Galbavý, je to naozaj niečo, čo vás udrie do očí okamžite, keď si prečítate ten zákon, „zhromažďuje a sprístupňuje informácie o činnosti, legislatívnom procese, rozhodnutiach a aktivitách orgánov Európskej únie“. To je verejná služba a komerčná je, „vyhľadáva a spracováva informácie zo zahraničia o spoločenských, hospodárskych, politických udalostiach celosvetového významu, európskeho významu, regionálneho významu, o udalostiach, ktoré sa vzťahujú na Slovenskú republiku“. Ja neviem, kto dokáže byť taký génius, že tieto dve veci oddelí. Pýtam sa: Vzťahujú sa rozhodnutia orgánov Európskej únie na Slovenskú republiku a budú tieto informácie distribuované za platenie občanom tejto republiky? Občania budú platiť svoju agentúru a ešte si budú kupovať tieto informácie tým, že si budú kupovať médiá?

    Tento zákon vytvára, ako som už povedala, mačkopsa, ktorý bude na jednej strane komerčným subjektom, ale my ho budeme volať verejnoprávna agentúra a budeme jej poskytovať peniaze daňových poplatníkov, a my sme zodpovední za hospodárenie peňazí daňových poplatníkov. Médium verejnej služby by malo fungovať tak, že občan platí, že toto verejnoprávne médium vôbec existuje, ale potom dostáva možnosť neobmedzeného prístupu k jej službe. Inak predsa verejnoprávnosť nemá žiaden, ale vôbec žiaden zmysel. TASR však svoj informačný servis predáva, pretože príjmy, keď sa na to pozriete, tvoria výraznú časť jej príjmov. Pikantné je to, že medzi odberateľov, ktorí si kupujú servis TASR, ktorá dostane peniaze daňových poplatníkov, sú štátne orgány tiež platené z daní obyvateľstva. Teda občan platí dvakrát. Takže štát dotuje činnosť TASR, to sa podľa tohto zákona vôbec nemení, a zároveň si kupuje informácie zozbierané a produkované touto agentúrou.

    Podľa údajov z výročných správ za posledné dva roky sa podiel tržieb a dotácií začína v TASR vyvíjať mimoriadne nepriaznivo. Kým v roku 2004 dostala TASR od štátu 40 mil. ako príspevková organizácia, v minulom roku to už bolo viac ako 60 mil. korún. Tržby za predaj ale z roku 2004, kedy boli na úrovni 65 mil., klesli na 46 mil. v minulom roku. Dámy, páni, za posledné dva roky naliala vláda do tlačovej agentúry menom TASR takmer 108 mil. korún. A agentúra za tieto dva roky vyprodukovala stratu ďalších 14 mil. korún.

    Vo výročných správach sa väčšinou opakovala veta: „Situácia na mediálnom trhu neumožňuje tlačovej agentúre zvyšovať vlastné tržby za predaj spravodajstva.“ Túto vetu vedenie firmy pod vedením pána generálneho riaditeľa Rezníka nahradilo trošku sofistikovanejšou verziou, ale v podstate to je to isté. Citujem: „Agentúra musela čeliť zmene filozofie denníkov, ktoré oslabili svoje aktualizačné spravodajské ambície, s čím súvisela aj ich rezignácia na agentúrne služby.“ Skutočne by sa dala dať do bývalého Roháča táto veta. Inými slovami, povedzme si to tak, ako to je, štátna agentúra TASR stráca trh médií. Stráca ho. Pravda je totiž taká, že väčšina slovenských médií s výnimkou bulváru uprednostňuje servis súkromnej agentúry SITA, ktorú neplatíme z peňazí daňových poplatníkov, a Českú tlačovú kanceláriu, tú tiež neplatíme. Sú to denník Sme, všetky tituly vydavateľstva Petit Press, denník Pravda, Hospodárske noviny, týždenníky Trend, Profit, Markíza, Žurnál, Slovenský rozhlas, Rádio Expres, FUN RADIO, TV Markíza. A to je len stručný výpočet médií, ktoré sa bez TASR dokážu veľmi dobre zaobísť. Ak ste dobre počúvali, iste vám neuniklo, že medzi tými, ktorí vôbec nemajú záujem o servis TASR, práve chýbajú tie najsledovanejšie a najpočúvanejšie, Markíza, Rádio Expres. Takúto máme agentúru dnes. Čo teda ideme urobiť týmto zákonom v tejto neutešenej situácii po dvoch rokoch vládnutia tejto vlády. Ideme umelo udržiavať pri živote jednu nie silnú, nie nezávislú, nie kvalitnú, ale jednu stratovú firmu za peniaze daňových poplatníkov.

    Mimochodom, nerozumiem celkom argumentu z dôvodovej správy, že TASR, citujem, „nespĺňa v súčasnosti znak príspevkových organizácií, nakoľko príspevok zo štátneho rozpočtu tvorí menej ako 50 % jej nákladov“, lebo pokiaľ viem dobre počítať, tak viem, že pri celkových nákladoch na hlavnú činnosť TASR vo výške 114 mil. Sk je 60-miliónová dotácia minulého roku viac ako 50 %. Nech to počítam, ako to počítam, je to 53 %.

    Predkladateľ sa veľmi oháňa tým, že TASR nesmie byť obchodná spoločnosť, lebo jej hlavným poslaním je poskytovanie služieb verejnosti. Tak si teda povedzme, ako ich poskytuje a aké sú možnosti podľa tohto zákona do budúcnosti. Dnes TASR s výnimkou chudobného extraktu na svojej internetovej stránke – doporučujem vám navštíviť ju – predáva svoju produkciu médiám, štátu a iným záujemcom. Médiá z toho, čo kúpia, sprístupňujú verejnosti opäť za peniaze len to, čo uznajú za vhodné. Ako teda plní TASR službu verejnosti? Nijako. A ako ju bude plniť? Viete, ako ju bude plniť? Môže zavesiť vyhlásenie prezidenta, premiéra alebo nejakého ministra na svoju internetovú stránku. Ale veď, tak ako povedal pán Galbavý, nech to zavesí na internetovú stránku rovno úrad prezidenta, Úrad vlády alebo ministerstvo a my ušetríme 52 mil. Sk daňových poplatníkov, teda oveľa viac, lebo to, koľko skutočne dáva štát agentúre TASR, by sme zistili až vtedy, ak by sme sa dostali k číslam a zrátali si dotáciu štátnu a tržby agentúry od štátu. A tam potom by sme sa dostali k výslednej sume, koľkými desiatkami miliónov korún dotuje vláda od daňových poplatníkov túto agentúru.

    Takže veta v dôvodovej správe, „národná tlačová agentúra je prostriedkom, ktorý zaručí ústavné právo občanov na informácie“, je len prázdnou floskulou. Nemá žiadne médium, ktorým by to robila naozaj tak, aby tie informácie v neskreslenej podobe boli k dispozícii občanom tohto štátu. A pritom by sa dala TASR zmysluplne transformovať, dnes by sa už dala zmysluplne transformovať. V zásade je na to niekoľko možností, samozrejme, od zrušenia bez náhrady, za čo nie som, cez obchodnú spoločnosť až po vytvorenie organizácie na spôsob tlačového a informačného úradu vlády, ktorý používajú mnohé európske štáty. Veď vláda a štát majú isté informačné potreby, a to obojsmerné. Napr. zmysluplná transformácia TASR by bola taká, keby sa rozšíril tlačový odbor pri Úrade vlády, ktorý by tieto informačné potreby štátu pohodlne a bez problémov napĺňal. Robil by na jednej strane monitoring pre potreby ústavných orgánov a ústavných činiteľov. Tým by sa ušetrilo, pán minister, aj za nákup poväčšine aj tak veľmi nelegálne získavaných monitoringov. A ani tento zákon ten veľký problém nelegálnych monitoringov nerieši. Ale budeme určite pod dohľadom Európy a o chvíľu tento problém budeme musieť riešiť, že nelegálne používame niektoré monitoringy. Zároveň by tento odbor zabezpečoval distribúciu a sprístupňovanie oficiálnych vyhlásení v originálnej podobe. Čiže mali by sme za štátne peniaze, ale oveľa menšie, agentúru na šírenie vládnych informácií. Veď o nič inšie v tomto zákone predsa nejde. A keby tento malý úrad pri Úrade vlády zároveň aj koordinoval prácu s verejnosťou jednotlivých rezortov, mali by sme tri inštitúcie v jednom, monitorovanie, tlačovú a PR agentúru.

    Viem, že ste rozhodnutí odmietnuť akékoľvek racionálne úvahy a budete držať nad vodou túto stratovú firmu, ale navrhujem vám, aby sme podľa § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovali v prerokúvaní tohto zbytočného a pre občanov Slovenskej republiky stratového zákona.

    Na záver teda, keď všetci tu hovoria o tom, o akú silnú a národnú a nezávislú a nestranícku a ja neviem akú agentúru ide, dovoľte mi uviesť príklad, perličku o napĺňaní ústavného práva občana na informácie agentúrou TASR. Pán generálny riaditeľ Rezník pre časopis Eurobiznis vyhlásil, a to je trošku dlhšie, dovoľte mi teda parafrázovať, za transparentnosť informácie ručíme a nesľubujeme klientom uverejňovanie neoznačeného PR, preto je novým sloganom TASR heslo Transparentné informácie. Tak táto naša transparentná agentúra pod vedením generálneho riaditeľa pána Rezníka uverejnila v ekonomickej sekcii nedávno správu s titulkom Doprava: Na európsky trh vstupuje nový letecký prepravca austrálsky AXEjet. Nasledoval popis služieb počas letov, keď si bude možné zájsť na masáž alebo do vírivky, skrátka bude to luxus za dostupnú cenu. Informácie pre TASR poskytol hovorca AXEjetu Jindřich Prudký. A aká je pointa toho všetkého? Ono totižto žiadny AXEjet neexistuje. Išlo o veľmi príjemnú a dobre vymyslenú reklamnú kampaň výrobcu parfumov. TASR ale informáciu Jindřicha Prudkého neoverila a uviedla tak do omylu aj svojich zákazníkov, ktorí túto správu prevzali. Tak takto vyzerá informovanie za štátne peniaze, priatelia. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej majú pán poslanec Paška, pán poslanec Galbavý a pán poslanec Jarjabek. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Paška. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. No, pani kolegyňa, ja si myslím, že sa naozaj treba venovať problematike Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, a to najmä preto, že zákon, podľa ktorého v súčasnosti pracuje, je, povedal by som, už hodne zastaralý.

    Samozrejme, je možné diskutovať o viacerých alternatívach pôsobenia tejto inštitúcie, ale súhlasím s vami najmä v tom, že tých 50 mil. dotácií je asi málo a že to pánovi ministrovi jeho úradníci zle spočítali, pretože keď minulého roku bolo potrebných 60 mil., tak v nadchádzajúcich rokoch bude treba o niečo viac. V tomto s vami súhlasím. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, aj vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej ponúklo najmä predkladateľom vecné fakty, argumenty o tom, že určite tento zákon nemôžeme, pán kolega Jarjabek, zaradiť do vyššieho levelu mediálnej legislatívy. Tento zákon neurobí tlačovú agentúru ani lepšou, nebude, tak ako uvádzate v dôvodovej správe, nezastupiteľná. Tento zákon, bohužiaľ, urobí tlačovú agentúru závislou, nebude verejnoprávna.

    Uvediem len taký malý príklad, ako poskytuje tlačová agentúra na základe tohto zákona službu verejnosti podľa zákona o archívoch a registratúrach. To znamená, že občan bude mať sprístupnené tieto informácie tak, že si musí podať žiadosť, vypísať dôvod, uviesť všetky identifikačné údaje o sebe a potom môže získať informáciu na základe tohto zákona. Ďakujem pekne za takéto sprístupnenie. Ďakujem pekne za takúto službu verejnosti, za ktorú občan prostredníctvom štátneho rozpočtu zaplatí 50 mil. korún.

  • Odpoveď z pléna.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pani poslankyňa, mám taký pocit, že s vami spolupracoval niekto a nie funkčne malý z konkurenčnej agentúry Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. Tie štylizácie, ktoré ste použili, som už naozaj niekde počul. Sú to hlavne tie, ktoré ste hovorili o tom, ako by podľa vás tlačová agentúra mala vyzerať a hlavne fungovať. Áno, je to pohľad tých, ktorí sú na druhej strane toho spektra agentúrneho, toho súkromného spektra, legitímny pohľad. Ale nechápem, prečo ste o tom hovorili vy. Mňa by skôr zaujímalo, aká je vaše predstava o fungovaní tlačovej agentúry, preto, lebo keď kritizujete tento zákon, určite máte istú predstavu o návrhu nejakého iného zákona, ale to sa možno dopočujeme v druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Vášáryová, chcete reagovať na faktické? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Som rada, že tá diskusia je čím ďalej, tým vecnejšia a vecnejšia, aj keď, samozrejme, pán minister nevystúpil, aby nám nedal možnosť reagovať na neho, takže si ho vypočujeme až teraz, keď nebudeme môcť na neho reagovať.

    Chcela by som len odpovedať pánu Jarjabkovi. Pán kolega, my nie sme na druhej strane spektra, my sme poslanci Slovenskej republiky a máme jediný a, dúfam, spoločný záujem zastupovať záujmy občanov. Tu nie je jedno spektrum a druhé spektrum. Ja, samozrejme, nebudem reagovať na to, že pochybujete o mojich intelektuálnych schopnostiach. to už nechám na vás, ale my tu zastupujeme občanov. A ja som práve preto koncipovala moje vystúpenie tak, aby sme si uvedomili, že vytiahneme z vrecka daňových poplatníkov peniaze a nedostaneme za to nič, okrem toho, že budeme mať ďalšiu vládnu hlásnu trúbu. Nič viac z toho nemáme.

    Ja by som sa veľmi tešila, keby sme v týchto mediálnych zákonoch pána Maďariča mali aspoň jeden zákon, o ktorom by som vedela, že bude dlhšie trvať ako štyri-päť rokov. Ale nemáme ho. Nemáme ho, aj tento zákon len cementuje súčasný stav. Nerieši nič do budúcnosti. Nerieši to, že máme problém a nemáme vôbec zahraničné spravodajstvo. Veď si uvedomte, že všetky informácie, ktoré majú naši občania o tom, čo sa deje okolo nás a vo svete, my, štát NATO a Európskej únie, máme len sprostredkované. To znamená, čítaj to aj tak, že to sú manipulované informácie. A to je dnes náš veľký problém.

  • Pani poslankyňa Vášáryová bola posledná, ktorá vystúpila v rámci rozpravy, vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

    Pán minister ako navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Dnes by sa už dala TASR zmysluplne transformovať, zvolala poslankyňa SDKÚ. A osem rokov sa nedala zmysluplne transformovať. V tom je jedna z podstát, ako by sme sa mohli pozrieť na tie vystúpenia, ktoré tu zazneli, pretože Tlačová agentúra naozaj má už roky problémy so svojím hospodárením, so svojím postavením. Čo urobili tí pred nami, ktorí tu vládli, s týmto problémom, ktorý tuná farbisto popísali? A ak ho popísali spolovice pravdivo, pretože popisovali veci, ktoré tu boli celé roky, tak to padá na ich hlavu. A čo urobili? Neurobili nič. A teraz prišli, keď my sme predložili nejaký návrh, a všetko je zle. Čiže prvý aspekt je aj tu. Jednoducho mali ste obrovskú šancu, mali ste šancu robiť zákony dopredu, mali ste šancu, aby tu Tlačová agentúra Slovenskej republiky fungovala zmysluplne transformovaná. Ale neurobili ste to, nie, urobili ste to, že v roku 1998 ste na čelo Tlačovej agentúry dali jedného z bicyklistov. A máte tú odvahu hovoriť o nejakom politickom ovládnutí za vlády Vladimíra Mečiara. Aké právo máte, keď ste urobili to, že ste využili zákon, ktorý dodnes je platný, a dali ste tam jedného z politicky blízkych vtedajšej vašej garnitúre? Nemáte na to žiadne právo.

  • Hlas z pléna.

  • Ide o pána Čeredejeva. To, že potom ste sa s ním rozhádali, že ste ho dali preč, je iná vec. Ale nemáte právo hovoriť o tom, že transformácia Tlačovej agentúry na verejnoprávnu inštitúciu znamená, ako to povedal pán poslanec Galbavý, oslabenie slobody prejavu a médií. Keď už by sme len z vecnej stránky charakterizovali ten posun, a to aj z pohľadu toho, že táto vláda priamo menovala riaditeľa, tak môžeme povedať, že predsa zriadenie správnej rady znamená oslabenie toho priameho politického vplyvu, lebo dnes naozaj vláda priamo menuje a odvoláva generálneho riaditeľa TASR. Keby som aj porovnal možno, ako sa vyvíja TASR pod vedením nového riaditeľa v porovnaní s tým predchádzajúcim, tak je to veľmi pozitívne. Preto možno aj odhady tých dotácií sú nižšie, pretože za ten posledný rok došlo v Tlačovej agentúre k výrazným pozitívnym prvkom aj v zmene riadenia, aj v úsporných opatreniach, aj v kvalite poskytovaného spravodajstva.

    Nebudem sa vyjadrovať k exkurzom do iných právnych noriem, pretože nejakú súvislosť som s návrhom zákona o Tlačovej agentúre nevidel. A myslím si, že do rozpravy v prvom čítaní to ani nepatrí. Ale, samozrejme, nech sa páči, máte právo aj v tejto rozprave ste mali právo hovoriť o tlačovom zákone. Nepochybujem, že využijete aj rozpravu v druhom čítaní na diskusiu o tlačovom zákone a možnože aj o iných záležitostiach. A naozaj si myslím, že by viac prospelo, keby sme sa sústreďovali na predložený návrh zákona.

    Zaznievalo tu, že chybou je, že Tlačová agentúra podľa toho návrhu zákona nebude priamo dávať informácie občanom. No, neviem, asi z toho vyplýva, že vy by ste transformovali Tlačovú agentúru na médium, ktoré by priamo, ja už neviem teda, možno začalo vydávať svoj denník alebo by sa pretransformovalo na televíziu. Ale veď tlačové agentúry zbierajú informácie. Myslím si, že tu niekto, ten, čo stále káže o nejakých etiketách a etikete, tak tuná...

  • Reakcia z pléna.

  • Máte slovo, pani poslankyňa? Asi nie. Ďakujem, že ma nebudete prerušovať. Takže úlohou Tlačovej agentúry je informácie zbierať a sprostredkúvať. A ten obsah verejnej služby spočíva aj v tom, že sa definuje aj zo zákona, aký druh informácií bude Tlačová agentúra zbierať a sprostredkúvať. A je to veľmi presne vymedzené v § 3 a najmä v ustanovení č. 5. A na tieto presne definované služby bude aj zmluvne viazaný príspevok zo štátneho rozpočtu, čo chýbalo v súčasne platnom zákone. A preto vznikali tie pochybnosti, či neporušuje Tlačová agentúra hospodársku súťaž.

    Považujem za pomerne nezdvorilý útok na pani predsedníčku Protimonopolného úradu, ktorá, ak to naozaj pochválila, a poviem, že aj iní kolegovia vo vláde boli prekvapení možno, pretože býva pani predsedníčka dosť kritická niekedy, tak ju tuná teraz nepriamo obviňovať, že bol na ňu vyvíjaný nejaký tlak, myslím si o tom, že je to osoba, ktorá si pomerne autonómne hovorí svoje názory vo vláde. A ja som rád, že sme dokázali aj v diskusii s Protimonopolným úradom navrhnúť taký návrh zákona, ktorý mohla oceniť z hľadiska tých problémov, ktoré pretrvávajú roky medzi ministerstvom kultúry a Protimonopolným úradom.

    Možnože ten problém v tom, čo tu zaznievalo z opozičných úst a naším návrhom, spočíva v tom, že my sme presvedčení o potrebe silnej národnej Tlačovej agentúry. Možnože oni nie sú o tom presvedčení. Ale ja si myslím, že je to veľmi správne, aby sme vytvorili podmienky na to, aby takáto agentúra fungovala, pretože naozaj dnes možno aj v súboji TASR a SITA sem veľmi agresívne preniká ČTK. A možno nechtiac povedala pani poslankyňa Vášáryová, aké je potrebné, aby sme najmä zo sveta získavali nesprostredkované informácie, ale, povedzme, informácie, ktoré bude prinášať naša Tlačová agentúra. Pamätá na to aj zákon? A existencia silnej národnej Tlačovej agentúry práve toto zabezpečí.

    Ja sa snažím v ľuďoch hľadať to lepšie a múdrejšie, keď sa to dá, a v tomto prípade aj v opozičných poslancoch. A zapamätal som si, že pán poslanec Galbavý povedal, že nemá námietky voči premene TASR na verejnoprávnu inštitúciu. Toto z jeho vystúpenia beriem. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave?

  • Ruch v sále.

  • Pán Galbavý, chcete sa vyjadriť k rozprave? Takže mám za to, že pán spravodajca sa nechce vyjadriť k rozprave.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej v zmysle schváleného programu budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    zákone z 22. mája 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Tento materiál máte ako tlač 682.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Juhászovi. A poprosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    Gy. Juhász, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážená Národná rada, dovoľte, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 22. mája 2008 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky zákon na opätovné prerokovanie. A vo svojom rozhodnutí č. 1841-2008-BA z 11. júna 2008 uviedol dôvody na vrátenie zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 688 z 12. júna 2008 pridelil vrátený zákon na opätovné prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku s termínom na prerokovanie vo výbore vrátane gestorského výboru do 17. júna 2008.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vrátený zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k vrátenému zákonu podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Výbory, ktorým bol vrátený zákon pridelený, tento prerokovali s nasledovným záverom.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 414 zo dňa 17. júna 2008 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 22. mája 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní, neprijať.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 374 zo dňa 17. júna 2008 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 22. mája 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní, neschváliť.

    Z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z 11. júna 2008 č. 1841-2008-BA o vrátení zákona z 22. mája 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, vyplýva, že prezident republiky navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok, čo odôvodňuje v II. časti svojho rozhodnutia, ak Národná rada Slovenskej republiky zákon opätovne schváli, prezident navrhuje zmenu účinnosti, a to, v čl. II sa slová „1. júla 2008“ nahrádzajú slovami „1. septembra 2008“.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vrátenému zákonu vyjadrených v III. časti spoločnej správy k tomuto zákonu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 22. mája 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky, po opätovnom prerokovaní neschváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania vráteného zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku č. 375 zo dňa 17. júna 2008.

    Výbor ma určil ako spoločného spravodajcu výborov na opätovné prerokovanie vráteného zákona v druhom a v treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky, aby som informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Ďakujem pekne, pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala písomnú prihlášku, pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Abrhan. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. A pán poslanec má slovo. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som vyjadriť poďakovanie pánovi prezidentovi, že vypočul pripomienky, ktoré opozícia vznášala k tomuto návrhu zákona a že ich aj uvádza vo svojom zdôvodnení. Keď tu opozícia argumentovala, že prijatie tohto návrhu zákona vnesie chaos do rozhodovania, tak poslanci koalície nás nepočúvali.

    Vo svojom zdôvodnení to pán prezident jednoznačne uvádza, že pri vydávaní územného rozhodnutia stavebný úrad bude rozhodovať nie podľa jednoznačných rozhodnutí. To hovorí v prvej časti.

    V druhej časti hovorí, že schválený zákon nerieši situáciu, ako má stavebný úrad pri vydávaní územného rozhodnutia postupovať v prípade, ak pre obec už bol síce schválený územný plán obce, ktorý je záväzný, ale navrhovateľ požiadal o vydanie územného rozhodnutia v čase, keď obec schválený záväzný územný plán ešte nemala a stavebný úrad preto mohol ex lege vydať územné rozhodnutie na základe územnoplánovacích podkladov podľa § 3 a ostatných existujúcich podkladov podľa § 7a, ktoré sú pre navrhovateľa priaznivejšie.

    Ako je zrejmé z toho, čo som povedal, ak dvaja hovoria a robia to isté, nemusí to byť to isté, ako vidno, opozícia nemá tú moc vrátiť návrh zákona, pán prezident ju má aj ju využil, verím, že poslanci vládnej koalície, keď nevypočuli rovnaké argumenty opozície, že vypočujú aspoň argumenty pána prezidenta a tento návrh zákona neschvália. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Abrhana nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spoločný spravodajca, chcete k rozprave zaujať stanovisko? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku a Miroslava Číža na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 647. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 662.

    Teraz dávam slovo predsedovi Národnej rady pánovi Pavlovi Paškovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Cieľom návrhu novely zákona je zefektívniť prácu Národnej rady Slovenskej republiky formou podávania a doručovania materiálov v elektronickej podobe. Doterajší spôsob ich doručovania nebol dostatočne efektívny, nielen z časového hľadiska, ale aj z hľadiska finančnej náročnosti.

    Predložená novela splnomocňuje Národnú radu prijať uznesenie, ktorým sa upraví elektronická forma podávania a doručovania materiálov Národnej rady.

    Ďalej sa navrhuje, aby rokovací poriadok obsahoval ustanovenie, na základe ktorého je zastúpenie poslanca iným poslancom alebo inou osobou pri zápise do prezenčnej listiny vylúčenie. Porušenie tohto zákazu podlieha disciplinárnej právomoci.

    Návrh zákona je v súlade s ústavou a platnými medzinárodnými záväzkami a nevyžiada si zvýšené nároky na pracovné sily, štátny rozpočet a rozpočet obcí. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Jaroslavovi Paškovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán predseda, ctené kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 10. júna 2008 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku a Miroslava Číža na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 647). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že návrh zákona obsahuje formálnoprávne náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s platnými medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Nepredkladá zvýšené nároky na pracovné sily, štátny rozpočet ani na rozpočet obcí.

    Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

    Zo znenia návrhu zákona ja zrejmý účel navrhovanej úpravy, ktorý dôvodová správa označuje ako zefektívnenie práce Národnej rady Slovenskej republiky.

    Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 662 z 2. júna 2008 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 4. septembra 2008 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2008.

    Skončil som, pani predsedajúca, môžete otvoriť rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Janiš, ktorému teraz dávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, tri body tohto programu Národnej rady by sme mohli takmer zlúčiť do jedného bodu, a to sú dva návrhy noviel zákonov o rokovacom poriadku z dielne pána predsedu a kolegu Číža a z dielne pána poslanca Lipšica plus správa predsedu Národnej rady. Dovoľte mi, aby som vystúpil a v tomto svojom vystúpení k tejto novele zákona, ktorú navrhuje pán predseda Národnej rady, zhrnul všetky tri veci dokopy, lebo spolu súvisia. Nemá zmysel vystupovať pri každom bode tohto programu.

    Veľmi som rozmýšľal nad tým, prečo to funguje v Národnej rade, tak ako to funguje, a prečo tie vzťahy tu sú také, aké sú, a prečo je tu o 200 % viac napätia a súbojov ako v minulom volebnom období, lebo tieto dve volebné obdobia ja môžem osobne porovnávať, prečo sa atmosféra z tejto rokovacej sály, ktorá je, prirodzene, búrlivá, prenáša aj na rokovania mimo kamier. V čom to je?

    Dovolím si tvrdiť z mojej skúsenosti, že v minulom volebnom období to takéto nebolo. Hneváte sa na nás, na poslancov opozície, ak blokujeme parlament. A ja sa pýtam ale, prečo sa hneváte na nás. V marci minulého roku to dokonca skončilo absenciou, ktorá bola udelená poslancom opozície. A všetci dobre vieme, že bolo iba otázkou času, kedy dochádzka alebo nedochádzka do Národnej rady mediálne praskne. A v takýchto chvíľach je úloha predsedu Národnej rady ako šéfa inštitúcie, ako autority veľmi, veľmi dôležitá, lebo osobne si myslím, že všetkému tomu, čo sa okolo toho dialo a čo sa okolo toho deje, sa možno dalo aj predísť.

    A to kľúčové, si myslím, je od samého začiatku volebného obdobia, aby predseda Národnej rady bol hlavne nad vecou a mal na svojich poslancov koaličných možno aj troška tvrdší meter, troška tvrdšiu ruku ako na nás opozičných. Aj keď predseda Národnej rady je vždy koaličný, funkcia postavenia predsedu Národnej rady ako druhého najvyššieho ústavného činiteľa v republike by mala predsedu Národnej rady vždy nasmerovať k rovnakému metru a hlavne k nadhľadu na dianie v parlamente a k nadhľadu hlavne nad tými súbojmi, ktoré prebiehajú tu v rokovacej sále. A tu niekde cítim jeden z dôvodov, prečo je tu napätie, prečo to napätie je tu väčšie, ako by mohlo byť.

    Súčasne pán predseda Národnej rady bol v minulom volebnom období aktívnym poslancom Smeru. Všetci, čo sme tu boli, si ho pamätáme. Bol aktívny, tvrdý, politicky nekompromisný, politicky išiel po každej téme, hlavne v zdravotníctve. Toto je opozičný poslanec. A ja s tým súhlasím. Toto je úloha opozičného poslanca alebo úloha opozície. Ale situácia sa zmenila, už nie je len poslancom, a preto by už asi taký nemal byť. Je predsedom Národnej rady. V Národnej rade nezastupuje len svoju stranu, je predsedom všetkých poslancov, je štatutárom a reprezentantom Národnej rady Slovenskej republiky. A tu niekde mi súčasná aktivita predsedu Národnej rady, jeho postoje, podávanie imidžových návrhov zákonov vrátane jeho častých vystúpení pripadá niečo ako neprirodzené, niečo, čo mi k funkcii predsedu Národnej rady až tak moc nepasuje, ako niečo, čo funkcii predsedu Národnej rady zužuje manévrovací priestor pri situáciách napr. takých, aká je ohľadom podpisovania prezenčky.

    To krásne na politike je, že raz si hore, raz si dole a raz vyskočíš a raz padneš. Vy nemôžete považovať za neprirodzené a doslovne za nepriateľské, ak vás kontrolujeme, kritizujeme, poukazujeme na vašu nečinnosť, výhovorky, dávame svoje návrhy. Ale však my sme v opozícii, ale vy ste vo vláde, to je úplne prirodzené. Toto je úloha opozície v každom normálnom štáte. Aj vy ste touto úlohou prešli.

    Reakcia vás koalície by nemala byť taká, že vás opozíciu umlčíme, nič vám nepodporíme, že sa nám budete vyhrážať, že nás budete monitorovať, ponižovať, že nás budete mať snahu zatvárať, že nás budete kriminalizovať. Toto nie je správanie politické. Toto je správanie doslovne nepriateľské. Toto mi pripomína politiku triednej nenávisti. Toto nie je prvok demokracie, ale je to snaha o absolútne ovládnutie spoločnosti, a to akýmkoľvek spôsobom. Ale, dámy a páni, toto je návrat späť, táto cesta je návrat späť. Táto cesta je stavať v spoločnosti politické bariéry medzi ľudí, táto cesta je polarizovať spoločnosť.

    Spomeňme si, a nie je to tak dávno, keď bola spoločnosť rozdelená kvôli politike, rozhádané rodiny, doslovne nenávisť človeka k človeku za politický názor. Toto Slovensko ale nepotrebuje, toto máme, aspoň si to myslím, definitívne a chvalabohu za sebou. A dovolím si tvrdiť za našich voličov, že si na Slovensku tento návrat späť neprajú. A dovolím si tvrdiť, že ani väčšina vašich voličov si takýto návrat späť nepraje.

    Myslím si, že ste neustálym opozičným bojom, aj keď ste vo vláde, v politike na Slovensku zaviedli prototyp. Vládnete, máte v rukách moc, peniaze, inštitúcie a neustále s nami bojujete, ale nie na vašom vládnom bojisku, ale na bojisku rokov 2002 až 2006. Prečo je to tak? Prečo to nie je na bojisku rokov 2006 až 2010, keď vládnete? Lebo nemáte výsledky? Lebo týmto účelovým marketingovým ťahom hovoriť len o minulosti odpútavate pozornosť od súčasného vládnutia? Váš tvrdý politický marketing ide po preferenciách, ale výhradne len po preferenciách, a to nie je dobré.

    V polčase vládnutia, kde sa dnes nachádzame, sú potraviny drahšie, benzín drahší, energie hore, zdravotníctvo v biede, dokonca odborári sa sťažujú v Bruseli, rodinné prídavky stagnujú, telesne postihnutí sú pred úradom vlády, mohutne sľubované univerzálne riešenia nepredkladáte. Mohutne sľubované predvolebné univerzálne riešenia na všetko nepredkladáte, a preto marketing káže, keď nie sú výsledky, tak treba predať aspoň snahu. A máme tu kontrolné dni na ministerstvách, vysoké ceny benzínu, marketing káže, nepriateľ je Slovnaft, nič to nie je, že rokovania s ním boli fiktívne a bez akéhokoľvek výsledku, že ste sľubovali riešiť ceny benzínu znižovaním spotrebných daní. Dostavba Mochoviec mešká. Marketing káže, nepriateľ je Brusel. Nič to nie je, že nám výstavbu aj tak zastaviť nemôže. Prechod na euro, riziko ceny, marketing káže, nepriateľmi sú obchodníci, pokladníčka za kasou, treba ju zavrieť. Nič na tom nie je, že to v praxi nie je možné. Pri cenách energií nepriateľ sú privatizácia a monopoly, ale nič na tom nie je, že ste im na tento rok predpísali v štátnom rozpočte väčšie odvody do štátnej kasy ako v minulom roku a tým pádom vyššie ceny. A takto sa dá pokračovať ešte dlho. Preto je úplne prirodzené zo strany opozície, že na to poukazujeme a budeme poukazovať. Alebo sa máme na tento váš politický marketing len tak mlčky pozerať? A preto sa nám opozičný priestor aj tu v Národnej rade snažíte stenčovať a obmedzovať. Premiér zneužíva monológ nielen v médiách, ale zneužíva ho aj na hodine otázok tu v Národnej rade. Ministrom je ťažké prísť a obsedieť na hodine otázok, je im ťažké obsedieť na interpeláciách. A zo strany vedenia Národnej rady je to tolerované. A pritom my sme obviňovaní vraj z destabilizácie Národnej rady. Ak tomuto bude tak aj naďalej, ak väčšinovým politickým hlasovaním bude táto Národná rada riešiť aj morálku ľudí, ak väčšinovým politickým hlasovaním bude táto Národná rada konštatovať aj porušenia zákonov, ak sa podozrenia z falšovania podpisov budú zametať pod koberec, tak sa nečudujte...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcou.

  • Pán poslanec, prepáčte, preruším vaše vystúpene, lebo je 17.00 hodina, keď podľa dohody nasleduje hlasovanie.

  • Hlas z pléna.

  • Chcete mať tri minúty? (Odpoveď v pléne.) Je všeobecný súhlas, aby dokončil vystúpenie?

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre, dokončite vystúpenie, nech sa páči.

  • Ak tomu naďalej takto bude, tak sa nečudujte, že stav v Národnej rade bude taký, aký je.

    Dámy a páni, správa predsedu Národnej rady ako ďalší bod rokovania a oba návrhy noviel rokovacieho poriadku neriešia nič. Treba si uvedomiť, že sme sa dostali do stavu, keď už nejde len o koalično-opozičný boj. Dostali sme sa do stavu, keď prebieha boj o Národnú radu ako inštitúciu. Toto je boj o jej dôveryhodnosť, o jej dôstojné postavenie v spoločnosti, o jej zmysel v Slovenskej republike. A tu nepomôže žiadne čipovanie poslancov, inak sa totižto nedá nazvať ani jeden, ani druhý návrh novely rokovacieho poriadku. Oba sú nedôstojné. Je zlý súčasný rokovací poriadok a súčasný systém? Ja som presvedčený, že súčasný systém ani rokovací poriadok v týchto bodoch nie je zlý. A preto žiadna novela ani žiadna správa predsedu Národnej rady nepomôže, pokiaľ nebude to základné, a to snaha každého jedného z nás si mandát poslanca vážiť, podľa neho konať, sa správať a ak sa nebudeme vzájomne rešpektovať, ak vzájomne nebudeme rešpektovať svoje odlišné názory. Ďakujem vám.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Janiša majú pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Kvorka a pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Teraz vyhlasujem krátku trojminútovú prestávku, po ktorej bude nasledovať hlasovanie.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prestávka sa pomaličky chýli ku koncu, chcem vás požiadať o návrat do rokovacej sály, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu.

    Takže budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 637.

    Pán poslanec Kovačócy ako určený spravodajca z gestorského výboru pre obranu a bezpečnosť uvedie hlasovanie v prvom čítaní.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, neboli podané žiadne návrhy. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 79 za, 59 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila prerokovať návrh zákona výborom do 4. septembra 2008 a gestorskému výboru do 5. septembra 2008.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 121 bolo za, 1 proti, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh zákona pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Teraz pán poslanec Pavlis uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 636.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade so zákonom o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 79 za, 62 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 4. septembra 2008 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2008.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 120 za, 1 proti, 20 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pani poslankyňa Laššáková uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 642.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku rozhodla prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 78 bolo za, 3 proti, 60 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, teraz dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním ústavnoprávny výbor s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 4. septembra tohto roku a v gestorskom výbore do 5. septembra 2008.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 118 bolo za, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Teraz pani poslankyňa Žitňanská uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 655.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 77 bolo za, 37 proti, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálnu rozvoj, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním ústavnoprávny výbor s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 4. septembra a v gestorskom výbore do 5. septembra 2008.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 116 bolo za, 8 proti, 16 sa zdržalo.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty.

    Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Teraz pán poslanec Lipšic ako spoločný spravodajca z ústavnoprávneho výboru uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Spojených národov o výkone trestov uložených Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu.

    Je to tlač 602.

  • Pán predseda, dajte hlasovať vyslovení súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi Slovenskou republikou a OSN o výkone trestov uložených Medzinárodným trestným tribunálom, Národná rada podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Spojených národov o výkone trestov uložených Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 137 bolo za, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Pán poslanec Galbavý bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov.

    Je to tlač 656.

  • Áno, pán predseda, ďakujem za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili traja páni poslanci. Pani poslankyňa Vášáryová dala návrh podľa § 73 ods. 3 písm. b). Navrhuje nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Poprosím vás, pán predseda, aby ste dali hlasovať.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 62 za, 79 proti.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 79 za, 35 proti, 27 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, že určené výbory návrh zákona prerokujú v lehote do 4. septembra 2008 a gestorský výbor do 5. septembra 2008.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 117 bolo za, 6 proti, 17 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Teraz pán poslanec Juhász bude uvádzať hlasovanie v druhom čítaní o

    zákone z 22. mája 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Je to tlač 682.

    Máte slovo, pán poslanec.

    Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pripomienke pána prezidenta týkajúcej sa zmeny účinnosti z 1. júla na 1. septembra 2008.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 62 bolo za, 28 proti, 43 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Tento návrh sme neodhlasovali.

    Gy. Juhász, poslanec: Pán predseda, hlasovali sme o pripomienke z rozhodnutia pána prezidenta, môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu v treťom čítaní a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Pán poslanec Hrušovský do rozpravy sa hlásite v treťom čítaní? Nie, to je omyl.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať o zákone ako o celku.

    Gy. Juhász, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o zákone ako celku s odporučením gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 18 za, 67 proti, 53 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada neschválila po opätovnom prerokovaní zákon vrátený pánom prezidentom.

    Ešte vás chcem poprosiť, dámy a páni, aby sme hlasovali o bode programu, ktorým sú

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 11. apríla 2008 (tlač 592),

    o ktorých sme rokovali na 21. schôdzi, ale o tomto bode sme vzhľadom na ukončenie schôdze nehlasovali.

    Najprv však budeme hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie vyjadrenie poslankýň Moniky Gibalovej a Tatiany Rosovej, že písomné odpovede členov vlády na ich interpelácie č. 23, 24 a 36 považujú za neuspokojivé.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 61 za, 49 proti, 25 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

    A teraz budeme hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi do 11. apríla 2008. Hlasujeme o tom, že berieme na vedomie odpovede členov vlády.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 78 bolo za, 31 proti, 27 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili navrhované uznesenie.

    Dámy a páni, odhlasovali sme všetky prerokované body a budeme pokračovať po prestávke o 17.30 hodine v rokovaní o prerušenom bode programu 24. schôdze.

  • Prerušenie rokovania o 17.23 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 17.30 hodine.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že je 17.30 hodín, poprosím vás, aby ste tí, ktorí sa chcete zúčastniť rokovania, zaujali postupne svoje miesta v poslaneckých laviciach, príp. sa dostavili do sály, aby sme mohli pokračovať.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku a Miroslava Číža na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Prerušili sme rokovanie pred faktickými poznámkami, takže teraz vystúpia s faktickými poznámkami poslanci, ktorí sa prihlásili s faktickou.

    Slovo má pani poslankyňa Katarína Tóthová.

  • Ďakujem. Ja som pozorne počúvala vystúpenie pána poslanca Janiša, on hovoril takmer ako z kazateľne farár, tak veľmi mierumilovne, pekne, ale nechápem, prečo by predseda parlamentu nemohol mať také isté práva na predkladanie zákonov ako ktorýkoľvek poslanec. To je po prvé.

    A po ďalšie. Pán poslanec, vôbec nesúhlasím s tým, čo ste hovorili, aká ste vy konštruktívna opozícia, kontrolujete, je to vaša úloha. Áno, je vaša úloha kontrolovať, upozorňovať, ale nevnímate, že niekedy až deštrukčne oponujete všetko hlava-nehlava? Opakujem, deštrukčne, hlava-nehlava všetko kritizujete. Posledný argument vám môžem uviesť so zákonom o zákaze pitia maloletým a mladistvým, čo sme dali s pani poslankyňou Muškovou, symbolický prípitok. No ako ste tu všetci rozvádzali, aká je to hlúposť, ako je to nemožné, doslova ste z toho robili vtipy, čo si tie dve poslankyne vymysleli, ako sa to bude kontrolovať, žiadne rozumné argumenty nezabrali. A vidíte, cirkvi sa ozvali, ozvali sa maturanti a podobne. A bolo konštatované, že takéto ustanovenie chýba.

    Takže k tej kritike. Áno, je to vaša úloha, ale musí byť konštruktívna, nie deštruktívna, hlava-nehlava, len aby sme kritizovali. To skutočne k rozvoju tejto spoločnosti neprispeje.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Janiš, ja by som sa pripojila k slovám kolegyne, že ozaj ste sa snažil byť mierny, ale mierny v tóne slova, a nie mierny v tom, čo ste tuná predviedli. Totiž skutočne to bola spŕška neopodstatnenej kritiky na osobu pána predsedu Pašku a exkurz kritikou všetkého, všetkých našich aj členov vlády, aj pána premiéra, ako to povedala kolegyňa, hlava-nehlava. Čiže kritizovali ste, čo sa dalo. A ja si myslím, že konkrétne ste sa ani k bodom tejto novely, ktorá je predkladaná, vôbec nevyjadrili. Vlastne ste zneužili to, že ste dostali slovo, ako to vyčítate iným, a kritizovali ste sociálnu politiku, hovorím, všetko hlava-nehlava, ako to povedala kolegyňa.

    Ja si myslím k napätiu v parlamente, ktoré vy vyčítate nám, mrzí vás, že sa vám nedarí robiť ešte väčšie napätie a väčšiu deštrukciu, ktorú by ste si teda predstavovali. Ja by som povedala, že je to aj vďaka práve tomu, že pán predseda parlamentu si zachová pri vašich ohnivých návaloch osočovania chladnú hlavu a vždy rozhodne pragmaticky. A to sa mu uprieť určite nedá. A to, si myslím, by ste mali oceniť, a nie kritizovať. Totiž ak niekto veľmi srší ohňom a ten druhý si zachová chladnú hlavu, aj keď sú to útoky na jeho osobu osobné, je to veľmi ťažké, myslím si, že je to hodné ocenenia, a nie kritiky. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pán poslanec Kvorka.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec, je tu predložený návrh zákona na zdokonalenie a zefektívnenie rokovacieho poriadku Národnej rady, nasleduje tvoje vystúpenie, ktoré tuná pospomínalo kadečo, a len málo sa dotýkalo predloženého návrhu, ktorý tuná predkladal pán predseda Národnej rady. Poukázal si na rôzne veci. A som o tom presvedčený a dovolím si ti to povedať, že si to poukazoval účelovo, pretože hovoril si o cenách pohonných hmôt, hovoril si o potravinách a vieš, že si to rozprával kvôli tomu účelovo, že to sú záležitosti, na ktoré vplýva celosvetový vývoj. Predsa naša vláda sa snaží to korigovať spôsobmi, ktorými to robí, a ty sa jednoznačne snažíš poukazovať verejnosti na takéto nepravdy.

    Ďalej, pán poslanec, mal si konkrétne povedať, kedy Národná rada zužovala priestor vo vystúpeniach opozičným poslancom. No však to je nehoráznosť. Tuná sedím celý čas a môžem to povedať ja aj kolegovia, nikto nikdy nezužoval priestor opozičnému poslancovi vo svojom vystúpení. Samozrejme, všetci, ktorí vystupujete z opozície, nenechali ste si ujsť ani osobu pána premiéra, ktorého si tuná takisto napadol, a hovoril si o zneužívaní. No však odpovedá na položené otázky, ktoré sa vylosujú. Tu niet o čom rozprávať. Odpovie na to, čo sa vylosuje. Tá otázka mu je položená a on jednoducho na to reaguje.

    A celé tvoje vystúpenie bolo vedené v slove, že sa tu rozprávalo o voľajakom marketingu, tak ja by som povedal, pán poslanec, že tvoje vystúpenie bolo marketingové.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Janiš hovoril vo svojom vystúpení viac o takej politickej zodpovednosti. Možno každý vie čítať, každý si prečítal návrh zákona, tak vie, o čom tento návrh zákona je. Ale možno práve v tomto kontexte, kým sa dotknem konkrétnych vecí, chcela by som trošku kolegom pripomenúť, že aj pán premiér Fico pri neschválení Lisabonskej zmluvy v Írsku na otázku o tejto téme hovoril o cene potravín. Takže čudujem sa kolegom, keď nevedia tiež vnímať v kontexte niektoré súvislosti.

    A teraz konkrétne k návrhu zákona. Chcela by som ako doplniť kolegu, a to veľmi jednoducho. Namiesto vyvodenia zodpovednosti, pán predseda, pán podpredseda Číž, chcete meniť systém kvôli kauze, nazvem to v skratke, Rafaj, Slota. A myslím si, že je úplne zbytočné meniť zákon, lebo kto si ctí zákon, nemá problém podpísať prezenčnú listinu aj bez toho, aby to museli ešte overovatelia overiť. Ale ja by som sa čudovala každému jednému poslancovi, ktorý by bol overovateľom, keby podpisoval overenie podpisových hárkov, ak by tam nesedel celý deň. Totiž myslím si, že to by bolo veľmi nezodpovedné. A preto tá prvá časť návrhu zákona alebo tá časť zákona, ktorá hovorí o overovateľoch, je úplne nezmyselná.

    A čo sa týka tej prvej časti, elektronickej formy. Myslím si, že je to nadbytočný zákon, pretože my sa vieme vysporiadať s rokovacím poriadkom pre elektronizáciu aj súčasne platným rokovacím poriadkom.

    Tak to je len na doplnenie. Pán kolega Janiš, dúfam, že sa nehneváte, že som to dovysvetlila poslancom, ktorí možno nedočítali celý ten kratučký zákon. Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Janiš má slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja ďakujem pani kolegyni Tóthovej za pochvalu. Ale dovolím si s vami v jednom nesúhlasiť. Ja som povedal, už tu nie je, svoje videnie, môj pohľad na vec. Ja ho nikomu nevnucujem. Ani netvrdím, že Národná rada sa musí ním hneď riadiť alebo že si ho musí osvojiť. Ja som povedal svoje videnie, tak ako ho vnímam a vidím ja počas druhého volebného obdobia, čo ja tu sedím v Národnej rade. Môžete a nemusíte s ním súhlasiť.

    Čo sa týka toho zákona o alkohole a mladistvých. Ten zákon sme zo stola nezmietli my, ale zákon zmietol zo stola pán prezident Gašparovič, a nie opozícia, nás nie je 76, vás je 85 a vy by ste tých 76 si mohli vyskladať úplne v pohode, kebyže to chcete urobiť. Takže neobviňujte opozíciu, že vám neprešiel návrh zákona.

    Ja som sa vyjadril k tomu zákonu, konkrétne k tomu, čo predkladá pán predseda Národnej rady a pán podpredseda, úplne jasne, aj k jednému aj k druhému, aj z dielne pána Lipšica, aj z dielne pána predsedu Národnej rady, že tu žiaden zákon ani žiadna zmena nepomôže. Nazval som to ešte jasnejšie, žiadne čipovanie poslancov nepomôže, že je to nedôstojné. Na tom trvám a za tým si stojím. Netreba meniť zákony, netreba meniť systém, akurát treba podľa toho systému sa správať a vzájomne sa rešpektovať.

  • Takže po vystúpení pána poslanca Janiša, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy, teraz dávam možnosť, aby sa poslanci do rozpravy prihlásili ústne. Takže sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Registrujem pani poslankyňu Sabolovú. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predseda parlamentu, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, veľmi krátko budem hovoriť. Svoje argumenty som vo faktickej poznámke predniesla, že je tento návrh zákona nadbytočný a nepotrebný, ale keďže vo faktickej poznámke nie je možné predniesť procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona v zmysle § 3 ods. 3 písm. b), tak musím ho predniesť v rozprave. Nechcem vás zaťažovať, je to veľmi jednoznačné.

    Prvá časť, prvý bod. Elektronizácia bez novely rokovacieho poriadku je možná. Tam bola zhoda. Tam si myslím, že sme všetci to prijali naprieč poslaneckými klubmi, koaličnými, opozičnými.

    Druhá časť. Myslím si, že žiadny overovateľ poslanec nemôže potvrdiť, že sa podpisoval na hárok ktorýkoľvek poslanec, pokiaľ tam nebude sedieť 24 hodín pri tom hárku.

    A tretia vec je snáď jediná možná. Ale aj k tomu mi kolega pán podpredseda Číž v televíznej relácii povedal, že to nie je nutné, aby sme jasne a explicitne zaviedli do rokovacieho poriadku v rámci disciplinárneho konania, že falšovanie podpisu je vážne disciplinárne porušenie. Ak to on nepotreboval ani v médiách obhajovať, myslím si, že je to nepotrebné, a preto by bolo dobré, keby sme sa s tým zákonom o rokovacom poriadku vysporiadali takýmto istým spôsobom.

    A myslím si ja osobne, že žiadnu novelu momentálne rokovacieho poriadku vo veci podpisovania sa a prezentovania sa na schôdzach Národnej rady nie je potrebné prijímať v Národnej rade. Ďakujem pekne.

  • V súlade s rokovacím poriadkom, s § 28, teraz požiadal o slovo podpredseda Národnej rady pán Miroslav Číž. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, predsa len rozprava nie je nejako dynamická, takže dovoľte mi iba veľmi krátko zareagovať na vystúpenie pána poslanca Janiša. No ani mi nejde o nejakú mieru konfrontácie. Veď vlastne k textu zákona sme sa dozvedeli, že pán Janiš je proti čipovaniu poslancov a pani poslankyňa Sabolová nepociťuje potrebu meniť existujúcu právnu úpravu.

    No niekoľko slov len veľmi krátko. Pani Sabolová, teraz chcem vám to veľmi čo najjemnejšie povedať teda o tých poslancoch overovateľoch, ktorých tu máme. Veď oni podpisovali tie listiny. A mali ich podpisovať celý čas, čo si ja pamätám v Národnej rade, tí overovatelia. Problém je tiež, že to nebolo v zákone. Preto to tam dávame, aby sa to tam zafixovalo, aby to tam bolo. Oni overovali, pani Sabolová. Skúste si to overiť, aby teda vyzeralo kompetentnejšie v dobrom slova zmysle to vaše vystúpenie.

    No a k vlastnému návrhu zákona, pani poslankyňa, nemožno jednoznačne tvrdiť, že vedenie nekoná, že nevyvodilo zodpovednosť ap., pričom je úplne jasné, že disciplinárna právomoc voči poslancovi má jednoznačne tri body, pani poslankyňa. A sme si to vysvetlili aj osobne, napriek tomu v tom pokračujeme. Z tých troch bodov jeden sú výroky v parlamente, druhý bod, ktorý je dôležitý, je hlasovanie za iného poslanca, a tretí je, samozrejme, klasická urážka. Nie je tam nič iné, dokonca ani výbor príslušný, nie vedenie parlamentu iba, lebo to má založenú disciplinárnu právomoc, výbor, jeho predseda a poslanci, ktorí tam sú a podľa rokovacieho poriadku bod iniciujú alebo neiniciujú a rokujú. Čiže je zásadný rozpor v tom, čo hovoríte, pani poslankyňa. Tak ak teda chceme do budúcnosti vyvodzovať nejakú zodpovednosť, tak musíme založiť paragraf príslušný v rokovacom poriadku, aby sme ju mohli vyvodzovať. A pokiaľ teda nechceme vyvodzovať zodpovednosť, tak potom naozaj to tam nepotrebujeme, ale potom je tam rozpor zásadný. Tak to jednoducho nejde. A s tým sa treba naozaj zodpovedne vyrovnať.

    A k pánovi Janišovi. No teraz trošičku ukázal, akým spôsobom vníma rokovací poriadok. Ja chápem, že je prvé čítanie, ale to, čo tu všetko navyprával vo svojom vystúpení, pani kolegyňa, s vlastným textom návrhu zákona nemalo spoločné absolútne nič, alebo ak chcete, tento typ extenzívneho výkladu vypustíme rovno, z rokovacieho poriadku ustanovenia, že rečník sa nemá odchyľovať od prerokovávanej veci a že v takom prípade mu treba zobrať slovo. My to nechceme, len to ukazujeme. A budeme teda tento spôsob naďalej pertraktovať, ako sa to robí, ale nerozprávajme o dodržiavaní zákona, o práve a podobne. Toto sú zásadné veci. Teda môže tu byť elementárny takt medzi nami a vo veciach, ktoré sa týkajú pravidiel rokovania parlamentu. Naozaj budeme o tom rokovať, hľadať zmysluplné riešenia.

    A ja si vážim, to si ja pamätám z predchádzajúceho obdobia, vždy sme vytvárali atmosféru, aby o týchto veciach rokovali poslanci naozaj s chladnou hlavou a vecne. O to sme sa snažili. Dneska sme urobili z vecí, ktoré rozumní poslanci nikdy nepostavia do tejto polohy, do ktorej to staviame, politikum. A niekto sa na ňom veľmi nekorektne priživuje. V tom je problém, pani poslankyňa. Ale nie je problém prijať aj tento typ politiky, len potom nech sú naozaj elementárne logické veci. Ak chceme disciplinárne konanie voči poslancovi za nejaké konanie, musíme zaviesť skutkovú podstatu, ktorá to uvedie v rokovacom poriadku. Pokiaľ to tak nebude, potom tie výroky, pani poslankyňa, odpustite mi to slovo, sú veľmi nekorektné. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie podpredsedu parlamentu sa prihlásili pani poslankyňa Mária Sabolová, Jana Vaľová, Stanislav Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán podpredseda, myslím si, že ste reagovali ako keby v dvoch faktických poznámkach, ako na dvoch poslancov vo faktickej poznámke, lebo ste nás tak zmiešali s kolegom Janišom. A vidím, že vám nedalo nevystúpiť, keď hovoria opoziční poslanci. To je taká prvá poznámočka.

    Ak hovoríte, že rozumní poslanci s tým nevystupujú, no myslím si, že je to taká jemná malá urážka, ale je to veľmi elegantné od vás v tomto vašom vystúpení, lebo vy viete byť oveľa adresnejší. To je povedané tak na odľahčenie.

    A teraz konkrétne. Ja som pochválila ešte tie body 3, 4, 5 v tom vašom zákone, v tej televíznej relácii. Totiž som povedala, že ak má zmysel ten zákon, tak ho má len v tomto bode, ale neviem, či je to teraz dôležité, pretože my vieme vztiahnuť aj disciplinárne konanie na poslanca za závažné porušenie poslaneckého sľubu, lebo ak niekto urobí podvod v Národnej rade, že podpíše kolegu, čokoľvek iné urobí, čo zo zákona nemôže urobiť, tak si myslím, že je aj disciplinárne stíhateľný. A vy na to ale ste v relácii zareagovali, že to je to dôležité, ale je tam dôležitejšie práve to overovanie a elektronizácia a tak ďalej. Čiže nechcem polemizovať.

    Pán podpredseda, ruku na srdce, kedy podpisovali hárky overovatelia? Ja som bola dlhodobo overovateľ za vlády pána Mečiara štyri roky, nikdy sa podpisové hárky neoverovali. Podpisujú sa uznesenia, zápisnice. A ak ste zaviedli možno takýto štýl, no neviem, čo sa tým cieli, lebo nikto nemôže overiť to, že ten podpis poslanca na tej listine je ten, že tu bol, je pravý a tak ďalej. Takže si myslím, že toto je...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Vaľová. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda, že si dostatočne vysvetlil túto novelu, pretože pred chvíľou to bolo vyčítané nám ako koaličným poslancom, že ju nečítame. Ja si myslím, že pani Sabolová ju nečítala dostatočne a nedočítala ju dokonca, aj keď je taká krátka. Takže si myslím, že bolo to veľmi dobré vystúpenie a bolo potrebné vysvetliť veci, ktoré niekto nedočíta. Ďakujem.

  • Posledný s faktickou poznámkou je pán poslanec Stanislav Kahanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán podpredseda, keby ste mali dlhšie vystúpenie, možno by to bolo dynamickejšie, lebo ku koncu to naberalo dynamiku. Ale možno by bolo oveľa dynamickejšie to, keby sme nekľučkovali pred tým, keď sa ten prípad začal medializovať, keď sme hľadali všetky možné cesty, ako tento prípad sa nedá minimálne morálne a eticky odsúdiť. To predsa nie je normálne, aby sme sa podpisovali jeden za druhého. A pritom obdobný inštitút je zavedený o tom, že poslanec nemôže hlasovať jeden za druhého. Aký je v tom rozdiel, aby sme mohli toto analogicky odsúdiť? Čiže je to jasný priestupok. To, že to dáme do zákona, je síce jedna z možností, ale podstatné je na tom vždy to, či sa to bude kontrolovať a dodržiavať. A si myslím, že v priestore na overovanie nebudú mať overovatelia dostatok možností na to, aby mohli zodpovedne podpisovať, či niektorý poslanec sa tam podpísal identicky alebo nie. Predsa overovatelia nemôžu rozoznávať podpisy ako nejaké čítacie zariadenie. Takže myslím si, že tá dynamika by bola práve v tom nenaťahovaní času, ako ospravedlňovať tento krok celý čas, ktorý ubiehal až dodnes. A výsledok je, že máme tu novelu, kde chceme, dá sa povedať, namočiť overovateľov do toho, čo nie sú schopní v rámci fyzických možností vykonávať. Ďakujem.

  • S reakciou na vystúpenie predrečníkov vo faktických poznámkach bude teraz vystupovať pán podpredseda Číž. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No ďakujem, predpokladám, za úprimne mierené faktické poznámky, len naozaj zlyháva moja logika. Mám problém komunikačný, pani poslankyňa. Tak na jednej strane hovoríte, netreba meniť právnu úpravu. Na druhej strane hovoríte, overovatelia nemôžu sedieť a overovať žiadne podpisy, pretože tam celý čas nesedia. A pán predseda Národnej rady, ktorý má zisťovať, či ten podpis je pravý alebo nie je pravý, ten má akú možnosť tam sedieť celý deň a sledovať, ako to tam vyzerá? Veď tam sú evidentné nelogickosti, vážené kolegyne. O toto mi išlo, ak som hovoril o tom džentlmenstve, že naozaj toto môže ospravedlniť len klasická opozičná a účelová rétorika, nechceme hľadať riešenia zmysluplné. Predsa ak raz nemôžu overovatelia, tvrdíte vy, nič overovať, tak v takom prípade nemôže ani predseda nič overovať. To znamená, treba zmeniť právnu úpravu a treba tú zodpovednosť založiť. Ak tam budú nejaké ďalšie problémy, pani poslankyňa, v druhom čítaní s veľkou radosťou budeme zvažovať všetky vaše doplňujúce návrhy, príp. pokiaľ ich budete mať, aby sme to urobili tak, aby zbytočne sa nedalo osočovať úplne bezbreho vedenie parlamentu za niečo, čo nemôže urobiť. V tom je ten veľký problém. Poďme nájsť korektné riešenie. A tento návrh toto korektné riešenie ponúka. Je tam elektronický podpis v plnom rozsahu, to znamená, kto sa tu v sále prezentuje cez elektronické zariadenie, je prítomný. Tí, ktorí z rôznych dôvodov to nechcú urobiť, sa môžu podpísať na tú listinu. Overovatelia môžu najlepšie zistiť, nie predseda Národnej rady, overovatelia môžu zistiť, aká je situácia. A ak sa nám bude zdať toto opatrenie nedostatočné, kedykoľvek sa k nemu môžeme vrátiť, len musíme sa snažiť o elementárnu komunikáciu, lebo potom naše snaženia o korektné riešenie, bohužiaľ, sú bez odozvy a mení sa to na bohapustý politický boj. Ďakujem pekne, teda, prepáčte, ďakujem pekne pánovi podpredsedovi Hortovi, že mi umožnil vystúpiť.

    Teraz rovnako mi dovoľte, aby som vám oznámil, že požiadal pán podpredseda v zmysle rokovacieho poriadku o slovo, takže slovo má pán podpredseda Hort.

  • Ruch v sále.

  • Gyula, pokoj. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda parlamentu, vážený pán spravodajca, ctené kolegyne, kolegovia, na ostatnej schôdzi Národnej rady pán predseda parlamentu v súlade s rokovacím poriadkom a s § 28 mimo akéhokoľvek bodu, ktorý by s tým súvisel, požiadal o vystúpenie v Národnej rade, ktoré bolo zamerané vlastne na jednu jedinú vec. A nebudem to citovať, máme ten prepis k dispozícii, ale v podstate meritum toho jeho vystúpenia bolo, ako opozícia znehodnocuje dobré meno parlamentu medzi občanmi Slovenskej republiky a ako sa tu umelo zo strany nás, opozičných poslancov, vytvára hystéria, doslova tam bola spomenutá dehonestácia, myslím, slovenského parlamentu a parlamentarizmu, po tom, ako parlament nadobudol lepšie meno v očiach občanov. No, priatelia, bola to reakcia na to, čo bolo v novinách pomenované ako koaličný parlamentný škandál. Dnes päť miliónov občanov vie, že sa v Národnej rade udial jeden hlúpy pokus, jeden detinský pokus o podvod, ktorý nevyšiel. Nebolo to preto, že by to bola rozpútala opozícia, prišli na to médiá. Prišli na to médiá v priamom prenose. A aký bol postup? A teraz poprosím, aby ste do toho nevťahovali nás, opozíciu. Ja sa pýtam, aký bol postup pri postavení sa voči tomuto zisteniu chlapsky a tvárou v tvár. Najskôr to bolo zametené pod koberec po rozhovore predsedu parlamentu s dotyčnými pánmi poslancami, kde sa konštatovalo, že sa nič nestalo, potom, čo päť miliónov ľudí v priamom prenose videlo, že to bol naozaj pokus o nejaký primitívny a hlúpy podvod, nasledovalo vystúpenie predsedu parlamentu, pomerne emotívne, ktoré som už spomínal, o tom, ako my očierňujeme a znevažujeme parlament. No a vrcholom bolo, keď som sa dozvedel, že napriek tomu, že pán predseda parlamentu povedal, že on nebude robiť žiadneho policajta, ani to nebude preverovať, vytiahol, a počúvajme to dobre, z 13. 9. 2007 akúsi prezenčnú listinu, ktorá mala dokazovať, že podpis Dzurindu je iný doobeda a iný poobede, myslím, že tak to nejako bolo konštatované. No a teraz je štvrtý bod riešenia tohto škandálu a máme tu na stole návrh zákona, ktorý by mal s definitívnou platnosťou túto vec vyriešiť.

    Miesto toho, aby sme sa venovali tomu, čo parlament riešiť má, tak na základe toho, že sa nevieme chlapsky postaviť k nejakému prešľapu alebo k chybe, sa ideme dnes zabávať sami sebou, zosmiešňujeme týmto parlament, hovorí sa tu o tom, že to majú iba potom na starosti overovatelia a tak ďalej. Ja som si ten zákon dočítal a som presvedčený, že absolútne nič nerieši.

    V tejto chvíli mám pocit, že treba spomenúť tri citáty: „Mojou osobnou iniciatívou bude, aby sme zvýšili akceptáciu parlamentu u občanov.“ Ďalší je: „Nemalý význam prikladáme práve ochrane demokracie.“ A posledný je: „Čo by malo charakterizovať nový parlament? Konsenzus, spolupráca a rešpekt.“ Áno sú to slová pána predsedu z jeho úvodného prejavu, ktoré sú veľmi určite dobre mienené. Aj tieto ciele sú chvályhodné. Aká je ale momentálne realita? Viete, keď sa vám povie, že dvojaký meter sa používa na koalíciu a na opozíciu, tak to neradi počujete. Máme za sebou na základe vašej iniciatívy zasadania imunitného výboru ku kauze Pado a Kužma. Neurobili nič iné, iba povedali svoj názor, povedali ho expresívne a odrazu sme sa dozvedeli, že budú riešení na tomto výbore. Niečo o tom dvojakom metri viem aj ja. Pokračuje kauza, kde som sa normálne ľudsky ospravedlnil, vrátil som peniaze, ale treba volať stále médiá, treba volať kamery. Najnovšie sa výbor pre nezlučiteľnosť funkcií bude vraj zabávať Ivanom Miklošom. Je zaujímavé, že teraz, keď sa udeje takéto niečo, tak pani Zmajkovičová so svojou iniciatívou mlčí. Nedozvedáme sa nič, jej názor, akým spôsobom by sme sa mali zapodievať tým, čo sa tu udialo. Čiže škandál sa nerieši, ten sa zametie. Dokonca keď pán poslanec Chelemendik povie, že chce, aby sme ho dali k dispozícii vyšetrovateľom, napriek tomu, že na výbore za to hlasujú všetci poslanci aj vrátane koaličných, tak potom tu odrazu bez zdôvodnenia sa poslanec nevydá, hoci on sám o to žiada. Ako sa dá nazvať takéto konanie, ak nie dvojitý meter alebo dvojaký meter.

    Ja nechcem byť osobný, ale poviem, pán predseda, keď si na začiatku sa angažoval v akejsi komisii pre ústavu a pre zmenu rokovacieho poriadku, tak sme chceli vedieť, v čom je to, čím sa treba zaoberať, čo treba zlepšiť, aký je minimálny pohľad vás, koaličných poslancov. Nedozvedeli sme sa to. Keď sme potom zistili, akým spôsobom sa tu začína používať ten dvojaký meter, no tak sme sa do tej komisie definitívne neprihlásili. Dnes ona už tuším okrem zástupcov Smeru nemá nikoho iného. Čiže nedopadlo to celkom dobre s tou iniciatívou z tvojej strany.

    Keď sme tu zažili problém, keď pani poslankyňa nezvládla hlasovanie a keď sa tu stala chyba, ja nepochybujem o tom, že si to urobil v dobrej viere, ale aj ústavní právnici a nezávislí odborníci hovorili o tom, že takto sa postupovať nemá, že to je v rozpore s ústavou. Opäť, nič sa neporušilo, miesto toho, aby sa chlapsky povedalo, že sa stala chyba. Dokonca teraz sa dozvedám v ostatnom príbehu, že za to všetko vraj môže Radičová. To bolo pre mňa úžasné zistenie.

    Príbeh imunity. To som si do dnešného dňa nevedel vysvetliť. Keď sme s niečím takým prichádzali my, tak sa za to nesmelo hlasovať. Keď prídeš ty s tým sám dvakrát, ani len vlastní poslanci ti to neschvália, tak nespomínam si, že by takýmto spôsobom bol niekedy tento parlament dehonestovaný.

    No a teraz zabávame občanov sami sebou. Opäť zabávame občanov sami sebou miesto jedného normálneho chlapského prístupu. A to je to, kvôli čomu treba tu vystúpiť a povedať riešenie, a nie hľadať bič na seba. Veď hádam sme všetci normálni a zodpovední. A keď sa chyba stane, tak treba povedať, chyba sa stala. Miesto toho to odťahujeme, vymýšľame zákony.

    Viete, vážené kolegyne a kolegovia z koalície, veľa sa hovorí o novej politickej kultúre. Vždy to tak bolo a vždy to tak bude, že tú politickú kultúru nastavuje ten, kto má moc, kto môže ukázať noblesu, kto môže ukázať veľkorysosť, kto môže ukázať, akým spôsobom to myslí s demokraciou úprimne. Ako ste to nastavili vy? Ja som to niekedy aj povedal. Naozaj máme pocit a nielen pocit, lebo ten sa už začína stavať presvedčením, že z parlamentu sa spravil nástroj škandalizovania opozície. To nie sú naše slová, to sú vaše slová, že nepotrebujete opozíciu, mala by podporovať vládu alebo by mala sedieť doma alebo nebodaj v base.

    Čiže chcem len povedať na záver, že problém nie je v systéme, ktorý tu chcete meniť, problém je v arogancii moci. A nad tým sa veľmi treba zamyslieť, pretože tadiaľto cesta nevedie. Z tohto dôvodu my to, samozrejme, nepodporíme. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Jarjabek, Sabolová, Zelník, Petrák, Rydlo. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Jarjabek.

  • Pán poslanec, musím na vás zareagovať, hoci som si tisíckrát povedal, že reagovať nebudem na vás. Mňa skutočne vždy vie neuveriteľne vytočiť to vaše štylizovanie sa do istého politického martýrstva. Robíte to presne, je v tom istá dekadencia ľudská z vašej strany, ktorá naozaj len potrebuje z našej strany istú dávku politickej veľkorysosti, to nie sú ani problematické veci, čo vy hovoríte, to je niekedy aj úplne nedefinovateľné, aby sme na to nereagovali patrične iným spôsobom ako korektne. Mňa najviac štve z vašej strany tá úprimná falošnosť. Vy už klamete, pán poslanec, sám seba a naozaj tomu aj úprimne veríte. To je na tom to najhroznejšie, a preto sa na vás dosť ťažko reaguje. Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne. Ja využívam tú možnosť reagovať vo faktickej poznámke v rozprave. Jeden veľmi milý nápad ma napadol teraz, že bolo by veľmi dobré, keby nám poradili, ako treba pripraviť rokovací poriadok tak, aby bol dobrý. A myslím si, že v tom by asi bolo dobré, keby sa vyjadril aj pán poslanec Rafaj, aj pán poslanec Slota, lebo myslím, že celé toto vzniklo práve z toho, že ideme meniť systém, lebo je to o zodpovednosti, a možnože keby pán poslanec nám povedal, ako by mal vyzerať rokovací poriadok, aby do budúcnosti k takým veciam nedochádzalo, myslím si, že by to bolo najlepšie.

  • Hlas z pléna.

  • Nerozumiem a nepočujem, čo hovorí pán kolega Rafaj, nech rozpráva do mikrofónu, nepočuť ho. Ale myslím si, že to by bolo také vtipné, myslím, milé, lebo by sme vedeli s istotou, že ten rokovák bude urobený dobre.

  • Teraz má slovo pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, vznikla tu istá situácia, ktorú sa predseda Národnej rady pokúša riešiť v predloženom zákone. Ja to chápem tak, je to prvé čítanie, ktoré hovorí o tom, že je tu snaha riešiť istý problém. Ak teda je tu nejaké podozrenie a podozrievanie, že niekto by v budúcnosti mohol nejakým spôsobom spochybňovať podpisy poslancov, či to už je úplne správne alebo úplne definitívne riešenie, to sa ukáže v druhom čítaní. Je na všetkých nás, ak teda si myslíme, že teda malo by to riešenie byť nejaké iné, bude to vo výboroch, bude to v Národnej rade, nech sa páči, príďte s pozmeňujúcimi návrhmi, môžete to tuná predniesť. Môžeme sa dohodnúť na konsenze a môže to byť dobrý zákon. Ale prečo obviňujete v prvom čítaní niekoho z toho, ktorého ste predtým nabádali, že mal to riešiť. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pán poslanec Petrák s faktickou.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, vy ste vážne humorista. Povedali ste pred chvíľočkou, že „pochybil som, vrátil som peniaze a parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií sa naďalej zaoberá mojou kauzou“. A ak budem pokračovať v tejto vašej zvrátenej logike, to znamená, ak sa prichytí zlodej pri čine, pri vykrádaní banky, vráti peniaze, tak jednoducho ak odíde, ako môžu tie zvrátené súdy sa vôbec zaoberať jeho prípadom? To je vaša logika pri pohľade na racionálne riešenie problémov.

    Vraj sa snaží koalícia opozíciu vytesniť mimo priestoru parlamentu, škandalizovať ju. A vy chcete povedať, že parlamentné výbory sa majú zaoberať iba koaličnými poslancami, že, nedajboh, keď príde oznámenie od občanov, od inštitúcií na opozičného poslanca, to je nedotknuteľný chránený druh?

    Idete mi rozprávať o tom, že vládna moc by mala mať určitú kultúru a noblesu a mala by sa povznášať nad určité prehrešky? A ja sa vás chcem spýtať: A vy ste ako preukazovali určitú noblesu, kultúru politickú v predchádzajúcom období? Bolo to tými kauzami, že ste kupovali poslancov? Toto bola tá kultúra, na ktorú máme teraz my naskočiť?

    Ja osobne si myslím, pán kolega, že bolo by treba trošku si sadnúť do kúta, popremýšľať, zamyslieť sa nad svojimi výrokmi a potom možno vystúpiť opätovne s trošku zmeneným pohľadom na svet.

  • Teraz má slovo pán poslanec Rydlo s faktickou.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Mám iba krátku poznámku.

    Po prvé. Keď predseda parlamentu navrhol, aby sa zriadila komisia na revíziu ústavy a na revíziu rokovacieho poriadku, tak mal veľmi dobrú myšlienku. Bohužiaľ, nie každý ho takto pochopil.

    Po druhé. V návrhu pána predsedu parlamentu, pokiaľ ide o revíziu rokovacieho poriadku, mi chýba jeden paragraf, to znamená, že zrušíme podpisovanie poslancov, ktorí prichádzajú, zrušíme prezenčky. Máme parlamenty, pozrime si ich v susedných krajinách. Zoberte si Maďarskú republiku, zoberte si niektoré iné parlamenty. Takýto inštitút ani len nepoznajú. Zoberte si britský parlament. Tam sa niekedy poslanci neukážu týždne, mesiace a nikomu to neprekáža.

    A tretia vec. Chcem povedať jednu vec z toho, čo sa tu odohráva k takejto, prepytujem, zbytočnej záležitosti. Prosím všemohúceho Pána Boha, aby tento národ, resp. jeho volených zástupcov pri zdravom rozume zachovať ráčil. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S reakciou sa hlásite, pán podpredseda? Zapnite, prosím, mikrofón.

  • Ja len by som chcel pánovi Petrákovi povedať, že neželám mu, aby sa dožil toho, čo je šikanovanie a škandalizovanie rodinných príslušníkov a rodiny. A nespomínam si, že by sa niečo také niekedy stalo v období, keď sme my boli pri moci tu v parlamente. Ďakujem pekne.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili všetci riadne prihlásení, vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Navrhovateľ, nech sa páči, má slovo. Požiadal o slovo pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, len stále pretrvávajúca úcta k inštitútu slovenského parlamentu ma bude teraz držať na uzde a v rámcoch, aby som nereagoval na tie neuveriteľné osobné útoky a invektívy. A predsa len, aj keď tu nie je pán Janiš, dovoľte tak trošku s humorom povedať, keď som počúval, čo všetko bol schopný nakumulovať a vyprodukovať, o pánovi podpredsedovi Hortovi ani nehovorím, tak prišlo mi na um, že je až škoda, že Napoleon nemal pána Janiša a Horta za propagandistov, pretože dodnes by nikto nevedel, že pri Waterloo prehral.

    A teraz poďme vážne k tej problematike. Nebudem reagovať na tie neuveriteľné útoky, skúsim teraz racionálne hovoriť. Ten návrh predovšetkým naozaj ide do oblasti zmeny práce s dátami v Národnej rade. To je to, čo sme nazvali elektronizácia. Tie výstupy podľa mňa budú veľmi efektívne od predloženia lehoty na pracovanie s informáciou dátami až po relevantné ekonomické úspory, ktoré to prinesie. Ja súhlasím, a nakoniec sme to na grémiu riešili niekoľkokrát, že možno to mohlo mať podobu len uznesenia, ktoré by sme prijali, ale legislatívna záväznosť má určite väčšiu právnu silu.

    A to druhé, čo je podstatné, a plne sa stotožňujem s tými názormi, je, aby sme postúpili tento návrh do druhého čítania. A som to na poslaneckom grémiu avizoval, budem ďalej mať tú ambíciu bez ohľadu na to, čo si niektorí, to chcem zdôrazniť, niektorí ľudia, ktorí sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky, myslia, prečo takýmto spôsobom vystupujú, hľadať medzi všetkými vami, tými, ktorých si nesmierne vážim a pre ktorých nebudem bez ohľadu na to, kto bude, čo rozprávať, vždy mieru porozumenia, konsenzu, jednoducho to, čo je mi ako človeku prirodzene vlastné, a spôsob, aby sme našli také riešenie, ktoré jednoducho bude nie pre nás konkrétnych ľudí, ale ktoré bude riešením pre parlament a bude postupom pre dôveryhodnosť. Chvalabohu, o dôveryhodnosti nerozhoduje pán Janiš a pán Hort svojimi výplodmi, ale ľudia. A ľudia dnes na Slovensku veľmi dobre vedia, ak tento parlament prijíma veci, ktoré idú smerom k ľuďom, ktoré riešia ich konkrétnu situáciu a riešia ich konkrétne životné podmienky, čo je a čo nie je dôveryhodnosť. Viete, existujú dva typy politiky. A možno z toho vzniká najväčší problém. Ten jeden je otázka reality konkrétnych, pragmatických, ale politicky hodnotových riešení. A ten druhý, to je to, čo dnes predvádza SDKÚ. A to je jednoducho politika fóbie, strašenia, výkladov, útokov na mentálnu úroveň ľudí. Jednoducho toto ja nikdy neprijmem bez ohľadu na to, čo budú ľudia, o morálnych kvalitách ktorých si môžem myslieť čokoľvek, ale dostali mandát od svojich voličov, si myslieť. A ten volič to nakoniec v tých voľbách, pretože to je ten najvyšší demokratický inštitút, rozhodne.

    Chcem vás požiadať, aby sme išli s tým do druhého čítania. A poďme tam, pretože ja súhlasím aj s pani Sabolovou, aj s pánom podpredsedom Čížom, tá snaha bola naozaj úprimná hľadať čosi, čo v budúcnosti môže eliminovať akékoľvek zbytočné tenzie a napätia z pohľadu voliča a občana na prácu našu a na prácu celého parlamentu. Preto vás chcem požiadať, poďme do toho druhého čítania. Ak nájdeme riešenia alebo ak sa zhodneme na tom, pretože o tom to je, je to o našej morálke, o našom správaní, že bude konečná podoba dokonca bez podpisu na listine, tak to bude tak.

    Ja budem mať tú ambíciu, tak ako som to avizoval, aby sme sa stretli na grémiu. A tak ako sme dospeli, napriek tomu, že v tom prvotnom návrhu bolo veľmi veľa pozmeňujúcich návrhov zo strán poslaneckých klubov, dostali sme, zapracovali sme to. A ten relatívne rozsiahly materiál o tom, ako bude fungovať Národná rada pri práci s dátami, s návrhmi zákonov, nakoniec je výsledkom širokej politickej dohody naprieč všetkými poslaneckými klubmi, že sa nám to podarí aj v tomto návrhu zákona.

    Takže ďakujem veľmi pekne všetkým tým, ktorí, dúfam, pochopili tento náš zámer s pánom podpredsedom Čížom. A dúfam, že naozaj sa stretneme na grémiu ešte pred samotným rokovaním, pretože verím, že prejde návrh tejto novely hlavne kvôli tomu, aby fungoval elektronicky parlament, do druhého čítania. A tam môžeme rozumne, všetci spoločne hľadať také konečné riešenie, ktoré naozaj nebude spochybniteľné. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete vystúpiť na záver? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Milé dámy, vážení páni, jedným z práv spravodajcu v prvom čítaní je rozhodnúť sa, či navrhne prerokovať predložený návrh v druhom čítaní alebo nie. Chcem povedať, že napriek tomu, že si uvedomujem, že Slovenská republika má v súčasnosti vážnejšie problémy, napr. prístupový proces k prijatiu eura, a hospodárskych a ekonomických zákonov, ktoré sa týkajú života občanov, je hodne, rozhodol som sa podporiť prerokovanie tohto návrhu v druhom čítaní, pretože som videl, že je vôľa tak na strane koalície, ako aj na strane opozície takýto zákon prijať. Preto ma prekvapuje súčasné stanovisko opozície, najmä Kresťanskodemokratického hnutia, keď pán poslanec a podpredseda Kresťanskodemokratického hnutia pán Lipšic predložil návrh novely rokovacieho poriadku, ktorá má práve tento problém riešiť, a predsedníčka poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia teraz hovorí, že to riešiť netreba. Vidím tu istú dvojtvárnosť, schizofréniu, napriek tomu si myslím, že je dobré vecne sa tejto problematike venovať. A keď nájdeme zhodu v druhom čítaní na tom, že ani jedno, ani druhé riešenie nie je potrebné a že Národná rada tak, ako má upravený rokovací poriadok, môže naďalej bez spochybňovania podpisovania poslancov fungovať, tak je to v poriadku, tak to prijmeme a budeme teda týmto spôsobom žiť ďalej. Ale bolo by dobré, keby politické strany, keď sa rozhodnú nejaký problém riešiť, boli vo svojich postojoch konzistentné, aby sa dalo potom o tieto stanoviská oprieť. Ďakujem za pozornosť.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A ďalším bodom je

    správa predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o opatreniach, ktoré vykonal vo veci evidencie účasti poslancov na rokovacích dňoch schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dávam slovo predsedovi Národnej rady Pavlovi Paškovi, aby správu podal. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Kontinuálne prejdeme v téme do modu, ktorý vyplynul z prijatia návrhu počas rokovania a schvaľovania programu 21. schôdze. Myslím, že samotná rozprava k návrhu novely zákona o rokovacom poriadku veľmi jasne vystihla a definovala, od čoho sa takýto návrh odvinul. A nakoniec aj tie postoje, ktoré zazneli, sú najlepší dôkaz o tom, že pravdepodobne aj to, čo informácia, ktorú podám, budem obsahovať, dúfam, bude postačujúce.

    Je tak trošku ale paradoxom, a využijem tento priestor na to, aby som povedal, bez toho, že by som chcel iritovať opäť koalično-opozičné vzťahy, že sa pod tlakom médií, bez toho, aby existovala akákoľvek relevantná podoba dôkazu, začali používať výrazy podvod, zneužitie. Ja som dodnes nevidel žiadne relevantné dôkazy o tom. Aj z právneho pohľadu pán poslanec uznal svoj podpis a tým naplnil aj vlastne samotnú podstatu tohto problému. Niekomu to ale vyhovovalo.

    Ale poďme na tie konečné riešenia. Tie riešenia mali podobu návrhu novely zákona o rokovacom poriadku. Je tak trošku ale paradoxné, že na jednej strane aj tí, ktorí najprv v tom obrovskom boome a expozícii tohto problému volali po akýchsi nápravách a opatreniach, dnes konštatujú, a snaha o opatrenie prišla v podobe návrhu novely zákona o rokovacom poriadku, že to nie je potrebné, že ten stav je dostačujúci a že je to o morálke a o správaní každého z nás. Ja s tým nemám problém vyjadriť súhlas. A tak ako som to povedal pred chvíľočkou pri záverečnom slove k návrhu novely zákona o rokovacom poriadku, myslím si, že to najlepšie opatrenie bude vnútri každého z nás, to najlepšie opatrenie bude naša predstava a náš záväzok voči voličom, ktorí nás do týchto parlamentných lavíc posadili, to najlepšie opatrenie bude viera v to, že ľudia cítia a vedia ohodnotiť, kto to myslí úprimne a kto využíva priestor na to, aby vytváral iný obraz, ako je realita, tým najlepším opatrením bude, ak sa budeme schopní postaviť v budúcich voľbách pred našich voličov s cťou a povedať im, ako sme to vlastne mysleli s naším programom, ako sme ho naplnili. A budú to práve voliči, ktorí nám to „spočítajú“, pretože vedia čítať, vedia písať, ale hlavne žijú reálny život, ktorý my z týchto našich parlamentných lavíc ovplyvňujeme. Ďakujem pekne.

  • Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Frešo, pán poslanec Abrhan. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči.

  • Neviem, či pri správe sa môže vymeniť predkladateľ, ale myslím si, že sú aj iné potreby, ktoré človek musí mať, takže, áno, je jasné tu, radšej by som zniesla prázdne miesto, lebo...

  • , ale v dobrom, lebo k pôvodnému zákonu by som tu čakala, že tu bude pán kolega, pán podpredseda Číž, lebo je spoločne predkladateľ.

    Ale ja by som bola veľmi rada, trošku musím natiahnuť ten čas, aby prišiel pán predseda, lebo ja chcem jemu adresovať slová k tým jeho pár odrážkam. Už keď sme sa nedostali k písomnej správe. Dnes som si podpisovala stenozáznam, kde bol ten návrh za tri poslanecké kluby. V odôvodnení bolo povedané, že bola by som rada, aby sme to dostali na písme, aby bolo zjavné a jasné každému, ako sa vysporiadal predseda parlamentu s touto skutočnosťou. No keďže to na písme nie je, tak počuli sme kratučkú správu. Ja sa teším, že tie správy nie sú obsiahle, lebo myšlienky sa dajú lepšie zachytiť, lebo ak by boli príliš dlhé, bolo by veľmi ťažké nájsť tú hlavnú ideu. Verím, že pán predseda príde a ešte môžem chvíľočku v tom svojom úvode hovoriť o tých dvoch termínoch, ktoré použil, že sa tu hovorí o podvode, o zneužití. Áno, každý to hovorí s podmienkou, že tu mohlo dôjsť k podvodu.

    Už tá predchádzajúca diskusia nebola vecná k zákonu, treba povedať, ale bola viac-menej aj k tej téme a k správe. A myslím si, že aj tam padla otázka, už teraz neviem, či to bolo od pána podpredsedu alebo od niektorých z kolegov, ale je úplne jasné, že existuje dôkazný nejaký materiál, ktorý mi dáva možnosť položiť pánu predsedovi jednu otázku, keď povedal: „Pán Slota uznal podpis a teda niet čo ďalej o tom rokovať.“ Ja dávam otázku pánu predsedovi parlamentu, kedy sa stihol pán Slota podpísať, keď nebol v Národnej rade tieto dva dni. Totiž môže byť, že to je aj jeho podpis, ak už nechceme hovoriť o tom, že ten podpis je spochybniteľný. Ale kedy to stihol podpísať, keď tu nebol? To je moja základná otázka. A potom môžeme aj na mandátovom výbore oveľa jednoduchšie vo štvrtok rokovať.

    Návrh zákona, ktorý predložili páni kolegovia, pán predseda a pán podpredseda, má byť akousi nápravou za to, že opozícia žiadala nápravu a vyvodenie nejakých dôsledkov pri skutočnostiach, ktoré sa tu stali. Ja som dosť dlho v Národnej rade, ale nepamätám si za roky 1994 až 2008, aby k takejto skutočnosti v Národnej rade došlo. Myslím si, že médiá boli vždy ako osy živé aj v čase, keď sme boli v opozícii, keď sme boli v koalícii, čiže ak by bolo k takýmto skutočnostiam dochádzalo, určite by to neboli nechali tak.

    Veľmi ma teší, že pán predseda konštatoval, že najlepšie opatrenia sú opatrenia, ktoré urobíme a vyvodíme sami v sebe, pretože si myslím, že mnohí z vás tak, ako tu sedíte, a možno povedať, že všetci z vás, ktorí tu sedíte, ste tí, ktorí ste zodpovední, aspoň tú základnú povinnosť tej prezentácie podpisom v Národnej rade robíte určite osobne. A voliči nám to spočítajú. Samozrejme, nám to spočítajú voliči, ale pre mňa sú niekedy aj tie výsledky veľmi zaujímavé.

    A dovolím si povedať možno aj takú trošku politickú poznámku. A týka sa Slovenskej národnej strany. Totiž pre mňa politik, ako ho ja poznám od roku 1994, pán poslanec Slota je politik nedôveryhodný. A preto sa čudujem, že na Slovensku je toľko ľudí, ktorí vidia v jeho politike nejaké geniálne výsledky. A dávajú miesto tejto politickej strane na čele s takýmto politikom, viď jeho práca v Žiline a odkrývané veci, viď jeho účasť v Národnej rade. Mne nechýba poslanec, žiadny poslanec mi nechýba v Národnej rade, je to na jeho zodpovednosti, ale pýtam sa aj voličov, ak toto má ísť von a toto je verejná informácia, pýtam sa teda aj voličov, ako sledujú jednotlivých poslancov, nielen ich účasť v parlamente, ale aj v tom, ako sa vyjadrujú, ako si ctia druhých ľudí, ako sú schopní urážať, ako sú schopní sa vyjadrovať v médiách. Čiže, hovorím, nejde o to, či ten poslanec tu sedí, mne ten poslanec nechýba, možno je oveľa väčší kľud a pokoj, ak niektorý poslanec v parlamente nie je, ale myslím si, že to opatrenie je najlepšie, ak ho vyvodí v sebe.

    Keďže správa nebola dlhá a dočkala som sa pána predsedu, tak by som sa ho ešte raz opýtala rada na tú moju jednu otázku, ktorú som si dala s veľkým výkričníkom, ktorá sa týka výroku: „Pán Slota uznal podpis a teda niet čo riešiť.“ Ja sa chcem ale opýtať, kedy stihol pán poslanec Slota podpísať prezenčnú listinu, keď tu nebol dva dni. A kamera alebo ten záznam, alebo možno tým pádom aj svedkovia, ktorí sa tejto veci zhostili a ktorí túto vec celú zverejnili, snáď vedeli a videli, či tie podpisy tam sami prišli. Možnože sa to dá tak urobiť, možno dnes existuje nejaký copyright, ktorý vyjde na povrch po istom čase, keď už je rokovanie Národnej rady. Ale pýtam sa, kedy stihol pán poslanec sa zapísať, keď nebol dva dni v Národnej rade. Toto je moja vážna otázka.

    A k tej správe niečo. Môžeme ju zobrať na vedomie, lebo očakávala som, tak, pán predseda, ako to bolo v tom odôvodnení, že čo je na písme, to ostáva, že bude písomná správa. No ale keď nie je písomná, musíme sa stotožniť s takouto diskusiou, ktorá tým pádom nemôže byť ani vecná, lebo niet sa čoho adresne chytiť. Všetko je len povedané a všetko sa to povedané rozplynie. Takže bolo by veľmi dobré, keby sme vždy správy podávali písomne, informácie sú väčšinou ústne. Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej sa prihlásili pán poslanec Jarjabek, ďalej, pán podpredseda Číž, pán poslanec Zelník. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja len veľmi krátko poviem, pani poslankyňa, k tomu, čo ste hovorili. Nechajme to mentorovanie, lebo mentorovali ste. Mentorovali ste a dokonca ste šliapli do inej politickej strany, čo už naozaj neprináleží vám, nie vám, nikomu z nás.

    Hovorili ste a tvrdíte, že tu pán poslanec Slota nebol. Keď tvrdíte, že tu pán poslanec Slota nebol, to znamená, viete, kde bol. Povedzte, kde bol, keď tvrdíte stopercentne, že tu nebol. Veď to predsa nemá logiku, čo hovoríte.

    A okrem toho, vy robíte kauzu tam, kde mne je úplne jedno, či tu pán poslanec Slota bol alebo nebol preto, lebo tie podpisy tam predsa sú vôbec nie podstatné. Dôležité je predsa, pre mňa nie nadriadený predseda parlamentu, či som v koalícii alebo opozícii, ja predsa kandidujem za seba v rámci nejakej politickej strany. A pre mňa je môj nadriadený priamy, keď už teda používam tento zlý výraz. A ten hodnotí moju prácu v parlamente, mimo parlamentu, prácu ako poslanca. Tak celá táto debata je zavádzajúca.

    Ja sa pýtam úplne otvorene, čo je vás do toho, kde niektorý poslanec je alebo nie je. Čo je vás po tom? Veď o tom rozhodujú voliči, nie vy. A čo vás je po tom, ako rozhodnú voliči? No vás nebudú voliť jeho voliči. To je zlé? Z vášho pohľadu iste áno, môžete mu závidieť tie percentá.

    To je úplne o niečom inom. Táto debata podľa môjho názoru je totálne zvrátená preto, lebo ona úplne z iného uhla hovorí o práci poslanca. Veď je to nezmysel celé. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán podpredseda Číž, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani Sabolová, no my sme už taká pravdepodobne dvojica. Máme zrejme tú česť z toho titulu, že aj máme tie kluby. Nejako nás zvolili, dali nám dôveru. Môj problém je, že málokedy tak intenzívne pociťujem pri diskusii s vami, pani poslankyňa, že to štúdium práva aj tie osemnásťročné skúsenosti z parlamentu sú mi ale absolútne nanič, úplne nanič.

    Pani poslankyňa, ja mám tu česť byť podpredsedom parlamentu. Predseda parlamentu môže svojich podpredsedov pri výkone svojich právomocí poveriť aj v plnom rozsahu, aby ho zastupovali. Predsa len poslankyni s vašou skúsenosťou by nemala ujsť takáto elementárna vec. Ak ste sa chceli pobaviť alebo chceli ste mi niečo osobné naznačiť, tak potom mi to prepáčte.

    Iba ďalšia vec. Už to tu trošičku aj odznelo. Pani poslankyňa, odkiaľ vy tak bohorovne tvrdíte, že pán Slota tu nebol dva dni? Veď to je hlboko nezodpovedné tvrdiť. Predstavte si, že o vás by som tvrdil, že niekde ste boli a tak ďalej bez akýchkoľvek dôkazov. Čo na to poviete, keď ja tvrdím, pani poslankyňa, že pán Slota tu bol a videl som materiálny dôkaz, že tu bol?

    Problém je, že táto diskusia, ktorú tu vedieme, nemá zmysel. Ak sa to má zvrhnúť do budúcnosti, aby sme cez mediálny tlak začali naháňať poslancov nejakým spôsobom, ak to vy chcete, no my to skutočne nechceme. Parlament má pravdepodobne naozaj dimenzie, o ktorých tu už viacerí rečníci hovorili. A pri elementárnej znalosti parlamentarizmu sa dá na to ľahko prísť. Alebo budeme ten mediálny tlak, keď treba likvidovať nejakého poslanca, akceptovať, alebo nastolíme normálne štandardné pomery.

    Pani poslankyňa, na právnickej fakulte sa učí, že elementárnym predpokladom spravodlivosti je rovnaký meter na všetkých poslancov, na všetkých poslancov. To znamená presne v tých dimenziách, ako má posudzovať konanie pána Slotu, musí posudzovať všetkých ostatných poslancov.

    Patrí sa vnímať aj prostredie, v ktorom sa odohrávajú tieto procesy, ktoré mám kontrolovať. Vážne vám to úplne uniká? Aspoň trošku dôstojnosti a normálneho ľudského rozmeru treba preto, aby tento parlament zmysluplne...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Pán poslanec Zelník, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, každý má právo na svoj názor. Pre vás môžu byť politici dôveryhodní, nedôveryhodní, nakoniec o tom rozhodnú občania.

    Pýtali ste sa, kde bol pán Slota. Ste predsedníčkou poslaneckého klubu. Koľkí tam sedia z vášho poslaneckého klubu teraz páni poslanci? Prečo sa nepýtate sama seba a tých ostatných: Kde sú teda tí moji poslanci? Čo furt hľadáte triesku v oku niekoho, keď pred sebou máte plnú fúru dreva zloženú? Tak sa láskavo starajte o to, kde máte svojich poslancov a svoj poslanecký klub. Koľkí tam sedíte? Štyria? Kde teda sú tí ostatní? Ďakujem.

  • Reagovať bude pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči.

  • Poviem veľmi krátko. Ako občan...

  • Hlasy v sále.

  • Kolegovia, buďte takí dobrí, vydržte.

  • Som občan a tým pádom môžem svoj názor povedať.

    A, pán Jarjabek, že podpisy nie sú dôležité? Sú dôležité, pretože keď poslanec nehlasuje počas schôdze celý deň a nie je ani podpísaný a nie je ani ospravedlnený, má neospravedlnený deň. A dva takéto dni neospravedlnené mali by stáť poslanca plat.

    Čo je vás do toho, kde je poslanec? Mňa nezaujíma kde je poslanec. Ale každý poslanec ak nemá na to vážny dôvod, tak toto je jeho práca. A hlasovanie a prijímanie zákonov, tvorba legislatívy je tá, ktorá je naša zodpovednosť voči občanom. A tým pádom vás ani občania nezaujímajú.

    Mňa vôbec nezaujíma či pán Slota chodí alebo nechodí do parlamentu, ale ma zaujíma, kde bol, kedy stihol to podpísať alebo kde sú jeho hlasovania za tie dva dni, že sa dá preukázať , že má nárok, aj keď sa nepodpísal, ale on sa podpísal, na príslušenstvo, ktoré mu patrí.

    Pán poslanec Zelník, k tomu, koľkí tu sedia moji a koľkí tu sedia vaši a vy vládnete. Mňa to ani tak netrápi momentálne, koľkí tu sedia, ale moji poslanci boli na hlasovaní. Toto je rozhodujúci akt na to, aby sme prijímali zákony v tejto Národnej rade. A moji poslanci sa podpisujú sami osobne, tak ako sú na rokovaní Národnej rady, a hlasovaním potvrdzujú svoju účasť. Aj mňa mrzí, že by tí poslanci všetci tu mohli sedieť vo väčšom počte, lebo sme tí, ktorí tu sedíme viac a berieme to zodpovednejšie, ale sú takí, ktorí tu nie sú. Ale tak ako vás nič nie je do mojich, tak ani mňa nič nie je do vašich nie je, len ide tu o to, že tu...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďalej prihláseným do rozpravy je pán poslanec Pavol Frešo. Nech sa páči pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predseda, vážený pán navrhovateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, táto debata naozaj o správe, ktorú sme nedostali písomne, bola nám povedaná ústne, nadväzuje na to, čo bol návrh novely rokovacieho poriadku, tak ja plynulo z tej diskusie prejdem takisto, ako to pán predseda urobil ako jeden z overovateľov Národnej rady. Pán predseda, ja vám to úplne normálne poviem, ja v podobných kauzách nechcem byť tou osobou, ktorá vám bude tieto problémy riešiť, aby vy ste sa mohli odvolávať na to, že veď to aj Frešo podpísal, pričom tým pádom by bolo všetko v poriadku. To je na margo toho predloženého návrhu zmeny zákona o rokovacom poriadku.

    Čo sa týka tejto kauzy samotnej, ja si myslím, že naozaj máme tu mandátový a imunitný výbor, ktorý v tejto veci koná, a nech tento výbor koná a uvidíme, aký bude výsledok, ale to, čo považujem naozaj za zvrátené a komentovania vhodné a čo je môj hlavný dôvod, prečo som sa rozhodol vystúpiť k tomu, je správanie pána predsedu parlamentu a pána podpredsedu Číža.

    Pán predseda, po tom, čo táto kauza vypukla, mali ste viacero možností, ako to riešiť. Zvolili vás väčšinou. Vaša strana sa dostala legitímne do parlamentu. A vy z tých všetkých ste si vybrali jednu, ktorú považujem za veľmi, veľmi zlú, za zvrátenú a dokonca za absolútne neprijateľnú. A to bolo, že ste prišli sem za tento pult a veľmi ostro ste napadli súčasnú opozíciu, ste, samozrejme, napadli ako sociálny demokrat médiá k tomu. Je už obvyklé pre Smer – sociálnu demokraciu atakovať médiá, lebo zdá sa, že sloboda slova, to je hodnota, ktorá vám veľa nehovorí. Ale napadli ste opozíciu, ako keby ona bola zodpovedná za túto kauzu. Ale to predsa nie je pravda. To je kauza, ktorú máte vy riešiť v rámci svojej koalície, nakoľko máte všade väčšinu. Ja sám by som nechcel byť vo vašej pozícii ani v pozícii pána podpredsedu Číža chodiť tieto vaše riešenie obhajovať do médií, cítil by som sa trápne. Myslím si, že naozaj rôzne logické závady sú tam. Ale stále je to vaša vec.

    To, čo naozaj nechápem, je, a to som bol veľmi zvedavý, či nastane ten jav, keď tu začali padať naznačovania nielen tu na pôde parlamentu, ale dokonca aj v médiách o tom, že opoziční poslanci nejakým spôsobom falšujú podpisy. To je jednoducho drzé. Je to zlé. A považujem to za istý taký detinský spôsob, ako sa dostať z tejto situácie. Jednoducho je rozbité okno, s tým problém mám, možno ja, možno moji kamaráti, ale začnem rozprávať na druhú partiu, že aj ona rozbila okno niekedy, však si to vyhľadáme.

    Čakal som, že sem prídete vy alebo pán podpredseda Číž, ktorý, ak sa nemýlim, to dokonca v médiách aj avizoval, že ukážete, o čom rozprávate. Samozrejme, to by bola veľmi nepríjemná debata. Zatiaľ ste sa tomu vyhli. Stále to môžete urobiť. Ale považujem za absolútne neprijateľné, aby ste napádali opozíciu za kauzu, ktorú máte vo vlastnej koalícii. Ja si neviem naozaj predstaviť, ako hlboko morálne sme klesli, keď už hovoríme o úrovni tohto parlamentu, keď kauzou, s ktorou nemá ani jeden opozičný poslanec nič spoločného, ktorú médiá tam sediac v priestore im určenom nejakú našli a ktorú si môžeme doriešiť na výbore, ktorému je to príslušné, v ktorom máte tiež väčšinu, v parlamente, v ktorom máte tiež väčšinu, vy sa rozhodnete atakovať opozíciu. Naozaj ten dôvod je podľa mňa veľmi, veľmi zvrátený. Ja chápem, že sme dnes v takej situácii, že propaganda Smeru vedie boj s médiami, boj s opozíciou za každú cenu, len aby sa udržal pri vláde. To, že tým naozaj podkopávate základy demokracie a základy parlamentarizmu, to je zatiaľ v tejto chvíli verbálne, tak to vás absolútne netrápi. Preto som použil aj ten ironický tón v tom dodatku Smer – sociálna demokracia.

    Ja si myslím, že naozaj vaše vystupovanie aj k tlačovému zákonu, aj k tejto kauze svedčí o tom, že so slobodou tlače máte problém. S opozíciou máte trvale problém. Takisto aj pán premiér s ňou má trvale problém. Tie jeho výzvy a výrazy, keď hovorí o vlastizrade ekonomickej, keď rozpráva o tom, že opozícia by mala byť rada, že nie je vo väzení, to všetko sa nakoniec kumuluje do jedného už ďaleko nie demokratického, ale nenávistného mechanizmu zápasu medzi opozíciou a koalíciou.

    Tento krok bol veľmi nešťastný. Myslím si, že možno ste si to aj sami uvedomili, že možno by bolo dobré o tom povedať, ako s tým hodláte naložiť, dokonca ste spomínali aj iné mená, spomenuli ste viacerých opozičných poslancov, že možno by bolo dobré preskúmať podpisy opozičných poslancov. Naozaj aj pred verejnosťou to bola jedna špinavá hra. To, čo ste si navarili, v koalícii, akého koaličného partnera ste si vybrali, aké problémy s ním máte, či je to v súlade s vašou ja neviem proeurópskou, alebo humanistickou, alebo ja neviem ešte aké prívlastky si páni socialisti dávajú, orientáciou, to si vyriešte doma. Urobte si nejaký kongres. Tam si to vyriešte, ako chcete vyzerať smerom von, či sa chcete podobať viac na partiu pána Lukašenka alebo sa chcete podobať naozaj na nejakých humanistov. To je vec, ktorú si vyriešte sami. Ale prečo do toho ťaháte opozíciu, prečo atakujete médiá? Čo zlého spravili? Neurobili nič iné, len o niečom informovali. Keď vám to nesedí, tak dajte to na dajakú opravu, máte už najnovšie aj právo na odpoveď, môžete konať. A touto cestou aj vás, aj pána podpredsedu vyzývam, aby vysvetlil, z akého dôvodu a z akých vážnych príčin do tohto sa snažil namočiť opozíciu, menovite predsedu Dzurindu, ale aj iných ľudí, ktorých ste spomínali. Naozaj som na to zvedavý. Povedzte to. Vstaňte, povedzte to, ja budem takisto reagovať. To je všetko, čo som k tomu chcel povedať. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána kolegu sa prihlásili pán poslanec Petrák, pán poslanec Zelník, pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Mikloš, pán poslanec Rafaj, pán poslanec Brocka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    Slovo má pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. V podstate len jednu veľmi krátku reakciu na vystúpenie kolegu poviem. Pán kolega, keď ste tak veľmi často spomínali vo svojom vystúpení slovo demokracia, keď ste stotožňovali pôsobenie vládnej koalície s Lukašenkom, ja sa chcem spýtať, do akej kategórie patrí rozpustenie bratislavskej organizácie v podaní SDKÚ.

  • Pán poslanec Zelník, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, stále vychádzajú na povrch výsledky vášho vládnutia, predaj energetiky, tunelovanie tunelov a tak ďalej. Vy potrebujete len prekryť vašu minulosť, preto sa snažíte o vytvorenie akejsi kauzy a ničoho iného. Pani kolegyňa vystúpila. Povedala, že môže byť podozrenie pre budúcnosť. Vy to už teraz nazývate kauzou, vy to už nazývate podvodom a všetkými možnými prívlastkami. Zatiaľ žiaden podvod dokázaný nebol, tak neviem, prečo stále oživujeme nejakú tému a snažíte sa o jatrenie nejakých vecí, ktoré sa nestali tak, ako ich predkladáte. Ďakujem.

  • Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Pán poslanec, niekoľkokrát ste povedali, že spravte si poriadok, spravte si poriadok, spravte si poriadok. Ja môžem vám povedať len toľko, vy si spravte poriadok s vaším pánom predsedom, bývalým premiérom, ktorý sa ešte z toho dodnes nespamätal, že tým premiérom už nie je. A spravte si poriadok tak, aby ste boli konečne strana, s ktorou sa dá nejakým spôsobom partnersky debatovať, a nie spolok ľudí, ktorých pomaly nikto neberie vážne.

    Ja sa vrátim k tej kauze, ako vy o tom hovoríte. Táto kauza, ktorá sa stala kauzou, je podľa môjho názoru obsahovo jednoducho neriešiteľná. A neriešiteľná je preto, lebo zle začala a začala úplne bez konca. Ten koniec, proste ten je neriešiteľný preto, lebo vy na jednej strane chcete od vedenia parlamentu, aby nerobilo podľa vás trestné výbory, na druhej strane ho nútite, aby sa tie výbory tými trestnými výbormi stali. Veď naozaj vy ich tlačíte a tie výbory z rokovacieho poriadku jednoducho nemôžu nájsť v tomto zmysle žiadne riešenie, lebo žiadne riešenie ani neexistuje. A o tom vy veľmi dobre viete. Preto je z vašej strany táto hra absolútne nekorektná, nečestná, falošná a zavádzajúca, veľmi úprimným spôsobom zavádzajúca občana, ktorý celej tejto veci ani nemôže rozumieť preto, lebo nemá toľko informácií, ktoré máme my všetci.

    Okrem toho pozrite sa, kto ospravedlňuje poslanca predsedovi parlamentu. Veď predseda parlamentu nerozhoduje v podstate o ničom. Kto ospravedlňuje poslanca? No predseda strany, predseda klubu v rámci parlamentu. A teraz má ten predseda parlamentu overovať si, či ten predseda klubu neklame alebo hovorí pravdu? Veď kam vy tlačíte toto vedenie, kam tlačíte tento problém?

  • Pán poslanec Ivan Mikloš je ďalším prihláseným s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne. Chcem doplniť vystúpenie pána kolegu Freša, s ktorým úplne súhlasím, o niekoľko skutočností. Po prvé, je zaujímavé, a prejavuje sa to aj tu v tejto debate, ako predseda Národnej rady, ale aj viacerí koaliční poslanci sú schopní poprieť nos medzi očami. Jednoducho sú schopní poprieť, že je tu nejaký problém, že je tu nejaká kauza. Veľmi často sa zaštíťujete obyčajnými ľuďmi, často ľuďmi práce, tak sa vás chcem opýtať, či považujete za normálne, že by bolo možné, aby obyčajní ľudia nechodili do roboty a brali plat, nie malý plat, ale stotisícový plat. Ak chcete dnes spochybňovať, či tie podpisy boli alebo neboli pravé alebo falošné, tak je, a vidím, že vám tečú nervy, ste nervózni, nespochybniteľné, že pán predseda Slota, pán poslanec Slota nechodí do práce. Je to nespochybniteľné aj z hľadiska záznamov z rokovaní a nielen z rokovaní, ale aj z hlasovaní. Čiže je to nespochybniteľné, je to dokázateľné. Zaštíťujete sa, máte plné ústa obyčajných ľudí, máte plné ústa ľudí práce, pričom tolerujete to, že váš kolega nechodí do práce a berie stotisícový plat. Na tomto jasne vidieť, akým spôsobom ste schopní poprieť aj nos medzi očami.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Rafaj. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Je mi ľúto, že pán poslanec vystúpil v takom duchu, v akom vystúpil, pretože myslel som si, že patrí medzi tých, ktorí si informácie overujú, keď už to nerobia tí, ktorí by to mali robiť. Preto ma napadá taký dobrý vtip z Ameriky. Pred voľbami sa stretne republikán s demokratom a pýtajú sa ako robia vzájomne kampaň. Republikán povie, že no dám si tričko republikána, na to si dám odznak republikána, idem k holičovi a dám mu 10 USD prepitné. No a na to odpovedá demokrat, že no ja to robím presne takisto, ja si tiež dám tričko republikána, tiež si tam dám odznak republikána, ale pred zaplatením utečiem. Myslím že, bohužiaľ, táto diskusia je presne o tom utekaní, presne o tom posúvaní čierneho Petra, o tom ôsmom páde, kto z koho (korytatív), pretože z toho korýtka ste boli akosi vytlačení, a tak používate ďalší pád, kto koho (likvidatív), ten je veľmi účinný, samozrejme, v súčinnosti s médiami, pretože tie pracujú, samozrejme, podľa pádu, ako na koho. No len uvidíme, kde padne kosa na kameň.

  • Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Július Brocka. Nech sa páči.

  • Pán kolega Frešo, mne sa páčilo vaše vystúpenie. Inšpirovalo aj iných kolegov poslancov. Je mi ľúto, že nemôžem reagovať na môjho predrečníka pána poslanca Rafaja, a to práve preto, lebo si myslím, že v tejto kauze by mu viac svedčalo, keby on mlčal.

    Ale dovoľte, aby som sformuloval do pár viet postoj opozičného poslanca k tejto kauze. Pán kolega, veď ste o tom aj hovorili, ale ja to pokúsim vyjadriť dvomi-tromi vetami. Mne nechýba v rokovacom poriadku nič v otázke evidencie poslancov Národnej rady. Ja nič nepotrebujem, aby sme novelizovali kvôli tomu rokovací poriadok. Mne dokonca ani nechýba poslanec Slota alebo ktokoľvek, teda kto sa takýmto spôsobom stavia k svojej práci, aj keby tu 4 roky nebol, nevadí mi to, ale čo mi vadí, je, že tu v parlamente náš kolega poslanec podvádzal. To je podstata tejto kauzy, že niekto z nás, a v tomto prípade je to kolega z vládnej strany, podvádzal. To vadí mne, to vadí občanom, mojim aj vašim voličom, dámy a páni.

  • Reagovať na predrečníkov s faktickou poznámkou bude pán poslanec Pavol Frešo.

  • Ruch v sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále, máte možnosť sa prihlásiť s faktickou alebo do rozpravy. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže zaradím to do poradia, v akom to išlo.

    Pán Petrák rozprával o Bratislave, to nebolo meritum mojej veci, k tomu nechcem nič povedať.

    Pán Zelník, vy ste hovorili o tom, čo zjavne som nepovedal. Čiže citovali ste niečo, čo nebolo povedané.

    Pán Jarjabek, ten odporučil, aby sme si urobili u seba poriadok, to s tým nesúviselo takisto.

    Pán Mikloš, rozumiem tomu, áno, je to tak.

    A takisto, pán Rafaj, no, to bol vcelku taký priemerný, ale zasmial som sa na tom, už je únava, normálny vtip.

    Teraz zopakujem to, čo bolo meritum mojej veci, aby to bolo úplne jasné. Pán predseda Paška, pán podpredseda Číž, naznačovali ste, že môžu byť nie v poriadku podpisy opozičných poslancov v súvislosti s touto kauzou. Je to spôsob, akým ste sa snažili tomu mediálne vyhnúť. Ja vás chcem ešte raz vyzvať, aby ste sa k týmto svojim vyjadreniam v tomto bode jasne vyjadrili, o čo ste to opierali a z akého dôvodu vôbec ste do tejto kauzy zaťahovali opozíciu?

    A ešte raz to poviem. Ja chápem, že permanentne atakujete médiá, ja chápem, že súčasťou vašej politiky je permanentne brutálne atakovať opozíciu, ja chápem aj tie silácke výrazy, aj tie výrazy, ako je ekonomická vlastizrada, aj tie kriminalizačné, nesúhlasím s tým ako demokrat, nesúhlasím s tým, a to je vizitka toho vášho sociálnodemokratického, ale v tomto jednom prípade si myslím, že mali by ste byť natoľko čestní a ukázať, ako súvisí opozícia s touto kauzou. Podľa mňa je to naozaj vec, ktorú by ste si mali u seba v koalícii vyriešiť. Myslím si, že by to prospelo dôveryhodnosti celého parlamentu a takisto by to prospelo politickej kultúre, na ktorej by vám tiež malo záležať tak, ako na nej záleží mne. Ďakujem pekne.

  • Teraz v súlade s § 28 rokovacieho poriadku požiadal o slovo podpredseda parlamentu pán Miroslav Číž. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci...

  • Hlasy v sále.

  • Prepáčte, pán podpredseda. Pani kolegyne, kolegovia, veď keď sa chcete prihlásiť, tak sa prihláste, veď zachovajme trošku kultúru. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Je mi jasné, že charakter tejto diskusie si bohvieako nezaslúži pozornosť a reakciu, pán kolega Frešo ale niekoľkokrát osobne vyzýval na slovo predsedu parlamentu aj mňa. A viem, že predseda parlamentu neprijme tento tón a spôsob konverzácie, pán Frešo. Ale ja ho musím prijať, mám tú česť predsa len v tomto smere sa venovať týmto politickým témam. Takže dovoľte len niekoľko slov povedať.

    Pán Frešo, naozaj vaše vystúpenia nám výrazne dvíhajú tlak. A niekedy naozaj to, čo nasleduje, je aj zlosť, pán Frešo. Totiž také bezočivé lži nedokážu z hocikoho vychádzať, na to naozaj treba aj nejaké vybavenie. A veľmi ma to mrzí a nechcem vás tým uraziť, ale ja to tak jednoducho vnímam.

    Niekoľkokrát ste hovorili, že teda keď mám ten prejav a slobodu, že môžem povedať čokoľvek, ale ja to ani robiť nebudem, pán Frešo. Chcem len vyjadriť ľútosť nad týmto spôsobom politického dialógu, ktorý tu vediete. Totiž ide o bezočivú lož, bezočivé, nekorektné interpretovanie okolností, kde sa už jasne ukázalo minimálne, že to je inak, kde je nulová forma dialógu, pán Frešo, pretože dialóg spočíva v tom, že vy poviete nejaký argument, ja ho okomentujem, poviem nejaký iný a posúva sa diskusia. Ale prišli ste, urobili ste to, čo robíte v parlamente vždy. Prišli ste a, s prepáčením, nasypali, povedzme, poviem také slušnejšie slovo, na nás všetkých všetko možné.

    Pán Frešo, nie my médiá osočujeme, osočujeme ja neviem koho, nie my opozíciu vťahujeme do kauzy. V tom momente, ako známy redaktor Sme robil to, čo robil v Národnej rade, a vyniesol nejaké informácie, ste urobili tuším 3 tlačovky ako SDKÚ s neuveriteľnými prehláseniami, že ide o bezočivý podvod, ktorý sa dotýka nebies, že ide o niečo, čo by vážení poslanci SDKÚ nikdy v živote nespravili, že proste je to bezprecedentná lož a podobne. Z toho sa mne dvíha žalúdok, pán Frešo. Totiž ja som naozaj v parlamente 19 rokov a poznám atmosféru, dokonca dobromyseľné zapisovanie sa poslancov, ktorí sa zastupujú, pretože naozaj je preukázateľné, že sú tu. A podľa rokovacieho poriadku predseda parlamentu má po 30 dňoch na konci kalendárneho mesiaca vyhodnocovať tú listinu. Doteraz nebolo v rokovacom poriadku napísané, že to uznáva predseda parlamentu, ako to uznáva v praxi. Vyvinulo sa to tak, že ak sa tu niekto prezentuje čo len raz v parlamente, tak sa to považuje za, že je tu prítomný. Z toho dôvodu mnohí poslanci sa nepodpisovali vôbec, niektorí sa podpisovali.

    Je bezočivá lož, pán poslanec Frešo, že nikdy na výboroch ap. niekto z SDKÚ sa nepodpisoval dodatočne na ďalšej schôdzi a podobne. Týmto spôsobom sú veci, ktoré sú naozaj kontroverzné, pretože majú dve polohy, na jednej strane fungovanie parlamentu, postavenie poslanca, chápanie jeho nezávislosti, samozrejme, nevyhnutná disciplína v dodržiavaní zákonov, na druhej strane jeho slobodná myseľ, slobodné právo a obrovské zložitosti pri kontrole dochádzky zo strany predsedu parlamentu z dôvodov, ktoré tu páni poslanci viacerí, dokonca niektorí aj z opozície, pri kvázi korektnom vystúpení spomenuli. Z toho dôvodu, aby sme udržali úplne normálne fungovanie celého parlamentu, sa predseda bráni tomu, aby sme otvárali veci, ktoré naozaj v konečnom dôsledku ak by sa mali používať rovnakým metrom na všetkých, tak z toho parlamentu urobia jednu veľmi nedôveryhodnú inštitúciu.

    Pán poslanec, celá táto diskusia totiž aj v médiách postrádala jednu jedinú vec. Nikdy sme nehovorili o tom, aká je účasť poslancov v parlamente. Viete, pán Frešo, že poslanci SNS, do ktorých toľko vyprávate, majú podľa môjho názoru minimálne o 15 až 20 % vyššiu účasť v parlamente ako vaši poslanci SDKÚ? Ako tým chcete pred verejnosťou povedať, aké vy máte vážnejšie dôvody na to ako vládnuca strana, ako poslanci, ktorí majú lepšiu účasť v parlamente? Čo už len také dôležité je, že vy pracujúci, ktorí tak hájite práva pracujúcich, máte takto dramaticky nižšiu účasť? A čo sa týka poslancov Smeru? Vykazujeme na hlasovaniach 98-percentnú účasť, pán Frešo. Čo vás oprávňuje na tie nezmyselné táraniny, čo ste tu navyprávali? A prečo to robíte, hlavne? My v parlamente musíme byť preto, lebo musíme udržať parlament uznášaniaschopný. A pre našich poslancov, pán Frešo, s touto účasťou je cťou chodiť do parlamentu. A ten mechanizmus práce, t. j. zjednodušovanie práce poslanca, robenie z týchto ľudí to, čo z nich robíte, to je váš problém. Na toto naskočiť nechceme.

    Náš problém je nájsť normálne riešenie z týchto veľmi neserióznych a nekorektných atakov, a teda predseda parlamentu zatiaľ nechce, a hovorí, že to nechce napriek čo najväčším hlúpostiam, čo si tu vypočujeme, ísť do osobnej škandalizácie, ale pre mňa z môjho pohľadu, pán Frešo, je naozaj rovnaký meter na všetkých ako elementárny predpoklad spravodlivosti, čo som niekoľkokrát povedal.

    Ak ideme pozerať na pána Slotu alebo pána Rafaja, čo urobili alebo neurobili, pozrieme sa aj na vás, čo sa deje. Ja mám vyhodnocovať objektívne ako člen vedenia parlamentu situáciu. V takom prípade logicky tí, ktorí vedia, že to je podvod, revú, že to je podvod, že ich klub by to v živote nespravil. Pri prvej listine, o ktorú sme požiadali našich pracovníkov, pozrel som sa na to, ako to vlastne reálne vyzerá s tými účasťami. Keď pán predseda vašej strany nebol v parlamente, tak som si pozrel tú listinu, že kedyže bol zapísaný, a pritom ako vyzerá jeho podpis. Predseda parlamentu nesúhlasil s tým. Ale teraz na základe vašej výzvy, keď teda tak to chcete, aby sme pokračovali voči vášmu predsedovi parlamentu, ja s veľkou radosťou ten papier, ktorý mám, zverejním zajtra, ak vám ide o to. A je iba jeden. Keď ma vyzvete, uverejním 5 alebo 10, keď chcete, pán Frešo, takých papierov. Len furt to nechcem urobiť a furt mám taký pocit, že česť parlamentu je dôstojnejšia ako to, aby som si ja česť očistil na základe vašich „nejapných“ útokov na ňu, že tá hodnota toho parlamentu a fungovanie a zmysluplnosť a dôveryhodnosť parlamentu má svoj význam v parlamente. Preto nechceme ísť do tejto nezmyselnej debaty. A ak potom teda nájdeme právnu formu, predložíme ju do parlamentu ako zákon, ktorého úlohou je, aby chránil pred akýmikoľvek takýmito podozreniami, o ktorých hovoríte, kde je úplne jasné a bezproblémové evidovanie poslancov. Časť tých poslancov, ktorí sa zaevidujú elektronicky, je automaticky prítomná. Pre tých, ktorí z rôznych dôvodov nemôžu sa zaregistrovať, a pri tej právnej fikcii si každý normálny právnik zistí, koľko je tých dôvodov, že ten poslanec sa nemusí zaregistrovať cez elektronický podpis, ale pritom v parlamente je prítomný, jednoducho treba vytvoriť priestor. Ak v druhom čítaní bude vôľa parlamentu, že jednoducho listiny vypustíme a bude len elektronická registrácia, prosím, nech to tak je, ale ak povieme, že to je iba hlasovanie, tak potom bude poslanec tu prítomný v parlamente len vtedy, ak bude v parlamente od 11.00 do 11.30 hodiny, vtedy je hlasovanie. A v opačnom prípade bude neprítomný. To si treba zvážiť. Veď to je tak samozrejmé a jednoduché. A z toho dôvodu, keďže chceme byť korektní, naši poslanci naozaj na tom hlasovaní musia byť. Čiže my v tomto smere žiadny problém nemáme, pán Frešo. Pozrite sa na vašu prezenčnú listinu. A ak naozaj budete tak veľmi vážne chcieť hneď pre mňa zajtra spraviť problém, spraviť brífing s novinármi, s veľkou chuťou tie listiny ukážem. Len aspoň trošku som chcel povedať, že nepotrebujem ja a nepotrebuje ani opozičník, dokonca ani taký opozičník ako ste vy predsedov strany zbytočne na verejnosti kompromitovať, lebo mám trošku zmysel pre dôstojnosť tejto krajiny a dôstojnosť aj politiky. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, pretože sa naplnil čas, chcem vám dať návrh, že by sme ešte na vystúpenie pána kolegu Číža nechali reagovať vo faktických a potom preruším rokovanie. Je s tým súhlas? Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Frešo ako jediný. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda Číž, ja ďakujem, že ste na to zareagovali. Trochu ma mrzia niektoré výrazy, ktoré ste použili v rámci toho svojho prejavu, ale beriem to tak, že, o. k., dobre, je to v zápale boja.

    To, čo mi naozaj na tom nesedí, a skutočne si myslím, že to nie je náhoda, myslím si, je, že ide z vašej strany o politiku, ktorou sa snažíte tlačiť a dokonca zastrašiť opozíciu, rovnako ako robíte zoči-voči médiám tento váš tón, ktorý ste tu použili, kde hovoríte, môžete zverejniť množstvo listín. Vy ste už na verejnosti začali rozprávať o týchto opozičných predstaviteľoch veľmi pochybným tónom, o ich podpisoch na prezenčných listinách. Voči tomu som sa ohradil. Darmo do toho ťaháte SNS alebo niekoho iného. Ja som hovoril o vás dvoch a o Smere, akým spôsobom ste zareagovali na túto kauzu. A teraz ste v tom vlastne podľa mňa pokračovali. Teraz ste v tom pokračovali, lebo hovoríte, že ale keby som zverejnil a neviem proste ďalšie záležitosti.

    Pán Číž, ja vám poviem za seba, a myslím si, že to poviem aj za celý klub, my sa vás nebojíme. Nebojíme sa vás my, ale ten, kto môže mať strach v tomto prípade, ten, kto môže mať strach. A ja ten strach na vás vidím. Ja chápem, že vám je tá situácia krajne nepríjemná, krajne nepríjemná. Nechcel by som byť ani vo vašej koži, ani v koži pána predsedu Pašku, keby som mal túto situáciu obhajovať na verejnosti. Naozaj musíte mať veľkú dávku lojality voči vašej strane, keď toto podstupujete, keď s celou tou svojou históriou, na ktorú ste sa práve teraz odvolávali, ste reagovali na moje vystúpenie. Skutočne mnoho z toho, čo ste povedali, ja som vo svojom vystúpení nepovedal. Ale vy ste si tam proste primysleli. Ale naozaj tá podstata veci je zatiahnuť do toho opozíciu a začať rozprávať o ich podpisoch. To považujem za neseriózne, neférové a za pokus opozíciu zastrašiť, rovnako ako strašíte médiá.

  • Pán podpredseda Číž bude reagovať. Nech sa páči.

  • Veľmi pekne vám ďakujem, pán Frešo, za ubezpečenie, že sa nás nebojíte, to je fantastické.

    A k tomu zastrašovaniu. Pán Frešo, opäť to, čo ste povedali, naznačuje tú neuveriteľnú nezmyselnosť diskusie, neuveriteľné, čo vlastne vy tu tvrdíte. Vy ste osobne nositeľom, pán Frešo, toho nezmyselne konfrontačného tónu tu v parlamente, ktorý existuje. Vy ste jeden z najvýznamnejších predstaviteľov. A naozaj sa vás nechcem dotknúť. Vy určujete často svojimi vystúpeniami tón ďalšej diskusie. V tom je problém.

    A opäť k tomu, čo ste teraz povedali, že my vás zastrašujeme. To, čo sa začalo diať v parlamente, a spôsoby politické, ktoré ste sem doniesli, tu neboli dobrých 10 rokov, pán Frešo. Tak to jednoducho vnímam. A naozaj sa snažím, to vám môžem zodpovedne povedať, pozerať sa na to zo všetkých strán. Totiž veľmi rád by som sa mýlil, pre mňa je naozaj česť v jednom korektnom parlamente pracovať. A chcem sa s vami pán Frešo veľmi rád prieť o idei, na základe ktorej chceme spravovať krajinu, o hodnotách. Ponúkajte vy vaše verejnosti a ja chcem ponúkať moje. To sa mi zdá ako to hlavné a podstatné, čo sa tu v parlamente má odohrávať.

    Ale k tomu, čo ponúkate vy ako predmet politiky. Viete, našťastie verejnosť a dokonca aj médiá teraz po tých dvoch rokoch veľmi zaujímavo interpretujú, ako vlastne opozícia pracuje, zhodnocujú aj vaše kroky. Naozaj tie výsledky, ktoré sú, zatiaľ by ma mohli viesť k tomu, že by som sa tu jemne usmieval. Problém je jediný, kauza, ktorú ste otvorili, nie je kauza Smeru, ani jeho poslaneckého klubu. A ak nejakým spôsobom vystupujeme a snažíme sa v tomto smere objektivizovať, je to preto, lebo máme zmysel pre spravodlivosť. Nebolo by nič ľahšie urobiť, ako umelo sa vykašľať na to a nechať vážených kolegov v tom z opozície a nechať ich vystaviť sa tomuto tlaku. Ale mám zmyslel pre spravodlivosť alebo poviem, že chcem ju mať. Dávam ju k dispozícii a vystavujte aj vy vašimi komentármi, aká je. Keď tam bude čokoľvek rozumné, verte mi, že si to pozorne vypočujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, zajtra ráno vystúpi posledný prihlásený do rozpravy pán poslanec Pavol Abrhan.

    Prajem príjemný večer, dobrú noc.

  • Prerušenie rokovania o 19.06 hodine.