• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram 7. rokovací deň 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prajem vám, samozrejme, príjemný deň.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali poslanci: pani Milada Belásová, pán Ľuboš Micheľ, pani Iveta Radičová a pani Beata Sániová.

    Chcem vás informovať o záveroch včerajšieho poslaneckého grémia, na ktorom sme sa dohodli, že dnes dopoludnia prerokujeme dva body programu. Ide o tlač 595 a 534. Akokoľvek a kedykoľvek tieto body skončia, myslím, ak skončia skôr, tak hlasovať budeme o 11.00 hodine a o 14.00 hodine bude potom hodina otázok, po nej písomné odpovede členov vlády a interpelácie.

    No a teraz už pristúpime k rokovaniu v súlade s programom.

    Ďalším bodom je

    správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 20. 2. 2008 evidovanej pod č. IV/1GPT 477/07-11 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Správu ste dostali ako tlač 595.

    Prosím teraz predsedníčku mandátového a imunitného výboru poslankyňu Renátu Zmajkovičovú, aby správu uviedla.

  • Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte mi, aby som predložila správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 20. februára 2008 evidovanej pod č. IV/1 Generálna prokuratúra 477/07-11 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Generálny prokurátor Slovenskej republiky listom č. IV/1GPT 477/07-11 zo dňa 20. 2. 2008, príloha č. 3 v súlade s ustanovením § 141 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov oznámil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že žiada Národnú radu Slovenskej republiky o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Sergeja Chelemendika a súčasne zaslal túto žiadosť spolu s jej odôvodnením, príloha č. IV. Súčasťou tejto žiadosti bol vyšetrovací spis, ktorý sa priamo týka podozrenia voči poslancovi Sergejovi Chelemendikovi zo spáchania trestného činu uvedeného v tomto spise.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 563 z 26. februára 2008 pridelil predmetnú žiadosť Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky s tým, aby podľa § 141 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov žiadosť prerokoval a aby predložil Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku zistení výboru spolu s návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predmetnú žiadosť na 12. schôdzi výboru dňa 2. apríla 2008. Na schôdzi Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky sa so súhlasom výboru podľa § 57 ods. 3 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov zúčastnil generálny prokurátor Slovenskej republiky JUDr. Dobroslav Trnka, ktorý predložil žiadosť o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Sergeja Chelemendika.

    Na úvod rokovania výboru uviedol generálny prokurátor Slovenskej republiky JUDr. Dobroslav Trnka, že sa pridŕža písomného podania zo dňa 20. februára 2008 a nemá k veci viac čo dodať.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 141 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov umožnil poslancovi Sergejovi Chelemendikovi účasť na schôdzi výboru a vyjadriť sa k žiadosti. Poslanec Sergej Chelemendik túto možnosť nevyužil. Prítomní členovia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky v rozprave predniesli otázky na predkladateľa. Otázky smerovali k situácii v mimosúdnom odškodnení poškodených pri predmetnej dopravnej nehode, ktorá je predmetom trestného stíhania poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, čo však, samozrejme, nemá dopad na prípadné trestné stíhanie.

    Členovia výboru mali možnosť nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu, ktorý Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky poskytla Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Následne bola rozprava uzavretá a predsedníčka Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky predniesla návrh uznesenia v súlade s návrhom uvedeným v žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky zo dňa 20. februára 2008, t. j. hlasovať pozitívne o vydaní súhlasu na trestné stíhanie.

    Uvedený návrh bol mandátovým a imunitným výborom schválený ako jeho uznesenie č. 18. Výbor súčasne uložil predsedníčke výboru predložiť Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 141 ods. 3 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov správu o výsledku zistení mandátového a imunitného výboru a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Z toho dôvodu predkladám Národnej rade Slovenskej republiky nasledovný návrh uznesenia s tým, že v zmysle uvedeného uznesenia mandátového a imunitného výboru č. 18 výbor odporúča predmetné uznesenie schváliť.

    Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 20. februára 2008 evidovanej pod č. IV/1 Generálna prokuratúra 477/07-11 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 595: „Národná rada Slovenskej republiky v súlade s čl. 78 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. f ) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Sergeja Chelemendika na základe žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 20. februára 2008, evidovanej pod č. IV/1 Generálna prokuratúra 477/07-11.“

    Skončila som. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomnú prihlášku do rozpravy som od poslancov alebo poslankýň nedostal žiadnu. A preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť k tomuto bodu do rozpravy ústne.

    Konštatujem, že nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že budeme hlasovať o 11.00 hodine.

    Teraz nasleduje druhé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej a Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Návrh ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 534 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 534a.

    Dávam teraz slovo poslankyni Renáte Zmajkovičovej, aby návrh zákona odôvodnila.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložila v druhom čítaní krátku novelu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, účelom ktorej je reagovať na problém, ktorý sa vyskytuje v praxi v územnom konaní pri vydávaní územného rozhodnutia.

    Predmetná zmena stavebného zákona reaguje na aktuálne problémy v povoľovacom procese v oblasti územného konania a rieši nejednoznačnosť výkladu. Uvedená novela rieši tie aktuálne otázky a problémy, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe a ktoré v každodennej aplikácii spôsobujú vážne problémy všetkým subjektom zúčastňujúcich sa povoľovacieho procesu pri vydávaní rozhodnutí o umiestnení stavby.

    Správny poriadok je v zmysle stavebného zákona len subsidiárny právny predpis, ktorý sa použije len, ak stavebný zákon neurčuje inak, a preto uvedený návrh, ktorý rieši zmenu špeciálneho zákona, nemôže byť v rozpore so Správnym poriadkom ani jeho zásadami. Zároveň chcem upozorniť, že je možné súhlasiť s tým, že proces obstarávania návrhu územného plánu je náročný proces, ktorý sa skladá z viacerých etáp a práve z toho dôvodu nie je možné určiť, či vlastne niekedy príde k jeho schváleniu a vyhláseniu a či už vôbec nie je možné určiť ani predvídať časový rámec jeho schválenia a vyhlásenia. Sú známe prípady, kedy proces obstarávania, obstarania a prerokovania územného plánu trval viac ako 10 rokov.

    Z toho dôvodu pri príprave a vypracovaní projektovej dokumentácie a predkladaní všetkých potrebných podkladov pre úplnú žiadosť o vydanie územného rozhodnutia sa žiadateľ dostáva do situácie, že nevie určiť, podľa ktorého územného plánu sa má riadiť, či podľa schváleného a vyhláseného alebo podľa pripravovaného a to najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť, že nevie ovplyvniť proces obstarania a prerokovania územného plánu, ktorý sa pohybuje v rozpätí viac ako 10 rokov a tak nevie reálne ovplyvňovať dĺžku správneho konania.

    Na základe uvedeného je preto nevyhnutne potrebné vniesť do územného konania prvok právnej istoty účastníkov konania, ako aj dotknutých orgánov a to stanovením momentu posudzovania návrhu na vydanie rozhodnutia s konkrétnym podkladom, to znamená so schváleným a vyhláseným územným plánom, a nie podkladom, ktorého proces obstarávania v prerokovaní nie je možné nijakým spôsobom predvídať.

    Vážené kolegyne, kolegovia, verím, že podporíte tento návrh zákona. Ďakujem.

  • Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku poslancovi Györgovi Juhászovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Gy. Juhász, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej a Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, tlač č. 534.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 735 z 12. februára 2008 pridelila návrh poslancov na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 19. marca 2008 a v gestorskom výbore do 20. marca 2008 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej a Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 355 z 18. marca 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 303 z 18. marca 2008.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú účinnosti. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch nasledovne: o bode 1 hlasovať s odporúčaním schváliť a o bode 2 hlasovať s odporúčaním neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej a Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej a Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov v druhom čítaní bola schválená v gestorskom výbore uznesením č. 310 z 26. marca 2008. Súčasne výbor poveril spravodajcu výborov predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2 a § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa sám hlásim.

  • Ďakujem pekne. Takže otváram rozpravu k tomuto bodu. Pre poriadok uvádzam pán spravodajca, že písomne sa do rozpravy prihlásili za poslanecký klub SDKÚ – DS pani poslankyňa Jarmila Tkáčová a ďalej písomne prihlásený je pán poslanec Viliam Novotný.

    Teraz máte ako prvý prihlásený slovo v rozprave. Nech sa páči.

    Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, vážená Národná rada, rokujeme už v druhom čítaní o poslaneckom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je doplniť ustanovenia upravujúce vydanie územného rozhodnutia, pričom sa poukazuje na skúsenosti z aplikačnej praxe. Musím povedať, že ak si prečítame konkrétne situácie, ktoré sú opísané v dôvodovej správe, tak by sme mohli aj pouvažovať, že naozaj je tu určitý problém, ktorý by sa mal riešiť. Mal by sa riešiť, ale nie takýmto nesystémovým spôsobom.

    Územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja miest a obcí, pri tvorbe ktorej sa môžu vyjadriť jednotlivé dotknuté subjekty. Územný plán miest a obcí sa neprijíma zo dňa na deň, predchádza tomu dlhodobá projektová príprava, konzultácie a prerokovanie, ako som už spomenul, s dotknutými subjektmi a orgánmi štátnej správy a, samozrejme, celý tento proces je verejný, každý sa k tomu môže vyjadriť, až potom môžu samosprávne orgány pristúpiť k schvaľovaniu tejto dokumentácie.

    Takto prijatá územnoplánovacia dokumentácia je podľa ustanovenia § 37 ods. 1 stavebného zákona východiskovým podkladom na vydanie územného rozhodnutia. To, čo je navrhnuté v tejto novele, je ale absolútne proti samosprávnemu princípu. Zavádza právnu neistotu a je, samozrejme, ako som už spomínal, nesystémovým riešením. V súčasnosti je pripravená celková veľká novela stavebného zákona na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja, preto, ako to aj vyplynulo z rozpravy z prvého čítania, je ťažko pochopiteľné, prečo sa predkladá takáto novela zákona.

    Strana maďarskej koalície – MKP ctí samosprávny princíp, kde táto novela aj podľa stanoviska Združenia miest a obcí Slovenska by obmedzila jednu zo základných funkcií samosprávy, a to usmerňovanie výstavby na území obce, preto tento návrh určite nepodporíme. Žiadam o to aj kolegov z vládnej koalície, ktorým tento princíp je tiež blízky, aby mysleli na starostov a primátorov zo svojich materských strán a pouvažovali nad tým, do akej pozície ich dostane táto novela zákona, keď by sa investor alebo iný stavebník na území obce mohol vybrať, či sa bude riadiť novým platným alebo starým, už neplatným územným plánom. Obmedzí sa tým, samozrejme, priestor samosprávy pri výkone svojej funkcie a celý proces územného konania sa stane neprehľadným. Preto, vážení kolegovia, tento návrh zákona určite nepodporíme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Páni poslanci Dubravay, Paška, chcete s faktickou? Alebo?

  • Nezrozumiteľné hlasy z pléna.

  • Do rozpravy sa budete môcť prihlásiť až vtedy, keď skončia tí, ktorí boli písomne prihlásení. Tak sa teraz pýtam, kto sa chce vyjadriť k predrečníkovi s faktickou poznámkou. Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo dávam teraz pani poslankyni Jarmile Tkáčovej, ktorá vystúpi za poslanecký klub SDKÚ – DS. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Prajem vám príjemný dobrý deň.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne, aby som v mene poslaneckého klubu SDKÚ – DS vyjadrila zásadný nesúhlas s touto poslaneckou novelou. Považujeme tento návrh zákona za účelový a lobistický. Pani predkladateľka sa v úvode vyjadrila, že rieši nejednoznačné ustanovenia v zákone, nejednoznačnosť výkladu, že reaguje na aplikačnú prax. Pani kolegyňa, možno, že reagujete na aplikačnú prax, v tom s vami súhlasím, ale nie vyčistením prípadných problémov, ale vnášaním ďalšieho chaosu do tohto zákona.

    Môj kolega poslanec predrečník už poukázal na stanovisko ZMOS-u, ktoré považuje tento návrh, váš návrh, za nesystémové riešenie, ktoré nerešpektuje zásady uvedené v stavebnom zákone: a to prvok voľnej úvahy – vnáša doňho prvok voľnej úvahy, ale nie pre štátny orgán, ale práve pre toho, kto o územné rozhodnutie žiada. To je v zásadnom rozpore s princípmi právneho štátnu.

    Prijatie zákona by zablokovalo uplatňovanie nového územného plánu a obmedzilo by aj jednu zo základných funkcií samosprávy, usmerňovanie výstavby na území obce. Ale čo ja považujem za najväčší paradox tohto zákona, je to, že ho predkladajú poslanci strany, ktorá sústavne povyšuje verejný záujem nad súkromný záujem. Len včera sme hlasovali o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Pelegriniho, kde takisto v záujme, vo verejnom záujme okliešťujeme vlastnícke práva, zrovnoprávňujeme v okliešťovaní vlastníckych práv majiteľov poľnohospodárskej pôdy, aj lesnej pôdy.

    Toto ja považujem za paradox, že poslanci tej istej strany prichádzajú s návrhom zákona, ktorá v nebývalej miere uprednostňuje individuálny konkrétny záujem, a to záujem podnikateľského subjektu. Je to dvojkoľajnosť v slovách a v činoch, kolegovia. Ja to považujem za pokrytectvo. Ale rozumiem tomu. Jednoducho povedané, ide o lobizmus a účelovosť. A rozumiem tomu po všetkých peripetiách, ktoré zažívajú obyvatelia Pezinka. Preukázalo sa, že štátny orgán porušoval zákon, preukázalo sa, že územný plán mesta je platný, hoci bol spochybňovaný a na základe toho nemôže byť vydané platné integrované stavebné povolenie na skládku, a napriek tomu stavebné mechanizmy na skládke pracujú. Mám tu už výsledky štátneho stavebného dozoru, ktoré jednoznačne preukázali, že sa stavebné práce vykonávajú, dokonca nad rámec stavebného povolenia, ktoré ešte nie je platné. Takže, kolegovia, rozumiem týmto návrhom.

    A aby sme nehovorili len o Pezinku, povedzme si o ďalšej takejto stavbe, ktorá nesie tieto znaky, že ju odmietajú občania a napriek tomu ju štátne úrady pretláčajú a je to plánovaná výstavba nového energetického zdroja v Trebišove. Deväťtisíc občanov podpísalo petíciu, že v meste novú elektráreň nechce, že si ju tam neželá. Mestské zastupiteľstvo hlasovalo proti tomu, územný plán mesta neobsahuje žiadny takýto investičný zámer, a napriek tomu, alebo možno práve preto si Krajský stavebný úrad v Košiciach vyhradil právo podľa § 123 rozhodnúť o umiestnení stavby na prvom stupni ako prvá inštancia. Úradníci sa už nechali počuť, že vydajú územné rozhodnutie, napriek nesúhlasu mesta, napriek nesúhlasu občanov tohto mesta. A čuduj sa svete, zrazu sa objavil aj nový návrh územného plánu mesta, v ktorom sa, nikto nevie odkiaľ, zobrala aj elektráreň v intraviláne mesta. Nie je náhoda, vážení predkladatelia, že iba čistou náhodou vy predkladáte návrh, aby sa do úvahy musel zobrať ten územný plán, ktorý je pre podnikateľa výhodnejší? Nie, veru to nie je náhoda a ja tomu neverím.

    Preto, aj keď mi je tento procedurálny postup nie celkom príjemný, prichádzame 18 poslanci s návrhom upraviť § 123 tak, aby sa konania pri technicky náročných alebo neobvyklých stavbách alebo pri opatreniach s väčšími alebo rozsiahlejšími účinkami na životné prostredie, pri ktorých si právomoc stavebného úradu vyhradí krajský stavebný úrad, aby sa na tomto konaní mohli zúčastniť aj združenia občanov dotknutých obcí.

    Dovoľte, aby som predniesla tento pozmeňujúci návrh.

    Bod 1. Za novelizačný bod 1 sa vkladá novelizačný bod 2, ktorý znie: „2. V § 123 sa dopĺňa druhá veta, ktorá znie: „V takomto prípade sa účastníkmi konania môžu stať občianske združenia občanov dotknutých obcí.“ Odkaz pod čiarou. Poznámka pod čiarou k odkazu x) znie: „Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov.“.“

    Bod 2. „Za pôvodný novelizačný bod 2 sa vkladá nový novelizačný bod číslo 4, ktorý znie: „Za paragraf 142a sa vkladá nový paragraf 142b, ktorý znie: „Prechodné ustanovenia k zmenám účinným,“ – a tam vás poprosím, si opravte – „od 1. júla 2008. Konania podľa § 123, ktoré sa začali pred 1. júlom 2008, sa dokončia podľa znenia zákona platného ku dňu začatia konania.“.“

    Teda, aby sme vniesli poriadok aj s prechodnými ustanoveniami.

    Odôvodnenie k bodom 1 a 2. Navrhujeme, aby sa účastníkmi konania mohli stať občianske združenia občanov dotknutých obcí a to v záujme sprehľadnenia konania a zabezpečenia možnosti nezávislého posúdenia súdmi v prípade možného porušenia práv účastníkov konania.

    Ako som už povedala, nie som celkom stotožnená s tou procedúrou a nemám ani ilúzie, že podporíte tento návrh zákona. Napriek tomu som idealistka a stále verím, že sa veci môžu zmeniť k lepšiemu, preto si vás dovoľujem požiadať, vážení kolegovia, o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásil Martin Pado ako jediný. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo mám pán poslanec Pado. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som sa chcel poďakovať kolegyni Tkáčovej za jej vystúpenie, pretože na veľmi dobrých príkladoch poukázala, prečo vlastne je záujem takúto novelu zákona realizovať. Ja len chcem rozšíriť informáciu. Je to problém nielen v Trebišove, ale v dnešnej dobe sa takéto iniciatívy objavujú aj v ďalších mestách na východnom Slovensku. V meste Strážske je záujem postaviť dvojblokovú tepelnú elektráreň 2x300 MgW. No nie som presvedčený, že spaľovanie uhlia v dnešnom období je to najlepšie, čo nás čaká, zvlášť kvôli tomu, že vo Vojanoch ide tepelná elektráreň na 30 % výkonu a už dnes vieme, že podobná aktivita sa chystá aj v meste Humenné. Takže ja som zvedavý, koľko takých aktivít ešte bude. A nie je to kvôli iným veciam, ale práve preto, aby sa dalo nekontrolovaným spôsobom realizovať, aby sa dali realizovať takéto výstavby, ktoré nejdú, nie sú kvôli ekonomike, nie sú kvôli rozvoju prostredia, ale sú preto, aby si niekto napratal vrecká. No ak toto je záujem občanov danej lokality, tak sa hlboko mýlite, pani predkladateľka, a vy všetci, ktorí sa chystáte túto novelu podporiť. Ďakujem pekne.

  • Ďalej sa do rozpravy písomne prihlásil pán poslanec Viliam Novotný. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážená pani predkladateľka, dámy a páni, nebýva zvykom, aby som vystupoval k iným ako zdravotníckym zákonom a zdravotníckej problematike, ale táto poslanecká novela zákona ma oslovila v tom negatívnom zmysle slova a budem sa možno trošku venovať problematike Trebišova, keďže toto mesto leží v Košickom samosprávnom kraji. Ja som Košičan, dokonca mám v Trebišove aj svoju poslaneckú kanceláriu.

    Dovoľte mi, aby som teda povedal svoj názor a svoj pohľad na túto poslaneckú novelu zákona. Cieľom navrhovanej novely je doplniť stavebný zákon o ustanovenie týkajúce sa územného konania a vydávania územného rozhodnutia stavebným úradom, podľa ktorého, ak sa v správnom konaní podľa stavebného zákona vyžaduje preukázať súlad s územným plánom, a ak v čase od podania žiadosti dôjde k schváleniu nového územného plánu, prípadne k zmene alebo doplneniu územného plánu, podkladom pre správne konanie je územný plán, ktorý platil v čase podania žiadosti, ak je to pre navrhovateľa priaznivejšie. S navrhovanou novelou nesúhlasím, lebo ju považujem za nesystémové a hlavne lobistické riešenie, ktoré výrazne znevýhodňuje samosprávu a výrazne zvýhodňuje investora, ktorý má záujem stavať. Zvýhodňuje ho pred občanmi a zvýhodňuje ho pred ich volenými zástupcami v samospráve.

    Záporné stanovisko k predmetnej novele vydalo aj Združenie miest a obcí Slovenska. Dovolím si z neho kúsok zacitovať: „Územné rozhodovanie sa vykonáva podľa zákona č. 71/1976 o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Poslanecký návrh je v rozpore s ustanovením § 46 správneho poriadku, podľa ktorého musí byť rozhodnutie v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. Musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivého zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie je zákonné, ak je vydané v súlade s právnou úpravou účinnou v čase nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. To návrh zákona nerešpektuje a vnáša do stavebného zákona prvok voľnej úvahy, nie však správneho orgánu obce, ale vlastného rozhodnutia žiadateľa o územné rozhodnutie. To môže mať vplyv na špekulatívne predkladanie žiadostí, aj neúplných, o vydanie územného rozhodnutia pred konkrétnym pripravovaným schvaľovaním návrhu územného plánu a môže vniesť do tohto konania nežiaducu anarchiu.“ Toľko stanovisko Združenia miest a obcí Slovenska.

    Dámy a páni, výsledkom schválenia tejto novely v navrhovanom znení by bola možnosť investorov špekulatívne obchádzať platný územný plán mesta alebo obce na základe vlastného rozhodnutia. Tak napríklad dovolím si ilustratívny príklad. V roku 2006 platil územný plán mesta, ktorý hovoril o tom, že príslušná zóna je priemyselná. Žiadateľ v tom čase podal žiadosť na stavebný úrad vo veci vydania územného rozhodnutia, lebo v predmetnej lokalite chce stavať napríklad továreň alebo sklady. V roku 2007 mestské zastupiteľstvo schválilo zmenu alebo doplnok k platnému územnému plánu a rozhodlo sa, že v predmetnej lokalite bude oddychová zóna s parkom a jazierkom, lebo je v bezprostrednej blízkosti obytnej zóny a občania, ktorí zvolili poslancov obecného zastupiteľstva a primátora, si to prajú.

    Stavebný úrad však v roku 2008 vydá územné rozhodnutie podľa pôvodne platného územného plánu, lebo navrhovateľ, investor sa vyjadrí, že ten pôvodný územný plán je pre neho priaznivejší. Takže dostane územné rozhodnutie na továreň a skladové priestory na území, kde mal byť park schválený mestským zastupiteľstvom v čase vydania rozhodnutia platného územného plánu. Je tu ešte malá nádej, že príslušné mesto ako prenesený výkon štátnej správy vykonáva činnosť stavebného úradu a predsa nemôže ísť proti vlastným občanom. To je však omyl. Po prvé preto, lebo uznesenie mestského zastupiteľstva ako výkon samosprávnej funkcie mesta nemá súvis s činnosťou obce pri prenesenom výkone štátnej správy. A po druhé preto, lebo keby ale predsa len nejaký súvis alebo pochybnosť vznikli, stavebný zákon pamätá aj na túto komplikáciu v neprospech žiadateľa o územné rozhodnutie a krajský stavebný úrad sa pri takejto závažnej investícii, ktorú investor chce do parku umiestniť, môže samoustanoviť prvostupňovým stavebným úradom. Neveríte? Tak uvediem konkrétny príklad, ako to funguje za dnešnej sociálnej vlády smerujúcej k ľuďom.

    Mesto Trebišov. Žiadateľ o územné rozhodnutie, a predpokladám, že neskôr aj o stavebné povolenie sa volá Československá energetická spoločnosť, a. s. Podobnosť s názvom ČES je len fonetická, ide o miestnych podnikateľov, ktorí zastupujú „neznámeho investora“. Zámer. Výstavba tepelnej elektrárne v intraviláne mesta Trebišov v areáli bývalého cukrovaru, 200 metrov od obytnej zóny, 1 kilometer od centra mesta. Charakteristika. Štyri bloky tepelnej elektrárne, tri uhoľné na ruské uhlie, jeden blok paroplynový. Celková investícia 37 mld. Sk. Čo myslíte, súhlasia s týmto zámerom občania? Nie. Samozrejme, že nie.

    Aký je ale vývoj okolo tohto zaujímavého podnikateľského zámeru? Mesto vydáva súhlas investorovi 26. mája 2006. Starý pán primátor zhodou náhod z Hnutia za demokratické Slovensko vydáva stanovisko mesta Trebišov, v ktorom píše, že: „ide o priemyselnú zónu, z uvedeného dôvodu k umiestneniu predmetnej stavby v tejto lokalite nemáme pripomienky.“ Po komunálnych voľbách prichádza nový primátor a nové mestské zastupiteľstvo, ktoré už pripomienky má a 28. marca 2007 píše Československej energetickej spoločnosti, že realizácia navrhovanej stavby v tejto lokalite nie je v súlade s platným územným plánom mesta. Prichádza petícia občanov, pod ktorou je podpísaných 9-tisíc podpisov, ktorí nesúhlasia s výstavbou. Je verejne prerokovaná 3. júla a vlastne len podporuje stanovisko mesta, ktoré takisto nesúhlasí s výstavbou tepelnej elektrárne v intraviláne. Mesto Trebišov píše svoje nesúhlasné stanovisko aj Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky, kde píše, že nesúhlasí s výstavbou, pretože nie je jasné umiestnenie skládky, riešenie odpadových vôd, čerpanie vody z Ondavy a Trnávky, hluková a rozptylová štúdia nie je korektná a vecná, nie je riešená ochrana vtáčieho územia v predmetnej lokalite, nie sú jasné množstvá emisií a imisií vznikajúcich pri prevádzke, nie je jasný vplyv nového energetického zdroja na zdravotný stav obyvateľstva, umiestnenie stavby nie je v súlade s územným plánom mesta, dokumentácia nerieši dopady na existujúcu tokajskú oblasť, ani vplyvy na existujúce bytové domy.

    Napriek tomu alebo v tom čase vydáva ministerstvu životného prostredia svoje stanovisko Košický samosprávny kraj. Zhodou okolností pán predseda Košického samosprávneho kraja, pán Trebuľa zo Smeru, verejne opakovane deklaroval, že nie je to v súlade s programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja Košického samosprávneho kraja, a preto nepodporí výstavbu tepelnej elektrárne v meste Trebišov. Napriek tomu v tomto stanovisku, ktorý vydal Úrad Košického samosprávneho kraja, sa píšu všetky negatíva tepelnej elektrárne v Trebišove a na konci napríklad aj veta, že: „Prevádzka technológie bude mať nepriaznivý vplyv na životné prostredie presahujúci štátne hranice.“ A na konci to končí takou zaujímavou vetou, že: „Súhlasíme s realizáciou navrhovaného variantu.“

    Potom prichádza stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorý najprv nesúhlasí, a potom na základe osobného stretnutia s investormi už zrazu súhlasí a ponúka riešenie na výstavbu, napríklad aj také, že obytná zóna na ulici Cukrovarskej na základe jednania s jej obyvateľmi bude likvidovaná. Zbúrajú radšej domy, aby postavili elektráreň. Akurát občania na Cukrovarskej ulici o tom ešte nevedia. No a potom prichádza ochranca životného prostredia ministerstvo životného prostredia – naozaj je to zaujímavé pozrieť, ako fungujú štátne orgány v prospech a smerom k ľuďom a občanom –, ktoré vydáva záverečné stanovisko, v ktorom sa píše, že napriek všetkým negatívnym stanoviskám proces posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti nový energetický zdroj Trebišov aj napriek prevládajúcim negatívnym stanoviskám dotknutých a v procese zúčastnených orgánov a jednoznačnému odporu verejnosti po doplnení správy o hodnotenie o 15 špecializovaných vyžiadaných štúdií, resp. expertíz, preukázal prijateľnosť z hľadiska odbornej, legislatívnej aj procesnej stránky. Preto sa odporúča realizácia navrhovanej činnosti nový energetický zdroj v Trebišove, napriek nesúhlasu všetkých zainteresovaných.

    Musím povedať, že keď kritizujem štátne orgány v celom tomto procese a chcem ukázať, aká je nebezpečná táto novela zákona, ktorá znovu oslabuje postavenie samosprávy a občanov vo vzťahu k štátnej správe a k ľubovôli investora, musím povedať, že závan čerstvého vetra a zdravého rozumu v tejto kauze existuje a v tejto chvíli sa chcem poďakovať ministrovi hospodárstva Ľubomírovi Jahnátkovi, ktorý jediný vydal stanovisko k danej veci, v ktorom píše: „Vzhľadom na súčasné stanovisko mesta Trebišov k navrhovanej výstavbe tepelnej elektrárne v tomto meste nepodporujem jej výstavbu.“ Toto je jediné pozitívne vyjadrenie v zmysle rozhodnutia mestského zastupiteľstva smerom k ľuďom, smerom k občanom, ktoré vydal štátny orgán. Na chvíľu sa všetci v Trebišove upokojili, už si tak vydýchli, že áno, však Jahnátek nesúhlasí, z toho nič nebude, ale len na chvíľu, pretože ako blesk z jasného neba do toho prišlo rozhodnutie Krajského stavebného úradu, že sa tak, ako som predpokladal, ustanovil prvostupňovým stavebným úradom, aby náhodou mesto Trebišov nezavadzalo v celom procese. Mesto Trebišov sa odvolalo a na odvolanie Krajský stavebný úrad odpisuje, že trvá na obsahu listu zo dňa 7. februára, ktorým si vyhradil právomoc prvostupňového stavebného úradu pre stavbu nový energetický zdroj v Trebišove.

    Takže, dámy a páni, ak schválite túto novelu, proti ktorej, ako už povedala pani poslankyňa Tkáčová, bude hlasovať celý poslanecký klub SDKÚ – DS, mohlo by to v konkrétnom trebišovskom príklade znamenať napríklad toto. Ak navrhovateľ požiada o územné rozhodnutie v termíne medzi 26. májom 2006 a 28. marcom 2007, aj keby bolo mesto v tomto období zmenilo územný plán, čo nie je tento konkrétny príklad, lebo tu ide o výklad územného plánu predchádzajúcim a terajším primátorom a mestským zastupiteľstvom, Krajský stavebný úrad ako prvostupňový stavebný úrad si ako podklad pre správne konanie zvolí územný plán, ktorý platil v čase podania žiadosti, ak je to pre navrhovateľa priaznivejšie, čo v tomto prípade jednoznačne je. A tak stavebný úrad pokojne môže vydať územné rozhodnutie na výstavbu tepelnej elektrárne 200 metrov od obytnej zóny v intraviláne mesta Trebišov proti vôli 9-tisíc obyvateľov 18-tisícového mesta, čiže polovice populácie, rozhodnutiu primátora a mestského zastupiteľstva.

    Ďakujem pekne, parafrázujúc rétoriku strany Smer, táto novela ide proti ľuďom, a preto ju nepodporím. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Novotného sa prihlásili pán poslanec Frešo, pán poslanec Kahanec, pán poslanec Kovarčík.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Frešo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Predrečník hovoril o veľmi zrejmom dopade, aký bude mať táto legislatívna iniciatíva na situáciu v Trebišove. Ja by som to chcel rozšíriť aj na situáciu s pezinskou skládkou, kde je to veľmi podobné a vnímam celú túto legislatívnu iniciatívu ako výrazný podraz voči občanom, ktorí cez svojich volených zástupcov si upravili územné plány. Vnímam to ako výrazný krok v ústrety investorom a lobistom tak, aby boli legislatívne podporení a aby mohli tieto svoje stavby napriek nesúhlasu či už v Trebišove alebo v Pezinku, napriek zrejmému nesúhlasu tisícom občanom, napriek zrejmému nesúhlasu celých zastupiteľstiev aj tak postaviť proti vôli občanov len preto, aby títo lobisti dostali svoj priestor.

    Chcel by som upozorniť, že Krajský stavebný úrad podobne ako v Košiciach, tak, samozrejme, aj v Bratislave, je úrad, ktorý spadá pod gesciu vlády v Bratislave, dokonca došlo ku konfliktu záujmov v súvislosti s pezinskou skládkou a celý tento prípad sme museli riešiť na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Len vďaka tomu, že výbor sa do tejto situácie opakovane, aj vďaka občanom, aj opozícii do tejto situácie opakovane sa opieral a snažil sa ju nejako riešiť a hľadať a dbať na dodržiavanie zákonnosti, tak dnes je tento proces pozastavený.

    Akonáhle prijmeme túto novelu, tak si myslím, že okamžite sa ten proces spustí ďalej a nebude žiadna legislatívna zábrana pre to, aby občania Pezinka nežili v špine a smrade zo skládky, podobne ako občania Trebišova a možno aj ďalších oblastí na Slovensku. Chcel by som naozaj apelovať aj na koaličných poslancov, nech si uvedomia, že tu nezastupujú lobistov a investorov, ale zastupujú našich občanov, ktorí im dali hlasy a dôveru. Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Stanislav Kahanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Plne sa stotožňujem so záverom pána kolegu, poslanca Novotného, že táto novela ide proti ľuďom. Zaznelo tu množstvo dôvodov a myslím si, že jednoznačne tieto dôvody potvrdzujú, že táto poslanecká novela je vyslovene účelová. A ja by som sa preto chcel spýtať, keď je taká strašná snaha zabezpečiť voľbu pre investora, čo je také dôležité, komu máme teda umožniť, nech si vyberie, čo je pre neho priaznivejšie. To by som rád počul od predkladateľa. Alebo čo je také urgentné, že nemôžeme počkať na schválenie veľkej novely stavebného zákona, ktorý je v procese prípravy. Už sme tu mali Kremnicu, máme tu Pezinok, rozprával tu teraz pred chvíľou kolega o energetickej stavbe v Trebišove, a ja sa nestačím diviť, ako sa tu násilne veci pretláčajú jednoznačne proti ľuďom. V Trebišove bola petícia 9-tisíc ľudí. Ja v podstate sa už na druhej strane ani nečudujem, že tento parlament, teda vládna koalícia to tak tlačí. Lebo mali sme tu petície, ktoré boli viac než 100-tisíc a správanie v Národnej rade zo strany koalície, teda vládnej strany, z vládnych strán bolo úplne nepochopiteľné. Ignorovali petície viac než 100-tisíc občanov tejto republiky a buď ich zaradili niekde ako nejaký odpadový posledný bod alebo ich úplne tvrdo ignorovali a vyradili. Veď to už je nepochopiteľné takéto správanie. Na čo sú tu vlastne poslanci, na čo sú samosprávy? Preto, aby presadili niektoré svoje lobistické alebo iné záujmy? Alebo sú pre ľudí?

  • Pán poslanec Novotný, chcete reagovať na faktické? Nech sa páči, zapnite, prosím vás, pána poslanca.

  • Ja by som sa poďakoval všetkým, ktorí na mňa zareagovali. Naozaj, cieľom môjho vystúpenia bolo poukázať na konkrétny príklad toho, ako štátne orgány nehája záujmy občanov, nehája záujmy ľudí a ako do určitej miery vychádzajú v ústrety investorovi. V tomto malom časovom priestore som nemohol čítať viacej z týchto jednotlivých záverov jednotlivých štátnych orgánov, lebo by to bolo možno na niekoľko hodín. Ale naozaj by ste sa pobavili na tom, ako sa postupne deformuje a mení názor štátnych orgánov v prospech silného investora. A ja si myslím, že tajomstvo tej mocnej neviditeľnej ruky, ktorá posúvala proces vpred a stále ho posúva v Trebišove, táto neviditeľná ruka nie je nič iné ako peniaze. Veľké peniaze, ktoré za týmto investorom sú. Schválenie tejto poslaneckej novely zákona znovu uľahčí investorovi situáciu vo vzťahu k územnej samospráve, k mestu alebo obci. Je to novela, ktorá ide proti ľuďom, pretože pre mňa ľudia sú tí, ktorí podpísali petíciu. Deväťtisíc občanov, ktorí vyjadrili svoj občiansky názor konkrétne v Trebišove, že s tým nesúhlasia. Pre mňa názor ľudu nehája štátne orgány, ktoré si odvodzujú svoju moc od predchádzajúcich parlamentných volieb, ktoré vyhrali politici. Štátne orgány budú mať vždy tendenciu ľahšie podľahnúť mocnému vplyvu investora, ako je to v prípade samosprávy, kde je tá priama kontrola občanov volenému funkcionárovi najsilnejšia. Preto vás chcem poprosiť, dámy a páni, ešte je vždy čas z kratšej cesty ísť dole, neschváliť túto poslaneckú novelu zákona. Ale obávam sa, aj preto, že nediskutuje vládna koalícia, to v tomto parlamente...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • A teraz otváram možnosť, pretože pán poslanec Novotný bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy písomne, tak otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Páni poslanci Peter Dubravay, Peter Pelegrini, Pavol Goga, Jaroslav Paška. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo má pán poslanec Peter Dubravay, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v čase prerokovania tohto návrhu zákona v prvom čítaní poslanci Národnej rady Slovenskej republiky dostali pripomienky ZMOS-u. Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k týmto pripomienkam a vystúpil na podporu tohto zákona.

    Po prvé ZMOS namieta nesystémovosť riešenia vzhľadom na to, že územné rozhodnutie by bolo v rozpore s ustanovením § 46 správneho poriadku. Nie je pravda tvrdenie ZMOS-u, že územné rozhodovanie sa vykonáva podľa správneho poriadku. Správny poriadok je norma lex generalis a stavebný zákon je lex specialis, čo znamená, že úprava obsiahnutá v správnom poriadku sa použije iba vtedy, ak osobitný zákon, stavebný zákon neupravuje inak. Územné rozhodovanie sa aj dosiaľ vykonáva prednostne podľa stavebného zákona a až subsidiárne podľa správneho poriadku. Priamo § 140 stavebného zákona vyslovene ustanovuje, že úprava stavebného zákona odlišná od správneho poriadku má vždy prednosť. Nie je preto možné konštatovať, že poslanecký návrh je v rozpore s § 46 správneho poriadku, nakoľko sám stavebný zákon ustanovuje, že akákoľvek úprava v stavebnom zákone, obsiahnutá a odlišná od správneho poriadku, má vždy prednosť, teda prednosť aj pred § 46 stavebného poriadku. Navyše, nie je zrejmé, ako by bolo ustanovenie § 46 stavebného poriadku porušené, nakoľko aj po prijatí návrhu bude územné rozhodnutie vydané, po prvé príslušným stavebným úradom, aj naďalej bude stavebný úrad povinný po druhé zistiť presne a úplne skutkový stav veci, avšak po novom ku dňu podania návrhu aj naďalej, samozrejme, bude platiť a to územné rozhodnutie bude obsahovať všetky náležitosti.

    Čiže, tretia podmienka, územné rozhodnutie bude obsahovať všetky náležitosti. ZMOS si navyše mýli postavenie všeobecného záväzného nariadenia ako podkladu pre územné konanie. Všeobecne záväzné nariadenie, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu, nie je ani doteraz podkladom pre územné rozhodnutie. Všeobecne záväzné nariadenie má v zmysle § 27 stavebného zákona iba publikačnú úlohu za účelom vyhlásenia záväzných častí schváleného územného plánu. Podkladom totižto v nadväznosti na § 27 stavebného zákona je schválený územný plán a nie všeobecne záväzné nariadenie. To sa schvaľuje uznesením obecného zastupiteľstva a až následne sa jeho záväzná časť vyhlási všeobecne záväzným nariadením. Ani podľa súčasného právneho stavu stavebné úrady neskúmajú súlad návrhu na umiestnenie stavby so všeobecne záväzným nariadením, ale s tým územným plánom, ktorý bol schválený.

    Ak došlo k rozdielom medzi schváleným územným plánom a všeobecne záväzným nariadením, tak stavebné úrady aj dosiaľ postupovali podľa schváleného územného plánu a nie podľa vyhláseného všeobecne záväzného nariadenia. Takúto povinnosť im ukladá § 27 stavebného zákona, ktorý má pred všeobecne záväzným nariadením ako pred zákonnou normou prednosť. Aj po novele bude rozhodovanie alebo rozhodnutie v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, teda s právnou úpravou účinnou v čase nadobudnutia jeho právoplatnosti, nakoľko bude v súlade s ustanovením stavebného zákona, ktoré má pred všeobecne záväzným nariadením obce ako nadradený právny predpis prednosť. Povinnosť neprihliada na všeobecne záväzné nariadenie, ale na schválený územný plán, vyplýva aj teraz z ustanovenia § 27 stavebného zákona, ktoré má pred § 46 stavebného poriadku ako lex specialis prednosť. Aj doteraz sa územné rozhodnutia vydávajú v rozpore s § 46, nakoľko stavebný zákon ako lex specialis vo svojom ustanovení § 27 stavebným úradom priamo ukladá postupovať podľa schváleného územného plánu, a nie podľa vyhláseného všeobecne záväzného nariadenia. Navrhovanou novelou sa teda právny stav nezmení, upresní sa len okamih, ku ktorému sa tento súlad bude skúmať a ktorý bude okamih podania návrhu.

    Po druhé ZMOS namieta, že územné plánovanie je verejný a dlhodobý proces, s ktorým sa každý, teda aj investor môže oboznámiť. Na druhej strane správne konania o umiestnení stavieb nie sú verejné konania a nie sú dlhodobé konania. Územné rozhodnutie musí byť podľa súčasného právneho stavu vydané v zákonom ustanovenej maximálne 60-dňovej lehote od podania návrhu. Ak by stavebné úrady postupovali v súlade so zákonom a vydali územné rozhodnutia včas, aj dosiaľ by bolo takéto rozhodovanie vydané pred samotným schválením dlhodobo pripravovaného územného plánu, a potom by bol schvaľovací orgán povinný takéto právoplatné územné rozhodovanie ako individuálny správny akt akceptovať a územný plán schváliť s jeho predmetom, teda bez zmeny územného plánu. Navrhovaná novela len odstraňuje doterajšiu právnu neistotu účastníkov územného konania, nakoľko práve mestá a obce ako stavebné úrady neodôvodnenými prieťahmi v územnom konaní nevydávajú rozhodnutia v zákonnej lehote a v priebehu územného konania zmenia územný plán, čím zabránia vydaniu rozhodnutia o umiestnení stavby a následne návrh zamietnuť. Účastník konania nemá žiadnu možnosť urýchliť územné konanie, odstrániť nečinnosť obce a zabrániť tak vydaniu rozhodnutia až po schválení územného plánu, čím mu je postupom obce znemožnené stavbu umiestniť.

    Navrhovanou novelou sa teda nezákonný právny stav odstraňuje a obciam sa zabraňuje prieťahmi v konaní znemožniť umiestnenie stavby. Navrhovaná právna úprava podporuje ústavný princíp, podľa ktorého orgány verejnej správy môžu konať len to, čo im zákon dovoľuje a občania môžu konať všetko, čo im zákon nezakazuje. V čase podania návrhu na umiestnenie stavby totiž žiaden zákon, ani iný právny predpis nezakazuje stavbu umiestniť. Obce si preto dosiaľ takýto zákaz samy počas konania vyrobia schválením nového územného plánu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, podporujem návrh tohto zákona a budem zaň hlasovať. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou – pani poslankyňa Tkáčová, pán poslanec Kahanec.

    Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo odovzdávam pani poslankyni Tkáčovej.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, veľmi podrobne ste nám popísali procesný postup v schvaľovacom konaní, ale neodpovedali ste na dve zásadné výhrady, ktoré predložil ZMOS. Ja si dovolím vrátiť sa k tomu stanovisku. Tá prvá výhrada je, že sa do stavebného zákona vnáša prvok voľnej úvahy, nie však správneho orgánu – obce alebo štátneho orgánu –, ale v tomto prípade samotného žiadateľa o územné rozhodnutie. Takže vás poprosím na túto výhradu zareagovať.

    A tá druhá výhrada ZMOS-u je, že prijatie zákona by zablokovalo uplatňovanie nového územného plánu a obmedzilo by jednu zo základných funkcií samosprávy, usmerňovanie výstavby na území obce. Takže keby ste sa ešte k týmto dvom zásadným výhradám ZMOS-u vyjadrili.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Pán poslanec Dubravay, zrejme ste mali dobre pripravené akože právne zdôvodňovanie, teda dobré, myslím, rozsahom od lex generalis a lex specialis pri stavebnom poriadku a pri stavebnom zákone, avšak na konci svojho vystúpenia ste povedali určité ústavné princípy. Teda, že orgány môžu konať len to, čo im zákon dovoľuje a občania môžu konať všetko, čo im zákon nezakazuje. A je zaujímavé, že tieto pravidlá sa vzťahujú len na účastníkov, žiadateľov o územné rozhodnutie, na investorov a nevzťahujú sa už na tých 9-tisíc občanov napríklad v Trebišove. Alebo sa nevzťahujú na množstvo iných ľudí, ktorí si zvolili samosprávu, ktorá rozhoduje o tom, aký bude územný plán a schvaľuje aj zmeny a doplnky k tomuto plánu. Tak pre koho to vlastne platí? Len pre jedných? Pre tých druhých to neplatí?

    Hovoríte, že novela len odstraňuje právnu neistotu účastníkov konania. No, áno, ich právnu neistotu táto novela odstraňuje, ale opäť neodstraňuje istotu či neistotu ľudí v samospráve. Ľudia v samospráve, spomínalo sa tam napríklad, že sa bude likvidovať bytová výstavba, že tam žijú stovky, možno tisícky ľudí. Týchto ľudí sa netýka problém právnej neistoty? Títo ľudia dokonca nielenže majú problém právnej neistoty, ale problém bývania. Pre koho tento zákon je určený? Len pre určitých ľudí, ktorým chceme vyjsť v ústrety? Alebo by to malo smerovať k tomu, aby sme rešpektovali tieto základné ústavné princípy pre všetkých ľudí. Ďakujem.

  • Pán poslanec Dubravay chce reagovať. Nechce? Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Dubravayovi.

  • Ja len krátko, pretože ku každému diskusnému príspevku alebo pripomienke, ktorú má opozícia, by sa dalo dlho diskutovať. V konečnom dôsledku všetky problémy nakoniec zvrhnú na určitý problém, ktorý práve je pre nich populárny. A v domnienke, že si takto získajú hlasy, tak sa tu predvádzajú ako na divadelnej fakulte. Samozrejme, otázka toho, čo kolegyňa mi položila. Vy ste to nepochopili alebo to nechcete pochopiť. My predsa vieme, ja som bol primátorom, neviem, či vy ste vykonávali podobnú funkciu, v konečnom dôsledku všetko schvaľuje zastupiteľstvo a uznesenie zastupiteľstva je zákonom v danej obci. Takže ďakujem.

  • Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Pelegrini, pripraví sa pán poslanec Goga.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ešte predtým ako predložím pozmeňujúci návrh, mi dovoľte, aby som krátko zareagoval na rozpravu, ktorá tu zaznieva a absolútne súhlasím s kolegom Dubravayom, že kolegovia z opozície zase využívajú tento priestor na to, aby sa tu prezentovali, pretŕčali, robili si veľké PR pri voličoch. Konkrétnym príkladom je pán poslanec Novotný, ktorý tu polhodinu dobre že nerozprával o petícii občanov a neviem, o čom tam v Trebišove na východe. Ja, pán kolega poslanec, už asi rok som členom petičného výboru, ktorý bojuje proti spaľovni nebezpečného nemocničného odpadu v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici a tiež vám tu o tom nerozprávam. Ale jednoducho v tej veci niečo robím a ako občan sa zúčastňujem na všetkých aktivitách. Takže je to úplne, úplne choré, keď sa naozaj zákon zneužíva na to, aby si niekto tu robil vlastnú reklamu.

    Po vašom včerajšom vystúpení, kolegovia z opozície, kedy ste boli schopní zaprieť to, čo ste tu robili v minulom volebnom období a urobili ste tu včera teátro a cirkus, ako keby sa tu dialo niečo nekalé a také, čo tu ešte nemalo obdobu, už naozaj mám absolútne veľkú pochybnosť veriť vôbec úprimnosti vašich slov, čo tu rozprávate, či naozaj vôbec sa dá s vami normálne diskutovať, alebo nie, lebo ste schopní zaprieť si nos medzi očami.

    Čo sa týka toho, že ste zase obvinili navrhovateľov, že ide o lobistický, neviem aký zákon, ktorý zvýhodňuje, neviem koho pred kým. Preboha, veď samosprávy rozhodujú o svojom územnom pláne. Tak samosprávy mali už dostatok času, sú už 2 roky vo funkciách, veď nech si tie obce a mestá konečne schvália zmeny územného plánu, natvrdo, napevno a už nik viac nebude môcť vôbec diskutovať, či pôjde podľa starého alebo nového územného plánu. Nech sa to tak schváli. Dokonca, keby sme sa na to pozreli z iného uhla, môžeme povedať, že tento návrh možno má určité antikorupčné opatrenia v sebe. Pretože nebudeme si to tajiť a je to pravda a ja to tu poviem, pretože za týmto pultom to povedať môžem, na samosprávnej úrovni nám prekvitá v absolútnej miere korupcia pri schvaľovaní zmien územných doplnkov územných plánov. Netvrdím, že úplne všade, ale je to podľa mňa bežná prax a práve podnikatelia a stavebníci by o tom vedeli veľmi siahodlho rozprávať. Čiže možno, ak sa pozrieme na to z tohto uhla pohľadu, tak práve táto novela odstrihne kanál takýchto prostriedkov pre predstaviteľov samosprávy.

    A na pani poslankyňu Tkáčovú nebudem reagovať, pretože ona má zase tendenciu niečo vytresnúť do pléna o tom, ako niekto svojím pozmeňujúcim návrhom okliešťuje neviem čo a až potom, keď si ho prečíta, tak skoriguje svoje vyjadrenia, že nejde o žiadny zásah do vlastníckych práv, ale o nejaké procedurálne úpravy. Takže s pani kolegyňou Tkáčovou diskutovať o tom, čo hovorí, nebudem.

    Teraz mi dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej a Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/76 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 534, ktorý znie nasledovne: Čl. 2 znie: „Čl. 2. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2008.“

    Navrhuje sa úprava konkrétneho dátumu účinnosti oproti tomu, čo je uvedené v spoločnej správe a to na 1. 7. 2008 za účelom predĺženia legisvakačnej doby. Zároveň tým žiadam pána predkladateľa, aby vyňal príslušný bod spoločnej správy, ktorý koliduje s mojím pozmeňujúcim návrhom, na samostatné hlasovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami – poslanci Pado, Tkáčová, Kahanec, Novotný. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca.

    Slovo odovzdávam poslancovi Padovi.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, viete, mám veľmi zmiešané pocity z vášho včerajšieho aj dnešného vystúpenia. Vždy som si o vás myslel, že ste jeden z mála opozičných poslancov, ktorý je schopný, teda koaličných poslancov, pardon, ktorý je schopný vnímať a aj pochopiť stanoviská, názory opozície, no mám pocit, že som sa vo vás veľmi mýlil. Toto nie je teatro, pán poslanec. Nemajte pocit, že len koalícia môže verejne prezentovať, že háji záujmy občanov a všetko to, čo my povieme v záujme občanov, je cirkus, teátro a snaha vytĺkať politický kapitál. Alebo si myslíte, že na Slovensku žije len 35 % obyvateľov? Alebo ktorí dali hlasy tejto koalícii? Všetci ostatní sem prileteli z kozmu? Nie sú Slováci? Nežijú tu? Sú vo vzduchoprázdne?

    A, pán poslanec, veľmi tvrdo ste obvinili samosprávu z korupcie. Ja sa pýtam, máte ministra vnútra, ktorý je členom vašej politickej strany. Komunikovali ste s pánom ministrom na túto tému? Máte poznatky o korupcii? Povedali ste? Hovorili ste s prezidentom Policajného zboru alebo s riaditeľom odboru boja proti korupcii? Nestačí vypustiť takéto slová do éteru. Povedzte konkrétne, ak máte informácie, povedzte kde. A ešte sa opýtam, ktorá časť starostov je korumpovaná. Ktorá? Máte to rozdelené na opozičnú alebo koaličnú? Nemáte? Lebo k vašej rétorike by sa to celkom hodilo.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, pán kolega, buďte taký dobrý a nevkladajte mi do úst slová a vety, ktoré som nepovedala. Žiadne svoje stanovisko som nekorigovala. Pred týždňom, včera aj dnes tvrdím, že váš pozmeňujúci návrh je zásahom do vlastníckych práv občanov, zásahom do vlastníckych práv vlastníkov lesných pozemkov a de facto ide o vyvlastnenie. Ja si to myslím dnes, tak ako včera. Hovorili ste, že znižujeme vážnosť parlamentu. No, prepáčte, ale vy svojimi vyjadreniami znižujete vážnosť parlamentu. My sa pretŕčame, keď využívame právo poslanca vystúpiť v rozprave? Vy sa nehanbíte toto povedať? My sa nepretŕčame pred nikým, ale sa snažíme brániť občanov, brániť občanov pred vami, pred vašimi etatistickými chúťkami. Veď podľa slov kolegu Dubravaya už aj samospráva je opozícia. Ste povedali, že odstrihujete samosprávne kanáliky od rozhodovania. Ale vy nadväzujete nové pre vašich podnikateľov.

  • Teraz má slovo pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovolím si zareagovať na dve veci. Na jednej strane ste povedali, pán poslanec, že sme schopní ako opozícia zaprieť si nos medzi očami. No, ja vám pripomeniem dve lapidárne situácie, keď to platilo presne na vašich koaličných partnerov a to už nehovorím o vašom premiérovi. Ale jeden váš partner povedal: „Jednota koalície je prednejšia než vlastné presvedčenie.“ Druhý partner povedal: „Včerajšok nebol.“ Nebudem komentovať, koľkokrát niečo povedal váš pán premiér a na druhý deň platilo niečo úplne iné, alebo po čase, keď bol veľmi silný tlak, tak sa to všetko zmenilo.

    A k druhej veci, o tom korupčnom prostredí. Ja netvrdím, že v samospráve nemôže byť korupčné prostredie. Ale porovnajme, Krajský stavebný úrad – jeden šéf, Mestské zastupiteľstvo alebo obecné zastupiteľstvo, síce jeden šéf, primátor alebo starosta, ale na druhej strane VZN, ktoré je potrebné k schváleniu územného plánu. Sú na to potrebné tri pätiny poslancov zastupiteľstva. Tak kde je teoreticky korupčnejšie prostredie? Tam, kde rozhoduje jeden úradník alebo kde majú rozhodnúť poslanci v kvóre 3/5?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vyjadrím sa na úvod rovnako ako pán poslanec Pado, že som trošku sklamaný z vystúpenia pána poslanca Pelegriniho, lebo som ho považoval za odborne vystupujúceho poslanca, hájaceho odborné názory a toto vystúpenie sa mu veľmi nevydarilo. Naozaj, skĺzol už trošku do rétoriky strany SMER. My sme divadelníci, lebo hájime občanov a o nič nám nejde, len o predvádzanie samých seba, lebo jediný, kto vie, čo potrebuje ľud, je strana SMER a zrejme aj vy, pán poslanec.

    Viete, veľmi silne ste obvinili samosprávu z korupcie a povedali ste, že vlastne tento zákon je protikorupčný, pretože v samospráve kvitne korupcia. Tak sa chcem veľmi otvorene opýtať, čo je cieľom tohto zámeru. Obísť samosprávu, aby sa presmerovali tieto korupčné ťahy na štátnu správu, ktorú ovládate? To je cieľom tohto zákona? Keď sa už tak mám naozaj trošku vulgarizovane opýtať. Hovorili ste o tom, že už by konečne mestá a obce mali schváliť svoj územný plán. Však ony ho schválený aj majú. Ale to by ste mohli vedieť, pán poslanec, že územný plán, to nie je Sväté písmo, Biblia, Evanjelium podľa Lukáša. Veď to sa predsa mení, veď to je dynamický celok takéto mesto. Územný plán Košíc pred desiatimi rokmi vyzeral ináč, ako vyzerá dnes a bude vyzerať o 10 rokov. Pretože to mesto sa vyvíja, má nové nápady, prichádzajú nové riešenia pre ľudí, mesto rastie. To je dynamický celok. To, čo je cieľom tohto zákona, ste ale veľmi kulantne obišli. Cieľom tohto zákona je znovu dať jednu barličku ako obísť samosprávu. Na príklade Trebišova som netáral. O petícii som hovoril možno 5 sekúnd alebo 10 sekúnd a hovoril som o rozhodnutiach štátnych orgánov, kde sedia nominanti vašej politickej strany. A celý proces je proti vôli občanov. Neviditeľnou silou peňazí...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • S reakciou na faktické poznámky – pán poslanec Pelegrini.

  • Ďakujem pekne. Páni kolegovia, hlavne vlastne z SDKÚ – DS, mňa udivuje to, že vy sa vôbec mňa idete pýtať, akým právom som si dovolil spoza pultu povedať, že si myslím, že vládne korupčné prostredie tam alebo inde. Veď vy tu vynášate za posledné dva roky také súdy o jednotlivých kolegoch, dokonca jedného obviňujete z podvodu, druhého neviem z čoho všetkého a vy sa mňa idete pýtať, či som ja hovoril s prezidentom Policajného zboru a neviem s kým. Ja môžem svoje úvahy prezentovať, kde chcem, ako chcem. A vôbec vám ja nevyhadzujem na oči, aké súdy vy tu, v pléne za posledné dva roky ste nad kým všetkým vzniesli. Takže poprosím, aby ste trošku zvážili tiež to, ako reagujete. Ak hovoríte o tom, pani kolegyňa, že nemeníte svoje rozhodnutia, tak vám to znovu poviem. Povedali ste, že ja tu zasahujem do vlastníckych práv a ide o vyvlastňovanie. V skutočnosti to tak nie je. Išlo o zrovnoprávnenie poľnohospodárskej pôdy s lesnou pôdou. To je všetko.

    A pán kolega Novotný, je mi to tak ľúto, že som stratil dôveru u vás, aj u pána kolegu Pada, ale, žiaľ, nie vždy sa udržím na uzde a snažím sa za tie dva roky vydržať niektoré tie vystúpenia bez toho, aby som ich komentoval. Žiaľ, v tomto prípade to nebolo možné a musel som reagovať na vás tak, ako som reagoval. A nemyslím si, že sme presunuli nejaké toky, pretože tento zákon opäť má len za úlohu to, že tí, ktorí chcú stavať, tak budú zas len komunikovať so samosprávou, s nikým iným. Takže takéto konštrukcie tu nevytvárajte. Stále to zostane na samospráve. A opäť to poviem na záver, som presvedčený, že na úrovni samosprávy v tejto oblasti v mnohých mestách vládne korupcia.

  • Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Goga, pripraví sa pán poslanec Paška.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vo svojom krátkom vystúpení podal pozmeňujúci návrh k návrhu zákona poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej a Mariána Kovačócyho, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 534.

    V článku I v bode 1 v § 37 ods. 1 a v bode 2 v § 141 ods. 12 sa slová „územné plány obcí a zón platné“, nahrádzajú slovami „územné plány obcí a zón záväzné vo všetkých výskytoch“.

    Dovoľte mi, aby som odôvodnil tento môj návrh. Navrhovanou zmenou sa upresňuje pojem platnosť územných plánov obcí a zón tým, že sa mení na pojem záväznosť. Nakoľko z legislatívneho hľadiska je pojem platnosť v zmysle navrhovanej novely pojmom nepresným, pojem záväznosť vyplýva zo samotného stavebného zákona. Podľa ustanovení stavebného zákona je územný plán obce a zóny záväzný, čo vyplýva zo samotného charakteru územnoplánovacej dokumentácie § 13, 24, § 27 ods. 3 až 6 stavebného zákona.

    Ďakujem vám za možnosť vystúpiť a podať pozmeňujúci návrh.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz vystúpi ako posledný v rozprave pán poslanec Paška.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov Národnej rady predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu zákona poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej a Mariána Kovačócyho, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 534.

    V zmysle § 9 ods. 1 a § 82 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh:

    „V čl. 1 sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie: „3. Za § 117 a) sa vkladá nový § 117b), ktorý znie: Ak ide o uskutočnenie stavieb pamätníkov, verejných pomníkov, pamätných miest a stavieb podobného druhu, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu v konaniach podľa tohto zákona krajský stavebný úrad.“.“

    Odôvodnenie. Potreba doplnenia zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnej činnosti, ďalej len stavebný zákon, o navrhované paragrafové znenie § 117b) vyplýva z charakteru a špecifickosti predmetných stavieb. Jedinečnosť stavieb pamätníkov, verejných pomníkov, pamätných miest a stavieb podobného druhu, ako aj s tým súvisiaci nižší počet konaní vykonaných podľa stavebného zákona vyvoláva potrebu individuálneho prístupu zvýraznenia spoločenského významu a zvýšenia ochrany predmetných stavieb, čo je možné dosiahnuť jedine zjednotením výkonu štátnej správy v týchto veciach na vyššej úrovni a to v pôsobnosti krajských stavebných úradov. Pôsobnosť stavebných úradov vymedzuje V. časť stavebného zákona, kde je vymedzený rozsah pôsobnosti krajského stavebného úradu ako stavebného úradu. Z uvedeného dôvodu je navrhovaná zmena začlenená v rámci predmetnej časti stavebného zákona.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami – poslanci Bugár, Juhász. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Bugár.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Na svojho predrečníka chcem reagovať v tom zmysle, že aj tu vidieť ten rozdiel, ktorý bol medzi bývalou vládou a súčasnou. My sme dávali právomoci práve na nižšie úrovne. No, a podľa tohto návrhu, ak by to prešlo, tak súčasná vláda by zobrala z nižších úrovní určité právomoci a dala by to na vyššie, to znamená, na krajské. Takže ja si nemyslím, pán poslanec, že toto je dobrý návrh, lebo to, čo sa dá vyriešiť dole, na nižších stupňoch, na nižších úrovniach, do toho by sme na základe subsidiarity nemali hovoriť zvrchu. Takže ja by som bol rád, keby ste tento svoj návrh brali naspäť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Juhász.

    Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som tiež zareagoval na predrečníka. Pripomenul by som mu, že v prvom čítaní je tiež otvorený tento istý zákon, ktorý sa týka pôsobnosti krajských stavebných úradov. Rieši tam kompetencie krajských stavebných úradov. Takže, keď už chcel navrhnúť takúto novelu, tak si myslím, že by lepšie pasovala do tej druhej novely. To je prvá moja pripomienka.

    A ďalšia pripomienka je to, čo hovoril aj pred chvíľkou pán poslanec Bugár, že je to ďalšie oklieštenie samosprávnych funkcií obcí a miest, lebo o tom, aký pamätník alebo aké pamätné miesto má byť v obci, už sa bude rozhodovať na kraji. Ja by som bol aj zvedavý, aké budú kritériá rozhodovania na kraji. Podľa čoho budú posudzovať, aký pamätník by mal byť v tej obci, aký pamätník a pamätné miesto v inej obci alebo v inom meste. Takže keby na toto mohol zareagovať.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na faktické poznámky – pán poslanec Paška.

  • Pán kolega, predovšetkým reálny život nás presvedčil o tom, že nejednotnosť výkladu a prístupu viacerých obcí k takýmto pamätníkom je, povedal by som, problematická a práve preto, aby bol postup nejakým spôsobom zjednotený, je snaha presunúť túto kompetenciu na krajský úrad, ktorý, myslím si, bude potom postupovať jednotne. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpenie pána poslanca Pašku bolo posledným vystúpením poslanca riadne prihláseného do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Áno, má slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, keď som prichádzala do snemovne s týmto predmetným návrhom zákona, tak účelom toho bolo systémovo riešiť územné konanie. A vychádzam z toho, pretože novela tohto zákona, návrh tohto zákona rieši to, čo už tu viacerí moji predrečníci povedali, ktorý územný plán sa bude brať do úvahy, posudzovať pri vydávaní územného rozhodnutia. A práve preto, aby sa zabezpečila kontinuita rozhodovacieho procesu územných konaní začatých v prelomovom období medzi platnosťou a účinnosťou starého a novo schváleného územného plánu a to s prihliadnutím na zdĺhavosť týchto územných konaní, preto som prišla s týmto zákonom, aby sa bral za rozhodovanie územný plán v čase podania žiadosti.

    Navrhovateľ, ktorý dá návrh na začatie územného konania, podá si žiadosť o územné rozhodnutie, ak by stavebný úrad začal konať v zmysle správneho konania do 60 dní, aj ten prípad, ktorý povedal pán Frešo, by dnes územné rozhodnutie bolo vydané a možno by bolo vydané už aj stavebné povolenie. Ak dnes niektorí predstavitelia z SDKÚ alebo predstavitelia z opozície hovoria o skládke Pezinok, prosím vás, nepodsúvajte verejnosti, že tento zákon rieši územné rozhodnutie skládky Pezinok. Tam je platné územné rozhodnutie. Tam je územné rozhodnutie vydané a platné. Čiže je to v poriadku. Je len predbežné opatrenie dokonca a vydané stavebné povolenie. Čiže dnes je to všetko v súvislosti so zákonom. Nepodsúvajte nám, prosím vás, tieto informácie, že účelovosť zákona je len kvôli skládke Pezinok alebo nejakých lobistických skupín.

    Práve tým, že tento proces územného konania, a povedala to aj v prvom čítaní pani poslankyňa Žitňanská, že si skutočne zaslúži pozornosť, pretože je veľmi zdĺhavý a niekedy tieto konania trvajú niekoľko rokov, niekoľko rokov bez toho, že by navrhovateľ mohol vstúpiť do tohto procesu, to je jedna vec. A, samozrejme, niektoré tieto konania sú aj na súde. A keď súd rozhodne po piatich rokoch, že stavba môže byť umiestnená alebo rozhodne v prospech navrhovateľa alebo investora, to znamená, že už je schválený nový územný plán, treba podať novú žiadosť o územné rozhodnutie a tá nie je v súlade s územným plánom, čo nastáva? Nastáva náhrada škody. A náhrada škody, ktorú si bude uplatňovať navrhovateľ, zostane na štáte. A týchto žalôb začne pribúdať. A už sú aj tieto žaloby. Takže aj toto je cieľom tohto rozhodnutia prísť do snemovne s týmto zákonom, aby sa zamedzilo týmto žalobám a aby rozhodovací proces bol jednoznačný.

    A ja by som ešte chcela napríklad, aj keď to nesúvisí s týmto zákonom, len keď tu kolegovia povedali o tých lobistických skupinách v súvislosti s investormi, tí investori prichádzali aj v predchádzajúcom volebnom období, čo je, samozrejme, dobré. Lenže ja keďže som z prostredia Trnavy a dnes tam máme, samozrejme, čomu sa my tešíme, veľmi veľa investorov, ale trebárs taký Peugeot-Citroen, kde – škoda, že tu nie je pán kolega Novotný –, keďže tá zmluva s Peugeotom-Citroenom a vôbec v tom procese, ktorý bol, je taká, že 80 % produkcie Peugeotu-Citroen ide po cestách, je nákladnou automobilovou dopravou a keďže sa špeciálne stavala vlečka k Peugeotu-Citroen, ktorá stála niekoľko stoviek miliónov, len 20 % dopravy ide po železnici, ktorá je nevyužitá a ktorá je vo vlastníctve štátu. Ktoré lobistické skupiny sme vtedy zastupovali, keď 80 % tej produkcie ide po cestnej infraštruktúre a dnes máme problém s cestnou infraštruktúrou práve v Trnave, pretože je zapchaná dnes diaľnica, pretože aj Samsung Voderady dnes zapríčiňuje tie zápchy a, samozrejme, Samsung Galanta?

    Takže, keď som aj odbehla od tohto môjho zákona, len toľko k vyjadreniu o tých lobistických skupinách.

    To, čo povedal pán kolega Pelegrini aj pán Dubravay na podporu, ja verím, že ZMOS a starostovia a primátori sú istým spôsobom nervózni, ale ja len dávam, znovu opakujem, do súladu a zjednodušujem im proces rozhodovania v územnom rozhodnutí.

    Jeden príklad, ktorý, no neviem, či vo faktickej poznámke tu povedal niektorý z tých kolegov, že je tu aj prvok voľnej úvahy. No práve v čase podania žiadosti bol platný konkrétny územný plán, ktorý hovoril o výstavbe bytového domu, ale v čase rozhodovania žiadosti a podľa dnešného platného zákona je platný územný plán, ktorý hovorí o 50 % bytového domu a 50 % polyfunkcií. A viete, ako rozhodol stavebný úrad? Rozhodol v čase podania žiadosti. To, čo bolo zrejme pre toho úradníka, alebo, ktorý bol na tom stavebnom úrade, asi priaznivejšie. Takže preto ten voľný prvok úvahy a rôzny výklad toho stavebného zákona je veľakrát práve teraz. A teraz tento návrh zákona povie jednoznačnosť výkladu, aké rozhodnutie má prísť a aký územný plán sa má zobrať ako podklad pre vydanie územného rozhodnutia.

    Ja verím, kolegyne, kolegovia, že aj keď na oboch stranách mnohým prichádza, že je sporný, ja verím, že ho kolegovia podporia a budú hlasovať za.

    Ďakujem.

  • Ďakujem navrhovateľke za záverečné slovo.

    Pýtam sa spravodajcu. Má slovo. Poslanec Juhász.

    Gy. Juhász, poslanec: Ja len v krátkosti by som zareagoval na diskusiu, na rozpravu. Musím ešte raz povedať, že toto riešenie, ktoré je navrhnuté v tomto zákone, ja osobne považujem za nesystémové a naozaj protirečiace sa samosprávnemu princípu. Musím odmietnuť aj slová pána poslanca Pelegriniho, ktoré adresoval samospráve a nemyslím si, že sa dá zovšeobecňovať. A, samozrejme, to, čo predložil pán poslanec Paška, iba utvrdzuje v tom, o čom vyznela táto diskusia, že sa idú okliešťovať pôsobnosti a kompetencie samospráv.

    Takže toľko by som k rozprave. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Takže návrhy podané počas rozpravy sú zrejme v poriadku, pán spravodajca. Ďakujem pekne za vystúpenie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vzhľadom na schválený postup pri dnešnom rokovaní teraz vyhlasujem prestávku do 11.00 hodiny, kedy budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní programu 21. schôdze. Chcem všetky kolegyne a kolegov požiadať, aby sa vrátili do rokovacej sály, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu.

    Takže poprosím teraz pani poslankyňu Nachtmannovú, ktorá je spravodajkyňou ako členka výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, aby uvádzala v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o výchove a vzdelávaní tzv. školský zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 560.

  • Ruch v pléne.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem hneď na úvod vás požiadať o... Dámy a páni, chceme hlasovať, nenúťte ma, aby som vyhlásil prestávku. Chcem vás požiadať, ideme hlasovať o školskom zákone, ktorý je mimoriadny dôležitý, ale aj vzhľadom na počet pozmeňujúcich návrhov bude hlasovanie relatívne komplikované. Chcem vás požiadať, aby ste venovali pozornosť hlasovaniu, aby nevznikali zbytočné nedorozumenia.

    Takže poprosím teraz pani spravodajkyňu. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, minister školstva, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave v druhom čítaní k predmetnému návrhu zákona vystúpili 14 poslanci, z toho Martin Fronc a ja dvakrát. Štyria poslanci podali procedurálne návrhy. Ďalej v rozprave v druhom čítaní 10 poslanci podali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    V súlade s § 83 ods. 1 rokovacieho poriadku budeme najskôr hlasovať o podaných procedurálnych návrhoch v rozprave.

    Prvý procedurálny návrh podala pani poslankyňa Rosová – nepokračovať v rokovaní podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku. Dajte, prosím, hlasovať, pán predseda.

  • Hlasujeme o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 58 bola za, 74 proti, 3 sa zdržali.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Druhý procedurálny návrh podal pán poslanec Fronc – vrátiť návrh na dopracovanie podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku. Rovnaký návrh podal aj pán poslanec Devínsky. Dajte, pán predseda, prosím, hlasovať.

  • Hlasujeme o tomto návrhu, ktorý podali dvaja poslanci.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 58 bolo za, 75 proti, 2 sa zdržali.

    Ani tieto návrhy sme neprijali.

  • Ďalší návrh podal pán poslanec Andruskó – vrátiť návrh na prerokovanie gestorskému výboru. Dajte, prosím, hlasovať o procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 57 za, 78 proti.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Tým sme hlasovali o všetkých procedurálnych návrhoch.

    Teraz budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Najskôr hlasovanie o bodoch, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť a neboli vyňaté na osobitné hlasovanie. Budeme hlasovať spoločne o bodoch 1 až 6, 14, 20, 21, 24 až 26, 28 až 33, 36, 37, 39, 41, 43 až 45, 47 až 49, 51, 52, 57, 60, 61, 64, 65, 70, 71, 76 až 78, 81 až 88, 91, 92, 95, 97, 98, 101 až 121, 123, 124, 128, 131 až 140, 142 až 147, 149, 156 až 159, 161, 165 až 172, 175, 176, 180 až 182, 184, 186 až 190 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Dajte, prosím, hlasovať, pán predseda.

  • Hlasujeme o uvedených bodoch zo spoločnej správy. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 80 za, 1 proti, 55 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Hlasovanie o bodoch. Pardon, teraz pôjde o bodoch spoločnej správy, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť a boli vyňaté na osobitné hlasovanie. Najskôr budeme hlasovať o bodoch 38, 56, 58, 62, 63, 90, 93, 94, 99, 125, 126, 129, 130, 191. Budeme hlasovať spoločne o týchto bodoch s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch, ktoré boli vyňaté na osobitné hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 25 za, 70 proti, 40 sa zdržalo.

    Tieto návrhy sme neprijali.

  • Ďalej nasleduje hlasovanie o bode 7 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme samostatne o bode 7 zo spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, všetci boli za.

    Tento bod sme schválili.

  • Hlasovanie o bodoch 8 a 9 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 1 za, 96 proti, 40 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Body 8 a 9 sme neschválili.

  • Ďalej hlasovanie o bode 13 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 82 za, 52 proti, 2 sa zdržali.

    Tento bod sme schválili.

  • Ďalej hlasovanie o bode 15 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 131 za, 7 sa zdržalo.

    Tento bod sme prijali.

  • Ďalej hlasovanie o bode 18 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 138 za, 1 sa zdržal.

    Tento sme schválili.

  • Ďalej dajte, prosím, hlasovať o bode 22 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bode 22. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 136 bolo za, 1 sa zdržal.

    Tento bod sme schválili.

  • Ďalej hlasovanie o bode 46 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 79 za, 57 proti, 2 sa zdržali.

    Bod sme schválili.

  • Ďalej hlasovanie o bode 54 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 62 za, 62 proti, 12 sa zdržali.

    Bod sme neschválili.

  • Ďalej hlasovanie o bode 59 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 24 za, 62 proti, 51 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 59 sme neschválili.

  • Hlasovanie o bode 68 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 133 za, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme schválili.

  • Hlasovanie o bode 69 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 135 bolo za, 2 sa zdržali.

    Tento bod sme prijali.

  • Hlasovanie o bode 75 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 75 za, 57 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Bod sme schválili.

  • Dajte, prosím, hlasovať o bode 79 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 100 za, 19 proti, 14 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Bod sme schválili.

  • Hlasovanie o bode 80 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 116 za, 17 proti, 4 sa zdržali.

    Bod sme schválili.

  • Hlasovanie o bode 122 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 79 za, 47 proti, 11 sa zdržalo.

    Bod sme schválili.

  • Hlasovanie o bode 127 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 84 za, 46 proti, 5 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Bod sme schválili.

  • Hlasovanie o bode 151 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 129 za, 6 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Bod sme schválili.

  • Hlasovanie o bode 154 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, všetci boli za.

    Bod sme schválili.

  • Hlasovanie o bode 173 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 129 za, 1 proti, 7 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Hlasovanie o bode 177 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 109 za, 28 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Hlasovanie o bode 185 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 80 za, 42 proti, 15 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod sme schválili.

  • Hlasovanie o bode 192 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 98 za, 1 bol proti, 37 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Bod sme schválili.

  • Hlasovanie o bode 195 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 102 bolo za, 35 sa zdržalo.

    Bod sme schválili.

  • Hlasovanie o bode 196 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 77 za, 36 proti, 23 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bodoch, ktoré gestorský výbor odporúčal neschváliť a neboli vyňaté na osobitné hlasovanie. Budeme hlasovať spoločne o bodoch 34, 74, 96, 155, 163, 179 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 58 za, 70 proti, 10 sa zdržalo.

    Tento bod sme neschválili.

  • O bode 174 nemôžme hlasovať, pretože sme schválili bod 173.

    Ďalej budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy, ktoré gestorský výbor odporúča neschváliť a boli vyňaté na osobitné hlasovanie. Budeme hlasovať o bode 10 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 56 za, 73 proti, 9 sa zdržalo.

    Návrh sme neprijali.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 11 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 59 za, 74 proti, 4 sa zdržali.

    Návrh sme neprijali.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 12 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 60 za, 75 proti, 3 sa zdržali.

    Ani tento bod sme neprijali.

  • O bode 16 hlasovať nebudeme, pretože sa schválil bod 15. Ďalej budeme hlasovať o bode 17 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 57 za, 70 proti, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme neschválili.

  • O bode 19 hlasovať nebudeme, pretože sa schválil bod 18. Rovnako nebudeme hlasovať o bode 23, pretože sa schválil bod 22. Ďalej hlasujeme o bode 27 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 56 za, 72 proti, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 35 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 61 za, 73 proti, 4 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 40 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 58 za, 71 proti, 6 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Bod sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 42 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 57 za, 76 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Bod sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 50 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 56 za, 75 proti, 5 sa zdržali.

    Bod sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 53 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 58 za, 74 proti, 3 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Bod sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 55 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Pani spravodajkyňa, bod 54 sme, tak by sme nemali hlasovať.

  • Nie, 54 sme neschválili, pán predseda.

  • Takže, hlasujeme o bode 55. Odporúčanie?

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 64 za, 72 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Bod sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 66 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 61 za, 71 proti, 5 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Bod sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 67 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 58 za, 72 proti, 6 sa zdržalo.

    Bod sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 72 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 59 za, 71 proti, 5 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Bod sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 73 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 59 za, 73 proti, 4 sa zdržali.

    Bod sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 89 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 58 za, 73 proti, 5 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Bod sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 100 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 59 za, 75 proti, 3 sa zdržali.

    Bod sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 141 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 60 za, 74 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Bod sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 148 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 32 za, 73 proti, 32 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 150 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 60 za, 75 proti, 3 sa zdržali.

    Bod sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať spoločne o bodoch 152 a 153 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 59 za, 75 proti, 2 sa zdržali.

    Body sme neprijali.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 160 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 58 za, 74 proti, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Bod sme neprijali.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 162 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 59 za, 76 proti, 2 sa zdržali.

    Bod sme neprijali.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 164 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 59 za, 76 proti, 2 sa zdržali.

    Bod sme neprijali.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 178 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 35 za, 73 proti, 28 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod sme neprijali.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 183 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 56 za, 76 proti, 5 sa zdržali.

    Bod sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 193 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 59 za, 75 proti, 2 sa zdržali.

    Bod sme neschválili.

  • Hlasovať o bode 194 nebudeme, pretože sme schválili bod 192 aj 195.

    Keďže sme vyčerpali hlasovanie o bodoch spoločnej správy, pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Návrhy budem čítať podľa toho, ako boli podané.

    Najskôr budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Szigetiho. Tieto návrhy boli rozdelené do dvoch častí. Najskôr časť a). O bode 1 a 2 v časti a) však nemožno hlasovať, keďže sa schválili body 15 a 18 spoločnej správy.

    Budeme teda hlasovať o bode 3 časti a).

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 49 za, 52 proti, 33 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Tento bod sme z návrhu pána poslanca Szigetiho neschválili.

  • O časti b) žiadal pán poslanec hlasovať spoločne o bodoch 1 až 3, 5 až 13. Upozorňujem však, že nemôžeme hlasovať o bode 10, lebo sme schválili bod 151 spoločnej správy.

    Takisto o bode 12, lebo sme schválili bod 185 spoločnej správy a o bode 13, lebo sme schválili body 192 a 195 spoločnej správy.

    Takže budeme hlasovať o bodoch 1 až 3, 5 až 9 a o bode 11.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 52 za, 54 proti, 29 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neprijali.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 4 v časti b), ktoré žiadal pán poslanec na osobitné hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 58 za, 63 proti, 15 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Ďalšie návrhy pozmeňujúce predniesla pani poslankyňa Rosová. Sú to pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Radičovej. Takže chcem sa spýtať, pani poslankyňa, môžeme spoločne?

    Takže budeme hlasovať spoločne o týchto návrhoch.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 57 za, 62 proti, 17 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme neprijali.

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Fronca.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 60 za, 66 proti, 11 sa zdržalo.

    Návrh sme neprijali.

  • Ďalej budeme hlasovať o mojich pozmeňujúcich návrhoch. Poprosím hlasovanie o všetkých okrem bodu 5 v časti B. Tento bod tento bod vynímam na osobitné hlasovanie.

    A rovnako vás prosím o vyčiarknutie v časti A 10. bod ods. 6. Je to iba vec ozaj takého škriatka. Nejde tam o nič iné. Prvé dve slová.

  • Ešte raz pre upresnenie, pani poslankyňa. Hlasujeme o vašich návrhoch?

  • Áno, hlasujeme o mojich návrhoch, o všetkých okrem bodu 5 časti B. Tento bod vynímam na osobitné hlasovanie. Okrem toho vás poprosím v časti A bod 10 ods. 6 iba vyčiarknuť „výška príspevku“.

  • Je to technická vec. Je to technická vec, je to skutočne škriatok pri kopírovaní. Nič iné.

  • Pani poslankyňa, pani spravodajkyňa, návrh bol predložený a rozdaný. Je to samostatný bod? Viete ho vyňať na samostatné hlasovanie? Buď, ak je možnosť, to vyjmite a musíme hlasovaním rozhodnúť, ale nemôžete pozmeniť teraz návrh, ktorý odznel v rozprave. Tak dajte 10 na osobitné hlasovanie.

  • Nie, nie, môže to zostať, nezmením to.

  • Môže to tak zostať? Dobre, takže, hlasujeme o návrhoch tak, ako odzneli. Takže, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 77 bolo za, 8 proti, 51 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Vaše návrhy sme prijali.

  • Ďalej prosím hlasovať o bode 5 v časti B. Je daný lepší návrh od pani poslankyne Muškovej, kvôli tomu osobitne vyňať.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, nik nebol za, 71 bolo proti, 65 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Andruskóa. O bode 1 a 2 nemožno hlasovať, keďže sa schválili body 15 a 18 spoločnej správy. Takže budeme hlasovať o bodoch 3 a 4. Môžeme spoločne, pán poslanec, alebo zvlášť?

  • Nezrozumiteľný hlas z pléna.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 51 za, 58 proti, 25 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Nagya. Žiadal hlasovať osobitne o každom bode. Pán poslanec, trváte na osobitnom hlasovaní?

  • Hlasy v pléne.

  • Tak hlasujeme o 13 návrhoch pána poslanca Nagya.

  • Hlasujeme o prvom návrhu pána poslanca Nagya.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 56 za, 64 proti, 16 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme.

  • Hlasujeme o bode 2, pozmeňujúcom návrhu druhého bodu.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 52 za, 60 proti, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neprijali.

  • Hlasujeme o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Nagya.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 55 za, 55 proti, 20 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme neprijali.

  • Ďalej hlasujeme o štvrtom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Nagya.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 55 za, 61 proti, 17 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme neprijali.

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu č. 5.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 52 za, 60 proti, 16 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme neprijali.

  • O šiestom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 49 za, 55 proti, 18 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neprijali.

  • O siedmom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Nagya.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 53 za, 52 proti, 24 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neprijali.

  • O ôsmom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 56 za, 57 proti, 18 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neprijali.

  • O deviatom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 46 za, 63 proti, 20 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Návrh sme neprijali.

  • O jedenástom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca. Pardon, o desiatom sme ešte nehlasovali. O desiatom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Nagya.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 45 za, 61 proti, 22 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Návrh sme neprijali.

  • O jedenástom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 55 za, 51 proti, 27 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neprijali.

  • O dvanástom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 55 za, 51 proti, 24 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Návrh sme neprijali.

  • O trinástom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Nagya.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 45 za, 53 proti, 28 sa zdržalo, 6 nehlasovali.

    Ani tento návrh sme neprijali.

  • Tým sme odhlasovali všetky pozmeňujúce návrhy pána poslanca Nagya.

    Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Ivanča. Pán poslanec žiadal hlasovať spoločne o všetkých bodoch. Upozorňujem však, že o bode 8 nemôžeme hlasovať, lebo sme schválili bod 46 spoločnej správy. Takisto nemôžme hlasovať o bode 17, lebo sme schválili bod 144 spoločnej správy a nemôžeme hlasovať ani o bodoch 18 a 21, lebo sme schválili bod 185 spoločnej správy. Takže budeme hlasovať o bodoch 1 až 7, 9 až 16, 19 a 20.

  • Ja sa opýtam, pani spravodajkyňa, bod 13? Lebo ste povedali, že hlasujeme o bodoch 9 až 16. Je to v poriadku? Pretože koliduje s bodmi 72 a 73 spoločnej správy. Hlasujeme?

  • Hlasujeme aj o bode 13. Hlasujeme tak, ako uviedla spravodajkyňa. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 52 za, 52 proti, 23 sa zdržalo, 8 nehlasovali.

    Tieto návrhy sme neprijali.

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Smolkovej.

  • Pán poslanec Ivančo, chceli ste? Zapnite, prosím vás, pána poslanca Ivanča. Sme v hlasovaní, pán poslanec, takže len ak...

  • Pán predseda, ja som sa hlásil s procedurálnym návrhom už pred hlasovaním o mojich pozmeňujúcich návrhoch a chcel som si uplatniť tú istú procedúru, ktorú uplatnila pani spravodajkyňa pri svojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý dala v rozprave. Ale teraz je to už bezpredmetné.

  • Hlasujeme ďalej. Takže o čom hlasujeme? Ja sa ospravedlňujem, pán poslanec, ale počas hlasovania by sme správne hlasovanie nemali prerušiť. Pani spravodajkyňa, ešte raz vás poprosím. Ideme hlasovať teraz o...

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Smolkovej.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 80 bolo za, 19 proti, 38 sa zdržalo.

    Návrhy pani poslankyne Smolkovej sme schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Cibulkovej, ktorá dala 9 návrhov. Pani poslankyňa, môžeme hlasovať spoločne? Takže budeme hlasovať spoločne o týchto 9 návrhoch.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 60 za, 57 proti, 21 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Muškovej. Dala 2 návrhy pozmeňujúce. V jednom boli štyri body, v druhom jeden bod. Najskôr budeme hlasovať o prvom návrhu, ktorý obsahuje štyri body.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 82 za, 4 proti, 52 sa zdržalo.

    Tento prvý návrh pani poslankyne Muškovej sme schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Muškovej.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 81 za, 26 proti, 30 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

  • Pán predseda, konštatujem, že sme hlasovali o všetkých podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a tiež o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a boli rozdané poslancom do lavíc a niektoré tieto návrhy boli schválené.

    Pán predsedajúci, mám splnomocnenie gestorského výboru navrhnúť skrátenie lehoty podľa § 84 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania. Lehoty boli dodržané, pani spravodajkyňa.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 79 za, 47 proti, 12 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní, otváram rozpravu. Pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť v treťom čítaní. Pani poslankyňa Rosová? Pani poslankyňa, sme v hlasovaní. Zákon o rokovacom poriadku. Do rozpravy? Nech sa páči. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pani spravodajkyňa, umožnite, zaujmite miesto, pani spravodajkyňa. Pani poslankyňa vystúpi.

  • Vážený pán predseda, vzhľadom na priebeh druhého čítania a na to, že v ňom bolo schválené mimoriadne veľké množstvo pozmeňujúcich návrhov, žiadam, aby sme preložili tretie čítanie, aby sme prerušili teraz hlasovanie a preložili tretie čítanie...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, sme v treťom čítaní, v ktorom môžete žiadať o jazykovú úpravu.

  • Áno, vzhľadom na jazykové a technické úpravy žiadam, aby sme toto prerušili.

  • V rozprave nie. Je mi to ľúto, pani poslankyňa, ale ďakujem.

  • Hlasy z pléna.

  • Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A, pani spravodajkyňa, budeme hlasovať.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 79 za, 56 bolo proti, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa, za dobre zvládnuté hlasovanie.

    A budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 549.

    Pán poslanec Devínsky a pán predseda výboru bude uvádzať hlasovanie. Dámy a páni, je 12.00 hodín, chcem sa spýtať, či ste ochotní dohlasovať. Nie. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 100 bolo za, 26 proti, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme odsúhlasili, aby sme odhlasovali všetky prerokované body.

    Takže, pán spravodajca, poprosím vás tlač 549.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán podpredseda vlády, pán minister, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave k uvedenému návrhu zákona vystúpilo 5 poslancov, z toho 1 poslanec podal procedurálny návrh podľa § 73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku, teda vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie. 3 poslanci žiadali vyňať na samotné hlasovanie zo spoločnej správy body 1, 2, 5, 10, 11, 12, 16, 20 a 33 a ďalší 3 poslanci podali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Pán predseda, v súlade s rokovacím poriadkom najprv budeme hlasovať o podanom procedurálnom návrhu, to znamená vrátiť navrhovateľovi návrh zákona na dopracovanie. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu vrátiť zákon navrhovateľovi na dopracovanie v zmysle § 73 zákona.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 55 za, 77 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh neprešiel.

    Budeme pokračovať v hlasovaní.

  • Budeme teraz hlasovať o návrhu zo spoločnej správy okrem tých bodov, ktoré žiadali poslanci na osobitné hlasovanie. Budeme hlasovať teraz o bodoch 4, 6, 8, 9, 13, 14, 17 až 19, 22 až 32 s odporúčaním gestorského výboru spoločne hlasovať o nich a schváliť. Dajte hlasovať, prosím.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, všetci boli za.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch 3, 7, 15 a 21 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 1 bol za, 113 proti, 21 sa zdržalo.

    Tieto návrhy sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, o ktorých žiadajú poslanci hlasovať osobitne, o bode 1, 2 spoločne, je to návrh pani poslankyne Laššákovej. Odporúčanie gestorského výboru je neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 1 a 2 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 75 za, 45 proti, 16 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme prijali.

  • O bode 5, odporúčanie gestorského výboru je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 56 za, 77 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch 10, 11, 12, 16 a 20 spoločne. Gestorský výbor k bodom 10 až 12 neprijal odporúčanie, k 16 a 20 prijal odporúčanie schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 80 za, 43 proti, 13 sa zdržalo.

    Tieto body sme prijali.

  • Budeme hlasovať o bode 33. Odporúčanie gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 135 za, 1 proti, 1 sa zdržal.

    Tento bod sme prijali.

  • Tým sme sa vysporiadali so spoločnou správou. Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch podaných poslancami, tak ako boli podané.

    Prvé pozmeňujúce 4 návrhy boli moje pozmeňujúce návrhy. Žiadam o bodoch 1 a 2 hlasovať spoločne.

  • Hlasujeme o prvých 2 bodoch, ktoré podal pán poslanec Devínsky.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 58 za, 60 proti, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto dva návrhy neprešli.

  • Hlasujeme o bode 3 návrhu pána poslanca Devínskeho.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 57 za, 58 proti, 21 sa zdržalo.

    Ani tento návrh neprešiel.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 59 za, 58 proti, 18 sa zdržalo.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Ďalšie pozmeňujúce návrhy podal pán poslanec Kvorka. V súlade s § 94 ods. 2 rokovacieho poriadku je možné pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním. Vzhľadom na to, že zástupca navrhovateľa nevyjadril súhlas s rozšírením návrhu zákona do hlasovania, dokonca sa vyjadril, že prvýkrát vidí ten návrh a teda nemôže zaujať žiadne stanovisko, nie je možné dať hlasovať o podanom návrhu poslanca Kvorku, lebo podaný návrh nespĺňa túto náležitosť, ktorú rokovací poriadok vyžaduje a to je súhlas navrhovateľa daný pred hlasovaním. Pán predseda, nemôžete dať o tomto návrhu hlasovať.

  • Pán spravodajca. Pán minister ako navrhovateľ je prítomný, keby ste sa vyjadrili z miesta, pán minister, prosím vás.

  • Ruch v pléne.

  • Skúste nevykrikovať, dobre? Ja sa tak, ako mi to zákon umožňuje, radím so spravodajcom ako postupovať. Takže ešte raz, pán spravodajca, keby ste... V rozprave odznel návrh, ktorý spĺňa náležitosti, bol rozdaný. A čo namietate, že ide nad rámec?

  • Nie, nie, on nejde nad rámec. Ja prečítam § 94 ods. 2 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí, že pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, rozširujú ho o 24 pozmeňovákov, len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním. Bod 3: Ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa ods. 2, predsedajúci nedá o ňom hlasovať. O námietke poslanca, ktorý návrh podal proti tomuto rozhodnutiu, rozhodne Národná rada bez rozpravy, to je § 94. Keďže sa pán minister ako zástupca navrhovateľa nevyjadril k tomuto...

  • Pán poslanec Kvorka, skúste vyjadriť námietku.

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Tak pán spravodajca vyzval, prečítal zákon... (Reakcie z pléna). Zapnite pána poslanca Kvorku.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Opoziční sa veľmi dobre bavia, ale ja musím povedať, že podávam námietku a trvám na hlasovaní.

  • Budeme hlasovať o námietke pána poslanca Kvorku. (Reakcie z pléna). Pán spravodajca, budeme pokračovať, je tu námietka pána poslanca, ktorú podal v zmysle zákona.

  • Reakcie z pléna.

  • Budeme hlasovať o námietke, ktorú v zmysle zákona o rokovacom poriadku podal pán poslanec Kvorka.

  • Hlasovanie.

  • 79 prítomných, 77 bolo za, 2 nehlasovali.

    Odsúhlasili sme námietku pána poslanca Kvorku.

    Pán spravodajca namietal nemožnosť hlasovať o návrhoch, ktoré v zmysle zákona o rokovacom poriadku podal v rozprave, ktoré odzneli, ktoré boli predložené v písomnej podobe a uplynula lehota.

  • Pán spravodajca, ideme ďalej.

  • Áno. Pán navrhovateľ, prosím vás pekne, ako chcete hlasovať? No vy.

  • Smiech v sále.

  • Budeme hlasovať teraz o vašich pozmeňovákoch.

  • Ďakujem za slovo, pán spravodajca, preto som vás aj oslovil. Vidím, že opozícia má z toho kabaret ako vždy, ale už sme si na to na zvykli, preto predložím návrh...

  • Veľký ruch v pléne.

  • Pán spravodajca, vyhlasujem 5-minútovú prestávku, keď sa všetci upokojíte, budeme pokračovať. Ďakujem

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, chcem vás požiadať, aby sme dokončili hlasovanie. Dámy a páni, poprosím vás, aby sme mohli dokončiť hlasovanie. Využil som prestávku na to, aby ma spravodajca informoval o probléme a vzhľadom na to, že považujem námietku spravodajcu za oprávnenú, nebudeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré podal pán poslanec Kvorka.

  • Takže ideme, budeme pokračovať v hlasovaní.

    Dámy a páni, poprosím vás, aby ste sa vrátili, aby sme dokončili hlasovanie. Pán spravodajca, budeme pokračovať v hlasovaní.

  • Dobre. Posledný set, tri pozmeňujúce návrhy podal pán kolega Dubravay, žiada o nich hlasovať spoločne. Pán predsedajúci, predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme o návrhoch pána poslanca Dubravaya.

  • Hlasovanie.

  • 110 prítomných, 75 bolo za, 8 boli proti, 27 sa zdržalo.

    Tieto návrhy sme prijali.

  • Pán predseda, konštatujem, že sme hlasovali o všetkých podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a tiež o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy. Mám splnomocnenie gestorského výboru navrhnúť skrátenie lehoty podľa § 84 ods. 2 rokovacieho poriadku, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 116 prítomných, 77 bolo za, 31 bolo proti, 8 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pán poslanec Urbáni, do rozpravy v treťom čítaní? Dobre, potom. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a pán spravodajca, budeme hlasovať.

  • Ďakujem pekne. Prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku.

  • Hlasovanie.

  • 113 prítomných, 74 bolo za, 33 proti, 6 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 172 o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Teraz budeme hlasovať o

    návrhu uznesenia k správe o činnosti verejného ochrancu práv,

    je to tlač 568. Pani poslankyňa Müllerová uvedie návrh hlasovania.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o činnosti verejného ochrancu práv, tlač č. 568. Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o činnosti verejného ochrancu práv.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasovanie.

  • 112 prítomných, 108 bolo za, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Pán Gyula Bárdos uvedie hlasovanie o uznesení k

    správe o stave vysielania v Slovenskej republike a činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2007,

    tlač 585.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie správu.

  • Hlasovanie.

  • 116 prítomných, všetci boli za.

    Prijali sme návrh uznesenia.

    Teraz pani poslankyňa Zmajkovičová uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti generálneho prokurátora z 20. februára 2008 evidovanej pod č. IV/1GPt 477/07-11 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,

    je to tlač 595.

  • Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré som prečítala pri správe mandátového a imunitného výboru.

  • Hlasovanie.

  • 113 prítomných, 39 za, 19 proti, 52 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme návrh uznesenia neschválili.

    A teraz pán poslanec Juhász bude uvádzať posledné hlasovanie v druhom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej a Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Pán poslanec, nech sa páči.

    Gy. Juhász, poslanec: Vážený pán predseda, v rozprave vystúpilo 7 poslancov, 4 poslanci podali 5 pozmeňujúcich návrhov.

    Teraz ale pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, keďže pán poslanec Pelegrini podal pozmeňujúci návrh, ktorý rieši účinnosť zákona, bod 1 a 2 navrhol vyňať na osobitné hlasovanie, takže najprv budeme hlasovať o bode 1 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 114 prítomných, 88 proti, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neprijali.

    Gy. Juhász, poslanec: Teraz prosím, dajte hlasovať o bode 2 s odporučením gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 115 prítomných, 87 proti, 26 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Ani tento bod sme neschválili.

    Gy. Juhász, poslanec: Keďže sme vyčerpali hlasovanie o bodoch spoločnej správy, pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že pozmeňujúce návrhy boli podané v rámci rozpravy dnes, je potrebné, aby poslanci rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie na základe § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku. Prosím, dajte hlasovať o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • 116 prítomných, 85 za, 20 proti, 9 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Máme súhlas, aby sme hlasovali v skrátenej lehote.

    Gy. Juhász, poslanec: Najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Tkáčovej, ktorá podala dva pozmeňujúce návrhy, žiada o nich hlasovať spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 114 prítomných, 32 za, 67 proti, 15 sa zdržalo.

    Návrhy sme neprijali.

    Gy. Juhász, poslanec: Druhý pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Pelegrini. Prosím, dajte hlasovať o jeho návrhu.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Pelegriniho.

  • Hlasovanie.

  • 116 prítomných, 84 za, 15 proti, 12 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Návrhy sme schválili.

    Gy. Juhász, poslanec: Ďalší pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Goga. Prosím, dajte hlasovať o jeho pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Gogu.

  • Hlasovanie.

  • 116 prítomných, 74 za, 4 proti, 36 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme schválili.

    Gy. Juhász, poslanec: Posledný pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Paška. Prosím, dajte hlasovať o jeho pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Jaroslava Pašku.

    Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem za doplnenie.

  • Hlasovanie.

  • 117 prítomných, 76 za, 33 proti, 5 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Návrh sme prijali.

    Gy. Juhász, poslanec: Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 115 prítomných, 69 za, 39 proti, 5 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. To všetko do rozpravy, páni poslanci Urbáni, Nagy, Minárik, Halecký? Nie. Takže do rozpravy v treťom čítaní sa neprihlásil nik. Vyhlasujem ju za skončenú. A nech sa páči, pán spravodajca.

    Gy. Juhász, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 111 prítomných, 68 bolo za, 34 proti, 3 sa zdržali, 6 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili poslanecký návrh novely zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní, tzv. stavebný zákon.

    Dámy a páni, ďakujem pekne za spoluprácu.

    Ešte pán predseda výboru pre európske záležitosti Urbáni.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím členov výboru pre európske záležitosti, nakoľko sa posunul harmonogram schôdze, budeme s výborom začínať hneď po skončení. Ďakujem.

  • Pozývam všetkých členov výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien na krátke zasadnutie výboru teraz ihneď do miestnosti č. 33.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vás informoval, že o 14.00 hodine bude pokračovať 21. schôdza poslednými dvoma bodmi svojho programu tak, ako určuje zákon, bude to najprv o 14.00 hodine hodina otázok a potom o 15.00 hodine bod interpelácie poslancov. Týmito dvomi bodmi skončí 21. schôdza. Keďže sme odhlasovali všetky prerokované body, teším sa na stretnutie s vami na 24. schôdzi.

    Ďakujem, dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 12.36 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Siedmy deň rokovania

    21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podľa zákona o rokovacom poriadku začiatok popoludňajšieho rokovania vo štvrtok je vyhradený

    hodine otázok,

    ktorú týmto otváram. Chcem požiadať členov vlády, aby zotrvali na rokovaní Národnej rady vzhľadom na to, že ďalšími bodmi programu po tomto bode hodina otázok sú písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov a interpelácie poslancov.

    Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 23 otázok predsedovi vlády a členom vlády 17 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Chcem zároveň upozorniť, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa odpovedať nebude.

    Pani poslankyne a páni poslanci, predseda vlády, pán Robert Fico sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády, pána Roberta Kaliňáka, ktorého teraz prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca.

    Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, všimol som si, že je prítomný skoro celý klub SDKÚ, tak ako som ich videl podpísaných na prezenčnej listine.

  • Smiech v sále.

  • Vy už máte stranu, pán poslanec? Ja som hovoril len o SDKÚ, lebo som si všimol, že majú plnú prezenčku, no veď to je jedno.

    Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády v znení § 130 ods. 7 a § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Ako už bolo uvedené, pán predseda vlády Robert Fico je na zahraničnej pracovnej ceste. Jeho zastupovaním som poverený ja. Podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a národnosti, pán Dušan Čaplovič je tiež na pracovnej ceste, zastúpim ho ja. Minister obrany Jaroslav Baška je na zahraničnej pracovnej ceste v Taliansku, zastúpim ho ja. Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek je na zahraničnej pracovnej ceste a zastúpi ho pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomír Vážny. Minister zahraničných vecí Ján Kubiš je na zahraničnej pracovnej ceste. Bude zastupovaný ministrom financií, pánom Jánom Počiatkom. Ministerka je už tu. Mám ju uvedenú, že nie je. Rovnako je neprítomný aj pán minister výstavby a regionálneho rozvoja, pán Marian Janušek, ktorého zastúpi minister životného prostredia, pán Jaroslav Izák.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Teraz vás prosím, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pána poslanca Jána Kvorku a otázka znie: „Vážený pán premiér, akú hodnotu majú dnes významné historické udalosti, ku ktorým sa v poslednom čase pri svojich vystúpeniach rád vraciate?“

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, nielen v poslednom čase, ale od začiatku mandátu tejto vlády sa vraciame k významným historickým udalostiam, a nie náhodou sa vláda prihlásila na začiatku tohto roka k systematickému čerpaniu z pokrokovej myšlienkovej studnice našich dejín. Práve výročia v letopočtoch končiacich sa na osmičku dávajú dobrú príležitosť nepripomínať si históriu len pre samotnú históriu, ale hľadať hlbší zmysel dejinných udalostí a ak chcete, posolstvo či hodnoty pre našu súčasnosť.

    Takýmto hlbším zmyslom je sledovanie vývoja našej slovenskej štátnosti. Ako prvé okrúhle výročie v tomto roku bolo pripomenutie si skutočnosti, že Slovenská republika existuje ako subjekt medzinárodného práva od 1. januára 1993, teda 15 rokov. Ale slovenská štátnosť nezačína len jej faktickým zrodom, to je dlhodobý vývoj myšlienky. Obrysy dnešnému štátu dal už rok 1968. Prijatie Ústavného zákona o československej federácii, ktoré vtedajšie Národné zhromaždenie prijalo 27. októbra 1968 a slávnostné podpísanie sa uskutočnilo na práve obnovovanom Bratislavskom hrade 30. októbra 1968. Budeme si teda pripomínať 40. výročie od tejto chvíle. Verím, že niektorým poslancom je to smiešne a možno práve preto, že za Ústavu Slovenskej republiky nehlasovali. My si to ale vážime, tí, ktorí za ústavu hlasovali. Ja som tú možnosť nemal, nebol som vtedy v parlamente. Ale sú tu takí, ktorí boli a nehlasovali. Môžu si spytovať svedomie. Ja som rád, že aspoň aj tento podpis pred 40. rokmi ešte nám pripomínajú stále zasadené lipky federácie na Bratislavskom hrade a že ich nikto nevyrúbal ani po roku 1989 a 1993.

    Na prelome minulého a tohto roku sme si pripomenuli okrúhlych 30 rokov aj od osamostatnenia rímskokatolíckej cirkevnej provincie, ktorá potvrdila historicky vymedzené územie Slovenska a nepriamo mala vplyv aj na jeho štátoprávne postavenie. Že cesta k slovenskej štátnosti nebola jednoduchá, o tom nás presvedčuje aj rok 1938 s Mníchovskou dohodou a sprievodnými udalosťami. Ale gordický uzol slovenskej svojbytnosti sa presekával aj v roku 1918.

    Pred tromi týždňami sme si pripomenuli 1. mája v Liptovskom Mikuláši vklad ľudí práce do myšlienky vtedy československej štátnosti. Priebežne si pripomíname myšlienky a činy aj jedného z vtedajších tvorcov republiky Milana Rastislava Štefánika.

    A 31. mája uplynie 90 rokov od podpisu Pittsburskej dohody, dohody medzi predstaviteľmi slovenských a českých krajanských organizácií v Spojených štátoch a predstaviteľmi zahraničného československého odboja, kde na čelných miestach sa skvejú podpisy za českú stranu Tomáša Garrigua Masaryka, za slovenskú Alberta Mamateya. A trúfam si povedať, že meno Masaryk poznajú takmer všetci na Slovensku. Koľkí z nás však vedia, že Mamatey bol spoluzakladateľom a predsedom Slovenskej ligy v USA? Aj týmto podpisom sa nezmazateľne zapísal do dejín slovenskej štátnosti. Jeho ulica, ktorá je v Bratislave v Petržalke, určite mnohí nevedia, po kom sa tak vlastne volá.

    Napokon na jeseň tohto roku si pripomenieme takú významnú udalosť, akou je 90. výročie vzniku Československa a s tým súvisiace vyhlásenie poslanca Jurigu v parlamente v Pešti, Martinskú deklaráciu, či vznik Ministerstva pre správu Slovenska. Nezabudnime, že práve československá štátnosť priniesla prvé jednoznačné a faktické definovanie slovenského územia.

    Nakoniec tento historický exkurz do našej štátnosti posuniem až do časov pred 160. rokmi. 10. mája sme si pripomínali Žiadosti slovenského národa a od konca leta budeme sledovať prvé ozbrojené vystúpenie Slovákov v Európskej aréne národov Slovenské povstanie meruôsmeho roku.

    Aké sú teda hodnoty, ktoré nám adresuje minulosť? Jednou z nich je, že Slováci a všetci obyvatelia tejto krajiny nečakali na svoj osud so založenými rukami, ale aktívne sa pričiňovali o civilizačné napredovanie pre seba, svoje deti a svoje okolie.

    Druhou myšlienkovou hodnotou je, že históriu nechápeme len ako prejav našej národnej hrdosti, či nebodaj výlučnosti slovenského národa, ale predovšetkým ako zápas o zlepšovanie každodenného života pre všetkých, ale za podmienky zachovania jazyka, reči a národného povedomia. V súlade s preambulou našej ústavy sa slovenský národ prihlasuje k historickému duchovnému odkazu predkov, ale aj k právu na sebaurčenie a k úsiliu o uplatňovanie demokratickej formy vlády, o uplatňovanie záruk slobodného života, o rozvoj duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity. A k tomu sa hlási spoločne s príslušníkmi všetkých národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky a vyjadruje to pojmom „my občania Slovenskej republiky“.

    Preto máme dobrý pocit, že v spomínaných vystúpeniach osobností a národa, či pred 160, 90 alebo 40 rokmi alebo dokonca pred 15 rokmi sme sa vždy prihlasovali k všeobecným ľudským právam, k tolerancii, k úcte voči iným národom.

    Viete, napadlo mi, minule som si hodnotil situáciu aj medzi novými obyvateľmi Slovenskej republiky a poviem vám pravdu, že výrazný nárast občanov Maďarskej republiky žijúcich na slovenskom území, nových, teda by som povedal, klasických Maďarov, keď to tak nazvem, znamená potvrdenie faktu, že naše Slovensko je tolerantná krajina, kde aj iní štátni príslušníci hľadajú svoje miesto. Je to potvrdením toho, že aj táto vláda sa správa k menšinám veľmi, veľmi ústretovo a takéto čísla ma mimoriadne tešia. Dá sa povedať, že ich pobyt na Slovensku sa znásobil, čo je dobrá správa pre všetkých občanov Slovenskej republiky.

    Táto vláda je tu pre to, aby pokrokové, vlastenecké, demokratické a sociálne hodnoty pripomínané jednotlivými výročiami zachovávala, prehlbovala a rozvíjala. Možno opäť pre tých, ktorí tu síce v rámci podpisov sú, ale v skutočnosti tu nie sú, ktorí toľkokrát napádali Slovenskú republiku pre jej demokraciu, dostala Slovenská republika celkom peknú odmenu zo strany Organizácie Spojených národov a je členom práve Výboru pre ľudské práva na tri roky. Je to zaujímavé ohodnotenie našej práce.

    Povedal som, že sme tu preto, aby sme zachovávali všetky hodnoty, ktoré vyznávame. A práve len tak občan dokáže zostať súčasným a zároveň sa vyrovnať s významom doby, udržať sa v zmenách, osvojiť si identitu moderného človeka. Národné vedomie ako pozitívnu silu, ako oporu kultúry, ako zdroj potenciálnej solidarity je však potrebné inštitucionálne podporovať. Takéto myšlienky sú súčasťou aj základného dokumentu súčasnej vlády, teda jej programového vyhlásenia. Nevládneme pre naše ministerské uspokojenie, ale vládneme, čiže slúžime občanom preto, aby sme koordinovali a zabezpečovali podmienky rozvoja kvality života občanov Slovenskej republiky. A možno aj naprávali, čo bolo nedávno pokazené.

    Ďakujem. Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Pán poslanec Kvorka, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, už mi zapli mikrofón. Samozrejme, že sa chcem poďakovať pánovi ministrovi za pripomenutie určitých veľmi významných udalostí ako prijatie ústavy a iných záležitostí, pretože v tejto odpovedi ozaj je to veľmi dôležité, dostatočné a chcem sa mu za to všetko poďakovať a zároveň chcem povedať, že nemám ďalej doplňujúcu otázku na pána ministra. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Tibor Lebocký a otázka znie: „Vážený pán premiér, ako by ste hodnotili naše doterajšie členstvo v Európskej únii a čo očakávate od pôsobenia SR v európskych štruktúrach v budúcnosti?“

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená pani podpredsedníčka, dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, ďakujem za položenú otázku, ktorá je v tomto čase práve aktuálna, nakoľko na minulej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky bola poslancami schválená tzv. Lisabonská zmluva posúvajúca integračný proces dopredu. Taktiež sme si nedávno pripomenuli 4 roky členstva v Európskej únii a v neposlednom rade stojíme na prahu pravdepodobného prijatia eura, spoločnej meny ako dôkazu, že naše hospodárstvo je jednou z najstabilnejších ekonomík štátov tohto integračného zoskupenia.

    Slovensko vstúpilo do Európskej únie 1. mája 2004 v rámci jej najrozsiahlejšieho rozšírenia, keď do Európskej únie spolu so Slovenskom vstúpilo ďalších 9 krajín. Je smutné, že predchádzajúca vláda pri prístupovom procese naplno nedocenila záujmy Slovenskej republiky a pri vyjednávaní z nich ponúkla viac, ako bolo naozaj nevyhnutné. Najvypuklejšie a za nezvládnutý proces pri vyjednávaní vstupných podmienok sa to prejavilo podmienkami v energetike, kde si dovolím tvrdiť, že bývalá vláda narušila hranicu energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky. Bremeno, ktoré z tohto vzniklo, nesieme dodnes. Mám na mysli napríklad odstavenie dvoch blokov atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice, za ktoré Slovensko dostalo len veľmi malé kompenzácie a neurčité prísľuby.

    Za prístupový proces sa schovávala aj privatizácia Slovenského plynárenského priemyslu, keď vláda pod vedením Mikuláša Dzurindu tvrdila už v roku 2000, že privatizovanie Slovenského plynárenského priemyslu je nevyhnutným predpokladom v prístupovom procese Slovenskej republiky do Európskej únie. Z dnešného pohľadu sa vám toto určite zdá ako kolosálny nezmysel. To, že uvedené nezodpovedalo danej skutočnosti, je najmiernejšie konštatovanie, ako sa dá v tejto veci povedať. Obdobne to bolo aj pri privatizácii troch energetických distribučných podnikov, neadekvátna cena bola aj za reštrukturalizáciu bánk v porovnaní s ich výpredajom.

    Napriek uvedenému, členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii nám ponúklo rad nových možností. Dnes môžeme jednoznačne potvrdiť, že naša účasť v eurointegračných procesoch pre Slovensko je veľkým prínosom a členstvo rovnako pozitívne vníma aj naša spoločnosť. Vynakladané úsilie, schopnosť komunikácie na európskej úrovni, ale aj pripravenosť na kompromisy nielenže prináša ovocie pre občanov Slovenskej republiky, napríklad v podobne možnosti voľného pohybu po krajinách Európskej únie, ale je taktiež známkou vyzretosti našej krajiny. Po 4 rokoch členstva dokazujeme, že sme plnohodnotnou členskou krajinou, vystupujeme konštruktívne, naše názory sú všeobecne akceptované. Členstvo v rodine európskych krajín nás zatraktívnilo v medzinárodnej politike a obchode a súčasne sa odráža v postupnom zvyšovaní životnej úrovne obyvateľov Slovenska a predovšetkým na zdravom raste slovenského hospodárstva.

    Možno konštatovať, že členstvo v Európskej únii prinieslo do slovenskej domácej a zahraničnej politiky silný pozitívny impulz. Vynaložili sme potrebné úsilie, aby sme zotreli meškanie a stali sa súčasťou schengenského priestoru v plánovanom termíne.

  • Vystúpenie prerušené podpredsedníčkou NR SR pre uplynutie časového limitu.

  • Pán podpredseda vlády, prepáčte, ale 15-minútový limit vyčlenený na otázky a odpovede premiéra vlády uplynul.

    Preto ďalej budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvú otázku položila pani poslankyňa Katarína Tóthová. Otázku položila ministrovi vnútra Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky, pánovi Robertovi Kaliňákovi. Otázka znie: „Neznámi páchatelia popísali fasádu Detského domova vo Vrakuni hanlivým nápisom „Negri“. Ako uviedla televízia TA3, hovorkyňa krajského policajného zboru označila tento delikt ako „priestupok proti majetku“, hoci podľa platného Trestného zákona ide o „trestný čin poškodzovania cudzej veci“. Aké miesto v príprave príslušníkov policajného zboru zaujíma právne vzdelanie?“

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy poslankyne, páni poslanci, vážená pani poslankyňa, nebudem prezentovať teraz úplne svoj právny názor, ale tak ako bol prezentovaný názor mojich kolegov. Uvedený prípad sa realizuje ako priestupok proti majetku, keďže, pani poslankyňa, nebola naplnená skutková podstata trestného činu. O tom, predpokladám, že sa môžeme sporiť. Hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru pred zverejnením tejto informácie v televízii danú problematiku konzultovala s miestne príslušným Obvodným oddelením Policajného zboru Vrakuňa. Pri kvalifikácii skutku sa okrem iných zákonov policajti zaoberali aj výškou spôsobenej škody. Ustanovenie § 121 ods. 1 Trestného zákona hovorí o škode, pričom škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca 8 tisíc korún. Ustanovenie § 125 ods. 2 Trestného zákona uvádza, že ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje k základnej skutkovej podstate spôsobenie škody ako majetkový následok trestného činu, neuvádza jej výšku, má sa za to, že musí byť spôsobená aspoň škoda malá. A toto bude asi ten dôvod, pre ktorý sa rozlišujú názory policajtov a vás, pani poslankyňa.

    Konaním zatiaľ neznámeho páchateľa bola spôsobená Detskému domovu vo Vrakuni škoda vo výške 2 tisíc korún. Z tohto dôvodu policajti kvalifikovali predmetný skutok ako priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo, ak sa o takéto konanie pokúsi.

    Predpokladám, že základný rozpor vzniká práve v stanovení tej hodnoty a toho, že vlastne sa tam robil finančný a hodnotový cenzus. V súlade s týmito informáciami poskytnutými miestne príslušným obvodným oddelením policajného zboru následne hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave vystúpila v televízii TA3. O tom, či policajti správne kvalifikovali konanie neznámych páchateľov, v danom prípade rozhodne prokurátor a podľa jeho prípadných pokynov sa bude objasňovanie tohto prípadu ďalej uberať.

    V druhej časti vami položenej otázky, aké miesto v príprave príslušníkov policajného zboru zaujíma právne vzdelanie, uvádzam nasledovné. Právne vzdelanie má v odbornej príprave policajtov na každom úseku činnosti policajného zboru významné postavenie a jeho priebeh môžeme v podstate rozdeliť do štyroch etáp. Dnes som sa dostal aj na základe iniciatívy televízie Markíza ku kritike zo strany generálnej prokuratúry, ktorá kritizovala predovšetkým odbornú pripravenosť polície, odbornú pripravenosť policajtov. Tu treba povedať, že naozaj drvivá väčšina vyšetrovateľov, skrátených vyšetrovateľov, naozaj právnické vzdelanie nemá. A môžeme hľadať dôvody toho, prečo to tak bolo, najmä však môžeme skonštatovať, že príťažlivosť tohto povolania pre právnikov s právnickým vzdelaním bola donedávna minimálna. Aj pre túto kritiku, ktorá nebola vôbec prvá, sme pripravili niekoľko zásadných zmien a medzi inými bola predovšetkým zmena platového systému policajtov, kde v omnoho výraznejšej miere sa snažíme presadzovať vyššie odmeny pre tých, ktorí majú vzdelanie požadované na úrovni, ktorú zastupujú a ktorí sa ho, samozrejme, snažia zvýšiť predovšetkým v odbornej rovine. Samozrejme, spracovali sme aj celý systém nového policajného vzdelávania, ktoré vlastne má byť už teraz celoživotného alebo celoslužobného charakteru.

    Ale vrátim sa ešte k vašej otázke tým, že, ako som povedal, môžeme rozdeliť policajné vzdelanie do štyroch etáp.

    Prvá etapa je štúdium na Strednej odbornej škole Policajného zboru pre novoprijatých policajtov ustanovených na práporčíckej funkcii. V pomaturitnom kvalifikačnom štúdiu sa vyučuje samostatne podľa schválených učebných osnov aj predmet právo v rozsahu 88 vyučovacích hodín. Ide predovšetkým o priestupkové právo a v obmedzenom rozsahu o právo trestné. Okrem toho sa v ostatných predmetoch vyučujú ustanovenia ďalších zákonov potrebných na výkon štátnej služby policajta na úrovni základného útvaru.

    V nadväznosti na toto štúdium sa v pomaturitnom zdokonaľovacom štúdiu na Strednej odbornej škole Policajného zboru, ktoré je určené pre policajtov ustanovených do dôstojníckych hodností s ukončeným úplným stredoškolským vzdelaním, vyučuje samostatne predmet právo už v rozsahu 112 vyučovacích hodín a ide v prevažnej miere o trestné právo. V špecializácii skrátené vyšetrovanie je to v rozsahu 150 vyučovacích hodín.

    Tretia etapa je štúdium na Akadémii Policajného zboru v Bratislave, ktorá je súčasťou systému vysokých škôl Slovenskej republiky a pôsobí ako štátna vysoká škola univerzitného typu. A na tejto škole získa študent komplexné znalosti v oblasti aplikácie právnych noriem, v riadení činností súvisiacich s odhaľovaním a dokumentáciou trestnej činnosti na úseku ochrany osôb a majetku a to v študijnom programe bezpečnostno-právna ochrana osôb a majetku.

    Akadémia Policajného zboru v Bratislave napĺňa svoje poslanie výchovou a vzdelávaním vysokoškolsky kvalifikovaných a profesionálne zdatných odborníkov pre potreby policajného zboru. Pozornosť právnemu vzdelávaniu sa venuje aj v ďalšom vzdelávaní policajtov na jednotlivých útvaroch policajného zboru. V rámci systému ďalšieho vzdelávania sa realizujú vzdelávacie aktivity pre absolventov vysokých škôl na získanie kvalifikácie, zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikácie v jednotlivých odboroch policajných služieb.

    Systém ďalšieho vzdelávania sa uskutočňuje formou krátkodobého až dvojsemestrálneho štúdia a umožňuje získanie alebo doplnenie vzdelania na úrovni súčasných a prognózovaných trendov teórie a praxe bezpečnostných služieb. Ďalšie vzdelávanie policajtov vychádza z aktuálnych požiadaviek policajnej praxe na inováciu, rozšírenie vedomostí a zručností policajtov a ich rekvalifikáciu. Nadväzuje na dosiahnuté vzdelanie získané absolvovaním rezortných alebo mimorezortných škôl.

    Vážená pani poslankyňa, chcem povedať, že policajné vzdelávanie sa stalo naozaj prioritou nášho rezortu a urobili sme niekoľko opatrení na to, aby sme vytvorili systém, ktorý bude funkčný a bude predovšetkým znamenať prospech pre občanov Slovenskej republiky vo zvýšenej bezpečnosti a zvýšenej odbornosti našich policajtov.

    Nedovolím si však nepovedať, že keď sa stretne šesť právnikov, väčšinou sa nachádza na tom mieste rôznych dvanásť právnych názorov. A preto je dobré, že vlastne aj v takom prípade, ako sa dnes na neho konkrétne pýtate, má možnosť prokurátor jednak vidieť iný právny názor. A chcem povedať aj za seba, lebo si pamätám duch návrhu, ktorý ste predkladali vy, pani poslankyňa, kde predovšetkým išlo o to, aby samotná cena a samotná škoda neboli rozhodujúcim faktorom, ktorý by mal určovať naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu. Z tohto dôvodu som dal, samozrejme, tento prípad ešte raz skontrolovať a prešetriť, pretože si tiež myslím, že treba aplikáciu paragrafu, ktorý ináč bol teoreticky právne správne aplikovaný, pretože, keď sa hovorí o škode, zákon vo všeobecnej časti hovorí, že musí ísť o škodu malú. Ale myslím si, že samotná úprava v osobitnej časti nepredpokladala vôbec akýkoľvek výpočet škody na to, aby takáto skutková podstata bola naplnená. Myslím si, že toto mal autor tohto paragrafu na mysli. A ak sa nemýlim, pani poslankyňa, iniciátorom tohto paragrafu ste boli práve vy.

    Čiže na záver mojej odpovede môžem konštatovať, že určite sa k tejto otázke vrátime a mimo hodiny otázok vás budem o výsledku tohto šetrenia ešte informovať.

    Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, skončil som s touto odpoveďou.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa, chcete doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Chcem sa poďakovať pánu ministrovi za odpoveď. A zrejme dospel tam, kde som chcela odpovedať, že kvalifikácia policajným zborom nebola správna, nebola v súlade so zákonom, pretože na ten spomínaný legislatívny návrh, ktorý ste uviedli, že som predložila, tam to bol zákon o sprejerstve, ten bol prevzatý do Trestného zákona v tom duchu, v ktorom bol daný a tam trestnosť nastáva pri sprejerstve alebo pri čmáraní, namaľovaní na cudzie vlastníctvo a iné objekty bez posúdenia akejkoľvek výšky škody. Čiže, moment škody, ktorá je spôsobená, nie je, nie je rozhodujúcim faktorom. Každé posprejovanie, každé počarbanie je trestným činom, samozrejme, s príslušnými nízkymi sadzbami v Trestnom zákone uvedenými v § 246. Navyše, spomínali ste, kde je šesť právnikov, je dvanásť názorov. V tomto prípade to nie je možné, pretože zákon o priestupkoch č. 372/1990 pri pojme priestupku § 2 jasne hovorí, že priestupok je zavinené konanie a tak ďalej, pokiaľ nejde o trestný čin. Akonáhle v Trestnom zákone je skutková podstata, ktorá určité konanie definuje za trestný čin, nik ho nemôže považovať za priestupok. Preto veľmi snažne prosím usmerniť aplikačnú prax. Nie je to prvý prípad.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, plne sa s vami stotožňujem v zámere, ktorý ste v tomto paragrafe predkladali. Ten zámer nebol len motivovaný tým, aby sme prísne postihovali sprejerov, ale predovšetkým, ak si dobre pamätám váš návrh, tak bol reakciou práve na to, že sa sprejeri cestou, teda cestou práve tejto finančnej hranice dostávali mimo trestného stíhania.

    Čo ale máme problém, je práve tá kombinácia všeobecnej časti, čo by sme asi mali možno nejakým spôsobom dopilovať, lebo čisto z toho praktického hľadiska, ak hovorí paragraf všeobecnej časti, že ak sa hovorí o pojme škoda, myslí sa tým minimálne malá, mali by sme si ten výklad dokončiť a takýmto spôsobom ho budeme dávať aj policajtom, aby pre každý prípad toto, samozrejme, vedeli. A viem presne, čo máte na mysli a súhlasím s tým, čo ste, samozrejme, v tomto prípade povedali.

    Ďakujem pekne. Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Peter Obrimčák a položil ju znovu ministrovi vnútra Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Robertovi Kaliňákovi. Otázka znie: „Pán minister, aké sú doterajšie skúsenosti so „schengenskou“ hranicou? Aká je úspešnosť v boji s ilegálnou imigráciou?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená pani predsedníčka, podpredsedníčka, predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, naozaj nechcem byť v tomto prípade trápny, chcem pustiť aj ostatných mojich kolegov, ale táto téma je, samozrejme, taká vážna, že nejaký čas na ňu ešte dovoľte, aby som vyčlenil.

    Myslím si, že pri podobnej otázke som pred touto snemovňou stál približne aj pred rokom, kedy sme hodnotili vlastne postupy a prístupy, akými sa ministerstvo muselo vysporiadať so zameškanou časťou Schengenu. Myslím si, že dnes nie je ani priestor na to, ani si myslím, že nie je vhodné a nikto z nás už nemá chuť vracať sa do histórie, preto by som sa naozaj venoval čisto tej otázke, to znamená o doterajších skúsenostiach so systémom a so samotnou schengenskou hranicou. A v druhej časti odpovede by som rád hovoril o úspešnosti, ktorá bude vyplývať aj z prvej informácie, z prvej časti odpovede na otázku.

    Samozrejme, ochrana hraníc Slovenskej republiky je mimoriadne komplexná téma. A nie je ničím výnimočným, keď v iných štátoch na to existuje osobitný ozbrojený zbor mimo policajného zboru. V rámci Slovenskej republiky sme urobili aj takú úpravu, kedy sme vyčlenili hraničnú a cudzineckú políciu spod policajného zboru a existuje ako samostatná sekcia, samostatný útvar v rámci ministerstva vnútra. Bola to jedna zo základných požiadaviek hodnotiacich komisií, ktoré hodnotili pripravenosť Slovenska na vstup.

    Základným kameňom ochrany schengenských hraníc je Schengenský informačný systém a schengenský kódex, kódex schengenskej ochrany hraníc. Z týchto dvoch, i keď rozdielnych zdrojov, čerpáme všetky základné informácie potrebné k ochrane hraníc. Pokiaľ schengenský kódex, Kódex schengenských hraníc je tou procesnou stránkou vecí, ako chrániť hranicu priamo na zelenej časti, ako vykonávať hraničné kontroly priamo na hraničných prechodoch, ako robiť vyhodnotenie analýzy rizík, ako chrániť vnútorné hranice v rámci letísk, teda schengenské hranice v rámci našich medzinárodných letísk, ako chrániť vnútorné hranice v rámci Európskej únie, Schengenský informačný systém priamo dodáva informácie potrebné pre našu políciu z pohľadu osôb hľadaných v celej Európskej únii z pohľadu hľadaných predmetov a ďalších aktivít, ktoré sa v rámci ochrany hraníc robia.

    Tu chcem povedať, že skúsenosť so Schengenským informačným systémom je mimoriadna. Schengenský informačný systém sme na Slovensku spúšťali na začiatku septembra minulého roku. Do konca roku 2007 bolo zachytených viac ako 660 tzv. hitov, teda informácií, ktoré boli dôležité pre Slovenskú republiku predovšetkým z pohľadu hľadaných osôb alebo áut. To znamená, o 660 ľudí a vecí sme zachytili a zastavili viac, ako keby sme Schengenský informačný systém nepoužívali.

    Z tohto dôvodu je teda jasné, že vstup do schengenského priestoru neznamená len otvorenie hraníc a možnosť voľného cestovania všetkým občanom Slovenskej republiky k našim susedom, ale znamená predovšetkým zvýšenie bezpečnosti. Pretože na rozdiel od času, ktorý bol pred spustením napríklad Schengenského informačného systému, by sme týchto 660 osôb a vecí nemali šancu zadržať a chytiť. V mnohých prípadoch išlo o osoby rizikového charakteru, ktoré by mohli na Slovensku spôsobiť mnohé, či už trestnú činnosť alebo ďalšie nelegálne aktivity.

    Ak som teda povedal, že Schengenský informačný systém je tým základom, treba povedať, že nad ním stojí aj agentúra Európskej únie, ktorá nie je veľmi známa a populárna na Slovensku, ktorá sa volá FRONTEX. Agentúra FRONTEX je vlastne takým eurohraničným policajtom, ktorý má na starosti jednak ochranu vonkajších hraníc Európskej únie, ale aj koordináciu a spoluprácu medzi jednotlivými krajinami, či už na spoločných misiách, alebo v rámci osobitných aktivít vnútri Európskej únie.

    Prečo ju spomínam? Agentúra FRONTEX je pre nás preto veľmi významná, pretože hranice Európskej únie sú mimoriadne atraktívne predovšetkým z pohľadu nelegálnej migrácie. Máme to šťastie, že sme zemepisne položení v časti, kde nápor na vonkajšiu hranicu Európskej únie nie je taký významný ako v iných častiach Európy. Keby to však bolo pre prípad, že by ani nie tak u našich susedov, ako u niekoľko krajín ďalej vznikol ozbrojený konflikt, pocítili by sme veľmi silný nápor utečencov a tých, ktorí majú záujem zachrániť seba a svojich blízkych pred následkami práve ozbrojeného konfliktu. V tých prípadoch, keby malo dochádzať k nelegálnej migrácii, je práve táto agentúra pripravená poskytnúť adekvátnu pomoc Slovenskej republike a de facto v niektorých prípadoch až zdvojnásobiť kapacity našej hranice, a toto je tiež jedna z veľmi dôležitých vecí, o ktorú sa môžeme bez problémov oprieť. V prípade potreby nám je Európska únia cestou svojej agentúry FRONTEX ochotná kedykoľvek pomôcť.

    Máme taký, možno zaujímavý paradox sa nám stal na hranici, pretože v súvislosti s touto agentúrou sa často vedú diskusie, do akej miery je potrebné, aby vonkajšie hranice strážili, alebo nestrážili zmiešané medzinárodné jednotky. Výsledkom týchto snáh na jednej strane by mohlo byť, že všetky vonkajšie hranice budú strážiť medzinárodné jednotky. To znamená, že aj na území Slovenskej republiky by strážili naše hranice de facto zahraniční policajti. To znamená, pri ceste na Ukrajinu alebo z Ukrajiny mohli by sme stretnúť holandského policajta, rakúskeho policajta alebo belgického, ktorý by v zásade mohol vykonať kontrolu aj našich občanov. Je to ale len plán, voči ktorému sa postavilo mnoho členských krajín, ale napriek tomu spoločné akcie a spoločné misie sa v súvislosti s agentúrou FRONTEX prevádzkujú.

    Teda druhou ďalšou výhodou, ktorú sme získali práve vstupom do Európskej únie, bola práve agentúra, ktorá robí pre nás zastrešenie. Nie sme však len príživníci, že využívame iba ponúknutú ruku, ale naopak, veľmi aktívne vstupujeme a boli sme prví, ktorí vyšli v ústrety žiadosti Európskej únie, aby sme do tzv. tool-boxu, teda „šuflíku nástrojov“, keď to tak nazvem, vložili niekoľko zariadení, ktoré by mohli pomáhať práve predovšetkým na južnej hranici Európskej únie, kde je najväčší nápor z pohľadu Malty, Talianska, Španielska.

    Samozrejme, odovzdali sme veľmi hodnotné, podpísali sme zmluvu, odovzdali veľmi hodnotné zariadenia, ktoré nemôžem úplne presne konkretizovať práve vzhľadom, že sú režimovými zariadeniami, ale Slovenská republika bola vysoko vyzdvihnutá, pretože oproti iným krajinám sme dali naozaj vec, ktorá je použiteľná, je vysoko moderná a dokáže naozaj práve u našich južných susedov, myslím tým práve stredomorské krajiny, výrazne pomôcť pri boji s nelegálnou migráciou.

    Ak sa vrátim teda späť na Slovensko. Základom ochrany našich hraníc sú dve časti. Prvá je samotná vonkajšia hranica Slovenska, ktorá je zároveň vonkajšou hranicou Európskej únie, to znamená, východná hranica, o ktorej sme už hovorili prednedávnom, a druhou časťou je, samozrejme, vnútorná hranica, resp. hranica, ktorá sa nachádza vo vnútrozemí a je v podobe ochrany letísk. Na týchto hraniciach sme zaviedli nový systém, ktorý je práve aj odpoveďou na otázku doterajších skúseností, ktorý je naozaj svojím spôsobom v rámci Európskej únie unikátny.

    Ak dovolíte, dámy poslankyne, páni poslanci, pri najbližšej hodine otázok, ak mi teda, ja už budem pripravený, príde otázka, ktorá bude súvisieť práve s nelegálnou migráciou alebo ochranou hraníc, dovolím si priniesť niekoľko veľmi, veľmi zaujímavých videí, ktoré sú naozaj pekným odzrkadlením, čo Slovenská republika v poslednom období v oblasti ochrany hraníc dokázala. Nelegálni migranti sú schopní vymyslieť všetky rôzne druhy prekročenia štátnej hranice. Myslím si, že ale na všetky tieto výmysly, ktoré vám najbližšie ukážem – budem stručnejší, aby som pustil aj ostatných pánov ministrov – budú určite zaujímavým poučením toho, ako to vlastne na našej východnej hranici vyzerá.

    Rád by som teda skonštatoval, že doterajšie skúsenosti so schengenskou hranicou, pán poslanec, sú mimoriadne pozitívne. Dokonca aj rakúska strana, ktorá sa veľmi pred vstupom Slovenska obávala, aký bude nárast kriminality v pohraničnej oblasti, musela skonštatovať, že opatrenia, ktoré sme zaviedli, mali pozitívny charakter a dokonca v pohraničných oblastiach po vstupe do Schengenu sa začal tiež znižovať nápad trestnej činnosti alebo samotná trestná činnosť. Je to, samozrejme, prekvapivé pre mnohých, pre mňa však úplne nie, lebo Slovenská republika bola na tento vstup dobre pripravená. Aj v úvode sme podstúpili veľmi silnú skúšku, ktorá spočívala v prechode a v pokuse o prechod cez naše územie viac ako tisícky nelegálnych migrantov pôvodom z Čečenska. Všetkých, ktorí sa pokúsili o nelegálny prechod cez Slovenskú republiku, napriek tomu, že už neexistovali hraničné kontroly s Poľskou alebo Českou republikou, sa nám podarilo zadržať a vrátiť späť do krajiny, ktorá im vydala povolenie alebo teda, ktorá prijala ich žiadosť o povolenie o azyl. Takisto by som rád zdôraznil, že akékoľvek štatistiky nie sú veľmi použiteľné, pretože nikdy nevieme merať príchod a odchod cudzincov k našej hranici. Tlak na našu hranicu nie je merateľný, pretože nevieme spočítať všetkých tých nelegálnych migrantov, ktorí sa pokúsili našu hranicu prekročiť. V každom prípade to však vieme odmerať u našich susedov, kde v Rakúskej republike príchod žiadateľov o azyl výrazne oproti minulým obdobiam z pohľadu Slovenskej republiky poklesol.

    Môžeme teda konštatovať, pán poslanec, že slovenská východná hranica a jej ochrana je mimoriadne funkčná. Ale nechcem teda v žiadnom prípade povedať, že by ministerstvo vnútra chcelo zaspať na vavrínoch. V tejto fáze pripravujeme druhú etapu výstavby východnej hranice, ktorá napriek tomu, že bude voľne priechodná bez ostnatých drôtov, bez akýchkoľvek zábran, ktoré sme poznali spred roku 1989 neďaleko Bratislavy, bude úplne voľná a napriek tomu nepriepustná a čísla, ktoré dnes vyzerajú tak lichotivo pre Slovenskú republiku, budú vyzerať naozaj ešte lepšie. Bohužiaľ, mnoho vecí však závisí od toho, aký je vývoj politickej situácie a bezpečnostnej situácie neďaleko našich hraníc. Ale na to, ako som povedal, sme pripravení odpovedať práve aj tým, že sme súčasťou schengenského priestoru, kde aj ostatní naši susedia sú nám ochotní pomôcť.

    Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku položiť? Nie. Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Klára Sárközy a položila ju ministrovi financií Slovenskej republiky, pánovi Jánovi Počiatkovi: „Vážený pán minister, vláda vyčlenila 270 mil. korún na štipendiá pre približne 1 000 stredoškolákov na štúdium v zahraničí od budúceho školského roka. Na žiaka počíta s výdavkami približne 7 700 eur. Myslíte si, že táto suma pokryje ich výdavky?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Ďakujem za slovo. Myslím si, že áno.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Zapnite mikrofón pani poslankyni.

  • Pán minister, ďakujem za vašu obšírnu odpoveď. Ja som túto otázku dala kvôli tomu, že na rokovaní vlády začiatkom apríla ministerstvo zahraničných vecí v spolupráci s veľvyslancami pripravilo správu. Dovoľte mi, aby som z tej správy odcitovala zopár viet.

    Veľvyslanectvo v Londýne. Najlacnejšou internátnou školou s poplatkom 6 330 libier, čo je približne 8 200 eur, je Dallam School. Vzhľadom na uvedené podľa veľvyslanectva v Londýne nie je možné identifikovať školy tak, aby boli dodržané finančné limity schválené vládou a teda ani informovať o možných počtoch umiestňovania slovenských žiakov na jednotlivých školách.

    Veľvyslanectvo v Dubline. V Írsku nie je rozšírené tzv. stredoškolské internátne ubytovanie. Školy, kde je zabezpečené ubytovanie, patria medzi najdrahšie a celkové náklady by v takomto prípade vysoko presiahli sumu 7 730 eur na jedného študenta.

    Veľvyslanectvo v Ríme, akreditované aj pre Maltu uviedlo, že na Malte existujú iba tri stredné školy a tie sú privátneho charakteru. Umiestnenie študentov na týchto školách nie je možné z dôvodu presiahnutia finančného limitu schváleného vládou na žiaka.

    A ešte jedna veta. Pri stanovenej výške štipendií Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Londýne zároveň poukazuje na hroziace riziko zaraďovania nadpriemerných slovenských žiakov do podpriemerných britských škôl, ako aj nie príliš vhodného sociálneho prostredia.

    Veľvyslanectvo tiež upozorňuje na spôsob, akým bude vykonaná právna starostlivosť a zodpovednosť o vybraných študentov, nakoľko ide o neplnoleté deti. Priemerná suma poplatkov za internátne školy bude približne 8 200 libier.

    Takže otázka znie: Ten materiál, ktorý bol prerokovaný vo vláde, potom hovorí o niečom inom. Nastala od tej doby nejaká iná východisková situácia, o ktorej poslanci nevedia?

    Ďakujem pekne.

  • Túto správu, ktorú vy spomínate, som ja osobne nevidel a materiál, z ktorého sa vychádzalo, to kvantifikoval po jednotlivých položkách a podľa tej kvantifikácie, ktorú pripravilo ministerstvo školstva, to vychádza, že to stačí. Samozrejme, tieto informácie, čo vy hovoríte, nie sú tiež úplne kompletné, lebo podľa môjho názoru, i keď je to skôr otázka na ministerstvo školstva, mojou úlohou bolo vyčleniť, alokovať tie adekvátne sumy tomu, aby sme boli schopní pokryť potenciálne požiadavky tých študentov, ktorí by tam chceli ísť v sume 270 mil., čo sme pripravili.

    Myslím si ale, že sa tam otvárajú iné alternatívy. Nie sú len internátne školy alebo internátna možnosť, kde by mohli byť ubytovaní. Určite sa dajú nájsť aj iné varianty a myslím si, že všetko záleží aj od toho, akú iniciatívu vyvinú tí samotní študenti alebo vôbec aké žiadosti prídu a možno sa budeme baviť o tom, že keď bude treba, tú sumu upravíme. Čiže ja by som to celé nevidel ešte tak úplne beznádejne a určite k tomu pristúpime flexibilne. Veľmi flexibilne sme k tomu pristúpili aj s tým, že sme vôbec tú sumu alokovali a myslím si, že keď to nebude tisíc študentov, ale bude to 800 študentov, aj to je super.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Stanislav Kahanec. Otázku položil ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pánovi Ľubomírovi Vážnemu. Otázka znie: „Vážený pán minister, vláda deklaruje, že chce zlepšiť proces verejného obstarávania. Prečo boli pri tendri na stavbu a prevádzku elektronického mýta z verejnej súťaže vyradené 3 lacnejšie ponuky napriek tomu, že hlavným kritériom v súťaži bola cena?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, práve preto, že chceme zlepšiť proces verejného obstarávania, postupujeme tak, ako postupujeme. Prípravu a verejné obstarávanie na výber dodávateľa a prevádzkovateľa systému elektronického mýta zabezpečuje Národná diaľničná spoločnosť, a. s. ako správca výberu mýta.

    Medzinárodný tender bol vyhlásený v septembri 2007. V marci 2008 bol termín uzávierky predkladania ponúk. V súčasnosti prebieha proces vyhodnotenia ponúk, do jeho ukončenia nemôžu byť prezentované žiadne podrobnosti zo strany verejného obstarávateľa z dôvodu kolízie takéhoto postupu so zákonom o verejnom obstarávaní, pretože ako komisia, tak aj verejný obstarávateľ nesmú poskytovať žiadne informácie v súvislosti s predmetným tendrom. Takže, tender nie je ukončený, v súčasnosti prebiehajú revízne postupy. Tiež nevieme, ako dopadne. Cieľ – chceli by sme, aby bola podpísaná zmluva o dodávateľovi elektronického mýta do polroka 2008. Neviem teraz predpokladať, ako dopadnú revízne postupy.

    Ďakujem. Ukončil som odpoveď.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán minister, 20. augusta 2007, keď si dobre pamätám, Národná diaľničná spoločnosť zrušila tender na vybudovanie systému elektronického mýta. Dôvodom vtedy bol vysoký počet prihlásených záujemcov o zákazku, až 55. Teraz sa ich prihlásilo podstatne menej a rovnako ste však vylúčili, teda Národná diaľničná spoločnosť vylúčila troch uchádzačov s lepšími cenovými ponukami. Slovensko tak môže prísť o 6 mld. len na základe rozdielu medzi ponukami a to nehovorím o ďalších možných uplatňovaných škodách. Preto sa chcem opýtať, či by nebolo jednoduchšie povedať verejnosti, ktorú firmu chce zabezpečiť strana Smer či koalícia a radšej ani nehovoriť o súťaži a už tobôž nie, že sa chce zlepšiť verejné obstarávanie, lebo, keď je ich veľa, tak je zle, keď je ich málo, je tiež zle. A potom by sme možno nemuseli čítať o sťažnostiach na Európsku komisiu, ktoré boli už teraz podané od uchádzačov, a o riziku, že nám hrozí niekoľko miliónov za netransparentný výber. Komu to potom dáme zosobniť, ak prídeme o tieto financie, ak štátu prischnú tieto škody? Ja chápem, že niekedy platí, že minister mieni a premiér mení, ale mali by sme naplniť to, čo ste povedali. Zlepšiť proces verejného obstarávania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán minister, nech sa páči, odpovedajte.

  • Môj názor, pán poslanec, je, že to sú zavádzajúce informácie, pretože, opakujem ešte raz. Práve preto, že chceme zlepšiť proces verejného obstarávania, postupujeme tak, ako postupujeme. Ten, kto to vie posúdiť a kto je povinný zo zákona to posúdiť, je Úrad verejného obstarávania, čiže ten bude musieť posúdiť, či náš postup bol správny, alebo nie. Počkajme si na ukončenie revíznych postupov a potom uvidíte. Takže nemám k tomu čo povedať. Všetky ostatné podrobnosti, keby som hovoril ďalej, by som porušil zásadu mlčanlivosti, ktorú som povinný za verejného obstarávateľa dodržať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Otázku č. 5, ktorá bola vyžrebovaná, položil pán poslanec Tiber Lebocký, ale keď nie je prítomný, je ospravedlnený, takže nemôžeme otázku prečítať.

    Otázku č. 6 predložil Rudolf Bauer, ale ako sledujem, ani pán Rudolf Bauer nie je prítomný v sále, takže otázku nemôžeme položiť. Vyžrebovaná otázka...

  • Hlasy z pléna.

  • Pardon, prepáčte. Takže pán poslanec Bauer je prítomný v sále. Ďakujem.

    Pán poslanec Rudolf Bauer položil otázku ministrovi vnútra Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Robertovi Kaliňákovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, ste spokojný s prácou polície pri zaoberaní sa podvodom pri podpisovaní poslanca J. Slotu v NR SR?“

    Na otázku odpovie minister vnútra Robert Kaliňák. Je prítomný? Pán minister Kaliňák, poprosím, ak je poblíž v sále, keby... Je tu, prosím, ďakujem pekne. Takže buďte taký láskavý, odpovedajte na vyžrebovanú otázku č. 6 položil pán poslanec Bauer. Pre istotu zopakujem: Vážený pán minister, ste spokojný s prácou polície pri zaoberaní sa podvodom pri podpisovaní poslanca J. Slotu v Slovenskej republike, v NR SR? Pardon.

    Ďakujem veľmi pekne za aktívnu prítomnosť.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, s prácou polície som spokojný. A to predovšetkým z toho dôvodu, že, pán poslanec, myslím si, že nemáte právne vzdelanie a keby ste mali, tak by ste túto otázku nepoložili už len preto, že by ste vedeli, že každé konanie, ktoré vy tu popisujete a označujete skutkovou podstatou konkrétneho trestného činu aj niektorého poslanca, jednak si vždy musíte uvedomiť, že sa vystavujete prípadnému trestnému stíhaniu za krivé obvinenie. To je prvá vec.

    Väčšinou tí, ktorí sú už zvyknutí a už boli za takú vec stíhaní, píšu väčšinou voči neznámemu páchateľovi a nechávajú potom, samozrejme, na polícii, aby páchateľa našla, tým pádom sa môžu vlastne tomu, samozrejme, vyhnúť. Ale predovšetkým v tomto prípade nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty, ktorú, keď si prečítate, zistíte vlastne, že nebola. Môžete sa baviť o etickej rovine, to je práca tu v parlamente, tak ako to včera naznačil aj poslanec, pán predseda parlamentu Paška u ostatných podpisov, ktoré tu boli včera naznačené u ostatných politických strán, ale v každom prípade v tomto to okolo skutkovej podstaty, samozrejme, ani nešlo.

  • Skončili ste, pán minister?

    Chcete doplňujúcu otázku, pán poslanec Bauer? Zapnite, prosím, mikrofón pánovi poslancovi Bauerovi.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, nerozumiem, prečo sa mi vyhrážate, lebo aj keď nemám právne vzdelanie, tak sa pýtam ako poslanec, na čo mám zo zákona nárok. Myslím si, že tým, ako bol medializovaný celý prípad a ako ste mali možnosť získať si informácie, je vašou povinnosťou, aby ste sa pýtali zodpovedných predstaviteľov policajného zboru. A ja na vašom mieste by som určite nebol spokojný s tou prácou, aj keď chceli začať niečo konať, nekonali. Prečo nekonali ďalej? Prečo proste si nedali preveriť, povedzme, údajné dôkazy alebo možné dôkazy o tom a mali by ste istotu, že žiadny podvod nebol, resp. opačný prípad. Mali by ste istotu. Keď nepreskúmali žiadne dôkazy, ktoré, povedzme, ponúkalo vydavateľstvo SME alebo ktoré sú tu k dispozícii, priame, nepriame, tak ako môžete mať istotu? Myslím si, že na začiatku svojho funkčného obdobia ste zložili sľub, ktorým ste sa zaviazali dodržiavať zákony, ústavu. A keď nekonáte, tak nesiete tiež spoluzodpovednosť za krytie tohto údajného a detinského podvodu, ale s vážnymi dôsledkami. Pán minister, pochovávate zdravý rozum tým, že takýmto svojím nekonaním sa pridávate a nesiete spoluzodpovednosť.

  • Len sekundu. Skončili ste, pán poslanec?

    Pán minister, oznámte, prosím, keď skončíte odpoveď.

  • Ďakujem pekne. ... že sa snažíte o politickú prezentáciu strany, ktorá nedokáže dosiahnuť ani 10 000 podpisov. Ale problém je v tom, pán poslanec, že...

  • Hlasy v pléne.

  • Pán Minárik, o vás sme všetci vedomí, že výchova vo vašom prípade absentovala už od útleho detstva a vždy skáčete do reči aj počas reči ostatných. My to nerobíme, ale viem, že sa vám to už nikdy ani v budúcnosti nestane.

    Aby som bol presný. Ešte raz sa vrátim k tomu, pán poslanec, že podvod je skutková podstata trestného činu, ktorá vyžaduje určité konanie, ktoré je následne dané k určitému majetkovému prospechu. Je to tak? Pani poslankyňa Žitňanská mi to potvrdí. Ale v tomto prípade zisk z toho, aj keby došlo ku konaniu, ktoré môže eticky a ja nebudem skúmať, či sa tu niekto podpisuje alebo nepodpisuje, nie je, pretože plat poslanca, čo sa vy snažíte navodiť, je daný voľbou poslanca. Nie jeho podpisom v danom hárku. Podpisy v danom hárku umožňujú, či už ste tu, alebo ste tu nie, tak ako som povedal, že poslanci SDKÚ na začiatku hodiny otázok všetci podpísaní, ale nikto tu nebol, to si už musí vyriešiť tento problém predseda Národnej rady a jemu takýto podpis dáva možnosť ísť do disciplinárneho konania.

    Ale to s trestným právom nemá nič. To znamená, ak by od tohto podpisu bol závislý plat poslanca, môžeme sa baviť o tom, čo vy hovoríte. Ale ja vám skutkovú podstatu nechcem vysvetľovať. To bol presne ten problém. Nie je jeho plat závislý od tohto podpisu. A to je práve ten dôvod, pre ktorý nemôže byť naplnená skutková podstata a pre ktorý policajti urobili preverenie, zistili si, o čo ide a zistili, že nie je ďalej v čom konať. A preto vaše obvinenie, že ja som stratil zdravý rozum, je asi na tej istej úrovni, ako ja vám hovorím, že je potrebné, ak sa chcete niečo pýtať, zistiť, na čo sa pýtate a mať elementárnu vedomosť o tom, na čo sa chcete pýtať. O tom to celé je. Politické hry to je priestor pre vás. Políciu do nich zapájať nebudeme. Ak sa to dialo v minulosti a bolo to časté, ja to rešpektovať nebudem. Polícia je tu na to, aby sa venovala tým veciam, ktoré sú podozrenia z trestných činov a tým sa venuje. Naše výsledky hovoria za nás úplne jasne.

    Ale keď raz zistíme, že toto nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu, keby sme hneď brali, že všetky dôkazy sú v poriadku, všetky by svedčili jedným smerom, tak skutková podstata taká nie je. To znamená, to si už musíte vyložiť v rámci parlamentu, to, o čom vy hovoríte, detskými a ostatnými hrami to nazývajte a vysporiadajte si to s tými, ktorí o tom debatovali tu v rámci parlamentu. To je tá zodpovednosť, o ktorej hovoril včera aj predseda parlamentu. Políciu z vašich politických bojov, prosím, vynechajte.

  • Skončili ste, pán minister? Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, siedmu otázku sme vyžrebovali pánovi poslancovi Stanislavovi Kahancovi, ale obávam sa, že práve uplynula lehota určená na otázky a odpovede.

    Takže ďakujem členom vlády za odpovede pánom poslancom.

    Vyhlasujem krátku prestávku. Pokiaľ viem, technici, potrebujete prestaviť zariadenie. Pán poslanec Kahanec, faktickú poznámku? Ďakujem.

    Takže krátku 2-minútovú prestávku, prestavte, prosím, techniku a budeme pokračovať v rokovaní schôdze.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, takže predsa len bola výmena názorov, musí skončiť, pretože prestávka končí a budeme pokračovať v našom rokovaní.

    Nasledujú

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 11. apríla 2008,

    ktoré ste dostali ako tlač 592.

    Z dôvodu prehľadnosti poprosím pánov poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 592, ktorú máme v laviciach, nachádza.

    Ak dovolíte, tak teraz otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že písomne sa k tomuto bodu prihlásili páni poslanci: Monika Gibalová a pani poslankyňa Tatiana Rosová.

    Odovzdávam preto slovo Monike Gibalovej a pripraví sa pani poslankyňa Rosová.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, ktorí ste zostali na rokovaní schôdze, budem reagovať na interpelácie, na odpovede na interpelácie a síce na interpeláciu odovzdanú pani ministerke Tomanovej, ktorá je vo veci dôsledku ustanovenia zákona o sociálnom poistení na výber poistného, uvedenú v tlači 592 pod bodom č. 23.

    Vážená pani ministerka, vzhľadom na to, že novela zákona bola schválená koncom roka s účinnosťou od 1. 1. 2008, vaša odpoveď v ods. 2 odpovede, citujem: „Obdobie, na ktoré sa vzťahuje možnosť odpustenia povinnosti zaplatiť penále, nebolo rozšírené aj na rok 2007 z dôvodu, že v tomto prípade bolo možné reálne predpokladať negatívny vplyv na platobnú disciplínu povinných subjektov s ohľadom na legislatívny proces novely zákona o sociálnom poistení. Z tohto dôvodu je preto problematické kvantifikovať aj akýkoľvek dopad z odpustenia povinnosti zaplatiť penále viažuce sa k dlžnému poistnému a dlžným príspevkom na starobné dôchodkové sporenie do konca novembra 2007.“

    Práve preto, že táto novela zákona mala v danom bode účinnosť od 1. 1. 2008, sa mi javí vaša odpoveď v tomto odseku ako zavádzajúca. Ak by sa bol zákon prijal začiatkom roku 2007, dalo by sa s vašou odpoveďou súhlasiť. Predsa platobná disciplína, resp. nedisciplína sa prejavila už v závere roka a teda dá sa kvantifikovať aj dopad z odpustenia povinnosti zaplatiť penále viažuce sa k dlžnému poisteniu a k dlžným príspevkom.

    Teda, ak by som to mala zhrnúť, tak chybne naformulovaným ustanovením § 293 AP zákona Sociálna poisťovňa podľa môjho názoru prišla o značnú časť prostriedkov. Dlžníci poistného a dlžných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za obdobie pred 1. januárom 2007 mali povinnosť zaplatiť tieto príspevky do 31. 1. 2008 na to, aby sa im penále odpustilo. Pohľadávky podľa formulácie zákona sa netýkajú platieb za rok 2007. Toto je dôkaz, že naozaj je v tom chaos a že bol tento paragraf chybne naformulovaný, aj teda chybne prijatý v Národnej rade, a preto táto odpoveď najmä v tom druhom odseku je z môjho pohľadu vecne aj politicky nepravdivá a je dôkazom toho, že buď nechcete priznať zámernú alebo nezámernú chybu, ktorá sa stala naformulovaním tohto paragrafu. Ďakujem pekne.

    Teraz by som chcela reagovať na odpoveď na interpeláciu určenú pre pána ministra financií vo veci poskytovania dotácií pre zariadenia sociálnych služieb pre obce a mestá z kapitoly Všeobecná pokladničná správa, ktorá je (odpoveď) uvedená v tlači 592 pod bodom č. 22.

    Vážený pán minister, prítomný, ďakujem za odpoveď na interpeláciu. V nadväznosti na vašu odpoveď zo dňa 2. mája, ale aj odpoveď na podobnú interpeláciu z mája roku 2007 musím len konštatovať, že takto poskytované prostriedky sú v rozpore s princípom decentralizácie a vytvárajú priestor pre nerovnaké postavenie ostatných zariadení poskytujúcich sociálnu pomoc a to nielen v interakcii na zariadenia neverejné, teda neverejní poskytovatelia, ale musím objektívne povedať, že aj v interakcii na zariadenia, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC, na čo som už upozornila aj pri schvaľovaní štátneho rozpočtu. Všetky dôvody takéhoto riešenia pominuli. Oni boli naozaj opodstatnené v čase, keď sa pripravovala a realizovala reforma sociálnych služieb a pripúšťam, že v tom čase by naozaj tak v intenciách, ako mi odpovedala aj pani ministerka, aj vy, pán minister, nemali možno rovnaké postavenie alebo rovnakú štartovaciu dráhu tieto zariadenia, ale tieto dôvody už naozaj pominuli.

    Uvedené zariadenia sú v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a miest, ktoré boli zákonom č. 416 oddelimitované z orgánov správy do samosprávnych pôsobností obcí a miest a vlastne tieto dotácie sa stále poskytujú na základe odporúčania ministerstva práce. Je to voči tým ostatným, znova zdôrazňujem, poskytovateľom, či už neverejným, alebo poskytovateľom v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC-iek podľa môjho názoru diskriminačné a teda potom už aj voči konkrétnym klientom týchto zariadení.

    Moja ďalšia a posledná reakcia bude na odpoveď na interpeláciu určenú ministrovi výstavby Slovenskej republiky pánu Januškovi vo veci čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ uvedenú v tlači 592 pod bodom č. 24.

    Aj keď tu pán minister nie je prítomný, ale má tu menovaného zastupujúceho ministra, chcela by som najprv vysloviť jednu veľmi vážnu a dôraznú výhradu k forme vašej odpovede, pán minister, ktorá sa týka štátnej kultúry. Je jasné a prijateľné pre mňa, že odpovede na interpelácie vám pripravujú vaši ministerskí úradníci, ja som však interpelovala vás a nie pána generálneho riaditeľa Agentúry na podporu regionálneho rozvoja, ktorý dokonca vo svojom mene píše odpoveď na interpeláciu. A to by ani nebolo všetko, ale pán generálny riaditeľ Ing. Igor Štefanov dokonca dal podpísať v zastúpení ďalšiemu úradníkovi túto odpoveď. Rokovací poriadok v § 130 hovorí, že interpelovaný je povinný písomne odpovedať na interpeláciu do 30 dní interpelujúcemu a predsedovi Národnej rady. Je možnosť interpelovať určitú interpeláciu aj iným ako ministrom, ale ja som svoju interpeláciu smerovala, dala som ju, podala na pána ministra Januška a verím, že toto sa už nestane.

    K obsahu vašej odpovede, pán minister. Rovnako ako v prvej odpovedi na moju interpeláciu zahmlievate situáciu okolo čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov pre súkromné školy, vrátane cirkevných. Vyslovene sa vyvliekate zo zodpovednosti a vaša odpoveď opäť budí dojem, že klamete buď vy alebo minister financií, ktorý mi na interpeláciu v tejto veci tiež odpovedal. Opätovne uvádzate, že ministerstvo financií nevydalo jednoznačné stanovisko k vyjadreniam ministerstva financií ako gestora problematiky pomoci. Vo svojej odpovedi uvádzate, že sa opakovane dožadujete o vyjadrenie, o záväzné stanovisko k potrebe vypracovania schém štátnej pomoci a že vyjadrenia ministerstva financií ako gestora problematiky štátnej pomoci sú údajne nejednoznačné a nie je možné ich považovať za usmernenie v prípade čerpania pomoci v oblasti vzdelávania a sociálnej pomoci. Ale predsa ministerstvo financií ešte v októbri roku 2006 informovalo ministerstvo výstavby, že na základe predložených informácií nemôže predložiť záväzné stanovisko či opatrenia vo forme rekonštrukcie rozširovania modernizácie a pri vybraných opatreniach budovania a opráv budú spadať pod pravidlá štátnej pomoci a následne pod schému štátnej pomoci, či áno, alebo nie.

    Toto stanovisko ministerstvo financií vydalo v októbri 2006 a uviedlo zároveň vo svojom stanovisku, že hodnotenie je potrebné vykonať v súlade so základným cieľom a smerovaním poskytovania pomoci z hľadiska podpory hospodárskej činnosti oprávnených subjektov alebo subjektov verejnoprospešného charakteru.

    K návrhu schémy podpory infraštruktúry vzdelávania ministerstvo financií riadiacemu orgánu uviedlo, že z pohľadu uplatňovania pravidiel štátnej pomoci by mohlo ísť o pomoc poskytovanú na rozvoj infraštruktúry, najmä pomoc pre školy, školské zariadenia, ktorá nie je poskytovaná na podnikanie, ale v súvislosti s ním, alebo teda v súvislosti s ním, ale len na vytváranie infraštruktúry pre poskytovanie služieb v oblasti vzdelávania sleduje verejný záujem a teda nie je poskytovaná na hospodárske činnosti, podčiarkujem, ktorá sleduje verejný záujem. Za poskytovanie štátnej pomoci a minimálnej pomoci je však zodpovedný jej poskytovateľ ministerstvo výstavby, teda je na jeho rozhodnutí, aký postup pri poskytovaní finančných prostriedkov zvolí na základe vlastnej analýzy.

    Vy mi píšete, že nemáte jasné usmernenie, akoby neexistovali analýzy. Na systéme finančného riadenia sa podľa mojich zisťovaní nič nezmenilo v zmysle oprávnenosti prijímateľov. Ministerstvo financií vydalo jasné stanovisko, mám to potvrdené aj od pána ministra v odpovedi, ktorú mám na interpeláciu, existuje analýza. Čiže, pán minister, nemôžem byť spokojná s vašou odpoveďou a prosím, aby Národná rada to zobrala na vedomie, pretože jednoducho táto vaša odpoveď už opakovane je dôkazom toho, že rozhodnutie, že vylúčite tieto zariadenia z financovania z fondov, je čisto vaším rozhodnutím, prehadzujete zodpovednosť na ministerstvo financií a v tejto odpovedi sa samo ministerstvo financií a vy, pán minister, usvedčujete z toho, že je to vaše rozhodnutie.

    Prosím pri hlasovaní k odpovediam na interpelácie, aby rovnako aj pri odpovedi na interpeláciu, ktorú som predniesla pani ministerke Tomanovej, Národná rada zobrala na vedomie, že nie som spokojná s odpoveďou na interpeláciu.

    Ďakujem vám za pozornosť, skončila som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Teraz vystúpi so stanoviskom v písomnej odpovedi pani poslankyňa Tatiana Rosová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Prihlásila som sa do rozpravy v odpovedi alebo v reakcii na odpoveď na moju interpeláciu, ktorá je pod č. 36. Ide o interpeláciu vo veci vyberania školného od študentov denného štúdia na základe novely vysokoškolského zákona.

    V odpovedi na moju interpeláciu pán minister školstva, podpredseda vlády, pán Mikolaj uznáva, že prípady, ktoré som v mojej interpelácii uvádzala, skutočne existujú a že sa takýmto spôsobom postupuje podľa zákona. Ide o dva prípady.

    O prípad študenta, resp. študentov, ktorí boli prijatí na vysokoškolské štúdium pred 1. septembrom 2007, to znamená, pred nadobudnutím účinnosti súčasne platnej novely vysokoškolského zákona a kedykoľvek predtým v minulosti už boli zapísaní na nejaký iný študijný program. V prípade týchto študentov, hoci sú, povedzme, študentmi druhého alebo tretieho ročníka, sa na základe novely vysokoškolského zákona uplatňuje možnosť vyberať od nich školné z dôvodu, že prekročili štandardnú dĺžku štúdia. Opakujem, napriek tomu, že sú študentmi možno druhého, možno tretieho ročníka vysokoškolského štúdia, z hľadiska novely prekročili štandardnú dĺžku štúdia preto, lebo boli niekedy v minulosti zapísaní na iný študijný program. Je ale pravdou, a to už sa v interpelácii nepíše, že v čase, keď sa na ten predchádzajúci študijný program zapisovali, takýto zákon neplatil. Znamená to teda, že nemohli v tom čase vedieť, aký účinok ten ich akt, teda to, že sa zapisujú na vysokoškolské štúdium, resp. aj to, že ho napokon neukončia alebo prestúpia na iné, vyvolá. Čiže nemohli v tom čase vedieť, že na základe tohto svojho kroku budú niekedy v budúcnosti musieť platiť za svoje vysokoškolské štúdium, hoci reálne neprekročia plánovanú dĺžku študijného programu, ale z hľadiska novely zákona prekročia tzv. štandardnú dĺžku štúdia. Myslím si, že v tej interpelácii teda chýba tento dôvetok s tým, že hoci na základe zákona, ale je to retroaktívny krok.

    Druhý prípad je ešte okatejší a podľa mojej mienky ešte nespravodlivejší. V odpovedi na interpeláciu však ministerstvo opäť po pravde uvádza, že áno, takýmto spôsobom je v tejto chvíli zákonné vyberať školné od študentov denného štúdia. Ide o študentov denného štúdia, ktorí študujú súčasne v dvoch študijných programoch. V ich prípade totiž na základe § 113a) tak, ako sa uvádza aj v odpovedi na interpeláciu, teda v paragrafe, ktorý má titul prechodného ustanovenia, sa vychádza z toho, že každé ich štúdium, teda každý ich študijný program je z hľadiska času započítavaný osobitne. Reálne to teda prináša také situácie, že študent, ktorý je dva roky po maturite a absolvoval vlastne dva roky reálneho času štúdia, ale študoval zároveň vo dvoch študijných programoch, z pohľadu zákona študoval 4 roky a prekročil tým štandardnú dĺžku bakalárskeho štúdia, ktorá je tri roky. A takýto študent nieže platí za druhý študijný program alebo za jeden z dvoch študijných programov tak, ako to platí pre študentov, ktorí nastúpili alebo nastúpia po 1. septembri 2007, ale musí platiť za oba tieto študijné programy, čo, si myslím, že je síce zákonné v tejto chvíli, ale rozhodne nehorázne a súčasne, celkom iste aj retroaktívne, pretože v čase, keď sa títo študenti prihlasovali na dva študijné programy, nemohli tušiť, že na základe tohto svojho kroku budú musieť za oba tieto študijné programy niekedy v budúcnosti platiť. A to už v interpelácii nie je.

    Takisto tam nie je vlastne skonštatované, že v prípade tejto skupiny študentov ide aj o opatrenie, ktoré je jednoznačne diskriminujúce práve preto, čo som pred chvíľou hovorila a to, že na ďalšiu skupinu študentov, ktorí nastúpili na štúdium v čase účinnosti tohto zákona alebo naň ešte aj nastúpia, takéto opatrenie neplatí. Pre nich platí, že budú musieť platiť len za jeden z tých dvoch študijných programov, ktoré študujú, resp. jeden budú mať zadarmo v prípade, že študujú viac ako dva. No a, samozrejme, pokiaľ na jednu skupinu občanov uplatňujeme iné pravidlá ako na druhú bez akéhokoľvek dôvodu, tak sa nedá hovoriť o ničom inom ako o diskriminácii.

    No a myslím si, že preto právom konštatujem, že nie som spokojná s odpoveďou na interpeláciu. Nie som s ňou spokojná ale aj z osobného hľadiska preto, lebo napriek tomu, že sa tam konštatuje, že skutočne, áno, dochádza k takémuto spôsobu vyberania školného od študentov denného štúdia, niet v tej interpelácii, resp. v odpovedi na interpeláciu ani náznaku toho, že by sa ministerstvo mienilo týmto problémom zaoberať, že by ho vôbec považovalo za problém a že by teda plánovalo urobiť akékoľvek kroky k náprave. A to považujem dokonca za cynické, najmä vo vzťahu k tomu, že pri týchto študentoch ide o veľké peniaze, niekedy o sumy, ktoré sa blížia ku 100-tisícom, dokonca v individuálnych prípadoch aj prekračujú 100 tisíc korún.

    No a v tej súvislosti ale nemôžem nespomenúť pravdepodobne nie celkom dobré podklady, ktoré dostal pán predseda vlády možno z kruhov ministerstva školstva, možno z iných kruhov, pretože takto pred týždňom z tohto miesta na nás hromovým hlasom kričal, že: „Opakujem ešte raz, pokiaľ ide o denné vysokoškolské štúdium, žiadne poplatky sa neplatia a nikdy nedovolíme, aby sa platili.“ Apelujem teda aj na pána ministra školstva, aby vyviedol pána predsedu vlády z omylu a aby mu povedal, že to nie je pravda, že za denné štúdium sa platia poplatky a to poplatky v sumách, o ktorých sa predchádzajúcej vláde ani nesnívalo.

    A žiadam Národnú radu, aby vzala moju nespokojnosť s odpoveďou na túto interpeláciu na vedomie.

    Ďakujem pekne, skončila som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz dávam možnosť, aby sa do rozpravy k tomuto bodu prihlásili páni poslanci ústne. Takže sa pýtam, kto sa hlási. Registrujem pána poslanca Fronca. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Slovo odovzdávam pánovi poslancovi Froncovi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Chcem reagovať na odpoveď na moju interpeláciu, ktorú som dal pánovi ministrovi Valentovičovi a je uvedená pod č. 32.

    Interpeloval som pána ministra v otázke tzv. nútenej práce vysokoškolských študentov, keď novelou vysokoškolského zákona sa pre študentov zdravotníckych študijných programov zaviedla podmienka ročnej nútenej práce ako podmienky na prijatie na druhý stupeň bakalárskeho štúdia. Pokladám to za návrat do minulosti, za návrat do dôb socializmu, čo hodnotím, pán minister síce mi povedal na záver úprimne, že ministerstvo zdravotníctva vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti neuvažuje o zrušení uvedeného ustanovenia. Vďaka za úprimnosť. Ale čudujem sa, že naozaj nemyslia na tých študentov.

    Ale druhá vec, ktorú tu chcem povedať, ktorá mi tak trochu pripomína situáciu, pri ktorej by sa čudovala aj Alenka v ríši zázrakov a to v jednej časti odpovede. Ja som vo svojej interpelácii vyslovil domnienku, že táto nútená práca, jednoročná, súvisí s nedostatkom pracovných síl stredných kádrov prakticky v rezorte zdravotníctva a teda, že po nadobudnutí bakalárskeho stupňa rok si odpracujú nútene a potom budú môcť ísť študovať. A v odpovedi tu mám, rezort nemôže súhlasiť s tým, že by nedostatok pracovných síl bol riešený takýmto spôsobom, nakoľko pre výkon svojho povolania v zdravotníckej praxi majú získaním bakalárskeho vzdelania plnú kvalifikáciu. Takže odpoveď je asi taká: Mnohí z vás asi čítali Dobrého vojaka Švejka a raz, keď išli na front, tak Švejk zastavil vlak stiahnutím brzdy a bol súdený, tak ho podozrievali a hovorili mu, tak vy ste zastavili vlak, lebo ste chceli zbrzdiť ho a nejsť na front. A Švejk sa bránil. Ale nie, to som ja neurobil, lebo práve ideme do „války“. A to je presne. My to nerobíme preto tak, pretože práve získaním bakalárskeho stupňa sú plne kvalifikovaní, môžu u nás robiť.

    Nebudem žiadať o to, pán predsedajúci, aby bola vyslovená nespokojnosť s mojou odpoveďou. Ja si myslím, že tento komentár stačí. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpením pána poslanca vystúpili všetci páni poslanci, ktorí mali vystúpiť v rozprave.

    Vyhlasujem preto rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode.

    O uznesení sme sa dohodli, budeme hlasovať na ďalšej schôdzi.

    Teraz sa dostávame k poslednému bodu našej schôdze a to je bod

    interpelácie poslancov.

    Chcem vám dať do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Tiež chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady, teda buď mne alebo technike.

    Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili títo páni poslanci: Pani poslankyňa Monika Gibalová, Imre Andruskó, Stanislav Kahanec, Ivan Štefanec, Daniel Lipšic, Martin Pado a Katarína Tóthová.

    Takže ak dovolíte, pristúpime k vystúpeniam a interpeláciám jednotlivých poslancov.

    Slovo odovzdávam pani poslankyni Monike Gibalovej. Pripraví sa pán poslanec Imre Andruskó.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ctení prítomní, interpelujem pani ministerku pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

    Vážená pani ministerka, na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v priebehu rokovania o poslaneckom návrhu novely zákona č. 64 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 130/2008 Z. z., som informovala všetkých vás o výsledkoch svojho poslaneckého prieskumu o stave procesu vyporiadania vlastníctva k pozemkom v konaní podľa tohto zákona.

    Z výsledkov prieskumu, v ktorom sú zhrnuté informácie získané zo všetkých obvodných pozemkových úradov ku dňu 31. 12. 2007, vyplýva, že po jedenástich rokoch od nadobudnutia účinnosti zákona je vybavených približne 50 % podaných žiadostí. Priemerná dĺžka konania prípadov ukončených vyporiadaním v roku 2007 je 5 rokov a každým nasledujúcim rokom narastá.

    Prieskum potvrdil tiež značné rozdiely v efektívnosti obvodných pozemkových úradov. Jestvujú úrady, ktoré vyriešili viac ako 80 % podaných žiadostí, zatiaľ čo iné, napríklad Obvodný úrad Prešov, Žilina, Trnava a Poprad vybavili menej ako 20 % podaných žiadostí. Pre tieto rozdiely nejestvuje racionálne vysvetlenie a zdá sa, že príčinou sú subjektívne faktory. Podrobné informácie získané prieskumom a spracované v grafickej forme som vám predniesla na predchádzajúcej schôdzi a tvoria prílohu mojej interpelácie.

    Pani ministerka, spytujem sa, aké opatrenia prijmete pre to, aby sa urýchlil proces vyporiadania vlastníctva k pozemkom v konaní podľa zákona č. 64, aby sa odstránili markantné rozdiely v efektívnosti jednotlivých obvodných pozemkových úradov. Výsledky prieskumu ma utvrdili v názore, že zákon č. 64 o užívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim by mal byť zásadným spôsobom novelizovaný v tom zmysle, aby sa odstránili hlavné zdroje problémov spojených s jeho uplatňovaním v praxi, keďže poslanecká novela zákona na ostatnej schôdzi Národnej rady, teda na 20. schôdzi Národnej rady nerieši žiadny z hlavných zdrojov problémov.

    Žiadam vás preto, aby ste zaradili novelizáciu zákona č. 64 o užívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim do plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2009.

    Ďakujem pekne.

    Ďalej interpelujem pána ministra spravodlivosti Štefana Harabina.

    Vážený pán minister Harabin, nedávno ste vyhlásili vojnu lenivcom v talári. Vítam túto iniciatívu za predpokladu, že nejde iba o bombastické vyhlásenie. Je všeobecne známe, že jestvuje množstvo prípadov, v ktorých dochádza k prieťahom zapríčinených súdmi.

    Za všetky uvediem jeden z Okresného súdu Poprad. Žalobca podal žalobu o vydanie rozhodnutia vo veci 7C93/2006 zo dňa 16. 5. 2006. Prvé pojednávanie sa uskutočnilo dňa 23. 1. 2007. Ďalší termín bol určený na 24. október 2007, avšak pojednávanie bolo zmarené žalujúcou stranou. Odvtedy uplynulo ďalších sedem mesiacov a termín najbližšieho pojednávania, na ktorý čaká 330 záhradkárov z osady Breziny, nie je známy. Keďže po uplynutí dvoch rokov od podania žaloby sa uskutočnilo jediné súdne pojednávanie, konanie vo veci 7C93/2006 vykazuje znaky prieťahov v súdnom konaní.

    Pán minister, zaujíma ma, po prvé zdôvodnenie príčin zdĺhavého priebehu súdneho konania v menovanej veci, najmä to, prečo nie je ani po siedmich mesiacoch od posledného zmareného pojednávania vytýčený ďalší termín a po druhé, kedy bude pokračovať súdne konanie v tejto veci. Ďakujem.

    Moja posledná interpelácia patrí pani ministerke Viere Tomanovej.

    Vážená pani ministerka Tomanová, žiadam vás o poskytnutie údajov o štruktúre evidovaných nezamestnaných v Slovenskej republike podľa veku s uvedením priemernej výšky dávky v nezamestnanosti pre jednotlivé vekové kategórie za obdobie rokov 2003 až 2007.

    Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, skončila som.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Teraz vystúpi s interpeláciou pán poslanec Imre Andruskó, pripraví sa Stanislav Kahanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení členovia vlády, dovoľte mi veľmi krátko a stručne, mám len jednu interpeláciu. Interpelácia je adresovaná ministrovi školstva Slovenskej republiky pánovi Jánovi Mikolajovi.

    Vážený pán neprítomný minister, štátny vzdelávací program je kľúčovým momentom neschváleného návrhu zákona o výchove a vzdelávaní. V tejto súvislosti sa na vás obraciam s nasledovnými otázkami.

    1. Ako je možné, že v priebehu dvoch mesiacov sa výrazne zmenili niektoré dôležité prvky vzdelávacieho programu, ako napríklad počet hodín telesnej výchovy na gymnáziách, pokles celkového počtu z 12 na 8?

    2. Bol podľa vás pôvodný návrh štátneho vzdelávacieho programu pripravený kvalitne? Lebo podľa mňa nie. Na vypracovanie vážneho a dobrého programu je totiž potrebný dostatočne dlhý časový interval v trvaní možno niekoľkých rokov, len tak je možné postupne poskladať programy jednotlivých ročníkov.

    Vážený pán minister, ako som tu už povedal, Štátny pedagogický ústav už niekoľkokrát zmenil štátny vzdelávací program v rámci jeho prípravy. A vy, pán minister, od škôl očakávate, že v priebehu dvoch mesiacov vypracujú kvalitné školské vzdelávacie programy. Podľa mňa to nie je možné.

    Ďakujem pekne.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán poslanec.

    Teraz vystúpi s interpeláciou pán poslanec Stanislav Kahanec, pripraví sa pán poslanec Ivan Štefanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, zvyšok kolegov, ktorý tu zostal, moja interpelácia je interpelácia na podpredsedu vlády Slovenskej republiky Dušana Čaploviča vo veci prepustenia 17 koordinátorov, ktorí pôsobili v rámci Fondu sociálneho rozvoja na realizácii programu Podpory rozvoja komunitnej sociálnej práce v obciach a vo veci neefektívneho využívania prostriedkov z Fondu sociálneho rozvoja, ktoré z tohto rozhodnutia vyplynulo.

    Pred koncom roku 2007 som sa pána podpredsedu vlády Dušana Čaploviča opýtal, či budú zabezpečené zdroje na program komunitnej sociálnej práce, keďže som mal avízo o pripravovaných výpovediach pre koordinátorov, ktorí tento projekt zabezpečovali v regiónoch, resp. okresoch. Vtedy som bol od pána podpredsedu vlády ubezpečený, že napriek sklzu k získaniu zdrojov na tento projekt z Európskeho sociálneho fondu do apríla 2008 bude finančne vykrytá táto činnosť v rámci zdrojov zo štátneho rozpočtu. Napriek jeho ubezpečeniu i vyčleneniu zdrojov v štátnom rozpočte a napriek tomu, že bolo len otázkou času, kedy nabehnú na túto činnosť zdroje z Európskeho sociálneho fondu, však bol so sedemnástimi koordinátormi ukončený pracovný pomer a boli z tejto činnosti prepustení. Aj naposledy, keď som sa pred pár dňami stretol s pánom podpredsedom vlády, tak som sa ho spýtal, či vie o tej situácii s prepustenými koordinátormi, tak nemal priamo tieto informácie a keďže bol interpelovaný pred niekoľkými mesiacmi mojou kolegyňou a keďže vlastne nie sú jasné tieto situácie, preto si dovolím opätovne interpelovať pána podpredsedu vlády a teraz mi dovoľte pristúpiť k interpelácii.

    Vážený pán podpredseda vlády, chcem vás interpelovať vo veci naplňovania programu Podpory rozvoja komunitnej sociálnej práce v obciach, ktorý v rokoch 2005 až 2007 zrealizoval Fond sociálneho rozvoja z prostriedkov štátneho rozpočtu. Počas tohto obdobia sa do programu zapojilo 176 obcí, práci s rómskou komunitou sa venovalo viac ako 600 sociálnych pracovníkov. Od roku 2008 mal byť program financovaný z európskych fondov. So sedemnástimi koordinátormi, ktorí dozerali na práce priamo v teréne, na efektívnu prácu sociálnych pracovníkov v obciach, teda na efektívne čerpanie a využitie verejných financií, bol však k 31. 12. ukončený pracovný pomer. Títo pracovníci boli prepustení z práce i napriek tomu, že na preklenutie časového nábehu zdrojov z európskych fondov boli z vašej strany, pán podpredseda, prisľúbené a dodatočne vyčlenené na zabezpečenie tejto činnosti prostriedky zo štátneho rozpočtu.

    Neskôr, po schválení financií na tento program boli opäť zamestnaní „noví“ koordinátori, ale už nie ako koordinátori v regiónoch, ale ako pracovníci vykonávajúci administratívne práce v centrále v Bratislave. Tým sa znemožnila kvalifikovaná a efektívna kontrola na koordinovanie práce komunitných pracovníkov priamo v teréne a ich riadenie sa viac-menej ponechalo na starostov, teda bez odborného dohliadania vyškolenými koordinátormi, resp. sa ich činnosť ponechala na diaľkový monitoring z Bratislavy.

    Po prerušení programu v decembri 2007 a po prepustení koordinátorov, na ktorých vzdelávanie a školenie vynaložila vláda v priebehu rokov 2005 až 2007 nie málo finančných prostriedkov, niektoré obce nepodpísali dodatok k rámcovej zmluve a v programe nepokračujú. Časť obcí neuspela v novej výzve v apríli 2008, v niektorých obciach došlo k ukončeniu pracovného pomeru so skúsenými terénnymi sociálnymi pracovníkmi, ktorí boli v komunite autoritami a mali za sebou nielen akreditované vzdelávanie PDCS, financovanie z Fondu sociálneho rozvoja, ale aj množstvo neoceniteľných skúseností zo svojej doterajšej sociálnej práce v teréne v rómskych komunitách. Títo skúsení sociálni pracovníci však boli podľa mojich informácií nahradení ľuďmi bez školení a zrejme aj bez skúseností. Mnohí z nich zrejme ani nemajú úprimný záujem o túto špecifickú prácu, keďže do komunity chodia minimálne.

    Na základe týchto skutočností by som vás, pán podpredseda vlády, chcel požiadať o prešetrenie v danej veci a o vašu odpoveď k takto realizovanému programu podpory rozvoja komunitnej sociálnej práce v obciach, zvlášť k prepusteniu vyškolených koordinátorov i sociálnych pracovníkov a v nadväznosti na to i k neefektívnemu využívaniu prostriedkov z Fondu sociálneho rozvoja.

    Zároveň by som vás chcel požiadať aj o odpoveď, ako chce vláda zabezpečiť systematickú, aktívnu a reálnu prácu v rómskych osadách, ktorá je nevyhnutým predpokladom nielen na dosiahnutie zmien a výsledkov v tejto problematickej a špecifickej oblasti, ale najmä k postupnému začleneniu tejto komunity do pracovného procesu a do spoločnosti. Nepotešilo by ma, ak by sme pri hodnotení tohto projektu po rokoch opäť iba rezignovane konštatovali, že projekt nenaplnil dostatočne svoje úlohy a ciele, že bol finančne náročný a v konečnom dôsledku neefektívny.

    A preto aj na základe signálov od koordinátorov a sociálnych pracovníkov som si v záujme nápravy súčasného stavu dovolil upozorniť na existujúce problémy vás, pán podpredseda vlády, i keď samotná gescia i zodpovednosť za realizáciu projektu prináleží rezortu práce a sociálnych vecí.

    Ďakujem pekne, pán podpredseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Teraz vystúpi s interpeláciu pán poslanec Ivan Štefanec.

    Pripraví sa Daniel Lipšic.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy, páni, dovoľte mi, aby som predniesol svoje interpelácie.

    Prvá je adresovaná na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Ľubomíra Vážneho. Týka sa situácie ohľadom medializovaných informácií o tendri na výber spoločnosti, ktorá má prevádzkovať systém elektronického mýta. Z dostupných informácií vychádza, že by mala vyhrať ponuka, ktorá je o 6 mld. drahšia ako najvýhodnejšia ponuka. Chcem sa preto, pán minister, obrátiť na vás a požiadať vás okrem vysvetlenia situácie ohľadom tendra zároveň aj o kvantifikáciu výpadkov príjmu štátneho rozpočtu na mesačnej báze, ktorá vzniká oneskorením spustenia prevádzky mýtneho systému. Ďakujem pekne. Toľko prvá interpelácia.

    Druhá sa týka situácie v oblasti duálneho zobrazovania pri zavádzaní na spoločnú európsku menu. Interpelujem pána ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka.

    Moja interpelácia sa týka teda zavádzania spoločnej európskej meny v oblasti obchodných bánk. Problémy vznikli na základe znenia § 2 ods. 5 zákona 659/2007 o zavedením meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pre vysvetlenie uvádzam citovaný paragraf v uverejnenom znení so zvýraznením problematickej časti. Jednotkové ceny, ktoré sú vyjadrené v slovenskej mene a ktoré slúžia ako veličiny alebo základňa na čiastkové výpočty alebo výsledné prepočty konečných súm, nepodliehajú po prepočte na eurá zaokrúhľovaniu, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Na účel dosiahnutia cenovej neutrality pri prechode na euro a vzhľadom na rozdielnu reálnu hodnotu slovenskej koruny a eura sa jednotlivé ceny prepočítavajú zo slovenskej meny na eurá podľa konverzného kurzu s takým počtom desatinných miest a stupňom presnosti, aby neovplyvnili presnosť čiastkových výpočtov a výsledných prepočtov končených súm cien, platieb a iných hodnôt v eurách, ktoré podliehajú k zaokrúhľovaniu na najbližší eurocent podľa osobitných predpisov. Pritom jednotkové ceny sa po prepočte zo slovenskej meny na eurá podľa konverzného kurzu uvádzajú tak, že jednotkové ceny uvedené v eurách majú spravidla najmenej o jedno desatinné miesto viac ako rovnaké jednotkové ceny uvedené v slovenských korunách. Jednotkové ceny uvedené v eurách však majú najmenej tri desatinné miesta, ak tento zákon alebo osobitný predpis neupravuje uvádzanie niektorých jednotkových cien s iným počtom desatinných miest, najmä uvádzanie vyššieho počtu desatinných miest pri jednotkových cenách za produkty, výrobky, tovary alebo služby, ktoré sa obvykle predávajú, dodávajú alebo poskytujú vo väčších jednotkových množstvách, napríklad v sieťových odvetviach v oblasti petrochémie a v oblasti elektronických komunikácií.

    Podľa vyjadrení právnikov fakt, že zvýraznený text sa nachádza za bodkočiarkou, znamená, že jednotkové ceny uvedené v eurách sa musia zobrazovať vo všetkých fázach duálneho označovania, ako aj po jeho ukončení minimálne na tri desatinné miesta. V zákone sa ďalej uvádza presne v § 18 ods. 7, že osobitným predpisom možnosť vykonávania duálneho zobrazovania výnimočne vyňať aj niektoré ďalšie ceny alebo platby, ak by ich duálne zobrazenie predstavovalo neúmerné technické zaťaženie alebo neúmerné finančné náklady na duálne zobrazenie v dôsledku osobitnej povahy výrobkov, tovarov, služieb, prác alebo platieb alebo osobitného spôsobu, akým sa poskytujú alebo vykonávajú najmä pri predaji tovaru na diaľku, alebo poskytovaním služieb na diaľku prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

    Ak osobitný predpis výnimočne vyme niektoré ceny, platby alebo iné hodnoty z vykonávania duálneho zobrazovania, týmto osobitným predpisom možno ustanoviť aj opatrenia vhodné a účelné na to, aby sa pri vyňatých cenách, platbách alebo iných hodnotách dosiahol obdobný účinok ako pri duálnom zobrazovaní. Osobitný predpis, za ktorý môžeme považovať vyhlášku ministerstva hospodárstva č. 97/2008 o podrobnostiach duálneho zobrazovania pre oblasť ochrany spotrebiteľov, uvádza v § 3 písm. c) nasledovné: „Z duálneho zobrazovania sú vyňaté ceny zobrazované prostredníctvom digitálnych prostriedkov zobrazovania cien, ktorých technické riešenie neumožňuje duálne zobrazovanie, napríklad displeje verejných telefónnych automatov, iné displeje, elektronické svetelné tabule, váhy a snímače cien.

    Z uvedeného vyplýva, že z duálneho zobrazovania by sa mohol vyňať buď displej váh alebo váhy ako-také. To by do istej miery mohlo riešiť problémy počas prvej fázy duálneho zobrazovania, keď primárnou menou je slovenská koruna a informatívnou mena euro a to tak, že by váhy neuvádzali ceny v eurách vôbec. Som však presvedčený, že by to bolo na škodu konečného spotrebiteľa a z toho istého dôvodu aj obchodníci vyžadujú, aby váhy, ktoré tlačia protokol alebo etiketu s cenou, uvádzali aj cenu v sekundárnej mene. Navyše to, samozrejme, vôbec nerieši stav po 1. januári 2009, kedy bude primárnou menou euro, a keď bude v zmysle zákona potrebné tlačiť jednotkovú cenu na tri a predajnú na dve desatinné miesta a rovnako ich aj zobrazovať na displejoch váh.

    Tento problém by však v zmysle súčasného znenia zákona pretrvával aj po období duálneho zobrazovania, čo by znamenalo, že by sa museli vyrábať váhy pre Slovensko odlišné ako váhy pre celú Európu, čo by mohlo byť zo strany Európskej únie považované za vytváranie administratívnych prekážok pre uvádzanie výrobkov na trh. Navyše, jedným z parametrov váh uvádzaných v ich certifikátoch je tzv. najmenší dielik pre cenu DP a dielik pre jednotkovú cenu DU, ktoré sú v týchto certifikátoch platných pre celú úniu uvedené zhodne ako 0,01 eura. To znamená, že pre každú ďalšiu váhu s platným európskym certifikátom typu meradla je potrebné žiadať o vydanie dodatku a veľmi pravdepodobne všetky súčasné váhy nanovo overiť. Náklady na jednu váhu sa tak môžu zvýšiť v priemere od 1 000 až do 3 000 korún. Keďže tieto váhy sa u nás nepoužívajú v režime registračných pokladníc, sú len informatívne a cena sa znovu prepočítava v pokladni z hmotnosti aj jednotkovej ceny, zdá sa, že takéto náklady sú neopodstatnené a zbytočné.

    Sme takto jedinou krajinou, ktorá sa o to na takýto krátky čas pokúsila, aj keď predtým niečo podobné sa udialo v Rakúsku, aj v tomto prípade bol minimálne zjednotený počet desatinných miest u jednotkovej a predajnej ceny a používalo sa to len v prvej fáze. Po mesiaci používania sa zistilo, že to nemá zmysel a praktický význam, a preto sa upustilo od takéhoto zobrazovania. Prešlo sa následne na zobrazovanie štandardné v celej únii na dve desatinné miesta.

    Preto vás, vážený pán minister, žiadam v záujme čo najhladšieho prechodu na novú spoločnú európsku menu, aby ste v rámci svojich možností sa zasadili o novelizáciu vyhlášky ministerstva hospodárstva č. 97/2008, ktorou by sa zmenila povinnosť zobrazovať jednotkovú cenu na obchodných váhach z formátu s troma desatinnými miestami na dve desatinné miesta.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Teraz vystúpi pán poslanec Daniel Lipšic. Ale nie je prítomný v sále, takže stráca možnosť vystúpiť.

    Teraz má slovo pán poslanec Martin Pado.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, páni ministri, vo svojich interpeláciách sa chcem obrátiť v prvom rade na pána ministra životného prostredia, pána ministra Izáka. Som rád, pán minister, že ste tu. Ďalej na pána ministra vnútra Kaliňáka a nakoniec na predsedu vlády Fica.

    Vážený pán minister životného prostredia, dňa 15. 4. 2008 sa na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky uskutočnilo rokovanie k zámeru výstavby elektrárne 2x350 MW tepelnej elektrárne Strážske v lokalite závodu Chemko Strážske.

    Vážený pán minister, moja prvá otázka hneď na úvod znie: Prečo sa takéto rokovanie uskutočnilo, keď investičný zámer nie je spracovaný v zmysle ustanovenia § 22 ods. 3 a ods. 4 písm. d) prílohy č. 9 IV 2, 3, 4 zákona 24/2006 a z tohto dôvodu mal byť zámer vrátený na doplnenie a dopracovanie v zmysle § 22 ods. 5 zákona 24/2006 Z. z. Zámer, pán minister, je neúplný a zavádzajúci. Uvádzajú sa v ňom nepravdivé technické údaje. Keďže v zámere nie sú presnejšie špecifikované vstupy, hlavne čo sa týka vlastnosti uhlia, nie je možné kvantifikovať priame aj nepriame vplyvy na životné prostredie, posúdenie vplyvov z hľadiska ich významnosti a časového priebehu pôsobenia. Nie je možné seriózne urobiť hodnotenie zdravotných rizík v zmysle prílohy č. 9 IV 2, 3, 4 a 6 a 9 zákona 24/2006. Ďalej nie je možné reálne zhodnotiť vplyv tohto zámeru na životné prostredie a tieto údaje nemali byť doplnené v procese prerokúvania, ale majú byť súčasťou investičného zámeru. Keďže to tak nie je, je zrejmé, že neboli dodržané ustanovenia zákona 24/2006. Zámer je zavádzajúci a okrem toho, že sú v ňom staré a nepravdivé údaje, zámer nepravdivo uvádza, že ide o technológiu BAT, čo nie je pravda. Fluidné technológie popísaného typu nepatria do technológií BAT. Predložený zámer rieši problematiku navrhovanej činnosti v jednom variante. Súčasťou predloženého zámeru je dokument ministerstva životného prostredia odboru hodnotenia a posudzovania vplyvov na životné prostredie spisová značka 3940/2007-3-4/MV zo dňa 18. 1. 2008, je tam upustené od požiadavky variantného riešenia.

    Moja druhá otázka, teda, pán minister, znie: Prečo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky odbor hodnotenia a posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmienenom liste upustilo od požiadavky variantného riešenia, keď všetkým je dobre známe ekologické zaťaženie lokality Zemplína a špeciálne regiónu medzi mestami Vranov, Humenné a Michalovce?

    Pán minister, tretia otázka na vás: Uvažuje ministerstvo životného prostredia so zmenou klasifikácie Kyjovského kanála ako malého vodného toku, ktorý v súčasnosti v niekoľkých ukazovateľoch vo vyčistených odpadových vodách nezabezpečuje súlad s vodným zákonom, resp. platným nariadením vlády 269/2005 Z. z. a povolené hodnoty sú do skončenia platnosti povolenia na vypúšťanie odpadových vôd do konca roku 2008 stanovené nad rámec vodného zákona a v novom povolení na vypúšťanie odpadových vôd pre Chemko Strážske, už nebude možné zvýšené koncentračné hodnoty povoliť? Teda uvažuje ministerstvo životného prostredia so zmenou klasifikácie Kyjovského potoka na odpadový kanál a takto by sa na tento odpadový kanál nevzťahovali limity ako pre malé vodné toky a mohli by ním bez obáv pretekať odpadové vody s obsahom škodlivých látok bez obmedzenia?

    Moja štvrtá otázka, pán minister je: Skládka Poša má výnimku na svoje prevádzkovanie do konca roka 2008. Uvažuje ministerstvo životného prostredia s predlžením tejto výnimky na prevádzku skládky a s vydaním súhlasu na zvýšenie kapacity?

    Ďakujem pekne, pán minister.

    Moja druhá interpelácia je na pána ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Pán minister, pekný deň vám prajem ešte raz.

    Pán minister, pri podozrení z neoprávneného odpočúvania a manipulácie s prístrojom Buldog prvým viceprezidentom Policajného zboru Slovenskej republiky pánom Kopčíkom ste okrem iného povedali: „Kto je oprávnenejší ako prvý viceprezident robiť s týmito zariadeniami?“ Takto ste bránili pána viceprezidenta. Prečo je podľa vás, pán minister, pán Kopčík najoprávnenejší? Pretože, ako ste povedali, vydáva súhlas na prácu s týmto prístrojom?

    Pán minister, vy ste sa nedávno ženili, z čoho majú mnohí radosť možno okrem pekných mladých dám, a tak sa vás opýtam: Myslíte si, že podľa tejto filozofie, ak by platilo to, čo ste povedali, možnože by to bolo podľa tejto filozofie aj správne, že ten, kto vás, pán minister, sobášil a teda kto dával povolenie na vaše spolužitie podľa zákona, by mal mať právo využívať tento inštitút v prvom rade? Mám na mysli právo prvej noci, keď to takto hovoríme. Mne by sa to nepáčilo. Neviem ako vám.

    Takže z tohto hľadiska, pán minister, nie som presvedčený o veľmi dobrej argumentácii, čo sa týka využívania prístroja Buldog pánom prvým viceprezidentom.

    Pán minister, povedali ste, že pán Kopčík konal na váš pokyn. Pán minister, pýtam sa, má ministerstvo vnútra predpis, ktorý upravuje manipuláciu s týmto prístrojom?

    Ak áno, ako je manipulácia s týmto prístrojom upravená? To je druhá otázka.

    Tretia: Ako je upravený spôsob povoľovania manipulácie s týmto prístrojom?

    A štvrtá: Ako sú v tomto internom predpise upravené kompetencie prvého viceprezidenta Policajného zboru?

    Pán minister, dňa 8. 2. 2008, vy o tom viete, nemusíte si to pamätať, v čase okolo 11.30 hodine na križovatke na Vajnorskej ulici pred hlavným vchodom do obchodného domu Polus City Center vystúpil z presne nezisteného osobného motorového vozidla páchateľ a nezisteným predmetom prepichol pravú zadnú pneumatiku na motorovom vozidle Audi A6, ktoré som v tom čase riadil.

    Po telefonáte pánovi prezidentovi Policajného zboru sa na miesto dostavilo niekoľko hliadok policajtov a spísali sme záznam. Aj vy ste mi volali, pán minister, to nemôžem poprieť. Svedkom tohto činu bolo jedno dievča, ktoré sa prihlásilo dobrovoľne. Uviedlo svoju adresu, telefónne číslo, ktoré podalo informáciu o tom, čo videlo, aké vozidlo podľa jej mienky to bolo, nemusí poznať presný typ vozidla. Povedala farbu, v tej sa ťažko mýlime, pokiaľ je to biela farba a povedala aj evidenčné číslo dotyčného motorového vozidla. Znova môže dôjsť k omylu, k zámene šestky s trojkou, s osmičkou atď. Po skončení, po spísaní zápisnice, po zobratí usvedčujúceho predmetu mi bolo oznámené, že v priebehu najbližšieho týždňa sa mi ozvú policajti, ktorí so mnou spíšu záznam a bude sa diať, čo sa bude diať.

    Pán minister, 15. 2. 2008 uznesením príslušníka Policajného zboru bol tento prípad postúpený na Obvodné oddelenie Policajného zboru Nové Mesto – Východ, Šuňovcova 2, Bratislava 3 na prejednanie priestupku, nakoľko škoda bola nižšia, ako je predpísané, teda bola, tuším, pod 8,5 tisíc korún. Pán minister, toto bolo, ako by som povedal, z ktorého dňa? Z 15. 2. a dnes je 22. 5. Do dnešného dňa okrem tohto uznesenia nemám žiadnu informáciu, pán minister.

    Ešte k tomu chcem dodať, že približne vzdušnou čiarou 40 m od miesta činu je priemyselná kamera, ktorá 24 hodín sníma priestor. Tak sa chcem spýtať, pán minister, čo sa s touto vecou deje. Prečo som dodnes nebol informovaný a či je problém na základe informácií, ktoré mám ja, zaujať nejaké definitívne stanovisko k tomu, čo sa stalo?

    Pán minister, na dnešnej hodine otázok ste minimálne dvakrát, čo som ja počul, ale podľa kolegu predtým to bolo ešte raz, ste povedali, že na prezenčnej listine sú zapísaní všetci poslanci SDKÚ a v sále nikto nesedí. Pán minister, diplomatickým slovníkom povedané, nehovoríte korektne. Ja som sem prišiel o 14.35 hodine, vtedy som sa zapisoval do prezenčnej listiny ako šiesty v poradí. Môj kolega Slafkovský, ktorý tu sedel, zapísaný nebol a išiel sa zapísať ako siedmy v poradí, pán minister. Takže by som vás chcel poprosiť, aby ste v snahe zľahčiť to, čo sa stalo v Národnej rade pri podozrení z falšovania podpisu, nesnažili sa zatiahnuť do toho opozičnú stranu. A tým chcem povedať aj ďalšiu vec. Ja veľmi rád na veľké plátno alebo na veľký papier napíšem svoj podpis a požiadam 149 členov parlamentu aj členov vlády, aby môj podpis napodobnili a potom budeme môcť hovoriť o tom, že moje meno na zozname v ktorýkoľvek deň niekto podpísal. Odmietam akékoľvek spochybnenie pravosti mojich podpisov. To patrí vám, pán podpredseda, ale na vás interpelácia neplatí.

    Takže toľko k vám, pán minister vnútra.

    A teraz, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa obrátil s interpeláciou na predsedu vlády Roberta Fica. Táto interpelácia bude mať dve časti. V prvom rade chcem hovoriť o vzťahu s otázkou, samozrejme, ako sa v interpelácii patrí, o vzťahu predsedu vlády k informáciám z tajných služieb, ktoré v ostatnom čase, ale aj predtým v snahe ohúriť občanov našej krajiny boli vyťahované na verejnosť.

    Vážený pán predseda vlády, vy ako predseda vlády Slovenskej republiky disponujete všetkými informáciami a teda, zdá sa to tak, že všetkými a teda, keď hovoríte niečo, čo sa nedá dokázať alebo je to ťažko dokázateľné, tak to hovoríte preto, že máte presné informácie a ste si úplne istý, že je to pravda. Tak to bolo pri informáciách o tuneli Branisko, kde ste informácie z rôzneho prostredia použili minimálne dvakrát. Pravda, v obidvoch prípadoch absolútne účelovo s cieľom vyvolať vo verejnosti žiadaný efekt odsúdenia bývalej vlády a jej nominantov. Najprv bola informácia – stavba tunela Branisko bola trojnásobne predražená. Podľa zistení, ktoré má mať od SIS a švajčiarskej polície, sú do podvodu zapojení ľudia z SDKÚ. Potom premiér pritvrdil. Pán premiér totiž tvrdil, že: „sa veľmi intenzívne pracuje s informáciou, ktorá je dlhodobo v éteri, ale ja ju dnes môžem považovať za veľmi relevantnú, že dispozičné právo k týmto účtom mala osoba, ktorej poviem iba iniciálky G. P.“

    Následne premiér už, ale poľavil. Svoje tvrdenie totiž pán Fico spresnil, že pri Palackovi čerpal z operatívnej informácie, s ktorou sa pracuje a na operatívne informácie nepodložené jasnými dôkazmi súdy v praxi neprihliadajú. K pôvodným informáciám sa premiér bližšie nevyjadril. Dodal, že ich má zo slovenského prostredia. Hovorca Slovenskej informačnej služby Karol Sorby nepotvrdil, že by organizácia odovzdala Ficovi nejaké správy týkajúce sa Braniska. Citujem: „Pre SIS kauza Branisko v súčasnosti nie je aktuálna,“ skonštatoval. To znamená, že pri kauze Branisko čerpal predseda vlády aj z vyšetrovacích spisov polície, ktorá na prípade pracuje. Podľa Trestného poriadku však informácie o vyšetrovaní poskytujú orgány činné v trestnom konaní, teda polícia, prokuratúra a nie predseda vlády. Za podobné praktiky čelil kritike aj pán minister vnútra v súvislosti s prípadom Hedvigy Malinovej. Nuž, uvidíme, pán predseda vlády, či sa podarí potvrdiť vaše veľmi relevantné informácie, ktoré ste museli kvôli diskreditácii opozície prezentovať urýchlene verejnosti. Ak sa vaše tvrdenia nedokážu, bude to znamenať jediné, totiž, že ste výmyselník a nedôveryhodný politik, pán predseda vlády. Uvidíme, ja som presvedčený, že sa na to oplatí počkať.

    Pán predseda vlády, vy ste potom použili ďalšiu zaujímavú informáciu použiteľnú na diskreditáciu opozície. Je síce neurčitá, ale použitá v správnom čase a v správnej atmosfére a môže dosiahnuť to, na čo čakáte. Povedali ste, pán predseda vlády, citujem: „Viete, do Londýna chodili a chodia aj iné zaujímavé osoby zo slovenského politického života. Chodia tam, navštevujú banky. My sme posunuli iba jednu operatívnu informáciu, ktorá sa preveruje a to je táto informácia.“ Na vašej tlačovej konferencii s pánom predsedom Národnej rady Paškom 17. 4. odznelo. Toto odznelo teda na tejto tlačovej konferencii.

    Ja sa pýtam, pán predseda vlády, odkiaľ máte informáciu o tom, že do Londýna chodili a chodia aj iné zaujímavé osoby zo slovenského politického života, že tam chodia a navštevujú banky. Odkiaľ máte tieto informácie, pán predseda vlády? Od SIS alebo od polície? Na informácie od SIS máte ako predseda vlády právo, no pre SIS je podľa vyjadrenia pána Sorbyho kauza Branisko neaktuálna. Takže informácie sú od polície.

    Nuž, a ja sa pýtam, pán predseda vlády, vás a zároveň sa pýtam aj pána ministra vnútra, či polícia Slovenskej republiky žiadala súdy o povolenie na sledovanie občanov Slovenskej republiky, čo sa týka ich ciest do zahraničia a pobytu v zahraničí.

    O účelovosti vašich vyjadrení, pán predseda vlády, svedčí aj ďalšie vaše tvrdenie. Totiž: „Boli informácie ešte pred mojím odchodom do Švajčiarska, že sú pochybnosti o spolupráci slovenskej polície, pokiaľ ide o ochotu a schopnosť odpovedať na rôzne žiadosti a rôzne dotazy.“

    Pán predseda vlády, pýtam sa vás, odkiaľ boli tieto informácie, že sú pochybnosti o spolupráci slovenskej polície, pokiaľ ide o ochotu a schopnosť odpovedať na rôzne žiadosti a rôzne dotazy zo švajčiarskej strany. Odkiaľ boli tieto informácie? Zo Švajčiarska alebo zo Slovenska? Na tento nezmysel, ktorý ste si pravdepodobne vymysleli, aby ste odôvodnili túto bublinu, tak ako to bolo v prípade Hedvigy Malinovej, na tento nezmysel ste si najlepšie odpovedali sám v časti tlačovky, keď ste povedali: „Bol pripravený pán prezident Švajčiarskej konfederácie, ktorý mal jasne pripravené podklady a poďakoval slovenskej polícii a povedal, že nevidí žiaden problém, práve naopak, slovenská polícia komunikuje a spolupracuje veľmi dobre. A len vďaka dobrej spolupráci medzi švajčiarskou a slovenskou políciou vyšli na povrch tieto informácie.“

    Mimochodom, pán predseda vlády, stačilo sa na to opýtať prezidenta Policajného zboru alebo hovorcu prezidenta Policajného zboru, ktorí jasne povedali, že nebola a nie je nijaká sťažnosť na postup Policajného zboru SR v kauze Branisko a že orgány Policajného zboru od roku 2006 úzko spolupracujú so švajčiarskou políciou a to ešte pred vaším nástupom k moci, pán predseda vlády. Takže celú túto informáciu nie prvýkrát ste si vymysleli.

    O vašom vzťahu k spravodajským službám a spravodajským hrám, pán predseda vlády, najlepšie svedčí aj vaše oznámenie po návšteve Izraela, že ste sa stretli s predstaviteľmi, a teraz citujem: „Robert Fico pozval izraelského prezidenta Simona Pereza na Slovensko a stretol sa aj so zástupcami tajnej služby Mosad.“ Vaše vyjadrenie, pán predseda vlády: „Je záujem na výmene informácií v oblasti boja proti terorizmu, a keďže boj proti terorizmu patrí medzi priority Slovenskej informačnej služby, myslím si, že by sme mali uvažovať nad intenzívnejšou spoluprácou v tejto oblasti.“

    Pán predseda vlády, ukážte jedného demokraticky zvoleného predstaviteľa demokratickej krajiny, kto sa verejne chváli tým, že sa stretol s predstaviteľmi tajných služieb a nieto ešte tajných služieb cudzej krajiny. Jedného demokraticky zvoleného predstaviteľa krajiny, pán predseda vlády. Takýto sloní krok v porceláne len preto, aby ste verejnosti ukázali, kto ste a čoho ste schopný, určite to vo vašej voličskej základni nájde patričné ocenenie.

    A aj preto som presvedčený o tom, že bolo veľmi rozumné a veľmi správne tvrdo postupovať proti novele zákona o Policajnom zbore, kde bola snaha zamontovať nekontrolovateľné monitorovanie, teda sledovanie pohybu osôb a vozidiel. Netreba zabúdať, pán predseda vlády, na podozrenie, že zákrok proti demonštrujúcej novinárke pani Maržec pri povolenej demonštrácii sa uskutočnil, čiže je podozrenie, že sa uskutočnil na pokyn príslušníka cudzej ochranky.

    Pán predseda vlády, pýtam sa vás, odkiaľ boli, pán predseda vlády, informácie, ktoré ste v súvislosti s kauzou tunel Branisko prezentovali v slovenských médiách.

    Po druhé, ak sa hovorca SIS Karol Sorby vyjadril, že pre SIS kauza Branisko v súčasnosti nie je aktuálna, potom ste informácie čerpali z vyšetrovacích spisov polície. Podľa Trestného poriadku však informácie o vyšetrovaní poskytujú orgány činné v trestnom konaní. Pán predseda vlády, myslíte si, že je v poriadku, ak predseda vlády, docent práv takýmto flagrantným spôsobom porušuje zákony Slovenskej republiky?

    Tretia moja otázka, pán predseda vlády: Odkiaľ boli, pán predseda vlády, informácie, že do Londýna chodili a chodia aj iné zaujímavé osoby zo slovenského politického života?

    Štvrtá otázka: Sleduje Slovenská informačná služba a Policajný zbor Slovenskej republiky občanov Slovenskej republiky pri ich cestách do zahraničia? Mám na mysli cieľ cesty, aktivity počas pobytu v cudzine.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v druhej časti mojej interpelácie na predsedu vlády sa chcem venovať vystúpeniu predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica dňa 15. mája 2008 v Národnej rade pri hodine otázok.

    Pán predseda vlády Slovenskej republiky pri odpovedi na jednu z otázok povedal, citujem: „Toto vám preferencie nikdy nezdvihne. Je to prejav toho, že ste zlí, zlí a ešte raz, zlí ľudia.“ Povedal to v súvislosti s vystúpením predsedu SDKÚ – DS, bývalého predsedu vlády, v súčasnosti poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu na jednom košickom gymnáziu, keď na otázku študenta vo veci kauza Ikores a SPF odpovedal a povedal svoje videnie a dal informáciu o tejto kauze.

    Ešte raz, keď dovolíte, odcitujem výrok pána predsedu vlády: „Toto vám preferencie nikdy nezdvihne. Je to prejav toho, že ste zlí, zlí a ešte raz, zlí ľudia.“ Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že je to dobre mienená rada opozície ako postupovať, aby mala vyššie preferencie a mohla možno nahradiť túto vládu, ktorej vládnutie nejde tak, ako si predstavovala. Ale nie je to tak. Pán predseda vlády pokračuje vo svojom, rád by som povedal, že križiackom, ale v jeho prípade nie je možné hovoriť o kríži a križiackom, takže marxistickom ťažení proti terajšej opozícii, predovšetkým SDKÚ – DS a to čoraz primitívnejšou formou. Dnes už je to len bohapusté osočovanie a útok na najnižšie pudy občanov tejto krajiny. Pán predseda vlády, vo svojom vyhlásení na adresu opozičných poslancov SDKÚ – DS ste sa dotkli všetkých poslancov teda aj mňa.

    Dámy a páni, ja si pomôžem teraz niektorými definíciami o pojme zlo. V prvom rade využijem výklad slova zloba uverejneným v synonymickom slovníku slovenčiny v treťom nezmenenom vydaní...

  • Vystúpenie prerušené podpredsedom NR SR.

  • Pán kolega, veľmi nerád, keď máme, prosím, bod interpelácie, keby ste sa venovali, prosím, kvalifikovanej otázke. Nech sa páči, len prosím interpelácie bod, nemáme voľnú rozpravu na vami určenú tému. Máme bod interpelácie. Veľmi pekne ďakujem za pochopenie.

  • Pán podpredseda parlamentu, položil som vždy otázku a budem klásť aj teraz.

  • Nech sa páči. Samozrejme, veľmi rád, pretože budeme v súlade s rokovaním.

  • Nechajte ma pokračovať, pán podpredseda.

  • Takže, v tomto vydaní pri slove zloba sa píše. Zloba: trvalé zaujatie voči niekomu spojené s prudkým pobúrením mysle. Ďalej v slovníku slovenského jazyka – 1. súhrn zlých vlastností, nepriateľstva, nenávisti, závisti, nežičlivosti uplatňovaných voči niekomu; 2. hnev zlosti.

    Pán predseda vlády, môžem vás ubezpečiť, že ja nie som trvale zaujatý voči vám a nie je to spojené ani s prudkým pobúrením mysle. Dokonca ja voči vám neuplatňujem ani súhrn zlých vlastností, nepriateľstva, nenávisti, závisti a nežičlivosti.

    Dovoľte mi, pán predseda vlády, aby som vám položil otázky súvisiace s vaším vyjadrením.

    Pán predseda vlády, povedzte mi, prečo som zlý. Som zlý preto, že som v opozícii a nie v strane SMER alebo v inej koaličnej? Tam by sme sa aj tak všetci nezmestili. Ani v KSČ nemohli byť všetci a bola to výberová strana. Pán predseda vlády, prečo som zlý? Že som v novembri ´89 nesedel doma so založenými rukami a že som ho nielen vnímal, ale sa na ňom aj podieľal? Prečo som zlý, pán predseda vlády? Že poviem svoj názor, tak ako v prípade novely zákona o Policajnom zbore? Že poukážem na praktiky BERIU, KGB a ŠTB?

    Pán predseda vlády, prečo som zlý? Preto, že nepoužívam a ani som v minulosti nepoužíval spravodajské informácie, ako to robíte vy, pán predseda vlády? Preto som zlý, že som nepovedal a ani to verejne nepoviem, že mám informáciu z kruhov služieb a vám blízkych osôb o tom, že na váš podnet a na základe vašej dohody sa istá súkromná bezpečnostná služba má zaoberať kompromitujúcimi informáciami na niektorých členov SDKÚ – DS? Pretože som to nepovedal a nepoviem verejne?

    Pán predseda vlády, prečo som zlý? Pretože poukazujem na flagrantné nerešpektovanie Ústavy Slovenskej republiky z vašej strany? Prečo? Pretože na rozdiel od vás nerobím z občianky Slovenskej republiky klamárku a podvodníčku? Pretože kritizujem zásah polície proti pokojne demonštrujúcej novinárke?

    Prečo som zlý, pán predseda vlády?

    Slovensko má v rozprávkach nie jednu zlú postavu, ježibabu, draka a neviem, čo všetko, Loktibradu, ale preto, že niekomu robia niečo zlé.

    Pán predseda vlády, pýtam sa vás ešte raz, prečo som zlý. Čo zlé som urobil vám, Robertovi Ficovi predsedovi vlády, vám, Robertovi Ficovi predsedovi strany SMER – SD a vám, Robertovi Ficovi občanovi Slovenskej republiky?

    Očakávam od vás, pán predseda vlády, konkrétnu odpoveď. V opačnom prípade o vás budem musieť verejne povedať, že ste chodiaca nádoba zloby, žlče a blenu a nenávisti voči všetkému, čo nie je komformné s vašimi predstavami a presvedčením. A budem musieť na záver povedať, že ste najväčším nebezpečenstvom pre demokraciu v našej krajine a jej demokratické napredovanie.

    Ďakujem za trpezlivosť a pozornosť.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, predsa len mi dovoľte, aby bolo zrejmé. V § 129 je uvedené interpeláciou sa na účely tohto zákona rozumie kvalifikovaná otázka, ktorá sa vzťahuje na uplatňovanie a vykonávanie zákonov, plnenie programového vyhlásenia vlády a uznesení Národnej rady vládou a jej členmi. Poprosím všetkých, aby ste posúdili, či vystúpenie pána poslanca Pada v tomto smere spĺňa takto charakterizovanú interpeláciu.

    Pán poslanec, môj osobný názor je, že hrubo a zámerne ste porušovali rokovací poriadok a nabudúce, pokiaľ budem mať tú smolu, že budem viesť schôdzu, pokiaľ budete týmto spôsobom dávať interpelácie, ja vám odoberiem slovo. Ďakujem pekne.

    Teraz vystúpi v rozprave pani poslankyňa Katarína Tóthová.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, milí kolegovia, kolegyne, chcem vás ubezpečiť, že moja interpelácia bude uplatnením toho, čo citoval pán podpredseda parlamentu.

    Je to interpelácia na pána ministra Kaliňáka, je to moja jediná interpelácia dnes a je sformulovaná na základe listov občanov, ktoré som dostala a týka sa pripravovanej novely zákona o cestnej premávke a týka sa už diskutovanej otázky psychotestov u občanov viac ako 65-ročných. Občania ma požiadali, aby som položila pánu ministrovi ako budúcemu predkladateľovi tohto zákona v parlamente otázku, aké boli dôvody pre zahrnutie takéhoto ustanovenia do pripravovanej novely, resp. zákona o cestnej premávke.

    Na základe ich informácií som získala stanovisko, že podľa záverov Európskej komisie k odporúčaniam na minimálne zdravotné požiadavky na vodiča pre získanie alebo udržanie vodičského oprávnenia by takéto ustanovenie znamenalo diskrimináciu, a to vekovú diskrimináciu.

    Podľa prieskumu, ktorú urobila Európska únia, seniori jazdia opatrnejšie, pomalšie a percentuálne patria medzi skupinu vodičov, ktorá má malý podiel na dopravných nehodách. Preto moja otázka znie: Vážený pán minister zaujímalo by ma, aké sú dôvody, ktoré viedli k návrhu paragrafu do novely zákona, ktoré vekové skupiny spôsobujú najvyššiu dopravnú nehodovosť a aké boli dôvody pre zahrnutie tohto ustanovenia?

    A posledná otázka: Na ktorom mieste sa nachádzajú v rebríčku nehodovosti dôchodcovia?

    Vopred ďakujem za vašu odpoveď.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz sa pýtam, kto sa ešte hlási do rozpravy v bode interpelácie ústne. Hlási sa pán poslanec Lipšic? Nie. Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pýtam sa teraz členov vlády, či chce niekto odpovedať na interpelácie poslancov ihneď.

    Neprihlásili ste sa. Svietilo tam meno Daniel Lipšic.

  • Hlasy z pléna.

  • Tak, pardon, máte slovo, pán poslanec Fronc. Ak je to tak, samozrejme, sa ospravedlňujem, pán poslanec. Nevidel som.

  • Vidieť, že pán podpredseda už je trošku unavený dnes, ale dobre.

    Krátko interpelujem ministra školstva pána Mikolaja. A interpelujem ho v nasledujúcej veci.

    Pri prerokovaní vysokoškolského zákona som ho upozorňoval, že zmeny, ktoré zavádza, spôsobia, že mladí ľudia, ktorí sú talentovaní, ale pochádzajú z menej majetných rodín, nebudú môcť študovať na mnohých atraktívnych študijných odboroch. V ostatných dňoch ministerstvo školstva na svojej webovej stránke zverejnilo v rámci pripomienkového konania návrhy poplatkov pre externých študentov v jednotlivých študijných odboroch. Ak sa na tieto čiastky pozriete, zistíte, že práve v mnohých atraktívnych študijných odboroch sú navrhnuté čiastky, ktoré sú neuveriteľné vysoké. Uvediem najmä odbory, ako sú zdravotnícke odbory, farmácia, ako sú odbory umelecké, architektúra, veterinárstvo, kde čiastky pre magisterské štúdium presahujú až 200-tisíc slovenských korún ročne. 200-tisíc slovenských korún ročne to je čiastka, kde v mnohých rodinách takýto čistý príjem za rok nemajú. Znamená to, že títo mladí ľudia, ak sa nedostanú do toho úzkeho počtu, ktorí budú zase tak zvýhodnení, že nebudú platiť nič v rámci denného štúdia, tak nebudú mať šancu. Dostanú sa tam len tí, ktorí sú naozaj bohatí. To nechcem hovoriť už o čiastkach, ktoré majú títo študenti platiť v treťom stupni vzdelávania, tam je to vyše 300-tisíc korún ročne.

    A tak sa chcem opýtať pána ministra, či toto pokladá za sociálne a spravodlivé a či naozaj chce presadiť takéto poplatky u externých študentov.

    Ďakujem, pán predsedajúci. Skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme ukončili vystúpenia všetkých poslancov, ktorí sa prihlásili riadne do bodu interpelácie. Členovia vlády, predpokladám, vystupovať nebudú. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Zároveň, vážené kolegyne, prerušujem rokovanie o tomto bode s tým, že v rámci dohody budeme hlasovať na budúcej schôdzi.

    Ďakujem vám pekne za účasť a vyhlasujem 21. schôdzu Národnej rady za skončenú.

    Príjemný deň. Prosím, odovzdali všetci poslanci interpelácie písomne? Aj pán poslanec Pado odovzdal písomne interpeláciu? Neodovzdal. Takže aspoň sú tu členovia v sále. Pán poslanec Pado neodovzdal písomne interpeláciu. Prosím? Aj o dva roky? Dobre, ďakujem pekne za vysvetlenie.

  • Rokovanie 21. schôdze sa skončilo o 16.44 hodine.