• Vážené kolegyne, kolegovia, dobré ráno, dovoľte, aby som vás požiadal, aby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach. Budeme pokračovať v rokovaní 21. schôdze. Poprosím, prirodzene, aby zaujali miesto aj pán minister ako navrhovateľ a pani Nachtmannová ako spravodajkyňa.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, otváram šiesty rokovací deň 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Ľuboš Micheľ, Iveta Radičová, Beata Sániová, Ján Slota. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ivan Štefanec.

    Teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o výchove a vzdelávaní, takzvaný školský zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tak ako je to uvedené v tlači 560. Do rozprave je ešte písomne prihlásený pán poslanec Daniel Lipšic, ktorému odovzdávam slovo. Po jeho vystúpení bude možné prihlásiť sa do rozpravy ústne.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, dnes znovu prší. Dúfajme, že školský zákon je lepší ako vaše meteorologické predpovede. Uvidíme.

    Chcel by som najskôr všeobecne vystúpiť k návrhu a potom k jednej osobitnej téme v tomto návrhu, ktorá je zvlášť sporná. Všeobecne k tomu, v akom časovom chvate návrh do parlamentu prišiel a zjavne, ako je vládna väčšina odhodlaná vlastnými poslancami návrh schváliť. Na čo má právo, ale myslím si, že taký dôležitý návrh, ktorého ambíciou je, že na možno desiatky rokov ovplyvní vývoj nášho školstva, ambíciou by malo byť získanie pokiaľ možno čo najširšej podpory v parlamente, jeho prediskutovanie počas zodpovedajúceho obdobia a následné schválenie a vstup do účinnosti. Nehovorím to úplne samoúčelne.

    Pán minister, vy ste boli v minulom parlamente, aj keď sa napríklad rokovalo o možno porovnateľne veľkej reforme v oblasti justície – trestnoprávnej reforme, ktorá získala podporu ústavnej väčšiny, pretože sme sa snažili počas veľmi dlhého obdobia diskutovať s poslancami všetkých poslaneckých klubov, schvaľovali sa aj ich pripomienky v rámci druhého čítania a návrh nakoniec prešiel veľmi výraznou ústavnou väčšinou. Prešli pozmeňujúce návrhy opozičných poslancov pani poslankyne Laššákovej, pána poslanca Fica a ďalších.

    Čo tým chcem povedať? Dnes budeme asi o školskom zákone hlasovať. Máme stovky pozmeňujúcich návrhov a možno budem úspešnejší prognostik, keď poviem, že všetky návrhy, ktoré sú od vládnych poslancov prejdú, a všetky, ktoré sú opozičných poslancov neprejdú.

    Tým chcem povedať, že dnešný systém práce v parlamente najmä pri zákonoch, ktoré majú ambíciu presiahnuť volebné obdobie je podľa mojej mienky zlý. Poviem aj časový harmonogram. Keď sme prišli s trestnými kódexmi, tak ja som doručil všetkým poslancom ústavnoprávneho výboru prvé verzie v lete 2003. V roku 2004 prišiel návrh do parlamentu a bol v parlamente rok, takmer rok. Rokovalo sa vo výboroch niekoľkokrát a až v máji 2005 boli návrhy schválené.

    To znamená, vytvoril sa podľa mojej mienky adekvátny časový priestor na to, aby sa získal celospoločenský konsenzus na takých významných zmenách, ktorých ambíciou naozaj je presiahnutie jedného volebného obdobia. Ukazuje sa, že to bolo správne. Je to stabilnejšia právna úprava a prináša väčšiu bezpečnosť do našich ulíc. Myslím si, žeby vaším zámerom tiež alebo cieľom malo byť, aby návrh získal celospoločenskú podporu, len si myslím, že z hľadiska časového, keď takýmto rýchlym krokom sa snažíte ísť, to nie je možné už z povahy veci. Je taká komplexná právna norma, aby prešla z prvého do druhého čítania a z druhého do tretieho čítania v priebehu jeden a pol mesiaca. Obávam sa, že tam nie je možné nejakú celospoločenskú podporu naprieč politickým spektrom, žiaľ, získať. Samozrejme, že zrejme to vládnej koalícii nejako zvlášť nevadí. Vládny návrh školského zákona prejde.

    Považujem to za chybu, že v tomto parlamente od roku 2006 začala vládna koalícia s opozíciou viesť studenú vojnu. Ide to niekedy do takých groteskných situácií, ako sme boli svedkami včera, keď návrh opozície na správu konkrétneho ministra, konkrétne o detskom kardiocentre pred týždňom neprejde a ten istý návrh koaličného poslanca včera prejde. No musím povedať, že to nám veľmi na cti nepridáva, keď hlasujeme výlučne podľa toho alebo časť poslancov, poslancov vládnej koalície, kto návrh podáva, a nie podľa toho, či návrh je dobrý, alebo návrh je zlý.

    Včera sme tu mali v parlamente škandál a nechcem si to ani predstavovať, čo by sa udialo, keby sa podobný škandál udial poslancovi opozície. Zajtra je hodina otázok. Bolo by 50 otázok na premiéra, čo hovorí na škandalózne konanie opozičného poslanca. Pán predseda parlamentu by tu mal plamenné prejavy o morálke zvýšeným hlasom. Teraz hovorí, že nemôže nič robiť. Ak by sme mohli dokazovať trestné činy len tak, že máme spredu nahraného páchateľa na videokameru a inak nie, mali by sme pomerne nízku objasnenosť, musím vás o tom ubezpečiť.

    Musím povedať, že ma mrzí, že znovu sa aj to stranícke rozdelenie prejavuje pri takom vážnom návrhu zákona, ako je školský návrh, školský zákon. A opakujem ešte raz, som presvedčený, že pozmeňujúce návrhy prejdú presne podľa straníckeho rozdelenia. A spomenul som úmyselne ten rozdiel, ktorý tu bol v minulosti s tým, ktorý je dnes pri závažných zmenách, ktorých ambíciou je presiahnutie jedného volebného obdobia. Čo by mal byť, pán minister, podľa mňa aj záujem váš, určite nemáte záujem, aby zákon bol po dvoch, troch rokoch výrazne zmenený alebo nahradený niečím úplne novým. Bola by to potom pomerne zbytočná práca. Pán poslanec, vy počúvate, čo hovorím?

  • Hlas zo sály.

  • Tak počúvajte.

    Dovoľte mi vyjadriť sa k dvom veciam v predloženom návrhu školského zákona a k spoločnej správe. Tá diskusia, ktorú som včera počúval od odborníkov na školstvo bola zaujímavá, do akej miere majú byť školské osnovy flexibilné, do akej miery majú byť pomerne rigidné, čo sa má zmenšovať ako počet učiva.

    Chcem vás, pán minister, upozorniť na jednu vec, ak budete znižovať počet hodín matematiky na školách, budete mať následne viacej prihlásených na právnické fakulty. Budeme mať viac právnikov, ja viem (hlas zo sály), ale bude to potom následne v učebných osnovách a veď práve som vás trošku chcel vystrašiť. Lebo aj tá flexibilita, samozrejme, má svoju mieru, aby sa učili deti v škole aj solídne vedomosti a nielen to, ako sa hrajú karty. Čiže v tomto možno môj prístup je trochu konzervatívnejší a myslím si, že ponechať základy učiva v predmetoch, ktoré sú podstatné, je dôležité.

    Dovoľte mi ale vyjadriť sa ku konkrétnemu návrhu a jeho zmene v spoločnej správe. Vyjadrím sa, môžem si to dovoliť povedať, lebo som bol nedávno označený ako neoľudák, takže si to môžem dovoliť. Ide o rozsah vyučovania v jazyku národnostnej menšiny. Určite sa zhodneme na tom, že ambíciou školského zákona je, aby absolventi našich škôl boli pripravení vstúpiť do života, do práce, byť konkurencieschopní, zamestnať sa rovnocenne. Aby mali rovnakú šancu, rovnocenní nebudú, ale rovnakú šancu, aby mali.

    Myslím si a som o tom presvedčený, že jednou z náležitostí rovnakej šance je, aby všetci absolventi škôl ovládali slovenčinu. Ja som chodil ako chlapec na prázdniny do Nových Zámkov, lebo moja mama odtiaľ pochádza, do pionierskych táborov a musím povedať, že ešte v tom čase v tých 70., 80. rokoch bol problém nie u starých ľudí, to viem pochopiť, ale u mojich vtedajších rovesníkov so základnými znalosťami slovenčiny.

    Hovorím to napríklad napriek tomu, že väčšina, mnohí naši kolegovia poslanci SMK hovoria po slovensky lepšie ako mnohí my poslanci slovenskej národnosti. Ale to len dokumentuje, že dobré zvládnutie slovenčiny je pre presadenie sa na Slovensku veľmi dôležité. Ja to nevnímam ako nejaký nacionálny problém, pretože nijako sa nevyjadrujem k tomu, že aké by mali byť hodiny materinského jazyka. Nech sú aj proste v zásade rozsiahlejšie ako dnes, toto nie je predmetom môjho záujmu. Predmetom je, aby každý absolvent našej školy zvládol na perfektnej úrovni slovenčinu. Žiaľ, prípady, keď absolventky stredných zdravotníckych škôl, zdravotné sestry, ktoré musia byť v kontakte s pacientom, neovládali slovenčinu, pretože absolvovali strednú zdravotnícku školu s vyučovacím jazykom maďarským. Také prípady, žiaľ, neboli úplne ojedinelé.

    Myslím si, že ak ambíciou touto návrhu bolo ten stav zmeniť, tak to bolo správne. Musím ale povedať, že dohoda, ktorá sa udiala a ktorá je prejavená v spoločnej správe, v bode 10 spoločnej správy je prejavom toho, na čo sme upozorňovali už na minulej schôdzi, keď sa schvaľovala Lisabonská zmluva, že prišlo k dohode. Tá dohoda je zvlášť zaujímavá tým, že ide o dohodu o nižšom rozsahu slovenčiny a je uzatváraná údajne medzi poslaneckým klubom SMK a ministrom za Slovenskú národnú stranu. A tá dohoda by sa možno zjednodušene dala nazvať viac Bruselu za menej slovenčiny, čo zvlášť pri kombinácii SNS a SMK je pomerne zvláštny spôsob dohody.

    V pôvodnom znení § 12 ods. 3 ministerstvo a vláda navrhovali, aby štátny jazyk bol vyučovaný najmenej v rozsahu vyučovania predmetu jazyka národnostnej menšiny. Bolo to pomerne exaktné minimálne v tom, že tie hodiny nemohli klesnúť pod hodiny, ktoré má jazyk národnostnej menšiny. Teraz je zmena v bode 10, ako som spomenul, zmena, ktorá bude schválená. Bola navrhnutá vládnymi poslancami v školskom výbore. Prešla vládnou koalíciou, čiže berme, že to je dohodnutá zmena. A tá znie, je tam oveľa vágnejšie kritérium v rozsahu vyučovania potrebného na jeho osvojenie. Čo, samozrejme, bude potom vecou učebných plánov, ktoré nemajú ani úroveň všeobecne záväzného právneho predpisu. V zásade si myslím, že ich môže podpisovať aj vysoký štátny úradník na ministerstve, nemusí to byť ani minister, a myslím si, že tento kompromis je zlý. Nielen kvôli tomu, že sa udial kvôli Lisabonskej zmluve, ktorá nás zbavila mnohých alebo zbaví mnohých častí našej suverenity, ale aj kvôli tomu, že potenciálne z absolventov škôl na školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny bude vytvárať absolventov, ktorí na Slovensku nebudú konkurencieschopní.

    Samozrejme, aj keď neviete slovenčinu, viete sa v práci uplatniť. Ale kde? Pri manuálnych prácach, nie v nejakých sofistikovaných, a to si myslím, že by nemala byť ambícia školského zákona. Mala by byť jeho ambícia, aby sa každý mohol uplatniť na zodpovedajúcej svojmu vzdelaniu úrovni a toho nevyhnutnosťou je aj ovládanie slovenského jazyka.

    Preto vyjadrujem určité sklamanie nad touto dohodou, ktorá bola uzatvorená s našimi kolegami zo Strany maďarskej koalície, pretože je to dohoda, ktorá podľa mojej mienky v konečnom dôsledku poškodí práve žiakov a študentov národnostných menšín, ktorí nebudú v takomto prípade mnohí, nie všetci konkurencieschopní vo svojom pracovnom živote. Je mi ľúto, že ste na takýto kompromis, pán minister, boli ochotný pristúpiť. Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky. Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Biró, faktická poznámka? Dobre. Pán poslanec Berényi. Je to všetko? Uzatváram možnosť prihlásiť sa, pani spravodajkyňa registrujem, Nachtmannová. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Ešte pán poslanec Fronc. Počkám na tú hranicu. Áno, dobre. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má teda pán poslanec Berényi.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Lipšic, mali ste teraz miernejší jazyk v parlamente ako v niektorých televíznych diskusiách. Možno to označovanie, čo povedal náš predseda na vás má určitý dosah na vás, aj keď treba povedať, že to, čo ste hovorili, s tým nemôžem súhlasiť. Jednak vyťahovať takéto jednotlivé prípady, že zdravotné sestry ovládajú slovenčinu, či neovládajú slovenčinu. Viete, to je, nemôžem nič iné povedať ako populistický politický ťah. Keď sú takéto javy, tak treba konkrétne na mieste poukázať na to, privolať nadriadeného a riešiť to na mieste. Sú na to existujúce možnosti, a nie v parlamente vyťahovať takéto ojedinelé prípady.

    Čo sa týka určitej dohody v prípade údajnej dohody za viac Bruselu a menej slovenčiny. Viete, my nechceme viac Bruselu, chceme efektívnejšiu Európu. Ja viem, že vy to nechcete. Vy vôbec nenávidíte Európsku úniu ako takú, ale to už je vaša chyba. My chceme efektívnejšiu Európu, aby sme nemali tú čínsku nadvládu, povedzme, o tých 20, 30 rokov. To je na rozdiel od vás, možnože vy chcete čínsku nadvládu, my nechceme.

    Čo sa týka rovnakej šance, myslíme si, že v tom súhlasím s vami, že áno, rovnaká šanca je veľmi potrebná, lenže vy vynechávate jednu veľmi dôležitú vec z vašej argumentácie, a to je metodika vyučovania. Nielen počet hodín, ale metodika vyučovania je kľúčová, aby ľudia ovládali slovenčinu alebo iné jazyky a túto odbornú vec vy absolútne vynechávate z vašej argumentácie.

    A posledná vec, čo chcem povedať, možnože vám vadí, že sa dá dohodnúť s niektorými, aj keď je to len údajná dohoda, ako ste to vy hovorili. Áno, dá sa dohodnúť s niektorými, škoda, že s vami sa nedá dohodnúť o určitých veciach, napríklad čo sa týka vyučovania slovenčiny...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pani poslankyňa Ágnes Biró.

  • Ďakujem. Ja budem pokračovať v tej myšlienke, čo kolega začal. Tiež sa domnievam a už sme viackrát hovorili o tom, že bez dobrej znalosti vlastného materinského jazyka nie je možné sa naučiť žiaden iný cudzí jazyk. A ja si tiež myslím, že dôležitá je skutočná reforma, ktorá je v metodike, a nie v počte vyučovacích hodín.

    Ďalej si myslím, pán poslanec, to, že tak ako ste zdôrazňovali, je dôležité, aby naše deti mali také vedomosti, aby sa uplatnili v regióne, v ktorom predovšetkým žijú a na tých schopnostiach, ktoré majú. To znamená, aby sa mohli stať dobrými a osožnými občanmi tejto republiky, a preto si myslím, že ani vy mi neviete povedať taký príklad žiaka slovenskej základnej školy, ktorý po skončení základnej školy by ovládal cudzí jazyk na úrovni materinského jazyka. Naučme tie deti prv ovládať vlastný materinský jazyk a potom im pridávajme ďalšie cudzie jazyky. A čo ste spomínali Nové Zámky. Ja si myslím, že od čias, keď ste tam ako malé dieťa chodili, možno pre vaše uspokojenie sa obraz miest a skladba miest na juhu Slovenska výrazne zmenili. Veď od roku 1991 ubudlo vyše 50-tisíc Maďarov. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, začnem odľahčene, tak ako ste začali vy a včera aj pán poslanec Fronc. S tým, že vonku prší, spomeniem si staré známe slovenské príslovie: Studený máj, v stodole raj. Na túto vašu reakciu táto moja odpoveď.

    A čo sa týka toho, čo ste spomínali na začiatku, že tento zákon prišiel urýchlene do parlamentu. Nie je to pravda. Neustále sa to hovorí, ale nie je to tak. Od samého začiatku, ako sa dostala nová vláda k moci, začala pracovať na novele školského zákona. Boli do toho vťahované všetky záujmové skupiny, ktorých sa školský zákon dotýka. Dlhé mesiace sa viedla diskusia. Pracovalo sa v teréne po celom Slovensku. Všetci vám povedia, že prvýkrát mali možnosť vstupovať do tvorby zákona učitelia, riaditelia, vychovávatelia. Toto predtým nebolo už pri spracovaní legislatívneho zámeru. A to isté sa opakovalo, keď sa už dával zákon do paragrafového znenia. Možno práve kvôli tomu je aj toľko pozmeňujúcich návrhov, pretože každý tam to svoje chce nájsť. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Zareagoval by som na ten úvod. Naozaj prší a tá predpoveď je, že bude pršať aj zajtra a do konca týždňa, ale nie, nie, trošku aj vážnejšie. Kolega Lipšic hovoril, že asi bude lepší prognostik ako pán minister a neprejde žiaden návrh opozície a ja tu chcem verejne povedať, že i keď je kolega Lipšic môj kolega z poslaneckého klubu, budem rád, ak v tomto prípade bude zlý prognostik a dokonca si myslím, že aj on bude rád. Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Lipšic.

  • Najskôr k pánovi poslancovi Froncovi. Ako prognostik počasia nie som naozaj dobrý. Včera, keď som išiel ráno behať, tak nepršalo, ale nakoniec som zistil, že som nebol behať, ale plávať. Takže predpokladám, alebo myslím si, že v tomto prípade tá moja prognóza bude správna.

    K pánovi poslancovi Berényimu. Pán poslanec, spomínali ste, áno, ja som spomínal dohodu. Vy ste hovorili, že je údajná dohoda. Asi rovnako, ako boli údajné stretnutia s pánom premiérom Ficom. Môžeme sa nezhodnúť na mnohých veciach, pán poslanec, môžeme sa aj nálepkovať rôznym spôsobom, ale mali by sme sa minimálne držať pravdy. To mňa trápi na týchto dohodách a stretnutiach.

    Pani poslankyňa Biró spomenula, že by mali byť absolventi škôl konkurencieschopní najmä v regióne, v ktorom žijú a ja s ňou absolútne súhlasím, preto nemám absolútne žiaden problém, aby na národnostných školách bol vyučovaný jazyk národnostnej menšiny v rozsahu, ktorý bude úplne zodpovedajúci na perfektné osvojenie tohto národnostného jazyka tak, aby zvládali príslušníci národnostnej menšiny obidva jazyky perfektne. Ja tam problém nevidím. Ja som nenavrhoval znižovať počet hodín maďarčiny, ale skôr zvyšovať počet hodín slovenčiny. To si myslím, že je moje posolstvo akoby.

    Pani poslankyňa Nachtmannová, vy ste ma asi nepočúvali. Tento návrh zákona prišiel do parlamentu myslím vo februári. Je tak alebo nie? Prišiel sem vo februári. Dnes je máj. Neviem, či je upršaný, či nie, ale je máj. Po troch mesiacoch budeme hlasovať dnes v záverečnom čítaní. Keď som spomínal trestné kódexy, boli v parlamente, pani poslankyňa, v parlamente. Boli rok, diskutovalo sa niekoľkokrát vo všetkých výboroch, vo všetkých kluboch. To bol cieľ získať celospoločenskú podporu. Nie toto. Nehnevajte sa na mňa.

  • Teraz v zmysle rokovacieho poriadku požiadal o vystúpenie podpredseda vlády Dušan Čaplovič. Má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda, kolega minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, jeden odkaz poslancom KDH na úvod. Nech len prší, aspoň bude dobrá úroda na jeseň. A druhý odkaz. Nevedieme žiadnu studenú ani teplú vojnu. Je to normálna komunikácia v tejto oblasti a myslím si, že sme sa už dosť nadiskutovali o tomto zákone a o týchto zákonoch aj v minulosti, ktoré boli predkladané. Učitelia, pedagógovia, zamestnanci, deti, rodičia čakajú na nový zákon. Desať rokov sme len rozprávali v tejto oblasti a nič sme neurobili.

    Návrh zákona je štandardný, vytvára nový priestor pre moderné vzdelávanie. Prirodzene vyvoláva pnutie v prostredí tých, ktorí prežívajú v mútnych vodách dobitého a rozbitého školstva za predchádzajúcich desať rokov vraj experimentov a často chaotických rozhodnutí. Dobre si pamätáme, čo spôsobovali rôzne rozhodnutia napríklad pri maturitách, aký chaos vznikal v predchádzajúcom období. A vnímajte dnešok, aká je situácia. Školstvo v tejto oblasti skonsolidované, ministrove rozhodnutia sú jasné, zreteľné v tejto oblasti a nevznikajú také, by som povedal, turbulencie ako za ministrovania predchádzajúceho pána ministra a ich štátnych tajomníkov.

    Najmä v posledných štyroch rokoch, a musím na to takto reagovať, pretože reagujem, ani som nechcel vystúpiť, ale reagujem na včerajšie vystúpenie pána exministra, dnes poslanca a podpredsedu KDH pána Martina Fronca. Najmä v posledných štyroch rokoch vlády Mikuláša Dzurindu a ministrovania Martina Fronca, nespočetných súbojov vo vnútri ministerstva, však to musíte priznať, že to tak bolo, konzervatívnych a neoliberálnych koncepcií školských či už pána ministra, či jeho dvoch štátnych tajomníkov. A z toho dôvodu bola tá situácia aj za posledné štyri roky taká, aká bola v predchádzajúcej vláde, že sa v tejto oblasti okrem začiatku, keď sa niečo nastavilo, v tých dvoch zákonoch č. 596 a č. 597 sa už nič neurobilo.

    Do tohto prostredia napríklad, a opakujem to vám, čo ste boli v predchádzajúcom období vo vláde postupne likvidovanej predškolskej výchovy a vzdelávania, potlačovania umeleckého školstva. Niekoľkokrát som sa zúčastňoval na rôznych podujatiach ako opozičný poslanec a veľmi pozorne som počúval hlasy, čo hovorili základné umelecké školy, aké boli stanoviská, stredného odborného školstva, 15 rokov sa v tejto oblasti nič neurobilo, favorizovania len súkromného školstva voči verejnému školstvu. A do tohto prostredia vstúpila sociálnodemokratická vláda, ktorá chce veci riešiť a nebojí sa uchytiť tento zákon a predložiť ho do parlamentu nie v poslednom roku vládnutia, ale v druhom roku vládnutia.

    My skutočne chceme a budeme mať záujem aj na korigovaní niektorých výsledkov, pretože prax je najlepšie merateľná a chceme veci riešiť. Tak ako bol prijatý, pán poslanec Fronc, vysokoškolský zákon k 1. aprílu, o rok sa prijímala veľká novela a, prirodzene, my sme ani nekritizovali to, lebo sa objavili niektoré, by som povedal, prázdne miesta, ktoré bolo potrebné riešiť.

    A tak to bude aj vo vzťahu k tomuto zákonu. A my sa nebránime tomu, aby sme niektoré veci priebežne dokázali novelizovať, ak bude potreba, ak to bude hlas verejnosti, ak to bude hlas odbornej verejnosti, ak to bude hlas aj zriaďovateľov, ktorí často niekedy, a to opakujem, idú nad štandard. A poviem to v Európe, takéto nadštandardy nepoznáme. A ja som sa vrátil teraz nedávno zo Švédska, z Nemecka aj zo Spojených štátov amerických a z Anglicka, kde takéto prístupy zo strany samospráv až takto nepoznám, aké sú u nás.

    Dvadsaťštyri rokov platil zákon o výchove a vzdelávaní z roku 1984, dvadsaťdeviatka. Niekoľkokrát bol novelizovaný. Ale novely v tomto zákone predstavovali len plátanie dier, výtlkov na starej ceste. A stará cesta doteraz zostala.

    Považujem za rozhodne správne, že táto vláda a ministerstvo školstva sa odhodlali v druhom roku vládnutia, znovu to opakujem, v druhom roku vládnutia o predloženie nového zákona a musím povedať, že konečne. Týmto sa plní veľká časť Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti školstva, osobitne obecného, miestneho, regionálneho školstva. Rád pripomeniem súčasným kritikom z radov opozície, že predkladaný návrh je progresívny oproti minulým chabým pokusom rôznych narýchlo pripravených eklektických kompilátov.

    Takže máme tu moderný návrh zákona, na ktorý čaká odborná verejnosť, opakujem, pedagógovia, pedagogickí zamestnanci, žiaci, študenti a, samozrejme, aj rodičia. A znovu opakujem, nebudeme sa brániť istým novelám, ktoré vyvolá prax. Ale tento zákon konečne na Slovensku treba prijať.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky, za veľkú chybu aj doterajšie diskusie, aj zo strany napríklad niektorých zriaďovateľov a ich predstaviteľov považujem, že sa viac diskutuje o inštitucionálnych veciach, aké budú právomoci, povedzme, zriaďovateľov a o ich postavení vo výchove a vzdelávaní, nie však o obsahu vzdelávania. Myslím si, že na škodu veci do diskusie napríklad nemohol predstúpiť predseda školskej komisie ZMOS-u pán Ľubomír Parízek, riaditeľ školy, bývalý riaditeľ školy, skúsený pedagóg, a preto je aj predseda školskej komisie ZMOS-u a ktorý je v súčasnosti primátorom v Senici.

    A ja počúvam celkom iné ohlasy od primátorov a starostov, aké zaznievajú aj zo strany samosprávy. Budiš, pomáhame a riešime aj tieto veci. Snažíme sa ich riešiť, ale nepovažujem ich ja osobne za prospešné, ale podriadim sa istým záujmom istých skupín v tejto oblasti, nepovažujem ich však za prospešné.

    Musím povedať, išiel by som trošku v tejto oblasti tvrdšou a inou cestou. Považujem taktiež za správne, že sa neodkladá účinnosť zákona. Priznám sa, že som s pánom ministrom a podpredsedom vlády o týchto veciach diskutoval, ale argumenty aj pána ministra a podpredsedu vlády ma presvedčili. Presvedčili o tom, že začatie principiálnej reformy treba začať k 1. septembru tohto roku, pretože o rok by sme stále boli na začiatku. Zase by sme len diskutovali ako v nejakých akademických inštitúciách. Ja to dobre poznám, ako sa diskutuje aj na vysokých školách a v tom vedeckom prostredí v Akadémii vied a potom konkrétne veci sa prakticky neriešia.

    Vstupujeme do obdobia zručnosti 21. storočia. Chceme posilňovať formovanie inteligentnej triedy. Tak som si to dovolil nazvať. A inteligentná trieda sa môže vyvíjať, keď bude menší počet žiakov v triedach. Ani ja nie som ešte spokojný s tým počtom žiakov. Moje návrhy a pán exminister Fronc ich pozná ešte z predchádzajúceho obdobia a z mojej základnej koncepcie, že malo byť ešte menej žiakov. Ale potrebujeme na to, samozrejme, zdroje. A potrebujeme solidaritu preto. Nielen zo štátnej kasy z verejných zdrojov, ale aj zo zdrojov samosprávy a ich zriaďovateľov, aby do toho výraznejšie prispeli. Fyzické dane rastú a musia si aj toto uvedomiť, že to je jedna z priorít a opakujem znovu, ak boli v minulosti za prvej Československej republiky obecné školy, tak štát v tejto oblasti garantoval základné veci, a to školstvo skutočne za prvej republiky bolo dobré a samospráva ako zriaďovateľ sa starala o vybavenie školy, nevstupovala do obsahu. Toto je pre mňa podstatné. A naozaj to bol Jan Amos Komenský, to bola škola, na ktorú sme aj nadväzovali a ktorá sa postupne rokmi aj desaťročiami stráca.

    Chcem, samozrejme, hovoriť aj o tom, že nielen ide o počty žiakov v triedach, i keď sa o nich veľmi diskutuje. Samozrejme, bude to znamenať istým spôsobom aj navýšenie normatívov, čo je celkom prirodzené a budeme musieť niekedy aj preklopiť ten nešťastný normatív, v ktorom napríklad v súčasnosti sa to pohybuje okolo 80 až 85 % ide na platy a odvody a len malá čiastka ide do samotného rozvoja školy a do vzdelávacích aktivít a do obsahu.

    Samozrejme, ideálny stav je, aj chceme sa k tomu dopracovať, keby to bolo 75 % platy a odvody, to je normatív, a 25 % samotný obsah, rozvoj školy a programov. Ja si myslím, že preto je správne, keď hovoríme o počte žiakov v triedach, že sa stanovila horná hranica 22 detí v materských škôlkach, 25 žiakov na prvom stupni základných škôl, 28 na druhom stupni a 32 študentov na stredných školách.

    Vy, pán exminister Fronc, pamätáte si, ja som išiel ešte nižšie, ale, samozrejme, tie finančné veci, vstupujeme do eurozóny, si nevieme presne napočítať. Ale my by sme v budúcnosti a chceme to robiť, aby sme znižovali počty žiakov v triedach. Lebo naozaj čím menej žiakov, tým kvalitnejšia výchova.

    A dnes to beží všade vo svete a snažia sa, samozrejme, práve v tejto oblasti výraznejšie investovať. Dnes vieme, kde začíname a kde sa chceme dostať. Uvažujeme, ako merať úspešnosť nielen žiaka, študenta, učiteľa, ale ako udržať a zlepšovať súčasný stav nášho školstva. My naozaj nechceme, aby sme pri merateľných položkách, ktoré sa realizujú, v úspešnosti, neúspešnosti školstva, aby sme klesali, ale aby sme aspoň momentálne zastabilizovali a vytvorili priestor pre rozvoj školstva v tejto oblasti. Ale, samozrejme, bez nového zákona, ktorý treba prijať, to nie je možné.

    Smeruje naše školstvo na cestu aj jeden študent – to je ideálny stav, ale ja verím, že k tomu dospejeme – jeden počítač, kde nám navrhovaný zákon vytvára základný rámec na vytvorenie takéhoto prostredia, v ktorom sa budú môcť uplatniť schopnosti a vedomosti každého, tak teoreticky aj prakticky, a pevne verím, že tomu bude slúžiť aj dnešná dohoda s Microsoftom, ktorá sa uskutoční medzi ministerstvom školstva a ministerstvom financií a významnými predstaviteľmi Microsoftu. A, samozrejme, aj ďalšie aktivity, ktoré podnikáme napríklad s podporami a skúsenosťami, povedzme, firmy DELL, ktorá v oblasti školstva veľmi významne prispieva k rozvoju tej obsahovej prestavby. Ale potrebujeme na to zákon, potrebujeme na to nový zákon, aby sme mohli tieto veci uplatniť.

    Je správne, že pri prerokovávaní vo vláde sme jasne konštatovali, a to je aj v uznesení a bolo to uložené aj pánu ministrovi, podpredsedovi vlády, že povinná predškolská dochádzka päťročných detí je pre budúcnosť vzdelávania nespochybniteľná. Myslím si, že kdekoľvek idem, či už v Nemecku, vo Švédsku a možno, že aj tam, kde to školstvo nejako nefunguje, to základné a stredné v Spojených štátoch amerických, hovoria, že sa musia sústrediť predovšetkým týmto smerom a chcú prostredníctvom regiónov, samospráv riešiť tieto problémy.

    Informačné technológie, jazyky, telesná zdatnosť, praktické návyky, zdravé vlastenectvo a formovanie národnej identity a národnostných identít, ich rozvoj je možný len prijatím tohto navrhovaného zákona. Ten stanovuje isté rámce v tejto oblasti, a, samozrejme, aj obsahové kritériá tej navrhovanej prestavby.

    Podobne ako hovoríme o schvaľovaní učebníc a ich vydávaní. Opakujem, viete, že ja som bol v týchto veciach veľmi striktný a stále na tom zotrvávam aj z predchádzajúceho obdobia. Prílišná liberalizácia v tejto oblasti viedla k zníženému statusu vo vzdelávaní a tam, kde štát je primárny v tejto oblasti, a môžete si to normálne namerať, vážení poslanci, sú najlepšie výsledky vzdelávania Švédsko, Fínsko, Nórsko a Dánsko. Namerajte si to a aké sú tam v podstate pripravované učebnice, akým spôsobom do toho vstupuje štát. Naozaj tie garancie istým spôsobom musia byť zabezpečené a nie je možné, aby v tejto oblasti napríklad vstupovali do tých alternatívnych učebníc a ešte ich napríklad posudzovali ich zriaďovatelia alebo ich samospráva. My tam nemáme pedagógov, ale máme aj učiteľov v samospráve. Ale myslím si, že treba sa spoliehať predovšetkým na odborníkov a predovšetkým na učiteľov a pedagógov.

    Viete veľmi dobre, keď sme schvaľovali zákon o financovaní, že budúcnosť bude mať to, že peniaze nepôjdu ani priamo na zriaďovateľov zo štátu, ale pôjdu priamo na školy. To je jediná šanca, ako skvalitniť vzdelávanie, aby sa peniaze nezdržiavali, aby tie, ktoré idú na vzdelávací a obsahový proces, na platy učiteľov, aby boli priame, aby ten riaditeľ školy a celý ten manažment mohol funkčne pracovať od začiatku roka.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, zachovali sme prevažne status quo v oblasti národnostného školstva, ale akékoľvek úvahy, ktoré tu zaznievajú napríklad od pána exministra spravodlivosti a expodpredsedu vlády pána Lipšica, terajšieho poslanca sú skrivodlivé a nepravdivé, pretože o týchto veciach sa rokovalo tak v Rade vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny, kde sa tieto veci prijali, tak pri rokovaní a predovšetkým v mojich rokovaniach so Zväzom maďarských pedagógov. Pán minister dávno, dávno pred prijatím či neprijatím Lisabonskej zmluvy o týchto veciach rokoval.

    Teda zachovali sme prevažne status quo v oblasti národnostného školstva, avšak, a to opakujem, avšak, je tu zdvihnutý prst, nemôžeme rezignovať na kvalitné vzdelávanie v oblasti oficiálneho, tak sa to uvádza vo všetkých dokumentoch, čiže v preklade úradného jazyka.

    Tak ako hovorí vo svojej preambule Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov. Používanie a v tom prípade aj, samozrejme, vzdelávanie jazyka menšín nemôže ísť nad rámec poznania a využívania oficiálneho jazyka. To je expressis verbis v charte uvedené a na tomto som postavil aj svoje vystúpenie v Štrasburgu a nikto z prítomných, ktorí tam boli, vo vzťahu k tejto analýze a k tomuto pohľadu neprotestovali. A o tom som sa mohol presvedčiť a znovu zopakujem moju nedávnu cestu do Švédska, že som sa stretol s pánom štátnym tajomníkom Haberlym pre oblasť aj menšinového školstva a kde výučba menšinových jazykov, a teraz zopakujem, autentických menšín, nie migračných menšín. Lebo to je problém budúcej Európy, to bude musieť takisto Európa riešiť a veľmi významne sa bude musieť týmto zaoberať. Čiže pri menšinových jazykoch, pri autentickej menšine je vo výške 4 až 5 hodín, ja som sa ho trikrát na to opýtal, týždenne, pričom ostatné predmety sa učia v úradnom oficiálnom jazyku.

    Aký je stav na Slovensku? Keď som informoval, že v Slovenskej republike je na slovenských školách s vyučovacím jazykom maďarským 17 až 19 hodín týždenne vyučovanie v menšinovom jazyku všetkých predmetov, povedzme si, boli šokovaní. A my musíme aj o týchto veciach informovať a ja mám záujem skutočne nájsť kompromis. My ideme nadštandardne v tejto oblasti. Akceptujeme daný stav, ale očakávame aj zo strany manažérov týchto škôl, Zväzu maďarských pedagógov, aby boli aj ústretoví voči nám. My zachovávame veci nadštandardne, aké nepozná Európa. Najviac, keď vyučovanie oficiálneho jazyka na týchto školách, samozrejme, oficiálneho jazyka je v postavení menšinového jazyka. Tiež si nič nenahovárajme, takto to je. Ja chodím do tých škôl a informujem sa a vidím, ako to je v jednotlivých školách. Je preto správne, ak sa zvýšili hodiny vo vyučovaní slovenčiny na týchto školách.

    A preto mi dovoľte z tohto hľadiska prečítať list. Nič sme si neobjednávali, tu je list, ktorý bol poslaný tak pánovi premiérovi, ako pánovi podpredsedovi vlády, ministrovi školstva a mne od Rómskej iniciatívy Slovenska. A zacitujem z tohto listu:

    „Republiková rada RIS na svojom riadnom zasadnutí prijala uznesenie, ktorým vyzýva vás a vládu Slovenskej republiky v súvislosti s novelou školského zákona zvýšiť a skvalitniť počet vyučovacích hodín štátneho jazyka na národnostných školách.“ Zdôvodnenie: „Rómske národnostné školstvo,“ prepáčte, počúvajte ma veľmi pozorne, „rómske národnostné školstvo neexistuje, rómske deti navštevujú školy s vyučovacím jazykom, najmä na južnom Slovensku inej národnostnej menšiny. Skúsenosti zo života a praxe nás presviedčajú o veľmi slabom ovládaní až neovládaní štátneho jazyka a následnom veľmi ťažkom uplatnení sa v ďalšom živote, v ďalšom štúdiu na trhu práce.“

    Toto bolo predložené aj tou komisiou v rámci Európskej únie a Republiková rada RIS, a to je pre mňa podstatné a v tom sa môžem zhodnúť s pánom Lipšicom, keď to povedal pri prerokúvaní antidiskriminačného zákona, budeme musieť o tom rokovať aj s Európskou komisiou, aj s Radou Európy. Rómska republiková rada RIS žiada Národnú radu Slovenskej republiky a vládu Slovenskej republiky legislatívne umožniť zriaďovanie základných škôl internátneho typu. Čiže aj v tejto oblasti budeme musieť výrazne postúpiť, a to sa, ja teraz nehovorím o vzťahu k Rómom, ja hovorím všeobecne k menšinovým jazykom aj k rómčine, ktorú máme kodifikovanú a ktorú chceme teraz v súčasnosti uplatňovať.

    A pán poslanec Csáky, ktorý tu nie je, si veľmi dobre pamätá, ako fungovala Rada vlády pre menšiny a etnické skupiny. Ja som tam musel veľmi brániť tomu, keď som prišiel do funkcie, aby z tejto rady hlavne zástupcovia iných menšín nezačali veľmi tvrdo vystupovať vo vzťahu k zástupcom jednej národnostnej menšiny. My sme mali normatívy, ktoré boli zvýšené o 8 %. Určené boli len pre školy, ktoré vyučovali v maďarskom jazyku. Však povedzme si pravdu, tak toto bolo.

    My sme až teraz zaviedli iný systém, že podobný normatív aj vďaka pánu ministrovi a pánovi podpredsedovi vlády, ministrovi školstva hovorím, sme takýto zvýšený normatív zaviedli pre všetky národnostné školy. Aj tá škola, ktorá je v Medzeve, ktorá vyučuje v nemeckom jazyku a v rómčine, aj tá škola v Jasove a tak ďalej a tak ďalej môže užívať tento normatív.

    Nechceme, aby študenti prvých ročníkov, a to teraz opakujem, to je zistenie priame, na Univerzite Jánosa Selyeho nevedeli komunikovať po slovensky. Nechceme našich maďarských spoluobčanov vyčleňovať z občianskej spoločnosti a nechceme, aby deťom maďarskej národnosti napríklad v zdravotníckych zariadeniach, a v tom sa stotožňujem s pánom Lipšicom, tie stanoviská tu máme, museli im napríklad tlmočiť ich rodičia.

    My musíme vytvoriť podmienky na to, aby aj tieto deti štandardne využívali, poznali oficiálny jazyk, nie gramatiku, nie ich stresovať v tejto oblasti, ale aby vedeli komunikovať. A na tom sme sa zhodli so Zväzom maďarských pedagógov, ktorí u mňa sedeli. Nie s SMK. So Zväzom maďarských pedagógov, s pedagógmi a odborníkmi, že naozaj to, čo sa nastavilo, nie je možné, aby sme ich stresovali z gramatiky a podobne, ale aby to bolo riešené aj prostredníctvom komunikácie.

    Ctené dámy, vážení páni, myslím si, a nielen myslím, ale som presvedčený o tom, že návrh zákona, ktorý predložil a je z dielne ministerstva školstva a predložil ho pán podpredseda vlády a minister školstva, je štandardným, opakujem, vytvára kvalitné podmienky pre rozvoj vzdelávania a výchovy v tom prvom období nášho školstva, či už väčšinového, alebo menšinového. Nie sú žiadne, myslím si, také až veľké problémy, aby ste všetci vedeli takýto zákon podporiť. Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami poslanci Ivančo, Lipšic, Rosová, Biró, Gabániová, Mušková, Bobrík, Fronc, Rydlo, Berényi. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Reakcia pléna.

  • Kto ešte? Aha, pán poslanec Bugár, pán poslanec Devínsky. Dobre 12 poslancov. Ešte niekto? Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má, poprosím vrátiť, 13 poslancov, pán poslanec Kovarčík, poprosím už naozaj nestláčať ďalej gombíky.

    Slovo má pán poslanec Ivančo.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som zareagoval na isté časti vášho vystúpenia. V prvom rade 15 rokov sa nič nerobilo. Musím vám povedať, že my sme ale pri vláde boli len osem rokov, z toho štyri roky bol ministrom školstva zástupca Strany demokratickej ľavice, ktorej vy, vaša strana je nástupcom. Inak je to myslím, že aj primátorom alebo starostom Petržalky.

  • Reakcie z pléna.

  • Poprosím vás, aby mi dali ďalšie minúty.

  • Reakcia pléna.

  • Vážené kolegyne, poprosím vás a tentoraz, keby sme utlmili emócie, aj keď školský zákon nepochybne zasahuje do sŕdc, ale poprosím kontrolovať predsa len tie procesy. Poprosím ešte jednu minútu navyše pánovi poslancovi za to, že nemohol vystúpiť plnohodnotne.

  • Ďakujem pekne za korektnosť, vážený pán podpredseda. Takže pán Ftáčnik, ktorý je terajším starostom Petržalky za stranu SMER. Inak práve on stiahol stredné odborné učilištia z kompetencie ministerstva hospodárstva na ministerstvo školstva. To len pre korektnosť. Aby bolo jasné. A z tých 15 rokov, hovorte to aj svojim terajším koaličným partnerom, že oni minimálne polovicu obdobia vládli. Pani ministerka Slavkovská bola za Slovenskú národnú stranu.

    Inak, napadli ste nás pomerne tvrdo pri základných umeleckých školách. Pýtam sa vás teda, koľko tých základných umeleckých škôl nakoniec skončilo? Lebo ja si myslím, že ani jedna. Netvrdím, že nemali reakcie na predložené zmeny, ale ani jedna základná umelecká škola neskončila svoju činnosť.

    Ako sme podporovali len súkromné školstvo? Tým, že sme dali peniaze, každú korunu na žiaka? Či to bol zriaďovateľ súkromný, alebo štátny, alebo nakoniec obce a samosprávne kraje. Tým sme podporovali súkromné školy? My sme podporovali žiakov.

    A chcem vám povedať ešte jednu vec. Myslím si, že roky 1996, 1997, 1998 nie sú tak ďaleko, aby sme si nepamätali, aká situácia bola na školách v týchto rokoch. V roku 1997, vážený pán podpredseda vlády, v decembri nebolo peňazí na výplaty. Vtedy to bolo jednotné štátne školstvo.

    A chcem vám povedať ešte jednu vec, a to je to, že my nehovoríme, že tento zákon je neštandardný. My hovoríme, že je až príliš štandardný, že mal by byť modernejší. A keď hovoríme, tak hovoríme vecné poznámky a vecná diskusia bola, musím povedať, že bola a nehnevajte sa na mňa za to, bola pred vaším vystúpením. Som presvedčený o tom, že to bolo vo vecnej rovine a boli to také veci, ktoré pri dobrej vôli by sa dali zapracovať aj do terajšieho znenia zákona. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem. Pán podpredseda, budem reagovať na tú časť, kde ste odmietli dohodu o vyučovaní slovenčiny. Vy ste hovorili, že veď to bolo diskutované už v Rade vlády pre národnostné menšiny, ale to ešte bolo predtým, ako prišiel zákon do parlamentu, a to bolo v tom pôvodnom znení, a potom prišlo k zmene. A ako prišlo k zmene? My sme o Lisabonskej zmluve hlasovali, myslím, vo štvrtok. Jeden deň predtým pán poslanec Szigeti pre médiá priznal, je tu, môže reagovať, že dochádza k diskusiám o Lisabonskej zmluve a aj o školskom zákone. Následne toto pomerne vážne podozrenie sa prejavilo v pozmeňujúcom návrhu v školskom výbore, ktorý bol prednesený poslancami vládnej koalície.

    Podľa mňa to je pomerne jednoznačná situácia. Ja chápem, že nikto tú dohodu teraz neprizná. Bolo by to hlúpe ju priznať, ale všetky fakty o nej svedčia. Že to je rovnako, ako keď proste sú prezenčné listiny, niekto nie je podpísaný, potom tam príde poslanec a zrazu iný poslanec podpísaný je. No, všetky okolnosti svedčia, že ho tam podpísal. Jediný, kto tomu na Slovensku dnes neverí z päť a pol milióna občanov je predseda parlamentu. Ale nerobme z ľudí ani z poslancov osoby, ktoré si nevedia z jasných faktov vyvodiť konkrétne závery. Nie nejakou špekuláciou, ale konkrétnym priamočiarym záverom.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Rosová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, z vášho vystúpenia mi celkom iste dlho utkvie v pamäti informácia o tom, že veľa cestujete. To je fajn, že získavate skúsenosti aj priamo na mieste činu v zahraničí. Na druhej strane by som vám ale odporučila využiť čas v lietadle na to, aby ste si preštudovali aj porovnávacie analýzy tých školských systémov, s ktorými sa oboznamujete, pretože by vám vyšiel iný obraz.

    Medzi tými, ktoré sú naozaj vynikajúce sú aj fínske, samozrejme, na špici, ale je tam aj Holandsko, je tam aj Kórea, kde je celkom iný postoj štátu. A to, čo ich spája, nie je to, akým spôsobom sú regulované alebo direktívne, alebo menej direktívne riadené, ale spája ich to, že majú skvelých učiteľov. A vôbec napríklad nie to, že by mali málo detí v triedach. Najmenej žiakov v triedach je v Spojených štátoch, ktoré ste sám povedali, že celkom ideálne nefungujú v oblasti školstva.

    No a dobrý učiteľ, to je niečo, čo, samozrejme, náš predkladaný zákon nerieši nijakým spôsobom. Dobrých učiteľov je v každej spoločnosti obmedzené množstvo, a preto nie je ideál mať desať žiakov v triede, ale urobiť taký počet žiakov v triede, ktorý dokážu dobrí učitelia obsiahnuť. Preto, lebo radšej 30 žiakov a dobrý učiteľ ako 15 žiakov a 2 zlí učitelia.

    Ale hovorili ste niečo aj o zákone, hovorili ste skôr o tom, čo vám niekto porozprával, že ten zákon prinesie alebo obsahuje preto, lebo takmer nič z toho, čo ste hovorili s výnimkou práve toho počtu žiakov v triedach v tom zákone reálne nie je a nebude jeho dôsledkom.

    Čo bude jeho dôsledkom, budú novelizácie. Priznali ste, že sa tomu nebránite, ale vzali ste si nie celkom šťastný príklad vysokoškolského zákona. Potom zase bude váš pán predseda vlády rozprávať klamstvá...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Uplynul čas, pani poslankyňa. Teraz má slovo pani poslankyňa Ágnes Biró.

  • Ďakujem za slovo. Tento zákon centralizuje. Tento zákon odoberá kompetencie a zužuje priestor pedagógom, školám, samospráve. Zužuje im priestor na kreatívnu a kvalitnú pedagogickú prácu, čo je vlastne, alebo čo by bolo vlastne predpokladom pre skutočný rozvoj škôl a školstva.

    Pán podpredseda vlády, dúfam, že keď ste chodili vo Fínsku a Švédsku, tak aj vás informovali o tom, že jazyky menšín v týchto krajinách sú úradným jazykom, a to nielen v regióne, kde žijú, ale na celom území štátov.

    A keď ste hovorili o liste Rómov, tak ste zabudli spomenúť listy a petície občanov maďarskej národnosti, kde sa podpísalo vyše 25-tisíc občanov, rodičov, učiteľov a ktorí žiadajú, aby sa zachoval status quo v našich školách. Naozaj neexistuje školstvo pre Rómov alebo pre rómsku národnostnú menšinu, ale majú možnosť voľby. Môžu si zvoliť, zapísať svoje deti do základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským, ale aj slovenským a budú mať dostatok hodín slovenského jazyka. A nakoniec, dovoľte, aby ste vašu starostlivosť o uplatnenie sa našich detí nechali na rodičov. My sme zodpovední za naše deti, a nie štát. Ďakujem.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Gabániová.

  • Ďakujem pekne. Som veľmi rada, že vystúpil dnes v Národnej rade pán podpredseda vlády a povedal, čo povedal, pretože to bolo veľmi dôležité povedať.

    A po druhé ma teší, že pán podpredseda vlády spomenul aj úspešné stretnutie s pedagógmi zo škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín. Povinnosťou národnostných politických strán je iste starať sa o udržanie identity a kultúry a materinského jazyka, ale povinnosťou vlády je starať sa aj o dodržanie všeobecných občianskych práv a plnohodnotnosťou občanov inej národnosti, ich uplatnenie sa na trhu práce a v celospoločenskom priestore, aby sme si boli vzájomne naozaj prínosom.

  • Ďakujem pekne. Teraz má slovo pani poslankyňa Mušková.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Chcela by som podčiarknuť, že tento zákon, ktorý máme predložený na stoloch, je jeden z najdôležitejších zákonov, ktorý bude prijatý Národnou radou v tomto období. Týka sa našich detí, našej budúcej generácie tohto štátu a je mi ľúto, že sa takýmto spôsobom politizuje.

    Chcem tu pripomenúť len jednu oblasť, o ktorej hovoril pán podpredseda, hovoril o znížení kvality vyučovania, ktorú rieši tento zákon určitým spôsobom. Musím povedať, že toto zníženie kvality vyučovania nastalo po zavedení zákona o financovaní škôl a školských zariadení na hlavu žiaka. Ak si pamätáte, my z opozície sme vtedy nekritizovali, keď ste predkladali tento zákon, lebo sme vedeli, že treba nejaký systém zaviesť a akceptovali sme, že sa hľadá efektívny model financovania. Ale prax ukázala, že sa zriaďovatelia a vedenia škôl začali správať trhovo a že sa žiak stal tovarom a kvalita teda začala prudko klesať. Až potom sme začali upozorňovať vládu a vás, pán exminister, že treba niečo robiť a nejaké opatrenia na zabezpečenie stabilizovania zvyšovania kvality vyučovania.

    Žiaľ, nestalo sa a práve v tomto zákone sa prikročilo k tomu kroku, kde sa teda znižuje počet žiakov v triedach, a je pravdou, že určite to aj finančne zaťaží štát, ale je skutočne na chválu tejto vlády, že tie financie našla a že ten počet žiakov sa ide znižovať, lebo to je snáď jediná cesta, ktorou sa táto kvalita začne konečne zvyšovať. Takže chcem podčiarknuť, že to, čo hovoril pán podpredseda, teda súhlasím s ním. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, len dovoľte, kým dám slovo pánovi poslancovi Bobríkovi, chcem jeden oznam, že na prízemí na vrátnici robia deti zbierku v rámci akcie Modrý gombík. Sú tam do 11.00 hodiny. Ktorý pán poslanec by chcel na túto akciu prispieť, tak sa tam potom musí dostaviť. Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Bobrík.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Som naozaj veľmi rád, že pán podpredseda vlády pán Dušana Čaplovič vo svojom vystúpení pomenoval tie veci, ktoré sa týkajú školského zákona tými správnymi slovami a poukázal na tie najproblematickejšie oblasti tohto zákona.

    Môžem povedať za samosprávu, pretože sa stále cítim zástupca tej samosprávy, zo svojej profesionálnej práce, že naozaj stačí ten zdravý rozum a to, čo bolo z histórie nás poučilo, naozaj tá prvá republika bola v tomto zaujímavá a myslím si, že sme v týchto veciach konkrétne u nás v Skalici postúpili.

    Môžem povedať, že školstvo v takom stave, v ako sme ho dostali, čo sa týka materiálno-technického zabezpečenia od štátu pri decentralizácii, bolo v hroznom stave. Podarilo sa nám investovať, môžete si pozrieť na stránke mesta Skalice, že 50 miliónov za štyri roky sme v podstate za tri a teraz štvrtý rok ešte predpokladáme viacej investovali do naozaj budovania a zabezpečenia materiálno-technického zabezpečenia škôl. Tých 50 miliónov naozaj bolo pekne investovaných.

    Vytvárame prostredie, ale práve tu je otázka, aby sa riaditelia, pedagógovia nemuseli starať o to, či je kúrenie zabezpečené, či preteká strecha, ale naozaj sa starali o pedagogický proces a tomu slúži tento školský zákon, na ktorý všetci čakali. Tam sa vytvoria podmienky na to, aby kreatívne naozaj pedagógovia mohli pracovať a nie starať sa o to, či je pokosená tráva na dvore a či naozaj tečie do strechy, alebo nie.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán podpredseda vlády, musím povedať, že v takom krátkom čase toľko zavádzaní a neprávd som tu v tomto parlamente ešte nepočul a som z vás zhrozený. A poviem len niekoľko. ZUŠ-ky napriek nebohému Tóthovi, áno, prežili vďaka mne a fungujú, nezanikli. Rómovia, za môjho ministrovania boli zriadené školy, kde sa učí dokonca rómskym jazykom a boli vyškolení a pripravení, certifikovaní rómski učitelia v rómčine.

    Čo sa týka školského zákona, vy ste boli expertom strany SMER v minulom volebnom období a niekoľkokrát ste povedali, že dáte návrh zákona, nič sa neudialo a viete dobre, ak nebudete popierať pravdu, že som sa s vami stretol a dal som návrh vám, aby sme spolu pripravili niečo, jednoducho, aby to bolo priechodné, aby sme mali školský zákon. Nič som nedostal, nič sa neudialo.

    Pán podpredseda vlády pre vzdelanostnú ekonomiku, za dva roky na vašej internetovej stránke sa neobjavila jedna informácia, čo chcete v tej oblasti robiť až potom, keď som vás interpeloval. Áno, uznali ste to, beriem, ale dva roky ste premárnili. To len niekoľko prípadov. Ale, pán podpredseda vlády, dneska ráno som čítal Historickú revue, v ktorej ste vy v redakčnej rade, a musím povedať, že historikom ste asi dobrý, časopis je to výborný, ale ako podpredseda vlády myslím, že zlyhávate a chcem vám veľmi otvorene povedať, ako historik ste urobili v tejto chvíli jednu vec, ktorou ste zradili svoje historické krédo, pretože viete dobre, že historik má postupovať sine ira et studio. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Jozef Rydlo. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. V rámci faktickej poznámky mám iba dve pripomienky. Jedna je tá, že podporujem plne tú časť prejavu pána podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť, kde hovorí o potrebe učebníc garantovaných štátom. Jednoducho my si nemôžeme dovoliť luxus, aby v našom kultúrnom a civilizačnom prostredí boli používané učebnice, ktoré nemajú garanciu štátu. Už som v tejto snemovni povedal, Švajčiarska konfederácia má 23 či 26 školských systémov a každý kantón si žiarlivo stráži vlastné učebnice.

    A druhá vec, ktorú chcem povedať. Je potrebné, aby na Slovensku bol taký školský systém, že kto doňho vojde, vyjde z neho slovenský občan. Vo francúzskom školskom systéme tam vojde Číňan, Francúz, Slovák, Čiľan, Američan do prvej triedy základnej školy a na konci tejto školy vyjde z neho Francúz ovládajúci francúzsku štátnu reč. Je neakceptovateľné pre náš štát, aby sme mali občanov, ktorí neovládajú štátny jazyk. Plne chápem starosti aj starostlivosť štátu o národnostné menšiny, ale je neakceptovateľné, aby národnostné menšiny mali školstvo, v ktorom nie sú schopné sa naučiť štátny jazyk. Ak by som bol v Maďarsku, prvá vec, čo sa stane, naučím sa po maďarsky, pretože chcem komunikovať s okolím a uplatniť sa v spoločnosti, ktorá hovorí štátnym jazykom maďarským. Takýto príklad...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalší s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec József Berényi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán podpredseda vlády hovoril o tom, že študenti Univerzity Jánosa Selyeho neovládali slovenčinu.

    Pán podpredseda, ja som asi rok dozadu dostal pozvánku od tých študentov, aby som im prednášal v anglickom jazyku a pokojne som sa mohol dohovoriť v anglickom jazyku, pýtali sa ma otázky dobrou angličtinou. Neviem si predstaviť, že keď ovládajú angličtinu, skutočne že by neovládali slovenčinu. Debata sa začala tým, že sestry v Nových Zámkoch neovládajú slovenčinu, potom študenti na Univerzite Jánosa Selyeho, pán Rydlo už teraz hovorí o tom, že Maďari vo všeobecnosti neovládajú slovenčinu.

    Prosím vás, toto už je pomaly urážka maďarskej komunity na Slovensku, že neovládajú slovenčinu. Čo to je za výraz, že neovládajú, veď to nie je pravda. Možno, že určité regionálne rozdiely sú, samozrejme, že ťažkosti môžu byť v takých regiónoch, kde žije viac Maďarov, ale sú regióny, kde bez problémov už aj malé deti rozprávajú po slovensky a v ostatných regiónoch sa naučia v školách, som o tom presvedčený.

    Zase, pán podpredseda, ste hovorili o tom, že čo sa deje, aký je systém vo Fínsku. Tak, prosím vás, zase neporovnávajme neporovnávateľné. Vo Fínsku platí absolútna dvojjazyčnosť v tých regiónoch, kde žije švédska menšina. Však Švédi sa učia po fínsky a u nás, samozrejme, sa to nedeje, takže neporovnávajme neporovnávateľné veci. Menšinová politika v iných krajinách je iná ako na Slovensku, a to sa nedá porovnať takto priamo trošku manipulatívne. Takže rád by som vás poprosil, aby sme o tejto téme hovorili odborne, bez emócií a nenálepkujte celú komunitu z toho, že neovláda slovenský jazyk. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ferdinand Devínsky. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán podpredseda vlády pán Čaplovič, hovoril si o odvahe pána ministra. Ja som vo svojom vystúpení pri prvom čítaní ocenil politickú odvahu pána ministra, ktorá je naozaj veľmi vysoká, ale pri takomto zákone, ktorý bude ovplyvňovať a ovplyvňuje chod celej tejto krajiny nestačí len odvaha. Je k tomu potrebná aj vysoká odbornosť a kvalita. My tu máme pred sebou návrh zákona so 163 paragrafmi a s takmer 260 pozmeňujúcimi návrhmi zatiaľ, v laviciach už máme rozdaných ďalších asi 30, z ktorých 290 pozmeňujúcich návrhov väčšina prichádza z koalície. Je to znak dobre pripraveného zákona? To je to, čo chceme, aby sa od 1. septembra toho roku zhruba 900-tis. ľudí riadilo podľa takéhoto predpisu?

    Vieš uviesť kopu príkladov učiteľov, ktorí sú spokojní. Ale vieš uviesť aj takých a veľa príkladov takých ľudí, ktorí nie sú spokojní. Takých učiteľov, ktorí tvrdia, že to nestihnú a naozaj nie sú spokojní. To je prirodzené, lebo ľudia nemajú radi zmeny, ale je zrejmé aj to, že zákon, ktorý sa priamo alebo nepriamo dotýka oveľa viac ako milióna ľudí, ktorý rozbúri hladiny a ktorý nie je vnímaný veľkou časťou dotknutých, pozitívne nemôžete pustiť rok pred voľbami. Tomu ja celkom dobre rozumiem, a preto musí ísť teraz. Ale nakoniec to všetko odnesú žiaci a ja si nemyslím, že toto by mal byť cieľ tohto zákona. My sme, Dušan, spolu sedeli štyri roky v predchádzajúcom školskom výbore a na odborných veciach sme vždy vedeli dohodnúť. A ja pochybujem, že by si v tom čase súhlasil s takýmto nedopracovaným dokumentom, aby išiel do pléna. Ďakujem pekne.

  • Ďalej je prihlásený s faktickou poznámkou pán poslanec Béla Bugár. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán podpredseda vlády, vy ste tvrdili, že žiadate a fakticky tento návrh zákona to má zabezpečiť, aby v národnostných školách žiaci vedeli komunikovať v štátnom jazyku. Tu nenájdete žiadneho poslanca, a teraz hovorím o SMK, ktorý by toto nechcel. Také isté podmienky treba zabezpečiť každému. Ale si všimnite, že aj v školách s vyučovacím jazykom slovenským, ako sa naučia, povedzme, štátny jazyk tí, ktorí to majú ako materinský jazyk. Však predchádzajúce testovania žiakov 9. ročníkov, takzvané Monitory 9 z predchádzajúcich rokov dokázali, že v školách s vyučovacím jazykom menšín vedia žiaci lepšie spisovný jazyk ako v školách s vyučovacím jazykom slovenským. To sme si nevymysleli my, toto je testovanie žiakov, takže to jedna vec.

    Druhá vec, pán podpredseda vlády, ak budeme chvíľku počúvať, tak by som bol veľmi rád, keby ste si vypočuli túto vetu. Ako sa vyučuje cudzí jazyk v školách? Všimnite si tú metódu. Čo najviac komunikácie. A keď tu nás kolegovia vždy kritizujú, že my chceme, aby štátny jazyk sa vyučoval ako cudzí jazyk, no ako metóda cudzieho jazyka, lebo tam je najviac komunikácia a čo najmenej literatúry. My to nežiadame, ale treba používať takú metódu, aby si tí žiaci vedeli osvojiť komunikáciu. Nestačí vedieť len vybrané slová. Tu hociktorý poslanec SMK vie vybrané slová odrecitovať ešte aj dodnes, ale ja si myslím, že tá vôľa je, ale nemôžete hovoriť všeobecne, že Maďari na Slovensku neovládajú slovenský jazyk.

  • Posledným s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Ján Kovarčík. Nech sa páči.

  • Ja by som chcel pozitívne vystúpiť v prospech podpredsedu vlády a jeho príspevku, ktorý tu mal. Ľudová strana – HZDS v minulosti ako opozičná politická strana bola často pranierovaná za to, že podporovala a že sme podporovali reformné kroky Mikuláša Dzurindu. Často sme boli tým napádaní, dokonca sme boli spájaní – Mečiar sa dáva dohromady s Dzurindom a tak ďalej, ale boli sme presvedčení o tom, že zákony, ktoré boli v tej dobe prijímané, boli dobré a treba ich podporiť v prospech občanov Slovenskej republiky. Preto by som chcel vyzvať v tomto prípade opozičné politické strany, aby sa reálne pozreli na školský zákon.

    Ja by som sa chcel spýtať, kto má vlastne zabezpečiť rovnocennosť občanov Slovenskej republiky? Kto to má zabezpečiť, keď nie štát? Ja nemôžem súhlasiť s tým s kolegyňou, ktorá vystúpila za Stranu maďarskej koalície, ktorá tvrdí, že to je vec rodičov. To nie je vec rodičov. Vec rodičov je učiť materinský jazyk. To vám nikto neberie. To nikto neberie menšine. Ale musíme sa starať o to, aby občania boli rovnocenní na Slovensku, aby sa vedeli dohovoriť slovenským jazykom a nehnevajte sa, kolegovia, ja som z Nitry, často chodím do južných okresov a rád zoberiem hociktorého z vás do auta a pôjdeme po obciach a budeme sa detí, malých detí, ktoré idú zo školy pýtať na niečo, kde je nejaký obchod alebo čo, vám nebude vedieť odpovedať po slovensky. To sa s nami nedohadujte, jednoducho nevedia deti po slovensky, a preto ich treba v školách štátny jazyk učiť. To je úplne... (hlasy z pléna), ja sa pán Bugár, my sa veľmi dobre poznáme, ja zoberiem auto, sadneme si do auta a pôjdeme sa previezť po južných obciach (hlas v sále)...

  • Poprosím o pokoj, vystupuje poslanec s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • ... ja vám garantujem, že deti neovládajú slovenský jazyk. Takže len toľko. Ďakujem.

  • Reagovať na rečníkov môžete, pán podpredseda, odtiaľto. Pán podpredseda vlády chce využiť ešte dve minúty reakcií na faktické poznámky. Skúste mu zapnúť, prosím vás, mikrofón pri jeho pulte vedľa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem aj ospravedlniť, zostal by som tu aj na ďalšie rokovanie, ale musím ísť na rokovanie vlády, kde predkladám materiály. Chcel by som naozaj niektoré veci v krátkosti vysvetliť v tých dvoch minútach, ktoré sú mi dané.

    Predovšetkým pán Ivančo, súkromné centrá voľného času v základných umeleckých školách, v materských školách, ktoré boli v originálnych kompetenciách. Urobila sa zásadná chyba, a to vy veľmi dobre viete, že tie boli financované cez ministerstvo financií a ministerstvo školstva priamo zo štátu a tie školy, ktoré boli v originálnych kompetenciách miest a obcí boli financované z rozpočtu obcí. A preto vznikla situácia, že sa to preklopilo a že väčšinou nám vznikali nové a nové súkromné školy. Však si to priznajme, že takým to bolo len preto, aby si ušetrili peniaze obce často, a ja to poviem úprimne, ja som to povedal aj pánu Sýkorovi, aby sa to preklopilo. Toto bol problém, ktorý sa musíme snažiť, samozrejme, riešiť.

    Ja nebudem reagovať na pani Rosovú, pretože naozaj tie analýzy, ktoré mám a sú porovnávacie, samozrejme, hovoria aj o Holandsku, ale ja hovorím o tých najlepších číslach, ktoré sú práve v severských krajinách.

    A keď už hovoríme o tom, čo hovorila pani Biró, že sa niečo centralizuje a že o žiakoch má rozhodovať rodič, nuž tak potom naozaj zabaľme sa a nech rodičia potom aj učia, ak má takýto prístup byť realizovaný. Myslím si, že cesta napríklad vo Veľkej Británii, kde sa niektoré veci začali centralizovať, je správna, pretože im padalo školstvo v regiónoch a museli zachovať isté štátne štandardy a štátne záujmy v tejto oblasti, ktoré zvýšili na tých 60 až 70 %.

    Ak som hovoril, nehovoril som o Fínsku, hovoril som o Švédsku. Ak som hovoril o úradnom jazyku, o užívaní úradného jazyka, nehovoril som to v súvislosti s tým, ale hovoril som o počte hodín, ktoré sa tam učia, a pán Haberly, štátny sekretár to jasne zadefinoval.

  • Dostal druhú minútu. Pani kolegyňa, sledujeme to spoločne, dostal ešte jednu minútu. Ďakujem, pán podpredseda. Chcel by som teraz, poprosím o pokoj v rokovacej sále. Pred vystúpením pána podpredsedu vlády bol posledný vystupujúci prihlásený do rozpravy písomne pán poslanec Lipšic, a preto teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona ústne. Čiže do rozpravy sa hlásia pán poslanec Jaroslav Ivančo, Monika Smolková, Anna Szögedi, Martin Fronc, Katarína Cibulková, ešte pani Ľudmila Mušková. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo má pán poslanec Jaroslav Ivančo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Vážený pán podpredseda vlády, pani spravodajkyňa, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som povedal pár vecných, chcem to zdôrazniť, pár vecných pripomienok k predloženému zneniu školského zákona.

    Samozrejme, keďže sa tu odohráva aj veľká politika okolo školského zákona, tak si dovolím, pán minister, aj pár politických viet. V prvom rade sa vás chcem spýtať, či si myslíte, že sa vyjasní nad slovenským školstvom? (Smiech). A dneska sa nám nejako nedarí. Takže myslím si, že ste mali a hráte v poslednom alebo záverečnom kole o veľkú šancu zapísať sa do histórie ako veľký reformný minister slovenského školstva.

    Dokonca si myslím, že hráte o veľkú šancu zapísať sa do histórie tohto volebného obdobia ako najreformnejší minister s tým, že vláda pristúpila k mnohým, často kritizovaným veciam zo strany vtedy ako opozičná strana, v podstate strana SMER, tak teraz sa niektoré veci nedejú. Vaše pozitívne body sú v tom, že skutočne máte záujem predložiť nový školský zákon a bojujete oňho. Zdá sa však, že to, čo prebieha, diskusia či už v médiách, alebo v parlamente, poukazuje na to, že náš optimizmus, ktorý sme zdieľali pri prvých tézach, že príde nový školský zákon, postupne vyprcháva a mení sa až na pesimizmus.

    Pán minister, podľa môjho názoru zákon má jasné chyby, vecné chyby, ale máme mnoho skrytých komplikácií a v zásade neprináša to, čo sme od neho očakávali, pretože neprináša delegovanie kompetencií, neprináša nový priestor pre školy, neprináša nové definovanie znalostí, ktoré majú mať žiaci, ale snaží sa v podstate udržať a posilniť dokonca štátnu pozíciu vo vzdelávaní. Som teda presvedčený, že neprekonáva to, čo sme od neho očakávali a v reakcii na pána podpredsedu vlády som povedal, my nehovoríme, že zákon netreba, alebo že je celkom zlý. My hovoríme, že je až príliš štandardný, a tým málo moderný. Kľúčové oblasti, ktoré nám chýbajú, v ktorých chýba nová vízia v školskom zákone je, pomenujem ich v pár zarážkach.

    Podľa mňa chýba jasná vízia vo vyučovaní cudzích jazykov. Síce máte tam vetu, že chcete vyučovať dva cudzie jazyky, ale myslím si, že na to nie sme pripravení, nemáme na to ani ľudí, a preto nerozumiem dosť dobre tomu, prečo si nedáme jasný cieľ vzdelávať, poriadne vzdelávať aspoň v jednom cudzom jazyku, a to v tom najrozšírenejšom. V tom, ktorý potrebujú všetci, a to je v anglickom jazyku tak, ako to budem navrhovať aj vo svojom pozmeňujúcom návrhu. Mám taký pocit, že do tvorby obsahu sme sa dostali len tak, že v podstate sa to skončí na premenovaní učebných plánov, učebných osnov na školský vzdelávací program, a tak z veľkého rachotu nastane istá neistota, možno až zmätok to, čo sa bude diať v školách.

    Ďalšia vec je, že podľa môjho názoru nakoniec to bude aj veľmi neefektívne, pretože síce sa tu rôznia názory, že aká to zmena bude, ale podľa môjho skromného názoru to až taká veľká nakoniec v školách zmena nebude, pretože učitelia vedia a riaditelia škôl zvlášť vedia sa prispôsobiť aj akokoľvek dobre mysleným novým trendom v realite a v praxi si to vedia prispôsobiť na takzvaný svoj obraz.

    Chýba odvaha dať peniaze školám a vyvolať tak tlak na dopyt a otvorenie istého tlaku na dopyt po učebniciach. Možnože nie celkom učebnice by nemali byť neschválené ministerstvom školstva, ale podľa môjho názoru by mali mať možnosť si ich zakupovať školy a aj preto, že majú tvoriť vlastné obsahy vyučovania, vlastné vzdelávacie programy. Ale majú málo peňazí na ten nákup učebníc. Ako povedal jeden zamestnanec ministerstva školstva, pri učebniciach vám ide, citujem, „o zachovanie pokoja“.

    Obrovským prekvapením a musím povedať, že negatívnym prekvapením je pre mňa to, že sa zachovali naďalej tradičné formy hodnotenia. Neskôr vám prečítam jedno hodnotenie žiaka z anglickej základnej školy v meste Bowling a sami si budete môcť vytvoriť obraz o tom, či to hodnotenie bolo pre vás jasné a čitateľné a dostali ste z neho informáciu o kvalite daného žiaka alebo nie.

    Som presvedčený, že hodnotenie, ktoré sa zachováva v návrhu zákona, nebude mať výpovednú hodnotu aj naďalej pre žiaka, učiteľa a rodiča, ani pre porovnávanie jednotlivých škôl medzi sebou a práve v tomto zmysle v obsahu a v hodnotení som čakal, že kurikurálna rada, ktorú chcete zriadiť, bude mať omnoho širšie kompetencie. Opakujem, vstupovať do obsahu, možno až schvaľovať a navrhovať obsah, ale aj navrhovať modely hodnotenia, aby to nezostalo len pri striktnom známkovaní. Som presvedčený, že kurikurálna rada by to, keďže by mala byť menovaná z odborníkov, dostatočne vedela zvládnuť a napojiť celý obsah alebo novú formuláciu obsahu vzdelávania na už existujúce vzdelávacie štandardy, ktoré podľa môjho názoru sú v navrhovanom zákone trošku v úzadí.

    Nič nové podľa mňa neprináša tento zákon ani v ukončovaní štúdia v tom zmysle, že by tam boli zakomponované prvky, ktoré boli mnohokrát aj kritizované, ale mám taký pocit medzi riadkami toho zákona, že si trošku chceme aj zjednodušiť to ukončovanie štúdia. Nemyslím si, že to je celkom správne, pretože tí naši absolventi, ak chceme mať nejakú kvalitu, sa budú musieť aj na nejakom relevantnom fakte, na nejakom objektívnom hodnotení, centrálne zadanom možno testovaní vedieť aj porovnávať.

    Podľa môjho názoru sa chybne alebo s chybami definujú školské zariadenia. Táto definícia prinesie komplikácie hlavne pre školské zariadenia, ktoré sú teraz zriaďované obcami a mestami ako originálna kompetencia a mnohé nariadenia, osobitne § 140, a zmeny, ktoré chcete robiť v ods. 2 prinesú podľa mňa komplikácie vo výkone kompetencií, pretože treba si uvedomiť, že školská jedáleň je dnes majetkom obce. Celé jej zariadenie je majetkom obce. A po prvotných komplikáciách obce už do toho investovali nejaké peniaze. A oni chcú, a je to prirodzené, aj mestá, aj obce, aj samosprávne kraje chcú mať aj nejaký prínos z tohto majetku a viete, odvolávať sa na hygienické normy, ktoré sú v školských zariadeniach, je trošku podľa mňa vágne, pretože tam nie sú žiadne podstatné rozdiely pri školskom zariadení ako školskej jedálni a pri každom ďalšom reštauračnom zariadení, keď to tak chcete počuť.

    Myslím si, že cez prázdniny by sa pokojne mohli využívať školské jedálne nielen pre žiakov zamestnancov a tak ďalej, ale aj pre širšiu verejnosť, a myslím si, že by to bolo prínosom pre školu, pretože by ten zriaďovateľ vedel ďalšie peniaze posunúť na činnosť takejto školskej jedálne, pretože dnes dostáva školská jedáleň peniaze na jedno hlavné vydané jedlo od zriaďovateľa, a pokiaľ nevydá jedno hlavné jedlo cez prázdniny, tak musí si za tých desať mesiacov obrazne povedané vo vzťahu k zriaďovateľovi zarobiť. No tie dva mesiace, cez ktoré funguje školské zariadenie a školská jedáleň.

    Paradoxne musím povedať, že tým, že veľmi málo, alebo len tým jedným § 48 vstupuje tento zákon do odborného vzdelávania a už som plný očakávania, čo prinesie nový zákon o odbornom vzdelávaní, tak paradoxne si myslím, že po prvom pohľade na štátny vzdelávací program, čo sa týka odborného vzdelávania prináša najväčšie zmeny v odbornom vzdelávaní práve celý komplex navrhovanej akože reformy, pretože po tom prvom pohľade som zistil, že odborné školy budú mať pomerne slušný manévrovací priestor pri definovaní odborných predmetov, pri zadávaní počtu hodín. A to pokladám za veľké pozitívum, len dúfam teda, že ten zákon o odbornom vzdelávaní nám to zase nezoberie.

    Treba teda len dúfať, že to nebude opäť nejaká zmena, ktorá by priniesla negatívne poznatky a chcem vás vyzvať aj k tomu, aby zákon o odbornom vzdelávaní aj v súvislosti s tým zákonom priniesol väčšie možnosti vstupu zamestnávateľov aj vstupu možno súkromnému investorovi, keď viem, že v koalícii sa pojem súkromno dosť negatívne hodnotí, ale myslím si, že treba do odborného školstva už aj priamo povedané súkromný kapitál a možnosť, aby tam do toho mohli vstúpiť.

    Dúfam, že dva zákony – odborné vzdelávanie a tento zákon budú aj vzájomne korelovať a že nebudú sa navzájom vylučovať, pretože v odborných školách by mohol vzniknúť z toho veľký chaos, aby sa všeobecnovzdelávacie predmety riadili štátnym vzdelávacím programom terajším podľa školského zákona a odborné predmety aby išli podľa nového zákona.

    Veľmi nemilo ma prekvapili zmeny v zákone o financovaní a štátnej správe v školstve, ktoré podľa mňa vyvolávajú jasnú tendenciu k štátnemu centralizmu a k štátnemu riadeniu škôl a myslím si, že sa málo vníma to, že školy sú už po prenesených kompetenciách na mestách a obciach a prístupy v pohľade na dodržiavanie zákonov a noriem, ale aj v odmeňovaní úspešných žiakov sú podľa mňa, nehnevajte sa za tento výraz, ale až absurdné. Pretože dať odmenu úspešnému žiakovi z verejnej školy, ktorá je vedená obcou alebo samosprávnym krajom a odmeniť túto školu a nedať takúto možnosť zo zákona inému zriaďovateľovi, či už je to cirkevná, alebo súkromný zriaďovateľ, skutočne pokladám za absurdné, pretože tam ide o žiaka, ten žiak je alebo nie je úspešný.

    A v podstate z pohľadu z ministerstva by malo byť jedno, z ktorej školy tento žiak vyšiel, ale oceňujeme to, že škola mala úspech a každý úspech je založený na individuálnom, na niektorej individualite žiaka. Preto hovorím, pokladám to až za takú absurdnú vec, že len teda verejné školy za mimoriadne výsledky žiakov. Pritom hovoríme o tom, že slovenské školstvo potrebuje úspech, tak som presvedčený o tom, že každý žiak slovenský, maďarský alebo aký, jeho úspech je založený na tom, že je tam aj kvalitné vzdelávanie v danej škole.

    Zákon o výchove a vzdelávaní teda nenapĺňa očakávania podľa mňa, celospoločenskú potrebu a minister to v podstate priznáva, pretože hovoríte, že od septembra sa nezačne úplne po novom. Tak to bolo, myslím, v poslednom rozhovore v Hospodárskych novinách, že od septembra sa teda nezačne úplne po novom a do života pôjde teda norma podľa mňa náročná, kostrbatá a plná nejednoznačnosti, ktorá ešte v mnohých prípadoch okliešťuje jednotlivé subjekty školského systému a bude hlavne podľa môjho názoru bičom školských inšpektorov, ktorí prinesú do školy podľa môjho názoru až strach a neistotu a som hlboko presvedčený, že bude negatívne pôsobiť na celkovú klímu v slovenských školách.

    Poďme teda bližšie na jednotlivé ustanovenia, ako som povedal, ktoré podľa mňa vyvolávajú vnútorné rozpory až chyby. Určite chcete počuť niečo o školskom alebo štátnom vzdelávacom programe. Myslím si, že tento termín, a opakujem slovo termín, sa tam dostal ako jeden z tých moderných prvkov, no, žiaľ, musím konštatovať, že obsah tohto pojmu, tohto termínu, bohužiaľ, na škodu veci nedostal aj náplň. Model tvorby vzdelávacieho programu v podstate zostáva deklarovaný v tej priemernej 30-percentnej slobode škôl, v tej priemerne 30-percentnej voľnosti, ale tu chcem zdôrazniť, keď som to dobre pochopil, že v 30-percentnej voľnosti, ale v celom rozsahu vzdelávacieho programu.

    Chcem vám pripomenúť starý zákon č. 29/1984 Zb., ktorý vyriešil voľnosť, ktorá sa dnes ukázala tým, že vznikli alternatívne učebné plány na gymnáziách, a tiež je to v rozsahu 30 %, ale v každom ročníku, a tá voľnosť 30 % tvorby vzdelávacieho programu podľa starého zákona bola vyriešená jediným jedným paragrafom, § 39, kde je napísané, že v školách sa vyučuje podľa učebných plánov a učebných osnov, ktoré vydáva ministerstvo školstva.

    Komunistom na 30-percentnú voľnosť stačila jedna veta. A hovorím, vznikli alternatívne učebné plány na gymnáziách a priniesli v podstate novinku na gymnáziách a priniesli aj to, že jednotlivé gymnáziá sa začali profilovať.

    Čo je krásne, že terajší zákon síce v dvoch paragrafoch hovorí o štátnom a školskom vzdelávacom programe, ale v podstate nevstupuje do tejto deklarovanej voľnosti. V § 9 ods. 6 sa hovorí, že učebné osnovy si vytvorí škola sama. No v § 11 ods. 4, to je pedagogická dokumentácia, sa hovorí, že pedagogickú dokumentáciu uvedenú v ods. 3 písm. a) až písm. f), pričom písm. c) sú učebné osnovy už vydáva ministerstvo školstva. Bude to treba pozrieť, pretože je to nejednoznačnosť.

    A pýtam sa teda. Kto v konečnom dôsledku vydá učebné osnovy pre školský vzdelávací program? Ministerstvo školstva alebo škola, pretože z toho, čo som citoval, je to nejednoznačné. Inak povedané, sloboda sa začala v deviatom paragrafe, keď to tvoria školy, ale skončila sa v jedenástom paragrafe, kde už to tvorí ministerstvo školstva. Nikde inde okrem § 9 sa nepredpokladá, aby učebné osnovy tvorila škola. Ak štát garantuje 70 % učiva a ministerstvo vydáva štátny vzdelávací program, pritom zriaďuje orgán ako kurikulárnu radu, chýba mi, že v duchu tohto zákona kurikulárna rada nie je spomenutá ani pri texte paragrafov týkajúcich sa štátneho vzdelávacieho programu.

    Som presvedčený o tom a už som to povedal, že kurikulárna rada, to je kľúčový zmysel, aby mohla vstupovať do znenia štátneho vzdelávacieho programu a skutočne neviem, prečo sa to tam nedostalo. Smutné je to, že návrh štátneho vzdelávacieho programu je vlastne len lepšie rozpísaný terajší učebný plán. No smutné je aj to, že školy majú základný dokument školský vzdelávací program, ale možnosť meniť a ísť mimo rámca štátu, mimo štátneho obsahu vyučovania by si ho mala robiť škola sama a osobitne by to malo byť vtedy, ak sa chce škola napríklad venovať svojej profilácii a má to dokonca povinnosť zo školského vzdelávacieho programu, kde má definovať svoje zameranie.

    Ako potom chceme riešiť ustanovenie o prijímacom konaní, keď si školy vytvoria svoj vlastný školský vzdelávací program, ale následne im ministerstvo povie, z akých predmetov sa bude robiť na danú školu prijímacia skúška. Myslím si, že tam by sa mohla využiť kurikulárna rada, ktorá by definovala vzdelávacie oblasti pre jednotlivé typy a druhy škôl a školy samy by si v rámci svojho zamerania, svojej profilácie určili podmienky prijatia na tú ktorú školu vrátane výberu predmetov alebo obsahu prijímacej skúšky, ak to chceme počuť. Osobitne by sa tak hovorím škola mohla venovať jazykom, mohla by sa venovať osobitne matematike, mohla by sa venovať možno aj viac odborným predmetom. Mohli by robiť napríklad psychologické testy.

    Vznik školských vzdelávacích programov podľa terajšej vyhlášky a v zákonnej podobe sa teda naplno prejavilo v § 11 pochopením medzi terajšou vyhláškou a školským vzdelávacím programom, keď základným pedagogickým dokumentom na moje počudovanie nie je školský vzdelávací program. Pritom medzi základnú pedagogickú dokumentáciu ste zaradili učebné osnovy, učebné plány a ďalšie náležitosti v podstate školského vzdelávacieho programu. Myslím si, že je to zbytočne byrokratické, § 11 hovorím teraz. Ale mohol byť definovaný ako pedagogická dokumentácia.

    Teda príde inšpektor do školy a keď mi povie, že mám predložiť pedagogickú dokumentáciu, predložím školský vzdelávací program alebo nie? Áno. No, nie je to také jednoznačné. Je tam definovaný napríklad aj plán výchovno-vzdelávacej činnosti. V starom ponímaní plán výchovno-vzdelávacích činnosti je v terajšom ponímaní podľa môjho názoru školský vzdelávací program. Ustanovenie teda o pláne výchovno-vzdelávacej činnosti je tam úplne zbytočné. Máme tam ešte plán práce školy. Potom sa pýtam. Aký rozdiel bude medzi plánom výchovno-vzdelávacej činnosti, plánom práce školy a ešte aj školským vzdelávacím programom. Podľa môjho názoru úplne zbytočná prebyrokratizovanosť v tomto paragrafe.

    A to ešte v spoločnej správe máme návrh, myslím, že je to bod 13, že pedagogickou dokumentáciou sú ešte, aj citujem „tematicko-výchovno-vzdelávacie plány jednotlivých vyučujúcich predmetov“. No už podľa môjho názoru je to skutočne nonsens, aby ešte aj každý učiteľ povinne musel inšpektorovi predložiť časovo tematický plán alebo tematický plán výchovno-vzdelávacieho procesu.

    Ja som presvedčený o tom, že toto je vecou zamestnávateľa, ktorý dokáže odkontrolovať svojho zamestnanca, či v danej vyučovacej jednotke dokáže ten obsah žiakovi podať a čomu tam podáva a nie je už to vecou ďalšej zložky, aby kontrolovala pedagogickú dokumentáciu ešte aj učiteľovi.

    V § 11 ods. 10 písm. e) je podľa môjho názoru chyba, pretože individuálne začlenený žiak by sa mal podľa znenia zákona riadiť výchovno-vzdelávacím programom, čo v § 5 ods. 2 písm. b) máte, že je to výchovný program. Je to legislatívna skratka. Myslím si, že by to bolo treba opraviť, pretože individuálne začlenený žiak, on sa neriadi výchovným programom, ale vzdelávacím programom. Takže toľko k tomu.

    Predkladatelia, ako som povedal, podľa mňa nepochopili celkom zmysel ani podstatu učebnice ako učebného materiálu a čarovné je, že školám sa deklaruje síce sloboda v tvorbe obsahu, ale ten obsah musí vychádzať zo štátom garantovanej učebnice. A pritom hovoríme o regionálnych vplyvoch, o pôsobení zamestnávateľov v školách, potom aby aj rodičia mohli vstupovať do obsahu, ale to všetko sa bude nakoniec odvíjať od učebnice, ktorá je centrálne zadaná.

    Predložím pozmeňujúci návrh o chvíľu, v ktorom chcem vyriešiť aj iné učebné texty ako učebnice. Dnes je, samozrejme, aj negatívny vplyv internetu a multimédií, ale som presvedčený o tom, že v školách by sa mali z hľadiska zákona už začať využívať viac aj tieto učebné zdroje a hlavne, ako som povedal, keďže tento zákon je pomerne silno konštituovaný pre inšpekciu, tak som presvedčený o tom, že by sa aj ten učiteľ mohol brániť tým, že má v zákone možnosť použiť multimediálnu učebnú pomôcku a koniec koncov už je to tak moderné, že by to až nemalo byť v tom zmysle, že nebude to vôbec v zákone.

    Pánovi ministrovi len otázka. V odborných školách, hotelových akadémiách budeme hovoriť o ukončovaní štúdia. V odborných školách, konkrétne hotelových akadémiách je päťročné štúdium, študijný odbor hotelová akadémia. Už päť rokov školy žiadajú jednu učebnicu. Volá sa to Technológia prípravy pokrmov a druhá učebnica je Technika obsluhy. Päť rokov, žiadna odborná škola, hotelová akadémia túto učebnicu na školu nedostala. Pritom je to schválená učebnica ministerstvom školstva. Pýtam sa, či to nebude aj takto vyzerať po novom. Že učebnice síce budeme mať schválené, ale v konečnom dôsledku ich školy na školu nedostanú. Nemáme ako im dať, pretože päť rokov tie školy to objednávajú a päť rokov AD-Rem, organizácia, ktorá to má zabezpečovať, päť rokov Adrem učebnice nedodal.

    Takže pýtam sa, ako to bude vyzerať neskôr s učebnicami? Zbytočne sa podľa mňa vymyslel aj doklad a budeme sa baviť o vstupnom vzdelaní a doklad o absolvovaní materskej škôlky. Tento doklad je bezcenný, nepoužiteľný, a to dieťa síce s ním príde domov po skončení materskej škôlky, ale v tej chvíli ani rodičia nebudú vedieť, kde ho dali, pretože im v živote nebude potrebný.

    Osobitne kostrbato a už to tu bolo spomínané sa definuje v § 16 pri stupňoch vzdelania základná škola a základné vzdelávanie. Navrhnem v pozmeňujúcom návrhu, aby základné vzdelávanie bolo definované ako prvý stupeň základného vzdelania a druhý stupeň základného vzdelania, lebo to kopíruje aj váš návrh, keď základná škola je organizovaná na prvý a druhý stupeň. Vysvetlite mi, prečo sa tam dostal pojem nižšie stredné vzdelanie, keď je to základná škola, a opakujem, je to aj v súlade s medzinárodnou klasifikáciou ISCED, že je to basic a sekundárny stupeň, sekundárny basic druhý stupeň základného vzdelávania.

    Tretia časť § 27, už tu často spomínané spájanie škôl. Viem, že je odborné stanovisko ministerstva školstva, že je to riešené v § 20 zákona o štátnej správe v školstve, ale tento paragraf umožňuje spájať školy rôzneho druhu a typu a potom nerozumiem, prečo v § 27 ods. 4 tohto návrhu sa ešte osobitne zdôrazňuje spájanie materskej a základnej školy splynutím do jedného právneho subjektu. Buď zvolíme prvý prístup, že to bude len v zákone o štátnej správe v školstve a potom to vynechajme v tomto zákone, alebo ak teda máme prístup, že to máme v štátnom zákone, v zákone o štátnej správe v školstve, tak to dajme do tohto zákona, ako to navrhujem ja, že možno spájať školy rôzneho druhu a typu splynutím do jednej právnickej osoby.

    V tom návrhu v bode 35 spoločnej správy je ale dôležitá druhá veta. Tá druhá veta hovorí, že na školy takto splynuté pri riadení výchovno-vzdelávacieho procesu sa vzťahujú príslušné ustanovenia pre jednotlivé druhy škôl, pretože teraz to vyriešené nie je.

    Zaujímavé sú ustanovenia o počte žiakov a tu si myslím, že je kľúčová nerovnosť v prístupe. Totižto pri materskej škole je ustanovenie, že sa môže zvýšiť počet žiakov o troch. Pri základnej škole a pri strednej škole to chýba.

    Včera bol predložený pozmeňujúci návrh na prechodné obdobie do školského roku 2011/2012, ale pýtam sa, čo bude potom, keď sa do obce prisťahuje jedna rodina, obec bude mať zriadenú školu, v tej škole bude maximálny počet žiakov v danej triede a neexistuje zo zákona výnimka, ani aby toho jedného žiaka umiestnili do tejto základnej školy. Navrhujem to vo svojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý neskôr prečítam, aby bola možnosť po súhlase Štátnej školskej inšpekcie, po súhlase zriaďovateľa a návrhu riaditeľa školy po prerokovaní v rade školy možnosť zvýšiť počet žiakov. Dal som tam kompromisný návrh o dvoch, ale hovorím, bude sa to riešiť po prechodnom období a bude sa to riešiť skutočne vo výnimočných prípadoch, pretože takto sa môže stať, že ten jediný žiak školy z obce, kde sa tam prisťahuje, bude musieť chodiť do nejakej inej školy, lebo takáto možnosť v zákone nie je a prechodné ustanovenie je časovo obmedzené. A opakujem, neviem, prečo to potom v materskej škôlke možnosť je, ale v základnej a strednej škole táto možnosť nie je.

    Osemročné gymnáziá. Osemročné gymnáziá, riešenie vyberania žiakov cez numerus klauzus 5 % populácie sa mi, poviem pravdu, veľmi nepáči a poviem aj prečo. Dnes myslím, že máte vo vláde správu o rómskej situácii a ráno bolo medializované, že napríklad spišský región je región s najväčším počtom rómskej národnosti. Košický kraj, Prešovský kraj majú omnoho väčšie, omnoho väčšie zastúpenie ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia, omnoho väčšie zastúpenie rómskej populácie a takisto na Prešovský, Košický kraj, ako aj na Bratislavský by sa vzťahovala klauzula o 5 % na osemročné gymnáziá. Myslím, že by to zakladalo skutočne obrovskú nerovnosť, preto navrhujem v pozmeňujúcom návrhu riešiť to tak, ako to spomínala moja kolegyňa, riešiť to cez centrálne testovanie žiakov 5. ročníka a po centrálnom testovaní žiakov 5. ročníka budú mať možnosť ísť na osemročné gymnáziá len tí, ktorí sa umiestnia v prvom decile celoslovenských výsledkov, ale chceme zabezpečiť kvalitu, chceme zabezpečiť výber na osemročné gymnáziá, aby boli kvalitné. Tak budú elitné, ale my chceme aj elitné. Ale to nie je prvý decil, veď aj ostatní sú kvalitní žiaci.

    Úplným sklamaním je podľa mňa hodnotenie, a teraz nastal čas, keď vám chcem prečítať to hodnotenie z bowling primary school. Je to ústne hodnotenie, ktoré je spojené aj so známkovaním. Vybral som si len niektoré state a žiak sa síce volá inak, ale môžeme ho pomenovať aj žiak, meno žiaka Ján.

    Ján má písaný prejav, veľmi dobré myšlienky má niekedy problém vyjadriť spisovnou angličtinou, chyby robí najmä v gramatike, no časom a precvičovaním je možné tento problém odstrániť. Zvlášť usilovne pracoval v oblasti tvorivého písania, len tak ďalej Emil. To je ústne hodnotenie časti písaný prejav.

    Anglický jazyk. Emil rozvíja svoje schopnosti a sebaistotu, zapája sa do diskusie so svojimi spolužiakmi, osobitne v prípadoch, keď má vedomosť o danom probléme. Obyčajne pozorne počúva, no niekedy má problém s udržaním pozornosti.

    Čítanie. Čítali sme rôzne typy textov vrátane tradičných príbehov poézia a správa. Ján vie s pomocou rozprávať o rozdieloch, číta texty. To všetko je ale v závere hodnotené známkou na úrovni stupňa dobrý. Myslím si, že je to aj kvantifikácia, to je to číselné vyjadrenie, ale súčasne dáva možnosť aj slovného hodnotenia a táto informácia o tomto hodnotení je určite lepšia pre rodiča, ktorý má záujem na tom, aby vedel vychytať chyby svojho dieťaťa, aby ho vedel ďalej viesť na svojej vzdelávacej ceste, aby mu vedel pomôcť, v čom to žiak potrebuje. Pritom je to žiak 6. ročníka.

    Úplne pekne napríklad hodnotenie prírodných vied. Emil začína navrhovať riešenia, ako sa myšlienky dajú overiť a aké typy meraní je nutné vykonať, ale niekedy mu chýba sebaistota. Vie vyvodiť logické predpoklady a používať jednoduché texty na získanie informácií. Výsledky prezentuje úhľadným a usporiadaným spôsobom, ale je potrebná väčšia samostatnosť. Neprestáva ju skúšať. Takže myslím si, že nič nám nebránilo, aby sme do § 58 dali možnosť aj slovného hodnotenia pre vyšší stupeň, ako to skončilo len pri 1 – 4.

    Ďalšie problematické ustanovenia sa nachádzajú v § 73 ods. 2, ale opäť to súvisí so študijným odborom napríklad hotelová akadémia, keď v tomto odseku máte napísanú vetu. „Žiak môže konať záverečnú skúšku, ak úspešne ukončil presne posledný ročník vzdelávacieho programu.“

    Podľa § 16 pri stupňoch vzdelania máte ale odsek, kde žiak môže získať niektorý zo stupňov vzdelania úspešným absolvovaním jeho ucelenej časti. Práve pri hotelových akadémiách žiaci po treťom ročníku mohli robiť záverečnú skúšku v odbore kuchár – čašník, keď splnili podmienky. Jednou z podmienok bolo napríklad absolvovanie 1 500 hodín praxe. Celkom ma milo potešilo, že máte to riešené, treba objektívne dodať, máte to riešené v štátnom vzdelávacom programe, túto možnosť pri odbornom vzdelávaní, len myslím si, že môžu nastať komplikácie vo výklade, pretože v zákone je táto veta: „Žiak len vtedy môže konať záverečnú skúšku, ak má ukončený posledný ročník.“ Ale žiak tretieho ročníka hotelovej akadémie posledný ročník ešte nemá ukončený, on bude ešte do 5. ročníka pokračovať v štúdiu, i keď nie všetci. Takže bolo by to podľa mňa treba nejakým spôsobom vyriešiť.

    Odmeny predsedov § 90 ods. 11. Okrem toho, že podľa poslednej vety výška odmeny predsedu školskej komisie, a to si, prosím vás, poriadne pozrite, výška predsedu školskej komisie a jej členov je, citujem presne ustanovenie, „najmenej 10 korún a najviac 40“. To nemyslíte vážne, že predseda školskej komisie dostane 40 korún za maturitnú skúšku. Chýba tam totiž ustanovenie, čo je v predchádzajúcej vete, že za každého odskúšaného žiaka. A to vás poprosím, si to pozrite, lebo môže nastať s tým problém a myslím si, že 40 korún za maturitnú skúšku je smiešne málo.

    Problém tohto ustanovenia, tohto paragrafu je aj v tom, že máte tam presne stanovené sumy za maturitné skúšky, za činnosti súvisiace s maturitnými skúškami, dokonca ešte aj školy, koľko dostanú za to, že budú mať náklady so zastupovaním zamestnancov, ktorí odídu na maturitnú skúšku. Všetko je o. k. Ale pýtam sa, prečo presné sumy v zákone, to znamená, že po zavedení eura, keď nám tu hrozí zvýšenie cien, budeme novelizovať celý zákon len preto, keď chceme pridať predsedom školských maturitných komisií? To budeme sedieť v parlamente a robiť takúto jednoduchú úpravu? To podľa mňa sa nedá vyriešiť nariadením vlády alebo vyhláškou?

    Čarovné na tejto veci je ale aj to, že v spoločnej správe v bode 36 je text: „Vypúšťa sa najmenšia hranica 50 Sk ako úhrada za pobyt dieťaťa v materskej škole, čo nesúvisí síce s maturitnou skúškou, ale počúvajte dobre odôvodnenie: „Sumy uvedené v Sk sa vypúšťajú aj z dôvodu zavedenie eura.“ Je zaujímavé, že pri materských školách sa 50 korún vypúšťa, lebo dôvod je zavedenie eura a predsedovia maturitných komisií dostanú 40 korún, ale z dôvodu zavedenia eura sa tento paragraf nevypúšťa. To navrhli koaliční poslanci vo výbore. Obrovský zmätok.

    Podľa § 2 sa na účely zákona rozumie žiakom, citujem, „osoba zúčastňujúca sa na výchovno-vzdelávacom procese v základnej škole, strednej škole a tak ďalej. Dieťaťom sa na účely tohto zákona rozumie osoba pred začatím plnenia povinnej školskej dochádzky, fyzická osoba, ktorá vystupuje vo vzťahu k zákonnému zástupcovi, alebo ktorá sa priamo nezúčastňuje výchovno-vzdelávacieho procesu v škole“.

    Paragraf 114 a § 117 sú ustanovenia o školských zariadeniach. Neviem, kto písal tieto paragrafy, ale nie je tam jediné, jediné slovko o tom, že školské zariadenie je pre žiaka. Tam sa vždy len operuje s pojmom dieťa a dieťa je predsa ten, kto ešte ani do školy nechodí. To nie sú výbory, to je návrh zákona, pozor. Tak sa to nevyčistilo a bude s tým problém. Osobitne vo výchovnom poradenstve, výchovný poradca pôsobí na školách, ale v zmysle definície podľa tohto zákona vo výchovnom poradenstve je len pojem dieťa a čarovné je, že výchovné poradenstvo sa poskytuje deťom základných a stredných škôl, ale slovo žiak sa tam vôbec nenachádza. Ale, pán minister, to treba strážiť.

    Takže návrh zákona je spracovaný tak, že istá časť narába s pojmom dieťa a žiak v zmysle § 2, ale istá, pomerne veľká časť už narába len s pojmom dieťa, pričom dané zariadenia sa týkajú žiaka. Školskú jedáleň som už hovoril, že tam bude problém s tými originálnymi kompetenciami.

    Na záver som rád, že sa čiastočne vyčisťuje § 153, to je včerajší pozmeňujúci návrh. To sú ustanovenia o školskom poriadku a navrhnem takisto ustanovenia ku kurikulárnej rade, aby sa vyjadrovala k štátnemu vzdelávaciemu programu.

    Na záver mi, kolegyne, kolegovia, dovoľte povedať pár politických viet. Som presvedčený o tom, že je dobré, že je predložený školský zákon, ale na vás, pán minister, je mimoriadna zodpovednosť za to, aby to bol aj dobrý školský zákon, aby nepriniesol do škôl chaos. Upozornil som na niektoré vecné nedostatky, chcem povedať, že toľko pozmeňujúcich návrhov, koľko je predložených v tomto zákone a ďalšie veci nie sú riešené spôsoby, podľa mňa obrovský chaos pri realizácii tohto zákona pri tých cca 900-tisíc ľuďoch, ktorí sa budú podľa neho riadiť.

    A tak na záver treba povedať, že síce rachot bol, učitelia sa možno aj zdokonalia v písaní na počítači pri tvorbe školského vzdelávacieho programu, ale naďalej budú učiť podľa starých zabehaných chodníčkov a bude to vzdelávanie, ktoré neprinesie to, čo sme od neho všetci očakávali. A nakoniec si myslím, že aj vy ste to od neho očakávali, pán minister.

    Podľa môjho názoru mal mať školský zákon rámcový charakter a v kondenzovanej podobe vytvárať priestor pre zmeny na úrovni škôl pre autonómiu škôl na princípoch participácie, subsidiarity, slobody a konkurencie. To, žiaľ, zostalo za dverami ministerstva školstva, a preto prijatie tohto zákona prinesie, ako som povedal, problémy a bude to len, som si to tak napísal, že náhrobným kameňom, na odvalenie ktorého bude treba ešte veľa, veľa politickej vôle.

    Dovolím si vecne teraz. Vyberám na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy bod 35 a bod 89 spoločnej správy a predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu zákonu o výchove a vzdelávaní v tomto znení. V čl. I v § 4 písm. c) znie: „Ovládať anglicky a ďalší cudzí jazyk.“ Odôvodnenie: Anglický jazyk je najrozšírenejším jazykom v medzinárodnej komunikácii, v prostredí informačných technológií, vedy a výskumu aj v komerčnej sfére. Znalosť anglického jazyka zvyšuje konkurencieschopnosť uchádzača na trhu práce tak na Slovensku, ako aj v zahraničí. V súčasnosti je anglický jazyk špecifickým povinným cudzím jazykom vo vzdelávaní vo väčšine krajín Európskej únie, v ktorých nie je angličtina úradným jazykom.

    Bod č. 2. V § 6 ods. 1 sa v druhej vete za slovo „programy“ vkladajú slová „po prerokovaní v kurikulárnej rade“. Odôvodnenie: Kurikulárna rada ako odborný poradný orgán pre oblasť inovácie obsahu výchovy a vzdelávania by mal vydať odborné stanovisko pred vydaním štátneho vzdelávacieho programu.

    Bod č. 3. V § 6 ods. 2 sa v prvej vete za slová „po prerokovaní so zamestnávateľmi“ nahrádzajú slovami „po prerokovaní v kurikulárnej rade zamestnávateľmi“. Odôvodnenie: Kurikulárna rada ako poradný orgán pre oblasť inovácie obsahu výchovy a vzdelávania by mala vydať odborné stanovisko k predvídaniu štátneho vzdelávacieho programu pre odborné vzdelávanie.

    Bod č. 4. V § 11 ods. 4 sa slová „v ods. 3 písm. a) až f)“ nahrádzajú slovami v „ods. 3 písm. e) až f)“. Odôvodnenie: Oprava chyby. Lebo podľa § 9 a § 10 predloženého návrhu povinnosť vypracovať učebné plány, učebné osnovy, výchovné plány a výchovné osnovy je uložená samotným školám a školským zariadeniam.

    Bod č. 5. V § 13 ods. 5 sa vkladá nový ods. 6, ktorý znie: „Na vzdelávanie v školách podľa tohto zákona možno používať aj iné tlačené a multimediálne učebné materiály a pomôcky, pokiaľ sú v súlade s cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona.“ Doterajšie ods. 6 a 7 sa adekvátne prečíslujú. Odôvodnenie: Zákon bez takejto zmeny neumožňuje flexibilné využitie iných učebných materiálov, než sú tie, ktoré sú v zákone taxatívne vymedzené. Nijakým spôsobom nevytvára priestor pre používanie iných než tradičných tlačených foriem učebných textov a iných materiálov. Navrhovanou zmenou sa vytvára väčší priestor pre moderné a kreatívne formy vyučovania. Bez taxatívneho použitia iných tlačených a multimediálnych učebných materiálov by mohla byť škola zo strany školskej inšpekcie sankcionovaná.

    Bod č. 6. V § 16 ods. 3 písm. a) sa slová „primárne vzdelávanie“ nahrádzajú slovami „prvý stupeň primárneho vzdelávania“ a v písm. b) sa slová „nižšie stredné vzdelanie“ nahrádzajú slovami „druhý stupeň primárneho vzdelania“. Slová „primárne vzdelanie“ sa v celom texte zákona vo všetkých tvaroch nahradia slovami „prvý stupeň primárneho vzdelania“ a slová „nižšie stredné vzdelanie“ sa v celom texte zákona vo všetkých tvaroch nahradia slovami „druhý stupeň primárneho vzdelania“. Odôvodnenie: Navrhované znenie logicky zosúlaďuje označenie stupňov vzdelania podľa organizácie základnej školy, tak ako je v návrhu zákona. Navrhované znenie je v súlade s medzinárodnou klasifikáciou stupňov vzdelania. Novým znením sa nahradí text vo všetkých tvaroch v celom znení zákona.

    V § 29 sa za ods. 5 vkladá nový ods. 6 ktorý znie: „V odôvodnených prípadoch môže riaditeľ školy po prerokovaní v rade školy so súhlasom zriaďovateľa a štátnej školskej inšpekcie prekročiť počet detí podľa ods. 5 najviac o dvoch žiakov.“ Ďalšie odseky sa adekvátne prečíslujú. Odôvodnenie: Zmenou sa upravuje možnosť v mimoriadnych prípadoch po posúdení ďalších orgánov zvýšiť počet žiakov v triedach základnej školy tak, ako je to v návrhu zákona aj pri materských školách.

    Bod č. 8. V § 33 ods. 1 druhá veta znie: „V odôvodnených prípadoch po prerokovaní v rade školy so súhlasom zriaďovateľa a štátnej školskej inšpekcie môže prekročiť počet žiakov najviac o dvoch.“ Odôvodnenie: Zmenou sa upravuje možnosť v mimoriadnych prípadoch po posúdení ďalších orgánov zvýšiť počet žiakov v triedach strednej školy, tak ako je to v návrhu zákona aj pri materských školách.

    Bod č. 9. V § 62 sa znenie ods. 2 nahrádza znením: „Do prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu v gymnáziách môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal primárne vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. a) a v celoslovenskom testovaní žiakov piateho ročníka sa umiestnil v prvom decile všetkých žiakov piateho ročníka základnej školy v príslušnom školskom roku a splnil podmienky prijímacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

    Odôvodnenie: Ustanovením sa prirodzeným adekvátnym spôsobom redukuje počet žiakov, ktorých potenciálne môžeme prijať do prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu v gymnáziách len na okruh 10 % najúspešnejších žiakov, pričom v realite má záujem o vzdelávanie na osemročných gymnáziách len časť z nich. Osemročné gymnáziá môžu navyše v prijímacom konaní požiadavky na dosiahnuté výsledky v externom testovaní sprísniť a ďalšiu sankciu vykonávať na základe prijímacích skúšok. Výsledok bude z hľadiska redukcie počtu študentov osemročných gymnázií analogicky s cieľom pôvodnej predlohy. Odstraňuje sa plošne numerus clausus, ktoré nezohľadňuje odlišný potenciál z hľadiska štruktúry populácie jednotlivých regiónov a na rozdiel od pôvodnej predlohy sa vytvára garancia, že na tento typ výberovej školy budú prijatí len žiaci, ktorí majú pre jej úspešné absolvovanie skutočné predpoklady. Predpokladá sa zavedenie povinného testovania žiakov piateho ročníka.

    Bod č. 10. V § 62 za ods. 2 sa vkladá nový odsek 3, ktorý znie: „Do prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu v konzervatóriu môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal primárne vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. a) a úspešne ukončil priaty ročník základnej školy v príslušnom školskom roku a splnil podmienky prijímacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Ďalšie odseky sa adekvátne prečíslujú. Ide o súvisiacu legislatívnotechnickú úpravu v nadväznosti na znenie ods. 2.

    V bode č. 11 v § 64 ods. 1 sa nahrádza novým znením. „Vzdelávacie oblasti pre prijímacie skúšky určí po návrhu kurikulárnej rady ministerstvo školstva a ministerstvo zdravotníctva s prihliadnutím na návrhy riaditeľov stredných škôl tak, aby boli pre jednotlivé druhy a typy škôl rovnaké. Zverejnia ich do 15. októbra. Odôvodnenie: Zavedením školských vzdelávacích programov by si školy mali mať možnosť určiť podmienky prijatia v celom rozsahu vrátane obsahu prijímacích skúšok. Kurikulárna rada ako kľúčový orgán pre obsah vzdelávania vymedzí prioritne vzdelávacie oblasti pre rovnaké typy škôl a školy si podľa svojho zamerania určia ďalšie kritériá prijímacieho konania.

    V § 64 v ods. 3 sa vypúšťa text „s výnimkou počtu tried gymnázií s osemročným vzdelávacím programom“. Odôvodnenie: Legislatívnotechnická úprava v nadväznosti na návrh zmeny v § 62 ods. 2.

    Bod č. 13. V § 64 sa vypúšťa ods. 4. Opäť ide o legislatívnotechnickú úpravu v nadväznosti na návrh zmeny v § 62 ods. 2.

    Bod č. 14. V § 65 ods. 2 sa za slová „za bodkočiarkou“ a slová „pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa forma skúšky určí s prihliadnutím na ich zdravotné znevýhodnenie“ nahrádzajú slovami „pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa forma prijímacej skúšky určí podľa odporúčania centra špeciálno-pedagogického poradenstva doručeného s prihláškou na štúdium“. Odôvodnenie: Pre objektívne určenie formy prijímacej skúšky pre žiakov so zdravotným znevýhodnením je nevyhnutné odborné posúdenie. Odporúčanie, čo je náplňou činnosti centier špeciálno-pedagogického poradenstva.

    V § 75 ods. 1, to je bod č. 15 sa v poslednej vete za slovo „oznámi“ vkladajú slová „podľa odporúčania centra a špeciálno-pedagogického poradenstva“. Odôvodnenie: Odborné stanovisko k spôsobu skúšky je pre žiaka so zdravotným znevýhodnením nevyhnuté v súvislosti s objektívnym hodnotením žiaka“.

    V § 75 ods. 2 sa v poslednej vete za slovo „oznámi“ vkladajú slová „podľa odporúčania centra špeciálno-pedagogického poradenstva“. Odôvodnenie: Odborné stanovisko k spôsobu skúšky je pre žiaka so zdravotným znevýhodnením nevyhnutné v súvislosti s objektívnym hodnotením žiaka.

    Bod č. 17. V § 155 sa znenie ods. 5 nahrádza novým znením. „Externého testovania žiakov základnej školy sa zúčastňujú všetci žiaci základných škôl a osemročných gymnázií príslušného ročníka, v ktorom sa uskutočňuje vrátane žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami okrem žiakov vzdelávaných podľa vzdelávacích programov pre žiakov s mentálnym postihnutím.“

    Odôvodnenie: Zavádza sa externé testovanie aj na osemročných gymnáziách. Meranie formou externého testovania napĺňa svoj zmysel iba v prípade, že sa testuje celý populačný ročník. Neúčasť žiakov osemročných gymnázií na testovaní, u ktorých je ale vyšší predpoklad dosiahnutia dobrých výsledkov, znižuje celkovú priemernú úroveň výsledkov a neposkytuje reálny obraz o celom populačnom ročníku. Na druhej strane neposkytuje možnosť objektívne vyjadriť umiestnenie jednotlivých žiakov na škále celého populačného ročníka. Zaradenie osemročných gymnázií do externého testovania v súvislosti so zmenou v § 62 ods. 2 zároveň vytvorí tlak na kvalitu výstupov tejto skupiny škôl a naopak, zníži motiváciu tých rodičov, ktorí sa rozhodujú umiestniť dieťa v osemročnom gymnáziu najmä v snahe vyhnúť sa externému testovaniu v deviatom ročníku základnej školy.

    Bod č. 16. V § 155 sa za ods. 7 nahrádza novým znením. „Ak sa žiak piateho a deviateho ročníka základnej školy z objektívneho dôvodu nezúčastní externého testovania v riadnom termíne, riaditeľ základnej školy po dohode so zákonným zástupcom žiaka požiada Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania o náhradný termín externého testovania. Náhradný termín, v ktorom sa vykoná externé testovanie, musí byť určený tak, aby výsledok mohol žiak predložiť riaditeľovi osemročného gymnázia alebo strednej školy, na ktorú sa hlási, najneskôr päť pracovných dní pred konaním prijímacej skúšky.“ Odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnickú právnu súvislosť so zmenou ods. 5 a zmenou § 62 ods. 2.

    Bod č. 17. V § 155 sa ods. 4 vypúšťa. Odôvodnenie: Súvisiaca legislatívnotechnická úprava. Zmeny k čl. III.

    Bod č. 18. V bode 24. V navrhovanom znení v § 6a sa ods. 3 až 6 vypúšťajú. Odsek 7 sa adekvátne prečísluje. Odôvodnenie: Súvisiaca legislatívnotechnická úprava.

    Bod č. 19. V bode 22 v navrhovanom znení v § 4b sa v ods. 1 a ods. 3 vypúšťa slovo „štátnej“. Odôvodnenie: Navrhuje sa prideliť finančné prostriedky za mimoriadne výsledky žiakom bez rozdielu zriaďovateľov.

    Bod č. 20. V bode 23 sa nadpis § 6 „financovanie cirkevných škôl“ navrhuje nahradiť nadpisom „financovanie cirkevných a súkromných škôl“. Odôvodnenie: Financovanie škôl sa zrovnoprávňuje aj s ohľadom na zmeny, sankcionovanie za porušenie právnych predpisov. Bod č. 21.

  • Snažil som sa na to nereagovať, ale už sa nedá. Bod č. 21. V bode 24 sa znenie navrhovaného § 6 sa nahrádza novým znením. § 6a: „Dôsledky porušenia platných právnych predpisov školou.“

    Odsek 1. „Ak v priebehu kalendárneho roka bolo zistené orgánom štátnej správy alebo v poslednej správe o výsledku inšpekčnej činnosti štátnou školskou inšpekciou s odkazom na 23e) závažné porušenie platných právnych predpisov v oblasti školstva, odkaz na 23f), školou, ministerstvo zníži zriaďovateľovi školy objem finančných prostriedkov na príslušný kalendárny rok.“

    Odsek 2. „Ministerstvo zníži zriaďovateľovi školy normatívny príspevok na príslušný kalendárny rok o 10 %. Ďalej len znížený normatívny príspevok v závislosti od počtu mesiacov, počas ktorého trvalo porušenie platných právnych predpisov. Do počtu mesiacov sa započítavajú mesiace od mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom boli nedostatky zistené. Do mesiaca, v ktorom boli nedostatky odstránené. Ak škola odstráni nedostatky v mesiaci, v ktorom boli nedostatky zistené, do počtu mesiacov, počas ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľovi školy znížený normatívny príspevok sa započíta jeden mesiac.“

    Odsek 3. „Ak škola neodstráni nedostatky do konca kalendárneho roka, ministerstvo postupuje pri prideľovaní finančných prostriedkov zriaďovateľovi tejto školy na nasledujúci kalendárny rok podľa ods. 4.“

    Odsek 4. „Závažné porušenie platných právnych predpisov školou je povinný zriaďovateľ školy písomne oznámiť ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu do 5 dní od doručenia oznámenia od kontrolného orgánu. Odstránenie zistených závažných porušení platných právnych predpisov školou je povinný zriaďovateľ školy písomne oznámiť ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu do 5 dní od doručenia oznámenia od kontrolného orgánu.“ Odôvodnenie: Návrhom sa zrovnoprávni postavenie škôl a zriaďovateľov pri udeľovaní sankcie za porušenie právnych predpisov školou, ktoré zistí štátna školská inšpekcia. Súčasne sa navrhuje znížiť sankciu na 10 % normatívneho príspevku. Ďalšie body sa adekvátne prečíslujú.

  • Ruch v sále.

  • Aj napriek hluku v sále si dovolím všetkým poďakovať za to, že ma počúvali, osobitne pánovi ministrovi a pani predkladateľke. Verím, že moje vecné...

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, pán poslanec sa snaží zmeniť zákon, venujte mu pozornosť.

  • Verím, že moje vecné pripomienky k zákonu budú zohľadnené aj vo vašom hlasovaní. Osobitne moja výzva zaznieva do koaličných radov, ctené panie poslankyne, páni poslanci. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Napriek tomu, že sa vám zdalo, že vám nevenujú pozornosť, tých faktických poznámok je viacero, pani poslankyňa Tóthová, Rosová, pán poslanec Fronc, pán poslanec Rydlo. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pani profesorka.

  • Ďakujem. Ja som počúvala váš dlhý prejav. Pán poslanec, to, čo ste navrhovali, je úplne iná filozofia výchovno-vzdelávacieho systému a aj zákona. Mne je len ľúto, že ste boli minulé volebné obdobie v školskom výbore a že ste nebojovali pre takúto filozofiu, pretože filozofia výchovno-vzdelávacieho systému môže byť iná. Napríklad v Japonsku majú veľmi úspešné školstvo a majú absolútne inú filozofiu. Keby prišiel odborník z Japonska, tak by tiež mal množstvo iných poznámok.

    Teraz konkrétne § 59 otázka slovného hodnotenia. Obligatórne by som to nikdy nedala, pretože nútiť učiteľov vymýšľať slohové cvičenia tam, kde to nie je potrebné, tak je úplne zbytočné. Kontakt s rodičmi to môže nahradiť a v prípade fakultatívnej možnosti právnická osoba a fyzická osoba môže všetko, čo zákonom nie je zakázané.

    Pokiaľ ste hovorili o odmeňovaní žiakov, tam obdobne platí zásada, že v štátnych školách áno, je to upravené, v súkromných právnické osoby takúto iniciatívu odmeňovania môžu mať, lebo v zmysle ústavy môžu konať všetko, čo nie je zákonom zakázané. Takže vaša filozofia je trošku mimo znenia ústavy.

    A pokiaľ ste hovorili o postavení inšpektorov, že také postavenie bude naháňať strach a neistotu učiteľov, nuž, pán poslanec, ja si myslím, že inšpektor má byť taký kontrolný orgán, z ktorého budú mať učitelia strach, ak nebudú...

  • Prerušenie vystúpenie časomierou.

  • Ďakujem za slovo a ďakujem aj môjmu kolegovi Jarovi Ivančovi, že dokázal, že dôvod na stiahnutie tohto zákona nie je politický, že to nie je dokonca ani rozdiel v nejakom koncepčnom nazeraní, že je to jednoducho tisíc drobných technických nezmyslov, ktoré ten zákon obsahuje a ktoré mali byť vychytané úplne inde než tu na pôde parlamentu. Myslím, že takáto diskusia mala byť medzi nami možno vo výbore, ale predtým, než ten zákon vôbec išiel na pripomienkové konanie, a nie teraz.

    No a pokiaľ ide o konkrétnosti. Pýtal si sa, prečo tam nie je pri schvaľovaní štátnych vzdelávacích programov kurikulárna rada? Bola tam. Bola tam v pôvodnom návrhu, keď sa ale ešte nevedelo, že budeme kvaltovať takýmto spôsobom. Lebo jednoducho teraz by sa nestihlo ustanoviť kurikulárnu radu, na základe jej odporúčaní schváliť štátny vzdelávací program a až potom pripravovať školské. Čiže jednoducho len preto, aby sme mohli od septembra hrdo vztýčiť zástavu nad tým, že začíname s reformou, nezmestila sa kurikulárna rada do tohto paragrafu.

    A pokiaľ ide o slovné hodnotenie, to nie sú žiadne cvičenia, mimochodom, nikto ho nechce zavádzať obligatórne, ale to je veľmi dobrý dôvod na to, aby učitelia pristúpili individuálne ku každému žiakovi a je to veľmi dobrý argument aj pre učiteľov o tom, že spravodlivo žiakov hodnotia. Preto, lebo nemôžu dať len tak známku, musia ju žiakovi vyargumentovať. Je to ďalší nástroj veľmi dobrej komunikácie medzi školou a žiakmi.

    Samozrejme, ja súhlasím presne tak, ako to prezentoval kolega Ivančo s tým, že je dobré, ak záverom takéhoto hodnotenia je aj samotná známka. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Kolega Ivančo asi hovoril dlho, ale myslím, že ho stálo za to počúvať a ja som sa veľmi pozorne pozeral na túto stranu, na vládnu koalíciu a musím povedať, že ho nesledovali a urobili chybu z dvoch dôvodov.

    Ten prvý poviem teraz. Jednoducho, keď tu pán minister hovorí, že práve tento návrh školského zákona dá školám slobodu, tak on veľmi detailne dokumentoval, že je to práve naopak. Že je to množstvo všetkých dokumentov, ktoré budú musieť pedagógovia vyrábať, také plány, také programy, tematické plány a podobne, že jednoducho to vedie k tomu, že nič sa nezmení. Ja si myslím, že to bolo dobré.

    A druhá vec, ktorú takisto na trošku takom pitoresknom zábavnom príklade uviedol, ale uviedol dobre. To, čo sme už zdôrazňovali aj v prvom čítaní, že prebranie všetkých nižších právnych noriem, vyhlášok do zákona spôsobí v budúcnosti problémy všetkým nasledujúcim ministrom a dokonca aj pánovi ministrovi Mikolajovi. Jednoducho s každým nezmyslom, s každou drobnosťou bude musieť prísť sem do Národnej rady a zažiť celý proces schvaľovania novely zákona. A pritom má platný kompetenčný zákon, ktorý jasne hovorí o tom, že minister riadi školstvo nariadeniami vlády, vyhláškami ministra, smernicami a usmerneniami. Sú jednoducho veci, ktoré treba operatívne riešiť a naozaj zákon má byť rámcový, má dať základné pravidlá a nemá pokryť všetko možné, pretože v tejto chvíli, opakujem, v budúcnosti sa ocitne aj sám pán minister Mikolaj v mnohých problémoch. Ďakujem.

  • Mám len veľmi krátku poznámku. Nie som za to, aby sme v zákone stanovili, že ten-ktorý žiak musí ovládať anglický a ďalší cudzí jazyk. Už sme tu mali svojho času naoktrojovaný jeden cudzí jazyk, ktorý väčšina obyvateľstva, keď ho mala v škole, tak ho neovládala, lebo nerada ho študovala. Je potrebné dosiahnuť to, aby študent, žiak z vlastného presvedčenia, z vlastného rozhodnutia si uvedomil, že ten jazyk anglický potrebuje ovládať. Jednoducho študent potrebuje mať, žiak potrebuje mať slobodu výberu a škola musí mať toľko odvahy, že mu ten cudzí jazyk odporučí. Som za to, aby sme nechali formuláciu, aby to boli dva cudzie jazyky, pochopiteľne, ale niekomu naoktrojovať, že to musí byť jazyk anglický, i keď si uvedomujem dôležitosť anglického jazyka, nepovažujem za správne. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne kolegom za reakcie na moje vystúpenie. Chcem len povedať, že aj napriek takému rozsiahlemu zákonu, akým školský zákon určite je, tak som si dovolil poukázať na chyby a problémy, ktoré z neho môžu vzniknúť. A chcem povedať a myslím si, že za všetkých poslancov Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie – Demokratickej strany, že vždy, akokoľvek rozsiahly zákon to bude, budeme poctivo študovať predložený návrh a budeme sa vždy odborne vyjadrovať k predloženým návrhom zákona tak, aby zákony, ktoré bude prijímať táto Národná rada, boli čo najviac legislatívne čisté. To bolo cieľom môjho vystúpenia. A chcem povedať, že ak by sa prijali moje pozmeňujúce návrhy, ak by sa prijali moje slová, ktoré som hovoril, tak tento zákon by bol v podstate vyčistený od chýb.

    V druhej časti som hovoril aj o filozofii a tu vám chcem povedať, že áno, tu je medzi nami rozdiel. Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana a jej poslanci majú iný principiálny názor na ďalšie smerovanie slovenského školstva. Nie sme za takú silno štruktúrovanú normu, sme za väčšiu slobodu, subsidiaritu a väčšiu aj voľnosť pre školy pri výbere svojich vzdelávacích ciest, a to isté sa týka našich žiakov a rodičov. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Smolková do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, ja len veľmi krátko možno len do štatistiky pre pána predsedu Devínskeho, aby mal ďalší z pozmeňujúcich návrhov.

    Dovoľte, našla sa chyba aj pre pána Ivanča, áno, budeme to 55-krát študovať, aj tak vždy niečo objavíme, tak dovolím si napraviť jednu chybu.

    Predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 560) druhé čítanie. V čl. I v § 9 ods. 3 sa v druhej vete za slovo „taktiež“ vkladá slovo „rozsah“. Odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnickú úpravu. Zrejme to vypadlo, tak to dopĺňame. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Szögedi do rozpravy stráca poradie, takže pán poslanec Fronc, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Keď mám takú česť a získavam preferenciu, tak by som chcel povedať ešte pár slov. Jednak chcem zareagovať ešte znova na vystúpenie podpredsedu vlády pána Čaploviča. Dnes ráno som pozeral televíziu, prenos zo včerajšieho rokovania Národnej rady a to, čo som nemohol vidieť, videl som v televízii.

    Počas môjho vystúpenia pán podpredseda vlády sa veľmi dobre zabával. Však ja nie som proti tomu, aby sme sa tu aj občas neusmiali, aby sme všetko riešili len s namosúrenými tvárami. Na druhej strane by som ale očakával od podpredsedu vlády pre vzdelanostnú ekonomiku, že bude veci sledovať vecne a že sa bude vyjadrovať fundovane a nebude hovoriť veci, ktoré sú nepravdivé, tak ako sa v jeho vystúpení udialo a ako som aj zareagoval na to v krátkej faktickej poznámke.

    Ale myslím si, a to by som tu rád zdôraznil, ak pán podpredseda vlády hovoril, že vystupujúci hovorili o organizačných a technických veciach a nerozprávali o pedagogických problémoch tohto zákona, no, tak to je práve to, že sa zabával, pretože drvivá väčšina pripomienok bola práve o pedagogických problémoch, ktoré zazneli v rozprave u jednotlivých vystupujúcich. A to je ale vizitka pána podpredsedu vlády.

    A druhá moja poznámka. Ja som dal jeden jediný pozmeňujúci návrh a aj to sa môžem trošku odvolať na vystúpenie pána podpredsedu vlády Čaploviča, ktorý hovoril, že nikto nemá problém s prijatím tohto zákona, že práve všetci ho očakávajú. Nuž dnes ráno som v agentúrach zachytil túto správu, ktorú chcem prečítať a prečítam ju aj z toho dôvodu, že táto správa je stanoviskom komisie Konferencie biskupov Slovenska, ktorý, pán podpredseda, pán podpredseda, budete môcť zareagovať. Je to stanovisko, tak ako je uvedené v agentúre komisie Konferencie biskupov Slovenska pre katechizáciu a školstvo a hovorí o veci, ktorú ja si myslím, že je podstatná, o termíne prijatia tohto zákona. A beriem to stanovisko o to vážnejšie, že tak, ako som vo svojom vystúpení ukázal, že cirkevné školy sa dostávajú znova do horšej pozície, ale vo svojom stanovisku nehovoria nič o svojich osobných záujmoch, o záujmoch týkajúcich sa cirkevného školstva, hovoria všeobecne, a tak to prečítam:

    „Komisia Konferencie biskupov Slovenska pre katechizáciu a školstvo požiadala v otvorenom liste poslancov Národnej rady,“ a preto to čítam tu, lebo si myslím si, že to ste oslovení vy, „poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby odložili uskutočnenie školskej reformy o jeden rok. Komisia dôvodí náročnosťou zostavovania školského vzdelávacieho programu, ktorý si vyžaduje dostatok času a jeho vypracovanie v časovom strese by výrazne ovplyvnilo jeho kvalitu. Podľa členov komisie, na ktorej čele stojí banskobystrický biskup Rudolf Baláž, na obsahovú reformu jednotlivých predmetov nie sú mnohí učitelia dostatočne pripravení. Absencia nových učebníc a materiálov i nepripravenosť po didaktickej stránke môže prehĺbiť strach z reformných krokov,“ uvádza sa.

    „Členovia komisie tiež upozorňujú, že celý proces prípravy na školskú reformu by bol sústredený na tri mesiace, z ktorých jún je veľmi náročný pre koniec školského roka a jeho bilancovanie a mesiace júl a august sú určené hlavne na oddych, ktorý potrebuje každý pedagóg na to, aby mohol svoju prácu v novom školskom roku vykonávať s plným nasadením. V opačnom prípade by časová aj obsahová náročnosť pripravovaných zmien vnášala do výchovno-vzdelávacieho procesu neistotu a napätie, čo by neprospievalo k celkovej dobrej klíme škôl. V neposlednom rade by to mohlo výrazne ohroziť rozvíjanie kľúčových kompetencií žiakov.“

    Odcitoval som to presne podľa agentúrnej správy a odcitoval som to preto, že pokladám za dôležité ešte raz vyzvať pána ministra a vládnu koalíciu, aby minimálne zvážili aspoň jeden pozmeňujúci návrh a to, aby posunuli účinnosť tohto zákona o jeden rok, aby sa naozaj vytvoril priestor na to, aby pedagógovia, školy, rodičia aj všetci žiaci sa istým spôsobom pripravili na zmeny, ktoré treba urobiť, aby to nebolo len formálne, aby sa v tomto aspoň čosi pohlo a aby bol aj priestor na to, a to sa veľmi rýchlo ukáže, aby sme mohli aspoň tie najhoršie a najväčšie nedostatky v návrhu zákona opraviť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Pani poslankyňa Cibulková do rozpravy.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, k pozitívnym zmenám, ktoré sa udiali v slovenskom školstve v posledných rokoch patrí aj školská integrácia, teda možnosť vychovávať a vzdelávať zdravé a postihnuté deti spoločne. Škola tak vytvára prostredie, v ktorom sa deti úplne prirodzeným spôsobom učia žiť spolu, byť tolerantní voči odlišnosti, pomáhať a prijímať pomoc a oceňovať skutočné hodnoty.

    Školská integrácia však kladie na všetkých zúčastnených zvýšené nároky, na pedagógov, rodičov i žiakov. V úsilí vyvarovať sa chýb, ktoré sprevádzali integráciu v zahraničí, je tento proces podporovaný a usmerňovaný legislatívou, ktorá upravuje podmienky integrácie.

    Prvým krokom pri integrácii je špeciálno-pedagogická a psychologická diagnostika, ktorá stanoví, či dieťa má špeciálno-výchovno-vzdelávacie potreby. Odporučí, ale v odôvodnenom prípade i neodporučí integrované vzdelávanie a jeho konkrétnu podobu. Túto časť procesu integrácie majú zabezpečovať školské poradenské zariadenia, ktoré návrh zákona pod názvom Zariadenia výchovného poradenstva a prevencie definuje v § 130 ods. 2. Tieto zariadenia s mnohoročnou tradíciou sa o deti a žiakov starajú na vysokej odbornej úrovni. Obrátili sa však na nás rodičia, ktorí nás upozornili na to, že niektoré postihnuté deti sú v dlhodobej starostlivosti niekedy už od narodenia i v iných zariadeniach. Tieto rodiny prekonávajú pri výchove svojich detí často veľmi obrovské ťažkosti, nutnosť zmeniť odborníkov pri takom dôležitom míľniku, akým je nástup ich postihnutého dieťaťa do materskej škôlky alebo základnej školy predstavuje pre nich len ďalší problém prakticky ľudský. Sú navyše presvedčení, že vývoj prognóz, a teda i spôsob vzdelávania ich dieťaťa by mohli ohodnotiť odborníci, ktorí sa oňho starajú dlhodobo, prakticky už od malička. Ak je v tomto odbornom tíme i špeciálny pedagóg, je zabezpečená nielen dôverná znalosť dieťaťa so zdravotným postihnutím, ale i znalosť školského prostredia a pedagogických postupov. Oboje sú pre úspešné začlenenie dieťaťa do školy nevyhnutné.

    Dovoľte mi preto podať pozmeňujúce návrhy, ktoré neznamenajú nijakú podstatnú zmenu príslušných ustanovení. Ide v zásade iba o ich doplnenie a myslím si, že iba technických nedopatrením sa nedostali do návrhu zákona. Moje pozmeňujúce návrhy sa dotýkajú čl. I § 2, 19, 28, 29, 31, 59, 60, 61, 95, ktoré sa menia nasledovne:

    Po prvé. V čl. I § 2 písm. j) za slová „zariadením výchovného poradenstva a prevencie“ sa dopĺňajú slová „alebo iným odborným pracoviskom, ktoré vykonáva psychologickú a špeciálno-pedagogickú diagnostiku“.

    Po druhé. V čl. I § 19 ods. 4 a 8 za slová „zariadenie výchovného poradenstva a prevencie“ sa dopĺňajú slová „alebo iného odborného pracoviska, ktoré vykonáva psychologickú a špeciálno-pedagogickú diagnostiku“.

    Po tretie. V čl. I § 28 ods. 11 za slová „zariadenia výchovného poradenstva a prevencie“ sa dopĺňajú slová „alebo iného odborného pracoviska, ktoré vykonáva psychologickú a špeciálno-pedagogickú diagnostiku“.

    Po štvrté. V čl. I § 29 ods. 10 za slová „zariadenie výchovného poradenstva a prevencie“ sa dopĺňajú slová „alebo iné odborné pracovisko, ktoré vykonáva psychologickú a špeciálno-pedagogickú diagnostiku“.

    Po piate. V čl. I § 31 ods. 2 za slová „zariadenia výchovného poradenstva a prevencie“ sa dopĺňajú slová „alebo iného odborného pracoviska, ktoré vykonáva psychologickú a špeciálno-pedagogickú diagnostiku“.

    Po šieste. V čl. I § 59 ods. 5 za slová „zariadenia výchovného poradenstva a prevencie“ sa dopĺňajú slová „alebo iného odborného pracoviska, ktoré vykonáva psychologickú a špeciálno-pedagogickú diagnostiku“.

    Po siedme. V čl. I § 60 ods. 1 za slová „zariadenia výchovného poradenstva a prevencie“ sa dopĺňajú slová „alebo iného odborného pracoviska, ktoré vykonáva psychologickú a špeciálno-pedagogickú diagnostiku“.

    Po ôsme. V čl. I § 61 ods. 1 za slová „zariadenia výchovného poradenstva a prevencie“ sa dopĺňajú slová „alebo iného odborného pracoviska, ktoré vykonáva psychologickú a špeciálno-pedagogickú diagnostiku“.

    Po deviate. V čl. I § 95 ods. 3 za slová „zariadením výchovnej prevencie a poradenstva“ sa dopĺňajú slová „alebo iným odborným pracoviskom, ktoré vykonáva psychologickú a špeciálno-pedagogickú diagnostiku“. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Mušková do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zákon, na ktorý čakajú rodičia, žiaci a učitelia a musím povedať, že nakoniec bol očakávaný najmä opozíciou, pretože práve opozícia sa dôrazne dožadovala predloženia tohto návrhu zákona a dnes trošku nerozumiem tej kritike, ktorá tu odznieva vzhľadom na nadčasovanie tohto návrhu zákona.

    Som rada, že o tom zákone sa teda nakoniec aj diskutuje, nie vždy teda pragmaticky, ale aj pragmaticky, hľadajú sa nové riešenia, vylepšuje sa súčasný legislatívny návrh zákona. Hoci zákon vychádza z politiky vzdelávania vlády Slovenskej republiky zakotvenej v jej programovom vyhlásení, nie je politickým zákonom.

    Predkladatelia a všetci zainteresovaní zvážili hranice vplyvu zákona vo všetkých oblastiach a vytvorili konsenzuálny návrh s predpokladom prijatia koaličnými a verili, že aj opozičnými poslancami.

    K jednotlivým oblastiam, ktoré prináša tento zákon, som sa vyjadrila už pri prvom čítaní, a preto sa nechcem opakovať. Chcem len povedať, že to, o čo nám dnes musí ísť, je to, aby sme sa názorovo zjednotili a v pozmeňujúcich návrhoch podporili všetko, čo je progresívne, čo posunie slovenské školstvo k väčšej efektivite práce a čo prispeje k vyššej kvalite a efektívnosti pedagogickej činnosti na základných, stredných a odborných školách.

    Hodnoťme tento návrh zákona z racionálneho pohľadu na súčasný stav, v ktorom sa školy nachádzajú. Určite sa všetci zhodneme v názore, že školstvo a celá výchovno-vzdelávacia sústava potrebuje zmeny, ktoré budú riešiť niekoľko rokov nahromadené problémy, a to nielen v chýbajúcej modernej legislatíve, ale aj v riešení otázok financovania školstva, zabezpečovania kvalitných pedagogických pracovníkov, ktorých z rok na rok ubúda.

    Veľmi vysoko oceňujem prístup Ministerstva školstva Slovenskej republiky k príprave zákona. Musím povedať, že prizvali skutočne všetky možné organizácie a zainteresovaných, zastupovali, samozrejme, nielen školy, ZMOS a prostriedky masmediálnej komunikácie s niektorými časťami zákona. Tá diskusia ukázala, že sa verejnosť zaujíma o legislatívu, ktorá je veľmi dôležitá a ktorá v najbližších rokoch ovplyvní život na našich školách. Diskusia a určite aj polemické názory pomohli lepšie pochopiť snahu tvorcu zákona vytvoriť dobrú legislatívnu predlohu na schválenie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Na druhej strane predkladateľ aktuálne prehodnocoval svoje názory tak, aby návrh školského zákona vyhovoval čo najširšej miere a väčšine názorových odborných skupín. Tiež sa na mňa obrátili s prosbou o predloženie návrhu odborné skupiny, ktorým ide proste o trh, teda o potrebu trhu u nás, teda technického vzdelávania, a preto si dovolím predložiť pozmeňujúci návrh týkajúci sa tejto oblasti.

    Teda môj prvý pozmeňujúci návrh v § 4 písm. b) sa za slová „matematickej gramotnosti a kompetencie v oblasti“ vloží slovo „technických“. Odôvodnenie: V zákone je slabá orientácia, teda treba tam podčiarknuť tie technické vedy a sú tam spomenuté len technológie, ktoré sú aplikáciou technických vied.

    V § 4 písm. e) sa vypustí text a nahradí sa novým znením „rozvíjať manuálne zručnosti, tvorivé, umelecké psychomotorické schopnosti, aktuálne poznatky a pracovať s nimi na praktických cvičeniach v oblastiach súvisiacich s nadväzujúcim vzdelávaním alebo s aktuálnymi požiadavkami trhu práce“. Odôvodnenie: Praktická práca zlepší kontakt s technickými predmetmi v laboratóriách a získané manuálne zručnosti by mali nadväzovať na aktuálne požiadavky trhu práce.

    V § 6, to je môj tretí pozmeňujúci, sa doplní za písm. g) nové písm. h), ktoré znie: „h) formy praktickej výučby“, ostatné písmená sa posunú. Odôvodnenie: Je potrebné už zo zákona definovať v štátnych vzdelávacích programoch, ako sa bude praktická výučba realizovať a aké technické zabezpečenie bude pre jej realizáciu potrebné. Trh práce by mal generovať potrebu rozvíjania manuálnych zručností.

    Štvrtý bod v čl. III v bode 22 v § 4d ods. 1 sa dopĺňa za ods. 1 písm. h), ktoré znie: „h) nákladov na vybavenie rozvíjania manuálnych zručností“. Ide tu o vybudovanie alebo dobudovanie učební, laboratórií alebo stredísk praktického vyučovania.

    Ďalší môj pozmeňujúci návrh na ďalšom hárku je viac-menej legislatívnotechnický. V čl. II za bod 41 sa vkladá nový bod 42, ktorý znie: 42. V § 25 sa vypúšťa ods. 7. Doterajšie odseky 8 až 16 sa označujú ako odseky 7 až 15. Následne § 25 ods. 13 písm. c) sa číslovka „12“ nahrádza číslovkou „11“ a v § 25 ods. 15 sa číslovka „14“ nahrádza číslovkou „13“. Vzhľadom na vypustenie ods. 7 z dôvodu nadbytočnosti sa zosúlaďujú aj vnútorné odkazy.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a prosím o podporu tohto návrhu.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Chcete reagovať, pani spravodajkyňa? Vystúpiť, chcete. Dobre, nech sa páči. Ešte predtým, kým vám udelím slovo, dovoľte, aby som na balkóne privítal starostky a starostov tribečsko-inoveckého regiónu z okresu Topoľčany, ktorí sú dnes na návšteve v Národnej rade a rokovali aj s naším výborom pre verejnú správu.

    Želám vám pekný deň a vitajte.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážení hostia, v nadväznosti na vypočuté vystúpenia jednotlivých poslancov ako spravodajkyňa vynímam body na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy, a to bod 38, 56, 58, 62, 63, 90, 93, 94, 99, 125, 126, 129, 130, 191. O týchto bodoch žiadam hlasovať spoločne.

    Ďalej žiadam vypustiť zo spoločnej správy body 67, 68, 69 a o každom z týchto bodov hlasovať osobitne. Rovnako vypustiť body 192, 193, 194 a o každom z týchto bodov hlasovať osobitne. Ďakujem.

  • Reakcie v sále.

  • Tak, tak, poprosím o pokoj, jasne to bol omyl.

  • Áno, to bola moja technická chyba. Hlasovať samostatne.

  • Budeme hlasovať samostatne. Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Posledná do rozpravy je pani poslankyňa Szögedi.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, ctená snemovňa, budem veľmi krátka, hoci prerokúvame veľmi dôležitý zákon, ktorý sa dotýka veľmi širokej verejnosti.

    Nebudem sa vyjadrovať k odborným otázkam, keďže v prvom čítaní a aj teraz po pozornom sledovaní diskusie som zistila, a je to evidentné, že vo filozofii zákona sa nezhodneme. Koalícia má iný názor na veľmi vážne a podstatné zmeny, ktoré by mali nastať podľa tohto zákona. Opozícia má iný pohľad na tieto veci. Takže keďže som o nich hovorila veľmi podrobne pri vykladaní filozofie zákona v prvom čítaní, nebudem sa už toho dotýkať.

    Rečníci pre jednotlivé kluby už vyjadrili svoj postoj a podali svoje pozmeňujúce návrhy, takisto ich podali i kolegovia. Vyjadrím sa skôr k technickým otázkam, ktoré sa vyskytnú pri napĺňaní tohto zákona.

    Tak som povedala, že odborné veci nechám tak, ale keďže pán poslanec Lipšic sa dotkol jedinej odbornej otázky, podľa neho odbornej otázky a je mi veľmi ľúto, že pán poslanec Lipšic považuje túto otázku za nesmierne odbornú. Ide v podstate o vyučovanie slovenského jazyka na národnostných školách. Bol veľmi starostlivý a chcel zabezpečiť zvýšením počtu hodín slovenského jazyka na národnostných školách kvalitu znalosti štátneho jazyka.

    Viete, pán poslanec, zvýšiť počet hodín slovenského jazyka, ale na úkor ktorého predmetu? Dúfam, že ste nemysleli na úkor predmetu materinského jazyka, pretože to by bolo naozaj veľmi neprijateľné aj z toho dôvodu, že každý zrejme, a náš učiteľ národov to taktiež aj zdôrazňoval, po materinskom jazyku sa naučí najviac a najlepšie všetko. Takže z technických príčin tento váš odborný pohľad nie je riešiteľný a viete, kvantita nerieši nikdy kvalitu.

    Pozorne sledujem diskusiu k predloženému návrhu zákona a som presvedčená, že sme si vedomí všetci toho, že je potrebná reforma školstva. Je potrebné prijať nový školský zákon, ale dobrý školský zákon. O pripravenosti a o kvalite predloženej legislatívnej normy svedčí však aj nespočetné množstvo pozmeňujúcich návrhov aj z dielne koalície a priznám sa, že som prepisovala tento môj diskusný príhovor párkrát, keďže tu je už toľko pozmeňujúcich návrhov a včera večer som sa snažila zladiť ich a ktoré budeme v jednom balíku schvaľovať a ako to bude, aby sme predsa len mali prehľad, ale ja si myslím, že v tom nemám ani ja úplne jasno už teraz potom, ako tu vystupovali kolegovia.

    Chcela by som však upriamiť aj pozornosť na tých, ktorých sa bezprostredne bude dotýkať napĺňanie prijatého zákona. Sú to predovšetkým zriaďovatelia, ktorí majú povinnosť podľa zákona vytvoriť podmienky pre čo najlepšie a najefektívnejšie fungovanie výchovno-vzdelávacích zariadení v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Sú to riaditelia škôl, ktorých povinnosťou je zabezpečiť priebeh výchovno-vzdelávacieho procesu kvalifikovanými pedagógmi. Podľa zákona majú povinnosť vypracovať vzdelávací program školy. Sú to pedagógovia, ktorí majú povinnosť vzdelávať a vzdelávať sa, aby spĺňali podmienky zákona. Je to rodičovská verejnosť, ktorá očakáva kvalitné služby, keďže priamo, ale aj nepriamo sa zúčastňujú na financovaní nášho školstva. Myslím si, že je to oprávnené očakávanie od nich. No a v neposlednej miere sú to žiaci a študenti, ktorých sa tento zákon priamo dotýka, ktorí čakajú hlavne obsahovú reformu. Možno oni to tak odborne ani nevedia povedať a zadefinovať, ale chceli by sa učiť inak. Chcú dostať odborné vysvetlenia na mnohé otázky, ktoré získavajú z rôznych prameňov, hlavne z televízie, z internetu a z iných, dnes naozaj prístupných moderných prameňov.

    Spoločnosť a trh práce právom čaká kvalifikovaných absolventov, ktorí by sa mali zapojiť do pracovného procesu. No a teraz, keď sa pozrieme na obsah predloženého zákona, ktorý sa v druhom čítaní síce vylepšuje, už som spomínala nespočetnými pozmeňujúcimi návrhmi, čo je v podstate aj v poriadku, pretože naozaj ešte aj počas tvorby alebo počas toho, čo už sme prešli naozaj ten zákon, môže dôjsť k tomu, že treba pristúpiť aj k „pozmeňovákom“ takpovediac. Ale tak nesmierne množstvo v mnohých balíkoch, nie som ako nová poslankyňa, ale za toto obdobie rok a pol, čo sme tu, som ešte nezažila, ešte to nebolo. No tak, ale toto je takisto aspoň taký dôležitý zákon, pán minister, zrejme súhlasíte so mnou, a bude to zákon na dlhé obdobie, aj preto možno toľko vystupujúcich, aj toľko pozmeňujúcich návrhov.

    Zriaďovatelia už, teraz sa vrátim k tým, ktorých som spomínala, že budú tento zákon napĺňať a že sa ich to dotýka a s ktorými som aj tak komunikovala počas tvorby tohto zákona. Zriaďovatelia už avizovali, že majú problém zabezpečiť vhodné priestory a myslím tu počet tried, keďže sa zníži, áno, počet žiakov. My sa tešíme ako pedagógovia, je to naozaj veľmi dobrý prvok zákona, že sa znižuje počet žiakov v triedach. Ide tu hlavne o posilnenie kvality, čo ja vítam. Ale zas tí, ktorí napĺňajú tento zákon, a teda zriaďovatelia, no hlavne na veľkých školách budú mať problém so zabezpečením tried pre týchto žiakov.

    Takisto aj zabezpečiť kvalifikovaných pedagógov zvýšením počtu tried bude problém a majú takisto problém aj so znížením poplatkov vo výchovných zariadeniach, v umeleckých školách. Budú mať, vyjadrili sa tak, ja som s nimi hovorila, vraj budú mať problém, a tak došlo aj napríklad v mojej obci aj k návrhu pána starostu, ktorý chce rušiť škôlku. Takže naozaj som sa informovala ohľadne tohto. Dúfam, že to bude „pozmeňovákom“ zmenené.

    Riaditelia, vedenie škôl, keďže ešte stále nepoznajú presné znenie zákona, lebo tieto „pozmeňováky“ ho naozaj veľmi, veľmi zmenia, budú mať problém s vypracovaním vzdelávacieho programu k 1. 9. Myslím si, že potrebujú čas na to hlavne tí, ktorí chcú kvalitný vzdelávací program vypracovať. Nebudú mať problémy tí riaditelia, ktorí si zoberú štátny vzdelávací program a takmer ho odkopírujú a hodia tam. Budú s tým mať problémy hlavne tí riaditelia, ktorí idú na kvalitu. No a, samozrejme, riaditelia škôl budú mať problém aj so zabezpečením kvalifikovaných jazykárov, keďže sa zvyšuje a postupne sa bude zvyšovať počet hodín cudzieho jazyka alebo teda cudzích jazykov.

    Ďalšie vzdelávanie pedagógov je, samozrejme, potrebné. Pedagógovia sa nebránia tomuto, ale budú očakávať a myslím si, že právom aj adekvátne finančné ocenenie z tohto pohľadu. Riaditelia škôl budú mať ťažkosti zo zabezpečením zastupovania, alebo teda suplovania tých pedagógov, ktorí sa budú vzdelávať najmä na menších školách. Keď to bude v sobotu, tak to bude menší problém, ale budú to problémy.

    Žiaci a študenti by sa radi vzdelávali obsahovo aj metodicky inak, čo by zabezpečila hlavne liberalizácia učebníc. Bolo tu o tom už veľa povedané, no dúfam, že keď aspoň učebné texty alebo možno aj iné učebnice, teda budú učebnice, ktoré ministerstvo predpíše, ale dúfam, že to nebude tak striktne stanovené, že iné výhodné a dobré učebnice nebudú môcť použiť.

    Viem, že reforma ako taká aj školstva, aj v iných procesoch je dlhodobý proces, ale predsa by som na záver teda chcela povedať ešte raz to, čo som aj včera spomenula pri vystúpení pána poslanca Szigetiho a chcela by som tým podporiť pána poslanca Fronca a mnohých iných, ktorí apelujú na to, aby teda aspoň účinnosť tohto zákona bola posunutá, a teda k 1. 9. 2009, aby začal zákon platiť od školského roku 2009/2010. Asi tak všetko. Dúfam, že čoskoro nebudeme novelizovať tento navrhnutý zákon. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Boli ste posledná v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete? Môžeme ešte umožniť pánovi ministrovi záverečné slovo? Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja sa budem snažiť byť stručný, aby som nepreťahoval čas, ale predsa len niektoré veci povedať treba. Začnem postupne tak, ako jednotliví páni poslanci vystupovali, aj keď tú nie sú.

    Pán poslanec Szigeti začal s tým, že ide o najdôležitejší zákon tejto vlády, že je tu šanca, že aj minulá vláda urobila veľa pozitívnych krokov, ale fakt je ten, že školstvo alebo výsledky v školách u detí, u žiakov išli dole. A to je neodškriepiteľný fakt, že aj na základe meraní PISA išlo školstvo s úrovňou dole. Nedá sa nič robiť. Za posledných osem rokov. Všetky. PISA ukázala, že všetky.

    Takže je najvyšší čas, aby sa ozaj začalo aj s obsahovou reformou s tým, že legislatívny zámer, ktorý predkladáme a ktorý nie je tak celkom možné preniesť do výkonových predpisov, aj keď je nejaká snaha, tak mu to robí právne pozadie a vytvára taký základný legislatívny rámec, aby sme tú obsahovú reformu uskutočnili. Samozrejme, že aj my robíme reformu na úrovni poznania. Aké poznanie v súčasnosti naši odborníci majú, aký má Štátny pedagogický ústav, metodicko-pedagogické centrá a riaditelia škôl a ďalší nezávislí odborníci, takú reformu v súčasnosti predkladáme. Ak si niekto myslí, že by sme mali predložiť nejakú inú kvalitnejšiu reformu, a za predchádzajúcej vlády nebolo predložené nič, no tak opakujem, predkladáme to, čo predkladať vieme a na súčasnej úrovni poznania. Uvidíme o pár rokov, ako to pôjde ďalej.

    Množstvo pozmeňujúcich návrhov, ale keď si všimnete, ony sa opakujú dookola. Možnože je 15, 16 takých základných, ale všetky ostatné sa opakujú dookola. To je furt to isté. Furt to isté. Takže nie je veľa pozmeňujúcich návrhov a veľa je ich legislatívnotechnických.

    Vplyv štátu. Samozrejme, že vplyv štátu tu byť musí, pretože štát sa nesmie zbaviť zodpovednosti za úroveň vzdelávania a pozri Švédsko, Fínsko, Írsko, ktoré majú najlepšie výsledky u detí, u žiakov z hľadiska merania týchto vecí. Čiže štát sa nemôže.

    Financie. No tak financie sú také, aké štátny rozpočet vynaložiť môže. A na budúci rok podľa tých predbežných sa ukazuje, že sa presunieme na 63 miliárd Sk. Samozrejme, že vrátane eurofondov, ale štát dáva do eurofondov 20 miliárd zo štátneho rozpočtu. Tak na nich cez projekty dostaneme naspäť.

    O tom, že sa nič nerobí v rámci prípravy zákona, to predsa nie je pravda. Veď my dva roky zákon poctivo dennodenne pripravujeme. Bolo množstvo desiatok, stovák odborných konzultácií. Mali sme na internete vypísanú stránku, kde päť, šesť mesiacov sa nám ktokoľvek mohol prihlásiť a poslať svoje návrhy. Prišlo 2 500 návrhov a všetky sme poctivo zanalyzovali. A pokiaľ bolo možné, tak sme ich do zákona aj dali.

    Štátny vzdelávací program. Ide o to, aký má byť detailný. To je na diskusiu. Dnes má možno 1 600, 2 000 strán, niekto povie menej, niekto povie, ako povedal pán Szigeti, že tam zďaleka nie je všetko.

    Takže to sú diskusie, ktoré sa nikdy neskončia. My si myslíme, že to štátne minimum tam nadefinované je a školy teraz podľa toho si môžu vytvárať na svoju profiláciu školské vzdelávacie programy. Ale vždy to bude na učiteľoch. To si treba uvedomiť. A to sa nedá urobiť nasilu. To si tiež treba uvedomiť. Učiteľov nasilu nezmeníme. Učiteľom môžeme dať šancu, možnosť, a to pripravujeme. Ale ak si niekto myslí, že my naozaj tú reformu napíšeme, pošleme do škôl a povieme, páni učitelia, od septembra budete učiť reformne podľa toho, čo vám ministerskí úradníci pošlú. To je reforma? To nie je reforma. To je nasilu robené. Takže treba aj pochopiť, o čom sa vlastne rozprávame a o čo ide.

    Štátna školská inšpekcia. No veď kto iný ako nezávislá štátna školská inšpekcia. Má svoju tradícia, má svoju históriu. Tak nech kontroluje pedagogický proces. Nechceme vytvoriť žiadne iné úradnícke nové teleso. Naozaj nechceme.

    Územná školská rada. Tomu som nerozumel. Školské rady. My trošku meníme v školstve, veľa nie, meníme len vnútornú štruktúru, ale iba pri voľbe riaditeľa. Naozaj doplňujeme, že štátne školské inšpekcie, pretože, ak bola nejaká kritika na školské rady, tak iba taká, že nie sú odborne zdatné. Pretože sú tam aj rodičia, sú tam aj zástupcovia samosprávy. Nie všetci zástupcovia samosprávy v malých obciach majú, povedzme, vysoké školy. Nemajú. Čiže my nemôžeme zase dovoliť, aby nám vstupovali, povedzme, takýmto spôsobom. Takže sme doplnili pri voľbe riaditeľa o dvoch ľudí alebo tých, ktorí by mali posilniť odbornú zdatnosť školských rád, pretože pri voľbe riaditeľa je to asi ten najdôležitejší čin alebo úkon, ktorý tá rada vykonáva.

    Pokiaľ ide o financovanie toho penále. Je to naozaj penále. To je len penále zato, pretože doteraz my nemáme žiaden dosah na súkromné školy. Na verejné máme, samozrejme. Ale na súkromné nemáme žiaden dosah, pokiaľ zistíme vážne nedostatky.

    Pani poslankyňa Rosová nespôsobí radosť učiteľom. Nerozprávajte za učiteľov. Nikto vám nedal kompetenciu rozprávať za učiteľov. Tu som si to presne napísal. Nespôsobí radosť učiteľom. Spôsobí radosť niektorým učiteľom. Ale ani vy, ani ja si nemôžeme dať tú kompetenciu, kto z nás bude rozprávať, ja som učiteľ, vy nie. Ale ani ja sa neodvážim rozprávať za učiteľov.

    Šanca na reformu. Každá vláda mala šancu na reformu. Aj minulá vláda mala osem rokov šancu na reformu. Nevyužila, my sa ju využiť snažíme.

    Takisto hovoríte, že o klamstvách a tak ďalej. Veď ja som podpredseda vlády, minister. A vyprosím si, aby ste vy mne rozprávali, že klamem. Povedali ste klamstvá ministra, mám to tu zachytené, je to na tej magnetofónovej páske.

    Odhliadnuc od tých invektív, ktorými vy dosť často narábate, povinná angličtina, už sme pri prvom čítaní robili, nebude povinná angličtina, chceme nechať pre každý cudzí jazyk, či je to francúzština, absolútnu voľnosť, nech si deti spolu s rodičmi vyberú. Nechceme nič predpisovať.

    Vzdelávací program, kurikulárna rada. Kurikulárna rada, sme sa tak nejako dohodli, že bude poradný orgán, nie úrad. Nechceme z kurikulárnej rady vytvárať úrad. Ďalší úrad, ktorý by spôsobil, ktorý by musel mať svoju agendu, svoje predpisy, všetko, čo s tým súvisí, metodika výberu ľudí, cyklovaných ľudí. Nechceme Akreditačnú komisiu. Ale my vytvárame iný úrad, k tomu sa dostanem, Národný úrad certifikovaných meraní. To bude úrad, to bude profesionálny úrad z odborníkov. Ale tým, že tu dáme ľudí, ktorí budú aj zo samosprávy a tak ďalej, ktorí nemusia byť odborníci na školstvo, no tak to nemôže mať inú váhu ako poradný orgán. Národný certifikačný úrad, to bude úrad, ale bude z profesionálnych pracovníkov. Takže nemôžeme im dať žiadne iné kompetencie, len poradenskú činnosť a aby oni nám nejako hodnotili či už z hľadiska samosprávy, teda zriaďovateľov a niektorých ďalších, ako to školstvo smeruje. Ale nie úrad.

    Hodinová dotácia vzdelávacej oblasti. Tak áno, veď my sme kľúčové kompetencie preložili z osem do deviatich vzdelávacích oblastí. To sme spravili, ale viete, pani poslankyňa, zase zrušiť predmety, to neviem, či by to nespôsobilo chaos. Len vzdelávacie predmety teraz, pretože to by bol počin, ktorý by sa tak či tak musel do tej matematiky, fyziky dostať.

    Takže áno, každá vzdelávacia oblasť je definovaná dvoma, tromi predmetmi a na tie predmety, pretože je to aj tradícia stáročná, možno dlhšia. Takže nemôžeme, nikto si netrúfne, aby sme zrušili predmety a na predmety dávali hodinové dotácie. Verte mi, aj reformu treba robiť s triezvou hlavou, a preto sme povedali áno, dôležitejší je obsah a tie hodinové dotácie tam máme. Možno, že si to niekto za dvadsať rokov trúfne. Teraz si myslím, že by vznikol neskutočný chaos, po prvé. A po druhé, to nie je princíp reformy. To nie je princíp reformy, či budú nadefinované predmety, alebo nie. Dôležité je, ako sa učia tie predmety.

    Áno, dohodli sme sa, že štát zabezpečí jednu učebnicu povinne. Odborníci, pretože to nerobím ja, to robia odborníci. Ale, samozrejme, že my môžeme schváliť aj dvadsať učebníc. Nie je problém a školy si môžu vybrať. My posudzujeme odborne, či tam nie sú niektoré veci, ktoré nesúvisia s odbornosťou. Ale my netvrdíme, že bude iba jedna učebnica. My len zabezpečíme, zafinancujeme jednu. Možno, že niekedy dve, tri, ale trh s učebnicami je absolútne otvorený, len sa musíme pozerať, či tam nie sú nejaké sekty alebo niečo podobné.

    Hovoríte, že ten štátny vzdelávací program ISCED a tak ďalej. Ale trikrát ste povedali Čechy. Česi tiež majú isté 5B na terciárne vzdelávanie, pokiaľ ste si to naozaj vy osobne pozreli. A sú to vyššie odborné školy. Majú 5B. My chceme zaviesť, pretože tu sa robia len rámce, že skúsime, povieme áno, ale bude Akreditačná komisia, aby sme sprísnili. Ale vyššie odborné školstvo, i keď ja som osobne tiež proti tomu, poviem úprimne. Tiež sa mi to nepáči, ale pokiaľ tam bude Akreditačná komisia, vieme stanoviť pravidlá, tak niektoré vyššie odborné školy sa už môžu dostať aj do ISCED-u 5B.

    A pokiaľ ide o individuálne vzdelávanie, stále vychádzame z dikcie, že dieťa má nárok, má nárok na kvalifikované odborné vzdelávanie. Ak dovolíme, aby tam bol nekvalifikovaný človek, dieťa stráca nárok. Bude ho učiť ten, kto môže urobiť viac škôd ako osohu.

    Osemročné gymnázium. O tom sme niekoľkokrát rozprávali. Vy sa dosť často oháňate zahraničím, prečítajte si stanovisko zahraničia na osemročné gymnáziá.

    Povinná predškolská dochádzka. Neviem, či si uvedomujete, o čom vlastne rozprávate. Ide o zobratie originálnych kompetencií samospráve, potom poviete, že znárodňujem. My sme vzhľadom na to, že máme 91,7 % návštevnosť v poslednom ročníku, sme prví v Európe. A my, čo sme prví v Európe, budeme zavádzať povinnú školskú dochádzku, ktorí máme najlepší systém. Tak poďme na motiváciu, presviedčajme tých ľudí, ale aj rodičov. Pracujme s nimi, ale ak si vy myslíte, že my povieme, že povinne a že päťročné alebo štvorročné deti budeme voziť, ja neviem autobusom niekde, tak ste na veľkom omyle, že toto bude riešenie. A štát bude musieť, samozrejme, financovať 20-tisíc detí cez normatívy v piatom roku života. Ale prvé dva pôjdu cez originálne, takto rozkrájame tie materské školy? Čiže treba aj prakticky myslieť, aké to má dopady, aká je logika, či nám to naozaj stojí zato takto administratívne sa trápiť, aby sme mali povinnú školskú dochádzku. Ale v budúcnosti nevylučujem. V súčasnosti to vidím, nadrieme sa skutočne a nemá to žiaden, žiaden význam.

    Pán poslanec Fronc odišiel. Tu mám prší, šanca. Áno, šancu mala každá vláda. Aj táto vláda má šancu. Robíme všetko pre to, aby sme túto šancu využili.

    Pán poslanec Lipšic hovoril o konzervatívnejšom prístupe. Názory sú rôzne. My sa to snažíme robiť s triezvym úsudkom a hľadáme rozdiel medzi liberalizmom a zodpovednosťou štátu. Tam sa treba kdesi trafiť.

    Reforma sa 1. septembra začína, nekončí sa. Ak si niekto myslí, že do 1. septembra pripraví reformu, zase nevie, čo je to vlastne reforma. Fíni hovoria, pri reforme je najdôležitejší krok, a to je trpezlivosť. Ale bude trvať dlhé roky. My len nábeh, nábeh hovoríme, že bude trvať štyri roky. Samotný nábeh. Ak si niekto myslí, že za rok, zoberte si Čechov. Česi pripravovali dva roky a sú tam, kde sme dnes my. Nie sú ďalej, nie sú ďalej.

    Pokiaľ ide o výučbu jazykov. Ja si, naopak, myslím, že výučbu jazykov máme najlepšie prepracovanú aj z hľadiska koncepcie, ktorú schválila vláda. Dnes je už hotový grant, je pripravený projekt. Denne prišlo na ŠPÚ 70 žiadostí učiteľov, ktorí sa nám hlásia na štúdium cudzieho jazyka pre prvý stupeň základnej školy.

    Pokiaľ ide o prechodné obdobia ZMOS. Veď ja so ZMOS-om sedím každý deň, každý deň. Takže sme sa dohodli na dikcii, že bude trojročné prechodné obdobie, ale nie o tri roky, trojročné prechodné obdobie, nie o tri roky. Sankcie som rozprával, jedna učebnica a tak ďalej.

    Cirkevné školy. No, treba si poriadne pozrieť zákon č. 596 o financovaní, kde je nadiktovaný, a treba to porovnať s tým pôvodným zákonom. Ale cirkevné školy môžu to, čo doteraz nebolo, čerpať aj kapitálové výdavky, čo nesmeli doteraz vrátane havárií.

    Pán poslanec Andruskó. Áno, ja viem, že my máme len 15 % alebo 10, 15 % pri školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny. A nie 30, ale mi povedzte, ako to urobiť, aby to nebolo na úkor prírodných vied. Čiže tá voľnosť, ktorú majú školy, kde je vyučovací jazyk národnostných menšín, musí ísť na úkor niečoho. Logicky, technicky musí. Ja som aj predložil niektorým našim pánom poslancom štátny vzdelávací program, povedal som, napíšte mi, ako vy si to viete spraviť. Jeden pán poslanec mi povedal, že je z toho jeleň, že on to urobiť nevie. Pretože sa to nedá. Takže, samozrejme, že tá voľnosť je o niečo menšia, pretože máte dva jazyky. Jeden materinský, druhý štátny. A je to na úkor voliteľnosti, nie je to na úkor tej základnej časti výučby. Čiže máte presne toľko, ako majú všetky ostatné školy, len máte menej voľných hodín. A to sa mi zdá byť korektné. Čiže na základe toho to spravíme.

    Takisto dikcie o tom, že to svedčí o spôsoboch myslenia súčasného ministerstva. Do tohto by som ja nešiel, pán kolega. O tom, aký mám spôsob myslenia, snáď nebudete rozhodovať vy. Ja si netrúfnem zvažovať váš spôsob myslenia. Nechajte na nás, prosím.

    Hovoríte, že zákon ako narýchlo a tak. No, ale veď vláda schválila desať koncepcií. Ja som bol vo vláde s desiatimi koncepciami rok aj pol a tieto koncepcie sú prepísané do legislatívneho znenia. My na reforme robíme dva roky. Desať koncepcií od národnostného školstva cez odborné školstvo. Všetko prešlo riadne vládou. Vláda schválila koncepciu, čo koncepcia, to tridsať, štyridsať strán , náš zákon vychádza z týchto koncepcií. Čiže pracuje sa systémovo. To tu nie je dané len tak náhodne. Nad každou vetou sa sedelo. A pozrite si tie koncepcie a prečítajte si zákon. Budete vidieť, že je to o tom istom.

    Medializácia. Kritizujete, že medializácia, no ale ja som neotvoril medializáciu. Vy, vaša SMK otvorila medializáciu počtu hodín. Ja nie. Takže ja za to nemôžem, že sa to zvrháva iba na počet štátneho jazyka a počet hodín. Ja za to nemôžem, teda za tú medializáciu. Môžem zato, ako to tam je napísané, ale nie, ako sa to medializuje.

    Hovoríte o centralizácii. No ale veď gymnáziá budú mať 50 % voľnosti. Chcete ešte viac? Päťdesiat percent voľnosti gymnáziá v štvrtom ročníku. V treťom 33. Ja, naopak, skôr zápasím s tým, že mi hovorí, že to veľmi púšťame z rúk. Veľa ľudí mi hovorí, veľmi ste to pustili z rúk. Takže treba hľadať určitú...

    Pán poslanec Devínsky, štátne vzdelávacie programy. Tak áno, tak v zákone je štruktúra, ak by mali byť detailné, tak by mali 8-tis. strán. Dneska majú 1 600. Tak neviem, či to je veľa, či to je málo. Raz je to stručné, raz je to veľa detailné. Samospráva má vyššie kompetencie, pretože sme upravili školské rady, môže schvaľovať školské vzdelávacie programy. Schvaľovať, nie vyjadrovať sa. V zákone bude, že schvaľovať školské vzdelávacie programy a školské rady, ako som povedal, sme doplnili a je niekoľko prechodných období voči limitom, kde takisto so samosprávou rokujeme. Ale samospráva tým, že sme ju dostali do školských programov, tak to je ten najdôležitejší krok, ktorý sa urobil.

    Pán poslanec Lipšic, časový chvat. Už som zdôvodňoval, že robíme na tom dva roky a že vláda schvaľuje koncepcie. Bolo Milénium v roku 2001 schválené, ktoré tvorí ideový podklad. Liberálne názory verzus konzervatívne, myslím si, že sme v strede. Že sme niekde v strede. Nechceme pustiť veľkú voľnosť, ale na druhej strane štát sa nesmie zbaviť zodpovednosti za úroveň a kvalitu školstva. Takže ďakujem za podporu.

    Pán poslanec Ivančo, v poriadku, s niektorými vecami by sa dalo súhlasiť, len vám poviem otvorene, my chodíme dva mesiace po výboroch. Dva mesiace po výboroch a vy prídete s niektorými takými detailmi, ktoré sú možno oprávnené, ale nechcem povedať, že už je neskoro, ale na to sú tie výbory. Tak keď tam máme 160 „pozmeňovákov“, škoda, že ste neprišli aj do nášho výboru, kde bola pani poslankyňa Mušková aj ešte myslím pán Kondrót, tak ste mohli prísť k nám a tam sme mali na to celé dni, kde sme to mohli do toho dať. Teraz, keď vy poviete takýto detail, lebo sú to detaily tie vecné, no, tak nám z toho, úprimne poviem, začína vznikať už chaos, ale na to sú tie výbory, aby sa text vyčistil o detaily, že si šliapeme po jazyku, alebo že sa tam niečo inak objaví.

    No ale k tým vašim politickým pesimizmus, delegované kompetencie. Ja si myslím, že je to tak akurát. Nemôžem si pomôcť. Ide o to, či aj máme školy pripravené na vyššie kompetencie, no. Takže tam si myslím, že tá rozumná miera je od tých 12 % po tých 50, že to ak niekomu viac, niekomu menej.

    Cudzie jazyky som povedal, si myslím, že tam máme najlepšie prepracované s tým, že cieľový stav je, že každý maturant by mal byť na úrovni štátnej jazykovej skúšky. Viete, čo to je? To znamená, že vie robiť TEFL, že vie robiť Cambridge certificate a môže študovať na všetkých školách na svete. Toto, ak dosiahneme za tých osem rokov, tak to bude najväčší úspech. Čiže tam máme dokonca definovaný cieľový stav, čo ide, nie tak celkom vieme.

    Kurikulárna rada, som hovoril, že nechceme z toho spraviť žiaden úrad, bude Národný ústav certifikovaných meraní. To bude úrad. Odborné vzdelávanie. Áno, legislatívny zámer je hotový, ide do vlády. Takže zrejme sa k nemu môžete aj dostať a tam, ak ho vláda schváli, začneme ho prepisovať do legislatívneho.

    Súkromné školy som povedal, že my tam máme trošku problém aj v systéme, a to je to, že na rozdiel od verejných škôl môžu neobmedzene vyberať školné. Môžu. A tým sa dostávame do nepomeru, ktoré majú zakázané s verejnými školami.

    Takže preto, povedzme, tá jedna vec, ktorá sa týka odmien. Inšpektori, školská inšpekcia je takisto tradíciou. Nechceme to meniť. Je to dobré. Možno, že sú niektoré detaily, ale školská inšpekcia má svoju váhu. Má svoju tradíciu. Myslím si, že oni takisto prvé dva, tri roky budú skôr pomáhať ako kontrolovať pri tvorbe školského vzdelávacieho programu, také noty dostali. Štyri roky budú skôr nápomocní, pretože aj pre nich je to možno, že aj inšpektori by potrebovali reformu. Možno. Oni sa tiež zo dňa na deň nezmenia. Nikto sa tu zo dňa na deň nezmení. Preto sa aj tak dosť čudujem, že si niekto myslí, že od septembra sa všetko zmení. No nič sa nezmení v tomto ohľade. Čiže je to proces, ktorý bude trvať štyri roky, ale dávame im priestor, aby sa vôbec dalo.

    Štátny vzdelávací program, model tvorby je úplne nový. Je z kľúčových kompetencií a z ISCED-u. To doteraz nebolo. Z kľúčových kompetencií a z ISCED-u. To je systém, každý dostal, každá predmetová komisia, keď som s nimi sedel, dostali také zadanie kľúčové kompetencie plus ISCED. Toto nadefinujte pre všetky stupne vzdelávania, a tak sa to robilo. Nieže by sa zobralo a začalo sa škrtať. Čiže preto je aj ten štátny vzdelávací program vytvorený, tak ako je.

    Učebné osnovy si musí vytvoriť škola, kto iný? Aj zo štátneho vzdelávacieho programu. Musia si ho prepísať do učebníc, ale majú nadiktované, čo majú učiť. To musia odučiť. Čiže to len mechanicky preberú. V školstve majú neobmedzenú, v podstate neobmedzenú voľnosť, len, samozrejme, to musí byť v súlade, aby neučili niektoré veci, ktoré nie sú vedecké, alebo ktoré nesúvisia s ničím. Ale to je len mechanický prepis. Učebné plány takisto im dáme na štátny vzdelávací program povinne. Čiže to sa takisto len preberie.

    Spájanie rôznych druhov škôl je možné. Je možné, hej. Osemročné gymnáziá. Osemročné gymnáziá, ide o princíp. Poviem rovno, že tam ide o princíp. My nechceme vytvárať, a to som si doniesol aj z Fínska, aj z Írska, kde to nie je možné takto robiť, že určitú vekovú generáciu presunieme do nejakých iných škôl a zvyšok zostane v tej pôvodnej škole, pretože tam to je problém aj s tými, ktorých vyberieme, lebo si myslia, že sú niečo viac, aj s tými, ktorí ostávajú, lebo si myslia, že sú niečo menej, a toto vo Fínsku neprejde ani v Írsku. Nesmie.

    Čiže každý má rovnakú šancu. Každý musí mať rovnaký pocit. Každý rovnako. Čiže sme proti tomu, aby boli elitné školy v takom mladom veku. Od 15 rokov bez problémov, ale v 10 rokoch dieťa by nemalo mať možnosť byť považované za elitné. To tvrdia všetky pedagogické výskumy, ktoré vám potom môžem dať.

    Pokiaľ odišiel pán poslanec. Mal som aj preňho prichystané niektoré odborné stanoviská, pre ktoré nemôžeme súhlasiť s jeho pozmeňujúcimi návrhmi, pretože deti so zdravotným postihnutím musia mať všetci rovnaké práva aj navzájom. Aj navzájom, takže ja mu dám, mám tu odborné stanovisko pripravené ku každému jeho pozmeňujúcemu návrhu. Nebudem zdržovať, že by som odpovedal, on to tiež čítal. Takže dám mu, ale je to len voči tomu, aby všetci mali rovnaké práva.

    Takže toľko k vystúpeniam pánov poslancov. V úvodnom slove som povedal ciele, zámery. Som presvedčený, že aj opozícia, keď nepodporí zákon, bude spolupracovať a participovať na ďalších etapách aplikácie zákona do škôl. Pomôžeme riaditeľom, nič iné nám nezostáva, a vedzte, že reforma je aj o zodpovednosti a pre mňa by nebolo nič ľahšie, nič ľahšie povedať o rok, o dva, veď také ľahké, ale nebolo by to dobré. Verte, že by to nebolo dobré, začať treba a štyri roky máme určité prechodné obdobie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pani spravodajkyňa, ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať o 14.00 hodine, dámy a páni, po obedňajšej prestávke, vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172 o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja, ktorý tiež uvedie pán podpredseda vlády a minister školstva. Takže dobrú chuť a o 14.00 hodine pokračujeme. Budeme hlasovať o 17.00 hodine o prerokovaných bodoch programu aj o školskom zákone.

  • Prerušenie rokovania o 12.25 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.06 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 549 a spoločnú správu výborov, máte ako tlač 549a.

    Prosím pána ministra školstva a zároveň podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Jána Mikolaja, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Pána ministra tu nemáme, takže vyhlasujem desaťminútovú prestávku.

  • Prerušenie rokovania o 14.10 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.18 hodine.

  • Budeme pokračovať bodom č. 30. Dávam teraz slovo ministrovi školstva a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Jánovi Mikolajovi, aby odôvodnil návrh zákona. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje postavenie a význam vedy a techniky vo vedomostnej spoločnosti, tak ako to vyplýva z programového vyhlásenia vlády a požiadaviek Európskej komisie skvalitňovať podmienky pre vedu a techniku v spoločnom európskom výskumnom priestore.

    Návrh zákona ustanovuje definície inovácií, centra exelentnosti vo výskume, špecializovaných organizácií vedy a techniky, ktorými sú vedecko-technologický park, výskumnovývojové centrum, technologický inkubátor. Podpora centier exelentnosti je zameraná na podporu základného výskumu, podpora špecializovaných organizácií vedy a techniky je zameraná na prenos výsledkov výskumu a vývoja do praxe.

    Návrh zákona ďalej ukladá povinnosť schvaľovať vo vláde Slovenskej republiky návrh na finančné zabezpečenie členstva Slovenskej republiky v medzinárodných centrách výskumu a vývoja, komunitárnych programov Európskej únie pre výskum, technický rozvoj a demonštrácie programov a iniciatíva Európskej únie a medzinárodných programov v oblasti výskumu a vývoja.

    V súčasnosti vláda Slovenskej republiky schvaľuje členstvo Slovenska v medzinárodných výskumných centrách a výšku členských poplatkov v týchto centrách, avšak finančné zabezpečenie pozostáva nielen z uhrádzania členských poplatkov, ale aj zo zabezpečenia prostriedkov štátneho rozpočtu na výskumné aktivity slovenských organizácií výskumu a vývoja v týchto centrách. Preto navrhujeme začleniť úlohu, aby vláda schvaľovala návrh finančného zabezpečenia výskumných aktivít slovenských organizácií.

    Ďalšie ustanovenie novelizácie zákona rieši problémy spojené s rozšírením činnosti Agentúry na podporu výskumu a vývoja. Návrhom zákona sa tiež odstraňuje nejasnosť v zákone č. 172/2005 Z. z. V tomto schvaľuje programy agentúry či vláda Slovenskej republiky, alebo minister školstva Slovenskej republiky. Schválenie programu agentúry bolo jasne deklarované ako kompetencia vlády Slovenskej republiky. Ich doba riešenia sa ohraničuje maximálne na štyri roky.

    Na pružnejšie využitie prostriedkov agentúry určených na účelovú podporu sa navrhuje zrušenie povinnosti ministerstva školstva stanovovať rozdelenie rozpočtu agentúry až na úroveň jednotlivých skupín odboru vedy a techniky a ponecháva sa v plnej kompetencii predsedníctva agentúry. V snahe šetriť účelové výdavky agentúry sa znižuje objem prostriedkov vyčlenených na hodnotenie a monitoring činnosti, čo je deklarované s ohraničením aspoň 0,5 % na maximálne 0,5 %.

    Ďalšou dôležitou oblasťou návrhu zákona je hodnotenie organizácií výskumu a vývoja. Návrh zákona ustanovuje podmienku poskytnutia účelových prostriedkov štátneho rozpočtu na základe certifikátu, ktorý bude výsledkom hodnotenia organizácií výskumu a vývoja a fyzickej osoby podnikateľa. Uvedené hodnotenie spôsobilosti sa nebude vzťahovať na vysoké školy, ktoré sú hodnotené Akreditačnou komisiou a na organizácie Slovenskej akadémie vied.

    Návrh zákona zákonne upravuje aj existenciu centrálneho informačného portálu pre vedu, techniku a inovácie. Podmienkou na poskytnutie účelových prostriedkov z verejných zdrojov bude, aby technická infraštruktúra nadobudnutá z uvedených prostriedkov bola zverejnená na centrálnom informačnom portáli.

    Návrh zákona ďalej obsahuje návrh ustanovení, ktorými sa transponuje smernica Rady 2005 z roku 1971 Európskeho spoločenstva z 12. októbra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu. Navrhuje podmienky, za akých môže organizácia výskumu a vývoja prijať cudzích štátnych príslušníkov tretích krajín, kto to právo povoľuje a odníma. Transpozícia smernice vyplýva ako povinnosť každej členskej krajiny Európskej únie z legislatívy Európskej únie.

    Časť návrhu zákona sa zaoberá legislatívnotechnickými úpravami o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja.

    Zákonom sa ďalej dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov o ustanovenie, ktorým sa určuje, že cudzinec, ktorému policajný útvar udelí povolenie na prechodný pobyt môže vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovnoprávneho vzťahu, ktorého predmetom je pedagogická činnosť, a to za podmienok a rozsahu ustanoveným osobitným predpisom.

    Návrhom zákona sa dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z o službách v zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanovenie, ktorým sa určuje, že sa nevyžaduje povolenie na zamestnanie u cudzinca, ktorému bolo udelené povolenie na prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti, ktorou je výskum alebo vývojovo-pedagogická činnosť v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnoprávnom vzťahu nepresiahne sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní a celkovo tridsať kalendárnych dní v kalendárnom roku.

    Návrh zákona nezakladá dodatočné nároky a je v súlade s ustanoveniami práv Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Slovo má spoločný spravodajca, predseda výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pán poslanec Ferdinand Devínsky, ktorý informuje Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a takisto odôvodní návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda vlády a minister, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako spravodajca podávam za Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 549) vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.

    Národná rada v uznesení z 1. apríla 2008 pridelila uvedený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu, výboru pre hospodársku politiku, pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pre financie, rozpočet a menu a pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Určené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor tiež konštatoval, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.

    K vládnemu návrhu zákona prijali určené výbory príslušné uznesenia. Výbor pre hospodársku politiku odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť bez pripomienok. Ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody odporúčajú Národnej rade vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v spoločnej správe.

    Výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor zaujal k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom vyplývajúcich z uznesení výborov uvedených v spoločnej správe stanovisko a odporúča Národnej rade hlasovať o nich takto. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené v bodoch 4, 6, 8, 9, 13, 14, 16, 17 až 20, 22 až 33 hlasovať spoločne a tieto schváliť.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené v bodoch 1 až 3, 5, 7, 15 a 21 hlasovať spoločne a tieto neschváliť.

    K pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktoré sú uvedené v bodoch 10 až 12 gestorský výbor neprijal odporúčanie.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancoch gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona zaujal stanovisko, že odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť.

    Súčasne si vás dovoľujem informovať, že spoločnú správu výborov Národnej rady výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor schválil svojím uznesením a týmto uznesením ma tiež výbor poveril pri rokovaní o návrhu zákona v druhom čítaní v Národnej rade predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.

    Pani podpredsedníčka, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona a hlásim sa do rozpravy ako prvý.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa prihlásila pani poslankyňa Laššáková, pán poslanec Kvorka a pán poslanec Dubravay. Ešte sa hlási pán poslanec Fronc, dopíšte ho. Ešte niekto? Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Keďže o slovo požiadal spravodajca, má prednosť. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, návrh zákona, ktorý teraz prerokúvame, je podobne ako školský zákon jedným z kľúčových dokumentov, ktorý bude rozhodovať o budúcnosti tejto krajiny, aj keď nezaslúžene nevzbudil takú pozornosť ako zákon o pokuse reformovať školstvo.

    V mnohom sa návrh zákona o štátnej podpore výskumu a vývoja odvoláva na Európsku úniu a jej dokumenty. Žiaľ, nie vždy sa nimi riadi. Ako sa možno dočítať v príslušných dokumentoch Európskej únie, Európsky výskumný priestor je systém vedeckovýskumných projektov integrujúcich, a to by som chcel podčiarknuť, zdroje Európskej únie určených na podporu výskumu. Pritom sa predpokladá, že celkový podiel prostriedkov určených na výskum sa v jednotlivých štátoch Európskej únie bude pohybovať okolo 3 %, z čoho až 1,8 má ísť zo súkromných, najmä podnikateľských zdrojov.

    Dnes už aj Európska únia priznáva, že vysoko kvalitný výskum je stále komplexnejší, je interdisciplinárny, je stále drahší a vyžaduje si stále vyššiu kritickú hmotu. Inými slovami, vyžaduje si koncentrovať, a nie rozptyľovať tie malé zdroje, ktoré sú k dispozícii, vyžaduje si koncentrovať najlepších ľudí na vybrané ciele a vyžaduje si predovšetkým nové a inovatívne myslenie, ktoré prinášajú ľudia z neortodoxným myslením a mimoriadnymi danosťami.

    Zvýšenie objemu prostriedkov určených pre výskum je zásadnou vecou. Ešte dôležitejšou sú však ľudské zdroje, ako aj kvalita a objektivita pri výbere projektov, ktoré majú byť podporované. Pri návrhu Európskeho technologického inštitútu aj v neskoršej diskusii sa ako jedna zo zásadných premís prijalo konštatovanie, že Európska únia sa potrebuje lepšie sústrediť na svoje ľudské, finančné a materiálne zdroje v oblastiach výskumu a vyššieho vzdelávania. Že je nevyhnutné vytvoriť nový systém, ktorý spojí najlepšie tímy a univerzitné pracoviská tak, aby boli podporované inovácie v oblastiach výskumu aj terciárneho vzdelávania.

    Preto je cieľom Európskeho technologického inštitútu pritiahnuť do spolupráce najlepších a najtalentovanejších študentov, výskumných pracovníkov a zamestnancov na svete. Má tiež vo významnej miere poskytnúť príležitosť na prilákanie súkromného kapitálu na podporu výskumu. To som citoval z materiálov Európskej únie.

    Ako napĺňa návrh zákona niektoré kľúčové požiadavky Európskej únie, ale aj súčasného vývoja vo svete na zvýšenie účinnosti a efektívnosti výskumu, ktorými sú koncentrácia zdrojov, zvýšenie súťaživosti a generovanie nových myšlienok, zvýšená podpora univerzitného sektora a zvýšenie kvality v rozhodovaniach pri výbere podporovaných projektov?

    Návrh zákona vo svojich bodoch 17 a 18 opätovne zavádza nesúťažnú inštitucionálnu formu financovania rôznych rezortných výskumných ústavov, čím sa i to málo prostriedkov, ktoré sú na Slovensku k dispozícii na výskum, vieme mnohí, že to je iba 0,44 % HDP, ďalej rozptyľuje.

    Dokonca aj Slovenská rektorská konferencia prijala 20. apríla tohto roku uznesenie, ktorým konštatuje, že v štátoch Európskej únie sa pri tvorbe koncepcií a uskutočňovaní štátnej podpory výskumu a vývoja vychádza z hlavného princípu netrieštiť prostriedky a kapacity v oblasti výskumu a vývoja, a preto sa výskum a vývoj sústreďuje na univerzitách. Rektori konštatujú, a to citujem, teraz, „že týmto ustanovením sa triešti aj tak nízka podpora vedy a výskumu zo štátneho rozpočtu a Slovenská rektorská konferencia sa obracia na nás poslancov Národnej rady, aby sme takéto ustanovenie neprijali, nakoľko ohrozuje konkurencieschopnosť nielen slovenskej vedy v európskom priestore, ale aj kvalitu vysokoškolského vzdelávania“. Koniec citátu. Model, ktorý sa snažia body 17 a 18 návrhu zákona zaviesť, je model prežitý, ktorý sme tu už mali a ktorý sa vôbec neosvedčil.

    Ako to vyzerá so snahou otvoriť priestor pre generovanie nových myšlienok? Je známe, že mnohí, ak nie väčšina najlepších slovenských vedcov sa nachádzajú na vysokých školách a Slovenskej akadémii vied. Návrh zákona vo svojom druhom bode a ďalších s týmto bodom súvisiacich však všetkých týchto vedcov z individuálnej súťaže vylučuje, pretože kým doteraz sa o podporu svojich projektov mohli uchádzať všetky fyzické osoby vrátane podnikateľov, po prijatí tejto zmeny sa budú môcť uchádzať o podporu zo štátnych zdrojov len fyzické osoby – podnikatelia. Teda všetky ostatné fyzické osoby budú zo súťaže vylúčené.

    Samozrejme, nemožno namietať nič proti účasti aj podnikateľov vo voľnej súťaži o podporu výskumných projektov. Práve naopak, je to veľmi žiaduce. Je však nemysliteľné, aby ostatné osoby, nepodnikatelia boli diskriminované len preto, že nemajú podnikateľskú licenciu. Jedine, že by sa týmto sledoval cieľ, aby si každý vysokoškolský učiteľ a výskumný pracovník založil živnosť a podnikal v oblasti výskumu na vlastnú päsť. Pochybujem, že by toto bol cieľ ľavicovej vlády.

    Teraz si predstavme konkrétny príklad, ako sa toto ustanovenie bude realizovať v praxi v prípade napríklad Slovenskej akadémie vied alebo niektorej vysokej školy. Ak sa navrhovaná dikcia schváli, požiadať o podporu výskumu bude môcť len právnická osoba a fyzická osoba – podnikateľ. To znamená, len Prezídium Slovenskej akadémie vied zastúpené predsedom a vysoká škola zastúpená rektorom. Nikto iný na akadémii ani vysokej škole, pretože zatiaľ len veľmi málo profesorov a docentov má podnikateľskú licenciu. Keď má právnu subjektivitu, tak je to právna subjektivita, to je ústav, nehovoríme o fyzickej osobe.

    Pri napríklad tisíc tvorivých zamestnancoch, ešte aby som upozornil na to, že fakulty nemajú právnu subjektivitu, že? Ale fakulty nemajú. To bola reakcia na ministra. Tak napríklad tisíc tvorivých zamestnancov, pod tvorivými zamestnancami rozumieme profesorov, docentov, výskumných pracovníkov, ak čo len polovica sa bude chcieť uchádzať o podporu svojho výskumu, nebudú môcť tak spraviť, lebo 500 projektov bude môcť podávať len rektor alebo predseda akadémie, alebo teda príslušný riaditeľ inštitútu. Zmluvy budú podpisovať rektori alebo predseda, alebo teda riaditelia inštitútov.

    Ja sa pýtam, či budú títo štatutári projekt aj vypracúvať? A keď poveria uchádzača o podporu vypracovaním projektu, kto bude príjemca peňazí? Rektor alebo predseda? Určite nie autor projektu. Kto bude zodpovedný za vyriešenie projektu? Štatutár, ktorý zmluvu podpíše, alebo konkrétny riešiteľ, ktorý neponesie žiadnu zodpovednosť a dokonca ani nebude vedieť, či peniaze, ktoré žiadal na projekt, vôbec dostane. Tak na čo by sa snažil takýto projekt vypracúvať?

    Rozširuje sa tým aj korupčné prostredie a klientelizmus, pretože najskôr sa bude treba spýtať štatutárov, či projekt vypracovať možno. A až potom po udelení ich láskavého súhlasu sa možno pustiť do práce. Týmto ustanovením sa zavádza to, aby profesori, docenti, výskumní zamestnanci boli odrezaní od štátnych zdrojov, aby nerobili vedu, výskum a vývoj na vysokých školách a akadémii, ale niekde inde mimo akademickej pôdy. Ja nechcem povedať, že niekde v garáži. Inými slovami, skončí sa výskum na akademickej pôde a peniaze vrátane prichádzajúcich prostriedkov z eurofondov, ktorých je asi 40 miliárd pre najbližšie obdobie, prejdú niekde inde. To je absurdná situácia, ktorá zásadne zablokuje akúkoľvek vedu a výskum na vysokých školách a akadémiách a dokonca nás môže vylúčiť z európskeho výskumného priestoru.

    Čo sa týka kvality v procesoch rozhodovania, je zrejmé, že bod tridsiaty druhý, ju významne znižuje tak, ako znižuje aj ich transparentnosť a objektivitu, keď navrhuje, aby v Rade štátneho programu boli namiesto doterajších povinne najmenej dvoch zahraničných odborníkov prítomní už len najviac dvaja, aj to nie povinne, ale len ako možnosť.

    Programové vyhlásenie vlády hovorí, že vláda si uvedomuje dopad vedy a techniky na zvyšovanie kvality slovenskej ekonomiky, životnej úrovne a obyvateľstva. Z tohto dôvodu prijme konkrétne opatrenia na podporu výskumu a vývoja v súlade so súčasnými trendmi v krajinách Európskej únie.

    Tento návrh zákona, bohužiaľ, nie je v súlade so súčasnými európskymi trendmi vo výskume, a preto v súlade s § 73 ods. 3 písm. a) podávam ako spravodajca návrh na to, aby Národná rada rozhodla o tom, že vráti navrhovateľovi zákon na prepracovanie. V prípade, že by tento procedurálny návrh neprešiel, vynímam body 5, 10, 11, 12, 16 a 20 spoločnej správy na osobitné hlasovanie a žiadam o bode 5 hlasovať osobitne a o ostatných bodoch spoločne, pretože navzájom súvisia.

    Súčasne podávam pozmeňujúce návrhy k tomuto vládnemu návrhu zákona takto: Prvý. Článok I bod 2 znie: V § 4 ods. 4 sa vypúšťajú slová „so sídlom na území Slovenskej republiky“. Druhý. Článok I bod 3 znie: V § 7 sa v úvodnej vete vypúšťajú slová „so sídlom na území Slovenskej republiky“. Zdôvodnenie: Navrhovaná právna úprava vylučuje zo súťaže o podporu výskumu a vývoja všetky fyzické osoby, ktoré nie sú podnikatelia. To je v príkrom rozpore s trendom zvýšiť súťaživosť v uchádzaní sa o podporu výskumu a vývoja. Súčasne nenapĺňa cieľ, ktorý chcel navrhovateľ zákona dosiahnuť, to znamená, rozšíriť okruh uchádzačov o štátnu podporu výskumu a vývoja. Doterajší právny stav umožňuje zúčastniť sa súťaže o podporu výskumu a vývoja každému aj podnikateľovi.

    Tretí pozmeňujúci návrh. V čl. I sa vypúšťa bod 17 a 18. Následne sa upravuje označenie bodov. Odôvodnenie: Model štátnej podpory právnických osôb zriadených ústrednými orgánmi pre výskum a vývoj je model zastaraný, ktorý sa neosvedčil a ktorý bol práve pre svoju neefektívnosť a nákladnosť existujúcim zákonom zrušený.

    Štvrtý pozmeňujúci návrh. V čl. I sa vypúšťa bod 32. Následne sa upravuje označenie bodov. V návrhu zákona sa navrhuje zrušiť povinnosť mať v Rade štátneho programu najmenej dvoch zahraničných odborníkov a nahrádza sa znením, ktoré umožňuje, ale neprikazuje mať takýchto odborníkov najviac dvoch. To je opäť v zásadnom rozpore so zvýšením kvality v rade, ako aj s celosvetovými trendmi zvýšiť nestrannosť a odbornosť orgánov rozhodujúcich vo finančných otázkach. Ďakujem pekne.

    Pani podpredsedníčka, skončil som.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Devínskeho pán poslanec Hradecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a pán poslanec Hradecký má slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som si pozorne vypočul toto stanovisko, ktoré sa týkalo problematiky listu Rektorskej konferencie, a chcem povedať svoj názor, že na jednej strane hovoríme o súťaživosti vo výskume, hovoríme o tom, že musíme zlepšiť realizačnú fázu výskumu, že musíme budovať komplexne, ani nehovoríme o základnom a aplikovanom výskume, ale hovoríme o orientovanom výskume, trhovo orientovanom výskume a v takom prípade si myslím, že je veľmi dôležité, že tento zákon rieši tento problém tak, že posilňuje pozíciu aj aplikovaného výskumu a že teda vytvára tú spomínanú súťaživosť.

    Pretože pokiaľ by sme fungovali takým spôsobom, že výskum bude len na úrovni, samozrejme, on vlastne ani nikdy nebude, pretože stále tu tak málo spomíname aj Slovenskú akadémiu vied, trvale bude na univerzitách, tak som zvedavý, kto bude zabezpečovať tú realizačnú fázu, kto bude zabezpečovať tú realizáciu, respektíve, či sa to skončí tak, že niektoré naše super nápady budú končiť tak, že sa budú realizovať na pracoviskách v USA, v Japonsku, ako sa to dnes často stáva, že výskum nakoniec skončí niekde inde, aj jeho realizácia. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči.

  • Ak dovolíte, ja by som upriamil len vašu pozornosť na to, že ja som nehovoril nič o aplikovanom výskume. Ja som hovoril o inštitucionálnej podpore rôznych výskumných, rezortných výskumných ústavov, ktoré zriaďuje štátna správa a rôzne ministerstvá. To sa vôbec nedotýka aplikovaného výskumu, to sa vôbec nedotýka spolupráce s praxou. A to sa dotýka toho, že ministerstvo si zriadi svoj výskumný ústav, ktorý bude podporovaný z inštitucionálnych zdrojov štátneho rozpočtu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi v rozprave pani poslankyňa Laššáková a po nej sa pripraví pán poslanec Kvorka.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja budem naozaj len veľmi stručná a pán spravodajca, dávam vám do pozornosti a prosím vyňať na osobitné hlasovanie body 1 a 2 spoločnej správy a navrhujem, aby sa o týchto bodoch 1 a 2 hlasovalo spoločne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Laššákovej nie sú. Končím teda možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kvorka a po ňom pán poslanec Dubravay. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto:

    Čl. III znie: Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 585/2004 Z. z. a zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z. a zákona č. 693/2006 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z. a zákona č. 139/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 8 ods. 1 písm. n) sa slová „ústavnej výchovy“ nahrádzajú slovami „ústavnej starostlivosti“.

    2. V § 13 od. 1 písm. o) znie: „Spolupracovať s partnerstvom podľa § 10.“

    3. V § 16 ods. 6 v prvej a druhej vete sa za slovo „vymenúvajú“ vkladajú slová „a odvolávajú“.

    4. V § 22 ods. 7 sa za písm. c) vkladá nové písm. d), ktoré znie: „Ktorému bolo udelené povolenie na prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti, ktorou je výskum alebo vývoj, a jeho pedagogická činnosť v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu nepresiahne 50 kalendárnych dní v kalendárnom roku.“ Doterajšie písmená d) až r) sa označujú ako písmená e) až s). Poznámka pod čiarou odkazu 24b znie: „24b) § 22 ods. 2 zákona č. 48/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    5. V § 22 ods. 7 sa vypúšťa písm. s).

    6. V § 46 ods. 7 v druhej vete sa za slovami „odseku 12“ vypúšťa „čiarka“ a vypúšťajú sa slová „alebo vyplatiť právnická osoba alebo fyzická osoba“ podľa § 2 ods. 1 písm. m), ak je to súčasťou dohody podľa § 53c.

    7. V § 47 sa vypúšťa ods. 6.

    8. V § 50c ods. 3 v druhej vete sa za slovo „vypočítanej“ vkladajú slová „z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky“.

    9. V § 52 ods. 3 sa vypúšťa slovo „kalendárnych“.

    10. V § 52 ods. 4 v úvodnej vete sa za slovami „poskytuje obci“ vkladajú slová „alebo rozpočtovej organizácii, alebo príspevkovej organizácii, ktorej zriaďovateľom je obec“ a v ods. 5 sa za slovo „obci“ vkladajú slová „alebo rozpočtovej organizácii, alebo príspevkovej organizácii, ktorej zriaďovateľom je obec“.

    11. V § 52 ods. 6 znie: „Príspevok podľa ods. 5 sa poskytuje na základe uzatvorenej písomnej dohody medzi úradom a obcou alebo medzi úradom a rozpočtovou organizáciou, alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec na úhradu časti nákladov, ktoré súvisia s vykonávaním menších obecných služieb pre obec, mesačne najviac vo výške 7 % počas prvých šiestich mesiacov a najviac vo výške 4 % počas ďalších šiestich mesiacov a na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje menšie obecné služby pre obec, mesačne najviac vo výške 3 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje na jedného dlhodobo nezamestnaného občana vykonávajúceho menšie obecné služby pre obec.“

    12. V § 52 ods. 7 a 9 sa za slovo „obec“ vkladajú slová „alebo rozpočtová organizácia, alebo príspevková organizácia, ktorej zriaďovateľom je obec“ a v ods. 8 písm. g) a h) sa za slovo „obce“ vkladajú slová „alebo rozpočtovej organizácie, alebo príspevkovej organizácie, ktorej zriaďovateľom je obec“.

    13. V § 52a ods. 2 sa vypúšťa slovo „kalendárnych“.

    14. V § 52a ods. 3 v prvej vete sa za slovo „zamestnania“ vkladá slovo „mesačne“.

    15. V § 52a ods. 5 znie: „Príspevok podľa ods. 4 sa poskytuje na základe uzatvorenej písomnej dohody medzi úradom a právnickou osobou alebo fyzickou osobou podľa ods. 2 na úhradu časti nákladov, ktoré súvisia s vykonávaním dobrovoľníckej služby mesačne najviac vo výške 7 % a na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje dobrovoľnícku službu mesačne najviac vo výške 3 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje na jedného uchádzača o zamestnanie vykonávajúceho dobrovoľnícku službu.

    16. V § 53d ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Splnenie podmienky priemernej miery evidovanej nezamestnanosti vypočítanej podľa prvej vety sa nevyžaduje pri podpore vytvárania technologických centier a centier strategických služieb.“

    17. V § 55a ods. 4 sa za slovom „asistent“ vypúšťa „čiarka“ a vypúšťajú sa slová, „ktorý je zamestnancom právnickej osoby alebo fyzickej osoby podľa odseku 5“.

    18. V § 56 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Príspevok sa poskytuje na čiastočnú úhradu nákladov na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na čiastočnú úhradu nákladov na celkovú cenu práce občanov so zdravotným postihnutím.“

    19. V § 56 ods. 4 písm. c) sa slovo „mesačne“ nahrádza slovom „štvrťročne“.

    20. V § 57 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Príspevok sa poskytuje na náklady na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a čiastočnú úhradu časti nákladov na príjem zo zárobkovej činnosti občana so zdravotným postihnutím, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku.“

    21. V § 60 ods. 2 sa v úvodnej vete slovo „zriadenie“ nahrádza slovom „úhradu“.

    22. V § 60 ods. 2 písm. f) sa na konci pripájajú tieto slová „vrátane mzdových nákladov“. Tieto náklady sa neuhrádzajú, ak bol zamestnávateľovi poskytnutý príspevok podľa § 56a.

    23. V § 60 ods. 6 úvodná veta znie: „Ročná výška príspevku, ktorý poskytuje úrad, ktorého v územnom obvode je zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko je najviac“ a v písmenách a) a b) sa slovo „násobku“ nahrádza slovom „násobok“.

    24. V § 60 ods. 7 sa za slovom „štvrťrok“ vkladajú slová „najviac vo výške 25 % zo súm ustanovených v odseku 6“.

    Odôvodnenie k bodu 1: Navrhovanou zmenou v § 8 ods. 1 písm. n) sa zosúlaďuje pojem ústavnej starostlivosti s pojmom používaným v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    K bodu 2. Nové znenie písm. o) v § 13 sa navrhuje v nadväznosti na ustanovenie § 10 ods. 2, podľa ktorého pri realizácii projektov alebo programov Partnerstvo spolupracuje s úradom.

    K bodu 3. Doplnenie textu v ods. 6 v § 16 sa navrhuje v záujme zabezpečenia jednoznačného vymedzenia, kto bude zástupcov odborových organizácií a zástupcov zamestnávateľov odvolávať z funkcie členov výboru pre otázky zamestnanosti. Doplnenie nového písm. d) a vypustenie písm. s) z § 22 ods. 7 sa navrhuje z dôvodu, že podľa smernice Rady o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu štátni príslušníci tretích krajín, ktorí žiadajú o prijatie na územie členského štátu za účelom výskumného projektu musia byť riešení formou dohody o hosťovaní. Nové znenie odseku v § 52 sa navrhuje z dôvodu spresnenia percentuálnej výšky príspevku poskytovaného právnickej osobe alebo fyzickej osobe na organizovanie dobrovoľníckej služby, a to v členení na úhradu časti nákladov, ktoré súvisia s vykonaním dobrovoľníckej služby.

    Vypustením textu § 55 ods. 4 sa zabezpečuje pôsobenie pracovného asistenta aj u iných ako vybraných subjektov podľa ods. 5, najmä u fyzickej osoby, ktorý preukazuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku pre zamestnancov a nezamestnáva žiadnych zamestnancov.

    K bodu 23 a 24. Úpravou ods. 6 v § 60 sa jednoznačne ustanovuje, že ide o ročnú výšku príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. V ods. 7 v § 60 sa navrhuje výšku príspevku poskytovať najviac vo výške 25 % zo súm ustanovených v ods. 6 vzhľadom na štvrťročnú periodicitu poskytovania tohto príspevku. Zároveň žiadam vyňať bod 33 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

    Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu pozmeňujúceho návrhu. Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kvorku pani poslankyňa Sárközy, pán poslanec Fronc, pán poslanec Mikloško, pán poslanec Pado. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a pani poslankyňa Sárközy má slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vy ste vložili nový čl. III, ktorý obsahuje 24 pozmeňujúcich bodov a mení zákon č. 5/2004 Z. z., zákon o zamestnanosti. Tento zákon, veľká novela zákona vstúpila do platnosti 1. mája 2008. Dnes je 21. mája 2008, po troch týždňoch fungovania tohto nového zákona meníte zákon v 24 bodoch.

    Keď opoziční poslanci okrem iného ja v prvom aj druhom čítaní pri tejto novele zákona sme upozorňovali na to, že zákon nie je dobrý, obsahuje síce niektoré dobré prvky, ale okrem iného ja osobne som upozorňovala na to, že tam nie sú vyriešené aktivačné práce pre obce, pretože je nemysliteľné, aby výška príspevku pre koordinátorov, ktorí aktivačné práce v obciach riadia, dostanú na mesiac, počúvajte dobre, 78 korún.

    Pani ministerka povedala, že je všetko v poriadku, opoziční poslanci by si mali dobre prečítať zákon. Medzičasom priznali, že asi aj tí opoziční poslanci majú pravdu, to síce nepovedali, ale ozvali sa vaši starostovia, pretože tam sa posunula desatinná čiarka a malo to byť 780 korún, a nie 78 korún.

    Pán minister, ja som počúvala vaše úvodné slovo, predkladaciu správu. Hovorili ste, že tento zákon predkladáte kvôli tomu, aby sa skvalitnila veda a výskum. Ja sa vás len pýtam. Ste spokojný s týmito pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré budú skvalitňovať vedu a výskum na Slovensku? Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, pán kolega, musím povedať, ako hovoria Česi, že mám „jiříkovské vizení“. To, čo ste tu urobili, to je neuveriteľné, to vôbec nie je o zákone o podpore výskumu a vývoja, o úplne inom zákone a legislatívne pravidlá hovoria, keď je novela zákona, môžete sa dotknúť len otvorených paragrafov a toto je nad rámec novely, a preto žiadam pána ministra, aby sa vyjadril k takýmto pozmeňujúcim návrhom. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec František Mikloško.

  • Pán poslanec Kvorka, vy nás tu zvyknete upozorňovať, že pán premiér Fico všetko vie, aj na nás všetko vie. Ja len pevne dúfam, že nevie o tomto nezmysle legislatívnom, ktorý ste sem vy priniesli. Prosím vás pekne, veď aby, no, ešte sa usmievate a tam ani nepočúvate, čo vám hovoria poslanci. Veď toto je taký škandál, to je také absurdum, čo vy sem vovádzate, že, prosím vás pekne, veď vy ste mali ísť do škôlky parlamentnej a tam byť tri roky vo vode v parlamente, až potom prísť do parlamentu, aj to najprv prejsť nejakým prijímacími pohovormi, lebo to, čo vy tu robíte, to je úplný rozklad akéhokoľvek parlamentarizmu. A buďte taký láskavý, trošku sa spamätajte a choďte to povedať pánovi predsedovi Ficovi. A predpovedám, že keby toto počul, čo tu robíte, tak potom asi vám dám nejaké oné, dá vám nejaké trestné oznámenie na vás. Veď toto je trestná činnosť, čo tu vy páchate.

  • Martin Pado s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Kvorka, to, čo ste predviedli, je tým najkrajším dôkazom obyčajnej nafúkanosti tejto vlády a vašej koalície. Namiesto toho, aby ste reagovali na pozmeňujúce návrhy opozičných poslancov, ktoré problémy, ktoré ste tu teraz vy riešili týmto nelogickým a hlúpym postupom, ktoré mohli odstrániť, tak ste radšej schválili zákon, tak ako ste ho schválili, a teraz absolútne flagrantne porušujete rokovací poriadok a týmto spôsobom sa snažíte vyriešiť to, čo už dávno mohlo byť vyriešené.

    Pán poslanec, aj nabudúce radšej rozmýšľajte, čo robíte, pretože to nesvedčí vždy o neskratovom konaní. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Pavol Minárik s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Kvorka, ja si myslím, že nikto z vašich kolegov to nemohol zobrať, toto ste mohli zobrať naozaj iba vy a predniesť to tu v parlamente, pretože každý aj z vašich kolegov by sa musel cítiť veľmi, veľmi zle, lebo by cítil, že to s vedou a výskumom nemá nič spoločné. Tuná ani nie je zaujímavé, ako vy budete odpovedať na naše faktické poznámky. Tuná je veľmi zaujímavé, ako na váš návrh zareaguje minister, ktorý predkladá tento návrh, do ktorého mu chcete vpašovať novelu zákona, ktorý funguje prakticky tri týždne.

  • Reagovať na rečníkov, ktorí vystúpili s faktickými poznámkami chce teraz pán poslanec Kvorka. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Som veľmi rád, že ste mojej maličkosti venovali toľko pozornosti, ale chcem v prvom rade zareagovať nie na všetkých, pretože myslím si, že na niektorých je celkom zbytočné reagovať, tobôž na to, že koľko rokov pôsobia v parlamente a správajú sa, tak ako sa správajú, sami si urobte názor o sebe a prídete na to, o kom sa teraz vyjadrujem.

    Chcem sa vyjadriť k tomu, čo povedala pani poslankyňa Sárközy. No, však je známe, že ministerstvo urobilo chybu, ktorú si aj verejne priznalo, pani poslankyňa. To nie je nič nového a nakoľko v zákone, ktorý prerokúvame, je otvorený v čl. III zákon o službách v zamestnanosti, ministerstvo sa to rozhodlo riešiť cez tento zákon. To je po prvé, aby ste si to uvedomili.

    Zastavím sa ešte pri výroku môjho kolegu pána poslanca Mikloška. Na to je vhodné povedať len asi toľko. Máte dosť rokov a ste dosť v politike na to, aby ste merali slová a zvážili si to, čo hovoríte, pretože s tým, čo ste tuná povedali, si možno ani neuvedomujete, že ste povedali nielen hlúposť, ale ste dakoho aj urazili. Ja chcem povedať, páni poslanci, že ja tuná nič neporušujem. Nič tuná neporušujem, a ak vy máte dajaký iný názor, tak potom zrejme žijete v inom svete, tak ako je to u vás zrejmé podľa tých vašich výrokov, ktoré tuná prednášate.

    A ak mňa tu ide dakto obviňovať, pán poslanec Minárik, tým, že toto je už trestné, čo ja tu predvádzam, no tak to je už café, o ktorom sa nebudem vôbec zmieňovať. (Prerušenie vystúpenia časomierou).

  • Ďalej bude v rozprave vystupovať pán poslanec Peter Dubravay. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, vážený pán minister, predkladám na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k uvedenému rokovanému zákonu.

    Článok I. Po prvé nový bod. Za bod 23 sa vkladá nový bod 24, ktorý znie: V § 19 ods. 3 sa za prvú vetu vkladá nová veta, ktorá znie: „Poskytovateľ nezabezpečuje posudky k tej žiadosti, ktorej predmetom je zabezpečenie spolufinancovania už riešeného projektu komunitárneho programu Európskej únie v oblasti výskumu a vývoja alebo projektu v rámci iniciatívy Európskej únie v oblasti výskumu a vývoja, alebo projektu Medzinárodného programu výskumu a vývoja alebo projektu v rámci Medzinárodného centra výskumu a vývoja.“ Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Zdôvodnenie: Navrhuje sa zohľadniť, aby poskytovateľ, napríklad Agentúra na podporu výskumu a vývoja z prostriedkov z verejných zdrojov určených na spolufinancovanie už nakontraktovaných projektov programov výskumu a vývoja Európskej únie nemusel dávať opätovne posudzovať tieto projekty posudzovateľom tak, ako je to ustanovené v § 19 ods. 3. Keď už tieto nakontraktované projekty prešli raz posudzovaním na úrovni Európskej komisie, nie je potrebné na zabezpečenie ich spolufinancovania z prostriedkov verejných zdrojov dávať ich opätovne posudzovať na Slovensku.

    Po druhé nový bod. Za bod 34 sa vkladá nový bod 35, ktorý znie: V § 26 ods. 5 sa za písm. e) vkladá nové písm. f), ktoré znie: „Informácie o stave infraštruktúry výskumu a vývoja.“ Doterajšie písm. f) sa označuje ako písm. g). Doterajšie body sa následne prečíslujú. Navrhuje sa právnickým osobám, fyzickým osobám, podnikateľom a fyzickým osobám povinnosť, ktorým boli poskytnuté prostriedky štátneho rozpočtu, aby povinne poskytovali údaje o infraštruktúre výskumu a vývoja, ktorá sa skladá z ľudských zdrojov a z technickej infraštruktúry.

    Po tretie. K bodu 37 nový text znie: V § 26 ods. 7 sa slová „v rozsahu podľa úseku 2“ nahrádzajú slovami, citujem, „a pre centrálny informačný portál v rozsahu podľa ods. 5 každoročne v termíne do 30. apríla“. Zdôvodnenie: (ruch v sále). Nevyrušujem vás?

  • Navrhuje sa právnickým osobám, fyzickým osobám, podnikateľom a fyzickým osobám povinnosť, aby okrem údajov o výskume a vývoji poskytovaných Štatistickému úradu Slovenskej republiky povinne poskytovali Ministerstvu školstva Slovenskej republiky pre informačný systém výskumného a vývojového potenciálu a pre centrálny informačný portál pre vedu, techniku a inováciu údaje, ktoré nesleduje Štatistický úrad, napríklad údaje o stave infraštruktúry výskumu a vývoja. A plnenie tejto ich vykazovacej povinnosti bolo podmienené poskytnutím ich ďalších prostriedkov z verejných zdrojov jedine za podmienok splnenia si tejto vykazovacej povinnosti do určitého termínu v kalendárnom roku.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca, na jeho vystúpenie v rozprave sa neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a posledným prihláseným do rozpravy k tejto téme je pán poslanec Martin Fronc, ktorému teraz dávam slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pravdupovediac po vystúpení predchodcu pána kolegu Kvorku som úplne vyvedený z miery, takže to, čo sa tu udialo, ťažko sa mi vôbec bude hovoriť. Ja som si myslel, že rokovací poriadok a legislatívne pravidlá platia a že sú záväzné. Zdá sa, že nie. V tejto chvíli, čo sa týka novely zákona o podpore výskumu a vývoja by som rád povedal niekoľko poznámok.

    Po prvé, oveľa dôležitejšie ako novela samotného zákona, ak chceme mať dobrý výskum a dobrú vedu, to sú investície, to sú finančné prostriedky. Viete dobre, že existuje nejaká Lisabonská stratégia a v tej Lisabonskej stratégii sa hovorí o tom, že krajiny by mali dávať 3 % z hrubého domáceho produktu na výskum a vývoj a my sme dobre vedeli, a kto toto nepriznal aj v minulosti, že pre Slovensko to ešte dosť dlho potrvá, aby bolo schopné takúto čiastku dávať, preto sme povedali o 1,8 %, len problém je v tom, že podiel z HDP, ktorý ide na výskum a vývoj sa v tejto krajine aj za tejto vlády stále znižuje. Takže tam si myslím, že tam je ten hlavný kameň úrazu a chceme mať dobrý výskum a vývoj.

    Druhá vec, keď sme urobili zákon, ktorý teraz pán minister chce novelizovať, tak by som povedal, čo boli nosné myšlienky a ktoré pokladám za dôležité, aby boli zachované.

    Po prvé, tá nosná myšlienka bola, aby sme vytvorili naozaj súťaživé prostredie na výskumné projekty. Po druhé, aby sa peniaze nerozdeľovali tak, že sa rozsypú po jednotlivých rezortoch a tadiaľ sa financuje výskum, pretože sa stávalo, že sa ten istý výskum financoval v rôznych piatich rezortoch, a to je zbytočné mrhanie peňazí. A po tretie, sme veľmi prísne dbali na to a usilovali sa o to, aby sme nefinancovali inštitúcie, ale aby sme financovali výskum a vývoj. Len aby som pripomenul minulosť, napríklad rezort pôdohospodárstva mal 26 výskumných ústavov, ktoré boli financované, a to boli vykazované prostriedky oficiálne na výskum a vývoj. No, v tomto sa podaril posun, a preto by som bol nerád, aby sme sa vrátili späť, pretože ten posun, ktorý sme dosiahli v zákone o vede a výskume sa nedosahoval jednoducho.

    Ja chcem povedať pánovi ministrovi, že vnímam, že život prináša nové veci a že treba aj novelizovať, a uvediem aj pozitívne, áno, môže byť dobrá myšlienka. Poprosil by som, páni kolegovia, dobrá myšlienka môže byť centrum excelentnosti výskumu. Uznávam, ale k čomu mám výhrady, to v podstate tu povedal kolega, a to sú aj pozmeňujúce návrhy, ktoré sme spolu podpísali. To je narušenie súťaživého prostredia a financovanie inštitúcií a takisto nepredpokladám za dobré, ak hodnotitelia, ktorí boli zo zahraničia, vlastne odtiaľ vypadli a sú tam len fakultatívne možní. Myslím si, že skúsenosti z grantových komisií práve o tom hovoria, že títo hodnotitelia sú v podstate nezávislejší a môžu dať lepší obraz o navrhovanom projekte, pretože to financovanie treba schvaľovať na začiatku na projekt a nakoniec Slovensko je také malé, že tá vedecká komunita sa pozná, v danej oblasti každý pozná každého. A to nie je také jednoduché zabezpečiť potom objektívnosť.

    To bol dôvod, aby sa to takto urobilo, a preto tie poznámky, ktoré uviedol spravodajca pán poslanec Devínsky sú úplne namieste a sú tam aj veci, na ktoré som upozorňoval pána ministra, ktoré si myslím, že nie sú dobré, ako napríklad v § 26a, keď hodnotenie spôsobilosti na vykonávanie výskumu a vývoja obsahuje zoznam kritérií a hneď v ďalšom bode je povedané, že minister tieto kritériá upraví podľa potreby. Tak buď sú tie kritériá, alebo nie sú. To je legislatívny proces, ale v tomto prípade poviem, že i keď si myslím, že je to zlé, to dokážem takpovediac prehltnúť, nech teda má minister túto zvláštnu kompetenciu a nech to upraví, nakoniec to bude jeho trápenie v konečnom dôsledku.

    Chcem ale to podstatné povedať na záver. Tie zmeny, ktoré pokladám za dôležité sú obsiahnuté v tom návrhu, ktorý bol už uvedený a takisto som sa vyjadril aj verejne. Aj pán minister vie podľa toho, že či tie podstatné zmeny prijmete, alebo neprijmete, budeme hlasovať. Nie som vždy zato, aby sme odmietali návrhy, jednoducho som ochotný za istých okolností aj vládne návrhy podporiť, ale nie za akýchkoľvek okolností a nie v tom prípade, ak tá základná myšlienka zákona o podpore výskumu a vývoja je vlastne zrušená novelou. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Fronc bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave. Pán minister, najskôr sa spýtam, či chce niekto s faktickými poznámkami reagovať na jeho vystúpenie? Nie. Končím možnosť reagovať s faktickými poznámkami a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Predpokladám, že chcete, pán minister a podpredseda vlády, využiť právo záverečného slova. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pár stanovísk k názorom predniesť treba. Pokiaľ ide o samotnú dikciu zákona, tam sme, si myslím, na jednej lodi aj s opozíciou. Zákon je naozaj o tom, aby sme umožnili, pretože tá Lisabonská stratégia hovorí, že 3 %, ale z toho 2-percentná je súkromný kapitál, 1 % je verejný, verejný je u nás, má okolo 0,57, ale súkromný má 0,1. Čiže my sme veľmi zle na tom so súkromným kapitálom, ktorý ide do vedy, výskumu a tento zákon je práve na to, aby sme vytvorili spoločné, opakujem spoločné pracoviská verejných a súkromných, ako sú moderné pracoviská všade vo svete. Veď SPINO, STANDARD, to letí po celom svete. Centrá excelentnosti, technologické parky, to všetko ide. A my sme doteraz nemali v zákone legislatívnu úpravu, ktorá by definovala tieto pracoviská, čiže ten zákon je naozaj nato, aby vniesol určité pravidlá, určitý systém do spoločných, hovorím, projektov verejných a súkromných a, samozrejme, je to tu nato, aby sme umožnili a zľahčili súkromno-investičnému kapitálu investovať do vedy a výskumu. To je princíp zákona a 95 % celého toho zákona okrem niektorých ďalších vecí, ktoré sa týkajú, povedzme, cudzincov a podobne.

    My aj súhlasíme s pozmeňujúcimi návrhmi, pretože myslím si, že v rámci toho hlasovania alebo návrhov, ktorý bol v gestorskom výbore, je to tak až na jeden, iba jeden jediný, a to je to, čo tu naznačoval aj pán predseda výboru a pán poslanec Devínsky, ktorý, ja som si to veľmi pozorne zapísal, čo si povedal, pán poslanec, že pracovníkom SAV-ky a vysokých škôl individuálne nebude možné podávať projekty. Ale to už potom nie sú zamestnanci. Potom už nemôžeš hovoriť o zamestnancoch SAV-ky a vysokých škôl, ak on si okrem toho ako zamestnanec, že si podá projekt, si ho ešte podá individuálne ako Peter, Paľo. Ale to už potom nemá nič spoločné so SAV-kou ani s vysokou školou. Bez ohľadu na to, že ho nikto neregistruje. A neplatí dane, neplatí nič a nevedie ani účtovníctvo.

    Čiže my ho nevieme ani skontrolovať, ani nevieme pozrieť, či má nejaké prístroje, či má referencie, či vôbec môže. Čiže preto, aby nebola dvojkoľajnosť. Aby bol poriadok, keď chce individuálne, môže, ale nemôže byť aj zamestnanec a zároveň aj podnikateľom. To nikde v Európe, takto to nikde v Európe ani vo svete som to nevidel. A takto to nie je.

    A to jediné, s čím nemôžeme súhlasiť a, povedal by som, toto chceme prečistiť tak, aby to bolo tak, ako je to aspoň podľa mojich vedomostí všade v Európe aj na svete, že buď som zamestnanec, alebo som niečo. Ale nemôžem byť nič a na základe toho si podať návrh na projekt. Samozrejme, že nám chodia tie isté projekty a štát ich financuje dvakrát to isté. Raz ti to dá ako zamestnanec a raz ti to dá ako fyzická osoba. Bez toho, že by mal nejaký subjekt, že by bol aspoň nezisková. Nič, nemusí byť nič.

    APVV. APVV kritériá, ktoré ste ešte nastavili vy v minulej vláde sme na 100 % prevzali. Ukazuje sa nám, že sú dobré, je fakt, že my máme problémy, technické problémy so zahraničnými oponentmi, lebo nám nechcú za tie peniaze, ktoré sú tam, robiť také množstvo, veď my sme mali 3 000 projektov. Čiže 6 000 zahraničných oponentov sa nedá zúradovať. Tak sme si povedali, no tak dobre, no tak prečo by sme tých našich domácich slovenských podceňovali, no tak, prečo by, tak sme tam zmiernili tú dikciu, nezakázali, zmiernili, že keď nevieme technicky zabezpečiť 6 000 externých zahraničných oponentov, tak to budú robiť slovenskí, ktorí, to ty vieš, pán poslanec, ktorí sú anonymní. A nemysli si, že sa o každom vie. Nevie sa. Skutočne sa nevie. Aspoň pri takom množstve projektov sa to ani nedá. Nikto, aspoň to doteraz neviem, že by sa sťažoval na netransparentnosť. Ten model bol dobrý, je dobrý, akurát, že myslím si, že netreba povinne trvať na zahraničí. Tým sa diskriminujú možno naši domáci slovenskí. Takže toľko k zákonu o vede.

    Pani poslankyňa, páni poslanci Mikloško, Minárik. Áno, my otvárame zákon č. 5/2004 o službách zamestnanosti vo vzťahu k cudzincom. Chceme, aby sa nevyžadovalo pracovné povolenie na dobu 30 dní, pokiaľ teda robí vedu, výskum. Pán poslanec však má právo. Ja som obyčajný minister, pán poslanec má právo podať pozmeňujúci návrh, je nado mnou, návrh podal, ja potrebujem nejaký čas, aby som si tie veci preštudoval. Vy rozhodnete, či ten pozmeňujúci návrh bude, alebo nebude. Ja som ho videl teraz po prvýkrát.

  • Reakcie v sále.

  • Ja som ho videl po prvýkrát. Ako sa môžem vyjadriť, keď ho nepoznám.

  • Hlasy v sále.

  • Poprosím vás, neveďme týmto spôsobom diskusiu. Ďalej chce ešte vystúpiť na záver pán spravodajca a chce využiť právo záverečného slova spravodajcu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, pán minister. K tomu, čo tu odznelo len veľmi stručne a veľmi málo poviem. Jedna vec je, že minister by sa mal vyjadriť, či ten predkladaný návrh ide nad rámec zákona, alebo teda či s ním súhlasí, ale počuli sme, že nesúhlasí, respektíve nevie sa vyjadriť, lebo prvý raz ho zažil. Takže nemá v tejto chvíli na to názor.

    Veľmi správne si myslím, že pán minister teraz zareagoval veľmi dobre. A keď pán minister hovorí, že málo z podnikateľského sektora ide z prostriedkov do výskumu, no tak, pán minister, to nie je tak, že to budeme riešiť, že zo štátneho rozpočtu budeme dávať, z dotácií budeme dávať do podnikateľského sektora a ten si potom za zlomkovú čiastku objedná na vysokých školách riešenie svojho výskumu. To predsa takto nefunguje. Takto to bolo v minulosti a ukázalo sa, že to je nesmierne drahé a že je to nesmierne neefektívne.

    Veľmi pozorne som počúval, pán minister, čo si hovoril a povedal si, že individuálne podávanie projektov. Tak individuálne podávanie projektov existuje. Veď máme VEGU, máme APVV a individuálne podávajú profesori, docenti a zodpovední riešitelia svoje žiadosti na financovanie svojho výskumu.

    Európske projekty, veď to je všetko individuálna záležitosť. Jasne som povedal, že toto už títo ľudia jednoducho nebudú môcť urobiť. Úlohou vysokoškolského učiteľa je podľa vysokoškolského zákona robiť výskum. Prikazuje mu to vysokoškolský zákon. Ale ako bude robiť výskum, pán minister, keď sa nebude môcť uchádzať o svoju podporu zdrojov povedzme z APVV? Dnes predsa APVV a VEGA podpisujú kontrakty s jednotlivými ľuďmi a zvykneš hovoriť, že oni nerobia účtovníctvo, no tak, robí to za nich fakulta. A za to, že to robí na fakulte si strháva fakulta alebo vysoká škola isté percento z tohto grantu, čo sa volá overhead a všade je to takto na svete.

    Teda chcem sa opýtať, ako budú vysokoškolskí učitelia a výskumní zamestnanci môcť robiť vedu, keď sa nebudú môcť uchádzať o peniaze? Chcem sa teda opýtať, že či je to teda naozaj tak, že či sa vraciame k sovietskemu modelu, že vysoké školy učia a všetci ostatní skúmajú. Ale potom treba zmeniť aj vysokoškolský zákon a povedať, že nie je povinnosťou vysokoškolských učiteľov, aby robili výskum. To je niečo také absurdné v dnešnom globalizovanom svete a v Európskej únii a vo svete vôbec, že to jednoducho, ja si myslím, že tento parlament naozaj nemôže schváliť. Lebo keď sa nad tým zamyslíme, tak povieme, že vysokoškolskí učitelia žiadnu vedu, žiaden výskum nemajú robiť.

    Ja som presvedčený, pán minister, lebo ty si vysokoškolský učiteľ a ty tiež musíš robiť vedu, že toto si naozaj nemyslel vážne a že ti to tam vpašovali nejakí úradníci, ktorí zase majú problém s tým, aby tu existovalo nejaké slobodné prostredie, v ktorom sa môžem uchádzať o vedu a výskum a môžem robiť svoje výskumné projekty.

    Takže, pán minister, ja si myslím, že tie moje pozmeňujúce návrhy by si naozaj mohol podporiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme hlasovať spolu s ostatnými prerokovanými návrhmi zákonov a teraz v súlade so schváleným programom nasleduje

    správa o činnosti verejného ochrancu práv. Túto správu ste dostali ako tlač 568.

    Vítam verejného ochrancu práv Slovenskej republiky pána Pavla Kandráča a prosím ho, aby sa ujal slova a predniesol tento bod programu. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, dnešná správa je v celkovom poradí šiestou správou a prvou v druhom funkčnom období. V súvislosti s ňou mi dovoľte upriamiť vašu pozornosť na niektoré skutočnosti. Predovšetkým správa z formálnej a obsahovej stránky poskytuje objektivizujúci obraz na problematiku ochrany základných práv a slobôd v Slovenskej republike. Prameňom poznania sú poznatky z obsahu podnetov občanov a, samozrejme, z nášho vlastného poznávania, ktoré realizujeme. Prostriedky vyjadrenia sme volili tak, aby boli dostupné čo najširšej verejnosti.

    Súčasťou správy sú aj návrhy na opatrenia v príslušných problémových oblastiach, ktoré dávam do pozornosti, pretože si myslím, že ich realizáciou sa môže napomôcť problematiku ochrany práv a slobôd tak na úrovni štátu, spoločnosti a, samozrejme, aj samosprávy.

  • Prepáčte, sekundu, poprosím všetkých, ktorí si chcú niečo povedať, nech si to povedia inde ako v tejto sále, aby sme elementárnu slušnosť zachovali voči rečníkovi. Nech sa páči.

  • Na čo sa sústredil verejný ochranca práv v hodnotiacom období, to znamená od 1. marca 2007 do 29. februára 2008? Sústredil sa predovšetkým na svoju prioritu, a to riešenie podnetov, čo je jeho zákonnou povinnosťou. Nápad bol vyše 13 600 podnetov, riešenie je 96-percentná úspešnosť. Okrem toho, že riešime podnety, chceme uspokojiť každého občana, aj toho, ktorý príde s podnetom, ktorý nie je v našej pôsobnosti. Poskytujeme mu právne usmernenie. Bolo to vyše 26 600 prípadov, za rok 2007 vyše 5 400 prípadov. Z vlastnej iniciatívy sme si stanovili druhú prioritu, a to podiel na zvyšovaní právneho vedomia, pretože toto považujeme za jednu z najzávažnejších príčin vzniku konfliktov medzi orgánmi verejnej správy a občanmi. Samozrejme, našou filozofiou je ísť za občanom, a preto sme zriadili 11 regionálnych pôsobísk, kde sa stretávame s občanmi, riešime ich problémy, prijímame podnety.

    Osobitnú pozornosť v súvislosti s činnosťou verejného ochrancu práv za uplynulé obdobie sme venovali veľmi významnému medzinárodnému dokumentu, a to Dohovoru o právach dieťaťa, kde v spolupráci so školami sme sa snažili propagovať tento dokument a snažili sme sa získavať poznatky o tom, ako sa dodržiavajú práva detí v našej krajine.

    Posledná oblasť, na ktorú sme sa orientovali, je oblasť spolupráce s ostatnými ľudsko-ochranárskymi inštitúciami, a to tak na úrovni vnútroštátnej, ako aj na úrovni medzinárodnej.

  • Pokúsim sa ešte raz upozorniť poslancov, ktorí si tu urobili z toho diskusný klub, že toto je vystúpenie verejného ochrancu práv na Slovensku. Ďakujem pekne.

  • Na vnútroštátnej úrovni predovšetkým to bola Generálna prokuratúra, súdy, ministerstvá, samozrejme, aj samospráva, no a na medzinárodnej úrovni predovšetkým, a to sa pochválim, že sme dosiahli veľmi významný úspech, pretože z niekoľko desiatok uchádzačov sme sa stali pridruženým členom európskej siete detských ombudsmanov, pričom sme absolvovali veľmi prísny výberový proces.

    Takisto sa zúčastňujeme v spolupráci s Komisárom pre ľudské práva na riešení niektorých problémov na úrovni Európskej únie, no a samozrejme, že spolupracujeme aj s národnými ombudsmanmi ostatných členských krajín EÚ.

    Aké porušenia sme zistili. Predtým, než uvediem niekoľko čísiel, je potrebné povedať, že v Slovenskej republike sa neporušujú v masovom meradle základné práva a slobody. Nie sú to čísla alarmujúce. Za šesť rokov činnosti sme preukázali 767 prípadov, z toho za uplynulý rok to bolo 195 prípadov porušenia základných práv a slobôd. Zo 195 porušení základných práv a slobôd sa týkalo 187 zbytočných prieťahov v konaní. Z počtu 187 najväčší počet sa týkal zbytočných prieťahov v súdnom konaní, bolo to 109 prípadov. Ostatné prípady sa týkali zbytočných prieťahov na orgánoch verejnej správy. Ktoré to sú? Predovšetkým sú to obvodné pozemkové úrady, správy katastrov, Sociálna poisťovňa a, žiaľ, aj niektoré ústredné orgány vrátane ministerstiev.

    Ak hodnotím spoluprácu verejného ochrancu práv s orgánmi verejnej správy, je veľmi korektná, iniciatívna, súčinná a návrhy a opatrenia, ktoré verejný ochranca práv uplatňuje voči týmto orgánom sú rešpektované.

    Chcel by som upriamiť vašu pozornosť i na jeden prípad, keď verejný ochranca práv využil svoje právo podať návrh na Ústavný súd, i na prípad, keď inštitúcia na úrovni ústredného orgánu nerešpektuje súdne rozhodnutie. Považujem za veľmi závažný problém, ak nie sú rešpektované súdne rozhodnutia, ktoré sú konečné. Keďže sme s predmetnou inštitúciou pri rokovaní nenašli spoločné riešenie, samozrejme, tak ako mi zákon káže som postúpil problém vláde Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi niekoľko poznámok, ktoré som získal z obsahu podnetov občanov k legislatívnemu procesu. Veľmi časté sú ponosy na takzvané nespravodlivé zákony (tak to hodnotia občania). Sú to predovšetkým zákony, ktoré sa týkajú sociálnej oblasti. Napríklad nerovnakosť podmienok pri poskytovaní starobných dôchodkov a invalidných dôchodkov, sú to problémy, ktoré sa týkajú vdoveckých a vdovských dôchodkov, problém pri dávke v hmotnej núdzi a podobne. Samozrejme, v správe uvádzam problém ďaleko podrobnejšie. Toto považujem za veľmi významnú skutočnosť, a preto aj týmto spôsobom upozorňujem plénum Národnej rady na daný problém.

    Tak ako v minulosti opätovne apelujem na vás, páni poslanci, aby sa zákonodarnou úpravou pokúsili riešiť prípady, kde chýba do splnenia podmienok na dôchodok niekoľko mesiacov, týždňov alebo aj dní. Opakujem, že nejde o to, či bude zavedený inštitút odstránenia tvrdosti zákona, ale stanovme určité kritériá, ktoré budú zohľadňovať tieto osobitné prípady, ktorých nie je veľa, ale sú tragické.

    Je veľmi pozitívne, že prednedávnom Národná rada prijala novelu zákona o náhradnom výživnom, kde sa zahrnuli aj prípady poskytovania sirotských dôchodkov u tých, ktorých živitelia nemohli splniť podmienky starobného dôchodku. Štyri a pol roka som na to upozorňoval a som veľmi rád, že toto sa v prospech občanov urobilo, pretože deti nemôžu za túto skutočnosť a podmienky sa dodatočne splniť nedajú.

    Dovoľte mi ešte upozorniť, ktoré to sú tie ďalšie problematické zákony, s ktorými občania vyjadrujú nespokojnosť. Je to takzvaný zástrčkový zákon, zákon o regulovanom nájomnom. Sú i ďalšie, ktoré sú uvedené v správe o činnosti.

    Dovoľte mi, aby som z viacerých príčin, ktoré sú príčinou konfliktov medzi orgánmi verejnej správy a občanmi upozornil predovšetkým na to, že sa zabúda na strane orgánov verejnej správy, že sú pre občanov, nie naopak, na arogantné správanie sa, nedôslednosť, povýšenecké správanie sa pracovníkov verejnej správy. Občan sa takto cíti nie ako klient, ale ako ponižujúci prosebník. Čiže preňho je úkon na orgánoch verejnej správy prakticky utrpením a radšej ho nevyužije.

    Chcem poznamenať, že o týchto problémoch sme rokúvali aj na úrovni Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aj s predstaviteľmi Združenia miest a obcí a našli sme odozvu. Chceme, aby sa dosiahla určitá kultúra úradníckeho výkonu, a preto Kancelária verejného ochrancu práv vypracovala takzvané „Desatoro dobrej správy“. Motívom bolo aj to, že na úrovni Európskej únie dobrá správa je už zaradená medzi základné práva. Prezentovali sme to vo výbore pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Som presvedčený, že návrhy, ktoré verejný ochranca práv predkladá v správe by napomohli ochranu a uplatňovanie základných práv a slobôd v Slovenskej republike.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ešte uviesť, že svoju činnosť verejný ochranca práv realizuje s 19 spolupracovníkmi za využitia prostriedkov štátneho rozpočtu, s ktorými hospodári v úspornom režime. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite miesto pre navrhovateľov. A teraz prosím poverenú členku výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pani poslankyňu Emíliu Müllerovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán verejný ochranca ľudských práv, milé kolegyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien oboznámiť vás s výsledkom prerokovania správy o činnosti verejného ochrancu práv vo výbore.

    V súlade s § 23 ods. 1 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov predložil verejný ochranca práv Pavel Kandráč 26. marca 2008 správu o svojej činnosti Národnej rade Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 28. marca 2008 č. 597 pridelil správu o činnosti verejného ochrancu práv (tlač 568) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu a pripraví návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o správe o činnosti verejného ochrancu práv na svojej 31. schôdzi za účasti verejného ochrancu práv Pavla Kandráča. Výbor uznesením z 30. apríla 2008 č. 129 správu o činnosti verejného ochrancu práv zobral na vedomie a taktiež odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky predmetnú správu vziať na vedomie.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram týmto rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová, pán poslanec Rafael Rafaj, pán poslanec Peter Dubravay. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a slovo dávam pani poslankyni Magdaléne Vášáryovej.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, páni, kolegovia, Slovenská republika je typickou parlamentnou demokraciou a najmä pri dnešnom štýle vládnutia treba vždy zdôrazňovať vo verejných debatách, že v tomto type demokracie v parlamente je právo väčšiny a väčšina určuje, ako sme denne svedkom, čo je nateraz správne a čo nie a čo sa bude diať. Ale aj v takej parlamentnej demokracii, ako je naša, dnes sú inštitúcie a funkcie osamelých bežcov.

    Takýto osamelý bežec je Úrad verejného ochrancu práv, ktorý nám dnes predkladá svoju šiestu správu a budí malú pozornosť a ja si myslím, že o tejto správe treba diskutovať aj preto, lebo Slovenská republika ako členská krajina Európskej únie prebrala priority európskej politiky aj v oblasti ochrany ľudských práv a slobôd. Potom aj preto, že funkciu verejného ochrancu práv obsadzuje Národná rada. A teda my sme garantom kvality tohto nezávislého úradu a my sme ho poverili ochranou práv občanov. A aj preto, lebo v správe, pokiaľ si ju pozorne prečítate, sa nachádzajú odkazy verejného ochrancu práv, aby sme s ním diskutovali, aby sme si ho vypočuli a aby sme si správu prečítali.

    Ombudsman, ako sa medzinárodne volá takáto funkcia, je dnes štandardnou výbavou demokratických štátov a v Európe takáto inštitúcia nie je len v Bielorusku a ešte aj v Turecku, ale tam už pokračujú legislatívne kroky, aby mali verejného ochranu práv. Demokratické štáty po druhej svetovej vojne totiž vychádzajú z presvedčenia, že zdrojom ľudských slobôd a práv nie je moc, ktorá stanovuje právo v parlamente, ale samotná humanita, prirodzená a neodnímateľná dôstojnosť každého občana štátu, ktorú musí aj tá najsilnejšia, a ako povedal pán verejný ochranca práv, akási spupná moc rešpektovať.

    Zo správy sa dozvieme podrobne, a nakoniec o tom pán verejný ochranca práv hovoril vo svojom vystúpení, o počte podaní. Preto ja o tom nechcem hovoriť, hoci moju pozornosť, pán Kandráč, pritiahla konštatácia zo strany 57, že osobné stretnutia vás ako ombudsmana sa kvalifikujú ako niečo nadštandardné, lebo potom nejde len o formálne preskúmanie podnetu od stola, to som citovala.

    Moje skúsenosti s aktivitami verejných ochrancov práv v Rakúsku a Poľsku hovoria o tom, že ombudsmani, ktorých som ja osobne poznala, boli nielen neustále prítomní vo verejnom živote krajiny. Ich články boli v novinách citované a ich názory veľmi očakávané odbornou aj laickou verejnosťou. Žiadna diskusia o nejakom flagrantnom porušení práv a slobôd konkrétneho občana alebo skupiny občanov sa nezaobišla bez ich verejného a verejne prístupného apelu.

    Boli a sú to napospol habilitovaní profesori práv a právne morálne autority štátu. Mnohých z nich z tejto populárnej pozície potom vošli úspešne aj do politiky. Ja by som tu spomenula len moju priateľku Heide Schmidt, ktorá sa dokonca stala druhou podpredsedníčkou parlamentu v Rakúsku, alebo rovno prešli do ústavných súdov ako v Poľsku.

    Ja osobne ľutujem, že funkcia nášho slovenského ombudsmana nebudí u nás takú pozornosť ako v týchto dvoch citovaných krajinách. Ak sa teda v správe dočítame, že verejné orgány nerešpektujú nálezy verejného ochrancu práv, zostáva zrejme už len na občanoch, aby si vynútili pozornosť pre svojho verejného ochrancu práv. Ale na to musí mať verejný ochranca práv výnimočnú pozíciu na verejnosti aj ako osoba a musí si vynútiť rešpekt svojimi nezávislými postojmi. V tomto prípade predsa nejde, a parlament nezriadil inštitút dobrého anjela, ale inštitút autority, o osamelého bežca, ktorý bude vymáhať práva pre svojich občanov.

    Po tom, čo verejný ochranca práv získal kompetenciu, ako sám uviedol dnes v správe vo svojom príhovore k nám, pán verejný ochranca práv od 1. apríla 2006 má možnosť podania na Ústavný súd, čo veľmi vítam a nechcem tu z tohto miesta špekulovať, či to jedno podanie na Ústavný súd bolo veľa alebo málo. Ale bolo by dobre, keby sme sa my tu, ktorí sme zodpovední za hodnotenie jeho práce, nad týmto zamysleli.

    Je stav ochrany slobôd našich občanov naozaj taký excelentný, že za rok stačí sa spýtať raz Ústavného súdu na jeho názor? Pritom nás verejný ochranca práv žiada už po šiesty raz rozšíriť pôsobnosť svojho úradu na všetky práva a slobody fyzických a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní a nečinnosti orgánov verejnej správy, to citujem, ako je v prípade ombudsmanov u našich susedov.

    Tu by som chcela upozorniť aj na to, že v krajinách našich susedov sa verejný ochranca práv stal podporovateľom a hovorcom občianskej spoločnosti a je zároveň aj katalyzátorom tlaku štátnej správy a prípadne politikov na činnosť občianskych združení. Škoda, že hlas nášho ombudsmana nezaznel s celou jeho autoritou, ktorú by mal požívať medzi nami, ktorí mu dali hlas vtedy, keď súčasná vláda obmedzila práva niektorých mimovládnych občianskych organizácií na 2 % asignácie dane, aby som spomenula len tento jeden flagrantný prípad.

    Pýtam sa aj, kde bol hlas nášho ombudsmana pri prípade Hedvigy Malinovej, občianky Slovenskej republiky, ktorej práva evidentne boli porušené dokonca najvyššími predstaviteľmi vlády Slovenskej republiky?

    Zaujímavé je aj jeho konštatovanie, o ktorom pán ombudsman hovoril, a treba to tu znovu zdôrazniť, že si robí starosti a očakáva nárast podaní v súvislosti s takzvaným zástrčkovým zákonom, ktorý sme toť nedávno prijali hlasmi koaličných poslancov a očakáva nárast podaní od tých občanov, ktorí budú protestovať, že musia platiť za službu, ktorú si nevyžiadali a ani ju nevyužívajú alebo pre neprítomnosť signálu Slovenskej televízie ani ju nemôžu využívať. Dúfam, že ste, pán ombudsman, protestovali medzi poslancami koalície a upozorňovali ste ich na túto skutočnosť. Ja som sledovala všetky mediálne výstupy okolo prijímania tohto zákona, ale pripúšťam, že mi možno váš mediálny apel v tejto súvislosti unikol pozornosti.

    S prihliadnutím na verejnú prístupnosť materiálu by som sa ešte na koniec môjho vystúpenia vyjadrila k takému úradníckemu jazyku v niektorých pasážach, ktorým je tento materiál písaný. Verejný ochranca práv je samostatná osoba a úrad a pretože tento materiál je verejne prístupný, možno by bolo dobré, keby mal menej úradníckych formulácií, ktoré prechádzajú z jedného materiálu do druhého. Mohlo by sa totiž v tomto veľmi zaujímavom materiáli stať, že tých veľa slov skryje dobré skutky, ktoré sa tam nachádzajú. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť vystúpiť s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka. A posledným do rozpravy prihláseným je pán poslanec Rafael Rafaj. Pán poslanec Dubravay ma medzitým informoval, že sa vzdáva svojho vystúpenia, lebo musel z bezodkladných príčin odísť. Takže, nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán ombudsman, dámy a kolegovia, so záujmom som si prečítal túto správu a budem sa vo svojom verím, že stručnom vystúpení venovať len tomu prípadu, ktorý je aktuálny a je uvedený na strane 51 a 52 predmetnej správy.

    V správe sa konštatuje v tejto pasáži o neoprávnenom zverejňovaní údajov a zásahov do legitimity osobnostných práv Ústavom pamäti národa. Som rád, že okrem, tak ako bolo v minulosti hovorené len akýmsi politickým upozorneniam aj takáto vážna inštitúcia, ako nepochybne verejný ochranca práv a jeho úrad sú, si všimol takúto kolíziu dvoch možných práv – práva verejnosti a individuálnych základných práv a ľudských slobôd. Je tento prípad o to zložitejší, že namietaný sťažovateľ pán Turek disponuje právoplatným rozhodnutím súdu v danej veci vo veci na ochranu jeho osobnosti tým, že bol neoprávnene evidovaný v materiáloch bývalej Štátnej bezpečnosti ako spolupracovník v kategórii rezident, agent a tak ďalej. Teda v tej, dá sa povedať, najdiskreditujúcejšej. So záujmom som si túto pasáž čítal najmä preto, aký je vlastne výsledok, keď jedna verejnoprávna inštitúcia, ktorou je Úrad verejného ochrancu práv, upozorní inú inštitúciu, ktorá má pracovať vo verejnom záujme a je zriadená zo zákona ako verejnoprávna inštitúcia na porušovanie práv a žiada ju o opravu konania presne v zmysle ochrany ľudských práv a rozsudku súdu.

    Ja si naozaj počkám, alebo budem pozorne sledovať tento vývoj vzájomného presviedčania sa dvoch verejnoprávnych inštitúcií, kto má väčšiu právnu silu alebo legitimitu a čo je možné chrániť a či pri tomto paradoxe, pretože väčšinou hovoríme o moci štátnej alebo inej a nepredpokladal ani zákon, že by iná verejnoprávna inštitúcia mohla takýmto spôsobom porušovať základné ľudské práva, pretože to sú všetko inštitúcie, ktoré sú zriadené priamo zo zákona a musia konať len v dikcii zákona.

    Takže čo chcem povedať? Ako môžeme pomôcť ombudsmanovi do budúcnosti, aby sme si na budúci rok v tej siedmej správe neprečítali takúto pasáž a možno sa pridajú ešte iné osobnosti. Oni len konštatovali a zobrali na vedomie a akceptovali, že sa niečo porušilo. Myslím, že sme od toho, aby sa to napravilo, a myslím si, že takéto riešenie by bolo, keby Ústav pamäti národa naozaj vyhovel v tej pasáži, ktorá hovorí, že minimálne by v tej elektronickej forme mal byť elektronický kľuk, má rozhodnutie predmetného súboru, respektíve stanovisko, čo je myslím si aj v právomoci ústavu, ktorý síce ako špeciálna inštitúcia musí dodržiavať aj iné nadstavbové zákony štátu, no a verím, že sa nám podarí ešte v tomto roku pripraviť taká novela zákona o ÚPN, aby ombudsman v budúcom roku už nemusel takéto skutočnosti konštatovať. Len k tomu som chcel vystúpiť a ďakujem za vašu pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pán poslanca sa prihlásil pán poslanec František Mikloško. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Som na strane každého človeka, ktorý je nespravodlivo zapísaný v zoznamoch Štátnej bezpečnosti ako agend, ale pýtam sa pána poslanca Rafaja, či rozsudok, ktorý bol vynesený, že nespolupracoval, je definitívny, alebo je to len okresný rozsudok. A to sa pýtam aj pána ombudsmana, pretože potom, ak to bol len okresný rozsudok, pán poslanec, tak vaša argumentácia bola nekompetentná, ako dosť často býva nekompetentná vaša argumentácia. Ak to bol definitívny rozsudok Najvyššieho súdu, tak sa vám ospravedlňujem.

    Po ďalšie. Bolo trošku podľa mňa účelové, že ste využili túto správu a ja som zvedavý na vysvetlenie pána ombudsmana na to, aby ste znovu začali nejakým spôsobom agitovať proti Ústavu pamäti národa. Ústav pamäti národa chceli zrušiť vulgárnym spôsobom. Našťastie sa vám to nepodarilo. Čakáme na ďalšiu vašu novelu tohto zákona, ktorú predpovedáte. Som zvedavý, či to bude slušná novela, alebo rovnako to bude vulgárne, ako snaha zrušiť teda tento ústav a dúfam, že tí, ktorí sa podpíšu pod ten zákon, že to budú ich pravé podpisy.

  • Reagovať na pána Mikloška chce teraz pán poslanec Rafaj. Nech sa páči.

  • Tak ja nemôžem posudzovať bohorovnosť jeho excelencie najstaršieho poslanca tejto snemovne, pretože evidentne preukázal, že iba on má pravdu a nikto iný takú pravdu nemá. Vydal opäť, ako má to vo zvyku, rozsudky, označil aj obvinených, takže v tomto smere ma vôbec neprekvapil vo svojom vystúpení, ale ako obyčajne, pán poslanec, ja používam argumenty, a nie tie politologické drísty, ktoré ty tu trepeš, takže chcem ti len povedať, že išlo o rozsudok, keďže ide o občana...

  • Pán kolega, prosím, iný slovník v Národnej rade.

  • ... Českej republiky, ide o rozhodnutie Mestského súdu v Prahe z toku 1997, ale podstatné je, keď už hovoríme o našich záväzkoch, že presne v tomto istom duchu rozhodol aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu a tu už akákoľvek polemika, či ľavá, pravá, horná, dolná sa končí, si myslím. Takže ďakujem ti, že si sa mi ospravedlnil, že si slušný človek.

  • Pán poslanec Rafaj bol posledný, ktorý vystupoval v rozprave k tomuto bodu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa verejného ochrancu práv, či chce reagovať na rozpravu v záverečnom slove? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za udelenie slova. K vystúpeniu pani poslankyne Vášáryovej k strane č. 57 správy. Je tam jednoznačne zdôraznené, že prioritu má osobne prešetrovanie prípadov na orgánoch verejnej správy, pretože sme si vedomí toho, že jedine tento spôsobom je veľmi radikálny a efektívny.

    Čo sa týka osamelého bežca. Povedal som, že mám veľmi dobrú spoluprácu s orgánmi verejnej správy aj s inými orgánmi. Iste nie je to ľahká práca. Naše odporučenia, návrhy orgány rešpektujú. Iste sú prípady, kde až po niekoľkých urgenciách. Ďakujem za podporu pre rozšírenie pôsobnosti verejného ochrancu práv. Dovoľte zdôrazniť, že nejde o právomoc, ide o pôsobnosť. To znamená, že o rozšírenie pôsobnosti nielen na základné práva a slobody, ale na všetky práva, tak ako je to aj vo väčšine prípadov krajín Európskej únie.

    Čo sa týka prípadu Malinovej, je to záležitosť trestnoprávna, kde verejný ochranca práv nemá pôsobnosť. Samozrejme, boli sme pripravení na to, že v prípade, ak by došlo ku skutočnostiam, ktoré sú v pôsobnosti verejného ochrancu práv zasiahneme. Tento akt násilnosti sme odsúdili.

    K prípadu, ktorý spomenul pán poslanec Rafaj. Je to prípad, ktorý sme zistili v rámci reálneho života, že v prípade vedenia zoznamov bývalej Štátnej bezpečnosti existuje právoplatný rozsudok, ktorý potvrdzuje, že istý občan je tam uvedený neoprávnene. Kontaktovali sme príslušnú inštitúciu ohľadne nápravy. Náš návrh bol nie vyškrtnutie, ale aby bol pri jeho mene urobený odkaz na rozsudok číslo to a to. Myslím si, že na národnej úrovni to bolo veľmi jednoduché riešenie a rýchle.

    Prípad Turek je prípadom analogickým, za ktorý Slovenská republika už bola postihnutá sankciou Európskeho súdu pre ľudské práva a podľa našich vedomostí tento prípad bol prerokúvaný aj Výborom ministrov s tým, že bolo uložené republike, že má prijať opatrenia, aby v budúcnosti sa také prípady neopakovali. Čiže v súčasnom prípade je rozhodnutie súdu, ktoré má najvyššiu silu na rozdiel od prípadu Turek. Chceme, aby bolo zadosť učinené rozsudku. K vzájomnej dohode nedošlo, preto prípad bude musieť rozhodnúť vláda SR. Dovolím si ešte povedať na margo pani Vášáryovej, že máme výbornú spoluprácu s naším gestorským výborom.

    Ešte k podaniu na Ústavný súd SR – len jediné spĺňalo kritériá pre podanie. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme hlasovať tak ako pri ostatných bodoch, keď budeme hlasovať o všetkých prebratých zákonoch. Ďakujem, pán verejný ochranca práv. Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým je

    správa o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2007.

    Správu ste dostali ako tlač 585.

    Vítam teraz na rokovaní Národnej rady predsedníčku Rady pre vysielanie a retransmisiu pani Valériu Agócs a súčasne ju prosím, aby sa ujala slova.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne a páni poslanci, šiestykrát predkladám v Národnej rade výročnú správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu. Znamená to, že poslednýkrát, keďže môj mandát končí 13. januára 2009. Zdôrazňujem takto ten dátum, lebo v správe pri prepise chybne uviedli koniec môjho funkčného obdobia. Spolu so mnou končia aj naši dvaja výborní právnici – pán profesor Peter Škultéty a pán doktor Jozef Brázdil, keďže len títo dvaja právnici sú členmi rady. Teda právnici sú len dvaja v rade. Dúfam, že aj medzi tými novými bude aspoň jeden. Toľko na úvod a teraz niekoľko štatistických údajov.

    V súčasnosti máme na Slovensku 35 rádií. Je to verejnoprávny Slovenský rozhlas so svojimi šiestimi okruhmi a 34 držiteľov licencií, z ktorých je 9 multiregionálnych, 13 regionálnych a 12 lokálnych vysielateľov. Televízií máme 121. Verejnoprávna Slovenská televízia s pôvodnými dvomi kanálmi a včera sme v Slovenskej televízii udelili digitálnu licenciu na tretí, na ten športový kanál, ktorý, keď Pán Boh dá, 8. augusta tento rok v deň začatia letných olympijských hier začne aj vysielať. Dúfam, že sa im to podarí.

    No okrem Slovenskej televízie máme 120 držiteľov licencií. Skladba je nasledovná – 13 multiregionálnych, 20 regionálnych a 87 lokálnych, z ktorých 46 je členom Združenia lokálnych a regionálnych televíznych staníc Slovenska pod názvom LOTOS. Iba Videotest vysiela 16 televízií, iba reklamu a telenákup vysielajú 4 vysielatelia a je 15 takých lokálnych televízií, ktoré vysielajú dvojjazyčne slovensky a maďarsky. Dvojjazyčné rádio máme len jedno. Je to Rádio Tatry Internacionál so sídlom v Poprade, ktoré vysiela slovensky a anglicky. Za minulý rok pribudli 4 rádiá a 10 televízií.

    Do kompetencie rady patrí aj registrácia retransmisie pre káblových operátorov. Počet registrácií v prípade káblových distribučných systémov je 167 a počet domácností pripojených na káblové distribučné systémy je 717 269. Rýchle pribúdajú aj modernejšie systémy. Počet domácností pripojených prostredníctvom EMDS, EMVDS, internetu a iných telekomunikačných sietí bolo koncom roka 2007 42,5-tisíca a retransmisia prostredníctvom mobilných operátorov je prístupná pre 1 210-tisíc ľudí. Údaje o majiteľoch súkromných satelitných antén nie sú nám k dispozícii.

    Činnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu v licenčnej oblasti v roku 2007 smerovala najmä k príprave a úspešnej realizácii jarného a jesenného výberového konania, kde sa vysielateľom udeľovali frekvencie na rozhlasové analógové vysielanie. Rada sa tiež aktívne zúčastňovala na príprave procesu zavádzania pozemského digitálneho televízneho vysielania najmä prostredníctvom účasti na práci skupiny pre digitálne vysielanie pre ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií.

    Vlani prijatý zákon o digitálnom vysielaní vstúpil do platnosti 31. mája 2007, ktorý uložil Slovenskému rozhlasu a Slovenskej televízii požiadať o digitálnu licenciu do konca augusta roku 2007. A tak v decembri rada udelila vtedy historicky prvé digitálne licencie na vysielanie programovej služby STV 1 a STV 2, ako som spomenula, včera k nim pribudla ďalšia licencia na trojku na šport a na všetkých šesť okruhov Slovenského rozhlasu.

    Ale aby som bola úprimná, mne to pripadá trošku zvláštne, že vďaka digitálnemu zákonu sa stali vysielatelia zo zákona zároveň aj držiteľmi licencií vo fungujúcom duálnom systéme. Ale snáď sa to časom vykryštalizuje.

    Rada už vlani plne využívala automatizované televízne záznamové zariadenie zakúpené v druhom polroku 2006, ktoré nahráva, a po dobu 30 dní archivuje vysielanie oboch programových okruhov Slovenskej televízie, Markízu, JOJ-ku a TA3.

    Keďže ale v zmysle zákona aj vysielatelia majú za povinnosť uchovávať záznamy iba na 30 dní a v prípade niektorých sťažností by sa vyžadovalo hádam dlhšie obdobie, plánovali sme zakúpiť zariadenie na 60-dňovú archiváciu. V rozpočte ste na to schválili 350-tisíc korún, ktoré sú účelovo viazané.

    Ďalšie naše požiadavky akceptované neboli v tohtoročnom rozpočte. Pred Vianocami však nastal havarijný stav. Padol nám kompletný počítačový systém. Na vykrytie havarijnej situácie sme minuli 300-tisíc korún, ktoré sme už ale hradili z financií na tento rok. Totiž opravili nám to až v priebehu januára. Nový poštový server s príslušenstvom, ktorý sme museli kvôli tej havárii zakúpiť, nás stál 303-tisíc korún. Žiadali sme ministerstvo financií o poskytnutie aspoň 200-tisíc korún s tým, že zvyšných 100-tisíc získame presunom z rôznych položiek. Zatiaľ sme nedostali nič. Čiže sme v mínuse. Bohužiaľ, chýba nám spolu celkom, presne poviem 603-tisíc korún.

    Verte mi, šetríme, kde môžeme. Šetríme na ceruzkách, aj na služobných cestách, na všetkom. Ale schválené peniaze nám na tento rok asi nebudú stačiť. Pritom sme inštitúcia a nerada o tom hovorím, ale sme inštitúcia, ktorá na seba aj zarobí. Veď v rozpočte na tento rok máme 29 745-tisíc korún. Pritom vlani sme dali vysielateľom pokuty takmer 35 miliónov. O pokutách sa ešte zmienim aj podrobnejšie. Trošku som odbočila od hlavnej témy, ale budem pokračovať.

    Okrem priebežného monitorovania vysielania najmä na základe doručených sťažností, ale aj z vlastného podnetu rady, aj ku tým sťažnostiam sa ešte vrátim, boli na rok 2007 naplánované dva dlhodobejšie komparatívne monitoringy. Prvý polrok bol venovaný porovnávaciemu monitoringu spravodajstva televíznych staníc STV, Markíza, JOJ a TA3 a v druhom polroku bol uskutočnený komparatívny monitoring spravodajstva rozhlasových staníc. Išlo o Rádio Slovensko, Expres, VIVA a OKEY. Oba monitoringy boli zamerané predovšetkým na kontrolu zabezpečenia objektivity a nestrannosti spravodajských programov, teda povinností, ktoré vysielateľom ukladá § 16 písm. b) vysielacieho zákona.

    A teraz ku sťažnostiam. V roku 2007 zaevidovala kancelária rady celkom 216 sťažností, z toho 189 sa týkalo obsahu vysielania, čo predstavuje približne rovnaký počet, ako to bolo v roku 2006. Najväčší počet smeroval voči Markíze, proti JOJ-ke, potom nasledovala Slovenská televízia, najmenej ich bolo proti TA3, tých bolo 7. Tento rok sťažností pribúda. To len na okraj.

    Pôvodný takzvaný jednotný systém označovania, ktorý sme onoho času vypracovali v spolupráci s vysielateľmi, totiž obsahoval k vekovej nevhodnosti aj časovú oponu pre programy nevhodné pre divákov do 15 rokov, ktoré sa mohli dokonca minulého roku vysielať len po 20.00 hodine.

    Fungujúci jednotný systém zanikol, nahradila ho vyhláška ministerstva kultúry, ktorá od 1. januára podlieha audiovizuálnemu zákonu a časovú oponu k tej pätnástke už neobsahuje. Sťažností na vekovú vhodnosť programov ale vybavujeme aj naďalej my, teda Rada pre vysielanie a retransmisiu.

    A teraz stručne o pokutách. Rada v roku 2007 uložila 121 upozornení na porušenie zákona a 80 pokút v celkovej sume 34 915-tisíc korún, z čoho vysielateľom rozhlasovej programovej služby boli uložené pokuty v celkovej výške 215-tisíc korún. V porovnaní s rokom 2006 je to celkovo o 3 335-tisíc korún viac.

    Dovoľte mi osobne vyzdvihnúť ochranu ľudskej dôstojnosti a ľudskosti a ochranu maloletých v televíznom vysielaní. Uložených bolo 48 pokút v celkovej sume necelých 23 miliónov korún. Dali sme 36 upozornení na porušenie zákona a v dvoch správnych konaniach rada uložila sankciu odvysielať oznam o porušení zákona.

    K úlohám rady pre rok 2008. Uskutočníme aj tento rok komparatívny monitoring spravodajských relácií vybraných televíznych vysielateľov a taktiež kontrolu dodržiavania podielu vysielaných programov sprevádzaných skrytými alebo otvorenými titulkami u verejnoprávneho vysielateľa.

    Iste viete, že túto povinnosť uvádzal zákon o vysielaní a retransmisii medzi osobitnými povinnosťami vysielateľa na základe zákona aj doteraz. Vzťahuje sa to na 25 % všetkých vysielaných programov a 1 % musí byť v posunkovej reči. Len čo však prejde, Slovenská televízia na digitálny spôsob vysielania, bude to a do troch rokov postupne musí sa dostať na nasledovnú úroveň. Bude to teda 50 % všetkých programov, ktoré musia byť sprevádzané skrytými alebo otvorenými titulkami, 3 % programov tlmočených do posunkovej reči a 20 % všetkých vysielacích programov sprevádzaných hlasovým komentárom pre nevidiacich.

    V rámci licenčnej agendy pre rok 2008 sa začne rozsiahly počet prideľovania digitálnych licencií v súlade s opatrením č. 17 Telekomunikačného úradu z 18. apríla 2008, ktorý stanovuje podmienky prechodu z analógového na digitálny spôsob šírenia signálu televízneho terestriálneho vysielania.

    Po bilancii činnosti za rok 2007 a úlohách na rok 2008 nech mi je dovolené nahliadnuť trošku aj do budúcnosti. Úloh z roka na rok pribúda. Pribúdajú úlohy aj takmer pri každej novele nášho zákona. Kancelária rady však pracuje už roky s tým istým počtom zamestnancov. Teda maximálne 30 ľudí.

    Práve na zajtra som dostala pozvánku na ministerstvo financií na prvé kolo rokovania o budúcoročnom rozpočte. Budem musieť požiadať o zvýšenie tohto počtu aspoň o 6 ľudí – po dvoch na programový, licenčný aj na právny odbor, aby naši odborníci stíhali spracovať žiadosti o udeľovanie digitálnych licencií, stíhali monitorovať pribúdajúce obsahy a právnici posúdiť súlad medzi obsahom a zákonom. Keď totiž kancelária rady nebude personálne posilnená, bude to na úkor kvality jej práce aj činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu. Preto vás už teraz žiadam o podporu tejto našej požiadavky prirodzene vrátane financií pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na budúci rok.

    Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne a páni poslanci, toľko stručne o stave vysielania a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Veľmi pekne ďakujem, vážená pani predsedníčka. Teraz poprosím povereného člena z výboru pre kultúru, médiá pána poslanca Gyulu Bárdosa, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážená pani predsedníčka, milé kolegyne, ctení kolegovia, dovoľte mi, aby som vás informoval o výsledku prerokovania Správy o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2007 vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2007 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 10. apríla 2008 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Súčasne poveril výbor predložením správy o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a pripraviť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá prerokoval predmetnú správu v stanovenej lehote a uznesením č. 131 zo 6. mája 2008 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2007.

    Taktiež odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby predsedníčka Rady pre vysielanie a retransmisiu Valéria Agócs správu uviedla, čo sa stalo, a mohla vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350 o rokovacom poriadku.

    Súčasne ma výbor určil za spravodajcu a poveril, aby som informoval Národnú radu, čo sa práve deje. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k prerokovanej správe rady tvorí prílohu tejto správy. Predmetná správa o výsledku prerokovania správy vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá bola schválená uznesením výboru zo dňa 6. mája 2008 č. 134. Ďakujem pekne.

    Pán podpredseda, skončil som a prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, za spravodajskú informáciu. Otváram rozpravu a pýtam sa teraz, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Jarjabek. Pýtam sa, či ešte niekto sa chce ústne prihlásiť do rozpravy? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pani poslankyňa Tóthová pripraví sa pán poslanec Jarjabek.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani predsedníčka rady, ja som si nielen veľmi pozorne vypočula vaše vystúpenie, ale aj veľmi pozorne prečítala dosť obsiahlu správu, ktorú ste zaslali tomuto parlamentu, ktorá je v rozsahu 149 strán plus tabuľkové prílohy.

    Musím konštatovať, že vo vzťahu k správam, ktoré boli predložené po minulé roky, je tu posun dopredu a osobitne chcem vyzdvihnúť časť, ktorá sa týka informácie o súdnych sporoch a konaniach o opravných prostriedkoch podaných proti rozhodnutiu Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktorá časť je dosť bohatá, má rozsah od 113 do 133 strán.

    Osobne by som asi zostručnila informácie týkajúcej sa časti právnej situácie v tejto oblasti. Samozrejme, v každom prípade nie je to na škodu veci. Je to viac len na prácnosť pripravovanej správy, pretože predpokladám, že poslanci Národnej rady by mali mať v tomto ohľade aký-taký prehľad už podľa predchádzajúcich rokov.

    Na úvod chcem povedať, že Rada pre vysielanie a retransmisiu plní významné úlohy, ktoré jej zveril zákon a v určitých častiach vlastne plní úlohy štátnej správy a je to vlastne situácia, že na verejnoprávny inštitút bol prenesený výkon štátnej správy a pri rozhodovaní pri týchto úlohách vlastne má postavenie orgánu štátnej správy.

    Dodnes nie je vyjasnená otázka, aký je vzťah ministerstva kultúry, respektíve vlády k tejto aktivite, respektíve k tejto časti aktivity orgánu, keďže tu skutočne je štátna správa s možnosťou sankcionovania porušení jednotlivých ustanovení zákona. Na okraj chcem len pripomenúť, že ústava vo svojich článkoch hovorí len o prenesení výkonu štátnej správy na územnú samosprávu a nie je tam časť, ktorá by bola usmernením na prenesenie výkonu štátnej správy na verejnoprávne inštitúcie.

    Ak dovolíte, ja by som sa zamerala na jednu časť správy, a to informáciu uplatňovania, realizácie § 19 zákona a § 20 zákona. Tento môj akýsi záujem o realizáciu týchto paragrafov vyplýva aj z toho, že v minulom období som navrhla doplnenie § 19 o sankcionovanie ponúk programov, v ktorých sa znázorňuje použitie strelnej zbrane, znázorňuje sa násilie, znázorňuje sa pohlavný styk alebo devastácia životného prostredia. Taktiež z našich radov vyšla novelizácia, teda z návrhu v minulom období poslankyne Muškovej a poslankyne Podrackej § 20. Tak z týchto dôvodov som sa zamerala na tieto paragrafy a budem o správe, o tejto časti hovoriť.

    Pozitívom je to, že do tejto správy sú už zahrnuté informácie o aplikácii týchto ustanovení, pretože v minulosti neboli a museli sme uznesením parlamentu žiadať predloženú správu o doplnenie. Prečo ma toto zaujíma? Z toho dôvodu, že tu skutočne ide o vysielanie ponúk programu, ktoré sa vysielajú cez deň, teda sledujú deti, sleduje mládež a že ide o veľmi jednoduché preukázanie porušenia zákona. A jednak preto, že dostávam dosť početné listy od občanov, ktorí poukazujú na prezentáciu násilia v týchto ponukách, prezentáciu strelnej zbrane a tieto ponuky sa vysielajú poobede, kedy deti týchto rodičov sledujú program.

    Osobne mám pocit, že rada väčšinou len na základe podnetov rieši porušenie týchto ustanovení a že zrejme z personálnych dôvodov a kapacitných dôvodov nerobí dôsledný monitoring týchto relácií s následným uplatňovaním pokút.

    Preto využijem túto možnosť v parlamente a obrátim sa na všetkých tých rodičov, ktorí komunikujú do mojej kancelárie alebo písomne, poprípade aj telefonicky, že tu existuje možnosť podať impulz na začatie konania na Radu pre vysielanie a retransmisiu a tá musí začať správne konanie. A pokiaľ je formulácia v zákone taká, aká je, je jednoznačné, že toto správne konanie musí byť ukončené uložením pokuty, lebo len čo sa v ponuke záber so strelnou zbraňou alebo surového násilia ukáže, je to evidentné porušenie zákona.

    Čo už je horšie preukázať v niektorých dielach, v ktorých v rámci fabuly deja sa prezentujú určité konania s použitím strelnej zbrane a násilia, kde s ním musí vzniknúť otázka, či v rámci deja a zámeru autora, ktorý prezentuje určitú myšlienku prostredníctvom filmového deja, či je to nevyhnutné, aby to bolo prezentované tým spôsobom, aký bol zvolený, alebo je to proste nenáležité. Čo je otázka skutočne posúdenia a výsledok posúdenia môže byť rôzny.

    Čo ma však prekvapuje, a to nie je kritika predloženej správy, ale akosi nepochopenie, že určité televízie, ktorým už viackrát bola uložená pokuta za prezentáciu strelných zbraní, násilia v ponukách programu sa opakovane dopúšťajú porušovania týchto ustanovení zákona.

    Tak tu mám jednu otázku na pani predsedníčku, či nepovažuje uložené pokuty za nízke, keďže sa míňajú cieľu, ktorý by sa nimi mal dosiahnuť. Pretože zrejme pre určitú televíziu pokuta 50-tisíc korún nie je zaujímavá. Veľmi jednoznačne a jednoducho ju zaplatia a ponuku programu púšťajú ďalej v tej alternatíve, v ktorej bola natočená, pretože jej nová alternatíva pre nich by bola oveľa, oveľa finančne náročnejšia. Čiže pýtam sa pani predsedníčky, či nepociťujú, že tieto pokuty sú nízke? Pretože toto porušenie je také jednoznačné a aj z preskúmania súdmi je jasné, že súdy dali za pravdu a potvrdili rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu.

    Ďalej by som chcela uviesť niekoľko myšlienok pre budúcu prácu Rady pre vysielanie a retransmisiu, samozrejme, výzva pani predsedníčky, aby namiesto existujúcich a dokončujúcich funkčné obdobie členov rady bola adekvátnymi právnikmi nahradená je podľa môjho názoru výzva namieste, pretože rozhodovanie rady je v mnohých prípadoch, celá práca je na právnom posúdení toho ktorého prípadu a také členstvo je prínosné. Čiže to je možno len akceptovať.

    Takisto si myslím, že rada by mala dostať novú modernejšiu techniku, ktorá by jej pomáhala jednoduchšie riešiť úlohy, ktoré sú na ňu prenášané, pretože nezabúdajme, televízne vysielanie, rozhlasové vysielanie je nielen prostriedkom prenosu informácií, ale je aj prostriedkom výchovy generácie, a to nielen generácie malých detí, ale aj generácie až do najvyššieho veku. A že niektoré ustanovenia, ako je zákaz reklamy, zákaz klamlivej reklamy a podobne do očí bijú, že ide o porušenie platného práva a ďalej sa vysielajú, tak to skutočne nie je v súlade s požiadavkami právneho štátu, kde každé porušenie zákona, teda aj zákona o vysielaní a retransmisii by malo byť sankcionované. Taká je totiž požiadavka v právnom štáte.

    Záverom by som chcela znovu opakovať, že predložená správa je na vyššej kvalitatívnej úrovni, aké boli predložené po minulé roky. Popriať pani predsedníčke ďalšie, do určitého času ešte úspešné pôsobenie a vyjadriť želanie, aby Rada pre vysielanie a retransmisiu skutočne nadobudla postavenie orgánu, ktorý bude veľmi účinne zasahovať a plniť si svoje kompetencie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Ján Senko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán Senko, máte priestor na faktickú poznámku.

  • Ďakujem za slovo. Myslím si, že treba s vami súhlasiť, pani poslankyňa, že Rada pre vysielanie a retransmisiu má svoje opodstatnenie. Aj počas minulého roka to dokazovala. Treba ozaj kladne hodnotiť jej činnosť nielen na základe predloženej správy. Vysoko hodnotím aj to, že vcelku operatívne a rýchlo Rada pre vysielanie a retransmisiu reagovala na nové úlohy, ktoré sme pred ňu novoprijatými zákonmi predložili. Išlo predovšetkým o zákon o digitalizácii, ktorý momentálne vstúpil v minulom roku do praxe a v tomto roku Radu pre vysielanie a retransmisiu bude čakať veľa úloh z hľadiska digitalizácie, a tým aj prideľovaní digitálnych licencií.

    Takisto treba kladne hodnotiť, že sa veľmi rýchlo a operatívne rada zaoberala aj úlohami, ktoré vyplývali z hlasitosti vysielania v oblasti reklamy, sponzoringu a telenákupu. Tiež si myslím, že z hľadiska naplnenia úloh je potrebná stabilizácia odborných kádrov v rade a v súvislosti s tým aj zastavenie fluktuácie. Ak sa to podarí v nasledujúcom období, tak myslím si, že o to kvalitnejšie Rada pre vysielanie a retransmisiu bude môcť pristupovať k svojim úlohám. Takže tiež sa prikláňam k tomu vášmu názoru, že pred radou stoja veľmi dôležité úlohy aj z hľadiska...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Reagovať na faktickú poznámku chce pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči.

  • Ja chcem poďakovať pánu poslancovi za reakciu a stotožnenie sa s tou základnou myšlienkou, ktorú som prejavila, ale opätovne chcem zdôrazniť, Rada pre vysielanie a retransmisiu je sankčný orgán. Má kompetenciu ukladať sankcie, musí sankcie ukladať a tie sankcie musia byť také, aby sa nimi dosiahol cieľ. Ak sa s nízkymi pokutami cieľ nedosiahne, treba pokuty zvýšiť a čo možno aj z vlastnej iniciatívy zasiahnuť tam, kde je porušený zákon. Pretože žiaľ, v tlači ani v literatúre sa veľa o tejto rade nepíše a občania nemajú informácie, že môžu svojimi podaniami vyvolať rozhodovanie tejto rady a dosiahnutia nápravy. Ďakujem za pozornosť.

  • Posledným prihláseným do rozpravy k tejto téme je pán poslanec Dušan Jarjabek. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani predsedníčka Rady pre vysielanie a retransmisiu, pán spravodajca, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne prispieť troškou do mlyna v rámci tejto témy, ktorá je tu pertraktovaná.

    Hádam len na úvod pani poslankyni Tóthovej. Viete, ono je to trošku problematické s tými upútavkami na strelné zbrane v rámci Slovenskej televízie. Máme tu aj nejaké historické filmy a keď si pozriete film o Troch mušketieroch, tak budete vedieť, o čom hovorím.

    Takže, dámy a páni, zvykli sme si, že výročná správa licenčnej rady býva vždy zaradená na záver schôdze, keď sa už všetci náhlime a v podstate ju len formálne vezmeme na vedomie. Rád by som však pre historickú spravodlivosť práve preto na úvod svojho vystúpenia vyslovil presvedčenie, že v prípade Rady pre vysielanie a retransmisiu sa nám všetkým bez deľby na koalično-opozičné rady a lavice podarilo preferovať odbornosť, a nie stranícku spoľahlivosť. A práve preto, všimnite si rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu. Slovenská verejnosť, ale i priamo dotknuté subjekty v drvivej väčšine prípadov bez veľkých komentárov, reči či protestov ju akceptujú. Aký je to priepastný rozdiel, ak si to porovnávame, povedzme, s mediálnym obrazom Rozhlasovej rady či Rady STV, kde sa predmetom vážnych politických diskusií stáva neraz už samotný termín zvolania zasadnutí tých rád, nehovoriac už potom o prijatých uzneseniach a ďalších krokoch. V prípade Rady pre vysielanie a retransmisiu to nie je len slovenská verejnosť, ale sú to aj slovenské médiá, kde má rada patričnú autoritu.

    Preto sa nazdávam, že treba aj na príklade Rady pre vysielanie a retransmisiu zdôrazniť, že stranícke rozhodnutia v mediálnej sfére neprinášajú nikdy pozitívny efekt. Keď 5. a 6. novembra 1998 povolebná koalícia účelovo zmenila zákony, aby mohla plošne vyhnať dovtedajších členov rád Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie a obsadila ich svojimi nominantmi, na tretiu radu vtedy pre rozhlasové a televízne vysielanie, dnes pre vysielanie a retransmisiu neuplatnila rovnaký kráglovací recept, ale nechala ju kontinuálne pôsobiť ďalej, hoci i v nej došlo k jednotlivým personálnym výmenám. Tie účelové politické zásahy do rád vo verejnoprávnych médiách a uprednostnenie straníckych záujmov pred záujmami verejnosti sa nám ako bumerang dodnes vracajú.

    Naopak Rada pre vysielanie a retransmisiu môže v tomto kontexte slúžiť ako príklad stabilizovaného, nezávislého orgánu, ktorý robí svoju prácu korektne a na odbornej platforme bez straníckych intervencií, hoci nie vždy aj bez politických dopadov. To, že sme s činnosťou Rady pre vysielanie a retransmisiu v porovnaní s ostatnými mediálnymi radami relatívne spokojní, to ešte neznamená, že v jej činnosti nie je čo zlepšovať najmä v nadväznosti na novú koncepciu platby za verejnú službu, ktorou táto snemovňa uložila občanom prispievať na činnosť Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Nazdávam sa, že sme sa tým nepriamo občanom zaviazali, že k verejnej službe, respektíve vysielaniu vo verejnom záujme budú mať aj pohodlný prístup.

    Lenže v priebehu minulého roka sa na mňa, ale viem, že v tom nie som sám a dostali ste podobné sťažnosti viacerí z koalície aj opozície, obrátilo niekoľko skupín rozhorčených vtedy koncesionárov, dnes platcov za verejnú službu so sťažnosťami, že v niektorých regiónoch sa programy Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie nedajú kvalitne prijímať. Najmä po rozhlasovej reorganizácii okruhov v januári 2007 prišlo z južných okresov Slovenska množstvo podnetov, že sa tam nedajú počúvať programové okruhy, na ktorých Slovenský rozhlas šíri vysielanie v slovenskom jazyku, že tie kvalitnejšie vysielacie frekvencie šíria signál Rádia Patria a v niektorých lokalitách sa Slovenský rozhlas v slovenčine naladiť ani nedá. Takýto podnet som postúpil aj ja Rade pre vysielanie a retransmisiu na prešetrenie. Dodávam, že rada sťažnosť uzavrela ako neopodstatnenú, ale sieť do regiónov vnímam pretrvávajúcu, ba stupňujúcu sa nespokojnosť s dostupnosťou a kvalitou šírenia programu verejnoprávnych médií. Týka sa to napríklad aj druhého programu Slovenskej televízie, ktorý nie vždy má signál, ktorý by bol na úrovni toho signálu, ktorý by bol akceptovateľný, a teda aj pozerateľný.

    Myslím, že vo výbore pre kultúru a médiá sa budeme musieť v dohľadnom čase zaoberať v spolupráci s vedením Rady pre vysielanie a retransmisiu touto problematikou a nájsť také mechanizmy, ktoré umožnia vyvíjať tlak na verejnoprávne médiá, aby si zlacňovanie šírenia signálu neplietli s obmedzovaním prístupu občanov k verejnej službe, za ktorú sme ich zo zákona zaviazali mesačne platiť. Aj preto som ocenil, že sa rada triezvo a vyvážene zaoberala žiadosťami niektorých prevádzkovateľov, ktorí žiadali o vyňatie z povinnosti šíriť vo svojich sieťach káblových rozvodov programy vo verejnom záujme, hoci sa mohlo na prvý pohľad zdať, že sa to dotýka len nepatrného množstva bývalých koncesionárov.

    Nazdávam sa, že v najbližšej budúcnosti bude potrebné taxatívne a azda aj legislatívne rozhodnúť o konkretizácii rozsahu tejto zatiaľ presne nelimitovanej povinnosti retransmitorov prevádzkujúcich telekomunikačné siete. Rozhodne sa však nazdávam, že nie je v záujme užívateľov verejnej služby, aby z dôvodov poklesu nákladov, ktoré s retransmisiou majú operátori, mohli užívatelia prísť o jeden z prístupov k verejnej službe, ktorú zo zákona povinne financujú.

    Káblový rozvod signálu totiž umožňuje do istej miery tlmiť práve spomínané lokálne problémy so šírením signálu a prispieva k tomu, aby občan, ktorý financuje činnosť vo verejnom záujme mohol aj využívať tieto služby. V správe rady sa dočítate, že je už pomerne solídne technicky vybavená, že má aj technológiu, ktorá jej garantuje nezávislosť, pokiaľ ide o posudzovanie vysielania slovenských televízií, pretože tie celoplošné archivuje na potrebný čas sama a nemusí zakaždým žiadať vysielateľa o poskytnutie záznamu v prípade, že je rade doručený podnet na začatie konania. Žiaľ, technologické zariadenie, ktoré by umožnilo tak povediac on line odhaľovať nielen porušenie zákona, napríklad porušenia zásady objektivity a vyváženosti spravodajských relácií, také ešte nevymysleli, a preto ho rada nemá. Hovoriť tu o demokracii, cti, svedomí v zmysle pre fair play a podobne, ktoré by za normálnych okolností mali byť onou autoritou garantujúcou nezávislosť a objektivitu médií nemá zmysel, veď prax pozná každý z nás z osobných skúseností, ako sa vedia tieto veľké slová zneužívať.

    Môžeme urobiť iba jedno, nie však zanedbateľné gesto. Správať sa k Rade pre vysielanie a retransmisiu naďalej tak, ako sme sa správali dosiaľ. Teda nevstupovať jej do agendy, neovplyvňovať jej rozhodnutia, netlačiť do nej spoľahlivé stranícke kádre a neustále dbať na odbornosť, ľudské kvality jej členov, čo sa doteraz relatívne darilo, pozri autorita Rady pre vysielanie a retransmisiu.

    Nastáva zložité obdobie, dámy a páni, prechod na digitálne vysielanie a s tým súvisí obrovské množstvo práce, ktorú členovia Rady pre vysielanie a retransmisiu musia v najbližších mesiacoch vykonať.

    Dovoľte mi z tohto miesta, aby som v tejto chvíli bol trošku osobný a poďakoval sa pani Valérii Agócs za vedenie tohto orgánu, ktorý má taký obrovský dopad na mediálnu sféru, aby som sa jej poďakoval za vedenie a za službu, ktorú vlastne podstúpila to niekoľkoročné obdobie, kde svojím aj osobným prístupom dokázala, že Rada pre vysielanie a retransmisiu vie byť objektívnym orgánom akceptovaným všeobecne v spoločnosti, takisto atmosféra v rade, ktorá v tejto chvíli existuje, je atmosférou absolútne profesionálnou, kde sa riešia problémy spojené s mediálnym priestorom. Za to všetko treba poďakovať pani Valérii Agócs. Hovorím to preto, spolupracujeme spolu šesť rokov v rámci výboru pre kultúru a médiá a naozaj táto spolupráca bola vždy na vysokej profesionálnej úrovni.

    Pani Agócs, ešte raz vám veľmi pekne ďakujem vzhľadom na to, že sa tu takto posledný raz stretávame, lebo sa vám končí funkčné obdobie. Prajem vám skutočne veľa zdaru vo vašom súkromnom živote aj v pracovnom živote a dúfam, že sa na tomto poli aj profesijne ešte stretneme. Ešte raz všetko dobré.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásili pani Ľudmila Mušková, pán Stanislav Kahanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Mušková. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ja sa úplne stotožňujem s tým, čo pán poslanec hovoril vo svojom vystúpení a k tým superlatívom by som ešte dodala len to, teda, že tá vďaka vám skutočne patrí nielen za tú profesionalitu a za všetko, čo ste teda urobili v tejto rade pri jej vedení, ale chcem povedať, že skutočne, že ste ju viedli so ženskou noblesou. Vďaka.

  • Pán poslanec Kahanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda za slovo. Ja by som chcel nadviazať na to, čo povedal pán poslanec Jarjabek, keď spomínal tie iné formy zbraní v televízii. Isteže to niekto z nás nebude spochybňovať, keď tam pôjde Old Shatterhand, alebo keď tam pôjdu Štyria mušketieri a keď sa tieto príbehy končia nejakým dobrom, a nie nejakými krvákmi.

    Ale na druhej strane si myslím, že aj napriek tomu, tak ako predrečníčka zasa spomínala, na ktorú nadviazal pán poslanec Jarjabek, je v televízii aj kopa násilia. Možno, že toto by mala byť výzva po tých oceneniach, ktoré teraz boli vyslovené už pre tých budúcich a výzva k tomu, aby sa tieto veci menili k lepšiemu a aby aj tá rada možno sa nebála dať aj ostré sankcie práve kvôli tomu, aby sa to konečne prelomilo. Lebo zrejme to berú tieto médiá ako nejaké povinné platby v minimálnej miere a napriek tomu mnohé veci nerešpektujú a ohrozujú tým celú spoločnosť, predovšetkým najmladšiu generáciu či už tým násilím, terorom, alebo aj takými modelmi správania spoločnosti, ktoré smerujú ku konzumu a bez nejakého cieľa. Asi toto by tu bolo fakt potrebné v budúcom období zmeniť a nasmerovať tie naše médiá k nejakej normálnej pokrokovej televízii a pokrokovým médiám, aby sme mali podmienky aj pre budúcu spoločnosť, ktorá v našej spoločnosti, či už chceme, alebo nechceme tieto médiá bude stále sledovať a používať. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Jaj, pardon, nezaregistroval som, ospravedlňujem sa. Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek chce reagovať.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kahanec, máte, samozrejme, pravdu, inak boli to Štyria mušketieri, hoci de facto to boli traja mušketieri, pán poslanec.

    Ale k tomu vášmu problému, o ktorom hovoríte, kde reagujete na mňa, ja som len chcel naznačiť, že je to trošku relatívne a nie vždy jednoduché povedať čierno-bielo v rámci tohto problému, o ktorom hovoríme, že toto áno, toto nie a či bol ten zákon porušený, alebo nebol porušený. Je to ako trošku relatívne z hľadiska poňatia strelnej zbrane v istom historickom ponímaní. Zrejme by sme v tej chvíli mali vychádzať z celkového charakteru upútavky, čo ste zrejme mali na mysli, len aj to je veľmi relatívne. Ďakujem za pozornosť.

  • V tejto chvíli vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pani predsedníčky rady, či chce využiť právo záverečného slova? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne opätovne za slovo. Veľmi stručne, pokiaľ ide o výhrady pani poslankyne Tóthovej, že tie pokuty hádam nie sú dostatočné k náprave. Verte, každý jeden prípad osobitne individuálne posudzujeme a naši právnici majú od každého vysielateľa zoznam, kedy, akú pokutu pre ktoré možné porušenie zákona dostali. A my to zvyšujeme. Zvyšujeme, ale zákon určuje hornú hranicu, ktorú nemôžeme prekročiť a nemôžeme zakaždým dávať hornú hranicu, lebo miera porušenia zákona nie je stále rovnaká.

    Pokiaľ ide o kvalitu príjmu signálu Slovenskej televízie, Slovenského rozhlasu. Bohužiaľ, verejnoprávni vysielatelia, teda vysielatelia zo zákona majú voči nám len oznamovaciu povinnosť, ale oni sami by museli bojovať za to, aby sa ten ich signál dostal kvalitne a hlavne Rozhlasová rada by mala venovať väčšiu pozornosť tejto problematike, lebo je to v jej kompetencii, aby sa postarali o kvalitu signálu na celom území Slovenskej republiky, veď je to verejnoprávny vysielateľ.

    Za slová uznania ďakujem všetkým a prajem vám príjemný zvyšok parlamentného rokovania a ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. O slovo ešte na záver požiadal spravodajca pán poslanec Bárdos. Nech sa páči.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážená pani predsedníčka, ctené kolegyne, ctení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa ako spoločný spravodajca poďakoval aj ja za správu, ktorú predložila pani predsedníčka rady, aj za šesťročnú kvalitnú prácu na čele inštitúcie, teda Rady pre vysielanie a retransmisiu, inštitúcie, ktorá je nie iba na Slovensku uznávanou inštitúciou, ale aj na medzinárodnom fóre.

    A myslím si, že to, čo odznelo teraz tu v Národnej rade, veľmi často to tu neodznieva, že predstavitelia koalície, opozície hodnotia činnosť rady tak pozitívne, ako sme to urobili vo výbore pre kultúru a médiá. A hovorím ešte raz, predstavitelia aj koalície, aj opozície, to znamená, že rada a pani predsedníčka, ktorá riadi už šiesty rok činnosť tejto rady, tak si myslím, že táto rada pracuje veľmi kvalitne.

    A ešte veľmi krátko, lebo nechcem zdržovať, samozrejme, viem, že sa chystáme na hlasovanie, ale, milé kolegyne, milí kolegovia z vládnej koalície, aj vy budete mať možnosť po týchto slovách uznania navrhnúť aj pani predsedníčku alebo, keď ju navrhne nikto iný alebo rada, tak budete mať možnosť tu v Národnej rade ju zvoliť, aby mohla pokračovať v tej činnosti, ktorú začala. A myslím si, že takýmto spôsobom môžeme vyjadriť spokojnosť s jej prácou. Ja jej ešte raz veľmi pekne ďakujem a želám jej veľa úspechov. Ďakujem ešte raz.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pretože sme sa dohodli, že o 17.00 hodine sa bude hlasovať o všetkých prerokovaných bodoch, myslím, že ich je presne šestnásť, tak vyhlasujem teraz prestávku do 17.05 hodiny a prosím všetkých, ktorí sa nachádzajú v priestoroch Národnej rady, aby sa dostavili na hlasovanie do sály.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste zaujali svoje miesta. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní.

    Pani poslankyňa Sabolová ešte predtým, ako budeme pokračovať. Nech sa páči, procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som rada v zmysle § 34, kedy chcem podať procedurálnu otázku alebo návrh vo veci časového postupu rokovania Národnej rady. Keďže sa blíži koniec rokovania Národnej rady a my sme včera prerušili rokovanie mandátového a imunitného výboru, preto sa chcem spýtať pani predsedníčky Zmajkovičovej, kedy budeme pokračovať v rokovaní, či to stihneme ešte počas tejto schôdze vo veci údajného falšovania podpisu, pretože iná možnosť, ako podať tento procedurálny návrh za všetkých opozičných poslancov v tejto Národnej rade nie je, pretože ju nevieme ináč zohnať a vidím, že je tu.

  • Pani poslankyňa, o tomto pravdepodobne nemusíme hlasovať. Ja len chcem využiť a reagovať na vás vzhľadom na to, že máme do konca schôdze ešte potrebné prerokovať niektoré body. Bol by som rád, keby sme sa po hlasovaní stretli a rozhodli o tom, ako budeme pokračovať v 21. schôdzi. Takže o vašom návrhu sa nedá hlasovať.

    Takže ešte pán poslanec Mikloš má procedurálny návrh.

  • Áno, ďakujem pekne. Vážený pán predseda, najskôr ho odôvodním a potom predložím aj návrh na hlasovanie. Tak poprosím vás, aby ste ma neprerušovali. Do lavíc nám bola rozdaná výročná správa o činnosti Národnej rady Slovenskej republiky za rok 2007, ktorú som si so záujmom prelistoval. A zistil som, že v tejto správe je 16 fotografií, pričom na 8 z nich je pán predseda Paška, na žiadnej z nich nie je ani pán podpredseda Číž, ani podpredsedníčka Belousovová, ani podpredseda Veteška, ani podpredseda Hort. Takže chcel by som predložiť procedurálny návrh, aby sme hlasovali o tom, že vo výročnej správe za rok 2008 bude pán predseda aj na obálke. Ďakujem pekne. (Smiech v sále).

  • Budeme hlasovať (ruch v sále) ešte a dúfam, že mi vyjdú moji kolegovia v ústrety. Ďakujem pekne, pán Mikloš.

  • Ruch v sále.

  • Ešte prepáčte, pán... Hlasovanie vyhlasujem za zmätočné.

    Pán podpredseda Číž sa hlási s procedurálnym návrhom.

  • Ďakujem pekne. Prosím pekne, mám procedurálny návrh, pán predseda. Moja procedurálna poznámka smeruje k spôsobu prerokovania veci. Chcem protestovať v mene klubu strany SMER voči hrubého zneužitiu rokovacieho poriadku a hrubej neslušnosti, ktorej sa dopúšťa pán poslanec Mikloš vedomým zneužívaním rokovacieho poriadku.

    Pán poslanec, vyzývame vás, aby ste sa správali v rokovacej sále slušne. Slušne, lebo vyžaduje to nevyhnutný kontakt v parlamente.

  • Reakcie v pléne.

  • Pán poslanec Mečiar s procedurálnym návrhom.

  • Pán predseda, dávam návrh, aby sme hlasovali o tom, že Slovenská národná rada uznáva, že aj hlúposť je dar boží. Ďakujem pekne. (Smiech v sále).

  • Dobre. Dámy a páni, skúsme teraz tak trošku s nadhľadom sa zhodnúť, že sme si splnili svoje povinné politické roly a skúsme sa teraz venovať naozaj hlasovaniam, ktoré majú zmysel. Predpokladám, že sa nám to podarí. Keď dovolíte ale, ešte predtým poprosím pána podpredsedu Číža, aby prevzal vedenie a využijem svoju možnosť zo zákona o rokovacom poriadku a vystúpim.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nebýva to zvykom a som v pozícii predsedu Národnej rady už dva roky, aby som využil svoju dispozíciu v zmysle zákona o rokovacom poriadku a vystúpil, keď to uznám za vhodné, ale považujem za potrebné na základe toho, čo sa deje v posledných dňoch sa podeliť o svoj názor. Aj preto a trošku ma mrzí, že tá mediálna reprezentácia na balkóne je trošku chabá, že napriek tomu, že som sa snažil využiť štandardné komunikačné kanály a sprostredkovať ľuďom na Slovensku aj iný názor, ako sa objavuje už niekoľko dní na Národnú radu, sa mi to nepodarilo. Preto využívam túto možnosť.

    Myslím, že mi pán Mikloš tak trošku nahral, pretože je to také symptomatické a budem o tom hovoriť, ako dnes niektorí kolegovia znevažujú úroveň, postavenie tejto z pohľadu demokracie a ochranou záujmov občanov najvýznamnejšej inštitúcie, a ja dúfam, že sa nám podarí so všetkými tými bez ohľadu, či sú z koalície, alebo z opozície udržať vážnosť tejto inštitúcie, bez ohľadu na to, či sa niektorým politikom zdá výhodnejšie, možno aj vzhľadom na to, že už nemajú čo povedať, ohrozovať aj taký vážny inštitút, ako je slovenský parlament a Národná rada Slovenskej republiky.

    Sme v 160. výročí prvej Slovenskej národnej rady a myslel som si, že po dvoch rokoch na poste predsedu nebudem musieť takým elementárnym spôsobom, ako sa to pokúsim urobiť aj teraz, hodnotiť prístup a zneužívanie časti mediálneho prostredia a opozície na dehonestáciu slovenského parlamentu.

    To všetko, čo sa deje za posledné dni ma utvrdzuje v tom, že je asi potrebné aj takýmto možno neštandardným spôsobom zaujať postoj. Dva dni som sa snažil médiám vysvetliť, že rámce konania každého z vás, pretože všetci sme na jednej lodi, dámy a páni, sú veľmi jasne definované Ústavou Slovenskej republiky a zákonom o rokovacom poriadku. Je to, ako keby sme hádzali hrach na stenu. Možno aj preto, že niektorým z vás veľmi záleží na tom, aby táto inštitúcia, ktorá po roku 2006 výrazne, a podopriem to faktmi a číslami, výrazne zvýšila svoju dôveryhodnosť, nebola dôveryhodná, aby bola nástrojom politického boja, aby nebola tým miestom, kde občan chodí s dôverou a čaká, že budeme prijímať zákony, ktoré zvyšujú kvalitu života.

    Dovoľte všetkým tým, ktorí si myslia, že hovorím o čomsi, čo nie je pravda dať do pozornosti, a používam to už po niekoľkokrát, prieskumy inštitúcie, ktorú snáď nikto ani vy, páni z opozície, nebudete spochybňovať, a to je Eurostat, ktorý konštatoval, že po voľbách v roku 2006 sa zvýšila dôveryhodnosť Národnej rady Slovenskej republiky o 11percentuálnych bodov z 27 na 38 %.

    Kto to, dámy a páni, má dnes taký záujem dehonestovať a spochybňovať Národnú radu? Tí, ktorí korumpovali a kupovali poslancov?

  • Reakcie v pléne, potlesk.

  • Tí, ktorí vládli len na základe toho, že nikto, a nie občania, ale predstavitelia politických strán ani len netušili, kto kedy zdvihne za koho ruku a kto bude hlasovať za aký program. Kto má taký záujem?

    Ja si pamätám, sedel som tu v opozícii a boli tu lídri, ktorí hovorili o nedôveryhodnosti, o vierolomnosti. Kto je ten vierolomný? Títo ľudia majú dnes vytvárať na Slovensku u občanov pocit, že Národná rada je inštitúcia, ktorú treba dehonestovať, ktorú treba opäť vrátiť tam, kde boli za ich vládnutia, aby jej nikto nedôveroval. Ja som tu dva roky a chcem vás ubezpečiť, že konám v rámci ústavy a konám v rámci zákona o rokovacom poriadku.

    Chcem sa vás spýtať, kto dal právo používať ako kategorický imperatív, ako absolútne pravdy médiám čosi, a sú tu právnici, dámy a páni, čo má výrazne trestnoprávny charakter aj s definíciou bez toho, aby o tom rozhodol ktokoľvek iný, ako sú príslušné orgány. To sa budeme tváriť, že my to nepotrebujeme? Že niekto bude rozhodovať za nás a o nás?

    Chcem vás požiadať, aby sme nepripustili takúto hru. A hovorím teraz s plnou vážnosťou to, čo som hovoril aj médiám, ale bez toho, aby na to akokoľvek reagovali. Táto Národná rada je dôveryhodná. A je dôveryhodná, viete prečo? Pretože pre väčšinu ľudí, a to je nespochybniteľný fakt, ja viem, že vás to pán Dzurinda znervózňuje, ale pre nespochybniteľne väčšinu ľudí táto vláda a tento parlament je dôveryhodná, pretože prijíma zákony, ktoré výrazným spôsobom na rozdiel od vášho vládnutia zlepšili kvalitu ich života. A bude to tak (potlesk) aj preto, že sú tu stále, dámy a páni, ľudia, ktorých si nesmierne vážim a ktorí, keď príde na lámanie chleba na rozdiel od vás neutekajú ako potkany z potápajúcej sa lode a ktorí nemenia svoj názor zvečera do rána.

    Prešli sme za dva roky veľmi komplikovaným obdobím, neboli to ľahké debaty o zdravotníctve, o sociálnom systéme, o mladých a nakoniec aj o našej európskej budúcnosti.

    Pán Dzurinda, ja som neutekal z tejto sály a ako väčšina kolegýň a kolegov a zdvihli ruku, zdvihli za Schengen, za našu európsku budúcnosť a za euro. A ja som presvedčený, že bez ohľadu na to, čo si niektoré médiá, a ponechajme stranou prečo, či sa tak rozhodla redaktorka, alebo šéfredaktor, alebo majiteľ, alebo jednoducho len preto, že majú iné zafarbenie rozhodla sprostredkovať občanom. My budeme sprostredkovávať náš program a budeme ho aj plniť.

    A som presvedčený, dámy a páni, že budeme naďalej počúvať ľudí a nebudeme sa hrať na demokratov ako niektorí z vás. Viete, keď počúvam a čítam o tom, ako je táto inštitúcia nedôveryhodná, no, ja si nepamätám, že by niekto zabránil komukoľvek z vás, dámy a páni, prejaviť svoj názor. Ja si nepamätám, aby sme tu niekoho vylučovali. Ja si nepamätám, že by sme dokonca rušili strany, že by sme dokonca zriaďovali previerkové komisie, ktoré sa majú zaoberať tým, či niekto má iný názor, alebo nemá iný názor. My jednoducho robíme to, na čo máme mandát od ľudí a ja, kým budem v tejto pozícii, urobím všetko preto, aby táto Národná rada bola naďalej taká dôveryhodná, ako dôveryhodná je, pretože o tom svedčia čísla, o ktorých nespochybniteľne hovoria aj európske inštitúcie.

    A teraz dovoľte malé extempore, pretože sa celá táto konštrukcia dostala do podoby na základe akýchsi indícií. Viete, dozvedel som sa, že bránime slobodnému prístupu k informáciám, že bránime slobodnému prístupu k záznamom z rokovania, že bránime dokonca k sprístupneniu akýchkoľvek dokumentov. No, mne to nie je známe a som presvedčený, že všetko to, ako funguje táto Národná rada, je 24 hodín prístupné všetkým občanom. Všetkým tým, ktorí majú úprimný záujem sa pozrieť, ako to funguje. Nie tým, ktorí chcú škodiť za každú cenu, lebo nemajú tému, všetkým tým, ktorí si myslia, že sú nenahraditeľní, a všetkým tým, ktorí si myslia, že bez nich to jednoducho nepôjde, lebo ich pravda je tá jediná, ktorú môžeme používať.

    A tak dovoľte také malé odbočenie. Hovoríme o tom, a dúfam, že ma médiá počúvajú, pretože titulky hovorili jasne. Podvod, na základe čoho kryjeme podvod, Národná rada je nedôveryhodná, podpisy, účasť na hlasovaní. Spýtam sa toho, ktorý najviac kričí. A mám toho z histórie rokovania Národnej rady viac, ale predpokladám, že ak použijem tie isté indície, na základe ktorých sa dnes ocitli na titulkách tvrdé, tvrdé hodnotenia Národnej rady, že aj zajtra budú z médií také objektívne.

    Pán Dzurinda, predstavte si, že takisto vykazujete podpisy na prezenčných listinách a nehlasovali ste. Boli ste v Národnej rade, neboli ste v Národnej rade? Kto vás videl? Robili ste, mám začať skúmať.

  • Rekcie z pléna.

  • Áno?

    Pán Pado, pani Žitňanská. Viete, ja sa pozriem len na dva podpisy, ktoré sú diametrálne odlišné. Napríklad z 13. 9. 2007. Veľmi rád poskytnem médiám aj iné prezenčné listiny, vás, pán Dzurinda, a predstavte si a nehlasovali ste. Predstavte si nehlasovali ste.

  • Ruch v sále.

  • Dámy a páni, chcem všetkých tých, ktorým záleží na dobrom mene slovenského parlamentu požiadať, aby všade tam, kde došlo k porušeniu zákona a preukázateľne a sme boli razantní a striktní a chcem vám povedať, že to kedykoľvek urobím. A vy to veľmi dobre viete, sedia tu tí, ktorí boli vo vedení parlamentu, že tie rámce, ako som povedal, sú vymedzené ústavou a zákonom o rokovacom poriadku. A kedykoľvek to urobím voči komukoľvek. Ak sa preukáže, že boli naplnené podmienky porušenia týchto právnych noriem, budem konať. Ale nie základe indícií a zbožného priania opozičných politikov alebo médií, ktorí za každú cenu potrebujú túto Národnú radu, ktorá má dvojnásobnú dôveryhodnosť, ako mala za vašej vlády, dostať v očiach ľudí opäť tam, kde ste ju dostali vy so svojím prístupom a korumpovaním a kupovaním poslancov a prijímaním zákonov, ktoré vrhli Slovensko do podoby banánovej republiky.

  • Ja chcem sľúbiť všetkým tým, ktorí mi dali dôveru, že bez ohľadu na to, čo sa tu bude diať, budem konať len a len v rámcoch ústavnosti a zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, želanie predsedu je, aby sme rešpektovali právo poslanca na faktickú poznámku, napriek tomu pripomínam uznesenie ústavnoprávneho výboru zo 6. februára 2007, ktorý povedal, že je možné uplatniť právo poslanca na faktickú poznámku iba počas vystúpenia v rozprave.

    Predseda si želá, prosím, s faktickými poznámkami pani poslankyňa Sabolová, Dzurinda, Palko, Mikloš, Mušková, Zelník, Pado, Lipšic. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s reakciou formou faktickej poznámky na vystúpenie predsedu.

    Slovo má pani poslankyňa Sabolová. Procedurálny návrh, to je iba omyl, chcete faktickú poznámku, áno? Procedurálny návrh, máte slovo. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, navrhujem v mene troch poslaneckých klubov KDH, SDKÚ a SMK, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že požiada predsedu Národnej rady v zmysle § 43 ods. 2 písm. c) o správu o opatreniach, ktoré vykonal v takomto bezprecedentnom úkone, aký sa tu stal v údajnom podpisovaní a falšovaní podpisov a moje odôvodnenie tohto návrhu je to, že ak pán predseda parlamentu potrebujete vystúpiť takto mimo rozpravy a potrebujete nás informovať o svojich pocitoch a o svojich názoroch, bolo by dobré, keby ste to dali na papier, aby to aj pre históriu bolo zapísané. A preto žiadam v rámci procedurálneho návrhu o zaradenie takéhoto bodu Správu predsedu Národnej rady o opatrenia, ktoré...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Teraz má slovo s faktickou poznámkou pán... Môžete, prosím, ešte raz vzhľadom na to, že to vystúpenie bolo pre mňa trošku komplikovanejšie, konkretizovať, o čom hlasovať. Národná rada žiada predsedu Národnej rady. Nepodali ste písomne totiž ten návrh, pani poslankyňa, prosím, naformulujte otázku, teda predmet veci, o ktorej budeme hlasovať.

  • Zopakujem špeciálne pre vás, pán podpredseda.

  • Myslím, že bola veľmi jasne zadefinovaná, že Národná rada žiada predsedu Národnej rady v zmysle § 43 ods. 2 písm. c), aby podal Národnej rade správu o opatreniach, ktoré vykonal v takomto bezprecedentnom konaní poslancov SNS pána Rafaja a Slotu, keď došlo k údajnému zneužitiu a podpisu kolegu.

  • Áno, na to, že predsa tu ide o trošku prekvapivý návrh a pravdepodobne by bolo lepšie trošičku sa poradiť o tom, prosím...

  • Pán podpredseda, len pre vás je prekvapivým, myslím, takže nekomentujte nám.

  • Dávam hlasovať. Hlasujeme o návrhu pani poslankyne. Pani poslankyňa, nemáte slovo, ako je možné, že má pani poslankyňa zapnutý mikrofón.

  • Smiech v sále.

  • Páni poslanci, okrem neuveriteľného a arogantného vystupovania sú také drobnosti ako rokovací poriadok. Pravdepodobne je každému okrem vás v tejto sále jasné, že poslanec vystupuje vtedy, pokiaľ má udelené slovo, prosím. Ďakujem pekne. Takže máme procedurálny návrh pani poslankyne Sabolovej. Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 109 poslancov, proti 8 poslancov, zdržalo a 16 poslancov, nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že procedurálny návrh pani poslankyne Sabolovej sme schválili.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie predsedu Národnej rady má slovo pán poslanec Dzurinda.

  • Pán predseda (hlasy z rokovacej sály)...

  • Pán poslanec Dzurinda, máte slovo s faktickou poznámkou. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Dzurindovi, prosím.

  • Pán predseda, vy ste hovorili o ohrození vážnosti inštitúcie ako takej – Národnej rady Slovenskej republiky. Ja sa nedomnievam, že je ohrozená vážnosť tejto inštitúcie, pretože tak vina, ako aj právo bývajú vždy individuálne.

    Pravdou podľa môjho názoru je, že je ohrozená vaša vážnosť ako predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Vaša vážnosť je podľa môjho názoru ohrozená preto, lebo sám ste sa dopustili pokusu o podvod, keď ste sa pokúsili finálne znenie príslušného zákona podpísať v inej podobe, ako sme odhlasovali, a vaša vážnosť je ohrozená aj preto, že dnes kryjete podvod iných, rukolapný, očividný podvod, neviete k tomuto podvodu zaujať ani politické stanovisko a ste evidentne nervózny z toho, ako reaguje verejnosť. Neschovávajte sa za nás všetkých, neschovávajte za inštitúciu, ale vykonávajte si svoju povinnosť tak, ako vám to ukladá Ústava Slovenskej republiky a sľub poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Palko.

  • Vážený pán predseda Paška, pozorne som počúval vaše vystúpenie. Vy ste v ňom uviedli, že my všetci poslanci Národnej rady, že sme na jednej lodi. Nuž dovoľte mi, aby som vám oponoval, pán predseda. My nie sme na jednej lodi s prichytenými podvodníkmi, falšovateľmi a klamármi.

    Pán predseda, s nimi ste dobrovoľne odteraz na jednej lodi vy. Pretože ich kryjete a stávate sa ich spolupáchateľom. A preto bolo toto vaše vystúpenie najsmutnejším a najtrápnejším vystúpením predsedu parlamentu v ponovembrovej ére.

  • Teraz má slovo pán poslanec Mikloš.

  • Ďakujem. Pán predseda parlamentu, povedali ste, že sme nervózni, ale z celého vášho vystúpenia bolo evidentné, že ste nervózny vy. Obvinili ste nás, že sme prijímali zákony, ktoré dostali Slovensko do pozície banánovej republiky a zároveň sa nehanbíte chodiť po svete a prijímať obdiv a prijímať gratulácie za to, ako sa Slovensku darí, že dosahuje najvyšší ekonomický rast, ktorý je daný práve tým, čo tu doma kritizujete. Nemáte ani toľko slušnosti a hanby, aby ste v zahraničí prijímali tieto gratulácie a tu takýmto nepravdivým a úbohým spôsobom vystupovali, tak ako ste vystúpili.

    Vážnosť tohto parlamentu neznižujeme my, pán predseda. Vážnosť tohto parlamentu znižujú tí, ktorí páchajú podvody, a tí, ktorých tieto podvody kryjete. To je kľúčová a podstatná vec. A vážnosť tohto parlamentu znižujete aj tým, na čo som chcel upozorniť možno trochu úsmevným spôsobom, že aj takú vec, ako je správa Národnej rady o činnosti zneužijete na to, aby ste prezentovali svoju osobu. Myslím, že to vyčíslenie, ktoré som dal, na 8 zo 16 fotiek ste vy a zároveň ani jeden podpredseda tohto parlamentu len ilustruje spôsob, presne ten istý spôsob, aký ste použili pri paneloch, ktoré boli dole niekoľko mesiacov alebo ktoré prezentovali historický vývoj a medzníky vývoja Slovenskej republiky. Takýmto vaším prístupom znevažujete vážnosť Národnej rady a vážnosť parlamentu.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Mušková.

  • Chcela by som podporiť slová pána predsedu a povedať, že mediálna štvanica na poslancov je, žiaľ, niekedy vyprovokovaná aj samotnými pánmi poslancami, ktorí v záujme sebaprezentácie sa dehonestujúco a znevažujúco vyjadrujú o svojich kolegoch. Podčiarkujem o svojich kolegoch.

    Pán predseda poukázal na jeden aspekt, znevažovanie parlamentu ako inštitúcie. Dovolím si poukázať aj na iný aspekt, aspekt medziľudského spolunažívania, úcty človek k človeku. Či chceme, alebo nie, ľudia si všímajú i kopírujú naše správanie, tak sa nečudujme, že v spoločnosti existuje určitá miera neznášanlivosti a intolerancie a že často v tejto súvislosti zaznieva veta, že ryba smrdí od hlavy.

  • Poprosím džentlmenov na pravej strane teda, keby boli takí láskaví a rešpektovali elementárne, prosím, pravidlá.

    Slovo má pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vo svojom krátkom vystúpení ste veľmi výstižne vystihli danú situáciu. Koalícia úspešne pokračuje v plnení predvolebných predsavzatí. Preferencie stúpajú, opozícia nemá čo povedať a hľadá tému. Z nejakej indície si dokonca dovolia niektorí kolegovia hovoriť o podvode. Ja si myslím, že klasifikácia podvodu nemá s týmto absolútne nič spoločné, a preto by som prosil, aby láskavo vážili slová, nie sú hodné ani tejto Národnej rady, ani tým, ktorí takéto slová hovoria. Samozrejme, chytajú sa každej slamky, sú to indície na základe nejakých fotografií. Niektorí sa tvária a bohorovne hovoria o podvode, ako keby pri tom kolegovi stáli a videli, že niekto niekoho podpisuje. Prosím vás, spamätajte sa, začnite pracovať na odborných témach a vtedy budete mať úspech. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, ja vám len chcem položiť jednu otázku. Vy ste hovorili o dôveryhodnosti tej snemovne, ktorej predsedá predseda, ktorý sa pokúsil sfalšovať čistopis zákona schváleného Národnou radou?

  • Koniec? Ďakujem. Slovo má pán poslanec Mečiar.

  • Pán predsedajúci, aj s rizikom, že tí hlúpejší ma nepochopia, poviem jednu príhodu. Sedí vrabec na kraji domu, čviriká. Udrie silný mráz, padne dole, pomaly zomiera. Ide okolo krava, olajní ho, teplo mu pomôže, vrabček od radosti ožije, začne trepať krídelkami, štebotať. Príde mačka, vytiahne a zožerie. A z toho vyplývajú poučenia pre opozíciu.

    Prvé. Nie je každý kamarát, čo ťa z pokakaného ťahá. Druhé. Nie je každý nepriateľ, kto na teba kaká a tretie hlavné, keď si pokakaný nečvirikaj.

  • Potlesk a smiech v sále.

  • Slovo má pán poslanec Slafkovský. Poprosím upokojiť emócie.

  • Pán predseda, mňa veľmi zarazilo to, ako ste sa postavili do polohy toho, kto chce ochraňovať čistotu a spravodlivosť konania, keď sa ospravedlňuje podvod, keď sa ospravedlňuje lož, to je práveže podľa môjho názoru a myslím si, že aj podľa názoru veľkej väčšiny občanov Slovenska cesta do kamennej doby parlamentarizmu, cesta do dôb, keď parlament spomedzi seba vlastným uznesením vyhadzoval svojich kolegov. Vtedy parlament stratil svoju čestnú tvár a tým, čo ste tu predviedli ju naspäť nezískate.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem. No naposledy sme tu mali príbehy o cikajúcom chlapcovi pred štrnástimi rokmi, je zaujímavé, že sa znovu vracajú.

  • Poprosím k rečníkovi, buďte taký láskavý.

  • Pán predsedajúci, pán predseda vo svojom príhovore vlastne nespomenul, kvôli čomu vystupuje. Hovoril o dôveryhodnosti parlamentu, hovoril o opozícii, ale nehovoril vlastne, kvôli čomu vystúpil. Vystupuje kvôli tomu, že tu je vážne podozrenie, že jeden z poslancov falšoval podpis svojho kolegu, na základe ktorého falšovania dostáva tento náš kolega poslanecký plat. O tom pán predseda nehovoril.

    Hovorí o tom, že pokiaľ nie je pristihnutý poslanec spredu, ako podpisuje a dáva svoj podpis za iného poslanca, tak nemôže konať. Ak by sme naozaj chceli vždy usvedčiť z trestného činu len človeka, ktorého máme nakrúteného na videokameru, ako priamo pácha konkrétny delikt, tak by sme veľa usvedčených páchateľov, pán predseda, nemali. Váš postoj považujem za alibistický. Pokiaľ by sa tento prípad stal poslancovi z opozície, mali by ste tu tiež plamenný prejav o tom, aké sú nebezpečné podvody pre znižovanie dôveryhodnosti Národnej rady.

    Pán predseda, dôveryhodnosť Národnej rady neznižujú médiá a opozícia, ktorá o podvode informuje. Dôveryhodnosť parlamentu znižujú tí, ktorí sa k podvodu uchyľujú, následne ho prekrývajú klamstvom a predseda parlamentu s tichým súhlasom im toto konanie mlčky toleruje. To sú tí, ktorí znižujú dôveryhodnosť nášho parlamentu.

  • Ďakujem. Tým sme vyčerpali vystúpenia všetkých, ktorí sa prihlásili do rozpravy s faktickými poznámkami na vystúpenie predsedu parlamentu. S reakciou predseda parlamentu.

  • Ďakujem pekne. Asi to najdôležitejšie, čo chcem povedať pánovi Miklošovi je, že vám sľubujem, že, a možno aj túto dáme prerobiť na budúcej, budete na čelnej strane, ako skáčete z helikoptéry na Aljaške a lyžujete, alebo možno, ako sa potulujete po Himalájach, alebo možno, ako platíte účet za low cost letenku, pretože som sa dočítal, že máte naozaj ekonomický problém po tom, ako ste osem rokov boli vo vláde a vaše príjmy a hypotéky ma napĺňajú nervozitou, aby ste náhodou nemuseli kvôli ekonomickému statutu odísť z tejto Národnej rady.

    Pán Dzurinda, keď sa vysporiadate so všetkými, ktorí majú náhodou iný názor, ako máte vy vo vlastnej strane, potom budem s vami rád viesť dialóg, samozrejme, a dúfam, že budem v lepšej pozícii ako oponenti z vašej strany.

    Pani poslankyni Sabolovej. Áno, za ten návrh som hlasoval aj preto, že si myslím, že to bude veľmi zaujímavé. Viete dobre, že som mal a mám záujem, aby sa ten mechanizmus riadenia a fungovania mechanizmov tak trošku zmodernil a napríklad aj to, čo vyvoláva rôzne otázky, a tu chcem reagovať, znovu opakujem, ak sa preukáže u kohokoľvek, že to tak nie je, bude niesť následky, ale nájdime taký spôsob, aby to nebola indícia, na základe ktorej budú médiá alebo opozícia, alebo ktokoľvek iný ľudsky a politicky napádať kohokoľvek, a tým nechcem vôbec zľahčovať problém, je mi to ľúto a vôbec ma to neteší. A preto som privítal ten váš návrh a dúfam, že tá správa bude obsahovať aj návrhy, na ktorých sa zhodneme tak, aby sme sa ako Národná rada vyhli všetkým takýmto nepríjemným interpretáciám určitých indícií.

    A, pán Lipšic, no, veď o tom je, keď sa necháte zvoliť za...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne. Pristúpime, dámy a páni, k hlasovaniam. Poprosím pána Jána Kvorku, aby v druhom čítaní uvádzal hlasovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Oľgy Nachtmannovej a Marty Damborskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

  • Ďakujem, pán predseda. Konštatujem, že v rozprave vystúpili dvaja poslanci – pani poslankyňa Iveta Radičová a pani poslankyňa Damborská. Najprv budeme hlasovať o návrhoch výborov zo spoločnej správy.

    Poslankyňa Damborská podala procedurálny návrh, aby sa o všetkých bodoch zo spoločnej správy hlasovalo osobitne.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o bode 1 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme návrh schválili.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o bode 2 s návrhom gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 2 zo spoločnej správy.

    (Hlasovanie). 139 prítomných, všetci boli za.

    Tento bod sme schválili.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o bode 3 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie). 142 prítomných, 63 za, 29 proti, 50 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o bode 4 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie). 142 prítomných, 64 za, 35 proti, 43 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o bode 5 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie). 144 prítomných, 63 za, 38 proti, 42 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o bode 6 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bode 6.

    (Hlasovanie). 143 prítomných, všetci boli za.

    Tento bod sme schválili.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o bode 7 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, pán spravodajca, o bode zo spoločnej správy?

  • (Hlasovanie). 107 prítomných, 59 za, 12 proti, 6 sa zdržalo, 30 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

  • Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • V rozprave neboli „pozmeňováky“, pán spravodajca?

  • Nie, v rozprave nevystúpil nikto.

  • Takže hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

    (Hlasovanie). 141 prítomných, 84 za, 36 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť?

    Pán poslanec Lipšic, do rozpravy v treťom čítaní? Končím možnosť sa prihlásiť. Nech sa páči, pán Lipšic.

  • Vážený pán predseda, my sme prijali aj napriek upozorneniu pod bodom 7 spoločnej správy tento pozmeňujúci návrh. V predloženom návrhu zákona sa vykonajú legislatívnotechnické úpravy súvisiace so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré neznamenajú vecnú zmenu. Toto sme prijali ako pozmeňujúci návrh. Samozrejme, nielenže pozmeňujúci návrh, preto odporúčam nabudúce, aby parlament dal aj nejaké splnomocnenie prijímať návrhy v súlade s vládnym programom, aby sme vôbec...

  • Pán poslanec, sme v treťom čítaní, skúste buď jazykovú úpravu, alebo technickú...

  • Pán predseda, viete mi povedať, v akom znení budeme hlasovať v treťom čítaní o návrhu zákona?

  • Spoločná správa bola schválená gestorským výborom a prešla väčšinovým hlasovaním tak, ako hovorí zákon. Sme v treťom čítaní. Môžete dať návrh na technickú úpravu, zmenu, jazykovú korekciu, o čom vystupujete, prosím vás, v treťom čítaní?

  • Pán predseda, či by ste nám mohli vysvetliť, kde bude premietnutý v texte zákona bod 7 spoločnej správy? Či to bude niekde v poznámke pod čiarou, či to potom znovu kancelária nejakým spôsobom upraví. Čistopis, ja neviem.

  • Pán poslanec, znovu sa vás pýtam, skúste v rámci tretieho čítania...

  • Pán predseda, ja sa vás pýtam, aký návrh sme schválili?

  • Ktorý schválili výbory a ktorý prešiel hlasovaním v Národnej rade. Pán poslanec Číž, pán podpredseda, chcete reagovať? Ale do rozpravy. Sme v treťom čítaní. Jaj, s faktickou poznámkou na pána Lipšica.

  • Ďakujem pekne. No, pán Lipšic, opäť ste neodolali možnosť megalomansky sa predvádzať. Veľmi jednoducho vám vysvetlím, čo žiadate. Opäť nezmyselne v zmysle rokovacieho poriadku od predsedu parlamentu. To, čo vy chcete. Schvaľovali sme jednotlivé body spoločnej správy. Niektoré body spoločnej správy obsahujú pozmeňujúce návrhy k textu zákona. To veľmi jednoducho každý inteligentný človek pochopí. A potom je tam posledný bod, kde sa schválil legislatívnotechnický pokyn. Ako bod spoločnej správy, ktorý, samozrejme, nebude súčasťou zákona. To sa veľmi jednoducho a ľahko dá elementárnou inteligenciou pochopiť. Potlačte trošku niekedy tú neuveriteľnú túžbu predvádzať sa a otravovať parlament neuveriteľnými hlúposťami. (Potlesk).

  • Ja by som prosil pána poslanca Lipšica, keby mi to ešte raz vysvetlil, lebo ja tomu tiež naozaj nerozumiem. Ospravedlňujem sa. Čiže keď už nie pán predseda alebo pán Číž, tak aspoň pán Lipšic keby mi to vysvetlil.

  • Ja sa chcem len krátko vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca, pretože takýto návrh v spoločnej správe sme nikdy, čo si ja pamätám v histórii Národnej rady neschválili, aby sme dali nejaké také splnomocnenie, ja ani neviem komu, keby aspoň bolo napísané, kto to urobí, komu to dávame, ale je to všeobecné a, pán predseda, bolo by dobré, aby sme schválili dobrý zákon, aby sme prerušili rokovanie teraz o tomto bode a aby sme vrátili na základe 30 podpisov návrh zákona do druhého čítania a aby sme tento bod vypustili a v rámci tretieho čítania je možné predniesť legislatívne...

  • Pani poslankyňa, skúste reagovať na pána poslanca Lipšica.

  • Ja reagujem na jeho vystúpenie týkajúceho sa bodu. Ja môžem vo faktickej poznámke dve minúty reagovať na vystúpenie pána poslanca. Hovoril o bode 7 spoločnej správy. Hovoril, že text, ktorý tam je, nie je v súlade s legislatívnymi pravidlami Národnej rady, a preto som presvedčená o tom a máte to v rukách, pán predseda parlamentu, aby ste vrátili návrh zákona do druhého čítania a aby sa neopakovala situácia, že bude zmätočný návrh, ktorý bude musieť legislatívny odbor spracovať a nebude to vedieť urobiť. A myslím si, že je to jasná dvojminútová reakcia vo faktickej poznámke na predrečníka.

  • Ďakujem pekne, ja by som chcel doplniť pána poslanca Lipšica. Myslím si, že jeho vystúpenie bolo logické v nadväznosti na to, že upozornil, že bodom 7 zo spoločnej správy sme dali splnomocnenie pre kanceláriu, aby urobila legislatívne úpravy v tomto navrhovanom zákone. Keďže takéto úpravy sa nestali a v treťom čítaní sa môže vyjadrovať len k týmto úpravám, tak vlastne ani nemal na čo reagovať. Najprv treba upraviť v rámci druhého čítania tieto technické úpravy a potom môžeme v treťom čítaní otvoriť a diskutovať o nich.

    Podľa môjho názoru je jeho názor správny a jediné, čo je možné teraz urobiť, prerušiť rokovanie, preniesť tieto úpravy do konkrétneho textu a potom môžeme pokračovať v treťom čítaní rozpravou a schvaľovaním. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem pekne. Ja sa chcem pridať ku všetkým kolegom, ktorí apelujú na to, aby sme dnes o tomto návrhu zákona nehlasovali. V druhom čítaní hlasujeme o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch podľa § 83 rokovacieho poriadku, následne o návrhoch zo spoločnej správy.

    Rokovací poriadok nejakú možnosť schváliť splnomocnenie pre Kanceláriu Národnej rady vôbec nepozná, predsa na úpravu technických alebo legislatívnych nedostatkov, ktoré vzniknú z pozmeňujúcich návrhov je tretie čítanie. Ja proste odmietam hlasovať o niečom, čo neviem, o čom hlasujem. Prepáčte.

  • Ďakujem. Ja chápem snahu opozície komplikovať situáciu, ale neviem pochopiť, že nevedia, o čom sa hlasuje. Gestorský výbor navrhol, aby bola parlamentná legislatíva zmocnená na vykonanie určitých legislatívnotechnických opatrení, ktoré treba vykonať pretože, dovoľte, aby som vám to vysvetlila.

    Keď § 1 má v texte písm. a) a b), tak dvaja poslanci dajú návrh, že bude doplnené o písm. c). Samozrejme, do zákona nemôžu ísť dve písmená c), keď návrhy obidvoch poslancov schválime, ale treba, aby jeden návrh bol písm. c) a druhý návrh písm. d). Tak o toto tu presne ide a toto navrhujeme, aby urobila tak, ako to gestorský výbor navrhol.

  • Pán poslanec Lipšic, vaša reakcia.

  • Ja som prekvapený, že sa niektorí poslanci vládnej koalície znížili k obhajobe tohto postupu, pretože na nápravu legislatívnotechnických chýb v našom parlamente je splnomocnené tretie čítanie a táto snemovňa. Neviem o žiadnom právnom predpise, ktorý by umožňoval, aby namiesto tretieho čítania sme splnomocnili úradníkov odboru legislatívy, ktorí by prijímali za nás texty našich zákonov.

    Pán predseda, toto nie je naozaj sporný návrh politický, preto ma prekvapuje, že vládna koalícia pri takejto evidentnej chybe, evidentnom zmätku sa uchyľuje obhájiť aj neobhájiteľné.

  • O slovo požiadal podpredseda Národnej rady.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážení kolegovia z opozície, predsa len viacerí patríte k ľuďom, ktorých si naozaj úprimne vážim. Pokúsim sa veľmi vecne argumentovať.

    Prvý zásadný argument. Tento návrh, bod spoločnej správy je uvedený v spoločnej správe. Máte ho na stoloch týždeň. Mali sme k dispozícii celé druhé čítanie. Očakávali sme od vás, keď ste zistili takýto návrh, takýto zásadný zásah do zákona, pán Lipšic, že vystúpite a poučíte nás všetkých, ba dáte nám nejaké konkrétne výstupy, prečo vy nemôžete hlasovať za ten návrh, ktorý tam je.

    Pre vážených kolegov z KDH. Pamätám si posledný návrh na zmenu rokovacieho poriadku. Poprosím aj pána Hrušovského prípadne, aby to teda dementoval, ak bude treba a potom, aby sme to verejnosti ukázali. Obsahoval generálnu klauzulu tohto typu, pán Lipšic, návrh KDH, ktorý išiel do parlamentu. Ten návrh nebol schválený z celkom iných dôvodov kvôli vyšetrovacím výborom a bol veľmi vážne mierený ako návrh KDH. Prečo ste si to neuvedomili vtedy, pán Lipšic? Nejde vám o nič iné len o obštrukciu, ktorá nemá elementárny vecný obsah. Naozaj, dá sa diskutovať na tému, čo budeme robiť vzhľadom na to, že sme začali veľmi výrazne vstupovať do prijímania zákonov a máme isté problémy pri vyhotovovaní čistopisov.

    Páni poslanci, tu fungovala prax 19 rokov, odkedy máme slovenský parlament z roku 1990, čo si na to pamätám nejakým spôsobom. Nikomu vám to nevadilo počas vás, pani kolegyňa, mi iste uzná, že veľmi ľahko si dvaja v diskusii vyjasníme, ako sa robili legislatívne zmeny celý čas v predchádzajúcom období, keď ste vy boli ministerkou spravodlivosti, našťastie, máme veľmi vážnu kontinuitu. Nemyslím ako vašu chybu. Čo sa dialo v čase, keď vy ste boli. Keď bola takáto technická chyba. Páni poslanci dali návrh a nemôže vedieť v pozmeňujúcom návrhu, čo sa stane, keď chce meniť, ako to hovorila pani profesorka Tóthová, ods. 2, ods. 3. Ak sa schváli nejaký alebo neschváli, už potom ten text treba nejakým spôsobom zmeniť. Samozrejme, že je tam mechanizmus, nemôže byť ani náznak vstupu, akákoľvek námietka. Veď tie zákony podpisujú overovatelia. Môžeme rozšíriť overovateľov. Vláda ho podpisuje, overovatelia Národnej rady, takže nemôže dôjsť, a sú tam vždy aj členovia opozície, k akýmkoľvek obštrukciám. Hľadáme normálne technické riešenie tých problémov, ktoré sa začali v poslednom období objavovať a nie sú spôsobené súčasnou dobou.

    Pokiaľ nebudeme schopní rokovať zmysluplne, diskutovať o rokovacom poriadku a nie sme, pani poslankyňa, vytvorili sme komisiu, odmietli ste v nej pracovať, hľadáme konkrétne, normálne mechanizmy, aby sme skvalitnili legislatívu. Pevne verím, že minimálne v tejto časti mi rozumiete a že budete zvažovať, čo teraz hovoríme.

    Tento návrh sme schválili, nikto ho neoponoval. Schválil sa vo výboroch, schválil ho, odporučil ho gestorský výbor, žiadny ďalší návrh v priebehu rozpravy neodznel. Čo sme to teraz objavili vlastne? Páni poslanci, poďte ku korektnej spolupráci, nerobme tieto nezmysly.

  • Faktické poznámky, končím možnosť sa prihlásiť, posledný je pán Janiš. Pani Žitňanská.

  • Nebudem reagovať, ja nebudem reagovať na invektívy. Ja chcem len povedať, že poslanci majú schváliť návrh zákona tak, že vedia, čo schvaľujú. Na opravy legislatívnych, technických a iných zmien, ktoré vznikli v dôsledku toho, že sa schválili v druhom čítaní pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, máme legitímny inštitút tretie čítanie. Nemusíme sa ponáhľať, medzi druhým a tretím čítaním nemusí byť minúta, má byť 24 hodín, keď treba, môže byť aj 48 hodín, aby mohol legislatívny odbor návrh prekontrolovať, pripraviť prípadné úpravy do tretieho čítania a v rámci tretieho čítania tieto môžeme riadne schváliť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktická poznámka pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, nechcem reagovať na to všetko, čo tu odznelo, lebo v rámci tretieho čítania o tomto návrhu zákona bolo to mimo kontextu, ale chcem sa vrátiť len k jednému paragrafu rokovacieho poriadku, kde sa hovorí v § 85 ods. 2, v treťom čítaní môže poslanec navrhnúť len opravu legislatívnotechnických chýb a jazykových chýb. V predchádzajúcich vystúpeniach práve na ten bod 7, ktorý si vy alebo vládna koalícia, ktorá schválila bod 7 myslíte, že je to pozmeňujúci návrh, čo je v bode 7, tak to nie je pozmeňujúci návrh, a preto na to reagujeme.

    Pán podpredseda, stane sa chyba. Tak ako my sme si nevšimli bod 7, tak si ho nevšimli ani vaši poslanci a dokonca ani spravodajca, ani gestor od vás určite, ktorý sa venuje tomuto návrhu zákona. Prečo musíme diskutovať o takejto procedurálnej chybe toľko a tak dlho, keď máme vážnejšie hlasovania.

    Ja by som vás chcela poprosiť, aby ste, pán predseda alebo pani predsedajúca, teraz prerušili rokovanie o tomto bode a aby sme to odstránili tak, aby ten zákon bol dobrý. On nie je tento zákon zlý napriek tomu, že sa tam dostali možno pozmeňujúce návrhy, s ktorými nesúhlasíme, ale ten zákon je zrejme na vykonateľnosť v praxi potrebný, a preto vás chcem poprosiť, aby ste prerušili rokovanie a aby sme tu bod 7 zo spoločnej správy vypustili a nehlasovali za to.

  • Pán poslanec Mikloško faktická poznámka.

  • Pán poslanec Číž, napriek tomu, že považujem legislatívny odbor Národnej rady Slovenskej republiky za úplne profesionálny, tak osobne si myslím, že takéto bianko splnomocnenie nie je možné dať.

    A to, že je tu táto hádka, to je znova akýsi precedens, že zápasíme o niečo, či ďalej to môže byť, alebo nie. A ja vám teraz položím otázku. Pamätáme sa na prípad, o ktorom sa aj teraz ešte hovorí, a to bol ten, čo pán predseda Paška chcel podpísať zákon, ktorý mu pripravila veľmi logicky legislatíva. Ten prípad, za ktorý sa tu potom hlasovalo aj o dôvere pánovi predsedovi parlamentu. Bolo by podľa tohto splnomocnenia možné urobiť tak, ako ho urobila legislatíva vtedy? Či týmto bianko dávame legislatíve túto moc? Na toto mi odpovedzte. Jej logika, samozrejme, bola úplne správna. Ale my sme schválili dva odporujúce si teda paragrafy a jednoducho nebolo možné takto postupovať. Ale, prosím, odpovedzte mi, či týmto splnomocnením by mohla legislatíva urobiť to, čo vtedy sme odmietli?

  • Pán poslanec Minárik faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, obhajujete neobhájiteľné, pretože pri takej interpretácii, akú ste zvolili, by sme mohli tretie čítanie zrušiť, v takejto situácii by bolo totižto zbytočné.

    Hovorili ste o tom, že niektoré poslanecké návrhy vyvolávajú zmeny inde, a preto je takéto splnomocnenie potrebné. Ja si myslím, že každý poslanec, ktorý podáva svoj poslanecký návrh si musí uvedomovať do dôsledkov, čo robí a musí ten návrh pripraviť komplexne tak, aby vyriešil všetky súvislosti. Ak by sme takéto generálne splnomocnenia akceptovali, ako ste odhlasovali v bode 7, potom sa pýtam, načo sme hlasovali o bode 1 a načo sme hlasovali o bode 2? Áno, výbor to schválil, no ale výbor nie je ten, ktorý nesie tú konečnú zodpovednosť. Spravodajca na to mal upozorniť. Nie ja. Spravodajca na to mal upozorniť. A upozornení ste boli a máte rozmýšľať o tom, za čo hlasujete, a nie slepo tlačiť, ako máte pokyny.

  • Faktická poznámka pán poslanec Pelegrini. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Pelegrinimu. Ešte raz poprosím technikov, zapnite mikrofón pánovi poslancovi a zapnite mu nový čas.

  • Ďakujem veľmi pekne. Je mi ľúto, že musím kolegov z opozície, ktorí tu teraz robia takýto cirkus okolo toho, upozorniť na to a ako poslanec, ktorý je tu prvé volebné obdobie, že si veľmi dobre pamätám v minulom volebnom období, kedy som tu nebol ako poslanec, ale mal som možnosť tu byť ako asistent, že som si stopercentne istý, že minimálne v niekoľkých prípadoch spoločná správa obsahovala splnomocnenie pre odbor legislatívy a aproximácie práva, v ktorom parlament jej dal právomoc pomeniť naozaj veci technického charakteru ako odkazy a tak ďalej. Vtedy vám to vôbec nevadilo.

    Ja aj vyzývam z tohto miesta odbor legislatívy, aby pozrel archív za minulé volebné obdobie Národnej rady, kde minimálne v niekoľkých prípadoch takéto splnomocňovacie ustanovenie v spoločnej správe nájdeme, pokojne môžeme vytlačiť aj všetkých poslancov, ktorí v tom období za také uznesenie v spoločnej správe hlasovali, takže neviem, prečo sa tu dnes tvárite ako Alenka v ríši divov, ako keby ste to videli prvýkrát, keď to bola určite prax aj v minulom volebnom období a nemyslím si, že treba reagovať na to slovami, že by sme nevedeli, o čom hlasujeme, ide o čisto len technické veci ako odkazy, prečíslovanie písmen, paragrafov a tak ďalej možno. Takže naozaj nerobte tu z toho cirkus.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca. No, pán podpredseda Číž, ja si myslím, že dôvod je jasný. Aby ste pokojne mohli robiť to, o čo sa pokúsil pán predseda Paška, aby sme vám nemohli povedať, že ste sa pokúsili podvodne zmeniť čistopis schválený Národnou radou. Nič iné to nie je, ako snaha legitimizovať snahy o upratanie čohokoľvek v návrhu zákona. To je všetko.

  • Ďakujem za slovo. Nepamätám si na takúto prax z minulého volebného obdobia, ale, kolegyne, kolegovia, zoberme rozum do hrsti a zastavme sa. Pribrzdime, dajme si prestávku, nerobme z Národnej rady, nerobme z poslancov Národnej rady nejakého panáka, ktorý znie, však niečo schváľme, Kancelária Národnej rady to opraví. Pri všetkej úcte k legislatívnemu odboru Národnej rady, ľudskej aj profesionálnej, nerobme to. V pokoji sa zastavme, neznásilňujme tvorbu zákonov, sme poslanci Národnej rady. Národná rada je ústavodarný a zákonodarný orgán tejto republiky. Zvážme to, zastavme sa, vráťme sa do druhého čítania, opravme a schvaľujme čistopisy zákonov, a nie nejaké generálne splnomocnenia na opravu zákonov.

  • Pani poslankyňa Tóthová faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo. Tentoraz budem veľmi tvrdá. Páni poslanci z opozície, ste trápni, znovu opakujem, ste trápni a do tretice vyhlasujem, že ste trápni. Pretože zákon o rokovacom poriadku hovorí, že v treťom čítaní sa upravujú legislatívnotechnické chyby. Zdôrazňujem, legislatívnotechnické chyby. Kým bod 7 hovorí, že v predloženom návrhu sa splnomocňuje, aby sa vykonali legislatívnotechnické úpravy.

  • Smiech v sále.

  • Zdôvodňujem, legislatívnotechnické úpravy. Ak vám to nie je jasné a na smiech, tak vám poviem, že legislatívnotechnická úprava je, ak dvaja poslanci dajú zmenu a doplnenie na bod C. To nie je chyba. Nikto nie je jasnovidcom, aby vedel, koľko poslancov v parlamente doplní legislatívny návrh o bod C. To nie je legislatívnotechnická chyba. A tí, čo sa smiali, dovolím si vám povedať, že sa nerozumiete do legislatívy.

  • Pán podpredseda Číž bude reagovať na faktické poznámky.

  • Reagujte. Nechcete reagovať? Ďakujem. Takže skôr, ako pristúpime k hlasovaniu, vyhlasujem krátku päťminútovú prestávku a poprosím všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, aby zaujali dovtedy svoje miesto v sále. Päťminútová prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pán spravodajca, poprosím, aby ste uvádzali hlasovanie.

    Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, po krátkej prestávke budeme pokračovať. Vyhlasujem rozpravu v treťom čítaní za skončenú a budeme teraz hlasovať, pán spravodajca.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 99 prítomných, 79 bolo za, 20 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 305/2005 Z. z. a nehlasovalo 20. Ospravedlňujem sa, len zmizlo to z toho displeja skôr.

    Ešte raz pre správnosť. 99 prítomných, 79 za a 20 nehlasovalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh zákona novely zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.

    Teraz pán poslanec Lukša bude uvádzať hlasovanie o návrhu... Ešte pán predseda KDH Hrušovský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, v tejto chvíli neviem, ako sa vysporiadate s hlasovaním o zákone, o ktorom sme hlasovali v treťom čítaní preto, lebo hlasovanie neprebehlo v súlade s rokovacím poriadkom.

    Podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku môžeme o návrhu zákona, ak boli v druhom čítaní schválené pozmeňujúce návrhy, hlasovať až na druhý deň. Gestorský výbor splnomocnil spoločného spravodajcu, aby takýto návrh predložil na skrátenie lehoty. Žiaľ, ale pán spoločný spravodajca takýto návrh nepredložil predtým, ako sme pristúpili k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán spravodajca, boli tam návrhy z rozpravy? Nie. Hlasovali sme o návrhoch zo spoločnej správy.

  • Reakcie v sále.

  • Pán poslanec Kvorka. V rozprave neodznel žiadny pozmeňujúci návrh. Hlasovali sme len o bodoch zo spoločnej správy na základe odporučení gestorského výboru. Spoločnú správu ste dostali tak, ako určuje zákon o rokovacom poriadku.

    Pán predseda Hrušovský, ja už som zvyknutý na to, že toto je váš obľúbený spôsob, ako chcete spochybniť vedenie schôdze Národnej rady a hlasovania. Ale ešte raz sa spýtam. Pán spravodajca, pýtal som sa vás, boli návrhy z...?

  • Neboli, pán predsedajúci.

  • Neboli, pokračujeme ďalej. Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Palko, procedurálny návrh?

  • Áno, pán predseda. Pán predseda, parlamentná demokracia má svoje slabiny, ale my sme predsa len za ňu a kloníme sa k nej, takže v záujme jej posilnenia navrhujem, aby sme prijali takéto uznesenie. Citujem: „Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje najmenej 90 % textu každého zákona.“

  • Dobre. Budeme pokračovať. Pán poslanec, držím palce, aby ste nadobudli dosť podpisov na politickú stranu, potom vás budem brať vážne. Teraz budeme pokračovať.

  • Pán predseda, mám procedurálny návrh, aby posledné hlasovanie bolo vyhlásené za zmätočné. Zdôvodňujem to tým, že § 84 ods. 2 nerozlišuje návrhy pozmeňujúce a doplňujúce podané v spoločnej správe a v rozprave. Akékoľvek, ak boli schvaľované v druhom čítaní pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, hlasovať sa môže o nich až na druhý deň, ak nebola lehota skrátená.

    Pán predseda, nedotvárajte rokovací poriadok, ako sa vám to páči.

  • Pán poslanec, skúste dať hlasovať o tom, o čom sa dá hlasovať.

  • Ja som povedal svoj návrh, pán predseda. Takže dajte o ňom hlasovať. Toto hlasovanie bolo zmätočné a protizákonné. Úplne evidentne.

  • Pán poslanec, dá sa hlasovať o tom, čo má zo zákona, čo je možné dať hlasovať. Nemôže sa hlasovať o veci samej. My sme ukončili hlasovaním, väčšina Národnej rady konvalidovala postup a schválili sme predmetný návrh zákona.

    Pán podpredseda Číž, nech sa páči. Procedurálny návrh?

  • Pán predseda, ja by som chcel dať, môj procedurálny návrh bude smerovať k spôsobom, ktorý používame pri hlasovaní, pri schvaľovaní tohto návrhu zákona, pripomenúť pánovi Lipšicovi, ktorý bol ministrom spravodlivosti, jeho hrubé neznalosti zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím, procedurálny návrh § 34, poslanci majú právo podávať procedurálny návrh, ktorý sa týka spôsobu prerokovania veci, časového, vecného postupu rokovania s výnimkou hlasovania o veci samej. Pán poslanec nepozná takúto vec. Prosím vás pekne, neberte na to do budúcnosti ohľad, lebo takto sa jednoducho rokovať nedá.

  • Dobre. Poprosím pána poslanca Lukšu, aby uvádzal teraz hlasovanie o návrhu uznesenia k správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2007.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 38 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov berie na vedomie správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2007 (tlač 556).

  • Dámy a páni, hlasujeme o návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných. Všetci boli za.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie k správe o výsledku hospodárenia Národnej banky.

    Teraz pani poslankyňa Laššáková uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia o správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2007 (tlač 591). Máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky. Tak schvaľuje správu o činnosti. Ďakujem pekne.

  • Ešte raz, pani spravodajkyňa. Ideme hlasovať o správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2007. Návrh uznesenia je, že Národná rada schvaľuje správu. Ďakujem.

  • Schvaľuje správu, áno, dajte o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 141 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili správu o činnosti prokuratúry.

    Teraz pán predseda výboru alebo poverený člen výboru pre európske záležitosti pán poslanec Kondrót uvedie hlasovanie k návrhu uznesenia o správe o efektívnosti využívania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Je to tlač 564.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dajte hlasovať o uznesení, tak ako bolo predložené k správe o efektívnosti využívania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu (tlač 564).

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 111 bolo za, keby ste skúsili technika mi to tam nechať, proti bol 1, 29 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia.

    Teraz pán poslanec Mikuš uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2007, je to tlač pod číslom 583. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2007.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 142 bola za, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie k správe o výsledkoch kontrolnej činnosti NKÚ Slovenskej republiky za rok 2007.

    Teraz poprosím pána poslanca Róberta Madeja, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne. Je to tlač pod číslom 544.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne v tomto znení: „Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne schvaľuje návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne.“

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 82 za, 49 proti, 12 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia.

    Pán poslanec Pelegrini uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov. Je to tlač 555.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, v rozprave vystúpili traja poslanci, z ktorých dvaja podali pozmeňujúce návrhy. Pani poslankyňa Žitňanská požiadala vyňať body 6 a 8 zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie a pán poslanec Juhász požiadal vyňať na samostatné hlasovanie bod 15.

    Preto teraz, pán predseda, dajte hlasovať spoločne o bodoch spoločnej správy 1 až 16 okrem bodov 6, 8 a 15 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 134 za, 10 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

    Čiže budeme ešte teraz hlasovať o bodoch 6, 8 a 15.

  • Pán predseda, dajte teraz hlasovať o bode 6 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme samostatne o bode 6 zo spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 86 za, 29 proti, 28 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme schválili.

  • Pán predseda, teraz budeme hlasovať o bode 8 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 100 bolo proti, 6 boli za, 36 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 15 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 81 za, 54 proti, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Ďakujem. O bode 17 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť hlasovať nebudeme, lebo sa týka účinnosti a tú sme schválili ako bod 16. Keďže sme vyčerpali hlasovanie o bodoch spoločnej správy, pristúpime teraz k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Poprosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý sa týka § 36.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 125 za, 17 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

  • Pán predseda, budeme teraz hlasovať o pozmeňujúcom návrhu č. 1 pani poslankyne Žitňanskej, ktorý sa týka bodu 1 v čl. I.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 62 za, 40 proti, 42 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Pán predseda, budeme teraz hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch z pozmeňujúceho návrhu č. 2 pani poslankyne Žitňanskej. Chcem sa len spýtať, či súhlasí s tým, aby sme o bodoch 1, 2 hlasovali samostatne s tým, ale teda, že o bode 1 ani hlasovať nemôžeme, nakoľko koliduje s bodom 6 spoločnej správy. Budeme teda hlasovať o bode č. 2 z druhého pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Žitňanskej.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 138 za, 5 sa zdržalo.

    Návrh sme prijali.

  • Ďakujem pekne. Budeme hlasovať o poslednom návrhu pani poslankyne Žitňanskej, o návrhu č. 3.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 63 za, 46 proti, 33 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Týmto sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy.

    Pán predseda, keď že sme schválili pozmeňujúce návrhy, dnes je potrebné, aby sme rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o nich na základe § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku, preto prosím, dajte hlasovať o skrátení lehoty o prerokovaní zákona.

  • Osobne si myslím, že tá rozprava prebehla v lehotách, ale dobre. Pre istotu sa spýtajme.

  • Pre istotu, takže už (reakcie z pléna). Áno, pozmeňujúce návrhy boli predložené nie dnes, ale minulý týždeň v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 108 za, 1 proti, 23 sa zdržalo, 11 nehlasovalo.

    Máte súhlas, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Mám súhlas a splnomocnenie gestorského výboru. Ďakujem. Odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 87 za, 1 proti, 55 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Neprihlásil sa do rozpravy nikto, preto ju vyhlasujem za skončenú a budeme hlasovať o zákone ako o celku.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 82 bolo za, 60 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou.

    Pán predseda výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pán poslanec Cabaj uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a mení zákon č. 441/2001 Z. z. o presune niektorých pôsobností z Policajného zboru na okresné úrady. Je to tlač 557.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. V spoločnej správe bol iba jeden pozmeňujúci návrh s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Prosím, keby sme dali o ňom hlasovať. Žiadne iné neboli predložené.

  • Odporúčanie výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 91 bolo za, 1 bol proti, 48 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, žiadne iné pozmeňujúce návrhy neboli predložené. Mám splnomocnenie výboru, aby sme postúpili zákon do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 84 za, 22 proti, 37 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Keďže záujem nemal nikto, vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať, pán spravodajca.

  • Pán predseda, prosím, keby ste dali hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 83 za, 24 proti, 36 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky.

    Teraz pán poslanec Matejička uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uzavretím Dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu zo 16. mája 2005 Slovenskou republikou. Je to tlač 524.

  • Ďakujem. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré tvorí prílohu predloženej správy tlač 524a.

  • Hlasujeme. Upozorňujem, že ide o medzinárodnú zmluvu a treba nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných. Všetci boli za.

    Konštatujem, že sme uznesenie schválili.

    Teraz pán poslanec Pelegrini uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Macedónskej republiky o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave. Tlač 587.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy a v ktorom Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Macedónskej republiky o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie). 144 prítomných. Všetci boli za.

    Konštatujem, že sme vyslovili súhlas s uvedenou zmluvou.

    Teraz pán poslanec Mikloško uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k petícii občanov Slovenskej republiky za prijatie Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o výhrade vo svedomí. Je to tlač 597.

  • Pán predseda, v rozprave zaznel jeden návrh na uznesenie, a teda spoločná správa predkladá svoj návrh na uznesenie. Tieto návrhy sa nevylučujú.

    Takže najprv dajte, prosím vás, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie petíciu občanov Slovenskej republiky za prijatie Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o výhrade vo svedomí.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 135 bolo za.

    Tento návrh uznesenia sme schválili.

  • A druhé uznesenie tohto znenia: „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby obnovila rokovanie so Svätou stolicou o Zmluve medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o práve uplatňovať výhrady vo svedomí.“

    Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 58 bolo za, 31 proti, 48 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

    Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Teraz pani Magda Košútová bude v druhom čítaní uvádzať hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. Je to tlač 546.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpilo päť poslancov, z ktorých traja podali pozmeňujúce návrhy. Pán poslanec Simon podal aj procedurálny návrh podľa § 73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. O tomto návrhu budeme hlasovať ako o prvom. Ďalej boli na osobitné hlasovanie vyňaté body 10 a 12.

  • Pani spravodajkyňa, počkajme, najprv procedurálne návrhy. Takže boli ešte iné procedurálne návrhy?

  • Nie. Tak hlasujeme o procedurálnom návrhu.

  • Najskôr budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána Simona vrátiť na dopracovanie. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 60 za, 77 proti, 5 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neprijali.

    Takže poďme teraz na správu a na...

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 4, 5, 8, 9, 11 s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných. Všetci boli za.

    Tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o bode č. 10 spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode č. 10. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasujeme o bode 10 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 41 bolo za, 89 proti, 11 sa zdržalo.

    Bod 10 sme neschválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o bode č. 12 spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode č. 12. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasujeme o bode 12 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 60 za, 72 proti, 9 sa zdržalo.

    Ani bod 12 sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bodoch 6 a 7 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 23 za, 108 proti, 8 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Body 6, 7 sme neschválili.

  • Ako prvý v rozprave vystúpil pán poslanec Pelegrini a navrhol jeden pozmeňujúci návrh s dvoma bodmi.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o týchto bodoch spoločne, pretože spolu súvisia.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré prezentoval pán poslanec Pelegrini v rozprave. Majú dva body a hlasujeme súčasne.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 82 za, 54 proti, 7 sa zdržalo.

    Pozmeňujúce návrhy pána poslanca Pelegriniho sme schválili.

  • Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Záhumenský a predložil pozmeňujúci návrh.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Záhumenského.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 83 za, 56 proti, 4 sa zdržali.

    Tento návrh sme prijali.

  • S pozmeňujúcim návrhom vystúpil pán poslanec Simon, ktorý navrhol jeden pozmeňujúci návrh.

    Dajte, prosím, o tomto návrhu pána poslanca Simona hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Simona.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 136 za, 2 proti, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 86 za, 39 proti, 18 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Neprihlásil sa nikto. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru vládny návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 82 za, 56 proti, 5 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.

    Procedurálny návrh pán poslanec Pelegrini.

  • Pán predseda, dávam len návrh, aby Národná rada zobrala na vedomie to, že v treťom volebnom období v roku 2004 v správe 754a bode 85 schválila presne také isté splnomocňovacie ustanovenie pre odbor legislatívy ako dnes v bode 7 správy 570a.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Berieme na vedomie.

  • Pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. V mene troch poslaneckých klubov SMER – sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Ľudová strana – HZDS navrhujem, aby sme z rokovania tejto schôdze vypustili bod 45 Správa o výsledkoch preverenia činnosti spoločnosti Veriteľ, a. s. za celé obdobie jej existencie a zaradili ju na júnovú schôdzu.

  • Všeobecný súhlas.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 81 za, 60 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že si radi vypočujeme názory na túto správu na júnovej schôdzi.

    Takže, dámy a páni, mali by sme pokračovať v hlasovaní ešte o prerokovanom návrhu zákona o výchove a vzdelávaní. Vzhľadom na to, že ide o relatívne komplikovaný návrh, ktorý či už v spoločnej správe, alebo aj počas rozpravy priniesol veľmi veľa pozmeňujúcich návrhov, mám alebo navrhujem, aby sme nehlasovali, pretože sa blíži 19.00 hodina a predpokladám, že to hlasovanie bude naozaj dlhé, aby sa hlasovalo až zajtra.

    A zároveň predtým, ako preruším rokovanie 21. schôdze dnes, vás chcem požiadať, aby sme sa stretli v poslaneckom grémiu, aby sme si dohodli postup pri prerokovávaní posledných bodov programu a ukončenia rokovania 21. schôdze.

    Takže tých, ktorých sa to netýka, prerušujem rokovanie a poprosím, budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine. Hlasovať budeme o 11.00 hodine, ak sa nedohodneme v poslaneckom grémiu inak. A preto vás chcem požiadať tých, ktorých sa to týka, členov poslaneckého grémia, aby sme sa stretli teraz ihneď. Ďakujem pekne. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.