• Po skončení rokovania 23. schôdze NR SR pokračovalo rokovanie 21. schôdze NR SR.

  • Takže budeme pokračovať v rokovaní 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa schváleného programu.

    Pani poslankyňa Laššáková – procedurálny návrh, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. V mene troch poslaneckých klubov SMER – sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Ľudová strana – HZDS podávam návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky tohto znenia: „Národná rada Slovenskej republiky podľa § 128 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku žiada ministra zdravotníctva Slovenskej republiky podať Národnej rade Slovenskej republiky v lehote do 30 dní Správu o plánovaných organizačných zmenách v rezorte zdravotníctva včítane Detskej fakultnej nemocnice.“

    Krátko odôvodním svoj návrh: Zvolávanie mimoriadnej schôdze považujeme za precedens a za zasahovanie do kompetencií ministerstiev, ktorým opozícia, hlavne SDKÚ, hľadá témy na diskusiu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Je všeobecný súhlas?

  • Reakcia pléna.

  • Nie. Budeme hlasovať. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 116 za, 2 sa zdržali, 22 nehlasovalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh na toto uznesenie, aby minister zdravotníctva predložil na júnovej schôdzi správu, tak ako to navrhla v mene troch poslaneckých klubov pani poslankyňa Laššáková.

    Dámy a páni, otváram piaty rokovací deň 21. schôdze.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti písomne požiadali páni poslanci Ľuboš Micheľ, pán poslanec Pataky a pani poslankyňa Sániová.

    Na zahraničnej pracovnej ceste je aj pán poslanec Národnej rady Ivan Štefanec. Ešte s návrhmi – procedurálny návrh alebo sú to?... Procedurálny návrh.

    Nech sa páči, zapnite pána poslanca.

  • Ja len chcem navrhnúť novú procedúru, keďže som rovnaký návrh na uznesenie alebo veľmi podobný, aký podala dneska pani poslankyňa Laššáková, podával pred týždňom, v utorok, vtedy ho vládna koalícia neschválila, odteraz vždy, keď budem dávať nejaký návrh na uznesenie, dám ho dvojmo aj v kópii...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, skúste formulovať čosi, o čom sa bude hlasovať.

  • ... poslaneckému klubu SMER, aby to mohol opisovať. Nič. Dávam... Vysvetľujem, ako budem ďalej postupovať...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ten procedurálny návrh. Skúste si prečítať zákon o rokovacom poriadku.

  • ... s procedurálnym návrhom. Ďakujem pekne.

  • Skúste naformulovať niečo. Predpokladám, že opozícia bude pokračovať ďalej v konštruktívnych návrhoch. Pani poslankyňa Sabolová, v zmysle zákona najprv formulovať, o čom budeme hlasovať, potom odôvodnenie.

  • Áno, jasné, jasné. Dve, dve, mám dva procedurálne návrhy.

    Jeden je to, že v mene troch poslaneckých klubov žiadam 15-minútovú prestávku teraz hneď.

    A druhá moja otázka je procedurálna otázka, keby ste nás mohli informovať, pán predseda, ako budeme rokovať. Máme tu veľmi veľa vecí na hlasovanie, bude aj 17.00 hodina, či budeme o 17.00 hod. hlasovať, alebo nie.

  • Samozrejme, 15-minútovú prestávku vyhlasujem.

    Chcem vás informovať, že budeme rokovať v programe 21. schôdze. Môj návrh, samozrejme, je, aby sme pokračovali v prerokovaní návrhu školského zákona a aby sme dnes nehlasovali, ale pokiaľ máte požiadavku, môžeme zvolať grémium, aby sme sa dohodli na ďalšom postupe.

    Môj návrh je a pýtam sa teraz, či je všeobecný súhlas, aby sme hlasovali až po prerokovaní školského zákona.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno.

    A vyhlasujem 15-minútovú prestávku. Ešte predtým pán poslanec Mikloško, nech sa páči, procedurálny návrh. Zapnite pána poslanca.

  • Reakcia poslanca.

  • Nie? Ďakujem pekne.

    Takže 15-minútová prestávka. Potom pán podpredseda vlády uvedie návrh školského zákona.

  • Pätnásťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime teraz k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 560 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 560a.

    Prosím podpredsedu vlády a zároveň ministra školstva Slovenskej republiky pána Jána Mikolaja, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám vládny návrh zákona o výchove a vzdelávaní (tzv. školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády na roky 2006 – 2010 a Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2008. Predkladaný návrh zákona vychádza taktiež zo schváleného legislatívneho zámeru návrhu zákona o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila svojím uznesením č. 879 zo dňa 17. októbra 2007.

    Problematiku výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve v súčasnom období riešia štyri zákony, a to zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (tzv. školský zákon), zákon č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach, zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.

    Vzhľadom na niekoľkokrát novelizované úpravy citovaných zákonov sa v oblasti školstva vytvorili podmienky sťažujúce zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu v nových spoločenských podmienkach a v súlade s ústavným zákonom č. 460/1992. Sťaženie zabezpečenia výchovno-vzdelávacieho procesu vidíme najmä v tom, že zákon č. 29/1984 Zb. vznikol ešte v iných spoločenských podmienkach a nedokáže pružne reagovať na súčasné celospoločenské požiadavky a nevytvára legislatívny priestor na uskutočnenie reformných zmien, najmä v regionálnom školstve.

    Z uvedeného dôvodu navrhovaná právna úprava má za cieľ vytvoriť legislatívny priestor na uskutočnenie reformných zmien vo výchove a vzdelávaní, a to prostredníctvom definovania pojmov a základných princípov, ktoré sa týkajú výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve, určenia spôsobu uskutočňovania výchovy a vzdelávania prostredníctvom dvojúrovňových výchovno-vzdelávacích programov na školách uvedených v sústave škôl a školských zariadení v nadväznosti na dosiahnutý stupeň vzdelania, stanovenie desaťročnej povinnej školskej dochádzky, určiť proces a systém výchovy a vzdelávania v materských školách, v základných školách, gymnáziách, stredných odborných školách, konzervatóriách, škôl pre deti a žiakov so špeciálnovýchovno-vzdelávacími potrebami, v základných umeleckých školách a jazykových školách, ďalej umožnenie individuálnej výchovy a vzdelávania, definovanie hodnotenia a klasifikácie žiakov, proces prijímania a ukončovania vzdelávania, monitorovanie a hodnotenie kvality vzdelávania, ale aj výchovno-vzdelávacej sústavy, stanovenie procesu a podmienok výchovy a vzdelávania detí cudzincov, nadaných detí a žiakov. Zároveň zákon upravuje postavenie a úlohu zákonných zástupcov detí a žiakov v procese výchovy a vzdelávania.

    V návrhu zákona bola zapracovaná problematika katolíckej výchovy a vzdelávania, ktorú podrobne rieši Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní, podľa ktorej sa katolíckym školám a katolíckym školským zariadeniam poskytuje finančné zabezpečenie v zmysle tejto zmluvy. Súčasne bolo zapracované právo na výchovu a vzdelávanie v zmysle dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní.

    Základnými prvkami reformných zmien, ktoré bude riešiť navrhovaný zákon, je, že výchova a vzdelávanie v školách sa bude uskutočňovať prostredníctvom výchovno-vzdelávacích programov. Pre školy určí štát povinný obsah výchovy a vzdelávania prostredníctvom štátneho vzdelávacieho programu. Štátne vzdelávacie programy vymedzia povinný obsah a ciele výchovy a vzdelávania v školách podľa zákona na získanie vedomostí, zručnosti a kompetencií detí a žiakov, vydá ich a zverejní ministerstvo školstva. Tieto programy budú záväzné pre vypracovanie školského vzdelávacieho programu, tvorbu a posudzovanie učebníc, učebných textov, pracovných zošitov, ako aj hodnotenie škôl a hodnotenie výsledkov dosiahnutých deťmi a žiakmi. Profilácia školy bude vyjadrená školským vzdelávacím programom, ktorý bude vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa navrhovaného zákona a príslušným štátnym vzdelávacím programom. V školských zariadeniach sa bude uskutočňovať výchova a vzdelávanie prostredníctvom výchovných programov, ktoré vypracuje riaditeľ školského zariadenia alebo jeho vedúci. Súlad školského vzdelávacieho programu, ako aj výchovného programu školského zariadenia s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania podľa zákona bude kontrolovať štátna školská inšpekcia.

    Zákonom sú definované vzdelávacie štandardy ako súbor požiadaviek na osvojenie si vedomostí, zručností a schopností, ktoré majú deti a žiaci získať pre ich ďalšie pokračovanie vo vzdelávaní v nadväzujúcej časti vzdelávacieho programu. Súčasťou štátneho vzdelávacieho programu budú rámcové učebné plány, ktoré budú obsahovať vzdelávacie oblasti a zoznam vyučovacích predmetov s vymedzením počtu vyučovacích hodín v rámci celého vzdelávacieho programu a taktiež určia týždenný počet vyučovacích hodín v príslušnom ročníku vzdelávacieho programu a počet hodín, ktoré môže škola použiť na svoje vlastné zameranie v rámci tvorby školského vzdelávacieho programu pri zohľadnení záujmov a potrieb žiakov z hľadiska ich ďalšej profilácie.

    V kompetencii jednotlivých škôl bude tvorba učebných osnov v rámci školských vzdelávacích programov, ktoré budú vymedzovať výchovno-vzdelávacie ciele, obsah a rozsah vyučovania jednotlivých vyučovacích predmetov podľa učebného plánu. Učebné osnovy budú vychádzať zo vzdelávacích štandardov príslušného štátneho vzdelávacieho programu. Podobne v školských zariadeniach si tieto vypracujú výchovné osnovy, ktoré budú vychádzať z výchovných štandardov.

    Návrh zákona deklaruje, že vyučovacím a výchovným jazykom je štátny jazyk Slovenskej republiky, pričom deťom a žiakom občanom patriacim k národnostným menšinám sa zabezpečuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na výchovu a vzdelávanie v ich jazyku za podmienok, ktoré ustanovuje navrhovaná predloha.

    Návrh zákona ustanovuje používanie učebníc, ktoré budú dodávané žiakom bezplatne na základe objednávaní objednávky ministerstva školstva. Okrem týchto učebníc bude možné na vzdelávanie používať aj odporúčané učebnice ministerstvom školstva. Týmto mechanizmom sa zabezpečia rovnaké podmienky na výchovu a vzdelávanie pre všetkých žiakov na celom území Slovenskej republiky.

    Zákonom sa zosúladia dosiahnuté stupne vzdelania na našich školách s medzinárodnou klasifikáciou ISCED, zároveň sa umožňuje dosiahnutie stupňa vzdelania na materských školách, základných umeleckých školách a na jazykových školách. Navrhovanou legislatívnou zmenou sa zabezpečí bezplatná výchova a vzdelávanie detí v materských školách v poslednom roku pred začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky. Z dôvodu skvalitnenia prípravy päťročných detí na plnenie povinnej školskej dochádzky sa vytvára priestor aj pre zaškolenie detí z menej podnetného sociálneho prostredia a detí zo sociálne slabších rodín.

    Návrh zákona stanovuje povinnú školskú dochádzku ako desaťročnú s možnosťou zaradenia žiaka do nultého ročníka, ktorý je určený pre deti, ktoré k 1. septembru dosiahli fyzický vek 6 rokov, nedosiahli školskú spôsobilosť, pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia a vzhľadom na sociálne prostredie nie je u nich predpoklad zvládnutia školského vzdelávacieho programu prvého ročníka základnej školy.

    Novým prvkom je zavedenie individuálneho vzdelávania, ktoré sa bude uskutočňovať bez pravidiel účasti na vzdelávaní v škole podľa navrhovaného zákona, bez pravidelnej účasti. Individuálne vzdelávanie sa bude povoľovať najmä žiakovi, ktorému zdravotný stav neumožňuje pravidelnú účasť na vzdelávaní v škole.

    Ďalšími zmenami je zaradenie materskej školy, jazykovej školy, základnej umeleckej školy do sústavy škôl a konzervatória ako samostatného prvku školskej sústavy. Navrhuje sa vytvorenie strednej odbornej školy, ktorá bude poskytovať vzdelávanie prostredníctvom školských vzdelávacích programov, ktoré v súčasnosti poskytujú stredné odborné školy, stredné odborné učilištia a učilištia.

    Navrhovaným znížením maximálneho počtu detí a žiakov v triedach materských škôl, základných škôl, stredných škôl a škôl pre detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa sleduje skvalitňovanie vzdelávacieho procesu s umožnením individuálneho prístupu k dieťaťu alebo žiakovi a nových metód a foriem výchovy a vzdelávania.

    Navrhovaná právna norma stanovuje podmienky prijímania na základné vzdelávanie, prijímanie na vzdelávanie v stredných školách vrátane tiež žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a organizáciu prijímacieho konania, povinnosti riaditeľov škôl, zákonných zástupcov detí a žiakov, orgánov miestnej štátnej správy a zriaďovateľov vzťahu k prijímaciemu konaniu.

    Ďalej zákon definuje a určuje podobnosti o ukončovaní výchovy a vzdelávania v stredných školách záverečnou skúškou, maturitnou skúškou, záverečnou pomaturitnou skúškou a absolventskou skúškou.

    Samostatná časť je venovaná školám pre deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Ide najmä o školy, v ktorých sa vzdelávajú len žiaci so zdravotným znevýhodnením, ktorí sa z dôvodu svojho postihnutia či znevýhodnenia nemôžu vzdelávať v bežných školách alebo triedach.

    Naším cieľom zákona je vytvorenie kooperujúceho poradenského systému prostredníctvom centier pedagogicko-psychologického poradenstva a centier špeciálnopedagogického poradenstva.

    Navrhuje sa zriadenie Kurikulárnej rady ako odborného iniciačného a poradenského orgánu ministra školstva pre kľúčové oblasti výchovy a vzdelávania a školského registra, ktorého súčasťou bude register škôl a školských zariadení a register žiakov.

    Navrhuje sa zriadenie Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania pre sledovanie skvalitňovania výchovno-vzdelávacieho procesu aj samotnej výchovno-vzdelávacej sústavy.

    V druhom článku predloženého návrhu zákona sa vstupuje do zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona rieši kompetencie riaditeľa školy a spôsob jeho ustanovenia do funkcie bez rozdielu zriaďovateľa. Zvyšujú sa kompetencie orgánov miestnej štátnej správy, v súčasnosti krajských školských úradov, v oblasti riadenia škôl a školských zariadení v ich územnej pôsobnosti. Zmenou názvu škôl a školských zariadení určených pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa upravili aj zriaďovateľské kompetencie krajského školského úradu, obce a samosprávneho kraja.

    Reformné zmeny prinesú ďalšie povinnosti štátnej školskej inšpekcii, ktoré sa hlavne týkajú štátneho dozoru a kontroly nad kvalitou výchovno-vzdelávacieho procesu, výberových konaní na funkciu riaditeľ a dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov.

    V návrhu sú zapracované priestupky vo vzťahu k zákonnému zástupcovi, ktorý ohrozuje výchovu a vzdelávanie svojho dieťaťa a správne delikty, ktorými sa rieši porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov zo strany zákonného zástupcu dieťaťa alebo zriaďovateľa školy, ktoré zistí krajský školský úrad alebo štátna školská inšpekcia. Navrhované ustanovenia v tomto článku sú zosúladené so zmenami, ktoré prináša návrh školského zákona uvedeného článku I.

    Tretí článok návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2008. V prvom rade novela tohto zákona navrhuje ustanoviť financovanie príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie za zákonného zástupcu v materských školách a materských školách pre deti so špeciálnovýchovno-vzdelávacími potrebami zriadených obcou, krajským školským úradom, štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou a inou právnickou osobou z kapitoly ministerstva školstva s účinnosťou od 1. septembra 2008.

    Financovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie sa navrhuje na základe koncepcie v oblasti predškolskej výchovy a v nadväznosti na prípravu detí na vstup do základnej školy, schválenej vládou v marci v roku 2007. Ide o čiastočnú úhradu nákladov na deti, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v materských školách a špeciálnych materských školách. Finančné prostriedky poskytnuté zriaďovateľom sa budú môcť použiť len na účely ustanovené týmto zákonom.

    Prijatím novely zákona sa umožní zaškolenie čo najväčšieho počtu detí v materských školách a špeciálnych materských školách, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky aj u detí so sociálne znevýhodneného prostredia, čo bude mať pozitívny vplyv v adaptácii týchto detí na školský proces v základných školách.

    Ďalšie zmeny návrhu zákona súvisia predovšetkým v súvislosti s novým zákonom o výchove a vzdelávaní, najmä so zmenou postavenia materských škôl a materských škôl pre deti so špeciálnovýchovno-vzdelávacími potrebami a ich preradenia zo školských zariadení medzi školy.

    Navrhuje sa zmena v spôsobe financovania súkromných škôl. Cirkevné školy sa budú naďalej financovať rovnako ako štátne školy. Zriaďovateľovi súkromnej školy sa zníži mesačný normatívny príspevok o 15 % v prípade porušenia platných právnych predpisov školou, a to na obdobie od zistenia priestupku až po dobu jeho odstránenia. Cieľom navrhovanej zmeny spôsobu financovania súkromných škôl je zabezpečiť účinnejšie dodržiavanie platných legislatívnych predpisov zo strany súkromných škôl.

    Zmena sa navrhuje aj v spôsobe financovania stravovania detí a žiakov škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu. Ministerstvo školstva v súlade s touto zmenou pridelí krajskému školskému úradu finančné prostriedky určené na služby spojené so stravovaním podľa počtu potenciálnych stravníkov, teda podľa celkového počtu detí a žiakov škôl v ich zriaďovateľskej pôsobnosti.

    Zákonom č. 279/2006, ktorým sa dopĺňa zákon č. 446/2001 o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, sa zmenila zriaďovateľská pôsobnosť škôl, ktoré pred účinnosťou tohto zákona patrili do zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky. V súčasnosti sú tieto školy v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov a financujú sa podľa zákona č. 597.

    Doterajšia prax od účinnosti zákona č. 597 ukázala, že pre účely normatívneho financovania nie je potrebné sledovať očakávané počty žiakov v novom školskom roku, nakoľko pre výpočet normatívneho príspevku pre školu a školské zariadenie na kalendárny rok možno vyučiť skutočné počty žiakov uvedené zriaďovateľmi škôl a školských zariadení podľa § 7 ods. 4. Úprava výšky normatívneho príspevku na kalendárny rok podľa § 7 ods. 8 sa vypočíta na základe rozdielu skutočného počtu žiakov v novom školskom roku nahlásený zriaďovateľom a počtu žiakov nahlásený zriaďovateľom v predchádzajúcom kalendárnom roku.

    Novelou zákona č. 597 sa podrobnejšie určujú podmienky a pravidlá, na základe ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľom škôl finančné prostriedky na financovanie špecifík, ktoré nemožno zohľadniť v normatíve financovania mimoriadnych výsledkov žiakov, financovanie havarijných situácií, financovanie rozvojových projektov a prideľovanie finančných prostriedkov prostredníctvom dohodovacieho konania.

    Keďže výsledky kontrolnej činnosti ministerstva školstva poukazujú na porušovanie povinnosti zriaďovateľov v oblasti normatívneho financovania škôl a školských zariadení, navrhuje sa ustanoviť sankcie, v zmysle ktorých ministerstvo školstva za porušenie povinnosti uloží zriaďovateľovi pokuty. Pokuty budú príjmom štátneho rozpočtu.

    Článkom IV sa vypúšťa ustanovenie § 31 zo zákona Národnej rady č. 372/1990 o priestupkoch v znení neskorších predpisov vo vzťahu k zmenám článku II bodov 43 a 44.

    Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a ďalšími dokumentmi prijatými členskými štátmi Európskej únie riešiace problematiku vzdelávania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pani poslankyni Oľge Nachtmannovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 560) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 2. apríla 2008 č. 790 pridelila vládny návrh zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 560) na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Určené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    II. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    III. K predmetnému vládnemu návrhu zákona určené výbory prijali stanoviská, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 370 zo 6. mája 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 287 zo 6. mája 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 315 z 22. apríla 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody č. 245 z 29. apríla 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 140 zo 6. mája 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením č. 98 z 29. apríla 2008 a tieto výbory odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť bez pripomienok.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 147 z 29. apríla 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 130 zo 6. mája 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 128 z 30. apríla 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 87 z 5. mája 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 172 zo 6. mája 2008, tieto výbory odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti III spoločnej správy.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor zaujal k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom vyplývajúcim z uznesení výborov a uvedeným v časti III spoločnej správy stanovisko a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o nich takto:

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené v bodoch 1 až 9, 13 až 15, 18, 20 až 22, 24 až 26, 28 až 33, 36 až 39, 41, 43 až 49, 51, 52, 54, 56 až 65, 68 až 71, 75 až 88, 90 až 95, 97 až 99, 101 až 140, 142 až 147, 149, 151, 154, 156 až 159, 161, 165 až 173, 175 až 177, 180 až 182, 184 až 192, 195, 196. Gestorský výbor odporúča hlasovať o týchto bodoch spoločne a tieto schváliť.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené v bodoch 10 až 12, 16, 17, 19, 23, 27, 34, 35, 40, 42, 50, 53, 55, 66, 67, 72 až 74, 89, 96, 100, 141, 148, 150, 152, 153, 155, 160, 162 až 164, 174, 178, 179, 183, 193, 194, gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne a tieto neschváliť.

    IV. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v časti III tejto správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov zaujal stanovisko, že odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 560) schváliť.

    Súčasne vás informujem, že predmetnú spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor schválil uznesením č. 94 zo 14. mája 2008. Týmto uznesením ma tiež výbor poveril pri prerokovaní o návrhu zákona v druhom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončila som, pán predsedajúci, pardon, skončila som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Áno, ďakujem pekne. Ja sa ospravedlňujem, že sme sa vymenili počas vašej správy, takže jasné, je to prirodzené, prirodzený problém.

    Vážené kolegyne, kolegovia, mojou povinnosťou je teraz otvoriť rozpravu, ďakujem pekne za vystúpenie spravodajkyni, a v zmysle rokovacieho poriadku prečítať zoznam poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne. Chcem teda informovať, že na vystúpenie v mene poslaneckých klubov sa prihlásili za klub SMK pán poslanec László Szigeti, za klub SDKÚ – DS pani poslankyňa Tatiana Rosová a za KDH pán poslanec Martin Fronc. Písomne potom sa prihlásili poslanci pán Imre Andruskó, Ferdinand Devínsky, Pavol Abrhan, László Nagy a Daniel Lipšic. Po ich vystúpení prirodzene potom dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Takže v rámci otvorenej rozpravy teraz udeľujem slovo pánovi poslancovi Lászlóovi Szigetimu. Pripraví sa pani poslankyňa Tatiana Rosová.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážené panie kolegyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky rokuje možno o najdôležitejšom návrhu zákona tohto volebného obdobia. Vládny návrh zákona o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov bude alfou a omegou pre naše školy a školské zariadenia, pre výchovu a vzdelávanie našich detí, pre budúcu nádej tejto krajiny, skrátka pre mladú generáciu Slovenska. Naša zodpovednosť je mimoriadna predovšetkým v tom, či prijmeme kvalitne pripravený dobrý zákon, pomocou ktorého sa skutočne dá naštartovať reforma vzdelávania a predovšetkým tak často spomínaná očakávaná obsahová reforma vzdelávania.

    Zákon je rozsiahly, zaoberá sa rôznymi detailmi výchovno-vzdelávacieho procesu miestami až zbytočne podrobne. Úspech zákona ale nespočíva v jeho detailoch, ale podľa môjho posúdenia jednoznačne v realizovateľnosti podstaty predloženého návrhu, a to je zavedenie dvojúrovňového modelu obsahu vyučovania. Veru, náš školský systém kvalitne pripravenú obsahovú reformu učiva potrebuje ako soľ už len preto, aby sme sa v budúcnosti vyhli opodstatnenej kritike, podľa ktorej naši žiaci sa neučia to, čo by v živote potrebovali.

    Položme si otázku a hlavne položme ju pánovi ministrovi školstva: Návrh zákona pre rodičov, žiakov, učiteľov a pre nás všetkých dáva dostatočné garancie na to, že vďaka prijatej reforme sa naše deti budú učiť to, čo v živote budú potrebovať? Či kompetentní ľudia na čele s pánom ministrom urobili všetko, aby sme my poslanci Národnej rady Slovenskej republiky s kľudným svedomím a plnou zodpovednosťou mohli hlasovať za prijatie tohto zákona?

    Moja odpoveď na položené otázky je jednoznačná: Návrh zákona nie je dobre pripraveným zákonom. Možnože návrh zákona nie, ale zmeny s ním súvisiace a hlavne pripravované predovšetkým v oblasti obsahovej reformy sú šité horúcou ihlou.

    Táto konkrétna kritika na adresu návrhu zákona rezonuje dosť často a ja som to spomínal pri rozprave v prvom čítaní a myslím si, že som mal pravdu. O tom svedčí obrovské množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktorých je len v spoločnej správe spolu 196. Z nich 151 pochádza z výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, 32 z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, 7 z výboru pre kultúru a médiá, 4 z výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a 1 z výboru pre obranu a bezpečnosť. Dnes je to už verejným tajomstvom, že všetkých 151 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prijatých vo výbore pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pochádza z dielne ministerstva školstva, čím si vlastne ministerstvo priznalo a potvrdilo, že zákon je naozaj šitý horúcou ihlou.

    Vďaka spomínaným pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa už aj tak neprehľadný návrh zákona ešte viac skomplikoval, stal sa ešte viac neprehľadným, ba miestami až chaotickým. Nehovoriac o tom, že nás čakajú ďalšie pozmeňujúce návrhy poslancov v priebehu druhého čítania.

    V jednom určite súhlasím s predkladateľom a možno aj s ostatnými poslancami, že zákon potrebujeme, chceme nový školský zákon, ale nie za každú cenu a nie tak rýchlo, keď všetci vieme, že unáhlené prijatie zákona a hlavne jeho účinnosť od 1. septembra 2008 môže spôsobiť značné, takmer neriešiteľné problémy pre naše školy. Nechápem, prečo trváte, pán minister, na účinnosti zákona od 1. septembra 2008, keď aj sám máte určité pochybnosti o zrealizovateľnosti tejto zákonnej normy?

    Nie som presvedčený o tom, že práve prerokovaná právna norma poskytuje dostatočné impulzy na reformu vzdelávania na Slovensku. Či zadefinuje návrh zákona vzdelávací systém na nových princípoch a prostredníctvom novej štruktúry tak, aby sa zvýšila efektivita zabezpečovania vzdelávania v oblasti organizácie, riadenia a financovania, či naozaj zaručuje slobodnú ponuku vzdelávacích príležitostí, slobodný výber vzdelávacej cesty, vysokú mieru účasti rodičov, žiakov a zamestnávateľov na tvorbe výchovno-vzdelávacieho procesu a programov. Či skutočne hovorí o dôležitosti spätnej väzby zo strany rodičov, a tým aj o legitimizácii interného hodnotenia kvality na pôde školy, v ktorom je hlas rodiča jedným z najdôležitejších nástrojov. Či chceme skutočnú obsahovú reformu vzdelávania, alebo sa len tak tvárime. Či bude inovácia obsahu v rukách Kurikulárnej rady, alebo priamo riadených organizácií ministerstva školstva, ktorí možno budú škrtať prebytočné učivo. Či alfou a omegou a jediným aplikovateľným prístupom k výchove a vzdelávaniu bude tzv. tvorivohumanistický prístup, alebo priestor dostanú aj iné alternatívne prístupy. Či stačí v novom zákone hovoriť o problematike povinnej školskej dochádzky, kým okolitý svet už uvažuje o zavedení tzv. povinného vzdelávania. A či v zákone podporujeme systém interného a externého hodnotenia, ktoré spolu poskytujú komplexný obraz nielen o celej vzdelávacej sústave, ale aj o kvalite škôl, alebo nechávame všetko na štátnu školskú inšpekciu. Či zavedieme cenzúru aj pre učebnice, alebo pôjdeme cestou liberalizácie učebnicového trhu. A napokon, položme si otázku, či je postavený tento návrh zákona na také základné princípy, ako je sloboda, subsidiarita, participácia, pluralizmus, konkurencia a tolerancia a či posilňuje slobodu a zodpovednosť a autonómiu školy, žiaka a pedagóga, alebo posilňuje centrálne riadenie a bude nám pripomínať možno niekdajší jednotný školský systém.

    Ďalšie riziká návrhu zákona vidíme v tom, že príliš vehementne presadzuje etatistický spôsob riadenia, teda veľký vplyv štátu na výchovno-vzdelávací proces. Materiál, bohužiaľ, nemá jednoznačnú víziu, chýbajú v ňom principiálne a koncepčné prvky, o čom svedčia neustále sa meniace priority obsahovej reformy. V dôsledku časovej tiesne školy nebudú mať čas na prípravu vlastných školských vzdelávacích programov, čím môže byť skutočne ohrozený začiatok nového školského roka 1. septembra 2008.

    Návrh zákona centralizuje riadenie školstva do rúk ministerstva, do rúk priamo riadených organizácií a hlavne do rúk štátnej školskej inšpekcie. Ministerstvo školstva bude mať monopol na schvaľovanie a vydávanie učebníc, pretože školy budú môcť používať len ministerstvom školstva schválené učebnice.

    Pre zaujímavosť mi dovoľte poznamenať, že v krajinách Európskej únie okrem Grécka, Cypru a Luxemburska, a pravdepodobne po prijatí zákona aj okrem Slovenska, o výbere učebníc rozhodujú školy samy, čo vyplýva aj z informačného materiálu Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/2008 pod názvom Kľúčové údaje o vzdelávaní v Európe. Niektoré vykonávacie predpisy, tak ako som to kritizoval aj v prvom čítaní, vo forme vyhlášok ministerstvo školstva ešte stále chýbajú.

    Návrh zákona nezadefinuje jednoznačne pomer medzi školským vzdelávacím programom a štátnym vzdelávacím programom, nezabezpečuje dostatočné finančné zdroje na naštartovanie a realizáciu reformy, hlavne na zabezpečenie nových učebníc. Zdegraduje význam a zloženie Kurikulárnej rady, zrušuje dvojúrovňovú maturitnú skúšku, a to práve v takom čase, keď už vysoké školy začali akceptovať výsledky dvojúrovňovej štátnej maturitnej skúšky. Zasahuje a mení samosprávny charakter školských rád a nerovnakým spôsobom postihuje školy za porušenie finančnej disciplíny.

    Ministerstvo školstva a jeho priamo riadené organizácie zanedbávajú svoju povinnosť poskytovať školám pomoc pri tvorbe tzv. školských vzdelávacích programov. Nie sú organizované žiadne konferencie, semináre, školenia alebo tréningy pre riaditeľov, vedúcich predmetových komisií a pre ostatných učiteľov na tému Príprava školských vzdelávacích programov.

    Aj keď to priamo nesúvisí so zákonom, ale jednoznačne má to obrovský význam, aby naši učitelia vedeli vypracovať školské vzdelávacie programy, myslím si, že malo by to byť jednoznačnou úlohou ministerstva školstva. Mám informácie o tom, že napríklad minulý týždeň bolo organizované stretnutie v Košiciach so všetkými riaditeľmi základných škôl Košického samosprávneho kraja, kde im riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu oznámil, že od 1. septembra 2008 školy by mali postupovať už v zmysle novoprijatého školského zákona, teda nech si pripravia svoje školské vzdelávacie programy. Samozrejme, ako, to neupresnil, vraj všetko je na internete. Pravdepodobne mal na mysli pracovné materiály pod názvom Štátne vzdelávacie programy pre jednotlivé stupne škôl.

    Len pre zaujímavosť v Štátnom pedagogickom programe 1. stupňa pre základné školy o školských vzdelávacích programoch sa píše pod bodom 13 v rozsahu jednej a pol strany – toto má byť metodická pomoc zo strany Štátneho pedagogického ústavu a ministerstva školstva pre riaditeľov, vedúcich predmetových komisií a pre ostatných učiteľov? Myslím si, že je to hanba. Alebo problém je v tom, že ani naše podporné inštitúcie, priamo riadené organizácie ministerstva školstva nevedia, ako sa pripravuje školský vzdelávací program? Hlavne, že v zmysle zákona v prvom a piatom ročníku základných škôl už treba učiť po novom.

    Dovoľte mi ďalej citovať zo štátneho vzdelávacieho programu, ktorý zatiaľ ešte nie je definitívny materiál, je to len pracovná verzia, ale zatiaľ tento materiál máme na internete, pre prvý stupeň základnej školy. Pod bodom 4 je uvedený profil absolventa, tzv. vzdelanostný model absolventa primárneho stupňa, kde sa píše: „Absolvent primárneho vzdelávania má osvojené tieto kľúčové spôsobilosti: V cudzích jazykoch je schopný na primeranej úrovni porozumieť hovorenému textu, uplatniť sa v osobnej konverzácii, ako aj tvoriť texty týkajúce sa bežných životných situácií.“

    Pán minister, nie sú to náhodou požiadavky príliš náročné? Je to podľa vás realizovateľné? Veď žiak študoval len dva roky v treťom a štvrtom ročníku cudzí jazyk a kladieme na neho také vysoké nároky. Nehovoriac o žiakoch škôl s vyučovacím jazykom maďarským, kde od 1. ročníka ako cudzí jazyk sa učí štátny jazyk každý deň a v treťom ročníku im pridáme alebo im pribudne ďalší cudzí jazyk a žiadame od neho vyššie citovanú úroveň ovládania cudzieho jazyka. Pán minister, vy skutočne si myslíte, že školy s vyučovacím jazykom maďarským navštevujú sami géniovia a dokážu všetko zvládnuť tak, ako si to vy predstavujete? Alebo si myslíte, že ich mozgová kapacita je neobmedzená a môžete ich zaťažiť, ako sa vám zachce? Kde je tu princíp vekuprimeranosti, postupného pridávania množstva učiva a tak ďalej? Našťastie v spomínanom materiáli som našiel aj túto vetu: „Je to otvorený kurikulárny dokument, ktorý sa bude podľa potrieb a požiadaviek dopĺňať.“ Som presvedčený, že budeme mať čo zmeniť a dopĺňať.

    Mimochodom, vážený pán minister, aký zmysel má vyučovať druhý cudzí jazyk na druhom stupni základnej školy v jednej hodine týždenne? Pridajme túto hodinu radšej prvému cudziemu jazyku a nech si osvoja poriadne a dôkladne prvý cudzí jazyk naši žiaci. Máme nekvalitne pripravené dokumenty, a preto si myslím, že je namieste zvážiť posunúť účinnosť zákona o rok na 1. september 2009. Bolo by to určite v prospech nás všetkých a hlavne v prospech našich škôl.

    Vychádzajúc z môjho diskusného príspevku počas prvého čítania a na základe teraz prezentovaného stanoviska si dovoľujem predložiť 16 pozmeňujúcich návrhov. V časti A sú to 3 pozmeňujúce návrhy týkajúce sa národnostného školstva a v časti B je to 13 všeobecných pozmeňujúcich návrhov.

    V časti A:

    Prvý návrh. V § 12 ods. 3 navrhujem poslednú vetu ukončiť slovami „slovenský jazyk a literatúra.“.

    A zdôvodňujem to tým, že ani doterajšia žiadna právna norma neurčovala rozsah vyučovania predmetu slovenský jazyk a literatúra a je to v súlade so súčasným právnym stavom, teda je to o status quo.

    Druhý bod môjho pozmeňujúceho návrhu v časti A. V § 13 ods. 1 v prvej vete za slovom „sa používajú“ doplniť slovom „spravidla“ a ďalej pokračovať v pôvodnej vete.

    Odôvodnenie: Takisto jedná sa o zachovanie súčasného stavu v zmysle platného školského zákona č. 29/1984.

    Tretí. V čl. II v bode 30 § 13a ods. 3 za slovami „v úradnom styku“ vložiť nasledujúci text „poznať vyučovací jazyk školy v súvislosti s náplňou pracovnej činnosti“.

    Zdôvodňujem to podobne ako v predchádzajúcich prípadoch so zachovaním súčasného právneho stavu.

    V časti B, ako som spomínal, navrhujem 13 pozmeňujúcich návrhov.

    V čl. I v § 4 v bode b) za slovom „technológie“ pokračovať nasledovne: „komunikácie v materinskom jazyku, štátnom jazyku a cudzom jazyku“ a ďalej pokračovať v pôvodnej vete.

    V tom istom článku, v tom istom paragrafe v bode f) za slovom „občanom“ koniec vety znie: „k materinskému jazyku, k štátnemu jazyku a k svojej vlastnej kultúre.“.

    Zdôvodňujem to tým, že komunikácia v materinskom jazyku je prvou kľúčovou kompetenciou v zmysle európskeho referenčného rámca, o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie. Obidva pozmeňujúce návrhy sú všeobecného charakteru. Netýkajú sa len národnostného školstva, pretože si myslím, že najskôr človek, každý občan musí mať svoj materinský jazyk a na základe toho vznikne úradný, resp. štátny jazyk toho-ktorého štátu.

    Môj tretí pozmeňujúci návrh sa týka čl. I v § 12 ods. 5 bodu c), navrhujem, aby bod c) sa začínal nasledovne: „v školských zariadeniach a triedach“.

    Ten návrh je analogický ako v bode a) a b) a chcem dosiahnuť, aby školské zariadenia s výchovným jazykom národností mohli existovať aj v rámci školských zariadení s výchovným jazykom slovenským v jednotlivých triedach.

    Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka čl. I § 27 ods. 4, kde navrhujem pôvodnú vetu ukončiť čiarkou a pokračovať nasledovne: „a gymnázium so základnou školou“. A nová veta znie: „Zriaďovateľom gymnázia so základnou školou sa stane ten z pôvodných zriaďovateľov, na ktorom sa spoločne dohodnú pôvodní zriaďovatelia.“

    Zdôvodňujem to tým, že takéto typy škôl na Slovensku máme niekoľko desiatok a v niektorých regiónoch sa objavujú požiadavky na spojenie gymnázia so základnou školou.

    Ďalší môj pozmeňujúci návrh sa týka čl. I § 28 ods. 14: „V odôvodnených prípadoch môže riaditeľ so súhlasom zriaďovateľa a rady školy prekročiť počet detí v triede podľa ods. 9 najviac o dve deti.“

    Myslím si, že táto kompetencia by mala patriť školským radám, nie tak, ako je to v návrhu, Štátnej školskej inšpekcii.

    Pozmeňujúci návrh šiesty. Je v čl. I § 29 ods. 4, navrhujem nové znenie tretej vety: „I. stupeň základnej školy tvorí spravidla 1. až 5. ročník.“ Nové znenie poslednej vety: „II. stupeň základnej školy tvorí 6. až 9. ročník.“

    Môj siedmy pozmeňujúci návrh s tým súvisí, kde v čl. I § 29 ods. 5 bod d) a e) navrhujem nové znenie:

    „d) 25 žiakov v triede 2. a 5. ročníka,“

    e) 28 žiakov v triede 6. až 9. ročníka.“

    A zdôvodňujem to tým, že navrhované delenie zabezpečuje efektívnejšie osvojenie si základných, kľúčových kompetencií, nehovoriac o tom, že vládou Slovenskej republiky a Národnou radou Slovenskej republiky schválený materiál pod názvom Koncepcia výchovy a vzdelávania, pod iným názvom Milénium, obsahuje takéto delenie.

    Môj ôsmy pozmeňujúci návrh sa týka čl. I § 41, v prvej vete za slovom „5-ročnom“ doplniť slovom „6-ročnom“, pretože si myslím, že aj 6-ročné gymnáziá majú svoje opodstatnenie.

    Deviaty návrh. V čl. I § 64 ods. 4 posledná veta navrhujem, aby znela: „Návrh prerokuje s príslušným zriaďovateľom a územnou školskou radou.“

    Myslím si, že územná školská rada by sa mala vyjadriť k tomu, či v danom regióne má byť 8-ročné gymnázium, alebo nie. Súvisí to s návrhom, aby z danej populácie len 5 % mohlo pokračovať v rámci štúdia na 8-ročných gymnáziách.

    Desiaty pozmeňujúci návrh sa týka čl. I § 161 ods. 1, je to zmena dátumu na „31. december 2008“. A v odseku 9 obidva dátumy zmeniť na „2009 a 2008“.

    Odôvodnenie: Vzhľadom na nedostatok času je potrebné zmeniť uvedené termíny. Tu vlastne posuniem lehotu alebo dátum schválenia do prijatia štátnych vzdelávacích programov na koniec decembra 2008.

    Ďalší môj pozmeňujúci návrh. V čl. II navrhujem vypustiť body 3, 7, 8, 38 a 42, pretože si myslím, že ani predstaviteľ Štátnej školskej inšpekcie, ani predstaviteľ miestnej štátnej správy nemá čo hľadať v samosprávnom orgáne školy, a to je školská rada, pretože tým pádom sa stráca samosprávny charakter školských rád.

    Predposledný pozmeňujúci návrh sa týka čl. III bodu 24 § 6a, navrhujem vypustiť body 3, 4 a 5, pretože toto opatrenie považujem za diskriminujúce pre súkromné školy. Máme pluralitný školský systém, majme rovnaký meter na všetky typy škôl. Pokiaľ dochádza k porušeniu finančnej disciplíny, tak nech sú postihované aj obecné, aj štátne, aj cirkevné a súkromné školy a tento návrh diskriminuje súkromie školy.

    A napokon posledný návrh sa týka čl. V a to je účinnosť. Navrhujem nové znenie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2009 okrem čl. I § 90 ods. 8 a ods. 9, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2009, čl. I § 121 nadobúda účinnosť 1. januára 2012 a čl. 3 § 4 ods. 8, § 5 ods. 3 až 5, § 6a ods. 6 a 7, § 8b a § 8c, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2010.“

    Z mojich pozmeňujúcich návrhov v časti A žiadam osobitné hlasovanie o 2. bode a v časti B žiadam osobitné hlasovanie o bode 4.

    Na záver musím konštatovať, že na základe uvedených skutočností poslanci Strany maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja nevidia dostatok impulzov na uskutočnenie reformy vzdelávania na Slovensku v zmysle predloženého vládneho návrhu zákona o výchove a vzdelávaní.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca, ktorý vystupoval za poslanecký klub SMK, sa prihlásili Martin Fronc, György Juhász, Ľuboš Martinák a Anna Szögedi. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Martin Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pozorne som počúval vystúpenie kolegu Szigetiho a aj jeho pozmeňujúce návrhy a vyjadrím sa k jeho pozmeňujúcim návrhom v druhej časti uvedeným, ktoré sa týkajú všeobecne celého slovenského školského systému, teda školského systému na Slovensku. Myslím si osobne, že sú to dobré návrhy, ktoré je treba podporiť, a aspoň trošku môžu zlepšiť navrhovanú predlohu zákona. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec György Juhász, nech sa páči.

    Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som reagoval na dve veci, ktoré povedal rečník.

    Prvé sa týka vlastných školských vzdelávacích programov, tiež sa pripájam, mám tiež obavy, že školy nestihnú ten dátum 1. september 2008.

    Ďalšia moja poznámka by smerovala k tomu monopolu na učebnice, ktoré spomínal pán poslanec Szigeti. K tomu by som povedal asi toľko, že na Slovensku z jednotlivých vedných odborov určite existuje viacero autorských kolektívov, ktorí sú schopní napísať dobrú učebnicu. Ak vyberieme jeden kolektív, autorský kolektív, tak ten ďalší stratí motiváciu vôbec pracovať na písaní učebníc. Riešením by bolo určiť štandardy, ktoré musí obsahovať každá učebnica a ktoré by museli jednotlivé otázky a kolektívy dodržiavať. Tým by sme asi predišli týmto problémom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán Ľuboš Martinák. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Pán poslanec Szigeti, jedna vec ma zarazila z vášho vystúpenia, a síce, keď ste štátny jazyk nazvali cudzím jazykom. Zrejme nemáte dostatočne preštudovaný § 12 tohto vládneho návrhu, kde sa hovorí o výchovno-vzdelávacom jazyku. Často z úst opozičných poslancov ako princíp demokracie nám dávate za príklad Spojené štáty americké. Ja vás chcem len na jednu vec upozorniť, iste o tom viete, ale pre doplnenie pre vašu informáciu, v Spojených štátoch amerických žije celý svet a štátnym jazykom je angličtina. Ďakujem za pozornosť.

  • Poslednou prihlásenou s faktickou poznámkou je pani Anna Szögedi.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcela by som potvrdiť slová pána poslanca Szigetiho. Naozaj potrebujeme školský zákon, ako aj reformu školstva. Pochybujem však o kvalite predloženej právnej normy, čo potvrdzuje aj tak nespočetný počet pozmeňujúcich návrhov. Či po stránke obsahovej alebo formálnej. Preto podporujem všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré predložil pán poslanec Szigeti. Nepochybne by vylepšili predloženú právnu normu.

    Chcela by som však vyzdvihnúť pozmeňujúci návrh, čo sa týka účinnosti zákona. Súhlasím s tým, aby zákon bol účinný od 1. 9. 2009, teda od školského roku 2009/2010. Zaiste by to pomohlo tým, ktorí chcú kvalitnú zmenu, ktorí myslia naozaj vážne reformu školstva.

    Ďakujem pekne.

  • Reagovať na rečníkov vo faktických poznámkach bude teraz pán poslanec László Szigeti, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len krátko a stručne chcel zareagovať na slová pána poslanca Martináka. Je veľmi nešťastne porovnávanie to, čo ste použili, keď ste naznačili, že v Amerike žije celý svet a akceptujú anglicky jazyk ako štátny jazyk. Chcel by som vám pripomenúť, že v Spojených štátoch amerických je aj iný úradný jazyk, nielen angličtina. Asi viete aký. Nie je šťastné porovnávať autochtónny národ žijúci na území Slovenskej republiky s migrantmi. Maďarské národné spoločenstvo sa nedá považovať za skupinu migrantov. Toto národné spoločenstvo tu žije už vyše 1 000 rokov. My sme nie žiadnymi migrantmi. A mimochodom, ja a mnohí odborníci jednoznačne tvrdia, že pre každého človeka okrem vlastného materinského jazyka každý iný jazyk je cudzím jazykom. Ďakujem.

  • Za poslanecký klub SDKÚ – DS teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tatiana Rosová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na tejto pôde sme už o školstve a o potrebných zmenách v našom školstve hovorili mnohokrát. Hovorili sme dvakrát o poslaneckom návrhu zákona, hovorili sme už aj v prvom čítaní o tomto diskutovanom návrhu zákona. Odznelo teda mnoho koncepčných názorov, odznelo mnoho výhrad, odznela konkrétna kritika a zatiaľ, zdá sa, že odznela zbytočne. Mám teda veľmi malú nádej, že by teraz tomu mohlo byť inak, ale predsa len. Dnes ide naozaj do tuhého. Už zajtra môže byť tento návrh zákona schválený a nespôsobí to radosť našim učiteľom a nevyvolá to zmenu v našom školstve, ktorá by bola na prospech. Takže predsa len napriek tomu, že moja nádej na to, že sa mi podarí zvrátiť dejiny v tomto bode, je veľmi malá, pokúsim sa presvedčiť vás, že nie je dobré a nie je správne hlasovať o tomto návrhu.

    Hovorila som v prvom čítaní o tom, aké sú koncepčné problémy a nedorozumenia, hovorila som o tom, ako by sa inak dala využiť šanca, ktorú máme pred sebou, šanca na to, urobiť veľmi potrebnú reformu v školstve. No ale tento dnešný pokus chcem využiť na to, aby som predložila konkrétne dôkazy. Konkrétne dôkazy o tom, že tento zákon nevyrieši nič zo základných problémov nášho školského systému, ale naopak, že vyvolá zbytočné ďalšie problémy, vyžiada si zbytočne vynaložený čas a veľkú energiu.

    Chcem poukázať nielen na samotný návrh zákona, ale aj na niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré prešli v gestorskom výbore a s veľkou pravdepodobnosťou majú šancu prejsť aj v pléne a ktoré celkom iste skôr veci zamotajú, než rozmotajú, s nulovým výsledkom. Urobím teda predsa len tento pokus napriek tomu, že o tom, aká vôľa počúvať iných panuje, svedčí aj priebeh nášho gestorského výboru, kedy sa prakticky paušálne hlasovalo o všetkom bez toho, aby sa diskutovalo o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch. Nevypočul tento výbor ani hluchých, ani slepých, nevypočul ani opozíciu. Ale predsa len počúvajte aspoň vy tu.

    Nebudem zďaleka hovoriť o všetkých nedobrých, niekedy nezmyselných, niekedy gramatických, naozaj nie šťastných formuláciách, ktoré v tomto zákone sú, budem hovoriť o tých, ktoré pre mňa naozaj bijú do očí a sú dobrým dôvodom na to, aby tento zákon schválený nebol.

    Začnem teda § 4 Ciele výchovy a vzdelávania. Ja už som viackrát hovorila o tom, že som presvedčená, a zďaleka nielen ja, dá sa povedať, že väčšina európskych krajín, v ktorých nie je štátny jazyk anglický jazyk, je presvedčená o tom, že je potrebné, aby deti v školách sa povinne učili práve anglický jazyk. Toto sa v cieľoch výchovy a vzdelávania nenachádza. Hovoríme o tom, že treba ovládať aspoň dva cudzie jazyky a vedieť ich používať. Nuž ale v tom istom paragrafe, keď už sme pri tých technických otázkach, sa v písmene h) uvádza takmer doslova to isté, čo obsahuje predchádzajúci § 3 v inom písmene, v písmene i).

    Hovorí sa v § 4 písm. h): „pripraviť sa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia a znášanlivosti, rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami“ atď. No a v tom predchádzajúcom paragrafe sa hovorí presne to isté, len na začiatku nie sú slová „pripraviť sa“, ale „prípravy“. Tiež to svedčí zrejme o tom, že nebolo času na kontrolu po sebe.

    Ďalej § 6 Štátne vzdelávacie programy. Toto má byť to nóvum a naozaj je potrebné, aby sa do nášho systému zaviedli dvojstupňové vzdelávacie programy. Určite áno. Len čo je teda zásadný nedostatok, je to, že štátny vzdelávací program celkom iste mala prekonzultovať a, myslím si, že aj schváliť Kurikulárna rada preto, lebo štátny vzdelávací program je inými slovami štátne kurikulum. No kto iný potom má byť zodpovedný za jeho schválenie než práve Kurikulárna rada? No ale keďže v tomto ohromnom tempe, ktoré pán minister nasadil, to nie je možné, lebo práve týmto zákonom sa Kurikulárna rada iba kreuje, samozrejme, z tohto podstatného paragrafu vypadla. A tak už to teda bude navždy, ak nedôjde k novelizácii. Takže to je celkom, celkom nezmyselné.

    Ďalšia vec, ktorá taktiež vyplýva z tohto paragrafu a ktorá usvedčuje tento zákon, že nejde o reformu, ale že ide o kamufláž, sa týka odseku 6, kde sa hovorí: „Pre príslušný odbor vzdelávania je štátny vzdelávací program záväzný“, písmeno b), „pre tvorbu a posudzovanie učebníc, učebných textov a pracovných zošitov.“ Takže štátny vzdelávací program je záväzný pre tvorbu učebníc, a teda ďalších materiálov. No ale od septembra začíname učiť podľa štátneho vzdelávacieho programu, resp. na základe neho postavených školských vzdelávacích programov, ale podľa starých učebníc. Čo to znamená? Budeme porušovať zákon, lebo tie učebnice teda nebudú od 1. septembra.

  • Reakcia ministra.

  • Tak tým horšie.

    Pán minister, ja by som rada hovorila bez prerušovania, lebo minule ste tu tiež rozprávali o tom, že sa trebárs národné učebnice jazykov nerobia, a som si prečítala v novinách, že už sú takmer na svete. Dobre.

    Každopádne nemyslím si, že by bolo reálne, keďže ešte ani výberové konanie, myslím, neprebehlo, aby boli dobré učebnice, nové učebnice od 1. septembra. A skôr si myslím, že je pravdou, že ten štátny vzdelávací program bol napasovaný na učebnice staré. A naozaj myslím, že tento paragraf a toto ustanovenie je taká Hlava XXII.

    Paragraf 7 nám hovorí o školskom vzdelávacom programe a tu sa prijal veľmi zaujímavý pozmeňujúci návrh, žiaľ, v gestorskom výbore, ktorý hovorí, že „školský vzdelávací program vydáva riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a prípadne aj so zriaďovateľom školy“. Toto naozaj je dobrý zákon, kde sa hovorí „a prípadne aj“? Čo to znamená v legislatíve „prípadne aj“?

    V § 9: „Rámcové učebné plány sú súčasťou štátnych vzdelávacích programov, obsahujú vzdelávacie oblasti a zoznam povinných voliteľných vyučovacích predmetov s vymedzením najmenšieho počtu vyučovacích hodín v rámci celého vzdelávacieho programu alebo jeho ucelenej časti.“ Nielen tento samotný paragraf, ale samotné tie rámcové učebné plány, ako sme ich videli už v návrhu štátneho vzdelávacieho programu, jednoznačne ukazujú, že hodinová dotácia sa aj v tejto reforme naďalej vzťahuje na predmety. Čiže opäť všetko po starom. Zavádzame moderný a pekný a užitočný termín, pokiaľ by sme aj s ním pracovali, „vzdelávacia oblasť“. Ale keďže hodinovú dotáciu orientujeme nie na vzdelávaciu oblasť, ale na predmety, je to úplne zbytočný pojem, ktorý de facto vôbec nijako nefunguje a neprivedie žiadnu zmenu.

    Takže, inak mimochodom, v tomto paragrafe je aj veľmi kúzelná gramatická chybička: „Rámcové učebné plány určujú taktiež „najväčšieho“ týždenného počtu vyučovacích hodín.“ Myslím, že ďalší dôkaz, že akým tempom a v akej atmosfére tento zákon vznikal. Toto ušlo aj autorom nespočetného množstva technických a jazykových pozmeňujúcich návrhov.

    Paragraf 11 hovorí o pedagogickej dokumentácii a ďalšej dokumentácii a má celé dve strany. Je to podľa mňa typický príklad toho, čo by malo byť vo vyhláške a nie v zákone. No ale napriek tomu, že tento paragraf má dve strany, do pedagogickej dokumentácie sa nezmestil školský vzdelávací program. To ma udivuje. Toto nie je pedagogicky dokument? Navyše práve školský vzdelávací program v sebe obsahuje podľa iného paragrafu mnohé z tých dokumentov, ktoré sú tu uvedené taxatívne ako pedagogické dokumenty. Čo teda znamená, že napríklad učebné plány, výchovné plány, učebné osnovy a výchovné osnovy budú kopírované v jednom fascikli ako súčasť školského vzdelávacieho programu a v inom ako súčasť pedagogických dokumentov. Čiže nie menej administratívy, ako pán minister sľubuje, ale viac a pritom naozaj nezmyselne. A nepracuje sa tu práve s tým, čo sa v reforme zavádza, a to je teda ten školský vzdelávací program.

    Tých pedagogických dokumentov v § 11 bolo skoro na celú abecedu, a aby sa abeceda uzavrela, tak tam pribudol aj pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o písmene z) a tiež je veľmi vtipný, lebo hovorí, že „z) pedagogické dokumenty sú aj tematické výchovno-vzdelávacie plány jednotlivých „vyučujúcich“ predmetov.“ Celé je to čudné. Tematické výchovno-vzdelávacie plány vyzerajú ako z archívu, ale čo to je „vyučujúci“ predmet, to ozaj neviem. Tento návrh prešiel v gestorskom výbore, výbore pre vzdelávanie, mládež, vedu a šport, v takomto znení, dámy a páni.

    Ďalej tu máme učebnice, učebné texty, pracovné zošity podľa § 13. Mnoho sa už o tom hovorilo aj dnes. Naozaj monopol na učebnice nie je progresívny prvok. V Českej republike sa veľmi osvedčil trh s učebnicami. Považuje sa to za jeden z najlepších krokov, ku ktorému sa siahlo. Aj keď koaličným pozmeňujúcim návrhom sa naozaj umožňuje trošku viac slobody, aspoň pokiaľ ide o učebné texty a o pracovné zošity oproti pôvodnému návrhu, stále nie je jasné, čo sa v tomto zákone rozumie pod pojmom učebnica. Respektíve z iných ustanovení sa dá vyčítať, alebo dá sa predpokladať, že učebnicou sa naďalej rozumie len vytlačený text, vytlačená kniha. To znamená, že v zákone niet priestoru pre napríklad multimediálne alebo internetové učebnice. No a tým, že dikcia toho zákona jednoznačne dodržiava filozofiu, čo nie je povolené, je zakázané, pretože sa v ňom mnohokrát opakuje, čo sa môže, a keďže sa v zákone hovorí, čo sa môže, je zjavné, že čo tam nie je, sa nemôže, tak z takejto filozofie je úplne jasné, že sa teda nemôžu používať takéto učebnice a takéto pomôcky.

    Takže v odseku 4 sa hovorí: „Schválené učebnice, učebné texty a pracovné zošity poskytne ministerstvo školstva školám podľa tohto zákona na základe ich objednávky bezplatne tak, ako to bolo doteraz.“ Ja som matka troch detí, dve z nich už dávno školy vychodili, tretie už je vcelku vo vysokom ročníku, takže tých učebníc som už videla veľa. A môžem povedať, že veľká časť z nich sa nikdy ani do školskej tašky nedostala, akurát v septembri sa priniesla a v júni sa priniesla naspäť do školy, preto, lebo jednoducho sa ani len neotvorili, nepoužívali sa. Deti píšu a učebnice ostávajú ladom. Myslím si, že by bolo omnoho efektívnejšie, napriek tomu, že pri spoločnom verejnom obstarávaní určite jednotlivý výtlačok knihy vyjde lacnejšie, omnoho efektívnejšie by bolo prideliť školám financie na to, aby si mohli učebnice vybrať a vybrali také, ktoré reálne používať budú.

    Jedným z deklarovaných výdobytkov tohto zákona malo byť to, že sa štandardizujú stupne vzdelávania podľa medzinárodnej klasifikácie a to by bolo, samozrejme, veľmi dobré. To mal byť popri Kurikulárnej rade, o ktorej som hovorila, aj dvojstupňových vzdelávacích programoch tretí taký „highlight“ tohto zákona, taký pozitívny bod. No ale môžem vás ubezpečiť, že v tejto podobe nie je. Ba v predloženej podobe sú pravidlá pre udeľovanie týchto stupňov podľa klasifikácie ISCED priamo porušené. Napríklad je tam pravidlo, a to som naozaj vyčítala v origináli, že nie je možné vyššie sekundárne vzdelanie zamieňať s nižším terciárnym. U nás predstavujú podľa tohto návrhu jeden a ten istý stupeň a sú uvádzané ako alternatívne v odseku 5 „vyššie odborné vzdelanie (postsekundárne alebo terciárne)“. V dokumente ISCED sa však hovorí: „Level 4: post secundary non terciary education“, non terciary education, čiže neterciárne.

    Základné vzdelanie členíme podľa tohto návrhu zákona na primárne a na nižšie stredné, čiže absolvent základnej školy bude mať nižšie stredné vzdelanie. Medzinárodná klasifikácia explicitne umožňuje aj takéto členenie, ale na tej istej úrovni aj delenie na prvý a druhý stupeň základného vzdelania, čiže to, čo sme zvyknutí, a to, čo je veľmi prirodzené. Myslím si, že naozaj neznie prirodzene, že absolvent základnej školy dosiahol druhý stupeň základného vzdelania. Žiaden problém, explicitne toto v tej medzinárodnej klasifikácii je uvedené. No ale my musíme mať nižšie stredné vzdelanie, pričom ale už ďalším stupňom, ktoré na toto vzdelanie nadväzuje, je nižšie sekundárne vzdelanie, takže budeme mať nižšie stredné vzdelanie a za ním nižšie sekundárne. No ako to budeme prekladať do angličtiny, to nižšie stredné a nižšie sekundárne, ako to odlíšime, to mi je záhadou. No a išlo nám vraj o kompatibilitu so svetom. ISCED, samozrejme, by platiť mal, ale prečo potom nenazveme druhý stupeň základnej školy druhým stupňom základného vzdelávania, čo explicitne normálne ISCED umožňuje. Mám to tu v prílohe, keby ste chceli vidieť.

    No ale zrejme nešlo až tak veľmi o tú kompatibilitu so svetom, lebo tam máme potom ďalšie paragrafy, ktoré sú taká milá vložka a nič proti nim zásadne nemám, ale teda rozhodne nie sú štandardné a vo svete už vôbec nie. Hovorím o stupňoch základného umeleckého vzdelania a stupňoch jazykového vzdelania. Ono to vyzerá tak nevinne a možno aj motivačne pre absolventov tohto typu vzdelania až do chvíle, kým sa napríklad dosiahnutie niektorého z týchto stupňov vzdelania neocitne ako špecifická požiadavka v nejakom výberovom konaní na obsadenie zaujímavej pozície.

    No zákon, pochopiteľne, pojednáva aj o dokladoch o získanom vzdelaní. Pochopiteľne ako pochopiteľne. Myslím, že práve toto tiež mohlo byť skôr vo vyhláške než v samotnom zákone. Tu chcem len jednu perličku, naozaj si nemyslím, že je dôležité, aby sme vydávali osvedčenie o absolvovaní predprimárneho vzdelávania, to znamená doklad o absolvovaní škôlky. Neviem, načo komu bude.

    Vážnejší alebo veľmi vážny je devätnásty paragraf – povinná školská dochádzka. Jednak je to celkom iste jedna z nevyužitých príležitostí. My vieme, aké sú problémy zamestnanosti na Slovensku, že dnes 70 % tých, ktorých nevieme zamestnať, tvoria ľudia, ktorí nemajú žiadne stredné vzdelanie, a preto myslím si, že jednoznačne je potrebné, a nemyslím si to ja, dokonca si to myslí aj vláda, je potrebné predĺžiť školskú dochádzku do 18 rokov.

    Ja tu mám k tejto téme pozmeňujúci návrh pani poslankyne Radičovej, ktorá je na zahraničnej služobnej ceste, a preto ho teda prečítam. Tento pozmeňujúci návrh v čl. I § 19 odsek 2 znie:

    „(2) Povinná školská dochádzka je dvanásťročná a trvá najviac do konca školského roku, v ktorom žiak dovŕši osemnásty rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak.“

    Druhý bod. V čl. I § 22 odsek 1 znie:

    „(1) Žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval dvanásť rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil osemnásty rok veku.“

    Odôvodnenie k týmto bodom 1 a 2: Navrhuje sa predĺžiť povinnú školskú dochádzku z desiatich na dvanásť rokov, to je do dovŕšenia osemnástich rokov. Návrh reaguje na trend postupne sa zvyšujúceho počtu žiakov končiacich povinnú školskú dochádzku už na základných školách. Kým v roku 1995 bolo u nás 5 154 takýchto žiakov, čo je 6,1 %, v roku 2006 to už bolo 8 690 žiakov, teda 12 %. Osoby bez ukončeného základného vzdelania majú pritom čím ďalej tým menšiu šancu nájsť si prácu. V roku 2006 osoby so základným a učňovským vzdelaním tvorili približne 70 % z celkového počtu dlhodobo nezamestnaných. Osoby bez ukončeného vzdelania však predstavujú jedinú skupinu uchádzačov o zamestnanie, ktorých počet a podiel rastie napriek celkovému trendu klesajúcej nezamestnanosti. Z pohľadu rozpočtu verejnej správy pritom nedôjde k zásadnejšiemu navýšeniu výdavkov, keďže v súčasnosti platný maximálny prevádzkový a mzdový normatív pre kategóriu stredných odborných učilíšť a učilíšť, kam by sa najpravdepodobnejšie umiestňovali takíto žiaci, je 48 010 Sk pre rok 2008. V prípade, že takýto žiak zostane nezamestnaný, môžu mu byť vyplatené dávky v hmotnej núdzi až vo výške 43 680 Sk za rok.

    Dovolím si k tomu dodať, že pokiaľ tých 48 010 Sk budeme zaňho uhrádzať dva roky, týchto 43 680, resp. adekvátne rastúcu čiastku s jeho meniacou sa životnou situáciou mu už budeme vyplácať navždy, pokiaľ sa nezamestná.

    Tretí bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. I v § 161 sa za doterajší odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

    „(2) Povinná školská dochádzka do 31. augusta 2010 je desaťročná a trvá najviac do konca školského roku, v ktorom žiak dovŕši šestnásty rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak. Žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky do 31. augusta 2010, ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil šestnásty rok veku.“

    Doterajšie odseky 2 až 26 sa prečíslujú na odseky 3 až 27.

    A štvrtý bod. V čl. V sa za slová „1. septembra 2009“ dopĺňa čiarka a slová „čl. I § 19 ods. 2 a § 22 ods. 1, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2010“.

    Odôvodnenie k bodom 3 a 4: Navrhuje sa ustanoviť dvojročné prechodné obdobie na vytvorenie dostatočného priestoru na prípravu na predĺženie povinnej školskej dochádzky, to znamená do 1. septembra 2010.

    Toľko pozmeňujúci návrh. Ak som hovorila, že je to návrh, s ktorým sa stotožňuje napokon aj samotná vláda, hovorí sa o predĺžení školskej dochádzky v Strednodobej koncepcii na podporu rómskej menšiny, neviem, či uvádzam presný názov, ale viete, o čom hovorím. No takže toľko, pokiaľ ide o povinnú školskú dochádzku a taký kľúčový moment, ktorý myslím, že by bolo naozaj treba využiť, keď hovoríme o reforme a o zmene.

    Ale je tu aj jeden veľmi závažný technický problém preto, lebo v tomto paragrafe sa rieši aj možnosť odkladu povinnej školskej dochádzky a v takom znení, ako je to dnes v zákone, v návrhu zákona, jednoducho nie je možné, aby dieťa, ktoré nechodilo do materskej školy a ktoré zároveň nie je zo sociálne znevýhodneného prostredia, malo túto školskú dochádzku odloženú. Pozrite sa, prosím, na to, ten odsek znie: „Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roku veku nedosiahlo školskú spôsobilosť a pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia, riaditeľ školy rozhodne o odklade začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky o jeden školský rok“ a tak ďalej. No a iné deti potom už iba na návrh materskej školy a súčasne na základe predchádzajúceho odporučenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, to znamená nie na návrh zákonného zástupcu, ale na návrh materskej školy. Je to návrh alebo ustanovenie, ktoré určite vyvolá veľa problémov.

    Taktiež je chybou, že v tomto príslušnom paragrafe nie je žiadna jednoznačná deklarácia, či sa nultý ročník považuje, alebo nepovažuje za plnenie povinnej školskej dochádzky. Z dikcie iných ustanovení sa dá usudzovať, ako je to myslené, ale jednoznačne jasné to nie je.

    Ďalším takým novým prvkom v našom školskom systéme malo byť individuálne vzdelávanie. Myslím si, že je to prirodzené, že je to správne a že väčšina školských systémov má takúto možnosť zakotvenú. Ale spôsob, ktorý sme zvolili tu v tomto návrhu, resp. ktorý zvolilo ministerstvo, naozaj neumožní, aby sa tento inštitút využíval v nejakom relevantnom rozsahu preto, lebo „vzdelávanie žiaka, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie, zabezpečuje zákonný zástupca žiaka osobou, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady vysokoškolského vzdelania druhého stupňa ustanovené pre učiteľov prvého stupňa základnej školy“. Čiže nik iný ako učiteľ nemôže toho prváčika, druháka učiť v tomto režime individuálneho vzdelávania. To je naozaj veľmi ojedinelé preto, lebo v iných krajinách je podstatne benevolentnejší prístup ku kvalifikácii tých, ktorí dieťa vzdelávajú. Už len preto, že to dieťa je pod permanentnou kontrolou. A, samozrejme, pokiaľ nedosahuje adekvátne výsledky, tak mu je možnosť byť vzdelávané individuálne odobraná, resp. jeho zákonným zástupcom. Takže niet sa prečo obávať pustiť do tohto systému aj ľudí s iným typom vzdelania. V Českej republike stačí na to v prvom stupni maturita.

    Pôvodné znenie odseku 14 tohto paragrafu zrejme bude koaličným návrhom zákona pozmenené, ale aj už to pozmenené znenie, ktoré prešlo v gestorskom výbore, je samo osebe zaujímavé, pretože znie: „Zákonný zástupca uhrádza fyzickej osobe, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie žiaka, podľa odseku 2 písm. b) finančnú odmenu.“ Zákonný zástupca uhrádza fyzickej osobe finančnú odmenu. No ale ja sa pýtam, aký je toto vzťah? Je to vzťah pracovný? Je to vzťah obchodný? Na základe čoho vlastne môže poskytnúť finančnú odmenu? Alebo to si len tak budeme poskytovať finančné odmeny? Nerozumiem tomu.

    Vážnou oblasťou, ktorú zákon rieši, je sústava škôl. Sústava škôl poskytla možnosť, keby sa adekvátne uchopila a využili sa možnosti na zmenu, aby to, čo celkom nedosahujeme zjavne tým štátnym vzdelávacím programom, sa predsa len naplnilo, aby bola tá pestrosť ponuky v našich školách naozaj lepšia a viditeľnejšia, ako je tomu dnes, a to tak, že by bola možnosť spájať jednotlivé druhy škôl. Tento návrh zákona umožňuje spájanie jedine materskej a základnej školy a nič viac. Prečo by ale nemohli byť ktorékoľvek školy spojené, napríklad gymnázium a odborná škola, ako nám to navyše odporúča OECD, na to, aby sa ten spoločný základ predĺžil, aby sme zabránili predčasnému strímingu? Prečo by nemohlo byť konzervatórium so základnou umeleckou školou alebo aj základná škola so základnou umeleckou školou trebárs v malej obci, kde by takýmto spôsobom sa umožnilo deťom, aby nemuseli dochádzať do základnej umeleckej školy a zároveň by sa využil ten potenciál kvalifikovanej pracovnej sily aj pre základnú školu? Tých možností, alternatív, kombinácií, ktoré by spestrili ten systém a ktoré by vlastne aj opodstatnili, že trebárs materské školy, základné umelecké školy sme dostali do sústavy škôl, to tu chýba.

    Pokiaľ ide o materskú školu, je to príklad toho, ako pozmeňujúci návrh, ktorý bol spolu s inými veľmi podobnými schválený na gestorskom výbore, situáciu nie zlepšuje, ale zhoršuje. Je to návrh, ktorý je, musím povedať, že až zákerný, pretože je to návrh populistický. Je to návrh, ktorý znižuje poplatky, ktoré musia platiť rodičia a, samozrejme, kto by sa tomu netešil. No ale na druhej strane, kto tým škôlkam tie peniaze uhradí? Kto ich uhradí iným školským zariadeniam atď.? Takže prosím, teda v tej spoločnej správe nepodporte návrh zákona, pozmeňujúce návrhy, ktoré takýmto spôsobom poškodzujú materské školy a školské zariadenia.

    Už som upozorňovala na niektoré veci, ktoré v zákone naozaj podľa mňa naopak byť nemusia, a to trebárs ako odsek 16, kde sa píše, že „materská škola môže organizovať pobyty detí v škole v prírode, výlety, exkurzie, saunovanie, športový výcvik a ďalšie aktivity len s informovaným súhlasom zákonného zástupcu“ atď. No toto ozaj podľa mňa v zákone byť nemusí.

    Ale poďme teda o niečo ďalej, a to k hodnoteniu a klasifikácii prospechu a správania žiakov, kde zavádzame tiež akoby progresívny prvok a to je možnosť slovného hodnotenia. Akurát, že to slovné hodnotenie je predpísané a v podstate sa nijakým spôsobom nelíši od doterajšieho normálneho hodnotenia, ktoré takisto má aj slovnú podobu výborný, dobrý atď. Pretože tuná znie len „dosiahol veľmi dobré výsledky“, „dosiahol dobré výsledky“, „dosiahol uspokojivé výsledky“, „dosiahol neuspokojivé výsledky“. Tak len odškrtneme dosiahol a výsledky, tak nám zostane to, čo máme dnes, akurát to budú štyri stupne a nie päť. Myslím, že toto je proti zmyslu slovného hodnotenia. Ja mám skúsenosť s tým, ako dobré slovné hodnotenie spojené možno aj so štandardnou klasifikáciou výrazným spôsobom pomáha motivovať deti.

    Taktiež sa tu dočítame, čo som uvádzala už aj v prvom čítaní a považujem za taký výraz toho, že prečo ten zákon naozaj spĺňa to, čo som hovorila; že len to, čo je v ňom uvedené, sa môže a iné nemôže. Preto, lebo sa v ňom uvádza, že „za vzorné správanie, za vzorné plnenie povinností alebo za statočný čin možno žiakovi udeliť pochvalu alebo iné ocenenie“. Takže toto musí byť zrejme v zákone.

    Paragraf 4 hovorí o prihláškach na vzdelávanie, tam je technický problém a myslím, že by sa mal odstrániť preto, lebo ukladá rodičovi, aby doručil prihlášku na základnú školu prihlášku na stredoškolské vzdelanie do 10. apríla, ale riaditeľ základnej školy ju už musí odoslať na strednú školu do 20. apríla. V apríli veľmi často bývajú veľkonočné sviatky. Ak nám padnú do tohto obdobia, jednoducho nie je možné administratívne, aby to výchovní poradcovia hlavne na väčších školách dokázali zvládnuť.

    No, už tu hovoril môj predrečník o ustanovení z § 64 Organizácia prijímacieho konania, ktoré stanovuje, že počet žiakov tried osemročných gymnázií nesmie prekročiť 5 % z daného populačného ročníka v príslušnom školskom roku. Ja rozumiem tomu, že sa nám neúmerne rozrástli osemročné gymnáziá. Rozumiem tomu, že tento typ školy nie je pre to, aby ho navštevovala taká veľká časť populácie, a vcelku sa stotožňujem s tým, že to treba obmedziť. Treba obmedziť tak, aby neboli osemročné gymnáziá len nejaká alternatíva pre tých, ktorí sa boja prijímačiek v 9. triede, ale aby boli naozaj pre tých, ktorým vyhovuje takýto typ vzdelávania, majú naň predpoklady. Ale myslím si, že keď to urobíme takouto formou a obmedzíme taxatívne na 5 % a navyše celoplošne, jedno, že či v Košickom kraji, alebo v Bratislave, kde, samozrejme, tá sociálna demografická štruktúra jednoducho je iná a iným spôsobom zrejme predurčuje deti na takýto typ vzdelávania, toto nie je riešenie. Toto je len administratívne a direktívne nariadenie, ktoré nerieši vecne situáciu a ktoré, naopak, otvára obrovský priestor pre protekcionizmus a pre korupciu. Viete si predstaviť, keď v Bratislave bude len 5 % detí môcť ísť na osemročné gymnázia? Čo to bude? No ja to nechcem vidieť. Bude to to, čo bolo, keď som sa hlásila na gymnázium ja kedysi strašne dávno. Bola protekcia, bola korupcia a len tí najlepší sa mohli dostať bez toho.

    No, myslím si, že to je dôkaz neschopnosti koncepčne riešiť problém. Lebo dá sa to dosiahnuť celkom určite aj inak. Ak chceme dosiahnuť, aby tam študovali ozaj dobrí žiaci a aby sa tie gymnáziá nerozširovali zbytočne a nezneužívali takým spôsobom, ako som hovorila, jednoducho nech je podmienkou prijatia a umiestnenie žiaka v takomto vzdelávacom programe jeho úspech v celonárodnom meraní. Zavádzame tu veľmi pozitívne externé merania, ústav atď., tak využime práve tento nástroj na to, aby sme dosiahli, aby na osemročné gymnáziá mali možnosť dostať sa tí, ktorí sú najlepší. Keď to obmedzíme povedzme na prvý decil v celonárodnom kontexte, celkom iste nie všetkých 10 % týchto žiakov bude mať záujem o osemročné gymnázium, ale nebudeme to aspoň nikomu zakazovať.

    Paragraf 74 hovorí o maturitnej skúške a ja musím povedať trošku na rozdiel od môjho predrečníka, že ja si myslím, že aj keď to spôsobí isté technické, administratívne problémy, je dobré, že sa zavádza len jeden stupeň. Ale na druhej strane opäť tu máme pozmeňujúci návrh, ktorý veci zhoršuje, namiesto aby ich zlepšoval, preto, lebo v pôvodnom znení je, že maturitná skúška z jednotlivých predmetov pozostáva z externej časti a internej časti, kým pozmeňujúci návrh hovorí, že „môže pozostávať“. No čo to je „môže pozostávať“? A nikde tu nehovorí, kto bude určovať, kedy môže a kedy nemôže. Takže sa ktokoľvek môže odvolať na to, že jeho maturitná skúška nemusí pozostávať z externej a internej časti.

    No, ďalší § 90 nebudem čítať celý, ale hovorí o výške nákladov na zastupovanie zamestnancov vysielajúcej školy za účasť na maturitných skúškach atď. Nájdeme tu spústu súm, 700 korún, 1 000 korún, 500 korún, najviac 800 korún, najmenej 30 korún, najviac 60 korún, v roku, keď zavádzame euro. Mnohé z tých návrhov pozmeňujúcich, ktoré prešli v gestorskom výbore, boli odôvodňované aj tým, keď sa tam trebárs rušili najnižšie minimálne hranice poplatkov, že zavádzame euro. No tak tu to zrejme neplatí. Iste si nemyslím, že toto práve musí byť v zákone, pretože, samozrejme, aj keby to rovno bolo v eurách, čo inflácia atď.? K tomu ale pozmeňujúci návrh teda nepadol.

    O atmosfére, v akej ten zákon vznikal, svedčia aj niektoré textácie, kde sa v § 124 hovorí opakovane o dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, čo musím teda povedať, že bolo pozmenené vo výbore, ale je to taká pomerne zaujímavá okolnosť, ktorá svedčí o tom, že naozaj zo starého robíme nové a že tu ide o zliepanie a občas nejakú omietku, ktorá dáva nejakú modernejšiu fasádu celému systému, ale nejde o skutočnú zmenu.

    Čo je nerozumné, je paragraf o školskej jedálni, § 140, a nerozumný je najmä pozmeňujúci návrh, ktorý obmedzuje možnosť, aby školské jedálne vydávali v čase prázdnin, poskytovali svoje služby len na služby pre deti, žiakov a zamestnancov škôl a školských zariadení. No ale ja naozaj neviem, prečo by nemohli tieto služby poskytovať počas letných prázdnin aj iným hosťom, turistom, vysokoškolákom na brigádach atď. Veď tie školské jedálne musia zarobiť aspoň na platy tých zamestnancov, ktorí v nich pracujú cez prázdniny. Oni platy cez prázdniny dostávajú, ale deťom, žiakom sa obedy nevydávajú, až na výnimky. Takže toto je naozaj nerozumné.

    No a už sa hovorilo nielen tu, ale aj v médiách o tom, že napríklad ustanovenie „školská jedáleň pripravuje a poskytuje jedlá a nápoje s možnosťou využitia receptúr charakteristických pre príslušnú územnú oblasť“ je jedna z tých vecí, ktoré dokumentujú, že ozaj každý detail v tom zákone potrebujeme riadiť a regulovať.

    V desiatej časti § 144 sa zakotvuje „bezplatné vzdelanie pre päťročné deti pred začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky“. Opakovane sme počuli toto ako tiež dôkaz toho, že zákon prináša zmenu. Dnes to hovoril aj pán minister vo svojej úvodnej reči. Ja znova teda opakujem, že toto problém nerieši. Toto nerieši, aby boli škôlky prístupnejšie pre rodičov alebo pre deti z menej podnetného a sociálne slabého prostredia. Prečo to neriešime teda uzákonenou možnosťou, aby takýmto deťom bolo odpustené? Dnes v Českej republike znovu zavádzajú poplatky za škôlky za tento posledný ročník, resp. predškolský ročník materskej školy, jednoducho preto, že to nič neprinieslo. Prinieslo to akurát menej peňazí do rozpočtu.

    Ak to chceme riešiť, je potrebné zaviesť povinnú predškolskú dochádzku rok pred začiatkom povinnej školskej dochádzky – od piatich rokov. Teda rozšíriť povinnú školskú dochádzku aj na deti od 5 rokov a realizovať ju teda v poslednom ročníku materskej školy. Ja pevne verím, že raz k tomu dôjde, lebo inak sa nepodarí dostať práve tú veľmi malú skupinu detí, ktoré materské školy nenavštevujú, ale o ktoré ide a ktorým to potom spôsobuje veľké problémy v celom ich ďalšom vzdelávaní, do tých materských škôl a vyrovnávať vlastne ich hendikep a vyrovnávať ich šancu na úspech. Myslím teda sociálny hendikep.

    Externé testovanie žiakov základnej školy – pozitívna vec, lenže ten zákon nikde nehovorí o tom, vlastne s výnimkou jedného jediného odseku, o čo vlastne ide a žiakov ktorého ročníka sa to týka. Jedine v § 7 sa dozvieme, že ak žiak deviateho ročníka základnej školy z objektívneho dôvodu sa nezúčastnil externého testovania v riadnom termíne, môže mu byť, teda bude mu poskytnutý náhradný termín atď. Čo to znamená? Znamená to teda, že žiaci iných ročníkov nebudú externe testovaní? Alebo to znamená, že nebudú môcť byť testovaní v náhradnom termíne? Jedno z toho. Neviem, ale ani jedno nie je rozumné.

    No, už som na začiatku hovorila pri štátnom vzdelávacom programe o postavení Kurikulárnej rady preto, lebo v ustanovení o štátnom vzdelávacom programe, teda o štátnom kurikule, nemá Kurikulárna rada žiadne miesto. Ja to skrátim. Ja myslím, že tento § 159, ktorý hovorí o Kurikulárnej rade, kľudne mohol znieť: „Kurikulárna rada je apendix“, a nemyslím to teraz v knižnom, ale v tom medicínskom zmysle slova. Ozaj jej pozícia je málo dôstojná. Je to akési slepé črevo. Je poradným orgánom ministra. Ja podporím pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, že by mala byť minimálne poradným orgánom vlády, ale celkom iste by do jej kompetencií malo patriť schvaľovať štátne vzdelávacie programy.

    Zastavím sa ešte pri otázkach financovania, a to sú vlastne posledné, ku ktorým sa chcem vyjadriť a považujem ich za vážne, financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov. „Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy“ atď. „zriaďovateľovi štátnej školy finančné prostriedky za mimoriadne výsledky žiakov v súťažiach, predmetových olympiádach“ atď. Takže odmeniť za mimoriadne výsledky žiakov možno len štátne školy. Ale podľa ďalšieho § 6a Financovanie súkromných škôl, naopak sankcionovať za nedodržanie predpisov znížením normatívu až o 15 % je možné len súkromné školy. Dôvodom má byť starosť o kvalitu súkromných škôl. Ja si myslím, že je dobré starať sa o kvalitu súkromných aj štátnych škôl, a na rozdiel od pána poslanca Szigetiho neskôr môj kolega predloží pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, nie zrušiť toto ustanovenie týkajúce sa súkromných škôl, ale aplikovať presne rovnaký princíp aj na štátne školy. Prečo by tie nemali byť finančne sankcionované presne rovnako? Nejde nám o kvalitu vzdelávania v štátnych školách? Myslím, že ide.

    No a tiež tu padol jeden pozmeňujúci návrh, ktorý veľmi chcem apelovať, aby ste neprijali, pretože tento návrh hovorí, že tú sankciu je možné udeliť súkromným školám, samozrejme, „ak bolo zistené porušenie školských vzdelávacích programov, ktoré sa uplatňujú v porovnateľnom druhu a type školy“. To čo znamená? My nebudeme porovnávať alebo hodnotiť školu vo vzťahu k jej školskému vzdelávaciemu programu, vo vzťahu k tomu, či ten jej školský vzdelávací program je v súlade so štátnym a či ho teda škola aj adekvátne dodržiava, ale budeme ju porovnávať s akýmisi porovnateľnými druhmi a typmi škôl? Veď nám ide práve o pestrosť. Ide nám o to, aby boli odlišné tie školské vzdelávacie programy. Ale kde tu potom majú tie súkromné školy akúkoľvek istotu, že nešliapnu vedľa? Jednoducho nemajú. To je pasca, do ktorej nemôžu nepadnúť. Takže veľmi prosím, nepodporte tento pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh, ktorý pozmeňuje § 6a a prešiel v našom gestorskom výbore.

    Tým by som snáď tú vecnú argumentáciu ukončila, lebo ozaj tých gramatických a rôznych iných technických lapsusov ostalo, napriek tým 151 pozmeňujúcim návrhom zo strany koalície je ešte stále dosť. Ale pevne verím, že keď už som vás toľko s tým zdržala, trochu ste počúvali a tiež vám rovnako ako mne pripadá, že nie je dobré teraz tento zákon urýchliť, že nie je dobré v takejto podobe ho schváliť preto, lebo ho tu budeme mať na stole veľmi často a tých novelizácií bude nevyhnutne musieť byť mnoho.

    Takže ja by som podala procedurálny návrh na to, aby sme, ak máte porozumenie pre to, čo som hovorila, nepokračovali ďalej v rokovaní o tomto návrhu zákona a aby sme ho vrátili predkladateľovi.

    No a v prípade, že neuspejem s týmto návrhom, tak chcem navrhnúť, aby sme pri hlasovaní o spoločnej správe vyňali na osobitné hlasovanie nasledujúce body: bod 7, body 8 a 9, o ktorých žiadam hlasovať spoločne, bod 10, bod 11, bod 12, bod 13, bod 17, bod 27, bod 40, bod 42, bod 46, 50, 54, 59, 66, body 67 až 69 vrátane a o týchto troch bodoch 67 až 69 žiadam hlasovať spoločne, body 72 a 73 a hlasovať o týchto dvoch bodoch 72 a 73 spoločne, bod 75, bod 79, bod 80, bod 100, bod 122, 127, 141, 150, 160, 162, 164, 185 a bod 193.

    Chcem na záver povedať, že vzhľadom na to, čo všetko som hovorila dnes, ale aj vzhľadom na to, čo sme o predlohe, ktorú dnes diskutujeme, hovorili doposiaľ, klub SDKÚ – DS nepodporí tento návrh zákona.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Pavol Goga, ďalej pán poslanec Ľuboš Martinák, pani poslankyňa Oľga Nachtmannová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka v rozprave.

    A slovo má pán poslanec Goga.

  • Ďakujem za slovo. Ak dovolíte, ja budem reagovať...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, vrátim vám čas. Ešte pán poslanec Ivančo. Dopíšte tam, prosím vás, ešte pána Ivanča. Ďakujem pekne.

    Môžete dať teraz čas pánovi poslancovi.

  • Ďakujem za slovo. Ja myslím, že sa zmestím do tých dvoch minút.

    Reagoval by som iba na niektoré z vašich výčitiek k tomuto návrhu zákona. Samozrejme, Kurikulárna rada je asi váš problém, ale osobne si myslím, že musí to byť iba poradný orgán ministra a ministerstva, pretože ministerstvo zodpovedá za školstvo, čiže nesúhlasím s vami, aby to bol poradný orgán vlády.

    Čo sa týka vašej pripomienky ohľadom pojmu, resp. slovného spojenia „prípadne aj zriaďovateľ bude rozhodovať o školskom vzdelávacom programe“, no, pokiaľ sa nedohodne riaditeľ školy, rodičovská rada, alebo teda pedagogická rada na vzdelávacom programe, nech prípadne rozhodne aj zriaďovateľ o tomto vzdelávacom programe. Voči tomu nemám ani ja žiadne výhrady.

    Neviem si veľmi predstaviť, pani kolegyňa, kde sa bude vykonávať 12-ročná školská dochádzka, či na základnej škole, alebo na strednej škole, pokiaľ by teda 12 rokov študovali žiaci.

    Potom mám takú jednu otázku, resp. pripomienku k tomu 8-ročnému gymnáziu. Viete, momentálne majú, myslím si, klesajúci trend 8-ročné gymnáziá. Už sa toľko žiakov nehlási na 8-ročné gymnáziá. A nech sú to žiaci, ktorí sú z hľadiska veku psychicky aj fyzicky ozaj pripravení na toto 8-ročné gymnázium a nech tam idú tí najlepší.

    A potom školské jedálne. Viete, školské jedálne majú úplne iné hygienické predpisy, aby sa tam stravovali všetci možní okrem žiakov. Pokiaľ teda by tam sa stravovali všetci ostatní, tak neviem, či to bude nejaká lacná vývarovňa alebo niečo podobné. Z tohto hygienického pohľadu by som s tým veľmi nesúhlasil, pretože školstvo je aj dotované zo štátu, a neviem, či to bude reštaurácia, alebo nejaká lacná vývarovňa.

    Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ľuboš Martinák, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Rosová, rozobrali ste a zhodnotili ste vládny návrh, tento predmetný vládny návrh, samozrejme, zo svojho pohľadu a zo svojho hľadiska. Rozobrali ste ho dosť tak podrobne, preto ja sa zmienim len o jednom odseku, ktorý ste rozoberali, a síce ohľadom materských škôl. Môžete si to prehrať, vyjadrili ste sa, že tento zákon poškodzuje materské školy.

    Dám vám do pozornosti predmetný paragraf o tom, ktorý pojednáva, že materská škola sa zriaďuje pri počte 10 detí. Keď je minimálne 10 detí. Pýtam sa, čím poškodzuje tento paragraf materské školy?

    Ďalej ohľadom úhrad. Vyjadrili ste sa, že znižujú sa poplatky a, jednoducho povedané, sme populisti. Zrejme nemáte už žiadne témy, pretože všetko, čo robíme pre občana v podobe zákonov, podľa vás sme populisti a nepomáhame sociálne slabým vrstvám. Tak vám dám do pozornosti, že mesačne na jedno dieťa sa bude prispievať minimálne 50 korún a maximálne 7,5 % sumy životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu. To znamená, tento zákon jednoznačne určuje hranice a je v právomoci riaditeľa, koľko určí poplatok na jedno dieťa. Ďalej je tu termín, keď sa uhrádza vopred do 10. dňa v kalendárnom mesiaci. To znamená, úmyselne je tam daný tento termín s tým, že väčšinou do tohto 10. väčšina našich obyvateľov má už výplaty. Ďalej príspevok materskej škole sa neuhrádza vtedy, ak je jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky, ďalej ak dotyčný je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Oľga Nachtmannová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, v týchto dňoch som dostala internetom veľmi zaujímavé vystúpenie profesora Petra Piťhu, bolo to pri príležitosti Pedagogických dní na Univerzite Hradec Králové a vystúpil tam s prednáškou „Velká iluze českého školství“. Ja to preto používam, lebo sa mi toto jeho vystúpenie hodí ako reakcia na vaše vystúpenie.

    Napríklad ste tam povedali, že slovné hodnotenie motivuje deti. Pán profesor tu kritizuje nechuť ku klasifikácii a snahu vystačiť so slovným hodnotením. Tvrdí: „Jenomže slabší nebo pohodlní jedinci se musí včas dozvědět, že jejich výkon ve srovnání s jiným je slabý, že to nic neubírá na jejich důstojnosti člověka a člena spoločenství.“

    Rovnako, keď ste spomenuli to, že vaše deti, už máte teda veľké, ale už aj ony, pre nich učebnica bola a celý rok sa nepoužívala. Vlastne nepoužitú ju vrátili naspäť. To ma trošku zarazilo. Ako poradkyňa bývalého premiéra, že ste takéto niečo dopustili, veď ste sa pasovali za expertku na školstvo. Takže ako je možné, že boli tak nekvalitné učebnice, že sa nedali použiť?!

    Samozrejme, internet je vecou, ktorá je aktuálna, je potrebná, ale zase nedávajme okolo neho gloriolu. Človek najskôr musí mať určité penzum vedomostí, ktoré tá učebnica poskytne, a následne vhodne je možné využiť internet. Veľmi dobre všetci vieme, že na internete sa vyskytuje aj množstvo nezmyslov, a tu opäť budem citovať pána profesora, neviem, či to stihnem, ale využijem to inokedy: „Ak nemá penzum vedomostí, človek nevie, čo má hľadať.“ „Když něco najde, neví a nepozná, zda to k jeho tématu patří, a už vůbec nepozná, zda našel cennou informaci nebo úplnou pitomost.“

  • Poprosím, teraz zapnite ešte pána poslanca Ivanča, ktorý sa hlásil s faktickou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Chcem nadviazať na vystúpenie pani kolegyne Rosovej a chcem upozorniť aj na to, že pomerne podľa mňa veľmi komplexne uviedla kľúčové problémy predloženého návrhu školského zákona. A súčasne chcem zdôrazniť, že všetky tieto naše problémy, ktoré vidíme v tomto zákone, budú riešené aj predloženým poslaneckým návrhom, pozmeňujúcim návrhom, ktorý predložím ja v ústnej rozprave. Ale zároveň chcem upozorniť kolegov, aby pri diskusii a pri reakciách na vystúpenia opozičných poslancov aj narábali s platným návrhom a súčasne aby narábali aj s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré prešli gestorským výborom, myslím konkrétne kolegu Martináka, pretože práve to, čo si hovoril, pán kolega, sa na gestorskom výbore vďaka vašim poslancom, kde máte veľkú väčšinu, zmenilo.

    Čo sa týka postavenia, osobitne chcem spomenúť, postavenia Kurikulárnej rady. V podstate vzniká otázka, načo Kurikulárna rada, keď zo zákona jej navrhovateľ nedáva priestor vyjadriť sa k školským vzdelávacím programom.

    Vzniká otázka, ako posilniť kvalitu na 8-ročných gymnáziách, ďalšia veľká téma, ale určite ju neposilníme tak, že povieme, že klesá nám počet žiakov. Som presvedčený, že návrh, ktorý predložím, a to je to, čo spomínala pani poslankyňa Rosová, že bude 8-ročné gymnázium len pre žiaka, ktorý sa umiestni v celoslovenskom testovaní v prvom decile, práve tým, ktoré zabezpečí kvalitu klientov 8-ročných gymnázií a následne aj kvalitu vzdelávania na 8-ročných gymnáziách.

    Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktické poznámky teraz vystúpi pani poslankyňa Rosová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem aj kolegom a pani kolegyni za ich pripomienky. Mnohé už objasnil predrečník, takže ďakujem ešte viac aj za to, že mi ušetril čas.

    Na to, aby som sa mohla vyjadriť jednak k otázke materských škôl, veľmi správne povedal pán Ivančo, že oproti tej predlohe už došlo k viacerým zmenám. Ale týmto zdanlivo sociálnym opatrením, že sa znižuje poplatok. To nie je nič sociálne. Znížme teda tým, ktorí na to nemajú. Znížme adresne tým, pre ktorých je to dôležité. Lenže keď to znížime takto paušálne, čo sa stane? Stane sa to, že zároveň sa zníži aj povinnosť štátu, ktorý sa zaviazal, že bude uhrádzať za rodičov posledný ročník, to znamená za dieťa nad 5 rokov. Čiže takéto zdanlivo opatrenie, ktoré ide v prospech rodičov, naopak, ušetrí peniaze zo štátneho rozpočtu, ale každopádne nerieši, kto tie peniaze dá škôlkam.

    No, pani Nachtmannová, slovné hodnotenie, hovorila som hoci aj spolu s klasickou klasifikáciou, pretože s takým mám skúsenosť, naozaj motivuje preto, lebo vyjadrí, prečo ten daný stupeň žiak dosiahol, či je to jeho maximum, alebo, naopak, je to jeho spodná hranica a dokáže viac a tak ďalej.

    No pokiaľ ide o internet. Ja som hovorila o internetových učebniciach. Učebnice na internete totiž umožnia flexibilnú aktualizáciu. Napríklad umožnia komentovanie, umožnia pripomienkovanie aj zo strany pedagogickej verejnosti, takže aj preto si myslím, že by sme mali vyjsť v ústrety takýmto formám.

    Pán poslanec Goga, Kurikulárna rada určite nie je môj problém. Neviem, prečo si to myslíte. Je to, myslím, problém nášho školstva a myslím, že by sme mali mať takýto orgán, ktorý bude mať tú autoritu, aj formálnu, aj neformálnu, a bude sa k tým zásadným otázkam, ako je štátny vzdelávací program, vyjadrovať. A súhlasím s vami, aj som to hovorila, že naozaj...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Fronc – do rozpravy.

  • Dámy a páni, aj keď v takomto, povedal by som, komornom obsadení chcel by som začať trochu inak. Keď som sa dnes ráno zobudil a pozrel som sa von oknom, tak vidím – zatiahnutá obloha, prší a prší. A tak som si povedal, že to nebude náhoda.

  • Reakcia ministra.

  • Pán minister, prihlás sa potom do rozpravy, dobre? A tak toto sa nerobí. Poprosím ťa, aby si ma nevyrušoval, prihlás sa do rozpravy. Prihlás sa do rozpravy.

    Pán predseda, pán predseda, poprosil by som, aby ste upozornili pána ministra, aby neskákal do reči. Nech sa prihlási do rozpravy.

  • Pán minister, skúste venovať pozornosť pánovi poslancovi, on má s tým skúsenosti, takže...

  • Takže zopakujem. Zobudil som sa ráno, prší, prší, zatiahnutá obloha. A tak sa mi to zdalo symbolické, že aj príroda roní slzy a ju bolí, aká pohroma sa tu chystá na školy. No ale, dámy a páni, aj vážne.

    Rokujeme o zákone o výchove a vzdelávaní, o školskom zákone. A som presvedčený, že nielen v rezorte školstva, ale v celej krajine je to zákon a mal by to byť zákon roka, dokonca zákon celého volebného obdobia. A mal by to byť zákon, o ktorom sa vedie naozaj široká diskusia odborníkov, pedagógov, rodičov aj žiakov, študentov v médiách. Jednoducho je to o budúcnosti celej krajiny. A chcel by som aj pripomenúť, že sme dnes v období, keď tento štát prosperuje. Keď nie je potrebné hľadať v Štátnej pokladnici peniaze na to, aby bolo na platy učiteľov. A nie je potrebné v tejto chvíli už riešiť dezolátny stav školských budov, keď vám tečie do školy a v triedach sú rozostavené vedierka. Chvalabohu, tieto hlavné problémy sú za nami. A sú za nami aj vďaka reformám, ktoré urobili predošlé vlády, aj vďaka tomu, že obyvatelia tejto krajiny boli trpezliví a boli si v tých ťažkých časoch ochotní aj utiahnuť opasok. A navyše, čo vidím, vládna koalícia disponuje 85 hlasmi. Od roku 1989, od nežnej revolúcie, ešte nemal žiaden minister školstva takú šancu urobiť obsahovú reformu vzdelávania, ako má súčasný pán minister Mikolaj.

    Ale čo vidím? Čo počujem? V médiách, vo verejnosti minimálny záujem, rozpaky? A počujem ticho. Aj tuná ticho a mlčanie. Hlboké mlčanie odborníkov, pedagogickej komunity, študentov a rodičov. A tak sa mi chce zvolať spolu s klasikom: „O tempora! O mores!“ Toto dnes máme mať, že by nám nezáležalo na budúcnosti tejto krajiny, že by nám bola budúcnosť Slovenska ľahostajná?!

    Pán minister školstva, pán Mikolaj, zredukoval diskusiu o školskom zákone, o reforme, podľa mňa, reforiem len na problém menšinového školstva. Pán minister sa sporí o počte hodín maďarčiny, ako budú vyzerať učebnice s vyučovacím jazykom menšín. Ale čo sa budú učiť slovenské deti? Či budú mať nové a lepšie učebnice? To ho netrápi?! Aj učebnice slovenčiny. A dnes môžete sa dočítať, pre istotu funguje presne naopak. Zlikvidoval všetky šlabikáre, zostal len jeden jediný. No ja toto musím povedať, aj keď to neznie príjemne, jednoducho niet sa čo čudovať, jednoducho strana, vládna, SNS a vládna koalícia vykšeftovala schválenie Lisabonskej zmluvy za svoju národnú agendu. Ale to je vizitka SNS v prvom rade. Namiesto vecnej debaty a hľadania dobrej reformy musím povedať, že tu je absolútna arogancia vládnej moci.

    V gestorskom výbore, v parlamentnom výbore pre vzdelanie ste dvoma hlasovaniami jeden pre radovo 70 vecných návrhov a druhý pre radovo 80 legislatívnych návrhov odhlasovali zmeny. Jednoducho toto bez rokovania o vecných návrhoch, o diskusii paušálne bolo odsúhlasené. Teda 150 návrhov takto približne prešlo a nikto podľa mňa nevedel, čo schvaľujeme, ani poslanci vo výbore, ani minister. A nikto, ani šachový génius Kasparov by nevedel a nevie, o čom bude školský zákon po rozprave dnes, keď budeme potom hlasovať. Ja som presvedčený, že čas ukáže, tak ako to ukázal v prípade vysokoškolského zákona, a toto je podstatne ešte komplikovanejšie a zložitejšie, čas ukáže, že výsledok bude v prvom rade jeden chaos.

    Takže ja som už pri diskusii v prvom čítaní povedal, že áno, pán minister a vláda splní formálne programové vyhlásenie vlády a jednoducho presadí zákon o výchove a vzdelávaní. Ale súčasne som povedal, že týmto sa stane to, že zabije reformné úsilie na mnoho rokov. Možnože ďalších dvadsať rokov sa budeme rovnako trápiť, ako sa teraz trápime so školským zákonom. So zákonom, ktorý je podľa všetkých, ktorí sme tu z opozície, ktorí sme vystupovali, zlý a upozorňujeme na jeho problémy. Jednoducho budeme prešľapovať a ostatné krajiny nám budú utekať. Tak obľúbené spomínané Fínsko sa nám vzdiali už nie na míle, ale na desiatky míľ.

    Viete, ten, kto pozná školstvo, vie, že po štvorročnom pôsobení ministerky zo SNS pani Slavkovskej osem rokov všetci ostatní ministri bez ohľadu na politickú príslušnosť museli naprávať chyby a nedostatky, čo sa tam udiali. A teraz sa pýtam. Chceme, pán minister, chceme, aby slovenské školstvo bolo odsúdené znova na osem rokov reparácií po ministrovi zo SNS?

  • Reakcia ministra.

  • Reakcia ministra: Ospravedlňujem sa.

  • Pán predseda, ja som poprosil a toto už pokladám za nekorektné.

  • Mohli by ste povedať rovnako tvrdo v reakcii, ale toto sa nerobí.

  • Pán minister... Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Pán minister, potom v reakcii na pána poslanca.

  • Páni kolegovia, ja si nemyslím, že tuná v druhom čítaní sa dajú opraviť veci, ktoré sú v tomto zákone. Jednoducho druhé čítanie už nie je o tom. Tie veci, o tých sme mali diskutovať a opravovať v príslušných výboroch a v prvom rade v gestorskom výbore pre vzdelanie. Jednoducho tam sme boli všetci poslaní k vode bez diskusie, prevalcovali ste to dvoma hlasovaniami. A dokonca ste zašli tak ďaleko, a to musím povedať, že aj pozmeňujúce návrhy potom, keď zasadal gestorský výbor, ktoré prišli z ostatných výborov a kde prešli dobré pozmeňujúce návrhy, tak ste zase jedným hlasovaním zhodili do odpadového koša. Odmietol som sa zúčastniť takejto hlasovacej mašinérie, pretože na to výbor gestorský nie je! Výbor, ktorý je zodpovedný za zákon, nemôže takto fungovať! A cítim sa trápne aj pred verejnosťou, ak takýmto spôsobom gestorský výbor funguje.

    Viete čo, nemyslím si, že má zmysel tuná čítať celý siahodlhý zoznam chýb a nezmyslov. A nakoniec to urobila veľmi detailne kolegyňa Rosová. A nemá to zmysel, aj oprava ešte z iného dôvodu, dámy a páni z vládnej koalície, či sa hneváte, alebo nehneváte, jednoducho musím povedať, že ste ranení hluchotou a slepotou voči všetkým dobrým návrhom, ktoré prichádzajú z dielne opozície. Neschválite ani jeden. Hodíte to do koša. Takže načo tratiť tuná čas.

    Ale predsa pokladám za dôležité pomenovať aspoň tie základné chyby a hriechy tohto zákona. Nebude ich sedem ako hlavných, ale musel som ešte niekoľko viac pridať. Jednoducho to nejde.

    Po prvé, úspešné krajiny, ktoré robili reformu vzdelávania, ju robili minimálne desať rokov. A vy ju chcete rozbehnúť v podstatnej časti za dva mesiace. No prosím vás, to by aj úderníci Stachanovci zo Sovietskeho zväzu zbledli závisťou nad takým tempom!

    Školské vzdelávacie programy. No to je jeden príklad podľa mňa kamufláže, ktorý nastane, pretože nikto pedagógov nepripravoval. Neučil ich, školy nevedia, ako sa robia školské vzdelávacie programy. Mnohé jednoduchšie veci v minulosti sme museli najprv pripravovať, museli sme s nimi diskutovať, museli byť mediátori. Tuná jednoducho chcete, aby sa to urobilo dokonca za obdobie dvoch mesiacov prázdnin. A tak sa pýtam: A učitelia, tí si nezaslúžia dovolenku, nemajú nárok na regeneráciu svojich síl?!

    Viete, k štátnym vzdelávacím programom tu pán minister hovoril o rámcových vzdelávacích programoch. Kiež by bol zostal pri tom názve, sa mu kdesi vybavil, ale myslím si, že tie sú v prvom rade nové názvom. A veľmi dobre vieme, čomu sa podobajú. Podobajú sa veciam, ktoré už boli dávno prijaté a sú zahrnuté v takzvaných cieľových požiadavkách. Tam hore to vedia určite.

    Po štvrté, rozšírenie – podľa mňa prepotrebnej, áno – prepotrebnej výučby jazykov je jeden excelentný prípad farizejstva. Každý, kto okolo školy len prešiel, vie veľmi dobre, že v súčasnosti máme obrovský nedostatok kvalifikovaných pedagógov na jazyky. A že ich nevieme získať? Nevieme ich získať v prvom rade nie preto, že by neabsolvovali pedagogické fakulty, ale jednoducho, že ich nezaplatíme. A že všelijako sa pláta a učí výučba jazykov? Keď sa to takto rozšíri – na papieri? Veď to nie je nič iné naozaj len ako excelentný prípad farizejstva!

    Musím povedať, že hlasy zdola akosi nie sú hlasy, ktoré idú podľa vás do neba, pretože márne Združenie miest a obcí Slovenska, márne samospráva upozorňuje, že zníženie počtu žiakov v triedach nie je schopná takto zabezpečiť, že na to nemá finančné prostriedky. Jednoducho to vás nezaujíma. A na papieri to bude, veď to tak krásne znie, veď to už dvakrát pán minister povedal. Prvýkrát povedal „znížim“, potom zistil, že na to nemá, tak zase nie. Teraz to má v zákone. No tak ako zase, čo bude v skutočnosti, sa pýtam?

    Už to tu zaznelo, ale musím povedať, že, ale to treba otvorene priznať, že nechcete kvalitu a nechcete tu mať elitu, jednoducho, myslím duchovnú elitu. A aj preto je podľa mňa v návrhu zákona povedané, že len 5 % z populačného ročníka bude môcť študovať na osemročných gymnáziách. Jednoducho sociálne inžinierstvo tu chceme zaviesť? Tu vám kolegyňa dala jeden návrh. Ja som vám minule povedal, pán minister, iný návrh. Dajte teraz, už keď máte výsledky objektívneho merania, 30 % na stredné školy na základe výsledkov kvality a všetky stredné školy sa budú inak správať a nebudú vám brať hocikoho. Jednoducho treba pokračovať v reformných krokoch aj v reforme financií.

    No ja si myslím, že všetko, čo je slobodné a nad čím nebdie ruka všemocného štátu, sa vám jednoducho protiví. A jednoducho preto chcete, áno, to treba rovno povedať, stíhať špeciálne súkromné školy a krátiť ich o 15 % z dotácií na žiaka. A je to pekne kamuflované zase, áno, keď nebudú to a to spĺňať. No lenže ako takéto selektívne vyberanie jednej časti súkromných škôl?! Prečo nie všetky školy potom už, keď takéto pravidlo chcete zaviesť? Všetky do radu!

    No ďalší bod, to je ôsmy už, takže som povedal, že ich bude viac. Štátny dirigizmus a jednotná škola, ja si myslím, že to je vaša predstava o reforme, a povedal som to viackrát. A naozaj to, že tu vlastne sa nerozširuje, ba dokonca zužuje priestor pre možnosť používania alternatívnych učebníc, učebníc na základe toho, aké si zvolia pedagógovia, ktorí sú zodpovední vlastne za to, ako budú učiť. Veď oni majú robiť tie školské vzdelávacie programy. Oni majú vlastne byť tí, ktorí urobia iný prístup k vzdelávaniu, iný duch škole. Vy im poviete, len túto učebnicu môžeš použiť. A dokonca ešte zúžite ten výber, ako sa to stalo s tým šlabikárom. No tak ako to je ďalší problém, ktorý vidím ako vážny problém.

    No a musím povedať, že vo vystúpení, keď prednášal svoje odôvodnenie pán minister, tak ma zdvihol v lavici, keď rozprával o tom, ako sa teraz zapracuje a bude vlastne fungovať to, čo je v zmluve so Svätou stolicou, keď v zákone je presne opak. Ja si dovolím tvrdiť, že po tom, čo ste krátili, ja som na to upozornil, cirkevné školstvo, ale aj súkromné, vo financovaní školských zariadení, ako sú školské kluby, školské jedálne, materské školy, ktoré sú súčasťou toho celého školstva, no tak teraz ich to čaká, ja hovorím, že darmo to odôvodňujete inak, havárie, ktoré v prípade nutnosti sú potrebné pre každého, tak na tie nech zabudnú a mnohé ďalšie veci, problémy sú tam. Ja si myslím, že presne naopak je to, že ten priestor, ktorý tu bol vytvorený, sa len zužuje.

    Nechcem už hovoriť o ďalších veciach, ale chcem niektoré, ešte pár podstatných poznámok by som rád mal. Prvá, ja mám, kolegyňa odišla...

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? To je dobré. Čiže mám jeden procedurálny návrh. Ten procedurálny návrh hovorí o tom, že vrátiť zákon predkladateľovi na dopracovanie.

    Ale k ďalším návrhom, viete, napodiv nie v gestorskom výbore, školskom, čo je podľa mňa hanba, ale v ostatných výboroch ma prekvapilo, prešlo množstvo pozmeňujúcich návrhov, dobrých pozmeňujúcich návrhov, ktoré sme sa pokúšali dať aj v gestorskom výbore, a preto chcem vyňať na osobitné hlasovanie a prečítam tie body, pretože tam sú tie veci, o ktorých som tu hovoril v tých hlavných hriechoch. 18 a 22, kolegyňa, to môže byť spolu. Potom 23, 27, 35, 40...

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Ja vám to odovzdám, len to prečítam. Ja vám to dám písomne. Dobre? Bude to jednoduchšie. 35, 40, 53, 55, 72, 73, 100, 148, 150, 152, 153, 160, 183, 192 až 194.

    Ďalej mám sám tuná jeden pozmeňujúci návrh. Ten pozmeňujúci návrh chce aspoň to, aby sa vytvoril priestor na to, aby sa aspoň čosi dalo reálne urobiť. To znamená v čl. V Účinnosť sa nahradia slová „1. septembra 2008“ slovami „1. septembra 2009“, slová „1. septembra 2009“ slovami „1. septembra 2010“ a slová „1. januára 2009“ slovami „1. januára 2010“, pretože, zdôvodňujem, zmeny v školstve nie je možné uskutočniť za taký krátky čas, ako navrhuje predkladateľ zákona. To vám len odovzdám, pani spravodajkyňa.

    Na záver. Nemôžeme a nepodporíme takýto návrh zákona, pretože si myslíme, to, čo som povedal na začiatku trošku nadnesene a humorne, ale myslíme si to aj vážne, že bude znamenať „pohromu“ pre slovenské školstvo.

    A posledná vec v mojom vystúpení, musím povedať, že nerád, ale som nespokojný so správou, ktorú povedala pani spravodajkyňa, pretože necitovala to, čo citovať mala úplne. Pretože „Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport vo svojom uznesení v súlade s § 55 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uvádza na požiadanie poslanca Martina Fronca stanovisko najmenej tretiny prítomných členov výboru, že nesúhlasia s prijatým uznesením. Poslanci Andruskó, Devínsky, Fronc, Rosová a Szigeti hlasovali za vrátenie návrhu zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie a nehlasovali za prijatie návrhu tohto uznesenia výboru.“

    Ja si myslím, že pre poriadok v zmysle rokovacieho poriadku je to minimálne slušné, ak nie povinnosť, to odcitovať, pani kolegyňa, takže musel som to urobiť za vás.

    Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky – pani poslankyňa Rosová, pán poslanec Szigeti, Nachtmannová, Bobrík. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Rosová.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem poďakovať pánovi Froncovi za to, že pripomenul aspoň tým, ktorí tu sedia v snemovni, čo boli hlavné problémy školstva ešte pred tými ôsmimi, možno šiestimi rokmi. Naozaj to boli ploché zatekajúce strechy atď., takže ak pani Nachtmannová, neviem prečo práve mne ako bývalej poradkyni predsedu vlády, ktorá to naozaj nemala v náplni už vôbec nie regionálne školstvo, vyčítala, že sme sa nevenovali učebniciam; tak tomuto sa vláda musela venovať.

    Ale chcem poďakovať aj za to, že pripomenul to tempo, v akom sa ide teraz aplikovať prijímaná reforma. V Európe rekordná doba, za ktorú sa podarilo uskutočniť takúto zmenu, otázka, v akej kvalite, sú dva roky a dva mesiace. My tie dva roky škrtáme, ostávajú nám iba dva mesiace. Napriek tomu si myslím, že sa to podarí z jedného jediného dôvodu, pretože vlastne ani nebude čo meniť. Jednoducho, pokiaľ ide o štátne vzdelávacie programy, z obsahu sa zredukovalo toho menej, ako sa zredukovalo povinných hodín. To znamená, čo budú môcť školy urobiť jediné, do tých hodín, ktoré majú byť priestorom pre ich vlastnú slobodu, doplniť ten obsah, ktorý nestihnú v tých hodinách, ktoré majú zredukované na úroveň štátneho vzdelávacieho programu. Zákon napokon nevyžaduje, aby sa išlo na túto úroveň, takže tak to aj bude a to sa teda za dva mesiace pravdepodobne stihnúť dá. Až na to, že zabudnime na obsahovú reformu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Súhlasím so slovami pána poslanca Fronca predovšetkým v tom, že skutočne naša zodpovednosť je mimoriadna, pretože prijímame zákon, ktorý nebude na rok, na dva, na tri, ale bude determinovať oblasť výchovy a vzdelávania na Slovensku možno na desať, možno na pätnásť, možno na dvadsať rokov. Možno životnosť nami prijatého zákona bude podobná ako v súčasnosti platný zákon o výchove a vzdelávaní.

    Súhlasím aj s tým, ako si vymenoval, pán poslanec Fronc, tie problémové oblasti, ktoré si nazval hriechom alebo hriechmi, ale myslím si, že zabudol na jednu mimoriadne dôležitú problémovú oblasť, ktorá súvisí s tempom a rýchlosťou prípravy tohto zákona, hlavne štátnych vzdelávacích programov. Myslím si, že je treba povedať to, že ministerstvá, jeho priamo riadené organizácie pri príprave štátnych vzdelávacích programov si zvolili opačný postup, aký sa má zvoliť pri príprave tak mimoriadne vážneho dokumentu. Myslím si, že najskôr treba si sadnúť k obsahu. A keď je potrebné, tak treba sa zhodnúť na redukcii obsahu, treba sa zhodnúť na tom, či je možnosť integrácie niektorých predmetov, alebo nie je možnosť. Či je potrebné zaviesť nejaké nové vedné disciplíny ako nový učebný predmet, teda vyučovací predmet atď. Ten postup bol zvolený takýmto spôsobom, že sa nastavili v rámci tzv. rámcového učebného plánu hodinové dotácie na jednotlivé predmety a dodatočne k týmto hodinovým dotáciám sú prispôsobené obsahy, čo považujem za mimoriadne zlý postup.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová. Zapnite, prosím vás, pani spravodajkyňu. Máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Keďže som bola priamo vyzvaná pánom kolegom Froncom, aby som reagovala na to, že som neprečítala časť spoločnej správy, tu by som rada zdôraznila, že ako spravodajkyňa som prečítala všetky podstatné časti zo spoločnej správy, ktoré sú relevantné k prerokúvanému návrhu zákona.

    A ďalej, čo by som chcela povedať, nesúhlasím s tým, čo je uvedené v spoločnej správe, čo sa týka toho, čo pán Fronc práve povedal, pretože pán poslanec Szigeti a pán Andruskó sa vtedy zdržali hlasovania, čiže nemôžete tu uplatniť, že sa uplatňuje § 80, pardon, 52 ods. 5 zákona. Čiže nebolo viac ako tretina.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Fronc, ten dážď naozaj padá na úrodnú pôdu tohto zákona školského, určite som potešený tým, že 20 rokov budeme mať o čom hovoriť a 20 rokov bude, to znamená, že 20 rokov nebudete v koalícii a nebudete pri vláde, takže my tých 20 rokov ten zákon budeme mať. To som rád, že ste to potvrdili.

  • Šum v sále.

  • A ja by som chcel povedať naozaj to, reforma verejnej správy vo všeobecnosti a reforma naozaj priniesla to, že obce a mestá sa naozaj o tie školy starajú veľmi dobre a vytvárajú sa veľmi dobré podmienky na to, aby školy fungovali. A mať dôveru voči tým obciam a mestám, ktoré vstupujú aj do výchovno-vzdelávacieho procesu, je naozaj dobré a určite prispievajú k tomu, aby to školstvo fungovalo dobre.

    Takže nemám ani obavy zo školských vzdelávacích programov, pretože dôvera aj v tých pedagógov, že sú schopní, sa ukázalo aj za posledné roky, čo sledujem a čo mám možnosť sa stretávať s pedagógmi, sú schopní a vedia naozaj rozširovať ten obzor tých žiakov. Takže budú tie vzdelávacie školské programy naozaj, myslím si, že na úrovni aj bez toho, aby ich niekto viedol za ručičku.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Fronc, vaša reakcia, nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne. Ja by som chcel poďakovať najprv za doplnenie kolegyni Rosovej a kolegovi Szigetimu tohto môjho vystúpenia.

    K pani kolegyni Nachtmannovej, rokovací poriadok hovorí o tom, že to treba uverejniť, že to je povinnosť. A ja som ten zápis nerobil. Overovateľ, neviem, kto bol, ale jednoducho ani jeden z nich nehlasoval za ten zákon a jednoducho tá podmienka bola splnená, to sme sa zhodli na výbore. Čiže to pokladám za nekorektné z vašej strany, a druhýkrát to opakujem, a mrzí ma to.

    A čo sa týka kolegu Bobríka, dovoľte mi reagovať trošku rovnakým spôsobom, ako ste reagovali vy, lebo na Slovensku platí také zase príslovie, čo sa týka tých 20 rokov, že „čo sa babe chcelo, to sa babe snilo“.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Andruskó do rozpravy. Prepáčte, pán minister školstva požiadal o slovo. Nech sa páči, pán minister.

  • Ja len pár krátkych reakcií, lebo, pán poslanec Fronc, však sa poznáme roky a zdalo sa mi, že si trošku ako vyvedený z konceptu. Ty povieš z nadhľadu, že prší a že prší na reformu, a ja keď poviem, dúfam, že zajtra bude jasno, tak sa urazíš, no. Tiež som to myslel z nadhľadu. Po prvé.

    Po druhé to, čo si naznačil, že si odišiel z gestorského výboru, tým by som sa nechválil. Tým by som sa nechválil, veď sú tu určité pravidlá hry. Je tu nejaká forma demokracie, no tak keď je o jedného pána poslanca v školskom výbore viac, tak to treba tolerovať, a nie odísť len zato, že sa hlasuje, ako sa hlasuje. Lebo pretože ty napadáš to, čo sa odhlasovalo. Ty nenapadáš formu hlasovania. No tak potom to toleruj, no.

    Dosť si tu nadhadzujete, pani Rosová, ty a pán Szigeti, a toto už mudrujete, že či tak, či tak, čo sa stihne, čo sa nestihne, ale veď vy ste na to mali osem rokov. Koalícia mala osem rokov, nedokázali ste nič. A teraz budete rozprávať, či to, či to, či sa to stihne, či sa to nestihne, či osemročné gymnáziá atď. Reforma sa nekončí, pani poslankyňa Rosová, reforma sa začína v septembri.

    ZMOS. Ja neviem, prečo vy rozprávate za ZMOS? Dokonca, pani Rosová, vy ste, dokonca rozprávate za učiteľov. No tak to je teda sila! Aby vy ste rozprávali za učiteľov, že učitelia majú taký a taký – ja v tej záverečnej reči to odcitujem presne. Ale my so ZMOS-om rokujeme každý boží deň. S pánom Turčánym. A to sú veľmi ťažké rokovania. Však to možno vieš aj sám. A je tam prechodné obdobie, presne tak ako sme sa dohodli so ZMOS-om. Áno, je prechodné obdobie na... Ale to neznamená, že bude o tri roky, je to prechodné obdobie na tri roky.

    Pätnásť percent súkromné školy, veď to sú sankcie za porušenie právnych predpisov, nič iné. Porušenie právnych predpisov, pretože na nich nemáme dosah, a neviem, či tam nie je porušená aj ústava. Robíme analýzu, či sa môže podnikať pri povinnej školskej dochádzke. Vyzerá, že nie. Vyzerá, že nie. Pretože iná forma je, keď sa zaradí do sústavy, ale nikto nepozerá, či môže tvoriť zisk na základe toho, že vyberá peniaze od rodičov.

    A jedna učebnica? Veď my nehovoríme, že jedna učebnica. Môže byť učebníc niekoľko. Len chceme, aby štát mal dosah na odbornú stránku učebníc, pretože si pamätáme prípady, pán poslanec Szigeti, keď sa určitá učebnica musela stiahnuť z obehu. To si predsa všetci pamätáte. Vtedy sa musela, teraz tvrdíte bezbrehá demokracia. Tak sa treba zamyslieť nad tým.

    A cirkevné školy, že ťa dvihlo, toto kľudne ťa môže ako naspäť, my sme rozdelili predsa neštátne na cirkevné a súkromné s tým, že ak si poriadne prečítaš zákon, tak tam nájdeš, že cirkevné školy oproti minulosti môžu mať havárie a môžu čerpať aj kapitálové výdavky, čo doteraz nesmeli, mali zakázané.

    Zatiaľ toľko.

  • Faktické poznámky – páni poslanci Fronc, Szigeti, Ivančo. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Fronc.

  • Veľmi krátko. Pán minister, môžem hovoriť aj ty aj nadnesene vtipom, ale sa nepatrí skákať do reči. Mal si tu priestor, neprotestujem, v poriadku, to je prvá vec.

    Druhá vec, znova zopakujem, gestorský výbor a výbor príslušný odborný je nato, aby vo veciach rokoval, aby sa tam vydiskutovalo, a nie nato, aby paušálne prijal 150 návrhov vecných, veď to nikto nevie, o čom to bude. Nikto to nevie! Ani ten Kasparov. A ďalších 50 zhodil jedným hlasovaním do koša. No tak nato, ak mám byť, nato tam môže byť počítať, ktorý to za mňa urobí, tam netreba žiadneho potom poslanca a človeka, ktorý uvažuje aspoň trošku.

    A čo sa týka cirkevných škôl a neštátnych, pán minister, no tak pokladám to za trochu trápne, keď to tvrdíš takto. Jednoducho však som tri a pol roka bol ministrom, tie reformy vo financovaní som presadil. Jednoducho na základe toho aj na základe prijatia tej zmluvy so Svätou stolicou tie financie takto boli, ale ťa upozorňujem, tak ako sa to stalo v prípade školských zariadení, že darmo si dal do zákona 85 %, že to nefunguje, pretože nemôžeš ústavne prikázať samospráve, takisto teraz touto nezmyselnou dikciou sa stane, že jednoducho budú tie cirkevné školy o to ukrátené, sa znova zopakuje tá istá situácia. Takže o tom sa môžeme baviť, ale to je, o čom sme sa mali a bola naša povinnosť baviť na výbore. Prečo ste to pripustili, že sa takto veci udiali, že sa to jednoducho paušálne všetko urobilo? Mohli sme si to vydiskutovať tam a nie tu, to by bolo bývalo celkom iste lepšie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel reagovať na vystúpenie pána ministra v tom, že vy kritizujete pána poslanca Fronca, že neakceptuje, nerešpektuje pravidlá hry pri hlasovaní vo výbore. Ja si myslím, že aj vy by ste mali akceptovať pravidlá hry v tejto snemovni, pretože trošku sa ma to dotklo, keď ste nás kritizovali, že mudrujeme a vystupujeme tu v trojici pani poslankyňa Rosová, pán poslanec Fronc a ja. Ja si myslím, že to je súčasť pravidiel hry, máme názory, odprezentujeme tu, vyjadrujeme sa k týmto záležitostiam. Ja si myslím, že je to súčasť demokracie, o tom je parlamentarizmus. A to, čo ste naznačili, že mali sme 8 rokov, aby sme v školstve niečo urobili, ja si myslím, že za to osemročné obdobie niečo sa podarilo urobiť, pretože v rámci reformy verejnej správy sa urobila decentralizácia a prešli zriaďovateľské kompetencie, zaviedli sme nový spôsob financovania, tzv. normatívne financovanie, naštartovali sme testovanie deviatakov – Monitor 9, zaviedli sme novú štátnu maturitu, zaviedli sme vzdelávacie poukazy. A mohol by som pokračovať s ďalšími záležitosťami, ktoré si myslím, že môžeme považovať za výsledok pozitívnej práce predchádzajúcej garnitúry.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Chcel by som zareagovať na úvodnú časť vystúpenia, krátkeho vystúpenia pána ministra a spomenúť mu jeden návrh, ktorý takisto podľa mňa už aj dlhodobo presadzujem, aby do nového zákona výchovy a vzdelávaní sa dostalo ustanovenie o spojených školách.

    Napočudovanie, pán minister, vy ste čiastočne po prvom čítaní pripustili na túto tému rozvíjať ďalej myšlienky, ale na výbore po diskusii s predstaviteľmi ministerstva táto myšlienka je zamietnutá. A ďalšie počudovanie je ešte o tom, že chodím za poslancami vládnej koalície, ktorí v podstate tomu bodu 35 zo spoločnej správy aj všetci rozumejú, a mám taký pocit, že aj chcú podporiť, ale v závere všetci povedia, však viete, ministerskí úradníci to teda nechcú pustiť. A pritom som presvedčený o tom, že je to vecne správna pripomienka, dokonca v zákone máte podobnú vetu, ale spájate len materskú školu a základnú. A ja sa odvolávam na platný zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, konkrétne § 20, len, žiaľ, nenachádzam na tie moje myšlienky žiadnu odozvu. A chcem vám povedať, v konečnom dôsledku prijímame zákon o výchove a vzdelávaní a každá tá diskusia, ak má byť slušná, tak som presvedčený o tom, že školáci by mali byť vzorom v tejto diskusii a ten, kto vládne, by mal minimálne, minimálne počúvať, aké argumenty predkladá tá druhá strana, aby to bola normálna, slušná a myslím si, že pre obidve strany obohacujúca a prijateľná diskusia.

    Ďakujem pekne.

  • Chcete, pán minister, reagovať? Nie. Takže budeme pokračovať.

    Pani spravodajkyňa, nech sa páči. Pán poslanec, chvíľočku ešte.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, minister školstva, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nadviažem na vystúpenie pána ministra školstva, v ktorom zdôvodnil a deklaroval ďalšie konzultácie s predstaviteľmi konkrétne ZMOS-u, ja by som predniesla na základe týchto rokovaní, konzultácií pozmeňujúce návrhy. Pozmeňujúce návrhy sú rozdelené do časti A až D.

    Časť A. K čl. I:

    1. V § 7 odsek 2 znie:

    „(2) Školský vzdelávací program vydáva riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade školy. Zriaďovateľ si môže vyžiadať od riaditeľa školy školský vzdelávací program na schválenie.“

    2. V § 8 odsek 2 znie:

    „(2) Výchovný program vydáva a zverejňuje riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia po prerokovaní v pedagogickej rade školy alebo v pedagogickej rade školského zariadenia, rade školského zariadenia. Na vyžiadanie schvaľuje výchovný program zriaďovateľ.“

    Odôvodnenie k týmto dvom bodom: Uvedenou zmenou sa zvyšujú kompetencie riaditeľov škôl a riaditeľov školských zariadení pri príprave školských vzdelávacích programov a výchovných programov, ako aj ich zriaďovateľa.

    3. V § 28 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:

    „(6) Za pobyt dieťaťa v materskej škole zriadenej obcou prispieva zákonný zástupca na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy mesačne na jedno dieťa sumou najviac 15 % sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.“

    Doterajšie odseky 6 až 18 sa označujú ako odseky 7 až 19.

    Odôvodnenie: Navrhovanou zmenou sa stanovuje najvyššia suma mesačných úhrad za pobyt dieťaťa v materskej škole, ktorá sa vypočítava od sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, ktorej zriaďovateľom je obec.

    4. V § 44 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová „a podľa šesťročného vzdelávacieho programu, v ktorom žiak po ukončovaní štvrtého ročníka vykoná maturitnú skúšku a po ukončení šiesteho ročníka vykoná absolventskú skúšku“.

    Odôvodnenie: Uvedené ustanovenie rieši výchovu a vzdelávanie na konzervatóriách, kde sa odbor tanec uskutočňuje podľa osemročného vzdelávacieho programu a aj podľa šesťročného vzdelávacieho programu.

    5. V § 49 odsek 5 znie:

    „(5) Na čiastočnú úhradu nákladov spojených so štúdiom v základnej umeleckej škole prispieva

    a) zákonný zástupca žiaka mesačne sumou najviac 15 % sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu,

    b) dospelá osoba mesačne sumou najviac 15 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.“

    Odôvodnenie: Uvedenou zmenou sa stanovuje maximálna výška úhrady zákonného zástupcu dieťaťa alebo dospelej osoby za štúdium v základnej umeleckej škole, ktorej zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj.

    6. § 49 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:

    „(6) Zriaďovateľ základnej umeleckej školy môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku podľa odseku 5, ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka o to písomne požiada a predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.“

    Odôvodnenie: Umožňuje sa zriaďovateľovi základnej umeleckej školy znížiť alebo odpustiť príspevok za žiaka základnej umeleckej školy.

    7. V § 53 odsek 5 znie:

    „(5) Úhrada nákladov na štúdium pozostáva z príspevku na úhradu ročných nákladov (ďalej len „školné“) a zo zápisného.“

    8. V § 53 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:

    „(7) Príspevok na úhradu ročných nákladov v jazykovej škole, ktorú zriaďuje obec alebo samosprávny kraj, je najviac 100 % zo sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu alebo 100 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Výšku zápisného určí zriaďovateľ. Zriaďovateľ jazykovej školy môže znížiť alebo odpustiť školné poslucháčovi, ak o to písomne požiada a predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi alebo príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.“

    Doterajšie odseky 7 až 10 sa označujú ako odseky 8 až 11.

    Odôvodnenie k bodu 7 a 8: Stanovuje sa skladba úhrady nákladov za štúdium v jazykovej škole, maximálna výška príspevku poslucháča na úhradu ročných nákladov v jazykovej škole a umožňuje sa zriaďovateľovi jazykovej školy znížiť alebo odpustiť príspevok za žiaka jazykovej školy.

    9. § 114 sa dopĺňa odsekmi 7 a 8, ktoré znejú:

    „(7) Na čiastočnú úhradu nákladov spojených s činnosťou školského klubu detí zriadeného obcou prispieva zákonný zástupca žiaka mesačne sumou najviac 15 % sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.

    (8) Zriaďovateľ školského klubu detí môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku podľa odseku 7, ak zákonný zástupca o to písomne požiada a predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.“

    Odôvodnenie: Výpočet úhrady za pobyt detí v školskom klube detí sa odvíja od životného minima určeného na jedno nezaopatrené dieťa a nie od životného minima plnoletej fyzickej osoby. V ďalších ustanoveniach sa určuje mechanizmus platenia a možnosti vrátenia úhrad alebo oslobodenia od ich platby zákonných zástupcov.

    10. § 115 sa dopĺňa odsekmi 6 až 7, ktoré znejú:

    „(6) Výška príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s činnosťou školského strediska záujmovej činnosti zriadeného obcou alebo samosprávnym krajom prispieva zákonný zástupca žiaka mesačne sumou najviac 15 % sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.

    (7) Zriaďovateľ školského strediska záujmovej činnosti môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku podľa odseku 6, ak zákonný zástupca o to písomne požiada a predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.“

    Odôvodnenie: Výpočet úhrady za pobyt detí v školskom stredisku záujmovej činnosti sa odvíja od životného minima určeného na jedno nezaopatrené dieťa a nie od životného minima plnoletej fyzickej osoby. V ďalších ustanoveniach sa určuje mechanizmus platenia a možnosti vrátenia úhrad alebo oslobodenia od ich platby zákonných zástupcov.

    11. § 116 sa dopĺňa odsekmi 7 a 8, ktoré znejú:

    „(7) Na čiastočnú úhradu nákladov spojených s činnosťou centra prispieva

    a) zákonný zástupca mesačne sumou najviac 15 % sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu,

    b) dospelá osoba mesačne sumou najviac 15 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.

    (8) Zriaďovateľ v centre voľného času môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku podľa odseku 7, ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka o to písomne požiada a predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.“

    Odôvodnenie: Výpočet úhrady za pobyt detí v centrách voľného času sa odvíja od životného minima určeného na jedno nezaopatrené dieťa. V ďalších ustanoveniach sa určuje mechanizmus platenia a možnosti vrátenia úhrad alebo oslobodenia od ich platby zákonných zástupcov.

    12. V § 117 sa za odsek 7 vkladajú nové odseky 8 a 9, ktoré znejú:

    „(8) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ubytovaním v školskom internáte, ktorého zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj, určí zriaďovateľ na jedného žiaka najviac do výšky 45 % zo sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.

    (9) Zriaďovateľ školského internátu môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevky podľa odseku 8, ak zákonný zástupca alebo iná osoba písomne o to požiada a predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.“

    Doterajšie odseky 8 a 9 sa označujú ako odseky 10 a 11.

    Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou a stanovením maximálnej hranice finančnej úhrady nákladov sa riešia spoločenské potreby vytvorenia priestoru pre čo najväčší počet detí a žiakov, ktoré pri svojom štúdiu budú musieť využiť ubytovanie v školskom internáte, a to aj pre tých, ktorí pochádzajú zo znevýhodneného sociálneho prostredia.

    13. V § 140 odsek 8 znie:

    „(8) Školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Príspevok, ktorý uhrádza zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov, určí riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia.“

    Odôvodnenie: Novým textom v odseku 8 sa presnejšie definuje čiastočná úhrada nákladov na stravovanie detí a žiakov v školskej jedálni, ktorej je zriaďovateľom orgán miestnej štátnej správy.

    14. § 140 sa dopĺňa odsekmi 10 a 11, ktoré znejú:

    „(10) Školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Príspevok, ktorý uhrádza zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov, určí zriaďovateľ.

    (11) Ministerstvo školstva zverejní na svojej internetovej stránke finančné pásma určujúce rozpätie nákladov na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií stravníkov.“

    Odôvodnenie: Novými odsekmi 9 a 10 sa presnejšie definuje čiastočná úhrada nákladov na stravovanie detí a žiakov v školskej jedálni, ktorej zriaďovateľom je orgán územnej samosprávy (obec alebo samosprávny kraj). Zároveň sa ukladá ministerstvu školstva povinnosť zverejňovať na jeho internetovej stránke finančné pásma určujúce rozpätie nákladov na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií stravníkov.

    15. V § 141 odsek 4 znie:

    „(4) Výdajná školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, poskytuje stravovanie...“ Dobre. „Výdajná školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Príspevok, ktorý uhrádza zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov, určí riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia.“

    Odôvodnenie: Novým textom v odseku 4 sa presnejšie definuje čiastočná úhrada nákladov na stravovanie detí a žiakov v školskej jedálni, ktorej je zriaďovateľ orgán miestnej štátnej správy v školstve.

    16. § 141 sa dopĺňa odsekmi 6 a 7, ktoré znejú:

    „(6) Výdajná školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Príspevok, ktorý uhrádza zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov, určí zriaďovateľ.

    (7) Ministerstvo školstva zverejní na svojej internetovej stránke finančné pásma určujúce rozpätie nákladov na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií stravníkov.“

    Odôvodnenie: Novými odsekmi 6 a 7 sa presnejšie definuje čiastočná úhrada nákladov na stravovanie detí a žiakov vo výdajnej školskej jedálni, ktorej zriaďovateľom je orgán územnej samosprávy, obec alebo samosprávny kraj. Zároveň sa ukladá ministerstvu školstva povinnosť zverejňovať na jeho internetovej stránke finančné pásma určujúce rozpätie nákladov na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií stravníkov.

    17. V § 153 ods. 1 písmeno d) znie:

    „d) v podmienkach nakladania s majetkom, ktorý škola alebo školské zariadenie spravuje, ak tak rozhodne zriaďovateľ.“.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby školský poriadok pojednával o podmienkach nakladania s majetkom, ktorý škola alebo školské zariadenie spravuje iba vtedy, ak tak rozhodne zriaďovateľ. Toto ustanovenie sa navrhuje upraviť z toho dôvodu, že majetok školy a školského zariadenia je majetkom zriaďovateľa.

    18. V § 161 odsek 2 znie:

    „(2) Štátna školská inšpekcia môže na žiadosť zriaďovateľa povoliť vyšší počet detí a žiakov v triedach, ako je uvedený v § 28 ods. 9, v § 29 ods. 5 a § 33 ods. 1 do školského roku 2011/2012.“

    Odôvodnenie: Umožňuje sa zriaďovateľovi školy požiadať Štátnu školskú inšpekciu o prekročenie počtu žiakov v triedach, ako určuje zákon v období školských rokov 2008/2009 až 2010/2011.

    Teraz časť B pozmeňujúcich návrhov. K čl. II:

    1. V 9. bode § 5 ods. 2 písmeno d) znie:

    „d) za dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré súvisia s predmetom činnosti školy alebo školského zariadenia,“.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa upraviť zodpovednosť riaditeľa vo vzťahu k dodržiavaniu všeobecne záväzných právnych predpisov.

    2. Za 15. bod sa vkladá nový bod 16, ktorý znie: v § 6 sa odsek 2 dopĺňa písmom i), ktoré znie: „i) školské internáty.“.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby aj obce mohli pri základných školách zriaďovať školský internát, najmä pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

    3. Za 33. bod sa vkladá nový bod 34., ktorý znie: § 14 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:

    „(7) Ministerstvo školstva vo verejnom záujme na žiadosť zamestnávateľských zväzov, podnikateľov a rezortných ministerstiev môže určiť samosprávnemu kraju počty žiakov pre jednotlivé študijné a učebné odbory stredných odborných škôl.“

    Odôvodnenie: Týmto ustanovením sa rieši výchova vzdelávania žiakov v študijných a učebných odboroch, ktoré sú dôležité pre rozvoj príslušného samosprávneho kraja.

    4. Za 40. bod sa vkladá nový bod 41, ktorý znie: v § 25 odseky 5 a 6 znejú:

    „(5) Členmi rady školy alebo školského zariadenia, ktorej zriaďovateľom je obec, sú dvaja zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov a jeden zvolený zástupca ostatných zamestnancov školy, štyria zvolení zástupcovia rodičov, ktorí nie sú zamestnancami školy alebo školského zariadenia, a štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa.

    (6) Členmi rady školy alebo školského zariadenia, ktorého zriaďovateľom je samosprávny kraj alebo krajský školský úrad, sú dvaja zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov a jeden zvolený zástupca ostatných zamestnancov školy, traja zvolení zástupcovia rodičov, ktorí nie sú zamestnancami školy alebo školského zariadenia, a štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa. Členom rady školy pri strednej škole je aj zvolený zástupca žiakov príslušnej školy.“

    Odôvodnenie: Navrhuje sa upraviť zloženie rady školy.

    5. Za bod 41 sa vkladá nový bod 42, ktorý znie: v § 25 sa vypúšťa odsek 7. Doterajšie odseky 8 až 16 sa označujú ako odseky 7 až 15.

    Odôvodnenie: Toto ustanovenie je z vecnej stránky nadbytočné.

    6. V 41. bode v § 25 odseky 17 a 18 znejú:

    „(17) Na účel výberového konania na vymenovanie riaditeľa (§ 4) pre školy podľa § 6 ods. 1 sú členmi rady školy aj jeden delegovaný zástupca krajského školského úradu a jeden delegovaný zástupca Štátnej školskej inšpekcie.

    (18) Na účely výberového konania na vymenovanie riaditeľa (§ 4) pre školy podľa § 9 ods. 1 sú členmi rady školy aj jeden delegovaný zástupca krajského školského úradu a jeden delegovaný zástupca Štátnej školskej inšpekcie a jeden delegovaný zástupca samosprávneho kraja. V stredných zdravotníckych školách je členom rady školy aj jeden delegovaný zástupca Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.“

    Odôvodnenie: Navrhuje sa upraviť zloženie rady školy na účely výberového konania.

    Časť C. K čl. III:

    1. V 24. bode v § 6b sa číslo „7,5“ nahrádza číslom „15“.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa zvýšiť príspevok na výchovu a vzdelávanie na deti materských škôl a deti materských škôl pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktoré majú jeden rok pred splnením povinnej školskej dochádzky v súlade s maximálnou výškou príspevku v týchto v školách. Tieto finančné prostriedky poskytne Ministerstvo školstva Slovenskej republiky zriaďovateľom týchto škôl. Cieľom poskytovania tohto príspevku je zvýšenie zaškolenosti detí.

    Časť D.

    Za čl. IV sa vkladá nový čl. V., ktorý znie:

    „Zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1996 Z. z., zákona č. 72/1999 Z. z., zákona č. 121/2001 Z. z., zákona č. 509/2001 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 64/2002 Z. z., zákona č. 435/2002 Z. z., zákona č. 161/2003 Z. z., zákona č. 512/2003 Z. z., zákona č. 618/2004 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 277/2007 Z. z., zákona č. 325/2007 Z. z. a zákona č. .../2008 Z. z. sa dopĺňa takto:

    1. V § 11 ods. 6 sa slová „s výnimkou ustanovenia podľa odseku 7“ nahrádzajú slovami „ak tento zákon neustanovuje inak“.

    Odôvodnenie: Zosúladenie s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

    2. V § 13 ods. 10 v prvej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí, ak ide o krátkodobý nájom.“.

    Odôvodnenie: Podľa platnej úpravy je prenajímateľ viazaný súhlasom ministerstva aj pri prenechaní majetku štátu do krátkodobého nájmu. Vychádzajúc už zo samotného pojmu krátkodobý nájom sa udeľovanie súhlasu ministerstva javí ako prekážka, ktorá bráni správcom nakladať dočasne prebytočným majetkom štátu formou krátkodobého nájmu. Krátkodobé nájmy sú náhodné a závislé od konkrétnych potrieb potenciálnych záujemcov, t. j. budúcich nájomcov. Správca musí v týchto prípadoch konať operatívne a získať súhlas ministerstva na platnosť zmluvy, ktorej predmetom je krátkodobý nájom, a preto je v praxi neuskutočniteľný. Dočasne prebytočne nehnuteľný majetok štátu tak zostane nevyužitý a štát prichádza o nájomné, ktoré by mohol získať z týchto krátkodobých nájmov. Preto sa navrhuje, aby sa na platnosť nájomnej zmluvy v prípade krátkodobého nájmu nehnuteľného majetku štátu nevyžadoval súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    3. Za § 18h sa vkladá nový § 18i, ktorý znie:

    „Správca môže so súhlasom zriaďovateľa bezodplatne previesť hnuteľný majetok vo vlastníctve štátu škole alebo školskému zariadeniu, ktoré je zaradené najmenej do siete podľa osobitného predpisu, podľa schválených projektov spolufinancovaných z prostriedkov Európskej únie, ak hnuteľný majetok bude využívaný len na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti školy alebo školského zariadenia. Previesť možno aj hnuteľný majetok štátu, ktorý nie je prebytočný; v tomto prípade sa rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu nevydáva.

    Poznámka pod čiarou k odkazom, ktoré sú tu uvedené, znejú:

    „29) § 15 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    30) Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 1081/2006/ES z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie 1784/1999 ES (Ú. v. EÚ L 210, 31. 7. 2006), nariadenie Rady 1083/2003/ES z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie 1260/1999/ES (Ú. v. EÚ L 210, 31. 7. 2006).“

    Doterajší čl. V sa označuje ako čl. VI.

    Odôvodnenie: Doterajšia právna úprava zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov neumožňuje uskutočniť prevod hnuteľného majetku bezodplatne, pokiaľ nie je prebytočný. Táto situácia nastáva v prípade implementácie projektu subjektom, ktorý je povinný dodržiavať zákon o správe majetku štátu. Ak implementuje projekt subjekt, na ktorý sa zákon č. 288/1993 Z. z. nevzťahuje, môže hnuteľný majetok bezodplatne previesť cieľovým skupinám, ak bude tento proces v súlade so schváleným projektom.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.

  • Ďakujem pekne. Faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne a spravodajkyne sa hlásia Daniel Lipšic, Jaroslav Ivančo, Klára Sárközy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    A slovo má pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, nedostali sme ten pozmeňujúci návrh rozdaný, nevieme teda, či tam je 15 podpisov, ale koniec koncom s podpismi tuná v parlamente problém už nie je, čiže to by som, to by som v tomto okamihu už neriešil.

    Ale by som sa chcel zastaviť nad tým, že máme pomerne dlhú spoločnú správu a teraz pani spravodajkyňa nám prečítala neviem koľko desiatok ďalších pozmeňujúcich návrhov, takže by som procedurálny návrh mal, pán predsedajúci, následne vrátiť návrh do výboru, teda aby výbor sa vyjadril k pozmeňujúcim návrhom, možno školský, možno sociálny. Lebo chápem, že teda legislatíva sa tu robí v mimoriadnom zmätku a v chvate, aký tu nebol ani za minulého volebného obdobia, ale minimálne, ak boli takéto rozsiahle pozmeňujúce návrhy, tak sa vždy vrátili do výboru, aby sa k nim mohol vyjadriť, zaujať stanovisko, lebo nemyslím si, že by sme zajtra o 11. hodine mohli hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch tak rozsiahlych, ktoré nám tu pani spravodajkyňa prečítala, ktoré nám zrejme budú až zajtra rozdané. Lebo zatiaľ ich nemáme. No ja ich nemám, pán minister, čiže vy ich máte, však zrejme ich robilo vaše ministerstvo, to gratulujem, ale my ich nemáme. My ich nemáme, my o nich budeme hlasovať, nie vy, pán minister.

    Takže navrhujem tento postup, aby tieto pozmeňujúce návrhy boli vrátené do výboru a mohol sa k nim výbor, minimálne gestorský výbor, vyjadriť. To sa mi zdá byť minimálne korektný postup.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou Jaroslav Ivančo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Čiastočne povedal to, čo som chcel aj ja uviesť, pán poslanec Lipšic, a to, že v súvislosti s tak rozsiahlym pozmeňujúcim návrhom by som takisto požiadal vrátiť rokovanie do výborov, minimálne do gestorského výboru, ale určite aj do výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    A druhá poznámočka sa týka tej predchádzajúcej diskusie. Pán minister, na 9. bode predloženého návrhu pani poslankyne Nachtmannovej by sme sa vedeli zhodnúť, ale opäť by stačilo trošku počúvať. Ja osobne na výbore pre verejnú správu som upozornil, a skutočne to je vecná pripomienka, upozornil som, že existujú aj školské kluby detí, ktoré zriaďuje samosprávny kraj. Ony nemajú právnu subjektivitu, ony sú pri základných školách, ktoré boli pôvodne vyradené zo siete a následne zaradené do siete ako organizačná zložka spojenej školy so školským klubom aj so školskou jedálňou.

    Chápem, že je problém so zákonom o štátnej správe v školstve, máme ho otvorený, to znamená do § 9 odsek 2 treba zapísať, že „samosprávny kraj môže zriaďovať aj školský klub detí“. Takto aspoň bolo zdôvodňované ľuďmi z ministerstva školstva. A, samozrejme, potom do § 114 treba doplniť, že „školský klub zriadený obcou alebo samosprávnym krajom“. Inak vznikne situácia, že školským klubom detí, ktorých zriaďovateľom je samosprávny kraj, nemá kto určiť výšku príspevku. Je to vecná poznámka a som presvedčený o tom, že keď sa budeme počúvať, sa to dá vyriešiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Poslednou prihlásenou s faktickou poznámkou je pani poslankyňa Klára Sárközy, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, ja by som sa chcela zastaviť pri vašich pozmeňujúcich návrhoch, ktoré ste čítali pod bodom A. Takmer všetky, no bolo ich asi 20, keď si dobre pamätám, sa týkali druhotne hmotnej núdze, zákona o hmotnej núdzi. Je len na škodu veci, že tieto pozmeňujúce návrhy neodzneli vo výbore pre sociálne veci a bývanie. My sme tam mali búrlivú diskusiu, síce je pravda, že diskutovali len opoziční poslanci, koaliční to nepokladali za dôležité pri takomto dôležitom zákone. Strana SMER tam má štyroch poslancov, mohli predložiť tieto pozmeňujúce návrhy, mohli sme sa k tomu vyjadriť, pretože tieto pozmeňujúce návrhy sa týkajú sociálnych zákonov.

    Ja by som žiadala, to môžem žiadať len v rozprave, ale bola by som rada, keby sa tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré ste prečítali v časti A, vrátili do výboru pre sociálne veci a bývanie, kde by sa prerokovali.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Reagovať na vystupujúcich s faktickou poznámku bude teraz pani poslankyňa Oľga Nachtmannová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Lipšic, myslím, že sa práve tento pozmeňujúci návrh rozdáva, takže ho budete mať o chvíľočku k dispozícii.

    A chcem vám povedať, že väčšina pozmeňujúcich návrhov sa dotýka len zmeny tých 7,5 percenta na 15 percent zo sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Takže toto je tá zmena.

    Ministerstvo počúvalo námietky ZMOS-u, a preto sa táto suma upravila a týmto sa sleduje zachovať súčasné status quo tak, ako je v súčasnosti tá suma nastavená. S prihliadnutím so zmenou životného minima, ktorá bude, ktorá sa pripravuje od 1. 1. 2009.

    Ďakujem.

  • Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Imre Andruskó, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády, vážení páni ministri, milé dámy, vážení páni, vážená pani spravodajkyňa, na základe výskumov známej americkej poradnej spoločnosti najdôležitejšími príznakmi úspešne fungujúceho výchovno-vzdelávacieho systému sú:

    1. učiteľmi sa stanú najlepší študenti vysokých škôl,

    2. pre pedagógov je zabezpečená permanentná možnosť kvalitného ďalšieho vzdelávania,

    3. systém sa snaží zabezpečiť pre každé dieťa vzdelávanie na najvyššej úrovni a

    4. pedagógovia absolventi začínajú s platom na úrovni aspoň 95 % priemerného platu.

    Chcel by som ešte raz zdôrazniť, aspoň 95 % priemerného platu. Z uvedených jednoznačne vyplýva, že hlavným predpokladom úspešnosti každého úspešného výchovno-vzdelávacieho systému je dostatočné zabezpečenie jeho finančného krytia. To sa vzťahuje, samozrejme, aj na Slovenskú republiku, ani my nemôžeme očakávať lepšie školstvo bez dostatočného zvýšenia potrebných finančných tokov. Tomu však odporuje skutočnosť, že zvýšenie rozpočtu pre regionálne školstvo na Slovensku v tomto roku nedosiahne úroveň zvyšovania hospodárskeho rastu. Tým pádom by sme mohli hocijaké hodnotenie už aj ukončiť, lebo vo svetle tejto skutočnosti je každá zákonodarná iniciatíva len bezzubým kozmetickým pokusom.

    Síce na základe očakávania odbornej a laickej verejnosti tento návrh zákona obsahuje aj moderné a progresívne prvky potrebné k uskutočneniu skutočnej reformy, mám na mysli obsahovú reformu učiva, možnosť vypracovania pedagogického programu školy, tzv. školského vzdelávacieho programu, medzinárodná klasifikácia škôl, individuálne vzdelávanie atď., ale všetky tieto pozitíva sú však, bohužiaľ, eliminované mnohými nedostatkami, chybami, ktoré vyplývajú z unáhleného a nepremysleného postupu pri vypracovaní tohto návrhu zákona.

    Zbytočne sa zavádza školský vzdelávací program, ak na jeho vypracovanie majú dotyční len niekoľko mesiacov. Na vypracovanie vážneho a premysleného programu je totiž potrebný dostatočne dlhý časový interval v trvaní možno niekoľkých rokov. Len tak je možné postupne poskladať programy jednotlivých ročníkov. Teraz sú však základné školy konfrontované so situáciou, v ktorej musia vypracovať program pre 1. a 5. ročník, pričom chýbajú pedagogické programy pre 2., 3. a 4. ročník. V prípade 5. ročníka teda školy budujú strechu bez základov a stien.

    Na úrovni stredných škôl je málo pochopiteľné, prečo tento návrh zákona neguje relatívne nový systém maturitných skúšok, ktorý umožňuje vykonať maturity na rôznych úrovniach. Tým pádom žiakov namiesto objektívnych a viacstupňových skúšok znova očakáva jednoduchý a menej objektívny systém skúšania. Tiež sa zrušuje možnosť započítania maturitnej skúšky do výsledkov prijímacej skúšky na vysokých školách. Sem patrí aj špeciálny problém stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským, ktorých žiaci, súčasní tretiaci, ešte ani dnes nevedia, z koľkých predmetov budú maturovať v budúcom školskom roku. Na základe vykonávacieho predpisu zákona totiž na školách s vyučovacím jazykom maďarským sa zvýši počet predmetov na maturitnej skúške zo štyroch na päť. Tieto školy sú v zmysle návrhov znevýhodnené aj v inej oblasti na vypracovanie vlastného pedagogického programu, tzv. školského vzdelávacieho programu, im totiž zostáva namiesto pánom ministrom sľubovaných 30 % len 10 až 15 % z celkového počtu vyučovacích hodín.

    Návrh školského zákona nesie všetky prvky spôsobu myslenia a práce súčasného vedenia ministerstva školstva. O tom svedčí napríklad skutočnosť, že mnohé demokratické a progresívne prvky sú obetované len zato, aby mohol byť náš výchovno-vzdelávací systém znova riadený ručne, aby boli v rámci neho znova vytvorené štruktúry, ktoré tlieskajú na povel. Návrh posilňuje úlohu školských úradov, povoľuje používanie len ministerstvom schválených učebníc, znižuje právomoci a možnosti samosprávnych školských orgánov a školských rád.

    Zhrnutím môžeme konštatovať, že niektoré kladné prvky návrhu sú preberané veľkým množstvo záporných efektov, ako napríklad nepremyslenosť, resp. absencia vhodnej koncepcie. K realizácii skutočnej reformy totiž nestačí mechanicky zlepiť niektoré existujúce a zastarané zákony a vyhlášky, bolo by potrebné vymyslieť novú pridanú hodnotu.

    A teraz dovoľte mi, aby som predkladal niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Ich počet je 4.

    1. § 12 odsek 3 posledná veta znie nasledovne: „Súčasťou výchovy a vzdelávania v základných školách a stredných školách s iným vyučovacím jazykom, ako je štátny jazyk, je aj povinný vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra v takom rozsahu, aby bolo žiakom zabezpečené právo na osvojenie štátneho jazyka primerane ich vekovým schopnostiam.“

    2. § 13 odsek 1 prvá veta znie nasledovne: „Pri uskutočňovaní školských vzdelávacích programov sa používajú učebnice, učebné texty a pracovné zošity, ktorých obsahy nie sú v rozpore so základnými princípmi a predpismi Európskej únie.“

    3. Za § 41 za prvú vetu sa vsunie veta: „Vo výnimočných prípadoch na základe rozhodnutia ministra školstva môže gymnázium poskytovať aj šesťročné vzdelávanie.“

    4. § 159 znie: „Kurikulárna rada je odborným a poradným orgánom vlády pri tvorbe a napĺňaní Národného vzdelávacieho programu a rámcových vzdelávacích programov. Má minimálne 17 členov, ktorých vymenúva a odvoláva vláda z členov profesijných organizácií pedagogických zamestnancov a z radov profesorov a docentov vysokých škôl najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Členovia rady volia spomedzi seba predsedu a podpredsedu. Ďalšie podrobnosti o zriadení a činnosti rady upraví jej štatút, ktorý schvaľuje vláda.“

    Žiadam v súvislosti s pozmeňujúcimi návrhmi, navrhujem alebo žiadam vyňať zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie body 15, 16, 18, 19, 54, 55, 150, 151, 154, 183, 187, 188, 185, potom vám to dám, 192 a 195. Nech sa páči.

    Nakoľko v uplynulom období od prerokovania návrhu v prvom čítaní bolo vypracovaných skoro 200 pozmeňujúcich návrhov, nemusíme byť géniovia, aby sme s kľudným svedomím mohli tvrdiť, že pôvodný návrh zákona bol fiaskom zodpovedného Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Namiesto toho, aby ministerstvo využilo možnosť odborného a metodického excelovania, našu spoločnosť nechala v úzkych a do parlamentu predložilo nevyhovujúci návrh zákona. Je to dôsledkom toho, že ministerstvo nemalo ochotu rešpektovať názory niektorých odborných inštitúcií a na odôvodnenie návrhu zákona použilo rôzne pseudoargumenty a účelovo vytvorené pseudoporadné orgány.

    V oblasti vzdelávania národnostných menšín naďalej chýba celoplošná koncepcia riešenia ich špecifických problémov, podobne chýbajú aj jednoznačné a garantované pravidlá použitia finančných prostriedkov v prospech týchto menšín. Začala sa aj médiová vojna o počte vyučovacích hodín slovenského jazyka na národnostných školách. Tým pádom bol jeden odborný problém, pýtam sa prečo, deformovaný na národnostnú otázku. Nechcem využiť túto príležitosť na nejakú zbytočnú hru na vášne, ale nemôžem vynechať citát od otca pedagógov Jána Amosa Komenského: „Přejeme si, aby každému národu jejich vlastním jazykem bolo vykládano.“

    Možno aj vy, vážení poslanci vládnej koalície, pochopíte, že otázka zbytočného a enormného zaťaženia žiakov na národnostných školách, 6-ročných detí, nie je otázkou politickou, ale rýdzo odbornou. Prerokovaný návrh školského zákona v pôvodnej forme nie je vhodný na schválenie, má nielen odborné nedostatky, ale chýba z neho aj dobrá vôľa a úcta občanov.

    Pre veľkú časť poslancov opozície je neprijateľný taký návrh, ktorý namiesto decentralizácie charakterizuje centralizačné úsilie, ktorý znižuje, a tým aj demontuje práva rôznych foriem školských samospráv, ktorý chce zaviesť štátny monopol v oblasti používania učebníc a ktorý násilným spôsobom chce zmeniť profil škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín na úkor vyučovacieho jazyka.

    A nakoniec mi dovoľte, aby som predkladal jeden procedurálny návrh, aby návrh zákona bol vrátený na prerokovanie do gestorského výboru v zmysle rokovacieho poriadku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána kolegu sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A dávam teraz priestor ďalšiemu prihlásenému do rozpravy, ktorým je pán poslanec, predseda výboru pre vzdelanie, pán poslanec Ferdinand Devínsky, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni podpredsedovia vlády a pán minister, keď pred 158 rokmi vystúpil Viktor Hugo vo francúzskom parlamente k návrhu školského zákona, podstatu svojho vystúpenia rozdelil do dvoch častí, čo chceme a čo nechceme. A hoci od tých čias uplynulo veľa vody nielen v Seine, ale aj vo Váhu, pán minister, možno to isté použiť aj dnes.

    Určite všetci chceme, aby naše školstvo v prvom, druhom, ale aj treťom stupni vzdelávanie bolo kvalitné, aby bolo postavené na dobrých základoch, schopné pripraviť našich žiakov tak, aby boli konkurencieschopní a dobre sa uplatnili v živote. Aby bolo vzdelávanie slobodné a poskytovalo jeho účastníkom také základy a naučilo ich takému spôsobu myslenia, aby absolventi boli schopní sa počas celého svojho života ďalej vzdelávať. Aby absolventi tohto štúdia vedeli spracovať a analyzovať množstvo informácií, ktoré nás dnes zaplavujú, aby sa na základe tých vedeli správne rozhodovať. Správne rozhodovanie však neznamená len pragmatické rozhodovanie, ale znamená aj to, že tieto rozhodnutia súčasne zohľadňujú aj prijaté etické a spoločenské normy.

    Chceme mať školstvo, kde bude niesť za výsledok vzdelávania rovnakú zodpovednosť učiteľ, rodič a žiak a v nevyhnutnej miere aj štát. Určite chceme, aby školy mali možnosť profilovať sa a dostali priestor na to, aby sa mohla medzi nimi rozvinúť zdravá konkurencia. Aby štát stanovil minimálne štandardy, ktoré každá škola musí splniť, ale aby zostalo dosť priestoru pre školu pre zohľadnenie konkrétnych podmienok a lokálneho kontextu vzdelávania. Aby sme tu vytvorili moderný a decentralizovaný systém vzdelávania, ktorý bude sledovať záujmy žiakov a aby hlavnou črtou zákona bola dôvera, lebo práve riaditelia, učitelia, rodičia chcú len to najlepšie pre svoje deti. A že sú to práve oni, ktorým musíme vytvoriť priestor a podmienky, aby svoje ciele mohli realizovať v prospech všetkých.

    Čo nechceme, sa dá vyjadriť pomerne jednoducho. Zrejme nikto z nás nechce, aby naši žiaci dopadli v hodnotení PISA z 30 krajín OECD v čitateľskej gramotnosti, čo znamená schopnosť porozumieť a používať napísané pre vlastné ciele a na ďalšie vzdelávanie, na 26. mieste. Za nami už boli len z krajín OECD Španielsko, Grécko, Turecko a Mexiko, pričom až 28 % z 15-ročnej populácie slovenských žiakov dosiahlo len najnižšie skóre na úrovni 1 alebo ho ani nedosiahli. Najrizikovejšiu skupinu tvoria žiaci stredných odborných učilíšť. Celkove sme dosiahli štatisticky významný podpriemer krajín OECD.

    Určite nechceme, aby v matematickej gramotnosti, čo znamená použiť matematické poznámky pri riešení problémov bežného života, boli naši žiaci 20. z 30 hodnotených krajín OECD. Opäť najnižšie skóre dosiahlo 21 % žiakov, z nich väčšina sú zo stredných odborných učilíšť. A opäť je výsledok štatisticky významne podpriemerný v porovnaní s krajinami OECD.

    Ani to nechceme, aby v prírodovednej gramotnosti, čo je schopnosť používať vedecké poznatky a vyvodzovať dôkazmi podložené závery o svete prírody, boli výsledky podobné. Aj tu naši žiaci skončili na štatisticky významnom podpriemere v porovnaní s krajinami OECD, a to na 22. mieste z 30 hodnotených krajín OECD. 20 % žiakov opäť skončilo v najslabšom pásme.

    To je pár vecí z mnohých, ktoré nechceme. Položme si ale otázku: Čím sa vyznačujú systémy krajín, ktoré dopadli veľmi dobre? Krajiny, ktoré dosiahli v štúdiách PISA vynikajúce výsledky, charakterizuje najmä kvalitný systém predškolskej výchovy, predĺžené obdobie všeobecného vzdelávania žiakov, značný podiel škôl s vyšším sociálno-ekonomickým statusom; na týchto školách je nízky výskyt disciplinárnych problémov u žiakov, medzi učiteľmi a žiakmi sú partnerské vzťahy, minimalizovaný je dirigizmus a celková školská klíma je orientovaná na vyššie výkony, školy s veľkou voľnosťou pri výbere obsahu vyučovania, metód a organizácie. Výsledky vzdelávania sú pravidelne zisťované a hodnotené systémom národných meraní. No a tiež vyššia miera výdavkov na školstvo, lebo v desiatke najúspešnejších krajín je tento podiel v priemere 6,5 % HDP, priemer krajín OECD je 5,7 %, Slovenská republika 4,5 %.

    Chceme robiť reformu, pretože všetci vieme, že súčasný systém je nevyhovujúci a dlhodobo neudržateľný. A zákon nám k tomu má vytvárať určitý rámec. Je ten rámec taký, aby sme sa aspoň priblížili k tomuto stavu, ktorý vidíme u najlepších?

    Odpoveď je opäť pomerne jednoduchá. V prvom rade je zákon centralistický. Odráža myslenie jeho autorov, ktoré je charakterizované frustráciou úradníkov založených na obave, že ak niečo prestanú zo svojich kancelárií kontrolovať, usmerňovať a regulovať, bude to katastrofa. Slobodné vzdelávanie, kde štát stanoví len nevyhnutné minimum toho, čo musí žiak vedieť, aby mohol byť považovaný za absolventa určitého stupňa vzdelávania, je presne to, čo centralisticky zameraným úradníkom naháňa strach. Pán minister, teraz nemám na mysli teba ako centralisticky zameraného úradníka.

    Ďalej zákon nie je dostatočne pripravený, nehovorí o tom len 196 pozmeňujúcich návrhov len spoločnej správy a teraz sme tu počuli ďalšie pozmeňováky, desiatky pozmeňovákov. Každý člen výboru...

  • Reakcia z pléna.

  • No však ono ich bude viacej, pani kolegyňa, že? Každý člen výboru pre vzdelanie dostal materiál, ktorý sa volá Štátny vzdelávací program. Tento pozostáva zo zhruba asi 30 zväzkov a váži celkom 17,3 kg. Odhliadnuc od jeho objemu, tvrdo reguluje prakticky všetko. Učebné plány prideľujú hodiny priamo predmetom a určuje aj presnú dotáciu v jednotlivých ročníkoch, teda nie je tu žiaden priestor na nadpredmetové projektovanie vyučovania v škole, lebo štátny rámec prikazuje vyučovať predmety.

    Celý tento materiál sa nedá ani len prečítať za taký krátky čas, ktorý sme mali k dispozícii, ale pozrel som si viaceré z nich a všade sa okrem iného hovorí aj to, že „Štátny vzdelávací program je záväzný dokument, ktorý sú školy povinné rešpektovať a rozpracovať do svojich školských vzdelávacích programov“. Ak je podľa tohto dokumentu disponibilných hodín napríklad 15 % a v študijnej literatúre sa odvoláva na zdroje z roku 1983 alebo 1984, tak je to predpis, ktorý nie je smerovaný do budúcnosti – a to je len jeden z príkladov.

    Tento návrh zákona neposunie naše vzdelávanie tým smerom, aby v budúcnosti naši žiaci dosahovali všeobecne lepšie výsledky. Neverím, že centralizovaný systém jednotnej školy je schopný zaistiť najlepšiu a najkvalitnejšiu prípravu našich detí pre súčasný a najmä budúci svet.

    Dnes je 20. mája. Zákon, ak bude schválený, nebude vydaný tlačou skôr ako niekedy v júni. Učiteľom a riaditeľom zostane tak 2,5 mesiaca, z toho 2 mesiace prázdnin na to, aby ho uviedli do života, lebo od 1. septembra už podľa neho budú musieť v prvých ročníkoch ísť. To sa jednoducho nedá stihnúť.

    A len taká technická otázka, pán minister. Ak nebudú učitelia čerpať dovolenku v lete, lebo budú chystať implementáciu zákona do života školy, budú ju môcť čerpať v októbri alebo v novembri?

  • Reakcia ministra.

  • Niektorí, ale nie všetci. Väčšina ich nemá. Návrh zákona sa nedá...

  • Reakcia ministra.

  • Ako môžu robiť, pán minister, na základe niečoho, čo neexistuje? V najlepšom prípade zajtra budeme schvaľovať tento zákon s toľkými pozmeňovákmi, že jednoducho nikto nemá prehľad o tom, že čo v tom zákone bude. S úctou, pán minister, ani ty nemáš prehľad o tom.

    Teda chcem povedať, že návrh zákona sa nedá vylepšiť ani 196, ani plus ďalšími desiatkami pozmeňujúcich návrhov spoločnej správy, ani ďalšími pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré prídu z pléna, a preto predkladám procedurálny návrh, aby v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) Národná rada vrátila návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.

    Ďakujem pekne za pozornosť. Pán minister...

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Devínskeho sa nehlási nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Pavol Abrhan. Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

  • Vážení páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci, k predkladanému návrhu zákona Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor k tomuto návrhu zákona schválil 150 pozmeňujúcich návrhov, z toho okolo 60 legislatívnotechnických, jazykových, spresňujúcich pozmeňujúcich návrhov a zhruba okolo 80 vecných pozmeňujúcich návrhov. Takže je pomerne zložité sa rozhodnúť, či sa vyjadrovať k návrhu predloženému ministerstvom školstva alebo k takému veľkému počtu vecných pozmeňujúcich návrhov. Na základe 150 pozmeňujúcich návrhov schválených gestorským výborom by bolo najvhodnejšie vrátiť návrh zákona na prepracovanie, aby sa tieto návrhy nemohli zapracovať do návrhu zákona bez toho, aby spôsobovali ďalšie problémy.

    Vo svojom diskusnom príspevku by som sa však chcel zamerať podľa môjho názoru na zbytočné a ničím neodôvodnené posilňovanie štátnej správy v tomto návrhu zákona na úkor samosprávy v oblasti školstva. Napriek tomu, že tak ako materské, základné školy zostávajú v originálnej kompetencii obcí, stredné školy v originálnych kompetenciách vyšších územných celkov, vo vami predloženom návrhu zákona posilňujete postavenie štátnej správy vo vzťahu k samospráve bez uvedenia čo i len jedného alebo niekoľkých dôvodov v dôvodovej správe. Preto sa pýtam, čím tak samospráva sklamala, že ste sa rozhodli pre tento krok? Podľa môjho názoru reforma verejnej správy a aj naše ostatné skúsenosti ukázali, že samosprávy zvládli aj prechod týchto kompetencií, aj školy fungujú, čiže nie je potrebné takýmto spôsobom k tomu pristupovať. Aby som uviedol niekoľko príkladov.

    Po prvé. Posilnenie štátnej správy pri vymenovaní a odvolávaní riaditeľa. Pri vymenovaní v čl. II bod 8 rozširujete počet zástupcov štátnej správy v školskej rade na účely výberového konania na funkciu riaditeľa školy. Ak sú jednotlivé typy škôl kompetenciou samospráv, mali by sme posilňovať skôr ich postavenie a nie naopak. Vo vašom návrhu však idete ďalej, a síce nestačí len zvyšovať svoj vplyv v personálnej oblasti pri vymenovaní riaditeľov, vy sa chcete poistiť, a to tak, že ak by sa predsa len podarilo presadiť osoby, ktoré podľa vás nie sú vhodné, predkladáte ďalší návrh a ten je uvedený v čl. II v bode 3. Doteraz totiž na návrh školského inšpektora zriaďovateľ mohol odvolať riaditeľa. Na základe vášho návrhu v čl. II v bode 3 „na návrh školského inšpektora zriaďovateľ odvolá“, teda musí odvolať takéhoto riaditeľa.

    V tejto súvislosti predkladám procedurálny návrh, aby sme bod 162 zo spoločnej správy vyňali na osobitné hlasovanie.

    Druhý prípad. V § 153 ods. 1 písm. d) umožňujete riaditeľovi školy alebo školského zariadenia vydať školský poriadok, v ktorom upraví najmä podrobnosti, okrem iného aj podrobnosti o podmienkach nakladania s majetkom, ktorý škola alebo školské zariadenie spravuje. Pričom stanovenie podmienok nakladania s majetkom obce je pôsobnosťou obecného zastupiteľstva v súlade s ustanoveniami § 11 zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Zastupiteľstvo a nie riaditeľ v školskom poriadku určuje zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce. Zároveň schvaľuje aj najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku, teda aj prípadný rozsah pôsobnosti pri jeho nakladaní vo svojej rozpočtovej organizácii, a teda aj v školách. Presunutie tejto pôsobnosti aj do školských poriadkov môže spôsobiť aplikačné problémy.

    Z toho dôvodu predkladám ďalší procedurálny návrh, a to bod 141 zo spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie.

    Ďalším zoslabením pozície samospráv je schvaľovanie školského vzdelávacieho programu a výchovného programu. V pôvodnom návrhu obidva dokumenty vydáva riaditeľ aj po písomnom súhlase zriaďovateľa školy, ak je zriaďovateľom školy obec alebo samosprávny kraj, až po prerokovaní v zastupiteľskom orgáne. Predpokladám, že pozmeňujúci bod 8 a 9 v spoločnej správe, ktorý vypúšťa toto prerokovanie v samospráve, bol schválený aj so súhlasom ministerstva, nakoľko vo výboroch ho schválili poslanci vládnej koalície a vy, pán minister, ste nevyjadrili nesúhlas s touto zmenou.

    Z uvedených dôvodov predkladám procedurálny návrh, aby body 8 a 9 zo spoločnej správy boli vyňaté na osobitné hlasovanie.

  • Reakcia z pléna.

  • Osem môže spoločne. Lebo spolu súvisia.

    Po štvrté. V čl. III, a už to tu bolo spomenuté, § 4c pri financovaní havarijných situácií, jedná sa o financovanie cirkevných škôl. Pán minister, ja som si pozrel ten návrh a tam sa píše konkrétne. § 4c Financovanie havarijných situácií: „Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva v priebehu roka na základe skutočnej potreby zriaďovateľovi štátnej školy, zriaďovateľovi štátnej materskej školy a zriaďovateľovi štátneho školského zariadenia, ktorý o to požiada, účelovo finančné prostriedky na bežné výdavky na riešenie vzniknutých havarijných situácií a na kapitálové výdavky na riešenie vzniknutých havarijných situácií.“ A vy ste tvrdili predtým, keď ste reagovali na pána poslanca Fronca, že aj na základe tohto návrhu zákona je možné na havarijné situácie prideliť pre cirkevné školy finančné prostriedky. Tak by som len poprosil, lebo ja som to v tomto § 40 nenašiel, čiže pokiaľ by ste mohli to doplniť, že na základe ktorého paragrafu je možné prideliť aj pre cirkevné školy. Podľa môjho názoru nie je dôvod meniť súčasnú právnu úpravu, ktorá umožňuje poskytnúť finančné prostriedky v prípade havárií aj na cirkevnú školu.

    Z toho dôvodu navrhujem a predkladám procedurálny návrh vyňať bod 193 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

    Poslednú pripomienku, ktorú by som mal a ktorú chcem predniesť, sa týka spoločnej správy k bodu 196 zo spoločnej správy. Ten bod znie: „V nadväznosti na podané a schválené pozmeňujúce návrhy je potrebné v celom návrhu zákona vykonať legislatívnotechnické a jazykové úpravy, ktoré neznamenajú vecnú zmenu návrhu zákona.“ Podľa môjho názoru o takomto pozmeňujúcom návrhu nie je možné dať hlasovať. Načo sú potom uvedené legislatívnotechnické úpravy? Tak ak majú byť, tak nech sú konkrétne uvedené, ktoré treba. Takéto všeobecné splnomocnenie podľa môjho názoru v spoločnej správe nemôže byť uvedené.

    Preto predkladám procedurálny návrh, aby sme o tomto bode 196 nehlasovali, lebo podľa môjho názoru nie je možné o takomto všeobecnom splnomocnení dať hlasovať.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk)

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Abrhana sa prihlásil pán poslanec Martin Fronc ako jediný. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Fronc, nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne. Chcem reagovať na kolegu a chcem ho doplniť. No naozaj nikto nevie, čo v tom zákone bude, pretože pri tom kontrolovaní sme zistili, že ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý predložila kolegyňa Nachtmannová, ešte posilňuje zastúpenie iných orgánov ako samosprávy v radách, takže ešte horšie, ako si uvádzal, pán poslanec, vo svojom vystúpení. To len taká malá zmena.

    A druhá vec, áno, to tu nezaznelo, ale jednoducho legislatívny odbor Národnej rady dal 11 strán legislatívnych pripomienok a v závere konštatuje len čiastočný súlad, veľmi jemne sa na to vyjadril. Takže to je dôvod, prečo tam ten ďalší bod, ktorý navrhuješ, aby sme o ňom nehlasovali, ja si tak isto myslím, že takýto paušálny „zmocňovák“ by v zákone nemal byť v spoločnej správe, a preto s tvojím návrhom plne súhlasím.

  • Ďakujem. Nechce reagovať pán poslanec Abrhan.

    Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec László Nagy. Nech sa páči, pán kolega. Stihnete to do 19.00 hodiny?

  • Reakcia poslanca.

  • Vážený podpredseda Národnej rady, vážení podpredsedovia vlády Slovenskej republiky a vážené kolegyne, kolegovia, povinnosťou demokratickej spoločnosti je vytvárať rovnaké šance, rovnaké príležitosti na uspokojenie opodstatnených potrieb všetkých členov spoločnosti. Táto povinnosť obzvlášť platí pre zákonodarcov, najmä pri takých zákonoch, ako je teraz pripravovaný a prerokovaný školský zákon.

    Opakujem, vytvárať rovnaké šance, rovnaké príležitosti pre všetkých členov spoločnosti, to znamená, že aj pre tých, ktorí sú z rôzneho dôvodu a rôznym spôsobom marginalizovaní. Buď sú marginalizovaní na základe svojho zdravotného stavu alebo telesného stavu, ako napríklad sluchovo postihnutí, zrakovo postihnutí, mentálne postihnutí alebo telesne postihnutí. Alebo sú marginalizovaní na základe sociálneho stavu a patria do kategórie ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia. A napokon sú aj takí, ktorí sú marginalizovaní na základe etnicity. Školský zákon, ktorý má ambície pripraviť vhodný rámec, vhodné podmienky na rozvoj vzdelania, nemôže byť teda slepý a hluchý pre vnímanie osobitného postavenia a osobitných potrieb už spomínaných marginalizovaných skupín.

    Nebol by som však korektný, keby som nevnímal, že zákon sa dotýka v niektorých svojich ustanoveniach aj spomínanej kategórie ľudí. Otázne však je, že čo v tejto súvislosti sleduje. Či sleduje zvyšovanie rozdielov v šanciach, v podmienkach marginalizovaných skupín v porovnaní s normálnou, rozumej, priemernou populáciou, alebo sleduje iba zachovanie súčasného stavu, alebo, ako to zvykne hovoriť predseda vlády Robert Fico, sleduje zachovanie status quo. V tejto súvislosti môžeme naformulovať aj inú otázku: Či je to demokratický zákon teda a sleduje nie zachovanie status quo, ale znižovanie rozdielov v šanciach a podmienkach medzi marginalizovanými skupinami a spoločnosťou? Alebo platí iba to premiérovo zachovanie status quo?

    Priebeh doterajšieho rokovania vo výboroch Národnej rady z tohto hľadiska bol rozpačitý. Zo strany predkladateľa, žiaľ, nebol pozorovateľný jasný prodemokratický kurz a solidárny prístup k požiadavkám predstaviteľov nevidiacich, nepočujúcich alebo etnických skupín. Boli zamietnuté aj návrhy smerujúce na odstránenie a odsúdenie etnickej segregácie na základe pôvodu zo sociálne znevýhodneného prostredia až na jednu jedinú výnimku. Toto teda sú moje skúsenosti z rokovania výborov aj z rokovania výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Je to ale aj skúsenosť z preštudovania spoločnej správy.

    Preto rád by som využil možnosť, ktorú dáva rokovanie v pléne v druhom čítaní, a požiadal vás, vážené panie poslankyne a páni poslanci, aby ste zvážili znova vašu šancu pomôcť tým, ktorí to potrebujú. Ktorí potrebujú vašu pomoc a vašu solidaritu, solidaritu spoločnosti. Sú to ľudia, ktorí nie z vlastnej viny sa dostali do nevýhodnej situácie, sú to ľudia, ktorí bez našej pomoci z tejto nevýhodnej situácie sa nedostanú. A práve prerokovaný školský zákon je tým prostriedkom, ktorý môže významným a pozitívnym spôsobom ovplyvniť ich šance sa dostať k dobrému vzdelaniu a priblížiť sa k rovnakej štartovacej čiare s ostatnými.

    V tejto viere predkladám znova svoje pozmeňujúce návrhy pre oblasť sluchového postihnutia a pre oblasť etnickej segregácie.

    Prvý návrh sa týka čl. I § 3 a ten sa dopĺňa o nové písmeno r), ktoré znie:

    „r) povinnosti a bezplatnosti vzdelania pre všetky ročníky špeciálnych materských škôl pre sluchovo postihnuté deti a materských škôl pre sluchovo postihnuté deti“.

    Odôvodnenie je, je to aj v texte pozmeňováku, budem len v skrátenej podobe čítať odôvodnenie. U nepočujúcich a nedoslýchavých detí existuje komunikačná bariéra z dôvodu straty sluchu, následkom komunikačnej bariéry je jazyková nekompetentnosť, nespôsobilosť v neskoršom veku u týchto detí. Preto je potrebné, aby sa nepočujúce deti a nedoslýchavé deti včas naučili posunkový jazyk a získali jazykový kód potrebný pre neskoršiu školskú jazykovú kompetentnosť potrebnú pri osvojovaní si písaného a hovoreného jazyka.

    Pozmeňovák č. 2, v čl. I § 12 odsek 4 znie:

    „(4) Výchovno-vzdelávací jazyk nepočujúcich detí a žiakov je posunková reč, ktorá je východiskom pre osvojenie si štátneho jazyka; osvojenie štátneho jazyka sa realizuje bilingválnou metódou vzdelávania.“

    Odôvodnenie: Prax a výskumy ukazujú, že nepočujúce deti, ktoré od raného veku začali komunikovať posunkovou rečou, sa oveľa ľahšie a rýchlejšie učia písaný a hovorený jazyk.

    Pozmeňujúci návrh č. 3. V čl. I § 28 ods. 3 sa na konci dopĺňajú slová „a špeciálnych materských škôl pre sluchovo postihnuté deti a materských škôl pre sluchovo postihnuté deti.“.

    Odôvodnenie: Pre nepočujúce a nedoslýchavé deti je nevyhnutná špeciálna pedagogická diagnostika a intervencia, bezplatné zaškolenie týmto cieľom významne pomôže.

    Pozmeňujúci návrh č. 4. V čl. I § 28 ods. 6 sa dopĺňa nové písmeno d), ktoré znie:

    „d) nepočujúce a nedoslýchavé, ktoré je od troch rokov zaradené do špeciálnych materských škôl pre deti so sluchovým postihnutím a materských škôl pre deti so sluchovým postihnutím.“.

    Odôvodnenie je podobné ako v prechádzajúcom návrhu.

    Pozmeňujúci návrh č. 5. V čl. I § 28 ods. 8 sa na konci druhej vety bodka nahrádza bodkočiarkou a doplňujú sa slová „deti nepočujúce a nedoslýchavé sa zaraďujú povinne od troch rokov.“.

    Odôvodnenie rovnaké ako v bode 1 až 4.

    Šiesty pozmeňujúci návrh. V čl. I § 94 ods. 1 písm. a) sa na konci čiarka nahrádza bodkou a dopĺňa sa veta: „Nepočujúce deti sa zaraďujú do škôl pre sluchovo postihnutých.“

    Nepočujúci žiak, ako hovorí odôvodnenie, je na bežnej škole diskriminovaný vďaka komunikačnej bariére. Kvôli tejto bariére sa nemôže v triede spontánne zapájať do diskusie spolužiakov, nemá možnosť bežným spôsobom byť v centre diania a podobne, preto nemožno hovoriť o rovnakej štartovacej dráhe ani o rovnosti šancí pre nepočujúce a nedoslýchavé deti na bežných školách.

    Sedem, číslo návrhu. V čl. I § 144 ods. 1 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie:

    „d) bezplatné vzdelanie pre deti vo všetkých ročníkoch špeciálnych materských škôl pre sluchovo postihnutých a materských škôl pre sluchovo postihnutých“.

    Doterajšie písm. d) až n) sa označujú ako e) až o).

    Odôvodnenie: Z hľadiska cieľov integrácie a dosiahnutia výchovno-vzdelávacích cieľov nepočujúcich a nedoslýchavých detí je potrebné stimulovať ich čo najrýchlejšie zaškolenie.

    A napokon pozmeňujúci návrh č. 8. V čl. I § 144 ods. 5 sa na konci dopĺňa veta: „V prípade nepočujúceho dieťaťa a žiaka nesmie byť toto právo v rozpore s právom nepočujúceho dieťaťa a žiaka na adekvátnu výchovu a vzdelávanie v škole pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.“

    Mám tu ešte, vážené panie kolegyne, tri-štyri pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú problematiky etnicity a diskriminácie. Prosím o pochopenie, aby som mohol dokončiť.

    Pozmeňujúci návrh č. 9. V článku I § 4 písm. f) sa na konci dopĺňajú slová „ako aj k iným kultúram a jazykom“.

    Pôvodné znenie ustanovenia nevyjadruje multikultúrny rozmer výchovy ani medzinárodné záväzky Slovenskej republiky poskytnúť pre školy priestor na vyučovanie histórie a tradícií rôznych menšín žijúcich v Slovenskej republike. A podpormo sa tu uvádza aj deklarácia OSN, ako aj rámcový dohovor a dokument kodanského stretnutia KBSE.

    Číslo 10, pozmeňujúci návrh. V čl. I § 12 ods. 5 písm. b) sa na konci vypúšťajú slová „najmä výtvarná výchova, hudobná výchova, telesná výchova,“.

    Zdôvodnenie je také, že aj keď predmety, ktoré sa môžu vyučovať v jazyku národnostnej menšiny, sú uvedené len príkladmo, nie je dôvod ani takto obmedzovať rozhodovanie škôl o tom, či vyučovanie v menšinovom jazyku má iba uľahčiť prechod na vyučovanie výlučne v štátnom jazyku, alebo zabezpečiť, aby menšinový jazyk prosperoval. Súvisí to s haagskymi odporúčaniami OBSE.

    Pozmeňujúci návrh 11. V čl. I § 19 ods. 4 v prvej vete sa po slovách „školskú spôsobilosť“ vypúšťajú slová „a pochádza zo sociálne zvýhodneného prostredia“.

    Na vysvetlenie: V odseku 4 sú podmienky na odklad začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky stanovené kumulatívne, v dôsledku čoho by nebolo možné povoliť odklad dieťaťu, ktoré nedosiahlo školskú spôsobilosť a nepochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia.

    A napokon posledné dva pozmeňujúce návrhy. V čl. I § 29 ods. 9 sa na konci dopĺňa vetou, ktorá znie: „Do samostatných tried pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nie je možné zaradiť deti výlučne z dôvodu, že pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.“

    Tento návrh vychádza z princípu zákazu segregácie.

    A pozmeňujúci návrh č. 13. V čl. I § 159 sa na konci dopĺňa veta: „Členmi Kurikulárnej rady sú aj zástupcovia národnostných menšín.“

    Návrh vychádza z ústavy, ako aj rámcového dohovoru o ochrane národnostných menšín.

    Vážená pani spravodajkyňa, o všetkých trinástich pozmeňujúcich návrhoch žiadam hlasovať osobitne.

    A na záver ešte poprosím vás, aby ste vyňali na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy pozmeňujúci návrh č. 17, pozmeňujúci návrh č. 40 a 67. Všetko súvisí so stavom žiakov, resp. mladých ľudí, ktorí majú problémy so sluchom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa neprihlásil nikto.

    Pretože sa naplnila devätnásta hodina, prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že pokračovať budeme zajtra ráno o 9.00 hodine vystúpením pána poslanca Daniela Lipšica, ktorý je posledný prihlásený do rozpravy písomne, a po jeho vystúpení a prípadných faktických poznámkach bude možnosť sa prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu ústne.

    Prajem všetkým príjemný večer a dovidenia zajtra ráno.

  • Prerušenie rokovania o 19.05 hodine.