• Príjemný, dobrý deň. Milé kolegyne, kolegovia, otváram tretí rokovací deň 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali: pán poslanec Sergej Chelemendik a pán poslanec Ľuboš Micheľ.

    V súlade s odsúhlasenou zmenou programu schôdze budeme dnes pokračovať v rokovaní prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja, Jána Slotu a Rudolfa Pučíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom.

    Tento návrh ste dostali ako tlač 624 a jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 634.

    Dávam teraz slovo, predpokladám, že pán poslanec Rafaj bude ako navrhovateľ odôvodňovať zákon, čiže dávam slovo pánovi poslancovi Rafaelovi Rafajovi, aby návrh zákona uviedol.

    Vítam pána ministra spravodlivosti.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážení kolegovia a kolegyne, dovoľte, aby som v mene navrhovateľov novely zákona č. 274/2007 Z. z. uviedol túto novelu, ktorá sa týka príplatku k dôchodku politickým väzňom, pričom meritum veci je rozšírenie okruhu oprávnených osôb.

    Ak dovolíte, zdôvodním, prečo po roku sme nútení pristúpiť k rozšíreniu oprávnených osôb. Okrem toho, že sa ukázalo, že odstraňovanie zjavných krívd, vrátane morálnych so sociálnymi dopadmi a traumami zo spoločenského a profesijného vylúčenia časti občanov v bývalom režime, a myslíme tým podľa predchádzajúcich zákonov, v zmysle ktorých sa ďalej postupovalo zo začiatku 90. rokov, boli to roky určené 25. februára 1948 až po december 1989, tak stále tieto kategórie majú svoje biele miesta. Aj preto ako pôvodní navrhovatelia zákona z roku 2007 č. 274 o jednorazovom príplatku k dôchodku politickým väzňom po zásadnom zvážení pripomienok, najmä z aplikačnej praxe od osôb, ktoré neboli zahrnuté ako oprávnené, ale svojou podstatou problému a jeho odstránenia nespochybniteľne patria do okruhu odškodňovaných, pristúpili sme k malej novele, ktorú máte pred sebou. Predmetom je rozšíriť okruh oprávnených osôb, než ktoré boli uvedené a to v zmysle predovšetkým dikcie, kto je politickým väzňom.

    Čiže ide o tri okruhy. Prvý tvoria poškodení a ich rodinní príslušníci, ktorí boli zaradení do vojenských táborov nútených prác v období rokov 1948 – 1954. Druhá oprávnená skupina, dopĺňaná, sú osoby, ktoré boli násilne odvlečené do bývalých sovietskych gulagov. Tam neskôr zdôvodním časový posun pred obdobie. A tretia skupina sú osoby, ktorých rodič bol buď ako politický väzeň popravený alebo zomrel pri výkone trestu vo väzení.

    Ukazuje sa, že súdne a najmä mimosúdne rehabilitácie zákonom 87/1991 nepokryli celú oblasť poškodených osôb, pričom v aplikácii ďalších zákonov sa ocitli skupiny osôb, voči ktorým dokonca už pred februárom 1948 sa uplatnilo násilné či nemorálne správanie a došlo k potlačeniu alebo obmedzeniu ich základných práv a slobôd, ako ich definuje Základná listina slobôd.

    Keďže sme si vedomí tohto právneho a spoločenského nedostatku, pristúpili sme k danej novelizácii z dôvodu zásady rovnosti občanov spĺňajúcich podmienky na výkon zmiernenia krívd a čiastočného odškodnenia. V prípade skupiny ľudí odvlečených do gulagov sa musí posunúť zvyklostný časový...

  • Prepáčte, pán kolega. Pán poslanec Pelegrini, nehnevajte sa, ale skúste si to povedať inde. Vyrušuje to aj pána poslanca, ale aj ostatných. Ďakujem.

  • Ďakujem. Budem pokračovať. ... interval pre dobu neslobody, ktorý bol prijatý od 25. februára 1948, ako ho prvýkrát zaviedol do legislatívy zákon 119 z 23. apríla 1990 o súdnej rehabilitácii a neskôr ho preberali všetky nasledujúce zákony, hoci je zrejmé, že práve na tejto skupine boli základné ľudské práva porušené už pred týmto termínom.

    Ešte malá porovnávacia poznámka s Českou republikou. Ukazuje sa, že Slovensko ako nástupnícky štát po bývalej Česko-Slovenskej Federácii problematiku odškodnenia bývalých československých občanov rieši diametrálne odlišne a najmä s oveľa nižšou výškou poskytovaných prostriedkov, resp. miery morálneho či spoločenského zadosťučinenia. Nedá mi nespomenúť nariadenie vlády Českej republiky z októbra 2005 č. 622/2004 o poskytnutí takéhoto príplatku k dôchodku na zmiernenie niektorých krívd bývalým režimom v oblasti sociálnej.

    V tejto súvislosti chcem upozorniť, že súčasná demokratická spoločnosť po roku 1990 nenašla odvahu riešiť principiálne a v plnom rozsahu morálne, spoločenské, sociálno-ekonomické ujmy. Pripomeniem námatkovo len kategóriu zavraždených, umučených či zastrelených prevažne politických väzňov alebo príslušníkov PTP, keďže v každej dôvodovej správe od roku 1990 sa spomína len, citujem: „čiastočné odškodnenie, resp. zmiernenie krívd“. V tomto trende pokračujeme aj my. Takže nemáme ambíciu prekročiť tú mieru odškodňovania v zmierňovaní či v jej čiastočnosti. Je teda zrejmé, že spoločnosť napriek ekonomickému prínosu politických väzňov, o ktorých hovoríme a príslušníkov PTP pracujúcich často ako otroci či stredovekí nádenníci, nenašla takúto mieru definitívnej reparácie krívd.

    Keď sme pri ekonomických kalkuláciách, len v jáchymovskom pekle pri výnosnej ťažbe uránu sa vystriedalo viac ako 100 000 ľudí, ktorí nemali ani meno. Mali len svoje číslo. Človek – číslo. Mimochodom z uránových ložísk sa vyviezlo 990 tisíc ton uránovej rudy v zatiaľ nevyčísliteľnej ekonomickej hodnote. Morálne a ľudské krivdy sú zaznamenané presnejšie. Na ťažbe uránu zomrelo zastrelením, úrazom alebo z nevyliečiteľnej ionizácie 1 786 obetí, prevažne politických väzňov. A to sú len nenávratné ľudské škody s množstvom pozostalých a širokej rodiny. A máme tu tisíce perzekvovaných, ktorí prežili a z nich každoročne zomiera na starobu v priemere ročne 130 ľudí a svoj život zasvätili túžbe po slobode, demokracii a spravodlivosti.

    Preto som presvedčený, drahí kolegovia, že táto malá novela, ktorá rozširuje okruh oprávnených osôb aj na mnou vymenované kategórie, nájde u vás podporu nielen pre posunutie do druhého čítania, ale aj na schválenie, prípadne, ak budú niektoré ďalšie iniciatívy v tejto oblasti ako navrhovatelia, prirodzene, sa nebránime. Spomenul som ešte jednu kategóriu, ktorú ani my zatiaľ nezahŕňame napriek tomu, že v Českej republike od januára je už tento prípad riešený a to je napríklad skupina osôb, ktorá pri prekročení hranice bola zastrelená. Ale vychádzali sme z dikcie zákona 219 zo 16. marca 2006 v definícii, kto je a kto nie je politický väzeň.

    Takže, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne navrhovateľovi.

    Prosím teraz spoločnú spravodajkyňu, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, ktorou je pani poslankyňa Milada Belásová, aby predniesla úvodnú spravodajskú informáciu.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 30. schôdzi.

    V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Cieľom návrhu zákona je zlepšiť sociálnu situáciu osôb, ktoré boli priamo zasiahnuté, ako aj ich najbližších rodinných príslušníkov. Politické delikty a perzekúcie v dobe neslobody postihovali nielen odsúdených deportovaných, usmrtených politických väzňov, ale aj ich najbližších rodinných príslušníkov.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 na tom, že po rozprave prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 634 z 28. apríla 2008 prideliť návrh zákona, tlač 624, na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 16. júna 2008 a gestorský výbor v lehote do 17. júna 2008.

    Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte, prosím vás, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. A preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Mária Sabolová. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona.

    A slovo udeľujem pani poslankyni Márii Sabolovej, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, kratučko chcem podporiť tento návrh zákona. Viem, že bez toho, aby ho neboli bývali predkladatelia predložili do Národnej rady, pretože mám skúsenosť z minulého roku z jesene, keď som chcela rozšíriť okruh tých, ktorí podľa základného zákona boli politickí väzni a ktorí boli perzekvovaní v minulosti a s ktorou skupinou ľudí sme sa chceli vysporiadať, keď ste zavrhli alebo zamietli môj návrh z minulého roku, som veľmi rada, že predkladatelia pod istým, nechcem povedať tlakom, lebo to nie je tlak, ale na základe požiadaviek všetkých skupín politických väzňov alebo tých, ktorí v táboroch nútených prác boli, alebo odvlečení, že predložili dnes túto novelu. Verím, že má podporu aj vládnej koalície, aj opozície.

    Ja chcem za klub Kresťanskodemokratického hnutia povedať, že tak ako sme podporili aj prvý návrh na podporu tohto zákona, podporí ho Kresťanskodemokratické hnutie, pretože sme presvedčení, že je to už veľmi malá skupina ľudí, ktorá nemôže dostať zásadnú satisfakciu za minulé obdobie, ale je to aspoň čiastočná morálna satisfakcia a odškodnenie za to, že si to minulé obdobie, minulý režim museli odtrpieť na rôznych miestach, či už vo väzení, či v táboroch nútených prác, prípadne boli odvlečení do Sovietskeho zväzu. A preto som rada, že skupina poslancov tento návrh predkladá. Verím, že tak, ako je predložený, možno s nejakými malými legislatívnotechnickými pripomienkami sa naplní a že tým uzatvoríme istú etapu odškodňovania ľudí, ktorí boli postihnutí komunistickým režimom. Je to dobrý návrh a ďakujem kolegom za to, že ho predložili už v minulom roku.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou chce reagovať pán poslanec Fronc. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

  • Len veľmi krátko. Chcem sa pridať a takisto oceniť podanie tohto návrhu, ktorý podporíme a chcem tak trošku si povzdychnúť, ako ťažko milimeter po milimetri sa vyrovnávame s komunistickým režimom, ktorý tu vládol päťdesiat rokov. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa bola jediná, ktorá sa prihlásila do rozpravy.

    Vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu za skončenú. A chcem sa spýtať pána navrhovateľa, či chce reagovať. Nie. Pani spravodajkyňa? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že budeme hlasovať o 11.00 hodine.

    Teraz pristúpime k rokovaniu v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 527 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 527a.

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Štefana Harabina, aby vládny návrh zákona v druhom čítaní odôvodnil.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215 o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov.

    Cieľom návrhu zákona je dosiahnutie úplnej kompatibility slovenskej právnej úpravy v oblasti elektronického podpisu so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady v rámci spoločenstva pre elektronické podpisy a riešenia aplikačných problémov vyplývajúcich z uplatňovania zákona v praxi. Po šiestich rokoch praktickej aplikácie zákona je nutné reagovať na prudký rozvoj technológií v tejto oblasti a zároveň nevyhnutne na skutočnosti, ktoré spôsobovali aplikačné problémy pri zavádzaní elektronického podpisu do praxe. Väčšie rozšírenie zaručeného elektronického podpisu je závislé predovšetkým od pripravenosti štátnej správy poskytovať elektronické služby občanom a podnikateľskej sfére.

    Návrh zákona najmä upravuje, spresňuje a dopĺňa odbornú terminológiu v oblasti elektronického podpisu, dopĺňa a spresňuje úlohy Národného bezpečnostného úradu, najmä dopĺňa poskytovanie akreditovaných certifikačných služieb vybraným orgánom verejnej moci a procesne spresňuje postup Národného bezpečnostného úradu pri certifikácii produktov pre elektronický podpis, najmä stanovením lehoty na rozhodovanie v tomto konaní.

    Návrh zákona zavádza nové inštitúty a povinnosti, ktoré výrazným spôsobom napomôžu rozšíreniu elektronického podpisu do praxe. Ide najmä o povinné uvádzanie identifikačného údaja osoby v kvalifikovanom certifikáte a povinnosť štátnych orgánov oznámiť adresu elektronickej podateľne, na ktorej budú prijímať podania podpísané zaručeným elektronickým podpisom.

    Ďalšou zmenou je ustanovenie povinnosti akreditovanej certifikačnej autority zasielať Národnému bezpečnostnému úradu zoznamy vydaných kvalifikovaných certifikátov a zoznamy zrušených kvalifikovaných certifikátov, ktoré zabezpečia dlhodobú overiteľnosť elektronických podpisov aj v budúcnosti. Návrh zákona v samostatnom článku 2 mení a dopĺňa Občiansky zákonník, čím zrovnoprávňuje zaručený elektronický podpis spojený s časovou pečiatkou a s podpisom osvedčeným, či už notársky alebo úradne osvedčeným. Absencia tohto ustanovenia v praxi znemožňovala uskutočňovať právne úkony, pre ktoré bolo zákonom vyžadované osvedčenie pravosti podpisu aj v elektronickej forme.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, som presvedčený, že predložený návrh zákona na základe oboznámenia sa so skutočnosťami, ktoré som uviedol, podporíte.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne, pán minister a podpredseda vlády. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    No, teraz chcem dať slovo pánovi Kovarčíkovi. Aha. Tak dávam slovo teraz spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Vestenickému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola prerokovaná a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v mojej osobe túto správu.

    1. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 774 z 28. marca 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Z celkového počtu 13 poslancov výboru bolo prítomných 10 poslancov. Za návrh predneseného uznesenia hlasovalo 5 poslancov, proti návrhu nehlasoval nikto a 5 poslanci sa zdržali hlasovania.

    Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré máte uvedené v tlači č. 527a III v bodoch 1 až 36, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť okrem bodov 8, 19, 22, 27, 34 a 35, ktoré gestorský výbor odporúča neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2002 Z. z. vyjadrených aj v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov, ktoré budú vyjadrené v rozprave, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona č. 215/2002 Z. z. bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 151 na svojej 37. schôdzi.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy k tomuto návrhu zákona som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. A preto sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Konštatujem, že to tak nie je. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme o tomto bode hlasovať tiež o 11.00 hodine.

    Pristúpime teraz k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o zákon o slobode informácií v znení neskorších predpisov.

  • Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

  • Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 548 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 548a.

    Opäť prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Štefana Harabina, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Pán podpredseda, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky schválila na svojom zasadnutí 6. februára 2008 návrh novely zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, tzv. infozákon. Znenie, ktoré bolo vládou schválené, je predkladané do Národnej rady.

    Dôvodom na vypracovanie návrhu novely zákona je plnenie úlohy podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky 932 z 8. novembra 2006, ktorým bola schválená správa o realizácii Národného programu rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života za rok 2005, vrátane opatrení na roky 2006 až 2007, a uložila príslušným ministrom zabezpečiť realizáciu jednotlivých opatrení.

    Minister spravodlivosti v spolupráci s ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny zodpovedá za splnenie úlohy podľa časti B pravidlo 5 bod 5, 3, 14 v novele zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám legislatívne jednoznačne a konkrétne formulovať právo osôb so zmyslovým postihnutím, problémami komunikácie, nevidiacich a slabozrakých, nepočujúcich a nedoslýchavých na prístup k informáciám v im prístupných formátoch, vrátane určenia zodpovednosti za realizáciu a financovanie.

    Návrh zákona zavádza legálnu definíciu osoby so zmyslovým postihnutím, aby bol jasne identifikovaný oprávnený subjekt na podanie žiadosti, ktorý musí svoj špecifický status aj doložiť kópiou preukazu, ktorá osvedčuje konkrétne zmyslové postihnutie.

    Návrh predloženej novely zákona upravuje možnosť sprístupňovania informácií na žiadosť podľa § 14 zákona osobám so zmyslovým postihnutím zraku a sluchu vo forme, ktorá je im prístupná a to na náklady povinnej osoby. Návrh zákona zavádza ako jeden zo spôsobov poskytnutia informácie aj jej zaslanie v Braillovom písme, čo značne uľahčí nevidiacim osobám prijímanie informácií od štátnych orgánov.

    Treba povedať, že žiadateľ a povinná osoba sa vždy môžu dohodnúť na spôsobe poskytnutia informácie, ktorý nie je uvedený v zákone. Aj vzhľadom na špecifiká poskytnutia informácie v Braillovom písme sa upravuje všeobecná lehota na vybavenie žiadosti. Táto sa u žiadateľa, ktorým je nevidiaca osoba, predlžuje z 8 na 15 pracovných dní.

    Náklady, ktoré v súvislosti s vykonávaním novely zákona vzniknú povinným osobám, budú hradené v rámci schválených limitov z výdavkov rozpočtu verejnej správy na príslušný rozpočtový rok a z vlastných rozpočtových prostriedkov povinnej osoby. Kvantifikáciu týchto nákladov nie je možné vyčísliť, keďže nie je možné zhodnotiť praktický záujem o uplatňovanie nových inštitútov. Nie je možné predpokladať počet osôb, ktoré budú uplatňovať poskytnutie informácií v prístupnej forme, ani rozsah požadovaných informácií.

    Návrh zákona prešiel štandardným legislatívnym procesom a boli vypočuté a zohľadnené pripomienky aj tretieho sektora organizácií, ktoré pôsobia v oblasti ochrany práv osôb so zmyslovým postihnutím.

    Na záver už iba toľko, že v súvislosti s týmto zákonom sa spustila rozsiahla negatívna kampaň, môžem to rovno povedať, aj vo vzťahu k mojej osobe, aby ma odstrašila od predkladania tohto návrhu novely zákona s tým, aby som asi neplnil uznesenia vlády, dokonca ešte aj z predchádzajúceho volebného obdobia úloh vlády, pod zámienkou, že by malo dôjsť k obmedzeniu, resp. zníženiu štandardov poskytovania informácií na podklade tohto zákona.

    Som rád, že legislatívny proces aj v parlamente vo vzťahu k tomuto zákonu prebieha štandardným spôsobom bez toho, aby sa naplnili predpoklady tých negatívnych útočníkov na tento zákon. A ďakujem aj za prístup opozície, ktorý prezentoval súhlas s prijatím tohto návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien poslancovi Vladimírovi Jánošovi, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte priestor.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v súlade s § 79 rokovacieho poriadku predložil Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, ktorý máme v tlači č. 548.

    Predmetný návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 28. marca 2008 č. 775 pridelila na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorskému výboru.

    Určené výbory návrh prerokovali a zhodne ho odporúčali Národnej rade schváliť. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská od poslancov tých výborov, ktorým návrh zákona nebol pridelený na prerokovanie.

    Z uznesení určených výborov nevyplývajú žiadne pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. Gestorský výbor vo svojom záverečnom stanovisku odporúča vládny návrh zákona schváliť.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 136 z 12. mája 2008.

    Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram teraz rozpravu k tomuto návrhu zákona. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. A preto sa pýtam, kto z prítomných poslancov alebo poslankýň sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto.

    Vyhlasujem preto rozpravu za ukončenú a prerušujem rokovanie aj o tomto návrhu zákona.

    Teraz by sme mali pristúpiť k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z..

    Nevidím tu ale za vládu pani ministerku Tomanovú.

    Vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže vítam pani ministerku Tomanovú.

    A pristúpime teraz k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 558 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 558a.

    Prosím teraz pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny, aby vládny návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť, že cieľom vládneho návrhu zákona je riešenie problémov vyplývajúcich z aplikačnej praxe v súčasnosti platného zákona o náhradnom výživnom a zohľadnenia odstránenia dualizmu medzi súdnym výkonom rozhodnutia a exekúciou podľa novely občianskeho súdneho poriadku v právnej úprave náhradného výživného.

    Vládny návrh zákona mení formu doteraz poskytovaného náhradného výživného ako bežnej sociálnej dávky na preddavkovú formu poskytovania a zavádza polročné prehodnocovanie poskytovania náhradného výživného ako bežnej sociálnej dávky na preddavkovú formu poskytovania a zavádza polročné prehodnocovanie poskytovania náhradného výživného. Návrh zákona zároveň odbremeňuje poberateľa o pravidelné dokladovanie skutočností rozhodujúcich o nároku na náhradné výživné, a to tým, že ukladá Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, aby si doklady potrebné na preskúmavanie trvania nároku zabezpečil sám v rámci dokazovania. V záujme predchádzania stavu hmotnej núdze detí návrh zákona rozširuje okruh osôb o siroty, ktorých výška sirotských dôchodkov nedosahuje výšku minimálneho výživného podľa zákona o rodine alebo ktorým nevznikol nárok na sirotský dôchodok.

    Výraznou navrhovanou zmenou oproti súčasnému stavu je zmena v úprave zániku nároku na náhradné výživné. Podľa súčasnej právnej úpravy, keď na zastavenie poskytovania náhradného výživného postačuje úhrada akejkoľvek sumy povinným a následne oprávnená osoba sa musí opätovne domáhať plnenia vyživovacej povinnosti, tento spôsob je nevyhovujúci na riešenie situácie oprávnenej osoby. Vládny návrh zákona nenavrhuje ukladanie penále pri splácaní náhradného výživného, a to z dôvodu takmer nulovej vymožiteľnosti pohľadávky, pretože vo väčšine prípadov ide o občanov bez finančných prostriedkov alebo o poberateľov dávky v hmotnej núdzi alebo o cudzích štátnych príslušníkov žijúcich mimo územia Slovenskej republiky a vymáhanie výživného z cudziny je prakticky nemožné.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prijal 7 pozmeňujúcich návrhov, pozmeňujúcich a doplňujúcich, samozrejme, ktoré sú legislatívnotechnické a spresňujúce. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú súčasťou spoločnej správy, odporúčam schváliť.

    Ďakujem za pozornosť, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka.

    Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci a bývanie, poslancovi Róbertovi Madejovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 615/2006 Z. z. vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o náhradnom výživnom v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 794 z 3. apríla 2008 pridelila vládny návrh zákona o náhradnom výživnom na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali schváliť tieto výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením č. 288 zo 6. mája 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie svojím uznesením pod č. 138 z 13. mája 2008 a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 362 zo 6. mája 2008.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy, celkovo 8 pozmeňujúcich návrhov, z ktorých gestorský výbor všetky odporúča schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o náhradnom výživnom vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 8 uvedených v časti IV tejto spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Róberta Madeja na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru, ako aj na predloženie návrhov podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 146 z 13. mája 2008.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku k tomuto návrhu zákona. Preto sa pýtam, či sa chce niekto v druhom čítaní prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto.

    Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode a budeme o ňom taktiež hlasovať o 11.00 hodine.

    Ďakujem, pani ministerka, ďakujem, pán spravodajca.

    A teraz nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 359/2007 Z. z.

    Dostali ste ho ako tlač 546 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 546a.

    Vítam teraz na našom rokovaní ministerku pôdohospodárstva Slovenskej republiky pani Zdenku Kramplovú a žiadam ju, aby vládny návrh zákona odôvodnila.

    Pani ministerka, nech sa páči, máte slovo.

  • Áno, ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, novela zákona č. 220/2004 Z. z. bola vypracovaná na základe záverov predložených vláde Slovenskej republiky v roku 2007 k Správe o stave poľnohospodárskej pôdy z pohľadu trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky. V súlade s týmito závermi bolo odporučené, aby táto novela bola pripravená.

    Ministerstvo pôdohospodárstva si kladie za povinnosť upozorniť na územia s mimoriadnou kvalitou pôd, pôd osobitne chránených, ktoré sú produktom viac ako tisícročnej histórie pôvodných procesov na danom území. Kladieme si súčasne za povinnosť upozorniť aj širokú verejnosť, že tieto procesy nie je možné žiadnymi novými zúrodňovacími postupmi nahradiť. Keď tieto pôdy zabetónujeme priemyselnými parkami a logistickými centrami, už niet cesty späť. Opakovane dávam do pozornosti, že prvoradým cieľom novely nie je vyberať peniaze od investorov, ale prvoradým cieľom tejto novely je znížiť úbytok vysokokvalitných a vysokoprodukčných poľnohospodárskych pôd vyznačujúcich sa fenomenálnou a neobnoviteľnou vlastnosťou, akou je úrodnosť pôdy. To je ten prvý cieľ.

    Druhým cieľom novely je sprísniť podmienky na výstavbu na najkvalitnejších pôdach západného Slovenska a prispieť tak k rozvoju regiónov na východ od Bratislavského a Trnavského kraja tak, aby investície boli nasmerované aj do menej rozvinutých regiónov a aby aj v menej rozvinutých regiónoch bol umožnený sociálny a ekonomický rozvoj. Ani na Podunajskej nížine nie je hlavným zámerom vyberať peniaze od investorov. Ale hlavným zámerom je donútiť investorov, aby v tomto území, kde sa nachádzajú najkvalitnejšie pôdy, si vyberali pôdy s nižšou bonitou. Chcem upozorniť, že aj v okresoch Levice, Dunajská Streda, Komárno, ale aj v ďalších okresoch sa okrem bonitných, vysoko bonitných pôd I. a IV. bonity rovnako nachádzajú aj pôdy so strednou a nízkou kvalitou.

    K tejto novele zákona prebiehala pomerne živá diskusia vo výboroch. Myslím si, že základné veci, ktoré boli možno nejasné, dostali odpoveď tak, ako boli vypracované aj jednotlivé správy z výborov. Rada by som pri tejto príležitosti a úvodom zdôraznila, že ak sa dá dnes na poľnohospodárskej pôde zbohatnúť, tak len na tej poľnohospodárskej pôde, ktorá je preklasifikovaná v súlade s § 43 písm. h) stavebného zákona ako stavebný pozemok. To znamená, že stavebným pozemkom môže byť rovnako pôda najprodukčnejšia, s najvyššou kvalitou, ale rovnako aj tá, ktorá je kontaminovaná, ktorá má veľmi nízku hodnotu a v podstate nie je možné, aby bola využiteľná na poľnohospodársku produkciu a na zabezpečenie produkcie potravín. Získané finančné prostriedky, ktoré často boli napádané v tomto návrhu novely, budú použité len na ochranu vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy. Budú použité na evidenciu, usporiadanie evidencie poľnohospodárskej pôdy v katastri nehnuteľností, po ktorej všetci veľmi intenzívne voláme a rovnako budú použité na financovanie sanácie kontaminovaných a inak znehodnotených pôd. Rovnako je nutné, aby sme mali dokonalý informačný systém o pôde a ten rovnako potrebuje aj určité finančné prostriedky, ktoré môžu byť využité práve z tohto fondu.

    Len pre krátku informáciu, o ktorej sme už často hovorili. Od roku 1970 do roku 1990 bol úbytok poľnohospodárskej pôdy asi 1 000 hektárov ročne. Od roku 2006 do roku 2007 – 2 200 ha poľnohospodárskej, kvalitnej pôdy. Je to z môjho pohľadu, ako ministerky pôdohospodárstva alarmujúce číslo, a preto tento návrh novely, aj keď boli prijímané rôzne pozmeňujúce návrhy vo výboroch parlamentu, bude mať možnosť, aby ten rýchly a veľmi silný úbytok pôdy vysokej bonity bol miernejší.

    Určite, pozmeňujúce návrhy, ktoré tu budú aj teraz predkladané, budú rozširovať asi výnimky. Pokiaľ ide o odvody, ja si uvedomujem, že každým ďalším písmenom, ktorým sa rozširujú výnimky v tejto novele, prichádzame a môžeme prísť o ďalšiu poľnohospodársku pôdu a prichádzame aj o financie, ktoré by mali byť využité späť do pôdy. Uvedomujem si však aj to, že je nutné použiť tento systém, túto novelu na to, aby sme zachránili určité hektáre pôdy. Pôvodný návrh videl záchranu v tisícoch hektároch pôdy, na základe rozšírenia výnimiek určite to bude menšie množstvo, ale dovolím si tvrdiť, že aj to menšie množstvo má význam pre budúcnosť ďalších generácií.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, očakávam, že k tejto novele pristúpite konštruktívne, že táto novela nebude využívaná viac politicky ako odborne a verím, aj keď prišlo k rozšíreniu výnimiek za platenie záberu poľnohospodárskej pôdy, že tento návrh aj v takejto obmedzenej podobe bude mať aspoň čiastočný význam na záchranu najkvalitnejšej bonitnej pôdy Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka.

    A teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pani poslankyni Magde Košútovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa, môžete uviesť vašu informáciu.

  • Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 772 z 28. marca 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 359/2007 Z. z. na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie, ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledujúce stanoviská. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 363 zo 6. mája 2008 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 290 zo 6. mája 2008 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 317 z 22. apríla 2008 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 251 z 13. mája 2008 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Súčasne požiadal ministerku pôdohospodárstva Slovenskej republiky pri vypracovaní nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška a spôsob platenia odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy, vychádzať z návrhu výboru a ustanoviť takto: a) trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy, ktorá bola zaradená podľa kódu bonitnej ekologickej jednotky do prvej skupiny 500,- korún za m2, v druhej skupine 400,- korún za m2, v tretej skupine 300,- korún za m2, v štvrtej skupine 200,- korún za m2;

    b) dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy, ktorá je zaradená podľa kódu jednotky do prvej, druhej, tretej a štvrtej skupiny 20,- korún za m2.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením 171 zo 6. mája 2008 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie.

    Uznesením výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode 3 tejto správy vyplýva tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh s odporúčaním gestorského výboru tak, ako ich máme uvedené v spoločnej časti IV. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 8, 9, 10, 11 a 12 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 6 a 7 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona 359/2007 Z. z., tlač 546, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 359/2007 Z. z. vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody č. 253 z dňa 14. mája 2007.

    V citovanom uznesení výboru ma poverili ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnili podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pán poslanec László Miklós, pán poslanec Peter Pelegrini, pán poslanec Marián Záhumenský, ďalej pani poslankyňa Jarmila Tkáčová, pán poslanec Zsolt Simon, pán poslanec Peter Miššík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona.

    A slovo dávam pánovi poslancovi Lászlóovi Miklósovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, pani ministerka tu už uviedla, že sa o tomto zákone veľmi veľa hovorilo a ja nebudem opakovať to, čo aj z nášho klubu odznelo pri prvom čítaní, ktorý, samozrejme, ten názor je, že my s takýmto zákonom nesúhlasíme, ale niektoré skutočnosti by som chcel dodať.

    Predovšetkým zrejme nikto nepredpokladá, že ja som ten, ktorý nechce chrániť prírodné zdroje, ale všetky, nielen pôdu, samozrejme, ale aj chránené územia, aj vody, aj ovzdušie, aj všetko možné. Chcel by som ale povedať to, že sa tu absolutizuje bonitovaná pôdno-ekologická jednotka.

    Prosím vás, uverte mi, bol som pri základnom pôdnom mapovaní Slovenska, aj pri tvorbe bonitovania pôdno-ekologických jednotiek, ovládal som ich všetky skoro naspamäť a viem, akým spôsobom sme priraďovali k pôdno-ekologickým jednotkám hodnoty. Keď sa robili bonitované pôdno-ekologické jednotky, tak sa vtedy neuvažovalo o tom, akým spôsobom sa to bude vzťahovať na najrôznejšie platby a ďalšie záležitosti a dokonca sme vtedy hovorili a náš záujem pôdoznalcov a iných ekológov bol, aby nie prvé štyri, absolútne prvé štyri skupiny pôd boli chránené, ale prvé dve najlepšie pôdy v každom jednom katastri. A dôvod bol ten, že pre Žilinčana alebo pre Levočana je najlepšia pôda tá, ktorá je najlepšia v jeho katastri, a nie tá, čo je v Dunajskej Strede. A pre poľnohospodára v Žiline, v Levoči, v Prešove je najdôležitejšia práve tá jeho pôda, tú treba chrániť. No my sme tento princíp porušili týmto, že sme absolutizovali prvé štyri skupiny a tie ideme spoplatňovať.

    Ja ešte raz hovorím, je odo mňa veľmi ďaleko, aby som bojoval za to, že nechrániť prírodné zdroje, ale toto si teba uvedomiť. Mnohí kolegovia to vyjadrili tak, že sú diskriminované určité územia. Ja o tom nehovorím, ja hovorím znovu o pôdno-ekologickej a pôdno-znaleckom základe tohto celého systému. Ide o pôdy, ktoré sú určené na základe prírodných podmienok a v každom katastri sú najlepšie pôdy, nielen v Trnavskom a Nitrianskom kraji. To je jedna vec.

    Druhá vec je vzťah pôdy k rozvoju. Niekto tu povedal z kolegov, že na Žitnom ostrove netreba ani zakopnúť do pôdy a bude tam rásť pšenica. No myslím si, že ten pán kolega, nechcem naozaj uraziť, asi nikdy nekopal záhradu, lebo tak to nie je. A toto sa dá dokázať, samozrejme, aj iným spôsobom. Prosím vás pekne, naozaj najbohatší ľudia sú tam, kde sú najlepšie pôdy? No zďaleka nie. To bolo v stredoveku, keď prvovýroba a najmä poľnohospodárska prvovýroba bola základom pre blahobyt. V súčasnosti to zďaleka tak nie je a v súčasnosti sú bohatšie práve tie regióny na Slovensku, ktoré majú zlé pôdy. A regióny, ktoré majú dobré pôdy, tak jednoducho nemajú žiaden iný, proste nemajú žiadne impulzy na rozvoj a my tým, že spoplatníme vyňatie poľnohospodárskej pôdy, tento rozvoj ešte, ešte, ešte pribrzdíme.

    Takže vzťah dobrá pôda – rozvoj ďaleko nie je priamo úmerný. A to, aby na dobrých pôdach, ja by som si želal, aby naozaj tam, kde sú prírodné podmienky, tak tie prírodné podmienky sa využili a prírodné zdroje sa využili práve na blahobyt, pretože to je základ, myslím si, trvalo udržateľného rozvoja sveta, ale tak to nie je. Na to, aby tam, kde sú najlepšie pôdy, boli aj najbohatší ľudia, treba zmeniť veľmi veľa v celej poľnohospodárskej politike nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Celý systém dotácií, ktorý je neúmerný, ktorý je úplne inakšie postavený ako podľa kvality pôd, niekedy presne naopak idú dotácie.

    Ďalej infraštruktúra. No proste, darmo je niekde dobrá pôda, keď tam nikto nepríde. A netreba o tomto ani filozofovať. Keď sa pozrieme, aká je nezamestnanosť v jednotlivých okresoch a v jednotlivých obciach aj Trnavského, aj Nitrianskeho kraja, tak nájdeme aj hladové obce, nájdeme také obce, ktoré vymierajú práve preto, že tam nie je žiaden rozvojový impulz, aj keď je tam prvotriedna pôda, hoci aj čiernozem alebo lužná černica alebo hnedozem, alebo luhyzem, ktoré sú zaradené do prvých štyroch kategórií. Takže toto je o tej pôde.

    Čiže, aj za seba, aj za klub SMK môžem povedať, že s týmto zákonom nesúhlasíme. Ja tu teraz nepodávam žiaden pozmeňujúci návrh. Tie pozmeňujúce návrhy sú obsiahnuté v spoločnej správe. Bude na Národnej rade, ako bude hlasovať aj o tých bodoch, o ktorých pani spravodajkyňa povedala, aby sme nesúhlasili.

    Mám ešte ale jednu technickú pripomienku. Je tu pán predseda výboru? Nie je tu. Ale spravodajkyňa, samozrejme, tu je. Teraz som sa rozprával s niektorými členmi výboru. My sme vo výbore neodsúhlasili, pani kolegyňa Magduška, že pani ministerka má vypracovať nariadenie vlády aj s tými číslami. My sme len odsúhlasili, aby tie čísla boli v nariadení vlády. My sme nehovorili, to nie je pravda, my sme nehlasovali o tom, aby to nariadenie, proste že, aby ten návrh bol podľa tých čísel, ktoré boli pôvodne v zákone.

    Takže v tomto momente, myslím si, že jediná možnosť, pretože o tomto sa nehlasuje, je, že predkladám uznesenie, ktorým by Národná rada požiadala ministerku pôdohospodárstva Slovenskej republiky pri vypracovaní nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška a spôsob platenia odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy a bodka. Nie vychádza z návrhu výboru a je tam, sú tam potom tie čísla, lebo takto sme vo výbore nehlasovali.

  • Nie, ale nie o číslach, my sme len hovorili, že ministerka, že vraciame to, pretože zmysel, zmysel tohto, o čom sme včera hlasovali, pani ministerka, nebol v tom, že sme sa bavili o číslach, ale bol v tom, že dávame vláde do pôsobnosti a dávame, by som povedal, aj na zodpovednosť vlády, aké čísla ustanoví.

  • Nezrozumiteľný hlas z pléna.

  • Nie, nie, vôbec o číslach, proste nech ustanoví vláda. Proste nech vláda rozhodne o tom, aké sú tie čísla.

  • Ruch a hlasy v sále.

  • Ale nie, nie, nie, my sme sa bavili o tom, že s týmito číslami sme nesúhlasili a potom sme sa už o číslach ani nebavili, lebo sme povedali, že lepšie riešenie na čísla je, aby to bolo tak, ako pôvodne bol vládny návrh, že čísla ustanoví, teda spôsob a výšku platieb ustanoví všeobecne záväzný právny predpis a bolo to v nariadení vlády a týmto my ako z našej strany sme s týmto súhlasili. Pretože si myslíme, že nech je to na zodpovednosti vlády a okrem toho nariadenie vlády sa môže meniť podľa danej situácie v jednotlivých krajoch, v jednotlivých rokoch atď., atď., to nechcem teraz rozvádzať.

    Takže ja dávam návrh na uznesenie, aby znovu národný výbor požiadal ministerku pôdohospodárstva Slovenskej republiky vypracovať nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška a spôsob platenia odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy, bodka.

    To je k návrhu uznesenia. Žiaľbohu, nemám to, nemám to písomne, lebo viete, že aj spoločnú správu sme dostali len teraz.

  • Pán poslanec, ja vás len upozorním, hovorili ste, že národný výbor, aby požiadal, Národná rada.

  • Pardon, miešal som to, teraz výbor. Je tu článok 3. Preto sme sa teraz pred chvíľou bavili, aký je technický postup. Článok 3 – o tom sa nehlasuje. O článku 3 sa nehlasuje. Takže, preto je to len návrh uznesenia. To, čo je tam v bodoch, o čom sa bude hlasovať, to je v poriadku.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou – pán poslanec Simon, pán poslanec Záhumenský. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Prvý bude pán poslanec Simon hovoriť.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Chcel by som doplniť a nadviazať na kolegu Lászlóa Miklósa. Skutočne o číslach a o hodnotách, ktoré majú byť zverejnené na základe nariadenia vlády, vo výbore odporúčané hlasovanie nebolo. Ja som osobne dával návrh, aby bolo to riešenie v nariadení vlády. Bolo to akceptované, vrátilo sa to do pôvodného stavu, v akom pani ministerka navrhla. To znamená, že je tam len splnomocňovacie ustanovenie, kde vláda vydá nariadenie a stanoví sadzobník. Osobne som upozornil na to, čo v tom prípade, keď bude treba sadzby zvýšiť, alebo znížiť, čo v takom prípade. To znamená, že tam je zodpovednosť vlády pri vydávaní nariadenia vlády. To znamená, že je to len odporúčací charakter a nemá tam čo robiť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja som chcel v krátkosti zareagovať na pána profesora. Pán profesor, ako dobre viete, že pôda je neobnoviteľný prírodný zdroj a primárna ochrana pôdy nie je preto, aby poľnohospodári mali kde pracovať, ale preto, aby sme ju zachovali pre budúce generácie a pôda má veľa ďalších, iných nenahraditeľných funkcií, čiže z toho dôvodu je nutná ochrana pôdy. Nie preto a len preto, aby poľnohospodári mali kde vyrábať, aj keď výroba potravín čím ďalej, tým viac v budúcnosti asi bude strategickou záležitosťou. Samozrejmá vec, že nikto nespochybňuje to, že rozvoj regiónu je priamo úmerný rozvoju infraštruktúry a treba len povedať, škoda, že predchádzajúca vláda pribrzdila rozvoj a výstavbu diaľnic. Mohli sme byť ďalej a mohlo byť viacej regiónov rozvinutých. Ďakujem.

  • V rozprave bude pokračovať pán poslanec Pelegrini. Pán poslanec Miklós chce reagovať. Ale musí sa prihlásiť.

  • Hlasy z pléna.

  • Ale ja som ho tu nemal, to až teraz naskočilo. V poriadku, však nie je problém.

    Nech sa páči, hovorte, pán poslanec.

  • Dobre, len maličkú poznámku. Ďakujem pekne, pán Záhumenský, za poučenie. To ináč učím vo Zvolene presne to, čo ste mi teraz povedali. Ja som povedal predovšetkým to, že prírodný zdroj je veľmi dôležitý nielen v prvých štyroch skupinách, ktoré sa nachádzajú prakticky len na západnom Slovensku, ale aj vo všetkých skupinách. V každom katastri majú nejakú dobrú pôdu a v každom katastri by sme mali pristupovať tak, že najlepšie pôdy treba chrániť. Ale my sme prišli len na absolútne prvé štyri skupiny pôdy a tie pôvodné zdroje napríklad renzina je mimoriadne významný pôdny zdroj pre podtatranské obce. A tam to nie je dôležité? Tam to nechceme chrániť? Čiže toto som povedal. Znovu, nechcem sa teraz púšťať do politickej stránky. Ja som hovoril o pôdoznaleckej stránke a veľmi dobre viem, aké má funkcie pôda. Čiže ešte raz hovorím, v Levoči alebo vo Veľkej Lomnici, čo sa hovorí, alebo vo Veľkom Slavkove, kde sú najlepšie pôdy podzoly, tak aj tie sú veľmi dôležité a pre ten región sú najdôležitejšie, oveľa dôležitejšie ako černozem, pre Popradčana nižšie znamená černozem. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci, na úvod môjho príspevku mi len dovoľte vyjadriť sa veľmi krátko k jednému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý už máte rozdaný vo svojich laviciach. Je to môj pozmeňujúci návrh spolu s návrhom pána poslanca Prokopoviča a sú pod ním podpísaní aj ďalší členovia hospodárskeho výboru, v ktorom sme pôvodne uvažovali rozšíriť to veľké kvantum výnimiek, ktoré sa objavili v spoločnej správe a ktoré odporúča gestorský výbor prijať dnes na rokovaní, v bode B aj o výstavbu železníc a letísk, nakoľko železnice a letiská považujeme za nadradenú dopravnú infraštruktúru strategického významu a v tomto prípade by išlo opäť len o prelievanie peňazí zo štátnych prostriedkov späť do štátnych, akurát do inej kapitoly.

    Ale po diskusii s predkladateľom, teda s pani ministerkou vám len chcem oznámiť, že tento pozmeňujúci návrh, síce ho rozdaný máte, ale ho nepredkladám. Takže prosím aj pani spravodajkyňu, aby naň pri hlasovaní neprihliadala.

    Teraz mi dovoľte predložiť druhý pozmeňujúci návrh, ktorý po prečítaní odovzdám pani spravodajkyni.

    Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 359/2007 Z. z., tlač 546.

    Bod 1. Za článok 1 sa vkladá nový článok 2, ktorý znie:

    „Článok 2. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z. a zákona č. 275/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: V § 40 sa na konci pripája tento text: „Na vyňatie a obmedzenie lesných pozemkov splnenia funkcie lesa nie je potrebný súhlas vlastníka alebo správcu lesného pozemku so zámerom podľa osobitného predpisu – odkaz 8. Ak ide o diaľničný stavebný pozemok, orgán štátnej správy lesného hospodárstva v rozhodnutí o vyňatí alebo obmedzení využívania určí navrhovateľovi primeranú lehotu na uzavretie dohody o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv“.“

    Poznámka pod čiarou k odkazu 8 znie: „8. § 7 ods. 2 zákona č. 26/2005 Z. z. o lesoch.“

    Nasledujúci článok sa prečísluje.

    Bod 2. V článku 2 účinnosť zákona. „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2009 okrem ustanovenia v článku 2, ktoré nadobúda účinnosť 1. júla 2008.“

    Odôvodnenie. Ustanovenie nadväzuje na § 38 stavebného zákona vo vzťahu k lesnému pozemku. Nový zákon o lesoch z roku 2005 podmienil vyňatie a obmedzenie využívania lesného pozemku súhlasom vlastníka, resp. správcu lesného pozemku, čím nepriamo novelizoval § 38 stavebného zákona. Touto úpravou spôsobil sťaženie a spomalenie rozhodovania o povolenie stavby diaľnic v území s lesnými pozemkami, a preto sa navrhuje, aby sa táto úprava netýkala výstavby diaľnic a došlo k zrovnoprávneniu s konaním pri podaní žiadosti na odňatie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a žiadam ctených kolegov o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

  • S faktickými poznámkami – pani poslankyňa Tkáčová, pán poslanec Miššík. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Tkáčová ako prvá.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán kolega, ja neverím vlastným ušiam. Takto polhodinu pred záverečným hlasovaním o zákone bez predebatovania vo výbore, ktorý je gestorský k tomuto zákonu, vy predkladáte pozmeňujúci návrh, v ktorom sú obmedzené, čo obmedzené, zrušené vlastnícke práva? Pani ministerka, ja vás vyzývam, aby ste neakceptovali tento pozmeňujúci návrh a, vážení kolegovia, aj vás vyzývam, nehlasujte za to. To je porušenie ústavných práv. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Naozaj aj mňa prekvapil tento pozmeňujúci návrh nielen kvôli tomu, že kedy je predkladaný, je síce druhé čítanie a o 11.00 hodine by sme mali hlasovať, minimálne tam budeme žiadať, aby sa nehlasovalo dnes. Ale naozaj musím povedať, že je to zásah, vážny zásah do vlastníckych práv. A keď už o tomto hovoríme, tak aj celý tento návrh zákona je vlastne určitým spôsobom zavedením novej dane. Ono sa to tak nevolá, ale evokuje to túto myšlienku. Ja síce vystúpim ešte v rozprave, kde sa budem snažiť niektoré veci ozrejmiť, prečo som to povedal, ale opakujem, takého pozmeňujúce návrhy, ktoré sa dostávajú v druhom čítaní do pléna, o ktorých nikto ani len zrejme netušil počas rokovania výboru, nie sú vždy tým najlepším riešením. Ďakujem.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Teraz vystúpi pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady. Vážená pani ministerka, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som na úvod môjho diskusného príspevku uviedol niekoľko príkladov, ktoré sú dôkazom neutíchajúcich snáh o ochranu najcennejších zložiek životného prostredia, ako je voda, pôda a ovzdušie. Ekonomické nástroje ochrany životného prostredia v dnešnom ponímaní sa u nás začali uplatňovať už v polovici 60. rokov. Boli ustanovené platby za znečisťovanie ovzdušia a súčasne s nimi boli ustanovené aj poplatky za vypúšťanie odpadových vôd a do vôd povrchových. Okrem platieb za znečisťovanie ovzdušia a poplatkov za vypúšťanie odpadových vôd boli u nás postupne stanovené aj ďalšie platby za znečisťovanie, prípadne za využívanie prírodných zdrojov. Z hľadiska minulosti považujem za významné, že právna ochrana poľnohospodárskych pôd zameraná na ochranu výmery a ochranu kvalitatívnych vlastností pôd na území Slovenska bola ustanovená už v roku 1959. Povinnosť platenia odvodov bola ustanovená zákonom až do 30. apríla 2004, keď predchádzajúca vláda práve platným návrhom zákona toto ustanovenie zrušila.

    Keď zoberieme príklad, napríklad v Českej republike odvody za záber poľnohospodárskej pôdy neboli nikdy zrušené. Dôvodom argumentácie, prečo vlastne mali byť zrušené odvody, bolo, že treba pomôcť investorom, aby prišli na územie Slovenska a aby investovali a aby vytvorili nové pracovné príležitosti. Príkladom môže byť Česká republika, kde investorov prišlo oveľa viacej ako na územie Slovenska, hlavne v predchádzajúcom období napriek tomu, že poplatky za záber poľnohospodárskej pôdy nikdy nezrušili, ba dokonca teraz navrhli niekoľkonásobné zvýšenie týchto poplatkov za záber poľnohospodárskej pôdy.

    Ďalšie európske krajiny sa snažia riešiť problém tzv. šedých zón už niekoľko rokov. Ako príklad je možné uviesť Anglicko, ktoré má program na zníženie výmery tzv. šedých zón ročne o 10 %. V Nemecku sa platí ďalší poplatok za každý meter štvorcový poľnohospodárskej pôdy vyňatej z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Táto čiastka sa následne využíva na remediáciu, to znamená, nápravu šedých zón. Ide o snahu zatraktívniť investície na tzv. šedých zónach. To sú opustené farmy, podniky a podobne.

    Ochrana poľnohospodárskej pôdy pred jej využívaním na investičnú výstavbu je dôležitým legislatívnym problémom. V súčasnej dobe má opäť pôda svojich vlastníkov, ale zároveň je potrebné povedať, že sa vždy nechovajú ako riadni hospodári a mnohí z nich sa často snažia iba o predaj tohto vlastníctva.

    Ochrana poľnohospodárskej pôdy u nás prechádzala celou radou etáp definovaných príslušnými zákonmi o ochrane poľnohospodárskej pôdy. Tieto poukazujú na zaujímavý trend. Vždy po prijatí zákonnej normy ochranou poľnohospodárskej pôdy došlo k poklesu záberov poľnohospodárskej pôdy, avšak po pomerne krátkej dobe sa opäť tento trend zmenil negatívnym smerom. Na základe štatistických údajov môžeme povedať, že neustále klesá výmera poľnohospodárskej a ornej pôdy na obyvateľa v Slovenskej republike. Priemerná výmera poľnohospodárskej pôdy na jedného obyvateľa je 0,46 hektára, z toho výmera ornej pôdy na jedného obyvateľa je iba 0,20 hektára. Týmto sa Slovenská republika zaraďuje medzi krajiny s nižším potenciálom poľnohospodárskych pôd. Napríklad Maďarsko má 0,47 hektára na obyvateľa, Poľsko 0,36 hektára na obyvateľa. V roku 1970 predstavovala výmera ornej pôdy na jedného obyvateľa 0,37 hektára, t. j. ako dnes má Poľsko, v roku 1990 to už bolo iba 0,28.

    Na úbytkoch poľnohospodárskej pôdy majú najväčší podiel zalesňovanie, občianska a bytová výstavba. S tendenciou postupného úbytku poľnohospodárskej a ornej pôdy pri znižovaní plôch chmeľníc, viníc a súčasnom zvyšovaní výmery trvalých trávnych porastov a ovocných sadov klesá percento zornenia, ktoré za posledné roky kleslo pod 60 %. Slovensko prichádza denne o 6 hektárov pôdy. Ak budú pokračovať úbytky pôd doterajším tempom, tak v roku 2050 budeme mať o 100 tisíc hektárov pôdy menej. V susednom Rakúsku predstavuje denný úbytok približne 40 hektárov, rozdiel je však v tom, že sa povoľujú zábery len nekvalitnej pôdy. V ostatných rokoch sa u nás stavalo najviac na najkvalitnejších pôdach na čiernozemiach na trnavskej tabuli. Vyrástol na nich PSA Trnava, Samsung pri Voderadoch, nehovoriac o množstve logistických centier. Tam, kde sme včera dorábali obilie na chlieb, sa dnes vyrábajú autá, televízory a stoja rodinné domy.

    Na druhej strane je zrejmé, že ekonomický a sociálny rozvoj Slovenska sa nedá uskutočniť bez istých záberov pôdy. Ak už treba zaberať pôdu, tak tú, ktorá nemá najvyšší ekonomicko-sociálny a environmentálny potenciál. Ak investorovi bude na pozemku veľmi záležať, dokáže zaplatiť aj odvody. Odvody za záber by mali plniť funkciu akejsi záberovej renty pre investora za jeho neochotu zaberať menej kvalitné pôdy, nevyužité, kamenisté, nevhodné pre poľnohospodársku výrobu za cenu nižších odvodov alebo za žiadne odvody. Ako príklad uvediem záber pozemku o výmere 30 štvorcových metov, čo je potrebné na stavbu bežného rodinného domu s investíciou 5 miliónov korún. Odvody za záber poľnohospodárskej pôdy pri pôdach s bonitou, za ktorú bude platiť, budú predstavovať 0,6 % až 2,4 % z celkových investičných nákladov. V porovnaní s prudkými nárastmi cien poľnohospodárskej pôdy v Európskej únii to predstavuje mizivé percento, keď napríklad vo Veľkej Británii cena za aker, to je 0,4 hektára, vzrástla v krátkom období zhruba o 40 %, pričom posledných 20 rokov sa prakticky nemenila. Nehovoriac o priepastných rozdieloch v cenách medzi západnou a východnou Európou. V Litve môžeme kúpiť hektár poľnohospodárskej pôdy za 734 eur, napriek tomu napríklad v Luxembursku, kde je pôda najdrahšia, stojí hektár pôdy až 160 tisíc eur.

    V porovnaní s ďalšími vyspelými krajinami Európskej únie máme stále vyšší podiel ako poľnohospodárskej, tak aj ornej pôdy na obyvateľa. Z celosvetového hľadiska nie je situácia s pôdou zďaleka taká optimistická. Je žiaduce zastaviť trend úbytku ako poľnohospodárskej, tak najmä ornej pôdy. V súčasnosti sú na svete asi 4 miliardy hektárov poľnohospodárskej pôdy, z čoho je asi 1,4 mld. hektárov ornej pôdy. Iba 14 % pôd je vysoko úrodných. Iba 14 % pôd je vysoko úrodných, ktoré chceme chrániť. 59 % pôd je menej úrodných. Na jedného obyvateľa zemegule pripadá 1,4 hektára poľnohospodárskej pôdy, ale 0,4 hektára ornej pôdy. To je priemer celosvetový, pritom Slovensko má oveľa nižší priemer.

    Súčasné straty dosahujú 5 až 7 miliónov hektárov ročne. Iba na ilustráciu uvádzam, že ak tieto straty budú pokračovať a nedôjde k zvyšovaniu jej výmery na úkor trvalých trávnych porastov a lesov, k zachovaniu doterajšej celosvetovej poľnohospodárskej produkcie by bolo nutné v budúcnosti zvýšiť poľnohospodárske výnosy o 50 %. Znamenalo by to obrovské náklady na hnojenie, rekultiváciu a zároveň nebezpečenstvo ekologických škôd.

    S rastom počtu obyvateľstva, s rozvojom industrializácie sa úsilie udržať potrebnú kvalitu a rozlohu pôdneho fondu stáva stále dôležitejšou a náročnejšou úlohou. Z toho vyplýva dôležitá povinnosť zachovávať prírodné prostredie a naše pôdne bohatstvo nielen pre nás, pre seba, ale aj pre budúce generácie.

    Slovensko sa rozprestiera na 4,9 milióna hektárov pôdy, zaraďuje sa medzi krajiny s nízkou výmerou poľnohospodárskej pôdy o rozlohe 2,4 milióna hektárov, čo predstavuje približne 50 % rozlohy. Orná pôda zaberá iba 30,2 % z celkového územia Slovenskej republiky, pričom jej rozloha sa stále zmenšuje. Vysokoprodukčné pôdy najlepšej kvality pritom nezaberajú z poľnohospodárskej pôdy ani jednu desatinu. Pôda pre ľudstvo predstavuje nielen rozhodujúci prírodný zdroj, ale súčasne aj ekonomický a ekosociálny potenciál. Umožňuje produkovať potraviny a suroviny, recykluje odpady, tvorí leso-poľnohospodársku krajinu, filtruje a zadržiava vodu, umožňuje využívať a zhodnocovať slnečnú energiu, zabezpečuje obeh a bilanciu látok v prírode, udržiava diverziu rastlinných a živočíšnych druhov a primárne formuje kvalitu životného prostredia. Je zdrojom a kultúrnym dedičstvom zeme. Je istotou pre život a spoločenské bytie obyvateľstva.

    Pôda má v životnom prostredí významnú úlohu z dvoch hľadísk. Jednak ako nenahraditeľná zložka krajiny plní produkčnú funkciu a ako zložka s kapacitne obrovským regulačným, detoxikačným a hygienickým čistiacim významom plní environmentálnu funkciu, ochraňuje iné zložky životného prostredia a prírodné zdroje.

    Komisia Európskych spoločenstiev, uvedomujúc si mnohé funkcie pôdy, ktoré sú nevyhnutné pre ľudskú činnosť a prežitie ekosystémov, vypracovala na návrh Európskeho parlamentu a Rady Smernicu, ktorou sa ustanovuje rámec pre ochranu pôdy, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica 2004/35/ES. Pôda dodnes nebola predmetom žiadnej konkrétnej ochrannej politiky na úrovni spoločenstva. Niektoré aspekty ochrany pôdy môžeme nájsť rozptýlené v aquis, z čoho vyplýva, že k ochrane pôdy môžu prispieť rôzne politiky.

    V smernici sa uvádza: „Pôda v spoločenstve je na rozdiel od vzduchu a vody prevažne v súkromnom vlastníctve. Je to však prírodný zdroj, ktorý je predmetom spoločného záujmu a preto ho treba chrániť pre budúce generácie. Vo verejnom záujme je preto potrebné požadovať od užívateľov pôdy, aby prijali preventívne opatrenia, pokiaľ sa dá očakávať, že spôsobom, ktorým pôdu využívajú, majú výrazne narušiť funkciu pôdy. Musia sa prijať opatrenia na obmedzenie zástavby pôdy, napríklad prostredníctvom remediácie opustených priemyselných areálov a zamedziť tak budovanie na zelenej lúke. Pokiaľ predsa dôjde k zástavbe, členské štáty by mali vymedziť také techniky a výstavby, ktoré umožnia zachovať čo najviac funkcií pôdy.“

    Ak odporcovia predloženej novely zákona vo svojich odôvodneniach uvádzajú, že zákon o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu vylučuje vôľu vlastníkov z rozhodovania o využití poľnohospodárskej pôdy, je potrebné vziať do úvahy ustanovenie čl. 11 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, ktoré stanovuje, že vlastníctvo nesmie byť zneužité v rozpore so zákonom chránenými všeobecnými záujmami, nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu a životné prostredie v miere ustanovenej zákonom.

    O tom, že ochrana poľnohospodárskej pôdy je všeobecným záujmom a pôda má zároveň povahu verejného majetku, myslím si, že nemusíme pochybovať. Pokiaľ niektorí kritici predloženého návrhu zákona uvádzajú, že zákon prináša ekonomické zaťaženie vlastníkov pozemkov, prípadne investorov usilujúcich sa o zmeny a spôsob využitia pozemkov, treba im pripomenúť, že odvody za odňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu predstavujú iba zlomok z ceny stavebných pozemkov, na ktoré sa poľnohospodárska pôda vyňatím z poľnohospodárskeho pôdneho fondu premení. Jedným dychom treba povedať, že novela nebude šikanovať bežných ľudí, lebo takéto odvody sa netýkajú pozemkov v intravilánoch obcí na rodinnú zástavbu, výstavbu rodinných domov či bytových domov, či pozemkov zaradených do plánu ich územného rozvoja. Ak sa niekto rozhodne pre stavbu na poľnohospodárskej pôde, zaplatí len zastavané metre, teda pôdu biologicky vyradenú z funkcie, nie za pozemok ako celok.

    Hlavným cieľom novely je usmerniť záber pôdy na menej kvalitné pôdy. Nie je výber, nie je hlavným cieľom výber peňazí. Existuje predsa veľa opustených fabrík, šedých zón, kde sa dá stavať. Aj v južnej časti Slovenska tam, kde sa nachádza najkvalitnejšia pôda, devastácia poľnohospodárstva, fariem, ktorých je obrovské množstvo, je ich možné využiť na priemyselnú zástavbu, na logistické centrá a podobne. Pre investorov je ľahšie a jednoduchšie stavať na zelenej lúke na poľnohospodárskej pôde. Ak stavať na pôde, tak v každom regióne sú pôdy rôznej kvality a stavba môže stáť aj na menej kvalitnej pôde. Prečo potom plytvať tou najúrodnejšou? Investorov treba tlačiť na lacnejšie pôdy. Informačný systém o pôde, ktorým disponuje rezort pôdohospodárstva, jednoznačne dokazuje, že všade na našom území sa nachádzajú aj menej kvalitné pôdy vhodné na výstavbu. Diskriminácia území z tohto hľadiska je teda málo pravdepodobná, o čom tu diskutujeme.

    Keďže k návrhu zákona bolo v § 17 a) veľa výnimiek, s ktorými, samozrejme, súhlasím, dovolím si ešte predložiť jeden pozmeňujúci návrh, aby sa výnimky mohli uplatniť iba vtedy, ak sa nenachádza v danej lokalite pôda nižšej kvality.

    Dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 359/2007 Z. z.

    1. „V bode 15 odporúčam súčasný text označiť ako ods. 1 a vložiť nový odsek, ktorý znie: „(2) Ustanovenie ods. 1 nemožno použiť, ak sa v katastrálnom území obce nachádza vhodný pozemok zaradený podľa kódu bonitovanej pôdnej ekologickej jednotky do piatej až deviatej skupiny,“ zdôrazňujem, do piatej až deviatej skupiny, v návrhu je šesť, stal sa preklep, čiže „do piatej až deviatej, ktorý je nespoplatňovaný.“.“

    Odôvodnenie. Týmto ustanovením sa tvorí tlak na podnikateľov a obce, aby hľadali na realizáciu stavieb a priemyselných parkov predovšetkým pôdu zaradenú do nižšej bonitnej triedy.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďalej vystúpi v rozprave pani poslankyňa Tkáčová. Ešte predtým, pán poslanec, poprosím, vy ste sa skôr prihlásili, s faktickou poznámkou pán poslanec Miklós. Ja len pre poriadok, tak ako sa patrí. S faktickými poznámkami sa hlási počas vystúpenia predrečníka. No, ale vzhľadom na to, že vy ste vynikajúci poslanec, tak nech sa páči. Končím možnosť prihlášok.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za takéto uznanie, naozaj som nečakal. Ďakujem ti pekne.

    Pán kolega Záhumenský, vy ste hovorili o výstavbe infraštruktúry. Verte mi, že mne sa takisto nepáčia pri Galante tie plechové búdy ako možnože vám, resp. nevidím nikomu do srdca, komu sa čo páči. Ale tam sa nestavalo preto, aká je tam pôda. Pretože je tam infraštruktúra, že je to blízko. A prečo sa stavalo v Žiline? Prečo sa Kia postavila v Žiline? Vôbec nerozmýšľali o pôde. Rozmýšľali o niečom úplne inom. Čiže to, kde je infraštruktúra, nezávisí od toho, aká je pôda. Ja som absolútne za to, aby sme vymysleli nejaký mechanizmus, ktorý nepoznám, ako prinútiť investorov, aby išli na čierne a hnedé plochy. Oného času na ministerstve životného prostredia, keď som ministroval, sme vypracovali celoslovenskú mapu možných lokalít priemyselných parkov, no z toho sa nič neuskutočnilo. A presne toto bol hlavný zmysel a hlavné kritérium, aby tam neboli zabraté dobré pôdy.

    Druhá oblasť. Znovu ste podčiarkovali environmentálnu funkciu, ktorú aj ja podčiarkujem. Presne o to ide. Presne o to ide. Pán poslanec, na svahoch Slovenského krasu renzina, ktorá je možno zaradená do siedmej skupiny, má oveľa vyššie environmentálne funkcie ako černozem pri Trnave. Verte mi, že je to tak. A podzol na Štrbskom plese má oveľa vyššie environmentálne funkcie a významnejšie ako hnedozem pri Nitre. Čiže, o to ide, že my nepristupujeme rovnako k ochrane pôdnych zdrojov. A ešte raz hovorím, v každom katastri, v každom území sú pôdne zdroje mimoriadnej významnosti.

    A teraz trošku politikárčenia. Prosím vás, čo by ste asi vy povedali, keby sme zaviedli naozaj to, že v každom katastri prvé dve bonitné triedy sa budú spoplatňovať?

    Ďakujem pekne.

  • Teraz bude reagovať pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán profesor, ja plne s vami súhlasím v tom, že treba chrániť všetku pôdu. Samozrejme, som rád, že sa zavádza ten zákon, kde aspoň sme schopní chrániť tú najkvalitnejšiu pôdu na Slovensku, aj keď by som sa prihováral za to, aby sme rozšírili ten okruh ochrany, aby sme chránili aj prvé dve kategórie v každom katastri najkvalitnejšej pôdy. Na druhej strane si ale uvedomujem, že musíme brať aj určité sociálno-ekonomické hľadisko a z toho dôvodu je prechodné vlastne prijať aspoň minimálnu formu ochrany poľnohospodárskej pôdy a to je tá, že skutočne najkvalitnejšiu pôdu minimálne je potrebné chrániť.

    Čo sa týka šedých zón, o nich som hovoril, ale myslím si, že všetci vieme, koľko sa nachádza šedých zón aj tam, kde sú nastavané tie plechové búdy, ako hovoríte. Povedzme, aj tu pri diaľnici blízko Tribľaviny je veľká farma, ktorá je opustená a nikto o ňu nemá záujem, aby na nej staval tie plechové búdy. Radšej si postaví o 2 km ďalej na ornej pôde, kde kúsok ornice odhrnie a tvári sa, že chráni ornicu. Lebo má vyššie náklady, keby mal likvidovať farmu, musel by ju zbúrať, očistiť pozemok a následne na tom pozemku stavať.

    Myslím si, že všetky krajiny, vyspelé krajiny si uvedomujú význam ochrany pôdy a práve zavádzajú mechanizmus poplatkov, aby investora tlačili ekonomicky do týchto šedých zón, lebo to je asi jediný taký účinný spôsob, ako vlastne prinútiť investora, a každý investor rozmýšľa ekonomicky a spočíta si, čo ho stojí zbúrať starú farmu a postaviť na nej nový areál, či už priemyselný alebo nejaké logistické centrum, alebo sa posunie do severnejších oblastí Slovenska, čo by sme všetci privítali, aby aj tam došlo k tvorbe pracovných miest, aby došlo k zníženiu regionálnych rozdielov.

    Ďakujem pekne.

  • Budeme pokračovať v rozprave, vystúpi pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, skôr ako začnem svoje vystúpenie, rada by som zareagovala na svojich predrečníkov.

    Pán kolega Pelegrini, ozaj by som bola veľmi rada, keby ste nám povedali, kto vás nahovoril na tento pozmeňujúci návrh. Tento váš pozmeňujúci návrh je totiž nad rámec zákona, je to nepriama novela zákona o lesoch. Už len z toho titulu by sme podľa rokovacieho priadku vôbec o vašom pozmeňujúcom návrhu nemali hlasovať. Ale čo je pre mňa najpodstatnejšie, ide o vyvlastnenie vlastníkov lesných pozemkov. A keď vaši poslanci za toto zahlasujú, pretože si prečítajú, koaličný poslanec podal návrh, my to odsúhlasíme, mnohí ani nebudú vedieť, o čom hlasujú, ale s vami, s vaším menom sa bude tento pozmeňujúci návrh spájať. Ja si dovolím požiadať pani spravodajkyňu, aby sme vôbec o 11.00 hodine nehlasovali o zákone a takisto si dovoľujem požiadať predsedu výboru pre pôdohospodárstvo, aby zvolal rokovanie, na ktorom by sme sa zaoberali ďalšími predloženými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    A ešte by som chcela k vystúpeniu pána poslanca Záhumenského. Zaujala ma jedna veta vo vašom vystúpení. Vy ste povedali, dúfam, že to poviem presne: „Pôda má povahu verejného majetku“. A mňa by zaujímalo, ako by sa tváril pán Robert Fico, ktorý je hrdým vlastníkom 8 árov vinice, keby ste mu tvrdili, že toto je verejný majetok. Myslím si, že by veľmi nadšený nebol a ani ja sa nestotožňujem s týmto vaším názorom. Každý ár pôdy, každý meter štvorcový pôdy má svojho vlastníka, aj keď je to napríklad nezistený vlastník, ale pôda je v správe štátu, v správe Slovenského pozemkového fondu.

    Ale vrátim sa späť k meritu veci. Ja si myslím, že nikto nespochybňuje to, že pôdu je potrebné chrániť. Ja sa plne stotožňujem aj s cieľom pani ministerky, že treba pôdu chrániť a treba chrániť rovnako bonitnú pôdu, ako aj menej bonitnú pôdu. Ja a my v poslaneckom klube sa nestotožňujeme so spôsobom, ako chcete pôdu chrániť. A myslím si, že v procese druhého čítania vo výboroch z tohto vášho cieľa nezostalo nič. Tento váš cieľ sa bude míňať účinkom.

    V prvom čítaní som už predniesla výhrady, ktoré sme mali k predloženej novele. Zhrniem ich do troch bodov. Jednak sme mali výhrady k tomu, že zákon bude pôsobiť zdražujúco pri riešení bytovej otázky, ďalej, že ohrozuje investície jednak samosprávy a jednak aj podnikateľského sektoru a v konečnom dôsledku, že tento návrh zákona ohrozí investičný boom na východnom Slovensku a aj na južnom Slovensku. Totižto nariadenie vlády, ktoré je prílohou návrhu zákona, aj v tejto chvíli spoplatňuje všetkých 9 tried, všetkých 9 bonitných tried.

    Čiže celkovo sme tento návrh zákona považovali za namierený proti ľuďom a za zákon, ktorý povedie k tomu, že sa zhorší podnikateľské prostredie. Som rada, že verejný tlak v procese druhého čítania vo výbore donútil predkladateľa k ústupkom, hoci som menej rada, že tlak lobistov zasiahol do tohto zákona takým nepríjemným spôsobom, že enormným spôsobom rozšíril počet výnimiek. Myslím si, pani ministerka, že ani vy tomu nie ste rada, však koniec koncov v úvodnom slove ste to aj povedali. Dá sa za určitý ústupok, aj za určité naše, nepoviem, víťazstvo, lebo to je Pyrrhovo víťazstvo, pokladať to, že sa budú spoplatňovať len prvé štyri triedy, teda tie najkvalitnejšie pôdy. Zatiaľ je taká dohoda, to ešte teda uvidíme, aké nariadenie prijme vláda. A čo potvrdilo všetky naše výhrady v prvom čítaní, ustúpili ste investičnej bytovej výstavbe, ustúpili ste samosprávam, ustúpili ste štátu, verejnému záujmu, všetkému, až nakoniec platiť za vyňatie poľnohospodárskej pôdy v podstate bude iba súkromný sektor, aj to len v tých prípadoch, keď nepôjde o verejný záujem.

    Čiže z toho pohľadu považujem návrh zákona jednak za bezzubý, ale jednak za diskriminačný a ja ho označujem od začiatku slovom, že to je stavebná daň. Nič iné, len stavebná daň. Čiže cieľ ochrániť pôdu týmto nedosiahnete. Vyzvali sme vás už aj vo výbore, keď chcete dosiahnuť, chrániť Žitný ostrov, chrániť Trnavskú tabuľu, zakážte výstavbu na najlepších bonitných triedach, na jednotke a na dvojke, ako to navrhol pán kolega poslanec Miklós. Ale to vlastne asi nechcete alebo nemôžete, verím, že sa v záverečnom slove k tomu vyjadríte. My tento návrh zákona nepodporíme. Myslím si, že o tom, aký je účinný, si povieme o rok, o dva, potom ako zákon nadobudne účinnosť, hoci ony tie čísla v absolútnom vyjadrení môžu klesať, lebo predsa ten západ Slovenska je už zastavaný pomerne dostatočne. A žiadam aj vás, vážení kolegovia, aby ste tento návrh zákona nepodporili.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami – pán poslanec Pelegrini, Záhumenský, Číž, Zsolt Simon, Bobrík Anton, Tóthová Katarína, Číž Miroslav som prečítal, hej? Áno, pán podpredseda. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Ako prvý – pán poslanec Pelegrini.

  • Ďakujem pekne. Ja len pani kolegyni Tkáčovej chcem povedať, aby tu nerobila paniku, že ide zase o nejaké vyvlastnenie. Ja jej zacitujem: „Podľa § 3 zákona 129 o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic,“ atď., „sa upravujú podklady pre podanie žiadosti pre odňatie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely a účastníkom konania o odňatí poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho fondu, ak ide o pozemok, ktorý je podľa územného rozhodnutia o umiestnení výstavby diaľnic potrebný na jej výstavbu.“ Tam nie je potrebný súhlas vlastníka pri poľnohospodárskej pôde, tak sa dáva do súladu touto, samozrejme, súhlasím, áno, nepriamou novelou to isté aj pri pozemkoch lesných. Čo je majiteľ lesa iný vlastník ako majiteľ poľnohospodárskej pôdy? Myslím si, že nie. Takže pokiaľ takáto istá právna úprava platí pri poľnohospodárskej pôde, nevidím dôvod, prečo by nemala platiť aj pri lesnej. A nestrašil by som tu spoza pultu občanov, ako ideme zase šliapať práva občanov. Zase ich vlastnícke práva sú tým nedotknuté, mení sa len spôsob, aký doklad treba predložiť, keď chceme požiadať o vyňatie pôdy z lesného fondu. To je všetko. A to, že ide o nepriamu novelu, priznávam. Žiaľ, vedie ma k tomu to, že sme teraz v procese urýchlenia výstavby diaľnic a bolo avizované z prostredia ministerstva dopravy, že toto ustanovenie, ktoré sa pozabudlo upraviť pri tvorbe zákona, začína spôsobovať problémy. To je jediný úmysel, pre ktorý som túto nepriamu novelu v rozprave predložil. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Tkáčová, napriek tomu, že som si už zvykol na vaše ataky voči čomukoľvek, čo je vo vzťahu k poľnohospodárstvu, napriek tomu, že druhé obdobie pôsobíte v tomto výbore, musím povedať, že skutočne pôda má povahu verejného majetku, pretože napriek tomu, že sa neobmedzuje vlastníctvo vlastníka, slúži všetkým. Všetci občania využívajú prírodné zdroje a môžu chodiť do prírody, kde nemajú žiadne pozemky a napriek tomu táto pôda slúži a má neopísateľnú ekologickú funkciu. Preto si myslím, že tá vaša poznámka s vinicou pána predsedu je absolútne nemiestna. Ale asi to je vaša politická úloha. Nijakým spôsobom neobmedzujeme vlastníka. Vlastník môže nakladať so svojím pozemkom, ba dokonca ho môže aj predávať, môže ho aj zameniť za stavebný pozemok, ale, bohužiaľ, v tom prípade má tam určitú environmentálnu sankciu, to znamená, že musí zaplatiť nejaký poplatok, či už vlastník alebo investor za to, že chce stavať na najkvalitnejšej pôde a tie peniaze treba použiť na zúrodnenie menej kvalitnej pôdy, aby bola k dispozícii budúcim generáciám. Takže každý normálny hospodár a zodpovedný hospodár v každej krajine zachováva prírodné bohatstvo pre budúce generácie. Ja viem, že vo vašej stratégii to nebolo, že bolo treba rozpredať energetiku a všetko ostatné, čo mohlo ostať budúcim generáciám, ale najmä energetiku a myslím si, že to nerobia rozumní hospodári v žiadnej krajine. Ďakujem.

  • Pán podpredseda Národnej rady Číž.

  • Ďakujem pekne. Vážená kolegyňa, veľmi ťažko sa v poslednom období organizuje diskusia v parlamente, pretože dopredu sa dá predvídať, o čom budete hovoriť. A keďže dôsledne sa v diskusii nevyužíva dialógová forma, príde sa, postaví sa a ideme do tých všeobecných ideologizujúcich, vo vašom prípade jednostranných pravicových tvrdení. No prosím, faktom je, že my hľadáme a skúmame, aký je vzťah medzi dvomi nesmierne dôležitými a chránenými záujmami spoločnosti. Jedným z nich je nepochybne súkromné vlastníctvo. Ale potom existuje aj druhý inštitút, tomu sa hovorí verejný záujem. Dokonca aj naša ústava, pani kolegyňa, má takú jednu vetu, že vlastníctvo zaväzuje. Nemecká ústava, ako som niekoľkokrát už spomenul, v článku 14 dokonca hovorí o tom, že vlastníctvo musí slúžiť verejnému záujmu. Samozrejme, to nezbavuje tých, ktorí spravujú štát, aby sa venovali dodržiavaniu všetkých procedurálnych pravidiel, ale ani náznak vnímania tejto skutočnosti vo vašich vystúpeniach necítim.

    Pani kolegyňa, problém je totiž trošku v tom, že ja naozaj verím, že toto spoločenstvo, ktoré funguje v Slovenskej republike, je spoločenstvom a má nejaké hodnoty, ktoré si musí chrániť tak podnikateľský záujem, ale aj záujem verejnosti, záujem budúcich generácií možno. Ochrana pôdneho fondu je fenoménom, ktorému sa v našom politickom spektre naozaj venujeme a v tomto smere sme ochotní pracovať aj s tým obmedzením vlastníckeho práva. V danom prípade si myslím, že pôdny fond po tom, ako hold iné národné zdroje ste beznádejne rozpredali a za veľmi nehorázne nízku cenu, je jeden z posledných chránených záujmov, ktorý sa ešte dá organizovať v tomto štáte. Ak s vami súhlasím, tak naozaj len v tom, keby bolo možné, tak by som sa prihováral za to, aby sme zakázali stavať na najbonitnejších pôdach, zvlášť na vývoj cien potravín v súčasnosti, ale nejde to. A tento zákon – a vďačný som pani ministerke zaň – aspoň otvára diskusiu na túto tému. A pokiaľ výsledkom tejto diskusie bude schopnosť chrániť pôdny fond...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Pán Zsolt Simon.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, naozaj ste to zhrnuli vcelku dobre, snáď možnože pre niektorých našich kolegov by bolo treba ešte zdôrazniť, že v oblasti lesného hospodárstva je ten dosah na odstránenie lesa v oveľa iných dimenziách, rieši sa to iným spôsobom. A pokiaľ by som chcel zhrnúť to, čo ste povedali, tak ja chápem vaše slová asi nasledovne. Táto vláda politicky trestá obyvateľov regiónu Žitného ostrova a okolia Trnavy. Pretože v skutočnosti, pokiaľ sa bude uplatňovať odvod len na skupinách 1, 2, 3, 4, tak sa týka len týchto regiónov a ostatného územia Slovenskej republiky nie. To znamená, že politicky sa vraciame do roku 1959, keď vláda zámerne chcela znevýhodniť niektoré regióny územia tejto krajiny.

  • Skončili ste?

    Panie poslankyne, páni poslanci, je 11.00 hodín, prerušujem rokovanie Národnej rady. Pripravíme sa na hlasovanie. Vyhlasujem päťminútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Ivana Mikloša a pani poslankyne Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523 o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

  • Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

  • Je to tlač 616. Pán poslanec Ďuračka uvedie hlasovanie v prvom čítaní.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy a vážení páni, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Nepodali žiadne pozmeňujúce návrhy. Preto odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme. Ešte chvíľočku vás poprosím. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 34 bolo za, 53 proti, 50 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme nepostúpili návrh do druhého čítania.

    Pán poslanec Martinák bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Pán predseda, v rozprave neboli dané žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 62 za, 40 proti, 37 sa zdržalo a 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh nepostúpili do druhého čítania.

    Pán poslanec Slafkovský uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fedora na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov.

  • Vážený pán predseda, prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, lebo v Národnej rade vystúpil len jeden poslanec k tomuto zákonu, pán kolega Halecký a nepodal žiadny návrh, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 58 za, 19 proti, 58 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Ani tento návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    Pán poslanec Gábor Gál bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Vladimíra Palka a Pavla Minárika na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545.

  • Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka a Pavla Minárika na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla podľa rokovacieho poriadku predložený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 58 za, 53 proti, 25 sa zdržalo a 1 nehlasoval.

    Návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    Pani poslankyňa Košútová uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Pavla Freša a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva v znení neskorších predpisov, tlač 621.

  • Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Freša a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Pán poslanec Frešo a poslankyňa Košútová. Pán poslanec Frešo nepodal žiadny pozmeňujúci návrh. Pani poslankyňa Košútová podala pozmeňujúci návrh podľa § 73 ods. 3 písm. b), aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona. Dajte, prosím, o tomto procedurálnom návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu pani poslankyne Košútovej, aby sme nepokračovali v rokovaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 80 za, 58 proti.

    Konštatujem, že sme schválili návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní.

    Pán poslanec Glenda uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta, Jána Chrbeta a Milana Urbániho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 622.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, v rozprave vystúpil jeden pán poslanec, pán poslanec Kahanec. Nepredložil žiadny návrh. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 79 za, 56 proti, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 16. júna a v gestorskom výbore do 17. júna.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 107 za, 6 proti, 22 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Pridelili sme návrh do výborov a určili lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Pelegrini bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslanca Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 656/2004 o energetike, tlač 623.

  • Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 79 za, 14 proti, 46 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 16. júna 2008 a v gestorskom výbore do 17. júna 2008.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 107 za, 2 proti, 29 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Kovačócy uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera a Viliama Jasaňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície,

    tlač 626.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 80 za, 56 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 16. júna 2008 a gestorskému výboru do 17. júna 2008.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 109 za, 2 proti, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Pridelili sme návrh výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Teraz pani poslankyňa Belásová uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja, Jána Slotu a Rudolfa Pučíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom,

    tlač 624.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 136 bolo za, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh postúpili do druhého čítania.

  • Zároveň budeme hlasovať o pridelení návrhu zákona, tlač 624, na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 16. júna 2008 a gestorský výbor v lehote do 17. júna 2008.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, všetci boli za.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Teraz pán poslanec Vestenický uvedie v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu, ktorým sa mení zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 527.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni, v rozprave neboli predložené žiadne pozmeňujúce návrhy. Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy tak, ako ich máte uvedené v tlači 527a.

    Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: O bodoch 1 až 7, 9 až 18, 20 až 26, 28 až 33 a 36 hlasovať spoločne a tieto schváliť a o bodoch 8, 9, 19, pardon, opakujem, o bodoch 8, 19, 22, 27, 34 a 35 hlasovať taktiež spoločne a tieto neschváliť.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o prvej skupine bodov tak, ako som ich uviedol.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 7, 9 až 18, 20 až 26, 28 až 33 a 36, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 108 za, 23 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Tieto body sme schválili.

  • Ďalej prosím hlasovať o bodoch 8, 19, 22, 27, 34 a 35 a tieto neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 4 boli za, 86 proti, 46 sa zdržalo.

    Tieto body sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste nechali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh ihneď v treťom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 99 za, 35 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme, pán spravodajca, hlasovať.

  • Pán predseda, hlasujeme o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

  • Takže záverečné hlasovanie. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 83 za, 54 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise.

    Teraz hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov,

    je to tlač 548, uvedie pán poslanec Vladimír Jánoš.

  • Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi skonštatovať, že v spoločnej správe výborov, ani v rozprave neboli predložené žiadne pozmeňujúce návrhy a preto podľa § 84 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, prosím, otvorte tretie čítanie.

  • Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Ak nie, budeme hlasovať.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 211/2002 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám.

    Pán poslanec Madej bude uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky,

    je to tlač 558.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, v rozprave k predmetnému vládnemu návrhu zákona nevystúpil nik, preto budeme hlasovať len o pozmeňujúcich návrhoch uvedených v spoločnej správe výborov a to o všetkých 8, o bodoch 1 až 8 spoločne.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bodoch 1 až 8 uvedených v spoločnej správe s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o všetkých bodoch spoločnej správy, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 134 za, 3 nehlasovali.

    Tieto body sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Vzhľadom na to, že mám odporúčanie gestorského výboru, navrhujem, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje vládny návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 137 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či má niekto záujem. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme, pán spravodajca, hlasovať.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 137 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.

    Ďakujem pekne.

    Dámy a páni, odhlasovali sme všetky prerokované body programu.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona č. 220 o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.

  • Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 359/2007 Z. z.

  • Nech sa páči, pán poslanec Bobrík.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Ja neviem, či nadviažem teraz na ten myšlienkový pochod, ktorý tu bol povedaný, ale ak si dobre pamätám, pani poslankyňa sa vyjadrila k tomu, že vlastne je to zavádzanie akejsi novej dane...

  • Ruch v pléne.

  • Poprosím vás, pán poslanec, počkáme, vyhlasujem 5-minútovú prestávku. Potom poprosím techniku, aby pán poslanec Bobrík dostal znovu dve minúty na svoju faktickú poznámku. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať. Poprosím vás, tí, ktorí chcete pokračovať v prerušenej rozprave, aby ste zaujali svoje miesta v sále. Poprosím techniku, ešte raz pána poslanca Bobríka.

  • Už som, dobre, ďakujem pekne za slovo.

  • Vážená kolegyňa, vo vašom vystúpení ste upozorňovali na to, že vlastne zavádzame znovu kvázi daň za vyňatie poľnohospodárskej pôdy. Ja vás chcem len upozorniť, že naozaj z mojej praxe od roku 1991 robím v samospráve, môžem povedať, že tá skúsenosť, keď nebol ekonomický nástroj, žiadny ekonomický nástroj tak, ako sa to zaviedlo za vyňatie poľnohospodárskej pôdy, potvrdzujem presne to, čo bolo aj vo vystúpení predkladateľky, akým masívnym spôsobom sa začal zneužívať tento inštitút vyňatia bez toho, aby bol ekonomický nástroj. Jednoducho nastalo hromadné zaberanie kvalitnej poľnohospodárskej pôdy. To je jeden fakt, ktorý jednoducho v našom spoločenskom ponímaní alebo zriadení, ako to zoberieme, vždy, pokiaľ nie je tam ten ekonomický nástroj, tak úradníci cez nariadenia, ktoré sú, usmernenia, vedia si veľmi vynachádzavo vždy nájsť spôsob ako obísť tieto predpisy a ako dosiahnuť účel, ktorý niekto má, jednoducho získať túto poľnohospodársku pôdu na iné ako poľnohospodárske účely. Preto naozaj ten ekonomický nástroj je najvhodnejší. Nestretol som sa s lepším. A treba si priznať, že tie uplynulé roky nám to potvrdili, že takýmto spôsobom to jednoducho nejde.

    A na druhej strane daň. Nie je to daň. Daň je opakujúca sa dávka, ktorú platíte neustále. Je to poplatok, ktorý zaplatíte za jednorazové vyňatie a tým táto náležitosť končí. Je to poplatok, ktorý sa, samozrejme, využíva potom na ďalšie účely zúrodňovania alebo zlepšovania spravovania pôdy. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Tóthová – faktická poznámka.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, ja som už v prvom čítaní vystúpila a podporila tento legislatívny návrh, pretože má výrazne pozitívny ekologický dosah a bude mať aj dopad. Vy ste spomínali, že poplatok je vlastne obmedzením vlastníctva. S tým nemôžem súhlasiť. Poplatok nemôže byť považovaný za obmedzenie vlastníctva. A dovolím si vám tak, ako to už aj pán podpredseda parlamentu Číž uviedol, upozorniť vás, že v čl. 20 ods. 3 ústavy sa jasne hovorí, že vlastníctvo zaväzuje a nemožno ho použiť v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Čiže, ak zákon bude chrániť pôdu vyššej bonity, je to všeobecný záujem. Pani ministerka tu vysvetľovala, v čom spočíva ten všeobecný záujem, teda je tu aj súlad s ústavou s článkom 20 ods. 3.

    A ešte takú malú poznámočku. Vy ste končili tým, že my tento legislatívny návrh nepodporíme. Mám poznatok, že ste nevystupovali v mene klubu, tak neviem, či si mykáte alebo koho ste mysleli tým my, takže zrejme to bola taká vaša iniciatíva, pretože ste neboli prihlásená ako poslankyňa za klub SDKÚ. Ďakujem.

  • Áno, ďakujem za slovo, pán predsedajúci. A rovnako ďakujem všetkým kolegom, ktorí zareagovali na moje vystúpenie. Osobitne ma potešil príspevok pána podpredsedu Číža, ktorý veľmi pokojným spôsobom reagoval, čo preňho nie je zvyčajné a dokonca ma potešil, pretože ma nenazval neoliberálom, ale nazval ma pravicovým politikom a ja skutočne sa pravicovým politikom cítim.

    Pán kolega Simon, myslím si, že ste vystihli moje vystúpenie s tou formuláciou, že ide o politické trestanie obyvateľov určitých území. Myslím si, že po týchto úpravách, akým návrh zákona prešiel, to už takto vyzerá.

    Pán kolega Pelegrini, možno je vám známe, že my sme nehlasovali ani za návrh o urýchlení stavby diaľnic, kde ste vyvlastnili aj poľnohospodársku pôdu, takže neviem, o čom hovoríte. My to považujeme za vyvlastnenie nielen v prípade lesných pozemkov, ale aj v prípade poľnohospodárskej pôdy.

    Pán kolega Záhumenský, ja si myslím, že šírite poplašnú správu, veď vy ste vyzvali všetkých, aby si chodili všade tam, kam sa im zachce. No tak ďakujem za túto pozvánku, prídem k vám na záhradu.

    A ešte by som chcela k pánu Bobríkovi. Vy hovoríte o ekonomickom nástroji, ale ten je pozmeňovákmi oslabený. Vy si myslíte, že všetky tie pozmeňujúce návrhy nie sú obchádzaním zákona? Však si ich pozrite, koľko ich tam je.

    A pani kolegyňa Tóthová, no tento zákon vonkoncom nie je ekologický. Skúste si pozrieť čistopis po tom, ako schválite tento návrh zákona. A myslím si, že som vo svojom vystúpení nepovedala, že poplatok je obmedzením vlastníctva. Pozrime si záznam, to som nepovedala. Ja som povedala, že ide o stavebnú daň a za týmto si stojím. A nemusí vás trápiť, v mene koho som vystupovala. Vystupovala som v svojom mene, ale poznám názor klubu, takže myslím, že môžem si dovoliť povedať, že poslanecký klub SDKÚ nepodporí tento návrh zákona.

  • Do rozpravy – pán poslanec Simon.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, úvodom by som chcel poprosiť o vyňatie na osobitné hlasovanie bodu č. 10 spoločnej správy a namiesto toho dávam pozmeňujúci návrh, kde za § 27 sa vkladá nový § 27a, ktorý znie: „Výšku odvodu a spôsob platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy, ktorá nie je zaradená podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky do skupiny 5, 6, 7, 8 a 9 ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.“ Nech sa páči.

    Prečo tento pozmeňujúci návrh oproti tomu, čo je v spoločnej správe? Vo výbore sme sa dohodli, že sa bude spoplatňovať kategória 1, 2, 3, 4, ale toto nijako osobitným spôsobom nie je obsiahnuté v obsahu zákona, a preto dávam tento pozmeňujúci návrh. Ja viem, že pani spravodajkyňa bude namietať, že to malo odznieť vo výbore. Áno, súhlasím s tým, ale lepšie teraz ako nikdy. Takže preto dávam tento pozmeňujúci návrh. Zároveň dávam aj procedurálny návrh vrátiť tento návrh zákona na prepracovanie. Prečo? Viackrát tu odznelo, že treba vyňať poplatok a použiť tieto prostriedky inde na zúrodnenie poľnohospodárskej pôdy.

    Vážené kolegyne, kolegovia, príjem z poplatkov je príjmom štátneho rozpočtu. Nikde nie je zadefinované, nikde nie je nálepkované, že tieto peniaze pôjdu na zúrodňovanie. A zúrodňovanie poľnohospodárskej pôdy ako osobitná kategória nikde klasifikovaná nie je. To znamená, že pokiaľ ale máme problém s tým, že je rozmach stavania na najlepších územiach, najkvalitnejších, tak chcem upozorniť na súčasné znenie návrhu zákona, a to v § 17 ods. 1 dovolím si odcitovať, ktorý znie: „Na nepoľnohospodárske účely možno použiť poľnohospodársku pôdu len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy. Rozhodnutie o odňatí vydáva orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy, v ktorého obvode sa poľnohospodárska pôda navrhovaná na odňatie nachádza.“ Orgány ochrany poľnohospodárskej pôdy sú v § 20 presne vymedzené: a) je to ministerstvo pôdohospodárstva, b) krajský pozemkový úrad, c) obvodný pozemkový úrad.

    Kompetencie ministerstva. § 21 písm. b) vydáva všeobecne záväzné právne predpisy v oblasti ochrany poľnohospodárskej pôdy. To znamená, že táto vláda, ktorá dnes je už takmer dva roky pri moci, mohla vydať všeobecne záväzný právny predpis, že na území, kde je hodnota pôdy v pôdnobonitnej ekonomickej jednotke 1, 2, 3, 4, sa zakazuje stavať a tým pádom by bol celý problém vyriešený.

    Ale nakoľko ideme cestou spoplatnenia, je to zdieranie ľudí, ktorí bývajú a žijú na tomto území a je to politické trestanie občanov v tomto regióne. Na mapke, ktorú sme mali možnosť dostať od pracovníkov ministerstva, jednoznačne vidieť, že sa to týka územia len Žitného ostrova a Trnavy. Ostatné územie nie je takmer vôbec dotknuté. To znamená, že ideme trestať len dané územie.

    Každý vlastník, ktorý bude chcieť tu svoj pozemok predať a zhodnotiť na iné ako poľnohospodárske využitie, bude musieť zaplatiť daň, dodatočnú daň pre štát, ktorú bude musieť odviesť vo forme odvodu za vyňatie poľnohospodárskej pôdy. Pokiaľ to bude platiť, že v kategórii 1 tá suma bude vo výške 400 korún za m2, to je 4 milióny korún za 1 hektár. Je to politické trestanie ľudí v regiónoch, kde Smer nemá podporu. Ja si myslím, že by bolo oveľa lepšie prijať úplný zákaz stavania. A na to je podľa súčasne platných právnych noriem možnosť a je to možné vykonať.

    Nakoľko nechcem veľmi zdržiavať a dám priestor aj ostatným, takže ďakujem pekne za pozornosť. Dúfam, že pozmeňujúci návrh, ktorý som predniesol, podporíte, ale najskôr ten procedurálny, ak sa dá.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Faktické poznámky – páni poslanci Záhumenský a pani poslankyňa Košútová a pán poslanec Jureňa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Simon, je až komické z tvojich úst počúvať, ako sa staviaš za ochranu južného územia, keď hovoríš, že tam dochádza k politickému trestaniu alebo zdieraniu ľudí. Ako je známe, tak táto oblasť je najúrodnejšia poľnohospodárska pôda. Má aj najrozvinutejšie poľnohospodárstvo. To znamená, že boli tam, aj sú najväčší chovatelia hospodárskych zvierat. Bolo tam rozvinuté ovocinárstvo a zeleninárstvo.

    Ja nemám krátku pamäť a pamätám sa, ako došlo k devastácii najmä chovov hospodárskych zvierat a ovocinárstva, zeleninárstva na tomto, najmä na tomto území. Ku koľkým likvidáciám fariem došlo, nastalo a koľko ľudí prestalo pestovať zeleninu a ovocie za tvojho pôsobenia na ministerstve pôdohospodárstva. Pýtam sa: To si ich politicky zdieral alebo prečo si takým spôsobom konal? Že si tvojich voličov, vlastne voličov – občanov, ktorí najviac volili maďarskú koalíciu na tomto území, tak si sa postavil k nim tak, že došlo k likvidácii týchto podnikov. Dnes sú tam vytvorené šedé zóny a my vytvárame priestor na to, aby tie šedé zóny bolo možné použiť na rozumnú výstavbu, aby sa nezaberala ďalšia poľnohospodárska pôda, aby nedošlo k ďalšiemu trestaniu ľudí, ktorí sa živia aj poľnohospodárstvom v tomto regióne, ale aby využili tu šedú zónu, ktorú si im ty „umožnil“ vytvoriť likvidáciou chovov a opustením skleníkových hospodárstiev, ovocinárstva a zeleninárstva. Preto je pre mňa komické to, čo rozprávaš, že táto vláda chce politicky trestať. Ja si myslím, že kto ich najviac politicky vytrestal, si bol ty, keď si bol šéfom rezortu pôdohospodárstva. Ďakujem.

  • Pán kolega Simon, máš pravdu, že budem mať výhrady voči tomuto tvojmu pozmeňujúcemu návrhu a už len preto, že je mi veľmi ľúto, že tu potom dochádza v pléne Národnej rady k takýmto všelijakým dezinformáciám o tom, ako sa to prerokúvalo alebo neprerokúvalo na výbore. Myslím si, že je to úplne účelové. A je mi ľúto toho, že vy ste vlastne ani jeden neprišli na prerokovanie spoločnej správy. Ani jeden ste sa nezúčastnili na výbore, ktorý prerokoval spoločnú správu a kde ste mali možnosť sa vyjadriť. A teraz tie politické šarvátky o tom, kto koho trestá. Ja ako výrobárka a poľnohospodárka počas tvojho vládnutia som si užila to, ako si nás trestal ty ako poľnohospodárov. Takže si myslím, že tieto tvoje vystúpenia sú účelové a sú určené pre kamery. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Tiež v krátkosti zareagujem na vystúpenie pána kolegu Simona. Len chcem povedať, že na Slovensku, v Slovenskej republike máme inštitúciu, ktorá sa volá Výskumný ústav pôdoznalecký a je vedená táto inštitúcia prof. Bielekom, a chcem zdôrazniť, že táto inštitúcia vôbec nepracuje na etnickom princípe. Táto inštitúcia pracuje na základe vedeckých podkladov a poznatkov. Takže trocha mi pripomína toto vystúpenie, mám obavu, že možno keby pristáli Marťania na južnom Slovensku, bolo by to pravdepodobne tiež politické zneužitie ich pristátie na našom území. Ďakujem.

  • Pán poslanec Simon – vaša reakcia.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega Jureňa, ja veľmi dobre viem, ako VÚP pracuje, ale aj chápem, akí občania, akej národnosti žijú v ktorom regióne, kde je aká hodnota pôdy. A keď sa stanovuje odvod pôdy, to nestanovuje výskumný ústav, ale stanovuje parlament a stanovuje vláda Slovenskej republiky. A to je politické rozhodnutie, to znamená, preto tá politika.

    Pani kolegyňa Košútová, áno, priznávam sa, máte pravdu. Nepredpokladal som, že treba osobitne nejako vymedziť v zákone, aby na skupiny pôdy 5, 6, 7, 8 a 9 sa neuplatňovalo. Ale faktom je, že to nie je nikde zabezpečené. A teraz, keď som si to prešiel pred vystúpením, tak som zistil tento nedostatok, a preto tento návrh. A dúfam, že pochopíte, že nejdem nad rámec toho, na čom sme sa dohodli aj vo výbore, ale idem v tých intenciách. A len chcem, aby to bolo v tejto časti jasne zadefinované aj v zákone pre legislatívnu čistotu tohto návrhu.

    No, pán kolega Záhumenský, vy ste toho nahovorili strašne veľa. Odborná prax, štvormesačná, na ministerstve pôdohospodárstva vám absolútne pristala, ale tá devastácia poľnohospodárskych podnikov nastala privatizáciou. A ja chcem povedať, že ja som sa na tej privatizácii na rozdiel od vás nezúčastnil. A môžeme sa pozrieť, čo všetko ostalo po tých štátnych majetkoch. A kde je tých 180 miliárd korún, čo vlastníci pôdy a reštituenti nedostali, to, čo by mali dostať ako živý a mŕtvy inventár, to, čo sa rozkradlo, to bolo to najväčšie zlo.

    A chcem len upozorniť, že poľnohospodárstvo je ziskové každý rok od roku 2004. A to je vďaka tým opatreniam, ktoré sa prijali v roku 2003 a 2004. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Miššík ma informoval, že nevystúpi v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce pani ministerka využiť ešte štyri minúty na to, aby...? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadrila k rozprave, ktorá tu prebehla a aj možno pár vetami k pozmeňujúcim návrhom.

    Skôr, ako začnem, znovu by som chcela zdôrazniť, že starostlivosť o pôdu je prejavom vyspelosti každého národa a je to aj prejavom kultúrnej úrovne obyvateľstva.

    Pre mňa je táto rozprava, ktorá tu prebehla, veľmi poučná. A tak ako som mala možnosť sledovať aj rozpravu vo výboroch, je dôkazom toho, že skutočne u nás máme veľmi laxný pohľad a prístup k ochrane pôdy z pohľadu niektorých zákonodarcov, čo ma veľmi mrzí.

    Pokiaľ ide o ten veľký nápor na to, aby investori mali voľné pole pôsobnosti, rada by som zdôraznila, že investora nezaujíma, čo tu bude o päť rokov, čo tu bude o desať rokov. Mám na mysli hlavne zahraničného investora. Investorovi je úplne jedno, na akej pôde stavia, ale investorovi ide hlavne o zisk a o prospech jeho firmy, takže on nemá záujem chrániť toto územie, chrániť týchto občanov a chrániť bohatstvá tohto štátu.

    Pokiaľ ide, veľa tu bolo povedané o environmente, veľa tu bolo povedané o ochrane životného prostredia. Ja by som len dala do pozornosti to, že ešte v roku 2004, v roku 2005 sa veľa hovorilo o území európskeho významu, o vtáčích územiach. Možno to priamo nesúvisí s touto debatou, ale nepriamo to súvisí veľmi úzko. Ako jediný štát máme najväčšie územie, ktoré máme, územie európskeho významu, ktoré vstupuje veľmi výrazne do života vlastníkov pôdy. Vstupuje veľmi výrazne a negatívne do rozvoja poľnohospodárstva, do ďalšieho rozvoja lesného hospodárstva. Máme tu vtáčie územia, ktorých máme rovnako takmer najviac zo všetkých štátov Európskej únie. Tieto problémy, ktoré súvisia jednak s vtáčím územím, s ochranou týchto jednotlivých oblastí, ku ktorým sme sa zaviazali, sú silnejšie ako ochrana poľnohospodárskej pôdy, ktorá je dedičstvom našich predkov. Je silnejšia, ako je ochrana občanov a je silnejšia ako akékoľvek hodnoty, ktoré majú národno-štátny význam.

    Environment je dôležitý. Ja sa mu nebránim. Ja ho všetkými desiatimi podporujem, ale aj environment treba robiť rozumne, treba ho robiť hospodárne a treba to robiť v súlade s požiadavkami štátu a národa, nie v súlade s požiadavkou určitých nariadení, ktoré nie sú záväzné, ale ku ktorým sme sa my zaviazali a v súčasnosti sú záväzné pre rozvoj Slovenska, pre rozvoj poľnohospodárstva, aj lesného hospodárstva.

    Ak niekto chce hospodáriť na poľnohospodárskej pôde, môže, alebo aj stavať na poľnohospodárskej pôde, má možnosť skutočne si kliknúť na www.vupu.sk, tam sa vie zoznámiť s každou jednou parcelou, vie získať kompletné informácie, vie sa zorientovať v danom území a vie pripraviť svoje zámery a plány podľa toho, kam ktoré parcely patria a akým spôsobom je ich možné využiť.

    Bolo tu veľa hovorené aj o tom, či alebo aký je toto nástroj voči občanom. Znovu by som chcela zdôrazniť, ja som rada, že to tu odznelo od niektorých poslancov, koaličných, že tento návrh zákona nie je namierený proti občanom. Nie je namierený proti individuálnej bytovej výstavbe. Tento nástroj je namierený proti tomu, aby sme donútili investorov, aby investovali aj v menej rozvinutých regiónoch.

    Veľmi zaujímavá debata tu bola už pri prvom čítaní o znevýhodňovaní občanov, ktorí žijú na západnom Slovensku. Ja sa pýtam: Prečo sú znevýhodňovaní občania na severe Slovenska, kde sú ťažšie klimatické podmienky? Kto ich odškodní alebo kto im vytvorí iné podmienky na to, aby mali menšie účty za kúrenie, aby mali lepšie podmienky na poľnohospodárske účely? Proste žijú tam a každý žijeme niekde. Ja odporúčam všetkým tým, ktorí nie sú spokojní na západe Slovenska, pretože je tu najbonitnejšia pôda, aby sa presťahovali do tých oblastí, ktoré sú zaujímavejšie. Je to bežný spôsob či už v západnej Európe, v Amerike alebo kdekoľvek na svete. Ak nie som s niečím spokojná, mala by som robiť tak, aby som bola spokojná.

    Pán Pelegrini dal pozmeňujúci návrh, ktorý je nad rámec tohto zákona. Ak dovolíte, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja by som odporúčala, aby sa dnes o tomto zákone nehlasovalo, aby tento návrh bol ešte prerokovaný aj v poslaneckých kluboch a aby následne bolo k nemu zaujaté stanovisko. Je úplne prirodzené, že táto vláda sa snaží vyriešiť taký akútny problém, ako je dostavba diaľnic.

    Dávam do pozornosti len projekty, ktoré boli schválené ešte v roku 1996 s tým, že diaľnice mali byť dobudované, severná aj južná trasa, teda prepojenie západu s východom v severnej aj v južnej časti do roku 2005. Projekty boli tak nastavené, že bolo reálne tieto diaľnice dokončiť. Prečo ste ich nedokončili, páni opoziční poslanci? Prečo Dzurindova vláda argumenty proti stavaniu diaľnice použila vo svoj politický prospech? Prečo bolo zastavené budovanie diaľnic a bolo utlmených 30 tisíc pracovných miest? Prečo projekty, ktoré boli reálne, sa nerealizovali? A dnes hovoríme o veciach, ktoré je nutné riešiť, pretože neboli vyriešené. Ak by boli dokončené diaľnice v roku 2005, milí páni poslanci, dnes by sme vôbec nemuseli rozprávať o určitých pozmeňujúcich návrhoch, dnes by sme nemuseli hľadať riešenie ako budovať diaľnice, ako využiť, alebo nevyužiť poľnohospodársku pôdu alebo lesné pozemky. To je dôsledok toho, že niekto chce viac získavať na politických hádkach a šarvátkach, ako robiť pre občanov Slovenskej republiky.

    Ja sa rovnako pýtam opozičných poslancov, aj keď tu nie sú, kto zaplatí ujmu tým rodinám, ktorým zahynuli príbuzní na cestách, ktoré sú skutočne vo veľmi zlom stave na Slovensku. Kto zráta tie škody, ktoré sa tu zrealizovali za to pomerne dlhé obdobie, kde je povinnosť štátu skutočne zabezpečiť, aby občan mohol bezpečne sa prepravovať z jednej časti Slovenska na druhú časť Slovenska? Čiže toto je ten zámer. Nehovorím, že ten spôsob, ktorý sa tu hľadá, je najsprávnejší a jediný možný, ale je to spôsob, ktorým budeme vedieť posunúť diaľnice dopredu.

    Pani Tkáčová spochybňovala...

  • Pani ministerka, je mi ľúto, je po 12.00 hodine. Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas, aby ste dokončili.

  • Nech sa páči. Ďakujem pekne.

  • Pokiaľ ide o pani poslankyňu Tkáčovú, spochybňuje ekologický princíp. Ja dávam do popredia princíp ekologický z toho dôvodu, že pôda nie je len na to, aby sa tu dali pestovať rôzne plodiny, ale je veľmi dôležitá z pohľadu aj vody a ovzdušia. Nebudem to tu bližšie rozoberať, myslím si, že ma rozumie, čo myslím.

    A pokiaľ ide o pána Simona, veľmi si protirečí, pretože najprv hovoril, že bonita, platenie za 1. až 4. bonitnú pôdu je diskriminácia občanov na západnom Slovensku a nakoniec dá pozmeňujúci návrh, aby to bolo v návrhu zákona. Takže tomu skutočne nerozumiem.

    A pokiaľ ide o celý návrh, myslím si, aj keď je určitým spôsobom upravený a dovolila by som si povedať, možno na základe určitých návrhov aj upravený, je dobré, keď sa zachráni aj to málo pôdy, ktoré tu máme. Keď sa nezachránia ročne tisíce hektárov, možno sa zachránia desiatky hektárov, ale aj to má pre mňa veľký význam pre budúcnosť Slovenska a budúcnosť poľnohospodárstva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka. Ešte aj pani spravodajkyňa – pár viet na záver.

  • Ak dovolíte, ešte pár slov na záver, aj keď vidím, aký je čas.

    Pani ministerka veľmi podrobne dnes zhodnotila dnešnú prebiehajúcu diskusiu v tomto pléne. Ja som rada, že tá diskusia tu bola, pretože pôda je skutočne to najcennejšie, čo máme, či si to uvedomujeme, alebo si to chceme uvedomiť, alebo si to nechceme uvedomiť, je to proste fakt. A tie výstupy z pléna – zakážte. No keby sa zakázalo, tak tu bude zase milión kuvikania, kričaní – prečo nie.

    Ale vzhľadom na to, že v dnešnej diskusii boli predložené rôzne pozmeňujúce návrhy, tak navrhujem, aby sme hlasovanie o tomto predloženom a prerokovanom návrhu zákona preložili, prosím, na budúci týždeň počas pléna riadnej schôdze Národnej rady.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hodine pravidelnou hodinou otázok. Ďakujem pekne, pani ministerka.

  • Prerušenie rokovania o 12.07 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Tretí deň rokovania

    21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže je štvrtok popoludnie, v súlade s rokovacím poriadkom pristúpime k

    hodine otázok,

    ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 31 otázok predsedovi vlády a 36 otázok členom vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie.

    Chcem ešte upozorniť, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa odpovedať nebude.

    Teraz prosím predsedu vlády pána Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v znení ustanovenia § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomný dnes bude z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák. Zastupuje ho minister obrany Jaroslav Baška. Ďalej bude neprítomný zo zdravotných dôvodov minister zdravotníctva Ivan Valentovič. Zastupuje ho ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pani Viera Tomanová. V zahraničí je minister kultúry Marek Maďarič. Zastupuje ho ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pani Tomanová. Ďalej na pracovnej ceste mimo Bratislavy je minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubo Vážny. Zastupuje ho minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek. Neprítomný bude aj minister životného prostredia Jaroslav Izák. Zastupuje ho minister výstavby a regionálneho rozvoja Marian Janušek.

    Otázky neboli postavené podpredsedovi vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a národnosti Dušanovi Čaplovičovi a ani podpredsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti Štefanovi Harabinovi.

    Pani podpredsedníčka, som pripravený v stanovenom časovom limite odpovedať na otázky poslancov Národnej rady.

  • Ďakujem, pán predseda. Teraz vás prosím, aby ste v 15-minútovom limite odpovedali na vám adresované otázky podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pána poslanca Jána Kvorku a otázka znie: „Vážený pán predseda vlády, aký je váš názor na zverejnené politické zneužívanie vysokoškolských študentov opozíciou?“

    Nech sa páči, pán predseda vlády, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ďakujem za postavenú otázku, pretože, hoc´ sa môže zdať niekomu malicherná, myslím si, že táto otázka malicherná nie je, pretože poukazuje na veľmi nebezpečné tendencie na slovenskej politickej scéne a ja dokonca dnes zájdem aj ďalej ako iba vo veci protestu, ktorý bol zneužitý konkrétnou politickou stranou.

    Predtým, ako zaujmem pozíciu ku vzťahu konkrétnej politickej strany a tejto protestnej aktivite, dovoľte mi, aby som najskôr objasnil podstatu veci. Podstata veci je podľa môjho názoru pre členov vládnej koalície veľmi jednoduchá. Pri zostavovaní Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky sme jasne povedali, že garantujeme bezplatné denné vysokoškolské štúdium a toto je naďalej zagarantované, a pokiaľ tu táto vláda bude, nikdy nedovolí, aby sa ktokoľvek pokúšal zaviesť na Slovensku školné za denné vysokoškolské štúdium.

    Na druhej strane sme boli dlhé roky svedkami toho, ako pri externom vysokoškolskom štúdiu boli zneužívaní študenti na platenie rôznych poplatkov pololegálnymi alebo nelegálnymi cestami na rôzne súkromné spoločnosti, obchodné spoločnosti a takéto platby sa míňali akémukoľvek účinku, pretože nekončili tam, kde mali končiť, vo vysokých školách.

    Z tohto dôvodu, keďže externí vysokoškoláci, tak či tak platili za toto štúdium, padlo rozhodnutie, že sa prijme zákon, ktorý zoficiálni tieto rôzne pololegálne poplatky a dá im právny rámec a dostane ich pod kontrolu štátu ako verejnej autority. Toto sa aj udialo a myslím si, že sme urobili iba to, čo každý očakával, teda, že niečo, čo nie je legálne a nie je v poriadku, urobíme legálnym a sú to tie isté peniaze, len končia v pokladniciach vysokých škôl.

    Veľmi razantne sa ohradzujem proti akýmkoľvek pokusom zahmlievať, pretože ide o externé vysokoškolské štúdium. Opakujem ešte raz, pokiaľ ide o denné vysokoškolské štúdium, žiadne poplatky sa neplatia a nikdy nedovolíme, aby sa platili. Pokiaľ ide o externé vysokoškolské štúdium, urobili sme iba poriadok vo veciach.

    Ja rešpektujem, že na prelome marca a apríla 2008 vznikla občianska iniciatíva študentov, ktorá sa nazýva Férové školné. Títo študenti nesúhlasia s existujúcou právnou úpravou školného, ktoré sa vyberá fakultami za externé vysokoškolské štúdium. Opakujem, na tom nie je nič zlé, veď právo občianskych aktivít je vlastné vysokoškolským študentom a myslím si, že by bolo aj dobré a ja považujem pána podpredsedu vlády a ministra školstva, pána Mikolaja za otvoreného človeka, ktorý v prípade, že tieto návrhy majú svoju relevanciu, určite je pripravený so študentmi rokovať o tom, ako zákon zdokonaliť, aby, povedzme, nedochádzalo k niektorým deformáciám, na ktoré možno prax postupne prišla.

    Problémom sa však stáva, ak sa takéto občianske aktivity, ako je občianska iniciatíva Férové školné, začínajú zneužívať politikmi. Túto skutočnosť si uvedomili samotní študenti a v tomto mesiaci, teda v máji sa objavila občianska iniciatíva pod názvom Stop politizácii akademickej pôdy, v ktorej sa spájajú študenti, ktorí si myslia, že politické subjekty sa snažia zasahovať do vnútorných záležitostí univerzít.

    Podľa informácií médií samotní aktivisti tejto novej iniciatívy tvrdia, že SDKÚ – DS manažovala študentskú iniciatívu za Férové školné a takisto jej protest pred parlamentom v posledný deň aprílovej schôdze proti súčasnej podobe školného na vysokých školách. Hovoria, že ide o zneužívanie študentov na stranícke ciele. Konkrétne sa vyjadrili študenti z tejto iniciatívy, zacitujem, že „pani poslankyňa Rosová organizovala študentov pred Národnou radou pri demonštrácii za Férové školné“. Takisto sa aj syn pána poslanca Štefanca angažoval do tejto iniciatívy.

    Dokonca sú tu konkrétne vyjadrenia aj koordinátora iniciatívy a štrajkového výboru študentov Jána Garaja, že SDKÚ – DS bola zainteresovaná do demonštrácie pred parlamentom 11. apríla, keď približne 50 vysokoškolákov protestovalo proti školnému. Citujem: „Pani poslankyňa Tatiana Rosová SDKÚ – DS sa priamo podieľala na činnosti iniciatívy Férové školné. Podľa očitých svedkov pani poslankyňa študentov pred parlament doslova nahnala. Toto sú konkrétne vyjadrenia, ktoré boli zachytené médiami a ktoré boli aj zverejnené.

    Samozrejme, pokiaľ ide o činnosť politických strán na akademickej pôde a medzi vysokoškolákmi, zákon č. 131/2002 o vysokých školách garantuje vysokým školám nezávislosť od štátnej a politickej moci v rámci samosprávnej pôsobnosti ich orgánov. Výslovne tiež zakazuje politickým stranám a hnutiam vykonávať svoju činnosť na akademickej pôde. Takže vzhľadom na to, čo som doteraz uviedol, je úplne evidentné, že aktivizovanie študentov vysokých škôl na akademickej pôde predstaviteľmi politických strán v záujme presadzovania svojich vlastných politických a straníckych cieľov nemá oporu v platnom právnom poriadku, ba práve naopak, je hrubým porušením právnych predpisov. Toto je vecná stránka veci.

    Ja by som si teraz dovolil povedať k tomu ešte niečo viac. Predovšetkým chcem povedať, že je úplne smiešne a znovu musím použiť aj výraz farizejské, ak politická strana, ktorá mala vo svojom vlastnom volebnom programe, citujem, takýto záväzok – „pri vysokom školstve budeme presadzovať čiastočné spoplatnenie a umožnenie viaczdrojového financovania“ – dnes ako opozičná strana prichádza a tvári sa za najspravodlivejšiu na svete a bojuje proti zlegalizovaniu platieb, ktoré študenti pri externom vysokoškolskom štúdiu tak či tak robili.

    Samozrejme, chcel by som aj niečo povedať o histórii pani poslankyni Rosovej iba na občerstvenie pamäti. Pani poslankyňa si už asi nepamätá, že od 1. augusta 2000 do 31. januára 2001 pracovala na úrade vlády ako externá poradkyňa predsedu vlády, že 1. januára 1997 až 31. 12. 2002 bola riaditeľkou výskumu verejnej mienky výskumnej agentúry Markant. Od 1. 1. 2003 do 2006 poradkyňou predsedu vlády Mikuláša Dzurindu na Úrade vlády Slovenskej republiky. Takže je evidentné, že ide o človeka, ktorý vždy bol pri SDKÚ, určite aj tvoril politiku tejto politickej strany a dnes sa nemôže tváriť, že nevie nič o tom, čo táto politická strana robila v minulosti.

    Vážené dámy a páni, úprimne povedané, my sme si na takéto farizejstvo už zvykli a nie je to ani prvý, ani posledný príklad. Najmä, ja by som si spomenul na dva podobné, ktoré sa neustále opakujú v posledných dňoch, kedy opozícia obviňuje vládnu koalíciu, že zvyšuje ceny energií, teda plynu a elektriny. Tak to je už naozaj veľmi zaujímavé, pretože niekto to tu sprivatizoval, niekto nastavil rámce, dokonca súčasťou privatizačných zmlúv bol záväzok, že musí dôjsť k zvýšeniu cien energií, aby sa vrátili peniaze privatizérom, a tieto politické strany teraz kritizujú súčasnú vládnu koalíciu, že vraj my zvyšujeme ceny energií, čo je úplný nezmysel. Pretože pri cene plynu a pri cene energií prakticky udržiavame tú istú cenovú hladinu už dva roky, ako sme pri moci.

    Rovnako to bolo s autami. Pamätáme sa, ako bol útok na pani ministerku Tomanovú, že si poslala služobné auto na služobnú zahraničnú cestu, myslím, do Portugalska, ale už nechcú hovoriť o tom, že používali autá v širokej miere na vlastné dovolenky. Ja netvrdím, že to bolo protizákonné, ale prinajmenšom by som bol ticho, by som sa plazil potíšku vedľa múru a nikdy by som neatakoval a nekritizoval niekoho iného v tejto súvislosti. Takže farizejstvo zo strany opozície tu vždy bolo a stále bude. My sme si naň zvykli a mne tak ani neprekáža, ako mi prekáža niečo iné a teraz budem trošku, ak dovolíte, osobný.

    Všetci si pamätáme, že počas nášho opozičného pôsobenia, a oslovujem všetkých poslancov vládnej koalície, sme chodili aj na školy. Áno, chodili sme na školy a stretávali sme sa so študentmi na stredných školách, aj na vysokých školách. Vždy za pätami, keď som ja išiel na nejakú školu, som mal dvoch, troch novinárov, ktorí nečakali na nič iné, len na to, čo poviem, ako sa budem správať a či náhodou nespomeniem meno nejakého vládneho politika alebo nadajbože sa niekoho nedotknem. A keďže nemali čo písať z týchto stretnutí, lebo to vždy boli stretnutia o práve, o ústave, o ľudských právach, tak aspoň písali také hlúposti, že sme zamkýnali dvere alebo teda našli si vždy niečo, aby nás za každú cenu skritizovali. Plne rešpektujem, že dnes opoziční poslanci chodia takisto po školách. Nemám žiadne výhrady proti tomu. Je to právo poslanca Národnej rady, aby do takejto školy vošiel a aby tam robil také aktivity, aké robiť chce.

    Vážené dámy a páni, môžeme poskytnúť médiám – dúfam, že o to budú mať záujem, pretože dnes opozičných poslancov nikto nemonitoruje, čo robia po školách, ako sa správajú – fotografie, ktoré nám poslali študenti z Gymnázia v Košiciach. Tam pred tabuľou, dokonca sú tam aj hodiny, bolo to o 11.45 hodine, čiže bolo to v pondelok v novembri v Košiciach na gymnáziu, stojí jeden známy opozičný politik, ale prosím vás, pozrite sa, čo je na tej tabuli namaľované. Na tej tabuli je namaľovaná budova, činžiak, byt Roberta Fica, potom sú tam odkazy na rôzne spoločnosti, Ikores. Jednoducho, tento pán politik maľoval študentom na strednej škole hrubé neopodstatnené útoky proti vládnym predstaviteľom na pôde strednej školy, na pôde školy, ktorá mala riadne vyučovacie hodiny. Je to tu. Dokonca máme to aj farebne, máme to aj čiernobielo, pretože už aj študenti mali toho plné zuby, keď takéto niečo videli. Dúfam, že, ja to rozdám, je toho dosť, nebojte sa, nafotil som to v dostatočne veľkom množstve.

  • Jednoducho, ja by som chcel požiadať, chcel by som požiadať pánov kolegov z opozície, prosím vás, nepoužívajte, teraz nemám na koho hovoriť, nepoužívajte tieto metódy. To je prejav toho, že ste zlí ľudia, páni z opozície. Toto sa jednoducho nerobí, takéto veci.

  • Choďte na školy, choďte na školy, vyberte si témy, ktorým rozumiete z profesionálnej stránky. Verím, že každý poslanec Národnej rady má svoju profesionálnu odbornosť a určite je schopný hovoriť so študentmi na hocakú tému, len nemaľujte na tabule grafy, aké máme údajne rôzne prepojenia na aké spoločnosti. Ja už jednoducho neviem, čo mám viacej povedať o byte, dvojizbovom byte, teda, aby som to, samozrejme, potvrdil, mojej mamy. Sú to neuveriteľné veci, čo dokážu opoziční poslanci robiť v tomto období. Verím, že médiá tak, ako monitorovali nás, budú teraz monitorovať trochu aj predstaviteľov opozície, pretože toto je už správanie, ktoré je absolútne nekorektné.

    Rovnako môžem potvrdiť aj to, že napríklad 29. 4. 2008 zase na Gymnáziu na Pankúchovej ulici v Bratislave študentom 3. A, 3. B a v sexte prednášal pán poslanec za SDKÚ Ivan Štefanec. Ten zase maľoval a porovnával Dzurindovu vládu, akí sú perfektní, ako oni všetko perfektne robili a ako všetci ostatní to robili zle. Nehnevajte sa, toto na školy, toto sme my nikdy nerobili. Nikdy. My sme v tomto boli absolútne korektní. A je mi to ľúto, chcem vás ubezpečiť, vážení páni z opozície, že toto vám preferencie nikdy nezdvihne. Nikdy. Nám je len ľúto, že takéto elementárne ľudské vlastnosti prestávajú v politike chýbať, lebo to je prejav toho, že ste zlí, zlí a ešte raz zlí ľudia.

  • Chcel by som, a ešte to aj chcem povedať úplne na záver, neviem, či to robia úmyselne, aby sa už úplne teda znivočili, ale dnes o 15.00 hodine bude v Národnej rade tlačová konferencia SDKÚ – DS za účasti pani poslankyne Rosovej – o ktorej sme hovorili, ktorá tých študentov vraj naháňala, priamo študentov, aby išli protestovať – tlačová konferencia, že podnet na Ústavný súd v súvislosti s vyberaním školného. No úžasné. Jednoducho, to sú už veci, pri ktorých sa človek môže len pousmiať, pousmiať, nemôže nič iné urobiť. Na to majú poslanci právo, môžu podávať podnetov, koľko chcú na Ústavný súd. Ústava to garantuje. 30 poslancov sa môže obrátiť na Ústavný súd. Ale strana, ktorá presadzovala spoplatnenie denného vysokoškolského štúdia, teraz prichádza s takýmito farizejskými nápadmi, tak preto prosím aspoň o elementárnu korektnosť v tom súboji opozične – vládnom, ktorý je taký, aký je. Ale toto, páni, toto sa naozaj nerobí, to je už úplne smiešne. Kto máte záujem o bližšie detaily, je to tu k dispozícii, môžete si to každý zobrať.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Prepáčte, pán predseda vlády, ale 15-minútový limit na vaše odpovede uplynul.

    A preto pokračujeme ďalej odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pani poslankyne. Pardon, predtým ako budeme pokračovať odpoveďami členov vlády, chcem upozorniť, že pán predseda o 15.00 hodine zvoláva poslanecké grémium. To znamená, hneď po skončení hodiny otázok.

    Takže budeme teraz pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pani poslankyne Sabolovej. Pani poslankyňa nie je prítomná, čiže na jej otázku sa odpovedať nebude.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Branislav Bačík, pán poslanec je prítomný, pani ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, pani Viere Tomanovej. Otázka znie: „Vážená pani ministerka, ako hodnotíte fakt, že z II. piliera už vystúpilo okolo 32 000 sporiteľov?“

    Nech sa páči, pani ministerka, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, hneď v úvode chcem povedať jednu zásadnú vec. Či by sme už hovorili o čísle 20 000, 30 000, 50 000 alebo 700 000, nie je to v otázke otvorenia II. piliera starobného dôchodkového poistenia podstatné. Základom je to, že sme novelou zákona o sociálnom poistení dali občanom možnosť slobodne sa rozhodnúť. Každý má právo zmeniť svoje rozhodnutie spred 30 mesiacov, pretože pri vábení do II. piliera boli naši občania veľmi hrubým spôsobom zavádzaní. Dá sa povedať, že bola uverejňovaná reklama, masívna reklama, ktorá sľubovala kdečo a navyše, sprostredkovatelia za 50-, 100-korunové poukážky, prípadne za 500 alebo 1 000 korún ponúkali ľuďom všetky výhody II. piliera. Nikto však nespomenul ani riziká a nikto nespomenul už vôbec negatíva.

    Rezort práce vykonal niekoľko aktivít v tomto roku, ktorými chce prispieť k zvýšeniu informovanosti občanov o výhodách i nevýhodách II. piliera a predložil poslaneckému zboru analýzu, teda zástupcom v sociálnom výbore, ktorej závery sú veľmi jasné. Dnes by mali rozmýšľať o vystúpení z II. piliera hlavne tí ľudia, ktorí majú viac ako 30 – 35 rokov a ktorých príjem je nižší. Ešte raz a s plnou vážnosťou opakujem, záver analýzy je veľmi jasný. Vychádza z objektívnych informácií a čo je najdôležitejšie, po prvýkrát nie je rezort práce, sociálnych vecí a rodiny v polohe, že by nemohol povedať svoje stanovisko a že by sa stal rukojemníkom dôchodkových správcovských spoločností.

    Vážený pán poslanec, v tejto súvislosti mi nedá, aby som nepripomenula, že nebola to vláda Roberta Fica a nie je to ani Viera Tomanová, ale boli to predstavitelia DSS, ktorí hrubým spôsobom zavádzali ľudí pri ich nábore do II. piliera, ktorí sľubovali švajčiarske dôchodky alebo bezstarostný život na Kanárskych ostrovoch.

    Aká je však dnes realita? Finančná kríza na svetových finančných trhoch zasiahla a naďalej zasahuje aj náš trh, pričom činnosť dôchodkových správcovských spoločností sa dostáva do červených čísel a čistá hodnota majetku v II. pilieri oproti predchádzajúcemu obdobiu sa výrazne znížila. Napríklad z hodnotenia vkladov slovenských sporiteľov v jednotlivých fondoch za ostatných 12 mesiacov, ak porovnávame apríl 2007 a apríl 2008, je žalostné, v rastovom fonde sme v mínusových číslach -0,31 %, vo vyváženom fonde sme skoro na úrovni 0,065 % a podotýkam, že ide o nominálne hodnoty, teda nejde o čísla, z ktorých by bola odpočítaná inflácia, teda nie sú očistené tieto čísla od inflácie zhruba o 3 %. Dôležitý fakt je, že viac ako 96 % sporiteľov je práve v rastovom fonde a vo vyváženom fonde, čiže v tých najrizikovejších fondoch a z celkovej sumy, ktorú v súčasnosti obhospodarujú dôchodkové správcovské spoločnosti viac ako 58 mld., iba 2,4 mld. je v konzervatívnych fondoch.

    Pri pohľade na čísla za prvé štyri mesiace je to ešte horšie. Nemôžeme ostať nečinne stáť a mlčať tak, ako to robili predstavitelia predchádzajúcej vlády. Čísla sú alarmujúce. Napríklad v rastových fondoch, v tých, kde sú vklady bezmála 2/3 sporiteľov, je výnosnosť na úrovni -1,5 % a v skutočnosti 1,67 % a pripomínam, že toto číslo je nominálne. Teda nie je očistené od inflácie, ktorá je zhruba, zase opakujem, okolo 3 %.

    Vážená pani predsedajúca, skončila som. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pán poslanec Bačík, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Vážená pani ministerka, ja sa chcem veľmi pekne poďakovať za vašu odpoveď. A som skutočne veľmi rád, že sa potvrdila tá prognóza vášho ministerstva, kde skutočne číslo, ktoré ste uvádzali po zavedení novely zákona o sociálnom poistení, že bude okolo cca 30 000, sa potvrdilo, tak ako to uvádza aj tlačová správa, že to číslo ku dnešnému dňu je 32 032 sporiteľov.

  • Je to číslo 33 509 k včerajšiemu dňu. Len upresním.

  • Tak to je ešte o to viac. Ale ak dovolíte, ja by som sa chcel ešte spýtať k tomu vášmu vystúpeniu, čo ste spomínali ohľadom rastových a výnosových fondov, že teraz sa vlastne potvrdilo číslo, ktoré hovorí, že v prvej skupine tých sporiteľov bola riziková skupina, to je ten vek nad 45 rokov. Tým, že je momentálne kolísavosť týchto fondov, čo sa týka rastového a vyváženého fondu, že či aj to nebude do budúcna práve dôvod pre sporiteľov, aby vystúpili z tohto II. piliera. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja tým, že dosť cestujem, stretávam sa s ľuďmi a musím povedať, že ľudia skutočne nevedeli o negatívach a rizikách. Vôbec si neuvedomovali ani to, že vlastne je to investovanie na finančných kapitálových trhoch, ktoré môže byť pozitívne, teda môže byť plusové, môže byť na nule a môže byť aj stratové. Dokonca ľudia nevedeli ani to, že žiadne DSS im nebude vyplácať dôchodok, ale že za peniaze, ktoré si tam nasporia, si musia kúpiť doživotnú rentu v komerčnej životnej poisťovni. Dokonca ani to nevedeli, že v zmluve nemajú žiadnu garanciu toho, či si vôbec niečo nasporia v tomto systéme.

    Navyše, musím povedať, že jedným z najsilnejších faktorov, na základe ktorého ľudí lákali do II. piliera, bola otázka dedenia. Pre mňa je to až amorálne, keď musím hovoriť o dedení a to z toho dôvodu a pripomeniem, že tento problém vlastne nie je doriešený, pretože v zmysle zákona o starobnom dôchodkovom sporení zákona 43/2004 môže tieto peniaze zdediť rodinný príslušník až v druhom rade, teda priami dedičia v zmysle Občianskeho zákonníka, hovorím o dedičoch, ktorých určuje a ako ich určuje Občiansky zákonník, pretože občan môže nasporenú sumu, ak niečo nasporí, odkázať akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe. To znamená, že to vôbec nemusí byť manžel, že to nemusia byť deti, a to znamená, že vlastne ani nemusia mať akúkoľvek náhradu v prípade úmrtia najbližšieho rodinného príslušníka, ak by išlo o otca alebo matku, a nevznikne im nárok ani na žiadny dôchodok, teda pozostalostný, sirotské dôchodky alebo vdovský dôchodok. A v tomto prípade nejde o tento druh dôchodku. Ja som iba pomenovala, že teda dostanú iba z I. piliera polovicu a tieto peniaze môže dostať akákoľvek iná fyzická, právnická osoba.

    Ešte pripomeniem jednu vec. Pokiaľ hovoríme o otázke dedenia, a to tiež považujem za amorálne kalkulovať, že niečo získate, ak vám zomrie niekto v ekonomicky aktívnom veku, či už je to matka, otec alebo nedajboh dieťa a už nechcem hovoriť, že kalkuluje možno na báze, že mi zomrie životný partner. Takže toto sú skutočne veľmi zásadné otázky, o ktorých nikto nehovoril.

    Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položil opäť pán poslanec Branislav Bačík a položil ju ministrovi školstva a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Jánovi Mikolajovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, ako vnímate protesty študentov vysokých škôl proti školnému na vysokých školách, ktoré je v mnohých prípadoch podľa nich vyberané protizákonne?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán poslanec, vážené panie poslankyne, ak si porovnáme protesty študentov za predchádzajúcej vlády, ktorá im chcela zaviesť školné plošne a stretnutia pred Národnou radou Slovenskej republiky, na ktoré sa pýtate, tak sa môžem domnievať, že väčšina študentov si je vedomá, že táto vláda im školné v dennej forme štúdia nezaviedla a teda nie je dôvod protestovať. Novela zákona len spresnila postup vysokých škôl v prípade už študujúcich a na novo študujúcich nastavila nové pravidlá.

    Žiaľ, niektorí politici na toto zabúdajú, keď podporujú študentov a pritom im akosi nepovedia, že tento princíp platí už dávno a to od roku 2002, prípadne i zabudli, kto tento systém navrhol. To, že predstavitelia vysokých škôl sú vyzývaní k tomu, aby neuplatňovali zákon alebo vyjadrenia o tom, aby študent do školy nechodil, len sa zapísal, čím sa spochybňuje platnosť právnych úkonov, ktoré majú svoje dôsledky a na základe ktorých sa uchádzač o štúdium stáva študentom vysokej školy, čím získava isté práva, ale aj povinnosti, svedčia len o tom, ako niektorí vnímajú a chápu náš právny poriadok.

    Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem. Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Sárközy a položila ju ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: „Pán minister, ako pokračujú práce na jednotnom výbere odvodov?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, koncepcia reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov, ktorá je projektovým zámerom pre zjednotenie výberu daní, cla, poistných odvodov, bola po ukončení medzirezortného pripomienkového konania predložená na rokovanie vlády, ktoré sa uskutočnilo 7. 5. 2008. Vláda Slovenskej republiky na tomto zasadnutí schválila uvedený návrh predložený ministerstvom financií, čím bol naštartovaný proces prípravy legislatívnych zmien, ktoré sú potrebné na uskutočnenie reformy, ako aj realizácie jednotlivých projektov, prostredníctvom ktorých bude reforma implementovaná.

    Kľúčovou zmenou, ktorú prináša reforma daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov vo fáze UNITAS I, je zlúčenie daňovej a colnej správy k 1. 1. 2013 a vytvorenie nového systému riadenia a organizovania výberu štátnych príjmov prostredníctvom vytvorenia finančnej správy Slovenskej republiky. Toto zlúčenie bude uskutočnené po realizácii reformných krokov vykonávaných osobitne v každej z dotknutých organizácií.

    Následne vo fáze UNITAS II do roku 2014 ministerstvo financií navrhuje rozšíriť kompetencie novovytvorenej finančnej správy aj o výber poistných odvodov. Paralelne s fázou UNITAS I, približne do roku 2009 plánuje ministerstvo financií zabezpečiť vypracovanie štúdie realizovateľnosti, ktorej úlohou bude zhodnotiť možnosti zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov, poukázať na ich výhody, nevýhody a riziká. Príprava verejného obstarávania štúdie realizovateľnosti, spolupráca a konzultácie s dodávateľom štúdie spoločne s rezortom práce a zdravotníctva a rozsiahla diskusia o výsledkoch štúdie s odbornou verejnosťou sú najdôležitejšie kroky, ktoré má ministerstvo financií v súvislosti s jednotným výberom daní, cla a odvodov v najbližších mesiacoch pred sebou. Následne do konca roka 2009 bude v súlade so závermi štúdie, ako aj odbornej diskusie pripravený návrh koncepcie zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov, ktorý navrhne konkrétne riešenia a postup zavedenia zjednoteného výberu.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Pardon, pani poslankyňa. Áno? Nech sa páči.

  • Ďakujem za odpoveď, pán minister. Ja viem, že nie je to váš rezort, vďaka ktorému sa posúva termín výberu odvodov, pretože podľa vašej koncepcie, ktorá bola vo vláde minulý týždeň, to mal byť rok 2014. Veľké, najväčšie výhrady tam mala asi Sociálna poisťovňa a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Je mi ľúto, že sa vám nepodarilo predložiť tú koncepciu tak, ako ste to plánovali vy.

    Ale čítajúc tú správu, ktorú ste predkladali vo vláde, ja som sa zastavila pri dvoch veciach, pri tých rizikách všeobecnej povahy, kde som sa dočítala, že kde môžu byť tie riziká. Je to nedostatočný počet zamestnancov po realizovaní zmeny z dôvodu neochoty dochádzania, sťahovania, straty sociálnych výhod plynúcich zo špeciálneho postavenia ozbrojenej zložky colnej správy, a potom sú to riziká súvisiace s konkrétnymi návrhmi zmien, kde sa hovorí o tom, že je neochota vzdať sa výhod plynúcich zo statusu príslušníka ozbrojeného zboru a neochota niektorých uniformovaných zamestnancov finančnej správy prijať zmenu riadenia na neuniformovaného nadriadeného zamestnanca, ktorý môže byť v súčasnosti len minister financií.

    No pevne verím, pán minister, že tieto riziká vás neviedli k tomu, aby ste posunuli dátum prijatia a je len na škodu veci napríklad teraz, keď Sociálna poisťovňa v správnom fonde dostala zvýšené peniaze, že sa nemyslelo aj na to, keď sa teraz prestavuje informačný systém, aby sa aj táto záležitosť posunula bližšie. Tým by sa znížili podľa mňa výdavky štátu na chod. Takže ľutujem, že sa vám nepodarilo predložiť tú koncepciu tak, ako ste si to vy predstavovali.

    Ďakujem za odpoveď.

  • Ja by som to ešte až tak čierne nevidel a myslím si, že tá koncepcia prináša určitý rámec. Vôbec to nevylučuje skutočnosť, že v prípade, že niektoré kroky budeme predbiehať v čase, že tá reforma bude nakoniec realizovaná rýchlejšie. Je to v podstate maximálny rámec, v ktorom sa mienime pohybovať a myslím si optimisticky, že nakoniec to bude rýchlejšie, ako plánujeme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil opäť pán poslanec Branislav Bačík a položil ju ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky pánovi Ľubomírovi Jahnátkovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, aké sú prognózy vášho ministerstva ohľadom vývoja cien elektriny v SR do budúcnosti?“

    Nech sa páči, namiesto, nech sa páči, pán minister, odpovedajte. Pán minister Jahnátek, odpovedajte na otázku pána poslanca Branislava Bačíka.

  • Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa. Vážený pán poslanec, od nástupu do funkcie ministra hospodárstva je jednou z mojich absolútnych priorít energetická bezpečnosť a riešenie nepriaznivých cien energie, teda aj vrátane elektrickej energie. Uvedomil som si totiž, že situácia na Slovensku, na slovenskom energetickom trhu bola vo vzťahu k cenám energie pre koncových odberateľov nevyhovujúca. Základným problémom, ktorý sme na rezorte v spolupráci s externými odborníkmi podrobne analyzovali, bolo komplexné riešenie energetiky ako celku v minulosti. Pritom sme na Slovensku v rokoch 2002 až 2005 zaznamenali výrazné, neraz skokovité zvyšovanie cien energií.

    V záujme riešenia tejto situácie pripravilo ministerstvo hospodárstva návrh novely zákona o regulácii sieťových odvetví. Normu parlament vo februári minulého roku aj schválil. Úprava legislatívy ustanovila zmenu právomoci Úradu pre reguláciu sieťových odvetví tak, aby mohol lepšie vykonávať činnosti v zmysle svojej pôsobnosti. Na vysvetlenie. Prijaté zákonné úpravy vo vzťahu k procesu tvorby regulačnej politiky posudzovania návrhu cien a cenové konania umožňujú zmenu systémového riešenia regulačného rámca, vrátane, a to podčiarkujem, transparentnej, objektívnej a spravodlivej cenotvorby v oblasti sieťových odvetví. Predpokladám, že vývoj cien elektrickej energie na Slovensku bude v budúcich rokoch do značnej miery ovplyvnený jej deficitom. Tento stav spôsobili aj neuvážené kroky v prístupovom procese. Počas neho sa bývalá vláda podľa mňa nedostatočne pripravila na argumentáciu, prečo nie je nutné podľahnúť tlakom a servilne súhlasiť so záväzkom odstaviť obidva bloky Jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach.

    No a aký je výsledok? Slovensko sa stalo z čisto exportnej krajiny 20-percentnou importnou krajinou. Aj napriek tejto skutočnosti nová regulačná politika, prijatá primárna legislatíva a pripravovaná sekundárna legislatíva sú dostatočnou zárukou, aby ceny elektriny nerástli dramaticky. Konečný verdikt je však oprávnený zo zákona vyniesť Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ako nezávislý regulačný orgán.

    Regulačný úrad nemá však kompetenciu ovplyvňovať cenu komodity, ktorá je v plnom rozsahu generovaná trhovým prostredím. Ministerstvo hospodárstva v zmysle platnej legislatívy odsúhlasilo regulačnú politiku na nasledujúce obdobie rokov 2009 až 2011. K hlavným cieľom regulačnej politiky patrí aj zabrániť zneužívaniu dominantného postavenia na trhu s tovarom a službami s cieľom ochrany práv všetkých odberateľov, predovšetkým však domácností, a to využívaním všetkých dostupných regulačných nástrojov, ako aj chrániť odberateľov pred neodôvodneným zvyšovaním regulovaných cien. Zároveň je cieľom dosiahnuť také ceny, ktoré budú porovnateľné v oblasti tovarov služieb v sieťových odvetviach s ostatnými krajinami Európskej únie a to stanovením limitmi vybraných nákladových položiek maximálnych cien a zisku.

    Vážený pán poslanec, v súvislosti s tým, čo už zaznelo a čo som zdôraznil, aplikácia týchto cieľov je v kompetencii Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Pri aplikácii týchto opatrení nepredpokladám, že by ceny elektrickej energie mali v budúcnosti výraznejšie vzrásť a som presvedčený, že ani nie je na to žiaden dôvod. Na základe údajov Eurostatu sa ceny elektriny pre domácnosti v roku 2007 na Slovensku pohybovali nad úrovňou priemeru krajín dvadsaťsedmičky. Nižšie ceny elektrickej energie ako u nás sú evidované vo všetkých krajinách V4. Podobný stav je aj v prípade cien pre podnikateľov. Naším zámerom je otočiť tento trend, aby sa ceny elektriny na Slovensku pohybovali pod úrovňou priemeru krajín európskej dvadsaťsedmičky či V4.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku položiť? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, ďakujem vám veľmi pekne za vašu odpoveď. Nechcel som pôvodne položiť doplňujúcu otázku, ale zareagujem na tú časť, kde ste spomínali, že vývoj cien energií bude v budúcnosti ovplyvnený deficitom. Ak dovolíte, ja by som sa len chcel spýtať, či neuvažujete, resp. rezort hospodárstva neuvažuje do budúcna s nejakými cenovými úľavami pri odbere energií pre veľké podniky, ktoré v rámci regiónov Slovenska zamestnávajú, by som povedal, veľkú časť obyvateľov a tým prispievajú k zamestnanosti jednotlivých regiónov. Ďakujem pekne.

  • Čo sa týka podpory nejakých veľkých zamestnávateľov v energetike, tam sa v podstate ani nedá použiť žiadna schéma, tam tá podpora nie je možná.

    Ale ja by som chcel upozorniť na iný aspekt. Dnes nemôže povedať ani jeden energetický podnik, že by nemal pred sebou skvelú budúcnosť. Každý energetický podnik dnes totiž predáva cenu komodity tak vysoko, že je ďaleko nad priemerom európskej dvadsaťsedmičky, je ďaleko nad okolitými štátmi, čiže už len do samotnej ceny komodity, na ktorú sa mu potom nabaľujú ešte rôzne podporné a systémové služby a poplatky, mu umožňujú veľmi elegantný zisk. Že tieto podniky, a najmä veľké podniky, dosahujú tieto obrovské zisky, vyčítate veľmi jednoducho zo záverečných ročných správ týchto podnikov aj za minulý rok a jednoducho zistíte, že podnik pri obrate 92 mld. Sk má 27 mld. Sk zisku a nemá ani korunu úverov, čiže to samo osebe svedčí, že v energetike tie zisky sú. Okrem iného tá regulačná politika garantuje, garantuje zo zákona, že každý energetický podnik musí mať zakotvený zisk, čiže nemôže, nemôže predávať lacnejšie, ako vyrába alebo nakupuje. Čiže z tohto dôvodu si myslím, že nie je potrebné hľadať nejaké ďalšie podporné programy pre veľkých výrobcov nejakých energonosičov alebo energetických médií, ktoré existujú.

    Skôr je problém iný. Hľadajme a podporujme malých podnikateľov v oblasti energetiky. My máme napríklad potenciál zoomasy. To sú rôzne zvyšky zo živočíšnej výroby až na úrovni 10 PJ na Slovensku. To je dvakrát viac, ako je celkový potenciál veternej energie na Slovensku. Dnes sa vlastne táto zoomasa nevyužíva. Poďme radšej na výstavbu malých plynových staníc, ktoré môžu zásobovať teplom, poprípade elektrickou energiou družstvo, poprípade časť danej obce. Poďme cestou podpory malých kombinovaných výrob, kde budeme okrem fosílnych palív spaľovať aj biomasu vzhľadom na to, že v oblasti biomasy má Slovensko potenciál až 127 PJ. Je to v porovnaní znovu s tým vetrom PJ, vidíte sám, aký je obrovský rozdiel. Čiže, poďme touto cestou.

    Slovensko doteraz nevyužíva geotermálnu energiu. Oblasť Slánskych vrchov je jedna z najlepších oblastí na Slovensku, kde je vynikajúca kvalita termálnej vody v hĺbke 2 až 3 km pod zemou, ale táto voda má tú špecialitu, že dosahuje až 140° a 135° nám stačí už na výrobu elektrickej energie. Keby sme vedeli skombinovať projekty, že v prvom kole 140-stupňový vrt pustíme do generátorov, aby nám vyrobil prúd, potom ho môžeme pustiť na vyhrievanie obytných celkov a v konečnom dôsledku ho dotiahnuť ešte do nejakého aquaparku, mali by sme perfektné využitie takejto geotermálnej energie. Myslím si, že toto sú oblasti a toto sú námety, kam by mala smerovať podpora v oblasti energetiky.

    Ale energetika nie je len o biznise, ale energetika je aj o trvalo udržateľnom rozvoji. A tu máme, bohužiaľ, problém. Vy ste sa konkrétne pýtali v pôvodnej otázke na cenu elektrickej energie. Ja mám posledný údaj pri sebe z Eurostatu, kde aj pre obyvateľstvo, aj pre podnikateľský sektor je cena elektrickej energie šiesta najvyššie v rámci Európskej únie. Pritom výrobná cena elektrickej energie na Slovensku je len na úrovni 38 % priemeru výrobných cien v Európskej únii. Celá tá marža, celý ten obrovský rozdiel je v prospech výrobcu elektrickej energie, v našom prípade monopolného výrobcu Slovenských elektrární.

    Poviem otvorene, snahou ministerstva hospodárstva v spolupráci aj s parlamentom, lebo vy nám musíte prijímať primárnu legislatívu, je, aby sa postavenie Slovenska v Eurostate znížilo na 3. až 5. miesto najnižšie na Slovensku vzhľadom na to, že u nás je tretia najnižšia kúpyschopnosť obyvateľstva. Doteraz nikto nebral do úvahy, že regulačná politika alebo Smernice Európskej únie 54 a 55 umožňovali regulovať komoditu do konca roku 2006 aj na základe kúpyschopnosti obyvateľstva, a toto je tá vina, ktorú ja stále kladiem predchádzajúcemu ministerstvu hospodárstva a predchádzajúcemu regulačnému úradu. Dokedy mali čas, nemali nechať dvihnúť základnú cenu na tú maximálnu hodnotu, lebo dnes sa dostávame do polohy, že nás Európska komisia posudzuje z pohľadu, že keď je nárast ceny elektrickej energie celosvetovo, musí byť aj na Slovensku. Nikto už nepočíta to B alebo nepočúva to B, že na Slovensku je už taká vysoká cena elektrickej energie, že my môžeme minimálne 5 rokov čakať, aby nás všetci ostatní dobehli. A to je ten základný rozdiel medzi ponímaním pri cenotvorbe a pri podpore energetických zdrojov medzi súčasným ministerstvom hospodárstva a ministerstvom hospodárstva, ktoré bolo v predchádzajúcom období. Prosím aj poslancov, pokiaľ vám budeme dávať určité podnety, určité návrhy zákonov, k tomu smeruje táto naša iniciatíva, aby sme prispôsobili cenu energií kúpyschopnosti obyvateľstva. My jednoducho vnímame, že ceny sa hýbať budú, ceny musia kopírovať svetový trh, ale je otázka, kde a na akej úrovni v rámci Európskej únie bude stáť Slovensko.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Ján Pataky a položil ju ministrovi školstva a podpredsedovi... Pán poslanec tu nie je? Dobre, takže na jeho otázku sa odpovedať nebude.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Jarmila Tkáčová, tá je tu. Položila ju pani ministerke pôdohospodárstva Slovenskej republiky pani Zdenke Kramplovej a otázka znie. „Vážená pani ministerka, koľko podaní na nehospodárne konanie lesných závodov eviduje ministerstvo k dnešnému dňu?“

    Nech sa páči, pani ministerka, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pani poslankyňa mi položila takú zaujímajú otázku, ktorá je viac-menej štatistickou otázkou, ale nech sa páči.

    K dnešnému dňu ministerstvo pôdohospodárstva eviduje 8 podaní, z toho je 1 sťažnosť, 1 petícia a 6 podaní smerujúcich na konanie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Banská Bystrica a jeho odštepných závodov. V doručenej sťažnosti, tej jednej, ktorú evidujeme, sa sťažovateľka sťažuje na vykonávanie ťažby na odštepnom závode Šaštín – Stráže a táto vec bola postúpená vecne príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, a to Krajskému lesnému úradu Bratislava na prešetrenie.

    Pokiaľ ide o petíciu, ktorú evidujeme, petícia bola doručená z obce Liptovský Trnovec vo veci nesúhlasu so zámenou lesných pozemkov v oblasti Liptovskej Mary. Táto záležitosť bola aj medializovaná a na základe prešetrenia tejto petície bol pozastavený návrh na vklad tejto zmluvy do katastra nehnuteľností. Okrem toho na štátnom podniku Lesy sa riešilo k 30. 4. 2008 62 podaní, z toho 29 bolo anonymných podaní a z nich 38 smerovalo k odštepným závodom. Tieto podania, ak vás to zaujíma, môžem vám povedať, aj čoho sa týkali tieto podania, ktoré sú evidované na Lesoch Slovenskej republiky. Týkali sa rozkrádania majetku v štátnom a inom vlastníctve, hospodárenia s finančnými prostriedkami, zneužitia funkcie na obohatenie, prieťahov vo vybavovaní záležitostí občanov, verejnej súťaže a usporiadania vlastníckych a užívacích práv.

    Ďakujem. Skončila som.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani ministerka, ďakujem aj vám za odpoveď. No nie je to veľmi vyčerpávajúca odpoveď. Možno som tým smerovala niekam inam, pretože chodíme medzi ľudí. Viete, že náš výbor sa zaoberá hospodárením alebo sťažnosťami na hospodárenie lesných závodov už od začiatku volebného obdobia. Množia sa sťažnosti, akým spôsobom sa v súčasnosti údajne porušujú zákony pri hospodárení v lesoch. Ale tú doplňujúcu otázku vám položím úplne ináč, úplne z iného súdka a spýtam sa vás, čo si myslíte o tom, že z lesných závodov sú vyhadzovaní bývalí riaditelia.

  • Pani poslankyňa, najprv zodpoviem na tú prvú časť, kde ste povedali, že ste mysleli túto otázku nejako inak. Ja vám ju len prečítam. Dali ste mi otázku, koľko podaní na nehospodárne konanie lesných závodov eviduje ministerstvo pôdohospodárstva. Takže myslím, že v tom počte som vám plne zodpovedala a presne som odpovedala na vašu otázku. Ak ste mysleli niečo iné, to, čo ste momentálne formulovali vo vašej doplňujúcej otázke, mohli ste to položiť takýmto spôsobom.

    Ale odpoviem vám aj na vašu doplňujúcu otázku. Nie je v mojej kompetencii a ani nikdy nebolo v kompetencii ministra pôdohospodárstva, aby realizoval personálnu politiku Lesov Slovenskej republiky. Za to je zodpovedný generálny riaditeľ štátneho podniku, má plne v kompetencii personálnu politiku a určite, ak nastane niekde výmena, je to výmena z dôvodov buď nekompetentnosti alebo nejakých iných dôležitých zásad, ktoré súčasné vedenie Lesov Slovenskej republiky presadzuje. Ak máte konkrétne záležitosti, nech sa páči, obráťte sa na ministerstvo pôdohospodárstva.

    Súčasne by som aj chcela poprosiť, ak sa množí počet sťažností, aby tie sťažnosti neboli len vo verbálnej rovine, ale aby tie sťažnosti prišli aj na ministerstvo pôdohospodárstva. Pretože tak, ako som vám ich prečítala, zatiaľ máme len jednu sťažnosť, ktorá bola vybavená a šesť ostatných podaní. Takže ak niečo je, nech sa občania na nás obracajú. Obracajú sa na nás aj anonymní pisatelia. Prešetrujeme aj tieto anonymné podania v prípade, že ide o vážne záležitosti, ktoré je nutné prešetriť. Žiaľ, keď ide o anonymného pisateľa, nevieme mu už následne odpovedať. Takže každý má dvere otvorené a vybavujeme všetky sťažnosti, podania a petície v súlade so zákonom. Skončila som.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Tibor Lebocký a otázku položil takisto ministerke pôdohospodárstva Slovenskej republiky pani Zdenke Kramplovej. Otázka znie: „Ako poslankyňa NR SR ste ako členka skupiny koaličných poslancov iniciovali novelu zákona o ochrane prírody. Ako hodnotíte skutočnosť, že vládna novela tohto zákona, ktorá je v pripomienkovom konaní, nie je v súlade s nedávno schválenými zmenami a dokonca ich neguje?“

    Nech sa páči, pani ministerka, odpovedajte.

  • Pán poslanec, ďakujem za túto otázku. Jednou zo základných právnych noriem ovplyvňujúcich nielen rozvoj lesného hospodárstva, ale aj rozvoj vidieka je práve predkladaný návrh zákona o ochrane prírody a krajiny. Ministerstvo pôdohospodárstva predložilo ministerstvu životného prostredia rámcové požiadavky, ktoré jednoznačne deklarovali pozíciu rezortu pôdohospodárstva k pripravovanému návrhu predmetného zákona.

    Jednou z požiadaviek je aj práve uplatnenie všetkých zmien, ktoré boli schválené novelizáciou ustanovení zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ktorá bola Národnou radou schválená 11. septembra a publikovaná v Zbierke zákonov pod číslom 454/2007. Zmeny sa týkali najmä biotopov a účasti neštátnych, neziskových organizácií pri konaniach podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, kde sa týmto organizáciám priznalo postavenie zúčastnenej osoby, a nie účastníkov konania.

    Ministerstvo pôdohospodárstva v súčasnosti pracuje na pripomienkovaní tohto návrhu zákona s tým, že ukončenie pripomienkového konania je 26. mája tohto roku. V súčasnosti odborné útvary ministerstva vypracúvajú pripomienky k návrhu novely zákona a verím a môžem už dnes konštatovať, že ministerstvo pôdohospodárstva v rámci svojej kompetencie uplatní celý rad zásadných pripomienok k návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny alebo teda k novému zákonu, ktorý vytvorí predpoklad na naplnenie zámerov programového vyhlásenia vlády a ktorý bude znamenať výrazný posun od uplatňovania pasívnej ochrany prírody v prospech aktívneho prístupu ochrany prírody v národnom aj medzinárodnom kontexte.

    Ešte by som snáď v krátkosti využila príležitosť, vážený pán poslanec, aby som vám aspoň v krátkosti podala informáciu o zásadných pripomienkach alebo o pripomienkach, ktoré sa týkajú nášho rezortu a ktoré uplatníme v rámci pripomienkového konania.

    Ide najmä o:

    - zrušiť stupne ochrany v zákone a vyhlasovať chránené územia všeobecne záväzným predpisom s určením obmedzení vo vzťahu k predmetu ochrany v konkrétnom chránenom území;

    - riešiť ujmy za obmedzenie vlastníckych práv z titulu ochrany prírody už pri jej vzniku, a nie ako to je doteraz pri lesných pozemkoch až po skončení platnosti lesných hospodárskych plánov, čo je niekedy až po 10 rokoch;

    - doriešiť majetkovoprávne usporiadania vlastníckych vzťahov v chránených územiach;

    - prehodnotiť výmery chránených území a ich ochranných pásiem;

    - prehodnotiť obmedzenia v chránených územiach, ak vplyvom mimoriadnych situácií dôjde k poškodeniu alebo k zničeniu biotopov, v prípade prekryvu chránených území jednoznačne definovať len jednu kategóriu chráneného územia, ktorá je najdôležitejšia;

    - vyriešiť systém špecializovaných manažmentových plánov a monitoringu lesných biotopov v chránených územiach a využiť k tomu lesné hospodárske plány;

    - správne aplikovať medzinárodné dohovory v legislatíve v Slovenskej republike a preberať záväzky o vzťahy v EÚ a OECD len v nevyhnutnom rozsahu stanovenom týmito záväzkami a nie nad ich rámec, tak ako to bolo doteraz.

    A snáď taká posledná dôležitá pripomienka:

    - zjednodušiť povoľovací proces pri regulácii početných stavov chránených živočíchov, ako je medveď, kormorán, bobor, aby sme nechránili nezmyselným spôsobom tieto živočíchy viac ako občanov Slovenskej republiky.

    Ďakujem. Skončila som.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani ministerka, tá odpoveď bola skutočne odborne erudovaná. O mnohých veciach som vedel, ktoré ste uviedli vo vašej odpovedi, ale, samozrejme, tá doplňujúca informácia pre mňa znamená určitú garanciu, že politická vôľa, ktorá bola prezentovaná pri schválení malej novely 543, nebude znegovaná novým vládnym návrhom zákona o ochrane prírody a krajiny a že sa nám tú kontinuitu podarí spoločne zachovať. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Pataky. Pán poslanec Pataky nie je prítomný.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Klára Sárközy. Otázku položila ministrovi školstva a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Jánovi Mikolajovi. Otázka znie: „Pán minister, môžete mi povedať, na ktorej univerzite v SR sa externe vyučuje odbor farmácia?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, študijný program farmácia v študijnom odbore 731 farmácia sa dá študovať v dennej forme vysokoškolského štúdia v spojenom v prvom a druhom stupni, a to na Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Univerzite veterinárneho lekárstva v Košiciach. V externej forme štúdia zatiaľ tieto vysoké školy študijný program neotvorili.

  • Chcete položiť, pani poslankyňa, doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán minister, ja som vám túto otázku, ja som vedela tú prvú časť vašej odpovede. Ja som vám tú otázku položila kvôli tomu, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní na webovej stránke ministerstva školstva som našla zoznam externých štúdií, za ktoré sa v budúcnosti bude musieť platiť a na moje najväčšie prekvapenie, je tam odbor farmácia. Takže ja som vám tú otázku, myslela som, že je to pomýlené s farmakológiou, farmakológia je v poriadku, pretože tam je len doktorandské štúdium, za ktoré sa má platiť. Ale podľa toho, čo máte na webovej stránke, je tu odbor farmácia a za to sa plánuje platiť 98 tisíc na prvom stupni a na druhom stupni 146 tisíc, takže dobre tomu nerozumiem. Tak keby ste mi to vysvetlili. Keď neexistuje externé štúdium farmácie, tak buď sa v budúcnosti počíta s touto formou externého štúdia alebo ako tomu mám rozumieť? Ďakujem pekne.

  • Štát podporuje externú formu štúdia a štát financuje každú formu štúdia, ktorú vysoké školy otvoria, do samosprávnosti univerzity ísť nesmieme. To, čo spomínate, sú horné limity. Sú horné limity, čiže ak otvoria, tak musia mať horný limit. Ak neotvoria, horný limit netreba. My sme povinní na všetky študijné odbory prispievať finančne a stanovovať limity, na všetky.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán Iván Farkas. Pán poslanec je tu? Áno. Otázka smeruje na ministerku pôdohospodárstva Slovenskej republiky, na pani Zdenku Kramplovú a otázka znie: „Pani ministerka, návrhom zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy sa utlmí rozvoj v tých regiónoch, kde väčšina pôdy má najvyššiu bonitu. Utlmí sa rozvoj v okresoch Nové Zámky a Levice. Prečo chcete uškodiť týmto okresom, v ktorých je miera nezamestnanosti nadpriemerná?“

    Nech sa páči, pani ministerka, odpovedajte.

  • Ďakujem za slovo a ďakujem za otázku. Pán poslanec, neviem, nevšimla som si, či ste boli pri dopoludňajšej rozprave, pretože sme prerokúvali v druhom čítaní návrh tejto novely, ale možno zopakujem aspoň niekoľko dôležitých momentov, lebo veľmi nerada by som sa opakovala v tom, čo som povedala dopoludnia.

    Pán poslanec, mojím zámerom ako ministerky pôdohospodárstva a členky vlády nemôže byť to, aby som škodila občanom Slovenskej republiky, ani žiadnym okresom v Slovenskej republike tak, ako to robila predchádzajúca vláda, tá, v ktorej ste sedeli aj vy, teda vaša politická strana. Tá vláda, ktorá zvýhodňovala Bratislavský kraj, zvýhodňovala Trnavský kraj a nečinne sa prizerala na zväčšovanie regionálnych rozdielov Slovenska.

    Pán poslanec, chcem sa vás opýtať a využívam toto právo, prečo Dzurindova vláda škodila vedome ostatným regiónom na východ od Bratislavského a Trnavského kraja a nielen na východ, ale aj na sever. Prečo Dzurindova vláda neprijala opatrenia na nasmerovanie investorov na stredné a východné Slovensko? Prečo nezabránila tomu, aby sa vyľudňovali dedinky na severnom a východnom Slovensku v dôsledku nedostatku pracovných príležitostí? Prečo severné regióny a občania v severných regiónoch musia platiť vyššie účty za teplo a mať vyššie náklady na život v dôsledku menej výhodných klimatických podmienok, hoci majú nižší životný štandard? Prečo občania Nových Zámkov a Levíc by nemali mať možnosť viac rozmýšľať a využívať na investície aj menej kvalitné pôdy? Pretože v každom regióne, kde sa nachádzajú vysoko bonitné pôdy, súčasne sa nachádzajú aj pôdy strednej a nízkej kvality.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou a potlesk.

  • Pani ministerka, prepáčte, preruším vás, pretože čas určený na hodinu otázok uplynul. Preto končím tento bod programu.

    Zároveň vyhlasujem krátku, 5-minútovú prestávku. Chcem ešte raz pripomenúť, že predseda Národnej rady zvolal hneď po ukončení hodiny otázok poslanecké grémium.

  • Prerušenie rokovania o 15.06 hodine.

  • Zasadnutie poslaneckého grémia.

  • Pokračovanie rokovania o 15.42 hodine.

  • Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás informoval o výsledkoch stretnutia poslaneckého grémia. Ešte počkáme chvíľočku, aby prišli kolegyne a kolegovia, ktorí využívajú prestávku v rokovaní.

    Takže, ak dovolíte, keďže s vysokou pravdepodobnosťou ostatné kolegyne, kolegovia trávia čas mimo rokovacej sály, v informácii na grémiu sme hovorili o troch veciach, o troch okruhoch problémov. Prvý, najdôležitejší, súvisiaci s priebehom 21. schôdze, bola zmena programu, trošku zreorganizovanie vzhľadom na to, ako sa schôdza vyvíja a vzhľadom na to, aké boli požiadavky a možnosti jednotlivých predkladateľov.

    Takže pokúsim sa, tak ako povedal pán predseda výboru pre zdravotníctvo, pomaly. Prerokovali sme ako posledný bod programu, kde je uzatvorená rozprava, bod 35, o ktorom budeme hlasovať o 17.00 hodine. Má nasledovať po hodine otázok bod 36, je to opäť predkladateľka pani ministerka Kramplová.

  • Reakcie z pléna.

  • Aha, tak pardon, ospravedlňujem sa, to sme neriešili. Tak to je, ďakujem pekne. Takže vlastne je to prerokovaný bod. Budeme pokračovať teraz bodom 36, ktorý predloží pani ministerka Kramplová. Body 37, 38, 39 prerokujeme v piatok po bode 31, pretože bod 31 sme mali odsúhlasený v pôvodnom znení. Je to návrh zákona, novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorý predloží pán podpredseda vlády Čaplovič, a budeme pokračovať bodmi, ktoré zostanú po prerokovaní tak, ako vlastne idú – správy a všetko, čo tam je. Čo je dôležité, bol všeobecný súhlas, aby sa bod 43, to je návrh novely zákona o Košiciach, preložilo druhé čítanie až na júnovú schôdzu, to znamená, nebudeme rokovať o tomto návrhu aj preto, aby mohlo dôjsť ešte k dohodám naprieč politickým spektrom.

    Takisto bod 45, čo je správa o výsledkoch činnosti Veriteľ, bude zaradená ako posledný bod programu rokovania 21. schôdze. Bod 46, ktorým je správa o činnosti verejného ochrancu, vzhľadom na to, že tento týždeň pán verejný ochranca nie je prítomný, bude zaradený až po prerokovaní bodov tak, ako vás budem informovať. A teraz vás budem informovať, že na základe požiadavky skupiny poslancov zvolávam na utorok 9.00 hodinu mimoriadnu 22. schôdzu, na ktorej prerokujeme vládny návrh zákona o pozemkovom fonde.

    Ďalšia zmena je, že o návrhu novely školského zákona, ktorý sme mali prerokovať v stredu, budeme rokovať po skončení mimoriadnej schôdze. Predpokladám, že tak môže byť v utorok poobede, a potom dobehneme posledné body tak, ako som hovoril. Je tam ešte preloženie poslaneckého návrhu pani poslankyne Renáty Zmajkovičovej a Mariána Kovačócyho, je to bod 40, na budúci týždeň po prerokovaní mimoriadnej schôdze a po prerokovaní školského zákona pred správou o Veriteľovi. Dúfam, že som to povedal všetko správne.

    Takže ešte raz, ideme podľa programu. Z programu vypadol návrh skupiny poslancov Smolkovej, Buriana a môj návrh na zákon o Košiciach, ktorý sa presúva na júnovú schôdzu a zajtra ráno prerokujeme body 31, 37, 38, 39. Budeme pokračovať riadne podľa schváleného programu. Ukončíme zajtra schôdzu a v utorok ráno zvolávam mimoriadnu schôdzu na prerokovanie vládneho návrhu zákona o pozemkovom fonde. Po skončení mimoriadnej schôdze bude pokračovať rokovanie návrhom novely školského zákona, ktorý prezentuje pán minister Mikolaj, potom má pán minister ešte jeden malý zákon, ktorý mal byť o vede, potom budeme rokovať o návrhu zákona pani Zmajkovičovej a Kovačócyho a na záver správa o činnosti Veriteľa, aj ombudsman, aj ombudsman pardon, lebo pán ombudsman tu nie je.

    Tretí okruh, ktorý sme riešili, bol návrh uznesenia, materiálu, nad ktorým robíme už druhý mesiac a to je to, čo poznáte pod názvom elektronizácia parlamentu. Dohodli sme sa potom, ako boli akceptované všetky písomné pripomienky, ktoré prišli od poslaneckých klubov, do návrhu uznesenia, že ak bude budúci týždeň vôľa a nebudú ďalšie námietky, prijali by sme alebo rokovali by sme ešte aj o tomto návrhu materiálu. Ak nie, budeme o ňom rokovať až na júnovej schôdzi.

    Takže toľko z mojej strany. Ak sú nejaké otázky, poprosím, nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem, pán predseda Národnej rady. Pán predseda, mám otázku, kedy budú interpelácie? Lebo v zmysle platných predpisov na každej schôdzi majú byť interpelácie.

  • Na záver schôdze, pani poslankyňa.

  • Na záver, tak je to. Vyvíja sa ten program tak, ako sa vyvíja. Ale keď, tak na záver. Ďakujem.

  • Reakcia z pléna.

  • Asi áno, tam máme aj tú petíciu a tak, ako som povedal, keď prejdeme správy s výnimkou bodov, ktoré sme posunuli na budúci týždeň, tak môže byť to prerokovanie tej petície o výhrade, teda žiadosť skupiny občanov, petície o zmluve o výhrade vo svedomí.

    Ideme podľa programu, tento bod programu je...

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, áno, ešte, samozrejme, chcem požiadať organizačný odbor, aby kolegyniam a kolegom predložil program tak, ako sme ho na poslaneckom grémiu odsúhlasili. Dobre.

    Takže ďakujem pekne a budeme pokračovať teraz v prerušenom rokovaní. Poprosím pani ministerku Kramplovú, aby uviedla vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136 o hnojivách.

  • Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení zákona č. 555/2004 Z. z.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona je vytvoriť a aktualizovať centrálnu databázu o spotrebe hnojív a agrochemických vlastnostiach poľnohospodársky využívaného pôdneho fondu Slovenskej republiky a ustanoviť Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky, aby vykonával dohľad nad skladovaním, evidenciou a používaním hnojív v zraniteľných oblastiach.

    Zriadením centrálnej databázy o spotrebe hnojív a agrochemických vlastnostiach poľnohospodársky využívaného pôdneho fondu sa tak vytvorí flexibilný zdroj informácií o celej oblasti hnojív a hnojenia pre potreby poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia.

    Tento návrh nemá dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Ale to, čo je pozitívne, bude mať vplyv a veľmi pozitívny vplyv na životné prostredie z hľadiska ochrany vôd pred znečisťovaním z poľnohospodárskych zdrojov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka.

    Poprosím teraz určeného spravodajcu, ktorým je pán predseda výboru, aby nás informoval.

  • Ďakujem, pán predseda. Panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 773 z 28. marca 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení zákona č. 555/2004 Z. z., tlač 547, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 364 zo 6. mája 2008 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 250 z 29. apríla 2008 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, uvedených v bode III tejto správy, vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru tak, ako sú uvedené v spoločnej správe v časti IV.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bode 1 až 3 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach, uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona a vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení zákona č. 555/2004 Z. z. vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody č. 252 z 13. mája 2008.

    Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy k tomuto vládnemu návrhu zákona nemám. Pýtam sa, či má niekto záujem sa prihlásiť. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Predpokladám, že ani pani ministerka, ani pán spravodajca už nevyužijú svoju možnosť na vystúpenie.

    Vzhľadom na to, že sme rozhodli o presune bodu návrhu poslancov pani Zmajkovičovej a pána Kovačócyho, budeme teraz rokovať o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Marty Damborskej, Ľudmily Muškovej a Jána Podmanického na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

    Poprosím teraz pani navrhovateľku, pani poslankyňu Ľudmilu Muškovú, aby odôvodnila návrh.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, predložený návrh zákona sa zaoberá dvomi okruhmi problémov.

    Účelom návrhu zákona je v prvom okruhu problémov umožnenie zamestnávateľovi flexibilnejšie rozvrhnutie pracovného času pri jeho rovnomernom rozvrhnutí. Zamestnávatelia, najmä v maloobchode, budú môcť rozvrhnúť výnimočne pracovný čas aj na šesť pracovných dní po sebe s tým, že zamestnancom sa garantuje nepretržitý odpočinok v týždni, ktorý by mal pripadnúť na nedeľu, a to je teda tých 24 hodín a zvyšok buď teda na sobotu, deň pred nedeľou alebo na pondelok, to znamená, deň po nedeli.

    Druhý okruh problémov – zaoberáme sa problémom, kedy v aplikačnej praxi sa stále častejšie vyskytujú prípady, kedy sú zamestnanci nútení k výkonu práce počas sviatkov a to najmä vianočných, Nového roku a spomeniem aj Veľkonočný pondelok či Veľkonočnú nedeľu, ktorú zahrňujeme do tých dní, ktoré chceme, aby bol sviatok a teda pracovný pokoj. Napriek tomu, že im sviatkové právo zaručuje platené pracovné voľno, zamestnanci vykonávajúci prácu v predajniach sa počas sviatkov nemôžu riadne venovať svojim rodinám, pretože v čase, keď sú ich deti a ostatní rodinní príslušníci doma, títo zamestnanci pracujú. Ochranu manželstva, rodičovstva, rodiny a osobitne detí a mladistvých garantuje Ústava Slovenskej republiky. Práca, ktorou je počas sviatkov predaj tovaru, nie je dôležitejšia ako rodina, ako deti, ktorým sa rodičia nemôžu venovať a napriek tomu, že platené pracovné voľno im garantujú právne predpisy platné v Slovenskej republike.

    Keďže štát má v zmysle medzinárodných dokumentov a v zhode so zosúlaďovaním rodinného a pracovného života presadzovanom v pracovnom práve Európskej únie a v právnych úpravách jednotlivých členských štátov Európskej únie vytvárať predpoklady pre spravodlivé a primerané pracovné podmienky, navrhujeme tu zákaz návrhu určitých prác počas sviatkov a počas Veľkonočnej nedele. Navrhovanou úpravou sa zakazuje práca, ktorou je maloobchodný predaj tovaru v obchode a v niektorých ďalších zariadeniach počas sviatkov a Veľkonočnej nedele s výnimkou predaja tovarov, ktoré sú taxatívne vymenované v prílohe návrhu zákona.

    Teda tento zákon, aby som pripomenula a podčiarkla, sa týka iba troch a pol dňa a to sú dni, konkrétne ich vymenujem, sú to dni 1. január, Veľkonočná nedeľa, 24. december po 12.00 hodine a 25. december, t. j. kedy sú zvyčajne a tradične rodiny pospolu, a preto vás chcem veľmi pekne poprosiť, vážení kolegovia, o podporu tohto návrhu zákona, pretože skutočne nám ide v prvom rade o deti a rodiny.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Teraz poprosím o slovo spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Miladu Belásovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Marty Damborskej, Ľudmily Muškovej a Jána Podmanického na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    1. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 782 z 1. apríla 2008 pridelila návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Marty Damborskej, Ľudmily Muškovej a Jána Podmanického na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    2. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    3. Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval návrh zákona dňa 6. mája 2008, ale neschválil uznesenie, lebo návrh nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z.

    4. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, neprijali žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    5. Gestorský výbor na základe stanoviska výborov k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Marty Damborskej, Ľudmily Muškovej a Jána Podmanického na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach, uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schváliť.

    6. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Miladu Belásovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a po prvé informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru; po druhé na predloženie návrhov podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 144 z 13. mája 2008.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu v druhom čítaní. Konštatujem, že som do rozpravy dostal písomné prihlášky. Za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia pán Július Brocka a písomne sa ďalej prihlásila pani poslankyňa Ľubica Rošková.

    Po vystúpení týchto dvoch poslancov, prípadných faktických poznámkach bude možné sa prihlásiť ústne.

    Teraz má slovo pán poslanec Július Brocka, ktorý vystúpi za poslanecký klub KDH. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, v týchto dňoch prežívame sviatky, ktoré sa týkajú rodiny. Dnes osobitne je Medzinárodný deň rodiny. Ja som sa snažil aj z tohto titulu apelovať na vás, aby ste podporili návrhy, ktoré by v istom smere pomohli rodinám, rodinám s deťmi. Nebol som doteraz úspešný. Ale teraz rokujeme o návrhu zákona, ktorý predkladá trojica koaličných poslancov. Chcem sa prihovoriť aj ostatným, aby tento koaličný návrh podporili.

    Dokonca, keby bolo po mojom alebo keby bolo podľa názoru poslancov za Kresťanskodemokratické hnutie, tak ten návrh by bol oveľa, oveľa širší z viacerých opodstatnených dôvodov. Včera sme hlasovali v Národnej rade o ochrane mládeže pred alkoholom a riešili sme problémy, ktoré na Slovensku vidíte, keď zlyháva rodina. Keď deti alebo z dôvodu, že nemajú pozitívny vzor, alebo, že majú veľa času, že ich rodičia sú aj cez víkend, aj v nedeľu aj cez sviatok v práci, a keď sú malé v mestách, tak chodia s kľúčikom po sídlisku, ak nemajú starších rodičov, ktorí by sa o ne postarali alebo potom končia v partiách svojich rovesníkov a, samozrejme, pri voľnom čase, keď majú veľa času, tak obyčajne záhaľka končí aj takými negatívnymi prejavmi, ako je požívanie alkoholických nápojov.

    Ja si myslím, že ten včerajší návrh zákona nebol tým správnym riešením. Tento dnešný považujem za lepšie riešenie a lepší prístup pomoci rodinám aj pri výchove a starostlivosti o deti. Myslím si, že sankcie niekedy sú nevyhnutné, ale v prvom rade, ak je možnosť inak pomáhať rodinám pri vytváraní priaznivejších podmienok aj na výchovu detí, tak to je tá najlepšia cesta.

    Zhodou okolností som si v tlači všimol, že v týchto dňoch si pripomíname 40. výročie od uzákonenia voľnej soboty na Slovensku. My starší si to pamätáme, ako sme v sobotu prestali zrazu chodiť do školy, tí ešte starší prestali chodiť do práce a vtedy, keď sa tento návrh ujímal, tak boli plány, že voľná sobota, keďže to je výraz zvyšujúcej sa životnej úrovne, po niekoľkých desaťročiach bude voľný možno aj piatok alebo voľný pondelok. Bude sa menej pracovať. A má to svoju logiku. Ako sa ľuďom zlepšuje životná situácia, tí úspešní, bohatší naozaj pracujú menej, teda keď už sú bohatí, a preto sme svedkami toho, ako mnohí zamestnávatelia, mnohí bohatí ľudia nepracujú sedem dní v týždni, víkend si mnoho razy urobia skôr, alebo si ho predĺžia na neskôr, dokonca chodia častejšie na dovolenky, ako je pre ostatných smrteľníkov bežné.

    Ale na druhej strane dnes žijeme v časoch, keď sú medzi nami tisíce, desaťtisíce ľudí, ktorí nepracujú menej, ale pracujú dlhšie a pracujú aj cez sviatky a pracujú aj v nedele a je to na škodu nielen ich samých, hoci keby si mohli vybrať, tak by si vybrali možno niečo iné. Ale je to pre nich možno existenčná nevyhnutnosť, že musia ísť do práce, lebo im to zamestnávateľ jednoducho nebude tolerovať, ak by sa chceli venovať napríklad iným veciam, keby sa chceli venovať svojej rodine. A jednoducho dôsledky z takejto reality sa potom prejavujú spôsobmi, ktoré pocíti negatívne a znáša celá spoločnosť. O to väčšiu starosť potom majú obce, samosprávy, ale aj bezpečnostné alebo iné orgány, ktoré sa musia starať o poriadok a bezpečnosť v krajine.

    Dovoľte mi, aby som v diskusii o tomto návrhu zákona tak trošku polemizoval aj s predkladateľmi a tak širšie hovoril o sviatku, o nedeli, aký má význam pre spoločnosť, aký má význam pre človeka, aký má význam pre rodinu aj preto, že som diskusiu v prvom čítaní zmeškal z toho dôvodu, že tie prvé čítania išli tak rýchlo, že boli niektoré aj bez rozpravy. „Týždeň bez nedele je iba sedem pracovných dní“, tak v roku 2002 nazvali svoju anketu nezávislé kresťanské odbory, keď sa usilovali získať podporu pre takú iniciatívu, aby v nedeľu boli na Slovensku supermarkety zatvorené. Aby jednoducho zamestnanci týchto obchodov nemuseli ísť do práce, aby sa mohli venovať svojim deťom a na druhej strane, aby mali priestor aj tí, ktorí si zvykli v priebehu posledných rokov nedeľu tráviť, nie nakupovať, ale tráviť čas v priestoroch týchto supermarketov, aby prípadne mali príležitosť sa orientovať aj iným smerom, ktorý je možno prospešnejší aj pre jednotlivcov, aj pre spoločnosť.

    Ich iniciatíva v tej chvíli a v tom čase, keď sa o to usilovali, nezískala veľkú podporu. Pozitívne sa k tomu postavila, myslím, Konferencia biskupov Slovenska, že to považujú za dobrý nápad, ale ich stanovisko bolo povrchne okomentované, že sledujú svoj úzky záujem, aby dostali viac ľudí v nedeľu do kostolov. Myslím si, že to bolo povrchné hodnotenie a nevystihovalo ten úprimný a skutočný postoj napríklad predstaviteľov cirkvi k tomu, k čomu slúži sviatok v kultúre, v živote človeka.

    A zaujímavé, že som v pondelok tento týždeň čítal iný komentár v Pravde od Petry Nagyovej-Džerengovej, mladej spisovateľky, musím sa priznať, že sa mi páčia jej komentáre, už dlhší čas v pondelok skôr čítam jej komentár ako niektorých iných mienkotvorných komentátorov práve preto, že táto spisovateľka pravidelne vo svojich komentároch sa veľmi vtipne zhostí a píše o problémoch, s ktorými sa stretávajú ženy, matky, rodič, ktorý má školopovinné deti a aké je to mnoho ráz komplikované, ako my ostatní, ako spoločnosť im komplikuje život. Ona prišla k zaujímavému záveru v súvislosti s touto novelou zákona. Ona rovnako chváli týchto troch poslancov, že prišli s takým návrhom a odporúča, aby ho poslanci schválili. Ale nielen to. Ona sa prihovára, aby poslanci takto schválili aj, by som povedal, pre rodičov aj voľnú nedeľu a opisuje v tom svojom komentári taký príbeh, ako sľúbila deťom, že pôjde v nedeľu do kina. Keďže sú malé kiná, väčšinou teda už neexistujú alebo kde bývajú, také kino nie je, tak museli ísť do supermarketu, kde tie kiná existujú. No nebol to žiaden zážitok pre ňu, pravdepodobne tam dávno nebola, lebo nechodievajú v nedeľu nakupovať, ale ona odporúča, aby sme tieto novodobé chrámy, ktoré dnes ľudia využívajú na trávenie voľného času a trávenie nedele, že ak by sme ich zatvorili v nedeľu, tak určite by deti privítali a teraz bez ohľadu na to, že aj biskupi sa k tomu kedysi vyjadrili, lebo ona hovorí, ona si myslí, že oveľa väčší chrám je tu pre rodiny užitočnejší k dispozícii, ako tie supermarkety, a to je príroda. Čiže aj táto spisovateľka po svojej skúsenosti odporúča, ak chce niekto pomôcť rodinám s deťmi, tak toto je cesta tým lepším smerom.

    Tento zákon je už dlhšie na svete, preto sa ním zaoberali aj médiá a ja som cestou, keď človek cestuje v aute, tak počúva rádio a ja som zachytil dve diskusie s poslucháčmi rádií. V tom prvom, bolo to Rádio Lumen, poviete si, že to je kresťanské rádio, tak diskusia na tému „Čo si myslíte o tom, majú byť v nedeľu obchody zatvorené alebo nie?“, z 28 respondentov poslucháčov, ktorí sa ozvali, bolo 27 takých, ktorí povedali, že si myslia, že v nedeľu by obchody, mysleli tým supermarkety, nemali byť otvorené.

    Samozrejme, tým je to istým spôsobom relativizované, že je to rádio, ktoré počúva istá špecifická skupina poslucháčov a môžete povedať, že to nie je smerodajné. No, ale počúval som aj v inom rádiu, ktoré nie je vôbec kresťanské, bolo to Rádio Expres, ktoré týždeň pred Veľkou nocou robilo podobnú anketu, a musel som sa usmiať, keď sami redaktori boli prekvapení reakciami poslucháčov. Jeden poslucháč z Prievidze, jeden za všetkých, ale to bol väčšinový názor, hovorí: „Keď som bol slobodný, mi to nevadilo“, lebo teda bol predavač Tesca, „ale teraz aj manželka je predavačka, v nedeľu by mali byť obchody zatvorené, rodina tým trpí.“ A musím povedať, že redaktori tohto zábavného rádia, rád počúvam Rádio Expres, boli sami prekvapení, usudzujem, že sú asi slobodní, že ešte nemajú rodinu.

    Práca v nedeľu, dámy a páni, robí zo zamestnancov novodobých otrokov. V nedeľu nie sú otvorené školy, škôlky, jasle a ak je matka napríklad sama s deťmi a musí ísť v nedeľu do práce pre pohodlie a rozmar niekoho iného, to je vrchol nespravodlivosti. Nestačí 24 hodín otvorené obchody od pondelka do soboty?

    O životnom štýle tých úspešných som už hovoril, ktorým stačí, keď pracujú len niekoľko dní do týždňa. Dokonca skracovanie dĺžky pracovnej doby sa považuje za znak vyspelej a vyspelejšej spoločnosti, prosperujúcej spoločnosti. Je nespravodlivé, ak to platí len pre niekoho. Ja som preto rád, že aj Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu sa zastal tých 300 tisíc zamestnancov obchodu, z ktorých viac ako 80 % sú ženy, matky. A že považuje za správne, aby sme dali prednosť rodine, pobytu s deťmi skôr ako nakupovaniu.

    Keby som chcel zacitovať klasikov, tak Ján Pavol II. v Encyklike Solicitudo rei socialis hovorí: „Hospodársky rast je cestou oslobodenia človeka od otroctva, od chudoby, ale sám osebe nestačí, ba naopak, viac ho môže zotročiť. Rozvoj, ktorý neberie ohľad na kultúrny, duchovný rozmer človeka a spoločnosti, ktorý zaznáva tieto rozmery, ešte menej prispieva k skutočnému oslobodeniu.“

    Dámy a páni, aj ľudský rozmer má rytmus práce a odpočinku. Nedeľa prispieva k tomu, aby mali všetci dostatočný odpočinok a voľný čas, ktorý by umožnil rodine pestovať napríklad aj iné formy, ktoré k životu patria, či kultúrne, spoločenské alebo náboženské. Oprávnenými dôvodmi na ospravedlnenie od nedeľného odpočinku sú rodinné potreby alebo veľká spoločenská užitočnosť. Ale to, že dnes musia desaťtisíce ľudí ísť v nedeľu do práce len preto, že niekto sa nudí, alebo je neporiadny, tak to je vrchol nespravodlivosti.

    Už nechcem hovoriť o takých aspektoch, že niekto má zlý úmysel, že chce nedeľu znesväcovať a teda ponižovať niekoho, pre koho je nedeľa a svätenie nedele niečím posvätným. K tomu nakoniec niektoré veci, by som povedal, skôr vyvracajú tento môj prístup, ak som registroval, že niektoré veľké nákupné centrá majú vyslovene akcie, akciové ceny iba v nedeľu. V sobotu nie, ani v piatok, ale iba v nedeľu, tak to považujem za nehoráznosť, ak takýmto spôsobom pristupujú k svojim klientom a k zákazníkom a myslím si, že kultúrnym prejavom človeka v takomto prípade je, že naozaj bude nedeľný nákup ignorovať.

    Formy výroby a spotreby sú vyjadrením aj určitej kultúry. Dnes je to konzumizmus ako koncepcia života a ona prináša isté nové návyky, nový životný štýl. Len chcem pripomenúť, že tieto návyky a tento štýl života môže byť aj škodlivý. Sú oprávnené potreby a niektoré sú umelo vytvorené, niektoré sú dokonca škodlivé. V prípade niektorých sa zhodneme a štát pristupuje napríklad v otázke prístupu k drogám veľmi prísne a tam nie je problém hľadať podporu alebo väčšinu, ak je štát nekompromisný. Myslím si, že je potreba aj v takejto veci, ako je otázka spôsobu života, ako je otázka kultúry života v otázke prístupu k sviatku, v otázke prístupu k nedeli a k nedeľnej práci, ktorá môže človeka ponižovať, zotročovať, že by sme mali pristupovať rovnako zodpovedne. Je vecou, samozrejme, výchovy a kultúry ako kultivovať človeka, ako viesť spotrebiteľov aj k zodpovednému konzumnému správaniu, ale sú situácie, keď si to vyžaduje aj zásah štátnych orgánov. Jednoducho, ak sú krajiny v Európe, a to sú práve tie krajiny, ku ktorým sa snažíme priblížiť, a v týchto je nedeľný predaj zakázaný, tak by som sa prihováral, keby sme sa v tejto otázke smelo k nim priblížili, pretože v tomto smere, myslím si, že zvolili lepšiu cestu ako Slovenská republika.

    V dôvodovej správe sa nakoniec o tom aj jasne hovorí, že v krajinách Európskej únie sa dodržuje zákaz práce vo sviatok a kde sa to nedodržuje, sú to práve len nové členské krajiny Európskej únie. Práve obchodné reťazce v nových členských krajinách nedodržujú túto právnu úpravu.

    Dámy a páni, nemám pripravený pozmeňujúci návrh, ktorým by som chcel posunúť nad rámec tohto návrhu zákona priestor viac v prospech rodín s deťmi, pretože si uvedomujem, že som opozičný poslanec a že to je pravdepodobne príliš silná zmena oproti súčasnému stavu. Hoci si myslím, že poslanci vládnej koalície by na takéto rozhodnutie mali aj dostatočnú politickú silu. Návrh, ktorý zatvorí supermarkety na tri a pol dňa, je v podstate pri riešení tohto problému len akoby istým gestom. Ale prosím, sú to akoby otvorené dvere. Ja si myslím, že je to priestor, aby sme sa v budúcnosti vracali k novele Zákonníka práce práve rozširovaním toho počtu dní, ktoré budú pre nás posvätnými a bude to reforma Zákonníka práce správnym smerom.

    Ďakujem za to, že ste ma pozorne počúvali.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi za obšírne vystúpenie v rozprave. S faktickými poznámkami sa hlási pani poslankyňa Klára Sárközy, pán poslanec Stanislav Kahanec a pán poslanec Ľuboš Martinák. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pani poslankyňa Klára Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja budem pokračovať tam, kde ste vy skončili. Nedeľa by mala byť posvätným dňom, súhlasím s vami, ale myslím si, že pre kresťanov na to nie je potrebný zákon, majú na to iný zákon.

    Druhá vec, ja som sa vyjadrila aj na výbore, nebudem hlasovať za tento zákon, pretože tento zákon nič nerieši. Rieši tri aj pol dňa, ale napríklad, keď sa na to pozrieme z iného hľadiska, Veľký piatok pre kresťanov je najväčší sviatok a je sviatok pokoja, sviatok pracovného pokoja. Pozrite sa pred supermarketmi, koľko ľudí je tam. A čo je pre mňa ešte neprijateľnejšie hlavne v malých mestách, pretože to je ešte asi okatejšie, ľudia idú z kostola a takmer každý sa zastaví v supermarkete. Podľa mňa sa treba na to pozrieť trošičku inak a pozrieť sa na štýl života. Samozrejme, súhlasím s tým, že v okolitých krajinách napríklad, myslím si, že najbližšie je Rakúsko, kde nedele sú sviatkom pracovného voľna. Môžeme ísť po tejto dráhe, ale nie takýmto štýlom. Ja som očakávala, priznám sa úprimne, že zo strany niektorých poslancov, aj koalície, prídu pozmeňujúce návrhy, ktoré by hovorili o tom, že aj nedele budú sviatkom pracovného pokoja, nielen tieto tri dni. Pretože potom by som sa mohla spýtať, prečo aj niektorá iná nedeľa, ktorá je takisto dôležitá ako táto, a dokonca som sa vo výbore dopočula, že však je tam aj 1. január, ktorý nie je cirkevný sviatok. No 1. január je prikázaný cirkevný sviatok, takže tieto...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Kahanec, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Len nedávno sme tu mali zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Tam sme chceli predpisovať obchodné podmienky, dohody v zmluvách. Teraz je tu vlastne v rámci tejto úpravy šanca, aby sme mohli dodržať zákon, teda zákaz práce vo sviatok. A samotní predkladatelia v správe konštatujú, že v pôvodných členských krajinách EÚ sa dodržuje zákaz práce vo sviatok. Čiže, to len na margo toho, že na jednej strane naháňame nejaké úplne iné veci a tu, keď môžeme skutočne zmeniť podmienky, ktoré napríklad v obchodných reťazcoch komplikujú život rodinám, tak tieto, ako keby sme sa báli meniť. Ja týmto chcem len iniciovať to isté, čo tu bolo povedané. Zo strany opozičných ťažko prejde iný návrh, ale vy ako koaliční poslanci, si myslím, ak by ste mali ochotu, tak by ste mohli zmeniť, aby práca vo sviatok nebola realizovaná a aby práca vo sviatok fungovala iba na základe, takisto v dôvodovej správe, na ktorú sa odvoláva, teda odvolávate sa na Európsku sociálnu chartu, aby táto práca vo sviatok bola len pre špeciálne prevádzky. To znamená, ktoré majú takú povahu prác, že sú nevyhnutné, lebo ich nevykonaním by mohol byť ohrozený život, alebo v nepretržitých prevádzkach. Ale ostatné prevádzky by mohli fungovať tak, ako sa patrí. To znamená, že v nedeľu by mali mať všetci zamestnanci voľno, aby sa mohli venovať rodine a deťom. Ďakujem.

  • Posledný prihlásený s faktickou poznámkou je pán poslanec Ľuboš Martinák. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Brocka, vaše názorové a neideové presvedčenie vám skutočne nikto neberie a ani nemôže zobrať. Určite ste si všimli pred supermarketmi a inými obchodnými reťazcami v nedeľu, koľko je tam ľudí. Tak si položme otázku. Je potrebné, aby boli otvorené, alebo nie je potrebné, aby boli otvorené? Kto má náboženské presvedčenie, som si plne vedomý, že v nedeľu nepôjde nakupovať. Na to nie je potrebný žiaden zákon. Ale uvedomme si jednu vec. Je veľa takých povolaní, kedy rodičia pracujú aj v nočných zmenách a skutočne raz za čas, raz za mesiac, dvakrát za mesiac je potrebné, aby skutočne išli nakúpiť a doplniť si zásoby alebo aj iný spotrebný materiál práve v nedeľu do supermarketov. A na záver, vôbec nesúhlasím s vaším presvedčením, citujem, môžete si to prehrať, „že supermarkety sú otvorené len preto, že je niekto lenivý.“ Ja nechápem, ako si to dovolíte tvrdiť. Ďakujem.

  • Reagovať na vystupujúcich vo faktických poznámkach chce pán poslanec Brocka. Nech sa páči.

  • Pán Martinák, od vás odzadu začnem reagovať. Prosím vás, no nepozorne ste ma počúvali, alebo ak to tak vyznelo, tak sa ospravedlňujem. Ale ja som chcel zdôrazniť, že ak je obchod otvorený šesť dní v týždni 24 hodín, tak na to nemusíte byť manažér, aby ste si vedeli zorganizovať svoj čas, že si môžete nakúpiť to, čo potrebujete pre život. Samozrejme, ja súhlasím s vami, že sú prevádzky, kde je potrebná aj nedeľná, aj sviatočná práca, veď o tom dnes ani nerokujeme. Rokujeme o symbolickom návrhu, kde tri a pol dňa budú tieto obchodné reťazce zatvorené, len tri a pol dňa a dokonca mnohé z nich sú zatvorené aj bez prijatia zákona. Pán kolega, ja ten zákon takisto pre seba nepotrebujem, naozaj. Ja som v tomto smere disciplinovaný, že kvôli mne predavači do práce nemusia chodiť, lebo si to viem zariadiť. Ale aj my tu v parlamente si organizujeme čas tak, že rokujeme od utorka do piatka do druhej. Jednoducho, rešpektujeme to, že si potrebujete aj oddýchnuť, že potrebujete ísť za rodinou, že potrebujete cestovať.

    Pani kolegyňa Sárközy, áno, moje vystúpenie nebolo v zmysle, že obhajujem nedeľu ako kresťan. Ja som obhajoval nedeľu ako dôležitú inštitúciu pre rodinu a pre výchovu rodiny, že deti potrebujú byť s rodičmi a nemôžu byť, samozrejme, každý deň. Áno, čiže, ak som ja vo svojom vystúpení naznačil, že považujem návrh poslancov za gesto, tak chcem povedať, že je to začiatok a verím, že KDH sa bude v budúcnosti usilovať o zvýšenie ochrany rodín s deťmi aj cez iný prístup k nedeľnej práci a k práci vo sviatok.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi v rozprave prihlásená písomne pani poslankyňa Ľubica Rošková.

    Po jej vystúpení potom bude priestor prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vidím pána Mikloška, rešpektujem, aj v súlade s rokovacím poriadkom. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložená legislatívna zmena je komplexnejším doriešením otázok flexibilnejšieho rozvrhnutia pracovného času a jeho rovnomernom rozvrhnutí a je odôvodnená aj potrebami praxe. Môžem to uviesť na pretrvávajúcej frekvencii výskytu prípadov na trhu práce, keď sú zamestnanci nútení k výkonu práce počas Veľkonočnej nedele a počas ostatných, najmä vianočných sviatkov a Nového roka, či obchádzanie legálne garantovaných ustanovení, ak môžem povedať tzv. sviatkového práva, ktoré zaručuje zamestnancom vo sviatok poskytnutie plateného pracovného voľna. V tejto súvislosti je neopomenuteľným faktom, že sa tak deje na pozadí stavu, pri ktorom je celkový pracovno-sociálny rytmus života spoločnosti v súčasnosti vystavený tlaku viacerých vážnych problémov, ktoré potom prispievajú k značne kolísavej krivke výskytu sociálno-patogénnych javov s nežiaducimi účinkami na život a zdravie zamestnancov.

    Účelom predkladaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, je vytvárať predpoklady pre primerané pracovné podmienky. Navrhované riešenie spresňuje organizáciu pracovného času ako výraz potreby kompenzácie negatívnych sociálnych dôsledkov, vzrastajúcich tlakov na maximalizáciu pracovného výkonu zamestnanca na trhu práce v spoločnosti, čo zodpovedá aj vývoju v iných okolitých štátoch Európskej únie. Ďalej vymedzuje a precizuje úpravy pracovného času, nepretržitého odpočinku v týždni a plateného pracovného voľna vo sviatok aj v podobe legislatívno-normatívneho vymedzenia, zabezpečí, aby nedošlo k vylúčeniu zamestnanca z pracovnoprávnej ochrany vo sfére regulácie pracovného režimu. Zamestnávateľom sa umožňuje flexibilnejšie rozvrhnutie pracovného času pri jeho rovnomernom rozvrhnutí. Zamestnávatelia, najmä v maloobchode budú môcť rozvrhnúť výnimočne pracovný čas aj na šesť pracovných dní v týždni po sebe s tým, že zamestnancom sa garantuje nepretržitý odpočinok v týždni, ktorý pripadne na nedeľu.

    Preto mi dovoľte predložiť pozmeňujúci návrh k poslaneckému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.

    V bode 2 § 93 ods. 4 za slovom „ktorý“ vypustiť slová „by mal pripadnúť“ a nahradiť slovom „pripadne“.

    Odôvodnenie. V prípade, že zamestnávateľovi povaha práce alebo podmienky prevádzky neumožňujú pracovný čas podľa § 93 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce, dáva sa mu možnosť rozvrhnúť pracovný čas tak, že zamestnancom poskytne minimálny nepretržitý odpočinok v týždni v rozsahu 35 hodín. 24 hodín tohto odpočinku musí byť určených na nedeľu. Zvyšok na sobotu alebo pondelok.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S reakciou na vystúpenie pani poslankyne sa nehlási s faktickou poznámkou nikto.

    Preto teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona ústne.

    Pán poslanec František Mikloško ako jediný. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy a slovo má pán poslanec Mikloško.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dnes dopoludnia ma oslovil pán poslanec Gabura, aby som podpísal jeho pozmeňujúci návrh, neskôr ma dokonca požiadal, aby som ho predniesol zaňho, pretože musel z nevyhnutných dôvodov odísť. Rád to robím za kolegu Gaburu a dávam ho, samozrejme, ako môj pozmeňujúci návrh.

    Navrhujem v bode 3 § 94 ods. 5 za slovom „hodine“ sa vypúšťa spojka „a“ a za číslovku „25“ sa vkladá „a 26“. Ešte raz prosím. V bode 3 § 94 ods. 5 sa za slovom „hodine“ vypúšťa spojka „a“ a vkladá sa čiarka a za číslovku „25“ sa vkladá „a 26“. Ďalší text pokračuje.

    Odôvodnenie. Trom a pol dňa, kedy by sa mala vykonávať práca v obchode pri maloobchodnom predaji, navrhujem priradiť aj druhý sviatok vianočný, ktorý je tradične sviatkom rodiny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami opäť nikto. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa navrhovateľky pani poslankyni Muškovej, nechcete reagovať v záverečnom slove?

    Pani spravodajkyňa? Ani spravodajkyňa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime teraz k rokovaniu v druhom čítaní o

    návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Oľgy Nachtmannovej a Marty Damborskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 570 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 570a.

    Dávam teraz slovo poslankyni Oľge Nachtmannovej, aby návrh zákona odôvodnila.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy voči školským zariadeniam, v ktorých sa vykonáva rozhodnutie súdu.

    Cieľom predkladaného návrhu zákona je zrušiť ustanovenie, konkrétne § 100 ods. 11, na základe ktorého majú orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečiť a utvoriť v termíne do 30. júna 2008 podmienky na prechod školských zariadení, v ktorých sa vykonáva rozhodnutie súdu, do zriaďovateľskej pôsobnosti určených orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ustanovená zmena zriaďovateľskej pôsobnosti sa týka reedukačných domovov, v súčasnosti patriacich do pôsobnosti rezortu školstva, ktoré zabezpečujú výchovu a vzdelávanie deťom v nich umiestnených na základe rozhodnutia súdu alebo na základe žiadosti zákonného zástupcu, zameranú na ich prevýchovu.

    Návrh legislatívnej zmeny vedúcej k zachovaniu pôvodnej zriaďovateľskej pôsobnosti voči uvedeným školským zariadeniam vyplýva z prehodnotenia ich poslania. Zachovanie status quo, z odborného hľadiska týmto sa sleduje zachovanie jednotného terapeutického reedukačného postupu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu, ale aj voľnočasových aktivít detí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Poprosím teraz pána poslanca Kvorku, ktorého určil výbor pre sociálne veci a bývanie ako spoločného spravodajcu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Oľgy Nachtmannovej a Marty Damborskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 570, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Oľgy Nachtmannovej a Marty Damborskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len gestorský výbor, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    1. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 794 z 3. apríla 2008 pridelila návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Oľgy Nachtmannovej a Marty Damborskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    2. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    3. Návrh zákona odporučili schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 296 zo 6. mája 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 142 zo 6. mája 2008, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 377 zo 6. mája 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 89 z 5. mája 2008.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v siedmich bodoch. Z názvu zákona sa vypúšťajú slová a dopĺňa „a Národnej rady Slovenskej republiky“, kde ide o legislatívnotechnickú úpravu. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, gestorský výbor odporúča schváliť.

    V článku I. V článku I sa vypúšťa označenie novelizačných bodov 1 a 2, kde ide o legislatívnotechnickú úpravu. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, kde gestorský výbor odporúča tieto body neschváliť.

    Pred novelizačný bod 1 sa vkladajú novelizačné body 1 až 3, ktoré znejú:

    „V § 53 ods. 2 písm. a) znie: a): „V samostatnej diagnostickej skupine najdlhšie tri mesiace, v odôvodnených prípadoch na základe odborného odporúčania najdlhšie šesť mesiacov.“.“

    Na základe výsledkov z poslaneckého prieskumu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie konaného dňa 10. 12. 2007 a 10. 1. 2008 sa navrhuje, aby spresnenie pobytu detí v samostatnej diagnostickej skupine len na dobu nevyhnutnú na odbornú diagnostiku. Výsledky poslaneckého prieskumu totiž preukázali, že vo väčšine prípadov dosahuje dĺžka pobytu v diagnostickej skupine automaticky maximálnych šesť mesiacov určených zákonom. Navrhuje sa preto skrátenie základnej doby pobytu v diagnostickej skupine na polovicu, s výnimkami pre odôvodnené prípady.

  • Pán poslanec, porozumel som tomu, že čítate spoločnú správu, ale my ju máme všetci v laviciach. Bolo by dobré, keby ste prečítali závery a návrh na hlasovanie.

  • Dobre. Dokončím tento bod a budem pokračovať ďalej za týmito bodmi.

    Zároveň sa navrhuje, aby ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom v závislosti na odbornú náročnosť vykonanej diagnostiky pokračovalo.

    5. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Oľgy Nachtmannovej a Marty Damborskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch schváliť.

    6. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 7 uvedených v časti IV tejto spoločnej správy nasledovne:

    1. O bodoch 1, 3 až 7 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

    2. O bode 2 hlasovať osobitne s návrhom gestorského výboru neschváliť.

    7. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Jána Kvorku na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a po prvé, informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a po druhé, na predloženie návrhov podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 145 z 13. mája 2008.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pánovi spravodajcovi za vyčerpávajúci výklad spoločnej správy.

    A teraz otváram rozpravu o tomto bode v druhom čítaní. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne, pretože som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy písomnou formou. Pani poslankyňa Iveta Radičová, pani poslankyňa Marta Damborská.

    Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu. Pýtam sa, pani poslankyňa, pravdepodobne budete mať dlhšie vystúpenie ako na dve, tri minúty. Vzhľadom na to, že sa priblížila 17.00 hodina, kedy sme si odsúhlasili hlasovanie o prerokovaných bodoch, prerušujem rokovanie o tomto bode. Pokračovať budeme po hlasovaní a vyhlasujem do 17.00 hodiny, to znamená, tri minúty prestávku a prosím všetkých poslancov, ktorí sa nachádzajú v priestoroch Národnej rady, aby sa dostavili na hlasovanie.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, dovoľte požiadať vás o zaujatie miest.

    Budeme pokračovať, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v prerušenom rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení zákona č. 555/2004 Z. z.

    Pán predseda výboru pre pôdohospodárstvo, pán poslanec Slabý uvedie hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, v rozprave...

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o pozornosť. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil nik. Dajte preto, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 až 3 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 3 zo spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 127 bolo za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Body 1 až 3 spoločnej správy sme schválili.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 133 bolo za, 1 sa zdržal.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Pán poslanec Kubánek, pravdepodobne, do rozpravy? Nie, je to omyl.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať o zákone ako o celku.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru uvedený vládny návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných. Všetci boli za.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách.

    Ďakujem pekne pánovi predsedovi výboru.

    Teraz v druhom čítaní bude pani poslankyňa Belásová uvádzať hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Marty Damborskej, Ľudmily Muškovej a Jána Podmanického na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,

    tlač 565. Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dámy a páni, konštatujem, že v rozprave vystúpili traja poslanci, z toho dvaja podali návrhy, a to pani poslankyňa Rošková a pán poslanec Mikloško. Zo spoločnej správy nevyplývajú žiadne návrhy výborov, takže budeme preto hlasovať o návrhoch poslancov podaných v rozprave, a to najskôr budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Roškovej.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Roškovej, ktorý odznel v rozprave. Spoločná správa nemala návrhy.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 108 bolo za, 23 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh pani poslankyne Roškovej sme odsúhlasili.

    Ďalej.

  • Ďalej budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Mikloška, ktorý takisto zaznel v rozprave.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Mikloška.

  • Hlasujeme.

  • 127 prítomných, 59 za, 3 proti, 60 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy z rozpravy.

    Pán predsedajúci, predseda, mám splnomocnenie výboru dať návrh, aby sme návrh zákona posunuli do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 114 za, 15 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať teraz o návrhu zákona ako o celku so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu ako o celku. Návrh gestorov je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 115 bolo za, 12 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely Zákonníka práce.

    Odhlasovali sme prerokované body programu.

    Procedurálny návrh, pán podpredseda, pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. V mene troch poslaneckých klubov Smer – sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Ľudová strana – HZDS a v súlade s § 24 ods. 5 rokovacieho poriadku navrhujem vypustiť bod č. 44, tlač 619, z programu 21. schôdze a to z dôvodu, že Ústavný súd Slovenskej republiky začal konanie vo veci totožnej s návrhom ústavného zákona. Navrhujem, aby poslanecký návrh ústavného zákona bol do programu zaradený až po rozhodnutí Ústavného súdu. Ďakujem pekne.

  • Hlasy a pokriky v sále.

  • Pán poslanec, skúste vysloviť svoj súhlas, alebo nesúhlas. Je všeobecný súhlas? Nie. Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 76 bolo za, 57 bolo proti.

    Konštatujem, že sme návrh schválili a nebudeme rokovať o predmetnom návrhu zákona, pokiaľ Ústavný súd nevynesie konečný nález.

    Budeme teraz pokračovať v rozprave v druhom čítaní o

    návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Oľgy Nachtmannovej a Marty Damborskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

    je to tlač 570, spoločná správa 570a.

    Poprosím, pán poslanec Rydlo, do rozpravy? Ešte procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Ja len chcem pripomenúť, že dnes je stretnutie členov komisie pri Zahraničnom výbore Národnej rady pre Slovákov žijúcich v zahraničí s vedením Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí na Radlinského ulici č. 13 o 18.00 hodine. To je všetko, ďakujem.

  • Aha, tak to bol oznam. Ďakujem pekne, pán poslanec.

  • Hluk v pléne.

  • A teraz pani poslankyňa Radičová – do rozpravy. Nech sa vám páči. Pani poslankyňa, chvíľočku vás poprosím, pravdepodobne sa nevyhneme opäť krátkej prestávke na to, aby kolegyne a kolegovia, ktorí nemajú záujem o vaše vstúpenie, sa začali venovať inej činnosti.

    Dámy a páni, chcem vás poprosiť aby ste umožnili vystúpiť pani poslankyni. Ja vás ešte chvíľočku poprosím, pani poslankyňa.

    Dámy a páni, naozaj vás chcem požiadať, aby ste vytvorili priestor na vystúpenie pani poslankyne Radičovej.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, chcem upriamiť vašu pozornosť na dva momenty pri prerokúvanej novele.

    Prvý sa bude vzťahovať na reedukačné domovy a druhý k samotnej sociálnoprávnej ochrane.

    Dovoľte mi začať citáciou zo stanoviska tlačového odboru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Bolo to stanovisko po nedohode medzi ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvom školstva, kto má a ako spravovať reedukačné domovy. Citujem: „Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny objasnilo, že jednou z výhod, ktorú by prechod od ministerstva školstva pod ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny mohol priniesť, je aj efektívnejšia súčinnosť reedukačných domovov s detskými domovmi. Určitá časť detí s nariadenou ústavnou starostlivosťou je na základe diagnostiky premiestnená do týchto zariadení. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má záujem zefektívniť spoluprácu domovov a reedukačných zariadení tak, aby dieťa s poruchou správania bolo po reedukačnom procese vrátené späť do domova.“

    Hovorkyňa rezortu práce dodáva, že: „Domov je otvorené zariadenie a viac sa približuje k životnej realite...

  • Prerušil predsedajúci.

  • Prepáčte, pani poslankyňa. Ja vás musím znovu prerušiť.

    Dámy a páni, nenúťte ma vyhlásiť opäť prestávku. Ak nemáte záujem sledovať vystúpenie pani poslankyne, opusťte radšej rokovaciu miestnosť.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ja si to s kolegami potom veľmi jasne vyrozprávam.

    Dodala hovorkyňa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, že domov je otvorené zariadenie a viac sa približuje životnej realite ako režimovo fungujúce reedukačné domovy. Prechod zariadení vyplýval a vyplýva úplne prirodzene aj z procesu zjednocovania výkonu ústavnej starostlivosti do pôsobnosti jedného rezortu. Tento proces prebieha v určitých etapách. Začal sa už v roku 1996.

    Ako sa ďalej vyjadrila hovorkyňa rezortu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, citujem: „V súčasnosti sa teda ústavná starostlivosť nariadená súdom realizuje výlučne v zariadeniach pôsobnosti rezortu práce, zhruba 120 zariadení pre cca 5 200 detí s výnimkou posledných štrnástich zariadení reedukačných detských domovov a reedukačných domovov pre mládež, ktoré patria pod rezort školstva.“

    Nejde o transformáciu samu osebe. Ide o to, v akej situácii máme cca 800 detí v týchto zariadeniach. Ide teda o problém, ako ich pripravujeme, aby sa v budúcnosti postavili na vlastné nohy, aby mohli sebestačne a svojprávne existovať. Upriamim vašu pozornosť na niekoľko štatistických údajov. K 31. 10. 2007, čo sú najčerstvejšie čísla, ktoré poskytuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvo školstva, k tomuto dátumu máme osem reedukačných detských domovov, deväť reedukačných domovov pre mládež. To, čo je podstatné, sú to domovy, kde naozaj má prebiehať prevýchova a príprava na život v realite. Teda dôraz by mal byť na prácu terapeutov, psychológov, liečebných pedagógov. Musím zdôrazniť, že pre reedukačné detské domovy je na osem týchto domovov vcelku šesť psychológov a žiaden liečebný pedagóg – nula.

    Pre reedukačné domovy pre mládež je na deväť zariadení šesť psychológov a dvaja liečební pedagógovia. V týchto zariadeniach podľa týchto údajov a štatistiky máme k dnešku, pardon, presne k 31. 10. 2007 v reedukačných detských domovoch 315 detí, mládež 444. Keď sa pozriete na ich zaradenie do vyučovacieho procesu, potom musím konštatovať, že na gymnáziách alebo stredných odborných učilištiach zo všetkých týchto detí máme tri, tri počtom. Všetky ostatné sú zaradené v istom type internátnej výchovy priamo pri reedukačnom domove. A musím podčiarknuť profesie, profesie od pletiarky a podobne, ktoré na trhu práce nemajú ani najmenšiu šancu sa uplatniť.

    Okrem týchto problémov, samozrejme, je tu problém, že v jednotlivých zariadeniach sú zaradené deti či mládež bez ohľadu na to, z akého dôvodu sa v zariadení nachádzajú. Teda pre rôzne typy porúch správania sa sú v jednom celku pod jednou strechou v jednom zariadení a miesto odbornej výchovy a kvalifikácie sa deti navzájom učia to, čo predtým možno ani netušili a neovládali.

    Som hlboko presvedčená, a nielen ja, že proces transformácie týchto typov zariadení je nevyhnutnosťou. Netvrdím, že nevyhnutnou podmienkou je zároveň presun spod rezortu ministerstva školstva pod ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, a preto som predkladala pozmeňujúci návrh na sociálnom výbore, aby sme rozhodnutie o transformácii alebo presune pod iný rezort posunuli o jeden rok a požiadali a uzniesli sme sa na výbore, aby nám ministerstvo školstva a aj rezort práce predložili koncepciu transformácie výchovy detí a prípravy pre život detí v týchto zariadeniach. To je ten jeden pozmeňujúci návrh.

    A teraz druhá poznámka – sociálnoprávna ochrana detí. Sociálny výbor realizoval poslanecký prieskum v detských domovoch z dôvodu sťažností na dlhotrvajúci priebeh priraďovania detí z detských domovov do náhradných rodín alebo pre osvojenie.

    Výsledok tohto poslaneckého prieskumu znel, že je možné skrátiť tento proces, že je možné uplatniť skrátený proces a zároveň, že je možné umožniť intenzívnejší kontakt potenciálnych pestúnov s deťmi, ktoré sú umiestnené v detských domovoch do rozhodnutia súdu.

    Pozmeňujúce návrhy, s ktorými vás oboznamoval pán spravodajca, znamenajú skrátenie tejto lehoty a urýchlenie umiestňovania detí do náhradných rodín a zároveň zintenzívnenie kontaktu s potenciálnymi náhradnými rodičmi – pestúnmi, aby sme z dôvodu rozhodovania súdu neoklieštili a nespôsobovali traumu v budovaní vzťahov medzi potenciálnym pestúnom a dieťatkom.

    Takže sa veľmi na vás obraciam s prosbou o podporu takýchto pozmeňujúcich návrhov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky – pani poslankyňa Nachtmannová. Končím možnosť, ešte pán poslanec Fronc. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pani poslankyňa, vy ste citovali v úvode svojho vystúpenia výroky hovorkyne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorých hovorila, že nedošlo k dohode. Ale toto je už stará záležitosť. Už dlhý čas tam máme hovorcu. A ja som pri prvom čítaní hovorila genézu vývoja tohto problému, ako sa to riešilo. Skutočne, dlhé obdobie sa hľadalo riešenie a na rokovaniach sa nepreukázal dostatočne závažný dôvod na to, aby sa pristúpilo k zmene zriaďovateľskej pôsobnosti uvedených školských zariadení.

    Vládne zámery v oblasti reedukácie, vrátane zriaďovateľskej pôsobnosti reedukačných zariadení sú v plnej miere a jasne zohľadnené vo vládnom návrhu zákona o výchove a vzdelávaní v školskom zákone, ktorý je zaradený v programe v súčasnosti prebiehajúcej 21. schôdze Národnej rady. Máme pred sebou tlač 560.

    Návrh školského zákona okrem iného upravuje i problematiku reedukácie a reedukačných zariadení. Schválenie tohto novelizačného bodu, ktorý dávate, ktorý je uvedený v spoločnej správe, by spôsobilo rozpor s návrhom zákona o výchove a vzdelávaní a vážne problémy pri jeho vykonávaní. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Je to rozpor dvoch rezortov, ktorý trvá veľmi dlho a spôsobuje problémy. V tom, pani kolegyňa, máte pravdu. Ale keď mám povedať, kde sa prikláňam, tak to podstatné, čo vidím, je naozaj záujem toho dieťaťa a v tejto chvíli som naozaj presvedčený, že tak ako to povedala kolegyňa Radičová, záujem dieťaťa bude lepšie uskutočnený, ak to zostane tak, ako to ona navrhla. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, chcete reagovať? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja znovu zopakujem. Áno, ja potvrdzujem, že v rámci prerokúvaného školského zákona, ale aj v rámci pripravovanej novely sociálnoprávnej ochrany, ktorá je avizovaná, môžeme očakávať nový koncept práce s týmito deťmi, ktoré sú zaradené v reedukačných domovoch. Je to v príprave. A preto ten návrh nie je definitívne zastaviť proces alebo zakonzervovať status quo, iba predĺžiť dobu, počkať, kým tieto zákony budú v platnosti. Nič viac a nič menej.

    A čo sa týka toho, či to hovorila ona alebo on, teda hovorkyňa alebo hovorca, pre mňa je to stanovisko ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. A to, že nebola zhoda medzi jednotlivými rezortmi dlhú dobu, svedčí aj o tom, že je to problém, ktorý nemá jednoznačné riešenie z hľadiska príslušnosti k rezortu. A ja naozaj apelujem na to, aby sme obsahovo predovšetkým vyriešili status týchto zariadení v dôležitých zákonoch, ktoré sa na ne vzťahujú a potom zvážili, či tá príslušnosť je vhodná, alebo nie je vhodná. To je všetko, čo navrhujem. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Damborská – do rozpravy ako posledná. Máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, kolegynky, kolegovia, v zmysle § 34 rokovacieho poriadku navrhujem, aby sa o každom bode zo spoločnej správy, tlač č. 570a, hlasovalo osobitne vzhľadom na to, že niektoré body sú nad rámec zákona a ja ako spolupredkladateľka s nimi nesúhlasím. Novelou zákona momentálne riešime len subjekt rezortného ministerstva reedukačných zariadení a v prvom kole nedošlo k zhode medzi ministerstvami, ministerstvom práce a ministerstvom školstva, ale v druhom kole k zhode došlo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Pani Radičová – faktická poznámka na vystúpenie? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Sociálny výbor sa uzniesol na poslaneckom prieskume. Sociálny výbor schválil závery poslaneckého prieskumu, sociálny výbor schválil pozmeňujúce návrhy, ktoré majú tieto problémy riešiť. Preto poznámkam pani poslankyne Damborskej v tomto, navyše, ktorá za to hlasovala, jej poznámkam hlboko v tomto okamihu nerozumiem.

  • Chcete reagovať, pani poslankyňa? Nie. Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani poslankyňa, chcete sa za navrhovateľov ešte vyjadriť k rozprave?

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Ja budem skutočne veľmi krátko. Jednak chcem povedať, pani poslankyňa Radičová, to, že som povedala, že teraz nie je hovorkyňa, je hovorca, tým som chcela iba dokumentovať, že nemôžeme prezentovať nejakú nezhodu. Veď keď riešim nejaký problém, sú tam rôzne názory. Ja som tým chcela naznačiť, že v ostatnom období, teda keď sme predkladali tento návrh zákona, tu zhoda bola a myslím si, že som to zdôvodnila už pri prvom čítaní.

    A pán kolega Fronc, ak si spomínate, ako minister školstva v tom období ste dali písomné stanovisko, v ktorom ste nesúhlasili, aby reedukačné domovy prešli pod gesciu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani navrhovateľka.

    Pán spravodajca, chcete k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať

    správou o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2007.

    Je to tlač 556. Spoločná správa výborov je tlač 556a.

    Pán guvernér Národnej banky Ivan Šramko uvedie správu. Nech sa páči, pán guvernér.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám v súlade so zákonom o Národnej banke Slovenska predložil správu o výsledku hospodárenia NBS za rok 2007.

    Cieľom správy bolo zhodnotiť výsledky hospodárenia banky, prezentovať správu nezávislého audítora a údaje účtovnej závierky. Hlavným cieľom Národnej banky je udržanie cenovej stability. Za týmto účelom banka určuje menovú politiku, vydáva bankovky a mince, riadi, koordinuje, zabezpečuje platobný obeh, platobný styk a zúčtovanie dát platobného styku, vykonáva dohľad nad bezpečným fungovaním finančného trhu. Národná banka podriaďuje hlavnému cieľu všetky svoje aktivity a obchody, a to aj za cenu, že pri tom nedosiahne zisk. Stratu z hospodárenia Národnej banky nie je možné chápať ako indikátor nehospodárneho vynakladania prostriedkov. Okrem vymenovaných hlavných úloh Národnej banky má stanovené a plní úlohy v oblastiach, ktoré súvisia s prípravou na vstup do eurozóny. Jednak sú to úlohy v menovej oblasti, ďalej úlohy v technickej príprave, to znamená, pripraví celý systém na obeh novej meny. Národná banka však v príprave na euro plní i ďalšie úlohy, napríklad v oblasti komunikácie alebo koordinácie finančného sektora.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, považoval som za potrebné uviesť týchto niekoľko skutočností, ktoré výrazne ovplyvňovali hospodárenie Národnej banky. Národná banka dosiahla celkovú stratu vo výške 19,5 mld. Sk, celkové náklady dosiahli výšku 43 mld. Sk, celkové výnosy 23,5 mld. Sk. Strata Národnej banky vznikla najmä z výkonu menovej politiky a vplyvom posilnenia výmenného kurzu slovenskej koruny. Medziročne v porovnaní s rokom 2006 strata významne klesla o 25 mld. korún, najmä v dôsledku vykázaných ziskov z cenných papierov v cudzej mene. Z výkonu menovej politiky, správy devízových rezerv, z operácií s klientmi a medzibankového platobného styku dosiahla Národná banka stratu 17,6 mld. korún. Z výkonu menovej politiky bola dosiahnutá strata v sume 15,6 mld. korún, náklady na výkon menovej politiky sú významne ovplyvnené sterilizáciou nadmernej likvidity bankového sektora. Sterilizácia nadmernej likvidity zabezpečuje transmisiu výkonu menovej politiky do reálnej ekonomiky. Jej cieľom je zamedziť nerovnováhe v ekonomike za účelom zabezpečenia dosiahnutia cenovej stability.

    Zo správy devízových rezerv bola vykázaná strata 2,1 mld. korún, čistá kurzová strata v roku 2007 dosiahla 17,5 mld. korún, čo je dôsledkom pretrvávajúceho posilňovania slovenskej koruny voči euru a voči doláru. Slovenská koruna posilnila v roku 2007 voči USD o 13 %, resp. 12,9 %, voči euru o 2,8 %. Priaznivý vplyv na vykázanú stratu z devízových rezerv mal zisk z operácií s cennými papiermi v objeme 14,7 mld. korún. Z medzibankového platobného styku a z operácií s klientmi dosiahla NBS zisk 89 mil. korún, z emisie bankoviek, obehových a pamätných mincí stratu 124 mil. korún.

    Národná banka naďalej dôsledne sleduje prostriedky vynakladané na jej prevádzku. Čisté náklady na zabezpečenie prevádzky a správy v roku 2007 boli vykázané v objeme 1,76 mld. korún, čo oproti roku 2006 predstavuje pokles indexom 0,99. Podľa ustanovenia § 38 ods. 2 zákona o NBS je výsledkom hospodárenia za účtovné obdobie vytvorený zisk alebo strata. Stratu vytvorenú v účtovnom období môže Národná banka uhradiť z rezervného fondu alebo iných fondov. Strata, o ktorej banková rada Národnej banky rozhodne, že zostane neuhradená, sa prevedie do nasledujúceho účtovného obdobia.

    Ako som už uviedol, Národná banka dosiahla za rok 2007 stratu vo výške 19,5 mld. korún. V zmysle rozhodnutia bankovej rady bola strata za rok 2007 zahrnutá do strát minulých rokov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám navrhnúť, aby na základe predloženého materiálu môjho stručného zhodnotenia výsledkov a doloženej správy nezávislého audítora zobrala Národná rada na vedomie výsledky hospodárenia Národnej banky za rok 2007 tak, ako sú obsiahnuté v predloženom materiáli.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán guvernér.

    Poprosím teraz pána poslanca Lukšu, aby ako určený spravodajca z výboru pre financie, rozpočet a menu informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody k správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2007, tlač 556.

    Správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2007 rozhodnutím č. 599 z 28. marca 2008 pridelil predseda Národnej rady Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výboru Národnej rady pre hospodársku politiku a výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody v termíne do 7. mája 2008. Správa bola predložená na základe § 38 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

    Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripraví spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedenú správu v stanovenom termíne prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 295 zo 6. mája 2008, Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku uznesením č. 321 z 22. apríla 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 248 z 29. apríla 2008.

    Výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledkoch hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2007 zobrať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením č. 300 z 13. mája 2008 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2007, tlač 556a. Určil ma za spoločného spravodajcu výborov. Výbor mi uložil predložiť a požiadal ma predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zároveň navrhol Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku. Preto sa pýtam, či má niekto záujem k uvedenej správe vystúpiť v rozprave. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán guvernér, ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Teraz poprosím pána generálneho prokurátora Slovenskej republiky Dobroslava Trnku, aby uviedol

    správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2007.

    Je to tlač 591, spoločná správa výborov je tlač 591a.

    Nie je tu pán generálny prokurátor. Chvíľočku poprosím. Nie je vzadu? Janko, nepozrieš sa, či tam nesedí? Kde je? Je vonku pán generálny? Pán generálny prokurátor, pokojne, aby ste sa nezadýchali. Poprosím vás, pán generálny prokurátor, aby ste uviedli správu.

  • Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, očakával som, že v tejto zostave sa zas stretneme opätovne tak, ako sa stretávame teraz. Takže pani poslankyňa Laššáková & company.

    Správa o činnosti, samozrejme, však hovorím & company...

  • Vystúpenie prerušené predsedom NR SR.

  • Pán generálny prokurátor, prosím vás.

  • Ospravedlňujem sa. Je to veľmi urýchlené a nie som tomu rád, že počúva správu o činnosti generálnej prokuratúry za rok 2007 sedem, osem, desať poslancov, nie som tomu rád.

    Predkladám vám správu o činnosti za rok 2007. Táto správa je predložená na základe § 11 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Správa o činnosti je vypracovaná na základe podkladov spracovaných okresnými prokurátormi a krajskými prokurátormi, vojenskými obvodnými prokurátormi, vyššou vojenskou prokuratúrou, ako aj z analýz zistených Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky. Správa hodnotí činnosť prokurátorov za uplynulý rok a je vypracovaná za účasti všetkých orgánov a organizácií, ktorí sa podieľajú na riešení vecí, ktoré do prokurátorského kontextu spadajú. Predstavuje súhrn informácií, ktoré, ak chce mať niekto obraz o tom, čo robíme, si musí prečítať a tieto poznatky vyplývajú z toho, že my dennodenne sa stretávame s bojom proti kriminalite a reaguje na to, že máme nový Trestný zákon a nový Trestný poriadok.

    Až mi je niekedy trápne hovoriť o tomto, a to z toho titulu, že na 47. stranu som napísal, kto túto správu prečíta po tento bod, tomu dám fľašu koňaku. Ešte nikto si ju nedošiel zobrať. Očakávam vaše otázky.

  • Pán generálny prokurátor, skončili ste s uvedením správy?

  • Tak vás poprosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľa. Procedúra v Národnej rade má svoje pravidlá napísané v zákone o rokovacom poriadku.

    Poprosím teraz pani spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru, pani Janu Laššákovú, aby nás informovala o výsledku prerokovania.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán generálny prokurátor, pán predseda, dovoľte mi, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2007, ktoré máme ako tlač č. 591.

    Správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2007 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 670 z 10. apríla tohto roku na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Zároveň určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky za gestorský výbor.

    Všetky tri výbory, ktorým bola správa pridelená, odporučili Národnej rade správu schváliť: ústavnoprávny výbor svojím uznesením zo 6. mája tohto roku č. 373, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 150 z 29. apríla, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením z 30. apríla tohto roku č. 130.

    Výbor pre obranu a bezpečnosť odporučil požiadať vládu Slovenskej republiky, aby na rok 2009 zvýšila počty miest prokurátorov o dvoch a štátnych zamestnancov prokuratúry o dvoch na každej okresnej prokuratúre Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2007 vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2007 schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2007 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky dňa 6. mája tohto roku pod č. uznesenia 374, uznesenie máte v prílohe spoločnej správy.

    Skončila som, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Písomne nie je prihlásený nikto.

    Pýtam sa, či chce sa prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Pán poslanec Lipšic. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem. Pán predseda, pán generálny prokurátor, kolegyne, kolegovia, ja som dostal iný exemplár správy, ako má pán generálny prokurátor, inak by som si už prišiel po tú fľašu, asi nám to trošku cenzurujú v parlamente v rámci zákazu pitia alkoholu mladistvým, čo sme včera schválili, sa robí cenzúra dokumentov.

    Ale teraz vážne, chcel by som oceniť túto správu, ktorá nám bola predložená a možno zvýrazniť pár vecí z nej a upozorniť na niektoré veci.

    Prvú vec, ktorú by som chcel spomenúť, je pomerne výrazné zvýšenie skončených vecí v dohodovacom konaní. Konkrétne za minulý rok išlo o trestné veci proti 5 328 obvineným. Čiže je to pomerne vysoký nárast aj od roku 2006, ktorý bol prvým rokom, kedy sa dohodovacie konanie využívalo. Zároveň sa zvýšili počty percentuálne ďalším odklonom najmä zmieru, čo považujem za veľmi dobrý trend. Podľa správy podiel vecí skončených odklonom je 28 %. Tam by možno, ako sme už minulý rok o tom diskutovali, v budúcej správe by bolo možno zaujímavé ešte uviesť jeden údaj, koľko z tých zvyšných vecí bolo skončených právoplatným trestným rozkazom, teda mimo hlavného pojednávania, lebo aj trestný rozkaz je forma určitého odklonu od hlavného pojednávania, a tak by sme dostali celkové číslo, ktoré zrejme prevyšuje 50 % vecí, ktoré sú skončené mimo hlavného pojednávania.

    Správa konštatuje na prvý pohľad pomerne zaujímavý údaj, že prišlo k výraznému zníženiu obzvlášť nebezpečných recidivistov. Tam by som len možno podotkol, že došlo k určitému zúženiu tejto kategórie v novom Trestnom zákone inou definíciou obzvlášť nebezpečnej recidívy, takže to môže len znamenať, že táto užšia definícia proste zahŕňa, samozrejme, menší počet páchateľov.

    Čo som si osobitne tiež všimol v oblasti drogovej kriminality a sme o tom aj vo výbore hovorili, do akej miery sa osvedčila iná definícia užívateľov verzus dílerov v novom Trestnom zákone oproti starému Trestnému zákonu, kde dnes užívatelia môžu byť až do desaťnásobku obvyklej jednorazovej dávky. Vo výbore bol pán námestník Košťal, ktorý povedal, že sa to zatiaľ pomerne osvedčilo. Samozrejme, tá diskusia už aj vo výbore trošku začala, že sú rôzne názory na otázku kriminalizácie, dekriminalizácie mäkkých drog, ja si myslím, že platná právna úprava, aj keď v tomto som asi zaujatý, je dobrá.

    Rovnako správa konštatuje, že oproti roku 2006 stúpla tendencia pri zisťovní počtu vodičov jazdiacich pod vplyvom alkoholu a to pri trestnom čine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Ja si myslím, že by bolo dobré, pokiaľ by sme sa vedeli nad stranícke veci povzniesť, keby sme do Trestného zákona zakotvili trestnosť jazdy pod vplyvom alkoholu v prípade, že je tá miera nad 1 ‰, lebo, žiaľ, alkohol je najnebezpečnejší práve vtedy, keď zabíja nevinných ľudí na našich uliciach, menej nebezpečné sú možno symbolické prípitky 17- ročných doma v obývačke.

    Správa konštatuje už dlhodobo, dlhé roky problém pri dokazovaní, ktorý sa týka zmien výpovedí svedkov, ktorí vypovedajú inak v prípravnom konaní a následne inak v rámci hlavného pojednávania. Správa konštatuje, že zmeny výpovedí svedkov sú posudzované aj z hľadiska eventuálneho spáchania trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy. Ale možno by bolo zaujímavé mať konkrétny údaj, v koľkých prípadoch prichádza k trestnému stíhaniu svedkov pre krivú výpoveď a krivú prísahu, lebo naozaj tieto skutky kompromitujú celé trestné konanie, myslím, krivé výpovede svedkov alebo krivé prísahy svedkov. Rovnako správa konštatuje výrazné zníženie vecí, v ktorých bola odmietnutá obžaloba a bola vec vrátená na došetrenie prokurátorovi zrejme aj vďaka tomu, že v Trestnom poriadku sa zúžili dôvody na vrátenie vecí na došetrenie, aj keď teraz sa v návrhu znovu uvažuje, že by bolo možné rozšíriť tie dôvody znovu aj o to, že nie je náležite zistený skutkový stav, čo, myslím si, že by bolo trošku v rozpore s kontradiktórnym ponímaním trestného konania, ktoré, musím povedať, že nemalo za následok zvýšený počet oslobodzujúcich rozsudkov, ale ten zostal konštantný a dlhodobo je konštantný a je na úrovni okolo 5 až 7 %.

    Tak isto správa konštatuje v oblasti právneho styku s cudzinou zameranie sa v tejto oblasti agendy na zvyšovanie jazykových znalostí prokurátorov. Možno už to je menší problém pri nastupujúcich nových prokurátoroch, ale určite v súčasnosti už aj pri pomerne čulej justičnej spolupráci v rámci Európskej únie je to nevyhnutnosť, ktorá bude čoraz viacej zrejmá.

    Úplne posledná poznámka – dalo by sa, samozrejme, reagovať na mnoho vecí – sa týka záveru správy, ktorá už po niekoľký rok pojednáva o špeciálnej prokuratúre pozitívne, veľmi pozitívne, takže to by som chcel oceniť tiež a celkovo aj samotnú správu, ktorá je prehľadná, možno ešte s tými pár doplneniami, ktoré by boli zaujímavé, ako je napríklad počet právoplatných trestných rozkazov, aby sme možno v budúcnosti vedeli aj prispôsobiť legislatívu tak, aby bola ešte vyhovujúcejšia.

    Posledná poznámka ohľadne zvyšovania počtu prokurátorov. Posledné zvýšenie bolo v roku 2006 o 60 prokurátorov. Ja plne podporujem, aj my sme plne podporovali vo výbore už aj v minulom roku zvýšenie systemizovaných miest. V tomto parlament naozaj môže len byť takým podporným elementom, čisto nezáväzným, ale pokiaľ viem, tak k tej dohode už prišlo aj na úrovni, v tomto prípade dôležitejšej, vládnej a verím, že bude aj v krátkom čase naplnená.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie – pán poslanec Miššík. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja nadviažem na pána poslanca Lipšica. Ak si pamätáme minulý rok, keď pán generálny prokurátor predkladal túto správu za predminulý rok, tak som pomerne obsiahlo vystúpil práve k odklonom, lebo aj ja som mal ten pocit, že toto je cesta, ktorou sa môže zrýchliť konanie a môžu byť oveľa aktívnejšie a lepšie skončené veci. Aj táto správa svedčí o tom, že je to cesta pomerne úspešná a som rád, že aj členenie, ktoré sme si mohli pozrieť v tejto správe, je urobené dosť prehľadne.

    Taktiež by som sa chcel dotknúť otázky hodnotenia a činnosti Špeciálneho súdu, ktorá sa diametrálne odlišuje od niektorých politických hodnotení tejto ustanovizne. A osobne mám celkovo pocit z tejto správy, že je spracovaná komplexne a dobre, len, žiaľ, aj mňa trošku trápi, že aspoň všetci členovia ústavnoprávneho výboru by tu v tejto chvíli mohli byť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Chcete reagovať, pán poslanec Lipšic? Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán generálny prokurátor, nech sa páči, máte slovo.

  • Dovolím si povedať, že dennodenne sa stretávame s problémami, ktoré riešime ako prokurátori a raz za rok sa stretávam s poslancami pri prednášaní takejto správy. To, čo som povedal na úvod, že si veľmi vážim prítomnosť tých, ktorí sú tu, tak mám taký dojem, že do budúcnosti ich to oprávňuje k tomu, aby potom vystúpili v televízii a v hociktorom médiu a hovorili o týchto veciach a problémoch, ktoré naozaj sú ťažké problémy tejto spoločnosti. Ja by som sa chcel poďakovať všetkým poslancom, ktorí sa minulý rok podieľali na tom, že dodali do vlády nejaký podnet, aj keď si myslím, že nemal opodstatnenie právneho charakteru, že dotlačil tú vládu, že naozaj dnes máme navýšených 90 miest. Takže ďakujem.

    Pán poslanec Lipšic, my sme obidvaja na jednej strane barikády a ja som troška bližšie k tomu boju a budem veľmi vítať všetko to, čo ste povedali. Budem vítať, ak sem dôjde návrh na novelu Trestného zákona a Trestného poriadku, tak ja vám budem stáť za zadkom a budem podporovať vaše návrhy, aj pani Laššákovej.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, chcete? Nech sa páči.

  • Ja by som len stručne zhrnula rozpravu.

    Ďakujem pekne, pán generálny, za pozornosť, ale skutočne aj na ústavnoprávnom výbore sme skonštatovali, že predložená správa o činnosti generálnej prokuratúry za rok 2007 má vypovedaciu schopnosť, je rozsiahla. Takže fakt z tejto stránky ju naozaj treba hodnotiť veľmi dobre. A myslím si, že aj pán poslanec Lipšic, aj pán poslanec Miššík to zhodnotili a takisto oceňujem túto správu, vrátane jej štruktúry, jej obsahu.

    Takže ďakujem. To je všetko.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať

    správou o efektívnosti využívania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu.

    Je to tlač pod č. 564.

    Pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Ján Jasovský uvedie správu. Máte slovo, pán predseda.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, naozaj oceňujem možnosť predložiť na rokovanie Národnej rady správu Najvyššieho kontrolného úradu o efektívnosti využívania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Mám pripravené dlhé vystúpenie, ale, samozrejme, tiež som viacej využil asi iniciatívy vo výboroch, pretože plénom je obsadené tak, ako je obsadené. Takže len niekoľko slov mi dovoľte, aby som k tejto téme povedal.

    Možno by som mal spomenúť úlohu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá je v tomto procese naozaj nezastupiteľná aj vzhľadom na to, že Najvyšší kontrolný úrad súvisí s výrokom, ktorý musíme vydať pri vyhlásení a ukončení pomoci tak, aby Európska komisia mohla rozhodnúť o uhradení konečného zostatku platieb na projekty Kohézneho fondu. Chcem povedať, že sme vydali takéto vyhlásenie spolu už na osem projektov Kohézneho fondu, ale čaká nás ukončiť ešte spolu 32, čo je nie, samozrejme, málo.

    Túto správu sme pripravili vzhľadom na to, že cítime určitú zodpovednosť voči Národnej rade Slovenskej republiky, ale, samozrejme, aj voči Európskej komisii, kde máme záväzky najmä voči občanom tohto štátu. Možno si dáte otázku, prečo sme vypracovali takúto správu ako iniciatívnu, keďže nám ju povinnosť zákona neukladá. Možno aj preto, že považujeme čerpanie zdrojov z Európskej únie za mimoriadne nízke a nie sme spokojní s tou situáciou, aká je a budeme radi, keď Národná rada prijme uznesenie, ktoré bude riešiť a bude navrhovať odporúčanie pre zmenu tohto stavu.

    Prečo sme načasovali túto správu do roku 2008? Možno preto, že sa v tomto roku prelínajú dve programovacie obdobie. Jedno končí a druhé sa začína. Chcem poznamenať, že toto druhé programovacie obdobie predstavuje sumu spolu 400 mld. slovenských korún. Ja hovorím v túto chvíľu o 400 mld. slovenských korún, to znamená objem zdrojov, ktorý je pre druhé programovacie obdobie sedemnásobne vyšší ako v prvom programovacom období a možno poviem, ako sme dopadli v tom prvom programovacom období.

    Do konca tohto roku musíme ešte dočerpať až 29 % alokovaných zdrojov na štrukturálne fondy. Do konca roku 2010 musíme dočerpať ešte 18 % na projekty ISPA, Kohézny fond a až 60 % na projekty Kohézneho fondu. Zároveň je najvyšší čas naštartovať čerpanie nových zdrojov pre druhé programovacie obdobie, pretože sme doteraz, hoci toto obdobie beží už jeden a pol roka, sme vyčerpali len 9 mil. slovenských korún, aj to len na mzdy úradníkov za jeden a pol roka.

    Mohol by som hovoriť o tom, ako v skutočnosti prebieha toto čerpanie, aká je situácia. Ale skúsim možno niekoľko slov k číslam. Možno tie vás zaujmú viacej. To znamená, ak by som povedal o jadre veci štrukturálnych fondov, možno treba povedať, že do konca roka 2008, kedy financovanie definitívne končí, nám už zostáva len niekoľko mesiacov, možno polroka a máme vyčerpať ešte 29 %, dámy a páni, z celkového obdobia, čo je 330 mil. eur. Možno by bolo vhodné, keby to naozaj niekoho zaujalo, pretože je to obrovská suma. Pri tomto tempe do konca roku nie sme schopní túto sumu, číslo minúť alebo vyčerpať a v korunách to predstavuje čiastku 3,5 mld. korún. Nemyslím si, že je to málo peňazí na to, aby sme si to nevšimli. Doteraz sme už stratili skoro 400 mil. korún. Možno na prvý pohľad sa to zdá ako malá čiastka, ale skúsme si predstaviť nejakých 400 škôl, 400 nejakých krízových centier a zistíme, že je to obrovské, že je to obrovský peniaz.

    Ak sa vrátim k čerpaniu zdrojov na projekty ISPA, tak k záveru roka 2007 boli niektoré projekty, kde ich čerpanie sa pohybovalo na úrovni 0,8 %. Napríklad na projekty Kohézneho fondu, ako sú zásobovanie pitnou vodou a kanalizácia, kde situácia na Slovensku určite nie ružová, sme vyčerpali celkove len 25,6 % z celkových nákladov Európskej únie, pričom žiadne čerpanie doteraz nebolo a programovacie obdobie končí, pri štyroch projektoch a pri ďalších piatich projektoch sa čerpanie pohybovalo kdesi na úrovni od 8 do 45 %. Naozaj, je to obrovsky nízka suma oprávnených nákladov. Napriek tomu, že tu je ešte možnosť do konca roku 2010, považujem toto čerpanie a považujú ho najmä moji kolegovia, ktorí vykonávajú túto kontrolu, za mimoriadne, za mimoriadne nízke.

    Ak by som sa dostal k časovému hľadisku čerpania týchto zdrojov, skúsim povedať, ak napríklad v roku 2010, kedy by sme mali končiť čerpanie týchto zdrojov a kedy by sme už nemali podľa pôvodného harmonogramu zabezpečiť alebo všimnúť si čerpanie nejakých posledných projektov, pretože končenie malo byť v roku 2009, teraz je situácia taká, že v roku 2010 sa má ukončiť až 13 projektov. O 13 projektov sa to celé posunulo kdesi dozadu. A nespomínam mnohé ďalšie projekty ISPA a podobne.

    Mám pripravené vo svojom vystúpení, ale je to, samozrejme, takisto aj v správe, možné riziká, ktoré sú. Možno asi nemusím nejako podrobne vysvetľovať, čo sú riziká. Riziká sú nečerpanie, vracanie zdrojov. Je to škoda a mohol by som hovoriť aj o ďalších problémoch, ktoré sú v tejto otázke spomínané v našej správe.

    Bolo by potrebné, aby som vám povedal možno aspoň niekoľko viet k výsledkom našej kontrolnej činnosti, lebo z našich, myslím, najväčších skúseností sa odvíja aj táto správa. Možno poviem len to, že sme zistili 528 nedostatkov pri čerpaní zdrojov a dohodli sme 528 odporúčaní na odstránenie nedostatkov. To znamená, pri každom probléme bolo prijaté opatrenie. Samozrejme, je otázkou odstraňovania týchto nedostatkov. Ale chcem len poznamenať, že Najvyšší kontrolný úrad sa dostáva do pozície, kým začíname kontrolovať aj prijaté opatrenia, pretože to značne spevňuje našu pozíciu a, samozrejme, rieši nedostatky a o čo nám ide.

    Mohol by som hovoriť o nedodržiavaní termínov, chýbajúce časové riadenie, neskoré oboznámenie, nedostatky, chyba pri zúčtovaní, chýbajúce doklady, údaje, nepoistenie majetku, neexistujú postupy v oblasti vnútorných kontrol, subjekty nepoznajú, čo to je systém vnútornej kontroly, ale o tom možno poviem v ďalšej správe viacej, ku kontrole samosprávy. Ale možno by som povedal aspoň taký jeden problém a včera bolo o tomto probléme hovorené na ZMOS-e. Obce sa aj zadlžujú, pretože si berú zdroje. A chcem povedať, že poznáme napríklad kontrolovanú obec, kde záverečná platba na projekt mala byť zúčtovaná v roku 2005 a platba neprebehla ešte do času spracovania tejto správy. Predstavte si, tri roky čerpanie zdrojov a nevedieť ich dostať naspäť, pretože to čerpanie je stále mínusové.

    Možno by som mohol hovoriť o ďalších perličkách. Koľko zdrojov sme vyčerpali na mäsokombináte na Slovensku. Čo myslíte, koľko tých mäsokombinátov na Slovensku v skutočnosti funguje a zdroje Európskej únie sme dali do takýchto neefektívnych zariadení.

    Záver správy je, dámy a páni, pani poslankyne, páni poslanci, veľmi dôležitý, pretože tam máme odporúčania. Ešte raz veľmi stručne zhrniem prečo. Prvé programovacie obdobie nebolo čerpané, druhé programovacie obdobie sedemnásobne vyšší objem zdrojov 400 miliárd slovenských korún. Jeden a pol roka máme za sebou, vyčerpali sme 9 miliónov na platy úradníkov. To je všetko.

    Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Teraz prosím povereného člena výboru pre európske záležitosti pána poslanca Maroša Kondróta, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia poslanci, kolegyne poslankyne, dovoľte mi predniesť informáciu o výsledku prerokovania správy o efektívnosti využívania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, máme to ako tlač č. 564.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 573 pridelil uvedený materiál na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti s tým, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

    Výbor pre európske záležitosti o správe rokoval na 35. schôdzi dňa 6. marca 2008 a vo svojom uznesení č. 165 odporučil Národnej rade správu o efektívnosti využívania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu zobrať na vedomie a požiadať vládu o prijatie opatrení na zabezpečenie efektívnosti využívania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu.

    Na základe uvedenej informácie mi dovoľte predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky:

    a) berie na vedomie správu o efektívnosti využívanie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, tlač 564, a

    b) žiada vládu Slovenskej republiky, aby prijala opatrenia na zabezpečenie efektívnosti využívania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu.

    Skočil som, ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Do rozpravy sa nikto neprihlásil písomne.

    Preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Urbáni. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a pán poslanec Urbáni má slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán predseda NKÚ, ja som rád, že máme veľmi dobrú správu predloženú, ale nie som rád veľmi jej obsahu. NKÚ je, ako bol v minulom období, najvyšším orgánom, ktorý kontroloval čerpanie fondov. Výbor pre európske záležitosti má tiež kontrolnú činnosť, ako vlastne bolo zaobchádzané s fondmi a ako sa pripravujeme aj na ďalšie obdobie. Musím povedať, že sme opakovane boli v kontakte s pánom predsedom NKÚ a vyžiadali sme si opakované kontroly, pretože v minulosti boli robené len formálne. Opakované kontroly dokázali veľký deficit administratívnej činnosti jednotlivých rezortov a hlavne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

    O chvíľu tu budeme schvaľovať rozpočet, ako každý rok ho schvaľujeme, hádame sa o každý milión korún. V programovacom období 2004 – 2006 sme mohli vyčerpať okolo 45 mld. eur, korún, to by bolo veľmi dobré, a vyčerpali sme len čiastočne. Každá jedna koruna, ktorá nebola buď naprogramovaná, buď žiadaná, alebo bola z procedurálnych, by som povedal, administratívnych chýb nevyčerpaná, alebo sme museli vracať a budeme musieť vracať niektoré prostriedky, je pre mňa okrádanie tohto štátu.

    Národný kontrolný úrad robil previerky, boli sme vzájomne v kontakte a musím povedať, že aj táto činnosť a súčinnosť pomohla, že sme aspoň podobiehali niektoré procesy, ktoré boli v minulosti zanedbané. Fond zamestnanosti na ministerstve práce, sociálnych vecí vyčerpal nejaké prostriedky, ale pri našej veľkej nezamestnanosti, pri nedostatku kvalifikovaných pracovných síl, ja si myslím, že tieto peniaze mali byť vyčerpané viac a mali byť efektívne vyčerpané, aby sme vytvorili nové pracovné miesta. Hovoríme o sociálnej kohézii, hovoríme o sociálnom štáte, a keď príde k priamej realizácii, kde by sme mohli pretvoriť finančné prostriedky, ktoré sme mali nárok z Európskej únie vyčerpať, tak sme ich nevyčerpali.

    Prečo to spomínam? Nejdem do detailov, v iných fondoch, kde takisto boli nedostatky, ale tu bol najväčší podľa mňa a bolo to vinou nielen ministerstva práce, ale bolo to aj vinou ministerstva školstva, to treba férovo pripomenúť. Hovorím o tom, že na programovacie obdobie 2007 – 2013 v rámci Národného strategického referenčného rámca ide o oveľa viac peňazí, približne závisí od kurzu, bolo to okolo 11 mld. eur, na začiatku to bolo okolo 400 mld. korún, teraz je tá suma nižšia, ale o to väčšia je jej sila a kúpyschopnosť, a meškali sme s celým programom. Napriek tomu, že po vzniknutí nášho výboru v júli alebo v auguste 2006 sme požiadali všetky rezorty, všetky ministerstvá, aby prehodnotili a vyjadrili sa k vyjadreniam, ktoré prišli v ex ante analýze a pripomienkam k nej z Bruselu, kde bolo vytýkaných veľa nedostatkov. Veľmi dlho trvalo, treba otvorene povedať, rezortom, kým tieto chyby napravili, kým sa sformuloval počet programov a kým sa sformuloval obsah, kým sa odoslali do Bruselu, kým sa preložili a keď boli schválené. Sľubovali sme čerpanie už vlani v júni. Je jún 2008 a len teraz začíname.

    Dámy a páni, ak my peniaze, ktoré môžeme dostať na Slovensko, nechceme, tak robme tak, ako sme robili doteraz. Ak ich chceme, tak musíme zintenzívniť prácu a bude viac už teraz tej kontroly na ministerstve financií ako na NKÚ, ale myslím si, že je to aj na kontrole nás všetkých v parlamente, aby sme sledovali, ako sa tieto prostriedky čerpajú.

    Čo sa týka obcí, spomenul pán predseda, že sa sťažovali, že dlho trvajú platby. Na druhej strane zase mnohokrát na Slovensku si myslíme, že keď dostaneme peniaze alebo zálohové platby, už môžeme postupovať podľa svojich zákonov.

    Zákony na čerpanie fondov sú prísne, kontrola je prísna, vykonáva sa priebežný audit aj na konci, aj po skončení a prostriedky musí vracať potom štát. Teraz v tomto programovacom období hlavne pre rozvoj vidieka nebudú zálohové platby pre obce z jedného prostého dôvodu. Dostali zálohové platby a potom sa už nenamáhali, keď mali peniaze. Možno práce aj vykonali, ale nepožadovali platby, nepredkladali dokumenty, ktoré bolo treba predložiť k platbám a vznikali problémy, vznikali pokuty alebo sa museli peniaze vracať.

    Čiže, pán predseda, v tomto sa musí spraviť poriadok. Nie je možné, aby niektorá obec, mesto preinvestovalo a dostalo 200 miliónov korún a nedalo k tomu dokumenty. Nie je možné, aby nedodržali pravidlá, keď je tam, povedzme, 15 rokov, príklad poviem, pravidlo, že sa nesmú vlastnícke vzťahy zmeniť, tak sa poprevádzajú pozemky na rôzne iné firmy, a potom vlastne celý projekt je neplatný a peniaze sa musia vracať. To nie je o tom, že to musí vrátiť mesto. Štát garantuje, že sa tie peniaze vrátia.

    Prečo tak dlho o tom hovorím? Dámy a páni, hovorím o tom tak dlho preto, že som si vedomý, že je to veľký balík peňazí, ktorý Slovensku môže pomôcť a je neopakovateľný, myslím si, a ak tie peniaze nevyčerpáme v čo najväčšom objeme a ak ich správne nealokujeme na také projekty, ktoré fakt prinesú konkurencieschopnosť, že zvýšia produktivitu, zvýšia vzdelanosť v tomto štáte, ak tie projekty neprinesú to, na čo vlastne je tá prvoradá myšlienka, že tu je strategický referenčný rámec, že to je rozvojový rámec, tak potom všetci môžeme, myslím si, ľutovať a nemôžeme nikomu nič vyčítať, ak nebudeme tento proces dôkladne sledovať a dôkladne vyhodnocovať.

    Preto pozitívne hodnotím správu, ktorú pán predseda skrátil. Možno, keby nás tu bolo viac, tak by ju bol čítal detailnejšie, ale rozhodne táto správa nám dvíha prst. Každá koruna, ktorá sa nevyčerpá, je okrádanie Slovenska a občanov Slovenska, a preto treba zvýšiť aktivity, aby sme do budúcnosti tieto chyby nerobili, ktoré sa spravili a ešte priestor do 2010, ktorý je na čerpanie, aby sme spravili všetko pre to, aby sa vyčerpal.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Urbániho – pán poslanec Kužma a pani poslankyňa Radičová.

    Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a pán poslanec Kužma má slovo.

  • Ďakujem. Som rád, že pán kolega Urbáni otvoril tému fondov, lebo na to dlhodobo upozorňujeme. V tom starom období práve o fondoch, o ktorých on hovoril, ktoré súvisia silne s nezamestnanosťou, tak ešte rok 2006 bol vyčerpaný v podstate do koruny, ale 2007 už prepadlo vyše 100 miliónov korún a som presvedčený, že 2008 pravdepodobne dopadne ešte horšie.

    Keď sme na to upozorňovali, boli sme obviňovaní z demagógie, bolo nám všeličo hovorené, ale ukazuje sa, že to skutočne takto dopadne. Ja si myslím, že veľmi radikálne personálne zmeny, ktoré boli robené na ministerstve sociálnych vecí, sú tým dôvodom, že nevieme implementovať tieto peniaze.

    Čo sa týka nového obdobia, má tiež pravdu. Pôvodné vyhlásenia na čerpanie fondov boli, tých nových, bol marec 2007. Potom sa opravovalo, že to bude október 2007, potom marec 2008. Dnes sme v máji, v podstate skoro nie je vyčerpaná ani koruna, viac-menej, a z väčšiny fondov, som presvedčený, že ani v tomto roku do konca roka reálne ani koruna vyčerpaná nebude. A to už vlastne sú za nami dva roky nového obdobia. Takže skutočne by mali veľmi, veľmi zintenzívniť prácu na našich ministerstvách, aby sme neprichádzali o tieto peniaze. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Európsky sociálny fond, rezort ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je téma, ktorú nevtesnám do 2 minút, ale chcem podčiarknuť tri poznámky.

    Prvá, nie je možné pre malé subjekty a výkon činností, ktoré sú špecifické pre rezort práce, sociálnych vecí a rodiny používať rovnaké kritériá zúčtovacie a nastavenie celého systému ako pre ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Je jednoducho rozdiel vyúčtovávať, prepáčte za prirovnanie, spinky a traktor. To má inú podobu.

    Po druhé, všetky kontrahované projekty za rok 2006 vďaka predovšetkým zálohovým platbám sa pohlo financovanie. Inak by mnohé, predovšetkým treťosektorové organizácie jednoducho zanikli a v živote by nemohli využiť ani korunu z týchto prostriedkov.

    Tretia poznámka. Celý problém vyúčtovania zálohových platieb a následných refundácií sa naozaj zauzlil v okamihu, keď sa opätovne a znovu a znovu menila metodika vyúčtovania a tzv. kontroly na mieste. Kontroly na mieste dlhodobo pracovali administratívne, namiesto toho, aby boli nápomocné spôsobu vyúčtovania. Túto filozofiu sme menili v hlavách kontrolórov veľmi dlho. Želám rezortom, aby zdynamizovali čerpanie týchto prostriedkov a faktom ale zostáva, že všetky projekty kontrahované ešte v roku 2005, 2006 sú dodnes nevyplatené.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Urbáni.

  • Ja ďakujem pekne kolegom, že reagovali na moje vystúpenie aj k tejto téme. Rád by som len povedal, že prakticky výzvy mohli ísť, myslím, že do 20. decembra 2006, čiže končí čerpacie obdobie N+2 20. decembra 2008. A či čerpanie je, či nie je, už myslím si, až tak na ministerstve nezáleží, záleží na jednotlivých ministerstvách, ako vlastne potom preplácajú. Ale zas na druhej strane, či aj sledujú, že niekto si žiada, alebo nežiada to preplatenie. Skrátka, aktivita na všetkých úrovniach tu musí byť. Ja osobne som navrhoval, aby sme vytvorili jeden štátny úrad pre tieto fondy, pretože je to taká dôležitá vec za 400 miliárd, myslím, že by sa to bolo oplatilo. A reagujem aj preto, aby som znovu zdôraznil to, čo som povedal aj v rozprave, sú to vzácne peniaze, neopakovateľné, všetci Slováci si to musia uvedomiť a hlavne exekutíva a takisto aj my v parlamente. A sledujme to, kontrolujme to a namietajme a držím palce aj pánovi predsedovi NKÚ, aby nám dával podnety, keď priamo nebude zodpovedný za tieto štrukturálne fondy na nové obdobie. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Urbáni sa ako jediný prihlásil do rozpravy k tomuto bodu, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A chcem sa opýtať pána predsedu NKÚ, či chce ako navrhovateľ zaujať k nej stanovisko. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja sa chcem len poďakovať za to, že vznikla diskusia. To znamená, záujem je, treba sa držať týchto vecí a faktov, ktoré sú uvedené v správe. Ďakujem pánu predsedovi Urbánimu za spoluprácu, ktorú sme doteraz mali a takisto aj pánu spravodajcovi, ktorý je zároveň predsedom výboru, ktorý tiež túto správu prerokoval. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, chcete záverečné slovo? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o

    správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2007.

    Správu ste dostali ako tlač 583 a spoločnú správu výborov ako tlač 583a.

    Prosím znovu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pána Jána Jasovského, aby túto správu uviedol.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám túto správu v súlade so zákonom, pretože je to zákonná povinnosť Najvyššieho kontrolného úradu. Správa je vypracovaná tiež, myslím si, veľmi precízne, veľmi podrobne. V správe je uvedené všetko, čo sa dotýka činnosti Najvyššieho kontrolného úradu. Skúsim zvýrazniť niektoré skutočnosti možno vzhľadom na to, aby vám niečo utkvelo z môjho vystúpenia v pamäti.

    Chcem poznamenať, že sme prešli takým pomerne búrlivým obdobím aj vzhľadom na to, že ste nám vy parlament náš orgán, pod ktorý podliehame, zmenou zákona č. 39 Najvyššieho kontrolného úradu sme dostali do kompetencie kontrolu samospráv. Chcem len poznamenať, že v súčasnosti je situácia pomerne zvláštna. Ak už viac ako polovica kontrolórov pracuje na expozitúrach, ktoré sme vytvorili, zhruba 140 ľudí už dnes pracuje v teréne a menší počet už pracuje na ústredí v Bratislave. Vytvorili sme celkom 5 nových expozitúr. Dnes ich máme 7, s výnimkou Trnavy, kde čakám na stanovisko nášho gesčného finančného výboru. Je možné, že vznikne ešte aj ďalšia.

    K základnej takej charakteristike len poznamenám, že sme v minulom roku vykonali spolu 73 kontrolných akcií a v oblasti verejných prostriedkov a majetku spolu v 386 subjektoch. Je to nie naozaj malé číslo. Najviac kontrol sme vykonali, samozrejme, na kontrolu hospodárenia s verejnými prostriedkami a majetkom. Vykonávame už ale v poslednom období mnohé tematické kontrolné akcie a rôzne iné kontroly výkonnosti, kontroly zhody a podobne.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem poznamenať, že verejnosť veľmi pravidelne a, samozrejme, aj Národnú radu informujeme o výsledkoch našej práce, o výsledkoch našej kontrolnej činnosti zverejňovaním buď v masovokomunikačných prostriedkoch, ale, samozrejme, ihneď po skončení kontroly na našej webovej stránke. Prezentujeme naše závery aj na rôznych tlačových konferenciách, snažíme sa ale vyhnúť v našej konštatácii nejakým pikoškám alebo štipľavým témam. Hodnotíme naše kontroly tak, ako je súlad so zákonom.

    Chcem poznamenať, že v minulom roku sme zistili, vážené dámy a páni, celkom 13 638 porušení 65 všeobecne záväzných právnych predpisov. Ten prehľad o počte porušení jednotlivých zákonov je uvedený v grafe na str. 7 správy. Možno poznamenám, že najčastejšie porušovaný zákon je zákon o účtovníctve. Tam, ak si dobre pamätám, je to celkom porušení v 42 %. Samozrejme, že u všetkých kontrolovaných subjektoch, bohužiaľ, to musím povedať, zisťujeme problémy s nakladaním s majetkom, nehospodárne čerpanie, neefektívne čerpanie prostriedkov. Problémy v zákone o správe majetku štátu. Nevhodné prenajímania majetkov, nevymáhanie pohľadávok, problémy v metódach verejného obstarávania, obrovské množstvo vecí, ktoré sme objavili. Nakoniec číslo 13 638 svedčí o všetkom. Treba povedať, že narážame na značné problémy v tom, že vnútorná kontrola kontrolovaných subjektov, a to teraz nehovorím o samospráve, je nie vždy dostatočne účinná a nie vždy dostatočne dokáže zabezpečiť správnosť v súlade so zákonmi, ktoré v tomto štáte platia.

    Hovoril som o problematike v čerpaní zdrojov Európskej únie. K tomu sa teda nebudem vracať. Možno poznamenám, že v kontrole v príjmovej časti rozpočtu, pretože, samozrejme, správa je rozdelená na príjmovú a výdavkovú časť, sme zistili, že najmä v oblasti daňovej správy výber daňových príjmov bol splnený na 110 %. Na prvý pohľad je to číslo veľmi slušné, bolo však ale zistené, že došlo k zníženiu napríklad úspešnosti výberu daní z pridanej hodnoty s negatívnym dopadom na plnenie daňových príjmov štátneho rozpočtu, čo je samozrejmé. Takisto problémy sme objavili v kontrole vymáhaní daní z motorových vozidiel, z prevodu výnosu daní do rozpočtov vyšších územných celkov, kde sme objavili mnohé problémy najmä v dotáciách a financovaní výkonov a výkonov vo verejnom záujme. Tak isto mnohé problémy sme objavili aj počas postupu kontrol v kontrole colných orgánov pri správe spotrebných daní a tak ďalej.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem poznamenať, že v roku 2007 naša činnosť vo vzťahu k územnej samospráve bola zintenzívnená a počet vykonaných kontrol predstavuje nárast o 175 %, tak isto treba povedať, že všetky problémy, ktoré objavujeme v štátnej správe, sa objavujú aj v samosprávach. Možno len poznamenám, že v samospráve je účinnosť vnútorného systému kontroly ešte slabšia ako v štátnej správe. Niektoré poznatky, ktoré zisťujeme v oblasti samosprávy, napríklad v domovoch rôznych sociálnych služieb a domovoch dôchodcov sú niekedy až smiešne, pokiaľ by neboli, samozrejme, tieto závery kontrol skôr tragické. Nechcem podrobne hovoriť o prípadoch, všetko je uvedené v správach. Možno pre zaujímavosť poviem, že sa opakuje situácia, tak ako som už o nej hovoril v Národnej rade Slovenskej republiky, že čím je nižší stupeň samosprávy, čím menšia obec, tým je nižšia úroveň právneho vedomia, úroveň ekonomického vedomia, ovládania zákonov, narábania s výpočtovou technikou a podobne.

    Možno aspoň jednou vetou chcem povedať, že vykonávame celkom 14 paralelných kontrol so susednými krajinami. Tie výsledky kontrol sú veľmi zaujímavé. Chcem poznamenať, že naši pracovníci pracujú v 12 medzinárodných tímoch, kde veľmi úspešne zastupujú Slovenskú republiku a slovenský Najvyšší kontrolný úrad. Chcem poznamenať, že sme sa začali veľmi významne a výrazne venovať najmä kontrole nápravných opatrení z predchádzajúcich kontrol. A skúsim povedať len jednu vetu, že pre budúci rok plánujeme veľmi zvýšiť objem kontroly práve pri čerpaní zdrojov z Európskej únie z dôvodu, ktorý som uvádzal v predchádzajúcej správe. Budúci rok do nášho plánu kontrolných činností chceme zahrnúť aj témy, ktoré dosahujú celospoločenský problémový charakter. Tu spolupracujeme aj s niektorými nevládnymi organizáciami, a tak, ako som povedal, veľmi výrazne budeme kontrolovať plnenie opatrení, ktoré vznikli na základe predchádzajúcich kontrol.

    Dámy a páni, denne na Najvyšší kontrolný úrad chodia mnohé sťažnosti občanov. Chcem povedať, že možno aj našou takou mediálnou zvýšenou činnosťou sme dosiahli to, že už nie všetky sťažnosti na rôzne bytové fondy a na mnohé iné prichádzajú na Najvyšší kontrolný úrad. Ale možno chcem ako zaujímavosť uviesť, že najviac podnetov prichádza z Východoslovenského kraja, z Košického kraja, najviac z Nitry, najmenej z Trnavy, tam mi vychádza, že sú občania akýsi spokojnejší. Chcem povedať, že najviac tých podaní je, samozrejme, pre oblasť samosprávy, starostov, primátorov, ale to už zrejme bude tradičné, že nespokojní, neúspešní vo voľbách sa potom sťažujú, kde sa im len dá.

    Možno úplne kdesi v závere hovoril, mal vystúpenie pán generálny prokurátor, spolupráca s orgánmi činnými v trestnom konaní je veľmi významná. Podali sme viacero podaní a na mnohé podania reagovali príslušné orgány zahájením v oblasti trestného stíhania.

    Bolo by potrebné povedať aj jednu vetu, musím povedať, pretože mi to vyplýva zo zákona, že v súlade so zákonom o štátnom rozpočte sme mali schválené záväzné ukazovatele. Skutočné čerpanie výdavkov predstavovalo 99,97 %, dosiahli sme úsporu 46 tisíc korún, to znamená, vyčerpali sme tak, ako bolo potrebné. Ale chcem sa možno pochváliť, že z hľadiska medziročného vývoja dochádza neustále k zníženiu výdavkov na energie. Čerpanie zdrojov na energie napríklad predstavuje úsporu v objeme 40 %, čo považujem za veľmi významné, materiál, dopravné pri tom, že sme rozbehli ďalšie expozitúry a dnes 140 ľudí pracuje vonku, že sme prijali mnohé racionalizačné opatrenia. Naši ľudia chodia pripravení von, berú dokumenty a pracuje sa u nás na Najvyššom kontrolnom úrade, nie sme už toľko vonku, ako sme boli predtým.

    Možno úplne na záver, dámy a páni. Ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli. Chcem sa veľmi poďakovať gesčnému výboru, to je výbor pre financie, rozpočet a menu, ale tak ako som hovoril aj výboru pre hospodárstvo, európskemu výboru a, samozrejme, výboru pána predsedu Cabaja, ktorí nám veľmi významne pomohli v predchádzajúcich obdobiach, takže Najvyšší kontrolný úrad sa stal celkom uznávanou inštitúciou a chcem sa možno pochváliť, že sme aj v predsedníctve Európskej organizácie.

    Ďakujem pekne, skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem, pán predseda.

    O výsledku prerokovania správy vo výboroch bude Národnú radu informovať spoločný spravodajca z výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Jozef Mikuš, ktorému odovzdávam slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov k správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2007, ktorú máme pod č. 583a.

    Správa bola predložená na základe § 5 ods. 3 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade a prerokovali ju 4 výbory Národnej rady Slovenskej republiky: výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor bol určený predsedom Národnej rady výbor pre financie, rozpočet a menu.

    Všetky výbory prijali rovnaké uznesenie, v ktorom navrhujú plénu Národnej rady zobrať uvedenú správu na vedomie a výbor Národnej rady schválil spoločnú správu výborov svojím uznesením č. 299 13. mája 2008, v ktorom ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma predložiť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň navrhol Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Ján Jasovský správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady. Návrh na uznesenie, v ktorom Národná rada berie na vedomie uvedenú správu, je prílohou tejto spoločnej správy.

    Pani podpredsedníčka, ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem pánovi navrhovateľovi a spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní schôdze budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je

    návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne.

    Návrh ste dostali ako tlač 544 a správu výboru pre sociálne veci a bývanie ako tlač 544a.

    Návrh uvedie generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne pán Ivan Bernátek. Prosím ho teraz, aby sa ujal slova. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážení podpredsedovia, vážené panie poslankyne, páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, návrh strategických zámerov Sociálnej poisťovne predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 122 ods. 4 písm. c) 4. bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení po tom, ako bol po prerokovaní Dozornou radou Sociálnej poisťovne v zákonom stanovenej lehote predložený na schválenie vlády Slovenskej republiky.

    Rokovanie vlády Slovenskej republiky o predmetnom materiáli bolo dňa 8. augusta 2007 prerušené, pretože v tom čase bola v legislatívnom procese rozsiahla novela zákona o sociálnom poistení a pripravoval sa aj návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2008. Upravený návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne zohľadňujúci schválenú novelu zákona o sociálnom poistení, ako aj schválený rozpočet Sociálnej poisťovne bol opätovane predložený na rokovanie a schválený vládou Slovenskej republiky dňa 23. januára 2008.

    Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia a musí plniť predovšetkým úlohy vyplývajúce zo zákona o sociálnom poistení a jeho všetkých noviel, zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ako aj ďalších osobitných predpisov. Napriek často operatívnemu režimu práce bolo však nevyhnutné definovať priority úloh tejto verejnoprávnej inštitúcie a spôsob ich realizácie, teda vhodný rámec pri riadení organizácie tak, aby jednotlivé rozhodnutia v dlhodobom časovom horizonte zaistili riadny výkon činností a rozvoj Sociálnej poisťovne.

    Takýmto rámcom je stratégia Sociálnej poisťovne na obdobie do rokov 2012 predložená na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky. Stratégia Sociálnej poisťovne formuluje poslanie, základné hodnoty, víziu, prioritné strategické osi, strategické ciele Sociálnej poisťovne, opatrenia a postupy na ich dosiahnutie. Primárnou cieľovou oblasťou je klient, ktorý môže byť službami Sociálnej poisťovne uspokojený len splnením jej strategických cieľov v oblasti ľudských zdrojov za predpokladu efektívneho využívania potrebného objemu financií a optimálnych vnútorných procesov.

    Stratégia Sociálnej poisťovne komplexne pokrýva problematiku jej činnosti a jej realizácia si vyžiada rozpracovanie vyše 200 konkrétnych úloh rôzneho vecného a časového rozsahu a zložitosti. Viaceré úlohy pritom nie sú finančne náročné, pretože sú zamerané napríklad na zlepšenie komunikácie riadiacich a organizačných činností. Treba však uviesť, že stratégia obsahuje aj finančne náročné ciele a opatrenia, splnenie ktorých je ale nevyhnutné pre zabezpečenie riadneho výkonu činností vyplývajúcich Sociálnej poisťovni zo zákona. Plnenie týchto úloh sa bude musieť každoročne pri aktualizácii akčného plánu upresňovať, povedzme, na možnosti ich finančného krytia.

    Ako sa uvádza v predkladacej správe, v návrhoch na implementáciu stratégie je potrebné prihliadať nielen na dopady súvisiace s infláciou, ale aj na problémy Sociálnej poisťovne neriešené v predchádzajúcom období, predovšetkým v oblasti odmeňovania zamestnancov, starostlivosti o majetok, priestorové problémy a iné. Nie zanedbateľný finančný dopad predstavujú aj zvýšené náklady na zabezpečenie novej informačnej podpory jednotlivých činností Sociálnej poisťovne. Z týchto dôvodov je obdobie do roku 2012 finančne mimoriadne náročné.

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti si vás dovoľujem, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, požiadať o schválenie predloženého návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne do roku 2012.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán riaditeľ.

    Teraz prosím povereného člena výboru pre sociálne veci a bývanie pána poslanca Róberta Madeja, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore. Nech sa páči. Pardon, Madeja.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán generálny riaditeľ, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 588 z 13. februára 2008 pridelil návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie do 20. marca 2008 s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na svojej 28. schôdzi 11. marca 2008. Výbor uznesením č. 127 z 11. marca 2008 súhlasil s návrhom strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne schváliť.

    Výbor uvedeným uznesením poveril spravodajcu Róberta Madeja podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Správa o výsledku prerokovania návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne bola schválená uznesením č. 127 z 11. marca 2008. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky tvorí prílohu tejto správy.

    Návrh na uznesenie znie:

    „Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne.

    Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne schvaľuje návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne.“

    Pani predsedajúca, prosím, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku.

    Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy sa ústne neprihlásil nikto, preto uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďalej by mal nasledovať bod správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti generálneho prokurátora SR o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Chelemendika.

    Pán Chelemendik je z rokovania v tieto dni riadne ospravedlnený, pretože je práceneschopný, a preto navrhujem, aby tento bod bol preložený na budúci týždeň, kedy bude prítomný. Sú nejaké výhrady k tomuto postupu? Ďakujem.

    Ďalší bod by mala byť petícia občanov Slovenskej republiky za prijatie Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, ale pán Mikloško, ktorý je spoločný spravodajca, tu nie je.

    Takže vlastne tým sme vyčerpali podľa dohody z politického grémia program, ktorý bol plánovaný na dnešok, preto prerušujem rokovanie pléna Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny a budeme pokračovať tak, ako bolo dohodnuté na politickom grémiu.

    Prajem všetkým ešte príjemný večer.

  • Prerušenie rokovania o 18.47 hodine.