• Takže prajem vám príjemný dobrý deň.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali nasledovní poslanci: pán Pavol Goga, pán Sergej Chelemendik, pán Martin Kuruc a pán Ľuboš Micheľ.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý sme dostali ako tlač 608.

    Vítam na našom rokovaní pána ministra Bašku, ktorý bude zastupovať pána podpredsedu Kaliňáka vzhľadom na jeho povinnosti vo vzťahu k dnešnému zasadnutiu vlády, a preto ho prosím teraz, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    A taktiež vítam pána poslanca Richtera, ktorý je spravodajcom určeným pre tento návrh zákona.

    Do rozpravy sa písomne prihlásili páni poslanci Martin Pado za poslanecký klub SDKÚ a ďalej pán poslanec Jozef Šimko. Čiže budeme pokračovať v prerušenej rozprave s tým, že dávam slovo pánovi poslancovi Padovi a pripraví sa pán poslanec Jozef Šimko. Po ich vystúpeniach a prípadných faktických poznámkach bude možnosť prihlásiť sa k tomuto návrhu zákona ústne.

    Pán poslanec, máte priestor pre vaše vystúpenie v rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážení pán predsedajúci, vážení pán minister, kolegyne, kolegovia, prerokovávame návrh zákona alebo v podstate ide o návrh novely zákona, ale je to nový zákon, ktorý podľa legislatívneho plánu práce vlády Slovenskej republiky mal byť prerokovávaný v decembri minulého roku. Podľa niektorých vyjadrení predstaviteľov ministerstva vnútra v roku 2006 mal byť tento zákon prerokovávaný v júli roku 2007, tak aby platil ešte v zime. Napriek tomu je polovička mája a prerokovávame tento zákon až dnes. Ja viem, že aj včera sa pán minister vnútra pán Kaliňák snažil odôvodniť toto meškanie dlhodobým a zodpovedným pripomienkovým konaním a dôležitosťou tohto zákona a potrebou venovať sa mu dlhší čas. Som však presvedčený, že ani jedno z týchto ospravedlnení nie je dostatočné na to, aby sme odôvodnili prijatie tejto normy minimálne s polročným meškaním. Predpokladám, že za prijatím tejto normy je v prvom rade snaha zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky a znížiť nehodovosť a možnože v neposlednom a možno dokonca v prvom rade znížiť počty usmrtených pri dopravných nehodách na našich cestách.

    Chcel by som dať, dámy a páni, do pozornosti rokovanie o návrhu novely zákona v jedenástom mesiaci roku 2006, išlo o celodenné svietenie, a vyjadrenie pána ministra Kaliňáka v denníku Sme 24. 8. 2007 v článku Budeme jazdiť po novom. Píše sa tu: „Zmenou je aj celoročné svietenie.“ Keby platilo už vlani, nemusel podľa Kaliňáka zahynúť napr. šéf Ústavu pamäti národa Ján Langoš. Chcem dať do pozornosti, že toto je vyjadrenie pána ministra Kaliňáka z augusta roku 2007, rokovanie o novele zákona bolo roku 2006. Dnes máme máj roku 2008. A ja sa pýtam, koľko ľudí, ak mám zobrať do úvahy vyjadrenie pána ministra Kaliňáka, muselo kvôli tomu, že sa nesvietilo, zahynúť za posledný rok a pol. Ak teda dnes prerokovávame zákon v prvom čítaní a ak bude schválený, tak začne platiť v októbri roku 2008, teda minimálne o pol roka neskôr. V tom horšom prípade je to o viac o 12 mesiacov neskôr, ako mal platiť.

    Dámy a páni, ja si dovolím citovať z dôvodovej správy: „Prijatie nového zákona o cestnej premávke je predpokladom splnenia tých najprísnejších kritérií zvyšovania bezpečnosti na cestách Slovenskej republiky.“ Ak je toto skutočný dôvod, potom nijaké ospravedlnenie, nijaké slová nemôžu naozaj ospravedlniť oneskorené prijímanie tohto zákona. Treba sa zamyslieť nad personálnymi zmenami, ktoré v tejto oblasti urobil pán minister vnútra pán Kaliňák na začiatku pri svojom nástupe do funkcie. A tam treba hľadať v prvom rade dôvod zlyhania pri predkladaní tohto návrhu zákona. Ale s tým sa musí vysporiadať pán minister vnútra. Nemôžem sa ubrániť presvedčeniu, dámy a páni, že tento zákon je dôsledkom nielen snáh o zvýšenie bezpečnosti, ale je aj dôsledkom zlyhania ministerstva vnútra v realizácii dopravnej politiky na našich cestách od roku 2006. Ja viem, že s tým nemôžete, dámy a páni z koalície, súhlasiť a neprizná to ani pán minister, ale odcitujem vyjadrenie pána ministra vnútra pre médiá zo 17. 7. 2006. „Nebudem sa snažiť preventívnymi dopravnými akciami napĺňať štátny rozpočet,“ tvrdí pán Kaliňák. Alebo ďalšie vyjadrenie pána ministra a vyjadrenie pána viceprezidenta Policajného zboru pána Jankoviča, ktoré bolo uvedené 14. 9. 2006, je: „Ako uviedol Robert Kaliňák, doteraz poznala verejnosť akcie nazvané Jastrab, pričom išlo o dravca, ktorý sa špecializoval na výber pokút. Dopravná polícia pod novým vedením by sa mala venovať najmä plynulosti cestnej premávky a pomoci vodičom na cestách. Ak však dôjde k porušeniu pravidiel, polícia tvrdo zakročí.“ Znamená to, že represiu nahrádza prevenciou a Jastraba nahradil Anjel na cestách. Pán Jankovič doplnil, že táto akcia má mať hlavné ťažisko v regulácii dopravy a v sprejazdnení kritických dopravných uzlov, na ne je však naviazaná aj kontrola dodržiavania ustanovení zákona. Výsledkom tohto postupu, dámy a páni, bol rapídny nárast počtu usmrtených na našich cestách v druhej polovici roku 2006 a následne v celom roku 2007. To je výsledok takéhoto postupu, výsledok eliminácie preventívnych akcií, ktoré v predchádzajúcom období na našich cestách boli realizované.

    Dámy a páni, verejnosť netrpezlivo čakala na nový zákon, pretože bezpečnosť cestnej premávky sa dotýka všetkých občanov našej krajiny. Verejnosť a hlavne motoristická verejnosť čakala na zákon, ktorý bude nielen prísnejší a vo väčšej miere ochraňovať účastníkov cestnej premávky, ale aj na zákon, ktorý bude moderný a v zmysle súčasných trendov a proklamovaných tvrdení predstaviteľov tejto vlády. Nedočkali sa toho. Zákon, ktorý nielen neskutočne mešká a mnohé problémy nerieši alebo ktorým sa vyhýba, je ešte aj zákonom zlým, zákonom, kde nedostatky prevyšujú pozitívne prvky. Tento zákon obsahuje mnohé ustanovenia, ktoré síce na prvý pohľad vyzerajú možno ako ústretové, no sú to ustanovenia, ktoré v konečnom dôsledku spôsobia chaos, nejednotnosť a poškodenie účastníkov cestnej premávky. V prvom rade, dámy a páni, ide o dve ustanovenia nového zákona, povinnosť používať zimné pneumatiky za podmienok, ako to ustanovuje zákon, a zákaz počas riadenia vozidla vykonávať vo vozidle činnosti nesúvisiace s riadením vozidla.

    Pneumatiky. Ako a kedy budeme používať zimné pneumatiky? Objavili sa návrhy, aby vodiči za sebou ťahali možno nejaké malé meteostanice alebo aby ich mali so sebou v aute, aby mohli teda presnejšie odhadnúť situáciu, ktorá na našich cestách nastane. Ak tvrdíte, že mal vodič predvídať, aké bude počasie, to je to isté ako ustanovenie paragrafu, že vodič musí prispôsobiť rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky. Je jasné, že v obidvoch týchto prípadoch bude vodič ťahať za kratší koniec. Pre všetkých tých, ktorí sa tešia, že nebudú musieť kupovať zimné pneumatiky, je jedno upozornenie. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Policajný zbor preniesol zodpovednosť za stanovenie podmienok pre účastníkov na cestách zo štátnych orgánov gumovým paragrafom na samotných vodičov, a to nie preto, že by pán minister Kaliňák nevedel, čo treba v zákone ustanoviť, ale preto, že táto vláda predsa nemôže na občanov zvaliť takúto povinnosť. Ale ako to dopadne pri určovaní zodpovednosti za dopravnú nehodu alebo ako rozhodne poisťovňa pri riešení plnenia poistného pri dopravnej nehode, to už dnes nikto nehovorí, to nikoho nezaujíma, bude to zaujímať v prvom rade tých, ktorých sa to v prípade dopravnej nehody dotkne.

    Ešte k pneumatikám. Píše sa tam o súvislej vrstve snehu, ľadu alebo o námraze. Nikde sa nehovorí o kašovitej vrstve snehu na vozovke. Predpokladám, že 99,99 % z nás, ako tu sedíme, aj z tých, ktorí tu nie sú, sú vodiči, ktorí najazdia ročne niekoľko tisíc, možno desaťtisíc kilometrov. Tak sa rozpamätajte na to, aká je situácia na ceste v prípade, že na letných pneumatikách vyjdete na kašovitú vrstvu snehu. Myslím, že k tomu netreba nijaké ďalšie slová.

    Druhá oblasť, o ktorej som hovoril. Ide o zákaz vykonávať počas riadenia činnosti nesúvisiace s riadením vozidla. V zákone sa neobjavilo to, čo bolo proklamované, teda zákaz jedenia, pitia a fajčenia počas riadenia. Ale pýtam sa. Sú to veci, ktoré priamo súvisia s riadením vozidla? Nie sú to tie veci. To znamená, že sme ich síce nedali priamo do ustanovení tohto zákona, ale nepriamo z daného paragrafu jasne vyplývajú. A čo tak navigačný systém a jeho sledovanie? Tí, ktorí máte v aute navigačný systém, viete, akým spôsobom odpútava pozornosť od riadenia. Ja viem, je to moderný výdobytok, všetkým nám pomáha pri cestách, najmä na územiach, ktoré nepoznáme, ale toto ustanovenie sa doslova a do písmena priamo vzťahuje aj na navigačný systém. A znova chcem pripomenúť otázku, ako to dopadne v prípade dopravnej nehody a pri riešení plnenia poistného pri dopravnej nehode.

    Zákon, dámy a páni, nerieši niektoré dôležité problémy, ktoré sa na našich cestách vyskytujú. Spomeniem z nich len dva. Po prvé, je to prevádzka vozidiel s pravostranným riadením na našich cestách. Teraz nemám na mysli tie vozidlá s pravostranným riadením, ktoré cez naše územie tranzitujú. Paradoxne treba povedať, že turisti z krajín, predovšetkým z Veľkej Británie, prechádzajúci naším územím vo väčšine prípadov majú k dispozícii z požičovne auto s riadením na ľavej strane. Mám na mysli autá dovezené zo zahraničia, predovšetkým z Veľkej Británie, ktoré sa u nás používajú pravidelne, no vzhľadom na technický problém nie sú prihlásené a používajú sa naďalej s evidenčným číslom z krajiny pôvodu. Treba hovoriť viac o bezpečnosti riadenia vozidla s pravostranným riadením na našich cestách? Druhý problém, ktorý zákon nerieši, je prevádzkovanie vozidiel s cudzími evidenčnými číslami na našich cestách, vozidiel s cudzími evidenčnými číslami, ktoré vlastnia evidentne obyvatelia Slovenskej republiky, ktorí z tohto titulu nemajú povinné zmluvné poistenie. Viem o nie jednom prípade, keď takého vozidlo bez povinného zmluvného poistenia spôsobilo dopravnú nehodu, pričom druhý účastník dopravnej nehody nemal havarijné poistenie.

    Zákon je jasným výsledkom neschopnosti reálne uvažovať a vnímať situáciu v cestnej premávke. Zákaz jazdy nákladných vozidiel nad 3,5 tony v piatok a v nedeľu je toho najlepším príkladom. Viceprezident Policajného zboru Slovenskej republiky sa vyjadrí, že nevadí, že to nemá ani jedna krajina v Európe, aspoň v niečom budeme prví. Ja odmietam, dámy a páni, aby Slovensko bolo pokusným králikom a laboratóriom Európy. Slovensko nie je ani prvou krajinou, ktorá sa o to pokúsila. Prvý pokus, ktorý v tom bol, dopadol fiaskom. Ak ministerstvo vnútra bolo schopné v uplynulom období odskúšať zákaz predbiehania kamiónov na diaľnici Trnava – Bratislava, dodnes nepristúpilo k uzákoneniu zákazu predbiehania na celom území Slovenska, prečo nie je schopné, ak už uvažuje o tejto myšlienke, toto vyskúšať, ale priamo to chce realizovať cestou ustanovenia v zákone od 1. 10. 2008?

    O prístupe a myslení pána viceprezidenta veľmi dobre svedčí aj jeho vyjadrenie na adresu oponentov z ČESMAD-u: „Možnože o kvalite a odbornosti aj týchto ľudí svedčí to, že vo svojom vyhlásení hovoria o novele zákona, zatiaľ čo my hovoríme o úplne novom zákone, čiže ani nevedia, o čom hovoria.“ No ja si myslím, že pokiaľ budeme rozprávať o Trabante, BMW a o ja neviem Rolls-Royce, vždy budeme vedieť, že rozprávame o motorovom vozidle. aj keď o tom Trabante niekedy pochybujem, ale má to motor a štyri kolesá.

    Druhá oblasť, ktorá hovorí o veľmi takom zvláštnom vnímaní reality na našich cestách, je návrh zavedenia psychotestov pre všetkých adeptov na vodičský preukaz a pravidelných psychotestov pre vodičov v staršom veku. Nie som, dámy a páni, ani lekár, ani odborník psychológ, no nie som presvedčený, že psychotesty nám odstránia množstvo dopravných nehôd a že znížia počty usmrtených. Pomôžem si vyjadrením odborníka v tejto oblasti. Dlhoročný motoristický odborník, majiteľ autoškoly a člen viacerých odborných organizácií Arpád Horváth je opatrný, psychotesty všetkých vodičov sa mu nezdajú: „Robím roky v tejto oblasti, ešte som sa nestretol s tým, že by psychologické vyšetrenie pomohlo k niečomu na cestách. Nijaká štatistika neuvádza, že nepriaznivú situáciu v bezpečnosti dopravy spôsobila zlá psychika vodičov. Ak vôbec sa majú robiť psychologické testy, tak skôr ich treba robiť ako informatívnu vec.“ Dámy a páni, o. i. príslušník Policajného zboru je tým najdôležitejším pri skúškach na vodičské oprávnenie. Chcete povedať, že príslušník Policajného zboru nie je schopný reagovať a vnímať adepta, aký je to vodič? Nepatrí to o. i. k premávke na pozemných komunikáciách. Chcem sa spýtať pána ministra Kaliňáka, ako zmenil systém psychotestov pre príslušníkov Policajného zboru, ako často robia psychologické testy príslušníci, ktorí majú v rukách nielen vozidlá, ale aj skutočnú strelnú zbraň. Najprv by bolo teda vhodné asi viac komunikovať s odborníkmi, jasne definovať celú problematiku, analyzovať skúsenosti z okolitých krajín, a nie len tak sa rozhodnúť, že skomplikujeme život občanom tejto krajiny v snahe čo najjednoduchším spôsobom pre Policajný zbor riešiť problém, ktorý nezvládame, tobôž keď súčasné vyšetrenia niektorých profesionálnych vodičov u psychológa pripomínajú IQ test a test motoriky. Stláčanie správnych tlačidiel počítača overuje schopnosť vodiča rozhodovať sa, ale test nesleduje agresivitu. Len tak mimochodom prečítal som si 6. 5. vcelku zaujímavý článok v denníku Pravda pod názvom Otestovaný. Citujem poslednú vetu z tohto článku: „Mimochodom, ak má test preukázať schopnosť riadiť motorové vozidlo, potom by stálo za úvahu, či by sa nemala vopred a preventívne testovať aj schopnosť riadiť štát.“ Ale to je citát z toho článku.

    A tretí bod, ktorý hovorí o azda zvláštnom vnímaní reality, je rozšírenie práva prednostnej jazdy o ďalšie subjekty, o. i. aj predsedov vyšších územných celkov, Ústavu pamäti národa, NKÚ a tak ďalej. Dámy a páni, prečo je potrebné takého rozšírenie? Pri vyšších územných celkoch sa tu spomínala nutnosť, keďže vyšší územný celok alebo župan riadi život v regióne v prípade mimoriadnych situácií. Tento dôvod neexistuje, dámy a páni. Veľmi dobre viete, minulý rok keď sme prijímali zákon o rušení krajských úradov, sme vás upozorňovali na to, že prednostovia krajských úradov sú predsedami bezpečnostných rád krajov, ktoré riadia život v regióne za mimoriadnych udalostí. Je to ústavný zákon, ktorý o tom hovorí. A nijakým ústavným zákonom ste tieto právomoci nedelegovali na predsedu vyššieho územného celku, takže takýto dôvod je nezmyslom. Ale objavil sa iný dôvod, vraj predsedovia vyšších územných celkov potrebujú mať takéto právo prednostnej jazdy, pretože často majú obchodné rokovania v prospech regiónu. Ja sa pýtam, či podnikateľ, ktorý ide na rokovanie alebo má pripravený projekt, ktorý prinesie regiónu možno desiatky miliárd korún, možno miliardy, možno stovky miliónov korún, bude v tomto zmysle mať takisto právo získať právo prednostnej jazdy. No ak to tak bude, potom na našich cestách budeme mať autá plné majákov. Právo prednostnej jazdy by v prvom rade a predovšetkým malo byť vyhradené pre ozbrojené zložky, políciu, sanitky, hasičov a iné zložky zasahujúce pri mimoriadnych udalostiach alebo haváriách či iných nešťastiach, pre zasahujúcu colnú správu a subjekty spadajúce pod Úrad pre ochranu ústavných činiteľov. Pán minister vnútra chce na jednej strane psychotestmi znižovať pravdepodobnosť riadenia vozidiel agresívnymi ľuďmi, aspoň si myslím, že toto bol cieľ, no na druhej strane je ochotný dať právo prednostnej jazdy komukoľvek, aj keď pravda aj na takéto prípady by sa vzťahovali psychotesty.

    Len okrajovo sa chcem dotknúť zníženia rýchlosti v obciach na 50 kilometrov za hodinu. Nie som proti tomu. Nie som proti tomu, no v návrhu zákona chýba odôvodnenie, prečo k tomu chceme pristúpiť. Chceme k tomu pristúpiť preto, že sme poslednou krajinou v rámci Európskej únie, kde päťdesiatka neplatí? No tak to povedzme, že to je dôvod, aj to sa dá prijať. Chceme k tomu pristúpiť preto, že výskumy hovoria o skracovaní brzdnej dráhy pri rýchlosti 50 na rozdiel od 60 kilometrov za hodinu? Dobre. Ale chýba mi tu štatistika, nielen výskum, ale aj štatistika dopravnej nehodovosti v našich obciach a koľko dopravných nehôd bolo spôsobených práve z dôvodu rýchlosti 60 kilometrov za hodinu.

    A ešte jedna vec, ktorú nemôžem považovať za premyslenú. Je to zákaz parkovania na chodníkoch. Existujú vždy dva spôsoby, ako pristupovať k problému, jeden je negativistický a jeden je pozitívny alebo pozitivistický. Na jednej strane povieme, že je dovolené všetko, čo nie je zakázané, alebo na druhej strane povieme, že všetko je zakázané okrem toho, čo je dovolené. Aj dnes platí ustanovenie v zákone, ktoré hovorí o tom, ako je možné na chodníku parkovať, že je potrebné nechať priestor pre prechod pre chodcov a takisto aj pre presun s detským kočíkom alebo s niečím podobným. Ak je problém s tým, že autá parkujú nesprávnym spôsobom, je tu na to polícia, či štátna alebo mestská, ktorá má kontrolovať dodržiavanie ustanovenia zákona. Ale kvôli tomu nie je podľa mojej mienky nutné ani potrebné prijímať ďalšie ustanovenia v zákone o premávke na pozemných komunikáciách. Nesnažme sa vlastnú neschopnosť a vlastnú benevolenciu k dodržiavaniu zákona riešiť ďalším ustanovením zákona. Na našich cestách platí veľmi veľa pravidiel, ktoré sa nedodržiavajú. Ale to ešte neznamená, že pretože sa nedodržiavajú jedny, treba prijímať iné. Treba len dbať na to, aby sa pravidlá, ktoré dneska existujú, rešpektovali a dodržiavali. Platí to pri predbiehaní kamiónov na diaľniciach, tam, kde je to zakázané. Platí to pri nedodržiavaní bezpečnostnej vzdialenosti a vzdialenosti medzi idúcimi vozidlami do tej miery, aby bolo možné, aby predbiehajúce vozidlo mohlo sa medzi tieto vozidlá zaradiť. A to isté platí aj pre parkovanie na chodníkoch.

    Vážený pán minister, dámy a páni, ja sa priznám, že som sa nemohol tejto novely alebo tohto nového zákona dočkať. A aj keď som mal výhrady k oneskorenému termínu, potešil som sa, keď sa dostal tento návrh do legislatívneho procesu. A viem, že na túto normu naozaj čaká celá motoristická, ale aj nemotoristická verejnosť. No musím povedať dnes, že som sklamaný. A napriek tomu, že návrh zákona obsahuje viacero dobrých prvkov, ktoré zlepšia situáciu, musím povedať, že obsahuje veľmi veľa negatívnych prvkov. A z môjho pohľadu negatíva presahujú pozitíva. Preto nemôžem až do odstránenia tých zlých deformujúcich prvkov, napriek tomu, že by som to veľmi chcel, za tento návrh zákona hlasovať.

    Dámy a páni, poslanecký klub SDKÚ – DS za tento návrh zákona v prvom čítaní hlasovať nebude. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Martina Pada sa prihlásili pán poslanec Viliam Jasaň, Ján Kvorka. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Jasaň. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, budem reagovať na tú časť, keď ste hovorili o prístupe k problému, že môže byť pozitívny a negatívny. Vy svoje vystúpenie ste ladili stranícky negatívne. Samozrejme, je možnosť na problém upozorniť a, znova opakujem, navrhnúť riešenie. Ale vy ste síce upozornili na niektoré problémy, ktoré sa dajú odstrániť, včera, keď sme tam stáli s pánom ministrom Kaliňákom, kde aj povedal, že tieto problémy odstráni, do druhého čítania určite mnohé budú odstránené, zároveň upozornením aj poviete, že minister je neschopný. Toho sa akosi nemôžete vyvarovať. Ja, samozrejme, mám tiež výhrady k tomuto zákonu. A preštudoval som si ho. A určite pri druhom čítaní vystúpim a upozorním na niektoré, ale aj s riešením.

    A už len dve poznámky, resp. otázky. Vy ste hovorili o tom svietení. A často používate vo svojom vystúpení štatistiky, kde sú. Povedzte mi, prosím vás, kde sa uviedlo, koľko občanov alebo vodičov, alebo chodcov zomrelo pri dopravných nehodách v dôsledku toho, že autá nesvietili. Ak to viete, buďte tak dobrý, povedzte mi to, rád by som to v ďalšej svojej práci využil pri riešení týchto problémov. A uviedli ste, že bol väčší počet usmrtených, čo je pravda, ale na druhej strane ste neuviedli, že je zaznamenaný aj výrazný pokles dopravných nehôd v tom období, o ktorom ste vy hovorili.

    A ešte k psychotestom. Ja mám výhrady voči tomu. Myslím si, že psychotesty budú zaujímavé vtedy, keď odoberú vodičovi vodičský preukaz a následne bude chcieť...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Kvorka. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Pado, pozorne som si vypočul vaše vystúpenie. A v určitej časti sa dá súhlasiť s vaším vystúpením. No ten úvod, ktorý ste tuná predviedli, sa nelíšil v ničom o toho, čo predvádzajú pri každom vystúpení vaši kolegovia, páni poslanci a pani poslankyne z opozície.

    Viete, obviňovať neustále predstaviteľa vládnej koalície, v tomto prípade ministra vnútra Roberta Kaliňáka aj z takého výroku, ako vy ste tu použili, že je zodpovedný za smrť Jána Langoša, tak to, si myslím, už presahuje hranice slušnosti. Nad tým sa treba ozaj dobre zamyslieť. A ozaj si treba premyslieť si, že to, čo bolo povedané, je úplný nezmysel, pán poslanec.

    Vieme, čo je cieľom prijatia tohto zákona. Všetci dobre vieme, že je potrebné prijať tento zákon, pretože cieľom prijatia zákona je v prvom rade zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky na cestách Slovenskej republiky. No a vieme, že splnenie tohto cieľa je v širokom celospoločenskom záujme. Ale na to, aby bol tento zákon prijatý tak, aby nemusel byť novelizovaný, ako mnohokrát sa to stávalo hlavne počas vášho vládnutia, je potrebný aj čas. A toto je ten čas, o ktorom ste vy hovorili, za ktorý ste vy tu obviňovali ministra vnútra, toto je ten čas, na ktorom sa pracuje na dobrom prijatí tohto zákona.

  • S reakciou na faktické poznámky chce teraz vystúpiť pán poslanec Pado. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Páni kolegovia, neviem, v čom je stranícky negativizmus. Je v poukázaní na nedostatky tohto návrhu zákona? To je stranícky negativizmus? Pán poslanec, je to v spôsobe? No ja hovorím tak, ako hovorím ja. Vy hovorte, ako uznáte za vhodné vy. Neviďte v tom negativizmus. To je možno prejav osobnosti. Ak budú odstránené problémy, pán poslanec, v priebehu druhého čítania, a nie do druhého čítania, ja som povedal, poslanecký klub nepodporí v prvom čítaní tento návrh zákona, nepovedal som, že nebudeme zaň hlasovať. Ja som to tu včera pánu ministrovi povedal jasne, vy ste to dobre počuli.

    Štatistiky, pán poslanec, o svietení Policajný zbor Slovenskej republiky nerobil, zatiaľ čo štatisticky sa vyhodnocujú príčiny dopravných nehôd, kde je aj vysoká rýchlosť. A mňa toto zaujíma, prečo to tam nie je uvedené. Tak nežiadajte to, čo nie je.

    Pán poslanec Kvorka, viete, nestačí počúvať, treba aj vnímať, pán poslanec. Treba aj vnímať a nevkladať do úst mne to, čo som nepovedal. Budem citovať, čo som povedal. Keby celoročné svietenie platilo už vlani, t. j. v roku 2006, nemusel by podľa Kaliňáka zahynúť napr. šéf Ústavu pamäti národa Ján Langoš. Ja som nepovedal, že za to môže pán minister Kaliňák. Ja som citoval jeho slová, pán poslanec. Takže keď chcete, nech sa páči, reagujte, ako chcete, na čo chcete, len aj vnímajte to, čo rečník, na ktorého chcete reagovať, hovorí. Ďakujem pekne.

  • Posledným prihláseným do rozpravy písomne je pán poslanec Jozef Šimko. Nech sa páči, máte priestor pre vystúpenie v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, novela zákona o cestnej premávke, ktorou sa zaoberáme, mi pripadá ako chameleón, najmä po tom, čo som počul na ňu dobré i zlé ohlasy, presne ako chameleón, z ktorej strany sa pozrieme, z tej buď sa prispôsobí okoliu, alebo prezradí, že tu nie je čosi v poriadku. A preto ju nebudem rozoberať zoširoka. Nebudem tu teda rozoberať problematiku rýchlosti, parkovného, ktoré vítajú aj niektoré samosprávy, povinného svietenia ani obmedzenia kamiónovej dopravy. Je mi jasné, že môžu existovať rozličné názory a hľadiská. A preto si myslím, že na tieto témy sa má viesť odborná diskusia. Viem i to, ako to vedia podobne mnohí z vás, že na Slovensku sa nám, žiaľ, stále nedarí znížiť počet mŕtvych pri haváriách. Vlani na cestách zomrelo najviac ľudí od roku 2003, nehody si vyžiadali 627 obetí.

    Pred nami je teda jasný cieľ, zvýšiť bezpečnosť na cestách, ale aj disciplinovanosť vodičov a takýmto spôsobom znížiť dopravnú nehodovosť. Zdalo sa, že tento zákon má prispieť k tomu, ako tento neduh vyliečiť. No spôsob, akým sa to má riešiť, sa mi nezdá práve najšťastnejší. Každý laik vie určiť základné príčiny úmrtí na cestách. Na zabránenie jazdy pod vplyvom alkoholu nech sa použijú všetky možné prostriedky, len chcem pripomenúť, že minule tu bol jeden návrh zákona z dielne môjho kolegu Daniela Lipšica odmietnutý. Promile alkoholu v krvi sa dá exaktne zistiť, čo znižuje riziko nespravodlivého obvinenia. A priestupok je to natoľko závažný, že páchateľa treba okamžite odpratať z premávky, pričom súhlasím, aby nebolo určujúce, aký je majetný.

    Jedna vec je však na návrhu zákona úplne zarážajúca. A to je kombinácia poriadneho zvýšenia pokút a riešenia ich vyberania. V návrhu zákona sa hádže desiatkami tisíc korún. Horný limit blokovej pokuty vyberanej na ulici by sa mohol vyšplhať až na 40 000 korún. Zrejme to pramení z predstavy, že bohatých cestných pirátov pokuty aj tak nikdy netrápili. Na prvý pohľad tomuto návrhu zatlieska možno každý škodovkár, no iba do chvíle, kým si neuvedomí, že on sám si v prípade dopravného priestupku bude musieť vziať hypotéku na svoj domček či inú nehnuteľnosť. Bohatý pirát tlieskať nemusí, bude mu to naďalej úprimne ukradnuté. Návrhu sa tuším potešia aj niektorí policajti, ktorí oveľa ľahšie splnia úlohu typu vybrať pol milióna denne, pričom si ešte stále nemusia lámať hlavu nad tým, čo by bolo skutočnou prevenciou.

    Dámy a páni, na svete je návrh § 71 ods. 1: „Policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz,“ a tak ďalej, „aj vtedy, ak vodič motorového vozidla, ktorému je v blokovom konaní za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky uložená pokuta, je ochotný túto zaplatiť, ale nemôže tak urobiť na mieste.“ Taký je záver tohto paragrafu. Čiže preložené do ľudského jazyka, prídem o vodičák len preto, že som nemal pri sebe hotovosť, alebo skutočne za to, že som niečo porušil? K tejto otázke ma totiž vedie aj to, že ak mi vezmú vodičák, tak dostanem potvrdenie, ktoré ma oprávni jazdiť ďalších 15 dní, ale len na území Slovenskej republiky. Tento nápad je vraj prostriedkom, ktorý má zlepšiť vymáhanie pokút. Keď sa teda zamyslím, o čom zákon mal byť, tak, bohužiaľ, môžem povedať, že zákon totiž zlepšuje, ak sa to dá takto vôbec nazvať, vymáhanie pokút namiesto prevencie dopravných nehôd.

    Ešte mi, dámy a páni, dovoľte vyzdvihnúť pár návrhov v tejto novele. Právo jazdiť s majákom chce táto vláda po schválení novely sprístupniť aj funkcionárom, ktorí ho doteraz nemali, napr. županom. Všetci ostatní vodiči, ich autá by museli uvoľniť cestu. A prednosť by mali aj na benzínovej pumpe. Áno, sirény mali vždy svoje neodolateľné čaro. Ale zvýhodniť županov oproti šéfom veľkých firiem, primátorom či iným, čo nesú veľkú zodpovednosť a majú nabitý kalendár, mi akosi nedáva zmysel. Chceme tým azda ľudí presvedčiť, že verejní funkcionári sú čosi viac ako oni?

    Ďalší spôsob, ďalší § 38 Osobitosti premávky v zimnom období. Už to tu bolo spomínané. Rád by som sa pozrel na to, kto bude určovať, aká je kde vrstva snehu, lebo nestanoviť to presne je fakt odvaha. Vodič vyjde z garáže a vidí, že je len malá vrstva. Otázka preňho je, čo je to aj malá vrstva, pretože prejde pár kilometrov a tam bude viac snehu, dostane šmyk, spôsobí haváriu, pri ktorej zomrie alebo zraní sa niekto z posádky, kto má zimné gumy. Kto povie či určí, že mal mať či nemal mať zimné gumy, keď si sám pri výjazde z garáže usúdil, že vozovka je v pohode? Náklady na liečbu či to, že už žiadne financie nevrátia milovanú osobu príbuzným, sa s povinným prezutím a nákladmi vynaloženými na to teda skutočne nedajú porovnať.

    Dovoľte mi, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dotknúť sa ešte jednej témy v tomto návrhu zákona. Myslím si, že ste to možno viacerí poslanci dostali ako takú analýzu, ktorá sa týka kompetencií obecnej polície. Ja si myslím, že mali by sme byť vďační za takéto analýzy, keď nám pošlú to priamo kompetentní z terénu. A ozaj treba povedať, že novela zákona odníma právomoci obecným políciám riešiť priestupky za prekročenie rýchlosti. Meraním rýchlosti v obciach prispievajú obecné polície k zaisteniu poriadku v obciach, k bezpečnosti osôb, majetku obyvateľov, k ochrane zdravia a životov občanov, účastníkov cestnej premávky, s dôrazom na deti v blízkosti škôl. Policajný zbor často zdôrazňuje, že sa venuje dynamickej doprave a obecným políciám prináleží statická doprava. Dopravná polícia nemá dostatok prostriedkov a možností na dôsledné riešenie priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky na území obcí bez ohľadu na to, či ide o cesty I., II. triedy alebo miestne komunikácie. Obecné polície sú nútené riešiť denne množstvo priestupkov v doprave, lebo v opačnom prípade, ak by to nerobili, bol by na území obcí a miest chaos a anarchia. Príslušníci dopravnej polície sa priestupkom na úseku statickej dopravy takmer vôbec nevenujú. Mnohokrát pri zistení priestupku parkovania na miestach, kde je to zakázané zákonom, sú problémy s príjazdom príslušnej hliadky štátnej polície na miesto priestupku. V súčasnej dobe mám pocit, že dopravná polícia nie je schopná pravidelne kontrolovať dodržiavanie ustanovení zákona o premávke na pozemných komunikáciách. Už vôbec nemôžeme hovoriť o denných kontrolách, o kontrolách na miestnych komunikáciách, ktorých správcami sú obce. Čiže na jednej strane štát v mnohých prípadoch odovzdáva svoje kompetencie do rúk samosprávy, no na druhej strane jej zároveň aj odoberá právomoci, za miestne komunikácie sú zodpovedné obce, ale priestupky na nich spôsobené vodičmi motorových vozidiel nemôže riešiť. Ak teda má ministerstvo vnútra naozaj úprimnú snahu riešiť problém dopravných priestupkov, potom to nemôže byť na základe tejto pripravovanej novely. Obce sa boria s problémom prekračovania povolenej rýchlosti ustanovenej dopravnou značkou na území obce, no dopravná polícia to buď nerieši, alebo to rieši len sporadicky. Alebo ministerstvo vnútra sa bojí konkurencie obecných polícií? Poprípade je tŕňom v oku, že výnosy pokút uložených obecnou políciou v blokovom konaní za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím zákazu, ktorý vyplýva z úpravy cestnej premávky vykonanej dopravnými značkami alebo dopravnými zariadeniami, sú príjmom obce? Vo vyspelých krajinách sa zvyšujú právomoci obecných polícií, u nás ideme asi trošku opačným smerom. Preto po prijatí navrhovaného znenia novely tohto zákona zostane príslušníkom obecných polícií možnosť sa len prizerať na mnohé priestupky na úseku dopravy, poprípade oznamovať zistené priestupky na dopravnom inšpektoráte Policajného zboru, čím zanikne bezprostrednosť riešenia dopravných priestupkov na miestnych komunikáciách. Zostane ním na oprávnené požiadavky obyvateľov riešiť tieto priestupky len odpoveďou, že riešenie týchto priestupkov je v kompetencii dopravnej polície, poprípade konštatovaním, že obecné polície v týchto prípadoch majú len oznamovaciu povinnosť, tak isto ako ju majú aj občania. Teda pýtam sa, toto chceli tvorcovia pripravovanej novely?

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dotkol som sa len niektorých problémových oblastí v tomto návrhu zákona. Tuším s týmto návrhom zákona nebude mať koalícia problém posunúť ho do druhého čítania, nebudem preto dávať žiadne procedurálne návrhy. Ale verím, že pri prerokúvaní návrhu vo výboroch Národnej rady budú predkladané viaceré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, do prípravy ktorých sa budú aktívne zapájať aj poslanci Kresťanskodemokratického hnutia. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Šimka sa prihlásili pán poslanec Viliam Jasaň, Stanislav Kahanec. Ešte vidím, že sa hlási pán poslanec Fronc, skúste si vytiahnuť kartu a znova... Zapnite, prosím vás, ešte pána poslanca Fronca alebo dajte ho na tabuľu. Je tam. Ďakujem pekne. Čiže traja páni poslanci sa hlásia. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Jasaň. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán kolega, budem reagovať len takými tromi poznámkami.

    Tá prvá poznámka je, čo ma veľmi zaujalo a čím, myslím si, by sme sa mali možno v najbližšom období zaoberať. Je to postavenie obecnej polície. A určite v mnohých veciach s vami súhlasím. A zrejme by bolo vhodné sa znova vrátiť k zákonu o obecnej polícii, ale nie v tom duchu, ako ste hovorili vy, ale v akom ich postavení na čo vôbec boli, prečo vznikli, aká bola filozofia a čo priniesla už súčasná realita. Myslím si, že v tom by sme mohli spoločne popracovať.

    V úvode ste hovorili, že tento zákon vyzerá ako chameleón. No, samozrejme, na všetko sa pozeráme z určitého uhla pohľadu. A sa na to pozerám z pohľadu tých, ktorých sa tento zákon dotkne, niekedy možno až bolestne, ale oprávnene, pretože predpokladám, že ani vy, ani nikto nemá výhrady voči tomu, keď tí, ktorí porušia zákon, budú za to aj sankcionovaní. Myslím si, že to ste zrejme na mysli nemali. Alebo sa pozriem na to z pohľadu, keď tu ste tiež zareagovali párkrát, ako ho možno vylepšiť. A ja som presvedčený, tak ako sme sa o tom už aj doteraz bavili, že do druhého čítania bude ešte dosť rokovaní, aby sme v druhom čítaní odstránili niektoré možno problematické pasáže v tomto zákone. A napr. aj dnes rokuje, ak sa nemýlim, námestník primátora hlavného mesta v súvislosti s parkovaním na chodníku.

    A tie psychotesty. Ja som to nedokončil. Určite prídem s návrhom, aby tie psychotesty boli až potom, keď účastníkovi dopravnej nehody, ktorú zapríčinil, odoberú vodičský preukaz, pretože psychotest odhalí množstvo o tom človeku, či je „zbrklý“ alebo ako reaguje na danú...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďalej, pán poslanec Stanislav Kahanec, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som sa chcel pripojiť k tomu, čo tu už povedal kolega poslanec Šimko. A možno by som chcel zdôrazniť zmysel tohto zákona, toho, čo uviedol, že cieľom by malo byť predovšetkým zvýšenie bezpečnosti a zníženie nehodovosti. Niektoré veci sú tam, samozrejme, upravené k lepšiemu, ako už tu bolo predtým spomínané, ale by som ja osobne očakával, že niektoré veci sa vylepšia, a to tak, aby boli podľa možnosti merateľnejšie alebo nejako preukázateľné, aby sa znižovali vágne ustanovenia alebo ustanovenia, ktoré jasne nedefinujú požiadavky. Typickým príkladom je napr. staré známe prispôsobiť sa stavu a povahe vozovky ap., teda problém s vágnym ustanovením používania zimných pneumatík.

    Ja by som ešte k tomu doplnil jednu vec. Myslím si, že každý vodič sa stretáva, aj vzhľadom na to, že sa tam rieši predchádzanie kamiónov na diaľniciach, s problémom, keď existuje premávka, kde je viacero kamiónov za sebou. A týka sa to predovšetkým obyčajných ciest, nie diaľnic, kde sú pruhy. A tam predovšetkým by malo ísť o to, aby sa dodržiavala tá vzdialenosť, kde sa môže vozidlo zaradiť. Snáď by tam bolo potrebné zvážiť, či by sa tá vzdialenosť nemala zadefinovať, a zasa neponechať to vágne ustanovenie, že vytvorí sa taký priestor, aby sa tam dalo zaradiť, ale proste limitovať to vzdialenosťou, aby tie kamióny nekomplikovali dopravu a zároveň mohli existovať na ceste a zabezpečovať úlohy, ktoré zabezpečujú. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Posledným s faktickou poznámkou prihláseným je pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja si myslím, že kolega Šimko veľmi dobre vystihol podstatu, a to o tom, že tento zákon zabúda na prevenciu a v prvom rade je o reštrikcii, reštrikcii, ktorá postihne v prvom rade tých biednych. Tie veľké pokuty nebudú chytať tých, ktorí si jazdia na bavorákoch za 3 milióny a majú značku 000 alebo 111, takých som ešte nevidel zastaviť nikdy na ceste, ale práve tých, ktorí sú podstatne majetkovo biednejší. To je jedna vec.

    Druhá vec. Áno, mnohé veci sú tam povedané nejasne a vytvárajú priestor pre korupciu. Je to napr. formulácia o tých zimných pneumatikách, o ktorých si myslím, že je dobré, ak sa budú používať v zime. Ale je to zle urobené.

    A tretia vec. Nedá mi to nepovedať, páni kolegovia, že všetci, ktorí ste starší, musím povedať, podľa tohto návrhu zákona sa stávate, čím ste starší, dementnými, pretože chápem, keď niekto je starý, ide opakovane na zdravotnú prehliadku, ale vy pôjdete na psychotesty po šesťdesiatpäťke rovnako každé dva roky. Takže zákon vás pokladá asi za dementných. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Šimko bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V podstate, samozrejme, rozoberať tú celú problematiku tohto zákona, to je, myslím si, veľmi náročné. A snáď teda vyjadrím sa len k pánovi poslancovi Jasaňovi. Ozaj treba si uvedomiť, aké kompetencie má dnes obecná polícia. Teda môže riešiť všetky priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím zákazu, ktoré vyplývajú z úpravy cestnej premávky. Môže riešiť priestupky, ktorých sa dopustia vodiči motorových vozidiel prekročením povolenej rýchlosti ustanovenej dopravnou značkou.

    No a neraz v tomto parlamente sa často odvolávame na skúsenosti zo zahraničia a predovšetkým z Českej republiky. Takže ja chcem len pripomenúť, že v Českej republike bola schválená novela zákona o premávke na pozemných komunikáciách v roku 2006, kde došlo k výraznému zvýšeniu právomocí obecných polícii. Strážnici obecných polícií majú oprávnené zo zákona merať rýchlosť vozidiel pomocou meračov rýchlosti, zisťovať hladinu alkoholu v dychu u vodičov vozidiel pomocou alkotestov a majú právo zisťovať aj totožnosť vodiča s preukázaním sa vodičského oprávnenia a ďalších dokladov. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz otváram priestor na prihlásenie sa do rozpravy ústne. Pýtam sa, kto sa chce k tejto problematike prihlásiť ústne. Pán poslanec Peter Pelegrini ako jediný. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona ústne. A slovo má pán poslanec Pelegrini. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani kolegyne, páni kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril veľmi, veľmi krátko a veľmi stručne k uvedenému návrhu zákona a aj sčasti možno k rozprave, ktorá tu do tejto doby odznela.

    Túto rozpravu určite sledujú aj profesijné zväzy a odborné organizácie a určite so záujmom budú sledovať legislatívny proces tohto zákona v parlamente aj naďalej. A chcem všetkých uistiť aj z tohto miesta, aby verili slovám aj ministra vnútra, ktoré zazneli včera, keď predkladal zákon, a aby sa spoľahli aj na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí určite budú o niektorých ustanoveniach, ktoré vyvolali veľkú vlnu kritiky, intenzívne hovoriť vo svojich výboroch, na odborných fórach, na komisiách, ktoré sú zriadené pri výboroch. A môžem garantovať, že určite v určitých ustanoveniach, aj čo sa týka napr. nákladnej a kamiónovej dopravy, dozná tento zákon určité kompromisné úpravy a nebude schválený v úplne totožnom znení, ako je navrhnutý vládou, pretože zákon, ktorý k nám prišiel, páni kolegovia, kolegyne, je predsa vždy návrh a záleží na poslancoch Národnej rady, ako bude schválený. Sám minister pri niektorých ďalších ustanoveniach vyzval poslancov Národnej rady, že keď prídu s nejakým rozumnejším návrhom, ako je uvedený v návrhu zákona, nemá problém sa s ním stotožniť.

    Ja by som ešte k pánu Froncovi veľmi kratučko sa vyjadril, keď tu hovorí, ako postihnú pokuty biednych a tých bohatých nie, lebo že tí bohatí na to peniaze majú. No, pán kolega Fronc, pokiaľ nikto nebude porušovať dopravné predpisy, tak pokuty nepostihnú nikoho, ani biednych, ani bohatých. Takže v tom je ten rozdiel uhlov pohľadu, nie na výšku pokút, ale nikto nemá porušovať zákon. A ak ho nikto nebude porušovať, tým pádom nebude mať nikto problém byť postihnutý žiadnou pokutou, či už bude nízka alebo vysoká. Takže pretáčať výšku pokút do nejakej zase sociálnej polohy biednych a bohatých, to sa mi zdá mierne účelové.

    A veľmi na záver chcem povedať len toľko, že čo sa týka tých majákov, tak na odľahčenie myslím si, že keby bolo ministerstvo vnútra do zoznamu vybraných a ďalších osôb, ktoré ich budú môcť používať, zaradilo aj 150 poslancov Národnej rady, myslím si, že taký návrh by bol prešiel hladko. Ďakujem.

  • Smiech poslanca.

  • S faktickou poznámkou, pán podpredseda Hort. Nikto viac sa nehlási. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, rozmýšľame nad tým, akým spôsobom by sa tento návrh zákona dal vylepšiť.

    K tej časti, ktorá sa týka zimných pneumatík. Predpokladám, že nikto v tejto sále z tých, ktorí niekedy riadili osobné motorové vozidlo a zažili, čo to je jazdiť v zime na letných pneumatikách, nepovie, že to nie je pre všetkých účastníkov cestnej premávky velikánske riziko. A spôsob, ako sa navrhuje zo strany pána podpredsedu vlády a ministra a jeho tímu riešenie tejto problematiky, je niečo, čomu sa na prvý pohľad nedá nič iné povedať, iba akože áno, takýmto spôsobom vyjadrujete svoje sociálne cítenie. Toto je budovanie sociálneho štátu, prosím vás, ale v takejto problematike, tam, kde ide o ľudské životy? Nemáme odvahu povedať, že tá zimná pneumatika nie je len na ľad a na sneh. Ona je koncipovaná tak, aby v zimnom prostredí, keď aj je suchá cesta, plnila úplne iné povinnosti a funkcie vo vzťahu k motorovému vozidlu ako letná pneumatika. Sťažovali ste sa tu, že nie je povedané, akým spôsobom štatistika v niektorých oblastiach dokazuje alebo nedokazuje dopravnú nehodovosť a všetky tie tragédie, ktorých sme svedkami na cestách. Ale pokiaľ ide o zimné pneumatiky, tam hádam nikto z nás o tom nepochybuje. Hovoríte stále o sociálnom štáte. Ja stále čakám, kedy príde ten prelom, to, čo ste sľubovali vo vzťahu k sociálnej politike. Ak to má byť vo vzťahu k zimným pneumatikám, tak je to trošku na vážnejšie zamyslenie. To naozaj nie je na riešenie v oblasti sociálnej politiky, tam ide o ľudské životy a tam by bolo treba úplne ináč nakoncipovať ten návrh. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda Hort, ja som vo svojom vystúpení nehovoril o zimných pneumatikách, aj keď ste teda reagovali na túto oblasť, ale teda zareagujem. Súhlasím v maximálnej miere s vami. Ja som vodič, takisto najazdím ročne veľa kilometrov. Bez zimných pneumatík by som na cesty nevyšiel. Súhlasím s vami, že mať zimnú pneumatiku v zimnom období aj bez ohľadu na to, či je sneh, či nie je sneh, vzhľadom na teplotu vozovky, konzistenciu tej zmesi tej pneumatiky je podstatne vhodnejšie mať. Myslím si aj, že už čas ukázal, a ten vývoj a tú štatistiku by som rád videl, možno niekde by sme si ju mali dať vyžiadať, koľko vodičov už dnes bez ohľadu na to, či to zákon prikazuje alebo nie, pravidelne mení pneumatiky v zime za zimné a aké percento vodičov tak ešte nerobí. Nie som momentálne presvedčený o tom, že absolútny príkaz použitia zimných pneumatík by bola tá najvhodnejšia forma. Ale, samozrejme, je pravdou aj to, že vágne ustanovenie hovoriace o súvislej ploche alebo nesúvislej ploche snehu a tak ďalej takisto nie je správne. Takže tam podľa mňa hľadajme do druhého čítania nejakú inú formuláciu, ktorá by bola jasnejšia, zrozumiteľnejšia a ktorá by nevyvolávala takéto pochybnosti. Ale naozaj môžem povedať osobne, že áno, v zime bez ohľadu na to, či sneh je alebo nie je, treba prezuť letné pneumatiky za zimné. V tom s vami súhlasím. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Želá si pán minister vystúpiť, dať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi teda aj v mene ministra Kaliňáka ho ospravedlniť. A chcel by som zareagovať na niektoré veci, ktoré tu zazneli v rozprave.

    Prvá vec sa týkala toho, že zákon určitým spôsobom mešká. Súčasný platný zákon o premávke na pozemných komunikáciách bol v jeho histórii už 28-krát novelizovaný. A je naozaj potrebné pripraviť jeho komplexné nové znenie. A si myslím, že takéto nové znenie si zaslúži aj určité obdobie príprav. A verím tomu, že aj ľudia na ministerstve vnútra nezaháľali a že rokovali či už s profesijnými zväzmi alebo s ďalšími, aby pripravili tento nový zákon o cestnej premávke čo najlepšie, aby v tomto zákone reflektovali všetky veci, ktoré pomáhajú zlepšeniu alebo zvýšeniu bezpečnosti a znižovaniu nehodovosti na pozemných komunikáciách. Ja pevne verím, že tie veci, ktoré tu zazneli v rozprave, budú ministrom Kaliňákom prediskutované a že počas tých rokovaní aj na deviatich výboroch, kde bude prerokovaný tento zákon, sa podarí vylepšiť návrh tohto nového zákona o cestnej premávke.

    Ja by som chcel len na jednu konkrétnu vec reagovať. A tá konkrétna vec sa týka používania zimných pneumatík. Ja si pamätám ešte, minulé volebné obdobie keď sme tu boli, tak bola takáto novela poslancov. Ja sám som bol účastníkom tejto novely. Inak, to prešlo, prešlo to prvým, druhým, tretím čítaním, len kým to prezident podpísal, prišla nová novela vládna, ktorá toto používanie zrušila. Vtedy sa hovorilo, že to nie je sociálne a tak ďalej a tak ďalej. A ja sa pýtam, koľko stojí ľudský život. To už potom hovorme aj o sedačkách, autosedačkách pre deti, že tie nejaké peniaze stoja a tak ďalej a tak ďalej. Čo sa týka tých vágnych ustanovení používania týchto zimných plášťov, ja si myslím, že sa to možno podarí zmeniť, ale pre ľudí, ktorí pripravovali na ministerstve vnútra tento zákon a aj túto časť, nie je to jednoduché, pretože ak by tam dali určitý termín, odkedy dokedy sa to má používať, napr. svietenie, tak tým pádom by mohli znepríjemniť život tým tzv. víkendovým vodičom, ktorí používajú automobily nie tak často ako poslanci Národnej rady alebo iní ľudia. Keby v tom období vôbec nebol alebo bol napr. sneh alebo by bolo teplejšie, vtedy by nemuseli tie pneumatiky používať. Čiže možnože keď sa to doprecizuje v tých výboroch a počas druhého čítania v Národnej rade, tak si myslím, že to bude veľmi dobrá vec, keď sa takáto vec v novom zákone o cestnej premávke prijme. Ďakujem veľmi pekne.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, sme v prvom čítaní, a preto nemám ambíciu vo svojom vystúpení hodnotiť nejaké konkrétne paragrafové znenie novely tohto zákona, ale skôr filozofiu a hlavný cieľ, ktorý si predkladateľ postavil. A pokúsim sa zaujať stanovisko aj k niektorým vystúpeniam, ktoré v rozprave odzneli.

    Účelom zákona, ktorý predkladá vláda na dnešné rokovanie Národnej rady, je predovšetkým vytvoriť podmienky pre zaistenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v Slovenskej republike, ale, a to podčiarkujem, aj vymožiteľnosť práva. V záujme ochrany života a zdravia osôb a majetku a zaistenia bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky je potrebné právne regulovať správanie účastníkov cestnej premávky. Zákonom sa preto ustanovujú pravidlá správania, akými sú povinné riadiť sa všetky osoby, ktoré užívajú cesty. Základnou povinnosťou všetkých účastníkov cestnej premávky je správať sa tak, aby neohrozili bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Ide o základné pravidlo správania. Toto predmetný návrh zákona jednoznačne napĺňa.

    Na prvý pohľad do parlamentu je predložený návrh prísnejšieho cestného zákona, a to aj keď štatistiky hovoria o tom, že nehodovosť všeobecne klesá. Veď medziročný pokles nehôd v rokoch 2006 – 2007 je takmer o 1 000 nehôd, čo je však alarmujúce. A prečo je možno tvrdšia tá novela, je, že stúpa medziročne počet usmrtených pri dopravných nehodách, konkrétne medzi rokmi 2006 – 2007 je to 48 osôb. To znamená, že keď je aj tá bilancia priaznivejšia, Európska komisia vytýčila a vláda zahrnula do svojho Programového vyhlásenia ambíciu znížiť do roku 2010 počet usmrtených na cestách o polovicu. A treba povedať, že aj možno doteraz ten platný zákon istým spôsobom prispel k tomu, že sa táto úloha doteraz nedarí realizovať. Preto jednoducho potrebujeme nový zákon, ktorý bude reagovať na aktuálnosť doby, lebo na cestách pribudlo veľa automobilov a problémov, ktoré je potrebné odstupom času riešiť.

    Myslím si, že nový návrh cestného zákona prešiel rozsiahlou celospoločenskou diskusiou. Môže sa síce polemizovať o tom, či bola krátka, dlhá. Každopádne bola možno tak dlhá, ako nebola dlhá pred žiadnym zákonom, ktorý v tomto volebnom období v parlamente bol prerokovaný. Totiž jednoducho cesty, cestná doprava, bezpečnosť na cestách sa dotýka veľmi širokého okruhu ľudí, či už priamo alebo nepriamo sa tu dá hovoriť, skoro o každom občanovi. Aj podľa prieskumov verejnej mienky sú od neho očakávané každopádne bezpečnejšie cesty, čo je pozitívne. Takto to hodnotí aj 70 % respondentov renomovaných prieskumov, ktoré k tejto téme boli uskutočnené. Každopádne možno konštatovať, že je očakávaný, že je potrebný a že je verejnosťou aj žiadaný.

    Návrh zákona predpokladá, a tu čiastočne reagujem aj na vystúpenie pána poslanca Šimka, väčšie právomoci obecných polícií v oblasti riešenia priestupkov v blokovom konaní, pri dopravných značkách zákazu státia, zastavenia a zákazu vjazdu (porušenie predpisov). Dáva však zároveň jasnú odpoveď aj na volanie obecných polícií po ešte väčších právomociach. Poslaním obecných polícií je chrániť verejný poriadok, a nie suplovať úlohu dopravnej polície.

    Dôležitú tému ohľadom bezpečnosti cestnej premávky otvoril, zhodou okolností to bolo aj vo včerajších médiách, myslím, denník Pravda. A to je otázka jazdy bez vodičského oprávnenia. Len v roku 2007 bolo 794 dopravných nehôd spôsobených vodičmi nevodičmi. Ja si osobne myslím, že aj k tejto problematike, ktorá bola veľmi široko prediskutovaná pri príprave tohto zákona, sa budeme musieť vrátiť. A možno budeme musieť nájsť aj trošku iné formulácie a uplatnenie aj v zmene Trestného zákona.

    Myslím si, a v tom sa asi zhodneme, že tento zákon by nemal mať len politický rozmer, ale najmä praktický s cieľom naplniť základný cieľ, ktorým je väčšia bezpečnosť na cestách. Z tohto pohľadu ma dosť mrzia tie silné slová, ktoré tu v rozprave, v rozprave padli.

    Každopádne chcem však povedať, že je pre mňa dosť prekvapujúca kritika pána poslanca Pada ohľadom celoročného svietenia. Pán poslanec, povedal som to už pri vašej poslaneckej novele, zopakujem to, vy ako predchádzajúci a posledný minister vnútra ste mali všetky nástroje na to, aby ste túto novelu ako vládnu predložili. Nestalo sa tak. Predložili ste ju ako poslaneckú novelu krátko po nástupe novej vlády ako opozičný poslanec. Chcem povedať jednu vec. Z tohto pohľadu to vidím ako neúprimné a zavádzajúce. Skôr to vnímam ako síce oneskorene podané, ale ako sebakritiku a zodpovednosť osobnú za nepredloženie zákona v predchádzajúcom období. V roku 2006 ako minister vnútra ste nekonali. To povedal minister Kaliňák a ja s ním v plnej miere súhlasím.

    Z pohľadu legislatívy a zabezpečenia dopravy sme boli skoro na chvoste Európskej únie, a to možno aj vašou zásluhou, páni z opozície, pretože ste v predchádzajúcom volebnom období nekonali. Ale tento zákon nás k Európe výrazne približuje. Dôležité je, že nie je postavený len na nejakej ďalšej represii, ale má ambíciu skôr, ja to nazvem, trestať múdrosťou, ako napr. absolvovať doškoľovací kurz pre tých, ktorí zabudli jednotlivé paragrafy cestných vyhlášok. Pripomínam, že aj také vyspelé európske krajiny, ako je napr. Francúzsko a Nemecko, v súčasnosti sprísňujú pravidlá cestnej premávky vrátane zvýšenia sankčných postihov. Aj preto odporúčam, aby sme ho schválili do druhého čítania. A jednoznačne nielen ako spravodajca, ale aj v mene klubu Smeru – sociálnej demokracie mu vyslovujem podporu. Zároveň však tlmočím pripravenosť podporiť pozmeňujúce návrhy, ktoré budú vylepšovať účel zákona. A to je zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky, ale aj využiteľnosť práva. Ďakujem za pozornosť.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 382).

    Rozhodnutie na pridelenie výborom je pod č. 381.

    Prosím pána ministra Bašku, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, navrhovaná právna úprava zosúlaďuje právo Slovenskej republiky s novým právom Európskej únie v oblasti boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu implementáciou nových smerníc Európskeho parlamentu a Rady o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

    Potreba prijať nový zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu vyplynula aj zo záverov expertov Výboru Rady Európy MONEYVAL, ktorí v máji 2005 hodnotili opatrenia Slovenskej republiky zamerané proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu.

    Nová právna úprava predovšetkým detailnejšie vymedzuje vykonávanie identifikácie pri vykonávaní obchodných operácií a zavádza povinnosť následnej verifikácie získaných údajov.

    Ďalej, pre povinné osoby sa konkretizuje rozsah ich povinností pri vykonávaní starostlivosti vo vzťahu ku klientovi s uplatnením rizikového prístupu. Na jednej strane sa zavádzajú výnimky z povinnej starostlivosti a, naopak, u rizikovejších klientov sa ustanovuje povinnosť vykonávať zvýšenú povinnú starostlivosť.

    V súvislosti s vymedzením pojmu „neobvyklá obchodná operácia“ návrh zákona demonštratívne vymenúva niektoré neobvyklé obchodné operácie, ktoré sa vzťahujú na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti a financovanie terorizmu.

    Zvyšuje sa tiež ochrana zamestnanca povinnej osoby, ktorý nahlasuje neobvyklú obchodnú operáciu pred jeho vystavením hrozbám od tretích strán alebo od osoby, ktorej sa neobvyklá obchodná operácia týka.

    Návrh zákona definuje finančnú spravodajskú jednotku ako národnú jednotku pre oblasť predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu a ustanovuje jej úlohy, ktoré bude plniť útvar Prezídia Policajného zboru.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o postúpenie návrhu zákona na ďalšie legislatívne konanie, čím vytvoríte predpoklad na dosiahnutie úplnej kompatibility nášho právneho poriadku s právom Európskej únie v oblasti predchádzania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a predchádzania financovania terorizmu. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo teraz spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Jasaňovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 382. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. augusta 2007 č. 381 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a v gestorskom výbore do 33 dní od jeho prerokovania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem aj ja.

    Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy k tomuto bodu programu. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Nikto. Končím možnosť prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 600).

    Rozhodnutie o pridelení výborom je č. 611.

    Prosím ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pána Mariana Januška, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dotácie na obstaranie nájomných bytov na výstavbu technickej vybavenosti a na odstraňovanie systémových porúch bytových domov sú investičnými dotáciami, ktorých čerpanie prechádza cez viac rokov. Finančné prostriedky priznané na dotácie sa poskytujú formou úhrady faktúr za vykonané stavebné práce a dodaný materiál. Realizácia týchto investičných dotácií je zabezpečovaná prostredníctvom krajských stavebných úradov, ktoré si musia na tento účel zriadiť samostatné mimorozpočtové účty v Štátnej pokladnici. V súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách zriadenie takýchto účtov je potrebné upraviť v tomto príslušnom zákone. Vzhľadom na uvedené sa v predloženom návrhu zákona rieši otázka zriadenia takýchto účtov. Súčasne sa navrhuje špecifikovať činnosti vykonávané krajským stavebným úradom v oblasti bývania, a to so zameraním na činnosti súvisiace s poskytovaním dotácií na rozvoj bývania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, poslancovi Jánovi Chrbetovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 328 z 22. apríla 2008 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom v stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 611 z 21. apríla 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodársku politiku a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 16. júna 2008 a v gestorskom výbore do 17. júna 2008.

    Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Kto sa hlási ústne, prosím? Pán poslanec Kahanec ako jediný. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, napriek tomu, že je to veľmi krátka novela zákona, chcem uviesť len pár slov skôr otázok, aby som si potvrdil vlastne samotný dôvod zmeny zákona, keďže návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), je novelizovaný iba vo veľmi malom úseku, a to v úseku § 4, kde sa upresňuje úpravami v písmene c) pôsobnosť krajského stavebného úradu na úseku bývania. V dôvodovej správe sa konštatujú všetky činnosti, ktoré tieto krajské stavebné úrady vykonávajú, a popisuje sa ich činnosť od 1. 1. 2004, čo všetko zabezpečujú, v akých objemoch. A samotný dôvod zmeny zákona je uvedený až úplne na konci. A dôvodom je, že sa špecifikujú činnosti vykonávané krajským stavebným úradom v oblasti bývania. Trošku ma táto formulácia zavádzala na nejaký iný pohľad, lebo činnosti boli vyšpecifikované. Skôr by som prijal formuláciu, že sa tieto činnosti spresňujú, resp. sa rozširujú o nejakú novú pôsobnosť a jasnejšie definujú, lebo tie činnosti tam boli v tom pôvodnom zákone č. 608/2003 Z. z. zadefinované. Takže preto by som sa chcel na toto spýtať, lebo aj potom v osobitnej časti, kde sa vysvetľuje k jednotlivým bodom, prečo tieto jednotlivé body boli menené, tak na začiatku je úplne jasne zadefinované, že sa tam vlastne chcú zadefinovať priamo vykonávané činnosti, čo je úplne pochopiteľné, pretože táto zmena môže byť. Ale napr. zoberieme už prvú formuláciu, teda zmenu v § 4 písm. c) na úseku bývania a bod 1 (posudzuje a overuje údaje v žiadosti o poskytnutie dotácií na rozvoj bývania), to je v novele, a v pôvodnom zákone č. 608/2003 Z. z. (zabezpečuje posudzovanie a overovanie žiadosti). Teda k tomu by som sa len chcel spýtať, či vlastne mení sa aj systém posudzovania a overovania žiadostí voči doterajšiemu stavu, ktorý beží pri posudzovaní týchto žiadostí, lebo tá novelizácia v podstate dáva kompetenciu krajskému stavebnému úradu už len v tom, že by mal overiť údaje v žiadosti a už to nebude robiť ako posudzovanie a overovanie samotných žiadostí. Toto je taká, dá sa povedať, zásadná otázka, že či sa tam niečo mení.

    A chcel by som zároveň upozorniť na niektoré preklepy, ktoré tam sú. Ale myslím, že to bolo len v rýchlosti urobené. V § 4 písm. c) bode 6, tam na konci formálne chýba písmeno „i“, nemajú tam byť slová „v kraj“, ale slová „v kraji“. A takisto tu v bode 12 nemá byť uvedené „usmerňuje metodicky územnej orgány samosprávy“, ale „usmerňuje metodicky orgány územnej samosprávy“. Je to prehodenie slov. Ale to, si myslím, nie sú podstatné veci.

    Podstatné je, aby, keby ste boli taký dobrý, pán minister, ste len upresnili ako predkladateľ ten hlavný dôvod zmeny zákona. Predpokladám teda, že tým hlavným dôvodom bolo vytvorenie tých mimorozpočtových účtov a to, aby sa nemuseli zdroje vracať naspäť do štátneho rozpočtu a aby mohli, dá sa povedať, plynulejšie prechádzať pri zmene kalendárnych rokov. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Hlasy v sále.

  • Pardon, ale to bolo ako procedurálny návrh označené. Tak pán Juhász s faktickou poznámkou ako jediný sa hlási. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem pekne, pán minister. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja by som len v krátkosti zareagoval na to, čo povedal pán poslanec Kahanec. Tiež sa mi zdá, že najväčšia zmena je v tom § 4 ods. 2, ktorý sa týka toho mimorozpočtového účtu.

    Ale chcel by som sa ešte tiež opýtať k tomu prvému bodu, kde sa hovorí, že krajský stavebný úrad posudzuje a overuje údaje v žiadosti, by som sa chcel v nadväznosti na to, čo povedal pán poslanec Kahanec, opýtať, či doterajší systém hodnotenia tých žiadostí zostáva alebo či ministerstvo plánuje nejaké zmeny v tomto. Ďakujem.

  • Teraz vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, môžete mať po rozprave aj zároveň záverečnú reč k rozprave.

  • Ďakujem pekne. Nemení sa, najprv by som odpovedal na pripomienku pána poslanca Juhásza, ten systém, ostáva taký istý. A základ je v tom, čo už aj hovoril pán poslanec predchádzajúci, že tam ide o to, že sa musia tie mimorozpočtové účty vytvoriť, aby nedochádzalo k tomu, že sa peniaze potom vracajú do štátneho rozpočtu. Takže toto je základ. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 609).

    Rozhodnutie o pridelení na prerokovanie výborom je č. 620.

    Opäť žiadam pána ministra Mariana Januška, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, vypracovalo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ako iniciatívny návrh mimo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

    Navrhovanou novelou sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá smernica Rady 2005/36 Európskeho spoločenstva zo 6. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií, a to len v časti týkajúcej sa uznávania dokladov o formálnych kvalifikáciách, teda diplomov, vysvedčení a iných dokladov o vzdelaní architektov, a uznávania odbornej kvalifikácie na výkon povolaní architekt, krajný architekt a stavebný inžinier. Vo všeobecnosti túto smernicu prebral do slovenského právneho poriadku zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií. Navrhovaný zákon je tak špeciálnou úpravou k tomuto zákonu.

    Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 248 z 23. apríla 2008 schválila návrh zákona bez pripomienok a poverila predsedu vlády Slovenskej republiky predložiť vládny návrh zákona predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky na ďalšie ústavné prerokovanie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Pelegrinimu.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 328 z 22. apríla 2008 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 609). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 620 z 25. apríla 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 16. júna 2008 a v gestorskom výbore do 17. júna 2008.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Nikto sa nehlási.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 351/2005 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 606).

    Rozhodnutie na pridelenie na prerokovanie výborom je č. 617.

    Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Ivana Valentoviča, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, ministerstvo zdravotníctva predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 351/2005 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

    Návrh zákona rieši problematiku záchrannej zdravotnej služby, spresňuje činnosť operačných stredísk záchrannej zdravotnej služby, definuje ich povinnosti, vymedzuje povinnosti zamestnancov operačných stredísk, povinnosti poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby a činnosť ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Ďalej, ustanovuje sankcie za neplnenie povinností operačného strediska, ako aj poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby, vypúšťa ustanovenie súvisiace s ambulanciou vodnej záchrannej zdravotnej služby v súlade s novelou zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch v stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a rieši problematiku nehody s hromadným postihnutím osôb.

    Návrhom zákona sa novelizuje zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov vypustením povinnosti pre poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby mať zriadené zásahové operačné stredisko a zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov doplnením o splnomocňovacie ustanovenie, podľa ktorého druhy lekárničiek a ich obsah bude upravovať všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

    Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet ani zvýšené nároky na verejné zdroje zdravotných poisťovní. Výdavky spojené so zabezpečením materiálno-technického vybavenia a jeho dopravy na miesto zásahu pri nehode s hromadným postihnutím osôb sa na roky 2008 – 2010 odhadujú vo výške 10 mil. až 15 mil. a budú zabezpečené v rámci príspevku operačného strediska záchrannej zdravotnej služby, pričom nedôjde k navýšeniu celkových potrieb v systéme zdravotného poistenia.

    Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Jánovi Zvonárovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 351/2005 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 606). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Návrh zákona nezakladá nárok na pracovné sily, nepredpokladajú sa finančné dôsledky na štátny rozpočet ani zvýšené nároky na verejné zdroje zdravotných poisťovní a nemá vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa, ústne kto sa hlási. Pani poslankyňa Sabolová ako jediná. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, veľmi krátko chcem zareagovať na predloženú novelu zákona o záchrannej zdravotnej službe, ktorej hlavné body vychádzajú viac-menej z reakcie na vážne nehody, napr. nehody v Novákoch. Hlavné problémy však zákon nerieši, ostávajú ťažiskom na vyhláškach, ktoré by ministerstvo alebo príslušné inštitúcie mali spracovať. Budem na základe tohto žiadať aj prijatie uznesenia Národnej rady, ktorým Národná rada požiada vládu Slovenskej republiky o predloženie správy o činnosti záchranných zdravotných služieb so zameraním na výhody, nevýhody, efektívnosť vynaložených finančných prostriedkov, ako aj personálne obsadenie posádok vzhľadom na odčerpávanie kvalifikovaných anestéziológov do posádok, čím sa znižuje počet kvalifikovaných anestéziológov v nemocniciach. Čiže budem žiadať, aby sme po hlasovaní o posunutí zákona do druhého čítania prijali aj uznesenie, ktorým vládu zaviažeme pripraviť na najbližšiu schôdzu správu.

    Chcem sa ešte krátko dotknúť vecí, ktoré chýbajú. A očakávala som, že ak príde po dvoch rokoch novela zákona o záchranných zdravotných službách, že sa vyšpecifikujú aj veci ohľadne výjazdov. Je veľký nárast neidentifikovaných výjazdov, resp. iba výjazdov pri prevozoch. Ide o nerovnomerné obsadenie posádok, sú to raz záchranárske, raz lekárske posádky. Podľa mňa je to v nesúlade s ústavou, pretože dochádza k nerovnakému prístupu k pacientom. Malo by byť podľa mňa v tých výjazdoch jasne vyšpecifikované, kedy vychádza záchranka, lekári.

    Chýba možno to hodnotenie, pán minister, ako ste hovorili pri nástupe v programovom vyhlásení, že dôjde k vážnemu prehodnoteniu záchranných zdravotných služieb. Vo finančnom ohodnotení v mnohých prípadoch práve preto, čo som hovorila o tých prevozoch niekedy a neidentifikovaných výjazdoch, sú nadmerne ohodnotené. A určite odčerpávajú veľmi veľké financie zo zdrojov, ktoré sú v zdravotnom poistení. Kapacita zdrojov, ktoré sú, možno postačuje na oveľa menej staníc, kde by bola kvalifikovaná posádka. A zdá sa, že záchranári nebudú nikdy vyškolení dostatočne po telefóne. Nie je to adekvátnym riešením, keď len usmerňujú, akým spôsobom by tá akcia mala prebehnúť.

    Bola by som veľmi rada, ak by po kontrole, ktorá bola vykonaná v tých záchranných zdravotných službách, o ktorej ste informovali, pán minister, aj na hodine otázok, vznikla správa, ktorou by sa mohol zaoberať výbor pre zdravotníctvo. A preto predkladám aj návrh na uznesenie, aby sme na budúcu schôdzu pripravili správu o zdravotných záchranných službách. Odovzdávam aj návrh na uznesenie spravodajcovi. Ďakujem pekne.

  • V rozprave bola ako jediná prihlásená pani poslankyňa Sabolová.

    S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Sániová. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcem zareagovať na predrečníčku ohľadom niektorých vecí. Kolegyňa hovorila, že ide o nesúlad s ústavou, že nie sú určené špecifiká pre výjazdy, kedy ide lekár, keď je v záchrannej službe, ide záchranár. Musím oponovať, pretože krajské operačné strediská v súčasnej dobe majú presne pokyn, kedy môže vyjsť záchranná služba s lekárom a záchranná služba so záchranárom.

    Osobne sa mi páči vo vyhláške, ktorou sa táto záchranná služba zaoberá, hlavne personálne vybavenie. Kolegyňa hovorila, že boli odídení anestéziológovia z nemocníc, ktorí vykonávajú činnosť v súkromných záchranných službách. Práve bod 3 hovorí o tom, že do ambulancie rýchlej lekárskej pomoci môže byť zaradený lekár, ktorý najmenej šesť mesiacov je zaradený do špecializačného štúdia. To znamená, že nemusí mať atestáciu. A toto je prínos v tomto zákone.

    Ďalej chcem povedať, že v zahraničí je málo výjazdov, kde vo výjazdovom tíme je lekár. Sú to práve záchranári, ktorí sú na toto určení. Takže to je toľko k predrečníčke. Ďakujem pekne.

  • Chcete reagovať, pani poslankyňa Sabolová? Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, želáte si vystúpiť? Nie.

    Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica, Pavla Hrušovského a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona č. 419/1991 Zb.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 539, rozhodnutie na pridelenie výborom je č. 538.

    Teraz dávam slovo poslancovi Danielovi Lipšicovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi oboznámiť vás s návrhom a požiadať vás o podporu návrhu novely zákona, interrupčného zákona, ktorého cieľom je, aby žena, ktorá je v ťažkej životnej situácii, mala adekvátne množstvo informácií na rozhodnutie sa, aby štát vo svojom zákone motivoval ženu v ťažkej životnej situácii na rozhodnutie sa v prospech života, a nie v prospech smrti.

    My sme už v minulosti od roku 2005 naprieč politickým spektrom urobili v zákone o rodine nové právne úpravy utajených pôrodov, nové právne úpravy osvojenia, ktoré umožňujú pre ženu v ťažkej sociálnej životnej situácii, aby nebola nútená niesť bremeno výchovy dieťaťa, ale napriek tomu aby si zvolila jeho život. Rozšírili sa možnosti osvojenia. Súhlas rodičov sa nevyžaduje v prípade, ak najmenej dva mesiac po narodení dieťaťa neprejavia oň žiaden záujem. Upustilo sa od zrušiteľného osvojenia. Zaviedlo sa nové konanie osvojiteľnosti. Ak súd zistí, že dieťa je právne voľné, začne konať aj bez návrhu. Tým sa zrýchlil proces osvojenia. Zároveň sa zaviedli lehoty v Občianskom súdnom poriadku na rozhodnutie o osvojiteľnosti, trojmesačná lehota a potom lehota jedného roka na rozhodnutie o osvojení. Zároveň sme zaviedli utajené pôrody, ktoré umožňujú utajiť osobné údaje matky. A zdravotnícke zariadenie v takomto prípade vedie osobitnú zdravotnú dokumentáciu. Musím povedať, že vďaka poslancom všetkých strán, ktorí tieto návrhy podporili, sa nám podarilo zachrániť desiatky malých ľudských životov. Keď som na prelome minulého roku a tohto roku písal návrh novely interrupčného zákona, dostal som jeden e-mail práve v tom čase od osoby, ktorú nepoznám, ale ktorá mi napísala, že je vďačná za presadenie inštitútu utajeného pôrodu: „Vďaka nemu sme sa stali adoptívnymi rodičmi v úžasne krátkom čase a ústavná výchova bola relatívne krátka.“ Myslím si, že bez ohľadu na to, či máme postoj k interrupciám konzervatívny alebo liberálny, všetci sme toho názoru, že interrupcie sú zlom. A pokiaľ sa im dá predísť, pokiaľ sa dá ponúknuť žene alternatíva, šanca, mali by sme ju využiť.

    Tento návrh novely zákona zakotvuje povinnosť lekára informovať kvalifikovaným spôsobom ženu, ktorá žiada v prvom trimestri o umelé ukončenie tehotenstva. Lekár by mal byť povinný ženu informovať o účele, povahe, priebehu a následkoch výkonu, o fyzických a psychických rizikách umelého ukončenia tehotenstva, o aktuálnom vývojom štádiu nenarodeného dieťaťa, ktorého vývoj má byť ukončený, a o jeho oprávnení získať záznam zo sonografického vyšetrenia. To znamená, žena by mala mať právo, ak sa rozhodne, získať záznam zo sonografického vyšetrenia. Ale lekár by mal byť aj povinný informovať ženu o alternatívach k umelému ukončeniu tehotenstva, najmä o možnosti utajeného pôrodu, osvojenia dieťaťa, finančnej, materiálnej alebo psychologickej pomoci v tehotenstve poskytovanej občianskymi združeniami, neziskovými organizáciami, nadáciami, cirkvami a náboženskými spoločnosťami.

    V tomto je veľmi aktívne Fórum života, ktoré zriadilo penzión pre ženy v ťažkej sociálnej situácii, ktoré následne prejdú utajenými pôrodom a ktorých dieťa je osvojené, ale ktorým pomáhajú posledné mesiace gravidity aj finančne, aj psychologicky, aj materiálne. A sú to veľmi zaujímavé výpovede, keď viaceré ženy povedali, a mňa sa to veľmi dotklo, vo svojich výpovediach, že keby vedeli o týchto možnostiach, ak by pár dní o tom vedeli, o možnosti utajeného pôrodu, o možnosti osvojenia, tak by na interrupciu nešli. A ja si myslím, že naša povinnosť je, aby o tom vedeli.

    Štát v tom nemusí byť neutrálny a mať názor, či život a pôrod alebo interrupcia a smrť sú rovnocenné. Tento návrh nijako nikoho slobodnú vôľu neohraničuje, ale vyjadruje preferenciu, preferenciu v prospech života.

    Zároveň návrh zavádza 72-hodinovú lehotu, aby žena mohla urobiť starostlivé uváženie a starostlivé rozhodnutie o tom, či podstúpi zákrok alebo nie po tom, ako sú jej informácie v rozsahu, ktorý som citoval, dané.

    Zároveň sa ministerstvo zdravotníctva splnomocňuje vydať vyhlášku, ktorá by na internetovej stránke uviedla zoznam inštitúcií poskytujúcich ženám v ťažkej životnej situácii psychologickú, finančnú a materiálnu pomoc v tehotenstve.

    Dovoľte mi, milé kolegyne, vážení kolegovia ešte predsa len uviesť niekoľko poznámok.

    Otázka umelého ukončenia gravidity je veľmi emotívna otázka. Je to aj pochopiteľné, pretože ide o otázku života a smrti. Preto to nie indiferentná otázka alebo bezvýznamná otázka. Je to otázka interpretácie hodnoty života, ktorá má zásadný význam pre každého človeka. Ľudský plod je bytosť, ktorá môže stratiť budúci úplný ľudský život, presne taký život, aký žijeme teraz my. Ťažko si môžeme predstaviť, že by strata predmetu takého významu, strata hodnoty, ktorá je pre nás tou najdôležitejšou na svete, nemala mať žiadnu morálnu váhu. Na obetovanie tejto hodnoty chránenej ústavou preto musí existovať dostatočný dôvod. Ľudský plod je živou bytosťou obdarenou ľudskou finalitou. Naša viera v hodnotu každej ľudskej bytosti po narodení nemôže podľa mojej mienky logicky spolu existovať s interrupciou vykonanou bez preukázania vážneho dôvodu a bez toho, aby štát mal ambíciu a povinnosť ponúknuť žene v ťažkej sociálnej situácii pomocnú ruku, ponúknuť jej alternatívu, ktorá znamená život.

    Právna úprava interrupcií by mala odrážať našu pokoru o záhade vzniku života, náš súcit so ženami, ktoré môžu byť osamotené v ťažkej životnej kríze, ako aj náš inštinktívny nesúhlas s ukončením formy nevinného ľudského života bez ohľadu na to, či ho nazveme plod, embryo, bábätko alebo nenarodené dieťa.

    Právo, tak ako aj umenie, náboženstvo, literatúra, história je súčasťou každej spoločnosti a prispieva k dnešnému aj budúcemu charakteru spoločnosti. Právo vyjadruje, že určité hodnoty zaujímajú privilegované miesto v spoločnosti. Niekedy aj nie celkom efektívna právna norma môže vytvoriť v spoločnosti inú názorovú klímu. Preto je kompromis v právnej úprave dôležitý. Je dôležité, čo cez právo vkladáme do ľudských myslí a do ľudských sŕdc. Právo, ktoré vyjadruje, že interrupcie sú závažným morálnym problémom, má väčší vplyv na správanie a názory ako právo, ktoré nepriznáva nenarodenému životu žiadnu hodnotu. Vízie, ktoré uplatňujeme v práve, prispievajú k tomu, čím sme ako spoločnosť. Právna úprava, ktorá stavia osobnú slobodu a niekedy len určitý životný štýl nad nevinný život, vypovedá o ľuďoch a spoločnosti, ktorá ju tvorí. V dlhodobom pohľade je to, ako veci nazývame a ako si ich predstavujeme, rozhodujúcim preto, ako vo vzťahu k nim cítime a konáme, a preto, akými ľuďmi sa nakoniec staneme.

    Život je podľa našej ústavy hodný ochrany už pred narodením. Život je naozaj zázrak, niekedy krásny a niekedy krutý, niekedy šťastný a niekedy bolestný, ale taký je život. A kým je život, je aj nádej. Tento návrh má ambíciu zachrániť niekoľko malých ľudských životov, tým, že neobmedzuje nikoho slobodné rozhodnutie, ale dáva jasnú preferenciu v prospech života. Ponúka pomocnú ruku žene v ťažkej životnej situácii, aby si nemusela zvoliť interrupciu, ale aby si zvolila život.

    Je to návrh, ktorý je predložený poslancami dvoch strán, jednej koaličnej, jednej opozičnej, pretože nie je to politická otázka. Myslím si, že by malo byť našou spoločnou ambíciou bez ohľadu na politické tričko chrániť ľudský život, pomáhať ženám v ťažkej životnej situácii, a preto vás chcem požiadať, milé kolegyne, vážení kolegovia, o podporu k tomuto návrhu novely zákona. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať po hlasovaní.

    Zároveň vyhlasujem na 5 minút prestávku, aby sa dostavili poslanci a poslankyne do rokovacej sály.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, zaujmite, prosím, miesto v rokovacej sále, aby sme mohli pokračovať v prerušenom rokovaní programu 21. schôdze.

    Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Chcem vás požiadať, aby ste venovali pozornosť priebehu rokovania. Budeme hlasovať.

    Ešte predtým má pani poslankyňa Laššáková procedurálny návrh?

  • Áno. Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov, Smeru – sociálnej demokracie, Slovenskej národnej strana a Ľudovej strany – HZDS, navrhujem, aby sme o bode č. 1, návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej, ktorý je ako tlač 530, hlasovali o 17.00 hodine.

  • Je všeobecný súhlas? Nie je. Budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 77 za, 47 bolo proti, 3 sa zdržali, 9 nehlasovalo.

    Konštatujem, že sme schválili procedurálny návrh a o prvom prerokovanom bode programu budeme hlasovať o 17.00 hodine.

    Teraz poprosím pána poslanca Valentína Švidroňa, aby ako spravodajca uvádzal hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 588.

    Máte slovo, pán spravodajca.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, hostia, v rozprave v prvom čítaní k tomuto vládnemu návrhu zákona vystúpili okrem mňa šiesti poslanci, z toho traja dali procedurálne návrhy podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku. Budeme hlasovať o podaných procedurálnych návrhoch v poradí, v akom boli podané.

    Prvý procedurálny návrh podal László Szigeti podľa § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovať v rokovaní o tomto zákone.

  • Hlasujeme o návrhu, ktorý zaznel v rozprave, aby sme nepokračovali v rokovaní o vládnom návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 56 za, 72 proti, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento procedurálny návrh sme neschválili.

    Ďalej.

  • Druhý, rovnaký návrh podal pán poslanec Peter Miššík, takže o ňom nebudeme hlasovať.

  • Pán spravodajca, pokiaľ máme v zmysle § 73 identické návrhy, je možné hlasovať naraz.

  • Teraz dáme hlasovať o tomto návrhu. Hlasujeme znovu o návrhu tento raz pána poslanca Miššíka, aby sa nepokračovalo v rokovaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 57 za, 73 proti, 9 sa zdržalo.

    Ani tento procedurálny návrh sme neschválili.

  • Tretí procedurálny návrh podala pani Katarína Cibulková podľa § 73 ods. 3 písm. a) vrátiť návrh predkladateľovi na dopracovanie.

  • Je tam viacej procedurálnych návrhov, pán spravodajca?

  • To je posledný. Dobre, tak budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu, aby sa vrátil návrh zákona na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 61 za, 74 proti, 6 sa zdržalo.

    Konštatujem, že ani tento procedurálny návrh sme neschválili.

  • Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje vládny návrh zákona o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní. Pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 80 bolo za, 59 proti, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme návrh zákona schválili do druhého čítania.

    Pán spravodajca, ešte vás poprosím, musíme prideliť návrh zákona, keďže prešiel do druhého čítania, výborom a určiť lehoty na prerokovanie a určiť gestorský výbor. Takže vás poprosím, aby ste uviedli lehoty z môjho rozhodnutia.

  • Takže odporúčam podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 613 z 21. apríla 2008 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. A navrhujem, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 16. júna 2008 a gestorský výbor do 17. júna 2008. Prosím, dajte hlasovať o návrhu.

  • Hlasujeme o pridelení návrhu do výborov a o lehotách.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 110 za, 4 proti, 26 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom, určili gestorský výbor, ako aj lehoty na prerokovanie.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Pani Monika Smolková bude ako spravodajca uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o podpore práce s mládežou.

    Je to tlač 589.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave v prvom čítaní k tomuto vládnemu návrhu zákona vystúpili piati poslanci, z toho traja poslanci podali procedurálne návrhy podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pani poslankyňa Rosová navrhla, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o návrhu zákona. Pán poslanec László Szigeti a pán poslanec Ján Pataky navrhli, aby sa vrátil návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Budeme najprv hlasovať o podaných procedurálnych návrhoch v poradí, v akom boli podané.

    Pán predseda, hlasujme o procedurálnom návrhu pani poslankyne Rosovej.

  • Hlasujeme. Návrh znel, aby sa nepokračovalo v rokovaní o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 63 za, 70 proti, 10 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Lászlóa Szigetiho a súčasne pána poslanca Patakyho, ktorí mali rovnaké procedurálne návrhy.

  • Hlasujeme o procedurálnych návrhoch, ktoré žiadali vrátiť zákon na prepracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 59 za, 78 proti, 4 sa zdržali.

    Tieto procedurálne návrhy sme odmietli.

  • Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje vládny návrh zákona o podpore práce s mládežou v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 81 za, 61 proti, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme postúpili vládny návrh zákona do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 610 z 21. apríla 2008 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. A navrhujem, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 16. júna 2008 a gestorský výbor do 17. júna 2008.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 106 bolo za, 7 proti, 28 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Konštatujem, že sme návrh zákona pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Teraz pán poslanec Lukša uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 605.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 93 za, 1 proti, 49 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do druhého čítania.

    Nech sa páči.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 616 z 25. apríla 2008 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento vládny návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený vládny návrh prerokovali do 16. júna 2008 a gestorský výbor do 17. júna 2008. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 121 za, 1 proti, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pán Iván Farkas bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o kolkových známkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 607.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpil jeden poslanec, ktorý ale nepredložil žiadny návrh, preto odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 85 za, 44 proti, 10 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 618 z 25. apríla 2008 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento vládny návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený vládny návrh prerokovali do 16. júna 2008 a gestorský výbor do 17. júna 2008.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 115 za, 5 proti, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Pridelili sme návrh do výborov a určili sme lehoty.

    Pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Burian uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 601.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona nevystúpil nik, preto odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 80 bolo za, 46 proti, 16 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Ďakujem. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 615 z 25. apríla prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento vládny návrh zákona okrem výboru pre financie, rozpočet a menu ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 16. júna a gestorský výbor do 17. júna. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 116 za, 2 proti, 21 sa zdržalo.

    Pridelili sme návrh zákona výborom a určili sme lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Cabaj bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011.

    Je to tlač 610.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave nevystúpil nikto, preto, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 85 za, 23 proti, 30 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, dajte, prosím, ďalej hlasovať o tom, že v súlade s vaším rozhodnutím Národná rada prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ďalej aby za gestorský výbor týmto hlasovaním určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v lehote do 16. júna a gestorský výbor do 17. júna 2008.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 116 za, 2 proti, 22 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh zákona sme pridelili výborom a určili sme lehoty.

    Pán poslanec Richter uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 608.

  • Ďakujem za slovo. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady o rokovacom poriadku predložený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 80 za, 62 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Národná rada Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 16. júna a gestorskému výboru do 17. júna tohto roku. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 117 bolo za, 2 proti, 23 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme pridelili výborom a určili sme lehoty.

    Pán poslanec Jasaň uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 382.

  • Vážený pán predseda, pretože v rozprave nevystúpil nikto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasujeme o postúpení vládneho návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 80 za, 5 proti, 58 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 30 dní a gestorskému výboru do 33 dní od jeho prerokovania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 119 za, 1 proti, 22 sa zdržalo.

    Návrh sme pridelili výborom a určili sme lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Chrbet uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 600.

  • Ďakujem za slovo. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 80 za, 6 proti, 56 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 16. júna a v gestorskom výbore do 17. júna 2008.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 113 za, 2 proti, 26 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh pridelili výborom a určili lehoty.

    Pán poslanec Peter Pelegrini uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 609.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 125 za , 1 proti, 14 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 16. júna 2008 a v gestorskom výbore do 17. júna 2008.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 128 bolo za, 14 sa zdržalo.

    Návrh sme pridelili výborom a určili sme lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Zvonár uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 351/2005 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 606.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpila jedna poslankyňa, ktorá podala návrh uznesenia, o ktorom budeme hlasovať po postúpení zákona do druhého čítania.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3, písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 80 bolo za, 1 proti, 62 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že predmetný návrh zákona ústavnoprávny výbor prerokuje do 16. júna 2008 a gestorský výbor do 17. júna 2008.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 117 bolo za, 1 bol proti, 22 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, v rozprave pani poslankyňa Sabolová predložila návrh uznesenia tohto znenia: „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky o predloženie správy o činnosti záchranných zdravotných služieb so zameraním na výhody a nevýhody, efektivitu vynaložených finančných prostriedkov, ako aj personálne obsadenie posádok vzhľadom na odčerpanie kvalifikovaných anestéziológov do posádok, čím sa znížil počet kvalifikovaných anestéziológov.“ Prosím, aby ste o tomto návrhu dali hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 39 za, 19 proti, 82 sa zdržalo.

    Tento návrh uznesenia sme neprijali.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Ešte dovoľte, dámy a páni, na záver, keďže sme už odhlasovali všetky prerokované body, aby som vás informoval, že dnes o 12.00 hodine sa na západnej terase koná vernisáž výstavy Hory, ľudia, stromy, lesy, ktorú organizuje Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Dovoľte mi vás aj s pánom predsedom výboru a všetkými tými, ktorí toto podujatie pripravili, pozvať na návštevu tohto podujatia.

    Ešte pán predseda výboru pre zdravotníctvo Novotný.

  • Pozývam členov výboru pre zdravotníctvo o 12.00 hodine do našej zasadacej miestnosti na krátke pätnásťminútové rokovanie výboru pre zdravotníctvo. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Kolegyne, kolegovia, budeme teraz pokračovať v prerušenom rokovaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica, Pavla Hrušovského a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona č. 419/1991 Zb.

    Poprosím pani spravodajkyňu pani poslankyňu Sabolovú o slovo.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím pánov poslancov ešte, keby zaujali miesta v poslaneckých laviciach alebo, pokiaľ je to nutné, aby opustili rokovaciu sálu, aby mohla pani poslankyňa Sabolová predniesť správu spravodajcu. Poprosím ešte o minútku strpenia, pani poslankyňa, lebo zdá sa, že tak rýchlo tu neutvoríme poriadok.

  • Neustály ruch v sále.

  • Vážení páni poslanci, naozaj poprosím zaujať miesta v poslaneckých laviciach, ak je to možné. Ak je potrebné, môžeme radšej dať chvíľu prestávku, aby tie pomery v sále boli na rokovanie. No, pani poslankyňa, ak ich uznáte za vhodné, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Daniela Lipšica, Pavla Hrušovského, Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona č. 419/1991 Zb. Je to tlač 539. Na základe uvedeného...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, dovoľte mi už dôrazne vás poprosiť, aby ste naozaj rešpektovali elementárne pokyny. Potrebujem, aby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach a predovšetkým prestali diskutovať v poslaneckých laviciach, pretože nie je tu dôstojné prostredie pre vystúpenie pani poslankyne Sabolovej. Veľmi pekne ďakujem za porozumenie. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Páni poslanci, mohli by sme sa trošku rešpektovať, nemienim zvýšiť hlas.

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Návrh je v súlade s ústavou a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Návrh zákona nezakladá nárok na pracovné sily, nepredpokladajú sa jeho finančné dôsledky na štátny rozpočet a nemá vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov.

    Vychádzajúc z oprávnení spravodajcu veľmi krátka úvaha. Treba možno priznať, že takýto návrh zákona bolo možné predložiť už aj skôr. Je to zákon, ktorým nechceme a nezakazujeme striktne možnosť akéhosi výberu, ak chceme voľby, ale dávame veľkú možnosť a šancu na rozhodovanie, keď v hektickom čase a možno vo vážnej situácii má žena, ale aj to okolie okolo nej príležitosť zvážiť všetky dôsledky a následky, pretože právo na život je prvotným, základným právom každého jednotlivca a podmienkou existencie všetkých ostatných práv, nie je, myslím, potrebné ani v tejto sále, ani verejnosti vysvetľovať, kedy začína život a kedy má svoj prirodzený koniec. Ale je vždy určite na slobode a práve každého občana, je určite dokázané, myslím, že všetci, ktorí si dieťa ponechali, nikdy neobanovali toto svoje rozhodnutie, pretože bolo vždy pre nich prínosom. Ak bude dôvod a príležitosť, vystúpim v rozprave a prednesiem aspoň základné informácie z Deklarácie práv počatého dieťaťa, pretože veľmi jasne ukazujú nielen na právo vychádzajúce z deklarácií, zákonov, ale aj na prirodzené právo.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí prerokovať uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z januára 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby zákon prerokovali výbor ústavnoprávny, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre zdravotníctvo. A odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Vážený pán predsedajúci, prosím vás, aby ste otvorili rozpravu k danému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne za vystúpenie pani spravodajkyni.

    Otváram rozpravu. Predpokladám, že pani poslankyňa Mušková aj pán Novotný, to sú prihlášky do rozpravy. Pýtam sa, kto sa ešte iný chce prihlásiť do rozpravy. Ako prvá chcete vystúpiť, pani spravodajkyňa? Dobre. Takže ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pani poslankyňa.

  • Hlasy v sále.

  • Pán expredseda Hrušovský, teda áno. Pán predseda Hrušovský sa hlási teda ako tretí do rozpravy.

  • Aj expredseda parlamentu, tak to bolo myslené.

  • Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pani poslankyňa Mušková, pripraví sa pán poslanec Novotný. Registrujem aj prihlášku do rozpravy pani spravodajkyne.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, návrh zákona, o ktorom tu už hovoril môj predrečník, sa nezaoberá problémom, a teda nerieši problém, a to by som chcela podčiarknuť, samotnej interrupcie ako takej. Rieši čas a týka sa času pred interrupciou, času, v ktorom sa mama v kritickej chvíli rozhoduje, či daruje novému človiečikovi život alebo nie. Tento čas sa týka bytia a nebytia nielen dieťaťa, ale často aj ďalšieho normálneho bytia a nebytia samotnej matky. Mnohé ženy sa totiž rozhodnú pre interrupciu v situácii, z ktorej nevedia samy nájsť východisko. A ak im niekto v tejto neriešiteľnej situácii, a práve týmto sa tento návrh zákona zaoberá, podá pomocnú ruku, ak im ukáže riešenia, matka, ktorá chce dať usmrtiť vlastné dieťa, tak neurobí. A nemusí sa vysporadúvať tak často so svojím svedomím celý život, ale skoro vždy aj s následnými zdravotnými ťažkosťami. O týchto veciach mnohé matky, ktoré chcú teda podstúpiť tento strašný čin, nevedia, a preto potrebujú informácie, ktoré by im tento návrh zákona zaručil. Mnohé ženy ak by teda takúto možnosť mali, neboli by pristúpili k takémuto brutálnemu riešeniu, ktoré, ako som povedala, znamená nielen ukončenie života vlastného dieťaťa, ale aj často neplnohodnotný život aj samotnej matky. Tento návrh teda nie je o ničom inom, len o ľudskosti a pomoci, o pomoci, ktorej sa zo strany spoločnosti budúcim mamičkám u nás nedostáva. A aj spoločnosť, teda my všetci nesieme zodpovednosť za armádu nenarodených, ktorá tomuto národu dnes tak veľmi chýba. A myslím si, že tí členovia spoločnosti, ktorí si toto uvedomujú, majú tiež pocit zahanbenia a výčitiek svedomia, a preto vás všetkých chcem poprosiť, vážení kolegovia, aby ste tento návrh zákona podporili do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Novotný, pripraví sa pán poslanec Hrušovský.

  • Hlasy v sále.

  • Nech sa páči, pán predseda, ak ste sa dohodli, poslanec môže prepustiť poradie, tie ďalšie veci, ktoré tu vznikli, nebudeme skúmať. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda a predsedajúci, aj vám, pán poslanec Novotný. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa ako jeden z navrhovateľov vyjadril k návrhu skupiny poslancov na zmenu zákona o umelom prerušení tehotenstva.

    Je takmer 19 rokov po nežnej revolúcii a je len niekoľko mesiacov po rozhodnutí Ústavného súdu, ktorý sa zaoberal problematikou umelého prerušenia tehotenstva. Ústavný súd nepriamo potvrdil, že je v poriadku, keď v prvých dvanástich týždňoch tehotnosti právo na ľudský život nepožíva žiadnu ochranu. Áno, kolegyne, kolegovia, je to smutné, ale je to tak. Musíme to zatiaľ rešpektovať. Je na nás, ako sa s týmto vážnym názorom dokážeme vysporiadať. Právo matky na súkromie je nad týmto právom. Zažil som viacero diskusií o problematike interrupcií. Veľakrát diskutujúci prezentovali problematiku veľmi zložito. No vždy, keď prišla reč na zákon o umelom prerušení tehotenstva, zväčša sa jednoznačne vyjadrili proti akémukoľvek spochybňovaniu jednoznačnej správnosti tohto zákona. Áno, toto bolo typické pre dobu nedávno minulú. Narazili sme na tabu ideologickej a politickej povahy, ktoré neumožnilo primeranú odbornú diskusiu o tejto otázke. Dnes, keď toto tabu padlo, otvára sa priestor, dámy a páni, pre slobodnú výmenu názorov, a preto považujem za potrebné sa k problematike ochrany nenarodeného života opäť vrátiť trošku aj v širších súvislostiach a v úvahe, ktorá nie je celkom zhodná s tým, čo je predmetom navrhovaného zákona. Chcem sa k tomu vrátiť preto, lebo som presvedčený, že individuálny život konkrétnej ľudskej bytosti začína od počatia a od toho okamihu trvá neprerušene až do smrti. Človek sa teda človekom nestáva arbitrážnym rozhodnutím nejakých zákonodarcov, ale je sám sebou od počatia. Ľudský tvor nie je fenomén, ktorý by bol výsledkom ontogenézy od určitého dohodnutého bodu vývojového procesu, ale samotná jeho existencia je predpokladom vývoja. Rozvíjať sa môže to, čo je do vývojového programu vložené v jeho podstate. Nikdy by sa život životom nestal, keby ním nebol od počiatku.

    Je prirodzené, že rozvoj obdivuhodných ľudských schopností a vlastností potrebuje čas a pomoc, aby sa mohli prejaviť a uplatniť. Pozorujeme však, že hodnota života sa v našej kultúre veľmi relativizuje a subjektivizuje. Život sám osebe prestáva byť hodnotou. Život vlastný i život druhého nie je chápaný ako dar, ktorý je spojený so zodpovednosťou za život svoj, za život toho druhého, za život slabý a ohrozený. Život a smrť sa stávajú vecou úvahy podľa toho, či ich chcem pre seba alebo pre druhých.

    Aj keď, dámy a páni, široká diskusia k tomuto predloženému návrhu neprebehla, odzneli aj opačné stanoviská ako tie, ktoré by podporovali návrh predkladateľov.

    Zastavme sa pri tvrdení, že dieťa má právo narodiť sa ako chcené. Toto tvrdenie, samozrejme, platí potiaľ, ako my v záujme dieťaťa nevyslovíme aj druhú časť tejto tézy. Ak dieťa nie je chcené, nemá sa narodiť a bude lepšie, keď ho zbavíme života. Chcenie alebo nechcenie nedáva ale dieťaťu hodnotu. Dieťa je hodnota sama osebe. A súvislostí, ktoré determinujú jeho vývoj, je oveľa, oveľa viac. Som presvedčený, že viaceré výskumy o osudoch nechcených detí sú niektorými autormi zámerne interpretované a účelovo spracované na podporu dopredu známeho záveru, ktorý nesmeruje k prevencii neželaného tehotenstva inými cestami, ako je interrupcia.

    Z iného hľadiska by som sa chcel zamyslieť nad pochopiteľnou snahou o čo najrýchlejšie vykonanie interrupcie. Podľa dostupných údajov vedie k tomu, že sa zamlčujú iné dôležité aspekty problému. Slobodné rozhodnutie v akejkoľvek náročnej životnej situácii predpokladá voľbu z viacerých možností, ktoré sa zrozumiteľne ponúkajú. Skúsenosti ukazujú, že pohotová ľudská pomoc, či už poradenská alebo materiálna, môže účinne pomôcť vytvoriť podmienky na to, aby z dieťaťa neželane počatého bolo dieťa pozitívne prijaté. Zástancovia tohto názoru sú presvedčení, že zákon v tomto ohľade nerieši problematiku v celej jej komplexnosti.

    Dámy a páni, som presvedčený, že žiadna žena sa nerozhoduje pre interrupciu preto, že by jej to spôsobovalo potešenie. Skôr sa snaží vyhnúť niečomu ťažkému, nepríjemnému, teda tehotenstvu, ktoré v tej chvíli a v tej situácii vníma a považuje ako zlo. Často ju k potratu núti rodina, manžel, partner. Je motivovaná pocitom zodpovednosti za svoje okolie, rodinu či svoje žijúce deti. Potrat je v tomto prípade spôsobom, ako odstrániť dôsledky činu, ktorý sa nemal stať a ku ktorému predsa došlo či už z nedostatku zodpovednosti, sebaovládania, neskúsenosti, neinformovanosti, ba dokonca hlúposti oboch partnerov alebo často z bezohľadnosti muža. Pre všetky tieto uvedené fakty návrh novely zavádza preto kvalifikované poučenie ženy lekárom, ktorého cieľom je ponúknuť žene v ťažkej životnej situácii alternatívu k interrupcii.

    V posledných rokoch prišlo k viacerým legislatívnym zmenám, napr. k zavedeniu utajených pôrodov, k zmene a zrýchleniu procesu osvojenia, ktorých cieľom bolo vytvoriť možnosť pre ženu v ťažkej sociálnej situácii, aby nemusela niesť bremeno výchovy dieťaťa. Rovnako mnohé mimovládne organizácie začali poskytovať konkrétnu materiálnu a psychologickú pomoc pre ženy, ktoré si zvolili pokračovanie tehotenstva.

    Cieľom návrhu novely je informovať ženu, ktorá žiada o vykonanie interrupcie, o alternatívach v prospech života nenarodeného dieťaťa. Zároveň návrh zavádza trojdňovú lehotu, ktorou sa po poskytnutí kvalifikovaného poučenia vytvorí žene časový priestor na slobodné rozhodnutie. Bezpochyby je možné konštatovať, že dôležité rozhodnutia budú kvalifikovanejšie a slobodnejšie, ak nasledujú po určitom minimálnom čase reflexie, naviac v prípade, ak sú žene poskytnuté nové informácie.

    Kolegyne, kolegovia, je čas, aby bola naozaj verejná diskusia, ktorá je v tejto problematike často poznačená používaním poloprávd a lží, posunutá do roviny pravdy na základe slobodného vyjadrenia odborníkov z odboru práva, psychiatrie, psychológie, sociológie, teológie, sociálnej práce, ale aj iných, ktorých práca presahuje spomínanú problematiku. Hovorím to preto, lebo pravdepodobne v súvislosti s nálezom Ústavného súdu budeme opäť, tak ako to bolo už viackrát predtým, konfrontovaní s rôznymi názormi, ktorých cieľom nebude hľadať pravdu, ale dospieť k vopred jasnému cieľu.

    Kolegyne, kolegovia, ide o problematiku, ktorá sa dotýka nás všetkých a našej spoločnej budúcnosti. Chcel by som vás preto poprosiť, aby sme si uvedomili svoju zodpovednosť aj za každú jednu legislatívnu zmenu, a to aj za takú, ktorá umožní ochrániť život pred smrťou. Predložili sme takýto návrh a chcem vás poprosiť v mene navrhovateľov, aby ste tento návrh podporili. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda. Skončili ste presne o 12.00 hodine.

    Ešte skúsime faktickú poznámku s vaším súhlasom na dve minúty dať pánovi poslancovi Rydlovi, aby mal súvis a mohol nadviazať na rečníka. Máte slovo, pán Rydlo.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Mám len krátku faktickú poznámku. Systematicky sa hovorí o interrupciách. Považujem tento termín za neadekvátny, adekvátnejšie by bolo hovoriť o potrate, pretože môžeme robiť „interrupciu“, môžeme prerušiť cestu vlakom, cestu lietadlom, aj to nie vždycky, alebo loďou, ale jednoducho sa mi zdá omnoho prijateľnejší slovenský termín, termín potrat ako umelé prerušenie tehotenstva. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica, Pavla Hrušovského a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona č. 419/1991 Zb. Pokračujeme v rozprave. Posledným prihláseným do rozpravy bol pán poslanec Novotný. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán navrhovateľ, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, dovoľte mi, aby som aj ja vystúpil k tomuto poslaneckému návrhu zákona z dielne poslancov Lipšica, Hrušovského, Muškovej s mojím postrehom možno trošku medicínskym, možno trochu ľudským. Trochu ma prekvapuje málo ľudí, ktorí sú v tejto sále, lebo väčšinou pri zákone o umelom prerušení tehotenstva v predchádzajúcom funkčnom období sme boli zvyknutí na veľmi dynamické a dramatické rozpravy a množstvo svetonázorových vystúpení. Na druhej strane si myslím, že tento zákon je v tom vzácny a, dá sa povedať, zaujímavý, že vo svojej podstate neprináša žiadny svetonázorový konflikt, ale upresňuje okolnosti, ktoré predchádzajú rozhodnutiu ženy o umelom prerušení tehotenstva.

    Na úvod chcem povedať, že tento rok sa k tejto téme budeme musieť zrejme ešte vrátiť vzhľadom na to, že Ústavný súd prednedávnom rozhodol o tom, čo sme asi všetci tušili, že vyhláška nie je v súlade so zákonom, že vyhláška ide nad rámec zákona, apropo, oba sú ešte zo šesťdesiatych rokov. Takže z medicínskeho hľadiska je to niečo, čo je dávno prežité a čo už nepatrí do dnešného moderného sveta. Ale každopádne tá dilema a ten problém tu je a zrejme ho budeme musieť v pléne Národnej rady vyriešiť. Veď zákon o umelom prerušení tehotenstva hovorí o tom, že interrupciu je možné vykonať do 12. týždňa, a vyhláška hovorila o tom, že pri vrodenej vývojovej chybe, vážnej malformácii alebo genetickej poruche dokonca je to možné do 24. týždňa. Ale túto dilemu by som ponechal na to, ako to spracujú odborné tímy na ministerstve zdravotníctva. Verím, že na tom pracujú. A teším sa na túto vážnu a, verím, skôr odbornú diskusiu v pléne Národnej rady.

    Táto novela zákona, ktorú predložila skupina poslancov, si nekladie za cieľ riešiť túto komplikovanú otázku, pretože myslím si, že je nám všetkým známe, že ministerstvo zdravotníctva na tom pracuje a pripravuje novelu zákona, ale táto novela zákona má predovšetkým zvýšiť informovanosť gravidnej ženy, tehotnej ženy o okolnostiach umelého prerušenia tehotnosti, ako aj o alternatívnych možnostiach.

    Novela tohto zákona zavádza aj 72-hodinovú lehotu na rozmyslenie sa ženy, keď to môžem takto povedať, skrátka zavádza lehotu 72 hodín, počas ktorých žena po obdržaní komplexnej informácie o okolnostiach umelého prerušenia tehotnosti, o všetkých rizikách, ako aj o alternatívnych možnostiach si to môže kľudne v súkromí, možno aj so svojimi najbližšími prebrať, premyslieť a môže sa rozhodnúť.

    Ja túto poslaneckú novelu vítam. Vítam ju a podporujem ju, aj keď by som chcel byť veľmi medicínsky purista, tak poviem, že mám dve terminologické výhrady, o ktorých v druhom čítaní, a verme, že budeme v druhom čítaní s touto poslaneckou novelou zákona, budem hovoriť.

    Veľmi sa mi nepáči napriek vystúpeniu vo faktickej poznámke pána poslanca Rydla ten novotvar umelé ukončenie tehotnosti, pretože je niečím novým, na čo veľmi v medicínskej terminológii nie sme zvyknutí. Je to novotvar, ktorý trošku nekorešponduje so zaužívanými terminologickými názvami, ktoré máme zaužívanými termínmi. A takisto pojem nenarodené dieťa by sa dal možno kulantnejšie vyjadriť vzhľadom na to, že v medicíne poznáme, čo je to zárodok a čo je to plod, čo je to embryo a čo je to fétus. Máme to presne rozdelené aj podľa týždňov gravidity, ale nenarodené dieťa evokuje možno viac taký sociálno-psychologický moment, nie je to zas medicínsky pojem, ktorý používame. Ale toto sú terminologické problémy, ktorým sa chcem venovať v druhom čítaní.

    Tento poslanecký návrh zákona podporujem a vítam, pretože vidím paralely aj v legislatíve iných krajín, napr. v Nemecku je to presne takisto, že ak sa žena rozhodne pre umelé prerušenie tehotenstva, mala by absolvovať rozhovor s morálnou autoritou alebo, ináč povedané, ak je veriaca, s kňazom jej cirkvi, ak nie je veriaca, so psychológom alebo aj jedným aj s druhým, keď sa tak rozhodne, práve preto, aby boli aj tie psychické dopady možného prerušenia tehotenstva dostatočne vysvetlené a aby bola žena oboznámená aj s týmito okolnosťami, čo všeobecne neprináleží do rúk gynekológovi alebo do úst gynekológovi, ktorý je viac-menej chirurg, čiže ktorý vykonáva samotnú túto činnosť. Samozrejme, ak je v novele zákona presne vydefinované, o čom má oboznámiť ženu, akú informáciu jej má dať o nadáciách, charitatívnych organizáciách, nechcem čítať zákon, keď to má ministerstvo zdravotníctva uverejňovať na svojej stránke a túto informáciu posunie gynekológ gravidnej žene, ktorá sa rozhoduje v tejto chúlostivej otázke, možno to privítať a možno súhlasiť aj s takýmto riešením.

    Chcem povedať, že novela tohto zákona z môjho pohľadu nie je ani konzervatívna, ani liberálna. Preto som na úvod povedal, že možno aj preto je taká kľudná tá atmosféra a diskusia, pretože tu naozaj nejde o svetonázorový stret. Táto novela zákona ani neuprednostňuje právo ženy na súkromie pred právom na život, ani nepreferuje právo na život pred právom ženy na súkromie. Táto novela zákona je v podstate len detailným prepracovaním obsahu informovaného súhlasu, ktorý by žena pred takýmto vážnym rozhodnutím mala dať.

    V dnes existujúcej zdravotnej dokumentácii v zmysle zákona o zdravotnej starostlivosti musí byť ako príloha aj informovaný súhlas pacienta s vykonaním akéhokoľvek medicínskeho výkonu. Ak idete pacienta operovať a keď idete urobiť minimálny zákrok pacientovi, vybrať mu materské znamienko, musíte pacienta poučiť o okolnostiach výkonu, o rizikách tohto výkonu a pacient vám musí podpísať jedno tlačivo, ktoré sa volá informovaný súhlas. Musí byť súčasťou zdravotnej dokumentácie. Dá sa povedať, že novela tohto zákona len upresňuje obsah informácie, ktorú by mala formou informovaného súhlasu pred vykonaním umelého prerušenia tehotnosti žena tomu gynekológovi dať, teda žena by mala túto informáciu dostať.

    Chcem povedať, že môžeme o tom diskutovať, či to má byť obsahom zákona alebo nemá byť obsahom zákona, či na to nestačí vyhláška, ale v danej legislatívnej situácii, v ktorej sa momentálne nachádzame, keď neplatí vyhláška a platí len zákon, a nechcem teraz veľmi diskutovať na túto tému, lebo sme na veľmi tenkom ľade, je v podstate vykonávanie akýchkoľvek umelých prerušení tehotností po 12. týždni veľmi otázne v tejto krajine aj pri vrodenej vývojovej chybe, aj pri vážnej malformácii, pretože tu hovorí polovica právnikov áno a polovica právnikov nie. Z tohto pohľadu je to teda pre lekára veľmi ťažké na to dať správnu odpoveď. Si myslím, že je dobré, keď do tohto zákona napíšeme, čo má byť obsahom informácie, ktorú gravidná žena dostane, keď sa má rozhodnúť o takej vážnej veci, ako je umelé prerušenie tehotenstva.

    Na záver chcem povedať, že som sa v medicíne naučil, že niekedy robíme výkony, operácie, vyšetrenia a znovu výkony, ktoré možno nepomôžu tomu pacientovi, pričom mnohokrát vieme, že stav pacienta je tak závažný, že naša šanca uspieť takýmto výkonom medicínskym, operačným výkonom je minimálna. Aj profesor v neurochirurgii, u ktorého som začínal na klinike, mi onehdy povedal, keď som sa ho pýtal, prečo pri ťažkých poraneniach mozgu, keď je nám viac-menej jasné, že pacient má veľmi malú šancu, aby sa z tohto poranenia dostal, vykonávame operačný výkon, o ktorom si myslíme, že je život zachraňujúci, ale v drvivej väčšine prípadov ten život nezachráni, prečo to vlastne robíme. On mi vtedy povedal, že keď urobíme 1 000 operácií a zachránime jeden jediný ľudský život, tak tých 1 000 operácií má zmysel. A toto by som možno chcel parafrázovať na záver môjho vystúpenia, že keď podáme tisícky informovaných súhlasov v zmysle takto schválenej poslaneckej novely zákona, na základe ktorých sa jedna jediná tehotná žena rozhodne, že nepôjde na umelé prerušenie tehotenstva, a narodí sa jej živé, zdravé, krásne dieťatko, tak to má zmysel. Preto vás chcem, dámy a páni, poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Novotného majú pán poslanec Brocka, pán poslanec Fronc a pán poslanec Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A pán poslanec Brocka má slovo. Nech sa páči.

  • Áno, pán poslanec Novotný ma inšpiroval svojím vystúpením. Reagoval na atmosféru v sále a na atmosféru počas rozpravy k tomuto bodu. A chýbala mu dramatickosť, ktorá pri prerokúvaní témy interrupcií v každom parlamente alebo v každej politickej inštitúcii je vždycky hektická. Ja som sa minulý mesiac zúčastnil takej diskusie v Rade Európy. A musím povedať, že som tak zaujímavú a aj dramatickú diskusiu dávno nezažil v tejto inštitúcii. Ale chcem vám povedať, pán kolega, že bude dramatická diskusia, vtedy, keď ministerstvo zdravotníctva predloží novelu interrupčného zákona. Toto berte ako takú prípravu na tú dramatickú diskusiu.

    A aj preto, hoci teda niektorí kolegovia to nepovažujú za zásadnú zmenu zákona a myslia si, že to je možno maličkosť, ja som presvedčený teda, že podporia túto novelu zákona tak opoziční, ako aj koaliční poslanci, lebo ono to nie je maličkosť. Aj keď prispejeme k záchrane len jedného ľudského života, tak to bude veľká vec, lebo ľudský život má nesmiernu hodnotu.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán kolega, v prvom rade by som chcel oceniť vaše vystúpenie, to, čo ste povedali, aj to, že ste upozornili na to, že tento návrh zákona nie je rozporný, ale má snahu urobiť to, čo sa dá urobiť, t. j. umenšiť to zlo, ktoré sa deje v tomto prípade a o ktorom, vidiac mnohé diskusie, aj vášnivé, napr. v Českej televízii, vnímam, že aj tí, ktorí sú zástancovia vykonávania abortu, tak hovoria o potrebe ho minimalizovať minimálne a brániť tomu, aby nebol za každých okolností, ak sa dá tomu predchádzať.

    Ale v jednej veci by som chcel s vami polemizovať, a to v prípade použitia názvu umelé prerušenie tehotenstva. Viete, ja nie som za to, aby sa používali slová, ktoré zbytočne zraňujú, a preto by som nebol za to, aby sa použilo slovo potrat. Ale používať eufemizmy, ktoré úplne zastierajú podstatu vecí, aj keď sú zaužívané, povedzme, medicíne, tak s tým takisto nemôžem súhlasiť, pretože nejde o umelé prerušenie, ide o umelé naozaj ukončenie gravidity. A myslím si, že v tomto smere je ten názov tak navrhnutý, ktorý naozaj zbytočne nezraňuje, ale zodpovedá pravde. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Mňa u pána poslanca Novotného zaujali jeho vyjadrenia jednak o ochrane toho života a takisto o informovanosti. Pri mnohých veciach v živote sa rozhodujeme o oveľa menej vážnych veciach s tým, že tomu dáme náležitý priestor, náležitý čas. A pri tak vážnej veci v rozhodnutí ženy je, on to nazval informovaný súhlas, ja to poviem, informácia, informácia pre ženu, čo to v jej živote znamená. A zároveň ja pridám k tomu, že je to ešte aj pomoc pri tomto vážnom rozhodnutí ženy. A dodám ešte aj naviac, že je to pomoc pri ponúknutí iného riešenia. Myslím si, že toto všetko je pred tak vážnym krokom nevyhnutné. A už potom je na tom, ako sa rozhodne žena. Ale je dôležité, aby predtým tieto informácie mala, aby jej táto pomoc bola ponúknutá a aby jej ponúkli šancu pre iné riešenie, aby nemusela pristupovať ku kroku, ktorým ukončí svoje tehotenstvo, a aby nemusela pristupovať ku kroku, v ktorom jeden život stráca ochranu. Aj ústava našej republiky hovorí, že ľudský život je hodný ochrany. Tak skúsme presadiť aj ochranu tohto života práve tým, že dáme aj dostatočný priestor pre informovanosť a ponúknutú pomoc pre takéto rozhodnutia žien. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Novotný, chcete reagovať na faktické poznámky? Nie. Ďakujem.

  • Hlasy v sále.

  • Vy ste chceli, pani poslankyňa, vystúpiť v rámci rozpravy? Čiže žiadate o slovo v rámci rozpravy?

  • Odpoveď z pléna.

  • Áno, pardon. Takže o slovo ešte požiadala pani poslankyňa Sabolová ako spravodajkyňa. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, ja som požiadala o slovo ešte na začiatku, keď sa rozprava spúšťala. Takže chcela by som sa veľmi krátko vyjadriť na základe materiálu, ktorý pri príprave na tento bod rokovania sa mi dostal do rúk a je z rokov 1999 – 2000, keď pri 10. výročí schválenia Dohovoru o právach dieťaťa mimovládne organizácie pripravili Deklaráciu práv počatého dieťaťa, ktorou jasne chceli doplniť dohovor a články, ktoré deklarujú detské práva aj pre deti pred narodením od momentu ich počatia. Deklarácia práv počatého dieťaťa vychádza z najlepších právnych tradícií, ktoré najmä po druhej svetovej vojne vyústili do medzinárodnoprávnej úpravy ľudských práv. Tento text Deklarácie práv počatého dieťaťa sa skladá z preambuly a z niekoľkých článkov. A používa sa na pomenovanie človeka pred narodením (nenarodené dieťa) pojem počaté dieťa. Tento pojem používa slovenský i český právny poriadok v druhej vete čl. 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako preklad starorímskeho pojmu nasciturus.

    Nebudem čítať tú celú deklaráciu, ale chcela by som sa možno dotknúť niekoľkých momentov, aby sme si uvedomili vážnosť zákona, ktorým sa dotýkame skutočne aj práv počatého dieťaťa. Nebudem čítať preambulu, pretože je pomerne dlhá, ale chcem povedať, že okrem toho, že je preambulou akýmsi slávnostným charakterom, vychádza z medzinárodných dokumentov o ľudských právach, základných slobodách, Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Deklarácie práv dieťaťa a Dohovoru o právach dieťaťa, z hľadiska právnej sily, najvyššieho postavenia právnych noriem slovenského právneho poriadku, a to Listiny základných práv a slobôd a Ústavy Slovenskej republiky a zároveň, čo je, myslím, veľmi dôležité, klasického rímskeho práva, z ktorého vychádzajú právne poriadky európskeho kontinentu, najlepšej tradície medicíny Hippokratovej prísahy a najnovších vedeckých poznatkov o tom, že ľudský život začína momentom oplodnenia, teda počatím. Pri výklade textu tejto deklarácie je potrebné vychádzať z preambuly preto, že aj v pochybnostiach sa máme rozhodovať v prospech života. A toto, si myslím, je celý zámer a cieľ aj tejto našej novely zákona, ktorou chceme nič nezakazovať, ale vytvoriť podmienky pre to, aby tu všetky kroky a legislatíva bola v prospech života.

    A tu snáď si dovolím prečítať niekoľko názvov alebo nadpisov článkov. Každá ľudská bytosť má právo na život od počatia po prirodzenú smrť. A tu si treba aj veľmi jasne uvedomiť, že počaté dieťa má právo na ochranu zdravia a zachovanie ľudskej dôstojnosti, má právo na zachovanie, hovorí sa v deklarácii, telesnej, genetickej a duševnej nedotknuteľnosti. A preto si dovolím povedať, že návrh, ktorý je v pripomienkovom konaní, ktorý predkladá ministerstvo zdravotníctva ako vládnu novelu zákona, si myslím, porušuje vlastne toto základné právo toho počatého dieťaťa, pretože sa snaží vygenerovať a vyčistiť čisté obyvateľstvo bez zdravotného postihnutia. A to, si myslím, už je vstupovanie aj do dôstojnosti a ochrany zdravia a zachovania ľudskej dôstojnosti toho počatého dieťaťa.

    Počaté dieťa má spôsobilosť na práva. A tu si chcem dovoliť pripomenúť, že má právo aj na náhradu škody, v prípade, že mu bola spôsobená ujma na zdraví, že nemôže byť nikdy považované za škodu to počaté dieťa, že počaté dieťa má právo dediť, ako som citovala z Občianskeho zákonníka aj v Českej, aj v Slovenskej republike, má právo byť obdarované, má právo dokonca na plnenie poistnej udalosti, ktorou bola smrť poisteného. Čiže si myslím, že to počaté dieťa v ktoromkoľvek štádiu jeho života a jeho matka majú právo na osobitnú starostlivosť a pomoc. Slovenský právny poriadok priznáva počatému dieťaťu aj právo na zdravú výživu.

    Čiže je strašne veľa vecí, kedy sa vlastne o tomto termíne hovorí, a preto si myslím, že by sme mali vytvoriť podmienky pre prijatie počatého života tak, aby bolo skutočne priateľské voči všetkým, aj voči matke aj voči rodičom, a vytvoriť podmienky v slovenskej spoločnosti tak, aby to dieťa bolo prijímané do každej rodiny v každej životnej situácii.

    Čo je veľmi dôležité. A to by mala byť vlastne taká občianska kampaň, aby sme dnes vysvetľovali verejnosti nepochybný fakt, že človek je ľudskou bytosťou od okamihu počatia, aby sme sa nesnažili vygenerovať nejaké hranice, ktoré sú isto nižšie, ako budú vo vládnej novele zákona, kedy už počaté dieťa alebo plod má všetky svoje genetické informácie zakódované.

    Verím, že táto novela, pretože nikomu nič nezakazuje, bude podporená naprieč politickým spektrom v tomto parlamente, pretože vytvára priestor a dáva pomocnú ruku tým, ktorí sú v tom najťažšom životnom rozhodnutí. Sú to matky, ktorým dáva šancu a pomocnú ruku cez aj zákonnú úpravu aj na materiálnu, aj na informačnú možnosť. A preto vás chcem poprosiť o jej podporu. Je tu veľmi veľa vecí, ktoré by stáli za to, aby sme ich prečítali v tejto Národnej rade a aby sme sa k nim vracali počas prerokovania každého takéhoto vážneho zákona. Ale vzhľadom na to, že pre tých, ktorí tu sedia, je ich pár, majú zrejme dostatok informácií o tom, aký je vzácny život od počatia, myslím si, netreba hovoriť viac. A verím, že aspoň tí pani poslanci, ktorí sedia v Národnej rade aj z vládnej koalície, tie svoje hlasy tejto novele zákona dajú. Ďakujem pekne.

  • Faktickú poznámku na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej má pán poslanec Novotný. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A pán poslanec Novotný má slovo.

  • Ďakujem pekne možno za upresnenie niektorých pojmov, ktoré povedala pani poslankyňa Sabolová. Ja som nechcel polemizovať o tých pojmoch vo vzťahu k Deklarácii práv dieťaťa, ja som hovoril o tom, ako sú tieto pojmy používané v medicínskej brandži, keď to tak môžem povedať, a že tieto pojmy sú vlastne nové termíny z hľadiska medicínskej praxe. Nie sú bežne medicínsky používané. Používame pojmy umelé prerušenie tehotenstva a plod. Takže to je len čisto medicínsky pohľad. Samozrejme, môžeme o tom diskutovať, či je umelé prerušenie tehotenstva, tak ako to povedal aj pán poslanec Fronc, presný výraz. Myslím si, že sémanticky to asi tak nie je, ale tento výraz používame.

    Čo sa týka vystúpenia pani poslankyne Sabolovej, možno by som ho chcel podporiť znovu takou myšlienkou, že naozaj Ústava Slovenskej republiky hovorí o tom, že ľudský život je hodný ochrany od počatia. A tento zákon k tomu vedie. Vedie k zvýšeniu ochrany ľudského života už od počatia, pretože si myslím, že čím bude mať tehotná žena viacej informácií, čím bude informovanejšia, tým sa bude vedieť zodpovednejšie rozhodnúť v tejto veľmi ťažkej otázke života a smrti a informovanosť ženy je určite súčasťou zvýšenia ochrany ľudského života od počatia. Takže aj preto podporím tento poslanecký návrh zákona. A myslím si, že získa dostatočnú podporu v pléne Národnej rady, aby sme o ňom mohli diskutovať aj v druhom čítaní. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Ďakujem.

    Takže to bolo posledné vystúpenie v rámci rozpravy, vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A chcem sa opýtať ešte navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som sa najskôr poďakovať všetkým kolegom, ktorí v rozprave vystúpili, a stručne na rozpravu zareagovať.

    Najskôr k terminologickým pripomienkam pána poslanca Novotného. Samozrejme, ak zákon prejde do druhého čítania, budeme o ňom v druhom čítaní hovoriť. Ale už ma kolegovia doplnili. Určite nie je nielenže sémanticky výraz umelé prerušenie tehotenstva nesprávny, lebo on je logicky nesprávny, pretože ak sa nejaký proces preruší, tak to znamená, že niekde potom môže pokračovať. Keď zostrelíme lietadlo, tak nehovoríme, že prerušíme jeho let. Ten let skončí. Takže myslím si k tej zmene terminológie, ja súhlasím s pánom poslancom Froncom, že by nemali by sme ísť do nejakých zraňujúcich tvrdých vyjadrení. Ale táto je presnejšia určite ako tá pôvodná. Rovnako ako povedala pani poslankyňa Sabolová, môžeme o tom diskutovať. Podľa mňa tie termíny nie sú také dôležité. Termín počaté dieťa je termín nášho Občianskeho zákonníka. Počatému dieťaťu Občiansky zákonník rezervuje určité práva, ak sa narodí živé, ale ten termín počaté dieťa obsahuje náš základný súkromnoprávny kódex.

    Pán poslanec Novotný spomenul aj nemeckú právnu úpravu. A tu by som sa trošku zastavil, pretože na Slovensku, aj vo verejnosti a v médiách, vládne taký pocit, že sú len akoby dve možnosti pri právnej úprave interrupcií, jedna je úplne liberálna, aká je na Slovensku, a potom je úplne reštriktívna, aká je v Írsku, v Poľsku a na Malte. Ale nie je to tak. Sú mnohé právne úpravy, ktoré sú niekde v rovnováhe, v strede. Taká je aj nemecká. Nemecká nielenže vyžaduje konzultácie, nemecká priamo stanovuje, z akých dôvodov je možné interrupciu vykonať. To znamená, nie je možné vykonať interrupciu bez dôvodu v prvom trimestri, ale len z vážneho dôvodu, ktorým je aj vážna sociálna situácia, áno. A myslím si, že ten kompromis v právnej úprave dôležitý je. Čiže, inými slovami, Slovensko nie je niekde v strede európskej právnej úpravy, Slovensko je na tom liberálnom extréme v súčasnosti, zďaleka nie je v strede.

    Pred pol rokom bol publikovaný prieskum verejnej mienky, kde sa občanov agentúra FOCUS pýtala, aký je ich názor na to, či by mali byť interrupcie zakázané alebo povolené podľa jednotlivých okolností. A poviem vám teda pár čísiel. V prípade, ak tehotenstvo ohrozuje zdravie matky, tam je 85 % je za zákonné umožnenie interrupcie, len 9 % proti nemu. Ak je pravdepodobné, že sa dieťa narodí postihnuté, tam je 79 % za to, aby tá možnosť bola, 14 % percent je proti nej. Ak žena bola znásilnená, 79 % je za to, 13 % je proti tomu. Čiže vidíme, že pri tých naozaj extrémnych životných situáciách je veľká väčšina za to, aby bola ponechaná možnosť sa rozhodnúť. Ale ak už bola položená otázka, či aj z dôvodu, že rodičia sa zo sociálnych dôvodov nemôžu o dieťa postarať, tam to už bolo pol na pol, 48 % bolo za to, 43 % bolo proti tomu. Pritom naša právna úprava umožňuje vykonanie interrupcie nielen z dôvodu ťažkej sociálnej situácie, ale aj z akéhokoľvek dôvodu, či vážneho alebo triviálneho. A preto som presvedčený, že väčšina našich občanov je proti platnému zneniu interrupčného zákona, lebo ten je naozaj extrémne liberálny.

    Poviem svoj názor. Interrupcia v každom prípade je zlom, ale ja si nemyslím, že máme povinnosť každé morálne zlo trestnoprávne postihovať. To znamená, že v prípade, ak je tehotenstvo dôsledkom trestného činu, ako je znásilnenie alebo incest, tam si myslím, že by sme nemali ísť do trestnoprávneho postihu. To sú extrémne prípady, ktoré tvoria možno jedno percento interrupcií vykonaných ročne. Ale v tomto sa mi zdá, že kompromisná právna úprava je dôležitá, pretože je dôležité, čo vkladáme do ľudských sŕdc a ľudských myslí.

    Pán poslanec Novotný povedal, že v zásade tá novela len rozširuje informovaný súhlas. Áno, s tým sa dá súhlasiť, ale vyjadruje aj jasnú preferenciu. Vyjadruje jasnú preferenciu pri tom informovaní, ktorá je v prospech života. To, si myslím, je dôležité. A keď sa ma pýtali novinári dnes, či dnes tak ženy nie sú informované, tak som povedal, že áno, nie sú tak informované. A prečítam vám jedno vyjadrenie jednej mladej ženy, ktorá sa rozhodla pre interrupciu: „Rozhodla som sa reagovať na váš článok Áno pre život uverejnený v Katolíckych novinách.“ Išlo o článok, ktorý spomínal práve možnosti utajeného pôrodu, osvojenia, toho penziónu, kde môžu prísť ženy v ťažkej životnej situácii, kde sú počas gravidity, potom porodia a dieťa ide na adopciu. „Denne ho čítam a plačem. Keby som ho bola čítala o dva dni skôr, nebola by som urobila ten hrozný čin, kvôli ktorému budem celý život trpieť. Keby som vedela o zariadeniach, o akých sa píše v článku, odišla by som z domu a dieťa by som porodila v pokoji tam. Chýbalo mi však slovo povzbudenia, rada, pomoc. Ani zdravotné sestry v nemocnici sa o tejto téme nezmienili. A pritom tam so mnou boli také mladučké dievčatá, ktoré rozhodne potrebovali rady do života. Na moje prekvapenie celý proces v nemocnici od podania žiadosti až po vykonanie interrupcie bol veľmi rýchly ako na bežiacom páse. Neboli nijaké otázky, odhovárania. Žena žiadosť podpíše, zaplatí a o chvíľu je po všetkom. U nás je veľmi ľahké zbaviť sa dieťatka. Veľmi, veľmi ľutujem, že som ten článok nečítala skôr, všetko by bolo inak.“

    Toto je konkrétna skúsenosť, kde keby tento zákon platil, zachránil by konkrétny malý ľudský život. A áno, bol by to možnože jeden, možno dva, možno desať, možno dvesto životov. To neviem. Nikto z nás to nevie. Ale máme povinnosť sa o to pokúsiť. Dnes naozaj neriešime mimoriadne vážny problém právny, morálny, kedy začína život. Možno aj preto tu nie sú poslanci, možno že sú na ZMOS-e. To neviem. Ale to nie je podstatné. Podstatné je, že týmto zákonom vytvárame šancu. Keď má niekto pocit, že v prvom trimestri nejde o ľudský život, ale len o potenciálny život, fajn, to tu neriešime. Ale aj tento potenciálny ľudský život, ktorý sa rozvinie bez vonkajšieho zásahu do plnohodnotného života, ktorý žijeme práve tak my tu teraz, by mal dostať šancu bez obmedzovania slobody rozhodovania, ale kvalifikovanú nádej.

    Je tu aj lehota troch dní na rozhodnutie, aby bolo uvážené a starostlivé. Počas obeda mi kolegyňa hovorila, že včera v jednej dokumentárnej televízii na Spektre išiel dokument o plastických operáciách. A hovoril tam chirurg, ktorý spomínal, že vždy chce, aby pred zákrokom, keď príde pacient a vysvetlí mu povahu zákroku, išiel domov, pouvažoval o tom, rozmyslel si to a prišiel druhýkrát po pár dňoch starostlivo rozhodnutý, či do toho ide alebo nejde. Ak vieme takýto systém mať pri plastických operáciách, ja si myslím, že máme povinnosť ho mať aj v prípade tak závažného zákroku, akým je umelé ukončenie tehotenstva. Táto povinnosť poučovať a lehota na zváženie sa týka interrupcií vykonávaných na žiadosť v prvom trimestri. Teda netýka sa interrupcií v prípade, keď je ohrozený život alebo zdravie ženy. Tam žiadna čakacia lehota, samozrejme, nie je, keď je interrupcia zdravotne indikovaná. Týka sa vyslovene len prípadov interrupcií v prvom trimestri na žiadosť ženy.

    Ja pevne verím v to, v čo verí pán poslanec Novotný, že to, že nebola veľká polemika v pléne, je snáď náznakom, že návrh prejde do druhého čítania. Ja v to pevne verím. Ja sa priznám, že si neviem celkom predstaviť dôvod, prečo by návrh nemal prejsť, keďže nás spája určite snaha chrániť nevinný ľudský život s dôrazom na prívlastok nevinný, aby sme bez obmedzovania slobody vyjadrili preferenciu, ktorú štát má právo vyjadriť. A tá preferencia je život, tá preferencia je pôrod, a nie smrť a ukončenie tehotenstva. Ďakujem veľmi pekne a veľmi vás prosím o podporu návrhu novely zákona. Ďakujem, pani predsedajúca.

  • Ďakujem.

    Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 590, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 601.

    Teraz odovzdávam slovo pánovi poslancovi Pavlovi Minárikovi, aby tento návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Vážené dámy a páni, život je dobrý režisér. A kúzlo z nechceného sa s nami občas pekne zahrá. Bezprostredne pred týmto návrhom zákona sme rokovali o návrhu zákona, poslaneckom návrhu uvedenom pod tlačou 539. Bezprostredne po tomto budeme rokovať o tlači 611, čo je tiež poslanecký návrh zákona. Prečo je taký veľký rozdiel medzi tými dvoma číslami? Všetci vieme, koľko asi chodí návrhov na jednotlivé schôdze. Nuž jednoducho by sa dalo povedať, že je to preto, lebo ten prvý prišiel do parlamentu 11. 1. a ten druhý pred nejakými 14 – 15 dňami. To je ale len také suché faktografické vysvetlenie, aj keď je to pravda. Nehovorí presne o tom, prečo to tak je. Lepšie vysvetlenie bude asi, že ten prvý vytváral problém pre vládnu koalíciu a ten druhý ten problém nevytvára. A to je jedno, či sa s ním chce vládna koalícia vysporiadať tak, že ho zamietne alebo že ho podporí. A úplne najjednoduchšie vysvetlenie je, že preto tu ten prvý nebol zaradený riadne na najbližšiu schôdzu a ten druhý bol zaradený riadne na najbližšiu schôdzu po podaní, resp. že poslanci ten prvý opakovane z programu vyradili. Skúsim uviesť iný príklad. Nedávno predseda Národnej rady nezaradil do programu schôdze návrh poslanca Vladimíra Palka a môj na vyhlásenie referenda o Lisabonskej zmluve. A následne keď sme to chceli zaradiť pri hlasovaní o programe, Národná rada ten návrh zamietla. Čo hovorí naša ústava? Dovolím si odcitovať z nej čl. 87 ods. 1: „Návrh zákona môžu podať výbory Národnej rady Slovenskej republiky, poslanci a vláda Slovenskej republiky.“ A v čl. 95, to je o referende, sa hovorí: „Referendum vyhlasuje prezident Slovenskej republiky, ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov alebo ak sa na tom uznesie Národná rada“ a tak ďalej. Národná rada sa na tom môže uzniesť, keď taký návrh v Národnej rade niekto podá. A poslanec určite je oprávnený Národnej rade podávať návrhy na uznesenie, ak dodrží § 25 zákona o rokovacom poriadku, teda zvlášť v prípade zákonov a takýchto návrhov uznesení. Doterajšia prax je často v rozpore s ústavným právom poslancov vyvíjať zákonodarnú iniciatívu a podávať návrhy na vyhlásenie referenda.

    Cieľom parlamentarizmu je zabezpečiť skutočnú demokratickú a slobodnú diskusiu tu v Národnej rade. A taká diskusia je aj samotným zmyslom parlamentarizmu. Tu sa veci majú vydiskutovať, prijať alebo zamietnuť a nemajú sa problémy odsúvať alebo presúvať do médií. Skutočne najlepším miestom na prerokovanie politických problémov, na politickú diskusiu je tento mikrofón. V súčasnej politickej praxi však takáto diskusia nie je dostatočne zabezpečená. A to som zdokumentoval na tých dvoch príkladoch, ktoré som uviedol v úvode. Na to, aby sme tento deficit odstránili, sme navrhli novelu, ktorá zabezpečí, aby ústavné právo poslanca, jeho zákonodarnej iniciatívy bolo zabezpečené, to znamená, že ak bude podaný návrh zákona v súlade s rokovacím poriadkom, bude obsahovať všetky náležitosti, aby takýto návrh musel predseda zaradiť do programu schôdze a aby Národná rada hlasovaním pri schvaľovaní programu nemohla takýto návrh bez súhlasu predkladateľov vyradiť. Každý takýto návrh by mal byť prerokovaný. Ku každému takémuto návrhu by mala byť rozprava a o každom takomto návrhu má byť rozhodnuté. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Petrovi Miššíkovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, ústavnoprávny výbor ma uznesením zo 6. mája určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z., to je zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v príslušných ustanoveniach rokovacieho poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Dôvodová správa uvádza, že navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať vplyv na výdavky verejných financií, finančný dopad na obyvateľov neovplyvní životné prostredie, zamestnanosť a ani podnikateľské prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovenia navrhovaného zákona.

    Pripojená doložka zlučiteľnosti zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika navrhovaného právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 31. marca 2008 pod č. 601 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky s výnimkou výboru mandátového a imunitného, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Zároveň odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 16. júna 2008 a gestorský výbor do 17. júna 2008.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa okrem pána poslanca neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a, pán poslanec Miššík, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja sa budem snažiť byť veľmi stručný, pretože považujem takto predložený návrh novely rokovacieho poriadku za veľmi jednoduché riešenie toho, čo by sme mali všetci rešpektovať. A vôbec by to nemuselo byť v rokovacom poriadku. Je, samozrejme, lepšie, keď je to tam explicitne uvedené, pretože už z toho, ako vystúpil pán navrhovateľ, pán kolega poslanec Minárik, je zrejmé, že chceme zabezpečiť len to, čo je garantované Ústavou Slovenskej republiky, to znamená, že zákonodarnú iniciatívu majú poslanci, majú výbory a má vláda Slovenskej republiky a zrejme nie je náležité a normálne, aby bez súhlasu príslušného poslanca alebo skupiny poslancov, ktorí predložia návrh zákona do parlamentu, bolo možné hlasovaním poslancov tento návrh vyradiť z rokovania, to znamená, že by nastala možno úplne zvláštna situácia, že takýto návrh zákona, ktorý by podala skupina poslancov v súlade s ústavou, v súlade s rokovacím poriadkom, by vôbec v jednom celom volebnom období nemusel byť prerokovaný.

    Ešte mi dovoľte uviesť snáď jednu vec. Ja sa veľmi budem tešiť, keď tento návrh získa podporu aj z vládnej koalície, lebo si myslím, že toto je zmysluplný, normálny návrh. Ja som podal už doteraz tri návrhy novely rokovacieho poriadku, neprešla ani jedna, ale tam trošku viac politiky bolo v tomto. V tomto, dúfam, toľko politiky nebude. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, tento návrh aj náš poslanecký klub podporí a dúfam, že ho podporí aj vládna koalícia. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca Miššíka má pani poslankyňa Laššáková. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a pani poslankyňa Laššáková má slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja som pôvodne ani nechcela reagovať k tejto predloženej novele, ale po tom, čo pán poslanec vystúpil, myslím si, že využijem túto príležitosť. Mne sa nepáči ani na predloženej novele, čiastkovej novele rokovacieho poriadku to, že je to skutočne len čiastková novela a riešime každý čiastkovo nejaké prípady. Na začiatku volebného obdobia pán predseda Národnej rady vytvoril komisiu aj pre rokovací poriadok, aj pre Ústavu Slovenskej republiky. Vieme, že v našom rokovacom poriadku naozaj je tých medzier dosť a mnohokrát sa zasekneme, pretože každý má iný výklad. Ja si myslím, že riešenie by bolo to, aby sa pripravila komplexná novela rokovacieho poriadku. Na grémiu takýto návrh padol. A myslím si, že mali by sme, všetky poslanecké kluby, dať do takejto komisie svojich poslancov, aby sme pripravili rokovací poriadok, ktorý odstráni všetky nedostatky, ktoré doteraz sme v praxi a v činnosti parlamentu zistili. Z toho dôvodu si myslím, že takýto návrh, čiastkový návrh novely nemáme dôvod podporiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Miššík, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani kolegyňa, snáď veľmi kľudne poviem jednu vec. Preto je to čiastková novela, pretože sa už niekoľkokrát stalo, ako to uvádzal pán navrhovateľ, že normálny návrh zákona, ktorý navrhol poslanec alebo skupina poslancov, bol vyradený bez súhlasu tohto poslanca z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. My nechceme nič iné, len aby sa rešpektovala Ústava Slovenskej republiky. A ak to bude explicitne napísané aj v rokovacom poriadku, nič sa nestane. Budeme naozaj len rešpektovať Ústavu Slovenskej republiky.

    Ak dovolíte, vyjadrím sa ešte k tej úžasnej komisii, ktorej výsledky všetci poznáme, v ktorej dnes nesedia už, Janka, ani vaši kolegovia z vládnej koalície. Tak neviem, akú novelu rokovacieho poriadku by sme tam mohli urobiť. Skôr si myslím, že aj parciálne riešenia návrhu takéhoto zákona, ak prispievajú k zvýšeniu toho, že sa tu budeme cítiť všetci z hľadiska demokracie bezpečnejšie, si myslím, by ste mohli podporiť, o čo vás pekne prosím. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Miššík bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Chcem sa poďakovať pánovi spravodajcovi za podporu. V podstate vystihol to, čo som chcel s kolegami touto novelou zariadiť. Kebyže sa tu rešpektujú pravidlá, aj nepísané, nemuseli by prichádzať čiastkové novely. Kebyže ústavné právo poslanca mať zákonodarnú iniciatívu rešpektujeme a všetky opozičné návrhy odpálime v prvom čítaní, nemusela by táto novela prísť. Vyhovárať sa dnes na komisiu je planá výhovorka. Ak to nechcete, povedzte, že to nechcete, pretože chcete tento mechanizmus zachovať. Ja si myslím ale, že to je zlý mechanizmus, ako nakladať s poslaneckými návrhmi. Každá pesnička sa raz skončí. Aj vy budete raz v opozícii. Aj vy budete potrebovať možno takúto novelu, ak by sme my boli takí chrapúni, ako ste boli pri niektorých podaných návrhoch vy. Tento návrh ak by vstúpil do účinnosti, tak by vstúpil do účinnosti po auguste, dva roky po tom, ako to bolo prijaté v programovom vyhlásení tejto vlády, teda po polovici vládnutia. Aj po dvoch rokoch budeme hovoriť, že nemôžeme nič riešiť preto, lebo je to čiastkové? Každé riešenie, aj tej komplexnej novely rokovacieho poriadku, bude raz prežité a z toho pohľadu bude čiastkové. Dámy a páni, lepšie je sa správať tak, aby takéto novely nemuseli prichádzať, ale keď sa správame tak, že musia prichádzať, potom si hľadajme lepšie výhovorky. Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

    Návrh tohto zákona ste dostali ako tlač 611 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 614.

    Nech sa páči, pán poslanec Lipšic, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Milé kolegyne, vážení kolegovia, ide o pomerne malý návrh novely, ktorej cieľom je odlíšiť sankcionovanie cyklistov a motorkárov v lese. Oni sú sankcionovaní dnes rovnako, čo je absurdné. A chodia po lese, dokonca aj po chránených územiach trojkolky, štvorkolky, bez možnosti ich zastavenia, bez ŠPZ. Keďže ide o priestupok, nikto ich nemôže zastaviť okrem polície. Ale políciu som v lese nevidel už dlho, ani dnes ráno, keď som bol behať, a preto sa mi zdá, že je správne, aby po druhýkrát takéto konanie už bolo trestným činom so sadzbou do jedného roku.

    Čiže ja som sa už pred rokom, keď mi písali viacerí ochranári, zamýšľal nad tým, akým spôsobom je možné túto situáciu riešiť. Sčasti pre mňa inšpiráciou bol aj návrh novely ešte nie vládnej, ale tej, ktorá je v pripomienkovom konaní, nevieme, kedy príde do parlamentu. Ale tá navrhuje, aby trestným činom bol len prípad, ak ide o neoprávnenú jazdu v chránenom území. Ale ten problém naozaj je v tom, že často sa jazdí na lesných pozemkoch aj v nechránenom území, ale neoprávnene. A tam, si myslím, takýto prvý prípad nech je priestupok, ale druhýkrát nech to už je trestný čin, lebo v opačnom prípade nebudeme mať šancu pôsobiť preventívne na osoby, ktoré nedbajú na akékoľvek zákazy a príkazy. Tento princíp, že prvý raz je to priestupok, druhýkrát je to trestný čin, v Trestnom zákone už máme, napr. pri krádežiach. Krádež v obchode hodnoty nejakej úplne symbolickej malej je prvýkrát priestupok, ale druhýkrát to už je trestný čin od rekodifikácie, už dva a pol roka. A práve som nedávno čítal správu, môžem ju potom aj sem priniesť, podľa ktorej podľa obchodníkov práve táto zmena výrazne prispela k zníženiu krádeží v obchodoch, pretože keď to bol priestupok a išlo o človeka, ktorý nemal prostriedky, dostal pokutu, nezaplatil ju, urobil to znovu, nemalo to absolútne žiaden generálno-preventívny účinok.

    Takže ide síce o malú novelu, ale rozhodol som sa tak aj preto, že vládna novela je pozastavená, príde do parlamentu možno najskôr o rok. A myslím si, že ak chodíme do lesa, ja som párkrát mal osobnú skúsenosť aj na Devínskej Kobyle, aj na nitrianskom Zobore, aj inde, vidíme, že tieto partie robia rôzne akcie aj pre turistov zo zahraničia, kde jazdia po hrebeňoch našich veľhôr, robia hrebeňové jazdy. A myslím si, že mali by sme tomu rázne povedať stačilo. Určite sú tieto osoby oveľa nebezpečnejšie ako bicyklisti, ktorí chodia na nevyznačených trasách. Ďakujem, pani predsedajúca.

  • Ďakujem.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Kataríne Cibulkovej. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady ma uznesením zo 6. mája 2008 určil za spravodajkyňu k návrhu zákona poslanca Národnej rady Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (tlač 611). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívno-právnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Dôvodová správa konštatuje, že navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprinesie nárok na pracovné sily, neovplyvní zamestnanosť a tvorbu pracovných miest ani životné prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika navrhovaného právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie ani v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a v judikatúre Súdu prvého stupňa.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 16. júna 2008 a gestorský výbor do 17. júna 2008.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa chcem opýtať, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Gál. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a pán poslanec Gál má slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem k tejto zákonodarnej iniciatíve skupiny poslancov vyjadriť hneď na úvod môj pozitívny prístup, ale...

  • Hlas v sále.

  • Áno, nie je to skupina poslancov, je to pán poslanec Lipšic. Chcem uviesť, že síce máme krásnu prírodu, máme veľa aktívnych turistov v mladšom aj v pokročilejšom veku, máme na európske pomery celkom striktné predpisy na ochranu prírody, ako aj na starostlivosť o zver aj na jej odlov, no všetky tieto skutočnosti v základoch negujú skutočnosti, javy, ktorými sme svedkami tí, ktorí chodíme do lesa. Tlupy motorkárov, motocyklistov, jazdci na nákladiakoch ohrozujú nielen prírodu, lesné porasty, zver, ale aj turistov, cyklistov, ba aj lesníkov, členov lesnej stráže. Priestupkové konanie a možné sankcie z toho vyplývajúce nie sú pre nich nejako odstrašujúcim príkladom. Nie raz ujdú lesnej stráži. Nie raz ujdú polícii s vedomím, že keď ich náhodou chytia, tak aj tak im hrozí na ich majetkové pomery príliš nízka pokuta. A čo je najhoršie, je, že tieto nájazdy motorkárov nerobia len naši občania, ale organizovane tu chodia aj cudzí štátni príslušníci, ktorí chodia na tzv. lesoturistické motorkárske zájazdy, lebo vedia, že sankcia, povedzme, oproti Rakúsku, Česku je prinízka, ba niekedy ani nehrozí, nakoľko lesná stráž má nízke počty, polícia do lesa veľmi nechodí. Preto vítam túto iniciatívu pána poslanca Lipšica. Dúfam, že nájde v poslaneckých laviciach dostatočnú podporu, aby prešla do druhého čítania. Môžeme tento návrh vylepšiť, doplniť, určite so súhlasom pána poslanca. Ja verím, že zabránime tomu javu, ktorý určite sa nikomu nepáči. Ako uviedol pán poslanec, dúfam, že bude mať taký efekt, ako mala tá zákonná úprava, ktorá upravila krádeže a zvýšila ich v druhom skutku na trestný čin. Ďakujem pekne.

  • Faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca Gála má pán poslanec Lebocký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a pán poslanec Lebocký má slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán kolega Lipšic, vážený pán Gábor Gál, v zásade sa dá súhlasiť s tým, čo ste povedali v rámci odôvodnenia predloženého návrhu. Áno, reálne je to tak v tej našej prírode, že trpíme. či sú to ochranári, či sú to poľovníci, či sú to lesníci, skutočne sme vystavovaní obrovskému tlaku a nielen teda nedisciplinovaných cyklistov, to by som chcel dvakrát podčiarknuť, lebo nemôžeme všetkých hádzať do jedného vreca, ale aj nedisciplinovaných turistov. Ale čo je najhoršie, tak to sú práve títo štvorkolkári, motorkári, jazdci na snežných skútroch. Chcem tým povedať len toľko, že Gábora Gála poznám ako poľovníka, uňho je to všetko v poriadku. Pán JUDr. Lipšic je viac-menej právnikom...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán kolega. V podstate prichádza s určitým návrhom teda novely usporiadania trestnoprávnych vzťahov. Ale spytujem sa: Myslíte si, že ten problém je skutočne v represii? Myslíte si, že je také jednoduché tých motorkárov chytiť a usvedčiť jedenkrát a riešiť ich v rámci priestupkového konania, druhýkrát ich riešiť už potom v rámci trestnoprávneho konania? Problém nie je tam, pán doktor, resp. pán poslanec. Problém podľa môjho názoru je v prevencii. A napriek tomu, že tu máme lesnú stráž, poľovnícku stráž, stráž prírody, sme bezzubí. A preto si myslím, že podporím ja teda osobne a aj klubu nášmu doporučím podporiť novú iniciatívu na vytvorenie integrovanej stráže prírody, čo prichádza z dielne súčasnej vládnej koalície. Toľko. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Gál, chcete reagovať na faktickú poznámku? Ďakujem.

    Pán poslanec Gál bol vlastne jediný, ktorý bol prihlásený do rozpravy, vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja sa priznám, že som očakával diskusiu aj dlhšiu, lebo pred rokom sme diskutovali tuná o cyklistoch, bola to pomerne vzrušená diskusia. Ale, pán poslanec Lebocký, ja chodím do lesa behávať pomerne často, keď sa dá, tak je to každý deň. A musím povedať, že moja skúsenosť s týmito štvorkolkami a trojkolkami je zničujúca. Teraz ja si myslím, že je potrebné ísť na viacerých úrovniach, aj nech je integrovaná lesná stráž alebo niečo podobné, ale, žiaľ, aj represiou. To jedno druhé nevylučuje podľa mojej mienky. Musí to byť kombinácia faktorov. Poviem vám príklad z oblasti, ktorá vám je blízka, myslím tým, že sa teda venujete lesom. Je to problém pytliactva.

  • Hlasy v sále.

  • Nie to som nepovedal. V minulosti bola taká právna úprava, teraz sa budem zaoberať najmä pytliactvom pri rybách, že trestným činom bolo len také konanie, keď niekto chytil ryby a bol chytený, že teda ich má, ktoré mali hodnotu škody nie nepatrnej, čo v tom čase bolo možno šesťtisíc korún. To, samozrejme, nikto nemal. Čiže veselo to bol len priestupok. Keď niekto nelegálne chytal ryby, dostal pokutu. Často išlo o ľudí, ktorí to nezaplatili, vymáhalo sa to, nevymohlo sa to, malo to absolútne nulový účinok. V roku 2002, myslím, sme zmenili Trestný zákon tak, že pytliactvo v tomto prípade už je trestným činom hneď. To znamená, ak on hodí udicu nelegálne do toho rybníka, je to trestný čin, aj keď nič nechytí. A musím povedať, ja si nemyslím, že vždy je riešením právna úprava alebo nový zákon, novela zákona, ale niekedy to riešením je. Podľa informácií, ktoré sme dostali od rybárskych zväzov, sa výrazne, výrazne, výrazne znížil počet pytliactva v našich rybníkoch. Šéf trestného odboru trestnej legislatívy na ministerstve spravodlivosti JUDr. Štift dostával od tej doby vždy k narodeninám a meninám pozdrav od rybárskeho zväzu, lebo sa im strašne ta novela páčila. Teda mala efekt, chcem tým povedať. A to nevylučuje, že môžeme ísť aj inými cestami, fajn, ale musí to byť kombinácia. Dnes, keď to je priestupok, to znamená, že lesná stráž ani nič nemôže urobiť, lebo tú osobu nechytí. Keby to bol trestný čin, tak už ju môže zvesiť z tej motorky, zadržať ju a zobrať ju na políciu. Dnes lesná stráž nemôže zadržať takú osobu, keď pácha priestupok. Prečo je to tak? ŠPZ-ka tam nie je, čiže odfotiť si takú osobu môže, ale identifikovať ju nie je možné na štvorkolke. A to, si myslím, je podľa mňa základný problém. Čiže mne sa nezdá, že ide o nejaký politický návrh novely. A nachádzajme riešenia v rôznych oblastiach, ktoré v kombinácii a v súhrne tento problém vyriešia.

    To, čo hovoril pán poslanec Gál, ale je pravda. Na Slovensku sa organizujú zájazdy a výlety cudzích štátnych príslušníkov, občanov iných krajín, ktorí sem prídu na rôzne atraktívne aktivity vrátane jázd motorkami v našich lesoch a horách. A robia to aj preto tieto organizované zájazdy, lebo postih je minimálny, je minimálny. Ja si myslím, že takáto novela zákona môže mať aj výrazný odstrašujúci účinok. Ak bude zrejmé, že druhý raz to je trestný čin, aj keď len prečin, tak to môže mať minimálne na tých, ktorí organizujú zájazdy po našich horách a lesoch na motorkách, výrazne odstrašujúci účinok. O tomto podľa mojej mienky tá novela je. Ďakujem.

  • Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Senka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Návrh tohto zákona ste dostali ako tlač 612 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 622.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje odvysielanie záznamov z významných podujatí a rieši tiež problémy s predlžovaním licencií vysielateľom, ktoré vznikli v súvislosti s prechodom na digitálne vysielanie.

    V prvom prípade je snahou predmetného zákona posilnenie spravodajských relácií vysielateľov, a tým aj posilnenie práva verejnosti na informácie.

    Zároveň je tu aj snaha o zosúladenie nášho práva s príslušnou smernicou Európskeho parlamentu, ako aj možnosť tvorby pútavejšieho a pre divákov atraktívnejšieho vysielania.

    V súčasnej dobe dochádza ku kolízii záujmov držiteľov výhradných vysielacích práv na vysielanie športových, kultúrnych či iných podujatí a záujmov vysielateľov, ktorí majú záujem odvysielaním záznamu informovať o týchto podujatiach. Dnes je vysielateľ oprávnený pre potreby spravodajstva vyrobiť a odvysielať záznam z podujatia, na ktorého vysielanie má výhradné právo iný vysielateľ. Dĺžka tohto záznamu nesmie presiahnuť tri minúty. Ten istý už jedenkrát odvysielaný záznam vysielateľ nesmie použiť opakovane okrem prípadov, ak by sa jeho obsah priamo vzťahoval na inú dôležitú udalosť, ktorá je predmetom spravodajstva alebo športového magazínu. Opakované odvysielanie toho istého záznamu v spravodajských blokoch v súčasnosti možné nie je. Navrhovanou úpravou s prihliadnutím na právo verejnosti na informácie bude umožnené vysielateľovi opakovane odvysielať ten istý záznam z podujatia, ku ktorému má iný vysielateľ výhradné vysielacie právo. Nakoľko toto právo predstavuje určitý zásah do výhradných práv vysielateľa, ktorý mohol vynaložiť značné finančné prostriedky na ich nadobudnutie, je nevyhnutné, aby k tomuto zásahu došlo len v rozsahu nevyhnutnom na informovanie verejnosti. Z tohto dôvodu sa navrhuje skrátenie možnej dĺžky záznamu z troch minút na deväťdesiat sekúnd.

    Druhou oblasťou, ktorá sa týmto návrhom rieši, je úprava platnosti licencií na vysielanie televíznej programovej služby. Licencia na vysielanie televíznej programovej služby sa v súčasnosti udeľuje na dvanásť rokov a licenciu možno predĺžiť iba raz. Podľa § 52 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z. rada platnosť licencie nepredĺži, ak sa zmenil plán využitia frekvenčného spektra na vysielanie alebo ak je to nevyhnutné na dodržiavanie záväzkov z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z rozhodnutia Medzinárodnej telekomunikačnej únie sa v roku 2004 uskutočnila Regionálna rádiokomunikačná konferencia pod označením RRC-04, ktorej predmetom bola najmä problematika frekvenčného plánovania pre DVB-T v krajinách celej Európy a Afriky a vo veľkej časti Ázie, krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, arabských štátoch a Iráne. Slovensko v plnej miere požiadavky záverov tejto konferencie plní. Druhé kolo tejto konferencie pod označením RRC-06 sa uskutočnilo v máji a júni 2006. Jej výsledkom bolo prijatie frekvenčného plánu pre plne digitálnu budúcnosť televízneho vysielania. Uvedené medzinárodné dokumenty obmedzili ďalší rozvoj analógového televízneho vysielania, a tým aj ďalšie využívanie televíznych analógových frekvencií. Z tohto dôvodu Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky začal od roku 2004 prostredníctvom vydávania tzv. frekvenčných listov povoľovať využívanie televíznych analógových frekvencií na obmedzené obdobie. Frekvenčný list je rozhodnutie vydané v správnom konaní, ktoré je predbežným rozhodnutím v konaní o zmene alebo pridelení licencií vo výberovom konaní, pri ktorom sa udeľujú televízne analógové licencie. Rada pre vysielanie a retransmisiu preto v konaniach o udelenie, zmenu, predĺženie televíznych licencií na analógové terestriálne vysielanie rozhodovala o udelení licencie na kratšie obdobie a niektorým vysielateľom bola udelená alebo predĺžená licencia na kratšie obdobie. A títo vysielatelia boli v porovnaní s inými vysielateľmi znevýhodnení. Túto nerovnosť pred zákonom je potrebné odstrániť a umožniť vysielať dotknutým televíznym vysielateľom v rovnakom časovom období ako ostatným. Predkladanou navrhovanou zmenou nie sú dotknuté zákonné postupy a povinnosti vysielateľov v súvislosti so zavádzaním digitálneho terestriálneho vysielania v Slovenskej republike, ktoré vyplývajú najmä zo zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) a z jeho vykonávacích predpisov.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov ani na zamestnanosť, na podnikateľské prostredie a na životné prostredie. Poprosil by som o jeho podporu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Spravodajkyňou, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre kultúru a médiá, je pani poslankyňa Ágnes Biró, ktorej teraz odovzdávam slovo. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podala spravodajskú správu v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Senka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 612).

    Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa má uskutočniť prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel a § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, to znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie, ako i doložku finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, podávam návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že návrh zákona po rozprave prerokuje v druhom čítaní.

    Ďalej v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 622 z 28. apríla 2008 odporúčam, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Zároveň navrhujem lehotu na prerokovanie poslaneckého návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 16. júna 2008 a v gestorskom výbore do 17. júna 2008.

    Skončila som. Ďakujem. Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa ešte vyjadriť, aj keď rozprava nebola? Nie. Ďakujem.

    Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Jureňu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 613, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 623.

    Odovzdávam slovo pánovi poslancovi Jureňovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, návrh novely zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z., ďalej, zákona č. 105/2004 Z. z. a zákona č. 556/2004 Z. z. je potrebný najmä z dôvodu, že doterajšie znenia niektorých ustanovení zákona už neplnia svoju funkciu a tiež po prijatí nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 110/2008 z 15. januára o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a o ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia č. 1576/89 je potrebné tento zákon aktualizovať.

    Predkladaný návrh navrhuje najmä odstrániť zbytočné byrokratické ustanovenia, ktoré spôsobujú ťažkú realizovateľnosť v praxi.

    Liehovarníctvo ako také má prvé zmienky v 12. storočí, začalo sa výraznejšie presadzovať v 15. storočí. A pôvodne to bola určitá výsada šľachtických rodov, resp. zemianskych rodov, resp. miest. Postupne však prerástla v 18. storočí do liehovarníckeho priemyslu. A pamätáme si ju ešte z regiónov, keď liehovary plnili najmä funkciu, keď boli pálené najmä prebytky, ktoré v jednotlivých ročných obdobiach vznikli. Zároveň si však treba uvedomiť, že toto odvetvie, tento druh pálenia prerástol i svojím spôsobom do kultúrneho dedičstva. A najmä prostredníctvom pestovateľských páleníc má svoje výrazné postavenie na našom vidieku.

    Spotrebná daň týmto návrhom nebude zasiahnutá. A tu len pripomínam, že tí, ktorí vlastne otvorene priznávajú, že si nazberajú svoje ovocie, skvasia si ho, zanesú si ho do pálenice a týmto, teda prietokomerom, priznajú množstvo, ktoré napálili, otvorene priznávajú spotrebnú daň. A treba povedať, že títo pri súčasnom stave a pri súčasnom systéme najviac vlastne doplácajú na to, že takto otvorene a priamo a zodpovedne konajú. Spotrebná daň, ktorá prešla zmenou keď sa zmenila cirka z 80 korún na 120 korún, tento finančný zásah výrazne podporil tzv. „garážové“, resp. „čierne pálenie“.

    Treba pripomenúť, že pestovateľské pálenice, ktorých sa evidovalo v minulom roku 142 na Slovensku, majú trend úbytku. A je to i z toho dôvodu, že momentálny stav im umožňuje páliť len pre pestovateľov, čím vlastne môžu pôsobiť len v sezóne a len v určitom krátkom časovom období a vlastne zbytok roka svoje zariadenia nevyužívajú. Toto má vážny ekonomický dopad na ich chod, a preto i tento návrh rieši, aby mohli svoje zariadenia využívať celý rok.

    Ja len uvediem niektoré prípady zo zahraničia pre ilustráciu. Napr. v susednom Maďarsku sa týmto okruhom začali veľmi vážne zaoberať a je v maďarskom parlamente predložený návrh na vytvorenie tzv. národnej rady pre pálenku, ktorá osobitne bude riešiť celý tento okruh tejto problematiky. Ďalej vám pripomínam, že niektoré kultúrne vyspelé civilizácie, ktoré si často dávame za príklad, sú to napr. Francúzi, veľmi výrazným spôsobom pozdvihli kultúrnosť používania koňaku, Škóti, je to škótska whisky i írska whisky. Takže tu len pripomínam, že i my máme podobné kultúrne dedičstvo v podobe našich destilátov, ako je hruškovica, čerešňovica a ďalšie.

  • Hlas z pléna.

  • Áno, je to aj slivovica. Takže i z tohto dôvodu považujem za veľmi potrebné, aby sme sa týmto okruhom zaoberali a pestovateľské pálenice, ktoré prežívajú určitú krízu, i touto formou podporili, ich prežitie. Takže týmto vás, vážené kolegyne, kolegovia, si dovoľujem zároveň aj požiadať o podporu tohto návrhu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pánovi poslancovi Tiborovi Lebockému. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Milé kolegyne, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 254 z 13. mája 2008 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Jureňu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. apríla 2008 č. 623 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby uvedené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 16. júna 2008 a gestorský výbor do 17. júna 2008.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    A zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

    Takže, pán navrhovateľ, niet sa k čomu vyjadriť. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 614, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 624.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Brockovi aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Dámy a páni, teraz v nedeľu bol Deň matiek, tak sme si na Slovensku mnohí pripomínali tento sviatok. A aj v médiách sa diskutovalo o postavení matky, postavení ženy v rodine, v spoločnosti. A v médiách boli komentáre o tom, ako spoločnosť veľa dlhuje práve ženám matkám, pretože dnes situácia žien je veľmi komplikovaná v spoločnosti, keď príjem manžela v rodine nestačí pokryť všetky výdavky, ktoré rodina má. A ak chce žena venovať sa aj svojmu materskému poslaniu a zároveň nestratiť svoje povolanie a venovať sa aj svojej kariére, svojmu odbornému rastu, tak je to veľmi zložité a komplikované.

    Podpora matiek, podpora rodiny otvára cestu okrem iných hodnôt aj k priaznivejšiemu demografickému vývoju, ktorý ak by bol priaznivejší, by určite zmiernil naše obavy z rizika, že nebude stačiť ani 1., ani 2. dôchodkový pilier raz na naše dôchodky. Preto prichádzam s návrhom, ktorý si nekladie za cieľ vyriešiť veľký problém, akým je demografický vývoj alebo zásadná zmena situácie v rodine a postavenia žien, navrhujem jednu možno malú zmenu v Zákonníku práce ako nepriamu podporu matiek, ako nepriamu podporu rodiny, zvýšiť dovolenku otcom, zvýšiť zákonnú dovolenku o jeden týždeň manželovi v čase narodenia dieťaťa, aby táto dovolenka mohla istým spôsobom zlepšiť životné podmienky rodín s deťmi.

    Narodenie dieťaťa v rodine znamená nielen zvýšené výdavky, ale i zvýšenú záťaž oboch rodičov a tiež najmä nové problémy so zabezpečením rodiny najmä v prípade rodín s deťmi v čase matkinej neprítomnosti. Týždeň otcovskej dovolenky, ktorú môže zamestnanec čerpať v prvom mesiaci po narodení dieťaťa, je opatrením výrazne zlepšujúcim atmosféru v rodine, pomáha rodičom i pri návrate mamičiek z pôrodnice a v konečnom dôsledku zlepšuje i atmosféru v spoločnosti. Návrh je reakciou aj na pretrvávajúci nepriaznivý demografický vývoj. Dlhšia dovolenka rodiča pomôže najmä v rodinách so školopovinnými deťmi, pretože dĺžka zákonnej dovolenky oboch rodičov nedosahuje počet voľných dní a prázdnin. Navrhujú sa aj určité obmedzenia pri čerpaní otcovskej dovolenky v snahe posilniť jej jasný zámer, podpora rodiny pri narodení dieťaťa na zamedzenie zneužitia, t. j. povinnosť jej vyčerpania v lehote do jedného mesiaca od narodenia dieťaťa a neposkytovanie náhrady mzdy v prípade jej nevyčerpania.

    Prijatie novely uvedeného zákona bude mať minimálny dopad na štátny rozpočet či verejné financie. Jeho presnú výšku nie je možné špecifikovať, pretože využitie tohto inštitútu nie je povinné. Poviem ale modelový príklad: Ak by využilo túto možnosť 70 % zamestnaných otcov rodičov z počtu narodených detí v bežnom roku a pri predpoklade, že títo majú mzdu na úrovni 70 % priemerného zárobku, finančný dopad by bol 180 mil. korún v roku prevažne na súkromný zamestnávateľský sektor. Výrazne pozitívne účinky z prijatia tohto návrhu sa však určite premietnu aj do zlepšenia pracovnej klímy a vyššej prosperity celého podnikateľského sektora.

    Dámy a páni, aj v iných krajinách sa diskutuje o takomto návrhu. V Rakúsku súťažia napr. socialisti s ľudovcami, socialisti navrhovali 2 mesiace otcovskej dovolenky v roku, keď sa dieťa narodí, ľudovci, tí jej navrhujú iba mesiac. Ja v tomto prípade v slovenských reáliách ju navrhujem v trvaní jeden týždeň. Myslím si, že vytvárať priaznivé prostredie pre rodiny s deťmi je najlepšia sociálna politika štátu. Skutočný rozvoj jednotlivcov i blahobyt spoločnosti je dôsledok zdravých harmonických a fungujúcich rodín. A takéto rodiny sú naša budúcnosť. Ďakujem za podporu tohto návrhu.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Kláre Sárközy. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 30 schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Cieľom návrhu zákona je predĺžením zákonnej dovolenky o jeden týždeň manželovi v čase narodenia dieťaťa zlepšiť životné podmienky rodín s deťmi.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými dohovormi, ktorý je Slovenská republiky viazaná.

    Dámy a páni, z ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    Vážená pani podpredsedníčka, skončila som, prosím vás, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Halecký. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a pán poslanec Halecký má slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, chcel by som aspoň stručne zareagovať na smelý a originálny návrh pána poslanca Brocku, a to z toho dôvodu, že skutočne starostlivosť o rodinu, ale aj starostlivosť o matku a starostlivosť o celkovú klímu v rodine je dôležitá. Myslím si, že, ako aj spomínal, v iných krajinách sa tiež uvažuje o týchto rodičovských dovolenkách, aj keď tie návrhy o mesiaci a dvoch mesiacoch skôr možno považovať za úsmevné, nie reálne a realistické.

    V tej súvislosti chcem podotknúť, že skutočne po narodení dieťaťa je zvýšená náročnosť na starostlivosť o dieťa a celkove o rodinu nielen vzhľadom na záťaž finančnú, časovú a organizačnú, lebo takisto je pre matku potrebná takisto pomoc druhého rodiča. Chcem však poukázať, že tá starostlivosť o rodinu a, dá sa povedať, komplexne o rodinu, o matku, o dieťa zahŕňa nielen tento faktor, čo, myslím si, pán poslanec si uvedomuje, že je to len čiastočné riešenie a riešenie možno nie to najpodstatnejšie a najdôležitejšie.

    Ja by som tu však chcel uplatniť pozornosť, že starostlivosť o rodinu by sme mali riešiť komplexne. Mal by byť vypracovaný skutočne reálny, realistický program starostlivosti, ktorý by zahrnoval či už starostlivosť o zamestnanie matiek, starostlivosť v predškolských zariadeniach, starostlivosť o viacdetné rodiny včítane finančného zvýhodňovania, hlavne nielen čo sa týka daňových odvodov a daňových povinností alebo aj priamych finančných subvencií v rôznych formách.

    Takže pokiaľ by som chcel túto tému uzatvoriť, myslím si, že je to vítaný prínos do diskusie o starostlivosti o ženu a matku a o dieťa. Avšak 200 mil. ročne je na úvahu, či je to dané hlavne tým správnym smerom.

    Chcel by som sa však pána poslanca Brocku opýtať, či bola konzultácia tejto otázky aj so zväzom zamestnávateľov, so zväzom živnostníkov, pretože hlavne súkromný sektor u nás predstavuje už rozhodujúcu časť finančnej náročnosti, či je pozitívna odozva alebo či je negatívna odozva. Predpokladám, že táto otázka je vo vývoji, vo vývoji ďalšieho času. A pokiaľ by finančná situácia v štáte, pokiaľ by finančná situácia aj v tomto súkromnom sektore, ktorý je na rozvoji, dovoľovala riešenie aj otcovskou, dá sa povedať, dovolenkou, by to bolo elegantné a nápomocné. Je potrebné však iba zvážiť, či je to aktuálne teraz a či je to aktuálne v takom rozsahu, ako je to navrhované. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Haleckého nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec bol jediný, ktorý bol prihlásený v rámci rozpravy, vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Zároveň vás poprosím, kolegyne, kolegovia, keďže ste prítomní v sále, aby ste venovali pozornosť vystupujúcim a nerušili ich hlasitým rozhovorom. Ďakujem. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Halecký mi položil otázku, či som tento návrh konzultoval so zväzmi zamestnávateľov. Áno, sčasti je to tak. Tento návrh podávam opäť takmer po dvoch rokoch. Prvýkrát, keď som ho podával, tak som to považoval za svoju povinnosť. A pri konzultáciách, aký dopad pre zamestnávateľov by malo prijatie tohto zákona, že je takmer zanedbateľný, lebo každý zamestnávateľ si môže veľmi rýchlo zrátať, koľko detí sa rodí v priebehu roka, aká by táto položka bola vysoká, naozaj je to zanedbateľný výdavok pre podnikateľský sektor. Samozrejme, v detailnej diskusii možno dnes sa nájdu takí, čo majú výhrady, pre ktorých každý zvýšený náklad predstavuje istú prekážku. A preto môžu byť proti tomu. Som zaregistroval, že napr. aj poslanecký návrh z dielne koaličných poslancov, kde chcú istým spôsobom skrátiť dĺžku pracovného času, keď novelizujú Zákonník práce, takisto sa to nestretáva najmä u zamestnávateľov s pozitívnou reakciou. Ale ak je to opodstatnený návrh, ak tento návrh môže zlepšiť situáciu v rodinách, nevidím dôvod, prečo by sme to neprijali.

    Súhlasím s kolegom Haleckým, že starostlivosť o rodinu, rodinná politika musí byť prierezová, komplexná. A preto vychádzam permanentne, a teda aj po prerokovaní tohto návrhu s ďalším návrhom, ktorý rovnako chce pomôcť rodinám s deťmi. Čiže nemám presvedčenie, že prijatie tohto návrhu zásadne ovplyvní situáciu rodín s deťmi. Ale práve takéto aj drobné zmeny môžu výrazne pomôcť rodinám, pre ktoré aj drobný problém je niekedy neprekonateľný.

  • Ďakujem.

    Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Dovoľte, aby som aj ja v krátkosti zareagovala na to, čo tu odznelo z úst pána predsedu výboru Haleckého. Áno, pán poslanec Brocka túto novelu predkladá už po druhýkrát. Prvýkrát to bolo asi pred dvoma rokmi. Vtedy sme sa asi trošičku obšírnejšie zaoberali touto problematikou.

    Ja osobne som hovorila, že v druhom čítaní treba tento návrh zákona vylepšiť. Myslela som to v tom zmysle, že treba predĺžiť tú možnosť z jedného mesiaca na viac, hlavne v tom prípade, keď dieťa je choré a napr. dlhšiu dobu zostane v nemocnici. Vtedy som zaregistrovala aj to, že aj z úst koaličných poslancov odzneli podporné stanoviská. Ale tento zákon sa nedostal ani do druhého čítania. A dôvod bol jednoduchý a prozaický, že je to preto, že sa pripravuje veľká novela Zákonníka práce a tam to bude vyriešené. Veľká novela Zákonníka práce sa prijala, vyriešené to nebolo. Je absolútne logické, že pán poslanec s tým prišiel po druhýkrát.

    Treba si uvedomiť, že ročne sa na Slovensku rodí okolo 52 000 detí. Myslím si, že tá čiastka, tu je to vyčíslené, tých 200 mil., ja si myslím, že ani tú čiastku by sme na toto nepotrebovali, je pri dnešnom hospodárskom raste mizivá. A všetko treba spraviť pre to, aby sa uľahčila situácia v rodinách. Teraz je na to možnosť, môžete ukázať lojalitu aj k mladých rodinám a viacdetným rodinám. Bola by som rada, keby sa tento návrh novely zákona dostal do druhého čítania a keby sme tak mohli vylepšiť tú pôvodnú novelu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Stanislava Kahanca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 615, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 625.

    Znovu dávam slovo pánovi poslancovi Júliusovi Brockovi, aby tento návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Dámy a páni, ten predchádzajúci návrh som uviedol tým, že v nedeľu bol Deň matiek. Tento druhý návrh by som chcel uviesť tým, že zajtra je Medzinárodný deň rodiny, OSN vyhlásilo 15. máj za deň, kedy si na celom svete výraznejšie pripomíname dôležitosť tejto inštitúcie pre zdravú spoločnosť. A myslím si, že by sme mohli pri príležitosti týchto sviatkov, či matiek alebo rodiny, urobiť aspoň jedno také gesto z parlamentu, že by sme posunuli tieto návrhy zákonov do druhého čítania. Kolega z pléna, kolega Prokopovič, mi pripomína, že 1. júna bude deň detí. Takže určite najmä tento návrh zákona, ktorý chcem teraz uviesť, by bol veľmi zaujímavým darčekom pre mnohé rodiny na Slovensku.

    Ešte kolegovi Haleckému chcem pripomenúť, že súhlasím s ním, že jedno opatrenie nestačí, aby to pomohlo rodinám pri starostlivosti o ich zdravý vývoj. Ale nebudem sa vracať k tým návrhom, ktoré som predkladal s kolegami z poslaneckého klubu, či to bolo o úprave daňového bonusu na deti alebo znižovanie daní tým, ktorí uzatvárajú manželstvo, alebo pomoc napr. našim rodičom, aby deti mohli odviesť časť zo svojej dane, alebo opatrenia, ktoré by pomohli v rodinách, kde sa starajú o zdravotne postihnutého občana. Samozrejme, je toho viac.

    A v tejto chvíli chcem upriamiť vašu pozornosť v kontexte aj s blížiacim sa prijímaním eura na Slovensku od prvého januára budúceho roka, čo je veľká zmena, ktorá sa výrazným spôsobom dotkne určitých skupín občanov. A práve rodiny s deťmi, najmä rodiny s nižšími príjmami budú tie, ktoré budú touto zmenou dosť vážne ohrozené a postihnuté. Preto predpokladám, že aj vláda počíta s istými kompenzačnými opatreniami, ktorými by práve takýmto ohrozeným skupinám pomohla zvládnuť ich ťažkú finančnú situáciu. Tento návrh totiž reaguje na nepriaznivú sociálnu situáciu výraznej časti rodín s deťmi. Ceny najmä základných potravín neustále rastú. Rastú aj za Roberta Fica. Dokonca zdá sa mi, že pri základných potravinách je ten rast ešte rýchlejší, ako bol za predchádzajúcich vlád. Dámy a páni, 60 % Slovákov zarába menej ako 20 000 korún mesačne. Výdavky rodiny, ktorá má dve, tri deti, ak sú ich deti dokonca už stredoškoláci alebo vysokoškoláci, tak príjem takejto rodiny nestačí pokrývať alebo ak ich stačí pokrývať, tak ide len o ich základné elementárne potreby. Dnes občan za 100 korún kúpi kilogram chleba a dva litre mlieka. Ale na druhej strane priama podpora zo strany štátu, napr. cez prídavok na dieťa, je už od roku 2004 iba 540 korún, iba 540 korún.

    Pre porovnanie uvediem, aká je situácia v krajinách, s ktorými sme už súčasťou Európskej únie. Určite bude niekto argumentovať, že no veď tam sú aj iné platy. No je pravda, že v starých európskych krajinách sú oveľa vyššie platy, ale určite tieto platy v priemere nie sú desaťkrát vyššie ako u nás, a preto ja som si pripravil aj takú pre ľahkú orientáciu prehľadnú tabuľku, ako to vyzerá v krajinách Európskej únie a ako to vyzerá na Slovensku. Porovnávam prídavok na dieťa, na prvé tri deti. Kým na Slovensku je táto suma 540 korún, tak priemer v Európskej únii je, rádovo zaokrúhľujem na tisícky, 3 000 korún na prvé dieťa. Na druhé dieťa podpora zo strany štátu rastie. A je rádovo 4 000 korún, presne 3 927 korún. Na tretie dieťa tiež rastie podpora a je v priemere 5 700 korún mesačne. Pri kurze, ktorý bol pred mesiacom, keď som podával tento návrh zákona, ten prídavok na dieťa predstavoval 17 eur, dnes je to 17,2 eura vďaka stále pevnejúcej korune. Ale stále je to oveľa, oveľa menej ako v iných krajinách. Keď chcem byť konkrétny podľa jednotlivých krajín, tak dovoľte, aby som povedal aspoň niekoľko čísiel. Samozrejme, chcem tým poukázať aj na to, aké sú trendy v iných krajinách, ako sa štát správa k rodinám s viacerými deťmi a ako sa štát napr. správa u nás k rodinám s deťmi. Kým vo väčšine krajín, možno až na dve výnimky, podpora zo strany štátu s pribúdajúcim počtom detí rastie, tak u nás je najvyššia podpora štátu pri narodení prvého dieťaťa. Vo Fínsku napr. je na prvé dieťa prídavok na dieťa 100 eur, na druhé 110 eur, na tretie 131 eur, na štvrté 151 eur, na piate 172 eur. Íri ho majú na prvé a druhé dieťa 117 eur, na druhé a ďalšie 147 eur. Rakúšania, naši susedia, ho majú na prvé dieťa 105 eur, na druhé 112 eur, na tretie 130 eur. Švédi, tí nás istý čas inšpirovali v niektorých opatreniach sociálnej politiky, tí majú rovnakú podporu cez prídavok na dieťa, na každé dieťa. Je to na úrovni 104 eur. No a Slovensko som už spomínal. V čase podávania návrhu zákona to bolo 17 eur a dnes podľa aktuálneho kurzu koruny je to 17,2 eur.

    Dámy a páni, dovolím si povedať, že rodiny s deťmi u nás dnes úverujú štát. Ak by som to tak podnikateľsky povedal, nemajú právo ani na odpisy. Preto navrhujem s kolegom Stanislavom Kahancom novelu zákona o prídavkoch na deti, v ktorej navrhujeme zvýšiť priamu podporu rodín s deťmi prostredníctvom novej dávky štátnej sociálnej podpory, príspevku k prídavku na dieťa. Príspevok nenavrhujeme všetkým rovnako a teda práve preto, že nechceme plytvať verejnými prostriedkami a nechceme podporovať aj tých, ktorí to nepotrebujú, ale chceme podporovať, aby to bolo adresné, viac tých, ktorí sú na pomoc štátu odkázaní. A navrhujeme tento príspevok v dvoch sumách, v závislosti od celkového príjmu oprávnenej osoby starajúcej sa o nezaopatrené dieťa, 560 korún mesačne na dieťa pri úhrnom príjme, ktorý je nižší ako 1,3-násobok životného minima spoločne posudzovaných osôb, to znamená k terajším prídavkom na deti, k 540 korunám plus 560 korún, a 360 korún k terajšiemu prídavku na dieťa pri úhrnom príjme vyššom ako 1,3-násobok životného minima a nižšom, ako je dvojnásobok životného minima spoločne posudzovaných osôb.

    Dámy a páni, je našou povinnosťou zvýšiť mieru medzigeneračnej solidarity v spoločnosti. Krajina s takým rekordným ekonomickým rastom si to nakoniec môže dovoliť. Návrh bude čiastočným odstránením znevýhodnenia rodičov viacdetných rodín. Pri existencii priebežného dôchodkového systému sú práve títo práve tými, ktorí sa viac solidarizujú s inými, najmä teda ich deti.

    Prijatie tohto návrhu zákona bude mať dopad na štátny rozpočet a na verejné financie. Môj odhad je, že ak by takýto návrh prešiel alebo ak by neskôr vláda istým spôsobom chcela pomôcť rodinám s deťmi, tento kvalifikovaný odhad je rádovo 4 mld. korún. Pri súčasnom výraznom raste daňových príjmov to však štátny rozpočet ani rozpočty obcí nijako neohrozí. Ďakujem za vašu podporu tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pánovi poslancovi Zoltánovi Horváthovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 30. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Navrhovatelia navrhujú zvýšiť priamu podporu rodín s deťmi prostredníctvom novej dávky štátnej sociálnej podpory, teda príspevku k prídavku na dieťa. Príspevok sa navrhuje v dvoch sumách v závislosti od celkového príjmu oprávnenej osoby starajúcej sa o nezaopatrené dieťa.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 625 z 28. apríla 2008 prideliť návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, ako i Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 16. júna a gestorský výbor v lehote do 17. júna 2008.

    Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Sme sa medzitým vymenili, áno. Ďakujem za spravodajskú správu.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásila pani poslankyňa Jana Vaľová. Má slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, nebudem sa venovať tomu tabuľkovému výkladu, ktorý tu predviedol pán Brocka o tom, aké sú vlastne prídavky na deti iných štátov, pretože povedzme si, že aj príjmy a takisto aj mzda v hospodárstve je úplne iná. Zatiaľ čo u nás je to 20 000 korún, som bola teraz v Španielsku, viem, že tam je to 2 200 eur. Tak je to jasné, že je to absolútne neporovnateľné. Ale budem sa čisto venovať pragmatickým veciam, ktoré sú, a paragrafovým zneniam v zákone. K poslaneckému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, uvádzam nasledovné.

    Predmetným návrhom zákona sa navrhuje zaviesť do praxe ďalšiu štátnu sociálnu dávku, príspevok k prídavku na dieťa, ktorý by na rozdiel od prídavku na dieťa nemal plošný charakter, ale by sa poskytoval výlučne v závislosti od príjmu rodičov a ich detí. Prídavok na dieťa predstavuje v rámci Slovenskej republiky najrozsiahlejšiu formu priamej finančnej podpory štátu rodinám s nezaopatrenými deťmi. Prostredníctvom tejto opakovanej štátnej sociálnej dávky štát prispieva rodičom na výchovu a výživu ich nezaopatrených detí pri zachovaní princípu solidarity medzi rodinami s deťmi a bezdetnými rodinami. Umožňuje dôsledne uplatniť princípy rovnosti šancí, keď z hľadiska nároku a výšky prídavku na dieťa vytvára pre všetky deti rovnaké podmienky. S účinnosťou od januára 2004 sa prídavok na dieťa poskytuje podľa zákona č. 600/2003 Z. z. v rovnakej výške. V súčasnosti je to suma 540 Sk mesačne na každé nezaopatrené dieťa bez ohľadu na príjem rodiny a vek nezaopatreného dieťaťa. Plošné vyplácanie prídavku na dieťa má pozitívny vplyv na aktuálnu príjmovú situáciu všetkých rodín s nezaopatrenými deťmi. Citovaný zákon neumožňuje žiadne výnimky pri jeho uplatňovaní.

    Prípadné navrhovanie, testovanie príjmu, po druhé, na účely navrhovaného príspevku k prídavku na dieťa nekorešponduje s aktuálnou príjmovou situáciou v rodine, pretože návrh nepredpokladá sledovanie aktuálneho príjmu rodiny, ale príjmu za predchádzajúci kalendárny rok. V praxi by to teda malo znamenať, že navrhovaný príspevok by sa vyplácal rodine v čase, kedy by jeho aktuálny príjem už presahoval navrhované príjmové hranice a, naopak, vzhľadom na sledovaniu príjmu za predchádzajúci rok by sa nevyplácal práve v tomto roku, kedy príjem rodiny poklesol. Testovanie príjmu nie je vo vzťahu k štátnym sociálnym dávkam, je nesystémovým a neúčelovým riešením.

    Po ďalšie. Prídavok na dieťa nemá charakter dávky poskytovanej v rámci pomoci v hmotnej núdzi, kde sa na účely posúdenia nároku a výšky pomoci v hmotnej núdzi vyžaduje aj testovanie príjmu. V tomto smere, zdôrazňujem, testovanie príjmu nepodlieha príjem z vyplateného prídavku na dieťa ani príjem z poskytovaného daňového bonusu na vyživované dieťa podľa § 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Prídavok na dieťa teda priamo zvyšuje príjem rodiny odkázanej na pomoc v hmotnej núdzi.

    Motivačným nástrojom na zvýšenie príjmu rodiny je aj daňový bonus, tohto času v sume 555 korún Sk mesačne na každé živonarodené nezaopatrené dieťa, na ktoré sa spravidla vypláca aj prídavok na dieťa, a to za predpokladu, že aspoň jeden z rodičov vykonáva zárobkovú činnosť a spĺňa príjmovú podmienku podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

    Návrh prakticky kopíruje právny stav, a teraz to doslova poviem, kopíruje právny stav, ktorý platil do 31. 12. 2003, a podľa § 9 zákona č. 281/2002 Z. z. o prídavku na dieťa a o príspevku k prídavku na dieťa, ktorý bol zrušený zákonom č. 600/2003 Z. z., z legislatívneho hľadiska obsahuje množstvo nepresností, ktoré nezodpovedajú súčasnému právnemu stavu, sú zmätočné odkazy, neriešenie otázok spojených s okruhom spoločne posudzovaných osôb a ich príjmov. Čiže zasahuje aj do iných zákonov. A, samozrejme, s týmito zákonmi nie je v súlade.

    Vzhľadom na tieto skutočnosti, ktoré som vymenovala, nedoporučujem, aby tento návrh pána poslanca Brocku postúpil do druhého čítania.

    A ešte by som povedala, pán Brocka, myslím si, že práve KDH zrušilo valorizáciu prídavku a podporu opatrenia, že vláda môže a nemusí valorizovať prídavok na dieťa na báze inflácie. Nad tým by ste sa mali zamyslieť skôr, než kritizujete, čo urobila vaša predošlá vláda. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pani poslankyňa sa prihlásila do rozpravy písomne. Teraz dávam možnosť, aby sme sa do rozpravy prihlásili všetci tí, ktorí chceme vystúpiť v rozprave, ústne.

  • Hlasy z pléna.

  • Pardon, ešte faktické poznámky tam boli. Prepáčte. Čiže pán poslanec Fronc a pán poslanec Kahanec majú faktické. Dobre. Ďakujem pekne. Prepáčte. Poprosím takže najprv o faktické poznámky.

  • Hlas z pléna.

  • S faktickou sa hlásite. Dobre. Registrujem to.

    Takže pánovi poslancovi Froncovi keby ste zapli dve minúty na faktickú poznámku, prosím.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, manipulovali ste tam s číslami, len by ste si ich mali lepšie pripraviť. Ja som to prerátal. Ten plat v Španielsku je 3,5-násobok platu na Slovensku. Ale prídavky, o ktorých hovoril kolega, sa pohybujú v tých iných krajinách minimálne ako 6-násobok. Ja si myslím, že jeho návrh ešte zďaleka sa nepohybuje tým smerom, ako je to v „tých druhých“ krajinách. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Kahanec s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa poslankyňa, mali ste pripravenú argumentáciu, z ktorej sršalo iba to, ako všetko sa nedá urobiť. Možno by sa dalo zamyslieť nad tým, či chceme podporiť rodiny s deťmi alebo nechceme podporiť rodiny s deťmi. Totiž zmiesť návrh zo stola je to najjednoduchšie, čo sa dá urobiť vytiahnutím nepresností či nejasností v návrhu zákona. Mali sme tu x iných zákonov, takisto aj veľmi krátkych, kde bolo množstvo chýb, ktoré ste bez problémov postupovali do druhého čítania. A typickým príkladom v poslednom čase bol napr. školský zákon, ku ktorému bolo nespočetné množstvo pozmeňujúcich návrhov, napriek tomu postúpil. Čiže je otázka, či chceme pomôcť, či chceme riešiť tých, ktorí predstavujú budúcnosť tejto spoločnosti. A to sú predovšetkým deti, lebo spoločnosť bez detí asi ťažko bude fungovať do budúcnosti. Už teraz máme veľký problém, ako budeme zabezpečovať dôchodky. A donekonečna nebudeme môcť zvyšovať ani vek odchodu do dôchodku. Alebo už potom zabezpečíme, že zvýšime taký vek odchodu do dôchodku, že už ľudia budú mať garantovanú úmrtnosť do nadobudnutia veku odchodu do dôchodku? Alebo chceme riešiť aj demografický problém, ktorý máme? A každý o ňom vie. A vieme, že súvisí aj s tým, ako sa bude plniť sociálna starostlivosť predovšetkým pre seniorov a pre túto spoločnosť vôbec. Tak položme si otázku, či chceme presadiť a urobiť tieto veci alebo iba zmietnuť návrh zo stola, lebo je opozičný. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz s faktickou ešte vystúpi pán navrhovateľ pán poslanec Brocka. Keby ste mu zapli mikrofón, prosím.

  • Áno, už to spomenul môj kolega Fronc. Pani kolegyňa Vaľová, hovorili ste o Španielsku, že tam je priemerný plat trikrát vyšší, ako je na Slovensku. Ale aj podpora zo strany štátu voči rodinám s deťmi je tam iná. Ak je 100 eur a na Slovensku je priemerný plat trikrát nižší, no tak ak by bola trikrát nižšia podpora zo strany štátu voči rodinám s deťmi, tak by tie prídavky na deti v porovnaní s tým boli na úrovni 33 eur. To ja práve týmto návrhom sledujem.

  • Ďakujem pekne.

    Chce reagovať pani poslankyňa Vaľová. Má slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Ja by som pánovi Froncovi povedala, že ja som to nenásobila a neprenásobovala, len som chcela povedať, že nedá sa porovnávať neporovnateľné, pretože krajiny majú úplne iné príjmy.

    A takisto by som tým reagovala aj na pána poslanca Brocku. Viete, aj to Španielsko má 20 týždňov materskú dovolenku, že sme kdesi inde, len som chcela porovnať tie cifry a priemerné platy.

    Čo sa týka pána Kahanca, chcela by som povedať, že určite nechceme spoločnosť bez detí, pretože sme zaviedli aj príspevok na prvé dieťa 25 000 a mnoho ďalších opatrení. A táto vláda na rozdiel od bývalej vlády použila veľa sociálnych aktivít na to, aby v tejto spoločnosti bolo detí viac. Ja som len chcela povedať, že sú nezosúladené určité veci v tomto zákone, ktoré sú zmätočné. A sú tu zmätočné odkazy na iné paragrafy. Čiže treba si sadnúť a treba tieto veci prepracovať. A myslím si, že práve zákonom č. 600/2003 Z. z. vláda KDH sa snažila urobiť spoločnosť bez detí, a to práve tým, že dala jasne najavo, že valorizovať prídavok na dieťa vláda nemusí na báze inflácií. Tak sa treba nad tým zamyslieť, čo bývalá vláda urobila, a nie rozprávať o tom, či táto vláda chce, aby tu neboli deti. Myslím si, že táto vláda a vôbec táto koalícia sa snaží všetkými svojimi aktívnymi opatreniami, aby prírastok detí bol v tejto spoločnosti. A jednoducho robíme pre to všetky opatrenia. Ale som za to, že ak niečo navrhujeme, musí to byť paragrafovo zosúladené. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Takže teraz, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Halecký, áno, pán poslanec Kahanec. Ešte niekto sa hlási? Pokiaľ sa nehlási nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Halecký, pripraví sa pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, dovolil by som si uviesť tiež v stručnosti niekoľko otázok a niekoľko poznámok k navrhovanej úprave príspevku k prídavku na dieťa z tohto dôvodu, že myslím si, že k celkovému zámeru a k úmyslu nemožno mať pripomienky. Skutočne situácia v rodinách u nás by si vyžadovala, aby aj finančný príspevok pre dieťa a starostlivosť o rodinu a dieťa bol vyšší, ako v súčasnej dobe sa poskytuje.

    Chcem len položiť otázku, aký zásah by urobili 4 mld. v rozpočte a, po druhé, či nárast zhruba o 80 až 100 % financií na dieťa je únosný pre krajinu v tejto etape, týmto spôsobom že by sa opakoval každý rok. Myslím, že každá rodina, každý rodič, matka alebo otec by privítali, pokiaľ by ten príspevok príplatku bol vyšší aj v rozsahu, ako vy ho navrhujete. Chcem len, aby ste sa vyjadrili k tomu, či považujete za reálne a realistické, aby takáto úprava bola schválená a či ten náklad tých 4 mld. je únosný aj vzhľadom na rozpočtové pravidlá, ktoré boli dané už na tento rok, príp. sú už perspektívne plánované aj na ďalšie obdobie.

    Chcem oceniť, že skutočne ten príspevok bol štruktúrovaný aj v závislosti od finančnej situácie rodín, avšak o 560, resp. 360 nárast sa mi zdá neadekvátny. Preto by bolo vhodné uvažovať, aby tá dávka príspevku bola zrejme nižšia.

    Považujem takisto za neúčelné, aby príspevok k prídavku na dieťa bol vyšší ako samotný bazálny základ, pretože tu už sa stráca trošku tá regulačná funkcia príplatku.

    Chcem ešte uviesť, že bolo hovorené, že tento príplatok by mal zlepšiť demografickú situáciu, čo sa týka starostlivosti o dieťa. Predpokladám, že čiastočne by to tak malo byť, avšak za podstatné považujem komplexnú starostlivosť o ženu a dieťa včítane zamestnanosti, včítane predškolskej a školskej starostlivosti a hlavne náročnosti matky v domácnosti a v zamestnaní. V tejto súvislosti chcel by som vám, pán predkladateľ, položiť otázku, či poznáte demografické niektoré štúdie alebo modelované štúdie, ktoré by tento fakt potvrdzovali, pretože už je tu zverejňovaný opakovane. Z tohto dôvodu pokladám snahu, iniciatívu za primeranú, avšak jej realitu a reálnosť za spornú, hodnú toho, aby do ďalšieho čítania sa prehodnotila. Chcem len to dokumentovať týmto faktom, že sami viete, ako je problematické zvýšiť prídavok na dieťa o 50 alebo 100 korún ročne alebo každé dva roky, a preto aj príspevok k prídavku na dieťa zvýšený o tých 500, resp. 300 korún považujem za neprimeraný. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcela sa pripojiť súhlasným stanoviskom s mojím predrečníkom pánom Haleckým. A opätovne budem poukazovať na to, že práve KDH zrušilo valorizáciu prídavku na dieťa a ponechalo na vláde, že nemusí teda valorizovať prídavok na dieťa podľa stavu inflácie, čím dokázalo teda, že vlastne vôbec to nechce navyšovať. My sa tu snažíme a teda budeme sa snažiť tieto príspevky valorizovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Chcete reagovať, pán poslanec Halecký? Nie. Ďakujem pekne.

    Takže teraz ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Kahanec. Má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, možno nadviažem na ten koniec, ktorý tu zaznel pred chvíľou, keď pani poslankyňa Vaľová už tretíkrát nám v úplne krátkom čase pripomenula, ako KDH sa snaží o to, aby na Slovensku sa nerodili deti. Tak neviem, na základe čoho to tvrdí, ale už doteraz vaša vláda, pani poslankyňa, mala šancu valorizovať rodinné prídavky. Doteraz ste to nerealizovali. A hovoríte, že ste realizovali príspevok na prvé dieťa. Ale príspevok na prvé dieťa nepomáha viacdetným rodinám. Príspevok na prvé dieťa pomáha tým, ktorí možno budú mať len jedno dieťa. Samozrejme, pomôže aj tým, čo majú väčší počet detí, ale určite nepodporuje rozšírenie rodiny s väčším počtom detí. A pred chvíľou ste potvrdili, že chcete, aby sa na Slovensku rodili deti. Takže keďže už bolo predkladané množstvo návrhov zo strany KDH, tak nedokážem celkom dobre pochopiť, odkiaľ beriete takúto odvahu na vyjadrenia, že KDH takéto veci nepodporuje, keď KDH predkladalo x návrhov na podporu rodiny, na podporu detí. Ak to presadíte do reálneho života, potom ocením, že ste niečo zmenili. Zatiaľ sa vám to darí len populisticky a imitáciou či už sociálnej politiky alebo aj podpory rodín s deťmi.

    Chcel by som v tomto návrhu zákona zdôrazniť niektoré skutočnosti.

    Príspevok k prídavku na dieťa je nová dávka štátnej sociálnej podpory. Tie staré prídavky na deti boli bez ohľadu na to, koľko bol príjem rodiny. Doteraz je to v tom istom režime, doteraz sa to nemení. A ja si nemyslím, že práve toto je adresná pomoc pre tých, ktorí to naozaj potrebujú. Adresná pomoc vyzerá trošku ináč. A odôvodňovanie takýchto stavov, ktoré existujú len tým, že ale je to taká a taká dávka, preto sa to nemôže robiť takým a takým spôsobom, si myslím, je to len odhadzovanie a odsúvanie problému, a to dostratena. Ak by sa to naozaj chcelo urobiť, dalo by sa to urobiť tak, že by sa postupne zvyšovala práve tá miera adresnosti pre tých ľudí, ktorí to potrebujú. Táto čiastková novela sa snaží aspoň o to, aby sa odstránilo aspoň čiastočné znevýhodnenie predovšetkým viacdetných rodín. A myslím, že to sú rodiny, ktoré túto pomoc naozaj potrebujú. Pritom v tomto návrhu zákona sú zadefinované aj podmienky, kedy nevzniká nárok, aby sa z toho zasa všetko nebralo, že sú tam úplne ľubovoľné podmienky, že nárok na príspevok bude platiť pre všetkých. A každopádne sú tam zadefinované podmienky, kedy nevzniká nárok pre poberateľa, napr. tým, že neplní podmienky evidencie uchádzača o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny alebo s ním náležite nespolupracuje a podobne. A ak by mala byť pomoc adresná, potom by mala byť adresná pre tie skupiny, ktoré sú najviac ohrozené. A ktoré sú tie najviac ohrozené skupiny? Rozprával som s ľuďmi v regióne. A zdôrazňovali mi, že sú to predovšetkým chorí a viacdetné rodiny. Poznám rodinu, ktorá býva neďaleko mňa a má 8 detí. A nie je to rodina ani rómska a nie je to rodina ani flákačov. Je to rodina, ktorá sa chce zodpovedne starať o deti. Najprv mala problémy s tým, že keď prekročil živiteľ rodiny príjem niečo cez 7 000 korún, tak zrazu mu škrtli všetky nároky, ktoré mohol získavať, napr. na podporu pre deti v školách a pod., lebo prestal byť poberateľom dávok v núdzi. Už vtedy sa robili opatrenia, aby sa to zmenilo. Ale myslím si, že sa to nedotiahlo celkom do konca. Teda už vtedy bol problém s tým, že chýbala pre neho akákoľvek motivácia na to, aby si viac zarobil a aby do životného minima mu neodobrali tieto možnosti pomoci pre jeho deti, napr. pomoci v školách pri uplatňovaní rôznych zliav a podpôr. A ešte raz zdôrazňujem, bola to rodina, ktorá sa riadne starala o svoje deti. A chcela z nich mať vychované a dobre pripravené deti, ktoré potom budú pacovať pre túto spoločnosť a ktoré budú pracovať aj na dôchodky mnohých z nás.

    Keď má byť táto pomoc adresná, tak má byť adresná aj pre tých, ktorí spoločnosti dávajú perspektívu. A túto perspektívu dávajú práve prostredníctvom detí. Spoločnosť bez detí ťažko bude mať perspektívu budúcnosti. Neviem si to predstaviť, ako by fungovala spoločnosť, v ktorej by sa deti nerodili. To, že mali by to byť zodpovedne vychované a pripravené deti, to je samozrejmosť, ak má táto skupina žiadateľov dostať podporu, lebo tu nie je záujem podporovať nezodpovedných rodičov a nezodpovedné rodiny. Ale máme veľmi veľa rodín, ktoré sú viacdetné, máme veľmi veľa rodín, ktoré sa zodpovedne starajú o svoje deti, a pritom musia počítať každú korunku, aby mali vôbec na stravu, ak napr. robí len manžel a manželka sa stará doma o deti. A ponúkajú túto šancu a perspektívu pre spoločnosť aj za cenu obmedzenia vlastných ekonomických podmienok, teda svojej vlastnej rodiny.

    Pán kolega Brocka hovoril o Medzinárodnom dni rodiny. K tomu pridal ďalší kolega, že je aj Medzinárodný deň detí. No skúsme sa trošku pozrieť na problém ináč, ako je problém koalície a opozície. Akože sa snažíme prehovárať pri niektorých zákonoch, že chceme tento zákon vylepšiť, upraviť v druhom čítaní, a skúsme ho podporiť do druhého čítania. Veď tu nikto nehovorí, že podmienky v návrhu tohto zákona sa nemôžu upraviť pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré budú zmysluplné. Tým by sme dali nielen darček, ako to bolo predo mnou spomínané, pre mnohé rodiny, ale predovšetkým satisfakciu pre všetkých tých, ktorí sa takto zodpovedne o svoje rodiny a svoje deti starajú, a to aj z dôvodu, že dali šancu deťom. A mnohé sa zaradili práve preto, že dali šancu deťom, k rodinám s nižšími príjmami. A vyplýva to úplne logicky už len z dôvodu, že matka v takejto rodine dala prednosť potomstvu a výchove detí často aj pred svojou vlastnou kariérou, pričom mnohé matky v týchto rodinách sú často vysokoškolsky vzdelané. Čiže skúsme sa na to pozerať bez nejakých obmedzení. A skúsme sa na to pozerať do reálneho života. Neviem, či vy kolegovia poznáte takéto rodiny, ale ja poznám veľmi veľa slušných a zodpovedných rodín, ktoré chcú vychovávať slušné a zodpovedné deti. Napriek tomu majú veľké problémy, ako zabezpečiť ekonomický chod ich vlastných rodín. Takže tieto matky aj tieto rodiny si určite zaslúžia ocenenie spoločnosti. A aj tento návrh príspevku k prídavku na dieťa je aspoň čiastočnou pomocou pre tieto rodiny, avšak ani zďaleka nevyjadruje takú podporu, akú by si rodiny s deťmi zaslúžili. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou pani poslankyňa Vaľová má slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, začnem vašimi slovami, pretože ste načali veľa tém.

    Hovoríte o rodine, ktorá je vo vašom susedstve, má 8 detí, ak prekročila 7 000 korún, nedostala dávku v hmotnej núdzi. Samozrejme, takto ste to nastavili za vašej vlády. A ja teraz chcem jedno, to, čo som vám zdôvodnila, aby aj tento zákon nebol zle legislatívny, aby nebol Pyrrhovým víťazstvom. Tak ako som povedala, testovaniu príjmu nepodlieha príjem z vyplácaného prídavku na dieťa ani príjem z poskytovaného daňového bonusu na vyživované dieťa podľa § 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Prídavok na dieťa teda priamo zvyšuje príjem rodiny odkázanej na pomoc v hmotnej núdzi. Čiže ak schválime váš zákon, opätovne tieto rodiny nedostanú hmotnú núdzu. Veď o tom rozprávame. Takto ste to zle nastavili predtým a takto teraz to chcete nastaviť týmto zákonom.

    A ďalšiu vec, samozrejme, ste povedali, matka aby zostala doma, aby teda nemusela budovať kariéru, takisto aby bol nárast pôrodnosti. Samozrejme, ale sú aj iné aktívne opatrenia. A jedno z aktívnych opatrení, ktoré teda presadzujeme, a si myslím, že donesie svoje výsledky, je aj to, že jeden príjem matky, keď odíde na materskú dovolenku, chceme vyrovnať na výšku minimálnej mzdy, aby jeden výpadok príjmu v rodine bol nahradený vlastne tou minimálnou mzdou, aby tá matka bola motivovaná teda, aby sa rodine nahradil jeden príjem, aby skutočne v tejto spoločnosti sa rodili deti.

    Takže ozaj to, čo som prečítala o tej hmotnej núdzi, je vážny, ale veľmi vážny taký právny lapsus, ktorý skutočne opäť nastaví to, že občania nedostanú dávku v hmotnej núdzi. A myslím si, že to je tu veľmi vážny dôvod. A je to dôvod, ktorý ste spomenul v bývalom období, ktorý bol rovnako nastavený. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Chcete reagovať, pán Kahanec? Áno. Zapnite mikrofón pánovi Kahancovi.

  • Pani kolegyňa Vaľová, už ubehlo dosť dlhé obdobie na neustále pripomínanie nám, čo sme všetko nastavili. Už ste robili niekoľko zmien, ale, hovorím, kozmetických. No urobte takéto zásadné. Ja to určite podporím, keď dáte solídny návrh, ktorý podporí ženu matku, ktorá zostane doma starať sa o svoje dieťa, a nahradíte výpadok príjmu do rodiny. Otázka je ešte, aké tam dáte podmienky. Pokiaľ to budú takéto úpravy, ako boli doteraz, že bude podpora iba prvého dieťaťa, nejaká jednorazová alebo vianočný príspevok bez valorizácie dôchodkov, tak to je druhá stránka veci. Urobte tieto komplexné opatrenia. Ja privítam všetky tieto kroky, ktoré povedú, tak ako to spomínal pán poslanec Halecký, ku komplexnej starostlivosti o ženu a dieťa, najmä o ženu matku v domácnosti. Očakávam, že vy, ako koalícia, máte na to teraz všetky páky, aby ste nám takéto zmeny urobili. A ani v tomto návrhu zákona vám nik nebráni predložiť pozmeňujúce návrhy, tento zákon upraviť do priechodnej podoby. Ak by ste to chceli tak urobiť, tak vám mohlo ministerstvo sociálnych vecí pripraviť nie tú argumentáciu, ako sa to nedá, ale argumentáciu, ako sa to dá. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne, kolegovia, týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľ. Máte slovo, pán poslanec.

  • Vážení kolegovia, dámy a páni, dával som si veľký pozor, aby som nikoho neurazil, aby som sa nikoho nedotkol necitlivo, pretože je mojím záujmom, aby poslanci hlasovali za návrh, ktorý predkladám, ale, pani Vaľová, pri vás, by som povedal, strácam reč. Vy miesto toho, aby ste vecne alebo konštruktívne pristúpili k návrhu, ktorý tu s kolegom Kahancom predkladáme, ste stihli trikrát alebo štyrikrát povedať, čo všetko v tejto veci bývalá vláda urobila, resp. konkrétne ste hovorili, že sme zrušili valorizovanie prídavkov na deti. A nám to dávate akoby za veľkú vinu. Ale to nie je dôvod pre vás, aby ste nič nerobili s prídavkami na deti, pani kolegyňa. Vy tým chcete povedať, že vy celé volebné obdobie valorizovať prídavky na deti nebudete, vy, sociálne orientovaná vláda? Pani kolegyňa, my keď sme tu zrušili valorizovanie prídavkov na deti a sme to delegovali na vládu, tak my sme tým povedali to, že keď budú dôvody na príp. operatívnejšie upravenie prídavkov na deti, že to vláda urobí, ale nie to, že to nikdy neurobí alebo že to nemôže urobiť. Ja som prekvapený, že sa vaše sociálne programy vyčerpali jedine zvýšením príspevku pri narodení prvého dieťaťa, pričom už je polovica funkčného obdobia za nami.

    Ak ste, pani kolegyňa, hovorili o niektorých nedostatkoch tohto návrhu, že sú tam odkazy, ktoré nesedia, musím vám povedať, že som vychádzal z predlohy, ktorú som na internete našiel. Ak medzitým došlo k zmenám nejakých odkazov, musím vám povedať, že my to tu bežne robíme. Keď sme rokovali o školskom zákone, tak 150 pozmeňujúcich návrhov, legislatívnotechnických úprav išlo cez vás poslancov od príslušného ministerstva. A to robili štáby ľudí na tom zákone. My v opozícii, kolegovia poslanci, nemáme také aparáty, preto sa ospravedlňujem za tie nedostatky. Ale spoliehal som sa, že ak by bola vôľa u vás, najmä u vás, rokovať o tomto zákone aj v druhom čítaní, tak by sme bez problémov tie chybičky odstránili.

    Pani kolegyňa Vaľová, nereagoval som po vašom vystúpení len preto, lebo som nechcel, aby ste piaty raz zopakovali, že KDH zrušilo valorizovanie prídavkov na deti. Hovoríte to týmto spôsobom, som si všimol, že je to u vás bežné. Miesto toho, aby ste hovorili, čo vy urobíte, čo vy budete robiť, tak útočíte. A už to verejnosť ani nezaujíma, lebo budete skladať účty už vy, nie KDH, nie bývalá vláda. Teraz vy budete skladať účty z toho, akú ste robili rodinnú politiku. A musím povedať, že to, čo hovoríte, že urobíte alebo chcete urobiť, vám trvá veľmi dlho, veľmi dlho. Ale ja by som vás rád aspoň inšpiroval týmto návrhom, keď už nemáte ochotu zaň hlasovať do druhého čítania.

    Kolega Halecký, ten vystupuje v pléne úplne inak. Je to prístup, ktorý vítam. A som vďačný aj za jeho pripomienky. On sa pýtal, či 4 mld. nie sú veľa cez takúto dávku rodinám s deťmi. No pri raste príjmov z roka jedného na druhý o 30 mld. v štátnom rozpočte sa mi zdá, že pri rozhodovaní o prioritách na budúci rok, keď idú oveľa väčšie sumy na dotácie, a teraz sa nechcem dotknúť poľnohospodárov ani rôznych skupín, ktoré sa budú angažovať pri stavbe diaľnic alebo v iných sférach, informatike ap., ak by sme zvýšili podporu rodín s deťmi o 4 mld. v budúcom roku, to pri tom úverovaní, akým rodiny s deťmi voči štátu dnes v akom stave sú, nie je veľa. Pán kolega Halecký hovoril, že vlastne príspevok bude vyšší ako prídavok na dieťa. Máte pravdu, ale my sme si s kolegom Kahancom nedali za cieľ komplexne novelizovať zákon o prídavkoch na deti. Na to, si myslím, je príslušné konkrétne ministerstvo.

    A keď ste sa pýtali na demografické štúdie. No sú aktuálne prístupné. Najbližšie tá, ktorú máme k dispozícii, je to demografická štúdia Slovenskej republiky, myslím, do roku 2025, veľmi zrozumiteľne, jasne hovorí o tom, aká bomba tu tiká v našom už zreformovanom dôchodkovom systéme, ak sa situácia zásadne nezmení. A sú tu aj príklady pozitívne z iných krajín. Ja sa moc neinšpirujem Švédskom ani Francúzskom, ale ak zmenili postoj k rodinám s deťmi, ak zmenili postoj k ženám a matkám, tak pozorujú pozitívne výsledky už dnes.

    Rád by som vás aspoň inšpiroval pri tých vašich zámeroch, ktoré pripravujete pre rodiny s deťmi do budúcna. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa spravodajcu, či chce reagovať. Ďakujem veľmi pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi.

    Teraz nasleduje prvé čítanie

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 616).

    Návrh na pridelenie na prerokovanie vo výboroch má číslo 626.

    Slovo má pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Prosím ju, aby tento návrh zákona uviedla.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, takto tu stojím pred vami už druhýkrát, pretože ide o návrh zákona, ktorý sme s kolegom Miklošom už raz v tejto snemovni predkladali. Takže toto je druhý pokus. A pevne verím že to je druhý pokus, ktorý bude úspešnejší, pretože som presvedčená, že ide o návrh zákona, ktorý je prospešný a dobrý, ktorý vytvára priestor pre verejnú kontrolu poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu, ale aj z eurofondov. A myslím si, že to je vo všeobecnom záujme všetkých nás, nielen opozičných poslancov.

    Spravovanie majetku štátu, jeho prerozdeľovanie, to znamená poskytovanie dotácií, rozdeľovanie eurofondov, vydávanie majetku, verejné obstarávania, všade tam, kde prevyšuje dopyt nad ponukou, všade tam, kde štát ponúka majetok, príp. peniaze, tak záujem o tento majetok alebo dopyt prevyšuje zdroje štátu. Vždy to tak bolo a vždy to tak bude. A práve tento previs dopytu nad ponukou štátnych zdrojov vytvára priestor pre korupciu, pre klientelizmus, či už stranícky alebo rodinkársky, ako sme toho aj svedkami, keď čítame noviny. A spomeniem kauzu Privilégia len kvôli tomu, že pôvodne v septembri to bol ten malý impulz na to, že sme predložili tento návrh zákona.

    Som presvedčená, takto tu stojím pred vami už niekoľký raz počas tohto volebného obdobia a niekoľký raz opakujem tú istú vetu, že som presvedčená a prax to ukazuje, že najlepším nástrojom boja proti korupcii a klientelizmu je prevencia, zužovanie priestoru pre korupciu, lebo tam, kde priestor pre korupciu nie je, tak potom, samozrejme, nie je ani korupcia. Zužovanie priestoru pre korupciu znamená jasné pravidlá, jasné a vopred známe pravidlá, podľa ktorých sa všetci zúčastnení spravujú, objektívne kritériá, na základe ktorých sa prostriedky štátu poskytujú, to znamená eliminovanie subjektívneho rozhodovania zo strany štátu na základe subjektívnych kritérií a znamená vytvorenie priestoru pre verejnú kontrolu, ako 3. pilier vytvárania transparentného prostredia pre narábanie so štátnym majetkom a štátnymi zdrojmi. V tomto duchu sa nesie aj novela zákona o rozpočtových pravidlách, ktorú vám predkladáme a ktorej obsah v stručnosti predstavím.

    V návrhu novely zákona o rozpočtových pravidlách navrhujeme, aby ministerstvá a všetci tí, ktorí poskytujú dotácie zo štátneho rozpočtu, boli povinní vydať všeobecne záväzný právny predpis, čo robia aj dnes. Ale my navrhujeme, aby v tomto predpise boli jasne formulované kritériá poskytovania dotácií, váhy jednotlivých kritérií, pravidlá kreovania komisií, rokovanie, rozhodovanie komisií zriaďovaných na posudzovanie žiadostí o dotácie. Vzhľadom na skúsenosti navrhujeme, aby príjemca dotácií nesmel mať podlžnosti voči štátnemu rozpočtu a verejným rozpočtom. A hlavne ako dôležitú súčasť navrhujeme presne špecifikovaný rozsah informácií, ktoré budú musieť poskytovatelia dotácií zverejňovať tak, aby bola umožnená efektívna verejná kontrola či boli dodržané pravidlá, ktoré si jednotlivé ministerstvá pre poskytovanie dotácií stanovujú. Preto navrhujeme v štruktúre od identifikácie toho, kto žiada o poskytovanie dotácie, cez výšku požadovanej dotácie, účel, na ktorý bola dotácia požadovaná, vyhodnotenie žiadosti, výšku skutočne poskytnutej dotácie, aby tieto údaje boli zverejnené a rovnako aby sa zverejňovalo, ktorým žiadostiam a z akých dôvodov vyhovené nebolo. Som presvedčená, že táto právna úprava prispeje k zvýšeniu transparentnosti právneho prostredia, v rámci ktorého sa poskytujú peniaze zo štátneho rozpočtu. Rovnako za dôležité považujem to, že navrhujeme, aby tieto pravidlá sa vzťahovali rovnako na poskytovanie prostriedkov z eurofondov.

    Chcem povedať, že tento návrh sme predkladali s pánom poslancom Miklošom prvýkrát v septembri. Chcem povedať, že obsahovo zhodné riešenia som ponúkala v pozmeňujúcom návrhu, keď sme prerokovávali zákon o eurofondoch. Vtedy pán podpredseda vlády Čaplovič sa vyjadril pozitívne k tomuto návrhu, čo, musím povedať, vyjadril aj tým, že keď predkladal potom, čo neúspešne predkladal zákon o eurofondoch, do pripomienkového konania návrh zásad vo vzťahu k eurofondom, tak do tohto návrhu zásad aj zapracoval tieto naše pravidlá. Musím však žiaľ povedať, že aj tento návrh zásad narábania s eurofondmi čaká márne na zaradenie na rokovanie vlády medzi nezaradenými materiálmi na rokovanie vlády. Zjavne transparentnosť, aj pokiaľ ide o nakladanie s prostriedkami z európskych fondov, musí čakať, kým dôjde ku kompetenčným dohodám, pokiaľ ide o rozdeľovanie peňazí z eurofondov. Dúfam, že tento raz budeme s našou iniciatívou úspešnejší a že snemovňa, teda poslanci ako opozície, tak aj koalície podporia návrh do druhého čítania, o čo sa týmto uchádzam. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Jozefovi Ďuračkovi. Má slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Ivana Mikloša a pani Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 516), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenom termíne, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrh najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa v mene poslaneckého klubu SDKÚ prihlásil pán poslanec Ivan Mikloš. Takže mu odovzdávam slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby sa vyjadril k návrhu zákona, ktorý spolu predkladám s kolegyňou pani poslankyňou Žitňanskou.

    Ako pani poslankyňa Žitňanská spomínala, tento návrh tu nie je prvýkrát. Zároveň tento návrh zákona považujem za veľmi dôležitý nástroj na zvýšenie transparentnosti, zvýšenie efektívnosti používania verejných zdrojov.

    Súčasná vláda Slovenskej republiky sa v programovom vyhlásení, ale aj pri iných príležitostiach viackrát zaviazala bojovať s korupciou a zvyšovať efektívnosť a transparentnosť vynakladania verejných zdrojov. Realita je ale často opačná, ako nás presviedča množstvo príkladov, ktoré sú neustále zverejňované. Preto chcem povedať, že to, či takéto zámery, či takéto ciele sú naozaj myslené úprimne, sa ukáže pri hlasovaní o tomto zákone.

    Skúsenosť ukazuje, že najefektívnejším nástrojom boja s korupciou a zvyšovania efektívnosti vynakladania verejných zdrojov sú jasné pravidlá. A práve jasné pravidlá v doterajšom právnom systéme chýbali, čo ukázali napr. také kauzy, ako je kauza Privilégia, ale aj mnohé ďalšie kauzy. Preto navrhujeme v tomto zákone, aby bolo povinnosťou každej inštitúcie, ktorá dáva verejné zdroje, stanoviť práve takéto jasné a presné pravidlá, kritériá poskytovania dotácií, váhy týchto kritérií, ako aj pravidlá kreovania, rokovania komisií. A tento zákon, ďalej, stanovuje aj veľmi jasné pravidlá, podľa ktorých musia byť údaje zverejňované tak, aby mohla existovať verejná kontrola aj spätne.

    Dôležité je, čo tu nebolo spomenuté, preto to spomeniem, mojou predrečníčkou, že keďže nie je možné v jednom zákone zohľadniť všetky špecifiká jednotlivých rezortov, jednotlivých inštitúcií, tak tento zákon vlastne hovorí rámcovo, že musia byť tieto kritériá, musia byť váhy, ale je ponechané na zodpovednosti a kompetencii jednotlivých inštitúcií, aby tie inštitúcie zohľadnili tie špecifiká a zvolili si také množstvo kritérií a také váhy, ktoré považujú za dôležité pre tú-ktorú oblasť svojej pôsobnosti. Čiže v tomto zmysle ten zákon nedáva nejaké univerzálne pravidlá, keďže rešpektujeme, že tie podmienky môžu byť špecifické.

    Rád by som tiež zdôraznil, že sa tento zákon má týkať aj eurofondov. A to je dôležité aj preto, že v oblasti eurofondov je to riziko netransparentnosti, a teda aj neefektívnosti a plytvania zdrojmi obrovské. Chcem povedať, že to považujem za veľmi, veľmi dôležité. A na ilustráciu uvediem, že pri predchádzajúcom zákone poslanci diskutovali o tom, či na tie detské prídavky sa dajú alebo nedajú niekde zohnať 4 mld. korún, že ten dopad na štátny rozpočet bude 4 mld. korún. Tak chcem povedať, že len pri jednom tendri, ktorý bol teraz zverejnený, no chce vláda zrealizovať tak, že firme, ktorá bude realizovať výber mýtneho, chce zaplatiť o 6 mld. korún viac, ako je nevyhnutné, pretože predložili ponuky aj iné firmy, ktoré predložili návrhy o 6 mld. korún nižšie. Na tomto príklade chcem ukázať, že ak by existoval takýto systém, aký navrhujeme, tak by nebolo možné uvažovať o tom, že sa vyberie firma, ktorá je o 6 mld. korún drahšia, že štát príde o 6 mld. korún, ktoré nebude môcť použiť, napr. na zvýšenie detských prídavkov alebo napr. na kompenzáciu zníženia spotrebnej dane z benzínu a nafty.

    A ešte jedna vec, ktorú by som rád uviedol, je tá, že dopredu avizujem, že ak niektorí kolegovia z vládnej koalície budú argumentovať tým, že nemusíme tento zákon podporiť, lebo veď ministerstvo pripravuje komplexnú novelu zákona o rozpočtových pravidlách, čo sa, mimochodom, dá vyčítať aj zo stanoviska ministerstva financií k tomuto nášmu poslaneckému návrhu, ktoré na moje prekvapenie je zásadne nesúhlasné, pričom ministerstvo financií tvrdí, že zásadne nesúhlasné stanovisko má preto, že ministerstvo pripravilo komplexnú novelu zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá je v súčasnosti v pripomienkovom konaní, tak pripomeniem, že faktom ale je, že tá novela z tohto pohľadu, z pohľadu riešenia problému, ktorý chceme riešiť, vôbec nie je komplexná, že rieši len malú časť toho, čo je riešené aj tu. Konkrétne z ministerstva financií vládny návrh novely zákona o rozpočtových pravidlách rieši len to, aby nemohla byť dotácia poskytnutá inštitúcii, ktorá má záväzky po lehote splatnosti voči verejným inštitúciám. Vôbec nerieši to kľúčové a podstatné, a teda povinnosť mať pravidlá hry podľa jasne zadaných kritérií, podľa váh týchto kritérií a podľa jasne špecifikovaných procesov. A vôbec nerieši ani otázku zverejňovania informácií, tak aby bola možná aj verejná kontrola a spätné posúdenie, či tieto pravidlá dodržané boli alebo neboli.

    Takže znovu zopakujem a uzavriem to, že ak to myslíme vážne s tým, že chceme zlepšiť pravidlá hry, aby sa zvýšila efektívnosť vynakladania verejných zdrojov, ak chceme naozaj znížiť riziko korupcie, ak chceme zabrániť tomu, aby desiatky miliárd korún vyšli navnivoč mecenášom a firmám, ktoré nejakým spôsobom vedia využiť alebo zneužiť neexistenciu takýchto pravidiel, ak chceme naozaj vážne, aby sa neopakovali kauzy, ako je kauza Privilégia, ktorá podľa informácií, ktoré mám, dodnes nie je vyriešená, pričom peniaze sa dodnes Slovenskej republike nevrátili, takže ak to myslíme vážne s bojom proti korupcii a so zvyšovaním transparentnosti, efektívnosti vynakladania verejných zdrojov, tak si myslím, že by všetci, ktorí to vážne s tým myslia, mali a mohli tento návrh zákona podporiť. A k tomu vás aj vyzývam. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne, kolegovia, máme štyri minúty do 17.00 hodiny, keď budeme hlasovať, takže ešte ak dovolíte, zistím, kto sa hlási do rozpravy ústne. A potom by sme dali krátku prestávku s tým, že po vykonaní hlasovania budeme pokračovať v tomto bode programu. Ďakujem za porozumenie. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne. Registrujem pani poslankyňu Laššákovú? Neregistrujem ju. Nehlási sa nikto do rozpravy? Frešo Pavol sa hlási. Ešte niekto sa hlási? Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, vyhlasujem 4-minútovú prestávku.

  • Hlas z pléna.

  • Zapnite, prosím, na procedurálny návrh pani poslankyni mikrofón.

  • Ďakujem pekne. Ja len krátko. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme o bode 27, ktorý máte ako tlač 624 rokovali zajtra o 9.00 hodine, a o bode 31 (tlač 555), je to zákon o verejnom obstarávaní, rokovali v piatok o 9.00 hodine.

  • Je všeobecný súhlas s týmto návrhom?

  • Ďakujem.

    Nie je všeobecný súhlas, pani poslankyňa. Budeme hlasovať o návrhu v čase určenom na hlasovanie o 17.00 hodine.

    Dobre, takže už bude 3-minútová prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, dovoľte požiadať vás o zaujatie miesta, po krátkej prestávke budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme teraz hlasovať v druhom čítaní o

    návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 530.

    Pán predseda výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pán poslanec Cabaj bude uvádzať hlasovanie.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpilo sedem poslancov, z toho dvaja predložili aj pozmeňujúce návrhy. Ale keďže boli pozmeňujúce návrhy aj z výborov, obsahuje ich spoločná správa, najskôr pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rokovaní výborov. Máme dva pozmeňujúce návrhy.

    Dovoľte, aby som uviedol, pán predseda, že najskôr budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu, ktorý je v spoločnej správe, kde gestorský výbor odporúča tento návrh schváliť.

  • Čiže hlasujeme o bode 2 spoločnej správy. Odporúčanie výboru je schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 130 bolo za, 1 sa zdržal, 3 nehlasovali.

    Bod 2 zo spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predseda, tým, že sme schválili bod 2, o prvom bode nebudeme hlasovať, lebo ten hovorí k pôvodnému zneniu. Takže o prvom bode sa hlasovať nebude, aj keď je tam gestorský výbor, odporúčanie neprijať ho. Môžeme pristúpiť teraz k pozmeňujúcim návrhom, ktoré odzneli v rozprave.

    Ako prvý predložil pozmeňujúce návrhy pán poslanec Kotian, predložil päť pozmeňujúcich návrhov. Keďže sú k tej istej problematike, to je otázka sedemnástich a osemnástich rokov, tak navrhujem, aby sme o všetkých návrhoch hlasovali naraz.

  • Hlasujeme o piatich pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Kotiana, ktoré odzneli v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 131 bolo za, 1 sa zdržal, 5 nehlasovalo.

    Päť návrhov pána poslanca Kotiana sme schválili.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Ďalej predložil pozmeňujúce návrhy pán poslanec Berényi. Predložil dva pozmeňujúce návrhy. Takisto myslím, že môžeme o nich hlasovať spoločne.

  • Hlasujeme o obidvoch návrhoch pána poslanca Berényiho spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 110 za, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Prijali sme návrhy pána poslanca Berényiho.

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, pán spravodajca. Dámy a páni, chcem vás požiadať, aby ste venovali pozornosť spravodajcovi. Ďakujem pekne.

  • Pán predseda, odhlasovali sme všetky pozmeňujúce návrhy jednak z rokovaní výborov i predložené v rozprave. Mám zmocnenie výboru posunúť hlasovaním do tretieho čítania tento zákon ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 84 za, 43 sa zdržalo, 8 nehlasovalo.

    Návrh sme schválili.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca, záverečné hlasovanie.

  • Pán predseda, prosím, keby ste dali hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme o návrhu ako o celku. Odporúčanie je schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 79 za, 1 proti, 46 sa zdržalo, 6 nehlasovalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov.

    Ďakujem pekne pánovi predsedovi výboru.

    Teraz pani poslankyňa Sabolová bude v prvom čítaní uvádzať hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica, Pavla Hrušovského a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona č. 419/1991 Zb.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, dajte hlasovať, aby Národná rada sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c), že prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 65 za, 12 proti, 60 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme nepostúpili návrh zákona do druhého čítania.

    Teraz poprosím pána poslanca Miššíka, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu postúpiť zákon do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 60 bolo za, 43 proti, 34 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh zákona sme nepostúpili do druhého čítania.

    Pani poslankyňa Cibulková bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 611.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 34 za, 14 proti, 89 sa zdržalo.

    Tento návrh zákona sme do druhého čítania neschválili.

    Pani poslankyňa Biró, poprosím vás, aby ste uvádzali hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Senka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 612.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, v rozprave nevystúpil nikto, nikto nepodal ani procedurálny návrh, preto prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu postúpiť zákon do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 75 bolo za, 33 proti, 30 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, aby v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 622 z 28. apríla 2008 a podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Zároveň navrhujem lehotu na prerokovanie poslaneckého návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 16. júna 2008 a v gestorskom výbore do 17. júna 2008. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o pridelení zákona do výborov a o termínoch na prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 114 bolo za, 10 proti, 14 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Teraz pán poslanec Lebocký v prvom čítaní uvedie hlasovanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Jureňu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 613.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vo všeobecnej rozprave k parlamentnej tlači 613 nevystúpil nikto. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 107 za, 9 proti, 21 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Teraz, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený poslanecký návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory poslanecký návrh zákona prerokujú v termíne do 16. júna 2008 a gestorský výbor do 17. júna 2008.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 125 bolo za, 6 proti, 6 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh pridelili výborom a určili lehoty.

    Teraz pani poslankyňa Sárközy bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 614.

  • Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 58 za, 5 proti, 74 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme nepostúpili návrh zákona do druhého čítania.

    Pán poslanec Horváth bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Stanislava Kahanca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Dámy a páni, konštatujem, že v rozprave vystúpili traja poslanci, neboli podané žiadne procedurálne návrhy, preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že predmetný návrh Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 33 za, 8 proti, 98 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh zákona nepostúpili do druhého čítania.

    Odhlasovali sme všetky prerokované body programu.

    Ešte je procedurálny návrh, pani poslankyňa Mušková?

  • Pán predseda, v hlasovaní č. 44 o zákone o umelom prerušení tehotenstva som vykázaná ako zdržiavam sa. Teda dávam námietku, ja som hlasovala za návrh.

  • Ďakujem pekne. Do zápisu to bude ešte.

    Pani poslankyňa Laššáková.

  • Ja som už dávala pred hlasovaním procedurálny návrh. Zopakujem ho znova. V súlade s § 24 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme preložili rokovanie o bode 27 (tlač 624) na zajtra o 9.00 hodine a rokovanie o bode 31 (tlač 555), to je zákon o verejnom obstarávaní, na piatok o 9.00 hodine.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 74 za, 39 proti, 21 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme odsúhlasili zmenu programu, takže o bode 27, čo je tlač 524, budeme rokovať zajtra o 9.00 hodine a o bode 31 (tlač 555) budeme rokovať v piatok o 9.00 hodine ráno.

    Ešte pani poslankyňa Biró, nech sa páči.

  • Áno, ďakujem, pán predseda. Ja by som chcela zahlásiť, pri hlasovaní č. 43 som sa zdržala a mám tam uvedené, že som hlasovala proti návrhu. Došlo tam teda k omylu. Keby sa to opravilo. Ďakujem pekne

  • Ďakujem pekne. Berieme to na vedomie, pani poslankyňa.

    Dámy a páni, vyhlasujem 5-minútovú prestávku a o 17.30 hodine budeme pokračovať v rokovaní v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o tlači 616.

    Poprosím navrhovateľa aj pána spravodajcu, aby zaujali svoje miesto.

    Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Frešo. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Ruch v sále.

  • Dámy a páni, pokračujeme v rozprave. Poprosím všetkých, ktorí nemajú záujem, aby nerušili rokovanie. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predmetná novela zákona rieši, v jednoduchosti povedané, dve veci, dve veci v tom zmysle, že ten, kto sa uchádza od štátu o dotáciu alebo iný spôsob podpory, by nemal byť zároveň štátu nič dlžný a že u toho, kto sa o to uchádza, ak existuje aj nejaký výber, aby bolo zrejmé, na základe čoho a kto to dostal, inými slovami, aby sme poznali poberateľov týchto dotácií alebo týchto podpôr a zároveň aby sme si boli istí už zo zákona, nielen z nejakého štatútu, že nie sú štátu nič dlžní, nakoľko je to veľmi zvláštne, ale stávajú sa takéto prípady, kolega Mikloš presne spomenul ten, na ktorý sme viackrát upozorňovali v tejto snemovni, ale, bohužiaľ, márne. Stávajú sa takéto prípady, ale je dobré, pokiaľ by zákon na to pamätal, ukladal jednoduché a zrozumiteľné opatrenia, ktorými môžu všetky štátne orgány a všetky inštitúcie týmto prípadom predísť.

    Zároveň je tam vysoký dôraz na to, čo jediné funguje, zdá sa, za tejto vlády, a to, čo jediné zatiaľ pomáhalo pri všetkých škandáloch, ktorými sme boli svedkami. A to je okamžitá verejná kontrola. To znamená, že pokiaľ budú tieto dve podmienky splnené, tak si myslím, že je v záujme aj koaličných poslancov, aby sme latku, ktorú na Slovensku dnes máme, posunuli vyššie, to znamená, aby sme nedávali dotácie dlžníkom a zároveň aby verejnosť mohla kontrolovať, kto je poberateľom.

    Keď sa pozriete na návrh tejto novely zákona, zistíte, že má dve strany. Je veľmi jednoduchý. A je ťažké voči nemu niečo politicky namietnuť. Ja som sa tešil na debatu zo strany vládnej koalície, akým spôsobom sa k tomuto návrhu postaví. Dúfam, síce už vlastne nemôže vystúpiť nikto, že tak aspoň vo faktických niekto zareaguje na tento návrh, aj vzhľadom na to, že aj koaličný poslanec by mal teda cítiť istú zodpovednosť za to, ako to u nás v republike vyzerá. A keď je na stole návrh, ktorý evidentne túto situáciu zlepšuje, evidentne reaguje na škandály, ktoré sú už známe, ale, mimochodom, aj predchádza škandálom, ktoré možno dnes ešte nie sú známe, ale už sa stali, ale by sa stať už nemohli, pokiaľ by tento zákon bol v platnosti, bolo by dobré, keby aj koaličný poslanec zvážil istú mieru autonómneho správania, istú mieru poradenia sa so svojím svedomím a podporil takúto jednoduchú a, trúfam si to povedať, úplne nepolitickú, čisto občiansku novelu, ktorá ale účinne rieši mnohé z problémov, ktorým dnes čelíme. Preto by som chcel aj touto cestou vyzvať koaličných poslancov, aby si prehodnotili tento návrh zákona, hlasovanie o ňom je zajtra o 11.00 hodine. Možno to posunúť do druhého čítania, kde si môžeme nejaké technické veci vylepšiť, kde môžeme byť trebárs podrobnejší, kde môžeme naozaj niektoré ustanovenia zmeniť, ale v každom prípade si myslím, že zodpovedné by bolo posunúť to do druhého čítania. A to je vlastne také aj moje posolstvo, pretože nepochybujem, že opoziční poslanci to podporia. Smerom ku koaličným poviem, buďme zodpovední, urobme nejaký krok, ktorý posunie latku vyššie, preto, aby mala úžitok z toho celá spoločnosť. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú.

    Boli ste posledný prihlásený v rozprave, preto uzatváram rozpravu.

    Pani navrhovateľka, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Pán poslanec Zsolt Simon uvedie za skupinu poslancov návrh zákona, ktorý máte v tlači 617. Nech sa páči, pán poslanec.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Slovenský pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a spravuje aj pozemky, ktorých vlastník je neznámy. Rieši aj problematiku reštitúcií. Reštitučný proces, ako všetci vieme, bol nastavený ešte v rokoch 1991 a 1992 prvými reštitučnými zákonmi. Dnes po 16 rokoch nie je právoplatne rozhodnuté vo viac ako 25 % podaných reštitučných nárokoch, prevažne sú podania na súde a ešte nie sú ukončené. Jednoznačne môžem teda konštatovať, že reštitučný proces je zdĺhavý a nebude ani v krátkej dobe ukončený. Prečo je to tak? Treba pochopiť, že pri reštitúciách najskôr z majetku štátu treba preskúmať, či náhodou niektorý vlastník si neuplatnil nárok naň ako na pôvodný pozemok. Až následne, keď tento proces sa preverí, je možné pristúpiť k tomu, že poskytneme náhradný pozemok. Identifikácia pri stave katastra nehnuteľností a pozemkovej knihy, ktorá dnes na Slovensku je, je veľmi obtiažna, a preto tento proces je aj zdĺhavý. Od 1. 1. 2008 reštitúcie sa delia do dvoch kategórií. Sú to reštitúcie s nárokom do výšky 5 000 korún a reštitučný nárok nad 5 000 korún. Reštitučné nároky do 5 000 korún plní Slovenský pozemkový fond výlučne v peniazoch, kým reštitučné nároky nad 5 000 korún sú plnené prostredníctvom náhradných pozemkov alebo finančne v peniazoch. Zverejnené prípady upozornili na fakt, že dochádza k následnému zhodnoteniu pridelených náhradných pozemkov, teda zákonne nadobudnutého vlastníctva, kde sa zhodnocuje. Je to zjavne problém v tejto spoločnosti, na čo poukazujú aj medializované prípady v prípadoch dodatočne podpisovaných zmlúv a ich následných úpravách. Takéto konanie jednoznačne navodzuje dojem klientelizmu a nevylučuje zámerné nakladanie s informáciami.

    Cieľom tohto poslaneckého návrhu je zabezpečiť systémové riešenie pri reštitučnom plnení a odstrániť pochybnosti v procese náhradného reštitučného plnenia, ako aj pochybnosti o úniku informácií a pochybnosti práva nakladať s osobným vlastníctvom v zmysle Ústavy Slovenskej republiky. Čo to bude znamenať? Reštituent má reštitučný nárok, ktorý si uplatní na pozemkovom úrade. Pozemkový úrad rozhodne o tom, či je možné alebo nie je možné navrátiť pôvodný pozemok. Pokiaľ je možné navrátiť pôvodný pozemok, rozhodne o navrátení pôvodného pozemku. V prípade, že je zákonná prekážka navrátiť pôvodný majetok, rozhodne o poskytnutí náhrady a tak ako od roku 1992 v prípade každého reštituenta vypočíta výšku náhrady. Táto výška náhrady bude plnená prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu, ale nie v dvoch kategóriách, ale len v jednej kategórii, a to finančne.

    Slovenský pozemkový fond má k dispozícii 1,5 mld. korún na úložkách, ktoré môže použiť na uspokojenie reštitučného nároku. Z hľadiska zákona a z hľadiska ústavy plnenie finančné a hmotné je rovnocenné, to znamená, že akékoľvek spochybnenie výšky a spôsobu plnenia neprichádza do úvahy. Z hľadiska štátu a z hľadiska verejných financií je úplne jedno, či to plnenie je finančné alebo hmotné. Z hľadiska všeobecnej mienky a z hľadiska možnosti úniku informácií v prípade, keď štát bude pristupovať len k finančnému plneniu, k spochybneniu nemôže dôjsť. V prípade, že 1,5 mld. korún, ktoré Slovenský pozemkový fond dnes má na úložkách, nebude postačovať, ústredný orgán štátnej správy rozhodne o tom, že pôdu vo vlastníctve štátu odpredá. Určí kataster, určí výmeru. A vykoná to Slovenský pozemkový fond formou verejnej súťaže alebo verejnej dražby. Získané peniaze a prostriedky potom následne použije na uspokojenie reštitučných nárokov. Toto je systémová zmena v Slovenskom pozemkovom fonde a v reštitučnom procese.

    Treba si uvedomiť, že ešte dnes máme viac ako 70 000 reštituentov, ktorí čakajú na vyriešenie svojho reštitučného procesu. Keď chceme urýchliť tento proces, keď chceme, aby informácie nemohli byť zneužívané, tak toto je názorný systémový prvok, ktorý treba uviesť, aby už tie chyby, tie medializované prípady, ktoré boli zverejnené, viackrát sa neopakovali. Preto, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dúfam, že ste túto systémovú zmenu pochopili a podporíte návrh. A týmto vás aj žiadam v mene skupiny poslancov o podporu tohto návrhu zákona, aby Slovenský pozemkový fond mohol plniť veľmi rýchlo svoje nároky. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Spravodajcom je pán Ľuboš Martinák. Poprosím vás, pán poslanec, aby ste nás informovali.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 255 z 13. mája 2008 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika návrhu poslancov nie je upravená ani v práve Európskych spoločenstiev a ani v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. apríla 2008 č. 627 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 16. júna 2008 a gestorský výbor do 17. júna 2008.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Preto sa pýtam, dámy a páni, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nik.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, pravdepodobne nie je sa k čomu vyjadriť.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz poprosím pána poslanca Fedora, aby v prvom čítaní uviedol

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fedora na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, rád by som vás oboznámil s predloženým návrhom novely zákona o integrovanom záchrannom systéme.

    Novelizačná úprava rieši problematiku zneužívania tiesňových volaní, zosúlaďuje prístup k zneužívaniu tiesňových volaní a existujúce a v praxi používané tiesňové linky jednotlivých záchranných zložiek. Ide predovšetkým o to, aby inštitúcia a ľudia, ktorí zodpovedajú za rýchlu pomoc, v prípade ohrozenia životov a majetkov občanov neboli zavalení telefonátmi od tých, ktorí volajú len pre zábavu alebo z dlhej chvíle. Práve pre nich bude určená možnosť udelenia pokuty v priestupkovom konaní až do výšky 50 000 korún. Očakávam, že hrozba sankcie bude pôsobiť preventívne a odstrašujúco pre tých, ktorí tieto život zachraňujúce čísla svojimi aj viacnásobnými telefonátmi obsadzujú a tým znefunkčňujú.

    Na privolanie záchranných zložiek integrovaného záchranného systému v tiesni je zriadené jednotné európske číslo 112. Podľa súčasne platnej právnej úpravy sa priestupku dopustí ten, kto zneužije linku tiesňového volania tak, že úmyselne vyžiada poskytnutie pomoci, ktorá nebola potrebná, alebo úmyselne blokuje linku tiesňového volania. Za takýto priestupok môže byť udelená sankcia až 50 000 korún. V súčasnosti sa to však týka len čísla 112. V súčasnosti sa však v praxi používajú aj tiesňové linky 150, 155 a 158, ktoré sú medzi obyvateľstvom veľmi populárne. Súčasná legislatívna úprava neumožňuje ich zneužívanie považovať za priestupok. Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby zneužívanie tiesňových liniek 150, 155 a 158 bolo považované taktiež za priestupok. Význam tohto prístupu spočíva najmä v odstrašujúcom efekte sankcie, teda skôr sa posilňuje preventívny charakter tohto opatrenia.

    Tento zámer som konzultoval s viacerými zodpovednými predstaviteľmi Policajného a Hasičského zboru. Potvrdili, že tento problém im značne sťažuje a vo veľa prípadoch aj úplne znefunkčňuje ich prácu. Na ilustráciu, samozrejme, závisí to od regiónu, uvediem príklad, že policajti majú v priemere z troch telefonátov relevantný len jeden, ostatné telefonáty sú zneužívaním linky, len keď vytiahnem iný z krajov, tak sa ukáže, že hasiči mali za minulý rok takmer 30 000 telefonátov, ale len dve tisícky z toho boli zmysluplné. Ťažisko tejto novely teda spočíva v odstrašení a v odradení všetkých, ktorí si krátia chvíľu neopodstatneným vyvolávaním na linky tiesňového volania.

    Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, týmto si vás dovoľujem požiadať o podporu predmetnej novely zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pán poslanec Slafkovský bude spravodajca. Takže ho poprosím o informácie k uvedenému návrhu.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fedora na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov (tlač 618). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. apríla 2008 č. 628 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 16. júna 2008 a gestorský výbor do 17. júna 2008.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Chce niekto vystúpiť? Pán poslanec Halecký. Končím možnosť sa prihlásiť. Nech sa páči, do rozpravy, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, mám jednu otázku, na vás, pán predkladateľ. Takže to robím takouto formou cez rozpravu. Viem, že celá Európy prechádza na integrovanú linku 112. A vy tam udávate sankcie na tie ostatné linky, ktoré by mali už byť vlastne obsolétne a v priebehu krátkej doby vypadnúť už z takého bežného užívania nielen u nás, ale aj v Európe. Mysleli ste na to a je to tak, ako to hovorím? Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Boli ste jediný, ktorý vystúpil, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ chcete reagovať? Nech sa páči.

  • Ďakujem za netradičnú otázku cez rozpravu. Pán poslanec, áno, zaviedli sme aj na Slovensku celoeurópske číslo 112. Predmetom tejto novely je však rozšírenie sankcie, ktorá už v súčasnosti platí pre toto číslo, aj na čísla, ktoré sú v súčasnosti v prevádzke a fungujú a niekoľko rokov ešte fungovať budú. Tieto čísla zároveň sú aj najpopulárnejšie medzi obyvateľstvom a najpoužívanejšie medzi obyvateľstvom a zároveň najzneužívanejšie. Práve z tohto dôvodu som sa podujal k tomuto kroku a po konzultácii so všetkými zainteresovanými som predložil tento návrh novely.

    Takže nie je to zbytočná vec, je to na niekoľko rokov, ktoré nás čakajú dopredu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka a Pavla Minárika na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.

    Je to tlač 620.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, začnem notoricky známym vtipom: Chlapík vyplňuje dotazník a dôjde ku kolónke pohlavie, zamyslí sa nad tým a potom napíše slovíčko „mám“. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, presne o tomto vtipe je doterajší význam ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Je to ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. A tento mal vznešený cieľ zabezpečiť pravdivé a úplné informovanie verejnosti o majetkových pomeroch verejných funkcionárov, samozrejme, najmä ústavných činiteľov. Mal to byť preto jeden z veľmi významných legislatívnych nástrojov v boji proti korupcii. A tento ústavný zákon skutočne ukladá verejným funkcionárom o. i. povinnosť v majetkovom priznaní priznať nehnuteľný majetok a ďalší majetok v hodnote nad 35-násobok minimálnej mzdy, čo je nejakých 300 000 – 350 000 Sk. V praxi sa však presadil úplne absurdný výklad ústavného zákona. Podľa tohto výkladu priznaním sa rozumie iba priznanie skutočnosti, že verejný funkcionár má majetok hnuteľný alebo iný ako nehnuteľný v hodnote aspoň 35-násobku minimálnej mzdy, ale že vraj sa tým nerozumie priznanie konkrétnej výšky peňažnej hodnoty tohto majetku. To znamená, že dotyčný verejný funkcionár, ústavný činiteľ, možno minister, možno poslanec napíše si do majetkového priznania iba to, že má majetok aspoň vo výške 35-násobku minimálnej mzdy, ale či to je 350 000 alebo či to je 35 mil., to už nepovie. Takýto výklad ústavného zákona ide proti zmyslu tohto zákona a skutočne marí dosiahnutie pôvodného cieľa zákona. A človek keď sa na to pozrie, tak ho naozaj nič iného ho nenapadá než vtip, ktorým som začal svoje vystúpenie.

    Predkladáme novelu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ktorá skutočne stanovuje verejným funkcionárom povinnosť pri podávaní majetkového priznania uviesť ich konkrétnu výšku peňažnej hodnoty hnuteľného alebo nehnuteľného majetku. Takýto postup a rozsah v nami navrhovanej novele je analogický, ako to už je v súčasnom platnom účinnom zákone o sudcoch a prísediacich. A tento zákon o sudcoch a prísediacich v praxi nespôsobuje žiadne problémy. A podstatne účinnejšie zabezpečuje verejný záujem kontroly majetkových prírastkov týchto ústavných činiteľov.

    Návrh zákona, ktorý predkladáme, nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest a nemá, samozrejme, vplyv ani na životné prostredie.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, bude znakom našej vlastnej serióznosti, nášho skutočného záujmu robiť čistú, priehľadnú politiku, ak tento ústavný zákon podporíme. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ktorým je ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Gáborovi Gálovi, aby predniesol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani, vážení pani poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením zo dňa 6. mája 2008 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka a Pavla Minárika na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona 545/2005 Z. z. Podľa rokovacieho poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprinesie nárok na pracovné sily, neovplyvní zamestnanosť a tvorbu pracovných miest ani životné prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie spĺňa náležitosti uvedené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporučím uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 16. júna 2008 a gestorský výbor do 17. júna 2008.

    Pán predsedajúci, skončil som so spravodajskou informáciou, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomnú prihlášku do rozpravy som nedostal žiadnu. A tak sa pýtam, kto sa chce do rozpravy k tomuto návrhu ústavného zákona prihlásiť ústne. Nikto.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu na skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu a taktiež budeme hlasovať o ňom zajtra o 11.00 hodine.

    Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Freša a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.

    Dostali ste ho ako tlač 621 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 631.

    Dávam teraz slovo pani poslankyne Lucii Žitňanskej, aby ako navrhovateľka tento zákon uviedla. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dnes tu stojím druhýkrát pred vami s tým, že opakovane predkladám určitý návrh zákona uchádzajúc sa opätovne o vašu podporu, uchádzajúc sa opätovne o vašu podporu pre návrh, ktorého cieľom je otvoriť priestor pre verejnú kontrolu, tento raz pre verejnú kontrolu nakladania s majetkom Slovenského pozemkového fondu. Totiž, tak ako som už dnes povedala, som presvedčená, že najlepšou prevenciou korupcie, klientelizmu, rodinkárstva pri spravovaní majetku štátu akoukoľvek štátnou inštitúciou sú transparentné pravidlá a zverejňovanie informácií, ktoré sú predpokladom toho, aby mohla fungovať verejná kontrola nakladania s majetkom štátu.

    Návrh, aby Slovenský pozemkový fond zverejňoval zmluvy, ktoré uzatvára s reštituentmi, ktorým nemôže vydať ich pôvodnú pôdu, a preto im vydáva náhradnú pôdu, je na stole tohto parlamentu tretíkrát, prvýkrát vo forme pozmeňujúceho návrhu. Druhýkrát je na stole vo forme samostatného poslaneckého návrhu, ktorý podávam ja a kolega Pavol Frešo.

    Zaujímavé na tomto návrhu je, že opakovane rieši naozaj len jednu jedinú otázku, a síce zverejňovanie zmlúv, ktoré uzatvára pozemkový fond do piatich dní od ich uzatvorenia.

    Pokiaľ ide o zmluvy, ktoré boli uzatvorené počas tohto volebného obdobia, tento raz vzhľadom na čas navrhujeme, aby boli zverejnené do 31. októbra 2008, pričom pri tých, ktoré boli uzatvorené za predchádzajúcich vlád, navrhujeme, aby boli zverejnené do 31. marca 2009.

    Ide o návrh, ktorý opakovane má všeobecnú podporu, opakovane bol verbálne podporený zo strany všetkých opozičných aj koaličných strán.

    Musím povedať, kolega to vypočítal, že keby bol prešiel druhý náš návrh, tak už by 15 dní boli zverejnené zmluvy, ktorých zverejnenie vlastne všetci v tejto snemovni žiadame. Doposiaľ sa tak nestalo, pretože nezískal tento náš návrh dostatočnú podporu tejto snemovne. Preto sa uchádzame o vašu podporu tretíkrát s obdobným návrhom. A dúfam, že tento raz, keďže všetci s týmto návrhom vecne súhlasíme, návrh aj získa podporu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni Lucii Žitňanskej za uvedenie návrhu.

    A dávam teraz slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pani poslankyni Magde Košútovej, aby predniesla úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 256 z 13. mája 2008 ma určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Freša a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel jeho navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, ako aj o dôvode potreby novej právnej úpravy.

    Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. 4. 2008 č. 631 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 16. júna 2008 a gestorský výbor do 17. júna 2008.

    Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Taktiež vás požiadam o zaujatie miesta pre spravodajcov.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne za poslanecký klub SDKÚ – DS prihlásil pán poslanec Pavol Frešo. Je jediný písomne prihláseným. Keď skončí, v prípade faktických poznámok po ich skončení bude môcť sa ďalší poslanec alebo poslankyňa prihlásiť ústne. Pán poslanec, nech sa páči, je tu priestor pre vaše vystúpenie.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, je naozaj nie úplne jednoduché uvádzať tú istú vec možno tretíkrát. Pokiaľ to je však vec, ktorá je potrebná pre ľudí, tak aj štvrtý raz, piaty raz je dobré ju uviesť, ak to treba.

    Treba povedať, že je to jednoduchá novela, ktorá v zásade vznikla, popravde povedané, ako reakcia na škandály s predajom pozemkov pod Tatrami, ktoré lomcovali touto republikou zhruba pred rokom. Vznikla ako reakcia na nečinnosť orgánov fondu, resp. dokonca na nečinnosť vlády, ktorá v tomto prípade sa uzniesla na nových orgánoch v januári minulého roku. A otáľala s ich menovaním až do mája. A vlastne umožnila vzniknúť týmto pochybným prevodom, ktoré nakoniec viedli aj k niečomu, čo pán premiér nazýva koaličnou krízou na hrane stola, ktorú on razantne asi po siedmich mesiacoch tempom jemu vlastným, čiže skoro žiadnym, vyriešil, keď sa to už ináč nedalo vyriešiť. Ale aby sme tomuto predchádzali a aby sme naozaj verejnosti osvetlili, čo sa dialo, ale nielen v tomto prípade, sme navrhli, aby bolo možné jednotlivé zmluvy pozemkového fondu zverejniť. A kolegyňa Žitňanská má pravdu, nie 15 dní, ale 14 dní by sme vedeli, čo sa už dialo na pozemkovom fonde. Vedeli by sme to od toho najpovolanejšieho, teda od Slovenského pozemkového fondu. Sám viem, o čom hovorím, keď hovorím, že možno to je ťažká situácia, lebo aj ja ako poslanec dodnes vlastne neviem, ktoré zmluvy tam boli podpísané, pričom sme tam boli na poslaneckom prieskume, asi na najdlhšom poslaneckom prieskume v rámci tohto volebného obdobia a určite aj najviac medializovanom a aj tak je problém týchto 15 zmlúv zverejniť.

    Chcel by som sa krátko zastaviť pri tom, prečo je to problém. Ten problém môže mať dve vysvetlenia. A v tomto sa musím obrátiť na koalíciu, nakoľko opozícia v tých dvoch prípadoch, keď sme to predkladali, vždy hlasovala jednotne za to. A musím sa obrátiť na koalíciu s tým, že možno mi niekto pomôže z kolegov vysvetliť, v čom ten problém tkvie. Ja som našiel zatiaľ dve riešenia. Teda vážená koalícia buď nechce, alebo nemôže podporiť podobný návrh zákona. Pri nechcení môže byť situácia taká, že jej v zásade je jedno, že miliardové pozemky odchádzajú. Proste berie to za tak malú čiastku, že na tom nezáleží, alebo berie to za niečo, čo občanom tejto republiky nevadí, alebo sa domnieva, že disponujeme tak obrovským majetkom, že toto je prípustná strata. Pri tom, že nemôže to podporiť, je, že jej isté politicko-lobistické možno konštrukcie nedovolia za to zahlasovať.

    Pre obidve tieto teórie môžeme pridať pár argumentov. Budem len veľmi stručný a popíšem stav, ktorý nastal, myslím, minulý mesiac, keď vyšlo na verejnosť, že nielen ide o pozemky vo Veľkom Slavkove, ale naviac ide o pozemky vo Veľkej Lomnici. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som si dal prácu. A výsledkom tej mojej práce bolo, že som zistil, či prípad Veľkej Lomnice vôbec bol niekedy spomenutý. Špeciálne som sa pozrel okolo obdobia, keď pán premiér tzv. razantne problém riešil. A zistil som, že nebol. Zistil som, že nebol, pán premiér sa vytrvalo držal len Veľkého Slavkova, to už bolo to, čo bolo nám, ktorí sme sa tomu naozaj venovali, 6 mesiacov známe. Ale Veľkú Lomnicu, kde ide o rádovo podobný objem pozemkov, pán premiér nespomenul. Ani neviem, či sa vyjadril k tomu alebo resp. či vôbec o tom vedel. Z toho mi vychádza, že naozaj najúčinnejším spôsobom, akým sa postaviť voči podobným praktikám, bez ohľadu na to, či to robí táto súčasná vláda alebo urobila by to nejaká ďalšia, je verejná kontrola. Verejná kontrola znamená, že v tomto prípade zmluvy budú aj so spätnou platnosťou, ak by sme boli k sebe spravodliví, zverejnené na internete v lehote, ktorá je technicky úplne postačujúca, a dokonca sám pozemkový fond hovoril, že nemá s týmto zverejnením problémy, to znamená verejnú kontrolu, ktorá umožní či už aktívnym občanom, ktorých to zaujíma, alebo médiám, alebo poslancom zistiť, čo sa na pozemkovom fonde deje s miliardovými majetkami. Tá úvaha je veľmi jednoduchá. Hovorí, keď je niečo verejné a spravuje to vláda alebo vládni nominanti, tak ako je to v tomto prípade, tak by mala mať verejnosť právo veľmi silnej kontroly. Sám ako poslanec viem, že istá poslanecká kontrola nestačí. Sám viem, aké to bolo zložité k tým zmluvám pristúpiť. Tak hovorím, potom nech sa na to pozrie verejnosť, nech jej to zákon umožní.

    To, čo bolo, samozrejme, počas tohto návrhu, ktorý sa opakuje, frustrujúce, bolo, že vládna koalícia opakovane hovorila, že ona tento návrh podporí. Svojho času tam zahlasovalo zaň, myslím, niekde okolo 20 poslancov. To bolo v čase, keď kvôli inému problému tu opozícia nebola prítomná. Keď už tu opozícia prítomná bola, to bolo teraz v januári, tak došla sila vo vládnej koalícii, teda špeciálne v Smere, aby som bol presný, myslím. Dostali sme vtedy 4 alebo 5 hlasov. A takto to ide stále dokola. A vláda hovorí, áno, my to podporíme, dokonca prinesieme vlastné riešenie. Dokonca predseda vlády hovoril o skrátenom legislatívnom procese, ktorý mal nastať niekedy v januári tohto roku. Slovo, samozrejme, nedodržal. A s rovnakou pomalosťou, akou reagoval na vzniknutý škandál minulý rok, to nestihol ani na túto riadnu schôdzu. Keď sa pozriete do programu, tak tam nájdete dôkaz týchto mojich slov, to znamená, vládny návrh, ktorý by mal riešiť situáciu na pozemkovom fonde, a zverejňovanie zmlúv v ňom neuvidíte. Je to smutné, lebo sme boli opakovane ubezpečení, že máj je posledný termín a určite sa to podarí. A tí z vás, ktorí sledovali, čo sa deje na pozadí, tak ste videli, že sa to stalo predmetom politického boja rokovania koaličných strán a ďalšieho následného zdržiavania sa.

    Tento zákon má ešte jedno také špecifikum, že on bol podaný posledný deň, keď sa dali podávať zákony na túto súčasnú schôdzu. A dôvod na to bol ten, že dva dni predtým vláda znova prerušila rokovanie o novele zákona o pozemkovom fonde a kolegyňa a ja sme definitívne stratili dôveru, že to vláda myslí vážne. Pochopili sme to tak, že pokiaľ ako opozícia nebudeme dôslední v tom, že budeme vykonávať svoju kontrolnú funkciu a že budeme navrhovať riešenia a že pôjdeme s tým do médií, tak jednoducho táto vláda nie je schopná to vyriešiť.

    Pre porovnanie. Vláda na to zareagovala, že nakoniec schválila nejaký návrh zákona, o ktorom ale ešte nevieme, kedy bude v parlamente, ale prečítal som si to a vyjadrím sa len k jednej veci. Vyjadrím sa k tomu, kedy podľa vládneho návrhu sa dozvieme, čo sa na pozemkovom fonde udialo. A dočítal som sa zaujímavú vec, že vláda ráta s tým, že to bude koncom marca budúceho roku. Inými slovami, keď sa udeje podľa slov pána premiéra zlodejina pod Tatrami, tak dva roky bude trvať tejto vláde jej reakcia, dva roky jej bude trvať, než urobí jeden jednoduchý legislatívny úkon, ktorým sa tomu aspoň čiastočne dá zamedziť, legislatívny úkon o pár paragrafov, ktorý máte pred sebou, legislatívny úkon, ktorý keby sa implementoval súkromnej firme akokoľvek veľkej, by trval týždne, možno v tej, ktorá je vo veľmi zlom stave, by trval maximálne mesiace, tak našej vláde to trvá dva roky. To je naozaj niečo, čo je veľmi zlý signál pre všetkých lobistov a nepoctivých straníckych nominantov a iné indivíduá, nakoľko im to signalizuje, že keď sa aj na niečo príde, keď na to prídu médiá alebo opoziční poslanci, tak kľudne aj dva roky je lehota, než sa začnú diať prvé vážne legislatívne zmeny, ktoré by tomu mali v budúcnosti zabrániť. A zároveň je to veľmi silný, ale zlý signál pre občanov, ktorí sa spoliehajú, že táto vláda chráni ich záujmy a vie, ako spravovať majetok. To znamená, je to pre nich signál, že bude sa to diať v takýchto periódach, že teda pol volebného obdobia bude trvať, než sa nejaká zákonná norma udeje.

    To, na čo by som chcel ešte upozorniť v tejto súvislosti vážených kolegov v Národnej rade, je, že dnes je status quo na fonde nasledovné. Nie je tam vymenovaná ani dozorná rada, ani správna rada. To znamená, že fond je bez riadenia a bez kontroly. A v tejto súvislosti si neviem celkom dobre predstaviť, nakoľko ide o desiatky miliárd až stovky miliárd majetku, ktorý fond spravuje, že by niečo podobné si dovolili akcionári ktorejkoľvek súkromnej firmy, čo si dovoľuje súčasná vláda, ktorá to má v kompetencii. A chcem upozorniť vážených kolegov, že keby sa vláda tak rozhodla, tak zajtra môže tieto orgány obsadiť. Ten dôvod, prečo ich neobsadzuje, je podľa mňa zrejmý. Sú to politické trenice a neschopnosť dohodnúť sa na politických nominantoch. A považujem to za veľkú chybu a možnú stratu.

    Mimochodom, tento návrh zákona reaguje aj na ďalší škandál, ktorý medzitým prepukol na pozemkovom fonde. To bolo s prenájmom pozemkov. Inými slovami, ráta s tým, že sa budú zverejňovať aj prenájmy pozemkov tak, aby verejnosť bola oboznámená s tým, že kto a za koľko pozemky prenajíma od pozemkového fondu.

    Na záver by som chcel poprosiť vážených kolegov poslancov, aby podporili tento návrh zákona do druhého čítania. Pokiaľ k nemu majú nejaké technické výhrady, v druhom čítaní sa dajú opraviť. Pokiaľ majú k nemu nejaké veci, ktoré by mohli výrazným spôsobom napomôcť, ja si myslím, že to hovorím aj za kolegyňu predkladateľku, určite podporíme takéto návrhy, nakoľko v súčasnosti a dnes tento návrh zákona jediný je schopný tú situáciu teraz riešiť. Inými slovami, jediný v najkratšom možnom termíne zavádza verejnú kontrolu, a to v plnom rozsahu.

    Chcem vás požiadať, vážené kolegyne, kolegovia, pomôžme v tomto vláde, vyriešme tento problém za ňu a naozaj vyriešme problém s verejnou kontrolou na pozemkovom fonde. Naša verejnosť si to zaslúži, tak aby nám mohla viac dôverovať a aby nešlo o lehoty v rádoch rokov alebo polovice volebného obdobia, keď reagujeme na problém, ale aby sme reagovali hneď. Myslím, že tam je najbližší termín zverejnenia niekedy v septembri alebo októbri. Má to zmysel. A určite máme v tomto aj podporu verejnosti. Konajme v jej prospech. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pýtam sa, či chce niekto reagovať na vystúpenie pána poslanca Freša. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na jeho vystúpenie.

    Pán Frešo bol jediný prihlásený do rozpravy písomne, a preto teraz otváram možnosť, kto sa chce k tomuto návrhu zákona do rozpravy prihlásiť ústne. Pani Magda Košútová ako jediná. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. A slovo dávam pani spravodajkyni v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, tri vidím, vážení páni poslanci, predkladaný poslanecký návrh zákona sa zaoberá dvoma paragrafmi zákona č. 330/1991 Zb. Do Národnej rady bol doručený vládny návrh zákona, ktorý komplexne rieši zákon č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Pán Frešo nám tu pred chvíľou siahodlho vysvetľoval, aký je podľa neho problém predložiť takýto návrh zákona, ako pracovito zisťoval, v čom sú, resp. v čom nie sú problémy, a aký bol frustrovaný, keď už tretíkrát predkladá svoju novelu. Verím, že jeho frustrácia čoskoro skončí a prerokujeme vládny návrh zákona v komplexe a celý. A preto z uvedeného dôvodu podávam podľa rokovacieho poriadku, § 70 ods. 3 písm. b), procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala v rokovaní o tomto predkladanom návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie pani spravodajkyne sa hlási pán poslanec Pavol Frešo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som zareagovať na predrečníčku pani poslankyňu Košútovú. A chcel by som jej poďakovať, že sa aspoň takouto formou vyjadrila za koalíciu, čo si o tomto návrhu zákona myslí. Chcel by som ju upozorniť, že vládny návrh zákona síce bol schválený a doručený do Národnej rady, ale nevieme, kedy sa tým Národná rada bude zapodievať. A pokiaľ sa tým bude zapodievať v zmysle riadnych schôdzí, tak najskôr aj tento zákon bude prijatý niekde v septembri, to znamená, že jeho účinnosť sa znova posunie. Teraz máte, vážená pani poslankyňa aj vaši kolegovia, šancu urobiť niečo pre túto republiku, aby nie od marca a s posunutím možno niekde od júna budúceho roku sa občania dozvedeli, čo sa deje na pozemkovom fonde, teraz máte šancu napraviť ten škandalózny stav, ktorý vytrvalo táto vládna koalícia ignoruje, a to ten, že pozemkový fond nemá riadenie a nemá kontrolu, vlastne bez kontroly štát nad tým stratil kontrolu, teraz máte šancu svojím hlasovaním napomenúť vládu a napomôcť vláde vyriešiť to, čo vyriešiť nevedela.

    Čo sa týka vládneho návrhu samotného, treba poznamenať, že veľmi ťažko sa rodil a na jeho pozadí boli rôzne konflikty o tom, kto bude na akej pozícii sedieť a kto koho bude riadiť. A chcem upozorniť, nakoľko v tejto koalícii sa to stalo niekoľkokrát, že vždy keď ide o pozície, tak môže dôjsť vo vašej koalícii ku konfliktu. Preto máte na stole bezkonfliktný návrh, ktorý situáciu rieši, stačí zaň zahlasovať, ktorý dokonca nie je v žiadnom rozpore ani s tým, čo obsahuje vládny návrh. Inými slovami, hlasujeme o tom, či budeme poznať situáciu na skorú jeseň alebo na neskorú jar budúceho roku, alebo až v lete. Komu to nie je jedno, hlasuje za návrh. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pani spravodajkyňa, chcete reagovať? Prosím vás, zapnite pani Košútovú. Nech sa páči.

  • Chcem ubezpečiť pána Freša, že tento návrh bude prerokovaný čoskoro. Takže môže byť spokojný. A urobíme pre občanov tohto štátu všetko, čo je potrebné.

  • Konštatujem, že sme ukončili rozpravu.

    Pýtam sa pani navrhovateľky, či sa chce vyjadriť k práve ukončenej rozprave. Áno, chcete využiť právo svojho záverečného slova. Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne. Chcem sa krátko vyjadriť k pomerne krátkej rozprave. Chcem sa poďakovať obom vystupujúcim za ich vystúpenia.

    Chcem sa vyjadriť k návrhu, ktorý predložila pani poslankyňa a s ktorým, samozrejme, nesúhlasím. A chcem veľmi podporiť stanovisko môjho kolegu spolupredkladateľa Pavla Freša v tom, že naozaj obsah tohto návrhu zákona nie je konfliktný. To, čo je v tomto návrhu zákona, môže z hľadiska obsahu dostať 150 hlasov. Toto môže dostať 150 hlasov. A už to dávno 150 hlasov aj dostať mohlo. Komplexný návrh, ktorý prišiel naozaj s opozdením do parlamentu, preto, pretože bol sľubovaný naozaj v januári, potom bol sľubovaný v máji a neprišiel tak, aby mohol byť riadne prerokovaný na májovej schôdzi, teda štandardným legislatívnym postupom, nemôže byť účinný v rovnakom čase ako tento návrh zákona, čo považujem inak, pani poslankyňa, za zlú prácu vlády, keď vláda nedokáže načas a riadne v termínoch predložiť vládny návrh zákona, ktorý má riešiť vzniknutú situáciu, keď to vláda ústami premiéra sľúbila. A pravda je aj to, čo hovorí pán poslanec Frešo, že to nevedela splniť preto, pretože ste sa nevedeli vo vnútri koalície dohodnúť. Opozícia v Slovenskom pozemkovom fonde ste sa nevedeli dohodnúť. A kvôli tomu čakáme. Preto ma ruší trošičku ten blahosklonný tón ku konštatáciám pána kolegu Freša, pretože nie je namieste. Naozaj nie je na mieste. Preto chcem na záver opätovne povedať, že tu je jeden bezkonfliktný návrh, ktorý môže dostať 150 hlasov. A my sa uchádzame o týchto 150 hlasov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pani spravodajkyňa, chcete na záver prehovoriť? Nie.

    Vyhlasujem prerušenie rokovania o tomto bode programu a budeme aj o tomto bode hlasovať zajtra.

    Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta, Jána Chrbeta a Milana Urbániho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách v znení neskorších predpisov.

    Návrh ste dostali ako tlač 622 a návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 632.

    Poprosím pána poslanca Maroša Kondróta, ktorý je spolunavrhovateľom, aby návrh uviedol.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predložila skupina poslancov v prvom čítaní návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách v znení neskorších predpisov. Máme to ako tlač 622.

    Od schválenia zákona č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách došlo k viacerým zmenám v podnikateľskej sfére. Došlo a dochádza k vecným a legislatívnym zmenám v právnej úprave podnikateľského prostredia. Úlohy, ktoré vyplývajú pre Slovenskú obchodnú a priemyselnú komoru zo vstupu do Európskej únie a ako aj z prijímanej tuzemskej právnej úpravy, si vyžadujú spresniť postavenie Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory ako verejnoprávnej inštitúcie a dôležitého reprezentanta podnikateľskej verejnosti, vytvoriť právny predpoklad na jej priestorové a personálne dobudovanie a racionalizovať spoluprácu s vyššími územnými celkami v rámci existujúcej regionalizácie regionálnych komôr Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.

    Novela v nadväznosti na aplikačnú prax upresňuje čiastočne pôsobnosť Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, najmä ustanovenia týkajúce sa pôsobnosti komory v oblasti vzdelávania učňovského školstva.

    Návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci , dovoľujem si požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Poprosím vás, pán navrhovateľ, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz poprosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, pána poslanca Tibora Glendu, aby uviedol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 328 z 22. apríla 2008 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta, Jána Chrbeta a Milana Urbániho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách v znení neskorších predpisov (tlač 622). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Podľa tejto doložky nie je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie ani v práve Európskych spoločenstiev, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 632 z 28. apríla 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 16. júna 2008 a v gestorskom výbore do 17. júna 2008.

    Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. A preto sa pýtam, či sa chce niekto z prítomných pánov poslancov či paní poslankýň prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Stanislav Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. A dávam slovo pánovi poslancovi Stanislavovi Kahancovi.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Je to opäť relatívne málo objemný návrh. Ale podľa toho, čo je predložené, ma to trošku brzdí, aby som to prijímal s nejakým pochopením a porozumením.

    V zmysle tohto návrhu poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách, sa v podstate už hneď v prvom bode deklaruje záujem, že sa zriaďuje Slovenská obchodná a priemyselná komora ako verejnoprávna inštitúcia. Na tom by nebolo možno nič zlé, ak by sme mali v týchto verejnoprávnych inštitúciách zaužívané také pravidlá, že by nám riadne fungovali. Ale myslím si, že ešte sa stále stretávame s problémami, keď máme problém, aby sme zaručili nezávislosť týchto verejnoprávnych inštitúcii, a keď skôr centralizujeme tieto verejnoprávne inštitúcie, ako, naopak, aby sme im dali voľnosť. A to už je jedno, či to je verejnoprávny rozhlas alebo verejnoprávna televízia, alebo ďalšie verejnoprávne inštitúcie. A teraz vyrábame ďalšiu verejnoprávnu inštitúciu, o ktorej si myslím, že z hľadiska fungovania, myslím si, nie je nevyhnutá. Nadväzne na to by sa mohli zriaďovať regionálne komory na území VÚC a podobne. Táto komora má potom hospodáriť s finančnými prostriedkami či vlastne s majetkom, ktorý nadobudla. Ale zároveň sa tam dáva aj možnosť aj používať majetok štátu podľa osobitného predpisu. Z toho všetkého mi nejako vyplýva, ako keby sme si vyrábali nejakú novú účelovú alebo takú poslušnú organizáciu, ktorá bude k dispozícii ako „verejnoprávna inštitúcia“. Nie som stotožnený s tým, že takáto situácia, takýto návrh je potrebný.

    A myslím si, že aj ďalšie veci, ktoré sú uvedené v tomto zákone, či už je to napr. kompetencia pre túto komoru, že navrhuje úpravu učebných plánov alebo učebných osnov, alebo dozor nad praktickým vyučovaním a potom ešte ďalej pozícia rozhodcovského súdu v sporných prípadoch, tak že tieto kompetencie presahujú takú rozumnú mieru. A každopádne myslím, že komplikujú vzájomné vzťahy. Veď predsa na to, ako sa má riešiť úprava učebných plánov alebo učebných osnov, by sa malo predovšetkým zamerať ministerstvo školstva ako hlavný garant. A v tom, že bude spolupracovať so Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou, myslím si, mu nikto brániť nebude. A všetky podnetné veci či už na úrovni celoštátnej alebo aj na regionálnych úrovniach v spolupráci s VÚC, myslím si, sú úplne logické a aj potrebné. Ale dávať takúto kompetenciu v tomto zákone do pôsobnosti Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, že vlastne bude definovať učebné plány a učebné osnovy, tak to, si myslím, je takisto prehnaná kompetencia. A takou je aj tá, keď už vôbec tu dávame nejaké rozhodcovské postavenie, keď máme normálne súdy, ktoré môžu a sú náležité rozhodovať v sporných prípadoch.

    Celkove si myslím, že tento zákon na mňa dýcha takým postavením účelovo vyrobeného zákona. Čas ukáže, ak sa tento zákona presadí do života, čo spôsobí jeho prijatie. Ale myslím si, že to nie je tá najrozumnejšia cesta. Cesta spolupráce, cesta koordinácie, cesta vzájomných vzťahov všetkých úrovní, si myslím, je úplne prirodzená a potrebná. Ale vytvárať nejaké špeciálne postavenie určitému subjektu v tomto prostredí, v prostredí priemyselného podnikania, tak si myslím, to nie je tou najrozumnejšou cestou. Preto tento zákon nemôžem podporiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kahanca sa nehlási nikto.

    Pretože bol jediným prihláseným do rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Spýtam sa, či sa chce na záver vyjadriť pán navrhovateľ. Nech sa páči, pán poslanec Kondrót, máte priestor na záverečné slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem kolegovi Stankovi Kahancovi za vystúpenie, za vyjadrenie možno určitých obáv. Môžem ho ubezpečiť, že nemusí sa báť, nie je to tak, ako to tuná predniesol alebo natienil. Slovenská obchodná a priemyselná komora tu bola ako inštitúcia dávno predtým, než sme sa my stali poslancami, aj s vedením, ktoré je tam stále.

    V zákone sa hovorí, že spolupracuje s ministerstvom školstva pri skvalitňovaní, podieľa sa na úpravách určených plánom. Čiže nerozhoduje, nerieši, podieľa sa, pomáha, prikladá ruku k dielu. A zákon je z roku 1992, ktorý prešiel určite aj určitými úpravami. Ale aplikačná prax si vyžiadala vecné a legislatívne zmeny. A o tom je tento zákon, v tej minimálnej verzii, ktorý potrebujeme, aby to naďalej bolo funkčné.

    Takže ďakujem veľmi pekne a požiadam ešte raz o podporu tohto zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, chcete využiť právo záverečného slova? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Dostali ste ho ako tlač 623 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 633.

    Opäť dávam slovo poslancovi Marošovi Kondrótovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám v prvom čítaní návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máte v laviciach ako tlač 623.

    Zmeny a doplnenia zákona o energetike, ktoré navrhujem, sa týkajú ustanovenia § 11 zákona o energetike, ktoré upravuje vydávanie osvedčení o súlade investičného zámeru v energetike s dlhodobou koncepciou energetickej politiky štátu.

    Podstata zmien a doplnení spočíva v presnom špecifikovaní jednotlivých energetických zariadení, na ktoré sa zákon o energetike vzťahuje. A to sú konkrétne elektroenergetické zariadenie, plynárenské zariadenie, potrubie na prepravu pohonných látok alebo na prepravu ropy a zariadenie na rozvoz skvapalneného plynného uhľovodíka. Takéto dôsledné rozlíšenie všetkých energetických zariadení umožňuje následne v navrhovanom novom znení § 11 ods. 3 písm. b) a v navrhovanom novom znení § 11 ods. 4 presne určiť požiadavky na obsah investičného zámeru podľa konkrétneho druhu energetického zariadenia a takisto presne určiť požiadavku na stanovisko prevádzkovateľa príslušného konkrétneho energetického zariadenia. Tým sa zvýši vypovedacia schopnosť žiadosti a aj možnosť príslušného orgánu, ktorým je v tomto prípade Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, riadne a detailne žiadosť posúdiť a rozhodnúť o nej.

    Navrhujem tiež doplnenie § 11 o nové odseky 5 a 6. Preukazovanie odbornej spôsobilosti žiadateľa podľa § 6 ods. 8 zákona o energetike a tiež preukazovanie skúseností pri prevádzke energetického zariadenia, na ktoré žiada vydanie osvedčenia, poslúži správnemu orgánu na to, aby vedel náležite a riadne vyhodnotiť skutkový stav a aby pri vydávaní osvedčení boli zohľadnené aj také skutočnosti, ktoré dnešný zákon nevyžaduje, ale ktoré majú svoj nesporný význam v odvetví, ako je energetika, teda odborná spôsobilosť žiadateľa na prevádzku energetického zariadenia, jeho skúsenosti s prevádzkou obdobných zariadení, počet stálych zamestnancov, údaje o ich odbornosti a dobe trvania pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter činnosti, teda prevádzku energetického zariadenia sú uvedené požiadavky opodstatnené. Obdobné požiadavky je možné nájsť aj v iných právnych predpisoch, napr. v zákone č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie, populárne známom zákone ako atómovom zákone, a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Účelom predloženého návrhu zákona teda nie je neodôvodnené sprísňovanie podmienok pre vydanie osvedčenia, ale spresnenie týchto podmienok, aby takéto osvedčenie dostal subjekt, ktorý dokáže garantovať riadnu, zodpovednú a starostlivú prevádzku energetického zariadenia.

    Návrh v bode 11 len technicky rieši § 27 zákona o energetike, aby sa predišlo všetkým pochybnostiam o jeho správnej vykonateľnosti.

    Predložený návrh zákona nemá vplyv na obyvateľstvo, štátny rozpočet a ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, na zamestnanosť, na životné prostredie a ani na podnikateľské prostredie.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán navrhovateľ.

    Poprosím teraz spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, pána poslanca Petra Pelegriniho, aby uviedol úvodnú spravodajskú správu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 328 z 22. apríla 2008 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 623). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 633 z 28. apríla 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 16. júna 2008 a v gestorskom výbore do 17. júna 2008.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. K tomuto návrhu zákona som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy, a preto sa teraz pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    A vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Taktiež budeme o tomto návrhu zákona hlasovať zajtra.

    V súlade so schváleným programom schôdze by teraz mal nasledovať bod 27. To je zákon pána poslanca Rafaja, Slotu a Pučíka ako tlač 624. Ale ten sme si dohodou preložili na zajtra ráno. A preto pristúpime k poslednému poslaneckému návrhu zákona, ktorým je

    návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera a Viliama Jasaňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.

    Tento návrh ste dostali ako tlač 626, návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 637.

    Dávam slovo teraz navrhovateľovi Jánovi Richterovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám v prvom čítaní návrh novely zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.

    Dňa 13. februára tohto roku bola schválená novela zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, ktorá zásadným spôsobom zmenila odmeňovanie príslušníkov Policajného zboru. Táto zmena reagovala na potreby súčasnej doby prispôsobiť systém odmeňovania príslušníkov Policajného zboru s cieľom lepšieho a spravodlivejšieho finančného ocenenia vo väzbe na rôznorodosť úloh, ktoré zabezpečujú pri výkone služby, najmä po vstupe do schengenského priestoru. Aplikácia tohto zákona preukázala odôvodnenosť navrhovaných zmien v odmeňovaní príslušníkov Policajného zboru. Prvé mesiace účinnosti tohto zákona však ukázali aj na potrebu niektoré body objektivizovať.

    Výkon služby o. i. sa zabezpečuje i formou pohotovosti. V tejto súvislosti došlo pri praktickej aplikácii k značnému nárastu hodín odslúžených formou pohotovosti. To sa prejavilo vo zvýšenej miere čerpania finančných prostriedkov na tento účel vyčlenených. Z toho dôvodu je potrebné toto ustanovenie zákona zmeniť a zobjektivizovať.

    V ďalšej časti navrhujeme opätovne zaviesť možnosť ministrovi vnútra, tak ako je to v prípade najvyšších funkcionárov iných zložiek, ktoré patria do pôsobnosti tohto zákona, priznať v osobitných prípadoch zvýšený osobný príplatok. Na základe poznatkov praxe sa preukázala hlavne nejednotnosť chápania a najmä rôznorodosť výkladu charakteristík jednotlivých platobných tried či už v radoch funkcionárov alebo radových policajtov. Preto je potrebné pristúpiť k úprave prílohy k zákonu a charakteristiky platových tried príslušníkov Policajného zboru, spresniť s ohľadom na činnosť činnosti vykonávané príslušníkmi Policajného zboru vo väzbe k zaradeniu týchto činností do jednotlivých platových tried.

    Vážené kolegyne, kolegovia, uchádzame sa spolu s kolegom Jasaňom o podporu tejto novely zákona a jej schválenie do druhého čítania.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam teraz slovo pánovi poslancovi Mariánovi Kovačócymu, určenému spravodajcovi gestorským výborom, výborom pre obranu a bezpečnosť, aby uviedol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera a Viliama Jasaňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Je to tlač 626. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 28. apríla 2008 č. 637 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 16. júna 2008 a gestorský výbor do 17. júna 2008.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som ani k tomuto návrhu zákona žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Nie. Konštatujem, že nikto z poslancov a poslankýň neprejavil záujem prihlásiť sa do rozpravy.

    A preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Budeme aj o tomto zákone hlasovať zajtra.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na skutočnosť, že sa naplnila 19.00 hodina, dokedy máme schválený náš rokovací deň, prajem vám všetkým dobrú noc a uvidíme sa zajtra o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.