• Pekné popoludnie, dámy a páni. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás privítal na úvod prvého rokovacieho dňa 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás poprosiť o pozornosť, aby sme sa mohli venovať naplno samotnému priebehu schôdze. Otváram týmto rokovanie 21. schôdze. Chcem vás požiadať, aby sme sa prezentovali a zistili, či sme uznášaniaschopní. Požiadam vás, dámy a páni, o prezentáciu.

  • Prezentácia.

  • 119 prítomných. Znamená to, že sme uznášaniaschopní a môžeme pokračovať v priebehu rokovania.

    Na 21. schôdzi budú overovateľmi páni poslanci Richter a pani poslankyňa Szögedi. Náhradníkmi budú pán poslanec Džurina a pán poslanec Frešo. O ospravedlnenie na dnešnom rokovacom dni 21. schôdze požiadali písomne pán poslanec Chelemendik, pán poslanec Kuruc a pán poslanec Ľuboš Micheľ.

    Navrhnutý program 21. schôdze máte, aspoň pevne verím, rozdaný v laviciach. Chcem vás len informovať, že pán poslanec Rafaj mi písomne oznámil, že za skupinu poslancov berie späť návrh na zrušenie zákona o pamäti národa, je to tlač č. 625, tým pádom nie je súčasťou návrhu programu 21. schôdze.

    Ešte kým dám slovo všetkým poslancom, ktorí chcú navrhnúť zmeny, uvádzam, že na návrh gestorských výborov správy a materiály predložené v súlade s príslušnými zákonmi uvedú predkladatelia tak, ako sú uvedení v návrhu programu. Na to, aby mohli uvedené materiály uviesť a vystúpiť v rozprave je potrebný súhlas Národnej rady, preto vás požiadam, aby sme hlasovaním o programe schôdze vyslovili aj súhlas.

    A teraz pristúpime k samotnému programu 21. schôdze. Požiadam vás teraz, aby ste prišli so svojimi podnetmi, návrhmi na zmenu. Nech sa páči, poprosím vás, aby ste tí, ktorí máte záujem doplniť alebo zmeniť program uviedli svoje meno na displeji. Takže páni poslanci Brocka, Novotný, Frešo, pán poslanec Bauer a pán poslanec Janiš.

    Takže poprosím teraz, pán poslanec Brocka, nech sa páči, váš návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, mám dva návrhy do programu. Navrhujem zaradiť ako bod programu informáciu vlády Slovenskej republiky o dopadoch zavedenia eura na najviac ohrozené skupiny obyvateľstva SR v súvislosti s rozhodnutím európskych inštitúcií o súhlase so zavedením eura na Slovensku od 1. januára 2009. Tento bod navrhujem zaradiť ako bod č. 45 po prerokovaní zákonov v prvom a druhom čítaní.

    Môj druhý návrh je, aby vláda predložila do Národnej rady správu o dopadoch zavedenia eura na jednotlivé skupiny občanov SR v súvislosti s jeho zavedením od 1. januára 2009.

    Vážený pán predseda, zavedenie eura na Slovensku je jedno z najvážnejších rozhodnutí, ktoré sa dotkne každého občana. Je evidentné, že popri výhodách má toto rozhodnutie i negatívny dopad, negatívne dôsledky tak na ekonomiku, ako i jednotlivých občanov. Občania...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ešte zapnite, prosím vás, pána poslanca, aby mohol dokončiť odôvodnenie.

  • Občania majú právo byť komplexne informovaní o dôsledkoch tohto rozhodnutia na ich život, na ich životnú úroveň. Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Ako druhý pán predseda výboru pre zdravotníctvo pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem za slovo. Chcem vás požiadať, aby Národná rada schválila uznesenie, ktorým žiada ministra zdravotníctva Slovenskej republiky predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o pripravovanom zlúčení Detského kardiocentra a Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave s tým, že uvedenú správu Národná rada Slovenskej republiky prerokuje na nasledujúcej 22. schôdzi. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda, chcem požiadať, aby Národná rada požiadala vládu o predloženie správy do Národnej rady Slovenskej republiky o činnosti Slovenského pozemkového fondu pri vydávaní pozemkov reštituentov v roku 2007. Dôvod je taký, že sme svedkami, že vyplávali na povrch ďalšie kauzy. Po Veľkom Slavkove je to Veľká Lomnica a táto správa by mala mať dôraz na to, že orgány tohto fondu boli nečinné, takisto bola nečinná vláda, kde štyri mesiace neboli vymenované orgány po schválení a takisto verejnosť do dnešného dňa nevie, o ktoré všetky zmluvy v tomto prípade ide. A nakoľko ide o miliardové hodnoty, vláda by mala na to dať odpoveď. Ďakujem pekne.

  • Pán predseda, navrhujem, aby bod programu č. 54, ktorý sa týka petície občanov Slovenskej republiky za prijatie Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o výhrade vo svedomí bol prerokovaný budúci týždeň vo štvrtok 21. mája o 9.00 hodine. Myslím si, že je to taká dôležitá téma a petícia, ktorú podpísalo viac ako 122-tisíc občanov, že si nezaslúži, aby bola na konci programu, keď prax je taká, že tie záverečné body programu sa už veľakrát neprerokujú, preto si myslím, že je dobré, keď zafixujeme tento termín na prerokovanie tohto bodu na budúci týždeň. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán predseda klubu SDKÚ – DS pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dávam návrh vypustiť z rokovania bod č. 1 (tlač 560) školský zákon. Všetci si uvedomujeme, že nový školský zákon je veľmi dôležitý. Podľa neho sa budú riadiť a vzdelávať ďalšie generácie našich detí, podľa neho sa budú riadiť všetci učitelia. Je to veľký zásah do školského systému (hlas zo sály), avšak dôležitosti tohto zákona, dôležitosti jeho významu na celú spoločnosť nezodpovedá kvalita jeho vypracovania. Tak ako je predložený tento návrh zákona, tak ako je pripomienkovaný s viac ako stovkou pozmeňujúcich návrhov nie je tento návrh zákona v prospech ani žiakov, nie je ani v prospech učiteľov a k 1. 9. tohto roku je nevykonateľný.

  • Hlasy v sále.

  • Ja len upozorním, pán poslanec, pravdepodobne nejde o bod č. 1, ale o bod 29 podľa programu. O školský zákon, áno? Lebo ste hovorili, že bod č. 1. Áno, dobre, ďakujem.

    Pani poslankyňa Rosová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Podávam návrh na uznesenie, ktorým Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila správu vlády Slovenskej republiky o postupe orgánov štátnej správy vo veci skládky pevného odpadu v Pezinku. Ako dôvod uvádzam, že na mieste pôvodne plánovanej skládky sa v rozpore s územným plánom a najmä v rozpore s rozhodnutiami kompetentných orgánov evidentne pokračuje vo výstavbe skládky podľa pôvodného projektu. Tento postup je nielen v rozpore s rozhodnutiami kompetentných inštitúcií, ale aj v rozpore s verejným prísľubom predsedu vlády, ktorý dal občanom Pezinka a ich reprezentantom na osobnom stretnutí.

    O tom, že sa takto deje, som sa presvedčila spolu s mnohými stovkami Pezinčanov aj vo štvrtok, keď som osobne videla, že na mieste...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • V poriadku, pani poslankyňa, chcete ešte slovo ďalej? Ďakujem pekne. Takže budeme teraz, boli ste posledná, pani poslankyňa, s návrhom na zmenu alebo doplnenie programu. Budeme teraz hlasovať v poradí, ako boli návrhy prednesené. Ako prvý predniesol návrh na doplnenie alebo na zmenu pán poslanec Brocka, ktorý mal dva návrhy. Spýtam sa, pán poslanec, ešte raz, v čom je rozdiel v tých správach? Obidve sú o dopadoch. Zapnite, prosím vás, pána poslanca. Zapnite pána poslanca Brocku. Prvá bola o dopadoch...

  • Pán predseda, prvý návrh je informácia na tejto schôdzi.

  • Aha informácia, dobre. A potom správu o dopadoch.

  • Správa do 30 dní s rozpravou.

  • Dobre. Ďakujem pekne. Pardon. Budeme teraz hlasovať. Takže ako prvý návrh pán poslanec žiada, aby vláda informovala už počas 21. schôdze o dopadoch po zavedení eura na skupiny obyvateľstva. Budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 61 za, 11 proti, 68 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme neprijali.

    A druhý návrh bolo, aby na budúcu schôdzu bola predložená správa. Budeme hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 56 bolo za, 8 proti, 74 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Ani tento návrh sme neodsúhlasili.

    Ako druhý odznel návrh pána predsedu výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Novotného, aby sme prijali uznesenie, ktorým požiadame ministra zdravotníctva o správu o zlúčení Detského kardiocentra s Detskou fakultnou nemocnicou na budúcu schôdzu. Na budúcu schôdzu správu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 62 za, 23 proti, 61 sa zdržalo.

    Ani tento návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Frešo chce požiadať vládu, aby predložila správu o činnosti Slovenského pozemkového fondu za činnosť v roku 2007 pri vydávaní reštitučných nárokov? Pozemkov reštituentom? Dobre. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 61 za, 38 proti, 45 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Ani tento návrh sme neodsúhlasili.

    Pán poslanec Bauer žiadal, aby sa bod číslo 54 z programu, ktorým je petícia občanov za zmluvu o výhrade vo svedomí prerokovala na budúci štvrtok o deviatej hodine ráno. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 65 za, 20 proti, 60 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neprijali.

    Pán poslanec Janiš žiadal, aby bol vypustený bod číslo 29. Je to vládny návrh školského zákona (tlač 560). Takže hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 55 za, 65 proti, 25 sa zdržalo a 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neprijali.

    Posledný bol návrh pani poslankyne Rosovej, aby sme prijali uznesenie, ktorým zaviažeme vládu, aby podala správu o postupe vo veci skládky odpadu v Pezinku. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 63 za, 34 proti, 49 sa zdržalo.

    Ani tento návrh sme neprijali. Návrh pani poslankyne Rosovej bol posledný.

    Budeme teraz, dámy a páni, hlasovať o návrhu programu 21. schôdze ako o celku. Hlasujeme o návrhu schôdze ako o celku, programu schôdze.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 89 za, 24 proti, 28 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili program 21. schôdze.

    Ešte vás chcem, dámy a páni, informovať, že o prerokovaných bodoch programu budeme vždy hlasovať o jedenástej a sedemnástej hodine, ak, samozrejme, nerozhodne Národná rada hlasovaním inak.

    Teraz otvoríme samotný program a pristúpime k prerokovaniu v druhom čítaní bodu, je to

    návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač č. 530. Spoločná správa výborov je tlač 530a. Ja len uvádzam, že je to bod programu, ktorý sme presunuli z 20. schôdze.

    Poprosím teraz navrhovateľku pani poslankyňu Tóthovú, aby odôvodnila návrh zákona.

  • Ruch v sále.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedla spomínaný legislatívny návrh a aby som zdôraznila, že nebudem opakovať tie dôvody, ktoré som uvádzala v prvom čítaní. Tie, ktoré som uvádzala...

  • Ruch v sále.

  • Dámy a páni, prosím vás, prepáčte, pani poslankyňa, chcem vás požiadať, aby ste venovali pozornosť prerokovanému bodu, ak, samozrejme, máte chuť prejaviť svoj záujem iným spôsobom, poprosím vás o väčší pokoj v rokovacej sále.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem, pán predseda. V každom prípade by som chcela požiadať, aby ste upriamili pozornosť na dve pripomienky. Jednak v médiách a možno aj vo vedomí niektorých poslancov došlo k pomýleniu tohto legislatívneho návrhu s materiálom, ktorý vypracoval pán poslanec Gabura a ktorý bol v médiách v poslednom čase prezentovaný.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto nie je ten legislatívny návrh. A všetko, čo bolo uvádzané v tlači a v médiách o spomínanom legislatívnom návrhu pána Gaburu nie je v súvislosti a nemá súvislosť s týmto legislatívnym návrhom. To je prvá pripomienka.

    Druhá pripomienka, chcela by som upriamiť vašu láskavú pozornosť na stanoviská, ktoré zaslali orgány žien Slovenska do parlamentu. Sú to podporné stanoviská k uvedenému legislatívnemu návrhu, pretože vo verejnosti tým, že tento návrh bol ako posledný v minulom rokovaní, čo už uviedol pán predseda a bol preložený na dnešné rokovanie, viacerí si vysvetlili, že tento návrh bol stiahnutý vôbec z rokovania parlamentu a že tento legislatívny návrh nebude dorokovaný. Preto tieto ženské organizácie žien Slovenska, či už Parlament žien Slovenska, alebo Únia žien Slovenska, alebo niektoré miestne orgány žien Slovenska poslali stanovisko podporujúce k tomuto legislatívnemu návrhu a žiadajú poslancov, aby tento legislatívny návrh podporili.

    Ženy, matky sa postavili za tento legislatívny návrh, a preto chcem vyjadriť stanovisko a nádej, že obdobne poslanci budú postupovať a že pochopia, o čo v tomto legislatívnom návrhu vlastne ide. Že pochopíme, že Európa už takéto úpravy zákazu pitia mladistvých a maloletých má a že Slovensko vlastne dobieha to, čo sa už realizuje ešte v prísnejšej podobe v zahraničí. A že tento legislatívny návrh je realizovateľný, dokazujú skúsenosti z praxe zo zahraničia.

    Pán podpredseda, buďte taký láskavý...

  • Ruch v sále.

  • Áno, samozrejme. Vážené, kolegyne, kolegovia, poprosím, aby sme venovali pozornosť vystúpeniu pani poslankyne, minimálne, aby sme nevyrušovali. Poprosím o korektné prostredie pre pani navrhovateľku. Máte slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Je to dôležité, že vašu pozornosť chcem upriamiť najmä preto, že došlo teda niekoľko pozmeňujúcich návrhov, a to pozmeňujúci návrh pána poslanca Berényiho, pozmeňujúci návrh pána poslanca Kotiana a pozmeňujúce návrhy z ústavnoprávneho výboru.

    Vzhľadom na to, že už na minulej schôdzi bolo známe, že ústavnoprávny výbor navrhol zvýšiť hladinu zákazu zo 17 na 18 rokov a že navrhuje vypustiť súkromie, napriek týmto skutočnostiam niektorí poslanci stále vyjadrovali kritické stanoviská k týmto dvom bodom, ktoré vlastne ústavnoprávny výbor navrhuje zmeniť a čo podporou pozmeňujúcich návrhov ústavnoprávneho výboru bude vyriešené v tomto legislatívnom návrhu.

    Ďalej by som chcela upozorniť, že beží fáma, že vláda neodporučila tento legislatívny návrh. Nie je to pravda. Bola som na zasadnutí vlády, pán minister vnútra dal negatívne stanovisko a na vlastnom zasadnutí vlády viacerí ministri v mojej prítomnosti sa vyjadrili, že ide o dobrý legislatívny návrh a že tento návrh by bolo treba podporiť.

    Navyše pán predseda Ľudovej strany – HZDS Vladimír Mečiar rozprával, komunikoval s ministrom vnútra, ktorý vyjadril stanovisko, že v prípade, ak budú prijaté pozmeňujúce návrhy ústavnoprávneho výboru, on plne s legislatívnym návrhom súhlasí.

    Ďalej by som vás chcela oboznámiť, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Berényiho, ktorý sa týka len osôb maloletých do pätnásť rokov, že by po dvadsiatej prvej hodine nemali byť prítomní v miestnostiach, v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje, bol v tlači deformovaný a uvádzali sa rôzne variácie deformovania. Nie je to pravda, ide skutočne len o deti do pätnásť rokov.

    A pokiaľ som mala možnosť sa stretnúť s občanmi na stretnutiach z príležitosti Dňa matiek a iných sviatkov, ktoré boli medzičasom, tak tento legislatívny návrh má pozitívnu odozvu u občanov. Teda tento doplňujúci návrh.

    Pokiaľ ide o návrh pána poslanca Kotiana, ten len zosúlaďuje v ďalších ustanoveniach vekovú hranicu osemnásť rokov na všetky ustanovenia zákona, pretože ústavnoprávny výbor vo svojom zázname spravil zmenu len v jednom ustanovení.

    Dovoľte, aby som veľmi krátko zopakovala, že takéto úpravy majú štáty Portugalsko od roku 2002, Belgicko v oveľa prísnejších sankciách, Estónsko, Grécko, Írsko v úplne prísnej modifikácii, Lotyšsko, Rakúsko, Anglicko, Spojené štáty americké. Tie až do dvadsaťjeden rokov. A vo všetkých štátoch sa tieto predpisy realizujú. S čím je problém? S vykonateľnosťou, t. j. so zákonom o zákaze nalievania alkoholických nápojov. Pretože pokiaľ neprichytia príslušné orgány osobu, ktorá podáva alkoholické nápoje mladistvým a maloletým, nie je možné ju stíhať. Kým u detí do osemnásť rokov, ktoré požijú alkohol, sú detektory, kde sa to zistí veľmi jednoducho a veľmi jasne.

    Posledná poznámka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som do vašej pozornosti dala, že tento legislatívny návrh bol prerokovaný vo výboroch. Vo všetkých získal podporu okrem výboru zdravotníctva, čo je pre mňa nepochopiteľné, pretože všetci lekári, ktorí sa k tejto problematike vyjadrili, výrazne akcentovali negatívne dopady maloletých a mladistvých pri pití alkoholu na ich zdravie.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nejdem skúšať vašu pozornosť a trpezlivosť ďalším vystúpením. Samozrejme, pokiaľ budú otázky, veľmi rada odpoviem a dovoľte, aby som aj v mene pani poslankyne Muškovej vyjadrila nádej, že tento legislatívny návrh podporíte v záujme zdravého a dobrého vývoja našej mládeže. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Pán poslanec Cabaj je určeným spoločným spravodajcom. Poprosím ho, aby vystúpil k návrhu zákona.

  • Vážený pán predseda, pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval so spoločnou správou (tlač 530a) z 26. marca tohto roku, a to v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej, Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 530) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslankýň Národnej rady podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 719 z 5. septembra 2008 pridelila návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po druhé. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 358 z 18. marca 2008 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 164 z 18. marca 2008 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 78 zo 6. marca 2008 s návrhom súhlasil a takisto odporučil Národnej rade schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 276 z 19. marca 2008 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo neprijal uznesenie, lebo podľa § 52 ods. 3 a 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nevyslovila s tým súhlas nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Z celkového počtu 13 bolo prítomných 11, za návrh hlasovali 2 poslanci, proti hlasoval 1 a 8 poslanci sa hlasovania zdržali.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky v tejto správe vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Sú to dva pozmeňujúce návrhy, ku ktorým zaujal stanovisko aj gestorský výbor, s odporúčaním gestorského výboru je toto odporúčanie uvedené.

    Po piate. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov, ktoré sú uvedené v tejto správe hlasovať samostatne. O prvom bode odporúčanie gestorského výboru je neschváliť, o druhom bode odporúčanie gestorského výboru schváliť.

    Po šieste. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade tento poslanecký návrh zákona schváliť.

    Spoločná správa bola prijatá v gestorskom výbore uznesením č. 166 z 26. marca 2008 a výbor ma zároveň určil za spoločného spravodajcu. Zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi v Národnej rade a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyzneli z rokovania výborov. Zároveň ma zmocnil dať po prerokovaní týchto návrhov hlasovať o nich. Po skončení druhého čítania ma zmocnil posunúť alebo teda predložiť návrh na posunutie zákona do tretieho čítania ihneď.

    Ja len pre poriadok, pani predkladateľka už keď uviedla tento návrh, ona hovorila o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vlastne ešte len odznejú v rozprave. Tým, že to prechádza cez dve schôdze, tak je trochu taký posun. Tí poslanci, ktorí rozdali na minulej schôdzi svoje pozmeňujúce návrhy, teraz ich budú musieť ešte v rozprave predniesť, aby sme sa mohli potom následne s nimi zaoberať.

    Toľko, pán predseda, spoločná správa. Prosím, keby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku. Takže dávam možnosť prihlásiť sa ústne. Páni poslanci Kotian, Novotný, Mušková, Markovič, pán poslanec Berényi ako posledný. Ešte pani poslankyňa Sárközy ako posledná. Takže končím možnosť sa prihlásiť. Ako prvý pán poslanec Kotian do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám pozmeňujúci návrh k poslaneckému návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 530).

    Po prvé. V čl. I v bode 4 v § 12 ods. 3 sa číslo 17 mení na číslo 18.

    Po druhé. V čl. II v § 5 sa v novom ods. 10 mení číslo 17 na číslo 18.

    Po tretie. V čl. III v § 79 sa v novom ods. 5 mení číslo 17 na číslo 18.

    Po štvrté. V čl. IV, V § 3 ods. 1 v novom písm. g) sa mení číslo 17 na číslo 18.

    Po piate. Za čl. IV sa vkladá nový článok V., ktorý znie. Článok V. Zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 116/2000 Z. z., zákona č. 323/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 490/2001 Z. z., zákona č. 48/2002 Z. z., zákona č. 182/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 166/2003 Z. z., zákona č. 155/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 537/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 558/2005 Z. z., zákona č. 255/2006 Z. z., zákona č. 25/2007 Z. z., zákona č. 247/2007 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z. sa dopĺňa takto:

    V § 2 sa ods. 1 dopĺňa písm. p), ktoré znie. „Oznamuje obci porušenie zákazu požitia alkoholických nápojov a iných návykových látok osobou maloletou alebo mladistvou do 18 rokov.“ Doterajší čl. V sa prečísluje na čl. VI. Odôvodnenie: v spoločnej správe z gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky bola uskutočnená zmena veku mladistvého zo 17 rokov na 18 rokov. Túto zmenu treba premietnuť aj do ďalších ustanovení novely zákona. V čl. V sa reaguje na pripomienku ZMOS-u, ktorý poukázal na skutočnosť, že obecná, respektíve mestská polícia je len v 132 mestách z vyše 2 900 obcí a miest na Slovensku, a preto je účelné takúto oznamovaciu povinnosť dať aj štátnej polícii. Tá už aj dnes v rámci svojich aktivít skúma požívanie alkoholu a návykových látok maloletými a mladistvými, avšak bez akejkoľvek koncovky alebo možnosti postihu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Teraz pán predseda výboru pán poslanec Novotný.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani navrhovateľka, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vystúpil k poslaneckej novele zákona č. 219/1996 o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov. Vo vystúpení pani navrhovateľky bol mnohokrát spomínaný výbor pre zdravotníctvo ako jeden z tých výborov, ktorý neschválil predložený poslanecký návrh zákona a bolo to trošku dávané do takejto paradoxnej roviny, tak dovoľte mi aj ako predsedovi výboru pre zdravotníctvo, aby som niektoré veci uviedol na pravú mieru.

    Naozaj sa predmetným poslaneckým návrhom zákona zaoberal na svojom rokovaní výbor pre zdravotníctvo, ktorý predloženú novelu neschválil pomerom hlasov, ktoré už spomenul aj pán spravodajca, čiže dva hlasy za, jeden proti a osem sa zdržalo a považujem preto za dôležité, aby som možno vysvetlil, prečo sme takto postupovali. Naozaj sme sa predloženou poslaneckou novelou zákona zaoberali veľmi dôsledne a nebolo to päťminútové rokovanie. Diskutovali všetci poslanci koaliční aj opoziční a paradoxne vznikla veľmi vzácna zhoda možno preto, lebo v tomto výbore je veľa zdravotníkov, veľa lekárov, ktorí sa s týmto alkoholom stretávame z hľadiska negatívneho dopadu na ľudský organizmus veľmi často, a preto som skôr za, aby sme prijímali takéto zákony, ktoré sú v praxi vykonateľné a ktoré pomôžu obmedziť prístup k alkoholu a pomôžu ochrániť občanov pred zneužívaním alkoholických nápojov.

    Žiaľ, a to bol záver rokovania výboru, táto poslanecká novela napriek veľkej snahe predkladateliek, ktorú nepopieram a za ktorú sa im chcem aj touto cestou poďakovať, k tomu ušľachtilému cieľu nevedie.

    Navrhovateľky zákona panie poslankyne Tóthová a Mušková predložili novelu s poukazom na to, že súčasný stav v oblasti zneužívania alkoholických nápojov mladistvými do 17 rokov považujú za biele miesto v legislatíve. Dôvodová správa obsahuje štatistické údaje a naozaj alarmujúce štatistické údaje o požívaní alkoholických nápojov mladistvými s následným popisom konkrétnych prípadov a porovnaním legislatívnych úprav v okolitých krajinách.

    Opakujem, napriek tomu, že oceňujem túto iniciatívu najmä z dôvodu nemožnosti postihnúť mladistvých za požívanie alkoholických nápojov, sa nazdávam, že návrh zákona vykazuje duplicity a nepresnosti. Problematický je hneď čl. č. I, ktorým sa mení zákon o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov, kde sa vkladá nový ods. 2, ktorý znie, citujem návrh zákona: „Osoby maloleté a mladistvé do 17 rokov nesmú požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky na verejnosti ani v súkromí s výnimkou osoby mladistvej do 17 rokov pri symbolických prípitkoch v súkromí pod dozorom rodičov alebo ich zástupcov.“ Problémom je, že v predloženej poslaneckej novele absentuje vymedzenie pojmov maloletý a mladistvý.

    Dovolím si zacitovať, aby som tu nehovoril svoj pohľad a svoj právny názor, zo stanoviska úseku legislatívy a aproximácie práva, v ktorom sa píše, že v nadväznosti na predloženú úpravu poukazujeme, že v zákone absentuje vymedzenie pojmov maloletý a mladistvý do 17 rokov, čo vyvoláva nejednoznačnosť a zmätočnosť predloženého návrhu.

    Keďže podľa § 8 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa plnoletosť nadobúda dovŕšením 18. roku, pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva, možno tiež mladistvého do 17 rokov považovať súčasne za maloletého. Náš právny poriadok neobsahuje všeobecné vymedzenie pojmu mladistvý. V tejto súvislosti úsek legislatívy Národnej rady upozorňuje aj na skutočnosť, že navrhovaná úprava je v rozpore s § 2 ods. 1 písm. a) prvým bodom platného zákona, podľa ktorého sa zakazuje predávať, alebo podávať alkoholické nápoje alebo inak umožňovať ich požívanie osobám mladším ako 18 rokov.

    Dovolím si k tomu pripojiť svoj vlastný postreh alebo názor, pohľad, ktorý odznel aj u nás vo výbore pre zdravotníctvo a povedal ho koaličný poslanec. Ako lekári zdravotníci chápeme dieťa ako osobu do veku 18 rokov a 365 dní, teda celkom sme nerozumeli tomu vo výbore pre zdravotníctvo, prečo chcú predkladateľky ochraňovať len deti do 17 rokov. Teraz to hovorím z medicínskeho, nie právneho pohľadu. Čiže dieťa je osoba, ktorá má 18 rokov a 365 dní, potom sa stáva dospelým, ale tu zrazu chceme chrániť osobu, ktorá nielenže nemá tento vek, ale dokonca nemá ani osemnásty vek svojho života. Takže tu naozaj asi došlo k nejakému pochybeniu.

    Naozaj spoločná správa, o nej tu hovoril pán spravodajca, obsahuje dva pozmeňujúce návrhy, podľa ktorých sa vymedzuje pojem mladistvý a posúva sa hranica z navrhovaných 17 rokov na 18 rokov. Takže napriek tomu, že som dosť kritický k predloženej poslaneckej novele, tieto pozmeňujúce návrhy je potrebné schváliť, ak teda tak uzná za vhodné snemovňa, pretože zavádzajú určitý aspoň ten, čo sa týka veku, poriadok v tom, aby sme mali chránenú osobu do 18 rokov života.

    Na chvíľu sa ešte vrátim k tým 17 rokom, lebo tejto snahe osobne nerozumiem ani z toho pohľadu, že ak už tu odznelo, ako je to upravené v legislatíve iných krajín v Európskej únii alebo vo svete, treba povedať, že celosvetový trend je posúvať hranicu zákazu požívania alkoholických nápojov na vyššie vekové kategórie, a tak v maximálnej možnej miere chrániť mládež. Napríklad v Spojených štátoch je tá hranica 21 rokov. Takže tu bol nejaký pokus ju posunúť o rok nižšie. Ja len verím, že to bolo trochu skôr nedorozumenie ako zlá vôľa.

    Musím povedať ešte aj to, že za veľmi nešťastný a vágny považujem aj pojem symbolický prípitok. Čo je to symbolický prípitok? Nikde nie je zadefinovaný tento novotvar, tento nový pojem. Myslím si, že v zákone by malo byť povedané, o aký objem koľko percentného alkoholu vlastne ide, čo je to ten symbolický prípitok? U nás na východnom Slovensku pri každej príležitosti máme symbolický prípitok aj viackrát denne, takže je to veľmi otázne, čo je to symbolický prípitok.

    V ďalších novelizačných bodoch čl. I sa ustanovuje, že za porušenie zákazu požívať alkohol mladistvými do 17 rokov určujú navrhovateľky sankcie, ktoré má uložiť obec zákonnému zástupcovi maloletého pokutu 1-tisíc Sk, mladistvému do 17 rokov pokarhanie, respektíve zákaz navštevovať verejne prístupné miestnosti, v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje.

    Výšku pokuty a jej zadefinovanie v zákone o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov považujem za nesystémové a hlavne duplicitné. Totižto ukladanie pokút je upravené v inom zákone, a to presne v zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Citujem: „Priestupky na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami § 30, podľa ktorého sa priestupku dopustí ten, kto predá, podá, alebo inak umožní požitie alkoholických nápojov osobe mladšej ako 18 rokov, alebo úmyselne umožňuje požívať alkoholický nápoj, alebo užívať iné návykové látky osoby mladšej ako 18 rokov, ak tým ohrozuje jej telesný alebo mravný vývoj. Za tieto priestupky možno uložiť pokuty od 3-tisíc do 5-tisíc Sk.“

    Domnievam sa, že táto právna úprava umožňuje postih rodičov dokonca s vyššou sadzbou, ako znie návrh. Vychádzam zo zákona o rodine, podľa ktorého rodičia zodpovedajú za svoje deti. Čiže z tohto pohľadu je snaha dať túto možnosť obci a sankcionovať rodiča pokutou vo výške 1-tisíc korún nesystémová, dokonca do určitej miery je to zvoľnenie platných pravidiel a zníženie sankčného poplatku, lebo tá pokuta sa pohybuje od 3-tisíc do 5-tisíc korún.

    Treba si uvedomiť aj skutočnosť, že predmetné ustanovenia, podľa ktorých môže obec sankcionovať zákonného zástupcu, respektíve mladistvého, ktorý požíval alkoholické nápoje, sú v praxi prakticky nevykonateľné, keďže obec vo väčšine prípadov sa nemá ako o uvedenom porušení dozvedieť.

    Takisto Združenie miest a obcí Slovenska, to ich stanovisko ste, myslím, dostali všetci písomne, nesúhlasí s navrhovaným uložením pokuty zákonnému zástupcovi. V ich stanovisku sa píše, že možno dôvodne predpokladať, že takto navrhované uloženie pokuty u niektorých zákonných zástupcov bude opakované a v praxi nevymožiteľné. Takisto uplatnenie sankcie voči mladistvému, t. j. udelenie pokarhania a zákaz návštevy verejne prístupného miesta s podávaním alkoholu a najmä následná kontrola zákazu je z pohľadu miest a obcí nerealizovateľná.

    V ďalších novelizovaných článkoch predkladateľky otvárajú ďalšie zákony a musím znovu z môjho pohľadu povedať, že takisto nesystémovo a nie veľmi šťastne. Navrhovateľky ukladajú povinnosť riaditeľovi školy a ostatným vedúcim pedagogickým zamestnancom, poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a obecnej polícii oznámiť obci požitie alkoholického nápoja maloletou alebo mladistvou osobou do 17 rokov. Teraz sme to teda upravili, ak prejde pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Kotian, na 18 rokov, ale držím sa teda predloženej novely.

    Tieto ustanovenia sú v praxi taktiež veľmi ťažko vykonateľné mnohokrát v kolízii s platnou legislatívou. Pedagogickí zamestnanci nie sú kompetentní zisťovať požitie alkoholu žiakmi a v prípade, ak by si stav dieťaťa, žiaka vyžadoval lekársky zásah, lekár ani rodič nie sú povinní informovať školu o zistenej diagnóze. To je dnes platná legislatíva. Návrh, aby poskytovateľ zdravotnej starostlivosti informoval obec, je v rozpore s § 25 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, ktorý stanovuje, kto je oprávnený oboznamovať sa so zdravotnou dokumentáciou vrátane zistenej diagnózy a obec to teda nie je.

    Dámy a páni, záverom si dovolím povedať, že predložená poslanecká novela v mnohom nekorešponduje s ostatnými platnými zákonmi. Dovolím si vysloviť názor, že pri dôkladnej aplikácii dnes platných zákonov v praxi sa problém požívania alkoholu deťmi a mladistvými môže výrazne eliminovať. To, že dnes platná legislatíva nie je dôkladne aplikovaná v praxi a využívaná v celom rozsahu sa nedá opraviť tým, že schválime ťažko vykonateľný, aby som sa veľmi diplomaticky vyjadril, zákon. To sa naozaj opraviť nedá.

    Napriek tomu, že oceňujem iniciatívu poslankýň Národnej rady na riešenie komplikovanej problematiky, považujem predloženú novelu za nie dobre napísanú a hlavne nevykonateľnú v praxi, ktorú je potrebné, ak ju chceme schvaľovať a ak ju chceme uviesť do platnosti legislatívne prepracovať. Jej schválenie by v praxi určite neviedlo k ušľachtilému cieľu, na ktorom sa iste zhodneme a ktorým je ochrana mládeže pred alkoholom. Tento zákon však k tomuto cieľu nevedie.

    Dámy a páni, chcem vás ďalej upozorniť aj na to, že podľa Plánu legislatívnych úloh vlády má v mesiaci jún 2008 ministerstvo zdravotníctva predložiť novelu zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov, ktorá by mala priniesť komplexné riešenie celej problematiky. Veľmi sa teším na tento vládny návrh zákona a verím, že budeme mať dostatok priestoru diskutovať pri schvaľovaní tohto vládneho návrhu zákona o vykonateľnosti a nevykonateľnosti jednotlivých ustanovení.

    Čiže záverom chcem povedať, že napriek tomu, že, a opakujem to už niekoľkokrát, povedal som to aj v médiách, oceňujem túto iniciatívu a beriem to ako dobrú snahu napomôcť veci, chrániť mládež, mladých ľudí, deti, keď to chcete z medicínskeho pohľadu pred zlým vplyvom alkoholu a alkoholických nápojov. Žiaľ, takto predložená poslanecká novela, ak ju Národná rada schváli, nepomôže riešeniu situácii, v ktorej sa momentálne nachádzame. Skôr si to bude vyžadovať komplexnejšie systémové riešenie, ktoré by mala vláda Slovenskej republiky priniesť. Z tohto dôvodu predloženú poslaneckú novelu zákona nepodporím. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky páni poslanci Brocka, poslankyňa Rosová, Laššáková, Ivančo. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Pán poslanec Brocka.

  • Ja by som na pána predrečníka chcel reagovať tromi krátkymi poznámkami. Tiež som si všimol, že vlastne predkladatelia tohto návrhu zákona idú opačným smerom. Ak dnes je podávanie alkoholu trestné a zakázané do 18 rokov a oni tú hranicu posúvajú nadol namiesto toho, aby sme ju posúvali skôr nahor.

    Druhá poznámka: pri tých symbolických prípitkoch, ako to bude vyzerať v našich obciach? Starostom pribudne nová povinnosť, budú chodievať po svadbách, samozrejme, môže to byť aj zdroj a príležitosť nového príjmu napríklad na pokutách, ale priznám sa, že som nezisťoval, či sa starostovia tešia z takejto možnosti zvyšovať obecný rozpočet.

    Ale tá tretia a najhlavnejšia poznámka predkladateľom je, že ja to považujem za zásah do práva rodičov na výchovu svojich detí. Ako rodič si myslím, že moje právo aj povinnosť je deti zodpovedne vychovávať a takýto návrh zákona nepotrebujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcela som podotknúť, že si myslím, že problém ochrany mládeže pred zneužívaním alkoholických nápojov nie je u nás v legislatíve, ale v dodržiavaní platnej legislatívy a platných zákonov.

    Keď nie je štát schopný vynútiť si dodržiavanie tých zákonov, ktoré platia a ktoré, myslím, vynútiteľné sú pomerne jednoduchými nástrojmi, určite sa situácia nezlepší tým, že prijmeme zákon, ktorý je omnoho menej vykonateľný než tie doterajšie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, niekoľkokrát ste zdôraznili to, že je potrebné chrániť naše deti pred požívaním alkoholických nápojov. Neupierate, že myšlienka je dobrá. Ja si myslím, že konečne, že takýto návrh predložený bol. Otvorila sa diskusia o tejto téme, pretože fakt je ten, že deti požívajú alkoholické nápoje, privierame oči všetci nad tým a doteraz sa nespravilo v tejto oblasti nič.

    Vo výboroch sa otvorila široká diskusia. Vo výboroch boli pozmeňujúce návrhy, ktoré zákon vylepšujú tak, aby bol v praxi vykonateľný a ja si myslím, že naozaj, keď bude schválený, tak uvidíme, čo prinesie v praxi, ale tie niektoré chyby, ktoré boli, sa po tom, ako bol zákon prerokovaný vo výbore, riešili a odstránili. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Jaroslav Ivančo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja nadviažem na vystúpenie kolegu Novotného v časti, v ktorej sa venoval zneniu navrhovaného zákona pri ohlasovaní požitia alkoholu. Predpokladám, že navrhovateľky mysleli v škole, keďže riaditeľ školy má na to reagovať.

    Chcem sa v tejto súvislosti aj spýtať navrhovateliek, že aké možnosti detekcie má riaditeľ školy zistiť, že žiak požil alebo nepožil alkoholický nápoj, keď jediným preukazným spôsobom je odber vzorky krvi. To je po prvé.

    Po druhé. Povinnosťou riaditeľa školy je to oznámiť obci. Chcem sa spýtať, ktorej obci. Obci v mieste bydliska žiaka, alebo v obci, ktorá je zriaďovateľom školy, pretože zo znenia zákona to taxatívne nevyplýva. Je tam veľmi vágny len pojem teda oznámiť obci.

    A v neposlednom rade chcem povedať aj to, že ako sa má riaditeľ školy vyhnúť prípadnej reakcii zákonného zástupcu, ktorý uvedie, že síce jeho dieťa požilo alkoholický nápoj, ale bol to len symbolický prípitok v jeho prítomnosti.

    Chcem sa teda spýtať, koľkokrát rátajú predkladateľky požitie symbolického prípitku a či sa aj ráta, že ten žiak si môže dať symbolický prípitok so svojím rodičom alebo zákonným zástupcom aj v priestoroch školy. Pretože súčasná dikcia platných noriem to zakazuje a doslova vylučuje. Myslím si, že predložený návrh, nechcem použiť veľmi explicitne, ale zľahčuje požívanie alkoholu a doslova ho umožňuje aj v školách. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Hlási sa s reakciou pán poslanec Novotný, takže zapnite mu, prosím, mikrofón.

  • Ďakujem pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali. Som rád, že je to dobrá diskusia. Vlastne to ani nechcem komentovať, lebo s tými mnohými vystúpeniami sa viem stotožniť. Možno len veľmi krátko pani poslankyni Laššákovej. Áno, opakovane som povedal, že si veľmi vážim návrh predkladateliek, lebo upozornili na vážnu problematiku a snažili sa ponúknuť riešenie.

    Súhlasím aj s tým, čo ste povedali, pani poslankyňa, že v praxi situácia nie je najlepšia. Ale myslím si, že najpresnejšie to vyjadrila pani poslankyňa Rosová, že problém nie je v tom, že je zlá legislatíva, ale to, že sa tá legislatíva nevykonáva.

    A keď je problém vo vykonateľnosti legislatívy, lebo ju treba dotiahnuť, myslím si, že na to by mal slúžiť vládny návrh zákona, ktorý v júni príde do pléna a bude to dobrá diskusia. Teším sa na tú diskusiu. Rovnako sa teším na diskusiu, tak ako sme ju začali pri protidrogovom fonde o tom, ako treba efektívne...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ešte minútu áno, poprosím, aby ste dali pánovi poslancovi.

  • Ako treba efektívne bojovať proti drogovej závislosti a predovšetkým tej, ktorá vzniká už na stredných školách, dokonca v základných školách u mladistvých. A naozaj mnohokrát, keď sme bezbranní a máme to v legislatíve upravené veľmi komplikovane, nevykonateľne. Čiže mali by sme to zjednodušovať, aby tá výkonnosť bola čo najlepšia.

    Takisto sa veľmi teším na diskusiu v tomto pléne o zákone o ochrane nefajčiarov, ktorý by mal prísť v tomto roku. Pretože to bude tiež zákon, kde budeme môcť naozaj deklarovať svoje stanovisko k tomu, či chceme chrániť verejnosť pred týmito návykovými látkami a neduhmi, alebo len chceme predstierať, že ju chceme chrániť.

    Takže problémom tohto zákona trošku je, že keď ho schválime, nič nevylepšíme, nič nebude lepšie fungovať, len sa budeme tváriť, že sme niečo vyriešili. Žiaľ, táto novela zákona nevyrieši...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Teraz ešte poprosím riadne prihlásenú pani poslankyňu Muškovú, aby počkala, pretože sa v zmysle rokovacieho poriadku hlási do rozpravy navrhovateľka. Má slovo.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nedá mi nereagovať, pretože možno by ďalší opakovali to, čo tu bolo povedané a nezodpovedá pravde. Odrazím sa od vyjadrenia pána poslanca Novotného, že výstižne to uviedla pani poslankyňa Rosová.

    Vážení, viete, čo spravila pani poslankyňa Rosová? Preukázala, že vôbec legislatívny návrh nečítala. Totiž v súčasnosti neexistuje žiadna úprava pitia mladistvých. Je to biele miesto. Takže nemožno tvrdiť, že existuje legislatívna úprava, len výkon je zlý. A že keď výkon je neúčinný, tak to nemáme riešiť novou legislatívnou úpravou.

    Dneska je len úprava zákazu nalievania. To sú hostinskí, ja neviem, predavačky v obchodoch a tí, ktorí umožňujú dať do rúk a do úst mladistvým. To je jedine upravené. A toto sa nevie ustrážiť. Preto Európska rada, a konštatovali to viaceré štáty, že toto sa ťažko dá ustrážiť. Preto Európska rada po zohľadnení návrhov Európskeho parlamentu a Európskej komisie vo svojom odporúčaní z júna z 2001 odporúča členským štátom, aby mládež chránili pred alkoholom a podporili preventívne, áno, ich užívanie. Čiže to je iná otázka. To je druhá strana mince. My tu upravujeme správanie sa tých mladistvých a maloletých, aby tí nepili, lebo to nemáme upravené. A v zahraničí to už majú upravené, vážení. Takže nie je problém v neaplikovaní legislatívy. Túto legislatívu ešte nemáme.

    Ďalej. Pokiaľ tu hovoril pán poslanec Novotný o zákone č. 372, teda o zákone o priestupku.

    Vážený pán poslanec, to je zodpovednosť rodiča. To znovu nie je priestupok o zodpovednosti mládeže. To je priestupok rodiča, keď on podá alkoholický nápoj. A na tom sa nič nemení, pretože za tých 3-tisíc korún neoslabujeme, lebo keď sa zistí, že rodič podáva a núti, alebo nabáda dieťa, tak ako je to v zákone o priestupku uvedené, tak to ostáva, tak sa to bude aplikovať. Čiže tu je to zosynchronizované. Tu je len nová ďalšia zodpovednosť rodiča, takzvaná objektívna. Pri priestupku musia rodičovi dokázať zavinenie. Pri tejto reflexnej je za objektívne zodpovedný, tam sa žiadne zavinenie nepreukazuje. To nie je rovina priestupkov. Toto nepochopil ani ZMOS. To je takzvaná administratívna zodpovednosť za výsledok a tento model je používaný vo verejnej správe v mnohých početných prípadoch.

    Čiže ostáva tritisíckorunová zodpovednosť rodičov. My neznižujeme na tisíc. My len dávame ďalšiu zodpovednosť, ktorú pozná zahraničie, najmä Belgicko, Írsko, kde v prípade, ak maloletý, to znamená do 15 rokov, požije alkoholický nápoj, dovedie sa do stavu opilstva, jeho nemožno stíhať, ale stíha sa rodič. Je to bežné vo svete, je to prijateľné a nehovorte, že to je to, čo sa v priestupkovom zákone hovorí. Lebo potom vám nemôžem inak povedať jedine ako svojim študentom, keď prednášam, že miešajú hrušky s jablkami.

    Ďalej by som chcela reagovať, že obec sa nemá ako dozvedieť. Prečo by sa nemala? Je tam ohlasovacia povinnosť. Vo verejnej správe ohlasovacie povinnosti sú bežne zaužívané povinnosti. Či už k otázkam matrík, či už k otázkam trvalého pobytu, zmeny. To sú ohlasovacie povinnosti. Takúto ohlasovaciu povinnosť dostávajú pedagógovia, obecná polícia, štátna polícia a zdravotnícke strediská tam vytypované. Zdravotnícke strediská majú aj ďalšie ohlasovacie povinnosti. A nemajú s tým problémy. Čiže to je bežný systém. Je to synchronizované s normami správneho práva, s ktorými sa už zaoberám viac ako štyridsať rokov. Čiže musíme rozlišovať predávať a podávať alkohol a požívanie, čo je teraz nová kategória u mládeže, ktorú pokrývame týmto legislatívnym návrhom.

    Ďalej pán poslanec Novotný hovoril, prečo tých sedemnásť rokov, že vo svete je vyššie.

    Pán poslanec, ale vo svete je aj nižšie. Rakúsko má 16 rokov. A pozrite si rakúsky zákon, ktorý hovorí, mladiství do 16 rokov. Totiž každý, kto dovŕšil 15 rokov prechádza z kategórie maloletého do kategórie mladistvého. A to je v občianskom práve aj v správnom práve.

    V trestnom práve je to inak. Tam je kategória maloletých do 14 rokov. Tam už začína zodpovednosť od 14 rokov. A že nemáme definovaný pojem mladistvý a maloletý? Prosím vás pekne, veď s týmto pojmom narába množstvo zákonov. A zákon o priestupkoch jasne hovorí, ako sa postupuje v prípade, keď je priestupok spáchaný osobou mladistvou a tam je to vydedukované, vyšpecifikované. Predsa nebude každý zákon bežne používané pojmy definovať. A mnohé pojmy sa užívajú v legislatíve bez legálnej definície, pretože právnici a osoby, ktoré pracujú s týmito zákonmi sú vyštudovaní a majú znalosti, o aké pojmy ide. Takže nechcite, aby tento zákon riešil pojem maloletý a mladistvý.

    A opakujem vám, v Rakúsku je 16 rokov. Preto sme si povedali dobre, my dáme 17, je to susedná krajina, Poľsko má tiež 16 rokov. Sú také susedné krajiny, prosím, skúsime to s nižšou kategóriou a pôjdeme potom svetovým trendom sprísňovania a tak, ako ste vy povedali so zvyšovaním hladiny veku. Áno, Spojené štáty majú vek 21 a nemajú problémy s tým a po 21.00 hodine tí, čo nemajú 21 rokov, padajú zo spoločenských akcií a nemajú s tým problém. A je tam taký tlak, že federálne ministerstvo vydalo usmernenie, teda túto zásadu a jednotlivé štáty, ktoré neprevzali úpravu zákazu pitia maloletých, mám na to materiály, sú sankcionovaní s tým, že z federálnych zdrojov nedostanú financie na stavbu diaľnic. Až takto je to brané. A nikomu nevadí, že je to zásah do rodičovských práv, vážení. Nikomu to nevadí, pretože pravidlá správania sa môžu dávať právne predpisy. Dávajú ich dospelým, dali ich aj pre správanie sa maloletých a mladistvých.

    Takisto by som tým pánovi poslancovi Brockovi, my nejdeme opačným smerom. Zákaz predávať alkoholické nápoje do 18 rokov nie je nijako týmto legislatívnym návrhom dotknutý, pretože to je o niečom inom. To je o niečom inom. Toto je pokrytie bieleho miesta, ktoré má legislatíva. A taktiež, prosím vás, tu je upravená administratívna zodpovednosť a nie formou priestupku. To je administratívna zodpovednosť, akú poznáme na rôznych úsekoch a tým pádom by som chcela odpovedať, myslím, aj pánovi Ivančovi, ktorý hovoril, že je to nejaké nejasné, hovoril o symbolickom prípitku. To sme vyriešili v ústavnoprávnom výbore. Iné štáty nemajú s tým problém, majú to v platnom práve, ale pokiaľ my vidíme problém, že by bol realizačný, prosím, nemusí to tam byť. Prečo by to muselo byť? Prvý krok môže byť bez úpravy týchto otázok. A vravíte, že kde je miestna príslušnosť? No, správne právo to jasne určuje všeobecne.

    Pokiaľ ide o nehnuteľnosť, tam, kde leží nehnuteľnosť. Pokiaľ ide o konanie, tam, kde ku konaniu došlo. Pokiaľ sa zistí opitosť v škole, príslušná je obec v mieste školy. V prípade, ak by bola vznesená námietka, môže byť posun kompetencie na vecne príslušný orgán, to znamená na obec trvalého pobytu žiaka. V tom nie je problém, prax tieto pravidlá pozná, to sú zaužívané veci. S tým môže mať problém len ten, kto nepozná zásady práva a zásady právnych úprav platných v oblasti verejnej správy.

    Aj napriek tomu, že boli mnohé kritické poznámky, ja vám za ne ďakujem, pretože mám možnosť cez tento mikrofón aj tým, ktorí budú televíziu pozerať, vysvetliť, o čo ide, pretože aj tlač veľmi nepresne informovala o tomto legislatívnom návrhu a ja som sa dožadovala písomnými vysvetleniami legislatívneho návrhu, napríklad v Pravde som doslova prosila, lebo tam boli nepresnosti, hrubé nepresnosti uvedené a neodpublikovali zaslanú analýzu predmetného legislatívneho návrhu, takže tieto kritické pripomienky mi pomohli pre všetkých tých, ktorí majú záujem o túto problematiku a vzhľadom na listy, ktoré dostávam, je tých ľudí veľa, tak mala som možnosť vysvetliť, o aké nedorozumenia ide. Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani navrhovateľky pani poslankyňa Rosová, Novotný, Ivančo, posledný pán poslanec Rafaj. Prosím mikrofón pre pani poslankyňu Rosovú.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, ja váš návrh zákona poznám, ale obávam sa, že vy celkom dobre nepoznáte život, lebo to, o čom som ja hovorila, je to, že dnes štát nie je schopný vymôcť si dodržiavanie platného zákona o tom, že je zakázané podávať alkohol osobám mladším ako 18 rokov. A, žiaľbohu, naozaj podniky, bary, kaviarne sú plné ľudí mladších ako 18 rokov, ktorým bez akéhokoľvek zaváhania alkohol je podávaný a žiadne sankcie a žiadne systematické kontroly na to ani štátna správa, ale ani samosprávy nezavádzajú. Namiesto toho, aby reálnym spôsobom využívali nástroje a hľadali aj nové nástroje, ako vymáhať uplatňovanie zákona, rieši sa to rôznymi zákazmi, ktoré majú úplne kontraproduktívny efekt.

    Konkrétne tam, kde mám poslaneckú kanceláriu, na Myjave, som sa včera dozvedela, že všeobecne záväzným nariadením zakázalo mesto účasť mladým ľuďom do 18 rokov na diskotékach namiesto toho, aby sa strážilo, či sa na tých diskotékach podáva, alebo nepodáva alkohol týmto osobám. Takže myslím si, že na to by sme sa mali sústrediť, aby sme dokázali naplniť literu platného zákona a až potom uvažovať o tom, čo ďalej a ako do toho zahrnúť aj iné problémy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne aj ja. Aj ja vítam túto možnosť, že môžem aj v pléne Národnej rady polemizovať s pani poslankyňou Tóthovou. Naozaj ja nie som proti tomu, aby sme zamedzili mladým ľuďom, deťom, mládeži, mladistvým, nazvite to, ako chcete prístupe k alkoholu, alebo aby sme im sťažili tento prístup, prípadne aby sme vymysleli efektívny spôsob, ako ich budeme chrániť pred touto toxikomániou, aby som sa vyjadril medicínsky, ale obávam sa, že predložená novela k tomuto cieľu nepovedie.

    Pani poslankyňa hovorila o tom, že keď som citoval zákon o priestupkoch, tak som trošku miešal hrušky s jablkami. Priznám sa, že som citoval zo stanoviska Generálneho sekretariátu Výboru ministrov pre drogové závislosti, ktorý sídli na Úrade vlády pod podpredsedom vlády pánom Čaplovičom, čiže nevymyslel som si nejaké nové stanovisko. Môžem sa držať len tých právnych dokumentov, ktoré mám k dispozícii.

    Keď ste hovorili, pani poslankyňa, o ohlasovacej povinnosti a o tom, že skrátka sa zavedie ohlasovacia povinnosť pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, chcem vás upozorniť, že sme vo vážnej kolízii so zákonom o zdravotnej starostlivosti, ktorý jasne hovorí, kto má a kto nemá právo nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie. Poskytovateľ, lekár musí držať lekárske tajomstvo, na ktoré prisahal, nemôže len tak niekomu oznámiť, čo je v zdravotnej dokumentácii jeho pacienta. To proste nejde.

    Čo sa týka veku a vymedzenia pojmov, takisto som citoval zo stanoviska úseku legislatívy a aproximácie práva Národnej rady, ktorého sa skrátka držím, pretože je to dokument, ktorý mi má ako poslancovi pomôcť.

    A čo sa týka toho, že by to mala komplexnejšie upraviť vládna novela zákona, podobný názor mala aj Legislatívna rada vlády, ktorá prerokovávala...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, vy ste na moje položené otázky reagovali len v jednom prípade a predpokladal som, že vo svojom vystúpení ukážete, že máte skutočne komplexný prehľad o tom, ako je v slovenskom právnom systéme upravené zakázané požívanie alkoholu. Dobre počujete, zakázané požívanie, nie nalievanie. Pretože, ak by ste to študovali podrobne a poctivo, tak by ste zistili, že vo vyhláške č. 80/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov, je to vyhláška o stredných školách, je v § 13 ods. 2 v písm. b) taxatívne, upozorňujem, taxatívne vymedzené žiakom je zakázané prinášať do školy alebo na činnosti organizované školou alkoholické nápoje a iné zdraviu škodlivé látky.

    Chcem vás upozorniť ešte na jednu vec. Riaditeľ v zmysle vášho návrhu bude podľa vás administratívne zodpovedný za potenciálne nahlásenie požitia alkoholu obci.

    Čo sa týka vzťahu obce a žiaka, ak dávate zmenu do zákona a štátnej správe v školstve, na konanie riaditeľa sa vzťahuje správny poriadok, ale vecne príslušným orgánom na každé konanie riaditeľa je z tohto zákona ako zriaďovateľ obec alebo príslušný samosprávny kraj, pretože stredné školy zriaďujú samosprávne kraje spravidla. Takže nedá sa to tak jednoducho povedať, že tam napíšete obec a riaditeľ školy si vyberie, či obec v mieste bydliska žiaka, či obec sídlo školy, či obec ako zriaďovateľ. Poprosím vás, aby ste sa nad tým zamysleli a pokiaľ sa to ešte dá, aby ste to tam presne vymedzili. Riaditeľ školy ohlási ktorej obci?

  • Ďakujem. Čas uplynul. S faktickou poznámkou pán poslanec Rafael Rafaj.

  • Ďakujem za slovo aj pani poslankyni predkladateľke, ktorá myslím veľmi zrozumiteľne v detailoch objasnila podstatu tohto návrhu a ja som presvedčený, že pokiaľ štát nebude budiť rešpekt, záleží aj na našom postoji a je mi preto ľúto, že niektorí zákonodarcovia nemajú záujem na budení rešpektu, pretože platí stará zásada, že tam, kde sa neuplatnia dobré mravy, bohužiaľ, musia nastúpiť dobré zákony, v tomto prípade sú dobré, bohužiaľ, aj tie reštrikčné.

    A pokiaľ tu vysvetľujeme kompetencie samosprávy, respektíve, že ZMOS občas vyjadrí nejakú nespokojnosť, no tak bohužiaľ. V rámci kompetencií, ktoré samospráva chcela, musí počítať nielen s príkonom, nielen s istou formou moci a príkonom financií, ale musí počítať aj s istým výkonom. Čiže zbavovať sa zodpovednosti či už v rámci samosprávy, alebo zodpovednosti rodičov a nechávať to len naozaj ultraliberálne na slobode rodičov sa mi javí ako nezodpovedné voči budúcnosti mládeže, pretože mládež je budúcnosťou národa a myslím si, že každému z nás záleží na tej budúcnosti, hoci niektoré politické strany, bohužiaľ, myslia len na tú svoju vlastnú.

  • Ďakujem pekne. S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ivančo, ja som nepovedala, že má na výber. Podľa pravidiel je príslušná obec, kde došlo k situácii. To je všeobecné pravidlo. Teda ak na Hornej Lúke, tak obecný úrad Horná Lúka. Ale pokiaľ by rodič alebo mladistvý žiadal, aby táto kompetencia bola prenesená na obec, kde má trvalé bydlisko, môže mu byť vyhovené. To je bežné vo všetkých konaniach, kde ide o práva, povinnosti alebo oprávnené záujmy občanov, t. j. fyzických osôb alebo právnických osôb. A bez ohľadu na to, či je to upravené zákonom o správnom konaní, alebo to nie je upravené zákonom o správnom konaní. Čiže nie buď buď, ale zásada je tam, kde je nehnuteľnosť, alebo došlo k zisteniu určitého skutku. To je jednoznačné.

  • Ďakujem pekne. Takže pokračujeme v rozprave. Teraz vystúpi pani poslankyňa Mušková, pripraví sa pán poslanec Peter Markovič.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, návrh zákona, ktorý predkladáme s pani poslankyňou Tóthovou a ktorý, ako už tu bolo povedané, rieši neriešenú časť legislatívy týkajúcej sa situácie požívania alkoholu deťmi a neplnoletými osobami je vážnou agendou Európskej únie.

    Na základe odporúčania rôznych orgánov Európskej únie, o ktorých som podrobne informovala a hovorila pri predkladaní nášho návrhu v prvom čítaní, už mnohé členské štáty prijali opatrenia proti tomuto nežiaducemu spoločenskému javu. Len pripomeniem, že ide predovšetkým o Európsku chartu o alkohole, ktorá bola prijatá členskými štátmi v roku 1995 a stanovila súbor hlavných cieľov a princípov, ktoré sa mali zakomponovať do štátnych legislatív do roku 2005 a ktorých úlohou bolo a je chrániť deti a mladých ľudí pred nepriaznivými vplyvmi alkoholu na ich zdravie.

    Ochrana a podpora zdravia a kvality života detí a mladých ľudí je hlavným programom aj v dohode OSN o právach dieťaťa a tvorí podstatnú súčasť rámca politiky Svetovej zdravotníckej organizácie Zdravie pre všetkých v 21. storočí, ako aj misie UNICEF. Pre náš štát sú záväzné, ako sú aj záväzné výsledky ministerskej konferencie Svetovej zdravotníckej organizácie o mladých ľuďoch a alkohole konanej v roku 2001 v Štokholme, kde deklarácia z tejto konferencie presne stanovila ciele i opatrenia na účinný boj s týmito nežiaducimi javmi a týmto nežiaducim fenoménom. Tiež som o tom konkrétne podrobne hovorila vo svojom prvom vystúpení v prvom čítaní.

    Jednotlivé štáty riešia tento problém viacerými spôsobmi, ako tu už spomínala pani poslankyňa Tóthová. Ja len doplním, napríklad vo Veľkej Británii zákon o licencovaní, kde osoba predávajúca alkohol musí pri predaji overovať vek zákazníka a trestá sa aj osoba, ktorá kúpi, alebo sa pokúsi kúpiť alkohol pre dieťa v licencovaných priestoroch. Kanada v zákone o kontrole alkoholu a licencovaní trestá aj osobu, ktorá predá alkohol opitej osobe alebo osobe zjavne pod vplyvom alkoholu a priestupku sa dopustí osoba, ktorá sa pokúša získať alkohol pre opitého. V týchto štátoch sám držiteľ licencie má eminentný záujem, aby sa v jeho priestoroch nenalieval alkohol mladým ľuďom a ani opitým osobám a sám urýchlene hlási polícii, ak sa tam takáto osoba čo len zjazví vo dverách.

    My sme, samozrejme, mohli navrhovať tieto veci, ale týkajú sa inej legislatívy, ktorá tu už existuje, a teda vzhľadom na túto legislatívu sme sa nechali inšpirovať s pani poslankyňou Tóthovou legislatívou tých štátov, kde zodpovednosť pri požití alkoholu maloletými je na rodičoch a pri mládeži do osemnásť rokov, ako tu bolo povedané v USA napríklad do 21 rokov je osoba mladistvá zodpovedná sama za seba. Proste sme riešili to biele miesto, ako tu bolo povedané.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh si nerobí ambíciu, že jeho prijatím prestanú mladí ľudia úplne požívať alkohol, alebo že slovenská spoločnosť začne konečne vnímať alkohol ako nie nevyhnutnú súčasť každej spoločenskej udalosti. Napriek tomu si však myslím, že ak ho prijmeme, urobíme ďalší krok k riešeniu tohto problému, a preto vás chcem veľmi pekne poprosiť, vážení kolegovia, o podporu tohto návrhu. Verím, že po jeho prijatí budú predložené ďalšie právne normy, ktoré budú obsahovať nielen reštriktívne opatrenia, ale predovšetkým v ďalších krokoch sa začne riešiť prevencia a osveta, aby naša spoločnosť ako celok začala chápať nebezpečenstvo požívania alkoholu mládežou a zmenila svoje správanie v prospech zdravia detí a mladých ľudí. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa nehlási nikto. V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Peter Markovič a pripraví sa pán poslanec József Berényi.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, dovoľte, aby som sa aj ja v krátkosti vyjadril k predloženej legislatívnej norme. Mnoho tu už odznelo a veľa z toho, čo chcem povedať povedal už môj kolega, pán predseda výboru pre zdravotníctvo Novotný, ale spomenula to aj pani poslankyňa Rosová. Určite nikto z nás nepochybuje o potrebe zvýšiť postihy za podávanie alkoholu osobám mladším ako 18 rokov. Poslanecká novela však v tomto zmysle veci nerieši, tak ako to už odznelo od mojich kolegov.

    Pán poslanec Novotný už spomínal, že ministerstvo zdravotníctva má v júni 2008 predložiť novelu zákona do vlády a takisto aj mnohé mestá, aj obce majú vlastné vézedenká, ktorým túto oblasť riešia.

    Ja som takisto rád, a tu súhlasím s pani poslankyňou Tóthovou, že sa táto problematika dostala na diskusiu do Národnej rady. Druhým dychom však musím dodať, že nie celkom súhlasím, v akej forme a akým spôsobom ju predkladateľky navrhujú riešiť.

    Pár pripomienok mám určite ku kontrole napríklad zákazu návštev verejne prístupného miesta, kde sa podáva alkohol, alebo tu už spomínanej úlohy pre mestskú políciu, ktorá dnes pokrýva iba 132 miest. Určite problémom je aj ohlasovanie na obecný úrad mestskými policajtmi, lekármi či učiteľmi. Určite problémom je aj spôsob, ako sa bude kontrolovať takzvaný symbolický prípitok v rodinnom kruhu, a to isté spôsobuje aj označovanie vinníka podľa § 2, ktorý nebude môcť navštevovať verejne prístupné miestnosti a trošku gumový paragraf, ktorý hovorí o tom, že obec môže dať pokutu, ale nemusí.

    Tých problémov je tam viacej už, nechcem sa dlhšie venovať problematike 17 a 18 rokov, skôr nevykonateľnosti v inej časti, a to je v tom, že represívne určuje povinnosti pedagógom a lekárom hlásiť takéto prípady. Zákon nemôže toto žiadať, tak ako to už spomenul aj pán predseda Novotný, že pri poškodení zdravia to nemôže žiadať preto, že v zdravotníckych zariadeniach je zákonom ustanovená povinná mlčanlivosť a je to v rozpore so zákonom a takisto aj v rozpore s etikou výkonu zdravotníckeho povolania a naozaj takúto vec môže žiadať len súd.

    V istom zmysle, a nie je to moja myšlienka, ale je to myšlienka, ktorú som konzultoval, respektíve ktorá pochádza z prostredia odborníkov, ktorí pracujú s protialkoholickými pacientmi, respektíve v oblasti protidrogovej dá sa povedať, že pôsobí nepreventívne a psychologicky škodlivo idea nahlasovať aktívne žiaka, ktorý jednorazovo požil alkoholický nápoj, alebo ak chcete sa opil, to už je ale, samozrejme, vážnejšie a rieši sa to aj iným spôsobom, pretože podľa odborníkov práve akt nahlásenia takéhoto študenta spôsobuje na citlivú dušu dospievajúceho na iných skôr ako vzor revolty a nápodoby. A všetci dobre vieme, aké následky práve takéto konanie na ďalších môže v spoločnosti, respektíve v kolektíve mladých ľudí mať.

    Dotknem sa aj toho, čo tu už naznačil pán poslanec Ivančo, a to je problém s tým, že odborne neexistuje možnosť detekcie a objektivizácie použitia alkoholu a rozdielu medzi zneužitím a napríklad použitím, napríklad medicínskym, či už sú to, ak chcete, ľudové prístupy v liečiteľstve v rodinách, alebo prítomnosť alkoholu v liečivách bežne dostupných.

    Tento problém absolútne táto legislatíva nerieši, obchádza ho a skôr pôsobí v kontradikcii. Preto sa pýtam, ako chceme detekovať alkohol. No a, samozrejme, je, pani poslankyňa, jediný priekazný spôsob je krvný test, to si môžete zistiť, o tom tu nebudeme diskutovať a samozrejme, že vôbec nepovažujem tisíckorunovú pokutu, ktorú ani obec nemusí, iba môže dať pre rodiča za spoločensky preventívny akt.

    Takže táto legislatívna norma, určite vnímam jej pozitívum práve v tom, že otvorila diskusiu o tom, že tieto problémy tu sú, súhlasím s pani poslankyňou Rosovou, že v prvom rade náš záujem by mal smerovať dnes niekde úplne inde, ale v žiadnom prípade nie som proti tomu, aby do parlamentu prišli legislatívne normy, ktoré sa budú tejto problematike venovať, ale v tomto prípade si myslím, že napriek určite dobrému zámeru predkladateliek, o ktorom absolútne nepochybujem, si myslím, že tento predložený zákon toto nerieši. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, teraz v rozprave vystúpi pán poslanec József Berényi, pripraví sa pani poslankyňa Klára Sarközy.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, môžeme, samozrejme, uvažovať nad tým, či je predkladaný návrh ten najlepší, alebo najdokonalejší, či neobsahuje polemické časti, najmä čo sa týka sankcií, avšak každý by si mal uvedomiť, že niekde treba začať a musíme riešiť rastúci alkoholizmus u maloletých a mladistvých aj v oblasti legislatívy a v prípade aj s rozšírením zákonných noriem, najmä, keď súčasne zákonné normy sú nevymáhateľné.

    Po zverejnení tohto návrhu som konzultoval celú problematiku s viacerými starostami, primátormi či majiteľmi reštauračných zariadení a podnikov a môžem vás informovať, že som sa nestretol ani s jedným hlasom, ktorý by tvrdil, že legislatívne riešenie nepotrebujeme. Aj tento konkrétny návrh našiel skôr pochopenie. Počas týchto konzultácií sa vynorili aj ďalšie problémy, ktoré tiež nemôžeme nechať bez povšimnutia. Medzi nimi rezonoval najmä problém navštevovania verejne prístupných miest, v ktorých sa predávajú alkoholické nápoje maloletými aj v neskorších večerných hodinách. Na moje uspokojenie aj majitelia podnikov tento problém pociťujú a podporujú jeho riešenie. Preto po konzultácii s predkladateľkami, dokonca s ich podpisom predkladám pozmeňujúci návrh v nasledovnom znení.

    V prvom bode v § 2 za novým ods. 2 vložiť nový ods. 3, ktorý znie: „Osoby maloleté do 15 rokov sa nesmú zdržiavať bez dozoru svojich zákonných zástupcov po 21.00 hodine na verejne prístupných miestach, v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje.“ Tým pôvodný ods. 2 sa označuje ako ods. 4.

    V bode 3 v § 12 za nový ods. 2 znie text nasledovne: „Za porušenie zákazu v § 2 v ods. 2 a 3 maloletou osobu môže obec uložiť zákonnému zástupcovi maloletého pokutu do výšky tisíc Sk.“

    Pani poslankyne, poslanci, aj môj návrh reaguje na veľmi negatívny spoločenský jav ako tento samotný návrh, preto vás žiadam o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Klára Sarközy.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť v krátkosti k predkladanej poslaneckej novele zákona, ktorým sa mení zákon č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov.

    Ja som vystupovala aj pri prvom čítaní, povedala som tam svoje výhrady voči tomuto návrhu zákona. Dokonca s pani poslankyňou sme boli aj v televíznej diskusii, kde vy ste obhajovali ten pôvodný návrh zákona a povedali ste, že absolútne s tým návrhom zákona nie je problém. Nie je problém sedemnásť rokov, nie je problém ochrana súkromia, nie je problém symbolický prípitok a teraz zrazu zisťujeme, že ten zákon už nie je ten zákon, ktorý ste predkladali, pretože súhlasíte s tým, aby boli prijaté pozmeňujúce návrhy z ústavnoprávneho výboru, súhlasíte s pozmeňujúcim návrhom môjho kolegu pána poslanca Berényiho. Tak potom asi ten zákon nebol ten najlepší, hoci na začiatku ste tu vyškolili každého, poslancov, novinárov aj televíznych divákov, že nerozumeli tejto problematike a poniektorí, citujem doslova, „majú pomýlenie legislatívneho návrhu“. Pretože si to pomýlili s tým návrhom, ktorý pripravuje pán poslanec Gabura.

    Pani poslankyňa, vieme čítať aj písať. Poznáme váš návrh zákona, nemáme to pomýlené. Vy ste povedali, že sa zaoberáte touto problematikou už 40 rokov. Pani poslankyňa, odkedy je problém požívania alkoholických nápojov u mladistvých? V roku 2008, 2005, 2004 aj dávnejšie alebo len teraz. Pýtam sa to preto, lebo ak mi pamäť dobre slúži a pevne verím, že v tejto problematike áno, vy ste boli podpredsedníčkou vlády pre legislatívu. Mohli ste túto vážnu vec vyriešiť dávno. A mohla to vyriešiť aj vláda, ktorej súčasťou je Ľudová strana – HZDS. Preto sa čudujem, že túto legislatívu predkladajú koaliční poslanci. Samozrejme, máte na to absolútne právo.

    Ja to hovorím kvôli tomu, lebo mám pred sebou predkladaciu správu, ktorú vo vláde predkladal minister vnútra, pán podpredseda vlády Kaliňák a nehovorili ste všetko, čo bolo vo vláde, pretože v tej predkladacej správe posledná veta hovorí o tom, že vzhľadom na uvedené stanoviská, ktoré sú predmetom predkladacej správy a ktoré nejdem citovať, nemožno s predloženým poslaneckým návrhom zákona súhlasiť. Samozrejme z rokovania vlády už vzišlo niečo iné. Vláda neprijala uznesenie k tomuto poslaneckému návrhu. Vy ste citovali pána predsedu HZDS, ktorý rokoval s pánom ministrom vnútra a povedal, že keď sa prijmú všetky pozmeňujúce návrhy, tak s tým súhlasí. Možno, že s tým súhlasí, ale pri prvom čítaní boli dvaja proti tomuto návrhu. Jeden bol pán predseda HZDS. Takže to je moja jedna pripomienka.

    Vy sme už citovali viac vecí. Dovoľte, aby som zacitovala, vy ste citovali len to, čo sa vám hodilo. Ja zacitujem aj zo stanoviska ZMOS-u. Nebudem to čítam celé, pretože máme to všetci rozdané, len pár myšlienok z toho.

    Vláda Slovenskej republiky, a už to spomínal aj pán poslanec Novotný, už v roku 2006 uznesením č. 974/2006 schválila Národný akčný plán pre problémy s alkoholom na obdobie rokov 2006 – 2010, ktorý je formulovaný v intenciách Rámcového programu alkoholovej politiky Svetovej zdravotníckej organizácie v európskom regióne.

    Predložený poslanecký návrh zákona obsahuje len čiastkové riešenie danej problematiky vytrhnuté z celkového kontextu predmetného Národného akčného plánu. Z pohľadu ZMOS-u niektoré ustanovenia v návrhu mestami a obce sú nevykonateľné. ZMOS považuje za diskutabilné, ťažko definovateľné a v praxi nerealizovateľné dokazovanie naplnenia pojmu symbolický prípitok. Už o tom bolo hovorené, ja som to len spomenula. ZMOS nesúhlasí s navrhovaným uložením pokuty zákonnému zástupcovi. Upozorňuje na to, že môžeme dôvodne predpokladať, že takto navrhované uloženie pokuty u niektorých zákonných zástupcov bude opakované a v praxi nevymožiteľné, čo bude zbytočne zaťažovať orgány obce, ako aj na to, že odvolania proti rozhodnutiam obcí budú rozhodovať súdy, čo však môže predstavovať ich enormné zaťaženie. ZMOS zásadne nesúhlasí s tvrdením, že návrh zákona nebude mať dopad na rozpočty obcí.

    Návrh zákona ukladá územnej samospráve nové povinnosti, ktoré jednoznačne budú mať dopad na rozpočty obcí. Preto je v súlade so zákonom potrebné v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanie túto kvantifikáciu doplniť. Už len posledná veta vychádzajúca z uvedených dôvodov, Združenie miest a obcí Slovenska nepodporuje poslanecký návrh o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a odporučí poslancom tento návrh neschváliť.

    Môžeme to myslieť aj tak, že zo strany ZMOS-u je to alibistické, pretože sa im kompetencie rozšíria. Tu ste povedali, že no, keď chceli kompetencie, tak nech s tým niečo aj robia. No myslím si, že to až tak sa nemôžeme vyjadrovať ani k ZMOS-u, ani k presunu kompetencií.

    Ale pre mňa asi najdôležitejší je zákon o rodine a zákon o rodine hovorí to tom, že rodičia zodpovedajú za výchovu svojich detí. Tu som sa pred chvíľou dopočula, že nemôžeme ultraliberálne nechať na rodičov všetko. No tak potom asi treba zmeniť ten základný zákon o rodine. Ja by som bola strašne nerada, aby toto zo zákona o rodine vypadlo. Pretože ja naopak od niektorých svojich kolegov si myslím, že základ výchovy musí zostať v rodine. Nemôže to suplovať škola a nemôže to suplovať štát. Zásady správnej výchovy musia vychádzať z rodiny a ja by som bola nerada, kedy obecná polícia alebo niekto iný navštevoval rodinné slávnosti a nabádal ľudí k tomu, aby sa tu pestovali eštebácke zvyklosti. A viem, že vy týmito poslaneckými návrhmi zrejme budete pokračovať.

    Ak sa dobre pamätám, ste spoluautorkou aj zákona o reklame spolu s pani poslankyňou Kramplovou. Neviem o tom, že by sa tento zákon, hoci je v účinnosti mohol nejako aplikovať a prijalo sa viac takých zákonov, ktorých ste boli autorkou a kde bola nízka vymožiteľnosť práva.

    Ja som aj pri prvom čítaní, aj teraz povedala, že ja vítam každú diskusiu, ktorá hovorí o tom, aby sa zamedzilo pitie hlavne u mladých a mladistvých a zdôrazňujem, hlavne u detí. Ale nemožno to vyriešiť takýmto spôsobom, ako predkladáte.

    Otvorila sa diskusia. V legislatívnom pláne vlády je naplánovaný návrh zákona na jún. Počkajme si na to, bude k tomu aj pripomienkové medzirezortné konanie a môže byť prijatý dobrý zákon, ktorý môže riešiť túto situáciu oveľa komplexnejšie, ako je to v tejto predkladanej novele.

    A, pani poslankyňa, už len na záver chcem vám dať možno jednu radu, pretože teraz ste sa v tom pôvodnom zákone zaoberali o pití v súkromí a o symbolickom prípitku. Viete veľmi dobre zo strany rodiča, ale hlavne zo strany lekárov je dôležité, aby maloleté deti boli v posteli pred desiatou hodinou. Tak pripravte zákon, aby ste aj toto mohli sledovať, či tie deti sú v postieľke o desiatej hodine, alebo, nedajbože, pozerajú televízor. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Miroslav Jureňa. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Jureňa.

  • Ďakujem za slovo. Veľmi pozorne som počúval rozpravu a príspevky i faktické poznámky, ktoré tu odzneli. A jednoznačne musím konštatovať, že som rád, že sa tu objavili i pozitívne prvky a konštruktívne prvky. Ale žiaľ, v tomto poslednom vystúpení bolo veľmi veľa deštrukcie, až by som povedal takej osobne nejakej animozity alebo nejakej takej úplnej zvrátenosti.

    Ja chcem len zdôrazniť, že vysoko oceňujem túto poslaneckú iniciatívu mojich kolegýň, aj Katky Tóthovej, aj Ľudky Muškovej, pretože všetci sme svedkami toho, čo sa odohráva v našej spoločnosti a ja osobne bývam v Gbeloch, kde istý čas pôsobil takzvaný nočný klub a kde trinásťročné deti v nočnom čase alkoholujú a tak ďalej. A v prípade zásahu polície policajti neboli ani pustení dovnútra. Boli takého extrémne prípady a v prípade zásahu samosprávy, ak sa pozriete, akú má možnosť samospráva, tak jediné, čo môže nariadiť sú otváracie hodiny. Nič iné. Preto hovorím, že táto iniciatíva, či už je poslanecká, alebo či je vládna, je veľmi dôležitá. A bol by som veľmi rád, keby sme boli trocha kolegiálni, a to mám na mysli práve to posledné vystúpenie v rozprave, a trošku konštruktívni, pretože to nerobíme pre osobné zviditeľnenie, ale robíme to v prvom rade pre deti a pre tých, ktorých sa to týka. Sú tu tri zložky. Je tu rodina, je tu škola a je tu i naša spoluúčasť. Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciou na faktickú poznámku pani poslankyňa Klára Sárközy.

  • Ťažko reagovať na to, čo ste povedali, pán poslanec. Myslím si, že v demokratickej spoločnosti každý môže vysloviť svoj názor. Ja som povedala ten svoj názor, povedala som aj to, že tento zákon už nie je ten, ktorý bol predložený, ktorý pani poslankyňa pri prvom čítaní tak obhajovala. Budem hlasovať za pozmeňujúce návrhy jednak zo spoločnej správy, a jednak môjho kolegu pána poslanca Berényiho, ale nebudem hlasovať za tento zákon, pretože ešte raz zdôrazňujem, tento zákon nebude riešiť nič, pretože pitie medzi mládežou zostane aj v budúcnosti takisto, ako bolo. Vráťme sa k tomu o pár mesiacov a uvidíme, kto mal pravdu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľky, či chce zaujať stanovisko? Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, keď som s pani poslankyňou Muškovou rozmýšľala o tomto zákone a volili sme ten najjednoduchší variant, doslova v prvom čítaní som povedala, že predkladáme nežný variant, ktorého sprísnenie uvítame. Zmena zo 17 rokov na 18 je sprísnenie. Zmena vynechania pitia prípitku je sprísnenie. Ďalšie podmienky, teda zákaz len na verejnosti, ale teda aj v súkromí je zmena na základe vyjadrení v prvom čítaní. To neznamená, že to, čo som predložila s pani poslankyňou bolo zlé. To neznamená, pani poslankyňa Sárközy, že sme predložili zmätok. To neznamená, že som prestala tvrdiť, že je realizovateľná kontrola aj prípitku, že je realizovateľné aj 17 rokov, že sú realizovateľné aj ďalšie úpravy, ktoré sú v zahraničí. To znamená ústupok, aby niečo prešlo. Pretože osobne sa domnievam, že včera už bolo neskoro. A keď niekto hovorí, že vládny návrh, ten ešte nie je sformulovaný. Medzirezortné pripomienkové konanie, prvé čítanie, druhé čítanie v parlamente, začiatok budúceho roku.

    Vážení priatelia, včera podľa môjho názoru bolo neskoro. Ja som s veľkým optimizmom tento legislatívny návrh predkladala. Keď bola prvá informácia, s pani poslankyňou Muškovou sme dostali veľký počet pozitívnych ohlasov. Od učiteľov, od starostov, dokonca v Dudinciach prišli za mnou a boli veľmi spokojní. Na ulici ma zastavovali ľudia, že už konečne idete riešiť tie problémy. Ja som bola plná optimizmu, že to nebude mať problém a jeden známy mi povedal. Uvidíš, aký bude problém. A ja hovorím prečo? No, lebo tam máte nielen pitie alkoholických nápojov, ale aj návykové látky, a to sú drogy. A myslíte, že tí díleri a skupiny budú ticho, že nebudú hľadať, ako toto oddialiť? Neverila som. Žiaľ, dneska mám pocit, že mal kus pravdy.

    Dovoľte, aby som povedala ďalej, ja som nikdy nepovedala, že touto témou sa zaoberám 40 rokov. Ja som hovorila o administratívnej zodpovednosti, že okrem priestupku v oblasti verejnej správy je aj objektívna a že týmito problémami sa zaoberám už 40 rokov, s verejnou správou. Tak nepripisujte mi, pani poslankyňa, to, čo som nepovedala.

    Pokiaľ ide o vyhlásenie, povedali ste, že v prvom čítaní aj pán predseda Ľudovej strany bol proti. No, ten tu stojí, tak sa ho spýtajte. Nikdy proti tomuto legislatívnemu návrhu pán predseda Mečiar nebol. Ja si myslím, že veľmi s ním súhlasí, podporuje a každému hovoril, že treba podporiť, za čo mu aj touto cestou ďakujem.

    Pokiaľ ste povedali, že je gumové ustanovenie, že obec môže uložiť sankciu. Pán poslanec, keď obec vie, že napríklad dieťa bezdomovca sa dopustilo, tak bude mu ukladať tú tisíckorunovú pokutu, keď vie, že je to nevymožiteľné? Preto je tam môže. To nie je gumové. To je ovládanie situácie, aká je a aby zbytočne aj v tých prípadoch, keď už obec vie, že je to absolútne nereálne, nevymožiteľné, aby zbytočne sa nenaháňala administratíva. Totiž vy hovoríte toto a váš pán kolega hovorí niečo iné, že to bude povinná administratíva obcí. Nuž, jeden tak, druhý tak, ale pravda je v strede. Je to dobre podľa mňa nastavené. Ja osobne som vždy, aby kompetencie boli povinné, ale v tomto prípade skutočne vzhľadom na situáciu na niektorých častiach Slovenska dať to pri malých obciach za povinnosť a tam, kde je situácia skutočne nevymožiteľná, čo samotná obec, teda starosta môže posúdiť by nebolo podľa môjho názoru náležité.

    Pokiaľ ide o rodičov, že tí sú zodpovední. Pani poslankyňa Sárközy tu povedala, že horlí za to, aby rodičia vychovávali, aby oni boli zodpovední a tak ďalej. Aj ja za to horlím, lenže pozrime sa, ako niektoré rodiny fungujú a ako vychovávajú.

    A potom je tu druhá strana mince. Kto nesie negatívne dôsledky? No predsa spoločnosť. Podlamuje sa zdravie, musia sa vynakladať finančné prostriedky na liečenie týchto ľudí, spoločnosť dostáva skupinu ľudí neprispôsobivých. Zvyšuje sa trestná činnosť pod vplyvom alkoholu. Mladiství, koľko trestných činov napáchajú. Ako brutálne pod vplyvom alkoholu. Kto nesie zodpovednosť? No koho sa to týka? No predsa spoločnosti, preto musí mať aj spoločnosť páky, ako takýto negatívny neželateľný jav dostať do určitých regúl. Nikto z nás si nemyslí, že prijatím tohto zákona sa automaticky prútikom vylepší situácia. Dá sa základ pre tých, ktorí chcú, aby v určitých obciach veci fungovali, aby sa zlepšili aj v mestách, samozrejme, bude mať právny podklad táto ich snaha.

    Pokiaľ ide o ZMOS, áno, dal ZMOS negatívne stanovisko a s veľkým počtom starostov, s ktorými som komunikovala, inak to aj pán poslanec Berényi potvrdil, aj on má takú skutočnosť, aj pani poslankyňa Mušková, aj ďalší vítajú túto legislatívnu úpravu. Nuž, ZMOS mal iný názor. Má právo si ho vyjadriť. Opakujem, pokiaľ ide o legislatívny plán vlády, ešte neviem, že by bol ten návrh spracovaný. Pokiaľ prejde medzirezortným pripomienkovým konaním, je tam totiž veľký problém.

    Riešenie financovania izby opilcov, čo má byť znovu uzákonené, takže ja osobne vidím ešte prijatie tohto zákona nie v dohľadných dňoch, a preto hovorím, riešenie týchto problémov včera už možno bolo neskoro, preto dovoľte, aby som sa na záver poďakovala všetkým, ktorí podporia tento legislatívny návrh. Osobne s predkladateľkou Muškovou sme hlboko presvedčení, že tento legislatívny návrh ide v línii tendencií, ktoré vytýčila Európska komisia, v línii tendencií, ktoré vytýčila Svetová zdravotnícka organizácia a v línii legislatívnych krokov, ktoré prijali už viaceré štáty Európskej únie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani navrhovateľka. Pán spoločný spravodajca si žiada posledné slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.

    Pán podpredseda vlády, dámy a páni, dovoľte, aby som konštatoval, že v rozprave vystúpilo sedem poslancov a poslankýň. Dali spolu sedem pozmeňujúcich návrhov. O tých sa bude potom hlasovať v rámci hlasovania, tak ako bolo odsúhlasené o 17.00 hodine.

    Dovoľte ale jednu poznámku v súvislosti s tým tak často omieľaným stanoviskom ZMOS-u. Sme výbor, ktorý je gestorský. Jednak aj za tento poslanecký návrh, ale aj ktorý má úzke partnerstvo so Združením miest a obcí Slovenska.

    Po prvé, treba povedať, že ZMOS posudzoval úplne pôvodný návrh zákona, ktorý sa objavil, to znamená, pred prerokovaním vo výboroch a s tými zmenami, ktoré sú tu teraz navrhnuté je predpoklad, že ak sa tieto prijmú, bude to trochu inak.

    Zároveň treba povedať, že táto téma je taká dôležitá, že trochu mi to tak pripomína, že začíname jednu telenovelu, ktorá bude mať niekoľko pokračovaní a noviel, kým sa dopracujeme k tomu, čo vlastne bol pôvodný zámer, aby sa táto otázka doriešila, pretože jednoducho, ak by to bolo bývalo také jednoduché, ako to niektorí zjednodušujú, už by to bolo dávno vyriešené a nečakalo by to na riešenie v parlamente.

    A zároveň chcem povedať aj v súvislosti s tým rokovaním so ZMOS-om, že my máme v októbri ďalšie sedenie so Združením miest a obcí, kde sme výbor dávali garanciu vo vzťahu k nim, že sa budeme zaoberať tými podnetmi a pripomienkami, ktoré vyjdú z ich obcí a z ich stanovísk, aby sme poprípade ako výbor išli s novelou do rokovania do Národnej rady, aby sme túto otázku riešili.

    Všetci vrátane Združenia miest a obcí Slovenska sa zhodujú s tým, že áno, treba riešiť túto otázku, túto problematiku. Zatiaľ ju vieme momentálne riešiť v takom štádiu, ako je predložený poslanecký návrh, ako sú predložené pozmeňujúce návrhy k tomuto poslaneckému návrhu, je po rozprave, tak nič iné nám nezostáva, iba sa vyjadriť potom hlasovaním o podporu. Ja vás o túto podporu poprosím. Aj pri tých pozmeňujúcich návrhoch, aby sme mohli následne tento zákon dostať do života tak, aby tie myšlienky, ktoré boli predložené, a tie zámery, aby sa dostali aj do reálneho života, ak aj sa nám niečo celkom nepodarí je priestor na to, aby sme sa v budúcnosti v tomto parlamente otázkou zaoberali. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 588 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 613.

    Prosím teraz podpredsedu vlády a zároveň ministra školstva Slovenskej republiky pána Jána Mikolaja, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá na základe bodu č. A 12/122 prioritných úloh Ministerstva školstva Slovenskej republiky na roky 2006 až 2010, Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

    Materiál bol vypracovaný v súlade s návrhom legislatívneho zámeru zákona o organizácii a podpore športu, ktorý bol schválený na rokovaní vlády Slovenskej republiky 28. 11. 2007.

    Návrh zákona prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a uskutočnilo sa k nemu päť rozporových konaní s ministerstvom zdravotníctva, s ministerstvom financií, s ministerstvom vnútra, s Najvyšším kontrolným úradom a Ministerstvom obrany Slovenskej republiky.

    Návrh zákona bol schválený Legislatívnou radou vlády dňa 26. februára 2008 a 26. marca 2008 návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky, čiže ide o vládny návrh.

    Východiskom na prípravu zákona bola Európska charta o športe, Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2006 až 2010, prijaté koncepcie v oblasti vzdelávania, ako je koncepcia vzdelávania odborníkov v športe, vzdelávací systém takisto z roku 2007, závery rokovania ministrov športu krajín Európskej únie a o Bielej knihe o športe.

    Dňa 19. októbra roku 2007 bola v Lisabone schválená reformná zmluva Európskej únie, kde čl. 149 upravuje sociálnu i výchovnú funkciu športu a jeho štruktúru založenú na dobrovoľnej činnosti. Telesná kultúra zahŕňa všetky telesné aktivity organizované aj neorganizované a je teda najširším vyjadrením telesného pohybu a telesných aktivít ľudí. Vrcholový a výkonnostný šport je len jedna z foriem telesných aktivít, telesnej kultúry.

    Zákon č. 288/1997 o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov je všeobecný zákon, ktorý však neupravuje dostatočne podrobne špecifické problematiky, napríklad organizáciu a financovanie vrcholového a výkonnostného športu, športovanie detí, starostlivosť o športové talenty, športovú reprezentáciu, marketingové využitie, boj proti dopingu, bezpečnosť na športoviskách, vzťahy medzi športovcami a klubmi.

    Predkladaný zákon neupravuje celú problematiku telesnej kultúry aj na základe predošlých rokov, kde doterajšie pokusy o nový zákon z rokov 2005 a 2006 stroskotali práve na koncepcii všeobsiahlosti zákona. Dôvodom je veľmi rôznorodý.

    Súbor právnych vzťahov, ktorý zasahuje do viacerých právnych odvetví súkromného práva i verejného práva. Preto sa navrhuje v súlade s legislatívnym zámerom vlády zachovať aj v čl. III aj novelizovať právnu úpravu telesnej kultúry ako všeobecnú právnu úpravu o telesnej kultúre, z ktorej sa navrhovaným zákonom vyníma problematika organizácie štátnej podpory vrcholového a výkonnostného športu vrátane financovania športovej reprezentácie a starostlivosť o športové talenty, ďalej o športovanie detí a mládeže mimo vyučovania a zákonom č. 288/1997 Z. z. zostáva telesná kultúra v rovine športu pre všetkých, upravuje turistiku aerobiku, športového tanca a iných podobných aktivít.

    Ďalej sa zachováva právna úprava pravidiel organizovania verejných kultúrnych a športových podujatí, čo je zákon č. 315/1992 Zb., ktorej novelizáciu týkajúcu sa bezpečnosti na športových podujatiach v súčasnosti pripravujú ministerstvo školstva a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

    Ďalej ide o vyňatie právnej úpravy problematiky zmluvných vzťahov medzi športovcami a športovými klubmi na samostatnú úpravu, pretože riešenie sa ukazuje komplikovanejšie a vyžaduje si dlhšiu prípravu.

    Ministerstvo školstva Slovenskej republiky bude i naďalej finančne podporovať vybrané projekty pohybových aktivít občanov celoslovenského významu prostredníctvom národných telovýchovných a športových organizácií, ako sú rôzne športové zväzy, kluby turistov, asociácie športu pre všetkých, viacboj a niektoré ďalšie. Predpokladá to však ich zjednotenie do spoločnej odvetvovej dobrovoľnej organizácie najmä z dôvodu duplicity predkladaných projektov, čo sa v praxi stáva veľmi často.

    Ministerstvo školstva v súčasnosti predkladá na rokovanie vlády aj zákon o obmedzení dostupnosti látok a metód s dopingovým účinkom. Návrh zákona zakladá nároky na rozpočet verejnej správy, respektíve jeho úpravu. Podrobnejší nárok na rozpočet verejnej správy je uvedený v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Predmetný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi, ako i medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatie návrhu zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pánovi poslancovi Valentínovi Švidroňovi. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka Slovenskej národnej rady, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 91 z 5. mája 2008 a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona bol doručený poslancom ako parlamentná tlač s číslom 588. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil vládny návrh zákona na program tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasne predseda Národnej rady rozhodnutím č. 613 z 21. apríla 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel pre jeho prerokovanie v Národnej rade.

    V súlade s § 68 ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky boli k návrhu zákona priložené návrhy vykonávacích predpisov, ktoré sa majú vydať podľa tohto zákona. Zámerom navrhovaného zákona je najmä ustanoviť priority štátnej politiky vo vrcholovom a výkonnostnom športe a jeho financovanie zo štátneho rozpočtu. V nadväznosti na to sa ustanovujú úlohy a zodpovednosť orgánov štátnej správy a iných právnických osôb v oblasti športovej reprezentácie a starostlivosti o športové talenty.

    Návrh zákona vychádza z programového vyhlásenia vlády. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh rieši závažnú problematiku, vytvorí podmienky na rozvoj športu na všetkých úrovniach a upravuje dosiaľ neupravené oblasti, ktoré si to naliehavo vyžadujú.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokovali v lehote do 16. júna 2008 a gestorský výbor do 17. júna 2008.

    Pani podpredsedníčka, ďakujem, skončil som a prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona. Súčasne sa hlásim do rozpravy ako prvý. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala nasledovné písomné prihlášky. Písomne sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Szigeti za klub Strany maďarskej koalície, písomne sa ďalej prihlásil pán poslanec Miššík. Keďže o slovo požiadal v rámci rozpravy spravodajca, má prednosť. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, návrh zákona o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov vychádza z harmonogramu realizácie programového vyhlásenia vlády v rezorte školstva. Návrh vypracovala sekcia štátnej starostlivosti o šport ministerstva školstva v spolupráci s expertmi z oblasti legislatívy a zástupcovia relevantných občianskych športových združení.

    Predkladaný návrh zákona si kladie za cieľ podrobne riešiť predovšetkým základné priority a špecifickú úpravu športu v oblasti športovania detí a mládeže mimo školského vyučovania, starostlivosti o športovo talentovanú mládež, starostlivosti o organizáciu, prípravu športovcov na reprezentáciu Slovenskej republiky, marketingového využitia, respektíve zneužitia štátneho znaku inou osobou, boja proti dopingu v športe a postaveniu Antidopingovej agentúry Slovenskej republiky novou právnou úpravou, rozhodovania sporov v športe, zriadenia a správy informačného systému v športe, čo sprehľadní nakladanie s finančnými prostriedkami. Umožní plniť zámery vlády aj na postupný rast financovania športu. Sú to oblasti preberajúce závery Európskej charty v športe. Síce európske komunitárne právo necháva problematiku vrcholového a výkonnostného športu aj ostatné súčasti telesnej kultúry výsostne v kompetencii členských štátov, v deklaratívnej podobe sa však bližšie špecifikujú aspekty v súčinnosti inštitúcií Európskej únie so sektorom športu, hlavne s medzinárodnými športovými organizáciami a s orgánmi členských štátov.

    Dokumenty ešte z roku 1997, potom z roku 2000, ktoré tomu predchádzajú, a najnovšie z konca roku 2007 zdôrazňujú, ako to bolo povedané ústami predkladateľa a podrobnejšie definujú oblasti, na ktorých má záujem zjednotiť Európska únia legislatívu v budúcnosti. Sú to pre nás zatiaľ právne nedostatočne pokryté oblasti. Ako dôsledok toho, že prakticky proces konvergencie jedného zo sektorov predbehol v poslednom desaťročí voľné odporúčania v tejto oblasti legislatívy.

    Prijatá novela tento vzťah preklopí a na istú a dlhú dobu bude legislatíva progresívne vplývať na rozvoj športu u nás vrátane nášho medzinárodného postavenia v tejto oblasti. Aby nebol priestor pre lovenie v mútnych vodách a falošné aktivity dobrodruhov, ktorí v športe osobne vždy len profitovali, ale športu škodili. Možno aj tam sú príčiny neúspechu našej športovej reprezentácie v hokeji.

    Návrh zákona novelizuje zákon č. 226/1994 Z. z. o používaní a ochrane olympijskej symboliky a o Slovenskom olympijskom výbore. Ďalej novelizuje zákon č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje rámcovo všetky telesné aktivity, upravujú sa právomoci samosprávnych krajov a obcí v oblasti telesnej kultúry a ďalej akreditačná činnosť vzdelávania odborníkov v športe a podobne. Tieto novely dotvárajú legislatívny proces tak, aby zmeny mali potrebnú gradáciu, ale aby nespôsobovali ťažkosti v ich praktickej aplikácii. Osvojujem si stanovisko a argumenty predkladateľa k faktu, že zákon o telesnej kultúre č. 288/1997 Z. z. v podobe novelizovanej predkladaným zákonom má ešte svoje zotrvávajúce opodstatnenie v systéme zákonov upravujúcich dotknutú oblasť.

    Vieme, že ministerstvo školstva v roku 2008 pripravuje osobitné zákony, napríklad novelu č. 315/1992 o športových a turistických podujatiach a verejných telovýchovných podujatiach, ktorá bude upravovať najmä bezpečnosť na štadiónoch a zákon o obmedzení dostupnosti látok, metód s dopingovými účinkami a podobne.

    Predmetný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi, ako aj medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nebude mať dopad na životné prostredie, ak, tak len kladný a na zamestnanosť. Pre to všetko, čo bolo doteraz povedané, návrh zákona svojím hlasovaním podporím a navrhujem, aby bol postúpený do druhého čítania. Vyzývam k tomu aj vás, vážení kolegovia, v záujme skvalitnenia slovenského športu, ktorý vo väčšine bol stmeľujúcim prvkom našej spoločnosti. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Švidroňa nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Szigeti za klub SMK a po ňom sa pripraví pán poslanec Miššík. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu zákona organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície Magyar Koalíció Pártja.

    Keď v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky hľadáme úlohu vypracovať zákon o organizácii a podpore športu, nenájdeme ju. Je tam ale úloha, citujem z programového vyhlásenia vlády, „vláda vypracuje nový zákon o podpore športu, ktorý v plnej miere prevezme komunitárnu úpravu športu v rámci Európskej únie s dôrazom na boj proti dopingu, zabráneniu násilia na štadiónoch s cieľom podporiť štátne reprezentácie regionálneho mládežníckeho a akademického športu“. Koniec citátu.

    Zákon, ktorý máme pred sebou, hovorí nielen o podpore športu, ale navyše aj o organizácii, čo možno na prvý pohľad je aj v poriadku, ale po preštudovaní návrhu si uvedomujeme, že to nie je náhoda. Nie náhodou máme pred sebou zákon o organizácii a podpore športu. Práve pod prívlastkom o organizácii športu chce podľa môjho posúdenia ministerstvo školstva presadiť niektoré spôsoby centrálneho riadenia a snaží sa zavádzať direktívne prvky riadenia a možno naštartovať netransparentné procesy hlavne v oblasti poskytovania dotácie zo štátneho rozpočtu.

    Príprava a vypracovanie takého významného zákona, ktorý by mal korešpondovať s programovým vyhlásením vlády v zmysle vyššie uvedenej citácie nie je jednoduchá úloha a môže byť problematický pre zložitosť tematiky, o čom sa píše aj v dôvodovej správe návrhu zákona. Žiaľ, bez podrobnej analýzy a hlavne bez vízie na najbližšie obdobie v oblasti športu sa to celkom dobre ani nedá. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky dodnes nevypracovalo koncepciu rozvoja športu na Slovensku. Bez koncepcie, bez vízie sa veru ťažko robí dobrý zákon.

    Čo sa týka prevzatia komunitárnej úpravy športu v rámci Európskej únie, musím skonštatovať, že v zákone nie je žiadna zmienka napríklad o právnom postavení športovca, športového klubu, športového zväzu, športovej reprezentácie, nehovorí sa o právnych vzťahoch vznikajúcich v súvislosti so športom, ale chýbajú aj opatrenia na zabránenie násiliu pri športových podujatiach. Veľmi podivne sa hovorí o podpore regionálneho a mládežníckeho športu a o podpore akademického športu vôbec.

    Spôsob, akým je návrh zákona štruktúrovaný a predložený je zaujímavý a zároveň aj poburujúci. Keďže ide aj o zmeny a doplnenie niektorých existujúcich zákonov, a to predovšetkým zákona č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre, ďalej je to zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní a o zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 226/1994 Z. z. o používaní a ochrane olympijskej symboliky a o Slovenskom olympijskom výbore, ktoré sú novelizované v druhom a treťom článku návrhu.

    Článok prvý, ktorý tvorí podstatnú časť návrhu zákona, je sčasti spracovaný takým spôsobom, že zo súčasného zákona č. 288 o telesnej kultúre sa presunie značná časť takmer bez zmeny do prvého článku nového návrhu. Touto zmenou pôvodný zákon o telesnej kultúre takmer stráca svoju opodstatnenosť, veď aj podľa predkladateľa jeho ostávajúce ustanovenia sa budú vzťahovať pre oblasť turistiky, aerobiku a iných telesných aktivít.

    Návrh zákona, ktorý máme pred sebou, nerieši zásadné problémy športu na Slovensku, a netvrdím to len ja, ale mnohí renomovaní odborníci, ale aj športovci. Dá sa hodnotiť tento návrh aj takým spôsobom, že v podstate nerieši nič, ale ani nikomu neublíži. A to zrejme súčasnej vláde a ministerstvu školstva vyhovuje. Hlavne, aby bolo splnené programové vyhlásenie vlády, ako, to už nie je podstatné.

    Nový zákon kodifikuje Arbitrážny športový tribunál, ktorého vytvorenie bude vyžadovať nemalé finančné prostriedky. Športové subjekty takúto inštitúciu až na futbal vôbec nepotrebujú a futbal si ju zriadil nezávisle od zákona. Majú vlastné mechanizmy na riešenie sporov, ako je disciplinárna komisia, výkonný výbor alebo valné zhromaždenie. A v prípade, že tieto nepostačujú, je možné riešiť problém na civilnom súde alebo na Športovom súde v Lausanne. Je nezodpovedné presúvať zodpovednosť za športovanie detí mimo vyučovania na športové zväzy a súčasne krátiť počet hodín telesnej výchovy v niektorých ročníkoch základných škôl a stredných škôl. Športové zväzy sú na to, aby sa starali o svojich členov. Na úlohu, ktorú im zákon chce uložiť, nemajú ľudské zdroje ani dostatok finančných prostriedkov.

    A keď už hovorím o financiách, v programovom vyhlásení vlády sa hovorí, že štát zabezpečí postupný nárast financovania športu. Musím konštatovať, že práve naopak, hodnota prostriedkov vyčlenených v štátnom rozpočte pre šport je reálne z roka na rok nižšia. V súčasnosti sa pohybuje okolo jednej miliardy Sk, nehovoriac o tom, že štátny rozpočet pre šport, pre rok 2008 práve v olympijskom roku je o 9 miliónov korún nižší, ako tomu bolo.

    Aby som sa vrátil k pôvodnej téme, ceny stúpajú, pribúdajú nové športové podujatia aj nové úlohy, ktoré musia riešiť športové subjekty, len, bohužiaľ, často nemajú z čoho. Nedodržuje sa ani platný zákon o telesnej kultúre, ktorý vyčleňuje pre šport pol percenta zo štátneho rozpočtu. V tomto roku je to necelých 27 stotín percenta zo štátneho rozpočtu. A práve v roku, keď sú Olympijské hry v Pekingu, ministerstvo školstva, ale ani vláda nepridali po prvý raz žiadne osobitné finančné prostriedky na zabezpečenie prípravy a účasti našich športovcov na olympijské hry. Potreby Slovenského olympijského výboru boli pokryté tak, že boli krátené iné položky v rozpočte športu. Inak povedané, všetky športové subjekty sa museli poskladať na zabezpečenie našej účasti na olympijských hrách.

    Čo sa týka rozvoja infraštruktúry, okrem futbalových ihrísk s umelým trávnikom v podstate sa nič nedeje, rozvoj infraštruktúry stagnuje. Hovoril som o tom, že zákon sa zbytočne zaoberá do hĺbky nepodstatnými detailmi a snaží sa zavádzať direktívne prvky riadenia. Na druhej strane mnohými vecami, ktoré by mali byť transparentné a jednoznačne sa ani nezaoberá. Ministerstvo školstva si ponecháva centrálne riadenie napríklad pri podrobnostiach o úlohách a organizačnej štruktúre Antidopingovej agentúry pri poskytovaní dotácií zo štátneho rozpočtu. Z návrhu zákona sa nedozvieme, kto, akým spôsobom, na základe čoho rozhodne o poskytnutí dotácií. Podobne vidieť netransparentnosť a centralizačné prvky pri zriadení a fungovaní Akreditačnej komisie pre oblasť telesnej kultúry.

    Zákonom navrhovaný informačný systém je teda zbytočne byrokratický, požaduje pod hrozbou pokuty od športových subjektov podrobné informácie o celej členskej základni, o činnosti a objektoch a o iných záležitostiach. Ak by sa takto navrhovaný systém mal reálne napĺňať, museli by športové subjekty vyčleniť zodpovedných pracovníkov, na ktorých však nemajú finančné prostriedky, respektíve by ich museli vziať z rozpočtu na činnosť, čím sa zníži aj tak slabá podpora tréningového procesu a súťaží.

    Prístup Ministerstva školstva Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky k športu, bohužiaľ, nie je v súlade s programovým vyhlásením vlády, o čom svedčí aj obsah a kvalita predloženého návrhu zákona. Odborná a laická športová verejnosť nepocítila od nástupu novej vlády žiadne pozitívne kroky k zlepšeniu situácie v športe na Slovensku.

    Návrh zákona o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov je skôr o organizácii, a nie o podpore športu, pretože v skutočnosti nejde o žiadnu podporu ani pomoc športu na Slovensku. Z tohto dôvodu v mene poslaneckého klubu SMK – MKP v zmysle § 73 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky dávam procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala v prerokovaní predloženého návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Szigetiho nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A ako ďalší má slovo pán poslanec Miššík. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, pani podpredsedníčke sa budem v úvode venovať, lebo včera večer som ju stretol na ubytovni a išla udýchaná z posilňovne, takže verím, že ma bude dobre počúvať, keď športuje.

    Myslím si, že až symbolicky vyznieva, že jedným z prvých bodov programu májovej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky je návrh zákona, ktorým sa snažíme zabezpečiť podporu a určiť organizáciu v športovej činnosti. Symbolicky preto, lebo nie je tomu ani týždeň, čo dostala najväčšiu ranu v novodobej histórii národná pýcha slovenského športu, ktorou bezpochyby je ľadový hokej. Tomu si myslím, že sa venujú médiá, venujú sa tomu odborníci, neodborníci, ale má to určite vplyv na verejnú mienku a určite to zatriaslo ľuďmi na Slovensku. Aj tu vidíme, akú silu má fenomén športu.

    Šport pomáha každému z nás relaxovať. Podieľa sa na výchove našich detí, formuje charakter človeka a jeho osobnosti. Túto skutočnosť myslím si, že chápu všetci, avšak aj napriek tomu je šport iba na periférii záujmu a žijeme, respektíve, aby som bol presný, dožívame z toho, čo sa pre šport vytvorilo z minulosti. Nehovorím teraz len o zásadných veciach, ktoré sa týkajú legislatívnej úpravy športu, myslím tým aj na jednotlivé športové zväzy a ich systém fungovania. Systematický krok zo strany štátu absentuje. Je to citeľné najmä v športových odvetviach, ktoré sú finančne náročnejšie, a tým pádom aj menej prístupné športovej verejnosti.

    Prvé pokusy niečo s touto nelichotivou situáciou mal môj kolega Milan Hort, avšak vládna väčšina jeho návrh podľa môjho názoru komplexnejšieho zákona zmietla zo stola okrem iného aj s odôvodnením, že pripravuje vlastný návrh. O to väčšmi som čakal a tešil som sa na konkrétnu podobu tohto právneho predpisu a pravdupovediac, o to väčšie bolo moje sklamanie, keď som si tento návrh zákona, ktorý bol v Národnej rade Slovenskej republiky predložený pod tlačou 588, podrobne prezrel.

    Tento návrh zákona, ktorý je predložený na rokovanie plénu Národnej rady, situáciu v športe vlastne nijakým spôsobom nerieši. Dá sa povedať, že ide iba o ďalší krok, ktorým sa zahmlí situácia, pretože vláda bude považovať ďalší zo svojich cieľov za splnený, pričom spôsob, akým to urobila, nerieši absolútne nič. Zákon je až príliš všeobecný, nerieši konkrétne a aktuálne situáciu v športovom živote. Myslím si, že na otázku, čo vyrieši takto prijatý zákon si stačí pozrieť jeho dôvodovú správu. Mňa prekvapilo a je smutné, keď sa v správe, ktorá má poslancom odôvodniť navrhovaný text zákona uvádza, že nie je možné pre rozsiahlosť problematiky upraviť celú šírku problémov športu a telesnej kultúry.

    Navrhovateľ teda sám priznáva, že zákon nerieši komplexne problémy športu, pričom to obhajuje veľmi alibisticky. Nemožnosťou všeobsiahlosti zákona, a teda predpokladá ešte prijatie osobitných právnych predpisov, ktoré budú upravovať túto problematiku. Je to pritom rovnaké, ako keby zákonodarca nezaradil trebárs do rekodifikácie Občianskeho zákonníka napríklad vecné právo a s odôvodnením, že zákon by bol všeobsiahly. Pritom návrh zákona, ktorý predložil podpredseda Národnej rady Milan Hort, riešil túto situáciu oveľa precíznejšie a komplexnejšie.

    Samostatnou kategóriou tohto návrhu zákona hodnou osobitného zreteľa je zabezpečenie financovania športovej činnosti. Riešia to § 10 a § 11 návrhu zákona. Okrem toho, že trpia celkovým neduhom tohto návrhu zákona, ktorým je všeobecnosť, nekonkrétnosť, je ešte aj netransparentný, pretože podmienky udelenia dotácií sú takmer všeobecné a hovoria o tom, že úradníci, ktorí budú o pridelení dotácie rozhodovať, budú mať de facto voľnú ruku, komu dotáciu pridelia a komu nie.

    Návrh síce vypočítava, na ktoré účely je možné poskytnúť dotáciu, avšak tieto sú veľmi, ba až tragicky všeobecné, a teda ich konkrétne použitie je viac ako otázne. Na to nadväzuje aj § 11, myslím odsek 4, ktorý stroho konštatuje, citujem: „Účel, rozsah a podmienky použitia dotácie sa uvedú v zmluve medzi ministerstvom a žiadateľom, ktorému sa má poskytnúť dotácia.“ Koniec citácie zo zákona. Tento odsek iba potvrdzuje môj predpoklad svojvôle rozhodovania úradníka, ktorý bude posudzovať pridelenie dotácie, čo, samozrejme, zvyšuje možnosť a aj priestor pre možnú korupciu. Nehovorím, že pre korupciu, ale možnú korupciu.

    Na základe uvedených skutočností, ktoré som uviedol, som pôvodne chcel podporiť návrh môjho kolegu, ktorý pred chvíľou hovoril, ale ja si myslím, že by bolo lepšie postupovať v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku a navrhnúť, aby sa o tomto návrhu zákona ďalej v rokovaní nepokračovalo.

    Zároveň mi dovoľte, vidím tu Dušana Galisa a naňho sa teraz obrátim. Bol by som rád, Dušan, keby si ako bývalý, veľmi významný športovec sa vyjadril k tejto problematike, lebo viackrát sme spolu hovorili a myslím si, že asi by bolo treba spojiť sily pri tom, keď robíme takýto vážny zásah do športovej činnosti, ktorá má vplyv aj na nálady ľudí v tejto krajine.

    Vieme, aká frustrácia nastala po tom, čo som hovoril pred chvíľou o návrate našich hokejistov a ich výsledkoch v Kanade. A preto som zvedavý a kladiem ti otázku. Ako si ty spokojný s týmto vládnym návrhom zákona? Ja viem, že určité limity sú tam dané, ale v každom prípade si myslím, že by sme mohli spoločne o týchto veciach hovoriť a spoločne pripraviť niečo také, za čo sa v budúcnosti nebudeme musieť hanbiť a čo prispeje k tomu, aby sme sa v živote nemuseli hanbiť za výsledky našich športovcov. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Miššíka pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a pani poslankyňa Tóthová má slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Ja som počúvala vystúpenie pána poslanca Miššíka a dovolím si tlmočiť opačný názor na vymedzenie podmienok dotácií. Ja som hlboko presvedčená, že tento legislatívny návrh dobre upravil podmienky poskytovania dotácií preto, že jasne vymedzuje v § 11 ods. 1 dotáciu, na čo možno poskytnúť, dotáciu, na čo nemožno poskytnúť, a dotácie, komu sa neposkytujú, ktorým žiadateľom napríklad, ktorý nemá vyrovnané finančné vzťahy, ktorý je v konkurze a podobne. Osobne toto považujem za skutočne dobré vymedzenie dotácií. Nie som presvedčená, že by v zákone mohlo byť úplne presne uvedené, ja neviem s dvadsiatimi podmienkami a podobne.

    Zdá sa mi, že všeobecne povedať, že nie sú dobre upravené podmienky v § 11 je veľmi ľahké. Ale už oveľa zložitejšie a myslím aj korektne je uviesť napríklad. Považujem za potrebné v časti, kde sa hovorí dotáciu, komu možno uviesť toto a toto, dotáciu, komu nemožno priznať, uviesť toto a toto. Čiže by som bola uvítala, keby tá konkretizácia bola vyššieho stupňa, nielen...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Na faktickú poznámku bude reagovať pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. No, pani profesorka, pani kolegyňa, veľmi si vás vážim, ale mám snáď dve veci, ktoré som vám chcel povedať.

    Prvá je, že bol by som rád, keby ste si podrobne prečítali návrh pána podpredsedu Horta, ktorý predkladal takýto návrh zákona. Potom by ste vedeli, čo som myslel tým, že ten § 11 a ostatné, ktoré hovoria o dotáciách nie sú v poriadku. Ja si osobne myslím, že zákon práve naopak musí dávať určité zásady, ktoré platia pre prideľovanie dotácií. To nemôže byť osobitná svojvôľa, keď niekto splní podmienku, že nedlhuje nikomu nič a príde tam desať, dvadsať alebo sto žiadostí o dotáciu a ten úradník, prípadne niekto iný, prípadne pod vplyvom a tlakom niekoho iného rozhodne, že to bude tento klub, tento dostane, tento nie. Jednoducho takto to nemôže ísť. Zákon je na to, aby určil všeobecné pravidlá preto, aby sa dotácie, keďže sú to dotácie, to znamená štátne prostriedky, dávali tam, kam ich treba, aby o tom verejnosť vedela, aby nebol ani len náznak toho, že tam môže ísť o korupčné jednanie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej o slovo požiadal pán podpredseda Hort, takže v súlade s § 28 ods. 1 rokovacieho poriadku mu udeľujem slovo. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán spravodajca, dovoľte, aby som aj ja v krátkosti v prvom čítaní vystúpil k predmetnému návrhu zákona. Bol som tu spomenutý Petrom Miššíkom niekoľkokrát.

    Ja by som len chcel pripomenúť, že nadstavba, akou je šport a ktorá patrí do kompetencií ministra školstva je určite oblasť, na ktorú čaká táto spoločnosť už dlhé roky. Svojho času aj za našej vlády boli pokusy prísť s takýmto návrhom zákona. Jeden pochádzal z dielne ministerstva školstva z roku 2006, druhý bol ten takzvaný projekt Viktoria, ktorý predstavila vtedy skupina, ktorá bola zriadená priamo u vtedajšieho predsedu vlády Mikuláša Dzurindu.

    Tento prienik mal vtedy ambíciu posunúť túto nadstavbu dopredu. Nemal ambíciu vyriešiť všetko, čo v športe čaká na riešenie, čo v športe je choré, čo v športe treba zreformovať predtým, ako sa dá do športu dať viac peňazí aj zo zdrojov, ktorým hovoríme štátny rozpočet.

    Ja len v krátkosti, aby som pripomenul všetkým prítomným, lebo bol som vtedy ako navrhovateľ alebo zástupca skupiny navrhovateľov konfrontovaný v tejto sále niekedy až s invektívami na kvalitu alebo slabú kvalitu, alebo slabú vypovedateľnosť vtedajšieho návrhu. Tak len spomeniem štyri základné ciele, ktoré ten náš návrh vtedy chcel riešiť. Pritiahnuť čo najviac mladých ľudí k športovaniu, dosiahnuť čo najviac významných medzinárodných úspechov, robiť osvetu, to znamená podporovať šport ako žiaduci druh zábavy, a tiež urobiť poriadok vo financovaní športu z centrálnych zdrojov. Nie poriadok celkovo, ale poriadok vo financovaní z daní nás daňových poplatníkov. A snažil sa vtedy upraviť tieto kľúčové oblasti. Pôsobnosť a úlohy orgánov verejnej správy v oblasti športu, financovanie športu z verejných zdrojov, právne vzťahy vznikajúce v súvislosti so športom a právne postavenie profesionálneho športovca, právne postavenie športového klubu, športového zväzu a organizovanie športových súťaží športovej reprezentácie, spôsob riešenia sporov cez rozhodcovský súd a tiež informačný systém v športe, ktorého cieľom mala byť väčšia transparentnosť.

    Keby sa toto bolo zrealizovalo, tak potom je možné naozaj uvažovať o tom, že po implementácii takéhoto systému je možné navýšiť aj financie na šport. Hovorím to tu preto, lebo nezávidím žiadnemu ministrovi školstva, ktorý má v ingerencii aj šport, ktorý chce túto oblasť zreformovať a ktorý chce do tejto oblasti priviesť poriadok. Z vlastnej skúsenosti poznám, že sú ľudia v športe, ktorí tam idú preto, aby sa nabalili. Sú známe prípady vytunelovania takých monštier, ako je Slovan Bratislava, vážneho vytunelovania peňazí, a sú prípady aj stále ešte veľkej skupiny obetavých ľudí, ktorí milujú šport, ktorí vedia, čo šport pre zdravý vývoj mládeže a národa znamená a ešte do športu nielen nosia peniaze, ale aj strácajú v ňom svoje zdravie.

    Ja by som na úvod teraz k tomu, čo som sa mal možnosť s tým zoznámiť v návrhu zákona predsa len odrazil od toho, čomu sa hovorí programové vyhlásenie vlády Roberta Fica z augusta 2006 v časti 5.3. Budem teraz citovať.

    „Vláda vypracuje nový zákon o podpore športu, ktorý v plnej miere prevezme komunitárnu úpravu športu v rámci Európskej únie s dôrazom na boj proti dopingu, zabránenie násilia na štadiónoch s cieľom podporiť štátne reprezentácie regionálneho, mládežníckeho a akademického športu. Súčasne zákon o športe bude klásť dôraz na vytvorenie transparentného informačného systému ohľadom nakladania s finančnými prostriedkami v rôznych oblastiach športu vrátane určenia jednotnej metodiky pre prerozdeľovanie finančných prostriedkov, vytvorenia viaczdrojového financovania športu, ako aj vytvorenia efektívneho systému pre rozhodovanie športových sporov v súlade s trendom Európskej únie.“ Toľko z programového vyhlásenie vlády.

    Keď si pozrieme teraz návrh, ktorý mimochodom, keď sme my predkladali ten náš pôvodný, bol prisľubovaný, že bude hotový v septembri v roku 2007. Všetci si to spomínate, hovorilo sa o pracovných skupinách, o jasnom zadaní, o jasnej vízii. Nakoniec sme ho dostali na stôl dnes, to znamená v máji 2008, ale pretože si chcem niečo nechať na druhé čítanie, nebudem teraz hovoriť, čo ten zákon rieši, ale v súlade s programovým vyhlásením vlády poviem, čo ten zákon nerieši a čo si myslím, že je jeho chybou.

    Zákon podrobnejšie nezakotvuje financovanie športu z verejných zdrojov, čo má byť jedno z kľúčových tém zákona o športe. Budem o chvíľu hovoriť o rozpočtoch, ktoré boli za našej vlády a o rozpočte, ktorý je teraz.

    Pokiaľ ide o financie do športu, súhlasím s tým, že treba najskôr robiť reformy aj v tejto oblasti, ak to nemáme dávať do čiernej diery, no ale potom sa pýtam. Financovanie z verejných zdrojov je základ toho, aby sme sa pohli z miesta, a to tento zákon nerieši. Nedefinuje postavenie profesionálneho športovca. Nedostatočne definuje kompetencie športového arbitrážneho tribunálu. Vieme, o čom hovoríme.

    Viem o tom, že niektorí moji kolegovia a kolegyne ešte, ktorí sa prihlásia, budú hovoriť o nízkych alebo slabých konkrétnostiach, o niektorých legislatívnych nedostatkoch. No a nenavrhuje zrušiť zákon č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre. Toto považujeme za paradox. Nebudem sa detailne o tom rozprávať, aká dvojtvárnosť tu vlastne vznikne. Ja neviem, či na furt, alebo na prechodné obdobie, ale je to chyba.

    No a spomeniem samostatne bezpečnosť na športoviskách a povinnosti usporiadateľov športových podujatí, vzťahy medzi športovcami a klubmi a tak ďalej. Dlho by sme tu mohli rozprávať, prečo prestali ľudia chodiť, trebárs, na slovenský futbal. Nie je to len kvôli úrovni, lebo však niekde sem-tam nejaké talenty sa objavia a niektorý zápas sa dá aj veľmi solídne pozerať, ale to, čo sa deje na športoviskách, akým spôsobom v mnohých prípadoch tam slušnému divákovi ide o život, pokiaľ nesedí vo VIP zóne, tak to je niečo, s čím treba naozaj už niečo začať robiť, pretože nielenže nemáme už pomaly ambíciu v týchto vážnych kolektívnych športoch niečo dosiahnuť, ale už nám tam aj prestanú chodiť ľudia, ktorí by mali šport brať aj ako rekreáciu a zábavu.

    Pozastavím sa ešte na krátko pri tom financovaní. Poskytovanie dotácií na šport zo štátneho rozpočtu upravuje jediný, a to je § 11. Podľa ods. 4 účel, rozsah a podmienky použitia dotácií a sankcií za porušenie zmluvných podmienok sa uvedú v zmluve medzi ministerstvom a prijímateľom dotácií.

    Zákon neurčuje zásady poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu na šport. Naozaj neurčuje, tak ako by sa to očakávalo a žiadalo. Nepredpokladá rozdelenie dotácií zo štátneho rozpočtu na šport vo forme súťaže. Prečo sa bojíme do tejto formy financovania ísť? Veď to je najspravodlivejšia forma a najmenej peňazí nám takýmto spôsobom odíde tam, kde nemajú. Neurčuje priority na prideľovanie dotácií zo štátneho rozpočtu vrátane určenia kategórie prioritných športov. Neurčuje kritériá pri prideľovaní dotácií v jednotlivých oblastiach. A nezakotvuje už spomínanú informačnú povinnosť pri financovaní športu.

    Ja sa chcem spýtať, tie očakávania vo vzťahu k vládnemu návrhu zákona boli naozaj veľké. A nech sa teraz nikto na mňa nehnevá ani z tých, ktorých, s niektorými sa poznám aj z ministerstva školstva, ktorí majú na starosti šport. A poznám aj mnohých obetavú prácu, ale tu ide o legislatívny návrh, ktorý mal ambíciu začať niečo vážne v oblasti reformy športu na Slovensku robiť. Všetci, ktorým nám ide o šport, vieme, ako to očakávajú všetci tí, ktorí sa chcú v športe angažovať a ktorí chcú športu pomáhať. A myslím tým aj mnohých sponzorov, ktorí stále ešte majú blízky vzťah k športu a bez ktorých fungovania by sme si mnohé športy na Slovensku už nevedeli predstaviť.

    Ale ja sa pýtam, či takýmto návrhom zákona sme splnili tieto očakávania a ambície, ktoré boli sľubované, a dávam si veľký pozor na to, aby som tu nehovoril nič osobného na rozdiel od tých, ktorí na mňa reagovali v tom predchádzajúcom rokovaní o návrhu zákona, ktorý sme predkladali my ako opozícia. Pýtam sa, či ich nádeje, alebo to, s čím pod čiernu zem zahrabali ten náš návrh, či tie nádeje sú v tomto návrhu zákona splnené. Ja počítam, že nie. Týmto spôsobom určite nezabezpečíme mimoriadne výsledky na olympijských hrách, majstrovstvách sveta, majstrovstvách Európy či v reprezentovaní klubových tímov v najvyšších európskych súťažiach.

    Z tohto zákona sa dajú vyčítať priority reprezentácie? To je otázka. Ja už ani neviem, koľko je olympijských športov, ale pýtam sa, prečo tu nie je priorita aspoň navrhnutá, naznačená, o ktorej by sme tu mohli diskutovať, čo bude priorita číslo jeden, čo bude priorita číslo dva. Veď jeden päťmiliónový národ napriek rastu HDP, ktorý máme teraz, si predsa nemôže robiť ambíciu, že vo všetkých športoch budeme rovnakým spôsobom pristupovať ku všetkým športom. Ide aj o tradície, ide aj o danosti a tak ďalej, o tom by sa tu dalo diskutovať. Chýbajú mi tam priority. Takýmto spôsobom sa nepohneme z miesta.

    Pýtam sa, či sa týmto zákonom naozaj skvalitní mládežnícky šport, výber talentov a tak ďalej. Nemám na to kladnú odpoveď. A obávam sa, že to je iba pokračovanie trendu, ktorý už tu bol spomínaný, ktorý nám reprezentuje vedenie Slovenského zväzu ľadového hokeja.

    Spýtam sa, prečo k tomu návrhu zákona nebola naozaj žiadna pripomienka od splnomocnenca vlády pre šport. Ja si spomínam a dosť som sa svojho času angažoval do reformy verejnej správy a mali sme vtedy splnomocnenca, ktorý išiel s kožou na trh na trošku iných úrovniach počnúc ZMOS-om a končiac posledným starostom na Slovensku a mne tu trošku chýba vízia Úradu vlády, ktorý má túto funkciu, akým spôsobom je jeho predstava, kam by sa mal šport aj na základe dúfam jeho osobných skúseností uberať.

    No a na záver som si nechal jeden výkričník. Viete, hovorí sa o športe ako o nadstavbe. Keď si pozriem, koľko sme dávali do športu my, myslím, keď sa schvaľoval rozpočet našej vlády, tak bol tam aj skok smerom dole v roku 2005, ale vieme, o čom to bolo vtedy, keď v tejto krajine sa začali robiť reformy a reálne mzdy klesali a koľko stáli peniaze v štátnej banke, o tom by bolo zbytočné tu dlho rozprávať, ale predsa len sa chcem spýtať.

    To vážne, pán minister, ja viem, že vaše postavenie, alebo pán podpredseda vlády je trošku iné ako postavenie nominantov za stranu SMER, ale to vážne pri desaťpercentnom raste HDP. Teraz som sa dočítal najnovšie, že, a je to priznané aj ministerstvom financií, že prebytok rozpočtu za prvý až štvrtý mesiac, a to je prebytok na základe zvýšenia daňových príjmov, ktoré neboli plánované, je 7,8 miliardy, za štyri mesiace 7,8 miliardy vám to, čo sme my naštartovali prinieslo do rozpočtu navyše oproti tomu, s čím ste rátali.

    Kedy sa chce do športu dať viacej peňazí a keď nie vtedy, keď je ekonomika takto rozbehnutá a keď bez toho, že by ste museli pohnúť obrvou, tak vám takéto financie tečú? Kedy chceme podporiť to, čomu sa hovorí nadstavba, ak nie v tejto etape? Pritom rok 2004 1 027 miliónov, rok 2006 1 020 miliónov, rok 2007 1 020 miliónov, rok 2008 1 011 miliónov, 2009 1 010 miliónov a 2010 1 010 miliónov.

    Prosím vás, toto stojí za hlboké zamyslenie, pretože toto je jasný dôkaz o tom, aká je filozofia a vízia vlády, vašej vlády vo vzťahu k športu, vo vzťahu k mládeži, vo vzťahu k reprezentácii Slovenska. Ak si myslíte, že toto všetko je schopné zafinancovať iba sféra podnikateľská, tak ja vravím, že nie. Tá má tiež rozdelené priority vo vzťahu k zdravotníctvu, vo vzťahu k školstvu. Ten šport je stále ešte u mnohých na poslednom mieste. Ale ak sa dnes hlboko nezamyslíme nad tým, že nielen spravíme dobrú legislatívu, ale budete si vedieť vo vláde aj určiť priority a nie preto, že to nie je minister za SMER, ale je to z inej koaličnej strany, ktorý nemá až taký výtlak, čo sa týka poslancov a sily, no tak potom sme na tom veľmi zle. Dávam to všetkým do pozornosti, lebo hovorím ešte raz, desaťpercentný rast HDP, za štyri mesiace 7,8 miliardy navyše daňových príjmov a do športu nič? To naozaj potom sa nedivme, že dopadneme aj v iných športoch tak ako v hokeji.

    Držím vám palce, pán minister, aby ste si to vedeli lepšie presadiť. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána podpredsedu Horta pán poslanec Miššík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a pán poslanec Miššík má slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. No, ja nadviažem, poviem, že futbal. Pokles v svetových rebríčkoch veľmi prudký a vážne sklamanie. Hokej vážne sklamanie. Tenis mužský vážne sklamanie. Môžeme pokračovať, za posledné tri roky skoro všade vážne sklamanie, frustrácia, vidíme to okolo seba, ako to prežívajú ľudia. Prišiel sem dnes návrh zákona, o ktorom sme si mysleli, že možno v základoch vyrieši aspoň zásadné podmienky fungovania športu na Slovensku. No, tento návrh ich nerieši.

    Ja musím byť trošku aj osobný, pán minister, naši synovia spolu hrávali tenis a vždy som si myslel, že máš blízky vzťah k športu a verím tomu, že si si celý zákon prečítal. Bol by som rád, keby si svoj vlastný návrh na to, čo ti úradníci pripravili, povedal, lebo úvodné slovo som počul, ale to zrejme nebolo písané tvojou rukou.

    No a nakoniec ešte možno jedna poznámka, ktorá tu nezaznela. Keď som si všímal to, kto môže prevádzkovať šport, tak som sa dočítal v tomto návrhu zákona, že by to mali byť buď občianske združenia, alebo, čuduj sa svete, aj akciové spoločnosti, ktoré budú zakladané v zmysle Obchodného zákonníka s výnimkou takou, že budú môcť prevádzkovať len takzvanú športovú činnosť, čo znamená pre laikov to, že ich príjmami môžu byť predaj lístkov, predaj hráčov trebárs a podobné veci, to znamená nič iného, len športová činnosť. Osobne si myslím, že to v poriadku nie je a nemali by sme zasahovať do slobody podnikania ani v tomto odvetví. A toto je dosť vážne, čo hovorím a chcem poprosiť všetkých, ktorí predkladajú tento návrh zákona, aby mi vysvetlili, prečo to takto mysleli. Ďakujem.

  • Pán podpredseda Hort, chcete reagovať? Nie. Ďakujem. Takže vyčerpali sme vystúpenie všetkých písomne prihlásených rečníkov. Ešte sa opýtam, predsa sa opýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nech sa páči. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Slafkovský, pani poslankyňa Cibulková a pán poslanec Galis. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a ešte skôr, ako udelím slovo prvému z rečníkov, o slovo požiadal pán podpredseda vlády a minister školstva. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, nechcel som vystúpiť, chcel som si počkať, ale vzhľadom na to, že pán poslanec Miššík ma osobne oslovil a zabŕdol do osobných vzájomných väzieb, pretože naozaj naši synovia spolu hrávali tenis a viem, o čom to je.

    Pokiaľ si si všimol, pán poslanec, teda vymenoval si niektoré športové neúspechy, zabudol si na úspechy, veď aj dcéra vašej pani poslankyne, ale nechcem to zneužívať, má vynikajúce výsledky, sú aj dobré výsledky, sú kanoisti a tak ďalej a tak ďalej, čiže výsledky sú aj dobré.

    Môžeme porovnávať, ako to bolo za vašej vlády a ako je to teraz. Ale to, čo je dôležité, čo musím povedať, nechcel som, musím povedať, veď za osem rokov, osem rokov koalícia nepredložila, neschválila, nepresadila v športe nič, ani nielen zákon, ani len novelu. A nás teraz kritizujete, že ten zákon je nekomplexný, že má priority, že nejde do detailu. O chvíľku tu budeme mať školský zákon, kde ma zas budete kritizovať, že idem veľmi do detailov, že idem na úkor vyhlášok.

    Tu sme do úrovne vyhlášok nešli, pretože o dotáciách naozaj rozhodujú vyhlášky aj výnos, ktorý schvaľuje vláda, dokonca vaša vláda, teda bývalá vláda. Čiže tu sme ten systém nechali. Ten systém nikto doposiaľ nezmenil. Vy teraz naznačujete korupciu, no ale to bolo podľa tých pravidiel, ktoré boli prijaté minulou vládou, aj tie smernice všetky ostali, do toho sa nezasahuje. A vy nás teraz kritizujete, že prečo to nemeníme. Deväťdesiat percent, a to viete dobre, 90 % finančných prostriedkov je rozdelených podľa metodiky, podľa systému. Tak sme to nechali a myslíme si, že je to dobré, len upresňujeme, kto môže, kto nemôže, pretože niektoré veci sa stávali aj za vašej vlády, a to veľmi dobre viete, napríklad lyžiarsky zväz a tak ďalej, niektoré veci sa vynárajú aj teraz, ako je povedzme paraolympijský výbor.

    Takže skúsme ostať v rovine takej korektnej, pracovnej. Ja sa ešte k zákonu vyjadrím, ale ešte na tú osobnú poznámku, či som ho čítal, alebo nečítal, no ti môžem osobne povedať, že 90 %, čo je tu, nehovorím textácie, prešlo v rámci diskusií, ktoré som viedol. Veď už jeden zákon tu bol pred rokom, ale som ho osobne stiahol, pretože nedefinoval systém v športe.

    A cieľom tohto zákona naozaj je definovať systém v športe. Bez systémov, bez základných prvkov, bez povedania, kto je kto sa nepohneme ďalej, a to je hlavným cieľom toho zákona, aby sme definovali, kto je kto, aby sme vedeli, komu prostriedky môžu ísť, kto má akú úlohu a rozdeľme si úlohy, čo je úloha štátu, čo je úloha samosprávy a tento zákon jasne definoval priority, a to je mládež, talentovaná mládež a športová reprezentácia. To je podľa nášho názoru úloha štátu v športe a toto v tomto zákone je napísané. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána podpredsedu vlády v rozprave sa prihlásil pán poslanec Peter Miššík. Končím možnosť reagovať na predrečníka. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, mňa tá odpoveď veľmi neuspokojila, lebo ja som ani neútočil, ani som nehovoril, čo a ako, ja som hovoril k meritu veci, k zákonu, ale musím povedať jednu vec, že prečo naša vláda napríklad nepredložila návrh zákona o športe v prípade, ak vládla. No, my sme nanešťastie mali iné problémy v predchádzajúcich dvoch volebných obdobiach, keď bola ekonomika v troskách. Vďaka nám sa ekonomika zobudila a dneska žnete úspechy, ktoré vám v podstate neprináležia. Naša ekonomika je dnes na takej úrovni, že dnes, keby sa predložil dobrý návrh zákona o športe, o čom hovoril pán podpredseda Hort, tak by sme sa mohli absolútne ináč o týchto veciach baviť.

    A keď už sme pri tom, voľakedy v politickej ekonómii, tej, teraz poviem úvodzovky, v minulom období sa hovorilo, že niečo je základ, to je ekonomika, a niečo je nadstavba, šport a kultúra. A keďže ste ľavicová strana, mali by ste vedieť, teda SNS nehovorím, no, niekedy ľavicová, niekedy nie, tak toto je nadstavba. My sme sa postarali o ekonomiku a veríme tomu, že šport ako podľa ľavicových politikov nadstavba by sa mohla teraz riešiť slušným, normálnym a dobrým zákonom. My k tomu chceme prispieť. My nemáme pred očami žiadne červené súkno. Chceli by sme, aby konečne už v tejto krajine existovalo niečo, na čom sa vieme všetci dohodnúť. A šport je fenomén, ktorý, či to niekoho hnevá, alebo nie je fenoménom, ktorý trápi, alebo teší nás všetkých. Ďakujem.

  • Pán minister, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Budeme pokračovať teraz vystúpením prihlásených poslancov do rozpravy ústne. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Alexander Slafkovský. Nech sa páči, pán poslanec, je tu priestor pre vaše vystúpenie v rozprave.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi pár slovami sa pozastaviť pri návrhu zákona, ktorý, samozrejme, je zákonom, ktorý hovorí o takej vážnej veci, akou je v modernej spoločnosti šport. Lebo keď sa pozrieme okolo seba, tak čo zistíme, že kto dokáže mobilizovať ľudí tak spontánne, tak masívne, ako sú športové udalosti a ako sú športové zápolenia bez toho, aby, vo veľkej väčšine teda, stane sa aj to, aby na konci tiekla krv, tak, aby tí ľudia mali radosť z toho, čo videli, čo zažili, aby mali radosť z toho, že sú a že sa na niečom zúčastnili. Preto je to taký veľký fenomén, a preto možno aj minulá vláda neúspešne predkladala zákon, alebo chcela ho predložiť a neprešiel. Preto aj o tomto zákone bude debata asi dlhá, respektíve život tohto zákona možno bude dlhý, lebo predpokladám, že prejde a že sa dočká aj mnohých novelizácií.

    Mne predovšetkým v tomto zákone chýba určitý vzťah medzi zadefinovaním toho, čo považujeme ako štátnu reprezentáciu a čo je šport každodenný. Lebo ja ako človek, ktorý v športe žije pomerne dlho, vidím tam niekoľko poschodí toho športu, od toho najobyčajnejšieho, tej pohybovej, základnej pohybovej aktivity kvôli pohybovému a obehovému systému, čo vidím ako lekár. Vidím tam potom priestor pre to, aby sa mohli svojím spôsobom vybiť, aby sa mohli realizovať mladí ľudia v oblasti súťaže. Súťaživosť je pre nich absolútne prioritná.

    Ale v tomto zákone nevidím, ako vieme prispieť k tomu, aby mohli fungovať aj tie obyčajné, bežné súťaže, akým je piata futbalová liga, alebo akým je nejaký lyžiarsky pohár na Slovensku, ako sú skoky na lyžiach. Keď sa pozrieme, na Slovensku už neskáče nikto na lyžiach. Mostíky, koniec. Nemáme snehu, nemáme kde lyžovať. Máme kde lyžovať niekedy, ale prečo tam nie je mládež, prečo tam nie je záujem? Prídete na športovisko a vidíte, že tam sú predžiaci, ktorých naháňajú rodičia, lebo tí sú počúvni, a žiaci do tých 12, 13 rokov, kde sa ešte ako-tak tie rozdiely znášajú. Tam ešte vidíme, že tých športujúcich je pomerne dosť. Len čo prídeme ale ku starším žiakom juniorom, prudký pokles zúčastnených športovcov. Juniorské súťaže vo väčšine športov už musíte spájať, teda v individuálnych športoch musíte spájať dohromady so súťažami dospelých, aby vôbec niekto bol v tej súťaži.

    Veľmi podrobne poznám situáciu napríklad vo vodnom slalome, kde za ostatné roky máme obrovský problém s tým, aby mohli vychovať ďalších nástupcov tých špičkových pretekárov, ktorých máme.

    A na Slovensku máme len niekoľko športov, kde máme know-how na to, ako vychovať olympijských víťazov. Ako získať medailu. A keď sa pozrieme na tú základňu, ktorá tam je, tak je to hrôza a je to strašne málo, z nej sa nedá nič vybrať. Veď šport je aj o tých fyziologických, biologických danostiach, ktoré hovoria, že jeden, traja zo sto majú určité špecifické danosti na určitý šport. A my nevieme týchto ľudí zabezpečiť, nevieme im zabezpečiť prostriedky, ani ich nevieme pritiahnuť k tomu športu. A tak medzi riadkami som vyčítal v tom návrhu, že toto by mali robiť mestá a obce, samosprávne kraje. Ale, ako to budú robiť? Z tých prostriedkov, čo dostávajú dnes? To je strašne málo.

    Keď idete ako funkcionár, organizátor športu zháňať finančné prostriedky, odpoveď z podnikateľského prostredia je: „Pozrite, ja mám svojich šéfov v Bratislave, v Prahe alebo v New Yorku. Mne vyčlenili napriek tomu, že má obrat 5 mld. korún 15-, 200-tisíc korún na takéto bežné podpory v rámci územia, kde funguje. Z toho podporí 2, 3 akcie po 15-, 20-tisíc korún, možno niekde viacej, a tým podpora od firmy, ktorá má obrat 5 mld. korún skončila. Pre nich to je psychologicky skončené, pretože oni zaplatili dane v tejto krajine.“

    A my keď z prostriedkov, ktoré tu boli zaplatené do daňového systému nevyčleníme určitý stabilný objem, či to bude 0,33 % rozpočtu, alebo to bude jedna tisícina HDP, ktorá pôjde na šport, z toho vyčleníme prostriedky, ktoré pôjdu pre obce, pre samosprávne kraje, tak nebudú peniaze na konkrétne činnosti.

    Dnes narážame na obrovský problém, ktorým je to, že kto sa bude o mládež starať. Kto s ňou bude trénovať? Kto s ňou bude robiť? Pretože už sa nedá, ako ja som za mladi utekal z práce, z nemocnice, aby som bol na tréningu o pol štvrtej na Chopku s lyžiarmi. Dneska nemôžem ujsť z práce o pol štvrtej, ani jeden lekár nemôže ujsť, pretože ich tam je málo a ťahajú do pol piatej, do šiestej. V iných zamestnaniach ten, kto robí, robí na plné „pecky“ do siedmej do večera, do ôsmej. Sotva vidí deti, ženu večer, keď príde.

    Keď nebudeme mať ľudí, ktorí sa o mládež, ktorá skončí školu poobede o pol druhej, o tretej postarať. Keď napíše domáce úlohy a chce niekde ísť, keď ich nebudeme mať čím pokryť trénersky a metodicky, nikto sa v tom športe neobjaví. Darmo budeme hovoriť o tom, že to chceme. Chceme to podporiť, ale kým nebudeme mať priestory na to, na zaplatenie ľudí, na zaplatenie športovísk, tak to nebude fungovať.

    Preto mi v tomto zákone o športe vôbec chýbajú tie nadväznosti, zamyslenie sa nad tým, že čo chceme v športe urobiť do budúcnosti. Hovorí sa tu hodne áno, o boji s dopingom, o arbitrážnej komisii, ale ten základný problém, ktorý tu je, že šport bez toho, aby tam ľudia, tréneri, cvičitelia, rozhodcovia, funkcionári, organizátori vkladali svoje know-how, dávali do toho aj čas a sem-tam za to dostali aj nejakú korunu a popritom spoločenské ocenenie nebude existovať. To je alfa omega športu aj akéhokoľvek zákona a zákon, ktorý je postavený len na tom, že hovorí, má dať, ale nie je povedané koľko a odkiaľ, športu nepomôže. Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Slafkovského sa nehlási nik. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou, a preto dávam teraz možnosť vystúpiť v rozprave pani poslankyni Kataríne Cibulkovej, ktorá je ďalšia prihlásená ústne. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ktorý tu, bohužiaľ, nie je, takže...

  • Pani kolegyňa, on sa mi ospravedlnil, o chvíľu je hneď naspäť.

  • Takže ho aspoň takto pozdravím. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, moji predrečníci už mnohé výhrady voči prerokúvanému návrhu zákona naznačili, a tak mi dovoľte, aby som voľne nadviazala na ich vystúpenia.

    Súdiac podľa úrovne navrhovaného zákona musím hneď v úvode skonštatovať, že vzťah predkladateľa tohto zákona k športu ako takému musí byť značne negatívny. Zákon o organizácii a podpore športu písal totiž niekto, kto potrebám športu buď nerozumie, alebo rozumieť nechce.

    V tejto súvislosti pripomínam, že v júni roku 2007 vládna koalícia zmietla zo stola opozičný návrh zákona o športe s odôvodnením, že pripravuje nový komplexný zákon.

    Zákon, ktorý ste predložili, však nemožno v žiadnom prípade považovať za komplexný. Práve naopak. Do športu vnáša chaos, a ak vychádzame z jeho názvu, neprináša športu ani viac organizácie, ani viac skutočnej podpory.

    Pre slovenský šport by bolo lepšie, keby ste opísali náš návrh z minulého roku a tvárili sa, že pochádza z vašej dielne. Rozhodli ste sa, že predkladaný zákon má definovať priority štátnej politiky v oblasti športu, a preto ponechávate v platnosti ako lex generalis zákon č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre.

    Ak však váš zákon o organizácii a podpore športu nemožno v žiadnom prípade považovať za lex specialis, pretože mnohé problematiky súvisiace s organizáciou a podporou športu, s výnimkou boja proti dopingu rieši veľmi nekonkrétne a vágne. Zákon napríklad vôbec neotvára otázky súvisiace s bezpečnosťou na športoviskách či s povinnosťami organizátorov športových podujatí. Taktiež vôbec neupravuje vzťahy medzi športovcami a klubmi.

    Dôkazom právnej nekompetentnosti sú všeobecné a nenormatívne ustanovenia § 12 a § 13 o športovej infraštruktúre, v § 14 o starostlivosti o športové talenty alebo v § 15 o športovaní detí mimo vyučovania.

    Ďalej sa v § 16 vôbec nevysvetľuje pojem športová reprezentácia. Namiesto toho sa poskytuje právnogramatický unikát, ktorý teraz si dovolím citovať. „Športovec je členom športovej reprezentácie, je športovým reprezentantom Slovenskej republiky.“

    Nebudem robiť prednášky z formálnej logiky o tom, čo je tautológia, len si dovolím poukázať na tú skutočnosť, že z citovaného ustanovenia vôbec nie je zrejmé, čo športová reprezentácia vlastne je. Ide o poverenie alebo o kolektív, ako sa bežne vníma toto slovo v športovom žargóne. Nevedno. Na okraj pripomínam, že vládnou koalíciou odmietnutý poslanecký návrh zákona definoval športovú reprezentáciu ako poverenie.

    Medzi právne perličky možno zaradiť aj odvolávanie sa v § 23 a § 24 na neprávne normy, ako sú pravidlá športovej súťaže národného športového zväzu a stanovy národného športového zväzu.

    V zákone je ďalej veľa slovného a právneho balastu, ako je napríklad ustanovenie § 7, že, citujem, „úlohy v oblasti športu plnia aj Slovenský olympijský výbor, Slovenský paraolympijský výbor, národné športové zväzy a športové kluby“. Predkladaný text pritom nijako nešpecifikuje, o aké úlohy ide.

    Ďalej v § 8 je absolútne zbytočné ustanovenie vypočítavajúce vlastné príjmy športových klubov. Nejestvuje totiž dôvod, aby boli predmetom zákonnej regulácie. Za vlastné príjmy sa označujú aj poplatky za prestupy športovcov do zahraničia. V prípade futbalu pritom ide o poplatky, ktoré Slovenský futbalový zväz vyberá proti duchu pravidiel Medzinárodnej futbalovej federácie.

    Zákon má však aj vážnejšie prešľapy. V § 4 sa hovorí, že ministerstvo školstva organizuje a kontroluje uskutočňovanie štátnej politiky v oblasti športu a koordinuje činnosť ostatných orgánov verejnej správy a iných právnických osôb.

    Vzhľadom na povrchnosť a vágnosť tohto textu nie je jasné, o akých právnických osobách je reč. Ak ide o iné právnické osoby podľa § 7 tohto zákona, sú nimi Slovenský olympijský výbor, Slovenský paraolympijský výbor, národné športové zväzy a športové kluby. V tomto prípade však ide o vážny zásah do autonómie športového hnutia, ktoré vláda nemá dôvod ani právo koordinovať.

    Jednou z kľúčových tém zákona o organizácii a podpore športu by mala byť podpora športu z verejných zdrojov. Kým pred chvíľou spomínané nedostatky možno považovať za istých okolností za ospravedlniteľné, toto zlyhanie je neodpustiteľné. A to najmä preto, že pokiaľ nami navrhovaný a vašou väčšinou zamietnutý zákon túto otázku riešil dôkladne, tento text je v tomto smere jedno veľké šlendriánstvo.

    Paragraf 11 totiž vôbec neurčuje zásady a priority prideľovania dotácií, nepredpokladá rozdelenie dotácií zo štátneho rozpočtu na šport formou súťaže a ani neurčuje kategórie prioritných športov. Uvedené nedostatky neriešia ani tézy návrhu všeobecne záväzného právneho predpisu ministerstva školstva.

    Dalo by sa hovoriť i o ďalších nedostatkoch tohto zákona. Obmedzím sa však už iba na jediný. V texte nikde nie je definovaný status profesionálneho športovca, pričom mnohí špičkoví slovenskí športovci reprezentujúci našu krajinu na takúto zákonnú úpravu už roky čakajú. Opäť sa odvolávam na náš zákon, ktorý na profesionálnych športovcov pamätal.

    Keby ste sa chceli niečo viac dozvedieť o tom, čo status profesionálneho športovca vlastne znamená, odporúčam vám, aby ste si to aspoň ukradomky naštudovali v zákone, ktorý poslanci vládnej koalície šmahom roky zamietli. Možno by ste pochopili, že profesionálny športovec je okrem iného i podnikateľ sui generis a oprávnene si zasluhuje osobitné právne postavenie.

    Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia z koalície, na športujúcu mládež, profesionálnych športovcov a šport ako taký by ste nemali myslieť len vtedy, keď sa chcete v ich prítomnosti vyfotografovať do novín alebo sa mihnúť po ich boku v priamom televíznom prenose.

    Na záver si dovoľujem predniesť procedurálny návrh v zmysle rokovacieho poriadku, aby bol predložený zákon vrátený Národnou radou jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Môžeme sa k nemu vrátiť, keď pán minister predloží zákonodarnému zboru nový návrh hodný mena zákona o organizácii a podpore športu.

    A ešte na úplný záver. V prípade, že niektoré moje slová vyzneli tvrdo, neboli myslené osobne, ale som presvedčená, že šport a predovšetkým naša športujúca mládež je oblasť, ktorá si zaslúži, ale i vyžaduje našu pozornosť. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásil pán poslanec Peter Miššík, pán poslanec Alexander Slafkovský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Peter Miššík. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. No, asi by bolo zlé, keby sme sa aj nepochválili, lebo pán minister to spomenul, že sú aj úspechy. Na tejto strane politického spektra sú dva posledné veľké úspechy. To je dcéra Katky Cibulkovej v Paris federacia v osobných výkonoch na turnajoch. A, samozrejme, človek, čo sedí dve miesta odo mňa, Slafkovského syn je tretí na majstrovstvách Európy. Takže to sú významné úspechy. Ale zároveň musím povedať, že tie úspechy, ku ktorým gratulujem, nie sú až tak úspechy športových zväzov. Sú to skôr úspechy rodičov a financovania športu zo strany rodičov, čo je obrovský problém, o ktorom stále nikto nechce hovoriť.

    Dnes, keď sa venujeme športu, a ja to teraz obrátim, pretože som zabudol ešte jednu vec vo svojom príspevku povedať, ktorú chcem spomenúť teraz, ale súvisí to s tým, čo hovorila Katka aj moji predrečníci, a to je to, čo sa deje v oblasti fanúšikov v športe. To je predsa nepredstaviteľné, aby tento štát z našich daní vynakladal obrovské peniaze na to, aby kukláči doprevádzali tlupu neprispôsobivých občanov, ktorí sa tvária ako nejakí fanúšikovia nejakého futbalového klubu. Veď to je úplne šialené. Všade sa s tým vedia vysporiadať. Vedeli sa s tým vysporiadať v Anglicku. Dnes sú vzorní Angličania. Vedeli sa s tým vysporiadať v Španielsku, kde dostali traja takýto rowdys, trojročné odňatie slobody za to, že zranili jedného človeka z SBS-ky vyhodeným sedadlom.

    Čo sa deje u nás? Nič. Ja nehovorím, že to má riešiť zákon o športe, ale toto všetko, vážení, súvisí. Ak my budeme naďalej postupovať benevolentne voči takýmto...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalej prihlásený s faktickou poznámkou je pán poslanec Alexander Slafkovský. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Nadviažem na moju predrečníčku. Upozornili ma na jednu vec v tom financovaní, na ktoré treba myslieť, a to je záležitosť, ktorej sa treba troška venovať hlbšie, len načrtnem. Skúsme zadefinovať to, že napríklad výkonnostný šport je pre regionálne a miestne samosprávy prenesenou kompetenciou. Nie originálnou. Originálna, dáte, koľko chcete. Len čo spravíme, že je to prenesená kompetencia, keďže my vieme na školstvo, zadefinujeme, koľko prostriedkov obec dostala. Dostala peniaze podielom z dane, musí z toho financovať školy, pretože sú to prostriedky zo štátneho rozpočtu. A tak, ak dostane obec nejaké prostriedky zo štátneho rozpočtu na šport, zadefinujme to ako prenesenú kompetenciu.

    Zákonom sa to dá, ale zadefinujme, že to budú pravidelné, každoročné a dlhodobé prostriedky, od ktorých sa bude môcť odvíjať potom aj financovanie toho výkonnostného športu, ktorý je tým podhubím reprezentácie na jednej strane, ale na druhej strane je absolútnym špičkovým sociologickým fenoménom, ktorý pomáha udržiavať komunitu živú, čulú, slušnú a poriadnu a niekedy aj vychovanú. Takže skúsme pouvažovať nad tým, je to téma do budúcnosti do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciou, pani poslankyňa, nie? Posledným prihláseným k tomuto návrhu vládneho zákona je pán poslanec Dušan Galis. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov je jedným zo zákonov, ktoré Slovenská republika dnes nevyhnutne potrebuje prijať.

    Slovenská republika ako malá krajina sa môže prezentovať zásadne dvoma spôsobmi: intelektuálne, kde môžeme dokázať, že sme minimálne schopní uspieť a konkurovať v prostredí väčších a vyspelejších štátov a takisto v oblasti športu. Šport, respektíve telesná kultúra je významný fenomén, ktorý chceme, či nechceme spája ľudí, pozitívne vplýva na vývoj jednotlivca, rodiny a, samozrejme, aj samotného štátu.

    V dôvodovej správe predkladaného návrhu zákona je dostatočne popísané a zverejnené priaznivé pôsobenie športu, telesnej kultúry, spojenie s výchovou a vzdelávaním na zdravý vývoj spoločnosti. Dôležitosť návrhu zákona o športe, dôležitosť športu iste nespochybní ani koalícia, ale ani opozícia.

    Ako bývalý športovec, hráč a tréner a súčasný splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre mládež a šport som sa už opakovane vyjadril, že šport spája ľudí a mal by byť apolitický. Zákon o športe musí byť pre šport, a nie pre žiadnu politickú stranu. Je to priestor, kde zaznamenávame prienik názorov, zámerov, cieľov širokého spektra politických strán a hnutí.

    Ako príklad môžem uviesť zámery v oblasti športu, ktoré za posledné dve volebné obdobia prijali súčasné parlamentné strany vo svojich volebných programoch. Rozvoj telovýchovných a športových aktivít občanov, podpora šírenia vhodných foriem športovo-rekreačných a telovýchovných aktivít na školách v rámci mimoškolskej činnosti, rozširovanie možností na šport, na pohyb, implementácia športových aktivít do systému výchovy a vzdelávania, investície do športovej infraštruktúry, pozornosť a podpora štátu a vlády v oblasti športu, podpora štátnej reprezentácie, mládežníckeho športu a akademického športu, podpora vhodných aktivít mládeže, rozširovanie ponuky aktívnych foriem trávenia voľného času pre deti, to sú iba niektoré zo zámerov, kde sa nedá rozoznať, ktorá politická strana sa pod ne podpísala. To je dobré a tak to má byť.

    Šport a telesná kultúra by nemali byť vecou politických šarvátok, ale vecou širokej zhody. Spoločne nás trápia, ale dá sa to všetko vsunúť do zákona. V tomto procese ide o využitie pozitívnych prvkov minulosti a cez skvalitnenie existujúceho stavu a jeho modernizáciou smerovať pohľad do budúcnosti.

    Predložený návrh zákona je jednou z ciest, ako takýto stav legislatívne zabezpečiť. Po prijatí sa zákon môže stať základným východiskom, zdôrazňujem základným východiskom pre naštartovanie tohto procesu. Opakujem, zákon o športe je potrebný na vytvorenie legislatívneho rámca pre pozitívne zmeny v telesnej kultúre a športe. Samotný zákon treba vidieť v širších súvislostiach.

    Predkladaný návrh zákona preto treba chápať ako jeden z prostriedkov na naplnenie cieľa. Ak zhodnotíme stav športu v ponovembrovom období, musíme konštatovať okrem pozitív aj negatíva. Rozpad starého systému a tvorba nového systému bola chaotická, šport sa ocitol v kríze, boli sme svedkami mnohých káuz. Finančné a dopingové aféry mali negatívny vplyv na verejnú mienku, na pokles diváckeho záujmu o samotný šport. Mnohé dobré veci z minulosti zanikli. Spomeniem telovýchovnú školu, oblasť metodickú a ďalšie, ktoré boli zrušené údajne z finančných dôvodov, aparáty však ostali.

    Vládny návrh zákona o športe rieši oblasť športu tak, aby korešpondoval s procesom decentralizácie, s prijatou komunitárnou právnou úpravou v oblasti hospodárskej súťaže, ochrany zdravia, profesionalizácie športu, ale aj medzinárodných zmlúv týkajúcich sa aktuálnych fenoménov v športe, ako boja proti dopingu. Definuje a rieši štátnu politiku v športe, úlohy štátu, ministerstiev, komunálnej spolkovej sféry. Priority zákona sú štátna športová reprezentácia a jej materiálno-technické zabezpečenie, otázka školského športu a športovania detí mimo vyučovacieho procesu a starostlivosť o športovo talentovanú mládež.

    Návrh zákona reaguje aj na skutočnosť, že Slovenská republika je členom Európskej únie. Rieši otázky dopingu, rozhodovania sporov, disciplinárne konanie, spor na štadiónoch, športový arbitrážny tribunál, to sú všetko produkty súčasnej doby a tieto zákon legislatívne ošetruje.

    Zriadením Antidopingovej agentúry sa na úrovni štátu zabezpečí plnenie záväzkov Slovenskej republiky, ktoré predstavujú príslušné medzinárodné dohovory, ako Medzinárodný dohovor proti dopingu v športe UNESCO, ktorý Slovenská republika nedávno ratifikovala. Ratifikáciou dohovoru Slovenská republika vyjadrila súhlas so súčasnými trendmi boja proti dopingu s cieľom posilniť úsilie zmluvných štátov, zaviesť adekvátne opatrenia na spoločný postup. Doterajšie plnenie záväzkov v oblasti boja proti dopingu na úrovni občianskeho združenia z hľadiska záruk štátu pri napĺňaní obsahu prijatých dohovorov už nepostačuje. Napokon treba spomenúť tú časť návrhu zákona, ktorá nanovo v našej legislatíve v oblasti športu obsahuje zriadenie a správu informačného systému verejnej správy o športe.

    Navrhovaný zákon definuje podporu športu štátom ako súčasť verejného záujmu, rieši otázky štátnej politiky v športe, úlohy štátu, príslušných ministerstiev, komunálnej spolkovej sféry. Roztrieštenosť športového hnutia sťažuje partnerstvo k štátu. Integračný proces je nutný a k nemu musí byť priradená aj primeraná legislatíva.

    Čo sa týka financovania, už v priebehu prípravy zákona som zachytil veľa názorov, priznám sa aj kritických. K tomu poviem dve pozitíva.

    Po prvé. V súlade s názorom predsedu vlády k akémukoľvek navýšeniu finančných prostriedkov do určitej oblasti štátneho rozpočtu v rámci prijímanej legislatívy sa minister financií ako strážca financií štátu bráni. Pretože on má predstavu, ktorá je nad úrovňou záujmu toho ktorého rezortu. Na druhej strane, ak chceme dať zadosť programovému vyhláseniu vlády, dohodneme sa, nájdeme riešenie, ktoré uspokojí aj záujmy ministerstva financií, aj záujmy vlády ako celku realizovať programové vyhlásenie.

    Po druhé. Šport sa dostal do Lisabonskej zmluvy, a to nám umožňuje, aby po jej prijatí sme z európskych fondov mohli financovať samotný šport. V súčasnosti môžeme financovať vzdelávanie v športe.

    Záverom niekoľko myšlienok k športu a telesnej výchove ako takej aj z mojich skúseností. Pohybová aktivita, ktorá je základom zdravia, sa postupne vytráca z nášho životného programu a väčšina mladých ľudí prechádza na pohodlnejší spôsob trávenia voľného času. Technický pokrok im priniesol veľa zaujímavých podnetov, zábav, hier aj poučenia. Doba však priniesla aj množstvo negatívnych vplyvov na vývoj mladého človeka. Televízia, počítače, školské povinnosti, v ktorých prevláda jednostranné zaťaženie vytvárajú sedavý spôsob života našej mládeže. Rozmáha sa, a to je veľmi zaujímavé, odmietavý postoj k telovýchove na školách. Rastie ponuka drog. Drogoví díleri prenikli do škôl. Rozmáha sa požívanie alkoholu, fajčenie, ba aj závislosť od hazardných hier.

    Tiež rôzne prejavy šikanovania medzi školskou mládežou sú dôkazom slabej prevencie vo výchove, ale hlavne nedostatočnej organizácie voľného času na vybitie energie mladého človeka.

    Rozširujú sa rady obéznych mladých ľudí, zvyšuje sa náchylnosť na choroby. Až 50 % mladých ľudí chodí do obchodných centier preto, lebo nemajú čo robiť. Obchodné centrá u nich plnia funkciu nielen sociálnu, ale aj športovú.

    Hľadajme cesty, ako vytvárať podmienky na prevenciu. Tá je oveľa lacnejšia ako neskoršia liečba. Aj preto sme minulý rok po súhlase s aktívnou účasťou predsedu vlády vyskúšali projekt výstavby multifunkčných ihrísk, a to sa veľmi osvedčilo. Tento rok sme podporili 150 miest a obcí, ktoré majú možnosť otvoriť multifunkčné športovisko s umelou trávou a s osvetlením. Do konca volebného obdobia chceme takýchto ihrísk postaviť do 600. Ide o multifunkčné športoviská, ktoré umožňujú športovať prakticky v ktoromkoľvek počasí a v denných a večerných hodinách, kde sa dá hrať futbal, volejbal, basketbal, tenis, hádzaná, football a iné športy.

    Za predchádzajúcich osem rokov sa nepodarilo postaviť žiadne športovisko takéhoto typu ani pre deti, ale ani dospelých. Naopak, takmer 55 veľkých ihrísk sa na Slovensku v tomto období stratilo, zaniklo. Za dôležité považujem, že nejde iba o projekt vlády, ale aj k jeho realizácii prispievajú samotné obce a mestá vlastnými finančnými zdrojmi a silami. Tak sa nám darí vtiahnuť čo najširšiu základňu ľudí do tejto myšlienky, ktorá si myslím, že je veľmi pozitívna. A keďže priamo na projekte spolupracujú aj obce a mestá, darí sa nám pokrývať ihriskami rovnomerne celé územie Slovenska. V tomto procese nie je dôležité, či ihrisko sa postaví na juhu, severe, alebo v inej lokalite, ale snažíme sa rovnomerne pokrývať potreby občanov, ktorým budeme slúžiť.

    V súčasnosti sa sústreďujeme na ďalší obdobný projekt, a to je projekt rekonštrukcie a výstavbu malých plavární. Vláda bude určite pripravená aj týmto spôsobom pomáhať a poskytovať dobrú vec a bude vedieť zháňať aj finančné prostriedky na takéto úžasné veci.

    Úplne záverom chcem veriť, že problematiku športu budeme posudzovať aj v širších súvislostiach, v interdisciplinárnom a nadrezortnom nadhľade a k predloženému návrhu zákona zaujmeme uvážlivé stanovisko. Hľadajme v tomto prípade optimálne proporcie, využime zdravý rozum v záujme budúcnosti našej mladej generácie. Akceptujme navrhovaný zákon, aj keď bude treba, doplňme ho a upravme ho v druhom čítaní našimi skúsenosťami, nápadmi na jeho zlepšenie pozmeňujúcimi návrhmi. Bolo by vhodné, keby sme tento návrh zákona prijali a hlavne uviedli ho do praxe tak, ako bez reptania niekedy užívame predpísané lieky od lekára. Góly, body, sekundy totiž nepoznajú stranícku príslušnosť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili pán poslanec Peter Miššík, Alexander Slafkovský, Jana Laššáková, Dušan Jarjabek, Oľga Nachtmannová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Skôr ako dám slovo pánovi poslancovi Miššíkovi vás chcem požiadať o súhlas k nasledovnému riešeniu. Vzhľadom na skutočnosť, že sme zatiaľ prebrali v druhom čítaní jeden zákon, o ktorom nemôžeme hlasovať v súlade s § 83 ods. 4, pretože neuplynuli lehoty od podania pozmeňujúcich návrhov, a vzhľadom na to, že toto je jediný zákon, ktorý neviem, či do 17.00 hodiny skončíme a po dohode s predsedom Národnej rady vám chcem dať návrh, aby sme pokračovali po 17.00 hodine v rokovaní ďalšími bodmi a aby sme aj o tomto zákone, ktorý predkladala pani poslankyňa Tóthová hlasovali zajtra o 11.00 hodine. Pýtam sa, či je k takémuto postupu všeobecný súhlas?

  • Všeobecný súhlas.

  • Ďakujem, vnímam to ako všeobecný súhlas. Čiže hlasovať budeme až zajtra o 11.00 hodine.

    A teraz má slovo vo faktickej poznámke na vystúpenie pána poslanca Galisa pán poslanec Peter Miššík. Nech sa páči, pán poslanec, máte priestor.

  • Ďakujem pekne. Vyrušuje ma pán poslanec Galbavý, ale budem hovoriť. Chcem sa zastaviť na tých posledných slovách, ktoré povedal pán Dušan Galis vo svojom príspevku, a to, že góly, body, sekundy nepoznajú stranícku príslušnosť. Ale ja musím povedať, že ani môj príspevok, ani príspevky ostatných mojich kolegov neboli o tom, že sú stranícke, ale mali za cieľ vylepšiť vládny návrh zákona, ktorý bol predkladaný, prípadne poukázať na to, čo by mal obsahovať alebo nie. Takže chcel by som vedieť, Dušan, čo si myslel pod tým, že čo sme povedali k tomuto zákonu politicky, lebo ja ten pocit nemám. Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Alexander Slafkovský. Poprosím o pokoj v rokovacej sále. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán kolega, je niekoľko fenoménov, ktoré si treba v rámci Európy všimnúť, nielen to, že je nejaká tá európska legislatíva, ale keď si nájdete čas a budete v zahraničí, zájdite sa pozrieť v nedeľu ráno na plaváreň v Paríži, na cyklotrasu za Berlínom alebo za Štokholmom, alebo za Madridom, ako to tam vyzerá, koľko je tam mladých ľudí, koľko je tam rodín s deťmi, ako ten šport do toho života bezprostredne prenášajú. Keď tie deti ten pohyb a súťaživosť dostanú podporenú od rodičov alebo od školy, alebo od organizácií pracujúcich s mládežou, tak sa to ďalej rozvíja, ono to funguje, nezaniklo to, sú to krajiny, ktoré sú sociálne alebo sociologicky o 15 až 20 rokov pred nami. Nás ako krajinu v športových výkonoch ďaleko predbehli. Ale predbehli nás aj v tom, koľko ľudí sa venuje každodennej pohybovej aktivite. A o tom to je, to nie je len o tom, že sa budeme sťažovať, že sú tu počítače, je tu je televízia, sú tu hry, tie deti by to robili.

    Je množstvo netradičných nových športov, ktoré ich zaujímajú, ale nemáme cvičiteľov na to, nemáme, kto by sa o nich staral, kto by s nimi robil snowbording, kto by s nimi robil skejtovanie, kto s nimi bude robiť lezenie po stenách, kto s nimi bude robiť extrémny bicykel. To sú všetko veci, ktoré ich zaujímajú. treba na to myslieť a nezabudnúť na mestá a obce, ktoré majú tieto priestory, ale tak ako som, zvážte to, preniesť to ako prenesenú kompetenciu s určitými prostriedkami, ale aj povinnosťami, finančnými prostriedkami.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pani poslankyňa Jana Laššáková. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel nadviazať na vystúpenie pána poslanca, a to v tej časti, kde poukazuje na to, že hlavne mladí ľudia nešportujú a využívajú iné formy, hlavne nohy pred televízorom na rôznych počítačových hrách a tak ďalej. Tým, že im vlastne neboli vytvárané nejaké podmienky, aby mohli využívať voľný čas aktívne a športovo, sú tam, kde sú a skutočne mnohokrát fakt, že zanedbávajú tú svoju telesnú kultúru, ja si myslím, že je veľmi dobré, že už len nehovoríme o tom, ale že vláda predložila návrh zákona o športe, ktorý dáva určitý právny rámec a podmienky na to, ako postupovať práve v tejto oblasti. A ja som pevne presvedčená, že všetci máme dostatok vedomostí a schopností o tom, aby sme ten návrh zákona upravili tak, aby bol naozaj prospešný a aby sa šport nielen profesionálny, ale aj pre všetkých ostatných dostal do prostredia, kde sa bude dať využívať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou teraz nasleduje pán poslanec Dušan Jarjabek. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V nadväznosti na to, čo povedal pán poslanec Galis, ja naozaj beriem tento zákon ako istý pokus. Po ôsmich rokoch, alebo, aby sme sa zase nedostali do sporu koalícia a opozícia, po vzniku štátu vlastne išlo to s mnohými vecami dole vodou, bohužiaľ, a ten šport patrí medzi ne, takisto ako patria medzi ne, bohužiaľ, aj isté druhy kultúry a bude to tak dovtedy, kým nebude existovať zákon o sponzorstve, kým ho niekto nenavrhne a kým nejaký minister financií láskavo nepovie, že teda áno, tento zákon prijímam. A to je dlhodobý proces.

    Skutočne od vzniku republiky žiaden minister financií tento zákon nechce, neviem prečo. Nemôžeme hovoriť o tom predsa, tak ako to hovoríte vždy, že všetko, ako keby bolo predtým dobre a teraz vlastne sa to všetko kazí nejakým prijatím nového zákona. Hovorím ešte raz. Tento zákon je pokus o to, aby v tomto štáte naozaj nastali nejaké legislatívne pravidlá hry ohľadne tejto problematiky.

    Pozrime sa, ako to dopadlo s týmto športom napríklad v Bratislave. Pozrime sa, ako vyzerá bratislavská plaváreň. Ja by som bol veľmi nerád, aby celý tento šport a všetko to, čo sa v tejto republike v tejto oblasti deje, sa dostalo do situácie, v ktorej je bratislavská plaváreň. Kto za to bude brať zodpovednosť? Kto? Konečne kto bude popoťahovaný za prsty? A bol by som veľmi nerád, aby to naozaj takto skončilo bez pána ako táto bratislavská plaváreň. Lepší príklad mi naozaj nenapadá. No a absolútne súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Galis, že tento problém je nadstranícky a budem rád, keď...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Oľga Nachtmannová ako posledná s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Galisa. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Galis ukázal podstatnú dimenziu potreby zákona o podpore športu, teda nutnosť súladu telesného a duchovného, známu kalokagatiu, myšlienku idúcu ešte z čias antiky. Negatívne prejavy spoločnosti, ktorých sme v súčasnosti svedkami, sa môžu postupne práve podporou športu značne eliminovať. A multifunkčné ihriská, ktoré spomenul pán poslanec Galis, sú určite dobrým počiatočným krokom tejto vlády, ktorým šport aktívne podporuje. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Galis bol posledný riadne prihlásený do rozpravy. Pýtam sa pána ministra, či chce využiť právo záverečného slova? Čiže v záverečnom slove teraz vystúpi pán minister a pán podpredseda vlády. Poprosím všetkých, ktorí sú v sále, dohodli sme si, že nebudeme hlasovať, ale práve preto by sme mali trošku zachovať úctu k tomu, kto vystupuje či už v rozprave, alebo s faktickou poznámkou. Ďakujem za porozumenie.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja len niekoľko poznámok a na záver nejaký návrh. Pán poslanec Szigeti, vy ste zaútočili, že zákon je direktívny, že direktívnym spôsobom rozdeľuje finančné prostriedky. Chcel by som naozaj povedať, a možnože ste si všimli, že v zákone alebo časť, ktorá hovorí o financovaní v dotáciách, ostáva v podstate pôvodný systém s tým, že upresňujeme, komu a komu nie, a to robíme na základe toho, ktoré dotácie aj za vašej vlády boli poslané zle a kde bolo podanie na trestné oznámenie, tak sa snažíme tomu vyhnúť.

    Po druhé som už povedal, že výnos, ktorým sa poskytujú dotácie, my v súčasnosti aplikujeme ten, ktorý ste vy ako minister školstva schválili 12. apríla roku 2006. Takže potom aj ten váš systém zrejme bol, ja neviem nejako direktívny alebo ako inak, pretože systém sme prebrali, 90 % finančných prostriedkov ide na základe metodiky, na základe kritérií. My si myslíme, že je to správne, tak sa v tom pokračuje a zákon to nemení, len upresňuje.

    A pokiaľ ide o násilie, bezpečnosť. Áno, je pravda, že zákon č. 315/1992 Zb. o verejných telovýchovných, športových a turistických podujatiach, ten meníme, tam ide novela. Už práve dnes som podpisoval návrh do vlády, predkladáme to spolu s pánom podpredsedom vlády a ministrom vnútra Kaliňákom a tam sa tieto veci, myslím si, že pán Miššík alebo pán Hort to takisto vo svojich príspevkoch kritizovali. Áno, ide novela, ale toho zákona č. 315, nebudeme to dávať do tohto zákona.

    Napadali ste, že nie je, i keď to nesúvisí priamo so zákonom zabezpečená alebo vyfinancovaná príprava na olympijské hry. No je. Po prvýkrát je, podpísal som zmluvu, kde je aj finančné zabezpečenie, s predsedom olympijského výboru sú absolútne spokojní. Čítali ste nejakú kritiku z olympijského výboru, že by nebola zabezpečená príprava na olympijské hry? Žiadna nebola. Naopak, vo vzťahu ku kvalite alebo k hodnoteniu zákona bolo povedané, že v porovnaní s tým, čo sa v histórii predkladalo, a vy viete, že ani jeden neprešiel, tak dúfajme, že tento prejde, pretože všetci aspoň tí, ktorí celý v športe pracujú a ktorí sa mali zúčastňovať, veď to nerobilo ministerstvo školstva tento zákon, na tom sa podieľalo obrovské množstvo odborníkov vrátane Slovenského olympijského výboru, zväzu a tak ďalej, sú to desiatky ľudí a tí tvrdia, že zákon je na súčasnú dobu k dobru. Informačný systém je nevyhnutný, tam netreba kritizovať. Musí byť aj kvôli sprehľadneniu toku peňazí, aj kvôli zjednodušeniu, aj kvôli štatistike a tak ďalej.

    Pán poslanec Miššík, už sme trošku diskutovali, či je všeobecný, či je detailný, či dotácie, či v zákone áno, či v zákone nie. Zásady sú v zákone, metodika, výnos, ktorý som povedal, sme odpísali z vašej vlády, zatiaľ nechávame tak, myslíme si, že bol dobrý. Nie je dôvod to meniť, v zákone nezasahujeme do toho. Myslíme si, že je to v poriadku. Ak je nejaký iný názor, že dotácie by sa mali nejako inak, treba povedať, môžeme sa o tom porozprávať.

    Pán poslanec Hort mal trošku taký osobnejší predslov, že predkladal zákon o športe, neprešiel mu. Kritizuješ, pán poslanec, že prečo ostáva 288, no aj z toho dôvodu, že sú tam riešené veci, ktoré sa týkajú rekreačného športu a do ktorých nechceme zasahovať a je tam aj zmienka o financovaní. Tento zákon je pragmatický, zadáva systém, zadáva kritériá, zadáva pravidlá a definuje, kto je kto, ale nerieši všetko, to tu nikto nepovedal, že týmto zákonom chceme riešiť všetky problémy v športe, preto podľa môjho názoru žiaden zákon doteraz o športe ani prijatý nebol.

  • Pán podpredseda vlády, prepáčte, nejdem reagovať na to, čo vravíte, ale chcem ešte raz upozorniť všetkých v rokovacej sále, aby rešpektovali to, že v záverečnom slove vystupuje pán podpredseda vlády a minister k predchádzajúcemu zákonu. Tí, ktorí si máte čo povedať, prosím vás, povedzte si to mimo rokovacej sály, tí, ktorí ste došli až teraz, odsúhlasili sme si, že dnes hlasovanie nebude. Poprosím teraz naozaj o rešpektovanie záverečného slova pána ministra. Prosím aj koaličných, aj opozičných poslancov, aby prejavili úctu k rečníkovi.

  • Pán poslanec Slafkovský, ja viem, že vy ste starý športovec. Neviete, ale keď vy ste plávali, ja som plával, trošku som mladší ako vy, takže ja si na vás pamätám. Ja chápem, že to myslíte dobre, myslíte správne, zase, samozrejme, otázka je, ako to urobiť. To ja poviem otvorene. Ako ten systém nájsť. Ale nemyslím si, že by bolo správne, aby štát zobral originálne kompetencie obciam a mestám v oblasti športu. To by nebolo dobré, pretože štát, to je znárodnenie.

    Iné je to pri povinnej školskej dochádzke. Tá je povinná. Takže obce sú zriaďovateľmi a štát si stále drží direkciu, ale pri rekreačnom športe, pri školských krúžkoch, pri tých aktivitách, ktoré musia ísť zdola, nie zhora z direktívy štátu si neviem predstaviť, že by sme obciam zobrali originálnu kompetenciu vrátane časti daní, ktoré majú a štát, že by nejakým normatívom alebo ako inak. Nejakým normatívom alebo nejakým príkazom, že by posielal tieto a kontroloval tieto finančné prostriedky do posledného krúžku. To z hľadiska štátu je nerealizovateľné, neuskutočniteľné, to mi verte. Treba iné aktivity, podľa mňa motivačné, podporné, to skôr. Grantové schémy, tak ako je to v zahraničí, ale nie direktívou, nie na silu, nie s tým, že by to šlo zo strany štátu.

    Nie je tu, škoda, pani poslankyňa Cibulková, tak sa ani nebudem k nej vyjadrovať, čo je škoda, lebo niektoré jej názory neboli zlé, niektoré sú zlé, tak možno, že pri druhom čítaní sa pani poslankyňa bude môcť s mojimi odpoveďami zoznámiť, ale narážala aj ona ohľadom financovania a tam by som chcel naozaj upozorniť na to, čo máme uverejnené v § 8 ods. 5, je mimoriadne dôležité, kde sa hovorí, že na účely podnikania športovej reprezentácie môže založiť obchodnú spoločnosť Národný športový zväz, iba ak je jediným spoločníkom a podiel zo zisku po zdanení môže používať na plnenie úloh § 8 ods. 2 a na svoju činnosť. Nie inde.

    Na záver, lebo naozaj sa nedá sústrediť na šport zrejme. Takže na záver preskočím všetko, čo som chcel povedať. Na záver iba toľko, ja si myslím, že aj spolu s pánom splnomocnencom vlády sme otvorení na to, aby pozmeňujúce návrhy, ale hovorím to úprimne, pozmeňujúce návrhy aj, pán podpredseda Hort, ktoré máte, môžeme si sadnúť, nie je dôvod, aby sme tu nejako politikárčili. Sadnime si a ja som za to, aby sme ten zákon, pretože už sa patrí, aby konečne nejaký zákon prijatý bol, tak ho dolaďme a dúfam, že zaň zahlasujete potom aj vy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pýtam sa pána spravodajcu, či chce využiť právo záverečného slova? Nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že hlasovať budeme zajtra o 11.00 hodine. A v súlade so schváleným programom budeme teraz pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o podpore práce s mládežou.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 589 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 610.

    Opäť poprosím pána ministra a podpredsedu vlády pána ministra školstva Jána Mikolaja, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán minister, je tu priestor pre vaše úvodné slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o podpore práce s mládežou sa predkladá na základe programového vyhlásenia vlády a plánu legislatívnych úloh vlády.

    Východiskom pre prípravu návrhu zákona je súčasný stav práce s mládežou na Slovensku. Od roku 2001 bola rezolútne prierezová problematika práce s mládežou uskutočňovaná každoročne Akčným plánom úloh, ktorý vychádzal z obsahu koncepcie štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži v Slovenskej republike do roku 2007. Od roku 1990 sa na Slovensku vytvoril systém podpory práce s mládežou, ktorý je potrebný z dôvodu jej ďalšieho napredovania efektívne upraviť, a to zákonnou formou. Prijatie zákona o podpore práce s mládežou svojím obsahom zabezpečí kvalitnejšie podmienky na formovanie mladého človeka ako aktívneho občana, ktorý sa spolupodieľa na kvalite svojho života. Vo viacerých štátoch Európskej únie, ako napríklad Rakúsko, Nemecko, Fínsko a Belgicko je problematika štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeže právne upravená v samostatnom zákone, čo ovplyvňuje rozvoj, ochranu a podporu mladých ľudí v procese neformálneho vzdelávania.

    Samotný návrh zákona definuje základné pojmy používané v práci s mládežou, ďalej definuje, čo je prostredie práce s mládežou a špecializovaná činnosť vrátane subjektov pracujúcich s mládežou a subjektov pracujúcich pre mládež.

    V návrhu zákona je transponovaná do nášho právneho poriadku aj smernica Rady 2004/117 Európskeho spoločenstva z 13. decembra roku 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmeny žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľné služby v oblasti dobrovoľnej práce. Transpozíciou smernice sa zabezpečí dobrovoľná práca s mládežou v súlade s právom Európskej únie.

    Predmetný návrh ďalej upravuje akreditáciu vzdelávacích subjektov a programov k predmetnej problematike a podporuje profesionalizáciu vzdelávania v práci s mládežou. Zákon ďalej zavádza prehľadné financovanie práce s mládežou, ktoré podporuje vytvorenie systému v obciach a na úrovni vyšších územných celkov. Návrh zákona nemá finančný dopad na štátny rozpočet a rozpočet obcí a vyšších územných celkov. Vládou bol schválený v marci v roku 2007 bez rozporu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Dávam teraz slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie mládež, vedu a šport pani poslankyni Monike Smolkovej.

    Kolegyne, kolegovia, poprosím vás ešte raz, nechcem vyhlasovať prestávku, ale skúsme trošku rešpektovať vystupujúcich v rozprave, či už ministra, spravodajkyňu alebo poslancov, ktorí sa prihlásili. Všetkých, ktorí si chcú niečo povedať, tak poprosím vás, naozaj si to povedzte vonku, je to nedôstojné, ako sa správame k našim kolegom. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o podpore práce s mládežou ako určená spravodajkyňa Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 90 z 5. mája 2008 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona bol doručený poslancom ako parlamentná tlač s číslom 589. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil vládny návrh zákona na program tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasne predseda Národnej rady rozhodnutím č. 610 z 21. apríla 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republike.

    Cieľom návrhu zákona je definovať a zjednotiť dôležité pojmy používané v politike mládeže, ustanoviť, čo je prostredie v oblasti práce s mládežou vrátane subjektov pracujúcich s mládežou a subjektov pracujúcich pre mládež. Upraviť neformálne vzdelávanie osôb činných v práci s mládežou, ktorý je súčasťou celoživotného vzdelávania, ďalej dobrovoľnícku činnosť mládeže a poskytovanie finančnej podpory pre prácu s mládežou.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prekovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokovali v lehote do 16. júna 2008 a gestorský výbor do 17. júna 2008.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pani kolegyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že k tomuto návrhu zákona som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. A preto sa teraz pýtam, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne? Do rozpravy sa ústne hlásia pani poslankyňa Tatiana Rosová, pán poslanec Peter Markovič, pán poslanec László Szigeti, pán poslanec Slafkovský Alexander a Ján Pataky. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona a slovo dávam pani poslankyni Tatiane Rosovej.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte priestor v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, pán minister, vážené panie kolegyne, vážení kolegovia, pri čítaní predloženého návrhu zákona som si mimovoľne opakovane musela overovať dátum, v ktorom bol predkladaný. Nie deň alebo mesiac, ale rok a storočie. Pretože prvé, čo musí zaraziť každého, kto si tento návrh zákona prečíta a kto nebol posledných dvadsať rokov v umelom spánku, je slovník a dikcia tohto zákona. Termíny ako mládežník, či mládežnícky vedúci pripomínajú časy stavby Trate mládeže a už aj za mojich mladých čias zneli ako z múzea, a to už je hodne dávno.

    Definícia „mládež je skupina najmenej troch mládežníkov“ to ešte celé podčiarkuje. Ale z minulosti nie je, žiaľ, iba slovník zákona, ale v podstatnej miere aj jeho obsah. Ide o ďalší z návrhov zákonov tejto vlády, ktoré neprichádzajú na svet na to, aby vytvárali podmienky a pravidlá pre čo najefektívnejšie fungovanie tej oblasti, ktorú majú snahu riadiť, ktorej sa týkajú. Naopak, je to jeden z radu zákonov, ktoré vznikajú preto, aby slobodne a spontánne fungujúce procesy zošnurovali, scentralizovali, podriadili direktívam. A v neposlednom rade, aby obmedzili prístup k ich financovaniu a rozhodovanie o financovaní dali do rúk nie expertom, ale politikom. V tomto konkrétnom prípade osobne ministrovi školstva. Áno, tento zákon nie je o podpore práce s mládežou, ale o zošnurovaní, o centralizácii, o obmedzeniach a o tom, aby mal pán minister v rukách cukor a bič pre ďalšiu skupinu ľudí, ďalšiu časť verejnosti.

    Tým, ktorí majú chuť, vôľu a schopnosti s mládežou pracovať kladie návrh zákona pod nohy polená v zmysle povinnosti absolvovať akýsi nový typ vzdelávania v špeciálnom akreditovanom vzdelávacom zariadení, ktoré, mimochodom, nie je ani definované v zákone, len sa o ňom teda píše. Pretože v zákone sa píše. „Na výkon špecializovaných činností v oblasti práce s mládežou sa vyžaduje odborná spôsobilosť.“ A túto odbornú spôsobilosť možno podľa iného ustanovenia získať vo vzdelávacom zariadení, ktorému bolo vydané potvrdenie o akreditácii podľa § 8 ods. 6 tohto zákona. Pritom ale špecializovanou činnosťou v oblasti práce s mládežou je podľa definície tohto zákona vlastne každá činnosť s mládežou, ktorú vykonáva mladý vedúci, mládežnícky vedúci, mládežnícky dobrovoľník, pracovník s mládežou a iný odborník. Takže každý, hoci aj po celý život robil s mládežou, bude musieť buď s touto prácou prestať, alebo sa dať preškoliť akýmsi vzdelávacích zariadením, o akreditácii ktorého de facto znovu rozhoduje minister, pretože ten menuje Akreditačnú komisiu.

    Ja si predstavujem pána učiteľa na dôchodku šesťdesiatnika, ktorý je plný energie a chce svoj voľný čas venovať práci s mládežou. Pošleme takéhoto človeka znova do školských lavíc? A myslíte, že keby sme ho poslali, pôjde si do nich sadnúť? Máme naozaj pre prácu s mládežou prebytok motivovaných ľudí, aby sme ich takýmto spôsobom odrádzali?

    Podobne tento návrh zákona zväzuje a komplikuje dobrovoľnícku činnosť. Isté pravidlá, samozrejme, boli v tejto oblasti potrebné, áno, ale tak či tak táto činnosť v súčasnosti pod záštitou mimovládnych organizácií bez vážnejších problémov prekvitá. Darí sa jej vo svete a zakorenila sa už aj u nás.

    A k tým obmedzeniam a šnurovaniam patrí ustanovenie, ktoré považujem ozaj za absurdné. A je o tom, že k povinnostiam toho, kto zabezpečuje dobrovoľnícku službu má patriť zabezpečiť dobrovoľníkovi, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky základy štátneho jazyka Slovenskej republiky a základné vzdelávanie o dejinách Slovenskej republiky.

    No, po prvé, myslím, že ide o viac než vágne pojmy – základy štátneho jazyka, základné vzdelávanie o dejinách. Ale najmä sa pýtam, načo je táto povinnosť zabezpečiť ich. Po svete cestujú mladí dobrovoľníci preto, aby sa zoznámili s cudzími krajinami, s inými kultúrami, s inými ľuďmi. A aj preto, aby sa zdokonalili v komunikácii v niektorom zo svetových jazykov. Na jednom mieste, napríklad na Slovensku sa stretávajú dobrovoľníci z množstva krajín a ostávajú pracovať na ňom niekoľko týždňov, niekoľko mesiacov, nie viac. Načo by sa mali povinne učiť miestny jazyk a najmä koľko ich potom príde do takej krajiny, ktorá to od nich vyžaduje? Keby bolo v zákone „umožniť“, keby teda ukladal povinnosť umožniť tomu, kto zabezpečuje dobrovoľnícku činnosť, takéto vzdelávanie, povedzme. Ale zabezpečiť, to už znamená v takomto prípade obojstrannú povinnosť, pretože nie je možné zabezpečiť vzdelávanie niekomu, kto ho neabsolvuje. Tým pádom musí ten dobrovoľník vzdelávanie absolvovať.

    Taktiež nepochopiteľné mi pripadá taxatívne vymedzenie takzvaných iniciatív v rámci práce s mládežou, ktoré majú podporovať samosprávy či už na úrovni VÚC, alebo obcí. Nerozumiem, prečo je to len poznávanie historického a kultúrneho dedičstva obce, kraja či Slovenskej republiky, ochrana životného prostredia, mobilita mládeže a medzinárodná spolupráca a záujmové činnosti v oblasti prírodných vied, techniky a kultúry? Iste, sú to pekné aktivity. V poriadku. Ale prečo len a práve tieto? Prečo nie množstvo iných aktivít? Napríklad formovanie občianskych spôsobilostí alebo prevencia nežiaducich typov správania, alebo čokoľvek iné. Čokoľvek, čo mladých ľudí zaujíma a čo prispieva k ich rozvoju. Prečo to máme taxatívne upravovať zákonom?

    V § 1, ktorý sa týka predmetu zákona, sa tvrdí, že zákon upravuje aj financovanie práce s mládežou. Upravuje? Nuž už upravuje istým spôsobom, ale ak niekto očakáva, že to znamená viac peňazí a lepší prístup k nim, musí sa, žiaľ, prebudiť. Celkom jasne o tom svedčí dôvodová správa a chladná veta v nej – „návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet“. Inými slovami ani o korunu viac pre prácu s mládežou. Ale zato je tu iná veta, veta z § 17 ods. 5 návrhu zákona, ktorá znie: „O poskytnutí dotácie rozhoduje minister.“

    Vážené dámy, vážení páni, preto tu teraz sedíme, preto teraz rokujeme o tomto návrhu. Toto je kľúčové a ozaj dôležité. O poskytnutí dotácie rozhoduje minister. Domnievam sa, že zákon, ktorý obsahuje takéto ustanovenie, prakticky vôbec nemusí ísť na verejné pripomienkové konanie. Veď kto z potenciálnych uchádzačov bude v takejto situácii čokoľvek namietať? Nemali sme takýto zákon. Nepochybujem o tom, že napriek tomu, čo som povedala, koaličná mašinéria tento návrh zákona spracuje a posunie ho do praxe, ale napriek tomu podávam návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala ďalej v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem vám.

  • S faktickými poznámkami páni poslanci Pado a pani poslankyňa Vášáryová. Končím možnosť sa prihlásiť. Nech sa páči, pán poslanec Pado. Pán poslanec Pado.

  • Jaj, to je omyl, prepáčte. Tak pani poslankyňa Vášáryová, nech sa páči, prepáčte.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela podporiť moju kolegyňu pani poslankyňu Táňu Rosovú. Chcela by som ešte pripomenúť, napríklad v § 4 veta pod písm. f). Ministerstvo školstva podporuje činnosť právnických osôb a fyzických osôb v oblasti práce s mládežou. Ako? Ako podporuje v tomto zákone činnosť právnických osôb? Nerozumiem tomu.

    Ďalej je pod písm. h). Zúčastňuje sa na príprave programov samosprávy v oblasti rozvoja práce s mládežou. To podľa mňa je len prázdna floskula, ktorá sa nijakým spôsobom neprejavuje ďalej v tomto návrhu zákona.

    Ale chcela by som povedať pár slov k dobrovoľníctvu. Paragraf č. 11 hovorí len o mládežníckom dobrovoľníkovi do 30 rokov a ten je potom ďalej uvádzaný ako dobrovoľník. A čo ostatní ľudia, ktorí budú robiť dobrovoľnícku prácu? Ja rozumiem, prečo tam vznikla táto pasáž o dobrovoľníctve. Viem, koľko ľudí vychádza a pracuje v zahraničí, našich Slovákov ako dobrovoľníci a potrebujú byť nejakým spôsobom v zákone chránení, o to vlastne išlo. Ale prečo len do 30 rokov? A ostatní nemajú byť chránení? Takže mládežnícky dobrovoľník, nerozumiem tomu, pán minister, skutočne a myslím si, že to je obmedzenie, obmedzenie toho všetkého. A chcela by som upozorniť na to, že dobrovoľnícka práca je tu definovaná skoro ako normálne pracovné zaradenie.

  • Chce reagovať pani poslankyňa? Nie. Takže ďalší v rozprave je pán poslanec Markovič.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, len veľmi krátko. Musím trošku s obdivom, vzhliadam k pani poslankyni Rosovej, že bola schopná tak dlho a erudovane rozprávať o zákone, ktorý je pre mňa osobne veľkým sklamaním a o ktorom ja osobne ťažko by som vyhlasoval v rámci mojich vlastných kategórií, že vôbec nejakým zákonom je, pán podpredseda, a nie je dôvod sa brzdiť v tomto zmysle.

    No, zákon o podpore práce s mládežou. Pre mňa osobne absolútne a veľké sklamanie. Nenaplnil očakávanie nielen od takéhoto druhu legislatívy, ale vôbec od svojho názvu o podpore práce s mládežou. Zákon hovorí, že od roku 1989 sa situácia v predmetnej oblasti výrazne zmenila, prebehla decentralizácia štátnej správy, vznikli nové subjekty, nastala profesionalizácia predtým výhradne dobrovoľného sektora, rozšírili sa kompetencie samospráv a tak ďalej a tak ďalej.

    Dôvodová správa v príkrom rozpore so samotným textom zákona. Od roku 1989 sa vraj situácia výrazne zmenila, no však jazyk a duch tohto zákona je skôr spiatočnícky. Ak hovoríme, že prebehla decentralizácia, tak prečo prichádzame s absolútnou centralizáciou? A o tom tento zákon je. Miestami som pri čítaní tohto zákona mal pocit, že ide o nejakú vyhlášku, ale keďže je to práca úradníkov ministerstva, tak sa to dá do istej miery akceptovať, ale kde je nejaký obsah, kde je nejaká pridaná hodnota, ktorý zákon aspoň podľa môjho názoru by mal k podpore v práci s mládežou niečo prinášať? Tento zákon podľa môjho osobného názoru neprináša absolútne nič.

    Zákon je nejakým úradníckym vymenovaním istých postupov, nejakých formálnych náležitostí, ktoré majú spĺňať nejaké akreditácie, nejaké vzdelávacie zariadenia, dotácie, ale pre prácu s mládežou a pre jej podporu neprináša nič nové. Samozrejme, úsmevne pôsobia definície mládežník, mládež, mladý vedúci, mládežnícky vedúci, pracovník s mládežou. Ja sa teda považujem ešte za mladého človeka a podľa tejto definície nie som si istý, asi som už mládežnícky vedúci, keďže už roky pracujem s mládežou, ale mám trošku zimomriavky, keď si tieto definície čítam. Celý tento zákon je o byrokratizácii a centralizácii istej časti práce s mládežou, no do reálneho života neprináša nič nové.

    A záver, respektíve posledné paragrafy zákona asi jasne hovoria o tom, kam vlastne a akým spôsobom celá táto podpora práce s mládežou má smerovať a, samozrejme, symbolicky pôsobí v § 17 ods. 5 len jedna jediná veta – o poskytnutí dotácie rozhoduje minister. Takže granty, komisie, posudzovanie. Neberiem právo určite ministrovi rozhodnúť. Minister je zodpovedný, ale tento zákon sa ani netvári, že by nejakým spôsobom podporoval akýkoľvek iný spôsob výberu, respektíve podpísať to minister v konečnom dôsledku musí.

    Takže z celého tohto zákona ide dojem, že z dynamického prostredia, ktorým určite práca s mládežou je, zo samotnej podstaty mládeže a mladých ľudí to vyplýva, týmto zákonom robíte nejakú skamenelinu, z ktorej, bohužiaľ, aj vďaka jazyku, ktorým je tento zákon napísaný, dýcha duch starých časov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Ivančo. Končím možnosť sa prihlásiť. Nech sa páči, pán poslanec Ivančo.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Chcem nadviazať na vystúpenie kolegu Petra Markoviča, a to tým, že v podstate, ak sa zamyslíme nad tým, že zákon zavádza povinnosť vykonávať v podstate akúkoľvek činnosť s mládežou, dobrovoľnú činnosť s mládežou len na základe absolvovania takzvanej odbornej spôsobilosti, tak podľa môjho názoru to definitívne likviduje skutočnú neformálnu prácu a aktívnu a mnohokrát aj náhodnú prácu s deťmi, ale aj s mladými ľuďmi.

    Ďalším neprijateľným faktom je to, že vekové obmedzenie pre ľudí, ktorí by chceli pracovať s mládežou, je 30 rokov. Pritom práve mnohí ľudia nad 30 rokov aj dnes prídu pri svojej životnej filozofii na to, že chcú pracovať neformálne vo voľnom čase s mládežou, ale táto norma v podstate zastaví akúkoľvek aktivitu, pretože títo ľudia zistia, že nemajú absolvované vzdelávanie, nemajú odbornú spôsobilosť, a pritom majú vyštudované iné kvalitné vysoké školy alebo aj stredné školy.

    Podľa môjho názoru, pán minister, je to aj koniec dobrovoľníckej práce zahraničných osôb, pretože ja si neviem predstaviť, ako naplní zahraničná osoba § 2 písm. j), ak má takisto pre dobrovoľnícku prácu mať absolvovanú odbornú spôsobilosť. Ja sa pýtam, kedy ju vlastne absolvuje, keď on zo zahraničia príde, vykonáva tu dobrovoľnícku činnosť? Z tohto pohľadu musím povedať, že tento návrh pokladám za zbytočný a v podstate byrokratickými bariérami zastaví neformálnu prácu s mládežou.

  • Ďakujem. Pán poslanec Markovič, chcete zareagovať? Nie. Ďakujem. Ako ďalší v rozprave pán poslanec Szigeti.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády, vážená pani spravodajkyňa, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril aj ja k predmetnému návrhu zákona v mene poslaneckého klubu SMK – MKP, aj keď pravdupovediac mnoho z toho, čo som chcel aj ja povedať už odznelo v tejto sále.

    Ja by som vychádzal z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, kde je uvedené, citujem. „Vláda vypracuje koncepciu štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži na obdobie rokov 2008 – 2013.“ Ďalej je tam úloha pre vládu, vlastne pre ministerstvo školstva, keďže je to ústredným orgánom štátnej správy pre mládežnícku politiku, aby vláda vypracovala aj zákon o mládeži. Pýtam sa, kde je koncepcia, ktorá je koncepciou štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži na obdobie 2008 a 2013? Myslím si, že všetky ostatné právne normy by mali vychádzať z tejto dlhodobej koncepcie a som toho názoru, že skôr by sme mali prijať komplexný zákon o mládeži, až potom riešiť, myslím si, že nejakou nižšou právnou normou podporu práce s mládežou.

    Podľa predkladateľa cieľom návrhu zákona je právne vymedzenie súčasného stavu práce s mládežou. Tak ako som to hovoril, nie som celkom presvedčený o tom, že predmetná problematika vyžaduje právne riešenie na úrovni zákona. Problematika by mohla byť skôr zaradená do zákona o mládeži a detaily by mali byť riešené s nižšími právnymi normami na úrovni ministerstva školstva. Jednoznačne som toho názoru, ako som to uviedol a naznačil pri prerokovaní návrhu zákona o podpore a o organizácii podpore športu, že má centralistické prvky, tak pre tento návrh zákona to platí dupľom, že sa v ňom prejavujú skutočne prvky centralizácie, možno aj dirigizmu a pripomína mi časy, bohužiaľ, časy totality.

    Ďalším cieľom, ako je to v dôvodovej správe tohto návrhu, je definovať a zjednotiť základné pojmy používané v práci s mládežou. V tejto súvislosti sa naskytne otázka, či aj dvojročné dieťa patrí do kategórie mládežník a v tom prípade si myslím, že by to mal byť zákon nielen o podpore práce s mládežou, ale aj s deťmi, pretože vo všeobecnej kategórii poznáme aj kategórie detí do určitého veku.

    Nie je mi úplne jasné, z čoho ste vychádzali pri tvorbe a zadefinovaní jednotlivých pojmov, prečo sú tam také vekové kategórie, ako ste uviedli, prečo sa považuje mládež len v tom prípade, ak sú to traja alebo viacerí, prečo je tam práve takáto definícia. Bolo by dobré pri vymedzení základných pojmov zadefinovať aj, čo je to vzdelávacie zariadenie pre prácu s mládežou, pretože v zákone sa tento pojem vyskytuje viackrát, nie je zadefinovaný, čo vlastne chápeme a rozumieme pod týmto zariadením a interpretácia môže byť rôzna.

    V § 5, kde hovoríte o úlohách pre vyššie územné celky a pre obce si myslím, že by bolo potrebné jednoznačnejšie a viac zdôrazňovať to, čo sa zdôrazňuje aj v rámci Európskej únie, to, čo je uvedené aj v Bielej knihe, a to je potreba participácie mládeže na lokálnej, regionálnej a, samozrejme, aj na celoštátnej úrovni, pretože toto je budúcnosť. Ide nám o to, aby sme mladých ľudí zapojili do takejto činnosti a nie som presvedčený o tom, že pojem vyšší územný celok, ktorý ste používali v tomto návrhu zákona, je v poriadku, pretože v druhom zákone o podpore a organizovaní športu používate v tejto súvislosti pojem samosprávny kraj. Takže bolo by potrebné sa zjednotiť na týchto pojmoch, či teda používame pojem samosprávny kraj, alebo vyšší územný celok.

    Zriadenie Akreditačnej komisie špecializovaných činností v oblasti práce s mládežou podľa môjho posúdenia je málo transparentné, takisto sa vyznačuje centralistickými prvkami. Totiž zo zákona nie je jednoznačné, koľko členov má táto Akreditačná komisia, kto vedie túto Akreditačnú komisiu, na koľko rokov sú menovaní členovia, teda nie je tam jednoznačne určené funkčné obdobie, aj keď treba priznať, že v osobitnej časti za dôvodovou správou je tam uvedené, že by to malo byť na päť rokov. Nie je v zákone uvedené, akým spôsobom je zabezpečené finančné krytie tejto Akreditačnej komisie, aj keď zase v dôvodovej správe osobitnej časti je uvedená myšlienka, že to bude financované z ministerstva školstva, ale takéto vážne veci by mali byť ustanovené jednoznačne v zákone, nie v dôvodovej správe, pretože tým pádom to nemá žiadnu právnu silu, ak je to súčasťou len osobitnej časti.

    V § 10 je nejasná formulácia odbornej spôsobilosti na výkon špecializovaných činností v oblasti práce s mládežou. Podobne ako v predchádzajúcom paragrafe už v osobitnej časti je to trošku podrobnejšie rozpísané a skonkretizované. Neviem, prečo to nemohlo byť aj v tom § 10.

    V ďalšom paragrafe, kde sa hovorí o mládežníckych dobrovoľníkoch, myslím si, že táto definícia je strašne zložitá a dalo by sa to naformulovať oveľa jednoduchšie, pretože z tej definície, ktorá je sformulovaná minimálne v štyroch alebo piatich riadkoch, pre mňa vyplýva, že mládežníckym dobrovoľníkom môže byť ktorýkoľvek človek tejto zemegule, pokiaľ má nejakú štátnu príslušnosť a pokiaľ patrí do uvedenej vekovej kategórie. Neviem, prečo to bolo treba takýmto spôsobom zadefinovať. Samozrejme, neskôr v ďalších odsekoch je obmedzenie, kto nemôže byť takýmto mládežníckym dobrovoľníkom.

    Ďalej, kde sa hovorí o dohode o dobrovoľníckej službe, myslím si, že nie dobré, keď používame takzvané gumové paragrafy, ktoré nie sú jednoznačné, pretože je tam uvedené, že dohoda o dobrovoľníckej službe v tom druhom odseku, čo má obsahovať. A je tam uvedené, že obsahuje najmä. Tak keď obsahuje najmä, tak to môže obsahovať, ale nemusí obsahovať, a keď čítame zákon ďalej, kde sa hovorí o povinnostiach pri zabezpečovaní dobrovoľníckej služby, napríklad, keď hovoríme o zabezpečení dobrovoľníka z hľadiska zdravotníckeho, tak ten právny subjekt, v ktorom vykoná dobrovoľnícku činnosť, už by mal mať túto povinnosť, ale len v prípade, keď je to súčasť dohody. Ale keď zadefinujeme dohodu, tak to môže byť, ale nemusí byť, takže nie je to úplne jednoznačné a jasné.

    Čo sa týka účelu poskytnutia dotácie v rámci vybraných projektov záujmovej činnosti, tiež som toho názoru, ako prezentovala pani poslankyňa Rosová, prečo favorizujeme len oblasti prírodných vied, techniky, kultúry a šport. Myslím si, že pokojne by sme tam mohli dať aj iné oblasti či nejaké exaktné, spoločenské vedy, alebo niečo iné, čo súvisí, alebo môže súvisieť s prácou mládeže.

    Dotácia, ktorá sa poskytuje na podporu ďalšej aktivity v rámci práce s mládežou nie je transparentná, proste nevyplýva z toho jednoznačne, na čo sa môže a na čo nie, pretože sú tam taxatívne vymenované, ale v tom poslednom bode je uvedené, že sa to môže použiť aj na aktivity v rámci práce s mládežou, to znamená, že je tam všeobecná formulácia, to znamená, že môže to byť hocijaká iná aktivita.

    Žiadosť o poskytnutie dotácie je podľa môjho názoru príliš byrokratická. Kým niekto vyplní, zabezpečí žiadosť v zmysle návrhu zákona, musí akceptovať a spĺňať pätnásť rôznych bodov. Ja si myslím, že by sa to dalo aj jednoduchším spôsobom vyriešiť. Je tam ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že o poskytnutí dotácie rozhoduje minister, krátka veta, bodka, žiadne pokračovanie. Myslím si, že toto je skutočne netransparentný spôsob, akým spôsobom bude rozhodovať minister, či bude mať nejakú výberovú komisiu, nejaký poradný orgán, ktorý urobí nejaký prehľad, vytýči priority, dá ministrovi návrh na poradie dôležitosti a tak ďalej, myslím si, že by to bolo treba podrobnejšie rozpísať.

    Čo sa týka dvadsiateho paragrafu, kde sa hovorí o prechodných ustanoveniach, ja som toho názoru, že žiadosti podané do účinnosti tohto zákona by sa nemali posudzovať podľa tohto zákona, pretože môže to byť hodnotené ako retroaktivita, takže mali by sme začať od 1. septembra, tak ako je naznačené, kedy má vstúpiť do platnosti tento návrh zákona. No vzhľadom na moje pripomienky navrhujem v zmysle rokovacieho paragrafu, aby tento zákon bol vrátený predkladateľovi na prepracovanie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán predseda výboru pán poslanec Halecký. Končím možnosť sa prihlásiť. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. V tomto zákone o podpore práce s mládežou vidím aj niektoré pozitíva, ktoré nie je potrebné zamlčovať, ale skôr sa pri nich zastaviť. Dosť sa kritizuje akreditácia týchto činností. Ja vidím výhodu v tom, že tá akreditácia umožní, aby v práci s mládežou boli vytvárané určité systémy a výsledky, ktoré podporujú vzdelávanie a zvyšujú do určitej miery schopnosti, ale aj kvalifikáciu týchto mladých ľudí. Takže to považujem za výhodu.

    Ďalšia výhoda tohto zákona spočíva aj v tom, že tie aktivity sa umožňujú práve v tých oblastiach, kde nie sú rôzne občianske združenia, ale mladí ľudia hlavne na dedinách, na vidieku majú schopnosti a potrebujú iba finančnú podporu, aby svoju aktivitu vedeli prejaviť. A v neposlednom rade výhoda tohto zákona je, že stanovuje určitú finančnú istotu a stabilitu, že činnosti, ktoré sa v týchto združeniach začnú, budú dokončené a budú mať svoje výsledky, ktoré majú svoju určitú vážnosť a určitú schopnosť prejsť v nasledujúcom období do ďalších, možnože ďalších aktivít, ktoré zvyšujú kvalifikáciu a umožňujú týmto mladým ľuďom, aby sa vedeli v živote lepšie uplatniť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Szigeti, chcete reagovať? Nie. Takže ako ďalší v rozprave pán poslanec Slafkovský.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, nedá mi tento návrh zákona, aby som sa pár slovami k nemu nevyjadril, pretože to považujem ako jeden z návrhov, ktorý je v úzkej súvislosti s tým, čo sme hovorili pred chvíľkou, zákonom o športe. Je to zrejme úmysel, ale v tomto zákone slovo šport sa nevyskytuje. V návrhu zákona o podpore práce s mládežou sa slovo šport nevyskytuje. To je také nejaké záhadné. Pritom typická práca s mládežou, čo ich bude baviť, pohybová aktivita, kde sa to dá zmysluplne využiť, sú tieto pohybové aktivity, je to tá oblasť športu pre všetkých a nie tá výkonnostná, ale tá úplne najzákladnejšia pohybová aktivita, a to tam vôbec nie je spomenuté.

    Mnoho už bolo povedané, takže nejdem sa pri tom prizastavovať. Tiež ma zarazilo to, čo je napísané v dôvodovej správe, že zákon nemá dopad na štátny rozpočet. No bez dopadu na štátny rozpočet bude ťažko potom nejako aplikovateľný, ono by to chcelo potom asi nejako bližšie vysvetliť. Predpokladám, že nejaké zdroje tam budú, ale tak, ako už je to klasické pri týchto dobrovoľníckych aktivitách, požiadaviek je mnohonásobne viacej, ako sú finančné zdroje na ich uspokojenie. Preto ma ešte viacej zarazila veta, že o pridelení dotácie rozhoduje minister.

    Ja chcem navrhnúť pánovi ministrovi, že by sme sa mohli zamyslieť nad jednou vecou. Hovorím z praxe. Ja som sa ako primátor a viacerí primátori a starostovia sa stretávajú s problémom, ako zabezpečiť bývanie a ako vybrať ľudí, ktorí toto bývanie potrebujú v tej oblasti skôr sociálneho bývania.

    Mnohé obce postupujú dnes nasledujúcim spôsobom. Sociálna komisia preverí štatút žiadateľov, v akom sa oni nachádzajú, vytypuje žiadateľov, ktorí spĺňajú požiadavky kritérií na to, aby im bol sociálny byt alebo byt postavený s podporou z fondu rozvoja bývania pridelený a vyberie zhruba dvojnásobný počet uchádzačov na voľný počet bytov. Potom všetkých uchádzačov zavolajú na jedno miesto a prebehne žrebovanie. Prebehne žrebovanie medzi tými uchádzačmi, ktorí boli vybraní, že sú takzvane vyvoliteľní, že im môže byť byt pridelený. Tým pádom absolútne ide bokom akékoľvek podozrenie z toho, že by niekto bol namočený do nejakej korupcie, do nejakého úplatku alebo do nejakého nekalého prístupu, pretože ten, kto je vytiahnutý, prvý vyberá ďalšieho a takto sa to pekne prestrieda.

    Dovoľujem si vám dávať do pozornosti tento mechanizmus. Myslím si, že by bol najobjektívnejší, aj keď nie je celkom štandardne takto postupované na Slovensku, ale tam, kde je mnohonásobne vyšší a vyšší dopyt po zdrojoch, neviem si predstaviť, ako ináč zabezpečiť objektivitu prideľovania finančných prostriedkov. Preto by stálo zato v prípade, že tento zákon prejde do druhého čítania, nad takým pozmeňujúcim návrhom sa zamyslieť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú, takže ako posledný pán poslanec Pataky v rozprave.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, v dôvodovej správe k návrhu zákona sa uvádza, že ide o právne vymedzenie súčasného stavu práce s deťmi a mládežou, ktorý je z veľkej miery postavený na dobrovoľnosti a sympatiách. Ide teda o vymedzenie stavu, kedy deti, mládež a dospelí pracujú spoločne a hlavne dobrovoľne, čiže slobodne, bez nejakej formálnej direktívy v prospech dobrej veci.

    Jedným z cieľov návrhu zákona, ako už predrečníci spomínali, je definovať a zjednotiť základné pojmy vyskytujúce sa pri práci s mládežou. Zákon teda definuje, kto je mládežník, mládež, mladý vedúci, mládežnícky vedúci. Určuje význam pojmov mobilita mládeže, práca s mládežou, spoluúčasť mládeže, špecializovaná činnosť v oblasti práce s mládežou.

    V ďalších paragrafoch sú vymedzené podmienky, za akých sa môžu, musia či nesmú isté aktivity vykonávať. Špecializovanú činnosť v oblasti práce s mládežou bude môcť vykonávať iba profesionál – mladý vedúci, mládežnícky vedúci, mládežnícky dobrovoľník, pracovník s mládežou alebo iný odborník. Na výkon tejto funkcie, tak ako už bolo spomínané, bude potreba doklad o odbornej spôsobilosti, ktorý získal v akreditovaných vzdelávacích zariadeniach po absolvovaní špeciálneho vzdelávania. Pochopiteľne, že na akreditáciu takýchto zariadení bude treba vytvoriť špeciálnu Akreditačnú komisiu. Tá bude posudzovať spôsobilosť celého zariadenia, teda nie iba ponúkaného vzdelávacieho programu, čo automaticky obmedzí možnosti mimovládnych organizácií, ktoré už dnes ponúkajú rôznym cieľovým skupinám zaujímavé vzdelávacie programy aj bez rezortného dozorcu.

    Vzdelávacie zariadenia budú musieť ministerstvu školstva predložiť nielen obsah a rozsah teoretickej a praktickej časti svojho vzdelávacieho programu, ale aj spôsob a rozsah záverečných skúšok na vykonávanie špecializovaných činností.

    Preto návrh zákona podporuje prácu s mládežou, prináša obmedzenia najmä na mládežnícke dobrovoľníctvo. Navrhovateľ zákona neakceptoval hlasy zo strany či už detských, alebo mládežníckych organizácií, ktoré požadovali úpravy pripravovaného zákona. Tento návrh zákona na dobrovoľnícke organizácie uvaľuje byrokratické postupy a neúnosné finančné náklady, pričom nerieši problémy dobrovoľníckeho sektora. Tento zákon nerieši prakticky nič. Sú to dva kroky späť.

    V navrhovanom zákone nie sú riešené ani otázky, ktoré dobrovoľnícky sektor naozaj trápia, ako napríklad uznanie dobrovoľných pracovníkov ako subjekt práva a poskytnutie adekvátneho sociálneho zabezpečenia. Ako napríklad zarátanie času výkonu dobrovoľníckej služby do odpracovaných rokov na účely dôchodkového zabezpečenia, odstránenie prekážok, ktoré stoja v ceste dobrovoľníctvu. Okrem toho, tak ako tu bolo definované, nedovoľuje mladým občanom do tridsať rokov, ktorí nie sú občanmi EÚ a sú zamestnaní ako zárobkovo činní, aby pôsobili zároveň ako dobrovoľníci v slovenských organizáciách. Od dobrovoľníkov zákon vyžaduje výpis z registra trestov, od organizácií povinnosť spísania dohody s dobrovoľníkmi, pričom povinnosťou organizácie je poskytovať vreckové, náhradu cestovného a platenie poistného, to si mnohé organizácie v súčasnosti ani nemôžu dovoliť.

    Dobrovoľnícke organizácie potrebujú najmä jasnú definíciu dobrovoľníckej služby, nie tak, ako to bolo definované, ktoré som čítal na začiatku. Dobrovoľníctvo v právnom poriadku Slovenskej republiky nie je upravené a v praxi to spôsobuje výrazné problémy. Zákon však operuje pojmami, ako je práca alebo týždenný pracovný čas namiesto definovania dobrovoľníckej činnosti, ktorá sa na rozdiel od pracovnoprávneho vzťahu vykonáva slobodne a bez nároku na odmenu.

    Financovanie práce s mládežou je hádam najzaujímavejšou časťou tohto navrhovaného zákona. Zdrojmi financovania budú okrem klasických darov a príjmov z podnikateľskej činnosti, najmä dotácie zo štátneho rozpočtu, prostriedky z rozpočtov obcí, prostriedky z rozpočtov vyššieho územného celku a či eurofondy.

    Štátnymi dotáciami sa budú podporovať najmä špecializované činnosti, teda tie pre výkon, ako aj samostatná špecializovaná príprava bude podliehať štátnemu dozoru. Žiadosti o dotácie bude posudzovať trojčlenná rezortná odborná komisia menovaná ministrom. O poskytnutí a použití dotácie bude rozhodovať minister na základe jej návrhu. Ministerstvo školstva bude rozdeľovať nielen štátne dotácie, ale najmä eurofondy. A tak tí mládežníci a dobrovoľníci, ktorí za tento zákon dlho bojovali alebo lobovali, celkom dobrovoľne budú musieť obetovať svoju nezávislosť.

    Vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, v zmysle rokovacieho poriadku § 73 podávam návrh, že Národná rada sa uznáša, že vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Halecký. Pán minister, chcete zareagovať v rámci rozpravy? Len vás poprosím, jedna faktická poznámka odzneje a potom, dobre?

    Nech sa páči, pán predseda Halecký.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja by som chcel vo vystúpení na poslanca Patakyho zdôrazniť, že výhodu práve v tomto zákone vidím flexibilnosť v tom, že ten, kto bude odborným garantom, nemusí prejsť len nejakým špecifickým školením, ale niekedy postačuje preukázané príslušné vzdelanie alebo dokonca tento zákon ešte ide ďalej, že stačí preukázať primeranú prax, aby táto činnosť podľa tohto zákona mohla byť realizovaná.

    Dôležitý bod vidím aj v tom, že umožňuje a dáva priestor nielen na to, aby vyššie územné celky, mestá, ale hlavne dediny mohli realizovať tieto projekty a hlavne za finančnej podpory a finančnej stability, ktorá im umožní túto činnosť realizovať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Pataky nechce reagovať. Bol posledný v rozprave, vyhlasujem rozpravu za skončenú a záverečné slovo, pán minister a pán podpredseda vlády.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, len niekoľko poznámok. Začnem od konca. Pán poslanec Pataky, ktorý hovorí, že mládež dlho, dlho čakala, pokiaľ zákon bude. No, konečne sa dočkala. Takže dúfam, že oceníte to, že sme sa vôbec pokúsili a že sme vedeli zákon vypracovať, presadiť cez vládu a dostať ho do Národnej rady. Vážim si aj to, čo ste povedali, pán poslanec, ak sa akceptujú niektoré vaše pripomienky, že zákon podporíte. Uvidíme. Ale k podstate veci.

    Pretože dosť sa tu útočí, že zákon je o centralizácii, o dirigizme a tak ďalej a tak ďalej, ale uznajte sami, že dosiaľ neboli základné pojmy vôbec vydefinované v oblasti práci s mládežou. Doposiaľ nebolo definované prostredie práce s mládežou a definovaná špecializovaná činnosť. Nebolo. Bol chaos, bolo to živelné. Takisto transpozícia smernice o dobrovoľnej práci a dobrovoľnej službe. Doteraz boli len smernice, zákon nebol. Tak to treba spraviť. Takisto ohľadne akreditácie vzdelávacích subjektov a programov, veď hovoríme o profesionalizácii. Či netreba profesionalizovať prácu s mládežou? Takže musí byť akreditácia. Doteraz takisto nebola. No a pokiaľ ide o financovanie, tak vám uvediem niektoré príklady, ktoré vás dovedú k tomu, že sa musí sprísniť a štát je povinný dohliadať na každú štátnu korunu, ktorá ide do akejkoľvek činnosti.

    Takže pokiaľ ide o definície a o pojmy, veď tie pojmy, to si niekto len tak z prsta nevycucal. Veď tie pojmy boli konzultované s Akadémiou vied s Jazykovedným ústavom. Sú to definície, preklady z Európskej únie. Pozrite si tie definície tam a skúste navrhnúť iné, ale tie definície, poviem otvorene, že ani mne sa nepáčili zo začiatku, a keď som videl, že iné sa dať nedajú a že je to v rámci spisovnej slovenčiny, tak sú tam. Nechcem takisto gramatické chyby, lebo no povedzme, že nemusí byť.

    Pokiaľ ide o akreditáciu. Nevidím dôvod, prečo máte dôvody voči akreditácii. Domyslime systém, aký by mohol byť, ale akreditácia musí byť. Každý, kto chce míňať štátne dotácie, aby to neboli určité chodníkové firmy alebo ľudia, ktorí si myslia, že môžu míňať štátne peniaze bez nejakej kontroly. Ja vám môžem ukázať výsledky kontroly, kde je jedna mládežnícka organizácia, z 800-tisíc dotácií išlo 760 na chlebíčky v zmysle pravidiel, ktoré sme prevzali za minulej vlády a nenašli sme nič, aj im to prešlo. Tak preto sme zmenili pravidlá, preto sme pritvrdili, že to musí byť akreditovaná organizácia, ktorá sa bude uchádzať či už o eurofondy, áno, aj o eurofondy, ale nie hocikto. Ale ten, kto je akreditovaný, kto s tým vie pracovať a kto vie preukázať, že s mládežou robiť vie, chce a bude. To nemôže byť živelné. A o nič iné nejde, len zaviesť poriadok a pravidlá a systém. Celý zákon je takýmto spôsobom postavený.

    Dirigizmus a minister. No minister rozhodoval vždy. Veď to sme takisto prebrali z vašej vlády. Celý systém sme prebrali, rozdeľoval peniaze, že pán Szigeti? Aj vy ste podpisovali takisto. No tak sme to prevzali, dali sme to teraz do zákona, teraz zrazu je kvôli tomu zle, lebo za vás to bolo dobre, za nás je to zle. Ale skúste navrhnúť nejaký iný systém, v poriadku. Ale systém sme prevzali taký, aký bol.

    Pán Slafkovský, nemá dopad na štátny rozpočet, zákon je o systéme. Keď si porovnáte, a to máte pravdu, že aj tento zákon, aj zákon o športe sú si podobné, lebo takú štruktúru sme na ministerstve navrhli. Všade sú pojmy, všade prostredie, všade sú pravidlá hry, všade je financovanie, všade sa snažíme zaviesť systém a poriadok. Naozaj tie dva zákony majú absolútne podobnú štruktúru. Vidieť, že je to z jednej dielne. Ale o losovaní by som teda nerád rozprával, lebo my sme skôr za systém, za pravidlá a nevyhrá najlepší. A domýšľajme systém, ale losovaním si myslím, že sa nikde nedostaneme, pretože pravidlá a kritériá sa dajú stanoviť všade. A keď nie, tak podporme najlepších a ten, kto je najlepší, sa snáď vyhodnotiť na základe referencií a výsledkov určite dá. Platí tu to isté, čo bol zákon o športe. Pokiaľ budete mať pozmeňujúce návrhy, určite ich akceptujeme, prečo nie a skúsme ten zákon vylepšiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Pani spravodajkyňa nechce zaujať stanovisko v rozprave. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 605.

    Pán minister financií Slovenskej republiky pán Počiatek uvedie návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, predložený návrh zákona sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády na rok 2008 a s Národným plánom zavedenia eura v Slovenskej republike a bol vypracovaný v spolupráci s Národnou bankou Slovenska ako spolupredkladateľom.

    Návrh zákona vychádza z Národného plánu zavedenia eura v Slovenskej republike a súvisí so zmenami v tuzemskom platobnom systéme SIPS a s napojením sa na platobný systém TARGE 2, pričom tieto zmeny je nevyhnuté vykonať najneskôr ku dňu zavedenia eura v Slovenskej republike, t. j. k 1. 1. 2009.

    Tento návrh zákona umožňuje vykonávanie tuzemských a cezhraničných platieb v reálnom čase prostredníctvom takzvaného európskeho platobného systému podľa osobitného predpisu, ktorým je usmernenie Európskej centrálnej banky z 26. apríla 2007 o transeurópskom automatizovanom expresnom systéme hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase.

    Taktiež upravuje možnosť uviesť číslo účtu aj v tvare IBAN a kód banky BIC pre tuzemské prevody vykonávané prostredníctvom Európskeho platobného systému TARGE 2, ako aj zmeny súvisiace s odpísaním a pripísaním sumy cezhraničných prevodov vykonávaných prostredníctvom Európskeho platobného systému.

    Ďalšie zmeny a doplnenia návrhu zákona súvisia so zmenami v tuzemskom platobnom systéme SIPS, ktorý sa od 1. januára 2009 mení na clearingový systém, pričom zúčtovanie vypočítaných pozícií bude prebiehať v platobnom systéme TARGE 2 Sk. Ostatné zmeny majú len legislatívnotechnický charakter. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pán poslanec Lukšo bude spravodajcom k tomuto vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 605) ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, to je doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov a otváram teraz všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že k tomuto návrhu zákona som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa teda, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne? Konštatujem, že tomu tak nie je. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že budeme o ňom hlasovať zajtra o 11.00 hodine.

    Teraz pristúpime k rokovaniu v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o kolkových známkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Dostali ste ho ako tlač 607 a návrh na jeho pridelenie ako č. 618.

    Opäť prosím ministra financií pána Jána Počiatka, aby vládny návrh zákona uviedol. Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, návrh zákona o kolkových známkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá ako iniciatívny návrh mimo Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2008.

    Zámerom predloženého návrhu bolo vypracovať komplexnú právnu úpravu kolkových známok a súvisiacich právnych predpisov, eliminovať výpadok príjmov štátneho rozpočtu v dôsledku falšovania kolkových známok a súčasne zabezpečiť plnenie úloh Národného plánu zavedenia eura v Slovenskej republike.

    V predloženom návrhu zákona sa upravuje predovšetkým postavenie ministerstva financií ako výhradného vydavateľa kolkových známok. Ustanovuje sa transparentný výber tlačiarne kolkových známok, určuje sa distribútor, ako aj ďalší predajcovia kolkových známok a ich vzájomné vzťahy.

    Pri ustanovení distribútora kolkových známok sa vychádzalo z požiadavky zabezpečenia dostupnosti kolkových známok na celom území Slovenskej republiky, preto sa zvolila Slovenská pošta a jej zariadenia v rámci verejnej poštovej siete. Zároveň sa navrhuje, aby kolkové známky mohli predávať okrem pošty len tie orgány, ktoré vyberajú správne poplatky a súdne poplatky formou kolkovej známky.

    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že platenie správnych a súdnych poplatkov formou kolkovej známky je len jedna z možností platenia týchto poplatkov, okrem platenia v hotovosti alebo prevodom z účtu v banke.

    Ustanovuje sa tiež kontrolná činnosť v oblasti kolkových známok počnúc výrobou, distribúciou až po predaj a použitie kolkových známok. Navrhuje sa vydať nové kolkové známky v hodnote euro a zabezpečiť ich výrobu a distribúciu tak, aby od zavedenia meny euro v Slovenskej republike už boli kolkové známky v hodnote euro v predaji na celom území Slovenskej republiky, aby bolo možné ich použiť už prvý deň zavedenia tejto meny.

    Osobitne sa upravuje výmena poškodených kolkových známok, ako aj odkúpenie neplatných kolkových známok. Ministerstvo financií Slovenskej republiky je podľa predloženého návrhu splnomocnené na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, v ktorom ustanoví technické parametre, grafickú úpravu, vzhľad kolkových známok, spôsob ich použitia a prípadne ďalšie náležitosti kolkových známok. Jeho účinnosť sa predpokladá v treťom štvrťroku 2008. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, a to je výbor pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Ivánovi Farkasovi, aby predniesol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona o kolkových známkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 607) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 21. dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spĺňa, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Konštatujem, že som ani k tomuto návrhu zákona nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy ústne? Áno, pán poslanec Jozef Mikuš. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a dávam slovo jedinému prihlásenému pánovi poslancovi Mikušovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Predložený návrh zákona rieši niekoľko problémov. Nechcem hovoriť o potrebe prijatia normy v súvislosti s prijatím alebo s prechodom slovenskej koruny na euro a dokonca aj v pozitívnom zmysle môžem hodnotiť návrh v súvisiacej zmene zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, kde bude možné platiť určité súdne poplatky v hotovosti priamo do pokladnice príslušného orgánu, a ak by bola ochota príslušných inštitúcií voči klientom, mohlo by to byť výhodou, aby občania mohli platiť namiesto kolkov priamo peniazmi.

    Chcem sa však veľmi stručne vyjadriť k časti a kriticky, kde zákon prisudzuje silnú pozíciu ministerstvu financií a Slovenskej pošte. To, že ministerstvu financií, to je v poriadku. Ale Slovenská pošta sa stáva na rozdiel od súčasného stavu jediným distribútorom kolkov. Slovenská pošta si novým zákonom sprievodnou novelizáciou zákona č. 349/2004 Z. z. ešte viac upevňuje svoje monopolné postavenie alebo si upevnila svoje monopolné postavenie. Týmto zákonom sa mení predmet podnikania Slovenskej pošty, ktorej k poskytovaniu poštových služieb pribúda distribúcia, predaj a odkupovanie kolkových známok. To znamená, že z procesu budú vylúčené iné subjekty.

    A to vyvoláva aj dva nepríjemné dôsledky, a to je dostupnosť získavania kolkov pre klientov bude obmedzená, čo spôsobí menší komfort a vyššiu administratívnu náročnosť úkonov a cena za distribúciu kolkov, ktorú dohoduje s distribútorom ministerstvo financií, bude, môže byť vyššia, alebo vznikne z rokovania medzi dvoma štátnymi inštitúciami bez akejkoľvek súťaže. Tlak na znižovanie cien teda bude malý, respektíve minimálny, na čo doplatí, alebo môže doplatiť štátny rozpočet.

    Zákon umožňuje, ale neprikazuje predaj kolkov prevzatých od Slovenskej pošty správnym orgánom, súdom a prokuratúre. To znamená, že dnešní druhopredajcovia možnosť predávať kolky stratia. Tvorca zákona to zdôvodňuje potrebou „zásadných opatrení eliminujúcich predaj z falšovaných kolkových známok“, koniec citátu a dôsledky uplatnenia takéhoto predpisu môžu byť opäť dva. A to dostupnosť kolkov pre klientov bude nižšia, lebo zmiznú druhopredajcovia a nie je záruka, že štátne inštitúcie budú sami kolky predávať, lebo to nebude ich povinnosť.

    A druhý dôvod alebo druhé uplatnenie takéhoto predpisu. Zmizne akákoľvek konkurencia v predaji kolkov, čo opäť vylúči tlak na znižovanie distribučných nákladov a bude mať alebo môže mať negatívny dopad na štátny rozpočet. To je všetko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na vystúpenie jediného rečníka v rozprave sa neprihlásil nikto. Preto uzatváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, pán minister, chcete sa vyjadriť? Nie. Ani pán spravodajca. Prerušujem rokovanie aj k tomuto bodu programu. Rovnako budeme hlasovať zajtra o 11.00 hodine.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu schváleného programu, ktorý sa taktiež týka pána ministra financií, ktorým je

    vládny návrh zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 601 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 615.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, navrhovaným právnym predpisom sa sprísňujú technické požiadavky na vybavenie elektronických registračných pokladníc z dôvodu značných daňových únikov v oblasti používania pokladníc, ktoré budú touto zmenou eliminované. Ide predovšetkým o vybavenie pokladníc fiškálnou pamäťou, ktorá zabezpečí jednorazový a trvalý zápis údajov z dennej uzávierky, vybavenie pokladníc takými prostriedkami, ktoré odhalia nedovolené zásahy do pokladníc, plombovanie pokladníc, osobité označovanie dokladov vytlačených v rámci skúšobnej prevádzky pri uvedení pokladnice do prevádzky, vytlačenie tlačových výstupov čitateľných po dobu desiatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom boli vyhotovené, to sú hlavné.

    Tieto nové technické požiadavky majú v podstatnej miere eliminovať daňové úniky, ku ktorým dochádza z dôsledku najmä vydávania duplicitných dokladov, simulovania riadneho chodu pokladnice v tréningovom režime, nezahŕňania celej evidovanej tržby alebo jej časti z pokladnice zapojenej do pokladničnej siete v prevádzkach s veľkým počtom pokladníc, manipulácie s výkazmi denných a mesačných uzávierok, zámerného zmazávania údajov o prijatých tržbách pred vykonaním dennej uzávierky a vykonávania neoprávnených zásahov do pokladnice.

    Navrhovaný právny predpis nerozširuje okruh osôb, ktoré majú povinnosť evidovať prijaté tržby na elektronickej registračnej pokladnici. Aj keď aplikácia navrhovaného zákona spôsobí jednorazový nárast nákladov na podnikateľskú sféru, očakáva sa zníženie daňových únikov, a tým nárast príjmov štátneho rozpočtu. Odhadované daňové úniky z dôvodu nepovolených zásahov do elektronických registračných pokladníc alebo inej manipulácie s nimi predstavujú sumu 450 mil. korún ročne, čo znamená pomerne výrazný výpadok.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, s prihliadnutím na uvedené predložený návrh zákona o používaní elektronickej a registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákonov Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov odporúčam schváliť. Ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu predsedovi výboru Jozefovi Burianovi, aby sa ujal slova v úvodnej spravodajskej informácii. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona o používaní elektronickej a registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov a v znení neskorších predpisov ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem taktiež ako v predchádzajúcom zákone, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, a preto sa pýtam, kto z prítomných pánov poslancov alebo poslankýň sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu, o ktorom budeme hlasovať v prvom čítaní zajtra o 11.00 hodine. Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 610, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 621.

    Pán minister, poprosím, ujmite sa slova, uveďte vládny návrh zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Dovoľte mi, aby som uviedol na rokovaní vládny návrh zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011. Krajiny Európskej únie pripravujú v roku 2011 realizovať jednu z najväčších štatistických akcií sčítanie obyvateľov domov a bytov. Periodické a štatistické údaje o obyvateľstve a o hlavných rodinných, sociálnych a ekonomických charakteristikách jednotlivcov a charakteristikách ich bývania sú potrebné na preskúmanie a definovanie regionálnych, sociálnych a environmentálnych politík, ktoré ovplyvňujú konkrétne činnosti v spoločnosti. Je potrebné zbierať aj podrobné informácie o domoch a bytoch na podporu rôznych činností spoločenstva, ako je podpora sociálneho začlenenia, monitorovanie sociálnej súdržnosti na regionálnej úrovni alebo ochrana životného prostredia a podpora energetickej účinnosti.

    Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o sčítaní obyvateľov domov a bytov, ktorý bol prerokovaný v prvom čítaní vo februári tohto roku, zaviaže všetky členské štáty uskutočniť sčítanie v referenčnom roku 2011, zabezpečiť kvalitu poskytnutých údajov a metaúdajov tak, aby tieto údaje v plnej miere spĺňali zákonné charakteristiky sčítania, najmä individuálnosť sčítania, simultánnosť, univerzálnosť v rámci vymedzeného územia, dostupnosť údajov v podrobnej územnej štruktúre. Taktiež poskytnúť informácie o zdrojoch údajov používaných na splnenie záväzkov a informácií o tom, či použité zdroje údajov a metodika spĺňajú základné charakteristiky sčítania. Taktiež zabezpečiť zber spracovania a poskytnutie údajov v požadovanom obsahu a rozsahu a poskytnúť Eurostatu, štatistickému orgánu Európskej únie požadované údaje do 27 mesiacov od skončenia referenčného obdobia.

    Predložený návrh zákona obsahuje hlavné princípy sčítania obyvateľov domov a bytov tak, aby boli vytvorené podmienky na jeho prípravu, priebeh a vykonanie. Ustanovuje obsah, rozsah a spôsob vykonania sčítania obyvateľov domov a bytov v roku 2011 ako osobitného druhu štatistického zisťovania, rozhodujúci okamih sčítania, pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy, obvodných úradov, obcí, vyšších územných celkov, povinnosti iných osôb súvisiacich so sčítaním a využitie získaných údajov. Súčasťou návrhu zákona je aj zabezpečenie ochrany získaných údajov pri ich zbere, spracovaní, publikovaní a poskytovaní alebo využívaní. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Spravodajcom, ktorý je určený gestorským výborom pre verejnú správu a regionálny rozvoj pre tento návrh zákona je predseda tohto výboru pán poslanec Tibor Cabaj. Dávam mu teraz slovo na prednesenie úvodnej spravodajskej informácie. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval so spravodajskou správou k vládnemu návrhu zákona o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 v prvom čítaní, je to tlač 610.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k tomuto vládnemu návrhu zákona. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku preto predkladám v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to znamená, že doručené najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. apríla 2008 pod č. 621 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 16. júna a gestorský do 17. júna.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Nech sa páči, vaše miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku od poslankýň alebo poslancov, a preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy k tomuto návrhu zákona ústne? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu hlasovaním v prvom čítaní zajtra o 11.00 hodine. No a pristúpime teraz k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento návrh ste dostali ako tlač 608, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 619.

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky pána Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Dobrý deň prajem, vážené dámy poslankyne, páni poslanci (reakcie zo sály), nevidíte to vy, pán poslanec!

  • Poprosím, pán minister, dáme priestor ešte predsedovi výboru.

  • Ďakujem pekne, ja to možno predčasne robím, lebo plánujem tiež sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona, ale je to jedinečná situácia, hoci s pánom ministrom sme sa často aj predtým stretávali, aj teraz sa stretávame, ale ja mu chcem zablahoželať, všetko dobré prajem, aby sa mu darilo na spoločnej ceste životom a ja verím, že aj tá demografická krivka, ktorá je teraz zlá pre Slovensko, bude o chvíľu lepšia. Blahoželám.

  • Ako ste si iste všimli, nevyžiadal som si zdôvodnenie procedurálneho návrhu v rámci tolerancie. Ja sa pripájam, pán minister, takisto.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ďakujem pekne, dámy a páni, samozrejme, beriem si slová pána poslanca Šimka k srdcu a najmä tú časť s tou demografickou krivkou a, samozrejme, prisahám, že priložím ruku k dielu.

  • Reakcie v sále.

  • Teraz ale možno o niečo vážnejšie. Vážené dámy a páni, stojíme pred zákonom, ktorý v podstate vyvoláva diskusie už približne trištvrte roka. Ja by som asi nepredlžoval jeho uvádzanie dlhšími rečami, pretože sme v prvom čítaní. Všetci asi rozumieme tomu, že zákon potrebný je. Ten návrh predovšetkým kopíroval všetky odborné argumenty odborníkov, dopravných inžinierov, dopravných policajtov a tento zákon je potrebný. Myslím si, že sme napriek tomu, že sme boli kritizovaní aj tu napríklad zo strany pána poslanca Pada, že sme dali pomerne širokú a dlhú diskusiu, že nám to trošku dlhšie trvalo, priznávam, že nám to dlhšie trvalo, ale práve preto, že sme chceli dať čo najširší priestor na diskusiu.

    Na druhej strane sa ukazuje, že zjavne ani tento čas nebol úplne dostatočný, pretože sa opäť ozvali až po schválení tohto zákona vládou ďalšie inštitúcie, ktoré by chceli o tomto zákone diskutovať.

    Vzhľadom na to, že tento zákon nie je zákonom politickým a myslím si, že v sebe nedokáže zahŕňať pohľad spektra od stredu doľava alebo pohľad od stredu doprava, predpokladám, že tá hlavná časť diskusie sa sústredí na druhé čítanie, kde očakávam, samozrejme, aj všetky rozumné návrhy, ktoré tento zákon môžu vylepšiť alebo zefektívniť. Ja len v úvode možno spomeniem, že sme pristúpili k niektorým opatreniam. Vymenujem len sporadicky ich niekoľko, pretože ten zákon naozaj je celý nový a mnoho vecí bolo upravených, ale, samozrejme, takými zásadnejšími sú taká otázka, ako je zníženie rýchlosti v obciach na 50 km. Tu sa môže rozprúdiť diskusia o tom, či je to dobré, či je to dostatočné, ale my sme vychádzali predovšetkým z výsledkov výskumov, ktoré jasne hovorili o tom, že tých desať kilometrov je zásadný rozdiel v pohľade predovšetkým na zranenia, ktoré auto v tejto rýchlosti spôsobí, a na šancu prežiť chodcovi alebo cyklistovi takúto zrážku sa znížením rýchlosti na 50 km výrazne zvyšujú.

    Takisto tu bola nová úprava smerom k rýchlostiam na diaľniciach, kde sme zachovali maximálnu povolenú rýchlosť 130 km za hodinu, ale na mnohé otázky či už od odborníkov, alebo aj z Národnej diaľničnej spoločnosti, alebo všeobecne aj z trendu, ktorý je v Európe sme nechali otvorenú možnosť, aby na niektorých úsekoch osobitnou značkou bola táto rýchlosť upravená inak, ako je stanovená v zákone. To už bude, ale nie je tak úplne na Policajnom zbore ako skôr na správcovi komunikácie.

    To, čo sme v zákone upravili bola minimálna rýchlosť, ktorá je na diaľnici povolená. Z môjho pohľadu je to ustanovenie dobré. Boli sme naňho viackrát upozornení predovšetkým preto, že dnes bola rýchlosť, a teraz ma ospravedlňte, nepamätám si, či presne 50 alebo 60 km minimálna, ale keď by sme poňali, že aj 50, pán poslanec Pado mi ukazuje 50, áno, tak keď si predstavíme, že maximálna rýchlosť povolená bola 130, čiže rozdiel v tej kilometráži je 80 km v hodine, a keď si predstavíte Škodu Favorit, alebo Škodu 120, ktorá stretne neosvetlenú aviu, alebo teda veľmi slabo osvetlenú aviu a má vlastne urobiť brzdenie o 80 km v hodine na veľmi krátkom úseku, veľmi často dochádzalo práve k veľmi rizikovým prípadom. Preto sme sa rozhodli, že zvýšime tú minimálnu rýchlosť, čím vlastne eliminujeme predovšetkým tie najpomalšie vozidlá a máme možnosť zvýšiť priechodnosť práve diaľničných úsekov ako hlavných dopravných tepien v rámci Slovenska.

    Je tu takisto úprava, ktorá vyvolala diskusiu, ale až po skončení pripomienkového konania, to som bol prekvapený, že neboli dopravcovia takí aktívni. Je otázka piatkového zákazu jazdy kamiónov medzi 16.00 a 20.00 hodinou. Samozrejme, rozdielny názor na tento zákaz majú vodiči osobných motorových vozidiel. Iný názor majú vodiči nákladných motorových vozidiel a úplne iný názor majú predovšetkým investori a veľké spoločnosti, ktoré na Slovensku vyrábajú a fungujú systémom just in time. To znamená de facto bez skladov a priamo vykladajú do výrobných liniek kamióny, ktoré prichádzajú do podniku.

    Môžem v tejto chvíli pripustiť, že o tomto návrhu rokujeme so zástupcami jednotlivých predstaviteľov spoločností a zamestnávateľov a naďalej budeme rokovať. Myslím si, že do toho sú aktívne zapojení aj páni poslanci a pani poslankyne. Počul som viacero názorov z pléna. Je to presne jedna z tých tém, kde sme v snahe zrýchliť a zefektívniť tú premávku znížili pôvodný počet 22 zákazových hodín na 8, ale ukazuje sa, že sú tu ešte určité otázky. Ja si myslím, že sme prístupní k tomu, aby sme každé riešenie urobili takým, aby boli všetci spokojní a zároveň sme zachovali hlavný účel, a to je bezpečnosť cestnej premávky a jej plynulosť. Čiže môžeme rôzne variovať aj túto otázku.

    V zákone, samozrejme, sme poňali aj viacero pripomienok a návrhov, ktoré zazneli v parlamente. Ja za všetky spomeniem návrh pána poslanca Pada spred trištvrte roka alebo spred roka. Ak sa nemýlim, otázka je o celoročnom svietení a ktorý sa javí ako efektívny a dobrý. Myslím si, že riešenie, ktoré prijalo Rakúsko nie je úplne odzrkadľujúce realitu celoročného svietenia a jeho výhody. Čiže je priestor na to, aby sme to na Slovensku zaviedli. Ja si myslím, že mnohé aj už také škandinávske automobilky robia autá automaticky po naštartovaní so zapnutými svetlami. Firmy, ktoré vyrábajú motocykle to robia už viac ako desať rokov, že vlastne nedá sa vypnúť svetlo ani na motocykli, ktorý je v prevádzke.

    A takisto sme vyhoveli aj v otázke psychotestov, kedy bolo viacero listov a otázok zo strany poslancov, aby sme našli tú cestu k psychotestom, ktoré smerovali k zníženiu agresivity. Dnes som počul opäť niekoľko výhrad. Opäť je to ustanovenie, ktoré predpokladám a rád prijmem iné návrhy alebo vylepšujúce návrhy. Je to zákon, ktorý je a bude vlastne výsledkom spoločného snaženia celej snemovne a ministerstvo možno v tomto prípade bolo skôr servisnou organizáciou, aby sme pripravili text, ktorý nakoniec poslanci budú schvaľovať.

    Samozrejme, zaviedli sme ešte niekoľko takých opatrení smerujúcich predovšetkým k bezpečnosti najzraniteľnejších účastníkov cestnej premávky, teraz mám na mysli chodcov a cyklistov, kde chceme, aby mimo obcí v noci chodci povinne nosili reflexné prvky. My sme začali akciu vidieť a byť videní, kde sme vlastne rozdávali či už na školách, alebo cestou organizácií, ktoré sú najbližšie k ľuďom, reflexné prvky, ktoré by mohli používať na odevoch a oblečeniach.

    V tejto akcii v širšom meradle chceme pokračovať až do účinnosti zákona aj po účinnosti, samozrejme, ale ten najväčší záber bude práve pred účinnosťou tohto zákona, kedy policajti budú rozdávať na všetkých obvodných oddeleniach čo najbližšie k občanom reflexívne prvky tak, aby tie náklady s tým spojené neznášal občan. Nie sú veľmi vysoké, ale napriek tomu, samozrejme, niečo z tej peňaženky stoja. A v tomto prípade si myslím, že by to bolo vhodné, je naozaj zásadný rozdiel, keď na čiernom kabáte má možnosť mať občan ten prúžok. Zvyšuje to jeho viditeľnosť o niekoľko sto metrov, čo znamená naozaj v mnohých prípadoch záchranu jeho života.

    Pri cyklistoch prechádzame na západoeurópsky model z pohľadu cyklistických reflexných viest, tak ako to je na Západe. Ja absolútne súhlasím so všetkými, že nebudú cyklisti možno v budúcnosti, a teraz to možno trošku poviem vulgárne, tí najkrajší na svete a nevyniknú možno ich farebné dresy, ktoré často majú, ale nočná cyklistika často bez osvetlenia je v tomto prípade naozaj mimoriadne nebezpečná a ja si myslím, že je to vec, ktorú by sme mohli podporiť. Ale opäť sa vrátim k tomu, že každý rozumný návrh, ktorý v snemovni vzíde, veľmi radi uvítame.

    Možno spomeniem ešte takú jednu, myslím, že len pred dvoma dňami som zaregistroval takú problémovú záležitosť. Všimol som si reakciu v médiách ohľadne áut s osobitnými výstražnými zariadeniami. Myslia sa tým majáky. Návrh, ktorý sme dali do zákona, ktorý sme zapracovali, kde boli, myslím už v médiách spomínaní predovšetkým župani, sme koncipovali ako súbor ľudí, ktorí sú zúčastňujúci sa na krízových manažmentoch štátu a zároveň v jednej chvíli majú to teritórium, ktoré pod nich spadá, väčšieho rozsahu. To znamená, najmenší celok, ktorý sa dá predpokladať, že povinnosť sa tam intenzívne presúvať, je práve kraj alebo vyšší územný celok.

    Bol tu určitý zoznam, ktorý vlastne bol navrhnutý. Boli tam vymenovaní všetci, ktorí by to mohli mať. Práve preto i bola určitá verejná kontrola možno zneužívaním, ale započul som, že budú mať poslanci na to iný názor. Ja vám plne toto ustanovenie dávam do vašej právomoci ako aj orgánu, ktorý má v bezpečnostných otázkach čo rozhodovať. My sme urobili vlastne len pokusne sumár ľudí, o ktorých si myslíme, že to nutné je, ale v tomto prípade ministerstvo naozaj nemá, pretože vlastné autá označené máme. Toto sú všetko autá mimo nášho rezortu. Tu si môže, samozrejme, každý ľubovoľne rozhodnúť. To znamená návrh, ktorý získa podporu väčšiny v parlamente v tomto prípade prejde, takže naozaj rád privítam návrh, ktorý bude objektívnejší.

    Posledná vec taká veľmi diskutovaná sú zimné pneumatiky. Stáli sme pred otázkou na jednej strane nevenovať sa tejto téme vôbec a ponechať pôvodný stav, to znamená nepovinnosť zimných pneumatík pre celé Slovensko, pre celé jeho územie. A na druhej strane bola povinnosť zaviesť v časovom období 15. november, 15. marec zimné pneumatiky povinne pre všetky typy osobných motorových vozidiel s osobitnou úpravou pre autobusy a nákladné vozidlá.

    Takýto návrh raz už v parlamente podaný bol. Bol podaný vtedy koaličným poslancom. Zároveň tým istým poslancom bol ten návrh o niekoľko týždňov ešte počas legisvakačnej lehoty zmenený s odôvodnením, že finančné nároky, ktoré by boli spojené s takouto povinnosťou, by boli obrovské a predovšetkým, že mnohí obyvatelia používajú automobily len z času na čas veľmi obmedzene raz, dvakrát do mesiaca a na nejaké krátke presuny, a preto sa im finančný náklad smerom k zimným pneumatikám zdá ako vysoký.

    Ja tento argument akceptujem, a preto sme sa pokúsili nájsť kompromisné riešenie, ktorého síce ustanovenie znie komplikovane, ale v praxi naozaj znamená jednu jednoduchú vetu. Zákaz jazdy motorovým vozidlám s letnými pneumatikami počas doby, keď je na ceste sneh. Len čo je posolené a je tam, by som povedal, už tá klasická či už kaša, alebo mokrá cesta, opäť na tej ceste jazdiť môže. Je to jediný kompromis, ktorý môžeme viazať na počasie a môže ísť. Pretože, ak niekto jazdí často a opýta sa nás, že ako má predpokladať, ako môže predpokladať, že či bude snežiť. Ten, kto sa chce vyhnúť týmto predpovediam počasia, si môže kúpiť zimné pneumatiky. A ten už nemusí sledovať počasie, či sneží, alebo nesneží, lebo každý, kto jazdí, často vie, že zimné pneumatiky sú potrebné. Podľa mňa z môjho pohľadu veľká časť vodičov naozaj tieto zimné pneumatiky používa.

    Potom je ale kategória vodičov, ktorá šoféruje auto výnimočne. To boli najčastejšie pripomienky, si to pamätám, počas známeho Malchárkovho návrhu. A práve pre tých toto ustanovenie platí, že ak sa teda chcú vybrať na cestu, musia vedieť, že ak teda je nasnežené, bohužiaľ, auto nemôžu použiť bez toho, aby neporušili zákon.

    Ak nájdete rozumný kompromis medzi absolútnym príkazom zimných pneumatík, čo si myslím, že v tejto chvíli na Slovensku nie je úplne priechodné už aj z pohľadu toho, ako to bolo v minulom volebnom období, keď vlastne dnešná opozícia bola pri moci a s úplným neregulovaním zimných pneumatík každý iný rozumnejší a lepší návrh, ako je tento radi privítame a vôbec sa mu nebránime. Nemyslím si, že sme zjedli všetku múdrosť sveta, ale v tomto prípade sme naozaj hútali a jediná väzba smerom k tomu, že kedy sa letné pneumatiky nesmú používať. Počas toho, kedy ich vlastnosti sú najhoršie, a to je práve ľad a sneh.

    Myslím si, že keď si spočítame dni, za ktoré bolo Slovensko pokryté snehovou vrstvou tak, že aj vozovky mali ujazdenú vrstvu snehu, samozrejme, ten rizikový dojazd vždy tam je možný a každý policajt dokáže posúdiť ten priestupok a jeho závažnosť aktuálne na základe skutočnosti, ale tých dní bolo naozaj obmedzený počet. Ak tento rok, keby sme zobrali celoslovenský priemer, boli tie dni štyri. V severných častiach možno dvadsať. Tak je to, samozrejme, veľa. Aj to iba výnimočne na niektorých cestách. Minulý rok to bolo ešte menej a rok predtým o niečo viacej. To znamená, bavíme sa primárne približne pri 80 % štátu o dvoch, troch dňoch ročne. O južných územiach, v prípade južných území vlastne, ako tuším, tento rok ani taká situácia nenastala. A v prípade severných regiónov Slovenska je to možno otázka dvoch, troch týždňov do roka, kedy tento problém môže vzniknúť.

    Nechcem už ďalej rozprávať. V podstate predpokladám, že tá rozprava k tomuto zákonu je aktuálna naozaj hlavne v druhom čítaní, kedy budú prichádzať jednotlivé pozmeňujúce návrhy. Ešte raz predostieram, že v tomto prípade sme tým návrhom absolútne otvorení.

    Ešte možno by som doplnil takú časť, ktorá sa často diskutovala, to je otázka pokút. Rád by som zdôraznil ešte raz, nedochádza k nárastu pokút za tie priestupky, ktoré boli najštandardnejšie v 97 % prípadov. Sú to všetky pokuty v pôvodnej výške za pôvodné priestupky. Iba v prípade extrémnych porušovateľov, či už je to otázka alkoholu, otázka častej dopravnej nehodovosti, otázka rýchlosti. Tam sme v prípade tých extrémnych prípadov zvýšili tú pokutu naozaj do súm, ktoré sú zásadnejšie, ale stále ešte hlboko pod európskym priemerom.

    Ja napríklad spomeniem len tú rýchlosť. Keď sa bavíme o štandardnom prekročení rýchlosti, tak tá dvojtisícová pokuta, ktorá je dnes, naďalej bude platiť v rozmedzí rýchlosti 130, napríklad na diaľnici 130 až 150, od 150 do 170 máte päťtisíc, od 170 do 190 desaťtisíc a majstri leteckého športu nad 190 dvadsaťtisíc korún. Každý, kto takto cestuje, si musí uvedomiť, že do Košíc je to lacnejšie lietadlom, ako ísť takýmto spôsobom po slovenských cestách. A to isté platí aj v ostatných prípadoch.

    Čiže tá štandardná zostava dopravných priestupkov ostáva v pôvodnej výške. Zvýšenie napríklad, najvyššia suma, o ktorej sa často hovorí, až štyridsaťtisíc je len v jednom prípade, a to je odmietnutie dychovej skúšky. Každý, kto tú skúšku neodmietne, nemôže dostať pokutu. Je to veľmi jednoduchá matematika. Vysoký alkohol takisto patrí medzi najzásadnejšie dôvody dopravných nehôd väčšinou s veľkými následkami, možno percentuálne ten alkohol nie je každou druhou nehodou. Je, tuším, každou siedmou alebo šiestou. Ale následky nehôd pod vplyvom alkoholu sú omnoho markantnejšie.

    Čiže ešte raz sa vám chcem všetkým pekne poďakovať. Pokúsili sme sa návrhy, ktoré boli z opozície, z koalície skĺbiť do toho zákona, ale prítomnosť ukazuje, že je tam ešte niekoľko ďalších ustanovení, ktoré bude treba pravdepodobne upravovať, ktoré vyplývajú zo všeobecnej spoločenskej diskusie. Je to zákon, ktorý sa týka veľmi veľkého množstva ľudí, ja naozaj sa teším, že by sme tu mohli mať jeden taký, by som povedal, kompaktný celok poslaneckého schvaľovania tohto zákona. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť a verím v podporu tohto zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za úvodné slovo podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra Slovenskej republiky k predmetnému návrhu zákona a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť pánovi Jánovi Richterovi, aby predniesol úvodnú spravodajskú informáciu. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 608).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. apríla č. 619 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, ďalej výbor pre financie, rozpočet a menu, ďalej pre hospodársku politiku, ďalej Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, ďalej výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 16. júna tohto roku a gestorský výbor do 17. júna tohto roku.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán spravodajca, zaujať miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa za poslanecký klub SDKÚ – DS prihlásil pán poslanec Martin Pado a ďalej sa prihlásil písomne pán poslanec Jozef Šimko.

    Pán poslanec, chcem sa spýtať, je 18.48 hodín, 12 minút do 19.00 hodiny, či chcete začať so svojím vystúpením, lebo ak rozprávate za poslanecký klub, predpokladám, že bude to vystúpenie asi dlhšie, lebo chcem upozorniť na to, že dnes nie je možné predĺžiť rokovanie po 19.00 hodine, lebo mnohí máme povinnosti vo vzťahu k snemu Združenia miest a obcí Slovenska, niektorí už odišli, niektorí tam máme byť na 19.00 hodinu vrátane mňa, čiže po 19.00 hodine nebudem dávať priestor na predlžovanie schôdze, takže sa pýtam, či je všeobecný súhlas, aby sme teraz prerušili rokovanie o tomto bode s tým, že pán poslanec Pado ako za klub prihlásený by začal svoj príhovor zajtra ráno o 9.00 hodine.

    Ďakujem vám všetkým za porozumenie, vyhlasujem dnešné rokovanie za ukončené s tým, že budeme zajtra pokračovať ráno o 9.00 hodine a prvým vystupujúcim v rozprave za poslanecký klub SDKÚ – DS bude pán poslanec Pado. Prajem všetkým...

  • Hlas zo sály.

  • Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Pán predsedajúci, len sa chcem ospravedlniť, aby to náhodou nebolo brané ako neúcta. Zajtra ja sa budem ponáhľať, samozrejme, do parlamentu, ale vzhľadom na neprítomnosť premiéra v Slovenskej republike je pomerne pravdepodobné, že v rámci vlády nebudem sa môcť úplne uvoľniť, takže minimálne si vypočujem príspevok pána poslanca cez internet, len aby to nebolo brané ako neúcta. Ďakujem pekne.

  • Prajem všetkým príjemný večer. Pokračujeme ráno o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 18.50 hodine.