• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milé kolegyne, kolegovia, prajem príjemný deň. Otváram deviaty rokovací deň 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali pán poslanec Sergej Chelemendik a pán poslanec Tibor Mikuš.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon), dostali ste ho ako tlač 526.

    Vítam ministra kultúry Slovenskej republiky pána Marka Maďariča a takisto spravodajcu pána Jána Podmanického.

    Včera sme prerušili rozpravu počas príspevku pána poslanca Freša, teraz ho prosím, aby zaujal miesto a dokončil svoje vystúpenie v rozprave. Ďalej budeme potom pokračovať tak, ako sú poslanci už prihlásení ústne na informačnej tabuli. Pripraví sa pán poslanec Kvorka.

    Pán poslanec Frešo, nech sa páči, máte slovo v rozprave.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tiež vám želám pekné ráno a budem pokračovať tam, kde som včera prestal.

    Pre krátke také zhrnutie, to, čo som včera hovoril, bolo, že tak ako vnímam rozpravu z hľadiska opozície a koalície a hlavne z hľadiska sociálnej demokracie SMER-u, tak vidím tam jeden zásadný rozdiel medzi opozíciou a koalíciou a ten zásadný rozdiel spočíva v tom, že SMER je presvedčený o tom, že viac regulácie aj v oblasti médií prinesie väčšiu pluralitu názorov a bude na prospech občanom. To je presný opak toho, čo si myslíme my v opozícii a v SDKÚ zvlášť, to znamená, my hovoríme, viac slobody v médiách znamená väčšiu pluralitu, nech si občan vyberie, môže si vyberať tým, čo nakupuje, môže si vyberať tým, do čoho chce nahliadnuť, pokiaľ to kúpi niečo iný, čo sa týka tlače a podobne, samozrejme, v televíziách môže si vyberať diaľkovým ovládačom a na internete zadaním príslušnej adresy.

    To, čo považujem za dôležité, je, dôvody, pre ktoré SMER potrebuje silný mediálny zákon a pre ktorý táto vláda aj prostredníctvom svojho premiéra, ale aj ďalších ministrov je v trvalom konflikte s médiami. Tie dôvody zo začiatku vyzerali, že sa jedná o niečo, čo by mohlo byť subjektívne, ale postupom času a postupom vládnutia tejto vlády sa ukazuje, že to je objektívna potreba a že to je vlastne pre SMER nevyhnutnosť. Je nevyhnutnosť byť v konflikte s médiami a, samozrejme, k tomu smeruje aj potom tento tvrdý mediálny zákon, ktorý právo na odpoveď formuluje výslovne ako právo zapísať si do novín, čo chcem, pokiaľ sa cítim akokoľvek dotknutý. A netaja sa mnohí politici, ako som to už včera hovoril, tým, že budú túto výhodu využívať. Tie dôvody sú tie, že SMER nie je v stave dostáť svojim sľubom, ktoré urobil, a nepotrebuje médiá, aby o tom, že tieto sľuby neplní, a o neradostnej situácii občanov informovali.

    Ja poviem pár príkladov. Čakal som za normálne a takisto som to včera hovoril, že pokiaľ médiá upozornia na nejaký škandál, takže vláda im svojím spôsobom bude vďačná, rozhodne som nečakal, že budú v tej súvislosti útočiť na médiá, opak bol pravdou. Pri všetkých škandáloch, ktoré sa udiali, ako Pozemkový fond, tak Privilégium, tak ministerstvo obrany, a, mimochodom, spomenul som si, že aj vy, pán minister, už ste začínali s upratovaním, len ste to nejako veľmi rýchlo stiahli aj vďaka médiám, vždy nasledoval priamy alebo nepriamy útok na médiá samotné. Samozrejme, škandály vlády, to je niečo, čo sa veľmi zle počúva, ale riešenie je v rukách vlády, nie v tom, že začneme médiá samotné obmedzovať. To znamená, po prvé strach zo škandálov núti SMER, aby konal smerom k tvrdému tlačovému zákonu a aby bol v permanentnom konflikte s médiami. Po druhé sú to zjavné ekonomické neúspechy, čo sa veľmi-veľmi zle vysvetľuje na pozadí dvojciferných ekonomických rastov v niektorých kvartáloch. Ja poviem tie také dva-tri zjavné, ktorých si myslím, že sa SMER obáva a rád by k nim dával odpovede a bol by rád, keby médiá ich príliš sa v nich nevŕtali.

    Prvý je suverénne najdrahšie potraviny v histórii Slovenska, napriek suverénne najvyšším dotáciám, aké kedy v rámci Slovenska do poľnohospodárstva existovali. Inými slovami, drahý chlieb treba prekryť radšej nejakými inými témami.

    Po druhé téma, ktorá pred voľbami bola obľúbená smerácka téma, najdrahší benzín. Znova suverénne najdrahší benzín v histórii, už dva roky vám to takto ide, vážená vláda, a neurobili ste ani jeden z krokov, ktorý ste oznamovali. Možno ste mohli prísť na nejaký iný, ako napr. zrušiť spotrebnú daň alebo nájsť iné riešenia. Ale v čase, keď naozaj kurz sa veľmi priaznivo vyvíja, tak sa to, čo ľudia zažívajú dennodenne na benzínových pumpách, veľmi zle vysvetľuje a to, čo bolo vašou zbraňou pred voľbami, sa obracia proti vláde a usvedčuje ju z vlastnej neschopnosti, a preto je lepšie byť v konflikte s médiami, preto je lepšie hľadať nejaký bič na médiá, preto je lepšie zavádzať inštitúty, ktoré či už budú viesť k nejakej samocenzúre, alebo budú viesť k tomu, že sa bude tvrdo v médiách odpovedať, budú politici a budú si písať vlastné texty, tak to je vlastne riešenie, ktoré priniesla táto vláda prostredníctvom zákona, o ktorom rokujeme.

    Ďalší škandál, ktorý som si ani neuvedomil, ale naozaj vypukol minulý alebo predminulý týždeň, je krach výstavby diaľnic. Ja to nazvem naozaj pravým menom, je to krach výstavby diaľnic, pokiaľ sa obstarávací proces výstavby diaľnic, kde boli rôzne silné termíny do roku 2010, jednoducho dostane na súd, pretože si ministerstvo praje vylúčiť niektorých uchádzačov, tak sme v situácii, že jednoducho diaľnica nebude. To sú fakty, ktoré sa pred občanmi nedajú zatajiť, ale zase na druhej strane poslušnejšími médiami by sa dali nahradiť rôznymi vysvetleniami alebo odvádzaním tém. Samozrejme, k tomu neprispieva ani to, že táto vláda nepripravila ani jeden meter výstavby diaľnic a začala 5-kilometrový úsek okolo Považskej Bystrice, aj ten pripravený minulou vládou.

    Ďalšou vecou, pre ktorú je nutné, aby bol SMER v trvalom a vláda v trvalom konflikte s médiami a aby bol silný mediálny zákon, je sociálna situácia alebo situácia v sociálnej oblasti. Veď predsa ak táto sociálnodemokratická vláda za skoro dva roky vládnutia dokáže zvýšiť detské prídavky o 10 Sk, tak to je nevysvetliteľné a je to treba prekryť v médiách a voči verejnosti nejakým iným spôsobom. To znamená, treba hľadať riešenia a tie riešenia sa hľadajú prostredníctvom mediálneho zákona, ako tieto médiá dostať pod kontrolu.

    Takisto masové vysťahovalectvo. Zachytil som správu, že sa vracajú lekári, že sa už vrátili už dvaja, tiež to v médiách vyzerá zle a v komentároch ešte horšie. Preto aj hodnotiace úsudky treba nejakým spôsobom korigovať.

    To znamená, to znamená (reakcia z pléna), nie, vzťahuje sa to na hodnotiace úsudky, nakoľko v odpovedi je povedané, že ako ďalej, ak je tam odpoveď, tak nesmie byť k tomu hodnotiaci úsudok zo strany redakcie.

  • Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím poslancov, aby komunikovali cez prihlásenie sa do rozpravy alebo vo faktickej poznámke. Ďakujem za porozumenie. Nech sa páči, pán poslanec, môžete pokračovať.

  • Tieto dôvody nútia súčasnú vládu naozaj byť v konflikte s médiami a hľadať istú masu nepriateľov, ktorú si našli raz v médiách, kedy hovoria, že noviny sú, alebo resp. médiá sú ich jedinou opozíciou, inokedy naznačujú, že zahraničie zle pochopilo vývoj na Slovensku, to znamená, všetci boli uvedení do omylu, všetci tomu nerozumejú, všetci sú treťotriedni úradníci, ktorí nechápu naše reálie, ďalšíkrát sú to sporitelia v druhom pilieri, nepriatelia tejto vlády, ktorí si chcú sporiť na svoj dôchodok, ďalšíkrát sú to súkromne poistení ľudia ohľadne zdravotného poistenia. To znamená, táto vláda namiesto toho, aby poctivo a čestne buď plnila svoje sľuby a vládla, alebo si priznala svoje nedostatky, napr. tie, ktoré som namátkovo vymenoval, tak sa rozhodla, že komunikačný kanál smerom k občanom si nejakým spôsobom ovládne, nejakým spôsobom ho zmení tak, aby jej lepšie vyhovoval. To je dôvod, pre ktorý sú desiatky opráv, ktoré či už premiér Fico, alebo Úrad vlády, alebo vláda ako taká adresovala médiám, v ktorých ich kritizuje, a veľmi tvrdo, a nevídaným spôsobom napáda.

    Vrátim sa naspäť k téze, keď som hovoril, že tento mediálny zákon ukazuje aj rozdiel v ideológii medzi koalíciou a hlavne SMER-om a opozíciou, nakoľko správne by podľa nás bolo, keby jednotliví členovia vlády a jednotliví úradníci a jednotlivé dotknuté inštitúcie boli dostatočne zodpovedné a slobodné zároveň a prijali na seba zodpovednosť za svoje činy a naučili sa ich komunikovať alebo komunikovali s verejnosťou spôsobom, s ktorým by boli oni sami spokojní. Keďže to asi nevedia alebo sú zjavne s výsledkom nespokojní, alebo sú v takom obrovskom kŕči a strachu z toho, aké výsledky dosahujú, tak musia voliť ten spôsob, že sa snažia ten komunikačný kanál zmeniť, obmedziť, sebe prispôsobiť.

    Čo sa týka vnímania občana samotného, ja som si vybral jeden citát pána premiéra, ktorý tu hovoril, myslím, pred dvoma týždňami na hodine otázok, a dovolím si ho prečítať celý a ten teda naozaj o niečom svedčí. Pán premiér rozprával o tom, ako vláda chodí na výjazdové zasadnutia a aké je to dôležité pre občanov, a v tomto kontexte povedal: „No ak si niekto myslí, že občana v Medzilaborciach trápi právo na odpoveď, tak je teda na veľkom omyle. Občana v Medzilaborciach trápi to, či ráno môže ísť o 6.00 hod. do roboty a či v tejto robote dostane mzdu, za ktorú dokáže normálne a dôstojne existovať.“

    Vážené dámy, vážení páni, už dávno som nepočul takúto urážku občanov Slovenska, už dávno som nepočul takýmto hrubým spôsobom dehonestovať našich voličov. To znamená...

  • Reakcia z pléna.

  • Neskáčte mi do reči. Pán predsedajúci...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán spravodajca, skúsme sa zdržať komentárov. Máte, pán spravodajca, možnosť vystupovať vtedy, keď sa prihlásite. No tak ale veď dodržujte rokovací poriadok. Ďakujem pekne.

  • Ja chápem, že sa to zle počúva, ale dosť nepríjemné na tom je, že ja citujem vášho šéfa. Ja citujem, citujem vášho šéfa a tvrdím, že už dávno, už dávno sme nepočuli takúto urážku občanov. To znamená, dávať ľudí naozaj na tú úroveň, že sú to bytosti, ktoré zaujímajú len základné potreby, a že ich nezaujíma právo na odpoveď, ergo sloboda tlače v tejto republike v roku 2008, považujem za urážlivé. Považujem to za urážlivé. V spomínanom okrese a meste som bol a viem, ako ľudia tam rozmýšľajú. Viem, ako tam rozmýšľajú, ale tento citát hovorí o tom, ako rozmýšľa predseda vlády, ergo celá vláda o svojich vlastných občanoch. Inými slovami, znamená to, že nepovažuje za svoju prioritu slobodu tlače. A to ma znova oprávňuje k tomu záveru, ktorým som vlastne začal alebo k tým tézam, ktorými som začal svoj dnešný príhovor, a to dôvodom, pre ktorý SMER potrebuje permanentný konflikt s médiami, pre ktorý potrebuje tzv. silný tlačový zákon a pre ktorý potrebuje zmeniť kanál, ktorým sa komunikuje, tak, aby mohol šíriť svoju propagandu spôsobom, ktorý je preňho výhodný.

    Neviem si predstaviť žiaden iný dôvod, pre ktorý táto vláda doslova sa ľutuje a tvári sa, že v médiách nie je prijímaná. Dokonca ide do takých absolútnych extrémov, absolútnych extrémov, že sa ospravedlní cudziemu predstaviteľovi alebo predstaviteľovi cudzieho štátu za spôsob, akým médiá informovali o jeho návšteve. To je niečo, čo si myslím, že je kolenačková politika, čo je dokonca plazivá politika tejto vlády, ospravedlňovať sa predstaviteľovi cudzieho štátu za vlastné médiá. To znamená, ako keby sa ospravedlňoval, keďže médiá sú zrkadlom verejnosti podľa môjho presvedčenia, za názor svojich vlastných voličov. Je to hanba! Je to plazenie sa a je to neuveriteľná urážka aj občanov tejto republiky.

    Ja by som bol rád, keby mal niekto z pánov sociálnych demokratov odvahu a prišiel to sem vysvetliť, akým spôsobom robí sa zahraničná politika, keď sa ospravedlňujeme za svoje vlastné médiá.

    Ja si myslím, že východisko z tejto situácie je naozaj opozičný návrh, ktorý tu zaznel, alebo opozičné návrhy, ktoré tu zazneli, o ktorých by mala hrdá sociálnodemokratická vláda naozaj začať rokovať s opozíciou, čo doteraz neurobila, a myslím si, že by bolo správne, keby zoči-voči strachu z vlastných neúspechov sa neutiekala k tomu, že bude deformovať slobodu tlače, že bude deformovať slobodu vyjadrovania, že bude robiť rôzne kroky, ktoré sú na škodu tejto republike, ale aby čestne vytvorila prostredie, a ak ho už nedokáže vytvoriť, tak nech nechá také, aké je, pre slobodnú výmenu názorov tak, aby si mohli občania tejto republiky slobodne sami vybrať bez toho, aby touto verejnou mienkou alebo týmito médiami niekto manipuloval.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Freša sa prihlásili pani poslankyňa Oľga Nachtmannová, pán poslanec Ján Senko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    A slovo má pani poslankyňa Nachtmannová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, nechcela som reagovať, ale tie vaše demagogické tvrdenia napríklad ohľadom toho, že táto vláda zaznamenáva zjavné ekonomické neúspechy, hneď ste spomenuli ceny potravín. Sledujete vy vôbec vývoj cien potravín vo svete? Keby ste napríklad včera boli pozerali spravodajstvo, počuli by ste, že v Spojených štátoch sa ľudia nevedia spamätať z rastu cien potravín a v čase výplat sa v diskontných predajniach tvoria dlhočizné rady. Tak o čom to tu rozprávate?!

    A takisto by sa dalo hovoriť o cenách benzínu. Koľko sa teraz platí za barel ropy? Veľmi dobre viete, že sa pohybuje cena viac ako 100 dolárov za barel. Mimochodom...

  • Reakcia poslanca.

  • Pán kolega, nerušte ma! A, pán predsedajúci, upozornite, keď ste predtým upozorňovali.

  • Pani kolegyňa, venujte sa svojmu vystúpeniu. Ja viem, čo je moja povinnosť. Ďakujem pekne.

  • Je to viac ako 100 dolárov za barel a za čias vlády Dzurindu to bolo skoro o polovicu nižšie. Čiže som presvedčená o tom, že keby bola teraz pokračovala bývalá vláda, tak cena pre obyvateľov by sa pohybovala možno okolo 60 korún za liter benzínu. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ján Senko, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, opäť ste podsúvali do diskusie akože vaše dôvody a myslím si, že vaše vystúpenie bolo spolitizované. Nakoniec ako aj celá diskusia okolo tlačového zákona. Svedčí o tom nakoniec, svedčia o tom aj vaše predchádzajúce postoje. Potrebovali ste prekryť svoj vlastný problém so slobodou slova, so slobodou prejavu vo vnútri vašej strany a podsúvate, akože potreba tlačového zákona bola na strane koalície.

    Ja by som vám chcel povedať jedno, že v našom právnom poriadku právo na odpoveď nie je zatiaľ zakomponované. Chcem vám povedať, že až dve tretiny štátov Európskej únii majú právo na odpoveď. Dokonca Portugalsko ju má v ústave, je v Španielsku, Francúzsku, Belgicku, Luxembursku, Poľsku, Taliansku, Malte, Grécku tiež v ústave, Fínsku, Nemecku – a môžem takto ďalej odpovedať. Myslím si, že z našej strany vôbec nie je obmedzovanie slobody prejavu ani slobody tlače. Keby ste si lepšie boli naštudovali zákon, tak by ste hovorili úplne iným spôsobom. Ale z vašej strany, ešte raz opakujem, nešlo o nič iné iba o obyčajný politický postoj a spolitizovanie témy tak, ako to aj doteraz z prostredia SDKÚ bolo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Frešo chce reagovať na tých, ktorí vystúpili s faktickou poznámkou na neho. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená kolegyňa pani poslankyňa Nachtmannová, vaša strana sa prsila, že keď príde do vlády, tak zníži ceny benzínu, a má s tým problém. Vaša strana zaviedla maximálne dotácie na potraviny, a nevie vysvetliť najdrahší chlieb v histórii. Ja rozumiem tým ekonomickým dôvodom, ale tu nehovoríme o ekonómii, teraz hovoríme o tom, že vy máte s tým propagandistický problém. A ten propagandistický problém sa snažíte riešiť aj týmto tlačovým zákonom. To znamená, vy máte problém dodržať svoje záväzky. A skutočne by bolo čestné, keby ste sa postavili a takýmto spôsobom vystupovali voči voličom a nesnažili sa kritikou a úplnou, priam by som povedal, až mediálnou vojnou alebo vojnou s médiami atakovať médiá tak, aby písali, aby vám to vyhovovalo.

    Čo sa týka toho, čo hovorí pán poslanec Senko. To, čo ste vymenovali, tie krajiny, kde je právo na odpoveď, je to dosť zmiešané, nakoľko v mnohých krajinách existuje buď právo na opravu, alebo právo na odpoveď. Pokiaľ viem, nikde neexistuje takáto situácia, že by sa to dialo bez súdu. A hlavne, čo tým chcem povedať, my máme špecifickú skúsenosť. My máme špecifickú skúsenosť, ktorá volá po väčšej slobode tlače. To znamená, máme tu 40 rokov boľševizmu, máme tu 40 rokov neslobodných médií a bolo by dobré, keby naša krajina aj na toto reagovala. To znamená, my by sme mali mať slobodnejšie médiá tak, aby naši občania si boli istí, že niečo podobné, ako tu boli nútení 40 rokov za ostnatým drôtom žiť, už nikdy nezažijú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalším, ktorý sa prihlásil do rozpravy, je pán poslanec Kvorka. Nevidím ho v sále, stráca poradie. Ďalším, ktorý bol prihlásený, je pán poslanec Galbavý, taktiež nie je prítomný, stráca poradie. Tretím, ktorý je prítomný, je pán poslanec Pavol Minárik, ktorému týmto dávam slovo.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pravda, sloboda, ako i sloboda prejavu, myslenia, špecificky v tomto prípade sloboda pre tlač a podnikanie, súkromné vlastníctvo a rešpekt voči nemu, spravodlivosť, vážené dámy a páni, toto je priestor, v ktorom, keď sa budeme ako zákonodarcovia pohybovať, určite nevybočíme a obstojíme aj pred budúcnosťou.

    Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegovia, kolegyne, dámy a páni, po toľkých vystúpeniach ma František Mikloško vyzval, aby som tomu dal trochu vtipu a ľahkosti. Obávam sa, Ferko, že v tomto prípade pri tejto téme to asi ťažko pôjde. Po toľkých vystúpeniach vás však nebudem unavovať obšírnym vystúpením o problémoch práva na odpoveď a ďalších problémoch, ktoré v tomto návrhu vidím, a to vo vzácnej zhode s kolegami z SDKÚ, SMK, KDH, ale aj OBSE a v tom je Article Nineteen.

    Neurobil by som to asi lepšie ako mnohí z tých, čo vystupovali predo mnou. Zrejme ani horšie, ale to v tomto prípade nenásobí a nedelí. Neurobil by som to ani podrobnejšie, ako som to urobil v mojom vystúpení v prvom čítaní. Prečo tu teda stojím? Azda preto, aby som predniesol pozmeňujúci návrh, ktorého osud je už aj tak spečatený? Áno, aj preto, aby som predniesol tento návrh, pretože len jeho predložením sa dá ukázať, že sa dá aj inak. Stojím tu aj preto, že nepredkladáte, pán minister, nejakú technickú normu, ale záležitosť, ktorej riešenie závisí od videnia sveta. Od toho, čomu veríme, od ideí, v ktoré veríme, a preto sa dá riešiť len politicky. Toľko k faktickej poznámke pána Senka na predrečníka pred chvíľou.

    Aj preto je vo svete toľko riešení, toľko rôznych riešení a prakticky žiaden štandard. A k takýmto otázkam sme my ako politici povinní sa v parlamente vyjadrovať. Stojím tu pre dve podstatné veci. Po prvé, že viazaný sľubom a záväzkom voči voličom nemôžem rezignovať ani po takých skúsenostiach, aké máme s našimi návrhmi, a ani po výrokoch, aké prezentoval podpredseda výboru pre kultúru a médiá pri prerokovaní návrhu, ani po tých výrokoch nemôžem rezignovať.

    Dovoľte, aby som odcitoval podstatné časti jeho faktických poznámok najprv na kolegu Galbavého: „Pán kolega, nepodarilo sa vám vôbec nič, ste v slepej uličke a musíte cúvať.“ To ako replika na to, že pán Galbavý ho pochválil za vypustenie § 6 ods. 1. „My vás v tomto prípade v tejto hre pri prijímaní tohto zákona vôbec neberieme vážne, skutočne.“ Zdôraznil.

    A v reakcii na moje vystúpenie hovoril: „Dovoľte, aby som vám protirečil v rámci vašej dôležitosti. Všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré sme predložili, nijako nesúvisia s opozíciou.“ Tiež som totižto pochválil tie návrhy, ktoré sú v spoločnej správe pod bodom 2 a 8. Ďalej pokračoval: „Ešte raz vám hovorím, vy ste sa sami odpísali. My s vami nemôžeme rokovať, lebo ste začali neštandardne. My v tejto chvíli sme rokovali sami medzi sebou.“ Veľmi príznačné. „My sme rokovali so zahraničnými inštitúciami.“ A na záver: „Vaša snaha o nejakom pocite dôležitosti opozície v rámci tlačového zákona je absolútne zbytočná.“

    No, bez pocitu dôležitosti ešte raz opakujem, že návrhy spoločnej správy pod bodom 2 a 8 sú dobré, treba ich schváliť, ja ich podporujem, a preto žiadam, aby sme mohli o nich hlasovať aj my v opozícii, aby boli vyňaté na osobitné hlasovanie. Kebyže sa všetky problémy tohto zákona boli riešili tak ako problémy § 6, nemusel by som tu vôbec stáť a vaše ego by bolo zrejme spokojnejšie.

  • Zaznel zvuk mobilného telefónu.

  • Ospravedlňujem sa.

    Ešte raz si dovolím k tým citátom niekoľko poznámok. Neviem, v akej atmosfére ste rokovali, pán minister, so zahraničnými inštitúciami, ale určite atmosfére nepridalo opakované nazývanie predstaviteľa OBSE pre slobodu tlače, ktorého ináč pán minister Kubiš, ktorý v tom OBSE dlho fungoval, označil za človeka, ktorý disponuje desiatkami a stovkami expertov na túto oblasť, keď ho premiér označoval za treťotriedneho úradníka. Prosím pekne v O päť minút dvanásť 6. 4. 2008, a to opakovane. V atmosfére žiadnych rozhovorov, a už vôbec nie tých, ktoré sú myslené úprimne a vážne, takéto nazývanie kohokoľvek nepridá.

    Teraz k našej opozičnej dôležitosti. Pretože sa snažím nebyť ješitným, nevykladám si to osobne, ale len a len v rámci toho, že ja rovnako ako moji opoziční kolegovia sme nositeľmi poslaneckého mandátu. Mandátu neodškriepiteľne rovnakého, ako je váš, pán Podmanický, ako je mandát pána Senka, ale aj pána podpredsedu Jarjabka. „Len dôležitosť nášho mandátu“, a nielen v tomto prípade, „je absolútne zbytočná“, ešte raz som zopakoval slová podpredsedu nášho výboru.

    A nakoniec k poznámke, že nás neberiete vážne. Už jeden a pol roka to robíte, všetci to vidia a myslím, že to netreba verbalizovať. Ale ako sa máme potom postaviť k tomu, že nás odkážete úplne vážne na druhé a tretie čítanie, že v tom sa v nejakej interakcii s nami problémy budú riešiť. No keď nás neberiete vážne, asi taký odkaz brať vážne nemôžeme.

    Dámy a páni, týmto sa dostávam k druhému podstatnému dôvodu, prečo vystupujem. Chcem povedať, v čom vidím dôvod podstatne iného prístupu k tomu, ale aj k iným návrhom medzi nami a vami. Je to zásadne iný postoj k takým zásadným pojmom, ako je pravda, sloboda, už som povedal, že v tom je sloboda vlastniť, súkromne podnikať a sloboda slova. Dámy a páni, ja si myslím napríklad, že pravda skutočne existuje, že to nie je niečo relatívne, ako nám včera povedal kolega Rafaj. Pravičiar a kresťanský ezoterik.

    Ja osobne si myslím, že sme povinní pravdu hľadať, držať sa jej, aspoň tej poznanej časti, a že sa to v dlhodobom pohľade oplatí. Navyše, že poznávanie pravdy je skoro nevyhnutné pre spravodlivosť a dobrý úsudok. Že pravda nie je na to, aby sa relativizovala. A pravda skutočne oslobodzuje, aj keď niekedy bolí, nikdy nemôže škodiť. Ani cti, ani dobrému menu. Ale s pravdou sa dá narábať všelijako. Aj tak, ako sa s ňou narábalo v tomto parlamente v prípade ústavného sudcu Horvátha, a aj tak, ako vaši nominanti narábali s pravdou v prípade člena Rozhlasovej rady Zemana. Takéto narábanie s pravdou verejnými činiteľmi ja osobne považujem za zneužívanie, hrubé zneužívanie, v tom druhom prípade by som ešte dodal, že eštebácke zneužívanie. Napriek všetkému zverejnenie tejto pravdy má dnes pozitíva, títo ľudia už dnes nie sú vydierateľní. A v ich pozícii je to obrovská devíza.

    Pravdu o nich a o všetkých ostatných, najmä tých, ktorí pôsobia vo verejnom živote, som ja napríklad chcel zverejňovať plošne. Pozrite sa napríklad na moje názory, ktoré som vyjadroval k postaveniu Ústavu pamäti národa, k lustračnému zákonu, postoj k odpisom, výpisom z registra trestov pri takých dôležitých funkcionároch, ako sú ústavní sudcovia alebo riaditelia verejnoprávnych médií. Vy ste ju nachádzali na stole, hrali ste s ňou, individuálne ste ju podsúvali médiám. Sú potom takéto zverejnenia problémom vydavateľov alebo novinárov, alebo koho? A pridávajú alebo uberajú na cti tým ľuďom, o ktorých sa to zverejňovalo?

    Dámy a páni, opakovať, že vstup do mediálneho priestoru, časť tlač, je vstupom do súkromného vlastníctva a súkromného podnikania, je na jednej strane opakovanie známej pravdy a na druhej strane asi zbytočnosť. Prečo by malo niekomu vadiť obmedzenie tohto vlastníctva, toho podnikania, keď v inom podnikaní ste obmedzili samotný zmysel a základ podnikania, teda vytvárania a poberanie zisku. Mám na mysli, samozrejme, zdravotné poisťovne. Keď dokážete prijímať zákony o používaní cudzích pozemkov pred definitívnym rozhodnutím súdu o vyvlastnení a poskytnutím náhrady, čože je pre vás vyvlastnenie časti novinového priestoru? Nič. Pre ľudí, ktorí si nevážia súkromné vlastníctvo, samozrejme, s výnimkou o toho svojho vlastného, to je nič. Ja so nebojím grafomanov, ale hovorím, že nespravodlivo vyvlastnený čo len jeden meter štvorcový pôdy a nespravodlivo podľa zákona zverejnený jeden stĺpček za rok je chybou zákonodarcu.

    Dámy a páni, keď niekto zabráni investíciám a rozvoju letiska len preto, že je lepšie stagnujúce letisko v národných, rozumej vo vašich rukách, prečo nevyťať novinárom a vydavateľom, ktorí vás iritujú, ktorí píšu, čo chcú, a nepíšu, čo by ste chceli? Výrokov na túto tému od pána premiéra máme habadej. Ale aby som upokojil pána Kvorku, že nebudem útočiť iba na pána premiéra, máme také výroky aj od iných. Napríklad včera pán podpredseda parlamentu Číž povedal: „Tlač demonštratívne bojuje v posledných dvoch rokoch proti vláde.“ To je trošku stihomam.

    Dámy a páni, ja som sa dlho sám seba pýtal prečo? Prečo taká zarputilá zanovitosť v tomto prípade? Však idú zdanlivo proti sebe. Nie je nič protipopulistickejšie, ako vyvolať boj s novinármi. Podľa mňa to má jediné vysvetlenie. Je to boj moci, ktorá nechce kontrolu proti slobode. Teraz konkrétne proti slobode tlače, lebo v slobodnej tlači sa vždy nájdu slobodní novinári, ktorí inštinktívne pôjdu za kontrolou moci a skôr či neskôr niečo nájdu. Či Slavkov, či Čiernu Vodu, Glváča, či stavebný vinohrad, a prosím pekne, toto nie je hlúposť, čo som povedal, v Novom Meste. Dnes nie je možné zaviesť cenzúru, preto vyvoláme atmosféru strachu, ktorej sa dá ujsť napríklad autocenzúrou.

    Dámy a páni, moc, ktorá chce byť bez kontroly, moc, ktorá sa chce vysporiadať so slobodou, takú moc nechcem nazvať boľševickou, aby som sa tuná niekoho nedotkol, takú nazvem vo výrokoch pána premiéra o našich vládach ako ultrapravičiarskych a protiľudových a neviem akých, ultraľavičiarskou a autoritárskou. V podstate je to to isté, až na to, že je to boľševické, to je skôr také politologické zaradenie, ktoré ani nemôže byť urážkou, tak ako bolo nazvanie fašistickej alebo fašizoidnej strany pre pána Slotu a potom následne to vysúdenie milióna korún. Jednoducho preto, lebo aj zásluhou pána Fica sa k fašizmu slovo komunizmus pri zákonoch, ktoré to odsudzujú, nedostalo.

    Dámy a páni, vy bojujete proste so slobodou preto, lebo sloboda, či už o dva, alebo o šesť rokov, verím, že určite nie o štyridsať, nakoniec vašej vláde zlomí väz.

    Pán minister, teraz trošku osobne po takom politickom úvode. My sme nepochybne rozdielni ľudia, nie vo vzdelaní, nie vo veku, v našich osobných preferenciách, či sa nám páčia knihy alebo film, jednoducho v pohľade na človeka, ako je človek zostrojený a ustrojený. V pohľade na spoločnosť, a tým pádom aj na to, ako má byť spoločnosť riadená. Keď som to povedal takto na vás, tak to, samozrejme, myslím aj na premiéra. Ten pohľad naozaj musí byť iný, lebo ináč by premiér nemohol hovoriť také hlúposti, že mu chceme vnútiť kockované obleky. Mne je naozaj úplne jedno, ako chodí. Môže chodiť ako Kara ben Nemsiho, kamarát lord Lindsaj, od kamáš až po cylinder šedo kockovaný. To mi naozaj nevadí. Ale vadí mi, keď chcete vnášať do spoločnosti také zákony, ktoré slobodu obmedzujú, a preto musím tuná vystupovať.

    Teraz ku konkrétnym pozmeňujúcim návrhom, aby sme učinili zadosť druhému čítaniu. Najprv k návrhu, ktorý už bol podaný, a to je návrh pána poslanca Rafaja. Ja som ho včera požiadal, aby mi vysvetlil jeho prvý návrh, ktorý sa viaže k odseku 4, teda k § 4 odsek 1. Neprišiel za mnou. Prišiel som za ním. Nevysvetlil mi. Pán minister, vy to zrejme budete vedieť vysvetliť, lebo pochybujem, že by ten návrh bol písal samostatne alebo žeby nebol prešiel cez vás.

    Mne sa totižto v tom návrhu zdá byť jedna obrovsky problematická vec. Do časti ochrana zdroja sa zavádza, neviem prečo, zákaz publikovať niektoré informácie v záujme nedotknutia sa práv tretích osôb. Čo to tam robí? Čo to tam robí? Nuž vymyslel som si príklad. Predstavme si, že orgán verejnej moci, teraz všetky podobnosti so Slavkovom zabudnime, orgán verejnej moci predá, predá nie draho, nejakej osobe pozemok. Táto osoba následne predá o trochu drahšie pozemok ďalšej osobe. A bude to zrovna v Mengusovciach a zrovna v časti, kde sa chystá zmena územného plánu. Novinár sa od svojho zdroja dozvie cenu, za ktorú bol jeden i druhý predaj urobený. Nesmie podľa takéhoto znenia za tejto dikcie, ktorú navrhuje pán Rafaj, bez porušenia zákona zverejniť tú cenu? Dotkol by sa práv tretích osôb? Pretože ten posledný kupujúci je určite treťou osobou. Aké sú v tomto prípade jeho práva? A môže ten novinár zverejniť väzbu toho kupujúceho na verejného funkcionára, ktorý bol schopný ovplyvniť ten prvý predaj? K čomu slúži vlastne to zamedzenie zverejňovania informácií, ktoré boli získané pre zverejnenie? Ak by sa mali dotknúť a ktorých práv tretích osôb? V tomto prípade, ak chcete obmedziť rozsah informácií, ktoré sa môžu zverejňovať zákonom, a máme niekde také tie, kto to bude kontrolovať? Cenzúru nemáme, ex post akú sankciu na to uvalíme. A keď to chcete, tak to dajte do osobitného paragrafu, kde to zamedzíte, a nie zakamuflovať to k ochrane zdroja. Lebo toto s ochranou zdroja podľa mňa nesúvisí.

    Teraz k návrhu, ktorý ešte nebol podaný, ale zrejme ho podá pán Senko. Tiež sa to týka toho prvého bodu. Tam by som nepovedal, že je to až taký veľký problém, tam sa mi to zdá skôr problematické v tom, ako sa bude tá dikcia interpretovať. Zrejme ste chceli rozšíriť ten záväzok k ochrane zdroja aj na spolupracujúcich novinárov, ale pomenovali ste tých spolupracujúcich novinárov ako tých, ktorí poskytujú informácie vydavateľovi. A takto je charakterizovaný zdroj. Ja si myslím, že ta dikcia nie je dobrá, a ak to chcete rozšíriť, tak by ste to mali naformulovať ináč.

    Teraz k mojim pozmeňujúcim návrhom. Bohužiaľ, budem vás musieť unavovať ich prečítaním, pretože inak to nejde a k § 4 mám ja jemne iný prístup, ako majú kolegovia z opozície. Pretože ja osobne si myslím, že v súťaži dvoch záujmov, záujem o získavanie a zverejňovanie informácií a záujem o odhaľovanie zločinu v prípade najzávažnejších trestných činností, je verejný záujem odhaľovania zločinu vyšší alebo mal by mať prednosť ako záujem na získaní informácií. Ja už som to vysvetľoval v prvom čítaní a teraz tá moja formulácia.

    V čl. I § 4 vrátane nadpisu znie:

    „§ 4 Ochrana zdroja informácie

    Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá získava alebo sa podieľa na získavaní, spracovaní a uverejňovaní informácií pre periodickú tlač alebo agentúrne spravodajstvo, má právo orgánu verejnej moci vrátane súdu odoprieť poskytnúť informáciu o zdroji informácie a v záujme zdroja informácie má právo odoprieť informáciu o pôvode a nezverejnenom obsahu informácie a odoprieť, sprístupniť alebo vydať vec, ktorá by zdroj pomohla identifikovať.“

    Druhý odsek tohto paragrafu, to jej ten, ktorým sa líšim:

    „Súd môže rozhodnúť o obmedzení práv z odseku 1 v záujme prekazenia objasnenia a vyšetrenia obzvlášť závažných zločinov.“ Odkaz 5a), tam sa ospravedlňujem, miesto „Trestného poriadku“ má byť „Trestného zákona“.

    „(3) Právami podľa odseku 1 nie sú dotknuté povinnosti a nezaniká trestnosť podľa osobitných predpisov.5b)“

    „5b) Napríklad § 340 a 341 Trestného zákona a § 127 a 129 Trestného poriadku.“

    „(4) Ustanovenia odseku 1 sa nevzťahujú na oznamovaciu povinnosť vydavateľa periodickej tlače v súvislosti s inzerciou alebo propagáciou podľa osobitného predpisu.7)“ Odkaz 7), ten je rovnaký ako vo vašom návrhu.

    Bod 2. V čl. I sa § 5 ods. 2 dopĺňa novým písm. c), ktoré znie: „c) obsah uverejnenej opravy, odpovede a dodatočného zverejnenia podľa § 7 a 8.“.

    Odôvodnenie: Dodávam do § 5, teda do časti, ktorá hovorí o tom, za čo vydavateľ nenesie zodpovednosť – obsah uverejnenej opravy. Nikto nemôže zodpovedať za obsah uverejnený na základe zákona, ktorý v skutočnosti netvorí a na zverejnení ktorého nemá záujem.

    Bod 3. V čl. I § 5 sa vypúšťa odsek 4. Tento bod už zdôvodňovala pani kolegyňa Vášáryová, ktorá má rovnaké znenie.

    Bod 4. V čl. I § 6 ods. 4 sa odkaz „§ 11 ods. 4 písm. j)“ nahrádza odkazom „§ 11 ods. 4 písm. j) a k)“.

    Odôvodnenie je pomerne prosté. Ak naozaj chceme, aby sme poznali prepojenia vlastnícke, a chceme, aby sa hlásili aj prepojenia periodickej tlače na vysielateľov, tak nie je dôvod, aby to vedelo len ministerstvo, ale potom to nechajme na známosť aj verejnosti.

    Bod 5. V čl. I sa § 6 dopĺňa novým odsekom 6, ktorý znie: „(6) Tlačová agentúra, ktorá je právnickou osobou, zverejní do 3. januára vo svojom agentúrnom spravodajstve oznámenie o štruktúre svojich vlastníckych vzťahov k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka v rovnakom rozsahu ako vydavateľ periodickej tlače podľa odseku 4.“

    Odôvodnenie tejto časti je pomerne jednoduché. Veľkú časť periodickej tlače, hlavne denníkov, tvoria správy agentúrneho spravodajstva. Ja osobne si nemyslím, že by sme mali vedieť vlastnícku štruktúru, ale keď vy si myslíte, že by sme mali vedieť vlastnícku štruktúru vydavateľov, potom nie je dôvod, aby sme nevedeli aj vlastnícku štruktúru agentúr, ktoré sa podieľajú takýmto zásadným spôsobom na tvorbe zverejňovaných informácií.

    Bod 6 nebudem čítať, nebudem vás zdržiavať, pretože právo na odpoveď, dodatočné zverejnenie pomerne dobre rieši aj návrh pani Biró. A keďže nechcem zdržiavať, tak sa tohto návrhu vzdávam.

    Posledné, čo musím prečítať, je bod 8, pretože ten je „vice versa“ ochrana zdroja u vysielateľov, pretože novinárske práva v periodickej tlači a u vysielateľov by mali byť približne rovnaké. Takže v čl. IV bod 1 § 15c vrátane nadpisu znie:

    „§ 15c Ochrana zdroja informácie

    (1) Právnická alebo fyzická osoba, ktorá získava alebo sa podieľa za získavaní a spracovaní a uverejňovaní informácií pre vysielateľa prezentovaných v spravodajských a publicistických programoch, má právo orgánu verejnej moci vrátane súdu odoprieť poskytnúť informácie o zdroji informácií a v záujme ochrany zdroja informácií má právo odoprieť informáciu o pôvode a nezverejnenom obsahu získaných informácií a odoprieť sprístupniť alebo vydať vec, ktorá by zdroj pomohla identifikovať.

    (2) Súd môže rozhodnúť o obmedzení práv z odseku 1 v záujme prekazenia objasnenia a vyšetrenia obzvlášť závažných zločinov.“ Tam bude musieť byť doplnený opäť odkaz na § 11 ods. 3 Trestného zákona.

    (3) Právami podľa odseku 1 nie sú dotknuté povinnosti a nezaniká trestnosť podľa osobitných predpisov.“ Opäť odkaz na § 340 a 341 Trestného zákona a § 127 a 129 Trestného poriadku.

    (4) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na oznamovaciu povinnosť vydavateľa periodickej tlače v súvislosti s inzerciou alebo propagáciou podľa osobitného predpisu.“ Odkaz taký istý, ako máte vo vašom návrhu. Zdôvodnenie je úplne rovnaké ako pre bod č. 1.

    Vážený pán minister, nemám prakticky žiadnu nádej, že tento návrhu bude prijatý, ale môžem vám povedať, že kebyže návrhy, a to je jedno, ktorý z opozičných návrhov by bol prijatý, dosiahli by ste, že splníte vašu povinnosť, ktorá vám vyplýva z napĺňania legislatívneho plánu. Dosiahli by sme, že budú spokojní novinári, vydavatelia, my v tejto snemovni, ale to vôbec nie je podstatné, podstatné je, že by boli aj spokojní čitatelia, pretože by k nim chodili noviny, ktoré nebudú obmedzované vo svojom obsahovom rozsahu strachom, ktoré nebudú autocenzúrované a ktoré budú vydávať slobodní vydavatelia a písať slobodní novinári.

    Ďakujem pekne. (Potlesk).

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Minárika sa prihlásili pani Magda Vášáryová, pán Jozef Halecký, pán Ján Senko, pán Ján Kvorka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    A slovo má pani Magdaléna Vášáryová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem pekne, pán predseda výboru pre kultúru a médiá, za vaše vystúpenie, ktoré ako vždy bolo obsažné a zmysluplné. Vy ste sa zmieňovali o mnohých výrokoch.

    Ja by som upozornila na dva ďalšie výroky pána podpredsedu Číža a najsilnejšieho človeka SMER-u v tomto parlamente, ktoré včera povedal. A nechcela by som, aby len tak zanikli. Povedal: „Médiá sú v názorovej disproporcii s realitou.“ Ono to znie učene, ale znamená to, že médiá sa nevyjadrujú tak, ako ja chcem. A potom napríklad povedal: „Je anarchia v printových médiách.“ Ja som si to zaznamenala, pretože to bolo naozaj niečo, čo ma šokovalo. To, že to diskredituje pána Číža, to je jedna vec, ale diskredituje to slovenský parlament. A preto by som to chcela dodať k tomu, čo ste vy hovorili o tých výrokoch, preto reagujem na vás.

    Vy ste sa venovali aj právu a povinnosti, čo je veľmi dôležité rozlíšenie, a upozornili ste na včerajší pozmeňujúci návrh pána Rafaela Rafaja. Ja som si naivne myslela, že to pripravil on, ale keď som si ho teraz znovu ráno prečítala, áno, máte pravdu, to pripravil niekto iný. A aj spôsob, akým to pán predseda klubu SNS včera prezentoval, vzbudzoval dojem, že vlastne si celkom dobre neprečítal, čo je v tom návrhu. A ja prosím všetkých, aby venovali tomuto návrhu zvýšenú pozornosť...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán Jozef Halecký, pán predseda výboru, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Chcel by som reagovať na tie časti vystúpenia predsedu mediálneho výboru, v ktorých hovorí, že tento tlačový zákon by mal znamenať obmedzenie slobody tlače alebo prejavu. Myslím si, že cieľom tlačového zákona hlavne cez paragraf o práve na odpoveď vždycky znamená rozšírenie práva a rozšírenie slobody. Ide tu hlavne o to, aby sa to právo nezneužívalo a nevyužívalo na neopodstatnené reakcie v tlači. Myslím tým nielen na politikov, športovcov alebo nejaké osoby, ktoré sú vyšetrované, ako bolo spomínané včera, ale myslím hlavne na obyčajných ľudí v regiónoch, ale aj na ľudí a miestnych regionálnych politikov, ktorí majú ešte nižšiu možnosť reagovať ako politici na centrálnej úrovni. Takže pokiaľ tento paragraf o práve na odpoveď bude využívaný vo výnimočných situáciách a využívaný v tých reakciách, ktoré sú žiaduce a faktografické, tak myslím si, že to znamená nie obmedzenie slobody, ale rozšírenie slobody.

    K otázke obal zahraničia alebo tlačový zákon na Slovensku, myslím si, že európske či už novinárske, alebo aj hospodársko-politické kruhy vždycky pripomienkujú tlačové zákony v jednotlivých krajinách a robia taký určitý monitoring, ktorý by miestne krajiny prinútil, aby nevyužívali niektoré body k tomu, k čomu oni to nepovažujú za správne. Osobne si myslím, že aj Európska únia, aj Rada Európy má záujem, aby aj u nás ten starý tlačový zákon bol novelizovaný...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán Ján Senko, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, veľa ste hovorili o spravodlivosti, o tom, že k čomu potrebuje súčasná koalícia opozíciu, o tom, ako sa správajú súčasní poslanci k predkladaným návrhom. Ja by som sa vás chcel opýtať na tú spravodlivosť v predchádzajúcom parlamente, na zákon, ktorým predchádzajúci parlament, kde ste boli členom vládneho zoskupenia, odobral invalidom dôchodky, ako ste vy vtedy počúvali v tom období názor opozície, názor dotknutých ľudí, ktorí na to priamo upozorňovali a vtedy upozorňovali aj na protiústavnosť prijatého zákona. O akú spravodlivosť tu išlo vlastne? A Ústavný súd rozhodol tesne pred voľbami, tuším, o jeho protiústavnosti. Ako ste sa vy vtedy v tom období vysporadúvali s pozmeňujúcimi návrhmi zo strany opozície? Ďakujem.

  • Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je poslanec Ján Kvorka, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Minárik ma tak nepriamo vyzval pri svojom vystúpení, aby som sa upokojil. No chcem vám povedať, pán poslanec, ja som dostatočne pokojný. Nemám žiaden dôvod na to, aby som bol nervózny. Skôr naopak si myslím, že tá nervozita a nepokojnosť je čoraz ďalej a agresívnejšia a zreteľnejšia z radov opozície, pretože myslím si, že si dostatočne uvedomujete, že všetky vaše útoky, výpady, ktoré robíte a takmer u každého rečníka z radov opozície a napádania pána premiéra, človeka, ktorý je najdôveryhodnejší z radov politikov na Slovensku, je troška na zamyslenie a ja si myslím, že je to už až do úsmevu ľuďom, obyčajným ľuďom, ktorí sledujú politiku a ktorí majú možnosť zhodnotiť pôsobenie každého z nás, ktorí v politike pôsobíme. Viete, oni, tí ľudia nezabúdajú. Tí ľudia si pamätajú dobre aj osem rokov vládnutia vás, keď ste boli vy pri moci, a presne tak, ako tuná môj predrečník poslanec Senko povedal, že boli veci, ktoré ste vy vedome porobili. A pýtam sa, prečo ste vtedy nepoužívali ten rámec a to pravidlo toho spravodlivého metra, ktorý sa nám tuná snažíte nadstavovať?

    A čo sa týka tých médií, pretože o tom hovoríme, no jednoznačne je potrebné povedať, že tá nervozita nie je v tom, že ako tuná bolo povedané od nemenovanej pani poslankyne, že dakto chce, aby sa médiá vyjadrovali podľa toho, čo chce. Nie! Dakto chce, aby médiá neskresľovali to, čo dakto do médií dá.

    Ďakujem pekne.

  • Reagovať na vystúpenie rečníkov, ktorí sa prihlásili s faktickými poznámkami, bude teraz pán poslanec Pavol Minárik. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Kvorka, bez urážky, opätovne nestojí za reakciu.

    Pán Senko, o invalidných dôchodkoch som nehovoril, neviem, na čo ste reagovali, ale keď už vás zaujíma, že ako fungovala vládna koalícia v minulom období, no poviem vám, mali sme 73 poslancov a naše návrhy prechádzali. Pozrite sa, vy máte 85 poslancov a neviete si poradiť s návrhom, ktorý potrebuje deväťdesiatku. Jednoducho neviete komunikovať s tými, ktorí sedia na tejto pravej strane. My sme asi vedeli.

    Pán Halecký, pripomienkami zahraničných inštitúcií, neviem, prečo ste reagovali na to, lebo ja som sa tomu nevenoval.

    V prvom čítaní som povedal, že právo na odpoveď je v tomto zákone skala, na ktorej je ten zákon postavený a bez ktorej to cez koalíciu nikdy neprejde. Je to jednoducho tak. A naozaj len záujem politikov môže byť na tom, aby to tak bolo. Ak to má byť naozaj pre drobných ľudí, a keď si pozriete, v tom sú aj poslanci obecných zastupiteľstiev okrem bratislavského a košického, tak zahlasujete za Lipšicov návrh, pretože tak je naformulovaný.

  • Ďalej prihláseným do rozpravy je pán poslanec Ján Senko. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, ctení hostia v parlamente, hneď na úvod by som chcel zareagovať na to, čo pred chvíľou povedal pán Minárik, ktorý síce pred chvíľou odišiel, ale nehovoril pravdu. Pretože keď minulá vládna koalícia chcela vládnuť, tak na začiatku vládnutia musela mať minimálne 76 poslancov tu, v parlamente, a to mala. A v tom období, keď mala toľko poslancov, tak prijala sociálne zákony, ktoré tesne pred voľbami v roku 1998 schválila a takisto v roku 2003 potom už v druhom funkčnom období sa dotkla práve spomínaných sociálnych zákonov alebo sociálneho zákona, ktorý riešil invalidné dôchodky. Ale nie o tom chcem hovoriť, to len na dovysvetlenie niektorých vecí.

    Pôvodne som chcel hovoriť obšírnejšie k obsahu zákona, k celkovej atmosfére okolo jeho prijímania, okolo diskusie, ktorá sa okolo neho viedla na stránkach novín, o jeho siedmich hriechoch. Nakoniec som zvážil tento môj zámer a na základe toho, čo tu už odznelo, som usúdil, že hovoríme v podstate stále o tom istom, stále hovoríme o práve na odpoveď, o ochrane zdroja informácií, a myslím si, že pán minister aj vo svojom úvodnom slove, aj vo svojich ďalších vstupoch dosť jasne vysvetlil uvedenú problematiku, a myslím si, že adekvátnym spôsobom túto problematiku vysvetlil tak, ako aj ďalší moji predrečníci z radov opozície, ktorí či už vo faktických poznámkach, alebo vo svojich diskusných príspevkoch sa tejto problematike venovali.

    Ale jednak len v krátkosti by som chcel zdôrazniť len niekoľko myšlienok z toho môjho pôvodného zámeru. O tom, že je to politická agenda opozície a predovšetkým SDKÚ, už nebudem hovoriť, je to evidentné a som rád, že to tak rezonuje aj v spoločnosti, samozrejme, aj popri iných názoroch. Osobne si myslím, že znenie zákona je na strane novinárov, a to chcem zdôrazniť, na strane novinárov, v prospech ich nezávislosti a v prospech ich objektívnejšej novinárskej práce. Vytvára im väčší priestor na objektívnu, investigatívnu žurnalistiku založenú na overených, čo najpresnejších informáciách bez možných väčších zásahov zo strany vydavateľov, a ak sa to tak dá povedať, cenzúry vydavateľov, ktoré by mohli sledovať, nazvem to „nepresnosťou“ či „účelovosťou“ informácie.

    V tejto súvislosti si dovolím podotknúť, že Medzinárodná federácia novinárov prijala určité zásady správania novinárov, ktorých prvé pravidlo znie: „Úcta k pravde a rešpektovaniu práva verejnosti na pravdu sú prvoradými povinnosťami novinára.“ Piate pravidlo prikazuje: „Novinár urobí všetko, čo je v jeho silách, aby korigoval každú publikovanú informáciu, ktorá svojou nepresnosťou môže niekomu ublížiť.“

    A tu by som sa pozastavil pri práve na odpoveď, tak ako je zadefinované v návrhu zákona. Opozícia aj tlač sa pozastavuje nad tým, že zákon dáva možnosť práva na odpoveď aj na pravdivú informáciu. Chcem zdôrazniť, že v zákone sa o pravdivej informácii nehovorí. Hovorí sa iba o skutkovom tvrdení takom, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu, alebo dobrej povesti právnickej osoby. A skutkové tvrdenie sa musí predsa vždy opierať o fakty. Nemôže obsahovať úsudok. Takže ak novinár v dobrom zámere a s dobrým úmyslom zverejní informáciu vo vzťahu k určitej osobe bez toho, že by klamal, ale nemal alebo nepoznal všetky fakty, aj takto zverejnená informácia zakladajúca sa síce na pravdivom, ale neúplnom či skôr presnejšie nepresnom skutkovom tvrdení, skutkovom tvrdení, ktoré sa v očiach dotknutej osoby javí ako polopravda, ba až lož, zakladá možnosť uplatnenia si práva na odpoveď zo strany dotknutej osoby.

    Ako môžeme ináč pristupovať k takejto skutočnosti, ktorá vychádza len z nejakých čiastkových útržkovitých faktov? Pýtam sa, ako pristupovať k takejto „pravdivej“ informácii, ku skutkovému tvrdeniu, ktoré sa dotýka osobnostných práv príslušnej osoby? Právo na odpoveď chápem ako opravný prostriedok, ktorým sa dotknutá osoba snaží korigovať pohľad na svoju osobu v očiach verejnosti v čo najkratšom čase a v priestore, kde došlo k poškodeniu jej cti či dôstojnosti. Na základe skutkových tvrdení je to svojím spôsobom sebaobrana. Pozmeňujúci návrh v spoločnej správe ďalej precizuje rozsah a obsah inštitútu práva na odpoveď.

    Chcem zdôrazniť, že zákon nerieši obsah tlače. Ten je v plnej kompetencii vydavateľa. Nijakým spôsobom ani sa nesnaží takýmto spôsobom do práv vydavateľov vstupovať. Rieši skutočnosť, iba keď sú porušené osobnostné práva dotknutých osôb – občanov.

    Keď sa pozrieme na zmeny, ktoré boli vo výbore pre kultúru a médiá predložené a sú zakomponované do spoločnej správy, ako aj na pozmeňujúce návrhy, ktoré sú zo strany poslancov koalície plénu predkladané, zistíme, že v prípade ich schválenia v pléne by zákon mal mať všetky požadované atribúty na to, aby opozícia mohla hlasovať za Lisabonskú zmluvu tak, ako to deklarovali jej zástupcovia pred verejnosťou. Myslím si dokonca, že tak budú môcť urobiť s čistým svedomím. Podľa môjho názoru návrh rešpektuje a je v súlade s čl. 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv, čl. 19 Medzinárodnej dohody o občianskych a politických právach, aj v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj v súlade s odporúčaniami Výboru ministrov Rady Európy. Snaží sa reflektovať, prihliadať aj na skúsenosti a rozhodnutia z Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Európskej komisie pre ľudské práva.

    Na pôde parlamentu sa ešte stále vedie, myslím si, že celkom seriózna diskusia. Z časového hľadiska nie je obmedzovaná, je tu vytvorený priestor na to, aby sme si problematické znenia jednotlivých paragrafov v navrhovanom zákone vysvetlili a hľadali optimálne riešenie. A myslím si, že aj naše pozmeňujúce návrhy smerovali k tomu, aby zákon bol pre občanov, ale zároveň aby nepoškodzoval a neobmedzoval vydavateľov, aby vytvoril miesto na čo najobjektívnejšie, najpresnejšie informovanie verejnosti a v tomto smere aby prispel aj k skvalitneniu novinárskej práce.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, aj ja si dovoľujem predložiť pozmeňujúce návrhy k tlačovému zákonu, ktoré sa týkajú § 4, 7 a 9. Ich cieľom je zosúladenie s odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy s Trestným zákonom v Slovenskej republike a sú v ňom zohľadnené aj praktické dôvody vo vzťahu k vydavateľom. Tieto návrhy čiastočne reagujú aj na niektoré poznámky alebo diskusné vystúpenia tu v pléne aj z radov opozície.

    Takže môj pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v skratke tlačový zákon, k tlači 526.

    Prvý pozmeňujúci návrh sa týka čl. I § 4. V § 4 ods. 3 sa na konci pripája veta, citujem:

    „Za rovnakých podmienok sa povinnosť podľa odseku 1 vzťahuje aj na osobu, ktorá informácie podľa odseku 1 poskytne vydavateľovi periodickej tlače na základe zmluvného občianskoprávneho alebo zmluvného obchodnoprávneho vzťahu s vydavateľom periodickej tlače, ktorým sa táto osoba zaväzuje profesionálne poskytovať informácie podľa odseku 1 vydavateľovi periodickej tlače.“

    Odôvodnenie: Ide o zosúladenie okruhu osôb požívajúcich ochranu zdroja s odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy č. 7/2000.

    Druhý pozmeňujúci návrh k čl. I § 4. V § 4 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie, citujem:

    „(4) Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa nevzťahuje na prípad, ak ide o zákonom uloženú povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu.“

    Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.

    Odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnické spresnenie prípadu, ak povinnosť vydavateľa periodickej tlače a tlačovej agentúry, zamestnanca vydavateľa periodickej tlače, zamestnanca tlačovej agentúry a zmluvného poskytovateľa informácií zachovávať mlčanlivosť o pôvode alebo obsahu informácií získaných na zverejnenie v periodickej tlači alebo v agentúrnom spravodajstve neplatí.

    O týchto dvoch pozmeňujúcich návrhoch by som potom poprosil hlasovať spoločne.

    Tretí pozmeňujúci návrh k čl. I § 7. V § 7 ods. 5 v úvodnej vete sa vypúšťajú slová „uverejneným rovnakým písmom, akým bol uverejnený nadpis textu obsahujúceho nepravdivé tvrdenie“.

    Odôvodnenie: Upúšťa sa od požiadavky zhodnej veľkosti nadpisu opravy vo vzťahu k nadpisu uverejneného textu.

    Štvrtý pozmeňujúci návrh k čl. I § 9. V § 9 ods. 5 v úvodnej vete sa za slovami „s označením ˝dodatočné oznámenie˝“ vypúšťa čiarka a slová „uverejneným rovnakým písmom, akým bol uverejnený nadpis textu obsahujúceho skutkové tvrdenie o konaní“.

    Odôvodnenie: Upúšťa sa od požiadavky zhodnej veľkosti nadpisu dodatočného oznámenia vo vzťahu k nadpisu pôvodného textu.

    Takisto by som prosil potom o spoločné hlasovanie o týchto dvoch pozmeňujúcich návrhoch.

    Ja verím, že tlačový zákon nájde podporu v tomto parlamente, a verím, že jeho uplatňovanie v praxi prispeje ku skvalitneniu novinárskej činnosti, ako aj žurnalistiky ako takej.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz v rozprave vystúpi pán Mikuláš Dzurinda. Pripraví sa poslankyňa Lea Grečková.

  • Reakcia z pléna.

  • Páni kolegovia, prosím, naozaj je potrebné sa prihlásiť s faktickou, kým dohovorí pán rečník, potom dochádza k zbytočným nedorozumeniam. Zapnite pána poslanca. Prepáčte, pán poslanec Dzurinda.

  • Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa, ale fakt to nešlo, to zariadenie. Pán poslanec Senko, vy ste hovorili o tom, že predložený návrh zákona je politickou agendou opozície, a musím povedať, že ma to dosť podráždilo, pretože neviem, či si nespomínate na útoky predsedu vlády voči médiám, útoky predsedu vlády Fica hneď po nástupe, ako hovoríte vy, k moci. Žiaľ, nedá mi nepovedať to, že podľa môjho názoru práve tento zákon je nielenže politickou agendou koalície, tento zákon je priam plnením politickej objednávky vášho predsedu, ktorý zadal úlohu ministrovi kultúry, aby ste vedeli pôsobiť na nezávislé a slobodné médiá a na nezávislých a slobodných novinárov.

    Pán poslanec, vy ste hovorili, že zákon nerieši obsah. Asi máte pravdu. Tento zákon, žiaľ, ale rieši sankcie za obsah, ktorý bude zverejnený v médiách. A tie sankcie sú také, ktoré sú neprijateľné pre opozíciu. Aj preto sme vyjadrili svoje názory a protesty proti pôvodnému návrhu znenia mediálneho zákona.

    Takže poprosil by som vás, aby sme uviedli veci na pravú mieru a nehovorili ste o politickej agende opozície, keď začalo to niekde u vášho predsedu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. No škoda, že pán poslanec Senko tu už nebol.

  • Reakcia z pléna.

  • Takže ešte, vážené kolegyne, kolegovia... Je tu pán poslanec Senko, pardon. Prepáčte, pán poslanec, som vás nezaregistroval na tom miesto.

    Poprosím s reakciu na faktickú poznámku pána poslanca Senka.

  • Ďakujem za poznámku, pán poslanec. Myslím si to a nakoniec aj celé to dianie, ktoré išlo popri predloženom zákone, tlačovom zákone, a dokonca aj reakcia po už zverejnených úpravách vo výbore pre kultúru a médiá o tom svedčí. Nakoniec aj vy ste sa opätovne teraz dotkli opäť pokút, ktoré boli v roku 2000, to znamená za vášho pôsobenia, do zákona zakomponované a dokonca vo výške 2 mil. korún. My sme mali pôvodný návrh vo výške 200-tisíc korún. Takže asi o tom je tá pravda. Toľko asi k tomu.

    Myslím si, že je to tak, čo som hovoril, viacej som to nerozširoval, ale občania si to takisto myslia. Prekrývate tým svoje vnútorné problémy, ktoré v tomto čase vo vnútri vašej strany sú so slobodou slova, so slobodou prejavu a so slobodným názorom. Nakoniec aj vylúčení členovia z vašich radov to potvrdzujú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Takže teraz už môžeme pokračovať. V rozprave vystúpi pán poslanec Dzurinda, pripraví sa pani poslankyňa Grečková.

    Pán poslanec Dzurinda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, náhoda tak chcela, že som dostal slovo po predrečníkovi, ktorý, ako som pochopil, formuloval vládnu predstavu toho, čo ešte je ochotná vláda, vládna koalícia v zákone upraviť. A už keď to náhoda tak chcela, keďže som veľmi pozorne počúval nielen vystúpenie pána poslanca Senka, ale vlastne celú doterajšiu rozpravu, chcem povedať, že tie úpravy navrhované sú menej ako kozmetické, pán poslanec. Absolútne kozmetické, nepodstatné, ktoré majú budiť možno dojem navonok, že sa zákon upravuje. Ale aká bude veľkosť písmena v nadpise, je naozaj nie kľúčové a nie podstatné.

    Preto to poviem ešte raz, tak ako som to počul, ako ste to predniesli, ak je naozaj pravdou, že toto je vládna predstava, ako by sa mal ešte tlačový zákon upraviť, tak si dovolím povedať svoj postoj, že to je naozaj veľmi-veľmi kozmetické. No ale ak je toto kozmetické, potom je nepochybne legitímnou otázkou, čo je podstatné, čo je kľúčové? Myslím, pán kolega Senko, že aj vy, aj ja, aj všetci vieme, aj veľká časť verejnosti, že podstatné a kľúčové je to, čoho ste sa nedotkli a čo je obsiahnuté v § 8. Bezpochyby neuralgickým bodom tlačového zákona je nový inštitút, nový nástroj, nový inštrument, o ktorom si veľká časť politického spektra, ale aj mimovládneho sektora, vydavatelia, novinári, a dovolím si povedať, aj veľká časť verejnosti myslíme, že je palicou na slobodu prejavu, že je nástrojom, ktorý má viesť k obmedzeniu slobody slova v slovenskej tlači. A ak je toto naozaj pravda, že ide o nový nástroj, nový inštitút, tak práve som očakával, že tomuto nástroju sa budeme venovať najviac.

    Môžeme mať na veci rozdielny náhľad, ale dovolím si povedať, že koncentrácia pozornosti tak médií, ako aj politikov, verejnosti sa sústredila v súvislosti s novelou tlačového zákona práve na tento nový nástroj, na právo občana na odpoveď. Ak je tomu naozaj tak, tak sa dá pochopiť aj moja zvedavosť, s ktorou som prišiel do tejto miestnosti nielen dnes ráno pred deviatou, ale aj včera, lebo som bol veľmi zvedavý, čo povie vo svojom úvodnom slove predkladateľ pán minister kultúry. Očakával som, že sa vyjadrí práve k tomuto bezpochyby najcitlivejšiemu miestu celého zákona. Očakával som so záujmom, či dostaneme odpoveď na otázku, načo je dobré, komu to má poslúžiť, aký cieľ to sleduje, ak napríklad aj my politici budeme mať právo odpovedať aj na pravdivé informácie, reagovať aj na pravdivé skutkové tvrdenia? To je otázka, ktorá má zaujíma od prvej chvíle, keď som si prečítal predlohu novely tlačového zákona, a je mi ľúto trošku, že musím teraz, teda v druhý deň našej rozpravy konštatovať, že na túto otázku uspokojivú odpoveď nepoznám. A myslím si, že je faktom aj to, že vystúpenie, úvodné vystúpenie pána ministra kultúry včera ráno a potom aj počas rozpravy svedčilo o tom, že sa tejto téme vyhol a že sa ani on sám nepokúsil sformulovať, aký cieľ sleduje takéto právo a čo by sme týmto cieľom práva odpovedať aj na pravdivé skutkové tvrdenia mali dosiahnuť.

    No, namiesto toho som bol veľmi prekvapený včera ráno, čo všetko som zo strany pána ministra kultúry počul. Hneď na úvod som sa dozvedel, že sme o zákone málo informovaní. Čochvíľa som ale pochopil, že jeho vystúpenie nepatrilo nám, ale, samozrejme, potenciálnym televíznym divákom, pretože si nemyslím, že pán minister kultúry nás podceňuje tak, aby si myslel, že my poslanci sme o zákonoch subjektívne informovaní. Ja si myslím, že on vie, že takéto kľúčové zákony si prečítame, že sa o nich radíme, že vedieme konzultácie. Takže skôr som očakával, že sa bude menej prihovárať k televíznym divákom, vydavateľom a viac sa prihovorí tým, ktorí o zákone budú rozhodovať a hlasovať.

    Faktom podľa môjho názoru je to, že včerajšie úvodné vystúpenie pána ministra kultúry bolo venované temer výlučne vydavateľom slovenskej tlače. To jeho vystúpenie bolo konštruované podľa tradičnej schémy. Keď má vláda problém, tak hľadá nepriateľa, ktorý je za vznik, ale aj za neschopnosť vlády tento problém riešiť zodpovedný. Tá schéma je úplne zreteľná, presadzuje sa vždy a všade, keď sa problémy vynárajú. Keď bolo ľúto zo štátneho rozpočtu sanovať deficit Sociálnej poisťovne, no tak na vine boli zlé dôchodkové správcovské spoločnosti. A dokonca sa nerozpakovali predstavitelia vlády vrátane samého pána premiéra ísť až tak ďaleko, že porovnávali dôchodkové správcovské spoločnosti s nebankovými subjektmi navzdory výrokom guvernéra Národnej banky, nezávislých odborníkov. No a keď, samozrejme, sa ukázalo, že vláda nemá alternatívu v zdravotníctve, že bolo ľahké zrušiť dvadsaťkorunáčky, päťdesiatkorunáčky, ale ďalej nevie urobiť nič, no tak triednym nepriateľom sa stali súkromné zdravotné poisťovne, ktoré bolo treba potrestať aj zo zákona. Keď sa ukázalo, že sú vysoké nielen ceny benzínu, nafty, ale že rastú ceny potravín, no tak opäť bol poruke triedny nepriateľ, v tomto prípade obchodné reťazce. A mohol by som pokračovať celkom ďalej. No a keď, samozrejme, sa ukázalo, že tlač, alebo vláde to vychádza, že tlač je viac kritická voči vláde, tak opäť hľadala triedneho nepriateľa a našla ho. Nedovzdelaný novinár a zlý vydavateľ. Táto schéma je očividná, je zreteľná, ja sa potom neskôr k nej vrátim.

    Myslím, že faktom je, že pán minister kultúry využil svoje úvodné slovo predovšetkým na to, aby odpovedal vydavateľom na ich tzv. sedem hriechov uvedených na tých prvých stránkach, tzv. vybielených prvých stránkach, ktoré vyšli v daný deň v slovenskej tlači. Trošku ma to prekvapilo, že z tohto miesta pán minister kultúry polemizuje alebo vyvracia názory vydavateľov. Považujem to za neštandardné. Za normálne a štandardné považujem, keby pán minister kultúry pozval vydavateľov na rokovanie a keby nie cez médiá, nie takýmto spôsobom, ale priamo diskusiou, debatou, výmenou argumentov bolo hľadané riešenie. Za normálne, štandardné by som považoval nie to, že budeme posielať vydavateľom odkazy, ale že si s nimi problémy vydiskutujeme. Diskusiu, normálne rokovania považujem za štandardný nástroj demokracie. Ale prax potvrdzuje, že SMER takýto nástroj ani neuznáva, ani nepotrebuje, ani, samozrejme, vo svojej politickej praxi nepoužíva.

    Koniec koncov videli sme to aj pri piatkovom a včerajšom hlasovaní o zrušení imunity. Keď som tak o tom premýšľal, ako je možné, keď prvý muž slovenského parlamentu predkladá vážny zákon a nezíska ani podporu partnerov v koalícii, no tak samozrejme, že som došiel k záveru, že SMER už nepotrebuje na svoju politiku rokovať nielen s opozíciou, nielen s vydavateľmi, nielen s ďalšími subjektmi verejného života, ktorých sa politika týka, so stavovskými organizáciami, ale ani s vlastnými koaličnými partnermi. A to je nepochybne pozornosť, teda skutok alebo jav, ktorý si pozornosť zasluhuje.

    Takže pán minister kultúry využil významný priestor svojho úvodného slova najmä na to, aby odkázal zlým vydavateľom. Z čoho som bol ešte viac prekvapený, bola ďalšia skutočnosť, že pán minister využil svoje úvodné slovo tiež na šírenie lží. Veľmi pozorne som počúval a zaznamenal som si, ako niekoľkokrát napadol vydavateľov, používal slová, že „klamú“, „hovoria klamstvá“, tie slová – či podstatné mená, alebo slovesá – „klamať“, „klamstvo“ v jeho vystúpení boli početné. A bolo mi trošku smutno, keď som si uvedomil, ako zásadne klame on sám. Povedal, že v zákone nikde nie je nič uvedené, že inštitút práva na odpoveď sa vzťahuje na zverejnené pravdivé informácie, pravdivé skutkové tvrdenia. Preto považujem za svoju povinnosť, aj keď neskôr, samozrejme, argumentoval v prospech toho, že aj v iných zákonoch v Európe možnosť odpovedať na pravdivé skutkové tvrdenia je, ale veľmi ma prekvapilo, keď sa snažil verejnosti predostrieť, to bola asi tá subjektívna informovanosť občanov, že v zákone sa o možnosti odpovedať na pravdivé skutkové tvrdenia nepojednáva.

    Myslím, že je treba jasne uviesť, že v § 8 sa uvádza, že toto právo, právo odpovede sa vzťahuje na skutkové tvrdenie, pričom nie je uvedené, či pravdivé, alebo nepravdivé, teda sa vzťahuje na každé alebo akékoľvek skutkové tvrdenie. Dôkazy o tom, že pán minister teda trošku kľučkoval, uhýbal alebo aj klamal, sú dva. Jeden je nepriamy a jeden je priamy.

    Nepriamym dôkazom je § 7, ktorý pojednáva o práve na opravu, kde sa zjavne uvádza slovíčko „nepravdivé“ skutkové tvrdenia. Teda občan pri práve na opravu má možnosť toto právo uplatniť, iba keď ide o skutkové tvrdenie nepravdivé, čomu rozumiem. Ale už pri práve na odpoveď to slovíčko „nepravdivé“ chýba a to je, myslím, dôkaz nepriamy.

    Ale jestvuje aj dôkaz priamy a to je dôvodová správa k zákonu. V dôvodovej správe k zákonu sa vyslovene píše, že „podľa navrhovaného zákona je predmetom práva na odpoveď akékoľvek skutkové tvrdenie (nepravdivé, pravdu skresľujúce alebo aj pravdivé) o konkrétnej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá sa dotýka cti dôstojnosti“ atď. Takže nie je pravdou, že zákon nehovorí jasne o tom, že toto právo odpovedať sa vzťahuje aj na skutkové tvrdenia pravdivé. Uvádza to dôvodová správa k zákonu, a teda uvádza to aj zákon. Dôvodová správa, ako všetci vieme, len interpretuje znenie zákona. Toto je, myslím, teda bezpochyby hlavný problém alebo nervový bod, neuralgický bod celého zákona – právo na odpoveď aj v prípade, že noviny zverejnia pravdivé informácie, pravdivé skutkové tvrdenia.

    Chcel by som teda položiť otázku, prečo takéto právo máme mať aj my politici, a to po skúsenostiach, dlhoročných skúsenostiach s našou tlačou, ktorá nás neraz nielen chváli, ale aj kritizuje, ktorá sa nám neraz nielen páči, ale aj nepáči, ale ktorá okrem iného si zvykla, a dovolím si povedať celkom jednoznačne, pri zverejnených skutkových tvrdeniach bez ohľadu na to, či ide o tvrdenia pravdivé alebo nepravdivé, sa pýtať dotknutej osoby alebo dať dotknutej osobe právo zaujať stanovisko. Naozaj si nepamätám, kedy sa stalo napríklad aj mne, či už v bulvári, alebo v mienkotvornej tlači, a tých informácií zverejňovaných bolo dosť, nemôžem sa sťažovať, tak si nepamätám, kedy sa mi naposledy stalo, že by som mal pocit, že som sa nemohol priamo v článku, ktorý pojednáva o konkrétnej veci, vyjadriť alebo zaujať svoj postoj.

    Teda zopakujem otázku: Načo je dobré a komu má slúžiť, prečo by sme takéto právo odpovedať na pravdivé skutkové tvrdenia mali mať aj my politici, verejní činitelia, keď aj naša tlač si osvojila a je zabehaná zvyklosť, že keď sa uverejňujú informácie, vždy sa vyjadruje hneď s uverejnenou informáciou aj názor alebo stanovisko dotknutej osoby?

    Na túto základnú otázku, bohužiaľ, dali dosiaľ odpovede iba prvé stránky našich novín, podľa mňa absolútne pravdivo, a niektorí poslanci opozície, ktorí tento nástroj označili za nástroj politikov a zločincov, myslím, že som to neparafrázoval nepresne, zo strany pána poslanca Lipšica to bolo povedané, alebo nástroj vlády na upevnenie svojej moci, myslím, že tak to charakterizovala pani poslankyňa Biró. Žiaden poslanec vládnej koalície ani pán minister odpoveď na túto otázku nedal, skôr sa tejto téme až dosiaľ vyhýbali.

    Je tu ešte tretí nový prvok, ktorý som si všimol pri vystúpení pána ministra kultúry. On nielenže nereagoval na poslaneckú snemovňu a polemizoval výsostne s vydavateľmi, nielenže sa snažil uhýbať, ba až klamal, ale stalo sa aj to, čo som tu ešte nevidel. Ja som zaznamenal v jeho vystúpení aj priame vyhrážky respondentom ankiet v jednom z našich mienkotvorných denníkov. A, žiaľ, je mojou povinnosťou konštatovať, že Slovensko má dnes vládu, ministra, ktorá sa vyhráža nielen súkromnému kapitálu, nielen zahraničným investorom, mimovládnym organizáciám, dôchodkovým správcovským spoločnostiam, zdravotným poisťovniam, médiám, opozícii, že Slovensko má nielen vládu, ktorá posiela opozíciu do väzenia, ktorej predseda vlády si osobuje vyberať, kto z opozície má morálne právo v parlamente sedieť a kto to morálne právo nemá, ale, žiaľ, je mi ľúto, že Slovensko má vládu, ktorá sa stále viac vyhráža občanom vlastnej krajiny.

    Videli sme to napríklad na prípade protestov občanov v Pezinku. Vidíme to, keď členovia vlády útočia na konkrétnych politológov. To som tiež už dávno nevidel na slovenskej politickej scéne alebo vo verejnom živote. Politológ sa vyjadrí, člen vlády ho menuje a tvrdo kritizuje. Čo sú toto za javy vo verejnom živote? No a ako som povedal, včera pán minister kultúry, aj keď, samozrejme, nepriamo, zaútočil na anketárov, ktorí si v mienkotvornom denníku dovolili slobodne prezentovať svoj názor. Keď to takto ďalej pôjde, tak sa obávam, že nabudúce niektorý z ministrov z tohto miesta už bude takýchto anketárov alebo respondentov odpovedajúcich na ankety menovať.

    Tak teda zhrniem. Pán minister vo svojom úvodnom slove dehonestoval a urážal jeden celý profesijný stav. Vyhrážal sa občanom, ktorí tlačový zákon kritizujú, a klamal o podstate veci, ale nepovedal to podstatné: Prečo máme mať právo na odpoveď aj na pravdivé informácie? Na pravdivé, skutkové tvrdenia? Najmä v tom kontexte, ktorý som už dvakrát spomenul. A tým kontextom je naozaj zvyklosť, že keď sa zverejňuje akákoľvek informácia, skutkové tvrdenie, a opakujem, funguje to aj v denníkoch, ktoré považujeme za mienkotvorné, aj v denníkoch, ktoré považujeme skôr za bulvárne, funguje to, že keď sa zverejňujú informácie, zároveň sa vyjadruje aj dotknutá osoba. Načo práve potom je práve takéto právo na odpoveď popri práve na opravu v prípade, že médiá zverejnia nepravdivé informácie?

    Zdá sa, že sa dá ale porozumieť, prečo pán minister sa tomuto problému vyhýba, prečo sa formulovať odpoveď na takúto otázku nepodujal, pretože sa obávam, že naozaj uspokojivá odpoveď na takúto otázku nejestvuje. Ako napísal včera právnik Jozef Vozár v jednom z mienkotvorných denníkov, odcitujem: „Právo na odpoveď na rozdiel od práva na opravu je právom osobným, ktoré má zaručiť takpovediac alebo ˝rovnosť zbraní pri informovaní verejnosti˝. Aby nedošlo k narušeniu tejto rovnosti, nie je potrebné toto právo rozširovať aj na pravdivé informácie. Právo na slobodu prejavu nezahŕňa právo prístupu jednotlivca k masovokomunikačným prostriedkom. Ak by sme prijali súčasné znenie tlačového zákona v oblasti práva na odpoveď, de facto by sme takéto právo garantovali.“ Myslím, že je to napísané veľmi zrozumiteľne, veľmi jasne, možno inými slovami to, o čom včera tu v snemovni hovoril poslanec Daniel Lipšic.

    Právo na odpoveď na rozdiel od práva na opravu je právom osobným, a aby nedošlo k narušeniu rovnosti v médiách, nie je toto právo potrebné rozširovať aj na pravdivé informácie. A ešte raz tá kľúčová veta: „Právo na slobodu prejavu nezahŕňa právo prístupu jednotlivca k masovokomunikačným prostriedkom.“ Toto som hľadal, na podobnú definíciu som čakal, samozrejme, rozumiem, že nepríde zo strany vládnej, ale o to mi bolo milšie, že som si to mohol prečítať v našej tlači. A bolo by dobré, keby naša tlač aj naďalej zostala slobodná, aby sme si mohli takéto názory prečítať aj v budúcnosti.

    Teda, dámy a páni, stále, stále sa nástojčivo tlačí otázka, prečo opozícii tak záleží, aby tlačový zákon obsahoval demokratické ustanovenia, aby nezužoval priestor na slobodu slova, aby tým pádom nezužoval priestor demokracie na Slovensku? Myslím, že, zopakujem ešte raz, myslím, že pravdivé odpovede sme počuli dve včera, jednak od pána poslanca Lipšica, ale, myslím, veľmi kompaktne a komplexne od pani poslankyne Biró, ktorá predložila, myslím, seriózny pozmeňujúci návrh, ktorý rešpektuje želanie vládnej koalície zaviesť tento nový inštitút, ale zároveň bráni tomu, aby médiá mali zúžený priestor na slobodu slova, na slobodu prejavu. Myslím si, že pozmeňujúci návrh, ktorý pani poslankyňa predložila v mene troch poslaneckých klubov, má veľký význam, rieši problém seriózne a otvára nám cestu k spolupráci aj v širšom kontexte.

    Na záver mi dovoľte, kolegyne, kolegovia, aby som hovoril ešte trošku politicky, lebo ja sa domnievam, že tá téma je vážna a výsostne politická. Neraz som si položil otázku, prečo povedzme aj tak toporne sa stavia SMER, vládna koalícia k tomu, aby sme hľadali dohodu na znení tlačového zákona, vediac, že pre významnú časť opozície alebo aj celú opozíciu, pre vydavateľskú sféru, pre novinárov, pre mimovládne organizácie, pre významný segment, dovolím si povedať rozhodujúci segment našej spoločnosti, je sloboda kľúčovou hodnotou vrátane, samozrejme, slobody slova?

    Ja sa domnievam, že tá tzv. mediálna hra a ten toporný postoj vládnej koalície, predovšetkým politickej strany SMER, vychádza z istého politického zadania alebo istej politickej línie, ktorú poznáme aj z praxe, aj z teórie a ktorá by sa dala pomenovať ako politika robustná, politika nátlaku, politika, kedy sa brutálnym tlakom nahrádza námaha hľadať kompromis, úsilie, argumentmi v debate, diskusii, v rokovaniach hľadať spoločné riešenie.

    Dovolím si vám ponúknuť svoje videnie tejto brutálnej politiky, súčasťou ktorej je aj tá mediálna hra, o ktorú sa najmä SMER celkom zreteľne, stále zreteľnejšie usiluje. Ja sa domnievam, že táto politika má také štyri oporné body:

    - Tým prvým bodom je zámer znedôveryhodniť slovenskú tlač. SMER, vládna koalícia zrejme dospeli k poznaniu, že nedokážu kúpiť žiadneho z rozhodujúcich vydavateľov, lebo sú to vydavatelia slobodní, aj slovenskí, aj zahraniční. No a keďže sa s nimi nevedia, slušnejšie povedané, dohodnúť, menej slušne povedané, ich zastrašiť alebo kúpiť, tak ich treba urobiť nedôveryhodnými. Tak ako zlé DSS-ky, tak ako ziskuchtivé zdravotné poisťovne, tak ako nenásytné obchodné reťazce a tak ďalej a tak ďalej atď., tak je treba znedôveryhodniť aj slovenskú tlač. To je zámer do očí bijúci.

    - Druhým prvkom tejto stratégie je politicky si „ochočiť“ verejnoprávne médiá. Myslím, že svedectiev, ktoré dokladujú takéto tvrdenie, je veľa a že ich z veľkej časti poskytli samotní predstavitelia vládnej koalície, predovšetkým predstavitelia dominantnej politickej strany a to je SMER. Počúvali sme reči o tom, ako vláda, vládna koalícia má právo na vlastné médiá, na šírenie vlastných názorov, a domnievam sa, že aj kroky alebo výroky, ako by mali byť formované mediálne rady, usvedčujú SMER, predovšetkým SMER, ale aj celú vládnu koalíciu z takéhoto zámeru. A dovoľte mi povedať aj svoj taký subjektívny postreh a poznatok, že sa obávam, že sčasti, povedzme v Slovenskej televízii, je fungovanie tohto tlaku a zámeru už aj cítiť.

    - Tretím prvkom takejto stratégie je permanentný útok na kritikov zo všetkých oblastí. Nielen na kritikov zo strany médií, nielen na zlú opozíciu, ale je to aj kritika politológov, sociológov, ako vidíme práve po tieto dni, aj ľudí, ktorí sa neboja alebo sú ochotní sa slobodne vyjadriť v ankete.

    - No a napokon štvrtým elementom alebo prvkom takejto stratégie je zastrašovanie opozície. Aj tu sme v minulosti mali niekoľko celkom konkrétnych poznatkov alebo dôkazov. Je to napríklad predvolávanie poslancov opozície na rokovania imunitného výboru za výroky, ktoré urobili alebo predniesli v tejto miestnosti. Je to napríklad aj to, čoho sme boli svedkami posledné týždne, mesiace, a to je pretláčanie rôznych verzií zrušenia imunity. Bez ohľadu na to, či máme dohodu politickú užšiu alebo širšiu, ale pretláčanie až tak absurdných verzií, ktoré by nám mali brániť slobodne rozprávať v Národnej rade Slovenskej republiky. No a nepochybne do tohto bodu by som zaradil aj pretláčanie Lisabonskej zmluvy bez jedného jediného rokovania, silou, násilím. Opäť by som mohol dlhé minúty hovoriť o konkrétnych výrokoch napríklad predsedu Národnej rady, ktorý hovorí, že možno sa nájdu aj v radoch opozície niektorí poslanci, ktorí zahlasujú. Možno, ja to parafrázujem alebo interpretujem, možno predsa len, keď budeme dostatočne brutálni alebo, ako hovorí možno pán predseda vlády, kupčiť, možno niektorí poslanci opozície za Lisabonskú zmluvu aj zahlasujú. Predstavte si takéto výroky v súvislosti s tak vážnym dokumentom, ako nepochybne Lisabonská zmluva je.

    Takže zhrniem to, milé kolegyne, kolegovia, brutálna politika alebo snaha robiť takúto robustnú politiku súčasnou vládou je úplne evidentná a myslím, že ju môžeme v tých štyroch bodoch celkom jasne vidieť: po prvé znedôveryhodniť tlač; po druhé politicky si „ochočiť“ verejnoprávne médiá; po tretie vyhrážať sa občanom v rôznych profesiách, ktorí sa vyjadrujú k verejným veciam, ktorí sa vyjadrujú k politike a, samozrejme, najmä tým, ktorí sú kritickí voči vládnym stranám, predovšetkým k strane SMER; no a napokon, samozrejme, zastrašovať opozíciu, vyvíjať na ňu tlak zo všetkých možných smerov, aby bola povoľná, aby sa zriekla svojho politického videnia alebo presvedčenia.

    Samozrejme, som si istý, že je v záujme občanov, aby sme takúto hru odmietli, aby sme odmietli tlačový zákon, ktorý hrubo zasahuje do redakčnej práce novín, ktorý porušuje demokratické zásady, ktorý porušuje práva občanov a obmedzuje slobodu tlače.

    Som presvedčený, že je v záujme občanov našej krajiny, aby sme pokus o brutálnu, robustnú politiku SMER-u odmietli preto, lebo konečným, cieľovým terčom tejto politiky je v konečnom dôsledku občan – slobodný, nezávislý občan.

    Je mi to trošku ľúto, že opäť prichádzajú časy, keď treba brániť práva slobodných a nezávislých ľudí. Je v životnom záujme občanov, aby právo zahlcovať denníky odpoveďami politikov na pravdivé skutkové tvrdenia neplatilo. Tlačový zákon v terajšom vydaní podľa môjho názoru aj presvedčenia smeruje jednoznačne proti občanom Slovenskej republiky.

    Rovnako si dovolím povedať, že je úplne evidentné pomaly v polčase súčasného volebného obdobia, že politikou SMER-u je jediné: vygumovať akýkoľvek iný názor. Opäť je tu jasná politická línia, aby dominoval jeden, ten vyvolený, politický názor, jeden smer.

    Dámy a páni, myslím, že nepoviem nič nové ani žiadnu hlbokú politologickú pravdu, keď poviem, že v politike, tak ako aj v ľudskom živote, bývajú križovatky, niektoré významnejšie, niektoré menej, ale jasne ich vidíme. Situácie, keď sa človek vydá zlým smerom, nie sú pre človeka dobré, lebo stráca aj čas a stráca aj sily, keď sa treba vracať, keď treba korigovať, keď treba opravovať. Cestou konfrontácie, nátlaku a zastrašovania sa, žiaľ, vydala súčasná vládna koalícia, predovšetkým politická strana SMER.

    Chcel by som ale pripomenúť, že to nie je nič nového pod slovenským politickým slnkom. Myslím si, že zlou správou pre SMER je, že nevymyslel nič nového. My sme to tu už mali a, žiaľ, nielen do roku 1989, ale v niektorých rokoch aj po roku 1989. Najmä pre fanúšikov, ktorí si želajú upresnenie, samozrejme, mám na mysli roky 1995 – 1998. A teraz to hovorím s vedomím, že to obdobie je za nami, je prekonané, ale myslím si, že z tohto obdobia je potrebné sa poučiť. A to bola iná robustná politika. Toto bola vtedy iná robustná politika. Niektorí sme tu sedeli aj tie noci, niektorí sme boli veľmi hlboko zainteresovaní do mnohých smutných káuz. A vieme, to, čo je kľúčové a čo je podstatné, vieme, ako táto robustná politika skončila. Vieme, koľko traumy z takejto robustnej politiky zostalo. Koľko traumy zostalo v hlavách a srdciach občanov, ale dovolím si povedať, aj politikov, ktorí takúto robustnú politiku vtedy produkovali. Hovorím o tom preto, aby sme si to pamätali a aby sme sa z toho poučili. Lebo vieme veľmi dobre, ako rýchlo a ako neslávne táto robustná politika skončila.

    Myslím si osobne, že omnoho perspektívnejšou ako politika robustná je politika demokratická založená na dialógu, na rešpektovaní hlasu menšiny a hľadaní kompromisu. Ak chceme chodiť po skúsenosti s robustnou politikou, nemusíme chodiť pred rok 1989, ba nemusíme chodiť ani do obdobia 1995 – 1998. Včera sme videli, ako končia pokusy o robustnú politiku. Prvý muž slovenského parlamentu predložil zákon, a nie hocijaký, a postupne sme videli, ako sám seba vyzlieka z vlastných politických šiat. Predseda Národnej rady...

  • Predseda Národnej rady nám sám ukázal v minulých týždňoch, v minulých mesiacoch, ako napínal svaly a ako sa snažil zvalcovať zlú opozíciu, až napokon sa proti nemu postavili aj dvaja koaliční partneri. Ako rýchlo zhasol tento pokus o brutálnu politiku.

    Z vlastnej praxe vieme, a už aj vy, súčasná vládna koalícia, ste si to užili, ako končia pokusy o brutálnu politiku, keď dialóg, hľadanie zhody a dohody nahradzuje sila, napínanie svalov, veľké slová, ale potom žiadne skutky, ako nám ukázal Robert Fico v súvislosti s radarmi. Takto končí robustná politika.

    A preto zopakujem, že je omnoho perspektívnejšou politika zhody, politika hľadania kompromisu, pretože je omnoho trvácnejšia, ako je politika konfrontácie. Vy dobre viete, že opozícia dnes je taká, že je pripravená na debatu, na diskusiu, na hľadanie kompromisov a, samozrejme, záleží len na vládnej väčšine, či takúto politiku využije, alebo bude ďalej stupňovať tlak a násilie.

    Záverečná veta. Myslím, kolegyne, kolegovia, že takejto politike budeme čeliť, že budeme ju nielen odmietať, ale že sa proti takejto politike budeme aj stavať, a poviem celkom otvorene, že bude výsmechom slušnosti a demokracie, ak po tlačovom zákone, ktorý obmedzuje slobodu slova, dáte hlasovať o Lisabonskej zmluve. Som presvedčený, že takejto frašky sa žiaden zodpovedný a slušný politik nezúčastní.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Vaľová, poslankyňa Tóthová, Nachtmannová, Rafaj, Halecký, Jarjabek, Podmanický, Slafkovský, Kvorka, Tkáčová, Štefanec, Senko, Petrák, Horváth, Mušková, Vášáryová, Mazúrová, hlásim sa aj ja, len nefunguje mi zariadenie. Takže poprosím, keby ste ma tam zaznamenali. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ešte pán poslanec Gábor Gál. Uzatváram definitívne možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Dzurinda, myslím si, že na rozdiel od predsedu Roberta Fica ste tu dneska ukazovali ramená vy, a poviem vám hneď prečo. Vy ste nafukovali ramená, pretože ste rozprávali o tom, aká je tlač dôveryhodná. Vy ste prvý, ktorý tlač nezdôveryhodnil, použijem vaše slová, pretože sa vás pýta, prečo v roku 2004 v titulkoch novín SME a Pravda bolo napísané: „Dzurinda žaluje noviny o milióny.“ Pán poslanec Dzurinda, ak je tá tlač taká etická a morálna, prečo ste žalovali noviny o milióny? Prečo?

  • Prečo? No veď práve preto! Ak by ste mali odvahu možno dať pravidlá, tak potom dnes by ste sa nemuseli súdiť o milióny a žalovať slovenské médiá o milióny.

    Druhá vec, pán predseda Dzurinda, zase tu máte ramená, keď ste boli v Humennom, tak mi občania z Humenného avizovali, že ste povedali, lebo sa vás na to vážne pýtali, viac ako na tlačový zákon, ktorý ste im stále podsúvali, pretože povedali, že z toho sa nenajedia, aj keď určite mali záujem, ale nie o vaše vysvetlenie subjektívne, ale objektívne, tak ste povedali, že Lisabonská zmluva určite prejde. Pán poslanec Dzurinda, to ste povedali. A povedali ste, že ako prejde, no predsa iba tak, ak opozícia za ňu zahlasuje. Čiže viete, že za ňu budete hlasovať, pretože si myslím, že by ste mali. Tak ak to občanom sľubujete po Slovensku, tak potom nepodmieňujte a nerobte ramená tuná v parlamente a nerozprávajte niečo iné.

    Ďalšiu vec chcem povedať, čo sa týka francúzskeho práva na odpoveď, každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá je v tlači menovaná, má právo na odpoveď. Nezáleží na tom, či je zverejnené tvrdenie pravdivé či nepravdivé. Právo na odpoveď sa týka i objektívnych a bezchybných informácií v tlači. V rámci Európskej únie nie sú dodnes záväzné spoločné predpisy pre právo na odpoveď...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem, čas uplynul. Teraz má slovo pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Chcem položiť otázku pánu poslancovi Dzurindovi. Pozná francúzsky zákon? No ten je takisto formulovaný ako predložený zákon ministrom Maďaričom. A ja si myslím, pán poslanec, keby ste vo francúzskom parlamente, keď sa prerokovával ich zákon, vystúpili s tým, čo ste tuto uviedli, tak by vás francúzsky parlament vypískal. Vypískal by vás preto, že ste uviedli veľkú deformáciu toho, čo sa navrhuje, veľké politikárčenie z toho, čo sa navrhuje.

    Francúzsky parlament to väčšinou hlasov prijal, a nie preto, že by Francúzi chceli dať politikom alebo chceli deformovať slobodu tlače, ale preto, že vedia, že pravdivosť odpovede alebo pravdivosť informácie nemôže posudzovať vydavateľ, ktorý to odpublikoval, pretože tým by uznal hneď, keď by odpublikoval odpoveď, že to, čo publikoval, bola nepravda. A voči francúzskeho zákonu žiadne kroky OBSE ani iné inštitúcie nespravili, tak prečo tu uvádzate to, čo ste uviedli? Veď je to proste nepočúvateľné. A ja si myslím, že tento parlament bol veľmi slušný, keď vaše vystúpenie nevypískal, pretože vo francúzskom parlamente by ste určite boli vypískaný. A pozrite si zákon z obdobia demokracie tatíčka Masaryka, oveľa širšie oprávnenia, takže myslím, že ste veľmi nekompetentný.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Dzurinda, veľa ste hovorili o § 8, teda o práve na odpoveď. Musíte uznať, že na jednej strane máme slobodu občana, na druhej strane máme slobodu médií. V demokratickej spoločnosti predsa musí existovať prienik týchto slobôd, v opačnom prípade sa popiera sloboda občana a občan sa v tomto prípade stáva otrokom monopolu na pravdu, ktorú by mali médiá.

    Ďalej, kto bude posudzovať, kto bude ten arbiter, ktorý usúdi, že správa bola či nebola pravdivá? Ja už asi dva týždne sledujem diskusiu na internete, ale nielen novinárov, ale najmä občanov, čo si o tomto tlačovom zákone myslia. Myslím si, že by bolo aj pre vás veľmi užitočné si prečítať, aké sú názory ľudí. Ja iba časť prečítam z jednej diskusie: „Domnievam sa, že pokrik vydavateľov novín a samotných akože novinárov spočíva predovšetkým v tom, že zákon prinesie zodpovednosť autora za uverejnené informácie. Na túto zodpovednosť, česť niektorým novinárom a periodikám, neboli mnohí novinári zvyknutí. Streliť od pásu, neoveriť si základné informácie, neurobiť si analýzu a písať nepodložené informácie je ľahké a dokáže to i deviatak.“

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja sa opýtam na začiatok spolu s Pilátom: Čo je to pravda? Pretože pravda, aj keď len uverejnená sčasti, nemôže byť informácia pravdivá, lebo je neúplná a je teda pravdu skresľujúca, a teda nie je pravdivá a druhá strana má právo na to, aby uviedla práve celostnosť tejto pravdy.

    No a pýtam sa to práve preto, lebo mnohí z vás tu sedeli aj pred deviatimi rokmi a uverili tiež jednej pravdivej informácii v istom bulvárnom denníku o predsedovi SNS – a čo sa stalo? Na základe série zaručene overených, pravdivých článkov ste pozbavili svojho kolegu predsedníckej stoličky výboru na kontrolu SIS, vtedy nazývaného OKO. Takúto pravdu máte na mysli?! Alebo takúto absolútnosť tvrdení a aj nášho reagovania tu v tejto sále? Čo z toho, že o päť rokov nezávislý súd po celej sérii naťahovačiek sa s dávnym nemenovaným denníkom dal zadosťučinenie poškodenému – a to aj odpovedám, pán poslanec Dzurinda, na vašu otázku, prečo aj politici? No práve aj z tohto dôvodu, aby nie po piatich rokoch nezvratne, už vám nikto nevráti tú česť a peniaze to všetko nezahoja! Práve preto, aby verejnosť on line vedela, že tá informácia, ktorá sa javí ako pravdivá, v skutočnosti nie je celostne pravdivá, práve preto.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Pán poslanec Dzurinda a predseda SDKÚ – DS, chcem sa vás opýtať, aby ste odpovedali na moju otázku, prečo podporujete prijatie protiústavného zákona, odporúčate a propagujete prijatie protiústavného zákona, a to tým, že ste schválili a odporučili prijať Lipšicov pozmeňujúci návrh? Veď ten predsa vylučuje určitú časť občanov z ich práva. Pretože poslanec Lipšic navrhuje, aby politici, verejní činitelia a osoby, ktoré sú trestne stíhané, aby nemali právo na odpoveď. To je predsa jasne protiústavné aj pre žiaka základnej školy. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán Dzurinda, váš prejav by sa dal asi v krátkosti nazvať „Od volebného neúspechu SDKÚ cez tlačový zákon až k radaru“. No hovoríte vo svojom prejave o polčase volebného obdobia, vy ste mali polčas volebného obdobia osem rokov, keď bol pre vás lepší tlačový zákon z dielne súdruha Antonína Novotného z roku 1966, ako každý iný, ktorý ste mohli predložiť. Nepredložili ste ho, kolega Jano Budaj je toho živým svedkom.

    Aby som sa dotkol toho § 8, o ktorom vy stále hovoríte, že všetkým tento § 8 vadí. No všetkým nevadí. Vadí vydavateľom a tým vydavateľom vôbec nevadí kvôli tomu, že by bola ohrozená nejaká demokracia, sloboda tlače a tak ďalej atď. Vadí im ten paragraf z toho dôvodu, že jednoducho bude tie noviny menej predávať. To je ten problém toho § 8. A menej ho bude predávať preto, lebo bude menej škandálov, kde sa postihnutý iba môže pozerať, čo všetko sa okolo neho deje bez toho, aby mohol do veci zasiahnuť. To je podstata § 8 – a vy to veľmi dobre viete. Ostatné, čo ste hovorili, je „púha“, neviem prečo, ale asi predvolebná demagógia z vašej strany.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Dzurinda, ja som chcel najskôr reagovať vecne na vaše výhrady voči právu na odpoveď, chcel som uviesť príklady z členských štátov Európskej únie, kde poznáme aj právo na opravu, aj právo na odpoveď. Napr. v Grécku v roku 2001 bolo priamo v ústave prijaté, že máme jeden článok, ktorý sa týka opravy, ktorá sa vzťahuje na nepresné informácie, a takisto máme inštitút odpovede, ktorý sa vzťahuje na zásah do osobnostných práv, a sú ďalšie štáty, ktoré to takto majú upravené. Ale pochopil som počas vášho vystúpenia, že vecná argumentácia je tu jednoducho absolútne zbytočná.

    Vy ste si jednoducho postavili svoj prejav politicky, začali ste omieľať v rôznych variáciách slová „sloboda slova“, „sloboda názoru“ – tak ako v SDKÚ? Pán poslanec Dzurinda, vy nemáte hanby, vy nemáte hanby po tom, ako ste pred dvoma týždňami zvalcovali svojich názorových oponentov, hovoriť o nás, že robíme politiku robustnú a politiku brutálneho tlaku?! Pán poslanec Dzurinda, že vám doslova jazyk nezdrevenie alebo neodpadne po tom, ako ste pred časom vymazali názorových oponentov, hovoriť o tom, že v rokovaniach treba hľadať spoločné riešenie atď. a tie ďalšie krásne frázy, ktoré ste povedali.

    No, pán poslanec Dzurinda, že máte tú drzosť po tom, ako ste dali náhubok tým, ktorí majú iný názor vo vašej vlastnej strane, hovoriť o tom, že my chceme vygumovať akýkoľvek iný názor. No je to naozaj neuveriteľné. A keby som mal viac času, tak možnože by bolo veľmi zaujímavé ísť troška viac do histórie a pozrieť sa, aké kroky sa diali počas vašej vlády.

    Za tejto vlády sa novinári, nepohodlní novinári neinternovali na 28. poschodí, za tejto vlády sa neodpočúva mienkotvorný denník, za tejto vlády sa neposielajú kukláči na predsedu najsilnejšej opozičnej strany. Pán Dzurinda...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou. Potlesk.

  • Ďakujem pekne. Ja by som len jednou vetou doplnil kolegu Dzurindu, a to je v tom, že tak ako presne popísal brutálnu politiku a nedemokratické správanie, ja len verím, že chovanie SMER-u smerom k tlačovému zákonu, ktoré prekračuje normálne demokratické správanie sa socialistických strán v Európskom parlamente, si všimnú aj európski socialisti, a tak ako dali SMER-u podmienku, keď cítili, že SMER medzi nich nepatrí, na veľa, veľa lobistických zákrokov ho nakoniec medzi seba zobrali, dúfam, že si to všimnú a pošlú ich tam, kam patria – mimo európskych štruktúr.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Jednoznačne je potrebné povedať, že prerokúvaný zákon, ktorý tu prerokovávame, je zákon dobrý. Zákon je dobrý, je solidárny a problém je v dačom inom. Problém má opozícia s tým, že podmienila tlačový zákon ratifikáciou Lisabonskej zmluvy a dostali sa teraz do pozície tej, ktorá je pre nich veľmi nevýhodná, neprijateľná, o ktorej nebudú rozhodovať a hovoriť len občania alebo politici v našej republike, ale o ratifikáciu Lisabonskej zmluvy sa zaujíma v prvom rade aj zahraničie. Vy veľmi dobre viete, aký sa kladie dôraz na prijatie Lisabonskej zmluvy, a veľmi dobre viete, čo ste aj vyriekli, ako ste to podmienili, a teraz neviete, ako sa z tejto slučky dostať. Preto vytvárate takéto nehorázne veci, o ktorých tu pán poslanec Dzurinda hovoril.

    Pretože ozaj je na počudovanie, že človek, ktorý si nedovolil viesť diskusiu s oponentmi, ktorí vyjadrili trošku iný názor na to, čo sa deje vo vašej strane, a bez slova šmahom ruky ich chytil, vyhodil ich a to ešte nie je koniec. To ešte nie je koniec, to ešte sa dopočujeme a uvidíme, čo sa bude ďalej robiť. Ale je to vaša záležitosť, robte si poriadky sami tam.

    Hovoriť však o politickej strane SMER, o tom, že SMER vedie brutálnu politiku, robí útok na kritikov, robí zastrašovanie opozície, no preboha, však povedzte konkrétne, pán poslanec Dzurinda, kde sú tieto vaše výroky podmienené voľajakými skutkami, že by sa takéto dačo z pozície politickej strany SMER uskutočnili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Môj kolega použil slovné spojenie „permanentný útok“. Ja už som svojho času v snemovni hovorila o frontálnom útoku tejto vlády na občiansku spoločnosť, lebo skutočne charakteristickou črtou tejto vlády je negatívny boj. Proste vy stále musíte proti niekomu, proti niečomu bojovať, nie za niečo, proti niekomu. Napríklad proti opozícii, sme kriminálnici, sme vydierači, treba nás pozatvárať. Bojujete proti prístupu k informáciám, pripomínam pani kolegyňu Angyalovú alebo utajenie rokovania vlády. Bojujete proti mimovládnym organizáciám. Aký bol ten návrh zákona o spolkoch? Vyhnali ste občiansku spoločnosť z kontroly, mám na mysli účastníkov konania. Bojujete aj proti životnému prostrediu. O čom bola Tichá a Kôprová dolina? Zmäkčenie zákonov o ochrane prírody. O čom bol Pezinok, o čom bude Trebišov? A bojujete proti občanom, ktorí sa verejne ozvú na obranu svojich záujmov. Prečo premiér označil občanov Pezinku za zmanipulovanú bandu? Je to prípad primátor Novák, ktorý sa stal verejným nepriateľom, lebo povedal svoj názor, svoju pravdu. Dokonca do tej zmanipulovanej bandy pán Fico zahrnul aj Zlatého slávika. Preto, kolegovia, ak chcete bojovať, tak bojujte pozitívne, za niečo, za slobodu slova, za slobodu médií, podporte naše návrhy, dokážte to tým. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Myslím, že pán poslanec Dzurinda absolútne presne identifikoval, v čom sú problémy predkladanej novely tlačového zákona. V podstate tento zákon ide proti slobode vyjadreného názoru, proti názorovej pluralite a dovolím si zopakovať, tak ako bolo uvedené, predovšetkým snahou je znedôveryhodnenie slovenskej tlače a snaha o väčší politický vplyv na verejnoprávne médiá.

    Myslím si, že tento zákon je ďalší z dielne vlády, ktorá týmto demonštruje aroganciu moci, a som rád, že tie naše argumenty, ktoré sme od začiatku zdôrazňovali, oslovili aj verejnosť, oslovili aj tých, ktorých sa to týka tiež, myslím tým vydavateľov, a ozaj to tu už bolo. Mám na mysli teraz rovnaké prvé stránky denníkov, tak ako vyšli, pretože takúto situáciu sme tu už mali pred vyše desiatimi rokmi a vieme, že vtedy to viedlo Slovensko do izolácie, dokonca do stavu, keď Slovensko ako jediná krajina bola z politických dôvodov vylúčená z eurointegračných procesov. Bohužiaľ, táto situácia je tu opäť, tento návrh zákona vedie Slovensko do izolácie, tento návrh zákona ide proti občanom.

    Tá snaha o hľadanie permanentného nepriateľa, tak ako povedala aj moja predrečníčka, prvýkrát vyvrcholila v škandále s nakladaním odpadu v Pezinku, keď premiér prvýkrát verejne zaútočil proti občanom, ktorí vyjadrujú svoj názor, a teraz tento zákon je evidentne namierený proti občanom, proti vyjadrovaniu ich vôle. Koalícia má krásnu možnosť nájsť riešenia v tom, že podporí opozičné návrhy, a tým môže dokázať, že tento zákon nejde...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Ja sa budem snažiť byť konkrétny a chcem, pán Dzurinda, povedať iba jedno, že navrhované znenie § 8 predkladaného tlačového zákona je v súlade s európskymi tendenciami a odporúčaniami, konkrétne napr. aj s odporúčaním Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/0117, ktoré navrhuje, aby právo na odpoveď mala, citujem, „akákoľvek fyzická alebo právnická osoba bez ohľadu na štátnu príslušnosť, ktorej legitímne záujmy najmä, ale nielen reputácia a dobré meno boli dotknuté uverejnenými alebo odvysielanými tvrdeniami“. Alebo v roku 2006 sa toto odrazilo v odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady č. 952, kde sa vo vzťahu k on line médiám zabezpečuje „právo na odpoveď skutkovým tvrdeniam, ktoré sa dotkli osobnostných práv bez toho, aby museli byť nepresné“.

    Takže toľko, že kto, akým spôsobom interpretuje príslušné odporúčania Rady Európy a kto sa snaží ich nejakým spôsobom zakryť tak, aby vyhovovali jeho politickým snahám.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Dzurinda, škoda, že sú len dve minúty, lebo bolo by na čo reagovať, ja sa skúsim dotknúť niekoľkých téz.

    Prvá – znedôveryhodniť tlač. No ja sa spýtam: A v čom je znedôveryhodnenie tlače alebo politika znedôveryhodnenie nie je predovšetkým politikou strany SDKÚ a vašej? Keď sa začal otvárať tlačový zákon, problémom bol § 6, vtedy išlo o cenzúru, vtedy išlo o posielanie oponentov mimo verejného priestoru a zrazu dneska ani vo vašom vystúpení problém § 6 nezaznel. To znamená, vašou snahou bolo znedôveryhodniť SMER a predkladateľa návrhu zákona.

    Znedôveryhodnenie je znovu vašou politikou tým, že ste spolitizovali túto tému a spojili ste ju s Lisabonskou zmluvou, kde chcete znedôveryhodniť vládnu koalíciu predovšetkým v zahraničí. Poďme diskutovať o otázke vašej snahy hľadať pravdu a to je predovšetkým v práve na odpoveď v § 8. Ak sa nemýlim, pán poslanec Galbavý bol spravodajcom a bol hlavným diskutujúcim za poslanecký klub SDKÚ, kde v pozmeňujúcom návrhu sa hovorí, že „právo na odpoveď nemôžu uplatniť ústredné orgány štátnej správy a nimi zriadené organizácie ani iné orgány verejnej moci“. Absolútne sa tu nehovorí o pravde, ale hovorí sa tu len o tom, že treba znemožniť vládnej koalícii a predstaviteľom moci, hocijakej moci, právo na odpoveď, aby sa mohli brániť.

    Hovoríte o tom, že politikou našou je útok na kritikov. Ale ja sa pýtam, ak vás niekto kritizujete, máte právo sa brániť alebo nemáte právo sa brániť? Ja osobne si myslím, že vy ste zástancom toho, že brániť sa nemá právo nikto a dali ste to úplne jasne najavo aj v SDKÚ, kde sloboda slova neplatí ani vo vašej vlastnej strane.

  • Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda, váš prejav bol výrazne politický, a preto sa k nemu tak aj staviame všetci. Už na jeseň som vám povedal, že pôsobíte vaším správaním ako zlomený, ufňukaný muž, ktorý má plné ústa žlče a trasľavého hlasu. Ale vy sa stále tak správate, vy ste odvtedy nenašli ten svoj správny rytmus muža, ktorý sa chce hrať na lídra opozície, stále sa vám to nepodarilo.

    Keď hovoríte o slobode prejavu, o slobode, o demokracii, viete, vy ste stále nedôveryhodným politikom. Za vami sú kauzy, ktoré vás znehodnotili v tomto zmysle, vaše hodnotenie slobody a demokracie na Slovensku je preto nedôveryhodné a falošné, preto sa takto na to dívame a preto tento dialóg vedieme týmto tónom, aký používame. Pričom sloboda, demokracia si, samozrejme, zaslúžia vždy riadnu diskusiu. Ale s vami sa za stôl pravdepodobne ťažko dá sadnúť, lebo vy toho nie ste schopný, vy nie ste schopný počúvať, regulárne v diskusii podľa istých pravidiel diskusie rozprávať, a preto je to problém, preto je to problém.

    A keď hovoríte o brutalite, všetkým je jasné, že toto všetko, čo robíte, je prejavom, ktorý má zakryť tie vaše totalitné metódy modrého boľševika, ktoré preukazujete vo vašej strane, vo vnútri strany. Sme svedkami toho, ale len cez médiá, nijako inak, čo tam robíte, že keď chcete zlikvidovať svojich súkmeňovcov straníckych, tak nato musíte zlikvidovať aj stranícke štruktúry. Neváhate, urobíte to. Keď vám nevyhovuje váš stranícky sudca, no zlikvidujete ho. Sme toho svedkami, nemôžeme si pomôcť, vidíme to, a preto vaše slová z vašich úst sú nedôveryhodné, preto ich považujeme za falošné, a preto slová, vaše slová o slobode sú nedôveryhodné, preto...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ešte kým dám slovo pani Muškovej, pán podpredseda Hort chce využiť a privítať hostí na balkóne. Nech sa páči, zapnite, prosím vás, pána podpredsedu Horta.

  • Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dnes je na návšteve slovenského parlamentu skupina, ktorá reprezentuje celosvetové hnutie The Friendship Force International, čiže volajú sa Sila priateľstva, majú štvordňovú konferenciu v Piešťanoch a prišli sa pozrieť aj k nám do parlamentu. Je to skupina, ktorej heslom je „Svet priateľov je svet mieru“ a ďalej „Sila priateľstva môže prekonať všetky rozdiely medzi národmi“. Dovoľte, aby som ich v mene vás všetkých srdečne privítal.

  • Ďakujeme. Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková.

  • Ja sa pripájam k privítaniu a je mi trošku ľúto, že neprišli naši hostia vo vhodnejšom, teda pri krajšej diskusii vo vhodnejšom čase, verím, že aj to sa stane.

    Ja som sa chcela spýtať pána poslanca, ktorý hovoril o tom, že dnešná koalícia posiela opozičných poslancov do väzenia. Mala by som tri otázky: Ktorý opozičný politik bol poslaný do väzenia? Ktorému opozičnému politikovi boli kukláčmi vyhodené vchodové dvere do vzduchu na jeho vlastnom dome? A koľko novinárov bolo internovaných na niektorom poschodí a potom vyhodených z verejnoprávnych médií? A ešte napriek tomu ešte štvrtú, čo je to „ochočiť“?

  • Smiech v sále.

  • Pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Dzurinda, ako pozorujem reakcie na vás, sú to skôr útoky na vás osobne, na vašu osobu, ale nie na to, čo ste povedali. Nie sú to odpovede na to, čo ste povedali a čo ste uviedli, na to vaše hľadanie, prečo je predložený tento zákon.

    Ja vo svojom vystúpení som povedala, že tento zákon nie je orientovaný do budúcnosti. A nie je. Nerieši nič, čo už zajtra bude problémom s tlačovými médiami a s médiami vôbec. Tento zákon je len pre dnes, teraz, a preto vieme, že každá politická sila, ktorá nastúpi, ho bude musieť okamžite meniť a možno, ak ho prijmete, tak ho budete musieť meniť, ako hovoril niektorý z kolegov, do polroka aj vy. Je to teda „podenkový“ zákon v tomto zmysle.

    A zdôraznili ste, že sa stále rozmáha pocit, že oponent je úhlavným nepriateľom, to je, samozrejme, vec, na ktorú sme desaťročia boli zvyknutí, ale nie je to výbavou štandardnej európskej sociálnej demokracie.

    A križovatka, to ste tiež spomenuli, a tu v mnohých vystúpenia opozičných poslancov bolo, že je to rubikon, a ja si myslím, že naozaj táto vláda stojí týmto zákonom na križovatke. A spôsob, akým uviedol pán minister tento zákon, tiež bol niečo absolútne neštandardného, to bola tiež križovatka, ktorú v tomto parlamente sme prekročili.

    A ešte jedna vec sa objavila, čo ste povedali a čo by som rada zdôraznila, to sme tu už mali, hovoriť niečo iné v zahraničí...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Dzurinda, poznám desiatky prípadov bezbranných ľudí, ktorí sa nedokážu brániť voči bezočivosti médií.

    Uvediem príklad. Týždenník Plus 7 dní uverejnil v čísle 13 z 28. marca 2008 opravu článku, ktorý vyšiel 11. februára 2005, opakujem, 11. februára 2005, teda po troch rokoch. Pýtam sa: Aký reálny účinok má uplatňovanie takéhoto doterajšieho práva na opravu? Po troch rokoch, keď obsah článku mohol napáchať nezvratné škody?

    Primárnym zámerom práva na odpoveď je preto zabezpečiť vynútiteľnosť práva na opravu prostredníctvom mechanizmov, ktoré sú operatívnejšie a efektívnejšie, ako je zdĺhavé vymáhanie súdnou cestou. Je to pružnejší spôsob, ako zabrániť nezvratným dôsledkom nepriznaného práva na opravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán poslanec Dzurinda, vo vašom vystúpení ste uviedli niekoľko príkladov, ako sa správa dnešná vládna koalícia vo vzťahu k médiám, k slobode slova a tým aj k slobodnej kontrole vládnej moci. No ja si myslím, že netreba ísť tak ďaleko, treba len poukázať na to, ako zneužíva vládna koalícia, presnejšie strana SMER, a to brutálnym spôsobom, pán poslanec Kvorka, inštitút hodiny otázok, a to každý štvrtok. Tento inštitút vďaka poslancom SMER-u stratil svoje opodstatnenie, lebo je premiér zavalený otázkami, ktoré neslúžia na to, aby sme objasnili nejaký problém, ale ide o glorifikáciu tejto vlády, ide o vládnu propagandu. A hlavne, aby sa odstavili opoziční poslanci od možnosti, aby ich otázky boli vyžrebované. A tým vlastne sa zabráni tomu, aby sa kládli nepríjemné otázky. A tu treba povedať, že asi tak to myslí vážne vládna koalícia aj s médiami. Budú tieto médiá zavalené vládnou glorifikačnou propagandou, ako sú zavalení ministri a premiér na hodine otázok od poslancov politickej strany SMER.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Dzurinda, váš prejav, bohužiaľ, nestojí za samostatné vystúpenie, takže iba niekoľko poznámok.

    Opäť ste vystúpili s tradičným agresívnym politickým prejavom, ktorý, samozrejme, pripomenul všetky boľačky, ktoré máme a ktoré si pamätáme z vášho vládnutia. Prirodzene, nasledujú reakcie. Vaše slová, že SMER chce vygumovať akýkoľvek opozičný názor, vo mne okamžite evokuje predstavu ako opozičného politika, keď si pamätám, ako ste neuveriteľným spôsobom ignorovali nielen opozíciu, ale 70 % obyvateľov tejto krajiny, bez zaváhania, a dokonca ste to vydávali za nejakú kvalitu vašej politickej práce.

    Viete, hovoriť o diskusii, túžili sme po nej, hovorili sme o nej už pri konštituovaní vlády a podobne, problém je, lebo krajina naozaj potrebuje korektnú diskusiu medzi pravicou a ľavicou. Máme ale problém. Opozícia je beznádejne diskreditovaná. Bohužiaľ, vo vašej osobe tiež, pán premiér. Aj súčasnosť, ako tu pripomenuli viacerí moji kolegovia, ukazuje, ako vy vnímate demokraciu. My naozaj potrebujeme korektnú diskusiu o mediálnom priestore, lebo je to priestor regulovaný. Vyplýva to z medzinárodných dohovorov, ktoré som tu citoval, ktoré ste obdivuhodne ignorovali. My máme povinnosť vytvoriť mechanizmus a priestor na ochranu individuálnych práv ľudí, aj právo na ochranu osobnosti. A hľadať intenzitu, mieru posudzovať súčasný stav a skutočné riziká, ktoré tu sú, povedzme, že vo vzťahu k slobode prejavu, máme spolu hľadať. Ale tým tónom, spôsobmi a mechanizmom, ktorý ste ponúkli v tomto parlamente? Vaše spôsoby principiálne vylučujú diskusiu, pán Dzurinda. My sme z toho smutní. Skúste trošku rozmýšľať normálnejším spôsobom. Zamyslite sa nad atmosférou v parlamente, ale v súvislostiach s tlačovým zákonom aj o strategických a národných záujmoch Slovenska, obyvateľov Slovenska, osobitne vo vzťahu k Lisabonskej zmluve. Tam, prosím, smerujte tie výhrady...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Dzurinda, reakcia.

  • Päť poznámok. Po prvé, pán Číž, hľadal, keď už ste išli do minulosti, hľadal som zhodu s opozíciou minimálne v troch veciach: pri referende o vstupe Slovenska do EÚ, pri Európskej ústavnej zmluve, pri pozícii k Turecku. Vždy som tú zhodu našiel rokovaním, nie nátlakom.

    Pani kolegyňa Mazúrová, urobme spolu zákon – vidíte, vyšla –, urobme spolu zákon, aby súdy museli v občianskoprávnych veciach na ochranu osobnosti rozhodnúť do pol roka, do troch mesiacov, do štyroch mesiacov. Urobme spolu novelu zákona.

    Po tretie, pani Nachtmannová, no nie som odkázaný na debaty na internete, aj keď som o nich informovaný, ale ako vám povedala kolegyňa Vaľová, mám za sebou početné stretnutia s občanmi a aj budem chodiť, ako vám povedala pred chvíľou, naposledy v pondelok som dve a trištvrte hodiny s kolegami debatoval s občanmi Humenného, predtým so študentmi. Takže myslím, že tie názory veľmi dobre aj na tlačový zákon poznám.

    Pán poslanec Halecký, po prvé ja som vás nenahováral na podporu návrhu pána Lipšica, ale pani poslankyne Biró. Po druhé, ale je pravdou, že som povedal, že aj prístup pána poslanca Lipšica veci rieši. Je to človek, ktorý rozumie ústavnému právu. Keby mala byť pochybnosť o tom, ak je vôľa, nájdeme riešenie, napríklad novelou ústavného zákona o poslancoch, verejných činiteľoch. Máte 90 % garantovaných. Čiže keď je politická vôľa, všetko sa dá riešiť.

    No a na záver chcem povedať, neviem, či už pán Kvorka alebo niektorý ďalší o slučke a tak, pokojne vám to chcem povedať, pokojne, ale jasne: takú slučku nevymysleli a ani nevymyslia, aby sme podliehali arogancii moci. O tom vás ubezpečujem.

  • Ešte kým vystúpi pani poslankyňa Grečková, o slovo požiadal pán minister kultúry.

  • Vážená snemovňa, ja som sa celkom tešil na vystúpenie pána poslanca Dzurindu, ale úprimne povedané, trošku som sklamaný. Čakal som viac.

    Predovšetkým ma pán poslanec Dzurinda poučoval, ako má vyzerať alebo ako malo vyzerať moje úvodné slovo k tomuto zákonu v druhom čítaní. Možnože keby sledoval v celom časovom priereze moje vystúpenia, bol by spokojnejší. Ale napriek tomu si myslím, že som neurobil chybu, keď som časť svojho úvodného slova venoval polemike s vydavateľmi, pretože tu, v parlamente, vystupujeme nielen navzájom voči sebe ako politikom, ale aj voči verejnosti, a tak ako bola verejná diskusia nastolená vydavateľmi, myslím si, že si zaslúžila repliku aj preto, lebo dajme tomu na tých stránkach novín taká možnosť nebola. Venoval som sa aj vo svojom úvodnom vystúpení takisto špeciálne právu na odpoveď. Bol tu pán poslanec Dzurinda vtedy, možno pri tom, ako si písal poznámky, tak niektoré pasáže môjho vystúpenia prepočul, ale budem sa, samozrejme, tomuto venovať ešte aj v ďalších svojich vystúpeniach.

    Predsa len ale teda, keďže nastolil isté otázky, skúsim mu aj teraz odpovedať, samozrejme, aj vám ostatným. Ja si stále myslím, že návrh tlačového zákona posilní práva občanov aj v tom novom inštitúte právo na odpoveď. A v tomto zmysle zákon nerozlišuje občanov, či ide o poštára, alebo ide napríklad o poslanca obecného zastupiteľstva. A nerozlišuje nielen preto, ako poukázal na to aj pán predseda Halecký, že vynímať niektorých ľudí alebo diskriminovať by bolo aj v rozpore s ústavou, aj v rozpore s Európskym dohovorom o ľudských právach, a ide aj o to, že v tom práve na odpoveď nejde len o to, že napríklad starosta obce alebo člen rozhlasovej rady ako verejní činitelia by si mohli uplatniť právo na odpoveď, ale aj to, že aj ten najnenápadnejší občan tejto republiky, ktorý nikdy v živote nebude zmieňovaný v médiách, nikdy si nebude žiadať právo na odpoveď, nenapíše sa o ňom proste ani riadok, aj on bude mať osoh z práva na odpoveď ako čitateľ, ktorý proste privíta možnosť, že sa bude môcť zoznámiť aj s názorom druhej strany, že bude aj pred jeho čitateľským zrakom druhá strana vypočutá. Takže je absurdné tvrdiť, že zákon je namierený proti slobode prejavu.

    Pán poslanec Dzurinda hovoril, že moje vystúpenie bolo zamerané na televízne kamery. Ja si myslím, že z viacerých jeho politických posolstiev práve uňho vyplývala táto snaha predviesť sa pred televíznymi kamerami. On tu skloňoval dve slová tak veľmi snaživo: robustná politika, brutálna politika. Niekedy som mal dojem, že sa nevie presne rozhodnúť, ktoré je to priliehavejšie. Ale ak je naša politika brutálna, ako sa dá nazvať politika, ktorá po skoro 40 rokoch zavedie do našej demokracie straníckej previerky? To sa kam dostávame? To si myslím, nie je tu pani poslankyňa Vášáryová, že aj tí aktívni a starí komunisti v SMER-e budú závidieť SDKÚ tak tíško tie stranícke previerky.

    A naozaj bol som trošku sklamaný, pán Dzurinda mal lepšie vystúpenia a ja nie som človek, ktorý by neuznal isté veci alebo ktorý by sa nesnažil aj vnímavo alebo empaticky chápať aj politický súboj a nebyť veľmi, povedal by som, urážlivý alebo nepripustiť aj názor opozície. Ale jedna vec sa ma naozaj dotkla. A to pán poslanec Dzurinda urobil podpásový úder, keď ma obvinil, že som sa tu v tejto snemovni vyhrážal. Vyhrážal tým ľuďom, ktorí boli anketovaní v jednom denníku.

    Ja preto odcitujem presne, čo som povedal, pretože toto naozaj považujem za neférové pri ochote prijať akúkoľvek kritiku aj na seba. Takže ja som povedal, aby to bolo jasné, aby to počuli: „Ich záujem“, rozumie sa novín, „však nie je verejným záujmom, to by si mala verejnosť uvedomiť a najmä tie osobnosti, ktoré sú v týchto dňoch anketované k tlačovému zákonu a často bez hlbšieho poznania vecí alebo pod vplyvom sugestívnej otázky odoprú sami sebe právo, ktorého sa možno raz budú domáhať.“

    Ja neviem, či v tomto je nejaký tieň vyhrážky. Myslím si, že nie. A naozaj toto som považoval za potrebné povedať, že toto je podpásový úder.

    A skončím teda právom na odpoveď. Nedať právo na odpoveď alebo na vyjadrenie niekomu, pán poslanec Dzurinda a páni z opozície, znamená umlčať ho. A vám sa možno podarí umlčať vašich ľudí vo vašej strane, ale Slovensko sa vám nepodarí umlčať.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami páni poslanci Lipšic, Dzurinda, Pado, Hort, Mikloš, Slafkovský, Vášáryová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem. Pán minister, hovorili ste, že by bolo protiústavné, keby právo na odpoveď nemali politici. Hovoril to aj pán poslanec Halecký. Pán poslanec Jarjabek včera hovoril o čl. 14 Európskeho dohovoru, ktorý zakazuje diskrimináciu, ale pokiaľ by vaši právnici poznali štrasburskú judikatúru, tak by vedeli, že čl. 14 dohovoru je možné vysloviť jeho porušenie len v spojení s konkrétnym ústavným právom ďalším. Nemôže byť posudzovaný samostatne.

    Ale ak by to bola pravda, tak by potom bolo protiústavné a v rozpore s dohovorom aj povinnosť verejných funkcionárov podávať majetkové priznania, ktoré sú evidentným zásahom do práva na súkromie, do práva na ochranu osobných údajov. Iní občania ich nepodávajú. V tomto prípade áno, sloboda prejavu, musia aj verejní funkcionári strpieť oveľa väčšiu mieru kritiky a môžu byť posudzovaní odlišne. Tam problém ústavný nie je. Ja som prekvapený, s akou ľahkosťou niektorí poslanci tu rozprávajú o protiústavnosti a rozpore s dohovorom. Bolo by fajn si možno niečo v tejto oblasti aj naštudovať.

    Zdá sa mi byť absurdná aj vecná argumentácia. Povedať, že musíme sa obávať toho, aby politici náhodou v novele v tlačovom zákone sami seba neznevýhodnili, že to je veľká obava o ústavnosť a právny štát, je smiešne a absurdné. Lord Acton raz povedal, že „moc korumpuje“, nepovedal, že moc očisťuje, a vedel, prečo to hovorí.

    V trestnom konaní je to pritom rovnovážne, zakazuje sa právo na odpoveď aj orgánom verejnej moci, teda aj polícii a prokuratúre, aj osobám stíhaným. To znamená, je zabezpečená rovnosť zbraní. Tam nie je žiaden absolútne ústavný problém a hlasovaním o tomto pozmeňujúcom návrhu, dámy a páni z vládnej koalície, budete dokumentovať, či vám ide o seba, o politickú verchušku, alebo o obyčajných ľudí. Hlasovaním, my poslanci prejavíme skutky hlasovaním, nie plamennými prejavmi.

  • Pán minister, ja som vaše hodnotenie, teda vystúpenie nehodnotil, ja som sa k nemu vyjadroval z pohľadu, či hovoríte k veci, alebo nehovoríte k veci. A ani veľmi od vás neočakávam, či vy očakávate odo mňa viac alebo menej, to skôr vyznieva podpásovo.

    Ja som hovoril o tom, čo je meritom veci, čo je neuralgickým bodom, a hovoril som o súvislostiach toho, čo ste povedali vo svojom úvodnom vystúpení a vystúpeniach ďalších. To, že som povedal, ako na mňa pôsobí tá pasáž, keď ste hovorili o anketároch, nebol podpásový úder, na mňa to takto pôsobí a pôsobí to aj na mňa tak aj v kontexte celej politiky, ktorú predvádzate.

    Pán minister, vy, vaši kolegovia, vy si dovolíte už pomaly menovať novinárov, rozprávať, aké majú vzdelanie, aké by mali mať vzdelanie, vy ich menujete, pán minister. Vy normálne menujete politológa, poviete jeho meno a priezvisko len preto, že sa vám nepáči jeho hodnotenie. A tento tlak stupňujete, na mňa to takto pôsobí. O podpásovosti môjho úderu si môžete myslieť, čo uznáte za vhodné, ale určite to tak vnímam a takto to vidím.

    Po druhé. Poštár, poslanec, tak ľúbivo sa viete prihovoriť – a teraz to nemyslím negatívne, dehonestujúco – občanom. Poštár, poslanec, ale, pán minister, aj vy viete, aj ja viem, že politik musí zniesť viac. Veď na nás platia zákony, ktoré na bežných ľudí neplatia, no tak prečo my musíme od 31. marca sa povyzliekať zo svojho majetku, urobiť majetkové priznania? Ale viete, aké je východisko, pán minister? Určite to viete, aj poštár, aj poslanec sa domôžu svojho práva, ak zakotvíme lehoty pri práve na opravu. Zajtra získam a budem získavať klub aj kolegov z opozície, urobme novelu zákona, aby v občianskoprávnych sporoch súdy rozhodovali, aby rozhodovali rýchlo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán minister, vy používate tú istú taktiku ako váš predseda vlády a ktorýkoľvek iný člen vlády, keď je kritika opozície voči zákonom, ktoré predkladáte, tak utekáte od merita veci. Vy radšej budete tárať akékoľvek veci dookola, radšej budete prezentovať verejnosti nedemokratické konanie politickej strany, ako by ste mali obhajovať vlastné nedemokratické kroky. Spolu s vašimi kolegami poslancami v parlamente ste už prijali stranícke uznesenie o tom, že SDKÚ bude robiť stranícke previerky, ale také uznesenie môže prijať strana, ktorej sa to týka, a nie vy.

    A, pán minister Maďarič, včera ste sa vyjadrovali k siedmim hriechom, ktoré zverejnili vydavatelia na prvých vybielených stránkach. Myslím si, že ste zabudli povedať ôsmy hriech, pán minister. Ôsmy hriech, ktorý, myslím si, spáchala táto spoločnosť v novembri 1989, ten ôsmy hriech pre vás, a to je asi to najhoršie, že už nie je čl. 4 v Ústave Slovenskej republiky a že nie je vedúca úloha strany. Vy by ste sa v tom čase cítili absolútne geniálne.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán minister, mám niekedy pocit, že tézou, že právo na odpoveď je tu predovšetkým vo vami navrhovanom zákone zakotvené pre občana, teraz už presviedčate samých seba a nie verejnosť. Totižto pred chvíľou vám pán Frešo, a sedeli ste tu, odcitoval odpoveď pána Fica, pána premiéra Fica na hodine otázok o vzťahu občana a práva na odpoveď. „Prosím vás, koho z občanov z Medzilaboriec zaujíma právo na odpoveď? Jeho zaujíma, aby mal prácu, aby z nej slušne vyžil.“

    Pán minister, prosím vás, koho z občanov z Medzilaboriec, ja sa teraz pýtam, to zaujíma, to právo na odpoveď. Ľudí iba po Sorošku alebo po Branisko, potom už nie, alebo je to iba po Považie? Skúste sa dohodnúť aj s pánom premiérom, aký je vlastne pravdivý výklad práva na odpoveď vo vzťahu k občanovi. Vy sami seba aj nás, aj občanov presviedčate, že predovšetkým ide o nich a nie o politikov a o verejných činiteľov, a pán Fico povie, že nejaké právo na odpoveď, koho to, preboha, už z ľudí môže zaujímať. Skúste sa na tomto zhodnúť, aby ste propagandisticky pôsobili jednotne, lebo teraz to vyzerá, ako keď sa neviete dohodnúť, ako keď sa v takýchto vážnych chvíľach, keď to treba naozaj jasne zadeklarovať a presvedčiť ľudí, ako keby rozprával hluchý s hluchonemým.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, pán poslanec Dzurinda nepoučoval, ako mal vyzerať váš príhovor, pán poslanec Dzurinda urobil analýzu tohto vášho prejavu, s ktorou ja osobne hlboko súhlasím.

    A ak už hovoríte, že vám ide o obyčajných ľudí, váš predseda tvrdí opak, že obyčajných ľudí to nezaujíma, tak ale, ak vám ide a vašim poslancom o to, aby mali obyčajní ľudia právo na odpoveď, môžete to dokázať hlasovaním o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Lipšica. Že je nezmyslené tvrdenie o protiústavnosti, myslím, ukázal veľmi jasne aj on, aj ďalší a dokazujú to aj iné ďalšie zákony.

    Čo sa týka súvislostí, v ktorých posudzujeme tento návrh zákona, sú veľmi dôležité. O súvislostiach, v ktorých ho posudzujeme, svedčia najlepšie slová vášho predsedu. Váš predseda nazýva novinárov „mediálnymi kibicmi“, „duchovnými bezdomovcami“ alebo „prostitútkami“. Kontext, v ktorom o tomto zákone rokujeme, je dôležitý aj v tej súvislosti, že v nie v rokoch 1998 až 2006, keď sme vládli my, vyšli vybielené stránky. Vybielené stránky novín vyšli v roku 1995, 1997 a teraz až v roku 2008. A viete prečo vyšli? Pretože vy, tak ako predtým Mečiarova vláda, sa snažíte, pokúšate sa narúšať základné princípy, hodnoty a pravidlá hry. A keď už viacerí z vás majú v ústach SDKÚ ohľadom toho, čo sa deje v SDKÚ, tak je to presne naopak. V SDKÚ sa len vyvodzujú dôsledky z porušovania pravidiel hry. Pravidiel hry, ktoré sú normálne a bežné v každej demokratickej strane. Možno nie každá strana ich dôsledne vynucuje, ale my ich dôsledne vynucujeme. Je to o pravidlách hry.

  • Pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem, pán predseda. A ja som tu už raz povedala, že ma zamrazilo pri slovách niektorého z poslancov alebo z predstaviteľov vlády a teraz ma zamrazilo druhýkrát. Vy ste odišli od kecpultu, pán minister, s vetou: „Slovensko sa vám umlčať nepodarí.“ Pán minister, nie je nič nebezpečnejšie, len ak sa jedinec alebo nejaká skupina začne identifikovať so štátom: my sme štát a vy ostatní nie. Ak táto skupina bude určovať, čo si myslí Slovensko – aké máte na to právo, pán minister? Veď to sú totalitné praktiky. Miesto toho, aby ste nám povedali, vy ste povedali pred touto vetou, že sa idete venovať právu na odpoveď, a povedali ste jednu vetu. A potom s touto vetou „Slovensko sa vám umlčať nepodarí“. Ale veď to si pamätám, to si pamätám ako decko z 50. rokov, to sa takto hovorilo. To snáď takto nebudeme dnes rozprávať sa tu v demokratickom parlamente!?

    Ja som očakávala, pán minister, keď už teda vraciate debatu do 50. rokov, že nám poviete, na čom ste sa dohodli s pánom Harasztim. My sme tu, my sme tu nato, aby sme si vypočuli vašu originálnu informáciu, čo ste sľúbili pánu Harasztimu. Alebo čo sľúbil pán premiér Fico v diskusiách s európskymi socialistami, lebo my tu budeme buď zdvíhať, alebo nezdvíhať ruku za tento zákon. A vy ste nás o ničom neinformovali, vy sa zaoberáte problémami ľudí, ktorí chcú kupčiť so SMER-om v SDKÚ, ale prepáčte, toto nie je problém tlačového zákona. Tento zákon...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán minister, chcete reagovať? Nie. Takže pani poslankyňa Grečková do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte, aby som sa aj ja zapojila do tejto búrlivej diskusie o vládnom návrhu tzv. tlačového zákona.

    Na úvod by som rada zdôraznila, čo tu už viackrát zaznelo, že vládny návrh zákona je v súlade aj s Ústavou Slovenskej republiky, aj s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj s ďalšími medzinárodnými normami a záväzkami, ktorými je Slovensko viazané.

    Čo však považujem za dôležité podčiarknuť, je, že jeho cieľom je rovnováha, čo v kontexte celého tohto zákona je najdôležitejšie, rovnováha medzi uplatnením slobody prejavu na jednej strane a ochranou osobnosti na strane druhej, samozrejme, so zachovaním práva na slobodu prejavu a práva na informácie. Dnes táto rovnováha v mediálnom prostredí, či si to už niekto chce, alebo nechce priznať, absentuje. A pri tom by som sa rada pristavila. Vnímam, že kritici majú najväčší problém s tým, že sa zavádza inštitút práva na odpoveď. Viackrát zazneli názory, že v zákone je zakotvené právo na pravdivú aj nepravdivú odpoveď, pričom, informáciu, pardon, pričom vzťahovať by sa malo len na nepravdivé informácie. Že v zákone sa hovorí o skutkových tvrdeniach, ktoré sa dotýkajú cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo dobrej povesti právnickej osoby, to kritici ignorujú.

    A ja sa teda pýtam: Kto v danej chvíli určí to, že skutkové tvrdenie nie je pravdivé? Veľakrát fakty, ktoré sa v danej chvíli ukazujú ako objektívne, môžu byť vývojom ďalších udalostí alebo tým, že sa neuverejnili všetky fakty, postavené do úplne iného svetla, môžu byť čiastkové, neúplné a zavádzajúce.

    Tiež sa chcem opýtať, či je každý novinár zároveň aj renomovaný odborník, sudca alebo právnik. Nie sme azda v právnom štáte? Veď rovnosť pred zákonom by každému mala umožniť predložiť svoje argumenty a v prípade nezrovnalostí je stále možné obrátiť sa na nezávislý súd.

    Zaznel tu pozmeňujúci návrh, ktorý by mal toto právo uprieť verejne činnej osobe, a teda toto právo by mali využívať len takzvaní – tento pojem veľmi dobre nechápem – obyčajní občania. No musím s týmto návrhom zásadne nesúhlasiť. Verejná osoba azda nie je zároveň aj občanom? Použijem tu viackrát spomínaný príklad. Ak o občanovi napíšu, že je chorý na AIDS, je to neúplná informácia a v práve na odpoveď môže vysvetliť, že túto chorobu nedostal nejakým neviazaným životom, ale pri transfúzii krvi. Ak to isté napíšu o verejnom činiteľovi, tak podľa tohto návrhu by sa už k tejto informácii verejný činiteľ nemohol vyjadriť a to považujem za diskriminačné.

    Uvedomujem si, že prostredníctvom médií občania kontrolujú veci verejné, a súhlasím s názorom, že sloboda médií je ukazovateľom miery demokracie. Ale tento zákon predsa neobmedzuje slobodu slova, ale naopak, len ju rozširuje aj na tých, o ktorých sa píše. Zabezpečí pluralitu názorov, lebo tá nespočíva v množstve a druhu vydávaných denníkov, ako to tu bolo podľa mňa nesprávne prezentované. Veď aj na voľnom a slobodnom trhu sa môžu predávať rozličné výrobky, odevy, potraviny, ale štát musí mať mechanizmy, ako tu bol spomínaný výraz, musí mať pravidlá hry a určiť kritériá, aby chránil svojho občana. Médiá sú tu aj nato, aby investigatívne upozorňovali a odhaľovali neduhy v spoločnosti. Médiá ale nikdy sa nesmú stať nástrojom manipulácie verejnosti a verejnej mienky úzkym okruhom nejako politicky orientovaných vlastníkov, ktorí si častokrát osobujú právo žonglovať s informáciami na báze polopravdy, vytrhnutia z kontextu a, bohužiaľ, niekedy aj lži.

    Som presvedčená, že demokraciu a slobodu nemožno zamieňať za anarchiu. A sloboda neznamená, že sa z konania ľudí vytratí zodpovednosť. Poznám osobne dosť novinárov a viem, že práca novinára nie je jednoduchá. Vážim si všetkých tých, ktorí vykonávajú svoju prácu profesionálne, zodpovedne, ktorí idú po informáciách, overujú si ich a maximalizujú objektivitu uverejneného. A som presvedčená, že takýto novinár absolútne nemôže mať žiaden problém so znením tohto tlačového zákona.

    Nie je predsa v poriadku, a to už tu viackrát zaznelo, keď sa vám médiá za nepravdivú informáciu po zdĺhavom súdnom pojednávaní ospravedlnia po niekoľkých rokoch, keď už každý zabudol, o čo ide, a keď to už vôbec nie je aktuálne. Aj v týchto dňoch vnímame, že stále takéto rozhodnutia po troch, štyroch, piatich, ôsmich rokoch prichádzajú.

    Právo na opravu a odpoveď v sebe zahŕňa právo a potrebu plurality názorov. Azda sa niekto bojí iných názorov, iného tvrdenia? Vážené kolegyne, kolegovia, aj tu v tomto pléne predsa zaznievajú rozličné názory, všetci diskutujúci sú presvedčení, že majú pravdu, že svoje argumenty a tvrdenia opierajú o – podľa nich – reálne fakty, a pritom každý, akoby mal inú pravdu. Občan má pravo porovnávať názory a vytvárať si vlastný názor. Nielen pasívne konzumovať to, čo mu je častokrát úplne jednostranne predkladané...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, prepáčte, je 12.00 hodín, ešte...

  • Reakcia rečníčky.

  • Len dve vety. Veľa ľudí mi v diskusiách povedalo, že už ani noviny nečíta, lebo nie je komu a čomu veriť. A to je niečo, nad čím sa musíme pri prijímaní tohto zákona zamyslieť, pretože verím, že tento zákon naozaj prispeje k väčšej dôveryhodnosti médií, a preto ho podporím v existujúcom znení.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou pán poslanec Lipšic. Chcete teraz, pán poslanec, ešte zareagovať, aj pán poslanec Kvorka? Končím možnosť, aby sme mohli prerušiť rokovanie.

    Nech sa páči, pán poslanec Lipšic.

  • Pani poslankyňa, keď sme tvrdili, a ja som to tvrdil viackrát, že právo na odpoveď je pre politikov a kriminálnikov, tak ste hovorili, nie, nie, nie, to v žiadnom prípade nie je tak. To je pre Jožka Púčika z Podbrezovej, to je pre obyčajného človeka, v žiadnom prípade pre politikov a zločincov. Potom prišiel konkrétny návrh a hovoríte, joj, ale to by bola diskriminácia politikov a zločincov.

    Po prvé chcem povedať, že aj politici, aj kriminálnici budú mať právo na opravu informácie nepresnej, neúplnej, pravdu skresľujúcej, tu hovoríme o práve na odpoveď. Vy hovoríte, čo je to pravda? Samozrejme, pravda sa niekedy ťažko hľadá, ale pravda je. Keď bol predvčerom odsúdený konkrétny páchateľ vraždy na doživotie, to je pravda. Bol odsúdený. To je fakt. A vy mu chcete dať právo, aby mohol odpovedať na ten fakt. To nie je sporná vec, to nie je hodnotiaci úsudok, to je skutočný fakt, že bol odsúdený právoplatne. Bodka.

    A naozaj sa mi zdá, že úprimnosť vašich tvrdení o obyčajných ľuďoch, termín, ktorý ste zaviedli vy a ja som ho len použil, sa ukáže pri hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch. A môžete dokola rozprávať o diskriminácii politikov a osôb trestne stíhaných, je to úplne falošná argumentácia. Hlasovaním ukážete svoju úprimnosť.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Na rozdiel od pána poslanca Lipšica ja si myslím pravý opak. Chcem podporiť a poďakovať pani poslankyni a kolegyni Grečkovej za jej vystúpenie, pretože správu, ktorú podala, správa, ktorá bola podaná a obsiahla všetky veci, ktoré v podstate sú problematické a o ktorých tuná diskutujeme už druhý deň. Myslím si, že je veľa prípadov vo verejnosti, kedy je možné potvrdiť a naplniť jej vystúpenie, ktorým tuná sa snažila poukázať na veci, ktoré sú nedostatočné v terajšom zákone a ktoré sa snažíme týmto zákonom dosiahnuť na takú úroveň, aby to bolo spravodlivé. Pretože ozaj je nemysliteľné a je to veľmi ťažké, keď človek, ktorý sa dostane do situácie, do ktorej sa nedostane z vlastného presvedčenia, a dostane potom na to, ako tu už spomenula pani poslankyňa, odpoveď o tri roky alebo o štyri roky. Je to potrebné vyriešiť, a preto plne podporujem vyhlásenie pani poslankyne Grečkovej a takisto podporím tento zákon. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa, chcete ešte zareagovať? Nie, ďakujem. Prerušujem rokovanie. Budeme pokračovať o 14.00 hodine vystúpením pána poslanca Bárdosa. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon), tlač 526. Máme tu aj navrhovateľa, máme tu spravodajcu. Ďalej budeme pokračovať v rozprave vystúpením pána poslanca Bárdosa. Po ňom sa pripraví pani poslankyňa Cibulková.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, ctení hostia. Dovoľte, aby som sa vyjadril aj v druhom čítaní k zákonu o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, k tzv. tlačovému zákonu, tlač 526.

    Je to nevďačná úloha teraz vystupovať po obedňajšej prestávke a rozmýšľal som, či nemám stratiť poradie a trošku neskôr vystúpiť, ale dospel som k názoru, že povedať svoj názor treba a nebudeme tu taktizovať, povieme svoj názor a potom, samozrejme, poslanecká snemovňa rozhodne o tom, že aký zákon sa prijme v snemovni.

    Na začiatok mi dovoľte povedať konštatáciu, že som si vedomý toho, že Slovensko potrebuje nový a moderný tlačový zákon, lebo terajšia vyše 40-ročná právna úprava aj napriek rôznym novelám nevyhovuje dobe, v ktorej žijeme, a ani postaveniu Slovenskej republiky ako plnohodnotného člena Európskej únie. To znamená, že podľa nás, podľa mňa tento zákon, teda zákon je potrebný, ale otázka je, aký zákon je potrebný.

    Žiaľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vládny návrh zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve nespĺňa naše očakávania v mnohých bodoch a po analýze niektorých paragrafov, hlavne tých, ktoré sa týkajú ochrany slobody prejavu slova a slobody tlače, poslanci z SMK s ďalšími poslancami z opozície zvažujú ďalšie možné právne kroky v prípade prijatia návrhu zákona bez zásadných zmien.

    Ôsmy paragraf zákona, ktorý zavádza právo odpovede pre dotknuté fyzické a právnické osoby, jednoznačne zasahuje do autonómneho postavenia vydavateľstiev, a keďže toto právo prisudzuje fyzickým a právnickým osobám aj v prípade pravdivých informácií a správ, je to hrubý zásah do slobody prejavu jednotlivých novinárov. Je pritom neprípustné, že do slobodnej činnosti a profilácie jednotlivých denníkov a týždenníkov, teda slobody redakčnej práce, zákon zasahuje aj tým, že právo odpovede prisudzuje dotknutým fyzickým a právnickým osobám aj v tom prípade, ak informácie o nich zverejnili noviny na základe vyjadrení a postojov orgánov verejnej moci a nimi zriadených rozpočtových a príspevkových organizácií, čo jednoznačne vyplýva z predloženého zákona, je to § 5.

    Dámy a páni, pri rokovaní o tomto návrhu zákona v prvom čítaní som navrhoval vrátiť túto verziu na prepracovanie a som nazval návrh z dielne pána ministra škandalóznym návrhom, ktorý škodí záujmom Slovenskej republiky. Mnohí sa vyjadrili, že je to prehnané, ja si stojím za tým, čo som povedal, že stačí si pozrieť to, ako reagujú odborníci, ako reagujú nie politici, nie opozičníci, ale ako reagujú predstavitelia OBSE, Freedom House atď., môžem pokračovať vo vymenovaní, že aké zásadné pripomienky mali k tomu, čo predložil pán minister Maďarič do Národnej rady.

    Dovoľte mi aspoň na ilustráciu niekoľko názorov, niekoľko citácií, keď predstavitelia OBSE hovoria: „Terajší návrh obsahuje paragrafy, ktoré by vážne obmedzili redakčnú autonómiu a išli by tak proti medzinárodným záväzkom Slovenska pri ochrane slobody médií.“ Alebo právna zástupkyňa, ešte raz hovorím, právna zástupkyňa napríklad Financial Times: „Právo na odpoveď na jednej strane ponúka pomerne lacné prostriedky, ako napraviť krivdy spáchané na niečej povesti. No na druhej môže vytvoriť neospravedlniteľné zasahovanie do princípu nezávislosti redakcie.“ Zástupca Freedom House: „Vyzývame vládu Slovenska, aby stiahla návrh zákona a úzko spolupracovala s medzinárodnými odborníkmi na novej verzii, ktorá by bola v súlade so základnými demokratickými zásadami slobody prejavu a názoru.“

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vtedy, keď sme rokovali v prvom čítaní o tomto návrhu, som z tohto miesta uviedol, že právo na opravu a právo na odpoveď nemôže zostať v takej formulácii a v takej podobe, ako je to v tomto návrhu. My nehovoríme, že to tam netreba, my hovoríme, a dokonca myslím, že z našej strany je to kompromis, že treba urobiť precíznu formuláciu a nikto z radov opozície, ktorí vystúpili, nehovorili, aby to tam nebolo, hoci, hoci aj odborníci z Article Nineteen hovorili, že by bolo najlepšie spojiť právo na odpoveď a právo na opravu. Z tohto hľadiska myslím, že z našej strany je tu návrh, aby sme sa mohli spolu dopracovať k takej podobe, ktorá je prijateľná, ešte raz hovorím, nie pre opozíciu, nie pre politikov, ale pre odborníkov, ktorí sa v tejto veci vyjadrili.

    Očakával som, že niektorý predstaviteľ vládnej koalície počas rozpravy podá návrh, ktorý sa bude zaoberať právom na odpoveď. Zatiaľ takýto návrh neodznel. Dámy a páni, ešte stále máte možnosť, tí, ktorí ste sa prihlásili do rozpravy, podať návrh, dokonca viem si predstaviť aj to, veď sme si zvykli aj na to v Národnej rade, že návrh opozície buď v tej istej podobe, alebo v modifikovanej podobe podá poslanec koalície. Pán minister povedal, že treba, aby sme mali empatiu, veď je to aj politicky citlivá záležitosť. Áno, ja si to viem predstaviť a nám je to jedno, že kto podá takýto návrh. Nám sa jedná o obsah a o tie zmeny, ktoré by urobili tie opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sme v Národnej rade mohli hlasovať za prijateľný a dobrý tlačový zákon. Máte možnosť ukázať, že tento návrh zákona sa netýka politikov, ale týka sa občanov.

    Tie návrhy, ktoré podali, podala moja kolegyňa Ágnes Biró v mene opozície alebo Tomáš Galbavý, pán poslanec Lipšic, pán poslanec, predseda výboru Minárik, pani Vášáryová, myslím, že všetky sú také, ktoré keď by ste akceptovali, tak zlepšil by sa návrh zákona. A hovorím, keď vám to robí problém, tak si môžete osvojiť tieto návrhy a môžete ešte v modifikovanej podobe to podať. Ja za opozíciu garantujem, lebo sme o tom hovorili, že zahlasujeme za takýto návrh. Nemáme s tým problém, aby sme vylepšili tú predlohu, ktorú ste, pán minister, podali do Národnej rady.

    Stále si myslím, že ten návrh, ktorý som povedal v prvom čítaní, aby ste zobrali naspäť predlohu a aby ste to prepracovali, by bolo elegantným riešením, ale, samozrejme, akceptujme to, že je to citlivá otázka, že pán minister je silný človek v rámci dominantnej strany SMER – sociálna demokracia, je podpredseda SMER-u a asi si nemohol dovoliť takýmto spôsobom tento návrh zobrať späť. A takisto viem to pochopiť aj z politických príčin, lebo aj my sme boli skoro osem rokov vo vláde, takže áno, máme empatiu a prijímame aj to, pán minister, že ste nás prehlasovali, je to legitímne, je to názor väčšiny, ale sme očakávali, že tie zmeny, ktoré sú nutné, ktoré sú potrebné, urobíte vo vlastnej réžii. Ale zatiaľ, zatiaľ absentujú tieto návrhy.

    Viete, že mali sme tri oblasti, kde sme kritizovali návrh a kde podľa nás je nutná, nutná zmena. Prvá oblasť, to je § 6 ods. 1, kde sme hovorili, že v takej podobe, v takej modifikovanej podobe, ako ste to napísali, pán minister, s vaším tímom, tam v žiadnom prípade nemôže zostať, lebo tam sme hovorili o tom, že za politický názor jednoducho nie je mysliteľné alebo za obsah, aby niekto mohol dostať trest. A tobôž sa nemôže stať to, že exekutíva, ministerstvo kultúry, bude tieto pokuty dávať. A treba uznať, že nie náhodou sme hovorili o tom, a som rád, že to spojenie, ktoré ste viacerí spochybnili, tlačového zákona, teda prijatie tlačového zákona, dobrého tlačového zákona a Lisabonskej zmluvy, že prinieslo aj ovocie, lebo to bola naša prioritná požiadavka, aby § 6 ods. 1 vypadol z tohto návrhu. Áno, aj s tým, môžete, samozrejme, aj budete hovoriť, pán minister, určite vo svojej reakcii alebo v záverečnej reči, že áno, tento odsek tam bol aj vtedy, keď ste vy prijímali túto novelu v Národnej rade. Áno. Ale treba k tomu dodať aj to, že tá veta o politickom zmýšľaní a o tom, že sa to môže zneužívať, sa dostala z vašej dielne tam. A takisto aj Article Nineteen úplne jasne hovoril, odborníci, ktorí vypracovali materiál, že odsek prvý šiesteho paragrafu by mal byť úplne vypustený z návrhu tlačového zákona, členovia exekutívy by nemali mať nikdy právomoc udeľovať pokuty médiám a nemali by byť žiadne obmedzenia obsahu, ktoré nie sú jasné a presne definované alebo ktoré idú nad rámec zákazu podnecovania na trestný čin alebo nenávisť.

    A to oceňujeme a kvitujeme to, pán minister, že pán kolega Podmanický takýto návrh podal a, samozrejme, že takýto návrh podporíme. Takýto návrh podporíme, a to, čo ste hovorili, že neexistuje opozícia, tak vidíte, že existuje opozícia a podľa vás tá bezzubá opozícia dokázala aspoň túto zmenu v tlačovom zákone. Pamätám sa na to, pán minister, keď ste povedali, že váš návrh zákona je veľmi dobrý, nepotrebuje žiadnu opravu, tak ako ste to dali, je to v poriadku, keby sa prijal, žiaden problém nie je. A som rád, že v rámci vládnej koalície ste dospeli k tomu, že § 6 ods. 1 nebude v tomto návrhu zákona, lebo sa môže zneužívať.

    Som o tom presvedčený, že keby opozícia neurobila ten krok, ktorý viacerých prekvapil, a keby sme nepovedali to, že bez týchto zmien bude veľký problém s Lisabonskou zmluvou, tak som o tom presvedčený, že žiadnu zmenu by ste neurobili a táto snemovňa, koaličná väčšina by prijala bez zmeny tento návrh zákona a bolo by to na škodu veci. Takže hovorím, to je v poriadku, túto zmenu ste urobili.

    Druhý okruh otázok alebo druhá otázka je zdroj informácií, kde hovoríme my, že má byť právom a nie povinnosťou a to isté hovorí aj Article Nineteen: „Ochrana zdrojov by mala byť“, citujem, „definovaná ako právo médií a nie povinnosť a mala by sa aplikovať na všetkých, čo sa pravidelne zaoberajú profesionálnym šírením informácií.“ Áno, tu nejaká zmena je, ale tá zmena nie je taká, ktorá by bola úplne v poriadku, ale aj túto zmenu sme zaregistrovali.

    Čo sa týka tretej oblasti, to je neuralgický bod, ako sa viacerí vyjadrili aj z tohto miesta, lebo tam tie zmeny, ktoré podal vo svojom pozmeňujúcom návrhu pán poslanec Senko, sú iba kozmetického charakteru a netýkajú sa podstaty. A je tu šanca, je tu elegantná možnosť, ešte raz hovorím, buď nie elegantným spôsobom, ale urobiť to podľa nášho pozmeňujúceho návrhu. Moja kolegyňa Ágnes Biró podala, myslím, že veľmi dobrý východiskový materiál, ktorý by riešil tento problém, a opozícia s koalíciou by sme mohli zahlasovať za to, akým spôsobom by sa mal meniť § 8, ktorý sa týka práva na odpoveď.

    A ešte raz hovorím, keď to nechcete takýmto spôsobom prijať, hovorím, bolo by to elegantné a mohli by ste ukázať to, o čom stále hovoríte, že pre vás nie je problém dobrý návrh podporiť. Pán minister, si myslíte, že tieto návrhy nie sú dobré? Veď sú totožné návrhy, ako chceli medzinárodní odborníci, ktorí nie sú predstaviteľmi opozície, ktorí nemajú s politikou súčasnej vlády tu nič a nechcú „profitovať“ z toho, že nejaká zmena sa udeje, ale povedali svoj názor a k tomu by bolo dobré nejakým spôsobom zaujať stanovisko. Ale to tu absentuje, to tu absentuje a to aj vidím ako problém.

    A čo sa týka práva na odpoveď, je jasné uvedené aj v materiáli, kde sú v odseku najdôležitejšie odporúčania, mám na mysli materiál Article Nineteen k obmedzeniu obsahu, tam je § 6 bod 1., čo je v poriadku, na čom sme sa dohodli, a dúfam, že Národná rada svojím hlasovaním túto zmenu aj odhlasuje. Ale čo sa týka práva na opravu a na odpoveď a na dodatočné oznámenie, tak tu je jasne napísané, že „podmienky pre možnosť odmietnutia opravy a odpovede by mali byť rozšírené o prípady, keď je odpoveď dlhšia, ako to, čo je nevyhnutné na skorigovanie pôvodnej chyby“ a tak ďalej atď. A je tam požiadavka na precízne formulovanie tejto časti právnej normy. Tu zatiaľ žiadna závažná zmena sa nechystá a neviem, neviem prečo, pán minister, vám to robí problém, keď stále hovoríte o tom, že tento návrh zákona nie je pripravovaný pre politikov, „pre papalášov“, ale pre obyčajného človeka. S tým, že je tu návrh a je tu viacero takých návrhov, ktoré by riešili tento problém, a právo na odpoveď, alebo o ktorom práve môžeme kľudne hovoriť to, že politici, ktorí musia zniesť oveľa viac ako radový občan, by nemali na to právo. A my s tým nemáme problém, my s tým nemáme problém ako opoziční poslanci na to pristúpiť. A hovorím, to nie je opozičná alebo koaličná otázka, lebo po určitých zmenách tí, ktorí sú v koalícii, môžu byť v opozícii a opačne. A keď stále argumentujete tým, pán minister, že pre radového občana je tento návrh potrebný, tak prečo máte problém podporiť návrh kolegu Lipšica napríklad, ktorý jasne vymedzuje, že koho sa to môže týkať a koho nie. Môžete ukázať svojím hlasovaním, že aj keď je to z dielne opozície, nie je to problém prijať, takýto pozmeňujúci návrh.

    Obrovský problém je, pán minister, a o tom treba hovoriť, že podľa vás a podľa vášho šéfa pána premiéra opozícia neexistuje, hoci som hovoril a sme ukázali, že existujeme, dokonca niekedy sme aj potrební, že opozíciou pre vás sú médiá. No a v tomto kontexte, pán minister, keď vnímame tento návrh zákona, vládny návrh zákona, že pre vás médiá sú opozíciou, no tak potom je to už iné „kafé“ a potom tie jednotlivé paragrafy sa vnímajú inými očami. Veď sa jedná o to, že vy chcete svoju opozíciu, teraz hovorím podľa toho, ako sa vyjadroval, ako sa vyjadruje pán premiér, vy potrebujete na vašu opozíciu nejaký bič, chcete ich potrestať a dnes už kolega Ivan Mikloš a viacerí už citovali pána premiéra a viacerých predstaviteľov a členov vlády, že no tak médiá čo majú robiť a akým spôsobom? No keď to vnímate, pán minister, v tomto kontexte a ja teraz sa, alebo ja vás prosím, aby ste mali empatiu s tými novinármi, s tými médiami alebo s tými, ktorí rozmýšľajú ináč, že po roku 1989 tie zmeny, ku ktorým sme dospeli všetci, a sloboda slova, myslím, že k tým vymoženostiam patrí a je excelentná a nikto nechce, aby nejakým spôsobom by tam mala nastať taká zmena, ktorá nás vráti pred rok 1989.

    Čo máte, aký problém máte vy s médiami, s tlačou, veď nikto nie je spokojný? No to je v poriadku. Ja hovorím, že keď politici nie sú spokojní s médiami, tak je to v poriadku, tak asi médiá robia to, čo majú. Ale vyzerá to tak, že vy potrebujete tento návrh zákona, aby ste „umravnili“ médiá, aby ste pre seba mali možnosť vystupovať a potom, samozrejme, aby ste pripravovali materiály pre jednotlivé redakcie, aj keď, samozrejme, ten § 6 ods. 1 tam nie je, ale predsa keď právo na odpoveď zostane v tej podobe, ako ste to vy pripravili, a keď nechcete pristúpiť na naše pozmeňujúce návrhy, tak asi budete chcieť zneužívať, ešte raz podčiarkujem to, že zneužívať toto právo, ktoré tu je.

    Už viacerí kolegovia a kolegyne z radov koalície sa vyjadrili, že prečo je to potrebné, že aký časový harmonogram je a neviem koľko rokov treba čakať na nejaké opravy alebo na satisfakciu, ale to sa týka každého a bol tu už dnes návrh, že keď treba takúto právnu normu, tak sa dohodnime na tom spoločne, že prijmeme takú právnu normu, že určíme tam lehotu pre súdy, že ako a kedy majú konať, aby nemuseli, aby nekonali neviem koľko rokov, aby museli konať v určitom časovom priestore. A na to súčasná opozícia je nápomocná a budeme pri tom a môže to byť z vašej dielne, my nemáme problém takýto návrh podporiť.

    Ale prečo v tlačovom zákone chcete nechať také pasáže, ktoré môžu byť zneužívané. Keď nemáte zlé úmysly, tak sa pýtam, prečo trváte na tom, aby sme tam tieto zmeny neurobili? Asi, asi niečo tam musí byť. A to, akým spôsobom sa vyjadruje pán premiér, akým spôsobom sa vyjadrujú viacerí členovia vlády, hlavne dominantnej strany SMER – sociálna demokracia, hovorí jasnou rečou o tom, že potrebujete, potrebujete taký tlačový zákon, ktorý sa môže zneužívať. Že akým spôsobom a koľkokrát, ako často to budete zneužívať, to neviem, ale máme dobrú predstavu a po takých vyjadreniach pána premiéra si viem predstaviť, ako budú vyzerať jednotlivé denníky.

    Keď som v prvom čítaní vystupoval za náš poslanecký klub, som povedal, že ani s tým nemáme problém, že z vašej dielne budú tie pozmeňujúce návrhy, ale ešte raz hovorím a chcem podčiarknuť to, že doteraz okrem návrhu pána Podmanického, ktorý sa týka § 6 ods. 1, žiadna závažná zmena tam nie je. A čo sa týka práva na odpoveď, to, že akými písmenami je to zmena, samozrejme, ale nie taká zmena, o ktorej ste hovorili viacerí. Veď máme informácie o tom a od vašich poslancov vládnej koalície, že pripravovali ste takéto návrhy. Neviem, kto zastavil prípravu týchto návrhov, ktoré už boli v takej podobe, že sa mohli podávať v Národnej rade a, žiaľ, keď sa finišuje, keď je tu teraz možnosť podávať takéto návrhy, tak tieto návrhy sa niekde stratili. Neviem, kto zaúradoval, akým spôsobom ste dospeli k tomu, že stačí pri práve na odpoveď takáto kozmetická úprava. No nestačí. Jednoducho nestačí.

    Poslanci za Stranu maďarskej koalície, samozrejme, aj všetci poslanci opozície budú sledovať, akým spôsobom sa budú prijímať, resp. neprijímať, podľa toho, ako ste to avizovali, návrhy, pozmeňujúce návrhy opozície. Som o tom presvedčený, že návrh a návrhy, ktoré podala Ágnes Biró, môžu byť pre celú snemovňu prijateľné. Samozrejme, viem, je to opozičná poslankyňa, sú to návrhy opozície. Dokonca si viem predstaviť aj to, že niečo z toho vyberiete, a bol by som rád, keby ste aspoň niečo z toho prijali v Národnej rade, hociktorý návrh, ktorý sa prijme z toho balíka, je dobrý návrh a prispeje k tomu, aby sme prijali takpovediac prijateľný alebo prijateľnejší tlačový zákon.

    Že sa prijme dobrý tlačový zákon, tak vyzerá to tak, že asi k tomuto už nedôjde, a preto poslanci za Stranu maďarskej koalície a aj kolegovia z opozície sa vyjadrili, že keď pri hlasovaní neukážete spoločnosti a ostatným predstaviteľom politického života aj novinárom, že to myslíte vážne s tým, že túto právnu normu potrebujete pre občana a nie pre seba, tak keď sa neprijmú tieto pozmeňujúce návrhy, tak v žiadnom prípade poslanci za Stranu maďarskej koalície, v žiadnom prípade nemôžu hlasovať za takýto návrh, ktorý sa zmenil, ale sa nezmenil tak, aby to bolo pre nás prijateľné.

    Viackrát ste povedali, že vydierame, že strany opozície chcú z toho vytĺkať politický kapitál. Prosím vás pekne, aký politický kapitál z toho chce vytĺkať jedna alebo druhá, tretia opozičná strana, je v špecifickej situácii, ale minimálne dve opozičné strany, ktoré nemajú problém s Lisabonskou zmluvou ako takou, ale jednoducho nemali sme inú možnosť, keď sme chceli aspoň do prijateľnej podoby prijať tlačový zákon, len využiť túto možnosť, ktorú nám dáva ústava a rokovací poriadok. A to, že to nebolo bez výsledku, hovorí aj to, že ten § 6 sa, dúfam, že sa zmení, lebo ste sa už vyjadrili, že s tým nemáte problém.

    Ešte raz vás prosím, dámy a páni z koalície, my sme pripravení hlasovať za tie pozmeňujúce návrhy, ktoré sú totožné alebo sú podobné tým návrhom, ktoré návrhy pripravili odborníci, ktorí sa nezúčastnia politického života tu na Slovensku. Predstavitelia OBSE, Article Nineteen, Freedom House a môžem pokračovať vo vymenovaní tých odborníkov, ktorí nemajú záujem na spolitizovaní tohto tlačového zákona, ale majú záujem o to, aby sa u nás prijal dobrý alebo aspoň prijateľný tlačový zákon.

    My budeme hlasovať za tieto návrhy a samozrejme, keď aspoň časť koalície bude cítiť túto zodpovednosť, na ktorú apelujem, tak je tu ešte šanca, milé kolegyne, vážení kolegovia, aspoň čiastkové zmeny prijať v tomto zákone, aby bol, aby mohol byť prijateľnejší, a to v žiadnom prípade nie je pre jednu alebo druhú politickú stranu, a preto sa vrátim k tomu, keď ste hovorili, že my z toho chceme vytĺkať politický kapitál, my nechceme nič z toho pre stranícke účely, ani SDKÚ – DS, ani SMK, ani KDH, ale chceme, aby u nás bol prijatý lepší alebo prijateľný tlačový zákon.

    Prosím vás pekne, zvážte vaše hlasovanie a podporte tie návrhy, ktoré podala poslankyňa Ágnes Biró alebo ďalší poslanci opozície, a môžete ukázať ostatným, že nemáte problém s prijatím dobrých, dobrých pozmeňujúcich návrhov.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Bárdosa: pán poslanec Slafkovský, Lipšic, Zala. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Slafkovský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja len v krátkosti doplním kolegu v tom, že nielen § 6, ale ten § 8 takisto treba zásadne zmeniť v zmysle predloženého návrhu pani kolegyne Biró, pod ktorý sa aj ja som ochotný plne podpísať. A uvediem takýto príklad z praxe. Pred zhruba dvoma mesiacmi sme vydali v Liptovskom Mikuláši takúto publikáciu s názvom Modrý Mikuláš, v ktorom sme uviedli niekoľko faktov, skutočností, realít, ktoré sa nepáčili súčasnému vedeniu mesta. Súčasné vedenie mesta čo urobilo? Vydalo svoj časopis, do ktorého úradníci dostali povinnosť napísať a týždeň nerobili nič iné, len písali odpovede na to, čo sme my napísali v našom Modrom Mikuláši. Výsledok bolo, že za mestské peniaze politické stanovisko mesta, primátora a spol., ktorý je mimochodom za SMER, vložili dovnútra ako samostatnú prílohu. Ak by platil váš, vami navrhovaný tlačový zákon, tak by sme toto museli uverejniť v našom, za naše peniaze a vám robiť reklamu. No ďakujem pekne! Takýto tlačový zákon nechceme.

  • Ďakujem. Ja by som nadviazal na pána poslanca Bauera a na to, ako spomínal pozmeňujúce návrhy, ale chcem týmto osloviť pána ministra.

  • Reakcie z pléna.

  • Ospravedlňujem sa, Bárdosa, nejako sa mi to už pletie.

    Pán minister, hovoríte, stále sa snažíte nájsť nejakú výhovorku, prečo neprijať pozmeňujúci návrh, ktorý by vylúčil politikov a zločincov z uplatňovania práva na odpoveď. Chápem, že ten pozmeňujúci návrh som podal ja a to už je prvý problém jeho prijatia, takže vám navrhujem niečo iné. Ak vám naozaj ide len o to, aby aj verejný funkcionár mohol v prípade, že je o ňom zverejnené, že je infikovaný HIV, reagovať odpoveďou, fajn, tak predložte pozmeňujúci návrh alebo vaši poslanci, ktorí to budú špecifikovať, že sa týka zákaz práva na odpoveď len prípadov, keď verejný funkcionár vykonáva verejnú moc alebo ide o veci, ktoré súvisia s výkonom moci. Fajn, urobte to. Predložte to vy, aby to nebol opozičný návrh, lebo to je neprijateľné, to je heréza. Ale ak máte skutočný záujem, nie „kecať“ o tom, akí sú dôležití občania, ako nemôžeme ani diskriminovať politikov, tam by diskriminácia nebola už žiadna, lebo občania verejnú moc nevykonávajú, to je nezmysel. Tak vás vyzývam, aby ste ešte v rozprave, môžete potom aj otvoriť, keď bude uzavretá, takýto pozmeňujúci návrh, ktorý to bude špecifikovať, predložili. A potom si už neviem predstaviť ani len bledomodrý argument, ktorým by ste vedeli obhájiť platné navrhnuté znenie.

  • Pán poslanec, ja vás chcem len upozorniť na § 33 ods. 2 rokovacieho poriadku, v budúcnosti nezneužívajte inštitút faktickej poznámky.

    Pán poslanec Zala má slovo.

  • Pán poslanec Lipšic, nereagovali ste, hovorili ste si, čo vám napadlo.

  • Reakcia z pléna.

  • Dve poznámky, pán poslanec Bárdos, keď ste hovorili o odborníkoch a stanoviskách odborníkov, menovali ste výlučne zástupcov tlače, prípadne právnych zástupcov novín, to znamená iba jednej z postihnutej strany. Nemenovali ste tých, ktorí môžu byť tlačou poškodení, napríklad ako sú rozhodnutia rôznych súdov a iných stanovísk. Čiže držali ste sa veľmi jednostranne, opierali ste sa len o jednostranné vyjadrenia.

    A druhá vec, ktorú som pochopil z vášho vystúpenia, je to, že vám ani tak neprekáža zákon, znenie samotného zákona, dokonca k tomu ste sa vyjadrili vcelku pozitívne, ale vediete akýsi spor s vyjadreniami premiéra, kde cez vyjadrenia premiéra interpretujete alebo vidíte tento navrhnutý zákon. Čiže vaším akoby argumentom bola nejaká chimérická alebo chimérický duch, ktorý je za tým všetkým skrytý, a nie samotný zákon. Ja si myslím, že to nie je dobrý prístup.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Bárdos bude reagovať na faktické poznámky, nech sa páči.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za možnosť, pani podpredsedníčka. Ďakujem obidvom kolegom za faktické poznámky.

    Pán kolega Lipšic, kvôli tomu som hovoril aj o vašom návrhu a o ďalších návrhoch opozície, že je tu skvelá šanca, skvelá možnosť pre celú snemovňu aj pre ctených predstaviteľov vládnej koalície, hlavne dominantnej strany SMER – sociálna demokracia, že môžu podporiť dobré pozmeňujúce návrhy. A ešte raz hovorím, v žiadnom prípade sa nejedná o politicky účelové návrhy. My vo svojich návrhoch a tí, ktorí podávali návrhy, myslím, že keď si to niekto prečíta, tak tieto návrhy hovoria o tom, ako zlepšiť a skvalitniť súčasnú právnu predlohu.

    Pán poslanec, pán predseda výboru Zala, áno, je to možné, že som nespomínal viacerých. Som si vedomý toho, že sú aj odborníci, ktorí majú aj iný názor, iný uhol pohľadu na túto záležitosť, ale po tom, čo sa tu udialo v pléne Národnej rady, a po tých jednotlivých vystúpeniach som nepovažoval za potrebné ísť až tak hlboko a hovoriť o týchto veciach. Mal som pripravené aj tieto citáty, lebo keď som začal hovoriť, bolo tu veľmi málo poslancov, lebo som hovoril, že nie je to ideálny čas na vystúpenie v rozprave po dvojhodinovej obedňajšej prestávke, a preto som aj skrátil svoje vystúpenie, aj tie citácie, ktoré som mal pripravené, som nepoužil všetky, ale som sa snažil hovoriť to, čo považujem za základ toho, aby sa tu prijal kvalitnejší návrh zákona.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Cibulková. Pani poslankyňa tu nie je prítomná, takže stráca poradie. Ďalšia je pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči. Po nej sa pripraví pán poslanec Kubánek.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, chcela som svoje vystúpenie začať ináč, ale keďže tu sedí pán Lipšic, tak využijem jeho slová a jeho slovami odpoviem na to, čo povedal, že vláda alebo že poslanci „kecajú“. Ja si myslím, pán Lipšic, že „kecáte“ vy, pretože veľmi dobre viete a opäť je to len to, aby ste sa predviedli, aby vás vnímali médiá, aby ste niečím zaujali, opäť je to hra pre občanov. Pretože aj keď niekto nie je právnik, jasne pochopí ten váš pozmeňujúci návrh, ktorý minimálne vlastne porušuje článok ústavy č. 19. A ten článok ústavy znie: „Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.“ Ako chcete vy vylúčiť? Veď predsa politici, nie sme iba my v parlamente, politici nie sú ministri, ale kde sú mestskí poslanci, kde sú primátori, kde sú starostovia? Veď aj to sú politici. Ako vy chcete ubrať niečo, čo patrí každému občanovi z ústavy. Tak, pán Lipšic, prosím vás, „nekecajte“!

    A teraz, vážené dámy a páni, zákon o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o znení a doplnení niektorých zákonov (tzv. tlačový zákon), ktorý sa dotýka všetkých občanov Slovenskej republiky, je to jedno, či sú to fyzické alebo právnické osoby, tí, ktorým médiá alebo informácie o ich osobe vstúpili do života. Niektorí majú skúsenosti kladné, ale mnohí záporné. Ak nás zdroj médií chváli, nevstupuje nám do osobného a súkromného života, nepociťujeme potrebu obracať sa na akékoľvek inštitúcie alebo poprípade brániť svoju česť a dôstojnosť. Ak nám však médiá zasiahnu napríklad súkromný život, ovplyvnia negatívne naše okolie alebo informujú o našom zdravotnom stave nepravdivo či skreslene, vtedy každý z nás určite hľadá opravné prostriedky. Tie by mohli, podotýkam, už iba mohli zmierniť stratu dobrého mena, dôstojnosti v rodine, spoločnosti, medzi priateľmi.

    Dovoľte mi, aby som uviedla jeden príklad z názoru pisateľa v blogu, aby to neboli moje slová, ale slová, ktoré sú prezentované pod menom Michal Šimeček, mám tento blok aj celé toto vyjadrenie v písomnej podobe vytiahnuté z internetu. Prečítam vám jeho krátky názor pod názvom Stojí sloboda slova nad hocičím iným? „Už viackrát som si povedal“, citujem, „že čítať internetové vydania denníkov a niektoré noviny nebudem. Stále sa k nemu v honbe za mnohými informáciami vraciam a stále sa opäť presviedčam o tom, že tieto informácie za to nestoja. Jednak preto, že som sa viackrát stretol s riadnou dávkou neobjektivity a zavádzajúcich informácií, jednak preto, že na čítanie diskusií zavesených pod jednotlivými článkami, či už v novinách, alebo na médiách, treba mať skutočne silný žalúdok. Chcete najnovší dôkaz? Diskusia pod článkom v novinách“, nebudem prezentovať noviny, aby som teda nerobila reklamu, „s názvom Bývalí vyjednávači čakajú ešte tvrdé rokovania, diskusné príspevky na rozdiel od iných nie sú moderované ani redigované a na začiatku diskusie síce zverejnené vyhlásenie – urážlivé, vulgárne a rasistické texty sú neprijateľné, rovnako ako neplatená reklama. Ale ako je vidno z nižšie uvedených príspevkov, nikto na tieto odporúčania neberie ohľad. Aj preto je možné, že v diskusii sú urážlivé a vulgárne a rasistické príspevky. Diskusné fórum je plné diskutujúcich, ktorí sú pod rúškom anonymity schopní napísať hocičo, uraziť a znosiť pod čiernu zem hocikoho, bez ohľadu na to, či je to pravda alebo či dokonca neporušujú zákon. Anonymita aj sloboda slova sú krásne veci, nemyslíte? Hlavne pre tých, ktorí ich zneužívajú.“ Koniec citátu.

    Pripomeňme si, že zodpovedný je ten, kto dané informácie zverejnil. O tom, že články na internete alebo v novinách poškodzujú dobré meno občanov Slovenskej republiky, svedčia aj spory na ochranu osobnosti. Požiadala som ministerstvo spravodlivosti oficiálne, aby ma zase neobvinili niektorí opoziční poslanci a médiá, že som trestne stíhaná, čo som nikdy nebola, ukážem aj tabuľku, požiadala som ministerstvo spravodlivosti dňa 1. 2. 2008, aby mi štatisticky uviedli, koľko sporov na ochranu osobnosti zaznamenávajú naše súdy ročne, keďže tieto spory sa osobitne nesledujú a Štatistický úrad ich neeviduje, zaslalo mi ministerstvo spravodlivosti iba vybavené nároky na ochranu osobnosti. Z tejto štatistiky vyplýva, že od roku 2004 do roku 2007 bolo ukončených 1 582 sporov.

    Vážení kolegovia, kolegyne, pýtam sa, to sú všetko politici? Myslíte si, že sú to politici? Myslíte si, že ak my toto všetko vynásobíme dvoj- až trojnásobne, pretože chcem povedať, sú to ukončené spory, mnohí občania majú svoje nároky ešte na súdoch na ochranu osobnosti, ak to dvoj- až trojnásobne vynásobíte, pretože ich spory dosiaľ trvajú, tieto čísla jasne hovoria, že títo ľudia, títo občania, určite to nie sú politici, sa cítia byť dotknutí a dožadujú sa spravodlivosti a ochranu svojej dobrej povesti a dobrého mena. Určite médiá zverejňujú aj pravdivé informácie a vtedy tieto informácie určite neskončia na súdoch a určite nebude nikto žiadať opravu.

    Aj táto štatistika ma utvrdila, že je logické, že § 8 právo na odpoveď má miesto vo vládnom návrhu zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých predpisov. Ak vydavateľ, nebudem, nechcem veľa rozprávať, pretože vo Francúzku, mám tu ešte pripravený francúzsky a nemecký tlačový zákon, ale o tom sa už povedalo už veľa, ale pôjdem opäť k bodu § 8, síce uvediem, ešte mi dovoľte poznámku, aby som na samý záver vysvetlila, pretože myslím si, že mnohí v tom máme medzery, čo je to kritika, hodnotiaci úsudok a čo je to fakt. Pretože si myslím, že mnohí v tomto máme medzeru a obávame sa, že nebudeme môcť kritizovať a slobodne vyjadrovať názory, hlavne novinári, pretože tento tlačový zákon sa vzťahuje len na skutkové tvrdenia a nerieši kritiku.

    Sú zbytočné obavy novinárov, že nebudú môcť kritizovať a písať korektne. Určite môžu, pretože skutkové tvrdenie rovná sa fakt. Hodnotiaci úsudok rovná sa kritika. Ak je uverejnená nepravda, môžeme sa brániť proti skutkovému tvrdeniu, ale kritiku ako takú napríklad francúzsky model, kde si môžete žiadať právo na odpoveď aj proti kritike, tento návrh zákona na Slovensku toto nepripúšťa, ale pripúšťa sa brániť proti faktom a skutkovým tvrdeniam. V tomto sme podobní českému tlačovému zákonu. Pravdivé skutkové tvrdenia v § 8 dovoľujú žiadať odpovede na pravdivé skutkové tvrdenia, ak sa dotýkajú napríklad cti dotknutého, pretože môžu byť vyjadrené aj polopravdou, pretože najhoršia pravda je tá, ktorá je vytrhnutá z kontextu, ktorá posúva túto pravdu do polohy zámernej lži. Na konci by som ešte chcela podotknúť, že právo na odpoveď v Českej republike platí od roku 2000. České médiá nezaznamenali a neboli zahltené množstvom odpovedí a dokonca v Česku je aj prvá judikatúra a platnosť tohto zákona. České súdy nezaznamenali obrovský nárast súdnych sporov v súvislosti s platnosťou tlačového zákona.

    Aj preto si myslím, že tento tlačový zákon je štandardným európskym zákonom, a citujem pisateľa z blogu, ktorého som predtým spomenula, aby to nebolo tak, ako napísal, „aby na Slovensku sloboda šírenia informácií nebola dezinformáciou, možno na internete anarchiou, ale aby odrážala pravdivé a skutkové informácie, ktoré si občania Slovenskej republiky zaslúžia“, pretože médiá, si myslím, pracujú a žijú aj za ich dane. Verím tomu, že tak to bude.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Vaľovej nie sú. Pardon, jedna faktická poznámka – pán poslanec Senko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A pán poslanec Senko má slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, ja by som sa venoval iba vášmu úvodnému slovu k tomuto diskusnému príhovoru. A to, vy ste upozorňovali pána Lipšica na citáciu z Ústavy Slovenskej republiky. Viete, pani poslankyňa, pán poslanec Lipšic nepotrebuje počúvať iných, on chce, aby bol vypočutý len on. Keby ste sa vy boli rozprávali cez jeho diskusný príspevok tak, ako to on urobil, keby ste vy ignorovali jeho diskusný príspevok tak, ako to on urobil, tak by bol určite niekoľkokrát vyzýval predsedajúcu alebo predsedajúceho, aby urobil poriadok v tejto rokovacej sále. To je ten jeho povýšenecký, nadradený, neomylný spôsob správania sa voči okoliu a svojim oponentom. Ďakujem.

  • Chcete reagovať, pani poslankyňa, na faktickú poznámku? Nie. Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kubánek. Pán poslanec Kubánek nie je prítomný. Ďalej pán poslanec Slafkovský, takisto nie je prítomný, takisto stráca poradie. Ďalšia je pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová. Po nej vystúpi pán poslanec Halecký, ktorý už raz stratil poradie.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som veľmi krátkym výstupom prispela do tejto diskusie. Nebudem sa úvodom rozširovať o situáciu, že tento zákon je podmienkou hlasovania o Lisabonskej zmluve, pretože keby som išla do hĺbky, snáď by som trošku emotívne vystúpila, pretože to považujem za vydieranie a absolútne neprijateľné správanie sa jedného členského štátu v Európskej únii. Budem hovoriť o legislatívnom návrhu.

    Nebudem opakovať už to, čo som uviedla vo svojich faktických poznámkach, len jednu skutočnosť, že široká možnosť reagovať na tlač nie je náhubok. To nie je náhubok novinárom. Pán poslanec Fronc, to je možnosť, demokratická možnosť, ktorú už prvá Československá, ako som bola povedala, republika v najširšej možnej miere uplatnila. V tlačovom zákone je jasne povedané, že právo odpovedať má každý, kto sa cíti uverejneným článkom dotknutý. Nehorlím za takúto širokú definíciu, ale ukazujem, že demokracia považovala takúto šírku za prijateľnú, za vyhovujúcu demokracii a jednotlivé platné zákony túto dotknutosť vymedzujú svojím náhľadom a svojím spôsobom.

    Ak hovoríte o náhubkovom zákone, tak náhubkovým zákonom bola novela rokovacieho poriadku, ktorá bola prijatá za čias Dzurindovej vlády, keď sa jednotlivým politickým klubom obmedzil zákonom týmto čas na vystupovanie a každý poslanec dostal presne stanovenú minutáž a v klube ani nie na všetkých poslancov to vyšlo, aby sme neprišli urobiť len „štek“ za jeden a pol minúty k rečníckemu pultu. To bol náhubkový zákon, keď tu bola mašinka, keď tu bol displej, ktorý ukazoval, áno, už klubu odzvonilo, už viac nemôžete hovoriť. Takže to bol náhubkový zákon.

    Vraciam sa k pravej podstate veci. Osobne nepovažujem za vhodné vydefinovať právo na odpoveď v rovine pravdivosti alebo nepravdivosti, resp. len vtedy, keď bola uverejnená nepravda, čo chcete ešte v horšej podobe, ak bola uverejnená pravda, tak nie je možné žiadať odpoveď. Vážení, ja sa pýtam: Ktorý vydavateľ, ktoré noviny vedome publikujú články, o ktorých si myslia, že sú nepravdivé? Ja sa pýtam: Poznáte noviny, ktoré by vedome publikovali nepravdivé články?

  • Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Poprosím pánov poslancov, aby venovali pozornosť vystúpeniu kolegyne, aby nevykrikovali z miesta.

  • Vždy redaktor píše alebo vo vedomí musí mať dobromyseľnosť, že publikuje s tým, čo publikuje, že je pravda. A teraz on má posúdiť, či Mrkvička, ktorý reaguje a uvádza argumenty, musí posúdiť, že teda to, čo som odpublikoval, nie je pravda, a preto dám možnosť Mrkvičkovi, aby mohol odpovedať v novinách. Vážení, to je strašný omyl! To je taký nedemokratický prístup, že horší si neviem predstaviť.

    Dozaista aj OBSE, keď malo svoje stanovisko v takejto rovine, takto, ako ste vy vystupovali, nerozmýšľalo, pretože určite by bolo dalo stanovisko k francúzskemu zákonu, ktorý je platný, ktorý vychádza z rovnakej filozofie, a nikomu nevadí a je považovaný za demokratický. To je prvá pripomienka.

    Ďalej by som sa chcela vyjadriť k pozmeňujúcemu návrhu Daniela Lipšica, ktorý jednoznačne považujem za nenáležitý a nemôžem zaň hlasovať. Čiže opravu nemá možnosť ten, kto je verejný funkcionár, čiže politik, áno, a orgán verejnej moci alebo osoba, voči ktorej sa vedie trestné konanie. Osoba, ktorej by bolo vzaté právo na odpoveď, keď sa jej vedie trestné konanie, je to v momente protiústavné, pretože ústava aj deklarácia práv hovorí niečo o prezumpcii neviny, čo by malo aj pánu doktorovi Lipšicovi, absolventovi Právnickej fakulty, niečo hovoriť. Čiže pokiaľ sa voči niekomu vedie konanie, to znamená, nie je právoplatne ukončené, a pokiaľ nie je právoplatne ukončené, hľadí sa naňho ako na nevinného. Či sa to niekomu ľúbi, alebo neľúbi. Takže neviem, prečo by takáto osoba, ktorá má status ústavy prezumpcie neviny, nemohla reagovať, ak je presvedčená, že to, čo je odpublikované, nie je tak, ako bolo odpublikované.

    Ďalej orgán verejnej moci. Vážení, orgánom verejnej moci sú aj orgány samosprávy. Prečo by orgány samosprávy, starosta, ktorý rozhoduje, nemohol odpovedať? Kam to chcete hnať? Kam to chcete hnať?!

  • Reakcie z pléna.

  • O niektorom starostovi sa niečo napíše – ja hovorím pánovi poslancovi Lipšicovi, ja si s ním netykám, ani si nebudem s ním tykať, takže hovorím v množnom čísle, nemyslím, pozerám na jeho miesto, Ferko, nemyslím na vás v žiadnom prípade, ale neprítomnému pánovi poslancovi odpovedám smerom na miesto, kde by mal sedieť poprípade.

    Takže ja sa pýtam, čo chce tento pán poslanec? Starostovia, voči ktorým hlavne pred voľbami koľkokrát vyjdú informácie, kde oni v tlači preukazujú, že to nie je pravda, nebudú môcť odpovedať? No ďakujem pekne! Neviem, tento mladý právnik bez praxe ako vníma tento svoj pozmeňujúci návrh. A neviem, ani prečo by verejný funkcionár, ktorými sme aj my, tiež pred voľbami mali zniesť informácie v tlači, ktoré sú ďaleko od pravdy, ale ten, kto ich odpublikuje, bude presvedčený, že to pravda je.

    Takže toto považujem úplne za scestný legislatívny návrh. Vnímam to ako znovuprezentovanie sa v médiách, na ktoré mám tiež svoj názor, a jednoznačne uvádzam, že tento pozmeňujúci návrh nemôžem podporiť, lebo je protiústavný, nie je rozumný, je zavádzajúci a absolútne diskriminačný, čo je zase otázka ústavy, teda protiústavnosti.

    Prečo napríklad, keď na kandidátke bude Jozef Mrkvička a Peter Petržlen, ktorý ešte nikdy nebol v parlamente, a o obidvoch napíšu tú istú nepravdu, Mrkvička, ktorý je poslancom, sa nemôže brániť a pán Petržlen, hoci nie je verejný, pretože ešte nie je verejný funkcionár, sa bude v tej istej kauze môcť brániť. Tak to je absolútne scestné!

    Ďakujem za pozornosť. Teším sa na reakciu tých pánov, ktorí sa už prihlásili. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, na vás sa prihlásili s reakciou pán poslanec Martin Fronc, pán poslanec František Mikloško, Daniel Lipšic, pani Ágnes Biró. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej.

    A slovo má pán poslanec Martin Fronc, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, nemusí sa vám páčiť názov náhubkový zákon, ale je to náhubkový zákon. Dáva náhubok médiám, jednoducho technika, ktorou to robí cez odpoveď, to je technika taká, by som povedal, sofistikovaná. Ale je to náhubok pre médiá. To je prvá vec.

    A druhá vec, pani kolegyňa, hovoríte tu o zavádzaní, niekoľkokrát aj vo faktických poznámkach, aj teraz ste vystúpili s obdivom, aký úžasný bol tlačový zákon za prvej Československej republiky, ako ste spomínali tatíčka Masaryka, tak predpokladám, že váš vlastný partner z SNS vám povie, aký to bol zákon, ktorý štandardne vybielil noviny, cenzuroval noviny a nielen noviny, dokonca knihy vychádzali cenzurované s vybielenými stránkami. Vtedy sa to týkalo práve – a SNS bude vedieť – častokrát vecí, ktoré boli takpovediac národné, a malo by sa tu SNS v tomto smere ozvať. Tak nedávajte takéto príklady a nezavádzajte tuná kolegov.

    Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne, pán kolega. Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec František Mikloško, nech sa páči.

  • Pani poslankyňa Tóthová, vy ste spomínali, že to bol náhubkový zákon, keď sme podľa tej mašinky času tuná rečnili v parlamente. Nuž rád by som vás skromne upozornil, že to bolo presne podľa rokovacieho poriadku, za ktorý hlasovalo aj HZDS onoho času, a že to bolo presne rovnako pre poslancov opozície i koalície. Čiže ten náhubok si odsúhlasili všetci poslanci tejto snemovne a na všetkých bol rovnako aplikovaný.

    Druhá vec, vy ste položili rečnícku otázku, že ktoré noviny kedy vedome klamali? Nuž pamätáme sa, pamätáme sa na Slovenskú republiku, keď tam postupne bolo na prvej strane reprodukované teda konto jedného významného politického činiteľa, z ktorého sa vykľul nakoniec prezident Michal Kováč, konto v Rakúsku. No ukázal sa z toho naprostý podvod, samozrejme.

    A teraz by som to chcel nejako tak uzavrieť. Viete, pani poslankyňa, samozrejme, teraz nemyslím na vás, to hovorím vážne, ale keď poslanci HZDS tu začínajú moralizovať, tak nie je nič lepšie a zábavnejšie, lebo my, ktorí sa trošku pamätáme na každý jeden morálny traktát týchto veľkých postáv slovenského národa, vás môžeme spokojne vytiahnuť za ucho a dať vám takto von a desať ďalších príkladov, kedy ste vy robili to isté a ešte aj horšie. Čiže, prosím vás, netýka sa to vás, ale pokiaľ ide o moralizovanie, veľmi láskavo by som prosil, aby HZDS v tejto veci bolo trošku opatrnejšie, lebo zažili sme ho v bohatej miere a sme radi, že v tejto chvíli ako je veľmi také poslušné, tiché v tejto vládnej koalícii a vôbec sa vlastne okrem vás nik iný neozýva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou prihlásený je pán kolega Daniel Lipšic.

  • Pani poslankyňa, z toho, čo ste povedali, ja som mal najväčší dojem, že ste odborníčka na zeleninu.

  • Smiech v sále.

  • Čo sa týka, áno, ja som mladý právnik, inak mám praxe viac ako vy, k tomu by som sa radšej na vašom mieste moc nevyjadroval, ale pred pár dňami ste povedali, že ako ľahko tu ľudia hovoria, čo je neústavné, čo je protiústavné. Každý môže mať len názor. Tak si prečítajte svoje vystúpenie dnešné, keď ste na záver povedali, že to je jasne neústavné, môj pozmeňujúci návrh. Pani poslankyňa, však nemôžete zo dňa na deň proste úplne zmeniť to, čo hovoríte.

    Prezumpcia neviny. Prezumpcia neviny sa týka, pani poslankyňa, trestného konania. Ak by napísali o niekom, že je páchateľom, ale ešte nebol odsúdený, tak vtedy je porušená prezumpcia neviny, ale vtedy mal nárok na opravu ktokoľvek. Chcem vás ale upozorniť, že právo na odpoveď má u nás aj právoplatne, podľa vášho návrhu aj právoplatne odsúdený. Aj právoplatne odsúdený vrah má právo na odpoveď. Žiadna prezumpcia neviny.

    Ak ste spomenuli teda otázku, že ktoré noviny vedome písali nepravdu, už to pán poslanec Mikloško spomenul, Slovenská republika, a to nehovoril ľahkovážne. Ja mám o tom právoplatné rozhodnutie súdu, keď som žaloval Slovenskú republiku a právoplatne som tento spor vyhral. Úmyselne klamali.

    Ale mne sa zdá, že mi je celkom jasné, prečo aj vaši predrečníci, aj vy, aj pán predchádzajúci spravodajca sa nezdržal pri reakcii na môj pozmeňujúci návrh. Pretože viete, že je kľúčový, vy sa ho bojíte. Vy viete, že hlasovaním o ňom dáte jasný signál ľuďom, že vám nejde o občanov, že vám ide o seba, o svoje privilégiá a politickú verchušku a o kriminálnikov.

  • S poslednou faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Ágnes Biró, nech sa páči.

  • Áno, ja by som si tiež dovolila poznamenať to, že asi pani poslankyňa vie, že medzi nami a medzi Francúzskom je asi akýsi malý nepatrný rozdiel a to je asi ten čas budovania demokracie vo Francúzsku a u nás.

    Po druhé by som vám chcela pripomenúť tie časy, keď ste boli vicepremiérkou a keď ste po rokovaniach Legislatívnej rady vlády alebo na rokovaniach Legislatívnej rady vlády niektorých novinárov vôbec nepripustili alebo ste nehovorili, pokiaľ tí nevhodní novinári neopustili túto miestnosť.

    A po tretie veľakrát sa hovorí o tom a o medzinárodných dokumentoch, aj vy ste ich spomenuli, ale je veľmi zaujímavé, že tie analýzy a tie stanoviská, ktoré OBSE dalo vypracovať, v ktorých sa tie výhrady vypočítavávajú voči tomuto zákonu, sa práve opierajú o rezolúciu, ktorú aj pán Číž spomenul, o rezolúciu Rady Európy 74/26.

    To je všetko.

  • Ďakujem. S reakciou na rečníkov vo faktických poznámkach sa prihlásila pani Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Biró, na rokovanie Legislatívnej rady nikdy nemohli ani takí, ani onakí novinári. A vždy na rozdiel od neskorších rokov, kým som bola predsedníčka Legislatívnej rady, po každej Legislatívnej rade bola tlačová konferencia, alebo ak chcete, tlačová beseda. To je po prvé.

    Ďalej, Ferko Mikloško, no, skroťte, skroťte, lebo takéto vaše 22. poschodie a články o Lexovi, kde ste vôbec nepripustili odpovede a ktoré boli klamstvami, tak čo súdy dokázali, že teda tie skutky sa nestali, a nebudem tu rozvádzať.

    Pokiaľ ide o pána poslanca Lipšica, naňho už nebudem reagovať, pretože aj teraz poplietol hrušky s jablkami.

  • Reakcia z pléna.

  • A ja si vyprosujem, áno, ja reagujem k jeho, vyprosujem si tie hodnotenia, ktoré on uviedol v rámci toho, že nemám praktickú skúsenosť. Vážený pán poslanec, mohla by som vám tu päť minút hovoriť o svojich praktických skúsenostiach, ale nezaťažujem túto snemovňu. A vy nie ste tej diskusie so mnou hodný, lebo od vás si vyprosujem to, čo ste na mňa povedali. A keby som bola zlomyseľná, tak vás budem žalovať, pretože občianskoprávna imunita ani za výroky v parlamente podľa všetkého nie je.

    Ďakujem.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Poprosím teraz o pokoj v sále. Vystúpili tí poslanci, ktorí boli prihlásení ústne. Teraz nasledujú tí, ktorí stratili poradie, za predpokladu, že nebudú prítomní v sále, už nebudú môcť k tomuto bodu vystúpiť. Čiže prvý je tu pán poslanec Jozef Halecký. Je prítomný v sále.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte priestor na vaše vystúpenie. Pripraví sa pán poslanec Ján Kvorka, pokiaľ chce vystúpiť.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážení páni ministri, vážený pán spravodajca a vážené kolegyne a kolegovia, k tlačovému zákonu, myslím si, že už bolo povedané veľa. Chcel by som byť trošku stručnejší k otázkam, ktoré považujem za možno sporné a potrebné, aby bol vypočutý aj názor iný alebo hodnotenia, ktoré možno tuná neodzneli.

    Po prvé, myslím si, že po 40 rokoch, pokiaľ sa novelizuje alebo pripravuje nový zákon tlačový, je to namieste, a preto nejako spochybňovať alebo požadovať, aby bol stiahnutý z rokovania a tak ďalej, by som považoval za dosť nevhodné. Chcem povedať k tomu asi toľko, že tento zákon, žiaľbohu, sa prerokováva v atmosfére, ktorá je dosť emočne nabitá a ktorá je napätá do tej miery, že prijímať nejaké správne alebo objektívne úsudky je dosť problematické. Niekedy tá atmosféra, či už celkove, pokiaľ by sme ju nejako hodnotili, skôr pripomína nejaký výnimočný stav v krajine alebo aspoň v médiách a za takejto situácie ťažko sa prerokovávajú jednotlivé konkrétne body.

    Chcem podotknúť, že tento zákon je potrebný, ale aj vyhovuje skoro všetkým zúčastneným stranám. Hovorili sme, že ako každý zákon je určený pre občanov tejto republiky. Je to pravda, ale nie je chybou si priznať, že je určený aj pre ostatných, aj pre ostatné právnické osoby a právnické subjekty včítane politických strán, vlády, vládnych predstaviteľov koaličných, ale aj opozičných. Teda vidíme, že zákon je žiaduci a potrebný. A dokonca osobne si myslím, že vyhovuje aj novinárom, pretože umožňuje im, aby tlakom na majiteľov a vydavateľov mali vytvorené také časové a ostatné podmienky, aby mohli mať dostatok času na overenie si informácií a na podávanie ich v takej kvalite, aby nemuseli byť tieto mechanizmy, o ktorých je tu toľko sporu.

    Chcem pripomenúť ešte dôležitosť tohto zákona nielen pre politikov vrcholových, ale hlavne pre politikov komunálnych na úrovni miestnej, to znamená mestských zastupiteľstiev, ale aj obecných zastupiteľstiev a takisto aj samosprávnych krajov, pretože sú to tiež politici, boli volení širokou vrstvou občanov a mnohokrát hlavne v regionálnych médiách nevedia a prípadne nemajú možnosť, ako by skreslené informácie, polopravdy alebo zlé hodnotenia, ktoré nezodpovedajú skutočnostiam, vedeli dať na tú správnu mieru.

    Body, o ktorých sa tuná hovorilo, že je to potláčanie slobody prejavu, že sa znehodnocujú médiá a že úroveň kultúrna a celková úroveň novín poklesne, myslím si, že tiež nie sú správne. A zdá sa, že bude to možné vyhodnocovať po určitom čase, po polroku alebo po roku, ale osobne, ako som spomínal, pokiaľ to vyhovuje všetkým občanom, širokej vrstve aj politikov, tak je to zákon, ktorý musí byť prijateľný pre všetkých.

    Chcem povedať, že tento zákon ako každý zákon má určitý regulačný a kontrolný mechanizmus, to znamená, že neurčuje obsah novín. Neurčuje ani dokonca skryté alebo aj otvorenejšie politické zameranie, ale iba kontroluje tie najvypuklejšie nedostatky, ktoré pri hodnotení osoby alebo aj právnickej osoby sú neobjektívne, skreslené, zavádzajúce alebo také, ktoré daný subjekt hodnotí ako také zásadné, že je potrebné na ne reagovať v novinách.

    Osobne si myslím, že uvidíme o rok, o dva, ale žiadna inflácia vstupov politikov do médií nebude, ukazuje to aj prax v iných krajinách, susedných alebo aj v ďalších v Európskej únii, že tam, kde sú podobné tlačové zákony, ako sa prijíma na Slovensku, nič revolučné a nič negativistické v médiách, v tlačených médiách sa nedeje.

    K jednotlivým bodom chcem pripomenúť, že aj žurnalistická kultúra, ale aj celkove vyspelosť v krajine má svoje fázy a má svoju postupnosť tak, že aj prijímanie toho kontroverzného bodu, práva na odpoveď, pokiaľ u nás by bol prijatý podľa vzoru alebo typu francúzskeho, teda možnosť odpovedať na nepravdivé, ale nevylučovať aj možnosť zodpovedať na niektoré pravdivé, ale neúplné informácie, by bola tou takou prvou fázou, ktorá by, myslím si, po vyhodnotení a v ďalšom období mohla sa nahradiť aj takou požadovanou formuláciou, ako tvrdí opozícia.

    Chcem sa však zastaviť pri základných, ako už povedal pán poslanec Lipšic, pri jeho tých kľúčových návrhoch, pri kľúčových návrhoch vlastne opozície, ktorá by chcela prezentovať, ako by mal vyzerať tento tlačový zákon. Naďalej, ako som už uviedol vo faktickej poznámke, si myslím, že vylučovať určitú skupinu obyvateľov, či už politikov, alebo iných, zo zákona sa nedá, je neprípustné a je protiústavné. Teda formulovať pozmeňujúci návrh tak, aby politici, verejní činitelia a osoby, ktoré sú trestne stíhané a ešte neodsúdené, aby boli vylúčení z toho, aby mohli v médiách odpovedať podľa príslušného zákona, podľa môjho názoru, aj keď som lekár a nie právnik, je protiústavné, a preto postaviť koncepciu alternatívy tlačového zákona zo strany opozície na tomto fakte a tomto pozmeňujúcom návrhu je nesprávne, a preto nemôžeme o ňom ani reálne nejako uvažovať a tobôž hlasovať, ako sme boli prizývaní a vyzvaní.

    Chcem pripomenúť ešte, že niektoré body v tomto tlačovom zákone sa upravili tak, ako požaduje opozícia. To znamená, že sú tu vytvorené podmienky na to, aby aj v prístupe k Lisabonskej zmluve trošku to stanovisko bolo zmenené a bolo konštruktívnejšie. Priznám sa, že ja som mal určitú predstavu, že dôjde k zmene aj v niektorých ďalších paragrafoch, ale koaličná zostava, lídri sa dohodli, že tlačový zákon je takýto, takže, a bude sa vyhodnocovať po roku a prípadne aj prehodnocovať tak, že aj zo strany Ľudovej strany – HZDS držíme sa tejto koncepcie, ktorá je predložená, a budeme v tomto zmysle aj za tento zákon hlasovať. Je pravda, že pokiaľ vychádzame aj z Lisabonskej európskej zmluvy, aj z toho tlačového zákona, ex post nám vychádza, že bolo by vhodnejšie, pokiaľ by tento zákon bol predložený v druhom polroku tohto roku alebo v roku 2009. Myslím si, že nenarobil by také komplikácie a také zlé meno Slovensku ako doteraz, vzhľadom na to, že sa spája tlačový zákon aj s Lisabonskou zmluvou, narobil v kruhoch európskej exekutívy, ale aj Európskeho parlamentu. Z tohto dôvodu ako východiskový zákon po 40 rokoch tento zákon považujem za progresívny, realizovateľný pre najširšie vrstvy obyvateľstva, a preto ja ho podporím.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa neprihlásil na vystúpenie pána predsedu výboru nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pýtam sa, pán poslanec Ján Kvorka, nie je prítomný v sále, to znamená, stráca možnosť vystúpiť v rozprave k tomuto bodu. Tomáš Galbavý nie je prítomný, stráca možnosť vystúpiť v rozprave. Katarína Cibulková takisto neprítomná, stráca možnosť vystúpiť v rozprave. Pán poslanec Stanislav Kubánek neprítomný, stráca možnosť vystúpiť v rozprave. Pán poslanec Alexander Slafkovský taktiež neprítomný, stráca možnosť vystúpiť v rozprave. Týmto sme vyčerpali všetkých vystupujúcich v rozprave v súlade s tým, ako sa prihlásili do rozpravy, či už písomne, alebo ústne.

    Pýtam sa ešte, skôr než uzatvorím rozpravu, pán minister alebo pán navrhovateľ, chcete v rozprave alebo až v záverečnej reči? V záverečnej reči. Takže vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

    A o slovo v záverečnom stanovisku požiadal pán navrhovateľ, to znamená pán minister kultúry. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, dovoľte mi, aby som aj v záverečnej reči zareagoval na rozpravu, a to predovšetkým na niektoré pozmeňujúce návrhy.

    Už v gestorskom výbore som vyslovil podporu návrhom, ktoré predložil pán poslanec Podmanický. Prvý by sa dal charakterizovať ako zásadný. Ide o vypustenie ustanovenia 1 z § 6, ktorým sa ruší právomoc ministerstva kultúry udeľovať pokuty vydavateľom za špecifické obsahové prejavy. Dovoľte mi však pripomenúť, že tzv. obsahové obmedzenia slobody tlače a následné sankcionovanie vydavateľov zo strany ministerstva kultúry boli do súčasne platného zákona zavedené v roku 2000 a takmer osem rokov účinné ustanovenia neboli doteraz predmetom čo i len najmenšej kritiky zo strany akejkoľvek profesijnej novinárskej organizácie alebo zahraničia, preto nebol dôvod zaoberať sa ich prípadným možným spochybnením. Hoci problém tkvie podľa mňa v možnosti udeľovania pokút ministerstvom, opozícia – aj teraz to bolo dnes tu spomenuté – sa nás snaží kritizovať za to, že v návrhu je aj ustanovenie o zákaze podnecovať nenávisť na základe politického zmýšľania. Hovoril o tom pán poslanec Bárdos. Ale pozrite sa do zákona o vysielaní a retransmisii, kam práve dnešná opozícia vložila presne takéto isté ustanovenie, a potom si teda zamoralizujte aj nad sebou, dámy a páni v opozícii, že chcete niekoho pokutovať na základe politického zmýšľania v elektronických médiách. A ja si myslím, že sme opäť pri tom klasickom farizejstve opozície, že za to, čo robili alebo urobili oni, s úplným kľudom dnes kritizujú koalíciu.

    Ale späť k § 6. Právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje v súčasnosti postihovať právnické osoby za nedovolené konanie v oblasti verejného práva inak ako prostredníctvom administratívneho práva. Slovenská republika zatiaľ neprijala model zodpovednosti právnických osôb za trestné činy fyzických osôb, avšak vzhľadom na skutočnosť, že Legislatívna rada vlády odporučila vo februári 2008 návrh novely Trestného zákona a Trestného poriadku na prerokovanie a schválenie do vlády, stáva sa tak možné nahradiť súčasný model administratívnej zodpovednosti vydavateľov modelom zodpovednosti podľa Trestného zákona, a preto aj podporiť tento pozmeňujúci návrh, o ktorom som hovoril.

    Druhý návrh sa týka úpravy paragrafu o práve na odpoveď, ktorým sa odpoveď obmedzí len na skutkové tvrdenie, ktorým sa napadnuté skutkové tvrdenie poprie, doplní, spresní alebo vysvetlí, čím sa vylúči možnosť, aby sa niekto v odpovedi esejisticky rozpisoval, prípadne cez odpoveď šíril nejaké invektívy. To znamená, ja by som to necharakterizoval ako kozmetickú úpravu. Ja si myslím, že je to úprava vecná a aj obsahová a dôležitá v zmysle aj tej kritiky, ktorá tu zaznievala, a v zmysle naozaj jasného limitovania, aký obsah môže mať odpoveď. Ja som o práve na odpoveď obšírne hovoril vo svojom úvodnom slove aj v rozprave a nemám dôvod nič meniť na stanovisku, že právo na odpoveď slúži nielen na napadnutie nepravdivých skutočností, ale aj na zabezpečenie plurality názorov.

    Pokiaľ ide o otázku, že v určitých prípadoch ním možno napadnúť aj pravdivé skutkové tvrdenie, čo som nikdy nepopieral, ide o princíp, ktorý je v Európe bežný, hoci novinárske organizácie sa túto realitu snažia popierať a, bohužiaľ, v tomto dvojitý meter sa na nás snažia uplatniť aj niektorí experti. Ja vám pre zaujímavosť uvediem dva príklady.

    Nášmu slovenskému návrhu odporučil nezávislý expert Rady Európy Dirk Voorhoof z Belgicka, aby ním bolo možné reagovať len na nepresné skutkové tvrdenia, ktoré sa zároveň dotýkajú práv osoby. V Belgicku, odkiaľ pán Voorhoof pochádza a kde je aj členom flámskeho mediálneho orgánu, je právo na odpoveď upravené v osobitnom zákone o práve na odpoveď, kde v čl. 1 je uvedené, že „právo na odpoveď má každá osoba, ktorá je pomenovaná menovite alebo implicitne“. To znamená, že u nich sa dá napadnúť všetko, nič o nepresnosti alebo nepravdivosti.

    Vodu káže a víno pije aj často spomínaná inštitúcia Article Nineteen alebo včera vtipne pomenovaná „Article devätnásť“ pánom poslancom Mikloškom, tá v roku 1989 v správe o Francúzsku pre Komisiu ľudských práv uviedla, že, citujem: „Francúzske právo na odpoveď je síce otvorené na zneužitie, ale že podľa novinárov je želateľnou, dokonca nevyhnutnou súčasťou slobody tlače.“ Súčasťou slobody tlače – a to sa bavíme o práve na odpoveď vo francúzskom prípade aj na hodnotiace úsudky. Nepreberáme teda celkom francúzsku tradíciu, ako sa to tvrdí v odôvodnení pozmeňujúcich návrhov, ktoré podali tri poslanecké kluby opozície. No zaujalo ma, že v tomto odôvodnení sa priznáva, že v Európe neexistuje štandard podoby práva na odpoveď, iba sa argumentuje v tomto odôvodnení opozície, že demokratické princípy u nás nemajú takú silnú tradíciu ako inde a mali by sme vychádzať teda z našich pomerov.

    A ja sa pýtam: Z akých našich pomerov by sme mali vychádzať? Z toho, že u nás svojho času bola stopnutá podpora Kultúrnemu životu zato, že predstaviteľom KDH sa nepáčil obsah jedného polemického článku? Alebo z takých pomerov, že v roku 1998 v kampani bola odhalená snaha podplácať novinárov zo strany volebného štábu SDK? Alebo by sme mali vychádzať z pomerov, že nepohodlní novinári boli internovaní a izolovaní na 28. poschodí Slovenskej televízie? Alebo by sme mali vychádzať z pomerov, že v minulom období bol odpočúvaný jeden denník?

    Takže zase opozícia je svätá, hoci ona voči médiám konala, ako som to teraz ilustroval, no nedemokratickí sme my, ktorí len vyslovujeme na médiá kritické názory. Podľa tejto logiky by asi bolo v poriadku, keby sme svoj názor na médiá nepovedali, no zato by sme ich odpočúvali, podplácali, prípadne nejakého toho novinára by sme internovali.

    Treťou, nie nedôležitou zmenou je návrh stanoviť pevnú minimálnu a maximálnu výšku primeranej peňažnej náhrady za nesplnenie zákonnej povinnosti. Právo na primeranú peňažnú náhradu je prevzaté z francúzskej, talianskej a maltskej úpravy, kde existuje obligatórne pokutovanie prostredníctvom civilného, správneho alebo trestného práva v prípade porušenia povinností v ustanoveniach o práve na odpoveď alebo v prípade nepublikovania odpovede na základe rozsudku. Zdôrazňujem, že nejde o dvojitý postih v porovnaní s primeraným finančným zadosťučinením pri ochrane osobnosti, nakoľko sa priznáva len za porušenie ustanovení tlačového zákona a nie za zásah do osobnostných práv.

    Opäť teda nejde o nič neobvyklé, pokuty alebo náhrady sú vo Francúzsku: za neuverejnenie odpovede v súlade so zákonom 3 750 eur, za neuverejnenie odpovede v lehote v rozsudku 3 750 eur alebo tri mesiace väzenia, subjekt pokuty a väzenie aj riaditeľ tlačoviny. V Luxembursku za neuverejnenie odpovede v lehote v rozsudku 1 250 eur za každý deň omeškania, subjekt náhrady je vydavateľ a prijímateľom náhrady je žiadateľ o odpoveď úspešný v súdnom spore. V Taliansku za neuverejnenie odpovede v súlade so zákonom pokuta správneho charakteru od 7 746 eur do 12 911 eur. Na Malte za neuverejnenie odpovede v súlade so zákonom najmenej 465 eur, za neuverejnenie odpovede v lehote rozsudku najviac 1 164 eur.

    Veľa sa diskutovalo aj na tému ochrany novinárskeho zdroja, či to má byť právo alebo povinnosť. Etický kódex Tlačovej rady Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že „novinár je povinný zachovať mlčanlivosť o zdroji informácií“, nám bol vzorom. Forma povinnosti ochrany novinárskeho zdroja dáva vydavateľovi a novinárovi vyššiu formu ochrany pred zásahmi orgánov verejnej moci, ktorého nemôžu vydierať, prípadne s ním obchodovať, pretože oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti ho môže jedine zdroj samotný.

    Na druhej strane zámerom návrhu zákona je posilniť nielen ochranu vydavateľa, ale aj ochranu zdroja pred samotným novinárom, ktorý by svoje prípadné právo na ochranu zdroja mohol neuplatniť a prezradiť svoj zdroj. Ak novinársky zdroj bude vedieť, že novinár má len právo na jeho neprezradenie, ale že ho ani nemusí využiť, nie je vylúčené, že zdroj si poskytnutie informácie rozmyslí. Povinnosť chrániť zdroj sa realizuje aj vo Švédsku a v Poľsku. Je skutočne prekvapujúce, ak samotné novinárske organizácie vystupujú proti formulácii povinnosti ochrany zdroja informácie aj v konfrontácii s etickým kódexom Tlačovej rady Slovenskej republiky.

    Ja v tejto súvislosti vítam pozmeňujúci návrh, ktorý rozširuje ochranu zdrojov na všetky osoby, ktoré pravidelne alebo profesijne zbierajú alebo rozširujú informácie prostredníctvom tlače tak, aby nešlo iba o novinárov pracujúcich u vydavateľa, ale o novinárov v širšom zmysle slova, čiže na osoby, ktoré poskytujú informácie vydavateľovi na základe zmluvného občianskoprávneho alebo zmluvného obchodnoprávneho vzťahu. Rovnako sa hovorilo o potrebe v určitých prípadoch jednoznačne prelomiť povinnosť chrániť zdroj, ak ide o trestné činy s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 10 rokov a trestné činy korupcie. Považujem za správne, aby sa do návrhu zákona explicitne napísalo, že povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa nevzťahuje na prípad, ak ide o zákonom uloženú povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu.

    Návrh tlačového zákona aj s právom na odpoveď, ako som už viackrát povedal, posilní práva občanov. Doobeda som hovoril, že zákon nerozlišuje, či je daný občan napr. poštár alebo poslanec obecného zastupiteľstva, a nerozlišuje nielen preto, že ústava ani Európsky dohovor o ľudských právach nepripúšťajú rozlišovanie medzi jednotlivcami a ich diskrimináciu. Ja súhlasím, verejní činitelia musia strpieť viac kritiky aj viac zásahu do svojich práv, a teda majú aj povinnosti, napr. povinnosť podať majetkové priznanie. To ale neznamená, že ak majú povinnosti, nemôžu mať právo, ktoré nikoho nepoškodzuje a ktoré je potrebné nielen pre nich samotných, ale aj pre čitateľskú verejnosť v zmysle plurality názorov a prístupu k nej. Takže v každom prípade a v každom zmysle ide pri práve na odpoveď o právo pre ľudí, akokoľvek to spochybňujete alebo spochybňujú to predstavitelia opozície a akékoľvek prívlastky tomu dávajú, či už ide o ľudí obyčajných alebo neobyčajných, je to úplne jedno.

    Pretože nejde len o to, že aj starosta obce alebo člen Rozhlasovej rady, lebo správne poukázala pani prof. Tóthová, že verejní funkcionári nie sú len poslanci tejto snemovne, nie sú len členovia vlády, ale je to veľmi široká škála ľudí v rôznych inštitúciách a aj, samozrejme, na úrovni samosprávy. Takže nejde len o to, že verejní funkcionári si môžu uplatniť toto právo na odpoveď, ale aj o to, že človek, o ktorom noviny nikdy nenapíšu, bude mať úžitok z práva na odpoveď ako čitateľ, ktorý bude mať možnosť a podľa mňa aj privíta to, že si prečíta reakciu dotknutej strany. Takže je absurdné tvrdiť, že zákon je namierený proti slobode prejavu, naopak, posilňuje ju v zmysle vytvorenia väčšieho priestoru na pluralitu názorov a prístup k väčšiemu rozsahu korektných a pravdivých informácií. Pretože každá osoba má mať možnosť brániť sa proti určitému zobrazeniu v médiách a má mať právo byť vypočutá. To už nespomínam rezolúciu Európskeho parlamentu, ktorá hovorí, že orgány verejnej moci a úrady musia využiť právo na odpoveď pred žalobou.

    Ak teda hovoríme o tlačovom zákone, musíme mať stále na pamäti, že nehovoríme len o vydavateľoch, novinároch a tlači, ktorých poslaním nepochybne je slobodné šírenie názorov a pravdivé informovanie, ktoré musíme chrániť, ale hovoríme aj o tých, o ktorých sa píše, a o tých, ktorí sú ako čitatelia informáciami ovplyvňovaní. Tento návrh zákona sa snaží dostať do rovnováhy práva tých, ktorí informácie spracúvajú a šíria, a tých, ktorí informácie prijímajú. Súčasná nerovnosť – a tá nerovnosť tu je – neprospieva ani tlači, ani ľuďom.

    Pokiaľ bude zákon schválený aj so zmenami, ktorým sa teraz venoval, nemôže nikto povedať, že sme boli hluchí k názorom, odporúčaniam alebo aj výhradám zahraničných inštitúcií. Žiadna z nich nám však nemôže predložiť čítankový a jediný správny návrh tlačového zákona, pretože ide o normu veľmi rôznorodú a všetky štáty Európskej únie majú suverénne právo upraviť si v rámci určitých tradícií a odporúčaní vlastnú podobu tlačového zákona. Takisto od nás zahraničie nemôže žiadať, aby vládny návrh zákona do písmena vyhovel požiadavkám opozície, napokon ani to nikdy od nás nežiadali a skôr boli zarazení, niektorí aj zhrození z toho, že opozícia spojila tlačový zákon s Lisabonskou zmluvou.

    My sme dokázali aj v situácii bezprecedentného vydierania, najmä SDKÚ, a spolitizovania tlačového zákona navrhnúť vecné zmeny, ktoré zákon vylepšujú. Z môjho hľadiska to považujem za prirodzené, pretože aj celú prípravu tohto zákona som sa snažil koordinovať vo vecnej diskusii a nenechal som sa vyrušiť ani demagógiou, ktorá sa spustila jeden deň pred prvým čítaním.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o schválenie tých pozmeňujúcich návrhov, predovšetkým ktoré som podporil, a následne aj celého zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pýtam sa pána spravodajcu, či chce využiť právo záverečného slova. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj pánovi spravodajcovi. Budeme hlasovať, tak ako sme si odsúhlasili, o 17.00 hodine.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz by sme mali v súlade so schváleným programom prerokovať body, ktoré sa týkajú pána ministra Kubiša. Dostal som informáciu, že má povinnosti ešte na úrade vo vzťahu k zahraničným prijatiam s tým, že môže sa dostaviť o 16.00 hodine. Pýtam sa teraz pani poslankyne Kláry Sárközy, vidím ju prítomnú v sále, totižto máme rozrokovaný bod a nedokončený, ktorý sa týka jej zákona, či je všeobecný súhlas, aby sme ten čas využili na dokončenie tohto bodu?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem veľmi pekne, považujem to za všeobecný súhlas.

    A teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kláry Sárközy na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Budeme sa teda baviť o tlači 578. Pani Klára Sárközy už zaujala miesto ako navrhovateľ, poprosím aj pán poslanec Zoltán Horváth ako spravodajca. Ďakujem veľmi pekne. A do rozpravy je ako posledná prihlásená práve navrhovateľka pani poslankyňa Klára Sárközy, ktorej teraz odovzdávam slovo.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, je dosť ťažké teraz vystúpiť v rozprave jednak po takomto maratóne, čo sa týkalo tlačového zákona, ale aj preto, že rozprava bola prerušená v piatok, ja som sa prihlásila do rozpravy vtedy práve preto a nevyužila som možnosť vystúpiť v záverečnom slove, pretože predo mnou vystupoval pán predseda výboru Halecký, ktorý dal viacero otázok, na ktoré som si myslela, že je potrebné odpovedať, to je jedna moja pripomienka. A druhá je zase tá, že treba využiť všetky možnosti na diskusiu, pretože poznajúc hlasovanie v parlamente, pevne verím, že teraz to bude iné, potom už nie je možnosť diskutovať, pretože, žiaľbohu, opozičné návrhy poslanci vládnej koalície nejako nepodporujú.

    Hovorím to aj kvôli tomu, že práve minulý týždeň sme boli svedkami jednak z úst pána premiéra, aj z úst pána predsedu Národnej rady, keď hovorili o opozičných poslancoch, pretože neprichádzajú s nejakými zmenami zákonov alebo s ničím, čo by vylepšovalo súčasný stav, tak ja som práve preto pripravila tento návrh zákona, ktorý som minulý týždeň predniesla.

    Tento návrh zákona nie je politický, mohla by som povedať, že je to apolitický, je to čisto odborný návrh zákona a nie je ani populistický. Musím sa trošičku vrátiť aj k tomu, čo tento zákon obsahuje, pretože väčšinou tí poslanci, ktorí tu boli v piatok, bolo ich málo, je ich málo aj teraz, moju dôvodovú správu nepočuli a ja ľutujem, že nie sú tu prítomní, neboli tu ani v piatok, ani teraz poslanci sociálneho výboru za vládnu koalíciu, a videla som, že sa z nich vykľuli mediálni experti v sociálnom výbore, pretože k mediálnemu zákonu vystupovali. Vystupujem práve kvôli tomu, že ten návrh zákona obsahuje aj tabuľky, aj výpočty, práve ktoré myslel pán predseda výboru Halecký, niektoré tie výpočty neboli preňho jasné, takže dovoľte mi odcitovať niekoľkými vetami aj tieto veci.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pani poslankyňa. Ctení kolegovia a kolegyne, pokračujeme v ďalšom bode, poprosím, ak je možné, si to povedať mimo sály, čo si potrebujete povedať. Nie je nás tu veľa, tak buďme tolerantní k vystupujúcej. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Ja som inak definovala podmienky nároku na doživotný starobný dôchodok zo systému starobného dôchodkového sporenia, a to tak, aby bol naplnený primárny zámer zákona, a to – a to je to najhlavnejšie – zabezpečenie príjmu sporiteľa v starobe. Vychádzala som pritom z toho, že podmienky štátom regulovaného dôchodkového poistenia budú vždy politicky ovplyvňované, a zdá sa, že téma pomeru solidarity a zásluhovosti povinná v dôchodkovom poistení bude ešte veľmi dlho rezonovať v slovenskej spoločnosti. V zásade ide o tému prerozdeľovania verejných zdrojov, kým téma podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok zo systému dôchodkového sporenia je téma dostupnosti súkromných zdrojov, to znamená majetku pre majiteľov týchto zdrojov. Tu by mal štát podľa mojej mienky intervenovať len vtedy, ak by došlo nesprávnym nastavením podmienok užívania majetku, preto som navrhovala v § 30 vypustiť podmienky vyplácania starobného dôchodku formou programového výberu so životným dôchodkom alebo formou doživotného dôchodku a nahradiť tieto podmienky podmienkou priznania dôchodku z povinného starobného dôchodkového poistenia.

    Praktický dôsledok môjho návrhu znamená, že každý sporiteľ, ktorému bude priznaný starobný dôchodok zo starobného dôchodkového poistenia, bude mať nárok na dôchodkové príjmy zo starobného dôchodkového sporenia, a to vo formách, aké pozná súčasné znenie zákona, ku ktorým sa pridáva možnosť programového výberu bez doživotného dôchodku. Ide o to, že v právnom rámci navrhovanej úpravy sa môže stať, že aktíva sporiteľa budú také nízke, že žiadna poisťovňa nebude ochotná vyplácať takémuto sporiteľovi doživotný dôchodok. V takom prípade sa navrhuje, aby sa aktíva sporiteľa považovali za disponibilný prebytok, to znamená, sporiteľ si môže uplatniť nárok na programový výber.

    Druhou stránkou navrhovanej úpravy je dlhodobé zníženie dôchodkových príjmov po krátkodobom výbere celých úspor a následná možnosť neopodstatneného zvýšenia nárokov na systém pomoci v hmotnej núdzi. S cieľom predísť špekulatívnym správaniam táto moja novela navrhuje meniť aj zákon o pomoci v hmotnej núdzi, ktorá, táto moja novela, určuje, že v prípade uplatnenia programového výberu bez doživotného dôchodku sa do príjmu posudzovaného občana započíta dôchodok, na ktorý by mal ako poistenec nárok, keby nebol účastníkom starobného dôchodkového sporenia.

    Zároveň navrhujem doplniť § 5 ods. 4 zákona o pomoci v hmotnej núdzi o nové písmeno c), ktorým sa pre účely posudzovania príjmu nepovažuje 25 % zo starobného dôchodku vyplácaného príslušnou poisťovňou, s ktorou sporiteľ uzatvorí zmluvu o vyplácaní doživotného dôchodku. Absencia takéhoto ustanovenia znevýhodňuje v prístupe k pomoci v hmotnej núdzi budúcich poberateľov dôchodkov, ktorým vznikol nárok na dôchodok v systéme starobného dôchodkového sporenia. To som pokladala za potrebné povedať, pretože už od piatku poniektorí zabudli na to, o čom je tento návrh zákona.

    A teraz dovoľte mi reagovať na niektoré veci, ktoré tu odzneli v piatok. Ja som vtedy povedala, pán predseda výboru Halecký povedal, že by bolo dobré, keby súčasťou môjho návrhu zákona bolo aj vyjadrenie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Nie je potrebné, aby sa ministerstvo vyjadrovalo k poslaneckým návrhom zákona. Priznám sa úprimne, ja som na toto tiež čakala. Čakala som na to hlavne kvôli tomu, že hovorca ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny minulý týždeň v niektorom tlačovom periodiku povedal, že ministerstvo sa k tomuto poslaneckému návrhu vyjadrí do 7. apríla. Ja viem, prečo našli práve tento dátum, pretože každý si myslel, že o tomto návrhu môjho zákona budeme hlasovať ešte v piatok. Nikto ale nevie vypočítať, kedy to v parlamente príde na rad, ten-ktorý zákon. Dnes je už deviateho, ale ešte som nevidela vyjadrenie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Je dosť ťažké vyjadriť sa záporne k tomuto môjmu návrhu, pretože ešte raz zdôrazňujem, je to čisto odborný návrh a zdôrazňujem to práve kvôli tomu, že jednak aj zo strany pani ministerky, keď sme rokovali o zákone o dôchodkovom sporení, jednak aj na pôde výboru pre sociálne veci a bývanie, hlavne zo strany vládnych poslancov, odzneli, ale aj pani štátna tajomníčka, ktorá predkladala poslednú analýzu starobného dôchodkového sporenia, upozorňovali na veci, ktoré nie sú v tom zákone dotiahnuté. Upozorňovali na tie veci, ktoré ja teraz riešim.

    Či sú k dispozícii analýzy, alebo nie, no musím povedať, pán predseda výboru, že ja som opozičná poslankyňa, nemám možnosť dostať sa k tým analýzam, ku ktorým sa má možnosť dostať ministerstvo, preto by som bola rada, keby sa k tomuto môjmu zákonu vyjadrili, ale, žiaľbohu, nestalo sa to.

    Odznelo tu v piatok, že my sme chceli toho času prijať ústavný zákon, aby sme zaklincovali tento návrh, a tým pádom ani môj pozmeňujúci, ani táto moja novela by nemohla byť v parlamente prerokovaná. No my sme chceli prijať ústavný zákon, to je pravda, ale kvôli niečomu inému, aby sa podmienky nemenili. Ale tým pádom, že po tej ostatnej novele zákona sa potrebná doba sporenia zvýšila z 10 rokov na 15 rokov, nastala iná situácia. Na túto situáciu treba reagovať. To je jedna moja pripomienka.

    A tá druhá pripomienka je tá, že práve touto ostatnou novelou sa vylúčili invalidi z druhého dôchodkového piliera. Ešte raz zdôrazňujem, teraz nehovorím o tých invalidoch, ktorí už sú v invalidnom dôchodku a popri invalidnom dôchodku sú v zamestnaneckom pomere, to znamená, platia si odvody. Tým vládna koalícia uprela možnosť výberu, aby boli poistení v druhom pilieri, teda aby si mohli vybrať, povinne môžu byť poistení len v prvom priebežnom pilieri. Ja hovorím o tých invalidoch, ktorí sa invalidní môžu stať. A tým invalidným sa môže stať aj hociktorý poslanec, pretože zostanem pri tom príklade, ktorý som tu hovorila aj v piatok. Niekto sporí v druhom pilieri povedzme trinásť rokov, stane sa nejaká udalosť, povedzme autohavária, a stane sa invalidným dôchodcom. Momentálne zákon nehovorí o tom, čo sa stane s tými peniazmi, ktoré má nasporené v druhom pilieri. Nehovorí zákon ani o tom, že je možnosť, aby sa tieto peniaze dostali naspäť do Sociálnej poisťovne, to znamená do priebežného systému. Táto moja novela rieši túto situáciu. Táto moja novela rieši aj tú situáciu, keď niekto na dlhšiu dobu sa stane nezamestnaným alebo odíde do cudziny a neplatí si odvody do druhého piliera, to znamená, nenasporí si dostatočné množstvo peňazí. Táto novela rieši aj túto situáciu.

    Ešte raz zdôrazňujem, ja som vychádzala z tých odborných aspektov, ktoré nastali práve prijatím zákona, ktorý je v platnosti od 1. januára. Pán predseda Halecký, vy ste spomenuli, že ale tým pádom tu vzniká určitá diskriminácia, pretože v prvom pilieri bude potrebná dĺžka sporenia 15 rokov a v druhom pilieri nie. Ale je tam podmienka, že peniaze z druhého piliera niekto dostane len v tom prípade, ak má splnené podmienky odchodu do dôchodku z prvého piliera, to znamená dôchodkový vek, ktorý je momentálne 62 rokov a potrebnú dĺžku sporenia 15 rokov. A hovorím to kvôli tomu, že, samozrejme, ten, kto vstupoval do druhého piliera povedzme v roku 2004 alebo 2005, má tam už nasporené peniaze za štyri alebo päť rokov a nastane tá životná situácia, o ktorej som pred chvíľou hovorila, podmienky z prvého piliera bude mať splnené, ale nesplní podmienky v druhom pilieri práve kvôli tej zmene zákona, ktorá tu nastala 1. januára.

    Takže môj návrh zákona mení túto situáciu. A podľa mňa čo je najdôležitejšie, čo aspoň ja pokladám za najdôležitejšie pre mňa a pevne verím, že aj pre mnohých poslancov, hlavne z pravej strany a zo stredu tohto pléna, je súkromné vlastníctvo sväté a pre mňa aj nedotknuteľné. To znamená, keď ja mám nasporené peniaze na svojom súkromnom účte, tak sa k tým svojim peniazom chcem dostať. Určite na to časť poslancov má iný názor, ale aj tá časť poslaneckého spektra, ktorá má na to iný názor, hovorí o tom, že ale my nechceme zrušiť druhý pilier. Ja beriem, keď to nechcete zrušiť, tak aspoň vylepšime ten druhý pilier a vylepšime to aj týmto mojím návrhom.

    Bola by som rada, keby ste za tento môj návrh zahlasovali, pretože fakt tento môj návrh rieši situáciu, ktorá nastala po prijatí novely zákona, ktorá je platná od 1. januára. Ja som otvorená na diskusiu pri druhom čítaní, ale tá diskusia môže byť vtedy, keď sa môj návrh zákona dostane do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pani navrhovateľka bola posledná, ktorá vystúpila v rozprave. S faktickými poznámkami na jej vystúpenie sa hlási pán poslanec Jozef Halecký. Ešte sa hlási aj pán predseda poslaneckého klubu SMK pán Bárdos. Poprosím, dajte do prihlásených, ďakujem pekne. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo pán poslanec predseda výboru Jozef Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Pani predkladateľka, skutočne chcem vás pochváliť za námet, za návrh, ale aj za riešenie. Je originálne, včasné, dobré, ale predsa len musím svoje niektoré pripomienky a výhrady povedať, tak ako to bolo aj minulý týždeň v piatok.

    Skutočne váš návrh rieši situáciu tých, ktorí sú v druhom pilieri, ja by som bol taký stručný a zrozumiteľný, a ktorí nedovŕšia 15 rokov sporenia. Skutočne akonáhle dostanú dôchodok vlastne z prvého piliera, teda zo Sociálnej poisťovne, lebo tam sú už poistení dlhšie obdobie, tak budú mať nárok aj na dôchodok z druhého piliera. Čiže elegantné, dobré riešenie.

    Len hovorím, tým pádom sa zanuluje tá novela zákona o dôchodkovom sporení, ktorú sme prijali asi pred troma-štyrmi mesiacmi. Takže z tohto dôvodu som chcel, aby k tomuto zákonu sa vyjadrilo aj ministerstvo, a to z toho dôvodu, že sa to dotýka dosť výrazného počtu poistencov a sporiteľov. Zhruba odhadom, pokiaľ by som si mal teraz tipnúť, jedná sa o možno 150-tisíc sporiteľov. A čo je dôležité, tá suma predstavuje možnože aj 1 miliardu. Čiže rozhodovať o takej veľkej čiastke a takom veľkom počte ľudí bez toho, aby registrovalo to riešenie čo len ministerstvo nejakým vyjadrením, je dosť problematické. Takže z tohto dôvodu som mal dojem, že malo by sa k tomu vyjadriť ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. A viete veľmi dobre, pani predkladateľka, že ministerstvo avizovalo, že v takzvanej veľkej novele bude riešiť aj tento problém, keď tí perspektívni invalidi, tí, ktorí nesplnia podmienku 15 rokov...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Posledným s faktickou poznámkou pán poslanec Gyula Bárdos. Nech sa páči.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Chcem sa vyjadriť aspoň vo faktickej poznámke k tomu návrhu zákona, ktorý predkladá kolegyňa Klára Sárközy. Už vtedy, keď v piatok sa o tom hovorilo, som sa snažil aspoň veľmi krátko povedať svoj názor a poprosiť kolegyne a kolegov z vládnej koalície, ktorí stále hovoria, že takéto návrhy absentujú od poslancov opozície. No tak je tu skvelá možnosť pre kolegov z vládnej koalície, aby posunuli tento návrh zákona do druhého čítania a v druhom čítaní, samozrejme, ako pani kolegyňa predkladateľka povedala, je ochotná, samozrejme, vaše návrhy akceptovať a zapracovať do tohto návrhu.

    Hlavne hovorím tým, ktorí predstavujú alebo sú predstaviteľmi poslancami najsilnejšej vládnej strany SMER – sociálna demokracia. Stále hovoríte o tom, že vaše sociálne myslenie, zmýšľanie, sociálna politika, no tak keď to myslíte vážne a keď kolegyňa prichádza s týmto návrhom, o ktorom aj odborníci sa vyjadrujú, že je dobrý, samozrejme, že je to čiastkové riešenie, súhlasím s pánom kolegom Haleckým, že aj odborníci hovoria, že je to čiastkové riešenie, ale stále lepšie riešenie ako nič. A potom, samozrejme, tá veľká novela môže riešiť tie veci, ktoré nemôže vyriešiť súčasný návrh zákona. A hovorím, že tí odborníci, ktorí sa napríklad v nemenovaných periodikách vyjadrili, hovorili veľmi-veľmi otvorene a hovorili, že oceňujú tento návrh, ktorý rieši problém, ktorý nastal po tom, ako ste prijali ten návrh zákona, s ktorým ste urobili problém pre určitú skupinu ľudí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani navrhovateľka, chcete reagovať vo faktickej alebo si to necháte na záverečné vystúpenie? Dobre, takže pani poslankyňa Klára Sárközy si to nechá na záverečné vystúpenie. Preto vyhlasujem teraz k tomuto bodu všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A teraz bude k rozprave zaujímať aj k faktickým poznámkam stanovisko v záverečnom slove pani poslankyňa Klára Sárközy. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem za faktické poznámky, ktoré tu odzneli. Pán predseda, beriem to, čo ste povedali. Ja som sa vyjadrila k tomu, že sme nedostali vyjadrenie z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, aj som povedala, že by som to očakávala hlavne preto, že to dopredu avizovali.

    Ale k tomu, že ministerstvo pripravuje veľkú novelu. No viete, k tomu sa staviam dosť skepticky, pretože takisto sa ministerstvo vyjadrovalo vtedy, keď tu bol už dvakrát prerokovaný, to znamená, niekedy na jeseň minulého roku a už aj predtým návrh zákona z dielne opozičných poslancov, ktorý sa týkal mobility pracovnej sily. Bolo nám sľúbené, že preto to neprijme vládna koalícia, lebo ministerstvo pripravuje veľký zákon. Ten veľký zákon sme prerokovali práve minulý týždeň na tejto schôdzi. Do platnosti vstúpi 1. mája a už keby sme ten zákon prijali vtedy, keď tu bol prvýkrát predložený, tak už by mohol byť v platnosti a mohol by poslúžiť ľuďom, ktorí to chceli využívať.

    To isté sa týka aj tohto môjho návrhu zákona. Ešte raz zdôrazňujem. Vychádza z praktických skúseností a je to moja reakcia na tie podnety, ktoré tu odzneli. Ešte raz zdôrazňujem, hlavne zo strany koaličných poslancov, dokonca pani ministerka od tohto pultu povedala, že áno, sú veci, ktoré v tomto zákone nie sú doriešené, napríklad vy sa odvolávate na dedenie, ale pre toho-ktorého je ten čas, keď zomrie, dôležitý, aby si to vedel vybrať. Táto moja novela rieši práve tieto záležitosti.

    Ja ešte raz podčiarkujem, ministerstvo sa nevyjadrilo k tomuto zákonu práve kvôli tomu, že nemôže a nevie sa k tomuto vyjadriť v negatívnom zmysle, pretože, ešte raz zdôrazňujem, nie je tento zákon o politike, nie je o populizme, je odborný a reaguje na tie veci, ktoré v tomto zákone nie sú doriešené. Ešte raz, ja som otvorená na diskusiu, lenže k tej diskusii je potrebný aj ten druhý partner. A podľa mňa tými partnermi budú moji kolegovia vo výbore pre sociálne veci a bývanie aj v iných výboroch. Takže ešte raz prosím, posuňme túto moju novelu do druhého čítania a poďme o tomto diskutovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán spravodajca nechce vystúpiť v záverečnom slove. A preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu a takisto sa budeme už mu venovať až v hlasovaní o 17.00 hodine.

    Vítam teraz na schôdzi Národnej rady ministra zahraničných vecí pána Kubiša a prichádzajú na rad jeho body, ktoré máte v návrhu programu ako body 48, 49, 50 a 51. Skôr ako uvediem prvý jeho bod, vidím, že sa s procedurálnym návrhom hlási pán poslanec Fronc.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, a dúfam, že aj minister s tým bude súhlasiť. Zahraničná politika sa nemení zo dňa na deň. Materiály správa o plnení úloh zahraničnej politiky a zameranie zahraničnej politiky na rok 2008 veľmi úzko súvisia, preto navrhujem, aby rozprava k nim bola spojená.

  • Ďakujem. Rozumiem tomu tak, že bod 49 a 50, to znamená správu o plnení úloh a zameranie zahraničnej politiky, aby pán minister uviedol naraz a rozpravu spojíme k obidvom bodom. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem. Je to konzultované aj s pánom ministrom, takže urýchlime trošku čas a myslím, že to bude efektívnejšie.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, teraz pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Čiernohorskou republikou na strane druhej.

    Tento návrh vlády ste dostali ako tlač 550 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 550a.

    Návrh vlády odôvodní minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Ján Kubiš. Prosím ho, aby sa ujal slova. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Čiernohorskou republikou na strane druhej.

    Dohoda o stabilizácii a pridružení predstavuje nový základný nástroj vzájomnej spolupráce medzi Čiernou Horou, Európskymi spoločenstvami, zameriava sa na všetky prvky v oblasti spolupráce týchto dvoch subjektov vrátane regionálnej spolupráce, poskytovania služieb, otázky spravodlivosti, slobody a bezpečnosti. Dohoda tiež obsahuje ustanovenia na vytvorenie mechanizmov na túto spoluprácu Rady pre stabilizáciu a pridruženie, Výboru pre stabilizáciu a pridruženie a Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie. Uzatvára sa táto dohoda ako tzv. zmiešaná dohoda, ktorá pokrýva oblasti jednak kompetencie Európskych spoločenstiev a takisto oblasti kompetencie členských štátov. Bola podpísaná 15. októbra 2007. Je to dohoda prezidentská a vláda Slovenskej republiky schválila návrh na ratifikáciu dohody na svojom rokovaní 6. februára 2008.

    Preto si vás dovoľujem požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s týmto materiálom, s touto dohodou.

    Ďakujem. Skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    A teraz dávam slovo určenému spravodajcovi, ktorého určil zahraničný výbor, je to pán poslanec Kubovič, aby predniesol úvodnú správu, ktorou ho poveril gestorský výbor. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Čiernohorskou republikou na strane druhej (tlač 550) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Čiernohorskou republikou na strane druhej (tlač 550) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 576 z 11. marca 2008 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením z 26. marca 2008 č. 173, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 18. marca 2008 č. 351 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. marca 2008 č. 87 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Čiernohorskou republikou na strane druhej a rozhodnúť, že Dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Čiernohorskou republikou na strane druhej a rozhodnúť, že Dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Čiernohorskou republikou na strane druhej vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 550a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 90 z 27. marca 2008. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.

    Toľko, prosím, pán predsedajúci, spoločná správa, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Do rozpravy sa nikto neprihlásil. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať bodmi 49 a 50, t. j.

    Správou o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2007.

    Správu vlády ste dostali ako tlač 562 a spoločnú správu výborov ako 562a. A keďže bolo odsúhlasené, že bude spoločná rozprava aj s ďalším bodom, ktorý je schválený v programe ako bod 50, t. j.

    Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2008,

    tento materiál ste dostali ako tlač 563 a spoločnú správu výborov ako tlač 563a.

    Prosím teraz ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky pána Jána Kubiša, aby uviedol správu a takisto ďalší bod. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol každoročne vypracovaný materiál ministerstva zahraničných vecí Správa o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2007 a takisto predstavil dokument Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2008.

    Dokument alebo dokumenty vláda prerokovala bez pripomienok a schválila 5. marca 2008 a materiál správa o plnení poskytuje prehľad rozhodujúcich aktivít Slovenska z hľadiska zahraničnopolitických priorít a hodnotí jej pôsobenie v kontexte medzinárodných vzťahov v roku 2007. Poskytuje obraz o tom, ako sa plnili úlohy vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády SR a tiež úlohy stanovené v Zameraní zahraničnej politiky SR na rok 2007 a Zámery strednodobej stratégie zahraničnej politiky SR do roku 2015.

    Faktickou i hodnotovou bázou zahraničnej politiky Slovenskej republiky je členstvo v Európskej únii a NATO a na ich pôde Slovensko prispievalo k tvorbe spoločnej politiky i pozícií. Jedným z výrazných príkladov je príklad politík ohľadom Kosova.

    V súvislosti s predkladanou správou v prvom rade mi dovoľte konštatovať, že úlohy slovenskej zahraničnej politiky vytýčené na rok 2007 boli splnené, a dovolím si povedať, že boli splnené úspešne. Minulý rok priniesol upevnenie prestíže Slovenskej republiky, ktorá presvedčila, že dokáže obhájiť nielen svoje záujmy, svoj pozitívny obraz, že má vplyv na regionálny vývoj, ale že celkom jednoznačne a konzistentne pôsobí aj na prospech medzinárodného spoločenstva. Čo potvrdzuje takéto hodnotenie? Je to predovšetkým veľmi úspešné pôsobenie v Bezpečnostnej rade OSN, ale taktiež v Európskej únii a v NATO. Smelo môžem povedať, že máme viacero dôvodov byť hrdí na rok 2007 z hľadiska našej zahraničnej politiky.

    K vrcholom zahraničnej politiky v tomto roku nepopierateľne patrilo prvé historické volené členstvo SR v Bezpečnostnej rade OSN. Slovensko si za konzistentný a vyvážený prístup a za správne stanovenie prioritných tém vyslúžilo uznanie partnerov. Celkovo bolo ocenené, že nastavilo latku pôsobenia malej krajiny na poste nestáleho člena Bezpečnostnej rady. Kulminačným bodom členstva v Bezpečnostnej rade bol výkon predsedníctva vo februári 2007, počas ktorého sme presadili našu kľúčovú horizontálnu tému – reformu bezpečnostného sektora, ktorej centrálny význam pre OSN potvrdzuje aj správa generálneho tajomníka, ktorá na základe tejto našej iniciatívy bola vypracovaná, bola distribuovaná začiatkom tohto roku a teraz sa posudzuje v Bezpečnostnej rade a vo Valnom zhromaždení.

    Neboli to však len výsledky v medzinárodnom spoločenstve na globálnej úrovni, ale aj v regionálnom kontexte vysoko pozitívne hodnotím tiež pôsobenie Slovenska v predsedníckej pozícii V 4 v prvom polroku 2007. Po predchádzajúcom období pochybností a hľadania nového obsahu vyšehradskej spolupráce a nového raison d´ être sa Slovensku podarilo rozšíriť tie aktivity o témy ako Schengen, východná politika EÚ, vízový program, otázka Kosova a dosiahnuť aj atraktivitu V 4 navonok. Odštartoval sa dialóg s baltickou trojkou, s Rumunskom a Bulharskom, ale aj s Japonskom a naše predsedníctvo kulminovalo samitom V 4 za účasti nadchádzajúceho portugalského predsedníctva Európskej únie premiéra Socratesa a napomohlo aj stretnutiu premiérov Slovenska a Maďarska.

    Susedské vzťahy ako trvalú súčasť zahraničnopolitických priorít Slovenska systematicky udržiavame v pragmatickej podobe spolupráce v mnohých oblastiach. Naše vzťahy sú komplexné a ani voči Maďarsku nie je správne zužovať ich len na dve-tri niekedy otvorené alebo problematické otázky. Keďže aj tu sa nám darí posilňovať aj politický, aj parlamentný dialóg, vzájomnú spoluprácu, k čomu výrazne pomohli stretnutia premiérov obidvoch krajín, ktoré prijali spoločný dokument Common Past, Common Future. V minulom roku sa taktiež potvrdili nadštandardné vzťahy s celým radom ďalších susedov, v prvom rade s Českou republikou. Formou praktickej spolupráce, udržiavaním kontaktov sme podporovali tiež vzťahy s Ukrajinou vrátane prostredníctvom plnenia Akčného plánu spolupráce medzi EÚ a Ukrajinou.

    Historické udalosti sú produktom každodennej práce, jeho súčasťou sa stalo aj formulovanie a presadzovanie našich pozícií v štruktúrach Európskej únie a spoluvytváranie jej pozícií. V podmienkach členstva v Európskej únii do plnenia cieľov zahraničnej politiky SR priamo vstupujú všetky ministerstvá zapojené do činnosti štruktúr EÚ v rámci jednotlivých formácií Rady EÚ. Slovensko patrí ku krajinám, ktoré podporujú prehlbovanie vnútornej integrácie Európskej únie, úplnú integráciu v rámci pravidiel EÚ a zároveň rozširovanie Únie a jej priameho vplyvu vo svete. V debatách o inštitucionálnej reforme EÚ Slovensko trvalo zaujímalo postoje, ktoré stavali na už dosiahnutých dohodách a ktoré napokon viedli k podpisu Lisabonskej zmluvy 13. decembra minulého roku.

    Základná pozícia vlády Slovenska na medzivládnej konferencii zachovávala riešenie inštitucionálnej reformy EÚ, ako bolo schválené Národnou radou Slovenskej republiky v Ústave pre Európu. Správa o priebehu medzivládnej konferencie bola predmetom debaty v pléne Národnej rady a Národná rada ju 17. októbra vzala na vedomie väčšinou hlasov.

    Aj pri tejto príležitosti by som rád opätovne ocenil Konferenciu predsedov parlamentov členských štátov, ktorá sa za vedenia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uskutočnila v máji minulého roku v Bratislave a ktorá bola jedným z pozitívnych impulzov debát o úlohách a budúcom postavení Únie. Aj preto nás dnešná situácia okolo prijímania Lisabonskej zmluvy nectí.

    Rok 2007 taktiež znamenal historické rozšírenie Schengenského priestoru o 9 členských krajín EÚ vrátane Slovenska. Táto, aj keď v prvom rade technicko-bezpečnostná otázka obsahuje silný politický odkaz o dôveryhodnosti a zodpovednosti členskej krajiny. Má taktiež výrazný potenciál pre rozvoj občianskych, ale i ekonomických aktivít.

    V roku 2007 sa Slovensko ujalo vedenia vnútroúnijnej diskusie o využití a bezpečnosti jadrovej energie prostredníctvom Európskeho jadrového fóra. Získali sme prvé sídlo inštitúcie EÚ u nás, a to v téme s rastúcim významom v čase silnejúcich obáv z energetickej závislosti a nežiaducich klimatických zmien. Unikátom je aj to, že dve členské krajiny, v tomto prípade Slovensko a Česko, sa dohodli na spoločnom zdieľaní tejto inštitúcie. A s týmto modelom spolupráce sa snažíme pracovať aj ďalej a svedčí o tom aj zásadná dohoda Slovenska a Rakúska o tom, že sa budeme spoločne ako Viedeň a Bratislava uchádzať o sídlo Európskeho technologického inštitútu.

    O dobrom mene, ktoré si Slovensko a jeho diplomacia vybudovali medzi partnermi EÚ, svedčí aj to, že nás Portugalsko požiadalo, aby sme vykonávali v jeho mene predsedníctvo Európskej únie v Bielorusku. V komplikovaných vzťahoch Únie s týmto východoeurópskym štátom dokázalo Slovensko dôstojne a efektívne reprezentovať záujmy celej EÚ. Európske politiky sme sa usilovali využiť na zvýšenie konkurencieschopnosti Slovenska. Prioritou sa stal vstup do eurozóny. Zavedenie eura na Slovensku bude posledným krokom Slovenska na jeho ceste k úplnej integrácii do Európskej hospodárskej a menovej únie. V minulom roku sa ďalšie dve členské krajiny Holandsko a Luxembursko rozhodli zrušiť obmedzenia prístupu slovenských občanov na svoje pracovné trhy.

    NATO naďalej ostáva hlavným garantom euro-atlantickej bezpečnosti. Slovensko bolo v aliancii dôveryhodným partnerom a spojencom, ktorý si zodpovedne plní svoje povinnosti a angažovane pôsobí v rámci štruktúr a misií organizácie. Dôkazom toho bolo napríklad aj vysoko hodnotené pôsobenie Veľvyslanectva Slovenska v Kyjeve ako Kontaktného veľvyslanectva NATO na Ukrajine.

    USA predstavujú strategického partnera Slovenska. To sa prejavuje nielen v našej spolupráci prostredníctvom štruktúr NATO a bezpečnostnej politike vôbec, ale aj v dialógu, ktorý vedieme bilaterálne, ale aj v rámci Európskej únie s USA o globálnych výzvach či o spoločnom úsilí dosiahnuť začlenenie Slovenska do bezvízového režimu v záujme zrovnoprávnenia slovenských občanov.

    Ťažiskom aktivít Slovenska v oblasti zahraničnopolitickej a bezpečnostnej ostáva región západného Balkánu. V druhej polovici roku 2007 na žiadosť Portugalska zastupiteľský úrad v Minsku plnil úspešne náročnú úlohu miestneho predsedníctva, o čom som už hovoril.

    Ďalším úspechom slovenskej diplomacie je aj obsadenie postu vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva pre Bosnu a Hercegovinu slovenským diplomatom pánom Lajčákom.

    Našu osobitnú pozornosť si vyžiadala problematika Kosova, o ktorej sme mali možnosť na pôde Národnej rady viackrát diskutovať. Hoci podporujeme jednotu EÚ, Slovensko sa zatiaľ nepripojí k väčšine členov EÚ, ktorá uznala jednostranne vyhlásenú nezávislosť Kosova. Slovenská vláda bude svoje ďalšie kroky zvažovať v závislosti od vývoja v Kosove, v regióne a celkovej situácie okolo statusu Kosova a v tesnej koordinácii EÚ. Ale ešte raz potvrdzujem, Slovenská republika aj tu veľmi dôrazne počula hlas, ktorý zaznel z Národnej rady Slovenskej republiky, zobrala si ho ako svoje vodítko a v tomto duchu takisto koná.

    Znakom uvedomenia si zodpovednosti SR za pozitívny globálny vývoj vrátane boja proti chudobe, dodržania ľudských práv a ochrany životného prostredia bolo aj poskytovanie rozvojovej pomoci. Na skvalitnenie tohto procesu vznikla v minulom roku Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu. V roku 2007 celkový objem rozvojovej pomoci dosiahol takmer 1,7 mld. korún, ale pri predpokladanom trende nárastu hrubého národného dôchodku je na splnenie záväzku v roku 2010 potrebné dosiahnuť objem vo výške viac ako 3,9 mld. korún. Znamená to, že hoci objem pomoci narastá, percentuálne k HDP stagnuje alebo sa dokonca znižuje. Preto vítame, že Národná rada Slovenskej republiky je pripravená podporiť navýšenie rozpočtu v tejto oblasti a MZV SR bude v záujme plnenia našich záväzkov tento cieľ aktívne sledovať v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenska. Teší má, že vo výboroch Národnej rady bol pozitívne prijatý zámer ministerstva uskutočniť v procese prípravy zákona o zahraničnej službe politické konzultácie s poslaneckými klubmi. Tento dialóg bezpochyby pomôže pripraviť kvalitný zákon a v priebehu do leta sa sám chystám osloviť relevantné výbory a uskutočniť s nimi konzultácie.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe minuloročných výsledkov možno konštatovať, že Slovenská republika naďalej posilňuje svoje zahraničnopolitické postavenie, čo hodnotím ako náš spoločný výsledok. Rád oceňujem veľmi dobrú spoluprácu a veľmi aktívnu činnosť všetkých tých, ktorí vstupujú do oblasti medzinárodných vzťahov menom Slovenskej republiky. Stačí sa pozrieť na mimoriadnu aktivitu pána prezidenta, pána Gašparoviča, a jeho veľmi významné návštevy či už v zahraničí, alebo pri prijímaní zahraničných hostí na Slovensku, ktoré boli zamerané na našich prioritných partnerov a ktoré, dá sa povedať, vo všetkých týchto prípadoch nastoľujú úplne inú kvalitu vzťahov. Dostatočné je sa pozrieť na veľmi úspešnú návštevu holandskej kráľovnej u nás na Slovensku, ktorá vlastne povýšila týmto naše vzťahy s Holandskom na, dá sa povedať, tiež nadštandardnú úroveň, čo zas ďalej dokazujeme aj našou spoluprácou napríklad v Afganistane.

    Obdobne je to činnosť Národnej rady Slovenskej republiky, či už ide o konkrétnu stykovú činnosť, a to počínajúc z miesta predsedu a podpredsedov Národnej rady, ale takisto výborov. A chcem oceniť tiež veľmi dobrú spoluprácu pri koordinácii našich stanovísk, najmä pokiaľ ide o naše pozície v rámci Európskej únie, kde tento dialóg vlastne prebieha aj formálne, ale aj bezprostredne.

    Hodnotenie úloh zahraničnej politiky potvrdilo, že v medzinárodných vzťahoch sme schopní iniciovať vlastné témy, vytvárať pridanú hodnotu v medzinárodnej spolupráci a tiež presadzovať národné postoje v zásadných otázkach medzinárodných vzťahov. Obdobným spôsobom budeme vystupovať aj v našej činnosti a už vystupujeme vlastne v našej činnosti v tomto roku. Opäť materiál, ktorý ste dostali na stôl, je vlastne základným plánovacím dokumentom, ktorého cieľom je definovať tú krátkodobú víziu zahraničnej politiky na rok 2008. Jeho východiskom je Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a jeho základom je naše členstvo v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii.

    Naším základným cieľom aj v roku 2008 je zaistiť stabilné bezpečné medzinárodné prostredie, ktoré umožní Slovenskej republike a jej občanom ďalší rast prosperity. Pochopiteľne, že pre nás ostáva aj naďalej priorita rozvoj bilaterálnych vzťahov a v prvom rade vzťahov so susedmi v rámci upevňovania dobrých susedských vzťahov a upevňovania takisto spolupráce v rámci stredoeurópskeho regiónu a jeho kohézie.

    Vidím široký priestor na rozvoj vzťahov s Maďarskou republikou s orientáciou na budúcnosť. Naše vzťahy sú komplexné a skutočne ich netreba zužovať iba na niektoré otázky. Ja som veľmi rád, že aj pri príprave návštevy, teda stretnutia dvoch premiérov, ktoré by sa malo podľa súčasných plánov uskutočniť do leta tohto roku, sa obidvaja premiéri k tejto otázke stavajú presne týmto spôsobom: sústrediť sa na rozvoj všestrannej spolupráce, sústrediť sa na rozvoj v praktických oblastiach, ktoré prinášajú prospech občanom našich dvoch štátov, sústrediť sa na pragmatickú realizáciu strategického dokumentu Spoločná minulosť, spoločná budúcnosť a využívať pritom takisto všetky ostatné nástroje na dobrú susedskú spoluprácu vrátane mechanizmov našej základnej zmluvy.

    Obdobne sústredene budeme pokračovať v rozvoji dobrých susedských vzťahov s ďalšími susedmi vrátane s Ukrajinou, ktorá dostala výrazný impulz, pokiaľ ide o rozvoj nielen vzťahov s Európskou úniou, ale aj vzťahov s NATO na ostatnom zasadaní NATO v Bukurešti, kde vlastne v priebehu tohto roku sa bude rozhodovať, či Ukrajina dostane pozvanie do akčného plánu členstva pre NATO.

    Budeme pokračovať v našej veľmi aktívnej činnosti na pôde Organizácie Spojených národov, kde naďalej pokračuje naša sústredená aktivita, pokiaľ ide o reformu bezpečnostného sektora, ktorou sa naďalej zviditeľňujeme ako zodpovedný člen medzinárodného spoločenstva. Takisto budeme veľmi aktívne pôsobiť aj v oblastiach nášho prioritného záujmu a na platformách nášho prioritného záujmu, t. j. v rámci či už Európskej únie, alebo Severoatlantickej aliancie.

    Ešte raz chcem zdôrazniť, pretože je pre to dôležité, aby Národná rada Slovenskej republiky čo najskôr ratifikovala Lisabonskú zmluvu. Nasledujúce týždne, dá sa povedať, sú veľmi dôležité aj z hľadiska nášho úsilia stať sa od 1. januára 2009 členom Európskej menovej únie a chcem vás ubezpečiť, že vyvíjame všetko úsilie, aby k tomuto došlo. Opäť predpokladáme, že už tento rok bude rokom, keď sa začnú postupne zavádzať do praxe rôzne ustanovenia Lisabonskej zmluvy alebo aspoň sa konať tie prípravné kroky, ktoré pomôžu pri zavádzaní do praxe týchto ustanovení od 1. januára budúceho roku.

    Chceme takisto v rámci Únie, ale takisto prostredníctvom aliancie a nesporne aj bilaterálnych vzťahov rozvíjať spoluprácu v rôznych smeroch s našimi strategickými partnermi, ako je napríklad Ruská federácia, dbať o rozvoj dialógu so všetkými ďalšími krajinami, ktoré pre nás predstavujú výrazných a významných partnerov, mnohokrát v nerozvinutých vzťahoch najmä z oblastí hospodárskych.

    Chceme posilňovať európsku perspektívu krajín západného Balkánu prostredníctvom najmä všetkých nástrojov, ktoré má k dispozícii Európska únia. V otázke Kosova chceme prispievať aj naším pôsobením v misii KFOR, ale aj EULEX a v oblasti západného Balkánu a iných misií, či už na platforme Európskej únie, alebo NATO, k tomu, aby sme stabilizovali tento región, aby sme ho priblížili k európskej perspektíve, aby sme vlastne pomohli pri bezproblémovom hľadaní východísk aj pri takej zložitej situácii, ktorá vznikla vzhľadom na jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova.

    Budeme sa sústreďovať na prehlbovanie európskej susedskej politiky a zvýraznenie ekonomickej dimenzie diplomacie prezentáciou Slovenska ako krajiny so silným potenciálom, dynamicky sa rozvíjajúcou ekonomikou a možnosťami na uplatnenie zahraničného kapitálu.

    O rozvojovej pomoci som už hovoril. Silný ľudskoprávny rozmer, ktorý prejavujeme aj počas nášho stále bežiaceho predsedníctva v Rade Európy, kde zastávam funkciu predsedu Rady ministrov Rady Európy, budeme chcieť kapitalizovať aj tým, že sa usilujeme o získanie miesta v Rade OSN pre ľudské práva. K voľbám dôjde o krátku chvíľu a dúfame, že už teraz registrujeme dosť podporných hlasov, aby sme mohli byť aspoň čiastočne optimistickí, i keď súťažíme s väčším počtom partnerov.

    Chceme zvýšiť úsilie o starostlivosť našich občanov v zahraničí, a to aj zlepšením kvality našej konzulárnej služby, ale takisto zlepšením úsilia, aby aj v rámci Európskej únie sme postupovali ďalej k spolupráci konzulárnych služieb a vlastne vo výkone a uskutočňovaní a poskytovaní pomoci zo strany aj iných krajín EÚ všetkým občanom Európskej únie.

    Budeme pokračovať v snahách o odbúranie vízového styku so Spojenými štátmi severoamerickými a budeme pochopiteľne venovať takisto úsilie reforme zahraničnej služby. Tento rok by mal priniesť už prvé konkrétne výsledky na základe tých procesov auditu, ktorý prebiehal v rámci ministerstva. A, pochopiteľne, veľkou pomocou by mal byť zákon o zahraničnej službe, ktorý, ako som povedal, chcem konzultovať v prvom rade politicky a prakticky v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, toľko stručne na úvod týchto dvoch materiálov. Ďakujem vám za pozornosť, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu zo zahraničného výboru pána poslanca Juraja Horvátha, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania Správy o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2007 vo výboroch. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, prosím, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2007 (tlač 562) tak, ako bola prerokovaná vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2007 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 579 z 11. marca 2008 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európskej záležitosti a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory, ktorým bol materiál pridelený, prerokovali tento v určenej lehote.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na svojom rokovaní dňa 26. marca 2008 neprijal k uvedenej správe platné uznesenie, nakoľko podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov s ním nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. marca 2008 č. 85 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2007.

    Gestorský výbor na základe výsledku rokovania výborov a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2007.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2007 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 562a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 88 z 27. marca 2008. Týmto uznesením výbor zároveň poveril člena výboru Juraja Horvátha plniť úlohy spoločného spravodajcu.

    Prosím, pani predsedajúca, aby ste v tejto chvíli otvorili rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem. Ešte pristúpime k prerokovaniu ďalšieho materiálu, to je Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2008. Keďže bolo odsúhlasené, že je spoločná rozprava k týmto dvom bodom, takže dávam opäť slovo pánovi ministrovi zahraničných vecí pánovi Jánovi Kubišovi a prosím ho, aby uviedol materiál Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky.

  • Reakcie z pléna.

  • Uviedol? Aha, takže sa ospravedlňujem. Dobre. Takže ospravedlňujem sa.

    Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi predsedovi zahraničného výboru poslancovi Borisovi Zalovi a prosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu, ktorý sa týka Zamerania zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2008. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní Zamerania zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2008 vo výboroch Národnej rady.

    Zameranie zahraničnej politiky (tlač 563) pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 580 na prerokovanie výboru pre európske záležitosti, zahraničnému výboru a za gestorský výbor určil zahraničný výbor. Výbory, ktorým bol materiál pridelený, prerokovali tento v určených lehotách. Výbor Národnej rady pre európske záležitosti na rokovaní 26. marca neprijal k uvedenému materiálu platné uznesenie, nakoľko podľa § 52 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov s ním nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Zahraničný výbor uznesením z 27. marca odporúča Národnej rade vziať na vedomie Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2008.

    Gestorský výbor na základe výsledku rokovania výboru a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade vziať na vedomie Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2008.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku rokovania o Zameraní zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2008 vo výboroch (tlač 563a) bola schválená uznesením zahraničného výboru č. 89 dňa 27. marca. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.

    Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu aj k tomuto bodu rokovania. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu spoločnú k bodom 49 a 50. Písomne sa do rozpravy prihlásili k Správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2007 za klub SDKÚ – DS pán poslanec Kubovič a za klub KDH pán poslanec Fronc. K ďalšiemu bodu Zameranie zahraničnej politiky SR na rok 2008 sa prihlásili za klub SDKÚ pán poslanec Kukan a za klub SMK pán poslanec Berényi.

    Takže ako prvý vystúpi za klub SDKÚ – DS pán poslanec Kubovič, po ňom pán poslanec Fronc. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, prerokovávame a diskutujeme o dvoch dôležitých materiáloch z dielne ministerstva zahraničných vecí, ide o správu o plnení úloh za rok 2007 a zameranie na rok 2008. Ide o každoročné materiály z oblasti zahraničnej politiky Slovenskej republiky.

    Po ich preštudovaní môžeme zistiť, že sú písané odlišným jazykom a zrejme aj odlišnou víziou a zámerom. Je viac ako pravdepodobné, že boli spracované rôznymi autormi, resp. kolektívmi autorov.

    Po prečítaní vyhodnotenia zahraničnej politiky v roku 2007 nemožno inak ako s obdivom a, podotýkam, iróniou konštatovať nič iné ako úspech. Dokonca samotný spracovateľ na strane 6 uvádza, dovolím si citovať: „V roku 2007 sa podarilo splniť všetky hlavné zahraničnopolitické ciele a úlohy, zvýšiť vplyv Slovenska na svetové dianie a regionálny vývoj, ako aj posilniť prestíž a pozitívny obraz.“ Správa o zahraničnej politike akoby sa slovenskej zahraničnej politike vyhýbala, je plná klišé a prázdnych fráz, ako napríklad, opäť citujem: „Členstvo Slovenskej republiky v NATO možno hodnotiť ako obojstranne prínosné. V rámci medzinárodného spoločenstva Slovenská republika v uplynulom roku podporovala pozitívne a progresívne trendy vo svete, ale sa aj usilovala efektívne čeliť aktuálnym výzvam a bojovať proti globálnym hrozbám. Slovenská republika do týchto procesov aktívne vstupovala a ďalej upevňovala svoje medzinárodné postavenie a dobré meno.“

    Vážený pán minister, ak dovolíte, budem veľmi rád, ak mi v kontexte týchto napísaných vyhlásení vysvetlíte nasledovné slová: „Slovenská republika je krajina, ktorá vo svetovej politike nezohráva žiadnu dôležitú úlohu.“ Tento výrok povedal premiér Fico iba celkom nedávno, v nedeľu 6. 4. V správe bilaterálne vzťahy s krajinami sú hodnotené cez naše členstvo v Európskej únii a hovorí sa o vzťahoch ku každej členskej krajine, podotýkam, okrem Dánska, na ktoré zrejme spracovateľ v tej horlivosti, v ktorej písal, pozabudol. O vzťahoch so Spojenými štátmi sa hovorí až po vzťahoch s Ruskom a Bieloruskom, zrejme pre spracovateľa tieto vzťahy majú menšiu dôležitosť.

    Dovoľte mi, vážený pán minister, aby som pri tejto príležitosti vám položil dve nasledovné otázky: Ako vláda Slovenskej republiky vidí vzťahy so Spojenými štátmi? Ako vzťahy spojenca a partnera Slovenska alebo ako univerzálneho strašiaka? A druhá otázka: Kedy pán predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico povie, že dobré vzťahy so Spojenými štátmi sú v záujme Slovenskej republiky? Budem veľmi pozorne počúvať, pán minister, a budem zvedavý, či mi na položené otázky odpoviete ako politik, alebo ako kariérny diplomat.

    V priebehu roka sme počúvali a počúvame aj teraz, že na Slovensku je potrebné robiť zahraničnú politiku štyroch svetových strán. Som presvedčený, že ďaleko prospešnejšie pre Slovensko by bolo robiť zahraničnú politiku s jasnými prioritami, čitateľnú pre našich spojencov a partnerov. Takáto forma zahraničnej politiky však vyžaduje, aby štátni predstavitelia hovorili jednotným hlasom aj doma, aj v zahraničí. Ako príklad, že to tak nie je, si dovolím uviesť vyjadrenia vás, pán minister, a predsedu vlády Roberta Fica k téme možného uznania samostatného Kosova.

    Predseda vlády Robert Fico 23. 2. 2008 v Sobotných dialógoch sa zaprisahal, že „neuznanie samostatnosti Kosova je principiálnym stanoviskom vlády Slovenskej republiky na hrubé porušenie medzinárodného práva, keďže neboli naplnené základné medzinárodnoprávne predpoklady na vznik takéhoto štátu.“ Vzniknutú situáciu, keď má jedno etnikum dva štáty, označil za nezmysel.

    Vy, pán minister, ste dňa 12. 3. po rokovaní vlády na otázku, či pripúšťate, že či Slovenská republika možno nikdy neuzná Kosovo, reagovali, že v oblasti diplomacie by sa nikdy nemalo hovoriť nikdy. Som presvedčený, že ministerstvo zahraničných vecí, minister a premiér by mali v jednotlivých vážnych témach zaujímať jasné stanoviská a postoje Slovenskej republiky a nielen sa obmedziť na komentovanie skutkových a prebiehajúcich udalostí. Aj to by mala byť úloha zahraničnej politiky Slovenskej republiky.

    Uvediem ešte jeden príklad na nejednotnosť stanovísk v slovenskej zahraničnej politike a tou sú stanoviská napríklad k otázke umiestnenia protiraketovej základne v Česku a Poľsku. Najprv sa k tejto téme vyjadril sám pán premiér, ktorý povedal nie. Potom vy, pán minister, ste kontrovali, že je to premiérov osobný názor. Potom ministerstvo zahraničných vecí vydalo stanovisko, podľa ktorého Slovenská republika vníma protiraketový systém v Česku a Poľsku ako posilnenie bezpečnosti spojencov, a teda aj Slovenskej republiky. Vtedy bývalý minister obrany Kašický chvíľu tento postoj ministerstva zahraničných vecí zdieľal, ale neskôr do diskusie už prispieval iba podľa osobných nôt premiéra a predsedu SMER-u. Potom bol predseda vlády v Moskve, kde sa stal hovorcom prezidenta Putina, a našim najbližším spojencom po tejto návšteve začal hroziť ruskými raketami. Tento postoj si uchoval dodnes. Hádam nám len premiér nechce nanútiť, že o našu bezpečnosť, o náš záujem má dbať predovšetkým Česká republika a naši ďalší spojenci a my sa budeme pomaly viezť. Nám predsa primárne nemôže ísť o presadzovanie záujmov Ruska. Tie si veľmi efektívne vie chrániť a presadzovať, predpokladám, Rusko samotné. My sme povinní a premiér Fico má dokonca ústavnú povinnosť definovať a presadzovať záujem Slovenska.

    Zo správ ďalej možno zistiť, že ani v minulom roku sa ministerstvu zahraničných vecí nepodarilo pripraviť zákon o zahraničnej službe a taktiež je zrejmé, že vytvorenie jednotnej zahraničnej služby, aj keď ste v úvodnom slove hovorili trocha inak, môže byť v nedohľadne. Koncom roka 2006 bol dokonca odštartovaný audit na ministerstve zahraničných vecí, ale v správe za rok 2007 o ňom nie je nič. Chcem sa vás opýtať, čo priniesol, aké výsledky a ako sa bude postupovať v zmysle tohto auditu? Nesplnenie úlohy, resp. uznesenia vlády o znížení počtu pracovníkov na ministerstve o 20 %, ktoré malo navodiť dojem úspor finančných prostriedkov na ministerstve zahraničných vecí, nebolo naplnené a ukázalo sa, že to bolo len populistické gesto zo strany vlády. Ja sa vás opäť pýtam, aký takéto gestá majú význam? Aký to malo zmysel?

    V správe sa ďalej píše: „V súlade so zámermi Lisabonskej stratégie sa Slovenská republika v uplynulom roku snažila o spájanie národných a spoločenských a európskych cieľov v otázkach rastu výkonnosti a modernizácie hospodárstva, posilňovania vzdelanostnej ekonomiky a rastu zamestnanosti.“ Pán minister, rád by som sa dozvedel, aké konkrétne opatrenia boli prijaté a aké úspechy boli dosiahnuté v zmysle tohto uvedeného, čo je uvedené v správe.

    Pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, môžeme ešte dlho hovoriť o zahraničnej politike Slovenskej republiky, ale som presvedčený, že je najvyšší čas, aby zahraničná politika Slovenskej republiky bola jednotnou zahraničnou politikou vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu vlády a ministra zahraničných vecí a samotného ministerstva. Mala by byť podporovaná jednotnou štátnou propagáciou Slovenskej republiky v zahraničí, ktorá predpokladá jej koordináciu z jedného miesta. Zodpovednou zahraničnou politikou, teda takou politikou, ktorá si bude plniť záväzky k našim spojencom a bude vedieť dokázať vysvetľovať aj nepopulárne skutočnosti, ktoré sú v záujme Slovenskej republiky. No a v neposlednom rade celkom určite dôveryhodnou a hodnotovou politikou, teda tou, ktorá dokáže poukazovať na nedodržiavanie ľudských práv všade vo svete tam, kde k ich porušovaniu dochádza.

    Tu si dovolím uviesť ešte jeden príklad. V predloženom materiáli sa opäť píše: „Osobitnú tému vo vzťahu EÚ – Latinská Amerika predstavuje dlhodobo Kuba. Slovenská republika sa bude v nasledujúcom roku podieľať na procese hodnotenia úrovne vzťahov Európskej únie s touto krajinou v rámci každoročného prehodnocovania spoločnej pozície Európskej únie v júni 2008. Slovenská republika bude podporovať všetky aktivity smerujúce k zlepšovaniu ľudských práv na ostrove a prepusteniu všetkých politických väzňov. Zároveň budeme hľadať možnosti zlepšenia obojstranne výhodnej hospodárskej spolupráce.“ Nikde som sa však v stanoviskách predsedu vlády doteraz poukázania na nedodržiavanie ľudských práv na Kube nezaznamenal ani nedočítal. Naopak si dovolím tvrdiť, že unikátom zahraničnej politiky Slovenska je, že premiér nahradil ústavnú povinnosť podporovať slobodu a demokraciu obdivom ku kubánskemu režimu. Mojito a cigaru vymenil za dlhodobý záujem Slovenska. Pýtam sa vás, pán minister, teda ako konkrétne Slovenská republika podporí zlepšenie ľudských práv na Kube? Bude to mojitom a cigarou predsedu vlády Roberta Fica?

    Môžeme hovoriť o kvalite zamerania či správy, ale hlavná otázka v tejto chvíli celkom určite je, aká bola a bude slovenská zahraničná politika? Ministerstvo zahraničných vecí môže pripraviť alebo horší materiál, ale opätovne minulý rok ukázal a presvedčil, že zahraničnú politiku a základné postoje vlády Slovenskej republiky k otázkam zahraničnej politiky netvorí ministerstvo zahraničných vecí, ale predseda vlády Robert Fico, a to opakovane v rozpore s vašimi stanoviskami, pán minister. Toto má negatívny dopad na zahraničnú politiku a vnímanie Slovenskej republiky ako partnera a spojenca v zahraničí.

    Pán minister, na záver si dovolím na základe uvedených faktov vám položiť nasledovnú otázku: Čo z cieľov predkladaného zamerania bude mať podporu vlády a čo predsedu vlády Slovenskej republiky?

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kuboviča nie sú. Končím možnosť prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Fronc za klub KDH. Po ňom... Nech sa páči, pán poslanec. Po ňom pán poslanec Kukan.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, nebolo mojím cieľom, aby ste dvakrát uvádzali ten istý materiál, čiže nechcel som vás uviesť do omylu, ale na druhej strane chcem povedať, že prvý a druhý materiál veľmi úzko súvisia. Naozaj je skutočnosťou, že jednoducho zahraničná politika sa nemení zo dňa na deň, ani z roka na rok, čiže je tu kontinuita. Tie veci, ktoré sa vyskytujú v jednom i druhom materiáli, sú si veľmi podobné a súvisia.

    Pán minister, vy ste hovorili o úspechoch, o tom, čo ste dosiahli, o pozitívach. Ja musím povedať aj negatíva, ktoré vnímam, nielen preto, že som opozičný poslanec, ale aj preto, že jednoducho je to skutočnosť.

    Prvé, čo by som veľmi rád tuná pripomenul, ja celkom berie, že svet sa globalizuje, že sú tam zmienky o Latinskej Amerike, Afrike, o krajinách vzdialených v Ázii a pod., ale musím povedať, a poviem to takým nediplomatickým jazykom, ak sa dočítam, že v zozname dôležitých partnerov vymenovaných v materiáli, že tým dôležitým naším partnerom je Líbya, no, to mi tŕpnu zuby.

    Dobre vzťahy s našimi blízkymi susedmi, s tým súhlasím, pán minister, len aká je skutočnosť? Príklad, a ja sa k nemu vrátim, lebo to spomínal už aj môj predchodca, Česko je náš naozaj najbližší partner a nakoniec nám to dáva aj najavo, prvá návšteva ministra, pardon, prezidenta Klausa po znovuzvolení smerovala na Slovensko. A vo vzťahu k Česku ako nášmu partnerovi, čo sa týka umiestnenia radarov v Čechách, ako k nášmu partnerovi, ktorý je takisto členom NATO, a teda je to náš spoločný záujem. Zaujímavé, veľmi nekonzistentnú politiku a rozpornú, premiér vyhlási k radarom veľmi negatívne stanovisko. Najprv síce ako osoba, potom ako reprezentant, ako by to bolo uznesenie vlády. Pán minister, aj sa vás chcem opýtať: Bolo také uznesenie vlády, stanovisko negatívne k umiestneniu radarov? Bolo? Prijala vláda také uznesenie? A potom nakoniec prezident celkom inak vystupuje. Čiže naozaj v tomto platí to, že ľavá ruka nevie, čo robí pravá, a nepôsobí to dôveryhodne.

    Druhá vec je, naozaj náš sused je partner, takisto južný sused Maďarsko a vy ste to spomínali aj vo svojom vystúpení. Ja nemám výhrady proti programom, ako ste hovorili, Common Past, Comonn Future, ale sú tuná zase citlivé veci. Jedna z nich je, ktorá sa v každej správe pomaly vyskytuje, je to taká červená niť, nikdy nekončiaci problém, o ktorom znova aj v zameraní politiky hovoríte, že ho chcete veľmi urýchlene riešiť, a to je Gabčíkovo – Nagymaros. Tak moja otázka smeruje k vám, pán minister: Čo konkrétne nakoniec predsa len urobí, aby sa tento neverending story konečne pohol ďalej? Druhá otázka je a pokladám to za veľmi dôležité aj vo vzťahu k našim vzťahom, ale treba o tom hovoriť veľmi otvorene, a to je nárast maďarských gárd. Myslím si, že to je vec, ktorá naozaj nie je v súlade s členstvom v Európskej únii a s demokraciou, spoločnou demokraciou fungovania v tomto celoeurópskom priestore.

    Nebudem dlho hovoriť o Balkáne. Musím povedať, že som rád, že zatiaľ držíte stanovisko, ktoré prijala táto Národná rada vo vzťahu k uznaniu Kosova. Naozaj Kosovo možno prijať, Kosovo možno uznať, jedine ak to bude v súlade s medzinárodným právom, a to vieme, čo to znamená, myslím, že to nemusím opakovať. Súhlasím s tým, aby sily KFOR pôsobili, aby sme aj v tomto my boli aktívni. Ale zase smeruje moja otázka k vám, pán minister, pretože ste spomínali aj vo svojom vystúpení EULEX, a moja otázka je: Na základe akého mandátu a ako v súlade s medzinárodným právom budú pôsobiť sily EULEX v tomto, by som povedal, veľmi problémovom a horúcom regióne?

    A posledná vec k Lisabonskej stratégii, a ja sa musím pousmiať, pretože Lisabonská stratégia hovorí napríklad o tom, že 3 % z hrubého domáceho produktu pôjdu do vedy. Miesto toho vláda znižuje investície, čo sa týka podielu z HDP do vedy, do vzdelania. Čiže Lisabonská stratégia je o ekonomike založenej na vzdelaní. Zdá sa mi, že pohyb je u nás presne protismerný, a to nepokladám za dobré. Potom mnohé slová, ktoré sú tam napísané, vyznievajú skutočne ako frázy.

    A posledná vec, a to súvisí s tým, že chcem aj navrhnúť uznesenie. Pán minister, vy viete dobre, že predseda petičného výboru Európskeho parlamentu na základe petície vyše milióna občanov sa obrátil na členské krajiny, aby každá z nich podľa svojho uváženia prijala stanovisko pri ratifikácii, a to stanovisko, ktoré jednoducho rešpektuje kultúrne, kresťanské dedičstvo celej Európy. Pán minister, chcel by som tu aj kolegom zdôrazniť, nejde o žiadne vnucovanie náboženstva, je absolútny rešpekt slobody svedomia, či niekto je veriaci, neveriaci alebo ateista. Ide o niečo iné. Ide o to, že táto Európa je založená na kresťanskej kultúrnej tradícii. Zjednodušene poviem, nie v každom systéme platí to, čo platí v Európe, a to napríklad, že ak niekto spácha trestný čin a niekomu ublíži, že sa mu nemôžete pomstiť, že tu musí konať nezávislý súd. Sú systémy a spoločenstva aj na svete dnes fungujúce, ktoré minimálne umožňujú pomstu a umožňujú trebárs kameňovanie. Čiže osobne sa zúčastniť na výkone trestu, to je len jeden príklad. O tom to je, o rešpektovaní kultúrneho kresťanského dedičstva, a preto navrhujem, aby sme...

  • Reakcia z pléna.

  • Ja dokončím, pán kolega, môžete samozrejme vo faktickej vystúpiť. Ja som presvedčený, že v Európe je to 2000-ročné dedičstvo kresťanské, a preto navrhujem, aby Národná rada prijala uznesenie k uznaniu vplyvu kresťanského dedičstva Európy na európsku integráciu:

    „Slovenská republika, pripomínajúc si 2000-ročnú kresťanskú kultúru v Európe, odvolávajúc sa na cyrilo-metodské dedičstvo a uvedomujúc si kresťanskú príslušnosť väčšiny slovenských občanov a vychádzajúc z kresťanského posolstva otcov zakladateľov Európskej únie založenom na zmierení, solidarite a bratstve medzi národmi a občanmi Európy, vyhlasuje v súvislosti s ratifikáciou Lisabonskej zmluvy Slovenskou republikou, že kresťanské dedičstvo Európy je podstatnou inšpiráciou európskej integrácie.“ To bolo po A).

    „B) vyzýva prezidenta Slovenskej republiky, aby toto uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky pripojil k ratifikačnej listine Lisabonskej zmluvy.“

    Odovzdám to pánovi spravodajcovi.

    Priatelia, kolegovia poslanci a poslankyne, naozaj by som vás chcel veľmi pekne poprosiť, aby ste takéto uznesenie prijali v záujme tradície, kultúrnej tradície aj tejto krajiny, ktorá jednoducho je budovaná na kresťanských základoch (nie je budovaná napríklad na budhizme, nechcem tu menovať iné náboženstvá) a to sa prejaví a prejavuje aj v bežnom živote všetkých nás bez ohľadu na to, či sme, ešte raz opakujem, veriaci, neveriaci alebo agnostici.

    Ďakujem za podporu.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Fronca: pán poslanec Kubovič, pán poslanec Mečiar. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme ešte dokončili faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Fronca a potom vyhlásili krátku prestávku pred hlasovaním.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Je. Ďakujem.

    Takže pán poslanec Kubovič má slovo s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcel nadviazať na tú časť, v ktorej pán poslanec Fronc spomínal, že v mnohých prípadoch sú v tej správe používané rôzne frázy nič nehovoriace, rôzne klišé, ale, pán poslanec, treba si povšimnúť, že v prípade stanoviska k Turecku to tak celkom nie je. Ak si všetci dobre pamätáme, čo sa týka Turecka a jeho členstva v Európskej únii, v minulom volebnom období v tejto Národnej rade bolo jasné, bolo prijaté jasné stanovisko v Národnej rade, a to drvivou väčšinou parlamentu, ktorá hovorila o tom, že sme za začatie prístupových rokovaní s Tureckom, ale s otvoreným koncom. Myslím si, že stojí za to si v správe povšimnúť, že sú používané také formulácie a zvraty, ktoré doslova pristupujú k tomu, ako keby už bolo rozhodnuté o členstve Turecka v Európskej únii. Dovolím si tvrdiť, že tieto stanoviská ministerstva zahraničných vecí sú nad rámec dokonca teda tejto snemovne a dokonca nad rámec uznesenia, ktoré bolo v tejto snemovni prijaté. Myslím si, že pán minister a ministerstvo zahraničných vecí pri používaní fráz a klišé by si malo dávať pozor na rozpoznávanie takýchto udalostí, pretože podľa stanoviska, ktoré tu máme, tak vôbec nie je rozhodnuté o tom z pohľadu Slovenskej republiky, že Turecko by sa malo stať členskou krajinou Európskej únie.

  • Vážim si humoristov, lebo dobrý humor je umenie, ale ak hrobár slovenského školstva na juhu Slovenska hovorí o kultúrnych odkazoch, tak to mi pripomína nie ako humor, ale ako sadizmus.

  • Pán poslanec Fronc, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Kolega Kubovič v podstate reagoval a myslím, že reagoval v súlade, čiže k tomu nemám žiadnu poznámku. A pánovi poslancovi Mečiarovi, pravdupovediac ani iné vyjadrenie od vás by som nebol čakal, pretože len potvrdzujete to, čím ste boli celý čas v pôsobení v politike, jedným hrubiánom, ktorý nedbá na normálne riešenie vecí, ale jednoducho sa snaží silou-mocou veci posúvať a urážať. Je to typické pre vás, pán Mečiar.

    Ďakujem.

  • Takže prerušujem rokovanie o schválených bodoch 49 a 50 programu. Vyhlasujem krátku trojminútovú minútovú prestávku, po ktorej bude nasledovať hlasovanie.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste sa vrátili do rokovacej sály, aby sme mohli pokračovať v prerušenom rokovaní.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, a to hlasovaním o

    vládnom návrhu zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon), tlač 526.

    Poprosím pána poslanca Podmanického, aby ako určený spravodajca uvádzal hlasovanie. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, najskôr pristúpime k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy. Spoločná správa obsahuje 10 bodov. Najskôr budeme hlasovať o bodoch 3 až 7 s odporúčaním gestorského výboru schváliť, nakoľko tieto body neboli vyňaté na osobitné hlasovanie. Dajte hlasovať, pán predseda.

  • Hlasujeme o bodoch 3 až 7 spoločne.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, 81 za, 59 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tieto body sme schválili.

  • Budeme ďalej hlasovať o bode 1 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Je to bod vyňatý pani poslankyňou Biró na osobitné hlasovanie.

  • Hlasujeme o bode 1, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, 104 za, 37 sa zdržalo.

    Bod 1 sme schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 2 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Bod vyňali pani poslankyňa Biró a pán poslanec Minárik.

  • Hlasujeme o bode 2 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, všetci boli za.

    Bod 2 sme schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 8 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bode 8, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 140 za, 2 nehlasovali.

    Aj bod 8 sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 9 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bode 9, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 113 za, 29 sa zdržalo.

    Bod 9 sme schválili.

  • No a napokon budeme hlasovať o bode 10 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o 10. bode, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 112 za, 29 sa zdržalo.

    Aj bod 10 sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Keďže sme vyčerpali hlasovanie o bodoch spoločnej správy, pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. V rozprave vystúpilo sedem poslancov s pozmeňujúcimi návrhmi. Najskôr budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Biró. Pani poslankyňa žiadala hlasovať o bodoch 1, 5 a 6 osobitne, spoločne o bodoch 2 a 8 a spoločne o bodoch 3, 4, 7 a 9. Keďže sme schválili body 3 až 6 spoločnej správy, nemožno hlasovať o bode 5 pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne. Body 2 a 8 pozmeňujúceho návrhu sú totožné s bodmi 2 a 8 spoločnej správy, ktoré sme už schválili. Pristúpime teda k hlasovaniu o bode 1 jej pozmeňujúceho návrhu.

  • Hlasujeme o bode 1 z pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Biró.

  • Hlasovanie.

  • Vyhlasujem toto hlasovanie za zmätočné.

    Prepáčte pani poslankyňa, som si nevšimol. Dávali ste námietku? Zapnite, prosím vás, pani poslankyňu.

  • Dávam námietku o bode 5, to nemôžete vyradiť, o tom sme nehlasovali. O mojom pozmeňujúcom. Nie sú totožné s tým, čo bolo v spoločnej správe. Body spoločnej správy 2 a 8 sú spoločné s mojimi, dvojkou a osmičkou, to znamená, o tom nebudeme hlasovať, ale päťka nie.

  • Moment. Bod 5 vášho pozmeňujúceho návrhu je veľmi široký a zasahuje...

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás o pokoj, kolegyne, kolegovia.

  • Áno, je to bod, ktorý upravuje niekoľko paragrafov a upravuje aj tie paragrafy, ktoré...

  • Dobre, hlasujeme o námietke pani poslankyne Biró. Hlasujeme o námietke pani poslankyne Biró.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 69 za, 37 proti, 31 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Námietku sme neprijali.

    Budeme opakovať hlasovanie o bode 1 pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Biró. Pán spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

  • Pán predseda, prosím, dajte opakovane hlasovať o bode 1 pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Biró, nakoľko predchádzajúce hlasovanie bolo zmätočné.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 62 za, 23 proti, 56 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 1 návrhu pani poslankyne Biró sme neodsúhlasili.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa požiadala samostatne hlasovať o bode 6 a spoločne o bodoch 3, 4, 7 a 9. Chcem však upozorniť, že body 3, 4, 7 a 9 sú len legislatívnotechnickými úpravami nadväzujúcimi na bod 6 jej pozmeňujúceho návrhu, preto by som odporučil, aby sme hlasovali o bode 6 spolu s bodmi 3, 4, 7 a 9, keďže spolu súvisia.

  • Pán spravodajca budeme hlasovať o...

  • Chcem sa spýtať pani poslankyne, či s tým súhlasí.

  • Začiatok vety mikrofón nezachytil.

  • ... preto, lebo bod 5 ste nemohli vyradiť, nie je totožný s tým, ktorý je, ani to hlasovanie nemôže byť...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa... Pani poslankyňa, poprosím vás, spravodajca uvádza hlasovanie, my sme reakciou na námietku vyjadrili názor, či postupuje správne, alebo nie. Čiže je tu teraz návrh. Chcem vás poprosiť, čiže nesúhlasíte spojiť hlasovanie, budeme samostatne. Odporúčam, pán spravodajca, najprv o tom bode 4.

  • Najskôr teda poprosím, keďže pani poslankyňa nesúhlasí, poprosím, aby sme hlasovali teda spoločne najskôr o bodoch 3, 4, 7 a 9.

  • Je to v poriadku, pani poslankyňa? Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 62 za, 22 proti, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto návrhy sme neschválili.

  • Teraz poprosím, pán predseda, dajte hlasovať o bode 6.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 62 za, 26 proti, 55 sa zdržalo.

    Ani tento návrh sme neprijali.

  • Ďakujem pekne. Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Daniela Lipšica...

  • Reakcie z pléna.

  • Hlasovali sme o námietke. Námietka nebola schválená. Už to, čo chcete navrhnúť, pán Brocka, o tom sme už hlasovali.

  • Reakcie z pléna.

  • Ale nemôžeme my druhýkrát hlasovať o texte, ktorý už bol schválený v spoločnej správe. Veď ten návrh pani poslankyne Biró sa týka textu, ktorý bol schválený v spoločnej správe.

  • Pán spravodajca, pokračujeme ďalej v hlasovaní. Poprosím vás, kolegyne, kolegovia, aby ste rešpektovali právo spravodajcu.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Daniela Lipšica.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Lipšica.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 62 za, 47 proti, 30 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Galbavý predložil štyri návrhy. Požiadal samostatne hlasovať o každom z nich. Takže, poprosím, dajte, pán predseda, hlasovať najskôr o prvom pozmeňujúcom návrhu k § 2, ktorý bol prednesený. Dajte hlasovať, pán predseda.

  • Hlasujeme o prvom návrhu pána poslanca Galbavého, ktorý podal v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 62 za, 56 proti, 24 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento prvý návrh sme neprijali.

  • Ďakujem. Môžeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu k § 5.

  • Hlasujeme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána Tomáša Galbavého.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 62 za, 53 proti, 28 sa zdržalo.

    Ani druhý návrh sme neprijali.

  • Teraz poprosím, dajte hlasovať o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Galbavého.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 62 za, 46 proti, 32 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh sme neprijali.

  • Dobre. A teraz hlasujeme o štvrtom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasujeme o štvrtom návrhu pána poslanca Galbavého.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 62 za, 50 proti, 31 sa zdržalo.

    Návrh sme neprijali.

  • Ďakujem. Môžeme pristúpiť k pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Rafaja. Dajte hlasovať o nich, pán predseda.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Rafaja.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 81 za, 18 proti, 44 sa zdržalo.

    Tieto návrhy sme prijali.

  • Pani poslankyňa Vášáryová dala dva pozmeňujúce návrhy. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o jej prvom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasujeme o prvom návrhu pani poslankyne Vášáryovej.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 61 za, 37 proti, 44 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Prvý návrh sme neprijali.

  • Ďakujem, pán predseda. Teraz dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Vášáryovej.

  • Hlasujeme o druhom návrhu pani poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 60 za, 30 proti, 51 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Ani tento návrh sme neprijali.

  • Ďakujem. Teraz pristúpime k pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Minárika. Jeho pozmeňujúci návrh mal osem bodov, ale pán poslanec body 6 a 7 stiahol. Je to tak, pán poslanec?

  • Súhlasná reakcia poslanca.

  • Ďakujem. To znamená, pán poslanec žiadal hlasovať spoločne. Upozorňujem však, že o bodoch 1 a 8 nemôžeme hlasovať, keďže sme schválili pozmeňujúce návrhy pána poslanca Rafaja. Súhlasíte? (Reakcia z pléna.) No, pán predseda výboru, súhlasíte s tým, že o bodoch 1 a 8 nebudeme hlasovať. Nemáte s tým problém. (Súhlasná reakcia poslanca.) Dobre. Takže budeme hlasovať o bodoch 2 a 5 spoločne pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Minárika.

  • Reakcia z pléna.

  • Prečo? Ja viem, ale konkrétne musíte povedať.

  • Pán predseda Hrušovský, poprosím vás, venujeme sa...

  • Ruch v sále.

  • Pán spravodajca, odporúčam vám, aby ste požiadali o súhlas so krátením lehoty. Hlasujeme o súhlase so skrátením lehoty. Hlasujeme.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 120 za, 14 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Takže poďme hlasovať o návrhu.

  • Keďže sme skrátili lehotu, tak teraz dajme hlasovať, pán predseda, o bodoch 2 až 5 v pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Minárika spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 62 za, 26 proti, 54 sa zdržalo.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Môžeme pristúpiť k pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Senka. Poprosím, pán predseda, aby ste dali najskôr hlasovať o skrátení lehoty, aby sme mohli hlasovať v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 127 za, 10 proti, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Môžeme dať hlasovať o návrhu pána Senka...

  • Ďakujem pekne. Pán Senko, chcem sa spýtať, môžeme dať hlasovať o všetkých vašich návrhoch naraz?

  • Súhlasná reakcia poslanca.

  • Pán poslanec Senko súhlasí, takže poprosím, pán predseda, dajte hlasovať o všetkých jeho návrhoch spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 81 za, 10 proti, 52 sa zdržalo.

    Návrhy pána poslanca Senka sme schválili.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Keďže sme vyčerpali hlasovanie o všetkých pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy aj zo spoločnej správy, mám splnomocnenie gestorského výboru, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 81 za, 61 proti, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme návrh postúpili do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto v treťom čítaní prihlásiť. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať o návrhu ako o celku. Pán spravodajca.

  • Dajte, pán predseda, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporučením gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku, odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 81 za, 62 proti.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, takzvaný tlačový zákon.

    Poprosím teraz pána poslanca Horvátha, aby uvádzal v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kláry Sárközy na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 578.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, konštatujem, že v rozprave neboli podané žiadne procedurálne návrhy, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona prerokuje Národná rada Slovenskej republiky v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 63 za, 2 proti, 73 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    Poprosím teraz pána poslanca Kuboviča, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Čiernohorskou republikou na strane druhej. Je to tlač 550.

    Pán poslanec.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Čiernohorskou republikou na strane druhej a rozhodla, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme návrh uznesenia prijali.

    Tým sme odhlasovali prerokované body. Dámy a páni, chcem vás požiadať, aby sme sa stretli zajtra o 10.00 hod. na poslaneckom grémiu. Zároveň chcem požiadať lídrov parlamentných politických strán, aby prijali pozvanie a zúčastnili sa stretnutia grémia, kde by som chcel prerokovať ďalší postup pri prerokovávaní a hlasovaní o vyslovení súhlasu s ratifikáciou Lisabonskej zmluvy a zároveň aj o ďalšom postupe pri riešení problematiky môjho návrhu na novelu zákona o poslancoch. Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem prestávku do 17.35 hodiny a budeme pokračovať potom v prerušenej rozprave.

    Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pán minister zahraničných vecí, poprosím vás o zaujatie miesta, budeme pokračovať v prerušenom bode, pán spravodajca, pán predseda zahraničného výboru, v spojenej rozprave k správe o plnení úloh a o zameraní zahraničnej politiky na rok 2008.

    Pán poslanec Kukan do rozpravy, nech sa páči. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, vážení prítomní, materiál, ktorý nám predložil minister zahraničných vecí, a síce ja budem hovoriť o tom druhom Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2008 (parlamentná tlač 563), je rutinný materiál, ktorý prichádza každý rok z dielne ministerstva zahraničných vecí na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Táto prax trvá už dlhé a dlhé roky a sme svedkami snahy vylepšiť a zracionalizovať tento materiál. Ani tento materiál nie je výnimkou a pokúša sa o to. Je to však objektívne naozaj ťažká úloha s ohľadom na komplexný charakter a rozsah prerokúvanej problematiky.

    Jednou z dôležitých vecí v tejto súvislosti je aj časovanie, t. j. termín jeho predloženia do Národnej rady Slovenskej republiky, preto sa pôvodne jeden materiál rozčlenil na dva, hodnotenie a zameranie. Nie vždy sa darí predkladať zameranie včas. Aj v tomto materiáli, veď niektoré úlohy už pomaly prestávajú byť aktuálne, lebo napr. naše predsedníctvo vo Výbore ministrov Rady Európy končí v máji, ale je to objektívne ťažké, ani nám sa to v minulosti nedarilo. Ideálne by bolo, keby sa o tomto materiáli rokovalo povedzme na začiatku roku, na januárovom pléne, ale zatiaľ sa to ešte nepodarilo.

    Je známe, že ministerstvo zahraničných vecí v rámci auditu vytvorilo strategickú mapu, cieľom ktorej je s ohľadom na nový model riadenia...

  • Smiech a ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec. Kolegyne, keďže som započul hlavne váš hlas, z klubu SDKÚ, skúste venovať pozornosť vlastnému kolegovi, jeho vystúpenie nepôsobí na mňa až tak komicky, aké sú vaše prejavy.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Dúfam, že ani nie tragicky.

  • Smiech v sále.

  • ... strategickú mapu, cieľom ktorej je s ohľadom na nový model riadenia, ktorý ministerstvo realizuje, stanoviť obmedzený počet oblastí a cieľov zahraničnej politiky, ktoré môže Slovensko skutočne ovplyvniť. Oblasti, kde naša aktivita bude mať reálnu pridanú hodnotu, resp. tie oblasti, kde ide o životný záujem Slovenskej republiky, napr. členstvo v Európskej únii a podobne. Pýtam sa, či zameranie odráža výsledky tohto projektu? Odpovedám si, že je to otázne, alebo skôr neodráža takýto prístup, pretože slová ako priorita, dôležitá oblasť, aktívna účasť sa vyskytujú v texte až príliš často. Materiál je miestami deklaratívny, popisný, neškodilo by uviesť viac konkrétnych plánovaných aktivít či projektov. Takisto je viac ráz duplicitný, ale povedzme si, u takýchto materiálov sa to stane celkom ľahko.

    Určitým problémom je aj proporcionalita materiálu, teda rozsah pasáží, napr. Spoločenstvo nezávislých štátov alebo Latinská Amerika sú skoro rozsahom rovnaké ako napr. prioritná časť vzťahov Slovenskej republiky s členskými štátmi Európskej únie bez našich susedov.

    Ešte slovo k pasáži Rusko a SNŠ (Spoločenstvo nezávislých štátov). V materiáli sa konštatuje, že „dôležitou súčasťou dvojstranných vzťahov s Ruskom bude ďalší rozvoj medziľudských kontaktov v oblasti školstva, vedy, kultúry a turistiky“. V prípade napr. Spojených štátov sa podľa materiálu obmedzíme na hospodárstvo a technológiu. Trošku sa mi to zdá v nepomere.

    Veľký dôraz sa kladie na ekonomizáciu činnosti ministerstva. Materiál obsahuje aj také formulácie, ako, citujem, „získavanie skúseností islandskej vlády pri zavádzaní nových technológií, predovšetkým tzv. vodíkového pohonu“. Nechcem ironizovať, ale toto naozaj nepovažujem za agendu, ktorá má patriť do ministerstva zahraničných vecí. Ešte jeden príklad spomeniem, keď budem hovoriť o ekonomickej diplomacii.

    Veľmi všeobecne sú formulované otázky dotýkajúce sa konfliktu na Blízkom Východe. Zvláštna je aj formulácia, citujem: „V rámci vzťahov NATO – Rusko bude Slovenská republika podporovať skutočný politický dialóg.“ Existuje aj nejaký neskutočný?

    V Organizácii Spojených národov sme boli úspešní. Máme dobrú povesť, našej diplomacii patrí pochvala. Tu v tomto materiáli by sa však hodilo explicitne uviesť stratégiu, ako využiť skúsenosti z členstva Bezpečnostnej rady v OSN, ako ich kultivovať, aby sa na nás takpovediac nezabudlo. Určite reforma bezpečnostného sektora je dobrá téma. Aj sme sa naozaj dostali ďaleko pri jej spracovaní. Treba byť však aktívny aj inde, rozhodne však sa nesnažiť pokrývať všetky široké činnosti Organizácie Spojených národov. Sústrediť sa na oblasť ľudských práv považujem za správne. To, že je zámerom vlády angažovať sa v tejto oblasti, potvrdzuje aj naša kandidatúra do príslušnej inštitúcie v OSN. Treba sa na to pripraviť koncepčne, ale aj prakticky.

    Pokiaľ ide o ekonomickú diplomaciu, formulácia, citujem, „rok 2008 bude výrazným posunom pri zvyšovaní hospodárskej agendy v zahraničnej službe“, považujem za tak trochu príliš ambicióznu. Máme naozaj na to dostatočné kapacity a predpoklady? Budem to sledovať, pozorovať, držať palce, aby sa to podarilo, ale som skeptický. Skeptický na základe skúseností z minulosti, ale aj na základe zo skúseností z fungovania súčasnej vlády.

    Nemyslím si ani, že do agendy ministerstva patrí úloha, citujem, „zachytávať prebiehajúce vlny technologických inovácií a ich sprostredkovanie v prospech slovenskej ekonomiky“. Viem a som si vedomý toho, že niektorí predstavitelia súčasnej vlády alebo ministerstva zahraničných vecí majú záujem zvýrazniť hospodárske prvky v činnosti slovenskej diplomacie. Je to jeden prístup. Ja nie som zástancom takéhoto názoru, myslím si, že úloha diplomacie je iná, že spočíva v takej klasickej diplomacii, samozrejme, adaptovanej do súčasného moderného, informatizovaného, civilizačného sveta a že diplomacia má otvárať dvere pre predstaviteľov hospodárskej sféry. Ale na realizáciu hospodárskych projektov je tu ministerstvo hospodárstva a jeho predstavitelia v zahraničí. Úlohy pre OBEO (pre obchodné a ekonomické oddelenia) sú formulované, prinajmenšom povedané, veľmi jednoducho, je to taká malá násobilka. Myslím si, že takéto pasáže do tohto materiálu hádam ani nepatria. Zrejme touto časťou prispelo ministerstvo hospodárstva, lebo celá tá pasáž pôsobí veľmi neorganicky.

    Ku konzulárnej službe a ochrane práv občanov v zahraničí. Je dobré, že táto pasáž je takto vypichnutá, pretože v tejto oblasti by sa ministerstvo zahraničných vecí v budúcnosti malo oveľa viac angažovať a profilovať. Je takýto zámer, ja ho podporujem. Možno by dokonca stálo za úvahu, či si táto pasáž nezaslúži ešte prominentnejšie miesto v tomto materiáli.

    Takisto je dobré, že ministerstvo sa venuje a bude sa aktívnejšie venovať verejnej diplomacii. To je predsa len ešte taká popoluška, jej ucelenú koncepciu treba ešte dopracovať a potom čo najskôr zrealizovať. Je to ale naozaj dlhodobá úloha.

    K reforme ministerstva zahraničných vecí. Bolo by dobré, keby pán minister stručne, aj keď to už trochu spomenul v svojej úvodnej reči, poinformoval, v akej fáze tento proces je, aj o zákone o zahraničnej službe, síce o tom hovoril, tento zákon, ktorý potrebujeme a ktorý podporujeme, je spomalený, je podložený a naozaj, ak sa dá, aký je reálny stav.

    Všimol som si pozorne aj otázku budovania siete zastupiteľských úradov. Sú plánované nové zastupiteľské úrady v Hanoji, Abu Dhabi či Addis Abebe. Určite sú vedené záujmom posilniť hospodársku spoluprácu s týmito krajinami. V tejto súvislosti však treba naliehať na ministerstvo hospodárstva, aby sa plne a angažovane zapojilo do tohto procesu. Niektoré z týchto úradov boli v minulosti uzavreté práve z toho dôvodu, že sa v hospodárskej spolupráci s týmito krajiny nedarilo, a bolo to práve ministerstvo hospodárstva, ktoré najskôr zrušilo svoje obchodné oddelenia a až potom sa uzavreli uvedené úrady.

    To boli také drobné poznámky k štruktúre a obsahu materiálu.

    Teraz dovoľte pár postrehov všeobecnejšieho charakteru. Objektívne toto zameranie je naozaj určitým pokusom o akcentovanie hodnotového ukotvenia Slovenska, o definíciu štátnych a národných záujmov s dôrazom na posilňovanie transatlantických väzieb – toto oceňujem. Pri rokovaní o takomto materiáli treba však hovoriť aj o jeho obsahu, ale aj o tom, ako sa bude realizovať takto formulovaná slovenská zahraničná politika v praxi. Tu mám na mysli komplementárne pôsobenie ústavných činiteľov v oblasti zahraničnej politiky, ja to poviem potom aj jednoduchšie.

    Ministerstvo zahraničných vecí je, samozrejme, hlavný výkonný orgán, ale na realizácii zahraničnopolitickej línie sa podieľa aj prezident republiky, vláda na čele s premiérom a Národná rada Slovenskej republiky, kde sa tejto problematike podrobnejšie venujú hneď dva výbory: zahraničný výbor a výbor pre európske záležitosti. No a jednotné pôsobenie všetkých týchto inštitúcií nefunguje dobre, zjednodušene povedané. V minulosti sme neraz boli svedkami nejednotnosti prezentovaných názorov po línii prezident – premiér – minister zahraničných vecí. Niekedy sa do tohto priplietli aj iní vládni predstavitelia, bohužiaľ, väčšinou neúspešne a nešťastne. Minister zahraničných vecí musel potom diplomatickými vyhláseniami uvádzať veci na pravú mieru, neuraziť autorov tých vyhlásení a neoslabiť si svoje vlastné politické postavenie. To je zložitá, náročná úloha a treba pri nej prejaviť naozaj poriadne diplomatické grify, pánovi ministrovi sa to niekedy podarilo, inokedy nie.

    Ale takýto prístup je na škodu, neprospieva Slovensku a jeho postaveniu vo svete. Škodí to aj vnímaniu Slovenska ako partnera a spojenca. V tejto súvislosti chcem ďalej poukázať napr. na to, hovoril o tom aj kolega Kubovič, že v materiáli sa o našich vzťahoch s USA hovorí, citujem, „prioritou zahraničnej politiky Slovenskej republiky bude posilňovanie strategického partnerstva na bilaterálnej a multilaterálnej úrovni“, text potom pokračuje. Toto je určite v poriadku, ale aj ja by som chcel povedať to, čo povedal kolega Kubovič, že náš predseda vlády doteraz ešte nepovedal, že dobré vzťahy s USA sú v záujmoch Slovenska, on to naozaj ešte nepovedal, a on už povedal všeličo. Neviem teda naozaj, či je skutočnosť taká, ako je napísaná v tomto zameraní, alebo či naozaj budeme účelne využívať Spojené štáty ako strašiaka a podobne.

    Naše vzťahy s Ruskom sú formulované realisticky, oceňujem to. Ale teraz neviem ani z vystúpenia pána ministra, máme teda rozumieť tomu tak, že už vláda nebude hovoriť o strategických vzťahoch Slovenska s Ruskom alebo ich takto presadzovať? Budem pozorne sledovať, ako to bude v praxi.

    V materiáli, a toto berte pozitívne, mi chýba precíznejšie a možno aj dôkladnejšie a širšie formulovaná balkánska dimenzia slovenskej zahraničnej politiky, lebo to je naša tradičná priorita. Nie je tam presnejšie formulované, čo chce vláda robiť vo vzťahu ku Kosovu. Nehovorí sa ani o tom, ako budeme kapitalizovať z našej podpory pre Srbsko, ako budeme Srbsku pomáhať, lebo podľa môjho názoru Srbsko si to zaslúži.

    Taktiež ako som už hovoril v pasáži o ľudských právach, ak sa chceme angažovať v budúcnosti viac v tejto oblasti, čo považujem za správne, potom si musíme ujasniť a dôkladne zjednotiť stanoviská vyjadrované našimi ústavnými činiteľmi slovne, ale aj mnohými aktmi alebo aj symbolickými gestami. Mám na mysli naše vzťahy s Kubou, Bieloruskom, Venezuelou alebo Líbyou, lebo doterajšie postoje, ja viem, že sa vám to nepáči, keď o tom hovoríme, rozhodne neboli, ja to poviem diplomaticky, motivované hodnotovou orientáciou slovenskej zahraničnej služby, tak ako to máte napísané v programovom vyhlásení vlády.

    Áno, Slovensko by pri určovaní svojich cieľov v oblasti zahraničnej politiky malo vychádzať zo svojej váhy, reálnej sily, čiže primerane. Pokiaľ však ide o zotrvávania na hodnotách, ktorým veríme, na tých by sme mali trvať bez ohľadu na to, či sme v menšine alebo dokonca či sme sami. Odmietam preto slová predsedu vlády, ktoré povedal 6. apríla, citujem, „Slovenská republika je krajina, ktorá vo svetovej politike nezohráva žiadnu dôležitú úlohu“, prestávka, pokračuje, „vo svetovej politike platí to o tom veľkom psovi a malom psovi“. Vážení, toto nemá ani štýl, ani noblesu, ale ja to už ani neočakávam od premiéra, ale vadí mi, že takéto hodnotenie postavenia Slovenska vo svete ja beriem ako urážku našich občanov a nepochopenie toho, čo je to zahraničná politika a aké sú jej možnosti.

    To, čoho sme boli svedkami v minulom roku, pokiaľ ide o realizáciu zahraničnej politiky na základe princípu štyroch svetových strán, ako zahraničnú politiku Slovenskej republiky opakovane definoval predseda vlády pán Fico, nás presvedčilo, že takýto prístup Slovensku v zahraničí nepomáha a že skôr naše skromné možnosti ešte viac rozdrobuje a znižuje.

    To, ako hodnotia našu politiku naši partneri a spojenci, ja by som chcel, asi ste to všetci čítali, ale nedá mi, aby som neodcitoval vyhlásenie, nedávny rozhovor Sašu Vondru pre Lidové noviny, kde hovoril o samite v Bukurešti a kde hovoril teda o tých raketách, o tých systémoch, o tom, ako sa snažili dohodnúť, teraz budem citovať: „V podstate jediný“, budem hovoriť alebo budem prekladať, aby ste, „v podstate jediný, kto pre mňa z nepochopiteľných dôvodov sa do toho snažil vniesť určitý zmätok, keď sa skupina desiatich krajín dohodla, bolo Slovensko. Hádzalo do toho vidly asi 24 hodín, jeden deň, na viac nemalo silu. Prečo to urobilo, ja neviem. Bolo to v priamej nadväznosti na vystúpenie premiéra Fica v nedeľu v Českej televízii. Či to bolo po nejakej dohode s ľavicou v Prahe, o tom sa dá iba špekulovať.“ To iba na okraj toho, keď sa niekedy snažíme vysvetľovať, že je všetko v poriadku, lebo nie je.

    No a na záver, kolegyne a kolegovia, chcem povedať, že z možnej zmeny akcentov v našej zahraničnej politike, tak to bolo formulované v programovom vyhlásení vlády, pri ich realizácii tieto akcenty už prechádzajú do reálnych krokov, ktoré podľa nás nie sú v záujme Slovenskej republiky a skôr jej škodia ako pomáhajú.

    Preto pri hlasovaní o tomto materiáli sa poslanecký klub SDKÚ – DS rozhodol nepodporiť tento materiál.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie páni poslanci Fedor, Kubovič a Vášáryová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Fedor, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Rád by som nadviazal na časť, ktorá ukazuje na nejednoznačný výpočet priorít, ako to uviedol pán poslanec Kukan. SMER sa zaviazal robiť politiku štyroch svetových strán, mne sa skôr zdá, že vláda SMER-u rezignovala na politiku priorít. Ministerstvo zahraničných vecí vyhlasuje, že Spojené štáty sú strategickým spojencom, vo vládnom vyhlásení vláda bez ďalšieho upresnenia označila aj Českú republiku za strategického spojenca. Dnes sme počuli, že už aj Ruská federácia je strategický spojenec. Zmätok vo vyjadreniach vládnych a štátnych predstaviteľov k otázke protiraketových inštalácií u našich susedov dobre ilustruje úroveň dôveryhodnosti našej vlády v oblasti zahraničnej politiky.

    Zdá sa, že v základných veciach vláda stratila strelku a len ťažko hľadá, kde je sever a čo sú priority zahraničnej politiky. Či je prioritou podpora našich najbližších susedov a spojencov v najdôležitejších bezpečnostných projektoch, ktoré majú prospieť aj Slovenskej republike, alebo sú prioritou vyhlásenia podporujúce „pofidérne“ projekty rozširujúce ruský vplyv v strednej Európe a na našom území? Sledujúc neskrývané sklamanie vo vyjadreniach našich spojencov, tak ako to uviedol pán poslanec Kukan, ministra zahraničných vecí Českej republiky, zdá sa, že vláda toto spojenectvo, strategické spojenectvo nepodporuje, ale, naopak, oslabuje a prispieva k nedôveryhodnosti Slovenskej republiky, a to aj napriek pozitívne hodnotiacim úsudkom v oboch dnes už rokovaných správach.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som, samozrejme, ocenil niektoré príspevky, ktoré k jednotlivým témam predniesol pán poslanec Kukan, ale rád by som mu aj povedal, že ako si mohol všimnúť, čo sa týka vzťahu Ruska, pán minister vo svojej úvodnej reči hovoril o strategických vzťahoch k Rusku, takže zrejme je to budúcnosť v strategických vzťahoch s Ruskom.

    Ale mňa trápi niečo iné v tejto chvíli. Pán poslanec Kukan tiež položil celý rad otázok, načal mnoho zahraničnopolitických tém vo svojom príhovore, na ktoré, pevne verím, je pripravený pán minister, a preto vedieme dneska diskusiu, odpoveď a pevne verím, že vystúpi ako diskutujúci po týchto diskusných príspevkoch, aby sme mali dostatok priestoru naňho reagovať.

    Bolo nám vytknuté, že sme málo diskutovali na výbore, tak si myslím, že v tejto chvíli máme tu dostatok priestoru, aby sme verejne o svojich postojoch k jednotlivým témam zahraničnej politiky na pôde Národnej rady mohli diskutovať. Na výbore tiež zaznelo, a tentoraz z úst predsedu výboru dokonca, že ministerstvo zahraničných vecí je akési modré a bolo by dobré, keby sa viac červenalo. Ja som rád, že pán minister si dal skoro modrú kravatu dnes, a ja ho takto vyzývam, aby odpovedal na tie otázky, ktoré tu odzneli.

  • Pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja som rada, že pán minister Kukan zdôraznil škodlivosť neustáleho zdôrazňovania, že sme malá krajina, ktorá vlastne nemá žiadnu váhu, a zaujímavé je, že to počujeme od tých najviac sa deklarujúcich ako národne mysliacich poslancov a politikov. Sme stále malí, my naozaj nie sme malá krajina a na to som už niekoľkokrát upozornila. Každá krajina v Európskej únii alebo v NATO, v Európskom spoločenstve bude zohrávať takú úlohu, akú si určí, a bude mať takú pozíciu, akým spôsobom dokáže realizovať svoje zámery.

    Vážený pán Kukan, to nie je politika na štyri svetové strany, zahraničná, ale to je politika ministra zahraničných vecí, ktorý musí strčiť hlavu do piesku, aby nebolo vidieť, ako sa červená, keď musí žehliť, ja som ho už raz označila za žehliara, a on žehlí a žehlí. Ako ste povedali, raz sa mu to podarí, raz sa mu to nepodarí. Raz povie niečo premiér, potom niečo prezident a on žehlí a žehlí. Pán kolega, už by ste tie košele mohli prestať žehliť.

    Zahraničná politika na Slovensku sa totiž deje podľa toho, čo chcú ľudia práve počuť. A to je to a tam vyplýva náš postoj k protiraketovému, som zvedavá, čo bude hovoriť pán premiér, keď sa Ruská federácia dohodne s NATO a s USA. To si zgustnem!

  • Smiech rečníčky.

  • Pán poslanec Kukan, nech sa páči, chcete reagovať na faktické poznámky?

    Takže do rozpravy pán poslanec Berényi, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, môj príhovor sa týka oboch prerokovaných materiálov, teda aj správy, aj zamerania činnosti zahraničnej politiky, a môj prejav som rozdelil do troch častí.

    V prvej časti by som sa chcel krátko venovať všeobecným otázkam samotného prerokovanému materiálu Správa o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Rád by som ocenil najprv štruktúru predkladanej správy, ktorá dáva celému textu určitú dynamiku, a preto môže byť zaujímavým čítaním tak pre odbornú, ako aj pre laickú verejnosť. Nakoľko už sme ohľadom predkladaného materiálu viedli diskusiu s pánom ministrom v príslušných parlamentných výboroch, len čiastočne opakujem, že najväčším nedostatkom jeho štruktúry je miesto, na ktorom sa po prvýkrát objavuje popis vzťahu Slovenskej republiky s USA. Keby neexistovali rôzne vyjadrenia a skutky najmä predsedu vlády v oblasti zahraničnej politiky, viď napríklad naplánovanie stretnutia s ruským predsedom vlády práve v deň zasadnutia samitu NATO, tak možno by čitateľ nevenoval až takú veľkú pozornosť tomu, že v tejto správe popisy vzťahov s Bieloruskou republikou, Ruskom, Iránom, a mohol by som pokračovať, predbiehajú a neraz aj kvantitatívne prevyšujú popis vzťahov s USA. Keďže túto pripomienku, ja som pochopil tak, akceptoval aj pán minister na zasadnutí výboru pre európske záležitosti, už ďalej rozvíjať nebudem.

    Na druhej strane chcel by som oceniť to, že materiál je v niektorých kritických častiach úprimný, napríklad v časti rozvojovej pomoci, nepopisuje súčasný stav cez ružové okuliare, ale objektívne, najmä čo sa týka nedostatku finančných prostriedkov.

    Ďalej podobne pozitívne môžem hodnotiť aj časť OECD, kde ministerstvo zahraničných vecí samo uznáva, že nie je veľmi kľúčová a dôležitá, ale predsa inštitúcia s názvom Koordinačný výbor pre OECD obnovila svoju činnosti až v októbri 2007, rok a pol po nástupe novej vládnej koalície. Z dôvodu úprimnosti sa preto ani tejto téme nebudem dlhšie venovať, aj keď ako opozičný poslanec možno by som aj mohol.

    Trošku väčšiu pozornosť by ale predkladaný materiál mohol venovať koordinácii záležitostí Európskej únie v Slovenskej republike. O veľmi dôležitej medzirezortnej koordinácii európskych záležitostí sa môžeme dozvedieť len toľko, že „systém dobre fungoval“. Predkladaná správa obchádza otázky, či táto koordinácia úspešne zapojila do procesu prípravy európskej legislatívy mimovládny sektor a záujmové organizácie a združenia. Nedozvedáme sa ani o tom, či existoval počas minulého roka nejaký legislatívny návrh, aspoň jeden návrh EÚ, s ktorým Slovenská republika nesúhlasila, a či v skupine ďalších štátov dosiahla zmenu takéhoto návrhu, alebo taký spor Slovenská republika prehrala.

    Moja posledná pripomienka k samotnému textu vo všeobecnosti. Opakovane vyslovujem názor, že tzv. racionalizácia počtu zamestnancov na ministerstve zahraničných vecí je spochybniteľná a podľa môjho názoru čas ukáže, že bude na úkor výkonnosti a efektivity ministerstva. Ak sa nemýlim, tak v oblasti znižovania počtu zamestnancov v rámci ústredných orgánov štátnej správy je ministerstvo zahraničných vecí najlepším študentom. Podľa môjho názoru je to chyba.

    V druhej časti môjho príhovoru by som chcel venovať pozornosť jednej jedinej vete, pán minister, nakoľko táto veta vyvolá najväčší odpor zo stany poslancov maďarskej koalície. V časti Prehlbovanie dobrých susedských vzťahov v nadväznosti na vzťahy s Maďarskou republikou materiál uvádza: „Údajné porušovanie práv menšín“, údajné porušovanie práv menšín, „ale i snaha o ich internacionalizáciu“, Maďarskou republikou, poznamenám, „negatívne pôsobia na vzájomné vzťahy.“ Táto veta neobstojí najmenej z dvoch dôvodov a z kontextu inak celkom objektívnej a vyváženej správy priam vyskakuje svojím subjektívnym a spolitizovaným podtónom. A poviem prečo.

    Po prvé, z kauzy Mlynky vidíme, že otázky menšín žijúcich na území susedského štátu nemôžu byť ľahostajné žiadnej civilizovanej krajine a zlé rozhodnutie maďarskej miestnej samosprávy o vysťahovaní slovenskej menšinovej samosprávy z jednej kancelárie Slovenského domu, ktorý je majetkom miestnej samosprávy, vyvolal doteraz ojedinelú reakciu slovenských politických strán aj vlády Slovenskej republiky, takmer bez ohľadu na politickú príslušnosť. Viacerí žiadali aj väčšie aktivity europoslancov v Bruseli alebo v Štrasburgu. Je to zaujímavá zmena do určitej miery, vážené kolegyne, kolegovia, ale táto zmena spochybňuje práve spochybnenie internacionalizácie menšinovej politiky a menšinových práv.

    Po druhé, ako som uviedol, materiál hovorí o údajnom porušovaní práv menšín v Slovenskej republike. Text v tomto znení, pán minister, zavádza. A uvediem dôkazy prečo. Začiatkom roka 2007 minister školstva Slovenskej republiky napísal list jednému vydavateľstvu, v ktorom priamo zakázal používanie dvojjazyčných zemepisných názvov v učebniciach. Očividné porušovanie status quo. Tento list napriek všetkým verejným sľubom, aj zo strany ministerstva zahraničných vecí, aj osobne vás, pán minister, zatiaľ nikto nestiahol, nezrušil a neprepísal. List existuje naďalej.

    Ďalej, v minulom roku týždeň pred príchodom maďarskej ministerky zahraničných vecí do Štúrova, v tomto meste odstránili dvojjazyčné nadpisy na obvodnom úrade. Podobne bol odstránený aj dvojjazyčný nadpis na dunajskostredskej Platobnej agentúre alebo vo februári tohto roku na Obvodnom úrade v Galante. Je pravda, že najmä vďaka aktivitám poslancov Strany maďarskej koalície, či už cez médiá, alebo prostredníctvom tichej diplomacie, dvojjazyčné nadpisy boli časom buď celkom, alebo čiastočne vrátené. Došlo však jednoznačne k porušovaniu práv menšín v SR, ktoré bolo síce odstránené, ale neoprávňuje to ani ministerstvo zahraničných vecí, ani vládu, aby hovorila o údajnom porušovaní práv menšín v Slovenskej republike, lebo opakujem, skutok sa vtedy stal. Takže táto veta je veľmi zlá.

    V tretej časti môjho prejavu by som sa rád venoval aj ja akejsi dvojtvárnej zahraničnej politike Slovenskej republiky. Neúčasť predsedu vlády na kľúčovom samite NATO v Bukurešti bola už viackrát kritizovaná aj dnes a analyzovaná. Jeho výklad pre Českú televíziu, že raketový obranný systém, akým je česko-poľsko-americký, do Európy nepatrí, je pravdepodobne ojedinelým názorom spomedzi predsedov vlád členských krajín NATO, a preto ostatní so začlením tohto systému do štruktúr Severoatlantickej aliancie súhlasili.

    Nebudem hovoriť teraz už ani o opakovanej návšteve kubánskeho veľvyslanectva, nakoľko to považujem už takmer za zbytočné. Ako poznáme pána predsedu vlády, k podobnej návšteve z dôvodu akejsi trucpolitiky dôjde pravdepodobne aj na budúci rok v januári.

    Rád by som ale poukázal na ďalší dôkaz dvojakej komunikácie doma a v relevantných zahraničných inštitúciách. 21. januára 2008 bolo mi veľmi príjemné počúvať myšlienky predsedu vlády Slovenskej republiky pred Parlamentným zhromaždením Rady Európy v Štrasburgu. Tam totiž predseda vlády doslova povedal: „Slovenské koaličné strany“, nie vláda, ale slovenské koaličné strany, „podporujú princípy demokracie, ľudské práva vrátane práv ľudí patriacich k národnostným menšinám.“ Pekná veta. Preto sme sa v našich snahách rozvinúť multietnický a multikultúrny charakter spoločnosti v kabinetnom vyhlásení zaviazali permanentne obmedzovať diskrimináciu, antisemitizmus atď. Pán predseda vlády v Štrasburgu nehovoril o budovaní akéhosi národného charakteru štátu, ale o rozvinutí multietnických a multikulturálnych spoločenských javov. Je to zaujímavá zmena.

    Ďalej pán predseda vlády hovoril o tom, že „slovenská vláda“, celá vláda, „vníma existenciu národnostných menšín ako obohacujúci zdroj pre život v spoločnosti“. Pri tejto vete sa mi vynorili nejaké ďalšie vety z minulosti, keď som počul predsedu koaličnej strany hovoriť o tom, že Maďari sú nádor na tele slovenského národa, ktorý treba neodkladne odstrániť. A keby ste mi povedali, že to hovoril ešte pred voľbami, bol by som povedal, že je to pravda, ale po voľbách odznela taktiež myšlienka a veta, že „možno bola chyba Slovákov, že sme zachraňovali Maďarov, ktorí ušli zbabelo pred Turkami do slovenských hôr, mali ich tam zožrať a zatiahnuť do Istanbulu“. Teraz neviem, či sme obohacujúci zdroj pre život spoločnosti alebo sme nádorom na tele slovenského národa, škoda, že nás Turci nezatiahli do Istanbulu. Bolo by dobré, keby ste mi dali na to odpoveď, ktorí viete na to odpovedať.

    Ďalej pán predseda vlády hovoril veľmi pekne v Štrasburgu. Povedal, že „je hrdý, že môže informovať poslancov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, že systematicky rozvíjame a podporujeme komplexný systém vzdelávania pre národnostné menšiny v ich materinských jazykoch počnúc predškolskými zariadenia až po univerzity“. Uvidíme pri schvaľovaní školského zákona, že ako to v skutočnosti je.

    Keby pán predseda vlády Slovenskej republiky, aj za neprítomnosti ho oslovím priamo, rád by som ho požiadal, aby tieto vety opakoval aj na prichádzajúcich mítingoch strany SMER, napríklad v Čadci, Žiline, Šuranoch alebo v Seredi. Vieme veľmi dobre, že pán predseda vlády má dostatok odvahy presadiť niekedy ťažké politické myšlienky doma. Takže budem rád, ak bude podobným spôsobom hovoriť v Štrasburgu, ako opakujem ešte raz, v Žiline, Čadci, Šuranoch alebo v Seredi. A potom budem aj ja naňho hrdý nielen v Štrasburgu a Bruseli, ale aj doma. A potom nebudem môcť poukázať na to, že kým vyzdvihol dôležitosť existencie Univerzity Jánosa Sellyeho v Štrasburgu, tak ako opozičný poslanec 23. októbra 2003 hlasoval proti založeniu tejto univerzity.

    A ešte ďalšia poznámka, čo sa týka tejto správy. Pán minister, musím vám pripomenúť, že táto správa trošku zahmlieva odporúčania Rady Európy. Na strane 47 je veta, že popri odporúčaniach na podporu regionálnych alebo menšinových jazykov všeobecného charakteru navrhol Výbor ministrov osobitné opatrenia týkajúce sa rómskeho a ruského jazyka, ale nejako maďarský jazyk z toho vypadol. Aj keď vieme veľmi dobre, že Výbor ministrov prijal odporúčania ohľadom maďarského jazyka, a preto sa vás pýtam, prečo tam maďarský jazyk nie je?

    Ďalej píšete v tejto správe, že implementácia a odporúčanie Výboru ministrov je v kompetencii ministerstiev a iných štátnych orgánov, do ktorých pôsobnosti patria záväzky vyplývajúce z charty, čo je síce pravda, lenže ja som interpeloval pána Čaploviča v tejto veci už v minulom roku a 12. apríla 2007 už som dostal odpoveď. Na základe tohto listu vieme, že vláda Slovenskej republiky, citujem, „v súčasnosti nevidí dôvod na preskúmanie požiadavky, podľa ktorej používatelia regionálnych alebo menšinových jazykov majú predstavovať aspoň 25“ a tak ďalej atď. Takže vláda nevidí dôvod na preskúmanie požiadavky Rady Európy a nie je potrebné preskúmať obmedzenia používania regionálnych a menšinových jazykov atď., taktiež hovorí o odporúčaní Rady Európy. Takže pán Čaplovič v odpovedi na moju interpeláciu už veľmi jasne a jednoznačne povedal, že slovenská vláda nebude realizovať odporúčania Rady Európy a v tomto smere táto správa zase nie je objektívna a pravdivá a obídete túto otázku. Treba však otvorenie odpovedať na to, že táto vláda nemá odvahu realizovať odporúčania Rady Európy.

    Na záver teda dovoľte mi konštatovať, že existuje skutočne dvojaká komunikácia politikov vládnej koalície v kritických otázkach, ako sú napríklad bezpečnostné otázky alebo otázky menšinových práv a ľudských práv a z toho dôvodu nebudeme podporovať správu, aby som presne citoval, o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa hlásia poslanci Rydlo, Urbáni, Kubovič. Pýtam sa, či nikto iný, pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Rydlo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky. Pán Berényi, ja patrím k umierneným ľuďom, ale ak som sa prihlásil s faktickou poznámkou, tak ma napálilo to, čo ste povedali ohľadom menšinovej politiky na Slovensku a v Maďarsku.

    Nehnevajte sa, keby Slovenská republika mala také isté menšinové pravidlá na starostlivosť o menšiny v Maďarskej republike, tak dneska by sme nemali problémy ani s jej početnosťou v Maďarskej republike, ani by sme nemali problém v Mlynkoch. Čudujete sa, že k Mlynkom sa ozvala celá slovenská politická garnitúra. Je to pochopiteľné, pretože už má toho plné zuby a ten pohár trpezlivosti pretiekol. To je jedna vec.

    Druhá vec, chcem povedať, ukážte mi jednu krajinu v Európe, v Európskej únii alebo mimo Európskej únie, kde sú kvalitnejšie ošetrené národnostné menšiny, ako sú v Slovenskej republike? Nechcem tuná vznášať žiadne národnostné vášne alebo dúchať do pahrieb úplne zbytočných citov, ktoré nie sú namieste, ale fakt je ten, že Slovenská republika sa k občanom maďarskej národnosti stavia veľmi veľkoryso a to sa odráža aj v správe, ktorú predložil minister zahraničných vecí do tohto parlamentu, ktorej možno vytknúť mnoho vecí. Osobne som v zahraničnom výbore povedal to, čo sa mi nepáči, ale, prosím vás, buďte k tomuto štátu, ktorého ste občanom, tolerantný.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán predseda výboru Urbáni.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, Slovensko sa prihlásilo k transatlantickej a európskej orientácii a malo by to znieť stále a všade jednohlasne. Na tomto názore trvám a malo by sa to prejavovať aj v zahraničnej politike.

    Pán Berényi, myslím si, že sme za dobré spolužitie všetkých národností aj menšín na Slovensku a že fakt práva na Slovensku sa vylepšujú, a myslím, že sú na vysokom štandarde, ak nie na najlepšom v Európe. Mrzí ma, že niektorý jednotlivec zvesil tabule, nepatrí sa to. A tie tabule, myslím, nikomu nevadia, že sú dvojjazyčné. Ale mrzí ma aj to, čo sa deje v Mlynkoch, že národnostná menšina alebo väčšina v tejto obci vlastne vplyvom politickým niektorej strany v Maďarsku a zmenou starostu robí nátlak a demonštruje na báze národnostnej politickú silu. Bol som tam osobne s kolegom Kovarčíkom, bola tam naša europoslankyňa Belohorská a myslím si, že aj takéto drobné veci, i keď je tam mnoho malých, drobných skutočností aj miestnych, ale by sa nemali stávať a svedčí to o tom, že nie je všetko v poriadku s menšinami v Maďarsku. Myslím si, že spoločne by sme mali sa snažiť o to, aby maďarská menšina a ostatné menšiny na Slovensku mali svoj štandard a myslím, že ho majú, a tak isto by sme spoločne mohli veľa spraviť, aj aby naša menšina v Maďarsku mala lepšie postavenie. A priznám to verejne, hovorili sme spolu o tom a myslím si, že toto je cesta do budúcnosti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda. Teraz má slovo pán poslanec Kubovič.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Prvá poznámka, pán poslanec, spomenuli ste vo svojom príhovore, že očakávate, aby ste mohli vyhlásiť, že budete hrdý, a pochopil som to, na predsedu vlády, ak nejaký úkon spraví. Ja sa vás len tak ako chcem doplniť alebo opýtať, vy si naozaj myslíte, že môžete byť hrdý po tom, keď aj niečo, čo si želáte, spraví, keď hovoríme o človeku, ktorý vyhlasuje, že „Slovenská republika je krajina, ktorá vo svetovej politike nezohráva žiadnu dôležitú úlohu“? Ja si myslím, že jednou vecou sa takéto vyhlásenie len tak jednoducho zakryť nedá.

    Druhá vec, na ktorú by som rád upriamil vašu pozornosť, je, vy ste boli posledne prihlásený písomne a ja už som raz vo svojom vystúpení hovoril o tom, že očakávam, že pán minister vystúpi a zodpovie na množstvo otázok, na vystúpenia všetko len opozičných doteraz, podotýkam, poslancov. Bolo by vhodné, aby to urobil teraz, pretože ak to urobí neskôr, už nebudeme mať možnosť naňho reagovať len faktickými poznámkami a nie v riadne diskusii, a tým pádom, by som povedal, obmedzí naše možnosti vyjadriť sa k jeho vyjadreniu len na faktické poznámky.

    Takže, pán minister, ja opakujem a žiadam vás v mene všetkých, ako tu sedíme za opozíciu, my chceme s vami diskutovať a žiadam vás, aby ste konečne zaujali stanoviská k otázkam, ktoré tu doteraz odzneli.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Berényi má slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Tak najprv na pripomienky pána Rydla. Ja som vôbec nehodnotil menšinovú politiku Maďarskej republiky, nie je to témou dnešného dňa.

    Čo sa týka pána Urbániho, ja maximálne s ním súhlasím, že spoločne treba presadzovať práva národnostných menšín aj v Maďarsku, aj na Slovensku.

    A čo sa týka pána Kuboviča, tak ja budem skutočne hrdý na pána predsedu vlády, ak bude podobným spôsobom hovoriť o národnostných menšinách, ešte raz hovorím, doma – v Čadci, Žiline, Šuranoch, Seredi, ako v Štrasburgu som ho počul. Vtedy ho bolo dobre počuť. Niekedy, keď hovorí doma, tak už to také dobré nie je. Táto správa má nedostatky v tom, malé nedostatky, ale závažného charakteru pre nás, že popisuje vzťahy slovensko-maďarské jednostranne a tam tá jedna veta je skutočne zavádzajúca, nakoľko, opakujem ešte raz, k porušeniu menšinových práv za určitú dobu došlo, je otázka iná, že došlo aj k odstráneniu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán Berényi. Vážené kolegyne, kolegovia, takže vystúpili dvaja prihlásení poslanci za poslanecké kluby SDKÚ a SMK. Písomne nejaká šifra tu je, ale pravdepodobne meno to nie je, takže prišiel čas, aby som sa vás opýtal, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne? Registrujem pani poslankyňu Vášáryovú, poslanca Krajkoviča, Kuboviča. Pokiaľ je to všetko, nevidím nikoho ďalšieho, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo má pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, pán minister a zvyšok kolegýň a kolegov, dobrý podvečer, ak dovolíte, vyjadrím sa k obidvom materiálom naraz, pretože je to racionálnejšie.

    Začnem citáciou: „Základným východiskom zahraničnej politiky Slovenskej republiky je kontinuálne uskutočňovanie politiky ukotvenosti v hodnotovom euroatlantickom priestore.“ Zameranie zahraničnej politiky je naozaj štandardný materiál a pre normálnych ľudí, ktorí tomuto jazyku nerozumejú, sa to dá preložiť, veď sa nič nedeje, veď ideme ďalej stále kontinuálne v hodnotovom euroatlantickom priestore. A hodnotami sa dá oháňať každý deň, šibrinkovať, mávať nimi ako zástavami na papieri. Ale našou povinnosťou dnes je pozrieť sa, či citovaná formulácia už nie je len vyprázdnenou floskulou.

    Základnou hodnotou, okolo ktorej sa točila zahraničná politika ako DNA v posledných rokoch Dzurindovej vlády po vstupe Slovenska do Európskej únie alebo tesne predtým a do NATO, bola sloboda. Sloboda. Každý štát Európskeho spoločenstva si totiž vyberá z univerzálneho hodnotového rebríčka jednu alebo dve základné hodnoty, aby podľa toho nastavil svoje priority zahraničnej politiky a podľa toho vysvetľoval svoju zahraničnú politiku a zároveň aj rozhodoval o jednotlivých krokoch v zahraničnej politike. Česká diplomacia si napríklad vybrala ľudské práva. A z pohľadu ľudských práv vystupuje voči politike na Kube, v Tibete, zoberte si, kde chcete. Ja sa pýtam, pán minister, okolo ktorej hodnoty univerzálne platnej v euroatlantickom spoločenstve sa točí dnešná zahraničná politika Slovenskej republiky? To je jedna moja otázka.

    Chcela by som sa venovať chvíľu pôsobeniu Slovenskej republiky v Bezpečnostnej rade OSN, lebo ako štátna tajomníčka v podstate som sa venovala príprave Slovenska na členstvo v tejto vrcholovej organizácii Organizácie Spojených národov. Chcela by som z tohto miesta poďakovať všetkým diplomatom a všetkým pracovníkom ministerstva zahraničných vecí, ktorí nešetrili čas, um a nasadili všetky svoje schopnosti spolu s technickými pracovníkmi ministerstva zahraničných vecí a dokázali, že spôsob riadenia predsedníctva Slovenskej republiky, výber tých hlavných tém a najmä reforma bezpečnostného sektora boli veľmi správne. Toto druhé kandidovanie Slovenska do Bezpečnostnej rady, lebo prvé sme prehrali, postavilo vedenie ministerstva, diplomatov a všetky jednotlivé osobnosti zahraničnej politiky skutočne pred nebývalé úlohy a oni si tieto úlohy nielen splnili, ale získali si aj reputáciu. Lebo reputáciu, to sa často hovorí, akú má reputáciu Slovenská republika atď., ale tá reputácia sa rozkladá vlastne na činy a prácu jednotlivcov a na skupinky ľudí, ktorí svojou bezpríkladnou angažovanosťou dotiahli dvojročné pôsobenie Slovenska v Bezpečnostnej rade k úspešnému koncu.

    Chcela by som sa z tohto miesta poďakovať veľvyslancovi a vedúcim našej misie OSN v New Yorku pánu veľvyslancovi Burianovi, Michalovi Mlynárovi a všetkým ostatným, aj všetkým pracovníkom MZV a prosím, pán minister, aby ste tieto naše vďaky tlmočili na ministerstve.

    Misia, ako som sa presvedčila niekoľkokrát osobne, napríklad dôsledne udržiavala dialóg medzi štátmi Vyšehradskej štvorky a odovzdávala našim vyšehradským kolegom informácie a možno vyjadriť len poľutovanie, že Česká republika v tomto zmysle prehrala svoje voľby na miesto v Bezpečnostnej rade. Misia bola aj veľmi aktívnym členom skupiny krajín Európskej únie v OSN a nie raz prispela k vytvoreniu konsenzu medzi krajinami Európskej únie pri riešení týchto dôležitých problémov sveta.

    Ročné fungovanie v predsedníctve v Bezpečnostnej rade posunulo výrazne problém bezpečnostného sektora o poriadny krok vpred, ale o tom už hovoril pán minister. Ja by som sa zmienila o jednej veci, ktorú materiál cudne zamlčiava, a prosím pána ministra, aby, keď sa mýlim, ma opravil, lebo tiež očakávam, že umožní, aby sme mohli s ním diskutovať. Slovenská misia viedla aj novozriadený výbor, a veľmi úspešne, na základe rezolúcie 17-18/2006 a prekvapujúco nebolo jej dovolené, aby pokračovala v predsedníctve tohto výboru, pretože Ruská federácia sa postavila zásadne proti. A v tomto materiáli sa to nevyskytuje, ale bolo by veľmi dobré vysvetliť, prečo Ruská federácia nesúhlasila s takouto závažnou úlohou pre Slovenskú republiku.

    Bola to naozaj asi dobrá skúsenosť a ja vyslovujem len prianie, aby diplomati, ktorí sa budú vracať z misie, a tí ľudia, ktorí sa budú vracať z iných zastupiteľských úradov a boli priamo naviazaní či už v afrických krajinách, ázijských krajinách a riešili spoločne s misiou problémy a vymieňali si informácie, keď sa budú teraz vracať na svoje miesta na ministerstve zahraničných vecí, ja dúfam, že budú zastávať významné miesta. Čo hlavne treba zdôrazniť teraz, keď sme svedkami čím ďalej tým viacej politických a stranícko-zásluhových obsadzovaní veľvyslaneckých miest. Znovu sa nám objavujú všelijaké staré známe tváre, takže budeme si musieť asi dávať pozor, akú politiku bude presadzovať náš veľvyslanec v Bielorusku, pretože podľa mojich správ tam pôjde človek, ktorý nevie anglický jazyk, to znamená, že sa nebude zúčastňovať pravidelných stretnutí s veľvyslancami Európskej únie a Severoatlantickej aliancie v Minsku a zrejme to nechá na svoju dvojku, ak tam vôbec dvojka bude, uvidíme teda, ako to bude. Možno to úplne zmení našu politiku voči Bielorusku, čím teda vyhovieme pánovi premiérovi, ktorý režim pána Lukašenka dosť obdivuje.

    Dovoľte pár slov o Vyšehradskej štvorke. Pokladám vyšehradskú štvorku za mimoriadne dôležitú štruktúru pre Slovenskú republiku. Štruktúra, ktorá Slovenskej republike mimoriadne pomohla pri našom dobiehaní deficitu, ktorý sme získali počas vlády Vladimíra Mečiara. Ale pozrime sa, ako vyzerajú bilaterálne vzťahy, pán minister, s krajinami Vyšehradskej štvorky. Poľska republika, tam nevedieme dialóg, pretože oni chcú protiraketovú základňu, napríklad okrem iných vecí. Poliaci vôbec štandardne majú veľmi kritický vzťah k tomu, ako chápeme niektoré kroky ruskej politiky. Česko, o tom už hovoril môj predrečník pán Berényi, ktorý citoval pána ministra zahraničných vecí Českej republiky, o Maďarsku tu tiež hovoril. Vo vašom materiáli spomínate, že Vyšehradskú štvorku čaká nejaká nová dimenzia. Tieto nedorozumenia, to je nová dimenzia? To, že sme spoločne vošli do Schengenu, to je už stará pesnička, ktorá už je neaktuálna.

    Napríklad infraštruktúra a intenzívny dialóg o infraštruktúre by bol veľmi vhodnou témou, pretože neviem, či viete, pán minister, ale európska cesta A 6 cez Skalité – Zwardoň bola v plánoch Ministerstva dopravy Slovenskej republiky odsunutá.

    Rada Európy. Nuž po tom, vy ste veľmi nesledovali hlasovanie o tlačovom zákone, lebo ste sa smiali s pánom ministrom Maďaričom, ale vy to budete, pán minister, vy budete mať najväčší problém zo začiatku obhájiť tento zákon v Európskej únii a vo Washingtone. A to viete veľmi dobre. A my sa veľmi dobre poznáme na to, aby som nevedela, aký problém budete s týmto zákonom mať.

    Pozerala som sa ešte na NATO, teda na Severoatlantickú alianciu. „Podporujeme transformačné procesy v aliancii a politiku otvorených dverí.“ Ja si myslím, že Severoatlantická aliancia je kľúčovou organizáciou pre Slovenskú republiku a jej bezpečnosť. Členstvo v NATO otvorilo cestu pre Slovensko do Európskej únie a do iných medzinárodných organizácií a dnes máme problém, pretože vo vláde sú subjekty, ktoré boli zásadne proti vstupu Slovenska do NATO, a s tým máte problém, pán minister, a všetci diplomati, samozrejme, tento problém bude pretrvávať, ale musíme to sledovať.

    Energetika. V tomto materiáli o tom hovoríte ako o kľúčovej politicko-bezpečnostnej otázke. Ja s vami súhlasím. Súhlasím so všetkými, ktorí tento materiál písali, áno, je to kľúčová politická, bezpečnostná otázka. A tu ani nejde o to, že či sa podarí, alebo ako Slovensko pracuje na jednotnej európskej energetickej politike, lebo to je príliš komplikované, aby sme sa tu tomu takto venovali, ale ja už som upozorňovala na to, že tranzitná rúra tranzitného plynovodu po postavení Nord Stream a South Stream bude prázdna. Ona je už teraz na tri štvrtiny prázdna, ale bude oveľa prázdnejšia, pretože táto vláda nepredložila plány na diverzifikáciu, nepredložila žiadne rokovania na doplnenie plynu z iných krajín, ako je Ruská federácia.

    Ja som veľmi pozorne sledovala v minulom roku vystúpenie pána predsedu zahraničného výboru Zalu na fóre Európska únia – Ruská federácia, na ktorý bol pozvaný presne tak isto ako ja. Odhliadnuc od jeho slabej angličtiny, ja by som ho veľmi pekne z tohto miesta poprosila, keby dodatočne zverejnil obsah toho, čo hovoril na tejto konferencii. Viac sa o tom, pán predseda, nebudem vyjadrovať, ale žiadam vás, aby ste toto svoje vystúpenie zverejnili v originálnom znení. Môžem vám len povedať, že moji partneri, ktorí sedeli vedľa mňa, sa ma spýtali, či pán predseda zahraničného výboru Slovenskej republiky vystupuje v mene Ruskej federácie.

    O ekonomizácii sa tu hovorilo.

    Pozrime si kultúrnu dimenziu zahraničnej politiky. V tomto to nemá pán minister ľahké a dá sa povedať, že v tomto sa nijakým spôsobom nepokročilo. Na jednej strane preto, že pre kultúru sú peniaze vo výške roku 2006, 2005, podľa toho, či berieme absolútnu sumu peňazí, alebo percentuálne k HDP, ale kultúrna dimenzia zahraničnej politiky, nech tu píšete čokoľvek, absentuje a bude naďalej absentovať. Ale to vás nekritizujem, pán minister, lebo vy máte príliš veľa starostí, aby ste sa týmto zaoberali.

    Ako posledný bod sa chcem venovať verejnej diplomacii. Vy tu píšete, že budete spolupracovať s mimovládnymi organizáciami, bolo asi namieste spomenúť, že tieto mimovládne organizácie boli najviac, najviac potrebné vlastne pre pôsobenie a presadzovanie našej zahraničnej politiky na západnom Balkáne. Ale, pán minister, znovu opakujem, bola to táto vláda, v ktorej sedíte vy, ktorá práve pre mimovládnej organizácie, ktoré sa zaoberajú ochranou ľudských práv, zahraničnou politikou a týmito témami, znemožnila prijímanie dvoch percent, teda asignáciu dane. Táto vláda to urobila a vy tu hovoríte, že budete s nimi spolupracovať. Nuž asi ťažko, pán minister. Určite neprijmete jednotnú stratégiu prezentácie Slovenska, na to je už teraz málo času, a budete vťahovať domáce publikum do diskusie o zahraničnej politike, nuž za rok 2007 som nevidela žiadne vťahovanie do diskusie.

    Takže, pán minister, prečítala som si tieto dva hrubé materiály, ale nemôžem za ne hlasovať. Je to pre mňa vágny materiál, ktorý nereprezentuje tie problémy v zahraničnej politike, ktoré dnes máme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S reakciou na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásil Boris Zala, spravodajca, kolega Juraj Horváth. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne.

    A slovo má pán poslanec Zala.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Vášáryová, neviem, kde ste zobrali, že premiér obdivuje Lukašenka, ak to mierne nazvem, tak je to demagógia, čo hovoríte, a ak to nazvem pravdivo, tak je to klamstvo, samozrejme. Ak ste náhodou nemali na mysli, lebo ste nepovedali meno predchádzajúceho premiéra, ale to zas neviem, až tak mu do duše hlboko nevidím, aj keď sa tak často skloňuje pojem mentality, tak by som povedal, že jeho akcie za posledné mesiace nemajú ďaleko od tejto mentality pána Lukašenka.

    A tu nadviažem na druhý bod, ktorý ste spomenuli, že princípom vašej zahraničnej politiky bol boj za slobodu. No potom bolo klišé asi v takej podobe, ako vy nás obviňujete, že naša zahraničná politike je klišé, pretože vy nie ste schopní rešpektovať slobodu ani vo vlastnej strane. Neviem si predstaviť, akým spôsobom ju chcete rešpektovať v medzinárodných vzťahoch.

    No a pokiaľ ide o vystúpenie na príslušnej konferencii, ktorú spomínate, nechám bokom primitívne hodnotenie mojej angličtiny, pretože to bol text, ktorý som napísal a bol skontrolovaný profesionálom a ja som ho tam čítal, čiže z toho nemohlo vyplynúť, aký je stupeň znalosti mojej angličtiny, a ja skutočne statočne priznávam, že angličtina nie je mojím materinským jazykom a ovládať cudzí jazyk nie je vecou jednoduchou na úrovni materinského jazyka.

  • Reakcie z pléna.

  • No a pokiaľ ide o článok, bude inak uverejnený v Europe World, ktorý ma požiadal práve o tento článok, takže budete si ho môcť prečítať v časopise, ktorý je zahraničnopolitický...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Horváth.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím o pokoj v sále, ak je to možné.

  • Pani poslankyňa, prosím, prezraďte nám zdroj, z ktorého ste čerpali, keď ste tvrdili, že Slovensko nevedie dialóg s Poľskou republikou kvôli protiraketovým strelám. Naozaj túto vedomosť nemám a budem veľmi zvedavý, odkiaľ ste to čerpali, lebo ak nám to neprezradíte, budem mať dôvodné podozrenie, že si vymýšľate.

    Po druhé. Skúste sa, prosím, dohodnúť s pánom exministrom zahraničných vecí, pánom Eduardom Kukanom, ktorý pred chvíľkou zdôrazňoval viacej ten klasický štýl vedenia výkonu zahraničnej politiky. Keď ste hovorili o infraštruktúre, o tom, že sa zahraničná politika alebo diplomacia menej zaujíma o infraštruktúru a ako je veľmi potrebné sa o to zaujímať, keďže už tie dialógy na túto tému sa rozohrali veľmi dobre, tak si možno bude dobré ujasniť vo vašej strane, že čo je teda lepšie, či sa zaujímať aj o ekonomickú, investorskú a o takúto problematiku v rámci zahraničnej politiky, alebo nie.

    Ak ste spomínali NATO a fakt, že NATO by malo zohrávať kľúčovú úlohu, no veď samozrejme, že by malo zohrávať kľúčovú úlohu, a samozrejme, že by sa Slovensko malo takto pozerať na NATO. A to je dôvod, prečo keď sa bavíme o protiraketových strelách v Poľsku a inštalovaní radarov v Českej republike, zdôrazňujeme multilaterálny aspekt obrany na pôde NATO. Práve preto tvrdíme, že áno, NATO má kľúčovú úlohu zohrávať.

    A ak hovoríte o verejnej diplomacii a kritizujete postoj ministerstva zahraničných vecí, prosím, skúste povedať, koľkokrát sa stretlo MZV s NG-ovkami, s mimovládkami a koľko ich tam bolo pri stole tých mimovládnych organizácii, ak tvrdíte, že sa nestretáva, že tu nie pozitívny prístup?

  • Ďakujem. Registrujem s reakciou na faktické poznámky – pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda zahraničného výboru, pán predseda slovenskej vlády je jeden z mála európskych politikov, ktorý osobne navštívil pána Lukašenka. Každý, kto trochu ovláda diplomaciu, vie, že je to veľké podanie ruky. Okrem toho to, že doteraz sme tam nemali veľvyslanca a teraz tam budeme mať veľvyslanca, ktorý bude odovzdávať poverovacie listiny priamo Lukašenkovi, je ďalšie podanie ruky. Potrebujete ešte nejaké ďalšie dôkazy, prosím?

    A čo sa týka vášho vystúpenia, viete, Poliaci majú tú originálnu verziu vášho vystúpenia. Ak chcete, a ja ju, samozrejme, nebudem zverejňovať, ja nie som udavač, ale bola by som veľmi rada, keby ste ju zverejnili vy v pôvodnej verzii.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán Horváth, môžete mi povedať, kedy rokoval predseda vlády Fico, a jasne to aj povedal, so svojím kontra partnerom v Poľsku predsedom vlády Poľskej republiky a vysvetlil mu, že jednoducho je záujmom Slovenskej republiky byť proti, proti raketovému systému, za ktorý bude hlasovať, a je veľká väčšina obyvateľov Poľskej republiky? Mohli by ste mi to povedať? Mne to asi ušlo, ale vy to asi zrejme budete vedieť. Budem veľmi rada, keď mi to prinesiete alebo mi poviete, ktorý deň to bolo. Viete, lebo keď chcete vyjadriť veľké bombastické vyhlásenie, že Slovenská republika je zásadne proti a pritom sú v tom angažovaní vaši dvaja susedia, tak medzi dobrými partnermi tak sa to robí, najprv s nimi rokujete a upozorníte ich na to, kým zásadne porušíte priateľskú zmluvu.

  • Ďakujem pekne. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Krajkovič, ak zostane čas, sa pripraví pán kolega Kubovič.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážení členovia parlamentu, vážený pán minister, materiál Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2008 alebo za rok 2008 považujem za dobrý, obšírny a obsahujúci všetky oblasti, ktoré je potrebné spomenúť a naďalej rozvíjať. Rád by som však chcel upriamiť pozornosť na tri okruhy otázok, ktoré ja považujem za dôležité a ktoré podľa môjho názoru obsahujú zvýšenú pozornosť. Veľa tu už bolo povedané, a tak sa sústredím len na tie okruhy:

    - Prvý okruh je ekonomická dimenzia diplomacie Slovenskej republiky s dôrazom na niektoré vybrané krajiny, ak ich tu spomeniem, tak to neznamená, že ostatné krajiny alebo ostatné okruhy sú menej dôležité.

    - Druhý je jednotná zahraničná služba.

    - A tretí okruh je jednotná prezentácia Slovenskej republiky v zahraničí.

    Čo sa týka ekonomickej dimenzie diplomacie, tu by som si tak trošku dovolil polemizovať s pánom poslancom Kukanom. S uspokojením dnes možno konštatovať, že nielen ekonomické rezorty vlády, ale čoraz výraznejšie aj rezort diplomacie posúva ekonomickú diplomaciu do centra svojej pozornosti. Aj keď má ekonomická diplomacia Slovenskej republiky viacero vektorov a geograficky sa ani zďaleka neobmedzuje len na priestor Európskej únie, aktuálne sa veľmi aktívne zapája najmä do činností súvisiacich so vstupom Slovenskej republiky do eurozóny. Hlavným nositeľom úloh je síce ministerstvo financií, treba však oceniť aj prínos ministerstva zahraničných vecí a zastupiteľských úradov Slovenskej republiky k celkovej príprave stratégie na zavedenie eura v Slovenskej republike, a to jednak aktivitami v príslušných európskych štruktúrach, ako aj pri získavaní relevantných informácií.

    Novým predmetom systematickej a pravidelnej pozornosti pracovníkov zahraničnej služby sa stali aj otázky klimatických zmien a energetickej bezpečnosti. Zaradenie týchto tém medzi oblasti zvýšeného záujmu z našej strany považujem za pozitívny krok najmä smerom k budúcemu obhajovaniu pozícií, ktoré si Slovenská republika vydobyla počas zložitého procesu transformácie ekonomiky, či už v oblasti hutníctva, železa, alebo ešte výraznejšie v automobilovom priemysle. Aktuálna diskusia o limitoch emisií je na prvý pohľad vzdialená od tradičného chápania práce diplomatickej služby, ale pokiaľ by bola naša zahraničná služba zaváhala, určite by sme o témach klimaticko-energetického balíčka či tlaku na liberalizáciu európskeho trhu s energiami nemohli diskutovať s vedomím ich poznania a zaujatia kvalifikovaného stanoviska.

    V oblasti ekonomickej spolupráce, samozrejme, okrem spolupráce s krajinami Európskej únie, so vzájomným obratom v roku 2007 vo výške 6,8 mld. USD zostáva Ruská federácia dôležitým partnerom, pričom potenciál bilaterálnych vzťahov v tejto oblasti je potrebné ešte viac využívať, a to aj prostredníctvom našich aktivít a aktivít našich diplomatov v nasledujúcich oblastiach: príprava novej dohody o dlhodobých dodávkach plynu na územie Slovenskej republiky z Ruskej federácie, eventuálnej spolupráce s ruskými spoločnosťami pri dostavbe tretieho a štvrtého bloku atómovej elektrárne v Mochovciach, vývozu vyhoreného jadrového paliva do Ruska, dokončenie cyklotrónového centra v Bratislave a výstavby širokorozchodnej železnice cez územie Slovenskej republiky, kde ide o projekt v celkovej hodnote viac ako 4 mld. eur.

    No a v neposlednom rade je Rusko naším najvýznamnejším dodávateľom energonosičov, kde je Slovenská republika nielen odberateľom, ale profituje aj z ich tranzitu do západnej Európy.

    Z hospodárskeho a energetického hľadiska predstavuje perspektívny a dôležitý región aj stredná Ázia, a to najmä v oblasti ťažby a exportu energetických surovín. O rozvoj spolupráce s touto časťou sveta prejavili záujem aj Európska únia, ktorá pripravila projekt Stratégia Európskej únie voči strednej Ázii, a preto patričnú pozornosť venuje tomuto regiónu aj naša slovenská diplomacia.

    Záujem slovenských firiem o spoluprácu s partnermi týchto krajín sa zvyšuje, čoho dôkazom je aj rast vzájomného obchodného obratu, pričom najvyšší rast bol dosiahnutý s lídrom regiónu Kazachstanom, kde napríklad v roku 2006 to bolo 69 mil. USD a v roku 2007 108 mil. USD, a Uzbekistanom. Nasledujú potom Tadžikistan, Kirgizsko a Turkménsko. Záujem o intenzifikáciu vzťahov potvrdil počas svojej návštevy v Slovenskej republike v novembri roku 2007 i samotný prezident Kazašskej republiky Nursultan Nazarbajev.

    Ďalej by som chcel upriamiť pozornosť na jednotnú zahraničnú službu. V programovom vyhlásení sa dočítame, že prostredníctvom jednotnej zahraničnej služby riadenej centrálne budeme dôraznejšie ako doteraz klásť dôraz na hospodárske záujmy Slovenskej republiky. A tiež, že vláda z pohľadu budovania jednotného zahraničného pôsobenia a ekonomizácie zahraničnej služby pripraví reformu tak, aby sa zosúladili ciele, nástroje a zdroje pre jej výkonnejšie fungovanie. Bolo by teda vhodné, aby sme sa v ďalšom období týmto začali zaoberať, a možno by bolo dobré, keby sme v tejto súvislosti už vo vyhodnotení zahraničnej politiky na rok 2008 videli, že tento cieľ sa začína postupne napĺňať. Úsilie o zjednocovanie našej zahraničnej služby, jej jednotné pôsobenie, efektívne zapojenie jej všetkých zložiek sa nie vždy stretlo s pochopením.

    Osobitne by sa takto dalo hovoriť okrem podpory exportu a získavania investícií aj o našom turistickom ruchu. Sme malou krajinou s limitovanými zdrojmi, a preto drobenie našich kapacít na úzko rezortné prístupy nie sú najlepším receptom na riešenie nových úloh a výziev. Podotýkam však, že práve tento stav registrujeme v prostredí zahraničnej služby posledných pätnásť rokov, teda celú dobu existencie samostatného Slovenska, a to aj napriek dlhodobej snahe ministerstva zahraničných vecí riešiť túto situáciu k lepšiemu. Je preto nevyhnutné, aby nielen ministerstvo zahraničných vecí, ale všetky rezorty podieľajúce sa na formovaní a výkone zahraničnej politiky Slovenskej republiky konali s ešte užším prepojením na záujmy a potreby ekonomiky Slovenskej republiky, ako aj spoločností pôsobiacich na Slovensku.

    No a nakoniec po tretie jednotná prezentácia Slovenskej republiky v zahraničí. Vláda si vo svojom programovom vyhlásení tiež dala za cieľ pripraviť v zmysle nového kompetenčného zákona komplexnú koncepciu jednotnej prezentácie Slovenskej republiky v zahraničí a cieľavedomú stratégiu jej uplatňovania. Úloha je o to náročnejšia, že Slovenská republika nemá jednotnú zahraničnú službu, o ktorej som pred chvíľou hovoril. Nielen Slovenská republika, ale aj mnohé iné krajiny vrátane susedných sa nedokážu dostatočne vysporiadať s touto náročnou úlohou, čo ale neznamená, že na nej netreba intenzívne pracovať. Naše ministerstvá, samosprávne kraje, mestá, obchodné a výrobné spoločnosti a agentúry vynakladajú v úprimnej snahe na propagáciu Slovenskej republiky a svoju vlastnú prezentáciu každoročne nemalé finančné prostriedky. Vzhľadom na naše limitované zdroje nedokážeme byť viditeľní všade. Potrebujeme však úsilie a prostriedky zjednotiť a synergicky zamieriť čo najefektívnejšie na vytýčený cieľ a takto získať nové príležitosti ďalšieho rastu.

    Vážený pán podpredseda a členovia parlamentu, moje slová boli mienené ako impulz pre pozitívne fungovanie našej zahraničnej služby, ktorá má už dnes svoje medzinárodné renomé a schopnosť efektívne hájiť záujmy Slovenskej republiky v náročnom prostredí medzinárodných vzťahov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami poslanci Vášáryová, Kukan, Rydlo. Ak je to všetko, nie, Vášáryová, Kukan, pán poslanec Rydlo nie. Áno? Áno. Ďakujem pekne. Takže uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Krajkoviča.

    Slovo má pani poslankyňa Vášáryová s faktickou.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Škoda, že pán minister nedovolí, aby sme s ním diskutovali a nevystupuje. Nuž čo sa dá robiť?

    Ja by som vás chcela, vážený pán kolega, upozorniť, neviem, kto vám to písal, ale my nemáme ruský plyn. Viete, to, čo mi tu svieti a kúri, to je turkménsky plyn, pretože Ruská federácia nemá dostatok svojho plynu na vývoz. Môžete si to prečítať v iných materiáloch, v tomto zameraní, samozrejme, to nemá tam ani prečo byť. Preto, keď hovoríme o hospodárskej politike práve aj pre ten nedostatok plynu v Ruskej federácii, je mimoriadne dôležité diverzifikovať zdroje plynu pre naše hospodárstvo a pre domácnosti.

    Druhá vec, vy ste sa tu rozplývali, že s Kazachstanom máme 108 mil. USD. Možno pre obyčajného človeka 108 mil. USD predstavuje nejakú hodnotu. Ja vás len chcem upozorniť, že obchodná výmena medzi Slovenskom a Poľskom presahuje 4 mld. USD. Takže 108 mil. USD je len dôkazom našej neschopnosti a ničoho iného. Ináč upozorňujem, že 98 % výnosného obchodu máme s Európskou úniou a že s Ruskou federáciou máme veľké saldo, pretože nemáme čo odtiaľ dovážať, aby sme vyrovnali to, čo musíme platiť za ropu a plyn.

    A znovu hovoríte o malej krajine. Navštívte Luxembursko, členskú krajinu Európskej únie, a tam im povedzte, že sú malá krajina.

  • Teraz má slovo pán poslanec Kukan.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V reakcii na kolegu by som chcel iba pokojne povedať, že mnohé veci, ktoré tu hovoril, sú OK, sú správne. My sme otvorene hovorili, že za osem rokov sa nám nepodarili dve veci, a to, tu sú dve otázky, o ktorých ste hovorili, vytvoriť jednotnú zahraničnú službu, aby mali veľvyslanectvá v zahraničí jedného gazdu, ale toto hovorte, keď tu bude pán Jahnátek. Pán minister, keď nastúpil do funkcie, sa do toho vrhol veľmi vehementne, dnes už vidí, že tých, čo to riešime pätnásť rokov a nič sa nevyriešilo, že zrejme to bude pokračovať aj ďalej. A takisto jednotná prezentácia Slovenska v zahraničí, to sa nám takisto nepodarilo urobiť a my to hovoríme otvorene, takže bude dobré, keď sa bude o takýchto veciach hovoriť, aby sa tu nehovorilo, všetko je OK, všetko sú úspechy a podobne, lebo nie sú.

    A k tomu, čo ste hovorili o hospodárskych vzťahoch s Ruskou federáciou, absolútne v poriadku. Za osem rokov našej vlády bola formulácia, že „vyrovnané politické vzťahy a maximálna hospodárska spolupráca“. Na to naši veľvyslanci a diplomati nemusia chodiť na ekonomické kurzy, keď budú naše firmy a naši podnikatelia aktívni. V Rusku majú toľko možností už dnes, bez toho, že by sme ešte viac ekonomizovali zahraničnú službu. Tu, keby sme sa počúvali pozorne, aj by sme sa možno vedeli dohodnúť. Ja trvám na tom, čo som povedal. Viem, že niektorí ľudia si myslia, že diplomati by mali študovať teóriu vodíkového pohonu a ostatné veci, ja si to nemyslím a ani si to nebudem myslieť, ale, samozrejme, som povedal, že tá diplomacia musí byť v dnešnom svete, ktorý je moderný, a nie v tej klasickej diplomacii 19. storočia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou pán poslanec Krajkovič. Máte slovo.

  • Ďakujem. Páni poslankyňa, ja som nehovoril, že máme ruský plyn, ja len som sa snažil upriamiť pozornosť na rozvíjanie vzťahov s Ruskou federáciou. Čo sa týka Kazachstanu, ja tiež som nepovedal, že to je nejaký horibilný obrat, ale dal som len na vedomie to, že tieto vzťahy sa začínajú rozvíjať a oproti roku 2007 boli takmer o 100 %. A takisto som vo svojom vystúpení nespomenul alebo nezaregistrovali ste určite, že som povedal: „Sme malá krajina.“

    Čo sa týka vás, pán poslanec Kukan, v podstate dá sa s vami súhlasiť. Nič asi potom. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vzhľadom na vývoj v parlamente sa predsa len pýtam, je jeden prihlásený do rozpravy, či nie je všeobecný súhlas, aby sme tento bod ukončili, nech je v kope. Samozrejme, ak všeobecný súhlas nebude, tak preruším rokovanie. Tak sa pýtam, je všeobecný súhlas, aby sme ešte nechali vystúpenie pána Kuboviča?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne za jednotu názorov tu prítomných.

    Teraz slovo má pán poslanec Kubovič.

  • Ruch v sále.

  • Nebudem dlho, nebojte sa. Ale chcel som a prihlásil som sa do diskusie, pretože som očakával, že pán minister odpovie na otázky, ktoré tu boli položené. Neboli položené v tej diskusii len mojou osobou, ale boli položené aj inými poslancami. A myslím si, že sa jednalo o otázky závažného charakteru, o otázky, ktoré hovoria o tom, aby konečne pán minister verejne mohol deklarovať, aký má postoj k Spojeným štátom, aký má postoj ku Kube, aký má postoj k tým veciam, ktoré... Poprosím vás, pán poslanec Jarjabek, keby ste ma nevyrušovali.

  • Reakcia poslanca.

  • Však to ja viem. Ale keď ste akceptovali, že budeme dlhšie, tak vás poprosím, aby ste sa aj tak správali.

    Jednoducho som mal zato, že pán minister zahraničných vecí za svoje stanoviská sa nehanbí a vie ich aj verejne pomenovať. Jednoducho zistil som, že dnes a jasne ste ukázali svojím postojom, že s vami jednoducho sa asi o zahraničnej politike diskutovať nedá. Nedá sa preto, že existuje len ten názor, ktorý prezentujete vy, a nie ste ochotný si žiadny iný vypočuť.

    Pán predseda výboru, ak má byť diskusia, tak musí mať priestor aj jedna, aj druhá strana. Vy ste to znemožnili týmto spôsobom. Jednoducho nevyjadrili sa počas celej diskusie. Jednoducho postoj opozície vás absolútne v týchto veciach nezaujíma. Ale čo je najhoršie, keď vás požiadame, aby ste aspoň svoje stanoviská verejne deklarovali k dôležitým otázkam, ktoré dnes rezonujú v zahraničnej politike, tak nám na ne nedáte odpoveď. Ale ja tomu rozumiem, prečo nám nedáte odpoveď. Nedáte nám odpoveď preto, lebo neviete, čo dnes prezident povie na jednom mieste, čo predseda vlády povie na druhom mieste, a je dôležité, aby ste ten požiar, ktorý oni vytvoria na týchto dvoch miestach, kde budú prezentovať názor na jednu vec každý odlišne, mohli hasiť. Je to úplne logické. Lebo keby do toho prišiel tretí názor, tak naozaj by sa už nedalo nič robiť.

    Takže, pán minister, mrzí ma to, ale môžem v tejto chvíli na záver konštatovať len jednu vec. Ja už vytrvalo od začiatku, ako sme sa stretli prvýkrát na zahraničnom výbore, sa vás pýtam, že či sa vo funkcii ministra zahraničných vecí cítite ako politik alebo ako diplomat, aby som sa vedel zorientovať v tých stanoviskách, ktoré robíte. Ale doteraz som na to nedostal odpoveď. Ja dnes vidím a jednoducho som ochotný vám pomôcť v rámci tejto diskusie, že jednoducho vaše správanie v tejto chvíli najvýhodnejšie v zahraničnej politike je asi vždy schovať hlavu do piesku. Jednoducho s nikým nediskutovať. Takže mrzí ma, že ste sa zachovali tak, že ste schovali hlavu do piesku ako pštros.

  • Ďakujem. Vystúpenie pána poslanca bolo v rozprave posledné. Uzatváram preto rozpravu. Pýtam sa navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k diskusii.

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím, ale skôr sa hlási s faktickou, nie po uzavretí, aby som sa nedostával do komplikovanej situácie.

    Zapnite mikrofón pánovi Horváthovi.

  • Pán poslanec, veľmi kratučko. Keď vy tvrdíte, vo vašom príspevku ste položili veľmi závažné otázky, že to, čo ste tu povedali, bolo mimoriadne dôležité a vážne a vážne myslené bez nejakého iného podtónu a že očakávate vážnu diskusiu, serióznu diskusiu, na ktorú vy ste pripravený, na ktorú tu dávate rukavicu na stôl, obrazne povedané, tak jedna z vašich poznámok bola, že pán minister zahraničných vecí, ktorý tu sedí, má už tak trochu modrú kravatu. Toto ja nepovažujem za veľmi závažnú poznámku vhodnú do diskusie na tejto úrovni.

    Rovnako ste položili otázku, že či vzťahy medzi Slovenskom a USA majú byť strašiakom, či Spojené štátny majú byť strašiakom. Ďalšie, že či sú prospešné vzťahy Slovenskej republiky a USA. No najprv poviem odpoveď. Samozrejme, že sú veľmi dôležité a prospešné. Treba na nich veľmi veľa pracovať. USA nie sú strašiakom. Ale teraz po tej odpovedi vám musím povedať, že keby som nevedel, keby som nevidel, že vy tu sedíte a pýtate sa, tak by som povedal, že tie otázky hraničia s infantilnosťou.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Kubovičovi.

  • Pán poslanec Horváth, ja oceňujem vašu snahu odpovedať aspoň na niektoré otázky a beriem to, že aspoň vy sa snažíte, keď sa už pán minister nesnaží. A jednoducho poviem v tejto chvíli, že pán minister má záverečné slovo, môže odpovedať na otázky, ale na jeho odpovede v tejto chvíli, na ktoré ja nemôžem reagovať, ma nezaujímajú. Ďakujem.

  • Ďakujem. Takže pýtam sa, pán minister, či chcete zaujať stanovisko. Máte slovo.

  • Ale určite, napriek nezáujmu, vážený pán podpredseda, vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, napriek tomu všetkému by som si chcel vziať a urobiť záverečné slovo k tomuto materiálu.

    V prvom rade chcem poďakovať všetkým tým, ktorí vystupovali a ktorí komentovali tieto dva naozaj zásadné materiály a ktorí prichádzali s celým radom podnetov. Chcem povedať, že táto diskusia a vystúpenia si koľkokrát odpovedali na tie položené otázky, takže aj z toho dôvodu bolo celkom možné, keď počúvali partneri jeden druhého, tak zistili, že jeden dal otázku, druhý o chvíľku na otázku zodpovedal. Chcem poďakovať aj za pripomienky k formálnej stránke materiálu. Je to určite záležitosť dôležitá, aby sme si vypočuli názory o tom, ako tie materiály môžu byť ešte lepšie. Rád by som reagoval, i keď tu už páni kolegovia nie sú z opozície, že my sa snažíme odísť maximálne od toho modelu, ktorý tu panoval za ostatných osem rokov, a skutočne meníme štruktúru, meníme smerovanie týchto materiálov, ale je pochopiteľné, že ešte tam ostáva aj dosť klišé, ale čistíme to, čistíme to, aby v tých materiáloch tých klišé bolo čo najmenej.

    Diskusia. Opäť veľká škoda, že páni poslanci a panie poslankyne z opozície opustili miestnosť s výnimkou pána Berényiho, ktorému chcem týmto poďakovať. Viete, keby bol naozaj záujem o diskusiu, tak bol by som pripravený a myslím si, že hodnotenie, že som pštros a dávam hlavu do piesku, nie úplne obstojí. Stačí si prečítať koľkokrát titulky v novinách a rôzne vyjadrenia, ktoré sa tam píšu a ktoré reagujú na moje verejne vyslovené názory k mnohým otázkam. Takže myslím si, že skutočnosť popiera toto tvrdenie, ale dobre.

    Lenže tu nešlo o diskusiu. Keď som sa pozrel na to, s akými otázkami prichádzali panie kolegyne a páni kolegovia, tak som zistil, že vlastne so žiadnymi. O čom hovoria?

    Hovorili tu o návšteve kubánskej recepcie zo strany pána premiéra. To nie je otázka na diskusiu. To je konštatácia určitého faktu.

    Hovorili tu o protiraketovej obrane, kde sa zaujímavým spôsobom systematicky znalci v oblasti zahraničnej politiky dopúšťali takého drobného omylu, keď pán bývalý minister Kukan hovoril o pánu Vondrovi a citoval ho. Neviem, či uviedol, o koho ide, ale všetci ostatní hovorili, že ide o ministra zahraničných vecí Českej republiky. Nejde o ministra zahraničných vecí, ministrom zahraničných vecí je pán Schwarzenberg a pán Vondra má úplne inú pozíciu vo vláde. Ale napriek tomu ho titulovali minister zahraničných vecí. To mne hovorí tiež o hĺbke znalostí tých ľudí, ktorí sa vyslovili.

    Protiraketová obrana. Dneska, teraz nebudem už teda argumentovať textami, ktoré mám pripravené, pretože ja by som bol reagoval a dokreslil, že pozíciu, ktorú sme zastávali, konzistentne zastávali v diskusiách a po diskusiách s predsedom vlády Slovenskej republiky, s ďalšími ústavnými činiteľmi, je pomerne dobre odrazená a náš záujem, i keď nie 100-percentne odrazený v texte, ktorý prijal samit NATO, pokiaľ ide o protiraketovú obranu. A keby to bola iba naša snaha, naše obavy, naše otázniky, ktoré sme mali a ktoré sme prezentovali, a naše záujmy, aby napríklad protiraketová obrana USA sa stávala súčasťou protiraketovej obrany NATO alebo aby sa viedol dialóg s Ruskou federáciou, aby dochádzalo k presieťovaniu týchto prvkov, tak keby to bol len náš postoj a zastávali sme ho od samého začiatku až na to, že jednoducho treba analyzovať situácie, nie iba čítať titulky v novinách, tak by sme nepresadili do formulácií samitu NATO tie formulácie, do záverov samitu NATO tie formulácie, ktoré sa tam dostali, ktoré tieto pozície odrážajú. Ale, bohužiaľ, to by chcelo analyzovať aj texty. To by chcelo čítať závery samitu NATO, a nielen čítať zase, pri všetkej úcte k žurnalistom, len nejaké titulky alebo len nejaké floskuly, ktoré sa tam objavujú, a len snahu o hľadanie nejakých konfrontácií tam, kde často žiadna konfrontácia nie je. Toto by sa panie a páni poslanci mohli dozvedieť.

    Odpovedal by som tiež na otázky, ktoré sa týkajú toho rastúceho počtu politických nominantov na postoch veľvyslancov. Kde sú? Áno, budú. Samozrejme, ja s tým súhlasím, ja som od samého začiatku hovoril, že budú nominanti s politickou farbou, to je normálne, ja to považujem za prínos pre systém. Ale kde sú? To sú také tvrdenia, ktoré nie sú podložené faktami. Dá sa to povedať aj inak. Tvrdenia, ktoré nie sú podložené faktami. Nefunguje to jednoducho. Takže v mnohých veciach proste nebolo na čo reagovať.

    Hovoril by som o Líbyi. To je tretia otázka, ktorú tuná vznášali. Všimnite si, že skoro za dva roky existencie tejto vlády naša opozícia vlastne nemá o čom poriadne hovoriť, a tak otáča dva-tri okruhy donekonečna. Kde je vecná diskusia? Preto ani toto nie je vecná diskusia a, žiaľ, že ako opustili sálu, pretože minimálne by som mohol aj toto povedať paniam kolegyniam a pánom kolegom.

    Boli niektoré ďalšie otázky, aj ktoré sa týkajú slovensko-maďarských vzťahov. Nemusím a nechcem ísť do detailov. Som pripravený na diskusiu aj k týmto vzťahom, pochopiteľne. Chcem napríklad ale konštatovať, ako zaujímavo sa vyvíja situácia, je to v súvislosti s kauzou Mlynky, ale ako zaujímavú reakciu sme dostali zo strany našich maďarských kolegov a potom pán poslanec Berényi na to reagoval s určitým prekvapením, prečo tak. Ja môžem povedať, že napríklad bolo z môjho pohľadu celkom zaujímavé, keď sa zopakujem tretíkrát použitím týchto slov: „Vyhlásenie maďarského ministerstva zahraničných vecí, ktoré slovenskej strane vyčítalo, že nebol použitý mechanizmus zmiešanej komisie pre otázky národnostných menšín k otázke Mlynkov, že problém bol neprimerane medializovaný a hlavne postúpený medzinárodným organizáciám.“

    Pričom ja musím povedať a myslím si, že mám pravdu, pretože hovorím o veci, že ide o naozaj aj otázku národnostnú a určitého charakteru, ktorá je signálna, špecifická, a dostatočne, že to bol naozaj prípad, ktorý stojí za zmienku, a nešlo o záležitosti, a v tomto sa odlišujeme od našich maďarských priateľov, ktoré boli koľkokrát na hranici irelevantnosti. A napriek tomu boli využívané a okamžite internacionalizované.

    Ja sa dobre pamätám, pretože na to nezabudnem, v mojej diplomatickej praxi sa toho nevyskytlo mnohokrát, na jedny z prvých protestov, ktoré sme dostali ako vláda Slovenskej republiky po nástupe, keď nám vyčítali, že na nejakom serveri v Spojených štátoch sa objavil kúsok videa, na ktorom pálili maďarskú vlajku. Z toho urobili diplomatický protest. A bolo to súčasťou argumentácie aj na medzinárodnej pôde. Okamžite, bez toho, aby sa snažil ktokoľvek využiť mechanizmy veľkej zmluvy. My od samého začiatku trváme na využití týchto mechanizmov. Ja som teraz rád, že konečne sa dostávame aj tu na spoločnú platformu a nakoniec sme to využili.

    Ku kauze Mlynky sa dostanem zajtra, ale my nevidíme nič nenormálneho, keď znášame otázky určitého charakteru a kalibru aj na medzinárodnej pôde. Ale musia to byť otázky určitého charakteru a kalibru, musia to byť signálne otázky. Tak isto sa staviame aj k otázke maďarských gárd. Túto otázku budeme pertraktovať na európskej úrovni už len z toho dôvodu, že je to otázka signálna, že hovorí o raste agresívneho nacionalizmu. Je nám jedno, že je to v Maďarskej republike, je to v Európe. Je to v rámci Európskej únie. A my sa musíme snažiť postaviť tomuto hrádzu. Čiže takýmto spôsobom my konáme a budeme konať, preto nevidím nič mimoriadneho na tom, ako sme konali my, a som veľmi rád, že napokon aj k takýmto postupom naši maďarskí priatelia uznávajú, že tu existujú mechanizmy veľkej zmluvy a že ich budeme využívať.

    Bola tu diskusia o mnohých ďalších otázkach. Rád by som poskytol odpovede našim partnerom, ale keďže opustili sálu, nemyslím si, že by to bolo nejakým spôsobom efektívne. Využijeme teda platformu zahraničného výboru, pokiaľ sa nám to podarí zorganizovať, ako viem, pán predseda sa o to snažil niekoľkokrát, ale nejako vzhľadom na postoj opozície, ktorí toto rôznymi požiadavkami, nebudem ich kvalifikovať, urobili takým spôsobom, že jednoducho na zahraničnom výbore, to je pomaly pre mňa ako národný sviatok, aby som sa tam dostal. A je to z môjho pohľadu niečo absolútne mimoriadneho, takéto správanie sa. Poďme využívať túto platformu aj na diskusiu, a keď niekto potrebuje k tomu novinárov, nech sa páči, aby sa dostali aj kontroverzné diskusie do tlače. Ja proti tomu nemám absolútne nič.

    Čo ma však mrzí, je to, že aj v tejto diskusii zo strany opozície v zásade od samého začiatku vystupovali z preddeterminovaných postojov: „My toto neodsúhlasíme.“ Je to asi v poriadku. Je to politická práca, asi sa to takto robí. Ale keby si chceli prečítať a uvedomiť, čo hovoríme, tak by museli usúdiť to, čo tvrdíme my a čo sme zdokumentovali a čo som hovoril aj vo svojom vystúpení.

    Minulý rok bol jeden z veľmi úspešných rokov, pokiaľ ide o zahraničnú politiku Slovenskej republiky. Bol veľmi úspešný, pretože táto zahraničná politika je hodnotovo ukotvená v Európskej únii a NATO. Keby sme to tvrdili len my, tak by to bolo málo, ale ono to totiž takto hovoria naši partneri. Dôkazom je, keď už nič iné tak naše pôsobenie v Bezpečnostnej rade. Tam nešlo len o kvalitnú diplomaciu a techniku práce, ale práve o hodnoty, ktoré sme presadzovali, a takto nás vidia partneri. Škoda, že nás takto nechce vidieť naša opozícia. Je mi z toho trochu smutno, ako spolitizovali celú túto záležitosť na škodu veci, pretože tu do značnej miery prirodzený konsenzus máme, vyplýva z nášho členstva v EÚ a NATO.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na tomto by som ukončil svoje vystúpenie. Mal som pripravených podstatne viacej bodov, ale myslím si, že to, čo som povedal, je dostatočné na záver tejto diskusie.

    Ešte raz ďakujem za vaše vystúpenia, za podnety, ktoré zazneli, budeme ich reflektovať v našej ďalšej činnosti a práci. No a teším sa na ďalšiu spoluprácu.

  • Ďakujem, pán minister, za záverečné vystúpenie. Pýtam sa spravodajcu.

  • Ďakujem pekne. Chcel som pôvodne vystúpiť, ale vzhľadom na pokročilý čas sa vzdávam. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Čiže registrujem aj tak, pán Horváth, tiež ako spravodajca k predchádzajúcemu materiálu, ktorý sme prerokovali zlúčene.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem tým, čo vydržali, za trpezlivosť, za pochopenie. Želám vám príjemný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.20 hodine.