• Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, otváram siedmy rokovací deň 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali títo páni poslanci: pán poslanec Marián Haľko, ďalej pán poslanec Miroslav Jureňa, Ján Kovarčík, István Pásztor, Ján Slota, Milan Urbáni, Renáta Zmajkovičová.

    Do včerajšieho dňa alebo z predchádzajúcich rokovaní máme neukončené niektoré body vo vzťahu k interpeláciám, kde ešte sú aj prihlásení písomne alebo mohli by sa prihlásiť ešte ďalší ústne, bude, verím, urobená dohoda na zasadnutí poslaneckého grémia, ktoré bude tesne pred jedenástou pred hlasovaním, tam sa dohodneme, kedy dobehneme interpelácie.

    A teraz by sme pokračovali jedným z tých dvoch bodov, ktoré máme rozrokované, to znamená o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov.

    Tento návrh sme dostali ako tlač 572.

    Pán predseda ako navrhovateľ už zaujal miesto pre navrhovateľov, takisto aj pani poslankyňa Jana Laššáková, ktorú určil ústavnoprávny výbor za spravodajkyňu.

    Do rozpravy je ústne prihlásený pán poslanec Daniel Lipšic, ktorému teraz odovzdávam slovo. Po tomto zákone bude nasledovať zákon o Košiciach.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k novelizácii troch zákonov, a teda najmä zákona o poslancoch, pretože podľa mojej mienky tento zákon už neskoršími zákonmi bol zrušený. Platí práve zásada „lex posterior, derogat priori“, čiže neskorší zákon ruší zákon skorší, a napriek tomu, že tento zákon nebol formálno-právne zrušený, podľa mojej mienky je neplatný a neúčinný práve schválením neskorších zákonov. Poviem, aj prečo si to myslím. A to nielen jednotlivé paragrafy, pán predseda, ale budem vám citovať pomerne z každého paragrafu, čo je v tom zákone napísané, a ja pevne verím, že ten zákon už nie je platný a účinný.

    Podľa § 1: „Poslanci majú účasť na príprave volebných programov Národného frontu a na ich uskutočňovaní vo svojich volebných obvodoch.“

    Podľa § 2: „Vo svojich volebných obvodoch spolupracujú predovšetkým s národnými výbormi, orgánmi Národného frontu, organizáciami v ňom združenými, pracovnými kolektívmi, orgánmi samosprávy.“

    Podľa § 4: „Poslanec, ktorý nezložil sľub na ustanovujúcej schôdzi alebo bol zvolený v doplňovacích voľbách,“ ktoré, samozrejme, neexistujú, „skladá sľub na schôdzi Slovenskej národnej rady.“

    Podľa § 6: „Funkčné obdobie poslancov, ktorí sú členmi Predsedníctva Slovenskej národnej rady,“ ktoré, samozrejme, neexistuje, „sa končím zvolením Predsedníctva novozvolenej Slovenskej národnej rady.“

    Podľa § 7 – a to je zaujímavé: „Poslanec môže byť kedykoľvek odvolaný na základe rozhodnutia svojich voličov. Postup pri odvolaní poslanca upravuje zákon Slovenskej národnej rady.“

    Podľa § 9: „Mandát zanikne, keď Predsedníctvo SNR vzalo rezignáciu na vedomie.“

    Podľa § 12: „Poslanci sú oprávnení najmä predkladať Slovenskej národnej rade podnety na podanie návrhu zákona Federálnemu zhromaždeniu.“ To asi tiež už nie je. „Požadovať od vedúcich ostatných štátnych orgánov a vedúcich socialistických organizácií informácie, vysvetlenia a podklady. Na základe poverenia SNR alebo jej orgánov zúčastňovať sa na spolupráci s Českou národnou radou a Federálnym zhromaždením.“

    Podľa § 13: „Poslanci spolupracujú s národnými výbormi, orgánmi Národného frontu, organizáciami v ňom združenými, pracovnými kolektívmi, orgánmi samosprávy, ako aj ďalšími orgánmi a organizáciami vo volebnom obvode.“

    Podľa § 14: „Sú povinní skladať voličom účty prostredníctvom petičného orgánu Národného frontu.“ A teraz prídu, samozrejme, tie najlepšie časti. „Poslanci sú povinní podľa § 15 najmä radiť sa s voličmi, orgánmi Národného frontu, organizáciami v ňom združenými, pracovnými kolektívmi a orgánmi samosprávy o návrhoch zákonov,“ ale najmä „sú povinní vysvetľovať voličom základné otázky politiky socialistického štátu.“

    Pán predseda, podľa vášho názoru toto ustanovenie je platné a účinné? Inými slovami, naozaj sme my poslanci viazaní príkazom a povinnosťou vysvetľovať voličom základné otázky politiky socialistického štátu? Ja pevne verím, že 18 rokov po revolúcii takúto povinnosť poslanci nemajú. Možno majú také právo niektorí poslanci a že to možno niektorí aj robia, fajn, ale povinnosť všetci poslanci takú nemajú, ja ju určite nemám a ani ju nevykonávam.

    Potom sú tu ešte v § 16 oprávnenia poslancov, tiež národné výbory, Národný front, „upozorňovať vedúcich štátnych orgánov a socialistické organizácie na porušenie štátnej disciplíny“. Keby ste nám mohli vysvetliť, čo to štátna disciplína je a či naozaj takéto právo upozorňovať na jej porušenie poslanci majú a komu by ho mali adresovať?

    No a prichádzam k § 19 ods. 2, ktorý navrhujete zrušiť: „Poslanci sú pod ochranou ústavy a majú poslaneckú imunitu.“ To je podľa mojej mienky tiež zrušené ustanovenie tohto zákona a je zrušené zákonom najvyšším. Je zrušené článkom 78 ústavy, ktorý oveľa neskôr, teda štyri roky po prijatí tohto zákona, lebo on bol v roku 1989 prijatý, ešte pred novembrom 1989, upravil poslaneckú imunitu v ústave. Povedať, že upravil ju len tak sčasti a že tá všeobecná úprava zostala nie v ústave, ale v tomto zákone, ktorý bol zrušený následnými zákonmi, obsahovo zrušený, podľa mojej mienky je právne veľmi ťažké. Preto som prekvapený, že ste vôbec takýto návrh predložili.

    Sú tu ďalšie zaujímavé veci, § 23: „Okresné národné výbory v spolupráci s orgánmi Národného frontu a organizáciami v ňom združenými sú povinné zabezpečovať verejné schôdze občanov a besedy s voličmi.“ Podpísaní: V. Šalgovič, I. Knotek.

    Pán predseda, myslím si, že je chyba, že ste tento návrh predložili, stačilo predložiť novelu priestupkového zákona a novelu zákona o rokovacom poriadku. Návrh zákona o poslancoch podľa mňa neskoršími zákonmi bol zrušený. Inak by naozaj tieto všetky ustanovenia mali platiť a to sa mi zdá, že je trošku groteskné.

    Dovoľte mi ešte sa vyjadriť k samotnej imunite a k diskusii, ktorá prebieha v Národnej rade.

    Pán predseda, aj vo svojich vystúpeniach k imunite, už sa nebudem vracať do minulosti, ale ste taký pomerne vehementný, čo je fajn, vaši poslanci sa stále ohradzujú, keď niekto povie tvrdšie slovo, tak hneď majú faktické poznámky, ako tuná pár poslancov vidím, že to sa nepatrí, vy keď máte tvrdé slová, je to fajn, aj urážlivé, to nevadí, to nevadí. Mne to nevadí, fajn. A trošku mi to potom pripomína ako v škôlke, keď niektorí ako malé deti sem-tam, keď sa učiteľka nepozerá, štuchnú toho druhého a potom keď dostanú jednu facku, tak pribehnú žalovať, že jaj, oni ma tu bijú. Nerobte to. No tak proste keď hráte tvrdo, fajn, hrajte tvrdo, ale potom nechoďte ako malé deti žalovať, že teraz ste ma zbili vy. To je také smiešne podľa mojej mienky, to je také škôlkarské trošku. Čiže ak rozdávate údery, rozdávajte ich, ale potom ich musíte aj prijímať a nie sa sťažovať, že tie údery sú moc silné. Toľko asi k rozprave ešte včera a teším sa na právne vysvetlenie.

    Pán predseda, ja vás nechcem skúšať z práva. Určite nie. Ale predpokladám, že keď ste tento návrh predložili, tak ste ho konzultovali s právnikmi, konzultovali ste, či vôbec ide o právny a účinný zákon, podľa mojej mienky nie. Ak budete mať záujem, môžeme sa stretnúť, keď teraz tu nemáte právnikov. Ale naozaj predkladať novely zákonov, ktoré sú zjavne neplatné a neúčinné, lebo boli derogované neskoršími právnymi úpravami, je podľa mojej mienky právnou chybou.

    Toľko, pán podpredseda.

  • Ďakujem. Pán Lipšic bol jediný vystupujúci v rozprave prihlásený ústne. S faktickými poznámkami sa nehlási nikto. Chcem sa spýtať navrhovateľa, či chce reagovať.

    Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne. Pán kolega Lipšic, ten právny názor, že opäť sme v situácii...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán predseda, je to v rozprave alebo...

  • V rozprave, dobre, čiže ja som ešte neukončil rozpravu.

  • ... aby ste mohli reagovať.

    Ak naozaj nájdeme zhodu právnu, ľudia z právneho prostredia, ktorí, keď som pripravoval návrh na celé zrušenie a hľadal som, aké súvisiace kroky treba urobiť, konštatovali, že tento krok treba urobiť. Myslím, že to nie je prvýkrát, kedy namietate na akúsi neúčinnosť alebo obsolétnosť, ale na tomto jedinom sa s vami rád zhodnem, sadnime si, právnici, ak naozaj bude jednotný právny názor, že je to tak, ako vy hovoríte, tak, samozrejme, ja s tým nemám problém. Toto je analogická súvislosť, ktorá vznikla práve z iného právneho názoru, ako prezentujete vy.

    A ešte krátko. Ja som nechcel veľmi, ale keď už ste sa vrátili k tej imunite vy, tak viete, ja nemám problém, ani neplačem, ani nemám problém vracať úder, zase ste to niekde dostali do tej osobnej roviny, ale tak teda vrátim sa do tej svojej pozície, dobre, vy o tom práve a ja o tej logike. Lebo to, čo ste zas predviedli, to je typická ukážka o tom, aký je typ vášho myslenia.

    A už včera sme sa trošku preli o tej syntéze, o dedukcii, ako dospieť k záveru na základe analýzy faktov a konštrukcie, a vy máte opačný typ myslenia, pán kolega. Vy prejudikujete, vy máte jasný cieľ a k nemu prispôsobujete celú dispozíciu a všetky argumenty a včera ste to dokumentovali. Naozaj ja sa musím vrátiť k tomu Aristotelovi, lebo keď vy mňa stále nútite, aby som sa vracal k tomu právnemu vedomiu, tak ja vás budem takisto poučovať, ako rád poučujete každého, aj mňa, z tej logiky myslenia, lebo to, čo ste včera, vyberte si zápis, prezentovali ako tzv. sylogizmus, tak sme sa na tom výborne pobavili všetci. Ja len ako pre vaše objasnenie, pravdepodobne, keďže čítate stále len tie právne normy.

    Sylogizmus je forma deduktívneho úsudku, v ktorom z dvoch výrokov (premís), subjekt-predikátovej štruktúry vyplýva nový výrok (záver) tej istej logickej štruktúry. A už keďže som začal s tým Aristotelom, ktorého nikto nespochybňuje, možnože iba vy, o ktorom som hovoril a ten používal veľmi jasné logické štruktúry: všeobecný predpoklad, konkrétny predpoklad, konkrétny záver.

    A aby ste tomu rozumeli, pán poslanec, napríklad:

    „Všetci ľudia sú cicavce“ – nespochybniteľné.

    „Daniel Lipšic je človek“ – určite.

    „Je nespochybniteľné, že Daniel Lipšic je cicavec.“

    Toto je spôsob konštrukcie, nie naopak, ako to robíte vy. Alebo:

    „Namyslení ľudia sa správajú, akoby boli múdrejší ako všetci ostatní“ – pravdepodobne sa všetci na tom zhodneme, že je to tak.

    „Daniel Lipšic sa správa, akoby bol múdrejší ako všetci ostatní“ – niet iný záver, taká je logika.

    „Daniel Lipšic je namyslený.“

    A takýchto príkladov by sme mohli v tomto type konštrukcie naozaj prijať veľmi veľa, ale ja len použijem jeden, ktorým odpoviem aj na vašu otázku...

  • Reakcia poslanca.

  • Reakcia poslanca.

  • Prečo ste sa pýtali, aký je ten, prečo ten môj názor, prečo vôbec prichádzam s imunitou? Skúsim opäť takú relatívne jednoduchú logickú konštrukciu, skúsme sa počúvať.

    „Predsedovi parlamentu by malo záležať na dôveryhodnosti parlamentu.“

    Druhý: „Imunita spochybňuje dôveryhodnosť parlamentu.“

    „Predseda parlamentu je proti imunite.“ – Logický záver, odpovedám aj na vaše otázky zo včera.

    Kolega, nechcem tu teraz rozoberať rôzne iné...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán kolega, pán predseda vystupuje v rozprave, je možné reagovať zrejme potom vo faktickej.

  • Samozrejme, ja vás poprosím, kľudne sa prihláste s faktickou poznámkou a reagujte.

    Ja uznávam, že tento typ logiky niekedy, a je na to nespočetne historických príkladov, niekedy môže viesť k absurdným záverom, ak dôjde k absurdnej konštrukcii, ale naozaj to, čo ste aj včera povedali, jednoducho dokazuje, že vy tento spôsob nepoužívate, vy jednoducho stále presviedčate o svojej pravde a používate na môj vkus až príliš deformované metódy.

    Vy zadefinujete to, čo je pre vás dôležité, vy absolútne nespochybniteľne poviete záver a potom k nemu konštruujete všetky logické argumenty – a nie raz a nie dvakrát. A napríklad aj tá právna polemika o tom, čo ste aj v súvislosti s týmto zákonom predviedli, je toho dôkazom. Jednoducho spochybňujete, že existuje aj iný názor, a svoj názor povyšujete na čosi, čo je nespochybniteľné.

  • Reakcia poslanca.

  • Skúste sa prihlásiť do faktickej poznámky potom, dobre?

    A tak len ešte, aby tým, ktorí to chcú porozumieť, čo ste včera povedali. Povedali ste, vyberte si ten prepis.

    Prvá premisa: „Paška podal návrh na zrušenie imunity.“

    Druhá: „Dovtedy Paška hlasoval proti zúženiu imunity.“

    A záver: „Vaše názory sú v rozpore.“

    Pán Lipšic, ale keby ste si naozaj toho Aristotela prečítali, tak to nie je sylogizmus, to je, viete, taká trošku logika inkvizície, tak ako fungovala kedysi. To je jednoducho rozpor, nič iné, takže... Ale nebudem tu rozoberať tieto veci, ja vám chcem povedať, áno, ak, a znovu vyzvem aspoň tie kolegyne a tých kolegovi, ktorí tu sú, poďme do druhého čítania s imunitou. Je nespochybniteľné, že minimálne existujú rôzne právne názory, tak teda ak ich vieme zjednotiť, to s vami plne súhlasím, ak sa ukáže, že máte pravdu, že ten návrh tej novely zákona o poslancoch je irelevantný a že tento zákon je naozaj už mimo právneho systému a nie je v záujme veci, teda zrušenia imunity, potrebná jeho novela, nebudem s nikým polemizovať ani pol sekundy. Ale to všetko ostatné je dnes v rovine nášho vlastného správania sa a logiky a schopnosti pochopiť, prečo a ako určité zmeny je nevyhnutné urobiť.

    Takže znovu vás chcem požiadať, poďme do druhého čítania s návrhom ústavného zákona, zrušme imunitu. A ak prevládne všeobecný väčšinový právny názor, že máte pravdu v logike, ktorá opäť síce z hľadiska interpretácie nebola nič iné len mojím zosmiešňovaním, citovaním, ale my by sme v právnom systéme, pán poslanec, našli ešte niekoľko zákonov platných z obdobia pred rokom 1989, ktorých formulácia a pojmový aparát by pravdepodobne asi vyvolával úsmevy.

    Takže ďakujem pekne.

  • Ďakujeme. Je zrejmé, že vládna koalícia má zjavne menší záujem o tento zákon ako opozícia. Otváram teraz možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami na vystúpenie pána predsedu. Prihlásili sa pán poslanec Pavol Minárik, Daniel Lipšic, Monika Gibalová, Mária Sabolová, Martin Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Pavol Minárik, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, ja sa poznám s pánom poslancom Lipšicom dosť dlho, nepochybne oveľa dlhšie, ako ho poznáte vy, a preto si môžem dovoliť povedať, že druhá premisa vášho druhého sylogizmu, ktorý ste uviedli, je nesprávna.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Daniel Lipšic, nech sa páči.

  • Pán predseda, ja som povedal názor, svoj názor na účinnosť zákona o poslancoch. Vy ste svoj názor nepovedali. Čiže môžeme polemizovať o niečom, ale musíme najskôr teda mať nejaké argumenty na stole. Vy ste žiadne neponúkli. Chcem povedať, že nejde len o formulácie. Ak naozaj je platný a účinný zákon o poslancoch, tak je tam právo odvolávať poslanca. To nie sú len formulačné veci. To sú obsahové veci. Takže nehovorme o formuláciách. Ja som niektoré z tých najkrikľavejších odcitoval, aby bola viditeľná absurdnosť toho celého zákona, ide o obsah toho zákona.

    Po ďalšie sylogizmus, už povedal pán poslanec Minárik, okrem toho vášho prvého sylogizmu tie ďalšie boli nesprávne. Sylogizmus, pán predseda, je nesprávny vtedy, ak jedna z dvoch premís nie je pravdivá alebo ak záver z tých premís nevyplýva. To znamená, vy si nemôžete do premís dosadiť svoje názory, svoje subjektívne pocity a potom z toho vyvodzovať záver. To je, to je, samozrejme, šarlatánstvo.

    Môj sylogizmus, pán predseda, sa týkal faktov, nie názorov na vašu osobu. Faktom je, že ste predložili návrh na zúženie imunity. Áno alebo nie? Faktom je, a to je druhá premisa, že ste doteraz hlasovali vždy proti návrhom na zúženie imunity. A záver logicky z toho jediný podľa mojej mienky je, že vaše skutky sú v rozpore v minulosti a dnes. Dodnes ste to nevysvetlili, pán predseda. Čiže kedykoľvek si, samozrejme, s vami rád aj na tému sylogizmov sadnem.

  • Slovo má teraz pani Monika Gibalová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predseda, hovoríte o sebe, že ste filozof a humanista a v tomto si môžeme byť asi rovní. Ale chcela by som vám povedať, že aj v logike existuje skúška správnosti ako v matematike a tá nepustí. Správny výsledok logický je odvislý od vstupných premís. A keď si vypočujete vaše včerajšie vystúpenie, tak budete musieť aj voči sebe, nielen voči pánu poslancovi Lipšicovi, urobiť istú korekciu. Ďakujem.

  • Mária Sabolová vo faktickej poznámke, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. V dvoch poznámkach by som chcela zareagovať, pán predseda, a to, že je tu veľa zákonov, ktoré určite je treba upraviť a možno stratili platnosť, ale sme ich zatiaľ za to obdobie, kedy sa snažíme v tomto parlamente čistiť aj legislatívu, neotvorili. Toto je jeden z nich.

    A druhá poznámka, očakávala som, že vyvrátite jednotlivé tvrdenia pána poslanca Lipšica a prednesiete tie argumenty, ktoré vás priviedli k tomu, že predkladáte novelu zákona o poslancoch. Ale vo vašom vystúpení ste skončili opäť len v akejsi filozofii a v zákone o imunite, a nie v tomto zákone, ktorý teraz prerokovávame.

  • Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Martin Fronc, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predseda, povedali ste, poďme do druhého čítania. Ja podporím návrh, aby to išlo do druhého čítania, len myslím si, že by sme tak mali postupovať aj v iných prípadoch. O chvíľu bude prerokovávaný návrh, môj návrh školského zákona, ktorý je tu tretíkrát v Národnej rade. Dvakrát bol v prvom čítaní zhodený zo stola. Predložil som ho aj preto, aby sme mohli diskutovať a porovnávať dve predlohy zákona, vládny a ten môj. Čiže trochu by som vás rád vyzval, aby ste postupovali ako koalícia v tomto prípade rovnako a posunuli aj ten návrh zákona do druhého čítania. Nakoniec všetci dobre vieme, že rokovania vo výboroch sú oveľa viac vecné, oveľa viac prinášajú naozaj dobré zmeny ako to, čo sa deje tu v pléne pod reflektormi a pod kamerami. Ďakujem.

  • Chcete reagovať, pán... Nie. Pán Lipšic bol jediný prihlásený do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Spýtam sa, či chce navrhovateľ zaujať stanovisko v záverečnom slove. Nie? Pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, hlasovať budeme o 11.00 hodine.

    Teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku, Moniky Smolkovej a Jozefa Buriana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov. Máte ho ako tlač 575.

    Prosím teraz poslankyňu Moniku Smolkovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu, predsedu výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pána Tibora Cabaja, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Do rozpravy je ústne prihlásený ešte pán poslanec Viliam Novotný, on bol prihlásený posledný ústne. Teraz mu odovzdávam slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani navrhovateľka, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil k poslaneckému návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice. To, prečo vystupujem, je, myslím, pomerne jasné všetkým, ktorí ma poznáte. Som Košičan, rodený Košičan a funkcionár SDKÚ – DS v tomto meste a v Košickom kraji, zastávam funkciu krajského predsedu mojej strany a k danej téme sme zaujali aj politické stanovisko, ktoré sme deklarovali v pondelok na tlačovej konferencii v meste Košice za prítomnosti mojej kolegyne z mesta pani poslankyne Tkáčovej a viceprimátora za SDKÚ – DS pána Vargovčáka.

    Takže dovolím si odprezentovať politické stanovisko SDKÚ – DS k tomuto zákonu. Bol som milo prekvapený, potešený aj posilnený tým, že keď som túto pozíciu, ktorú zaujala SDKÚ – DS v meste Košice k danému zákonu, prezentoval na našom poslaneckom klube, získal som podporu poslancov a prísľub, že podporia tieto návrhy alebo toto stanovisko, ktoré dneska budem prezentovať.

    Na úvod chcem hneď povedať to, čo možno už aj odznelo vo vystúpení pani poslankyne Sabolovej, že celý spôsob podania tohto poslaneckého návrhu zákona považujem za neštandardný. Za neštandardný a nekorektný. Pretože nemyslím si, že je správne podávať zákon, ktorý v strede funkčného obdobia mení pravidlá fungovania na úrovni mestskej samosprávy tak, aby bol prediskutovaný s volenými zástupcami občanov na úrovni mesta. Jedinú informáciu, ktorú o tomto zákone mal pán primátor, bola akási vágna informácia spred niekoľkých mesiacov, že spomínaní predkladatelia pripravujú návrh novely zákona o meste Košice. Nič viac. O tom, čo prebiehalo na Rade starostov, už rozprávala pani poslankyňa Sabolová aj pani poslankyňa Smolková, k tomu ja sa už vyjadrovať nebudem. Ja sa budem vyjadrovať len k tomu, že dneska si naozaj môžem povedať, že takýto postup považujem za nekorektný a neštandardný.

    Viete prečo? Lebo keď sme naposledy podávali novelu zákona o meste Košice pod č. 222/2006, táto novela vznikla na pôde mesta. Boli to odborníci Magistrátu v spolupráci s ústavnými právnikmi na čele s pánom Dr. Ladislavom Oroszom, ktorí pripravili novelu zákona o meste Košice, lebo naozaj bolo potrebné meniť tento zákon, ktorý bol už značne bradatý a používal výrazy nie veľmi odlišné od zákona o poslancoch, ktorý citoval pred chvíľou pán poslanec Lipšic. Mestské zastupiteľstvo rokovalo o pripravenej novele zákona o meste Košice a prijalo akési odporúčanie, prosbu poslancov za jednotlivé politické strany, ktorí pôsobia v meste Košice alebo bývajú v meste Košice, aby spoločne predložili takýto návrh zákona do parlamentu, aby tento návrh zákona nebol politicky zneužitý žiadnou politickou stranou. Dokonca sme boli do určitej miery ako skupina predkladateľov, patril som medzi nich aj ja, ale boli tam predkladatelia zo všetkých poslaneckých klubov zastúpených v Národnej rade, ktorí mali poslancov v meste Košice, s bytom v meste Košice, boli sme dokonca požiadaní, aby sme nedávali pozmeňujúce návrhy, aby sme tú dohodu, ktorá sa zrodila na úrovni mesta, akýmsi spôsobom nezmenili, nedevalvovali. Tento zákon bol drvivou väčšinou hlasov v Národnej rade nakoniec aj schválený.

    Preto si myslím, že ak mali predkladatelia úprimnú snahu niečo meniť v zákone o meste Košice, mohli postupovať rovnako. Mohla napríklad táto iniciatíva naozaj vzísť z Rady starostov, mohla byť prerokovaná v mestskom zastupiteľstve a mohli ju predkladať hoci aj títo poslanci, aby sme náhodou nepokazili priechodnosť zákona zlými menami v zozname predkladateľov, mohli ho predkladať, ale mohli ho najprv prediskutovať.

    Preto si myslím, že ide o niečo, čo treba pomenovať politicky, a dovolím si to pomenovať politicky, o čo tu ide. Ide tu o to, že strana SMER, ktorá na hlavu prehrala komunálne voľby v meste Košice, má dvoch starostov a päť mestských poslancov z päťdesiatich, je v beznádejnej opozícii v meste Košice. Vo všetkých zastupiteľstvách miestnych častí má koalícia KDH, SDKÚ – DS, SMK väčšinu.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale s nezávislými poslancami, áno. Okrem Furče, kde má väčšinu pani poslankyňa. Takže v 21 mestských častiach má koalícia KDH, SDKÚ – DS, SMK väčšinu s výnimkou mestskej časti Furča.

  • Reakcie z pléna.

  • Mestská časť Furča je významná mestská časť Košíc.

    A tak sa teda rozhodla strana SMER obísť volených zástupcov občanov v meste Košice a využiť parlamentnú väčšinu, ktorú má spolu so svojimi koaličnými partnermi z HZDS a SNS, na to, aby v priebehu funkčného obdobia zmenila pravidlá fungovania v meste Košice. Považujem to za nekorektné a považujem to za aroganciu moci. Považujem to za postup, ktorý nemá opodstatnenie, keď len nejde o to, že chce strana SMER ukázať Košiciam, že aj tak si nájde páku na to, aby vedela ovplyvňovať veci, keďže cez päť poslancov v mestskom zastupiteľstve nemá až také významné slovo, ako by si táto strana predstavovala. O to tu išlo, dámy a páni, to som povedal aj na tlačovej besede. Strana SMER chce zneužiť svoju parlamentnú prevahu na to, aby v priebehu fungovania funkčného obdobia zmenila pravidlá fungovania samosprávy v Košiciach.

    O čo ale vecne ide v tomto zákone, aby som sa ho trošku pridŕžal? V prvej časti navrhujú predkladatelia, aby mestské časti vo vzťahu k čerpaniu finančných prostriedkov z európskych fondov mali štatút obce. Na prvý pohľad sa to naozaj môže zdať ako celkom dobrý nápad. No veď prečo nie? Nech si starostovia podajú svoje projekty, veď príde viacej peňazí z európskych fondov, veď je to v prospech občanov, však Košičania žijú v tých mestských častiach. Však to je dobré, nie? Celkom pekný návrh. Má to ale niekoľko háčikov.

    Po prvé, ak by to naozaj bola snaha starostov mestských častí, SDKÚ – DS má len jedného starostu, takže s ním komunikujem, KDH ich má viacej a počuli sme názor pani poslankyne Sabolovej, nebol žiaden problém, aby takýto návrh vyšiel z Rady starostov a aby prišiel znovu ako konsenzuálny návrh z mesta Košice.

    Tu je trošku iný problém. Tu je problém taký, že dvaja, nanajvýš traja starostovia z dvadsaťdva, ktorí sú z koaličných vládnych politických strán, chcú využiť svoje kontakty na ministerstvách, cez ktoré sa budú deliť európske projekty, aby získali cez projekty finančné prostriedky do svojich mestských častí a aby riešili svoje partikulárne záujmy, zámery a projekty, ktoré v týchto mestských častiach majú. O to tu ide.

    Uistil som v pondelok na tlačovke ostatných devätnástich starostov mestských častí, že keď snívajú o tom, aké obrovské finančné prostriedky budú čerpať z jednotlivých ministerstiev, aby sa z tohto zlého sna prebudili. Tento zákon nie je o nich. Tento zákon je o dvoch, nanajvýš troch starostoch mestských častí v meste Košice, ktorí sú z vládnej koalície, ktorá existuje v parlamente Národnej rady Slovenskej republiky.

    SDKÚ – DS s týmto návrhom nesúhlasí a nesúhlasí hneď z niekoľkých dôvodov. Ten prvý je taký, že máme za to, že by bolo vhodnejšie, aby mesto Košice pripravovalo veľké projekty v prospech všetkých občanov mesta a aby, ak to nebude politický problém – a ja som veľký optimista, verím, že to nemôže byť politický problém, že reprezentácia tohto mesta pochádza z opozičných strán v Národnej rade Slovenskej republiky –, aby prostredníctvom týchto veľkých projektov čerpala finančné prostriedky z európskych fondov a riešila problémy všetkých Košičanov a projekty, ktoré sa budú dotýkať všetkých Košičanov, a aby sa tieto finančné prostriedky nerozplytvali na partikulárne záujmy v niektorých mestských častiach. Toto je náš pohľad na celú túto problematiku.

    Máme aj ďalšiu vážnu výhradu. Tu už odznelo, že či je to celkom v súlade s ústavou, alebo nie je v súlade s ústavou. Ja som lekár, ja nebudem o ústavnosti a protiústavnosti špekulovať, nato sú odborníci, ústavní právnici, s ktorými sa určite poradíme pri tomto zákone. Ale ide tu o základnú filozofiu, čo s tým mestom Košice vlastne chceme urobiť? A ja som o tom hlboko presvedčený a tvrdím to od roku 2004, 2005, môžete si všetky moje tvrdenia v Národnej rade aj v meste Košice spätne prehrať, že mesto Košice nie je ZMOS-om 22 dedín. Mesto Košice nie je úniou 22 mestských častí. Mesto Košice je jedno integrálne silné mesto, ktoré sa v rámci svojej samosprávy delí na nejaké nižšie správne jednotky. O tom je SDKÚ – DS presvedčená a SDKÚ – DS bude vždy tak konať, aby posilňovala mesto Košice, aby sa mesto Košice do budúcna zmenilo na silnú metropolu, aby aj Košice-okolie, mám tu svojho priateľa, ktorý to nazval, že oni sú anektovaní, sa cítili stále viacej Košičanmi, aby sme budovali silný metropolitný región na čele s Košicami. Myslím si, že Košice majú všetky predpoklady na to, aby sa stali druhou metropolou tejto krajiny, aby sa stali protiváhou Bratislavy na východe Slovenska, aby sa stali naozaj centrom kultúrneho, spoločenského, ekonomického života východu Slovenska, aby toto mesto zaujímalo stále vážnejšiu pozíciu v rámci celého Slovenska.

    Som veľmi rád, že v poslaneckom klube SDKÚ – DS som na tieto názory získal výraznú podporu a že SDKÚ – DS veľmi dobre vníma, že Slovensko bude omnoho stabilnejšia krajina, keď bude stáť na dvoch pevných nohách, jedna sa volá Bratislava a druhá sa volá Košice, že nie je možné budovať centralistický štát, keď Bratislava je postavená v jednom póle tejto krajiny. Môžeme potom rozprávať o regionálnych rozdieloch a ich vyrovnávaní, keď všetky investície a cesty končia pri Nitre a Trenčíne, pri lepšej možnosti pri Banskej Bystrici a pri Žiline.

    SDKÚ – DS pre tento svoj projekt, pre tento svoj pohľad robila aj konkrétne veci, lebo iste sa ma opýtate, že reči sú to pekné, ale či sme niečo pre to aj urobili? Veľmi dobre viete, že som veľmi intenzívne pracoval, ktorí ste boli v predchádzajúcom funkčnom období, na tom, aby sa nám podarilo v rámci reforiem presťahovať Národný úrad práce do Košíc. Pretože si myslím, že to má svoju logiku, lebo tam sú nezamestnaní. Vždy je lepšie riadiť nezamestnaných a sledovať ich tam, kde sú, nie štyristo kilometrov ďalej. Žiaľ, tento zámer sa nepodaril. Ale aj z mojej iniciatívy a z iniciatívy poslancov z Košického kraja sa podarilo nakoniec presunúť Národný inšpektorát práce do Košíc, ktorý je po Ústavnom súde druhou významnou inštitúciou, ktorá v meste Košice sídli, celoštátneho významu.

    Poviem veľmi úprimne, že dneska sa Košice môžu popýšiť najkrajším hokejovým štadiónom na Slovensku aj vďaka tomu, že minister financií Ivan Mikloš rozhodol o tom, že daňová vratka U. S. Steelu sa nepoužije na nejaké projekty inde na Slovensku, ale tam, kde sa vytvorila, a išla do Steel Arény. Bolo to viac než 300 mil. korún. A poviem, že aj dokončenie košického letiska, ktorí lietate lietadlami, ho viete ľahko porovnať s bratislavským letiskom, bolo výsledkom predchádzajúcej vlády a snahy predchádzajúcej vlády, za čo sa chcem poďakovať aj ministrovi dopravy pánovi Prokopovičovi.

    Keď už sme pri počte týchto mestských častí, tak chcem povedať aj nejakú pointu. SDKÚ – DS je presvedčená o tom, že mesto Košice by malo mať jednociferný počet mestských častí. Preto sme podporili aj predchádzajúcu novelu zákona o meste Košice, ktorá obsahuje v sebe celkom schodný mechanizmus na to, aby sme znížili počet nezmyselných mestských častí. Lebo naozaj mestská časť Košice-Džungľa s 300 obyvateľmi alebo dvakrát Ťahanovce-sídlisko a Ťahanovce-obec, dvakrát starosta a zastupiteľstvo, sú nezmysly. Čiže SDKÚ – DS je pripravená iniciovať a presadzovať tento proces a verím, že na úrovni mesta nájdeme partnera na tento proces, lebo zatiaľ sme s takýmto jasne deklarovaným názorom ojedinelí. A to, že počet mestských častí je naozaj problémom rozvoja mesta Košice, si dovolím demonštrovať cez paralelu. Keď vyhral posledné komunálne voľby primátor mesta Budapešť pán Demszký Gábor, povedal, že najväčším problémom Budapešti, aby sa zmenila na svetovú metropolu, je skutočnosť, že sa delí na príliš veľký počet mestských častí. Dva a polmiliónová Budapešť má 22 mestských častí. Dvestopäťdesiattisícové Košice tiež. Áno, naozaj, vidíme v tom problém, ktorý sa budeme snažiť riešiť.

    Chcem hneď... Ešte pri tomto bode možno znovu pripomenúť tú najdôležitejšiu časť, že aj keď na prvý pohľad vyzerá návrh, ktorý predložili navrhovatelia, ako celkom schodný. Veď čo je na tom zlé, že starostovia si vybavia nejaké finančné prostriedky. Myslím si, že cesta, keď mesto Košice bude podávať projekty a získavať finančné prostriedky pre všetkých občanov v tomto meste a projekty, ktoré sa týkajú všetkých občanov tohto mesta, je lepšia, ako keď sa tieto vzácne zdroje použijú na partikulárne záujmy v jednotlivých mestských častiach. Čiže ak chcete, rozdiel medzi mnou a pani poslankyňou Smolkovou je v tom, že pani poslankyni Smolkovej ide predovšetkým o Furču, SDKÚ – DS ide o mesto Košice, a teda aj o Furču.

    A čo sa týka druhého ustanovenia, ktoré prináša táto novela zákona, a to zníženie počtu viceprimátorov alebo námestníkov primátora na dvoch od 1. júna 2008, považujem za zlomyseľnosť. Povedala to už pani poslankyňa Tkáčová, poviem to aj ja. Neviem, prečo stranu SMER tak neobyčajne trápi počet viceprimátorov v meste Košice. Nemajú ani jedného, keďže majú päť poslancov z päťdesiat v mestskom zastupiteľstve. Ja viem len o piatich. Považujem za nekorektné aj to, že počet viceprimátorov sa má meniť v polovici funkčného obdobia. Koalícia, ktorá v meste vyhrala komunálne voľby, KDH, SDKÚ – DS, SMK, sa hneď na prvom zastupiteľstve dohodla v súlade s platnými zákonmi, a budem čítať právnu analýzu, na tom, že počet viceprimátorov bude tri. Každá z týchto strán má jedného viceprimátora. Je síce pravda, že predkladatelia sa odvolávajú na to, že vraj to nie je v súlade so zákonom č. 369, a my sme aj na tlačovke v pondelok v Košiciach povedali, že je to v súlade so zákonom č. 369 a v súlade so zákonom o meste Košice. Argument, čítam z právnej analýzy, ktorej sme sa držali: „Argument predkladateľa neobstojí. Zákon o obecnom zriadení nie je nadriadený zákonu o Košiciach, iba upravuje to, čo neupravuje zákon o Košiciach“, alebo keď chcete naopak, zákon o Košiciach upravuje to, čo neupravuje zákon o obecnom zriadení. Oba schválila Národná rada Slovenskej republiky. „Organizačný poriadok mesta je originálnou kompetenciou mestského zastupiteľstva v súlade so zákonom o Košiciach. Viceprimátori sú hradení z vlastných prostriedkov mesta, je to originálna kompetencia. Určovanie počtu viceprimátorov je zasahovanie do právomocí mestskej samosprávy aj v zákone o obecnom zriadení na základe princípu subsidiarity.“ My sme sa držali tohto právneho stanoviska a právnej analýzy. Ak majú predkladatelia iné právne stanovisko, inú právnu analýzu, nech ju predložia. Keď mesto Košice porušuje zákon, nech nás dajú na súd, mesto Košice, ale meniť v polovici funkčného obdobia pravidlá fungovania samosprávy k 1. júnu 2008 považujem za zlomyseľnosť.

    Takže o čo ide predkladateľom? Ja vám poviem, o čo ide predkladateľom. Ide im o to, aby vrazili klin do koalície KDH a SDKÚ – DS, SMK. Ide im o to, aby sme sa teraz tri mesiace začali v meste Košice hádať, komuže to z tých troch politických strán pripadnú tí dvaja viceprimátori. Bude to zábavná téma, najviac sa bude tešiť strana SMER. Možno má aj taký zámer strana SMER, že chce jedného z týchto partnerov v dôsledku tejto hádky vyhnať z koalície. Tipujem, že by to mohla byť strana SMK, s ktorou je SMER v koalícii pre zmenu na krajskej samospráve.

    Dámy a páni, za SDKÚ – DS vám chcem povedať, že my na takúto hru nepristúpime. My o počte viceprimátorov v strede funkčného obdobia nebudeme licitovať a my sa s našimi koaličnými partnermi o tom, kto má kde obsadiť ktorého viceprimátora v polovici funkčného obdobia, hádať nebudeme. Dohodneme sa na koaličnej rade a túto dohodu budeme rešpektovať.

    Chcem hneď povedať, že my nemáme problém s tým, aby boli dvaja viceprimátori. Dokonca ani s tým, aby bol jeden viceprimátor. Dokonca ani s tým, aby nebol žiaden viceprimátor. Buďme ako obec, len starosta a nič viac. Však máme len 250-tisíc obyvateľov, žiaden problém. Ani s tým nemáme problém. Ale od nového funkčného obdobia. Dohodnime sa, aké budú pravidlá hry po ďalších komunálnych voľbách. Všetky politické strany, ktoré pôjdu do týchto komunálnych volieb, budú vedieť, za akých pravidiel v nich budú súťažiť. A ako dopadnú tieto komunálne voľby, podľa toho sa tieto pozície, ktoré budú vopred známe, na základe novely zákona o meste Košice obsadia.

    Dámy a páni, toľko som chcel povedať k tomuto zákonu. Teším sa na diskusiu v druhom čítaní, lebo som o tom presvedčený, že mená predkladateľov sú dostatočnou zárukou pre vládnu koalíciu, aby tento zákon, keby tam bolo napísané hocičo, postúpi do druhého čítania. Za poslanecký klub SDKÚ – DS chcem povedať, že nepodporíme novelu zákona o meste Košice.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Novotný bol posledný vystupujúci k tejto problematike v rozprave a s faktickými poznámkami sa na jeho vystúpenie prihlásili pán poslanec Rudolf Bauer, Martin Fronc, Mária Sabolová, Alexander Slafkovský, Monika Smolková, Pavol Minárik a posledný Stanislav Kahanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    A slovo má pán poslanec Bauer, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcem nadviazať na kolegu Vila Novotného. Podľa mňa je takisto tento návrh zákona účelový, čisto politicky motivovaný, je zlomyseľný, nelogický a ešte aj zle napísaný.

    Čo sa týka námestníkov, je, navyše je rozpor so zákonom o obecnom zriadení, tento návrh je v rozpore s ustanovením § 13b, ktorý hovorí, že „na návrh starostu zvolí zastupiteľstvo svojho zástupcu“, a to platí aj pre mesto Košice, „spravidla na celé funkčné obdobie“. Spravidla na celé funkčné obdobie. Čiže keď sa schváli takáto zmena, tak je to vlastne v rozpore s týmto ustanovením, že keď vaša hlasovacia mašinéria, ktorá doteraz takto slepo hlasuje, schváli, tak vlastne vytvorí protirečenie v samotnom zákone. Je to zlá motivácia na legislatívnu iniciatívu, pretože politicky motivovať proste takúto novelu nie je z obecného pohľadu správne.

    K druhej časti, k tým čerpaniam fondov, súhlasím s pánom poslancom Novotným. Mal by byť jeden program hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorý má priemety do mestských častí, a na základe toho môžu mestské časti podávať aj projekty. Jednak to môže ustanoviť aj riadiaci orgán, čiže nemusí to byť v zákone. A jednak, prečo by mesto nemalo súhlasiť hlavne pri mäkkých projektoch alebo pri investičných projektoch, kde povedzme mestská časť nevlastní infraštruktúru občiansku, tak tam nie je dôvod, prečo by mesto s tým nemalo súhlasiť. Máte tam chybu, mestská časť ako právnická osoba má podľa § 2 ods. 2, a je to nelogické, pretože ste v § 2, to je...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Ďalší s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Martin Fronc, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Tu viacerí hovorili o tom vo svojom vystúpení, že sú Košičania, ja som tiež rodák z Košíc, ale vo svojej faktickej poznámke nevystúpim preto, že som rodák z Košíc, ale preto, že si myslím, že ten návrh nie je dobrý.

    A, pani kolegyňa ako predkladateľka, použijem príklad z oblasti, ktorá vám je veľmi blízka, z oblasti školstva, v 1990 bol prijatý zákon o vysokých školách, ktorý dal veľké kompetencie fakultám. A výsledok bol, že boli veľmi silné odstredivé tendencie. Dôležitá bola fakulta a nie vysoká škola, univerzita. Jednoducho prevládol fakultný partikulárny egoizmus a vyzeralo to tak pomaly, že bude existovať fakulta medicíny a nebude existovať Univerzita Komenského. A jednoducho takáto fakulta by bola o ničom v systéme vzdelávania a aj v handbooku, teda v tej knihe univerzít, a veľmi ťažko sa to naprávalo. Takýto návrh by znamenal čosi obdobné, pretože potom by už existovali skôr ako Furčania alebo Perešania a neexistovali by Košičania.

    Myslím si, že jednoducho obyvatelia Košíc sú obyvatelia Košíc, mesta, a tá strecha je veľmi dôležitá. Samozrejme, ja uznávam, že tieto problémy vznikajú obyčajne z toho, že nie je dobrý model rozdeľovania a prideľovania finančných prostriedkov z centra na jednotlivé časti, ale to si treba ako vydiskutovať a vybojovať doma v Košiciach a potom to bude o inom. Toto by, myslím si, že naozaj poškodilo Košice a predsa len ako rodákovi by mi to urobilo vrásky na čele.

    Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Mária Sabolová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Možno na začiatok by som chcela jednu poznámku, možno mohol ju predniesť môj kolega Novotný, aby pani poslankyňa Smolková vystúpila v rozprave, aby sme mohli počuť aj tie ostatné argumenty v nejakom vstupe a aby sme mohli na to reagovať, prípadne vidím aj pána predsedu Pašku.

    Pani poslankyňa, pán poslanec, nebolo skutočne nikdy tak, aby sme zákon o Košiciach novelizovali len tak, že príde poslanec do Národnej rady. Jeden pokus sme tu už zažili v minulom roku, ale myslím si, že tam skutočne pán predseda parlamentu zohral vážnu úlohu a nerokovali sme o novele zákona, ktorá bola aj tak nadbytočná a bezpredmetná. Všetky zmeny, ktoré by sme chceli robiť do nového funkčného obdobia, do nového funkčného obdobia, zdôrazňujem, lebo vždy sme tak novelizovali zákon o Košiciach, že platil až po voľbách, všetky, ktoré sa urobia predtým, sú zlé.

    Pán poslanec, vy ste hovorili o tom námestníkovi, teda zástupcovi starostu, na ktorého sa tu ona odvoláva aj vo svojej dôvodovej správe, už včera pani kolegyňa vo faktickej po mojom vystúpení ma napadla, že to nie je pravda. Ja mám tu otvorené čerstvé ASPI, kde sa jasne hovorí, že má zástupcu starostu a uprostred funkčného obdobia to skutočne považujem za zlomyseľnosť.

    A, pani poslankyňa, ešte k bodu 1. Ak vaša mestská časť nemôže teraz čerpať len cez mesto, bola by možná veľká otázka, načo by boli potrebné zdroje pre vašu mestskú časť teraz, aby ste mohli čerpať z európskych zdrojov? Myslím si, že keďže mesto ako také, práve preto, že má takú koalíciu, ktorá nie je naklonená tejto vládnej koalícii, by nemalo šancu získať prostriedky, chcete to robiť pre svoju mestskú časť, prelobovať, aby sa to cez mesto vybavilo? Veď vy ako mestská časť vzhľadom na embargo nemôžete o tom...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Alexander Slafkovský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja sa ešte potom prihlásim v rámci ústnych možností, ale teraz chcem podporiť môjho kolegu Vila Novotného v tom zmysle, že tento zákon, ten návrh zákona je vyložene zlomyseľný. Je to zlomyseľnosť, ktorá nevedie k ničomu dobrému a, bohužiaľ, nie je to prvýkrát, keď sa toto deje v tomto parlamente. Pamätáme si zmeny v zákone o vyšších samosprávnych celkoch, ktoré takisto boli do zákona vnesené, boli vnesené teraz počas volebného obdobia, a tí, ktorí takto postupujú v legislatíve, ktorá sa dotýka samospráv, sa chovajú tak, ako keby boli vlastníci samospráv, ako keby vlastnili nejaké eseročky, v ktorých môžu robiť kedykoľvek, keď sa zídu na valnom zhromaždení, čokoľvek. Ale my žijeme v politickom systéme, v ktorom fungujú nejaké voľby, v ktorom sú nejaké pravidlá. A zavádzanie takýchto metód mi pripomína to, že si chcete zmeniť Slovensko na jednu eseročku, eseročku SMER. Ďakujem.

  • Pán poslanec, chcem vás len informovať, že pán poslanec Novotný vystúpil v rozprave prihlásený ústne a bol jediný prihlásený, čiže už sa budete vy môcť prihlásiť, ak do rozpravy, až v druhom čítaní, ak by nebodaj tento zákon do druhého čítania prešiel. Už v tomto čítaní to nie je možné.

    Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásila navrhovateľka pani poslankyňa Smolková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Novotný, prosím vás, prelistujte si zákon č. 226/2006, pod ktorý ste sa podpísali aj vy, to bola novela zákona o Košiciach, kde v dôvodovej správe je uvedené, zákon o Košiciach predstavuje vo vzťahu k zákonu č. 369 o obecnom zriadení špeciálnu právnu úpravu „lex specialis“, čo zreteľne vyjadruje jeho ustanovenie § 24 ods. 1, podľa ktorého, a citujem: „Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na mesto ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb.“ Takže asi ste zmenili názor medzitým.

    A ešte jednu poznámku. Áno, aj keď túto novelu predkladám ja osobne, pani Sabolová to pochopila, vy nie, ako starostka nebudem môcť čerpať eurofondy. A viete prečo? Pretože váš bývalý starosta za stranu SDKÚ zadlžil mestskú časť na 16 rokov. Takže nerobím to pre seba alebo kvôli sebe.

    Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Pavol Minárik, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Pán poslanec, plne chápem vaše vystúpenie, hlavne tie časti, kde ste hovorili o nevstupovaní do pomerov mesta v strede volebného obdobia. Ako dlhoročný poslanec hlavného mesta viem, aký citlivý to je problém najmä tam, kde je mestská samospráva dvojstupňová a kde ide o prerozdelenie kompetencií medzi tieto dve úrovne samosprávy. Obe mestá majú svoje vnútorné inštrumentárium, aby takéto prerozdelenie, ale aj ostatné vnútorné problémy vyriešili samy a zvolení starostovia, primátor a poslanci musia uniesť svoju zodpovednosť a nesmú hľadať riešenie z pozície vonkajšej moci, vonkajšej sily a prenášať riešenie svojich problémov na parlament. V prípade Bratislavy sa už v tomto volebnom období takýto zásah stal a bol zbytočný. Aj vtedy bolo asi zrejmé, že vzhľadom na predkladateľov, tak ako dnes, a vy ste to aj pomenovali, že si nebudeme robiť ilúzie, ako tento zákon skončí, ale každá takáto účelová novela nás raz dobehne.

  • Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Stanislav Kahanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som takisto chcel nadviazať na to, čo tu bolo povedané s tým, že by som to rozšíril ešte o taký pohľad aj na iné mestá, ktoré sme už aj na tejto úrovni parlamentu predtým riešili.

    Podobný problém bol pri vašom záujme zmeniť zákony pri mestských častiach Bratislavy, keď určití starostovia mali problém s tým, aby vyšli so zastupiteľstvom a s jednotlivými funkcionármi samosprávnej úrovne. Tak kvôli tomu takisto bol záujem z vašej strany, teda zo strany vládnej koalície politicky a účelovo zmeniť zákon. Myslím si, že to je jedna z najhorších vecí, ktorá môže prísť pre samosprávu, teda pomôcť samospráve, lebo každopádne takéto jednotlivé a opakované účelové politické zmeny nemôžu nič dobré priniesť k nejakým konsolidovaným a korektným pomerom v samospráve. Pochopil by som, ak by sme tieto veci riešili tak, že chceme odstrániť nejaký principiálny problém, nedostatok, riešime ho tak, aby pre budúce volebné obdobie bola táto zmena vykonaná.

    Podobný zasa záujem zo strany vládnej koalície bol vtedy, keď ste posilňovali právomoci predsedov samosprávnych krajov. Je úplne logické, že teraz, keď máte ôsmich predsedov samosprávnych krajov v rámci vašej vládnej koalície, tak ste mali záujem na tom, aby sa ich právomoci ešte posilnili. Avšak takýto systém politických a účelových zmien zákonov je absolútne nekorektný a myslím si, že nepatrí do riadneho legislatívneho procesu tejto Národnej rady.

    Ďakujem pekne.

  • Reagovať na vystúpenie poslancov vo faktických poznámkach bude pán poslanec Novotný. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem poďakovať všetkým, ktorí na mňa reagovali. Ani som si nemyslel, že ráno vzbudím takú veľkú pozornosť so svojím vystúpením. Ďakujem pekne.

    Dovolím si zareagovať len na pani poslankyňu Smolkovú pre krátkosť času. Ja som prečítal právnu analýzu. Ja nejdem špekulovať, že či lex specialis je viac ako 369-ka, alebo menej. Ja som prečítal právnu analýzu, ktorej sme sa držali v meste Košice. To nechám na právnikov. Naozaj to nechám. Hovorím, že oba boli schválené v Národnej rade Slovenskej republiky a že nie je jeden z pohľadu tejto právnej analýzy, jeden zákon viac ako druhý.

    Čo sa týka vašej mestskej časti, je mi naozaj ľúto. A my sme to opakovane povedali, že tam vznikla tá nešťastná situácia so starostom, ktorý bol v minulosti členom SDKÚ – DS. Je nám to veľmi ľúto. Chcem povedať, že mesto Košice sa trápi s dlhom aj na celomestskej úrovni, ktorý nám vytvoril predchádzajúci primátor, predpredchádzajúci primátor mesta pán Šuster, a mesto doteraz sa s tým dlhom celkom nevysporiadalo. S tým rozdielom, že ten problém, ktorý vznikol na Furči, sa prejavil jednak na výsledku komunálnych volieb, kde ste uspeli vy, pani starostka, a jednak sa, verím, prejaví aj trestnoprávne, ak tam nejaká trestnoprávna vina je, lebo Špeciálny súd v tejto veci koná.

    Tým, že Furča nemôže čerpať, ako ste to teraz pred chvíľou deklarovali, aj keď tu už odzneli názory vo faktických, že asi budete chcieť čerpať iným spôsobom, prejavujete zvláštnu mieru silnej empatie, pani poslankyňa, ktorá zatiaľ nie je typická pre poslanecký klub strany SMER. Ale aby som bol trošku zlomyseľný, tí ďalší dvaja starostovia v meste Košice, ktorí sú z vládnych koaličných strán, tí čerpať budú môcť, že?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Novotný bol posledným, ktorý vystúpil v rozprave. Pýtam sa, pani navrhovateľka, chcete do rozpravy alebo do záveru?

  • Reakcia poslankyne.

  • Čiže nie do rozpravy. Takže končím rozpravu k tomuto bodu, vyhlasujem ju za skončenú.

    A navrhovateľka chce záverečné slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod chcem povedať, že vystúpim v rozprave v druhom čítaní a takisto aj pán predseda Paška, len musel odísť, on sa chystal ešte aj v prvom čítaní.

    Od pondelka, keď mal pán poslanec Novotný tlačovú konferenciu k zákonu o Košiciach, nevychádzam z údivu, čo všetko je možné vykonštruovať k dvom bodom pozmeňujúceho návrhu a čo všetko opoziční poslanci využijú, aby sa zmedializovali. Toľko politiky a tak málo pragmatiky.

    A úplne na úvod k vám, pani poslankyňa Sabolová, prosím vás, počúvajte, lebo už druhýkrát ste tu nepravdu hovorili, a aby som to nemusela ešte možno aj pri druhom čítaní vysvetľovať.

    Kauza výstavby bytov v Košiciach, keďže ste ju spomenuli a moju účasť v nej, tak vám poviem pár faktov. Písal sa rok 2002. Komunálne voľby boli 6. až 7. decembra. Druhého decembra poklepkával bývalý predseda vlády Mikuláš Dzurinda základný kameň. Pán bývalý starosta, ktorý – už som spomenula – bol za SDKÚ, podpísal úhrady faktúr za nevykonané práce, medzi inými aj faktúru za vyše 58 mil. ešte v novembri 2002. Zástupkyňou starostu som sa stala 19. 12. 2002, čiže mesiac po tom, ako pán starosta podpisoval faktúry. Dovtedy som v samospráve vôbec nepôsobila ani nikto zo SMER-u. Takže s kauzou výstavby nájomných bytov na Hore mám len to spoločné, že od prvopočiatku som na praktiky pána starostu upozorňovala, a dokonca aj organizovala petíciu za jeho odvolanie.

    Keď vám ani to nestačí, ja vám donesiem kópiu uznesenia aj zápisu z poslaneckej kontroly, ktorý bol prerokovaný v miestnom zastupiteľstve, aby ste vedeli fakty. Takže dúfam, že to, čo ste hovorili na moju adresu, bolo iba z nevedomosti.

    A teraz k veci. Návrh predložiť novelu zákona iniciovali skutočne starostovia mestských častí. Áno, je pravda, že som sa stretla s niektorými starostami separátne, ale boli to vaši starostovia, pani poslankyňa Sabolová. Prosím vás, prezvoňte napríklad pána Becu. Návrh starostov som odprezentovala na Rade starostov a všetci starostovia to uvítali. Teraz vidím, že som to mala dať schváliť asi cez uznesenie, ale vtedy som nevidela na to dôvod. A garantujem vám, že to uznesenie by bolo prešlo. Aj keď túto novelu predkladám ja osobne, to zdôrazním, ako starostka mestskej časti nebudem môcť čerpať eurofondy, už som to spomínala, pretože bývalý starosta za stranu SDKÚ zadlžil mestskú časť na viac ako 16 rokov. A kto by ešte nevedel, o akú kauzu ide, prečítajte si predvčerajšie SME.

    Košice ako druhé najväčšie mesto by sa malo rozvíjať pružnejšie, čo v minulom roku kritizovali aj mestskí poslanci za vládnu koalíciu. A neverím, že aj vy, pán poslanec Novotný, ste spokojný ako sa mesto rozvíja. Nie je pravdou, že ak mestské časti budú podávať samostatné projekty, že sa mesto nebude rozvíjať. Nie sú náhodou mestské časti súčasťou mesta? Mestu nič nebráni v tom, aby si tiež podávalo žiadosti o eurofondy. Tu sa môže prejaviť len synergický efekt.

    Pani poslankyňa Sabolová, vy asi neviete, ako sa prerozdeľuje mestský rozpočet. Tak vám poviem. Pán poslanec Novotný vie, preto to tam ani nehovoril. Podľa počtu obyvateľov. Pre malé mestské časti 3 800 korún na obyvateľa a pre veľké mestské časti 770 korún, z ktorých 100 korún sa musí dať na rozvoj mestskej časti. A navyše v tomto roku dostali malé mestské časti 1 mil. korún a veľké 2,5 mil. korún, ktoré nesmú použiť na nič iné len na rozvoj. Prečo by tieto peniaze nemohli použiť na spolufinancovanie rozvojových projektov? Nebude to o tom, že pri 5-, resp. 20-percentnom spolufinancovaní dostanú ďalších 80 až 95 % na rozvoj? Prečo chcete mestským častiam brániť v rozvoji? Nakoniec táto novela mestu vôbec nebráni v tom, aby podávala svoje veľké projekty, na ktoré má aj v rozpočte peniaze vyčlenené. Som presvedčená o tom, že prvý bod novely po určitom čase oceníte aj vy, keď budete vidieť výsledky rozvoja mestských častí a keď sa porozprávate so všetkými svojimi starostami.

    Ale v jednom s pani poslankyňou Sabolovou súhlasím, a to s postupným zlučovaním mestských častí. Skutočne, 22 mestských častí je veľa. Predražuje to chod samosprávy. A tu je potrebná spolupráca všetkých politických strán a rokovanie so samosprávou mesta, súhlasím. Teším sa na spoluprácu o to viac, že tu máme rovnaký názor.

    K novelizačnému bodu č. 2. Predkladatelia tejto novely boli obvinení, že vkladajú klin medzi koalíciu v meste Košice. Moja odpoveď bola citovaná aj v denníkoch, ale kto nečítal, odpoviem. Medzi súčasnú koalíciu nie je potrebné vrážať žiadny klin, pretože vy ste sa úspešne rozhádali už dávno a sami. Novelizačným bodom č. 2 skutočne nechceme rozhádať už rozhádanú koalíciu, ale len zosúladiť zákon č. 369 so zákonom o Košiciach. Podľa platnej novely mali tak urobiť už v Košiciach sami k 1. 9. 2007. To je náš názor ako predkladateľov.

    A na argument, že sa to nerobí uprostred funkčného obdobia, námestníci išli do volieb ako poslanci a nikto im ich mandát neberie. Námestníci môžu kedykoľvek v zmysle aj teraz platných zákonov byť odvolaní a znova volení.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že tí z vás, ktorým nebude brániť osobná ješitnosť, že sa nezúčastnili na príprave tejto novely, zákon podporíte, za čo vám v mene predkladateľov, starostov mestských častí v Košiciach a obyvateľov Košíc ďakujem.

  • Budeme pokračovať. O slovo požiadal pán spravodajca Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, len niekoľko poznámok, pretože ak by rozpravu k tejto malej novele si zobrali študenti práva, tak by mali veľmi dobrú poučku a aj veľmi zvláštnu vizitku o tom, ako zákonodarcovia neovládajú základný zákon o obecnom zriadení. Neovládajú a pritom tu diskutujú, hovoria, argumentujú nanajvýš politicky, ale vôbec nie to, čo je v zákone.

    Pani poslankyňa Sabolová, prečítali ste tu zákon o zastupovaní starostu, t. j. konkrétne § 13b: „Starostu počas neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie zastupuje jeho zástupca, ktorého na návrh starostu na tento účel zvolí spravidla na celé funkčné obdobie obecné zastupiteľstvo z poslancov obecného zastupiteľstva.“ Ďalšia veta: „Obecné zastupiteľstvo môže zástupcu starostu kedykoľvek odvolať. Ak zanikne mandát starostu pred uplynutím funkčného obdobia a nie je zvolený zástupca starostu, urobí tak aj bez návrhu starostu.“

    To chcem len povedať, že to vy ste prečítali jeden paragraf, ale, a keď ideme teraz ďalej, v tom istom ASPI, ak ho máte dobre teda nastavený, a verím, že ho teda máte, takže ideme teraz ďalej k § 24.

  • Reakcia poslankyne.

  • Áno, § 24, dobre hovoríte, hovorí o meste. A v odseku 4, len pre tých, keďže ste im to nepovedali a vy ste si povedali to, čo vám vyhovovalo, ale nie, čo je v zákone: „Mestské zastupiteľstvo na návrh primátora zvolí najviac dvoch zástupcov primátora a na návrh primátora ustanoví rozdelenie úloh, okruh úkonov a činností, ktoré zástupcovia primátora sú oprávnení vykonávať.“

    To je realita zákona o obecnom zriadení. O čom sa potom bavíme?

    Ale ak tu aj kolega Novotný, medzitým tu už nie je, ale verím, že keďže schôdzu viedol pán podpredseda Hort, tak ten bol donedávna predseda výboru pre verejnú správu, tak myslím, že si ho zoberie tak pod patronát a trochu mu ten zákon o obecnom zriadení vysvetlí, pretože on hovoril o tom, že nemá problém, že keď nebude ani jeden zástupca alebo niečo podobné. No problém má, pretože zákon hovorí, že ten zástupca musí byť. V tom je problém. Neovláda túto problematiku. Mal tu nejakú právnu analýzu, o ktorú sa opieral, a poznáte môj názor, keď som to tu povedal, že dáte dokopy dvoch právnikov a majú tri právne názory. Samozrejme, ktorý mu vyhovuje, ten použije. A tí právnici sú takí ješitní, že každý má ten svoj správny názor. A jednoducho podľa neho sa ide.

    Ak tu spolitizoval situáciu, že kto ten návrh tu predkladá, on tu v tomto parlamente zrejme vtedy nesedel, ale keď sa poslednýkrát zákon o Košiciach novelizoval, tak v čele tejto skupiny stál politik, poslanec parlamentu a zhodou okolností tiež právnik, a ja tvrdím, že to je asi tá najhoršia kombinácia, keď sa politika začne správať k právu ako nadradená a tomu teda prispôsobuje právo. A vtedy som už povedal a stále si za tým stojím, že bolo asi zbytočné mať samostatný zákon o Košiciach. Ja chápem, že kolega Novotný je lokálpatriot a hovorí o Košiciach, ale mne sú všetci srdcu blízki, všetkých 2 850 obcí na Slovensku a 137 miest. A tento parlament je od toho, aby sa staral, aby toto Slovensko prosperovalo. Ak začnú tieto záujmy jednotlivcov tu vystupovať, už sme to aj v minulosti tak mali, že skončilo to fiaskom, resp. hanbou tých ľudí, ktorí takýmto spôsobom pristupovali.

    A ak on hovoril, že teraz sa tu objavuje v zákone niečo alebo takým spôsobom a že tým, že sa vstupuje do samosprávy. Veď ústava ako základný zákon, podľa ktorého by sme mali postupovať, hovorí: „Do činnosti samosprávy možno vstúpiť iba zákonom.“ Ak prijímame zákon a ideme vstúpiť do činnosti samosprávy, čo sme porušili? Ideme len podľa ústavy. A tie politické názory pre a proti, to už je otázka potom na diskusiu a na mítingy, ale myslím, že nie tak rovno, priamo do parlamentu, pretože tu by sme sa mali opierať o argumenty a zákonné podklady. Ale hovorím, najskôr tie zákony treba ovládať.

    Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kláry Sárközy na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 578).

    Rozhodnutie na pridelenie výborom č. 590. Teraz prosím pani poslankyňu Sárközy, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predložila môj návrh novely zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a takisto sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi.

    Na začiatok vám chcem povedať, že túto svoju novelu predkladám nie pre poslancov opozície ani pre poslancov koalície, dokonca ani pre voličov opozície, ani pre voličov koalície, ale predkladám to pre tých, ktorí sa rozhodli sporiť na svoj budúci dôchodok. Táto moja novela sa týka aj tých, ktorí do druhého dôchodkového piliera vstupovali v 30 rokoch, aj tých, ktorí do toho vstupovali v 45 rokoch. Potom to vysvetlím.

    Moja novela zákona ponúka riešenie na aktuálnu situáciu, ktorú vyvolala posledná novela tohto zákona, ktorá je platná od 1. januára 2008, to znamená, keď sa predĺžila potrebná doba sporenia z 10 na 15 rokov, a tým pádom sa zhoršil prístup sporiteľov k svojim úsporám v druhom pilieri. Mojou novelou sa vypúšťa podmienka potrebnej doby sporenia na priznanie dôchodku z kapitalizačného piliera. A vychádzajúc z toho, že oba piliere sú previazané, navrhujem vyplatenie dôchodkov z druhého piliera vtedy, keď spĺňajú podmienky v prvom pilieri, to znamená dovŕšenie dôchodkového veku a najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia. Tento návrh vydáva jasný signál o tom, že v druhom pilieri má význam ostať, vydáva aj signál, že sa oplatí sporiť pre všetkých, len treba vhodne nastaviť celý systém.

    Zároveň novelizujem aj zákon o pomoci v hmotnej núdzi. Dôvodom je potreba zabrániť špekuláciám a možnému zneužívaniu sociálnej pomoci aplikáciou právneho stavu, ktorý navrhujem. Takisto navrhujem, aby sa pre účely posudzovania príjmu považovalo aj 25 % zo starobného dôchodku vyplácaného príslušnou sporiteľňou, s ktorou sporiteľ uzatvoril zmluvu o vyplácaní doživotného dôchodku.

    A teraz mi dovoľte predložiť ten môj návrh zákona.

    Dôvodom predloženia návrhu zákona, ktorým sa novelizuje zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, je potreba nanovo definovať použitie úspor sporiteľa v dôchodkovej správcovskej spoločnosti v prípade, že sporiteľ nemá v zmysle súčasne platnej legislatívy splnenú podmienku doby účasti na starobnom dôchodkovom sporení. Aby sa predišlo špekulatívnemu správaniu sporiteľov, je potrebné upraviť definíciu príjmov pre potreby posudzovania v hmotnej núdzi.

    Podľa § 2 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení je starobné dôchodkové sporenie sporením na účet sporiteľa, ktorého účelom je spolu so starobným poistením zabezpečiť príjem sporiteľa v starobe a pozostalým pre prípad jeho úmrtia. V platnom právnom stave je pre vznik nároku na doživotný starobný dôchodok zo systému starobného dôchodkového sporenia potrebné splnenie podmienky dovŕšenia dôchodkového veku a splnenie podmienky doby účasti na starobnom dôchodkovom sporení. Ak podmienka doby účasti nie je splnená, sporiteľovi nevzniká po dovŕšení dôchodkového veku nárok na dôchodok a usporené finančné prostriedky sú predmetom dedenia po smrti sporiteľa.

    V rozpore s definíciou účelu starobného dôchodkového sporenia § 2 zostávajú v tomto prípade úspory, t. j. majetok sporiteľa, nedostupné sporiteľovi až do jeho smrti. Nielenže sa tým nenapĺňa účel sporenia, ale naopak, dôchodkové príjmy sporiteľa budú nižšie ako v prípade, keby nebol účastníkom dvojpilierového systému dôchodkového zabezpečenia. Tento fakt nevypovedá vôbec nič o výhodnosti či nevýhodnosti účasti v systéme dôchodkového sporenia, ako sa to niektorí ľudia snažia interpretovať. Vždy je možné nastaviť parametre oboch pilierov dôchodkového zabezpečenia tak, aby bol jeden výhodnejší.

    Súčasný právny stav sa po ostatnej novele zákona, ktorý je platný od 1. januára 2008 o starobnom dôchodkovom sporení, jednostranne zvýhodňuje dôchodkové poistenie pred dôchodkovým sporením, a to niekedy aj s pochybnými efektmi. Seriózny prístup k téme dôchodkov vyžaduje vyvážený prístup k obom pilierom tak, aby sporitelia neboli z iracionálnych dôvodov poškodzovaní a vytláčaní zo sporenia na dôchodok do priebežného financovaného systému. Zvlášť nepriaznivé dôsledky môžu nastať podľa mňa v troch prípadoch:

    Po prvé je to strata zamestnania sporiteľov, ktorí vstúpili do starobného dôchodkového sporenia vo vyššom veku. Na trhu práce nachádzajú tieto vekové kategórie málo pracovných príležitostí a pravdepodobnosť, že sa im nepodarí splniť podmienky doby sporenia, je vysoká. Starobný dôchodok, ktorý získajú zo skrátenej doby poistenia, bude nižší, úspory správcovskej spoločnosti budú pre sporiteľa nedostupné, čo reálne ohrozuje životnú úroveň v starobe.

    Po druhé u sporiteľov, ktorí vstúpili do starobného dôchodkového sporenia vo veku od 10 do 15 rokov pred dovŕšením dôchodkového veku. Predĺžením potrebnej doby sporenia aj ostatnou novelou z 10 na 15 rokov sú bez vlastného pričinenia diskvalifikovaní v nárokoch na starobný dôchodok z vlastných úspor. Do systému vstupovali za iných podmienok a pravidlá sa im menili počas hry, čo nie je korektné ani právne, ani ľudsky. Dopad na ich životnú úroveň je rovnaký ako v predošlom prípade. Len podotknem, že práve kvôli tomu skupina poslancov z opozície podala námet na Ústavný súd.

    A tretí prípad môžu byť najhoršie postihnutí najmenej zarábajúci. V rozpore s deklarovanou snahou vlády pomáhať najslabším skupinám obyvateľstva ostatná novela vo vyššie uvedenom zákone ich reálne poškodila vo výške dôchodkových príjmov.

    A teraz vysvetlenie k tomuto. Ja túto svoju novelu predkladám kvôli tomu, čo som tu pred chvíľou povedala, že tu nastali vážne zmeny v tomto systéme, ale aj kvôli tomu, že jednak na pléne Národnej rady pri prerokovávaní tohto návrhu zákona koncom minulého roka, ale aj na pôde výboru pre sociálne veci a bývanie, škoda len, že všetci poslanci až na pána predsedu Haleckého, čo si vysoko cením, ktorí tu pred chvíľou sedeli a ktorí sú v tomto výbore, teraz odišli, pretože práve z úst poslancov vládnej koalície odznievali kritické pohľady na túto vec a práve upozorňovali na tie veci, ktoré ja teraz chcem zmeniť, že v druhom dôchodkovom pilieri nie sú tieto veci vyriešené a dotiahnuté.

    Takže ja som sa touto novelou pokúsila tieto veci napraviť, a preto som povedala, že táto novela je aj pre tých, ktorí vstupovali do tohto systému ako 30-roční, aj pre tých, ktorí vstupovali 45-roční. Pretože tí, ktorí vstupovali v mladom veku, povedzme, zostaňme pri tých, ktorí vstupovali do tohto systému v 30 rokoch, môže nastať situácia, keď nenasporia počas povinnej doby sporenia potrebnú sumu, to znamená 0,6 % životného minima. Kedy môže nastať táto situácia? Napr. vtedy, keď sa po 13 rokoch sporenia stanú invalidmi.

    My sme tu dlho počúvali o tom, že prečo je správnejšie, že sa vylúčila možnosť práve invalidov, aby sa mohli rozhodnúť, či chcú zostať v prvom alebo v druhom pilieri. A bolo to tu spomínané a podčiarknuté aj zo strany vládnych poslancov, aj zo strany pani ministerky, že je to preto, pretože oni majú nízky dôchodok a ani tak by nenasporili potrebnú sumu. Nebudem teraz o tomto polemizovať, ale ja polemizujem o tom, čo sa stane vtedy, keď niekto vstúpil do systému a povedzme po 13 rokoch nastane nejaká vážna dopravná nehoda, následkom ktorej sa stane invalidným. Nie je doriešené a vyriešené, čo s tými peniazmi, ktoré počas 13 rokov sporenia vznikli na jeho dôchodkovom účte, ktorý je súkromný, čo sa s tými peniazmi udeje. Táto moja novela dáva odpoveď na túto situáciu.

    Po druhé, keď nastane nejaká situácia a nenasporí potrebnú sumu. Kedy to môže nastať? Môže to nastať vtedy, keď je dlhodobo nezamestnaný, aj toto bolo zdôrazňované napr. aj na výbore pre sociálne veci a bývanie, alebo pretože od 1. mája 2004 sú otvorené hranice, keď niekto dlhší čas pobudne v niektorej krajine z Európskej únie a nenasporí potrebnú sumu a je účastníkom druhého dôchodkového piliera. Pretože sú to jeho súkromné peniaze, ktoré sú nasporené, dávam odpoveď na to, ako sa k týmto peniazom môže dostať. Táto novela pomáha pre všetkých, ktorí možnože dnes ešte ani nevedia, čo ich bude čakať v budúcnosti.

    Aj na pléne Národnej rady, aj na výbore pre sociálne veci a bývanie tieto námietky boli vznesené v tom zmysle, že treba s týmito niečo robiť. Ja dávam možnosť, aby sa to zrealizovalo, a bola by som rada, keby sme o tomto mohli diskutovať. Diskutovať o tomto môžeme vtedy, keď sa táto novela dostane do druhého čítania.

    Neviem, aký má na to názor ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože ja som zastihla len vyjadrenie pána hovorcu v médiách a z tohto vyjadrenia viem, že ministerstvo sa k tomuto vyjadrí do 7. apríla 2007. Siedmeho apríla bude pondelok, žiaľbohu, dnes neviem ešte vyjadrenie, či to bude pozitívne alebo negatívne, ale ja vás prosím, aby sme o tomto mohli diskutovať, posuňme túto novelu do druhého čítania. Samozrejme, ja som otvorená na otvorenú diskusiu.

    Táto novela nie je o politike, nie je o populizme, táto novela je o tom, že chcem pomôcť riešiť tú situáciu, ktorá nastala zmenou zákona o dôchodkovom sporení, platná od 1. januára 2008. Prosím vás o podporu o posunutie tejto novely do druhého čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, poslancovi Zoltánovi Horváthovi.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 28. schôdzi. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Cieľom návrhu v I. článku je odstrániť nedostatky súčasného právneho stavu a nanovo definovať podmienky vzniku na doživotný dôchodok zo systému starobného dôchodkového sporenia. V čl. II sa rieši potreba predchádzať špekuláciám a potenciálnemu zneužívaniu sociálnej pomoci pri aplikácii právneho stavu uvedeného v čl. II. Predložený návrh zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 590 z 11. marca 2008 prideliť návrh zákona na prerokovanie, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 6. mája a gestorský do 7. mája 2008.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Aj ja ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy. Prosím, kto sa hlási ústne do rozpravy? Pani poslankyňa Gibalová, pán poslanec Halecký. Končím možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Gibalová.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v ostatnej novele zákona o sociálnom poistení, ako už spomínala pani navrhovateľka, ktorá tá novela už bude mať navždy prívlastok ako zmätočná, sa zmenili niektoré podmienky dôchodkového sporenia. Požadovaná doba sporenia na priznanie starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia sa predĺžila z 10 na 15 rokov. Odôvodnenie ministerstva práce a pani ministerky tohto predlženia bolo najmä to, že sa predĺžila potrebná doba poistenia aj v prvom pilieri. Dôvodom bol aj ten fakt, že sa možno predpokladalo, že týmto pritvrdením pravidiel mnohí sporitelia vystúpia už z rôznych dôvodov, najmä však z dôvodu, že nedosiahnu 15-ročnú dĺžku sporenia. Vieme, že do 17. 3. vystúpilo z druhého piliera 12 379 sporiteľov. To je informácia, ktorú som dokázala nájsť ako najčerstvejšiu, a z nich viac ako polovicu tvoria sporitelia vo veku od 45 do 54 rokov. Z hľadiska príjmov vystupujú najmä sporitelia s nižšími príjmami alebo minimálnymi príjmami.

    Je však potrebné a veľmi rada som privítala túto iniciatívu, úprimnú iniciatívu pani poslankyne Sárközy, ktorá vo svojej novele zákona o sociálnom poistení povedala za ministerstvo a pani ministerku aj „b“, pretože, tak ako popísala vo svojom vystúpení, môžu nastať isté situácie u sporiteľov, ktorí nevystúpili z druhého piliera, isté životné udalosti, ktoré ich zasiahnu tak, že nebudú mať nárok na nasporené peniaze, čo si myslíme, že nie je spravodlivé.

    Keď sa tvorila filozofia tohto zákona, možnože treba jemne podotknúť, že viac sa myslelo na to, že usporené peniaze budú predmetom dedenia ako predmetom zábezpeky toho konkrétneho sporiteľa. Ale je tu táto novela zákona, ktorú si myslím, že je treba podporiť, pretože pani poslankyňa Sárközy vo svojom návrhu ponúka naozaj elegantné riešenie, ba dokonca ošetruje aj to, aby sporiteľ, ktorého postihne nejaká životná udalosť a po 13 rokoch sa stane invalidným dôchodcom, nielenže by mohol získať tie nasporené peniaze, ale je tu aj taká úprava a ošetrenie, aby takto zabezpečený sporiteľ už potom nemohol zneužívať dávku v hmotnej núdzi. Čiže pani poslankyňa Sárközy si naozaj dala záležať na tom, aby túto novelu pripravila veľmi precízne, myslela aj na tieto skutočnosti, a preto poslanecký klub za Kresťanskodemokratické hnutie určite túto novelu zákona podporí.

    Aj keď po skúsenosti z minulého aj tohto týždňa zasadania parlamentu som už naozaj stratila aj posledné zvyšky viery, že koaliční poslanci pri tlačení tlačidla používajú aj rozum. Pretože boli tu prednesené návrhy, ktoré neboli prednesené len pre návrhy. Konkrétne spomeniem môj pozmeňujúci návrh, ktorý dokonca pri zákone č. 64 o záhradkových osadách ani neriešil obsah, ale riešil legislatívno-technickú vec, a to tú, že som zo zákona chcela vyhodiť už dávno zrušenú vyhlášku, na ktorú sa zákon odvoláva a podľa ktorej, žiaľ, niektorí úradníci na obvodných pozemkových úradoch pracujú a ju uplatňujú. Čiže nemám veľkú vieru, že táto novela bude prijatá, ale prosím, aby ste sa odosobnili politicky a aby ste uvažovali rozumne a zahlasovali za túto novelu, pretože občania, ktorých sa to bude týkať, vám za to poďakujú.

    Ďakujem.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Teraz vystúpi pán poslanec Halecký. Ospravedlňujem sa, ale som tu sám a som vo veľmi súrnej veci musel za roh dať odpoveď na jeden dotaz. Pani poslankyňa Vaľová s faktickou poznámkou. Nikto viac. Končím možnosť podania ďalších faktických poznámok.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcela len vlastne povedať k takým tým kritickým slovám, čo sa týka dĺžky sporenia. Myslím si, že opozícia by nemala tieto kritické slová tu prednášať, pretože ministerstvo práce a sociálnych vecí dalo na výbor analýzu a práve tú analýzu potvrdila práve aj opozícia, že tá dĺžka sporenia je opodstatnená, aby bola dlhšia. Pretože vieme, že tu zaznievali slová, že stačí 5 rokov, 10 rokov. Ja si nemyslím, že, a nakoniec sme sa zhodli na tom, že optimum je 40. Aj pán Halecký s pani Radičovou, keď rozprávali v debate, tak sa zhodli na tom, že dĺžka sporenia je veľmi dôležitá. Čiže by som vlastne nekritizovala túto novelu s tým, že táto novela nepriniesla nič podstatného, iba dĺžku sporenia, aj tá je nedôležitá.

    A ďalej by som chcela povedať, že sami viete, ja sa stále opakujem, že pán predseda Dzurinda povedal, že za tri roky si sporitelia priemerne nasporili 28 000. Tak sa opäť pýtam, ak by ostalo 10 rokov, koľko by to bolo? To by bolo nejakých 100 000. Myslíte si, že za 100 000 je možné, aby si občan kúpil rentu? Čiže ešte raz opakujem. Analýza jasne dokázala, že dĺžka sporenia je veľmi dôležitá, a nevyvrátila to ani opozícia. Dokonca povedala, že je to z pádnych argumentov, kvôli ktorým bola určite novela nutná. Ale novela priniesla omnoho, omnoho viacej vecí a omnoho viacej vecí riešila. Pretože ako vieme, opozícia chcela, aby táto novela išla ústavným zákonom, kedy by sa už nič nedalo zmeniť. A ja si myslím, že aj sami teraz vlastne dávate zmenu, ktorá sa týka druhého piliera, nielen prvého, takže, aby sme ju, vážená opozícia, dali do ústavného zákona, nebola by možná, pani kolegyňa, ani váš návrh novely.

    Ďakujem.

  • Bude reagovať teraz pani poslankyňa Gibalová.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ja len chcem trošku upraviť kolegyňu Vaľovú. Pani poslankyňa Sárközy nerieši v tejto svojej novele dĺžku sporenia. Ona rieši prípad, čo s tými sporiteľmi, ktorí majú šancu v tejto chvíli si elegantne nasporiť za 15 rokov istú sumu, ale sa stane životná udalosť, ktorá im to prekazí. A chce veľmi elegantným spôsobom to ošetriť, aby sa títo ľudia dostali k peniazom. Iba ak by sa naozaj stalo to, čo sa hovorí, že sa pripravuje vo veľkej novele, kedy sporiteľ nesplní tých 15 rokov dôchodkového sporenia a povinným presunom financií sporiteľa do Sociálnej poisťovne, uvažuje zrejme táto veľká novela, tak za takéto znárodnenie peňazí v takejto úvahe by sa naozaj nemusel hanbiť ani Klement Gottwald. Ďakujem.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Teraz vystúpi pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážená pani predkladateľka, vážený pán spravodajca, vážené panie kolegyne, kolegovia, musím úvodom skutočne povedať, že novela zákona pani poslankyne Sárközy je dosť originálna, a možno povedať, že do určitej miery aj dobrá a obdivuhodná, čo sa týka mechanizmu a jednoduchosti riešenia problému, ktorý je veľmi zložitý. Má to však niekoľko otáznikov, ktoré musím tu povedať a by som to sformuloval nakoniec vo svojom závere.

    Je pravda, že vystihla problematiku, ktorá je najzložitejšia, ktorá je síce vzdialená, lebo sa bude realizovať až o 15 – 20 rokov, to znamená vyplácanie dôchodkov, vyplácania anuity, prípadne aj jednorazový alebo plánovaný výber pri dôchodkovom sporení. A je pravda aj to, že tento problém doriešený nie je. Chcem v tejto súvislosti zdôrazniť, že tak ako bolo hovorené, pokiaľ by sme prijali ústavný zákon, takéto korekcie by nebolo možné urobiť, ktoré sú žiaduce aj v tomto zmysle, ako predkladá pani poslankyňa Sárközy. A na druhej strane vidíme, že nie je možné, aby sme ukončili ani debatu, ale ani legislatívnu činnosť o dôchodkovom zabezpečení v júni tohto roku. Pretože niektoré úpravy ukáže čas a niektoré úpravy budú potrebné hlavne pri realizácii tohto dôchodkového zabezpečenia, či už formou poistenia, alebo sporenia.

    Je pravda toto, čo aj hovorila pani predkladateľka, že je tu skupina ľudí, ktorá by mala problém s vyplácaním dôchodku, hlavne v súvislosti s tou potrebnou alebo minimálnou dobou sporenia, ktorá sa predĺžila z 10 na 15 rokov. Je pravda, že aj tí, čo pracujú v zahraničí, pokiaľ budú poistení v zahraničí a nenaplnia primeranú minimálnu dobu sporenia, tiež budú mať problémy nakoniec s vyplácaním dôchodku. A zhodujem sa aj v tom, že aj skupina nízkozarábajúcich alebo nezamestnaných s minimálnou mzdou tiež by mali pri nižšej hranici sporenia problémy.

    Ten návrh na riešenie je možný, ako ona ho predkladá, avšak chcel by som ešte pripomenúť, že pri vyplácaní dôchodkov nie sme jednotní ani teraz. Pretože vieme jedno isté podľa zákona, že dôchodky zo zákona o dôchodkovom sporení budú vyplácať životné poisťovne, ktoré ešte neexistujú, ktoré ešte nie sú inštalované, a nevieme, aký mechanizmus pri vyplácaní dôchodkov, ktorý vyplýva zo zákona, budú rešpektovať oni.

    Po druhé nevieme ešte, ako životné poisťovne budú vyzerať, či to budú nejaké samostatné inštitúcie, alebo inštitúcie naviazané nejakou formou na materské bankové subjekty, ktoré už teraz existujú a vlastne garantujú aj dôchodkové sporenie.

    A po tretie myslím si, že ešte sme neprešli diskusiou, či pokiaľ bude dôchodkové zabezpečenie garantovať štát cez dôchodkové poistenie, cez Sociálnu poisťovňu, či by nebolo vhodné a potrebné, aby aj z druhého piliera cez dôchodkové sporenie, dôchodkový, sa nejako nezúčastňovala aj Sociálna poisťovňa pri vyplácaní. Pretože vieme, že dôchodky moderné budú dvojzložkové, to znamená, tie, ktoré vyplývajú aj zo zákona o sociálnom poistení, ale aj zo zákona o sociálnom sporení.

    Viem, že jej snaha vyplýva z toho, že sa predĺžila doba sporenia z 10 na 15 rokov, takže postihlo to ďalšiu skupinu obyvateľstva, ktorí by mohli mať problémy s vyplácaním dôchodkov. To musím priznať, že je pravda. Ale je potrebné zdôrazniť ešte, že aj keď napriek tomu, že vystúpilo zhruba z hrubého piliera okolo 12-tisíc sporiteľov, podľa mojich informácií je tam niekoľkonásobne viac sporiteľov, ktorí na základe podmienky minimálnej doby sporenia tento dôchodok budú mať problematický pri tomto dvojpilierovom vyplácaní dôchodku v budúcnosti.

    Mechanizmu, pokiaľ ja som si ho vedel v jej návrhu rozlúsknuť, je dobrý, až na to, že má jednu fintu, že podmieňuje, aby dôchodky zo zákona o sociálnom sporení boli vyplácané tým, ktorí dostanú dôchodky zo Sociálnej poisťovne, teda ktoré vyplývajú im zo zákon o sociálnom poistení. To znamená, každý, kto má nárok na dôchodok zo Sociálnej poisťovne, aby dostával dôchodok aj z DSS, a tu je tá finta v tom, že tam už nemusí byť rešpektovaná doba sporenia. To znamená, nie je podstatné, či bude sporiť 5 rokov, 10 alebo 15 rokov. Takže vlastne jej návrhom, pokiaľ dovolíte, pani predkladateľka, jej návrhom novely zákona vlastne sa zlikviduje novela zákona, ktorú sme prijali pred niekoľkými mesiacmi, pretože bude anulovaná minimálna doba sporenia tých 15 rokov.

    Pokiaľ by ste vo svojom vystúpení vysvetlili, či rozmýšľam dobre, či nie, bol by som rád. Ale ja to vidím tak, že vlastne porieši sa dobrým spôsobom, vhodným spôsobom u sporiteľov v druhom pilieri, avšak do určitej doby sa znevýhodnia tí, čo sú v prvom pilieri, teda ktorí budú mať vyplácané dôchodky zo Sociálnej poisťovne, lebo tí musia naplniť po prvé dôchodkový vek a po druhé musia naplniť aj minimálnu dobu sporenia 15 rokov.

    Takže z tohto dôvodu podľa môjho názoru bolo by vhodné, je to veľmi zložitá problematika, dotýka sa to dosť značnej skupiny ľudí, možnože všetkých v nadväznosti na druhý aj prvý pilier, a bolo by dobré to skutočne prekonzultovať aj s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, aký názor oni na to majú. A pokiaľ bolo avizované, že to bude 7. apríla, odpoveď, tak neviem, či to bol prvoaprílový vtip, alebo niečo také, ale stanovisko ministerstva k tejto novele zákona je nevyhnutné.

    Takže z tohto, čo som povedal, vyplýva, že námet vynikajúci, riešenie originálne, dobré, ale dopady, ktoré bude táto novela mať na druhý, ale aj na prvý pilier, bolo by potrebné hlbšie rozanalyzovať. Mohli by sme mať aj stanoviská expertných skupín, pretože, ako spomínam, vylučuje vlastne potrebu 15 rokov sporenia v tých, čo sú v DDS, táto novela, a vlastne umožňuje síce i vyplácania tohto dôchodku, avšak spôsobom, ktorý je skrytý a neobvyklý.

    Chcem ešte pripomenúť, že dobre riešené bolo aj to, že sa myslí aj na novelizáciu zákona o hmotnej núdzi o niektorých úpravách. Pretože tí, ktorí sú v druhom pilieri a sporia dobu nižšiu ako 15 rokov, skutočne, pokiaľ budú mať svoj dôchodok o tých 15 rokov a viac vyplácaný, mnohí, hlavne tí nízkozarábajúci, sa môžu dostať do situácie, že ten dôchodok bude taký nízky, hlavne keď ho nedostanú z druhého piliera, ale iba z prvého piliera, že budú stále v hmotnej núdzi, takže štát bude mať vyššiu potrebu na svoje financie, aby im vlastne tento dôchodok z prvého piliera, keď nedostanú dôchodok z druhého piliera, dorovnával dávkami v hmotnej núdzi. A toto je nadbytočná a zbytočná záťaž, ktorá pre štát v nasledujúcom období by bola.

    Takže záverom chcel by som zdôrazniť, že je dobré, že uvažujeme nad aplikáciou zákona, nad jeho slabými stránkami. Myslím si, že to riešenie zdá sa byť originálne a dobré, pretože, ako ste spomínali, presun do Sociálnej poisťovne, aby sa tam vyplácali dôchodky aj z druhého piliera, je síce na svete, ale odborníkmi nie je príliš dobre vnímaný. Takže riešenia pokladám ešte za otvorené, za diskutabilné, ale je vhodná konzultácia s ministerstvom a možno aj touto cestou sa takisto vydať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Nikto sa nehlási s faktickými poznámkami.

  • Reakcia z pléna.

  • Do rozpravy ešte pani navrhovateľka. Hlási sa pán poslanec Bárdos, pán poslanec Kužma, pán poslanec Berényi. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Prosím mikrofón pre pána Bárdosa.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pán predseda výboru, ja som toho názoru, že táto novela je veľmi potrebná, a nie som sám s takým názorom. Môžem upriamiť aj vašu pozornosť, aj pozornosť všetkých poslancov vládnej koalície, že nezávislí odborníci sa vyjadrujú úplne jednoznačne k tejto novele, napríklad v Trende 1. 4. a ešte v ďalších číslach, v ďalších periodikách sa vyjadrujú k tomu, že nie je to politický návrh. Je to návrh, ktorý je odborný a ktorý vlastne chce riešiť tú situáciu, ktorá nastala po tom, čo ste urobili zmenu pravidiel hry počas hry. To znamená, že táto zmena je potrebná preto, lebo aspoň čiastočne rieši to, čo sme pokazili, čo ste pokazili s tým návrhom, ktorý sa prijal v Národnej rade.

    Ale, pán predseda výboru, bol by som veľmi rád, keby sme vytvorili priestor na to, aby sa o tejto novele hovorilo, a máte tu skvelú príležitosť, všetci poslanci vládnej koalície, aby ste posunuli tento návrh zákona do druhého čítania a potom, samozrejme, sme otvorení, aj naša kolegyňa už povedala, že bolo by dobré sa o tom porozprávať a môžete mať aj návrhy. A to, čo ste povedali, že ministerstvo sa k tomu musí vyjadriť, no tak podľa rokovacieho poriadku nemusí, ale, samozrejme, ja chápem, že ako ste to mysleli. My ako poslanci zákonodarci, samozrejme, môžeme aj bez toho, že by sme mali názor jednotlivých ministerstiev na jednotlivé témy. Takže je to v poriadku, pani kolegyňa postupovala podľa rokovacieho poriadku a bol by som veľmi rád, keby ste mali možnosť ukázať to, že to myslíte vážne s tými sociálnymi otázkami a s tým riešením, ktoré ste načrtli.

    Ďakujeme pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Treba povedať verejne, že sa tu hovorí jedna obrovská lož, že sa pomohlo ľuďom tým, že sa predĺžila doba na 15 rokov. Totiž nie je pravda, že sa ľuďom umožnilo 15 rokov si sporiť, lebo oni aj predtým mohli si sporiť 15, 20 rokov, koľko potrebovali. Správny výraz je, zabránilo sa tým ľuďom, pre ktorých to bolo výhodné, ísť už po 10 rokoch. To je jediné pravdivé pomenovanie. Ak je len niekoľko tisíc ľudí a ich sú desaťtisíce, pre ktorých je výhodné, bolo výhodné ísť už po 10 rokoch, že im tu umožňuje ich majetok alebo si dosť nasporili, alebo mali dostatočný príjem, alebo dedili, alebo majú nejaký majetkový výnos, napríklad z nejakých akciových spoločností alebo eseročiek, a mohli ísť po 10 rokoch, tak týchto ľudí sa evidentne hrubo poškodilo.

    Nikomu sa nepomohlo, áno, lebo on nemôže, pán Burian, nemôže ísť po 10 rokoch, i keby chcel ísť do dôchodku, má 63 rokov a nemôže ísť, lebo musí sporiť 15 rokov. Ale nikomu sme nepomohli, lebo každý, komu to nevychádzalo, po 10 rokoch mohol kľudne sporiť 15 rokov. Ani v bývalom systéme sa tomu nebránilo. Čiže tuná treba nahlas povedať, že určitú skupinu, nemusí byť veľká, ale sa jasne poškodilo a nikomu sa nepomohlo, lebo každý mal aj teraz právo sporiť 15 rokov.

  • Ďakujem, pán poslanec. Posledný s faktickou poznámkou pán poslanec Berényi.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Mal som taký dojem, že síce otázky pána kolegu Haleckého sú namieste, ale idú skôr nad rámec tohto návrhu zákona pani Sárközy. Ani pán Halecký nespochybnil dobrý úmysel tohto návrhu, nakoľko rieši diskrimináciu dvoch skupín. Jednak tí, ktorí počas sporenia sa stanú invalidom, alebo tí, ktorí nájdu náhodou zamestnanie v členskom štátne Európskej únie. Takže nakoľko neboli spochybnené tieto dve skupiny, že návrh rieši vhodným spôsobom, tak pravdepodobne treba to posunúť do druhého čítania a tam ďalšie otázky, ktoré boli nastolené, s pánom kolegom Haleckým sa dá riešiť, aj s predkladaním iného návrhu, ďalšieho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.

  • Pán poslanec Halecký bude reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem za reakcie. Chcem pripomenúť, spomínalo sa tuná, že novela zákona tým, že stanovila minimálnu, resp. potrebnú dobu sporenia, nikomu nepomohla, hlavne majiteľom eseročiek a tak ďalej. Chcem spomenúť, že zákon o dôchodkovom sporení a samotné sporenie v DSS-kách je výhodnejšie pre tých, ktorí viacej zarábajú, pretože budú mať podstatne vyšší dôchodok, ako keby boli v prvom pilieri, teda v Sociálnej poisťovni. Takže predsa len existuje skupina ľudí, ktorá má šancu si sporiť a mať vyšší dôchodok ako v doterajšom systéme.

    Súhlasím aj s tým, že táto novela zákona nie je politická, je odborná. Súhlasím, že je originálna a že posúva tu riešenie, ktoré je veľmi zaujímavé a je možnože aj vhodné, avšak sú tu dva body, ktoré nemôžem obísť bez toho, aby boli doriešené. To znamená, k novele zákona, ktorá sa dotýka nie desať tisícov, ale sto tisícov ľudí, a novela zákona, ktorá v podstate by rušila u polovice ľudí minimálnu dobu sporenia 15 rokov, je vhodné a dokonca nutné a potrebné, aby sa vyjadrilo aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. A čo je najpodstatnejší môj argument, že je potrebné o tom dlhšie rozprávať, je ten, že vlastne tento zákon, táto novela zákona umožňuje...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím pokoj v rokovacej sále, aby sme mohli dokončiť tento zákon.

  • ... aby sporitelia v druhom pilieri mohli dostávať dôchodok, aj keď nenaplnia minimálnu dobu sporenia. A tí, čo sú v prvom pilieri, musia ju naplniť. Čiže súhrnne jednou vetou povedané, tí, čo...

  • Ruch v sále.

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ešte v rámci rozpravy chceli ste rozprávať?

  • Reakcie z pléna.

  • Ale, pani... Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Pätnásťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní programu 20. schôdze.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Laššákovú, aby uviedla v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, je to tlač 571, je to hlasovanie v prvom čítaní.

  • Ďakujem pekne za slovo. V rozprave vystúpili štyria páni poslanci, neboli predložené žiadne návrhy, preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 62, za 56...

    Ale keďže Národná rada je neuznášaniaschopná, vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Pätnásťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste sa vrátili do rokovacej sály, aby sme mohli pokračovať. Ešte predtým, kým budeme pokračovať, pani poslankyňa Laššáková, procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov SMER – sociálna demokracia, Slovenská národná strana, Ľudová strana – HZDS podávam procedurálny návrh, aby sme v utorok o deviatej začali rokovať o vládnom návrhu zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda o tlačovom zákone, ktorý máme ako tlač 526. Ďakujem pekne.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Ešte využijem túto príležitosť, máme stále otvorené alebo nedokončený bod programu interpelácie. Požiadam potom, aby sme sa zišli na grémiu, aby sme dohodli ďalší postup, ako budeme pokračovať v tomto programe.

    Teraz vás požiadam, pani poslankyňa Laššáková, aby ste opäť uviedli hlasovanie v prvom čítaní o mojom návrhu na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Národná rada nie je uznášaniaschopná, rokovať budeme o 12. 38 hodine.

    Vyhlasujem hodinovú prestávku. Ďakujem.

  • Hodinová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme po prestávke pokračovať v rokovaní programu 20. schôdze. Chcem vás požiadať ešte predtým, ako opätovne vyzvem pani spravodajkyňu, pani poslankyňu Laššákovú, aby uvádzala v prvom čítaní hlasovanie o mojom návrhu zákona, ústavného zákona, aby sme sa prezentovali a zistili, či sme uznášaniaschopní. Prezentujme sa.

  • Prezentácia.

  • Bohužiaľ, Národná rada nie je uznášaniaschopná.

    Využijúc svoje oprávnenia z rokovacieho poriadku, prerušujem rokovanie a určujem ďalší termín utorok ráno 9.00 hod. A keďže sme odsúhlasili, že začneme rozpravu v druhom čítaní o tlačovom zákone, budeme pokračovať o 9.00 hod. tlačovým zákonom.

    Ďakujem, pekný víkend.

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? Chcem vás ešte informovať, že na poslaneckom grémiu sme sa dohodli, vzhľadom na to, že program 20. schôdze bude pokračovať aj počas budúceho týždňa, že dokončíme bod programu interpelácie vo štvrtok po hodine otázok.

    Ďakujem pekne. Pekný víkend, dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 12.41 hodine.