• Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dobré ráno. Otváram šiesty rokovací deň 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem v zmysle rokovacieho poriadku oznámiť, že o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 20. schôdze Národnej rady požiadali poslanci Marián Haľko, Mojmír Mamojka a Štefan Zelník. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady Rudolf Bauer.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 518 a spoločná správa výborov má označenie 518a.

    Pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, máte slovo a prosím vás, aby ste odôvodnili vládny návrh zákona.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predkladám na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2007.

    Nevyhnutnosť novelizácie návrhu zákona o vnútrozemskej plavbe vyplýva z potreby implementácie právnych aktov Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky. Ide o implementáciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/44 Európskeho spoločenstva o harmonizovaných riečnych informačných službách na vnútrozemských vodných cestách v spoločenstve a taktiež o Smernicu Rady 2006/103 Európskeho spoločenstva, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti dopravnej politiky.

    Transpozíciou Smernice 2005/44 Európskeho spoločenstva sa vytvára rámec pre zriadenie a využívanie harmonizovaných riečnych informačných služieb v Slovenskej republike s cieľom podporiť vnútrozemskú vodnú dopravu na účely zvýšenia bezpečnosti, efektívnosti, umožnenia jej prepojenia s inými druhmi dopravy a výhodnosti pre životné prostredie. Ustanovuje sa aj orgán pre aplikáciu riečnych informačných služieb, ktorým je Štátna plavebná správa, ktorá bude vykonávať správu systému riečnych informačných služieb vrátane medzinárodnej výmeny informácií a plniť funkciu centra riečnych informačných služieb.

    Prebratím Smernice 2006/103 ES sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti dopravnej politiky. Návrhom zákona sa menia aj ďalšie ustanovenia zákona, ktorých zmenu vyvolala aplikačná prax. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaný zákon bude mať dopad na štátny rozpočet z dôvodu zavádzania a prevádzkovania harmonizovaných riečnych informačných služieb na sledovaných vodných cestách Slovenskej republiky. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie a nebude mať negatívny vplyv ani na zamestnanosť. Dopad na podnikateľské prostredie bude pozitívny.

    Návrh zákona prerokovala vláda Slovenskej republiky dňa 19. 12. 2007 a schválila ho uznesením č. 1095/2007.

    Vážené dámy a páni, dovolím si požiadať vás o podporu tohto zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Pavlovi Prokopovičovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý sme dostali ako tlač 518a v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 730 zo 7. februára 2008 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 19. marca 2008 a v gestorskom výbore do 20. marca 2008: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Konštatujem, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 346 z 18. marca 2008, ďalej výbor pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením č. 278 z 19. marca 2008, výbor pre hospodársku politiku svojím uznesením č. 296 z 18. marca 2008 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 158 z 18. marca 2008.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce návrhy a tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Keďže sú len dva, dovolím si ich prečítať.

    1. V článku 1 v bode 4 v § 27 ods. 2 sa slová, citujem, „na účely získania odbornej spôsobilosti“, nahrádzajú slovami, citujem, „na účely získania spôsobilosti“.

    Odôvodnenie. Bezúhonnosť nie je spôsobilosťou odbornou, ale trestnoprávnou, pretože odbornú spôsobilosť upravuje platný § 30 a nasledujúce.

    2. Pozmeňujúci návrh sa týka zohľadnenia nevyhnutných lehôt v legislatívnom procese, teda zmeny účinnosti, kde slová „1. mája“ sa nahrádzajú slovami „1. júna“.

    Obidva odporúča gestorský výbor schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk ostatných výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a ktoré som uviedol, ako aj stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 518, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní tohto vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením č. 307 z 26. marca 2008. Súčasne výbor ma poveril ako spravodajcu výborov predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, za spravodajskú správu. Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pokiaľ nikto, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem pánovi ministrovi, ako aj spravodajcovi za prácu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, v rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

    tlač 566. Poprosím pani poslankyňu Sabolovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov a pozíciu spravodajcu, aby zaujal predseda výboru pre zdravotníctvo pán poslanec Viliam Novotný.

    Do rozpravy je ešte ústne prihlásený pán poslanec Halecký, takže mu odovzdávam slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážená pani predkladateľka, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril tiež k novele tohto zákona o tzv. výmennom lístku a o peripetiách, ktoré súvisia s jeho uplatňovaním v bežnej lekárskej praxi. Je potrebné priznať a uznať, že novela, ktorá bola v krátkom čase pred dnešným rokovaním prijatá, mala dobrý úmysel a dobrý cieľ, to znamená, aby sprísnila podmienky pohybu, svojvoľného pohybu pacientov medzi jednotlivými lekármi, aby zvýšila aj odborný dohľad nad odosielaním pacientov na odborné vyšetrenia. Takže tento úmysel nemožno nejako negovať, ale je potrebné, aby sme ho akceptovali a vyzdvihli.

    Avšak prax počas tohto obdobia nasvedčuje tomu, že sú niektoré problémy a otázky, ktoré, zdá sa, že je potrebné korigovať a priznať v takom rozsahu, ako si vyžaduje bežná prax a akceptovateľnosť nielen u lekárov, ale aj u pacientov, pretože odozva, či už mediálna alebo aj v odbornej lekárskej verejnosti je trošku iná.

    Chcem zdôrazniť, ako už bolo povedané, že platnosť tohto výmenného lístku, alebo možno skôr povedať, odosielajúceho lístka bola už aj pred rokom 2004. Nebol to nejaký záväzný právny významný akt vzťahu medzi dvoma lekármi, ktorí si odosielajú pacienta, ale predsa len cieľom bolo získať pre lekára, ktorý pacienta prijme vyšetriť, niektoré informácie a hlavne zdôvodnenie príslušného odborného vyšetrenia. Musím podotknúť, že pri odosielaní pacienta na odborné vyšetrenie, teda na vyššie pracovisko je potrebný určitý súlad informácií, aby príslušný lekár vedel, kvôli akým zdravotným dôvodom má vyšetriť pacienta, prípadne aké vyšetrenia už absolvoval a predovšetkým, s ktorým zameraním daný pacient by mal byť vyšetrený. Samozrejme, že pri odborných vyšetreniach mal by pacient mať so sebou aj príslušnú zdravotnú kartu so všetkou dokumentáciou v súčasnosti a v minulosti, kde by aj informácie o aktuálnom zdravotnom stave, hlavne o liečbe aktuálneho ochorenia, prípadne aj ďalších ochorení, ktoré môžu, ale aj nemusia súvisieť s daným vyšetrením, boli dodané. Takže predpokladám, že aj účelom výmenného lístku nebolo iba požiadať príslušného lekára o vyšetrenie, ale ten výmenný lístok alebo možno ho nazvať ako aj lekárska správa, žiadosť o odborné lekárske vyšetrenie malo za úlohu dodať také informácie pre vyšetrujúceho lekára, aby to vyšetrenie bolo rýchle, promptné, bez nejakých omylov alebo bez nejakých diskrepancií, ktoré by z toho mali vyplynúť.

    Prax a odozva v bežnej verejnosti pacientskej, ale aj lekárskej, je taká, že sa k tomu, možno povedať, stavia viacej negatívnych hlasov a odoziev ako pozitívnych. Vyplýva to možno nielen z nejakého šikanovania pacientov, ako bolo už v predchádzajúcom zdôrazňované, myslím si, že je to výraz, ktorý je dosť tvrdý a príliš tvrdý na tento postup, ale predsa len vyžaduje si to, aby pacient absolvoval cestu, či už bližšiu alebo vzdialenejšiu autobusom, vlakom kvôli záležitosti, ktorá mu nepomôže ani v diagnostike, ani v liečbe. Väčšinou si vyzdvihne tento lístok, prípadne v tom lepšom prípade aj zdravotnú kartu.

    Na druhej strane musím zdôrazniť, že sú lekárske odbory a lekárske činnosti, ktoré bez tohto výmenného lístku sa nevedia a nemôžu zaobísť. Uvediem zo svojej praxe, pretože som internista – kardiológ. Môžem konštatovať, že pokiaľ by na kardiologické ambulancie chodili pacienti bez odporučenia a bez výmenného lístku, nebolo by to možné a to z tohto dôvodu, že týchto odborných ambulancií v príslušných organizačných jednotkách, teda, dajme tomu, v okresoch alebo obvodoch, je pomerne málo. Jedna kardiologická ambulancia je na tridsať až štyridsaťpäť tisíc obyvateľov. Takže pokiaľ by každý obvodný lekár mohol zaslať kardiológovi pacienta priamo bez obvodného lekára na vyšetrenie, bol by zahltený takým množstvom pacientov, ktorí idú na prvovyšetrenie alebo aj na kontrolné vyšetrenie, že by to paralyzovalo činnosť príslušnej ambulancie.

    Predpokladám, nevidel som a neviem, či vôbec Slovenská kardiologická spoločnosť vydala nejaké vyhlásenie k tomuto problému, ale s istotou predpokladám, že Slovenská kardiologická spoločnosť by trvala, aby na odborné kardiologické vyšetrenia chodili pacienti s výmenným lístkom hlavne pri prvovyšetrení a pri zmene zdravotného stavu. Vyžaduje si to aj tá skutočnosť, že mnohokrát pacient berie lieky z iných odborov, kvôli iným ochoreniam a nie je času, ani možnosti, pokiaľ pacient nedonesie tieto lieky so sebou, aby sa kardiológ v dohľadnom rýchlom čase pri nadbytku pacientov vedel zorientovať v liečbe alebo aj v ďalších pridružených ochoreniach, ktoré s daným kardiologickým ochorením súvisia.

    Na druhej strane musím uznať, že sú spoločnosti a počuli sme, že už vydali aj vyhlásenie, hlavne psychiatrická spoločnosť, spoločnosť ambulantných psychiatrov, ktorí to považujú za nevhodné, ale dokonca aj za nemožné, aby pacient k psychiatrovi mohol ísť len cez odporúčanie praktického teda odvodného lekára. Vyplýva to aj z toho, že povaha týchto ochorení, hlavne na psychiatrii si vyžaduje určitú intimitu kontaktu medzi lekárom, ktorý pacienta vyšetruje alebo lieči a vyžaduje si to takisto aj určitú dôveru bez toho, aby o danom ochorení, hlavne neurotickom alebo možno aj pri závažnejších ochoreniach vedel širší okruh – zdravotná sestra, obvodný lekár, prípadne ďalší ľudia. Je to skúsenosť z praxe z minulosti, osvedčila sa a neboli s tým v minulosti žiadne ťažkosti.

    Podobná situácia je aj pri venerologických, teda pri pohlavných chorobách, kde informácie o danom ochorení je potrebné, aby vedel čo najužší rozsah ľudí, hlavne aby bola zachovaná určitá intimita a dôvernosť pri prenose informácií. Preto aj pokiaľ by dermatológ, venerologická spoločnosť si požadovala zrušenie výmenných lístkov, myslím si, že bolo by to potrebné a nutné akceptovať a v praxi by to prinieslo len pozitívny vzťah medzi pacientom, medzi záchytnosťou venerologických ochorení a medzi ich správnou a adekvátnou liečbou.

    Čiže, pokiaľ by sme šli od jednej spoločnosti k druhej, zistili by sme, že jednotlivé odborné lekárske spoločnosti by mohli a aj majú odlišný názor na charakter, nutnosť alebo dokonca nevyhnutnosť výmenných lekárskych lístkov. Teda táto problematika jednoznačná nie je, ani jednoznačná nemôže byť, a preto aj riešenie tiež nemôže byť jednoznačné, že sa zavedú tieto výmenné lístky pre všetkých odborných lekárov, ale aj ďalších. A na druhej strane, že pripadne tak, ako sa u mnohých kolegov požaduje, aby sa zrušili výmenné lístky. Z môjho doterajšieho vystúpenia vyplýva, že u časti lekárov a u časti kontaktov medzi lekármi je potrebné zachovať tieto výmenné lístky a u časti zrušiť.

    Chcem ešte podotknúť, že výmenné lístky sú vhodné a potrebné hlavne pri prvotných vyšetreniach, pri opakovaných vyšetreniach a hlavne tam, kde príslušný odborný lekár si pacienta objedná, je to poznačené aj v zdravotnej karte, tam výmenný lístok je nadbytočný a skutočne obťažuje pacienta, ale aj obvodného lekára a praktického lekára a ostatných, ktorí s tým majú čo dočinenia, aby takýto lístok zabezpečovali.

    Druhá skupina ochorení a pomerne rozsiahla, kde výmenný lístok nemusí byť a myslím si, že je absolútne nepotrebný, sú dispenzarizovaní pacienti, teda pacienti, ktorí u odborných lekárov, hlavne u internistov a u ďalších špecializovaných nadstavbových lekárskych odbornostiach si pacienta objednávajú v intervaloch tri mesiace, šesť mesiacov alebo jeden rok. Tam je takisto výmenný lístok nadbytočný a nezabezpečuje potrebu ani plynulosť odborného vyšetrenia, takže tam by sa malo tiež zaobísť bez výmenných lístkov.

    Chcem povedať, že bolo zdôrazňované, že to má znižovať aj náklady na lieky, výmenný lístok. Je to dosť problematické, pretože pacienti svoju liečbu aj pri viacerých polymorbídnych situáciách poznajú a bezpečne budú trvať, aby brali lieky, či už od internistu, ortopéda alebo očného lekára. Ďalšia skupina, a to skupina oftalmologických, očných pacientov tiež si nevyžaduje výmenný lístok a to isté sa týka aj pacientov gynekologických a stomatologických, teda u ženských ochorení a u zubných ošetrení a pri zubnej liečbe.

    Z toho mi vyplýva, že je vhodné a potrebné, aby tento bod sa upravil, prehodnotil a myslím si, že aj pri schvaľovaní novely zákona sme mali určité pochybnosti, či to jednoznačné riešenie bude to najlepšie, preto sme aj viacerí vo vystúpeniach povedali, že po určitom čase sa to vyhodnotí, prehodnotí sa táto situácia a pokiaľ to má negatívnejšiu odozvu u pacientov alebo aj u značnej časti lekárov, že môže dôjsť k tomu, aby k zmene výmenného lístku došlo.

    Chcel by som si priznať, že aj naše hlasovanie pri predchádzajúcom nebolo zrejme asi najšťastnejšie, keď to riešenie sa nezdá byť optimálne a vyžaduje si nejakú korekciu. Preto by som chcel poprosiť aj pána ministra, aby vyhodnotil túto situáciu a podľa možností, aby došlo k riešeniu v spolupráci hlavne s príslušnými odbornými lekárskymi spoločnosťami, kde by sa vyžiadalo stanovisko, dajme tomu, u Slovenskej lekárskej spoločnosti, ktorá združuje príslušné odborné sekcie a aby sa diferencovane požadoval výmenný lístok u tých odborných lekárov, u ktorých je to potrebné a vhodné a aby sa zrušila potreba výmenného lístku tam, kde nie je prínosom pri zabezpečovaní plynulosti, ale aj odbornosti lekárskeho posudku. Preto si myslím, že to riešenie by malo byť trošku hlbšie a dôkladnejšie pripravené. Mohlo by to byť buď formou vyhlášky alebo nejakého odborného usmernenia, neviem, možno, že by si to vyžadovalo aj nejakú korekciu niektorého bodu v príslušnej novele zákona.

    Takže môj záver by znel, že po krátkom čase a po vyhodnotení dynamiky a potreby výmenných lístkov je žiaduca úprava v tom zmysle, aby sa špecifikovala za pomoci príslušných sekcií Slovenskej lekárskej spoločnosti potreba tak, aby nenarušovala či už vzťahy medzi lekármi, medzi lekármi a pacientmi a hlavne, aby to malo pozitívnu odozvu v širšej verejnosti, ale aj v odbornej verejnosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec Halecký bol posledný prihlásený do rozpravy. Takže mi dovoľte vyhlásiť všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pani navrhovateľka? Má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, veľmi rada na záver sa vyjadrím aj k rozprave a myslím, že aj zopakujem pre tých, ktorí tu včera večer neboli, niekoľko poznámok.

    V rozprave vystúpili štyria poslanci. Musím povedať, že to boli vystúpenia nie dlhé, ale veľmi logické, ktoré poukázali na niektoré problémy, prečo aj po takom krátkom čase, ako sú tri mesiace účinnosti tohto paragrafu, je potrebné urobiť zmenu.

    Nemôžem súhlasiť s vyjadrením pani hovorkyne Horváthovej z ministerstva zdravotníctva, že od zavedenia právnej úpravy uplynuli len dva, dnes tri mesiace, a preto nie je možné seriózne zhodnotiť jej dopad na občanov a na celý rezort. Myslím si, že prax a skúsenosť ukázala už prvý mesiac zjavne veľkú záťaž na všeobecných lekárov a práve možno aj z toho nejasného popísania, kedy a ako treba použiť výmenné lístky. Tak ako som aj včera hovorila, na základe zverejnenej informácie ministerstva zdravotníctva, že už v priebehu februára alebo marca vyjde nejaké usmernenie, zdá sa mi, že do dnešného dňa to usmernenie nie je. To usmernenie, ktoré zavesilo ministerstvo zdravotníctva na svoju stránku ešte v januári, dosť zavádzajúco informovalo aj pacientov, aj lekárov, pretože nešpecifikovalo jasne ani diagnózy, ale ani pochod toho pacienta od všeobecného lekára k špecialistovi.

    A tu si dovolím povedať niekoľko poznámok už z prvého vystúpenia pána poslanca Novotného. O psychiatrických pacientoch sa už veľa hovorí. Bola to skupina aj lekárov, ktorá sa veľmi jednoznačne ozvala, ohlásila, rokovala s ministerstvom, ktorá dostala aj prísľub, ale ten prísľub nie je reálne možné naplniť, pretože neexistuje norma, na základe ktorej by ministerstvo mohlo špecifikovať, ktorí pacienti výmenný lístok nepotrebujú. K tomu viac nebudem hovoriť.

    V tej svojej informácii ministerstvo zdravotníctva hovorí o tom a samotný zákon, že dispenzarizovaní pacienti nepotrebujú výmenný lístok. Len tí, ktorí sa venujú zdravotníctvu, veľmi dobre vedia, že nie každý pacient, ktorý sa častejšie objaví u svojho odborného lekára, musí byť dispenzarizovaný. Pretože to sú isté podmienky, na ktorých trvá aj poisťovňa, a preto aj toto je obmedzený okruh pacientov. Dnes sú to všetci pacienti, ktorí navštevujú sporadicky, aj častejšie svojho špeciálneho lekára.

    Druhou, veľmi zavádzajúcou informáciou a myslím si, že nesprávnou, je to, že špecialista nemôže poslať k ďalšiemu špecialistovi, pokiaľ to nejako úzko nesúvisí. Mnohokrát vieme sami dobre, že aj pri odbornom vyšetrení lekár nevie určiť našu diagnózu, a preto pošle pacienta aj na ďalšie vyšetrenia, ktoré buď vylúčia diagnózu pacienta, alebo sprísnia tú diagnózu, ktorú pacient má. A preto si myslím, že každý lekár má právo poslať na špeciálne vyšetrenie pacienta, u ktorého predpokladá, že by mohlo ísť o túto diagnózu alebo diagnózu chce vylúčiť.

    Ďalej v rozprave zaznelo ohľadne zdravotných poisťovní. Zdravotné poisťovne by mnohokrát nepožadovali vo výkazníctve výmenné lístky, ale keďže im to zákon ukladá, musia byť možno striktné a to, čo som aj včera vo faktickej poznámke povedala, mnohokrát zaťažuje revízneho lekára administratívnym úkonom, aby kontroloval, či pacient mal výmenný lístok, a nie, aby sa zameral len na odborné posúdenie liečenia u daného lekára – špecialistu. A preto si myslím, že tu je nedôvodné obviniť zdravotné poisťovne, že niečo vyžadujú. Myslím si, že musia postupovať v zmysle zákona, lebo v situácii, v ktorej sa dnes nachádzajú, sú pod oveľa väčšou kontrolou aj verejnosti, aj odbornej verejnosti, aj rezortu a preto si myslím, že ak budú mať usmernenia, budú konať podľa toho a budú vyžadovať len to, čo je potrebné.

    V ďalšom pán kolega Novotný vo svojom začiatočnom vystúpení hovoril, že neklesá počet pacientov. Skutočne, počet pacientov u špecialistov neklesol, len sa ten proces viacej skomplikoval. Vidíme to jasne aj zo štatistík, vidíme to aj jasne, keď sa prejdete nemocnicami a vidíte, koľko pacientov v ktorých ambulanciách je. A mnohokrát tak, ako som hovorila aj včera, musí hľadať špecialista, napríklad psychiater dôvod na to, aby pacienta nešikanoval a aby ho vyšetril, aby sa ten stav jeho ešte viacej nezhoršil a tak je na hrane zákona, aby pacienta diagnostikoval ako akútneho pacienta.

    Teraz k vystúpeniu posledného predrečníka, pána MUDr. Haleckého, pána poslanca, chcem povedať to, čo som hovorila aj ja vo svojom vystúpení, pán poslanec. Zrejme úmysel rezortu bol dobrý, aby všeobecný lekár liečil viacej, aby kapitáciu, ktorú dostáva, využil oveľa efektívnejšie, ale je to tak „vsjo ravno“. Nikdy nie je ten, ktorý sa stáva aj rodinným lekárom, alebo skutočne ošetruje dlhšie, viacej, snaží sa toho pacienta viesť, nie je nijako ináč ohodnotený, a preto si myslím, že by bolo dobré, aby sme začali rozmýšľať aj nad tým, aby všeobecný lekár bol hodnotený nielen kapitáciou, ale aj nejakou výkonovou zložkou, ktorá by ho motivovala, aby pacienta skutočne sprevádzal. Ale toto je, myslím si, jedna veľká téma, o ktorej by sme mohli hovoriť a ktorou sa, verím, že budeme aj do budúcnosti zaoberať.

    Hovorili ste o tom, že tu bola vyhláška. Teší ma, že aspoň jeden z poslancov koalície sa vyjadril k tomuto zákonu. Vy ste v tejto oblasti doma, ste človek z praxe, a preto viete, že pôvodná vyhláška nebola striktná, ale bola zabehnutá a bola dobrá a správna. Ak bola dohoda medzi lekármi, veľakrát samotný lekár vedel posúdiť, či potrebuje, alebo nepotrebuje ten výmenný lístok. Myslím si, že prax nebola zlá a vlastne bola do roku 2004, do reformy. Dokonca aj po reforme, po roku 2004 fungoval a lekári pracovali presne v tom istom režime. Ak zistil všeobecný lekár, že potrebuje špeciálne vyšetrenie, poslal s výmenným lístkom. Určite vo vašej profesii kardiológa, tak ako ste hovorili, sú tie výmenné lístky potrebné pri prvej návšteve. Ale ak pacient má isté ťažkosti a je váš stály pacient, myslím si, nemusí byť v dispenzári, ale chodí občas na vyšetrenia, nemusí výmenný lístok od všeobecného lekára doniesť ani ku kardiológovi.

    Čiže je tu mnoho otázok a mnoho tém, o ktorých by sme mohli veľmi dlho rozprávať. Ale myslím si, že môžeme hovoriť o tom len my, ktorí sme aspoň trochu o zdravotníckom systéme informovaní a pracujeme v tej oblasti. Tu by veľmi pomohla elektronická karta, o ktorej hovoril aj pán poslanec Novotný, aj ja vo svojom úvodnom vystúpení. Ale myslím si, že toto je dlhý proces, pretože ministerstvo vo veci elektronizácie je dosť pozadu, a preto by bolo možno dobré aspoň na prechodné obdobie zaviesť istú kartu pacienta, ktorú by nosil ku každému lekárovi a tým pádom by sme zistili, či pacient zneužíva alebo skutočne len používa systém, za ktorý si vo svojom zdravotnom poistení platí.

    Tu mi napadla jedna poznámka, ktorou ma asi chcel uraziť pán generálny riaditeľ sekcie zdravotníctva, keď mi povedal: „Čo by ste urobili vy ako nelekár, keby vás tlačilo pod lopatkou?“ Určite by som nenavštívila osem či desať lekárov, ako sa snažil on zadefinovať a myslel si, že výsmechom vyrieši neschopnosť argumentovať či už v reláciách, v médiách alebo možno pri osobnom rozhovore. Viem, že ako svojprávny človek, a to si myslím, že ešte som, by som sa rozhodla ísť k všeobecnému lekárovi a poradiť sa s ním. Ale myslím si, že takéto argumenty, aké používa pán MUDr. Hochel, aké používa pani hovorkyňa, o ktorej som včera hovorila, že sa stala z nej politička, a nie hovorkyňa rezortu, si myslím, že v zdravotníckej oblasti nie sú dobré a nie sú správne.

    Chcem ešte upozorniť na niekoľko vecí a niekoľko skutočností, ktoré tu zaznievali počas rozpravy alebo s ktorými som sa stretla pri predložení novely zákona a to je, že sú isté vyšetrenia, kde vždy je potrebný výmenný lístok. Áno, s tým súhlasím a to som hovorila už aj na minulej schôdzi. Napríklad CT vyšetrenia, röntgen, tam sa nikdy nestalo, ani vy nikto z vás nemáte skúsenosť, aby pacient na isté vyšetrenia, ktoré sú diagnostikované len lekárom, išiel bez výmenného lístka, a preto neobstojí takáto argumentácia, že treba, aby výmenné lístky ostali.

    Máme tu mnoho pacientov, ktorí sú pacienti z chirurgickej ambulancie, kde ak si urobí alebo má nejaký úraz v Bratislave, má trvalé bydlisko niekde inde a príde na ošetrenie do svojho mesta po tomto úraze, ak ide do ambulancie, potrebuje už opäť výmenný lístok. Čiže mohli by sme hovoriť o mnohých a mnohých skutočnostiach, kedy tak nejasne definovaná norma v § 12 ods. 13, že ju treba vylepšiť aspoň tým, ako som navrhovala v tejto novele, aby sme vytvorili všeobecne právny predpis, kde sa odborná verejnosť dohodne s ministerstvom, kde ministerstvo bude načúvať týmto odborníkom, ktoré profesie alebo ktorí pacienti, alebo ktorí lekári sú tí, ktorí by nemali mať výmenné lístky.

    Ale bola by som oveľa radšej, ak by sa nám podarilo tento paragraf a tento odsek 13 úplne zrušiť v novele zákona, pretože si myslím, že je tu veľmi veľký okruh aj tých iných vzťahov, ktoré som tu naznačila, špecialista k špecialistovi alebo ďalšie, ten, ktorý by jasne ukazoval, že výmenné lístky sú ako doklad, ale nie, aby boli striktne zadefinované v zákone.

    A na záver ešte snáď jeden príklad, pretože si myslím, že príklady jasne ukazujú, kedy tie výmenné lístky sú úplne absurdné a to je to, čo som hovorila, ak špecialista chce poslať k špecialistovi pacienta, ktorého lieči. Píše sa v jednom liste alebo v jednom vyjadrení: „Dnes som sa dozvedel zo zdravotnej dokumentácie, že tehotná pacientka, ktorá je odoslaná gynekológom k diabetológovi na OGTT test, čiže je to test, ktorý zistí, či nemá tehotenskú cukrovku, si musí ísť vystáť pre výmenný lístok ku všeobecnému lekárovi a až tak môže ísť k diabetológovi. Výmenný lístok od gynekológa totiž neplatí, lebo je to špecialista, a preto on nemôže poslať k inému špecialistovi.“ Tu je to tak pekne napísané, že „má to šmrnc“. Tehotná žena si posedí dve až tri hodiny u všeobecného lekára, aby dostala výmenný lístok, podotýkam, v čakárni plnej chorých ľudí a je to kruté, ale myslím si, že tu ministerskí úradníci vôbec nerešpektovali reálny stav a vôbec nevidia, ako to v skutočnosti vyzerá. Tých príkladov som včera povedala oveľa viac, o starších ľuďoch, ktorých cesta za výmenným lístkom stála 300 Sk, nakoniec v noci sanitka ich odviezla na ARO a skončili v nemocnici, napriek tomu, že výmenný lístok mali.

    A preto vás chcem, páni poslanci, poprosiť, mám pred sebou hlasovanie z minulej schôdze, kde pre prijatie tohto zákona, tejto novely do druhého čítania chýbali dva hlasy. Boli to hlasy nielen opozície, boli to aj hlasy koalície, ktoré túto novelu chceli posunúť do druhého čítania. A preto by som bola veľmi rada, páni poslanci, všetci, ako tu sedíte, aby ste počúvali to, čo chcú občania, a to sú lekári aj pacienti a aby sme v druhom čítaní skutočne otvorili vecnú diskusiu s odborníkmi v tejto oblasti a mohli vylepšiť tento zákon aj v takejto veľmi malej novele a možno vidíme, že takýto jeden riadok zákona môže komplikovať život ľuďom v oveľa širšom zábere.

    Ďakujem za podporu a aj za to, že ste ma počúvali.

  • Nech sa páči, so záverečným stanoviskom, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani navrhovateľka, dámy a páni, nechcem už dlho hovoriť, lebo si myslím, že som sa vyjadril včera dostatočne k celej tejto problematike, aj k tomu, akým spôsobom prebieha celý proces znovuzavedenia a fungovania odporúčacích výmenných lístkov v slovenskom zdravotníctve.

    Myslím si, že vystúpili rečníci, ktorí dostatočne svojimi argumentmi odôvodnili, prečo si myslia, že by mala byť prijatá novela predložená pani poslankyňou Sabolovou. Chcem sa poďakovať Jožkovi Haleckému, predsedovi výboru pre sociálne veci, že ako jediný z vládnej koalície vystúpil a vyjadril svoj názor, veľmi si to vážim a myslím, že vždy, keď vystúpi, vyjadrí svoj názor veľmi fundovane a odborne. Chcem snáď možno k jeho rečníckemu vystúpeniu, aj k tomu, čo tu odznelo, povedať len toľko, že naozaj nie je zámerom navrhovateľa, nie je zámerom ani opozície zrušiť používanie odporúčacích výmenných lístkov úplne, to znamená, aby takýto lístok neexistoval. Pretože všetci, ktorí robíme zdravotnú starostlivosť, Jožko Halecký, MUDr. Obrimčák sedí vedľa neho, pani MUDr. Sárközy, pani docentka Sániová. Všetci, ktorí sme, vieme, ako to niekedy prebieha, že niekedy lekár, môže byť sebalepší odborník, sa stretne s takým stavom u pacienta, kedy nedokáže sám zaujať stanovisko. Ani by nebolo správne, aby zaujal, lebo nikto z nás nie je polyhistorom. To znamená, my sa aj potrebujeme poradiť s našimi kolegami. A predsa, keď ja sa potrebujem poradiť s neurológom, cievnym chirurgom, potrebujem sa poradiť s riadnym chirurgom, posielam toho pacienta niekde, píšem mu odporúčací lístok, kde popíšem, s čím ku mne prišiel, aké má potiaže a čo očakávam od svojho kolegu, že mi pomôže vyriešiť. Aké odporúčanie mi dá, kde by som mal smerovať ďalej diagnostiku a liečbu. Toto nikto nechce zrušiť. Nikto nechce zrušiť ani to, že predsa ak pacient nevie, čo mu je, tak navštívi svojho najbližšieho lekára a povie mu príznaky, ktoré má. Povie mu, že ho tlačí na hrudníku, že ho bolí pod lopatkou, že mu nedobre trávi a nedobre sa cíti a bolí ho brucho. On nevie, kde má ísť – ku chirurgovi, gynekológovi, ku komu má ísť, k urológovi. On príde za lekárom. Príde na pohotovosť a ten lekár ho prostredníctvom a za pomoci odporúčacích lístkov posiela ďalej na vyšetrenia. Posiela ho na röntgen, posiela ho na CT, robí mu biochémiu. Musí vypísať lístok. Neexistuje urobiť biochemické vyšetrenie bez žiadanky, teda vlastne bez odporúčacieho lístku, ale toto tu nikto nechce zrušiť. Nikto to tu nechce zrušiť.

    My len chceme, aby tam, kde to je maximálne logické, tam, kde pacient presne vie, ku ktorému špecialistovi má ísť, nemusel strácať niekoľko hodín čakaním v ambulancii všeobecného lekára, aby nemusel tohto všeobecného lekára zaťažovať, pretože od neho nič nechce. Nič od neho nechce. Chce od neho len jeden maličký lístoček, na ktorom bude napísané, prosím o odborné vyšetrenie a názov toho odborného vyšetrenia, ktoré udá pacient.

    Myslím si, že bolo veľmi nešťastné takto široko zadefinovať potrebu používania odporúčacích výmenných lístkov. A odznelo to tu opakovane, dá sa povedať vo všetkých rečníckych vystúpeniach, dokonca aj pán poslanec Halecký to pripustil, že život ukazuje, že to nebolo najlepšie riešenie.

    Preto si myslím, že je možno zaťažko ministrovi zdravotníctva a vládnej koalícii priznať, že tu trošku prestrelila. O to viac znovu vyzdvihnem návrh predkladateľky, pani poslankyne Sabolovej, čo je jedno pekné, elegantné, čisté riešenie, do zákona dať spolnomocňovacie ustanovenie, aby minister zdravotníctva mohol vydať všeobecne záväzný predpis, vyhlášku, v ktorej upraví, ako treba používať pri návšteve špecialistov odporúčacie lístky.

    Dámy a páni, chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu v prvom čítaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za záverečné stanovisko spravodajcu. Dovoľte mi zároveň prerušiť rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem navrhovateľovi, aj spravodajcovi.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a mení zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač č. 569 a návrh na pridelenie do výborov má v rozhodnutí č. 581.

    Návrh zákona uvedie navrhovateľ Daniel Lipšic. Má slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Milé kolegyne, vážení kolegovia, ide o druhýkrát predloženú novelu Trestného zákona, ktorej cieľom je zaviesť trestný postih za šoférovanie pod vplyvom alkoholu v prípade, keď páchateľ tohto deliktu bude mať viac ako 1 ‰ alkoholu v krvi.

    V poslednom čase bola verejnosť šokovaná prípadmi dopravných nehôd pod vplyvom alkoholu. Páchatelia týchto deliktov prejavujú absolútnu ľahostajnosť k ľudskému životu. Žiaľ, prípady dopravných nehôd pod vplyvom alkoholu majú stúpajúcu tendenciu. Mám tu aj graf od roku 1999, ktorý preukazuje túto stúpajúcu tendenciu celkom evidentne, ale sme pomerne vysoko od roku 1999. Pomerne vysoko, žiaľ. Nikto sa z toho neteší, musím povedať.

    V roku 2006 prišlo oproti predchádzajúcemu roku k zvýšeniu o 255 prípadov. To nie je zanedbateľné číslo. Ten, kto si sadne za volant po tom, čo sa opil, ohrozuje životy a zdravie ľudí. Takéto konanie by malo byť trestným činom.

    Návrh zakotvuje novú skutkovú podstatu, podľa ktorej by vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky bolo trestným činom nad 1 ‰ alebo 0,5 mg na liter s trestnou sadzbou do jedného roku. Ak niekto má 1 ‰ v krvi, tak to už zodpovedá približne 2 dcl 40-percentného destilátu. Kto vypije 2 dcl tvrdého alkoholu a sadne si za volant, musí byť postihovaný trestným právom bez akéhoľvek pardonu.

    Rovnako v návrhu je zakotvené, aby trestným činom bolo odmietnutie dychovej skúšky alebo lekárskeho vyšetrenia, ktoré vedú k zisteniu návykovej látky, aby sa nikto nemohol vyhnúť zodpovednosti tým, že odmietne vykonať dychovú skúšku alebo lekárske vyšetrenie.

    Ak niekto nerešpektuje nevinný ľudský život, musí za to niesť adekvátnu mieru zodpovednosti. Myslím si, že aj Národná rada, poslanci naprieč politickým spektrom musia postupovať rázne voči tým, ktorí hazardujú so životmi nevinných ľudí, pretože sa zdá, že bezohľadnosť a agresivita niektorých vodičov stúpa.

    Budeme rokovať v druhom čítaní o návrhu novely zákona niektorých poslankýň, ktorých cieľom je sprísniť postih podávania alkoholu mladistvým. Fajn. Ale kde je alkohol najnebezpečnejší? Za volantom. Zabíja. Zabíja nevinných. A ubezpečujem vás, milé kolegyne a kolegovia, že si nevyberá voličov vládnej koalície a opozície. Zabíja všetkých nevinných.

    Na Slovensku je veľká tolerancia k alkoholu za volantom. V prípade schválenia tejto novely tento zákon vyšle jasný signál. Prvé prekročenie zákona bude trestným činom. Často moji kolegovia, advokáti argumentujú potrebou ľudských práv páchateľov trestných činov a oni ich majú. Tí, ktorí žijú, majú aj advokátov. Mŕtvi advokátov už nemajú. Ja viem, že v tomto parlamente prevládol názor za posledné dva roky, že návrhy sa odmietajú nie podľa toho, čo obsahujú, ale podľa toho, kto ich navrhuje. Žiaľ, je to smutné, pretože za to nás sem voliči neposlali.

    Ak vládna koalícia aj návrhom poslankýň, ktoré chcú sprísniť postih podávania alkoholu mladistvým, myslí vážne, myslí vážne boj proti alkoholu a najmä v tej najnebezpečnejšej situácii, kde zabíja nevinných ľudí, tak vás chcem požiadať, aby ste tento návrh novely zákona podporili.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, teda poslancovi Petrovi Miššíkovi, aby uviedol spravodajskú správu.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ústavnoprávny výbor ma uznesením poveril, určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a mení zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty. Neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest., ani na životné prostredie, čo je však v určitom rozpore s pripojeným vyjadrením Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie, v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ani v judikatúre súdu prvého stupňa.

    Snáď pár slov k tomu, čo hovoril pán predkladateľ. Ja si tiež myslím, že v poslednom čase bolo príliš veľa smrti na cestách, ktorá bola spôsobená práve tým, že dotyčný, ktorý si vypil, vlastne to auto používal ako zbraň. Je to veľmi nebezpečné. Ja si spomínam, že obdobné ustanovenie už naše trestné právo poznalo. Bol to ten pôvodný § 201 trestný čin opilstva v pôvodnom Trestnom zákone. Možno teraz polemizovať o tom, prečo sme ho v tej dobe, keď sme robili rekodifikáciu...

  • Nezrozumiteľné hlasy z rokovacej sály.

  • Áno, to bolo ešte, áno, ale sme ho mohli použiť. No takže, v tejto časti poviem, že ja tento návrh zákona podporím do druhého čítania.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzhodla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. marca 2008 č. 581 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Za gestorský navrhujem ústavnoprávny výbor a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 6. mája a v gestorskom výbore do 7. mája 2008.

    Pán predsedajúci, prosím, otvore rozpravu.

  • Ďakujem za spravodajskú správu.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku.

    Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne. Registrujem pani poslankyňu Sabolovú. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Odovzdávam slovo poslankyni Sabolovej.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, len veľmi krátko. Nedá sa vo faktickej poznámke reagovať. Ja chcem podporiť tento návrh zákona aj napriek tomu, že sa možno mnohým z vás zdá, že je to represívny zákon, lebo hovoríme, že novelizujeme Trestný zákon.

    Ale je to istá prevencia. Bohužiaľ, na Slovensku žijeme v situácii a mnohí ľudia, pokiaľ nad nimi nie je nejaký bič, tak si myslia, že je všetko dovolené.

    Myslím si, že je to dobrá novela zákona. A keď ste možno sledovali aj pred nejakým časom alebo často počujete aj svojho ministra vnútra, koľko problémov vlastne na cestách pri haváriách, pri vážnych dopravných nehodách spôsobuje alkohol, myslím si, že je to aj preňho ako pre ministra vnútra jedna dobrá cesta, ako možno sprísniť a zabrániť tomu, aby si ľudia začali uvedomovať, že je to jeden veľký nebezpečný nástroj a jedna zbraň, ktorou, tak ako to tu zaznelo aj u predrečníkov, je možné skutočne ľuďom spôsobiť dlhodobé následky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou – pán poslanec Peter Gabura.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, ja sa osobne prihováram k tomu, aby tento zákon postúpil do druhého čítania a bol by som rád, keby bol aj rozšírený o rozsah cyklistov.

    Takisto čím ďalej, tým viac ako vodič sa dostávam do situácií, kde nevyspytateľné správanie cyklistov privodzuje situácie, že ja sa sám dostávam do ohrozenia života.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Reakcia na... Chce vystúpiť navrhovateľ v rozprave alebo? Dobre, takže mi dovoľte vyhlásiť všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Stanovisko k rozprave zaujme navrhovateľ. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Najskôr stručná reakcia na pána poslanca Gaburu. Ten návrh je formulovaný všeobecnejšie, takže týka sa aj cyklistov v prípade, ak tým, že sú pod vplyvom alkoholu, ohrozujú život, zdravie ľudí.

    Ale chcel by som povedať jednu vec, že, ja som to už v úvode povedal, že v parlamente je 2 roky prax, že sa nemôže schváliť žiaden návrh z opozície. Je to prax, ktorú považujem za zlú a prax, ktorá tu nebola v minulom parlamente.

    A poviem konkrétny príklad z Trestného zákona. Nebudem hovoriť o tom, že trestné kódexy boli prijaté s opozíciou spolu, ale pred prijatím trestných kódexov dala pani poslankyňa Tóthová malú novelu Trestného zákona, ktorej cieľom bolo postihovať sprejerstvo. My sme ju mohli ľahko odpáliť tým, že veď v rekodifikácii to už je. Bolo to pár mesiacov predtým, ale bol to návrh, ktorý bol dobrý. Podľa mojej mienky sprejerstvo ohrozuje ľudí menej ako alkohol za volantom. Ale prečo nie? A schválili sme to v parlamente.

    Tým chcem povedať, že atmosféra v minulom parlamente, samozrejme, opozícii neprešli návrhy, ktoré boli v rozpore s predstavou vládnej koalície, s vládnym programom, to je jasné, vládna koalícia má väčšinu. Ale návrhy, na ktorých sa zhodneme, a tu ja som presvedčený, že to je z obsahovej stránky návrh, na ktorom sa zhodneme, by mali prechádzať, ak sledujú konkrétny cieľ a tým konkrétnym cieľom je záchrana nevinných ľudských životov. To by mal byť cieľ. Ak nič iné nám nie je spoločné, tak minimálne snaha chrániť nevinné ľudské životy by nám spoločná mala byť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nechce. Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k rokovaniu v prvom čítaní o

    návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Oľgy Nachtmannovej a Marty Damborskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 570 a návrh na jeho pridelenie vo výboroch máte v rozhodnutí predsedu č. 582.

    Slovo má pani Oľga Nachtmannová a uvedie návrh zákona.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladáme spoločne s pani poslankyňou Damborskou na základe občianskej iniciatívy v záujme zachovania súčasného legislatívneho prostredia vo veci zriaďovateľskej pôsobnosti rezortu školstva k špeciálnym výchovným zariadeniam.

    Cieľom predkladaného návrhu zákona je zrušiť ustanovenie § 100 ods. 11, ktoré znie: „Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečia a utvoria do 30. júna 2008 podmienky na prechod školských zariadení, v ktorých sa vykonáva rozhodnutie súdu do zriaďovateľskej pôsobnosti určených orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa § 73 ods. 3.“

    Reedukačné domovy, ktorých sa týka ustanovená zmena zriaďovateľskej pôsobnosti, sú v súčasnosti v pôsobnosti rezortu školstva. Ich úlohou je zabezpečovať výchovu a vzdelávanie deťom do 18 rokov, ktoré sú v nich umiestnené na základe rozhodnutia súdu alebo na základe žiadosti ich zákonného zástupcu. Ťažisko ich činnosti spočíva v cielenom pôsobení na prevýchovu detí, u ktorých sa prejavilo sociálne a emocionálne narušenie vyžadujúce si dočasné vyňatie dieťaťa z jeho rodinného prostredia alebo prostredia, v ktorom žije.

    K predloženiu návrhu pristupujeme po rokovaniach uskutočnených s predstaviteľmi rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny a rezortu školstva, podpredsedom vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny, pánom Dušanom Čaplovičom, poslancami Národnej rady, členmi výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a výboru pre sociálne veci a bývanie a so zástupcami tretieho sektora. Na rokovaniach sa nepreukázal dostatočne závažný dôvod na to, aby sa pristúpilo k zmene zriaďovateľskej pôsobnosti uvedených školských zariadení.

    Z odborného hľadiska sa sleduje zachovanie jednotného terapeutického reedukačného postupu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu, ale aj voľnočasových aktivít detí umiestnených v špeciálnych výchovných zariadeniach, a to bez ohľadu na to, či ide o deti s nariadenou ústavnou starostlivosťou alebo o deti prichádzajúce z rodín na základe tzv. dobrovoľného pobytu. Za zváženie stáli pri uskutočnených rokovaniach i riziká dvojrezortného riadenia, pri ktorom by výchovno-vzdelávací proces, príprava na povolanie a terapeutické činnosti boli riadené z úrovne rezortu školstva a ďalšie aktivity, vrátane sociálnej starostlivosti uskutočňované pod gesciou rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Príslušná legislatívna zmena nebude mať vplyv na uplatňovanie zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v pôvodnom rozsahu.

    Ďakujem pekne, skončila som.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za uvedenie návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pánovi poslancovi Jánovi Kvorkovi.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som podal spravodajskú informáciu k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Oľgy Nachtmannovej a Marty Damborskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vážená Národná rada, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 28. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Cieľom návrhu je zrušiť ustanovenie, na základe ktorého majú orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečiť a utvoriť v termíne do 30. júna 2008 podmienky na prechod školských zariadení, v ktorých sa vykonáva rozhodnutie súdu do zriaďovateľskej pôsobnosti určených orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

    Návrh legislatívnej zmeny vedúcej k zachovaniu pôvodnej zriaďovateľskej pôsobnosti voči školským zariadeniam vychádza z prehodnotenia ich poslania. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 582 z 11. marca 2008 prideliť návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 6. mája 2008 a gestorský výbor do 7. mája 2008.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem za spravodajskú správu, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal písomnú prihlášku.

    Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Registrujem pani poslankyňu Damborskú, Smolkovú, Švidroňa Valentína. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo odovzdávam pani poslankyni Damborskej.

  • Dobrý deň prajem všetkým. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi stručne rozanalyzovať riešenie problematiky školských zariadení, do ktorých sú umiestňované deti a mládež na základe rozhodnutia súdu, zákon č. 305/2005 Z. z.

    Výchova a vzdelávanie tvoria jednotnú, neoddeliteľnú zložku reedukácie nápravnej výchovy. V dôsledku rezortného rozdelenia tejto činnosti by sa zdvojilo jej riadenie vyučovania a výchovy, čím by sa zákonite narušila jednotnosť reedukačného pôsobenia dieťaťa, pokiaľ by vlastne nadriadeným orgánom bolo ministerstvo práce. Diagnostika dieťaťa, pedagogická a špeciálno-pedagogická je výlučne pedagogická záležitosť. Ako súčasť vzdelávacej a výchovnej reedukačnej zložky sa vykonáva nielen ambulantne, ale počas celého pobytu dieťaťa v špeciálnom výchovnom zariadení, to znamená, 24 hodín denne. Do týchto zariadení sú umiestňovaní, povedzme si, mladí delikventi do veku až 18 rokov.

    Rozdvojený systém hodnotenia a postupu efektivity reedukácie žiakov bez vzájomnej nadväznosti ich činnosti škola s domovom, voľnočasové aktivity je neprípustný. Zdôrazňovanie zjednotenia starostlivosti o deti vyňaté z rodín na základe nariadenia súdu do jedného rezortu by znamenalo v tomto prípade potláčanie základného cieľa prevýchovy, t. j. prioritného didaktického aspektu dočasného pobytu detí v reedukačných zariadeniach na základe potreby ich umiestnenia mimo ich prirodzeného prostredia. Je diskutabilné uvádzať dôvod zlepšenia prístupu detí k možnosti dostať sa do náhradnej rodiny.

    Vážené kolegynky, kolegovia, tieto deti vlastne prišli zo svojich rodín, kde zlyhali. Tak neviem si predstaviť, do akých náhradných rodín by vlastne ony mohli byť umiestnené alebo kde by sa mohlo docieliť nejakej nápravy, keď vlastne táto mládež musí byť pod stálym 24-hodinovým nápravno-vzdelávacím dohľadom. Keďže v reedukačnom domove má byť len nevyhnutne dlhý čas počas intenzívnej reedukácie, diskutabilné je aj zavádzanie proklamovaného, úplne otvoreného systému pri vzdelávaní detí. Vzdelávanie, resp. príprava na povolanie v školách bežného typu bez špeciálnopedagogického prístupu nie je vhodná pre každé, resp. väčšinu detí s poruchami správania. Stále sa zvyšujúci podiel detí v reedukačných domovoch, ktoré do nich prichádzajú z detských domovov, svedčí o tom, že je potrebné zvýšiť účinnosť prevencie pred nástupom takých porúch správania detí, ktoré sa začnú prejavovať až po ich vyňatí z rodín.

    Prepojenie vzdelávacieho reedukačného pôsobenia, to znamená toho nápravnovýchovného procesu s resocializačným pôsobením na dieťa, možno skvalitniť efektívne aj bez prechodu reedukačných zariadení do iného rezortu. Napríklad zintenzívnením legislatívne zakotvenej medzinárodnej spolupráce zabezpečovaním súčinnosti medzi pôvodným prostredím dieťaťa, biologickou rodinou a reedukačným zariadením atď. Reedukačné domovy v tomto období, si povedzme, sú veľmi proste vyšpecifikované a dobre zabehnuté nápravnovýchovné zariadenia.

    Ďalšie negatíva, nezanedbateľný je aj ľudský faktor. Je možné predpokladať narušenie spolupráce zamestnancov rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny a zamestnancov rezortu školstva, pokiaľ by vlastne mala byť táto deľba týchto rezortov rozdvojená v odborných otázkach výchovy mimoškolskej činnosti a voľnočasových aktivít detí. Vzhľadom na to, že ide o deti s výrazne narušeným správaním, ktoré z tohto dôvodu musia byť vyňaté zo svojho prirodzeného prostredia, je dôležité pre ne zabezpečiť vylúčenie výskytu mimoriadnych udalostí, ku ktorým majú tieto deti sklony, a to je možné len tímovou spoluprácou odborných zamestnancov. No povedzme si úprimne, aj určitou izoláciou, pretože akonáhle ony sú v rodine, jednoducho tam nie je možné zamedziť kontaktu s tým nebezpečným okolím pre dieťa. Ak by došlo k oddeleniu školy od výchovy a výchovy mimo vyučovania, je predpoklad vzrastu počtu ich výskytu. Pod pojmom mimoriadna udalosť sa chápe agresívne správanie, ktorým dieťa ohrozuje život a zdravie svoje alebo aj iných osôb, alebo majetok, prejavujúce sa afektom, ničenie zariadenia, fyzické napadnutie osoby, agresívny verbálny útok, výtržníctvo. Povedzme si úprimne, že vlastne v týchto reedukačných zariadeniach sa stávajú aj tieto nepriaznivé aspekty aj smerom k výchovným pracovníkom a učiteľom.

    Po ďalšie, vystupňované dlhodobejšie negatívne správanie majúce formu skrytej agresivity, ktorým dieťa ohrozuje život a zdravie iných osôb alebo majetok, šikanovanie, psychický nátlak a sexuálne obťažovanie, prípady ohrozenia vlastnej bezpečnosti dieťaťa, aktívny pokus o útek, sebapoškodzovanie, často tam dochádza k tomu, že deti si ubližujú za účelom takého sebazničenia atď., alebo za účelom upútať na seba pozornosť. Úteky spojené s ničením majetku, s páchaním inak trestnej činnosti na trase úteku a v cieľovej stanici úteku zase spojené krádeže, teda možné krádeže a rôzna s tým spojená kriminálna činnosť. Predpokladané problémy odbornopersonálneho charakteru, narušenie interpersonálnych vzťahov na pracoviskách, kde by pôsobili zamestnanci dvoch rezortov, škola v súčinnosti s domovom, čo by sa v konečnom dôsledku prenášalo aj na deti, na deti samotné, jednoznačne to chápeme ako absolútne neprípustné.

    Ešte ďalej poviem, rozdvojené vzdelávanie zvlášť pre reedukáciu a sociálne veci a ďalší zamestnanci paralelne vykonávajúci činnosť v dvoch rôznych rezortoch – ekonóm, upratovanie atď. – vznikali by aj ďalšie nároky na štátny rozpočet, na zvýšenie štátneho rozpočtu. Dva subjekty riadené z rôznych rezortov v spoločnom areáli spôsobujú problémy v riešení delenia priestorov, kompetencii finančných nákladov na prevádzku atď. Výhody riadenia nariadenej ústavnej starostlivosti z úrovne jedného rezortu nie sú jednoznačne preukázateľné ani v krajinách Európskej únie. Zväčša rôzne oblasti v rámci starostlivosti o deti s nariadenou ústavnou starostlivosťou zabezpečuje viac rezortov – rezort školstva, rezort spravodlivosti, rezort zdravotníctva, sociálnych vecí a rodiny. Ani v jednom štáte Európskej únie nepatrí ústavná starostlivosť len pod jeden rezort. Je na zváženie zabezpečiť legislatívne zmeny vedúce k zjednoteniu sociálnej starostlivosti o deti umiestnené v špeciálnych výchovných zariadeniach rezortu školstva na základe rozhodnutia súdu tak, aby bola riešená vo všeobecne záväzných právnych predpisoch spoločných pre obidva rezorty, napríklad na riešenie finančných nákladov na ubytovanie, na stravovanie a ďalších nákladov súvisiacich so sociálnou starostlivosťou, na riešenie spolupráce s prostredím, do ktorého sa klient po reedukácii vráti prostredníctvom sociálnych pracovníkov, kurately a podobne.

    Vážené kolegynky, kolegovia, vážená Národná rada, vzhľadom na uvedené odporúčam v mene svojom, ako aj v mene Slovenskej národnej strany postúpiť návrh zákona o sociálnoprávnej ochrane deti a o sociálne kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz s faktickou poznámkou – pani poslankyňa Belásová Milada. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo s faktickou má pani poslankyňa Belásová.

  • Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, vaša argumentácia na obhájenie alebo vysvetlenie vášho návrhu zákona, myslím si, že je opodstatnená, má logiku, je tam aj určitý pragmatizmus. Nie je to len môj názor. Samozrejme, ja som sa stretla, resp. komunikovala s niektorými riaditeľmi alebo riaditeľkami týchto reedukačných domovov, ako aj s ďalšími odborníkmi v oblasti sociálnej politiky a majú takisto rovnaký názor a hovoria, že tento návrh zákona má svoje opodstatnenie a chcú zachovať to súčasné status quo. A práve preto ja takisto tento návrh zákona podporím a budem zaň hlasovať. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Smolková, pripraví sa pán poslanec Švidroň.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 74 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predložila návrh, aby návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Oľgy Nachtmannovej a pani Damborskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bol pridelený na prerokovanie okrem výborov uvedených v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 582 z 11.marca 2008, kde je uvedený Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

    Odôvodnenie. Výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport sa už viackrát na svojich zasadnutiach zaoberal petíciou zamestnancov reedukačných domovov proti zneniu ustanovenia § 100 ods. 11 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a mládeže. Postoj výboru k prerokovaniu uvedenej petície smeroval k zachovaniu pôsobnosti ministerstva školstva v školských zariadeniach, v ktorých sa vykonáva rozhodnutie súdu, k čomu smeruje aj predložený návrh zákona. Preto navrhujem, aby predložený návrh na legislatívnu zmenu prerokoval aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Švidroň.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako bolo povedané ústami navrhovateliek, v minulom volebnom období bol schválený zákon Národnej rady č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a ďalších predpisov a o doplnení niektorých zákonov.

    V prvotnom návrhu pripravovaného zákona text súčasného § 100 ods. 11 znel tak, ako bol citovaný v návrhu. „Orgány sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately zabezpečia a utvoria do 30. júna 2008 podmienky na prechod školských zariadení atď. do rezortu sociálnych vecí.“ V pripomienkovom konaní rezortom školstva aj rezortom sociálnych vecí minulej vlády na základe rozumných a v tom čase akceptovaných pripomienok a stanovísk odborníkov z praxe bol tento paragraf vypustený. No na návrh poslanca bol horeuvedený návrh opäť vzatý do zákona bez toho, aby sa fundovane zdôvodnilo jeho opätovné zaradenie. Som presvedčený, že väčšina poslancov, ktorí v druhom čítaní tento zákon schvaľovali, si neuvedomili výsledok medzirezortného vtedajšieho pripomienkového konania a že aj rezort sociálnych vecí, vtedy pod vedením ministra Kaníka, akceptoval toto pripomienkové konanie. Teda nemyslím si, že to bol zámer poslancov, ktorí hlasovali vtedy za.

    Ďalej uvediem niekoľko drobných faktov, ktoré podporujú návrh navrhovateľov tejto novely. V špeciálnych výchovných zariadeniach typu tohto reedukačného domova prejde približne 1 100 detí ročne, teda je umiestnených 1 100 detí, 75 % z toho je nariadená ústavná výchova a prípadne bolo vydané predbežné opatrenie. Týmto deťom sa poskytuje vzdelanie, zároveň psychologická, psychoterapeutická, edukačná, zdravotná, sociálna starostlivosť atď. Pomer toho zastúpenia jednotlivých činností je približne taký: 40 % vzdelávanie, 27 % výchova, 13 % terapeutická činnosť a 20 % sú ostatné činnosti.

    Z uvedeného vyplýva, že najväčšiu časť tvorí výchova a vzdelávanie. Dvojnásobne to platí v reedukačných zariadeniach z dôvodu jednotného terapeutického reedukačného postupu. Tieto zariadenia prešli od roku 1989 vývojom. Model režimovej aplikácie skupinových foriem práce sa postupne nahrádza reedukáciou v príjemnejšom prostredí v rodinných bunkách. Skúsenosti potvrdzujú, že režimový systém, ktorý vychádza z princípov behaviorálnej terapie obohatený o prvky rodinného typu, sa ukázal ako optimálny pre prácu s deťmi s poruchami správania. Podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb F90, F101, F92, F94 skúsenosti ukazujú, že deti s nariadenou ústavnou výchovou a ochrannou výchovou nie je možné z 80 % vzdelávať v bežných školách. Vyžadujú si špeciálny individuálny reedukačno-terapeutický prístup a v záujme vzdelávania ostatných detí boli z bežných škôl vyňaté.

    Podľa európskych odporúčaní Európskej komisie z roku 2002 sa odporúča, aby skvalitňovali fungujúce systémy s prihliadnutím na národné špecifiká. No a národným špecifikom, naším národným špecifikom sú práve tieto reedukačné domovy. V okolitých krajinách, napríklad v Česku, Francúzsku, Švédsku, v Rakúsku je starostlivosť o deti s poruchami správania v rezorte školstva. V Nemecku po 8 rokoch je konsenzus, aby starostlivosť o takéto deti prešla pod rezort školstva, pretože majú nemalé problémy a odporúčajú zachovať tento model, aký je aj na Slovensku.

    Na riziká dvojrezortného riadenia upozornili predrečníci, nebudem o tom už ďalej hovoriť. Snáď ešte toľko, že aj tam, kde je zavedené krízové centrum, kde sa venujú deťom a mládeži, o ktorých hovoríme, ktoré si vyžadujú sociálnu kuratelu, ich charakter je otvorený. Ale ako postupujú s nezvládnuteľnými prípadmi? Stojí za to to povedať. Aj v takýchto krízových centrách i cirkevných pre rôzne porušenie disciplíny a vnútorného poriadku, ako sú krádeže, fetovanie, úteky, psychiatrické poruchy sebapoškodzovania a podobne, boli deti zaradené dodatočne do reedukačných domovov. Teda do režimového zariadenia. Preto sa domnievam, že všetko toto, čo sa novelou zákona predkladá, je namieste.

    Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pevne verím, že sa touto danou problematikou zaoberáte, budete vážne zaoberať a prikloníte sa k návrhu a súčasne na stranu odborníkov z praxe. Odporúčam tento zákon posunúť, postúpiť do druhého čítania.

    Ďakuje za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpenie pána poslanca bolo posledné riadne prihláseného poslanca do rozpravy. Vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľka. Nie, ďakujem. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie, ďakujem veľmi pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz mali nasledovať dva návrhy zákonov, ktoré by mal uviesť predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Paška. Vznikla situácia, že pán predseda sa musí zúčastniť na slávnostnom podujatí pri príležitosti 15. výročia vzniku Ústavného súdu v Košiciach. Do parlamentu sa vráti o 17.00 hodine, kedy sa rozhodne o postupe prerokovania jeho návrhov zákonov, keďže je nešťastné, že práve v tomto období vyšlo obdobie, že ich má uviesť, tak v zmysle praxe, ktorá funguje v parlamente, sa o 17.00 hodine rozhodne o postupe a čase, kedy sa prerokujú jeho návrhy.

    Preto teraz pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 574 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 586.

    Tento návrh v mene skupiny poslancov uvedie pán poslanec Július Brocka. Ešte kým vám dám slovo, pán poslanec, registrujem procedurálny návrh pani poslankyne Sabolovej. Takže prosím na jednu minútu.

  • Ďakujeme pekne. Chcem dať procedurálny návrh, aby o týchto dvoch bodoch, o ktorých ste, pán podpredseda, hovorili v predošlom o imunite a o poslancoch, sa hlasovalo ako o posledných bodoch, aby sme rokovali ako posledných bodoch tejto schôdze, pretože nie je možné, aby pán predseda, ktorý tu včera bol, neinformoval poslancov, že sa dnes nemôže zúčastniť na rokovaní Národnej rady. Vedel, že rokovania o tých štyroch bodoch, o ktorých sme teraz rokovali, bude dlhšie ako do včera večera, a preto dávam návrh, aby sme tieto body zaradili až na koniec tejto schôdze – imunitu a poslancov, a nie že o 17.00 sa na niečom dohodneme.

  • Rozumiem, pani poslankyňa. Samozrejme, rešpektujem váš názor. Pýtam sa vás, chcete, aby som dal hlasovať okamžite alebo chcete hlasovať o 11.00 hodine o vašom návrhu?

  • Dobre, ďakujem. Takže poprosím, pán poslanec Brocka, aby ste uviedli návrh skupiny poslancov.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, za slovo. Dámy a páni, teraz ma pán poslanec Švidroň upozornil, že v predchádzajúcom bode o mne hovoril, ale ja som nebol v sále a spomenul mi problém, ktorý on otvoril a chcel poslancom pripomenúť. Áno, keď sme prijali tento zákon pôvodne, tak som bol predseda sociálneho výboru a vtedy na návrh Úsmevu ako dar, neziskovej organizácie, ktorá má veľmi bohaté skúsenosti práve s týmto problémom, komunikovala s výborom pre sociálne veci a bývanie a my poslanci Národnej rady sme vtedy viacero ich návrhov akceptovali a ja ako predseda výboru som ich tu prezentoval a poslanci sa pripojili k tomuto návrhu.

    Ale teraz k bodu, ktorý si dovolím v mene poslancov klubu Kresťanskodemokratického hnutia dať do vašej pozornosti, dámy a páni.

    Demografický vývoj je téma, o ktorej v tejto sále posledné mesiace diskutujeme a hovoríme veľmi často, niekedy z podnetu poslancov, niekedy z podnetu vlády, najmä v súvislosti s jeho dôsledkami na dôchodkový systém, s jeho nepriaznivými dôsledkami na situáciu v I. pilieri, na situáciu v Sociálnej poisťovni a, samozrejme, na veľmi nepriaznivú situáciu v nasledujúcich rokoch. To, že je demografický vývoj nepriaznivý a že je veľmi zlý, to už dnes nikto nespochybňuje. Prejavuje sa to tak, že sa rodí stále menej detí, menej mladých ľudí sa sobáši a často sa v tejto súvislosti argumentuje, že to je preto, že rodiny, mladí ľudia žijú v zlej sociálnej situácii, a preto sa takto správajú. Ja si myslím, že to je len sčasti pravda, ale nebudem teraz rozoberať tento problém, čím to ešte je spôsobené. Chcem skôr povedať, že môžeme, je to tak v tom prípade, ak je dôvodom horšia sociálna situácia, tak je priestor pre vládu, je priestor pre poslancov, že môžeme túto situáciu zlepšiť, môžeme navodiť spravodlivejšie prostredie pre rodiny s deťmi, pre mladých ľudí a v takomto duchu a v tomto zmysle skupina poslancov za Kresťanskodemokratické hnutie predložila novelu zákona o daniach z príjmov.

    Aj vláda sa niektorými opatreniami usilovala riešiť tento problém. Myslím si, že niekedy to nebolo dostatočné alebo to bolo málo, alebo boli prípady, keď to bolo skôr kontraproduktívne. Ako príklad chcem spomenúť výraznú podporu zo strany spoločnosti a štátu prvému dieťaťu. Výraznú podporu len na prvé dieťa, na tie ostatné podpora na tej istej úrovni, ako bola pred rokom, pred dvomi aj pred tromi. My chceme touto novelou reagovať na nepriaznivú sociálnu situáciu výraznej časti rodín s deťmi, mladých ľudí, ktorí si zakladajú rodiny a tiež podporujeme snahu, ak je to úprimná snaha vlády, zvýšiť mieru medzigeneračnej solidarity v spoločnosti. Solidarity jednotlivcov s rodinami, solidarity bezdetných s tými, čo sa starajú o nezaopatrené detí, solidaritu bohatých s chudobnými prostredníctvom opatrení daňovej legislatívy.

    Navrhujeme to aj preto, lebo dnes sa profit z vysokého ekonomického rastu na Slovensku neprenáša na všetky skupiny občanov rovnako a v spravodlivej miere. A oprávnene sa môžu považovať za poškodených tí, ktorí zodpovedne prispievajú aj k budúcemu ekonomickému rastu krajiny, pracujúci rodičia, ktorí zároveň vychovávajú svoje deti a pripravujú ich zodpovedne na povolanie. Od generácie detí a mladých ľudí bude závisieť budúci ekonomický vývoj a rast, ale tiež budúcnosť dôchodkového systému na Slovensku.

    Preto navrhujeme v rámci nepriamej podpory rodín s deťmi zvýšiť daňový bonus na druhé a každé ďalšie dieťa do 18 rokov veku zo sumy 6 480 korún na 12 960 korún. To znamená, zvýšenie tejto sumy o 100 %, alebo inými slovami o 540 korún na každé dieťa, druhé a ďalšie, mesačne. Toto opatrenie, keďže navrhujeme účinnosť zákona od 1. januára budúceho roka, nebude mať dopad na rozpočet v tomto roku aj v súlade, v zhode s Legislatívnymi pravidlami Národnej rady, bude určite vhodnou reakciou v prípade zavedenia eura na Slovensku od januára budúceho roka. Lebo práve tieto skupiny alebo táto skupina občanov sú tí, ktorí, ak niekto bude ohrozený z prijatia eura od 1. januára budúceho roka, tak to budú práve rodiny s viacerými deťmi a určite aj vláda nakoniec bude musieť prijať nejaké kompenzačné opatrenia voči tým, ktorých sa nepriaznivo táto situácia dotkne.

    Zvýšený daňový bonus je obmedzený vekom dieťaťa. Navrhujeme túto hranicu 18 rokov, keďže si uvedomujeme vplyv tohto opatrenia na štátny rozpočet, tak navrhujeme, aby sa to netýkalo tých starších, u ktorých je predpoklad, aj tí, ktorí študujú napríklad a pripravujú sa na povolanie, tak už si môžu aj sami svoju situáciu zlepšiť napríklad vlastnou prácou.

    Druhé opatrenie, ktoré je obsahom tohto návrhu, sú daňové prázdniny pre manželov v roku uzavretia prvého manželstva. Daňový bonus si môže uplatniť každý zo zamestnaných manželov v sume 19 tisíc korún, čo odpovedá zníženiu daňového základu o 100 tisíc korún. To znamená, pri dnes 19-percentnej dani, rovnej dani, každý z manželov, ak je zamestnaný alebo si o túto sumu o 19 tisíc korún zníži svoju daň, alebo, ak je zamestnaný za nižší príjem, tak v tom prípade daňový úrad alebo štát mu túto sumu uhradí v roku uzavretia manželstva. Že prvé manželstvo, tak to preto, lebo chceme podporovať zodpovedné správanie a nechceme, aby sa tieto opatrenia zneužívali. Preto sú viazané na prácu. Aj daňový bonus na dieťa, že sa nedá zneužiť tými, ktorí sa vyhýbajú práci, majú len deti a chcú žiť zo sociálnych dávok. Toto opatrenie sa ich nijakým spôsobom nedotkne.

    Tento návrh, daňové prázdniny pre manželov, je istým doplnkovým opatrením pri podpore alebo pri snahe zabezpečiť bývanie mladým ľuďom v kombinácii s už existujúcimi nástrojmi podpory mladých ľudí a rodín s deťmi, či cez Štátny fond rozvoja bývania, či cez Štátny fond pre začínajúcich pedagógov, či cez stavebné sporenie a štátnu prémiu alebo cez bonifikáciu hypotekárnych úverov a podobne.

    Tieto naše návrhy čiastočne odstraňujú znevýhodnenie najmä rodičov viacdetných detí, to v prípade daňového bonusu na druhé a ďalšie dieťa, ktorých životná úroveň je spravidla nižšia aj v čase starostlivosti o nezaopatrené deti a je nižšia i v čase poberania napríklad dôchodkových dávok. Pri existencii priebežného I. dôchodkového piliera často tak sa zamestnané deti z viacdetných rodín solidarizujú cez svoje odvody s inými ako s vlastnými rodičmi. Návrh podpory rodín cez daňovú legislatívu je sociálne spravodlivejší aj k daňovníkom, pretože nemôže nastať situácia ako v prípade pomoci či podpory prostredníctvom štátnych sociálnych dávok, že chudobnejší podporujú bohatších. To je napríklad ten známy prípad vianočného príspevku, že ak niekto s nízkym príjmom platí daň štátu a jeho príjem na hlavu je nižší ako napríklad u mnohých dôchodcov, ktorých príjem je vyšší a oni dostávajú od štátu ešte aj takýto príspevok.

    Táto úprava je v súlade s našou ústavou, aj s medzinárodnými dohodami. Ak si niekto spomína na opatrenie, čo sa týka mladomanželskej pôžičky, na tú mladomanželskú pôžičku z bývalého komunistického režimu, lebo už som takú otázku dostal, že vtedy to bolo 30 tisíc a vy tu navrhujete 19 tisíc krát dva, že čo to je za tie roky. Chcem povedať, vtedy to bola pôžička, ktorú mladomanželia alebo manželia museli štátu vrátiť. Znižovala sa im a odpisovala sa im podľa počtu narodených detí. Toto nie je vlastne pôžička, toto je nižšia daň. Tú jednoducho štát nepožičiava, ale tí, ktorí pracujú, budú platiť štátu nižšiu daň.

    Prijatie tohto návrhu bude mať dopad aj na rozpočet. Netajíme sa tým. Jeho presnú výšku však nie je možné špecifikovať, o koľko sa na jednej strane znížia daňové príjmy a o koľko sa zvýšia výdavky štátneho rozpočtu v prípade zápornej dane, pretože nevieme, aký počet daňovníkov využije uvedenú možnosť daňovej úľavy a tiež nám nie sú dostupné presné údaje o výške odvedených daní podľa konkrétnych rodín s deťmi, prípadne výška príjmu sobášiacich sa manželských párov na Slovensku. Ale sme presvedčení, že pri súčasnom výraznom raste daňových príjmov to štátny rozpočet, ani rozpočty obcí nijako neohrozí.

    Dámy a páni, ďakujem za podporu nášho dobrého návrhu.

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, teda pánovi poslancovi Borisovi Hradeckému, aby predniesol spravodajskú správu. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 574, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa Legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 20., t. j. dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách.

    Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 586 z 11. marca 2008 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 6. mája 2008 a gestorský výbor do 7. mája 2008.

    Skončil som, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku.

    Pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne. Registrujem pána poslanca Jozefa Šimka, Kahanca Stanislava. Ešte niekto, prosím? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A odovzdávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Šimkovi. Má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti reagoval na návrh zákona, ktorý predkladá skupina poslancov.

    Vážené dámy, vážení páni, som presvedčený, že v prípade analýzy potreby tohto zákona sa všetci tu, v sále zhodneme na týchto bodoch. Tento zákon sa bude určite dotýkať mnohých rodín na Slovensku. Ďalej, príchod dieťaťa do rodiny môže znamenať vážny zásah do rodinného rozpočtu. So zvyšujúcim sa počtom detí v rodine sa všeobecne hmotná situácia rodín zhoršuje. A rovnako, myslím si, že sa zhodneme v konštatovaní, že sa rodí na Slovensku málo detí, čo, samozrejme, nie je novodobá, ale už dlhodobá záležitosť, dlhodobý problém. A nie je to len problém Slovenska. Je to problém každej vyspelej krajiny v Európe, ale i vo svete.

    Dokonca si myslím, že v prípade Slovenska je to jeden taký príklad, ako sa zlepšuje celková ekonomická situácia v spoločnosti, tak sa znižuje počet narodených detí. Samozrejme, má to aj svoje ekonomické konzekvencie. Z tohto krátkodobého hľadiska je to možno aj celkom výhodné pre štátny rozpočet, lebo keď sa rodí menej detí, tak bude menej výdavkov do školstva, do predškolských zariadení. Možno to bude znamenať aj menšie výdavky do zdravotníctva, lebo nebude potrebných toľko zdravotných výkonov, keďže najrizikovejšou skupinou, ktorá podlieha ľahšie chorobám, sú práve malé deti a v prípade menšej pôrodnosti bude tých zdravotných výkonov pre malých pacientov aj menej.

    A keby sme skončili pri takejto povrchnej analýze, tak všetci môžeme skonštatovať, že zákon kvázi na podporu rodiny, ktorý zvýšil príspevok pri narodení prvého dieťaťa, už máme. Preto najmä v záujme rodín, ktoré už majú prvé dieťa a čakajú ďalší prírastok, ktoré po schválení spomínanej nedávnej novele si povzdychli: „A čo my, my, ktorí sme už viackrát posilnili demografický vývoj Slovenska? Čo my, ktorým záleží na vývoji lepšej budúcnosti tejto krajiny, lebo deti sú naša budúcnosť?“

    Dámy a páni, možno si to naozaj neuvedomujeme, aj keď o tom silne pochybujem, ale niektoré rodiny sa usmievajú, no mnohé plačú. Za to, že podporujú demografický rast, im táto vláda, ktorá si hovorí sociálna, nepomáha. Je mi skutočne ľúto, že už teraz vznikajú na izbách pôrodníckych oddelení takéto situácie. Na izbe leží jedna mladá dievčina, ktorá príde zo zamestnania, to znamená, s príjmom a teda aj s náhradami ako nemocenská dávka, materská, a iná mamička, ktorá tam bude čakať možno narodenie, resp. bude tam s druhým, tretím dieťaťom z materskej, keď majú len jeden príjem a tá prvá dostane od štátu 25 tisíc a tá druhá zatiaľ päťkrát menej.

    Dámy a páni, mali by sme si uvedomiť, že doterajší stav môže mať skutočne katastrofálne následky. Áno, už v úvode som povedal, že pre začiatok to bude mať isté ekonomické výhody, keď sa bude rodiť menej detí, lebo bude menej výdavkov. No asi mnohí z vás zabúdajú, aj keď máte 50 rokov, že o 15 rokov na váš dôchodok pri tomto systéme nebude mať kto robiť. Veď keď sa bude rodiť menej detí, tak to bude veľmi komplikované. A už sme veľmi často v posledných mesiacoch diskutovali, ako má nepriaznivý demografický vývoj negatívny vplyv na dôchodkový systém.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, profit z vysokého ekonomického rastu Slovenskej republiky sa neprenáša na všetky skupiny občanov rovnako a v spravodlivej miere. Za poškodených sa môžu považovať tí, ktorí zodpovedne prispievajú aj k budúcemu ekonomickému rastu, pracujúci rodičia, ktorí zároveň vychovávajú svoje deti a pripravujú ich na povolanie. Od generácie detí a mladých ľudí závisí budúci ekonomický vývoj a rast, ale tiež budúcnosť dôchodkového systému v krajine. A tak verím, že si to dobre uvedomujete a predložený návrh podporíte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou – pán poslanec Pavol Abrhan. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel podporiť pána poslanca Šimka. Vo svojom vystúpení povedal, že na Slovensku sa rodí málo detí a teda je ohrozený demografický vývoj. Preto by mal štát používať inštitúty, ktorými by sa ohrozenie demografického vývoja zmenšovalo. Na druhej starne je síce pravda, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ústami pani ministerky tvrdí, že demografická kríza nie je a ani nebude. Žiaľ, nevedno, z akých štatistík, o aké štatistiky svoju argumentáciu opiera a z akých prognóz vychádza. Takže v tomto som veľmi rád, že pán poslanec Šimko podporil tento návrh zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Kahanec, len sa opýtam... Teda ďakujem za faktickú poznámku pánovi Abrhanovi. Opýtam sa, je 56, máte prejav na štyri minúty? Takže, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, vážené kolegyne poslankyne, vážení páni poslanci, aby som aj ja zareagoval na predložený návrh zákona. Pán predkladateľ, pán poslanec Brocka vyzdvihol moment, že môžeme situáciu zlepšiť. Teda zlepšiť situáciu v rodinách, zlepšiť sociálnu situáciu a prispieť tým, ktorí sa stavajú zodpovedne k budúcemu ekonomickému rastu a vývoju v krajine i k budúcnosti samotného dôchodkového systému.

    Ja by som k tomu chcel ešte doplniť, že pre tých, ktorí sa k inštitútu rodiny stavajú zodpovedne a uvedomujú si, že budúcnosť štátu či národa nemôže byť založená len na naplnení podmienok ekonomického či technického, či kultúrneho rozvoja, pre tých je úplne jasné, že tieto podmienky pre budúcnosť štátu nestačia. A už vonkoncom budúcnosť štátu či spoločnosti nemôže byť založená len na konzumnom prístupe, aj keby sme všetci „konzumovali“ len tie najlepšie a najvhodnejšie veci. Budúcnosť si totiž vyžaduje aj plnenie základnej podmienky pre existenciu budúcich generácií. Teda aj plnenie podmienok pre zabezpečenie priaznivého demografického vývoja. A tento demografický vývoj si zasa nevyhnutne vyžaduje existenciu normálnej rodiny a existenciu rodiny aj v budúcnosti, to znamená, jej pokračovateľov, jej deti.

    Preto predkladaná novela zákona, preto podpora sleduje v tomto zákone predovšetkým podporu viacdetných rodín a sleduje tým aj zlepšenie demografického vývoja a sleduje, samozrejme, aj zlepšenie ekonomickej situácie v rodine. Súvisí s tým aj podpora pre uzavretie prvého manželstva. Teda aj podpora rodiny ako základného a prirodzeného vzťahu pre spoločný život muža a ženy, ktorý, ako ukazuje celý doterajší vývoj v histórii ľudstva, je tým najlepším prostredím nielen pre prínos pre spoločnosť od oboch rodičov, teda tých, ktorí sa rozhodli pre spoločnú cestu životom a ktorí tejto spoločnosti prispievajú svojou prácou. Ale predovšetkým je to prínos na vytvorenie toho najlepšieho, najvhodnejšieho prostredia pre deti, ktoré by mali byť naplnením tohto vzťahu.

    Tým, samozrejme, nechcem spochybňovať, že existujú rodiny, kde sa nepodarí naplniť tieto podmienky. Ale myslím si, že väčšina ľudí v spoločnosti je založená práve na tejto podmienke. No a toto najlepšie prostredie pre deti potom dáva šancu, aby deti mohli byť tou budúcou generáciou, aby deti mohli zabezpečiť dôchodkový systém pre súčasnú generáciu a aby deti mohli pokračovať v rozvoji spoločnosti. A deti sú potom zároveň aj šancou pre dobrý vývoj i budúcnosť spoločnosti a národa. A existuje aj mnoho detí, ktorým nebolo dopriate takéto prostredie a ktoré by nám všetkým vedeli veľmi pútavo rozprávať o tom, ako im chýba vlastná rodina, ako im chýba otec a mama. Preto sa takisto pripájam k výzve pána predkladateľa, aby sme využili šancu a podporili rodinu ako inštitút, podporili sociálnu situáciu predovšetkým vo viacdetných rodinách a podporili aj tých, ktorí si svoju rodinu zakladajú, tým, že podporíme predložený návrh zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, asi budete chcieť reagovať. Dve vety? Tak nech sa páči.

  • Dámy a páni, to som nepovedal vo svojom úvodnom slove, ale chcem to teraz zdôrazniť, že teraz rozhodujeme o tom, ako sa budú rozdeľovať na budúci rok výnosy štátneho rozpočtu. Vláda schvaľuje svoje priority štátneho rozpočtu na budúci rok a chcem vám týmto navrhnúť, aby našou prioritou pre budúci rok a cez štátny rozpočet bola rodina. Ja si myslím, že je to v záujme všetkých.

    Ďakujem za vašu podporu.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, spravodajca nechce zaujať stanovisko, ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, vyhlasujem 4-minútovú prestávku pred hlasovaním. Máme zhruba 5 bodov programu, pokiaľ som si to dobre zaregistroval.

  • Po prestávke.

  • Po prestávke.

  • Ctené kolegyne, kolegovia, poprosím postupne zaujať miesta v poslaneckých laviciach. Pristúpime k tradičnému aktu, ktorý sa uskutočňuje o 11.00 hodine. Ďakujem pekne.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v prerušenom rokovaní a to hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavne a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

    tlač 518. Poprosím, vážení kolegovia, keby sme zaregistrovali fakt, že pokračujeme v rokovaní.

  • Hluk v sále.

  • Poprosím vás, všetkých poslancov, aby zaujali miesta v poslaneckých laviciach a venovali pozornosť aktu, ktorému sa hodláme venovať.

    Poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Prokopoviča, aby hlasovanie uvádzal. Najskôr, prirodzene k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy. Máte slovo, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Konštatujem, že v rozprave nevystúpil žiadny poslanec a teda logicky nebol podaný ani žiadny pozmeňujúci návrh z rozpravy. Teda pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 až 2 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za návrh 121 poslancov, zdržal sa 1 poslanec, nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že uvedené návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ďakujem. Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy, mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujme sa a hlasujme, prosím, o tomto návrhu spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 132 poslancov, zdržal sa 1 poslanec.

    Tento návrh spravodajcu sme schválili.

    Sme teda v treťom čítaní o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania.

    Pokiaľ nikto nechce predložiť príslušné návrhy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 113 poslancov, zdržalo sa 17 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

    tlač 566. Slovo má spoločný spravodajca, predseda výboru pre zdravotníctvo a prosím ho, aby hlasovanie uviedol.

  • Ďakujem pekne za slovo. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 60 poslancov, proti 13 poslancov, zdržalo sa 59 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem spravodajcovi.

    Teraz pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a mení sa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,

    tlač 569. Pán spravodajca Miššík, uveďte, prosím, hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpila jedna pani poslankyňa, nebol podaný žiaden procedurálny návrh, preto prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v zmysle rokovacieho poriadku prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujme o tomto návrhu spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 31 poslancov, proti 41 poslancov, zdržalo sa 55 poslancov, nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem spravodajcovi.

    Teraz poprosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pána poslanca Jána Kvorku, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Oľgy Nachtmannovej a Marty Damborskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

    tlač 570. Pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 124 poslancov, za návrh 75 poslancov, proti 5 poslanci, zdržalo sa 27 poslancov, nehlasovalo 17 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, prosím o pridelenie návrhu zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 6. mája 2008 a gestorský výbor do 7. mája 2008.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o tomto návrhu spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 101 poslancov, zdržalo sa 27 poslancov, nehlasovalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem spravodajcovi.

    Teraz budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

    tlač 574. Spravodajcom je člen gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Hradecký, má slovo, prosím, aby hlasovanie uviedol.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili dvaja poslanci. Nebol predložený žiadny procedurálny návrh. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 60 poslancov, proti 7 poslancov, zdržalo sa 69 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili a Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem spravodajcovi.

    Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, ešte budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pani poslankyne Sabolovej, ktorá navrhuje, aby sme o dvoch návrhoch zákonov, ktoré uvádza predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška, tlače 571 a 572, rokovali ako o posledných bodoch programu tejto schôdze. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 60 poslancov, proti 64 poslancov, zdržalo sa 12 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh, procedurálny návrh pani poslankyne Sabolovej sme neschválili.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali všetky prerokované body... (hlasy v sále) Nepochybne. ...prerokovali všetky, všetky body, ktoré bolo treba odhlasovať v zmysle tradičného postupu.

    Teraz mi dovoľte zareagovať na tri procedurálne návrhy. V poradí prvý procedurálny návrh – pán poslanec Milan Urbáni.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem požiadať ctené kolegyne a kolegov, ktorí sú členovia výboru pre európske záležitosti, že máme zasadnutie o 12.15 hodine, aby nezabudli. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda. Slovo má pán poslanec Pavol Abrhan.

  • Pán predsedajúci, keďže neprešiel návrh pani poslankyne Sabolovej, ktorá určovala, kedy máme prerokovať tie dva návrhy pána poslanca Pašku, pýtam sa, kedy budeme o tých návrhoch rokovať, lebo my sme teraz o nich nerokovali a vy ste neoznámili, kedy budú zaradené, kedy o nich budeme rokovať.

  • Poprosím ešte raz formulovať procedurálny návrh.

  • Hlasy v sále.

  • Procedurálna otázka. Pokiaľ si pamätáte, môj návrh ako toho, kto riadi schôdzu, bol, že o 17.00 hodine sa dohodne, aký bude ďalší postup. Vážené kolegyne, kolegovia z KDH, viete veľmi dobre, že podobných prípadov sa stalo viacej, naposledy napríklad hlasovanie a rokovanie o návrhu pána poslanca Lipšica. Viete veľmi dobre, že sme vyšli v ústrety a našli sme vhodný termín na pokračovanie o tomto návrhu zákona. Neprítomnosť pána predsedu parlamentu je legitímna. Je to 15. výročie Ústavného súdu. Pokiaľ nie je politická tolerancia, prosím, rozhodli sme hlasovaním, neviem, čo ďalej. O 17.00 hodine sa upresní ďalší postup, kedy sa bude rokovať o návrhu pána predsedu, keď sa vráti z osláv 15. výročia Ústavného súdu. Dúfam, že toto vysvetlenie zatiaľ postačí.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem 3-minútovú prestávku

  • Hlasy v sále.

  • Prepáčte, pardon, ospravedlňujem sa. Pán poslanec, predseda výboru pre zdravotníctvo, pán Novotný má slovo s procedurálnym návrhom.

  • Ďakujem pekne. Chcem len pripomenúť a pozvať členov výboru pre zdravotníctvo dnes na rokovanie výboru pre zdravotníctvo o 12.00 hodine do našej zasadacej miestnosti. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. S procedurálnym návrhom – pani poslankyňa Sabolová.

  • Ako predkladám na začiatku procedurálny návrh, aby sme hlasovali o tom, že po 17.00 hodine po hlasovaniach o prerokovaných bodoch zaradíme na rokovanie dva návrhy pána predsedu Pašku – zákon o imunite a o poslancoch. Odôvodňujem to tým, že podľa vás, ako ste to pred chvíľočkou povedali, pán podpredseda, o tej 17.00 hodine pán predseda parlamentu by mal už byť v Národnej rade, čiže môžeme riadne rokovať o týchto dvoch bodoch programu.

  • Ďakujem. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh 109 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo sa 13 poslancov, nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že návrh pani poslankyne Sabolovej sme schválili.

    S procedurálnym návrhom – pán poslanec Prokopovič.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som oznámiť členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu SIS, že zasadnutie výboru je dnes o 12.00 hodine v našej miestnosti na Západnej terase na - 2. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Ešte niekto sa hlási s procedurálnymi návrhmi? Pokiaľ nie, vážené kolegyne, kolegovia, 3-minútová prestávka a potom budeme pokračovať riadne schváleným programom. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím o pokoj v rokovacej sále.

    Budeme pokračovať v súlade so schváleným programom a pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku, Moniky Smolkovej a Jozefa Buriana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov.

    Návrh ste dostali ako tlač 575 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 587.

    Dávam teraz slovo pani poslankyni Monike Smolkovej, aby za navrhovateľov uviedla príslušný návrh zákona. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v mene predkladateľov uviedla návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov.

    Zákon o meste Košice bol schválený ešte v roku 1990. Jeho hlavným účelom je upraviť organizáciu a výkon územnej samosprávy na území mesta Košice. Základná odlišnosť zákona o Košiciach od zákona o obecnom zriadení spočíva v organizácii orgánov územnej samosprávy. Zákon o Košiciach je obdobne ako zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky, zákon o Bratislave, založený na dvojstupňovej organizácii územnej samosprávy, pričom prvý stupeň predstavuje mesto a druhý stupeň mestské časti.

    Predložený legislatívny návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nemá dopad na štátny rozpočet, ani na rozpočty územnej samosprávy. Návrh v bode 1 určuje, aby mestské časti v Košiciach mohli ako právnické osoby byť žiadateľmi prostriedkov z fondov Európskej únie. Zosúlaďuje sa so zákonom o Bratislave. Pokiaľ si pamätáme, tak zákon o Bratislave sme práve týmto bodom novelizovali minulého roku zákonom 255, aj sme ho schválili. Pri predkladaní tohto bodu sme reagovali ako predkladatelia na požiadavky starostov mestských častí a chcem povedať, že boli to predovšetkým alebo výlučne starostovia za KDH a nezávislý pán starosta z Barce. To je pravda.

    Ďalej, v návrhu v bode 2 sa zosúlaďuje so zákonom 369/1990 v znení neskorších predpisov, kde v mestách môžu byť volení najviac dvaja zástupcovia primátora. Tu by som chcela povedať, že v minulom roku sme novelizovali zákon 369, kde v § 24 sa dopĺňal odsek 4, ktorý znel: „Mestské zastupiteľstvo na návrh primátora zvolí najviac dvoch zástupcov primátora“, atď. A v zákone o meste Košice v 401-ke má špeciálnu úpravu, kde v § 24 ods. 1 sa hovorí: „Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na mesto ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 369 o obecnom zriadení.“

    Čiže návrh iba zosúlaďuje zákon o Košiciach so zákonom o obci. To je všetko.

    Pán predsedajúci. Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni za úvodné slovo navrhovateľa. Poprosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, predsedovi tohto výboru, pánovi poslancovi Tiborovi Cabajovi, aby predniesol úvodnú spravodajskú informáciu.

    Pán predseda, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku, Moniky Smolkovej a Jozefa Buriana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov, tlač 575. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, to znamená, že boli doručené najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa Legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 20. schôdze Národnej rady.

    Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých usmernení.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. marca 2008 č. 587 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Odporúčam, aby uvedené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 6. mája 2008 a gestorský výbor do 7. mája 2008. Tak to odporučil predseda Národnej rady, tieto termíny.

    Samozrejme, dávam do pozornosti aj ďalšiu skutočnosť. V dňoch 15. a 16. je snem ZMOS-u a pripomínam tým, ktorí boli minulý rok na rokovaní snemu ZMOS-u, že tam padlo definitívne rozhodnutie, že nedôjde k novele zákona, teda k novému zákonu o obecnom zriadení, ale k novele zákona 369. V nadväznosti na tento záver zrejme nič iné nám neostáva, ako čiastkovo novelizovať aj zákony, ktoré sú. Aj keď môj názor som nikdy nemenil, že Košice nemali mať vôbec osobitný zákon, ale presne mali postupovať podľa zákona 369 o obecnom zriadení, pretože aj mnohé veci, ktoré sa teraz riešia, vlastne dorábame k tomu, pretože v zákone o obecnom zriadení to máme dávno doriešené. Ale keďže Košice chceli mať vtedy samostatný zákon, preto niektoré veci iba dobiehajú.

    Toľko, pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Poprosím tiež, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku.

    A preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Vidím, že sa hlási pani poslankyňa Mária Sabolová, pán poslanec Viliam Novotný. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo dávam pani poslankyni Márii Sabolovej. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, keďže som obyvateľka mesta Košice, nedá mi, aby som sa nevyjadrila k takejto novele, ktorá prišla do Národnej rady.

    Ale na začiatok chcem povedať, čo ma najviac prekvapilo, že sme nikdy zákon o meste Košice nenovelizovali tak, že sa jeden človek rozhodol a zákon navrhol. Zatiaľ prax za 18 rokov fungovania samosprávy v meste Košice bola taká, že sme vždy spoločne diskutovali, parlamentná opozícia a koalícia a mestská opozícia a koalícia. A vždy sme sa snažili hľadať konsenzus aj pri väčšej novele zákona o meste Košice, ktorú sme predkladali v minulom volebnom období do Národnej rady, aby sme sa dohodli a aby to, čo je pre mesto dobré a bolo to aj za primátorovania pána primátora Trebuľu, vášho člena Smeru, aj neskoršie, vždy sme o tom diskutovali.

    Moja poznámka, pani predkladateľka, pani starostka mestskej časti Košice-Furča, pani poslankyňa, bola tá, že to nie je pravda, že je to na nejakú požiadavku. Vy ste sa nechali počuť pred časom aj v médiách, že tento návrh bol prerokovaný v Rade starostov a je to návrh Rady starostov. Nebol prerokovaný. Vy ste informovali Radu starostov, že ste sa rozhodli predložiť takýto návrh zákona, v ktorom chcete urobiť podobnú zmenu, ako si urobilo hlavné mesto, aby eurofondy bolo možné čerpať v mestských častiach. Ale nebolo to nejaké rozhodnutie, nebolo to nejaké rokovanie. Možno vy ste mali osobné stretnutia a osobné rokovania s niektorými starostami, lebo tí väčšinou dobre vychádzajú a tí väčšinou nemajú radi mesto, tak ako mesto nemá rado tých starostov, a to je problém Bratislavy aj Košíc. A ja to poznám najlepšie, začínala som v samospráve a myslím si, že som bola pri tvorbe samosprávy mestskej časti Juh, ktorá dnes dobre funguje a za to sa nikdy nemusím hanbiť. Napriek tomu, že s mnohými názormi súčasného alebo aj minulého starostu nemusím vždy súhlasiť, ale táto mestská časť funguje a myslím si, že nikdy sa nedostala do takého stavu, ako sa dostala, trebárs, vaša mestská časť.

    A preto chcem povedať, že ste urobili svoj návrh, ktorý považujete za dobrý, ktorý považujete vy zrejme za správny a chytili ste sa niečoho, čo sa podľa mňa urobilo veľmi zle a rozhodnutím vládnej koalície v tejto Národnej rade v minulom roku, že na použitie zdrojov Európskej únie sa stali zrazu mestské časti aj Bratislavy a teraz vy chcete, aby aj mestské časti Košíc sa stali obcami. Zdá sa mi to veľmi nesystémový krok a dokonca na hrane ústavy, pretože ústava nehovorí, že mestské časti sú obce, ale obce a obec je vždy mesto Košice, obec je vždy mesto Bratislava a ktorákoľvek iná obec. A preto si nemyslím, že tento zámer – a to sa týka aj Bratislavy, aj Košíc – je dobrý, aby tu začali fungovať isté satelity jedného celku, trebárs, poviem mesta Košice a aby sa rozvíjali jedno viac na úkor druhého, pretože má prirodzene dané lepšie možnosti.

    Vy veľmi dobre viete, že mestské časti, ktoré sú bohaté – Staré mesto, Juh, možno aj Furča, možno nie tak, lebo je sídlisková, aj Terasa, ktorá možno nie až celkom tak, lebo je sídlisková – my si tu veľmi dobre rozumieme s pani poslankyňou, lebo vieme, o čom hovoríme –, že sa bude to mesto rozvíjať nie v súlade ako jedno mesto, ktoré bude čerpať zdroje aj preto, aby sa použili v mestských častiach, ale bude ich čerpať tak, aby to mesto vyniklo ako jeden celok, nie jedna mestská časť bola lepšia ako tá druhá, ale aby mesto, ak cíti potrebu, a to je jedno, či to bude starosta za KDH alebo primátor, alebo bude to primátor za inú politickú stranu, je to naše spoločné bydlisko, naše spoločné bývanie a malo by byť rovnomerné, rovnomerne sa rozrastať.

    A chcem sa aj vás spýtať, pani poslankyňa, pani starostka – práve vy, bohužiaľ, máte nie veľmi populárnu mestskú časť, ale svoj podiel zodpovednosti nesiete aj vy, lebo ste boli prednostkou aj v tom čase, keď problémy nastali na tomto úrade alebo ste boli v miestnom zastupiteľstve, keď sa problémy rozvíjali, už poviem, na mestskej časti a... (hlas z pléna) ...tak ste boli zástupkyňou starostu, pardon, pardon, zástupkyňou starostu, čiže ste vedeli ešte možno viac, lebo ste boli volený orgán a mali ste byť pravou rukou starostu a komunikovať. Ale vedeli ste o problémoch. Ako vy, ako mestská časť chcete čerpať prostriedky zo zdrojov Európskej únie, keď je nútená správa a keď nie je pre vás také jednoduché fungovať? Vaša reakcia zo zdrojov, ktoré poznám, bola, však mesto to zastreší a tie zdroje prídu do mestskej časti. V poriadku, ale čerpajme tak, ako dnes umožňuje zákon čerpať zdroje do mesta, ktoré budú alokované do tých mestských častí, pre ktoré mesto potrebuje rozvoj zabezpečiť. A preto si myslím a nebudem hlasovať za tento návrh zákona, že nie je správne, aby sme na hrane ústavnosti postavili mestské časti na pozíciu obce. A to by bolo možno veľmi vážne treba zhodnotiť, či aj v Bratislave je to tak.

    A ešte mi teraz napadla jedna poznámka k tým mestským častiam. Keďže my sme v zákone, v novele zákona o meste Košice pred časom schválili, že sa mestské časti môžu zlučovať, pýtam sa, ak sa zlúčia dve mestské časti, ak si každá zoberie alebo jedna zoberie nejaký záväzok a bude musieť tá druhá za ňu splácať, držať tieto záväzky, pokiaľ vôbec taká situácia v meste Košice nastane, lebo každý v tej mestskej časti sa cíti, že by mala ostať. Vaša sa celkom pokojne môže spojiť s mestskou časťou Košická Nová Ves, KVP sa môže spojiť s Myslavou, Ťahanovce sídlisko s Ťahanovcou s obcou, čiže o tom by bolo skôr treba diskutovať v meste a nehľadať momenty a možnosti, ktoré nie sú celkom v poriadku možno ani z legislatívneho hľadiska.

    A chcem jednoznačne povedať, že toto je osobná iniciatíva poslancov Smeru z Košíc. V poriadku, každý máme právo na legislatívne iniciatívy a je to dobré. Možno diskutujeme aj o týchto problémoch, ale nezastierajte to Radou starostov, nezastierajte to nejakým rokovaním. Hovorila som s predsedom Rady starostov ešte teraz pred rokovaním. Informovali ste Radu starostov o tom, že idete s návrhom. A ešte jedna poznámka. Informovali ste ju o tom, že idete s návrhom o fondoch Európskej únie, ale nie o tom, že idete aj s druhým bodom, ktorým chcete zrušiť počet dnes zvolených zástupcov primátora v meste Košice. Neobstojí to, že idete zosúlaďovať zákon s 369-kou, lebo to ste mohli urobiť aj ináč. Pretože zákon o meste Košice hovorí, že si volí svojich viceprimátorov. A keď sa rozhodla pre troch, áno, ja viem, že vás to trošku trápi, lebo ste v Košiciach v menšine v mestskom zastupiteľstve a nemáte svojho námestníka, ale tým vec nevyriešite. Ja veľmi otvorene poviem, že som bola trochu prekvapená, že nebol zvolený aj jeden opozičný viceprimátor. Ale nie, aby sme menili zákon pre to, že sa niekto cíti, že nemá svojho zástupcu ako viceprimátora, ideme meniť zákon, aby v meste mohli byť najviac dvaja viceprimátori. Ak na to má ktorékoľvek mesto a obec, nech si zvolí, koľko chce tých zástupcov. Je na samosprávnej funkcii zastupiteľstva, aby sa staralo o to, aby čím menej prostriedkov odčerpávalo na mzdy a na réžiu samosprávy a robilo viac pre občanov. Ale v žiadnom prípade nemôžem súhlasiť, aby uprostred volebného obdobia ste len z politických dôvodov išli upraviť alebo zmeniť počet viceprimátorov v meste, v ktorom žijete a v ktorom sa vás to veľmi osobne a bytostne dotýka.

    A preto, ak by návrh prešiel do druhého čítania, prednesiem pozmeňujúci návrh, že to môže byť, aby sme boli skutočne aj úprimní, až po nových voľbách v roku 2010, kedy vznikne nové zastupiteľstvo a to nech sa riadi podľa nového zákona. Zdá sa mi to seriózne, a nie uprostred z rozbehnutého vlaku meniť podmienky, za ktorých títo ľudia išli do svojich funkcií. Je to na sile zastupiteľstva, je to na sile logických argumentov, a nie nekonečného boja, aby sa vedeli dohodnúť samosprávy, kto ich bude s akým mandátom zastupovať. Čiže, ak nemáte silu hovoriť o týchto veciach v zastupiteľstve v meste, tak si myslíte, že novela zákona, ktorá, ak ste vo väčšinovom koaličnom tábore, má šancu byť schválená a vy vlastne silou, nie argumentmi, ale silou budete chcieť zmeniť aj túto náležitosť.

    Na záver, pán spravodajca, chcem vás požiadať, aby ste dali potom hlasovať aj o zaradení tohto zákona do výboru pre zdravotníctvo, v ktorom sme dvaja poslanci za mesto Košice a radi by sme tiež prerokovali návrh s pozmeňujúcimi návrhmi, aby sa dostal do spoločnej správy.

    Veľmi pekne ďakujem za to, že ste ma počúvali.

  • Ďakujem pekne. S reakciou na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej sa prihlásili traja poslanci: pani poslankyňa Tkáčová, pán poslanec Kubovič a pán poslanec Köteles.

    Dávam teraz slovo pani poslankyni Jarmile Tkáčovej. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja chcem podporiť pani poslankyňu Sabolovú vo všetkom, čo povedala a podpisujem sa aj pod názor, že by Košice ako mesto s počtom obyvateľov do 250 tisíc obyvateľov nepotrebovali žiadne mestské časti, pretože my skutočne potrebujeme jedno silné mesto a nie 22 slabších mestských častí.

    Súhlasím aj s tým, že z formálnej stránky bol prístup predkladateľov veľmi neseriózny, lebo vždy sa zaužívalo to, že sme sa košickí poslanci z parlamentu zišli a dohodli sme sa naprieč straníckemu spektru o všetkých zmenách, ktoré pre Košice navrhla komunálna politika v meste.

    A z vecnej stránky je tento návrh zákona zlomyseľný. Tú vašu zlomyseľnosť dokazuje to, že absentujú prechodné a záverečné ustanovenia, v ktorých by sa ustanovilo, od ktorého obdobia sa bod 2, v ktorom stanovujete počet námestníkov na dva, uplatní. Pretože tak, ako je predložený návrh zákona, vyplýva z neho, že s účinnosťou zákona vlastne musí byť v ten deň už počet námestníkov dva. A toto z legislatívnej stránky nie je v poriadku, pretože tento postup jednak zaváňa retroaktivitou a jednak musí byť upravený v prechodných ustanoveniach. A podporíme určite pozmeňujúci návrh, ktorý predloží pani poslankyňa Sabolová, aby sa tento návrh na dvoch námestníkov primátora uplatnil až po voľbách v roku 2010. Pretože my principiálne nie sme proti tomuto návrhu, ale sme proti forme, akou ste ho predložili. Vy totiž reagujete na situáciu v meste Košice, kde ste v komunálnych voľbách pohoreli a snažíte sa vstúpiť do pomeru síl nie cez vyjednávanie v komunálnej politike, ale cez silu svojej vládnej väčšiny v parlamente. A to, myslím si, nie je v poriadku a nie je to ani slušné. Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni Tkáčovej.

    Ďalej sa s faktickou pozvánkou.. poznámkou, pán Kubovič, nemýľte ma, prihlásil pán poslanec Kubovič. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel reagovať na úvodnú časť vystúpenia pani poslankyne Sabolovej, ktorá hovorila o tom, že sa nikdy nestalo, aby jeden človek prišiel s takýmto návrhom a že vždy sa hľadá pri zákonoch či o Bratislave, či o Košiciach konsenzus na miestnej úrovni. No, pani poslankyňa, ja vám chcem len pripomenúť, že pri novele zákona o Bratislave, ktorá tu prednedávnom bola, došlo k tomu, dokonca k tomu tak, že nepredkladal tento návrh ani človek z Bratislavy, ako v tomto prípade, že to je aspoň starostka Košíc, bola to dokonca jedna poslankyňa z Trnavského kraja. Takže ja si v tejto chvíli myslím, že jednoducho 85 poslancov vládnej koalície sa rozhodlo na podnet poslancov zo Smeru z Bratislavy a z Košíc robiť účelové zmeny, ktoré potrebujú v týchto mestách urobiť, aby mohli jednoducho ovládnuť aj tieto mestá. Je to o tomto, o ničom inom to nie je.

    Druhú poznámku by som chcel venovať časti, ktorá hovorí o tom, že dávate do súladu – a oslovujem týmto pani predkladateľku – zákon 369, čo sa týka počtu zástupcov primátora. No 369-ka pozná len jedného zástupcu starostu, aj primátora. Je tam jednotné číslo, nie je tam množné číslo. Čiže, ak chcete dávať do súladu s 369-kou, tak potom by ste mali navrhovať nie dvoch viceprimátorov, ale jedného, pani poslankyňa. Pozrite si zákon č. 369, keď niečo chcete a už to uvádzate v dôvodovej správe, že dávate do súladu. Ja len môžem opäť povedať – politicky účelová zmena strany Smer.

    No a tretia poznámka. Obec slovenské zákonodarstvo pozná pod iným pojmom, ako je mestská časť a ak chcete dávať funkcie mestskej časti obce, tak by ste to mali urobiť...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec László Köteles. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Aj ja by som chcel podporiť pani poslankyňu napriek tomu, že nie som z Košíc, len z okresu Košice – Venkov, poslankyňu Sabolovú, takže z okresu Košice – Venkov, teda z jediného okresu na Slovensku, my sme Venkov, ktorý nemá ani okresné sídlo, lebo všetky naše úrady sú v Košiciach. Viac-menej nás okupujú, ale berieme to s rezervou. Ale som presvedčený, že dodatočne by sme nemali zmeniť tie pravidlá, ktoré sme určili na začiatku volebného obdobia. Ani s tzv. širokospektrálnou novelou som nesúhlasil vtedy, keď poslanci z Košíc napríklad dodatočne odsúhlasili, aké budú počty v zastupiteľstvách. Veď každé zastupiteľstvo vychádza z reálnych počtov aj vtedy, keď určí počet zástupcov alebo aj vtedy, keď určí počet poslancov. Z tohto hľadiska súhlasím s poslankyňou v tom, že keď chceme robiť určité zmeny, jednak by sme mali vychádzať z určitej dohody, ktorá by vychádzala napríklad z Košíc, alebo, keď chceme presadiť určité veci, tak až na konci volebného obdobia. Ďakujem.

  • S reakciou na vystúpenia predrečníkov vo faktických poznámkach sa hlási pani poslankyňa Mária Sabolová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcela by som niektoré veci upresniť. Pani poslankyni Tkáčovej chcem povedať, že nie som zatiaľ zástanca úplného zrušenia mestských častí, ale som za to, aby sme postupne zlučovali tie, ktoré prirodzene patria k sebe a tak postupne možno vytvorili celok, ktorý bude funkčný. Pretože 22 mestských častí je zrejme veľa, lebo Bratislava má len 17. Ale zároveň ste mi pripomenuli aj to, že mi chýbajú tí dvaja predkladatelia, pán poslanec Burian a pán predseda Národnej rady Paška. Zrejme sa vcelku z toho dobre vykrútia, lebo nebudú musieť reagovať a povedia, však oni nevedia, o čom bola rozprava. Ale verím, že na hlasovaní tu budú a tiež zvážia argumenty, ktoré tu zazneli.

    Pán poslanec Kubovič, to, čo som zvýraznila, že to vôbec nie je súlad s 369, lebo tam je jeden zástupca, vy môžete mať uvoľnených pracovníkov alebo uvoľnených poslancov, ale určite nie zástupcov starostov, čiže to neobstojí. A tam presne tá vážna výhrada, či mestská časť je opäť v zmysle ústavy, toto je veľmi vážna vec a toto by bolo na ústavnoprávnom výbore veľmi potrebné. A presne pridruženou novelou sa hlavné mesto a mestské časti hlavného mesta stali obcami pre európske fondy, podľa mňa je to tiež nie v poriadku a hlavne nie spôsobom, akým sa to udialo bez prerokovania v zastupiteľstve hlavného mesta Bratislava.

    A pán poslanec Köteles, ešte krátko. Ja si myslím, že úprava počtu poslancov, ktorých bolo veľmi veľa pri 22 mestských častiach, práve vychádzala z 369, kde boli nižšie počty poslancov v mestských častiach, ako sme ich v skutočnosti v Košiciach mali a tam sa šetrili isté prostriedky a možno i v stimuloch tých miestnych zastupiteľstiev. Takže si myslím, že to bolo v poriadku, ale viem, že úrady...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem. Skôr, ako vyhlásim obednú prestávku, ešte sa s krátkou reakciou do rozpravy prihlásil v súlade so zákonom o rokovacom poriadku pán spravodajca. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Len pre poriadok, skôr ako odídeme na obed, že treba si zákon 369 prečítať, sú tam skutočne dvaja zástupcovia, ale už tento parlament to zmenil, to len pre poriadok.

    Pani poslankyni chcem povedať jednu vec. Rokovací poriadok umožňuje jednu maličkosť, že poslanci majú právo byť na ktoromkoľvek výbore a v tomto prípade je gestorský výbor pre verejnú správu a my už máme taký pekný zvyk na tieto rokovania pozývať všetkých tých zainteresovaných, ktorí sú, preto som aj trochu spochybnil ten termín, či do toho termínu to prerokuje výbor, pretože ja nemám problém ako predseda výboru predložiť návrh, aby sme prerušili rokovanie a možno prídeme s tým na júnovú schôdzu. Pretože vždy doteraz, pokiaľ sa riešili otázky samosprávy, sme si vypočuli zástupcov samosprávy a takéto otvorené stretnutie máme posledné dni v apríli, kedy bude priestor, aby všetci tí, čo majú čo hovoriť do samosprávy, mali možnosť sa k tým otázkam vyjadriť. Takže to len pre poriadok. Samozrejme, o tom dám hlasovať potom, pretože to umožňuje rokovací poriadok, aby sa ktorýkoľvek ďalší výbor zaoberal tou otázkou oproti rozhodnutiu predsedu Národnej rady. Takže dám to potom pri hlasovaní takým spôsobom usporiadať.

    No a, samozrejme, podporujem názor, ktorý tu už odznel. V doterajšej histórii vždy bolo, že akékoľvek boli zmeny, tí zainteresovaní sa zišli a vydiskutovali si to. Toto sme obhajovali vo výbore a takto budem aj vo výbore ďalej pokračovať. Takže preto som upozornil, že možno ten termín 6., 7. mája, ktorý sme uviedli, aj ktorý je v spoločnej správe ako návrh predsedu Národnej rady, nemusí platiť, ale to už je v právomoci potom nášho výboru ako gestorského za túto oblasť.

  • Pretože vystúpenie pána spravodajcu bolo v rozprave, ešte s faktickou poznámkou sa prihlásila pani Mária Sabolová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

  • Pán spravodajca, ja viem, že návrh opozičnej poslankyne v tomto parlamente nemôže prejsť ani v takej veci, aby bol do výboru zaradený návrh. Keď to neprejde, určite sa pokúsim cez poslanecký návrh dať do výboru. Ľutujem, ale možnože kolega popoludní navrhne, aby sme tento návrh zákona stiahli z rokovania a aby sme skutočne diskutovali o ňom tam, kde patrí a to je mesto Košice, a potom prišli prípadne so spoločným návrhom. Ja nevidím, že by mesto nevychádzalo v ústrety mestským častiam, pokiaľ by to potrebovali. Ale nechcem, aby to bolo len na základe jedného návrhu.

  • Ešte reagovať bude pán spravodajca, nech sa páči.

  • Tomu som sa nikdy nebránil, pretože...

  • Poprosím, dajte mu dve minúty, technici, reakcia na faktickú.

  • ... v doterajšej histórii vždy výbor rokoval, pokým si ja pamätám, aspoň trikrát na magistráte v Košiciach, kde riešil problémy Košíc. Ale neodpustil som si tú poznámku, že stále zastávam názor, že netreba osobitne riešiť Košice, že sú súčasťou Slovenska. Máme zákon o obecnom zriadení. Síce mal 26 noviel od roku 1990. Ale hovorím, tí kompetentní, ktorí sa tam pohybujú, a to bolo stretnutie na sneme ZMOS-u minulý rok, prijali záver, že netreba prijímať nový zákon, že stačí upraviť niektoré veci, nezrovnalosti, ktoré sú v 369-ke, takže nevidím v tomto problém.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pre poriadok informujem, že o 14.00 hodine bude hodina otázok, potom budú o 15.00 hodine interpelácie. Ak interpelácie skončia pred 17.00 hodinou, budeme pokračovať v tomto bode programu. Ak nie, tak o 17.00 hodine bude pokračovať v súlade so schváleným procedurálnym návrhom rokovanie o bodoch týkajúcich sa návrhov pána Pašku. Hlasovanie o 17.00 hodine bude iba za predpokladu, že by sme tento bod do 17.00 hodiny skončili.

    Prajem vám všetkým dobrú chuť a uvidíme sa o 14.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Šiesty deň rokovania

    20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní 20. schôdze Národnej rady pravidelným bodom programu

    hodina otázok,

    ktorý týmto otváram.

    Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 30 otázok predsedovi vlády a členom vlády 41 otázok.

    Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím teraz predsedu vlády pána Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

    Nech sa páči, pán predseda vlády, máte slovo a zároveň budete odpovedať na otázky, ktoré boli vyžrebované pre vás.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som podľa § 130 ods. 7 a § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády z dôvodu ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Dnes nebude prítomný minister obrany pán Baška, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Rumunsku na summite NATO. Zastupovať ho bude podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán Harabin. Na tej istej zahraničnej pracovnej ceste je minister zahraničných vecí pán Kubiš. Zatupovať ho bude minister zdravotníctva pán Valentovič. A prítomný nebude ešte podpredseda vlády a minister vnútra pán Kaliňák. Je v zahraničí, ale nie sú postavené ani žiadne otázky na jeho osobu. Rovnako žiadne otázky neboli postavené podpredsedovi vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva, národnosti Dušanovi Čaplovičovi.

    Pán podpredseda, som pripravený odpovedať na otázky, ktoré mi postavili poslanci Národnej rady.

  • Ďakujem. Prosím, pán predseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na vám adresované otázky podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od poslanca Pavla Gogu a znie: „Vážený pán predseda vlády, ktoré hlavné aktivity vašej vlády smerovali a budú smerovať na zvýšenie národného povedomia slovenskej menšiny v Maďarskej republike?“

  • Ďakujem za otázku. Vážený pán poslanec Národnej rady, možno aj pod vplyvom posledných udalostí v maďarskej obci Mlynky viacerí poslanci položili otázku, ktorá sa týka starostlivosti o príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku.

    Dovoľte mi, aby som hneď na úvod zacitoval tú časť programového vyhlásenia vlády, ktorá sa práve dotýka tejto problematiky. Citujem: „Podpora krajanov je jednou z priorít zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky sa zaväzuje vytvárať podmienky na podporu krajanských komunít s cieľom zachovať jazykovú, kultúrnu a náboženskú identitu Slovákov žijúcich v zahraničí.“ Koniec citátu.

    A dovolím si povedať, že v tejto oblasti dôsledne plníme svoje záväzky. Dokonca dodám, že snažíme sa často priamo na mieste pri stretnutí s predstaviteľmi slovenskej menšiny reagovať na aktuálne ťažkosti, s ktorými sa stretávajú. Ako príklad by som uviedol počas návštevy Ukrajiny, pri stretnutí s našimi rodákmi v Užhorode som bol požiadaný o vyriešenie niekoľkých aktuálnych problémov a môžem potvrdiť, že som pred niekoľkými dňami podpisoval z rezervy predsedu vlády sumu 1 mil. korún, ktorá má byť použitá na rôzne aktivity týkajúce sa tejto našej slovenskej menšiny žijúcej na Ukrajine.

    Starostlivosť o našich krajanov žijúcich v zahraničí je, samozrejme, komplexnejším problémom a nie je možné ju zužovať iba na otázku slovenskej národnostnej menšiny, ktorá žije v Maďarsku, aj keď jej postavenie je v dnešných dňoch zvlášť aktuálne. Ciele v tejto oblasti vláda realizuje prioritne prostredníctvom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ďalej rezortov školstva, kultúrnych, zahraničných vecí, cestou veľvyslanectiev, generálnych konzulátov a kultúrnych inštitútov, či ďalších inštitúcií. Nedá mi, hoci veľmi stručne, nezmieniť sa o udalostiach v Mlynkoch.

    Rozhodnutie o vysťahovaní predstaviteľov slovenskej menšiny je vyvrcholením istého procesu nadväzujúceho na predchádzajúce rozhodnutia obecnej samosprávy týkajúce sa odstúpenia vedenia obce od vydávania dvojjazyčného obecného časopisu, pretvárania profilu káblovej televízie v neprospech menšinového vysielania a zníženia národnostného príplatku slovenských pedagógov v obci. Tieto rozhodnutia prijalo nové zastupiteľstvo obce od konca roku 2006, kedy boli voľby do miestnych samospráv v Maďarsku.

    Ja nechcem teraz vyvolávať žiadne problémy, ale predstavte si, že takéto niečo by sa stalo na Slovensku, že by v niektorej slovenskej obci vedenie sa rozhodlo urobiť podobné opatrenia a kroky voči maďarskej národnostnej menšine. Pravdepodobne si vieme predstaviť dosah a dopad takýchto krokov.

    Nebezpečnosť tohto konania spočíva predovšetkým v tom, že narušuje existujúci stav v postavení menšiny v danom prostredí. Rozhodnutie o vysťahovaní navyše obsahuje potenciál vyvolávania ďalších sporov a rozhodnutí, ktoré poškodzujú slovenskú menšinu. Azda sa nemýlim, keď poviem, že v Mlynkoch sa rozhoduje o osude, resp. o úrovni ochrany práv príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku a úmerne tomu potom reagovala aj slovenská vláda. A chcem potvrdiť, že v rámci stretnutia s maďarským premiérom, ku ktorému by malo dôjsť v krátkom čase, túto tému veľmi aktuálne a dôrazne otvorím.

    Ale teraz už ku konkrétnej otázke. Pokiaľ ide o zvýšenie národného povedomia príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku, je nutné zdôrazniť niekoľko aspektov. Slovenská republika v prístupe k otázke pomoci osobám patriacim k národnostným menšinám vychádza z platných medzinárodných noriem, akými sú Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov, Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín, ale najmä Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, v zmysle ktorej alebo ktorých, ak som citoval niekoľko medzinárodných dokumentov, je povinnosťou domácej krajiny, ktorej osoby patriace k príslušnej národnostnej menšine sú jej občanmi, poskytovať všestrannú pomoc a podporu tejto menšine.

    Na základe zmluvy ako slovensko-maďarské špecifikum existuje zmiešaná komisia pre záležitosti menšín, ktorá pomenúva problémy a hľadá cesty k ich riešeniu na oboch stranách hranice. Slovensko v rámci svojich možností priamo poskytuje a bude poskytovať všestrannú pomoc slovenskej krajanskej komunite. Ide o pomoc finančnú, materiálnu, kultúrnu, vzdelávaciu a duchovnú. Len výberovo spomeniem, že napríklad zastupiteľský úrad v Budapešti spolupracuje s krajanmi v Maďarsku na úrovniach celoštátnej slovenskej samosprávy, slovenskej samosprávy v Budapešti, jednotlivých miestnych slovenských samospráv a tiež na úrovni menšinových organizácií a spolkov krajanov. Konkrétne sú to pravidelné kontakty vedúceho zastupiteľského úradu a ostatných diplomatov s krajanmi v jednotlivých regiónoch, návštevy slovenských škôl, kultúrnych a spoločenských podujatí, tiež mapovanie potrieb a požiadaviek krajanov, ich tlmočenie maďarským partnerom, a najmä v zmiešanej slovensko-maďarskej komisii pre menšiny poskytovanie konkrétnej pomoci zabezpečovaním učebníc a učebných pomôcok na výučbu slovenského jazyka. Ďalej Slovenský inštitút v Budapešti zabezpečuje v obciach a mestách s krajanskou komunitou prezentáciu slovenskej kultúry, najmä výstavami, divadelnými predstaveniami a literárnymi podujatiami. Inštitút poskytuje svoje priestory na kultúrne a spoločenské akcie našich krajanov v Maďarskej republike.

    Vláda Slovenskej republiky poskytla v roku 2007 prostredníctvom verejnoprávnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku Lipa slovenskej komunite v Maďarsku finančný príspevok v hodnote 3 mil. korún. Ďalej sme prispeli sumou 1 mil. korún aj na činnosť Ľudových novín, čo fakticky zabezpečilo v roku 2007 ich vydávanie v nezmenenom formáte a v periodicite. Vláda v uplynulom roku 2007 prostredníctvom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí schválila príspevok slovenským menšinovým organizáciám a inštitúciám v Maďarsku v celkovej výške ďalších 2,5 mil. korún. Poskytnuté finančné prostriedky boli použité na podporu kultúrnych a vzdelávacích podujatí slovenskej menšiny, na vydávanie krajanských časopisov a publikácií, na organizovanie osvetových, vzdelávacích a vedeckých podujatí menšiny, na organizovanie letných jazykových a poznávacích táborov na Slovensku, na podporu školského vzdelávania mládeže a ďalšie a ďalšie aktivity.

    Osobitne treba zdôrazniť aj pomoc poskytovanú prostredníctvom aktivít ministerstva školstva v oblasti vzdelávania, študijných pobytov a lektoráty slovenského jazyka, výpomoc učiteľmi pre slovenské školy v Maďarsku, školy v prírode pre slovenskú mládež a učiteľov z Maďarska, organizovanie jazykových kurzov.

    Máme záujem pomáhať organizáciám a inštitúciám slovenskej menšiny v Maďarskej republike a v rámci našich právomocí a možností čeliť nepriaznivému vývoju, ktorý je okrem existujúcich konkrétnych vnútroštátnych podmienok nepochybne ovplyvňovaný aj pokračujúcimi vplyvmi globalizácie a postupného znižovania významu a vplyvu národných a jazykových kultúr malých národov.

    My vo vláde Slovenskej republiky nepovažujeme národnostné menšiny slovenského národa za pešiaka či trójskeho koňa v akejsi šachovej politickej hre, ktorá má dokazovať našu výlučnosť, či civilizačnú misiu v tomto priestore. Vláda rešpektuje, že Slováci v zahraničí sú lojálni občania svojho štátu, a to aj v prípade našej menšiny za južnými hranicami. Preto základné občianske práva v národnostnej oblasti pre svojich občanov musí zabezpečovať maďarská vláda aspoň v takom rozsahu, ako sa zaviazala prijatím vlastných zákonných opatrení, ktorých dokonalosť často zdôrazňuje. Našou úlohou je napomáhanie vytváraniu podmienok pre plnohodnotný národný život. Toto aj robíme a budeme aj zabezpečovať v nasledujúcom období.

    Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady.

  • Druhú otázku položil pán poslanec Peter Miššík. Otázka znie: „Vážený pán predseda vlády, kedy už konečne... Ešte sa ospravedlňujem, prepáčte.

    Pán poslanec, máte právo na doplňujúcu otázku, ak máte záujem.

  • Áno, ďakujem, samozrejme, beriem vaše ospravedlnenie, nič sa nestalo. Ja si myslím, že táto téma je zaujímavá v dnešnej dobe. Ja som si túto tému vybral práve pod vplyvom udalostí, ktoré sa odohrali v obci Mlynky. Myslím si, že netreba zabúdať aj na ostatných Slovákov žijúcich v iných krajinách a štátoch a, samozrejme, že vítam aj túto vašu odpoveď a beriem ju aj ako záväzok, že vláda Slovenskej republiky v budúcnosti zvýši aktivity v pomoci Slovákom, ktorí sú mimo hraníc, a najmä vítam ten posun v oblasti vzdelávania, o ktorom ste hovorili v závere vašej odpovede. Ďakujem, pán premiér, za odpoveď.

  • Ďakujem, pán poslanec. Chcete reagovať, pán predseda?

  • Druhú otázku položil pán poslanec Peter Miššík: „Vážený pán predseda vlády, kedy už konečne začnete vy ako premiér a vaši ministri rešpektovať § 131 ods. 4 rokovacieho poriadku a začnete podávať poslancom písomné odpovede na otázky, na ktoré ste na hodine bezprostredne neodpovedali?“

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, máme korektné vzťahy, myslím si. Napriek tomu, musím na úvod konštatovať, ak sa mýlim, tak ma opravte, ste podpredsedom Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Trochu ma to zarazilo, pretože bol to práve Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý prijal stanovisko a na toto stanovisko som odkazoval už pri interpelácii pani poslankyne Sabolovej 14. júna 2007 alebo na toto stanovisko odkázal predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady pán Mamojka 13. septembra 2007 opäť pani Sabolovej, a jednoznačne môžem preukázať, že vo vašej knižočke Rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky je uverejnené jedno rozhodnutie ústavnoprávneho výboru zo 16. septembra 1997, ktoré sa touto problematikou zaoberá.

    V tomto stanovisku ústavnoprávneho výboru, ktorého ste podpredsedom, sa jednoznačne konštatuje, že neexistuje povinnosť odpovedať na písomné otázky, na ktoré neodpoviem v 15-minútovom limite. To sa týka aj poslancov Národnej rady, ak neodpovedia na otázky v tom zostávajúcom limite do 1 hodiny. Takáto prax bola dodržiavaná aj za vašej vlády, preto nechápem, prečo táto otázka je kladená vláde Slovenskej republiky, ktorá tu dnes pôsobí. Ibaže by som odpovedal v rámci 15 minút, pán poslanec, spôsobom – nemám dostatok informácií, potrebujem čas si to overiť. V takomto prípade by som vám zaslal písomnú odpoveď, aby som naplnil dikciu príslušného paragrafu, na ktorý sa pýtate.

    Ja verím, že z vašej strany, pán poslanec, to nebol taký, by som povedal, zlý úmysel, že možno to bolo iba nepovšimnutie si toho, že ústavnoprávny výbor o tejto otázke už veľakrát rokoval a má takéto stanovisko, čiže postupujeme plne v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady. Je to však typický príklad, použijem taký silnejší výraz možno teraz, farizejstva, ktoré sa často objavuje vo vyjadreniach a vo vystúpeniach poslancov, ktorí donedávna pôsobili ako poslanci vládnej koalície alebo celkovo je to taký podobný príklad farizejstva, na ktorý často musíme poukazovať. Napríklad vláda Slovenskej republiky a ja osobne som bol kritizovaný aj vašimi predstaviteľmi, že som niečo povedal na adresu Juraja Jánošíka, a pritom váš pán predseda, keď bol predsedom vlády, sedel osem rokov na úrade vlády a tam, kde sedí, v kancelárii má obrovský obraz Jánošíka s jedenástimi zbojníkmi. Osem rokov sedel pod týmto obrazom a akosi si ho nevšimol, ale teraz my sme zlí, keď sme túto otázku otvorili.

  • Je farizejské, pán poslanec, ak vy nás teraz vydierate napríklad tým, že treba vypustiť z návrhu tlačového zákona § 6, ktorý sa dotýka ukladania pokút ministerstvom kultúry. Ale však vy ste ho tam mali osem rokov a mohli ste ukladať niekoľkomiliónové pokuty a vtedy to bolo v poriadku. Ale teraz, keď my to ideme zmeniť, ideme pokuty znížiť, tak je to predmet vydierania.

    Vy ste zrazu kritizovali pani ministerku Tomanovú, keď si poslala auto na služobnú cestu, ale to, že pán Mikloš, pán Dzurinda, pani Radičová sa vyvážali na dovolenky, používali služobné autá, to bolo vtedy všetko v poriadku. Vtedy sa to mohlo, lebo to bolo v súlade so zákonom. My to už, samozrejme, robiť nemôžeme. Keď som ja odišiel na pár minút z tejto miestnosti pri odvolávaní predsedu vlády, všetci ste kričali, že tu musím sedieť. Tak sa pozrite na záznam, koľko tu sedel pán predseda vlády, pán Dzurinda, keď ho odvolávali. Dohromady tu vôbec nebol. Takže, merajme trošku spravodlivo a ja nemám rád tieto prejavy farizejstva.

    Pán poslanec Národnej rady, máte stanovisko ústavnoprávneho výboru a prekvapuje ma trošku táto vaša otázka, lebo ako podpredseda ústavnoprávneho výboru by ste mohli vedieť o tom, o čom ústavnoprávny výbor rozhoduje.

    Ďakujem pekne.

  • Pán predseda, uplynul čas vyhradený vám. Pani poslankyne, páni poslanci, uplynul čas vyhradený pre predsedu vlády na odpovede na otázky poslancov.

    Budeme teraz pokračovať odpoveďami, v ktorých sa budú prezentovať členovia vlády.

    Ako prvú otázku položil, máme od pána poslanca Petra Markoviča na ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča a znie: „Vážený pán minister, plánuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky zrušiť povinnosť psychiatrických pacientov vyžiadať si odporúčanie i lístok od svojho obvodného lekára pred návštevou psychiatrickej ambulancie?“

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, vážené dámy, vážení páni, dňa 1. júla 2006 vstúpila do platnosti Koncepcia všeobecného lekárstva. Preto hovorím konkrétny dátum, pretože túto koncepciu podpísal môj predchodca.

    Ak dovolíte, odcitujem niektoré pasáže z tejto koncepcie. „Náplň, hlavné úlohy starostlivosti v odbore a vymedzenie činností. Všeobecné lekárstvo je špecializačným odborom so zameraním na všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť, ktorá tvorí základ zdravotníckeho systému v Slovenskej republike. Ako vedecká disciplína medicíny má vlastné špecifiká poskytovania zdravotnej starostlivosti, riadenie odboru, sieť pracovísk, informačnú základňu, výskum, vzdelávanie a manažment kvality. Náplňou odboru je zabezpečiť prvý kontakt občana s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Zabezpečiť rovnosť k voľnému a neobmedzenému prístupu občana k všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Rozhodnúť o spôsobe poskytovania zdravotnej starostlivosti vo vlastnej kompetencii sprostredkovaním špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti a ústavnej zdravotnej starostlivosti, teda gatekeeping a triediacu funkciu. Zabezpečiť integráciu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, jej kontinuitu a dostupnosť po časovej osi života osoby. Zabezpečiť poskytovanie komplexnej a kontinuálnej zdravotnej starostlivosti dospelým obyvateľom bez rozdielu veku, pohlavia, rasy či náboženstva. Zabezpečiť manažment zdravotnej starostlivosti...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim pre ruch v pléne.

  • Pán minister, preruším vás na chvíľočku. Pani kolegyne a páni kolegovia, nie je tu vôbec počuť a je to nedôstojné prostredie pre rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Poprosím, tí, čo nemáte o čom rokovať k tomuto bodu, choďte mimo sály alebo zaujmite svoje miesta a vytvorte dôstojné prostredie na vystúpenie ministra zdravotníctva. Ďakujem vám všetkým.

    Nech sa páči, pán minister, môžete pokračovať.

  • Budem pokračovať. Zabezpečiť manažment zdravotnej starostlivosti osoby. Zabezpečiť kvalitu a efektivitu celého systému poskytovania zdravotnej starostlivosti.“ Budem pokračovať. „Lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo pri rozhodovaní zohľadňuje všetky kategórie problémov súvisiacich so zdravím, so zreteľom na sociálno-ekonomické faktory a na prostredie, v ktorom osoba žije a pracuje. Odbor má multidisciplinárny charakter a integruje vlastné zistenia, ktoré sú výsledkom použitia špecifických metód práce a poznatky jednotlivých medicínskych odborov v záujme komplexnej zdravotnej starostlivosti o osobu. Je najbližšie osobám v zmysle miestnej, časovej, ekonomickej a kultúrnej dostupnosti. Nezastupiteľná je úloha všeobecného lekára ako dôverníka a poradcu, osoby v krízových situáciách nielen v odbornej zdravotníckej problematike, ale aj v komplexe spoločenských i osobných problémov.“

    Budem pokračovať. „Charakteristika starostlivosti...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim pre sústavný ruch .

  • Ešte raz prepáčte, pán minister. Seriózne ja preruším rokovanie Národnej rady. Ďakujem.

  • Charakteristikou starostlivosti v odbore je komplexný rozsah medicínskych činností na úrovni všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Podpora zdravia, prevencia, včasná a rýchla diagnostika, diferenciálna diagnostika, komplexná liečba, rehabilitácia a ďalšia starostlivosť, vrátane poskytovania prvej lekárskej pomoci. Všeobecný lekár poskytuje zdravotnú starostlivosť na úrovni súčasných, reálne dostupných poznatkov a s adekvátnym rozsahom vedomostí vlastnými prostriedkami. V prípade potreby sprostredkuje efektívne využitie ďalších služieb v hierarchii zdravotníctva. Vo svojej práci sa riadi princípom zachovania integračnej a koordinačnej funkcie všeobecného lekárstva, vrátane manažovania zdravotnej starostlivosti osoby. Pri svojej odbornej činnosti zohľadňuje problematiku svojho odboru v regióne v nadväznosti na celoštátnu zdravotnú situáciu.“

    Samozrejme, nemôžem tu čítať celú koncepciu, pretože ďalší kolegovia by sa už nedostali asi k slovu, ale vypichnem niektoré veci, ktoré sa vzťahujú na vami položenú otázku.

    „V rámci diagnostiky a liečby všeobecný lekár pozná a realizuje,“ potom sú tam uvedené rôzne body, prečítam jeden z nich, „rozpoznanie vlastných možností a schopností diagnostikovať a liečiť stav vlastnými silami a včasné rozhodnutie o vhodnosti pomoci konziliárnych služieb.“

    Zase, ak dovolíte, vynechám časť z tejto koncepcie a prikročím k trendom vývoja starostlivosti v odbore. „V nadväznosti na transformačné kroky v zdravotníctve sa ťažisko zdravotnej starostlivosti prenesie do ambulantnej starostlivosti všeobecných lekárov. Všeobecný lekár bude zohrávať kľúčovú úlohu v oblasti prevencie, diagnostiky a liečby v integrácii poskytovanej zdravotnej starostlivosti a v manažmente osoby.“

    Zase si dovolím nejakú časť preskočiť a budem hovoriť ďalej: „Na úseku prevencie sa bude všeobecný lekár zameriavať na nozologické jednotky podľa priorít zdravotnej politiky štátu. Kardiovaskulárne ochorenia, ďalšie ochorenia so závažným celospoločenským dopadom ako napríklad diabetes mellitus, poruchy lipidového metabolizmu, atď., atď. a medziiným duševné poruchy a poruchy správania. Čo sa týka manažmentu zdravotnej starostlivosti osoby, v hierarchii ambulantnej zdravotnej starostlivosti všeobecnému lekárovi patrí manažovanie zdravotnej starostlivosti, keďže jeho nenahraditeľnou funkciou je gatekeeping, triediaca funkcia, integrácia vyšetrení a liečby osoby, jej kontinuita a dostupnosť. Manažovanie osoby spočíva v efektívnom zosúladení diagnostických a terapeutických postupov s cieľom čo najrýchlejšie začať a úspešne zvládnuť liečebný proces. Manažmentom zdravotnej starostlivosti osoby všeobecným lekárom sa zamedzí nadbytočným a neodôvodneným vyšetreniam a polypragmázii, ktorá poškodzuje osobu. Všeobecný lekár bude klásť dôraz na účelné využívanie finančných prostriedkov verejného zdravotného poistenia so snahou o efektivitu vynakladania investícií do zdravotného stavu obyvateľstva, čo sa stane základom úspešného manažmentu zdravotnej starostlivosti osoby.“

    Zase ak dovolíte, vynechám niektoré pasáže a budem pokračovať vzdelávaním pracovníkov v odbore. Ak si vyhľadáte náplň špecializačného štúdia v odbore všeobecné lekárstvo, tak sa tam dočítate – a nebudem to, samozrejme, celé čítať, pretože je toho niekoľko strán, čo všetko v rámci špecializačného štúdia musí absolvovať lekár, ktorý sa pripravuje na špecializáciu zo všeobecného lekárstva. Okrem iného sú tam uvedené hodnotiace diagnostické a terapeutické postupy. Je ich tu uvedených 10 a napríklad bod 7 hovorí, že musí vlastne zvládnuť prvú pomoc pri akútnych vybraných psychických poruchách, nadviazanie kontaktu a vedenie rozhovoru s psychicky chorým, krízovú intervenciu, indikáciu ďalšej psychologickej a psychiatrickej starostlivosti. Ak pôjdeme ďalej v rámci špecializačnej prípravy, dočítame sa, že v rámci tejto prípravy musí cirkulovať na rôznych iných pracoviskách, ktoré sa vzťahujú na rôzne medicínske špecializácie a okrem iného napríklad na psychiatrii musí odcirkulovať jeden mesiac. Hovorím len o psychiatrii, keďže vaša otázka sa týkala psychiatrie.

    Takže vzhľadom k uvedenému som sa teda snažil nielen vysvetliť problematiku psychických ochorení, ale snažil som sa objasniť, že tie kroky, ktoré pripravilo ministerstvo zdravotníctva, sú vlastne transformačné kroky tak, ako boli v minulosti pripravované.

    Ďakujem, skončil som.

  • Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku. Nech sa páči v rozsahu 2 minút.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, určite ja nespochybňujem v žiadnom prípade kompetenciu všeobecných lekárov v odbore psychiatria. Moja otázka smerovala tam, či neplánujete prehodnotiť najmä v tomto delikátnom odbore psychiatria, ktorý je najmä pre pacientov veľmi delikátny a intímny a je problém pre nich ísť si po odporúčajúci lístok a môže to spôsobiť práve vážny úbytok pacientov v psychiatrických ambulanciách a môže zabrániť ľuďom ísť priamo riešiť si práve tento druh problémov, resp. diagnóz. Chcem sa spýtať, či v tejto súvislosti nepovažujete trošku za chybu, že dnes plénum alebo poslanci vládnej koalície odmietli nejakú takú podanú ruku opozičnej poslankyne, ktorá navrhovala práve istú legislatívnu možnosť, ako by sa dalo vyriešiť formou vyhlášky, povedzme, vyňatie istých odborov práve z povinnosti odporúčajúcich lístkov. Ďakujem.

  • Ďakujem za doplňujúcu otázku.

    Samozrejme, je to problematika, ktorá je veľmi citlivá, vážna problematika. Na druhej strane musím povedať, že možno by bolo na čase prestať tabuizovať niektorú časť ochorení. Vieme, že existujú už vyspelé krajiny, kde slabšie psychické ochorenia už nie sú tabu. Proste ľudia k tomu pristupujú ako k normálnemu ochoreniu, ako keď má niekto zápal kŕčových žíl alebo niečo podobné. Čiže je skutočne na zváženie, veľmi na zváženie, ktorým smerom, čo sa týka psychiatrie, sa u nás vydať.

    Ja na tú vašu otázku odpoviem konkrétne. Pracovníci ministerstva zdravotníctva sa stretli so zástupcami psychiatrickej spoločnosti. Rozdiskutovali túto problematiku. Svojím spôsobom našli aj vhodné riešenie, ktorým by mohlo byť metodické usmernenie ministerstva zdravotníctva a v tomto metodickom usmernení by sa dalo usmerniť, čo je iná náhla zmena zdravotného stavu. Pretože zákon hovorí, kedy nie je potrebné odporúčanie, teda nie je potrebné odporúčanie všeobecného lekára. Takže môžem vás ubezpečiť, že sa venujeme tejto problematike veľmi seriózne a chceme, aby táto problematika bola vyriešená, samozrejme, v prvom rade v prospech pacientov. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Druhá otázka, ktorú položil pán poslanec Farkas, je adresovaná ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pánu Ľubomírovi Vážnemu. Otázka znie: „Pán minister, po zastavení výberového konania na partnera, ktorý má postaviť niektoré úseky diaľnice D1, je reálne naplnenie záväzku vlády dostavať diaľnicu D1 medzi Bratislavou a Košicami do roku 2010? Splníte plánovaný termín dostavby R2 medzi Zvolenom a Košicami do roku 2012?“

    Pán minister Vážny, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán pýtajúci sa poslanec, v prvom rade uznesenie vlády znie – Predpokladaný termín ukončenia 2010 na tie vybrané úseky cez projekty formou PPP. Zároveň však nechcem spochybniť ten termín, pretože je tam to slovíčko predpokladaný, ale jednoducho urobíme všetko pre to, aby to ten rok 2010 bol. A tak isto v druhom rade konštatujem, že nejde o zastavenie procesu verejného obstarávania, ale ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií využilo svoju zákonnú možnosť v rámci samotného procesu verejného obstarávania, a to v prípade nášho nesúhlasu s rozhodnutím Úradu verejného obstarávania podať žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia postupu úradu.

    Podľa nášho názoru Úrad verejného obstarávania mal rozhodnúť o veci a nie vrátiť nám vec na ďalšie prehodnotenie. My by sme sa s každým rozhodnutím úradu, samozrejme, stotožnili a postupovali v procese ďalej a určite bolo naším cieľom, aj stále je, aby sme mali čo najviac právoplatných uchádzačov v tomto tendri. Takže tým, že úrad nerozhodol, ale vrátil vec na ďalšie preskúmanie, a podľa môjho názoru mohol rozhodnúť, nás odsunulo o nejakých 60 dní. Pokúsime sa ten termín dohnať, ale je možné, že dôjde k určitému sklzu. Len budem vedieť viac, keď budú ukončené tie revízne postupy, ktoré nie sú v moci nás, ale v moci Úradu verejného obstarávania. Čiže, ten plánový termín začatia a podpisu koncesnej zmluvy september 2008 na prvý balík projektov PPP zatiaľ nespochybňujem, ale je možné, že keď sa revízne postupy natiahnú ešte dlhšie, ako sme predpokladali, dôjde tam k nejakému sklzu jeden, dva mesiace. Každopádne by sme chceli, aby bola koncesná zmluva v roku 2008 uzatvorená a pevne verím, že bude to aj v septembri 2008, ako sme si naplánovali.

    K tej druhej časti otázky ohľadne dostavby R2 medzi Zvolenom a Košicami – vláda Slovenskej republiky svojím uznesením 804/2007 k analýze sociálno-ekonomickej situácie v okrese Rimavská Sobota a návrhom na zlepšenie sociálnej, hospodárskej a kultúrnej oblasti rozhodla, že výstavba rýchlostnej cesty R2 v úseku Zvolen – Košice bude realizovaná do konca roku 2012. To znamená, že do roku 2012 bude táto stavba zrealizovaná a príprava rýchlostnej komunikácie R2 je rezortom dopravy priebežne zabezpečovaná. Pre stavbu rýchlostnej cesty R2 Lučenec – Ožďany, ktorá je súčasťou tohto úseku Zvolen – Košice, investor Slovenská národná diaľničná spoločnosť v súčasnosti obstaráva dokumentáciu pre územné rozhodnutie a stavebný zámer s termínom dodania 12. 2008. Rezortný program prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest je každoročne prehodnocovaný z pohľadu prípravy stavieb, ako aj z pohľadu finančných možností. Pri zabezpečení dostatočných finančných zdrojov rezort predpokladá rýchlejšie tempo výstavby tejto rýchlostnej cesty R2.

    Ďakujem. Skončil som.

  • Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku? Nech sa páči, pán Farkas.

  • Ďakujem pekne za odpoveď, pán minister. Mám ale doplňujúcu otázku. Aký je stav prípravných prác na rýchlostnej komunikácii R7, aký je časový harmonogram prípravy výstavby? Nazdávam sa totiž, že výstavba tejto komunikácie je vo verejnom záujme, najmä úsek Bratislava – Šamorín je v urgentnom verejnom záujme. Ďakujem pekne.

  • Áno, momentálne sme spustili taký rýchlejší režim prípravy tejto stavby. Táto stavba určite nemôže začať do roku 2010, pretože momentálne sa spracúva investičný zámer, následne dokumentácia pre územné rozhodnutia, vlastné územné rozhodnutie s tým, že náš cieľ je do roku 2010 dokončiť aj projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie a zabezpečiť stavebné povolenie tejto stavby. Chceme zabezpečiť územné rozhodnutie tohto úseku po Dunajskú Stredu a stavebné povolenie Bratislava – Šamorín tak, aby sa tento úsek, čo máte pravdu, je naozaj urgentný z hľadiska plynulosti, bezpečnosti, z hľadiska súčasnosti vysokých intenzít dopravy a aj z hľadiska toho, že tie intenzity dopravy rastú viac, ako sme my predpokladali, to znamená, že je to ozaj úzke hrdlo, táto cesta a bránime rozvoju tohto regiónu, keď ju nedobudujeme.

    Ale pripravili sme všetky kroky tak, aby sme mali stavebné povolenie na úsek Bratislava – Šamorín do roku 2010 tak, aby sa v roku 2010 mohla táto stavba začať aj realizovať s termínom výstavby cca 1,5 – 2 roky. To znamená, že chceli by sme ukončenie tej výstavby v roku 2012 a verte mi, že nie je reálne povedať iné sľuby, pretože súčasný proces prípravy stavieb, či sú to majetkovoprávne náležitosti, územné rozhodnutie, stanoviská všetkých zainteresovaných orgánov, organizácií, proces posudzovania, environmentálny proces posudzovania tejto stavby trvá minimálne 9 mesiacov až rok. Zabezpečenie dokumentácie pre stavebné povolenie, vlastné stavebné povolenie, čiže tento proces naozaj trvá minimálne 3 – 4 roky a my sme si vytýčili ten proces vlastne skrátiť do roku 2010 a ideme ozaj s ostreným režimom.

    Takže toľko, s tým, že stavba by mohla byť odovzdaná do užívania 2012.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, skôr ako prečítame ďalšiu otázku, chcem vás len informovať, že pán predseda vlády sa ospravedlnil z priebehu tejto časti rokovania z dôvodu prijatia návštevy z Ruskej federácie, predsedu vlády Ruskej federácie.

    Budeme pokračovať. Ďalšiu, tretiu otázku položil pán poslanec Pataky. Otázka znie, je to otázka na ministra školstva Slovenskej republiky a podpredsedu vlády pána Jána Mikolaja: „Rád by som vedel, kedy budú vyplatené peniaze z ESF zamestnancom Ústavu digitálnych kompetencií (UDK) Prešovskej univerzity, ktorí sa obrátili na mňa so žiadosťou. Vedenie Prešovskej univerzity sa vyjadrilo, že všetko závisí už len od ministerstva školstva, „že tam to stojí“. Na ministerstvo už boli poslané v prvej polovici roka 2007 všetky administratívne úkony, čo obsahoval projekt, čiže výkazy za vykonanú prácu. Dokedy majú zamestnanci UDK ešte čakať, lebo niektorí už nie sú zamestnancami Prešovskej univerzity?“

    Pán minister, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán poslanec, projekt s názvom Zriadenie Ústavu digitálnych kompetencií na Prešovskej univerzite implementuje Prešovská univerzita systémom zálohových platieb. Celková výška kontraktu je 6 mil. 368 640 korún, z čoho 3 mil. 522 500 sú plánované personálne výdavky.

    V júni roku 2006 bola na projekt poskytnutá zálohová platba vo výške 1 mil. 681 422 korún. Ďalšie platby budú uhradené až po odstránení nedostatkov, pretože po prvé, pracovné výkazy osôb pracujúcich na projekte boli predkladané na nesprávnych formulároch. Konečný prijímateľ použil nesprávne formuláre sumarizačných hárkov personálnych nákladov, a to formuláre pre štátne rozpočtové organizácie, pričom univerzita nie je štátna rozpočtová organizácia. Na pracovných zmluvách osôb pracujúcich na projekte a zároveň pre univerzitu chýba akýkoľvek súvis s projektovou činnosťou, napríklad dodatok k pracovnej zmluve, rozhodnutie o priznaní odmeny alebo iný hodnoverný doklad. Neboli doložené výpisy dokladujúce úhradu výdavkov za projekt osobe, ktorá skutočne prácu vykonala.

    Uznanie oprávnených výdavkov predložených v žiadostiach Prešovskou univerzitou je komplikované aj z toho dôvodu, že sa neustále mení, menia sa kontaktné osoby a ľudí, ktorí im účtujú tieto zálohové platby. Ministerstvo školstva vykonalo kontrolu a na základe kontroly bol zistený nesúlad medzi sumarizačným hárkom, pracovným výkazom, pracovnou zmluvou. Nesprávne boli zrátané odpracované hodiny, nesprávne matematické súčty – sadzba krát počet hodín. Takže mám priložených osem až desať strán, ktoré vám, pán poslanec, môžem odovzdať, kde sú vypísané všetky nedostatky, ktoré projekt má a akonáhle sa tieto nedostatky odstránia, tak všetky finančné prostriedky im doplatené budú.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, doplňujúcu otázku želáte si? Poprosím, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Patakymu.

  • Ďakujem, pán minister, za vyčerpávajúcu odpoveď. Budem informovať vedenie fakulty a bol by som rád, keby ste mi dali kópiu tohto listu. Ešte raz ďakujem.

  • Budeme pokračovať. Ďalšia otázka, ktorú pripravila pani poslankyňa Tkáčová, je adresovaná ministerke pôdohospodárstva Slovenskej republiky Zdenke Kramplovej. Otázka znie: „Pani ministerka, kedy budú na stránke ministerstva zverejnení príjemcovia dotácií za rok 2007?“

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, pokiaľ ide o platby a dotácie v rámci rezortu ministerstva pôdohospodárstva, na úvod mi dovoľte povedať, že tieto platby sa realizujú, jedna časť ako európske priame platby, druhá časť ako doplnkové národné platby. Okrem priamych podpôr existujú aj projektové podpory a národné podpory. Národné podpory alebo dotácie sa delia na štátnu pomoc a sa delia na všeobecne prospešné dotácie.

    Pokiaľ ide o európske priame platby, v roku 2007 sa uplatňovali priame platby v rámci platby SAPS, ktorá táto platba sa uplatňuje už od roku 2004. Potom to bola osobitná platba na cukor, uplatňuje sa od roku 2006 a platba na energetické plodiny, ktorá sa uplatňuje od roku 2007.

    Druhou základnou skupinou priamych platieb sú tzv. doplnkové národné priame platby a tieto sú financované z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a vyplácame ich na základe nariadenia 1782/2003 a môžu byť čerpané do výšky 30 % bodov prostredníctvom jednej alebo viacerých platieb. Príjemcovia priamych podpôr, myslím si, že asi týchto ste mali na mysli, pani poslankyňa, za rok 2007 sú zverejnení na stránkach Pôdohospodárskej platobnej agentúry a sú od 11. marca 2008. Tieto stránky alebo na tieto stránky sa viete dostať cez internetovú stránku ministerstva pôdohospodárstva a sú dostupné všetkým občanom v sekcii priamych podpôr Pôdohospodárskej platobnej agentúry v časti Priame platby, priame podpory rok 2007. Na tejto stránke sú zverejnení všetci prijímatelia priamych podpôr podľa registračného čísla žiadateľa, podľa mena alebo názvu subjektu, okresu, dotačného titulu a vyplatenej čiastky. Tieto informácie, ktoré sú od 11. marca 2008 zverejnené na internetovej stránke Pôdohospodárskej platobnej agentúry, sa týkajú jednotnej platby na plochu, to znamená klasický SAPS, plodín pestovaných na ornej pôde, platby na chmeľ, na tabak a platby v znevýhodnených oblastiach, to znamená na LFA. Pokiaľ ide o tieto priame platby, celkovo v minulom roku doteraz boli vyplatené v hodnote 9,2 mld. Sk tak, ako je to zverejnené na internetovej stránke, nie sú ešte ukončené, pretože určité platby prebiehajú v dôsledku odvolacích konaní ešte v tomto období.

    Pokiaľ ide o projektové podpory, tie sú rovnako zverejnené. Predstavujú podpory v rámci Sektorového operačného programu v rokoch 2004 a 2006, v rámci Plánu rozvoja vidieka takisto v období roku 2004 a 2006 je rovnako možné nájsť na internetovej stránke Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Do 31. 12. 2007 Pôdohospodárska platobná agentúra vyplatila na projektové podpory 5,3 mld. Sk zo staveného limitu 6,7 mld. V súčasnosti ešte prebieha dočerpávanie tak, ako to ukladá nariadenie Európskej komisie a toto dočerpávanie prebieha do konca tohto roku.

    Okrem toho na týchto stránkach je možné si nájsť aj národné podpory, ktoré sú vyplácané z finančných prostriedkov rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva a tak, ako som povedala, členia sa na štátnu pomoc a dotácie na verejnoprospešné aktivity v pôdohospodárstve. Na internetovej stránke ministerstva pôdohospodárstva sú priamo zverejnené informácie o poskytnutej štátnej pomoci a pomoci de minimis za rok 2007, to znamená tej minimálnej pomoci, ako ukladá nariadenie Európskej komisie.

    Pokiaľ ide o štátnu pomoc, na tejto stránke možno nájsť aj zoznam príjemcov minimálnej pomoci a to na kompenzáciu strát na zvieratách a za účasť na celonárodnej výstave Agrokomplex. Rovnako je možné nájsť na týchto stránkach od začiatku apríla 2008 aj informácie o ďalšej štátnej pomoci za rok 2007. Ak dovolíte, v krátkosti ich prečítam. Ide o štátnu pomoc poskytnutú na účasť chovateľov a pestovateľov na výstavách schválených ministerstvom, založenie a vedenie plemenných kníh a plemennej evidencie, kontrolu úžitkovosti, testovanie a odhad plemennej hodnoty hospodárskych zvierat, úhradu straty spôsobenej nepriaznivými poveternostnými podmienkami, platby poistného v poľnohospodárstve a zvoz kadáverov. Pokiaľ ide o celkovo vyplatenú štátnu pomoc za rok 2007, je doteraz v hodnote 179 mil. Sk.

    Ešte nám tu zostáva jedna položka, ktorá sa týka štátnej pomoci, a to sú všeobecne prospešné aktivity v pôdohospodárstve, rovnako sú zverejnené na stránkach ministerstva pôdohospodárstva v časti Dotácie a je tam linka a sú to Poskytnuté dotácie. Tieto dotácie boli poskytnuté 72 subjektom v roku 2007 v celkovej čiastke 9,1 mil. Okrem toho boli poskytnuté z tejto čiastky dotácie pre včelárov za opeľovaciu činnosť v hodnote 43 mil.

    Ďakujem, skončila som vo výpočte všetkých možných podpôr a dotácií, ktoré sú poskytované a boli poskytované z rezortu ministerstva pôdohospodárstva a Európskej únie v rámci roku 2007. Skončila som.

  • Ďakujem, pani ministerka. Pani poslankyňa, želáte si doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani ministerka, ďakujem vám za vyčerpávajúcu odpoveď a veľmi ma potešilo, keď som si otvorila vašu stránku, sú tam aktualizácie s dnešným dátumom. Ale túto otázku som vám nepoložila preto, že by som predpokladala, že ministerstvo pod vaším vedením by nezverejňovalo tieto informácie. Však, koniec koncov, tieto informácie sú zverejnené aj na oficiálnej webovej stránke Európskej únie.

    Vy viete, že sa dlhodobo venujem problematike dotácií a mám doplňujúce otázky a vaše odpovede, či už dnes alebo neskôr, lebo nečakám, že budete mi stopercentne vedieť hneď odpovedať, mi pomôžu pripraviť serióznu analýzu a odpovede na otázky, či sa solidarita slovenských daňových poplatníkov prejavená poľnohospodárom v stále vyšších dotáciách prejavila aj v solidarite slovenských producentov obilnín s obyvateľmi Slovenska v tom, že nepredali obilie za svetové trhové ceny v zahraničí, ale umiestnili ich na domácom trhu. A preto tie moje doplňujúce otázky znejú: Koľko percent z úrody potravinárskej pšenice na Slovensku v roku 2007 bolo vyvezených zo Slovenska a koľko percent potravinárskej pšenice z celkovej spotreby Slovenskej republiky muselo byť dovezených na zabezpečenie výroby mlynského, pekárenského, cukrárenského a cestovinárskeho priemyslu?

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Mali ste pravdu. Skutočne tieto informácie v hlave nemám, pretože okrem obilnín sú tam ďalšie komodity, ktoré sú súčasťou celého reťazca potravinárskych a poľnohospodárskych výrobkov. Spomenuli ste v úvode solidaritu daňových poplatníkov vo vzťahu aj k poľnohospodárom. Tu by som len chcela uviesť, že viem si predstaviť, že bosí by sme vedeli chodiť, ale neviem si predstaviť, ako by sme existovali hladní. Ďakujem.

  • Pani ministerka, ja len chcem doplniť, že môžete na túto otázku odpovedať do 30 dní pani poslankyni.

  • Hlasy v sále.

  • Dobre, dáte to potom. Ďakujem pekne, pani ministerka. Ešte máte ďalšiu otázku? To už je pán György Juhász, iný pán poslanec, že?

  • Hlasy v sále.

  • Nech sa páči.

    Ďalšia otázka znie: „Čo podniklo vaše ministerstvo, aby v programe rozvoja vidieka bolo pre menšie obce DPH nárokovateľnou položkou pri financovaní projektov z tohto programu?“

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Pán poslanec, ďakujem za otázku. Máte skutočne pravdu a dobre ste ju položili, pretože malé obce, ktoré sú zaradené mimo pólu rozvoja, skutočne sa dnes trápia, akým spôsobom budú vedieť vstúpiť do programu rozvoja vidieka pri vyhlásení vízie týkajúcej sa osi 3, to znamená, rozvoja obcí. Táto otázka je však trošku komplikovanejšia, pretože tvorba oprávnených a neoprávnených nákladov pre Program rozvoja vidieka pre roky 2007 a 2013 nie je otázkou, ktorá by vznikla dnes alebo pred dvomi alebo tromi mesiacmi. Určite viete, že táto otázka bola diskutovaná na úrovni Európskej komisie už v roku 2004 a 2005. Ministerstvo pôdohospodárstva aj v tomto období podnikalo kroky a snažilo sa apelovať na Európsku komisiu aj spolu s inými štátmi, hlavne novými štátmi Európskej únie, aby DPH bola nárokovateľná tak, ako je to pri obciach v póloch rastu, v ktorej sa nachádzajú. Na základe tejto situácie, ktorá je, a na základe situácie, že v nariadení Európskej komisie č. 1698/2005 nebol náklad DPH uznaný ako oprávnený náklad pre tieto menšie obce, sme podnikli kroky, ktoré, verím, že prinesú aj ovocie pre obce a budú im nápomocné pri zaradení do čerpania peňazí z programu rozvoja v tomto roku a, samozrejme, až do roku 2013.

    Keď som nastúpila do funkcie, iniciovala som stretnutie s ministerstvom financií na to, aby sme riešili túto otázku, pretože tí, ktorí boli z poslancov v gestorskom finančnom výbore pri schvaľovaní rozpočtu na tento rok, dobre vedia, že bol prísľub ministerstva financií priamo od pána ministra aj štátnych tajomníkov, že tejto otázke sa budeme venovať po schválení rozpočtu. V januári som mala stretnutie s pánom ministrom, dohodli sme sa, že túto otázku budeme riešiť spoločne aj so ZMOS-om a budeme sa jej venovať pri schvaľovaní alebo pri predkladaní rozpočtu na rok 2009 až 2011. Začiatkom marca som mala rokovanie aj s predstaviteľmi ZMOS-u. Rovnako sme sa zhodli na spoločnom postupe, že nie je možné, aby peniaze, ktoré by mali zaplatiť malé obce v rámci programu rozvoja vidieka, teda tej osi 3, aby si to financovali, pretože skutočne ide o obce, ktoré majú napríklad aj 50, 100 obyvateľov a majú neuveriteľne nízky rozpočet a v prípade, že by nebola refundovaná DPH alebo by nebolo novelizované nariadenie Európskej komisie 1698, nemohli by čerpať prostriedky, pretože nemali by z čoho zaplatiť DPH.

    Na základe týchto rokovaní, ktoré som mala, znovu som upozornila ministerstvo financií a ministerstvo pôdohospodárstva si dalo v rámci postavenia štátneho rozpočtu na rok 2009 ako jednu z veľmi dôležitých bodov vyriešenie DPH. Navrhujeme, aby DPH, refundácia DPH bola riešená v rozpočte od roku 2009 v rámci všeobecnej pokladničnej správy tak, aby mohla byť refundovaná do obdobia, kým nebude novelizované nariadenie Európskej komisie z roku 2005. Tu by som len chcela dať ešte jednu informáciu. V rámci Európskej komisie iniciovala Litva otvorenie nariadenia rady 1698 práve z dôvodu DPH ako oprávneného nákladu, ktorý by mal byť riešený na úrovni Rady ministrov, ale to obdobie na preklenutie, kým príde k tej novelizácii nariadenia rady, verím, že my sa dohodneme na tom, že v rámci všeobecnej pokladničnej správy bude táto otázka DPH riešená.

    Tu by som možno ešte rada zdôraznila jeden fakt. Momentálne pripravujeme práve výzvy na os 3, ktorá sa dotýka obcí a niektorí už začínajú špekulovať, že čo my na ministerstve robíme, prečo tie výzvy ešte nie sú. Nuž, ja by som ich veľmi rada spustila, ale nemôžem si dovoliť spustiť výzvy skôr, ako bude riešená DPH, pretože v tom prípade by sa stratil ten efekt, že obce by mali tri mesiace alebo štyri mesiace na predloženie projektov, ale v podstate by nevedeli, či môžu vstúpiť, alebo nie, lebo nie je riešená DPH. Z toho dôvodu sme sa dohodli a takýmto spôsobom bola informácia aj na monitorovacom výbore, že výzva pre os 3, týka sa obcí, by mala byť až v septembri, pretože obce sa pripravujú na tieto projekty. Následne by trvalo tie tri mesiace, kým by podali projekty a kým by prišlo k vyhodnoteniu, mali by sme finančné prostriedky v kapitole všeobecnej pokladničnej správy pre refundáciu DPH alebo by sa nám podarilo a verím, že sa nám podarí, aj pokiaľ ide o novelizáciu nariadenia Európskej rady. Takže to je ten dôvod, prečo do dnešného dňa, pokiaľ ide o tretiu os, ešte sme nepostúpili ďalej. Ale rovnako počúvam aj z regiónov od starostov obcí, aby sme sa neponáhľali, aby sme v prvom rade vyriešili DPH a potom spustili výzvy, ktoré sú zaujímavé aj pre tie obce, ktoré majú 50 obyvateľov a v inom prípade by si nemohli dovoliť byť zaradené do tohto programu.

    Ďakujem. Skončila som.

  • Ďakujem. Pán poslanec, želáte si doplňujúcu otázku?

    Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem pekne, pani ministerka, za odpoveď. Myslím si, že to, čo ste aj povedali, je to veľmi dôležitá otázka aj z toho hľadiska, že pre menšie obce, ak budú žiadať dotácie z tohto programu rozvoja vidieka, tak tam tá spoluúčasť by bola takmer 19-percentná, kým pre väčšie obce, ktoré sú zaradené do pólov rastu, tak tam je tá 5-percentná spoluúčasť. Takže vidieť tu ten nepomer. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani ministerka. Teraz budeme pokračovať ďalšou otázkou, ktorú položila pani poslankyňa Beata Sániová a adresovala ju ministrovi školstva a podpredsedovi vlády pánovi Mikolajovi: „Novelu vysokoškolského zákona v § 57 v bode 7 „ ... a najmenej jeden rok odbornej zdravotníckej praxe v zdravotníckom zariadení“. Vážený pán minister, uvažujete o zmene tohto bodu 7 (1 rok zdravotníckej praxe). Ďakujem za vašu odpoveď.“

  • Vážený pán podpredseda, vážená pani poslankyňa, uvedené ustanovenie doplnila do § 7 novela vysokoškolského zákona účinná od 1. 9. 2007. Jednoročná odborná prax pre absolventov bakalárskych študijných programov v zdravotníckych, nie v medicínskych študijných odboroch, ktorí sa chcú uchádzať o štúdium študijných programov II. stupňa, bola do uvedenej novely zapracovaná ako zásadná pripomienka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Je potrebné zdôrazniť, že absolventi bakalárskych študijných programov v zdravotníckych študijných odboroch sú spôsobilí na výkon príslušného zdravotníckeho povolania aj bez získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa. Po vykonaní príslušnej praxe môžu byť títo absolventi po splnení zákonných podmienok prijatí na štúdium študijných programov II. stupňa. Ministerstvo školstva nemá v Pláne legislatívnych úloh na rok 2008 novelizáciu zákona o vysokých školách.

    Skončil som.

  • Pani poslankyňa Sániová – doplňujúcu otázku?

  • Ďakujem pekne. Nemám doplňujúcu otázku. Myslím si, že pán minister odpovedal na to, čo som žiadala. Ďakujem vám pekne, pán minister.

  • Ďakujem. Ďalšiu otázku, pravdepodobne poslednú, položila pani poslankyňa Klára Sárközy, adresovaná je pánu ministrovi Počiatkovi: „Vážený pán minister, podľa aktuálnych prieskumov z podnikateľského prostredia najhoršie hodnoteným zákonom posledného štvrťroka 2007 sa stala dôchodková novela, hlavne pokiaľ ide o neprimerané zásahy do II. dôchodkového piliera a zvýšenie vymeriavacích základov na platenie poistného bez adekvátneho zvýšenia plnení zo strany štátu. Súhlasíte s týmto tvrdením?“

  • Zmeny v II. dôchodkovom pilieri podľa mňa nemajú zásadný dopad na podnikateľské prostredie, samozrejme, s výnimkou dôchodkových správcovských spoločností. Výhrady podnikateľov v tomto smere považujem preto len za ich názor, ktorý, samozrejme, môžu slobodne vyjadriť.

    Čo sa týka odvodového zaťaženia...

  • Prepáčte, pán minister, ale čas vyhradený na hodinu otázok uplynul. Končím preto tento bod programu.

    Zároveň vyhlasujem krátku 3-minútovú technickú prestávku.

  • Prerušenie rokovania o 15.06 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 15.10 hodine.

  • Vážení páni poslanci, pani poslankyne, nasledujú ďalej

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 25. februára 2008,

    ktoré ste dostali ako tlač 551. Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 551 nachádza.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Písomne sa do rozpravy prihlásili títo poslanci: pani poslankyňa Gibalová, pani poslankyňa Tkáčová, pán poslanec Pado, pani poslankyňa Sabolová a pán poslanec Minárik.

    Ako prvá má slovo pani poslankyňa Gibalová a po nej sa pripraví pani poslankyňa Tkáčová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené poslankyne, poslanci Národnej rady, moja reakcia bude na odpoveď ako odpoveď na interpeláciu uverejnenú v tlači 551 pod bodom 6, ktorá bola určená ministrovi výstavby a regionálneho rozvoja Marianovi Januškovi.

    Žiadala som odpoveď, prečo neboli súkromné školy vrátane cirkevných zahrnuté medzi oprávnených žiadateľov v rámci vyhlásenej výzvy, kód výzvy ROP 11 2008/01.

    V tejto veci som interpelovala rovnako aj ministra financií Jána Počiatka, v ktorého odpovedi sa uvádza niekoľko dôležitých a zaujímavých informácií.

    Keďže moje otázky, moja interpelácia bola skoro identická jednému aj druhému ministrovi, budem sa musieť vo svojej odpovedi na interpeláciu dotknúť aj odpovede jedného, aj druhého, pretože sa navzájom prelínajú.

    Keď som tieto materiály skomparovala, nadobudla som v prvom momente dojem, že pravá ruka nevie, čo robí ľavá. Po hlbšom preštudovaní odpovedí musím konštatovať, že pán minister Počiatek mi zaslal serióznu odpoveď, ktorá ma zorientovala v situácii, ale zároveň nastolila zrkadlo vašej odpovedi, pán minister výstavby a regionálneho rozvoja, a prepáčte mi to, v istých momentoch odpovedi až trápnej na moju interpeláciu.

    V prvej časti odpovede sa venujete zbytočne programovému obdobiu, teda robíte akúsi históriu programového obdobia, ktoré má v tejto chvíli nezaujíma. Čo je pre mňa ale veľmi závažné, z predložených materiálov je zrejmé, že ministerstvo financií nevydalo žiadne záväzné stanovisko, ani odporúčanie a ani sa nechystá vydať stanovisko alebo odporúčanie, na základe ktorého súkromné školy vrátane cirkevných by nemali byť v rámci otvorenej výzvy ROP infraštruktúra vzdelávania zaradené medzi oprávnených žiadateľov, lebo by mali spadať pod schémy štátnej pomoci, ako to tvrdia vaši zamestnanci.

    Citujem z e-mailovej komunikácie s pracovníčkou uvedenou ako kontaktná osoba pre ROP. Táto odpoveď je zverejnená aj na internete. Citácia: „Ako iste viete, cirkevné školy sú stále oprávnenými žiadateľmi. Nateraz je problém v stanovisku ministerstva financií, ktoré má názor, že súkromné školy ako-také, nielen cirkevné, by mali spadať pod takzvané schémy štátnej pomoci, prostredníctvom ktorých sa štandardne podporujú podnikateľské subjekty. V takom prípade by podpora nepredstavovala 95 % z celkových oprávnených nákladov na projekt. Ministerstvo výstavby túto problematiku v súčasnosti rieši a o jej vývoji bude informovať v rámci dokumentácie výzvy na internetovej stránke.“

    Z ďalšej e-mailovej komunikácie citujem: „V rámci rezervácie termínov, ktorá sa spustí 17. 3. 2008, nebude menný zoznam oprávnených žiadateľov, pretože ide o tú istú výzvu, ktorá bola vyhlásená 21. 1. 2008. Po definitívnom stanovisku ministerstva financií bude vyhlásená výzva pre súkromné školy alebo ukončí už vyhlásenú výzvu a vyhlási spoločnú výzvu pre súkromné a verejné školy.“

    Z odpovede ministra financií pána Počiatka ďalej vyplýva, že táto otázka už vlastne bola uzavretá, pretože ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja oznámilo ministerstvu financií, že v súvislosti s regionálnym operačným programom pre programové obdobie 2007 až 2013 nebudú vypracované schémy štátnej pomoci.

    Citujem z odpovede ministra financií: „Za poskytovanie štátnej pomoci a minimálnej pomoci je však zodpovedný jej poskytovateľ, ministerstvo výstavby, teda je na jeho rozhodnutí, aký prístup, postup pri poskytovaní finančných prostriedkov zvolí na základe vlastnej analýzy. Ministerstvo výstavby nakoniec ministerstvu financií oznámilo, že v súvislosti s regionálnym operačným programom pre programové obdobie 2007 až 2013 nebudú vypracované schémy štátnej pomoci.“

    Citujem teraz z vašej odpovede: „V súvislosti s vašimi otázkami vás informujem, že poskytnúť jednoznačné stanovisko ministerstva výstavby bude možné až po doriešení problematiky podpory súkromných vzdelávacích zariadení. V prípade, ak by vznikla potreba schémy vypracovať, začne ministerstvo výstavby s ich vypracovaním.“

    To je také príliš všeobecné, že ak by vznikla potreba. Kedy vznikne tá potreba?

    V komparácii odpovedí vyvstávajú ďalšie otázky na vás, pán minister výstavby, ktoré budem stručne konkretizovať v interpelácii vám opäť určenej na dnešnej schôdzi. Vecné analýzy, ako vyplýva zo stanoviska ministerstva financií, vám totiž preukázali, že cirkevné a súkromné školy pri poskytovaní vzdelávania nepôsobia ako subjekty hospodárskej súťaže, ale pôsobia vo verejnoprospešnom záujme, čo ste potvrdili aj vy vaším oznámením, že nebudete v súvislosti s ROP vypracúvať schémy štátnej pomoci pre toto programované obdobie.

    Táto vaša odpoveď na interpeláciu je pre mňa nieže nedostačujúca, ale úplne zavádzajúca, pretože ani raz v nej nespomínate ministerstvo financií. A ak by som si nebola vypýtala odpoveď aj od ministerstva financií, tak asi ťažko by som došla k záveru, že naozaj je to vo vašej kompetencii, že ste vyradili tieto školy z financovania.

    Preto vyjadrujem svoju veľkú nespokojnosť a prosím, aby Národná rada pri hlasovaní toto zobrala na vedomie. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Ďalej vystúpi v rozprave pani poslankyňa Tkáčová. Po nej pán poslanec Pado. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážení páni ministri, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, odpoveď, ku ktorej sa chcem vyjadriť, je v tlači 551 uvedená pod č. 4. Interpelovala som ministerku pôdohospodárstva pani Zdenku Kramplovú a pýtala som sa jej, kto a na základe čoho rozhodol o delimitácii Slánskych lesov zo správy Košíc do správy Sobraniec.

    Dovoľte mi zacitovať z veľmi stručnej odpovede asi dve kľúčové vety. Pani ministerka mi píše: „Delimitácia lesnej správy bola vykonaná rozhodnutím generálneho riaditeľa Lesov Slovenskej republiky“, a ďalej, „vzhľadom na zreálnenie výsledkov hospodárenia a diferenciálnej renty medzi odštepným závodom Košice, ktorý má ročný plánovaný hospodársky výsledok plus 62 miliónov korún a odštepným závodom Sobrance s plánovaným hospodárskym výsledkom mínus 14 miliónov korún.“

    Musím sa priznať, že keď som si túto odpoveď prečítala, tak som ostala zarazená a keby to nebolo do plaču, tak hádam sa na tom aj schuti zasmejem. To je skutočne výsmech a podceňovanie poslancov, občanov, ľudí. Nie je to dobré ani ako školský príklad v 4. triede na základnej škole.

    Okrem toho, že takto zdôvodnený presun nerieši stratovosť Sobraniec, pretože mínus 14 plus 8 je stále mínus 6, dochádza ku vzniku zbytočných nákladov, keďže sa zvýšia náklady na prepravu, na réžiu atď., ale toto opatrenie nemá ani ekonomický fundament. Však vyriešiť efektivitu a stratovosť jedného podniku tým, že preložíme hrozienko z jedného koláča do druhého a znížime efektivitu aj druhého podniku, to mi pripadá ako ekonomický analfabetizmus alebo ekonomický paradox. Utvrdzuje ma to ale v tom, kolegovia a kolegyne, že ide o krycí manéver pri snahe previesť Slánske lesy pred rozhodnutím súdov do súkromných rúk.

    Pani ministerka, verím, že ste v budove Národnej rady a poprípade aj počúvate, žiadam vás dôrazne, aby ste si tento predostretý problém Slánskych lesov nechali ešte raz podrobne vysvetliť, pretože v tejto chvíli už nesiete vy zodpovednosť za každý krok ministerstva pôdohospodárstva, aj Lesov Slovenskej republiky v tejto kauze, ktorý by uľahčil tento dlhodobo pripravovaný presun.

    Ja si dovolím vysloviť zásadnú nespokojnosť s touto odpoveďou a žiadam Národnú radu Slovenskej republiky, aby túto nespokojnosť zobrala na vedomie. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Ďalej vystúpi pán poslanec Pado, po ňom pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.

    Vážená pani ministerka, páni ministri, kolegyne, kolegovia, v interpelácii zo dňa 7. 2. som pána predsedu vlády interpeloval v troch bodoch. Chcem sa dotknúť dvoch otázok, ktoré som mu položil a teda aj odpovedí na tieto otázky.

    Prvá otázka, ktorú som pánu predsedovi vlády predložil, bola: „Pán predseda vlády, pri prerokúvaní zákona o zrušení krajských úradov som nielen ja, ale aj moji kolegovia upozorňovali na potrebu vyriešenia postavenia prednostov krajských úradov a bezpečnostných rád kraja, ktoré vychádzajú z ústavného zákona. Pán predseda vlády, kedy bude vyriešená otázka bezpečnostných rád kraja, postavenia predsedu bezpečnostnej rady kraja a postavenia krajského prednostu ako predsedu bezpečnostnej rady kraja, ktorá zabezpečuje ako riadiaci orgán v regióne fungovanie pre potreby občanov pri riadení prác pri mimoriadnych situáciách v zmysle citovaného ústavného zákona?“

    Pán predseda vlády poslal odpoveď, v ktorej píše: „Po zrušení krajských úradov kompetencie bezpečnostných rád kraja boli delegované na obvodné úrady, ktoré sa nachádzajú v krajských mestách. Z tohto pohľadu bola a je zabezpečená kontinuita výkonu štátnej správy na úseku zaručenia bezpečnosti a obranyschopnosti štátu na úrovni kraja.“

    A potom v ďalšom sa píše: „Bezpečnostná rada vytvorila medzirezortnú pracovnú skupinu s mandátom vypracovať zámer výstavby a ďalšieho rozvoja bezpečnostného systému Slovenskej republiky do roku 2010.“

    Záver odpovede pána predsedu vlády je: „Vážený pán poslanec, posudzovanie postavenia bezpečnostných rád kraja súvisí so širokým komplexom otázok a opatrení týkajúcich sa riešenia bezpečnostného systému Slovenskej republiky, ktorý sa javí ťažkopádnym. Na elimináciu existujúcich a budúcich možných hrozieb si súčasný bezpečnostný systém Slovenskej republiky, jeho štruktúra a úlohy vyžaduje zásadnú reformu a nielen čiastkové opatrenia v oblasti postavenia bezpečnostnej rady kraja a jeho predsedu.“

    Nuž, pán predseda vlády objavil po roku a pol Ameriku a objavil aj teplú vodu. Veď každý, kto sa v tejto oblasti pohybuje, vie, že problematika bezpečnosti, bezpečnostného systému krajiny, fungovania rád obrán či iných rád je komplikovaný prvok. A nie je to jednoduché. My sme na to upozorňovali pred rokom a pol. Pán predseda vlády vtedy vehementne hlásal, že problém bude vyriešený do júna 2007. Neskôr to bolo do septembra 2007. Dnes je apríl 2008 a problém je vyriešený takým spôsobom, že sa odsúva jeho riešenie na rok 2010.

    Toto je odpoveď predsedu vlády, kedy bude vyriešené. Bude to vyriešené v roku 2010. Možno áno, možno nie. Rok 2010 je ďaleko.

    A čo sa týka prvej časti odpovede, že kompetencie boli delegované na obvodné úrady, dámy a páni, ja budem citovať z ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.

    V čl. 9 tohto zákona sa píše o postavení krajského úradu, prednostovi krajského úradu a ich povinnostiach.

    A ods. 8 čl. 9 hovorí, že členovia bezpečnostnej rady kraja sú pri výkone funkcie nezastupiteľní. To znamená, delegovať kompetencie môžeme, ale delegovať zodpovednosť nie je možné. A nezostáva nič iné len modliť sa, aby k ničomu nedošlo, pretože som zvedavý, kto bude potom niesť zodpovednosť.

    K druhej interpelácii, k druhej otázke, ktorú som pánovi predsedovi vlády položil, je – pamätáte sa, keď som tu čítal list, ktorý som dostal v Michalovciach ohľadom prideľovania, schvaľovania dotácií. Položil som predsedovi vlády otázku: „Pán predseda vlády, pri nočnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky na mimoriadnej schôdzi o vyslovení nedôvery predsedovi vlády som citoval z listu, kde boli informácie, ktoré naznačovali možné porušenie zákona a klientelizmus. Pán predseda vlády, ako ste konali vy ako predseda vlády v tomto prípade, keď kvôli vymyslenému podozreniu porušenia súkromia psa pani ministerky Tomanovej rokovala mimoriadna vláda a uznesením vlády žiadala generálneho prokurátora, aby konal a preskúmal postup? Pán predseda vlády, čo ste urobili v tomto prípade, keď ide o porušenie zákona a klientelizmus?“

    Odpoveď pána predsedu vlády si dovolím prečítať celú, lebo stojí zato:

    „Vážený pán poslanec, v odpovedi na vašu interpeláciu z 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vo veci možného porušenia zákona a klientelizmu považujem za dôležité vám oznámiť, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 565/2001 Z. z. o investičných stimuloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na čl. P bod 9 schémy štátnej pomoci na podporu regionálneho rozvoja č. 1621/2007 až 1000 predložilo na rokovanie vlády Slovenskej republiky materiál Návrh na poskytnutie štátnej pomoci pre spoločnosť Mixon, a. s.

    Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 19. decembra 2007 prerokovala návrh na poskytnutie štátnej pomoci pre spoločnosť Mixon, a. s. Vzhľadom na charakter, rozsah investícií a požadovanú výšku štátnej pomoci vláda dospela k záveru, že v tomto prípade nie je zaistená rovnováha medzi možným výsledným narušením hospodárskej súťaže a výhodami vyplývajúcimi z pomoci.“

    Posledný odsek: „V súvislosti s vašimi obvineniami, ktoré odzneli počas rokovania 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, vám odporúčam, ak ste presvedčený, že bol porušený zákon, obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní.“

    Ak toto je odpoveď na otázku, čo urobil predseda vlády, no neviem, ale asi nerozprávame rovnakým jazykom. Okrem iného, ja som nikoho neobvinil. V mojom vystúpení neodzneli žiadne obvinenia, ja som citoval z listu, ktorý som dostal. Neboli tam žiadne obvinenia, boli tam uvádzané informácie, ktoré môžu budiť dojem, že sa dialo niečo nekalé, alebo, že dochádzalo ku klientelizmu a netransparentnému konaniu. Ja som nikoho neobviňoval. A tak musím považovať odpoveď predsedu vlády za nenáležitú, zmätočnú a zavádzajúcu.

    Pán predseda vlády sedel za mnou spolu s pánom podpredsedom vlády Kaliňákom a o texte, ktorý som citoval, sa svorne bavili. Takže predpokladám, že pán predseda vlády vie, o čom som hovoril a opakujem ešte raz, ja som žiadne obvinenia nepredniesol, ja som citoval z listu, ktorý som dostal.

    Dámy a páni, obidve odpovede pána predsedu vlády, ktoré som pred chvíľočkou spomínal, považujem za absolútne nedostatočné a vyjadrujem s nimi hlboký nesúhlas.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďalej vystúpi pani poslankyňa Sabolová, po nej pán poslanec Minárik.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážená pani predsedajúca, páni ministri, ministerka, chcem sa vyjadriť k niekoľkým interpeláciám, ktoré zazneli na minulom rokovaní Národnej rady. Zobrala som si celý materiál, aby som to nepomotala ako minule.

    Chcem hovoriť k interpelácii č. 7 pána ministra Valentoviča na moju položenú otázku alebo interpeláciu. Chcem sa mu poďakovať za veľmi vecnú, veľmi jasne zdôvodnenú odpoveď k zákonu o pohrebníctve a o pochovávaní potratených a mŕtvo narodených detí, kde veľmi jasne zadefinoval všetky potrebné postupy, ktoré je možné a sú v našom právnom poriadku a vo Vestníku zverejnené, aby bolo možné bezproblémovo aj v tejto veci, keď rodičia si chcú svoje mŕtvo narodené dieťa alebo potratené, predčasne narodené dieťa pochovať.

    Druhá odpoveď bola od pána podpredsedu Čaploviča na moju otázku vo veci programu podpory rozvoja komunitnej sociálnej práce v obciach. Popisuje situáciu, popisuje svoje možnosti, aj keď nie je riešením na problém, ktorý som naznačila, ale aspoň sa snaží pochopiť dôvody, prečo som ho v tejto interpelácii oslovila. Beží teraz pripomienkové konanie a verím, tak ako sľúbil vo svojej odpovedi na interpeláciu, že má záujem pomáhať a riešiť problematiku sociálnej starostlivosti v prostredí marginalizovaných rómskych komunít, pretože hlavne na východnom Slovensku, nakoľko boli zrušené krajské koordinátorské strediská, by mohlo dôjsť k ešte väčšiemu poškodeniu tejto skupiny. To sú také pozitívne odpovede.

    Ale teraz sa chcem vyjadriť k ďalšej odpovedi č. 9 pána ministra Valentoviča k Všeobecnej zdravotnej poisťovni a uzatváraniu zmlúv s poskytovateľmi ústavnej starostlivosti. Dala som tam niekoľko otázok a chcem konštatovať a veľmi ma mrzí, že pán minister len popisuje situáciu, pretože najhorší prípad pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v ústavných zariadeniach sú zmluvy na dobu určitú. On konštatuje, že právny stav je taký a Všeobecná zdravotná poisťovňa preto mohla zrušiť zmluvy bez akéhokoľvek dôvodu a dokonca ešte aj bez toho, aby vôbec bola upovedomila poskytovateľov, s ktorými už ďalej zmluvy nechce zrušiť.

    Tu jasne vidieť, že sa stávajú poskytovatelia akýmisi rukojemníkmi Všeobecnej zdravotnej poisťovne a zároveň aj rezortu zdravotníctva a že si rieši rezort zdravotníctva len svoju minimálnu sieť štátnych zariadení a je to akýsi podraz voči ostatným poskytovateľom, ktorí uprostred roka zistili, keď vláda schválila nariadenie vlády o minimálnej sieti, že nemajú reálnu šancu sa v tejto minimálnej sieti nájsť, a preto môžu rátať, že zmluvný partner a zmluvný vzťah sa s nimi ako neštátnym poskytovateľom neobnoví.

    Viď ďalší príklad, ktorý je aj v ďalšej časti odpovede a je to Kvetnica, Poprad-Kvetnica. V tejto časti odpovede pán minister sa sťažuje len na nedoriešený problém správnej rady, kedy správna rada ešte začiatkom roka fungovala, kde mala všetkých 5 členov, ale aj napriek tomu Všeobecná zdravotná poisťovňa s ňou zmluvu už nechcela uzavrieť. Čiže je tu taký rozpor s nasledujúcou časťou a nemôžem súhlasiť s touto odpoveďou pána ministra, lebo nedoriešený stav, o ktorom hovorí, že bol a je a hovorí, že ministerstvo zdravotníctva presunulo do Kvetnice cez kapitálové výdavky 13 mil. korún, čo je slušná čiastka na to, aby aj naďalej takéto zariadenie podporovalo, ale z toho dôvodu ministerstvo zdravotníctva považuje postup zvyšného zakladateľa neziskovej organizácie za neseriózny, pretože tá rozhodovala aj bez členov správnej rady. Nepovažujem za správne, že ministerstvo tam svojich členov nemalo, ale nemôže sa stať rukojemník občan len preto, že sa ministerstvo v zmysle právnych predpisov, ktorých sa musí pridržiavať nezisková organizácia, nevie domôcť svojich práv a kompetencií, a tak občan stráca dobré, kvalitné, dobre fungujúce zdravotnícke zariadenie a ešte uvidíme, akú to bude mať celé dohru, a preto s odpoveďou na interpeláciu pod č. 9 nesúhlasím.

    Ona ešte v jednej časti, a bude to nová interpelácia na tejto schôdzi, hovorí, že minimálnu sieť stanovil len pre strategický záujem štátu nie preto, aby bola dostupná zdravotná starostlivosť, ale len preto, že má na srdci len to, aby tu bol strategický záujem. Ale myslím si, že to nie je správne. Budem dávať ďalšiu interpeláciu.

    Interpelácia pod bodom 10 je opäť od pána ministra Valentoviča. Týkala sa kapitálových výdavkov a ich použitia alebo poskytnutia pre subjekty, ktoré o to požiadali. Opäť vidíme, že boli zakúpené alebo že sa len priorizuje istá liečba a že sa poskytujú len istým zariadeniam a chcem sa ho spýtať aj v mojej dnešnej interpelácii, či vôbec je reálna šanca, že kapitálové výdavky z ministerstva zdravotníctva sa dostanú aj na neštátne subjekty.

    A posledná odpoveď pána ministra zdravotníctva, s ktorou nie som spokojná, je veľmi jednoduchá, veľmi krátka, ale je nie vecná, je odpoveď ministra zdravotníctva na problematiku skvalitnenia zdravotníckych služieb v oblasti dopravnej zdravotnej služby. Pán minister hovorí, že budú na tom pracovať, je viac problémových okruhov. Ale vôbec sa nedotýka toho, na čo som sa pýtala, že by v týchto službách, aby neboli taxi služby, ale aby to boli služby, ktoré slúžia k preprave pacientov, aby to bola viazaná živnosť. Myslím si, že to ešte nie je na ministerstve jasné. A ako to bude riešiť, v akom zákone to bude riešiť, kedy to bude riešiť, v tej 5-riadkovej odpovedi nič nie je, a preto vyslovujem nespokojnosť aj s touto odpoveďou pod č. 11.

    Toľko na odpovede ministrov na moje otázky. A ešte by som vás chcela poprosiť na záver môjho vystúpenia, pani predsedajúca, pokiaľ sú tu, aby ste zabezpečili účasť ministrov vlády na rokovaní odpovede na interpelácie a interpelácie, pretože na hodine otázok ich v Národnej rade bolo o niekoľkých viac.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Dáme vedieť pánom ministrom.

    Teraz prosím o vystúpenie pána poslanca Minárika.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne a kolegovia, vybavme najprv jednu technickú záležitosť. Podľa zákona o rokovacom poriadku sa odpovede na interpelácie doručujú do 30 dní. Interpelácie na predchádzajúcej schôdzi boli 7. 2. Odpovede na moje interpelácie boli doručené 13. Tento problém sme tu už v tejto Národnej rade riešili. Vtedy to vedenie ústami, tuším, predsedu zobralo na seba, ale takouto výhovorkou by sme vládu cez predsedu Národnej rady mohli zbaviť akejkoľvek lehoty na doručenie odpovedí. Skúsme sa len džentlmensky dohodnúť, že predseda Národnej rady bude doručovať interpelácie interpelovaným na druhý deň po interpeláciách, t. j. v piatok. Je to prakticky vždy v rámci Bratislavy a v rámci jedného dňa dokáže doručovať aj štátna Slovenská pošta.

    Vážená pani predsedajúca, vážený pán neprítomný premiér, moje interpelácie sú v tlači 551, resp. ich odpovede pod bodom 17 a 25. Pristúpme k meritu veci.

    V prvom rade chcem povedať, že v duchu § 130 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku vyjadrujem nespokojnosť s odpoveďou na moju interpeláciu uvedenú v parlamentnej tlači 551 pod č. 25, t. j. odpoveď na interpeláciu o osobnej zodpovednosti ministra Maďariča za tendre na rekonštrukcie Reduty a Štátneho divadla a žiadam, aby Národná rada zaujala uznesením stanovisko k odpovedi v súlade s ods. 6 toho istého paragrafu. Prečo? V odpovedi sa nenachádza jediné vecné tvrdenie, jediné vysvetlenie problémov, ktoré som v interpelácii pomenoval.

    Pán premiér, ktorý tu má byť a nie je, interpeloval som vás vo veci činnosti vašej vlády a vášho ministra. Nevidím dôvod, prečo do odpovede zahŕňate predchádzajúce volebné obdobie. Pokiaľ ste mali v predchádzajúcom volebnom období nejaké problémy s tendrami na Redutu, ako poslanec ste mali možnosť predchádzajúcu vládu interpelovať. Dnes nesiete zodpovednosť vy a interpeloval som vás o realizácii tendrov na ministerstve, ktoré vedie váš podpredseda strany. Miesto vecnej odpovede mi píšete, že moja argumentácia je demagógiou určenou na diskrimináciu vášho ministra, čo však nijako nedokážete doložiť a ani to doložiť naozaj nemôžete.

    Postup pri vyhodnotení tendra som spochybnil až po rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol o navrátení vylúčeného uchádzača zo súťaže. Môj názor o predražení potvrdzuje práve cena vylúčeného uchádzača, ktorý bol vylúčený vraj pre neobvykle nízku cenu. Táto neobvykle nízka cena bola potvrdená súdnoznaleckým posudkom, ktorý nikto nespochybnil ani na ministerstve, ani na úrade a Úrad pre verejné obstarávanie tohto uchádzača nariadil vrátiť do súťaže. Miesto toho, aby sa tak stalo, celá súťaž sa zrušila. Mimochodom, o kompetentnosti firmy, ktorá bola vylúčená, hovorí to, že prešla cez pomerne tvrdé podmienky, ktoré si určilo ministerstvo a bola pozvaná do užšieho výberu, ktorý nakoniec ministerstvo realizovalo, práve ministerstvom kultúry. Táto firma za vašej vlády, pán premiér, rekonštruovala Úrad vlády a nebola spochybnená. To, že dokázala rekonštruovať Úrad vlády, hovorí o tom, že asi je schopná rekonštruovať aj historické budovy. Toľko k interpelácii pod bodom 25.

    Teraz k interpelácii pod bodom 17, kde som vás interpeloval kvôli tomu, že Národná rada v bode otázky a v bode interpelácie na minulej schôdzi stála a čakala na to, aby sem prišiel aspoň jeden člen vlády. Musím povedať, že táto interpelácia padla na úrodnú pôdu. Pokiaľ pán premiér exhibioval vo svojej štvrťhodinke, dovtedy tu ministri boli. Keď som sa teraz obzrel, tak je to opäť poslabšie. Ja by som bol rád, pán premiér, keby ste dokázali urobiť takú nápravu, aby počúvali aj poslancov, nielen vás.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Minárik bol posledný, ktorý bol prihlásený písomne do rozpravy.

    Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Sárközy, pán poslanec Novotný, pán poslanec Fronc, pani poslankyňa Tóthová. Ešte niekto sa chce prihlásiť?

  • Nezrozumiteľný hlas z pléna.

  • Na odpoveď, tak pardon. Tak ešte raz prečítam zoznam prihlásených rečníkov: pani poslankyňa Sárközy, pán poslanec Novotný a pán poslanec Fronc.

    Slovo má pani poslankyňa Sárközy, po nej vystúpi pán poslanec Novotný.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, reagujem na interpelácie, ktoré som podala na minulej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pod parlamentnou tlačou 551. Moje interpelácie boli podané trom, teda premiérovi a dvom ministrom, týkali sa tej istej otázky, interpelácia je pod bodom 26, 27 a 28.

    Moja interpelácia a moja otázka znela, či nezisková organizácia Privilégium vrátila už neprávom pridelené dotácie.

    Som nespokojná s odpoveďou pána premiéra, pretože túto moju otázku som rozšírila. Moju otázku premiérovi tejto vlády dávam, pretože kvôli tejto kauze zvolal mimoriadne rokovanie vlády a mimoriadnu tlačovku, kde 6. augusta, citujem ho, zahlásil: „Keď niekomu vadí, že títo chudáci dostali 2-miliónovú podporu a je to problém, tak si to zoberiem na svoje tričko.“

    Všetky tri odpovede boli v tom zmysle, že nezisková organizácia Privilégium pochybila, pretože dotácie dostala neprávom. Tieto dotácie mala vrátiť do 13. 2., čo sa nestalo.

    Teraz citujem z tej mimoriadnej tlačovky, ktorá bola 6. augusta 2007, citujem doslovne pána premiéra, keď na novinársku otázku odpovedal: „Ministerka nepochybila, v súlade so zákonom sa rozhodovalo o dotáciách a tieto dotácie išli na 44 postelí pre absolútne imobilných pacientov. Ja neviem, v čom je problém. Ak raz sú stanovené pravidlá na prideľovanie dotácii a nezisková organizácia, ktorá predtým neúspešne žiadala za ministerky Radičovej o pridelenie dotácie“, – zrejme preto, že neboli splnené zákonodarné podmienky, to je len moja vsuvka – „boli dané peniaze na 44 postelí pre absolútnych chudákov. Ak toto je zločin, ktorý spáchala pani ministerka Tomanová, ja sa sám k tomuto zločinu hlásim. Sám podpíšem tú dotáciu na tých 44 postelí.“

    A ešte pokračujem: „Preto stojím plne za pani ministerkou Tomanovou, pretože sa nakúpili polohovateľné postele, nakúpili sa stolíky a na týchto posteliach dnes ležia ľudia, ktorí sú už na konci, dá sa povedať, svojej životnej cesty. Takže nebol porušený žiadny zákon. Veľmi jasne sme si veci preverovali a znovu opakujem to, čo som povedal, je to šikanovanie pani ministerky.“

    Pán premiér, aj ministerstvo financií, aj kontrola ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, aj vy ste uznali, že bol porušený zákon. Moja otázka na vás bola, či sa k tomuto zločinu, opakujem vaše slová, prihlásite. Doteraz ste sa neprihlásili, takže prosím Národnú radu, aby moju nespokojnosť zobrala na vedomie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Novotný, po ňom pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, dámy a páni, budem reagovať na odpoveď č. 24, ktorú mi dal minister zdravotníctva Ivan Valentovič na moju interpeláciu týkajúcu sa zmlúv medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ktoré táto poisťovňa uzatvára od 1. 1. 2008. Vo svojej interpelácii som pánovi ministrovi položil celkove 8 otázok a dovolím si okomentovať odpovede pána ministra k jednotlivým položeným otázkam.

    Prvá otázka bola: „Pán minister, ste zástupcom štátu, ktorý je 100-percentným akcionárom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. Rokovalo a súhlasilo Valné zhromaždenie akciovej spoločnosti so stratégiou uzatvárania zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti?“

    Pán minister mi so svojej odpovedi povedal, že Valné zhromaždenie rokovalo o stratégii uzatvárania zmlúv 13. decembra. Je to dôležité si zapamätať, lebo potom to bude korelovať s niektorými inými odpoveďami pána ministra a chcem teda dať na zreteľ ctenej snemovni, že keď sa bude naďalej ministerstvo zdravotníctva tváriť, že nevie nič o tom, podľa akej stratégie uzatvára Všeobecná zdravotná zmluvy a že to je vec obchodného vzťahu medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a poskytovateľmi, pán minister mi napísal, že 13. 12. ako Valné zhromaždenie, ktorým je on sám v jednej osobe, schválilo túto stratégiu uzatvárania zmlúv.

    Moja druhá otázka znela: „Ktoré kritériá posudzuje Všeobecná zdravotná poisťovňa pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľmi lôžkovej zdravotnej starostlivosti a aká je váha jednotlivých kritérií pri rozhodnutí o zazmluvnení?“

    Pán minister ma odporučil na internetovú stránku Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    Takisto aj pri tretej otázke, keď som sa ho spýtal, či môže Všeobecná zdravotná poisťovňa zverejniť tieto kritériá aj algoritmus ich posudzovania, aby sa poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vedeli pripraviť na splnenie podmienok, pán minister ma odkázal na internet, kde nájdem tieto všeobecné kritériá.

    Chcem povedať, že odpoveď na otázku č. 3 ma neuspokojila. Nedozvedel som sa nič o mechanizme posudzovania jednotlivých kritérií pre jednotlivé nemocnice, dozvedel som sa len všeobecné kritériá, ktoré visia na internetovej stránke Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Odpoveď na otázku č. 3 ma neuspokojila.

    Vo štvrtej otázke som sa pýtal pána ministra, či považuje za správne, ak v posledné decembrové dni minulého roka dostali niektorí poskytovatelia zmluvy o 20 %, niekedy aj o 50 % nižšie bez toho, aby boli vopred upozornení na zmenu stratégie Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

    V odpovedi pán minister píše, že Všeobecná zdravotná poisťovňa objednala dostatok zdravotnej starostlivosti v jednotlivých regiónoch pre jej poistencov. Toto bolo pre mňa naozaj prekvapivé zistenie, keďže jej to ukladá zákon o zdravotných poisťovniach, aby objednala dostatok zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov, tak minimálne viem, že Všeobecná zdravotná poisťovňa dodržiava zákon.

    A ďalej ma pán minister informoval a rád informuje ďalej aj vás, že zazmluvnila poskytovateľov nad rámec verejnej minimálnej siete. To je pre mňa tiež veľké prekvapenie, pretože tak katastrofálne zadefinovaná verejná minimálna sieť, ako je v súčasnom nariadení vlády o verejnej minimálnej sieti, ak by ju len, túto sieť, zakontrahovala Všeobecná zdravotná poisťovňa, nedokázala by zabezpečiť ani základnú zdravotnú starostlivosť pre svojich poistencov, lebo proste v tých niekoľkých 30 nemocniciach, ktoré sú uvedené vo verejnej minimálnej sieti, tie by nepostačili ani pre tretinu občanov tejto krajiny.

    Problém ale je v týchto dvoch všeobecne známych odpovediach, že som znovu nedostal odpoveď na moju otázku. Ja som bol zvedavý na názor pána ministra, či je správne dať o 20 – 50 % nižšie zmluvy bez upozornenia, a to, že neboli upozornení poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, nám pán minister potvrdil v odpovedi na prvú otázku, keď povedal, že Valné zhromaždenie schválilo zmenu stratégie 13. decembra. Poskytovatelia nemohli vedieť, nemohli sa pripraviť na 50-percentné zníženie objemu zmluvy, keď 13. 12. o tom len rozhodol pán minister ako Valné zhromaždenie. Tak, ak k 1. 1. už dostali návrhy zmlúv, niektorí ich dostali na Silvestra doobeda, to znamená, nemohli sa na to pripraviť, tu je odpoveď čierne na bielom. Táto odpoveď ma ale neuspokojila, pretože pán minister neodpovedal na mnou položenú otázku.

    V piatej otázke som sa pýtal pána ministra, či si myslí, že zdravotnícke zariadenie sa dokáže vysporiadať s viac ako 20-percentným poklesom objemu zmluvy od Všeobecnej zdravotnej poisťovne v priebehu niekoľkých týždňov. Pán minister mi odpovedá, že prioritou Všeobecnej zdravotnej poisťovne je bilančná rovnováha rozpočtu. Neviem, ako to súvisí s mojou otázkou, ale potešilo ma to, že je prioritou Všeobecnej zdravotnej poisťovne bilančná rovnováha rozpočtu, lebo keď je to akciová spoločnosť a bola by v strate, musela by ísť do konkurzu a vyrovnania, čo by bol dosť veľký problém pre slovenské zdravotníctvo.

    Dokonca ma pán minister v odpovedi uistil, že Všeobecná zdravotná poisťovňa prerozdelila zdroje podľa potreby poistencov. To ma tiež upokojilo, lebo som sa bál, že ich prerozdelila podľa potreby strany Smer. Tak vždy je lepšie, keď ich prerozdelí podľa potreby poistencov. Problém ale je, že pán minister mi neodpovedal na moju otázku, pretože ja som sa ho pýtal na jeho názor, či je schopné zdravotnícke zariadenie sa vysporiadať s 20-percentným poklesom objemu zmluvy v priebehu niekoľkých týždňov. To bola moja otázka. Dostal som odpoveď na inú otázku. Takže táto odpoveď je neuspokojivá.

    V šiestej otázke som sa pýtal pána ministra, či pripravuje ministerstvo zdravotníctva novelu nariadenia vlády o verejnej minimálnej sieti, týkajúcu sa siete špecializovaných ambulancií. Pán minister mi odpovedal, že pripravuje, že analyzujú sieť špecializovaných ambulancií. Je to dostatočná odpoveď na moju otázku.

    V siedmej otázke som sa pýtal pána ministra, či ako zástupca štátu, ktorý je 100-percentným akcionárom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, podľa akých kritérií pripravuje Všeobecná zdravotná poisťovňa svoj návrh pevnej siete a kedy budú tieto kritériá zverejnené.

    Pán minister odpovedá: „Všeobecná zdravotná poisťovňa rokuje s vyššími územnými celkami a s Asociáciou nemocníc Slovenska a návrh siete má byť hotový do konca marca.“

    Tak to sa asi nepodarilo, keďže, ako pozerám na dátumovník, dnes je 3. apríla a žiaden návrh pevnej siete z pera Všeobecnej zdravotnej poisťovne nepoznáme. Ale zrejme to súvisí aj s tým, že došlo k výmene predstavenstva v strede procesu prípravy pevnej siete, teda naozaj niečo mimoriadne, čo sa len tak bežne nedeje.

    Potom pán minister uvádza kritériá, podľa ktorých Všeobecná zdravotná poisťovňa bude postupovať pri vytváraní pevnej siete. Len pre členov výboru pre zdravotníctvo uvádzam, že tú tie isté kritériá, len trošku inak sformulované, ktoré nám poskytla vo svojej odpovedi aj Všeobecná zdravotná poisťovňa počas poslaneckého prieskumu. Túto odpoveď považujem za uspokojivú, až na ten termín posunutia, takže budem interpelovať pána ministra, aby nám povedal, kedy bude známa pevná sieť.

    Pýtal som sa na záver pána ministra, či pripravuje ministerstvo zdravotníctva pevnú sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti alebo počká na vytvorenie pevnej siete zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Pán minister odpovedá, že ministerstvo zdravotníctva pripravuje novelu nariadenia vlády o verejnej minimálne sieti, v ktorej bude zavzatá aj pevná, aj koncová sieť a že ministerstvo zdravotníctva tento návrh, túto novelu nariadenia vlády predloží na rokovanie vlády v novembri 2008.

    Jediné, čo som sa nedozvedel, je fakt, či pevná sieť, na ktorej pracuje ministerstvo zdravotníctva, je totožná s pevnou sieťou, ktorá mala byť hotová do konca marca, na ktorej pracovala, resp. pracuje Všeobecná zdravotná poisťovňa alebo či budeme mať dve pevné siete, tú, ktorú si urobí Všeobecná zdravotná poisťovňa, a tú, ktorú vydá nariadením vlády ministerstvo zdravotníctva.

    Vzhľadom na to, že som na 3 z mojich 8 otázok nedostal uspokojivé odpovede, navrhujem v zmysle zákona o rokovacom poriadku 350/1996 § 130 ods. 5, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rokovaní uzniesla, že:

    Národná rada Slovenskej republiky nepovažuje odpoveď ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča na interpeláciu poslanca Viliama Novotného, prednesenú na 19. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky za uspokojivú.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej vystúpi ako posledný ústne prihlásený pán poslanec Fronc. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca.

    Chcem reagovať na písomnú odpoveď uvedenú pod číslom 39, a to odpoveď podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti a ľudské práva a menšiny pána Dušana Čaploviča, ktorého som interpeloval vo veci jeho webovej stránky, kde takmer po dvoch rokoch ako podpredseda vlády pre vedomostnú ekonomiku mal uvedené, že táto stránka sa pripravuje. Chcem povedať, že pán podpredseda vlády mi odpovedal, uznal svoju chybu, sľúbil spraviť nápravu a urobil ju.

    Vystupoval som tu veľakrát v rámci interpelácií, kde som vyslovoval nespokojnosť s odpoveďou člena vlády. V tomto prípade, myslím si, že je potrebné postupovať aj naopak a chcem povedať, že pán podpredseda vlády Dušan Čaplovič v tomto prípade postupoval korektne a urobil nápravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Chcem sa opýtať členov vlády, či sa chcú vyjadriť k niektorým interpeláciám poslancov. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode a chcem upozorniť, že hlasovať o uznesení budeme v rámci ďalších hlasovaní Národnej rady.

    Teraz otváram bod

    interpelácie poslancov.

    Najprv vám chcem dať do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili 11 poslanci. Písomne sa prihlásil pán poslanec Andruskó, pani poslankyňa Gibalová, pán poslanec Mikloško, pán poslanec Ivančo, pán poslanec Prokopovič, pani poslankyňa Tkáčová, pán poslanec Csáky, pán poslanec Pado, pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Lipšic a pán poslanec Mikuš.

    Ako prvý má slovo pán poslanec Andruskó. Nech sa páči, pán poslanec, po ňom bude vystupovať pani poslankyňa Gibalová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení členovia vlády, len krátko a stručne. Mám dve interpelácie.

    Prvá je adresovaná ministrovi školstva Slovenskej republiky Jánovi Mikolajovi.

    Vážený pán minister, podľa pripravovaného návrhu nového učebného plánu sa posunie ťažisko vyučovania predmetu slovenský jazyk a literatúra na školách s vyučovacím jazykom maďarským tak, že pri dodržaní celkového počtu dotácie za deväť rokov sa zvyšuje počet hodín slovenského jazyka nižších ročníkov, zároveň sa znižuje vo vyšších ročníkoch. V súvislosti s týmito zmenami vás interpelujem nasledovnými otázkami:

    1. Ako odôvodňujete potrebu pripravovanej zmeny v oblasti vyučovania predmetu slovenský jazyk a literatúra na školách s vyučovacím jazykom maďarským?

    2. Ako plánujete riešiť problematiku prípadných slabších vedomostí žiakov z predmetu matematika na všetkých základných školách v Slovenskej republike?

    Druhá interpelácia je tiež adresovaná ministrovi školstva Slovenskej republiky Jánovi Mikolajovi.

    Vážený pán minister, vážený pán podpredseda vlády, nakoľko v tomto školskom roku pri testovaní žiakov deviateho ročníka boli z predmetu slovenský jazyk a literatúra žiaci škôl s vyučovacím jazykom maďarským skúšaní aj z učiva, ktoré pre nich odučené nebolo, obraciam sa na vás s nasledovnými otázkami:

    1. Považovali by ste za spravodlivé skúšať žiakov slovenských škôl z neučeného učiva napríklad z predmetu matematika?

    2. Na základe akých odborných a metodických odporúčaní boli zaradené pre žiakov škôl s vyučovacím jazykom maďarským aj otázky z neodučeného učiva?

    3. Poznáte základné princípy testovania Pisa, podľa ktorých žiaci môžu byť skúšaní len z učiva, ktoré bolo v rámci vyučovacieho procesu odučené?

    4. Prečo neudrží Ministerstvo školstva Slovenskej republiky pod vaším vedením základné metodické princípy pedagogickej činnosti?

    Ďakujem.

  • Všetko, pán poslanec? Ďakujem pekne.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Gibalová. Pani poslankyňa Gibalová nie je prítomná, takže stráca poradie. Pán poslanec Mikloško, nech sa páči, pán poslanec Mikloško, po ňom sa pripraví pán poslanec Ivančo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, moju interpeláciu podávam na ministra kultúry Slovenskej republiky Marka Maďariča.

    Vážený pán minister, podávam na vás krátku interpeláciu, ktorá sa týka Krajanského múzea Matice Slovenskej v Bratislave. Ako vieme, Matica Slovenská dostáva ročne nemalé finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Krajanské múzeum aj cez slovenské obsahuje významné archívne dokumenty osobností slovenského exilu. Z tohto dôvodu si dovoľujem položiť vám tieto otázky:

    1. Ako je spracovaný archív Krajanského múzea Matice Slovenskej v Bratislave?

    2. V akom stave sú depozity, v ktorých sú uložené archívne materiály slovenského exilu? Vyhovujú normám, ktoré sú kladené na tento typ archívov?

    3. V akom stave je digitalizácia tohto archívu tak, aby bol archív dostupný širokej bádateľskej verejnosti?

    Vážený pán minister, ďakujem vám za vašu odpoveď.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej vystúpi pán poslanec Ivančo, po ňom pán poslanec Prokopovič.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka.

    V prvom rade mi nedá, aby som nepripomenul, že podľa § 130 rokovacieho poriadku by členovia vlády mali byť prítomní na interpeláciách zvlášť preto, že niektoré z interpelácií, možno aj také, na ktoré by člen vlády vedel odpovedať okamžite – a tu chcem oceniť účasť ministerky pôdohospodárstva, ktorá statočne drží líniu, ktorú nasadila už na minulej schôdzi.

  • Takže, vážená pani podpredsedníčka, bol by som rád, keby účasť ministrov bola na interpeláciách. Zvlášť preto, lebo som tu videl pani ministerku Tomanovú a spomeniem aj pána Čaploviča, ktorému chcem dať interpeláciu, ktorý síce bol ospravedlnený z hodiny otázok, ale toto ospravedlnenie sa nevzťahuje na interpelácie. Neviem, či mám počkať alebo budem pokračovať?

  • Hlasy v pléne.

  • Poslanci chcú, aby som pokračoval, pani podpredsedníčka.

    Ďakujem kolegom, že ma vyzvali.

  • Ja som už avizovala členom vlády, aby boli prítomní. Takže rozprávajte. Ináč, môžeme sa dohodnúť, že urobíme prestávku.

  • Kolegovia ma vyzvali, že môžem pokračovať ďalej.

  • Nech sa páči, pokračujte, pán poslanec.

  • Rešpektujem názor svojich kolegov.

    Moja interpelácia sa týka pani ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny, pani Viery Tomanovej.

    Dovolím si vás, pani ministerka, interpelovať v súvislosti s rozhodnutím sťahovať pobočku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom, zdôrazňujem, pobočku v Snine z budovy na ulici Partizánskej, podotýkam, z vlastnej budovy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny do budovy na Budovateľskej ulici. V tejto súvislosti mi nedá nepripomenúť, že nesúhlas s uvedeným presťahovaním vyjadrilo aj Mestské zastupiteľstvo mesta Snina a na nevýhodnosť tohto rozhodnutia pre občanov mesta Sniny a občanov okresu Snina upozornil listom aj primátor mesta Snina s tým, že mesto Snina má záujem o odkúpenie budovy na ulici Budovateľskej a jej využitia pre iné sociálne účely a pre vybudovanie zariadenia pre starších občanov.

    Chcem však povedať, že nevýhodnosť tohto rozhodnutia súvisí aj s inými argumentmi. V prvom rade je po mojej osobnej návšteve jasné, že budova, do ktorej chce pán riaditeľ Úradu práce a sociálnych vecí v Humennom presťahovať, pod ktorú spadá pobočka v Snine, budova na ulici Budovateľskej je v absolútne nevyhovujúcom a zlom stave. Osobne som, ako som povedal, bol sa tam pozrieť a vzhľadom na to, čo bude potrebné na tejto budove urobiť, tak bude treba investovať nemalé množstvo finančných prostriedkov na to, aby bola vôbec pripravená pre účely úradu práce.

    Chcem však povedať, že budova na ulici Partizánskej, kde sídli terajšia pobočka úradu práce, bola ešte za predchádzajúcej vlády stavebne pripravená na účely úradu sociálnych služieb s tým, že boli vybudované bezbariérové prístupy a ešte vážnym argumentom je aj to, že v danej budove sídli aj pobočka Sociálnej poisťovne. Som presvedčený takisto, že po mojej osobnej návšteve môžem si dovoliť konštatovať, že dostupnosť budovy pre ľudí, ktorí využívajú služby úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, dostupnosť budovy na ulici Partizánskej je neodškriepiteľne lepšia ako dostupnosť budovy na ulici Budovateľskej, kde mimochodom vedie do kopca so stúpaním asi 10, 12 % panelová cesta. Je absolútne neprípustné, aby občan zdravotne ťažko postihnutý, ktorý bude chcieť využiť služby úradu práce sa štveral po tejto ceste do budovy, kde je rozhodnutie presťahovať pobočku úradu práce. Ako som povedal, primátor mesta a celé zastupiteľstvo v reakcii na nespokojnosť ľudí prijalo platné uznesenie a vyjadrilo nesúhlas s týmto rozhodnutím.

    Ďalším vážnym argumentom pre to, aby sa nevykonalo rozhodnutie riaditeľa úradu práce, je aj to, že budova na ulici Budovateľskej bola vyhlásená za prebytočný majetok štátu a v tomto zmysle je zaujímavá odpoveď pani ministerky na list pána primátora, že je momentálne pozastavené nakladanie s prebytočným majetkom štátu v správe ministerstva práce a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, z tohto dôvodu nemôže vyhovieť žiadosti mesta Snina, aby budova bola daná na ponukové konanie pre mesto Snina.

    Zaujímavé v tejto súvislosti je aj to, že nájomcom v budove je Pedagogicko-psychologická poradňa a riaditeľ tejto pedagogicko-psychologickej poradne listom pani ministerku upozornil na nakladanie s majetkom štátu z pohľadu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom také, že zámerne, a to citujem z listu, „zámerne sa budova prevádzkuje tak, aby náklady na jej prevádzku boli čo najvyššie“. Pravdepodobne sa hľadá dôvod na to, aby došlo k presťahovaniu.

    V konečnom dôsledku, aj ako som zistil pri mojej osobnej návšteve, je úplne evidentné, že budova je vyťažená v Snine a podľa posledných informácií dokonca do tejto budovy sa má sťahovať ďalší špecializovaný úrad štátnej správy a to je Colný úrad. V tejto súvislosti teda je úplne evidentné, že budova bude aj naďalej vyťažená a jej dostupnosť, jej výhodnosť pre úrad práce a pobočku v Snine je absolútne nespochybniteľná.

    Nechcem konštruovať ďalšie závery, ktoré vedú riaditeľa úradu práce k rozhodnutiu sťahovať pobočku v Snine z vyhovujúcich do nevyhovujúcich priestorov. Tieto konštrukcie si zatiaľ nechám pre seba, ale občania mesta Sniny ich v liste adresovanom niektorým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky jasne uviedli. Takže budem rád, pani ministerka – škoda, že tu nie je –, aby ste mi teda odpovedali na otázky.

    Prvá je: Aké sú dôvody na presťahovanie pracoviska pobočky úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z dostupnej a účelovo vyhovujúcej budovy na Partizánskej ulici do maximálne nevyhovujúcej budovy na Budovateľskej ulici v Snine?

    Po druhé: Pokladáte prípadné použitie finančných prostriedkov na rekonštrukciu budovy vyhlásenej za prebytočný majetok štátu na ulici Budovateľskej v Snine za efektívne, ak už bola rekonštruovaná budova na ulica Partizánskej?

    A po tretie: Pokladáte, pani ministerka, umiestnenie budovy a jej dostupnosť na ulici Budovateľskej za vyhovujúcu pre potreby klientov úradu práce, sociálnych vecí a rodiny?

    Túto interpeláciu by som potom odovzdal vám, pani podpredsedníčka.

    Moja druhá interpelácia sa týka pána podpredsedu vlády Slovenskej republiky, pána Dušana Čaploviča.

    Vážený pán podpredseda, dovoľujem si vás interpelovať v zmysle § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vo veci výrazného zhoršenia národnostného vysielania Slovenského rozhlasu. Po vypnutí strednovlnových vysielačov došlo k situácii, že východ Slovenska pokrytý z veľkej časti obyvateľstvom hlásiacim sa k rusínskej národnosti je prakticky bez pokrytia signálom národného vysielania Rádia Patria. Mimochodom, rusínske organizácie, ktoré zastupujú podľa posledného sčítania ľudu 12 tisíc Rusínov na Slovensku, už spustili aj petíciu poslucháčov národnostného vysielania, ktorá žiada zabezpečenie zlepšenia pokrytia signálom, ale aj presunutie vysielania pre Rusínov z dopoludnia na podvečer a na víkendové vysielanie. Táto petícia by sa mala dostať v krátkom čase na rokovací stôl vlády Slovenskej republiky.

    Je zaujímavé, že pri vysvetľovaní vzniknutej situácie sa líšia stanoviská Slovenského rozhlasu a riaditeľky Slovenského rozhlasu a vlády. Rozhlas hovorí o nedostatku peňazí a vláda o zlom hospodárení rozhlasu. Dovolím si však z tohto miesta konštatovať, že poznanie pravdy medzi stanoviskami vlády a stanoviskami Slovenského rozhlasu práva národnostnej menšiny Rusínov v Slovenskej republike nenaplní.

    Chcem povedať, že celkovo sa s národnostným vysielaním Slovenského rozhlasu dejú veľmi čudné veci, pretože nielenže došlo k vypnutiu niektorých strednovlnových vysielačov, ale v krátkom čase sa už druhýkrát zmenila vysielacia štruktúra. Niet najmenších pochýb o tom a bol by som rád, keby to aj zaznelo vo verejnosti tak, že nemôžeme predsa obhajovať práva, vehementne, práva slovenskej menšiny v Maďarsku a pritom zabúdať na práva rusínskej menšiny na Slovensku. Preto chcem zdôrazniť, že 12 tisíc obyvateľov, ktorí sa hlásia k rusínskej národnosti, z toho asi 10 tisíc ľudí žije práve v Prešovskom kraji, má takisto, podobne ako slovenská menšina v Maďarsku, svoje národnostné práva, ktoré definuje príslušný zákon. Je smutné, že koncom januára došlo k vypnutiu vysielača v Košiciach, Vysokých Tatrách a Stakčíne pri Snine a na východe je teraz v prevádzke len jeden strednovlnový vysielač v Prešove. Po sťažnostiach občanov, teda ako som povedal, reagovali už aj oficiálne organizácie Rusínov, budem s napätím očakávať, aké bude stanovisko slovenskej vlády k tomuto problému.

    Chcem ešte pripomenúť, že zástupcom rusínskych organizácií sa k 17. 3. 2008 podarilo zozbierať veľmi slušné informácie z celého Prešovského kraja a treba konštatovať, že situácia vo vysielaní je nielenže zlá, ale priam katastrofálna. Dokonca v stanovisku rusínskych organizácií sa uvádza, že je porovnateľná snáď len s povojnovým obdobím. Zdá sa teda, že Slovenský rozhlas aj vzhľadom na to, akú má históriu a musím povedať, že bohaté empirické skúsenosti s príjmovými podmienkami v pásme stredných vĺn na východe Slovenska a pri danej sieti pozemných vysielačov a geografickom ráze krajiny, navrhol taký spôsob pokrytia signálu územia východného Slovenska, ktorý jasne ukazuje, že niektoré a veľká časť obcí obývaných rusínskym obyvateľstvom je jednoducho v tzv. tieni. Nemôžeme súhlasiť s tým, aby takáto politika voči národnostnej menšine bola mimo záujmu a mimo pozornosti slovenskej vlády.

    Takže moja interpelácia na podpredsedu vlády pána Dušana Čaploviča vlastne vrcholí v dvoch otázkach:

    Prvá: Aké opatrenia chce prijať podpredseda vlády, aby sa zmenil neprijateľný stav v národnostnom vysielaní Slovenského rozhlasu v jazyku Rusínov?

    A druhá je: Aké budú konkrétne kroky, vrátane, a to chcem zdôrazniť, vrátane finančného zabezpečenia zo strany vlády Slovenskej republiky, aby sa opätovne spustil aspoň vysielač Starina, ktorý pokryje časť severovýchodného Slovenska?

    Posledná informácia k tomu je, že existuje už aj odpoveď riaditeľky rozhlasu na informáciu, o ktorú požiadal Zväz inteligencie Rusínov Slovenska, a je veľmi zaujímavé, že pani riaditeľka uvádza, že v zmysle zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenským rozhlasom a Slovenskou televíziou bola zrušená povinnosť štátu, bola zrušená povinnosť štátu platiť vysielanie na stredných vlnách. A čo je ešte krajšie, je to, že aj keď táto povinnosť pred účinnosťou tohto zákona bola, tak štát, citujem, „si dlhodobo neplnil svoje záväzky voči Slovenskému rozhlasu“.

    Takže, podobne ako prvú interpeláciu, aj druhú odovzdám, pani podpredsedníčka, vám, aby ste ju doručili členom vlády.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Prokopovič, po ňom pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, priznám sa, že už som viackrát vystupoval za tých 10 rokov, odkedy som vstúpil prvýkrát do parlamentu, pred poloprázdnou sálou, pred sálou, kde bolo len pár poslancov, ale dalo sa to ospravedlniť tým, že nie každého moja problematika zaujíma. Ale aby som vystupoval a kládol otázky a neboli tu absolútne tí, ktorých by sa to malo dotýkať a ktorí by mali čakať na otázky, nemôžem to nazvať ináč ako aroganciu, ignoranciu občanov Slovenska, pretože naše interpelácie sa v drvivej väčšine, možno na celých 100 % týkajú problémov, ktoré nám nanesú občania našej republiky. Napriek tomu však nebudem žiadať žiadnu prestávku. Poviem svoje otázky a budem na ne očakávať odpoveď.

    Obraciam sa s interpeláciou na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pána Ľubomíra Vážneho a podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka.

    Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, neprítomný, predtým, ako položím otázky dovoľte mi, aby som podrobnejšie objasnil súvislosti, prečo vám tieto otázky dávam.

    Dňa 14. júla 2007 došlo na ceste 1.triedy v oblasti pod hradom Strečno k úrazu nezlučiteľným so životom, k tragickej udalosti, pri ktorej bolo smrteľne zranené 20-ročné dievča Linda Votavová, občianka Českej republiky. Príčinou bol kameň uvoľnený zo skaly nad spomínanou cestou, ktorý zasiahol vozidlo, v ktorom dievča sedelo. Príbuzní sa dožadovali prešetrenia danej tragédie a nájdenie zodpovedného vinníka.

    Z Úradu vlády Slovenskej republiky sa im však dostala 7. augusta 2007 podľa môjho názoru arogantná odpoveď, že, a teraz citujem z tej odpovede: „Slovensko je hornatá krajina a v mnohých úsekoch je lemovaná horskými masívmi, preto je veľmi zložité zabezpečiť úplnú a neodvratnú bezpečnosť účastníkov cestnej premávky. Tragická udalosť bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, padajúcim kameňom, ktorú správca cesty nemohol nijako ovplyvniť“. Koniec citátu. Ďalej sa tam píše, že aj napriek tomu, že zákon určuje zodpovednosť za vznik podobných situácií ako vlastníkom pozemkov, v tomto prípade sú to Lesy Slovenskej republiky, tak aj správcovi komunikácie, teda Slovenskej správe ciest, k podobným prípadom podľa ich vyjadrenia, žiaľ, stále dochádza a že správca komunikácie v danom prípade využíva všetky dostupné formy pre zamedzenie tejto situácie, napríklad aj budovaním sietí, stien a oporných múrov a, samozrejme, vyzýva majiteľov pozemkov na realizovanie ochranných opatrení.

    Ak je to teda tak, že sa skutočne všetko pre to robí, pýtam sa, ako je to možné, že k takejto tragédii došlo. Ako sami uznáte, ak by sa to stalo komukoľvek z nás alebo aj komukoľvek z občanov Slovenskej republiky alebo z iných krajín, s takouto odpoveďou sa v prípade pozostalých dá len veľmi ťažko uspokojiť.

    Ďalej sa v odpovedi píše, že, opäť citujem: „V tomto úseku doposiaľ nebolo zaznamenané významné padanie kameňov. Ide o ojedinelý prípad, ktorý mohol byť spôsobený buď pohybom osôb alebo lesnej zveri, alebo eróznou činnosťou, ktorú v rámci plnenia povinností správca komunikácie nemohol predvídať. Napriek tomu však v zmysle zákonných možností správca cesty upozorňuje účastníkov cestnej premávky na možnosť padania skál dopravným značením, čím si podľa nich správca cesty plní svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona o pozemných komunikáciách“. Koniec citátu.

    Tu chcem upozorniť na veľký rozpor v odpovedi. Predtým bolo uvedené, ako som to pred pár minútami uvádzal, že ide o viacero prípadov, ktoré sa už stali. Tu sa tvrdí, že to bolo ojedinelé a teda žiadny podobný prípad nebol. Chcem podotknúť, že v danom mieste je síce umiestnená značka – padajúce kamene, ale ako sa majú ľudia správať v samotnom mieste, kde je takáto značka, pýtam sa. Nehovoriac o tom, ako dlho po takejto vážnej tragédii trvalo správcovi komunikácie, teda Slovenskej správe ciest, zabezpečiť úpravu skalných masívov. Nemyslím si, že je to správne rozhodnutie. Umiestniť značku a chovajte sa podľa nej, ako chcete, my si ruky umývame, ak sa niečo stane, my sme tam dali značku. A keď chcete, seďte pod tou značkou a nechoďte ďalej, alebo ak pôjdete, idete na vlastné riziko.

    Žiaľ, aj napriek urgencii pozostalých sa daná sťažnosť posunula od predsedu vlády Slovenskej republiky cez Slovenskú správu ciest až na Veľvyslanectvo Českej republiky na prešetrenie a následnú nápravu až na Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Žiaľ, príbuzní obete sa dodnes nedočkali žiadnej odpovede a už vôbec nie nápravy. Myslím, odpovede, ktorá by bola relevantná, aspoň sčasti uspokojila ich priame otázky. Navyše, nikto ani nepodal žiadnu pomocnú ruku pozostalým príbuzným. Alarmujúce je aj to, a to dávam do pozornosti ako veľmi, veľmi negatívny obraz Slovenska v zahraničí, že zastupiteľský úrad Veľvyslanectva Českej republiky v Bratislave odporučil Ministerstvu zahraničných vecí Českej republiky zverejnenie potrebnej informácie v záujme českých občanov, ktorí cestujú na Slovensko, aby si na také riziko dávali pozor.

    Páni ministri, mnohí cestujeme týmto úsekom a mnohí z nás ho pokladajú za veľmi nebezpečný a niektorí sa nemôžu ubrániť možno aj pocitu strachu. Ja sa pýtam, neprekáža vám, že verejnosť – a teraz citujem z tých odpovedí, ktoré boli v úvodzovkách – „vďaka vašim rýchlym zásahom to vníma ako aroganciu štátu voči bezpečnosti a ochrane ľudského života.“ Preto dávam otázky pre obidvoch ministrov.

    1. Aké opatrenia ste po tejto udalosti prijali na ochranu účastníkov cestnej premávky pred smrteľnými zraneniami?

    2. Čo ste podnikli vo veci zistenia zodpovednej osoby za spomínanú smrteľnú nehodu a aký bol ďalší postih?

    3. Čo sa týka štatistiky, zaujímal by ma skutočne presný stav, koľko podobných situácií sa v danom úseku stalo pred a koľko sa stalo po spomínanej tragédii?

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej vystúpi pani poslankyňa Tkáčová a po nej pán poslanec Csáky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Aj by som dala návrh, aby sme počkali, kým prídu ministri, ale zdržuje ma od toho jedine tá skutočnosť, že pani ministerka, ktorú chcem interpelovať, tu sedí a prišiel už aj druhý pán minister, takže nebudem naťahovať čas a prejdem rovno k interpelácii.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, vážená pani ministerka, aby som predniesla interpeláciu. Iste už tušíte, o čom bude, pretože som to naznačila vo svojej otázke na hodine otázok a odpovedí. Moja interpelácia pozostáva zo štyroch otázok, a to:

    1. Koľko percent z úrody potravinárskej pšenice na Slovensku v roku 2007 bolo vyvezených zo Slovenska?

    2. Koľko percent z úrody obilnín na Slovensku v roku 2007 bolo vyvezených zo Slovenska?

    3. Koľko percent potravinárskej pšenice z celkovej spotreby Slovenskej republiky muselo byť dovezených na zabezpečenie výroby mlynského, pekárskeho, cukrárenského a cestovinárskeho priemyslu?

    4. Koľko percent obilnín z celkovej potreby Slovenska muselo byť dovezených pre potreby poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu?

    Tieto informácie sú pre mňa a z môjho pohľadu dôležité na prípravu serióznej analýzy, či sa, ako som už povedala, solidarita slovenských daňových poplatníkov prejavená poľnohospodárom vo forme dotácií prejaví aj v solidarite poľnohospodárskych výrobcov v tom, že neumiestnia svoje produkty za svetové trhové ceny v zahraničí, ale na domácom území. Pretože považujem za veľký nepomer na jednej strane, na strane má dať, žiadať solidaritu od poplatníkov a na strane druhej, keď dochádza k predaju výrobkov, zrazu fungujú svetové ceny, zrazu fungujú trhové podmienky. Vina za vysoké ceny potravín sa s veľkou obľubou kladie na plecia obchodníkov, a preto by som bola rada, keby sme na základe vecných faktov skutočne mohli pomenovať skutočné príčiny vývoja cien potravín.

    Ďakujem vám za odpoveď, pani ministerka.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Ďalej vystúpi pán poslanec Csáky. Pán poslanec Csáky nie je prítomný, stráca poradie.

    Pán poslanec Pado, nech sa páči, po ňom pani poslankyňa Sabolová. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja budem interpelovať neprítomného pána ministra vnútra, je v zahraničí, takže nemôžem mu to zazlievať, že tu nie je.

    Vážený pán minister vnútra, 16. 4. 2008, teda o 13 dní uplynú 3 mesiace od úteku Romana Červenku z nemocnice na bratislavských Kramároch. Na poslednej schôdzi som navrhoval, aby ste Národnej rade Slovenskej republiky predložili správu o priebehu nielen tohto príbehu, ale aj iných káuz, ktoré sužujú políciu a slovenskú verejnosť. Samozrejme, nedalo sa veľmi očakávať, že koaliční poslanci tento návrh podporia, takže neprešiel.

    Vážený pán minister, viceprezident Policajného zboru Slovenskej republiky pán Jankovič v televíznej relácii tesne po úteku pána Červenku hodnotil celú akciu, typovú akciu uzávera ako úspešnú, teda s výnimkou toho, že sa nepodarilo chytiť páchateľa. No podľa mňa chytenie páchateľa bol hlavný dôvod, prečo bola akcia typová uzávera vyhlásená. Z môjho pohľadu teda samotná akcia nebola úspešná, pravda, ak nešlo o nácvik realizácie typovej akcie uzávera.

    Okrem toho pán viceprezident Jankovič trikrát odpovedal na otázku, prečo nebola uzavretá aj cesta smerom na hraničný priechod s Rakúskom, pričom všetky tri odpovede a zdôvodnenia boli rôzne. Raz to bolo preto, že Slovenská republika je v Schengenskom systéme, a preto to nie je potrebné, potom to bolo preto, že páchateľ nemá doklady a neovláda cudzí jazyk a teda uzavretie cesty na hranice by bolo zbytočné, a nakoniec preto, že informácie, ktorými Policajný zbor disponoval, smerovali k tomu, že páchateľ sa bude pohybovať v oblasti neďaleko bydliska.

    Ak teda bola akcia, ako hodnotil pán viceprezident, úspešná, pýtam sa, vážený pán minister vnútra, kde je dnes Roman Červenka. Ak nebolo treba uzavrieť cestu na Rakúsko, pretože Roman Červenka nemal doklady a neovláda žiaden cudzí jazyk, znamená to, že sa pohybuje na Slovensku. Pýtam sa, vážený pán minister vnútra, prečo polícia dodnes nevypátrala a nezadržala hľadaného Romana Červenku. Ak je Roman Červenka mimo územia Slovenskej republiky, pýtam sa, vážený pán minister vnútra Slovenskej republiky, ako ste vyhodnotili realizáciu typovej akcie uzávera a osobnú zodpovednosť pána viceprezidenta Jankoviča, ktorý, ako to na rokovaní Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť povedal pán prezident Policajného zboru generál Packa, osobne túto akciu riadil.

    Vážený pán minister vnútra Slovenskej republiky, v publicistickej relácii Paľba televízie Markíza dňa 3. 3. 2008 odznelo, že biologické stopy z banky, ktoré polícia zaistila po jej prepade začiatkom januára tohto roku, nepotvrdzujú, že lúpil Roman Červenka. Okrem videozáznamu, ktorý polícia spomína ako dôkaz, má mať polícia proti Červenkovi aj stopy z miesta činu. Kriminalisticko-expertízny posudok, ktorým disponujú redaktori Paľby, však podľa ich vyjadrenia vinu Romana Červenku nepotvrdil. Pýtam sa teda: Vážený pán minister vnútra Slovenskej republiky, existujú nevyvrátiteľné dôkazy o tom, že hľadaný Roman Červenka vylúpil dňa 3. 1. 2008 pobočku Všeobecnej úverovej banky v Rači, odkiaľ si odniesol takmer 170 tisíc korún?

    Vážený pán minister vnútra, dňa 27. 11. 2007 sa na mňa, ale aj na viacerých ďalších členov poslaneckého klubu Národnej rady Slovenskej republiky za SDKÚ – DS obrátil občan s prosbou o pomoc v riešení jeho vážneho problému. Keďže ide o problém z oblasti bezpečnosti, obrátil som sa na vás, vážený pán minister vnútra, písomne spolu s kolegom, poslancom Národnej rady, pánom Prokopovičom so žiadosťou o stretnutie, na ktorom sme chceli s vami tento problém prekonzultovať a hľadať riešenie alebo pomoc. Tento list, ktorého znenie vám, dámy a páni, teraz prečítam:

    „Vážený pán minister,

    Bratislava 7. decembra 2007,

    hlavička Martin Pado, poslanec Národnej rady.

    Vážený pán minister, dovoľte, aby som Vás spolu s poslancom Národnej rady Slovenskej republiky Pavlom Prokopovičom požiadal o pracovné stretnutie. Dôvodom stretnutia je prerokovanie problému, s ktorým sa na nás písomne obrátil občan Slovenskej republiky. Uvítali by sme, keby sa stretnutie mohlo uskutočniť počas zasadnutia 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    S pozdravom, podpis Martin Pado, adresa, Robert Kaliňák, minister vnútra, teda minister, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava.“

    Tento list bol vašej kancelárii doručený 7. 12. 2007. Na tejto kópii, ktorú tu mám, je odtlačok pečiatky Kancelárie ministra vnútra Slovenskej republiky s dátumom prevzatia 7. 12. 2007. Pýtam sa teda, vážený pán minister vnútra, považujete za normálne, ak minister vnútra nielenže nestanoví termín stretnutia, ale ani neodpovedá poslancovi Národnej rady na jeho písomnú požiadavku o stretnutie, na ktorom chcel riešiť problém, s ktorým sa na poslanca obrátil občan Slovenskej republiky. No a nechcem zdôrazniť, že som členom brannobezpečnostného výboru.

    Vážený pán minister vnútra, v televíznej relácii Paľba televízie Markíza dňa 31. 3. 2008, teda nedávno, v pondelok, bol pod názvom Murphy v polícii prezentovaný prípad bývalej príslušníčky Policajného zboru Slovenskej republiky, kde podľa informácií, ktoré v tejto relácii odzneli, je možné hovoriť o podozrení z nezákonného postupu pracovníkov Ministerstva vnútra SR pri realizácii prepustenia bývalej policajtky z Policajného zboru.

    Dámy a páni, ja vás nechcem zdržiavať, mám tu prepis celej relácie Murphy v polícii, je to na 3 strany, takže iste chápete, bolo by to úplne nenáležité, keby som vám tu teraz 3 strany citoval, ale sú tam závažné údaje. Na základe toho, čo odznelo v tejto relácii, sa pýtam pána ministra:

    Vážený pán minister, ako vysvetlíte dva rozkazy ministra vnútra k tej istej veci s dvoma rôznymi dátumami?

    Vážený pán minister vnútra, ako vysvetlíte existenciu 12 výtlačkov personálneho rozkazu voči bývalej príslušníčke Policajného zboru Slovenskej republiky, keď podľa rozdeľovníka bolo vyhotovených 11 výtlačkov?

    Vážený pán minister vnútra, ako pracuje inšpekcia ministerstva vnútra, ktorá podlieha priamo pod ministra vnútra a ako hodnotíte jej postup a výsledky pri riešení tohto prípadu?

    A teraz posledná oblasť, ktorej sa chcem venovať.

    Vážený pán minister vnútra, kolega, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, pán Ďuračka predložil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 o štátnej službe colníkov doplňujúci návrh, ktorým riešil celodenné svietenie vozidiel počas jazdy. Najprv treba povedať, že ak koaličným poslancom dochádza trpezlivosť a nie sú ochotní ďalej tolerovať vašu neschopnosť a neochotu riešiť bezpečnosť cestnej premávky, zastavenie hrozivo narastajúceho počtu usmrtení na našich cestách, znamená to, že vaša nečinnosť naberá naozaj neskutočné rozmery, pán minister. Namiesto toho, aby ste splnili to, k čomu ste sa zaviazali v legislatívnom pláne vlády, teda že návrh novely zákona 315/1996 o premávke na pozemných komunikáciách bude vo vláde prerokovaný v mesiaci december 2007, zaoberáte sa inými, iste dôležitejšími vecami, ako je bezpečnosť a zdravie občanov a ochrana ich životov na cestách, napríklad tendrom na nákup stravných lístkov za viac ako 1 miliardu korún.

    Musím povedať, že ma veľmi mrzí, že kolega Ďuračka nakoniec pozmeňujúci návrh stiahol, pretože by získal podporu všetkých poslancov z poslaneckého klubu SDKÚ – DS.

    Vážený pán minister vnútra, 24. augusta 2007 v denníku SME v článku Budeme jazdiť po novom sa píše, citujem: „Na Slovensku by sa malo od januára 2008 jazdiť po novom. Ministerstvo vnútra včera, teda 24. augusta 2007, 23. augusta, predstavilo návrh zákona o premávke na pozemných komunikáciách. Zmenou je aj celoročné svietenie. Keby platilo už vlani, teda v roku 2006, nemusel podľa Kaliňáka zahynúť napríklad šéf Ústavu pamäti národa Ján Langoš.“ Pýtam sa, vážený pán minister vnútra, koľko ľudí na našich cestách zahynulo v roku 2007 z toho dôvodu, že nebolo povinné celodenné svietenie.

    Dámy a páni, ja ešte raz zacitujem z denníka SME z 24. 8. 2007: „Zmenou je aj celoročné svietenie. Keby platilo už vlani, nemusel podľa Kaliňáka zahynúť napríklad šéf Ústavu pamäti národa Ján Langoš.“ Pán minister, koľko ľudí na našich cestách bude musieť zahynúť v roku 2008 preto, že novela zákona o premávke na pozemných komunikáciách, ktorú ste najprv sľubovali v júni až v auguste minulého roka, podľa legislatívneho plánu vlády na december 2007, dnes na máj 2008 s tým, že začne platiť najskôr niekedy v septembri alebo až na budúci rok, ktorá zavedie povinné celodenné svietenie, nebude účinná ani v tomto lete.

    Pán minister vnútra, nebolo by lepšie, keby ste podporili novelu zákona z pera pána poslanca Ďuračku, aby sa zvýšila hoci len čiastočne bezpečnosť občanov našej krajiny? Ak ste, pán minister, v auguste roku 2007 vedeli, že ak by platilo celodenné svietenie už v roku 2006, nemusel Ján Langoš zahynúť, prečo ste nepodporili pozmeňujúci návrh pána poslanca Ďuračku?

    Vážený pán minister vnútra, pýtam sa, koľko ľudí zahynie na našich cestách z dôvodu, že novela zákona 315 začne platiť o 9 mesiacov neskôr, ako podľa legislatívneho plánu vlády mala?

    Pán minister vnútra, nemyslíte si, že táto novela je pre občanov Slovenskej republiky taká dôležitá, že si vyžadovala maximálne úsilie na jej včasnú prípravu a schválenie? Ak áno, prečo ste nezabezpečili urýchlené schválenie novely zákona 315 o premávke na pozemných komunikáciách?

    A na záver, pán minister vnútra, ktorým uznesením vlády Slovenskej republiky bola schválená zmena termínu na preloženie tohto návrhu novely zákona na rokovanie vlády z decembra 2007 na iný termín?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej vystúpi v rozprave pani poslankyňa Sabolová, po nej pán poslanec Lipšic. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, páni ministri, pani ministerka, mám krátke 4 interpelácie a 3 z nich budú na pána ministra Valentoviča, teší ma, že ho vidím v rokovacej sále. Keď nepočul moje výhrady k odpovediam, tak ho chcem krátko interpelovať, a to:

    Na základe vašej odpovede na interpeláciu zo dňa 7. marca, ktorú ste mi adresovali do Národnej rady vo veci minimálnej siete pre ústavné zariadenia, vás interpelujem, pán minister, kedy dopracujete nariadenie vlády o minimálnej sieti pre ústavnú starostlivosť aj pre zariadenia, ktoré nebudú len strategickou záležitosťou štátu, že nebudú len štátne a splnia, ale plnia aj potreby a požiadavky dostupnej ústavnej starostlivosti pre všetkých. Kto vám, pán minister, odporučí zaradiť ďalšie ústavné zariadenia do tohto nariadenia minimálnej siete? Budú to VÚC alebo Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá tak striktne zrušila niektoré zdravotnícke zariadenia?

    Druhá moja interpelácia, pán minister Valentovič, je na vás a je na reálne kapitálové výdavky. Je vôbec reálne, pán minister, aby kapitálové výdavky boli poskytnuté aj zariadeniam, ktoré nie sú v nariadení o minimálnej sieti, teda nie sú štátne a keby aj boli kvalitné a boli by na ich prístrojové vybavenie potrebné finančné prostriedky, majú reálnu možnosť získať tieto prostriedky? Kedy očakávate ukončenie prehodnocovania žiadostí, či posudzovanie žiadostí na kapitálové výdavky, ktoré sú na rezorte zdravotníctva?

    Moja tretia interpelácia, pán minister zdravotníctva, pán minister Valentovič, je na koncepciu tvorby Katalógu a zoznamu zdravotných výkonov. Jeho tvorba je správny krok, ale materiál určený na pripomienkové konanie je len akýsi náčrt koncepcie, aj to len na posledných dvoch stranách a nie je samotnou koncepciou. Odborná verejnosť je tak trochu unavená, lebo ani platný nie je dopracovaný, ani nový nevyzerá na reálny výstup. Kedy môžeme očakávať niečo adresnejšie, aby sa odborná verejnosť mohla zapojiť do tvorby alebo do pripomienkového konania?

    Štvrtá interpelácia je na pána ministra Vážneho, pána ministra dopravy. Je na základe osobnej návštevy, osobného stretnutia s občanmi obce Obišovce z Košického kraja, okres Košice – okolie. Preto vás interpelujem, pán minister, vo veci zriadenia a výstavby zastávky pre vlaky osobnej prepravy, ktoré prechádzajú centrom tejto obce a ktorá bola už dlhodobo plánovaná vo veľmi vhodnej lokalite centra obce. V súčasnosti je v katastri obce funkčná a platná zastávka pre osobnú dopravu, ale je zriadená mimo obce v mieste nedostatočne bezpečnom nielen na vzdialenosť z centra obce, ale aj na dostupnosť cez frekventovanú komunikáciu a v noci veľmi nebezpečnú pre osamelú osobu.

    Niekoľkoročné prísľuby Železníc Slovenskej republiky, že bude novozriadená zastávka priamo v centre obce, kde je pre ňu vybraté ideálne miesto, dokonca je už vybavené aj stavebné povolenie, niekoľkoročné prísľuby skončili 31. marca tohto roku tým, že stavebné povolenie stratilo platnosť a tak zreálnenie prísľubu pre obyvateľov vyprchalo.

    Žiadam vás preto, pán minister, o preverenie veci, či Železnice Slovenskej republiky požiadali o predĺženie lehoty stavebného povolenia a či je možné v krátkom čase očakávať začatie výstavby zastávky v obci Obišovce. Určite vám budú za túto aktivitu obyvatelia obce povďační, pretože tento stav a ich problém je na pokraji záujmu už dlhé obdobie.

    Ďakujem pekne za odpovede a očakávam ich.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Lipšic, po ňom pán poslanec Mikuš, Jozef Mikuš.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Milé kolegyne, vážení kolegovia, mám interpeláciu na pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny pani Tomanovú.

    Nebude to o demografii, lebo tam sa zjavne nezhodneme, ale o neuveriteľnej politizácii v jej rezorte.

    Dňa 7. 3. tohto roku boli na úrady práce zaslané usmernenia k činnosti úradov práce ohľadom II. piliera. Najskôr by som pani ministerke zacitoval § 1 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej službe, podľa ktorého štátna služba bola, je budovaná na princípoch politickej neutrality. Na záver poviem perlu týchto materiálov, ktorá asi nemala byť zverejnená. Ale poviem, čo v týchto materiáloch vlastne generálny riaditeľ ústredia práce píše ako základné tézy na komunikáciu v oblasti II. piliera. Budem citovať: „DSS si v opozícii našla hlasnú trúbu, ktorá obhajuje ich bezproblémové zisky. Opozícia primitívnym spôsobom spochybňuje medzigeneračnú solidaritu.“ To sú materiály pre štátnych úradníkov, ktoré posielate. „Opozícia sa neštíti používať pri presviedčaní ľudí ani maximálne amorálne argumenty, ktoré súvisia s možným dedením nasporených peňazí. Kalkuluje s najnepríjemnejšou udalosťou v každej rodine, smrťou otca, matky, manžela, manželky.“ Pani ministerka, okrem hrubej demagógie sa vás chcem opýtať, ako je možné, že váš rezort takto spolitizované materiály posiela ako komunikačné tézy, ktoré majú byť vylepené na všetkých úradoch práce.

    No, ale aby to bolo úplne jasné. Základné komunikačné rámce majú jednu malú kolónku, tu dole uvedenú, posielať na úrady práce, a tá znie: „Materiál určený pre internú potrebu strany Smer – sociálna demokracia.“ A v texte je: „Tento podklad slúži ako základný tematický rámec pre komunikáciu jednotlivých zástupcov strany Smer – sociálna demokracia pri ich verejných vystúpeniach k tejto problematike.“ A v materiáli je ďalej: „Moderná sociálna politika, ideológia sociálneho štátu, nie budovanie spoločnosti postavenej na bezcitných pravidlách neviditeľnej ruky trhu stojí na tisícročiami osvedčenom modeli, stojí na modeli medzigeneračnej solidarity. Pre Smer – SD je myšlienka prispievať na dôchodky našich rodičov úplne prirodzenou otázkou, pre slovenskú pravicu je to asi ekonomicky úplne zbytočným krokom.“

    Pani ministerka, to nie sú materiály z vašej straníckej konferencie, upozorňujem vás. To sú materiály, ktoré za peniaze všetkých daňových poplatníkov produkuje ústredie práce a prikazuje všetkým úradom práce v krajine, aby ich komunikovali našim občanom. Pani ministerka, také flagrantné porušovanie zákona o štátnej službe, takú neuveriteľnú politizáciu, hrubú demagógiu, ktorú vaši úradníci používajú, považujem za bezprecedentný krok, ktorý sa tu zrejme od roku 1998 nevyskytol.

    Žiadam vás o odpoveď, akým spôsobom si predstavujete napĺňanie zákona o štátnej službe vo vlastnom rezorte. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mikuš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Budem interpelovať v závere svojho vystúpenia pána ministra financií Jána Počiatka.

    Ministerstvo financií vypracovalo v marci podklad na východiská rozpočtu verejnej správy v rokoch 2009 až 2011. Stanovilo si v ňom ambiciózny cieľ, aby sa v roku 2011 dopracovalo Slovensko k vyrovnanému hospodáreniu. Myslím si, veľmi dobre, aj keď trošku neskoro, ale lepšie neskôr, ako vôbec. Vedie ho k tomu nadmieru priaznivý hospodársky vývoj. Deficit sa na ministerstve podujali oproti zámerom skresať aj na nasledujúce roky. Tak by sme sa s dlhovým hospodárením mali rozlúčiť v spomenutom roku 2011. Ešte viac to, že sme mali k tomuto vyrovnanému rozpočtu prísť skôr, stratí na cvengu, keď upozorním, že ide o cieľ, ktorý stavia táto vláda pre svoju nasledovníčku, ktorá vzíde z parlamentných volieb v roku 2010. Nejdem sa teraz zaoberať úprimnosťou takýchto zámerov, veď keby vláda mala skutočnú vôľu dosiahnuť vyrovnané hospodárenie, v súčasných priaznivých podmienkach by to bolo splniteľné už vo volebnom roku. Aj spolu s riešením dlhu penzijného systému, ktorý by sa dal po vyschnutí zdrojov z privatizácie energetických podnikov sanovať z ďalších privatizačných peňazí napríklad z bratislavského letiska alebo Carga.

    Dnes si chcem všimnúť oblasť, o ktorej sa v posledných rokoch veľa nehovorí. Verejné financie nie sú len štátny rozpočet, Sociálna poisťovňa či Diaľničná spoločnosť. Verejné financie sú aj samosprávy, mestá, obce, vyššie územné celky a ich rozpočty ovplyvňujú celý štát. Ak sa vyvíjajú dobre, prispievajú k stabilite, ak sa vyvíjajú nepriaznivo, volajú na tlak na záchranu zo strany bratislavskej vlády, ako sme toho boli už viackrát svedkami v minulosti. Fiškálna decentralizácia bola jednou z nosných reforiem predchádzajúcej vlády. Cieľom bolo kompetenčne i finančne posilniť obce a župy. Zámer sa vydaril, o tom dnes nepochybuje nikto. Prerozdelením výnosov jedného druhu dane medzi samosprávy na základe jednoznačného, od vlády nezávislého kľúča sa dosiahlo výrazné finančné osamostatnenie samospráv.

    Spočiatku boli pochybnosti, či samosprávy neprídu o peniaze. Dnes už každý vie, že opak je pravdou. Na vlne nevídaného hospodárskeho rastu so štátom sa vezú aj samosprávy, pretože výber dane z príjmu fyzických osôb rastie. Aj preto si mohlo ministerstvo financií v marcových východiskách dovoliť zdvihnúť predpokladané príjmy obcí a žúp v roku 2008 o 3 mld. Sk. Mestá, obce a vyššie územné celky sa, samozrejme, nesťažujú, ak im rastú príjmy.

    Každý, kto pracoval v tejto oblasti, vie, že prostriedkov ešte dlho nebude dosť, či sa už pozrieme na chátrajúce školské budovy alebo na chýbajúce kanalizačné systémy. Preto nie je div, že samosprávy hľadajú nové zdroje a nachádzajú ich nielen vo fondoch, ktoré prichádzajú z Bruselu, ale aj v obyčajných bankových úveroch. A tu už prichádzam k jadru veci. Neexistuje presný prehľad, koľko si obce a župy napožičiavali v minulom roku. Verím, že sa to dozvieme zo štátneho záverečného účtu. Určite však nepôjde o milióny, ale o miliardy korún. Nemôžeme si povedať, že ide len o problém samospráv. Ich hospodárenie je súčasťou celého verejného systému a má naň vplyv. Zároveň vplýva na centrálnu vládu v Bratislave, ktorá ostáva pre nezodpovedne hospodáriace mesto či dedinu poslednou záchranou.

    Stačí sa pozrieť do minulosti, ako sa napríklad museli riešiť problémy zadlžených Košíc, koniec koncov, aj Banskej Bystrice. Práve preto, aby predchádzajúca vláda zamedzila podobným nežiaducim javom, zmenila zákon tak, aby sa samosprávy nemohli zadlžovať nad rámec svojich možností. Od roku 2005 platí predpis, podľa ktorého celková suma dlhu obce nesmie prekročiť hranicu 60 % bežných príjmov a výška ročných splátok nesmie presiahnuť štvrtinu bežných príjmov.

    Obávam sa, že toto je jedno z posledných reálnych opatrení na zamedzenie expanzie zadlžovania samospráv. Práve s vidinou stále rastúcich príjmov, v čom sa odzrkadľuje rekordný hospodársky rast celého štátu obciam a župám, stále viac rastie odvaha pri čerpaní úverov. Ťažko polemizovať o tom, či si v jednotlivých prípadoch radní alebo poslanci poradia so splácaním dlhov, to závisí od kvality a od riadenia jednotlivých úradov. V každom prípade však treba hovoriť o tom, či si tieto kroky dostatočne všíma centrálna vláda. Keď už pre nič iné, tak na prijateľné udržanie schodku verejných financií, či dokonca na jeho zlikvidovanie. Vyzerá to tak, že ministerstvo financií sa iba pasívne prizerá, čo sa deje na samosprávnych úrovniach.

    V správe o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za tri štvrte roka 2007, ktorá sa stala podkladom pre aktuálne marcové východiská rozpočtu verejnej správy v roku 2009 až 2011, ministerstvo priznáva, že ide o problém. V závere minulého roka pripustilo, že vyššie územné celky zvyšujú svoje úvery oproti pôvodnému predpokladu o 2,3 mld. Sk, čo vyvolá nepredpokladaný schodok rovný polovici tejto sumy. A to nemusí byť konečné číslo. Ako to je na úrovni miest a dedín, o tom ministerstvo nehovorí nič. Vývoj bude pravdepodobne rovnaký a nevedno, ako to bude tento rok. O tom, že nejde o zanedbateľné čísla, svedčia porovnania. Vlaňajší verejný dlh predstavoval podľa posledných prepočtov ministerstva 40 mld. Sk, miliarda, dve, tri z kasy samospráv môžu s týmto číslom pohnúť o nemalé percentá. Ale inými slovami, to, čo ministerstvo pripustilo ako nový vyprodukovaný dlh vo vyšších územných celkoch, je približne toľko, ako dosiahla vlani prebytok Sociálna poisťovňa. Župy prebytok vymazali.

    Nedivme sa tomu, že samosprávy naberajú na sebavedomí a sú stále viac ochotné zadlžovať sa. Bohatnutím našich dedín a miest a žúp bude odvaha len rásť. O efektívnosti využitia týchto prostriedkov sa dá diskutovať, ale samosprávam takisto nemožno zazlievať. V čase ekonomiky chcú rozbiehať svoje investičné programy. Kvalitu rozhodovania nevyrieši kontrola z Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sme nedávno pustili do kancelárií samospráv. Tieto rozhodovacie procesy si musí všímať vláda, tejto zodpovednosti ju nezbaví nikto. Nestačia konštatovania ministerstva financií z vlaňajšej správy, ktorú som už citoval, že hospodárenie vyšších územných celkov sa zhoršuje. Treba konať. Ak dnes hovoríme o miliardách korún nových dlhov, aby sme o rok, o dva nehovorili o desiatkach miliárd korún, čo už bude vážny problém.

    Preto moja otázka pre pána ministra financií znie: Ako bude ministerstvo financií postupovať pri strážení verejných financií v prípade neúmerného zadlžovania sa samospráv? A má na to pripravené scenáre?

    A na záver sa aspoň jedeným konkrétnym príkladom zastanem obcí. Vláda cez rozhodnutie spriaznených poslancov Národnej rady sa rozhodla ponechať regulované nájomné v reštituovaných domoch. Finančné povinnosti vyplývajúce z kompenzácií však nechala na obciach. Divíme sa potom, že obce zháňajú prostriedky, kde môžu? Ministerstvo financií to v takejto situácii určite nemá ľahké. Ale jeho vrcholný predstaviteľ tiež sedí vo vláde, ktorá v tomto prípade strčila hlavu do piesku.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. V rozprave budeme pokračovať. Vystúpi pani poslankyňa Gibalová.

  • Hlasy z pléna.

  • Vyhlasujem 5-minútovú prestávku, a potom zaujmeme stanovisko k vášmu názoru.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Ešte, panie poslankyne, ešte o ďalších päť minút predlžujem prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, zaujmite miesta.

    Budeme hlasovať tak, ako sa tu predtým dohodlo. Teraz musíme hlasovať o odpovediach členov vlády, a potom dokončíme rozpravu v rámci interpelácií, a potom budeme pokračovať v rámci programu, ktorý je tu schválený.

    Pán poslanec Hrušovský, môžete zaujať miesto a sústrediť sa na hlasovanie.

  • Smiech v sále.

  • Budeme pokračovať, pán poslanec Hrušovský, sústreďte sa, ešte raz to poviem, v interpeláciách poslancov.

  • Reakcia z pléna.

  • A potom, potom budeme rokovať tak, ako sme sa dohodli, bude pán Paška predkladať svoj návrh zákona po hlasovaní a po interpeláciách.

  • Reakcia z pléna.

  • No dobre. Nebudeme sa tu teraz zabávať. Ideme pracovať.

    Panie poslankyne, pokračujeme v prerušenom rokovaní o hlasovaní o

    písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podaných predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 25. februára 2008,

    tlač č. 551. Najskôr však budeme hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie vyjadrenia poslancov Moniky Gibalovej, Jarmily Tkáčovej, Martina Pada, Márie Sabolovej, Pavla Minárika, Kláry Sárközy a Viliama Novotného, že písomné odpovede členov vlády na ich interpelácie č. 6, 4, 30, 32, 9, 10, 11, 17, 25, 26, 27, 28 a 24 považujú za neuspokojivé.

    Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Konštatujem, že prítomných 125, za 57, proti 56, zdržalo sa 10, nehlasovali 2.

    Neschválili sme uznesenie, ktorým citovaní poslanci vyjadrili neuspokojivé odpovede členov vlády.

    Teraz dám hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 25. februára 2008.

    Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125, za 68, proti 39, zdržalo sa 8, nehlasovalo 10.

    Konštatujem, že Národná rada zobrala na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 25. februára 2008.

    Teraz budeme pokračovať v rozprave, ktorú sme prerušili. V interpeláciách vystúpi ešte v rámci rozpravy pani poslankyňa Gibalová.

    Procedurálny návrh? Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, vy ste tu neboli, keď sme odsúhlasili v Národnej rade, teda hlasovaním v Národnej rade, že po hlasovaní o 17.00 hodine budeme pokračovať prerokovaním bodu pána predsedu Pašku o imunite a o poslancoch, preto vás žiadam, aby sme pokračovali týmto bodom. Ak chce koalícia nejakú zmenu, musí tú zmenu schváliť.

  • Potvrdzujem, že takto mi odovzdali vedenie schôdze, že na tomto sa dohodli.

    Ale pán predseda parlamentu bol na 15. výročí Ústavného súdu v Košiciach, je na ceste späť, už len pár minút ho delí od príchodu sem, tak sa rozhodneme. Počkáme? Je všeobecný súhlas?

  • Reakcia z pléna.

  • Tak najskôr musíme dať hlasovať o procedurálnom návrhu pani poslankyne Sabolovej.

  • Reakcia z pléna.

  • Pardon, áno. Máte pravdu. Tých procedurálnych návrhov je tu teraz viacej.

    Pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. V mene troch poslaneckých klubov SMER – sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Hnutie za demokratické Slovensko dávam návrh, aby sme dokončili interpelácie, dokončili návrh, poslanecký návrh pani poslankyne Smolkovej, Buriana a Pašku a potom, aby sme rokovali o návrhu pána predsedu Národnej rady Pašku.

  • Tak, teraz dávame hlasovať o tomto procedurálnom návrhu. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 70, za 69, proti 1, zdržalo sa 0, nehlasovalo 0.

    Konštatujem, že schôdza nie je uznášaniaschopná.

    Vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zaujmite miesta, prosím vás. Ešte raz vás poprosím, zaujmite miesta. Budeme pokračovať v rokovaní.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Pavla Pašku na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Prosím, zaujmite miesta. Návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač č. 571. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 583.

    Pán Rafaj, pán Hrušovský, prosím vás, zaujmite miesta, buďte takí láskaví.

    Teraz dávam slovo predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, pánovi Pavlovi Paškovi. Prosím ho, aby návrh ústavného zákona uviedol.

  • Pekný podvečer, dámy a páni, ďakujem pekne. Ak dovolíte, z hľadiska odôvodnenia návrhu použijem veľmi krátku argumentáciu, ktorá bude vychádzať z určitej analógie vývoja tejto problematiky. Ponechám si potom priestor a vystúpim v rozprave, aby ste mohli na mňa reagovať a chcem sa zaoberať, použijem výraz, zneužijem tento priestor aj na to, aby som zaujal postoj k určitým procedurálnym otázkam, ktoré sa vyskytli počas dnešného dňa. Chcem sa, samozrejme, všetkým ospravedlniť, že meškám. Bol som na oslavách 15. výročia Ústavného súdu v Košiciach, ale vyjadrím sa potom k niektorým reakciám opozície vo svojom vystúpení, aby, nedajbože, niekto nemal problém, ak si chce vyliať srdce ako reakciu na mňa.

    Ale poďme k imunite. Ten vývoj bol veľmi komplikovaný. Na poslednej schôdzi Národná rada odsúhlasila návrh, procedurálny návrh, aby sa návrh zákona, ktorý mal zúžiť poslaneckú imunitu hlavne v rozsahu priestupkového konania, vrátil na prepracovanie. Využil som tento inštitút na to, aby som sa vrátil k svojej pôvodnej predstave, ktorú som prezentoval už minulý rok, a to, že považujem inštitút imunity ako-taký, vrátane výrokovej imunity za prežitok a podal som tento návrh aj preto, aby sa počas rozpravy v pléne ukázala celá šírka názorov, ktoré panovali na riešenie problematiky inštitútu imunity, či v minulom volebnom období alebo v minulých volebných obdobiach, alebo počas tohto volebného obdobia, kedy som vyvinul enormnú snahu, aby sme sa z toho politicko-marketingovo-populistického postoja prezentovaného často niektorými poslancami opozície dostali na odbornú analytickú bázu a vytvoril sa priestor aj nielen pre politickú argumentáciu, ale aj pre odbornú argumentáciu, aby sme našli riešenie, ktoré bude v prospech nielen nás, ale bude reflektovať aj požiadavky občanov.

    Žiaľ, táto moja snaha sa dostala do slepej uličky. Preto návrh, ktorý predkladám, je jednoduchý, je oprostený od možnosti rôznych protiargumentácií typu: poďme týmto spôsobom, poďme takýmto spôsobom, toto áno, toto nie. Je tu návrh, dámy a páni, na zrušenie poslaneckej imunity. Chcem vás požiadať, aby sme ho posunuli do druhého čítania, v rámci ktorého môžeme konfrontovať svoje ľudské, poslanecké a politické postoje a dospieť k riešeniu, ktoré nakoniec získa, alebo nezíska väčšinu, ktorá je potrebná na prijatie zmeny ústavného zákona.

    Ten môj postoj je veľmi jednoduchý. Stretol som sa, alebo ten vývoj názorov bol veľmi kontroverzný a od samotného riešenia toho, čomu sa hovorí priestupková imunita, kde sa objavovali názory od úplného zrušenia cez návrhy riešenia cez špecializovaný výbor a tak ďalej, český model, hentaký model, potom je to otázka trestnoprávnej imunity, výrokovej imunity. Domnievam sa, že toto je riešenie, ktoré ponúka objektívnu diskusiu a objektívne riešenie. Chcem vás požiadať preto, aby ste návrh, ktorý bezpochyby vyvoláva kontroverziu, pretože ju vyvolalo hneď, keď som tento návrh pred viac ako rokom oficiálne začal prezentovať, aby sme dospeli k niečomu, čo uspokojí alebo naplní očakávania našich voličov a, samozrejme, nepoškodí také dôležité inštitúty, ako je slobodný výkon mandátu poslanca, ale aj neohrozí jednak renomé a fungovanie princípov parlamentarizmu na Slovensku.

    Toľko na úvod. Využijem svoje právo prihlásiť sa do rozpravy tak, ako som povedal a budem reagovať na všetky poznámky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Dávam teraz slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Laššákovej.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla spravodajskú informáciu v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a máte to tlač ako 571.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 18. marca 2008 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky, tlač č. 571.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh ústavného zákona nie je v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nepredpokladá dopad na verejné financie, zamestnanosť, ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu ústavného zákona nie je upravená v práve Európskej únie a je ponechaná na vnútroštátnu úpravu jednotlivých členských štátov. Aktu o podmienkach pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú v tejto oblasti žiadne prechodné obdobia. Nevedie sa žiadne konanie podľa článku 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev z dôvodu porušenia povinností členského štátu vyplývajúcich z uvedenej zmluvy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. marca tohto roku č. 583 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti vojenského spravodajstva, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.

    Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 6. mája a gestorský výbor do 7. mája tohto roku.

    Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu k predloženému návrhu ústavného zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásil jeden poslanec za klub KDH, pán poslanec Abrhan. Potom otvorím možnosť ústne sa prihlásiť.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, jedno upresnenie alebo dve.

    Po prvé neprihlásil som sa za klub, ale ako poslanec, čiže nie je to vystúpenie za klub. Po druhé nebol som členom komisie, ktorá mala pripravovať novelu ústavy.

    V každom prípade na minulej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky sme prerokúvali poslanecký návrh pána predsedu Národnej rady Pavla Pašku, ktorý ju predkladal spolu s pánom podpredsedom Čížom a s pánom predsedom Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, pánom Mamojkom.

    Podstata návrhu, ako uvádzala dôvodová správa, spočíva v zrušení imunity poslancov za priestupky. Ako dopadlo rokovanie o tomto návrhu, je dnes známe. Pán predseda parlamentu spolu so spolupredkladateľmi o správnosti svojho návrhu nedokázal presvedčiť ani svoj vlastný Klub poslancov Smeru, nehovoriac už o presvedčení koaličných partnerov. Ba, pravý opak sa stal skutočnosťou. V rozprave vystúpil predseda poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany, pán Rafaj a navrhol tento návrh zákona vrátiť navrhovateľom na prepracovanie. Nuž, a tento návrh okrem pána poslanca Minárika podporili len poslanci z klubu SNS, HZDS, ale podporilo tento návrh na vrátenie na prepracovanie aj 45 poslancov poslaneckého klubu Smer. Pikantériou tohto hlasovania však je, že z predkladateľov proti vráteniu návrhu zákona na prepracovanie hlasoval len pán predseda Paška, pán podpredseda Číž sa zdržal hlasovania a pán predseda výboru Mamojka ako spolupredkladateľ hlasoval za vrátenie zákona na prepracovanie.

    Som presvedčený, že predseda parlamentu by mal predkladať návrhy zákonov, v ktorých by dokázal získať aspoň podporu koaličných poslancov. V opačnom prípade je to len divadlo, póza alebo vypočítavosť. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som zistil, že na základe odporúčania Národnej rady pán predseda parlamentu návrh zákona prepracoval tak, že ho už nepodpísali ani spolupredkladatelia pôvodného návrhu zákona. Veď každému musí byť jasné, že ak poslanci vládnej koalície nemajú záujem zúžiť poslaneckú imunitu v parciálnej veci v oblasti priestupkov, ak ani v tejto minimálnej časti nie je politická vôľa poslancov vládnej koalície, o čo menšia vôľa bude zrušiť poslaneckú imunitu vôbec a to aj na výroky v parlamente, aj na hlasovanie poslancov.

    O čo teda ide predsedovi parlamentu? Neprekáža mu, že jeho návrhy nebudú prechádzať aj pre hlasovanie jeho vlastných kolegov zo Smeru. Hlavné je, že všade bude môcť argumentovať, že on ako reprezentant strany Smer takýto návrh dal, ale nebola vôľa na jeho schválenie a zlí budú buď koaliční partneri, alebo ešte lepšie, zlá bude nekooperatívna a nekonštruktívna opozícia. Takéto správanie považujem za nedôstojné predsedu parlamentu.

    Pán predseda, ak máte úprimný záujem prispieť k zúženiu poslaneckej imunity, napíšte návrh, za ktorý budú ochotní hlasovať v prvom rade vaši poslanci zo strany Smer. Potom rokujte so svojimi koaličnými partnermi. Až keď aj ich presvedčíte o správnosti vášho návrhu, predložte tento návrh do Národnej rady. A keďže ide o ústavný zákon, následne rokujte s opozičnými stranami o podpore takéhoto zákona.

  • Takýto postup by nebol chytračením s takou citlivou otázkou, akou poslanecká imunita nesporne je, ale prejavom politickej zrelosti a úprimnej snahy v tejto oblasti dosiahnuť zmeny.

    Vy ste však postupovali ináč na minulej schôdzi, čo ukázalo i hlasovanie o vašom návrhu zákona a obávam sa, že rovnako postupujete i teraz. A preto konečný výsledok bude asi rovnaký. Vedie ma k tomu i vaša argumentácia v dôvodovej správe, kde neuvádzate ani jeden argument okrem rovnosti s občanmi, prečo by bolo dobré zrušiť poslaneckú imunitu vôbec. Práve naopak, napriek vášmu návrhu v dôvodovej správe píšete, že poslanecká imunita je v tej či onej podobe zakotvená v právnom systéme každej demokratickej krajiny. Budem veľmi rád, ak uvediete príklady z minulosti, ktoré vás vedú k návrhu zrušiť imunitu poslancov za hlasovanie v parlamente.

    Predstava, že absolútnym zrušením imunity dosiahnete atmosféru konsenzu a spolupráce, je podľa môjho názoru predstavou naivnou. Politický zápas bude totiž prebiehať ďalej, či sa to už niekomu páči, alebo nie. A nás vyhrážaním sa súdmi nezastrašíte. Budeme dôsledne poukazovať na prešľapy vládnej moci všade tam, kde budeme mať čo i len pocit, že nekonáte správne v záujme daňových poplatníkov alebo v súlade so zákonom. To je posvätným právom, ba povinnosťou opozície.

    Z toho, čo som povedal, je jasné, že nie som zástanca zrušenia imunity za výroky a hlasovanie v Národnej rade. Nemám však problém zúžiť poslaneckú imunitu aj v súlade s vaším pôvodným návrhom. Preto podporím, aby tento návrh postúpil do druhého čítania, aby ho bolo možné upraviť tak, aby zaň mohla hlasovať reálne väčšina poslancov.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Abrhan bol jediný písomne prihlásený.

    Teraz sa pýtam, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto bodu programu. Pán poslanec Lipšic. Nikto viac. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, je fajn, že môžeme dnes rokovať, pán predseda, o tomto návrhu. Je fajn, že dnes nie je hokej. A súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Abrhan, že váš návrh nemyslíte úprimne. Nie je mi celkom zrejmé, ako je logicky možné vyvodiť z toho, že ani minimálnu zmenu imunity nepodporia koaliční poslanci, návrh, aby sa imunita zrušila úplne. Vy ste nemali pri svojom návrhu podporu nikoho. A to, že už to bolo aj v minulosti divadlo, bolo potvrdené hlasovaním. Je mi to ľúto.

    Pán predseda, ja som vám už povedal pri jednom rokovaní, že podľa mojej mienky vás úprimne funkcia predsedu parlamentu nebaví. A preto v nejakom okamihu ste prišli k záveru, že jedna z tém, ktorú predsa len by ste asi len mali pojať mimo zdravotníctva, je poslanecká imunita. Ja som rád, že vaši kolegovia sú takí veselí, ale podľa mňa na to existujú pomerne jasné dôkazy. Ja som sa vás na minulom rokovaní opýtal, kedy došlo k zmene vášho názoru. Každý sa môže vyvíjať a zmeniť názor. To je fajn. Ale potom by podľa mňa mal povedať, aké boli dôvody na zmenu názoru a kedy zmenu názoru urobil. Ako viete, pán predseda, vy ste vždy sústavne do minulého roku hlasovali naopak pri poslaneckej imunite, naopak, ako dnes deklarujete. To znamená, vždy ste hlasovali za jej rozšírenie a vždy ste hlasovali proti jej zúženiu. Preto si myslím, že ste v nejakom okamihu prišli k záveru, že sa predsa len patrí, aby ste ako predseda parlamentu s nejakou agendou na verejnosť vyšli a stala sa ňou agenda poslaneckej imunity. Preto si ale rovnako myslím, že túto agendu, žiaľ, nevnímate úprimne. Inak by ste nám prezradili už na minulom rokovaní, z akých dôvodov a čo vás primalo k 180-stupňovej zmene vášho názoru v priebehu niekoľkých mesiacov.

    Ale chcel by som povedať, že text tohto návrhu je lepší, ako je platná úprava. No podľa mojej mienky nie je dobrý v tom, že navrhuje, aby poslanci mohli byť stíhaní aj za výroky a hlasovanie. Chcel by som sa vás opýtať, pán predseda, a dúfam, že sa k tomu vyjadríte v závere rozpravy, či možnosť trestne stíhať poslanca za jeho výroky v parlamente je v súlade s čl. 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach a najmä s rozhodnutím Európskeho súdu vo veci Jeruzalem proti Rakúsku. Predpokladám, že ako odborník na poslaneckú imunitu budete vedieť zaujať kvalifikovaný postoj k tomu, či je vôbec možné z hľadiska našich medzinárodných záväzkov v Rade Európy poslanca stíhať za výrok, ktorý povie od mikrofónu v parlamente. Ja sa obávam, že nie. Ale, samozrejme, budem veľmi starostlivo počúvať vašu ústavnoprávnu analýzu. Aj preto si myslím, že ide o divadlo.

    Váš návrh do druhého čítania podporím, aj keď väčšinou sme mali v minulosti vo zvyku logický krok, keď neprešiel prísnejší návrh, dávať menej prísny, keď neprešiel návrh na doživotie, dávať 25 rokov a nie trest smrti. Ale vy ste zvolili, samozrejme, inú procedúru, podľa mňa jej chýba elementárna logika. Ale vy máte humanitné vzdelanie, takže to je v poriadku. Myslím si, že ako som už povedal, keď sa rozhodujeme v binárnom hlasovaní, či tento text alebo platný, tak tento je lepší ako široká imunita, ktorá sa týka trestných činov, priestupkov, všetkého.

    Ale myslím si, pán predseda, že najrozumnejšou cestou je, aby poslanci mali imunitu na výroky a hlasovanie, teda na skutky, ktoré sa týkajú priamo výkonu ich funkcie. Ja som rád, že v Trestnom zákone nemáme, ako to už bolo navrhované, trestný čin hanobenie na základe politického presvedčenia. Ale chcete nám povedať, že ak by sme ho zaviedli, možno ho zavedieme v krátkom čase, taký návrh tu pred pár rokmi padol, že by bolo možné poslanca stíhať za výrok, ktorý je hanobením na základe politického presvedčenia druhej strany.

    Čiže, ak niekto povie od tohto mikrofónu, že niekto je napríklad boľševik alebo nejakú inú verziu tohto slova, budeme ho môcť trestne stíhať ako poslanca?

  • Nezrozumiteľné hlasy zo sály.

  • Ako koho? Alebo niekto je terorista, čo tu už bolo povedané.

  • Nezrozumiteľné hlasy zo sály.

  • No, napríklad. To je úplne jedno.

    Áno, pani poslankyňa Tóthová navrhovala zavedenie tohto trestného činu. Našťastie, zatiaľ neprešiel, ale teraz ste v koalícii, tak to môžete skúsiť znovu.

    Chcem povedať, že ak niekde, ak sloboda prejavu, ak sloboda prejavu...

  • Nezrozumiteľné hlasy zo sály.

  • ... chráni. Ak sloboda prejavu chráni diskusiu, tak najmä diskusiu politickú. A ak diskusiu politickú, tak najmä v parlamente. Preto považujem, pán predseda, váš návrh za farizejský. Opakujem, budem hlasovať za jeho prerokovanie v druhom čítaní. Budem navrhovať, aby zostala imunita na hlasovanie a výroky. A chcel by som vás ešte raz požiadať, aby ste nám vysvetlili súlad možného trestného stíhania poslanca za výroky s Európskym dohovorom.

    Pán predseda, nebudem vám citovať, už som to urobil minule v parlamente, vaše hlasovania, ktoré dokazujú vašu neúprimnosť. Žiadam vás, ak máte vysvetlenie pre zmenu vášho postoja, aby ste nám ju oznámili, aby sme mohli zmeniť názor, že to nakoniec myslíte s poslaneckou imunitou úprimne. Zatiaľ všetky fakty a právo na odpoveď ešte nie je, všetky fakty, vaše hlasovania a vaše skutky dokazujú pravý opak.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili: pani poslankyňa Tóthová, Jarjabek, Sabolová, Jasaň, Martinák Ľuboš ako posledný. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami.

    Prosím mikrofón pre pani poslankyňu Tóthovú.

  • Ďakujem. Keďže ste ma spomínali, pán poslanec, reagujem. To, čo ste teraz urobili, dokázali ste, že ste majstrom deformácie reality. Áno, ja som navrhla trestný čin, ale nie pri výrokoch v parlamente. A vy ste uvádzali situáciu, ako by to vyzeralo pri výrokoch v parlamente, keby nebola imunita. A vzápätí ste povedali, že ja som dávala takýto návrh. Každý, kto sleduje prenos z parlamentu, bude mať dojem, že Tóthová navrhla, aby vlastne bolo trestným činom, pokiaľ v parlamente dôjde k tomu trestnému činu, ktorý ste uvádzali. Pán poslanec, vy ste v tomto skutočne majster. A nielen teraz, ale vy to používate vo vašich vyjadreniach v politických reláciách a tak to deformujete, že neuvediete úplne iný názor, ale ten pôvodný tak vykrútite, že kus je pravdy a druhý kus je absolútna nepravda. Preto som vyhlásila, že ja s vami do žiadnej relácie už v budúcnosti nejdem. A už vyše roka to aj realizujem. Pretože, opakujem, vy ste majster deformovania reality.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, ja sa naozaj teším, že tento návrh je v parlamente a určite budem hlasovať za jeho presadenie do druhého čítania. Viete z akého dôvodu? Z jednoduchého. Konečne sa dozviem, akú imunitu vlastne máme.

    Zhruba pred dvomi, tromi rokmi som sa dozvedel, že my napríklad nemáme občianskoprávnu imunitu na výroky, ktoré hovoríme v parlamente. A mnoho z nás dostalo, poviem to veľmi ľudovo, výhražné listy od právnikov s návrhom na občianskoprávne konanie. A bolo to po výrokoch od kecpultu a bolo to aj po výrokoch odtiaľto. Čiže, právnici, máte skutočne zelenú, aby ste nám to objasnili, o akú imunitu vlastne v tomto parlamente ide, akú imunitu máme, či sme občianskoprávne chránení. Ja si pamätám na tú diskusiu, myslím, že to bol doktor Drgonec zhruba pred tromi rokmi, ktorý viedol potom jednu novelu, ktorá vlastne mala poslancov chrániť takýmto spôsobom. Nie celkom sa to opäť podarilo preto, lebo akonáhle bola táto jeho novela schválená, hneď vyšli ďalší právnici s jej spochybnením.

    Čiže ešte raz, ja sa veľmi teším na tú debatu preto, lebo konečne budem vedieť, akú imunitu vlastne poslanci v tomto parlamente majú.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca Lipšica za Kresťanskodemokratické hnutie. My na rozdiel od vás, vládna koalícia, chceme vecnú diskusiu aj v druhom čítaní. A aj napriek tomu, že ten rozsah, ktorý pán predseda parlamentu zadefinoval v tejto novele, nie je dobrý, ale vieme, že v druhom čítaní môžeme hovoriť, môžeme opraviť, môžeme prijať taký návrh 90 hlasmi, ktorý bude určite dobrý a správny. A preto v tomto kontexte, ako hovoril pán poslanec Lišpic za poslanecký klub, môžem povedať, že celý poslanecký klub KDH podporí tento návrh. Tu je jasne vidieť a včera sme to jasne videli na mandátovom výbore, že imunita na trestné činy, ktorá tu bola predložená pred časom, je nadbytočná, viď pán poslanec Chelemendik, a nemuseli by sme rokovať ani vo výbore, ani v Národnej rade napriek tomu, že sám povedal, že je ochotný ísť na to vypočúvanie. A chcem sa ale spýtať, pretože taká vážna téma, ako je imunita, asi ju reprezentuje len pán predseda parlamentu za všetky koaličné strany, neviem, či nemáte odvahu alebo nemôžete mať odvahu vystúpiť a povedať, aký rozsah imunity si predstavujete vy, páni poslanci.

    A možno len krátko. Každý v parlamente by mal hovoriť tak, aby sa nemusel obávať, že by mohol byť za akékoľvek výroky akokoľvek povedané aj mimo trestne stíhaný.

    Pán poslanec Jarjabek, vás veľmi rada vidím, ale som očakávala, že váš hlas poslanca, ktorý ste sľúbili, keď bude zákon o výmenných lístkoch v parlamente, ho podporíte, svoj hlas ste nedali. Čiže, to sú len také vaše plané sľuby a vyjadrenia, presne tak aj teraz pri imunite veľké gestá, kedy ste nehlasovali v minulosti a teraz sa tvárite, že budete hlasovať. Očakávam, či tento zákon prejde do druhého čítania, či máte v sebe všetci toľko odvahy.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán kolega Lipšic, vy si myslíte, že ten, kto má humanitné vzdelanie, nemá logické zmýšľanie alebo nevie logicky rozmýšľať? Bolo by už načase, keby ste vo svojich vystúpeniach prestali urážať, to po prvé. Po druhé vravíte alebo ste povedali, že pán predseda parlamentu nemá úprimnú snahu pri predkladaní tohto návrhu. Ja na rozdiel od vás si myslím, že tú úprimnú snahu má a o tom, ako to dopadne, uvidíme po hlasovaní, potom sa ozvite a čo potom budete rozprávať. Ďakujem.

  • Pán poslanec Martinák ako posledný s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Lipšic, na vaše teatrálne vystúpenia sme si zvykli už aj my noví poslanci. Neviem skutočne, kde beriete tú „odvahu“ niekoho posudzovať, či má, alebo nemá logické myslenie. Podľa toho mi vychádza, že okrem vás ho asi málokto tu z nás poslancov v parlamente má. To skutočne svedčí o tom, že aj dnešné tzv., nazvem ich, „kultúrne vložky“ vo vašom vystúpení svedčia o vašej prirodzenej inteligencii. Každý nech si pomyslí svoje. Ďakujem za slovo.

  • O slovo požiadal podpredseda parlamentu pán Hort. Pardon. Pán Lipšic má právo reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. K pani poslankyni Tóthovej. Ja som nepovedal, pani poslankyňa, že vy ste navrhli, aby v parlamente bolo trestným činom hanobenie na základe politického presvedčenia, ale do Trestného zákona. Nehnevajte sa na mňa, inak to, že niekto navrhne, aby trestným činom bolo hanobenie na základe politického presvedčenia mimo parlamentu, teda len okrem mikrofónu všade, to pre mňa nie je nejaká zvlášť poľahčujúca okolnosť. Nehnevajte sa, nebudem ten návrh nazývať slovom, ktoré kedysi vynašiel a vniesol do nášho slovníka František Mikloško, ale považujem to proste za pomerne zlý návrh.

    Pán poslanec Jarjabek, áno, myslím si, že budete teraz hlasovať za. A poviem vám aj, prečo budete podľa mňa hlasovať za. Ja viem, pretože podľa mojej mienky máte informáciu, že opozičné kluby SDKÚ a SMK ten návrh nepodporia, preto ste si istý, že neprejde a budete hlasovať za. A tiež vám poviem, pán poslanec, že v minulosti, mám tu aj vaše hlasovania, ako ste hlasovali. Vy sa pýtate, aká je imunita? Veď vy ste trikrát hlasovali proti jej zúženiu a dvakrát za jej rozšírenie. Veď vy ste hlasovali za Drgoncovu novelu, ktorá mala zaviesť občianskoprávnu imunitu. A pokiaľ hovoríte, akú vlastne máme imunitu, že to sa dozviete až teraz, teda gratulujem, po toľkých rokoch v parlamente. Pán poslanec, boli ste tu minule, keď sa návrh prerokúval? Ja som pomerne dlho hovoril o tom, aký je právny stav aj v občianskoprávnej imunite, asi ste mali vtedy nejaké vystúpenie, pretože pomerne dlho som tu o tom hovoril, o občianskoprávnej imunite, či bola zavedená, alebo nebola, len ste asi chýbali. Čiže vždy ste hlasovali zle.

    K pánovi poslancovi Jasaňovi. Pán poslanec, ja úprimnú snahu alebo neúprimnú snahu hodnotím nie podľa vyjadrení, podľa skutkov. My poslanci, pán poslanec, skutky prejavujeme hlasovaním. Pán predseda Paška už hlasoval a vždy zle. Z toho vyvodzujem jeho neúprimnosť.

  • Pán podpredseda Hort vystúpi teraz v rozprave.

  • Vážený pán predseda parlamentu a navrhovateľ, vážený pán podpredseda, vážená pani spravodajkyňa, ctené kolegyne, kolegovia, na úvod mi dovoľte pripomenúť to, čo je dôverne známe všetkým poslancom Národnej rady nielen z tohto volebného obdobia, ale i z obdobia, keď strana SDKÚ – DS bola vo vláde. Totiž vtedy, keď sme v parlamente hlasovali o zúžení poslaneckej imunity, a podotýkam, že nielen vo vzťahu k priestupkom, ale i k obmedzeniu trestnoprávnej imunity, náš poslanecký klub pri hlasovaní takéto iniciatívy vždy podporil. Ešte raz opakujem, bez ohľadu na to, kto bol iniciátorom takéhoto návrhu a v ktorom období bol tento návrh predmetom rokovania parlamentu, náš postoj bol rovnaký. Takýmto prístupom sa nemôže pochváliť nikto z poslancov súčasnej vládnej koalície. Pričom postoj samotného pána predsedu Národnej rady, známy z obdobia jeho pôsobenia v opozícii, tu bol už v nedávnej minulosti poctivo zdokumentovaný kolegom Lipšicom, a preto je zbytočné sa k týmto známym faktom opätovne vracať. Proste pán predseda žiadny z návrhov týkajúcich sa poslaneckej imunity v minulom volebnom období nepodporil. Myslím, čo sa týka zúženia poslaneckej imunity.

    Je nanajvýš zaujímavé, že pán predseda svoj postoj nezmenil ani po tom, čo prevzal druhú najvýznamnejšiu ústavnú funkciu v štáte. Spomeniem známy príklad už z nedávnej minulosti, myslím z tohto volebného obdobia. Veru nie je to tak dávno, čo aj hlasom pána predsedu Pašku tento parlament zmietol zo stola, konkrétne to bolo v júni minulého roka, opozičnú novelu, ktorá zužovala poslaneckú imunitu len na hlasovanie poslancov v parlamente a za výroky prednesené na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Je prinajmenšom zaujímavé, že pred necelým rokom, keď sa rozhodovalo o tom, či pokračovať v ďalšom legislatívnom procese, pánu predsedovi parlamentu nenapadol ani jeden z jeho desatoro argumentov pri poslaneckej imunite, ktoré uvádza v najnovšej verzii novely v dôvodovej správe.

    Je preto prirodzené, keď pán predseda inicioval zriadenie komisie pre zmenu ústavy, že sme jeho ponuku aj vzhľadom na jeho predchádzajúce postoje k imunite nepovažovali za úprimné a členstvo v komisii sme ako opozícia ako celok odmietli.

    Pán predseda však tému, po ktorej je nepochybne spoločenský dopyt, odrazu uchopil a v podstate dnes prichádza so svojím návrhom do parlamentu už po tretíkrát. Prvýkrát sme o ňom rokovať nemohli, lebo sám navrhovateľ svoju prvú verziu z vtedajšieho programu schôdze Národnej rady stiahol. V prípade druhej iniciatívy náš klub opäť nemal problém hlasovať za zrušenie priestupkovej imunity, teda hlasovať za návrh, ktorý sa tu objavil na januárovej schôdzi z dielne poslancov strany SMER na čele s pánom predsedom Paškom. Problém s návrhom však mali samotní kolegovia pána predsedu v jeho poslaneckom klube, ktorí podporou procedurálneho návrhu pána poslanca Rafaja zo SNS doslova potopili iniciatívu pána predsedu parlamentu.

    Naozaj sa málokedy stáva, aby návrh predstaviteľa poslaneckého klubu bol takým nekolegiálnym a potupným spôsobom odpálený aj hlasmi poslancov z vlastného klubu. To je naozaj rarita a už nehovoriac o prípade, keď jeden z navrhovateľov je predseda parlamentu. Aby táto fraška okolo imunity bola zavŕšená, z trojice predkladateľov sa vyslovene proti procedurálnemu návrhu nepokračovať v rokovaní, postavil iba samotný predseda parlamentu pán Paška, ktorý v tej chvíli pripomínal posledného mohykána v poslaneckom klube strany SMER. Jeho kolegov pravdepodobne neoslovil ani jeho apel počas jeho vystúpenia, keď hovoril o občianskom záujme a o dopyte po rovnosti a zrovnoprávnení postavenia poslanca a občana.

    Napriek uvedeným skutočnostiam, to znamená, že pán predseda v úprimnej snahe zúžiť imunitu poslancov iba na výroky a hlasovanie v parlamente, zostal v prostredí vládnej koalície úplne osamotený, prichádza dnes s ďalšou novelou ústavy, ktorá ide ešte ďalej, v ktorej pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhuje zrušiť imunitu kompletne, vrátane diskusie v parlamente a dokonca vrátane hlasovania v parlamente. Priznám sa, ak som v minulosti nerozumel, čo bolo spúšťacím mechanizmom takej významnej premeny myslenia navrhovateľa vo vzťahu k imunite, tak tomuto kroku, ktorý v demokratických krajinách nemá obdobu, v kontexte niektorých známych skutočností z vášho vládnutia ja začínam rozumieť. Myslím tým to, že ste pred rokom a pol deklarovali snahu o novú politickú kultúru a dnes, s odstupom času sa javí vaše počínanie ako priame ohrozenie dosiahnutého stupňa demokracie v našej mladej demokratickej krajine.

  • Ak dovolíte, teraz ten kontext. Najskôr sme boli svedkami takých útokov na novinárov zo strany predsedu vlády, ktoré napriek občasnej nepríjemnej skúsenosti aj každého z nás s médiami nepatria v žiadnom prípade do oblasti spomínanej politickej kultúry. Výroky ako „novinárske chrapúnstvo“, „mediálni kibici“, „duchovní bezdomovci“, „hyenizmus“, „slizký had“, „pisálkovia“ sú dostatočne známe a vieme, kto je ich autorom. Keďže sa novinárska obec „nepoučila“, máme v parlamente v druhom čítaní zákon, ktorý nikto okrem strany SMER neoznačil za demokratický a ktorý nás ako krajinu dehonestuje už nielen v Európskej únii, ale ďaleko za jej hranicami.

    Obdobná paralela sa natíska vo vzťahu k opozícii. Najskôr sme boli zdecimovaní, potom sme vykrikovali z kúta, neskôr sme sa dozvedeli, že patríme do väzenia. A keďže ani tieto vyhrážky nám nezatvorili ústa, máme na stole novelu ústavy, ktorá má zastrašiť opozíciu už nielen vo vzťahu k tomu, čo a ako v parlamente povie, ale tiež nech si dobre rozmyslí, ako bude hlasovať. Myslím, že ak by tento návrh nebodaj prešiel, je legitímnou otázka, čo bude nasledovať. My totiž na rozdiel od niektorých z vás, z radov vládnej koalície, sme rok 1989 vnímali predovšetkým ako úžasný dar slobody, že sa budeme môcť slobodne vyjadrovať a hovoriť svoje názory a nie, že nám v 21. storočí v opozícii bude chcieť niekto zatvoriť ústa a vyhrážať sa väzením. Že nezávislé a súkromné bude základom, a nie ohrozením systému, že sa budeme môcť slobodne rozhodnúť, akým spôsobom si chceme našetriť na dôchodok, že nám už nikto nebude strpčovať slobodnú voľbu lekára, že nás už nikto nebude obmedzovať, ak budeme chcieť časťou svojich daní podporiť dobročinné inštitúcie, ktoré zabezpečujú to, čo nestíha štát. Že tu už nikdy nezažijeme cenzúru a akékoľvek snahy o obmedzenie slobody tlače a že už nikomu nenapadne, a to zdôrazňujem, nebodaj ešte aj zatvárať ústa legitímne zvoleným poslancom, aj keď sú iba z opozície.

    Pán predseda, vcelku sa dá súhlasiť s vaším tvrdením, že pre vyspelé demokratické krajiny, ktoré majú bohatú tradíciu pri uchovávaní politickej kultúry, takýto návrh možno ani veľkú hrozbu nepredstavuje. Ale ja sa celkom otvorene pýtam: Nemá táto hrozba opodstatnenie ani u nás? Sme vari krajinou, ktorá má rokmi a skúsenosťami tak vymodelovanú politickú kultúru, že nemôže dôjsť k pokušeniu zneužiť politickú moc? Ste vy tou politickou garnitúrou, ktorá do vzťahov koalície k opozícii zaviedla viac demokracie a vyššiu, toľko omieľanú politickú kultúru? Odpovedzte si úprimne sami. Totiž za politickú kultúru, za stav demokracie, za vzťah medzi koalíciou a opozíciou vždy najviac zodpovedá väčšina. Teraz som sa dozvedel, že pravdepodobne strana SMER bude prvýkrát hlasovať za tento návrh. Ak to bude pravda, tak to už vo vzťahu k tomu, čo sme z vašej strany zažili v minulosti k tejto problematike, sa nedá inak nazvať ako naozaj veľké farizejstvo.

    A záverom, za náš poslanecký klub, napriek nepochybne vysokej štylistickej úrovni vašej dôvodovej správy, pán predseda, k predmetnému návrhu novely ústavy, napriek tomu, že sme dosiaľ všetky návrhy na zrušenie priestupkovej imunity v parlamente podporili, avšak na základe už spomínaných skúseností a predovšetkým pre zodpovednosť za demokraciu a slobodu slobodne sa vyjadrovať, náš poslanecký klub tento váš návrh nepodporí.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili: pán poslanec Petrák a pán poslanec Lipšic ako posledný. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Petrák, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, pán podpredseda parlamentu Hort, no čakal som všeličo, ale dostali ste ma, poviem úprimne, lebo podľa môjho názoru vy ste ten posledný, ktorý by mohol opätovne kázať o morálke, etike a rôznych iných kategóriách v tomto parlamente. Vy ste sa na tieto kategórie odvolávali veľakrát vo svojich vystúpeniach, ja sa vám pokúsim pripomenúť jedno vystúpenie a potom, aká je jeho realizácia v praxi.

    Citujem: „Ja mám 5 detí, z toho sú 4 vysokoškoláci bývalí, dnes už len 2 a 2 sú v pracovnom procese. Ani v najhoršom sne by mi nenapadlo, aby som, hoc ich považujem za šikovných a niektorého z nich a už vôbec nie nedoštudovaného, navrhol do akejsi štátnej spoločnosti alebo do akéhosi orgánu štátnej spoločnosti.“ Myslím si, že dnes by bolo pre vás bývalo lepšie držať sa hesla, mlčať je niekedy zlato. To ste povedali pánovi poslancovi Ďuračkovi. Vidím, že ste našli iné cesty ako uplatniť svojich rodinných príslušníkov, ako ich vtiahnuť do verejného života nie celkom legálnym spôsobom. A myslím si, že tá veta, ktorú ste použili na koniec svojho citátu, že niekedy by bolo lepšie mlčať, je platná pre vás aj dnes.

  • Ďakujem. Ja by som na pána poslanca Horta nadviazal, keď spomínal, aké obdivuhodné salto mortale v tejto veci urobil pán predseda Národnej rady. Aby som možno spresnil aj tú moju otázku na neho, verím, že ešte vystúpi v rozprave, aby sme mohli reagovať, lebo ide o živú tému, kde sa netreba báť diskusie. Opakujem, zmeniť názor nie je problém, len by bolo fajn oznámiť nám, aké dôvody vás k zmene názoru konkrétne viedli. Poviem vám príklad. Ja som napríklad zmenil pred nejakým časom názor na trest smrti. Zmenil som ho jednak po mojej skúsenosti na ministerstve spravodlivosti po prípadoch, kde sa prejavovalo pomerne desivé zlo, ale po druhé aj kvôli novým prieskumom, ktoré boli nedávno publikované, ktoré preukazujú pomerne výrazne odstrašujúci účinok tohto trestu. V minulosti som bol proti nemu, dnes sa prikláňam skôr k jeho zavedeniu. To len ako príklad toho, že názor je možné zmeniť, ale podľa mňa je potrebné vždy formulovať dôvody, konkrétne dôvody, ktoré vás k zmene názoru viedli. A ja by som vás preto, pán predseda, znovu vyzval, keby ste mohli ešte v rámci rozpravy sformulovať svoje dôvody, pre ktoré ste o 180° zmenili svoj doterajší konzistentný názor.

  • Ja som očakával, že aj keď sa niekto ozve z vládnej koalície, tak bude reagovať na to, čo bolo meritum môjho vystúpenia. Je tu vážna obava o vývoj demokracie na Slovensku vzhľadom na všetky zákony, ktoré v tejto snemovni od júna 2006 alebo odvtedy, ako ste sa dostali k moci, prijímame. Ja by som vám mohol citovať ešte ďalšie veci, ktoré nie my, ale normálni ľudia vnímajú ako ohrozenie demokracie a považujú to za opojenie mocou zo strany vládnej koalície. Keď v nadväznosti na všetky tie skúsenosti príde takýto návrh zákona, tak ho nemôžeme iným spôsobom vnímať iba tak, ako som to za náš poslanecký klub predniesol.

    Pokiaľ ide o to, čo ste mi adresovali, pán kolega, na najbližšie zasadnutie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, na ktorom sa zúčastním, vás pozývam, a tam vám vysvetlím všetky súvislosti. Napriek všetkému, čo som si zažil, našiel som odvahu a spravil som to, čo som urobil. To len na záver. Ďakujem pekne.

  • Pán predseda, do rozpravy alebo záverečné slovo?

  • Do rozpravy. Nech sa páči, pán predseda parlamentu.

  • Radšej do rozpravy, aby som si vypočul reakcie.

    Dámy a páni, najprv mi dovoľte, aby som ozrejmil svoj prístup a reakcie, pretože toto moje vystúpenie budem považovať za reakciu, napriek tomu, že sa mi po tom, ako som si vypočul predrečníkov, natíska veľká vôľa a chuť pojať moje vystúpenie oveľa ironickejšie, pokúsim sa obmedziť svoju ľudskú iróniu na miernu alebo do intervalu, ktorý bude znesiteľný, a potom sa pokúsim o akúsi mieru racionality.

    V prvom rade sa chcem, samozrejme, poďakovať vystupujúcim, že sa z 99 % venovali mojej osobe, a nie problematike imunity. Ale chcem ich aj zároveň upozorniť, napriek tomu, že síce mám funkciu predsedu parlamentu, chcem ich aj zároveň požiadať, že som taký istý poslanec, ako ste vy, dámy a páni, a mám takú istú iniciatívu a práva, ako máte vy a z toho vyplýva aj moje právo predkladať akékoľvek novely zákonov alebo návrhy nových zákonov. Preto by som vás poprosil, aby ste nerobili automatické mnemotechnické skratky, ktoré sú príznačné pre ľudí, ktorých typ myslenia je obmedzený na veľmi plytký a nevyslovovali závery, ktoré majú podoby kategorických kantovských imperatívov, aj keď som si Kanta ako idealistu vážil.

    Ale, pán Lipšic, vy ste síce idealista, ale s typom racionality, ktorú predvádzate, to nemá nič spoločné. Samozrejme, natíska sa mi mierne ironická otázka po tom, ako som si vypočul tieto kategorické imperatívy a hodnotenia, prečo sa ich nepokúsite využiť niekde, kde by ste to mohli možno viac zhodnotiť. Pretože vaše súdy a vaše pravdy, ktoré tu interpretujete, čo tak zahrať si na finančnej burze? Tá analytika, ktorou ste schopný interpretovať okamžité závery, by vám možno viac prospela, ako zaoberať sa mojou osobou. Viete, pán poslanec Lipšic, v dobrom, ja tiež neriešim a mohol by som, aj keď ste mi povedali, že nemám logické myslenie, ale už som to niekoľko krát povedal, že toho Aristotela som čítal dosť dobre a viete, tie sylogizmy, ktoré aj vy používate, som schopný konštruovať kedykoľvek. Takže neskúste robiť deduktívne závery, ako ma baví, alebo nebaví funkcia predsedu, pretože ja tiež nevyvodzujem deduktívne závery na základe informácií, ktoré sú objektívne, či vás baví a čo vás baví, či váš rodinný život alebo vaša politická súčasnosť, alebo vaša politická budúcnosť.

    Ale poďme radšej na tú racionalitu, pretože toto pravdepodobne nemá veľký zmysel. Ešte jednu vec, pán Lipšic. Je to také, prepáčte, ja som to veľmi nechcel, ale hovorí sa, požičané vráť, a ja som taký chlapec z ulice, ktorý robil so všetkými, s Rómmi, robotníka, šoféra, kadekoho, takže som si zvykol v živote s každým komunikovať a jednoducho budem aj s vami takýmto spôsobom komunikovať, pretože to, čo mi tu neustále podsúvate o zmene môjho postoja a môjho myslenia, to nebudem riešiť. Len ste sa ma pýtali, v akom súlade je návrh zrušenia výrokovej imunitu s dodatkom. Neviem, pán poslanec. A viete, prečo neviem a vôbec sa nehanbím to povedať? Áno, mám humanitné vzdelanie, som filozof, nie právnik, ale na rozdiel od vás nie som chrobák – truhlík, ktorý na všetko povie, že všetko vie a tvári sa, ako geniálne je schopný všetko vyriešiť.

    Ale poďme teraz k tým dôvodom, pretože tu zaznelo aj z úst pána poslanca Abrhana, že nie je argumentácia a tie dôvody prečítam. Nie pre vás, lebo tí, ktorých to zaujímalo, si to prečítali.

    To desatoro, prečo tú poslaneckú imunitu obmedziť, tie dôvody:

    Prvým je dôsledná aplikácia základného demokratického princípu rovnosti pred zákonom.

    Druhým je snaha o zvyšovanie dôveryhodnosti Národnej rady.

    Tretím dôvodom je reflektovanie názorov verejnosti, ktoré tak isto patrí k základným atribútom demokracie.

    Štvrtým je zabránenie možnosti zneužívania poslaneckej imunity, ako aj eliminácia akejkoľvek možnosti korupcie a nedostatočnej transparentnosti v parlamente. Aj keď tu treba povedať a nikdy som sa tým netajil a nikto z vás, že je tak trošku zlé, že aj vďaka médiám sa inštitút poslaneckej imunity interpretuje ako čosi, čo bolo trvale zneužívané a je trvale zneužívané. Spočítali by sme za obdobie existencie samostatnej Slovenskej republiky na prstoch možno jednej ruky incidenty, ktoré síce boli veľmi masívne mediálne interpretované a medializované, ale zase tá frekvencia alebo incidencia v oblasti či už trestnoprávnych postihov, ale nakoniec aj v priestupkovej oblasti nie je taká vysoká, aby mala byť komunikovaná tak, ako je komunikovaná. Bez ohľadu na to si ale myslím, že ten argument tak, ako ho vníma verejnosť, to možné zneužitie je natoľko silné, že by sme ho mali rešpektovať.

    Piatym dôvodom sú trendy, o ktorých ste hovorili. Áno, ja rešpektujem aj to, čo hovoril pán podpredseda a nakoniec práve kvôli tomu bola zriadená alebo bola snaha o zriadenie komisie, aby vznikol aj tak trošku ten odborný background a priestor a určitá konfrontácia pohľadov ústavných právnikov, odborníkov, ale aj určitej sumy historickej skúsenosti ako nazerať. Výsledkom bola aj medzinárodná konferencia. Tam sa takisto ukázalo, že jednotlivé aj európske krajiny prechádzali rôznym vývojom a že tie úrovne sú rôzne. Chcem len povedať toľko, že áno, dajte to do druhého čítania, to, čo som povedal a upravte to do podoby, v ktorej sa nájde väčšina. Pretože bezpochyby aj tu nájdeme široké spektrum názorov od krajnosti typu nesiahať na imunitu, teraz pomenujem seba, lebo aj vy ste to tak urobili, ako zrušiť imunitu úplne a medzitým niekde poletujú názory a netajíme sa tým, priestupková imunita – ak, čiastočne alebo úplne, ak áno, kto ju bude vykonávať, kto kontrolovať, budeme to sami sebe robiť, alebo to naozaj zrušíme.

    Trestnoprávna imunita, dámy a páni, nikto z nás, som presvedčený, nemá problém s trestnoprávnou imunitou. Ak naozaj došlo v histórii slovenského parlamentu k situáciám, neviem, či boli dve alebo tri, opravte ma, okamžite, okamžite Národná rada reagovala...

  • Hlas z pléna.

  • Prosím? Ale osobne som presvedčený, že nie je odôvodnený a že nikto z vás, kto tu sedí a kto kandidoval alebo bude kandidovať v budúcich voľbách, nejde do toho zápasu o mandát od voličov preto, aby sa zakryl alebo aby zakryl svoje konanie pláštikom imunity. Som presvedčený, že aj medzi vami existuje takýto názor.

    A potom výroková imunita, ktorá tiež má v Európe rôzne podoby. Ale znovu to opakujem, dajme to do druhého čítania, poďme sa baviť, poďme sa baviť o tom, v tej komisii ste nechceli. Často aj vy, pán kolega Lipšic, ste hovorievali, že nepotrebujete komisiu, lebo plénum je to najlepšie, ten najlepší priestor, kde vieme konfrontovať tie názory. No tak to urobme, tak si to poďme vyrozprávať a poďme do tých výborov a poďme sa tam pohrať „s tým“, čo sme schopní, alebo nie sme schopní.

    Ale znovu chcem opakovať, aby nedochádzalo k omylom bez ohľadu na hodnotenia mojej osoby, samozrejme, nad tým sa pousmejem. Absolútne rešpektujem každý názor, aj ten, ktorý prezentujú kolegovia, ktorí hovoria, že nie, nesiahajte na imunitu a ja prezentujem názor, ktorý som povedal. Ale poďme sa o tom baviť, pustite to do druhého čítania a nevymýšľajte tu hlúposti. Viete, pán kolega Hort, to, čo vy ste odprezentovali, veď vy ste hovorili o všetkom možnom, len nie o imunite. Veď vy sa toho prvý bojíte. Tu budete vy pomenúvať akési mechanizmy?

  • Ale vy sa nebojíte toho, že nebude imunita, vy bojíte toho, že nemáte čo ponúknuť. Tárate tu večne tieto veci, tieto hlúposti, ktoré už ani nikto nepočúva, o nedemokratickosti. Viete čo? Tak si prečítajte eurobarometer. Aká je dôvera voči tomu parlamentu? Aká je dôvera voči inštitúciám štátu? Aká je dôvera voči vláde? Jediný problém je, že v tej vláde nie ste vy. A ľudia vám dali vo voľbách najavo, čo si o vás myslia a o vašej veľkej slobode a o tom, aké podmienky ste vytvorili pre to, aby si každý od východného Slovenska na západ mohol túto vami deformovanú slobodu užiť. Takže nerozprávajte, nepoužívajte veľké slová, ale konajte. Príďte sem, postavte sa a dajte nám alternatívu a netárajte mi tu o imunite. Poďte a povedzte, bude to takto, takto, takto a preto to bude takto, lebo, lebo, lebo.

    V tomto oceňujem pána poslanca Lipšica, že aspoň v tých 5 percentách, v ktorých sa venoval nie mojej osobe, ale imunite, postavil racionálne a je o ňom známe a má svoje postoje, ktoré, alebo aj iní kolegovia, a je jedno, či sú proti, alebo za, ale ich majú. Netárajte tu už o nedemokracii, neslobode. Dajte ľuďom alternatívu, dajte im program a choďte do volieb. Keď zvíťazíte, môžete v tejto snemovni robiť to, čo je principiálne pre všetky demokracie, väčšinovo presadiť program, na ktorý vo voľbách dostanete mandát. A týka sa to ekonomických, sociálnych programov a možno sa to týka aj imunity, o ktorej teraz hovoríme.

  • A skúste to normálnym štandardným spôsobom a neiritujte, neznervózňujte a nestrašte ľudí na Slovensku. Potom budeme viesť racionálny dialóg o tom, aké máme predstavy, ako má vyzerať sociálny štát, ako má vyzerať zdravotná starostlivosť, ako má vyzerať dôchodkový systém. Predstavme alternatívu, ale prestaňte tárať nezmysly, ktoré tu stále používate. Rozkladá sa vám strana. Ako boľševici sme my v Smere nikdy nezrušili žiadnu organizáciu, ani sme nevylúčili ľudí.

  • U nás v Smere na predsedníctvo príde ktokoľvek a bude rozprávať čokoľvek aj premiérovi, aj každému inému a nemusí sa báť, že v Banskej Štiavnici alebo v Košiciach niekto rozpustí základnú organizáciu! Nekážte nám tu o demokracii!

    Dovoľte, ešte o tých trendoch som hovoril, ten šiesty dôvod je zvýšenie úrovne parlamentnej diskusie a následne zlepšovanie politickej kultúry. Tu sa priznám, že som mierne subjektívny. Áno, tá výroková imunita aj na základe skúseností z tohto pléna a tohto parlamentu a aj na základe napríklad niektorých vystúpení, myslím si, že by prospelo, ak by sme si všetci tak trošku strážili svoju mentálnu úroveň a pokúšali sa formulovať veci spôsobom, ktorý nejde pod kožu, ako sa hovorí, ľudsky pod kožu, ale ktorý je politicky príkry a možne nepríjemný z hľadiska politického zápasu, ale hodnotovo veľmi korektný. A preto si myslím, že aj zrušenie výrokovej imunity by prospelo kultúre oveľa viac, ako tie prázdne, slamové reči o tom, ako kto je ten správny demokrat a ako ten druhý nie je ten správny demokrat. Ale uznávam, že pohľad na to môže byť iný. Nakoniec aj tá historická európska skúsenosť je iná.

    Siedmy dôvod je neaktuálnosť inštitútu imunity v modernom demokratickom prostredí, ktorá pozná efektívne mechanizmy proti možnosti zneužitia moci voči poslancom.

    Ôsmy dôvod je ústavná garancia slobody vyjadrovania sa. Trošku to súvisí, preto to spájam. Už som to niekoľkokrát povedal a vrátim sa k tým výrokom. Veď my všetci predsa máme slobodu prejavu garantovanú, občiansky. A dokonca máme definované rozsahy, v ktorých je sloboda obmedzená. Je to aj trestný zákon. Znovu to tak trošku odľahčím. Neverím, že niekto z nás tu, dámy a páni, prišiel pre to, aby tu páchal trestný čin aj v podobe výrokov, ktoré zasahujú alebo ktoré ohrozujú, alebo, ktoré urážajú, alebo, ktoré majú nádych xenofóbie, rasovej neznášanlivosti alebo čohosi, čo je definované, čo je definované zákonom ako čosi, čo je eticky absolútne, ale aj zákonne neprípustné. Preto opäť si myslím, že tá výroková imunita je zbytočná a rozsah ústavnej garancie slobody vyjadrovania je dostatočný.

    Deviaty dôvod sa opiera o skutočnosť, že o vine či nevine obžalovaných občanov rozhodujú nezávislé súdy, a preto neexistuje dôvod na obavy zo zneužitia moci zo strany exekutívy a navyše v prípade zachovania imunity hrozí porušenie základných princípov spravodlivosti, medzi ktoré patrí nezaujatosť a nestrannosť orgánu. No ak, samozrejme, budete interpretovať, nikto si nerobíme ilúzie o tom, či právny systém a fungovanie súdov je ideálne, ale na to tu sme, na to prijímame zákony, na to je ministerstvo spravodlivosti, na to je nezávislá občianska spoločenská kontrola, aby aj tento nezávislý pilier jednoducho spel ku kvalite, ktorá je občianskym dopytom. A to si myslíte, že imunita bude ten univerzálny nástroj, ktorý bude dynamizovať tieto zmeny? Vy tiež, pán kolega, ste jedným z tých, ktorý vedie neustále dialóg o tom, ako v tejto oblasti zlepšiť kvalitu, ako dosiahnuť lepšiu vymožiteľnosť a ako dosiahnuť tie garancie. Ale som presvedčený, že na rozdiel opäť od tých nezmyslov a táranín, ktoré tu niektorí predvádzate z opozície, ten systém je nezávislý. Ten systém nie je v podobe, ktorý by naozaj dával dôvod báť sa, že systém je schopný alebo možný zneužitia.

    A ten desiaty, posledný dôvod vychádza z predpokladu, že k slobode patrí aj zodpovednosť za svoje činy, ktorej nemožno zbaviť žiadneho občana.

    Vraciame sa oblúkom na začiatok, vraciame sa k rovnosti pred zákonom. Je to to isté. Žiadna imunita nikomu z nás nedá právo vymedziť sa iným spôsobom. A dobre, možno niektorí majú mechanizmy, ako si pocit viny nahradiť. Ale niektorí možno nie. Väčšina z nás, jednoducho principiálne, alebo drvivá väčšina z nás, a je to o morálke, nekoná tak alebo ani nemá snahu konať tak, aby mal pocit viny a aby mal potrebu sa ho zbavovať. Preto som presvedčený, že aj imunita ako akýsi ochranný pláštik na to, že ak akokoľvek dospejem k čomusi, čo nie je prejavom rovnosti, mám ten únikový mechanizmus, nie je odôvodnený.

    Na záver, poďme do druhého čítania. Poďme analyzovať tak, ako som povedal, čoho sme schopní, čoho nie sme schopní, akú úpravu vieme prijať, čo je priechodné, čo nie je priechodné. Nie je to z mojej strany ani žiadne farizejstvo, ani žiadna konštrukcia. Je to jednoducho snaha dospieť k problematike, ktorá sa neustále vracia ako bumerang a bude sa vracať. Či to vyriešime, alebo to nevyriešime a či to bude interpretované ako niečí úspech, alebo niečí neúspech. Jednoducho ten problém tu je a bude sa musieť riešiť. Dnes máme ideálnu šancu, dnes sa už nedá povedať toto ešte tak, toto tak. Je tu návrh na kompletné zrušenie a je na vás, ak to pustíte do druhého čítania, aký rozsah sebareflexie sme schopní ľuďom ponúknuť. A bol by som veľmi rád, ak to nájde podporu a prejde to do druhého čítania, aby sme sa potom pokúsili odosobniť a viedli vecný dialóg o zmenách, ktoré ste ochotní v tomto návrhu prijať a rešpektovať a skúsme naozaj zabudnúť na to, či to predkladá ten alebo onen.

    Ja sa nechcem vracať do tej...

  • Hlas z pléna.

  • Pani predsedníčka, viete, budem trošku taký bridký, ja som nikdy v živote nebol naučený zbavovať sa akejkoľvek zodpovednosti a nikdy v živote som sa nebál niesť svoj kríž. Vy ste na to tiež naučení, len máte na to niekedy také divné spôsoby.

    Takže skúsme, skúsme sa vrátiť k podstate a k ráciu a prestaňte sa baviť o mne a poďte, poďte k tej podstate. Viete čo? Možno to bude viac zaujímať aj ľudí a možno naozaj k niečomu dospejeme. Pretože to inak nemá zmysel. A niekde možno tu je aj meritum tak trošku toho, prečo vzniká to napätie, tenzia, kontroverzia. Skúste v akejkoľvek oblasti nie hodnotiť ľudí, ale hodnotiť podstatu vecí a navrhovať a hľadať riešenie k meritu vecí. A potom aj to, čo v tej zúfalej snahe upútať, v opozícii sa premietne od toho ľudského do toho podstatného, programového, hodnotového a možno tomu budú všetci voliči lepšie rozumieť a pôjdeme do volieb nie s invektívami, ale s programom, na základe ktorého sa tak ako v každej civilizovanej krajine ľudia budú rozhodovať, koho voliť a koho nevoliť. A možno potom aj tí, ktorí náhodou neuspejú, čo je úplne prirodzené v demokracii, prestanú nariekať a budú hľadať racionálne argumenty a spôsoby, ako ponúknuť čosi atraktívne a programovo a hodnotovo pre ľudí príťažlivé, aby systém fungoval tak, ako má.

    Chcem vás požiadať, aby ste posunuli návrh do druhého čítania. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pán predsedu sa prihlásili: pán Lipšic, Sabolová, Abrhan, Novotný, Jarjabek, Košútová, pán Hort posledný. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Lipšic.

  • Pán predseda, tvrdili ste, že sme sa venovali 95 % otázke vašej osoby a nie meritu veci. Ja som na minulej schôdzi pomerne dlho hovoril o mojom názore na imunitu aj občianskoprávnu, aj trestnoprávnu, aj priestupkovú. Pokiaľ si to pamätáte, tak môj názor pomerne detailne poznáte aj na vývoj právnej úpravy, aj na návrh na jej zmeny.

    Čo sa týka sylogizmu, no u tohto sylogizmu to je pomerne zjavné. Prvá premisa je, že ste podali návrh na zúženie imunity. Druhá premisa je, že doteraz ste vždy hlasovali proti zúženiu imunity. Záver tohto sylogizmu je jediný, že vaše názory sú proste v rozpore. A sylogizmus, ako dobre viete, je zlý vtedy, keď je buď nesprávna jedna premisa, alebo keď z tých premís záver nevyplýva. Tu je to úplne evidentné. Toľko k sylogizmu.

    Pán predseda, po prvé mňa baví môj osobný život a baví ma zatiaľ aj politika, ale ďakujem, že si tak všímate a máte starosti o môj osobný život, budem to večer tlmočiť mojej manželke.

    Spomínali ste, pán predseda, že nie ste právnik a neviete sa teraz vyjadriť k tomu, či to je v rozpore s dohovorom, alebo nie. Pán predseda, to je váš prvý návrh zákona. Vy ste iný zatiaľ nedali, okrem imunity. Ja som predpokladal, že tým pádom vás dobre pripravili vaši poradcovia, či je v súlade vôbec s našimi medzinárodnými záväzkami a európskym dohovorom. Ja som v tomto odosobnený. Pán predseda, ak by som nebol, tak nemôžem hlasovať za, nehnevajte sa. Ak by som hlasoval podľa toho, kto ten návrh predkladá, a beriem to, že to nie je úprimné, lebo ste zatiaľ nevysvetlili ani jedným slovom zmenu vášho názoru, tak by som nehlasoval za. Ja hlasujem za práve preto, že idem podľa obsahu, a nie podľa toho, kto návrh predkladá.

    Posledná poznámka, vyzývam vás na verejnú diskusiu, pán predseda, v médiách o imunite. Ak máte naozaj odvahu, energiu, argumenty, príďte, pán predseda, aby sme verejne diskutovali...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda parlamentu, začali ste už svoje vystúpenie veľmi nevhodne, že ste ho začali tým, že však trošku irónie. Myslím si, že pri takej vážnej téme, ako je imunita poslancov, pre predsedu parlamentu irónia nie je vhodná a možno je vhodná do zákulisia alebo možno na nejaké grémium. Ste taký istý poslanec ako my a my sme vás zvolili do pozície, kedy by som očakávala, že sa budete aj vy správať voči kolegom primerane a minimálne voči podpredsedovi parlamentu primerane a že vlastne aj za výroky, ktoré ste dnes povedali v parlamente, ako ste sa zas správali voči kolegom – netárajte, nezmysly, ktoré tu tárate – myslím si, že ak by sme zrušili imunitu tak, ako ju navrhujete, bola by možná žaloba aj na ochranu osobnosti. A to, že máte vládnu väčšinu, a tak ako keby ste na mítingu hovorili, to ešte neznamená, že máte patent na rozum, že máte patent na všetko. My sme tu totalitu mali. Totalita sa skončila a ja verím, že sa ani cez vaše vládnutie nevráti.

    A ak hovoríte, poďme do druhého čítania, odosobnime sa, pokúsme sa odosobniť a podobne, poďme k podstate a také veľmi nadľahčené výrazové prostriedky, možno ste asi taký aj nadľahčený zo stretnutia na Ústavnom súde. Ale chcem povedať, že to, čo tu bolo dopoludnia, to nebolo o žiadnom odosobnení sa. To bol jeden krutý a odporný valec. To bol jeden krutý a odporný, by som povedala, až taký teror voči občanom. Pretože vaši kolegovia nie sú schopní nič počúvať. Vám na občanoch nezáleží. Aj toto je len téma na to, aby sme...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, tri krátke poznámky k vášmu vystúpeniu. Po prvé žiadnym spôsobom som nechcel spochybniť vaše právo predkladať akékoľvek návrhy. Ale som presvedčený, že predseda parlamentu by mal mať dostatok politickej zrelosti, aby predkladal návrhy, ktoré v parlamente prejdú. Nikto nespochybňuje právo vlády predkladať, mať legislatívnu iniciatívu. Aká by tu bola ale politická zrelosť vlády a vládnej koalície, keby v tomto parlamente neprechádzali vládne návrhy zákonov? Čiže to je prvá poznámka.

    Druhá. Moja otázka znela: Budem veľmi rád, ak uvediete príklady z minulosti, ktoré vás vedú k návrhu zrušiť imunitu poslancov za hlasovanie v parlamente? Týmto argumentom ani tie dôvody, ktoré ste spomínali, sa netýkali zrušenia imunity za hlasovanie v parlamente. Týmto zrušením by sa nezvýšila dôveryhodnosť, nereflektovali by sa názory verejnosti, lebo tie sa netýkajú zrušenia hlasovania v parlamente, netýkajú sa zneužívania poslaneckej imunity, netýkajú sa trendov vo viacerých európskych krajinách, lebo takéto trendy vo viacerých európskych krajinách nie sú, netýkajú sa zvýšenia úrovne parlamentnej diskusie a netýkajú sa neaktuálnosti inštitútu imunity v modernom demokratickom prostredí. Ani jeden z tých desiatich dôvodov, ktoré uvádzate v dôvodovej správe, sa netýka dôvodov zrušenia imunity za hlasovanie v parlamente.

    A moja posledná poznámka. Nuž, na minulej schôdzi ste boli jediný, kto hlasoval proti vráteniu. Teraz, zdá sa, že ste presvedčili poslancov Smeru. Dúfam, že pri vašom treťom podaní sa vám podarí presvedčiť aj poslancov HZDS a SNS. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, v časti vystúpenia, v ktorej si sa venoval pánovi podpredsedovi Hortovi a SDKÚ – DS, si zrejme trošku uletel v eufórii odôvodňovania tvojho návrhu. Naozaj, myslím si, že je dosť smiešne, keď sa opýtaš tu, v tejto snemovni a pred verejnosťou, či SDKÚ – DS má nejakú alternatívu. SDKÚ – DS strana, ktorá bola garantom najväčších reforiem v predchádzajúcich štyroch rokoch? Ty sa nás pýtaš, či máme nejakú programovú alternatívu? To my sa pýtame Smeru, či má nejakú programovú alternatívu. Lebo ja sa pamätám na tvoje vystúpenia v predchádzajúcich štyroch rokoch, keď si predstavoval koncepciu zdravotníctva, ktorú Smer zrealizuje. To sú tie odporúčacie lístky alebo zdravotné obvody, ktoré ste odkukali od KÚNZ-ov? To je tá alternatíva v zdravotníctve?

    Napriek tomu, že SDKÚ – DS realizovala rozsiahle reformy, skončila ako druhá najsilnejšia strana v tejto krajine. Tak ti dávam do zreteľu, že je to politická strana, ktorá má hneď po Smere druhú najväčšiu popularitu a podporu občanov tejto krajiny.

    A čo sa týka vnútornej demokracie v strane, chcem sa opýtať: Ešte naďalej u vás platí, že krajských predsedov menuje priamo predsedníctvo strany? Pretože mňa ako krajského predsedu zvolili delegáti krajskej konferencie. To aj pred nasledujúcimi parlamentnými voľbami...

  • Reakcia z pléna.

  • ... aj pred nasledujúcimi parlamentnými voľbami vyškrtne pán Fico Flašíkovcov z kandidátky? Alebo budete o tom na nejakom nominačnom zjazde hlasovať? Takže vieš, najprv by som sa venoval vnútorným demokratickým pomerom v strane Smer, kde sa menujú funkcionári zhora a nevolia zospodu, a potom by som začal posudzovať, čo sa deje v SDKÚ – DS.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Pán poslanec, pán predkladateľ, pán predseda, niekoľkokrát si spomenul meno Lipšic. Čiže bez ohľadu, aby som porušil rokovací poriadok, budem sa venovať tomuto menu. Ty sám veľmi dobre vieš, že pán súčasný poslanec Lipšic bol ministrom a ja sa ho nechcem nijako dotknúť, ja by som len chcel poznamenať to, že naozaj nemohol vedieť, aká situácia je v parlamente a nemohol vedieť, čo sa tu stalo vtedy, keď opozično-koaliční poslanci naozaj zistili, že tu občianskoprávna imunita nie je. Bola tu veľmi veľká diskusia o tom, čo s takýmto problémom, lebo, myslím si, že to bol jeho známy Ernest V., aby som v duchu nových pravidiel hovoril, a tento JUDr. Ernest V. by mu vysvetlil, ako občianskoprávna imunita v tomto parlamente nie je. Ak ním náhodou nepohŕda ako inými ústavnými právnikmi, v rámci našej diskusie si určite vysvetlíme niekde inde. Myslím si, že by bolo veľmi dobré, keby tento poslanec Lipšic zliezol z pomyselného Olympu pýchy a normálne sa zaradil a diskutoval vecne o tejto problematike tak, ako si to naznačil.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, keď sa tak pozerám po tejto sále, tak rozmýšľam a už som tu deklarovala, že ma tu už nič neprekvapí, ale možnože ma zase prekvapilo. Pred necelými dvomi hodinami sa opozícia vehementne domáhala, aby sme tento návrh prerokúvali po 17.00 hodine. A teraz rozmýšľam prečo. Či sa chceli vypariť, lebo tak to tu vyzerá, alebo, pani poslankyňa Sabolová, pokiaľ sa pamätám, tak vy ste to navrhli a trvali ste na tom, aby to tak bolo.

  • Výkriky v pléne.

  • A ja som si naivne myslela, že sa tu chce o tomto návrhu rokovať. Ale zase sa to dostáva do polohy nejakej rošády, kde sa nám predvádza, ako má vyzerať politická kultúra, čo zase kde tento štát trepeme, kde ho chceme zaviesť. A mňa mrzí len jedna vec, že nám tu kážu o morálke ľudia, čo vodu kážu a víno pijú, a takí, čo majú patent na rozum. Preto vám, pán predseda, hovorím, že ja nemám žiadny problém a tento váš návrh podporím, aby sme ho prerokovali v druhom čítaní.

  • Pán predseda, ja som sa v úvode svojho vystúpenia naozaj venoval vám, ale bol to výpočet faktov o vašom počínaní pri prerokúvaní predchádzajúcich návrhov zákonov o imunite. Nebol som ani invektívny, bol som pravdivý. Nič z toho, čo som povedal, nebolo vymyslené, pretože to bolo o vašom hlasovaní, o tom, ako ste sa správali k imunite v predchádzajúcom období. Vy ste to nazvali nezmysly a táraniny.

    Povedali ste aj, že sa bojím imunity, alebo, myslím, že ste to mysleli ako zrušenia imunity. Pán predseda, ja som vždy hlasoval za zrušenie imunity, tej, ktorú považujem za zbytočnú a svoj názor som vyjadril hlasovaním aj v minulosti. Trošku ma mrzí, keď ste potom skĺzli do tej rétorickej, z vašej strany už známej mítingovej, konfrontácie, pretože ste spomenuli nejakú nami deformovanú slobodu. Tie reformy, ktoré sme urobili a z ktorých žijete, aspoň v niektorých situáciách keby niekto z vás povedal, že sa tu urobilo aj niečo dobré za tých osem rokov, ale to je niečo, čoho sa asi nedožijeme. A je mi to niekedy aj tak trošku ľúto, pretože ten konfrontačný tón tu týmto spôsobom nezaviedla opozícia.

    Nedozvedel som sa nič iné, iba to, čo bolo v dôvodovej správe a trošku ma to mrzí, pretože som čakal, že niečo k tomu ešte pridáte. To, čo bolo v dôvodovej správe, sme si prečítali. A keď som sa vyjadril vo svojom príhovore o obave o stav demokracie a o jej vývoj, tak ste na mňa kričali. Pán predseda, nekričte na mňa, keď hovorím to, čo si myslím, poprosím vás do budúcnosti.

    Ďakujem pekne.

  • Uzatváram všeobecnú rozpravu.

    Pán poslanec Lipšic – procedurálny návrh? Ale prosím prv návrh povedať, až potom komentár.

  • Pán predsedajúci, môj návrh je, keby sme mohli odhlasovať, že podľa rokovacieho poriadku pri faktickej poznámke poslanec nemusí reagovať len na predrečníka, ale na kohokoľvek, koho predrečník spomenie. To znamená, keď to bude Ronald Regan alebo Vladimír Iľjič Lenin, tak aj na nich. Ďakujem, keby sme o tom mohli hlasovať.

  • Nebudeme o tom hlasovať, pretože to je, ja budem slušný. Vy sám dobre viete, že ten návrh nemá ani hlavu, ani pätu. Tu rozhoduje rokovací poriadok.

  • Nechajte to tak, lebo keď chceme zachovať dôslednosť tohto rokovania, je 18.53 hodina, ja som uzatvoril rozpravu.

    Pán predseda parlamentu, želáte si mať záverečné slovo? Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Najprv ten spoločný menovateľ. Pán Hort a nakoniec aj, pani Sabolová, viete, to je ten váš pohľad na slobodnú demokraciu. Vy môžete všetko. Vy ma môžete urážať, vy mi môžete nadávať, že som mentálne zaostalý. Pán Lipšic ma môže skúšať a vytvárať dojem, že som človek, pre ktorého je právne vedomie čosi vzdialené ako Timorské súostrovie, vy môžete vykladať o tom, ale ja nemôžem nič. Ja vám nemôžem povedať svoj názor, nemôžem reagovať na vaše vystúpenie, nemôžem odprezentovať svoj postoj. To je to vaše.

    Pán Hort, som taký možno viac emotívny človek. Ale ja vás ubezpečujem, že kedykoľvek tu budete tárať a hovoriť tieto nezmysly, tak zvýšim hlas a dám bez obáv najavo svoje emócie a to, čo si o tom myslím. A nie o tom, čo ste hovorili, ako som hlasoval. To sú fakty. To sa nedá vyvrátiť. Ale tie nezmysly a tie sprostosti, ktoré tu (potlesk) prezentujete od rána do večera, či sa bavíme o kukurici, či sa bavíme o železniciach, či sa bavíme o imunite, nič od vás nepočujem – nedemokracia, ohrozenie slobody, preboha, zastavte ich, zastavte ten valec – na toto vám poviem a kedykoľvek, keď aj kričať budem, je to také isté moje právo ako vaše, mám na to mandát od svojich voličov, že sú to táraniny a nezmysly.

    A ešte jedna poznámka k pánovi poslancovi Abrhanovi. No rozumiem tomu, len potom, ak by som prijal túto interpretáciu, tak by nemala zmysel akákoľvek novela alebo akýkoľvek návrh ani zo strany opozície, pretože logika tvojej veci je, že ak nemáš zabezpečenú podporu pre to, aby to prešlo, tak jednoducho ani to nedávaj.

    A pán Lipšic...

  • Reakcia z pléna.

  • Ja som vám nedal šancu reagovať na faktické poznámky. Toto ste urobili dobre tak, ako to má byť a ak máte záujem o záverečné slovo, tak prosím o záverečné slovo od hlavného pultu.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem pekne za plodnú diskusiu a teším sa na podporu návrhu, aby sme v druhom čítaní mohli pokračovať, dúfam, už veľmi vecne a racionálne. Ďakujem.

  • Pani spravodajkyňa, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Áno. Dovoľte mi, aby som krátko zhodnotila diskusiu. Celkovo vystúpili v diskusii štyria poslanci. Na otázku pána poslanca Lipšica chcem len uviesť, že v dôvodovej správe k predloženému ústavnému zákonu je jasne uvedené, že predložený návrh ústavného zákona nie je v rozpore s medzinárodnými zmluvami. To znamená, že analýza bola spravená. O imunite sme sa bavili v minulom volebnom období. A aj v tomto volebnom období boli predkladané návrhy ústavných zákonov. Ja si myslím, že je to citlivá otázka, vyžaduje si diskusiu a sme za to, aby sme diskutovali na túto tému. A preto chcem povedať, že celý poslanecký klub Smeru – sociálnej demokracie podporí návrh ústavného zákona do druhého čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov,

    tlač 572. Návrh na jeho pridelenie 584.

    Prosím pána predsedu parlamentu Pašku, aby uviedol tento návrh.

  • Dámy a páni, viem, že sa blíži 19.00 hodina. Je to zákon, ktorý, ak dovolíte, by som rád predložil, lebo súvisí s návrhom zmeny ústavného zákona a v prípade, ak prejde ten prvý návrh do druhého čítania, je nutné, aby sme upravili náležitosti aj v tomto zákone.

    Tá dôvodová správa a súvislosti sú zrejmé, preto vás požiadam v prípade súhlasu s postúpením do druhého čítania návrhu na zrušenie imunity aj o posunutie do druhého čítania súvisiacej právnej normy.

    Ďakujem.

  • Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Laššákovej.

  • Veľmi rýchlo podám spravodajskú informáciu. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v prvom čítaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch v znení neskorších predpisov, podala spravodajskú informáciu.

    Ústavnoprávny výbor ma uznesením z 18. marca 2008 určil za spravodajkyňu k predloženému návrhu zákona, ktorý máte ako tlač č. 572. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam túto informáciu.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Nadväzuje na návrh ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky, ktorú máme ako tlač č. 571 a navrhuje zrušenie imunity poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Vzhľadom na to je potrebné vykonať zodpovedajúce zmeny v dotknutých zákonoch.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ani s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nepredpokladá vplyv na verejné financie, zamestnanosť ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ústavy navrhovaného zákona. Pripojená Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. marca tohto roku č. 584 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre Európske záležitosti, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.

    Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 6. mája 2008 a v gestorskom výbore do 7. mája 2008.

    Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu, do ktorej sa písomne nikto neprihlásil.

    Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Pán poslanec Lipšic. Pán poslanec, prihlásili ste sa, tak poďte.

  • Reakcia z pléna.

  • No tak na čo sa hlásite? (Smiech v sále.) Ja vás beriem vážne. Na čo sa hlásite?

  • Pán predsedajúci, ja sa hlásim do rozpravy k zákonu o poslancoch.

  • Reakcia z pléna.

  • Ja sa hlásim do rozpravy k zákonu o poslancoch. (Reakcie z pléna.) Úplne vážne sa hlásim. No ja si dokonca myslím, že on je neúčinný u nás a nemusíme ho novelizovať. A to chcem povedať v rozprave. Môžem, alebo nemôžem?

  • Reakcie z pléna.

  • Ja to nerozhodnem, vždy tu budú rozhodovať poslanci. Ja sa pýtam, je všeobecný súhlas, aby sme pokračovali v rokovaní, pokiaľ vystúpi pán poslanec.

  • Reakcie z pléna.

  • Keď nie, tak nemôžem dať ani hlasovať, lebo nie sme zjavne uznášaniaschopní.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Prerušujem dnešné rokovanie Národnej rady a pokračovať budeme zajtra ráno o 9.00 hodine.

    Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 19.03 hodine.