• Dobre, vážené kolegyne, kolegovia, príjemný deň, vítam vás na dnešnom rokovaní. Riešili sme jeden problém, prepáčte za omeškanie, ale faktom je, že v schválenom programe máme dneska na 9.00 hodinu rokovanie o vládnom návrhu zákona o službe colníkov.

    Diskutovali sme otázku prerušenia, neprerušenia diskusie o školskom zákone, ale vzhľadom na situáciu, ktorá tu je, ak dovolíte, ten zákon by nemal byť veľmi dlhý, takže by som pokračoval v zmysle schváleného programu, tak ako sme si ho schválili na začiatku schôdze.

    Takže dovoľte mi aspoň niekoľko nevyhnutných procedúr. Predovšetkým vám musím oznámiť neúčasť na 20. schôdzi dnešného dňa 2. apríla. O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 20. schôdze požiadali poslanci Gál, Korba, Slota a Štefan Zelník.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 514).

    Spoločnú správu výborov máme ako tlač 514a.

    Pán minister Počiatek, prosím, odôvodnite vládny návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Novela zákona na základe uznesenia vlády č. 527/2005 upravuje možnosť vyslania colníka na výkon štátnej služby v zahraničí v rámci operácií civilného krízového manažmentu vedených medzinárodnými organizáciami, ako aj sumu denných náhrad výdavkov v cudzej mene počas výkonu takejto štátnej služby. V nadväznosti na túto úpravu v zákone č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve dopĺňa ustanovenie upravujúce vzťahy colnej správy k štátnym orgánom, právnickým osobám, fyzickým osobám a zahraničiu.

    V súlade s úlohou 2.8 plánu hlavných úloh Medzinárodného expertného koordinačného orgánu pre boj so zločinnosťou sa navrhuje úprava, podľa ktorej budú mať colníci vykonávajúci službu v spoločných vyšetrovacích tímoch osobitné príplatky v určenej sume. Dôvodom na novelu zákona je aj odstránenie problémov v aplikačnej praxi.

    Na základe uvedeného žiadam o prerokovanie predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Ďuračkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Páči sa, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dámy, páni, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výboru pre financie, rozpočet a menu ako gestorského výboru.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 705 z 31. januára 2008 pridelila vládny návrh zákona výborom Národnej rady Slovenskej republiky: pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.

    K predmetnému návrhu vládneho zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu neprijal platné uznesenie. Prítomných 10 poslancov, za návrh hlasovalo 5 poslancov, 0 poslancov bolo proti a 5 poslancov sa zdržalo.

    Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky. Návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 343 zo dňa 18. marca 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 128 zo dňa 11. marca 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 134 zo dňa 18. marca 2008.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto. O bodoch spoločnej správy č. 2 až 25, ďalej 27 až 33 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. O bodoch spoločnej správy č. 1 a 26 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh vládneho zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Za spravodajcu bol určený poslanec Jozef Ďuračka a súčasne bol poverený predniesť spoločnú správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Chcem oznámiť, že do rozpravy sa nikto neprihlásil písomne. Ešte sekundu poprosím, tak sa pýtam, kto sa hlási ústne?

    Pán poslanec Hradecký, do rozpravy? Dobre. Ďakujem pekne. V zmysle rokovacieho poriadku sa prihlásil ako prvý do rozpravy spravodajca, takže mu odovzdávam slovo, potom po ňom vystúpi pán poslanec Hradecký.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy a páni, panie poslankyne, páni poslanci, predkladám doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov. Netýka sa priamo toho zákona, ale využívam túto možnosť ako spravodajca a predkladám uvedený návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon č. 315 o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších zákonov, ktoré sú tuná vypísané.

    V § 30 ods. 1 prvá veta znie: „Vodič vozidla je povinný počas jazdy rozsvietiť ustanovené osvetlenie vozidla. Vodič nemotorového vozidla je povinný takéto osvetlenie použiť počas jazdy za zníženej viditeľnosti.“ Doterajší čl. III sa prečísluje na čl. IV. V súvislosti s doplnením nového článku je potrebné vykonať zmenu názvu návrhu zákona.

    Doterajšie platné ustanovenie bolo, že vodičovi vozidiel sa ustanovuje povinnosť vždy počas jazdy rozsvietiť ustanovené osvetlenie vozidla a vodičom nemotorových vozidiel sa ustanovuje povinnosť použiť ustanovené osvetlenie počas jazdy za zníženej viditeľnosti. Týmto sa zvýši bezpečnosť a plynulosť premávky na cestách, zníži sa nehodovosť. Tento doplňujúci návrh nemá dopad na výšku verejných financií. Doteraz bola povinnosť rozsvietiť ustanovené osvetlenie od 15. októbra do 15. marca, čiže, keď to beriem, že už zhruba druhú sezónu by sme mali ísť bez tohto a tento návrh alebo schválený zákon by sa dostal do účinnosti 1. júna 2008, aj tak si myslím, že by to bolo dosť, aby sa v lete aspoň toto používalo. Ďakujem.

  • Veľmi pekne ďakujem, vážený pán poslanec. Teraz vystúpi v rozprave vzhľadom na to, že nie sú faktické poznámky pán poslanec Hradecký.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, vážené kolegyne a kolegovia, prednášam pozmeňujúci návrh, a to nasledovný v čl. I v úvodnej vete. V úvodnej vete v čl. I sa za slová „zákona č. 258/2005 Z. z.“ vkladajú slová „zákona č. 518/2005 Z. z.“ Navrhovanou úpravou sa v úvodnej vete kompletizuje výpočet zmien a doplnení zákona č. 200/1998 Z. z.

    V čl. I bod 34. V bode 34 sa slová „1. marcom 2008“ nahrádzajú slovami „1. júnom 2008“. Navrhovaná zmena reaguje na posun účinnosti novely zákona. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Hradecký bol posledný, ktorý bol riadne prihlásený do rozpravy.

    Vážené kolegyne, kolegovia, uzatváram rozpravu. Pýtam sa, či chce zareagovať na rozpravu minister?

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo ako navrhovateľ.

  • Ďakujem za slovo. Chcem formálne vzniesť námietku. Nesúhlasím s tým, aby v rámci tohto zákona bol novelizovaný iný zákon, ktorý s ním bezprostredne nijako nesúvisí.

  • Ďakujem, pán minister. Chce zaujať stanovisko spravodajca k rozprave? Nech sa páči.

  • Ja budem požadovať o uvedenej námietke hlasovať, pretože si myslím, že je na to najvyšší čas, aby uvedený dodatok, aj keď nerád som to vložil do tohto zákona, bol schválený. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ešte rýchlo máme ďalší zákon, teda druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 618/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Máme ho ako tlač 528 a spoločnú správu výborov ako tlač 528a a pán minister Počiatek, odôvodnite tento návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie vládny návrh zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 618/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Cieľom návrhu zákona je precizovať ustanovenia týkajúce sa finančnej kontroly a vnútorného auditu, zaviesť inštitút vládneho auditu a definovať predmet a zákonné pravidlá činnosti vládneho auditu. Zákon ďalej zavádza definíciu systému verejnej vnútornej finančnej kontroly, deklaruje základné prvky tohto systému, zahŕňajúc doteraz existujúce prvky a nové prvky.

    Zákon zároveň ustanovuje zodpovednosť Ministerstva financií Slovenskej republiky za rozvíjanie systému verejnej vnútornej finančnej kontroly ako prierezového nadrezortného orgánu a jeho právomoci v tejto oblasti.

    V návrhu zákona sú zohľadnené poznatky a skúsenosti nadobudnuté v procese aplikácie doteraz platného zákona č. 502 o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 618/2004 Z. z. a požiadavky novej legislatívy Európskych spoločenstiev a Európskej únie pre programové obdobie 2007 až 2013.

    V nadväznosti na vykonané zmeny v kontrolnom systéme sa zákonom zároveň novelizujú súvisiace zákony, a to zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov, zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a nakoniec zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na uvedené žiadam o podporu tohto zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi Burianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanoviská gestorského výboru.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol spoločnú správu k tomuto vládnemu návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 530 z 11. januára 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 618/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 528) týmto výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a výboru pre kultúru a médiá.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. V týchto výboroch boli prijaté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a gestorský výbor odporúča o návrhoch hlasovať nasledovne: o bodoch spoločnej správy 1 až 15 a 18 až 30 spoločne schváliť, o bodoch 16, 17 neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tento uvedený vládny návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a výbor určil za spoločného spravodajcu Jozefa Buriana a súčasne ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a po druhé, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.

    Pán predsedajúci, poprosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Lukša, to je do rozpravy? Áno. Pokiaľ nikto ďalší nie je, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo odovzdávam pánovi poslancovi Lukšovi.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil pozmeňujúce návrhy. Na úvod chcem zdôrazniť, že môj pozmeňujúci návrh v bode 4 §41b) komplexnejšie rieši problematiku finančnej kontroly a vnútorného auditu a nadväzuje na bod 26 spoločnej správy.

    Pozmeňujúci návrh v bode 5 nadväzuje na bod 27 spoločnej správy. Technicky vylepšuje daný text. Body spoločnej správy č. 26 a 27 odporúčam vyňať na osobitné hlasovanie s návrhom neschváliť.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol svojich päť pozmeňujúcich návrhov. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 502/2007 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 618/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    K čl. I bod 43. V § 35c ods. 3 druhej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „Ak tento zákon neustanovuje inak.“ Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa umožní vykonávať vládny audit aj pod vedením zamestnancov auditujúceho orgánu vykonávajúcich následnú finančnú kontrolu a vnútorný audit. Navrhovaná úprava súvisí s doplnením prechodného ustanovenia, v ktorom sa ustanovuje možnosť vykonávať vládny audit aj pod vedením týchto osôb v prechodnom období do vymenovania vládnych audítorov.

    Bod 2 k čl. I. Bod 43 v § 35c sa dopĺňa odsekmi 6 až 15, ktoré znejú: Bod 6. Za vládneho audítora možno vymenovať štátneho zamestnanca, ktorý spĺňa osobitné kvalifikačné predpoklady, ktorými sú po a odborná spôsobilosť, po b najmenej tri roky odbornej praxe v oblasti finančnej kontroly, kontroly vykonávanej podľa osobitných predpisov, vnútorného auditu alebo auditu vykonávaného podľa osobitných predpisov.

    Bod 7. Odbornou spôsobilosťou sa na účely tohto zákona rozumie súhrn vedomostí a praktických skúseností potrebných na vykonávanie vládneho auditu. Odborná spôsobilosť sa preukazuje osvedčením o úspešnom vykonaní kvalifikačnej skúšky.

    Bod 8. Odborná prax sa preukazuje dokladmi, z ktorých možno zistiť požadovanú dĺžku a obsah odbornej praxe v oblastiach podľa ods. 6 písm. b).

    Bod 9. Kvalifikačná skúška je zameraná na overenie vedomostí po a z tohto zákona iných všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a osobitných predpisov súvisiacich s vládnym auditom, po b medzinárodne uznávaných audítorských štandardov, po c postupov koncepcií a iných dokumentov súvisiacich s vykonávaním vládneho auditu, ktoré sú verejne prístupné.

    Bod 10. Okruhy tém, ktoré obsahuje kvalifikačná skúška, termín a miesto konania kvalifikačnej skúšky sa zverejnia na internetovej stránke ministerstva financií najneskôr 60 dní pred termínom konania kvalifikačnej skúšky.

    Bod 11. Kvalifikačná skúška sa koná na základe písomnej žiadosti o vykonanie kvalifikačnej skúšky podanej uchádzačom, ktorý je štátnym zamestnancom auditujúceho orgánu (ďalej len uchádzač) najneskôr 30 dní pred termínom jej konania. Písomnú žiadosť o vykonanie kvalifikačnej skúšky predkladá uchádzač ministrovi financií po predchádzajúcom písomnom súhlase vedúceho auditujúceho orgánu. Tento predchádzajúci písomný súhlas sa nevyžaduje, ak je auditujúcim orgánom ministerstvo financií.

    Bod 12. Kvalifikačná skúška sa koná v štátnom jazyku pred skúšobnou komisiou. Kvalifikačná skúška pozostáva z písomnej časti a ústnej časti. Na ústnej časti kvalifikačnej skúšky sa môže uchádzač zúčastniť, ak vyhovel v jej písomnej časti.

    Bod 13. Skúšobná komisia je najmenej trojčlenná. Členov skúšobnej komisie a jej predsedu vymenúva a odvoláva minister financií. Skúšobná komisia je spôsobilá skúšať a rozhodovať o výsledku kvalifikačnej skúšky, ak sú súčasne prítomní všetci jej členovia. Uznáša sa väčšinou hlasov. Podrobnosti o skúšobnej komisii a jej činnosti upraví štatút skúšobnej komisie, ktorý vydá ministerstvo financií.

    Bod 14. Každú časť kvalifikačnej skúšky skúšobná komisia hodnotí samostatne, a to hodnotením vyhovel alebo nevyhovel. O priebehu kvalifikačnej skúšky a o jej hodnotení skúšobná komisia vyhotoví zápisnicu, ktorú podpisujú všetci prítomní členovia skúšobnej komisie. Obsah zápisnice a priebeh kvalifikačnej skúšky upraví skúšobný poriadok, ktorý vydá ministerstvo financií.

    Bod 15. Výsledok kvalifikačnej skúšky oznámi ministerstvo financií uchádzačovi do 30 dní odo dňa jej vykonania. Ak uchádzač na kvalifikačnej skúške vyhovel, prílohou oznámenia o výsledku kvalifikačnej skúšky je osvedčenie o vykonaní kvalifikačnej skúšky. Ak uchádzač na kvalifikačnej skúške nevyhovel, môže na základe novej písomnej žiadosti o vykonanie kvalifikačnej skúšky vykonať kvalifikačnú skúšku v najbližšom nasledujúcom termíne, pritom ustanovenie ods. 11 druhej vety platí rovnako.

    Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa dopĺňa povinnosť spĺňať osobitné kvalifikačné predpoklady, na základe ktorých možno štátneho zamestnanca vymenovať za vládneho audítora. Zároveň sa dopĺňa úprava obsahových náležitostí osobitných kvalifikačných predpokladov a postup pri ich získaní. Doplnenie osobitných kvalifikačných predpokladov je odôvodnené rozsahom, náročnosťou vykonávania vládneho auditu a závažnosťou výstupov z vládneho auditu a ich možných vplyvov na činnosť auditovaného subjektu. Uvedené skutočnosti vyžadujú, aby vládny audit vykonávali osoby, ktoré budú mať ustanovenú odbornú spôsobilosť overenú úspešným absolvovaním kvalifikačnej skúšky a skúsenosti s vykonávaním aj iných kontrol alebo auditov, ako ustanovuje zákon č. 502/2001 Z. z.

    Bod 3. K čl. I bod 43 za § 35f sa vkladá § 35g, ktorý vrátane nadpisu znie: § 35g Odborné vzdelávanie vládnych audítorov. Bod 1. Odborné vzdelávania vládnych audítorov je priebežné získavanie, obnovenie, udržiavanie a prehlbovanie teoretických vedomostí a odborných schopností po celý čas vykonávania vládneho auditu.

    Bod 2. Vládny audítor je povinný zúčastňovať sa odborného vzdelávania vládnych audítorov, ktoré zabezpečuje ministerstvo financií. Do určeného rozsahu odborného vzdelávania vládnych audítorov môže ministerstvo financií uznať i účasť vládneho audítora na iných formách vzdelávania za predpokladu ich odbornej, obsahovej kvalitatívnej porovnateľnosti a odborným vzdelávaním vládnych audítorov zabezpečovaných ministerstvom financií.

    Bod 3. Do určeného rozsahu odborného vzdelávania vládnych audítorov môže ministerstvo financií uznať vládnemu audítorovi aj jeho samostatnú aktívnu lektorskú činnosť, pričom rovnakú tému odborného vzdelávania vládnych audítorov je možné započítať len raz.

    Bod 4. Kritériá a spôsob hodnotenia odborného vzdelávania vládnych audítorov určí ministerstvo financií. Kontrolu plnenia podmienok odborného vzdelávania vládnych audítorov vykonáva ministerstvo financií.

    Bod 5. Ak sa vládny audítor na odbornom vzdelávaní vládnych audítorov nezúčastňuje, môže byť odvolaný podľa § 35c ods. 4 a 5. Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa dopĺňa povinnosť pre vládnych audítorov zúčastňovať sa odborného vzdelávania, ktoré zabezpečí udržiavanie odbornej spôsobilosti vládnych audítorov počas celej doby vykonávania vládneho auditu.

    Bod 4 k čl. I. Bod 44 § 41b znie: § 41b. (1) Finančná kontrola a vnútorný audit začaté pred 1. júnom 2008 sa dokončia podľa doterajších predpisov.

    Bod 2. Konania o uložení pokuty začaté a právoplatne neukončené do 31. mája 2008 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Lehoty na uloženie pokuty podľa § 36 ods. 5 v znení účinnom od 1. júna 2008 sa prvýkrát uplatnia v konaní o uložení pokuty za porušenie povinnosti, o ktorom sa kontrolný orgán dozvedel po 31. máji 2008.

    Bod 3. Ročná správa podľa § 35e ods. 7 v znení účinnom od 1. júna 2008 sa prvýkrát vypracúva v roku 2009 za rok 2008.

    Bod 4. Vládny audit je možné najneskôr do 1. januára 2011 vykonať aj pod vedením zamestnanca kontrolného orgánu, ktorým je ministerstvo financií, vnútorného audítora ministerstva financií, štátneho zamestnanca správy finančnej kontroly, zamestnanca kontrolného orgánu, ktorým je ministerstvo podľa § 35a ods. 3 v znení účinnom od 1. júna 2008 alebo vnútorného audítora ministerstva podľa § 35a ods. 3 v znení účinnom od 1. júna 2008.

    Bod 5. Ak osoby uvedené v odseku 4 chcú viesť vykonávanie vládneho auditu po 1. januári 2011, sú povinné splniť najneskôr do 1. januára 2011 osobné kvalifikačné predpoklady uvedené v § 35c ods. 6 v znení účinnom od 1. júna 2008.

    Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou § 41b sa dopĺňa prechodné ustanovenie vo vzťahu ku konaniam o uložení pokuty, ktoré boli začaté a právoplatne neukončené do vzťahu k uplatneniu novoustanovených lehôt na zloženie pokút. Konania o uložení pokuty začaté a právoplatne neukončené sa dokončia podľa predpisov účinných do nadobudnutia účinnosti návrhu zákona a v nových konaniach o uložení pokuty sa uplatnia novoustanovené lehoty na ich uloženie.

    Dopĺňa sa aj prechodné ustanovenie, ktorým sa ustanovuje možnosť, aby vykonávanie vládneho auditu viedli aj zamestnanci kontrolného orgánu, ktorým je ministerstvo financií, vnútorní audítori ministerstva financií, štátni zamestnanci správy finančnej kontroly, zamestnanci kontrolného orgánu, ktorým je ministerstvo podľa § 35a ods. 3 alebo vnútorní audítori ministerstva podľa § 35a ods. 3.

    Uvedená úprava je potrebná z dôvodu, že v ustanovenom prechodnom období nebude dostatočný počet vládnych audítorov, ktorí by mohli viesť vykonávanie vládneho auditu. Zároveň sa týmto osobám ustanovuje povinnosť splniť osobitné kvalifikačné predpoklady, ak chcú po 1. januári 2011 viesť vykonávanie vládneho auditu.

    Pozmeňujúci návrh číslo 5 k čl. V. Za doterajší bod 5 sa vkladá nový bod 6, ktorý znie: V § 3 za sa písm. d) vkladajú nové písm. e) až h), ktoré znejú: „e) rozhoduje v konaní o poručení finančnej disciplíny pri nakladaní s prostriedkami poskytnutými ako podiel zaplatenej dane v rozsahu podľa osobitného predpisu; po f) ukladá a vymáha sankcie za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s prostriedkami poskytnutými ako podiel zaplatenej dane 4c), ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu; po g) rozhoduje v konaní o porušení finančnej disciplíny pri nakladaní s prostriedkami zo zahraničia podľa osobitného predpisu 4d) poskytnutými na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a prostriedkov štátneho rozpočtu, ak ich poskytnutie je podmienkou poskytnutia prostriedkov zo zahraničia; po h) ukladá a vymáha sankcie za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s prostriedkami zo zahraničia a prostriedkami štátneho rozpočtu podľa písm. g).“ Doterajšie písmená e) až h) sa označujú ako písmená i) až l).

    Odôvodnenie: V doplnených ustanoveniach, to je v písmenách e) až h) sa upravujú kompetencie pre správy finančnej kontroly na rozhodovanie v konaniach o porušení finančnej disciplíny v prípade podielu zaplatenej dane a iných prostriedkov zo zahraničia vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu, kompetencie na ukladanie týchto sankcií, ako i rozpočtové určenie uložených sankcií. Súčasne sa zavádzajú nové poznámky k odkazom 4c) a 4d) a poznámky pod čiarou k odkazom 5 a 6 sa precizujú. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú vzhľadom na to, že ste boli jediný prihlásený do rozpravy. Pýtam sa ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave? Nechce. Spravodajca, nechce. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o vládnom návrhu zákona o výchove a vzdelávaní, teda o školskom zákone a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 560).

    Pán minister už zaujal miesto pre navrhovateľov. Poprosím ešte pani poslankyňu Nachtmannovú, aby zaujala miesto pre spravodajcov a v zmysle prihlášky do rozpravy v mene poslaneckých klubov vystúpi v mene poslaneckému klubu SMER pani poslankyňa Monika Smolková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, návrh školského zákona bol predložený do Národnej rady na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Problematiku výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve v súčasnosti riešia štyri zákony, a to ústavný zákon č. 460/1992 Z. z., Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 29/1984 Zb. a zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.

    Vzhľadom na niekoľkokrát novelizované úpravy citovaných zákonov sa v oblasti školstva vytvorili podmienky sťažujúce zabezpečovanie výchovno-vzdelávacieho procesu v nových spoločenských podmienkach. Predovšetkým zákon č. 29/1984 vznikol v iných spoločenských podmienkach a nedokáže už pružne reagovať na súčasné požiadavky, podmienky a potreby spoločnosti.

    Kritici prerokúvaného zákona tvrdia, že predložený zákon je nepripravený, šitý horúcou ihlou, že pedagogická verejnosť a spoločnosť nie sú informovaní o jeho obsahu, a preto je potrebné ho vrátiť na dopracovanie. Opak je pravdou. Je to predovšetkým pedagogickou verejnosťou dlho očakávaný zákon a mnohé školy sú už na zmenu pripravené, iné sa stihnú pripraviť aj preto, že v prechodných ustanoveniach je štvorročné prechodné obdobie, počas ktorého sa obsahová reforma začne v prvých ročníkoch základných škôl, piatych ročníkoch druhého stupňa základnej školy a v prvých ročníkoch stredných škôl. Teda počas štyroch rokov prechodného obdobia sa ministerstvo a školy pripravia na také zmeny, že školský zákon aj s jeho obsahovou reformou budú plne implementované v našom výchovno-vzdelávacom systéme regionálneho, t. j. základného a stredného školstva.

    Zákon zavádza štátny vzdelávací program záväzný pre všetky školy a súčasne dáva školám priestor na vlastné školské vzdelávacie programy. Týmto si každá škola môže určiť svoju profiláciu. Dochádza k znižovaniu maximálneho počtu žiakov v triedach. Výrazná zmena sa dotkne stredného odborného školstva. Stredné odborné školy budú zahŕňať učilištia, priemyslovky a stredné odborné školy. Konzervatóriá sa stanú samostatnou kategóriou. Aby som to aj dokumentovala vyjadreniami tých, ktorých sa reforma školstva dotýka, budem citovať vyjadrenia niektorých riaditeľov stredných škôl, ktoré boli publikované v istom regionálnom denníku minulý týždeň. Citujem: „Zákon vnímame pozitívne. Mali sme možnosť ho pripomienkovať.“ Nie je tu pani kolegyňa Rosová, pokiaľ by chcela meno toho pána riaditeľa, môžem jej ho poskytnúť. Citovaný pán riaditeľ nie je ani poradcom pána ministra. Reagujem na jej včerajšiu faktickú poznámku, keď hovorila, že odborná verejnosť nemala možnosť pripomienkovať tento zákon. Pokračujem ďalej v citácii toho pána riaditeľa: „Bude sa síce meniť názov školy, už nebudeme učilište, ale stredná odborná škola. Na zmenu sa pripravujeme a september nás nezaskočí.“ Aby som bola objektívna, tak v ďalšom ten pán riaditeľ pripúšťa aj problémy s učiteľmi cudzích jazykov, pretože jazykári nechcú ísť do škôl učiť kvôli nízkym platom.

    Ďalší pán riaditeľ k tomu, že školy budú mať možnosť vytvoriť si časť obsahu vyučovania sami, hovorí. Zase citujem: „My sme už na to nabehli a disponibilné hodiny sme upravili podľa potrieb zamestnávateľov. Žiaci potrebujú mať záruky, že nepôjdu na úrad práce. Za 15 rokov máme len 5 % nezamestnaných z našich odborov. Treba budovať centrá odborného vzdelávania, aby pre žiaka, keď príde do praxe, nenastala bariéra.“ Toľko citácia dvoch riaditeľov stredných škôl z Košíc.

    Navrhnutý školský zákon je oproti pôvodnému rozsiahlejší a zákonite preto každým dňom nájde časť, ktorú chce upraviť, zmeniť alebo doplniť. A určite aj u nás vo výbore pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a tiež v pléne v druhom čítaní budú pozmeňujúce návrhy. Môžeme diskutovať, či v jazykových školách, v základných a na stredných sú žiaci alebo poslucháči, či § 19 a § 20 nie sú duplicitné a či ich nespojiť napríklad do jedného. Nenašla som napríklad v zákone, ale môžem sa aj mýliť, prijímanie žiakov do prvého ročníka osemročného gymnázia z piatych ročníkov a tak ďalej. Ale na to všetko bude priestor v druhom čítaní.

    Ale za poslanecký klub SMER – sociálna demokracia chcem povedať, že uvedený školský zákon v prvom čítaní podporíme, pretože zákon je dobrý a uvediem aspoň niektoré výrazné pozitíva, ktoré tento zákon prináša.

    Skutočnosť, že školský zákon bol spracovaný a je predmetom rokovania Národnej rady Slovenskej republiky je samo osebe veľkým pozitívom. Uvedenie do života dvojúrovňového modelu vzdelávania, ktorý presúva časť kompetencie pri tvorbe výchovno-vzdelávacieho programu na školu, pričom vytvára priestor pre zamestnávateľov pri tvorbe časti učebných plánov a osnov v súlade s potrebami a požiadavkami trhu práce. Pripravuje pôdu na prijatie zákona o odbornom vzdelávaní, ktorý ďalej rozvinie úlohu a motiváciu zamestnávateľov a ďalších partnerov školy s cieľom dosiahnuť stav, keď stredné školstvo bude produkovať dostatok odborne kvalifikovaných absolventov stredných škôl pre potreby praxe.

    Zjednodušuje a sprehľadňuje systém prijímacieho konania do prvých ročníkov stredných škôl určením dňa zápisu a termínov tak, aby nevznikali prieťahy v správnom konaní. Splynutie stredných odborných učilíšť so strednými odbornými školami pri súčasnej legislatíve sa stredné odborné učilištia ocitli na periférii záujmu rodičov a žiakov a došlo by postupom času k ich zániku.

    Nová úprava odbúrava hendikep v názve stredné odborné učilište a umožňuje v rámci stredných odborných škôl získať výučný list i maturitné vysvedčenie pri dodržaní podmienok praxe. Zosúlaďujú sa dosiahnuté stupne vzdelania na našich školách s medzinárodnou klasifikáciou. Umožňuje sa dosiahnutie stupňa vzdelania v základných umeleckých školách a jazykových školách.

    Navrhované zníženie maximálneho počtu žiakov a detí v triedach materských škôl, základných škôl a stredných škôl a škôl pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami skvalitní vzdelávací proces a umožní individuálny prístup k dieťaťu alebo žiakovi.

    Zriadenie kurikulárnej rady ako odborného iniciačného a poradného orgánu ministra školstva pre kľúčové oblasti výchovy a vzdelávania; zriadenie Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania pre sledovanie, skvalitňovanie a výchovno-vzdelávacieho procesu aj samotnej výchovno-vzdelávacej sústavy; bezplatná výchova a vzdelávanie detí v materských školách v poslednom ročníku pred začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky. A mohla by som o pozitívach školského zákona hovoriť ďalej, ale každý, kto ho študoval, pozitíva v ňom určite nájde, ak ich, samozrejme, chce nájsť.

    A ešte na záver. Zástupcovia maďarskej menšiny zvažujú štrajky alebo bojkot vyučovania kvôli novému školskému zákonu, ktorý je podľa nich diskriminačný. Dočítali sme sa o tom v médiách a sú to aj ich vyjadrenia. Nepáči sa im plánované zníženie počtu hodín materinského jazyka pre maďarskú menšinu na prvom stupni základnej školy.

    V reláciách v médiách počas víkendu sa k tejto problematike vyjadrovali predstavitelia Ľudovej strany HZDS, a to v tom zmysle, že školský zákon bude zaručovať status quo pre počet hodín materinského jazyka pre národnostné menšiny. To isté chcem tu za poslanecký klub strany SMER – sociálna demokracia povedať kolegom z poslaneckého klubu SMK, že prijatý školský zákon nebude diskriminačný pre vyučovanie materinského jazyka pre národnostné menšiny. Určite sa zachová ten počet hodín, ktorý je v súčasnosti, pokiaľ samotné školy nebudú chcieť v rámci disponibilných hodín ich zmeniť sami. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni za jej vystúpenie. S faktickými poznámkami sa prihlásil pán poslanec Martin Fronc. Ďalej nikto. Končím možnosť prihlásenia sa s reakciou na predrečníka vo faktickej poznámke a slovo Ágnes Biró? Ešte Ágnes Biró. Takže teraz končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Páni kolegovia, ja by som sa chcel opýtať skôr. To znamená, že keď budete chcieť zmeniť akúkoľvek drobnosť pri prijímacom konaní, pôjdete so zmenou zákona? Keď budete chcieť zmeniť odmenu, povedzme, predsedovi maturitnej komisie, pretože inflácia zníži tú sumu, ktorú teraz dostáva, pôjdete s návrhom zmeny zákona? Keď budete chcieť zmeniť podmienky maturitnej skúšky, pôjdete s návrhom zmeny zákona? Jednoducho takéto veci, keď sa dali do zákona, spôsobia problémy nielen budúcim ministrom, ale samotnému terajšiemu ministrovi v krátkom čase, si myslím, a to je dôkazom toho, že ten systém takto navrhnutý je prakticky konzervujúci a nemeniaci stav, ktorý je, pretože každá malá zmena bude musieť prejsť zložitým legislatívnym procesom. Myslím si, že to sú veci, ktoré do zákona nepatria, ktoré jednoducho sú a mali by zostať v kompetencii ministra školstva, aby ten systém bol podstatne pružnejší. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani Ágnes Biró. Nech sa páči.

  • Ja len veľmi krátko zareagujem na posledné vety. Pani poslankyňa Smolková, ja považujem za veľmi farizejské vyhlasovať tú voľbu a to, že počet hodín je reformou, alebo zvýšenie počtu hodín vyučovania slovenského jazyka je reformou. Ja si myslím, že počet hodín vôbec nie je o reforme a bez toho, aby sa zmenila metodika výučby slovenského jazyka je úplne jedno, či sa naše deti nenaučia slovenský jazyk za päť alebo sedem hodín. Ja si myslím, že generácie vyrastali v starom školskom systéme. Aj my tu, čo sedíme v parlamente a myslím, že celkom dobre sme sa naučili ten slovenský jazyk. Ja si myslím, že čo je zachovanie status quo a to, čo je pre nás dôležité najlepšie vieme my. A ďakujeme za v ašu starostlivosť aj najmä vašich koaličných partnerov zo Slovenskej národnej strany, ale bolo by dobré, keby ste to nechali na nás. Naozaj, my vieme, že čo potrebujú naše deti a my im doprajeme to najlepšie. Ďakujem.

  • Reagovať na faktické poznámky chce pani poslankyňa Monika Smolková. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa poďakovať za pripomienky. Pán poslanec Fronc, myslím si, že prax ukáže, zbytočne dopredu nejako strašíme, že čo bude, keď bude. Myslím si, že o rok alebo o dva si povieme, či to bolo dobré alebo nie, pretože je to niečo nóvum a zbytočne možno sa bojíme.

    Pani poslankyňa Biró, ja som nehovorila o reforme pri počte hodín. Takže ja som hovorila a reagovala na to, čo vyhlasujú zástupcovia maďarskej menšiny týkajúcich sa hodín materinského jazyka, pretože vystupujete a máte obavy, že budú zmenšené, že nebude dostatočný počet. Ja som len povedala, že poslanecký klub strany SMER je za to, aby vám ostali tie hodiny, ktoré máte a o ktoré máte obavy, že budú zmenšené. To je všetko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz budú nasledovať vystúpenia poslancov, ktorí sa písomne prihlásili do rozpravy, ale už nie za poslanecké kluby. Ako prvý vystúpi pán poslanec Imre Andruskó. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, minister školstva Slovenskej republiky, vážená pani spravodajkyňa, vážení prítomní, v rámci prvého čítania dovoľte mi len krátko a stručne reagovať na tento vládny návrh zákona.

    Mám na to tri dôvody. Po prvé. Veď poznáme parlamentnú matematiku – väčšinu poslancov vládnej koalície. Na základe tejto skutočnosti už vopred môžeme vyhlásiť, že budeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona v druhom čítaní. A vtedy by som sa chcel podrobnejšie vyjadriť k návrhu zákona a buď v rámci druhého čítania, alebo v rámci rokovania výboru predložiť pozmeňujúce návrhy k predloženému vládnemu návrhu zákona.

    A po tretie. Podľa mňa už včera pán kolega, pán poslanec Szigeti v jeho vystúpení v mene klubu SMK – MKP už povedal skoro všetky argumenty týkajúce sa odborných nedostatkov tohto vládneho návrhu zákona. Povedal aj to, že prečo pre nás, pre poslancov strany SMK – MKP tento vládny návrh zákona, tzv. školský zákon v takejto podobe, a chcel by som to ešte raz zdôrazniť, v takejto podobe je v žiadnom prípade neakceptovateľný.

    Vážené dámy, páni, pedagogická obec, ako aj veľký počet rodičov skutočne očakáva zmenu, reformu školského systému, ktorá by nás mala oslobodiť od bremena neprehľadného labyrintu veľkého množstva rôznych zákonov, vyhlášok a ďalších všeobecne záväzných predpisov v oblasti školstva.

    Nový zákon, respektíve ním prezentovaný jednoznačný a jednoduchší systém by mali pomáhať nielen pedagógom a riaditeľom, ale aj zriaďovateľom škôl a školských zariadení. Práve preto nielen mnohí poslanci, ale aj mnohí pedagogickí odborníci sú sklamaní zo skutočnosti, že tento dlho očakávaný a potrebný zákon bol vytvorený len mechanickým zlepením niekoľkých iných zákonov, vyhlášok a nariadení, v žiadnom prípade však neznamená novú vyššiu kvalitu a nemá ani potrebný nadhľad nad problematikou školstva, ako to včera aj povedal pán kolega Jaroslav Ivančo.

    Tento právny predpis je len strohým opisom existujúceho systému a obsahuje len minimálne množstvo nových nápadov a inovatívnych prvkov. Zákon jednoducho zabúda na konkretizovanie foriem financovania a pedagogického riadenia, preto pre pedagógov a riaditeľov mnohé súvislosti systému zostávajú skryté alebo nejednoznačné. Zároveň niektoré paragrafy zákona znamenajú posilnenie vplyvu štátu, respektíve štátnych orgánov do existujúcich právomocí a kompetencií zriaďovateľov a školských rád, čo v žiadnom prípade nekorešponduje so zásadami a líniou obdobia od zrušenia totalitného systému.

    Všetci dobre vieme, že od kvality vzdelávania závisí naša budúcnosť, preto by táto otázka nemala byť predmetom straníckych sporov. Tiež však všetci dobre vieme, že v súčasnosti nemôžeme snívať o politickom konsenze ani v oblasti vzdelávania. No nie preto, lebo jedna časť odbornej pedagogickej verejnosti alebo skoro jedna polovica poslancov parlamentu by nemala užitočné nápady a zdravé myšlienky, ale vyzerá na to, že aj tento zákon bude demonštratívnym vyjadrením arogancie Ministerstva školstva Slovenskej republiky. O tom svedčí napríklad absencia ochoty ministerstva rešpektovať názory niektorých odborných inštitúcií, ale aj použité pseudoargumenty a účelovo vytvorené pseudoporadné orgány.

    Okrem mnohých ďalších nedostatkov napríklad v oblasti vzdelávania národnostných menšín chýba celoplošná koncepcia riešenia ich špecifických problémov. Podobne chýbajú aj jednoznačné a garantované pravidlá použitia finančných prostriedkov v prospech týchto menšín.

    O skutočnom zámere zákona a práce ministerstva svedčí aj fakt, že na ministerstve školstva, v Štátnom pedagogickom ústave a v piatich metodických centrách nie sú odbory alebo oddelenia ani zamestnanci, ktorí by sa starali o vzdelávanie menšín v materinskom jazyku. Z uvedených skutočností vyplýva, že tento zákon v súčasnej forme nie je vhodný na schválenie, má nielen odborné nedostatky, ale chýba z neho aj dobrá vôľa a úcta radiť občanom.

    Pre Stranu maďarskej koalície je neprijateľný taký návrh, ktorý namiesto decentralizácie charakterizuje centralizačné úsilie, ktorý znižuje, a tým aj dementuje práva rôznych foriem školských samospráv, ktorý chce zaviesť štátny monopol v oblasti používania učebníc a ktorý násilným spôsobom chce zmeniť profil škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín na úkor vyučovacieho jazyka.

    Ďakujem za pozornosť a na záver mi dovoľte jeden procedurálny návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa neprihlásil nikto. Ďalším písomne prihláseným je pán poslanec Jaroslav Ivančo. Konštatujem, že nie je v sále, to znamená, že stráca poradie. Ďalej písomne prihláseným je pán poslanec Peter Dubravay. Ten je v sále, takže, pán poslanec, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, vážený pán minister, už vo faktickej poznámke na včerajšom rokovaní som pripomenul viacerým opozičným poslancom to, čo si zrejme buď úmyselne, alebo neúmyselne nevšimli, že nový zákon prináša 47 a viac zásadných podstatných zmien v troch hlavných oblastiach.

    Pravda dnes, keď sa začína ďalší rokovací deň, to opätovne pripomínam. Keď porovnáme prístup k tvorbe nového zákona o výchove a vzdelaní so znením v súčasnosti platného zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov, už z ich názvu, ale aj obsahu je zrejmé, že sa zakladajú na inom ponímaní.

    Platný zákon sa nezaoberá tým, o čo sa má výchovno-vzdelávací proces opierať, z čoho má vychádzať, ale prvoradé a výsostné postavenie v ňom má určovanie mechanizmu a systému fungovania jednotlivých druhov a typov škôl.

    Z návrhu nového zákona je zrejmé, opakujem, z návrhu nového zákona je zrejmé, že určuje nielen systém školstva, škôl a školských zariadení, ale aj princípy a ciele výchovy a vzdelávania záväzné pre tých, ktorí budú tvoriť nové učebné osnovy, učebnice, ale aj ktorí budú mať možnosť denne vplývať na rozvoj žiakov.

    Princípy a ciele predkladaného zákona vychádzajú z potrieb modernej, dynamicky sa rozvíjajúcej spoločnosti v európskom kontexte. Kladú vysoké požiadavky na rozvoj potenciálu každého učiteľa, jeho tvorivosť a schopnosť motivovať žiakov a naučiť ich nielen absorbovať potrebné fakty, ale najmä ich spracúvať, využívať pre svoj osobný vedomostný rast, rozvoj a uplatnenie v súlade so svojím potenciálom. Očakávaným prínosom nového zákona je dvojúrovňové poňatie, t. j. štátom určených požiadaviek, ktoré určia na jednotlivých stupňoch vzdelania vedomosti, schopnosti a zručnosti, ktoré budú predpokladom uznania ich absolvovania a ktoré zaručia ich prepojenie a nadväznosť bez ohľadu na to, v ktorej škole žiak príslušný stupeň vzdelania absolvoval.

    Druhá úroveň, to znamená zohľadnenie miestnych podmienok a tvorivosti učiteľov príslušnej školy bude umožnené v určenom rozsahu, ktorý bude obsiahnutý v školskom vzdelávacom programe. Nový zákon ďalej ustanovuje to, čo sme dlho očakávali. Oficiálne stanovené stupne vzdelania v súlade s medzinárodnou štandardnou klasifikáciou vzdelania, zahrnujúce aj predškolskú výchovu, čím sa sprehľadní systém ich uvádzania v rámci európskych krajín.

    Ďalej cielené ponímanie formovania vzdelávania cudzích jazykov, starostlivosti o nadaných žiakov, výchovy a vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami umožnením viacerých foriem ich vzdelávania, pričom v rámci tejto kategórie rieši osobitne žiakov so znevýhodnením a na základe ich zdravotného stavu a zvlášť potreby žiakov zo sociálne málo podnetného prostredia.

    Pojem, o ktorom sa tu minulý rokovací deň hovorilo, humanizácia školy. Humanizáciu života v škole, a teda bližší, osobnejší prístup pedagógov k žiakom, a tým aj zvyšovanie ich motivácie prejavovať sa zlepší postupne znižovanie počtu žiakov v triedach až na takú mieru, ktorá bude prijateľná aj z ekonomického hľadiska.

    Prijatím nového zákona sa nutne musí zmeniť doterajší, legislatívnym potrebám už nezodpovedajúci stav, v ktorom sa mnohé náležitosti riadia prostredníctvom vykonávacích alebo rezortných predpisov. Ide pritom o progresívne uplatňované postupy, napríklad maturita, monitorovanie vedomostí žiakov v základnej škole a iné.

    Výrazným kladom nového zákona je skutočnosť, že celú oblasť školstva, vzdelávanie, výchovu, poradenstvo a ďalšie služby žiakom a všetkým účastníkom výchovy a vzdelávania poníma komplexne so začlenením nielen škôl, ale aj všetkých školských zariadení do svojho systému ako jeho neoddeliteľnej súčasti. Je potrebné zdôrazniť, že nový školský zákon sa nevytváral v priebehu posledných mesiacov, ako to tu bolo včera konštatované, ale je sformovaný na základe postupne, a pán exminister to dobre vie, postupne pripravovaných a schvaľovaných koncepcií, na tvorbe ktorých sa podieľali aktívni odborníci rezortu školstva, a nielen na ministerstve, ale i z praxe jednotlivých stredných a základných škôl.

    Uvediem tie najpodstatnejšie. Koncepcia rozvoja výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 až 20 rokov, tzv. projekt Milénium. Ďalej koncepcia v oblasti predškolskej výchovy v nadväznosti na prípravu detí na vstup do základnej školy. Koncepcia základného umeleckého vzdelávania. Koncepcia cudzích jazykov v základných a stredných školách. Koncepcia rozvoja nadaných detí a mládeže. Koncepcia špeciálno-pedagogického poradenstva a konečne z tých podstatných dokumentov koncepcia pedagogicko-psychologického poradenského systému a jeho implementácie do praxe. Opakujem teda, že nie žiadne naháňanie, žiadna narýchlo urobená koncepcia, ale po dôkladnej príprave.

    Vážené poslankyne, poslanci, výchovno-vzdelávací proces v základných a na stredných školách je od roku 1990 poznačený celospoločenskými zmenami, ktoré sú podmienené zmenami v oblasti ekonomiky, v kultúrnej, spoločenskej a sociálnej oblasti.

    V súvislosti s týmito zmenami objektívne vznikli aj nové požiadavky na vzdelávanie detí a mládeže, ktoré sú základom rozvoja napredovania spoločnosti. Bolo preto prirodzenou potrebou vytvoriť návrh zákona o výchove a vzdelávaní, ktorý odráža uvedené zmeny a ktorý zároveň, a tu chcem pripomenúť, upozorniť, a ktorý zároveň naďalej zachováva národné tradície slovenského školstva rešpektovať jeho jedinečnosť, ktorá vychádza z našej histórie a skúsenosti a zároveň vytvorí podmienky pre zmeny obsahu vzdelávania, organizácie výchovy a vzdelávania a perspektívu pre nasledujúce roky.

    Predkladaným návrhom sa vytvorí komplexný zákon o výchove a vzdelávaní od predškolského vzdelávania až po prvý stupeň vysokoškolského vzdelávania vrátane mimoškolskej výchovy a záujmového vzdelávania. Ak by sme pre krátkosť času zhrnuli niektoré zásadné pozitíva, treba pripomenúť, že problematiku výchovy a vzdelávania v súčasnosti upravujú 4 zákony a vyše 40 vykonávacích predpisov. Tento nový návrh zákona je komplexnou právnou úpravou, ktorá odstraňuje súčasnú nejasnú a nezrozumiteľnú legislatívu a nahrádza ju jedným komplexným predpisom.

    Návrh zákona je v súlade s výchovno-vzdelávacími systémami krajín Európskej únie. Je vyššou právnou silou vzhľadom na súčasný stav, ktorý problematiku výchovy a vzdelávania rieši formou vyhlášok a smerníc.

    Návrh zákona je reflexiou, premietnutím práva Európskej únie do systému výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike. Zákon reflektuje prijaté koncepcie, zásady a princípy v jednotlivých oblastiach vzdelávania a výchovy, predovšetkým Národný program výchovy a vzdelávania na najbližších 15 až 20 rokov, dvojúrovňový model vzdelávacích programov, koncepciu vyučovania cudzích jazykov, koncepciu bilingválneho vzdelávania, koncepciu rozvoja nadaných detí, koncepciu špeciálneho pedagogického poradenstva, stratégiu celoživotného vzdelávania, ako bolo včera zdôrazňované, zásadu diferenciácie výchovy a vzdelávania, zásadu zvyšovania kvality vzdelávania, princíp rovnosti v prístupe výchovy a vzdelávania, princíp zodpovednosti jednotlivca za svoje vzdelávanie, princíp rovnosti výchovy a vzdelávania a ich vzájomnej neoddeliteľnosti, princíp slobodnej voľby vzdelávania, princíp plurality, to znamená štátne, verejné, súkromné, cirkevné vzdelávanie, princíp bezplatnosti vzdelávania v štátnych a verejných školách, princíp humanizácie výchovy a vzdelávania.

    Nový návrh zákona predstavuje zmenu obsahu vzdelávania a výchovy, pričom vymedzuje povinnosti a práva dieťaťa, povinnosti a práva žiaka, povinnosti a práva rodičov a ich zákonných zástupcov, vymedzuje povinnú školskú dochádzku a jej plnenie, definuje a charakterizuje systém výchovy a vzdelávania a zároveň zabezpečuje výchovno-vzdelávací proces, to znamená predškolské vzdelávanie, základné, stredné, vyššie odborné vzdelávanie a tak ďalej, umelecké vzdelávanie. Definuje stupne vzdelávania, charakterizuje metódy a formy vzdelávania. V rámci obsahu zavádza štátny, teda rámcový a školský výchovno-vzdelávací program, upravuje hodnotenie žiakov v rámci výchovy a vzdelávania a ukončovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a stupne vzdelávania.

    Pretože je druhý rokovací deň a pretože mnohí zabudli to, čo tu odznelo v prvom rokovacom dni, bolo potrebné, aby som niektoré veci pripomenul. Dalo by sa ešte ďalšiu polhodinu pripomínať, ktoré sú kvality, ktoré sú kvalitatívne zmeny nového zákona.

    Ešte by som rád reagoval na včerajších predrečníkov. Len z toho som vybral jednu takú zaujímavú myšlienku. Kolegyňa poslankyňa tu hovorila o výmene učiteľov. Že treba vymeniť učiteľov. Ja som teda nepochopil za ktorých, to znamená všetkých tých, ktorí k dnešnému dňu pracovali aktívne, či už sú mladí, strední, alebo už v dôchodkovom veku za nejakých iných. Ja neviem, ale máme na to fakulty, ktoré si myslím, že pripravujú učiteľov v duchu nového zákona, novej koncepcie.

    Chcem povedať, že z toho, čo včera odznelo, netreba podceňovať riaditeľov, aké ďalšie prázdniny, ktoré budú musieť stráviť nad zákonom. Riaditelia, učitelia škôl sú schopní veľmi flexibilne a kvalitne realizovať a vniesť do praxe nový zákon. Spoločným menovateľom tohto zákona je, že prináša slobodu, o ktorej sa včera hovorilo často, dáva možnosť realizácie, možnosť tvorivosti, možnosť výberu a participácie a posilňuje autonómiu školy. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca Dubravaya chcú s faktickými poznámkami reagovať poslankyňa Rosová, pán poslanec Fronc. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána Dubravaya. Slovo má s faktickou poznámkou pani poslankyňa Rosová.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán kolega, bolo by naozaj mnoho, voči čomu by sa nám dalo namietať. Z toho, čo ste hovorili, opísali ste ten zákon v krásnych ružových farbách, ale väčšina z toho naozaj pravdou nie je. Ja sa len chcem ohradiť voči tomu, čo ste mi vložili do úst, čo sa týka nejakej výmeny učiteľov. Citovala som poradcu pána ministra, ktorý povedal, že forma vyučovania sa zmení a zmodernizuje, až keď dôjde ku generačnej výmene učiteľov. A zároveň som povedala, že si vôbec nemyslím, že sa to takýmto spôsobom dá riešiť preto, lebo generačná výmena by znamenala vtedy zmenu, keby sa aj inak na svoju profesiu títo budúci učitelia pripravovali. Lenže zatiaľ je všetko po starom. Takže toľko k výmene učiteľov. Žiadna výmena jedných za druhých, ale citácia poradcu pána ministra. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega, vy ste hovorili, že návrh zákona mení obsah vzdelávania. No, ja neviem, kde ste to prečítali, minimálne pokiaľ nebude to tzv. národné kurikulum, tak neviem, čo sa zmenilo, čiže to je prvá vec.

    Druhá vec. Hovorili ste, že prináša slobodu. No, myslím si, že presne naopak, že konzervuje súčasný stav.

    A tretie. Trošku by som rád pripomenul, keď ste hovorili o koncepciách. Ja netvrdím, že občas koncepcia nie je potrebná. Je. Ale to množstvo koncepcií vyvoláva skôr opačný pocit, že celé riešenie zmeny nášho vzdelávacieho systému zahmlieva a osud koncepcií býva taký, pán minister, a možno aj vy budete o tom vedieť, bola koncepcia rozvoja dopravy v Česko-Slovensku, pán minister si to iste pamätá, ktorá jasne vedela, že o dvadsať rokov budú po republike behať rýchlovlaky so 160-kilometrovou rýchlosťou, že po Váhu budú plávať lode, ale to, že či zajtra pôjde rýchlik, pretože vonku mrzne, to nevedel nikto. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Pán Dubravay, chceš zareagovať? Treba sa prihlásiť, slovo poprosím pánovi poslancovi Dubravayovi s reakciou.

  • No, pani kolegyňa hovorila, že som jej vložil do úst niečo čo budiš, aspoň si to verejnosť a toto plénum ozrejmili, teda, že učitelia sa nemusia báť nejakej radikálnej výmeny, a teda, že to potrvá ešte ďalších dvadsať rokov. No, to je prirodzené. Veď to je v každej oblasti života spoločnosti, že za dvadsať rokov dôjde ku generačnej výmene, a teda aj ku skvalitneniu celkového procesu a najmä kvality života človeka.

    Pán kolega Fronc, ja viem, že vaša oblasť je oblasť vysokého školstva. Ja si vás vážim ako učiteľa matematiky alebo profesora matematiky, matematickej analýzy, ak som to dobre pochopil, len treba trošku ísť aj debatovať s učiteľmi a riaditeľmi stredných škôl. Ja som si dal tú robotu, pretože iste je vám známe, že som pôsobil v strednom školstve tridsať rokov. Prešiel som týchto riaditeľov a jednoznačne konštatovali, áno, nový zákon prináša slobodu do nášho konania a rozhodovania. Prirodzene, že vždy sú rezervy. Veď na to je plénum a na to je parlament, aby, pokiaľ sa vyskytnú určité problémy, aby sme ich novelizovali. Len toľko. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Takže, kolegyne, kolegovia, pokračujeme v rozprave. V skupine písomne prihlásených slovo má pán poslanec Obrimčák, pripraví sa pán poslanec Šaško Ivan.

  • Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, vo svojom vystúpení by som sa chcel vyjadriť k predkladanému návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Nakoľko ako primátora mesta a zároveň aj poslanca Národnej rady navrhovaný zákon sa ma dotýka ako zriaďovateľa škôl a školských zariadení a zároveň ako občana, poslanca, ktorému záleží na úrovni výchovy a vzdelávania občanov, ktorých na takomto významnom fóre zastupujem.

    Hneď úvodom by som vás chcel požiadať, aby sme sa na celú problematiku riešenú návrhom pozerali apoliticky, nakoľko plánované zmeny v oblasti vzdelávania sa dotknú všetkých občanov nášho štátu bez ohľadu na ich sympatie alebo nesympatie k príslušným politickým parlamentným stranám.

    Treba si uvedomiť, že navrhovaný zákon má za cieľ komplexne riešiť nielen obsahovú stránku výchovy a vzdelávania, ale aj celú organizáciu vzdelávacieho procesu v materských školách, v základných školách, na stredných školách, v jazykových školách, v základných umeleckých školách, v školských zariadeniach a, samozrejme, aj v špeciálnych školách a v špeciálnych školských zariadeniach.

    Jeho cieľom je zrovnoprávnenie postavenia škôl a školských zariadení bez rozdielu zriaďovateľa, a to nielen v oblasti obsahu výchovy a vzdelávania, ale aj v dosiahnutom vzdelaní, vo funkcii úloh a postavení školskej samosprávy, úloh ich zriaďovateľov a čiastočne aj ich financovaním.

    Základnými zmenami, ktorými by malo prejsť naše školstvo, je vzdelávanie prostredníctvom dvojúrovňových modelov vzdelávacích programov, a to štátnym vzdelávacím programom a školským vzdelávacím programom. V školských zariadeniach to bude prostredníctvom výchovných programov. Táto zmena v podstate vytvára legislatívny priestor na tvorbu samotnej obsahovej prestavby, ktorá je však druhotným výsledkom predkladaného návrhu zákona.

    Ďalšou ambíciou návrhu je zavedenie jednotného systému vzdelávania cudzích jazykov, kde sa zavádza vyučovanie prvého cudzieho jazyka od tretieho ročníka základnej školy a druhého cudzieho jazyka od šiesteho ročníka základnej školy. Cieľom je odstrániť súčasný nesúlad vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách, kde žiaci stredných škôl sa začínajú učiť cudzí jazyk vždy od začiatku. Týmto krokom sa stráca drahocenný čas a potláčajú sa vedomostné aktivity u žiakov, ktorí konkrétny jazyk ovládajú na dostatočne kvalitatívnej úrovni.

    Návrh na zníženie počtu žiakov v triedach je požiadavka odbornej a laickej verejnosti už niekoľko rokov, nakoľko súčasné počty žiakov v triedach sú vysoké nato, ak by sa chceli uplatniť nové metódy a formy práce alebo individuálny prístup žiakov i vo vzdelávaní. Jednoducho na túto formu vzdelávania nie je v súčasnej dobe časový ani obsahový priestor. Zaradenie materskej školy, jazykovej školy a základnej školy do sústavy škôl je úplne logické, nakoľko sú to všetko školy a poskytujú stupeň vzdelania porovnateľný s medzinárodnou klasifikáciou ISED.

    Obdobne logicky vychádza aj zrušenie šesťročných gymnázií a regulácia osemročných gymnázií, nakoľko gymnáziá sa nám v posledných rokoch rozmnožili ako huby po daždi a naša spoločnosť má problém s uplatnením týchto žiakov v praxi a v ich ďalšom štúdiu. Nehovoriac o nedostatku žiakov, ktorí by sa vzdelávali v strojárenských alebo v iných príbuzných oblastiach. Vytvára sa jednotná stredná odborná škola, ktorá bude poskytovať vzdelávanie prostredníctvom samostatných vzdelávacích programov, ktoré v súčasnosti poskytujú stredné odborné školy, stredné odborné učilištia a učilištia. Týmto krokom sa sleduje aj spopulárnenie štúdia na týchto stredných školách.

    Zavádza sa bezplatná výchova a vzdelávanie detí v materských školách v poslednom roku pred začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky, ktorou sa chce riešiť zvýšenie zaškolenosti najmä detí zo sociálne znevýhodneného prostredia s následným zlepšením dosiahnutých výchovno-vzdelávacích výsledkov najmä na prvom stupni základnej školy.

    Nie menej závažnými sú návrhy na posilnenie riadenia a kontroly škôl a školských zariadení orgánmi miestnej štátnej správy na úseku školstva štátnou školskou inšpekciou a zriaďovateľmi škôl a školských zariadení. Pri riešení takej závažnej problematiky, ako sú štátne vzdelávacie programy, považujem za veľmi pozitívne deklarovanie spolupráce pri ich tvorbe so zamestnávateľskými zväzmi, ktoré sú konečnými odberateľmi žiakov do samotnej praxe.

    Záverom by som chcel vyzdvihnúť snahu predkladateľov zákona o komplexné riešenie viacerých problematík, ktoré v súčasnosti rieši zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov a niekoľko desiatok vykonávacích predpisov.

    Vzhľadom na uvedené množstvo všeobecne záväzných právnych predpisov by som chcel oponovať kritikom, že zákon je príliš rozsiahly a podrobný. Ak má byť dobrý a postihovať danú problematiku v celej šírke a hĺbke, musí byť tak obsiahly. V opačnom prípade by to bola iba povrchná, nič neriešiaca legislatívna úprava problematiky výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Vďaka. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ivan Šaško. Nech sa páči, pán kolega.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, prerokovávame návrh zákona o výchove a vzdelávaní, ktorý v skrátenej forme je prezentovaný ako školský zákon a zrejme ho takto v najbližšom období bude vnímať aj celé Slovensko.

    Vypočuli sme si vystúpenie pána ministra školstva, ale i zástupcov opozičných a koaličných poslancov, ktorí predstavili názory jednotlivých poslaneckých klubov, kde sa snažili prezentovať klady i nedostatky tohto zákona v jeho osobitostiach, ale aj v súvislostiach uplynulého obdobia či súčasných výchovno-vzdelávacích procesov, ktoré nie je možné opomenúť ani pri tejto navrhovanej právnej úprave.

    Viem, že problematiku výchovy a vzdelávania v súčasnom období rieši nielen viacero zákonov či množstvo osobitných predpisov, ktoré boli viackrát i opakovane novelizované a ktoré za obdobie od roku 1984 vytvorili už neúnosné podmienky na zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu v týchto nových spoločenských danostiach, v ktorých musíme, či chceme, alebo nie, minimálne reagovať na spoločné normy Európskej únie, no, myslím si, že v prvom rade musíme na ne reagovať z hľadiska potrieb našej krajiny.

    Navrhovaná právna úprava, ktorú dostatočne prezentoval pán minister školstva, je veľmi zodpovedne a precízne formulovaná nielen v základných princípoch, ale dokonca aj v základných pojmoch, ktorými sa určuje proces a systém vzdelávania od materských škôl až po proces špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb reagujúcich na spoločenské danosti.

    Nerád by som opakoval niektoré, už aj viackrát prezentované hlavné dôvody tejto školskej reformy, ktorá má určite svoje opodstatnenie a široká pedagogická verejnosť, ale aj celá spoločnosť ju trpezlivo očakáva s mojím osobným presvedčením, že bude aj maximálne akceptovaná a prinesie už v blízkej budúcnosti svoje ovocie.

    Dovoľte mi však, aby som ako istý predstaviteľ územnej a miestnej samosprávy vyslovil svoje podporné stanovisko k predkladanému návrhu zákona o výchove a vzdelávaní a o zmene doplňujúcich niektorých zákonov, ktoré teraz prerokovávame v prvom čítaní.

    To, že som uviedol, že som predstaviteľ aj samosprávy má svoj dôvod, nakoľko vo svojom vystúpení by som sa chcel vyjadriť k druhému článku predloženého návrhu zákona, v ktorom sa vstupuje do zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to hlavne ku kompetenciám riaditeľa školy a zriaďovateľa základnej školy.

    Som veľmi rád, že návrh zákona rieši kompetencie riaditeľa školy a spôsob jeho ustanovenia do funkcie bez rozdielu typu škôl, čím sa zrovnoprávňuje postavenie škôl a školských zariadení bez rozdielu zriaďovateľa. Odstraňuje sa zároveň existujúci nedostatok, že podaný návrh na vymenovanie riaditeľa školy do funkcie musí zriaďovateľ uskutočniť v stanovenej lehote do 30 dní od predloženia návrhu.

    Rieši sa aj problém, ktorý je pre zriaďovateľov škôl veľmi aktuálny. Menovanie kandidáta na funkciu riaditeľa školy v tých prípadoch, v ktorých sa rada školy nezriaďuje alebo nekoná v stanovenej lehote, alebo nenavrhla zriaďovateľovi kandidáta na vymenovanie riaditeľa na základe dvoch po sebe nasledujúcich výberových konaní, a to podľa § 5 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Zrovnoprávnenie škôl bez rozdielu zriaďovateľa vidím aj v § 3 ods. 12, ktorým sa rieši postup zriaďovateľa cirkevnej školy alebo súkromnej školy pri vymenovaní kandidáta na funkciu riaditeľa školy prostredníctvom rady školy.

    Zriaďovateľ školy získa väčšie kompetencie pri organizačnom zabezpečení výberového konania a posúdenie kvalifikačných predpokladov kandidátov na vymenovanie riaditeľa. Riaditeľ školy vo väzbe na tvorbu školských vzdelávacích programov nezískava len väčšie kompetencie, ale spolu so zriaďovateľom sa zvyšuje zodpovednosť za ich prípravu a obhajobu pred zákonnými zástupcami žiakov, školskou samosprávou a obecným či mestským zastupiteľstvom.

    Zároveň sa nesie spoločná zodpovednosť aj za dosiahnuté samotné výchovno-vzdelávacie výsledky. Som presvedčený, že táto vzájomná kontinuita spolupráce medzi riaditeľom školy a orgánmi územnej samosprávy bude prospešná všetkým zainteresovaným na výchovno-vzdelávacom procese. Ak k týmto novým obsahovým zmenám vo vzdelávaní pripojíme zníženie počtu žiakov v triedach, skvalitnenie materiálno-technického zabezpečenia škôl zo strany zriaďovateľov spolu s odborným hodnotením riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia, môžeme určite očakávať zvýšenie kvality vzdelanostnej úrovne dorastajúcej mladej generácie.

    Celkom pozitívne vnímam aj zmeny v orgánoch školskej samosprávy, to je v školských radách, kde rade školy sa ukladá povinnosť vyzvať príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve a štátnu školskú inšpekciu na delegovanie svojich zástupcov do rady školy na účely výberového konania s riadnym hlasom člena rady školy. Túto zmenu chápem ako záujem štátu, aby riaditeľ školy spĺňal odborné a kvalifikačné predpoklady na svoju funkciu a nie obmedzovanie kompetencií orgánov územnej samosprávy, respektíve zriaďovateľov.

    Navrhované reformné zmeny prinesú ďalšie povinnosti štátnej školskej inšpekcii, ktoré sa hlavne týkajú štátneho dozoru a kontroly nad kvalitou výchovno-vzdelávacieho procesu, výberových konaní na funkciu riaditeľa a dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov riaditeľmi škôl a školských zariadení a zriaďovateľov škôl a školských zariadení. Aj tento problém ja chápem ako snahu predkladateľov návrhu zákona riešiť v prvom rade kvalitu vzdelávania komplexne, a to vo vzájomnej spolupráci medzi orgánmi štátnej správy a územnej samosprávy.

    Som si vedomý, že iba jednotným a koordinovaným postupom vo výchovno-vzdelávacom procese všetkých zainteresovaných strán možno získať kvalitatívne zlepšenie vedomostnej úrovne našich žiakov, a tým aj celkovej vedomostnej úrovne občanov Slovenska.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, v tomto mojom krátkom vstupe na podporu školského zákona mi nedá, aby som aspoň jednu myšlienku nevenoval tým, ktorí napĺňajú to najzákladnejšie pri výchove a vzdelávaní našich detí a mladej generácie, ktorá prechádza vývojovým procesom v každom období, aby som nevenoval aspoň jednu myšlienku tým, ktorí tento proces zabezpečujú, tým, ktorí predstavujú tú kľúčovú postavu v tomto zákone, tým, ktorí sa nepriamo objavujú v každom paragrafe tohto školského zákona. Tá kľúčová postava je učiteľ. Som preto rád, že pán podpredseda vlády a minister školstva veľmi zodpovedne prezentoval priestor pre učiteľa, ktorý je kľúčovou postavou aj tohto zákona, bez ktorého by sa tento zákon vôbec nedal realizovať.

    Pán minister dal s plnou vážnosťou záruku učiteľovi aj v tom, že všetky následné kroky školskej reformy budú mať na pamäti učiteľa s jeho zodpovednosťou nielen pred tým, ktorý ho vychováva, ale aj pred celou našou spoločnosťou.

    Z uvedených dôvodov by som vás chcel, vážené kolegyne, kolegovia, vyzvať na podporu a následné schválenie predkladaného návrhu zákona, ktorý svojím obsahom a cieľmi prinesie dlho očakávané zmeny v oblasti výchovy a vzdelávania, ale tiež v riadení celého systému slovenského vzdelávania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa neprihlásil na vystúpenie pána poslanca Šaška nikto. Teraz bude vystupovať ďalší písomne prihlásený, a to je pán poslanec László Nagy.

    Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister školstva a vážené pani poslankyne, vážení poslanci, moje pripomienky k školskému zákonu vychádzajú z expertíznych analýz a návrhov odborníkov. V tomto svojom príspevku predkladám najdôležitejšie argumenty na prepracovanie tých častí návrhu zákona, ktoré sa týkajú skôr s neštátnym vyučovacím jazykom, predovšetkým škôl s vyučovacím jazykom maďarským. V prípade národnostného školstva ide o sústavu viac než 300 škôl, ktoré na základe ústavných práv zabezpečujú výchovu a vzdelávanie etnických menšín v ich materinskom jazyku.

    Dovoľte, aby som predložil v podstate dvanásť zásadných pripomienok k tomuto zákonu. Prvá pripomienka sa týka tej skutočnosti, že v Ústave Slovenskej republiky v čl. 34 ods. 1 sa uvádza, že občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Podrobnosti ustanoví zákon, hovorí ústava.

    V odseku 2 občanom patriacim národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na vzdelanie v ich jazyku, ďalej právo používať ich jazyk v úradnom styku, ďalej právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín.

    Druhá pripomienka sa viaže k právam, ktoré zaručuje Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov. Na základe čl. 7 § 1 odsekov a) až f) Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov sa Slovenská republika, ako aj ostatné štáty, ktoré ratifikovali chartu zaviazali, že podľa stavu jednotlivých jazykov zmluvné strany založia svoju politiku, legislatívu a prax na týchto cieľoch a zásadách. Vymenujem najdôležitejšie zásady.

    Prvá zásada. Na uznaní regionálnych alebo menšinových jazykov ako prejavu kultúrneho bohatstva. Ďalšia zásada, na ktorej budú zakladať zmluvné štáty svoju politiku, je zásada na rešpektovanie geografickej oblasti každého regionálneho alebo menšinového jazyka tak, aby existujúce, prípadne pripravované administratívne rozdelenie nekládlo prekážky podpore tohto regionálneho alebo menšinového jazyka. Ďalšia zásada, ktorá má byť akceptovaná, je založená na potrebe rozhodného postupu pri podpore regionálnych alebo menšinových jazykov za účelom ich zachovania. Ďalšia zásada hovorí o tom, že politika štátu má byť založená na uľahčení alebo podpore slovného alebo písomného prejavu v regionálnom alebo menšinovom jazyku vo verejnom a súkromnom živote. Ďalšia zásada je založená alebo vyžaduje udržiavanie a rozvoj stykov v oblastiach upravovaných v tejto charte medzi skupinami používajúcimi regionálny alebo menšinový jazyk a inými skupinami žijúcimi v štáte, ktoré používajú jazyk v identickej alebo v blízkej podobe, ako aj nadviazanie kultúrnych vzťahov s inými skupinami v štáte, ktoré používajú odlišné jazyky. A napokon posledná zásada, ktorá sa bezprostredne dotýka oblasti školstva, je zásada taká, že na poskytnutí primeraných foriem a prostriedkov na vyučovanie a štúdium regionálnych alebo menšinových jazykov na všetkých vhodných stupňoch sa zabezpečujú vhodné podmienky. Predkladaný návrh zákona z uvedeného a z uvedených zásad, musím konštatovať, nič neakceptuje.

    Tretia poznámka sa týka toho, že v rámci Štátnej školskej sústavy Slovenskej republiky školy s vyučovacím jazykom maďarským tvoria jedinečnú, tradičnú a zároveň vyspelú inštitucionálnu bázu pre výchovu a vzdelávanie žiakov najväčšej etnickej skupiny Slovenska v ich materinskom jazyku. Do dnešného dňa sa to uskutočňuje na báze vlastných učebných osnov, vzdelávacích programov, ako aj pod vedením pedagógov, absolventov slovenských a iných univerzít a vysokých škôl.

    Štvrtá pripomienka. Absencia Štátneho osobitného pedagogického a metodického centra pre školy s vyučovacími jazykmi etnických menšín posunula tieto školy do skoro beznádejnej situácie. O plánovaných zmenách jazykového profilu sa dozvedeli v poslednej chvíli a doteraz skoro všetky ich odborné pripomienky boli odmietnuté.

    Tento postup ministerstva školstva nie je v súlade so záväzkom čl. 7 ods. 4 spomínanej Európskej charty, kde sa konštatuje, „že pri určovaní politiky voči regionálnym alebo menšinovým jazykom zmluvné strany zohľadnia potreby a želania formulované skupinami, ktoré uvedené jazyky používajú. V prípade potreby môžu zakladať poradné orgány, ktoré by pomáhali orgánom vo všetkých otázkach týkajúcich sa regionálnych alebo menšinových jazykov“. Koniec citátu.

    Piata pripomienka sa týka toho, že návrh zákona oproti predchádzajúcemu školskému zákonu rozširuje školskú sústavu napríklad o jazykové a iné špeciálne školy, ale ani nespomína, ani taxatívne nevymenováva školy patriace do najväčšieho špeciálneho podsystému školskej sústavy Slovenskej republiky, t. j. nevymenováva školy s vyučovacími jazykmi etnických menšín.

    Keďže v prípade týchto menšinových škôl okrem vyučovacieho jazyka ide aj o celý komplex prostriedkov vzdelávacieho programu, riešenie návrhu zákona vo forme krátkeho popisu jazykových špecifík menšinových škôl považujeme vzhľadom na ústavné a medzinárodnoprávne záväzky Slovenskej republiky za nedostačujúce a z hľadiska ďalšieho vývoja škôl s vyučovacími jazykmi etnických menšín za kontraproduktívne.

    Šiesta pripomienka. Výrazným a jednoznačným, prinajmenšom ambivalentným úsilím v návrhu zákona je pozmeniť jazykový profil menšinových škôl v prospech štátneho jazyka. V dôsledku vyučovania v materinskom jazyku boli tieto školy už aj doteraz v ťažkej situácii kvôli nadpriemernému počtu povinných vyučovacích hodín. Vyrovnanie počtov hodín materského, respektíve štátneho jazyka a literatúry bude mať za následok uniformizovanie štruktúry učebných predmetov, absenciu možnosti voľného výberu v rámci školských pedagogických programov, a tým aj zvýšenú závislosť od štátneho dozoru.

    Siedma pripomienka sa týka toho, že napriek vyhláseniam predstaviteľov vlády o zachovanie dosiahnutej úrovne práv národnostných menšín je možné vidieť jednoznačnú snahu Ministerstva školstva Slovenskej republiky prehodnotiť a štrukturálne preformovať základné vzdelávacie a metodické postupy národnostného školstva.

    Ďalšia pripomienka sa týka toho, že za najzávažnejší nedostatok považujem to, že ani teoreticky, ani z odborného hľadiska nie je vyjasnené, aké ciele vlastne sledujú plánované posuny v jazykovom profile škôl s vyučovacími jazykmi etnických menšín. Tak napríklad z pozície optimalizácie výchovy smerom k funkčnému bilingvizmu žiakov menšinových skupín nemôže žiadne mechanické zvyšovanie počtu učebných hodín štátneho jazyka zaručiť potrebné výsledky. Preto by bolo potrebné vypracovať adekvátne metodické postupy, príručky a pedagogické moduly. Pre príslušníkov etnických skupín, najmä pre Maďarov, Rusínov, Ukrajincov, ako aj pre niektoré skupiny Rómov materinský jazyk bude ešte dlho dominantným komunikačným prostriedkom na Slovensku.

    Ďalšia pripomienka. Na základe týchto skutočností zameranie predkladaného legislatívneho materiálu nie je proreformné, ale protireformné, nie je progresívne, ale regresívne. Neumožňuje dostatočný voľný výber učebníc, ale práve naopak zužuje priestor pre alternatívne vzdelávacie postupy. Nerieši najchúlostivejšie problémy školstva na Slovensku, o závažnosti ktorých dostala slovenská verejnosť alarmujúci obraz z celosvetového merania vzdelávania PISA 2. Časový priestor na dotiahnutie všetkých prípravných prác je kriticky krátky najmä pre školy s vyučovacími jazykmi menšín, ktoré nemajú skoro žiadne odborné a metodické zázemie.

    Desiata pripomienka. Podľa odborníkov zaoberajúcich sa psychologickými otázkami bilingvizmu úspešnosť v osvojovaní si učiva z jazykového aspektu závisí od miery takzvanej kognitívnej jazykovej kompetencie žiakov. Nízka miera kognitívnej kompetencie je prekážkou nielen v nadobúdaní odborných vedomostí, ale i prekážkou v osvojovaní si iných jazykov, tak napríklad aj okrem iného štátneho jazyka. To znamená, že nedostatočná hodinová dotácia materinského jazyka môže mať negatívny vplyv na osvojovanie si slovenského jazyka, čiže sa dosiahne pravý opak toho, čo sa očakáva.

    Učebnice slovenského jazyka pre školy s vyučovacím jazykom maďarským sú zastarané. Väčšinou boli vydané ešte v 80. rokoch a texty v nich vôbec nevyhovujú požiadavkám komunikatívnej kompetencie. V záujme zvýšenia alternatívnosti vzdelávacích programov by bolo žiaduce umožniť slobodný výber učebníc. Keďže stabilita materinského jazyka je predpokladom na vytvorenie takzvaného aditívneho bilingvizmu, ktorý je ideálnym typom i v slovenskom kontexte, maďarská komunita na Slovensku očakáva rozšírenie možnosti používania svojho materinského jazyka i v jeho písomnej podobe. Iba v situácii, keď je materinský jazyk stabilný a hovoriaci ho nepociťujú ako ohrozený, je možné úspešne rozvíjať druhý jazyk, v tomto prípade slovenský jazyk, ale i ďalšie cudzie jazyky.

    A na základe týchto pripomienok a princípov, ktoré som vymenoval a keď som konštatoval už v úvode, že buď nie sú akceptované, alebo len sčasti, konštatujem, že predkladaný návrh zákona ignoruje všetky uvedené zásady, preto navrhujem podľa platného zákona rokovacieho poriadku vrátiť zákon predkladateľovi na prepracovanie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie (hlasy v sále) pána poslanca sa prihlásili pani Milada Belásová, pán Rafael Rafaj, pán Valentín Švidroň, pani Marta Damborská. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka a slovo má pani poslankyňa Milada Belásová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, teraz ste sa pekne preriekli, keď ste povedali a zaradili ste štátny jazyk ako iný cudzí jazyk pre maďarské menšiny, ale nie na to som chcela reagovať, chcela som povedať to, že vy ste nám tu urobili krásny exkurz Európskou chartou jazykov menšín a na záver ste skonštatovali, že tento predkladaný zákon porušuje túto chartu.

    No, ja si to nemyslím, práve naopak, tento zákon je pripravený v mantineloch alebo v súlade s touto chartou a zrejme si to myslíte len vy a teraz nemyslím tým maďarskú menšinu, ale skôr vás ako politikov SMK, pretože nikto iný nemá k tomu výhrady, žiadna iná menšina, naopak, všetky ostatné menšiny by uvítali, keby bolo viac hodín slovenčiny. Tak sa potom pýtam, o čo vám ide? Ja som to tu už minule hovorila, alebo respektíve včera som spomínala, že takýmto spôsobom zatvárate svojej vlastnej menšine dvere nato, aby sa v budúcnosti lepšie uplatnili na Slovensku. A to, si myslím, je veľmi, veľmi divné. Ďakujem.

  • Ďalší s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Rafael Rafaj. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Chcel by som sa vyjadriť tiež iba k jednej časti vystúpenia kolegu Nagya, a to je odvolávanie sa na Chartu regionálnych a menšinových jazykov s tým, že tento dokument poznáme aj my, a chcel by som zdôrazniť to, čo sa zamlčiava, a to je, že charta rešpektuje výnimky z národného zákonodarstva a mieru poskytnutých práv.

    A pokiaľ sa kolega Nagy odvolával na isté záväzky, tak rovnako tento dokument má aj dôležitú preambulu filozofie a zámeru prijímania tohto medzinárodného dokumentu a tu chcem povedať, že v tejto preambule sa prihliada predovšetkým na ochranu tých jazykov, ktorým hrozí postupný zánik a myslím si, že nikto nebude pochybovať o tom, že maďarčina na Slovensku je veľmi výkonný jazyk, ktorému absolútne nehrozí nijaký zánik a na čo kolega Nagy neprihliadol je rovnako zdôraznenie v preambule, že, citujem: „Ochrana a šírenie regionálnych jazykov a jazykov národnostných menšín.“ Teraz by som poprosil, keby ste veľmi pozorne počúvali „by sa nemala diať na úkor oficiálnych jazykov a potrebu ich učenia“. Čiže zopakujem, nie na úkor oficiálnych jazykov a potrebu ich učenia. Bodka. Nemusím nič viac dodať.

  • Ďalej vystúpi pán Valentín Švidroň. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja vidím dve stránky, ktorých ste sa dotkli. To je odborno-pedagogický, psychologický pohľad a potom sociologická stránka, mobilita, adaptabilnosť na pracovné uplatnenie občanov maďarskej menšiny. Vieme dobre, že šírka, hĺbka obsahu cieľov vzdelávania, ktorá je vyjadrená v zákone, vyžaduje zohľadnenie prirodzeného vývoja schopnosti žiaka učiť sa. Jedna z týchto schopností učiť sa jazyky je vyjadrená vlastnosťami mozgu, ľudského mozgu, ktoré funkcie pamäti mladého organizmu v mladšom školskom veku sú predurčené na učenie sa jazykov. Preto je aj posilnená táto stránka v zákone a je nepochopiteľné, že by ste mali snahu posúvať výučbu pod pojmom aditívneho bilingvizmu smerom vyššie, do vyšších ročníkov.

    Právo predstavované týmto zákonom sa uplatní naplno vtedy, keď sa vzdelávanie v materinskom jazyku doplní skutočne o zvládnutie štátneho jazyka, aby každý absolvent príslušného stupňa vzdelania sa uplatnil rovnocenne so svojimi rovesníkmi, a to nielen v obmedzenom teritóriu niekde v blízkom zahraničí, ale skutočne v celom štáte. Iný prístup štátu by bol macošský k časti svojich občanov, a ak sú s tým problémy, tak netreba z toho viniť štát. Ďakujem za pozornosť.

  • Poslednou prihlásenou s faktickou poznámkou je pani poslankyňa Marta Damborská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Nagy, aké prekážky sú vám vlastne kladené pri podpore menšinového jazyka? Hovoríte o všestrannom rozvoji menšiny alebo skupiny, o práve na vzdelanie, o ratifikovanej charte, o ďalších, pre mňa nepochopiteľných veciach. Pýtam sa vás, v čom sú vám tieto práva vlastne upierané? Veď vy máte skutočne nadštandardné práva ako menšina maďarská. Poprosím vás o konkrétnu odpoveď.

    Včera som sa pýtala aj vášho pána kolegu, pána Szigetiho, aby mi odpovedal, ako sa vaše deti a vaši študenti na Slovensku uplatnia, keď teda nebudú ovládať ten spisovný slovenský úradný jazyk. Teraz aj kolegovia sa vás na to pýtajú a apelujeme na to. Predsa veď vy žijete v Slovenskej republike a myslím si, že nepôjdete za Dunaj, to nikto nechce, vy ste naši občania, takže odpoveď som na to včera nedostala. Tak ja vás poprosím, odpovedzte mi na to. Svoju materinskú reč – maďarský jazyk vaše deti ovládajú, ale neovládajú úradný spisovný slovenský jazyk. Preto sa treba zamerať na zdokonaľovanie slovenčiny. Alebo si myslíte, že sa vám podarí vytvoriť autonómiu južného Slovenska? Nato zabudnite, lebo inak neviem skutočne, kde vy vlastne smerujete.

  • Reagovať na vystúpenie rečníkov vo faktických poznámkach bude teraz pán poslanec László Nagy. Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem za vaše pripomienky. Vidím, že niektorí z vás pozorne počúvali, niektorí pomenej to, čo som hovoril. Samozrejme, každému mohlo byť jasné, že keď som použil slovo alebo výraz slovenský jazyk ako cudzí jazyk, nepoužil som ho v zmysle nejakej emocionality, ale jasne z hľadiska lingvistiky. Slovenský jazyk pre toho, pre ktorého slovenský jazyk nie je materinským jazykom, z hľadiska lingvistického je to cudzí jazyk. Nepoužíva sa to ani politicky, ani sociologicky, ani inakšie.

    Zásadný problém, ktorý sa vynáral vo všetkých vašich pripomienkach, bolo iné chápanie toho istého textu, v tomto prípade zákona, ale aj medzinárodných dokumentov. Vy ste sa odvolávali na to, čo vám vyhovovalo, čo bolo bližšie k vášmu chápaniu statusu alebo postavenia menšinového jazyka. Samozrejme, ja som sa opieral o tie ustanovenia, ktoré zabezpečujú rovnoprávne postavenie národnostných menšín v Slovenskej republike, respektíve toto postavenie sa bude blížiť k právnemu stavu, v ktorom sa nachádza väčšina, v tomto prípade slovenská národnosť, respektíve školstvo s vyučovacím jazykom slovenským. Nič iného, pani kolegyňa Damborská, nechceme žiadne nadštandardné práva. Samozrejme, chceme len štandardné práva, také práva, ktoré majú všetci občania Slovenskej republiky...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalej sa prihlásil do rozpravy písomne pán poslanec Jozef Rydlo. Nevidím ho v sále, to znamená, že stráca poradie. A ďalej je prihlásená pani poslankyňa Anna Szögedi. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte priestor na vystúpenie v rozprave.

  • Ďakujem za slovo. Vážený podpredseda Národnej rady, vážená spravodajkyňa, keďže tu predkladateľ nie je, pán minister, dúfam, že dôjde, aha, tak naozaj. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som privítala na balkóne žiakov a študentov Gymnázia Jánosa Selyeho z Komárna, ktorí sú tu na dnešnom rokovaní.

  • Nie kvôli nám prišli, ale na obhliadku Národnej rady, takže pán riaditeľ, pán poslanec Andruskó mi dal takéto avízo, tak ich teda vítam.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som prispela niekoľkými pohľadmi do problematiky vzdelávania, o ktorej dnes rokujeme. Predrečníci, hlavne tí, ktorí vystupovali v mene poslaneckých klubov, naozaj veľmi podrobne rozobrali predložený návrh zákona z vecnej stránky, ako aj zo stránky odbornej, aj politickej. Budem teda stručnejšia.

    Musím však vysloviť zistenie, že úplne iný pohľad, iný uhol pohľadu na reformu ako takú majú poslanci zo strany opozície ako poslanci zo strany koalície. V jednom však určite sa zhodneme. Je potrebná reforma školstva, je potreba prijatia nového školského zákona aj preto, že súčasne platný zákon z roku 1984 nezohľadňuje celospoločenské potreby v oblasti výchovy a vzdelávania na Slovensku.

    Často počúvame, že v školstve na rozdiel od iných rezortov sa v uplynulom období nič podstatného neudialo, žiadne zmeny. Musím však konštatovať a faktom je, že niekoľko naozaj podstatných zmien sa predsa len udialo. Na začiatok zo školských osnov sa hneď po Nežnej revolúcii vytratila socialistická ideológia. Ďalší posun nastal vo formálnom fungovaní škôl. Decentralizovalo sa financovanie. Preniesli sa kompetencie zo štátu na samosprávy.

    Napriek spomínaným zmenám musíme konštatovať, že stará legislatíva je nevhodná a treba vytvoriť novú. Dôležité však je, akú cestu zvolíme pri tvorbe novej legislatívy nového zákona. Mali by sme sa usilovať o kompletnú stratégiu reformy regionálneho školstva. Opakujem o kompletnú stratégiu aj preto, že takúto stratégiu od nás očakáva pedagogická verejnosť, odborná verejnosť. Skutočná reforma by mala byť v podstate o vyvážení kompetencií medzi rezortom školstva a školami. V tomto sa rozchádzame pri ponímaní reformy. Teda školská reforma má oveľa širší rozmer ako len obrat vo vzdelávaní, od memorovania k tvorivosti alebo redukcia učiva, čo sa v súčasnosti najviac vyzdvihuje.

    Skutočná reforma by mala znamenať zrušenie monopolu štátu v určovaní obsahu vzdelávania, v učebnicovej politike, v ďalšom vzdelávaní učiteľov a v kontrole a hodnotení škôl.

    Základnými princípmi, na ktorých by sa mal nový školský zákon postaviť, sú sloboda, subsidiarita, participácia a konkurencia. Tieto princípy by mali tvoriť východiskovú os pri nasmerovaní vzdelávacieho systému na dôsledne decentralizovaný, moderný a otvorený.

    Na základe uvedených princípov sa dá definovať nový model tvorby vzdelávacích obsahov, nové postavenie učiteľa, ako aj nový systém podporných služieb, v ktorom stratia priamo riadené organizácie svoj dlhoročný monopol.

    Na základe týchto princípov sa dajú vymedziť úlohy jednotlivých aktérov vzdelávacieho procesu, ako sú štát, zriaďovatelia, školy, rodičia. A preniesť zodpovednosť za vzdelávací proces priamo tam, kde sa reálne uskutočňuje, teda priamo na školy. Tak často spomínaná voľnosť škôl podľa uvedenej legislatívnej normy sa končí pri pomere medzi predmetmi, ktoré nadiktuje štát, a tými, ktoré si vyberie samotná škola. Pritom práve uvoľnenie rúk školám malo umožniť obsahovú reformu.

    Návrh zákona a zmeny s ním pripravované nemenia obsah učiva, len ho redukujú. Naše školstvo však nepotrebuje zmenu iba v redukcii učiva, aby sa deti učili menej, ale hlavne, aby sa učili inak. Podľa uvedeného zákona o novom obsahu vzdelávania budú aj naďalej rozhodovať rovnaké štátne štruktúry ako doteraz.

    Ministerstvo bude naďalej určovať štruktúru a obsah predmetov. Spôsob skúšania v určitom, teda teraz vidíme napríklad maturity či používanie učebníc. Očakávanie, že učitelia začnú na základe týchto kozmetických úprav učiť inak je podľa mňa naivné.

    Učitelia získajú namiesto väčšej slobody iba niekoľko hodín navyše, ktorými budú môcť spestriť doterajší spôsob výučby. Podľa avizovaného plánu ministerstva, mám to z médií, školy dostanú šesť až osem týždňov navyše, aby sa na zmeny pripravili. To by v praxi znamenalo, nezačnú učiť v 1. a v 5. ročníku v základných školách a v 1. ročníku na stredných školách podľa nového zákona skôr ako v novembri. Nie sú pripravené ani všetky vykonávacie predpisy a aj z toho dôvodu je namieste otázka, aký má význam spustenie neúplne pripravenej alebo nepripravenej reformy od septembra. Včera ste, pán minister, povedal, citujem, povedali, ďakujem, povedali, vytvorme podmienky a spusťme reformu. Tak ich teda vytvorme. Počkajme ešte určitý čas. Vytvorme taký zákon, ktorý čoskoro nebudeme musieť novelizovať.

    Teda po zhrnutí všetkého charakteristika predloženého legislatívneho zámeru by mohla znieť po prvé. Namiesto sformulovania nových princípov fungovania školského systému máme potvrdenie starého školského systému.

    Po druhé. Nezavŕšil sa proces decentralizácie, pretože práve uvedeným zákonom sa decentralizácia zabrzdila.

    Po tretie. Školy a učitelia nedostali viac slobody, práve naopak. V uvedenom návrhu zákona sa potvrdili kompetencie v prospech štátu na úkor slobodného rozvoja škôl.

    A po štvrté. Nie je dodržaný status quo v oblasti vzdelávania národnostných menšín. Je tu však iskierka nádeje, pretože pani poslankyňa Smolková, ktorá vystupovala dnes ráno, potvrdila, alebo teda naznačila, že strana SMER podporuje dodržanie súčasného stavu. Ja si myslím, že v súčasnosti to ešte v zákone potvrdené nie je, ale po druhom čítaní, keby tak bolo, tak by sme to privítali a naozaj by to bol posun v tomto smere k dobru.

    Navrhované zmeny však nepovažujem za prvé kroky na ceste k novým školám, ktoré sa pod ich vplyvom budú konečne orientovať na konkrétnych žiakov, pretože myslím si, že stredobodom pozornosti tohto zákona by mal byť žiak. Považujem to za umelé udržiavanie zlyhajúceho školského systému. Preto z uvedených dôvodov nemôžem prijatie tohto zákona podporiť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Faktické poznámky pán poslanec Švidroň, Vestenický. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa sa prihovorila študentom z Komárna. Ja tiež chcem povedať pár slov týmto študentom. A síce, aby sa učili aj slovenský jazyk. Nech si vážia svoju materinskú reč, ale slovenská terminológia, ktorá je prípravou pre ich budúce povolanie, umožní, aby sa uplatnili spolu so svojimi rovesníkmi v ostatných častiach Slovenska. A ja som si istý, že tí rovesníci ich nechcú vytláčať, berú ich za svojich, ale, samozrejme, ten jazyk a odbornosť sa musí prejaviť aj v tom štátnom jazyku.

    Takže nenechávajte sa zavádzať, izolovať, pretože potom ste ovládateľní a možno, že o toto niekomu ide. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Szögedi, buďte pozdravená so všetkými názormi, ktoré ste vyslovili. Prosím vás, princípy budovania školstva, miera zodpovednosti, sloboda, subsidiarita, konkurencieschopnosť, všetko toto nájdete v návrhu zákona, tak ako ste to hovorili.

    Navrhovaný zákon všetky tieto pojmy, princípy v seba zahŕňa ako podmnožinu. Ako svoju súčasť. Treba len hľadať konštruktívne a chcieť nájsť. Som veľmi potešený tým, že ste sem prizvali študentov z Komárna, mrzí ma len, že ste neprizvali rovnako tak aj zo Štúrova, kde sú podobné problémy a kam sa chystám možno, ak mi to vyjde, aj zajtra na návštevu. Ak vám to umožní partia týchto vašich pozvaných, ak to nebude proti vašej vôli, veľmi rád sa stretnem s nimi vo vašej prítomnosti vo všetkej počestnosti. Verte tomu, budem sa na nich usmievať. Nebudem na nich zlý. Budem sa na nich usmievať minimálne tak často, pani poslankyňa, ako sa rád usmejem kedykoľvek na vás. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa, nech sa páči. Vaša reakcia.

  • Ďakujem za pripomienky, ktoré tak beriem, niekoľkokrát to tu už odznelo, ako veľmi chcete naučiť našich žiakov štátny jazyk. Verte, my to chceme tiež. My to chceme tiež a ja si myslím, že žiaci, ktorí opúšťajú brány našich škôl a sú na úrovni, ja si myslím, že ten štátny jazyk aj ovládajú. Nechajte na nás, akým spôsobom by sme ich chceli naučiť štátny jazyk. Vieme, že je potrebné, vieme, že oni to hlavne potrebujú. A my všetko preto urobíme, aby vedeli, ale sa dožadujeme súčasného stavu počtu hodín vyučovania materinského jazyka. My nič navyše nechceme. Chceme udržať súčasný stav.

    A pán minister včera aj tak povedal v televízii, myslím, v téme, alebo, kde som to počula, že teda nebola by to reforma, keby sa počty hodín nemenili. Ja si myslím, že reforma nie je len o počtoch hodín, o redukcii učiva, ale keďže sme v prvom čítaní, ja som sa snažila hlavne hovoriť o filozofii, o východiskových prvkoch tvorby zákona, ktorý by sme akceptovali. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Ivančo. Nevidím ho v rokovacej sále. Stráca možnosť vystúpiť v rozprave. Pán poslanec Rydlo, nech sa páči. Ako posledný písomne prihlásený. Potom dám možnosť prihlásiť sa ústne.

    Pán poslanec, včera sme sa dohodli, že o 11.00 hodine dnes nebudeme hlasovať, že budeme hlasovať len o 17.00 hodine dnes.

  • Hlasy v sále.

  • Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, podpredseda vlády, ctená pani poslankyňa spravodajkyňa, slávna snemovňa, zákonodarnému zboru nášho obnoveného štátu vláda Slovenskej republiky predkladá na prerokovanie návrh zákona o výchove a vzdelávaní, takzvaný školský zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Po prvý raz od roku 1989 Národná rada Slovenskej republiky dostáva do rúk ucelený právny dokument, ktorý má substanciálne zmeniť a nahradiť zákon č. 29/1984 Zb. Je to obdivuhodný krok ministra školstva, ku ktorému blahoželám a za ktorý mu ďakujem, pretože slobodné Slovensko dosiaľ nemalo šťastie na svojich ministrov školstva.

    Z dôvodovej správy vieme, že problematiku, o ktorej diskutujeme, v súčasnom právnom stave riešia štyri mnohokrát novelizované zákony. Minulorežimový zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl, školský zákon v znení neskorších predpisov, ústavný zákon č. 460/1992 Zb. o Ústave Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov a zákon č. 596 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je nelichotivé konštatovať, že bolo potrebných devätnásť rokov od zmeny politického režimu a pätnásť rokov od obnovenia štátnej samostatnosti Slovenska nato, aby slovenská politická reprezentácia pripravila a predložila do legislatívneho procesu taký školský zákon, čo konečne odráža nielen politické zmeny, ktorými slovenská spoločnosť za uplynulé štvrťstoročie prešla, ale ktorej zároveň reflektuje smerovníky, ktorými sa slovenské školstvo má uberať na začiatku 21. storočia, keď sme ako občianske spoločenstvo nášho národného štátu vystavení výzvam nevyhnutnej európskej spolupráce a surovej transatlantickej globalizácie. Nato, aby sme v súťaži národov obstáli aj ako národ, aj ako štát, aj ako platný člen medzinárodného spoločenstva je potrebné udržať vzdelanosť na najvyššej možnej úrovni, mať kvalitné, ba vynikajúce školstvo.

    Som veľmi rád, že predložený návrh školského zákona sa prakticky a pragmaticky vyrovnáva s potrebami nášho školstva, či už s potrebami štátotvorného národa, či už s potrebami národností žijúcimi v našom štáte. Teší ma aj to, že navrhovaný školský zákon rešpektuje a nediskriminuje konfesionálne školstvo, ktoré bude aj naďalej financované zo štátneho rozpočtu rovnako ako školstvo štátne. Želám si však, aby toto veľkorysé gesto zo strany slovenského štátu bolo pre konfesionálne školstvo na Slovensku výzvou pre synonymum kvality a riadilo sa benediktínskou paralelou Ora et labora (Modli sa a pracuj).

    Viem, že pre politické sily je školský zákon eminentné politikum, preto tí, čo dosiaľ neuspeli, rinčia, leštia a tasia neraz aj tie najobávanejšie zbrane. Osobne nemám rád politickú, tobôž stranícku revnivosť a konfrontáciu. Školský zákon má predsa slúžiť spoločnému dobru a bonum commune, spoločné dobro, má mať na zreteli každá jedna členka, každý jeden člen zákonodarného zboru, či už na úrovni štátnej, regionálnej, alebo miestnej.

    Najradšej by som bol, keby návrh školského zákona bol prijatý transverzálne, teda naprieč celým politickým spektrom tejto snemovne. Kvalita politickej kultúry súčasného Slovenska je však, bohužiaľ, taká, ako ju poznáme: hľadáme to, čo ľudí rozdeľuje, nie to, čo ich spája. Vidíme smietku v oku svojho blížneho, ale brvno vo vlastnom oku nevidíme.

    Keď prerokúvame tento zákon, majme na zreteli najmä to, že naše školstvo má vzdelávať a v harmonickej súčinnosti s rodinou a s konfesionálnymi spoločenstvami vychovávať k úcte voči ľudským a občianskym právam, k bohabojnosti, k racionálnemu národnému povedomiu, k láske k slovenčine, materinskému jazyku, k našej milenárnej histórii a kultúre, k oddanosti voči nášmu slovenskému štátu opretému dnes už, chvalabohu, o demokratické hodnoty, o rešpektovanie blížnych, o rešpektovanie krás a dobier prírody aj životného prostredia, o hospodársku slobodu.

    Potrebujeme také školstvo, ktoré v súčinnosti s rodinou a opreté o rodinu vychová z každého mladého človeka, čo vstúpi do edukatívneho procesu v Slovenskej republike, schopného občana ovládajúceho perfektne nielen štátny slovenský jazyk, aby sa mohol uplatniť vo svojej rodnej vlasti, ale aj tie jazyky kultúry a vedomosti, ktoré hýbu svetom dneška, ale najmä budú hýbať svetom zajtrajška, aby sa mohol uplatniť a presadiť vo svete, v ktorom budúcnosť malých národov a štátov je neistá.

    Na to, aby slovenské školstvo bolo kompetitívne, potrebujeme kvalitne vzdelaných, národne uvedomelých, občiansky motivovaných, spoločensky cenených a finančne primerane ohodnotených učiteľov. Štát, ktorý nevie oceniť prácu sudcov, policajtov, kňazov a učiteľov, kope sám sebe hrob. Preto je potrebné, aby učiteľský zbor, učiteľky a učitelia počnúc materskou školou cez základné školstvo, stredné a stredné odborné školy a končiac vysokoškolskými pedagógmi boli hodnotení na špičke platovej stupnice verejných a štátnych zamestnancov, nie na jej chvoste. Ak je to možné v menších a v iných krajinách, nemôže to byť nemožné na Slovensku.

    Dovoľte mi vzdať úprimnú úctu všetkým paniam učiteľkám, ktoré v tichej skromnosti svojho nedoceneného povolania našim malým deťom otvárajú svet písmen a číslic, tajomstvá písaného i hovoreného slova, vyjadriť vďaku všetkým pánom učiteľom, ktorí vedia našich dorastencov správne nasmerovať na cestu do života, vzdať rešpekt tým vysokoškolským pedagógom, v rukách ktorých je budúcnosť našej vzdelanosti.

    Sám si pamätám na svojich excelentných učiteľov, či to bola pani Zlatica Horváthová, keď som bol prvák, Elena Rybová, Oľga Juríčková a Rút Jónová, Ladislav Hanajík, Zoltán Kiss, Alexander Húščava, Milan S. Ďurica, Michal Lacko, Giulio Batelli, Niccolo del Re, Lajos Pásztor či Miklós Molnár.

    Spisovateľ Jozef Cíger Hronský zvykol opakovať: „Najkrajšie slová sú skutky.“ Nuž ani ten najlepší školský zákon, ktorý prijme naša snemovňa, nebude stáť za veľa, ak sa pekné slová, ktorými je napísaný, nestanú skutkami.

    Ministrovi školstva, kedysi aj mládeže a športu žičím, aby sa mu na rozdiel od jeho početných predchodcov podarilo dosiahnuť konsenzus slobodných politických síl zastúpených v Národnej rade Slovenskej republiky a lex rerum scholasticarum, čiže školský zákon bol prijatý nielen v prvom, ale aj v druhom i treťom čítaní. A nám všetkým v tejto snemovni prajem, aby nás pri rokovaní aj o tomto návrhu zákona Pán Boh pri zdravom rozume zachovať ráčil.

    Vďačím sa vám za pozornosť, ktorú ste venovali týmto mojim slovám – čo sa vám páčilo, povedzte iným, čo sa vám nepáčilo, povedzte mne. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie pán poslanec Fronc. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Rydlo, takže ja by som to povedal vám, tak ako ste ma na záver vyzvali. Po prvé, minister školstva je dnes aj ministrom mládeže a športu. Po druhé, tu bolo viackrát predložených návrhov školského zákona a len ja predkladám na rokovanie tretíkrát kvôli presnosti. Po tretie, keď hovoríte, že nepoškodzuje cirkevné školy, tak ich už poškodil vo financovaní a mali by ste to vedieť, lebo sme o tom spolu hovorili v prípade financovania školských zariadení. Každá takáto škola má aj klub a školskú jedáleň a nech sa trápi, ak tento návrh zákona ich ďalej poškodzuje, pretože ich oberá o možnosť, ktorú doteraz mali, dostať finančné prostriedky v prípade havárií. A keď hovoríte o úbohých platoch učiteľov, no, musím povedať, že mám pocit, že to sú krokodílie slzy. Pretože niekoľkokrát sme navrhovali, aby sa pridali prostriedky pre rezort školstva v štátnom rozpočte, ale vy ste za ne nehlasovali, takže, ak niečo je nedôveryhodné a farizejské, tak to je toto. Ďakujem.

  • Pán poslanec, nech sa páči, reakcia. Zapnite pána poslanca Rydla.

  • Mám iba veľmi krátku poznámku. Som si vedomý toho, že nie je byť ľahké ministrom školstva, mládeže a športu vo vláde Slovenskej republiky. A takisto nie je ľahké byť ministrom školstva v ktorejkoľvek inej vláde, pretože školstvo je zaznávané nielen v našom štáte, ale aj v iných spoločnostiach. Treba však byť realista a treba sa pozrieť na veci, tak ako sú. Nejestvujú ideálne zákony, ale jestvujú zákony, ktoré sú v parlamente priechodné.

    Pán kolega Fronc, vy veľmi dobre viete z vlastnej skúsenosti, že ste viackrát predložili aj do vlády, aj do tohto parlamentu vaše predstavy. Neboli priechodné. Prečo neboli priechodné v minulom volebnom období, o tom sa vyjadrovať nebudem. Som rád, že v tomto volebnom období v tejto vláde sa našla politická zhoda na tom, že sa pripravil taký text školského zákona, ktorý je v parlamente priechodný. Že ten zákon nie je ideálny, som si toho vedomý, už som to povedal.

    Pokiaľ ide o konfesionálne školstvo, mne sa termín cirkevné školstvo vonkoncom nepáči. Som zato, aby konfesionálne školstvo bolo synonymom kvality a aby konfesionálne školstvo bolo aspoň na takej úrovni, ako je na úrovni vo Francúzskej republike. A ak sa konfesie na Slovensku zorganizujú, tak ako sa zorganizovali vo Francúzsku, vo Francúzskej republike, tak potom môžu od štátu požadovať to, čo im je štát ochotný dať, a to, čo, napokon, ako občanom prináleží od štátu, aby im štát dal. Ďakujem.

  • Pán poslanec Rydlo bol posledný písomne prihlásený. Dámy a páni, chce sa niekto prihlásiť do rozpravy ešte ústne? Páni poslanci Devínsky, Paška, Mušková, Halecký, Rosová, Vášáryová. Končím možnosť prihlásiť sa. Predtým, ako dám slovo pánovi poslancovi Devínskemu, ešte poprosila o slovo pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky Belousovová. Procedurálny návrh pán poslanec Paška? Ale ja som ho čítal, takže budete, pán kolega. Vráťte, len vypadli ste, ale ja som vás prečítal, takže máte to poradie. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani podpredsedníčka, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh školského zákona som si prečítala nielen z povinnosti ako poslankyňa Národnej rady, ale aj z profesionálneho záujmu ako učiteľka, alebo, ako ma tu niektorí zvykli titulovať so snahou nejako mi ublížiť, alebo to malo taký pejoratívny podtón, ako dedinská učiteľka. Ja sa zato nehanbím, že prináležím k tomuto stavu, práve naopak, som hrdá na to, že som sa do Národnej rady dostala z prostredia pedagógov, učiteľov a myslím si, že keby ich bolo viac v politike, tak tá politika by bola celkovo slušnejšia.

    Vráťme sa však k zákonu. Chcem oceniť, že zákon je profesijne napísaný veľmi dobre. Ciele výchovno-vzdelávacieho procesu sú stanovené veľmi správne. Systém a sústava školstva sú riešené v tomto zákone komplexne. Je mi ľúto a je to, myslím si, na škodu nášho školstva, že školský zákon v takejto komplexnej a premyslenej podobe nebol prijatý už pred šiestimi alebo ôsmimi rokmi. Času nato bolo dosť. Dnes sme mohli byť s naším školstvom už oveľa, oveľa ďalej. Samozrejme chápem, že niektoré veci musia aj časovo dozrieť, aby spoločnosť a v tomto prípade oblasť školstva sa pohli ďalej do roviny uspokojenia súčasných a budúcich potrieb spoločnosti.

    Faktom však je a zostáva, že za vlády Mikuláša Dzurindu hlavne v druhom funkčnom období mohli byť a mali byť v oblasti prípravy a realizácie školského zákona urobené viaceré opatrenia a vôbec, malo byť urobené viac. Tie potreby školstva boli už jasne vyrysované a ukazovali sa už vtedy.

    Musím však povedať, že vám, pán exminister Fronc, ale nielen vám osobne, ale hlavne celkovo členom vašej koalície, a nehovorím len o KDH, vašim koaličným partnerom hlavne chýbala nielen vôľa, ale hlavne odvaha urobiť reformu školstva. Keďže nešlo, pochopiteľne, o lukratívnu privatizáciu, ale, naopak, išlo o výdavky z rozpočtu a verejné výdavky, tak jednoducho školský zákon musel ísť stranou. Summa summarum, nebola to priorita vašej vlády za celých osem rokov. Navyše je stará pravda a dokázali to aj vaše opozičné vystúpenia, že ľahšie sa kritizuje, ako sa tvorí.

    Chcem v tejto súvislosti oceniť aj samotnú prípravu školského zákona, keď nebol vytváraný od nejakého zeleného stola, ale do jeho prípravy boli zapojení nielen odborníci, ale široká odborná verejnosť. Táto príprava bola zároveň široko rôznym spôsobom medializovaná, takže svoj názor mohli vyjadriť riaditelia škôl, učitelia, zriaďovatelia škôl, ale aj občania a rodičia. Je to dôkaz skutočnej demokratickosti celej prípravy tohto školského zákona.

    Myslím si, že zámer ministra bol dobrý, pretože takýto spôsob prípravy pomohol zlepšiť samotný návrh školského zákona a zároveň odstrániť aj obavy, že školy sa do 1. septembra 2008, odkedy má zákon nadobudnúť účinnosť, nestihnú pripraviť. Samozrejme, že vďaka demokratickosti prípravy a širokej medializácii Ministerstva školstva Slovenskej republiky na tieto obavy sa v zákone reagovalo. Je to tam. Nebudem to podrobnejšie rozoberať, myslím, že čas bude v druhom čítaní.

    Podrobne je to špecifikované napríklad v § 161 takým spôsobom, že ak to mám súhrnne zhrnúť, účinnosť tohto zákona je síce od 1. septembra 2008 s tým, že niektoré opatrenia definované v jednotlivých paragrafoch sa budú realizovať postupne s faktickým ukončením až v školskom roku 2011/2012. Možno teda konštatovať, že táto obava odpadá a takto demokraticky sa postupovalo pri celej príprave zákona bez jeho spolitizovania.

    V tejto súvislosti mi nedá ešte nespomenúť, a musím to spomenúť s ľútosťou, že v našich vraj nezávislých médiách, za ktorých nezávislosť bojuje opozícia, sa prezentovala školská novela zákona alebo novela školského zákona, alebo tiež školská reforma, čo je podľa mňa jeden z najvýznamnejších zákonov vôbec tejto vlády a koalície tohto volebného obdobia len ako zákon o „ubližovaní národnostnému školstvu“.

    Preto by som chcela zdôrazniť, že tento zákon o výchove a vzdelávaní, alebo ako zvykneme hovoriť školský zákon rieši školstvo a zásadne rieši školstvo, celé školstvo od všetkých školských zariadení a celý obsah tohto školstva na Slovensku s výnimkou vysokých škôl, pretože vysokoškolský zákon prijatý bol.

    Ja by som rada novinárom, ak tu vôbec nejaké pozostatky sú, pretože novinári na Slovensku nie sú zvyknutí na odbornú diskusiu a samozrejme, že len popularizujú a medializujú to, čo má príchuť nejakého bulváru, že, vážení kolegovia aj páni novinári, toto je školský zákon, takáto hrubá buchla, môžete si hneď v § 1, kto by mal záujem, prezrieť predmet úpravy. Že to nie je zákon o menšinovom školstve a ubližovaní Maďarom, ako bolo prezentované, tu máte vypísané, čo všetko toto rieši od postavenia škôl, proste od obsahu škôl, od celej štruktúry, všetkých školských zariadení. Takže toto je práca, za ktorú ministerstvo školstva na čele s naším ministrom Mikolajom treba jednoznačne pochváliť, lebo je to kus roboty, ktorá mala byť urobená summa summarum už veľmi dávno.

    Som rada, že návrh zákona inkorporuje aj právo Európskej únie a iné medzinárodnoprávne dokumenty vrátane tých, ktoré sa týkajú jazykových práv menšín. Čiže nikto nikomu v tomto zákone neubližuje. Preto pokladám za zavádzajúce rôzne vyhlásenia hlavne politikov SMK, ale aj maďarských médií, myslím tých médií pôsobiacich v Maďarskej republike, že navrhovaný školský zákon obmedzuje menšinové a jazykové práva, alebo je zameraný, nedajbože, na asimiláciu slovenských občanov maďarskej národnosti. Takéto tvrdenia sú totálne klamstvo a absolútna hlúposť, spolitizovanie.

    Zákon vo svojich ustanoveniach deklaruje, že vyučovacím a výchovným jazykom je štátny jazyk Slovenskej republiky. To je bežné na svete. Všade v demokratickej, každej krajine je štátny jazyk integrujúcim prvkom a musí byť integrujúcim prvkom v tej ktorej spoločnosti. Zároveň však tento zákon deťom, žiakom, občanom patriacim k národnostným menšinám zabezpečuje práva osvojenia si okrem štátneho jazyka aj právo na výchovu a vzdelávanie v ich jazyku za podmienok stanovených predloženým návrhom.

    Nie je tu pani poslankyňa Szögedi, ale keď som ju počula s reakciou na faktickú poznámku, že povedala, že nechajte na nás, myslela tým asi politikov SMK, že ako ich naučíme slovenský jazyk. No, preboha, hádam nie. Ako predsa toto je zodpovednosť, nech je pri moci hociktorá politická strana, toto je zodpovednosť štátu a štátnej politiky. Žiadnej politickej strany. Ak to myslela ako pani učiteľka, tým skôr, lebo medzinárodné hodnotenia dokazujú hroznú úroveň znalosti slovenčiny a proste sú potom títo občania maďarskej národnosti hendikepovaní.

    Na základe uvedenej deklarácie je mi nepochopiteľné správanie niektorých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky maďarskej národnosti alebo za maďarskú menšinu prezentované v médiách, ktoré nesúhlasia s navrhovanou možnosťou a právom slobodného dotvárania školských vzdelávacích programov samotnými školami v hraniciach stanovených zákonom, čo je tiež absolútne normálne. Že nejaké vymedzenie predsa musí byť.

    Alebo s navrhovaným procesom schvaľovania učebníc. To potom ako chcete? Z akých učebníc sa budú učiť? Alebo v rozličných častiach Slovenska z rozličných? Dokonca, čo je už, myslím si, že politický hazard, sa títo politici uchyľujú k výzvam k občianskej neposlušnosti vo vzťahu k schváleniu tohto zákona. Zrejme sa asi naozaj niekde stala v minulosti chyba vo vzdelávaní, nakoľko nielen naši žiaci základných škôl, ale aj niektorí páni poslanci nevedia čítať text s porozumením.

    Samotný zákon totiž nestanovuje počty vyučovacích hodín jazyka národnostnej menšiny. Budú ich upravovať predsa rámcové učebné plány, ktoré sú iba pomenované ako súčasť štátnych vzdelávacích programov v § 6 predkladaného návrhu zákona. Zákon teda len vytvára legislatívny priestor na ich tvorbu, ktorý do jeho prijatia neexistoval a táto šanca ich aplikácie pre školy sa naskytne prvýkrát v histórii iba týmto zákonom. Čiže naozaj je to rozviazanie rúk.

    Ako je mi známe, na tvorbe rámcových učebných plánov sa zúčastňovalo približne tristo pedagogických zamestnancov z celého Slovenska. To neútočíte proti ministrovi, ale útočíte proti tým pedagógom, ktorí naozaj dali dušu a svoje dlhoročné skúsenosti pri príprave tohto zákona. Podieľali sa na príprave pedagogickí zamestnanci škôl aj s vyučovacím jazykom národnostných menšín. Čiže aj tí mohli zakomponovať a určite zakomponovali svoje skúsenosti. Takzvané voliteľné hodiny v uvedených rámcových učebných plánoch umožňujú školám prostredníctvom školských vzdelávacích programov aj zvýšenie počtu vyučovacích hodín jazyka národnostných menšín.

    K problematike učebníc by som chcela uviesť, že učebnica podľa odbornej pedagogickej literatúry je definovaná ako základná učebná pomôcka pre žiaka a zároveň aj pre pedagogického zamestnanca. Jednotný proces schvaľovania učebníc má za cieľ udržať kontinuálnosť vzdelania žiakov, ktorí musia mať šancu na osvojenie si základného učiva bez rozdielu, kde majú trvalé bydlisko.

    Poviem príklad. Zákon predsa musí počítať aj s prípadmi, keď sa rodičia alebo iní zákonní zástupcovia detí a žiakov presťahujú z rozličných osobných dôvodov alebo z dôvodu získavania práce z východu na západ alebo z juhu na sever, alebo naopak. Predsa sú to občania Slovenskej republiky a celá Slovenská republika je ich vlasťou. Nikto nemôže žiadať, aby boli vháňaní do len nejakého územného priestoru, aby si ich mohla lepšie pásť ako také ovečky nejaká politická strana. Žiak zaradený do povinného vzdelávania sa nesmie nachádzať v situácii, keď po presťahovaní zistí, že jeho spolužiaci sa učia niečo iné a úplne z iných učebníc. Pre jeho individuálny vzdelanostný rast by bola totiž táto situácia katastrofou.

    Výchova a vzdelávanie vždy bolo a bude štátne politikum. Nebráňme sa týmto výrazom. Štátne politikum. To jest, štát bude vždy niesť najväčšiu zodpovednosť za vzdelávanie svojich občanov na štátnych školách, ale aj mimo nich. Preto je všade na svete úplne normálne, že štát chce vedieť, ako a z čoho sa jeho občania vzdelávajú, aké výsledky dosahujú a ako sa uplatnia na trhu práce. Z tohto dôvodu sa zvýšili aj kompetencie orgánov miestnej štátnej správy, pretože tá vlastne zastupuje štát nižšie smerom k občanovi na úseku školstva a štátnej školskej inšpekcie.

    Navrhovaný zákon má za cieľ vytvárať jednotné podmienky pre vzdelávanie detí a žiakov, ale i pre školy a školské zariadenia bez rozdielu ich zriaďovateľa. Keď niektorí kritizovali vlastne tú akoby... (rušíte ma, pán kolega)... ako zásah štátu nejako negatívne, tak ja chcem povedať ešte jednu poznámku. Veď ide o výchovu občanov štátu. Štátu, teda občanov určitého spoločenstva, ktorý má jednotný názor na určité hodnoty. A v nepomernom rade medzi tieto hodnoty patrí aj výchova k lojálnosti alebo k vlastenectvu. Teda štát má právo, ale aj zodpovednosť za výchovu svojich občanov. Je preto nesystémové vytrhávať z týchto jednotných podmienok a kritérií školy a školské zariadenia len na základe príslušnosti vzdelávania národnostných menšín, nakoľko to uškodí hlavne ich žiakom pri ich ďalšom vzdelávaní a v nepomernom rade na uplatnení na trhu práce. Svet sa, a predsa aj Európa zmenšuje. Prečo naozaj getizovať budúcich občanov inej národnosti ako slovenskej v rámci Slovenska.

    Je namieste preto otázka. Prečo politici SMK takto klamú a prečo sa podieľajú na organizovaní odporu predstaviteľov rôznych organizácií Maďarov na Slovensku. Myslím si, že odpoveď je jasná. Pozadie je vyslovene politické. Nerozporujú totiž ciele a vzdelávanie, tie sú v § 4, ktoré okrem iného uvádzajú potrebu získať kompetencie v oblasti komunikačných schopností, ústnych a písomných spôsobilostí, komunikácie v štátnom jazyku, sociálne a občianske kompetencie a kultúrne kompetencie. Plné znenie je v príslušnom paragrafe. Faktom je, že dnes mnohé deti maďarskej národnosti, ktoré navštevujú školy s vyučovacím jazykom maďarským, slovenčinu neovládajú. To nehovorí ani Slovenská národná strana, ani ministerstvo, to hovoria aj tí, ktorí nás monitorujú a hodnotia dosť objektívne zvonku.

    Páni poslanci z SMK, ak vystupujete proti zrovnoprávneniu slovenčiny ako štátneho jazyka, opakujem znovu nie z navyšovaniu slovenčiny, ale zrovnoprávneniu slovenčiny ako štátneho jazyka s jazykom maďarským, vlastne chcete, aby ste postupne z detí maďarskej národnosti vychovali druhotriednych občanov Slovenskej republiky, ktorí podstatne ťažšie si budú hľadať svoje miesto a uplatnenie na Slovensku. Ale veď aj pre tieto deti je predsa Slovensko, Slovenská republika ich vlasťou. Vaše politikum s dlhodobým cieľom je o tom, že takýto občan potom ľahšie podľahne vašej etnickej politike. Sociálnu politiku, ako ukázali výsledky osem rokov vášho pôsobenia, totiž nemáte žiadnu.

    Zároveň pokiaľ ide o výučbu s používaním štátneho jazyk, často kričíte o akejsi jazykovej diskriminácii a o porušovaní medzinárodných noriem, čo pravda ale nie je a vy vedome zamlčujete, že podľa tých istých noriem štátny jazyk aj na národnostne zmiešanom území Slovenska nemôže byť diskriminovaný a tlačený do polohy menšinového jazyka.

    Druhý okruh vašich protestov sa týka údajne nemožnosti používať iné učebnice než predpísané a tie školské vzdelávacie programy. Tiež vám musím povedať jednoznačne aj tvrdo, že opäť klamete. Prečítajte si pozorne paragrafy zákona č. 5 až 10. Nič také, čo hovoríte, tam nie je. Je tam základ, čo musí byť ako minimum o celom štáte z hľadiska výchovy jednotné. A to sa bude kontrolovať a musí kontrolovať.

    Ďalšie rozšírenie je v rukách škôl, obcí a zriaďovateľov. Musím povedať, že toto je z vašej strany dosť zákerná politika, zákerná hlavne k slovenským občanom maďarskej národnosti. Odmietaním celoštátnych učebníc a učiva, ktoré len v miere nevyhnutnej zabezpečujú obsahovú jednotnosť vzdelávania v štáte, sa vlastne pokúšate nasadiť klapky žiakom, teda budúcim občanom Slovenska z obavy, že ak si osvoja aj iné vedomosti než tie, ktoré sú podľa vás žiaduce, oni vám mandát na to nedali rozhodovať za nich, budú ako občania už dospelí kreatívnejší, rozhľadenejší a nebudú bez výhrad prijímať vaše politické názory a ciele. Ide predovšetkým o spoločensko-vedné predmety, ako je zemepis, dejepis, občianska výchova, estetika a tak ďalej.

    Vaším cieľom je spraviť touto politikou už z dnešných žiakov budúcich vazalov vašej politiky. Chytré, ale nepekné a kontraproduktívne. Už dnes vám práve z tohto titulu klesajú preferencie a mali by ste si všímať, že takúto politiku odmieta aj značná časť občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti, ktorí chcú žiť v pokoji a v zhode s ostaným obyvateľstvom. Možno preto ste aktivizovali aj predstaviteľov rôznych maďarských inštitúcií, aby hrozili protestnými akciami. Fakt je, že sa so svojimi výzvami striedajú v médiách naozaj s pravidelnosťou svätých na Pražskom orloji. Len po prvé, ich výzvy sú protizákonné, pretože základné školstvo a účasť na vyučovacom procese sú povinné tiež zo zákona.

    Po druhé. Preverte si to, pretože my takéto odozvy máme, väčšina rodičov maďarskej národnosti, ktorí majú školopovinné deti, s takýmito protestmi a s takouto politikou nesúhlasia. Musím však povedať, že hrozbou takýchto aktivít si robíte z detí nástroj svojej politiky. Je to politika nielen zákerná, ale predovšetkým, použijem hrubý výraz, ľudsky odporná. Deti nie sú nato, aby ste ich používali ako nejaké baranidlá v politickom boji.

    Záverom svojho vystúpenia by som chcela vysloviť ešte pevné presvedčenie, že argumenty uvedené v mojom vystúpení pochopia teda kolegovia poslanci a podporia predkladaný návrh zákona v prospech našich voličov, ale myslím tých všetkých voličov našich politických strán, ktorí sedíme tu v parlamente. Nakoľko tento zákon by mal byť, keďže ide o taký druh zákona vnímaný úplne apoliticky z jednoduchého prostého dôvodu, že sa týka detí všetkých občanov našej vlasti bez ohľadu na národnosť. Vo svojom vystúpení som sa preto snažila argumentovať hlavne proti politizácii tohto zákona a znehodnocovaniu práce mnohých pedagógov, ktorí sa na jeho príprave podieľali. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Sárközy, pán poslanec Bárdos, pán poslanec Fronc, pani poslankyňa Szögedi, pán poslanec Vestenický ako posledný. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami na vystúpenie pani podpredsedníčky Národnej rady. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Pani podpredsedníčka Belousovová, ja chcem reagovať na tú časť vášho vystúpenia, keď ste hovorili, že Strana maďarskej koalície počas osemročného pôsobenia nič neurobila na poli sociálnych vecí. No, musím sa výsostne ohradiť proti vášmu tvrdeniu, pretože vďaka tým reformám, ktoré prijala minulá vláda aj za pomoci poslancov Strany maďarskej koalície, hospodársky rast na Slovensku je vyše 10-percentný, 14-percentný a vďaka účasti poslancov Strany maďarskej koalície a našej strany vo vláde napríklad Slovenská republika sa stala súčasťou NATO a Európskej únie a práve vďaka účasti Strany maďarskej koalície napríklad dnes váš rezortný minister môže rozdávať miliardy korún. Keby sme neboli vo vláde, tak asi by sa to nestalo, pretože Slovenská národná strana bola už v jednej vláde a vďaka jej účasti vo vláde sme sa nedostali do NATO v prvej várke. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Bárdos.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážená pani podpredsedníčka, dovoľte, aby som si vyprosil v mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja, že poslanci za SMK klamú a akým spôsobom chcú ublížiť občanom maďarskej národnosti. Jednoducho nie je to pravda. Každý to vie a bolo to výsostne účelové politické vystúpenie namiesto toho, aby ste hovorili o tom, čo obsahuje tento zákon a aké zmeny prichádzajú po prijatí tohto návrhu, hovorili ste výsostne politicky a, samozrejme, zaoberali ste sa väčšinou politikou Strany maďarskej koalície a politikou SMK.

    Ďakujem pekne, že sa staráte o naše preferencie, ale nechajte to na našich voličov, oni vedia veľmi dobre zvážiť, čo je pre nich dobré a čo nie je pre nich dobré a, samozrejme, oni sa rozhodnú voľne a demokraticky vo voľbách, ako to robili aj doteraz.

    Viete veľmi dobre, že nie je pravda, že my hovoríme, že iba menšinové problémy sú v rámci tohto zákona. Viackrát sme povedali, že tento návrh zákona centralizuje, že mení pravidlá hry tak, že je to v neprospech škôl a v neprospech žiaka. A veľmi dobre viete, čo sa týka menšinových vecí, máme tie tri okruhy, ktoré sme jednoznačne pomenovali, počet vyučovacích hodín v materinskom jazyku, problém učebníc a problém inšpektorov a inšpekcie. Jednoducho je to nonsens, aby inšpektor nevedel, neovládal vyučovací jazyk, kde chce niečo kontrolovať. Vy ste sľúbili status quo, my nič iné nechceme len, aby ste to dodržali.

    A, pani podpredsedníčka, nestačí len, kto hovorí, ale ako hovorí. Aj vy ste povedali, že za prvé. Pani podpredsedníčka, dovoľte mi povedať, že po prvé. Slovensky správne je to po prvé.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pani podpredsedníčka, školský zákon tu je z mojej strany predložený tretíkrát a bol predložený aj v minulom volebnom období. Pán minister Mikolaj v tom čase bol poslancom a mohol urobiť viacej. Mohol vystúpiť, aby sa o tomto zákone rokovalo, prísť s pozmeňujúcimi návrhmi a podobne. Nestalo sa tak. Čiže v tomto smere ste nepovedali veci pravdivo.

    Druhá vec je. Mrzí ma takisto, že na 80 a viacej percent ste hovorili vlastne o problémoch menšinového školstva a že celá diskusia o tomto návrhu zákona, ktorý je naozaj kľúčový pre budúcnosť tejto krajiny, sa redukuje a zvrháva len na diskusiu o menšinovom školstve, ale zrejme to bolo vaším cieľom.

    A posledné k tej odvahe. Naozaj má pravdu klasik, ktorý povedal po roku 1989 po Nežnej revolúcii, že odvaha zlacnela, zdražel rozum. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Szögedi. Zapnite mikrofón, prosím, pani poslankyni.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážená pani podpredsedníčka, hovorila som vo svojom vystúpení hlavne o rozdiele vo vnímaní reformy. Myslím si, že v prvom čítaní je to namieste.

    Čo sa týka výučby slovenského jazyka, naozaj som myslela na našich pedagógov, hlavne nechajme ich tvorivo a humanisticky pristupovať k výučbe slovenského jazyka. Podľa nás nie je to problémom politickým, ale je to problém odborný. Myslím si však, že znížením počtu vyučovacích hodín materinského jazyka, hlavne na prvom stupni sa tento problém neodstráni. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani podpredsedníčka, hnevajte sa na mňa, alebo nehnevajte, musím vám dať za pravdu nielen ako poslanec Slovenskej národnej strany, ale ako človek nezávisle mysliaci, ktorý si za svoju nezávislosť vyslúžil mnohé nepohodlie, mnohé príkoria, mnohé lotroviny. Nebol som nikdy ľudsky pohodlným partnerom. Stretával som sa s ľuďmi podobného typu a iste by vám dali za pravdu rovnako tak Američania, Angličania, Rusi alebo Nemci, alebo doma orientujúci svoju politiku Maďari.

    Pred chvíľkou som reagoval na pani poslankyňu Szögedi a na základe jej ochoty som sa dostal k študentom, ktorí sú tuná z Komárna. Mal som možnosť trošku sa s nimi pozhovárať, vypočuť si, čo im poslanci z SMK hovoria a konštatoval by som toľkoto.

    Sú to milé deti, krásni adolescenti a je nezmyslom ovplyvňovať ich cieľom nasmerovať ich v mene nejakej politickej strany dneska. Hovorím nejakej, nieto ešte tej ktorej. Dajme im priestor, aby sa naučili myslieť a mohli sa slobodne rozhodnúť, keď príde ich čas, keď budú aspoň dorastať do obdobia, kedy sami budú voliť. Prosím vás o to všetkých, bude to na úžitok tejto republike i na úžitok týchto detí samých. Nemá zmyslu tlačiť do týchto detí jed, keď ho ešte sami nedokážu stráviť, ani sa podľa neho primerane rozhodnúť. Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz bude reagovať na faktické poznámky pani podpredsedníčka Belousovová.

  • No, pani poslankyňa Sárközy, tými sociálnymi dobrami bývalej koalície, to nie je asi také horúce, pretože na konci prvého volebného obdobia ste ako predvolebnú agitku prijali okolo dvadsať sociálnych zákonov, ktoré ste vzápätí po vyhratých voľbách zrušili. To je jedna vec.

    Pán kolega Bárdos, beriem vašu pripomienku, že som tam urobila chybu v slovenskom jazyku, vaša slovenčina je vždy bez, teraz to neberte ironicky, naozaj super, ale vysvetlite vašej kolegyni Sárközy, že v slovenskej gramatike sa moje priezvisko hovorí Belousovová, ale nie Belousová. Ona ma pomenovala po rusky.

    Takže takisto, pán kolega Fronc, sa vás chcem opýtať. Náhodou ten bývalý minister školstva, to je váš dvojník alebo rodina? Veď vy absolútne vo svojich vystúpeniach nepriznávate žiadny podiel zodpovednosti zato, čo bolo, aj hlavne nebolo urobené. Že prešľapovalo to školstvo ako v tom kapustnom sude, keď sa kapusta tlačí.

    No a pani kolegyni Szögedi, vyučovanie štátneho jazyka rieši tento zákon odborne, naozaj len z pohľadu odbornosti, lebo si zoberte moje vystúpenie. Ja som povedala, že dorovnávame štátny jazyk na úroveň len menšinového. Že tie deti naozaj budú veľmi kvalitní občania, pretože získajú dva jazyky, budú ich ovládať hneď po absolvovaní základnej školy a tými zmenami, ktoré sa navrhujú ďalej, ešte ďalšie dva jazyky. Veď Európska únie je pre nich otvorená. Potom načo ste bojovali zato, aby sme boli v Európskej únii, keď ich chcete nejako takto ujarmovať? Takže nebolo to zamerané na nejaké bitie do vás len ako to, čo sa prezentovalo a v prvom čítaní sa hovorí k filozofii, ja som chcela vysvetliť, že filozofia je odborná a vyargumentovať, že to politikum, ktoré...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na tomu, že je 11.56 hodín, vyhlasujem do 14.00 hodiny prestávku. Ako prvý v rozprave bude pokračovať o 14.00 hodine pán poslanec Devínsky.

  • Prerušenie rokovania o 11.57 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, prajem príjemné popoludnie a ďakujem, pán minister, že ste zaujali miesto pre navrhovateľa. Pani poslankyňu poprosím, aby zaujala miesto pre spravodajcov a budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme ako tlač 560. Máme za sebou rozpravu. Tí, ktorí boli prihlásení písomne.

    Do ústnej rozpravy, len pre poriadok opakujem, sa prihlásili pán poslanec Devínsky, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Halecký, pani poslankyňa Rosová, pani poslankyňa Vášáryová a posledným ústne prihláseným je pán poslanec Jaroslav Paška. Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Devínskemu a pán poslanec, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, už druhý deň prebieha nezmenšenou intenzitou diskusia o návrhu školského zákona, ktorý je kľúčovým pre budúcnosť tejto krajiny, i keď počet prítomných poslancov tomu veľmi nenasvedčuje. Momentálne nás je tu šestnásť. Práve prišiel sedemnásty poslanec, ktorého tiež treba privítať. A ak sa zákon, samozrejme, nastaví zle, bude páchať škody niekoľko desiatok rokov. A preto by malo byť naším eminentným a spoločným záujmom, aby bol dobrý.

    Okrem mnohých iných vecí tu odznela aj výčitka, že sa argumenty opakujú. Ale ja hovorím, veď to je úplne samozrejmé. Je to zákon, ktorý ovplyvní celý život spoločnosti, a teda, ak nebude dobrý, to ovplyvnenie bude devastujúce. Preto má byť naším spoločným presvedčením, že tu potrebujeme dobrý zákon. Otázka však je, čo je to dobrý zákon?

    Pán minister reprezentujúci koalíciu má jednu predstavu, opozícia má inú predstavu, jeden expert má takú, iný expert zase inú. Koľko ľudí, toľko názorov. Možno aj preto, že každý, kto hral futbal, je expertom na šport, a každý, kto chodil do školy je presvedčený, že vie robiť reformu školstva.

    V tomto smere si pán minister ale zaslúži pochvalu, že našiel v sebe toľko politickej odvahy, aby predložil parlamentu materiál, ktorý on sám pokladá za správny. Domnievam sa však, že tu nestačí mať len odvahu. Pretože výsledkom nášho snaženia bude nakoniec nejaká suchá právna norma, ktorá však bude silou zákona regulovať životy iných ľudí. A preto by tento právny rámec mal byť v prospech tých, pre ktorých ho robíme. Mal by im život uľahčovať, a nie komplikovať. Ale predovšetkým mal by žiakov a študentov pripraviť na život v úplne zmenených podmienkach, keď sa informácie v globalizovanom svete valia nielen na žiakov, ale aj na učiteľov, a to takou intenzitou, že ich nestačíme pomaly ani vnímať, nieto ešte aj triediť a vyhodnocovať.

    Už som to tu raz povedal a poviem to aj druhýkrát, a ak budem mať príležitosť aj inokedy, že dnes už nie je kľúčovým problémom rozsah namemorovaných vedomostí v tzv. jednotnej centralizovanej škole, ktorú, žiaľ, tento návrh zákona silne preferuje. Všade na celom svete sa pýtame. Sú žiaci a študenti pripravení pre budúce výzvy? Vedia efektívne analyzovať, zdôvodňovať a komunikovať? Budú schopní pokračovať vo vzdelávaní počas celého svojho života? Získajú v škole znalosti a zručnosti, ktoré sú kľúčové pre plné uplatnenie sa v spoločnosti? Sú naši žiaci, študenti, ale aj učitelia schopní pracovať kvalitne a rýchlo geometrickým radom narastajúcim objemom informácií a vybrať z nich tie podstatné a nakoniec vedia všetci zúčastnení na základe týchto informácií rozhodovať tak, aby ich rozhodnutia prinášali čo najväčší osoh, ale súčasne zohľadňovali aj prijaté etické a spoločenské normy?

    Ak sa však pokúsime dať odpoveď na tieto otázky, vždy sa dostaneme k nejakému meraniu, porovnávaniu, napríklad v poslednom období to bola PISA alebo Monitor. Výsledky tu už boli prezentované, a preto ja sa nebudem nimi zaoberať, ale to konštatovanie môže byť, že tie výsledky sú nelichotivé. A ak by som použil nediplomatický jazyk, mohli by sme všetci povedať, že boli katastrofálne. A všetky aj okolité krajiny sa nám vzďaľujú, kým my sa prepadáme ešte hlbšie.

    Príčiny sú známe. Je to jednotná, a teda málo zaujímavá škola, plná memorovania, rigidný systém, preťažení žiaci, systém, ktorý nedáva dostatočný priestor pre kreativitu ani učiteľa, ani žiakov, ani ich neučí myslieť kriticky, analyticky a synteticky, aby mohli a boli schopní triediť a spracovávať relevantné informácie v reálnom čase a na základe nich prijať správne rozhodnutia, ako aj ďalšie negatíva, ktoré spomínal aj pán minister, ako ich spomínali, samozrejme, viacerí poslanci.

    Pochopiteľne, každé zovšeobecnenie má nevýhodu, že vynecháva napríklad aj pozitívne príklady, ktoré v našom školstve máme a ktoré treba celkom určite oceniť a poďakovať sa za ne. Je teda zrejmé, že nový zákon je nevyhnutný. Tu sme sa zhodli naprieč celým politickým spektrom všetci. Lenže keď počujeme, že zlé výsledky v čitateľskej zručnosti, teda presne v tom, čo je pre konkurencieschopnosť rozhodujúce, nie sú podstatné, alebo že bezbrehá sloboda je základom chaosu, dokonca z úst univerzitnej profesorky, alebo dokonca, že táto podoba zákona predstavuje len akýsi štart do reformy, alebo je to len akýsi experiment, tak sa treba spýtať, prečo chceme experimentovať s takmer 67-tisíc učiteľmi a s takmer 850-tisíc žiakmi, teda s takmer miliónom ľudí?

    S akou filozofiou sa tu predstavuje tento dôležitý zákon vyplýva už okrem vyššie uvedeného aj zo slovníka zákona, ktorý prezentovala včera pani poslankyňa Vášáryová. Centralistický zákon v starom duchu asi nie je to najlepšie, čo by bolo dobré pre znalostnú a informačnú spoločnosť 21. storočia. Len taký drobný príklad, ako je plánovaná smrť umeleckých škôl v dôsledku ich vylúčenia zo sústavy škôl ilustruje toho necitlivého ducha tohto zákona nehľadiaceho do budúcnosti.

    Uštvaný harmonogram implementácie nijako nemôže prispieť k úspechu uvedenia zákona do života. Všetci vieme, že školstvo má neobyčajne vysoký stupeň zotrvačnosti. Aj tá najlepšia reforma trvá pár rokov. V tomto prípade bude trvať najmenej desať. A som rád, že práve pán poslanec Rafaj spomenul fínsky príklad, keď povedal, že vo Fínsku to trvalo niekoľko desiatok rokov. Všetci, ktorí poznáme fínsky systém, vieme, že to bolo okolo 30 rokov, kým sa ich školstvo vypracovalo tam, kde dnes je. A samozrejme, že bolo aj primerane financované. Ale o tom tu dnes a doteraz nepadlo príliš veľa slov.

    Teda, ak si niekto myslí, že výsledok sa ukáže na budúci alebo ten ďalší rok a že teda výsledky najbližšej PISY budú dramaticky rozdielne od toho, ako boli dnes, tak podľa môjho názoru sa hlboko mýli. A som rád, že ani pán minister si to, našťastie, nemyslí. Ale keď povieme, že reforma sa začne v prvom a piatom ročníku základnej školy a v prvom ročníku strednej školy nadstavbového, pomaturitného, vyššieho odborného štúdia, odborného učilišťa, praktickej školy a v prvom ročníku základnej umeleckej a jazykovej školy, teraz som citoval z návrhu zákona, a všetko ostatné príde až potom akosi samé od seba alebo nejakými cestami, ktoré nie sú ešte dnes celkom jasné, tak sa vytvorí len nezvládnuteľný chaos, ktorý bude pretrvávať roky.

    To všetko sa má podľa návrhu zákona začať v školskom roku 2008/2009, pričom zákon sa bude schvaľovať v druhom čítaní až na májovej schôdzi, ak prejde teda do druhého čítania, o čom koalícia nepochybuje. My dúfame, že nie. Nuž ale, sily sú rozložené, tak ako sú rozložené. Teda budeme schvaľovať v druhom čítaní niekedy v máji na májovej schôdzi, a priznali to aj mnohí poslanci koalície, že tento zákon prejde ešte ďalšími zmenami. Čiže finálna verzia nebude k dispozícii skôr ako koncom mája. Na jeho realizáciu zostanú v najmenšom prípade necelé štyri mesiace, z toho dva mesiace prázdnin.

    Ani ministerstvo nebude stíhať, pán minister, to je zrejme hotová vec, ani učitelia, ale najhoršie je, že všetko si to odnesú žiaci. To predsa nemôže byť cieľom žiadnej reformy. Preto som presvedčený, že tento návrh zákona nie je vypracovaný dostatočne precízne tak, ako si to vyžaduje jeho význam, a preto podávam procedurálny návrh podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku, aby sa Národná rada uzniesla, že vráti predkladateľovi návrh zákona na dopracovanie.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie sa prihlásil pán poslanec Valentín Švidroň, ďalej pani poslankyňa Oľga Nachtmannová, pani poslankyňa Tatiana Rosová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka a slovo má teraz pán poslanec Švidroň. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Devínsky, ako je vám iste známe, zákon má priestor pružne reagovať obsahom vzdelávania na všetko nové, čo prichádza zvonku alebo zvnútra. Výsledky PISY, Monitor sú skutočne nelichotivé, ale preto je tu nový zákon, ktorý dáva priestor naprávať veci a nehovoríme len o zákone ako o jednej príčine, ktorá bude prinášať zmenu. Zákon neučí, je to nakoniec vecou prípravy učiteľov, o ktorých takisto bola reč. Nové podmienky, ktoré žiadali minulé vlády, nevedeli presadiť. Nebudem opäť zdôrazňovať, kde sa stala chyba. Je to v podstate aj trošku zásadou politiky. Už som povedal, že pri prestavovaní legislatívneho zámeru v minulosti verejnosť chápala predložený zákon ako taký konzervatívno-liberálny zlepenec, no a možno aj tam sa spravila chyba.

    Pán Fronc minule sa nechal počuť, že tie myšlienky občiansko-konzervatívna strana ukradla alebo nejako tak podobne to bolo povedané, no proste, nepresadili ste to vtedy, keď ste mohli. Dielo sa hodnotilo podľa autorov. Tu sa spúšťa teraz široká paleta pôsobenia od dikcie zákonov cez prípravu, systematickú prípravu učiteľov po činnosť metodických orgánov všetkých možných stupňov, takže toto v takej konvolúcii bude príčinou, prečo veríme, že sa veci zlepšia. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi pani poslankyňa Oľga Nachtmannová s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda výboru, hovorili ste, že naplnenie aj tej najlepšej reformy trvá niekoľko rokov. S tým s vami plne súhlasím, ja som to už včera spomínala, školské systémy sú skutočne vysoko inertné a rovnako je pravdou, že legislatívne nástroje predstavujú iba jeden z faktorov formovania efektivity školského systému. Na tom sme sa zhodli všetci v tomto parlamente, v tejto sále, že školský zákon nevyhovuje súčasnej dobe. Vidíme, aké sú výsledky PISY, opätovne ste to spomenuli vo vystúpení. Čiže myslím si, že je najvyšší čas túto situáciu riešiť a školský zákon je základným legislatívnym nástrojom, ktorý treba meniť. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Tatiana Rosová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Som rada, pán poslanec, že ste otvorili tému efektivity alebo aj toho, kedy sa môžu preukázať výsledky tejto reformy. Naozaj súhlasím s tým, tak ako, napokon, povedala aj moja predrečníčka, je to otázka mnohých rokov. Ale potom sa spolu s vami pýtam, prečo teda ženieme učiteľov, dovolím si povedať, ako zduté kozy k tomu, aby obetovali ďalšie prázdniny a aby sa naozaj snažili urobiť nemožné preto, lebo nie je možné zásadnú zmenu implementovať za dva mesiace. Pýtam sa to preto, lebo naozaj, keď očakávame, že výsledok sa má dostaviť za niekoľko rokov, ak nie desaťročí, tak potom prečo? Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa, nechcel som vystúpiť a keď...

  • Pán minister, toto je vystúpenie k rozprave. Tak musíte počkať, mrzí ma to, ale musia dobehnúť faktické poznámky a potom. Môžete v rozprave reagovať na faktickú poznámku, ktorú položila pani poslankyňa Rosová, lebo vy môžete vo faktickej poznámke reagovať iba na pána Devínskeho. To je, bohužiaľ, teda rokovací poriadok, alebo chvalabohu. Pán poslanec Devínsky bude reagovať na faktické poznámky a potom dostanete slovo, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Ja budem reagovať veľmi krátko. Pán poslanec, kolega Švidroň, vy ste hovorili o príprave učiteľov. Ja mám taký pocit, že včera už to tuná odznelo a hovoril o tom pán kolega Ivančo, že v tomto návrhu zákona o príprave učiteľov nie je takmer nič. A ja by som povedal, aj hneď by som reagoval na pani kolegyňu Nachtmannovú, že vysoko inerčné systémy, áno, ony majú vysokú inerciu a treba to veľmi rýchlo začať, ale to treba začať tak, že treba uvoľniť ruky školám, rodičom aj žiakom tak, aby tie výsledky PISY, nie tej najbližšej, lebo tie budú rovnaké, ako boli terajšie, ale tie ďalšie, aby boli celkom iné, a to centralizovaný systém jednotnej tereziánskej školy neumožňuje. A ja nie som o tom presvedčený, že tento zákon práve vytvára také podmienky, aby naši žiaci a študenti dopadli lepšie, ako dopadli teraz. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. A teraz je priestor pre vás, pán minister, aby ste mohli reagovať bezprostredne v rozprave. Nech sa páči.

  • Ja som nechcel reagovať, ale veľmi krátko. Pani poslankyňa, my sa tu snažíme naozaj o korektnú, serióznu diskusiu, aké zduté kozy? Prečo prirovnávate učiteľov k nejakým zdutým kozám? Skúste sa tak trošku správať tak akože vecne a veď v zákone takéto nejaké výrazy ani nechápem.

  • Ďakujem. Poprosím teraz, aby ste zapli tých, ktorí chcú reagovať faktickou poznámkou na vystúpenie pána ministra. Pani Rosová. Končím možnosť reagovať s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, ja sa vyhýbam expresívnym výrazom, ale nedostala som počas celého tohto už pomaly dvojdňového rokovania odpoveď na to, čo je vlastne príčinou, že oberáme učiteľov o také množstvo energie bez toho, aby sme vôbec vedeli, či to bude zmysluplné a či to bude efektívne? Neprirovnávala som ich k zdutým kozám, hovorím, že ich tak ženiete do toho, čo od nich očakávate namiesto toho, aby ste s nimi seriózne diskutovali, nielen ich pozývali na stretnutia, ale ich aj počúvali. Lebo keby ste ich dobre počúvali, tak by ste počuli, že práve tú rýchlosť považujú za najväčší hendikep celej reformy. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave je prihlásená pani poslankyňa Ľudmila Mušková. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, vážený pán minister, vládny návrh zákona o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov je typ zákona, ktorý vzbudzuje veľkú diskusiu, ako sme boli svedkami včera a dnes pri prerokúvaní nielen tu v Národnej rade, ale aj vo verejných masovokomunikačných prostriedkoch.

    Po neúspechu predložiť tento návrh zákona v prechádzajúcom volebnom období je tu návrh, ktorý má za cieľ novelizovať zákon v zmysle novej legislatívy Európskej únie, pretože rodičia a učitelia jednoznačne dávajú najavo, že nový moderný školský zákon pre vzdelávanie na najbližšie roky treba.

    Školský zákon súčasne implementuje časti volebných programov koaličných strán zakotvené v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, upravuje moderné postavenie škôl s ohľadom na potreby vedomostnej spoločnosti. Príprava zákona vychádzala z politiky vzdelávania vlády Slovenskej republiky zakotvenej v jej programovom vyhlásení. Postupne sa k tézam z programového vyhlásenia dopĺňajú aj ďalšie námety, ktoré definovali zástupcovia reprezentácie širokej verejnosti.

    Zákon rešpektuje niektoré zmeny, ktoré sa ukázali za posledné obdobie ako potrebné riešiť z dôvodu efektívnejšieho riadenia chodu škôl za účelom zvýšenia kvality vzdelávacieho procesu a podstatná časť návrhu školského zákona sa zaoberá legislatívnotechnickými úpravami zákona s ohľadom na navrhované zmeny, ale aj zohľadnením zmien vykonaných v iných právnych predpisoch. Teda musím tu podotknúť, že skutočne sa snaží napraviť to, čo sa aj pokazilo v minulých ôsmich rokoch, ktoré ukazujú aj výsledky PISY, že neboli mnohé veci šťastne riešené.

    Nebudem sa vo svojom vystúpení podrobne vyjadrovať k jednotlivým oblastiam, ktoré tento zákon prináša. Moji predrečníci to tak už urobili. Dnes ide o to, aby sme sa názorovo zjednotili a podporili všetko, čo je progresívne, čo posunie slovenské školstvo k väčšej efektivite práce a čo je najdôležitejšie pre dosiahnutie vyššej kvality pedagogickej činnosti v základných a na stredných školách.

    Pozitívne hodnotím, že navrhovaná právna úprava vytvára legislatívny priestor na uskutočnenie reformných zmien vo výchove a vzdelávaní, a to prostredníctvom definovania pojmov a základných princípov, ktoré sa týkajú výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve, na určenie spôsobu uskutočňovania výchovy a vzdelávania prostredníctvom dvojúrovňových výchovno-vzdelávacích programov na školách uvedených v sústave škôl a školských zariadení v nadväznosti na dosiahnutý stupeň vzdelania, na určenie procesu a systému vzdelávania v materských školách, základných školách, na gymnáziách, stredných odborných školách, konzervatóriách, školách pre deti a žiakov so špeciálno-výchovnými vzdelávacími problémami, na základných umeleckých školách a v jazykových školách, ďalej umožnenie individuálnej výchovy a vzdelávania, definovania hodnotenia klasifikácie žiakov, proces prijímania a ukončovania vzdelávania, ďalej monitorovanie a hodnotenie kvality vzdelávania, ako aj výchovno-vzdelávacie sústavy a podobne.

    Som rada, že súčasne bolo zapracované právo na výchovu a vzdelávanie v zmysle dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní.

    Návrh zákona tiež deklaruje, že vyučovacím a výchovným jazykom je štátny jazyk Slovenskej republiky, pričom deťom a žiakom, občanom patriacim k národnostným menšinám sa zabezpečuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na výchovu a vzdelanie v ich jazyku za podmienok, ktoré ustanovuje navrhovaná predloha.

    Táto časť zákona tu dosť vzbudila obavy slovenských občanov maďarskej národnosti o zanedbávaní výchovy v materinskom jazyku. Myslím si, že nie sú oprávnené. Veľmi rada budem, keď mladí občania z južného Slovenska nebudú mať obavy uchádzať sa o prácu trebárs v mojom regióne kraja Žiliny bez traumy zo slabej znalosti slovenského, t. j. štátneho jazyka.

    Hodnotíme tento návrh zákona z racionálneho pohľadu na súčasný stav, v ktorom sa školy nachádzajú. Určite sa všetci zhodneme v názore, že školstvo a celá výchovno-vzdelávacia sústava potrebuje zmeny. Tieto by mali riešiť niekoľko rokov nahromadené problémy, a to nielen v chýbajúcej modernej legislatíve, ale aj v riešení otázok financovania školstva, zabezpečovania kvalitných pedagogických pracovníkov, ktorých z roka na rok, ako tu už bolo povedané, ubúda.

    O spoločenskom ocenení pedagogických pracovníkov, myslím, tu netreba veľa hovoriť, pretože je to najzanedbávanejšia vrstva pracovníkov verejnej správy a skutočne je najvyšší čas s tým niečo robiť. Predchádzajúca vláda nedokázala zastaviť odchod mladých pracovníkov z rezortu školstva vrátane učiteľov do iných oblastí spoločnosti, čo sa už dnes prejavuje v nevhodnej vekovej štruktúre učiteľov našich škôl.

    Tiež oceňujem prístup Ministerstva školstva Slovenskej republiky k príprave zákona. Polemická diskusia v organizáciách zastupujúcich jednotlivé skupiny škôl v ZMOS-e prostredníctvom masmediálnej komunikácie s niektorými časťami zákona ukázala, že sa verejnosť zaujíma o legislatívu, ktorá pre najbližšie roky ovplyvní život našich škôl.

    Diskusia a určite aj polemické názory pomohli lepšie pochopiť snahu tvorcu zákona vytvoriť dobrú legislatívnu predlohu na schválenie v Národnej rade Slovenskej republiky, na druhej strane predkladateľ aktuálne prehodnocoval svoje názory tak, aby návrh školského zákona vyhovoval v čo najširšej miere a čo najväčším názorovým skupinám ľudí, ktorí sú z praxe.

    Verím, že aj všetci poslanci opozičných klubov, ktorí aj namietali, podporia tento zákon do druhého čítania, veď v druhom čítaní máme priestor nato, aby sme tie niektoré ešte možno sporné body opravili a zákon vylepšili a nakoniec schválili v takej podobe, aby vyhovoval súčasnej dobe. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. S reakciou na vystúpenie pani poslankyne sa nehlási ani jeden poslanec. Hlási sa. Poprosím, kolegyne a kolegovia, skúste využiť možnosť prihlásiť sa počas vystúpenia rečníka. Takže pán poslanec Fronc. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, vy ste to povedali a viackrát to tu zaznelo, že tu ide o súlad nášho školského zákona s legislatívou ostatných európskych krajín. No, to nie je pravda, ani to nemôže byť a našťastie to ani nebude, pretože školstvo je vyslovene výhradná oblasť, ktorá patrí každej krajine. Chvalabohu, že je to tak. A nebolo by to dobré, lebo vám uvediem príklad, keby sme sa napríklad harmonizovali s Portugalskom, tak by sme možno ešte 50 % populácie mali takej, ktorá nemá ukončené ani základné vzdelanie.

    Druhá poznámka. Často sa tu omieľa PISA. A pôsobí to tak, ako keby naše školstvo bolo naozaj zlé a katastrofálne. Ja by som rád upozornil, že napríklad práca s talentovanou mládežou u nás je dlhodobo oceňovaná aj v Európskej únii, že na medzinárodných olympiádach dokážu naši študenti získať množstvo medailí, problém je iný. Naši žiaci majú veľmi dobré vedomosti, ale nevedia ich použiť samostatne. To je problém PISY, aby sa tu neskresľovalo, že vzdelanie u nás, ktoré zabezpečuje náš školský systém, je nejako zlé.

    A tretia poznámka, a to vám poviem veľmi otvorene, pani kolegyňa, nepokladám za korektné vylievať slzy nad učiteľmi. Môžeme spolu urobiť, keď ste to neurobili v minulosti a neboli ochotní, môžeme to spolu znova urobiť, aby, keď sa bude schvaľovať štátny rozpočet, tak naozaj, aby ste zahlasovali za návrhy, ktoré zvýšia rozpočet ministerstva školstva, aby bolo dosť peňazí na reformné úlohy, aby sa to neskončilo tak, že bude nejakých sto, stopäťdesiat miliónov na veci, ktoré sa týkajú reformy. Ďakujem.

  • Ďakujem. Reagovať, stlačte si trojku, pani kolegyňa. Reagovať chce pani poslankyňa Mušková na vystúpenie predrečníka vo faktickej poznámke. Nech sa páči.

  • Pán kolega, ja strašne nerada bývam osobná, ale skutočne po vašom pôsobení na ministerstve prvé štyri roky ako štátneho tajomníka a potom ministra školstva tie vaše reči, keby ste boli teraz nový poslanec, tak to beriem. Ale nemôžem pochopiť tú vašu pozíciu, do ktorej sa staviate v tomto momente. A tá PISA, čo ukazuje? Ukazuje klesajúci trend vzdelania. Takže skutočne ho treba zastaviť a treba sa postarať o to, aby sa tá krivka obrátila smerom hore.

  • Ďakujem. Ďalším prihláseným do rozpravy ústne je pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči, pán kolega, máte priestor vo vystúpení v rozprave.

  • Ďakujem, pán podpredseda za slovo. Vážený pán minister, pán podpredseda vlády, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, chcem tiež niekoľko svojich postrehov, otázok, ako sa patrí v prvom čítaní, položiť tu na tomto fóre a prípadne svojich aj konštatovaní k tomu, aby ten reformný školský zákon bol dobrý a aby sa vychytali chyby, ktoré by mohli nastať. Samozrejme, že ako každý zákon bude hodnotený, či je dobrý, či zlý, či bol potrebný, alebo dokonca nevyhnutný ukážu až nasledujúce roky a nasledujúca prax a nasledujúce hodnotenia.

    Čo sa týka výsledkov, ktoré vyplývajú z každého zákona, teda úroveň školstva, úroveň vzdelania a vzdelávania, myslím si, že panuje všeobecný názor, že na Slovensku úroveň vzdelávania je na dobrej úrovni, dokonca ju považujem za nadpriemernú, pretože, už ako bolo spomínané, aj vedomosti študentov, žiakov a rôznych laureátov, ktorí nás reprezentujú na medzinárodných súťažiach svedčia o tom, že vedomosti sú dobré, dokonca v mnohých úsekoch aj vynikajúce.

    Chcem túto skutočnosť podoprieť aj tým, čo môžem hodnotiť zo svoje medicínskej praxe. Väčšina lekárov, väčšina zdravotných sestier, ktoré tiež vyštudovali zdravotnícke školstvo na Slovensku, sa uplatňujú v zahraničí veľmi dobre a dokonca v porovnaní s inými krajinami sú hodnotení ako nadpriemerní. Väčšina lekárov sa dostáva do praxe ľahko a rýchlo a po krátkom čase zaujímajú dokonca aj vedúce posty.

    Myslím si, že hovoríme o reforme už sedemnásť rokov po začiatku spoločenských a politických reforiem, myslím si, že školstvo prechádza reformou celý ten čas a tento zákon, aj keď nastupuje skoro po štvrťstoročí od posledného zákona z predchádzajúceho obdobia, mal by riešiť otázky, ktoré si žiada terajšia doba a terajšie potreby. Preto si dovolím položiť otázku, čo nás núti k tomu, aby sme tento zákon volali reformný, alebo aby sme hovorili o reforme školstva. Zrejme, že na to odpovede už tuná boli. Ja si túto otázku kladiem z toho dôvodu, že väčšina tzv. reforiem sa robí preto, že je buď deficit, dajme tomu, keď hovoríme o školstve učiteľov, deficit financií, deficit vedomostí, alebo sú také disproporcie v pedagogickom alebo výchovnom procese, že je potrebné radikálne zásahy zákona, prípadne aj z druhej strany, z tej plusovej, že potreba dosiahnuť výsledky praxe, prípadne aj medzinárodnej potreby je taká, že musíme dať viacej peňazí, aby sme zvýšili kvalitu.

    To, čo som mal možnosť prečítať a počuť, predpokladám, že skutočne tie zásahy sú dosť významné, zásadné a možno ich označiť ako reformné. Ako som už spomínal, prax a skúsenosti z nadchádzajúceho obdobia ukážu, nakoľko boli úspešné.

    Chcem len podotknúť, čo je dôležité a čo je rozhodujúce a čo si žiada prax. Z toho, čo dokážem v tejto chvíli vymenovať, viem, že dosť zásadná a rozhodujúca je potreba trhu alebo určitej redistribúcie žiakov, študentov a hlavne absolventov škôl a učilíšť v jednotlivých rezortoch.

    To znamená, že školstvo by malo reagovať na potreby praxe tak, aby týmto zákonom dokázalo vytvoriť podmienky, aby na tých úsekoch, kde sa žiada vyšší počet absolventov, študentov a učňov, aby sme to vedeli aj týmto zákonným mechanizmom zabezpečiť. Myslím predovšetkým na priemyselnú prax a na požiadavky, ktoré sa v poslednom čase opakujú, to znamená, či už z automobilového priemyslu, z priemyslu elektrotechnického a počuli sme to už aj v tejto sále, že aj z medicínskej praxe je nedostatok tiež lekárov, zdravotných sestier a nadobúda to až kritický charakter, že nebude možné zabezpečovať nočné služby v zmysle Zákonníka práce. Čiže toto je potreba praxe, ktorá by mala nájsť svoje nejaké mechanizmy, ich realizácie aj v tomto zákone.

    O platoch učiteľov, myslím si, že sa hovorilo dosť, že sú pomerne nízke a z toho vyplýva, že pokiaľ na pedagogické a filozofické fakulty nepôjdu tí študenti základných a stredných škôl, ktorí majú vyšší talent, IQ gény, takže ťažko očakávať, že aj výsledky ich tvorivej práce a učiteľstvo je príliš namáhavá práca na trpezlivosť, emocionálnu príslušnú inteligenciu, vedomosti a hlavne vedieť aplikovať v takej báze, ako je ľudská duša, si to vyžaduje vysoký stupeň vzdelania, ale takisto aj predpokladané primárne schopnosti. Takže vrátim sa k tomu, pokiaľ to platové ohodnotenie nebude také, nebudeme mať dostatok učiteľov, hlavne kvalitných, tých, ktorí si vyžadujú aj tento reformný zákon tak, aby sme ho mohli realizovať. Nehovorím už o tom, že to, čo bolo aj to predsavzatie, že by sme sa chceli v najbližšej dobe priblížiť priemeru platov na Slovensku, teda k tým 20-tisícom u učiteľov, dokonca v najbližších piatich rokoch k pomeru až 1,3 k priemernému platu v národnom hospodárstve na Slovensku. Bude to pomerne náročná úloha, aby tie proporcie medzi absolventmi jednotlivých vysokých škôl, či už humanitného zamerania, alebo technického sa vyvíjali v takomto smere, ako sa vyvíjajú. Vieme, že o zvyšovaní platov učiteľov hovoríme možnože už tých sedemnásť rokov a tempo ich rastu a úroveň nie je taká, ako by sme si my predstavovali a, samozrejme, ako by si predstavovali učitelia.

    Predsa len v tomto novom zákone vidím dôležitý aspekt a dôležitý prvok v tom, že predsa len dochádza k tomu, o čom možnože pejoratívne hovoria študenti, že je príliš veľa faktov, vedomostí, dátumov, čísiel a takých vedomostí, ktoré v živote neuplatnia, nepotrebujú a hlavne tie, ktoré sú potrebné pre ich bezprostrednú alebo širšiu, alebo užšiu špecializáciu v škole nenachádzajú a musia si to natrénovať a naučiť sa v postgraduálnej fáze svojho učenia.

    Takže túto snahu vítam a myslím si, že ju privítajú či už žiaci, študenti, alebo aj pedagógovia, len viem, že to dosiahnuť bude veľmi náročné a ťažké. Chcel by som vedieť, aké mechanizmy alebo aké spôsoby sa použijú, aby sa iba neredukovali čísla, niektoré fakty a vedomosti, ale hlavne, a to považujem za dôležité, aby sa vytvorila taká štruktúra osnov a taká štruktúra v učebniciach, ktoré by skutočne tie fakty, ktoré sú potrebné pre život, pre prax a dajme tomu aj pre širšie uplatnenie tam boli a zase opačne, aby to, čo je balast a po čase sa ukáže, že zbytočne sme sa učili rôzne dátumy narodenia a úmrtia kráľov a neviem koho, si to nezapamätáme ani v priebehu piatich rokov.

    Predpokladám, že aj tie celoštátne také, by som povedal, skôr tie štandardné učebnice, ktoré budú tvorené, bude to dosť veľká náročnosť pre ich tvorcov, takže ani nepredpokladám, že by to malo byť vyriešené v priebehu roka alebo tej štandardnej doby troch rokov, aby všetky učebnice v duchu tohto školského zákona boli realizované. Tak ako bolo spomínané, predpokladám, že to bude trvať najmenej desať rokov, možno viacej, pokiaľ všetko, čo predpokladá tento zákon, sa zrealizuje aj v školskej praxi.

    Je tam zaznamenaný fenomén poklesu žiakov, študentov v triedach, aby sa mohlo venovať viacej individuálnemu štúdiu, aby sa mohlo venovať zo strany pedagógov jednotlivcom. Chcem len upozorniť na to, že už teraz skoro tretina školských zariadení, čo sa týka nielen učební, ale aj rôznych laboratórií, rôznych cvičební a tak ďalej je v deficite, takže pokiaľ by sme mali za potrebu a nutnosť vytvoriť väčší počet žiakov z titulu poklesu žiakov v jednotlivých triedach, moja otázka znie, či nenarazíme na to, že bude to pre jednotlivé školy a možno ako aj pre samotné samosprávy, či už miestne, alebo regionálne, dosť ťažký problém. Chcem sa opýtať, či to máme preskúmané a či sú vedomosti o tom, že toto bude bezproblémová záležitosť.

    Najviac som v duchu tohto zákona privítal tú skutočnosť, že sa tam hovorí dosť jednoznačne a jasne, že jednotlivé školy budú mať už aktívnejší prístup k tvorbe učebných osnov, k takzvanej vlastnej špecifickej školskej politike alebo náplni jednotlivých škôl tak, aby mohli navzájom buď vo svojom odbore, alebo aj medzi jednotlivými školami v meste alebo v regióne súťažiť, ktoré školy majú lepší program, ktorý je bližší praxi, kde sú lepší pedagógovia, kde je vlastne futbalovou terminológiou povedané lepší tím na to, aby ich žiaci a žiaci týchto rodičov v týchto školách mohli študovať úspešnejšie ako v susedných bližších alebo vzdialenejších školách.

    Myslím, že sa vytvára priestor pre konkurenciu medzi školami, medzi vlastnými programami a z toho vyplýva, myslím, pozitívny záver z celého zákona, ktorý by mohol, pokiaľ sa to bude dať realizovať, urobiť najväčší pokrok v tejto reforme, o ktorej teraz v školstve hovoríme. Chcem len zdôrazniť, že to bude nesmierne náročné, nedá sa to naučiť podľa mňa ani na pedagogických školách, nedá sa to naučiť ani pri doškoľovaní alebo pri rôznych smerniciach, vyplýva to mnohokrát z osobnosti učiteľov, z osobnosti riadiacich pracovníkov, riaditeľov alebo predmetov ich nejakých vedúcich k tomu, aby vedeli vypracovať program a hlavne ho realizovať tak, aby tam bola aj teoretická časť, aby tam nebol negatívny, emocionálny náboj v škole, strach zo skúšania, zo známok, ale aby bol daný priestor na to, aby viacej rozprával študent ako učiteľ. To znamená, aby jeho slovný, písomný prejav nabral taký charakter tréningu už v škole, aby bol pripravený pre túto prax.

    Pokiaľ som si dobre prezrel v tomto zákone to percento vlastnej tvorivosti jednotlivých škôl, prípadne aj jednotlivých predmetov ich odvetví na školách má stúpať od základnej školy až ku koncu stredných škôl, stredoškolského štúdia, dokonca v gymnáziách v poslednom ročníku, čo sa mi zdá trošku zaujímavé číslo. Až päťdesiat percent učiva by si mohli tvorivo vytvárať jednotlivé gymnaziálne tímy tak, aby ten predpoklad a tá fáza tvorivosti študentov pred vysokou školou gradovala. Pokiaľ sa toto podarí zrealizovať, myslím si, že to bude veľmi dobré a bude to dobré hlavne pre samotných študentov.

    Problém vidím ešte v tom, že pri realizácii tých hlavných zásad tohto školského zákona je pomerne krátka doba takzvaného prechodného obdobia, aj keď si myslím, že sa nič nestane, pokiaľ za tri mesiace alebo za štyri mesiace všetky postuláty tohto zákona nebudú realizované v praxi. Myslím si, že si to vyžaduje niekoľko rokov alebo ešte aj dlhšie obdobie, takže postupnosť a hlavne dôslednosť bude veľmi dôležitá.

    Chcem sa zastaviť ešte trošku pri národnostnom školstve z regiónu, z ktorého ja pochádzam, teda z východného Slovenska z okresu Bardejov. Moje skúsenosti a návštevy v základných aj na stredných školách trošku túto problematiku ukazujú v inom svetle, ako počúvam v tejto sále. A to z tohto dôvodu, že pokiaľ som hovoril s riaditeľmi škôl v rusínskych školách a ukrajinských školách, tam sú potreby trošku formulované ináč, či už zo strany rodičov, žiakov, ale aj pedagógov. Viem, že sa vyučuje, dajme tomu, ukrajinský jazyk ako jazyk plus ešte literatúra, dejiny, ostatné predmety sú v slovenskom jazyku a rodičia nieže toto požadujú, ale trvajú. Pokiaľ bola snaha zaviesť ukrajinský jazyk aj na ďalšie predmety – literatúru, zemepis, dejepis, dokázali odhlásiť svojich žiakov z týchto škôl a presunúť ich na tie školy, kde ich požiadavky boli takto plnené.

    Pokiaľ som konzultoval pred svojím vystúpením, že akú potrebu vyučovania vo svojom materinskom jazyku z pohľadu, o ktorom teraz hovoríme, vyžadujú k výučbe slovenského jazyka, hovorili nie jedna k jednej, ale jedna k 0,5. To znamená, že im postačuje polovica hodín na slovenský jazyk a dokonca mali takú požiadavku, že slovenčinu by potrebovali z pohľadu rusínskeho a ukrajinského školstva navýšiť na školách a vo svojom materinskom jazyku požadujú základnú výučbu rusínskeho, ukrajinského jazyka plus prípadne literatúra so zameraním na kultúru a tak ďalej.

    Čo ich trápi z hľadiska organizácie a možnože aj realizácie tohto zákona je to, že financovanie školstva rusínskeho a ukrajinského systému ako ostatných škôl nevyhovuje, pretože dochádza k tomu, že tie školy sa likvidujú týmto mechanizmom. Dokonca zanikajú alebo majú tendenciu k tomu, aby zanikli. Totiž situácia v tom regióne rusínsko-ukrajinskom alebo presnejšie rusínskeho a ukrajinského obyvateľstva je taká, že k tomuto obyvateľstvu sa hlási iba 10 až 20 %. Osemdesiat percent si píše slovenskú národnosť a nedovolia ani všelijakým organizátorom, presvedčovateľom, aby si tú rusínsku alebo ukrajinskú národnosť písali.

    Takže celkove vychádza ten počet obyvateľov okolo 25-tisíc. Keď si zoberieme to číslo, vychádza od 100 do 150-tisíc reálnych základných čísiel, ktoré hovoria o rusínskom alebo ukrajinskom pôvode tohto obyvateľstva, pretože v týchto dedinách, kde majú aj 80 % obyvateľstva slovenskej národnosti nevie hovoriť po slovensky, ale hovoria všetci do jedného po rusínsky.

    Takže chcem to dokresliť len v tej školskej problematike, že tam mi hovorili a požadovali, aby som presadil, aby hlavne rusínske a ukrajinské školstvo bolo trošku financované iným spôsobom, lebo v mnohých prípadoch stačí, že im odíde jeden alebo dvaja žiaci zo školy a privádza ich to k tomu, že nevedia zabezpečiť platy pre učiteľov a dokonca vyfinancovať základné potreby škôl.

    Takže neviem, aký mechanizmus by bol vhodný, aby sa príliš neodlišoval. Ale pokiaľ to chceme zachovať, je to nevyhnutné. Pritom týchto škôl nie je veľa, pretože v každom okrese myslím si, že je skoro len jedna škola rusínska alebo ukrajinská, najviac dve. Stredná škola myslím, že v celom regióne Prešovského kraja je jedna. Takže táto potreba, aby 100 až 150-tisícová minorita na východnom Slovensku nezanikla, čo sa týka kultúry, náboženstva, rozvoja tých prvkov východnej kultúry, bolo by to vhodné rozanalyzovať a zrealizovať takýmto spôsobom, ako som naznačil v praxi.

    Títo riaditelia ma ešte požiadali, aby som poďakoval pánovi ministrovi Mikolajovi za pomoc a hlavne štátnej tajomníčke Obrimčákovej, pretože ich tieto požiadavky alebo deficity vedeli údajne v predchádzajúcom období riešiť pružne, riešiť k spokojnosti takej, aby sa zachránili tieto školy a spôsob vyučovania, takže by som rád tlmočil aj to poďakovanie na tomto fóre.

    Takže verím, že tento nový reformný školský zákon predsa len zohľadní tie základné požiadavky praxe, doby a bude prínosom k neustálemu a postupnému vývoju aj školstva a vzdelávania v našej spoločnosti. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Haleckého sa prihlásil pán poslanec Peter Dubravay. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Dubravay. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja len krátko sa pripájam k tomu, čo hovoril pán Halecký. Štyridsať rokov sa pohybujem, aj keď som Kysučan, ale pohybujem sa v prostredí, o ktorom on hovoril rusínsko-ukrajinské. A pamätám sa, už pred týmito 40 rokmi jeho eminencia kardinál Tomko upozorňoval vtedy vládu, vieme, o ktorej vláde hovoríme, že nerobia dobre, keď za každú cenu preferujú rusínske a ukrajinské školstvo v tej miere, ako ho vtedy preferovali. Výsledkom bolo čo? Žiaci základných škôl a ukrajinského gymnázia povedzme v Humennom nevedeli dostatočne po slovensky, ani keď prišli na vysoké školy, museli si osvojovať slovenský jazyk. Oni to veľmi rýchlo pochopili a tak ako hovoril pán Halecký, už netrvajú na tom, aby rusínsky alebo ukrajinský jazyk bol takto preferovaný na školách, ktoré tieto národnostné menšiny majú. Rád by som bol, aby to pochopila aj iná národnostná menšina na Slovensku. Je to v prospech týchto detí. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Halecký chce reagovať na vystúpenie predrečníka vo faktickej poznámke. Poprosím o pokoj v rokovacej sále. Nech sa páči.

  • Ja by som chcel zareagovať na to asi tým spôsobom, že ochrana menšín a ochrana menšinových práv je, by som povedal, rozhodujúca v Európskej únii a bude tvrdo sledovaná. Preto aj potreby menšín by sa mali rešpektovať a predpokladám, že sa budú rešpektovať v takom rozsahu, ako ich samotne požadujú a požadujú ich vo svoj prospech. To znamená, či už rozsah vzdelávania, rozsah ostatných kultúrnych potrieb závisí, keď hovoríme o školstve od toho, čo chcú rodičia, žiaci a pedagógovia a štát by to mal rešpektovať a tomu sa prispôsobiť.

  • Ďalej v rozprave je prihlásená pani poslankyňa Tatiana Rosová. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, chcela som začať moje vystúpenie s tým, že mi odľahlo, že v popoludňajších hodinách sa už bavíme podstatne vecnejšie a neprevláda tu téma vyučovania slovenského a rodného jazyka v národnostnom školstve. Nemôžem tak začať preto, lebo opäť sa nám sem tá téma dostala.

    Aj ja považujem za väčšie nešťastie, ak sa školský zákon stane predmetom takéhoto politického prekárania medzi Slovenskou národnou stranou a, povedzme, SMK preto, lebo potom sa mnohé iné tiež dôležité témy dostanú mimo rámca pozornosti a koncepčné problémy zákona riešiť nebudeme.

    Ja si myslím osobne, že diskusia sa venovala tejto téme tak dlho preto, lebo sa o nej nediskutovalo predtým. Jednoducho je to jeden z dôsledkov toho, že zákon vznikal, tak ako vznikal. Vznikal za bránami ministerstva bez debaty s politickými partnermi, s politickou opozíciou.

    Myslím si, že keby bola snaha diskutovať, našlo by sa také riešenie, ktoré by na jednej strane určite nestavalo bariéry, jazykové bariéry pred deti, ktoré chodia do škôl s vyučovacím jazykom maďarským, ale na druhej strane by ho maďarská menšina nepovažovala za útok na svoje práva. Lenže takáto diskusia nebola. Prejavilo sa to tu, prejavilo sa to aj v mnohom inom. Počúvali sme tu najmä z úst poslancov a poslankýň koalície priam chválospevy na to, ako sa demokraticky rodil tento zákon a v akej debate so zainteresovanými. No opakujem, s opozíciou nediskutoval nikto. A to, že ani tá diskusia s odbornou verejnosťou zrejme nebola taká efektívna a že možno prebiehali nejaké stretnutia, ale navzájom sa tie strany pravdepodobne nepočúvali, o tom svedčí tritisíc, približne tritisíc pripomienok, ktoré si ten zákon vykoledoval v pripomienkovom konaní.

    Myslím si, že apelovať teraz na jednotu v pohľade na školský zákon, na nejaké nepolitické hlasovanie bez toho, aby sme spoločne predtým hľadali riešenia a vybrali tie najlepšie bez ohľadu na to, z ktorého politického tábora pochádzajú je pokrytectvo. Hlasovať za tento zákon by sme mohli vtedy, keby sa v ňom odrážali aj naše názory na budúcnosť školstva. Nie je tomu tak. No ale chcem v mojom vystúpení povedať, čo by sme boli povedali, keby sa nás bol niekto pýtal nato, aký je náš názor na budúcnosť slovenského školstva. Samozrejme, dalo by sa o tom hovoriť veľmi veľa. Poviem len niekoľko takých téz, o ktorých tu zatiaľ buď nebola reč, alebo sa hovorilo len veľmi málo.

    Veľmi málo sa totiž hovorilo o tom, čo sú vlastne základné problémy a kde na ne zákon hľadá odpoveď, kde by mali byť tie riešenia. A kde, napokon, aj tie riešenia vidia odborníci. Pomenujem dva základné problémy nášho školstva. O jednom sme hovorili viac, o druhom menej. Tým jedným je, že naše deti zaostávajú v kompetenciách za svojimi rovesníkmi z vyspelých krajín.

    Pán poslanec Halecký tu reprezentoval taký pohľad osvietenej verejnosti, povedala by som, na naše školstva, v ktorom je mnoho pravdy a mnoho naozaj inovatívneho a takého, čo naše školstvo naozaj potrebuje, ale sú tam aj isté mýty. A ten mýtus podľa mňa je práve v tom, že naše deti sú konkurencieschopné z hľadiska vedomostí. Nuž z hľadiska vedomostí, z hľadiska faktov, ktoré majú nazbierané v hlavách, možno áno. Len tie, žiaľ, nie sú tým, čo z nich urobí úspešných aj kvalifikovaných či už odborníkov, ale aj občanov. Ale ide o pohľad cez kompetencie. Takže prvý problém kompetencie a zaostávanie našich detí v tejto oblasti.

    Druhý problém otváranie sa nožníc medzi potrebou trhu práce a medzi kvalifikovanosťou alebo kvalifikáciou, ktorú absolventi našich škôl ponúkajú. Dalo by sa hovoriť aj zo širšia. Ale skúsim skôr hovoriť o riešeniach a tie zhrniem do troch princípov, ktoré sú podľa mojej mienky opornými piliermi zmeny, ktorá by u nás mala v školstve nastať.

    Začnem prvým princípom, pri ktorom dochádza často k nedorozumeniu a k nepochopeniu. Včera sme tu diskutovali s pánom poslancom Rafajom práve o tomto princípe, ktorý nazvem rovnosť šancí alebo rovnaká šanca na úspech. Opakujem, rovnosť šancí. Nie rovnostárstvo, nie egalitarizmus, nie rovnaké výsledky, nie rovnaký prístup, ale rovnaké šance.

    A prečo hovorím o tomto princípe ako prvom? Preto, lebo výsledky medzinárodných meraní ukazujú nielen zaostávanie našich žiakov, ale našťastie nám ponúkajú aj recepty, ako sa s ním vysporiadať. A jedným z tých receptov je odstrániť to, že naše školstvo prehlbuje rozdiely, ktoré sú dané sociálnym prostredím, z ktorého dieťa vychádza. Je to opakovaná téza, ktorá nenašla v predkladanom zákone ani v nejakých iných opatreniach súvisiacich s reformou podľa mojej mienky dostatočnú odozvu.

    Je to problém, ktorý nie je len na Slovensku. Problém, že dieťa, ktoré pochádza zo sociálne nehovorím znevýhodneného prostredia v zmysle naozaj nejakého extrému, ale z prostredia, ktoré nie je dostatočne tvorivé je hendikepované do takej miery, že jeho schopnosti sa v škole nie rozvíjajú, ale, naopak, potláčajú a že rovnako nadané dieťa sa v istom veku stáva úspešnejším, pokiaľ pochádza z tvorivého prostredia. No a toto je dôležitý impulz na uvažovanie o opatreniach, ako sa s tým vysporiadať.

    Mimochodom aj v Británii sa práve tejto téme venuje konzervatívna strana, takže, ak hovoríme o nejakom vyrovnávaní šancí a o sociálne znevýhodňujúcom prostredí, naozaj to nie je téma ľavice, je to téma, ktorá je proste dôležitá pre to, aby bol náš školský systém efektívny. No a tie nástroje. O jednom som hovorila zo širšia už včera, to je rozšírenie povinnej školskej dochádzky. Jednak povinný posledný ročník materskej školy, a jednak predĺženie školskej dochádzky do 18 rokov.

    Ale teraz sa chcem pristaviť pri inej téze, ktorá tiež rezonovala aj vo vystúpení pána poslanca Rafaja nie celkom v takejto podobe, ale istým spôsobom o nej hovoril, a to je vtiahnutie mimovzdelávacích aktivít do školských vzdelávacích programov a viac dôrazu na rozvoj talentu a nadania už v samotnej škole. Vtiahnutie mimovzdelávacích rozvojových aktivít, mám tým na mysli aktivity krúžkové, aktivity športové, ale možno aj aktivity v oblasti zdokonaľovania vedomostí v niektorých špecifických oblastiach.

    Máme tu skúsenosť dobrú aj nedobrú, ale skúsenosť, ktorú stojí zato vyhodnotiť, skúsenosť so vzdelávacími poukazmi. Bol to taký prvý krok alebo pol krok k tomu, čo si predstavujem ako optimálne vtiahnutie takéhoto typu aktivít do školského systému. Myslím si, že by sa mali tieto vzdelávacie poukazy transformovať tak, aby sa stali súčasťou normatívneho financovania a aby školy mali prostriedky na to, aby tieto aktivity boli súčasťou ich školských programov. Tam by mali priestor na to, aby sa odlišovali od ostatných, aby si mohli rodičia vyberať školu na základe toho, čo ponúka iné oproti inej škole, či ponúka skôr dôraz, povedzme, na hudobné vzdelanie, na šport a tak ďalej.

    Máme tu potenciál základných umeleckých škôl, centier voľného času. Tento potenciál treba využiť a bolo by to veľmi elegantne možné využiť, samozrejme, tak ako doteraz tam, kde rodičia majú záujem a vedia deti prihlásiť na tieto aktivity, ale zároveň aj oveľa užším prepojením týchto inštitúcií so školami, základnými a strednými tak, aby na báze nejakej spolupráce spolupracovali pri realizácii školských vzdelávacích programov. Ak bude záujem, môžem o tomto projekte porozprávať vo výbore alebo kdekoľvek inde bližšie, teraz hovorím len o princípe. Keďže tu pán minister nebol, zopakujem, čo som hovorila na začiatku. Snažím sa ponúknuť niektoré tézy, ktoré by sme boli ponúkli, keby s nami bol niekto diskutoval pri príprave tohto zákona.

    Ďalší nástroj na vyrovnanie šancí je inklúzia a integrácia detí so špeciálnymi vzdelávacími potrebami vrátane detí s mimoriadnym nadaním, aj detí s kultúrnou a jazykovou odlišnosťou. Nemyslím si, že tu nebude niekedy skupina detí, ktoré naozaj potrebujú celkom individuálnu opateru a nie je možné ich integrovať do škôl s bežnou populáciou. Ale každopádne taký spôsob exklúzie, aký máme na Slovensku dnes a aký sa vlastne len upevní po prijatí takéhoto zákona, je výnimočný a hendikepuje Slovensko ako také preto, lebo práve pomoc tým najslabším a ich vtiahnutie, ich inklúzia je to, čo odlišuje úspešné a menej úspešné školské systémy.

    Pritom ale, samozrejme, podporovať také prístupy vo výučbe, ktoré poskytujú jednotlivým žiakom vo vnútri rôznorodých triednych kolektívov a rôznorodého školského kolektívu individuálnu starostlivosť, opakujem individuálnu starostlivosť, individuálny prístup a ktoré umožňujú ich rozvoj cestami, ktoré sú najvhodnejšie práve pre ich potenciál a pre ich potreby. To je ten toľkokrát citovaný fínsky model, keď sú aj veľké triedne kolektívy, ale sú diferencované práve podľa možnosti, talentu a potrieb žiaka. Takže myslím si, že tadiaľ tiež vedie cesta k prekonávaniu toho znevýhodnenia, ktoré je dané sociálnym prostredím, z ktorého žiak pochádza. Hovorila som, že vrátane detí s mimoriadnym talentom. Áno, pretože som všetkými desiatimi zato, aby tieto deti mali špeciálnu starostlivosť a aby sa neplytvalo s ich mimoriadnym nadaním, ale na druhej strane, pokiaľ tie deti nemajú vďaka svojmu mimoriadnemu talentu aj hendikep, povedzme v oblasti socializácie alebo v psychologickej oblasti, nie je dôvod vyčleňovať ich z normálneho prostredia, pretože im tým ubližujeme.

    Dnes tu máme skúsenosti, a dostalo sa to aj do zákona, so školou pre mimoriadne talentované deti. Určite v tých prípadoch, o ktorých hovorím, tam, kde talent je na druhej strane vyrovnaný problémami, alebo teda vyvážený problémami, je to zrejme dobré prostredie. Lenže dnes je podmienkou prijatia na túto školu len IQ test a dosiahnutie 120 bodov. Mne sa zdá veľmi nespravodlivé, že na jednej strane platíme dvojnásobný normatív na niektoré deti, ktoré dosahujú takéto výsledky v IQ testoch, v zákone to nie je, ale realita je taká a platíme im dvojnásobný normatív. A na niektoré deti, ktorých sú tisíce, pretože to nie je zase taká hranica, ktorá by nebola v populácii dostatočne zastúpená, jednoducho taký normatív neplatíme len preto, že ich rodičia nemali ambíciu mať svoje dieťa v škole pre mimoriadne talentované deti. Takže tu treba podstatne opatrnejšie, treba individuálne posudzovať, či je takáto špeciálna starostlivosť na prospech, alebo skôr v neprospech dieťaťa a jeho budúcnosti.

    Ďalšia téza, tiež v rámci tohto prvého piliera, a tým je rovnosť šancí je vybudovať otvorenú školu ako skutočné centrum vzdelávacích a rozvojových aktivít v komunite. Mali sme tu aj máme projekty Otvorená škola, niekde s veľmi dobrými skúsenosťami. Závisia však väčšinou od individuálnych daností a individuálneho nasadenia jednotlivcov. Myslím si, že v prepojení s projektom na vtiahnutie mimovzdelávacích rozvojových aktivít do školy by sa tá otvorená škola stala otvorenou, pokiaľ by školy mohli ponúkať napríklad svoje školské vzdelávacie programy v tejto oblasti aj širšej verejnosti, ale aj inými spôsobmi.

    No a, napokon, čo je dôležité a málo sa o tom hovorí – včera som hovorila o tom v súvislosti s odborným vzdelávaním – je priepustnosť medzi rôznymi druhmi vzdelávania. To tiež nie je žiaden môj výmysel, tiež je to pravidelná súčasť všetkých analýz a odporúčaní medzinárodných expertov formovať spoločný všeobecný základ aj pre odborné vzdelávanie.

    Dnes je celkom zrejmé, že tí budúci odborníci, absolventi stredných škôl, ktorí sa orientujú na odborné profesie už na strednej škole budú potrebovať počas svojho života zmeniť svoju kvalifikáciu mnohokrát. Budú sa musieť vzdelávať a učiť opakovane. A pre nich je dnes najdôležitejšie mať taký základ, na ktorý budú môcť v celoživotnom vzdelávaní nadväzovať a ktorý ich aj naučí učiť sa a flexibilne reagovať na potreby trhu práce. Nespochybňujem tým, že potrebujeme aj odborný tréning, ale to, čo má zabezpečiť štát v prvom rade a garantovať štát je ten spoločný všeobecný základ.

    A som plne zato, aby sme stredné školy umožnili integrovať, to znamená, nie deliť ich na gymnáziá a odborné školy, ale aby sme umožnili aj vznik takých škôl, kde je ten všeobecný základ, nekončí po ukončení povinnej základnej školskej dochádzky, ale pokračuje aj na strednej škole a ten stríming, to delenie na odborný alebo akademický smer je až v neskoršom veku. Takže rovnosť šancí, rovnaká šanca na úspech prvý dôležitý bod.

    Druhý bod, o ktorom sa veľa hovorí, pán Halecký o ňom hovoril tiež, ale myslím, že sa preň robí veľmi málo, je otvorenie sa tvorivým flexibilným a humanistickým metódam, vytvorenie tvorivého humanistického a flexibilného prostredia výchovy a vzdelávania v školách. Často tu dochádza k zámene obsahu a formy. Áno, je dôležité hovoriť o obsahu, reagujem aj na to, čo hovoril pán Halecký, je dôležité hovoriť o obsahu, lenže nemôžeme si zamieňať to, že keď školám necháme 30 alebo až 50 % možností zvoliť si svoj obsah, že tým nejakým spôsobom budeme motivovať k tomu, aby ich forma vyučovania bola naozaj tvorivá, moderná, inovatívna. K tomu už poviem len toľko, že stále tvrdím a stále platí, že nemôžeme dnešné deti vychovávať včerajšími metódami v predvčerajších školách pre výzvy zajtrajška. No a napokon, ale určite nie naposledy, ten tretí pilier je dobrý a vážený učiteľ.

    Pán poslanec Rafaj učiteľom začínal, zákon zatiaľ o učiteľovi nehovorí a možno bude viac priestoru hovoriť o postavení učiteľa vtedy, keď budeme túto tému mať aj podloženú legislatívne a budeme o nej rokovať v podobe zákona. No ale dovolím si povedať už len na základe toho, čo som čítala v koncepciách predložených ministerstvom školstva, že kľúčové je začať prípravou a výberom učiteľov. Pokiaľ nezmeníme spôsob prípravy učiteľov, tak naša škola bude jednoducho stále v zotrvačnosti a stále rovnaká. Dôležité je, aby sme vychovávali nie učiteľov predmetov, ale aby sme vychovávali učiteľov detí. A to je zmena prístupu.

    No a to, čo nie je zahrnuté zatiaľ v koncepciách a čo považujem za úplne najdôležitejšie je možnosť manažérov, tých, čo školu riadia v oveľa väčšej miere diferencovanejšie odmeňovať, ale aj možnosť zriaďovateľov narábať časťou prostriedkov podľa vlastného uváženia podstatne voľnejšie, ako je to doteraz a rozhodnúť sa napríklad, či ich špeciálne ponúknu, alebo použijú na mimoriadne odmeny pre učiteľov, alebo nejakým iným spôsobom. Myslím si, že ak tu nedosiahneme výraznú diferenciáciu väčšiu, než o akej sa hovorí, ale nie plošnú, ale naozaj takú, o ktorej sa bude rozhodovať tam, kde to rozhodnutie zaváži, tak sa ďalej nepohneme.

    No a to hodnotenie, to naozaj, pán minister, myslím, že by stálo za úvahu. Kariérny postup by určite nemal byť založený len na vyhodnotení nejakých skúšok a znalostí učiteľov. Určite by sme do hodnotenia učiteľov mali vniesť aj... – preto si to dovolím teraz, aby nedošlo zase k tomu, že to budem musieť hovoriť ex post – ale do hodnotenia učiteľov by sme mali vniesť aj hodnotenie ich výkonu, ich pridanú hodnotu voči deťom. A to isté platí aj pre hodnotenie škôl ako takých, ale to je iná téma.

    Samozrejme, teraz je veľmi dobré, že sa hodnotenie, a teda vyhodnocovanie výstupov stáva prioritou. S tým naplno súhlasím. Ale je podstatné, aby sme nerobili len nejaký rebríček škôl podľa toho, aké výsledky dosahujú a koľko bodov, ale aby sme hodnotili aj ich individuálnu pridanú hodnotu, ktorá zohľadňuje práve to prostredie, v ktorom pôsobia a z akého majú deti a žiakov.

    Takže zopakujem tie tri piliere. Rovnaká šanca na úspech, tvorivé flexibilné a humanistické prostredie a metódy a dobrý a vážený učiteľ. Ďakujem veľmi pekne.

  • S Faktickými poznámkami poslanci Švidroň, Rafaj, Halecký, Nachtmannová. Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Valentín Švidroň.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, áno. Poučili ste nás o všetkom. Len mám otázku, pokiaľ viem teda, nikdy ste v škole neučili. Život už poznáte v školstve učiteľov podľa toho, ako si ich asi sprostredkovane vyberáte. Možno medzi nimi máte aj takých, ktorým ste sa skutočne veľmi nepekne odvďačili, lebo snáď sa vám snažili pomôcť informáciami. Označili ste ich veľmi pejoratívnym výrazom, ani sa ho neodvažujem opakovať, prirovnali ste ich k zvieratám. Neviete ani to, že sa hromadne hlásia k spolupráci. Majú hotové, pripravené veci. Sú to odborníci, ktorým je možno klásť úlohy v hociktorom ročnom dennom období a na nové úlohy sa tešia. Oni sa cítia spoluautormi týchto myšlienok, ktoré sa teraz presadzujú v zákone. Ich aktivita skutočne nevyjde nazmar. A sú radi, že sa uvoľnil teraz priestor a že je to teraz. Takže to prirovnanie k zvieraťu, dúfam, že si to zapamätajú. Ich činnosť totiž skôr pripomína lásku a silu slovenskej orlice, ktorej záleží na rozlete mláďat. A sú ochotné preto robiť veľa, ale oni to vlastne majú v šuplíku a vo svojich hlavách. Takže toľko.

    No, spomínali ste aj národnostné otázky. Už by ani nebolo dobre sa k nim vracať. Je tu pár sekúnd a ja tomu, kto má záujem, nech si prečíta maďarský národnostný zákon, ako sa tam vyučuje slovenčina. Nie je to obsahom hodín. Je to vyslovene cieľ naučiť každého Slováka na...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne. Teraz má slovo pán poslanec Rafaj.

  • Ďakujem. Ja na rozdiel od predrečníka, keďže som aj jeho počúval, mám istú dilemu presne porozumieť tomuto druhému vystúpeniu pani poslankyne, aj keď musím oceniť, že nepochybne nejaká snaha riešiť veci tu určite je, len ja si dobre pamätám, že aj včera som obhajoval tento zákon práve tým, že umožňuje v podstate všetky tie princípy, na ktoré ste, pani poslankyňa, namietli. To znamená tvorivosť, flexibilitu.

    Spomínal som tam aj rovnosť, ale súčasne by sme mali oceniť aj rôznorodosť, pretože všade v Európe sa hovorí o posilňovaní rôznorodosti. A pokiaľ je niekto viac talentovaný, nemali by ho brzdiť tí, ktorí idú pomalšie. Čiže toto je pelotón, ktorý možno na začiatku vyštartuje jednotný, ale nepoznám cyklistický pelotón, ktorý by došiel do cieľa opäť jednotný. Prídu tí, ktorí sú rýchlejší. Čiže pripadalo mi to ako v tej rozprávke od Dobšinského, kde veštec hovorí hrdinovi, ktorý sa ho pýtal na dôležitú otázku, ako postupovať a on odpovedá. Ak zodvihneš, zle je. Ak nezodvihneš, bude ešte horšie. Čiže toto je asi ten záver.

    A pokiaľ ste namietli teraz pragmaticky k rokovaniam, tak s názorovou opozíciou sa rokovalo. To spomínal aj pán minister. No a s politickou opozíciou sa predsa rokuje teraz v parlamente. Čiže rešpektujme nejaké základné delenie kompetencií. Ako vidíte, diskutujeme ďalej. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Chcel by som poukázať na jeden problém tejto školskej reformy, ktorý, myslím si, že bude najdôležitejší a bude číslo jeden, a to je vzdelávanie a výchova rómskej komunity, pretože to závisí veľmi špecificky nielen od samotných žiakov, od ich možností, talentu, prípadne od inteligenčného kvocientu, ale hlavne od prístupu rodičov, vychovávateľov alebo starých rodičov, ako sa k tejto školskej dochádzke budú stavať. Pretože nemôžeme nejako pristupovať k tomu takým spôsobom, že sú menej vzdelateľní alebo menej inteligentní ako ostatní občania, ale vieme, že iba návštevnosť škôl, samotná návštevnosť, ukončovanie štúdia v nízkych ročníkoch bude problém. Neviem, ako to bude s dochádzkou do škôlok, ale predpokladám, že tam sa ukáže ako moment, ktorý by mohol zohrať rozhodujúcu úlohu, aby aj samotní títo príslušníci mali pozitívny vzťah v škole.

    Chcem poukázať ešte na jeden problém, ktorý už tuná hovorila aj pani poslankyňa Rosová. Hovorili ste o tom špeciálnom vzdelávaní nadaných študentov. Myslím, že každá krajina má takto vytvorený systém, aby tí, čo sú najlepší, aby skutočne trénovali s tými, čo sú najlepší a súťažili.

    Chcem však poukázať aj na druhú stránku veci, a to je sociálny aspekt, možnosti štúdia detí, študentov z chudobných rodín, pretože vieme, že aj tam, čo sa týka počtu, ale aj kvality dosahujú aj geneticky, aj intelektuálne taký vysoký rast ako aj z tých bohatších alebo bohatých rodín a mnohokrát možnože sa nebudú môcť dostať na štúdium kvôli...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Nebudem reagovať dlho na tie teoretické úvahy. Myslím, že to je na odbornú diskusiu a tam by sme sa v mnohom zhodli, ale na mnohé dáva odpoveď práve tento školský zákon. To by som tiež rada povedala.

    Čo chcem ale pripomenúť, včera a dneska ste pokračovali v tom, že povinná školská dochádzka do 18 rokov, že toto je nevyužitá príležitosť. A zároveň ste spomenuli včera, že viaceré európske krajiny zavádzajú túto povinnú školskú dochádzku do 18 rokov. Keďže profesionálne pôsobím v školstve, tak som si túto informáciu overovala, lebo sa mi to nezdalo. Takže podľa Eurostatu kľúčové údaje o vzdelávaní v Európe podľa tohto zdroja iba v Maďarskej republike majú školskú dochádzku do osemnásť rokov. Väčšina európskych krajín má povinnú školskú dochádzku do šestnásť rokov, pár krajín povinnú školskú dochádzku do pätnásť rokov a iba Holanďania ďalej majú do sedemnásť rokov.

    Takže, pani poslankyňa, poviete viaceré európske krajiny zavádzajú. Nespomeňte ani jednu. Ak je Maďarská republika väčšina krajín Európskej únie, tak asi to nie je v poriadku. Ďakujem.

  • S odpoveďou na faktické poznámky pani poslankyňa Rosová.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Švidroň, ja si vyprosím, ja som nikoho neprirovnávala ku zvieratám, ja som prirovnala ministerstvo k tomu, kto naháňa zduté kozy na pašu, a nie učiteľov. A nie v tomto vystúpení, takže ste aj porušili rokovací poriadok.

    Áno, neučila som v škole, ale my nerobíme predsa túto reformu pre učiteľov, len pre učiteľov. Robíme ju predovšetkým pre budúcnosť Slovenska, pre žiakov, pre rodičov. Moje tri deti chodili do najrôznejších škôl a myslím, že z tohto pohľadu mám osobných skúseností viac ako dosť. Aj vynikajúcich. Naozaj vynikajúcich. A vážim si mnohých učiteľov, ktorí ich učili.

    Pán Rafaj, výsledky PISY hovoria o tom, že naši žiaci nevedia čítať s porozumením. Niekedy mám pocit, že ani naši poslanci nevedia celkom dobre počúvať s porozumením preto, lebo ja opakovane hovorím o tom, že rovnosť šancí neznamená rovnosť výsledkov ani rovnosť prístupu. Myslím si tak ako vy, že talentované deti potrebujú špeciálny prístup, potrebujú taký prístup, ktorý ich podporí v ich talente a ktorý v náš prospech, nielen v ich prospech ich talent rozvinie, tak ako sa len dá. Ale rovnako to potrebujú aj deti, ktoré, naopak, majú nejaký hendikep.

    No a pokiaľ ide o diskusiu. S opozíciou sa má diskutovať v Národnej rade. Dobre, v Národnej rade, ale na to predsa máme výbory. A v našom výbore sa takýmto spôsobom nediskutovalo. Preto som v mojom vystúpení hovorila o tom, akú máme predstavu.

    Pán poslanec Halecký sa dotkol veľmi dôležitého problému, a to je školská dochádzka. Tam sme tiež nejakým spôsobom nepokročili, ale myslím si, že problém ani tak nie je v zákone ako v dodržiavaní a dobrej a správnej aplikácii toho, čo dnes už zákon umožňuje.

    Stretávam sa ale s tým, že samosprávy tu, ale aj školy často...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pani poslankyňa, čas uplynul. Ďakujem veľmi pekne. Teraz vystúpi v rozprave pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová a pripraví sa pán poslanec Paška.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, len na začiatok s prekvapením zisťujem, že budeme musieť, a to vám dávam pani Rosová do pozornosti, keď používame metafory alebo iróniu, budeme musieť niektorých našich kolegov upozorňovať. Nie je to nič neobvyklé. Človek, ktorý vyhral päť volieb za sebou tu toď za hranicami v Dolnom Rakúsku Erwin Pröl, vždy som sa čudovala, keď žartoval, keď hovoril s voličmi alebo so svojimi kolegami, tak vždy hovoril, že, „no a teraz vážne“. Ja som sa ho pýtala, že prečo to, preboha, robíš. A on mi na to odpovedal, „lebo nie všetci ľudia sú schopní to rozoznať“.

  • Hlas z pléna.

  • Áno, pán minister.

    A prečo som sa rozhodla vystúpiť a tiež trošku pridať k tomuto zákonu, ktorý považujem, aj túto debatu považujem za veľmi dôležitú, pretože škola je miesto, kde sa každý občan, každá občianka zoznámi s kultúrnymi kánonmi. Teda s niečím, čo je takým symbolickým univerzom či už národnej kultúry, alebo európskej kultúry. A s týmto symbolickým univerzom naše deti, my, čo tu sedíme sme nabrali nielen vedomosti, fakty a faktoidy, ale aj mýty, predsudky a všetko, čo tvorí tie naše kánony a čo si odnášame z minulosti. A tieto predsudky a staré nepotrebné veci sa miešajú v procese vyučovania s tým, čo potrebujeme, aby naša nová generácia mala fantáziu, aby mala jasnú hodnotovú orientáciu a aby si zachovala tvorivú myseľ neohraničenú nejakými nezmyselnými príkazmi.

    Často sa stretávame s ľuďmi zo škôl. Debatujeme s učiteľmi. Musím sa priznať, pán minister, že učitelia si kladú otázky, či to zvládnu, čo to bude pre nich znamenať a ako vlastne sa odrazí tento zákon na ich každodennom živote.

    Ja len upozorňujem, pretože tu som stála, keď som hovorila o problémoch vo financovaní základných umeleckých škôl a moji kolegovia na tejto strane sa vysmievali a hovorili, že to všetko bude v poriadku. A ten chaos bol neuveriteľný.

    Som veľmi rada, pán minister, my sme sa o tom rozprávali, že situácia základných umeleckých škôl sa stabilizovala, ale ja len upozorňujem, že silné svaly nikdy nie sú veľmi dobré pri prijímaní hlavne takýchto zákonov. A ja dúfam, že sa to neskončí len na tých bohorovných úsmevoch ako vtedy pri ZUŠ-ke.

    Ja by som tento zákon, ktorý som sa snažila podrobne pozrieť, nazvala by som ho najprv takým popisným. Pre mňa je to popisný zákon, kde sa len popisuje, čo to všetko je, niekedy sú aj tak také školské odpovede. Zariadenia školského stravovania zabezpečujú školské stravovanie. A podobne. Je to až smiešne pre mňa si to čítať, ale prosím. Ale je to úradnícky zákon. Ja som to povedala, že to je zákon tvorený úradníkmi a bola by som oveľa radšej po rozhovore s vami, pán minister, keby sa tam objavili aj originálne myšlienky.

    Podľa mňa, keďže väčšinou vystupujú východniari so svojimi krátkymi slovami, pre mňa „neni ten zákon šumny“. Tak by som to povedala. Šumny.

  • Nie, neni šumny, ako hovoríte vy východniari. A je tam, ako som už upozornila, pán minister, úradnícka slovenčina. A ja si myslím, že spôsob, akým komunikujeme s učiteľskou komunitou, bude mať odraz na to, ako oni budú napĺňať tento zákon.

    Takže, prosím, nepovažujte ma len za nejakú puristku, ale skutočne bola by som veľmi rada, keby v druhom čítaní sme sa mohli stretnúť už aj so slovenským školským zákonom, a nie s bohemizmami, germanizmami a ja neviem, čo všetko tam je.

    Ale je pravda, že rétorika nemení skutočnosť, ale ju veľmi ovplyvňuje. A povedala by som, že tento zákon je aj pre mňa nie ambiciózny.

    A Matej Bencúr, teda pre tých, ktorí nevedia, kto je to, Martin Kukučín vždy hovoril, že je veľmi dôležité, aby veci, ktoré robíme, sme robili s oduševnením. A tento zákon nie je oduševnený pre mňa a mali by sme byť ambiciózni, pretože musíme uskutočniť sen našich predkov o tom, aby sme vytvorili dôstojné miesto Slovenskej republike v Európe a musíme presadzovať takýmito zákonmi nové pravidlá, nové zmeny, nové inovátorské cesty k úspešnému Slovensku.

    Ja som si napríklad s veľkou pozornosťou pozrela izraelský školský zákon. Vy ste sa zaoberali fínskymi a všelijakými, ja izraelským. V školskom zákone a vôbec v školskom systéme Izraela je napríklad aj program, ktorý sa volá Hipo, Hippy, Hajpi, ako chcete, a v tomto zákone je jasne stanovené, akým spôsobom škola pracuje s rodičmi, aby sa deti rady učili. To je kľúčové napríklad aj preto, čo hovorila moja kolegyňa pani Táňa Rosová, aby sme vyrovnávali možnosti detí. To sa týka aj učebníc. So starými učebnicami, centralizovanými učebnicami zase toho veľa neurobíme. Ja vás rozumiem a rozumiem aj kolegom zo Slovenskej národnej strany, treba začierniť nejaké mená možno v učebniciach a kontrolovať to, ale ja si myslím, že takto, a veľmi som si pozorne čítala tieto pasáže, myslím si, že to bude obmedzovať školy, ale toto je, prosím, môj názor.

    Ja by som sa hlavne chcela venovať vyučovaniu jazykov. Nie preto, že ich niekoľko ovládam, ale preto, že si myslím, že učíme jazyky zle a berieme deťom čas a chuť.

    Ak nebudeme mať, pán minister, jasne určené, že angličtina bude druhým jasným dôležitým jazykom pre všetky naše deti, naše deti sa o chvíľu nedohovoria. Všetci Švédi, Fíni, Nóri, Dáni, nebudem hovoriť o Talianoch, Taliani sú špecifickí, ale dnes už aj Francúzi a Španieli hovoria po anglicky. Bola som, nebudem hovoriť, v ktorej škole v pondelok, deti majú štyri roky angličtinu, päť rokov, jednoduché vety nevedia odpovedať. Je mi ich ľúto. Nie je to ich chyba, ony by sa to naučili, ale nevieme to učiť. Nebudú sa môcť ešte tieto naše deti devätnásť rokov po zmene, nebudú sa vedieť rovnocenne zoči-voči postaviť Európanom. Ja viem, že mnohí z nás sa nevieme. Generácia, ktorá vyrastala v päťdesiatych rokoch sa nesmela učiť reči, ale predsa na Slovensku máme nato bunky.

    Po prvé, máme slovenčinu, ktorá je mäkká, vpredu hovorená. Máme taký prízvuk, ktorý nás neobmedzuje. Máme to oveľa jednoduchšie, aby sme sa naučili reči. Všetci naši predkovia hovorili mnohými jazykmi. Zoberte si od štúrovcov. Generácia môjho otca ešte hovorila plynule po latinsky. My sme sa v päťdesiatych rokoch nesmeli už učiť latinčinu. Toto nám zanechal komunistický režim, ale jednoducho my, ak nedáme dôraz na to, aby angličtina bola súbežným jazykom, v ktorom sa budú vzdelávať naše deti, nebudeme rovnocenní Európania. Ale pozrime sa aj na to, ako sa učia naše deti slovenčinu. Ja tu nechcem hovoriť, že mnohí ľudia, ktorí aj tu vystupujú, nevedia poriadne po slovensky. Ale my musíme začať úplne inak učiť. Ja viem, že toto nie je zákon o obsahu vyučovania, ale slovenčina, vyučovanie literatúry a vôbec celý kultúrny kontext, ktorý si nesieme so sebou ako národ musí mať inú formu a inú metódu.

    S deviatakmi som hovorila v pondelok a nikto z nich mi nevedel povedať, kto je to Božena Slančíková-Timrava, najlepšia spisovateľka 19. storočia. Keby ju nebol Vajanský vyhodil z Martina, bola by to dnes svetová spisovateľka. A nevedia o tom nič, nemajú to ani, ako mi pani učiteľka povedala, nemajú to ani v osnovách.

    Viem, že tento zákon sa netýka tých, ktorí budú v edukačnom procese v školách rozhodujúci, a to sú učitelia, ale sú tam pre nich podmienky a tie podmienky pre nich sú znovu zväzujúcejšie, než by bolo treba v modernom školskom systéme.

    Ale chcela by som vás, pán minister, ešte na niektoré veci upozorniť. Ja si myslím, že moderný školský zákon by mal obsahovať aj pasáž o školskej knižnici. V mnohých školských systémoch, napríklad aj v Rakúsku a v Poľsku, ktoré poznám skutočne veľmi podrobne, je v školách, no, určite nie v tých malých školách, ale vo väčších školách je pedagogický pracovník, ktorý pracuje s knižnicou, špeciálne s knižnicou, to znamená, nie je to niekto, kto dostane knižnicu len ako prifarenú k svojmu úväzku. Ja si myslím, že knižnice ako informačné a kultúrne centrá, či už budú v školách, alebo obecné, alebo mestské, alebo regionálne knižnice, budú tým kultúrnym bodom, okolo ktorého sa budú zhromažďovať informácie a životný štýl a tento zákon nehovorí o knižniciach nič. Bola by som veľmi rada, keby sa tu aspoň niečo o knižniciach objavilo.

    A o niečom, čo sme my už hovorili, pán minister, ale ja to chcem povedať tu z tohto miesta. Okolo nás žijú príslušníci slovenskej národnostnej menšiny, myslím si, že na hraniciach s nami, na severe v Poľsku a v Zakarpatskej Ukrajine a tak ďalej. A vždy bolo svojím spôsobom v školskom zákone, nechcem sa teraz zaoberať tým, či je dobre, alebo zle ošetrené, ale bola možnosť pre tieto deti z tejto menšiny, aby čo najviac študovali na Slovensku.

    Pán minister, zamyslite sa nad tým. Dva body. Prvá vec, akým spôsobom docieliť, aby mohli znovu žiaci zo slovenskej národnostnej menšiny, z krajín, ktoré sú vedľa nás, a to je pár kilometrov, študovať na niektorých odborných školách na Slovensku. Nebudem hovoriť o vysokých školách, o tom sme my osobne hovorili, o tých problémoch, verte, že ako veľvyslankyňa som sa tým dlho musela zaoberať. Darmo dávame štipendiá, keď je to pre nich nevýhodné. Nenastavujeme im podmienky, aby mohli prichádzať k nám. Ale zároveň v tomto návrhu zákona je aj pasáž o letných pobytoch, hej? O školách v prírode.

    Ak chceme docieliť, aby deti zo slovenskej národnostnej menšiny, teda autochtónni Slováci, aby sme udržali slovenčinu živú, najlepšou metódou pre deti je ich mesačný pobyt na Slovensku v školách v prírode. Je to vyskúšané, mám päťročnú skúsenosť s tým, je to veľmi ťažké, nemá to žiadnu podporu v zákone, je to veľmi ťažké presadiť a veľvyslanci dnes proste zbierajú nato peniaze, aby to mohli umožniť takýmto deťom.

    A ešte posledný bod, a to je stravovanie. Preto som si tu vybrala ten citát, pán minister, že zariadenia sú zabezpečovanie školského zariadenia. To je, ako keď nám pani učiteľka hovorila, že hovorte celou vetou, ale tam sú materiálno-spotrebné normy a receptúry. Ale čo sa zmení na systéme stravovania našich žiakov? Nič. Naše deti budú jesť ďalej kaloricky zlú stravu, bez zeleniny, ovocia, bez moderných receptúr. Naše deti budú dostávať mrazené potraviny, hotové výrobky zbavené výživných látok, vyprážané rezne a zemiakové hranolčeky plné prepáleného tuku. Tie paragrafy majú impozantné čísla a bude to vraj riešené záväznými predpismi, ale, pán minister, my sme povinní pre zdravie budúcej generácie zmeniť spôsob školského stravovania.

    Takže ešte jedna poznámka práve z toho môjho výjazdu z pondelka. Tu sa veľa hovorilo o tom, že či sekty zakladajú školy, alebo niečo také. Priatelia zo Slovenskej národnej strany, čo budeme robiť s príslušníkmi Slovenskej pospolitosti, ktorí sa nám dostali do škôl? Mám čerstvú skúsenosť, pán minister. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej poslankyňa Rosová, poslanec Goga, Rafaj, Halecký, Tóthová Katarína. Ešte niekto, prosím? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa. Ešte registrujem pani poslankyňu Ágnes Biró, áno, už sa zapísala. Ďakujem pekne. Ako posledná pani poslankyňa Ágnes Biró a uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Rosová.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, a ďakujem veľmi pekne aj pani poslankyni, mojej kolegyni za veľmi osvietené, múdre vystúpenie, ktoré zároveň obsahovalo aj veľa konkrétnych námetov. Dúfam, že padnú na úrodnú pôdu.

    Chcem upresniť, pokiaľ ide o tú výučbu cudzích jazykov. Taliani sú známi tým, že sa tam ťažko dá dohovoriť inak ako po taliansky, ale napriek tomu dnes už tam majú povinnú angličtinu od prvej triedy. V tom sú teda, dá sa povedať, pápežskejší ako pápež. Predbehli ostatných a zrejme sa to časom odzrkadlí aj na výsledkoch. A v tej súvislosti chcem ešte k tomu, čo mi bolo vyčítané v predchádzajúcom vystúpení pani spravodajkyne Nachtmannovej. Ja som, prosím pekne, nehovorila, že v európskych systémoch väčšinou je povinná školská dochádzka do 18 rokov, v žiadnom prípade. Hovorila som, že v moderných systémoch sa o tom diskutuje. Pozrite si diskusiu napríklad jazykovo prístupnú dnes v Českej republike, odporúčam. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Predsa len prosím viac dbať nato, že máme ten rokovací poriadok, že možno. Ďakujem. Pán poslanec Goga.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, ja by som na vaše vystúpenie povedal trošku tak úplne jednoducho. Božena Slančíková-Timrava je v učebných osnovách. Neviem, čo tá pani učiteľka učí, keď si nevie dať Boženu Slančíkovú-Timravu do osnov v rámci svojich kompetencií a právomocí. To je jedna vec, ktorú chcem pripomenúť.

    Ďalej vyučovanie angličtiny. Pokiaľ majú učitelia anglického jazyka štvoraké, pätoraké učebnice, viete ročníky po sebe, keď sú tam traja súrodenci, každý si musí kupovať inú učebnicu každý rok často, to je z praktických skúseností, len preto, že niektorí učitelia angličtiny dostanú provízie za knihy, ktoré sa hocikde vytlačia. Taktiež to nesvedčí o kvalite vyučovania anglického jazyka.

    No a súhlasím s vami, stravovanie žiakov treba zlepšiť. Neviem, kedy ste boli v školskej jedálni, ale tá strava naozaj je dobrá v školských jedálňach, len žiaci ju nejedia, kupujú si rožky v bufetoch v školách a jednoducho nejedávajú polievky a tak ďalej a tak ďalej. To iba tak obyčajne chcem povedať na margo toho stravovania, ale súhlasím s vami, stravovanie treba v školách zlepšiť. Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Rafaj.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, dúfam, že tá posledná poznámka na tú spoločnosť Pospolitosť bola už, alebo budem ju brať ako z rečníckej únavy, lebo neverím, že by ste našli nejaký relevantný dôvod na asociáciu, ktorú ste použili.

    V každom prípade si nespomínam, že by sme my chodili ako straníci v ústavnej funkcii na stredné školy a robili tam ideologické prednášky pod kepienkom diskusií so študentmi, ako sme si to mohli každý mesiac v minulých ostatných osem rokov prečítať z novín. Ale na druhej strane oceňujem, že ste sa inšpirovali tetou z Polichna. Pravdepodobne ste čítali poviedky Boj, Nemilý alebo hru Prekážky, Ťažké položenie či Sluhove trpkosti, ale v kontexte opäť toho osemročného obdobia by som odporučil poviedku Pozde.

    A čo sa týka izraelského školského zákona. Nepochybne je určite dobrý, pretože výsledky ich študentov sú excelentné, ale na druhej strane verte, že by sme, a vy určite by ste nechceli implementovať na Slovensko ich vlastenecký zákon, ktorý umožňuje občanom, ktorí nedostatočne prejavujú vlastenectvo, odňať občianstvo. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz má slovo pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Chcel by som sa dotknúť otázky, ktorú spomínala aj pani poslankyňa Vášráryová, a to je k tej časti vlastných školských koncepcií, ktoré by mali školy od základnej školy až po gymnáziá si tvoriť samy v tom rozsahu 30 %.

    Zamýšľal by som sa, pani poslankyňa, spolu s vami, kto bude tvoriť tieto koncepcie. Či to budú samotní učitelia v školách, či to budú schvaľovať poslanci v mestskom zastupiteľstve, vo VUC-kách, alebo ministerstvo, alebo odborníci, pretože to bude dosť podstatne ťažká vec, bude sa dotýkať aj koncepcie jednotlivých predmetov, zamerania škôl a možno aj tých jednotlivých foriem efektívneho vyučovania, ako ste spomínali.

    V tej súvislosti mi napadla otázka, lebo sa spomínala aj v predchádzajúcom období, takzvaná elektronická žiacka knižka. Je to niečo podobné ako v medicíne. To je trošku mimo nášho vystúpenia, čo to vlastne je, ako sa to predstavuje. Hovoríme takisto aj v medicíne o elektronickej zdravotnej karte. Zaiste je to moderná metóda, žiaduca, ale neviem, či to dosiahne rozsah tohto zákona. Osobne si myslím, že tento zákon sa nesie a mal by niesť v tom princípe, že takým obsahovým základom by mal byť počítač, internet v školách či už čo do počtu počítačov pre učiteľov, ale hlavne pre žiakov, aj keď vieme, že teraz majú problémy viaceré školy so samotnými diaprojektormi. Takže pokiaľ si domyslíme tú linku učiteľ – počítač – internet neviem, či to bude možné v tých nasledujúcich troch prechodných rokoch zabezpečiť.

  • Ďakujem, pán poslanec, teraz má slovo s faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Ja by som chcela nadviazať na to, čo pani poslankyňu trápi, tá Pospolitosť. Mňa ešte viac trápia rôzne sekty, ktoré nám začínajú prenikať do škôl a niektoré z ich sú registrované ako občianske združenia a vlastne vyvíjajú takúto činnosť.

    V závere som nepochopila, pani poslankyňa, čo ste chceli povedať s tou školskou stravou a zákonom, ktorý prerokovávame. Je pravda, že otázka stravy študentov je dôležitá, ale kalorické hodnoty, zloženie stravy nemôžu byť predmetom regulácie zákona, ale nato sú príslušné vykonávacie predpisy. Tieto vykonávacie predpisy idú tak dopodrobna, že je aj vykonávací predpis, čo môže byť v automatoch a v bufetoch v školách predávané, že je zakázané predávať nielen cigarety a alkoholické nápoje, ale aj proste nápoje, ktoré obsahujú kofeín, čo je kokakola, áno, a rôzne chinín a podobné ďalšie výrobky. Takže ja si nemyslím, že tento zákon by mal riešiť aj tieto otázky, alebo som zle porozumela? Ja si myslím, že už bola vyvinutá akcia varenie, zdravé varenie v školách, že sa nadviazalo, aj pani manželka prezidenta Slovenskej republiky nadviazala na akciu anglického kuchára bez čapice, ktorý robí akcie varenia v školách, len tu musí byť aj výchova doma.

  • Koniec, pani profesorka? Ďakujem veľmi pekne pani poslankyňa Tóthová. Teraz má s faktickou poznámkou slovo pani poslankyňa Ágnes Biró.

  • Ďakujem za slovo. Ja sa chcem tiež poďakovať pani kolegyni za jej vystúpenie a chcem sa jej poďakovať aj za to, že poukázala na jazykové nedostatky návrhu zákona, ktorý pripravilo ministerstvo školstva, lebo vždy sa poukazuje len na jazykové nedostatky nás Maďarov, pričom v nejednom materiáli, ktoré strážkyne štátneho jazyka pripravili pre ministrov kultúry sa poukazuje na jazykové prehrešky práve úradníkov jednotlivých ministerstiev, redaktorov verejnoprávnych médií, alebo si spomeňte len na výsledky Monitoringu, ktoré preverili vedomosti žiakov slovenských škôl zo slovenského jazyka. A predsa vždy ten záver je len jeden. Treba naučiť žiakov maďarských škôl lepšie po slovensky. Ja vás chcem ubezpečiť a už som to hovorila dnes raz, že my chceme, aby sa naše deti naučili po slovensky, a nielen po slovensky. Chceme, aby ovládali aj ďalšie cudzie jazyky. Ale chceme aj to, aby mali dostatočné vedomosti aj z ostatných predmetov a verte nám, že najlepšie ako nato vieme my. Sú to naše deti. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické otázky, pani poslankyňa Vášáryová má slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Predpokladám, že niektoré príspevky nevyžadujú moju odpoveď, lebo neboli tak koncipované. Ale chcela by som vzniesť dve veci, a to je: Nedôverujeme učiteľom? Musíme im stále všetko predpisovať? Naozaj týmto ľuďom, ktorí trávia osem hodín denne s našimi deťmi nedôverujeme? Potrebuje ich kontrolovať od začiatku do konca a predpisovať im úplne všetko? A to je to, čo ma znepokojuje na tom zákone, taká minuciózna centralizácia a kontrolovanie úplne všetkého. Predsa moderná spoločnosť je spoločenstvom výberu, choice. Sloboda znamená, nieže si môžeme každý robiť, čo chceme, ale že máme možnosť si vybrať. To znamená, rodičia by si mali možnosť vybrať školu, možno by si mohli vybrať učiteľa, môžu si vybrať systém, v ktorom to dieťa bude vzdelávané. To je pre mňa veľmi dôležité. Škola má dávať, umožniť deťom vybrať si medzi informáciami. Dnes sme zahltení informáciami a sami vidíme, ako si niektorí ľudia ani tu nedokážu vybrať medzi tými informáciami, čo je balast a čo sú skutočné potrebné informácie. A toto je podľa mňa jedna z najdôležitejších úloh budúcej školy, modernej školy, aby sme si vedeli správne vybrať. Pokiaľ budeme všetko centralizovať a všetko kontrolovať, nikdy nenaučíme naše deti, aby si vedeli správne vybrať.

  • Ďakujem. Ako posledný v rozprave riadne prihlásený vystúpi poslanec Paška. Má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, máme pred sebou rozsiahlu právnu normu, ktorá je rozsiahla nielen počtom paragrafov a ustanovení, ale aj rozsahom, ktorý zasahuje do nášho života. Postihuje prakticky celú najmladšiu generáciu a zasahuje do takmer všetkých rodín v našej vlasti. Sme v prvom čítaní, a preto nemá zmysel, aby som sa podrobnejšie zaoberal jednotlivými ustanoveniami. Tie iste budú ešte prechádzať odbornou oponentúrou v jednotlivých výboroch.

    Dôležitá je však filozofia tohto zákona, ktorý zavádza nové prvky do nášho vzdelávacieho systému. Z hľadiska aplikácie nového zákona považujem za veľmi pozitívne, že zákon organicky nadväzuje na súčasný systém vzdelávania a citlivo upravuje podmienky pre prácu pedagógov tak, aby sa vytvorili čo najlepšie podmienky pre vzdelávanie našich detí. Zaznelo tu, že je málo reformný, ambiciózny, inovatívny.

    Z môjho pohľadu je tento zákon predovšetkým pragmatický. Je to právna norma, ktorá má ustanoviť pravidlá pre život škôl a má vytvoriť podmienky na vzdelávanie. Samozrejme, že je možno inovatívne vstupovať do systému ako takého, ale isté pravidlá musia fungovať a mali by teda aj limitovať možnosť vstupov do rozvoja tohto systému.

    Ďalšie, čo považujem za veľmi dobré a pozitívne je kontinuitná nadväznosť na súčasný systém, ktorá umožňuje postupne a prijateľnejšie zavádzať potrebné reformné prvky do vzdelávacieho systému. Dôraz na rozvoj kreativity či zlepšenie podmienok na výučbu cudzích jazykov je požiadavkou súčasnej doby a myslím, že ministerstvo správne odhadlo, že potreby súčasnosti a najbližšej budúcnosti je možné cez takúto právnu normu, ktorá je svojím spôsobom otvorená, zavádzať do školského systému tak, aby bol atraktívnejší. A aby školy mohli v rámci svojich percent vstupu upravovať svoje pôsobenie tak, aby pritiahli študentov, aby sa vedeli svojím spôsobom aj profilovať.

    Veľa sa tu hovorilo o jazykoch, najmä o angličtine. Viete, mali sme tu už raz jeden jazyk, ktorý bol viac-menej formálne predpísaný. Bola to ruština. Ja sa pamätám, že niektorí sa tento jazyk veľmi neradi učili a podobne si spomínam na svojho priateľa, ktorému počas druhej svetovej vojny Nemci vyvraždili rodinu, ktorý sa potom nechcel učiť nemecký jazyk. Takže z tohto pohľadu by som bol citlivejší a opatrnejší a nevnucoval by som našej mládeži jeden cudzí jazyk. Myslím si, že spoločnosť je natoľko pestrá, že z cudzích jazykov, ktoré sú rozšírené, je možné si vybrať aj iný, nielen anglický jazyk. V Európe sú to nemčina, francúzština, španielčina, taliančina, proste tých jazykov je tu viacej.

    Skutočnosť, že k tomuto zákonu prebieha taká dlhá a plodná diskusia už v prvom čítaní je dôkazom toho, že nám všetkým záleží na tejto problematike a myslím si, že je dobré, že v pokoji a v pracovnej atmosfére odznievajú aj protichodné názory. Ja osobne rešpektujem názory svojich kolegov z opozície a pripúšťam, že filozofia zákona mohla byť aj iná.

    Som však presvedčený, že zákon v takej podobe, ako bol predložený je dobrý a prináša dostatočný priestor na ďalší rozvoj vzdelávania na Slovensku. Ak sa rozchádzame v niektorých názoroch, tak to vychádza možno aj z našich politických priorít, ale priznám sa, že som prekvapený postojom kolegu z kresťanskodemokratického hnutia, ktorý sa mi javí natoľko liberálny, že mám pocit, že je bližšie k politickej stráne ANO ako ku kresťanskodemokratickému hnutiu. Myslím si, že názor je to legitímny, ale z hľadiska zaradenia politickej strany sa mi zdá byť trocha inde posunutý.

    Som presvedčený, že zákon je možné v takejto podobe doviesť do života, a myslím si, že na tomto mieste je potrebné poďakovať všetkým kolegom pedagógom, ktorí pretavili svoje životné skúsenosti do tohto zákona a pomohli pri jeho tvorbe. Rovnako by som chcel poďakovať ministerstvu školstva, že sa odvážilo predložiť túto normu do Národnej rady, pretože v predchádzajúcich obdobiach školský zákon viackrát neuspel. Verím, že sa v tomto období podarí zákon v takejto alebo v mierne podobne upravenej prijať a že budeme môcť zlepšiť vzdelávací a školský systém na Slovensku. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Fronc. Pokiaľ nikto iný, dvaja, registrujem, pán kolega, nech sa páči, zastrčme kartičku. Áno, pán poslanec Ivančo, pán poslanec Rydlo. Ešte niekto by chcel? Neregistrujem. Ďakujem pekne, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán kolega. Skoro štyri roky ako minister som bol obviňovaný z prílišného konzervativizmu, teraz zase liberalizmu, tak to je také trošku ako zábavné. Ale inú vec sa chcem opýtať. Vy ste boli ministrom školstva tiež a naozaj si myslíte, že napríklad, keď vezmem z § 64, že 5 % z populačného ročníka môže nastúpiť na osemročné gymnáziá. Prídu za vami, zistia, že je oveľa väčší záujem, oveľa väčší počet schopných detí a vy ako minister im poviete, no, ale ani ja to nemôžem zmeniť, musím zmeniť zákon. A mnoho takých vecí je tam, ktoré sa týkajú bezprostredne prijímania na stredné školy, ukončovania stredoškolského vzdelávania.

    Jednoducho chcem sa opýtať z vlastnej praxe, ak by ste boli minister a sám si zviazali takýmto spôsobom ruky a išli nad rámec kompetenčného zákona, ktorý jasne hovorí, že minister riadi ministerstvo školstva a celé školstvo prostredníctvom nižších právnych noriem, ktoré sú vyhlášky, smernice a usmernenia, či by ste naozaj k tomuto pristúpili a chceli to, aby to bolo takto striktne zviazané cez zákon. Ďakujem.

  • Ďakujeme pekne. Teraz má slovo pán poslanec Ivančo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, vy ste hovorili o tom, že zákon alebo predložený návrh zákona dáva priestor pre profiláciu škôl. Chcem vám povedať, že myslím si, že teda nielen moje alebo očakávania opozície, ale aj očakávania odbornej verejnosti a očakávania škôl ako takých, očakávania učiteľov a rodičovskej verejnosti a žiakov, hlavne stredných škôl boli trošku väčšie, ako sa ukazuje v tomto návrhu. Pretože hovoriť o profilácii škôl teraz, keď je v návrhu zmienka o štátnom a školskom vzdelávacom programe je podľa mňa veľmi málo, pretože už aj terajšie učebné plány umožňujú profiláciu škôl v rozsahu 30 % zmien v učebnom pláne, čo si dokonca myslím, že je viac a väčšia sloboda pre profiláciu školy, ako je to v návrhu. Pretože podľa predbežne predloženého štátneho programu je v niektorých ročníkoch na niektorých typoch škôl profilácia len do úrovne 15, možno 17 %. Samozrejme, že pre gymnáziá sa to potom neskôr aj posúva do väčšieho rozsahu. Ale napriek tomu si myslím, že to, čo umožní zákon nie je skutočná zmena, skutočná reforma. Je to len reakcia na súčasný stav.

    Takisto som presvedčený o tom, že návrh zákona veľmi málo reaguje na všeobecné očakávania, ktoré z toho boli. Či už je to spomínaný trh s učebnicami, či už je to spomínaný obsah vzdelávania, či už je to väčšia sloboda pre riaditeľov, pre manažérov a tvorivých učiteľov na školách. Som presvedčený o tom, že návrh zákona neplní ciele, ktoré sa očakávali od...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Rydlo.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Myslím si, že pán poslanec Paška veľmi výstižne povedal to, že tento zákon je pragmatický. Niekomu sa ten zákon môže nepáčiť, má na to právo. Nám sa tento páči, a ak sa po čase ukáže potreba tento zákon inovovať, tak ho budeme inovovať. Opakujem to, čo som už povedal aj dopoludnia. Nejestvujú ideálne zákony, nie je možné spraviť zákon taký, ktorý bude vyhovovať každému, ale v každom prípade je tu návrh zákona a treba vysloviť poďakovanie ministrovi školstva, ministerstvu školstva zato, že pripravili nový zákon a treba povedať aj to, že koalícia sa na tomto zákone v prvom aj v druhom, aj v treťom čítaní dohodne tak, aby tento zákon bol prijatý.

    Je potrebné, aby slovenské školstvo dvadsať rokov po páde minulého režimu malo slušný zákon, ktorý reflektuje potreby Slovenska na prahu 21. storočia. Opakujem svoju vďaku nášmu ministrovi školstva zato, že mal politickú odvahu takýto zákon do snemovne predložiť a som presvedčený, že snemovňa tento jeho návrh schváli a posunie nielen do prvého, ale aj do druhého i tretieho čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Paška. Má slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Viete, pán poslanec Ivančo, tento zákon je robený pre súčasný školský systém, pre súčasných pedagógov a súčasných žiakov, tak ako boli vychovaní doposiaľ a otvára priestor na ďalší rozvoj v rámci svojich možností. V rámci možností štátu, v rámci možností ministerstva, v rámci možností inšpekcie a štruktúr, ktoré na Slovensku pôsobia. Samozrejme, že treba zohľadňovať súčasný stav, pretože keby sme všetky tieto zmeny robili veľmi radikálne, tak by asi vznikol chaos, ktorý by bol ťažko udržateľný. Takže z tohto pohľadu vnímam aj snahu ministerstva tie najdôležitejšie zmeny zapracovať do zákona a vytvoriť si priestor nato, aby kontinuálne mohli pokračovať ďalšie zmeny v nadväznosti na tento zákon.

    Pán poslanec Fronc, no, nemôžem si pomôcť, ale niektoré postoje, ktoré ste prezentovali najmä svojím vystúpením ešte na začiatku tejto rozpravy sa mi zdali byť také liberálne, že, myslím si, boli nezlučiteľné s filozofiou konzervatívnej politickej strany. Je to môj subjektívny dojem. Možnože, keby sme si ich navzájom vysvetlili, tak by sa ukázalo, že neboli myslené, tak ako boli povedané, ale možno som ich nepochopil, tak ako ste ich vy mysleli.

    No a čo sa týka tých ustanovení, ktoré sú v zákone. No áno. Treba si uvedomiť, že päťpercentná klauzula vychádza z toho, že dnes vieme štatisticky povedať, že určité percento osôb má mimoriadne nadanie pre určitý druh činnosti pre hudbu, výtvarné umenie a tak ďalej. Takže ak sa niektoré vecné štatistické údaje premietnu do normatívov ako usmernenia, tak je to odraz reality, odraz skutočnosti, a preto hovorím, že aj tento zákon ako taký je vecný a snaží sa reagovať na súčasný stav tak, aby vytvoril podmienky na čo najlepšie fungovanie vzdelávacieho systému a...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Pán Paška bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave. Vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú. A chcem sa opýtať pána ministra školstva, či chce k rozprave zaujať stanovisko?

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne alebo vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, skúsim ísť postupne, tak ako som si robil poznámky, aby to nebola prednáška, ale aby som naozaj bol, pokiaľ možno, praktický.

    Pán poslanec Fronc hovorí, že reforma vzdelávania by nemala redukcia učiva, priestor pre tvorivosť, súťaž škôl a žiakov, sloboda zvoliť si vzdelávaciu a tak ďalej. V poriadku, ja s tým súhlasím, k tomuto niet čo vytknúť. Samozrejme, že problém je, ako to urobiť. A to bol problém, pán poslanec, aj tvoj a je to problém aj môj.

    Náš návrh je ale taký, že my musíme vychádzať z tej podstaty, ktorá je. Veď slovenské školstvo má nejakú tradíciu. Úroveň slovenského školstva, aj ty si naznačil, je veľmi vysoká, PISA nie je všetko, aj keď pán Devínsky to tu zotrel pod holú zem. Nie je PISA všetko, ja s tým súhlasím. Znalosti našich detí sú podstatne vyššie, ako preukazuje PISA. Takže nie sme v žiadnej čiernej diere, výsledky, ktoré, a poviem úprimne, aj za vašej vlády, aj tvojho ministrovania sa dosiahli pozitívne veci.

    Napríklad normatívne financovanie ja hodnotím mimoriadne vysoko, lebo zrovnoprávnilo všetky typy škôl podľa zriaďovateľov. Je to silne demokratický prvok a dokonca až taký demokratický, že nie všetci s tým v súčasnosti súhlasia, ale mne sa páči ten systém financovania, lebo každý, kto vykonáva pre štát službu v tom, že vzdeláva v rámci povinnej školskej dochádzky, dostane zaplatené rovnako. To je v poriadku. To sme v zákone aj nechali.

    No ale ako urobiť tú reformu? No tak sme zvažovali, že, po prvé, treba naozaj zabezpečiť viacej slobody. No iná cesta, ako urobiť štátny a školský vzdelávací program neexistuje podľa nás, tak sme to spravili a je to tu. Či to má byť 30 %, alebo 40 %, alebo 20 %, alebo 50 %, to záleží od prípadu k prípadu. Nedá sa paušalizovať 30, niekde to je 50 %.

    Pán Szigeti vám trošku dopredu odpovedám, niekde to bude 50 %, ako bude štvrtý ročník gymnázií, pri treťom ročníku gymnázií to bude možno 38 %, pri prvých, druhých menej a v základných školách to takisto bude o čosi menej. Nemôže to byť také vysoké číslo, pretože aj my do toho štátneho vzdelávacieho programu musíme dostať aj matematiku, aj slovenský jazyk, aj jazyk národnostnej menšiny, musíme to tam dostať. Každý to vyžaduje. Ale potom to nie je reforma.

    Takže treba, by som povedal, s triezvou hlavou, netreba lietať od strany po stranu a treba vychádzať z toho, čo je a nejakým spôsobom to pohnúť dopredu.

    Po prvé, viac slobody. Po druhé, hovoríme, že musí byť väčšia zainteresovanosť. Reformu neurobíme bez zainteresovanosti zriaďovateľov a rodičov. Teda nehovorím o učiteľoch samozrejme. No ako ich dostať do systému, do procesu? No tak napadlo nám, že dneska sú v školských radách, ale školských rád je málo, tak sme zvažovali, že áno, budú schvaľovať školský vzdelávací program. Aby sme ich dostali do problému, aby tú zodpovednosť, ktorú majú, pretože sú zriaďovatelia, no, tak prečo by zriaďovateľ nemal schvaľovať školský vzdelávací program. Aby vedel, čo zriadil a prečo to zriadil a načo to zriadil. To sa mi zdá byť logické a to si myslím, že ako je správne.

    Tretia cesta, keď hovoríme o súťaži a voľbe, no, musí byť zrovnoprávnenie. Musí byť rovnosť prístupu bez ohľadu zriaďovateľa. A to sme do zákona dali. Čiže je jedno, či je súkromník, či je cirkev zriaďovateľom, alebo verejná služba, ale musia byť rovnaké podmienky, a to sa stalo. Doteraz neboli. To vy dobre viete a všetci to kvitujú.

    Takisto sme zrovnoprávnili všetky odborné školy, čo je takisto veľmi dôležité. Nebudú, ako bolo doteraz, že učilištia pozerali zle na rôzne priemyselné školy a priemyselné zle na gymnáziá. Nie, bude jedna škola, každý má rovnakú šancu, rovnakú úroveň a na základe toho môže vzniknúť súťaž. Čiže to sú techniky, na základe ktorých sme skonštruovali zákon, to je celá jeho štruktúra a ten zákon je síce prepísaný, pani poslankyňa Vášáryová má pravdu, do nezrozumiteľných čísiel, ale je to tam. Škoda, že nemôžem nakresliť grafy v tom zákone, ale keby som mohol, ja som technik, keby som tie grafy mohol nakresliť, tak nakreslím, aby to bolo oveľa jasnejšie a zrejmejšie ako v tej zlej, ťažkej právnickej reči.

    Pokiaľ ide o finančné prostriedky, tak myslím si, že nie je účelom tohto zákona, aby sme to tu hodnotili, lebo by som aj ja zdržoval. Napadli ste predsedu vlády, ale treba povedať, že náš súčasný predseda vlády zákon presadil vo vláde. Na rozdiel od toho času, keď ty si bol pán poslanec ministrom, ty si svojho predsedu vlády nedokázal presvedčiť a neurobil vtedy tvoj predseda vlády, aby podľa tvojho názoru dobrý zákon, ktorý už trikrát predkladáš, si vo vlastnej vláde nepresadil. A môj predseda vlády presadil a vo vláde bol zákon schválený, a preto sme aj tu. Takže treba kvitovať, že sa za školský zákon postavil.

    Stále hovoríte o jednotnej škole, ale aj neviem prečo. Také slovo nie je v zákone napísané, neviem, z čoho to vychádza. Dúfam, že nemyslíte to, že zrovnoprávňujeme všetky typy škôl? Ale kto tu hovorí? Prečo? Na základe čoho nejaká jednotná škola.

    Trh s učebnicami či schvaľovať a neschvaľovať. Keď ste počúvali dva dni tú diskusiu, tak ste si všimli, že názory sú rôzne. Na jednej strane sa hovorí o absolútnej liberalizácii, absolútnej slobode, že každý si môže písať, čo len chce a kde chce, každý môže učiť úplne, podľa čoho chce, a na druhej strane sa hovorí, že treba dávať pozor aj na sekty, aj na niektoré neonacistické skupiny, ktoré v školách máme. No tak buď tá liberalizácia, alebo ultra liberalizácia bude a potom tie neonacistické skupiny v tých školách budú, alebo nebude, a sa to musí kontrolovať. Buď jedno, alebo druhé. Obidve cesty nejdú.

    Osemročné gymnáziá naozaj redukujeme na 5 %, pretože sa vyšmykli z rúk, to ty dobre vieš. V Bratislave je ich 33 %. Regulujeme ich podľa územného členenia, ale nerušíme. Môžu byť na úrovni 5 %, Európska únia, OECD a tak ďalej hovoria, že osemročné gymnáziá alebo vyberanie detí v desiatom, jedenástom roku veku nie je správne a nie je pedagogicky správne.

    Upravujeme aj rady škôl. Najväčšou kritikou rád škôl je ich odbornosť. To vy všetci viete. Samozrejme, že nie je možné zvýšiť odbornosť tým, že budeme školiť, alebo tak nejako. Pokúšame sa to urobiť cestou zainteresovanosti cez zvýšenie zodpovednosti, ale na druhej strane vychádzame z toho, že riaditeľ je predsa len najdôležitejší prvok v tej škole. Tak vyberú riaditeľa, aby boli naozaj odborné kritériá a bude štátna školská inšpekcia a školská správa prizývaná.

    Kurikulárna rada. Neviem, či je správne vytvárať nejaký ďalší mocenský orgán. Tak je to poradný tím pre ústredný orgán štátnej správy, pre ministra. Ide o odborný orgán, nie o mocenský orgán. A keď je odborný, môže byť na úrovni ministra. Nám to Legislatívna rada vlády chcela vyhodiť zo zákona, že načo to tam máme, keďže minister si môže zriaďovať poradné orgány, aké chcú, ale zase chceme, aby bol prierezový, aby mal vyššiu váhu. Ale vždy je to len odborný poradný orgán a riešiť jeho mocenské vplyvy si myslím v zákone nemá význam.

    Pánovi poslancovi Szigetimu. Vy hovoríte, aby sme natvrdo stanovili tie percentá. Ale to som povedal, to sa nedá. Ony sú od 20 po 50. Sú od 20 po 50. A ja si netrúfnem, alebo kto z vás by si trúfol povedať, tam bude 24, tam bude 28, tam bude 35 alebo 38.

    Ktosi tu povedal, neviem dokonca či aj nie vy, že dnes nie sú pripravené školy na tvorbu školských programov. A my im hneď povieme buch, musí byť 40 %. Takže nechajme to na vývoj, nechajme, ako to postupne pôjde. My to definujeme, si myslím, tak, že sa to ustať dá, skromnejšie, ale percentá nedefinuje zákon, percentá definuje štátny vzdelávací program, ktorý schvaľuje ministerstvo. Čiže tam tá cesta je otvorená. Čiže nechceme sa v tomto prípade naozaj zaväzovať zákonom, aby sme tvrdili, že koľko percent na školských a koľko percent, pretože ani to nevieme urobiť. Ani si to nikto z nás netrúfne a nevidíme v tom ani nijaký dôvod. Deklarujeme, že okolo 30 % v priemere, čo je od 20 po 50.

    Hovorili ste o zodpovednosti. To bolo v poriadku. Tie učebnice. Hovoríte o cenzúre učebníc, ale my teda tvrdíme, že na úrovni oficiálnych učebníc. Skutočne, tých oficiálnych učebníc. Nejaká kontrola musí byť. Nemôže si každý písať, čo chce, ako chce, o čom chce. To by sme to školstvo rozvrátili. Takú zodpovednosť si nikto na krk nezoberie. Nehovorím o ostatných. Internet, pomôcky ďalšie, absolútna voľnosť. Ale oficiálne učebnice, kde je punc ministerstva školstva, musia byť v súlade s tým, že tam nebudú prvky a nebudú tam škodlivé informácie ani zmätočné informácie.

    Neviem si ani predstaviť, žeby, keď to takto začneme členiť na štátne a školské, žeby aj v tom štátnom vznikla takáto vec, že si každý píše, čo len chce, a učí, čo chce, ako chce. Niekto tu veľmi správne povedal, že aj to dieťa potom by lietalo z jednej školy na druhú, keby sa učilo úplne niečo iné tam a niečo úplne iné tam. A to nie je politické schvaľovanie, to je odborné schvaľovanie. Odborné schvaľovanie. Sú odborné komisie ešte za vás zriadené. Za vašej vlády myslím. Takže nechajme tie komisie, nech sa nato pozrú, nech to z odbornej stránky vyhodnotia a neskúsme v tom hľadať nejakú cenzúru alebo niečo podobné.

    Takisto dosť často napádate ten čas, že dva roky je málo a tak. Ale veď vy viete, že už som niekoľkokrát povedal, že Milénium bolo schválené v 2001 a od toho času aj vaša vláda chystala reformu. Veď vy ste ju osem rokov pripravovali. Len ste ju, bohužiaľ, nevedeli dotlačiť do realizácie. Ale veď my sme tie vaše podklady zobrali. Zobrali sa, pridali sme k tomu, tak ako som tu v úvode povedal, vlastné názory, vlastnú štruktúru, dva roky sa tvrdo pracuje a fakt sa tvrdo pracuje, to vám môžem povedať otvorene, že tak sa nikdy na ministerstve nepracovalo, ako sa teraz pracuje. Treba sa len prísť pozrieť, ako to vyzerá tam po večeroch, po nociach a zákon sa dopracoval. Dopracoval, je predložený, ale celá reforma, to nie je len tento zákon. Veď len legislatívna časť reformy má štyri zákony. Preto ešte pôjde zákon o odbornom vzdelávaní, zákon o celoživotnom vzdelávaní a zákon o postavení pedagogických pracovníkov. To keby sme všetko dali tu, tak to má osemsto paragrafov. Čiže to nejde. Okrem toho sú nadväznosti.

    Zákon o postavení pedagogických pracovníkov musí nadväzovať na zákon o verejnej službe. Musí kvôli platom. Kvôli odmeňovaniu. Takže to je celá reforma. Ale keby sme nezačali týmto zákonom, no, tak ju zase nikdy neskončíme, pretože my ešte potrebujeme mať dva roky nato, aby sme tie ďalšie tri zákony vedeli pripraviť. To je legislatívna časť.

    Potom je tu obsahová časť. To je to, čo sa v súčasnosti robí a na čo je strašne veľa kritiky a ja som nezažil, aby stav, keď sa niečo tvorí, vyvolávali či novinári, alebo niekto iný a zisťovali u členov predmetovej komisie, či tam bol v pondelok, či tam bol v stredu, či robí, či nerobí, koľko hodín, toľko hodín. Veď to je surový materiál, nedokončený. A už sa vyťahujú z neho a robí sa tu aféra a hystéria, koľko hodín matematiky.

    Ja dostávam listy. Listy chodia, niektorí páni poslanci tu na tom postavili celú svoju reč. Veď to je nekorektné. Materiál nie je hotový, tvorí sa, pracuje sa, keď bude hotový, dáme na odbornú diskusiu, pretože to je odborná vec, to už nie sú nejaké jednoduché veci a ministerstvo predstaví, ale dovtedy nás treba nechať. Ktosi povedal, myslíme si, teda nechajte nás, tak aj vy nás nechajte, nech pracujeme. A nepichajte zo všetkých strán a nedehonestujte to, čo ešte nie je hotové. Ja, čo potrebujem prediskutovať, diskutujem, pán Szigeti pozná dosť, pretože aj v tých tímoch, ktoré zvolávam, a on vie napríklad. Ale nepáči sa mi, keď niektorí, a to sa netýka vás, keď niektorí naozaj rýchlo volajú novinárom a povedia, je tam len štyri a pol hodiny dejepisu. A o päť minút volá novinárka a na druhej strane sú titulky. Čiže to ako je nekorektné.

    Čiže na obsahovej reforme naozaj robí 350 ľudí, možnože aj viac. Robí trištvrte roka. Bolo niekoľko desiatok stretnutí aj s ľuďmi, ktorí sa nám cez internet hlásia. Chodilo sa po Slovensku. Vždy trvali dva dni tie semináre a každý predseda predmetovej komisie predstavoval svoju štruktúru, nie znižovanie, štruktúru, kompozíciu celého buď predmetu, alebo tej oblasti. Na základe ISCED-u, na základe kľúčových kompetencií, na základe požiadaviek. Veď to sú ľudia, niektorí z nich celý život sú učiteľmi. Takže oni vedia. A kto iný to má urobiť, keď nie títo ľudia, ktorí učia? No, tak to robia oni. Kto iný by to mal spraviť? A urobia to na základe našich súčasných schopností a poznatkov. Iná forma, iná cesta niet. Takže nechajme to na nich, ako to urobia. Ako to urobia, tak to bude. Ale nikto iný nič iné nevymyslí a tá reforma je naozaj vypracovaná na základe našich súčasných poznatkov.

    Tretia časť reformy je práca s učiteľmi. Takisto. Začneme zákonom a už sú zadané úlohy, kde sa na základe PISY pripravuje, čo s učiteľmi a ako pracovať s deťmi. Ale to je tiež samostatný subjekt, ktorý predsa v tejto reforme byť nemôže. To sú aj metodické. Tam treba pracovať aj s vysokoškolskými pedagógmi, ale to už je beh na dlhé trate.

    Hovorili ste trošku o tých Čechoch a tak. Nechcem sa ja k tomu, ani mi to neprináleží, predsa len som člen vlády, nebudem hodnotiť školskú reformu, ale nedopadla dobre. To vieme. A tri roky sa pripravovala. Tri roky sa pripravovala a nedopadla dobre. Takže nie je to v tom. No, nie je to v tom. Nie je to v príprave. Je to v niečom inom. V štruktúre, v nasadení, v koncepcii, v entuziazme, ale nie je to funkcia času. My pripravujeme reformu desiaty rok. Vy ste začali Miléniom, my to dneska končíme. Teda končíme tú legislatívnu časť, reforma sa začína. Po desiatich rokoch a furt sa vám to zdá byť málo a ešte by ste chceli, aby sme s tým počkali.

    Školská inšpekcia akože, tak ale kto iný? Kto iný, keď nezávislá školská inšpekcia, veď vy ste ju takisto mali osem rokov legislatívne. Kto iný by mal kontrolovať pedagogickú úroveň na školách, keď je nezávislá štátna školská inšpekcia? To budeme nejaké iné teleso nechať, sú to odborníci, 99 % ich tam bolo aj za vás, tak zrejme nie sú politicky nominovaní, tak nech pracuje štátna školská inšpekcia. Pozrieme sa na jej výsledky, ale nenapadajme ju ako princíp. Ohľadom financií, že reforma a tak. My máme naozaj 350 mil. korún na limit žiakov a 250 mil. korún máme na bezplatnú predškolskú výchovu. Takže tých 700 miliónov tam je.

    No a teraz k národnostnému školstvu. Áno, máte tri podmienky. My sme už predbežne o nich diskutovali. Takisto je problém, pretože v charte sa naozaj píše, že je právo sa vzdelávať v jazyku národnostných menšín, to ostáva, toho sa nikto nedotýka. Ďalej sa v charte hovorí, že to nesmie byť ma úkor štátneho jazyka. A zas je otázka, ako to urobiť? Ako to zabezpečiť? To, že napíšete, že je povinný aj slovenský jazyk, to nemôže byť povinný jednu hodinu do týždňa. A pokiaľ viem, v Maďarsku sa hovorí, že musí byť zabezpečená znalosť jazyka národnostnej menšiny. My to nemáme ani len to. No, tak sme si povedali áno, v tom štátnom vzdelávacom programe dáme paritu a v rámci toho školského dobrovoľného, ktorý je naozaj dobrovoľný a do ktorého štát nikdy zasahovať nebude, dáme možnosť, aby sa doplnili tie hodiny nielen na súčasnú úroveň, ale dokonca to vychádza ešte aj o jednu hodinu viac, ako je súčasnosť. Ale skúste dať nejakú inú techniku a o tej technike sa môžeme porozprávať. Nám žiadna iná technika nenapadla ako tá, aby sme zabezpečili obidve úlohy, lebo nejakú techniku do zákona by sme zas dať mali, aby to nebolo len vo vzduchu, ako to bolo doteraz, pretože podľa nášho názoru to nebolo dobre. Výsledky sú také.

    O tých učebniciach sme už rozprávali. To je nad rámec národnostnej problematiky. Nám nejde zďaleka len o národnostnú problematiku, nám ide o to, čo som tu naznačoval, o ďalšie a ďalšie veci, ktoré súvisia s pedagogickým majstrovstvom alebo s pedagogikou ako takou, ale s niektorými inými vplyvmi, ktoré nám v súčasnosti do školstva veľmi razantne a rafinovane prenikajú. A nemôžeme dovoliť, aby si ešte aj oni vydávali oficiálne učebnice. A podľa nich aby sa na všetkých školách učilo. Veď ja si to ani neviem predstaviť. Vyhýbam sa silným slovám, lebo dosť ich tu teda padalo.

    No a školský inšpektor, že musí byť spôsobilý takisto ovládať jazyk národnostnej menšiny v súvislosti s náplňou. Nemôžeme predpisovať žiadnemu inšpektorovi. Je to proti ústave, aby poznal jazyk národnostnej menšiny. Takže nechajme to na ústavu, ale podľa môjho názoru nesmieme predpisovať niekomu, že musí poznať po prvé, po druhé. Všetky školy sú na území Slovenska. Všetky. Len sú rôzne vyučovacie jazyky. Čiže každý inšpektor musí mať prístup do každej školy. Musí mať. Ak zakážete nejakému inšpektorovi prístup do nejakej školy, veď napríklad pedagogická dokumentácia musí byť v slovenčine. Vo všetkých školách musí byť pedagogická dokumentácia v slovenčine aj s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny. Tak má čo kontrolovať. Nech kontroluje systém, nech kontroluje pedagogickú dokumentáciu. Ale nesmieme mu zakázať vstup do školy, alebo mu prikazovať, že musí vedieť jazyk národnostnej menšiny. Čiže tam je podľa mňa ústavný problém. Iný problém ste nenadniesli, len tieto tri požiadavky.

    Nie je tu pani poslankyňa Rosová. Škoda, lebo dva dni dosť vehementne vystupovala. Metafory, ako sa snažila zľahčiť pani poslankyňa Vášáryová, ktoré ona používa, vynechám. Takže sa doslova ako zoštíhli celý ten jej príspevok. Hovorí, že konzervujeme staré štruktúry vašou vládou založené. Ktoré sú to tie staré štruktúry, ktoré sme my ponechali, tak ako vy ste ich založili?

    Výučba cudzích jazykov. Ona hovorí, že povinný anglický jazyk, ale mne sa to zdá byť silne nedemokratické, nehnevajte sa. Každý musí mať právo si vybrať jazyk. Francúzsky, anglický, nemecký. Veď si to ani neviem predstaviť, čo by s nami spravili, keby sme toto dali. Prečo nenecháme tú voľnosť? Ale čo je dôležité, že vo výučbe cudzích jazykov hovoríme, absolvent deviatej triedy A2 a absolvent gymnázia B2. B2 je na úrovni štátnej skúšky z jazyka. Toto, keď sa nám podarí, tak toto je reforma. Takže z tohto zľahčovať a tu predpisovať, to nie je v povinnosti, že keď povieme anglicky, tak sa musí, či chce, či nechce, stále len učiť anglický jazyk. Aj vo Fínsku bol švédsky a už nie je. Minulý rok to takisto zmenili. Je dobrovoľný. Takže tam si myslím, že trafila riadne vedľa.

    Pokiaľ hovorí, že štyri semestre a tak ďalej. No ale veď tu ide o ďalšie vzdelávanie učiteľov, ktoré je z pedagogických fakúlt. Navrhli to samy pani profesorky, páni profesori, panie docentky. Je to ďalšie vzdelávanie iba pre prvý stupeň a že ich kupujeme nejakými dataprojektormi, no tak, ako chce učiť, keď nebude dataprojektor. A aké kupovanie. Veď to je len nato, aby mohol využívať výpočtovú techniku ako každý z vás alebo aj ja. Takže napáda to, že kupujeme učiteľov, to je ich základná povinnosť, vôbec toto nejako rozdiskutovávať sa mi nezdá.

    Hovorí, že musí byť povinná materská škola. Veď o tom sme vo vláde diskutovali minulý rok. Berieme originálne kompetencie obciam. Nie je to také jednoduché, dohodli sme sa, že ideme motivačnou cestou, nejdeme povinnosťou, máme 91-percentnú povinnosť, ten zvyšok sú väčšinou deti rómskych komunít, to nevyriešime školským zákonom, to nie je o predškolskej výchove, to je iný problém.

    Waldorfská škola, je to experiment. Založil ho niekto iný, my sa ho pokúsime vyhodnotiť o chvíľočku, potom povieme čo s tým. Pokiaľ viem, bude tam poslanecký prieskum.

    Napádať poradcov. Ona menovala niektorých poradcov. Myslím si, že to tu nepatrí, veď to sú ľudia, ktorí majú dneska 70 rokov, celý život robili v školstve, zato, že ona má iný názor a tu to povie, že ten pán poradca, vieme, o kom hovorím, to sa mi zdá byť absolútne nekorektné. Veď on robí v rámci svojho vedomia. To nie je politik, že sem-tam trošičku a tak ďalej. To je odborník, ktorý robí to, čo vie. No, prečo ho napádať? A ešte podľa mena a ešte v Národnej rade.

    Pokiaľ ide o financovanie podľa kvality, aj ty pán poslanec Fronc si to spomenul. Podľa mňa ešte nie sme tak ďaleko. Ja by som bol rád, tak ako máme na vysokých školách, pripravujeme na vysoké školy, že spravíme diferenciáciu od odborných vysokých škôl po univerzity, ale tu ešte nie sme tak ďaleko. Ani to testovanie žiakov deviatych ročníkov nie je takej úrovni, aby sme mohli povedať, táto škola dostane viac peňazí, táto škola dostane menej peňazí. Tak ďaleko ešte nie sme. Keď budú takéto, tak radi to spravíme, ale si myslím, že tam treba ešte zopár rokov počkať.

    Pán poslanec Andruskó, vy ste hovorili tiež tak dosť dehonestujúco, že je to mechanický zlepenec, ale ja som tušil, že takéto nepresné, ale podobné vyjadrenia budú. Vláda schválila deväť koncepcií. My sme prvý rok nerobili nič iné, len sme zahrnovali vládu koncepciami od národnostného školstva počnúc cez umelecké školy. Na všetko je koncepcia. A celý tento zákon je postavený na týchto odborných koncepciách. Je to prepísané legislatívnou rečou, čiže rok sa pripravoval zákon cestou koncepcie a ku každej koncepcii bola verejná diskusia a rokovanie vo vláde.

    Že sa nerešpektujú názory SMK. Tak všetky sa asi nedajú rešpektovať, ale možnože aj pán poslanec Szigeti potvrdí, že ja som s ním, tie tri, hej? Že ja som s ním v kontakte a diskutujeme. Ja si myslím, že diskutujeme, aj keď máme úplne iné názory. Chodím s ním do relácie a tak ďalej vždy, keď treba, takže nevidím v tom problém.

    Decentralizácia. Decentralizácia je. Ten školský program je bez kontroly. Tam je absolútna voľnosť. Až mám z toho strach aj ja. Absolútna voľnosť, budú si učiť, čo chcú. To nikdy nebolo.

    Pán poslanec Nagy, on mal myslím deväť tých poznámok alebo pripomienok, ale dosť veľa sa opakuje. Hovoril aj o pomere medzi slovenským a maďarským alebo jazykom národnostnej menšiny. K tomu som sa vyjadril. Hovoril o PISE, že je tam alarmujúci výsledok. Súhlasím ja skôr s tým, čo hovoril aj pán poslanec Fronc, že písanie je všetko a že je to len o tvorivosti. Aj z toho dôvodu sme my zaviedli po prvýkrát aj testovanie v rámci gramotnosti. Máme nejaké výsledky, keď budú hotové, prídem do školského výboru a môžem vás s nimi oboznámiť. Bola kritika, že to bolo v štátnom jazyku. Začína sa, robí sa, uvidíme, aké výsledky z toho budú. Hovoril o hodinových dotáciách, takisto hovoril o niečom, čo ešte nie je uzavreté, takisto učebnice.

    Pani poslankyňa Szögedi, že by mala byť komplexná reforma, obrat vo vzdelávaní. Hovorila o zrušení monopolu štátu, no ale štát sa nesmie zbaviť zodpovednosti za vzdelávanie. Ukážte mi jeden štát na svete, kde sa štát zbavuje zodpovednosti za vzdelávanie. A hovoriť o monopole štátu. Veď štát je monopol zo svojej podstaty, takže si myslím, že nemá pravdu v tom, ako to hovorila, a to, po čom ona žiadala, hovorila stále, nechajte na nás, ale na koho? Kto sme to tí, čo nechajte na nás, nechcem to ďalej rozvíjať teda, ale si myslím, že za školstvo sú tu zodpovední všetci. Nie my alebo vy.

    Pokiaľ ide o koaličných poslancov, tam by som chcel poďakovať za podporu. Je pravda aj to, čo sa hovorí, alebo čo sa navrhuje, že treba skôr zrovnoprávniť postavenie štátneho jazyka a učebnice aj vo vzťahu k tomu, akým spôsobom nám deti budú z jednotlivých škôl prechádzať.

    Pán poslanec Devínsky tu takisto nie je. PISA katastrofa. O tom, že experiment, hovorím, filozofia vychádza z Milénia. Umelecké školy. Naopak, umelecké školy sme zaradili do sústavy škôl. Neboli zaradené. Hovorí, že s reformou počkať 30 rokov a tak ďalej. Povedali sme, že s reformou začať treba. On hovorí, že prečo nie reforma naraz. No, reforma sa naraz nedá do všetkých ročníkov. Keby sa nad tým trošku zamyslel tak ako? To všetci sa naraz začnú učiť niečo iné a ten, čo sa učí v prvom, deviatom ročníku, nevie, čo sa učil v ôsmom? To sa nedá. To keby si premyslel, tak zistí, že absolútne nemá pravdu, dá sa to len postupne. Po prvom ročníku, prvý, druhý, tretí, štvrtý a tak ďalej, nadväznosť bude, rámcové budú známe všetky, to treba, s tým súhlasím, aj sa na nich finišuje, ale začať treba v prvých ročníkoch, takto sme to zavádzali aj na vysokých školách. Pri bakalárskom štúdiu sa išlo prvým ročníkom, až sa došlo po piaty. Inak sa to zaviesť do praxe nedá. Ak sa človek zamyslí nad tou praxou a tá prax je najťažšia. Nie je ťažké napísať zákon, zákon je zložité dostať do praxe.

    Pán poslanec Halecký, áno, potreby žiakov pre prax. Súhlasím s tým, ale je to aj kompetencia zriaďovateľov, najmä vyšších územných celkov, respektíve regionálnej samosprávy, ktorí by nemali otvárať študijné programy, ktoré nemajú, veď sú zriaďovatelia, sú zodpovední zato, to nemôže predpisovať ministerstvo a do zákona sa to tak ani nedá dať, musia povedať, že ktoré študijné odbory s praxou súvisia a ktoré nie a po čom je požiadavka a po čom nie, lebo opakujem, sú zriaďovateľmi.

    Platy, potom by som poprosil o podporu pri štátnom rozpočte (smiech). To tu nevyriešime. Balast z osnov vyhodiť. Na tom trvám aj ja. To je správne, problém je opäť, ako to urobiť. Musia to urobiť len tí, čo v predmetových komisiách sú. Limit žiakov musí byť. To, že s tým budú problémy, s tým nábehom a že uvidíme, ako sú tam prechodné obdobia trojročné a tak ďalej, ale nemôže sa na gymnáziu učiť 37, 38 žiakov, to je vylúčené. Takže radšej sa potrápme tri, štyri roky, ale limit by mal byť.

    Áno, Rusíni, ja mám poradný zbor pre národnostné menšiny, pán poslanec Szigeti tam na tom ostatnom rokovaní bol. Požadovali viac slovenčiny na úkor jazyka národnostnej menšiny, takže to sa akceptovalo. Takisto aj pracujeme na normatíve a ten normatív bude vyšší pre nich.

    Pani poslankyňa Rosová po druhýkrát. Sociálne prostredie. Áno, tam má pravdu, s tým súhlasím, to nám vytkla aj Európska únia, že je výsledok vzdelania závislý od sociálneho prostredia. S tým súhlasím. Hovorila, že má nejaký projekt. V poriadku, treba s tým prísť, ale to nie je problém zákona, že nie je diskusia. Ja si myslím, že je. Vždy, keď som pozvaný do výboru predsedom školského výboru, tak prídem a kto má záujem, tak diskutovať môže. Samozrejme, nie je problém ju včleniť do niektorých odborných tímov, pokiaľ by mala záujem.

    Pani poslankyňa Vášáryová. Či to učitelia zvládnu? Tak možnože aj o tom to je. Dostať ich trošku pod tlak, nech sa trošku zamyslia, nech sa snažia. Ja si myslím, že to nie je zlé, keď nad tým rozmýšľajú, pretože doteraz také tlaky ani taký nejaký nebol. Určite to zvládnu, si myslím, a preto ten nábeh na štyri roky. Zákon nie je šumny, no, nebude, bohužiaľ, nebude nikdy žiaden zákon šumny, ani úradnícka reč nebude šumna, aj keď sa snažíme. O tej angličtine som hovoril, že neplánujeme povinnú angličtinu, nemyslíme si, že je to správne, musí byť voľnosť si vybrať.

    So školskými knižnicami úplne súhlasím. Pripravujeme aj projekt na školskú knižnicu. Neviem, či do zákona niečo dať. Je to skôr vec vyhlášok, ale pripravujeme veľký národný projekt na školské knižnice. Je tam veľa problémov, ktoré s tým súvisia, nie sú napríklad ani dostupné knižky.

    Ohľadom menšín sme sa už rozprávali spolu, že v zákone sú základné veci riešené, ak by bolo treba niečo navyše, tak neviem, ale to už je vzťah možnože aj k vysokým školám, ale súhlasím s tým, že na tie problémy sa treba zamerať, aj keď, povedzme, ho nevieme celkom pretaviť, prepísať do zákona.

    Stravovanie je obrovský problém. To sú desiatky, stovky hodín, ktoré u nás na ministerstve riešia problém stravovania. Sú ľudia, ktorí tomu rozumejú. Je tam toho skutočne veľa. Ak máte záujem, môžete prísť, natiahnem vás do nejakých tých skupín. Je to problém, ja si takisto ale myslím, že je veľa vecí vyriešených už naozaj, aj keď to možno z toho zákona tak nevyplýva.

    No a tá Pospolitosť, to je to, s čím absolútne súhlasím, že štát sa nesmie brániť zodpovednosti, štát musí mať prehľad, štát musí kontrolovať, čo sa v školách deje, v školách je tento liberalizmus, by som povedal, ultrapravicový, toto by nám spôsobil, že by sme len pozerali, to čo je. Nikde sa štát nezbavuje zodpovednosti. Myslíte, že som to otočil, hej? Nikde sa štát nezbavuje zodpovednosti za školstvo. Aj dnes je to také, že si s tým nevieme dať rady.

    Takže ďakujem vám veľmi pekne za korektnú, otvorenú diskusiu. Myslel som si, že to bude ešte tvrdšie, že bude viac invektív. Neboli invektívy. Veľmi pekne vám ďakujem, že naozaj neboli, že ste k tomu pristupovali všetci mimoriadne korektne, no a dúfam, že sa stretneme v druhom čítaní. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pani spoločná spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, minister školstva, keďže čas veľmi pokročil, nebudem veľmi dlho hovoriť, nakoľko pán predkladateľ zákona podrobne odpovedal na vystúpenia. Ja sa dotknem iba niekoľkých bodov, ktoré zazneli k rozprave.

    Najviac rezonovala vo vystúpeniach najmä opozičných poslancov problematika § 13 predloženého návrhu zákona, teda problematika učebníc. Veľmi ostro to vyjadril pán poslanec Fronc, ktorý vystupoval, škoda, že tu nie je, a je, ako prvý v rozprave. „Neboli,“ citujem, „neboli“, ja som vtedy povedala „viazaní učebnicou“, aby učitelia neboli viazaní, vy ste ma opravili, že ste povedali zviazaní, dobre, opravujem, a plánmi a aby učitelia vyberali, čo a ako budú učiť. Ja už som včera vo faktickej poznámke povedala, že toto by znamenalo chaos v školstve.

    Včera sme schválili zákon o službách v zamestnanosti. Keď si to spätne premietneme, vieme, že tam bola podpora toho, aby ľudia mohli cestovať za prácou, aby sa mohli presťahovať za prácou. Je to zákon, ktorý napomôže migráciu a čo bude s deťmi týchto ľudí, ak by sa v každej škole učilo niečo iné a z iných učebníc? Vôbec, predstavme si tú situáciu, k čomu by došlo, keby učitelia učili, čo chcú učiť a z čoho budú učiť. Ja si trošku tuná pomôžem, čím argumentovala pani poslankyňa Rosová pri výučbe angličtiny, teda aby bola povinná. Hovorila, že čo keď sa rodičia presťahujú a v tej škole nebude ten jazyk, čo sa dieťa predtým učilo a bude musieť začať iný jazyk. A dajme to do širšieho kontextu.

    Takže štátna ingerencia, ktorú pán poslanec Fronc kritizoval, aj viacerí kritizovali, je určite nevyhnutná. Dobre to rozobrala pani podpredsedníčka parlamentu pani Belousovová. Takže ja už sa tejto otázke venovať nebudem.

    Čo sa týka kritizovania nedostatku slobody. Máme národné kurikulum, teda ten štátny vzdelávací program, ten rámec, ktorý všetky deti musia obsiahnuť a nato je postavený školský vzdelávací program, ktorý bude profilovať danú školu. Nie je tuná dostatočná základňa pre slobodu tej ktorej školy? Osobne si myslím, že je to vyvážené a toto pomôže uvoľniť ruky učiteľom, rodičom. To, k čomu vyzýval pán poslanec Devínsky.

    Bolo tu takisto spomenuté ústami pána poslanca Andruskó, že zákon bol vytvorený mechanickým zlepením starých častí zákonov, vyhlášok. S týmto by som si tiež dovolila nesúhlasiť. Samozrejme, že ten zákon nevznikol vo vákuu, že sa na niečom postavil, ale na niečom, čo existovalo, čo bolo dobré. Ale ja som vo svojom úvodnom vystúpení spomenula viacero nových vecí, ktoré sa do zákona vkladajú.

    Zriadenie Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania, toto dám ako taký ozaj veľmi pozitívny prvok. Ja som ilustrovala, že pri zisťovaní hodnotení výsledkov vzdelávania systémom národných meraní je toto jedna zo základných charakteristík vynikajúcich výsledkov v PISE. Takže sú tu iba staré veci? To, čo bolo dobré, samozrejme, zostalo staré. To, čo posúva školstvo vpred, vložilo sa nové. Školský register, zriadenie kurikulárnej rady ako odborného iniciačno-poradného orgánu ministra. Takže určite s týmto tvrdením nesúhlasím.

    Na záver by som sa vyjadrila k tomu, že učitelia sú hnaní, nechcem teda použiť tú metaforu, ktorú použila pani poslankyňa Rosová, nie je to tak. Pani poslankyňa Smolková citovala riaditeľov stredných odborných škôl, ktorí vyjadrovali spokojnosť s tým, že sa konečne prijíma školský zákon. Títo riaditelia tvrdili, že nemajú s tým problémy. Rovnako ja mám svoje osobné odozvy od učiteľov, ktorí vôbec nemajú obavy pred týmto. Veď predsa, ešte raz to opakujem, tento zákon nevznikal v nejakej jame, veď sa nad reformou školstva pracuje už ozaj dlhé roky. A po nástupe tejto vlády od samého začiatku sa vláda týmto problémom zaoberala. Teda už v júli 2006 minister školstva prezentoval dvanásť priorít, ktorým sa chce venovať a vzápätí sa na všetkých týchto prioritách začalo pracovať. A jedna z tých priorít bola reforma regionálneho školstva. Čiže nezavádzajme verejnosť tým, že je to urýchlené. Vôbec to nie je urýchlené. Nieže je, ako povedal pán poslanec Rafaj, o päť minút dvanásť, ale ja sa obávam, že už je ten čas posunutý ešte ďalej. Jedna pani učiteľka mi poslala – jednu vetu vytrhnem z kontextu. „Dlho odkladané problémy sa stanú veľkou rozbuškou.“ Takže skutočne toto je dlho odkladaný problém. Je najvyšší čas prijať kvalitný školský zákon. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky pani Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 566, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 575.

    Dávam slovo pani poslankyni Sabolovej. Pani poslankyňa tu nie je, vyhlasujem do 17.00 hodiny prestávku. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 16.50 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 17.00 hodine.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Pán poslanec Ďuračka ako spoločný spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu bude uvádzať hlasovanie. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja poslanci s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Najskôr budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy číslo 2 až 25, ďalej 27 až 33 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch spoločnej správy 2 až 25 a 27 až 33. Odporučenie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 118 za, 17 proti, 3 sa zdržali.

    Tieto body sme zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ďalej dajte, pán predseda, hlasovať o bodoch spoločnej správy číslo 1 a číslo 26 spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 a 26 zo spoločnej správy. Odporučenie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 7 za, 74 proti, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vyšli z rozpravy. Môj doplňujúci návrh, ktorý som dal, sťahujem späť, a to z toho dôvodu, nakoľko mi bolo prisľúbené ministerstvom vnútra, že uvedený cestný zákon, jeho novela bude v prvom čítaní určite predložená v máji, takže ho sťahujem.

    Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hradeckého.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hradeckého.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 76 za, 64 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

    Keďže sme prešli všetky body spoločnej správy a takisto pozmeňujúce návrhy a mám poverenie gestorského výboru, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o postúpení uvedeného zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 77 za, 1 proti, 61 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania. Otváram rozpravu v treťom čítaní. Keďže sa do nej nik neprihlásil, vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať, pán spravodajca.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku.

  • Hlasujeme o zákone ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 77 za, 20 proti, 42 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a zákona č. 652/2004 o orgánoch štátnej správy v colníctve.

    Pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu poslanec Jozef Burian uvedie hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 618/2004 Z. z. o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov. Je to tlač 528.

  • Ďakujem, pán predseda Národnej rady. V rozprave vystúpil jeden poslanec, ktorý podal jeden pozmeňujúci návrh. Najprv budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. O bodoch spoločnej správy o 1 až 15, 18 až 25 a 28 až 30 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 82 za, 4 proti, 55 sa zdržalo.

    Tieto návrhy sme schválili.

  • O bodoch 16 a 17 spoločne hlasovať s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 16 a 17, odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 2 za, 100 proti, 36 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Body 16, 17 sme neschválili.

  • Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Lukša, vybral na osobitné hlasovanie body 26 a 27 a, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o bode 26.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, nik nebol za, 70 proti, 71 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme neprijali.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 27 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 2 za, 68 proti, 69 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani bod 27 sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré podal pán poslanec Lukša. Môžeme hlasovať spoločnej en bloc o všetkých, áno.

    Takže, prosím, pán predseda, dajte hlasovať naraz o všetkých pozmeňujúcich návrhoch.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 79 za, 1 proti, 61 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

  • Keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy a pozmeňujúce návrhy z rozpravy, mám splnomocnenie výboru postúpiť tento návrh zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 78 za, 27 proti, 35 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Postúpili sme návrh do tretieho čítania. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa má záujem niekto prihlásiť? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 78 za, 30 proti, 32 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a niektorých ďalších zákonov.

    Pani Oľga Nachtmannová bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o výchove a vzdelávaní, takzvaný školský zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 560).

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, v rozprave v prvom čítaní k tomuto vládnemu návrhu zákona vystúpilo 19 poslancov, z toho šiesti poslanci mali procedurálne návrhy podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku. Ostatní vystupujúci sa v rozprave vyjadrili, aké postoje zaujmú pri hlasovaní o návrhu zákona v prvom čítaní, respektíve aké sú ich názory na podstatu obsahu návrhu zákona. Budeme najskôr hlasovať o procedurálnych návrhoch podaných v rozprave v poradí, v akom boli podané.

    Prvý procedurálny návrh v rozprave predniesol pán poslanec Martin Fronc. Navrhol, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku vrátil návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Rovnaké návrhy podali poslanci Szigeti, Rosová, Nagy, Devínsky.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasujeme o návrhu vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na prepracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 63 za, 77 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh sme neprijali.

  • Druhý procedurálny návrh v rozprave predniesol pán poslanec Imre Andruskó. Navrhol, aby sa Národná rada Slovenskej uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 66 za, 74 proti, 2 sa zdržali.

    Ani tento návrh sme neprijali.

  • Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje vládny návrh zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 78 za, 59 proti, 5 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

  • Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 577 z 11. marca 2008 prideliť vládny návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokovali v lehote do 6. mája 2008 a gestorský výbor do 7. mája 2008.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 81 za, 14 proti, 37 sa zdržalo, 8 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Tým sme odhlasovali prerokované body programu.

    Chcem vás, kolegyne a kolegovia, ešte požiadať o súhlas so zmenou programu. V súvislosti s návštevou pána predsedu vlády Ruskej federácie ma požiadal minister dopravy, aby jeho bod č. 37, je to tlač 518, takzvaný zákon o vnútrozemskej plavbe mohol byť prerokovaný zajtra ako prvý bod programu o 9.00 hodine ráno. Je všeobecný súhlas?

  • Všeobecný súhlas.

  • Ďakujem vám veľmi pekne.

    Ďakujem pekne, budeme po krátkej prestávke pokračovať v rokovaní návrhom poslankyne Národnej rady pani Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Budeme pokračovať o 17.25 hodine. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 17.18 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 17.25 hodine.

  • Vážené dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní. Poprosím pani poslankyňu Sabolovú, aby uviedla svoj návrh zákona.

    Pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste vytvorili priestor a venovali pozornosť vystúpeniu a návrhu pani poslankyne Sabolovej. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, keďže možno by som bola bývala v tom úvode stručnejšia, ale odišiel mi kľúč, na ktorom som mala moje vystúpenie v takej tej sumárnej podobe, tak možno bude aj ten úvod trošku dlhší.

    Opäť sa predkladá do Národnej rady novela zákona o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov s jedným veľmi vážnym dôvodom. Prax aj naďalej poukazuje, že povinnosť výmenných lístkov zavedená ministrom Valentovičom od 1. januára 2008 nijako nešpecifikovaná pri zjavných zdravotných ťažkostiach je šikanovaním pacienta. Výmenné lístky boli aj pred zdravotníckou reformou z roku 2004 a...

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás, pani poslankyňa. Pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať všetkých tých, ktorí nevenujete pozornosť vystúpeniu pani poslankyne, aby ste radšej opustili rokovaciu sálu.

  • Aj pán poslanec Mečiar, alebo by mohol počúvať trošku.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o.... Ďakujem pekne. Nech sa páči.

  • Tie výmenné lístky boli aj pred zdravotníckou reformou z roku 2004 a budú aj v budúcnosti užitočnou formou komunikácie medzi lekármi. Avšak terajší krok ministra, ktorým zaviedol absolútnu povinnosť výmenných lístkov, je nekoncepčný.

    Zavedenie povinnosti vôbec nie je návratom k praxi z predreformy, lebo aj v tom čase, teda do roku 2004 existovala špecifikácia určená vyhláškou, ku ktorým lekárom pacient mohol ísť aj bez výmenného lístka. To si pamätajú lekári možno skoršieho dátumu narodenia, keď vyhláška zhruba z roku 1964 alebo 1966 jasne špecifikovala do roku 1989, ktorí špeciálni lekári, špecialisti mohli aj bez výmenného lístka odporúčacieho – boli to psychiatri, boli lekári, ktorí ošetrovali kožné ochorenia, pohlavné choroby, zubári a ešte niektorí.

    Teda súčasná platná novela, ktorú zrejme robili ministerskí úradníci len od stola, sa minula účinku a zbytočne zaťažuje pacienta i lekára. Neskoršie sa vyjadrím aj k nejakým vyhláseniam pani hovorkyne ministerstva zdravotníctva.

    Šikanovanie naďalej je zjavné aj z listov, telefonátov, e-mailov a z iných stretnutí s pacientmi, ale aj lekármi. Mnoho listov práve cez moju iniciatívu, aby občania priamo posielali svoje požiadavky na zrušenie výmenných lístkov, som odoslala aj ja z kancelárie ministerstvu zdravotníctva. Bolo to niekoľko stoviek listov a pevne verím, že ministerstvo napriek tomu, že pán minister a jeho hovorkyňa tvrdili, že nemajú žiadne štatistiky, si aspoň čiastočne urobia obraz, ako tieto výmenné lístky tlačia občanov, ale aj samotných lekárov, ktorí sa stali akýmisi nástrojmi administratívnej náročnosti, ktorú ustanovil rezort ministerstva zdravotníctva. Tu si dovolím odcitovať niekoľko listov občanov pacientov, pretože za zmienku stojí popísať tú situáciu oveľa adresnejšie.

    Píše Vladimír Marko z Košíc. Môžem to normálne adresne pomenovať. „Som zdravotne ťažko postihnutý a zavedením lístkov k odbornému lekárovi vydávaným obvodným lekárom ma zaťažuje nielen zdravotne, ale aj finančne. Zdôvodňujem. Pre zdravotný stav nemôžem cestovať MHD, a tak k obvodnému lekárovi pre výmenný lístok musím si objednať taxík, ktorý ma stojí 110 korún. U obvodného lekára musím sa zapísať do poradovníka, ZŤP nemajú prednosť, a tak čakám od ôsmej do dvanástej v bolestiach a na výzvu sestričky, že je už lekár voľný, odchádzam. Po desiatich sekundách vychádzam z ambulancie a objednávam si taxík k odbornému lekárovi za 110 korún. Odborný lekár už poobede neprijíma. Má už v poradovníku veľa pacientov, a tak si objednávam taxík a od odborného lekára ideme späť domov za 100 korún. A tak výlet za výmenným lístkom ma stojí bez toho, aby som sa dostal k odbornému lekárovi 320 korún, som o hlade a bez liekov. Doma odpadnem, skolabujem a noc už trávim v nemocnici na ARO, kam ma doviezla sanitka s tlakom 245. Tak predsa lístok od obvodného lekára mi pomohol k odbornej starostlivosti? To sa mi skutočne stalo. A, bohužiaľ, smutné čiernym, už radšej zomriem, ale k obvodnému lekárovi pre výmenný lístok nepôjdem. Nemám peniaze na taxík, nekradnem.“ Jeden konkrétny jasný príklad.

    Druhý list, ktorý prišiel, a tiež teda pacient povedal, že je možné ho prečítať, je. „Pani poslankyňa, keď sa zaoberáte problematikou zdravotníctva, posielam vám vzájomne vymenenú elektronickú poštu s ministerstvom zdravotníctva. Myslel som si, že na ministerstve zdravotníctva je používaný zdravý rozum. Predstavoval som si, že keď som v starostlivosti odborného lekára, že nie je treba zbytočne papierovať a zaťažovať všeobecného lekára. Na jednej strane sa tvrdí, že je nedostatok financií na zdravotníctvo, a na druhej strane sa zbytočne vynakladajú peniaze. Z odpovede ministerstva zdravotníctva nechápem význam odporúčaní všeobecného lekára, keď mi stačí sa s odborným lekárom telefonicky dohodnúť. Ako bude odborný lekár dokladovať poisťovni, že ma ošetril na základe doporučenia všeobecného lekára. Bude potom viesť evidenciu o každom telefonickom hovore? A ako bude skladovať výmenné lístky? Dostane odborný lekár predplatením administratívnu silu na archivovanie doporučení? Čo nám rastie, tak to je štátna administratíva. Krásna ilustrácia je v našom meste“ a tu popisuje aj niečo iné, „z jedného vznikli tri okresy. Potom jeden zrušili,“ a tak to nebudem čítať. Ale teraz hovorí, „môžete použiť tieto moje informácie“, a hovorí o pošte, ktorá prebieha takto.

    „Moja otázka na ministerstvo zdravotníctva. K problematike výmenného lístka, odporúčania všeobecného lekára mám dotaz. Po prvé. Po roku mám ísť na kontrolu k urológovi. Stanovil urológ. Potrebujem odporúčanie všeobecného lekára?

    Po druhé. Nosím okuliare 50 rokov. Pre predpis nových skiel, zmena dioptrií potrebujem odporúčanie všeobecného lekára? Ďakujem za jednoznačnú odpoveď,“ píše pán inžinier s adresou, so všetkým.

    Dostal odpoveď veľmi promptne a hovorí. „Dobrý deň, ak vás urológ objednal na presný stanovený dátum, termín, výmenný lístok nepotrebujete, ak nie, musíte ísť k všeobecnému. Pravda, ak sa s urológom telefonicky nedohodnete na presnom termíne, myslíme tým bez poplatku za objednanie.

    A v prípade očného lekára platí to, čo sme už uviedli. Áno, keď nie ste objednaný na presný termín, idete najprv k všeobecnému lekárovi, aj keď ide o nové sklá do okuliarov. S pozdravom pracovníčka“ menovaná „z ministerstva zdravotníctva“.

    Na to jej dotyčný pán odpovedá. „Tak som potom poďakoval, dobrý deň, ďakujem za odpoveď. V súčasnej dobe beží na českej televízii Nemocnica na kraji mesta. Je tam jedna dobrá hláška, keby hlúposť nadnášala... Prosím, tlmočte toto autorovi novely zákona o zdravotnej starostlivosti.“ Je to odpoveď na ministerstvo zdravotníctva. Myslím si, že ďalší príklad, keď je úplne zbytočný výmenný lístok, a pričom ten pacient nemusí byť v dispenzári.

    Ďalší list. „Dobrý deň, som proti výmenným lístkom, ktoré veľmi obťažujú najmä starších ľudí, ktorí nebývajú v meste, v ktorom majú odborného lekára. Zvážte, či pacient, ktorý je evidovaný desať rokov na internom alebo kožnom, urologickom a podobne musí každý problém riešiť najprv u obvodného lekára, ktorý je vzdialený 20 až 30 kilometrov od odborného lekára. Starý systém bol oveľa lepší. Nezaťažoval obvodných lekárov a vždy sme kópiu z vyšetrenia predložili obvodnému lekárovi, lebo nám predpisoval lieky. Tak to bolo dostatočne zabezpečené a vedel o každom ošetrení pacienta odborným lekárom. To je presne to, čo som hovorila. Tu nejde o to, že tie výmenné lístky nemajú existovať, ale nemá byť tu povinnosť, aby sme pacienta nešikanovali. Tie výmenné lístky tu boli aj vtedy, keď pacient sa nevedel rozhodnúť a keď potreboval odporúčanie.“

    Ďalší veľmi smutný, ale vypovedajúci e-mail. Hovorí tiež v úvode teda, „že sa tým zaoberám, ale súčasníkom ide o to, aby naši rodičia čím skôr pomreli a najlepšie priamo v ambulanciách, aj sociálka by sa potešila“. Je to smutné, ale je to kruté, ak niekto, možno z detí svojich rodičov, s ktorými má problémy, je schopný napísať takýto list.

    Je tu ďalší krátky e-mail, z neho prečítam len jednu vetu. „Pochybujem ale, že táto vláda bude schopná načúvať občanom a zmeniť tento nezmyselný právny predpis napriek tomu, pani poslankyňa, že podporujem vašu iniciatívu.“

    Je tu potom ešte jeden veľký dialóg, priamo medzi lekármi na internetovej stránke šikanovanie pacientov a lekárov, ktorí si konkrétne vymieňajú svoje informácie z toho, ako musia pacientov posúvať krížom-krážom.

    Píše tu jeden lekár. „Dnes som mal pacientku z iného mesta, z okresu, pomôcť jej vie len chirurg. A keďže som ju k chirurgovi poslať nemohla, tak šla späť domov postaviť sa znovu do čakárne obvodného lekára a ten jej možno dá zdrap papiera ku chirurgovi, takže sa môže vrátiť znovu do okresného mesta, hoci chirurg je odo mňa asi dve minúty pešo. Zaujímavé, že nie sú žiadne reakcie v televízii. Keď žiadna reakcia, že sa stala chyba v zákone, asi to mysleli vážne, že tí špecialisti nemôžu posielať pacienta k špecialistovi. Hádam zdravotnícky zákon zníži percento vedúcej strany, ktorú volili hlavne starší a chorí ľudia.“ Bohužiaľ, aj takáto výmena názorov aj v odbornej verejnosti.

    A za zmienku ešte jeden list, prepáčte, páni kolegovia, ktorí máte záujem počúvať, že vás obťažujem možno aj týmito listami, ale zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že my radi robíme nejaké kroky alebo ministerstvo zdravotníctva, ale nie je schopné načúvať, o čom budem hovoriť aj ďalej.

    Je tu jeden list ministerstvu zdravotníctva v kópii, ktorý zaslala pani Hronská z Bratislavy a tiež hovorí, môžete ho použiť, ak vám pomôže. „Minulú nedeľu ma príšerne začala bolieť pravá päta a musela som v pondelok vyhľadať lekára. Nakoľko neviem, kedy má ordinačné hodiny, lebo jeho služby nepotrebujem, informovala som sa, kedy ordinuje. Pracovníčka pri telefóne mi povedala, že pani doktora má dovolenku, zastupuje ju lekárka z inej ambulancie na inej ulici. Keď som sa dostala do ordinácie, bolo mi povedané, že ju už nezastupuje. Ostala som sedieť v ambulancii a rozpakovala som sa, ale predsa som poprosila o výmenný lístok k ortopédovi. Buď Pánu Bohu chvála, konečne mi ho vypísali, hoci nemuseli. Potom som išla peši z istej ulice k ortopédovi do ružinovskej polikliniky. Sestrička mi povedala, že ma objedná na dvadsiateho a nejaké drobné marca, čiže o niekoľko týždňov. Povedala som jej, že zaplatím aj 300 korún za prednostné vyšetrenie. Pán ortopéd sa ma spýtal, prečo som taká bledá, už som bola vyčerpaná a mlela som z posledného. Pomohli mi len dvaja mladí ľudia do autobusu. Žiadna sanitka ani limuzína, na ktorej sa vozíte vy, mi neboli k dispozícii.“ List je adresovaný ministrovi. „Žiadna. Nakoľko je ešte čas, aby ste stiahli návrh na používanie výmenných lístkov, som vám napísala moju čerstvú skúsenosť, pán minister.“ A ďalej citovať nebudem, hovorí, „keďže som dáma, musím sa vás opýtať“, a tam už nebudem to citovať. Toľko za zmienku situácia od občanov.

    Mám tu aj niekoľko lístkov alebo štatistických prehľadov, ktoré som poskytla na internete pre lekárov a ktoré boli zaslané ministerstvu. Prečítam niekoľko čísiel. Porovnanie rokov 2007 január, február a 2008 január, február. Pred zavedením výmenných lístkov to bolo 820 a 785 vydaných výmenných lístkov. Po zavedení povinnosti výmenných lístkov 1 100, 1 300, o nejakých 430 až 400 kusov navyše. V ďalšej ambulancii 500, 380. V ďalšej ambulancii 250 a 500 v tom inom období. Čiže zjavne narástli počty pacientov, ktorí zbytočne zahlcujú administratívne lekárov.

    Urobila som si aj sama poslanecký prieskum aj tu v bratislavskej nemocnici, kde zjavne mnohí ľudia povedali, čakáme len na výmenný lístok. Hovorila som aj so sestričkami, aby som nevyrušovala lekára. Povedala, 30 % pacientov je tých, ktorí prídu po výmenný lístok. Toľko k týmto konkrétnym listom.

    Dovolím si ale teraz siahnuť trošku predtým, ako uvediem oficiálne ešte zákon, dovolím si zacitovať aj niekoľko informácií z tlačových správ ministerstva zdravotníctva.

    Pani hovorkyňa ministerstva zdravotníctva hovorí alebo píše, lebo myslím si, že ona píše tieto správy, „ministerstvo zdravotníctva považuje obsah tlačovej konferencie KDH a na nej prezentované vyhlásenie poslankyne Márie Sabolovej iba za napĺňanie politickej agendy. Neviem, či prečítané listy a možno aj u vás mnohá skúsenosť je len politická agenda, alebo je to reálna skúsenosť zo života“.

    Do oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti totiž predchádzajúca vláda i za účasti KDH vniesla živelnosť a chaos, ktorý sa snažila následne regulovať zavedením poplatkov. Vy ste poplatky zrušili, na ktorých mohli aspoň tí lekári mať akýsi ekonomický zisk za tú prácu, ktorú robia a nikdy som nebola za zavedenie poplatkov ani v minulom volebnom období, ale táto vláda a tento minister zaviedol totálny administratívny chaos. Tak ako som, opäť sa vrátim, výmenný lístok od lekára k špecialistovi bude vždy lístkom, ktorý sa bude používať, ale vtedy, keď to bude namieste a keď to bude potrebné. Neskôr v tejto tlačovej správe ešte z februára tohto roku sa hovorí:

    „Ministerstvo zdravotníctva zastáva názor, že týmto opatrením sa poškodzoval nielen pacient,“ čo som hovorila predtým dvadsaťkorunáčky, „ktorý bol v skutočnosti vlastne finančne postihovaný zato, že využíval zdravotnú starostlivosť zaručenú ústavou, ale administratívne sa zaťažoval i lekár, ktorý mal vo svojej ambulancii vyberať finančné príspevky.“

    To som povedala pred chvíľočkou, nebolo to dobré, ale aspoň to prinášalo akúsi odmenu za nadprácu a administratívnu záťaž. A tu ministerstvo zdravotníctva na svojej stránke, pretože na stránke príslušnej inštitúcie chýbajú akékoľvek informácie, cituje stanovisko pána MUDr. Petra Liptáka, prezidenta Sekcie všeobecných lekárov pre dospelých Slovenskej lekárskej komory a Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva Slovenskej lekárskej spoločnosti, ktorí na zhromaždení všeobecných lekárov pre dospelých v Prešove 19. januára konštatovali:

    „Považujeme súčasne medializovaný problém výmenných lístkov za umelo vytvorenú kampaň zakrývajúcu skutočné problémy. Systém výmenných lístkov tu fungoval niekoľko desaťročí.“ Predtým, ako toto čítam, som vám vysvetlila, ako fungoval. „Jeho význam je v tom, že odstraňuje živelnosť v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ale nešikanuje. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti organizované všeobecnými lekármi zabezpečuje jej efektívnosť a má preto našu podporu.“

    Pýtam sa, kto je pán MUDr. Lipták? Ako informuje svojich kolegov, všeobecných lekárov na svojej stránke na týchto zhromaždeniach, keď mnohých, ktorých som sa pýtala, či vôbec vedia o takejto inštitúcii, ako funguje, hovorí áno, bolo niečo založené, ale nefunguje. Čiže môže mať dobrý úmysel pán MUDr. Lipták hovoriť o rodinných lekároch, môže organizovať skupinu svojich odborníkov, ale myslím si, že nepochopil problém, o ktorý ide mne aj na januárovej schôdzi, aj teraz, aby sme zbytočne nezahlcovali lekárov ich problémami.

    Takže pán MUDr. Lipták pre mňa nereprezentuje takú skupinu, o ktorej by som sa vedela dočítať minimálne na dostupných stránkach či už Slovenskej lekárskej komory, alebo i tejto jeho sekcie všeobecných lekárov. Je podstatný rozdiel, tam môžeme diskutovať, práca všeobecného lekára na dedine, v meste, vo veľkom meste, v Bratislave, v Košiciach.

    Mala som aj jeden alebo dva listy, kde mi píše a veľmi rozumne a musím uznať, že so skúsenosťou všeobecný lekár, ktorý je presvedčený, je zo Zázrivej, je z dedinky, kde určite každý občan je veľmi rád, ak dostane základnú zdravotnú starostlivosť od svojho dobrého všeobecného lekára, ktorému klobúk dole, ale určite nebude cestovať za špecialistom do Mikuláša alebo najbližšieho mesta skôr, ako sa neporadí s ním. Ale takých možno nie je veľa a aj on si myslí, že tie výmenné lístky by mali byť. Veď ony boli a aj budú, ale nebudú šikanovať aspoň tých pacientov, ktorí majú jasne zadefinovanú svoju chorobu.

    Ešte sa vrátim k pánu Liptákovi, lebo aj on, aj pán doktor Hochel, generálny riaditeľ sekcie zdravotníctva ma napadol, že nemôžem tomu rozumieť, pretože nemám medicínske vzdelanie. Chcem im odkázať, že to, čo robím, a to, čo sa týka občanov, čo sa týka legislatívy a organizácie v zdravotníctve, si myslím, že môže zvládnuť aj nelekár. Ja mu do medicíny nehovorím, ale možno by stálo zato sa opýtať, koľko medicíny mnohí tí odborníci urobili aj v minulosti.

    A tu stojí jedna veľká otázka. Ak chceme, aby sme mali všeobecných lekárov, ktorí budú rodinnými lekármi, ktorí budú odborníkmi s pomerne širokým záberom, pýtam sa pána ministra zdravotníctva takto verejne, kde je vzdelávanie pre týchto všeobecných lekárov, kde je vzdelávanie pre týchto lekárov prvého kontaktu tak, aby mohli byť lepšími odborníkmi, aby mohli byť aj s nejakou akreditáciou ľuďmi, ktorí môžu poskytnúť oveľa širšiu zdravotnú starostlivosť a myslím si, že tam by sa malo viac ministerstvo týmto smerom zaoberať.

    Nedá mi ešte nehovoriť o jednej záležitosti a veľmi ma teší jedna odpoveď človeka, ktorý určite aj v minulom období stál viac na strane pána ministra ako na strane tých, ktorí kritizovali reformu pána ministra Zajaca.

    Posuniem sa možno o jeden text ďalej, „ale legislatíva upravujúca oblasť poskytovania špecializovanej zdravotnej starostlivosti nebola pripravovaná od zeleného stola, ako to tvrdí poslankyňa Sabolová“, hovorí pani hovorkyňa Balazsiková-Horváthová v jednom svojom stanovisku z marca tohto roku.

    K hodnoteniu rezortu a súčasnej vlády zo strany pani poslankyne sa vyjadruje nasledovne. Ja budem citovať potom reakciu na to, čo robí hovorkyňa.

    „KDH účasťou v bývalej vláde otvorene podporilo reformu bývalého ministra zdravotníctva Zajaca, ktorú odsúdilo viac ako 70 % občanov. Týmto krokom KDH vyslalo jasné gesto, z ktorého občania tohto štátu pochopili, že tejto politickej strane nezáleží na ich budúcnosti, respektíve na ich názoroch. Ministerstvo zdravotníctva viac ako demagogické vyjadrenia predstaviteľov KDH zaujíma hodnotenie práce rezortu zo strany občanov tejto krajiny.“ Bohužiaľ, pani hovorkyňa Balazsiková začala robiť politiku. Pani hovorkyňa Balazsiková-Horváthová by mala robiť odborné stanoviská k práci ministerstva, ktoré je, bohužiaľ, najslabším článkom tejto vlády, ktoré, bohužiaľ, nepredkladá legislatívu a tvorí len koncepcie nejakých základných noriem. A tu ma veľmi potešil jeden blok a dovolím si ho prečítať.

    „Odporúčací lístok pre pani Balazsikovú-Horváthovú, niekedy je lepšie mlčať. Hovorca rezortu nie je politik. Nemá sa vyjadrovať k straníckym veciam a je neprijateľné, aby sa púšťal do politickej nadpráce v podobe urážania oponentov. Zdravotníctvo nie je stranícka aréna, invektívy neprinesú rezortu ani víziu, ani stabilitu, o kvalitnejšej starostlivosti či lepšom odmeňovaní zdravotníkov ani nehovoriac. Keď nie sú poruke argumenty, nastúpia urážky a polopravdy.“

    Od premiérovej hovorkyne si túto poučku osvojila aj hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Silvia Horváthová. Diskvalifikuje tak nielen seba, ale aj svojho ministra a celý úrad. Na webovej stránke ministerstva sa pomerne často objavujú vyhlásenia, ktoré namiesto vecného, profesionálneho a informatívneho tónu obsahujú zbytočné osobné útoky na ľudí, ktorí si dovolia mať iný názor. Príklad, ktorý som predniesla.

    „Zatiaľ poslednou obeťou pokriveného chápania hovorcovstva je reakcia na opätovný návrh poslankyne Sabolovej na zrušenie výmenných lístkov. Úvod reakcie obsahuje zdanie argumentácie, že nerozhoduje od zeleného stola, ide však o povrchné teoretizovanie, že všeobecný lekár má byť integrátorom efektívnej a bezpečnej starostlivosti. Nenamietam, ale ak majú byť výmenné lístky zázračným prútikom na to, aby sa všeobecní lekári začali konečne starať o svojich pacientov, česť výnimkám, tak zrejme niekto zabudol do zákona dopísať príslušné roxfordské zaklínadlo.

    Medzi všeobecnými lekármi totiž panujú obrovské rozdiely v kvalite, ochote i odbornosti a z tých priemerných a prestarnutých obvodných lekárov, ktorých je väčšina, výmenné lístky profesionálnych integrátorov neurobia. Ja poznám veľmi veľa dobrých a veľmi schopných všeobecných lekárov, toto ja na záver poviem, či je to vyjadrenie, ale, bohužiaľ, mali by sme sa starať, aby bol dorast obvodných lekárov, aby boli vzdelávaní.

    Argumenty, teda relevantné čísla, indikátory, ktoré by sa mali zlepšiť po zavedení výmenných lístkov v reakcii hovorkyne chýbajú. To si možno pamätáte, keď pán minister tu reagoval, že on nepotrebuje štatistiky, on nemá štatistiky, on štatistiky robiť nebude, tak verím, že som mu trošku pomohla urobiť tú štatistiku. Predstavitelia ministerstva sa už dali počuť, že nato tu nie sú, aby robili štatistiky. To sa ale dosť blbo riadi rezort, keď netušíte, kde ste a kam sa hýbete. Je to šoférovanie so zaviazanými očami, pričom v priekope sa nakoniec ocitnú pacienti, a nie hovorkyňa a jej minister.“

    „Druhú polovicu reakcie tvorí absolútne nevhodný a neprofesionálny útok na osobu, ktorá si dovolila spochybniť výmenné lístky. Pani Sabolovej hovorkyňa rezortu vyčíta členstvo v KDH, ktoré ako súčasť minulej vlády podporilo zmeny v zdravotníctve a tie, ako vieme,“ pokračuje hovorkyňa, „70 % ľudí vo voľbách odsúdilo. Nič proti vtipnej kaši, ktorú zrejme podávajú v ministerskom bufete, ale pani Silvii však zrejme ušlo, že pani Mária Sabolová reformu zdravotníctva v roku 2004 nepodporila, pozri hlasovania o zákonoch. Spor konzervatívnej poslankyne s liberálnym ministrom pritom ohrozil prijatie celej reformy. Práve na Sabolovej návrh sa schvaľovanie reformy v parlamente o pol roka odložilo. Obvinenie pani Sabolovej z niekdajšej podpory Zajacovej reformy je bohapustá lož, a to vie aj pán predseda parlamentu, pokiaľ tu ešte sedí. Myslím, že sme boli vo veľa veciach na jednej lodi. To, že pani poslankyňa dnes v parlamente presadzuje niektoré rozumné návrhy pre zdravotníctvo vyplýva z toho, že na rozdiel od ministerstva zdravotníctva sa nielen na ľudí odkazuje, ale ich aj počúva, myslím, že poslancov zo SMER-u to až tak veľmi nezaujíma, a počúva i odborníkov, ktorí v odporúčacích lístkoch vidia zdravotné riziko, čiže nieže len občanov, ale aj odborníkov. Napríklad pre psychiatrických pacientov je výmenný lístok od všeobecného lekára traumou, ktorá môže predstavovať neprekonateľnú bariéru prístupu k odbornej pomoci na úkor ich zdravia.“

    Zákon o výmenných lístkoch treba zmeniť, najlepšie by ich bolo úplne zrušiť, pretože kvalitná starostlivosť u všeobecného lekára sa nebuduje byrokraciou a administratívou. A pani hovorkyňa potom, čo dokázala, že vie hovoriť, by sa mala naučiť niekedy aj mlčať. Myslím si, že stálo za prečítanie tohto blogu, ktorý bol na mediálnej stránke, je pod tým podpísaný v marci tohto roku Tomáš Szalay, s ktorým určite som nikdy nebola jedna ruka a bolo to pre mňa prekvapujúce, že sa postavil na stranu normálnej, rozumnej argumentácie.

    Veľmi ma potešilo, a už sa blížim k záveru, veľmi ma potešilo aj hlasovanie niektorých poslancov už pri minulom rokovaní o tomto návrhu zákona, pretože tento návrh by bol prešiel do druhého čítania, ak by bol dostal zrejme tri hlasy.

    Je najsmutnejšie na tom, že ani jeden z poslancov strany SMER nebol ochotný posunúť tento návrh zákona do druhého čítania, aby sme o ňom boli rokovali a aby sme boli hľadali formu pre to, aby vízia alebo predstava ministerstva zdravotníctva urobiť zo všeobecných lekárov lekárov prvého kontaktu, rodinných lekárov, aby sa dala naplniť. Tu veľmi jasne vidieť aj na tom poslednom rokovaní ministerstva zdravotníctva so sekciou ambulantných psychiatrov Slovenskej lekárskej únie špecialistov, ktorým ministerstvo prisľúbilo, že výmenné lístky síce nezruší, ale určí, ku ktorým lekárom nebudú potrebné.

    Dokonca na rokovaní zaznel aj taký hlas, že už ich nemusia žiadať od svojich pacientov. Pýtam sa. Ako ich nemusia žiadať, keď ten zákon platí? Rezort nemá dnes nejakú zákonnú normu, podľa ktorej by toto usmernenie mohol vydať, a preto predstupujem pred vás s novelou zákona, ktorá nezruší tú povinnosť, pretože nemôže v priebehu šiestich mesiacov predložiť ten istý zákon, ale pokúša sa hľadať nejakú podporu u vás práve preto, že ministerstvo prisľúbilo aspoň vyčleniť istú skupinu lekárov špecialistov, ktorí môžu ošetrovať bez toho, aby potrebovali výmenný lístok.

    A teda moja predložená novela rieši spôsob na zamedzenie nadbytočného administratívneho zaťaženia pri vystavovaní a vypisovaní výmenných lístkov, zavádza povinnosť, aby bol vydaný všeobecný vykonávací predpis ministerstvom zdravotníctva, ktorý určí špecifikáciu ambulantnej starostlivosti špeciálnej, ktorá bude môcť byť poskytovaná bez výmenného lístka.

    Verím, že ak sa zákon dostane do druhého čítania, že budeme schopní diskutovať vo výbore s odbornou verejnosťou tak, aby sme nadbytočnosť výmenných lístkov zrušili a aby sme pripravili návrh, ktorým bude možné kontrolovať nadbytočné poskytovanie zdravotnej starostlivosti v špecializovaných ambulanciách, pokiaľ také prípady sú, a aby sme sa pokúsili hľadať možno čiastočné riešenie, ktorým by, kým bude elektronická karta pacienta, kým bude veľmi jasne a striktne zadefinované, odkiaľ kam ten pacient v akom čase sa pohybuje, aby sme hľadali nejaké náhradné riešenie, či to bude nejaká karta pacienta, alebo akýkoľvek iný spôsob, aby sme jednak pomohli pacientovi, ale aby sme aj vytvorili do budúcnosti inštitút rodinného lekára, ktorý ale bude mať vytvorené podmienky nielen kapitáciou, ale aj výkonovou zložkou, aby sme tých, ktorí robia svoju prácu dobre, ako možno ten lekár, o ktorom som hovorila zo Zázrivej, a ako možno iný, ktorý si skutočne spravil z toho možno len ambulanciu, kde z obavy, že môže byť pacientom nejakým spôsobom žalovaný, ohrozený, pošle ho radšej k špecialistovi a nelieči ho priamo tam, kde by mohol.

    A preto vás chcem poprosiť, aby sme vytvorili podmienky na diskusiu, ale aby sme vytvorili aj podmienky pre ministerstvo zdravotníctva, ktoré, ak chce vyjsť v ústrety a chce splniť svoje sľuby minimálne psychiatrom, prípadne kožným lekárom alebo aj niektorým iným, na ktorých sa vieme dohodnúť a na ktorých sa dohodne odborná verejnosť s ministerstvom, nie my politici, aby mohlo vydať všeobecne právny predpis, ktorý určí tieto náležitosti. Inak to budú len sľuby a inak sa nepohneme opäť o nejaký jeden alebo dva mesiace dopredu.

    Bola som kritická a bola som možno veľmi adresná v tých mojich vyjadreniach, ale toto je realita života, s tým sa stretávam často v mojej kancelárii a často aj teraz na internete práve tým, že som spustila tú kampaň, aby občania písali ministrovi. Ak mi odpísali, alebo mi napísali nejaký list, ktorý išiel adresne len mne, bol odstúpený ministerstvu.

    Verím, že zajtra o jedenástej hodine budeme všetci tlačiť na to správne tlačidlo, aby sme ľuďom vyšli v ústrety a aby sme lekárov nestavali do pozície administratívnych pracovníkov. Veľmi pekne ďakujem a prosím o podporu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, predsedovi tohto výboru pánovi poslancovi Viliamovi Novotnému. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani predkladateľka, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som podal spravodajskú informáciu v prvom čítaní. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nezakladá nárok na pracovné sily, nepredpokladajú sa finančné dôsledky na štátny rozpočet a nemá vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 575 zo 7. marca 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Odporúčam, aby predmetný návrh zákona ústavnoprávny výbor prerokoval do 6. mája 2008 a gestorský výbor do 7. mája 2008.

    Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, prosím, otvorte rozpravu v prvom čítaní, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Abrhan, pán poslanec Slafkovský, pán poslanec Halecký. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Keďže o slovo požiadal spravodajca, má prednosť. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani predkladateľka, dámy a páni, ani nie tak dávno som vystupoval v tejto snemovni práve k tomuto problému, k výmenným lístkom, alebo, ak chcete, odporúčacím lístkom, ale my lekári ich voláme výmenné lístky. Preto sa trošku ospravedlňujem, že možno sa zopakujú argumenty, ktoré tu už opakovane odzneli aj z mojich úst spoza tohto pultu, ale akosi sa znovu a znovu vraciame k tejto téme, takže budem sa snažiť byť pomerne vecný a pomenovať to, čo je problémom, a to, čo sa snaží novela pani poslankyne Sabolovej opraviť.

    Zákon o zdravotnej starostlivosti, ktorý bol prerokovaný ako vládny návrh zákona v jesenných mesiacoch uplynulého roka, zaviedol od 1. 1. 2008 poskytovanie špecializovanej ambulantnej starostlivosti na základe odporúčania všeobecného lekára, teda na základe odporúčacieho, alebo ak chcete výmenného lístka.

    Zákon ponechal určite výnimky, ale týkali sa viac-menej akútneho stavu a úrazu, teda stavu, ktorý vznikol pred 24 hodinami, to znamená, že len so stavom, ktorý trvá menej ako 24 hodín môžete bez odporúčacieho lístka navštíviť špecialistu.

    Už pri prerokovaní v pléne Národnej rady v jesenných mesiacoch minulého roku, ale aj pri prerokovaní predchádzajúceho návrhu novely pani poslankyne Sabolovej som hovoril o argumentoch, pre ktoré SDKÚ – DS nesúhlasila so zavedením odporúčacích výmenných lístkov a naďalej trváme na tom, že tento nesystémový krok a krok, ktorý nevedie k zlepšeniu kvality ani dostupnosti zdravotnej starostlivosti je potrebné zrušiť. Prečo?

    Máme zato, že zavedenie odporúčacích lístkov viedlo k zbytočnému šikanovaniu pacientov. Naozaj pacient, ak potrebuje ísť na kožné vyšetrenie, ak potrebuje ísť na krčné vyšetrenie, ak potrebuje ísť na očné vyšetrenie, tak ako to vyplývalo aj z listov, ktoré pani navrhovateľka čítala v úvodnom slovo, veľmi dobre vie, aký typ vyšetrenia potrebujeme. Predsa, ak vás boli ucho, zrejme nepôjdete k ortopédovi, a ak potrebuje silnejšie okuliare, tiež vám nenapadne, aby ste navštívili internistu. To znamená, naozaj pri dnešnej všeobecnej znalosti problémov zdravotníctva a zdravotnej výchovy a zdravotnej osvety vo verejnosti sú, myslím si, tieto vyšetrenia alebo títo špecialisti navštevovaní úplne automaticky pacientmi, ktorí dokonca chodia k svojmu lekárovi, ktorého poznajú ako špecialistu a považujú ho rovnako za svojho ošetrujúceho lekára, akým je všeobecný lekár.

    Naozaj znovu zavedenie odporúčacích lístkov vedie k zbytočnému šikanovaniu pacientov preto, lebo ak potrebujete ísť na vyšetrenie, o ktorom sám viete, kde sa potrebujete dostať s akým problémom, musíte vysedieť niekoľko hodín, často aj pol dňa v ambulancii všeobecného lekára, aby ste dostali taký maličký papierik, že prosím o také a také odborné vyšetrenie.

    Veľmi často sa stane, ako to aj odznelo v úvodnom slove navrhovateľky, že dotyčný buď na to nemá čas, buď na to nemá trpezlivosť, alebo na to nemá prostriedky, aby strávil toľko hodín zbytočným čakaním na odporúčací lístok.

    Nazdávali sme a stále sa nazdávame, že tieto ustanovenia vedú aj k zbytočnému zaťažovaniu všeobecných lekárov. Tu sa tak veľa rozpráva stále o tom, ako chceme zo všeobecných lekárov, alebo ako chcete z praktických lekárov vychovať rodinných lekárov. Len tým, že im zavedieme povinnosť, aby vypisovali nezmyselné odporúčania im veľmi nepomôžeme v kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti, veľmi im nepomôžeme v tom, aby sa viacej vedel venovať rodinnej anamnéze, osobnej anamnéze pacienta, aby sa viacej zaujímal aj o súvislosti zdravotného stavu.

    Mám veľa podnetov predovšetkým od kolegov lekárov, všeobecných lekárov pre dospelých a všeobecných lekárov pre deti a dorast, ktorí boli veľmi rozčarovaní znovu zavedením bezmyselného vypisovania odporúčacích výmenných lístkov, ktorí sa sťažujú na to, že pri práci majú menej pokoja, plnšiu čakáreň, sú viac nervózni, majú menej času na pacienta, pretože sa snažia všetkých vybaviť a k tomu ešte pristúpi neustále klopkanie na dvere, keď, samozrejme, tí, ktorí nie sú takí trpezliví a nemajú toľko času sa odvolávajú na to, že potrebujú len ten lístoček. Oni vedia, kde majú ísť, vedia, prečo tam chcú ísť, vedia, akí majú problém, nechcú byť vyšetrení všeobecným lekárom, chcú len ten papierik, tak prečo majú tak dlho čakať. Vedie to k zbytočnej nervozite na strane pacientov aj na strane lekárov a stráca sa trošičku ten zmysel tohto ustanovenia, o tom ešte budem hovoriť.

    Tvrdil som a naďalej tvrdím, že to vedie k zhoršeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Táto vláda vo svojom programovom vyhlásení, ale aj predtým strana SMER vo svojich programových dokumentoch ostro kritizovala predchádzajúcu vládu a tvrdila, že táto urobila obchod so zdravím a že zhoršila dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Všetky sledované parametre, ktoré v zdravotnom systéme sledujeme, nepotvrdzujú, žeby sa za predchádzajúce štvorročné obdobie, teda roky 2002 a 2006 zhoršila dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ale skrátka beriem to ako politické tvrdenie. Paradoxne, ale možno aj dobrá snaha o zavedenie odporúčacích lístkov dostupnosť zdravotnej starostlivosti zhoršuje a teraz sa nebudem odvolávať na nejaké parametre, lebo prešiel príliš krátky čas troch mesiacov, ale úplne z logiky veci, ak cesta, ktorú musíte uraziť k lekárovi, aby vám pozrel do ucha, či ho máte, alebo nemáte zapálené a dal vám na to liek sa predlžuje z niekoľkých hodín na deň, pol dňa, dva dni, kým sa k nemu dopracujete cez výmenné lístky. Tá dostupnosť zdravotnej starostlivosti je pre vás lepšia alebo horšia? Nepotrebujem žiaden parameter logicky, keď predtým som mohol o pol ôsmej ísť k svojmu krčnému lekárovi a o pol desiatej byť vybavený, teraz od pol ôsmej ešte len čakám na výmenný lístok. Je lepšia dostupnosť, alebo horšia dostupnosť? Úplne jednoduchý konkrétny príklad na konkrétnom človeku.

    A paradoxne, a toto považujem za veľmi vážne, zavedenie odporúčacích lístkov vedie k nadspotrebe zbytočnej zdravotnej starostlivosti. K nadspotrebe zbytočnej zdravotnej starostlivosti v primárnej ambulantnej sfére u všeobecných lekárov. Prečo? Kde je najväčšia nadspotreba zbytočnej zdravotnej starostlivosti? Práve v ambulanciách všeobecných lekárov. Pretože mnoho našich spoluobčanov veľmi radi prídu k všeobecnému lekárovi porozprávať o svojich zdravotných problémoch a, žiaľ, štatistika jasne ukazuje, že každá návšteva všeobecného lekára na Slovensku sa končí vypísaním receptu.

    Neviem prečo, vo Francúzsku len polovica návštev sa končí vypísaním receptu. U náš každá. Každý si spomenie, že ešte aj tie žlté tabletky by potreboval, aj suseda berie nejaké dobré tabletky, aj nohy ho bolia. Sú to väčšinou starší ľudia, ktorí prídu k všeobecnému lekárovi, radi sa porozprávajú a radi si nechajú predpísať lieky, ktoré končia v lepšom prípade v škatuli takej od topánok, ktorú majú doma. V horšom prípade v koši.

    Paradoxne ustanovenie o potrebe odporúčacích lístkov motivuje pacienta, aby navštívil všeobecného lekára, aj keď ho nepotrebuje. On si k nemu príde posedieť. To je na tom ten najväčší paradox a predpíše si lieky, ktoré možno tiež nepotrebuje. Paradoxne môže to viesť aj k zbytočnej nadspotrebe špecializovanej zdravotnej starostlivosti . K tomu ma vedie konkrétny príklad z Nemecka.

    V Nemecku zaviedli systém, že v ambulancii všeobecného lekára, ak zaplatíte paušálny poplatok 10 eur na jeden kvartál, máte všetky návštevy špecialistu grátis. Ak nezaplatíte týchto 10 eur, nemusíte, ale pri každej návšteve špecialistu zaplatíte paušál 10 eur. Výsledok. Stúpli návštevy u špecialistov. Neuveriteľné? No nie. Ak niekto už raz zaplatil 10 eur v ambulancii všeobecného lekára, chce to náležite využiť. Tak už ide aj na to očné, aj na to krčné už skočí, pôjde sa pozrieť aj na kožné, lebo dávno nebol. Viete, no tak keď už som si vysedel ten druhý rad, preložené do slovenčiny, už mi vypíšte viacej tých výmenných lístkov, pani doktorka, lebo budúci týždeň budem chcieť ísť tam, o týždeň na to tam, tak už ich ponavštevujem tých odborníkov, nebudem zase pol dňa čakať.

    Prečo o trošku dlhšie možno hovorím o tejto nadspotrebe zdravotnej starostlivosti, lebo je to problém v našom systéme. Boríme sa s tým, že máme málo peňazí na zdravotnú starostlivosť. Predchádzajúca vláda vymyslela akýsi spôsob limitovania nadspotreby zbytočnej zdravotnej starostlivosti. Boli to poplatky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Konkrétne v ambulancii dvadsaťkorunáčky.

    Predchádzajúca vláda to nazvala ako obchod so zdravím, ľudia to ale tak nevnímali, lebo vo všetkých prieskumoch, ktoré boli urobené, drvivá väčšina odpovedala, že chodia k lekárovi, keď potrebujú, a nelimituje ich dvadsaťkorunáčka v návšteve lekára. Dokonca sa vymyslela aj určitá sociálna kompenzácia formou päťdesiatkorunového príplatku pre tie sociálne najslabšie skupiny, ktoré poberali sociálnu dávku. Ale nie o tom chcem hovoriť. Krásou tej dvadsaťkorunáčky bolo to, že limitovala nadspotrebu zdravotnej starostlivosti tam, kde vznikala. Pretože štatistika jasne ukázala, že návštevy v primárnej ambulantnej sfére u všeobecných lekárov klesli o 10 %, ale návšteva špecializovanej ambulantnej sféry neklesla. To znamená tí, ktorí toho lekára naozaj potrebovali, toho špecialistu, kardiológa, krčiara, kožiara, tí k nemu išli, lebo ho potrebovali. Dvadsaťkorunáčka ich neodradila. Ale tí, ktorí si len tak prišli pokecať k všeobecnému lekárovi, prípadne predpísať nejaký zbytočný recept, tí tam už neprišli. O 10 % klesla nadspotreba zdravotnej starostlivosti v primárnej ambulantnej sfére.

    Ako sa to prejavilo na liekoch. No ten zázrak, že sme mali medziročne raz mínus jedno percento a raz len plus päť percent medziročného nárastu nákladov na lieky vznikol vďaka dobrej kategorizácii, ale aj vďaka šetreniu a limitovaniu zbytočnej preskripcie práve tým, že ľudia, ktorí radi prídu k všeobecnému lekárovi, si to rozmysleli pre tú dvadsaťkorunáčku. Tento mechanizmus ale bude pôsobiť presne naopak. My tých, ktorí nepotrebujú všeobecného lekára k nemu pošleme, aby si tam posedel, aby si už tam dal predpísať ten recept, aby si vypísal viacej výmenných lístkov špecialistovi.

    To, prečo táto vláda zavádzala odporúčacie lístky zdôvodňuje opakovane tým, lebo zdôvodnila opakovane tým, že chce, aby všeobecný lekár mal prehľad o pohybe pacienta medzi špecialistami. No, nie je to zlý cieľ, aby niekto bol nejakým manažérom zdravotnej starostlivosti, gate keeperom tomu hovoria, general practice, každá krajina má trošku iný systém, ktorý by naozaj mal prehľad o tom, kde všade pacient bol, mal všetky jeho prepúšťacie správy, riadil mu jednotlivé vyšetrenia, objednával ho. Nie je to ale zlý nápad. Len úprimne, odporúčacie lístky povedú k tomuto cieľu, ktorý si vláda vytýčila? A ja odpovedám nie. No nie. Viete prečo? Lebo síce pacient má povinnosť si buď vyčkať, ale vyklepať na dverách lekára ten výmenný lístok. Ale povinnosť, aby výsledok vyšetrenia doniesol nazad k lekárovi už nemá. Dokonca ani lekár nemá povinnosť žiadať od pacienta, aby mu tento výsledok vyšetrenia doniesol. To znamená, že vy vyčkáte rad, dostanete lístok na kožné, pôjdete na kožné vyšetrenie, a tým sa to pre vás skončilo. Pani doktorka na kožnom vám dá mastičku, vy sa doma liečite, vyliečite sa, zabudnete.

    O dva roky prídete s tým, že sa vám točí hlava k vášmu všeobecnému lekárovi a ten sa spýta. Ale vy ste náhodou neboli pred dvoma rokmi na kožnom? Ja som vám, tu mám poznamenané, písal lístok? Keď si to vôbec bude ešte pamätať, lebo medzitým má tam veľa strán. Ale bude si to pamätať. Je veľmi poriadny. Poslal som vás na kožné. Aký bol výsledok? Na kožné? Ja sa ani nepamätám. Tak niečo mi tam dali, ale.

    Aký prehľad o liečbe? Aké manažovanie pacienta? Ak chceme manažovať pacienta, a pani navrhovateľka to už tu dneska veľmi dobre povedala, zaveďme i-Healt. Ja verím, že bude. Zaveďme elektronickú zdravotnú kartu, elektronickú zdravotnú dokumentáciu, aby, ak máte prístupový kód, ste si mohli o tom pacientovi od narodenia pozrieť všetko. Ešte aj to, kedy ochorel na ktoré detské ochorenie. To má zmysel. Ale toto ustanovenie tomuto cieľu, ktorý si vytýčila vláda, nepovedie. Toto neslúži na tento cieľ.

    Treba povedať, pani navrhovateľka ma trošku ruší, ale už pokračujem ďalej. Treba povedať, že keď sa to prerokovávalo v Národnej rade v jesenných mesiacoch, podal som pozmeňujúce návrhy, ktoré vypúšťali tieto ustanovenia o znovuzavedení odporúčacích lístkov. Samozrejme, nebol som natoľko naivný, aby som predpokladal, že takýto dôležitý akože pilier vládnych zmien v zdravotníctve sa mi podarí pozmeňujúcimi návrhmi vypustiť Ale o inom chcem hovoriť.

    Dobre si pamätám, ako sme tu v tejto snemovni pani poslankyňa Sabolová, pani poslankyňa Sárközy, ja a mnoho ďalších, pán poslanec Miššík diskutovali o tom, že keď už majú byť tieto odporúčacie lístky, dobre, ponechajme túto možnosť, ale povedzme, pre ktoré špecializácie, pre ktoré typy pacientov to bude zbytočná záťaž a osloboďme ich. Hovorili sme konkrétne o psychiatrických pacientoch, hovorili sme konkrétne o pacientoch, ktorí idú k dermatovenerológovi, teda kožnému lekárovi. Ja som hovoril aj o preventívnych prehliadkach. Veď predsa, ak v zákone o rozsahu určujeme, že má niekto nárok v danom roku, v danom veku na taký a taký typ preventívnej prehliadky plne hradenej zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, načo má ísť po odporúčací lístok? Načo má ísť po odporúčací lístok?

    Hovorili sme o dispenzarizovaných pacientoch. Ak je niekto diabetik a má ťažký priebeh ochorenia, on komunikuje priamo so svojím diabetológom, on komunikuje priamo so sestričkou, niekedy jej zavolá aj v priebehu dňa, lebo potrebuje radu, lebo mení sa mu situácia, nevie, čo má robiť. Ten diabetológ ho sleduje úplne detailne. On pri každej zmene hladiny svojho cukru, ktorú si nebude vedieť sám skompenzovať, má najprv navštíviť všeobecného lekára, aby sa dekompenzoval definitívne a potom diabetológa? To on nevie, ku komu má ísť, keď má cukrovku?

    Neprešiel ani dlhý čas a ako prví sa ozvali psychiatri. Mám tu pred sebou výzvu Slovenských ambulantných psychiatrov, aj sme sa stretli s ich zástupcami vo výbore pre zdravotníctvo, ktorí podpísali petíciu Slovenských ambulantných psychiatrov doručenú aj ministrovi zdravotníctva a hovoria v nej o tom, nebudem vás, samozrejme, zabávať jej čítaním, ale podstatný moment je, že hovoria o tom, že považujú ustanovenie § 12 ods. 13 spomínanej novely zákona o zdravotnej starostlivosti tej vládnej za nedostatočnú. Tento odsek 13 hovorí, že vyšetrenie u psychiatra bez odporúčania všeobecného lekára je možné len v prípade náhlych zmien správania sa a konania pacienta, pod vplyvom ktorých bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. Naozaj s tým ambulantní psychiatri, a my sme to predpokladali, logicky nemôžu súhlasiť, pretože veľmi dobre viete, ktorí sme lekári, že psychiatrický pacient, o tom vieme veľmi veľa, sa často sám nepovažuje za chorého, teda je to práve rodina alebo blízke okolie, ktoré ho nasmeruje lekárovi.

    Je dosť veľký problém, keď už konečne presvedčíte toho vášho rodinného príslušníka, že treba takéhoto špeciálneho lekára, nie je to celkom psychiater, ale taký odborník, ktorý sa s ním porozpráva a dá mu nejaké lieky, aby ho nebolela hlava a aby sa lepšie cítil. Keď ho už konečne presvedčíte najprv dotiahnuť medzi chrípky, angíny a črevné katare, aby si vysedel rad, prípadne ochorel, aby dostal lístok a porozprávať všetkým v čakárni a v ambulancii, že ho nesiete k psychiatrovi, lebo manžel sa vám zbláznil. Tak naozaj, nič jednoduchšie a lepšie si nedokážem predstaviť.

    Druhý problém treba povedať, že je naozaj vec vzťah medzi pacientom a psychiatrom, a teraz hovorím o tej druhej skupine, druhej skupine pacientov, ktorí si uvedomujú, že majú nejaký problém a je silnejší, ako sú oni a nevedia ho už sami svojimi schopnosťami zvládnuť, chcú ísť k psychiatrovi. Vypýtajú sa z práce. Často si vymyslia nejakú inú zámienku, pre ktorú odchádzajú, pretože vzťah medzi psychiatrom a pacientom je natoľko intímny a delikátny, že ani vzťah medzi gynekológom a jeho pacientkou nedosahuje až takúto úroveň diskrétnosti. A on si najprv musí ale vysedieť u všeobecného lekára rad, aby porozprával pani doktorke, že už dlhšie uvažuje o samovražde a zrejme bude v depresii a už sa s tým nevie vyrovnať. Naozaj, nič jednoduchšie si neviem predstaviť.

    Ambulantní psychiatri vykonajú na Slovensku 1 700-tisíc vyšetrení ročne. To číslo ma naozaj zatriaslo, vôbec som nemal predstavu, že je to takéto číslo. Tým vám len chcem demonštrovať, že koľko ľudí, ktorí naozaj nie sú chorí, navštívia psychiatra práve preto, aby možno dostali aj dobrú radu. Aby sa vedeli vysporiadať s niektorými problémami, ktoré v živote majú. Milión sedemstotisíc vyšetrení, ročne pribudne 80-tisíc ambulantných vyšetrení v psychiatrických ambulanciách.

    Naozaj musím povedať, že nerozumiem celkom vajataniu ministerstva zdravotníctva vo vzťahu k zrušeniu potreby odporúčacích lístkov pre psychiatrov. Jednak chcem povedať, ako to píšu aj ambulantní psychiatri, že za posledných niekoľko desaťročí nikdy nebol k vyšetreniu psychiatra potrebný výmenný poukaz od všeobecného lekára. Dokonca ani v slávnych časov MÚNZ-ov, KÚNZ-ov a OÚNZ-ov, keď bolo všetko centrálne riadené, psychiatrovi mohol ísť pacient priamo. Teraz sme zaviedli novinku. Tu sme prekročili všetky dovtedy zaužívané pravidlá a zvyklosti. A naozaj nerozumiem tomu, prečo ministerstvo zdravotníctva tak váha a vajatá so zrušením potreby mať odporúčací lístok k psychiatrovi. Nerozumiem, na čo čaká. Či čakajú na to, že poklesne to vysoké číslo návštevy u ambulantných psychiatrov, alebo očakávajú, že v štatistikách stúpne počet samovrážd a potom to budeme riešiť, alebo naozaj nerozumiem tomu vajataniu a nerozhodnosti, keď sa stala takáto chyba.

    Na záver, dámy a páni, by som si dovolil predostrieť určité riešenie, ktoré z tejto situácie sa nám ponúka. Jednak ministerskí úradníci, ako som to pochopil aj z diskusnej relácie v Slovenskom rozhlase, kde namiesto pána ministra prišiel pán riaditeľ sekcie zdravia Hochel, sa boja zmeny v zákone ako čert kríža. Bola by urazená tá ich hrdosť, samoľúbosť. Ono to nie je jednoduché prísť do parlamentu a povedať, tu sme sa pomýlili. Život ukázal, že sa mýlime. Musím ale povedať, že keby to urobili, asi by sme im zatlieskali, lebo by to bola ich veľkorysosť. Tejto, obávam sa, nie sú schopní.

    Pani poslankyňa Sabolová ako navrhovateľka tohto zákona im podala pomocnú ruku. Naozaj až netypicky na opozičného poslanca, pretože im umožňuje a dáva im akési splnomocňovacie ustanovenie v novele zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá umožní ministrovi zdravotníctva vydať všeobecne záväzný predpis, teda vyhlášku, v ktorej vysvetlí, ako to vlastne s tými odporúčacími lístkami ku špecialistom je, a vysvetlí, kde to je potrebné a kde to nie je potrebné bez toho, aby musel otvoriť zákon, zachová si tvár, neurobil žiadnu chybu, ale vo vyhláške vysvetlí, kde to je potrebné a nie, aby nemuseli e-mailom odpovedať úradníci ministerstva zdravotníctva takým spôsobom, ako čítala pani navrhovateľka, a to ešte odpovedať zle. Neviem, ktorý úradník to na ministerstve písal. Ja by som ho vyhodil, pretože odpovedal nie v súlade s platnou legislatívou.

    Ministerskí úradníci to chcú ešte jednoduchšie obísť, pretože si uvedomujú, že možno aj schválenie tohto splnomocňovacieho ustanovenia v zákone na vydanie všeobecne záväzného predpisu ich môže akýmsi spôsobom usvedčiť v tom, že novela zákona nebola dobrá, ktorú sme schválili v Národnej rade Slovenskej republiky, a preto hovoria, že to budú riešiť len odborným usmernením. Ja si myslím, že odborné usmernenie ako výklad zákona neprichádza do úvahy. Znovu z legislatívneho hľadiska je to niečo, čo je neprijateľné.

    Preto, dámy a páni, poslanecký klub SDKÚ – DS zahlasuje za túto novelu zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorú predkladá pani poslankyňa Sabolová, a chcem vás všetkých bez ohľadu na politickú príslušnosť vyzvať k tomu, aby sme podporili túto jednoriadkovú novelu, ktorá veľmi čestne umožní ministrovi zdravotníctva opraviť to, čo pokazil. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Novotného pán poslanec Miššík a pani poslankyňa Sárközy. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Vy ste chceli faktickú poznámku? A ešte pani predkladateľka. A končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja mám taký pocit, akoby som zažíval také pekné déja vu. No naposledy asi v takomto obsadení, možno je tu teraz o troch, štyroch poslancov viac, sme už raz prerokúvali túto problematiku, ale dnes napriek tomu, že je to takmer totožné napriek tomu, že veľmi dobre dnes vystúpila nie v rozprave, ale so svojím návrhom pani poslankyňa Sabolová a takisto skvelým spôsobom vystúpil môj kolega Vilo Novotný, musím povedať, že ten jej návrh je naozaj právne čistý, absolútne seriózny a naozaj podáva pomocnú ruku, na čo sa nikto nemôže nahnevať. Som mimoriadne zvedavý na to, že či na takéto gesto nieže dobrej vôle, ale zdravého rozumu pristúpi aj vládna koalícia. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Chcem pokračovať v tom, čo povedal pán doktor Novotný, pán poslanec Novotný. Ja som bola jedna z tých poslankýň, ktorá v decembri podávala pozmeňujúci návrh práve čo sa týkalo psychiatrických lekárov a dermatovenerológov. Práve vychádzajúc z tej skúsenosti, ktoré sme mali ako lekári z praxe. Samozrejme, ten pozmeňujúci návrh nebol prijatý, ale prvé januárové týždne bez toho, aby sa o to poslanci pričinili hocijakým krokom, psychiatri aj pacienti začali spisovať petíciu, ktorú potom predložili ministerstvu.

    Ja som počúvala vyjadrenia pani hovorkyne, ktorá na to reagovala vtedy, keď dostala túto petíciu, že počkáme si chvíľku, vyhodnotíme, o koľko je menej návštev u psychiatrických lekárov a potom sa k tomuto vyjadríme. No, už sme v štvrtom mesiaci, ešte som nepočula ich vyjadrenie, či sa ten počet pacientov, ktorí navštívili psychiatrov znížil alebo zvýšil a môžem súhlasiť s tým, čo povedal pán poslanec Novotný pred chvíľkou. Na čo čakáme? Aby sa ten počet zvýšil? Alebo aby sa ten počet znížil a potom tí pacienti sa ocitnú niekde inde, ale to zrejme už nebudú lekári a nebudú to psychiatri, ale budú v márnici.

    Tak fakt, ja som tiež zvedavá na to, ako teraz budú hlasovať poslanci vládnej koalície. Najprv tu boli štyria, teraz sú už siedmi a pri každej druhej vete počúvame od poslancov vládnej koalície, že oni robia všetko pre ľud tejto krajiny. Teraz to môžu dokázať. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Chcela by som vlastne doplniť pána poslanca Novotného s jedným konkrétnym výstupom, že už takmer dva mesiace sa hovorí v jednom príspevku. Čakajú metodické usmernenie od ministerstva zdravotníctva, kedy sú výmenné lístky potrebné a kedy ich netreba. Jeho vydanie je však stále v nedohľadne, odkladá sa, najnovšie by malo byť do konca marca. Ja viem, prečo nemôže byť do konca marca. Lebo nemá na to právny titul zo zákona ministerstvo. A preto aj tvrdenie pani hovorkyne, ktorá povedala pred istým časom koncom februára, že rezort zdravotníctva má už usmernenie hotové, ale ešte čaká na rokovanie s psychiatrami, potom to dopracuje. Myslím si, že je to také trošku zavádzanie aj tých psychiatrov, ktorí tých pacientov liečia. Liečia ich aj vtedy, ak príde bez výmenného lístka, lebo každý jeden psychiatrický pacient je pacient akútny, ale možno niektorý by mohol jeden, dva dni počkať, ale nikdy si nedovolí tento lekár zobrať na seba zodpovednosť, aby sme čítali v médiách príklady, o ktorých sme tu už aj začiatkom roka počuli. A preto si myslím, že je najvyšší čas, aby sme toto usmernenie prijali, môžeme to vylepšiť. Mne sa zdá, najjednoduchší spôsob by bol zrušiť výmenné lístky a nechať tie výmenné lístky, ktoré tu vždy boli, vždy sa používali a pomôcť radšej všeobecnému lekárovi taký status vytvoriť, aby bol vyhľadávaný, aby ten špecialista bol skutočne špecialistom.

    A ak mám ešte chvíľočku, ale ja mám potom možnosť vystúpiť. Ja by som veľmi striktne to, čo ministerstvo kompenzuje materiálom, ktorý nie je oficiálne ani právne záväzný, je to, že dáva vyhlásenia, ktoré sú zmätočné.

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Reakcia na faktické poznámky pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Chcem poďakovať všetkým, ktorí na mňa zareagovali faktickou poznámkou. Obávam sa ale len toho, že presviedčame sami seba. Už po tretíkrát, keď to dobre počítam. Sami seba presviedčame o svojich argumentoch, myslím, že nemusíme presviedčať ani odbornú verejnosť, už ani laickú verejnosť, ktorá si už vyskúšala tortúru s odporúčacím lístkom. Ide o to, aby, myslím si, toto elegantné a pekné riešenie, ktoré je z pera navrhovateľky pani poslankyne Sabolovej prijala aj vládna koalícia. Opakujem, veľmi so cťou jej pani poslankyňa Sabolová umožní vycúvať z chýb, ktoré urobila.

    Chcem ešte povedať toľko, čo sa týka ambulantných psychiatrov, sú naozaj v situácii, keď čakajú na nejaké riešenie, na nejaký krok zo strany ministerstva zdravotníctva. Totižto naozaj podľa mojich informácií stále ošetrujú aj takých pacientov, ktorí prídu bez odporúčacieho lístka, pretože proste lekár je už taký, že Hippokratova prísaha vám nedovolí človeka odohnať od dverí a prehnať cez nejakého všeobecného lekára s rizikom, že už tento pacient nepríde a možno niečo prehliadnete. Zatiaľ im to tolerujú ako-tak aj zdravotné poisťovne. Otázka je dokedy? Bojím sa toho dňa, keď to začnú naozaj čítať striktne, tak ako je to napísané v zákone a dodržiavať zákon.

    A čo sa týka ministerstva zdravotníctva, ja už tiež nerozumiem tomu, na čo ešte čaká ministerstvo zdravotníctva. Ale aby som trošku nadľahčil túto diskusiu, je krátko pred devätnástou hodinou, možno sa drží hesla donských kozákov. Požijeme, popijeme, uvidíme. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Abrhan a po ňom sa pripraví pán poslanec Slafkovský.

  • Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som hneď v úvode svojho vystúpenia ocenil trpezlivosť pani poslankyne Sabolovej, s akou predkladá v rôznych formách novelu zákona, ktorá rieši jeden problém, ktorý spočíva v zbytočnom preháňaní pacientov pri zabezpečovaní výmenných lístkov u všeobecných lekárov pred vyšetrením u lekárov špecializovanej ambulantnej starostlivosti.

    Túto jej trpezlivosť je možné prirovnať snáď už len k trpezlivosti pacientov, ktorí túto zbytočnú tortúru musia absolvovať, pričom sú prípady, keď sídlo všeobecného lekára je v inej obci ako sídlo špecialistu či iných špecialistov, a teda pacient v jeden deň navštívi a vyčká svoj rad u všeobecného lekára, aby získal výmenný lístok, na druhý deň ráno cestuje za špecialistom do inej obce či mesta, nuž a potom po vyšetrení s výsledkami na tretí deň opäť cestuje a čaká u svojho obvodného lekára. V tomto prípade nejde len o zbytočnú administratívu, ale sú prípady, keď sa úplne zbytočne predlžuje začiatok špecializovanej liečby pacienta. Dôvodová správa uvádza príklad psychiatrických pacientov, ktorí tu už boli spomínaní. Ale sú to aj iné prípady.

    Som presvedčený, že všetkým poslancom je zrejmé a prax to ukázala, že toto opatrenie je byrokratické a nevedie k zefektívneniu liečby pacientov u všeobecných lekárov. Tvrdohlavé zotrvávanie na platnom stave len preto, že tento problém navrhuje riešiť opozičná poslankyňa je neúctou a výsmechom všetkým chorým, ktorí túto turistiku musia absolvovať. Alebo zotrvávanie na súčasnej platnej úprave spočíva v presvedčení, že i to je jedna z možností liečby, ktorá má spočívať v tom, že pacientov posielame od jedného lekára k druhému, tí sa tu neustále stretávajú, navzájom sa zdravia a budú sa zdraviť dovtedy, kým sa neuzdravia.

    Možno je to vtipné alebo smiešne, no rovnako tak je smiešne zotrvávať na veciach, ktoré sú prekonané, a preto zotrvávať na povinnosti vypisovať výmenný lístok všeobecným lekárom pre špecializovanú ambulanciu treba zmeniť a najlepšie urobíme, ak podporíme návrh pani poslankyne Sabolovej bez ohľadu na to, či sme z koalície, alebo z opozície. Lebo choroba, panie poslankyne a páni poslanci, choroba a byrokracia si nevyberá. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Abrhana pán poslanec Fronc. Končín možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a pán poslanec Fronc má slovo.

  • Možnože aj úmysel ministerstva školstva bol dobrý a smeroval k efektívnosti zdravotníctva. Dnes ma navštívil jeden mladý človek v inej veci a mi presne rozprával, ako jeho stará mama, ktorá je už imobilná, býva na dedine, má cukrovku, jednoducho sanitka ju musí zaviesť k všeobecnému lekárovi, ale k špecialistovi sa už nedostane, pretože to nestihne, zavezie nazad domov a na druhý deň zase k špecialistovi. Takže v tomto prípade dokonca je to aj o mrhaní prostriedkov na zdravotníctvo a poviem, že v ostatných dňoch som si sám osobne vyskúšal výmenné lístky a mám pocit, že možnože by prospelo k zmene, keby v tejto snemovni postihla nejaká taká spoločná choroba všetkých poslancov, aby si to okúsili na vlastnej koži a potom by došlo k zmene.

    Myslím si, že kolegyňa Sabolová naozaj mimoriadne trpezlivo robí, a ak vystúpil aj kolega Abrhan v snahe ju podporiť v tejto drobnej veci, zdanlivo drobnej, ale život sa skladá z drobností, a pritom je vážny.

    Takže chcel by som poprosiť tu prítomných kolegov z koalície, aby sa naozaj zamysleli a našli formu, ako tento problém vyriešiť tak, aby aj zostala česť pre ministra zdravotníctva, keď už nemá ochotu zmeniť svoje rozhodnutie, ktoré prináša problémy obyčajným ľuďom. Ďakujem.

  • Pán poslanec Abrhan bude reagovať na faktickú poznámku.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som poďakovať za faktickú poznámku pánovi poslancovi Froncovi. Omnoho radšej však by som bol, ak by reakcia poslancov vládnej koalície k tomuto poslaneckému návrhu bola pozitívna, aby sme zajtra o 11.00 hodine tento poslanecký návrh mohli posunúť do druhého čítania. Ďakujem veľmi pekne za váš hlas. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Slafkovský a po ňom sa pripraví pán poslanec Halecký. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážení predkladatelia, vážené dámy a páni, kolegovia, ja by som sa v krátkosti zastavil nad týmto problémom, ktorý už opakovane, ako bolo povedané, tu riešime a hľadal som, že kto sa vlastne teší dnes z toho, že takáto povinnosť vznikla. No vyšlo mi z toho, že jediné, ktoré sa tešia, sú zdravotné poisťovne. Majú hneď dôvod, prečo vyškrtnúť takéhoto pacienta zo zoznamu pacientov, ktorí budú preplatení. Majú dôvod vyškrtnúť niekoho z toho, že bol ošetrený v nemocnici a podobne. Takže je to len radosť pre poisťovne, pre nikoho iného ďalej nie.

    Praktickí lekári uvažujú o tom, že možno ešte to prvé základné vyšetrenie, tam by to bolo akosi vhodné, keby to zostalo, samozrejme, s výnimkou takých záležitostí, ako je psychiatria, gynekológia, kožné, lebo nepoznám napríklad takého pediatra, ktorý by si dovolil skontrolovať, že či táto 18-ročná dievčina patrí na gynekológiu alebo na kožné, alebo ku diabetológovi, pretože ju niekde svrbí. To je ako problém, ktorý naozaj sa nedá riešiť len takto cez lístočky, a to nie je dobrá záležitosť.

    No, bohužiaľ, ale samoľúbosť nášho ministerstva je taká veľká, že ani tieto početné argumenty, ktoré už tu nechcem opakovať, nie je ochotné zobrať do úvahy a predpokladám, že nebude odporúčať klubu, teda koaličnému, koalícii, aby postúpila návrh tohto zákona do ďalšieho čítania. Ja som na druhej strane rád, že stúpa všeobecná nahnevanosť, naštvatosť na systém, okrem iného aj na lekárov, bohužiaľ, medzi ktorých patrím, a preto hovorím, neopovážte sa podporiť tento zákon do druhého čítania, lebo hráte tým pre nás. Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Slafkovského pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a pani poslankyňa Sabolová má slovo.

  • Ja by som len chcela možno tak ani nie doplniť, ale povedať, že možno ani nie tak zdravotné poisťovne sa na tom tešia. Je to pre nich tiež jedna zbytočná administratívna prekážka. Pokiaľ ony budú musieť kontrolovať ešte aj pri tej odbornej práci revíznym lekárom, aké výkony boli urobené, ale skôr si myslím, že majú v tom tiež jeden dobrý chaos, pretože to, čo som povedala, mnohokrát lekár, ak nechce pacienta šikanovať a vie, že ten jeho stav je vážny, tak ho ošetrí. Vždy je ale, prečo my chceme vytvárať nejasný priestor pre lekárov v tom vzťahu lekár – pacient, aby ho nešikanoval a on ho ošetrí, lebo ho považuje za akútny stav. Veď ten pacient, keď už vyhľadá nejakého špecialistu, asi je už chorý.

    A tu ešte mi tak pritom napadla, ako vystupujete jednotliví poslanci, taká konkrétna skúsenosť, keď mi zdravotná sestra u všeobecného lekára povedala. Prichádzajú pacienti. Príde v pondelok, príde si po jeden výmenný lístok, ide k odborníkovi. Títo starší ľudia majú čas niektorí, možno nie sú takí vážne chorí niektorí, v stredu príde, opäť si sadne do čakárne, dostane ďalší výmenný lístok, lebo on zabudol, že ešte potrebuje ísť na nejakú kontrolu. A vlastne ja toho pacienta neviem, či ho mám poslať preč, ale ho musím poslať k tomu lekárovi, pretože neviem, či ten jeho stav je taký alebo inakší. A preto si myslím, že je to administratívny úkon, ktorý aj tým poisťovniam možno bráni, aby kontroloval len tú odbornú stránku revíznym lekárom a nemusel ešte pozerať, či tých papierov má tam desať, alebo tam ten papier nemá, ale či ten výkon urobil. A toto je, myslím, to podstatné, na čom by mal rezort zdravotníctva bazírovať.

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Slafkovský bude reagovať na faktickú poznámku.

  • Ďakujem. Ja len doplním toľko, že dneska špecialisti v priemere na vidieku majú 30 % svojich výkonov nezaplatených. Každý mesiac 30-percentný záväzok poisťovní! Keď si k tomu poisťovne sadnú, tak dokážu, pokiaľ tam nebude od každého jedného odporúčací lístok, tak dokáže to vyškrtať a im klesnú náklady o 30 %. Ja neviem, či je to nejaký spoločný komplot pána ministra s poisťovňami, ale poisťovniam to určite nahráva.

    No a to, že si lekári navzájom neposkytujú takú dokonalú informovanosť, to je problém zdravotníckeho stavu ako takého. Dúfajme, že pokiaľ sa dostane i-Health, teda elektronický zdravotnícky systém do činnosti, do funkčnosti, tak všetko sa to zjednoduší, pretože spoliehať sa len na to, že cez výmenné lístky a pohyb kariet a cez karty bude plná informovanosť obvodného lekára o tom, čo sa deje u špecialistu, na to sa nedá spoliehať. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Halecký. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ak je všeobecný súhlas, tak môžeme aj to.

  • Hlasy z pléna.

  • Takže, ak dovolíte, prerušujem rokovanie 20. schôdze Národnej rady, ale upozorňujem, že zajtra, teda o 9.00 hodine budeme pokračovať, tak ako bolo schválené bodom 37 (tlač 518), to je zákon o vnútrozemskej plavbe. A potom bude pokračovať tento zákon. Takže príjemný večer ešte všetkým.

  • Prerušenie rokovania o 18.52 hodine.