• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem príjemný deň.

    Otváram štvrtý rokovací deň 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Pavol Džurina, ďalej pán poslanec Ľuboš Martinák, Iveta Radičová, Ján Slota, Anton Korba a Štefan Zelník.

    V rokovaní budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Marty Damborskej, Ľudmily Muškovej a Jána Podmanického na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

    Dostali ste ho ako tlač 565.

    Prosím teraz poslankyňu Ľudmilu Muškovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Miladu Belásovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov. Ďakujem pekne.

    Do rozpravy ústne sú prihlásené panie poslankyne Marta Damborská a Ľudmila Mušková.

    Dávam teraz slovo pani poslankyni Damborskej a pripraví sa pani Ľudmila Mušková. Pani poslankyňa, máte priestor v rozprave. Nech sa páči.

  • Prajem dobrý deň všetkým a ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážený pán predsedajúci, vážené kolegynky, kolegovia, rozšírenie nedeľnej práce, práce cez sviatky, nočné zmeny sa aj na Slovensku postupne stalo súčasťou trhovej ekonomiky. My Slováci patríme v rámci krajín rozšírenej Európskej únie v tomto smere k jedným z najusilovnejších. Všade vo svete sú dnes bežné alternatívne práce. Niekto si nájde dve i tri, aby si udržal svoj životný štandard. Táto situácia celosvetovo odráža úroveň priemernej mzdy v ekonomike. Obyvatelia každého štátu si prácou v nedeľu snažia zvyšovať svoj príjem. Všeobecne teda platí, že čím je nižšia mzdy v národnom hospodárstve, tým viac ľudia pracujú v nedeľu a vo sviatky.

    Podľa dostupných údajov z Eurostatu dnes na Slovensku odpracuje priemerne každý desiaty zamestnanec aspoň dve nedele v mesiaci, a to preto, aby si uspokojil požiadavky zamestnávateľa, pomohol zabezpečiť riadny chod firmy, a najmä preto, aby zarobil pár korún navyše kvôli tomu, aby dokázal uživiť svoju rodinu.

    Osobne zastávam názor, že práca v nedeľu a vo sviatok by mala byť možná len vo výslovne stanovených, odôvodnených a výnimočných prípadoch, aby sa zabránilo zneužívaniu zamestnancov bez nároku na primeraný oddych. Všetci vieme, že práca počas nedele a sviatkov vždy bola a je považovaná ľuďmi za najmenej obľúbenú, nezávisle od náboženského a svetonázorového presvedčenia.

    Je pravda, že Slovensko sa so šestnástimi štátnymi sviatkami ročne zaraďuje medzi špičku v rámci Európy. V počte voľných dní po Slovensku nasleduje Chorvátsko so štrnástimi sviatkami a Rakúsko s trinástimi sviatkami. Tucet voľných dní v roku majú Čechy, Maďarsko a Francúzsko. Nemecko má jedenásť sviatkov, plus aj niektoré spolkové krajiny majú vlastné sviatky. A po desať voľných dní majú Poľsko a Švajčiarsko.

    Náš predložený návrh nemá ambíciu obmedzovať zisky obchodným reťazcom a zakazovať maloobchodný predaj počas všetkých sviatočných dní, ako sa nám to snaží niekto podsúvať.

    Táto malá novela Zákonníka práce má predovšetkým umožniť zamestnancom pracujúcim v maloobchodnom predaji v zmysle medzinárodných dokumentov v zhode so zásadou zosúlaďovania rodinného a pracovného života presadzovanou v pracovnom práve Európskej únie, ako aj s kultúrnymi tradíciami nášho štátu, ale aj celej Európy stráviť dva najstaršie, najvýznamnejšie a najkrajšie sviatky roka a začiatok každého nového roka v kruhu svojich najbližších a priateľov. Veď, či sa to niekomu páči alebo nie, to, čo robí Vianoce Vianocami a Veľkú noc Veľkou nocou, sú práve tradície a to, že sme v kruhu svojich najbližších.

    Na podporu nášho návrhu pritom nemusíme chodiť ďaleko. Stačí zájsť len pár kilometrov k našim rakúskym susedom, ktorí neumožňujú zamestnávateľom v maloobchode určovať počas sviatočných dní svojim zamestnancom prácu. Všetci obyvatelia Rakúska sú s tým uzrozumení a zariadia sa so svojimi nákupmi podľa toho.

    Aby sme sa však pozreli aj trochu ďalej po Európskej únii. Tak napr. všetky štátne sviatky sa v Británii nazývajú bank holidays čiže bankové prázdniny, pretože počas týchto sviatkov sú zatvorené všetky banky a drvivá väčšina firiem a obchodov. Počas štátnych sviatkov je nielen v Rakúsku a Británii, ale aj v mnohých iných štátoch Európy najspoľahlivejším dopravným prostriedkom vaše vlastné auto. Nielen predaj v obchodnej sieti, ale aj mestská hromadná doprava je tiež totiž v tomto období značne obmedzená.

    Mohla by som vyratúvať aj ďalšie európske štáty, ktoré majú systém podobný Rakúsku alebo Británii. To však nie je mojím cieľom, pretože drvivá väčšina z nás má s týmto svoje vlastné skúsenosti.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľujem si vás s prihliadnutím na uvedené a na opätovné priblíženie sa Slovenska celoeurópskym tradíciám požiadať, aby ste návrh zákona posunuli do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Damborskej sa nehlási nikto.

    A ďalšou a poslednou prihlásenou do rozpravy ústne je pani poslankyňa Ľudmila Mušková. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená Národná rada, predložený návrh zákona rieši dva okruhy problémov.

    Po prvé, precizujeme úpravu pracovného času obsiahnutú v Zákonníku práce, kde sa umožňuje zamestnávateľom flexibilnejšie rozhodnutie o pracovnom čase. A zamestnávatelia, musím podotknúť, ho vítajú. Na druhej strane treba tiež zdôrazniť ale, že je tu zabezpečená ochrana zamestnanca, pretože využitie tejto novej právnej úpravy by bolo možné iba po dohode so zamestnancom.

    Druhý problém, ktorý tu už bol spomínaný mojou predrečníčkou, je problém predaja v troch a pol dňa pracovného pokoja, ktoré pripadajú na 24. december po dvanástej hodine, na 25. december, 1. január a veľkonočnú nedeľu, kde tento návrh zakazuje predaj.

    My predkladatelia sledujeme jeden cieľ a tým je ochrana rodiny a ochrana detí. Je len kvapkou, len tým najmenším minimom, čo môžeme pre rodiny urobiť oproti tomu, aby sa dodržiaval zákon. Platný zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch totiž jasne hovorí, že štátne sviatky a nedele sú dňom pracovného pokoja. Toto platí vo všetkých civilizovaných krajinách. Všetky štáty bývalej pätnástky Európskej únie si totiž tvrdo hája a ochraňujú rodiny a nedovoľujú, ba priam, ako je to v Nemecku, zakazujú pracovať v nedeľu a vo sviatky.

    U nás, tak ako som povedala, napriek tomu, že máme sviatkový zákon, že Zákonník práce jasne definuje, ktoré profesie môžu vo sviatok pracovať, Zákonník práce je obchádzaný a nedodržiavaný najmä teda niektorými obchodnými reťazcami. A musím povedať na druhej strane zase, niektoré obchodné reťazce vítajú tento náš návrh. A matky sú potom nútené robiť cez nedeľu i cez sviatky. A ich rodiny musia existovať bez matiek. V návrhu sa nedotýkame však týchto nedieľ, ako som to povedala, riešime iba tri spomenuté sviatky, tri a pol teda dňa. A napriek tomu veríme, že aj tieto tri dni, ktoré sú tradične rodinnými sviatkami, pomôžu zlepšiť situáciu rodín a rodičov pracujúcich v obchode.

    Preto vás chcem poprosiť, vážení kolegovia, aby ste podporili túto novelu do druhého čítania. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni Muškovej.

    S faktickou poznámkou sa ani na jej vystúpenie neprihlásil žiaden poslanec ani poslankyňa.

    A preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, chce pani spravodajkyňa vystúpiť?

    Predpokladám, že pani Mušková ako navrhovateľ povedala v rozprave všetko. Ani pani spravodajkyňa nechce vystúpiť.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a hlasovať o ňom budeme o 11.00 hodine, tak ako je všeobecná zhoda.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 555. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 565.

    Poprosím teraz podpredsedu vlády Slovenskej republiky Dušana Čaploviča, ktorého dodatočne vítam na rokovaní Národnej rady, aby vládny návrh zákona ako navrhovateľ uviedol. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni, vážená Národná rada, dovoľte mi za vládu Slovenskej republiky na dnešné rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky predložiť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý bol vypracovaný na základe úlohy B.3. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 678/2007.

    Dôvodom vládneho návrhu zákona je najmä úprava problematiky uplatňovania podmienok účasti uchádzačov alebo záujemcov týkajúcich sa finančného a ekonomického postavenia a technickej alebo odbornej spôsobilosti ako kritérií na vyhodnocovanie ponúk, čím sa sleduje zabránenie opakujúcim sa nedostatkom v procese verejného obstarávania, najmä používaniu referencií ako kritéria na vyhodnotenie ponúk.

    Upresňujú sa tiež niektoré ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní v zmysle smerníc Európskeho spoločenstva pre oblasť verejného obstarávania.

    Reaguje sa aj na nevyhnutné požiadavky vyplývajúce z aplikačnej praxe.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o jeho podporu a posunutie do druhého a tretieho čítania. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu, aby predniesol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 305 z 18. marca 2008 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 555). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 565 z 27. februára 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 6. mája 2008 a v gestorskom výbore do 7. mája 2008.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Taktiež zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Konštatujem, že do rozpravy písomne sa za poslanecké kluby neprihlásil nikto. Prihlásili sa však písomne títo poslanci: pani Lucia Žitňanská a pán Stanislav Janiš.

    Dávam teraz slovo v rozprave prvej písomne prihlásenej pani Lucii Žitňanskej, po nej bude v rozprave vystupovať pán Stanislav Janiš. Po vystúpení týchto dvoch písomne prihlásených poslancov bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, novela zákona o verejnom obstarávaní je dobrá príležitosť zaoberať sa témou verejného obstarávania a jeho právnej úpravy trošku v širších súvislostiach, nielen z pohľadu textu tejto novely. A vidím dva dôvody prečo je vhodné sa už v prvom čítaní zaoberať témou verejného obstarávania širšie. Ten prvý dôvod je, že uplynula skoro polovica volebného obdobia. A môžeme vyhodnotiť aj pôsobenie vlády pri verejných obstarávaniach. Ten druhý dôvod je, že novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorú máme na stole novelizuje zákon, ktorý má cirka dva roky, to znamená dobrý čas na to, aby sme vedeli vyhodnotiť, ako sa v praxi osvedčil, čo je v ňom dobré a zlé, kde sú jeho silné a slabé miesta. Z takéhoto širšieho pohľadu potom podľa mojej mienky môžeme aj posúdiť, či predložená novela rieši problémy, ktoré naozaj existujú, čo v nej je a čo by v nej nemalo byť alebo, naopak, čo v nej chýba a a čo by v nej malo byť. V tomto duchu budem viesť aj moje vystúpenie. A na záver mi z toho vyplynú určité závery.

    Začnem prvým bodom. A to je otázka, ako sa darí vláde pri verejných obstarávaniach. Pomôžem si najskôr citátmi. A dovolím si zacitovať pána premiéra Fica, ktorý niekoľkokrát povedal niečo o predražených verejných obstarávaniach. Použijem dva citáty. Jeden je z júna 2007 v Slovenskej televízii: „Sú kvalifikované odhady, ktoré hovoria, že verejné obstarávanie na Slovensku je predražené o 20 až 40 %.“ Citujem ďalej z novembra toho istého roku pre Hospodárske noviny: „Verejné obstarávanie je veľká bolesť tohto štátu. Do verejného obstarávania ide 80 mld. až 90 mld. verejných zdrojov ročne. A je to predražené o 20 %. Vo vláde stále rezonuje otázka centrálneho verejného obstarávania a iných praktík, ktoré by mali likvidovať rezortný vplyv na verejné obstarávanie. To sú prvé kroky, ktoré teraz zvažujeme. Vo verejnom obstarávaní vidíme veľké rezervy. Každý produkt, ktorý sa obstaráva, má svoje špecifiká a tým treba prispôsobiť aj kritériá, ktoré sú nastavené.“ To je toľko z výrokov premiéra. Otázka je, čo sa udialo a čo z týchto výrokov, návrhov sa skutočne počas jeden a tri štvrte roka vlády aj realizovalo.

    Centrálne verejné obstarávanie a spomínané zrušenie rezortného prístupu k verejnému obstarávaniu. Zatiaľ chýba akýkoľvek návrh v tejto oblasti. Podľa mojich informácií vláda zatiaľ centrálne verejné obstarávania nerealizuje. Keď spomeniem niektoré pokusy centrálneho obstarávania na ministerstve kultúry nie zrovna najúspešnejšie, tak musím povedať, že šetrenie v podobe centrálneho verejného obstarávania sa zatiaľ nekoná. Veľmi sa nepokročilo zatiaľ ani v elektronizácii verejného obstarávania, od čoho sa tiež sľubovali určité úspory. Zato sú tu kauzy a skoro každý týždeň je tu kauza, ktorá sa týka verejného obstarávania. A je to už celkom hrubá kôpka. Vytlačila som si len medializované prípady z tohto roka. A je to naozaj celkom slušná kôpka. Čo hovoria tieto kauzy alebo čo sa z nich dá vyčítať. Dá sa z nich vyčítať to, že nielenže nič sa nerobí s centrálnym verejným obstarávaním. Nič sa nerobí ani pre to, aby sa hľadali úspory v rámci verejného obstarávania. A vychádzam z toho, že kauzy ukazujú na to, že vláda často pod rôznymi zámienkami preferuje práve menej transparentné formy verejného obstarávania pred transparentnými, čím sama vytvára priestor pre predraženie obstarávania. Povedzme si príklad diaľnic, zneužívanie časovej tiesne. Z káuz ďalej vyplýva, že sa opakujú firmy, ktoré vystupujú v týchto netransparentných verejných obstarávaniach. A nepôjdem do hĺbky, spomeniem iba najslávnejšie firmy, povedzme, IKORES alebo DOXX, teraz slávnu so stravnými lístkami, alebo medzi právnymi službami, to ma zaujíma, asi najslávnejšiu firmu AVOCAT.

    Dovolím si teraz odbočiť trošku úzko od témy verejného obstarávania a dovolím si citovať z článku Leszka Balcerowicza. Bude to krátke, ale, myslím, výstižné na súčasnú situáciu. Pre Pravdu Leszek Balcerowicz 28. novembra 2007 o. i. napísal: „Boj s korupciou by sa mal skôr zamerať na odstránenie jej základných príčin. Tým je korupčný priestor vo verejnom sektore a potláčanie trhových síl. Je to jediná cesta, ktorá sľubuje aj menej korupcie, aj vyšší hospodársky rast. Ak budeme s korupciou bojovať výhradne prostredníctvom posilnených represívnych opatrení, pričom korupčný priestor v prebujnenom verejnom sektore necháme nedotknutý, iba tým ochromíme verejných činiteľov, oddialime dôležité rozhodnutia a nahráme cynickým demagógom a politickým fanatikom.“ Prečo som si vybrala tento citát? Vybrala som si ho preto, pretože si myslím, že je veľmi výstižný a sedí na dnešnú situáciu na Slovensku. Ja musím povedať, aj keď sa sám premiér verbálne hlási k prevencii korupcie, nie k represii, vychádzam z jeho vystúpenia, ktoré mal v septembri 2007 na konferencii Transparency „Protikorupčné nástroje, prevencia a represia“, ktoré som si aj osobne vypočula, kde sa vyslovene prihlásil k prevencii ako najúčinnejšiemu nástroju boja proti korupcii. Ale v praktickej politike robí pravý opak. Nepodporuje prevenciu, nerobí opatrenia, ktoré zužujú priestor pre korupciu. Keď škandál nadobudne neudržateľné rozmery, tak zachráni situáciu tým, že mocensky zasiahne a problém akože vyrieši. Ale v skutočnosti problém nerieši, pretože priestor pre korupciu ostáva. Nadväzujúc na citát Balcerowicza a nadväzujúc na to, čo môžeme čítať dennodenne v novinách, mi z toho vychádza, že táto vláda má tri veľké problémy, je to verejné obstarávanie, prerozdeľovanie prostriedkov z eurofondov a nakladanie so štátnym majetkom, tri problémy, ktoré ale, zdá sa, ju zároveň držia pokope.

    Pripomeniem pre pamäť, že počas tohto volebného obdobia SDKÚ – Demokratická strana reagujúc na to, čo sa v týchto oblastiach deje, predložila práve v týchto oblastiach niekoľko návrhov v tomto pléne. Pripomeniem tak novelu zákona o rozpočtových pravidlách, kde sme navrhovali zverejňovať informácie o poskytovaných dotáciách zo štátneho rozpočtu. Pripomeniem pozmeňujúci návrh k zákonu o eurofondoch, kde sme navrhovali zverejňovať informácie o eurofondoch. Chcem byť spravodlivá a veľmi oceňujem prístup pána podpredsedu Čaploviča, ktorý akceptoval tieto návrhy, žiaľ, zákon ako celok neprešiel. Všimla som si aj, že pán podpredseda zapracoval tieto naše návrhy do návrhu zásad, ktoré predkladá na rokovanie vlády, pokiaľ ide o prácu s eurofondmi. Ale všimla som si aj, že návrh týchto zásad zatiaľ nebol zaradený na rokovanie vlády. A môžem pripomenúť aj naše návrhy, pokiaľ ide o zverejňovanie zmlúv uzatváraných Slovenským pozemkovým fondom.

    Vrátim sa k verejnému obstarávaniu. Zákon o verejnom obstarávaní platí dva roky. Niektoré problémy nevyriešil. Ukazuje sa, že vznikajú možno nové problémy, resp. netransparentné verejné obstarávanie sa presúva od tých metód, ktoré boli v novom zákone upravené transparentnejšie ako v predchádzajúcom, do tých metód, ktoré sú v tomto zákone upravené tak, že umožňujú aj menej transparentné verejné obstarávanie.

    Na to, aby som vedela pomenovať, kde sú boľavé miesta návrhu zákona o verejnom obstarávaní, resp. kde je jeho priestor na zlepšenie, tak si pomôžem rešeršou medializovaných verejných obstarávaní, ktorý sme si urobili, aby sme zistili, ako sa obstaráva, keď sa chce obísť transparentná metóda verejného obstarávania. Z tejto rešerše vychádza, že sú tri boľavé miesta.

    V prvom rade sa zneužívajú podprahové metódy verejného obstarávania. Zneužívajú sa tým, že tieto podprahové obstarávania nemusia byť zverejňované vo Vestníku verejného obstarávania, nemusí byť ustanovená komisia, nemusí byť ani zverejnený výsledok verejného obstarávania. To znamená, že v tomto prípade nemáme vôbec žiadnu kontrolu, či sa vlastne dodržiavajú limity pre použitie jednotlivých metód verejného obstarávania, pretože nevieme odkontrolovať, ktoré štátne orgány koľko drobných zákaziek dali jednotlivým firmám. A ukazuje sa, že na drobných zákazkách typu stravovacie lístky a pod. niektoré firmy, ktoré začínajú okupovať na danom trhu Slovensko, dokopy spravia celkom slušný obrat.

    Ďalším problémom je zneužívanie možností využívať podprahovú metódu verejného obstarávania pre tzv. neprioritné služby. Znie to komplikovane, ale ide o tie typy služieb, o ktorých sme poslednú dobu mohli pomerne veľa čítať, či už to boli stravné lístky, či už to boli právne služby, či už to bolo poradenstvo v oblasti vzdelávania pri eurofondoch a podobne. Sú to typy služieb, pri ktorých zákon umožňuje, pretože ich považuje za neprioritné, zjednodušenú formu obstarávania bez ohľadu na finančný limit. Tak sa stalo, že cez podprahovú metódu, rozumej nenáležite zverejnene, zverejnené to bolo spôsobom, aby sa k zákazke dostal vopred vybraný záujemca a pod., sa dostali celkom zaujímavé firmy k celkom zaujímavým zákazkám. Toto bol inak aj prípad zrušeného tendra na stravovacie lístky za 2,5 mld., kde nakoniec ministerstvo vnútra neustálo, ale nepriznalo si chybu. Povedalo, že pod tlakom ruší verejné obstarávanie, ale nemyslí si, že porušilo zákon. Takto boli obstarané právne služby za skoro 400 mil. na obstarávanie právnych služieb, pokiaľ ide o poradenstvo k PPP projektom. Takto boli obstarané vzdelávacie programy na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja a mohla by som čítať ďalšie.

    Tretím problémovým miestom je zneužívanie rokovacieho konania bez zverejnenia z dôvodu časovej tiesne, kde zákon pomerne jasne definuje časovú tieseň pod písmenom c) v § 58 ods. 1. Citujem: „Zákazka na dodanie tovaru na uskutočnenie stavebných prác alebo na poskytnutie služby sa zadáva z dôvodu mimoriadnej udalosti nespôsobenej verejným obstarávateľom, ktorú nemohol predvídať, a vzhľadom na vzniknutú časovú tieseň nemožno uskutočniť verejnú súťaž, užšiu súťaž ani rokovacie konanie so zverejnením.“ Myslím, že dikcia zákona je pomerne jasná. Napriek tomu obrovské zákazky na diaľnice idú režimom rokovacieho konania bez zverejnenia, odvolávajúc sa na tento paragraf, ktorý som citovala, pričom nie je splnené žiadne z kritérií, ktoré sú v tomto paragrafe uvedené.

    Toľko z našej rešerše.

    Prejdem teraz k samotnému návrhu novely, pretože z toho, čo som povedala, už vyplývajú aj určité očakávania, čo by táto novela riešiť mala.

    Ja som si prečítala aj návrh novely, prečítala som si aj dôvodovú správu. Čiže viem, čo sa chce návrhom novely riešiť. Pán podpredseda to prečítal.

    Pre osvieženie prečítam z dôvodovej správy: „Hlavným dôvodom vypracovania návrhu zákona je zabránenie často sa opakujúcim nedostatkom v procese verejného obstarávania, najmä používanie referencií ako kritéria na vyhodnotenie ponúk,“ kvitujem, myslím, že to je dobrý nápad, „ktoré sú predmetom kontrolných zistení u subjektov povinných aplikovať zákon o verejnom obstarávaní pri čerpaní finančných prostriedkov z európskych fondov. Ďalej je to úprava finančných limitov vyjadrených v eurách, ktoré boli zmenené nariadením Komisie, čiže transpozícia,“ inak je to dobrá vec, pretože sa znižujú limity, „a úpravy vyplývajúce z aplikačnej praxe, najmä úpravy vo vzťahu k používaniu elektronickej komunikácie,“ budem rada, keď to naozaj pomôže rozbehnutiu elektronickej komunikácie, čiže hovorím, to je plus, „a podmienok účasti a predkladanie dokladov, ktorými uchádzač alebo záujemca preukazuje svoje postavenie vo verejnom obstarávaní.“

    Fajn, ale v návrhu je aj niečo iné, čo sa tuto v dôvodovej správe neobjavuje, a síce minimálne jeden bod, na ktorý by som chcela upozorniť. A myslím si, že je hodný debaty, pretože na rozdiel od týchto vecí, ktoré som čítala, ktoré môžu prispieť ku kvalite verejného obstarávania, je tu hneď bod 1, kde sa navrhuje v § 1 ods. 2 písm. b) doplniť medzi verejné obstarávania, ktoré nepodliehajú pravidlám verejného obstarávania, slová „nevzťahuje sa na zákazku, ktorej predmet tvoria utajované skutočnosti alebo ak sa pri jej plnení musia použiť osobitné bezpečnostné opatrenia na základe zákona, alebo ak si to vyžaduje ochrana bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky“. Myslím, že je to pomerne vágne a gumové ustanovenie, ktoré tu nevnímam ako náhodou a ktoré nahradzuje pomerne exaktnú právnu úpravu, ktorá platí v zákone dnes. Ja si spomeniem len na jeden sklad alebo archív na ministerstve obrany. A začínam byť opatrná, pokiaľ ide o túto časť návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní.

    Ale čo nerieši táto novela. Táto novela nerieši problémy, ktoré vyplynuli z toho, čo som uviedla predtým. Nerieši podprahové obstarávania, nesnaží sa robiť nič s netransparentným obstarávaním tzv. neprioritných služieb a nesnaží sa urobiť nič s obchádzaním zákona v prípade využívania alebo zneužívania inštitútu časovej tiesne. A to, si myslím, v poriadku nie je, pretože to sú práve tie slabé miesta zákona o verejnom obstarávaní. Ani pri podprahovom obstarávaní, ani pri neprioritných službách nemusí obstarávateľ, nemusí vláda využívať netransparentné formy. Samozrejme, môže aj v tom prípade zverejňovať obstarávanie vo Vestníku verejného obstarávania. Samozrejme, môže si zvoliť verejnú súťaž, a nie inú, menej transparentnú formu verejného obstarávania. Nerobí to však. A preto podľa mojej mienky to je práve legitímnym dôvodom na to, aby sme ju k tomu prinútili práve novelou zákona o verejnom obstarávaní.

    Preto v druhom čítaní navrhneme pozmeňujúce návrhy v tom smere, aby aj verejné obstarávania pri podprahových obstarávaniach, pri neprioritných službách mohli prebiehať vždy transparentnejšie a nebolo to na vôli ministerstiev alebo vlády, či transparentne prebiehať budú alebo nie. To znamená, navrhneme, aby všetky verejné obstarávania boli náležitým spôsobom zverejňované či už vo Vestníku verejného obstarávania alebo, ak by to mal byť technický problém, na webovej stránke Úradu pre verejné obstarávanie. Navrhneme, aby aj pri tzv. neprioritných službách platili určité limity a nebolo možné zjednodušenou formou, resp. tou najjednoduchšou formou obstarávať tieto služby bez ohľadu na akýkoľvek finančný limit. A pokúsime sa nájsť riešenie aj na lepšiu kontrolu používania časovej tiesne, pokiaľ ide o rokovacie konania bez zverejnenia. Priznám sa, že tu som ale veľmi skeptická, pretože pokiaľ nemá vláda vôľu nezneužívať tento inštitút, tak obávam sa, že zákonné ustanovenia v tomto smere sú slabým riešením. Ale navrhneme to. A myslím si, že Úrad pre verejné obstarávanie by mohol do týchto procesov vstúpiť tým, že by kontroloval, či sú splnené podmienky pre rokovacie konanie bez zverejnenia z dôvodu časovej tiesne hneď na začiatku takéhoto konania, ešte predtým, než sa urobia následné kroky a než vôbec môže byť uzatvorená zmluva.

    Záverom. Podporíme tento návrh do druhého čítania. Myslím, že hovorím za seba, a myslím, že môžem hovoriť aj za mojich kolegov SDKÚ – Demokratickej strany. Podporíme ho s tým, že prídeme v rámci druhého čítania s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré budú zhruba obsahovať to, o čom som hovorila, s tým, že očakávam, pokiaľ je záujem stransparentniť verejné obstarávanie, že tieto návrhy budú aj v pléne podporené, pretože naozaj pôjde o návrhy, ktoré smerujú k transparentnosti verejného obstarávania, ktoré budú umožňovať väčšiu verejnú kontrolu verejného obstarávania. A som presvedčená o tom, že verejné obstarávanie zvýšenie priestoru pre verejné kontrolu potrebuje. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni Žitňanskej.

    S faktickými poznámkami na jej vystúpenie sa prihlásili páni Pavol Frešo, Stanislav Kahanec, Ľubomír Petrák. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    Slovo má pán poslanec Pavol Frešo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel nadviazať na predrečníčku kolegyňu Luciu Žitňanskú, ktorá, mimochodom, mala veľmi jeden excelentný prejav z hľadiska toho, že naznačila, kde tie problémy vo verejnom obstarávaní teraz existujú.

    A chcel by som nadviazať na tú časť, kde hovorila o tom, že je ťažké prinútiť vládu zákonom, aby naozaj mala vôľu transparentne a efektívne nakladať s finančnými prostriedkami. V tomto prípade som aj ja veľmi sklamaný, že pán predkladateľ nespomenul žiadny z týchto dôvodov ani nenaznačil, že by mal záujem tento zákon riešiť súčasné kauzy, ktorými je spoločnosť traumatizovaná. A práve naopak, som znepokojený aj tou časťou, ktorá hovorí o utajovaných skutočnostiach.

    A myslím si, že by bolo aj na základe tohto prejavu pani kolegyne Žitňanskej správne, keby vláda prostredníctvom pána predkladateľa zaujala k tomu stanovisko a navrhla, akým spôsobom či už táto novela alebo iný druh jej klamania bude predchádzať podobným kauzám, nakoľko podľa môjho názoru je správne, aby sme transparentným prístupom predchádzali podobným kauzám a nespoliehali sa len na represiu a už vôbec sa nespoliehali na to, že veci vyriešime len v rámci zákonov. Je to naozaj o postoji vlády k nakladaniu s prostriedkami, ktoré má zverené, a o zodpovednosti voči tomuto parlamentu. A nemala by vláda samotná len čakať, či parlament alebo resp. opozícia navrhnú riešenia tejto situácie, a sama by mala iniciatívne tomu predchádzať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Mňa takisto zaujali slová pani poslankyne, ktorá, si myslím, veľmi výstižne pomenovala problémy, ktoré súvisia s verejným obstarávaním vo všeobecnosti.

    A podstatné, čo zaznelo, bolo aj to, či táto predložená novela rieši problémy. Ja takisto nechcem spochybňovať niektoré dobré úmysly alebo snahy pána podpredsedu, ale chcem sa pripojiť k tomu, čo tu bolo povedané predovšetkým ohľadom toho, čo sa deklaruje, a ohľadom toho, čo sa v skutočnosti robí.

    Keď spomínala kauzy, ktoré sa týkajú verejného obstarávania. No ja k tomu pridám teraz jednu úplne čerstvú, ktorá beží v podobnom režime. A dá sa povedať, že jedna za druhou kopírujú ten istý model. Je to napr. ešte len rozbiehajúca sa kauza analýzy Slovenských elektrární, ktorú by mala robiť firma člena predstavenstva TAX – AUDIT. A pritom vyjadrenia napr. Fondu národného majetku sú také, že to nepovažuje za konflikt záujmov. A zasa sa tam odvoláva na časovú tieseň a pod., napriek tomu, že vystupujú mnohé inštitúcie, pričom to spochybňujú, dokonca aj inštitúcie, ktoré priamo vykonávajú dohľad nad verejným obstarávaním, lebo sa k nemu vyjadrili tiež. A považujú to za chybu.

    To je ten hlavný rozpor, ktorý tu vzniká, že v praktickej činnosti vláda a predstavitelia robia úplne iné, než deklarujú slovne. A to je ten zásadný problém, ktorý je, a v tejto novele takisto by sa mali riešiť práve tie problémy, ktoré tam boli spomínané, to znamená problémy so zneužívaním verejného obstarávania. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja myslím, že pani kolegyňa vcelku korektne ocenila niektoré opatrenia, ktoré prináša vláda v tomto návrhu zákona o verejnom obstarávaní. Myslím si, že z predloženého návrhu je evidentne vidieť snahu vlády riešiť problémy vo verejnom obstarávaní. A nebudeme si zakrývať oči pred tým, že vo verejnom obstarávaní nie je všetko v poriadku.

    Ja chcem povedať jednu ďalšiu poznámku. Verejné obstarávanie sa netýka iba vlády, ale týka sa aj samosprávy a týka sa aj ďalších organizácií. To znamená, ak sústreďujete svoju kritiku, tak nie je ju potrebné sústreďovať iba na vládu, lebo ten rozsah problémov je ďaleko širší, ako snaha preniesť ten problém iba na problém vlády.

    A, pani kolegyňa, ak ste pomenovali, že existujú tri veľké problémy, ktoré majú jedného spoločného menovateľa, pričom to sú majetkové problémy, ktoré má táto vláda. Ja osobne si myslím, že ste sa troška pomýlili, lebo vaše tvrdenie, že len tieto veci držia vládu pohromade, patrilo na predchádzajúcu Dzurindovu vládu.

  • Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Janiš ako posledný písomne prihlásený.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, úvodom chcem povedať to, že ten, kto očakával od tejto novely zákona nejaké prevratné zmeny, nejaké zvýšenie transparentnosti alebo vychytanie múch súčasného zákona o verejnom obstarávaní a života reálneho ako takého, tak sa veľmi mýlil. Ten, kto očakával, že zákon bude obsahovať lieky na liečenie predsedom vlády kritizovaného verejného obstarávania v celom verejnom sektore, tak sa veľmi mýlil. Aj ten, kto očakával od tejto novely liek na šetrenie peňazí, verejných peňazí pri verejnom obstarávaní, tak ako to sľúbil premiér niekoľkokrát, tak sa veľmi mýlil. A táto novela je v porovnaní s jeho vyjadreniami, povedzme, úplne sterilná. Ten, kto očakával, že táto novela zúži korupčné prostredie, tak sa toho nedočkal. Novela nerieši v tomto smere takmer nič. A tak úvodom možno povedať tak ako vždy, že na jednej strane sú veľmi krásne a impulzívne a kvetnaté reči pred kamerami, ale život a realita zo strany vlády je úplne niekde inde. Dokonca by som povedal, že realita je pravý opak. A samotná vláda svojimi krokmi a svojimi uzneseniami dáva návod všetkým verejným obstarávateľom, ako zákon znásilňovať, ako transparentné metódy verejného obstarávania nahradiť menej transparentnými, ale povedzme to rovno, netransparentnými metódami verejného obstarávania. A je smutné, že tento návod sa deje práve v takých veciach, ako sú diaľnice, kde ide o stovky miliárd verejných peňazí. A je smutné, že tento návod na obchádzanie transparentných metód obstarávania vláda dáva v čase, keď by na Slovensko mali smerovať a tiecť stovky miliárd korún z eurofondov.

    Čoho sme svedkami na Slovensku dnes. Dotknem sa dvoch rezortov.

    Prvý bude rezort dopravy. A to sú zákazky za stovky miliónov korún bez transparentnej verejnej súťaže v súvislosti s výstavbou diaľnic. A ako mediálne ospravedlnenie tohto kroku ministerstva a Národnej diaľničnej spoločnosti je uznesenie vlády o dostavbe diaľnic do roku 2010. A pritom si dovolím povedať, že toto uznesenie vlády je len zásterkou na obchádzanie zákona o verejnom obstarávaní. Totiž pri zadávaní zhruba miliardy korún na ministerstve dopravy ako dôvod použijem rokovacie konanie bez zverejnenia. A podľa vyjadrenia ministra rezort nemohol už dlhšie čakať, lebo bežným obstarávaním by sme sa dostali do trojmesačného až štvormesačného sklzu, čo sme si nemohli dovoliť. Alebo jeho druhý citát uvediem: „Bol som viazaný uznesením vlády.“ Dámy a páni, pravá tvár tohto uznesenia vlády nie sú diaľnice do roku 2010. Všetci technici vieme, že je nereálne urobiť plný profil diaľnice do roku 2010 Bratislava – Košice, že to je nereálne, že sa to nedá. A preto toto uznesenie je len ako zásterka, ako zadávať zákazky rokovacím konaním bez zverejnenia z dôvodu časovej tiesne.

    Pán kolega Petrák vo faktickej poznámke spomenul, že verejné obstarávanie sa týka celého verejného sektora. A do tohto verejného sektora patria obce, mestá a samosprávne kraje. Áno, samozrejme, patria tam. Ale ak by sme si namodelovali situáciu, ktorú je možné namodelovať, ak by sa podľa tohto uznesenia vlády z decembra minulého roku, na ktoré sa odvoláva ministerstvo dopravy a Národná diaľničná spoločnosť, a toto uznesenie vlády využíva ako dôvod na využitie časovej tiesne a využitie rokovacieho konania bez zverejnenia, nazvime to netransparentné metódy verejného obstarávania, ak by podľa tohto návodu vlády a podľa tohto precedensu sa riadili a postupovali napr. mestá, obce alebo VÚC-ky, tak úplne normálne podľa takéhoto výkladu je, že obecné alebo mestské zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo samosprávneho kraja prijme uznesenie na postavenie niečoho v nereálnom termíne, pričom výkonné aparáty budú musieť na základe tohto nereálneho uznesenia postupovať a hľadať také formy verejného obstarávania, aby to urobili čím skôr, to značí toto uznesenie využívať na menej transparentné metódy verejného obstarávania. Toto je, pán kolega Petrák, priamy návod verejným zložkám. obciam, mestám a VÚC-kam, ako postupovať, ak niečo chcú, ak chcú obísť zákon o verejnom obstarávaní, prijať kolektívne rozhodnutie, uznesenie, že to treba urobiť dovtedy a dovtedy. A takto môžu postupovať potom pri akejkoľvek stavbe, akejkoľvek rekonštrukcii. Je to veľmi nebezpečný precedens, čo sa týka verejného obstarávania, a veľmi nebezpečný signál hlavne obciam, mestám a VÚC-kam.

    Kolegyňa Žitňanská predo mnou tu vymenovala ďalšie, ale určite nie všetky prípady, kedy sa obstaráva, resp. neobstaráva tak, ako by sa malo, alebo tak, ako to hlásate v médiách. Sme v prvom čítaní. Samozrejme, nie je možné dávať nejaké pozmeňujúce návrhy. Ale prvé čítanie je na to, aby sme si povedali to, od tejto novely čo očakávame a čo sa na základe rečí v médiách a tlačových konferenciách očakávalo a čo v skutočnosti tento zákon priniesol.

    Opakovanie je matka múdrosti, ale ja som si tiež všimol ten § 1 ods. 2, ako je zadefinované v písmene b), čo sa týka zadávania zákaziek, ktoré podliehajú utajeniu „prísne tajné“ alebo „tajné“. A ak dnes vláda navrhuje tento paragraf urobiť gumovým, zovšeobecniť, tak aby sa na základe tohto paragrafu dala v podstate vyhlásiť iná forma verejného obstarávania ako transparentná z dôvodu utajenia, tak to už potom tam kľudne môžu byť aj tie stravné lístky aj rôzne rekonštrukcie slobodární, ubytovní a neviem čoho v rezorte obrany a v rezorte ministerstva vnútra, je zaujímavé, že práve tieto rezorty zápasia s obrovskou medializáciou zadávania miliardových tendrov, už odhliadnuc od odhrabávanie snehu, obíjania cencúľov a ja neviem čoho a upratovania v rezorte obrany, miliardy korún či už ministerstva obrany alebo aj spomínaný archív v Trnave. Ak by sa išlo do podrobností, tak viete, že aj Úrad verejného obstarávania mal s použitou formou problémy. A tak sa to dostalo až na Národný bezpečnostný úrad, ktorý zaradil archív v Trnave medzi tie kategórie stavieb, na ktoré sa „prísne tajné“ a „tajné“ vzťahuje. No ale aby neboli takéto problémy v budúcnosti, aby sa to nemuselo tak dlho ťahať až na nejaký, povedzme, bezpečnostný úrad, či to tomu podlieha alebo nepodlieha, no tak sa zákon upraví tak, že bude podliehať tomuto paragrafu to, čo si na ministerstve vnútra alebo na ministerstve obrany určí minister alebo jeho podriadený. Teda namiesto toho, aby novela smerovala k tvrdšiemu zásahu pri vyskytovaní sa takýchto problémov, tak tá novela práve upúšťa od toho a zmäkčuje aj to, čo v tomto zákone bolo, povedzme, tvrdšie.

    Na záver spomeniem jednu veľmi medializovanú vec. Samozrejme, tak ako v minulom volebnom období, tak aj v tomto volebnom období sme si mysleli a sa nádejali, že pri tak veľkých tendroch, ako sú PPP projekty, kde ide o daňové peniaze aj našich detí a našich vnukov, pre stransparentnenie tohto procesu aby sme tu v opozícii nemuseli v parlamente a v médiách, rôznych reláciách debatovať o tom, že nevieme, čo sa tam deje, tak sme chceli byť účastní v týchto komisiách, tak ako tam boli účastní poslanci opozície v minulom volebnom období. Na toto sme dostali veľmi kategorickú odpoveď, že v žiadnom prípade to tak nebude. Asi do svojej kuchyne nechcete nikoho pustiť. Pravdepodobne tie daňové peniaze sú daňové peniaze len vaše, a nie iných. A navrhli ste nám úplne iné riešenie, ktoré s týmto nemá nič spoločné, aby parlament sa zaplietol do rôznych vyšetrovacích komisií a začal vyšetrovať rôzne metódy obstarávania a prešľapy, ktoré sa pri verejných obstarávaniach vyskytujú. Páni, našou snahou nebolo a nikdy nebude vťahovať parlament do rôznych vyšetrovaní ani do konštatovaní, či niekto porušil alebo neporušil zákon alebo či má alebo nemá niekto morálne právo sedieť tam alebo tam. Na to tu parlament nie je. Ale my sme chceli týmto krokom tomu predísť a stransparentniť kroky, odtajniť ich tak, aby potom či už orgán ako Úrad verejného obstarávania alebo orgány činné v trestnom konaní a, nedajbože, parlament sa vôbec nemuseli takýmito vecami zaoberať preto, lebo prevencia, neplatí to len v zdravotníctve, ale platí to aj vo verejnom živote, je vždy lepšia a účinnejšia a menej nákladnejšia a menej bolestná ako represia. Ďakujem vám.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Ivan Štefanec a Gábor Gál. Pýtam sa, či ešte niekto sa hlási. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou k vystúpeniu pána Janiša.

    Slovo má pán poslanec Ivan Štefanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Janiš hovoril o prípadoch zneužívania súčasne platnej legislatívy v oblasti verejného obstarávania, v oblasti výstavby diaľnic. Rád by som doplnil dva konkrétne príklady, ktoré poukazujú na súčasný stav.

    Jeden z takýchto príkladov je geologický prieskum na výstavbu diaľnice D1 na úseku Turany – Hubová. V roku 2006 bola na tento geologický prieskum vyhlásená súťaž. Ponuky sa pohybovali v rozmedzí od 8,5 mil. do 22,4 mil. korún. Táto súťaž bola zrušená, jeden a pol roka sa nič nedialo. A potom bola priamym zadaním daná zákazka jednej spoločnosti, išlo o INGEO Žilina, v hodnote 60 mil. korún, čiže niekoľkonásobne viac, bez verejnej súťaže.

    Ďalším príkladom môže byť priame zadanie poradcu pre projekty verejno-súkromného partnerstva v hodnote 400 mil. korún a tak ďalej a tak ďalej.

    Ide teda najmä v rezorte dopravy o veľké ohrozenie zneužívania peňazí daňových poplatníkov.

    Pán poslanec Janiš takisto hovoril o projektoch verejno-súkromného partnerstva. Toto je projekt, ktorý bude pravdepodobne najväčšou privatizačnou akciou v dejinách Slovenska. A určite máme záujem sledovať podrobnosti tejto akcie. Preto sme iniciovali aj poslanecký prieskum. A ozaj ten rozdiel je v tom, že kým minulá vláda ponúkala vtedajšej opozícii miesta v prípravných a výberových komisiách, súčasná opozícia sa toho musí domáhať. Preto budeme rozhodne využívať všetky prostriedky, aby sme verejnosť informovali o tom, ako sa budú tieto peniaze splácať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz má slovo pán poslanec Gál.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci. V plnej miere súhlasím s pánom poslancom Janišom, preto nejdem ani opakovať jeho argumenty.

    Ale chcel by som povedať touto faktickou poznámkou, že keď ideme už novelizovať tento zákon, tak robme to s cieľom, aby sme to vylepšili, sprísnili, nie aby sme to viac zahmlili. Priame zadania, čo obľubuje dnešná vládna koalícia, sú priamym indexom na to, čo na tomto zákone treba vylepšiť, stransparentniť. Preto Strana maďarskej koalície v druhom čítaní pripraví pozmeňujúce návrhy. Dúfam, že nepôjde to tak ako doposiaľ, že všetko nám vládna koalícia odmietla.

  • Hlas z pléna.

  • Áno, tak presne, pán Pelegrini. Netreba tu veľmi viac opakovať tie prešľapy dnešnej vládnej koalície, ktoré sa týkali verejných obstarávaní. Bolo na tejto pôde dosť diskusií o tom. Ja si myslím, že v druhom čítaní sa môžeme dočkať ešte ďalších pozmeňujúcich návrhov z dielne koaličných poslancov. Ja sa veľmi na ne teším.

  • Ďakujem pekne.

    S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Janiš má slovo.

  • Ďakujem. Ďakujem kolegom za reakcie. Ja chcem upriamiť pozornosť na druhé čítanie. Zákon o verejnom obstarávaní vláda otvorila, rieši v ňom kozmetické úpravy. Ale chcem upriamiť pozornosť na to, že aj my sa budeme veľmi intenzívne, ako to kolegyňa Žitňanská povedala, zaoberať tým, aby sme eliminovali maximálne možné skúsenosti z tohto zákona, ktoré sa javia byť ako netransparentné, ktoré sa javia byť a sú ako míňanie peňazí daňových poplatníkov. A tam bude smerovať aj naša iniciatíva v druhom čítaní. Preto tento zákon v prvom čítaní je potrebné podporiť, aby sme v druhom čítaní mohli doň vstúpiť pragmatickými, dobrými návrhmi. Dúfam, že zo strany vládnej koalície budú podporené, lebo ak sa budem držať vyjadrení premiéra Fica, v tomto sme na jednej lodi, chceme obstarávať lacnejšie, chceme obstarávať transparentnejšie a chceme efektívnejšie narábať s daňovými peniazmi občanov.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpenie pána Janiša bolo posledné v rámci zoznamu rečníkov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne, preto sa teraz pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Registrujem prihlášku spravodajcu, ten vystúpi v zmysle paragrafu príslušného zákona o rokovacom poriadku. Čiže do rozpravy sa hlásia páni poslanci: Frešo a Kahanec. Ak nikto iný sa nehlási, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má najprv spravodajca v zmysle rokovacieho poriadku, potom sa pripraví pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi, aby som krátko zareagoval na dve vystúpenia, ktoré boli teraz v rozprave, a aby teda kolegovia mali možnosť aj reagovať, neurobím tak preto iba v záverečnom slove.

    Ja chcem oceniť príspevok pani Žitňanskej, ktorá poňala to svoje vystúpenie pragmaticky a hovorila o konkrétnych problémoch, aj keď, samozrejme, nebudem komentovať tú miernu politickú časť toho vystúpenia, kde teda za najväčší problém našej vlády označila verejné obstarávanie. Mala, samozrejme, pripravenú rešerš. No možno na druhé čítanie pripravím si aj ja rešerš o stave verejného obstarávania za predchádzajúce 4 roky vládnutia a rôzne spôsoby a počty použitých metód. Ale nechcem tú debatu dnes viesť v tomto zmysle. Myslím si, že pomenovala okruhy, o ktorých sa dá diskutovať. A myslím si, že nebudeme všetko odmietať. To pánovi poslancovi Gálovi som len tak humorne, je 1. apríl, teda ukázal, že asi všetko mu zamietneme. Ale naozaj sme pripravení rokovať o určitých veciach a v rámci tých troch okruhov možno spoločnou diskusiou nájsť formulácie, ktoré by tieto problémy pomohli odstrániť, resp. znemožnili zneužívať rôzne metódy netransparentné na verejné obstarávanie.

    Teraz len tak veľmi narýchlo. Myslím si, že pri neprioritných službách by som si vedel ja napr. osobne predstaviť stanovenie nejakého limitu, od ktorého bude potrebné použiť štandardné metódy verejného obstarávania a podobne. Takže myslím si, že ten priestor do druhého čítania tu máme, aby sme naozaj pripravili nejaké znenia, ktoré tento zákon vylepšia, aj teda nad rámec predkladanej novely.

    Na pána kolegu Janiša je ťažšie reagovať, pretože to poňal viac politicky. Ja som očakával od neho ako osoby, ktorá, myslím, je aj spôsobilá na verejné obstarávanie, a minimálne možno aj teraz podľa nového zákona som očakával, že bude viac pragmatický, bol viac politický. Takže tam ten základ na nejakú pragmatickú debatu veľmi nám nedal, teda asi pani Žitňanská na druhej strane tak spravila.

    Ak hovoríme o tom, teraz máte tú úprimnú snahu, čo ja si aj nesmierne vážim, že chcete ten zákon vylepšovať, on má č. 25/2006 Z. z., čiže predpokladám, že bol účinný od januára 2006, už pri jeho príprave, nakoľko si myslím, ste mali ďalekosiahle a veľké skúsenosti s verejným obstarávaním za roky svojho vládnutia, mnohé z týchto ustanovení sa mohli do zákona dostať v roku 2006. Ale beriem to, nazvime to teda úprava, ktorá vyplynie z aplikačnej praxe a zo skúseností. Takže určite v mene koalície neodmietame diskusiu o ďalších možných vylepšeniach tohto zákona. A myslím si, že v rámci druhého čítania, či už vo výboroch alebo potom možno aj v pléne, k určitým zmenám v tomto zákone dôjde. A myslím si, že budeme načúvať aj názorom opozície. A nikto nebude môcť povedať, že by vládna koalícia pri prerokúvaní zákona sa správala tak, aby umožňovala ďalšie netransparentné obstarávanie.

    Ja chcem len povedať, že v mnohých tých prípadoch tie kontrolné mechanizmy sú. Máme predsa Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý je a na ktorého čele stojí predseda, ktorý nemôže byť ovplyvnený vládnou koalíciou, nakoľko pochádza z opozície. Pri tých rokovacích konaniach bez zverejnenia predsa 14 dní pred uzavretím zmluvy musí sa táto skutočnosť oznámiť Úradu pre verejné obstarávanie. Má právo posúdiť, či sú reálne nároky na použitie tejto metódy a či sú zákonné dôvody. Ak nie sú, má právo úrad konať. Takže by som povedal toľko, že v prípade, že úrad nekoná, tak asi schvaľuje použitie takej metódy pri tých neprioritných službách. Tie tendre prebiehali a vy ste ich tu menovali. Opäť musím povedať, že sa tak dialo v zmysle zákona, pretože zákon pri neprioritných službách tieto metódy povoľuje. Takže zatiaľ nikto neskonštatoval, že by bol porušený zákon. A v prípade, že pri niektorých obstarávaniach k problému došlo, je tu na to Úrad verejného obstarávania, aby začal príslušné konania.

    Ale na záver ešte raz chcem povedať, áno, diskutujme o tých troch okruhoch, ktoré ste pomenovali. A myslím si, že bude v záujme celého parlamentu Slovenskej republiky prispieť k transparentnejšiemu verejnému obstarávaniu do budúcnosti. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Na vystúpenie spravodajcu v rozprave sa hlásia s faktickými poznámkami pani poslankyňa Žitňanská, poslanci Fronc a Janiš. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec György Juhász, s faktickou sa hlásite?

  • Odpoveď z pléna.

  • Tak ešte pán poslanec György Juhász sa hlási. Poprosím ale trošku skôr na budúce sa prihláste.

    Takže slovo má podľa poradia pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Pelegrini, no tú rešerš našej vlády ste si mali robiť minulé volebné obdobie a mohli ste ju použiť. Ja som si ju urobila teraz ako opozičný poslanec, robím si svoju robotu kontrolnú. A ubezpečujem vás, že si tú moju rešerš budem dopĺňať, tak uvidím ako rýchlo tá kôpka papierov bude rásť.

    Na druhej strane ja som rada tomu, že chcete diskutovať na tému vylepšovania zákona o verejnom obstarávaní, zlepšenia priestoru pre transparentnosť verejných obstarávaní. Ja len dúfam, že tento raz to nebudú len slová v prvom čítaní, že aj naozaj takéto návrhy podporíte. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nedá mi tiež nezareagovať na kolegu Pelegriniho a na jeho rešerš. Vy ste povedali, že si urobíte takisto rešerš, keď kolegyňa urobila zoznam prešľapov pri verejnom obstarávaní vašej vlády. No moja otázka znie ku vám skôr: O čo ide, aby sa zmenil ten zákon tak, aby tých únikov nebolo 20 až 40 %, ako hovoril pán predseda vlády, alebo je to filozofia a postoj malého Miška, ktorý rozbije okno a povie potom, že aj Ferko mal v rukách kamene a hádzal? Ja si myslím, že o to by nemalo ísť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz má slovo pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo. Ja vítam ponuku kolegu Pelegriniho na to, že sa, tak som to chápal, nebudem vracať v rozprave k tomuto zákonu, do rokov 1998 až 2006. No ak by sme to urobili, veľmi veľa v tomto zákone by sme nevylepšili. No dúfam, že tá debata v druhom čítaní sa nebude uberať smerom rešerší z rokov 1998 až 2006. Na toto bolo času počas vašej opozície až-až.

    Som rád, že som navodil takú atmosféru v prvom čítaní aj politicky, ale mojím cieľom je ten zákon fakt opraviť. A mojím cieľom je dostať sľuby, slová a vyjadrenia vlády a predsedu vlády do reality, tak aby sa to, čo sa rozpráva, pretavovalo do reálneho života. Máme otvorený zákon o verejnom obstarávaní. A predseda vlády vidí, že vo verejnom obstarávaní nie je všetko v poriadku. Samozrejme, nie je tam všetko v poriadku. No tak dajme to maximálne spoločnými silami do takého stavu, aby to bolo lepšie. Nič iné som nepovedal, len to, čo sa rozpráva v médiách, to, čo sa rozpráva na tlačovkách, aby sa to pretavilo do reálneho života. A keď sa nám to podarí, tak to bude úspech nielen koalície a nielen opozície, ale bude to aj úspech občanov preto, lebo výdavky na verejné obstarávanie budú menšie a peniaze daňové budú môcť ísť do oveľa užitočnejších vecí, do zdravotníctva, školstva, sociálnych vecí. Toto je naším cieľom. A ak som navodil takúto debatu a diskusiu a takéto porovnávanie, tak som splnil svoj cieľ. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz más slovo pán poslanec György Juhász.

    Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja by som chcel v krátkosti zareagovať na vašu vetu, že budete načúvať názorom opozície. Dúfam, že to načúvanie nebude ako doteraz, keď zatiaľ veľa tých pozmeňujúcich návrhov opozície v tomto pléne neprešlo. Takže budeme vás brať za slovo a budeme navrhovať tie naše pozmeňujúce návrhy.

    A čo sa týka ešte tých neprioritných služieb, ja si myslím, že keďže sa otvoril zákon, tak sa môžu tie neprioritné služby špecifikovať. Ktoré budú v budúcnosti tie neprioritné služby, keďže to robí momentálne problém, tak by sa to malo v tomto zákone riešiť. Asi toľko zatiaľ.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Pelegrini, nech sa páči.

  • Ja ďakujem pekne všetkým reagujúcim.

    A pán kolega Janiš to pochopil správne, tú rešerš, ktorú som myslel, som práve myslel v tom, z toho pohľadu, že nejdem robiť žiadnu rešerš na druhé čítanie. Ale skôr hovorme o tom, ako to vylepšiť do budúcna. A venujme sa teda v druhom čítaní už naozaj paragrafovému zneniu a pragmatickým zmenám, aby sme sa nejako zbytočne nevracali do tej minulosti a nerobili sa jeden pred druhým lepším. Takže nemal som v úmysle ju spraviť, skôr som len poznamenal, že môžeme ísť aj tou cestou. Ale určite radšej preferujem tú cestu pragmatickej diskusie a vyprecizovania toho zákona tak, aby sme ho ešte viacej stransparentnili. Ďakujem pekne všetkým.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v rozprave. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Pavol Frešo, pripraví sa pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, poslankyne, vážení kolegovia poslanci, prerokúvaný zákon o verejnom obstarávaní má aj svoj politický rozmer. A ja si myslím, že prvom čítaní má zmysel o tom politickom rozmere hovoriť, aj v nadväznosti na môjho predrečníka, ktorý vyjadril taký istý optimizmus, že bolo by správne a že sa budú snažiť zapracovať pripomienky opozície. Ja rovno na to nadviažem. Ja som v tomto pesimista. A ja tomu jednoducho neverím. Neverím tomu, že pripomienky opozície budú zapracované. A mám na to vážny dôvod. Mám na to vážny dôvod, lebo v inej podobnej kauze, ktorá vychádza z politickej filozofie, o ktorej budem hovoriť ďalej, ktorá sa vyše roka ťahá, do ktorej zasahovali aj poslanci Národnej rady formou poslaneckého prieskumu, ktorá bola široko medializovaná, došlo sa k istým záverom alebo legislatívnym predpokladom, ktoré si verbálne osvojila aj vládna koalícia. Tá, keď prišlo na hlasovanie, tak dvakrát ako súčasná vládna koalícia odmietla tieto legislatívne úpravy. Takže moja otázka je úplne legitímna, či už na pána predkladateľa alebo na pána spravodajcu, že koľkokrát ešte odmietnu tieto návrhy opozície, aby prišlo na tie slová, že návrh opozície v prospech transparentnosti prejde touto snemovňou.

    Ten politický rozmer vnímam v tom, že otázku verejného obstarávania možno riešiť v zásade podľa mňa troma spôsobmi, po prvé, zvyšovaním transparentnosti alebo zvyšovaním toho, že verejnosť je informovaná o tom, čo sa deje, po druhé, zvyšovaním istých represívnych spôsobov, to znamená reštrikcie, to znamená nejaké sankcie, pokiaľ nebude niečo dodržané, a, po tretie, bohužiaľ, riešením, tiež je to na stole, aj keď to sám nepovažujem ako poslanec a aj ako občan tejto republiky za správne, ktorým je vlastne znižovanie tých prahov, resp. tvorenie zákonov v prospech istých lobistov.

    Ja si myslím, že by bolo správne hovoriť o tom, že zákon by mal podporovať účasť verejnosti na verejnom obstarávaní. Je to najúčinnejší spôsob, ako predchádzať rôznym manipuláciám. A vlastne aj najrýchlejší spôsob, ako tieto manipulácie zverejniť, je čo najviac údajov už z prebiehajúcich verejných obstarávaní zverejňovať. My sme sami počuli od niektorých predrečníkov prípady, kedy sa toto zverejňovanie obchádza. Takže očakával by som, keďže to je v masívnom a mnoho miliardových objemoch, že príde k situácii, kedy vláda zareaguje a tento prah jednoducho zvýši tak, aby to nebolo možné. Dnes sme v situácii, že pán predkladateľ ani nenaznačil tento smer uvažovania. Naznačila to opozícia. Dokonca viacero opozičných strán naznačilo, že áno, budeme sa uberať tým smerom, aby sme zvýšili prah preto, aby nebolo možné obchádzať zákon v zmysle tom, že nebudú zverejňované jednotlivé obstarávania, či už z takého alebo onakého dôvodu.

    Prečo hovorím, že to vnímam aj politicky. Vnímam to politicky preto, lebo tento zákon mi príde do takej trojice aj za prebiehajúcou novelou tlačového zákona a prebiehajúcou novelou zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Všetky tieto tri zákony dávajú možnosť aktívnemu občanovi podieľať sa na správe vecí verejných, a to tým, že ich bude kontrolovať. Ja chápem, že na kontrolu je tu primárne určená opozícia, ktorá tu sedí a má tu svoje miesto, ale zároveň si myslím, že keďže skutočnými vlastníkmi tých peňazí, ktoré vláda prerozdeľuje touto formou, sú občania alebo inštitúcie vláde podriadené a, samozrejme, pán Petrák, aj inštitúcie, ktoré sú súčasťou samosprávy, tak práve títo občania by mali mať najväčší podiel alebo najväčšiu možnosť kontrolovať, kam tie peniaze idú, aké sú podmienky a aké sú okolnosti, ktoré to sprevádzajú. Keďže v spomínaných zákonoch verbálne vláda zatiaľ, čo sa týka tlačového zákona, sa jasne postavila k situácii tak, že navrhuje ustanovenia, ktoré povedú podľa môjho názoru k autocenzúre jednotlivých novinárov, a zároveň aj predseda vlády mnohokrát bol v konflikte alebo aj je v konflikte s médiami, ich stále napáda, dokonca vyjadruje sa, že to sú jeho jediná skutočná opozícia, tak sa ja mám dôvod domnievať, že aj v zákone o slobodnom prístupe k informáciám a rovnako aj v tomto zákone, ktorý máme dnes otvorený, teda v zákone o verejnom obstarávaní, znova príde k situácii, keď transparentnosť bude znížená.

    Je to možno môj pesimistický pohľad. Ale opieram ho jednak o tie predošlé hlasovania tejto snemovne, keď sme my navrhovali riešenia. A opieram ho aj o medializované a politické vyjadrenia jednotlivých predstaviteľov vlády vrátane predsedu vlády samotného. Vidím za tým jeden zámysel. A to je ten, že táto vláda chce byť v skutočnosti pekná. A keď už to nevie dosiahnuť tým spôsobom, že by naozaj rozumne spravovala veci verejné, to znamená, nevie týmto spomínaným škandálom predísť vlastnými prostriedkami, hoci na to možnosti má, tak sa aspoň bude snažiť, aby tieto veci neboli medializované alebo aby bol sťažený prístup k informáciám o týchto veciach, alebo koniec koncov možno bude sa snažiť, a prvý návrh tu už máme v tomto zákone o verejnom obstarávaní, pomocou paragrafov urobiť tieto veci, nazval by som to, viacej zákonné. Nepovažujem to za správny prístup, nakoľko neguje úplne základnú premisu, z ktorej SDKÚ – DS vychádza. A to je tá, že my sme tu zástupcovia občanov. A pokiaľ ide o prostriedky verejné, tak sú to prostriedky všetkých občanov. A našou úlohou by malo byť, aby sme dôveryhodným spôsobom kontrolovali, dôveryhodným spôsobom rozdeľovali tieto prostriedky. A zároveň keď hovorím o dôveryhodnosti, tak mám na mysli, aby aj občan sa mohol presvedčiť, že je to tak. Ani tieto medializované kauzy nepresvedčili alebo nejako nevplývali na členov vlády a už vôbec nie na pána predsedu vlády, aby sa k tomu postavil, hoci tie možnosti mal. A naozaj, to spomínala kolegyňa Žitňanská, mal možnosti cez svoje páky nariadiť, aby sa aj veci, ktoré sú podprahové, obstarávali verejnou súťažou, nič mu v tom nestálo v ceste.

    To, že máme jeden nezávislý orgán, ako spomenul pán kolega Pelegrini, ktorý má nominantov nominovaných ešte z čias, keď bola opozícia vlastne pri vláde, tak to je pravda. Áno, máme takýto nezávislý orgán. Ale to, že sa v tom-ktorom prípade nezasiahne, neznamená, že ešte s tým súhlasí alebo že tú vec prebral. Treba si pozrieť predpisy, ktorými sa riadi. To znamená, že to, že nebolo začaté nejaké konanie, ešte neznamená, že s tým vyslovil súhlas.

    A ďalšia vec, prečo hovorím, že to má aj politický rozmer, no veď, samozrejme, keby bolo úplne okaté porušenie zákona, tak ako nasledujú trestné oznámenia z verejnosti alebo zo strany opozičných poslancov, a teda, dúfam, aj tých koaličných poslancov, ktorí by nemali svedomie sa na to pozerať. My ale hovoríme o celkovej filozofii, keď miliardy dokonca desiatky miliárd idú metódami, ktoré sú menej transparentné. A to považujem za veľmi vážne, lebo to je politické rozhodnutie. To je rozhodnutie, ktoré síce možno ide v zákone, možno sa blíži k hrane zákona, ale určite vyjadruje istú politickú filozofiu. A tá politická filozofia, bohužiaľ, ja ju hodnotím ako opozičný poslanec, zo strany koalície je, že jej to nevadí, dokonca tomu vychádza v ústrety. A v tom je politický problém. A to si myslím, pán kolega Pelegrini, bude skutočný problém, prečo ani v hlasovaní sa znova nepodporia veci opozície. To je to, že máme v tomto rozdielny filozofický pohľad. Inými slovami, pre vás možno je dôležité naplniť nejaké svoje programové ciele aj za cenu, že sa pôjde netransparentne, pre vás je možno dôležité naplniť nejaké politické vízie aj za cenu, že to pôjde tak, že občan tomu nebude dôverovať a že budú mediálne kauzy. Ale pre nás je dôležité, aby sme boli zodpovední voči občanom, aby sme boli zodpovední aj voči, ako to správne pán kolega Štefanec poznamenal, nielen tým, čo dnes sú v aktívnom veku, ale voči aj deťom a ich deťom. To znamená, že keď dochádza k záväzkom, ktoré presahujú nejednu alebo aj dve generácie, tak je správne, aby ten proces bol absolútne transparentný. Tam nemá miesto žiadne päťročnicové plánovanie a žiadne silácke výrazy do roku 2010 až 2012, tam ide naozaj o živobytie našich detí a ich detí, ony budú splácať za nás účty, ktoré môžeme dnes zle urobiť. A prečo si myslím, že ich môžeme zle urobiť? No jednoducho preto si to myslím, lebo konáme netransparentne. Možno konáme v rámci zákona. Ale keď jednoducho z noci na ráno vymeníte poradcu pri PPP projektoch za 400 mil. bez súťaže, tak ja jednoducho neverím, že je to správne, neverím, že je to čisté, a neverím, že je to na prospech veci. A v tom, že ten prípad nepoznám z jedného a prostého dôvodu, že ste sa neunúvali urobiť nejakú poriadnu verejnú súťaž, a nielenže ja ho nepoznám, nepoznajú ho ani ostatní občania, je základný filozofický rozdiel. A preto som na začiatku povedal, že mám aj zlú skúsenosť osobnú, aj my máme zlú skúsenosť osobnú ako opoziční poslanci, keď sme navrhovali niečo, za čo ste sa dokonca aj vy verbálne prihlásili. To znamená, ja si veľmi dobre pamätám na poslednú debatu, keď sme rozprávali tu v tejto snemovni o Slovenskom pozemkovom fonde, kde naozaj vystupovali poslankyne za Smer a hovorili, že nemajú problém podporiť výsledné hlasovanie, pričom boli štyria poslanci Smeru za, ostatní sa buď zdržali, alebo boli proti pri hlasovaní, to si už nepamätám. Princíp je ten, návrh neprešiel. A takisto sa obávam, že to bude aj osud pozmeňujúcich návrhov zo strany opozície.

    Takže na záver by som chcel dodať. Pokiaľ sa tieto filozofické roviny, keď vy naozaj stojíte na strane veľkých firiem, na strane svojich vlastných päťročnicových nezmyselných záväzkov a my naozaj stojíme na strane občana a na strane daňového poplatníka, pokiaľ sa tieto pozície nebudú zbližovať, tak nevidím reálnu šancu, že zákon o verejnom obstarávaní, jeho novelizácia bude tak kvalitná, aby bola na prospech občanov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Viliam Jasaň, pán poslanec György Juhász. Ešte niekto sa hlási? Pokiaľ sa nehlási nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Jasaň.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Frešo, ja nezvyknem takto z lavice reagovať na vystúpenia, ale teraz to musím urobiť, pretože vy tak často a rád používate také vzletné slová ako „verejnosť, transparentnosť, dôveryhodnosť, my sme tu zástupcovia občanov“ a neviem čo všetko. A hovoríte, že nám neveríte. No ja neverím vám. A viete, prečo vám neverím? Zoberte si transparentné narábanie s majetkom v hlavnom meste samosprávy spätne, zhodnoťte to a ak potom poviete, že všetko bolo vždy super, kóšer, čisté, aj keď to bolo tak, ako vy ste tu povedali mnohokrát, na hrane so zákonom, ale bolo to zákonom. Na moju otázku, keď som sa pýtal funkcionárov v meste, prečo to takto robia, tak odpoveď znela, že možno je to nemorálne, ale že neporušili zákon. Ale to je o inom, to tu vťahovať nebudem, ani to nechcem robiť. Len chcem na vašu adresu povedať, že najprv si upracte doma a potom vychádzajte s čistou filozofiou tu. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pán poslanec György Juhász.

    Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja by som zareagoval na tú časť, keď ste hovorili o slobodnom prístupe k informáciám, o transparentnosti. Ja si myslím, že o tom je napr. aj § 1 ods. 2 písm. b) čiže zmena v tomto smere, keď sa hovorí, že predmet tvoria utajované skutočnosti, o tých utajovaných skutočnostiach bude rozhodovať samotný rezort. Čiže aj tomu nezávislému orgánu, ktorý ste spomínali, čiže Úradu pre verejné obstarávanie bude ťažké kontrolovať potom takéto procesy.

    Súhlasím s tým, čo ste povedali, že keď sa nezačne konanie, to ešte neznamená súhlas.

    A čo sa týka tých opozičných návrhov, aj ja som skôr skeptický v tomto smere.

  • Ďakujem.

    S reakciou na vystúpenia vo faktických poznámkach pán poslanec Frešo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. K tomu, čo povedal kolega poslanec Jasaň. Pán kolega, tá situácia je taká, že tu sme poslanci Národnej rady, ktorí tvoríme zákony. A ja svoju nedôveru som odvádzal od konania vlády a od hlasovaní, ktoré sa diali v tejto snemovni, k veciam, ktoré naozaj traumatizovali skoro rok spoločnosť a ku ktorým sa aj vaša strana hlásila verbálne, aby to vzápätí hlasovaním porušila.

    Čo sa týka situácie či v meste alebo na župe, kde máte svojich predstaviteľov, tam môžete konať ako poslanci týchto samosprávnych celkov. Ale ja nemám problém, pokiaľ sa touto situáciou budete inšpirovať, donesiete nejaký pozmeňujúci návrh a tu ho vysvetlíte, zaň zahlasovať, tento problém nemám. Ale keďže sme v prvom čítaní, tak som sa snažil ukázať rozdiel vo filozofii medzi nami a vami, ak to mám takto povedať. A, samozrejme aj ja, aj vy zastupujete svojich občanov, svojich voličov, toto vám nijako neupieram. Ja som hovoril o rozdiele vo filozofii. A tento rozdiel vo filozofii som dokladoval na konkrétnych príkladoch. A vlastne som hovoril, že ak sa tieto stanoviská nepriblížia, ak to bude len verbálne, to znamená, že koalícia bude len verbálne chcieť transparentný proces verejného obstarávania, koalícia bude len verbálne chcieť slobodný prístup k informáciám a koniec koncov ako slobodnú tlač, tak sa dostaneme do stavu, že fakticky tieto veci budú potláčané a budú v neprospech občana. To je pre mňa jednoduchá rovnica, ku ktorej, nech sa páči, ktokoľvek z koalície sa môže vyjadriť.

    K tomu, čo povedal pán kolega Juhász. Ten skepticizmus naozaj u mňa vychádza z konkrétnych skúseností. A myslím si, že aj prácou opozície je v tomto smere nastavovať zrkadlo súčasnej koalícii, aby bolo vidno, akým spôsobom fungujú jej činy, akým spôsobom fungujú jej sľuby a jej verbálny prejav. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ako posledný ústne prihlásený do rozpravy vystúpi pán poslanec Stanislav Kahanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, zaznelo tu už mnoho pohľadov k predkladanej novele zákona o verejnom obstarávaní a takisto aj pohľadov k praktickému životu.

    Chcel by som zdôrazniť možno jednu vec, ktorá v týchto debatách možno uniká ako prioritná, veď aj v dôvodovej správe sa uvádza široký postup vývoja Úradu pre verejné obstarávanie. A uvádza sa tam, že Úrad pre verejné obstarávanie bol zriadený práve na to, aby mohol byť vykonávaný dohľad nad týmto verejným obstarávaním, výkon nad rôznymi druhmi verejného obstarávania či nad riešením prípadných námietok a podobne. Čiže keď sme tento úrad v roku 2000 na základe zákona zriadili, tak asi sme ho nezrealizovali preto, že tento zákon o verejnom obstarávaní je nejaký podradný zákon, ktorý nie je vážny. Keď má svoj úrad, tak by mal mať aj svoju vážnosť.

    Ale poďme ďalej k tomuto predkladanému zákonu. Mňa trošku prekvapilo, že dôvodová správa sa vlastne na dvoch stranách zaoberá doterajším vývojom a tie dôvody, ktoré viedli k vypracovaniu návrhu zákona, sú stručne uvedené v závere na necelej pol stránke. Samozrejme, nie je podstatné, či je niečo zdôvodnené na troch stranách alebo na pol stránke, záleží na kvalite zdôvodnenia. Ale skôr by som privítal rozšírenú tú časť zdôvodnenia predkladanej novely. A súvisí to s tým, čo tu už bolo tiež povedané, že táto novela by mala predovšetkým riešiť doterajšie problémové miesta tohto zákona, to znamená, že mala by odstrániť možnosti jeho zneužívania, ani nie tak to odstrániť, lebo zase si nebudem namýšľať, že sa dá niečo úplne odstrániť, teda eliminovať na minimálnu možnú mieru problémové miesta zákona s tým, aby sa práve tieto mimoriadne formy nezneužívali, resp. zneužívali v minimálnej miere.

    Takže takisto nespochybňujem, že by mal tento zákon riešiť používanie referencií ako kritérií, i keď na druhej strane po skúsenostiach vo výberových konaniach si zasa viem predstaviť, aké boli rôzne postoje pri výberových komisiách a že zneužiť sa nemusí len toto kritérium referencií, že zneužiť sa môžu rôzne iné kritériá, ba dokonca ani cena nebude garantovať kvalitný výsledok výberového konania, lebo následne môže byť zneužitá pri dumpingovej cene buď nejakými dodatkami k zmluve, alebo inými spôsobmi, pričom v bežnej praxi sa tieto veci aj diali. Čiže ide o to, aby tieto negatívne javy, ktoré sa diali pri verejných obstarávaniach, nehovorme si, že sa nedejú, sa minimalizovali.

    Určite zásadnou vecou, ktorú by mala predložená novela vyriešiť, je úprava ustanovení v novele tak, aby sa minimalizovali straty, resp. škody v rámci verejného obstarávania. Nazývam to škodami, lebo vlastne všetky prostriedky, ktoré sa tam minú naviac, sú škodou pre toho, kto ich dáva, pričom je úplne jedno, či ich dáva štát alebo či ich dáva samospráva. Sú to zdroje, o ktoré príde a ktoré mohli byť využité buď pre ďalší rozvoj, alebo pre ďalší kapitál a pod., alebo pre samotné zabezpečenie služieb, ktoré zabezpečuje. Je úplne zrejmé, že to súvisí predovšetkým s podprahovými metódami či tak často zneužívaním inštitútu časovej tiesne.

    Takisto tu bolo spomínané, že takýto inštitút bol použitý napr. pri výstavbe diaľnic. A ja chcem k tomu dodať, že ak tu má byť dôvodom inštitút časovej tiesne vtedy, keď nám ide o nejaký dvoj-, trojmesačný sklz pri zákazke, ktorá je v desiatkach miliárd, resp. až do stoviek miliárd, tak si myslím, že to je absolútne nenáležité zdôvodnenie. Predsa keď máme nejakú časovú tieseň na nejaké menšie objemy, tak berme to tak, že pri týchto menších objemoch môžeme povedať, že nestojí nám za to, keď nám niečo vážne uniká, aby sme teraz robili dlhoročnú prípravu. Ale pri zákazkách, ktoré sa rádovo pohybujú v stovke miliárd alebo v 150 mld., myslím si, je úplne nenáležité, aby sme prípravu skracovali cez inštitút časovej tiesne a tým pádom dávali možnosť pre zneužívanie verejného obstarávania.

    A k tomu, či sa do toho mieša politika alebo nemieša politika. Ja si pamätám aj z minulého obdobia, keď vtedajšia opozícia kritizovala výberové konania, keď kritizovala ďalšie veci. Čiže nehovorme o tom, či teraz si budeme robiť rešerše, rešerše o tom, ako tu spomínal pán poslanec Pelegrini alebo na začiatku to uviedla pani poslankyňa Žitňanská. Ja to nenazývam rešerš. To sú skúsenosti zo života, ktoré prebehli za jednotlivé volebné obdobia. A myslím si, že tak ako bolo vtedy právo opozície kritizovať a dozerať, tak aj teraz je také právo opozície. A myslím si, že aj táto dnešná vládna koalícia by si mala uvedomiť, že v minulom období bola práve ona tou opozíciou a takisto kritizovala, požadovala, vyžadovala. Na tom nie je nič nenormálne. A myslím si, že je právom opozície, aby požadovala vysvetlenia, aby požadovala úpravy a aby požadovala zlepšenia v problémových oblastiach tak, ako sa o to aj usilujeme.

    A to, že sa do toho zanáša trochu politiky, vyplýva aj z toho, že jedno sa hovorí a druhé sa robí. A či si chcete alebo nechcete toto priznať, je to tak, že množstvo medializovaných káuz od začiatku tejto vládnej koalície sa už premlelo. Ak by neboli, ak by platilo to, čo hovoril na začiatku pán premiér, že bude konať už pri podozrení a pod., tak by sme nemuseli tieto kauzy ďalej rozmazávať. Ale, bohužiaľ, iná je realita. A realita je predovšetkým taká, že ak nejaký problém vznikne, tak na začiatku beží obdobie, že nič sa nedeje, nič sa neporušilo. Až v závere, keď už je veľmi silný tlak aj od opozície, ale zvlášť od médií, tak sa urobí nejaký ten radikálny zásah ako napr. pri odvolaní ministra a podobne. Ale toto, si myslím, nie je o tom, že sme dobrí alebo zlí. Toto je o tom, že vládna koalícia jedno hovorí a druhé robí na najvyššej úrovni.

    A k tomu, že je vážne to verejné obstarávanie, či už pri potenciálnych zdrojoch z Európskej únie, kde budú veľké zákazky z európskych fondov, či pri veľkých objemoch pri diaľniciach. Tak si myslím, že je to o to dôležitejšie, aby takýto zákon bol prijatý s takými úpravami, aby sa tieto negatívne a možné zneužitia tohto zákona eliminovali na minimálnu mieru.

    Pán poslanec Petrák spomínal, že verejné obstarávanie sa týka celého verejného sektora. Áno, týka sa ho celého, akurát si myslím, že, a to si myslím, že každý si uvedomuje, tu na tej najvyššej úrovni je tých núl oveľa viac. Keď sa na nižšej úrovni robí verejné obstarávanie a keď má mesto k dispozícii čo ja viem na investície 50 mil., 100 mil., 150 mil., podľa toho, v akom je stave, tak tu počítame trošku v iných objemoch, tak si myslím, že aj tu patrí najväčšia kontrola tohto verejného obstarávania. A ja sa s tým, čo bolo povedané, stotožňujem.

    Trošku zareagujem na kolegu pána poslanca Pelegriniho. Myslím si, že by som privítal toto, čo povedal, že nám chcú načúvať a že nás neodmietnu, neodmietajú, keď budeme sa do toho zapájať, akurát pri hlasovaniach sme veľmi často z hľadiska koalície presviedčaní o opaku, lebo, dá sa povedať, takmer žiadne návrhy opozície v tomto parlamente neprešli. Takže vítam to ako ústretové gesto, akurát realita je trošku odlišná. A beriem to, že je to vlastne vec dohody v koalícii, ale potom tu síce môžeme deklarovať, že sme ústretoví k tomu, keď pri samotnom hlasovaní a pri samotnej koaličnej dohode sa tieto ponuky a ústretové ponuky menia na iný postoj. No ale to si myslím, že je realita. A nechcem túto realitu teraz ani meniť, lebo máte dosť poslancov. Ale každopádne chcem na to upozorniť, že jedno je vec to ponúknuť a druhé je vec aj to zrealizovať.

    Ešte spomeniem pár prípadov, keď ide o konkrétne postoje a kroky. Ako už tu bolo spomínané, tento zákon by mal predovšetkým byť definovaný tak, aby maximálne množstvo informácií ohľadom verejného obstarávania prešlo zverejňovaním. A bol tu predchádzajúcim rečníkom spomínaný ako príklad zákon o slobodnom prístupe k informáciám aj tlačový zákon. Tak tam chcem len doplniť, že pri zákone o slobodnom prístupe k informáciám práve vaša kolegyňa v minulom období navrhla obmedzenie prístupu k týmto informáciám tým, že ste chceli stanoviť, či je tá žiadosť náležitá alebo opodstatnená. No a v dnešnej dobe je to podobné, keď by ministerstvo kultúry alebo nejaký váš ďalší iný orgán mal stanoviť, ktorý žurnalista je dobrý alebo nedobrý a má dobrú kvalifikáciu a podobne. Čiže to je presne ten systém, ktorý teraz platí pri zákone o verejnom obstarávaní.

    Zákon o verejnom obstarávaní by mal predovšetkým zabezpečiť cieľ, aby sa prostriedky využili efektívne, aby sa využilo aj tých spomínaných pánom predsedom vlády 20 %, ktoré podľa neho sú vlastne nevyužité alebo zneužité. Sú to veľmi vážne slová. A keď takéto slová hovorí, tak by som ja očakával, že aj v tejto novele zákona sa prejaví úprava, ktorá tento 20-percentný deficit zminimalizuje na najmenšiu možnú mieru. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie sa hlási pani poslankyňa Vaľová, ďalej pán poslanec Petrák a pán poslanec György Juhász. Pokiaľ nikto iný sa nehlási, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo odovzdávam pani poslankyni Vaľovej.

  • Ďakujem pekne. Ja iba krátko. Myslím si, pán kolega, že nikto ozaj právo opozície nepopiera, že má právo kontrolovať, kritizovať. A tak ako kolega Pelegrini povedal, my starostlivo načúvame. A to, čo je dobré, si myslím, v parlamente prejde, pretože prešli aj návrhy už opozície. Nemôžete povedať, že žiadne vaše návrhy neprechádzajú.

    A chcela by som podotknúť to, že vlastne vy čo nazývate kauzy, ja to nenazývam kauzy. Ja to nazývam našliapnutie na nášľapné míny, ktoré ste nám nechali v podobe vašich právnych predpisov, v podobe vašich vyhlášok a v podobe vašich zákonov, ktorými sme sa riadili. A práve pri týchto nariadeniach, ktoré ste vy kedysi schválili, sa udiali veci alebo chyby, ktoré my sa snažíme teraz starostlivo odstraňovať, možno aj práve týmto zákonom, ktorý je momentálne v parlamente. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz má slovo pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, tri krátke poznámky k vášmu vystúpeniu.

    Po prvé, pokiaľ ste spomínali nejaké kauzy, ktoré sa udiali. Áno, udiali sa v minulosti, dejú sa teraz a ja vás ubezpečujem, že sa budú diať aj v budúcnosti, lebo myslím si, že tam, kde sa rozhoduje o peniazoch, je prirodzená nedôvera a prichádzajú aj prirodzené ľudské zlyhania. A ten proces ale nie je úplne jednoduchý, lebo problémom je to, že ten, kto nie je vybraný, je automaticky nespokojný a hľadá všetky možné prostriedky, aby súťaž zrušil. To, čo je na tom pozitívne, je to, že sa vnáša viac transparentnosti do verejného obstarávania, lebo sa na ten problém pozerá zo všetkých možných strán. Ale tie kauzy budú.

    Druhá poznámka, že otázkou verejného sektora sa zaoberať pri tejto rozprave nie je adekvátne, nakoľko v prípade štátnych zákaziek ide o viac núl, teda aj o väčšie možné úniky. Ja osobne si myslím, že toto nie je vaša motivácia. Vašou motiváciou ako opozície je predovšetkým poukázať politicky na chyby vlády a na týchto chybách dokumentovať, že táto vláda sa správa netransparentne. Takže nie je to otázka rozsahu zákaziek, ale je to otázka vašej politickej stratégie, ktorá je ale v tomto prípade legitímna.

    A tretia krátka poznámka, pokiaľ ide o opozičné návrhy, pričom zaznelo tu opakovane, že ste skeptickí, či budú akceptované alebo nebudú akceptované. Ja chcem povedať, pôjde o kvalitu, opozičný neznamená automaticky dobrý.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pán poslanec György Juhász.

    Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, krátko by som chcel zareagovať na tie podmienky účasti, ktoré ste spomínali. V novele zákona pod bodom 11 v § 26 ods. 1 písm. g) sa vypúšťa to pôvodné znenie, ktoré sa týkalo nelegálneho zamestnávania. Vkladá sa tam nové znenie, že zúčastňovať sa na verejnej súťaži môže ten, ktorému nebolo v predchádzajúcich troch preukázané závažné porušenie odborných povinností. A pod tým závažným porušením odborných povinností je možné subsumovať aj porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. Čiže si myslím, že to pôvodné znenie bolo presnejšie. A boj proti nelegálnemu zamestnávaniu, si myslím, je aj prioritou súčasnej vlády. Takže celkovo nechápem tento bod 11. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S reakciou na faktické pán poslanec Stanislav Kahanec má slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    K pani poslankyni Vaľovej. Keď vy kauzy zamieňate za nášľapné míny, no myslím si, asi pozeráme na rôzne veci rôznymi očami. Ja keď hovorím o kauzách, tak nehovorím o nášľapných mínach, lebo nášľapné míny nie sú ani tender na upratovacie služby na Ministerstve obrany Slovenskej republiky a ani kauza pri firme TAX – AUDIT, kde analýzu Slovenských elektrární má robiť firma člena predstavenstva. To, si myslím, nie sú nášľapné míny, to sú kauzy. A tých káuz je veľmi veľa a keby som ich spomínal, hovoril by som veľmi dlho.

    A k pánu poslancovi Petrákovi. No že sa kauzy budú diať aj v budúcnosti, je to možné. Ja to nevylučujem. Ale myslím si, že záujmom aj tohto zákona by malo byť, aby sa tieto kauzy minimalizovali. Čiže ja sa stotožňujem s vami, že môžu byť, ale mali by sa minimalizovať práve prostredníctvom tohto zákona a malo by sa vniesť viac transparentnosti, tak ako ste to spomínali. Problém však je, že na jednej strane sa deklarujú veci, o čo všetko je záujem, ale na druhej strane sa zadávajú priame zadania. A nehnevajte sa, priame zadanie asi má veľmi ďaleko od transparentnosti, keď sa niečo urýchľuje s tým, že ide o veľmi veľké objemy prostriedkov. No to asi nie je celkom transparentné.

    Takže k tomu, že sme skeptickí, že prejdú návrhy. Mali sme tu už viacero návrhov. Napr. naposledy sme chceli valorizovať cez kolegyňu poslankyňu sociálne služby, tie normatívne dávky k sociálnym službám a nebola ochota. Bolo viacero iných návrhov, kde sme chceli systémovo zmeniť veci, ale zatiaľ z vašej strany ochota urobiť to nebola. Myslíte si, že to boli všetky nekvalitné návrhy? Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tým vystúpili všetky panie poslankyne a páni poslanci, ktorí sa riadne prihlásili do rozpravy.

    Vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ. Nech sa páči, máte slovo, pán podpredseda vlády Čaplovič.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený predsedajúci, podpredseda Národnej rady, samozrejme, rozprava dokázala, že sa vieme k týmto veciam postaviť odborne, profesijne a, povedzme, sa k nim postaviť aj politicky a často až s ideologickým nádychom.

    To, že sa to dá profesijne riešiť, predstavila vo svojom vystúpení pani poslankyňa Žitňanská, ktorá hovorila výsostne odborne. Zväčša hovorila o problémoch z minulosti. Hovorila aj o problémoch v prítomnosti. A hovorila vo vzťahu vylepšenia a možností, ako skvalitniť tento návrh novely zákona.

    Chcel by som, samozrejme, upozorniť, že tým, že sa zavedie elektronická komunikácia, a to hovorím všeobecne vo vzťahu k informatizácii spoločnosti, sa zamedzí menšej transparentnosti. Vytvára sa práve týmito metódami a týmto vstupom k výraznejšej transparentnosti to, po čom dlhé roky voláme. A vytvárajú sa tu podmienky pre výraznejšie oboznamovanie verejnosti aj v tejto Achillovej päte každej z vlád doteraz a, samozrejme, aj našej Achillovej päte v istých kauzách, ktoré máme a ktoré sa snažíme, samozrejme, riešiť, preto v rámci, a povedal to aj pán spravodajca, druhého čítania profesijne, odborne vo výboroch rokovať a urobiť všetko pre to, aby sme pripravili takú novelu zákona, ktorá bude prijateľná aj pre opozíciu ale, samozrejme, predovšetkým pre našu spoločnosť.

    Čo sa týka dopravy. Nuž chcem povedať takú poznámku na margo. Iste sa tu neudejú také veci, že z financií, ktoré boli použité na výstavbu tunela pod Braniskom, mohli byť postavené tri tunely mimo toho ešte a nemusel sa tento tunel neustále odstavovať a mať svoj havarijný režim, ako má doteraz.

    Čo sa týka ostatných vystúpení, chcel by som ešte zareagovať na to, že škoda, že páni poslanci, Janiš bol v minulom období v parlamente, teraz nebudem hovoriť o pánu Frešovi, nemysleli na prevenciu, keď boli pri moci. A pri príprave zákona v roku 2006, ktorý bol schválený a je aj v Zbierke zákonov, mohli sme sa mnohých vecí vyvarovať. Vtedy ste na tú prevenciu a na tie mnohé ďalšie aktivity, ktoré by mal tento zákon vytvárať pre transparentnosť, nemysleli.

    A napokon k pánovi Frešovi. Chcel by som sa vás opýtať: Nie ste Pavol? Ste Pavol. Totiž ste vystúpili ako neveriaci Tomáš. Verte, že s vecami, ktoré budú profesijne postavené, odborne postavené aj vo výboroch, nemáme problém, aby sme k nim prijali pozitívne stanovisko. A znovu opakujem to, čo povedal aj pán spravodajca pán Pelegrini, chceme tento zákon taký, aby čo najmenej mohli sme sa vyvarovať v budúcnosti rôznych káuz a naozaj aby v tejto spoločnosti sa finančné zdroje, ktoré idú z verejných zdrojov, využívali transparentne a efektívne. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pýtam sa spravodajcu, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Veľmi krátko naozaj jednu vetu poviem. Chcem poprosiť kolegov z opozície, aby sme nestavali možné zmeny zákona o verejnom obstarávaní do pozície opozičného návrhu alebo koaličného návrhu, či to koalícia schváli alebo neschváli.

    Ja navrhujem, aby sme na pôde hospodárskeho výboru, ktorý je gestorský výbor k tomuto, spoločne k veci zasadli, spoločne naformulovali nejaké pozmeňujúce návrhy, s ktorými by sme sa stotožnili všetci prierezovo od koalície až po opozíciu. A v prípade, že ani potom niektoré veci, samozrejme, opozícii nebudú vyhovovať, môže prichádzať s ďalšími, ale postavme sa k veci pragmaticky, nerobme z toho zbytočne veľkú politiku, ale skôr skúsme urobiť prierez na výbore pozmeňujúcich návrhov, s ktorými by sa stotožnila koalícia aj opozícia spoločne, a v rozprave by sme tu nemuseli riešiť potom veci, či bude podporený alebo nebude podporený poslanecký návrh toho alebo oného kolegu poslanca. My sme na to pripravení. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že vystúpili všetci, ktorí v zmysle rokovacieho poriadku k tomuto návrhu zákona vystúpiť mohli, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Je 11.00 hodín, pristúpime k bodu hlasovanie. Máme prerokovaných päť návrhov zákonov.

    Predsa len vzhľadom na atmosféru, vyhlasujem na 3 minúty prestávku, budeme hlasovať o 11.03 hodine, vtedy začneme hlasovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní a budeme hlasovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 516).

    Pán poslanec Madej bude uvádzať hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady. Panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave predniesli traja poslanci Národnej rady pozmeňujúce návrhy.

    Pán predseda, prosím, najprv dajte však hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, a to o bodoch 1 až 27 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy 1 až 27. Odporúčanie je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 102 bolo za, 34 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme body zo spoločnej správy schválili.

  • Ďakujem pekne. To boli všetky body zo spoločnej správy.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý v rozprave predniesla pani poslankyňa Gibalová.

    Dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu č. 1 pani poslankyne Gibalovej.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Gibalovej.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 63 za, 1 proti, 76 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu č. 2 pani poslankyne Gibalovej.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 61 za, 1 proti, 78 sa zdržalo.

    Ani tento návrh sme neprijali.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu č. 6 pani poslankyne Gibalovej.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 60 za, 2 proti, 76 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte ďalej hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch 3, 4 a 5 spoločne z pozmeňujúcich návrhov pani poslankyne Gibalovej.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 65 za, 2 proti, 72 sa zdržalo.

    Ani tieto návrhy sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, dajte ďalej hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré v rozprave predniesla pani poslankyňa Vaľová, o všetkých troch pozmeňujúcich návrhoch spoločne pani poslankyne Vaľovej.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Vaľovej.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 79 za, 17 proti, 42 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tieto návrhy sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte ďalej hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý v rozprave predniesol pán poslanec Petrák.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Petráka.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 77 za, 10 proti, 53 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh pána poslanca Petráka.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, to boli všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy z rozpravy, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky postupuje návrh zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 80 za, 7 proti, 51 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A budeme hlasovať, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku, odporúčanie je schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 78 za, 3 proti, 56 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi.

    Teraz budeme v druhom čítaní hlasovať o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. (tlač 517).

    Pani poslankyňa Rošková bude uvádzať hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave vystúpil pán poslanec Novotný.

    Najprv však, pán predseda, budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy.

    Konštatujem, že v rozprave podal poslanec Novotný procedurálny návrh, aby sa o bodoch 1 a 7 zo spoločnej správy hlasovalo osobitne. Prosím, pristúpime k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

    Hlasujeme o bode 1 s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme o bode 1 zo spoločnej správy. Doporučenie je schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 78 za, 33 proti, 28 sa zdržalo.

    Tento návrh sme prijali.

  • Hlasujeme teraz o bodoch 3 a 4 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 139 za, 1 sa zdržal.

    Tento návrh sme prijali.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch 2, 5 a 6 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch 2, 5 a 6, návrh je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, všetci boli za.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 7 s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme o bode 7, návrh je schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 80 za, 29 proti, 30 sa zdržalo.

    Tento návrh sme prijali.

  • Teraz by sme mali hlasovať o návrhoch poslanca Novotného podaných v rozprave, pričom o bodoch 1 a 2 z návrhu poslanca Novotného už nebudeme hlasovať, lebo podľa § 37 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. ich vylučujú už schválené návrhy 1 a 7 v spoločnej správe. O bode 3 z návrhu pána poslanca Novotného nemôžeme hlasovať, pretože tento rozširuje predložený návrh zákona a navrhovateľ s tým nevyslovil súhlas podľa § 94 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. Tým sme teda odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy.

    Prosím, pán predseda, dajte...

  • Pani spravodajkyňa, pán poslanec zrejme vznesie námietku.

  • Ďakujem pekne. Tá moja námietka je, že o bode 3 môžeme hlasovať, lebo v rozprave pani ministerka nevzniesla námietku, že nesúhlasí s tým, aby sme hlasovali o bode 3 z môjho pozmeňujúceho návrhu. Čiže dávam námietku, aby sme o bode 3 môjho pozmeňujúceho návrhu hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 63 za, 54 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Námietku sme neschválili.

    Takže budeme hlasovať o návrhu zákona.

  • Áno, takže sme tým pádom schválili všetky návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy a prosím, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 79 za, 61 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A budeme hlasovať.

  • Ďakujem. Prosím, dajte hlasovať, pán predseda, o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme o návrhu ako o celku s odporúčaním schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 78 za, 61 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

    Pán poslanec Devínsky bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 549.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán predseda, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave k prvému čítaniu k tomuto vládnemu návrhu zákona vystúpili štyria poslanci, z toho dvaja poslanci mali procedurálne návrhy podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku a dvaja poslanci navrhli doplniť návrh predsedu Národnej rady na pridelenie návrhu na prerokovanie výborom. Budeme najprv hlasovať o procedurálnych návrhoch v poradí, v akom boli podané.

    Prvý procedurálny návrh v rozprave som predniesol ja a je totožný s návrhom spravodajcu. A navrhol som, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. a) vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme o návrhu vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 58 za, 71 proti, 8 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Druhý procedurálny návrh v rozprave predniesla pani poslankyňa Nachtmannová a navrhla, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 78 za, 31 proti, 30 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili tento návrh zákona do druhého čítania.

    Ďalej.

  • V rozprave vystúpil ešte pán poslanec Fronc, ktorý navrhol, aby bol vládny návrh zákona pridelený na prerokovanie okrem výborov, ktoré navrhol predseda Národnej rady, aj výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Ďalší vystupujúci v rozprave pán poslanec László Miklós navrhol, aby bol vládny návrh zákona pridelený na prerokovanie výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 567 z 29. februára a v súlade s doplňujúcimi návrhmi, ktoré boli prednesené v rozprave, prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodársku politiku, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určiť výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport s tým, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený na prerokovanie, v lehote do 6. mája 2008 a gestorský výbor do 7. mája 2008.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom a o určení gestorského výboru a lehôt na jeho prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 126 za, 1 proti, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh zákona pridelili výborom a určili gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.

    Ďakujem, pán spravodajca.

  • Pani poslankyňa Belásová bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Marty Damborskej, Ľudmily Muškovej a Jána Podmanického na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 565).

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 111 bolo za, 3 proti, 24 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Poprosím vás, pán predsedajúci, dajte hlasovať o pridelení návrhu zákona na prerokovane Ústavnoprávnemu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený na prerokovanie, v lehote do 6. mája 2008 a gestorský výbor do 7. mája 2008.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 131 za, 4 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona do výborov a určili gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.

    Posledné hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

    uvedie pán poslanec Peter Pelegrini.

    Je to tlač 555.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 128 za, 1 proti, 12 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre zdravotníctvo, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 6. mája 2008 a v gestorskom výbore do 7. mája 2008.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 139 za, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme návrh pridelili výborom a určili gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.

    Dámy a páni, tým sme odhlasovali všetky prerokované body programu a o 11.30 hodine. budeme pokračovať v rokovaní o ďalších bodoch programu. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať v rokovaní.

    Pán podpredseda vlády, poprosím vás, aby ste uviedli

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi k tomuto predkladanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach, povedať niekoľko úvodných slov, resp. viet.

    Predložený návrh zákona novelizuje zákon o kontrole v štátnej správe, ktorý bol Národnou radou Slovenskej republiky schválený dňa 14. decembra v roku 1995 a účinný bol dňom 11. januára toho roku.

    Podľa dôvodovej správy k jeho pôvodnému zneniu boli pre nevyhnutnosť právne upravené kompetencie Úradu vlády Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky pre kontrolu plnenia úloh štátnej správy a hospodárenia s prostriedkami určenými na plnenie úloh štátnej správy, ako aj pre vybavovanie petícií, sťažností, oznámení a podnetov a súčasne ako kontrolného orgánu, ktorý poskytuje objektívny prehľad o plnení úloh štátnej správy a ďalšie nevyhnutné informácie pre potreby činnosti vlády ako najvyššieho orgánu exekutívy. Zákon tak bol prijatý ako všeobecná norma v oblasti kontroly v štátnej správe pri rešpektovaní kompetencií ostatných orgánov kontroly. Súčasne obsahuje prehľad systému kontroly v štátnej správe a všeobecné procesné ustanovenia pre výkon kontroly v tejto oblasti.

    Zákon o kontrole v štátnej správe bol novelizovaný dvakrát. Prvá novelizácia zákona v roku 2001 bola vykonaná zákonom č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Bez ohľadu na zmysel zákona boli vypustené ustanovenia, ktoré upravovali kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu, a tým odňaté Úradu vlády kompetencie nevyhnutné na komplexné vykonávanie objektívnej kontroly fungovania štátnej správy. Ani druhá novela vykonaná zákonom č. 461/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, ktorou bola Úradu vlády zverená kompetencia vykonávať kontrolu efektívnosti štátnej správy, nevyriešila dostatočne uvedený problém. Navyše nevytvorila dostatočný právny základ na vykonávanie ďalších kompetencií zverených Úradu vlády, a to na plnenie úloh ochrany finančných záujmov Európskeho spoločenstva. Vzhľadom na tieto okolnosti, ako aj s ohľadom na postupné legislatívne zmeny v oblasti štátnej správy bolo nevyhnutné zákon analyzovať a vykonať jeho revíziu. Predložený návrh zákona obsahuje zmeny, ktoré reagujú na aktuálne požiadavky na kontrolu. Motívom pre revíziu zákona o kontrole v štátnej správe je aj zosúladiť systém kontroly Slovenskej republiky.

    Výraznou zmenou oproti pôvodnému textu zákona je navrhovaná úprava spôsobu zisťovania osôb, ktoré v kontrolnom subjekte zodpovedajú za zistené nedostatky. Táto zmena si vyžiadala zásah do viacerých ustanovení zákona.

    K pružnejšej aplikácii zákona prispeje aj precíznejšia úprava poverenia na vykonávanie kontroly výsledných materiálov z kontroly, ako aj úprava poriadkovej pokuty.

    Vzhľadom na to, že v roku 2001 bol prijatý zákon o finančnej kontrole a opätovné zapracovanie kontroly hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu by bolo neefektívne a nesystémové, z dôvodu komplexnosti kontroly plnenia úloh orgánmi štátnej správy, navrhovaný zákon obsahuje jednoznačnejšie rozpracované ustanovenie o kontrole efektívnosti štátnej správy.

    Návrh zákona obsahuje aj návrh na dopracovanie už existujúcich ustanovení o kompetencii Úradu vlády v oblasti ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev.

    Spolu s návrhom na zmenu a doplnenie zákona o kontrole v štátnej správe sa predkladá aj návrh na úpravu § 11 ods. 1 zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach. Dôvodom je akútna potreba operatívneho riešenia príslušností na vybavenie sťažností. Súčasná právna úprava neumožňuje, aby vedúci orgánu verejnej správy preniesol svoje oprávnenie vybaviť sťažnosť na inú osobu. V praxi to spôsobuje neúmerné zaťažovanie vedúcich týchto orgánov.

    Ctené dámy, vážení páni, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste tento návrh zákona podporili a schválili, aby sme mohli v zmysle týchto intencií a návrhov, ktoré som spomenul, v budúcnosti pokračovať v rámci efektivity kontroly a jej vylepšovania. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi predsedovi výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pánovi poslancovi Tiborovi Cabajovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani predsedajúca, pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o spoločnej správe (tlač 531a). A to je prerokovanie spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 731 zo 7. februára 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach (tlač 531), na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi týchto výborov, nepredložili žiadne stanovisko ani pozmeňujúce návrhy v zmysle zákona o rokovacom poriadku.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská.

    Ústavnoprávny výbor uznesením č. 350 z 18. marca 2008 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 277 z 19. marca 2008 s vládnym návrhom zákona súhlasil a taktiež ho odporučil Národnej rade schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 161 z 18. marca 2008 s vládnym návrhom súhlasil, odporučil ho Národnej rade schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 121 z 11. marca 2008 taktiež s vládnym návrhom súhlasil a taktiež odporučil schváliť.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Je ich spolu dvanásť, máme ich súčasne teda písomne rozdané. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady hlasovať nasledovne: spoločne o bodoch 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11 a 12 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich, zároveň osobitne o bode 1, taktiež s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov tejto správy, resp. návrhov z rozpravy schváliť.

    Spoločná správa k tomuto vládnemu návrhu zákona bola schválená uznesením č. 161 z 26. marca 2008.

    Výbor ma zároveň poveril za spoločného spravodajcu. Uložil mi zároveň predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady, čo sa stalo, a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a dať o predmetnom vládnom návrhu hlasovať ihneď po skončení rozpravy v zmysle § 83 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zároveň ma zmocnil po skončení druhého čítania dať pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď zase podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

    Pani predsedajúca, skončil som. Prosím, keby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Laššáková a pani poslankyňa Sabolová. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    A ako prvá má slovo pani poslankyňa Laššáková. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predložila pozmeňujúci návrh k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe a o doplnení zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach, ktorý máme ako tlač 531. Pozmeňujúci návrh bol rozdaný a prečítam ho.

    Navrhujem novelizovať novelizačný bod 3. V čl. I § 2 ods. 2 a 3, tu by som, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vás chcela upozorniť, že oproti rozdanému môjmu pozmeňujúcemu návrhu došlo len ku krátkej modifikácii v texte a určitej úprave, či už pojmovej, ale obsah zostáva nezmenený, preto prosím, aby ste si poznamenali ten text, ktorý budem čítať.

    Takže v § 2 odsek 2 znie: „Úrad vlády na základe rozhodnutia vlády vykonáva podľa tohto zákona kontrolu využívania a efektívnosti prostriedkov štátneho rozpočtu určených na plnenie úloh súvisiacich s výkonom štátnej správy a na účely ochrany finančných záujmov Európskeho spoločenstva1a). Vykonáva kontrolu procesu poskytovania využívania prostriedkov Európskeho spoločenstva1b).“

    Odsek 3 znie: „Úrad vlády plní úlohy súvisiace s ochranou finančných záujmov Európskeho spoločenstva a spolupracuje s Európskym úradom pre boj proti podvodom. Pri plnení týchto úloh spolupracuje s orgánmi štátnej správy, právnickými osobami, ako aj fyzickými osobami, ktorým boli poskytnuté verejné prostriedky vrátane prostriedkov Európskeho spoločenstva. Tieto subjekty sú Úradu vlády povinné poskytovať súčinnosť.“

    Poznámky pod čiarou k odkazom 1a a 1b znejú: „1a) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom, nariadenie Rady č. 1074/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach Európskeho úradu pre boj, nariadenie Rady č. 2185/1996 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Komisiou za účelom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred povodňami a inými nezrovnalosťami, nariadenie Rady č. 2988/1995 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev. 1b) § 24 zákona č. 575/2001 Z. z.“ Tu chcem tiež upozorniť na opravu, pretože v mojom pozmeňujúcom návrhu bol uvedený odkaz na zákon č. 57/2001 Z. z. Zrejme tam nedopatrením teda pravopisná chyba pri prepise nastala. To znamená, že poznámka pod čiarou k odkazu 1b je § 24 zákona č. 575/2001 Z. z.

    Po druhé. Navrhujem doplniť nový novelizačný bod 4, kde za doterajší odsek 3 sa vkladá nový odsek 4, ktorý znie: „Na účely tohto zákona sa fondmi Európskeho spoločenstva rozumie Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky fond pre rybné hospodárstvo, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky poľnohospodársky záručný fond.“ Poznámky pod čiarou k odkazom 1c až 1h, ktoré sú uvedené v texte odseku 4, znejú: „1c) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a ktorým sa zrušuje nariadenie č. 1783/1999,“ máte text v zátvorke, „1d) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1081/2006 z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 1784/1999, 1e) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1084/2006 z 5. júla 2006, ktorým sa zriaďuje Kohézny fond a ktorým sa zrušuje nariadenie č. 1164/1994,“ upresnenie je v zátvorke, „1f) Nariadenie č. 1198/2006 z 27. júla 2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo, Úradný vestník EÚ L 223 z 15. 8. 2006, 1g) Nariadenie Rady č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v platnom znení, 1h) Nariadenie č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky v platnom znení.“ Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5. Doterajšie novelizačné body 4 až 54 sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie. Navrhovaná právna úprava obsahuje v súvislosti s niektorými pojmami odkaz na ustanovenia návrhu zákona o pomoci poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva. Vzhľadom na to, že návrh uvedeného zákona nebol Národnou radou Slovenskej republiky prijatý, navrhuje sa zapracovať základné pojmy a vzťahy priamo do textu predloženého zákona. Taktiež sa navrhuje precizovanie poznámkového aparátu.

    Po tretie. Za novelizačný bod 54 sa dopĺňa novelizačný bod 55, kde v § 17 sa dopĺňa nový odsek 2, ktorý znie: „Začaté konanie o uložení poriadkovej pokuty do nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončí orgán kontroly podľa doterajšieho predpisu.“ Doterajší text sa označuje ako odsek 1.

    Odôvodnenie. Navrhovaná novela zákona neobsahovala prechodné ustanovenie, ktoré sa vzťahuje na začaté správne konanie o uložení poriadkovej pokuty. Doplnenie ustanovenia § 17 Prechodné ustanovenia o úpravu vzťahujúcu sa na začaté správne konanie o uložení poriadkovej pokuty zabezpečí právnu istotu.

    Po štvrté. V novelizačnom bode 14 sa slová „v § 9 ods. 1 písm. a) až c) znejú“ nahrádzajú slovami „v § 9 ods. 1 znie“ a dopĺňa sa úvodná veta: „Kontrolnou činnosťou sa zisťuje.“

    Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

    V súvislosti s mojím pozmeňujúcim návrhom navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie body 1, 8 a 9 zo spoločnej správy.

    Ďakujem pekne za pozornosť a prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Laššákovej nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, chcem krátko zareagovať, lebo už nie je nutné predkladať pozmeňujúci návrh.

    Chcela som zareagovať na novelizačný bod spoločnej správy, bod 1, ktorý rozšíril kompetenciu Úradu vlády na kontrolu tým, že sa doplnil v spoločnej správe do pozmeňujúceho návrhu v bode 1 text „kontrolu ich využívania orgánmi verejnej správy“. Som veľmi rada, že kolegyňa Laššáková, ktorá predo mnou vystúpila, navrhla nové znenie týchto bodov. A urobila aj istú legislatívnotechnickú úpravu tak, aby to bolo správne a v súlade so všetkými smernicami a zákonmi. Zároveň potom ale chcem, ešte predtým, ako vysvetlím dôvod môjho vystúpenia, poprosiť aj pána spravodajcu, aby v texte, ktorý máme rozmnožený od pani poslankyne Laššákovej, a v texte, ktorý predniesla, upozornil potom na zmeny. Ide tam len o veľmi malé slovné hračky, ale text budeme schvaľovať ten, ktorý tu odznel, a nie ten, ktorý máme na stole.

    Dôvod môjho návrhu, a teda vyňatia bodu 1 na osobitné hlasovanie a jeho neprijatie bol ten, že štátne orgány konštituované Ústavou Slovenskej republiky v tretej hlave čl. 60, Najvyšší kontrolný úrad, a v ôsmej hlave čl. 149, prokuratúra, čl. 151, verejný ochranca práv, podľa doterajšej právnej úpravy zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe nemôžu byť kontrolované Úradom vlády Slovenskej republiky, pretože majú iné postavenie z ústavy. Z kompetenčného zákona č. 575/2001 Z. z. a zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe Úradu vlády vyplýva pôsobnosť kontrolovať efektívnosť využitia prostriedkov štátneho rozpočtu a prostriedkov zo zahraničia len v štátnej správe, a teda nie v orgánoch verejnej správy. A preto som rada, že práve kolegyňa Laššáková, ktorá je právnička a ktorá je v ústavnoprávnom výbore, si uvedomila túto vážnosť. Preto Najvyšší kontrolný úrad nie je súčasťou sústavy orgánov štátnej správy a možno ho čiastočne zaradiť medzi orgány verejnej správy. A preto ten pozmeňujúci návrh, už neviem, kto to bol z kolegov, ktorý bol vo výbore navrhnutý a chcel rozšíriť novelu predkladaného zákona, by narušil nezávislosť Najvyššieho kontrolného úradu. Nebudem sa viac rozširovať, ale chcem upozorniť na veľmi drobné a možno, niekedy sa to tak zdá, prehliadnuteľné nuansy, ktoré vyjdú z poslaneckých lavíc. Ale môžu byť skutočne pre zákon v rozpore s ústavou. A preto by návrh, ktorý máme v bode 1, bol zlý a nemôže rozšíriť pôsobnosť Úradu vlády.

    Chcem tu ale pripomenúť, že sa o chvíľočku v priebehu tohto týždňa budeme zaoberať aj ďalším zákonom, a to zákonom o finančnej kontrole. A bola by som veľmi rada, keby aj tam sme došli ku konsenzu, aby sme nekontrolovali Najvyšší kontrolný úrad, NKÚ, ktorý by mala kontrolovať Národná rada, príp. Národná rada by mala určiť, kto by mal byť tento kontrolný orgán na používanie prostriedkov z európskych fondov, myslím, že je to tlač 528, aby skutočne nedošlo k tomu, že porušíme ústavné kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu.

    Je tam tiež jeden návrh, ktorým vlastne by mal ministerstvo financií kontrolovať Najvyšší kontrolný úrad, pričom je ministerstvo financií v priamej kontrole NKÚ. Takže potom poprosím kolegov možno z ústavnoprávneho výboru, keby sa pozreli aj na tento návrh, aby sme našli spôsob a mechanizmus, ako kontrolovať európske zdroje, ktoré by používal NKÚ, ale aby to nebolo v rozpore s ústavou. Ďakujem veľmi pekne.

    A teda už bod spoločnej správy 1 vyňala kolegyňa na samostatné hlasovanie a odporúčam aj opozícii, aj koalícii, aby sme zaň nehlasovali, pretože si myslím, že je tu lepší pozmeňujúci návrh od pani poslankyne Laššákovej. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyni Sabolovej nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať pána podpredsedu vlády pána Čaploviča, či chce ako navrhovateľ zaujať k rozprave stanovisko. Nie.

    Pán spoločný spravodajca si žiada záverečné slovo. Nech sa páči.

  • Pani predsedajúca, pán podpredseda vlády, dovoľte len, aby som skonštatoval, že v rozprave vystúpili dve kolegyne poslankyne. Pani kolegyňa Laššáková predložila pozmeňujúci návrh, pretože po prerokovaní tohto vládneho návrhu v našom výbore prijal sa pozmeňujúci návrh. A následne potom, tak sa to objavilo aj v spoločnej správe, sme mali možnosť rokovať s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu a s Úradom vlády, ktorý robil podklady k tomuto zákonu. A výsledkom tohto rokovania je vlastne ten pozmeňujúci návrh, ktorý predkladá pani kolegyňa Laššáková. Takže s tým sa potom následne vysporiada, to len pani Sabolovej hovorím, že vieme o tom vo výbore a vysporiadame sa s tým pri hlasovaní. Len už spoločná správa bola vonku, tak ja budem na to upozorňovať pri hlasovaní, pretože už aj tak bod 1 výbor odporúčal dať na osobitné hlasovanie už vo svojej spoločnej správe. A napriek tomu, že ho výbor odporúča prijať, tak budem tak isto navrhovať, aby body 1, 8 a 9 poslanci zvážili napriek odporúčaniu gestorského výboru, aby sme ich neprijali. A potom sa vysporiadame s tým tak, že prijmeme pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Laššákovej.

    O tých zmenách, ktoré sú v tom prepise, ja len pre poriadok, aby to v zápise bolo. To znamená, že máme rozdaný poslanecký návrh. Ten odsek 2 sme počuli presne, tak ako ho pani poslankyňa predniesla. Ja ho potom ešte raz prečítam pri hlasovaní. A len na vysvetlenie poviem, že on sa vracia k pôvodnému vládnemu návrhu, ktorý sa objavil bez zmeny vo výbore tým pozmeňujúcim návrhom 1. Akurát v tom vládnom návrhu chýbali odkazy na predpisy, ktoré sú pod čiarou, tak akurát tie sú dopísané. Takže to hovorím len na vysvetlenie. Na tej istej prvej strane pani poslankyne Laššákovej tam je dvojka, ktorou sa dopĺňa nový novelizovaný bod 4. To treba vyškrtnúť, to tam nepatrí. A následne potom máme tri pozmeňujúce návrhy, to znamená, jeden je prvý novelizovaný bod 3 a všetky tie pozmeňujúce, potom druhý. A to, čo uviedla ako štvrtý pozmeňujúci návrh, označila ako tretí. To hovorím len pre poriadok, aby sme vedeli potom, o čom budeme hlasovať.

    Toľko, pani predsedajúca, k pozmeňujúcim návrhom. Hlasovať budeme o 17.00 hodine.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Zároveň prerušujem aj rokovanie 20. schôdze. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Pokračovať v rokovaní budeme, chcem upozorniť, bodom 34 (tlačou 512) schváleného programu, teda vládnym návrhom zákona o zrušení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika.

    Takže vyhlasujem obedňajšiu prestávku a prajem všetkým dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 11.59 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní a nasleduje ďalej druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o zrušení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 512 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 512a.

    Prosím ministra obrany Slovenskej republiky pána Jaroslava Bašku, aby vládny návrh tohto zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, účelom predloženého vládneho návrhu zákona je zrušenie Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a začlenenie jej vzdelávacích a výcvikových procesov do Akadémie ozbrojených síl generálna Milana Rastislava Štefánika.

    Predloženým zákonom sa navrhuje novelizovať aj niektoré ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy majúce vzťah k problematike vojenského školstva a celkovo vojenského vzdelávania. Ide predovšetkým o novelizáciu zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo všeobecnosti upravuje postavenie vojenských vysokých škôl, a zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov v znení neskorších predpisov. Do tohto zákona je potrebné premietnuť zmeny súvisiace so zrušením Národnej akadémie obrany, ktorá je služobným úradom pre profesionálnych vojakov, a s následným vytvorením nového služobného úradu akadémie ozbrojených síl.

    Podstatnou navrhovanou zmenou je tiež umožnenie vyslania profesionálnych vojakov v dôstojníckych hodnostiach na vysokoškolské štúdium druhého stupňa v externej forme na náklady služobného úradu a vyslanie profesionálnych vojakov v hodnostnom zbore mužstva a poddôstojníkov zaradených na funkcie vo vojenskom zdravotníctve na vysokoškolské štúdium rovnako v externej forme na náklady služobného úradu.

    Dovoľte mi ešte povedať a vyjadriť sa k pozmeňujúcim návrhom, ktoré sú v spoločnej správe. So všetkými týmito pozmeňujúcimi návrhmi, tak ako súhlasí spoločná správa, súhlasím aj ja.

    Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste prerokovali a schválili predkladaný vládny návrh zákona. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Viliamovi Jasaňovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o zrušení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov, máte to ako tlač 512, druhé čítanie, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o zrušení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 137 na svojej 35. schôdzi.

    V súvislosti s touto správou by som ešte rád upozornil, že v súvislosti s vložením mnohých bodov do tohto návrhu zákona podľa spoločnej správy, máte to ako tlač č. 512, a príp. ak budú nejaké pozmeňujúce návrhy v rozprave, sa primerane prečíslujú aj novelizačné body, ako aj ich citácia a ustanovenie o účinnosti zákona.

    Pani predsedajúca to je všetko. Prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 172/2003 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 511 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 511a.

    Prosím opäť pána ministra obrany pána Jaroslava Bašku, aby odôvodnil aj tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, páni poslanci, cieľom predkladaného vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 172/2003 Z. z., je doriešiť problematiku právnych pomerov k nehnuteľnostiam, správu nehnuteľného majetku štátu, správu vodných tokov, správu poľnohospodárskej pôdy a práva k nim vo vojenských obvodoch.

    Predkladaný návrh zákona umožní ministerstvu obrany vydávať súhlas na zriaďovanie niektorých dôležitých inžinierskych stavieb ako napr. cesty, miestne komunikácie, mosty, rozvody plynu, vody, kanalizácie, elektronické komunikačné siete na území vojenských obvodov, ak to nebude brániť zabezpečeniu úloh obrany štátu. Vlastník stavby bude povinný zachovať účelové určenie pozemku pre zabezpečenie práve týchto úloh obrany štátu.

    Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste predložený návrh novely zákona o vojenských obvodoch v parlamente schválili. Ďakujem veľmi pekne za úvodné slovo.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Mariánovi Kovačócymu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som prečítal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 172/2003 Z. z.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 724 zo dňa 6. februára 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 172/2003 Z. z., na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval uvedený vládny návrh zákona 18. marca 2008 na svojej 33. schôdzi. Neprijal však platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 3 a 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR v znení neskorších predpisov.

    Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 172/2003 Z. z., vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 172/2003 Z. z., v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 138 na svojej 35. schôdzi.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    A zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní budeme ďalej pokračovať ďalším bodom, ktorým je

    návrh na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v rámci projektu Medzinárodného kurzu pre štábnych dôstojníkov (International Staff Officers‘ Course).

    Návrh ste dostali ako tlač 561.

    Návrh znovu uvedie minister obrany Slovenskej republiky pán Jaroslav Baška. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, príprava medzinárodného kurzu pre štábnych dôstojníkov, tzv. kurz ISOC sa realizuje v súlade so schválenou koncepciou. Tento kurz bude národným projektom v gescii ministerstva obrany a bude ho realizovať Národná akadémia obrany maršala Andreja Hadika v Liptovskom Mikuláši, resp. od 1. septembra jej právny nástupca Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika.

    Kurz ISOC je určený pre nižších štábnych dôstojníkov najmä z členských štátov NATO a programu Partnerstva za mier. V jednom kurze je optimálny počet 20 študentov, pričom minimálny počet je 16 študentov. Zoznam cieľových krajín nie je konečný a každoročne ho bude aktualizovať riadiaci výbor kurzu ISOC.

    Predpokladá sa, že tento kurz bude v budúcnosti otvorený aj pre krajiny napr. Stredomorského dialógu, príp. pre tretie krajiny v závislosti od zahraničnopolitických záujmov Slovenskej republiky a Severoatlantickej aliancie. Kurz ISOC predpokladá prítomnosť do 65 príslušníkov zahraničných ozbrojených síl v jednom kalendárnom roku, z toho cca do 60 študentov a 5 zahraničných lektorov. Pilotný kurz pre študentov bude len za účasti príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky a otvorí sa v apríli tohto. A pre študentov príslušníkov zahraničných ozbrojených síl sa otvorí prvý kurz v septembri tohto roka. Od roku 2009 sa plánuje ročne otvoriť asi tri jedenásťtýždňové kurzy v termínoch január až marec, apríl až jún, september až november. Mandát prítomnosti zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky na tento účel skončí dňom rozhodnutia o ukončení tohto kurzu, ktoré je v pôsobnosti ministra obrany.

    Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste vyslovili súhlas s navrhovanou prítomnosťou príslušníkov zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalej prosím povereného člena výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Emila Vestenického, aby podal správu o výsledku rokovania návrhu vo výbore. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, pán minister, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 578 z 11. marca 2008 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v rámci projektu Medzinárodného kurzu pre štábnych dôstojníkov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň určil, aby tento výbor pripravil správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady.

    Výbor prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v rámci tohto projektu na svojej 34. schôdzi 18. marca. Súhlasil s ním a odporučil Národnej rade podľa čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prítomnosťou príslušníkov zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v rámci tohto projektu v počte do 65 príslušníkov zahraničných ozbrojených síl v jednom kalendárnom roku.

    Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie, ktoré je súčasťou tejto správy.

    Prosím, pani predsedajúca, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa znovu pýtam, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 560. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 577.

    Teraz prosím pána podpredsedu vlády a zároveň ministra školstva Slovenskej republiky pána Ján Mikolaja, aby uviedol tento vládny návrh zákona. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámil s návrhom zákona o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona je vypracovaný v troch takých základných oblastiach. A to je oblasť legislatívneho prostredia, oblasť výchovno-vzdelávacieho procesu a oblasť výchovno-vzdelávacej sústavy.

    V oblasti legislatívneho prostredia zákon nahradí v súčasnosti platné zákony, a to zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov a zákon č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach, čím bude problematika výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach upravená jedným legislatívnym predpisom. Ďalej sa významne zredukuje počet vykonávacích predpisov, ktorých je v súčasnosti okolo 39. A predpokladáme, že maximálny počet ich bude 14. Ďalej sa implementujú záväzné predpisy Európskej únie riešiace problematiku výchovy a vzdelávania, odbornej prípravy do legislatívy Slovenskej republiky. Ďalej sa pripravuje komplexná legislatívna úprava škôl pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Ďalej sa rieši úprava školských zariadení a špeciálnych výchovných zariadení, výchovného poradenstva. A rieši sa vzdelávanie cudzincov na území Slovenskej republiky.

    V oblasti výchovno-vzdelávacieho procesu sa zrovnoprávňuje postavenie škôl a školských zariadení bez rozdielu zriaďovateľa. Takisto sa zrovnoprávňuje postavenie odborných škôl. Navrhuje sa, aby sa ovládali aspoň dva cudzie jazyky s tým, že prvý cudzí jazyk sa začne vyučovať od 3. ročníka základnej školy a druhý cudzí jazyk sa zavedie od 6. ročníka základnej školy. Výchova a vzdelávanie v školách sa bude uskutočňovať prostredníctvom dvojúrovňového modelu vzdelávacieho programu. A to je tzv. štátny a školský vzdelávací program. A v školských zariadeniach sa bude uskutočňovať výchova a vzdelávanie prostredníctvom výchovného programu. Povinný obsah výchovy a vzdelávania určí štát prostredníctvom štátneho vzdelávacieho programu. Profilácia školy bude vyjadrená školským vzdelávacím programom. Školské zariadenie bude profilované výchovným programom. A ďalej sa vytvára možnosť zriadenia školy alebo triedy s bilingválnym vzdelávaním aj bez uzatvorenia medzinárodnej dohody s iným štátom. Ďalej je pri schvaľovaní učebníc súčasťou schvaľovacej doložky aj určenie lehoty jej platnosti. Ďalej sa zavádza titul tzv. diplomovaný špecialista a diplomovaný umelec po absolvovaní vyššieho odborného vzdelávania príslušného vzdelávacieho programu. Ďalej sa zavádza dodatok k vysvedčeniam o záverečnej skúške, maturitnej skúške, záverečnej pomaturitnej skúške k absolventskému diplomu, ktorý obsahuje podrobnosti o absolvovanom vzdelávacom programe. V záujme objektívneho merania kvality sa prostredníctvom štátneho vzdelávacieho programu a príslušného školského vzdelávacieho programu určí štandard a profil absolventa. Ďalej sa zosúlaďujú stupne vzdelania s medzinárodnou klasifikáciou ISCED. Po prvýkrát aj v histórii sa definuje individuálne vzdelávanie zdravých žiakov, tzv. domáce vzdelávanie, na prvom stupni základnej školy. Poskytnúť takéto vzdelávanie bude môcť len osoba, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady na pedagogického zamestnanca pre prvý stupeň základnej školy. Ďalej sa vytvára možnosť vzdelávania v školách podľa medzinárodných programov na základe poverenia ministerstva školstva. Ďalej sa navrhuje zníženie maximálneho počtu detí a žiakov v triedach materských škôl, základných škôl. stredných škôl a špeciálnych škôl. Ďalej sa umožňuje dosiahnutie stupňa odborného umeleckého vzdelania na základných umeleckých školách. Ďalej sa umožňuje dosiahnutie stupňa jazykového vzdelania v jazykových školách. Rozširuje sa hodnotenie žiaka o slovné hodnotenia a kombináciu klasifikácie a slovného hodnotenia na prvom stupni základných škôl. Ďalej sa bude prijímacie konanie na stredné školy vzťahovať na všetky stredné školy bez rozdielu zriaďovateľa. Ďalej upravujú sa termíny prijímacích skúšok na stredné školy, resp. ich posunutie na neskoršie termíny. Rušia sa úrovne predmetov maturitnej skúšky. Maturitnú skúšku z cudzích jazykov žiak vykoná podľa úrovní jazykovej náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca. V školách alebo v triedach, v ktorých sa vyučuje podľa medzinárodných programov, sa maturitná skúška vykoná podľa pravidiel príslušného medzinárodného programu (napr. štúdium IB). Externú časť a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky z cudzieho jazyka vykoná žiak len z jedného cudzieho jazyka, ktorý si určí na maturitnú skúšku sám. Interná časť maturitnej skúšky sa môže konať rôznymi formami (napr. ústna, praktická, vykonanie úlohy alebo umeleckého výkonu, obhajoby práce alebo projektu, experiment alebo ich vzájomná kombinácia). Ďalej sa v zákone posilňuje úloha štátnej školskej inšpekcie vo vzťahu k hodnoteniu maturitnej skúšky, napr. uloženie záväzného pokynu, nariadenie komisionálneho preskúšania a podobne. Ďalej sa uznávajú jazykové certifikáty ako náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka. Ďalej sa riešia otázky uhradzovania niektorých nákladov. Ďalej zákon rieši vymedzenie práv a povinností detí, žiakov a ich zákonných zástupcov vo výchove a vzdelávaní. Ďalej zákon navrhuje zriadenie tzv. školského registra, ktorého súčasťou je register škôl a školských zariadení a register žiakov. Ďalej sa zavádza monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania. Zákon zriaďuje Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania pre sledovanie skvalitňovania výchovno-vzdelávacieho procesu. Ďalej sa zákonom zriaďuje Kurikulárna rada ako odborný, iniciačný a poradný orgán ministra pre kľúčové oblasti výchovy a vzdelávania.

    V tretej oblasti týkajúcej sa výchovno-vzdelávacej sústavy sa zaraďujú materské školy, jazykové školy, základné umelecké školy do sústavy škôl. Zaraďuje sa konzervatórium ako samostatný prvok školskej sústavy. Navrhuje sa zrušenie šesťročných gymnázií. Vytvára sa stredná odborná škola, ktorá bude poskytovať vzdelávanie prostredníctvom samostatných vzdelávacích programov, ktoré v súčasnosti poskytujú stredné odborné školy, stredné odborné učilištia a učilištia. Čiže ide o zrovnoprávnenie stredných odborných škôl. Ďalej sa vytvorí legislatívne prostredie pre reguláciu osemročných gymnázií bez rozdielu zriaďovateľa. Zavedie sa bezplatná výchova a vzdelávanie detí v materských školách v poslednom roku pred začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky. Učebné osnovy budú stanovovať základný minimálny obsah a komunikačnú úroveň, ktorú má žiak dosiahnuť. Výkonové štandardy presne vymedzia stupeň náročnosti jednotlivých vzdelávacích aktivít a navrhnú efektívny hodnotiaci nástroj na ich meranie. Vytvorí sa kontrolný mechanizmus, ktorý budú tvoriť samotné školy, orgány miestnej štátnej správy na úseku školstva a štátna školská inšpekcia, čím sa zvýši dôraz na kvalitu výchovy a vzdelávania.

    Zákon bol schválený vo vláde Slovenskej republiky, kde bol predložený bez rozporov. Ďakujem, pani podpredsedníčka, to je všetko.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo teraz spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pani poslankyni Oľge Nachtmannovej.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako spravodajkyňa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport podľa § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona. Vládny návrh zákona bol doručený poslancom ako parlamentná tlač 560.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil vládny návrh zákona na program tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 577 z 11. marca 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. S týmto jeho konštatovaním sa stotožňujem.

    Predmet navrhovanej právnej úpravy sa týka uplatnenia práva na vzdelanie, ktoré je zakotvené v čl. 42 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhovaný zákon má ambíciu nahradiť doteraz platný školský zákon z roku 1984 a vytvoriť podmienky pre ďalšie zvýšenie vzdelanostnej úrovne detí a mládeže a uskutočniť obsahovú transformáciu v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami a pedagogickou praxou.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určeného v citovanom rozhodnutí, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie, a to všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, v lehote do 6. mája 2008 a gestorský výbor do 7. mája 2008.

    Pani predsedajúca, ďakujem. Skončila som svoju spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona. Zároveň sa hlásim ako prvá do rozpravy. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala nasledujúce písomné prihlášky. Písomne sa do rozpravy k tomuto zákonu prihlásili pán poslanec Fronc za klub KDH, pán poslanec Szigeti za klub SMK, pani poslankyňa Rosová za klub SDKÚ, pán poslanec Rafaj za klub SNS a pani poslankyňa Smolková za klub Smeru – SD. Ďalej sa písomne do rozpravy prihlásili pán poslanec Andruskó, pán poslanec Ivančo, pani poslankyňa Rosová, pán poslanec Dubravay, pán poslanec Obrimčák, pán poslanec Šaško, pán poslanec Nagy, pán poslanec Rydlo a pani poslankyňa Szögedi.

    Keďže o slovo požiadala pani spravodajkyňa, má prednosť. Takže jej odovzdávam slovo. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, rada by som uviedla svoje vystúpenie k danému návrhu zákona.

    Navrhovaný zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon), ktorý máme k dispozícii ako tlač 560, je očakávaný naším regionálnym školstvom už niekoľko rokov. Starý zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl bol devätnásťkrát novelizovaný a nezodpovedá súčasnému spoločenskému zriadeniu a ani riadeniu škôl a školských zariadení.

    Navrhovaný školský zákon má za cieľ riešiť základné problémy školstva, ktoré sa v konečnom dôsledku prenesú do života celej spoločnosti.

    Zhoršujúci stav nášho školstva signalizujú výsledky štúdie PISA, ktoré sa v porovnaní s ich priemerom krajín OECD výrazne zhoršili. Všetci máme k dispozícii materiál vypracovaný Parlamentným inštitútom, ktorý obsahuje skrátenú verziu štúdie PISA 2006. Tento materiál názorne dokladuje zhoršenie výsledkov žiakov na Slovensku vo všetkých meraných oblastiach, v čitateľskej, matematickej i prírodovednej gramotnosti.

    Za kľúčové problémy školstva, ktoré treba nevyhnutne riešiť, možno považovať predimenzovanosť obsahu učiva, vysoké počty žiakov v triedach. Školy majú malú slobodu pri určovaní obsahu vzdelávania. Existuje nerovnovážne postavenie výchovnej stránky a vzdelávacej stránky výchovno-vzdelávacieho procesu. Neboli zosúladené stupne vzdelania s medzinárodnou klasifikáciou ISCED. Nebola vytvorená možnosť individuálneho vzdelávania žiakov. Nebol vytvorený ucelený systém národného merania výsledkov vzdelávania.

    Vo svojom vystúpení v prvom čítaní sa obmedzím na prehľad základných zmien, ktoré nový školský zákon prináša a ktoré sa naznačené kľúčové problémy školstva snažia riešiť.

    V oblasti legislatívneho prostredia nový školský zákon nahradí v súčasnosti platné zákony, a to zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov a zákon č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov, čím bude problematika výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach upravená jedným legislatívnym predpisom. Ďalej, v oblasti legislatívneho prostredia sa zredukuje počet vykonávacích predpisov, ktoré v súčasnosti upravujú podrobnosti v oblasti výchovy a vzdelávania a, čo je nezanedbateľné, implementujú sa záväzné predpisy Európskej únie riešiace problematiku výchovy a vzdelávania a odbornej prípravy do legislatívy Slovenskej republiky.

    Čo prináša nový školský zákon v oblasti výchovno-vzdelávacieho procesu. V školách sa bude uskutočňovať výchova a vzdelávanie prostredníctvom dvojúrovňového modelu vzdelávacieho programu, na jednej strane štátny a na druhej strane školský vzdelávací program. A v školských zariadeniach sa bude uskutočňovať prostredníctvom výchovného programu. Povinný obsah výchovy a vzdelávania určí štát prostredníctvom vzdelávacieho programu a výchovného programu. Profilácia školy bude vyjadrená školským vzdelávacím programom. Školské zariadenie bude profilované výchovným programom. V záujme objektívneho merania kvality sa prostredníctvom štátno-vzdelávacieho programu a príslušného školského vzdelávacieho programu určí štandard a profil absolventa. Dôjde k zosúladeniu stupňov vzdelania s medzinárodnou klasifikáciou ISCED. Znižuje sa maximálny počet detí a žiakov v triedach materských škôl, základných škôl, stredných škôl a špeciálnych škôl. Umožňuje sa dosiahnutie stupňa vzdelania na základných umeleckých školách. Umožní sa dosiahnutie stupňa jazykového vzdelania v jazykových školách. Novým školským zákonom sa zriaďuje Kurikulárna rada ako odborný, iniciačný a poradný orgán ministra školstva pre kľúčové oblasti výchovy a vzdelávania. Zriaďuje sa školský register, ktorého súčasťou je register škôl a školských zariadení a register žiakov. Novým školským zákonom sa zriaďuje Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania pre sledovanie skvalitňovania výchovno-vzdelávacieho procesu. Tu by som chcela zdôrazniť, že pravidelné zisťovanie a hodnotenie výsledkov vzdelávania systémom národných meraní je jednou zo základných charakteristík krajín, ktoré dosiahli v štúdii PISA vynikajúce výsledky.

    Čo prináša nový školský zákon v oblasti výchovno-vzdelávacej sústavy. Materské školy, jazykové školy, základné umelecké školy sa zaraďujú do sústavy škôl. Aj tu by som spomenula priamu úmeru medzi úspešnosťou krajín v štúdii PISA a kvalitnou predškolskou výchovou. Prináša zaradenie konzervatória ako samostatného prvku školskej sústavy, vytvorenie strednej odbornej školy, ktorá bude poskytovať vzdelávanie prostredníctvom samostatných vzdelávacích programov, ktoré v súčasnosti poskytujú stredné odborné školy, stredné odborné učilištia a učilištia. Vytvorí sa legislatívne prostredie pre reguláciu osemročných gymnázií bez rozdielu zriaďovateľa. Ďalšou zmenou bude zabezpečenie bezplatnej výchovy a vzdelávania päťročných detí v poslednom roku pred začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky. Zmenami by malo prejsť aj vyučovanie cudzích jazykov na základných a stredných školách. Školský zákon sa snaží vytvoriť jednotný uzavretý systém vyučovania cudzích jazykov od tretieho ročníka základnej školy až po posledný ročník strednej školy. Učebné osnovy budú stanovovať základný minimálny obsah a komunikačnú úroveň, ktorú má žiak dosiahnuť. Výkonové štandardy presne vymedzia stupeň náročnosti jednotlivých vzdelávacích aktivít a navrhnú efektívny hodnotiaci nástroj na ich meranie. Pevne verím, že toto pomôže zlepšeniu výsledkov v medzinárodnom meraní. Zákon definuje aj tzv. domáce vzdelávanie žiakov na prvom stupni. Poskytnúť ho žiakovi bude môcť len osoba, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady na pedagogického zamestnanca pre prvý stupeň základných škôl. Vytvorením kontrolných mechanizmov, do ktorých budú môcť vstupovať samotné školy, zriaďovatelia, školská samospráva, zamestnávatelia a štát, sa zvýši dôraz na kvalitu výchovy a vzdelávania.

    Ja som načrtla len základné zmeny, určite ďalší z vás budú podrobnejšie rozoberať viaceré zmeny nového školského zákona.

    Na záver svojho úvodného vystúpenia by som chcela opätovne zdôrazniť, že regionálne školstvo funguje na základe zákona z roku 1984. Na Slovensku boli vtedy úplne iné spoločensko-politické pomery. Tento fakt si učitelia už dávno uvedomili. Je len škodou, že si to neuvedomili aj predchádzajúci ministri školstva. Uspokojovali sa len s novelizáciou starého zákona. Samotní učitelia sa už dlhé roky dožadujú zmeny. Táto zmena teda vychádza z ich podnetu. Učitelia sa zapájali do reformy aktívne, najmä po nástupe súčasnej vlády, prostredníctvom odborných predmetových komisií na Štátnom pedagogickom ústave, prostredníctvom profesijných združení, komisií pri Štátnom inštitúte odborného vzdelávania a podobne. Mnohí učitelia konštatovali, že prvýkrát za svojej praxe sa stretli so skutočnosťou, že sa im veci nenanucovali, mali možnosť od samého začiatku na reforme regionálneho školstva aktívne pracovať.

    Nový školský zákon z obsahového hľadiska nebol tvorený iba štátnymi zamestnancami ministerstva školstva, ale bol tvorený najmä samotnými pedagogickými zamestnancami z praxe, a to z celého Slovenska. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Nachtmannovej majú pán poslanec Fronc a pán poslanec Szigeti. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pani kolegyňa všetci predchádzajúci ministri po pani Slavkovskej nasledujúci sa pokúšali pripraviť, prijať a predložiť školský zákon. A to hovorím bez ohľadu na to, že som bol v inej pozícii, v inom vzťahu k niektorým ministrom, ako bol napr. minister Ponický. Ale jednoducho robili to. Čiže tu to vaše tvrdenie, ktoré ste povedali, že jednoducho to nerobili a nepokúšali sa o to, bolo nepravdivé. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, hovoríte o tom, že po prijatí tohto zákona školy budú mať väčšiu slobodu, že dneska majú malú slobodu. Ja skôr si myslím, že prijatím tohto zákona školy nebudú mať možno žiadnu slobodu, nejde o posilnenie autonómie školy, pedagóga, učiteľa alebo rodiča.

    Hovoríte o tom, ako sú nadšení niektorí kolegovia, keď sa ocitli na zasadnutiach predmetovej komisie a chválili sa tým, že im nič nebolo nanútené, že proste všetko tam prebehlo demokraticky a tak ďalej. Prosím vás pekne, treba si prečítať z 28. marca jednu informáciu, ktorá hovorí o tom, akým spôsobom na Štátnom pedagogickom ústave prebehlo rokovanie o inovácii, obsahu učiva z matematiky, „keď,“ citujem, „na prekvapenie väčšiny prítomných vrátane autorov osnov nám bol na mieste rozdaný nový rámcový učebný plán,“ konštatuje dotyčný. A zároveň zdôrazňuje, že tento nový návrh oproti predošlému zásadným spôsobom mení rozsah vyučovania. Zníži obsah matematiky na prvom stupni o 37 %, na druhom stupni o 29 %, na gymnáziách o 40 %. A tento návrh so skutočnými odborníkmi ani nebol v podstate prerokovaný. Tak toľko o práci predmetových komisií. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová, chcete reagovať na faktické poznámky?

  • Odpoveď z pléna.

  • Nech sa páči. Zapnite mikrofón pani poslankyni.

  • Pán poslanec Fronc, viete veľmi dobre, že školský systém ide svojou inertnou cestou, podľa odborníkov trvá 7 až 9 rokov, keď sa naštartované zmeny prejavia v reálnom živote, fungujeme na základe viac ako 20 rokov starého zákona. Čas dávno nieže dozrel, prezrel na to, aby tento zákon bol zmenený.

    Problém predchádzajúcich ministrov bol podľa môjho názoru v tom, že im chýbala vízia, chýbala ucelená koncepcia. Riešili sa len čiastočné problémy, robili sa len čiastočné úpravy. Žiaľbohu, záležalo vždy od konkrétneho ministra, ktoré problémy on sám preferuje. A tieto problémy riešil. Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Fronc a po ňom sa pripraví pán poslanec Szigeti. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister školstva, dámy a páni, žiaci a študenti, rokujeme o návrhu zákona o výchove a vzdelávaní, o školskom zákone, ktorý má vytvoriť základné predpoklady na reformu vzdelávania. Pán minister vo svojom úvodnom vystúpení hovoril o veciach, ktoré v tomto zákone budú a ako budú. Pravdu povediac, bolo by toho veľa, na čo by som chcel ihneď reagovať, ale neurobím tak, pretože si myslím, že to patrí do druhého čítania. A tam zareagujem aj na spomenuté veci.

    Ale čo za podstatné pokladám, je, že hovoríme naozaj o zákone, ktorý má urobiť reformu vzdelávania. Tak čo je to reforma vzdelávania? Skúsme si odpovedať v prvom rade na túto otázku. Je reforma vzdelávania redukcia učiva? Podľa verejných vystúpení pána ministra Mikolaja je táto reforma najmä o redukcii učiva alebo, mám niekedy pocit, dokonca len o redukcii učiva. A musím povedať, že mám pochybnosti dokonca, či aj tento cieľ sa podarí naplniť a či to len nebude smerovať k tomu, že jedno učivo sa nahradí druhým učivom. A budú potom všetci veľmi prekvapení.

    Dámy a páni, reforma vzdelávania sa nemôže zužovať len na redukciu učiva. Skutočná reforma vzdelávania je totiž niečo úplne iného. Reforma vzdelávania, ktorú potrebujeme, je o inom spôsobe vzdelávania. Je o tom, aby škola bola priateľskejšia k žiakom a študentom, aby vytvárala jednoducho priestor pre tvorivosť, aby sa žiaci a študenti nielen naučili vedomosti, ale najmä aby získali skutočne kompetencie, to znamená tieto vedomosti aj používať, a aby vedeli samostatne formulovať svoje postoje a názory. Reforma vzdelávania je o vytvorení otvoreného súťaživého prostredia. Musí byť nielen súťaž v škole pomocou známok medzi žiakmi a študentmi, ale musí byť aj súťaž medzi žiakmi a školami a školami navzájom. A musí to byť aj o pestrej ponuke vzdelávacích programov v školách.

    Reforma vzdelávania je teda o slobode, slobode žiaka a študenta, aby si mohol zvoliť svoju vzdelávaciu cestu. Čo to je, zvoliť si vzdelávaciu cestu? Jednoducho povedané, je to, aby si aspoň čas učiva mohol vyberať podľa svojho záujmu a svojho nadania, podľa svojich schopností a takisto aby do istej miery aspoň mohol voliť tempo vzdelávania primerane svojim schopnostiam. To znamená, ak je niekto talentovaný, tak bude sa vzdelávať podstatne rýchlejšie, ak je niekto menej talentovaný, tak bude mať primeranejšie tempo, čosi pomalšie. A reforma vzdelávania je aj o tom, aby učiteľ nebol vodca, ktorý vedie a riadi, ale aby bol skôr starší priateľ, ktorý usmerňuje a radí. Reforma vzdelávania je aj o slobode pre rodičov, aby si mohli slobodne vybrať školu pre svoje dieťa, ktorá je pre toto ich dieťa podľa ich presvedčenia najlepšia. No aby sa toto mohlo uskutočniť, je potrebné, aby, po prvé, mali dostupné, naozaj objektívne informácie o tom, ktorá škola čo poskytuje, aké má výsledky. A o tom boli niektoré kroky, ktoré sa udiali v minulom volebnom období, o tom bola nová maturita. Ale treba, aby aj tie výsledky boli zverejňované, minimálne medzi školami. O tom bol monitor, o tom sú výročné správy. Ale nestačia len informácie, musí byť aj ponuka. A je to o tom, aby sme mali naozaj rôzne druhy škôl. Niečo sa podarilo ťažko, máme rôzne školy podľa zriaďovateľov. Ale je dôležité, aby sme mali v oveľa väčšej miere rôzne školy podľa ponúkaných vzdelávacích programov, to znamená, aby oveľa viac bola orientovaná jedna škola, povedzme, matematicky, iná škola jazykovo, športovo. Ale je to nielen o tom, ale aj o spôsobe a prístupe k žiakom. Dneska sa veľa hovorí o tvorivo humanistickom modeli. Aj taký je. A myslím si, že je dôležité, aby aj taký bol. A možno aj zachovajú sa niekde aj štandardné ponuky, niektoré z nich aj dnes máme a mnoho ďalších ponúk. A podľa mňa, aby sa to dalo naplniť, v neposlednom rade je to aj o slobode škôl a pedagógov, to znamená, aby pedagógovia neboli zviazaní učebnými osnovami a plánmi, aby naozaj mali priestor na vlastnú tvorivosť, aby škola, nielen riaditeľ, ale riaditeľ na čele celého pedagogického zboru mohli sa rozhodnúť, akým spôsobom budú vzdelávať, aký vzdelávací program ponúknu, a aby aj učiteľ mal väčší priestor na to, čo a ako bude učiť. A ja sa pýtam: Dáva tento návrh zákona naozaj priestor na to, aby takáto zmena nastala? Ja si myslím, že ho nedáva.

    Druhú otázku, o ktorej si myslím, že je potrebné položiť a si na ňu odpovedať, je: Kto chce reformu vzdelávania? A musím hneď vopred povedať, že ten môj záver bude dosť smutný. Sú to rodičia? No čiastočne áno, ale len čiastočne, musím povedať. A hlavne niekedy mám pocit, že ten motív je ten, že škola prostredníctvom detí a povinností, ktoré dáva, rodičov neraz zbytočne a veľmi zaťažuje. Sú to pedagógovia? Česť tým, ktorí to chcú. Ale musím povedať, že mnohí pedagógovia to nechcú a ani dobre nemôžu chcieť, pretože nie sú na to motivovaní. A to nechcem hovoriť len o financiách, ale aj o spoločenskom ocenení pedagóga. Za posledné obdobie spoločenský význam pedagóga tak výrazne klesol v povedomí spoločnosti, že je to čosi, čo pokladám za katastrofálne pre budúcnosť tejto krajiny. A je pravdou, že mnohí mladí pedagógovia prichádzajú, a to celkom prirodzene s elánom a s entuziazmom. A chceli by takto robiť, no len tie podmienky ich tak veľmi rýchlo ubijú, že jednoducho zaradia sa postupne do radu. A je to spoločnosť? No nie som o tom presvedčený. A poviem to aj v súvislosti s tým, čo dnes hýbe spoločnosťou, s tlačovým zákonom, ktorý je zlý, ktorý tu oponujeme. Ale vnímam, ako médiá dokážu bojovať za tlačový zákon, ktorý spôsobí škody. Len si myslím, že zlý školský zákon spôsobí minimálne také isté škody a bude mať dlhodobé dopady a tuná je to na okraji záujmu médií. Žiaľbohu, musím to povedať. A sú to politici? No najprv aktuálne k tým, ktorí rozhodujú dnes, to znamená k vládnej koalícii niečo poviem. Ja vidím a som presvedčený, že dnes vládna koalícia má marginálny záujem o reformu vzdelávania. Z tohto pohľadu úloha ministra školstva ani tohto nie je vôbec jednoduchá, to rovno poviem. A svedčia o tom aj investície, ktoré dáva táto vláda. Podiel z hrubého domáceho produktu postupne klesá do školstva. To sú objektívne čísla.

    Ale čo pokladám za dôležité. Ja som si nevšimol, že by pán premiér hovoril o reforme vzdelávania, o potrebe zmeniť to, za celý čas. Tony Blair bol ochotný položiť hlavu na klát. A jednoducho pri reformovaní vzdelávania išiel do parlamentu sám a predkladal problémové veci. A niekedy ho zachránili traja či piati poslanci pri hlasovaní. Jednoducho toto nie je agenda, žiaľbohu, nášho premiéra. A vnímam to tak, že v tejto chvíli je to skôr ako nepríjemná povinnosť, ktorú si treba splniť, pričom treba odfajknúť zoznam, lebo to bolo v programovom vyhlásení, a tým to končíme. A tak existuje určite istá skupina odborníkov, zanietených ľudí, pedagógov, ktorí chcú reformu. Ale mám pocit, že je to pomerne malá skupina. Aj preto sa reforma ťažko rodí. A treba povedať, že to nebolo jednoduché ani v minulosti. Áno, tu kolegyňa hovorila o zákonoch. Ešte raz by som povedal, a musím ju trochu opraviť, všetci ministri, ktorí nasledovali v tom období, pripravovali aj pripravili rôzny návrh zákona, školského a napriek tomu, pani kolegyňa, že som z inej strany spektra, musím povedať, mal som veľké rozpory s predchádzajúcim jedným z ministrov pánom Ftáčnikom, ale povedať, že nemal víziu, pokladám od vás za dosť nevhodné, pretože mal víziu takú, s ktorou som ja síce nesúhlasil, a nemyslím, že bola dobrá, ale určite ju mal. Takže tá situácia bola ale v inom zlá, pretože ani vtedy nebol záujem o to, aby sme naozaj investovali do vzdelania a ho zmenili. A vy si dobre pamätáte, keď som bol ministrom, áno, jeden náš koaličný partner, volal sa presne aj ANO, vyhlásil, že jednoducho nič nepustí z dielne ministerstva školstva. A jednoducho uprednostnil politiku, politické záujmy a politikárčenie na úkor toho, aby bola prijatá nejaká reforma vzdelávania. Tak to bolo. A preto sa ďalej veci nepohli. Aj preto vtedajší štátny tajomník, už ho nebudem spomínať menom, lebo je nebohý, jednoducho napadol reformu vzdelávania, keď ešte ani nevedel, ako ten zákon vyzerá. To boli jednoducho politické záujmy. Nebol záujem o skutočnú reformu vzdelávania.

    A teraz tá posledná, dôležitá otázka, na ktorú, takisto si myslím, máme odpovedať. A to je otázka, či tento navrhovaný zákon je naozaj reformným zákonom v tom zmysle, ako som to tu povedal. Ja som presvedčený, pán minister, že tento navrhovaný zákon zabetónuje súčasný stav, jednotnú školu. Totiž ako som už povedal, podstata reformy vzdelávania nie je v redukcii učiva, ale v inom spôsobe vzdelávania, vo vytvorení súťaživého prostredia, v pestrej ponuke vzdelávacích programov. Viete, pán minister, prirovnal by som to k demokracii v Česko-Slovensku pred rokom 1989. Česko-Slovensko si vtedy hovorilo, že je demokratická krajina, dokonca trochu trápne, lebo hovorilo si, že je ľudovodemokratická krajina. Boli vtedy takisto voľby. Existovalo vtedy Národné zhromaždenie, teda takisto parlament, ktorý prijímal takisto zákony. A bola to demokracia? Nebola to demokracia. Pán minister, vo vašom návrhu zákona sú takisto štátne vzdelávacie programy, školské vzdelávacie programy, ale to nie je reforma. Ten šat používate naozaj nový, čo sa týka terminológie. Ale vecne zmena, podpora konkurenčného súťaživého prostredia, vytvorenie priestoru na súťaživosť a vytvorenie tej slobody pre pedagógov, žiakov, študentov a rodičov v tom zákone nie je.

    Pán minister, dneska ste, myslím, na tlačovej konferencii povedali, že je taká školská kuchárka tento zákon. No ja som si prečítal tlačovú správu a musím povedať, že v tomto jednom s vami súhlasím, je to kuchárka. Ale keď urobíte kuchárku, tak pedagógovia budú chodiť s takouto hrubou kuchárskou knihou a budú si hovoriť toto, toto, toto, presne takto pôjdem a žiaden priestor pre súťaž, tvorivosť, žiaden priestor pre novú školu nebude. Preto hovorím, že to, čo sa tu deje, to je zabetónovanie existujúceho stavu jednotnej školy.

    A niekoľko príkladov uvediem. Trh s učebnicami, stále fixný, schvaľovaný jedine ministerstvom, dokonca aj povolenie treba, aby dalo ministerstvo. Je priestor na vytvorenie konkurenčných neštátnych škôl? Veď ho vecne zužujete. Tá podmienka 30 študentov minimálne predpoklad a 150 sa vzťahuje takisto na všetky školy. Teda obmedzujete možnosť vzniku inej školy. Robíte istým spôsobom sociálne inžinierstvo. Z populačného ročníka 5 %, dokonca v návrhu pôvodnom ich bolo šesť, pokiaľ si pamätám, pán minister, teraz už len 5 % z populačného ročníka bude môcť nastúpiť na gymnáziá?

  • Hlas z pléna.

  • Osemročné gymnáziá. Však to je jedno, či je také alebo aké. To je jednoducho o tom, že buď necháme priestor ľuďom, aby sa rozhodovali sami, alebo im ho nedáme. A potom takisto vplyv štátu cez dvoch zástupcov, ktorí budú mať právo hlasovať v rade školy pri výbere kľúčovej osoby riaditeľa, to je posilňovanie štátnej ingerencie. Možnosť zobrať 15 % súkromných školám, to je naozaj to, čo pociťujú všetci, že postupne vytláčate tieto súkromné a neštátne školy a jednoducho zužujete ten priestor na súťaživosť. Ja viem, že spôsobujú niekedy starosti, nepríjemnosti, že niekedy sa správajú možno tak, že musíte zasiahnuť, a aj tak, že sa správajú niekedy ale ako šťuka v rybníku. Prichádzajú s novými podnetmi, návrhmi. Jednoducho hýbu vecou a to je dobre.

    A čo je pre mňa šokujúce. Musím spomenúť aspoň jeden z tých detailov toho zákona, Kurikulárnu radu. To by mal byť orgán, ktorý je naozaj významný, ktorý ovplyvní dianie vo vzdelávaní, ktorý ovplyvní vôbec, ako budú vyzerať vzdelávacie programy. Ja si myslím, že by mal dokonca hovoriť čosi o tom, ako bude vyzerať na dlhú dobu tzv. národný vzdelávací program, ktorý nemáte definovaný v zákone. Ale to sa dá zmeniť, samozrejme. Z tejto Kurikulárnej rady v jednom paragrafe sa stal, pardon za výraz, jeden úplne vykastrovaný, bezprávny orgán. To je len ozdoba.

    A teraz čo tento návrh zákona spôsobí, ak bude prijatý. Ja to môžem pomenovať len jedným jediným slovom, chaosom. Viete, nebola široká diskusia, pán minister. Všetci vieme, ako ten zákon vznikal. Kolega Szigeti tu už mal vo faktickej poznámke pripomienku. Je tu tá časová tieseň, skutočnosť, že začne platiť k prvému júlu, lebo vy chcete, aby prvého septembra nabehli nové aspoň časti ročníkov, čo pokladám za nezmyselné, ale dobre, aby nabehli školské vzdelávacie programy. To snáď nikto nemôže myslieť vážne. Skúste sa porozprávať s pedagógmi, ako to oni vnímajú, ale nie ako minister, ale ako jeden medzi kolegami, pretože ako minister keď tam prídete, viete, to vyvoláte skôr možno strach. Musíte sa naučiť s nimi komunikovať trošku iným spôsobom, aby sa vás nebáli. Nie je to jednoduché, ale treba to, ak chcete poznať pravdu. Potom to bude vyzerať inak.

    A tak ja chcem tejto Národnej rade položiť na záver otázku, či máme prijať tento návrh školského zákona alebo zachovať starý z roku 1984, ako spomínala kolegyňa spravodajkyňa, ktorý bol devätnásťkrát, ja viem, že to bolo dvadsaťkrát, ale to už je naozaj jedno, novelizovaný. Naozaj som sa nad tým zamýšľal, pretože je cítiť potrebu istej zmeny, dlhodobo ju je cítiť. A tak si pomôžem trošku úvahou, ktorú mal nedávno jeden z popredných komentátorov jedného denníka v súvislosti s tlačovým zákonom. Keď sa zamýšľal nad tým, či má zostať takisto starý nevhodný tlačový zákon alebo sa má prijať nový zlý tlačový zákon, ktorý navyše prináša ešte aj mnohé nepoznané zlo, záver jeho úvahy bol jednoznačný, radšej nemeniť aj keď zlý zákon, ako prijať nový s nepoznaným zlom.

    A ja poviem ešte jeden dôvod, prečo si myslím, že by nemal byť prijatý. Nielen to je to, že prinesie chaos, že to bude stáť mnoho práce a úsilia celého pedagogického zboru na Slovensku a že účinok sa minie. Ja si myslím, že to veľmi vážne je aj v tom, ako som spomínal, ten neveľký reformný potenciál sa zmrhá. A tým, myslím, bude to podstatné zlo, čo takto prijatý zákon spôsobí.

    A preto na záver v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady, pani spravodajkyňa, navrhujem, aby tento návrh zákona bol vrátený predkladateľovi na dopracovanie.

    A ešte raz, pán minister, verejne tu deklarujem, že sme ochotní s vami spolupracovať na tom, aby bol prijatý dobrý reformný zákon, aby sa naozaj rozbehla reforma. Dámy a páni, ďakujem za trpezlivosť a pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Na rečníka v rozprave, na pána poslanca Fronca, chcú vo faktickej poznámke reagovať pán poslanec Peter Dubravay, pani poslankyňa Milada Belásová, ďalej, Valentín Švidroň, Rafael Rafaj, Jozef Rydlo, Tatiana Rosová, Oľga Nachtmannová, Jozef Halecký, Stanislav Kahanec, Pavol Goga, Ľubomír Petrák, Emil Vestenický, Katarína Tóthová, celkom 13 poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Peter Dubravay. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Fronc, z vášho príhovoru bola pravda len snáď to, že ste použili oslovenie vážené poslankyne, poslanci. Ani o tej časti, keď ste oslovili ministra, nemyslím si, že bola úprimná.

    Tragédia celého vášho príhovoru je, viete v čom? Je v tom, že na balkóne sedia mladí ľudia, ja som sa tam bol pozrieť náhodou, ktorým vy svojím príhovorom, svojou rozpravou ste chceli vsugerovať, aký je tento zákon zlý. Nemáte pravdu. Hovoríte, či redukcia učiva je spôsob, či je to reforma, treba hľadať iný spôsob vzdelávania. Vaša časť didaktickej prednášky nemá v tomto období a v tejto miestnosti opodstatnenie. Vy ste asi vôbec nečítali nový návrh zákona, ktorý minister predkladá, pretože to, čo vytýkate tomuto zákonu, tam presne je. Pani poslankyňa Nachtmannová už sa dotkla niektorých týchto zmien.

    Keď som sa snažil preštudovať tento návrh zákona, skonštatoval som, že je tam 47 podstatných, rozhodujúcich zmien v troch základných oblastiach. Čiže týchto 47 zmien i ďalších, o ktorých nebudem hovoriť teraz, stačí na to, aby školstvo sa pohlo presne v tých intenciách, o ktorých ste sa vy tu zbožne vyjadrovali. Ja som prekvapený, prečo vy ste neurobili za svoje obdobie na ministerstve práve tie zmeny, o ktorých ste hovorili. Chaos ste spôsobili vy.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Milada Belásová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, vyhovárať sa na ANO dnes je veľmi jednoduché. No ak ten zákon vyzeral, ako vyzerá ten, čo predkladáte dnes, tak sa ani nečudujem vašim bývalým koaličným partnerom, že vám ho zamietli, pretože to nie je návrh, ktorý by mal započať reformu v oblasti školstva. A okrem toho tento váš návrh zákona je poznačený mnohými legislatívnotechnickými nedostatkami, materiál neobsahuje finančnú kvantifikáciu a dopad na štátny rozpočet, materiál neobsahuje zoznam vykonávacích predpisov, ktoré treba zrušiť, pričom treba vypracovať nové, o. i. obsahuje aj vzájomné rozpory medzi jednotlivými paragrafmi. Takže, pán kolega, určite ste ma nepresvedčili vaším monológom, pretože keby bol lepší váš návrh zákona, aj ten, ktorý dnes ponúkate, tak vtedy by ste ma presvedčili. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Valentín Švidroň. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, predkladaný návrh školského zákona je vlastne štartom do reformy. Tu nemôže ísť o nejaké procedúry z večera na ráno. Je pekné, keď sa, pán Fronc, staviate ako idealista a myslíte si, že to takto ide. Ale skutočne ten proces, ktorý bude nasledovať, musí pripomínať akúsi iteráciu, približovanie sa postupne k tomu cieľu, ktorý ste aj vy naznačili. Ale dlhé roky a veľký čas by potrvalo, kým by tento zákon, ktorý je v návrhu, sa dostal do rozporu s požiadavkami, ktoré kladú rodičia alebo žiaci. Proste je tu nadlho otvorený priestor tak, aby tieto reformy mohli prebehnúť.

    No a čo sa týka spoločenského ocenenia učiteľov, veď dobre vieme, že toto po nástupe novej vlády stúpa. To ste snáď hovorili o ďalekej minulosti, pretože aj v tomto zákone sa otvoril priestor pre vzdelávanie učiteľov, pre prefinancovanie, rozšírenie ich odbornosti a tak ďalej a tak ďalej. Toto všetko prinesie spoločenské ocenenie učiteľov.

    No a netreba zabúdať, že sú tu aj nejaké metodické orgány, ktoré budú na úrovni nižších právnych noriem uvádzať tento zákon do života.

    Takže len treba spokojne vyčkať. Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Rafael Rafaj. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec, ja si na rozdiel od vás myslím, že tento zákon je reformný, pretože prináša viaceré zmeny formálne, obsahové, prístupové a ďalšie.

    Pokiaľ sa týka názorových rozdielov, musíme rešpektovať, že sú tu rôzne skúsenosti v Európe, že sa vydávajú niektoré štáty cestou centralizácie, niektoré, naopak, napr. ako Holandsko, Belgicko a Veľká Británia, cestou decentralizácie. Čiže každý využíva svoje vlastné skúsenosti a priestor a úroveň, na akú sa dostal. Čiže ja oceňujem na tomto zákone, že je akousi zlatou strednou cestou.

    No a pokiaľ sa týka toho vášho apelovania na slobodu, tak použijem argument hodnotenia najlepšieho vzdelávacieho systému na svete. Podľa výskumov PISA je to jednoznačne Fínsko. No a paradoxne Fínsko za tento úspech vďačí zmenám, ktoré sa naštartovali pred 40 rokmi a ktorých podstatou bolo rovnostárstvo. Čiže je Fínsku vyčítané, že jeho školský systém je egalitársky. Takže aj tu ideme tou zlatou strednou cestou. Nechceme byť pravdepodobne, ak nemôžeme byť najlepší na svete ako Fíni za cenu, ktorú oni priniesli, ale na druhej strane je tu evidentná flexibilita a možnosť výberu čiže istá miera slobody, po ktorej ste vy volali. Takže ja tu nevidím nijaký rozpor medzi vašimi tvrdeniami vo vašom vystúpení a obsahom, ktorý je predmetom tohto rokovania.

  • Ďalším prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Jozef Rydlo. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda Národnej rady, za slovo. Pán minister Fronc, pán poslanec Fronc, ja som veľmi pozorne počúval vaše expozé. A mám taký skromný dojem, že to boli slová veľmi frustrovaného človeka, frustrovaného človeka preto, lebo sa mu nepodarilo v minulej vláde presadiť školský zákon, a človeka, ktorý do určitej miery aj závidí terajšiemu ministrovi školstva to, že jestvuje koaličná dohoda, koaličná zhoda aspoň na tom, aby bol školský zákon prijatý.

    Ja neverím na to, že jestvujú ideálne školské systémy. Sám som prešiel niekoľkými a viem veľmi dobre, čo znamená škola v rukách politického systému. Dovolím si však povedať toľko, že Slovensko v roku 2007, devätnásť rokov po roku 1989 a pätnásť rokov po tom, čo nadobudlo samostatnosť, a prakticky dvadsaťpäť rokov po tom, čo bol prijatý posledný školský zákon, potrebuje jeden poriadny školský zákon. A teším sa z toho, že politické sily, ktoré vytvorili túto vládu, našli spoločného menovateľa v tom, že predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky školský zákon, ktorý má šancu v tejto snemovni prejsť nielen v prvom, ale aj v druhom, aj v treťom čítaní. Ministrovi držím palce a Národnej rade blahoželám k tomu, že našla odvahu sa týmto zákonom zaoberať. Ďakujem.

  • Teraz vystúpi s faktickou poznámkou pani poslankyňa Tatiana Rosová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, s mnohým, čo ste povedali, sa dá istotne súhlasiť. Inšpirovala ma k tejto poznámke vaša zmienka alebo úvaha o tom, či prijať nový školský zákon s mnohými rizikami alebo nechať starý. Ja by som bola všetkými desiatimi za nový. Naše školstvo ho potrebuje. Slovensko potrebuje nový školský zákon, ale v tomto prípade nemáme naozaj dočinenia s novým zákonom, máme dočinenia s úpornou snahou prilepiť novú fasádu na starý padajúci podklad.

    Ten zákon sa rodil zrejme v nejakej komunikácii podľa mojej mienky najmä úradníkov. A to je vidieť z jeho formy, ale aj obsahu. Nerodil sa v komunikácii expertov, ako sa nám to tu snažil niekto predkladať. A o tom niečo vieme aj my v školskom výbore. Možno minister povýšil niektorých pedagógov do rolí poradcov a oni to, samozrejme, ocenili a je to správne, ale rozhodne nepovažoval za potrebné komunikovať s členmi výboru pre vzdelanie. Každá naša komunikácia na tému tohto zákona počnúc legislatívnym zámerom až po štátny vzdelávací program bola vyvolaná z radov opozície, opozičných členov výboru. Takže o komunikácii nielen s odbornou verejnosťou, ale ani s politikmi a odborníkmi v Národnej rade sa nedá hovoriť. Ďakujem pekne.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou spravodajkyňa pani Oľga Nachtmannová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V jednej časti pán poslanec Fronc s vami súhlasím. O reforme školstva sa skutočne začalo hovoriť od roku 2001, keď bol vládou schválený Národný program výchovy a vzdelávania na najbližších 15 až 20 rokov, známe Milénium. Takže všetci uznáme, že je najvyšší čas to zavŕšiť a prijať kvalitný školský zákon.

    Ďalej s vami si dovolím nesúhlasiť. Vašou takou červenou niťou celého vystúpenia bol pojem sloboda. Môžeme tu diskutovať o tom, čo sloboda je. Ja by som sa pozastavila na konkrétnom výroku, aby pedagógovia neboli viazaní učebnicami a plánmi, aby učitelia samotní vyberali čo a ako budú učiť. Hovoríte, že tento zákon prináša chaos. Viete si predstaviť, aký chaos by nastal, keby sa realizovala v školskom zákone táto vaša idea? Viete, k akým rozdielom v dosiahnutom výkone medzi školami by došlo? Ja vám budem citovať z medzinárodného porovnania výsledkov vzdelávania: „Vzhľadom na deklarovanú rovnosť prístupu k vzdelaniu v SR je nepríjemným zistením, že rozdiely v dosiahnutom výkone medzi školami sú vyššie, ako je tu priemer krajín OECD.“ OECD v tomto ohľade upozorňuje, že cena za nerovnosť vo vzdelávaní môže byť pre spoločnosť v dlhodobom výhľade veľmi vysoká. Tí žiaci, ktorí nezískali dostatočné kompetencie pre úspešný život a nevyužili svoj potenciál, neskôr odčerpajú spoločnosti prostriedky na sociálne dávky. Aj to, že majú si žiaci slobodne vyberať, sa mi zdá až úsmevné. Každá ľudská bytosť aj dospelý človek väčšinou ide cestou najmenšieho odporu. Takže asi by to veľmi dobre nedopadlo.

    Čiže ja si myslím, že tak ako je to nastavené v tomto zákone, že je tam základ štátny vzdelávací program a na to školský vzdelávací program, je tá ideálna cesta...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Z vystúpenia pána poslanca Fronca zaujali ma niektoré myšlienky, ktoré skutočne možno brať ako polemické pri formovaní školského zákona, avšak predsa aj ja po takomto, by som povedal, hlbšom preštudovaní tohto zákona myslím si, že je pokrokom a je prínosom v tejto etape rozvoja našej spoločnosti, minimálne z toho dôvodu, že umožňuje flexibilitu študentov a hlavne zdôrazňuje jazykovú prípravu, ktorá sa vyžaduje v terajšej dobe. Znižuje aj počet žiakov v triedach, čo nie je zanedbateľná vec v tomto období, a bude zaiste mať aj svoje zvýšené finančné nároky na financie pre školstvo.

    Chcem však zdôrazniť, že jadrom školského systému vždy bude talent, psychické a hlavne emočné predpoklady učiteľa, ktorý vie strhnúť žiaka, zaujať ho a udržať v ňom záujem o štúdium a o získavanie vedomostí počas celého štúdia. V tom by som videl aj prínos tzv. vlastného školského minima, ktoré by to malo umožňovať u učiteľov, ktorí vedia dať priestor aktívnym študentom a hlavne študentom, ktorí chcú tvoriť, prezentovať sa, na to, aby mohli v škole získavať svoje schopnosti vystupovať, získavať materiály z rôznych zdrojov, cez internet, zahraničnú literatúru a podobne.

    Problém však vidím v tom, že možno bude ťažké získavať takých žiakov a študentov, ktorých naša spoločnosť potrebuje. Vidíme to na nedostatku študentov, učňov v rôznych profesiách a lekárov v medicíne a...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďalším s faktickou poznámkou prihláseným je pán poslanec Stanislav Kahanec. Nech sa páči, pán kolega.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som podporiť pána poslanca Fronca predovšetkým v tom, čo hovoril o tom, ako treba chápať reformu, reformu ako iný spôsob vzdelávania, nie starú zabetónovanú školu. Tým nechcem znevážiť nič z dobrého, ktoré vlastne v priebehu rokov na týchto školách sa udialo. Ale ten iný spôsob je o tom, a to povedal, aby tá škola bola priateľskejšia pre študentov, aby sa vytvoril priestor pre tvorivejšiu súťaživosť a aby sa vytvorilo otvorené a priateľské prostredie. Môžem to zdokumentovať aj na príklade mojej vlastnej dcéry, ktorá mala osobný zážitok, keď si chcela zdokonaliť jazyk v Škótsku. Sama si školu našla, sama si ju vybrala, bola na nej pár mesiacov a pocítila úplne iný prístup učiteľa k žiakovi, presne ten, ktorý tu bol popísaný, aby bola priateľská k žiakom, lebo také tvrdé mentorovanie, si myslím, nevedie k tomu, aby žiaci dostávali chuť i elán do ďalšieho štúdia.

    Je to o vnímaní slobody. Ťažko asi sa na tom zhodneme, keď vy často slobodu vnímate trošku iným spôsobom a chcete obmedzovať i slobodu tlače, i slobodu prejavu pri rôznych vašich postojoch. Ale myslím, že obmedzený priestor nie je primeraný ani pre žiakov ani pre študentov, obmedzený priestor nie je primeraný ani pre pedagógov, ani pre ich rodičov. A preto si myslím, že je pochopiteľná podpora nového vnímania školy bez obmedzenia súťaživosti, bez redukcie neštátnych či iných typov súkromných škôl, ktoré chcete zavádzať. Takže treba to totiž trošku ináč pochopiť.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Pavol Goga. Nech sa páči. Zapnite pánovi Gogovi, prosím vás pekne, mikrofón.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, osobne si myslím, že ste sa asi viac venovali prednáške ako uvedenému návrhu školského zákona.

    Hovorili ste o slobodnom výbere škôl, o tom, aby si mali možnosť žiaci vybrať svoju školu, ale práve tento návrh zákona hovorí o tom, že si ju budú môcť vybrať, a to podľa profilácie školy, ktorá bude vyjadrená práve tým svojím školským vzdelávacím programom. A keď obsah výchovy a vzdelávania bude určovať štát prostredníctvom štátneho vzdelávacieho programu, nič to nemení na situácii, či si škola bude môcť tento profilujúci program určiť.

    A čo sa týka tej samotnej reformy, viete, pre súčasného učiteľa je reforma aj to, že sa mu zníži počet žiakov v triede o isté množstvo žiakov, pretože tam práve sa tá priateľská atmosféra oveľa viac uplatní, keď tam bude menej žiakov, ako keď tam bude mať 35 či 37 žiakov v triede.

    Čo sa týka tej Kurikulárnej rady, ja si myslím, že by mala byť naozaj iba poradným a iniciačným orgánom ministra, pretože práve on zodpovedá za chod riadenia rezortu školstva. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem.

    Ďalej pán poslanec Ľubomír Petrák s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Fronc, vystúpenie, ktoré ste predviedli pred chvíľočkou, postavilo veľa otázok. Ale v podstate ja som očakával od vrcholového predstaviteľa ministerstva v predchádzajúcom období aj odpovede, lebo myslím si, že bývalý minister mohol poskytnúť svoju víziu, ktorá sa líši od vízie súčasného ministra, myslím si, že vtedy by tá rozprava sa posunula trošku ďalej dopredu.

    Ja sa dotknem iba troch otázok z vášho vystúpenia.

    Po prvé. Snažili ste sa dovolávať tvorivosti, slobody zvoliť si cestu, tvorivosti učiteľov, tvorivosti žiakov. Iste, sú to veci, ktoré sú potrebné, ale na druhej strane mi chýbalo spomenúť aj to, že treba stanoviť jednotné kritériá porovnávania dosiahnutých vedomostí, lebo nie je naším cieľom len tvorivosť, ale aj záujem niečo naučiť, čo je porovnateľné jednak v rámci republiky, ale aj jednak v rámci Európy a ďalších vecí. Toto mi tam jednoducho chýbalo.

    Druhá vec. Dotýkali ste sa obmedzovania slobody napr. v prípade kvóty pre osemročné gymnáziá. Ale ja sa pýtam, prečo ste zabudli na potreby spoločnosti. Veď aj počas vášho pôsobenia vznikali desiatky manažérov, vznikali absolventi gymnázií a jednoducho dnes nám chýba kvalifikovaná pracovná sila v oblasti učňovského školstva, na ktorú sa jednoducho zabudlo.

    A tretia poznámka. Odvolávali ste sa na to, že počas celého vášho pôsobenia brzdila reformu školstva politická strana ANO. No ja sa pýtam, ak ste mali tri a pol roka pocit maskota rezortu školstva bez kompetencií niečo zmeniť, prečo ste neodstúpili.

  • Pán poslanec Vestenický, nech sa páči.

  • Pán poslanec Fronc, snažím sa pochopiť podstatu vášho návrhu a postoja, nájsť v ňom aspoň stopu po konštruktívnom prístupe, na ktorý sa vždy vo svojich vystúpeniach tak rád odvolávate.

    Aký je stav školstva riadeného a určovaného dnes platnými zákonnými normami, výstižne a prehľadne formulovala pani poslankyňa Nachtmannová. Musím konštatovať, že ste mohli mať dostatok času na realizáciu pozitívnych a aj tých dnešných svojich predstáv o školstve a vzdelávaní v období, keď ste sami vládli a so školstvom tak výdatne experimentovali, že do dnešného dňa je usporiadanie školstva podľa zákona v takom stave, že by ste aspoň vy sám s ním mohli byť teda spokojný. Neurobili ste to, o čom svedčia aj pred chvíľkou vami prezentované predstavy, aké by mali školy byť, aké príležitosti na vzdelávanie a vzdelanie by mali ponúkať. Neurobili ste to a vy, odhadujem, viete, prečo ste to neurobili. Aký motív vás ale ženie k deštrukcii zákona navrhovaného dnes, keď už ani bremeno zodpovednosti s ním spojené niesť nemusíte? Je to naozaj pozitívny prístup, ako nás presviedčate, alebo jeho pozitívnosť spočíva v relativite, že pomôže jedine osobnej prezentácii ľudí, ktorí zodpovednosť za následky vyvolané svojím návrhom neponesú, ba dokonca si nimi pripravia podmienky na ďalšiu kritiku? Takže hľadáte kritiku za každú cenu? Vy viete, že chaos a jeho teória je pekná v matematike, ale spôsobuje problémy v riadiacej práci.

    Povedali ste, že Ftáčnik víziu nemal. Dnešný minister ju má a má aj odvahu, ako to vidíte, ju prezentovať. Tak ho, prosím, podporte a určite sa nepomýlite.

  • Hlasy v sále.

  • Poprosím vás, páni kolegovia, skúste si to povedať cez mikrofón alebo mimo rokovacej sály, pokiaľ nemáte slovo.

    Poslednou s faktickou poznámkou prihlásenou je pani poslankyňa Katarína Tóthová. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec, počúvala som vás. A som sa presvedčila, že pojem „konštruktívna opozícia“ je vám absolútne, ale absolútne vzdialený. Vy ste nenechali suchú nitku a ešte ste aj primočili a pridali vlhkosti tam, kde sa to nedalo urobiť. To je prvé.

    Ďalej chcem povedať to, čo hovorila pani poslankyňa Nachtmannová. Vaším ústredným pojmom je sloboda, sloboda pedagógov, rodičov, všetkého. Prosím vás pekne, na druhej strane vytýkate, že zavedie chaos. Ale predsa bezbrehá sloboda je základom chaosu. Preto ja si myslím, že to, čo reguluje predložený legislatívny návrh, je posunom dopredu, že teda nemôžeme ísť na úplne iný spôsob vzdelávania, pretože zdokonaľovanie všetkého vždy musí mať prvky a korene v predchádzajúcom, keď naviaže na predchádzajúce dobré a snaží sa vylepšiť daný stav pre budúcnosť.

    Ústrednou postavou je však učiteľ. Vážený pán poslanec Fronc, ani najlepší zákon, ani tie vaše predstavy o slobode nemôžu byť realizované, pokiaľ nebude daná úcta k učiteľom, pokiaľ nebude ich lepšie ekonomické zhodnotenie a pokiaľ nebude aj u žiakov a rodičov zakódované, že...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Reagovať na rečníkov, ktorí vystúpili vo faktickej poznámke, bude teraz pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Len jedna krátka poznámka najprv ku kolegovi Vestenickému. Ja som povedal, že Ftáčnik víziu mal, myslím, že vám to zle napísali, ale to nie je podstatné.

    Ďakujem všetkým tým, ktorí mali vecné pripomienky. A som s nimi ochotný aj v klube diskutovať o tom. A budem sa vyjadrovať len k tým vecným a ostatné, prepáčte, nestojí za to, lebo ide o reformu.

    Kolega Rafaj, áno, my sa v tom líšime. Ja si myslím, že treba decentralizovať, vy máte víziu naozaj jednotnej školy, však keď to priznáte, je to v poriadku. Len chcem vás upozorniť, pán kolega, že neviem, kto vám to nahovoril o tom Fínsku. Ja som tam bol, aj na hodinách, a viem, že trochu to inak funguje. Poviem vám, to je osobná skúsenosť, aby ste vedeli.

    Pán kolega Rydlo, ja nechcem byť impertinentný a hovoriť tu o tom, kto je frustrovaný. Ale jednu vetu ste povedali dobre, že potrebujeme jeden poriadny školský zákon. To slovo „poriadny“ tam absolútne sedelo.

    Pani kolegyňa Nachtmannová, vy vždy počujete niečo iné. Ja som nepovedal, že sú viazaní, povedal som, že sú zviazaní. Nehovoril som, že si budú vyberať všetko, ale že časť si budú vyberať. Jednoducho čudujem sa tomu, ale vždy počujete niečo iné, asi hovoríme inými jazykmi.

    Pán kolega Petrák, ja vám na viaceré veci odpoviem veľmi rád, ale myslím, že ste toho veľa nastolili. A vcelku myslím si, že vízia moja bola povedaná veľakrát. Aj v tomto vystúpení som povedal tú víziu, ktorou sa líšime od vás, a to je celkom legitímne, ktorí chcete jednotnú školu. A myslím, že je to väčšina sediaca tuná na tejto strane, lebo to nie je len vízia KDH a nie je to len vízia opozičných strán, je to vízia ľudí, ktorí trošku ináč vnímajú budúcnosť vzdelania. Žiaľbohu, nemám viac času, takže to je všetko, ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • Pán minister, chcete vystúpiť?

  • Odpoveď z pléna.

  • Ďalej prihláseným písomne do rozpravy je za poslanecký klub Strany maďarskej koalície pán poslanec László Szigeti. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé panie poslankyne, vážení páni poslanci, som veľmi rád, že vystúpenie pána poslanca Fronca vyvolalo takú búrlivú a rozsiahlu diskusiu, pretože to svedčí o tom, že poslanci Národnej rady majú skutočne záujem o školský zákon a skutočne máme záujem na tom, aby sa to naše školstvo pohlo.

    Ale nemôžem súhlasiť so slovami pána poslanca Dubravaya, pretože vy ste tu naznačili 47 takých vážnych skutkov, na základe ktorých sa pohne naše školstvo, len ja sa obávam, že v tejto podobe, a pokiaľ to bude robené takou rýchlosťou, sa pohne to naše školstvo zlým smerom.

    Pani kolegyňa Belásová, majme rovnaký meter na predložený návrh zákona a na návrh zákona pána Fronca. Vy hovoríte o tom, že návrh pána poslanca Fronca má legislatívno-právne nedostatky, lebo chýbajú vykonávacie predpisy. Aj návrh pána ministra má legislatívnotechnické nedostatky. A nie náhodou som minulý týždeň v stredu, keď sme otvorili túto schôdzu, predložil návrh, aby sme nerokovali o tomto návrhu zákona, lebo minimálne päť vykonávacích predpisov chýba. Ja to budem menovať neskoršie. Nuž tak nemyslím si, že tento zákon je o ďalšom vzdelávaní pedagogických zamestnancov. V jedinom bode hovorí o tom, že štátne vzdelávacie programy majú obsahovať aj plán ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov. O tom má byť iný zákon, ďalší zákon, ktorý je už pripravený na ministerstve školstva.

    No a súhlasím s tým, čo naznačil pán poslanec Goga, že tento zákon by mal dať možnosť školám, aby si vybrali svoj profil. Ale základný nedostatok vidím práve v tom, že pán minister sa bojí zadefinovať pomer medzi štátnym vzdelávacím programom a školským vzdelávacím programom. Veď prečo sa toho bojíme? Pokiaľ to nebude v zákone, nikto ani ministerstvo školstva, ani priamo riadené organizácie ničím nebudú viazané, v akom pomere budú štátne vzdelávacie programy ku školským vzdelávacím programom. Ministerstvom navrhnuté rôzne alternatívy hovoria o tom, že ten pomer nie je zachovaný, to znamená, že ten pomer nie je 70 : 30 a vôbec nie je ten pomer, ktorý bol spomenutý v základnom východiskovom materiáli Milénium, kde sme uvažovali o pomere 60 : 40.

    Dámy a páni, Národná rada Slovenskej republiky stojí pred mimoriadne vážnym a dôležitým rozhodnutím. Diskutujeme o návrhu nového školského zákona, ktorý pravdepodobne na niekoľko rokov až desaťročí bude určovať výchovu a vzdelávanie na Slovensku. A hovorím to preto, pretože súčasne platný zákon má už 24 rokov. Takže skutočne to môže byť na niekoľko desaťročí. A tento zákon bude základným, determinujúcim materiálom, právnou normou, dá sa povedať, ústavou nášho školského systému.

    Zodpovednosť nášho rozhodnutia nebude len v tom, či sa prijme alebo neprijme tento zákon, ale aj v tom, či ten zákon bude kvalitný alebo zlý, a hlavne v tom, či dokážeme pre našich synov a dcéry, vnukov a vnučky pripraviť adekvátne podmienky na vzdelávanie minimálne porovnateľné s podmienkami ostatných krajín Európskej únie.

    Práve preto si musíme položiť otázky, či práve prerokúvaná právna norma poskytuje dostatočné impulzy na reformu vzdelávania na Slovensku, či návrh zákona zadefinuje vzdelávací systém na nových princípoch a prostredníctvom novej štruktúry tak, aby sa zvýšila efektivita zabezpečovania vzdelávania v oblasti organizácie, riadenia a financovania, či naozaj zaručuje slobodnú ponuku vzdelávacích príležitostí, slobodný výber vzdelávacej cesty, vysokú mieru účasti rodičov, žiakov a zamestnávateľov na tvorbe výchovno-vzdelávacích programov, či skutočne hovorí o dôležitosti spätnej väzby zo strany rodičov, a tým aj o legitimizácii interného hodnotenia kvality na pôde školy, v ktorom je hlas rodiča jedným z najdôležitejších nástrojov, či chceme skutočnú obsahovú reformu vzdelávania alebo sa len tak tvárime, či bude inovácia obsahu v rukách Kurikulárnej rady alebo priamo riadených organizácií ministerstva školstva, kde možno budú len škrtať tzv. prebytočné učivo, či alfou a omegou a jediným aplikovateľným prístupom k výchove a vzdelávaniu bude tzv. tvorivo-humanistický prístup alebo priestor dostanú aj iné alternatívne, na celom svete osvedčené prístupy, či stačí v novom zákone hovoriť o problematike povinnej školskej dochádzky, kým okolitý svet už uvažuje o zavedení tzv. povinného vzdelávania, či v zákone podporujeme systém interného a externého hodnotenia, ktoré spolu poskytujú komplexný obraz nielen o celej vzdelávacej sústave, ale aj o kvalite škôl, alebo nechávame všetko na štátnu školskú inšpekciu, či zavedieme cenzúru aj v oblasti vzdelávania, čo sa týka schvaľovania učebníc, podobne ako sa uvažuje o cenzúre v tlačovom zákone, alebo pôjdeme cestou liberalizácie učebnicového trhu tak, ako to urobili okolité krajiny. A napokon položme si otázku, či tento návrh zákona je postavený na takých základných princípoch ako sloboda, subsidiarita, participácia, pluralizmus, konkurencia, príp. tolerancia a či posilňuje slobodu a zodpovednosť a autonómiu školy, žiaka a pedagóga alebo posilňuje centrálne riadenie a bude nám pripomínať niekdajší jednotný školský systém.

    Nuž tak ak hľadáme odpovede na položené otázky, tak musíme skonštatovať, že návrh zákona, bohužiaľ, podceňuje význam a dôležitosť potreby skutočnej reformy vzdelávania na Slovensku, hlavne v oblasti kurikulárnej transformácie, priam bagatelizuje a zjednodušuje obsahovú reformu, zdegraduje význam a funkciu Kurikulárnej rady. Spôsob, akým prebieha proces prípravy štátnych vzdelávacích programov, je dehonestáciou obsahovej reformy školstva na Slovensku. Takáto dôležitá zmena obsahu vzdelávania, ktorá bude rozhodovať o tom, čo a ako sa budú učiť naše deti, by mala byť jednoznačne transparentnou záležitosťou a mala by prebiehať pred očami verejnosti. A možno v tom je základný a najväčší problém, pretože celé toto snaženie bolo naštartované práve v takom období, keď nemohla byť otvorená komunikácia, keď nemohol byť otvorený dialóg, práve tesne pred letnými prázdninami vlani, keď bol zverejnený legislatívny zámer tohto nového školského zákona. Poznáme pedagógov. A, bohužiaľ, takmer žiadne reakcie neodzneli od odborných kruhov v tom období. Teda nemohli hodnotiť legislatívny zámer tohto školského zákona. A neviem, či to bola náhoda alebo to bol zámer ministerstva školstva, aby to bolo takýmto spôsobom a v tom čase zverejnené.

    Myslím si, že predložený návrh zákona sa dá hodnotiť na základe rôznych pohľadov. Dovoľte mi uviesť niekoľko všeobecných pripomienok. A chcel by som sa vyjadriť k tomuto zákonu aj z pohľadu národnostného školstva.

    Pokiaľ hovoríme o pripravovanom zákone, tak, bohužiaľ, treba skonštatovať, že návrh zákona a hlavne, a to podčiarknem, ním pripravované zmeny, predovšetkým obsahová reforma, sú šité horúcou ihlou. Možno o zákone samotnom sa nedá hovoriť jednoznačne, že je šitý horúcou ihlou, pretože na ministerstve školstva sa nachádzali rôzne verzie predchádzajúcich návrhov školských zákonov, ale najväčší nedostatok a najväčší problém vidím v tom, že zmeny ním pripravované, či vykonávacie predpisy alebo obsahová reforma a k obsahovej reforme nutné materiály ako štátny vzdelávací program, resp. iné rámcové vzdelávacie programy, dodnes nie sú pripravené, dodnes nie sú schválené. Bohužiaľ, vidíme improvizáciu zo strany ministerstva školstva, ale aj zo strany priamo riadených organizácií, vidíme a máme pred sebou neustále sa meniace návrhy, dodnes nevieme, čo platí, čo neplatí.

    Pred niekoľkými mesiacmi pán minister sa vyjadril, že piliermi obsahovej reformy a jednotlivých disciplín predmetov v rámci štátnych vzdelávacích programov budú predmety slovenský jazyk a literatúra a dejepis. Pred Veľkou nocou pán minister sa k tomu vyjadril iným spôsobom, že slovenčina a dejepis už nebudú takými dôležitými disciplínami a predmetmi. V rámci faktických pripomienok som citoval názor matematikov z úst pána predsedu Slovenskej matematickej spoločnosti Romana Nedelu, ktorý sa vyjadril k celej tejto záležitosti, že proste priamo riadená organizácia, Štátny pedagogický ústav, pripravuje zmenu obsahu v matematike takým spôsobom, akým som to prezentoval. Bohužiaľ, v dôsledku časovej tiesne môžu vzniknúť problémy 1. septembra tohto roku, pretože školy podľa môjho posúdenia nebudú mať čas na prípravu vlastných tzv. školských vzdelávacích programov. A tým pádom, samozrejme, bude ohrozený začiatok školského roka. Neviem, prečo sa tak ponáhľame.

    Neviem, prečo je nutné, aby naše školy už v tomto roku od 1. septembra fungovali podľa nového zákona, aj keď na jednej strane si viem predstaviť toto enormné snaženie pána ministra v tom, že táto úvaha vyplýva z programového vyhlásenia vlády. Pán minister to má vo svojom Pláne legislatívnych úloh pre tento rok. Ale pýtam sa vás: Čo je dôležitejšie, čo najrýchlejšie splniť programové vyhlásenie vlády alebo mať skutočne dobre pripravený potrebný školský zákon, ktorý zaručuje plynulý chod našich škôl, ktorý garantuje to, aby naše školy na základe kvalitne vypracovaných štátnych vzdelávacích programov si mohli vypracovať vlastné školské vzdelávacie programy? Je zlé, keď túto úlohu podceňujeme. Podcenili to aj v Českej republike a poznáme, ako tam dopadla reforma. Poznáme to a vieme, prečo to tak dopadlo. Je to preto, že ministerstvo školstva nebolo ochotné poskytnúť pomoc školám. Veď nikto nevie na Slovensku robiť vlastné školské vzdelávacie programy. To sa nevyučuje na vysokých školách, treba nabádať, treba naučiť našich pedagógov, riaditeľov, čo je to vlastne školský vzdelávací program, ako sa to robí, aké princípy sa používajú pri tvorbe takýchto programov. Nikto to nevie na Slovensku. Ministerstvo ani teraz neuvažuje o tom, akým spôsobom to bude zabezpečené. V zákone je uvedené, že štátne vzdelávacie programy majú byť schválené do konca júna. Pán minister, ak sa nemýlim, práve v týchto dňoch naznačil, že môžu byť a budú pripravené do konca apríla. Len ja sa vám priznám, že ani tomu neverím, pretože tých termínov už bolo toľko, že pýtam sa, čo bude, keď skutočne budú pripravené len koncom školského roka, niekedy okolo 30. júna. Pedagógovia odídu na letné prázdniny, pýtam sa vás: Kto pripraví školské vzdelávacie programy? Ako začneme vyučovať v prvom a piatom ročníku základných škôl a v prvom ročníku stredných škôl od 1. septembra? No nijako, určite podľa vlastných školských programov nezačneme vyučovať, pretože nikto to nebude vedieť napísať, ako sa to robí, ako sa to tvorí, nehovoriac o tom, že k tomu, aby som mal možnosť vypracovať pre vlastnú školu pre piaty ročník svoj školský vzdelávací program, musím poznať štátne vzdelávacie programy pre predchádzajúce ročníky. A, samozrejme, keď chcem vypracovať školský vzdelávací program pre prvý ročník strednej školy, tak by som mal poznať štátny vzdelávací program pre základnú školu, pre všetky ročníky, to znamená, že nestačí, keď budem mať program pre prvý ročník a pre piaty ročník, ale musím mať všetky k dispozícii. Pokiaľ to budeme mať k dispozícii, bude to o to lepšie, ale stále mám obavy, že cez letné prázdniny školy jednoducho nebudú mať kapacitu toto všetko pripraviť, nehovoriac o tom, že riaditeľ musí pripraviť rozvrh hodín a sám nevie, aké bude mať predmety, pretože nemá dostatok informácií.

    Bohužiaľ, treba skonštatovať, že tento návrh zákona centralizuje riadenie školstva do rúk ministerstva a do priamo riadených organizácií a najviac mimoriadne extrémne do rúk Štátnej školskej inšpekcie. Na Slovensku možno budeme mať Štátnu školskú inšpekciu, ktorá bude rozhodovať o živote a smrti, pretože bude mať toľko mimoriadne vážnych kompetencií, ktoré doposiaľ táto organizácia nemala. Vieme, že v názve Štátna školská inšpekcia má aj to, že je to nezávislá inšpekcia. Ale poznáme, ako to vyzerá v skutočnosti. Štátna školská inšpekcia bude rozhodovať o tom, či školský vzdelávací program je v súlade so štátnym vzdelávacím programom. Školská inšpekcia bude rozhodovať o tom, či škola navýšiť počty žiakov o dvoch môže alebo nemôže, táto kompetencia doposiaľ patrila do rúk rady školy. Školská inšpekcia bude rozhodovať o ďalších záležitostiach, napr. bude mať možnosť rozhodovať o tom, kto sa stane riaditeľom školy. Budú oklieštené právomoci školských rád, pretože v ďalšej zmene a v ďalšej novele v zákone č. 597/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve sa hovorí, že pri personálnych rozhodnutiach pri voľbe riaditeľa školská rada bude doplnená ďalšími dvomi členmi s hlasom rozhodujúcim, teda nie s hlasom poradným, ako to bolo doposiaľ. Nuž tak vychádzajúc z praxe, vychádzajúc z toho, bohužiaľ, ako formálne fungujú na mnohých miestach školské rady, ako demokraticky a slobodne sa prejaví pedagóg, príp. rodič, keď bude vidieť, že v tej komisii rozhoduje hlasom rozhodujúcim aj člen Štátnej školskej inšpekcie, ktorý môže na druhý týždeň nariadiť hĺbkovú kontrolu, inšpekciu na tej škole, keď tam bude predstaviteľ miestnej štátnej správy, od ktorého je konkrétna škola finančne, ale aj iným spôsobom závislá, určite to nie je dobrý krok, určite to nie je krok dopredu, určite je to krok naspäť. Je to prvok centralizácie a v žiadnom prípade to nemôžeme považovať za prvok decentralizácie.

    Spomínal som, že chýbajú vykonávacie predpisy vo forme vyhlášok ministerstva školstva. Tento návrh zákona v prechodných ustanoveniach zrušuje 39 vyhlášok ministerstva školstva. Keď pozorne čítate zákon, tak vidíte, že je odvolávanie na zabezpečenie minimálne dvadsiatich všeobecne záväzných nariadení zo strany ministerstva školstva. Na základe mojej výzvy z rokovania v našom výbore pán minister predložil časť vykonávacích predpisov, predložil ich štrnásť, ale podľa môjho názoru chýbajú ešte minimálne vyhláška ministerstva o organizácii školského roka, vyhláška o zariadeniach školského stravovania, vyhláška o spôsobe organizácie poradenských zariadení, vyhláška o školských kluboch, centrách voľného času, strediskách záujmovej činnosti, vyhláška o školských internátoch. A určite by som našiel aj ďalšiu chýbajúcu vyhlášku. Myslím si, že je to podobný nedostatok, aký nedostatok bol vytknutý pri pánovi poslancovi Froncovi, čo sa týka jeho návrhu.

    Považujem za veľký nedostatok, ako som to naznačil pri reakcii na slová pána poslanca Gogu, že napriek tomu, že v tých materiáloch, ktoré boli považované ako východiskové materiály, Milénium alebo Národný program výchovy a vzdelávania, jednoznačne sa hovorí o tom, v akom pomere by mali byť štátne vzdelávacie programy a školské vzdelávacie programy, nechápem obavu ministerstva školstva a poradcov pána ministra, prečo sa bojíme zadefinovať v zákone tento pomer. Pokiaľ to nebude v zákone, bohužiaľ, táto zásada môže byť narušená. Hovoríme o tom, že škola bude mať priestor na svoju profiláciu. Ale na to, aby som mal priestor na profiláciu, musím mať aj časový priestor, musím mať k dispozícii istý počet tzv. rozširujúcich hodín. Bohužiaľ, v tých predložených návrhoch, ktoré sme mali k dispozícii, tento pomer nie je zachovaný. To znamená, že v žiadnom prípade nemôžeme hovoriť o pomere 70 : 30, lebo tento pomer je oveľa nižší. Ja som jednoznačne za to, aby v zákone bol uvedený pomer medzi štátnymi vzdelávacími programami a školskými vzdelávacími programami.

    Ako ďalší nedostatok tohto návrhu zákona považujem skutočnosť, že nebudú zabezpečené dostatočné finančné zdroje nielen na zabezpečenie, ale, bohužiaľ, ani na naštartovanie tejto reformy. Pokiaľ chceme, aby naše školy v prvom a piatom ročníku základnej školy a v prvom ročníku strednej školy vyučovali po novom, tak si myslím, že na to sú potrebné aj nové učebnice. V zákone v časti, kde sa hovorí o finančnom dopade, je síce uvedené, že ministerstvo počíta pre tento rok s navýšením prostriedkov vo výške 53 mil. korún, na budúci rok o 44 mil. a v tom ďalšom znova o 44 mil. korún, ale kto má nejaký prehľad o tom, čo stoja učebnice, tak veľmi ľahko príde na to, že z týchto finančných prostriedkov zabezpečiť nové učebnice jednoducho nie je možné. Je potrebné, aby finančné prostriedky boli navýšené. A, samozrejme, na to, čo som naznačil pred chvíľou, že nemáme aparát na prípravu našich pedagógov na vytvorenie vlastných pedagogických programov, je potrebné obetovať tiež pár miliónov korún, aby sme buď cez metodické centrá, alebo cez Štátny pedagogický ústav spôsobom multiplikátorov pripravili pedagógov, ktorí to budú vedieť aj robiť.

    No a problematika Kurikulárnej rady. Pán poslanec Fronc spomínal predo mnou, že táto Kurikulárna rada je teda úplne hanebne zdegradovaná. V tomto zákone sú tri alebo štyri riadky o Kurikulárnej rade, v tej definitívnej poslednej verzii. V predchádzajúcich verziách minimálne na dvoch-troch stranách bola zmienka o poslaní, o zložení a tak ďalej, čo je vlastne Kurikulárna rada a tak ďalej a tak ďalej. Nechápem, prečo je táto Kurikulárna rada takýmto spôsobom zdegradovaná. Mimochodom, ma zaujíma, ako často sa stretáva Kurikulárna rada, pán minister, či sa vyjadrujú k týmto záležitostiam a tak ďalej a prečo sme išli netradičnou cestou, veď z okolitých krajín, keď robili obsahovú reformu, tak každá mala Kurikulárnu radu. A táto Kurikulárna rada má určite svoje opodstatnenie a je mimoriadne dôležitým orgánom.

    Nechápem, prečo práve teraz, keď naše vysoké školy už začínali akceptovať dvojúrovňovú štátnu maturitnú skúšku, je rozhodnutie ministerstva školstva také, že zrušuje dvojúrovňovú maturitnú skúšku. Zoberte si okolité krajiny, veď poznáme také systémy, že na vysokých školách vôbec neexistujú prijímacie skúšky. Krajina má dvojúrovňovú maturitnú skúšku, zohľadňujú sa výsledky a úrovne a na základe toho je študent prijatý na tú-ktorú vysokú školu.

    Na druhej strane, ako som naznačil, že o Kurikulárnej rade je zmienka len v troch riadkoch, myslím si, že zákon príliš rozsiahle a podrobne venuje pozornosť takým veciam, o ktorých nie je potrebné tak detailne sa zmieňovať. Je tam kapitola alebo časť, ktorá hovorí o prijímacích skúškach na stredné školy. Je tam časť o ukončovaní štúdia na stredných školách minimálne v rozsahu 30 strán. Na jednej strane ideme do detailov a na druhej strane je taká dôležitá oblasť, ktorá sa týka odborného vzdelávania, je tam rozpracovaná možno na jednej, na poldruha strane. Samozrejme, pán minister prišiel na to, že to je obrovským nedostatkom tohto zákona, tak pred asi mesiacom alebo dvoma mesiacmi ohlásil skutočnosť, že pripravuje ministerstvo školstva aj ďalší zákon o odbornom vzdelávaní, pričom dobre vieme, že takáto predstava, takýto zákon pôvodne nemal byť pripravený.

    Ďalšie záležitosti. Vo východiskovom materiáli, aj keď možno na ministerstve boli používané aj iné zdroje, je zmienka o tom, teda v Miléniu, že je požiadavka na rozšírenie prvého stupňa základnej školy z prvých štyroch ročníkov na prvých päť ročníkov. Ja by som to skúsil stručne zdôvodniť, prečo je potrebné, aby sme nemali prvý stupeň len prvé štyri ročníky, ale prvých päť ročníkov, máme také výsledky, aké máme z merania PISA, aj predchádzajúceho merania aj súčasného merania. Veď sme v čitateľskej gramotnosti na 35. mieste, v matematickej na 26. a v prírodovedeckej na 30. Keď máme také zlé výsledky v oblasti čitateľskej gramotnosti, tak si myslím, že je potrebné, aby sme venovali týmto základným kompetenciám rozsiahlejšie viac pozornosti aj s časovou dotáciou. Je logické, že by bolo potrebné predĺžiť to obdobie, keď sa mladý človek učí čítať a keď si osvojuje základné kompetencie. Napriek tomu my ideme opačným spôsobom, nereagujeme na požiadavku a nechávame v návrhu, aby prvý stupeň základnej školy ostal tak, ako to bolo doposiaľ.

    Ďalším podľa môjho názoru nie celkom dobre premysleným princípom tohto zákona je tá časť, ktorá hovorí o ôsmich základných kompetenciách z hľadiska odporúčania Rady Európy, teda o celoživotnom vzdelávaní, keď vo všetkých paragrafoch, kde sa hovorí o jazykových kompetenciách, tento zákon uprednostňuje základnú kompetenciu komunikácia v štátnom jazyku. Pokiaľ vychádzame z európskych noriem, tak treba si uvedomiť, že medzi ôsmimi základnými kľúčovými kompetenciami z hľadiska celoživotného vzdelávania takáto kompetencia neexistuje. Je kompetencia komunikácia v materinskom jazyku, na druhom mieste je komunikácia v cudzom jazyku. A v rámci toho sa spomína komunikácia v úradnom, ale nie v štátnom jazyku. Ja si myslím, že žijeme v občianskej spoločnosti, nositeľom identity je jazyk. Takže myslím si, že na prvom mieste by mala byť kompetencia komunikácia v materinskom jazyku až následne by mala byť komunikácia iných jazykov.

    Dovoľte mi spomenúť len jedinú myšlienku, ktorá sa týka tej novely zákona, ktorá je venovaná zákonu o financovaní. Pán poslanec Fronc už spomínal, že ministerstvo školstva chystá sankcie voči súkromným školám. Dávam za pravdu pánovi ministrovi, že pokiaľ sú problémy, pokiaľ dochádza k porušeniu zákona, tak treba prijať isté opatrenia. Len sa vás pýtam: Keď máme pluralitný školský systém, tak prečo ideme sankcionovať súkromné školy, prečo nemáme rovnaký meter na štátne a na cirkevné školy? Pokiaľ je zistené porušenie zákona, tak buď mám rovnaký meter na všetky školy a trestám rovnako aj štátne školy, aj cirkevné, aj súkromné, alebo potom netrestám nikoho. Prečo v prípade súkromných škôl je trest 15 % mínus z financovania? A pokiaľ zistíme, že niekde na vidieku nejaká konkrétna obecná škola, základná škola takisto porušila predpisy, porušila zákony, tak žiadne opatrenie, žiadne sankcie neudelíme, ale v prípade, keď je to súkromná škola, tak ich trestáme 15 % mínus.

    No a napokon na záver, ako som to naznačil, niekoľko myšlienok k tej časti zákona, ktorá sa zaoberá národnostným školstvom.

    Veľmi ma mrzí, že pán minister keď pripravoval tento zákon, tak si nespomenul na slová pána premiéra, ktoré odzneli práve z tohto miesta 1. augusta roku 2006. Pán premiér vtedy sa vyjadril tak, že garantuje súčasný stav práv národnostných menšín, garantuje status quo. Nechcem hovoriť o tom, v koľkých prípadoch bol tento princíp v posledných mesiacoch, rokoch porušený, ale v tomto zákone minimálne trikrát je porušený. Ešte raz by som chcel apelovať na slová pána premiéra, ako sľúbil príslušníkom národnostných menšín status quo. A dovoľte mi uviesť ešte jeden citát z vystúpenia pána Roberta Fica, predsedu vlády Slovenskej republiky, pred Parlamentným zhromaždením Rady Európy v Štrasburgu dňa 21. januára 2008: „Postavenie národnostných menšín nebolo znížené. Pre ilustráciu, som hrdý, že vás môžem informovať, že systematicky rozvíjame a podporujeme komplexný systém vzdelávania pre národnostné menšiny.“ Tak pokiaľ pán premiér si myslí, že týmto zákonom nebudú znížené práva národnostných menšín, tak sa mýli aj on, ale mýli sa aj predkladateľ tohto zákona pán minister Mikolaj. Jednoznačne tento zákon negarantuje rovnoprávnosť národnostných škôl už len z toho titulu, že národnostné školy nebudú mať dostatočný priestor na tvorbu vlastných školských vzdelávacích programov, pretože nebudú mať potrebné hodinové dotácie na to, aby tvorili vlastné programy. Tento zákon výrazným a jednoznačným úsilím zmení jazykový profil menšinových škôl v neprospech materinského jazyka a v prospech štátneho jazyka. Osobitne nie je žiadna zmienka ani taxatívne vymenovanie školy patriace do najvyššieho podsystému školskej sústavy Slovenskej republiky.

    A, bohužiaľ, ďalším veľmi závažným problémom je používanie učebníc. Zákon hovorí o tom, že len a len ministerstvom školstva schválené učebnice môžu byť používané. Dovoľte mi, aby som vám odcitoval znenie súčasného zákona v týchto oblastiach. Čo sa týka používania učebníc, v súčasnom zákone č. 29/1984 Zb. sa hovorí v § 40 jednoznačne, pri výchove a vzdelávaní sa okrem učebníc a učebných textov uvedených v zozname učebníc vydanom ministerstvom školstva môžu používať aj iné učebnice a učebné texty.

    Ďalej, paragraf, ktorý ide pod úroveň súčasných práv v oblasti výchovy a vzdelávania, súvisí s prácou školských inšpektorov. Myslím si, že je to logické. A je to odborné stanovisko, a to, pochopiteľne, stanovisko, že pokiaľ Štátna školská inšpekcia mieni robiť kontrolu na školách s vyučovacím jazykom národností, tak dotyčný inšpektor by mal ovládať ten jazyk, by mal rozumieť tomu, čo sa deje na konkrétnej hodine, o čom ten pedagóg hovorí, ako skúša tých žiakov, aký je vzájomný vzťah medzi pedagógom a žiakmi a tak ďalej. A dovoľte mi citovať zo súčasne platného zákona, z § 51a, kde sa hovorí: „Školský inšpektor musí byť spôsobilý používať slovenský jazyk v úradnom styku, ovládať jazyk príslušnej národnostnej menšiny v súvislosti s náplňou pracovnej činnosti, mať osobnostné predpoklady a morálne predpoklady“ a tak ďalej a tak ďalej. Nič viac nechceme, len zachovanie status quo, nič viac nechceme, čo nám z tohto miesta sľúbil 1. augusta roku 2006 premiér tejto vlády.

    A ešte jedna konkrétna pripomienka, ktorá ide pod úroveň súčasných práv. Neviem, na základe čoho sa dostala posledná veta § 12 ods. 3 do tohto zákona, kde sa hovorí o výchovnom a vyučovacom jazyku. Žiadna legislatíva doposiaľ v posledných štyridsiatich a možno päťdesiatich rokoch nehovorila o tom, v akom rozsahu musí byť vyučovaný štátny jazyk na národnostných školách. V tejto novej dikcii už je uvedený paragraf, kde sa hovorí o rozsahu, aby ten rozsah bol minimálne tak, ako je vyučovaný jazyk národnostnej menšiny. Myslím si, že stačí taká veta, kde je jednoznačne stanovená tá skutočnosť, že súčasťou vyučovania na týchto školách je aj slovenský jazyk a literatúra. Myslím si, že ani doposiaľ s tým neboli žiadne problémy.

    Summa summarum na základe týchto mojich pripomienok si myslím, že návrh tohto zákona neobsahuje dostatočné množstvo pozitívnych impulzov k tomu, aby sme mohli naštartovať skutočnú reformu vzdelávania na Slovensku. A práve preto si myslím, že v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady § 73 ods. 3 písm. a) navrhujem, aby návrh zákona bol vrátený jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Milada Belásová, Valentín Švidroň, Rafael Rafaj, Damborská Marta, Smolková Monika, Goga Pavol, Ivančo Jaroslav. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa k vystúpeniu pána poslanca s faktickou poznámkou.

    A slovo odovzdávam pani poslankyni Belásovej.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, musím na vás reagovať, pretože hneď v úvode svojho vystúpenia ste sa odvolávali na moje predchádzajúce vystúpenie.

    Áno, čo sa týka zoznamu vykonávacích predpisov, to je len také malé hrozienko, ktoré som spomenula v celom tom komplexe problémov alebo výhrad, ktoré mám k navrhovanému školskému zákonu pána poslanca Fronca. Ja ich tu mám a môžem vám ich tu dať, mám ich tu 21 kľúčových pripomienok, a to veľmi závažných. To je toľko k tomu.

    Ďalej by som sa chcela vyjadriť k tomu, ako ste povedali, že pán premiér tu prednedávnom garantoval práva národnostných menšín. No ale ja si myslím, že národnostné menšiny majú právo aj na vytvorenie vhodných podmienok na ich širšie uplatnenie v živote. A zvýšenie hodín výučby slovenského jazyka pre menšiny, si myslím, takéto niečo je, sú to otvorené dvere na lepšie uplatnenie v budúcom živote. A ja sa pýtam: Vy chcete tieto dvere svojej národnostnej menšine zavrieť do budúcna? Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Teraz má slovo pán poslanec Švidroň.

  • Ďakujem za slovo. Ja začnem tam kdesi od konca. Pán poslanec Szigeti, takže odborníci na tvorbu školských vzdelávacích programov nie sú. Pritom odhad sa pohybuje okolo 30 % kvantity v tomto obsahu. Ale na 100 % rozhádzania obsahu vzdelávania, čo predstavuje ten bezbrehý liberalizmus, alebo ak to chcete, tú diferenciáciu, na toto už odborníci sú, tak treba ich využiť, aby to celé nerozvrátili, ale tvorili tú podstatnú časť tej diverzifikácie toho školského vzdelávacieho programu.

    No čo sa týka školskej inšpekcie, tá má v zmysle zákona mnoho povinností. Kto ale pozná legislatívu týkajúcu sa školskej inšpekcie, organizačnú štruktúru, vnútroorganizačné predpisy, ktorými školská inšpekcia riadi svoju činnosť, dá mi za pravdu, že je to orgán skutočne nezávislý od iných orgánov štátnej správy. V podstate za osem a pol roka doterajšej podoby podľa doterajšieho zákona, ktorým sa riadi školská inšpekcia, nikdy nezlyhala. A som presvedčený, že tomu tak bude aj naďalej. Neplatí tu dirigizmus proste.

    No ináč je toho veľa, čo predkladaný návrh zákona po mnohých rokoch zliepania a pokusoch o rekodifikáciu vyriešil. Tak ak sa konečne objavilo právo na vzdelávanie alebo na získanie vedomostí zo štátneho...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Uplynul čas.

    Poprosím, kolegovia z techniky, tam tá vírusová databáza už by bola teda aktivizovaná. Ďakujem pekne.

    Teraz má slovo pán poslanec Rafael Rafaj.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Szigeti, vy ste mali také dve prelínajúce sa roviny svojho vystúpenia. Jedna sa snažila o akúsi faktickú argumentáciu, druhá bola spolitizovaná. Podčiarknuté, my hovoríme o reformnom zákone, o reforme školstva čiže o zmenách. A vy ste sa dožadovali a dožadujete sa akéhosi status quo. No ak sa mení rozsah vyučovania štátneho jazyka na štátnych slovenských školách, je prirodzené, že sa niečo musí diať s obsahom aj na školách s vyučovacím jazykom, a to chcem zdôrazniť, maďarským, pretože viete, vy ste sa odvolávali na profil a status menšinových škôl, ale veď dobre viete, že na školách Ukrajincov a Nemcov sa vyučuje v štátnom jazyku, v slovenčine, a ich materinský jazyk je tam iba ako cudzí.

    Použili ste ďalej pomerne silné slovo „cenzúra“ v kontexte na učebnice. Nuž skôr než ich schváli ministerstvo školstva, tak viete, že musia prejsť aj odborným pripomienkovacím sitom, že na tieto učebnice sa vypisuje konkurz tak, ako to bolo napr. v rokoch 1997 až 2003, keď Fakulta humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici takýmto spôsobom na stredné školy dodala 12 učebníc a získala za to aj mnohé ocenenia.

    No ja vás chcem ubezpečiť, že, bohužiaľ, aj v minulosti sa vyučovalo na hodinách dejepisu tak, že nebola tam ani len zmienka o Veľkomoravskej ríši. Bohužiaľ, aj takúto veľkú dieru schválilo nedávne ministerstvo školstva.

    Takže ja si myslím, že vy sa nemusíte obávať nejakého narušenia vašich práv, len vybalansuje sa naozaj to, čo má byť pravdivé a vecné.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pani poslankyňa Damborská.

  • Áno, ďakujem. Pán poslanec Szigeti, vedenia škôl volené a menované len miestnymi školskými radami sa na školách neosvedčili. Veľmi často do školských rád boli dosadzovaní nekompetentní a problematiky neznalí ľudia. Školské rady boli často manipulované samotnými riaditeľmi, resp. vedením školy. A riaditeľ sa stal mnoho razy neodvolateľný. Zjednanie nápravy takto nebolo možné. Člen Štátnej školskej inšpekcie alebo školskej inšpekcie bude mať možnosť objektívne si preveriť kvalitu toho-ktorého vedenia školy, a tým do zloženia školskej rady zasiahnuť. Toto považujem za významný krok dopredu.

    Čo sa národnostného školstva týka, nuž je to smiešne. Ak bude komunikácia detí v školách, ja teda teraz apelujem na školy národnostného školstva maďarského, a bude tá komunikácia v školách len v materinskom jazyku, pýtam sa vás, kde sa potom deti a absolventi týchto škôl majú možnosť plnohodnotne uplatniť v Slovenskej republike. Veď nebudú ovládať štátny, teda slovenský jazyk. Alebo si myslíte, že nájdu uplatnenia vo vysokých štátnych slovenských inštitúciách a budú sa do telefónu prihlasovať slovom „tessék“, tak ako to bolo v nedávnej minulosti? No to ja by som už nechcela zažiť. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pani poslankyňa Monika Smolková.

  • Ďakujem pekne. Ja mám len jednu vecnú krátku pripomienku. Pán poslanec, keďže ste vymenovávali, že vám chýbajú niektoré vyhlášky, že nie sú predložené, a spomenuli ste aj vyhlášku o organizácii školského roka na základných a stredných školách, chcem vám povedať, že opak je pravda. V § 163, kde sú zrušovacie ustanovenia, táto vyhláška nie je zrušená, nie je uvedená, ale podľa môjho názoru mohla by byť zrušená, pretože v § 150 sa hovorí kompletne o organizácii školského roka. Možnože tam už by sme mohli len doplniť to, čo cituje tá vyhláška č. 122/1992 Zb. v § 5. A to sú tie mimoriadne udalosti, keď môže riaditeľ prerušiť vyučovanie pri živelných udalostiach. Takže je to v zákone a vyhláška kľudne nemusí byť. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pán poslanec Pavol Goga.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vy ste spomínali, že by bolo potrebné, aby zákon určil percento obsahu učiva 70 : 30 a tak ďalej. Neviem, či by to bolo práve vhodné, keď obsah učiva predsa určujú učebné osnovy, ktoré aj stanovujú základný minimálny obsah, ale aj komunikačnú úroveň, ktorú má žiak dosiahnuť. Koniec koncov myslím si, že už v minulosti platili, ale aj teraz stále budú platiť štandardy, ktoré sú na jednotlivých školách, ktoré presne vymedzia stupeň náročnosti podľa ročníka a podľa toho, kde sa vyučuje, či to je základná škola alebo škola stredná. No a podľa toho sa vlastne vytvorí aj taký efektívny proces hodnotenia úrovne vzdelávania na týchto školách.

    Máte pravdu, čo sa týka tých rád škôl. A to už tu bolo povedané aj pani kolegyňou Damborskou. Často rady školy pôsobia iba formálne a nedokážu naozaj kvalifikovane určiť obsah školského vzdelávacieho programu. Preto si myslím, že tuná je povinnosťou práve štátu, aby dohliadol na základné pravidlá výchovy a vzdelania, samozrejme, aj na obsah učiva. Myslím si, že vždycky to školstvo bolo, ale aj je istým spôsobom také štátne politikum, lebo štát je garantom výchovy a vzdelávania. Takže z tohto pohľadu si myslím, že je potrebné aj tuná urobiť zmenu a práve tento zákon to umožňuje.

    A možno ešte jedna pripomienka k tej školskej inšpekcii. Viete, na školách, kde prebiehajú školské inšpekcie, ja vítam to, že sa má vytvoriť aj nejaký kontrolný mechanizmus, ktorý budú tvoriť samotné školy, pretože inšpekcia často je strašiakom na školách a zameriava sa často na úplné banality, ako sú čiarky, bodky, parafovanie voľných kolónok zľava doprava, sprava doľava a naopak. Viete, to niekedy spôsobuje už aj úsmev na tvári učiteľov a je to niekedy naozaj na škodu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz má slovo kolega Ivančo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega Szigeti, dovoľte mi, aby som nadviazal na niektoré časti vášho vystúpenia a povedal možno kolegom z koalície, od čoho sa odvíja ich argumentácia pri obhajobe predloženého návrhu zákona. Podľa môjho názoru sa odvíja od toho, že oni nechcú zmeniť systém, oni len obhajujú to, čo je teraz. A faktom je aj to a svedčí pre túto teóriu obhajoby to, že do zákona sa implementovalo 39 súčasných noriem, súčasných noriem s kozmetickými úpravami, a pritom tu hovoríme, že ideme meniť systém. Veď podstatná časť celého rozsahu tohto textu sú vlastne staré normy, staré vyhlášky, dva zákony. Tak, prosím vás, aká je to diskusia o zmene?

    K inšpekcii poviem pre niektorých kolegov. Pán poslanec Goga povedal veľmi správne, že inšpekcia je strašiakom. Lenže, pán kolega, inšpekcia ešte len teraz bude väčším strašiakom. Bude postrachom, bude nástrojom pre odvolávanie riaditeľov škôl.

    Čo sa týka rád škôl, rady školy sa posilňujú podľa tohto textu len pri, a to zdôrazňujem, len pri obsadzovaní funkcií, pri výberovom konaní na obsadenie funkcie riaditeľa školy. Žiaden vplyv na vzdelávací program na škole rada školy nebude mať. Pýtam sa ešte raz, na čo potom bolo pri obecných úradoch a pri úradoch samosprávnych krajov zriadenie školských úradov, kde je podmienka odbornej a pedagogickej spôsobilosti pre ľudí, ktorí tam pracujú, keď teraz do rád škôl ideme delegovať ďalších ľudí s tými istými podmienkami, len pozor, budú delegovaní zo štátneho orgánu alebo zo štátnej inšpekcie. Nedá sa to nazvať inak ako posilňovanie štátneho dirigizmu a žiadna kvalitatívna zmena školstva sa nedeje, dámy a páni.

  • Ďakujem.

    Trošičku mám teraz problém. Pán Dubravay, pravdepodobne ste sa prihlásili po možnosti prihlásiť sa, lebo pán Szigeti sa hlásil s reakciou. Takže nájdeme nejaký spôsob, bude možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Takže teraz dávam možnosť na reakciu na faktické poznámky pánovi poslancovi Szigetimu. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Skutočne len krátke reakcie.

    Pani poslankyňa Belásová, zatiaľ nikto, žiadny expert na vzdelávanie v cudzích jazykoch nedokázal, že kvalita vedomostí je priamoúmerná počtu hodín, v koľkých sa vyučuje ten predmet. Nikto to ešte nedokázal. Tam treba hľadať iné možnosti, iné spôsoby, progresívne spôsoby vyučovania.

    Pán poslanec Švidroň, ja netvrdím, že pedagógovia na školách majú kompetencie písať školské vzdelávacie programy. Ja tvrdím, že keby sme postupovali v zmysle návrhu, čo sme predložili v septembri vlani, tak určite by sme tomu venovali patričnú pozornosť a pomohli by sme im, aby sa to naučili. A toto chcem aj od vás, aby bola pozornosť venovaná tomu, že treba ich pripraviť na to, aby sa to naučili, ako sa to robí.

    No, pán poslanec Rafaj, viete, pokiaľ sú hodnoverné tie informácie, ktoré sme dostali z ministerstva, tak je to tak, že na školách s vyučovacím jazykom slovenským znižujete vyučovanie slovenského jazyka v prvom ročníku o dve hodiny a na národnostných školách to zvyšujete o dve hodiny. To znamená, že tam je spor.

    Pani poslankyňa Damborská, do školských rád členovia sa nedosadzujú, ale sa volia, demokraticky sa volia.

    A čo sa týka pripomienky pani poslankyne Smolkovej. Pýtam sa vás, prečo je potom v zákone uvedená tá veta, že ministerstvo školstva vydá všeobecne záväzné nariadenie k organizácii školského roka, keď zámer ministerstva bol taký, že ponechá súčasne platnú vyhlášku. Nerozumiem tomu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Týmto sme ukončili sériu faktických poznámok k vystúpeniu pána poslanca Szigetiho, ktorý vystupoval v mene klubu SMK.

    Teraz v mene klubu SDKÚ vystúpi pani poslankyňa Rosová. Má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, sedíme tu dnes kvôli vážnej veci. Diskutujeme o reforme školstva, diskutujeme o zmenách, ktoré potrebuje naše školstvo. A v jednom tu, zdá sa, panuje predsa len zhoda, zhoda v tom, že tie zmeny sú potrebné. Zdá sa ale na druhej strane, že je veľký rozdiel v tom, ako si tú zmenu kto z nás predstavuje. Každopádne chcem ale oceniť to, že vôbec prebieha intenzívna debata na túto tému, čo prispieva k tomu, aby aj naša verejnosť vnímala dnešné rokovanie ako vážne. A chcem mimoriadne oceniť iniciatívu Slovenskej národnej strany, ktorú som tu snáď v rozprave ešte v takomto zložení ani neregistrovala, takže pán minister má podporu. A zjavne aj poslanci majú podporu aparátu, pretože ich vystúpenia sú k veci, aj keď netvrdím, že s nimi súhlasím.

    No, hovorila som o tom, že slovenské školstvo určite potrebuje zmenu. A na tom sa zhodneme. Uplynulé volebné obdobie bolo obdobím reforiem, ktoré zvýšili konkurencieschopnosť Slovenska v mnohých oblastiach. A o tom, dúfam, nemusíme viesť spor. Naštartovali Slovensko na trajektóriu rastu, na trajektóriu rekordného ekonomického rastu. Ak má existovať nejaký nástroj, ktorý nás na tejto trajektórii udrží, ktorý ju nezvráti, tak je to kvalitné vzdelávanie, pretože len konkurencieschopnosť v oblasti znalostí môže byť to, čo spôsobí, že nebudeme ďalej stagnovať a že túto našu trajektóriu naozaj budeme nasledovať aj ďalej. No a to vlastne právom očakávajú od reformy, myslím, všetci, očakávajú, že skvalitní naše vzdelávanie najmä vo vzťahu k tomu, aké výsledky ukazujú medzinárodné porovnania, ktoré sme absolvovali, kde je jasné, že Slovensko výrazne zaostáva. Rodičia aj učitelia očakávali od reformy, že bude garantovať také vzdelanie, s ktorým budú naše deti úspešné v pracovnom živote, v osobnom živote, vo svojom ďalšom vzdelávaní, ale aj v rodine. Musím povedať, že zákon, o ktorom rokujeme, a reforma, ktorej má byť základom, takéto šance alebo takéto očakávania nenaplní. Na začiatku hneď poviem, podľa mojej mienky to nie je reforma. Podľa mojej mienky to je nevyužitá príležitosť. A budem ďalej hovoriť o tom, prečo si to myslím.

    Myslím si, že je to zbytočný experiment, experiment na deťoch, experiment na učiteľoch, ktorý bude stáť veľa energie. Dovolím si aj nesúhlasiť s tým, čo tu povedali moji kolegovia, že výsledkom bude chaos. Ja si myslím, že výsledkom bude veľmi veľa vynaloženého času, veľmi veľa námahy, ale skutočný výsledok nebude nikto vidieť, pretože sa v skutočnosti zmení veľmi málo, prakticky nič. Všetka tá energia sa mohla vynaložiť oveľa efektívnejšie, na hľadanie správnych riešení. Všetky tie peniaze, ktoré to nepochybne tiež bude stáť, sa mohli tiež vynaložiť napr. na platy učiteľom. Ale prečo si myslím, že je to nevyužitá šanca a zbytočný experiment? Niečo tu už zaznelo. Pred chvíľou hovoril môj kolega Ivančo o tom, aká je forma tohto zákona, ktorá sama osebe je jasným dôkazom toho, že nejde o zmenu, že je to vo veľkej časti v podstate kompilát existujúcich vyhlášok, noriem, resp. dvoch zákonov. Takže vlastne našu zásadnú zmenu budujeme pomocou starých pravidiel tým, že konzervujeme staré štruktúry, staré vzťahy, staré inštitúcie. No a navyše sa na úroveň zákona povyšujú aj také pravidlá, ktoré mali doteraz nižšiu právnu silu. A to už je samo osebe dôkazom , že namiesto toho, aby tento zákon podporoval slobodu, tvorivosť, rôznosť, zavádza direktívny centralizmus, dirigizmus. Na druhej strane ale ak hovoríme, že problémom doterajšej legislatívy zákona z roku 1984 je veľké množstvo jeho novelizácií tým, že dnes dávame do zákona pravidlá, ktoré vonkoncom v zákone nemusia byť, je zrejmé, že akákoľvek drobná zmena, ktorú prinesie život, si vyžiada nie zmenu vyhlášky, nie zmenu normy, ale hneď aj novelizáciu zákona. Čiže nový zákon bude novelizovaný dvadsaťkrát určite nie za 24 rokov, ale omnoho skôr.

    Zákon naozaj upravuje absurdné detaily. Ja si dovolím prečítať jednu pasáž: „Za vzorné správanie, za vzorné plnenie povinností alebo za statočný čin možno žiakovi udeliť pochvalu alebo iné ocenenie.“ Páni a dámy, na toto potrebujeme naozaj zákon? To musí byť v zákone? A takých perličiek by sme tam našli mnoho. Na druhej strane ale zákon rezignoval na niektoré úplne kľúčové témy. Napr. nijakým spôsobom sa nedotýka princípov financovania. Chcem o tom hovoriť potom neskôr. Myslím si, že normatívne financovanie malo svoje opodstatnenie a prinieslo ten výsledok, ktorý sa od neho očakával. Na druhej strane ale dnes ak nám ide o zmenu, je financovanie práve tým hlavným nástrojom, ktorý má štát v rukách, keď chce podporiť, povedzme, kvalitu a na druhej strane sankcionovať nekvalitu.

    Ale rezignoval aj na dôležitú otázku, ktorú spomenul pán poslanec Szigeti, a to otázku odborného školstva. Pán minister sľubuje nový zákon o odbornom školstve. Ale ja si myslím, že je viac než veľká chyba oddeľovať odborné školstvo a vyčleňovať ho zo systému školstva a mať dva zákony, tým skôr, že sa hovorilo, že jedným z cieľov novej legislatívy je vlastne mať akosi kuchárku, ako dnes povedal sám pán minister, a mať teda všetky normy pod jednou strechou. Ale si to myslím nielen preto, ale predovšetkým z obsahových dôvodov. Expertízy, ktoré napokon sú aj na stránke ministerstva školstva zverejnené, hovoria o tom, že práve prepojenie a flexibilita medzi odborným a všeobecným vzdelávaním je to, čo nám chýba, a to, čo môže posunúť naše školstvo dopredu, to, čo môže byť cestou práve k tomu, aby sme eliminovali nedostatok kvalifikovanej odbornej sily v odborných profesiách. No a nič také, samozrejme, nehrozí, pretože tento zákon to priam znemožňuje, už aj tou štruktúrou odborných škôl, ale o tom neskôr. Takže je to jedno z odporúčaní expertov OECD, ktoré sa minulo účinkom a ktoré nenašlo živnú pôdu v našej legislatíve. Takých odporúčaní je ale mnoho.

    Chcem sa dotknúť niektorých konkrétnych tém, pretože pán minister si posťažoval, že opozícia nedala odborné výhrady, že hovorí len politické stanoviská. Myslím, že to nie je celkom pravda. Na výbore sme diskutovali veľmi konkrétne, no ale ak sa to nezdalo dostatočne konkrétne, pokúsim sa to teraz konkretizovať.

    Takže veľmi zásadná vec, ktorú zákon prináša, ale na druhej strane nevyužíva príležitosť, je výučba cudzích jazykov.

    Vieme o tom, že v cudzích jazykoch nie sme na tom vynikajúco a že na druhej strane práve znalosť ovládania cudzích jazykov je kľúčom ku konkurencieschopnosti tak na domácom trhu prácu, ako aj na medzinárodnom trhu práce. Zavádzame výučbu cudzieho jazyka od tretieho ročníka. A to je fajn, ale rezignovali sme na možnosť povedať, že máme aj v tejto oblasti nejakú prioritu, ktorá nás posunie ďalej. Som hlboko presvedčená, a zďaleka nielen ja, že, či chceme alebo nechceme, kľúčom k úspechu a k medzinárodnej konkurencieschopnosti je dnes v Európe anglický jazyk. My tu ponúkame celú škálu jazykov a pokračujeme v tom neefektívnom systéme, ktorý sme tu mali doteraz, ktorý vlastne neumožňuje kontinuitu, ktorý zapríčiňuje to, že dieťa keď prestúpi na inú školu, často musí buď začínať odznova s tým, čo už vie v jazyku, alebo, naopak, sa musí prispôsobovať a dobehnúť to, čo doposiaľ neštudovalo na inej škole. Hovoria o tom aj analýzy Štátneho pedagogického ústavu z minulých rokov, že to tak je. A toto len znova prolongujeme. Rodičia dobre vedia, že angličtina je kľúčom k úspechu ich detí. A jednoznačne majú najväčší záujem o tento jazyk. A nemôžeme sa tváriť, že to tak nie je, nemôžeme sa prispôsobovať tomu, akých máme, povedzme, učiteľov. Pán minister mal voči takémuto návrhu výhrady. Údajne je to nedemokratické. Ja si myslím, že je to rovnako nedemokratické, ako, povedzme, nútiť deti učiť sa dejepis alebo chémiu, alebo ktorýkoľvek iný predmet. A nemyslím si to len ja. Myslí si to dnes už väčšina európskych štátov, pretože už v roku 2004 to bolo 14 európskych štátov, ktoré mali angličtinu ako povinný špecifický cudzí jazyk v svojich vzdelávacích systémoch, či už prvý alebo druhý, každopádne bol to jazyk anglický. Takže ideme tu proti prúdu. Namiesto toho, aby to viedlo k vyššej úrovni komunikácie v cudzích jazykoch, povedie to k Babylonskej veži. Samozrejme, aby som ozrejmila, prečo je dôležité, aby bol jeden jazyk, a to anglický jazyk, určený ako špecifický povinný cudzí jazyk, treba povedať, že práve dôsledkom toho by bolo, že sa jasne vie, čo vie dnes šiestak, čo vie siedmak. A mohol by teda pokračovať v tejto výučbe počas celého svojho vzdelávania.

    Ja som hľadala dôvody, prečo vlastne sa nevyužíva táto príležitosť, lebo naozaj ten dôvod, že to je málo demokratické alebo že by nás teda Európska únia za to pokarhala, neobstojí v kontexte toho, čo som doteraz uviedla. No a jediný rozumný dôvod, netvrdím, že je to ten pravý, ale jediný, ktorý som ja našla, je v koncepcii výučby cudzích jazykov, ktorý hovorí o tom, že pre každý cudzí jazyk budeme vytvárať na Slovensku národnú učebnicu cudzieho jazyka. Samo osebe sa mi to zdá nezmysel, pretože na svete existuje množstvo vynikajúcich učebníc cudzích jazykov, podľa ktorých sa veľká časť riadi...

  • Hlas z pléna.

  • Neplatí to. Tak to som rada. Ale na druhej strane teda v tom prípade už nevidím na to dôvod. Zámerom bolo vynaložiť 60 mil. na tvorbu tejto učebnice, čo bolo podľa mňa naozaj zbytočné. Som veľmi rada, že pán minister teraz oznamuje, že to tak už nie je.

    Každopádne ale ešte pokiaľ ide o cudzie jazyky, všetci vieme, že problémom, a to nie novým, je nedostatok učiteľov cudzích jazykov, nedostatok takýchto učiteľov kvalifikovaných predovšetkým. Myslím, že nemáme zatiaľ v rukách žiadnu analýzu, ktorá by povedala, čo je toho jasnou príčinou, aj keď všetci tie príčiny tušíme. Bez toho, aby sme si ale aspoň nahlas pomenovali, čo je príčinou toho, že máme nedostatok kvalifikovaných učiteľov cudzích jazykov, ideme zavádzať akési rýchlokurzy. Za štyri semestre sa majú učitelia naučiť jazyk, pričom za to dostanú notebook a dataprojektor. Nerozumiem, prečo to majú dostať, či si majú na stenu premietať anglickú abecedu alebo prečo práve majú dostať dataprojektor. No snáď jediný rozumný dôvod je, že sú na to peniaze a nejako ich treba minúť. Ale ja si myslím, že by sa dali minúť aj rozumnejšie. Každopádne ale počas školenia svojho učiteľa v cudzom jazyku budú mať deti nekvalifikovanú výučbu nielen cudzieho jazyka, ale aj všetkého ostatného preto, lebo nemáme také kapacity, aby mal kto tých chýbajúcich študujúcich učiteľov v školách nahradiť. A nemáme na to ani peniaze. Ak by sme aj pripustili, že sa naozaj učitelia úspešne za štyri semestre dokážu naučiť cudzí jazyk, otázkou je, ako ich s touto novou kvalifikáciou udržíme v škole, keď sme tam neudržali tých, ktorí ten jazyk vyštudovali regulárne. Kto zaručí, že dôsledkom tohto experimentu nebude to, že už nebude mať kto učiť nielen cudzie jazyky, ale aj ostatné predmety, pretože nám učitelia zo škôl odídu, keď budú jazykovo vybavení? Pritom ale vieme, že príčinou toho, že je nedostatok kvalifikovaných jazykárov, nie je to, že by sme ich nedostatočný počet vyškolili. Absolventov učiteľského štúdia cudzích jazykov máme určite viac ako by bolo treba z hľadiska kapacít našich škôl, príčinou je, že na učiteľské posty buď nenastúpili, alebo z nich ušli, a to kvôli platu, ale nielen kvôli platu, často aj kvôli nemotivujúcemu prostrediu. No a keďže teda tušíme, že toto je príčina, pýtam sa, prečo nemeníme príčinu, prečo nemeníme to, čo je jadrom problému, ale vyhadzujeme peniaze na to, aby napokon zo škôl odišli aj tí, ktorí tam ešte zostali.

    Takže toľko k oblasti cudzích jazykov.

    Ďalšia nevyužitá príležitosť, ktorá naozaj mohla ukázať, že to myslíme vážne s reformou a že nám ide o zmenu, je dĺžka školskej dochádzky. Podľa mojej mienky to mal byť jeden z kľúčových krokov a jeden z hlavných nástrojov na skutočnú zmenu. Moderné krajiny dnes predlžujú školskú dochádzku. A na Slovensku sú na to špeciálne dôvody, aby sme takto k tomu pristúpili. Hovorím o predĺžení školskej dochádzky oboma smermi, teda o povinnom, najmenej poslednom ročníku materskej školy, ale aj o predĺžení školskej dochádzky do 18 rokov. Zavádzame namiesto toho bezplatný posledný ročník materskej školy, ale znova neriešime problém, ktorý existuje, ale zbytočne vynakladáme prostriedky na problém, ktorý neexistuje, pretože čo sa týka percenta zaškolených detí na Slovensku, je mimoriadne vysoké, myslím, že je to dnes 92 %. Ale práve tých 8 % detí, ktoré zaškolené nie sú, spôsobuje podstatne vyššie percento problémov neskôr v školskom veku. A dôvodom, prečo zaškolené nie sú, prečo nechodia do materskej školy, nie je to, že sa tam platia poplatky, pretože veľká časť z nich je v hmotnej núdzi a tak či tak sú od poplatkov oslobodené, dôvodom je, že rodičia buď nemajú motiváciu deti zapísať do tej materskej školy, alebo často aj že jednoducho nemajú na to možnosť, pretože obce nezriadili materské školy pri niektorých osadách tak, aby to bolo dostupné tým, o ktorých je reč. Takže budeme platiť za niečo, za čo rodičia celé roky aj počas minulého režimu ochotne a so samozrejmosťou platili, ale nevyriešime ten problém, ktorý máme, a to, že deti, ktoré do škôlok nechodia, sú potom problémové a majú ťažkosti prispôsobiť sa školskému prostrediu.

    No a na opačnej strane predĺženie povinnej školskej dochádzky do 18 rokov podľa mňa je dôležité preto, lebo nám stále z roka na rok rastie počet tých, ktorí ukončujú dochádzku školy bez toho, aby dosiahli stredné vzdelanie. A tým pádom sú, samozrejme, pre trh práce pri dnešných nárokoch prakticky nepoužiteľní. Myslím si preto, že je omnoho efektívnejšie udržať ich v škole a platiť za ich vzdelávanie, než ich potom prakticky celý život financovať zo sociálneho systému. Pritom ale paradoxne veľmi nedávno, 26. 3., schválila vláda Strednodobú koncepciu rozvoja rómskej národnostnej menšiny. A v tej koncepcii sa zaväzuje zaviesť povinnú predškolskú dochádzku od piatich rokov veku už od roku 2013 a dvanásťročnú povinnú školskú dochádzku do roku 2012. No ale potom prečo tu sme? Potom budeme schvaľovať dnes zákon a následne potom štátny vzdelávací program na dnešné pomery na desaťročnú povinnú školskú dochádzku na to, aby sme ho vzápätí menili, aby práve v roku, keď majú byť ukončené štátne vzdelávacie programy, začal platiť nový? To, si myslím, je naozaj zbytočný experiment.

    Ďalšia vážna oblasť je samotná kvalita a obsah vyučovania. Dnes už všetci vieme naspamäť, dá sa povedať, že dnes už celé Slovensko memoruje, že nechceme memorovanie, že chceme viac tvorivosti, viac vnímania súvislostí, čo, samozrejme, neznamená, že máme rezignovať na nejakú informačnú bázu a množstvo poznatkov, ako dnes o tom hovoril aj pán poslanec Petrák.

    V interpretácii pána ministra nástrojom na to, aby sme vniesli teda menej memorovania a viac tvorivosti do našich škôl, malo byť rozdelenie vzdelávacích programov na povinný štátny vzdelávací program a v druhom stupni školské vzdelávacie programy. V priemere teda stále sa deklaruje, že ten štátny vzdelávací program má tvoriť 70 % a školské vzdelávacie programy majú byť tých 30 %, ktoré majú školy možnosť využiť podľa vlastných predstáv a na profilovanie sa na nich.

  • Hlas z pléna.

  • Či to je 70 %, 30 %, 60 %, 40 %, to ja presne neviem. Každopádne bolo by to dobré, keby to naozaj mohlo byť naplnené a keby školy naozaj dostali priestor na to, aby sa mohli profilovať a aby sa mohli odlišovať a aby mohli aj konkurovať vlastne práve vďaka tomu jedna druhej, pretože to je cesta ku kvalite. Lenže už dnes majú školy pomerne slušný priestor blížiaci sa práve k tým 30 %, v ktorom môžu vnášať svoje vlastné myšlienky do vzdelávania. Problém je v tom, že ho prakticky nevyužívajú. Nevyužívajú ho, pretože nemajú motiváciu využívať ho. Závisí to väčšmi od nadšenia, od snahy konkrétnych jednotlivcov. A tej nie je určite dosť na to, aby to zmenilo systém. No a presne tak to bude aj naďalej.

    V novom školskom zákone som nenašla jedinú zmienku, jediný riadok, jediné slovo, ktoré by znamenalo skutočnú motiváciu, aby školy prejavili svoju tvorivosť, prejavili svoju jedinečnosť. No ale keby to aj chceli, ak by aj mali takúto vôľu, ten deklarovaný priestor je podstatne užší než uvádzaných priemerných 30 %. Zužujú ho ďalšie opatrenia, ktoré sú navrhované v zákone. Predovšetkým je to opatrenie, o ktorom sa tu už hovorilo, a to sú učebnice, učebné texty a pracovné zošity, ktoré sa môžu používať len vtedy, ak sú schválené alebo odporúčané priamo ministerstvom školstva, pričom, samozrejme, ide aj o to, že len tie schválené budú aj financované zo štátneho rozpočtu. Takže školy dostanú 30 % slobody, ale nie už tých 30 % na učebnice, ktoré by si zvolili podľa vlastného výberu. Podľa mňa je problém už v tom, že zákon ani nedefinuje, čo to vlastne je učebnica v dnešnom svete, keď učebnica zďaleka nemá len podobu nejakého papierového výtlačku, keď sú multimediálne učebnice, vznikajú deň za dňom nové. A myslím, že kapacita žiadneho ministerstva nie je sledovať tento vývoj a schvaľovať každú jednu.

    V zákone sa nehovorí nič o tom, že je možné využívať takéto nástroje. A tým, že zákon má 130 strán a reguluje naozaj aj to, že môže škola odmeňovať žiaka za dobré výsledky, myslím si, že si netrúfnu učitelia nad rámec tohto zákona využívať takéto učebné materiály bez toho, aby sa neobávali, že budú za to sankcionovaní. A ani im to nikto nemôže zaručiť preto, lebo inšpekcia bude ten posledný arbiter, ktorý rozhodne o tom, či to je alebo nie je v súlade so zákonom, ako vyučujú. Myslím si, že v dobe internetu, v dobe, keď naozaj flexibilne vznikajú zdroje informácií, hodinu za hodinou, nie je rozumné pokúšať sa centralizovať schvaľovanie učebníc bez toho, že by som spochybňovala to, že štát má mať istý dohľad nad tým, aký obsah sa vyučuje. Ale na to sú celkom iné nástroje, napr. už spomínaná inšpekcia.

    Pán minister aj dnes argumentoval tým, že štát musí dohliadať nad tým, aby sa nám do vzdelávacích systémov nedostali sekty, neofašistické hnutia a tak ďalej. Samozrejme, to treba robiť nielen u nás, ale všade. No myslím si, že by si mal pán minister tuná pozametať pred vlastným prahom, lebo je veľmi paradoxné, že práve dve školy, o ktorých som aspoň ja našla zmienky, a to nielen zmienky, ale aj dlhé materiály v našich médiách, a ktoré sú podozrievané z toho, že zavádzajú sekty, sú práve tie, kde je garantom hlavný poradca pre školskú reformu, pán Zelina. Hovorím o Waldorfskej škole v Bratislave a o Rodovej škole v Hnilčíku. Takže zrejme nestačí mať dozor nad učebnicami, pretože v jednej z tých škôl sa napr. žiadne učebnice nepoužívajú a asi toto nie je cesta.

    Centrálne schvaľovanie aj centrálne obstarávanie učebníc je na prvý pohľad možnože efektívne, pretože to vyzerá tak, že to bude lacnejšie. V skutočnosti ale aj moja skúsenosť hovorí o tom, že je to plytvanie peniazmi. Z mojich troch detí ak dokopy použili z učebníc, ktoré vyfasovali na začiatku roka, 30 %, tak je to veľa. Čím mladšie sú deti, tým menej využívajú tie učebnice, ktoré dostanú do rúk, a píšu teda ako českí žandári, to, čo sa im diktuje, preto, lebo učebnice nevyhovujú potrebám dnešnej školy. Ako môžu ale od septembra vyhovovať potrebám tej zajtrajšej, novej školy, to už neviem.

    Hovorilo sa tu o tom, aj pani spravodajkyňa to citovala, že veľkým problémom, ktorý nás trápi, sú slabé výsledky našich žiakov v medzinárodných porovnaniach. No a mnohé si sľubovalo ministerstvo, ale, myslím si, aj pedagógovia, od redukcie obsahu učiva. Aj ja si myslím, že treba vynechať zbytočné informácie, ale netreba si myslieť, že tým, že vynecháme časť obsahu, zmeníme aj formu a že teda tá zvyšujúca časť obsahu potom už bude efektívne vyučovaná. Tak to nie je. Potrebujeme nielen učiť to, čo je podstatné, ale hlavne aby sa u nás učilo inak. A na to, aby sme vedeli odlíšiť to podstatné od nepodstatného, nestačí zvolať ani tých najlepších učiteľov. Každý z nás, kto chodil do školy, vie, že pre každého učiteľa danej aprobácie je práve ten jeho predmet najdôležitejší. A nemôžeme zvolať chemikárov na to, aby zredukovali učivo chémie. Na to je potrebné, aby sme mali analýzu, analýzu toho, čo je naozaj dôležité pre ďalšie vzdelávanie, pre všeobecné vzdelanie a pre to, aby bol človek schopný nadväzovať potom v ďalšom svojom živote, či už vo vzdelávaní alebo v praxi, na to, čo sa v škole naučil. Takže prvým krokom mala byť analýza toho, čo je potrebné, podstatné a čo je nadbytočné učivo, a nie subjektívne posudzovanie učiteľov, pretože tí sa, ako je už dnes zjavné, asi ťažko dohodnú. Výsledkom teda tohto snaženia o redukciu obsahu nie je redukcia obsahu, ale redukcia počtu povinných hodín v jednotlivých predmetoch. Takže obsah sa redukuje len veľmi málo, ako nám aj poradcovia hovorili, pán Zelina sa niekoľkokrát vyjadril, že v niektorých predmetoch dokonca aj pribúda. Myslím, že sa zúčastňoval rokovaní tých predmetových komisií. Každopádne ale z rokovaní predmetových komisií, ktoré sú naozaj pod pokrievkou, prenikajú také hlasy, že je ťažké zhodnúť sa na redukcii učiva. Na druhej strane ale redukujeme rozsah povinných hodín. Znamená to, že, povedzme, učivo zredukované o 10 % bude treba odučiť v rozsahu hodín zredukovanom na 30 %, ak ten zvyšok má mať škola k vlastnej dispozícii. Ale ak to nemá mať k vlastnej dispozícii a ak to má teda naozaj naučiť...

  • Ruch v sále.

  • Bola by som rada, keby ste ma nevyrušovali, pán minister. Ak to má škola naozaj žiakov naučiť, bude musieť tých 30 % využívať nie na vlastnú tvorivosť, na vlastný prínos, ale práve na to, aby stihla naučiť to, čo naučiť musí. Jednak je tu teda...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, ak dovolíte, len chcem sa spýtať...

  • Reakcia v pléne.

  • Dobre, takže veľmi pekne ďakujem. Takže budete pokračovať po hlasovaní.

    Vážené kolegyne, kolegovia, keďže je 17.00 hodín, tak pripravíme sa na hlasovanie, máme tri prerokované návrhy zákonov a jednu medzinárodnú zmluvu. Takže dovoľte mi vyhlásiť 5 minút na prípravu hlasovania, o 17.05 hodine by sme pristúpili k hlasovaniu.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta v sále, aby sme mohli pokračovať v prerušenom rokovaní programu.

    Dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach (tlač 531).

    Pán predseda výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pán poslanec Tibor Cabaj bude uvádzať hlasovanie.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás o pozornosť kolegyne, kolegovia. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán minister, kolegyne, kolegovia. V rozprave vystúpili dve panie poslankyne. Pani poslankyňa Laššáková predložila pozmeňujúci návrh v štyroch bodoch. O tom budeme potom hlasovať. Zároveň požiadala o vyňatie na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy body 8 a 9, už predtým som avizoval, že osobitne budeme hlasovať o bode 1.

    Takže po tomto úvode, pán predseda, prosím, keby ste najskôr dali hlasovať o bodoch spoločnej správy 2, 3, 4, 5, 6, 7, 10, 11 a 12 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy. Odporučenie je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 119 za, 16 sa zdržalo.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ďalej, na osobitné hlasovanie boli vyňaté body 1, 8 a 9. Ale napriek tomu, že gestorský výbor odporúča tieto pozmeňujúce návrhy schváliť, pani poslankyňa Laššáková predložila pozmeňujúci návrh, ktorým vlastne rieši túto situáciu, tak poprosím, keby sme hlasovali o bodoch 1, 8 a 9 zo spoločnej správy spoločne.

  • Hlasujeme spoločne o bodoch 1, 8 a 9.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 2 boli za, 88 proti, 44 sa zdržalo.

    Tieto body sme neschválili.

  • Tým sme odhlasovali všetky pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy. Môžeme pristúpiť k pozmeňujúcim návrhom z rozpravy, pretože neboli prijaté body 1, 8 a 9, môžeme hlasovať o štyroch pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Laššákovej. Kolegyne, kolegovia, chcem vás upozorniť, vzhľadom na to, že boli určité prepisové chyby v tom pôvodnom materiáli, ktorý ste dostali, máte potom čistopis pred sebou, znenie prednesené v rozprave, aby sme vedeli, teraz budeme hlasovať o tom znení, ktoré odznelo v rozprave, o bodoch 1 až 4 pani poslankyne Laššákovej.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 115 bolo za, 13 proti, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto návrhy pani poslankyne Laššákovej sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Tým sme odhlasovali všetky pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní, mám zmocnenie výboru požiadať, aby sme hlasovali o tom, že pristúpime k hlasovaniu v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 76 za, 56 sa zdržalo.

    Pán spravodajca, pôjdeme ďalej, postúpili sme návrh do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Vyhlasujem rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A, pán spravodajca, budeme hlasovať o návrhu ako o celku.

  • Pán predseda, prosím, keby ste dali hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 78 bolo za, 16 proti, 42 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe a doplnení zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach.

    Pán poslanec Jasaň bude uvádzať ako určený spravodajca v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o zrušení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 512).

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vzhľadom na to, že k predmetnému návrhu zákona v rozprave nevystúpil nikto, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 89 za, 44 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predsedajúci, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste nechali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh ihneď v treťom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 81 za, 51 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme postúpili do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu. Pán poslanec Lipšic, asi je to omyl.

  • Odpoveď z pléna.

  • Áno. Otváram rozpravu v treťom čítaní. Nik sa neprihlásil.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A budeme hlasovať, pán spravodajca.

  • Dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

  • Hlasujeme v treťom čítaní o návrhu ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 81 za, 55 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o zrušení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Pán poslanec Kovačócy, poprosím vás, aby ste uvádzali v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 172/2003 Z. z.

    Je to tlač 511.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže v druhom čítaní neboli podané žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, nachádzame sa v treťom čítaní, preto, pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať o návrhu ako o celku.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 89 za, 23 proti, 22 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch.

    A ešte je jedno, posledné hlasovanie, a to o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v rámci projektu Medzinárodného kurzu pre štábnych dôstojníkov (International Staff Officers‘ Course).

    Je to tlač 561.

    Poprosím pána poslanca Vestenického, aby uviedol hlasovanie.

  • Pán predseda, k návrhu v rozprave nevystúpil nikto, preto, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako je uvedené v tlači 561, s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 132 za, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v rámci projektu Medzinárodného kurzu pre štábnych dôstojníkov.

    Kolegyne, kolegovia, ďakujem pekne.

    Odhlasovali sme prerokované body z programu a budeme po krátkej prestávke o 17.20 hodine pokračovať v prerušenej rozprave k

    vládnemu návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ďakujem pekne.

    Dámy a páni, ešte chcem využiť krátku prestávku, aby som vás informoval aj na návrh kolegu pána poslanca Bastrnáka, že zajtra by sme mali prerokovať ráno dva body programu a potom pokračovať v prerušenej rozprave. Dávam návrh, či je všeobecný súhlas, aby sme nehlasovali zajtra o 11.00 hodine, ale až potom o 17.00 hodine o všetkých prerokovaných bodoch. Je s tým všeobecný súhlas? Áno. Dobre, ďakujem pekne. To znamená, pôjdeme podľa programu, ale hlasovať o 11.00 hodine nebudeme, ale až o 17.00 hodine. Ďakujem pekne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní.

    Poprosím pani poslankyňu Rosovú, aby dokončila svoje vystúpenie v rozprave. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, poprosím o kľud v rokovacej sále.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vrátim sa k tomu, s čím som začala pred hlasovaním. A to je otázka, či je v tomto zákone priestor na to, aby priniesol skutočnú zmenu, najmä zmenu obsahu a formy vyučovania. Pán minister má v dobrom upozorňoval, že používam informácie, ktoré nie sú overené. Ja, žiaľ, musím povedať, že ak sú to informácie, ktoré dnes nie sú aktuálne, vychádzam len z toho, čo mi ako poslankyni Národnej rady bolo dostupné. Žiaľ, väčšinou sú to informácie z médií, preto, lebo komunikácia, ako som už dnes povedala, s nami poslancami pri takomto dôležitom zákone bola veľmi mizivá. Takže pokiaľ je dnes už niečo inak, ako bolo včera, ospravedlňujem sa, že o tom neviem, ale myslím, že to nie je moja chyba.

    Hovorila som teda o tom, že ak sa nepodarí zredukovať obsah učiva minimálne o tých 30 %, o ktoré sa redukuje povinný rozsah predmetov, potom je vlastne celá tá sloboda pre školy o ničom, preto, lebo tie budú musieť využívať voľné hodiny na to, aby doháňali povinný obsah. To je jedna stránka mince. Budem rada, ak to tak nie je, ale zatiaľ podľa všetkých informácií to tak je. Ale priestor pre inovatívne a tvorivé prístupy nielenže neostáva z toho dôvodu, ktorý som uviedla, ani nikto k takémuto novému prístupu, k novým formám učiteľov a školy nemotivuje. Nemyslím si, že je hlavným naším cieľom, aby sa deti učili menej, a teda aj menej vedeli. Lenže to nastane, keď neurobíme nič iné, iba redukciu učiva. Myslím si, že dôležité je, aby sa učili nie najmä menej, ale najmä inak, aby sa učili tak, aby to pre ne bolo zmysluplné a aby to vyučovanie bolo efektívne. Jeden z poradcov pána ministra hovorí, že na to, aby sa učilo inak, teda na to, aby sme zavádzali nové formy, treba na našich školách generačnú výmenu. To chce teda naozaj veľa trpezlivosti. Ale obávam sa, že ani generačná výmena nie je dostatočným receptom preto, lebo nenastáva žiadna zmena v príprave budúcich učiteľov. Čiže nevytvárame, nevychovávame nejakú novú generáciu učiteľov, ktorí sú naladení na iné formy vzdelávania. A ja si myslím, že tam sa malo začať, že sa malo začať pri výchove nových budúcich učiteľov. Tam reforma nielen v tomto zákone, ale, pokiaľ viem, ani v žiadnej inej plánovej úprave ale nesiaha. Spravidla náš štát na to, aby reguloval procesy, ktoré sú vo veľkej miere v rukách samosprávy, tak ako je to v školstve, aby motivoval inštitúcie k takému konaniu, ktoré považuje za žiaduce, má jeden veľmi dobrý nástroj. Tým nástrojom je financovanie. Ak chce štát, ministerstvo, stimulovať tvorivé metódy a kvalitu vyučovania, mal by podľa mňa aj finančne motivovať školy, aby tak robili. Ale takýto prístup v zákone nenájdeme.

    Hovorí sa v zákone o finančných sankciách pri nedodržiavaní istých predpisov. Lenže tie sankcie sa týkajú len súkromných škôl. Na druhej strane sa hovorí aj o odmenách za výnimočné výsledky, ale odmeny sa týkajú iba verejných škôl. To niečo vypovedá aj o filozofii vlády, ktorá takýto zákon pripravila.

    Školská reforma nie je otázkou Slovenska. Školskými reformami prešli a prechádzajú mnohé krajiny. V každej z nich, pokiaľ mi je známe, sa najstarostlivejšie pristupovalo práve k tej časti, ktorá má priniesť zmenu obsahu vyučovania. Spravidla sa na to vyčlenilo viac rokov. Aj tvorcovia slovenskej reformy si boli celkom iste vedomí, že to nie je otázka týždňov, mesiacov, ale naozaj otázka mnohých rokov. Preto v pôvodnom návrhu, ktorý šiel do pripomienkového konania, bol § 165, ktorý uvádzal, že nové vzdelávacie programy sa majú zavádzať do života v školskom roku 2011/2012. Dnes je však všetko inak. Naháňame sa, ženieme učiteľov a má sa učiť po novom od septembra 2009. Neviem, aké sú na to skutočné dôvody, môžem sa znova len domnievať. Ale každopádne je mi jasné, že takéto tempo a takéto naháňanie nebude viesť k nejakej reálnej zmene. Bude viesť k tomu, aby sme do obsahu vyučovania pretlačili nejaké konkrétne látky, na ktorých záleží niektorej politickej strane, najmä, samozrejme, politickej strane pána ministra. A tým to aj skončí. Vezmime si, aké sú reálie. Dnes máme začiatok apríla, možnože na konci tohto mesiaca budú známe štátne vzdelávacie programy. Každopádne budú dva mesiace, ktoré budú mať školy na to, aby pripravili svoje školské vzdelávacie programy, aby vôbec zistili, čo to je. Sú to dva mesiace, kedy budú mať prijímačky, kedy budú mať maturity, kedy budú vlastne pripravovať vysvedčenia a tak ďalej.

    Myslím si, že ak tento zákon vojde niečím do histórie, tak vojde do histórie ako prázdninový zákon preto, lebo práve tým, čo som hovorila, pripraví učiteľov už o tretie prázdniny. Počas minulých letných prázdnin bol legislatívny návrh zákona v pripomienkovom konaní. Počas vianočných prázdnin bol v pripomienkovom konaní samotný návrh zákona. A teraz tretie prázdniny, letné prázdniny, budú tráviť učitelia prípravou školských vzdelávacích programov, samozrejme, tak, aby dostáli všetkým svojim povinnostiam, ale určite bez toho, aby boli motivovaní k tomu, aby naozaj prispeli k nejakej vážnej zmene. Budú radi, že stihnú to, čo stihnúť musia. Keby aj nejakým zázrakom školy naozaj dokázali v takom rekordnom čase zaviesť nejaké unikátne školské vzdelávacie programy, myslím, že to jednoducho nemôžu urobiť, a to najmä kvôli podľa mňa úplne scestnému nápadu zavádzať akosi v skokoch zmenu obsahu nekontinuálne nielen v prvom ročníku, ale zároveň aj v piatom ročníku a v prvom ročníku na stredných školách. Chtiac-nechtiac ale predsa ten vzdelávací program či už štátny alebo školský musí nadväzovať na to, čo sa deti učili doteraz. Nedá sa to zahodiť. To znamená, že nie je to žiadna radikálna zmena, len istá kontinuita a pokračovanie v tom, čo bolo doposiaľ. O tom, že naozaj nejde o žiadnu zmenu a že sa ani neuskutoční, svedčí aj štátny vzdelávací program, resp. ten návrh, ktorý zatiaľ bol zverejnený, ktorý sme videli aj na výbore a o ktorom sme diskutovali.

    Viem, že dnes už je všetko inak, ale nie v tom smere, o ktorom chcem hovoriť. Totižto štátny vzdelávací program je naozaj obalený do veľmi pekných a moderných slov. Je to dikcia moderného vzdelávacieho systému. Ale tá je v úvode, v deklaráciách, nie už potom v obsahu. Zavádzame napr. pojem vzdelávacie oblasti. A ja som tomu veľmi rada. Mám veľmi dobrú skúsenosť aj s integrovaným tematickým vyučovaním, ktoré je postavené na princípe vzdelávacích oblastí. Určite je to prínos. No ale keď už príde na lámanie chleba a pozrieme sa na to, ako sú postavené učebné plány, vidíme, že vzdelávacie oblasti sú len jeden zbytočný stĺpček v tomto celom materiáli preto, lebo ďalej sa už hovorí len o predmetoch a o konkrétnych hodinových dotáciách na predmety. Mimochodom, myslím si, že ak by sme hovorili o hodinových dotáciách na vzdelávacie oblasti, a nie na predmety, aj pán minister by sa vyhol tomu podľa mňa tragickému riešeniu, ktoré dnes odbúrava z posledného ročníka gymnázií všetky prírodovedné predmety, matematiku a informatiku. Minimálne v rámci vzdelávacej oblasti by tam z toho nejaké hodiny povinné mohli byť.

  • Reakcia z pléna.

  • Ja dúfam, že nakoniec sa to tak nestane, ale hovorím o tom, čo je dnes známe. Žiaľ, o ničom inom, pán minister, hovoriť nemôžem. Videla som štátny vzdelávací program, ktorý ste nám prezentovali na výbore a hovorím o ňom. Takže hovoríme teda o vzdelávacích oblastiach, ale v skutočnosti budeme učiť predmetovo a to znamená, že nejaké spájanie, aj keď ho povoľujeme, reálne neprichádza do úvahy, a to preto, lebo aj keby škola naozaj chcela využiť to, čo jej aj zákon umožňuje, a teda spájať predmety do vzdelávacej oblasti, napokon to bude inšpekcia, ktorá z čista jasna príde a bude sa držať tiež litery zákona a litery štátneho vzdelávacieho programu a jednoznačne usúdi, že škola nevie dokázať, koľko mala hodín, povedzme, chémie, fyziky a tým pádom porušila princípy štátneho vzdelávacieho programu. Keď dneska inšpektori kontrolujú, či je vedená zľava doprava linajka, myslím tým šikmú čiaru, alebo červenou alebo modrou čiara v triednej knihe, tak si nemusíme navrávať, že to nebude presne tak, ako hovorím. No a napokon žiadna reálna zmena sa neuskutoční preto, lebo nový obsah ideme zavádzať v septembri 2009, kedy nielenže nebudú ešte žiadne nové učebnice, lebo myslím si, že sa len začnú pripravovať nejaké výberové konania na ne. Takže vlastne ten nový obsah bude musieť byť napasovaný na staré učebnice.

    Nenašla som nikoho, kto by okrem pána ministra bol zástancom takéhoto urýchleného „kvaltovania“ so štátnym vzdelávacím programom. Učitelia držia, lebo sú na to navyknutí. A navyše sa boja, že by možno ich škola nedostala z eurofondov to, čo by chcela. Ale disciplína je vlastnosťou pedagógov, to je pomerne prirodzené. A akokoľvek sa zamýšľam nad tým, čo je vlastne príčinou takéhoto „kvaltovania“, keďže naozaj myslím, že nemá žiadnych odborných zástancov, vnímam to len čisto ako politické rozhodnutie, ako politické rozhodnutie, ktorého cieľom je dostať do niektorých spoločenských predmetov, najmä do dejepisu, taký obsah, ktorý vyhovuje Slovenskej národnej strane. Myslím si, že je to ďalší z dôkazov, že túto vládu zaujíma viac minulosť ako budúcnosť a že chce teda aj meniť viac minulosť ako budúcnosť k lepšiemu.

    O tom, že naozaj chýbala nejaká jasná koncepcia, jasná vízia toho, čo má priniesť reforma, svedčí aj neustále balansovanie v tom, aký vlastne má byť povinný rozsah prírodovedných predmetov, matematiky v porovnaní s inými predmetmi. Čím dlhšie sa o tom diskutuje, čím viac zmien už bolo publikovaných, tým k horšiemu výsledku prichádzame. Ja budem veľmi rada, ak to, čo je posledná informácia, nie je pravdivé. Ale dnes platí, že v poslednom ročníku gymnázií nemá byť povinná ani matematika, ani informatika, ani žiaden prírodovedný predmet. Považujem to za naozaj veľmi nešťastné.

  • Hlas z pléna.

  • Asi to nebude klebeta, pán minister, keď to je vytlačené čierne na bielom z internetu.

  • Reakcia z pléna.

  • Fajn, výborne. Ak to bude každopádne, takáto cesta je cesta do pekla. A pri normatívnom spôsobe financovania jednoducho žiadna škola si netrúfne dobrovoľne do svojho vzdelávacieho programu zaviesť viac hodín matematiky, pokiaľ bude atmosféra medzi rodičmi taká, že je dôležité skončiť školu čo najľahšie, a nie taká, aby nás pripravila čo najlepšie do života. To znamená, normatívny spôsob financovania je založený na tom, čím viac študentov, tým viac peňazí, čím ľahšie štúdium, tým viac študentov, preto nebudeme zavádzať matematiku. Budem rada, ak ju budeme zavádzať alebo ak teda to, o čom hovorím, neplatí. Ale každopádne, ak môžem povzbudiť pána ministra a tých, čo s tým majú dočinenia, v tom, aby sme sa nevzdali výučby matematiky na stredných školách, dovolím si uviesť jeden citát z Jednoty českých matematikov, pretože vyjadrenie Slovenskej matematickej spoločnosti už dnes predo mnou citoval pán poslanec Szigeti: „Učit se používat matematiku, fyziku a ostatní předměty ovšem znamená studovat je. A to je práce. A v tom je také především význam vzdělávání pro kultivaci člověka a patrně také zdroj odporu ke škole u těch, kteří nechtějí pracovat a nechtějí se ani učit pracovat. Škola, která nerozvíjí studijní a pracovní návyky, je pohodlná a pro mnohé proto přijatelná. Je to však škola, která spolehlivě vede ke společnosti spotřebitelské, závislé, chudé a úpadkové.“ Prosím, nevnášajme aj do školského systému populizmus, nevnášajme doň cestu ľahšieho odporu, nerobme vládu populárnou tým, že urobí školu ľahšou a jednoduchšou, pretože je to cesta do pekla.

    No myslím, že naozaj hovoríme o nevyužitej príležitosti. Možno sa k tomu vyjadrím ešte v ďalšom vystúpení, o čom vlastne podľa mojej mienky školská reforma mala byť a čo všetko je trend vo svete. Ja som, pán minister, nebola politikom, vy ste boli politikom a nenašla som žiadne vyjadrenie k školskej reforme, školskému systému, okrem vysokých škôl ste neurobili pre to, ako politik, nič. Ale ste ministrom v jedinečnom období, v období unikátneho hospodárskeho rastu. A to vám dáva šancu zapísať sa naozaj do histórie nášho školstva zlatými písmenami. Keby ste len využili príležitosť, ktorú poskytuje štátny rozpočet, a intervenovali v prospech financií pre školstvo, určite by to učitelia ocenili. Rovnako by určite ocenili, keby toľko energie, koľko jej vkladáte do takéhoto „kvaltovania“ so školským vzdelávacím programom, bolo vynaloženej na pomoc v školách pri projektovaní, pri písaní projektov pre fondy z Európskej únie. V čase, kedy by mali tieto projekty riaditelia písať, budú ale musieť robiť školské vzdelávacie programy.

  • Hlas z pléna.

  • Ja som rada, že so mnou diskutujete, ale myslím, že by bolo lepšie fórum naozaj na výbore.

    No určite ešte budem hovoriť z tohto postu o tom, aká by mala byť školská reforma, aké by malo byť slovenské školstvo v budúcnosti, ako to vidím ja, ale chcem povedať len niekoľko slov o tom, čo hovoria veľmi aktuálne analýzy a medzinárodní experti. Na jednej strane je tu jeden zaujímavý príklad povedaný takým typickým britským humorom, keď jeden z poradcov, poradca pre školstvo bývalého ministerského predsedu Tony Blaira skonštatoval, že britská vláda už zmenila v školstve úplne všetko, všetko, čo sa len zmeniť dalo. Niekedy to zmenila aj dvakrát, vrátila naspäť. Jediné sa nezmenilo a to sú výsledky. Je, samozrejme, potom otázkou, prečo to tak nebolo. A na túto otázku dnes existuje odpoveď. Existujú vynikajúce dáta, ktoré poskytuje projekt PISA OECD a ktorých analýzou dospela konzultačná firma MacKenzie k veľmi, veľmi jasným výsledkom, výsledkom, ktoré sú veľmi poučné. Tá firma to robila ako projekt v rámci svojej spoločenskej zodpovednosti, nie na objednávku žiadnej ani vlády, ani spoločnosti.

  • Hlas z pléna.

  • Podstatnejšie ale je, či smiem alebo nesmiem spomínať názov firmy, ako ma tu inštruuje pán minister, je podľa mňa to, na čo títo experti prišli. A prišli na to nie na základe nejakých dedukcií, ale naozaj exaktným štatistickým, matematickým výskumom. Prišli na to, že tie kľúče, ktoré odlišujú najlepšie systémy od iných, sú tri. Z nich je prvým výber tých najlepších do roly učiteľa, druhým vyťažiť z týchto učiteľov čo najviac, vytvoriť im také podmienky a také prostredie, aby plnú svoju kapacitu dokázali odovzdať školskému systému, iným učiteľom a žiakom, a tretím intervenovať tam, kde žiaci začínajú zaostávať. Nie je tu pán poslanec Rafaj, ktorý hovoril o tom, že problémom fínskeho školstva je rovnostárstvo. Už je tu. To nie je dobré porozumenie, nejde o rovnostárstvo. A ja som teda určite nie z politickej strany, ktorá by rovnostárstvo obhajovala. Ide ale o vyrovnávanie šancí. A vyrovnávanie šancí znamená naozaj potiahnutie tých, ktorí zaostávajú. Hovorila som už o tom, že jedným z nástrojov by malo byť práve predĺženie školskej dochádzky. Ale tých nástrojov je viac. Takže toto sú tri kľúče k dobrej škole, ktoré odlišujú, povedzme, juhokórejský, fínsky alebo singapurský model a ostatné. Nie je to ani počet detí v triede. Ten je najnižší v priemere v Spojených štátoch. Nie sú to ani vynaložené prostriedky na hlavu. V Austrálii sa strojnásobili a výsledky ostali rovnaké, ale je to inde.

    No a pokiaľ hovorím o vyrovnávaní šancí, myslím si, že to je téma, ktorá by mala oslovovať celé politické spektrum, iste aj ľavicu, nielen pravicu. Z toho ľavého pohľadu chcem apelovať na panie poslankyne a pánov poslancov inou analýzou. A to je analýza Centra pre európske reformy, britského think-tanku.

  • Reakcia z pléna.

  • To nie je súkromná firma, pán minister, tú môžem uvádzať. Tento think-tank je tradične podstatne viac bližší labouristom než konzervatívcom. Táto analýza hovorí, že kľúčom k rovnosti nie je odstraňovanie liberálnych reforiem, ale že kľúčom k vyššej rovnosti je kvalitné vzdelanie.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, myslím si, že v záujme toho by sme mali spoločne podporiť návrh mojich predrečníkov a požiadať pána ministra, aby svoj návrh stiahol a aby sme ho vrátili ako Národná rada na prepracovanie. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci Švidroň, Rydlo, Rafaj, pani poslankyňa Mušková, Paška Jaroslav, pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Fronc, pani poslankyňa Vášáryová ako posledná. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami.

    Prvý dostane slovo pán poslanec Švidroň.

  • Ďakujem za slovo. Súhlasím, že sme sa všetci dohodli na tom, že zmeny v našom školstve sú potrebné. No a z dikcie zákona jednoznačne vyplýva, že takýto názor má aj ministerstvo školstva. A týmto priestorom, ktorý tento zákon dáva, dáva skutočne dobrý štart, ktorý má začať v nasledujúcom školskom roku. Nikde nie je povedané, že tam má reforma byť rozvinutá v plnej kráse. Výsledky sa skutočne dostavia o niekoľko rokov. Toto bude také nulté priblíženie, čímsi sa má začať, však ani do teraz sme nežili v čiernej diere.

    No a ten pomer medzi dirigizmom a chaosom. Skutočne ministerstvo školstva je zodpovedné aj za naplnenie princípu mobility študentov, mobility učiteľov. To optimum je niekde skutočne okolo tých 70 % ku 30 %. A to nie je pomer, ktorý vznikol svojvôľou ministerských úradníkov. Ten pomer je daný objektívne, dá sa povedať, spoločenskými a prírodnými zákonmi. Takže je tu na čom stavať.

    No a trošku sa pozastavím aj pri tej motivácii pre štúdium učiteľov jazykov, pre ich doplnkové štúdium alebo neviem, ako to nazvať, s tým, že majú dostať nejaké učebné pomôcky. No tak skutočne ich využijú aj pri štúdiu a potom aj pri aplikácii toho, čo naštudovali, aby mohli prísť pred žiakov a plnohodnotne sa zhostiť tejto úlohy.

    Takže ostatné veci skutočne, predrečníci, rečníci v rozprave, sa opakujú, takže nebudem ja replikovať to isté, čo už bolo povedané. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán podpredseda, ďakujem za slovo. Pani kolegyni chcem povedať iba dve veci.

    Plne súhlasím s tým návrhom, ktorý v zákone je, pokiaľ ide o výuku cudzích jazykov. Nemyslím si, že máme výuku cudzích jazykov v našom školstve obmedziť iba na angličtinu. Angličtina, pochopiteľne, je jazyk, ktorý je motorom globalizujúcej sa spoločnosti, ale keď si zoberiete, kto ovláda kvalitne angličtinu, tak to spočítate na prstoch jednej ruky. Je potrebné, aby slovenskí žiaci sa naučili nielen angličtinu, ale aby vedeli aj po nemecky, aby vedeli aj niektorú románsku reč a aby sme sa my Slováci vedeli aj s našimi susedmi, či sú to Poliaci, či sú to Maďari, dohovoriť v ich materčine.

    Druhú vec chcem podotknúť. To je tá, pokiaľ ide o učebnice. Prosím vás, ja nechcem tuná dávať za príklad švajčiarske súštátie. Tam je 26 školských systémov. Každý kantón a polkantón má svoj vlastný školský systém. A každý kantón a polkantón má svoje učebnice a je hrdý na to, že má svoje učebnice, či je to učebnica matematiky, či je to učebnica dejepisu a tak ďalej a tak ďalej. Tým nechcem povedať, že by sme nemohli používať niektoré iné učebnice a tak ďalej.

    A tretia vec. Hádam keď už hovoríte toľko o tých prázdninách pre učiteľov, povedzme si z mosta doprosta, že učitelia prázdniny nemajú, ale majú iba dovolenku a čerpajú si tú dovolenku počas určitého obdobia, o ktorom sa hovorí.

    A na záver hádam len toľko, keď je minister zo Slovenskej národnej strany, hádam tam nebude presadzovať princípy nejakej inej politickej strany. A neviem, čo je na týchto princípoch Slovenskej národnej strany nevhodné, protirečiace sa právu a dobrým mravom...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • S faktickou poznámkou teraz pán poslanec Rafaj, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, najskôr si dovolím poďakovať za ocenenie, za vstupy, aktivity a prínos členov poslaneckého klubu SNS, ale zároveň musím striktne odmietnuť akési naoktrojovanie príspevkov z externého prostredia, pretože naša aktivita, prirodzene, vychádza z programových cieľov SNS, kde predmetu vzdelávania národa pripisujeme kľúčovú úlohu v globalizujúcom sa svete.

    A teraz poviem vecne, § 13 vymenúva nielen učebnice v edukačnom procese, ale aj pracovné zošity a učebné texty, pričom napr. cirkvi na cirkevných školách majú priestor na vlastné priority.

    A trošku ma mrzí, pokiaľ ste označili tú Waldorfskú školu Rudolfa Steinera za antropozofiu, čiže s akcentom na človeka, ktorá má prívlastky ako slobodná, koedukačná, jednotná, nekonfesijná či kooperatívna, ako sektársku. Poprosil by som, keby sme paušálnym prístupom nemuseli vylievať to povestné dieťa z vaničky. Ďakujem.

  • Problém kvality a obsahu vyučovania, problém učebníc, problém odchodu učiteľov jazykárov zo škôl, množstvo problémov, o ktorých pani poslankyňa hovorila, nie sú problémami novými. Nechcem riešiť tieto problémy kritikou bývalých vlád, a bolo by čo kritizovať, ale je to strata času a nie je to efektívne. Efektívne je opraviť, čo sa dá. Ja si myslím, že napr. aj znížením množstva žiakov v triedach sa zvýši kvalita v triedach. Efektívne je hľadanie nových ciest, metód, novej formy fungovania školského systému a škôl. A o to sa snaží predložený návrh zákona. Efektívne by bolo, ak by nám šlo o dobro školstva a našich detí, hľadať a navrhovať také úpravy do navrhnutého zákona, ktoré by ho vylepšovali.

    Tento zákon by nemal byť politický, nemal by sa z neho vytĺkať politický kapitál. Tento zákon by mal byť predovšetkým o odbornej diskusii a o smerovaní nášho školstva, o tom, ako tento systém nasmerovať tak, aby bol kompatibilný so školskými systémami vo vyspelých krajinách. Myslím, že tento návrh zákona na to má. A myslím, že na to má aj táto Národná rada, aby sme našli spoločnú reč, aby sme urobili taký zákon, aby mohol skutočne desaťročia fungovať. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážená pani poslankyňa, iste si radi vypočujeme vašu predstavu o tom, ako by mala vyzerať reforma školstva, ale v súvislosti s týmto zákonom si treba predovšetkým uvedomiť, že keď hovoríte o „kvaltovaní“, tak treba povedať, že nebola to Slovenská národná strana, ktorá tu 8 rokov vládla, ale boli tu iné politické strany, ktoré mohli dôsledne pripraviť reformu a nepripravili alebo neurobili nič. Slovenská národná strana sa pripravovala, kým sa dostala k moci, aby mohla poskytnúť svoju predstavu o tom, ako by sa mali meniť študijné programy, ako by sa malo vzdelávanie na Slovensku meniť. A preto pán minister je pripravený a za dva roky bol schopný uviesť pripravovaný zákon do Národnej rady.

    Ďalej ma zaujalo vaše stanovisko k reforme, keď ste povedali, že toto nie je reforma, pretože sa opiera o naše predchádzajúce školské systémy. No ale vy sama ste povedali, že ani nemôžeme pokračovať ináč v reforme, nadviazať na predchádzajúce systémy. To znamená, že kontinuita tu musí byť. A preto kontinuitu cítite aj v tom, že sa niektoré vyhlášky a niektoré predchádzajúce normy zapracovali do tohto zákona.

    No a potom ďalšie, čo ma zaujalo, sú vaše také nekonzistentné postoje v oblasti komparácií. Na jednej strane sa snažíte presadiť jeden cudzí jazyk, aby sa teda dalo porovnávať, aby sa dalo naväzovať, na druhej strane si myslíte, že učebnice by mali byť na každej škole úplne iné a že tie, čo sú schválené, nie sú dobré, pretože by mohli zrovnávať školy do jednej latky.

    Takže keď chceme mať komparáciu po posudzovanie jednotlivých škôl a vytvoriť na to podmienky, tak asi aj učebnice by mali byť príbuzné a potom by bolo dobré, aby tie učebnice mali aj obsah, ktorý je schválený ministerstvom školstva alebo obsahovou komisiou.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, nazvali ste opäť aj pána ministra, aj nás populistami. Ja by som len chcela povedať, že vo vašom vystúpení bolo viac populizmu, ak nie populizmu, tak veľmi veľa lacných slov.

    Po prvé, ste rozprávali o tom, ako inšpektori kontrolujú linajky v triednej knihe. Myslím si, že to je dehonestácia inšpektorov. A možno je to aj váš výmysel. A takisto, ak o tom viete, tak si myslím, že takého inšpektora treba riešiť, pretože to nie je jeho hlavnou náplňou a nie je to vecou ministra ani parlamentu, aby takúto vec riešil.

    Na druhej strane ste obvinili pána ministra, že ak sa učitelia ozvú, tak zrejme nedostanú eurofondy. Neviem, či toto boli vaše metódy správania, ktoré nám tu dneska podsúvate. Ale myslím si, že zrejme, áno, boli, pretože my o takýchto manieroch nevieme.

    Asi päťkrát ste spomenuli cestu do pekla. Viete, vy nám ju už dláždite od roku 2006. No zatiaľ ešte žiadne peklo tu nebolo. A zatiaľ tu nebol ešte ani žiaden pád a krach.

    Ak rozprávate o tom, že v školskom vzdelávacom programe sa presadzujú nové princípy a pojmy. Viete, všetko nové, čo príde, sa rodí ťažko. A v histórii vždycky bolo prekážkou zavádzať nové veci. Ale ak sa dobré veci dobre uplatnia, tak potom často tí, ktorí ich dehonestovali alebo boli proti tomu, sa potom hrdia, že aj oni práve tieto veci presadili. Takže si myslím, že treba nechať, aby aj tieto nové princípy, ktoré sú, sa teda dali do praxe, aby sme vedeli, aký prínos budú mať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyňa hovorila o normatívnom financovaní. A chcel by som tu skôr pánovi ministrovi trošku pripomenúť jednu vec. Áno, normatívne financovanie, presne tak, pomohlo školám, ale treba ísť ďalej. A to znamená, pán minister, že časť finančných prostriedkov, pokiaľ budete držať naozaj objektívnosť maturity, monitora, tak by mala ísť na základe kvalitatívnych výsledkov škôl. To vlastne povzbudí tých, ktorí dosahujú dobré výsledky. A bolo by si to dobré uvedomiť. A takúto zmenu iste by sme aj podporili.

    A druhá krátka poznámka k diskutujúcim tuná vôbec. Páni kolegovia z SNS, ja by som očakával, že budete hovoriť spisovne po slovensky. Takže po slovensky nie je výuka, ale výučba, pán Rydlo. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja som si so záujmom vypočula moju kolegyňu Táňu Rosovú, ktorá sa venuje školskému zákonu a vôbec podmienkam v školstve už dlhé roky, a chcela by som upozorniť, že zatiaľ sme stále nepočuli obhajobu, či už od pána ministra alebo od koaličných poslancov, prečo má byť v zákone to, čo predtým bolo len ako vyhláška. To je otázka, ktorú by som mala. A chcem vás v tomto podporiť. Vy ste tú otázku dali, ale my nedostávame na ňu odpoveď. Mne to pripadá potom, keď to človek číta, je to síce veľa strán, ale je to asi tak, ako keby som rozkázala, aby úradníci našli, čo majú všetko v počítačoch, a potom to dali dohromady. Keď si prečítate § 134 alebo § 135 o psychologickom poradenstve, tak sa musíte usmiať. Veď to je, ako keby to písali žiaci šiestej triedy. To snáď nie je možné, že takéto zákony budeme prijímať, s takýmito slovami, ktoré sa tam uvádzajú. Veď to je úplne smiešne, keď si to človek prečíta. A tak si musíme položiť otázku, tú otázku, ktorú položila pani poslankyňa Rosová, čo nového, čo skutočne nového to prináša, pretože, áno, máte pravdu vy, ktorí ste hovorili predo mnou, pocítia naše deti účinky tohto zákona o niekoľko rokov. A o niekoľko rokov už bude zase neskoro, pretože naše deti budú nekonkurenčné, tak ako už teraz sú.

  • Pani poslankyňa Rosová bude reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa, že nestihnem zareagovať na všetkých, ďakujem každopádne všetkým kolegom za ich pripomienky a poznámky.

    Pán poslanec Švidroň nie prvýkrát v tejto rozprave reagoval podobným spôsobom. A ja to oceňujem, že prezentuje tento návrh zákona len ako akúsi vstupnú bránu do reformy. Nuž ale táto vstupná brána by potom nemala byť taká obrovská, nemala by mať 130 strán a nekonečne veľa paragrafov. Ak to má byť základ, tak nech to potom je základ, ja som za to, ale nech je to potom základ primeraný.

    Pán poslanec Rydlo, ja v žiadnom prípade nechcem, aby sme obmedzili cudzie jazyky na angličtinu. My máme dva povinné cudzie jazyky. A myslím si, že ten druhý nech je akýkoľvek, ale jeden z nich povinný by mal byť určite podľa môjho presvedčenia jazyk anglický.

    Pani poslankyňa Mušková, ja s vami veľmi súhlasím, že táto diskusia nemá byť politická, že diskusia o školskej reforme má byť odborná. Myslím si ale, že odborná diskusia mala predovšetkým predchádzať príprave tohto zákona. Potom by sme mohli tu diskutovať aj oveľa konkrétnejšie, ale aj s menšími rozpormi.

    Pán poslanec Paška, nejde o nejakú nekonzistenciu. Ja si nemyslím, že to, čo má zabezpečovať kontinuitu vo vyučovaní, musí byť nutne učebnica. Máme predsa vzdelávacie štandardy. Máme predsa povinný obsah. To sú tie piliere, ktoré zabezpečia, že pri používaní najrôznejších učebníc bude existovať priepustnosť a bude existovať kontinuita. A to je určite potrebné.

    Pani poslankyňa Vaľová, asi ste ma celkom dobre nepočúvali. V žiadnom prípade som nekritizovala nič nové. Hovorila som, že tie nové pojmy sú veľmi pekné a pôsobivé až na to, že obsah nie je nový a že v samotnom učebnom pláne už potom nové nenájdeme nič.

    A pokiaľ ide o inšpektorov. No pravdepodobne nechodíte na školách, ale ja toto počúvam od Bratislavy po Vranov nad Topľou. Presne takéto skúsenosti so školskou inšpekciou majú. A je mi to ťažké povedať, lebo inšpekcia...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • O slovo požiadal pán minister Mikolaj. Nech sa páči, pán minister.

  • Ja len krátko poviem, lebo ma pani poslankyňa vyzvala. Pani poslankyňa, keby ste tu boli na začiatku rokovania, tak by ste možno počuli, že som takmer pol hodinu uvádzal, čo nového je v zákone. A neviem, možno by som to opakoval neustále. Okrem toho beží štvrtý alebo piaty, pokiaľ viem, príspevok. Takže keby som odpovedal povedzme pánovi Szigetimu, nie je tu. Pani poslankyňa Rosová hovorila viac ako hodinu. Ja si poctivo píšem poznámky a verte, že ku každému vystúpim. Len zatiaľ sú len tri alebo štyri príspevky uvedené.

  • Budeme pokračovať v rozprave a teraz vystúpi pán poslanec Rafaj za poslanecký klub Slovenskej národnej strany.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som začal otázkou, aký je východzí alebo súčasný stav v predmete zákona, ktorý ho rieši. Môžeme hovoriť o kríze učiteľského povolania, o pretlaku informácií, o probléme aplikácie, o tvorivom využití informácií a získaných vedomostí v praxi. Psychológovia spoločenského a profesijného prostredia hovoria, že model fungovania školstva patrí k najkonzervatívnejším spoločenským prvkom všade na svete, lebo ak sa v školstve urobí nejaká zásadná zmena, jej výsledok sa po prvé dostaví za päť až desať rokov a potom každá takáto zásadnejšia zmena má minimálne strednodobý charakter, nie nadarmo má platnosť súčasne x ráz novelizovaný zákon od roku 1984.

    Ja som si na úvod zúžil trojčlenku predmetu, o čom budeme rozhodovať, na školu, učiteľa a obsahovú stránku vyučovania a výchovy čiže, inak povedané, objekt, subjekt a predmet rokovania a, predpokladám, aj nášho spoločného záujmu.

    Poďme teda k tomu prejavu krízy učiteľskej profesie, s ktorou som začal, čiže k tomu béčku, k učiteľovi, ktorý by mal byť kľúčovým prvkom. Máme starnutie učiteľských zborov. Na Slovensku máme nad štyridsať rokov 56 % učiteľov, v OECD je to 60 %. Máme tiež prefeminizované školstvo. Má ho OECD 95 % na materských školách, Slovenská republika 99,9 %. Ale pozrime sa na prvý stupeň. Tam je rozdiel väčší oproti OECD minimálne o 13 %. Rovnaká situácia je aj na druhom stupni. Môžeme pripustiť aj nedostatok kvalifikovaných učiteľov, istú neatraktívnosť profesie a nezáujem o ňu, keď televízne noviny v médiách nám hlásia prevažne učitelia, a nie absolventi žurnalistiky, bohužiaľ. Som rád, že tento zákon vyrieši praktickú nemožnosť kariérneho rastu učiteľov, pretože toto je jedna alfa a omega z nástrojov, ako motivovať učiteľa, ktorý by mal byť kľúčovým prvkom. Musíme teda nastaviť vysoké nároky na profesiu. A to nebude možné bez podporných opatrení a všeobecného spoločenského ohodnotenia alebo aj, ak chcete, statusu učiteľa, pretože máme tu jednoznačné vnútorné znaky krízy, rezignáciu, bezmocnosť či vyhorenie, keďže máme extrémne pribúdanie nových poznatkov, prehustenie učiva, stresujúce tempo vyučovania, čo frustruje nielen tých, ktorí vedomosti odovzdávajú, ale aj prijímateľov alebo objekt teda, žiakov a študentov. Zákon rieši túto bezmocnosť či rezignáciu tak, aby vyhorené palivo na škole neskončilo ako jadrový odpad niekde v betónových krytoch. Môžeme hovoriť aj o prežívaní krízy autority či jej ohrozovania, keďže objektívne tu máme aj negatívne javy v školstve, o ktorých budem hovoriť neskôr. Jednoznačne musíme riešiť, ako som naznačil prestíž profesie učiteľa, ale to nie je len na rozdiel od kolegov, ktorí, predpokladám, som ich pozorne počúval, argumentovali a zrejme aj budú argumentovať len tým hmotno-materiálnym ocenením. Ja hovorím o statusovom postavení a k tomu je ciest nepochybne veľa. A ja som ich našiel aj v tomto zákone.

    Potom tu máme školu. Otázka prvá je, načo, na aké výzvy, na aké situácie a na aké podmienky má pripravovať škola. To je kľúčové, aby sme to pochopili. Odpoveď moja je, že škola má pripraviť žiaka na život, ale, zdôrazním, nielen na trhové podmienky a už vôbec nie len pre mobilitu európskeho trhu, pretože Slovensko by malo zostať primárne a zostane primárne aspoň pre väčšinu absolventov škôl. Zákon je teda len prostriedkom na zmeny v chápaní vzdelávania. Právo na kvalitnú výučbu znamená, že škola sa musí stať priestorom samostatnosti, tvorivosti moderných metód výchovy a vzdelávania. Jednoducho zákon musí byť preto reformný, aby do každej oblasti sústavy vpustil čerstvý vzduch a, ja to poviem otvorene, prievan. Fungujúci vzdelávací systém totiž zohráva významnú úlohu v procese sociálnej zmeny. Umožňuje totiž nadstavbovú ekonomickú a sociálnu mobilitu. Zákon nastavuje podľa mňa vzdelávací systém tak, aby bol pružný do takej miery, aby dokázal flexibilne reagovať na jednej strane na potreby trhu a spoločnosti. Preto nemôžeme totiž hovoriť o ustálenom systéme, po ktorom niektorí kolegovia volali, pretože on musí zostať prirodzene otvorený a prirodzene flexibilný. A preto môžeme hovoriť maximálne o strednodobej stabilizácii s trvalým aktuálnym prehodnocovaním a obohacovaním systému a obsahovej stránky vyučovania, pretože inak by sme si zabetónovali prístup pre nové ďalšie tvorivé či aktuálne spoločenské, ale aj informačné a hodnotové výzvy.

    Za systémovo dôležitý považujem prístup tvorcov zákona uvedomujúcich si, že práve základné školstvo je vstupnou bránou do vzdelávacej sústavy, teda akýsi prirodzený akcent na základné školy. Tam môže platiť to, čo u poľnohospodárov, ako dobre a aktuálne včas zaseješ, tak aj zožneš. Predpokladom úspešnosti zavádzania reformy vzdelávacieho systému teda bude všeobecné akceptovanie jeho dôležitosti, v prvom rade pochopenie nutnosti zmien, pretože v kontexte s inými je naozaj už o päť minút dvanásť, ak už nebije dvanásta hodina. Veď uvedomme si, že Ruská federácia naštartovala takúto zásadnú reformu už v roku 2004 a medzinárodná porovnávacia štúdia OECD/PISA 2003 testujúca žiakov do veku pätnásť rokov v oblasti už tu spomínanej matematicko-prírodovednej a čitateľnej gramotnosti, riešení problémov odhalila, že našim žiakom spôsobujú ťažkosti najmä úlohy, ktoré súvisia s čítaním, získavaním a interpretáciou informácií, dokonca v podobe grafov a tabuliek. Nie je to podľa môjho názoru nejaká vážna tragédia, je to len nový uhol pohľadu, pretože všetci vieme, že nie každý, kto mal jednotky na škole, je dnes aj úspešným biznismenom alebo podnikateľom či multimilionárom. Na to kľudne stačili aj štvorky. Takže je to aj o niečom, ale o podstatnom, preto je jedným z cieľov reformy, ktorú nám predkladá pán minister Mikolaj učiť sa nielen menej, ale podľa môjho názoru aj inak. Je to tam jednoznačne rôznymi formami, metódami a prístupmi zakomponované. Preto nemôžem súhlasiť s názorom pani poslankyne Rosovej, ktorá niekde uviedla, že ak sa budú deti učiť menej, znamená to aj menej vedieť. Je to len jednoduchý mechanický prevod, ktorý naozaj má mnoho premenných, napr. stupeň koncentrácie. Dobrý žiak alebo sústredený koncentrovaný žiak sa za päť minút naučí viac ako nepozorný za tri hodiny.

    Ďalší prístup, ktorý vidím pri reformných zmenách, je systémový. Preto je tento zákon aj tak rozsiahly, bolo namietané na akýsi predimenzovaný rozsah. Každá reforma totiž zvyčajne tvrdo zasiahne do celého systému. A preto musí vychádzať z analýz systému, aby sa neskôr dali jasne definovať problémové prvky. A tento zákon, vidieť, ich poznal. A preto ich aj rieši. Musíme si priznať, že na Slovensku od roku 1990, kde sa vystriedalo, myslím, trinásť ministrov školstva, sa uskutočnilo síce veľa zmien, ale je otázne, či boli aj hĺbkovo systémové alebo reformné. V každom prípade si splnili svoju historickú úlohu. A dnes riešime podstatnú zásadnú zmenu v prístupe, minimálne v tom, že je tu politická aj odborná odvaha predostrieť naozaj takto zásadne motivovaný alebo pripravený zákon, pretože je na druhej strane pravda, že aj iné politické garnitúry možno mali niečo podobné pripravené, ale pravdou rovnako je, že tu nebola takáto politická odvaha alebo minimálne zhoda. Verím teda, že výchova a vzdelávanie budú pracovať s istým predstihom, aby takto pripravení absolventi prichádzali do praxe s vedomosťami a zručnosťami, ktoré aktuálne naša spoločnosť potrebuje a aj potrebovať bude.

    Axiómou, ktorú zohľadňujeme, je, že sa nachádzame v 21. storočí, ktoré je poznačené množstvom globalizačných, informačných, technologických, kultúrotvorných a spoločenských zmien, ktoré zasahujú prakticky celý svet. A celý svet rieši nové prístupy vo vzdelávaní a výchove či v obsahu vzdelávania. Na druhej strane si myslím, že si nemusíme sypať až tak popol na hlavu, pretože, našťastie, tu platí istá diverzifikácia prístupu, historických skúseností a istých potencialít v jednotlivých národoch a ich národných školských systémov, ktoré sa môžu a mali by sa komparatívne využiť. Napr. Nemecko po zverejnení výskumu v spomínanom teste PISA hovorilo nemeckom PISA šoku, a pritom Nemecko sa berie ako tradičná bašta vzdelávania, kde sa dosahujú relatívne dobré výsledky. Takže pokiaľ sa tu predovšetkým operovalo tým testom, keď som začal, tým, že v akom stave sme, práve metodikou PISA, na druhej strane by sme nemali nespomenúť iný medzinárodný výskum PIRLS, kde dosiahlo slovenské školstvo o niečo lepšie výsledky. Ale to nie je o tom, či sme lepší, horší, to je o tom, aby sme si uvedomili tú rôznorodosť uhlov pohľadu a využiteľnosti znalostí jednotlivými národnými systémami alebo individualitami.

    Keďže sme členským štátom Európskej únie, nemôžeme nehovoriť ani o tomto prostredí. A vieme, že v rámci Európskej únie nejestvuje jednotná vzdelávacia sústava či model, ako by mala vyzerať, ale jestvuje viacero spoločných odporúčaní, ako školské sústavy orientovať a ktoré priority preferovať. Slovensko spolu s Francúzskom či Nemeckom, to som už spomenul niekde vo faktickej poznámke, napr. sleduje decentralizačné zmeny, ale sú tu tiež spomenuté opačné trendy, predovšetkým ako reakcia na negatívne skúsenosti, v Anglicku, Belgicku, Holandsku a v niektorých severských štátoch. Takže toto z môjho pohľadu nie je až tak dôležité, pretože ja si myslím, že koncepcia tohto zákona išla v tomto segmente tou zlatou strednou cestou. Čiže sme sa vyvarovali tých možno aj politických, možno odborných extrémov či centralistických alebo decentralizovaných. Čiže ak si zoberieme požiadavky či očakávania Európskej únie pre rozvoj školstva s formulovanými zásadami, napr. akcentom na rovnaký prístup k vzdelaniu či zvyšovanie pružnosti a prestupnosti medzi jednotlivými prvkami systému, zvyšovanie kvality vzdelávania, objektivizácie, meraní, podporu čo najširších vrstiev spoločnosti na dosahovanie čo najvyššieho vzdelania, prepojenie škôl a trhu práce, spojenie vzdelania s praxou a so životom či rozvoj celoživotného vzdelávania, môžeme urobiť akýsi sumár, že spoločnosť potrebuje aj naše kvalitný vzdelávací systém ako predpoklad riešenia nových výziev.

    To, čo som povedal na konci, to je z môjho pohľadu to kľúčové. Začal som vstupnou bránou základnej školy ako dobrého základu nepostaveného na piesku danej reformy a prístupu. A cez takýto akýsi oblúk očakávaní sa dostávame k projektovaniu celoživotného vzdelávania, ktoré tento zákon predpokladá a aj kreuje, pretože je zrejmé, že s istou redukciou učiva bude čoraz väčší tlak, prirodzene, kladený na celoživotné vzdelávanie. To sú, samozrejme, už efekty dlhodobého charakteru, ale pokiaľ naša spoločnosť dnes si nezadefinuje tieto hodnotové a východzie priority, tak možno o desať rokov už môže byť naozaj hlboko a ďaleko po dvanástej hodine.

    Pokiaľ by sme chceli preberať do bodky to, čo je niekde odporúčané, myslím, že to by tiež nebol správny prístup, pretože napr. OECD, ako som sa dočítal, nás upozorňuje na predčasnú selekciu žiakov. Naše školstvo má istú, myslím, komparatívnu výhodu v tom, že kládli sme dôraz na školy alebo na aspoň triedy s excelentne nadanými žiakmi. Bohužiaľ, tento nivelizačný prístup z európskeho prostredia či z OECD sa pri takomto ráznom a včasnom delení prirodzenej rôznej rýchlosti chápania vzdelávania či schopností akosi obáva, a preto oceňujem, že v návrhu tohto zákona sa ďalej počíta s využitím takejto našej komparatívnej výhody, ale aj skúsenosti.

    Čo sa týka obsahu vzdelávania, je prirodzené, že musíme formulovať ciele jednotlivých stupňov a druhov škôl a k tomu vytvoriť adekvátny obsah. A jednou z ciest je aj cesta vybraných integrovaných predmetov s jasným vymedzením kľúčového učiva. Čiže aj tu je jasný príklad toho, že nejde sa podľa nejakého presného receptu. Tá kuchárska kniha, o ktorej hovoril pán minister, myslím, má veľmi veľa receptov pre jednotlivé typy škôl. Takže určite sa nebude variť jedna znalostná polievka na všetkých typoch škôl, navyše ak systém umožňuje takúto rôznorodosť. Na druhej strane to, samozrejme, musí byť aj istý spoločný prienik. A práve to je to centralizačné minimum, ak by som to tak nazval, pri učebniciach či iných záležitostiach, v ktorých štát nesie prirodzenú zodpovednosť. To sú napr. spomínané štátne programy ako akési znalostné minimum.

    Zastávam a podporujem taktiež jednoznačné stanovisko a riešenie školskej inšpekcie. Ba bol by som, otvorene povedané, aj za zváženie zvýšenia jej kompetencií, a to od poradensko-metodických až po dôslednú kontrolnú činnosť, ostatne tak ako je to napr. v Spojených štátoch. Tam inšpekcia má právo vyradiť z obehu, ak to môžem povedať, odpusťte mi za výraz, nielen žiaka, učiteľa, riaditeľa, ale aj celú školu. K takémuto ráznemu a radikálnemu riešeniu zatiaľ na Slovensku nedochádza, ale spoliehame sa na akúsi prirodzenú rivalitu a utriedenie v rámci konkurencie v boji o žiaka a študenta, čím vlastne niektoré typy škôl budú v budúcnosti, bohužiaľ, pri tej nízke natalite a slabších ročníkoch, prirodzene, využívať túto výhodu či nevýhodu podľa toho, ako si to zoberieme, pretože so žiakom idú aj peniaze. A pravdepodobne pôjdu aj so zlým a problémovým žiakom. Ale to už sú otázky, ktoré môžeme riešiť v druhom čítaní. Toto prvé čítanie je, samozrejme, o istých víziách a prístupoch a filozofii, preto sa vrátim späť k takémuto hodnoteniu tohto zákona. Možno aj preto, čo som povedal, experti poväčšine, aspoň podľa toho, ako som si urobil aký taký prehľad z OECD, zaoberajúca sa vzdelávaním, nie náhodou sú zástancami školských inšpekcií. Tu kolega Szigeti namietal vo svojom vystúpení, že inšpektor by mal ovládať aj jazyk menšiny, teraz nebudem hovoriť, o ktorú menšinu ide, ale mám pocit, že je to na rozhraní aj ústavnosti, pretože čl. 34 ods. 3 ústavy hovorí, že práva národnostných menšín a ich využívanie by nemali viesť na úkor práv majority alebo povinnosti či znalosti ovládať štátny jazyk. To je len ale taká menšia vsuvka k aktuálnemu dianiu.

    Pokiaľ som hovoril o celoživotnom vzdelávaní, akomsi premostení oblúka toho, čo dnes začíname, a toho, čo niekde v blízkej budúcnosti sa bude kreovať s cieľom celoživotného vzdelávania, tak treba si povedať, že v súčasnosti je to len 5 % dospelých na Slovensku a do roku 2010 by to podľa odhadov tých realistických mohlo byť 12,5 %. A to je opäť stav, ktorý vyplýva z návrhu Stratégie celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva, čo vyšlo z Ministerstva školstva Slovenskej republiky.

    Keďže vystupujem v mene poslaneckého klubu SNS, tak nemôžem nespomenúť, že mottom VI. bodu nášho volebného programu s témou školstvo a veda bolo: „Bez vedy a vzdelávania nieto národu zachovania.“ Myslím, že by sme mali mať toto motto stále na mysli bez ohľadu na to, aké stranícke tričká nosíme, a pri hodnotení či zatracovaní ministra alebo jeho rezortu, pretože myslím, že v tomto štádiu a po dvojročnej príprave, myslím, 2 000 pripomienkach, stovkách listov, odborných konferenciách, ročnej odbornej samostatnej špeciálnej príprave si to v tomto štádiu pán minister nezaslúži, pričom sme otvorení, samozrejme, vecne argumentovať a cizelovať danú problematiku. Je to aj v kontexte toho, čo som naznačil, že už 18 rokov sa tu diskutuje o školskej reforme, ale, bohužiaľ, ako som to povedal, tá politická odvaha tu zatiaľ nebola. Čiže bolo to len také napínanie straníckych alebo názorových svalov, ale ku konkrétnemu aktu nikdy nedošlo.

    No a keďže Slovensko je malý štát, tak si myslím, že je rozumné naozaj voliť stratégiu Dávida, a nie Goliáša. Čiže, inak povedané, progres a ciele sa majú alebo môžu a dajú dosahovať aj bez extenzívnych vstupov, pretože múdrosť káže najskôr urobiť štrukturálne a obsahové zmeny. A ukážkou kvalitatívneho generovania vnútorných zdrojov je aj podľa predloženého návrhu ten kľúčový prvok podľa mňa, ktorý som zdôraznil a ktorý opäť zdôrazňujem. A to je učiteľ. Podľa novej koncepcie práve na ňom bude naozaj kľúčovo záležať, ako budeme postupovať ďalej v oblasti vzdelávania, ale aj ako on a učiteľský stav bude postupovať v kariérnom raste, napr. aj podľa návrhu zákona o pedagogickom pracovníkovi. Predpokladá sa, že školy fungujúce v rovnakom konkurenčnom prostredí budú mať prirodzený záujem, aby ich učitelia dosiahli čo najvyššiu kvalifikáciu, a to opäť ako predpoklad z konkurencieschopných alebo predpokladových parametrov pre to, čo je kľúčové v reforme. A to je žiak a študent. Cieľom reformy podľa tohto zákona je teda vychovať človeka nielen múdreho, zdravého, ale aj dobrého a zlepšiť kvalitatívne aj kvantitatívne ukazovatele v tejto oblasti. Je pravda, že sa budú súčasné generácie učiť menej, ako sme sa učili my, ale povedzme si, čo sme sa my všetko museli učiť napr. na občianskej výchove. Alebo dokonca si spomínam ešte na brannú výchovu. Tú myslím, že už dnes ani nepoznajú. No ale dnes to bude alebo po schválení zákona a ďalších súvisiacich noriem podstatného učiva. A všetci súčasne vieme, že sa musia meniť aj sa menia metódy a spôsoby výučby, pretože pamäť a memorovanie je síce nevyhnutné, kto nepozná svoju minulosť, tak ju musí opakovať, ako to bolo povedané, ale aj tento prístup má isté hranice. A pravdepodobne sa už na Slovensku rovnako vyčerpal. A nastavené ciele reformy riešia problém, čo je základná informácia pred redukciou učiva, ktoré nerozvíja ani myslenie žiaka a nie je použiteľné ani v praxi. To sú tie metodiky, v ktorých dosahujeme o niečo slabšie výsledky, ako som to už spomínal v úvode.

    Forma a obsah pri tomto sledovaní cieľa sú v komparatívnom vzťahu podľa mňa. Práve tým, že bude menej nefunkčného učiva, vytvorí sa priestor pre používanie modernejších metód výchovného vzdelávania. Jednoducho bude tu vytvorený či už metodický alebo prirodzený tlak na takéto kvalitatívne zmeny. Oceňujem, pretože pán minister našiel dostatok takejto primeranej odvahy na rezy v tej korune nášho rozkošateného stromu slovenského školstva, aby sa k žiakom, podobne ako k listom na strome, dostalo to najpodstatnejšie. A to je viacej svetla. Čiže už som sa aj vyjadril metaforicky, je to zákon o presvetlení bujnej koruny školského systému. Preto znova ocením zásady nového zákona o výchove a vzdelávaní, podľa ktorých sa kreoval aj obsah a ciele zákona, ktorý obsahuje štruktúru školského systému, jeho reformy a vecné riešenie vzdelávania a ktorý, ako to všetci vieme, nahradil už dožívajúci školský zákon z roku 1984.

    Opäť sa vrátim k učiteľovi a to s vytvorením väčšieho priestoru pre učiteľa, keďže až 86 % našich učiteľov žiada redukciu tej učebnej látky, ktorá neprispieva k rozvoju poznania okrem tej memorovanej. Mimochodom, touto cestou dosiahneme, aby sa zvýšil aj prirodzený záujem žiakov, pretože darmo budeme mať kvalitné auto, keď nebudeme mať dobrého učiteľa a žiaka v autoškole, čím teda sa sleduje cieľ zvýšiť záujem žiakov, aby ich vôbec bavilo chodiť do školy. Veľmi málo sa tu hovorí o cieli, ktorými sú žiaci. Ja som to spomenul na začiatku, sú preťažení informáciami, povinnosťami, kladenými nárokmi, stresovými situáciami, s ktorými sa, prirodzene, musia vysporiadať, ale je to možno aj preto, lebo nie je až taký veľký záujem, pretože okrem spoločenského vplyvu jednej vedomostnej súťaže v podstate dnešné generácie nevidia nejaký veľký motivačný záujem osvojovať si vedomosti, keďže len v danej súťaži za peniaze ich môžu využiť. A je to je z dôvodu, ktorý som povedal. Je to nízky status učiteľa, keď dnes si do učiteľa môže dovoliť v podstate hocikto. Čiže k tejto postojovej zmene vedie cesta cez zdôraznenie výchovnej stránky vyučovania. Toto sú dve spojené nádoby, ktoré sa nedajú oddeliť.

    Oceňujem, že školský vzdelávací systém bude poskytovať možnosť voľby, voľby podľa nadania, zredukujem to na tú základnú dvojčlenku, buď pre prírodné vedy, alebo humanitné predmety. Darmo budeme volať po nejakom zvýšení hodín fyziky či matematiky pre toho, kto je evidentne predispozične nadaný pre humanitné smery, a opačne, darmo budeme niekoho nútiť učiť sa štátny jazyk, cudzí jazyk alebo iné oblasti humanitného vzdelávania, keď, ľudovo povedané, jednoducho na to nemá bunky. Čiže oceňujem, že konečne si žiaci a rodičia, aj školy budú môcť vybrať, na čo chcú klásť dôraz, a umožnia už pomerne v skoršom čase a veku, než sme mali my, ktorí tu dnes v tejto sále sedíme, možnosť využiť danosti, ktoré nám od Boha, prírody a talentu boli dané.

    Okrem obsahovej stránky a výstupového vzdelávacieho efektu absolventov škôl sme, vážení kolegovia, pri prerokúvaní tejto problematiky konfrontovaní aj s negatívnymi javmi v školstve, ako je rast násilia, šikanovanie, záškoláctvo, sekty, drogová scéna čiže prenos tých celospoločenských negatívnych javov na pôdu a do priestoru školy a mladej generácie. Čiže škola musí byť a, verím, aj zostane aj o morálnej a etickej sile a preferovaní tejto hodnoty v školskom systéme. Je známy prieskum, že až 50 % žiakov druhého stupňa základných škôl v Bratislave poobede nemá čo robiť, čo je zdrojom a možnosťami negatívneho správania pre užívanie drog, pre alkohol, fajčenie a podobne. Je zrejmé, že zainteresovaný kompetenčný reťazec v rámci výchovy by mal a bude sa viac venovať aj mimoškolskej výchove. Podľa nastavených parametrov základom bude práca riaditeľa školy a pedagógov, pretože dôležitou je ľudský a manažérsky prístup, teda analýza procesu vzdelávania a výchovy, čiže hospitácie, spoločné riešenie o výchove žiakov a súčasne diagnostikovanie rizikových problémových žiakov o tom, čo s nimi robiť a aké programy pre nich použiť a aký špeciálny režim im nastaviť. Preto je dôležité nastavovanie preventívnych programov proti násiliu. Štrukturálne sa posilňuje pozícia výchovného poradcu, školského psychológa a aj špeciálneho pedagóga, s čím, prirodzene, budú mať niektorí rodičia problémových detí či žiakov problém. Ale to už zasa na druhej strane nie je naším problémom ako problémom zákonodarcov.

    Za prínos reformného prístupu považujem fakt, že jedna zo základných obsahových a metodických zmien princípov tohto zákona je teda aj isté posilnenie disciplíny v školách a triedach, samozrejme, podľa môjho názoru citlivo. Už som hovoril, že zatiaľ o možnosti rušenia, povedzme, niektorých škôl sa v našom systéme na rozdiel od amerického systému neuvažuje. Na druhej strane máme viditeľné rezervy v konzervatívnom prístupe. A verím, že cesta už bola naznačená a že už prvé kroky sa urobia v tomto zákone, aby učiteľovi patril štatút verejného činiteľa ako statusového postavenia, aby spoločnosť vysielala jednoznačne signály, na kom nám záleží a kto legitímne v záujme legitímnosti strategického cieľa spoločnosti požíva úctu, teda úctu učiteľa v tomto systéme. Musím byť objektívny a oceniť, že už Milénium skonštatovalo, že učiteľ je kľúčovým človekom, na ktorom škola, v tomto prípade to môžeme aplikovať, aj reforma stojí alebo padá. Tento zákon podľa mňa trajektuje cesty ako prostriedky k východisku, ako zvýšiť spomínanú motiváciu učiteľa pre lepšiu prácu, a to štandardným spôsobom, vytváraním konkurenčného prostredia. To je ten rozdiel, čo som hovoril vo svojej faktickej poznámke, na rozdiel od toho fínskeho modelu, ktorý by sme mohli zjednodušiť do rovnice, „vsjo rovno“, všetci sú si rovní a nepoškvrnení. Ale paradoxne tam to funguje, lenže tam na tom pracujú 40 rokov a zrejme je to špeciálny prístup tohto severského národa. My sa vydávame cestou konkurenčného prostredia v rámci tohto systému, pretože je to naozaj jedno z východísk a ako reflektovanie toho, čo sa má zmeniť na základe natrajektovanej analýzy.

    Taktiež oceňujem zohľadnenie a zúročenie vlastných slovenských skúseností v oblasti vzdelávania, teda že veľmi citlivo a rozumne preberáme nové trendy, ale súčasne zachovávame aj vlastné empirické výhody nášho domáceho systému. Ako príklad môže poslúžiť fakt, že reforma sa dotýka aj špeciálneho školstva, resp. mimoriadne nadaných detí, hoci som už spomínal v tejto sále, že sú tu isté odporúčania, aby sme sa vybrali akýmsi priemerovým systémom, aby nám špeciálne deti príliš moc nevytŕčali a problémové deti zasa príliš veľa nepadali. Krútite hlavou, ale mám tie odporúčania z OECD aj z Európskej únie, pani poslankyňa. Ale budem rád, ak si to vykonzultujeme cez vašu faktickú poznámku. Je teda dobré, že zákon počíta aj s tým, že tu bude priestor pre špecifickú prípravu žiakov podľa ich záujmov či podľa rozhodnutí rodičov, podľa ponuky škôl, a teda aj, a to chcem zdôrazniť, športových aktivít. Na druhej strane som tu našiel aj istý modernistický prístup, keďže sa zohľadňuje integrácia predmetov a ich čiastočná redukcia, čo je civilizačná aj pragmatická výzva, ktorú v systéme obsahovej výchovy školstva musíme zohľadniť aj realizovať, pretože sa ukazuje, že v školskom vzdelávacom systéme v rámci základného a stredného školstva sa nemôže aplikovať z reedícií makroekonomický princíp trvalo udržateľného či dokonca neustále sa zväčšujúceho objemu učiva a informácií. Okrem školy by sa teda mali posilniť aj školské zariadenia a ich výchovná práca čiže centrá voľného času, kluby detí a mládeže, strediská záujmovej činnosti a podobne, keďže sa cez zákon do praxe premietne druhý princíp reformy. A to je posilnenie výchovnej zložky.

    Dámy a páni, som rád, že v § 29, pokiaľ sa nemýlim, sa medzi princípmi a hodnotami objavuje konečne aj vlastenectvo, keďže z histórie vieme, že mnohé národy zanikli len preto, že stratili svoju identitu. Takže okrem toho množstva európskych akcentov oceňujem od pána ministra a tvorcov zákona, že konečne po dlhých rokoch opäť, aj keď tak skromne a tichučko až v tom § 29, hoci ja by som očakával, že aj to bude aj v § 3, kde sú definované princípy, sa uvedie táto prirodzená hodnota, ktorá podľa môjho názoru na slovenské školy patrí. Zakončím to citátom Konfucia, dámy a páni: „Je lepšie zapáliť aspoň jednu sviečku, ako preklínať tmu.“ Ďakujem vám za vašu pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Rafaja majú pán poslanec Ivančo, pani poslankyňa Rosová, pán poslanec Fronc, pani poslankyňa Vášáryová a pán poslanec Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Ivančo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán kolega Rafaj, chcem vám povedať, že som v podstate spokojný s vaším vystúpením, pretože vy ste si to síce možno neuvedomili, ale ste sa nepriamo pridali ku kritike opozície k predloženému návrhu, pretože aj ja budem vo svojom vystúpení hovoriť o tom, že chybou predloženého návrhu je to, že nejde ruka v ruke s návrhom o postavení pedagogických zamestnancov. Vy ste prvých desať minút sa venovali učiteľovi, a pritom v tomto návrhu o učiteľovi nie je ani jedna jediná čiarka.

    Čo sa týka princípov výchovy a vzdelávania, pán kolega, hovoríte o výchove, a pritom tento návrh v § 3 hovorí v písmene c) o rovnoprávnosti výchovy a vzdelávania, o rovnoprávnosti, teda nie o výchove alebo jej uprednostňovaní, ale o rovnoprávnosti výchovy a vzdelávania.

    A nakoniec vám chcem povedať ešte jednu takú vec, že neviem, či dostatočne poznáte fínsky model, ale určite poznáte dostatočne Froncov návrh zákona, pretože práve tento návrh zákona hovorí o pedagogických zamestnancoch. Tento, o ktorom ste hovorili teraz tu vy, o pedagogických zamestnancoch zatiaľ nehovorí. A ako aj vy, tak aj my to budeme takisto kritizovať.

    Takže vám ďakujem pekne za vyjadrenie kritického postoja k vlastnému ministrovi. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán kolega, tiež mám dojem, že ste varili podľa inej kuchárky než podľa tej, čo prezentoval pán minister, lebo skutočne nielenže o učiteľoch a ich postavení tam nič nie je, ani nejaká motivácia k tvorivosti, ktorú ste spomínali, tam nie je, alebo ak tam je, tak si rada vypočujem, kde ju tam vidíte.

    Taktiež tam nevidím žiaden priestor pre tie mimovzdelávacie rozvojové aktivity, o čom ste hovorili, že deti nemajú čo popoludní robiť a že treba predchádzať tým negatívnym všetkým javom, o ktorých ste vraveli. Absolútne s tým súhlasím, len mi, prosím, povedzte, čím sa tento rozmer posilňuje. Nevidím to tam.

    Ale konkrétne k tomu, čo ste hovorili aj na margo môjho vystúpenia. Ja som hovorila, že menej učiť bude znamenať menej vedieť v prípade, že nezmeníme formu. A práve cestou k tomu, aby sa zmenili formy, aby bol ten prístup moderný a tvorivý, tou bránou k tomu je učiteľ, o ktorom ste hovorili.

    Chcem ale inú vec povedať. Chcem, aby sme naozaj sa vyvarovali zľahčovania odporúčaní OECD, jednak pokiaľ ide o výsledky PISA, preto, lebo tie výsledky nie sú o nejakých známkach, ale práve o tom, ako sú naše deti pripravené využívať to, čo sa naučili v svojom konkrétnom živote. Takže to nie je o tom, že jednotkári nemusia byť v živote úspešní. Toto je, naopak, ten pohľad z pohľadu potenciálnej úspešnosti aj v osobnom, nielen v pracovnom živote. A to je varujúce. Tam by sme mali byť na jednej lodi a nezľahčovať to.

    A takisto pokiaľ ide o tú kritiku na predčasný streaming, myslím, že to nie je na dve minúty, ale že ide o nedorozumenie, pretože tie odporúčania nie sú nivelizačné. Ak nám hovoria dlhšie, nechajme deti v rámci všeobecného vzdelávania a nevydeľujme ich, to neznamená, že je to proti individuálnemu prístupu. Každému talentovanému dieťaťu aj dieťaťu so špeciálnymi vzdelávacími potrebami patrí individuálny...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Pán poslanec Fronc, faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega, musím povedať, že som bol veľmi prekvapený, pretože to, čo ste tam videli vy, o čom ste rozprávali, to nikto z nás tam nevidí. A práveže ten zákon tak nerobí, ako vy ste rozprávali. Ale vy ste rozprávali tak poeticky a obrazne a s jedným vaším tvrdením súhlasím, že treba vpustiť prievan do toho nášho školského systému. Akurát tento návrh zákona, a by som to znova povedal rovnako obrazne, zatvára všetky dvere a okná. A konzervuje stav, ktorý dnes je. A v tom je, myslím si, tá podstata problému a toho, čo tomuto návrhu zákona zásadne vyčítame. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán kolega, keď už tak horlíte za tu našu slovenčinu, pozrime sa z tohto pohľadu na predlohu zákona, ktorú máme pri sebe. Prečítajte si vety. „Na základe využívania posunkového jazyka...“ Je možné používať iba na základe využívania, to čo je za slovenčinu? „... doložky pridelenej príslušnej učebnici, po vypršaní ktorej bude nutné vypracovať...“ To je podľa akých pravidiel slovenčiny? „Iné učebnice sa nesmú používať vo vzdelávacom procese.“ To je aký slovosled? A § 155 hovorí: „Externé testovanie žiakov sa uskutočňuje za účelom celoslovenského zisťovania úrovne...“ To čo je za slovenčinu? To sú preklady z angličtiny alebo z nemčiny? „Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy... ... prostriedky na realizáciu predloženého rozvojového projektu.“ Počúvate jazyk tohto zákona? Toto má byť slovenský školský zákon pripravený ministrom Slovenskej národnej strany touto strašnou slovenčinou? Napr. je tu napísané: „Toto ustanovenie pojednáva o základných dokumentoch...“ Slovo „pojednáva“, to je aký čechizmus? Pozrite si, prosím vás, ešte tento zákon okrem obsahu aj po jeho jazykovej strašnej úrovni. A preto si myslím, že pán minister vydal príkaz, aby úradníci vyprázdnili svoje počítače, pretože toto nie je jazyk slovenského školského zákona, toto je jazyk starých úradníkov. A takto to je, pán minister, bohužiaľ. Nedá sa to čítať.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Ja by som sa chcel zastaviť, pán poslanec, pri tom čo ste zdôrazňovali, že pri diferenciácii vyučovania prírodovedných a humanitných predmetov sa uplatní talent, nadanie študentov, že sa to zvýrazní vo väčšej miere, ako je to doteraz. Myslím si, že to je pozitívum. A pokiaľ by sa to prejavilo v konkrétnej praxi, myslím, že jedine tak sa dá talent rozvíjať, že študuje, vychováva sa, myslí v tom, na čo má genetické a ostatné predpoklady.

    Chcel by som sa však pristaviť pri jednom fenoméne, aký je váš názor, keď podľa môjho názoru financovanie na hlavu, ktoré, myslím si, zostáva naďalej v svojom princípe v realizácii ekonomiky škôl trošku zdeformovalo štruktúru škôl negatívne predovšetkým z toho dôvodu, že vytvorilo väčší počet gymnázií, teda stredne vzdelávacích škôl všeobecného zamerania. A zredukovalo počty stredných odborných škôl, odborných učilíšť čiže škôl, kde im zobralo viacej nielen talentovaných žiakov, ale aj, dá sa povedať, mierne nadpriemerných. A tým pádom stredné odborné školstvo a stredné učňovské školstvo išlo trošku do regresu. A práve vidíme, že tá spoločenská a priemyselná prax si žiada, aby tento úsek školstva bol posilnený, aby tam išli ľudia nielen čo do počtu, ale aj čo do kvality.

    V tejto súvislosti rád by som sa ešte opýtal, ako vidíte vstup súkromného kapitálu hlavne do učňovského školstva, lebo si myslím, že bez vstupu súkromného podnikového kapitálu bude dosť ťažké toto školstvo oživiť. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, prikláňam sa k názoru, že pri príprave tak rozsiahlej legislatívy sa nedá robiť všetko naraz. Všetko sa deje v čase. Proste vyriešiť aj školský zákon ešte predtým, než bola vznesená spoločenská požiadavka na profil učiteľa, absolventa vysokých škôl, a vzdelávania učiteľov, ako to uvádzala aj poslankyňa Rosová, by sa mi javilo ako zmena v logickom poradí. Spoločenská požiadavka na profil učiteľa sa len dikciou tohto zákona a následnou praxou bude formulovať a vyhodnocovať. A potom v tej časovej súslednosti príde ten krok B. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Rafaj, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem za možnosť reagovať. Keby ste ma pozornejšie počúvali, tak ja som si naštudoval nielen tento zákon, ale aj daný celok noriem, ktoré sa pripravujú, ktoré pôjdu. A vidím tam nadväznosti. Preto som si dovolil hovoriť aj v tom oblúku cez celoživotné vzdelávanie, čo považujem rovnako za kľúčové.

    Pokiaľ ste namietali, kolegovia, rovnoprávnosť. No tak napr. v § 24 by ste našli individuálne vzdelávanie so štrnástimi bodmi, to je jeden z najväčších paragrafov, § 26 hovorí o individuálnom študijnom pláne, § 29 ods. 6 hovorí, že triedu možno deliť na skupiny. Takže neviem, aký bol uhol vášho pohľadu, aj keď ten jeden, ten škodoradostný alebo tendenčný som tam objavil, ale nedám sa zviesť na cestu a nebudem vám tlieskať. Ja viem možno na rozdiel od vás, o čom hovorím, a nepotrebujem mať hovorcov. Ďakujem.

  • O slovo požiadal pán minister školstva. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Bol som vyprovokovaný, takže, vážená pani podpredsedníčka, len veľmi stručne k tej slovenčine. Ja s tým súhlasím, že tá slovenčina nie je dobrá. Ale ani tu nezaznela dobrá slovenčina, pani poslankyňa – nie OICIDI, ale OECD, ani OISIDI. Takže treba sa možno pozrieť do vlastných radov a potom môžeme hodnotiť tých druhých. Ja sľubujem, že ten zákon bude prepísaný do peknej slovenčiny. Som rád, že ste sa vrátili, pani poslankyňa. Ja tu kritiku naozaj beriem. A vám hovorím, že to bolo ďaleko horšie. Nie je to jednoduché, ale opravíme to. Ty, pán poslanec, vieš, že po vás sa to vôbec čítať nedalo, pretože tam sa ani nečasovalo, ani neskloňovalo. A boli tam ďalšie a ďalšie také veci. Takže kvalitatívny krok je veľký. Ale beriem kritiku. Sľubujem, že to napravím. Len hovorím, že rozprávam...

  • Hlasy zo sály.

  • Už je to ďaleko lepšie, to mi ver.

    Ale poďme k veci. Ak dovolíte, ešte uvediem pár takých poznámok, ktoré naozaj na záver treba povedať.

    Reforma, to nie je tento zákon iba, to nie je tento zákon. Bude zákon o postavení pedagogických pracovníkov, ale ten tu nemôžeme dať. Však on má takmer 200 paragrafov a ďalších 160 zmien. Čiže budú ďalšie tri zákony. Bude zákon o postavení pedagogických pracovníkov, ktorý bude veľmi hrubý, kde naozaj chceme pre pedagógov veľa urobiť. Ale ten zákon musí byť naviazaný na zákon o verejnej službe. A ten bude hotový až v auguste, čiže ja som ho nemohol dať teraz v súčasnosti s tým, aj keď je nachystaný, je hotový, ale je oveľa dôležitejšie, aby bola tá nadväznosť, ktosi tu spomenul naviazanosť, nadväznosť aby bola na zákon o verejnej službe, pretože musí byť naviazaný na platovku, na odmeňovanie zamestnávateľov a to bude hotové až v auguste, k 1. septembru. Čiže štátny rozpočet čo môže byť? Ďalej bude zákon o odbornom vzdelávaní. Zákonom o odbornom vzdelávaním, ktosi to tu naznačil, myslím, že to bol pán Halecký, naozaj chceme pustiť súkromný investičný kapitál. Tam ho chceme pustiť, ale tu ho pustiť nesmieme. A to je zákon, ktorý potrebuje svoje špecifiká. A musí byť natiahnutý na prax a tak ďalej. Čiže to bude druhý zákon, ktorý bude hovoriť o reforme. A tretí zákon, teda štvrtý reformný zákon, o celoživotnom vzdelávaní, dneska v Európskej únii číslo jeden je zákon o celoživotnom vzdelávaní, to bude takisto zákon. Čiže to je reforma z hľadiska legislatívy.

    Z hľadiska celého obsahu je legislatíva a po druhé je to obsahová zmena, obsahová prestavba, to je to, čo tu neustále pani poslankyňa kritizuje, že nevie, o čo ide. No tam na tom robí 300 ľudí a vy vyťahujete tu nejaké vety, čo bolo pred dvoma týždňami, čo bolo minulý týždeň. Novinári vyvolávajú jednotlivým členom predmetových komisií, čo robili v pondelok, čo robili v stredu, čo robili v piatok. Takto sa veľmi ani pracovať nedá. Pokiaľ ho neuverejníme, pokiaľ nebude hotový, by sa k nemu podľa mňa nikto vyjadrovať nemal. Nie je hotový. Je to polotovar. Je to v surovom stave. A teraz sa vyťahuje, že je tam málo kompetencií, málo hodín, málo matematiky, málo slovenčiny. A kde je reforma? Tak prenesená kompetencia buď bude, pán poslanec Fronc tu hovoril o slobode, alebo nebude a poďme po starom, kde bude maximálne množstvo dotácií a bude to tak, ako to bolo doteraz.

    Viac slobody. No ako urobíme tú slobodu? No tým, že im asi presunieme tých 20 % až 30 %, niekde to je až 50 %, tej voľnosti. Inak sa to urobiť nedá. A to sa stalo. To je. To v tom zákone uverejnené je. Čo si vyžaduje reforma? Viac slobody, zainteresovanosť a zodpovednosť, pričom o zodpovednosti tu nepadlo slovo z vašej strany, ale zodpovednosť musia mať aj rodičia, aj učitelia, aj zriaďovatelia a k zodpovednosti ich dostaneme tým, že im umožníme, aby schvaľovali školské programy, čo je mimoriadne zodpovedná vec.

    Takže ja si myslím, že tie kontúry a tá štruktúra toho zákona je dobrá, že tie východiská, ktoré vy ste naznačili, sú tam riešené, len sa to možno ťažko číta, lebo je to písané v legislatívnej forme. Škoda, že sa tam nedá urobiť jeden nákres, kde by sme dali jeden graf, kde by sme naozaj uviedli, kto akým spôsobom bude mať kompetenciu, ako sú rozvrhnuté kompetencie, ale kompetencie musia ísť dole, musia ísť na rodičov a musia ísť na zriaďovateľov.

    Ďalej musí byť etapovitosť. Musí byť postupnosť. Ak si niekto myslí, že my tu za tri roky nachystáme reformu a tá 1. septembra začne a bude hotová, tak poviem, Fíni hovoria o trpezlivosti. Najdôležitejším aspektom reformy je trpezlivosť, ale začať treba. Ona nebude hotová zo všetkých tých aspektov. Ale začať treba. Treba to uvoľniť. Hovorili ste tu niekoľkokrát o ekonomike, ako to čerpáme. Ale prečo tá ekonomika tak dobre šliape? Lebo sa uvoľnili ruky, lebo sa vytvorili podmienky. Tak urobme aj my podmienky, urobme pre učiteľov a pre školy podmienky a budete vidieť, že to pôjde. Ale všetko sa naplánovať nedá, to mi verte. Ďakujem pekne.

  • Hlasy z pléna.

  • Chceli ste reagovať s faktickou poznámkou ešte?

  • Odpovede z pléna.

  • Takže necháme dobehnúť faktické. Faktické poznámky na vystúpenie pána ministra majú pán poslanec Fronc, pán poslanec Ivančo a pán poslanec Janiš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, ja som nechcel reagovať a ísť do detailov, jednoducho teraz je všeobecná rozprava vôbec o tom zákone, ale predsa len jednu vec poviem. To hádam nemyslíte vážne, že samospráva bude schvaľovať školské vzdelávacie programy. No ja ti hovorím, že to je veľmi chybný krok. A prečo je taký, poviem ti. Predsa ja nehovorím, že do toho, čo bude obsahom učiva, samospráva by nemala vstupovať a že nemala by tu radiť a pod., ale nemala by schvaľovať. Tak si predstav, obec poznám, kde samospráva včítane starostu nemá ukončené ani základné vzdelanie. Bude vedieť posúdiť a schváliť takýto program? Ona bude rozhodovať. A ty by si mal vedieť, a predpokladám, že o tom vieš, o mnohých problémoch škôl, kde jednoducho samospráva nedodržuje zákon a dosadzuje na pozície v školách tých, ktorí sú nekvalifikovaní, ktorí to nemôžu robiť. Aj kvôli tomu sú sankcie v zákone. Toto sa mi zdá priam neuveriteľné, čo v tejto veci chceš urobiť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Len nadviažem na to, čo povedal pán minister a pán poslanec Fronc. No skutočne to je v zákone napísané. A tiež sa mi to nezdá, pretože len Prešovský samosprávny kraj vlastne bude musieť prijať nejakých 90 školských vzdelávacích programov. Teraz sa pýtam, koľkokrát bude zasadať zastupiteľstvo, keď budú zmeny. Ale nie o tom mal byť môj príspevok.

    Môj príspevok smeruje k tomu odbornému vzdelávaniu. Ja reálne, pán minister, chápem to, že jednoducho vyžaduje to komplexný prístup. A nie je to jednoduché. Ale som presvedčený o tom, že bude to mať zmysel vtedy, ak by na tomto stole dnes a na tejto schôdzi bol nielen zákon o výchove a vzdelávaní, ale aj zákon o odbornom vzdelávaní, aby nenastal chaos v septembri, keď stredná odborná škola bude pripravovať školský vzdelávací program podľa tejto časti pre všeobecnovzdelávacie predmety, pričom ešte nevieme, čo bude v zákone o odbornom vzdelávaní pre odborné predmety. Predpokladám, že tam by sa to malo upravovať. Tu to zatiaľ nie je. Školský vzdelávací program bude len pre všeobecnovzdelávacie predmety.

    Napr. § 48 splnomocňuje vás na prípravu toho zákona o odbornom vzdelávaní. Je tam dokonca text, že ešte aj hodnotenie tam by malo byť iné. Potom sa ale pýtam, načo tak rozsiahlo sme vstupovali tu do hodnotenia, do princípov fungovania strednej odbornej školy a tak ďalej. Potom poďme tou cestou, čo ste teraz povedali, ale to znamená, opakujem, pripraviť všetky normy a položiť ich na stôl, podobne aj zákon o pedagogických zamestnancoch.

    Chápem to, že máte problém s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a je to naviazané na štátny rozpočet, na verejnú službu, o. k., ale tak potom to posuňme o rok, netlačme školy teraz v septembri do školských vzdelávacích programov a do nových podmienok. Ďakujem.

  • Pán poslanec Janiš, vy ste sa vzdali faktickej poznámky.

    Pán minister, chcete odpovedať na faktické? Nech sa páči.

  • No áno, veď tu budeme mať 800 paragrafov, prečo by nemohla byť nadväznosť? V tomto zákone školskom, ktorý je základným kameňom, budú vydefinované všeobecné predmety v odbornom školstve, ale aj tie spoločné, ktoré budú odborné, myslím, že je tam technológia a ekonomika, ktorá takisto bude spoločná pre všetky odborné školy. Ale ostatné veci, ktoré sa týkajú profilácie a ktoré budú voľné, no tak tie si potom aj v rámci tohto zákona odborné školy môžu urobiť samy. Ten zákon už nebude o vzdelávaní. Ten zákon bude skôr o ekonomike a o napojení sa na prax. Ale my sme zjednotili všetky odborné školy. Čiže je len jedna stredná odborná škola, ktorá v tom štátnom vzdelávacom programe bude mať zadefinované tie všeobecné a dva alebo tri odborné predmety. Ten štátny vzdelávací program bude rovnaký. Dobre, ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prerušujem rokovanie 20. schôdze Národnej rady.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, ale však teraz on mal reakciu naňho.

  • Hlas z pléna.

  • Ja som sa ho ale opýtala, či chce reagovať na faktické poznámky následne.

    Takže prerušujem rokovanie 20. schôdze Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny.

    Chcem upozorniť, že podľa schváleného programu by sme zajtra o 9.00 hodine mali pokračovať schválenými bodmi programu 41, 42. Neviem, myslím, že sa dohodneme na tom, že budeme pokračovať školským zákonom, ale to som vám mala oznámiť.

    Takže dovidenia a prajem ešte príjemný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.04 hodine.