• Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, keby ste postupne tí, ktorí sa chcú zúčastniť dopoludňajšieho rokovania, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále. Zdá sa, že sme už kompletní, tak mi dovoľte, aby som otvoril tretí rokovací deň 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali poslanci Miklós Duray a pán poslanec Jozef Halecký. Rovnako vás chcem informovať, že na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Ján Kovarčík, Ján Slabý a Valentín Švidroň.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona máme v laviciach ako tlač 516 a spoločnú správu výborov máme ako tlač 516a.

    Pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, máte slovo, uveďte vládny návrh zákona.

  • Pekné dobré ráno všetkým. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Hneď v úvode by som chcela povedať, že východiskami na vypracovanie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o službách zamestnanosti, boli predovšetkým integrované opatrenia pre rast a zamestnanosť, ktoré boli rozpracované v Národnom programe reforiem, ktorý je Lisabonskou stratégiou pre Slovensko. Lisabonským cieľom do roku 2010 je dosiahnutie miery celkovej zamestnanosti občanov vo veku od 15 do 64 rokov 70 %. Podľa najnovších prognóz Infostatu Slovensko v roku 2015 dosiahne mieru celkovej zamestnanosti 65 %.

    Ďalej to boli odporúčania Európskej komisie z hodnotenia Národného programu reforiem z októbra 2006, a to systémovo riešiť dlhodobú nezamestnanosť, vo väčšej miere podporovať vzdelávanie a prípravu pre trh práce a utlmovať podporu vytvárania pracovných miest.

    Ďalším bolo oznámenie Európskej komisie k spoločným zásadám flexiistoty. Flexiistotou a istotou k zvýšeniu počtu pracovných miest a zlepšeniu ich kvality, najmä komplexnou stratégiou celoživotného vzdelávania, účinnou aktívnou politikou trhu práce, modernými systémami sociálneho zabezpečenia. Samozrejme, aj Programové vyhlásenie vlády SR a operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia.

    Cieľom vládneho návrh zákona je vytvoriť legislatívne prostredie na zapojenie najmä rizikových skupín na trh práce, starší občania, mladí absolventi škôl, ženy, vrátane dlhodobo nezamestnaných s nízkou kvalifikáciou. Osobitne ťaživým problém je dlhodobá nezamestnanosť vrátane nezamestnanosti príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít, preto sa do riešenia problémov na regionálnych a lokálnych trhoch navrhuje aktívnejšie zapojiť vyššie územné celky, obce a sociálnych partnerov na týchto úrovniach v rámci výborov pre otázky zamestnanosti.

    Zámerom vládneho návrhu zákona je zabezpečiť systém práce so znevýhodnenými skupinami uchádzačov o zamestnanie prostredníctvom doterajších a navrhnutých nových aktívnych opatrení na trhu práce predovšetkým cez systém podpory ich vstupu alebo návratu na trh práce prostredníctvom individuálnych akčných plánov. Prostredníctvom aktívnych opatrení na trhu práce chce ministerstvo práce realizovať politiku podporujúcu pracujúce matky aj poskytovaním príspevku na služby pre rodiny s deťmi počas predškolskej výchovy a tak prispieť k eliminácii a odstráneniu chudoby a kultúrneho strádania detí.

    Vládny návrh zákona definuje národnú sústavu povolaní, ktorá má slúžiť ako východisko na zakladanie rozsahu a štruktúry prípravy na povolanie podľa požiadaviek zamestnávateľskej sféry a je základným systémovým rámcom na tvorbu národnej sústavy kvalifikácií, a to z dôvodu naliehavej potreby zmapovania požiadaviek na odborné zručnosti a praktické skúsenosti potrebné na vykonávanie pracovných činností na pracovných miestach.

    Vládnym návrhom zákona sa zásadne mení systém vzdelávania a prípravy pre trh práce v dôsledku zvýšeného dopytu po kvalifikovaných zamestnancoch. Realizácia jednotlivých foriem vzdelávania a prípravy na trh práce sa navrhuje formou pilotných projektov alebo projektov na regionálnej i národnej úrovni. Súčasne sa navrhuje zaviesť dávku počas vzdelávania a prípravy pre trh práce počas zapracovania a počas prípravy na pracovné uplatnenie. Cieľom je podporiť preferovanie efektívnej politiky celoživotného vzdelávania a motiváciu zvyšovať si svoju kvalifikačnú flexibilitu účasťou na dlhodobejšom vzdelávaní a príprave pre trh práce.

    Navrhnuté opatrenia na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím v oblasti plnenia povinného podielu občanov so zdravotným postihnutím aj prostredníctvom rozšírenej alternatívnej možnosti plnenia si tejto povinnosti majú za cieľ priniesť prácu týmto občanom a udržať ich v zamestnaní.

    Vládnym návrhom zákona sa zavádzajú aktívne nové opatrenia na trhu práce, a to

    - príspevok na zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie,

    - príspevok na podporu a udržanie v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami,

    - vytvorenie právneho rámca na zakladanie sociálnych podnikov,

    - príspevok na zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v sociálnom podniku,

    - príspevok na podporu zamestnávania účastníkov vzdelávania a prípravy pre trh práce,

    - príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obce,

    - príspevok na aktivačnú činnosti formou dobrovoľníckej služby, ale aj

    - príspevok na presťahovanie za prácou a príspevok na dopravu do zamestnania.

    Uľahčiť využívanie možnosti v rámci aktívnych opatrení na trhu práce sa navrhuje aj poskytovaním administratívnej podpory pri vybavovaní žiadostí o príspevky. V nadväznosti na zavedenie nových aktívnych opatrení na trhu práce sa v návrhu navrhuje upraviť aj zákon o pomoc v hmotnej núdzi tak, aby motivoval občanov v hmotnej núdzi zúčastňovať sa na aktivitách zvyšujúcich možností ich zamestnanosti a predchádzať tak rizikám ich vylúčenia z trhu práce.

    Dovolím si pripomenúť, že predmetný návrh zákona bol predmetom rokovania aj Európskej komisie, ktorá podporila a dvomi menšími úpravami navrhla aj teda úpravu tohto zákona. V každom prípade musím pripomenúť, že všetky tieto navrhnuté opatrenia boli zapracované.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy Národnej rady o prerokovávaní vládneho návrhu zákona odporúčam schváliť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem vám, pani ministerka, za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci a bývanie pánovi poslancovi Róbertovi Madejovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh stanoviska gestorského výboru. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o službách zamestnanosti, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 727 zo 6. februára 2008 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 352 z 18. marca 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 300 z 18. marca 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu už svojím uznesením č. 279 z 19. marca 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie svojím uznesením č. 124 z 11. marca 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport svojím uznesením č. 82 zo 6. marca 2008.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV tejto spoločnej správy, konkrétne ide o 27 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorskému výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu Róberta Madeja na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania a odôvodnenia návrhu a stanoviska gestorského výboru. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 27 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 137 z 26. marca 2008. Týmto uznesením výbor poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec, za spravodajskú správu.

    Vážené kolegyne, kolegovia otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že v mene poslaneckých klubov sa prihlásili do rozpravy za poslanecký klub KDH pani poslankyňa Gibalová a za SMER pani kolegyňa Vaľová. Takže v zmysle rokovacieho poriadku budú nasledovať vystúpenia poslancov poverených za vystúpenie poslaneckého klubu.

    Takže slovo odovzdávam pani poslankyni Gibalovej za poslanecký klub KDH. Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani ministerka, pán spravodajca, dámy a páni, prajem vám príjemný deň. K predloženému návrhu zákona sa klub Kresťanskodemokratického hnutia vyjadril pri prvom čítaní s prísľubom, že predložíme pozmeňujúce návrhy, ktoré podľa nášho presvedčenia zvýšia pružnosť niektorých nástrojov trhu práce a prispejú ku komplexnejšej a adresnejšej príprave pre trh práce s prístupom väčšej zodpovednosti všetkých účastníkov.

    Pri vyjadrení sa k predloženej novele, veľkej novele zákona o zamestnanosti sme v prvom čítaní poukázali na pozitíva i nedostatky, či podľa nášho názoru nedokonalosti tejto novely, preto dovoľte, aby som vám predložila niekoľko pozmeňujúcich návrhov.

    Prvý pozmeňujúci návrh je k bodu 94 vládneho návrhu, kde môj pozmeňujúci návrh – v § 43 ods. 5 a 6 znejú:

    „(5) Úrad v spolupráci s uchádzačom o zamestnanie vypracuje individuálny akčný plán na podporu jeho pracovného uplatnenia. Individuálny akčný plán sa vypracúva na základe ponuky úradu alebo na základe písomnej žiadosti uchádzača o zamestnanie. S uchádzačom o zamestnanie, ktorý požiadal písomne o vypracovanie individuálneho akčného plánu, je úrad povinný začať vypracúvať tento akčný plán do 30 dní od podania písomnej žiadosti.

    (6) Individuálny akčný plán na účely tohto zákona je písomný dokument, ktorý na základe posúdenia dosiahnutého stupňa vzdelania, odborných zručností, osobnostných predpokladov, schopností, praktických skúseností a možností uchádzača o zamestnanie určuje postup, finančné krytie a časový harmonogram plnenia jednotlivých opatrení na zvýšenie možnosti uplatnenia uchádzača o zamestnanie na trhu práce. Tieto opatrenia sú najmä opatrenia podľa § 46 až 53 zákona. V prípade vypracovania individuálneho akčného plánu uchádzač o zamestnanie môže poberať iba príspevky zahrnuté v tomto pláne. Výška súčtu príspevkov vyplývajúcich z individuálneho akčného plánu podľa opatrení v § 46 až 53 zákona na jedného uchádzača o zamestnanie počas dvoch rokov neprekročí 40-násobok životného minima, v prípade znevýhodneného uchádzača o zamestnanie 60-násobok životného minima. V prípade, že súčasťou individuálneho akčného plánu sú opatrenia podľa § 46 až 53 zákona, maximálna výška jednotlivého príspevku daného opatrenia môže byť prekročená. Individuálny akčný plán vypracúva, vyhodnocuje a aktualizuje odborný poradca v spolupráci s uchádzačom o zamestnanie. Po vypracovaní a vzájomnom odsúhlasení sa individuálny akčný plán stáva záväzným pre uchádzača o zamestnanie a pre úrad.“

    Cieľom tohto novelizačného bodu je vytvoriť pre každého uchádzača o zamestnanie, nie iba znevýhodneného, možnosť dobrovoľne požiadať o vytvorenie individuálneho akčného plánu, ktorý bude preňho záväzný. Umožní to efektivitu, prácu so širšou skupinou uchádzačov a zaktivizuje ich prístup. Súčasťou sa stane, tohto plánu, aj jeho finančné krytie, ktoré umožní plánovanie finančných výdavkov úradu uchádzača o zamestnanie, prípadne ďalšej tretej osoby, trebárs potenciálny zamestnávateľ. Finančná výška má pre uchádzača o zamestnanie informačnú hodnotu a jej maximálna výška umožňuje diferencovať rôzne skupiny nezamestnaných. Výška nákladov na realizáciu individuálneho akčného plánu sa obmedzuje hornou hranicou 40-násobku životného minima, čo v súčasnosti predstavuje cca 200-tisíc Sk na jedného uchádzača. U znevýhodneného uchádzača je to zvýšená hranica 60-násobok, čo je cca 300-tisíc Sk.

    Druhý pozmeňujúci návrh je k bodu 106 vládneho návrhu, v ktorom § 49 ods. 2 znie: „(2) Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť sa poskytuje uchádzačovi o zamestnanie vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, ktorý začne a bude túto činnosť vykonávať nepretržite najmenej dva roky, ak o príspevok požiada písomne. Príspevok sa poskytuje na úhradu nákladov súvisiacich so samostatnou zárobkovou činnosťou. Znevýhodnenému uchádzačovi o zamestnanie podľa § 8 písm. 1a) poskytuje príspevok pre samostatnú zárobkovú činnosť po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa jeho ostatného zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorý začne a bude túto činnosť vykonávať nepretržite najmenej jeden rok, ak o príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť požiada písomne. Príspevok sa neposkytuje uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, ktorému bol poskytnutý príspevok podľa § 57 a 60. Občanovi, ktorý ukončil prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti pred uplynutím dvoch rokov od jeho poskytnutia, môže úrad opätovne poskytnúť príspevok až po uplynutí dvoch rokov od ukončenia prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti.“

    Dôvody predloženia tohto pozmeňujúceho návrhu sú tieto: Umožňuje znevýhodnenému uchádzačovi o zamestnanie – absolventovi byť flexibilnejším a získať väčšiu prax a možnosti v oblasti podnikania.

    Tretí pozmeňujúci návrh je k bodu 119 vládneho návrhu, kde navrhujem v čl. I v § 52 vypustiť odsek 3.

    Ďalší návrh je k bodu 119 vládneho návrhu, kde navrhujem v čl. I § 52 ods. 8 vložiť písmeno l), ktoré znie: „l) záväzok úradu poskytnúť mesačný príspevok obci vo výške minimálnej mzdy a príslušných povinných odvodov na každého pracovníka podľa odseku 10, ktorý v danom mesiaci pracoval v obci do 30 dní od skončenia mesiaca,“

    Pôvodné písmeno l) sa mení na m).

    Piaty pozmeňujúci návrh je návrh k bodu 119 vládneho návrhu, v ktorom v čl. I § 52 odsek 10 znie: „(10) Obec podľa Zákonníka práce uzatvára so znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie pracovnú zmluvu o vykonaní menších obecných služieb pre obec na plný úväzok na dobu určitú pol roka, ktorá podľa okrem všetkých náležitostí podľa Zákonníka práce obsahuje jasne definovaného priameho nadriadeného.“

    Táto zmena by mala zabrániť tomu, teda mala by podporiť aktivitu nezamestnaných aj podporiť ich osvojenie si pracovných návykov. Nejasné právne stavy, nejasný priamy nadriadený, nejasné pracovné návyky, malá úspešnosť aktivačných činností, neefektívne využitie a presvedčenie nezamestnaných, že pracujú a sú zamestnaní, to sú všetko dôvody, ktoré bránia efektívne využívať tento nástroj na trhu práce. Domnievame sa, že prijatím tohto novelizačného bodu bude jasne daná zodpovednosť účastníkov, jasne nadriadený, jasné pokyny, sociálne zabezpečenie účastníka, možnosť motivácie vyššou mzdou napríklad u tých účastníkov, ktorí sa preukážu ako dobrí zamestnanci.

    Šiestym pozmeňujúcim návrhom je pozmeňujúci návrh k bodu 125 vládneho návrhu, kde § 53a znie:

    „(1) Príspevok na presťahovanie za prácou je náhrada časti výdavkov súvisiacich s presťahovaním uchádzača o zamestnanie z miesta jeho trvalého pobytu v súvislosti so získaním zamestnania vo výške najviac 40-tisíc korún, ak je miesto výkonu zamestnania na území Slovenskej republiky vzdialené od miesta trvalého pobytu najmenej 50 kilometrov. Úrad poskytuje príspevok občanovi, ktorý bol uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace a ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu podľa § 36 ods. 1 písmeno a), ak o tento príspevok písomne požiada. O príspevok môže občan požiadať najneskôr do 12 mesiacov od zmeny pobytu alebo presťahovaním za prácou do miesta jeho prechodného pobytu, do ktorého sa presťahoval v súvislosti so získaním zamestnania na dobu neurčitú. Príspevok poskytuje úrad jednorazovo raz za dva roky.“

    Vážené dámy a páni, skúsenosti s týmto nástrojom aktívnej politiky trhu práce v minulosti ukázali, že požiadavka preukázania trvalého pobytu v mieste nového zamestnania bola pre rôzne administratívne aj iné neprekonateľné dôvody skôr prekážkou ako motiváciou pre presťahovanie sa. Prechodné bydlisko v súbehu s pracovnou zmluvou na dobu neurčitú je primeraným kritériom. Kvôli nízkej výške príspevku v porovnaní so skutočnými výdavkami na presťahovanie a život na novom pracovisku sa navrhuje zjednodušiť čerpanie bez povinnosti podrobne dokladovať vynaložené náklady. Navrhuje sa vypustiť obmedzenie len na jedného z manželov, lebo z pohľadu trhu práce táto reštrikcia podľa nás nemá opodstatnenie a tu sa odvolávam aj na toľko komunikovanú rovnosť príležitostí.

    Pri prerokovaní tohto pozmeňujúceho návrhu vo výbore pre sociálne veci a bývanie, myslím, že bola vôľa takýto návrh prijať, ak sa upravia určité úpravy. Urobila som ústupok v tom, že navrhujem zníženie vzdialenosti na 50 kilometrov a evidenciu uchádzačov o zamestnanie najmenej na tri mesiace oproti pôvodnému návrhu, ktorý som predložila, kde bolo uvedených šesť mesiacov u uchádzača, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov.

    Toto sú pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladá Kresťanskodemokratické hnutie. Ja verím, že budú pochopené ako návrhy, ktoré naozaj môžu doladiť niektoré novelizačné body vládneho návrhu a spružniť, zefektívniť, zakčniť nástroje na trhu práce. A podčiarkujem, prinášajú možno viac osobnej zodpovednosti na všetkých stranách alebo u všetkých zainteresovaných aktérov na trhu práce.

    Preto vás prosím, vážené dámy a páni, aby ste sa zamysleli nad predkladanými návrhmi zákona, teda mojimi novelizačnými bodmi, a aj ich podporili. Ďakujem vám pekne za vypočutie, ďakujem pekne aj vám, pani ministerka, za vypočutie, hoci celé moje vystúpenie skoro vás vyrušovala pani poslankyňa Vaľová, ale ja jej to odpúšťam.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. Faktické neregistrujem, takže, vážené kolegyne, kolegovia, teraz vystúpi v mene poslaneckého klubu strany SMER pani poslankyňa Vaľová. Má slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani ministerka, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, dámy a páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej už iba „návrh zákona“), ktorý prerokúvame, predstavuje komplexné prepojenie nástrojov, opatrení a aktivít zameraných na riešenie podpory vstupu a zotrvanie na trhu práce príslušníkov znevýhodnených skupín uchádzačov o zamestnanie, ale najmä riešenie dlhodobej regionálnej nezamestnanosti.

    Je dobrým rozpracovaním odporúčaní Európskej komisie riešiť dlhodobú nezamestnanosť, nezamestnanosť mladých ľudí a starších osôb do aplikačných nástrojov, opatrení a postupov zo strany ústredia a úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Okrem toho vytvára podmienky na vytvorenie partnerstiev na riešenie zamestnanosti znevýhodnených skupín na regionálnej a na lokálnej úrovni. Počíta so zapojením územnej samosprávy do zlepšovania podmienok pre rozvoj regionálnej zamestnanosti.

    Návrh zákona zároveň vytvára dobrý legislatívny rámec na plnenie tej časti Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorej sa vláda Slovenskej republiky zaviazala prijať rázne opatrenia na uplatňovanie programového a projektového prístupu zameraného na predchádzanie vylúčeniu z trhu práce a podporu integrácie znevýhodnených skupín uchádzačov o zamestnanie do zamestnania, najmä absolventov škôl, občanov so zdravotným postihnutím, matiek s deťmi a osôb vo veku blízkom dôchodkovému veku, zníženiu regionálnych rozdielov z hľadiska zamestnanosti, nezamestnanosti a produktivity práce, najmä v zaostávajúcich regiónoch s vysokou nezamestnanosťou.

    Aby sa mohol vo väčšej miere ako podľa platného právneho stavu uplatňovať individuálny prístup práce s klientmi a zohľadňovať špecifiká regionálnych trhov práce podľa dôvodovej správy, návrh zákona dáva väčšie kompetencie, ale zároveň aj väčšiu zodpovednosť úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v individualizácii prístupu k skupinám uchádzačov o zamestnanie v záujme urýchlenia ich vstupu na trh práce a zotrvanie na trhu práce.

    Nadväzne na tento zámer v návrhu zákona sa navrhuje zachovať vyžadovanie aktívneho preukazovania hľadania si zamestnania uchádzačmi o zamestnanie, avšak najmenej v mesačnom intervale, čo chápeme tak, že návrh zákona dáva možnosť úradom práce, sociálnych vecí a rodiny určovať aj kratšiu periodicitu návštev uchádzačov o zamestnania, t. j. ak je príslušný zamestnanec úradu práce, sociálnych vecí a rodiny presvedčený, že toho-ktorého uchádzača o zamestnanie je potrebné pozývať každé tri dni, raz za týždeň alebo raz dva týždeň a iného stačí pozývať raz za tri týždne alebo raz za mesiac, bude mať možnosť úrad práce takto urobiť.

    Predpokladám, že táto navrhovaná zmena súvisí s navrhnutými zmenami v ďalších ustanoveniach, napríklad v návrhu v § 34 ods. 7, podľa ktorého bude úrad práce, sociálnych vecí a rodiny povinný najmenej raz za kalendárny mesiac ponúknuť uchádzačovi o zamestnanie vhodné voľné pracovné miesto alebo účasť na niektorom z uplatňovaných aktivít opatrení na trhu práce s návrhom v § 32 ods. 5 a na využívanie agentov pre pracovné miesta na zisťovanie požiadaviek zamestnávateľov na zamestnancov s návrhom v § 46, aby úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vysielal uchádzačov o zamestnanie na vzdelanie a prípravu na trh práce, napríklad v súlade s kvalifikačnými potrebami zamestnávateľov alebo v súlade s individuálnym akčným plánom na podporu pracovného uplatnenia uchádzačov o zamestnanie, napokon aj s navrhnutými novými aktívnymi opatreniami, s pripravovaným projektom na riešenie dlhodobej nezamestnanosti a s ďalšími pripravovanými či už národnými projektmi, alebo dopytov orientovanými projektmi.

    Tu by som len chcela podotknúť, že v regiónoch sa často menia firmy alebo strategickí investori a práve týmto investorom je potrebné prispôsobiť, aby daní uchádzači o prácu mali aj danú kvalifikáciu.

    Navrhnutá zmena v periodicite návštev uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny je potrebná na ofenzívne riešenie dlhodobej nezamestnanosti, na zintenzívnenie práce úradov práce, sociálnych vecí a rodiny s uchádzačmi o zamestnanie namiesto pasívneho prijímania informácií o tom, čo urobil uchádzač o zamestnanie preto, aby si sám túto prácu našiel.

    Pre tieto návrhy a pre tieto zmeny je tento zákon veľmi dobre pripravený a má význam, je to významný nástroj na mapovanie naliehavej potreby kvalifikačných požiadaviek národného trhu práce a regionálnych trhov práce, ako aj identifikácie samostatne uplatniteľných činností na jednotlivých pracovných pozíciách, považujem národnú sústavu povolaní, ktorá je rámcovo definovaná v § 35 a ktorá je základom na tvorbu národnej sústavy kvalifikácií. Národná sústava povolaní je nevyhnutným a chýbajúcim článkom, ktorý má slúžiť ako východisko na zakladanie rozsahu a štruktúry prípravy na povolanie podľa požiadaviek zamestnávateľskej sféry. Preto si myslím, že je veľmi dôležité, aby sme práve toto podporili.

    Za veľmi potrebný nástroj na riešenie regionálnej a lokálnej dlhodobej nezamestnanosti považujem navrhnutý systém podpory zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v sociálnom podniku. Tieto sociálne podniky už majú svoju históriu a tradíciu aj v iných štátoch Európskej únie. Ak sa tento nástroj správne uplatní, umožní vstup a dlhodobejšie zotrvanie na trhu práce aj viacnásobne znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie z príslušníkov marginalizovaných skupín.

    A na záver chcem povedať, že celý návrh zákona má veľa takých prvkov a opatrení, ktorých schválenie a realizácia umožní zaradiť Slovensko do rodiny členských štátov Európskej únie, ktoré sa zasadzujú, ako vieme, za sociálnu Európu. Vzhľadom na uvedené odporúčania odporúčam, aby návrh zákona bol chválený.

    Ak dovolíte, ešte by som predniesla pozmeňujúci návrh. Pán podpredseda, nechala som ho v lavici, tak pardon.

  • Krátka pauza, kým si spravodajkyňa doniesla materiál zo svojej lavice v rokovacej sále.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa v čl. I dopĺňa takto:

    V bode 119 v § 52 ods. 6 sa za slová „podľa § 49 ods. 4“ vkladajú slová „vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za I. až III. štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje“.

    V bode 121, to je po druhé, v § 52a ods. 5 sa za slová „podľa § 49 ods. 4“ vkladajú slová „vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za I. až III. štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje“.

    Odôvodnenie k bodu 1 a 2 máte, odôvodnenie vlastne máte.

    A v čl. III bude zmena znieť: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2008 okrem čl. I § 50b a § 50c, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2008.“

    Odôvodnenie takisto máte v písomnej podobe.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, odzneli vystúpenia poslancov prihlásených písomne. Teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Do rozpravy sa hlási pani poslankyňa Klára Sárközy, Rošková Ľubica, Gibalová Monika, Goga Pavol, Petrák Ľubomír, Nachtmannová Oľga. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo odovzdávam pani poslankyni Kláre Sárközy.

  • Ďakujem, dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som vystúpila v druhom čítaní k vládnemu návrhu zákona o službách zamestnanosti.

    Začiatkom februára, keď tu bolo prvé čítanie, som vyjadrila postoj vlastný aj postoj Strany maďarskej koalície – Magyár Koalíció Pártja k tejto problematike. Bolo to dosť rozsiahle a to som aj patrične zdôvodnila. Poukazovala som teda na niekoľko vybraných bodov novely, ktoré som považovala za dôležité a stále ich považujem aj teraz. Je to hlavne problematika zavedenia sociálneho podniku, kde sa obávam, že z dlhodobého hľadiska sa môžu veľmi ľahko ukázať ako nefunkčné a môžu sa stať draho vytvorenými pracovnými miestami dočasného charakteru. Ja viem, že je to celoeurópsky trend, pretože podobné podniky sa zavádzajú aj v iných krajinách Európskej únie a hlavne v novopristupujúcich krajinách, ale u nás tento nástroj aktívnej politiky trhu práce je nový a mám taký dojem, že nie je to celé doriešené do konca. Uvidíme, ako sa osvedčí.

    Takisto som upozorňovala na slabé využívanie individuálneho akčného plánu, ktorý pritom má veľkú kapacitu zlepšiť potenciál uchádzačov o zamestnanie. Ako som už v rozprave v prvom čítaní uviedla, som presvedčená, že nezamestnanosť je najlepšie možné znížiť dlhodobými programami, zlepšenie vzdelanostnej úrovne obyvateľstva skvalitnením školstva, väčším zladením trhu práce a jeho potrieb so školským systémom, vyriešením nesúladu učiva s praxou, pružnejším a flexibilnejším trhom práce, dobudovaním infraštruktúry do menej rozvinutých regiónov. Netreba zabudnúť ani na malé a stredné podniky, ktoré predstavujú takisto veľký potenciál v národnom hospodárstve. Odborné vzdelávanie by malo dostať injekciu od štátu, bolo by treba posilniť pomoc pri motivovaní mladých ľudí, takisto podporovať aj celoživotné vzdelávanie. Chybné stratégie však vytvárajú problémy na veľmi dlhý čas, toho by sme sa mali vyvarovať všetci, myslím si, takisto vládna koalícia, ako aj opozícia, hoci zodpovednosť za to má vládna koalícia.

    Desiateho marca sa v Bratislave konala konferencia s názvom Aktívna politika trhu práce práve k tomuto zákonu. Záštitu nad touto konferenciou prebral predseda výboru pán Halecký a organizoval ju Inštitút zamestnanosti. Nemohla som sa, žiaľbohu, z časovej tiesne na tejto konferencii zúčastniť, ale pozorne som si prečítala výstupy a niektoré tie výstupy sa mi zdali konštruktívne, hlavne pokiaľ ide o nutnosť individuálneho prístupu ku klientovi, rozšírenie a zintenzívnenie služieb pre záujemcu o zamestnanie, predovšetkým v oblasti aktívneho sprostredkovania zamestnania, aktívne vyhľadávanie voľných pracovných ciest a zjednotenie trhu práce s európskym trhom práce. Tieto body by mali byť hlavnými zámermi aktívnej politiky trhu práce aj do budúcnosti.

    Ďalej by som privítala riešenie problému nedostatočne kvalifikovanej pracovnej sily, zlepšenie sprostredkovania informácií o vytváraní nových pracovných miest v niektorých prípadoch či efektívnejší prístup k zamestnávateľom a vyhľadávaniu voľných miest zo strany úradov práce. Myslím si, že nízkokvalifikovaná pracovná sila a dlhodobo nezamestnaní, to je najtvrdší oriešok, ktorý treba riešiť. Nie som si celkom istá, že práve týmto návrhom zákona sa nám to podarí.

    Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k pozmeňujúcim návrhom, ktoré predkladala pani poslankyňa Gibalová, pretože pod tieto pozmeňujúce návrhy som sa podpísala aj ja. Tieto návrhy sčasti odzneli aj na výbore pre sociálne veci a bývanie. Teraz je to rozšírené a myslím si, že je to komplexnejšie a je to dobrý návrh. Oceňujem u pani poslankyne Gibalovej aj to, že reagovala aj na niektoré poznámky, ktoré odzneli na výbore pre sociálne veci a bývanie, hlavne čo sa týka mobility pracovnej sily, keď sme zdôrazňovali, a ja som to zdôrazňovala aj pri prvom čítaní, že tento nástroj aktívnej politiky práce v takom rozsahu, ako je to uvedené aj teraz, sa neosvedčil za druhej Dzurindovej vlády, keď sme to predkladali. Je tam jediná zmena, tá zmena je tá, že vtedy tam bol príspevok 10-tisíc korún, teraz ten príspevok je 40-tisíc korún, ale prečo sa neosvedčil, to bola zmena trvalého pobytu. My sme navrhovali a toto tu bolo v tejto snemovni už viackrát predkladané a viackrát sme na to poukazovali, že nie je šťastné, ak pri tomto návrhu treba zmeniť trvalý pobyt, bolo by oveľa šťastnejšie, keby bola potrebná len zmena prechodného bydliska.

    A to, čo ona predkladá teraz, a to, čo predkladala na výbore, je už zmena, pretože na výbore napríklad zo strany poslankyne Roškovej odznelo, že tých 30 kilometrov je málo, 80 kilometrov, čo predkladala pani poslankyňa Gibalová, podľa nej sa zdá veľa, takže našla tú zlatú strednú cestu a teraz v tom návrhu je už 50 kilometrov. Zrejme teraz sa nájde niečo iné. Ale nedostala som odpoveď ani pri prvom čítaní, ani na výbore, prečo je tam potrebná zmena trvalého pobytu. Prečo nemôžeme byť flexibilnejší? Ja viem, napríklad v tých regiónoch, kde je veľká nezamestnanosť, tak asi aj po tých 30 kilometroch ten uchádzač o zamestnanie nenájde prácu. A napríklad, keď niekto sa chce presťahovať za prácou v okolí Bratislavy alebo Trnavy, kde tých pracovných príležitostí je viac, alebo napríklad okolie Žiliny, tak tam sú ceny nehnuteľností také vysoké, že tých 40-tisíc korún nepomôže pri zmene trvalého bydliska. Takže tu by som vítala flexibilitu a hlavne by som tú flexibilitu vítala práve kvôli tomu, že bol tu nástroj aktívnej politiky práce, ktorý sa už raz neosvedčil. Prečo robíme ešte raz to isté? Ešte raz zdôrazňujem, tá zmena sa týka len výšky príspevku.

    Dovoľte mi prečítať jeden pozmeňujúci návrh, ktorý som dostala včera, možnože to dostanú aj ostatní členovia výboru pre sociálne veci a bývanie, od jedného zdravotne postihnutého: „Vážený pán poslanec, som občanom s ťažkým zdravotným postihnutím od roku 1993. Do roku 2007 som pracoval ako programátor spoločnosti Elektrosvit, akciová spoločnosť, Nové Zámky ako správca počítačovej siete v Brandner Nové Zámky. Pracoval som 15 rokov v rôznych profesiách. V dnešnej dobe mám problém zamestnať sa, hoci ovládam anglický jazyk a mám 12-ročné skúsenosti v oblasti informačnej technológie. Podniky odmietajú, boja sa zamestnávať občanov s telesným postihnutím. Podotýkam, že som chodiaci. Táto skúsenosť sa mi potvrdila aj na Úrade vlády pri obsadzovaní pracovného miesta informatik v decembri roku 2007. Bol som pozvaný na pohovor iba preto, že som neuviedol vo svojom životopise, že som zdravotne postihnutý. Podnikatelia aj organizácie majú povinnosť zamestnávať aj občanov so zdravotným postihom podľa zákona č. 5/2004 Z. z., o ktorom teraz hovoríme. Miesto toho každý rok zaplatia smiešnu minimálnu pokutu podľa tohto zákona.“

    On tu má pozmeňujúci návrh, ten jeho pozmeňujúci návrh sa týka odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, on ten odvod navrhuje zvýšiť vo výške 12-násobku mesačnej minimálnej mzdy. A ten druhý bod: „Žiadame tieto financie použiť iba na podporu zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú občana s ťažkým zdravotným postihnutím na plný pracovný úväzok, minimálne na obdobie dvoch rokov.“

    Posledná veta: „Pán poslanec, prosím vás o pomoc pri presadení zmeny zákona, ktorý skvalitní život zdravotne postihnutých občanov. Ak bude potrebné, som rozhodnutý pokračovať pri presadení tohto zákona vo forme petícií občanov. Som si istý, že okolo 20-tisíc podpisov by som nazbieral. Nežiadam financie pre zdravotne postihnutých, žiadam iba prácu.“

    Tento pozmeňujúci návrh som prečítala kvôli tomu, že určite to dostali aj vládni poslanci, pevne verím, že tento pozmeňujúci návrh predložia. Ja som to nevypracovala po prvé preto, že ten odvod vo výške 12-násobku mesačnej minimálnej mzdy sa mi zdá vysoký, tam by bolo treba nájsť zlatú strednú cestu. A po druhé mám skúsenosti s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré tu odzneli zo strany opozičných poslancov, neprijímajú sa, takže pevne verím, že niektorý vládny poslanec sa ujme tohto pozmeňujúceho návrhu, predloží a bude možnože aj schválený. Nepýtam to pre seba, ale pýtam to pre telesne postihnutých, ktorých sa toto týka.

    Som si vedomá, že mnoho z hore uvedených poznámok, ktoré som pred chvíľou povedala, takisto som na to upozorňovala aj pri svojom čítaní, je hudbou budúcnosti, a práve preto si myslím, že tento zákon sa bude ešte viackrát novelizovať, ale bola by som rada, keby snemovňa prerazila to veto, ktoré tu bolo doteraz, a pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Gibalovej prijala, pretože to absolútne nie je o politike, ale skvalitňuje a zlepšuje tento vládny návrh zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Kláry Sárközy sa prihlásila pani poslankyňa Jana Vaľová. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    A slovo má pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som snáď začala od poslednej vety pani poslankyne Sárközyovej, a to je tým, že prelomiť niečo, myslím si, že pozmeňujúce návrhy opozície prechádzajú, prešli pozmeňujúce návrhy pani Radičovej, prešli pozmeňujúce pán Lipšica, takže nie je namieste takéto tvrdenie.

    Chcela by som sa vyjadriť ale k pozmeňujúcim návrhom, ktoré ste tu spomenuli, pani poslankyne Gibalovej. V šestke v pozmeňujúcom návrhu 125-ky v návrhu č. 1 § 53a ja osobne by som nemala problém s podporou, ale pretože ozaj tých 50 kilometrov sa mi zdá také primerané a správne, ale s čím mám problém, tak je to s celým znením, a to, že by, ak to tak pani Gibalová určite myslela, že by človek, ktorý mal dostať tento príspevok, nemusí mať trvalý pobyt. Viete, ja si myslím, že je veľmi ľahko nahlásiť prechodné pobyty a zrazu zistíme, že v jednom byte býva aj 15 ľudí a títo ľudia tam nikdy nebývajú. Ja mám trošku taký pocit, že došlo by k zneužívaniu práve tých finančných prostriedkov, pretože veľmi ľahko sa získava pobyt, ktorý je prechodný. Čiže myslím si, že ak by pani poslankyňa Gibalová tam upravila a neviazala by obidve veci na seba, podľa mňa tých 50 kilometrov je veľmi správne a ja by som sa k tomu prikláňala. Nemôžem sa prikloniť k tomu, aby tam nebol trvalý pobyt.

    Čo sa týka sociálnych podnikov, dnes ozaj nemôžeme povedať, ako budú fungovať, ale myslím si, že fungujú v Čechách, fungujú v Európskej únii a je to aj záležitosťou nielen samotného zákona, lebo jedna vec je zákon a druhá vec je, ako ten zákon aplikujeme v praxi. Myslím si, že zákon je nastavený veľmi dobre, je s dobrým úmyslom a všetko bude záležať aj na ľuďoch, všetko bude záležať na obciach, všetko bude záležať na tých, ktorí tento sociálny podnik budú spravovať a, samozrejme, aj ich...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pani poslankyňa chce reagovať? Nie. Ďalším ústne prihláseným do rozpravy je pani poslankyňa Ľubica Rošková. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne označiť dnešné prejednávanie novely zákona o službách zamestnanosti za systémový krok, ktorý je zacielený na dotvorenie potrebného právnoinštitucionalizovaného rámca aktívnych opatrení na trhu práce. V mikroregiónoch a regiónoch, kde sa zvyšuje stále miera nezamestnaných, je to o to viacej dôležité. Táto novela o službách zamestnanosti dáva širšiu možnosť územnej samospráve riešiť sociálny rozvoj a možnosť znižovania nezamestnanosti hlavne znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Ja sa práve domnievam, že sociálny podnik je jedným z takýchto nástrojov, ktorý zamestnáva zamestnancov, ktorí pred prijatím do pracovného pomeru boli znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie v počte, ktorý predstavuje najmenej tých 30 % z celkového počtu zamestnancov.

    Sociálny podnik má za cieľ pomôcť zamestnať osoby postihnuté sociálnou exklúziou. Preto je potrebné ho orientovať v napojení na čo najväčší počet potenciálnych zamestnávateľov z radov právnických alebo fyzických osôb, ktoré budú schopné zamestnať určitú skupinu nízkokvalifikovaných nezamestnaných, dlhodobo nezamestnaných vrátane marginalizovaných skupín. Hlavným sociálnym cieľom je vytvorenie a udržanie pracovných miest, čím sa zdôrazňuje aj význam sociálneho podniku v napomáhaní sociálneho začleňovania, predchádzania sociálneho vylúčenia či podpory rozvoja komunít dlhodobo nezamestnaných vrátane marginalizovaných skupín, ktoré napomáha zabezpečovaniu aj ich sociálnych a emocionálnych potrieb osobnosti.

    Nie je tomu inak ani v regiónoch východného Slovenska, kde sme svedkami existencie značne vysokého podielu dlhodobo nezamestnaných a nízkokvalifikovaných jednotlivcov na nezamestnanosti. Táto pracovná sila je aj málo mobilná medzi jednotlivými okresmi či krajmi. Keď uvediem napríklad uchádzačov o zamestnanie s nízkym vzdelaním, ktorý bol k 31. 1. 2008 u nás v okrese Michalovce, je to 44,92 % z celkového počtu nezamestnaných. Preto sa domnievam, že takéto regióny, ako je náš región, vítajú aktívny a systematický prístup riešenia aktívnej politiky trhu práce ako jeden z možných nástrojov boja s dlhodobou nezamestnanosťou.

    Sociálny podnik dáva právnickej alebo fyzickej osobe výraznú podporu vo forme príspevku na podporu vytvárania a udržiavania pracovných miest v sociálnom podniku až do výšky 50 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve a ďalej dĺžka príspevku je poskytovaná prvých 12 kalendárnych mesiacov alebo sa poskytne aj na ďalších 12 kalendárnych mesiacov, najviac však do výšky 40 %. Zaisťuje zlepšenie dostupnosti územia cestou podpory rozvoja regionálnej dopravnej infraštruktúry ako elementárnej podmienky zvýšenia domácej i zahraničnej investičnej aktivity zamestnávania či prehĺbenie kompetencií samosprávnych krajov, môžu nemalou mierou prispieť k tomu, že chudoba a sociálna exklúzia sa prestanú ako smola lepiť na päty najmä ľuďom žijúcim v menej rozvinutých regiónoch.

    Regionálny rozvoj rešpektujúci rozvíjanie teritoriálnej spolupráce vo všetkých jej formách s dôrazom na komplexný charakter prijímaných legislatívnych opatrení dáva pohľad na ucelené riešenie problémov. Práve novela zákona o službách zamestnanosti môže byť v tomto smere výrazne nápomocná tak, že precizuje opatrenia štátnej správy v oblasti verejných služieb zamestnanosti a sociálnych vecí, ktoré niekedy nepredstavujú dostatočne účinný nástroj na riešenie sociálnych problémov a na rast zamestnanosti. Možnože aj tu sa stretneme s niečím, čo ešte bude potrebné vylepšiť. Do celkovej mozaiky skvalitnenia politiky zamestnanosti určite prispeje zvýraznenie stimulácie účastníkov pracovného trhu i posilnenie motivácie obyvateľov na zlepšenie svojich životných podmienok.

    Nedá mi nespomenúť, že podľa realizovaných sociologických prieskumov považujú obyvatelia Slovenska za jedny z najvýznamnejších spoločenských problémov práve otázky zamestnanosti a chudoby. A niet sa čo diviť, rodiny, v ktorých nikto nepracuje alebo v ktorých pracuje len jeden člen rodiny za minimálnu mzdu, najčastejšie prepadajú práve do pasce chudoby, z ktorej ťažko unikajú aj ich ďalšie generácie. Zvlášť citlivým sa stáva tento problém u niektorých marginalizovaných skupín účastníkov trhu práce, spomedzi ktorých patria k najohrozenejším tí uchádzači o zamestnanie, ktorí nedisponujú dostatočným stupňom vzdelania, alebo tí, ktorí nespĺňajú požiadavky zamestnávateľa na odborné zručnosti a praktické skúsenosti potrebné na vykonávanie pracovných činností na pracovných miestach.

    Novela zákona o službách zamestnanosti vychádza v tomto smere v ústrety zamestnávateľom možnosťou otestovania si zamestnanca prácou na skúšku, čím sa zníži pocit neúspechu u dlhodobo nezamestnaného uchádzača a u zamestnávateľa možnosť vykrytia jeho priamych nákladov, príspevkov na zapracovanie znevýhodneného uchádzača, ale hlavne nájsť vhodného a zodpovedného zamestnanca. Ďalej možnosť využitia pracovného asistenta ako individuálnej podpory a pomôcť občanovi so zdravotným postihnutím pri zaškolení na prácu. Pozoruhodná je aj podľa mňa navrhovaná suma príspevku na vzdelávanie a prípravu na trh práce tohto príspevku, ktorý je až do výšky 100 % nákladov na vzdelávanie a ďalších súvisiacich nákladov, čím navrhované poskytované dávky počas dlhodobejšieho vzdelania a prípravy na trh práce, ako aj ich motiváciu zvyšovať si svoju kvalifikačnú flexibilitu účasťou na dlhodobejšom, cieľavedomejšom vzdelávaní práve na konkrétny pracovný post.

    Pomoc a podporu uľahčenia vstupu a zotrvania znevýhodneného nízkokvalifikovaného uchádzača o zamestnanie na trhu práce má zaistiť nielen zapojenie štátu, ale aj špecializovaných inštitúcií partnerstiev, kde sa dáva oveľa väčší priestor. Dáva sa tým možnosť rozšíriť vytváranie partnerstiev pre realizáciu projektov na podporu zamestnanosti, čím sa poskytujú ďalšie možnosti využitia nástrojov aktívnej politiky trhu práce. A ja budem veľmi rada, ak sa tieto aktívne politiky dokážu a dokážeme ich využiť práve v tých oblastiach a v tých regiónoch, kde je vysoká miera nezamestnanosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásil pán poslanec Ján Kvorka. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    A slovo má pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem podporiť a oceniť vystúpenie kolegyne Roškovej, ktorá poukázala a trafila veci priamo tam, v ktorom sa tento problém nachádza. Pretože podľa môjho názoru veľkým problémom slovenského trhu práce je dlhodobo vysoký podiel nezamestnanosti na celkovom počte uchádzačov o zamestnanie, čo v podstate robí až 50 %. K dlhodobej nezamestnanosti sčasti prispieval aj doterajší systém uchádzačov o zamestnanie, ktorý, sa dá povedať, bol nastavený na situáciu v dopyte a ponuke pracovných príležitostí v rokoch 2002 a v rokoch 2004. Teraz, keď vzniká väčší počet pracovných príležitostí a hlavne sa ukazuje, že je nedostatok kvalifikovaných pracovníkov najmä v automobilovom priemysle, elektrotechnickom priemysle alebo v stavebníctve, je potrebné vytvoriť podmienky na to, aby sa skracovalo obdobie účasti uchádzačov na zamestnanie na udržanie ich pracovných návykov a získavania praktických skúseností počas ich vedenia v evidencii úradov práce.

    Chápem, že takýto prístup a cieľ sleduje aj zmenu a návrh aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obce, kde hlavne nová forma aktivačnej činnosti uchádzačov o zamestnanie formou dobrovoľníckej služby, najmä pokiaľ ide o obmedzenie trvania foriem uchádzačov o...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pani poslankyňa Rošková, chcete reagovať na faktickú? Áno. Poprosím, zapnite pani poslankyňu.

  • Áno, ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem poďakovať kolegovi a myslím si, že zdôraznil práve aj tie ďalšie nástroje, s ktorými ja som vo svojom diskusnom príspevku nevystúpila, a myslím si, že len rozširuje možnosť táto novela zákona práve v oblasti takej, ako je náš región, kde je dlhodobo nezamestnaných veľká väčšina. Takže ďakujem pekne za podporu.

  • Ďalej sa prihlásila do rozpravy pani poslankyňa Monika Gibalová. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som sa prihlásila ústne do rozpravy preto, pre korektnosť, pretože keď som skončila svoje vystúpenie, som nepožiadala pána spravodajcu o to, ako chcem hlasovať. Prosím vás, pán spravodajca, želám si hlasovanie – bod 1, 2 a 6 osobitne.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Samostatne každý, áno, samostatne každý. A body 3, 4 a 5 spoločne.

    A keďže už som tu, tak využívam príležitosť na to, aby som opäť zdôraznila, keď som podávala pozmeňujúci návrh, § 3a príspevok na presťahovanie za prácou (reakcia z pléna), § 53a, ďakujem pekne, príspevok na presťahovanie za prácou, vo výbore, tak uvedomovala som si tú skutočnosť, že tento môj pozmeňujúci návrh bol pomerne tvrdý. A ja som mala jediný úmysel, keď som použila tam tú tvrdosť vo vyjadrení aj v tých kilometroch, aj v evidencii uchádzačov, teda v podmienke evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorý bol vyradený z evidencie, to, aby sa neplytvali verejné finančné prostriedky, aby neboli zneužívané, aby tento nástroj politiky trhu práce nebol zneužívaný. Však tá vec s prechodným pobytom, ako povedala už aj moja kolegyňa, a ja som o tom naozaj presvedčená, že je to skutočnosť, ktorá bránila tomu, aby sa tento nástroj politiky trhu práce využíval.

    Ja poviem opäť jeden príklad. Hovorila som ho podobný aj na výbore. Pritom podčiarkujem, upozorňujem, že rozoznávam, čo je dochádzka za prácou a čo je príspevok na presťahovanie, ale môže to byť zneužívané. Príklad poviem: Zamestnanec občan žijúci v Poprade presťahuje sa za prácou, nájde si vhodnú prácu dajme tomu v Liptovskom Hrádku. Je to taká krátka vzdialenosť a taký okruh kilometrový, že príbuzenstvo sa napríklad nachádza v tomto okruhu. To znamená, že nebude problém fiktívne si zabezpečiť trvalý pobyt. Ak bola vo výbore námietka, že sú tam iné súvislosti, platby za odpad a tak ďalej, nuž ako viete, vynaliezavosť ľudí je bezhraničná, všetko sa dá zneužiť, ja tomu rozumiem, ale ja sa obávam, že naozaj sa toto bude zneužívať a žiadať od človeka, od bežného občana pri všetkej úcte, ktorý nemá toľké šťastie, aby mal prostriedky na to, aby si kúpil a zabezpečil nehnuteľnosť alebo aspoň len malú garsónku a minimálny byt, tak my mu položíme tú najväčšiu prekážku, aby mohol využívať tento príspevok a aby mohol sa zaktivizovať, aj keď on veľmi chce byť zodpovedný za svoj život a svoju rodinu, ale nebude to môcť využiť. Bude mať ponuku práce, ale nebude mať prostriedky na to.

    Preto vás veľmi pekne prosím, veľmi pekne vás prosím, aby ste to zvážili pre dobro. Ak sa to neosvedčí, dá sa to predsa odsledovať, sú na to rôzne nástroje. Vždy sa to dá zmeniť, ale predpokladám, že ak tam bude taká tvrdá podmienka, po roku opäť zistíme, že sa to nepoužilo práve preto.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa prihlásili pani poslankyňa Klára Sárközy, pán poslanec Ján Kvorka. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníčky.

    A slovo má pani poslankyňa Klára Sárközy, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja chcem podporiť to, čo povedala pani poslankyňa Gibalová. Keď chce niekto zneužiť systém, vždy si nájde na to možnosť. Ale myslím si, že práve to, čo zdôrazňovala ona, sa dá vyriešiť buď nejakým vnútorným nariadením, alebo je na to dostatočne veľa pák, ktoré by práve boli proti zneužitiu tohto systému. Ja som tiež za to, skúsme prijať tento pozmeňujúci návrh, možnože sa to raz podarí, a keď sa neosvedčí, tak môžeme to zmeniť alebo môžeme to nejako sprecizovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Kvorka, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, všetci si dobre uvedomujeme skutočnosť, že znovuzavedenie príspevku na presťahovanie za prácou už tu dakedy bolo. Tento príspevok bol už v roku 2004, ale vzhľadom na to, že tento príspevok bol slabo využívaný alebo nebol využívaný, bol tento príspevok zrušený, čo myslím si, že nebolo celkom správne. A nebral by som to tak z toho pohľadu, že tento systém tohto príspevku na presťahovanie za prácou bude dačo, čo bude len špekulatívne a bude vedené tým spôsobom, že sa to bude zneužívať. Pretože myslím si, že to plní zmysel úplne iného charakteru. Preto plne podporujem zavedenie tohto príspevku do praxe, kde poskytnutím príspevku na základe písomnej žiadosti a zmenením trvalého bydliska uchádzača o zamestnanie, kde je podmienkou najmenej tri mesiace a kde by sa mala poskytovať výška tohto príspevku za prácou tak, ako to bolo aj na sociálnom výbore hovorené, kde sa zvyšovala tá sadzba pani poslankyne Gibalovej na tých 40-tisíc korún. Účelom tohto všetkého je, si treba uvedomiť, rozšíriť možnosti týchto uchádzačov o zamestnanie nájdením pracovného miesta mimo svojho trvalého bydliska, čo v prvom rade...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • S reakciou na faktické poznámky sa hlási pani poslankyňa Monika Gibalová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko. Tento návrh je iný návrh, ako bol v roku 2004. Tento návrh myslím si, že je vylepšený, že pomôže, spružní ľudí a ich ochotu vycestovať za prácou. A ak nebude vyžadovať trvalý pobyt, uvidíme, že sa osvedčí. Môžme urobiť analýzu po roku, a opakujem, môže sa to zmeniť. Ja nechcem byť podozrievavá a všetkých hádzať do jedného vreca, ale naozaj ľudská vynaliezavosť je nekonečná. A ja sa obávam, že tu sa to bude zneužívať. Ďakujem.

  • Ďalej ústne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Pavol Goga. Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor na vystúpenie.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja pár slovami prispel k návrhu zákona o službách zamestnanosti a vyjadril niekoľko postrehov k nemu.

    Chcem najmä povedať to, že vítam tento predložený návrh zákona, pretože sleduje odstránenie problémov, ktoré vznikajú v praxi v oblasti zamestnanosti. Aj dôvodová správa hovorí o tom, ktoré opatrenia na trhu práce tento zákon podporuje. Je ich tam viac, avšak ja sa budem venovať iba niektorým.

    Zaujal ma fakt, že tento návrh sa zameriava na nové formy vzdelávania a prípravy pre trh práce. Predovšetkým to, že by mali vzniknúť tzv. pilotné projekty alebo projekty na regionálnej či národnej úrovni. Spolupráca s úradmi a inštitúciami na tejto úrovni môže pomôcť pri riešení vznikajúcom nedostatku kvalifikovaných pracovníkov. Oceňujem i skutočnosť, že sa znovu navrhuje zaviesť príspevok na presťahovanie sa za prácou. Práve pred chvíľou sme sa o tom bavili, takže ja sa viac k tomu nebudem vyjadrovať. Myslím, že pán Kvorka povedal jasne svoj postoj. Ja ho úplne podporujem. Takže k tomu iba toľko, že cieľom je pomôcť naozaj pri riešení nedostatku kvalifikovaných pracovníkov v regiónoch, kde chýbajú, a podporuje sa tým aj územná mobilita.

    Osobne podporujem aj zvýšenie maximálnej výšky príspevku na dochádzku za prácou z 2-tisíc korún na 3-tisíc korún. Keďže naša ekonomika generuje väčší počet nových pracovných miest, prichádzajú na Slovensko aj zahraniční investori, vytvárajú okrem pracovných miest dobré podnikové sociálne politiky vrátane podnikovej bytovej politiky, tým sa utvárajú aj podmienky a predpoklady na sťahovanie za prácou a tým sa aj inštitút príspevku na presťahovanie za prácou dá využívať vo väčšom množstve ako doteraz. Tento príspevok nemôže byť poskytnutý pri zmene prechodného pobytu, to by mohlo spôsobiť jeho zneužívanie napríklad pri sťahovaní sa z jednej ubytovne na druhú. Ak je v našich schopnostiach vytvoriť podmienky na zvýšenie zamestnanosti pre udržanie zamestnanosti, tak ich vytvárajme.

    A tak je z môjho pohľadu zaujímavé úplne nové aktívne opatrenie na trhu práce, a to podpora zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie v sociálnom podniku, ktorý môže pôsobiť vo všetkých sférach hospodárskej, sociálnej či kultúrnej činnosti. Takže okrem sociálnej oblasti, ktorá je prioritná, čiže vytváranie pracovných príležitostí a udržanie pracovných miest, môže mať takýto sociálny podnik aj ekonomický charakter a cieľ, čiže zabezpečenie zisku prostredníctvom predaja produktov a služieb.

    Návrh zákona hovorí aj o poskytovaní príspevku na podporu vytvárania a udržiavania pracovných miest v sociálnom podniku prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Myslím si, že charakter a zmysel vzniku takéhoto podniku je v § 50b zrozumiteľný. Zákon vytvorí možnosti pre ďalšie nové opatrenia a je ich viac a bude ich potrebné aplikovať v praxi aj prostredníctvom regionálnych inštitúcií a úradov práce. Chcel by som vyzdvihnúť novoupravené opatrenie týkajúce sa podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ktorého cieľom je odstrániť niektoré bariéry pre tvorbu pracovných miest pre túto skupinu ľudí cez absolvovanie prípravy formou školenia a prípravou na prácu, ktoré bude financovať úrad. Všetky opatrenia budú slúžiť pre zlepšenie ich pracovnej integrácie. Čo sa týka vzťahu zamestnávateľov k tejto skupine občanov, tak zákon obsahuje i niekoľko pozitívnych zmien v ich prospech, ktoré by mohli motivovať, aby zamestnávatelia zamestnávali i občanov so zdravotným postihnutím.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, záverom môjho vystúpenia by som chcel poďakovať ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny, že pripravilo do Národnej rady uvedený návrh zákona o službách zamestnanosti. Je to ucelený materiál, ktorý v prípade, že sa bude uplatňovať v praxi, pomôže mnohým skupinám obyvateľstva, ale zastaví aj prehlbovanie regionálnych rozdielov z hľadiska zamestnanosti, nezamestnanosti a produktivity práce.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Gogu sa hlásia pani poslankyne Vaľová, Sárközy, pán poslanec Kvorka. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    Slovo má vo faktickej poznámke pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem podporiť svojho predrečníka, pretože je stále čoraz zrejmejšie, že dobré fungovanie trhu práce je jeden z kľúčových vnútorných trhov, je nemysliteľný bez určitej konvergencie sociálnych politík. A myslím si, že práve takýto trend sociálnej politiky nastúpila i táto vláda.

    Chcela by som povedať, že sociálny podnik, ktorý ja vysoko vyzdvihujem práve v tomto zákone, bol už aj predtým a predtým cez iqvav, cez programy, kde sa zapojili aj niektoré slovenské obce a mestá. Čiže nie je to nejaký nový produkt, ktorý by vláda dala, ktorý by vláda v tomto zákone vymýšľala alebo niečo robila, sú odskúšané veci. Ja som si našla aj na internete, že vzniká i nová publikácia na základe podnikateľských komunít, ktoré upravujú vo Švédsku, Rakúsku, kde tieto sociálne podniky už fungujú, a práve teraz vzniká aj nová publikácia, kde tieto podniky sú už odskúšané. Čiže vlastne myslím si, že to nie je nejaký pokus, ale je to niečo, čo je overené už v praxi a na základe čoho vlastne aj táto vláda pristúpila k riešeniu práve tých sociálnych skupín, ktoré sú buď zo spoločnosti, na okraji spoločnosti a sú to ľudia, ktorí majú za sebou aj kriminálnu činnosť, sú to telesne postihnutí ľudia, sú to ľudia, ktorí si skúsili dajme tomu, majú za sebou životnú skúsenosť s drogami, alebo sú to ľudia jednoducho starší, ktorí si nemôžu nájsť prácu. Takže naozaj vítam, že na základe skúseností z Európskej únie a iných členských štátov vláda pristúpila práve k takémuto zákonu.

    Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Klára Sárközy. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Musím sa ešte raz vrátiť k tej problematike mobility pracovnej sily, pretože tu odznelo, že škoda, že sa tento nástroj aktívnej politiky na trhu práce zrušil počas druhej Dzurindovej vlády. No zrušil sa, pretože sa nevyužíval. Využívalo to niekoľko desiatok ľudí. Keď sa pamätám na ten počet, mám taký dojem, že to bolo 77, jednak. A po druhé sa to zrušilo kvôli tomu, že testovanie bolo drahšie ako tie peniaze, ktoré ľudia využili na tento aktívny nástroj politiky trhu práce.

    A nemôžem si odpustiť jednu poznámku, ktorá tu odznela. Pán predrečník sa poďakoval vláde, že predložila takýto zákon. No neviem, či si uvedomujete povinnosť vlády a povinnosť parlamentu, vlastne povinnosť vlády voči parlamentu. Povinnosťou vlády je predkladať zákony.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Kvorka, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem oceniť vystúpenie svojho kolegu predchodcu pána poslanca Gogu, kde sa sústredil aj na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Myslím si, že to je dosť veľmi významná časť, ktorá v tejto novele zákona nachádza podporu, s cieľom vytvárania nových pracovných miest pre občanov so zdravotným postihnutím formou príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a príspevku občanom so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. Mení sa týmto aj základňa na výpočet týchto príspevkov z minimálnej celkovej ceny práce na celkovú cenu práce, čím sa zavádza valorizačný mechanizmus, ktorý zabezpečuje prepojenie výšky poskytovaných príspevkov s vývojom úrovne miezd v hospodárstve Slovenskej republiky.

    Ďalej je potrebné zaujať stanovisko aj k tomu, že sa tu jedná o určité motivačné prvky zamestnávateľov zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím a na zníženie finančných nákladov zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím, sa navrhuje poskytovanie príspevku na udržanie a zamestnanie občana so zdravotným postihnutím počas pracovného pomeru tohto zdravotne postihnutého občana. Je to dosť významný prvok, ktorý si myslím, že tejto skupine obyvateľov veľmi-veľmi pomôže prijatím tohto zákona.

  • Pán poslanec Goga reagovať nebude. Takže má slovo v rozprave ďalší prihlásený, ktorý je pán poslanec Ľubomír Petrák. Pozerám sa, že pán poslanec nie je v sále, stráca poradie. A ďalej vystúpi pani poslankyňa Oľga Nachtmannová.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, dámy a páni, podnikateľská sféra už dlhé roky signalizuje, že jej chýbajú kvalifikované ľudské zdroje pre odborné činnosti, pričom Slovenská republika ešte stále zaostáva v dosiahnutí cieľov Lisabonskej stratégie v úrovni zamestnanosti. Slovenská republika je navyše v rámci Európskej únie jednou z krajín, kde je najnižšia zamestnanosť. Cez to všetko v niektorých profesiách máme nadbytok zamestnancov a v mnohých máme nedostatok. Už dávno bolo potrebné vypracovať koncepciu odborného vzdelávania, ktorá ale musí mať vytvorenú bázu a práve tou bázou je národná sústava povolaní, ktorá v prerokúvanom zákone o zamestnanosti je pod § 35a.

    Národná sústava povolaní je nevyhnutným a dosiaľ chýbajúcim článkom, ktorý má slúžiť ako východisko na zisťovanie kvalifikačných požiadaviek potrebných na vykonávanie pracovných činností na pracovných miestach. Národná sústava povolaní je základným systémovým rámcom pre tvorbu národnej sústavy kvalifikácií, čo sa následne prejaví v zákone v odbornom vzdelávaní, ktorý pripravuje Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. Tu vítam logickú nadväznosť prijímania jednotlivých zákonov. Národná sústava povolaní je základom, ktorý napomôže riešeniu nedostatku kvalifikovaných pracovníkov.

    Ďalším novým aktívnym opatrením trhu práce na riešenie nedostatku kvalifikovaných pracovníkov je podpora mobility zamestnancov za prácou. Spomeniem základné paragrafy, ktoré sa dotýkajú riešenia mobility.

    § 53 – príspevok na dochádzku za prácou. Zvyšuje sa maximálna výška príspevku o 50 %, t. j. z doterajších 2-tisíc korún na 3-tisíc korún. Príspevok sa poskytuje všetkým uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 3 mesiace na základe písomnej žiadosti. Minimálna doba poskytovania príspevku je najmenej 6 mesiacov.

    Čo je hlavným účelom tohto paragrafu? Kompenzáciou zvýšených výdavkov na cestovné spojených s dochádzkou za prácou, týmto sa budú uchádzači o zamestnanie motivovať, aby prijali zamestnanie aj v okresoch, regiónoch vzdialenejších od ich bydliska. Tým sa bude riešiť nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v regiónoch, kde chýba kvalifikovaná pracovná sila, a podporia sa všetky skupiny uchádzačov o zamestnanie, ktorí sa rozhodli prijať zamestnanie alebo začať samozamestnávanie.

    Ďalší § 53a – príspevok na presťahovanie za prácou. Znovu zavádza sa príspevok na presťahovanie za prácou v súvislosti so získaním zamestnania. Príspevok sa poskytuje na základe písomnej žiadosti. Je podmienená zmenou trvalého bydliska a dobou vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 3 mesiace. Príspevok sa poskytuje jednorazovo raz za dva roky vo výške 40-tisíc korún.

    Čo je účelom tohto § 53a? Účelom je rozšíriť možnosti uchádzačov o zamestnanie v súvislosti s nájdením pracovného miesta mimo svojho trvalého bydliska. Zmena trvalého bydliska žiadateľa z dôvodu zamedzenia špekulatívneho získavania príspevku, ak by tento bol poskytovaný aj pri zmene prechodného pobytu. Týmto sa bude riešiť aj nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v regiónoch, kde chýba kvalifikovaná pracovná sila. Príspevkom za prisťahovanie za prácou sa podporuje aj územná mobilita.

    Ďalej k § 53 písm. b) – príspevok na dopravu do zamestnania. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na dopravu svojich zamestnancov do zamestnania na základe dohody vo výške najviac 50 % vynaložených nákladov na dopravu zamestnancov do zamestnania. Doprava musí byť zabezpečovaná zamestnávateľom každodenne. Týmto príspevkom sa podporuje zamestnávanie u zamestnávateľov, ktorí vytvárajú pracovné príležitosti najmä v spádových oblastiach. Výrazne sa tým saturuje nedostatok dopravného prepojenia v regióne, znižujú sa náklady zamestnancov vynaložených na dopravu do zamestnania. Rieši sa nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v regiónoch, kde chýba kvalifikovaná pracovná sila. Podporuje sa profesijná mobilita a v neposlednom rade to má aj ekologický dopad.

    Ja som vo svojom vystúpení zdôraznila iba určité momenty. Všetci, čo sme čítali zákon o službách zamestnanosti, vieme, že to je zákon, ktorý je dlhé roky potrebný, a verím, že v oblasti zamestnávania ľudí prinesie čoskoro svoje ovocie.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Nachtmannovej sa neprihlásil nikto. Preto dávam teraz možnosť poslednému prihlásenému do rozpravy ústne k tomuto návrh zákona a to je pán poslanec Ľubomír Petrák.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pani ministerka, dovoľte aj mne, aby som sa v krátkosti vyjadril k predkladanej novele zákona o službách zamestnanosti.

    Vidím, že táto novela nevyvoláva veľký záujem pánov poslancov, napriek tomu myslím si, že je to významný nástroj na ovplyvnenie trhu práce a nezamestnanosť je jedným z vážnych problémov Slovenskej republiky.

  • Ruch v sále.

  • Takže ja by som sa chcel dotknúť aj niektorých vecí, ktoré odzneli v prvom čítaní o tomto zákone, aj niektorých vecí, ktoré odzneli teraz v rozprave, a v podstate sa opriem o kritiku, ktorá zaznela v prvom čítaní, že novela bude ponúkať 25 nástrojov aktívnej politiky trhu práce, čo je príliš veľa, že tieto nástroje nie sú cielene zamerané a že tieto nástroje sa môžu svojím spôsobom minúť účinku. Ja osobne nezdieľam tento názor a opieram sa aj o tie čísla, ktoré tu už zazneli. Má to za cieľ podporiť 138-tisíc uchádzačov o zamestnanie, čo je však oproti minulému obdobiu o 136-tisíc uchádzačov menej.

    No ale tu sa spýtam. Ak budeme hovoriť o celkových číslach, že je menší počet uchádzačov, akí ľudia sa zamestnali z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie? No tí, ktorí boli pripravení na trh práce a ktorí boli schopní sa zamestnať. Je opodstatnené hovoriť o nejakých úzko cielených opatreniach na trhu práce, ktoré by posunuli uchádzačov o zamestnanie do pracovného pomeru? O úzko cielených opatreniach sa dá hovoriť pri veľkom počte uchádzačov, ak chceme veľmi efektívne a rýchlo znížiť veľký počet uchádzačov o zamestnanie. Ale pokiaľ nám v evidencii nezamestnaných zostane veľká skupina ľudí, ktorí možno nepracovali nikdy v živote, ktorí možno majú veľké problémy s tým, aby sa začlenili do pracovného pomeru, no jednoducho vtedy potrebujem rozšíriť počet nástrojov, ktoré ovplyvňujú zamestnanosť, a to práve tento zákon poskytuje a myslím si, že za to patrí ministerstvu práce a sociálnych vecí vďaka.

    Dámy a páni, aby to nebolo len vo všeobecnej rovine, dovoľte mi pomenovať niektoré nástroje, ktoré ja osobne veľmi vítam. Opriem sa o § 49 – samostatne zárobková činnosť. Táto vláda je opakovane často kritizovaná zo strany podnikateľských zväzov a podnikateľských kruhov za to, že vraj vytvára opatrenia na trhu práce, ktoré sú v neprospech podnikania. Ak sa pozriem na § 49, na podporu samostatne zárobkovej činnosti, znižuje sa podmienka dĺžky vedenia uchádzača o zamestnanie na účely poskytnutia príspevku zo 4 na 3 mesiace. Je to pozitívny krok, alebo nie? Podľa mňa jednoznačne pozitívny. Zavádza sa zmena základu pre výpočet príspevku, kde minimálna mzda ako referenčná veličina sa nahrádza priemernou mzdou zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za I. až III. štvrťrok kalendárneho roku. Opakujem, minimálna mzda, priemerná mzda. To znamená, znovu sa zvyšuje výška podpory, čo je absolútne jednoznačné pozitívne opatrenie, ktoré, verím, ocenia aj podnikateľské kruhy. Ale má to ešte aj ďalší efekt. Tým, že sa zavádza ako porovnávacie kritérium priemerná mzda, je zabezpečený pravidelný valorizačný mechanizmus, ktorý umožní vzhľadom na reálny vývoj priemernej mzdy zvyšovať aj príspevky, ktoré budú na úrovni vývoja miezd v hospodárstve Slovenskej republiky.

    Ďalej výška príspevku je závislá od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese a neprihliada sa k príslušnosti k niektorej zo znevýhodnených skupín uchádzačov o zamestnanie. Je to znovu vyrovnávanie regionálnych rozdielov aj prostredníctvom tohto nástroja aktívnej politiky trhu práce.

    Môžeme sa pozrieť aj na niektoré ďalšie opatrenia, ktoré zavádza tento zákon. Sociálny podnik. Sociálny podnik je jeden z nástrojov, ktorý bol oceňovaný aj zo strany napríklad pani poslankyne Radičovej v prvom čítaní, kde uviedla, citujem: „Vo väčšine európskych krajín prináša svoje očividné efekty a je to jeden z hlavných nástrojov riešenia práve dlhodobej nezamestnanosti.“ Osobne vítam takýto názor aj zo strany opozície a myslím si, že ministerstvo financií tým, že zaradilo tento nástroj novely zákona, urobilo dobrý krok a urobilo kus práce, ktoré môžu posunúť riešenie dlhodobej nezamestnanosti správnym smerom.

    Samozrejme, že napríklad zo strany pani poslankyne Kláry Sárközy tu zazneli aj obavy, že tieto miesta nemusia byť dlhodobého charakteru. Ale tu znovu znie otázka, že či sociálny podnik má dlhodobo zamestnávať dlhodobo nezamestnaných, alebo ich má naučiť včleniť do pracovného procesu tak, aby boli schopní efektívne vstúpiť na trh práce. Ja si osobne myslím, že je toto druhé, ktoré som pomenoval, a toto projekt sociálnych podnikov určite spĺňa. Základným cieľom je vytváranie pracovných príležitostí a udržanie pracovných miest. Ekonomický cieľ, to je zabezpečenie zisku, je len podružný efekt, ten hlavný efekt je začlenenie dlhodobo nezamestnaných do pracovného procesu.

    Čo je to sociálny podnik? Sociálny podnik je právnická alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva zamestnancov, ktorí pred prijatím do pracovného pomeru boli znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie a tento počet uchádzačov predstavuje minimálne 30 % z celkového počtu zamestnancov. Najmenej 30 % z finančných prostriedkov získaných z príjmu predmetu činnosti, ktoré zostanú po úhrade všetkých výdavkov, každoročne použije na vytváranie nových pracovných miest alebo na zlepšenie pracovných podmienok. Zopakujem: 30 % získaných finančných prostriedkov z príjmov týchto podnikov bude opätovne použitých na vytváranie nových pracovných miest alebo na zlepšenie pracovných podmienok. Veď toto je cieľom znižovania nezamestnanosti a nie vytváranie zisku. Takže pokiaľ by som hodnotil opatrenie sociálnych podnikov, jednoznačne pozitívny krok, ktorý treba vysoko oceniť, a myslím si, že v blízkej dobe prinesie svoje ovocie.

    Príspevok na podporu vytvárania a udržania pracovných miest v sociálnom podniku – § 50c. Znovu paragraf, ktorý nadväzuje na predchádzajúce vytvorenie sociálneho podniku a efektívne tento nástroj podporuje. Opätovne jednoznačne pozitívny krok.

    Dámy a páni, ja by som sa chcel v krátkosti povenovať ešte v podstate dvom oblastiam a to je príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec.

    Aktivačné práce sú jeden z významných nástrojov, ktoré pomáhajú vracať dlhodobo nezamestnaných do pracovného procesu. Tí, ktorí nepracujú s týmto nástrojom, si myslia, že to je nástroj, ktorý je veľmi ľahko aplikovateľný, ale ja zo svojho dlhoročného pôsobenia vo funkcii starostu obce musím jednoznačne povedať, že práca s dlhodobo nezamestnanými, ktorí stratili akékoľvek pracovné návyky, ktorí – a nebojím sa to povedať – mnohokrát nemajú ani veľký záujem pracovať, ktorí sú možno niekde na hranici alebo niektorí z nich sú možno na hranici asociálnosti, ako táto práca nie je jednoduchá. A preto každý krok, ktorý ich pomôže vrátiť do normálneho života spoločnosti, je určite vítaný.

    Čo zavádza novela zákona? Rozdelením aktivačnej činnosti na dve formy, jej vykonávania na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb a formou dobrovoľníckej služby sa zabezpečuje rovnaký časový rozsah pre obe formy. Aktivačná činnosť bude slúžiť ako forma aktivácie na získanie a udržanie pracovných návykov dlhodobo nezamestnaných odkázaných na dávku v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke hmotnej núdzi. V porovnaní so súčasným právnym stavom sa zintenzívňuje obdobie vykonávania aktivačnej činnosti aj vzhľadom na skutočnosť, že je umožnené opakovať aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec len raz.

    Áno, toto opatrenie môžu niektorí starostovia vnímať aj negatívne, lebo je to znovu otázka toho, že ak raz niekoho naučíte konečne pracovať po dlhej dobe, keď nepracoval, tak máte záujem si ho nechať, lebo je schopný vykonávať túto prácu, je ochotný vykonávať túto prácu. A keď máte znovu získať z evidencie nezamestnaných niekoho, kto nie je pripravený pracovať, tak máte s tým omnoho väčšie náklady, máte omnoho viac nervov a omnoho ťažšiu prácu.

    Príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby, jeho cieľom je aktivácia uchádzača o zamestnanie za účelom získania praktických skúseností pre potreby trhu práce. Podpora uchádzačov o zamestnanie, ktorí môžu po absolvovaní tejto formy aktivačnej činnosti zvýšiť svoju šancu na získanie riadneho zamestnania.

    Toto sú všetko veci, ktoré ja osobne vysoko kladne hodnotím, ale, ak dovolíte, ešte rád by som sa vyjadril k pozmeňujúcemu návrhu pani poslankyne Gibalovej a dotknem sa bodu 5 pozmeňujúceho návrhu. Ja osobne mám problém s takto zadefinovaným pozmeňujúcim návrhom a ja to prečítam: „Okrem všetkých náležitostí podľa Zákonníka práce by pracovná zmluva mala jasne definovať priameho nadriadeného.“

    Pani poslankyňa, ako vy ste boli v pracovnom pomere a uzatvárali ste pracovné zmluvy s ľuďmi na takto problémovom trhu, ako je práca s dlhodobo nezamestnanými? Myslíte si, že pri každej zmene nadriadeného, to znamená osoby, ktorá je zodpovedná za usmerňovanie pracovníkov, je potrebné meniť pracovnú zmluvu? Ako ja osobne si to prakticky neviem predstaviť. To hovorím absolútne vážne a hovorím, že takéto opatrenie je absolútne neprijateľné, lebo by spôsobilo neuveriteľné problémy pri výkone tejto činnosti a je to skomplikovaním celého procesu a nie jeho pomoc.

    Ďalšia otázka, ktorá tu zaznela z vašich úst, je otázka, či má byť podpora viazaná na trvalý alebo prechodný pobyt. No ja si osobne myslím, že absolútne jednoznačne na trvalý pobyt, lebo otázka prechodného pobytu je otázka piatich minút. Keď si nahlásim prechodný pobyt, hocikde za ďalší mesiac si môžem nahlásiť ten prechodný pobyt niekde inde a nemám s tým absolútne žiadne problémy. Áno, je to svojím spôsobom aj určité zavádzanie administratívnych opatrení, lebo so zmenou trvalého pobytu sú spojené aj ďalšie náležitosti, ako zmena všetkých dokladov vrátane občianskeho preukazu a tak ďalej atď. A jednoducho v tomto prípade je menšia pravdepodobnosť zneužívania týchto príspevkov. A myslím si, že je cieľom ako vládnej koalície, tak aj opozície, aby prostriedky zo štátneho rozpočtu neboli zneužívané.

    Ak dovolíte, vyjadrím sa aj k 6. bodu vášho pozmeňujúceho návrhu, kde v podstate vy ste pomenovali, že vládny návrh predpokladá vzdialenosť 30 kilometrov, diskusie na výbore hovorili o tom, že by to mohlo byť niekde na 80, ako kompromis sa javí vzdialenosť 50 kilometrov. Ako s týmto sa vieme stotožniť, ale máme problémy so znením tak navrhovaného pozmeňujúceho návrhu, ako ste ho dali vy.

    Takže, ak dovolíte, ja by som si dovolil akceptovať časť vášho pozmeňujúceho návrhu s tým, že predložím vlastný pozmeňujúci návrh, ktorý bude znieť: v bode 125 v § 53a ods. 1 sa číslovka „30“ nahrádza číslovkou „50“. Áno, je to racionálny kompromis, ktorý akceptujeme, že ten návrh z vašej strany je racionálny, a budeme sa ho snažiť aplikovať takto, pričom tie veci, s ktorými máme problémy, jednoducho z tohto návrhu vypúšťame.

    Dámy a páni, ja osobne som rád, že vláda našla odvahu a predložila takto rozsiahlu novelu do parlamentu. Ja osobne som rád, že sa rozšíril počet nástrojov aktívnych na ovplyvňovanie trhu práce. A myslím si, že sa v blízkej dobe prejavia aj účinky.

    Ešte viac som rád, že objavuje sa tu rad nástrojov, ktoré by mali pozitívne oceniť aj podnikateľské kruhy a konečne by mali zaznieť aj z týchto kruhov slová, ktoré by mali dokumentovať to, že kroky vlády nie sú namierené proti podnikateľským kruhom, sú namierené v prospech všetkých obyvateľov Slovenska, v prospech vytvárania nových pracovných miest a zabezpečenia trvalého rastu ekonomiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka sa prihlásili pani poslankyňa Monika Gibalová, Klára Sárközy, pán poslanec Ján Kvorka. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    A slovo má pani poslankyňa Monika Gibalová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja už sa nechcem vracať v reakciách na ten § 53a, kvitujem tú akceptáciu tých 50 kilometrov. Ostatné, myslím si, že ukáže budúcnosť, ako sa tento paragraf bude ujímať v praxi.

    Položili ste ale, pán poslanec, vo svojej rozprave otázku, takú rečnícku, čo zavádza novela zákona? Ja sa napríklad chcem vás opýtať, keďže to bola tak široko položená otázka, čo zavádza novela zákona, napríklad v dôvodovej správe v čl. IV sa objavil novelizačný bod, ktorý v § 4 odsek 2 znie: „Za zamestnanca na účely tohto zákona sa nepovažujú zamestnanci cirkví a náboženských spoločností, ktorí vykonávajú duchovenskú činnosť.“ Ja by som poprosila aj vás a potom, ak si môžem dovoliť, ak pani ministerka vystúpi v záverečnom slove, ak bude taká dobrá, aby nám túto vec ozrejmila.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej sa prihlásila Klára Sárközy s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. No ako vidím, pán poslanec, pozmeňujúci návrh pani poslankyne Gibalovej spravil medzi poslancami vládnej koalície, ale tak teda hovorím len o strane SMER, pretože ona rozhoduje o tom, ako bude tento zákon vyzerať, menší rozruch. Ja som len čakala, že či to bude 55 kilometrov, alebo 70, alebo 75. No ale vyriešili ste to šalamúnsky! Zostalo tam 50 kilometrov, ale ste povedali (reakcia z pléna), ale ste povedali, že nemôžete súhlasiť len s touto polovicou.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec Jarjabek, mohli ste sa prihlásiť a kľudne vystúpiť v rozprave. Však vy sa viete k všetkému vyjadriť.

    Takže, pán poslanec Petrák, ale však koalícia prijala uznesenie, že nemôže dopustiť, aby pozmeňujúce návrhy opozičných poslancov prešli, takže museli ste sa s tým nejako zmieriť. Nemohli ste úplne na to nereagovať, pretože tá reakcia na 50 kilometrov vzišla práve z výboru pre sociálne veci a bývanie, kde pani poslankyňa najprv navrhla 80 kilometrov. Pani poslankyňa Rošková povedala, že ona by nemala problém s tými 50 km, tak spravili sme návrh na tých 50 kilometrov. Tak teraz som čakala tú reakciu, ale prišla. Takže šalamúnsky ste to vyriešili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Ján Kvorka. Poprosím ešte o pokoj v rokovacej sále. Ešte bude priestor na vystúpenie pani ministerky, prípadne pána spravodajcu v záverečnom slove, aby sme mohli potom o 11.00 hodine aj tento zákon odhlasovať.

    Dajte, prosím, nový čas pánovi poslancovi Kvorkovi, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem plne podporiť vystúpenie kolegu Petráka, kde ma zaujalo v jeho vystúpení, hlavne čo sa týka príspevku na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec. Čo si myslím, že je dosť významné, kde v obciach je aj dosť veľký problém nájsť týmto občanom dajaké možnosti na privylepšenie si týchto prác. Je potrebné spomenúť, že vykonávať aktivačnú činnosť nepretržite počas, najviac počas šiestich kalendárnych mesiacov v rozsahu 20 hodín má veľký zmysel. A veľký zmysel má aj možnosť jeho opakovaného vykonávania najviac počas ďalších šiestich mesiacov v kalendárnom roku.

    Čo je toho účelom? Účelom toho je prerozdelenie činnosti na dve formy vykonávania aktivačnej činnosti, formou menších obecných služieb pre obec a formou dobrovoľníckej služby, kde sa zabezpečuje rovnaký časový rozsah pre obe formy. Aktivačná činnosť tu má slúžiť ako forma aktivácie na získanie a udržanie si pracovných návykov dlhodobo nezamestnaných občanov odkázaných na dávku v hmotnej núdzi a príspevku dávok v hmotnej núdzi. Keď to porovnáme so súčasným právnym stavom, zintenzívňuje sa obdobie vykonávania aktivačnej činnosti aj vzhľadom na skutočnosť, že je umožnené opakovať aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec a tuná to nachádza obrovský zmysel.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Petrák, chcete reagovať? Nech sa páči. Pán poslanec Petrák bude reagovať na vystúpenie rečníkov vo faktických poznámkach.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne za faktické poznámky, kolegyne, kolegovia.

    Pán Kvorka zdôraznil časť vystúpenia, na ktorom mi zvlášť záležalo. Takže ďakujem za zdôraznenie týchto otázok.

    Pani poslankyňa Gibalová, no, duchovenská činnosť, ja osobne si myslím, že nie je cieľom opatrení na trhu práce, aby boli generovaní noví duchovní, lebo myslím si, že by nemali sa kde výraznejšie uplatňovať. Ale myslím si, že je to otázka, ktorá bola viac položená na pani ministerku ako na mňa, a že sa ona vo svojom záverečnom vystúpení tejto témy dotkne.

    Pani poslankyňa Sárközy, no ja osobne beriem vaše vystúpenie ako zbytočné invektívy. Ja osobne som povedal vo svojom vystúpení, že máme súhlasný názor na časť návrhu, ktorý predniesla opozícia, nestotožňujeme sa s celým návrhom. A jednoducho, že tú časť, ktorú sme ochotní akceptovať, si neprivlastňujeme. Preberáme ju tak alebo dávame ju do takej formy, aby sme ju boli schopní ako parlament prijať. Ja nevidím na tom absolútne nič zlé. A myslím si, že to vystúpenie takého útočného charakteru, ako ste použili, bolo absolútne zbytočné. Ja viem, že vy sa rada venujete číslam, tak ako ste v predchádzajúcom období spomínali 30 800, pokiaľ ide o počet ľudí, ktorí majú vystúpiť z druhého piliera, ale znovu je to zbytočné. Skúste ísť do podstaty veci a vyhýbať sa číslam, ktoré sú vytrhnuté z kontextu, a možno potom nájdeme spoločnú reč a budeme môcť prijímať aj spoločné pozmeňujúce návrhy, ktoré bude podávať opozícia.

    Asi toľko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani ministerka, do rozpravy alebo záverečné slovo?

  • Reakcia ministerky.

  • Tak prepáčte. Končím rozpravu k tomuto bodu. Pán Petrák bol posledným prihláseným.

    A teraz je priestor na záverečné slovo pani ministerky, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ja sa veľmi stručne dotknem iba dvoch paragrafov, o ktorých sa tu nehovorilo, pretože ostatné, pokiaľ ide o sociálne podniky, príspevok na aktivačnú činnosť, príspevok za presťahovanie za prácou, skutočne priam brilantne zdôvodnili páni poslanci Petrák, pani poslankyňa Rošková, pán poslanec Kvorka, pani poslankyňa Vaľová.

    Dovoľte preto iba uviesť, pokiaľ ide o individuálny akčný plán, táto povinnosť v § 43 vyplýva pre štyri skupiny znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, a to pre mladých, starších ako 50 rokov veku, pre osoby, ktoré boli dlhodobo vzdialené od trhu práce z dôvodu ťažkostí pri zosúlaďovaní rodinného a pracovného života, t. j. občan, ktorý nevykonával zárobkovú činnosť ani sa nepripravoval na povolanie v rámci sústavnej prípravy na povolanie alebo v systéme ďalšieho vzdelávania najmenej počas 24 mesiacov pred dňom ostatného zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu ťažkostí pri zosúlaďovaní pracovného a rodinného života, a posledná skupina dlhodobo nezamestnaní, teda viac ako 24 mesiacov. Všetci ostatní uchádzači o zamestnanie môžu požiadať o individuálny akčný plán.

    Účelom je poskytnúť intenzívnejšiu pomoc vybraným skupinám znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, ďalej vyššia cielenosť na podporu zamestnateľnosti týchto skupín, možnosť pre ostatných uchádzačov o zamestnanie požiadať o vypracovanie individuálneho akčného plánu úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a znížiť administratívnu záťaž odborných poradcov v prospech práce s najťažšie umiestniteľnými skupinami uchádzačov o zamestnanie na trhu práce.

    Pokiaľ ide o samostatnú zárobkovú činnosť, znižuje sa podmienka dĺžky vedenia uchádzača o zamestnanie v evidencii uchádzača na účely poskytnutia príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť zo štyroch na tri mesiace...

  • Veľký ruch v sále.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Veľký ruch v sále.

  • Prosím všetkých poslancov a poslankyne, ktorí medzitým prišli do rokovacej sály, ešte prebieha bod programu, prosím vás všetkých, aby ste rešpektovali, že vystupuje v záverečnom slove pani ministerka. Ďakujem za porozumenie.

  • Ďakujem. Zmena základne pre výpočet príspevku, teda minimálna mzda ako referenčná veličina sa nahrádza priemernou mzdou zamestnanca v hospodárstve za I. až III. štvrťrok kalendárneho roku a výška príspevku je závislá od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese. Neprihliada sa k príslušnosti uchádzača o zamestnanie k niektorej zo znevýhodnených skupín. Samozrejme, ideme tu podľa mapy regionálnej pomoci. Účelom je sprístupnenie príspevku pre žiadateľa v čo najkratšom čase, a tak urýchliť jeho návrat na trh práce. Taktiež podpora vytvorenia pracovného miesta formou samozamestnávania pre všetky skupiny uchádzačov o zamestnanie a zavedenie valorizačného mechanizmu, ktorý zabezpečí prepojenie výšky poskytovaného príspevku s vývojom úrovne miezd v hospodárstve a, samozrejme, znižovanie regionálnych disparít v úrovni zamestnanosti i nezamestnanosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pýtam sa pána spravodajcu, či chce využiť právo záverečného slova?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nech sa páči, ale poprosím, pán spravodajca, stručne, lebo chceli by sme dodržať čas určený na hlasovanie.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, pani poslankyne, páni poslanci, ja len vzhľadom na to, že v rámci rozpravy boli prednesené pozmeňujúce návrhy, ktoré boli len nedávno prednesené a rozdané v rozprave, nevyužívam oprávnenie v zmysle rokovacieho poriadku na to, aby sa o tomto zákone hlasovalo ihneď, a navrhujem teda, aby sme o tomto vládnom návrhu zákona hlasovali v utorok o 11.00 hod. pri najbližšom hlasovaní v najbližší nasledujúci rokovací deň. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán spravodajca bol posledný, ktorý vystúpil k tomuto zákonu. Prerušujem rokovanie o tomto zákone a pred hlasovaním o siedmich zákonoch, ktoré sme prebrali včera a dnes, vyhlasujem päťminútovú prestávku a prosím všetkých, ktorí sa nachádzajú v priestoroch parlamentu, aby sa dostavili do rokovacej sály.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, chcem vás poprosiť, aby ste sa vrátili do rokovacej sály, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 20. schôdze.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 359/2007 Z. z. Je to tlač 546.

    Pani poslankyňa Košútová bude uvádzať hlasovanie ako určená spravodajkyňa. Hlasujeme v prvom čítaní, dámy a páni.

  • Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpilo osem poslancov, ktorí podali celkovo 2 procedurálne návrhy. Pán poslanec Farkas podal procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona. K tomuto návrhu sa pripojili páni poslanci Hort a Berényi. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

  • Takže hlasujeme o procedurálnom návrhu v zmysle § 73 nepokračovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 61 za, 75 proti, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme procedurálny návrh neschválili.

    Ďalej, pani spravodajkyňa.

  • Pán poslanec Simon podal procedurálny návrh vrátiť predkladaný návrh zákona navrhovateľovi na prepracovanie tak, aby boli možnosti vytvárania priemyselných parkov v južnom regióne.

  • Pani poslankyňa, pán poslanec môže navrhnúť len vrátiť, ale nie, čo s ním má urobiť navrhovateľ. Takže budeme hlasovať podľa § 73, aby bol zákon vrátený na prepracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 60 za, 73 proti, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh sme neprijali.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých návrhoch z rozpravy, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 76 za, 60 proti, nikto sa nezdržal, hlasovali všetci.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaní Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 6. mája 2008 a gestorský výbor do 7. mája 2008. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 90 za, 14 proti, 32 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme návrh pridelili výborom, určili gestorský výbor a lehoty na prerokovanie.

    Teraz poprosím pána poslanca Čecha, aby uvádzal ako určený spravodajca hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení zákona č. 555/2004, je to tlač 547.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave k prerokúvanému návrhu zákona nevystúpil žiadny poslanec. Pán predseda, prosím preto, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 105 za, 1 proti, 30 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie nasledovným výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 6. mája 2008 a gestorský výbor do 7. mája 2008.

  • Hlasujeme o pridelení do výborov a o lehotách na prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 128 za, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a určili lehoty na prerokovanie a určili sme zároveň gestorský výbor.

    Pán poslanec Vestenický bude uvádzať ako určený spravodajca v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 527.

  • Vážený pán predseda, v rozprave k uvedenému zákonu nevystúpil nikto a neboli predložené žiadne návrhy. Preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 79 za, 57 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky takto: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodársku politiku, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej aby týmto hlasovaním bol za gestorský výbor určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby boli určené lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 6. mája 2008 a gestorskému výboru do 7. mája 2008.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 97 za, 1 proti, 38 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh výborom a určili lehoty na prerokovanie, ako aj gestorskému výboru sme určili lehotu na prerokovanie.

    Teraz bude pán poslanec Jánoš v prvom čítaní uvádzať hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, je to tlač 548.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili štyria páni poslanci, ani jeden z nich však nepredložil pozmeňujúci návrh k predmetnému bodu programu. Pán predseda, dajte preto, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku predložený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 120 za, 2 proti, 11 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

  • Pán predseda, teraz dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ďalej že za gestorský výbor určuje výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Určené výbory prerokujú predmetný návrh do 6. mája 2008 a gestorský výbor do 7. mája 2008. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasujeme o pridelení do výborov a o lehotách.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 132 za, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Teraz pani poslankyňa Cibulková bude uvádzať hlasovanie o návrhu uznesenia k

    informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2007 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2008, je to tlač 542.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave k tomuto návrhu nevystúpil žiaden poslanec, a preto, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2007 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2008.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 118 za, 20 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme prijali návrh uznesenia.

    Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Tibor Cabaj bude v prvom čítaní uvádzať hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a mení zákon č. 441/2001 Z. z. o presune niektorých pôsobností z Policajného zboru na okresné úrady a na krajské úrady v znení neskorších predpisov, je to tlač 557.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda, prosím, dajte najskôr hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať tento vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 78 za, 33 proti, 27 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

  • Pán predseda, ďalej budeme hlasovať o tom, že tento vládny návrh zákona v súlade s vaším rozhodnutím je pridelený ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Zároveň budeme hlasovať o tom, že gestorským výborom bude Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbory prerokujú tento vládny návrh zákona do 6. mája a gestorský výbor do 7. mája.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 98 za, 9 proti, 31 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh zákona pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Ako o poslednom budeme v prvom čítaní hlasovať o

    vládnom návrhu zákona o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z., je to tlač 558.

    Pán poslanec Madej bude uvádzať hlasovanie. Poprosím vás o chvíľočku strpenia, pán spravodajca hľadá podklady. Pán spravodajca, odzneli nejaké procedurálne návrhy, poďte dať hlasovať, to zvládneme aj bez podkladov.

  • Ruch v sále.

  • Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Ja sa ospravedlňujem. Pán predseda, prosím, aby ste dali návrh zákona postúpiť do druhého čítania.

  • Hlasujeme o návrhu postúpiť návrh zákona do druhého čítania. Pardon, môžete mi ešte raz, technici, ukázať výsledok hlasovania, predchádzajúceho hlasovania. Tentoraz to bola moja chyba, aby zas nevyzeral spravodajca, že...

  • Smiech v sále.

  • Technika, viete mi dať predchádzajúce hlasovanie? Tak mi doručte počty, ja to oznámim potom, ale konštatujem, že sme postúpili...

  • Reakcie z pléna.

  • Viete čo, vyhlasujem hlasovanie za zmätočné, budeme ešte raz hlasovať o návrhu postúpiť uvedený návrh zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 125 za, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do druhého čítania.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať, aby Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady predložila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: výboru pre sociálne veci a bývanie, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie, rozpočet a menu, aby za gestorský výbor určila výbor pre sociálne veci a bývanie s tým, že predmetné výbory prerokujú návrh zákona v lehote do 7. mája a gestorský výbor v lehote do 8. mája.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 135 za, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme návrh pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, odhlasovali sme všetky prerokované body programu. O poslednom budeme, tak ako navrhol spravodajca, kvôli 24-hodinovej lehote hlasovať v utorok o 11.00 hod. a po päťminútovej prestávke budeme pokračovať v rokovaní programu 20. schôdze prerokovaním v druhom čítaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Dáma a páni, ešte vás chcem informovať, že vzhľadom na časový predpoklad prerokovávania školský zákon nebudeme prerokovávať dnes, budeme ho prerokovávať až na budúci týždeň. Je to rozsiahla problematika, aby sme... Ďakujem pekne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, tak dovoľte, aby sme po prestávke pokračovali v rokovaní v dnešných bodoch programu.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

    Vládny návrh zákona máme uvedený ako tlač 517 a spoločnú správu výborov máme ako tlač 517a.

    Slovo má teraz ministerka práce pani Tomanová. Prosím ju, aby odôvodnila v druhom čítaní vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, účelom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007, je zosúladenie odvetvovej klasifikácie ekonomických činností uvedenej v zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci s novou klasifikáciou ekonomických činností v zmysle vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky 306/2007, ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia ekonomických činností.

    Novým znením prílohy č. 1 k zákonu o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sa nerozširuje doterajší okruh ekonomických činností s vyšším rizikom, pri ktorých môže pri plnení pracovných povinností vzniknúť závažné poškodenie zdravia zamestnancov alebo pri ktorých častejšie vzniká poškodenie zdravia zamestnancov.

    Vládnym návrhom zákona sa tiež menia ustanovenia zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci týkajúce sa výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce, ktoré sa dotýkajú úpravy živnostenského podnikania v rozsahu, v ktorom zasahujú do úpravy zákona č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti sa navrhuje zúžiť okruh údajov, ktoré musí žiadateľ o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie vo svojej žiadosti uviesť. Navrhuje sa tiež odstrániť previazanosť oprávnenia na výchovu a vzdelávanie so živnostenským oprávnením, a to tým spôsobom, že sa ruší kompetencia Národného inšpektorátu práce odobrať oprávnenie na výchovu a vzdelávanie osobám, ktoré nemajú živnostenský list. V nadväznosti na tieto zmeny sa vypúšťajú ustanovenia týkajúce sa povinností oprávnených osôb na výchovu a vzdelávanie predkladať Národnému inšpektorátu kópiu živnostenského oprávnenia.

    Na rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky boli uplatnené pozmeňujúce a doplňujúce poslanecké návrhy, ktoré sa týkajú problematiky výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce, pracovnej zdravotnej služby a lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy majú za cieľ zlepšiť praktickú aplikáciu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u zamestnávateľov a u fyzických osôb podnikateľov, ktoré nezamestnávajú iné fyzické osoby. Významnou je navrhovaná zmena výkonu lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, ktoré sa navrhuje vykonávať u zamestnancov a fyzických osôb podnikateľov, ktoré nezamestnávajú iné fyzické osoby, len ak vykonávajú práce zaradené do tretej a štvrtej kategórie, to znamená rizikové práce, a ak zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžadujú osobitné predpisy. Ďalej sa navrhuje ich vykonávanie u občanov, ktorí sa uchádzajú o zamestnanie na výkon práce zaradenej do 3. alebo 4. kategórie. Navrhuje sa tiež predĺžiť frekvenciu vykonávania lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci v 3. kategórii prác z jedného roka na dva roky.

    Vzhľadom na zámer pozmeňujúcich a doplňujúcich poslaneckých návrhov zabezpečiť primeranú a dostatočnú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov a fyzických osôb podnikateľov, ktorí nezamestnávajú iné fyzické osoby, a tým odstrániť nadbytočnú administratívu a finančnú záťaž, odporúčam schváliť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť. Skončila som, pán predsedajúci.

  • Veľmi pekne ďakujem, pani ministerka.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Ľudmile Roškovej a poprosím ju, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložila spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z., vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. (tlač 517), ďalej podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 729 zo 7. februára 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z., na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady.

    Návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 353 z 18. marca 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 299 z 18. marca 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením č. 93 z 11. marca 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 123 z 11. marca 2008. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV tejto správy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z., vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    Gestorský výbor určil za spoločného spravodajcu výborov Ľubicu Roškovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 7 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy nasledovne: po prvé o bodoch 1, 3, 4 a 7 spoločne s návrhom schváliť a po druhé o bodoch 2, 5 a 6 spoločne s návrhom schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie č. 136 z 26. marca 2008. Týmto uznesením výbor poveril spravodajcu predložiť návrhy zákona podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za uvedenie spoločnej správy výborov, ako aj stanoviska gestorského výboru k pozmeňujúcim návrhom z prerokovania v druhom čítaní.

    Otváram rozpravu. Chcem informovať, že písomne sa do rozpravy ako jediný prihlásil pán poslanec Viliam Novotný, odovzdávam mu slovo.

  • Vážené dámy, vážení páni, vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, dovoľte mi, aby som vystúpil k zákonu, ktorým sa mení zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Je to pomerne netypické, že k sociálnemu zákonu vystupujem a že sa ním zaoberal, a veľmi vážne, výbor pre zdravotníctvo, ale buďme úprimní, od samého začiatku prerokovania tohto zákona v prvom čítaní bol tento viac o pracovnej zdravotnej službe ako o navrhovaných novelizačných bodoch vládneho návrhu zákona. Preto aj moje dnešné vystúpenie.

    Prečo? To je tá otázka, na ktorú by som chcel v úvode odpovedať, čo sa to od jesenných mesiacov deje okolo lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci a pracovnej zdravotnej službe. Začal by som niekde na jeseň minulého roku, keď som obdržal ako predseda výboru list od prezidenta Slovenskej živnostenskej komory, v ktorom mi písal: „Konkrétne zákon č. 355/2007 Z. z. v § 30 ukladá uzatvoriť zamestnávateľovi zmluvu s vybranými firmami pracovnou zdravotnou službou na svoje náklady. Takúto povinnosť ukladá v odseku 2 i fyzickým osobám podnikateľom, ktorí nezamestnávajú iné fyzické soby, teda SZČO, prípadne vykonávajú prácu pomocou svojho manžela a detí. Na základe toho považujeme uzatvorenie zmlúv s vybranými firmami pracovnou zdravotnou službou za ďalšie neodôvodnené náklady.“

    Pán prezident Slovenskej živnostenskej komory ma prosil o nápravu stavu, ktorý nastal po 1. septembri 2007, keď vstúpil do platnosti zákon o ochrane verejného zdravia. Chcem povedať, že SDKÚ – DS sa zaoberala už od jesenných mesiacov týmto problémom, ja som aj vystúpil s týmto problémom v decembri v pléne Národnej rady pri prerokovaní zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, kde som podal pozmeňujúci návrh týkajúci sa práve zákona o ochrane podpory a rozvoj verejného zdravia, kde som navrhoval v § 30 vypustiť odsek 2, teda oslobodiť od povinnosti vykonávať lekárske preventívne prehliadky živnostníkov, ktorí nezamestnávajú iné osoby, resp. zamestnávajú len svojich rodinných príslušníkov. Tento môj pozmeňujúci návrh síce nezískal podporu v pléne, ale získal som sľub ministra zdravotníctva pána Valentoviča, verejne ho povedal za týmto pultom, že sa tým ministerstvo zdravotníctva bude zaoberať a že sa pripraví komplexný pozmeňujúci návrh.

    Chcem sa hneď na úvod poďakovať, že naozaj – predovšetkým ale ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny, pani ministerke – sa naozaj na tom veľmi intenzívne pracovalo a pripravil sa komplexný pozmeňujúci návrh. Na chvíľu sa zastavím, lebo musím sa zastaviť aj pri tom, čo sa vlastne v médiách dialo od toho decembra až do marca tohto roku, kým sme sa dopracovali do druhého čítania s týmto zákonom. Jednak trochu hystéria zo strany malých živnostníkov podnikateľov, ktorí nie celkom presne rozumeli jednotlivým formuláciám, a je mi to trochu ľúto, že nikto nenašiel dostatok priestoru to trochu aj vysvetliť verejnosti, o čo tu vlastne ide, pretože sa tu trošku miešajú jablká s hruškami. Osobne si nemyslím, že to má byť rezort práce a sociálnych vecí, ktorý to má vysvetľovať, ale rezort ministerstvo zdravotníctva, na tom sa iste zhodneme, ktorý to mal vysvetliť. Ale zaujímavá bola aj diskusia v médiách na tému, kto to vlastne zavinil. Hľadal sa vinník. A do určitej miery si vládna koalícia prehadzovala ten horúci zemiak s opozíciou a zvaľovali sme na seba vinu, či to bolo v predchádzajúcom funkčnom období, alebo v tomto funkčnom období. Preto si dovolím porovnať zákon č. 124/2006 Z. z., keď to mám tak teraz zjednodušovať, z pera pani ministerky Radičovej so zákonom č. 309/2007 Z. z. z pera pani ministerky Tomanovej a následne dva zdravotnícke zákony. Ale aby som to neplietol, začnem tými sociálnymi.

    Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci č. 124/2006 Z. z., ktorý schválil parlament za predchádzajúcej vlády, hovorí v § 6: „Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný“, písmeno q), „zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu vrátane preventívnych prehliadok v pravidelných intervaloch s ohľadom na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada.“

    Tu treba jasne povedať, že novela č. 309/2007 Z. z., ktorý predložila súčasná vláda a bol schválený týmto parlamentom, išla ďalej a umožnila exkluzivitu vykonávania lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci len pre pracovné zdravotné služby, teda dneska pre 50 firiem, ktoré na Slovensku existujú.

    Čítam paragrafové znenie, § 6, ten istý: „Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný“, písmeno q), „zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu pracovnou zdravotnou službou vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada.“ Čiže už v sociálnom zákone č. 309/2007 Z. z. sme exkluzívne povedali, že lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci robí pracovná zdravotná služba a nikto iný.

    Zastavím sa ale aj pri zdravotníckom zákone, lebo znovu musím povedať, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ťahá horúce gaštany z ohňa za niekoho druhého v danej chvíli, ale porovnám zákon č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve z pera ministra Zajaca so zákonom o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia platného od 1. 9. 2007 z pera ministra Valentoviča.

    Takže najprv 126-ka z roku 2006 z obdobia predchádzajúcej vlády: „Zamestnávateľ je povinný“, odsek 1 písmeno c), „zabezpečiť pre svojich zamestnancov lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci.“ Je povinný zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky. Odsek 5: „Lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci vykonáva lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore“ a idú vypísané špecializačné odbory.

    Zákon č. 355/2007 Z. z., teda zákon súčasnej vlády, o ochrane podpory a rozvoji verejného zdravia, ten istý § 30 ods. 1 písm. c): „zamestnávateľ je povinný predložiť lekárovi pracovnej zdravotnej služby“, ide text ďalej, čiže nie zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky, ale predložiť zoznam zamestnancov lekárovi pracovnej zdravotnej služby. A odsek 8: „Lekárske preventívne prehliadky vykonávajú lekári pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou“ a pokračujeme ďalej.

    Čiže aj v druhom, aj tentoraz v zdravotníckom zákone exkluzivita pre pracovné zdravotné služby. Žiadalo sa mi to odôvodniť, lebo myslím, že diskusie o tom vo verejnosti bolo dosť a treba dať veci na pravú mieru. To nie je o obviňovaní, to je o tom, aby sme si hovorili, ako to je v zákonoch napísané.

    Čiže záver, ktorý z toho chcem urobiť, tú výlučnosť, tú exkluzivitu vykonávania lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci pre pracovné zdravotné služby zaviedla súčasná vláda a nie vláda predchádzajúca. SDKÚ – DS pripravila pozmeňujúci návrh týkajúci sa pracovnej zdravotnej služby. My sme ho avizovali už v decembri, keď neprešiel môj pozmeňujúci návrh k zákonu o rozsahu zdravotnej starostlivosti. Náš pozmeňujúci návrh, ktorý na záver svojho vystúpenia prečítam, jednak odstraňuje exkluzivitu vykonávania lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci len pre pracovné zdravotné služby. Náš pozmeňovák hovorí, že lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci vykonávajú lekári s určitou špecializáciou. My nehovoríme, že to nemôžu byť lekári pracovnej zdravotnej služby, my len hovoríme, že keď lekár má danú špecializáciu, takúto preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci vykonávať môže. Tieto lekárske preventívne lekárske prehliadky určujeme jedenkrát ročne pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do 3. a 4. kategórie a pri prácach zaradených do 2. kategórie, pri ktorých sa vyžaduje osobitná pracovná spôsobilosť v intervaloch podľa osobitného predpisu. S tým, že lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sa vykonávajú pred nástupom do práce, po skončení a počas práce.

    Využijem tento okamih možno na vysvetlenie dôležitého momentu, ktorý naozaj verejnosti nikto nevysvetlil. Aký je rozdiel medzi preventívnou prehliadkou a lekárskou preventívnou prehliadkou vo vzťahu k práci?

    Lekárska preventívna prehliadka alebo, ako ju máme v zákone, preventívna prehliadka zadefinovaná v zákone č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti hovorí, že v určitom veku určité skupiny majú nárok na určitý charakter preventívnej prehliadky, ktorá je plne hradená z verejného zdravotného poistenia. To znamená, že päťdesiatnik má nárok na urologické vyšetrenie, gastroenterologické vyšetrenie raz do roka, všetci máme raz do roka nárok na stomatologické vyšetrenie a potom neplatíme ošetrenie zubného kazu a tak by som mohol pokračovať ďalej. Toto hradíme z verejného zdravotného poistenia zo solidárneho balíka.

    Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci je niečo, čo si objedná zamestnávateľ u zdravotníka, či už u pracovnej zdravotnej služby, ako je to doteraz alebo má byť doteraz, alebo u lekára s príslušnou špecializáciou, a zaplatí to zamestnávateľ. Obsah tejto preventívnej prehliadky nie je totožný a to si mýlili aj živnostníci, lebo nikto im to nikdy nevysvetlil poriadne, nie je totožný. Pretože väčšinou je spektrum vyšetrenia, či už laboratórne, alebo samotné fyzikálne, trochu iné a odlišné ako pri preventívnych prehliadkach určených v zákone o rozsahu. Tieto lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci majú odhaliť, či vplyv pracovného prostredia rizikových faktorov v práci zanecháva stopy na organizme človeka. Nemá to žiadny súvis s preventívnymi prehliadkami z verejného zdravotného poistenia a toto je zásadný rozdiel, ktorý akosi ušiel všetkým, lebo – aspoň čo som sledoval teraz, nepredpokladám, že v tejto snemovni o tom nevieme, len treba o tom takto rozprávať, pretože verejnosť o tom takto nevie, mýlia si to novinári, mýlia si to živnostníci a všetci hovoria, že prečo on má mať lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci, keď on má zmluvného lekára a chodí pomerať si k nemu tlak. Však on chodí k lekárovi. Lenže toto vyšetrenie nič nehovorí o tom, či on môže pracovať na žeriave, nič nehovorí o tom, či môže maľovať s latexovými farbami a či to na ňom zanecháva alebo nezanecháva stopy.

    Ďalšia časť nášho pozmeňujúceho návrhu hovorí o tom, že posúdiť zdravotnú spôsobilosť na prácu je potrebné len pri prácach zaradených do 3. a 4. kategórie. Ponechávame ustanovenie, že posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu sa robí na základe lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci plus posúdenia rizikových faktorov. A teraz je tu jeden vážny moment a znovu sa zastavím, možno vysvetľujúc, že toto je veľmi dôležité povedať, lekárska preventívna prehliadka je niečo, čo urobí lekár. Lekár zhodnotí naše laboratórne výsledky a fyzikálny nález, ale niekto musí posúdiť, či rizikové faktory, ktoré sú na pracovisku a náš aktuálny nález lekárskej preventívnej prehliadky nám umožňuje spôsobilosť vykonávať naďalej túto prácu alebo vykonávať novú prácu, na ktorú chceme ísť. A toto nemôže urobiť všeobecný lekár, pretože všeobecný lekár na to nemá potrebné atestácie a špecializáciu. Toto musí urobiť lekár, ktorý má atestáciu z pracovného lekárstva a túto možnosť ponechávame pracovnej zdravotnej službe. Čiže posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu s hodnotením lekárskej preventívnej prehliadky a posúdenia rizikových faktorov robí lekár pracovnej zdravotnej služby. Avšak upravujeme v našom pozmeňujúcom návrhu, že takéto posúdenie, tento posudok na základe vyšetrení môže stáť 500 Sk. Nie 15 000, ako sa nám to stávalo už bežne, 1 500, 8 000, 6 000, každý si účtoval, koľko chcel. Päťsto korún. Ja si myslím, že spracovať výsledky a napísať jednu správu za 500 korún je celkom dobré, celkom dobré ohodnotenie.

    Náš pozmeňujúci návrh sa zaoberá aj samostatne zárobkovo činnými osobami, živnostníkmi, ktorí nezamestnávajú iné osoby alebo zamestnávajú len rodinných príslušníkov. Dokonca sme túto kategóriu rozšírili aj o firmy do 10 zamestnancov, ale len v prechodnom období do konca roka 2010, kým PZS nabehne. Samozrejme, títo majú možnosť vykonávať lekárske preventívne prehliadky, ale majú povinnosť vykonať ich u tých svojich zamestnancov, ktorí sú zaradení v prácach v 3. a 4. kategórii.

    Zmenou, ktorú prináša môj alebo náš pozmeňujúci návrh, ktorý o chvíľu prečítam, je aj novelizácia zákona o správnych poplatkoch, pretože okrem toho, že poplatok za posúdenie zdravotnej spôsobilosti určujeme na 500 Sk, aby to bolo taxatívne určené a nikto nešpekuloval o spracovaní lekárskej preventívnej prehliadky, musím povedať, že slušné pracovné zdravotné služby si neúčtujú viacej ako 500 korún za jedného zamestnanca. Upravujeme aj oprávnenie na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby, ktorého cenu určujeme na 500 Sk. Žiaľ, v súčasnosti to stojí 15 000 korún po zmenách, ktoré nastali, a to znamená, že mnoho lekárov, ktorí by to chceli vykonávať, ale sú proste všeobecnými lekármi, považujú tento poplatok za príliš vysoký.

    Chcem povedať, že tento môj pozmeňujúci návrh neprešiel na výbore pre zdravotníctvo, preto sa uchádzam o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu tu v pléne. Na výbore pre zdravotníctvo prešiel pozmeňujúci návrh pánov poslancov Urbániho a Valockého, ktorý máte zapracovaný v spoločnej správe, o ňom hovorila aj pani ministerka, že odporúča podporiť tieto body 1 až 7 spoločnej správy. Čiže aby som bol korektný, mal by som to porovnať, v čom je náš pozmeňujúci návrh lepší, ako je pozmeňujúci návrh, ktorý máme v spoločnej správe.

    Po prvé, to, čo máme v spoločnej správe, pozmeňujúci návrh poslancov Urbániho a Valockého, ponecháva exkluzivitu vykonávať lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci pre pracovné zdravotné služby pri prácach zaradených do 3. a 4. kategórie. Práce zaradené do 1. a 2. kategórie si tiež budú vyžadovať lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci, ale tieto môžu vykonávať okrem lekárov pracovnej zdravotnej služby aj všeobecní lekári pre dospelých alebo pre deti a dorast. Takisto sa dáva výnimka všeobecným lekárom do roku 2011 pod dohľadom pracovnej zdravotnej služby vykonávať lekárske preventívne prehliadky pri prácach zaradených do 3. a 4. kategórie. Trošku kostrbaté, trošku komplikované, ale hlavne ponecháva to exkluzivitu pracovným zdravotným službám.

    Náš pozmeňovák, o ktorom som už hovoril pred chvíľočkou, je liberálnejší. My liberalizujeme skutočnosť, že lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci vykonávajú lekári s príslušnou špecializáciou. Nehovoríme, či PZS-ky, alebo súkromní všeobecní lekári. Len posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu, ktorá je potrebná len pri prácach zaradených v 3. a 4. kategórii, robia lekári pracovnej zdravotnej služby. Čiže tu je vážny rozdiel.

    Pozmeňujúci návrh, ktorý je v spoločnej správe zavzatý, predovšetkým v bode 7 menej chráni zamestnancov. Menej chráni zamestnancov ako ten pozmeňujúci návrh, ktorý podávam, pretože len jedenkrát za 2 roky určuje lekársku preventívnu prehliadku zamestnanca, ktorý je v 3. kategórii práce, ale raz ročne u zamestnanca v 4. kategórii práce. Náš pozmeňujúci návrh ponecháva povinnosť konať preventívne prehliadky v 3. a 4. kategórii raz ročne a pri prácach v 2. kategórii podľa osobitného predpisu.

    Čiže mám za to, že cieľom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci je predovšetkým chrániť zamestnancov. A som o tom presvedčený, že náš pozmeňujúci návrh ich chráni viacej, pretože musia chodiť častejšie na lekársku preventívnu prehliadku aj pri rizikovej 3. kategórii, ak je niekto v 3. kategórii, mal by chodiť častejšie.

    Paradoxne ale napriek tomu pozmeňujúci návrh predovšetkým pod bodom 7 spoločnej správy, tam je jeho gro, ktoré sa týka zákona č. 355/2007, ponecháva zaťaženie zamestnávateľov zhruba na takej úrovni, ako bolo doteraz. Pretože ponechávajú sa lekárske preventívne prehliadky, aj keď sa trošku mení to, že môžu ich urobiť aj všeobecní lekári s výnimkou vo vzťahu k práci v 1. až 4. kategórii práce. Čiže všetci, ktorí pracujú na Slovensku, či sú v 1. alebo 4. kategórii, musia chodiť na lekárske preventívne prehliadky, pričom sa oslobodzujú len živnostníci, ktorí nezamestnávajú iné osoby s výnimkou tých, ktorí pracujú v 3. a 4. kategórii. Náš pozmeňujúci návrh jednak oslobodzuje nielen samoživnostníkov, ale aj tých živnostníkov, ktorí zamestnávajú svojich rodinných príslušníkov, a dokonca aj firmy do 10 zamestnancov v prechodnom období, s výnimkou tých ich zamestnancov, ktorí pracujú v 3. a 4. kategórii.

    Dámy a páni, ospravedlňujem sa, keď som možno hovoril trošku nezáživne pre tých, ktorí sa tak nepohybujú v tomto teréne pracovných zdravotných služieb, ale priznám sa, že som sa tejto problematike so svojimi kolegami, predovšetkým s pani poslankyňou Radičovou, veľmi intenzívne venoval, lebo chceli sme pripraviť vyvážený pozmeňujúci návrh, ktorý nepoškodí nikoho, ktorý bude chrániť zamestnancov, ktorý nepoškodí zamestnávateľov, ktorý nezníži zamestnanosť v malých firmách, ale ktorý predovšetkým bude aj v praxi vykonateľný. Lebo buďme úprimní, ak chceme od pracovných zdravotných služieb, to odznelo aj na výbore pre zdravotníctvo, aby zrazu tých 50 firiem, ktoré majú exkluzivitu, urobili lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci pre všetkých zamestnancov od 1. do 4. kategórie na Slovensku, je to nemožné. Je to fyzicky nezrealizovateľné, technicky nezrealizovateľné.

    Dámy a páni, vzhľadom na to, že idem podať svoj pozmeňujúci návrh, navrhujem vyňať body 1 a 7 zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie a tieto body neschváliť.

    Dovoľte mi, aby som teda podal svoj pozmeňujúci návrh. Znovu sa ospravedlňujem, musím ho prečítať celý, takže vás chvíľu budem zabávať. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Viliama Novotného k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. (tlač 517).

    1. V čl. I sa pred bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie: 1. V § 6 ods. 1 písmeno q) znie: „q) zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci v pravidelných intervaloch s ohľadom na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada,“.

    Ďalšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: Ide o odstránenie výlučnosti vykonávať lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci pracovnou zdravotnou službou.

    2. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:

    Čl. II

    Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 30 ods. 1 písmeno c) znie:

    „c) predložiť lekárovi podľa odseku 8 zoznam zamestnancov, ktorí sa podrobia lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci. V zozname zamestnancov sa uvádza meno a priezvisko zamestnanca, dátum narodenia, názov pracoviska, druh práce, dĺžka expozície, faktory práce a pracovného prostredia a doterajšie výsledky posúdenia zdravotných rizík,“.

    Odôvodnenie: Ide o upresnenie ustanovenia vo vzťahu k navrhovanej zmene odseku 8.

    2. V § 30 odsek 2 znie:

    „(2) Povinnosti zamestnávateľa sa nevzťahujú na fyzické osoby – podnikateľov, ktoré nezamestnávajú iné fyzické osoby, a na fyzické osoby – podnikateľov, ktoré vykonávajú prácu pomocou svojho manžela a detí s výnimkou, ak vykonávajú pracovné činnosti zaradené do 3. a 4. kategórie.“

    Odôvodnenie: Samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré zamestnávajú len seba alebo blízkych príbuzných, nemusia absolvovať lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci s výnimkou, ak vykonávajú práce zaradené do 3. a 4. kategórie.

    3. V § 30 sa za odsek 2 vkladajú nové odseky 3 a 4, ktoré znejú:

    „(3) Povinnosti zamestnávateľa sa nevzťahujú na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú do 10 zamestnancov s výnimkou ich zamestnancov, ktorí vykonávajú pracovné činnosti zaradené do 3. a 4. kategórie.“

    Navrhujeme, aby toto ustanovenie platilo do 31. 12. 2010.

    „(4) Fyzické osoby – podnikatelia a zamestnávatelia podľa odsekov 2 a 3 môžu pre seba a svojich zamestnancov zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci.“

    Doterajšie odseky 3 až 11 sa označujú ako odseky 5 až 13.

    Odôvodnenie: Z dôvodu nedostatku kapacít pre výkon pracovnej zdravotnej služby, ako aj malých skúseností zamestnávateľov s manažovaním lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, ako aj snahy neohroziť zbytočnými nákladmi zamestnanosť v malých firmách sa navrhuje prechodné obdobie týkajúce sa malých firiem do 10 zamestnancov, v ktorom nebudú musieť zabezpečovať lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci s výnimkou ich zamestnancov, ktorí vykonávajú práce v 3. a 4. kategórii. Dáva sa ale fakultatívna možnosť SZČO a malým firmám zabezpečiť preventívne lekárske prehliadky vo vzťahu k práci pre svojich zamestnancov.

    4. V § 30 ods. 3 sa slová „ktoré vykonávajú práce zaradené do 1., 2., 3. a 4. kategórie“ nahrádzajú slovami „ktoré vykonávajú práce zaradené do 3. a 4. kategórie“.

    Odôvodnenie: Ide o zúženie okruhu osôb, pre ktorých je zamestnávateľ povinný zabezpečiť posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu pracovnou zdravotnou službou.

    5. V § 30 ods. 6 sa v predvetí vypúšťajú slová „pracovnej zdravotnej služby“ a súčasne sa vypúšťajú písmená c) a d). Ide o upresnenie a odstránenie zbytočných prehliadok.

    6. V § 30 ods. 7 sa vypúšťajú slová „pracovnej zdravotnej služby“.

    7. V § 30 ods. 7 písmeno b) znie:

    „b) pri prácach zaradených do 2. kategórie, pri ktorých sa vyžaduje osobitná pracovná spôsobilosť, v intervaloch podľa osobitného predpisu“.

    Odôvodnenie: Určuje sa vykonávanie lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci aj v iných kategóriách okrem 3. a 4. pri prácach podľa osobitného predpisu.

    8. V § 30 ods. 8 sa vypúšťajú slová „pracovnej zdravotnej služby“.

    9. V § 30 odsek 10 znie:

    „(10) Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci vykonávajú lekári so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a služby zdravia pri práci u zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do 3. a 4. kategórie. U zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do 2. kategórie podľa osobitného predpisu, môžu vykonávať lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci aj lekári so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo. Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacich žien vykonáva lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo. Lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci u mladistvých pred nástupom do práce vykonáva lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecná starostlivosť o deti a dorast. Na požiadanie lekára a pracovnej zdravotnej služby vykonávajú ďalšie doplnkové preventívne vyšetrenia aj iní lekári príslušných špecializácií.“

    Odôvodnenie: Upresňuje sa, lekári s akou špecializáciou môžu vykonávať preventívne lekárske prehliadky vo vzťahu k práci v danej kategórii.

    10. V § 30 ods. 11 sa za slová „o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti“ vkladajú slová „podľa odseku 3“.

    Odôvodnenie: Upresnenie vo vzťahu k zmene odseku 3.

    Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:

    Čl. III

    Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení ďalších novelizácií sa mení takto: V sadzobníku správnych poplatkov v položke 150 písmeno v) znie: „v) vydanie oprávnenia na výkon pracovnej zdravotnej služby 500 Sk“.

    Navrhujeme doplniť nový odsek, zatiaľ označený len ako x): „poplatok za posúdenie pracovnej spôsobilosti na prácu pracovnou zdravotnou službou sa stanovuje maximálne na 500 Sk za zamestnanca“.

    Odôvodnenie: Ustanovenia slúžia na umožnenie získania oprávnenia na výkon činnosti bez ekonomickej diskriminácie a ochranu pred neúmerným predražením služieb pracovnej zdravotnej služby pre zamestnávateľa.

    Vážené dámy, vážení páni, ďakujem pekne za pozornosť. Poprosím vás o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Novotného: pán poslanec Miššík a pán poslanec Markovič. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A pán poslanec Miššík má slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Stáva sa takým pekným zvykom, že v piatok, keď už je tu málo poslancov, vystupujú pred nami s dobrými pozmeňujúcimi návrhmi tí najšikovnejší poslanci. Chcem sa poďakovať môjmu kolegovi Vilovi Novotnému za skvelú reč.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka – pán poslanec Markovič.

  • Ďakujem pekne. Ja by som sa chcel pridať do radu tých poslancov, ktorí oceňujú vystúpenie pána predsedu zdravotného výboru, a chcel by som podporiť pozmeňujúci návrh, ktorý predložil, ktorý naozaj dobre a flexibilne rieši problematiku zdravotnej pracovnej služby. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Novotný, budete reagovať na faktické? Nie. Ďakujem. Pán poslanec Novotný bol jediný, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. A chcem sa opýtať pani ministerky ako navrhovateľky, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie. A pani spravodajkyňa? Áno? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, nebudem dlho rozprávať, lebo už je čas pokročilý. Ja by som chcela len povedať jednu skutočnosť, že návrh novely zákona má vo svojom obsahu veľmi dôležité zámery, ktoré by mali smerovať k tomu, aby sme naplnili tak všetky aj s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré tu boli predložené a ktoré sú v spoločnej správe, aby sa skutočne zabezpečila čo najlepšia ochrana zdravia našich zamestnancov tak, aby sme vedeli v súlade so všetkými navrhovateľmi a so všetkými, ktorí sa na tvorbe tohto zákona podieľali, čiže ministerstvo práce a ministerstvo zdravotníctva, zosúladiť, pretože si myslím, že podceňovanie problematiky ochrany zdravia sa nám môže potom vypomstiť v iných veľmi dôležitých skutočnostiach z hľadiska rozvoja nášho štátu. Takže ja by som bola veľmi rada, ak by sme schválili túto novelu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 549 a návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 567.

    Prosím teraz podpredsedu vlády a zároveň ministra školstva Slovenskej republiky pána Jána Mikolaja, aby tento vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa upravuje postavenie a význam vedy a techniky vo vedomostnej spoločnosti tak, ako to vyplýva z časti Programového vyhlásenia vlády SR a požiadaviek Európskej komisie skvalitňovať podmienky pre vedu a techniku v spoločnom európskom priestore.

    Samotný návrh zákona ustanovuje definíciu v inovácii, aby bolo možné definovať rozdiel medzi výskumom, vývojom a inováciami. Ustanovuje osobitnú kategóriu organizácií výskumu a vývoja, ktorou je centrum excelentnosti výskumu. Označenie centrom excelentnosti môže získať organizácia základného výskumu. Tiež definuje typy špecializovaných organizácií vedy a techniky zamerané na prenos a podporu prenosu výsledkov výskumu a vývoja do praxe, ktoré budú právnickými osobami podľa Obchodného zákonníka, teda iba také. Definuje sa tým kategória organizácií, ktorých názvy sa už používajú, ale nie sú oficiálne zavedené.

    Návrh zákona ustanovuje povinnosť schvaľovať vo vláde Slovenskej republiky návrh na finančné zabezpečenie členstva Slovenskej republiky v medzinárodných centrách výskumu a vývoja, návrh na finančné zabezpečenie účasti Slovenskej republiky v komunitárnych programoch Európskej únie pre výskum, technický rozvoj a demonštrácie, v programoch a iniciatívach Európskej únie a medzinárodných programoch v oblasti výskumu a vývoja.

    V súčasnosti vláda Slovenskej republiky schvaľuje členstvo Slovenska v medzinárodných výskumných centrách a výšku členských poplatkov Slovenska v týchto centrách. Finančné zabezpečenie členstva však pozostáva nielen z uhrádzania členských poplatkov, ale aj zo zabezpečenia prostriedkov na výskumné aktivity slovenských organizácií výskumu a vývoja v týchto centrách. Členské poplatky za Slovensko do 1. januára 2007 uhrádzalo ministerstvo zahraničných vecí a od tohto termínu ich uhrádzanie bolo delimitované do zodpovednosti ministerstva školstva.

    Vzhľadom na to, že Slovenská republika je členom európskych a medzinárodných výskumných centier a ako členský štát sa automaticky stala aj členom VII. rámcového programu pre výskum, technický rozvoj a demonštrácie „Komunitárny program Európskej únie“, musí alebo mala by zabezpečiť prostriedky štátneho rozpočtu aj na výskumné aktivity slovenských organizácií výskumu a vývoja v týchto centrách. Obzvlášť je dôležitý najmä VII. rámcový program, v ktorom sú nové podmienky a v ktorom je nevyhnutné, aby každá organizácia si uhrádzala minimálne 25 % prostriedkov z vlastného rozpočtu. Cieľom je zabezpečiť dofinancovanie z národných zdrojov túto čiastku a z tohto dôvodu sa rozširuje pôsobnosť Agentúry pre výskum a vývoj. Ďalej navrhujeme v rámci zákona, aby vláda schvaľovala návrh finančného zabezpečenia týchto výskumných aktivít. V súvislosti s programami agentúry sa ďalej ohraničuje doba riešenia projektov maximálne na štyri roky.

    Ďalšou dôležitou oblasťou, ktorú riešime v zákone, je otázka kvality vedy a výskumu a najmä hodnotenie organizácií výskumu a vývoja. Návrh zákona ustanovuje podmienku poskytnutia účelových prostriedkov štátneho rozpočtu poskytovaných najmä prostredníctvom agentúry a štátnych programov v rámci ministerstva školstva na základe certifikátu, ktorý bude výsledkom hodnotenia organizácie výskumu a vývoja. Certifikát, osvedčenie o spôsobilosti pre vykonávanie výskumu a vývoja bude organizáciám výskumu a vývoja vydaný na základe splnenia podmienok uvedených v návrhu novelizácie zákona. Na základe navrhovaných ustanovení bude musieť organizácia výskumu a vývoja alebo fyzická osoba výskumu a vývoja podľa živnostenského zákona predkladať poskytovateľovi účelových prostriedkov štátneho rozpočtu osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj. Uvedené hodnotenie sa nebude vzťahovať na vysoké školy, ktoré už takto hodnotené sú Akreditačnou komisiou, a na Slovenskú akadémiu vied, ktorá takisto má akreditované svoje vedecké programy a je akreditovaná ako inštitúcia ako taká.

    Návrh zákona ďalej upravuje existenciu novozavádzaného centrálneho informačného portálu pre vedu, techniku a inovácie.

    Návrh zákona ďalej obsahuje návrh ustanovení, ktorými sa transponuje smernica Rady z roku 2005 č. 71 z 12. októbra o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu. Navrhuje podmienky, za akých môže organizácia výskumu a vývoja prijať cudzích štátnych príslušníkov tretích krajín, kto to právo povoľuje a odníma.

    Návrhom zákona sa ďalej dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov o ustanovenie, ktorým sa určuje, že cudzinec, ktorému policajný útvar udelí povolenie na prechodný pobyt, môže vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovnoprávneho vzťahu, ktorého predmetom je pedagogická činnosť, a za podmienok a rozsahu uvedených osobitným predpisom.

    Návrhom zákona sa ďalej dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o ustanovenie, ktorým sa určuje, že sa nevyžaduje povolenie na zamestnanie u cudzinca, ktorému bolo pridelené alebo udelené povolenie na prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti, ktorým opäť je výskum alebo vývoj, alebo pedagogická činnosť.

    Predkladaný zákon bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 6. februára. Návrh zákona nezakladá dodatočné nároky na štátny rozpočet ani na rozpočet miest a obcí či vyšších územných celkov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pánovi poslancovi Ferdinandovi Devínskemu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ctené panie kolegyne, vážení páni kolegovia poslanci, v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o tomto návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu a všeobecná aj osobitná časť spĺňajú predpísané náležitosti.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po rozprave návrhu zákona uzniesla na tom, aby podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku vrátila návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. V prípade, že sa Národná rada predsa len rozhodne prerokovať návrh zákona v druhom čítaní, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. februára 2008 č. 567 podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2005 Z. z., prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby výbory návrh zákona prerokovali v lehote do 6. mája 2008 a gestorský výbor do 7. mája 2008.

    Vážená pani predsedajúca, ďakujem, skončil som Otvorte, prosím, rozpravu a hlásim sa do rozpravy ako prvý.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Fronc. Keďže o slovo požiadal spravodajca, tak má slovo.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, najskôr mi dovoľte, aby som zablahoželal všetkým kolegyniam učiteľkám a kolegom učiteľom, nielen tým, ktorí tu sedia v parlamente, ale všetkým k ich dnešnému sviatku a zaželal vám, kolegyne a kolegovia, dobré zdravie, sily a optimizmus do vašej ďalšej práce. A teraz poďme k návrhu zákona.

    Keďže som ako spravodajca predložil návrh vrátiť predkladateľovi návrh na dopracovanie, chcel by som stručne zdôvodniť tento svoj postoj, a to najmä preto, že som presvedčený, že dobrý zákon o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja je pre potreby a pokrok Slovenska rozhodujúci a určite by mal byť naším spoločným záujmom. Nepoviem žiadnu novinku, ak pripomeniem zákon o rozpočte verejnej správy, kde sa hovorí, že výdavky na výskum a vývoj sa rozpočtujú vo výške 0,44 % podielu na HDP, čo je menej ako v roku 2006, keď to bolo 0,48 %. V niektorých krajinách Európskej únie tieto výdavky dosahujú až 3-percentný podiel, pričom až 1,8 % pochádza zo súkromných zdrojov. Skromným cieľom tejto vlády je dosiahnuť 0,8 % aj zapojením podnikateľských subjektov do podpory výskumu a vývoja.

    Zákon č. 172/2005, ktorý sme tu mali doteraz, sa aspoň snažil vytvárať primeraný legislatívny rámec na to, aby bol výskum podporovaný zo štátnych zdrojov založený na otvorenosti pre čo najširší počet možných riešiteľov a aby sa využili podľa možnosti všetky intelektuálne kapacity, ktoré sú k dispozícii, a to na báze ich vzájomnej súťaživosti. Predkladaný návrh novely však tento charakter zákona zásadným spôsobom okresáva. Nahradenie slov „fyzická osoba“ slovami „fyzická osoba – podnikateľ“ znamená, že zo súťaže budú úplne vylúčené všetky fyzické osoby za predpokladu, že nebudú podnikateľmi. Nebudú sa totiž môcť priamo, teda bez sprostredkovateľov, zúčastniť súťaže, čo obmedzuje ducha slobodného myslenia takého dôležitého vo vede a výskume. Za týchto podmienok by sa podľa tejto navrhovanej úpravy ani jeden z najväčších vynálezcov sveta Thomas Alva Edison nemohol prihlásiť o štátnu podporu na svoj výskum a keby sa aj prihlásil, nedostal by ani halier, lebo v čase, keď vynašiel svoj fonograf, nebol podnikateľom, bol len obyčajnou fyzickou osobou.

    Všetci vieme, že prostriedkov na výskum nie je dosť, ba že ich je katastrofálne málo. Jeden z najvýznamnejších krokov, ktorý zákon č. 172/2005 priniesol, bolo sústredenie týchto málo peňazí a ich určenie najmä tam, kde existuje najvyšší predpoklad úspechu a rozvoja, a to na vysoké školy a Slovenskú akadémiu vied. Úpravou č. 17 v návrhu, ktorou sa opäť zavádza nesúťažná inštitucionálna podpora rôznych rezortných výskumných ústavov, sa tieto prostriedky opäť trieštia a navyše sa ruší akákoľvek súťaživosť o podporu výskumných projektov. To je prežitý starý model, ktorý sme tu mali a ktorý sa vôbec neosvedčil. To, že sa počet zahraničných posudzovateľov obmedzuje z doterajších povinne najmenej dvoch na možných najviac dvoch, je už len dôkazom toho, ako sa kvalita posudzovania projektov týmto návrhom znižuje.

    Okrem ďalších nedostatkov, ktoré novela prináša, sú už toto dostatočné dôvody, aby bol tento návrh vrátený predkladateľovi na prepracovanie. Navyše programové vyhlásenie vlády hovorí: „Vláda si uvedomuje dopad vedy a techniky na zvyšovanie kvality slovenskej ekonomiky, životnej úrovne obyvateľstva a z tohto dôvodu prijmeme konkrétne opatrenia na podporu výskumu a vývoja v súlade so súčasnými trendmi v krajinách Európskej únie.“ Tento návrh, bohužiaľ, nie je v súlade so súčasnými európskymi trendmi vo výskume, kde existuje snaha zapojiť do financovania výskumu a vývoja súkromný sektor a nie ho, naopak, dotovať zo štátnych zdrojov.

    Novelizácia zákona č. 172/2005 mení celý charakter pôvodného zákona. Nemení ho však k lepšiemu. Preto vás prosím, ctené panie poslankyne a vážení páni poslanci, o podporu procedurálneho návrhu, ktorý podávam v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, vrátiť navrhovateľovi tento zákon na dopracovanie najmä v tých oblastiach, o ktorých som hovoril.

    Ďakujem pekne za vašu pozornosť. Pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Fronc, ktorý vystúpi za klub Kresťanskodemokratického hnutia. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, povedal by som, že veda, to je bieda. Keď sa tak dívam do tohto auditória, tak musím povedať, že naozaj záujem o vedu a o budúcnosť tejto krajiny z tohto pohľadu je mizivá tuná, ale takisto keď sa dívam aj hore, tak vidím minimum, jedine zástupcov z ministerstva školstva, chvalabohu, že sú aspoň tí tuná.

    Chcem povedať v prvom rade, že z dielne ministerstva školstva sme mali už tuná tri vážne zákony:

    Jeden bol zákon o financovaní, o novele financovania základných, stredných škôl a školských zariadení, ktorý spôsobil podľa mňa vážne problémy neštátnym školám a dnes mnohé sa pohybujú na pomedzí svojej existencie, pretože jednoducho školské zariadenie, aby som povedal, čo je to, kolegyňa Smolková vie, aj kolegyňa Nachtmannová, ale predsa sú tu aj iní poslanci ešte, chvalabohu, tak školské jedálne a školské kluby nemajú garantovaných tých 85 %, ako bolo sľúbené v zákone.

    Druhý zákon, o vysokých školách, ktorý jednak poškodil študentov divokým spoplatnením, zrušením prospechových štipendií, nútenou prácou študentov študijných zdravotníckych programov, ale dokonca sa stal predmetom záujmu odbornej právnej verejnosti v negatívnom zmysle, ako sa nemajú zákony písať.

    A tu je tretí zákon, o ktorom budeme hovoriť o chvíľu, teda pravdepodobne v utorok, a ktorý spôsobí mnohé problémy, a to je školský zákon.

    Ale k samotnému tomuto zákonu o podpore výskumu a vývoja, napriek nedostatkom, napriek tomu, čo tu hovoril môj predchodca, a k jeho názorom na tie zmeny, ktoré sú urobené, sa pripájam, napriek tomu si myslím, že je to predsa len o niečo lepší zákon ako tie, ktoré doteraz boli predložené, a rieši aj problémy, ktoré doniesol čas, ktoré sa týkajú jednak stredísk excelencií a pod. To beriem, že to je v poriadku, aj tá transpozícia, aj vo vzťahu k siedmemu rámcovému programu.

    Ale zase je tu vec, ktorú musím vypichnúť a povedať, a to je vec, to, ako sa zákony nemajú písať. Spôsobilosť vykonávať výskum, a teda možnosť získať štátnu podporu, je v zákone ustanovené na základe podmienok, ktoré sú v § 26a ods. 7 a je ich desať, body a) až j). A hneď v nasledujúcom odseku toho istého paragrafu, to znamená, v odseku 8 sa píše: „Minister môže upraviť rozsah a štruktúru týchto podmienok.“ Upraviť rozsah, to znamená, bude ich 12, bude ich 5 z tých, ktoré boli pôvodné, alebo žiadna? Teda aký význam má potom tento paragraf? Načo je tam stanovených zákonom 10 podmienok, ktoré hneď ďalším ustanovením vlastne možno zrušiť?

    Myslím si, že takéto veci a takto riešené v zákone nemajú byť. Ale chcem predsa len povedať, že tie veci, ktoré tu boli spomenuté mojím predchodcom, sú opraviteľné. A preto by som chcel aj požiadať pána ministra, aby sa teraz na záver rozpravy vyjadril, či je ochotný pristúpiť k tomu, aby sme tie veci opravili, a podľa toho zaujmeme aj stanovisko, čo sa týka podpory posunutia tohto zákona do druhého čítania. Ak bude postupovať s tým, že je ochota sa dohodnúť a nezažijeme to, čo tu zažívame ako opozícia už príliš dlho, to znamená, my máme 85 hlasov, hovorte si, čo chcete, my si schválime aj tak, čo chceme, tak aj my sme ochotní, poviem to za KDH, hľadať riešenia.

    A na záver by som chcel ešte dať aj návrh, aby tento zákon bol, pán spravodajca, prosím, keby si si to poznačil, aby tento zákon bol prerokovaný aj vo výbore pre financie, rozpočet a menu, pretože týka sa určite aj financovania vedy. A poviem to veľmi otvorene, bolo by dobré, keby si aj v tomto výbore uvedomili, že financovanie výskumu a vedy je mimoriadne dôležité, aby nebola veda a výskum stále len popoluškou.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Fronca sa neprihlásil nikto, preto končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Fronc bol jediný, ako som povedala, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Miklós a pani poslankyňa Nachtmannová. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    A pán poslanec Miklós má slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na čas len veľmi-veľmi krátko. Najprv poviem návrh. Navrhujem, a pán spravodajca, keby si ti to napísal, aby tento materiál bol prerokovaný aj vo výbore pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pretože mnohé výzvy sveta v súčasnosti sa týkajú práve týchto oblastí.

    A len úplne jednu reakciu na to, čo hovorili moji kolegovia. No, rozvoj vedy, výskumu a vývoja vyžaduje voľné myslenie, proste podmienky na voľné myslenie a to potrebuje dva veľké okruhy: jednak peniaze a jednak minimálnu úroveň prebyrokratizovania, lebo to škodí vede. Tak ako si hovoril, pán spravodajca, Einstein to neznášal, ani Newton to neznášal. Vieme z tých dejín vedy a z rôznych anekdot, že mali veľmi zlé známky zo všetkých predmetov, to znamená, skutočne administratíva ich zabíjala, a napriek tomu boli veľkými mysliteľmi. Tak my sa snažme, aby sme tú administratívnu náročnosť vedy a výskumu čo maximálne znížili. A to hovoril pán kolega Fronc, že sú tu určité náznaky a možnosti tohto zníženia. Takže ja sa k tomuto pripájam.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Miklósa sa neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, pánov poslancov je tu už veľmi poriedko, ma teší, že najmä ženy majú záujem o vedu, vážený pán podpredseda vlády, pán minister školstva, na rozdiel od pána spravodajcu a zároveň predsedu výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport k prerokovávanému návrhu zákona si myslím, že zmena zákona č. 172/2005 je nevyhnutná v súvislosti s dynamikou, v akej sa výskum a vývoj nachádza. Za toto obdobie došlo k zmenám interného aj externého prostredia.

    A preto v zmysle § 73 dávam návrh, aby vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bol prerokovaný v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Nachtmannovej sa prihlásil pán poslanec Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa faktickými poznámkami.

    A pán poslanec Fronc má slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som sa skôr chcel opýtať kolegyne, že či – nedáva pozor asi, poprosil by som ju na chvíľku.

  • Reakcia poslankyne.

  • Pani kolegyňa, ja sa chcem opýtať, že či ste si náhodou nepomýlili slová a miesto dynamika ste nechceli použiť slovo statika, pretože v situácii, v akej sa nachádza veda a výskum, a pri podpore, ktorú dostáva, jednoducho to nemožno nazvať dynamikou, to je stagnovanie. Je mi to ľúto. A nechcem povedať, že v minulosti dostávala veda a výskum dostatok peňazí, len situácia bola iná v tom, že štátny rozpočet sa oveľa viacej trápil. Dnes má v podstatne väčší priestor na to, aby mohla veda a výskum dostávať peniaze. A nedostáva. Čiže tam smerovala moja otázka k vám. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči.

  • Myslím, pán kolega, že sme sa celkom nepochopili. Ja som myslela celkovú turbulenciu, v ktorej momentálne žijeme. Polčas rozpadu poznatkov v úplne každej oblasti je teraz veľmi-veľmi veľký, takže ja som to chápala takto.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Nachtmannová bola posledná, ktorá vystúpila v rozprave, vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú. A chcem sa opýtať pána ministra ako navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči.

  • No patrí sa odpovedať, tak samozrejme, že odpoviem. Budem tiež tak ako ste vy korektne, slušne sa snažiť.

    Prvá vec je otázka rozpočtu 0,45, 0,48 podiel súkromného kapitálu, ktorý nie je ani jedna tretina, a chceme, aby bol dve tretiny. Ale treba si uvedomiť aj jednu vec, že my dávame za členstvo do Európskej únie takmer 20 mld. Sk zo štátneho rozpočtu a naspäť prostriedky získavame iba cez projekty. Keď spočítame všetky výzvy, ktoré sme tohto roku otvorili, a ich bude za viac ako 10 mld. Sk, v tomto roku bude otvorených víziou, no tak a tieto výzvy sú súčasťou štátneho rozpočtu, tak my pôjdeme rapídne s tými percentami hore, pretože ani to nechcem vypočítať, aká výška percenta bude.

    Nedá mi tá dynamika, pán poslanec Fronc, veď ty vieš, že ja prednášam dynamiku, takže ja viem, o čom dynamika je. Ale celý tento zákon slúži na to, to poviem otvorene, aby sme súkromné zdroje dostali do vedy a výskumu. Pretože 80 % toho zákona je tomu venovaný. Preto definujeme centrá excelentnosti, preto definuje vedecko-technologické parky, preto definujeme výskumno-vývojové centrá a technologické inkubátory. To sú všetko možnosti, kde sa súkromný investičný kapitál môže podieľať o štátne investičné prostriedky v rámci voľnej súťaže. A o to ide. Že sme obmedzili tú inštitucionálnu formu, no áno, kvôli poriadku. Predsa je nekorektné, aby ten istý projekt bol dvakrát. Raz si ho dá ako zamestnanec, druhýkrát si ho dá ako fyzická osoba. Tak aspoň nech si otvorí živnosť a nech si to dá v rámci živnosti, v pohode, aby sa to mohlo, tak je to všade na svete. Neviem, prečo by to tak aj nemalo byť. Nech zaplatí z toho daň.

    Pokiaľ ide o posudzovanie projektov na PVV. No hádam nechceme povedať, že závisí od množstva posudzovateľov. Nikde na svete to tak nie je. Tak prečo by nestačili dvaja? Keď pani poslankyňa do tých profesorov neustále útočí, no pozrite sa, ako je to vo Veľkej Británii, ako sa schvaľujú profesori. Podstatne jednoduchší systém, ako je u nás. Podstatne jednoduchší, ale je to na osobnej zodpovednosti postavené. To sa u nás nedeje. Takže si nemyslím, že je to na kvantite, ale je to na definovaní a kontrole kvality. Čiže je to o tom, aby sme vytvorili právny rámec na voľnú súťaž, ale nielen štátnych, ale aj súkromných investičných zdrojov.

    Pokiaľ ide o pána poslanca Fronca, tých 90 % je. Veď keď si pozrieš nariadenie vlády, tak je až 820 mil. Sk rozpísaných na neštátne školské zariadenia. Bolo 570. A súhlasí s tým dokonca aj cirkev.

  • Reakcia poslanca.

  • No ale v rámci nariadenia vlády, ak si pozrieš prílohu, tam je zoznam všetkých školských zariadení, kde to musí ísť. Nikto sa na to nesťažuje, aspoň som nepočul. Dokonca je dohoda, že to bude riešené aj v rámci zákona.

    Prospechové štipendiá sme nezrušili, len sme decentralizovali ich formu rozdeľovania. Dali sme to na vysoké školy. Prečo ministerstvo? Nech rozdeľujú vysoké školy, ony majú zodpovednosť, ony nech stimulujú a bojujú o študenta a je na nich, aké kritériá si vymyslia. To sme už kedysi v histórii rozoberali.

    Spôsobilosť vykonávať vedu a výskum, tá je, dúfam, jasná. Predsa musí byť určitá Akreditačná komisia a určitá akreditácia, tak ako aj v súčasnosti beží a takisto je to všade v zahraničí, aby tu o granty nežiadala nejaká firma, s prepáčením, poviem „výťahová“, ktorá má dva dni existenciu. Tak nech preukáže, či finančné prostriedky, ktoré štát, hovorím o štátnych finančných prostriedkoch, kde vlastne idú a aká je efektívnosť narábania s týmito štátnymi prostriedkami. Štát je povinný kontrolovať efektívnosť štátnych prostriedkov.

    Pokiaľ ide o to, že nechceme v zákone mať natvrdo všetky kritériá nemenné, je to aj z referenčného rámca. Ak si prečítaš posledné kritériá na vedu a výskum, v rámci referenčného rámca sú nové. My sme také kritériá doteraz nikdy nemali a ani ich neevidujeme. Tak preto sme tam dali tie pootvorené dvere, že áno, že aj tieto nové kritériá, ktoré od nás Európska únia vyžaduje, aby sme vedeli my takto vedu a výskum hodnotiť. Len kvôli tomu to tam je.

    To je asi všetko k tomu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A ďalej pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Marty Damborskej, Ľudmily Muškovej a Jána Podmanického na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 565 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 574.

    Teraz dávam slovo poslankyni pani Ľudmile Muškovej, aby návrh tohto zákona uviedla.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená Národná rada, predložený návrh zákona, ktorý predkladáme spolu s pani poslankyňou Damborskou a s pánom poslancom Podmanickým, rieši problém stále častejšie vyskytujúci sa v aplikačnej praxi, keď sú zamestnanci nútení k výkonu práce počas Veľkonočnej nedele a počas ostatných, najmä vianočných sviatkov a Nového roka, napriek tomu, že im sviatkové právo zaručuje platené pracovné voľno. Zamestnanci vykonávajúci prácu v predajniach sa počas sviatkov nemôžu riadne venovať svojim rodinám, pretože v čase, keď sú ich deti a ostatní rodinní príslušníci doma, títo zamestnanci pracujú.

    Ochranu manželstva, rodičovstva, rodiny a osobitne detí a mladistvých garantuje Ústava Slovenskej republiky. Práca, ktorou je počas sviatkov predaj tovaru, nie je dôležitejšia ako rodina, ako deti, ktorým sa rodičia nemôžu venovať napriek tomu, že platené pracovné voľno im garantujú právne predpisy platné v Slovenskej republike. Keďže štát má v zmysle medzinárodných dokumentov a v zhode so zásadou zosúlaďovania rodinného a pracovného života presadzovanou v pracovnom práve Európskej únie a v právnych úpravách jednotlivých členských štátov Európskej únie vytvárať predpoklady na spravodlivé a primerané pracovné podmienky, navrhuje sa zákaz určitých prác počas sviatkov a počas Veľkonočnej nedele. Navrhovanou úpravou sa zakazuje práca, ktorou je maloobchodný predaj tovaru v obchode a v niektorých ďalších zariadeniach počas sviatkov, a to konkrétne 24. decembra po 12. hodine, 25. decembra, 1. januára a Veľkonočnej nedele, s výnimkou predaja tovarov, ktoré sú taxatívne vymedzené v prílohe zákona.

    Účelom tohto zákona je tiež umožniť zamestnávateľom flexibilnejšie rozvrhnutie pracovného času pri jeho rovnomernom rozvrhnutí. Zamestnávatelia, najmä v maloobchode, budú môcť rozvrhnúť výnimočne pracovný čas aj na 6 pracovných dní v týždni po sebe s tým, že zamestnancom sa garantuje nepretržitý odpočinok v týždni, ktorý by mal pripadnúť na nedeľu.

    Ďakujem, pani predsedníčka.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Milade Belásovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla spravodajskú informáciu. Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 28. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Navrhovanou zmenou sa zakazuje práca, ktorou je maloobchodný predaj tovaru v obchode a v niektorých ďalších zariadeniach počas sviatkov a Veľkonočnej nedele s výnimkou predaja tovarov, ktoré sú taxatívne vymedzené v prílohe návrhu zákona. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 574 zo 7. marca 2008 prideliť návrh zákona (tlač 565) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 6. mája 2008 a gestorský výbor do 7. mája 2008.

    Ďakujem, pani predsedajúca. Skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Damborská, končím, ešte pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť podania ústnych prihlášok. Prepáčte, pani poslankyňa, ostávajú nám dve minúty do konca, takže určite by ste nestihli svoje vystúpenie.

    Preto prerušujem rokovanie 20. schôdze do utorka, t. j. 1. apríla, do 9.00 hodiny. Chcem len upozorniť, že v utorok o 9.00 hodine budeme pokračovať bodmi podľa schváleného programu 8 až 33. Tak ako bolo schválené v programe. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 13.00 hodine.