• Pekné dobré ráno, kolegyne, kolegovia. Vítam vás všetkých, ktorí hneď od začiatku druhého rokovacieho dňa 20. schôdze venujete pozornosť programu, v ktorom budeme pokračovať aj v dnešný deň. Zároveň otváram druhý rokovací deň 20. schôdze.

    Ospravedlnili sa páni poslanci Halecký, pán poslanec Mikloško a pán poslanec Švidroň.

    Včera sme sa dohodli, že dnes ráno sa budeme zaoberať ako prvým bodom programu napriek tomu, že viem, že nie je dokončená rozprava k správe o Cargu, návrhom uznesenia na zmeny vo výboroch a stálych delegáciách, ktoré sú nevyhnutné potom, ako došlo k odchodu pánov poslancov z klubu KDH.

  • Návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky a stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Návrh je ako tlač 584. A na základe odchodu, ako som povedal, prestali byť uvedení páni poslanci: Bauer, Mikloško, Minárik a Palko členmi klubu Kresťanskodemokratického hnutia a následne sa páni poslanci vzdali členstva vo výboroch Národnej rady.

    Poslanec, pán Minárik sa vzdal členstva vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií, poslanec Rudolf Bauer sa vzdal funkcie člena výboru pre európske záležitosti a funkcie náhradného člena Stálej delegácie v Parlamentnom zhromaždení OBSE. Pán poslanec Vladimír Palko sa vzdal funkcie náhradného člena výboru pre európske záležitosti a funkcie náhradného člena Stálej delegácie v Parlamentnom zhromaždení NATO.

    Chcem vás požiadať, aby ste zobrali túto skutočnosť na vedomie. V návrhu uznesenia sú tieto skutočnosti zohľadnené v časti A tlače 584. Na základe návrhu členov Klubu poslancov za Kresťanskodemokratické hnutie boli vypracované v časti B a C tlače 584, ktorými sa navrhuje vykonať voľbu poslancov za členov výborov a stálych delegácií.

    Chcem len kolegyne a kolegov upozorniť, že skutočnosti a náležitosti, ktoré ideme urobiť, vyplývajú z proporcionality, ktorá je uvedená v zákone, to znamená, k týmto zmenám musí dôjsť. Dohodli sme sa včera na poslaneckom grémiu, keďže niektoré ďalšie zmeny nie sú taxatívne upravené tak ako členstvo v stálych delegáciách, ktoré je zákonom vyjadrené ako proporcionálne a keďže vznikli niektoré problémy z hľadiska preobsadenia a zmien vo výboroch, budeme hlasovať tak, že budeme hlasovať o bodoch 1, 2 a 3 v časti B spoločne. O bode 4 v časti B budeme potom hlasovať samostatne, pretože tam vzniká problém z hľadiska zámeny vo výbore a o bodoch v časti C sme hlasovali spoločne. To znamená bod A, potom bod B rozdelený na dve časti, prvé tri body, štvrtý bod samostatne a C spoločne.

    Teraz si dovolím otvoriť rozpravu o tomto návrhu. Písomne nemám žiadne prihlášky do rozpravy.

    Chcem sa spýtať kolegýň a kolegov, či chce niekto k tomuto návrhu uznesenia vystúpiť. Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. A už len dodám, že budeme hlasovať o tomto návrhu počas hlasovania o 11.00 hodne tak, ako sme sa dohodli.

    Chcem ale upozorniť, že naďalej zostáva ešte otvorená otázka predsedu výboru, ktorým naďalej zatiaľ zostáva pán predseda Minárik, ktorý takisto nie je už členom KDH a ani poslaneckého klubu KDH a bol by som veľmi rád, keby sme našli riešenie aj tohto problému.

    Takže prerušujem teraz rokovanie o tomto bode programu a ako som povedal, budeme hlasovať o 11.00 hodine.

    Ešte vás chcem požiadať, dámy a páni, vzhľadom na to, že sa trošku posunul včerajší program a pán podpredseda vlády Dušan Čaplovič ma požiadal kvôli pracovnej zaneprázdnenosti o prerokovanie vládneho návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní, je to tlač 555, o preloženie na utorok o 9.00 hodine spolu s bodom 33. Ten bod mal nasledovať teraz po ukončení prerokovaných bodov o Cargu a bodov, ktoré prednesie pani ministerka pôdohospodárstva. Chcem vás požiadať, či je súhlas, aby sme spojili bod tlač 555 s bodom 33 a prerokovali ich, bude ich predkladať pán podpredseda vlády Čaplovič, budúci utorok o 9.00 hodine ráno.

  • Súhlasná reakcia z pléna.

  • Ďakujem vám pekne.

    Teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave o správe o súčasnom stave železničného prepravcu Cargo Slovakia.

  • Správa o súčasnom stave nákladného železničného prepravcu Cargo Slovakia, a. s. a postupe vlády Slovenskej republiky pri zabezpečovaní budúceho rozvoja Carga Slovakia, a. s.

  • Poprosím pána ministra, aby zaujal svoje miesto, aj pán spravodajca, pán poslanec Pelegrini. A prihlásení sú ešte písomne páni poslanci Prokopovič a Mikuš.

    Nech sa páči, pán Prokopovič.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, rokujeme o dôležitom bode tejto schôdze, ktorý bol už dvakrát preložený, ale keď sa dnes pozriem po rokovacej sále, tak vidím, že pozornosť, ktorá je venovaná zo strany poslankýň a poslancov tejto správe, nie je úmerná jej dôležitosti. Napriek tomu si však predsa len dovoľujem vystúpiť a povedať pár slov k tejto problematike.

    Vážené dámy, vážení páni, určite si pamätáte, ako dlhé hodiny, ba niekoľko dní sme tu v tejto snemovni pred pár týždňami premieľali údajnú lúpež storočia a ekonomickú tzv. vlastizradu pri privatizácii SPP. Viacerí tu do omrzenia spomínali údajnú, pripomínam, kurzovú stratu. Hádzali sa tu miliardami, o ktoré prišla Slovenská republika. Boli tu rôzne čísla. Každý, pomaly každý vystupujúci hovoril o inom čísle, o inej kurzovej strate. Aby sme sa však držali jediného oficiálneho konkrétneho čísla, ja zoberiem číslo zo správy vlády Slovenskej republiky, kde sa uvádza, že ide údajne o sumu 7 mld. 373 mil. 970 tisíc korún, teda necelých 7,4 mld. slovenských korún.

    Dámy a páni, dnes tu hovoríme o prepravnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s. Hovoríme o firme, pri ktorej prišiel štát reálne takmer o trojnásobok tejto sumy. Nie ako hovoril pán minister zlou privatizáciou alebo zle pripravenou privatizáciou, ale reálne prišiel o trojnásobok tejto sumy. A príčinou neboli žiadne vonkajšie vplyvy, žiadne vonkajšie zásahy, príčinou tejto straty bola ideologická obmedzenosť, keď vláda Roberta Fica po svojom nástupe zastavila rozbehnuté transparentné privatizačné projekty popri už známom Letisku Milana Rastislava Štefánika v Bratislave, aj privatizáciu železničnej spoločnosti Cargo Slovakia.

    Tu by som chcel pripomenúť, o čo vlastne pri Cargu Slovakia ide, čo vlastne Cargo Slovakia je. Bral by som trošku tie hysterické nápady, hysterické útoky, ak by išlo o spoločnosť, ktorá akýmkoľvek spôsobom zabezpečuje isté funkcie štátu podobne ako, povedzme, Železničná spoločnosť Slovensko osobná doprava, ktorá zabezpečuje sociálnu funkciu, prepravu osôb ako, trebárs, Železnice Slovenskej republiky, ktoré spravujú infraštruktúru štátu, ktorá sa nikdy predávať nebude. To by som chápal. Ale Železničná spoločnosť Cargo je klasická podnikateľská spoločnosť, ktorá nemá nič spoločné s činnosťou štátu. Ani Ústava Slovenskej republiky, ani žiadny iný zákon nehovorí o tom, že štát má byť podnikateľom. Štát má pripravovať podmienky, vytvárať podmienky na podnikanie, ale nie podnikať. A v tomto prípade, v prípade Cargo štát podniká. Štát supluje úlohu niekoho iného. To aby sme na začiatok vedeli, že tu nie sú žiadne dôvody na to, aby sme si to tzv. zlaté vajce, ako bolo pomenované, aby si ho štát zo všetkých síl chránil. Ide o klasickú podnikateľskú činnosť, o prepravu tovaru, o prepravu materiálu za úhradu.

    Takže skúste počítať so mnou. Za Cargo bola kúpna cena cca 13 mld. korún a ďalších 5 mld. Pán minister, to si zabudol povedať, verím, že len zabudol, pri tom je prevzatie záväzkov, ktoré mala nová firma, ktorá sprivatizovala Cargo alebo nové konzorcium, ktoré preberali na seba ďalších 5 miliárd, čiže spolu to je necelých 18 až 19 mld. korún.

    Spočítajme teraz aj s letiskom. Tam, je všeobecne známe, že aj po odpočítaní košického letiska by to bolo ďalších skoro 18 miliárd korún. Teda dohromady okolo 36 až 37 miliárd slovenských korún. A suma zďaleka nie je konečná. Do letiska totiž bude treba ohromne investovať. Ťažké miliardy. A vyzerá to tak, že ak to vôbec bude, o čom už začínam pochybovať, bude to skutočne prevažne iba zo štátneho rozpočtu, no a Cargo už prakticky dobieha posledný vlak, ktorého koncové svetlá sa stále viac a viac strácajú v diaľke.

    Ak by si o tom mal, pán minister, alebo hocikto pochybnosti, možno by bolo dobré skoordinovať svoje názory s pánom generálnym riaditeľom Železničnej spoločnosti Cargo, pretože mal som pred niekoľkými týždňami možnosť byť s ním na jednej konferencii o doprave a pán generálny riaditeľ Carga sa vyjadril, že ďalší rozvoj Carga bez strategického investora nie je možný. Ešte raz hovorím, odvolávam sa na jeho vystúpenie, boli tam viacerí, aj moji kolegovia, aj ďalší odborníci z oblasti dopravy. Pán generálny riaditeľ jasne povedal, že ďalší rozvoj Carga a vôbec jeho udržanie nie je možné bez strategického, silného strategického investora.

    Budem pokračovať. Takže podľa strany Smer bola aj pripravovaná privatizácia podľa nich údajne, a to v úvodzovkách musím povedať, ziskového podniku Cargo vlastizradou, a preto asi nemohli ináč než privatizáciu zastaviť. Dovoľte mi len jednu vetu k tomu ziskovému Cargu. Je to totálny nezmysel a čísla a údaje za predchádzajúce roky, ktoré sú verejne publikovateľné a prístupné, to podotýkam, mi dávajú absolútne za pravdu. Ak by však predsa len vtedy strana Smer chcela napĺňať svoje populistické predvolebné sľuby a pritom neurobiť katastrofálne škody pre štátny rozpočet aj do budúcnosti pre slovenskú ekonomiku a teda aj pre vrecká daňových poplatníkov, správnejšie by predsa bolo proces pozastaviť či pribrzdiť, nie však úplne v rozpore s akoukoľvek logikou a už vôbec nie s ekonomickou výhodnosťou celý proces zrušiť.

    Myslím si, pán minister Vážny, že ty si to po nástupe do funkcie a oboznámení sa s realitou v Cargu pochopil ako prvý a dnes to aj oceňujem, keď si vtedy vyhlásil, citujem: „Firma (rozumie sa Cargo Slovakia), buď ostane v štátnych rukách, alebo skúsime sprivatizovať menšinový podiel. Koketujem s myšlienkou 50 na 50. Naše Cargo je v porovnaní s rakúskym 6-krát menej efektívne. Problém sa však nedá riešiť nárazovým prepustením 6 tisíc zamestnancov. Nevyrieši to ani nový riaditeľ, stále musíme myslieť na sociálny aspekt.“ Koniec citátu. Povedal to, ešte raz podotýkam, pán minister Vážny, ktorý sa, myslím si, celkom správne vtedy snažil nájsť nejaký modus vivendi z tohto stavu.

    Išiel však aj ďalej. Na otázku o možnom budúcom investorovi vtedy povedal, opäť citujem pána ministra Vážneho: „Uprednostňujem vyspelejšieho partnera než sme my, napríklad Nemcov alebo Rakúšanov. Musíme byť schopní dostať sa na svetové trhy, čo je s dnešným zastaraným vozovým parkom nemožné.“ Koniec citátu.

    Pýtam sa teda, v čom je nejaký zásadný rozdiel medzi našou koncepciou privatizácie a zámermi pána ministra po nástupe, keď nielenže pripúšťa vstup strategického investora, ale dokonca uprednostňuje aj investora, ktorý uspel v našom transparentnom medzinárodnom tendri – rakúsky spolu s finančnou skupinou.

    Potom, musím tu konštatovať, však už pravdepodobne prišlo isté usmernenie z vyšších miest, pretože už o pár týždňov pán minister tvrdil, citujem: „Naším cieľom je ho zreštrukturalizovať a možno za rok za dva, možno vôbec nie, o tom sa rozhodneme, predať bohatú nevestu.“ Koniec citátu. Ale realita ho predsa nepustila ísť celkom v duchu populistických scénarov z predvolebného sľubovacieho obdobia, pretože pri vymenovaní nového vedenia spoločnosti Cargo Slovakia pán minister opäť priznal, opäť ho citujem: „Po odhalení problémov by sme možno uvažovali nad predajom minoritného podielu. Získali by sme tak od zahraničného investora to, čo nevieme v plnom rozsahu zabezpečovať. Investície na modernizáciu a logistiku a know-how, ktoré súčasnému Cargu chýbajú.“ Koniec citátu. Tak to avizoval pán minister. Skutočne, ale myslím to úprimne teraz, nechcem mu uprieť snahu pokračovať v hľadaní strategického partnera, ak už z princípu musí odmietať slovo privatizácia. Ale asi opäť úradovalo to povestné, pomaly už kultové, minister dobre mieni, premiér mení.

    Vážené kolegyne, kolegovia, na ceste za tým, aby naše Cargo bolo bohatšou nevestou, sme sa však vybrali v poslednom roku a pol nesprávnym smerom, alebo lepšie, či presnejšie povedané, v nesprávnom čase. Aby som použil na odľahčenie voľnú železničiarsku terminológiu, vlak času sa zatiaľ trošku posunul. Je tu jeden veľmi dôležitý fakt. Od minulého roku alebo minulý rok už totiž môžu zahraniční prepravcovia u nás podnikať bez obmedzenia a nepotrebujú si na to kupovať naše staré vagóny a našich ľudí. Navyše nám hrozí, že Rakúšania, ktorých sme odmietli a ktorí, a to dávam do pozornosti cteným kolegyniam a kolegom, teda Rakúšania medzitým kúpili maďarské Cargo, spomínal to aj pán minister, a veselo sa pripravujú a niekde už aj realizujú obchádzanie našich drahých železníc juhom pre tých, ktorí nie sú v problematike doma a ktorí to nechápu, cez Maďarsko. Nehovoriac o tom, že nemôžeme nebrať do úvahy aj veľmi dôležitý fakt, že ekonomicky a hospodársky silné Nemecko preferuje severnú trasu cez Poľsko a Poliaci aj za pomoci európskych peňazí už na tom tvrdo, veľmi tvrdo pracujú aj fyzicky, technicky, ale aj diplomaticky.

    A tu prichádza ďalší kotrmelec. Po viac ako roku svojej činnosti, v októbri 2007 sa vláda Slovenskej republiky ústami svojho ministra prepracovala k zisteniu, že, citujem z dokumentu: „Európa sa v Cargu spája a nejaký satelit, samostatný slovenský, by mohol byť problém.“ Koniec citátu. Je to úplne v rozpore s tvrdením obsiahnutým aj v tejto správe, ktorú sme dnes dostali, že slovenské Cargo je po doriešení spoplatňovania železničnej dopravnej cesty schopné existovať na liberalizovanom stredoeurópskom trhu aj bez vstupu strategického investora. Dokonca, tak ako tu už bolo povedané včera pri vystúpení, objavuje sa dokonca aj úvaha o všelieku vlády Roberta Fica vytvoriť spoločný podnik s českým Cargom.

    Takže, vážené dámy a páni, úplne podobne ako aj pri letisku. Namiesto priznania si chyby, že sme Cargo nepredali včas a za výhodnú cenu, bijeme sa do pŕs a zároveň tichučko rozmýšľame, ako skryto Cargo predsa len predať, lebo inú možnosť, ak nechceme dopustiť totálny krach a splácanie ďalšie roky, inú možnosť alebo inú alternatívu nemáme.

    Zacitujem v tejto súvislosti hovorcu českého ministerstva dopravy z októbra 2007. Citujem: „Prebiehajú rokovania o tom, že by prípadne dve Cargá, české a slovenské, boli v nejakej holdingovej štruktúre ponúknuté k privatizácii.“ Koniec citátu. Jeho slová nepriamo potvrdil aj predseda koaličného Hnutia za demokratické Slovensko – Ľudovej strany, ktorá je, to poviem férovo, proti spoločnému podniku, pán Vladimír Mečiar, citujem ho: „Česká republika predpokladá predaj svojho podielu Carga. Ak by Slovenská republika na Českú republiku preniesla svoj podiel, tak Česká republika vlastne predá slovenský podiel inému užívateľovi a nie je to záujmom tohto štátu, aby Cargo takto prestalo byť štátne.“ Koniec citátu. Že vám to niečo pripomína? Samozrejme, takto to nejako prebiehalo predsa len v inom čase aj pri letisku Milana Rastislava Štefánika v Bratislave. Len verím a dúfam, že koncovka u Carga bude v tomto prípade iná, aj keď správa, ktorú nám vláda predložila, veľa riešení neponúka.

    Vážené dámy a páni, už na začiatku som spomínal repliku alebo povedal som repliku z SPP. Nebola to náhoda, lebo správa o súčasnom stave nákladného železničného prepravcu Cargo má podobné charakteristické rysy, bohužiaľ, nie však vo faktoch. Práve naopak. Podobne ako v správe o SPP sa tu v nej aj tu hemží rozsudkami, ktoré však väčšinou vychádzajú z neobjektívno-subjektívneho, ale aj nedostatočného poznania problematiky zo strany toho, kto tento materiál spracúval. Kde chýbajú argumenty, sú vytiahnuté nejaké čísla, vytrhnuté sú z kontextu a zákonných rámcov v snahe vyvolať dojem, že v minulosti neboli veci v Cargu v poriadku a nové vedenie, ktoré nastúpilo s touto vládou, teraz s enormným nasadením firmu zachraňuje.

    Dovoľte mi teda, aby som načrtol a pozrime sa spoločne veľmi stručne na popis stavu tak, ako nám ho v tejto správe predložila vláda Slovenskej republiky. Podotýkam, že sa budem výlučne držať správy, ktorá bola predložená. Začnem napríklad tým, že vraj to, že firma bola v roku 2005 pripravovaná do privatizácie, viedlo k vážnemu ohrozeniu fungovania existencie Carga. Dovolím si jasne povedať a zdôrazňujem, že štát v úlohe 100-percentného akcionára sledoval privatizáciou cieľ, ktorý je základným cieľom preinvestovania v liberálnom trhovom prostredí, teda sledoval maximalizáciu trhovej hodnoty firmy, čo potvrdila aj výška ponúkanej ceny. Bol by totiž strategicky veľmi zlý akcionár, ak by tesne pred predajom firmy investoval do rozvoja, ktorý by nebol v súlade s rozvojom a stratégiou očakávaného vlastníka. Viete si predstaviť investora, ktorý by mal svoj investičný a rozvojový zámer a kupoval by podnik, kde sa tesne predtým, alebo v poslednom roku predtým investovalo nie v rámci toho, čo chce on? Asi by do tej privatizácie nešiel, a ak, tak určite s inou cenou.

    Ďalej nasledujú obvinenia zo zanedbávaní povinnosti orgánov firmy o nevykázaných a zatajených stratách a podobne. A dovolím si tvrdiť s plnou vážnosťou a zodpovednosťou, že bývalé vedenie spoločnosti nič nezakrývalo. Dávam všetkým do pozornosti, že celá účtovná závierka, z ktorej mimochodom aj ja čerpám časť informácií a časť z nej čerpá aj správa, bola vrátane výroku audítora zverejnená na webovej stránke www.zscargo.sk. Každý primerane zdatný užívateľ internetu a nepodceňujem nikoho z mojich ctených kolegýň a kolegov, ktorý má len trošku o to záujem, mohol si z týchto informácií dať všetky potrebné fakty z tejto výročnej správy do súvisu. Na základe tejto výročnej správy konštatujem, že schválením tejto závierky nebol porušený žiadny zákon, ani nebola spôsobená škoda akcionárovi, nakoľko pre stanovenie hodnoty v procese privatizácie bola podstatná závierka zostavená podľa štandardu IFRS. Aj v správe spomínaný výrok audítora treba čítať celý, v celom kontexte a nielen to, čo sa zostavovateľom tejto správy hodilo.

    Na strane 27 výročnej správy audítor konštatuje, citujem: „Účtovná závierka vyjadruje verne vo všetkých významných súvislostiach finančnú situáciu spoločnosti k 31. 12. 2005 a výsledky hospodárenia za rok, ktorým sa skončil k uvedenému dátumu“, a teraz pozor, „v súlade so slovenským zákonom o účtovníctve“, podotýkam, „v súlade so slovenským zákonom o účtovníctve.“ Koniec citátu. Argument o privatizačnom riziku z dôvodu ignorovania faktov o skutočnom stave spoločnosti Cargo pravdepodobne vznikol, buď to bez štúdia, alebo veľmi povrchným štúdiom súvisiacej transakčnej dokumentácie. Prílohou k zmluve o predaji a kúpe akcií navrhovanej štátom boli totiž aj finančné výkazy zostavené podľa IFRS auditované bez identifikácie finančného rozdielu. Cargo bolo predávané koncepciou, použijem žargón, ako sa používa v takýchto prípadoch, „bolo predávané koncepciou tak, ako leží“, teda v stave maximálne možného množstva poskytnutých informácií investorom a s obmedzenými právami investora na odškodnenie. Zároveň boli použité sofistikované prostriedky ochrany predávajúceho. Argumentácia o povinnosti vlády vyplývajúcej z privatizačnej zmluvy opäť skôr naznačuje nedostatočnú alebo slabú znalosť transakčných dokumentov zo strany súčasného vedenia spoločnosti Cargo, než nejaké kvázi pochybenie predchádzajúceho manažmentu.

    Budem pokračovať ďalej. Nepravdivé je ďalej aj tvrdenie, že v priebehu roku 2007 bolo v nadväznosti na ďalšie previerky nútené nové vedenie zúčtovať do roku 2006 závažné straty 1,3 miliardy z dôvodu neriešenej ekológie. Vážené dámy a páni, to je totálny nezmysel. Tu nejde o korekciu výsledkov predchádzajúcich období, nakoľko ju práve audítor navrhol, práve audítor ju navrhol zúčtovať do príslušného roku. Zároveň je však možné na druhej strane diskutovať aj o výške tejto sumy. Diskutovať preto, že tu skutočne ide len o odhady. Aj audítor v správe uvádza, že, citujem: „Odhady výšky budúcich nákladov týkajúcich sa nápravy životného prostredia nie sú bezpodmienečne presné z dôvodu viacerých neistôt zahŕňajúcich neustály vývoj zákona regulačných požiadaviek.“ Toľko audítor.

    Podobne v rovine odhadov je aj rezerva na súdne spory. Hovorím o veciach zo správy, ktorá tam je, nie z vystúpenia pána ministra. „Najväčšou časťou rezervy je spor s Protimonopolným úradom vo výške viac ako 112 mil. Sk, ktorý bol v čase závierky v roku 2006 v procese odvolacieho konania, takže predikcia jeho výsledku bola subjektívna skutočnosť, veriac, že táto čiastka predstavuje najpravdepodobnejší výsledok.“ To je opäť citácia audítora. Krajský súd aj preto túto sumu výrazne znížil takmer o 90 %.

    Rovnako nie je pravdou, že 822 miliónov na zníženie hodnoty majetku je korekciou predchádzajúcich rokov, nakoľko podľa auditovanej účtovnej závierky ide o operáciu v roku 2006 a tam už predsa boli v druhej polovici vaši nominanti. Takže žiadna oprava, ale mne sa zdá, že je to skôr pravdepodobne zmena prístupu nového vedenia spoločnosti Cargo Slovakia k problematike využitia majetku. Natíska sa tu však otázka: Nevytvára si tu takýmto krokom niekto náhodou lepší cenový priestor na odpredaj nepotrebného majetku? Ešte raz opakujem, nevytvára sa tu náhodou lepší cenový priestor na odpredaj prebytočného majetku? Druhý polrok 2006, podotýkam. Odpoveď nech si dá každý sám.

    V správe sa ďalej aj uvádza, že údajne ide o jasný príklad zavádzania bývalého vedenia rezortu a manažmentu a majetkové postavenie Cargo neodrážalo verný a pravdivý obraz spoločnosti. Opäť pripomeniem, dodám, čo som povedal pred chvíľou, že audítor mal vo výroku za rok 2005 globálne iný názor na toto „údajné“ zavádzanie. Tento pohľad nakoniec logicky potvrdili aj kvalifikované tímy investorov tým, akú cenu ponúkli, a to, myslím si, nepotrebuje žiadny ďalší komentár.

    Vážené dámy a páni, maličké, maličké milosrdné klamstvo použili zostavovatelia správy aj pri predstavovaní pacienta po ich liečbe. Môžeme sa tak v správe dočítať, že, citujem: „Podľa predbežných výsledkov prepravilo Cargo za rok 2007 tovar v objeme 49,3 mil. ton, čo je takmer o 400 tisíc ton tovaru viac, ako bol priemer za roky 2005 a 2006.“ No ak to zoberieme takto, je to tak, ale mne sa však zdá čistejšie a bežne sa to používa, podotýkam, bežne sa to používa, že sa robí medziročné porovnanie, nie spočítanie nejakých rokov dozadu a období, na ktoré sa to hodí, ale urobí sa medziročné porovnanie. A to v skutočnosti vyzerá tak, že v roku 2007 prepravilo Cargo o 800 tisíc ton menej ako v roku 2006.

    Úsmevné mi pripadá tiež konštatovanie, že tieto úžasné výsledky dosiahlo Cargo vo významnej konkurencii tretích dopravcov, podotýkam, vo významnej konkurencii tretích dopravcov. No, tak si vypočujme akých. Podľa tejto správy, ja musím poznamenať, že z prostredia spoločnosti Carga, aj tohto dnešného, mám iné čísla, ale budem sa pridržiavať správy. Teda podľa tejto správy má Cargo 98-percentný podiel na trhu. Pán minister hovoril 96-percentný, myslím. Ja sa pridržiavam správy, 98-percentný podiel na trhu. Ja sa pýtam: Tá významná konkurencia, to sú tie dve percentá, ktoré brzdia ďalší rozvoj Carga? Lebo presne tak to bolo, významná konkurencia. Zrejme obava z tejto konkurencie aj spôsobila, že na rok 2008 si Cargo vytýčilo smelý strategický cieľ, zníženie objemu prepraveného tovaru na 48,1 milióna.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, musím opäť konštatovať, že v tejto správe naznačené kroky vlády a súčasného vedenia spoločnosti pri zabezpečovaní rozvoja Carga sú minimálne skromné. Opatrenia, ktoré sú v tejto správe predstavené, sú veľmi rámcové a skôr, povedal by som, v takej teoretickej rovine. Pán kolega Janiš to jasne povedal, aj citoval tie vetné spojenia, ktoré sú tam používané. Hlavne podľa môjho názoru sa nerieši otázka zdrojov rozvoja a reštrukturalizácia pri naďalej stratovej činnosti a to, podotýkam, aj po korektúrach v roku 2006, ktoré sa dajú sčasti kvalifikovať ako subjektívne.

    Budem so záujmom čakať na presné čísla za rok 2007. Táto prezentácia mala byť už v čase, keď sme mali o tejto správe rokovať minulý mesiac. Vtedy sa presunula. Zatiaľ nemám, aspoň ja osobne nemám ešte presné čísla, ale s veľkým záujmom si ich preštudujem, presné čísla konkrétne už za rok 2007. Priznám sa, že nie som celkom presvedčený, že budú iné, ako predpokladám. Zaujímavá pre mňa bude hlavne konfrontácia skutočnej investičnej aktivity s deklarovanou výkonnosťou z hľadiska pohľadov alebo z pohľadu cash low, ale aj realizácia tzv. systémového riešenia environmentálnych záťaží, teda to, čo táto správa vytýka aj v účtovnej oblasti, aj v ekonomickej, aj priamo v prevádzkovej bývalému vedeniu.

    Veľmi vágne vyznievajú aktivity vlády, najmä zámery v oblasti majetkovej štruktúry železničných podnikov. Najväčšie nádeje sa upierajú na vyššiu účasť štátu na financovaní prevádzky železničnej infraštruktúry. To však prináša zvýšenie tlaku na štátny rozpočet a v tejto súvislosti by ma veľmi zaujímal názor ministra financií na túto otázku. Zatiaľ som totiž nepočul ani jedno jediné jeho vyjadrenie v tejto súvislosti a je to veľmi dôležitá otázka z pohľadu ďalšieho fungovania všetkých troch železničných spoločností. Myslím tým myšlienku zníženia poplatkov za dopravnú cestu, tá nie je nová.

    Pravda je, že Slovenská republika má v rámci Európskej únie najvyššie sadzby za používanie železničnej infraštruktúry, čo sa prejavuje na našej konkurencieschopnosti voči susedným krajinám. Tu sa mi žiada povedať aj pár slov kolegovi Pelegrinimu, ktorý ešte pri správe o SPP po vystúpení pána Janiša okrem iného kritizoval aj tú časť zmluvy medzi investorom a spoločnosťou Cargo, kde sa hovorilo o akomsi záväzku voči investorovi týkajúceho sa zníženia poplatku za dopravnú cestu v budúcnosti. Dokonca pán kolega si spájal znižovanie poplatku za dopravnú cestu so znižovaním zisku pri predaji Carga, lebo ten potom údajne musí vykrývať štátny rozpočet. Ale toto je nezmysel, pán kolega. Veď samotná predložená správa uvádza nevyhnutnosť zníženia poplatku, nielen my sme si to vymysleli, zníženia poplatku za dopravnú cestu, ak chceme byť aspoň trošku konkurencieschopní. Nehovoriac o tom, a toto je veľmi dôležité, že na znížení tohto poplatku by značne profitovala aj spoločnosť, Železničná spoločnosť Slovakia, teda osobná doprava, ktorú dotuje štát. Takýmto znížením poplatkov za dopravnú cestu by teda teoreticky mal byť profitujúcim hlavne rozpočet Slovenskej republiky, štátny rozpočet, pretože tým, že osobná železničná doprava je sčasti financovaná zo štátneho rozpočtu cez výkony vo verejnom záujme, ktoré práve majú pokrývať aj všetky tieto náklady tým, že by bola nižšia, podstatne nižšia úhrada za dopravnú cestu, samozrejme, že aj tá dotácia zo štátneho rozpočtu by mohla byť celkom iná, myslím si. My sme si to už s pánom kolegom Pelegrinim vysvetlili hneď vtedy po diskusii o SPP, takže ďalej to viac rozvádzať nebudem.

    Dovoľte mi, aby som sa na záver vrátil k vyhláseniu politickej strany Smer, že privatizácia Carga, ktorú pripravila minulá vláda, by bola vlastizradou. Je to asi taká pravda ako konštatovanie, že sme chceli predať ziskovú firmu. Už takmer dva roky bude, v máji budú, alebo v júni budú dva roky, čo nastúpila táto vláda a riadia ju nominanti koaličných strán a zisk, čudujme sa, stále, stále neprichádza. Skôr sa ukazuje, že vláda nevie, čo robiť ďalej s týmto podnikom. Nechce porušiť svoje slová a spustiť privatizáciu, dokončiť privatizáciu alebo naštartovať novú privatizáciu, alebo, ak to slovo privatizácia zle znie, tak umožniť vstup strategického partnera, ktorý by prišiel s peniazmi, ktorý by zabezpečil rozvoj tohto, ale myslím si, že na všetko začína byť pomaly, pomaly veľmi neskoro.

    Ako som spomínal, kvôli liberalizácii nákladnej dopravy v Európskej únii o ňu už nebude pomaly mať nikto záujem. Nemyslím si, že spojením s českým Cargom, ktoré prepravuje takmer dvojnásobné objemy a uskutočnením spoločnej privatizácie sa nám podarí dosiahnuť takú cenu, ako bola na stole pred striedaním vlád, ale ešte aj po ňom. Vtedy minister Vážny, pokiaľ si pamätám, dohodol sa s investormi, že počkajú na rozhodnutie do konca roku 2006 po nástupe vlády.

    V roku 2007 sa, žiaľ, museli rozhodovať inde. V roku 2007 sa rozhodovali u susedov. Ak by nebolo padlo rozhodnutie o zrušení privatizácie z ideologických dôvodov, lebo ekonomické hovorili jasnou rečou za, tak dnešné konštatovanie zo správy, opäť ju na záver budem citovať: „Po privatizácii maďarských Cargo rakúskym národným dopravcom spoločnosťou Rail of Cargo Austria sa vytvára nové usporiadanie železničného prepravného trhu v strednej Európe a prichádza k prerozdeleniu prepravných tokov smerovaných predovšetkým na perspektívne trhy Rumunska, Bulharska, Turecka, Chorvátska, Slovinska.“ Toto teda konštatuje vaša správa, ktorú ste predložili. Teda dnešné konštatovanie zo správy mohlo vtedy zostať, ak by sme to boli ukončili len vo sfére science fiction. Dnes je to však, žiaľ, realita, trpká skutočnosť rovnako ako reálna hrozba, že nás hlavné prepravné toky nielen začínali, ale pokračujú a, bohužiaľ, čoraz viac a viac nás budú obchádzať.

    A na záver skončím, úplne na záver poslednou vetou. Skončím tým, čím som začínal. Vážené dámy a vážení páni, takýmto rozhodnutím namiesto 13 mld. do štátneho rozpočtu alebo, povedzme, aj deväť a pol, ako tu vypočítal pán minister dopravy, plus 5 mld. prevzatia ďalších záväzkov namiesto toho prínosu budeme ešte roky a roky a dovolím si tvrdiť, že ešte mnoho rokov platiť za straty v Cargu, kým s tým niečo neurobíme. A ja sa teraz pýtam: Kto bude za to platiť? A odpoviem si sám. Platiť budeme my všetci, všetci občania Slovenskej republiky, všetci daňoví poplatníci, a nie málo. A to je, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, to je, vážená vládna koalícia, plne vaša zodpovednosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Pán poslanec Mikuš, nech sa páči. Takže nie. Zapnite pána poslanca Janiša.

  • Ďakujem, pán predseda, asi mi karta zamrzla cez noc pri tejto klimatizácii alebo sa prehriala, neviem, ako tu v noci bolo.

    Kolegyne, kolegovia, maličká pripomienka k predrečníkovi a celkovo k tejto správe. Včera vystúpenie pána ministra, aj celá správa viac-menej mi navráva jedno, že vládna koalícia a hlavne Smer akoby mala nejakú chorobu. A tá choroba sa volá, že pri vládnutí pozerám zásadne dozadu a zásadne kriticky. Choroba, ktorá sa volá, že nevadí, že vládneme, správajme sa opozične. A táto správa, ktorú vláda predložila do Národnej rady, mala hovoriť o postupe vlády Slovenskej republiky pri zabezpečovaní budúceho rozvoja Carga. Ak si pozrieme správu, tak tá správa zásadne hovorí o minulosti.

    Pán minister včera tri štvrte hodiny hovoril o zlej privatizácii alebo príprave privatizácie v roku 2005. Táto správa nehovorí absolútne nič o tom, akým smerom sa slovenské Cargo, slovenský nákladný železničný dopravca bude uberať. Absolútne nič. A tak zostávajú pri tých kotrmelcoch v podstate len tri možnosti a ja vám zopakujem, čo som vám povedal včera v podvečer, tri možnosti: alebo Cargo predáte, ale, samozrejme, za nižšiu cenu, alebo sa budete vtierať Čechom a budete robiť nejaký holding s Čechmi, ale to je tiež privatizácia, no alebo Cargo necháte živoriť a budete podnikať len na slovenskom trhu a potom bude platiť to, čo včera povedal pán minister alebo čo je v správe, že Cargo bude len národný prepravca, to značí v rámci Európy regionálny prepravca v rámci hraníc Slovenskej republiky. Jedna, druhá aj tretia možnosť v porovnaní s možnosťami, ktoré sme mali v roku 2005 a 2006, je pre desaťtisíc zamestnancov...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Pán poslanec Prokopovič – reakcia.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja len zareagujem na kolegu Janiša v tej časti, kde hovoril o tzv. zlej privatizácii. Viete, nechcel som to už vsúvať do svojho vystúpenia, aby som to neoťažoval mnohými bonmotmi, ale mne to vypočítavanie pána ministra, že maďarské získali toľko za toľko vagónov a my sme trinásť a pol, a keď sa odpočíta len deväť a pol, tak mi to pripomína tak, ako keby som išiel podnikať a mohol by som zarobiť 10 mil., ale vedľa kolega, kamarát zarobil 12 mil., tak ja poviem, nie, nie ja za 10 mil. zisku podnikať nebudem a nebudem robiť nič. Ďakujem.

  • Pán poslanec Mikuš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja nadviažem na obidvoch svojich predrečníkov a možno v niektorých veciach sa budem opakovať, ale myslím si, že je to natoľko dôležité, že to treba povedať.

    Bitka o stredoeurópske trhy sa začala a slovenské Cargo ťahá jednoznačne za najkratší koniec. Ak sa chce zachrániť, musí rešpektovať podmienky, ktoré mu kladú iní. Takto by sa dnes dala charakterizovať pozícia slovenského nákladného železničného prepravcu Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s. A kto ju vidí inak, iba sa uspokojuje a zakrýva si oči pred ťaživou skutočnosťou a vyrába ďalšie straty štátu do budúcnosti.

    Pred dvoma rokmi, keď sa pre politickú situáciu zastavila privatizácia Carga, hodiny odbíjali pár minút pred dvanástou. Slovensko ako člen Európskej únie muselo pristúpiť na liberalizovanie trhu s nákladnou železničnou dopravou. Aby vláda novú situáciu zvládla, mala dve riešenia. Buď vlastnými silami modernizovať svojho prepravcu, aby bol partnerom okolitým záujemcom, alebo ho privatizovať a zaručiť tak jeho rozvoj pomocou nového majiteľa. Tretia cesta neexistovala.

    Maďarsko už svojho prepravcu privatizovalo, čím sa ešte viac v stredoeurópskom priestore posilnil rakúsky prepravca Rail Cargo Austria. Poľský štát má prepravcu vo vlastných rukách, lebo si to zatiaľ môže dovoliť. Ide o veľkú firmu s veľkým trhom. Ale Poliaci aj napriek tomu začali uvažovať o privatizácii. Česko len nedávno založilo, podobne ako Slovensko, pred troma rokmi samostatnú prepravnú spoločnosť ČD Cargo. Veľkosťou je porovnateľná so slovenskou firmou, a preto čelí aj podobným problémom. Česi sa preto rozhodli ísť cestou prebratia slovenského partnera, aby čelili konkurentom z juhu a zo severu. Takáto je dnes situácia. Okolití prepravcovia si riešia vlastné problémy alebo mapujú vlastné perspektívne možnosti, čo im umožňuje liberalizácia na trhu. Slovensko je pre nich síce malý, ale zaujímavý trh, pretože cez naše územie putuje tranzitom na západ veľa surovín z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Sám vnútroštátny trh na Slovensku je nezaujímavý. Navyše sa stále zmenšuje, pretože objem prepravovaného tovaru v hraniciach republiky vlastne klesá už šiesty rok po sebe.

    Aká bola situácia so slovenským Cargom pred dvoma rokmi? Vláda vypísala súťaž. Prihlásilo sa niekoľko záujemcov, z ktorých najhorúcejší bol rakúsky uchádzač, ktorý bol neskôr úspešný v Maďarsku. Odhad prínosu pre štátnu pokladnicu bol, tu už moji predrečníci o tom hovorili, 15, 13 mld. korún. Toľko nedosiahli ani Maďari so svojím MÁV Cargo, za ktoré napokon zaplatili Rakúšania o dva roky neskôr, podotýkam, neskôr o dva roky, 400 mil. eur. Slovenské Cargo už bolo vtedy investične veľmi slabé a slabo živené. Po koľajniciach napríklad premávali len rušne spred roku 1990. Napriek tomu bol záujem ho kúpiť. Otázka je, k akej cene by sme sa dostali dnes, ak by sme sa opäť obrátili alebo vrátili k privatizácii. Určite k výrazne nižšej. Ale cena vtedy nebola to najdôležitejšie, hoci sa dali získať ďalšie prostriedky na splácanie dlhu v penzijnom systéme.

    Vláda by sa dnes napríklad nemusela trápiť, čo urobí po roku 2009, keď vyschnú posledné finančné zdroje získané v minulosti z privatizácie. Dôležitejšie ako peniaze bolo oživenie podniku – vystuženie investíciami, posilnenie využívania ekologickejšej železničnej dopravy na úkor cestnej. Nič z toho sa neudialo. Cargo je zakonzervované v stave spred dvoch rokov. Pochopiteľne, nastavuje prázdne dlane vláde, aby pomohla aj za cenu, že sa bude skryto privatizovať. Toto je hlavné posolstvo zo správy o súčasnom stave nákladného železničného prepravcu Železničnej spoločnosti Cargo a postupu vlády pri zabezpečovaní jeho budúceho vývoja, ktorou sa dnes zaoberáme.

    Kým situácia v podniku sa veľmi nezmenila, svet okolo sa veľmi rýchlo hýbe. Spomínal som Rakúšanov a Maďarov. Topánka začína tlačiť aj Čechov, kde nová vláda začala konať. A veľmi rýchlo si spočítali, že v boji s Rakúšanmi a Poliakmi nemôžu byť rovnocenným partnerom, hoci ČD Cargo sa nestratí ani v európskych pomeroch. Preto logicky siahli po osvedčenej metóde. Spojiť sa so svojím najbližším partnerom, s ktorým nie tak dávno existovali v spoločnom štáte. Česi to už skúšali v elektroenergetike, nevyšlo im to. Potom si našli iných partnerov na Balkáne. Teraz to skúšajú v nákladnej železničnej doprave, lebo vedia, že musia byť väčší.

    A prečo sa tomu tak venujem? Aby som ukázal, že otázka spoločného podniku slovenského a českého prepravcu je nápad z Prahy, nie z Bratislavy. Tu nám už ponúka riešenie niekto iný. A vtedy býva pravidlom, že vyzývateľ má zo spojenia viac výhod ako jeho partner. Kým pred dvoma rokmi si slovenská vláda kládla podmienky sama, dnes sa stanovujú inde. Nie nadarmo Česi hovoria o tom, že si chcú predĺžiť svoje trate na východ. Nepočul som podobné konštatovanie z Bratislavy, že by si chceli Slováci predĺžiť svoje trate na západ. Možno to v súčasnej situácii nie je zlé riešenie ani pre Slovensko, ale podnet prišiel odinakiaľ, a preto nemožno čakať, že aj podmienky vytvorenia takéhoto spoločného podniku bude navrhovať naša strana, aj keď pán minister už hovoril vo svojom príhovore, že sa budú zvažovať, a keď budú výhodné, tak sa budú posudzovať kladne.

    Slovenské Cargo navyše za dva roky od zastavenej privatizácie, čo je veľmi dôležité a najdôležitejšie, stratilo na svojej pozícii nielen pre neutešený vnútorný stav podniku, ale hlavne pre napredujúci vývoj v okolitých štátoch. Slovenské Cargo po zastavenej privatizácii ostalo nahé. Z Bratislavy si uchádzači odniesli mnoho dôverných informácií, ktoré pochopiteľne využili vo vlastný prospech. Aj toto je bolestný dôsledok zastavenej privatizácie, po ktorej konci toľko volali politici vtedajšej opozície a terajšej vládnej koalície.

    Položme si otázku. Je súčasná vláda ešte proti privatizácii? Vytvorenie spoločného podniku privatizáciou vlastne je. Najmä, ak pomery v tomto spoločnom podniku budú také, že český partner bude mať silné manažérske kompetencie. Navyše, ak by sme pochybovali o podstate tohto procesu, budúcnosť spoločného podniku je spojená so vstupom strategického partnera. Aspoň tak sa o tom vyjadrujú predstavitelia českého ministerstva dopravy. Ich partneri z Bratislavy, to znamená, naše ministerstvo musí o tomto zámere vedieť. Zhrnuté a podčiarknuté. Politici súčasnej vládnej koalície si v roku 2006 vynútili zastavenie privatizácie Carga údajne pre nevýhodnosť takéhoto kroku pre Slovensko. Teraz ako jedným z najpravdepodobnejších variantov uvažujú o spoločnom podniku a o privatizácii, ktorá je pre Slovensko omnoho nepriaznivejšia ako pred dvoma rokmi. Cargo medzitým stratilo na pozícii a jeho budúcnosť je neistá. Štát prišiel o peniaze, ktoré mohol získať za predaj podniku a ktoré mohol použiť na oddlžovanie napríklad penzijného systému. Chýbajú peniaze, budeme ich musieť získať niekde inde.

    A ešte je tu možnosť zachovania si tváre. V zálohe je letiskový scenár, kde vláda po anulovaní privatizácie tiež uvažovala o spoločnom podniku. Od tohto zámeru napokon upustila. Bratislavské letisko medzitým stratilo dynamiku, zaostáva za susedmi. Vláda sa rozhodla, že bude podporovať nevyhnutný rozvoj letiska sama. Inými slovami, vyzbiera peniaze na daniach od iných firiem a občanov a použije ich na investície do letiska. Súdny človek si musí položiť otázku. Má toto konanie logiku? Takú istú otázku si bude musieť postaviť v prípade, že Cargo ostane odkázané na pomoc vlády. Súčasná vláda je nepriateľom privatizácie a súkromného sektora len na oko. Skôr jej svedčí opis, že je nepriateľom takej privatizácie a takého podnikania, ktoré nemá pod kontrolou. Spomínané bratislavské letisko a nákladný železničný prepravca Cargo sú dôkazom tohto pokrytectva. Najhoršie je, že na takéto konanie doplácajú všetci, najviac však tí, ktorých majú sociálne cítiaci demagógovia plnú pusu. Totiž tí najchudobnejší pociťujú nezodpovedné plytvanie peniazmi najviac.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky – pán poslanec Štefanec, Janiš. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Nech a páči, pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec Mikuš veľmi jasne vysvetlil situáciu práve v nákladnej doprave v strednej Európe a myslím si, že z jeho vystúpenia bol zreteľný fakt, že odmietnutie privatizácie bolo, bohužiaľ, viac ideologické než ekonomické rozhodnutie. Aj súčasný stav situácie pri Cargu je taký, že jednoducho sa ukazuje, že vláda nevie čo ďalej. Tá situácia je analogická pri letisku, kedy sa odmietlo 20 mld. z privatizácie plus aj na investovanie. A je jasné, že Cargo preto, aby sa rozvíjalo, potrebuje ďalšie investície. Potrebuje predovšetkým investície do prekládkových staníc. Je zrejmé, že bez strategického partnera to nepôjde. Takže zo všetkých hľadísk, keď sa na to pozrieme, vidíme jasné dôkazy, že odmietnutie privatizácie nebolo dobrým riešením a pre budúcnosť Carga ako štátneho podniku, ktorý nemá príjmy zo štátneho rozpočtu, je teda klasickou podnikateľskou organizáciou, pre budúcnosť je vstup strategického investora nevyhnutný. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Kolega Mikuš sa spýtal, kto toto všetko zaplatí. No, kto toto, povedzme, hlúpe ideologické rozhodnutie o zastavení privatizácie zaplatí, ak sa pozrieme do správy, tak Cargo dnes platí Železniciam Slovenskej republiky, štátnym Železniciam Slovenskej republiky 50 % z nákladov. Ak to Cargo pôjde do útlmu, ak to Cargo začne stagnovať, no ono stagnuje preto, lebo pri takomto raste ekonomiky, aký je na Slovensku, ak nerastú státisíce ton prepravy, tak Cargo stagnuje a v budúcnosti pôjde do útlmu, tak o to viac peňazí bude musieť platiť štát do Železníc Slovenskej republiky na bezpečnosť a infraštruktúru koľají, lebo tie sú štátne. No a čím viac peňazí bude štát dávať do Železníc Slovenskej republiky z daní, tak tým menej peňazí pôjde do zdravotníctva, do školstva a do sociálnej sféry. Jednoducho dnes si to možno ešte ten štát môže dovoliť pri tomto raste, na ktorý ste nabehli a ktorý ste zdedili. Lenže ten rast nie je perpetuum mobile a pre ten rast treba niečo robiť. A práve to je to, a znovu to opakujem, čo mne chýba v tejto správe, o čom tá správa mala byť a o čom bolo naformulované to uznesenie, a to je, čo s budúcim Cargom, aby sa z neho nestala len regionálna železničná doprava v rámci hraníc Slovenskej republiky. Ako sa chce Cargo zaradiť na liberalizované európske koľajnice, toto v tej správe vôbec nie je.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mikuš – reakcia.

  • Ďakujem pekne kolegom za reakcie. Pán kolega Štefanec hovoril alebo reagoval na chybu, že sa Cargo neprivatizovalo. No, pán kolega, my sme vlastne neprivatizáciou Carga prerobili dvakrát. Prvýkrát, keď sme mohli firmu predať, získať peniaze a v štátnom rozpočte ich použiť na iné účely. A druhýkrát, keď tu zostane firma, ktorá bude ekonomicky slabá, dokonca možno s podporou štátu a nebude prispievať svojimi ziskami do štátneho rozpočtu a svojimi odvodmi do Sociálnej poisťovne. A dnes Cargo zamestnáva vyše 10 000 ľudí a o osudoch týchto ľudí dnes vláda nechce rozhodovať alebo nerozhoduje, ale s ich budúcnosťou hazarduje. Ale, bohužiaľ, na Slovensku hlavne dnes nečinnosť alebo „ničnerobenie“ sa netrestá alebo neberie na zodpovednosť.

  • Ďakujem. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči?

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pokúsim sa stručne, ale nedá mi nereagovať na túto diskusiu a rozpravu, ktorá tu odznela. Pokúsim sa v poradí, v akom jednotliví diskutujúci vystupovali.

    Najskôr pán poslanec Janiš. Ja nenamietam vôbec na zníženie ceny za dopravnú cestu, čo tu zaznelo. Ale poukazoval som a to je aj mojím cieľom, aby sa znížila cena dopravnej cesty, ale poukazoval som najmä na to, že zníženie ceny za dopravnú cestu sa neprejavilo v kúpnej cene. To znamená, nový kupujúci zaplatí v priebehu budúceho roka a ďalších rokov o 1 miliardu menej za cenu za dopravnú cestu. To znamená, že tá jeho investícia bude oveľa bonitnejšia a návratnejšia, pretože štát mu vytvoril tým výmerom Úradu pre reguláciu železničnej dopravy takýto priestor a neprejavilo sa to správne v jeho kúpnej cene. Takže ja som namietal len to. Nie fakt, že sa znižuje cena za dopravnú cestu, ako si tu poukázal. Čo urobíme ďalej, tomu sa budem venovať o chvíľočku.

    Chcem len reagovať aj na tú zodpovednosť, čo tu odznelo viackrát, že vláda nechce prevziať zodpovednosť za viac ako desaťtisíc zamestnancov a takéto ďalšie tézy. Na to chcem reagovať len toľko, že súčasne tých cca 11 000 zamestnancov Carga má aj s odbormi, aj so zamestnancami súčasné Cargo sociálny zmier. Je tam zadefinovaný 6-percentný medziročný rast miezd a mzda je tak isto stabilizovaná. Je cca o nejakých 20 % vyššia ako priemerná mzda v Slovenskej republike. Čiže pracovať v Cargu sa stále oplatí a necítim, že by 11 000 zamestnancov malo nejaké obavy o svoju budúcnosť. Samozrejme, musíme ozdravovať aj v tejto oblasti Cargo, ale primeranou mierou. Snažíme sa to riešiť tak, aby to zamestnancov nebolelo a to sme tak isto vyriešili aj pri tom depe v Prešove a presune depa z Prešova do Humenného, kde každému jednému zamestnancovi bola ponúknutá náhradná práca a v podstate všetci títo zamestnanci na túto prácu reagovali. A myslím si, že nejakých 20 zamestnancov nereflektovalo a rozišli sa dohodou. Takže takto budeme postupovať aj ďalej.

    Priznávam, že v Cargu je mierna prezamestnanosť a snažíme sa ju vyriešiť citlivo a sociálne spravodlivo. Čiže, naopak, nejaký katastrofický scenár o zamestnanosti a prepúšťaní neprijímam. Ten katastrofický scenár by bol v prípade, že by došlo k privatizácii. Pretože mal som možnosť sa dostať aj k finančným modelom budúcich investorov a teda budúcich kupujúcich, ktorí predpokladali po uplynutí dvoch rokov, lebo v tej privatizačnej zmluve sa zaviazali, že dva roky nebudú robiť drastické prepúšťanie, ale v tom finančnom modeli po uplynutí dvoch rokov v strednodobom pláne bolo jednoznačne definované, že musí dôjsť k prepusteniu 3 – 4 tisíc zamestnancov. Tak bol finančný model namodelovaný po uplynutí dvoch rokov a údržba opravy okamžite, to znamená, tie depá, o ktorých sme sa tu bavili, okamžite vytvoriť samostatnú dcéru, ktorá bola pripravená pre určitého podnikateľa, ktorého tu nechcem teraz menovať.

    Panika vo vláde tu zaznelo a že máme scenáre iba predať za nižšiu cenu, vtierať sa Čechom alebo živoriť. Toto sú také tézy, ktoré tak isto veľmi nechcem rozvíjať. Predať za nižšiu cenu nechceme, vtierať sa Čechom, takisto o tom tu žiadna reč ani nie je, je to taký istý partner ako my a ja potom o chvíľočku spomeniem aj to, ako budeme postupovať, ak tak budeme postupovať. Fakt je ten, že presne neviem, čo medializovala česká strana, čo tu zaznelo, ale vidím jednoznačne nejaké nepochopenie pojmov alebo, ako nadviažem na pána poslanca Mikuša, že bitka sa začala a podmienky iných musíme plniť. Ja o ničom takomto neviem. Fakt je ten, že k privatizácii Carga nedôjde. Fakt je ten, že nemusíme plniť podmienky iných. Ja o takomto nič neviem. A fakt je ten, že buď sa bude Cargo vyvíjať samostatne ako 100-percentná akciovka štátu alebo zhodnotí výhodnosť spojenia sa so strategickým partnerom, ale nie za tej podmienky, že po fúzii, po uskutočnení tej fúzie dôjde k predaju. O takom som ja nikdy s českým ministrom nediskutoval a ani takáto možnosť tu nebola nastolená.

    Chcel by som len zdôrazniť to, že stále spájate vytvorenie spoločného podniku s privatizáciou. Je potrebné filozoficky si pozrieť zákon 92/1991 Zb. o privatizácii a je potrebné si vysvetliť a ozrejmiť, čo je privatizácia. Privatizácia je predaj majetku zjednodušene alebo predaj akcií. Spoločný podnik a paralela z vytvorenia spoločného podniku s privatizáciou je absolútny nezmysel, pretože tam nedochádza ani k predaju majetku, ani k predaju akcií. Takže rád by som, aby sme si vyčistili tieto pojmy a neoperovali takto neprofesionálne s pojmami, ktoré sa tu predkladajú.

    Zaznel tu ešte párkrát širokorozchod. So širokorozchodom a s budovaním širokorozchodnej železničnej trate v podstate Cargo nemá nič. Cargo by s ním malo potom, keby bol ten širokorozchod vybudovaný. To je určitý zámer, no je behom na veľmi dlhé trate možno 10, možno 12 rokov. Fakt je ten, že komunikujeme aj s Ruskou federáciou ohľadne možností vytvorenia a vybudovania širokorozchodnej železnice. Fakt je ten, že boli by sme sami proti sebe, keby sme vybudovali širokorozchodnú dráhu a vlastne by sme znížili objemy na našej súčasnej dráhe normálneho rozchodu. Čiže určite takouto cestou nepôjdeme. Je vízia naozaj tých 10 – 12 rokov, v tom horizonte 10 – 12 rokov bude aj naša železnica normálneho rozchodu takisto kapacitne podstatne viac využitá a práve pre tie chýbajúce kapacity by bolo vhodné zo súčasného stupňa pohľadu budovať aj širokorozchodnú železnicu. Samozrejme, my tam definujeme aj spôsob financovania, čo stále zostáva zatiaľ neznámou. Zatiaľ sa robia len feasibility studies, ako by to vedelo vlastne fungovať, koľko tovarov by sa dalo presunúť na ten širokorozchod, ktorý by bol dovedený do Bratislavy a následne do Viedne.

    Zmyslom tohto širokorozchodu je zabezpečiť financovanie z iných zdrojov ako zo štátneho rozpočtu. Slovenská republika nemá na to, aby vedela z vlastných zdrojov alebo zo zdrojov, ktoré si požičia, postaviť širokorozchod. To znamená, že jednoznačne viem dnes konštatovať, že cca 70 – 80 mld. slovenských korún na vybudovanie širokorozchodu zo štátneho rozpočtu alebo s garanciou štátu je nezmysel, preto treba hľadať iné zdroje. Tie iné zdroje sú nejaký nový pohľad, ktorý sa snažíme zaviesť do Európskeho spoločenstva do budovaní takýchto spojení s inými, tretími krajinami mimo Európskej únie. Čiže tam by sa dal nájsť určitý zdroj a určitý zdroj by vedel byť aj poskytnutý zo strany Ruskej federácie. Takže toto sú zatiaľ také základné vízie, čo sa týka širokorozchodu. Určite nechceme, aby širokorozchod ovplyvnil prekladisko Čierna nad Tisou, to znamená, sypké materiály. Ale zmyslom širokorozchodu v tom časovom horizonte 10 – 12 rokov by bolo riešiť kontajnerovú dopravu, to znamená, toky kontajnerov z Ázie do Európy, ktoré po vodnej doprave, námornej vodnej doprave z časového hľadiska aj z cenového hľadiska vychádzajú v budúcnosti nevýhodnejšie ako preprava po Transsibírskej magistrále a tým širokorozchodom a dostaním kontajnerov do nových terminálov, ktoré by mohli vzniknúť v Bratislave a vo Viedni, by sa tento problém vyriešil.

    Už len to ekologické hľadisko, že by sme zobrali výkony Čiernej nad Tisou, je nezmysel, pretože neviem si predstaviť, že by sypké materiály, ktoré z ekologického hľadiska sú určitým problémom, situovala vo svojej blízkosti Viedeň a takisto ani Bratislava. Čiže sypké materiály ostávajú v Čiernej nad Tisou. A Čiernu nad Tisou ideme modernizovať tak, aby vedela modernejšie a výkonnejšie zabezpečovať prekládku týchto tovarov. Samozrejme, širokorozchod má ešte jednu podmienku a to je definícia ruskej strany ohľadne ceny za dopravnú cestu. Čiže takisto, ak tam nebude jednoznačná definícia, koľko bude stáť v najbližších 25 – 30 rokoch cena dopravnej cesty, samozrejme, s nejakým inflačným koeficientom, tak vtedy sa dá, a bude to záväzne ruskou stranou zadefinované, na takomto zámere budovať. Ale opakujem, zatiaľ pracujú expertné skupiny a rokujeme, posúvame tento materiál ďalej a uvidíme. Netreba robiť teraz žiadnu paniku. Myslím si, že sa rozhodneme správne a správne pre Slovensko a správne aj pre Čiernu nad Tisou, prekladisko v Čiernej nad Tisou. Takže k širokorozchodu asi toľko.

    O prepúšťaní som povedal, aký scenár s prepúšťaním by nastal po privatizácií, aké finančné modely vlastne mali investori pripravené. Niekedy si myslím, že tým nezmyslom neverí ani sám poslanec Janiš. Tá téza, že žijeme len z nagazdovaného a plné sýpky ideme teraz rozdávať. Musím sa nad tým pousmiať a tiež to nejdem veľmi komentovať. Ja to o chvíľu budem prezentovať, ako žije Cargo z nagazdovaného.

    Musím sa dotknúť ešte toho, čo tu odznelo, že správa nemá, resp. neobsahuje riešenie o budúcom vývoji a vyzerá to tak, že názor Carga, že to, čo tu bolo predložené, je názor Carga a nie vlády alebo rezortu. K tomu chcem povedať len toľko, že je to v bode 3 správy. Ten bod 3 správy jednoznačne hovorí o postupe vlády Slovenskej republiky v budúcnosti Carga a sú tam naznačené tie okruhy a tá metodika, ktorú náš rezort definoval Cargu. A chcem zdôrazniť to, že to nemá ani logiku. Rezort ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, resp. ja neriadim Cargo. Cargo riadi jeho manažment, ktorý je za to zaplatený a ja schvaľujem a definujem zásady dopravnej politiky, ja schvaľujem a definujem ich podnikateľský plán. Ale ten konkrétny výkon nerobím. Ale nie je problém, aby sa hociktorý poslanec, ja mu viem sprostredkovať stretnutie, s manažmentom Carga stretol a prešiel si s nimi ročný krátkodobý a takisto päťročný strednodobý plán budúceho rozvoja Carga. A jednoducho mám za to a opakujem ešte raz, že nemá to logiku a mám za to, že sme nemali dávať plán Carga, hospodársky plán Carga do tejto správy. Pretože tá správa je z úrovne vlády Slovenskej republiky a v tejto správe a v tom postupe budúceho rozvoja Carga sú definované všetky témy, ktoré, samozrejme, sú potom rozvedené v podnikateľskom pláne Carga, či už v jednoročnom alebo v päťročnom.

    Z hľadiska aktivít, ktoré sú, ak tu taká požiadavka zaznela, tak viem zopár čísel z hospodárskych výsledkov a z hospodárskeho plánu, podnikateľského plánu Carga definovať aj teraz, ktoré som nechcel dávať do tej správy, pretože, opakujem, to bol pohľad vlády Slovenskej republiky a vláda má definovať len niektoré základné tézy, a nie definovať konkrétny podnikateľský plán s jeho všetkými náležitosťami.

    Ale keď je tu taká požiadavka, tak zacitujem. Od roku 2005, kedy vzniklo Cargo, dosiahlo Cargo stratu 974 miliónov v roku 2005. V roku 2006 to boli skoro 2 miliardy. Predbežné výsledky za rok 2007, ktoré budú zverejnené v máji, sú cca -550 miliónov a plán na rok 2008 je +47 miliónov. Toto svedčí aj o stabilizácii Carga, ako som už viackrát povedal a chcem zdôrazniť to, že v rokoch 2006, 2007 aj 2008 pri porovnateľnom objeme prepravovaného tovaru sú tie výsledky evidentné, že stabilizujeme Cargo a že rok 2008 bude mierne plusový. Pritom som už viackrát zdôraznil, že sme sa museli vysporiadať s tými restami, ktoré v Cargu boli, pretože naozaj Cargo bolo pripravené na privatizáciu. Nič sa v ňom neinvestovalo a boli tam pomerne veľké účtovné zmätky, ktoré sme museli zaúčtovať, ako som už povedal, tie súdne spory. Povedal som tie ekologické záťaže, ktoré sme museli riešiť a tie ostatné ďalšie náležitosti, s ktorými sme sa tiež museli vysporiadať a nedalo sa to urobiť v roku 2005, ale museli sme to riešiť v roku 2006 a 2007. Samozrejme, tieto výsledky Carga sú tiež pri porovnateľnom poplatku za železničnú dopravnú cestu, to znamená, tá stabilizácia v tých číslach hovorí jednoznačne.

    Takisto strednodobý plán Carga je na rok 2009 zisk 165 miliónov, na rok 2010 zisk 235 miliónov, na rok 2011 zisk cca 350 miliónov slovenských korún a 2012 čistý zisk 266 miliónov korún. Tieto čísla sú z reálnych faktov, z reálneho podnikateľského plánu. Neklameme sami seba a snažíme sa tie čísla zadefinovať tak, aby sme ich vedeli aj naplniť.

    To, čo som povedal, tak isto tie tézy – môžem ich stručne rozviesť – čo sú v správe o budúcom vývoji Carga a postupe. Takže tie tézy sú jednoznačné. Cargo nevymyslí momentálne nič iné a nebude vyrábať, ja neviem, ponožky, ale bude sa zaoberať len tými výkonmi, ktoré robí doteraz. A na to potrebuje robiť tie úkony, ktoré sa pokúsim teraz zadefinovať a ktoré sú naznačené aj v správe v bode 3. To znamená, Cargo bude modernizovať vozne, Cargo bude modernizovať hnacie dopravné vozidlá, to znamená, lokomotívy. Cargo bude riešiť prečerpávaciu a prekládkovú techniku na východe v Čiernej nad Tisou, bude riešiť informatiku a energetiku tak, aby došlo k tým úsporám, ktoré sme deklarovali. Môžem pozitívne zdôrazniť to, že investície s rokom 2005 a 2006 do Carga sú cca dvojnásobné v roku 2007. To znamená, blížia sa k 2 miliardám ročne oproti cca 1 miliardy v rokoch 2005 a 2006. To znamená, že tá aktivita do investícií a do modernizácie vozového parku a tých iných komodít, o ktorých som hovoril, je výrazne vyššia.

    Chcem zdôrazniť, že tieto investície sú takého charakteru, že sa neprehlbuje zadlženosť spoločnosti a tvorí sa zisk v roku 2008 plus odpisy. A chcem zdôrazniť aj to, že ak stačí bankám takýto podnikateľský plán, ktoré hlboko prekopali tento podnikateľský plán a našli v ňom reálnosť, tak si myslím, že takýto podnikateľský plán by mal stačiť aj poslancom opozície. A myslím si, že vízia Carga do budúcnosti je tu definovaná pomerne jednoznačne.

    Chcem zdôrazniť to, že Cargo sa bude snažiť vo výkonovej časti dosiahnuť porovnateľné výkony, čo sa mu aj darí. Udržať si trhovú pozíciu, čo sa mu aj darí, a ideme aj progresívne v prepravách automotív, to znamená automobilov, kde sú pomerne významné zmluvy uzatvorené o prepravách s novými výrobcami automobilov na Slovensku. A takisto ideme výrazne do kombinovanej dopravy a stabilizujeme prepravu hromadných substrátov, čo je takisto významným prvkom budúceho hospodárenia Carga.

    Čo sa týka roku 2007, v roku 2007 spoločnosť dosiahla hospodársky výsledok stratu cca 550 miliónov slovenských korún, pričom musela zaúčtovať tie opravné položky, ktoré som spomínal a rezervy súvisiace s minulými obdobiami, ktoré sa týkajú najmä nevyužívaného majetku, nepotrebných zásob, súdnych sporov vo výške 400 miliónov slovenských korún. A pričom prevádzkový výsledok Carga bol zisk 200 miliónov, za rok 2007 bol zisk 200 miliónov slovenských korún. Zdôrazňujem, že od vzniku Carga, to znamená, od roku 2005 je prvýkrát, čo sa nám podarilo získať kladný, zabezpečiť kladný prevádzkový hospodársky výsledok, ktorý uvidíte v máji v tej definitívnej účtovnej závierke, že bude cca 200 miliónov korún, čo hovorí o bonite tejto spoločnosti a o jej pozitívnom rozvoji do budúcnosti.

    Samozrejme, Cargo ešte muselo zápasiť v roku 2007 aj s kurzovými rozdielmi, ktoré pomerne významne ovplyvnili hospodárenie spoločnosti, kde kurzové rozdiely za rok 2005 a 2006 spôsobili určité zníženie výkonov o 194 miliónov v roku 2005, o 200 miliónov v roku 2006 a až o 750 miliónov, pretože koruna silnela, v roku 2007 a s týmto tiež sa muselo Cargo vysporiadať a to tiež malo určitý dopad na hospodárenie spoločnosti.

    Takže toľko, môžem tu ešte dlhšie rozvíjať budúcnosť Carga a podnikateľský plán, ale zdôrazňujem, že je to podľa môjho názoru diskusia priamo pánov poslancov, ktorí o to majú záujem, s manažmentom spoločnosti. A nebolo naším cieľom definovať podnikateľský zámer a podnikateľský plán do tejto správy. Ale naznačili sme tézy, čo je aj úlohou vlády a úlohou rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktorým smerom sa budeme uberať.

    Cargo dobieha posledný vlak, tu zaznelo. Ja o takom neviem. Myslím si, že to tak nie je. Tieto prezentované aktivity a čísla myslím si, že hovoria o tom, že Cargo nedobieha posledný vlak. Ten vývoj, samozrejme, hľadáme scenáre a stále nevylučujem fúziu alebo nevylučujem vytvorenie strategického podniku, či už s Čechmi sú tu určité ponuky a niektoré kontakty aj s inými dopravnými spoločnosťami. Ale tak ako je v správe definované, Cargo vie hospodáriť aj samo. Ak Cargo a rezort dopravy, pôšt a telekomunikácií z tých analýz zistí, že je výhodnejšie a lepšie vytvoriť strategický podnik, tak pristúpime k vytvoreniu strategického podniku. A zdôrazňujem, že si treba pozrieť zákon o privatizácii, čo je privatizácia a rozdiel medzi privatizáciou a vytvorením strategického podniku.

    Čo sa týka výšky ceny v privatizácii, zase to tu zaznelo, ako sme okradli štát, keď sme zastavili privatizáciu. Ja som sa to včera snažil nejako deklarovať. Tiež si myslím, že takisto aj poslanci SDKÚ sú zástancami trhovej ekonomiky. A keď ten trh nám generoval cenu, ten trh nám jednoznačne generoval cenu maďarského Carga a včera som tu robil tú porovnávaciu metódu, na ktorú viem aj zabezpečiť nejaký audit, aby bola ozaj verifikovaná, ale zjednodušene, ako som ju ja prezentoval, je podľa môjho názoru správna. To znamená, keď hodnotíme čisté obchodné imanie, t. j. majetok spoločnosti mínus všetky záväzky, čo je ten základný parameter pri stanovení predajnej ceny podniku, tak rakúsky investor zaplatil za 4,3 mld. čistého obchodného imania v korunách 13,4 mld., zatiaľ čo Slovensku mal zaplatiť za 13,8 mld. čistého obchodného imania 12,6 mld. slovenských korún. Čiže, ten trh nám generoval to, že skutočná cena slovenského Carga, ak veríme trhu, ja si myslím, že by sme mu mali veriť, je podstatne vyššia.

    Ja si dovolím tvrdiť, že skutočná hodnota Carga v tom čase bola 25 až 27 mld. slovenských korún, a po odpočítaní tých záväzkov, ktoré predstavovali cca tých 5 mld. slovenských korún, by mal ponúknuť podľa správnosti a podľa tej definície trhu, o ktorej som povedal a v porovnaní s kúpou za maďarské Cargo by mala byť tá cena generovaná niekde vo výške okolo 20 mld. slovenských korún, alebo, resp. niečo vyše tejto ceny, a nie 12,6 mld. A opakujem, tých 12,6 mld. bolo ešte znížené o ukazovatele, ktoré boli vyhradené v privatizačnej zmluve a dostali by sme sa na 9,4 mld. namodelovaním tejto situácie. Takže k tej cene asi toľko. A zdôrazňujem, že sme neokradli štát o túto cenu, ale naopak, bol by to ozaj predaj Carga za veľmi nízku cenu a veľmi vyhovujúci každému investorovi, ktorý bol v tomto tendri zúčastnený.

    Čo k tomu ešte, k tej diskusii? Ja si myslím, kolega mi tu už hovorí, že stačilo, tak, prepáčte, že som vás zdržal. Chcem len zdôrazniť to, že nemám obavu o budúci vývoj Carga, nemám obavu o zamestnanosť v Cargu. Ako som povedal, určité ozdravné procesy musíme riešiť, ale nebudú to žiadne drastické kroky. A v priebehu roku 2008 sa musíme rozhodnúť, či Cargo bude pôsobiť na slovenskom, ale aj stredoeurópskom dopravnom trhu samo alebo či sa zlúči s niektorým strategickým partnerom. Ale zdôrazňujem, že určite cieľom zlúčenia nebude následný predaj a privatizácia, pretože to by bol krok proti nám samým.

    Takže, nemám obavy o budúcnosť Carga a pevne verím, že ho budeme rozvíjať v takom duchu, v akom ho rozvíjame. A myslím si, že Cargo sme v súčasnosti zastabilizovali a najbližšie dva, tri roky vie pôsobiť na dopravnom trhu samo. Ale ak sa ukáže, ešte raz hovorím, výhodnejšia fúzia, budeme hľadať aj tento spôsob budúceho rozvoja Carga.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za záverečné slovo pánu ministrovi.

    Pán spravodajca, chcete využiť možnosť záverečného slova? Nech sa páči.

  • Ja len veľmi krátko, ak dovolíte. So záujmom som si vypočul vystúpenia všetkých troch kolegov. Samozrejme, sčasti sa týkali tej správy a sčasti mali, samozrejme, nejaké to politické posolstvo a boli vyjadrené názory na stranu SMER a jej politiku. No mne, vážení kolegovia z SDKÚ, niektoré tie prejavy sa zdali ako taký povzdych, taká veľká škoda, že sme tie kšefty s letiskom a s Cargom nemohli dotiahnuť do konca.

    Ale z tej správy som si zobral pre seba jednu vec a tou by sme sa mali seriózne do budúcna zaoberať. Myslím si, že je to v záujme aj koalície, aj opozície, nebudem sa už bližšie dotýkať tej správy. Tú, myslím si, pán minister vyhodnotil vcelku komplexne. Ale ide o ten poplatok za dopravnú cestu. Pán kolega Janiš hovoril, že je nevyhnutné, aby sa zvyšoval počet prepraveného tovaru po našich koľajniciach, a to nemusí byť len Cargo, ale teda aj alternatívni operátori, pretože to sú tržby Železníc Slovenskej republiky. Na tomto grafe je ilustrovaná výška poplatku za použitie dopravnej cesty na jeden kilometer v rámci krajín Európskej únie, kde naozaj to dokazuje, že máme jeden z najvyšších poplatkov. A také dva malé príklady mám, že a teraz nehovorím o Cargu, ale o tej dopravnej ceste a čo s ňou bude, pretože ak nám po nej nebude nik jazdiť, tak štát bude musieť doplácať tak či onak viac.

    Ak by sa napríklad rozhodol prepravca využiť železničnú dopravu z Gdaňska do Koperu a môže si vybrať, či pôjde cez Čechy alebo pôjde cez Slovensko, tak prerobí 1 400 eur vtedy, ak využije železničnú dopravnú cestu na Slovensku pri jednej doprave. To je sever – juh. Ak pôjde z Ostravy do Kyjeva, ak pôjde cez Poľsko alebo pôjde cez Slovensko, a potom bude pokračovať na Ukrajinu, ak si vyberie Slovensko prerobí na jednej preprave 1 600 eur na každom jednom vlaku. To znamená, z tohto vyplýva bez ohľadu na to, či hovoríme o Cargu, či nie, pokiaľ sa nezníži poplatok za dopravnú cestu na Slovensku, budú nás iné tranzitné spoločnosti obchádzať. To, samozrejme, bude ale zvyšovať nároky na štátny rozpočet a s tým sa bude musieť štát vysporiadať, či teda bude ochotný doplácať na železničnú infraštruktúru viac, ako to robí doteraz.

    Na druhej strane ale zníženie poplatku za dopravné cesty by malo veľmi pozitívny vplyv aj na prepravcu Cargo, ktorý pri dnešnej výške v roku 2006 zaplatil približne 5,5 miliardy korún za použitie dopravnej cesty, znamenalo by zvýšenie jeho ziskovosti, pretože tak ako bolo plánované v privatizačnej zmluve zníženie poplatkov za dopravnú cestu o 1 miliardu, automaticky by malo znamenať potom pre prepravcu Cargo zníženie jeho nákladov o 1 miliardu. A teda poťažne prípadné zvýšenie jeho zisku a zároveň možnosť zníženia cien Carga, ktoré ponúka prepravcom a tým zvýšenie jeho konkurencieschopnosti vo vzťahu k cestnej doprave, pretože momentálne tá železničná doprava v určitých segmentoch je stále príliš drahá oproti cestnej. A nemyslím, že to do budúcna zabezpečí zavedenie elektronického mýta, že by až tak výrazne znevýhodnilo tú cestnú pred železničnou. Čiže, myslím si, že by sme sa mali zaoberať v najbližšom období naozaj znížením poplatku za dopravnú cestu, aby sme tak umožnili prilákať na naše železničné trate aj tranzitujúcich prepravcov, ktorí zatiaľ ekonomicky to majú výhodnejšie, keď nás budú obchádzať, a tým by sme vytvorili aj lepšie ekonomické prostredie pre fungovanie nášho slovenského dopravcu.

    Takže ja len toľko. Ďakujem pekne.

  • To bolo vystúpenie spravodajcu ako vystúpenie na záver diskusie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať v súlade s dohodnutým programom budeme aj o tomto bode o 11.00 hodine.

    A teraz podľa schváleného programu nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 359/2007 Z. z.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 546, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 557.

    Skôr ako dám slovo pani ministerke pôdohospodárstva Slovenskej republiky, pani Zdenke Kramplovej, aby vládny návrh zákona uviedla, poprosím všetkých ctených poslancov a poslankyne, ak si chcú niečo povedať, čo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona, nech si to povedia mimo rokovacej sály už aspoň z úcty k pani ministerke. Ďakujem za porozumenie.

    Pani ministerka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložila novelu 220/2004 o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona 245/2003.

    Ochrana pôdy má národnú a celoeurópsku dimenziu a vyžaduje si, aby členské štáty Európskej únie vykonávali k tomu národnú a aj medzinárodne relevantnú politiku. Myslím si, že táto veta, ktorú som momentálne odcitovala, je veta, ktorá hovorí o tom, že ochrana pôdy musí mať takú úroveň, aby sme pôdu zanechali v dobrom stave a v dostatočnej rozlohe aj pre budúce generácie.

    Starostlivosť o pôdu je prejavom vyspelosti štátu a kultúrnej úrovne jeho obyvateľstva. V súlade s princípom trvalo udržateľného rozvoja si ľudstvo uvedomuje nutnosť ochrany pôdy nielen pre seba, ale aj pre svojich potomkov. Koncepcia trvaloudržateľnosti pri využívaní a ochrane pôdy musí byť v súlade so záujmom o nekonfliktnú budúcnosť a s právom súčasného človeka na bezpečnú výživu a všetky ostatné prínosy zo starostlivosti o pôdu a z využívania pôdy.

    Právna ochrana poľnohospodárskych pôd zameraná na ochranu výmery a ochranu kvalitatívnych vlastností pôd na území Slovenska bola ustanovená už od roku 1959. V roku 2001 vláda Slovenskej republiky v prospech pôd Slovenska uznesením č. 1141 schválila ako dlhodobý cieľ zásady štátnej pôdnej politiky, v rámci ktorých deklaruje právnu ochranu pôdy ako zložky životného prostredia, ktorá si zasluhuje rovnocennú pozornosť ako voda a vzduch.

    Deklaruje ochranu poľnohospodárskej pôdy ako všeobecný občiansky záujem. Význam právnej ochrany poľnohospodárskej pôdy Slovenskej republiky je preložený a podložený relatívne nízkou výmerou a priemernou kvalitou, ale aj tým, že jej produkčné funkcie nemajú na Slovensku inú alternatívu. Na základe doterajších poznatkov možno konštatovať, že na Slovensku máme 21,8 % vysoko produkčných pôd, 54,7 % stredne produkčných pôd a 23,5 % málo produkčných pôd.

    Je preto potrebné dať do pozornosti, že v právnych predpisoch na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy došlo za posledných šesť a sedem rokov k zásadným zmenám. Na základe programového vyhlásenia predchádzajúcej vlády v roku 2002 boli zrušené odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy pre stavebné a iné nepoľnohospodárske využitie. Prax však ukázala, že táto zmena v právnom predpise nebola v prospech najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd.

    Len pre vašu informáciu za minulý rok bolo zastavaných 2 200 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho 550 ha najprodukčnejšej poľnohospodárskej pôdy, to znamená, pôdy v prvom až štvrtom bonitnom stupni. Nebývalý rozvoj trhu s poľnohospodárskou pôdou nastal v prípadoch, ak išlo o poľnohospodársku pôdu, najmä, ktorá bola schválená územnou plánovanou dokumentáciou na výstavbu. Z našich praktických poznatkov vyplýva, že cena poľnohospodárskej pôdy určená na poľnohospodársku prvovýrobu sa pohybuje v cenovej relácii 3, 5 až 12 korún za štvorcový meter, kým priemerná cena poľnohospodárskej pôdy určenej schválenou územno-plánovacou dokumentáciou na výstavbu sa pohybuje od 300 do 800 korún za meter štvorcový. Vyššie ceny nie sú výnimkou, najmä v okolí Bratislavy, Trnavy a už to pociťuje aj Trenčín. Pričom z predaja poľnohospodárskej pôdy určenej územným plánom na výstavbu profitujú predovšetkým obchodníci s pôdou.

    V roku 2006 a 2007 sme zaevidovali viac ako desaťnásobný nárok na záber poľnohospodárskej pôdy, hlavne v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Žiaľ, ide o tie najbonitnejšie pôdy. Kým od roku 1970 do roku 1990 bol priemerný úbytok pôdy pre stavebné a iné, nepoľnohospodárske účely približne 1 000 ha ročne, čo predstavovalo 3 ha denne, dnes sa hýbeme na 6 ha denne. Chcem sa spýtať, dokedy pri takomto právnom stave.

    Na základe týchto uvedených skutočností s cieľom zabrániť úbytku najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd, rozhodujúcich pre slovenské poľnohospodárstvo, ministerstvo poľnohospodárstva vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa v súčasnosti platný zákon č. 220/2004 o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Predloženým návrhom novely sa sprísňujú podmienky pri odnímaní poľnohospodárskej pôdy pre stavebné a iné nepoľnohospodárske zámery prostredníctvom inštitútu odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy ako systémového ekonomického nástroja ochrany najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd.

    Zavedením inštitútu odvodu za odňatie najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd sa zabezpečí najmä ochrana pôdy ako neobnoviteľného prírodného zdroja a rovnako sa zabezpečí ochrana výmery najúrodnejších poľnohospodárskych pôd so zreteľom na skutočnosť, že úrodnosť pôdy je fenomenálny jav viazaný na konkrétne pôdne stanovište, druh pozemku a typ pôdy. Rovnako sa zabezpečí usmernenie a určitým spôsobom donútenie investorov stavieb, aby sa v záujme zníženia vlastných finančných nákladov orientovali do priestoru mimo územia najkvalitnejších a najprodukčnejších poľnohospodárskych pôd, to znamená, najmä mimo priestoru a mimo obvodu Bratislavy a Trnavského kraja, a to na pôdy menej kvalitné, s nižším odvodom, resp. na pôdy, za ktoré sa vôbec nenavrhuje žiaden odvod a tiež vo vlastnom ekonomickom záujme by mohli obmedziť plošné nároky na nevyhnutne potrebný rozsah odňatia poľnohospodárskej pôdy pre stavebné účely.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám tento návrh a verím, že bude posúdený a po schválení predložený v druhom čítaní, aby bolo možné tento zákon uplatniť v praxi, najmä z pohľadu ochrany poľnohospodárskej pôdy. Viem, že diskusia určite bude zaujímavá hlavne pri druhom čítaní. Som pripravená aj na argumenty z praxe, aj na argumenty, ktoré sa dotýkajú rozvoja miest a obcí, ale na druhej strane je mojou zodpovednosťou a povinnosťou ako ministerky poľnohospodárstva chrániť najúrodnejšie a najkvalitnejšie poľnohospodárske pôdy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pani ministerke za úvodné slovo a žiadam ju, aby zaujala miesto pre navrhovateľov.

    Gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody určil ako spoločnú spravodajkyňu pani poslankyňu Magdu Košútovú. Pani poslankyňa, je tu priestor pre vašu úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 243 z 12. marca 2008 ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 359/2007 Z. z. V súlade s § 73 ods. 1 o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie dnešnej 20. schôdze.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie upravená nie je. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. februára 2008 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby uvedené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 6. mája 2008 a gestorský výbor do 7. mája 2008.

    Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Takisto vás poprosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcu.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne prihlásili za poslanecký klub SMK pán poslanec Iván Farkas a ďalej sa písomne prihlásili pán poslanec Zsolt Simon a pani poslankyňa Jarmila Tkáčová.

    Ako prvý písomne prihlásený vystúpi v rozprave za poslanecký klub SMK pán poslanec Iván Farkas. Nech sa páči, pán poslanec. Pani Tóthová – procedurálny?

  • Hlasy z pléna.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, vládou predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, má veľmi vážny dopad na rozvoj regiónov všeobecne, ale najmä na rozvoj zaostalých regiónov na obce a mestá, v katastri ktorých je orná pôda vysokej bonity. Preto dovoľte, aby som sa v mene poslaneckého SMK – MKP vyjadril k tomuto návrhu novelizácie zákona práve z tohto aspektu.

    Je pravda, že vo všeobecnosti treba chrániť poľnohospodársky pôdny fond, treba zabezpečiť povinnosti súvisiace so základnou starostlivosťou o poľnohospodársku pôdu a je potrebné ponechať rurálny a agrárny ráz vidieckeho regiónu. Predloženým návrhom zákona sa sprísňujú podmienky pri odnímaní poľnohospodárskej pôdy pre stavebné a iné, nepoľnohospodárske zámery prostredníctvom inštitútu odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy ako systémového ekonomického nástroja ochrany najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd.

    Zákonnou kompetenciou a úlohou ministerstva pôdohospodárstva nie je len ochraňovať záujem poľnohospodárov, ale zároveň starať sa o vyrovnaný a trvalo udržateľný rozvoj vidieka. Veď práve preto má ministerstvo pôdohospodárstva gesciu nad fondom Európskej únie Program rozvoja vidieka na obdobie 2007 – 2013. Aby úlohy a kompetencie ministerstva pôdohospodárstva boli splnené vyvážene, musia byť brané do úvahy záujmy poľnohospodárov, ale súčasne aj záujmy regiónov, miest a obcí ohľadom ich krátkodobého a dlhodobého rozvoja. Práve tento návrh zákona, o ktorom rokujeme, zásadným spôsobom narúša doterajšiu vyváženosť, čo sa týka dvoch významných úloh a kompetencií ministerstva pôdohospodárstva. Dokonca tvrdím, že tento návrh má tvrdý politický podtón, je diskriminačný voči mikroregiónom, mestám, obciam v najmenej rozvinutých regiónoch Slovenska. Je diskriminačný voči obciam, ktoré majú vo svojom katastri ornú pôdu najvyššej bonity. Tieto obce ležia v južnej, strednej a východnej časti Slovenska. Tento návrh veľmi výrazným spôsobom zvýhodňuje podhorské obce, ktoré ležia v strednej a severnej časti Slovenska, orná pôda v ich katastri je totiž menej bonitná.

    Do roku 2004 toto opatrenie, ktoré sa týmto návrhom zavádza, odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy, všeobecne znevýhodňovalo investorov, predražilo vysporiadanie parciel, znevýhodňovalo mestá a obce. Komparatívne ale zvýhodňovalo mestá, obce, v katastri ktorých je menej bonitná orná pôda na úkor miest a obcí s ornou pôdou vysokej bonity. Pričom do roku 2002 bola výška odvodov 0 až 100 Sk za m2, teda 0 až 1 mil. Sk na hektár, týmto návrhom, o ktorom práve rokujeme, sa zavádzajú rádovo vyššie sadzby. Odborníci, investori tvrdia, že investičný boom, vďaka ktorému sa naštartoval prudký hospodársky rast na Slovensku, vďaka ktorému sa vytvárajú desaťtisíce pracovných miest, sa rozbehol vďaka hlbokým štrukturálnym reformám, ale najmä skutočnosti, že v predchádzajúcom volebnom období vláda zrušila odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy na návrh vtedajšieho ministra pôdohospodárstva, ministra SMK – MKP.

    Prudký hospodársky rast, ktorý sa datuje od roku 2005, mal z pohľadu štátneho rozpočtu rádovo oveľa vyšší efekt ako predpokladaná výška výnosu z odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy, ktorá sa plánuje vo výške 750 mil. Sk ročne. Veď vďaka domácim a zahraničným investorom vznikajú nové fabriky, rozhýbal sa teda stavebný priemysel. Po prudkom náraste výkonov v stavebníctve sa vytvárali nové pracovné miesta v nových fabrikách. Rýchlym tempom sa znížila miera nezamestnanosti, ušetrili sme teda miliardy na príspevkoch v nezamestnanosti a v sociálnych dávkach. Nové priemyselné celky za svojich zamestnancov platia ročne miliardy do štátneho rozpočtu a fondov poisťovní. Musím teda skutočne úprimne zapochybovať s tvrdením predkladateľa, ktoré uviedol v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie v odhade dopadov na verejné financie, citujem: „Návrh zákona bude mať pozitívny dopad na verejné financie, návrh zákona má pozitívny dopad na štátny rozpočet, nezakladá zvýšené nároky na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Predpokladaný objem finančných prostriedkov z odvodov za rok je cca 750 mil. Sk.“ Je to veľmi ploché, deformované videnie dôsledkov tejto novely, lebo príjmy z titulu odvodov síce budú, ale na druhej strane sa utlmia nové investície tvorby nových pracovných miest.

    V navrhovanej novelizácii sa navrhli ešte tvrdšie sadzby odvodov vo výške 0 až 500 Sk na m2, teda vo výške 0 až 5 mil. Sk na 1 ha, pričom pre podtatranské obce bude platiť sadzba blížiaca sa k 0, pre obce na Podunajskej nížine, na Ponitrí, na Pohroní, na Poiplí, v Novohrade na Gemeri na Východoslovenskej nížine bude platiť sadzba blížiaca sa k 5 mil. Sk na 1 ha. No nie je to diskriminácia? Pod pláštikom ochrany pôdneho fondu sa zavedú umelé kritériá do súboja regiónov o investorov, ktorých rozdelia na základe pochybných pravidiel. Pritom veľmi dobre viete, že tento návrh škodí všeobecne, poškodzuje väčšinu regiónov, je nevýhodný pre naprostú väčšinu regiónov Slovenska, lebo v každom regióne budú musieť investori, obce, mestá, podnikatelia zaplatiť za novo definované odvody. Ide len o to, že v niektorých regiónoch bude potrebné zaplatiť menej, približne ako trhová cena ornej pôdy, v iných regiónoch oveľa viac, desiatky násobkov trhovej ceny ornej pôdy. A v tom je tento návrh diskriminačný.

    V niektorých oblastiach južného a východného Slovenska dôjde k absurdnému stavu, keď vysoko bonitná pôda bude mať trhovú hodnotu 30 tis. Sk na ha a na odvodoch bude musieť vlastník zaplatiť 4,5 mil. Sk, teda stopäťdesiat násobok. Pritom je zavádzajúce, ak niekto tvrdí, že ide len o priemyselné parky, logistické centrá a ide len o developerov. Nie, vážení, ide o miestne a regionálne samosprávy, lebo pripravované opatrenie sa ich bytostne týka. Nie všetky obce a mestá majú dokončené územné plány rozvoja, niektoré ich aktualizujú. Väčšina obcí a miest vo svojich rozvojových plánoch ráta s pozemkami v extraviláne, resp. intraviláne, ktoré majú charakter ornej pôdy, trvalého trávneho porastu, lúky alebo záhrady. Sú teda obsahom pôdneho fondu. Navrhnuté opatrenie zavedenie odvodov v miliónových čiastkach na ha, môže spôsobiť pre väčšinu z nich škrt cez ich plány. Nebudú mať prostriedky na zaplatenie odvodov, keď budú chcieť stavať obytné zóny, otvoriť novú ulicu pre stavbu rodinných domov, postaviť nový kultúrny dom, nový dom sociálnej starostlivosti alebo administratívnu budovu.

    Najvážnejším dôsledkom bude ale priškrtenie investícií v oblasti priemyslu, vedy a výskumu. Oslabí sa ochota domácich a zahraničných investorov investovať práve na Slovensku a vytvárať tým nové pracovné miesta v nových fabrikách, ale aj vo vedecko-technických parkoch. Azda sociálnodemokratická vláda, ktorá seba charakterizuje ako sociálne orientovanú vládu, citlivú na sociálnu spravodlivosť, sa uspokojila s mierou nezamestnanosti na úrovni 8 % a v niektorých zaostalých regiónoch východného a južného Slovenska na úrovni 15 až 25 % ? Pričom si neuvedomuje, že tento návrh zákona postihne práve občanov, obce a mestá na východnom a južnom Slovensku, teda v najzaostalejších regiónoch Slovenska.

    Máme podozrenie, že tento návrh zákona reaguje na isté tendencie, ktoré sa ukazujú v oblasti rozvoja zaostalých regiónov. Investori totiž v poslednom období objavili regióny južnej časti stredného a východného Slovenska. Etablujú sa priemyselné investície v košickom regióne, Novohrade, na Gemeri a v iných regiónoch, pretože objavili komparatívne výhody týchto regiónov. Tieto obce a mestá ležia na nížinách, je tam nečlenitý terén, teda výhodný z hľadiska logistiky, vyššia miera nezamestnanosti, teda disponibilná kvalifikovaná pracovná sila. Vieme tiež, že agentúra SARIO eviduje dnes viac ako 150 konkrétnych záujemcov, potencionálnych investorov. Azda sa niekomu tento súčasný trend nepáči? Niekto ten trend mieni zmeniť z teritoriálneho pohľadu a nasmerovať investorov do iných regiónov? Niekomu sa nepáči, že v posledných mesiacoch sa vytvárali pracovné miesta konečne už aj v najzaostalejších regiónoch Slovenska, začali sa teda riešiť sociálne problémy občanov žijúcich v týchto chudobných regiónoch?

    Ako perličku zacitujem z dôvodovej správy tohto návrhu: „Odhad dopadov na zamestnanosť. Návrh zákona nebude mať dopad na tvorbu pracovných miest. Vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať zásadný negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.“ Navrhovateľ to asi nemyslí vážne. Dôkazom toho je iná časť dôvodovej správy, z čoho sa zdá, že predsa len môže mať tento návrh tvrdý dopad na hospodárstvo. „Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Návrh zákona môže mať dopad na hospodárenie obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a na hospodárenie podnikateľskej sféry iných právnických osôb v prípade záberu najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd pre stavebné zámery.“

    Nie som odborníkom v oblasti pôdohospodárstva, ale ako ekonóm, regionalista sa pýtam: Ak má typická obec vo svojom katastri asi 2 000 ha ornej pôdy, je takým kardinálnym problémom, ak sa na ploche 10 alebo 20 ha uskutočnia rozvojové aktivity, či už stavba priemyselného parku alebo zriadenie obytnej zóny? Alebo inak z pohľadu zamestnanosti. Pôdohospodárstvo zamestnáva 0,2 pracovníka na ploche 1 ha, priemysel zamestnáva na ploche 1 ha 200 až 1 000 pracovníkov, na ploche 1 ha môže bývať 300 až 2 000 ľudí podľa charakteru obydlia.

    Myslím si, že tento návrh zákona je nešťastný. Neberie do úvahy hospodárske záujmy Slovenska, je diskriminačný a má tvrdý politický podtón. Práve preto, pani spravodajkyňa, na základe uvedeného mám procedurálny návrh. V zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili pán poslanec Peter Dubravay, pán poslanec Marian Záhumenský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka a slovo má pán poslanec Peter Dubravay. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Farkas, ja som skoro dostal infarkt. Vaše vyjadrenie o tom, že vy ste ekonóm, regionalista, je neuveriteľné. Ako vy môžete tu, v parlamente vypúšťať takéto hrozné, tragické myšlienky o tom. Ja som bol pôvodne presvedčený, že vám text tohto príhovoru niekto napísal. Ale vy ste sa priznali, že ste ekonóm, regionalista. To znamená, že ste vzdelaný v danej oblasti. Preboha, na južnom Slovensku, veď to je dar boží, že je tam takáto pôda, že občan, ktorý ráno vyjde z domu, zakopne a má už urodené. A vy tam chcete stavať sklady?

  • Reakcie z pléna.

  • Porovnávate znevýhodnenie oproti severným oblastiam. Veď, preboha, človek na severe sa musí desaťkrát viac narobiť ako tí, ktorí pracujú alebo hospodária na južnej pôde. Je najvyšší čas, je najvyšší čas, že pani ministerka svojím návrhom urobí koniec šafáreniu, ktoré začalo za čias Čarnogurského, bolo prerušené Mečiarovou vládou a potom pokračovalo vládou Zsolta Simona. Najvyšší čas! A potrestal by som každého, kto vôbec má záujem takto šafáriť s takou drahou bonitnou pôdou, potrestať každého! Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Marian Záhumenský. Poprosím všetkých, prepáčte, pán poslanec, ešte vám dáme čas od začiatku, všetkých poprosím, ktorí prišli už do rokovacej sály na hlasovanie, aby rešpektovali, že prebiehajú faktické poznámky na vystúpenie rečníka v rozprave, a potom sa budú môcť zúčastniť na hlasovaní.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Farkas, vo svojom vystúpení ste uviedli, že treba chrániť poľnohospodársku pôdu, hlavne najkvalitnejšiu poľnohospodársku pôdu a na druhej strane uvádzate, ako diskriminujeme určité oblasti, hlavne tam, kde sa nachádza najkvalitnejšia pôda. Slovensko nie je územím nejako rozľahlá krajina, kde by sme si mohli dovoliť hazardovať práve s najkvalitnejšou ornou pôdou. Tento zákon nerieši ochranu poľnohospodárstva tak, ako sa mylne domnievate, ale chráni neobnoviteľný zdroj najkvalitnejšej pôdy pre nasledujúce generácie. Len 25 % z celkovej pôdy Slovenska patrí do kategórie najkvalitnejšej, najvyššej bonity. A ak to zoberieme, tak táto pôda sa nachádza v najrozvinutejších regiónoch Slovenska. Čiže tento návrh zákona práve opačne pomôže vyriešiť regionálne zaostalé regióny, kde je menej kvalitná bonitná pôda a kde sa nehrnie priemysel, kde budú zvýhodnení investori tým, že budú musieť platiť menej alebo nebudú musieť platiť za zastavané plochy v týchto regiónoch a práve to pomôže rozvoju regiónov. Takže si myslím, že tento návrh zákona je opodstatnený a hlavne slúži pre budúce generácie uchrániť to, čo najcennejšie na Slovensku máme a toho je málo.

    Ak sa pozrieme na okolité krajiny, Česká republika nikdy nezrušila spoplatnenie záberu poľnohospodárskej pôdy, napriek tomu nezaostal rozvoj priemyslu, nezastal príchod investorov. Myslím si, Česká republika patrí k lídrom v rámci rozvoja priemyslu v strednej, východnej Európe. Takže si myslím, že zrušenie tohto spoplatnenia bolo nezmyselné a minimálne neprinieslo ani efekt, práve opačne, došlo k znehodnoteniu Trnavskej tabule, dochádza k znehodnoteniu najkvalitnejšej pôdy v trenčianskom regióne a podobne. Ďakujem.

  • S reakciou na predrečníkov vo faktických poznámkach pán Farkas. Nie? Zapnite, prosím vás, pána Farkasa. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som reagoval na slová predrečníkov. Pán Dubravay, vaše vyjadrenie bolo z 18. storočia. Nebudem komentovať vaše slová. Vy, na základe toho, čo ste povedali, žijete v inom svete. A pán Záhumenský, pán kolega poslanec vlastne potvrdil moje slová, nepriamo, takže ja si myslím, že to bolo v poriadku.

  • Ďakujem. Pretože sa naplnila 11.00 hodina, kedy budeme hlasovať, tak po hlasovaní – budeme hlasovať o troch bodoch programu – budeme potom pokračovať vystúpením v rozprave o tomto bode, vystúpi pán poslanec Zsolt Simon a pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Po ich vystúpení bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Vyhlasujem teraz 5-minútovú prestávku pred hlasovaním a prosím všetkých, ktorí sa nachádzajú v priestoroch parlamentu, aby sa vrátili do rokovacej sály.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o zaujatie miest v rokovacej sále. Budeme pokračovať v rokovaní programu 20. schôdze a to pokračovaním v prerušenom rokovaní o

    návrhu stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na odvolanie JUDr. Juraja Horvátha z funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Je to tlač 545. Ešte predtým, ako dám slovo spravodajkyni, o slovo požiadal pán minister spravodlivosti, pán Štefan Harabin.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené poslankyne, vážení poslanci, i napriek tomu, že som včera vystúpil, požiadal som o vystúpenie ešte aj dnes vzhľadom na mimoriadnu závažnosť problematiky, ktorá sa viaže nielen k ústavnému súdnictvu, ale vôbec k celému všeobecnému súdnictvu v Slovenskej republike a vôbec sa viaže k otázke existencie právneho štátu v Slovenskej republike.

    Predmetná kauza, keď ju takto nazvem, nie je iba vnútropolitickou. Táto kauza je s rozmerom minimálne v rámci Európskej únie. Európska únia nemá okrem Slovenskej republiky Ústavný súd, kde by sedel v talári daňový podvodník. Ja preto si aj v tejto spojitosti dovolím odcitovať čl. 6 ods. 1 veta prvá Európskeho dohovoru o ľudských právach a slobodách: „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.“ Tu treba dodať, že judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva pod tento článok odsek 1 vetu prvú, konkrétne spravodlivým nezávislým a nestranným súdom subsumuje aj vysoký morálny charakter sudcu, pri absencii ktorého možno pochybovať o nezávislom, nestrannom a spravodlivom rozhodovaní súdu. Samotný Európsky dohovor o ľudských právach v článku 21, pokiaľ ide o kritériá pre sudcu, hovorí: „Predpoklady na výkon funkcie sudcu. Sudcovia musia mať vysoký morálny charakter a musia spĺňať podmienky na výkon vysokých súdnych funkcií alebo byť uznávanými právnikmi.“

    Z medzinárodnej komparácie a osobitne z významu ústavného súdnictva v Európe je zrejmé, že kandidát musí okrem odborných a vekových podmienok spĺňať aj podmienky vyžadované princípom právneho štátu. A k nim patria aj podmienky zaručujúce autoritu Ústavného súdu, vrátane morálnej bezúhonnosti kandidáta. Obsah morálnej bezúhonnosti je potom podrobne upravený v zákone č. 385/2000 Z. z. a patrí do neho aj princíp nulovej tolerancie, ktorý automaticky diskvalifikuje osobu odsúdenú za úmyselný trestný čin byť sudcom všeobecného súdu. Vzhľadom na to, že Ústavný súd, aj keď nie je inštitucionálne štvrtou súdnou inštanciou, ale preskúmava z hľadiska ústavnosti aj rozhodnutia všeobecných súdov, vrátane Najvyššieho súdu a je súčasťou súdnej moci, tak aj naň platí výkladový princíp a minori ad maius. Ak sudca všeobecného súdu musí spĺňať podmienku absolútnej bezúhonnosti z pohľadu právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin bez ohľadu na to, či bol tento trestný čin zahladený, alebo nie, potom ju musí spĺňať aj sudca Ústavného súdu.

    Vážené dámy a páni, všetci v tejto snemovni, ktorí sme tu, máme záujem na tom, aby justícia bola sfunkčnená, aby sme nemali súdne spory dlhšie ako päť, šesť, sedem a osem rokov, aby občania nežili v právnej neistote, aby nečakali roky na skončenie ich súdneho sporu. Všetci chceme zaviesť disciplínu do sudcovského zboru, aby sudcovia, ktorým sa nechce robiť, alebo sú lenivci, boli zo sudcovského talára vytlačení. Ako si chceme predstaviť disciplínu v sudcovskom zbore, keď na Ústavnom súde sedí človek, ktorý okradol štát na dani a v mene štátu tento človek má rozhodovať a posudzovať ostatných sudcov, aj ostatných sudcov všeobecného súdnictva? A nielen sudcov všeobecného súdnictva, ale aj prokurátorov, policajtov, aj orgány štátnej správy. Tak ako títo ľudia, ktorí reprezentujú ostatné štátne orgány, sa majú cítiť vo svojich pozíciách, keď sú preskúmavaní Ústavným súdom, kde sedí takýto človek? Toto je exces, ktorý v Európe určite nemá precedens a neviem, či vo svete má precedens. Tiež si dovolím tvrdiť, že nemá.

    Z tohto pohľadu Slovenská republika, dovolím si tvrdiť, pokiaľ bude daňový podvodník v talári na Ústavnom súde, nebude môcť hovoriť o tom, že je právny štát a nikomu to nevysvetlíme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Dámy a páni, pán minister svojím vystúpením otvoril opäť rozpravu.

    Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Pán predseda Mečiar. Pani spravodajkyňa, poprosím vás, aby ste zaujali miesto.

  • Dámy a páni, vážený pán predsedajúci, včera som vysvetlil stanovisko, prečo je návrh na odvolanie alebo návrh na vyslovenie stanoviska Národnej rady k sudcovi Ústavného súdu. Zhodou okolností dnes som bol na pojednávaní trestnej veci ako svedok na súde a pozeral som na senát a videl som, že zapisovateľka s takouto kvalifikáciou by na súde robiť nemohla. Ale sudca Ústavného súdu môže? To je právna i morálna otázka pre túto Národnú radu.

    Na základe rokovaní, ktoré od včerajšieho vystúpenia prebehli, pozmeňujem svoj návrh, ktorý som predložil pre Národnú radu, nasledovne.

    Národná rada Slovenskej republiky konštatuje, že:

    l. vzhľadom na právoplatný odsudzujúci rozsudok za úmyselný trestný čin JUDr. Juraj Horváth nemá právny titul na výkon funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky,

    2. u sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Juraja Horvátha sú naplnené podmienky podľa čl. 138 Ústavy Slovenskej republiky. Národná rada teda bude hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu, t. j. tomto, a nie o tom prvom.

    Vzhľadom na to, že návrh predkladám teraz a ústne a je nový, mali by ste ho všetci dostať aj v písomnej forme, aby sa mohla táto technická podmienka naplniť, prosím o odloženie hlasovania na 17.00 hodinu, aby ste mohli všetci so znalosťou veci a s textom pred sebou vo veci rozhodnúť. Myslím si, že je to záležitosť spoločensky dôležitého významu a jej rozhodnutie pre Národnú radu má význam. Ťažko je odvolávať sa na morálku u toho, kto morálku nemá. Apel na morálku je zbytočný. Preto som za to, aby v danej situácii bolo rozhodnutie jednoznačne konštatované tak, že môže byť podnet pre ďalšie konanie kompetentných orgánov.

    Ďakujem pekne.

  • Ako ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Lipšic. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Milé kolegyne, vážení kolegovia, nebudem v úvode môjho vystúpenia špekulovať nad tým, z akých dôvodov a kedy bol zverejnený rozsudok u sudcu Horvátha, po akom rozhodnutí. Ale boli tu spomenuté právne predpisy, ktoré zaviedli do nášho právneho poriadku nulovú toleranciu u sudcov všeobecných súdov, u notárov, u exekútorov, u advokátov a spomínali to predstavitelia HZDS, ktorí majú veľkú starosť o nulovú toleranciu. A moja otázka znie: Ako HZDS hlasovalo v čase, keď som navrhol zavádzať nulovú toleranciu u sudcov všeobecných súdov, u notárov, u advokátov a u exekútorov? No HZDS hlasovalo vždy proti. Však? Tak je.

  • Hlasy, smiech a potlesk v sále.

  • V čom je ten nový záchvat a tá vehemencia v prospech nulovej tolerancie zrazu, keď ste ju nikdy nepodporili?

    Keď sme pred pár mesiacmi hlasovali o návrhu novely zákona o Ústavnom súde, ktorého cieľom bolo, aby kandidáti museli predložiť odpis registra trestov, ako ste hlasovali? Proti. Mne sa tiež zdá. Preto sa mi zdá byť vaše súčasné vyjadrenie o nulovej tolerancii, ktorú ja podporujem pri každej právnickej profesii, za farizejské. Pretože vašimi skutkami a vaším hlasovaním ste v minulosti preukázali opak. V zásade podľa mojej mienky ide o jednu vec. Pán kolega, ja som neotvoril rozpravu, ja som bol pripravený hlasovať. Poprosím vás. Ďakujem.

    Prezident sa rozhodol, že nie sú naplnené, nie je naplnený článok ústavy na odvolanie sudcu. Ak parlament prijme návrh, ktorý ste teraz predložili, jeho cieľom je, aby sa vyvolal spor medzi parlamentom a prezidentom. To znamená, aby kvalifikovaný počet 30 poslancov mohol ísť na Ústavný súd v spore o výklad ústavného zákona. Tým pádom cieľom tohto návrhu nie je prvý záchvat spravodlivosti zo strany HZDS, lebo to hlasovanie bolo vždy iné, ale vyvolanie sporu parlamentu a prezidenta. Pár poznámok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Faktické poznámky na vaše vystúpenie neboli. Boli ste posledný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa, ešte v rámci rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážení prítomní, pán poslanec Lipšic vyjadril svoj názor. Otázku morálky Ľudová strana – HZDS u sudcov, prokurátorov, policajtov vždy podporovala a ak ste si všimli, súčasný trend, keď je vo vláde, to realizuje. Všetci, advokáti, exekútori, notári, ktorí nejednajú morálne, sú dávaní na disciplinárne konanie a sú im ukladané aj opatrenia. Čiže, pán poslanec, nejde tu o hlasovanie, ale ide tu o to, kto realizuje tieto princípy.

    A pokiaľ nás obviňujete z farizejstva, ja si to od vás vyprosujem, pretože, a musím vám to povedať, vy ste za morálku, ale keď bol Trestný zákon, musela som s vami veľmi bojovať v tomto parlamente, aby ste neznížili ochranu pred pohlavným zneužitím na 14 rokov a nechali pohlavné zneužitie na 15 rokov. Toľko z mojej strany, pretože je farizejstvo niečo hlásať a inak to presadzovať do zákona.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako spravodajkyňa dávam procedurálny návrh, aby sa hlasovalo o tom, že v tomto momente, keďže nie je nový návrh rozdaný a zrejme budete si ho chcieť prečítať, dôkladne zvážiť svoj postoj, navrhujem, aby hlasovanie bolo o 17.00 hodine. Pán predsedajúci, prosím, aby ste o tomto procedurálnom návrhu dali hlasovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Lipšic – faktická poznámka.

  • Pani kolegyňa, znovu zopakujem, mňa zaujímajú skutky. Hlasovanie 19. 9. 2003, ktoré zaviedlo nulovú toleranciu sudcov, HZDS nepodporilo. Hlasovanie o zákone o advokácii 4. 12. 2003, ktoré zaviedlo nulovú toleranciu pre advokátov, HZDS nepodporilo. Poslankyňa Tóthová Katarína – proti. Návrh zákona o organizácii Ústavného súdu pred pár mesiacmi, ktorý navrhoval, aby kandidáti museli dať odpis, HZDS – ani jeden hlas. Pani poslankyňa, k Trestnému zákonu, ktorý znížil všeobecne vekovú hranicu trestnej zodpovednosti, kedykoľvek si s vami veľmi rád sadnem a vysvetlím vám to.

  • Pani poslankyňa, chcete reagovať? Nie. Takže, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave?

  • Dámy a páni, spolitizovať možno každú blbosť. Stanovisko, ktoré sme zaujímali vtedy aj ako politická strana, aj ako poslanci Národnej rady, nebolo ani nepremyslené, ani neúčelové. Nezabúdajme, že vtedy minister Lipšic zavádzal na ministerstve spravodlivosti metódy a spôsoby, ktoré boli voči súdom diskriminačné.

    Keď ste taký hrdý na to, že ste na ministerstve začali zavádzať tieto veci, tak, pán minister, bývalý, prepytujem, 75 % obvinených sudcov, ktoré ste vy oznamovali verejnosti, bolo falošných, nepravdivých sudcov zbavených obvinení. Za týchto sudcov štát už zaplatil viac ako 10 miliónov korún na náhradách škody, ďalšie procesy bežia. Zoberiete na seba zodpovednosť a zaplatíte tieto peniaze? To nebolo o nulovej tolerancii, to bolo o tom, aby tieto čistky, ktoré ste zaviedli a toto šialenstvo, ktoré ste tam zaviedli, ktoré našťastie skončilo príchodom ministerky z SDKÚ, ktorá potom začala robiť právo a nezačala robiť osobnú pomstu alebo politickú pomstu voči sudcom a zbierať osobné body na tom, že urážala sudcov a znižovala hodnotu sudcovského stavu, že sa toto zastavilo. Zmyslom toho bolo nepustiť tieto kroky, ktoré ste robili a efektívne súdnictvo poškodili.

    Ak dnes ide a má sa zhodnotiť, v niečom sme konfrontovaní s jedným skutkom, zákon je prípad stiahnutia sa na neobmedzený počet prípadov toho istého druhu. Dnes sme kvalifikovane posudzovali jeden, jediný skutok. Z tohto skutku sa robí politická mašinéria alebo politický prípad. O čom to je? Buď tolerujeme, že teda možno takto na Ústavnom súde byť a prijímame túto zásadu so všetkými pokriveniami právneho a politického systému, alebo nie.

    Kto ako a kedy hlasoval, je vždy o veci svedomia a posúdenia veci v danom čase, v daných súvislostiach a tie súvislosti, ktoré ste robili, boli zlé. Boli reakciou na prax, ktorú ste na ministerstve zaviedli. A nič nezmeníte na faktoch, ktoré sú a dokazujú 75 % sudcov nespravodlivo obvinených ministrom spravodlivosti Lipšicom, ktorý si na základe toho robil imidžovku a pred ľuďmi sa ukazoval ako spravodlivý. V skutočnosti nebol spravodlivý, krivil systém, osudy ľudí v rozhodovaní a dôveru v justičné orgány. To je to, čo sa dnes snažíme napraviť, upevniť dôveru v justičné orgány vrátane Ústavného súdu. Nie generalizovaním obvinení. Posudzovaním skutku jedného človeka, ktorý vedome klamal a zamlčiaval pravdu, ktorý v tejto nepravde chce zostať a ktorý myslí, že má právo rozhodovať o ústave a výklade ústavy, o súlade ústavy a zákonov, o rozhodnutiach najvyšších súdnych a štátnych inštitúcií, o výkone ľudských a občianskych práv. Ak toto Národná rada ide tolerovať, prosím, rozhodne sa väčšinou, ale potom si nerobme nárok na to, že ak sa stala individuálna chyba, že tú individuálnu chybu máme politickou a morálnou silou napraviť a občanom povedať, sme za to, aby právo aj spravodlivosť patrili na každej úrovni a každom stupni rozhodovania štátu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Kolegyňa a kolega, pán navrhovateľ vystúpil po rozprave, nie je možné reagovať faktickou poznámkou.

    Chce ešte pani spravodajkyňa k rozprave? Ďakujem pekne. Dámy a páni, dovoľte navrhnúť, aby som prerušil rokovanie o tomto bode a vzhľadom na to, že nebol rozdaný návrh, ktorý odznel v rozprave, požiadal o všeobecný súhlas na presunutie na 17.00 hodinu. Ďakujem pekne.

  • Hlasy v pléne.

  • Ešte raz, zbytočná procedúra, nemáte rozdaný návrh, tak či tak odsúhlasíme, budeme znovu pokračovať v rokovaní, odsúhlasíme, nie je všeobecný súhlas. Je? Dobre, ďakujem pekne.

    Takže, budeme pokračovať v rokovaní a pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky a stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky.

    Je to tlač 584. Máte ju pred sebou a o 9.00 hodine ráno sme ju prerokovali ako prvý bod. Tak, ako som upozornil už ráno, budeme postupne hlasovať. Najskôr budeme hlasovať o bodoch 1, 2 a 3 z časti B. Čiže je tam ešte štvrtý bod, o ktorom budeme hlasovať potom samostatne. Takže, hlasujeme teraz o bodoch 1, 2 a 3 časti B. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 135 bolo za, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili tieto body a zvolili sme poslancov za členov výborov Národnej rady.

    Teraz budeme ešte hlasovať samostatne o bode 4 časti B.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 61 bolo za, 44 bolo proti, 35 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme neschválili tento bod a nezvolili sme pána poslanca Šimka za člena výboru pre obranu a bezpečnosť.

    A teraz budeme hlasovať o dvoch bodoch v časti C spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme schválili tieto body a Národná rada vymenovala poslancov za náhradných členov stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky.

    A ešte budeme hlasovať o bode A.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, všetci boli za.

    Ďakujem pekne.

    Konštatujem, že sme schválili všetky body uznesenia a uskutočnili sme zmeny vo výboroch a stálych delegáciách.

    Teraz budeme pokračovať hlasovaním o správe, o návrhu uznesenia k

    správe o súčasnom stave nákladného železničného prepravcu Cargo Slovakia, a. s. a postupe vlády pri zabezpečovaní budúceho rozvoja Carga,

    tlač 541. Pán poslanec Pelegrini bude uvádzať hlasovanie.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda. V rozprave vystúpili traja poslanci, z ktorých nik nepodal návrh na zmenu uznesenia. Dajte preto, pán predseda, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o súčasnom stave nákladného železničného prepravcu Cargo Slovakia, a. s. a postupe vlády Slovenskej republiky pre zabezpečovanie budúceho rozvoja Carga Slovakia, a. s.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 79 bolo za, 52 proti, 11 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie k správe o súčasnom stave nákladného železničného prepravcu Cargo.

    Ďakujem pekne, dámy a páni.

    Budeme teraz pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia,

    tlač 546. Poprosím, aby pani ministerka za navrhovavateľa a pani Magda Košútová ako spravodajkyňa zaujali svoje miesta. Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Simon a pani poslankyňa Tkáčová.

    Ešte predtým, ako dám slovo pánovi poslancovi Simonovi, ktorého tu zatiaľ nevidím, jeden procedurálny návrh od pána predsedu zahraničného výboru.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som len chcel požiadať členov zahraničného výboru o 12.00 hodine, aby nezabudli tu na 149 – zasadnutie výboru. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Takže teraz pán poslanec Simon, nech sa páči, máte slovo.

    Zs. Simon, poslanec: Dámy a páni, vážená snemovňa, vážená pani ministerka, pani poslankyne, páni poslanci, svojím vystúpením chcem upozorniť na viaceré nedostatky tohto zákona a vyzvať predkladateľa, aby zákon prepracoval. Pán predsedajúci, ak by som mohol...

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, pán poslanec.

    Zs. Simon, poslanec: Je tu veľký ruch.

  • Dámy a páni, poprosím vás, aby ste venovali pozornosť vystúpeniu kolegu, pána poslanca Simona. Pokiaľ máte iné povinnosti a chcete opustiť rokovaciu sálu, poprosím vás, aby ste tak urobili.

    Zs. Simon, poslanec: Úvodom svojho vystúpenia mi nedá nezareagovať na predrečníkov, ktorí sa k tomuto návrhu zákona vyjadrili, hlavne vo faktickej pripomienke. Pán poslanec Dubravay, myslím si, veľmi dobre si uvedomuje, že predchádzajúca Dzurindova vláda schválila investičné stimuly pre Kysucké Nové Mesto na to, aby sa tento región rozvíjal. Asi nebude mať dnes veľký problém zahlasovať, aby práve juh Slovenska a regióny južného Slovenska sa nerozvíjali. A keď hovorí o božom dare, tak on má skutočne ten boží dar vo forme pracovných príležitostí...

  • Prepáčte, pán poslanec. Dámy a páni, už som vás raz požiadal o to, aby ste venovali pozornosť vystúpeniu kolegu a nerušili ho. Ďakujem.

    Zs. Simon, poslanec: ... pretože v jeho regióne problém s nezamestnanosťou zďaleka nie je na úrovni Gemera.

    Pán poslanec Záhumenský vo svojom vystúpení obhajoval zavedenie odvodov za vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Pán kolega, chápem vaše záujmy, aj osobnú angažovanosť. Ako privatizér štátneho majetku máte evidentný záujem o to, aby tento proces naďalej kdesi pokračoval a máte záujem o to, aby sa región v Nových Zámkoch nerozvíjal, aby ste mali lacnú pracovnú silu, pretože rozvoj asi nebude zabezpečený.

    Dovoľujem si zacitovať z dôvodovej správy: „Predložený návrh zákona sprísňujú podmienky pri odnímaní poľnohospodárskej pôdy pre stavebné a iné nepoľnohospodárske zámery prostredníctvom inštitútu odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy ako systémového ekonomického nástroja.“ Zdôrazňujem, systémového ekonomického nástroja. Vláda si predstavuje systémový ekonomický nástroj ako zdieranie vlastníkov pôdy, brzdenie rozvoja regiónov, umelú likvidáciu poľnohospodárskych podnikov a návrat do čias komunizmu.

    Dovoľujem si ďalej zacitovať z dôvodovej správy: „Zvýšenými príjmami štátneho rozpočtu z príjmov za odvod sa zabezpečí financovanie aktivít rezortu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky formou bilančne vyrovnaného salda medzi príjmami a výdavkami rozpočtu kapitoly.“ Keď som si toto prečítal, tak som sa pousmial. Vláda si uvedomuje vôbec schvaľovací proces štátneho rozpočtu? Príjmy z odvodu nie sú príjmami štátneho rozpočtu? Nie sú súčasťou rozpočtu zákona, ktorý sa schvaľuje v Národnej rade? Vyrovnanie salda medzi príjmami a výdavkami v rozpočte kapitoly je schvaľované v zákone o štátnom rozpočte a nemá žiadny vplyv z tohto pohľadu na výber a zavádzanie odvodov za vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Dúfam, že vláda týmto vyjadrením nechce povedať, že zoberie od vlastníkov pôdy 750 miliónov korún ročne, ktoré následne použije na financovanie úradníkov ministerstva pôdohospodárstva.

    Dovoľujem si ďalej zacitovať z dôvodovej správy: „Návrh zákona nebude mať“, opakujem, „nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť a nebude mať zásadný vplyv na podnikateľské prostredie.“ Toto tvrdenie je zavádzajúce a je dôkazom arogancie moci tejto vlády. A to z dôvodu, že akákoľvek investičná činnosť, či už ide o individuálnu bytovú výstavbu alebo vytváranie priemyselných parkov a pracovných príležitostí, bude finančne náročnejšia a bude obmedzenejšia a teda bude mať zásadný vplyv na vývoj podnikateľskej sféry a zamestnanosti v danom regióne.

    Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa bližšie vyjadril a vysvetlil jednotlivé odôvodnenia. Zdieranie vlastníkov pôdy. Na Slovensku máme viac ako 2 milióny vlastníkov pôdy a vláda ich chce 2-krát zdaniť. Vláda chce získať časť predajnej ceny vo svoj vlastný prospech, aby mala z čoho prerozdeľovať napríklad na upratovanie kasární, samozrejme, bez výberového konania. Vlastník v zmysle zákona o dani z nehnuteľnosti je povinný každoročne, opakujem, každoročne platiť daň z poľnohospodárskej pôdy. Akonáhle z daného pozemku by sa mohol stať stavebný pozemok, hodnotnejšia vec, v tej chvíli vláda zastúpi, zakročí a chce svoj podiel.

    Pani ministerka v úvode vystúpila a povedala, že pôda má hodnotu, poľnohospodárska 3, 5 až 12 korún. Samozrejme, keď má byť stavebný pozemok 300, 800 korún, v okolí Bratislavy aj viac. Ako to bude vyzerať? Po zavedení týchto poplatkov a odvodov cena, kde je dnes cena 800 korún alebo 1000, sa zníži o 500 korún, pretože toľko dostane štát, ale ten zvyšok, ten menší podiel dostane vlastník. Samozrejme, nebude to problém Bratislavy a jeho okolia, pretože tu životná úroveň dosahuje úrovne Európskej únie, aj prevyšuje priemer Európskej únie, samozrejme, tu si obyvateľstvo môže dovoliť. V regióne, kde si to nemôžu dovoliť, tam to ani nebude fungovať. A práve preto zdierame vlastníkov pôdy, nedáme im šancu, keď desaťročia nemohli si užívať svoje vlastníctvo, teraz keby mohli mať hodnotnejšie pozemky, tak ich 2-krát zdaníme. Raz daň z pôdy, raz odvod za vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, aj keď sami chcú postaviť na svojom vlastnom pozemku rodinný dom.

    Brzdenie rozvoja regiónov. Regióny, ktoré majú priemyselné parky, nemajú problém so zamestnanosťou, ale tie, ktoré nemajú priemyselné parky, tie budú mať naďalej problém s riešením svojej situácie. Podotýkam, zriadenie priemyselného parku je povinnosťou obce v zmysle zákona 193/2001 Z. z.. Ale predtým, ako obec zriadi priemyselný park, musí zaplatiť odvod, ešte predtým, než vôbec vláda rozhodne, či dostane prípadnú štátnu pomoc na zriadenie priemyselného parku. Zoberme si malý príklad. 50 hektárov – nie je to veľký priemyselný park. Odvod 500 korún za m2, 250 miliónov korún. Z čoho to zaplatí obec? Nezaplatí. To znamená, že ani priemyselný park nebude. Tým dôjde k predraženiu zriadenia týchto priemyselných parkov, znemožneniu vytvárania pracovných príležitostí a ďalšie znevýhodnenie v rámci regiónov Slovenska a investori budú hľadať možnosti iných regiónov v Európskej únii.

    Obdobne sa má postupovať v prípade rozvoja obce, keď chce obec rozvíjať svoje územie na individuálnu bytovú výstavbu alebo na ďalšiu infraštruktúru. Tento zákon to naďalej bude zabezpečovať len z hľadiska uchovania rozdielnosti jednotlivých regiónov, z hľadiska zamrazenia rozdielov, ktoré už dnes sú. Podotýkam, že aj ten zákon, ktorý platil od roku 1959, ktorý som nazval komunistickým zákonom, myslel na povinnosť obcí zriaďovať cintoríny. Ich zriadenie podľa tejto novely bude spoplatnené. Tento zákon zavádza ich spoplatnenie, čo je názorným príkladom sociálnej tváre tejto vlády. Je to komplexné riešenie? Komplexný prístup? Položme si otázku: Dokedy to bude pokračovať? Dokedy bude záujem o poľnohospodársku pôdu? Dámy a páni, dovtedy, kým ekonomická sila obyvateľstva si bude vyžadovať daný rozvoj.

    V Bratislave a jej okolí už dnes vidíme, že ten rozvoj je pomalší a to z jedného, jediného dôvodu. Ceny sú vyššie, to znamená, že investori idú do iných lokalít. Keď v tých iných lokalitách im zvýšime finančnú náročnosť, nepôjdu tam. Je nepochopiteľné, prečo chce táto vláda zaostalé regióny takýmto vehementným spôsobom znevýhodňovať, vyberať odvody od vlastníkov pôdy pri raste viac ako 10 % hrubého domáceho produktu ročne. Táto ekonomika si nevyžaduje takúto osobitnú daň na vlastníkoch pôdy. Nevyžaduje si trestanie tých regiónov, ktoré majú hodnotné pozemky a majú problém so zamestnanosťou a rozvojom infraštruktúry. Pýtam sa, čo potrebujú prihraničné oblasti na Slovensku po otvorení hraníc do Schengenu? Cesty druhej a tretej triedy. Kto je ich zriaďovateľom? Vyšší územný celok alebo obec. Ich tvorba ale bude podľa tohto zákona spoplatnená pri vyňatí z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Poľnohospodári, poľné cesty, ktoré nie sú spevnené, tie nebudú spoplatnené. Diaľnice a cesty prvej triedy, ktorých realizátorom je Národná diaľničná spoločnosť, nebudú pri vyňatí spoplatnené. Je to dvojaký meter Ficovej vlády?

    Likvidácia poľnohospodárskych podnikov. Dámy a páni, Ficova vláda zámerne brzdí odpredaj pozemkov, odkedy nastúpila do vlády, ktoré sú v správe Slovenského pozemkového fondu pod poľnohospodárskymi stavbami a strediskami. Pričom § 29 tohto zákona, ktorý je predložený v novele, ukladá vlastníkovi usporiadať druh pozemku do 1. mája 2009. Už takmer dva roky Pozemkový fond neodpredáva poľnohospodárom pozemky pod poľnohospodárskymi strediskami. Podotýkam, tieto strediská v prevažnej miere boli vybudované v rokoch 1952 a následne na základe zákona, kde nepotrebovali žiadne stavebné povolenie, len rozhodnutie družstevníkov, kde to postavia. Dnes, to sú veľké kolosy, niekoľko desaťhektárové, nie sú vysporiadané. Kým nebude ich vlastníctvo, ani sa to vysporiadať nedá. Táto vláda im v tom brzdí. Pokiaľ tento návrh vstúpi do platnosti, termín do 1. mája 2009 sa nestihne. Pretože Pozemkový fond nepredáva a ani ešte nejaký ten mesiac predávať ani nebude. V tej chvíli poľnohospodári budú musieť zaplatiť odvod za vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu za stredisko, ktoré tam stojí viac ako 50 rokov, 30 – 50 miliónov korún. To je čiastka, ktorá sa rovná likvidácii poľnohospodárskych podnikov. Preto si dovoľujem vysloviť názor, že je to vedomá likvidácia poľnohospodárskych podnikov. Vysporiadanie malých parciel, ich odpredaj a vysporiadanie pozemkov v horizonte jeden rok je nemožné. Aj tento príklad poukazuje na to, že vládna koalícia nie je schopná riešiť svoje problémy a radšej trestá občanov a vlastníkov pôdy.

    Návrat do čias komunizmu. Bývalý komunistický režim nemal záujem na rozvíjaní regiónu južného Slovenska. Táto vláda navrhuje obdobné praktiky, ktoré znevýhodňujú jednoznačne región južného Slovenska. V regióne južného Slovenska, všetci vieme, že je pôda úrodnejšia a teda má vyššiu bonitu, čím podľa predkladaného návrhu nariadenia vlády vlastník pôdy zaplatí odvod vo výške 500 korún za m2, čo predstavuje pri jednom hektári 5 miliónov. V Žiline, v Ružomberku, v Poprade za 1 hektár 500 tisíc. Je to reálna šanca ako znevýhodniť región južného Slovenska. Aj tento príklad poukazuje na to, že táto činnosť nie je náhodná a je cieľavedomá.

    Chcem upozorniť, že aj v tomto regióne žijú obyvatelia nielen národnosti maďarskej, ale národnosti slovenskej. A prijatím takéhoto návrhu zákona sa už vytvára akási osobitná kategória, ktorá nemá nárok na rozvojové impulzy. Je to komplexné riešenie? No nie je. Preto navrhujem záverom predkladateľovi a dávam procedurálny návrh, vrátiť návrh zákona predkladateľovi na jeho prepracovanie tak, aby boli vytvorené možnosti na vytváranie priemyselných parkov za prijateľných podmienok. Pretože predchádzajúce riešenie, ktoré bolo prijaté za predchádzajúcej vlády, dávalo možnosť rozvoja v každom regióne.

    Ďakujem pekne. (Potlesk).

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky – páni poslanci Záhumenský, Dubravay. Končím možnosť... Ešte pani poslankyňa Tóthová s faktickou. Končím možnosť sa prihlásiť. Ešte pán poslanec Berényi.

    Teraz, nech sa páči, pán poslanec Záhumenský – faktická.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Simon ma obviňuje, že som privatizér. Ak by som bol privatizér a vlastník pozemkov, tak by som mal záujem nespoplatniť záber pôdy. Ale skôr si myslím, pán Simon, že ty intenzívne nakupuješ pozemky nielen v Gemeri, ale na celom Slovensku a taktiež firmy spojené s tebou, alebo, za ktorými stojíš. A taktiež si myslím, že tvoj záujem je ochrániť reštitúcie, ktoré sa diali počas tvojho vládnutia, kde vlastne takisto firmy v pozadí reštituovali určité pozemky. Verím, že dôjde čas, keď dôjde k zverejneniu všetkých pozemkov, ktoré reštituovali blízke osoby a blízke spoločnosti, ktorým si umožnil takéto reštitúcie.

    Ale máš enormný strach o likvidáciu poľnohospodárskych podnikov. Ja si myslím, že práve počas tvojej vlády došlo k významnej likvidácii poľnohospodárstva a najmä došlo k likvidácii živočíšnej výroby a tým došlo k vytvoreniu obrovského množstva šedých parkov. Na Slovensku máme množstvo fariem, ktoré sú zlikvidované, ktoré sú dnes ruinami, sú to smetiská, ktoré je možné využiť na priemyselné parky. Sú to desiatky hektárov pôdy, ktoré sú takýmto spôsobom zdevastované. Je to pôda, ktorá je zastavaná, ktorú netreba vynímať, za ktorú netreba platiť. To znamená, ty nestraš poľnohospodárov tým, že budú musieť platiť za vysporiadanie svojich pozemkov pod farmami, lebo dnes je to zastavaná plocha, za tú netreba platiť. Je pravda, že momentálne neprebieha predaj. Ale verím, že v krátkom čase sa aj ten spustí a budú sa môcť dovysporiadať.

    Ale dojímavé je, že sa obávaš o južné oblasti Slovenska. Práve na južných oblastiach Slovenska došlo k najvýznamnejšej likvidácii živočíšnej výroby. Došlo k veľkým likvidáciám fariem, Gemerský región, Zemplínsky región, dnes tam takmer nie je živočíšna výroba. A tam je najviac práve občanov maďarskej národnosti. Myslíš si, že majú krátku pamäť títo občania, čo si im spôsobil? Že si spôsobil likvidáciu práve toho, čomu si mohol pomôcť v rozvoji? Ja si myslím, že to je farizejstvo.

  • Potvrdzujem posledné slová svojho predrečníka a vrátim sa ešte k tomu, čo bolo povedané. Bývalý minister, ale ja som mu vďačný za to, že urobil ten krok vtedy, keď som bol primátorom v Kysuckom Novom Meste a dal súhlas na vyňatie z pôdneho fondu. Len zabudol povedať, že tá pôda, na ktorú on dal súhlas, bola 8 mesiacov v roku ako močarisko a že len 4 mesiace, a to ešte musel byť dobrý rok, aby tam tá voda nebola. Čiže tam sa stavala, zrejme mal na mysli nemeckú firmu INA. Áno, máme vyriešený problém zamestnanosti vďaka tomu, že sme sa snažili. Ale nie vďaka tomu, že dal tento súhlas. Kysuce boli roky zaostalou oblasťou a, chvalabohu, tento problém je vyriešený.

    Ale k myšlienke, komunistická vláda nemala záujem o spriemyselnenie juhu. No, prirodzene, ak v Alpách nemôžeme pestovať tropické rastliny, ak tam nemôžeme pestovať kukuricu, tak sa tam musia rozvíjať rekreačné služby, lyžovanie a podobne, tak rovnako na juhu, kde je kvalitná úrodná pôda, nebudeme stavať fabriky, ale budeme rozvíjať poľnohospodárske podniky. Za to som. A to, čo hovoril pán Záhumenský, áno, treba zlikvidovať staré a na tom mieste postaviť nové poľnohospodárske podniky. Veď skúste ísť autom z Bratislavy len po Trenčín alebo po Trnavu, okolo Trnavy, postavené tranzitné sklady, veď to je hrôza, na úrodnej čiernej zemi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vo svojej faktickej poznámke som vlastne chcela reagovať na to, čo už pán poslanec Záhumenský uviedol, na otázku zastavaných pozemkov a že sa to nebude ich týkať. Ja si myslím, že tu treba celý problém vidieť ako konflikt určitých spoločenských záujmov, ktorý vždy existuje a ich gradácia, čo je vyšší spoločenský záujem a podobne. Ja tu veľmi žasnem, ako ani jedno slovo nebolo o potravinách, o potravinovom zabezpečení obyvateľstva, o zvyšujúcich sa cenách potravín a ďalších otázkach. Ja som sa prihlásila do rozpravy, tieto otázky budem tlmočiť v tomto auditóriu, ale chcem povedať jedno. Že žasnem, ako jednoznačne tí, čo dosiaľ vystúpili, vidia celý problém, ako jednoznačne argumentujú a nevidia určité súvislosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Berényi.

  • Ďakujem za slovo. O tom, že obavy pána poslanca Farkasa a pána poslanca Simona sú opodstatnené, nehovoríme len my, poslanci SMK, a práveže vidíme súvislosti, to potvrdzujú aj iní renomovaní odborníci, napríklad prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska, ktorý povedal 1. februára v Slovenskom rozhlase, že takéto zavedenie poplatkov pochopiteľne ovplyvní podnikateľský zámer každého investora a môže mu sťažiť tú investíciu alebo v niektorých prípadoch aj rozhodnúť o tom, že tú investíciu tam neumiestni práve preto, že bude musieť zaplatiť niekoľko desaťmiliónovú sumu za vyňatie z pôdneho fondu. Podobný názor má aj ZMOS, ktorý je jednoznačne proti zavedeniu poplatkov za trvalé alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy. ZMOS hovorí priamo, že ich zavedenie obmedzí hospodársky a sociálny rozvoj miest a obcí a bude mať nepriaznivý dopad na ich rozpočty.

    Bolo by dobré, keby ministerstvo aj vláda tieto názory brali do úvahy a aby boli prepracovali návrh. Ale to najlepšie som nechal na záver mojej faktickej pripomienky a to práve sú slová pána Pavla Belicu, predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorý hovorí v denníku Pravda 28. februára, že toto opatrenie prichádza oneskorene a môže byť bičom na kraje, kde doteraz neprišli významné investície. A pán Belica ďalej hovorí, že pri takýchto odvodoch za zábery pôdy by mali posudzovať aj kritérium nezamestnanosti a bolo by treba doplniť to do navrhovaného zákona. Zdá sa mi, že pán Belica politicky nie je ďaleko od vás, pani ministerka, takže jeho názor by bolo treba brať možno vážne, keď už naše názory neberiete až tak vážne. Takže, áno, v každom prípade treba brať do úvahy ochranu pôdy, ale nie...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Pán poslanec Simon – vaša reakcia.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega Záhumenský, privatizácia, tabak, vaše aktivity na Gemeri, snahy o podporu takých poľnohospodárskych komodít, ktoré na Slovensku nikdy vyprodukované neboli za desiatky miliónov korún ročne zo štátneho rozpočtu, to sú skutočnosti, ktoré sa dajú dokázať a sú evidentné. Ja si myslím, že tento návrh zákona má zabezpečiť, že prenajaté pozemky, aby boli prenajaté aj do budúcna z hľadiska vás ako privatizéra a dovoľte, aby som povedal, no preto, aby sa z nich nestali stavebné pozemky, aby nevybrali a nerobili tam niečo iné. Aby sa ľudia nemohli vzmáhať, aby nemohli mať požitky z toho, že majú pôdu, možno hodnotnejšiu a štát chce dvakrát zdaniť. Raz vo forme dane z nehnuteľnosti, raz vo forme osobitnej dane v prípade stavebných pozemkov.

    Pán Dubravay, áno, ja som ten krok ako minister urobil pre Kysucké Nové Mesto a neváhal som ani pri investičných stimuloch. Ale taktiež si myslím, že vďaka tomu dnes Kysucké Nové Mesto a jeho okolie nemá problém so zamestnanosťou. Prečo vy máte problém urobiť taký istý krok, aby aj v ostatných regiónoch mali minimálne takú istú šancu na rozvoj? Pretože dnes sa rozhoduje o tom, že najskôr treba zaplatiť štátu tzv. výpalné, ak sa to dá tak povedať, a až potom dostanem od štátu možno podporu na zriadenie priemyselného parku. Pretože dnes sa rozhoduje o tom. Ale dúfam, že poslanci Národnej rady pochopia, že nemôže byť dvojaký meter. Nemôže sa táto republika rozdeľovať podľa toho, kto, kde žije, alebo, kde má možnosť ...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Ďakujem pekne. Ďalšia prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Tkáčová, ale vzhľadom na to, že je o 3 minúty 12.00 hodín, dovoľte navrhnúť prerušenie rokovania a budeme pokračovať potom v rokovaní o tomto bode programu po hodine otázok. Takže pani poslankyňa Tkáčová a potom po pani poslankyni dám možnosť sa prihlásiť ešte do rozpravy ústne. Takže, ďakujem a dobrú chuť.

    (Prerušenie rokovania o 12.00 hodine).

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Druhý deň rokovania

    20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Pekné popoludnie.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme po obedňajšej prestávke pokračovať v prerušenom rokovaní programu 20. schôdze a tak, ako nám to ukladá zákon o rokovacom poriadku, vždy pravidelne vo štvrtok to bude

    hodina otázok.

    Poslanci položili včera do 12.00 hodiny 49 otázok na pána predseda vlády a na členov vlády 35 otázok.

    Z nich overovatelia vyžrebovali poradie, ktoré budeme rešpektovať, pokiaľ tí, ktorí podali otázku, budú prítomní v rokovacej sále.

    Takže najprv privítam pána premiéra a požiadam ho, aby nám oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov.

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, ako vidím, najmä z vládnej koalície, dovoľte mi, aby som v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády, a to, buď z dôvodu ich pracovných ciest, alebo práceneschopnosti, a oznámil ministrov, ktorí sú poverení ich zastupovaním.

    Neprítomný na dnešnom rokovaní bude podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a národnosti Dušan Čaplovič, zastupuje ho podpredseda vlády a minister školstva pán Mikolaj. Na zahraničnej pracovnej ceste je podpredseda vlády a minister vnútra pán Kaliňák, zastupuje ho minister obrany pán Baška. Práceneschopný je minister výstavby a regionálneho rozvoja pán Janušek, zastupuje ho minister životného prostredia Jaroslav Izák. A mimo územia Slovenskej republiky je aj minister financií pán Počiatek, zastupuje ho minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Vážny.

    Pán predseda, toto sú mená ministrov prítomných a ospravedlnených, som pripravený odpovedať na otázky pánov poslancov a pani poslankýň.

  • Ďakujem pekne, pán premiér. Teraz vás poprosím, aby ste v limite, ktorý máte určený, je to 15 minút, odpovedali na otázky podľa poradia, ako boli vyžrebované.

    Prvá je od pána poslanca Jána Richtera a znie: „Vážený pán predseda vlády, minulý týždeň rokovala vláda SR v Humennom. V čom vidíte prínos takýchto výjazdových rokovaní vlády SR?“

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Národnej rady, ako je už zvykom pre vládu Slovenskej republiky, ktorej som predsedom, v okrese, kde rokovanie vlády prebieha, rokujeme vždy a zásadne o analýze sociálno-ekonomickej situácie v danom okrese alebo v daných okresoch, ako i o návrhoch na zlepšenie sociálnej a hospodárskej oblasti s tým, že návrhy sú dopredu prediskutované, pripravené a už ich iba na rokovaní vlády precizujeme. Čiže nechodíme po okresoch na výlety, ale už niekoľko týždňov predtým ako vláda zasadne, úrad vlády, príslušní ministri v spolupráci s vyšším územným celkom a orgánmi miestnej samosprávy pripravia okruh tém, ktoré sú pre daný región najpodstatnejšie a na tento okruh tém sa pripraví aj návrh konkrétnych opatrení, pokrytých uznesením vlády Slovenskej republiky. Samotné rokovanie potom za účasti predstaviteľov miestnej a regionálnej samosprávy môže byť maximálne konštruktívne.

    Ak sa pozrieme na základné sociálno-ekonomické ukazovatele, ako sú miera zamestnanosti, miera nezamestnanosti, hodnota HDP na obyvateľa, úroveň miezd, vidíme, že na najvyššej regionálnej úrovni, to je to tzv. NUTS II Západné Slovensko, Stredné Slovensko a Východné Slovensko, existujú medzi týmito regiónmi veľké rozdiely. Avšak tieto rozdiely, ak porovnávame veľké územné celky, ani zďaleka nedosahujú také extrémne hodnoty, ako keď ich ideme sledovať na nižšiu hierarchickú úroveň. Napríklad na úroveň jedného z osem krajov, alebo, keď ich sledujeme na úrovni okresov. Najmä na úrovni okresov tieto rozdiely majú extrémne vysoký charakter. Preto sme sa rozhodli venovať tejto regionálnej úrovni nie z pohľadu ľudstva alebo z pohľadu konkrétneho kraja, ale vždy vláda Slovenskej republiky si vyberie konkrétny okres alebo skupinu okresov a na ňu sa absolútne sústredíme. Je to v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a je to aj v súlade s úlohu riešiť problémy rozvoja regiónov, znižovať chudobu a rozdiely medzi týmito regiónmi.

    Máme vytypované regióny, o ktorých sa domnievame, že stojí za to, aby celá vláda, vrátane vládneho aparátu, videla na vlastné oči sociálno-ekonomickú situáciu a priamo na mieste hovorila s predstaviteľmi miestnej a regionálnej samosprávy, s predstaviteľmi podnikateľskej sféry, ale aj iných organizácií, pretože len takto môžeme potom reagovať na rôzne výzvy, ktoré máme často na stole pri mnohých rozhodnutiach.

    Je veľmi dobré, aby ministri, členovia vlády, nerozhodovali o Slovensku len od zeleného stola v Bratislave, ale aby mali dôvod vycestovať, stretnúť sa pred zasadnutím vlády a po zasadnutí vlády s ľuďmi, ktorí spadajú do daného rezortu alebo do sféry záujmu a vytvárať si postupne obraz o celom Slovensku. Ja som presvedčený, že postupne vláda Slovenskej republiky prejde všetky vytypované regióny a bude nám to vychádzať asi tak, že priemerne každých 5, 6 týždňov navštívime jeden región Slovenskej republiky. Ak napríklad minulý týždeň sme boli na rokovaní v Humennom, tak ďalšie výjazdové rokovanie vlády Slovenskej republiky je naplánované na 30. apríla v Prievidzi. A potom máme ešte dve do odchodu, povedzme, na dovolenku, niekedy v druhej polovičke júla by sme chceli navštíviť ďalšie regióny Slovenskej republiky.

    Chceme sa v týchto regiónoch zaoberať ekonomickou a sociálnou situáciou, chceme hovoriť o miere nezamestnanosti, o úbytku obyvateľov, o odchode ľudí do zahraničia za prácou, a takisto si uvedomujeme, že pokiaľ nebudú v slabo ekonomicky rozvinutých regiónoch vytvorené kvalitné pracovné miesta za pomoci rozličných investícií, ťažko sa zabezpečí rozvoj a ťažko v týchto regiónoch udržíme obyvateľstvo a najmä potrebnú kvalitu života.

    Aby som bol konkrétny, vrátim sa napríklad do mesta Brezno, ktoré sme navštívili, kde zasadala vláda. Tu sme napríklad rozhodli o investíciách do úseku jednej cesty, rozhodli sme o podpore výstavby multifunkčnej športovej haly. Myslím si, že boli prijaté rozhodnutia týkajúce sa priemyselného parku, pomohli sme s rekonštrukciou miestnej knižnice. Jednoducho, je to súhrn konkrétnych vecí. Nejdeme na rokovanie do regiónu s tým, že prijmeme sedem analytických alebo teoretických materiálov, ale vždy chceme, aby po nás zostalo niečo konkrétne, aby sa ľudia mali o čo oprieť.

    Vláda Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, je už zvyknutá na to, že tieto výjazdové zasadnutia sú pomerne ostro sledované predovšetkým médiami. Skôr nás mrzí, čo je sledované médiami. Sledované je, koľko chodov máme na obed, v akej reštaurácii sme obedovali. Jediná správa, ktorá sa objavila z našej cesty do Humenného v jednom denníku, bolo to, že som cestoval vlakom. Neviem, ako inak som mal cestovať, keď mi skončil o pol dvanástej večer program a ráno som mal byť o ôsmej vo Vranove nad Topľou. Možno, že by privítali, keby som celú noc išiel autom. Ďalej sa sústreďujú na úplne nepodstatné informácie, ktorých cieľom je, ako keby preukázať, že vláda ide na drahý výlet, ako keby nemala čo robiť, tak si vycestuje so všetkými úradníkmi, niekde sa dobre naje, dobre si vypije a potom sa vráti naspäť do Bratislavy.

    Chcem vás ubezpečiť, pretože vláda Slovenskej republiky zodpovedá Národnej rade Slovenskej republiky, že neotravujeme miestne a regionálne samosprávy a pokúšame sa všetky veci zabezpečiť si vlastnými silami. Chcem sa im všetkým poďakovať za ústretovosť, pretože bez ohľadu na to, aký je primátor alebo aký je starosta, vždy je záujem, aby vláda Slovenskej republiky vycestovala a prijímala konkrétne rozhodnutia. A garantujem vám, že všetky tieto rokovania sú riadne pripravené, majú svoj význam. Keby to tak nebolo, tak by vláda Slovenskej republiky nemala toľko pozvánok do rôznych miest a obcí, aby prišla a podobné rokovania zrealizovala.

    Stručne môžem teda zhrnúť prínosy výjazdových zasadnutí takto. Vláda je tu pre ľudí, a preto musí vládnuť, čiže riadiť veci verejné nielen v rovine celoslovenského pohľadu, ale aj z pohľadu lokálnej či regionálnej úrovne. A, samozrejme, takýmto podnetom pre iný pohľad určite výjazdové zasadnutie vlády je. Zároveň takým základným bodom výjazdového rokovania sa vždy stáva tá správa, o ktorej som už niekoľkokrát hovoril, ktorá umožňuje vláde a jej jednotlivým členom prepojiť si konkrétne informácie o regióne, často výrazne odlišné od celoslovenských trendov, s preverením situácie na vlastné oči.

    Viete, my zbytočne rozprávame slovenskej verejnosti, že priemerný zárobok je 20 000 korún. Stačí, keď prídeme do Humenného, Medzilaboriec alebo do okresov, ktoré sú tam a zistíme, že priemerný zárobok je 13 000 korún, a je to zárobok v danom okrese. Potom ministri a členovia vlády si môžu povedať, že pozor na tieto priemerné čísla, ktoré sa často objavujú a ktoré môžu falšovať celkový pohľad na územie Slovenskej republiky. V tomto napríklad má obrovský význam to, aby ministri chodili. Ďalej ministri na vlastné oči môžu vidieť, aké sú rozdiely. Veď si to povedzme, že sú okresy na Slovensku napríklad vo východnej časti, ktoré sú už vizuálne 10, 15 rokov za okresmi v západnej časti Slovenskej republiky. Už to vidíme na domoch, vidíme to na spôsobilosti ľudí postarať sa o údržbu, o zateplenie, pretože je tam problém nájsť si kvalitné pracovné miesto. Takmer vždy riešime problém infraštruktúry. Vieme, že rozhodnutie urýchliť výstavbu diaľnic je veľmi komplikované, ale je vítané. A ja veľmi oceňujem, že okresy, ktoré by mohli kričať, že aj oni chcú nejaké R cesty rýchlostnej komunikácie alebo diaľnice, rešpektujú, že sú dve priority, a to je priorita Bratislava na Žilinu a potom na Poprad, Prešov a Košice. A druhá priorita je prepojenie Nitry, Zvolena a Banskej Bystrice. Potom sa môžeme sústrediť na ďalšie priority, ktoré by prichádzali do úvahy.

    V žiadnom prípade by som neponechával bokom možnosť vzájomnej koordinácie riadiacich prístupov miestnej regionálnej samosprávy s exekutívou, pretože mestá majú svoje plány, vyššie územné celky majú svoje plány, aj do tohto vstupujeme. A už vôbec by som nepodceňoval tzv. ľudský rozmer, ktorý prináša vycestovanie celej vlády mimo Bratislavy v podobe možnosti nesprostredkovanej výmeny názorov s občanmi rozličných miest a regiónov. Sú tam predsa aj verejné stretnutia pred vládou, po vláde. Myslím si, že to má obrovský význam, pretože počúvame od tých ľudí, čo ich najviac trápi. No, ak si myslí niekto, že občana v Medzilaborciach trápi právo na odpoveď, tak je teda na veľkom omyle, alebo že ho trápi, ja neviem, Lisabonská zmluva. Občana v Medzilaborciach trápi to, či ráno môže ísť o 6.00 hodine do roboty a či v tejto robote dostane mzdu, za ktorú dokáže normálne, dôstojne existovať. Toto je naša priorita a na toto sa sústreďujeme, aby na Slovensku postupne každý, kto chce robiť, takúto robotu mal, aby za túto robotu dostal aj primeranú mzdu, ktorá mu zabezpečí dôstojný život. Nejde nám o žiadne zázraky, lebo zázraky sa nedejú. Ale myslím si, že je našou povinnosťou vytvárať podmienky pre dôstojný život na území Slovenskej republiky. Toľko k zasadnutiu vlád.

    Privítam tieto pozvania aj ďalej a opakovane ako členom parlamentu, ktorým vláda Slovenskej republiky zodpovedá, potvrdzujem, že tieto rokovania sú efektívne, nespôsobujú žiadnu záťaž a myslím si, že je to asi aj tak prvýkrát, čo vláda takto intenzívne sa venuje miestnym problémom, pretože tá predchádzajúca vláda bola trošku lenivšia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda vlády.

    Pán poslanec – doplňujúcu otázku?

  • Chcel by som sa poďakovať pánovi premiérovi za odpoveď. Plne ma uspokojila. Ale rád by som konštatoval, že pokiaľ budú jestvovať regionálne rozdiely a, bohužiaľ, objektívne ešte nejaký čas iste budú jestvovať, je plne opodstatnené každé jedno výjazdové zasadnutie vlády. Bez ohľadu na to, ako „naše objektívne médiá“ o týchto akciách píšu, je v regiónoch táto akcia vítaná. Každopádne je tu vzácna zmena, keď tí predchádzajúci sa báli do týchto problémových regiónov vôbec vstúpiť. Vy tam chodíte, rokujete, prijímate isté závery, ktoré sa týkajú zlepšenia sociálno- -ekonomickej situácie regiónov. Takže sa chcem poďakovať a oceniť.

  • Ďakujem. Chcete ešte reagovať, pán premiér? Nie.

    Takže, poprosím vás, aby ste odpovedali na druhú otázku pani poslankyne Mazúrovej, ktorá znie: „Vážený pán predseda vlády, vláda si stanovila cieľ zaviesť euro od začiatku budúceho roka. Ste presvedčený o správnosti tohto úsilia?“

  • Moja odpoveď, pokiaľ ide o podstatu tejto otázky, za ktorú ďakujem, je veľmi jednoduchá: áno. Keby vláda Slovenskej republiky nebola presvedčená o tom, že euro má viacej výhod ako nevýhod, tak do eura nejdeme. Veď my sme prijali iné vážne rozhodnutia. Zastavili sme privatizáciu bratislavského letiska. Stiahli sme vojakov z Iraku. Keby sme verili, že euro nie je dobré pre Slovensko, no tak pokojne povieme, že euro nechceme. Ale veríme vo viac výhod ako nevýhod a je úlohou vlády sa teraz sústrediť na to, aby prípadné nevýhody a riziká spojené s eurom boli v maximálne možnej miere eliminované.

    Chcel by som využiť túto príležitosť aj na niečo iné. Vláda ponúkla všetkým politickým stranám, celému spektru profesijných organizácií sociálnych partnerov dohodu, aby sme spoločne išli za týmto cieľom. Oceňujem, že sociálni partneri, to znamená, zamestnávatelia, odborári, Združenie miest a obcí Slovenska, ďalej predstavitelia vyšších územných celkov, Obchodná priemyselná komora, najnovšie hospodársky a sociálny výbor, ale dobre počúvajte, Jednota dôchodcov Slovenska prišla a dobrovoľne podpísala deklaráciu, čím sa prihlásila k tomu, že chce pomôcť, lebo aj dôchodcovia, ktorí sa môžu cítiť najohrozenejší, sa k tomuto cieľu hlásia.

    Prečo o tom hovorím? Hovorím o tom preto, lebo na Slovensku sa hrá jedna špinavá politická hra a spočíva v tomto. Keďže naša milovaná opozícia vidí, že euro s vysokou pravdepodobnosťou bude, tak hrajú na to, že keď teda už bude euro, tak nech je na Slovensku čo najhoršie a nech vláda, ktorá na Slovensku je, si to všetko zlízne. Tak teda odpovedám pánom, ktorí odmietajú podpísať deklaráciu, ktorú podpísala Jednota dôchodcov Slovenska, že tak ako sa nám podarí splniť všetky kritériá na zavedenie eura, urobíme všetko pre to, aby ľudia pociťovali euro len ako výhodu. Túto hru opozícia nikdy nemôže vyhrať.

    Toto jednoducho je stratégia, do ktorej ideme.

  • A opätovne vyzývam opozíciu, ak Jednota dôchodcov Slovenska, ktorá za iných okolností mohla stáť na čele tých proti euru, dokázala na seba prevziať záväzky a povedať áno, ideme pomáhať, ideme kontrolovať ceny, budeme vám dávať informácie – teraz si školia nejakých lektorov –, ak to urobili dôchodcovia, nerozumiem tomu, prečo opozičné strany, ktoré sa tak strašne k euru hlásili v minulosti, nie sú schopné povedať áno, ideme pomáhať aj my. Čakajú jednoducho na to, že zlyháme, pokiaľ ide o negatívne dôsledky zavedenia eura. Ale nezlyháme, pretože sme dostatočne vyrástli na takéto detinské opozičné hry, ktorých sme svedkami.

    Chcem sa poďakovať aj Národnej rade Slovenskej republiky za prijatie dôležitých právnych predpisov, ktoré sa eura týkajú. Vývoj ukazovateľov je veľmi dobrý. A ak to takto pôjde ďalej, tak myslím si, že máme obrovské šance, aby na prelome mája a júna Európska komisia a Európska centrálna banka povedali, že Slovensko euro môže od januára 2009 zaviesť. A my máme potom polroka pripravovať sa na to, ako zabrániť špekulantom. Lebo ak sa niekde zvýšia ceny potravín alebo služieb, bude to len kvôli tomu, že to urobia špekulanti, proti ktorým budeme tvrdo zasahovať, vrátane trestnoprávneho postihu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Vážený pán predseda vlády, ďakujem vám pekne. Váš čas 15 minút, ktorý je vyhradený na odpovede na otázky, ktoré boli vyžrebované, sa naplnil. Preto už, pani poslankyňa, nemôžeme dať možnosť ani položiť doplňujúcu otázku.

    A budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov.

    Prvá je od pani poslankyne Anny Szögedi na ministra výstavby a regionálneho rozvoja Mariána Januška, ktorého zastúpi pán minister životného prostredia Izák, a znie: „Vážený pán minister, ako minister regionálneho rozvoja, ako mienite podporiť rozvoj regiónov s menšími obcami, keď ste ich nepriradili k projektu „Pólom rastu“?“

    Pán minister, poprosím vás, aby ste v zastúpení odpovedali.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani poslankyňa Szögedi, koncepcia Pólov rastu je súčasťou Národného strategického referenčného rámca schváleného Európskou komisiou. Inovačné a kohézne póly rastu boli v rámci prípravy Národného strategického referenčného rámca vyšpecifikované na základe zvolených sociálno-ekonomických, urbanistických kritérií a štatistických hodnotení všetkých obcí na území celej Slovenskej republiky.

    Podpora Pólov rastu podporuje nielen vyrovnávanie neželaných regionálnych rozdielov, ale prispieva aj k rozvoju a udržaniu vidieckeho priestoru. Podporou inovačných a kohéznych pólov rastu sa zabezpečuje základná a vyššia občianska vybavenosť územia plošným spôsobom, čím sa zvyšuje aj kvalita obsluhy vidieckeho priestoru. Vidiecky priestor sa tak stáva rovnocenným územím voči urbanizovaným areálom a v značnej miere bude tak prispievať aj k vyššej atraktivite samostatných urbanistických areálov. Obce, ktoré nie sú zaradené do zoznamu Pólov rastu, nemajú potenciál zabezpečovať občiansku vybavenosť pre obce v okolitom priestore. Môžu mať však potenciál pre rozvoj územia v iných oblastiach hospodárstva. Jednotlivé operačné programy z tohto dôvodu definujú spôsob uplatňovania koncepcie Pólov rastu, ktorý najväčšou mierou prispieva k rozvoju regiónov.

    Vaša otázka, pani poslankyňa, je do určitej miery prekvapením, keďže tento prístup bol už súčasťou prvej verzie Národného strategického referenčného rámca, ktorú pripravilo ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja pod vedením predchádzajúceho pána ministra, inžiniera Lászlóa Gyurovszkého.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Chcete, pani poslankyňa, využiť právo a položiť doplňujúcu otázku? Máte slovo.

  • Áno, ďakujem za slovo. Ďakujem za odpoveď, pán minister. Aj tak je faktom, že malé obce, ktorých je nie málo na Slovensku, z 2 900 je ich 1 500, ja si myslím, že to je dosť, boli prvýkrát vyradené z možnosti uchádzať sa o prostriedky z rezortu regionálneho rozvoja vtedy, keď nemohli alebo teda nemôžu žiadať ich školy na rozvoj, pretože malé obce majú malé školy. Takže, tam je nižší počet žiakov ako 200.

    Ďalšia taká trauma je v prideľovaní z Kohézneho fondu. Uznávam, že za ministerstva pána Gyurovszkého sa urobili určité kroky. Ale predsa by som mala len doplňujúcu otázku. Myslím si, že vo vláde ste o tom rokovali, a to znie: Z akého dôvodu ste zmenili štruktúru a zoznam obcí v systéme Pólov rastu na úkor obcí z najchudobnejších oblastí stredného a východného Slovenska? A tým, myslím si, že ste znemožnili týmto obciam ich ďalší rozvoj. Ide tu v podstate o preradenie týchto obcí z dvojky do trojky z kohéznych na územie podporované v rámci rozvoja rastu obcí a toto sa stalo teraz.

    A chcela by som teda na túto otázku odpoveď, pretože je to v rozpore s deklarovanou snahou vlády pomôcť najslabším a najchudobnejším. Skutočnosť je v podstate však iná.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Nech sa páči, pán minister, odpovedať prosím, oznámiť ukončenie odpovede.

  • Vážená pani poslankyňa, určite čo spomínate, to preradenie z dvojky do trojky, si myslím, že bolo veľmi uvážene realizované. Sám si myslím, nakoľko som s tým materiálom sčasti bol oboznámený, že nie je to na úkor skutočne sociálne slabších obcí alebo regiónov, ale práve naopak. Čiže, verím, že v tej diskusii alebo vysvetlení sa dá pokračovať. Sám si zoberiem na starosť, že vám pripravím písomný materiál, kde vám odpovieme, že to nie je tak, ako tvrdíte, že sú poškodené sociálne slabšie obce alebo regióny, ale že práve tá ich miera sociálnej postihnutosti je tam premietnutá a sú tam určite zaradené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalším, ktorý položil otázku, je pán poslanec Gábor Gál. Je prítomný. Otázku položil ministrovi financií Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: „Pán minister, prečo vláda neznižuje dlh štátu v období silného ekonomického rastu?“

    V zastúpení pána ministra, tak ako to uviedol predseda vlády, odpovie pán minister Vážny. Má slovo. Poprosím oznámiť ukončenie odpovede.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, aj vážený pán poslanec Gál, ktorý túto otázku položil, existencia dlhu verejnej správy je dôsledkom dlhodobého deficitného hospodárenia verejnej správy. To znamená, sú to resty z minulosti. Jediným spôsobom, ako udržateľne znížiť úroveň dlhu, je odstrániť príčinu spôsobujúcu jeho rast a teda znižovať deficit verejnej správy smerom k vyrovnanému rozpočtu.

    Schválený rozpočet verejnej správy na roky 2008 až 2010 predpokladá postupné znižovanie deficitu z úrovne 2,2 % z HDP v roku 2007 na úroveň 0,8 % HDP v roku 2010. V rámci aktuálnych príprav východísk k rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011 bude ministerstvo financií presadzovať vyrovnaný rozpočet na rok 2011, čo je veľmi ambiciózny cieľ, ale pevne veríme, že je udržateľný.

    Od tohto roku by sa už dlh verejnej správy nemal v korunovom, resp. v eurovom vyjadrení zvyšovať, naopak, prípadné prebytkové hospodárenie môže byť použité na rýchlejšie splatenie dlhu.

    Vývoj dlhu verejnej správy je cca nasledovný. Za rok 2006 je 505,2 mld. Sk, čo predstavuje ako percento z HDP 30,4 %. V roku 2007 ako odhad je 543,8 mld. Sk, čo už evidentne vidíme, zníženie je 29,4 % z HDP. V roku 2008 ako prognóza je 598 mld. Sk, čo predstavuje taktiež zníženie na 29,2 % z HDP. V roku 2010 takisto prognóza je 657,146 mld. Sk, čo je zníženie na hodnotu 27,1 % z HDP. V roku 2011 predstavuje 660,153 mld. Sk, čo je v percentuálnom vyjadrení k HDP 25,2 %.

    Pokračujúca fiškálna konsolidácia je teda spolu so zdravým ekonomickým rastom najdôležitejším faktorom znižujúcim úroveň dlhu verejnej správy vo vyjadrení ako podiel na HDP. Na základe predbežných údajov za rok 2007 dosiahol dlh verejnej správy, ako som už povedal, v percentuálnom vyjadrení 29,4 % z HDP. V porovnaní s rokom 2006, kedy výška dlhu dosiahla úroveň 30,4 % z HDP, dlh poklesol o 1 % z HDP. Podľa odhadov ministerstva financií bude dlh verejnej správy klesať aj v nasledujúcom období až na úroveň, ako som už deklaroval podľa predchádzajúcich čísel, 25,2 % z HDP v roku 2011.

    To je všetko, ukončil som odpoveď na otázku.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pýtam sa pána poslanca, chce položiť doplňujúcu otázku v rozsahu. Máte 2 minúty, pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď, ale ja nevyužijem túto možnosť a dávam možnosť svojim kolegom, aby ste zodpovedali ďalšie otázky z radov opozície.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem aj vám, pán minister.

    Ako ďalšiu otázku položil pán poslanec László Köteles. Položil ju už teraz ministrovi Vážnemu. Otázka znie: „Pán minister, aké sú konkrétne zámery MDPaT SR na riešenie dopravnej situácie na horskom priechode Sorožka?“

    Máte slovo, pán minister, oznámte, prosím, ukončenie odpovede.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Köteles, riešenie dopravnej situácie na horskom priechode Soroška je súčasťou projektu rýchlostnej cesty R2. V súčasnosti sa pripravujú podklady na zabezpečenie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, to znamená, proces EIA podľa zákona č. 24/2006 Z. z. na vymedzený stavebný úsek rýchlostnej cesty, t. j. R2 Gombasek – Včeláre, ktorá rieši priechod Soroška variantne.

    Po uskutočnení procesu EIA v priebehu roka 2008 bude pokračovať projektová príprava stavby. Príprava stavebného úseku bude, tak ako sme sa zaviazali, ukončená v roku 2010, to znamená, že stavebné povolenie by sme chceli mať v roku 2010 tak, aby sa mohlo po tomto roku začať s vlastnou výstavbou priechodu Soroška, resp. úseku R2 Gombasek – Včeláre. Myslím si, že je to nejakých 24 km, a to, či to bude tunel alebo či to bude to variantné riešenie, rozhodne sa vlastne v procese EIA, ktorý momentálne prebieha.

    Slovenská správa ciest zrealizovala na ceste 1/50 v úseku horského priechodu Soroška v roku 2007 tieto práce. Bola to oprava krytu vozovky 1/50 Rožňava a Krásnohorské Podhradie s dĺžkou 3,16 km v hodnote 9,566 mil. Sk. Ďalej to bola vysprávka krytu vozovky na predmetnom úseku v hodnote 1,186 mil. Sk a takisto sme zabezpečili vodorovné dopravné značenie a opravu nadštandardného označenia v hodnote 785 tis. Sk.

    Ďakujem, skončil som odpoveď.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Poprosím vážených kolegov, trošičku potrebujeme tichšie prostredie v sále, aby bolo počuť pána ministra a hlavne, aby sa mohol skoncentrovať.

    Pýtam sa pána Kötelesa, či chce položiť. Takže máte slovo, pán poslanec, 2 minúty.

  • Ďakujem, pán minister. Tak, pán minister, mám otvorenú internetovú stránku Národnej diaľničnej spoločnosti, takže si môžem potvrdiť to, čo ste povedali. Napriek tomu, že by som konštatoval, čo konštatuje aj správa Národnej diaľničnej spoločnosti, že existujúca cesta cez horský priechod Soroška je nevyhovujúcou, jej intenzita dopravy a technický stav si vyžaduje úseky so zníženou rýchlosťou, nakoľko ide o závažnú nehodovú lokalitu. To znamená, čím skôr by sme to mali riešiť. A v mene občanov tohto regiónu by sme žiadali, aby vláda urýchlene konala vzhľadom na to, že vláda vyhlásila viackrát, že chce podporovať tzv. sociálne zanedbané regióny. Zo západu by som to bral Veľký Krtíš, Lučenec, Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava, Košice – okolie. Keď to premietame na mapu, jednoznačne trasa R2. Napriek tomu musím konštatovať, aj váš rezort nechce do tejto oblasti v tomto volebnom období nič investovať. A práve dnes s otázkou a žiadosťou by som sa obrátil na vás, aby bolo prehodnotené dosiaľ existujúce uznesenie, resp. perspektívy.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán minister, nech sa páči, odpovedajte. Oznámte, prosím, ukončenie.

  • Samozrejme, že technický stav je už na hrane únosnosti, aj priepustnosť tejto cesty, a preto boli, museli byť prijaté niektoré opatrenia najmä na úroveň bezpečnosti, čo zase znižujú priepustnosť, pretože sa musela znížiť v niektorých úsekoch aj rýchlosť. To je stav, s ktorým nie sme spokojní, preto sme aj na výjazdovom zasadnutí vlády Slovenskej republiky v Rožňave, myslím, že pred polrokom prijali nejaký taký rýchlejší plán postupu v tomto úseku Gombasek – Včeláre. Ten rýchlejší plán postupu ale reflektuje to, aké sú dnes možnosti prípravy, časové možnosti prípravy takejto cesty.

    Tie časové možnosti prípravy sú také, že sme museli začať od toho stupňa, v ktorom sme našli tento úsek. To znamená, bola tam pripravená iba nejaká technická štúdia, preto sme museli urýchlene dorobiť podklady, ktoré nám umožňujú zabezpečiť stanovisko EIA. Toto stanovisko EIA vplyvov na životné prostredie, posudzovanie vplyvov na životné prostredie nie je v moci rezortu dopravy, v podstate vydáva ho ministerstvo životného prostredia a je to podľa zákona proces, ktorý trvá skoro rok a niekedy aj viac ako rok. Čiže ja tento termín neviem zrýchliť, pretože je to mimo možností nášho rezortu. Preto prebieha teraz v roku 2008 a dúfam, že prebehne do konca roku 2008 tento proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. To znamená, ak budeme mať v októbri, v novembri 2008 stanovisko EIA, vieme spustiť tie ďalšie stupne projektovej prípravy, čo znamená dokumentáciu pre územné rozhodnutie a dokumentáciu pre stavebné povolenie.

    Na tomto pomerne dlhom úseku tiež trvá táto dokumentácia, vrátane vyjadrení a zabezpečení územného rozhodnutia, stavebného povolenia minimálne rok a pol až dva. Čiže toto sú reálne termíny, ktoré sú naozaj dosť napnuté, aby sme to stihli, aby sme ozaj začiatkom roku 2010 stihli zabezpečiť stavebné povolenie. Zrýchlený režim by mohol byť iba v tom prípade, že by sa aj na tento úsek vzťahoval zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach, ktorý zrýchľuje aj postup prípravy, ale v zásade viete, aké ťažké sme mali rokovania. Aké ťažké bolo prijatie tohto zákona aj v Národnej rade a nechcel som si dovoliť rozšíriť jeho pôsobnosť aj na iné úseky. Čiže toto je taký režim, ktorý je reálny, lebo nerád by som dával nejaké nereálne termíny a, samozrejme, sú tam aj teraz už tie termíny napnuté, ale pokúsime sa ho dodržať.

    Ja si uvedomujem, že je prepotrebný tento úsek Gombasek – Včeláre, ale v tých reálnych termínoch, ktoré sú dané zákonmi Slovenskej republiky, nevieme tento režim zrýchliť. Takže vyzerá to tak, že naozaj až v roku 2010 sa začnú stavebné práce na tomto úseku a mal by sa zhruba v priebehu dvoch rokov ukončiť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Štvrtou v poradí položenou, vyžrebovanou otázkou je otázka pani poslankyne Kláry Sárközy. Svoju otázku položila ministrovi hospodárstva Ľubomírovi Jahnátkovi a otázka znie: „Vážený pán minister, ako sa zmenil počet registrovaných živnostníkov na Slovensku po poslednej novele Zákonníka práce?“

    Pán minister, nech sa páči odpovedať. Prosím oznámiť ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa, v prvom rade by som chcel na začiatok povedať, že ministerstvo hospodárstva nezodpovedá za registrovaný počet živnostníkov a nemá s registráciou živnostníkov nič spoločné, ale napriek tomu všetkému sa vám pokúsim odpovedať.

    Z oficiálnych údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky, kde podľa týchto údajov bolo v auguste minulého roku evidovaných 370 611 živnostníkov a od účinnosti poslednej novely Zákonníka práce, t. j. od 1. 9. 2007 bol zaznamenaný nasledovný vývoj.

    V septembri bol počet živnostníkov 373 077, čo je medzimesačná zmena plus 2 466 živnostníkov, čiže medzimesačný index rastu je tam 101,5 %. V októbri bol počet živnostníkov 373 854, čiže znovu je tu prírastok počtu živnostníkov o 777, index rastu 100,2. V novembri 374 413, čo je medzimesačný nárast 559, index rastu 100,1 a v decembri bol 374 382, čo je pokles o 31 živnostníkov oproti predchádzajúcemu mesiacu.

    Pokiaľ si to zrátame, celkový nárast za sledované štyri mesiace bol 3 333 živnostníkov, čo je zhruba jedna tretina oproti celoročnému nárastu, lebo porovnaním medziročných nárastov roku 2007 a 2006 počet živnostníkov narástol o 10 197 živnostníkov.

    Ukončil som odpoveď.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pýtam sa pani poslankyne, či chce položiť... Áno, máte 2 minúty, nech sa páči, zapnite mikrofón, pani poslankyni, prosím.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem za odpoveď, pán minister. Ja viem, že vám to nepripadá, lenže vy viete dať korektnú odpoveď. Tak ja som vám tú otázku dala kvôli tomu. Pretože boli ste svedkami pred prijatím novely Zákonníka práce zo strany pani ministerky, že mesiace traumatizovala spoločnosť tým, že okrem iného treba prijať nový Zákonník práce kvôli tomu, že treba odstrániť fenomén živnosti z donútenia. A keď sa prijal nový Zákonník práce, tak pán premiér nadšene hovoril o tom, citujem ho doslovne: „Už by sa nemalo do budúcnosti stať, že sa niektoré práce, ako je napríklad práca predavačky, budú vykonávať na základe živnostenského oprávnenia.“ Takže človek by čakal, že počet živností ubudne, lenže práve to, čo ste povedali, je opakom. A ja mám k dispozícii len štatistické ukazovatele, čo sa týka percentuálneho, nie taký presný, ako ste povedali vy, kde v druhom štvrťroku 2007, teda tesne pred účinnosťou zákona bol podiel registrovaných živnostníkov na celkovom počte pracujúcich približne 16 %, takým zostal aj v treťom aj vo štvrtom štvrťroku.

    Podiel zamestnancov na celkovom počte pracujúcich bol v tomto období tiež stabilný, čiže 87 %. Takže jednak aj tie štatistické ukazovatele a jednako aj to, čo ste povedali, svedčia o tom, že asi tých živností z donútenia nebolo tak veľa, aby sme tým museli traumatizovať spoločnosť. Takže, keby ste sa k tomuto ešte vedeli vyjadriť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pán minister, máte slovo.

  • Pani poslankyňa, ja si myslím, že novela Zákonníka práce jasne definovala inštitút živnostníka. Ja si myslím, že tak ako je tento inštitút pomenovaný, je pomenovaný veľmi dobre a veľmi vhodne a treba si uvedomiť, táto spoločnosť potrebuje živnostníkov. Táto spoločnosť si musí zakladať svoj rozvoj a hlavne otázku zamestnanosti a sebazamestnanosti predovšetkým cestou živnostníkov a musí vytvárať také podmienky, aby živnostníci čo najviac vznikali a redukovali nám sociálnu sieť, ktorá doteraz je ešte stále, myslím si, dosť naplnená.

    Čiže my z pohľadu ministerstva hospodárstva vítame, pokiaľ je nárast živnostníkov na Slovensku. My na ministerstve hospodárstva sa snažíme všetky programy, ktoré idú cestou podpory podnikania, separátne oddeľovať malých, stredných podnikateľov a živnostníkov, lebo myslíme si, že to je tá cieľová skupina, ktorú musí štát podporovať, ktorej štát musí viac pomáhať ako veľkým podnikateľom. A preto aj mnohé tie opatrenia z hľadiska finančnej podpory a vidieť to napríklad aj na rozdelení finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov, ktoré sú v kompetencii ministerstva hospodárstva. Tá najväčšia časť, tá najväčšia masa, ktorá by sa mala rozptýliť vo forme finančnej podpory zo strany štrukturálnych fondov, je práve na schémy de minimis, ktoré sú predovšetkým určené pre živnostníkov a malých podnikateľov.

    Okrem toho sme sa snažili cez Národnú agentúru pre malé a stredné podnikanie zvýšiť tú podporu predovšetkým v oblasti dlhovej služby, kde sa snažíme, aby rizikový kapitál bol využitý predovšetkým na krytie rizikových úverov pre začínajúcich a malých podnikateľov, vrátane živnostníkov, aby vôbec táto skupina podnikateľov alebo samozamestnávateľov mala šancu si zobrať aj úver z komerčných bánk, lebo pri bežných bankových podmienkach jednoducho táto skupina nemá šancu, aby si nejaký prevádzkový alebo investičný úver zobrala. Čiže, toto je našou snahou, našou ambíciou a my sme radi, že počet živnostníkov narastá.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Veľmi pekne vám ďakujem.

    Vyžrebovanú otázku č. 5 položil pán poslanec Gábor Gál. Položil ju ministrovi vnútra Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Robertovi Kaliňákovi a otázka znie: „Pán minister, motokros nepatrí do lesa, prečo polícia nezakročí voči týmto osobám?“

    Tak ako bolo oznámené, v zastúpení pána ministra Kaliňáka bude odpovedať minister obrany, pán minister Baška. Má slovo. Poprosím oznámiť ukončenie odpovede.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán poslanec, s tou odpoveďou si budete musieť vystačiť so mnou.

    Dovoľte mi na začiatku uviesť niektoré právne predpisy, ktoré s riešením nastolenej problematiky, ktorú uvádzate vo vašej otázke, bezprostredne súvisia. Úlohy Policajného zboru sú vymenované v § 2 zákona č. 171/1993 o Policajnom zbore. V rámci plnenia týchto úloh Policajný zbor spolupôsobí i pri realizácii úloh vyplývajúcich zo zákona č. 326/2005 o lesoch. Je potrebné upozorniť najmä na jeho ustanovenia o štátnej správe lesného hospodárstva, o štátnom dozore v lesoch a o lesnej stráži.

    Podľa § 56 tohto zákona štátnu správu na úseku lesného hospodárstva vykonávajú ministerstvo pôdohospodárstva, krajský lesný úrad a obvodný lesný úrad. Im patrí do pôsobnosti vykonávanie štátneho dozoru v lesoch, v rámci ktorého sú povinné zabezpečovať dozor v týchto lesoch. Na plnenie tejto úlohy zriaďujú lesnú stráž. Povinnosti a oprávnenia členov lesnej stráže sú pomerne široké. Majú napríklad právo zastaviť motorové vozidlo na lesných pozemkoch, sú oprávnení použiť donucovanie prostriedky, ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní za priestupky na úseku lesného hospodárstva, nosiť zbraň a použiť ju v medziach tohto zákona. Ak nemôžu splnenie úloh zabezpečiť vlastnými silami a prostriedkami, sú oprávnení požadovať pomoc Policajného zboru alebo obecnej polície.

    Z uvedeného vyplýva, že riešenie vami nastoleného problému patrí v prvom rade do pôsobnosti príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Minister vnútra nemá poznatky o tom, že by polícia odmietla vyžiadanú pomoc. Orgánom štátnej správy lesného hospodárstva patrí sankcionovanie motorkárov jazdiacich po lese. Za jazdu alebo státie motorovým vozidlom mimo vyznačených ciest môžu uložiť pokutu až do výšky 5 000 korún.

    Môžem vás ubezpečiť, vážený pán poslanec, že počínanie motorkárov v lesoch nie je polícii ľahostajné. V rámci plnenia svojich úloh vykonáva na pozemných komunikáciách vedúcich na lesné pozemky, najmä však v chránených oblastiach, kde je zaznamenávaný zvýšený pohyb motocyklistov, motorových trojkoliek a motorových štvorkoliek, sporadicky osobitné kontroly vodičov týchto vozidiel.

    Okrem spomínaných sporadických kontrol s cieľom prísnejšie postihovať množiace sa prípady používania motocyklov na lesných pozemkoch, v návrhu nového zákona o premávke na pozemných komunikáciách je zapracované ustanovenie, ktoré určuje povinnosť vodiča používať motorové vozidlo len na pozemných komunikáciách, okrem osobitných prípadov ustanovených týmto zákonom. Za porušenie tejto povinnosti bude vodičom ukladaná okrem pokuty aj sankcia zákazu vedenia motorových vozidiel.

    Obdobne do pripravovanej novely Trestného zákona ministerstvo vnútra uplatnilo pripomienku, aby používanie takýchto vozidiel v chránenom území bolo posudzované ako trestný čin ohrozenia a poškodenia životného prostredia.

    Vážený pán poslanec, problém, ktorý ste nastolili, nie je typickým problémom Policajného zboru. Je typickým problémom pre iné orgány, s ktorými Policajný zbor na ich riešení spolupracuje a bude spolupôsobiť.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa, či chce pán poslanec Gábor Gál podať... Chce. Máte dve minúty, pán poslanec. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Gálovi.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán minister, ďakujem, že ste zodpovedali otázku namiesto pána ministra vnútra.

    Ale predsa len takú doplňujúcu otázku. Dobre vieme, ako sú vybavení právomocami členovia lesnej stráže a hlavne, ako sú vycvičení. Oni žiadny výcvik nemajú. Nemajú možnosti, nemajú výcvik na to, aby bojovali proti motorkárom, ktorí jednak na lesných cestách veľmi ľahko uniknú kontrole lesnej stráže. Veľmi ľahko sa dostanú na pozemnú komunikáciu mimo lesa, čiže už tam lesná stráž nemá žiadne právomoci a hlavne ide o organizované skupiny, ktoré robia tieto motokrosové nájazdy v našich lesoch. Jeden alebo dvaja členovia lesnej stráže voči takýmto skupinám nevedia dostatočne zakročiť. Na toto je potrebný zákrok aj polície. Tak ja by som požiadal pána ministra, aby spravil nejaké akcie spolu s lesnou strážou aspoň sporadicky v týchto lesoch, kde sa ukazuje takýto jav.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, ako som hovoril v úvodnom slove, tak naozaj na požiadanie aj týchto lesných úradov Policajný zbor a pán minister vnútra doteraz nemali žiadne informácie, že na požiadanie nevyhovel Policajný zbor takýmto zásahom. Naozaj tá otázka, ktorá celá bola koncipovaná, skôr mieri niekde inde a nie do rezortu ministerstva vnútra. Ale ako som spomínal, Ministerstvo vnútra a Policajný zbor Slovenskej republiky budú vždy na požiadanie nápomocní túto situáciu riešiť.

  • Ukončenie? Ďakujem pekne, pán minister, ďakujem vám aj za odpoveď.

    Otázku č. 6 opäť podal pán poslanec Gábor Gál a položil ju ministerke pôdohospodárstva Zdenke Kramplovej. Otázka znie: „Pani ministerka, kedy budú ukončené ROEP-y vo všetkých katastrálnych územiach?“

    Pani ministerka, máte slovo. Oznámte, prosím, ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi za otázku. Predpokladám, pán poslanec, že máte informáciu, že usporiadanie pozemkového vlastníctva sa rieši od roku 1993 a práve v roku 2005 sa prijalo vo vláde uznesenie, ktorým sa prijali opatrenia na zintenzívnenie usporiadania pozemkového vlastníctva a práve pri tejto príležitosti vám urobím taký krátky odpočet, v akom stave sa ROEP-y momentálne nachádzajú. Predpokladám, že to bolo cieľom vašej otázky.

    To, že v správnom konaní, pokiaľ ide o usporiadanie pozemkového vlastníctva ROEP-ov, vystupujú dva orgány, a to ministerstvo pôdohospodárstva a úrad geodézie a katastra, to je tiež, myslím si, že jasné, a preto treba vedieť to, že na samom začiatku bola to kompetencia úradu geodézie a katastra s tým, že veľký počet katastrálnych území sa zdal nezvládnuteľný pre jeden úrad. Vstúpilo do toho ministerstvo pôdohospodárstva.

    V súčasnosti je stav taký, že úrad geodézie spravuje 2 348 katastrálnych území, ministerstvo pôdohospodárstva 1 195. K 31. decembru 2007 bola úloha skončená zápisom registrov obnovenej evidencie pozemkov do katastra nehnuteľností v 1 201 katastrálnych územiach v pôsobnosti úradu geodézie a katastra a v 1 061 katastrálnych územiach v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva. K tomuto termínu sú rozpracované registre v 539 katastrálnych územiach, z toho v pôsobnosti úradu geodézie 416 a u nás, v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva nám už zostáva len 123.

    Ja vám dávam prísľub, že tak ako máme rozpracované veci, ktoré sa dotýkajú ministerstva pôdohospodárstva, podľa poslednej informácie by sme mali ukončiť naše pôsobenie pri realizácii ROEP-ov do konca roka 2008. Podľa uznesenia vlády, ktoré som citovala, ktoré bolo prijaté v roku 2005, celý proces by mal ukončený do roku 2010. To, že my riešime veľmi intenzívne túto otázku, vidieť aj v tom, že skutočne predstihujeme toto uznesenie a naozaj to, čo bolo pridelené, tie katastrálne územia, ktoré boli pridelené ministerstvu pôdohospodárstva, skončíme, predpokladám, o dva roky skôr. Ostatné katastrálne územia, ktoré patria do pôsobnosti úradu geodézie a katastra, sú v kompetencii úradu geodézie a katastra a verím, že finančné prostriedky, ktoré sú vynaložené a priamo určené uznesením vlády na dokončenie ROEP-ov, budú riešené tak, že ROEP-y aj v rámci úradu geodézie a katastra budú vysporiadané nielen v danom termíne, ale verím, že aj skôr.

    Ďakujem, skončila som.

  • Ďakujem, pani ministerka. Pýtam sa, pána poslanca, chce využiť... Zapnite mikrofón. Máte dve minúty, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, ďakujem za odpoveď, ktorá bola vyčerpávajúca. Ale predsa len mám takú otázku, či kontroluje ministerstvo kvalitu týchto registrov, lebo už aj z praxe máme poznatky, že niektoré sú spravené lepšie, niektoré horšie. Niektoré tie spoločnosti, ktoré robia tieto registre, sa postavia k tomu lajdácky a neskúmajú a nemajú príliš veľký záujem na tom, aby našli skutočných a identifikovali skutočných vlastníkov, napíšu tam jednoducho, že meno, priezvisko a spraví sa SPF. Či skúmate, aj toto je moja otázka, či skúmate aj to, akej kvality sú tieto registre, do akej miery sa podarilo týmto obnoveným registrom nájsť a identifikovať konkrétnych vlastníkov.

  • Pokiaľ ide o preberanie diela, to znamená, usporiadania ROEP-ov, sú zodpovední pracovníci na ministerstve pôdohospodárstva, ktorí svojím podpisom podpisujú to, že boli realizované veci tak, ako boli v zmluve o diele uložené a dohodnuté. Samozrejme, že kontrolujeme námatkovo a hlavne na základe sťažností, ktoré prídu na ministerstvo pôdohospodárstva. Nie je možné realizovať následne alebo kontroly každého jedného vykonaného diela, lebo skutočne nemáme takúto kapacitu. Ak by takáto kapacita bola, bolo by to možné. Ale v súčasnosti skutočne takéto záležitosti nerobíme, lebo kompetencií vo vzťahu jednak k pozemkovým úpravám a k iným dôležitým otázkam v oblasti pôdohospodárstva, ktoré padajú na náš rezort, nie je možné, aby sme ich vedeli skontrolovať. Ale ak máte konkrétne podnety, pán poslanec, ktoré hovoria o tom, že neboli tieto práce vykonané v súlade so zmluvou, ktorá bola uzatvorená medzi ministerstvom pôdohospodárstva a príslušnou organizáciou alebo dodávateľom, poprosím vás, aby ste mi oznámili takéto údaje. Radi ich prešetríme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Otázku č. 7 si vyžreboval pán poslanec Jaroslav Ivančo, ale sledujem, že sa nenachádza v sále. Pokiaľ sa teda nenachádza, akože sa nenachádza, stráca právo na odpoveď od pána ministra školstva.

    Takže dostávame sa k vyžrebovanej otázke č. 8. Opäť ju položil pán poslanec Gábor Gál. Položil ju ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomírovi Vážnemu. Teraz máme trošku problém s prítomnosťou pána ministra. Zastavte, prosím vás, čas, ak je to možné na hodine. Ďakujem pekne. Pán minister zrejme počítal, že nepríde na poradie. Ak sa dá, ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj pánovi kolegovi Bárdosovi.

    Otázku č. 8 položil pán poslanec Gábor Gál, položil ju ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií pánovi ministrovi Vážnemu. Otázka znie: „Vážený pán minister, aké možnosti chce vytvoriť váš rezort pre miestne samosprávy na opravu a údržbu ciest, na ktoré menšie obce nemajú dostatok vlastných zdrojov?“

    Nech sa páči, pán minister, oznámte ukončenie.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Gál, podľa zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon, v znení neskorších predpisov sa pozemné komunikácie delia podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na diaľnice, cesty, miestne komunikácie a účelové komunikácie. Miestne komunikácie sú vo vlastníctve a správe obce.

    Vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené. Prostriedky štátneho rozpočtu z kapitoly ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov možno použiť len na účely, na ktoré boli ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Prostriedky našej kapitoly pre cestnú infraštruktúru sú určené len na financovanie údržby, opráv a výstavby ciest I. triedy, diaľnic a rýchlostných ciest. Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok môžu byť určené dotácie obciam v rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Samosprávy sú taktiež oprávnené čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov, t. j. Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu. Na tie sa vzťahujú operačné programy v Národnom strategickom referenčnom rámci Slovenskej republiky na roky 2007 až 2013, a najmä regionálny operačný program. Niektoré obce budú môcť čerpať tiež z nástrojov spoločnej poľnohospodárskej politiky Program pre rozvoj vidieka Slovenskej republiky v rokoch 2007 až 2013.

    Ďakujem, skončil som odpoveď.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa, či chce položiť... Zapnite, prosím pánovi poslancovi mikrofón.

  • Ďakujem za odpoveď, vážený pán minister. Predsa len sa chcem opýtať, lebo finančné možnosti týchto malých obcí, hlavne ide o malé obce, sú také, že nemajú vlastné zdroje na úpravu, opravu a údržbu týchto ciest a jednak nemajú zdroje ani na kofinancovanie opravy a údržby týchto ciest. Preto sa to pýtam, lebo sú v takej zlej situácii, že majú cesty alebo miestne komunikácie samé diery, na nové absolútne nemajú. Však dobre vieme, aké sú opravy a údržby drahé záležitosti. Preto, či vláda nechce nejakým vlastným programom prispieť k tomu, aby tieto cesty mohli byť opravené a udržiavané. Hovorím, že ide o to, že spolufinancovanie pri malých obciach je veľmi obtiažne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, pán minister.

  • Chápem tú potrebu, ale v zásade, ako som už povedal, v prípade, že by sme to chceli riešiť z našej kapitoly, tak porušíme zákon o rozpočtových pravidlách, pretože nemáme na to oprávnenie, aby sme financovali to, čo nám nepatrí.

    Na druhej strane tá potreba je tu evidentná, ale je to obdoba, ako sú samosprávne kraje. To znamená, samosprávne kraje dostali daň z motorových vozidiel do svojich rozpočtov a zároveň z tejto dane majú riešiť aj správu a údržbu ciest II. a III. triedy. Obdobný prípad je aj v obciach, ktoré zase majú len určité dane, určitú časť daní dostávajú a v rámci toho majú riešiť okrem iného aj správu a údržbu ciest IV. triedy, ktoré voláme ľudovo obecné cesty. Samozrejme, že v tých malých obciach je to problém, pretože ten daňový príjem je taký nízky, že nevedia naakumulovať tie zdroje najmä vtedy, keď tá obecná cesta je dlhšia a, samozrejme, nie je riešená systematicky na nej údržba.

    Čo sa týka pohľadu vlády, my sme to neriešili. Zatiaľ ani nemám predstavu, aby sme to nejako riešili, pretože neviem si predstaviť, ide len o peniaze a v podstate v celoslovenskom rozmere by išlo určite o miliardy korún, ktoré vláda momentálne nevie nájsť. Takže to je asi odpoveď. Máme dosť starostí starať sa o to, čo nám patrí, a nie o to, čo nám nepatrí, keď to tak úprimne poviem.

  • Veľmi pekne ďakujem.

    Deviatu vyžrebovanú otázku položila pani poslankyňa Katarína Tóthová. Ešte máme chvíľu času. Položila ju ministrovi financií Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi a otázka znie: „Dzurindova vláda vydala výnos o cenách, ktorý napadol generálny prokurátor na Ústavnom súde SR ako rozporný s ústavou ešte v roku 2007. Aké sú dôvody, že ministerstvo financií tento všeobecne záväzný právny predpis, rozporný s ústavou, dodnes nenahradilo?“

    V mene pána ministra Počiatka opäť odpovedá pán minister Vážny. Má slovo. Poprosím oznámiť ukončenie odpovede.

  • Áno. Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani poslankyňa pýtajúca sa, ministerstvo financií pripravuje návrh novely zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, ktorú má podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 8 z 9. januára 2008 k návrhu koncepcie cenovej politiky predložiť na rokovanie vlády do 30. júna 2008.

    Súčasťou týchto prác je analyzovanie súčasne ustanovených postupov regulácie cien a príprava nových úprav, ktoré sa premietnu do súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov. Výnos ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja o regulácii cien nájmu bytov bude nahradený opatrením ministerstva financií. Návrh tohto opatrenia má ministerstvo financií v súčasnosti pripravený a predloží ho do konca marca na medzirezortné pripomienkové konanie. Poznamenávam, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci podania generálneho prokurátora, týkajúceho sa uvedeného výnosu ministerstva výstavby, ešte nerozhodol.

    Skončil som odpoveď.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa pani poslankyne... Zapnite pani poslankyni Tóthovej.

  • Ďakujem. Už som zapnutá. Vážený pán minister odpovedajúci za pána ministra financií, zrejme to, čo som sa pôvodne chcela opýtať, by ste zodpovedať nevedeli, ale osobne si myslím, že nahradenie vyhlášky, ktorá bola evidentne vydaná za Dzurindovej vlády nekompetentným ministerstvom, je nezávislé od prijatia novely zákona o cenách. Preto som rada, že ste povedali, že sa pripravuje, ale myslím si, že nie je rozumné nechať to až do rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré by muselo konštatovať, že je táto vyhláška v rozpore a napriek tomu zdôrazňujem, že je to vyhláška Dzurindovej vlády. Táto vláda má mať záujem na tom, aby platný právny stav bol ústavný.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Pán minister, ak, tak jednu vetu, pretože uplynula hodina otázok.

  • Budem stručný. Čiže odporúčate, aby obidva procesy bežali súbežne a budem to tlmočiť ministrovi financií.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem členom vlády za účasť a za odpovede na vyžrebované otázky vážených kolegov.

    Teraz mi dovoľte, vážené kolegyne, kolegovia, vyhlásiť prestávku na tri minúty, ktorá je nevyhnutná na prestavenie technického zariadenia.

    Budeme pokračovať v zmysle riadne schváleného programu o vládnom návrhu zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.

  • Prerušenie rokovania o 15.07 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 15.11 hodine.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, po prestávke budeme pokračovať prerušeným rokovaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 359/2007 Z. z.

    Tento návrh máte ako tlač 546. Ďakujem pani ministerke, ktorá zaujala miesto pre navrhovateľov. O to isté prosím aj pani spoločnú spravodajkyňa, pani poslankyňu Magdu Košútovú.

    Poprosím všetkých, ktorí sú v sále, vrátane členov vlády, aby zachovali pokoj, aby sme mohli pokračovať v prerušenom rokovaní o tomto návrhu vládneho zákona. Ďakujem za porozumenie.

    Poslednou písomne prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Jarmila Tkáčová, ktorej týmto odovzdávam slovo. Po jej vystúpení a poprípade faktických poznámkach bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona ústne.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Hluk v pléne.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ale predsa ešte chvíľočku počkám, kým sa upokojí situácia.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, aj vážení, ctení členovia vlády, chceme pokračovať v rokovaní. Poprosím vás, ak si máte niečo dôležité povedať, povedzte si to mimo rokovacej sály, aby mohla pani poslankyňa uviesť svoje vystúpenie v diskusii.

  • Vážená pani ministerka, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, svoje vystúpenie začnem podobne ako kolega Simon a to reakciou na kolegu poslanca Dubravaya. Pán kolega povedal, že on považuje za potrebné potrestať každého, kto šafári s dobrou pôdou. Pán kolega, mali ste na mysli pozemky pri Veľkom Slavkove alebo pri Čiernej vode? Toľko na úvod.

    Prejdem teraz k návrhu zákona tak, ako bol predložený do Národnej rady. Ja tento zákon považujem za zákon z kategórie tých, ktoré sú škodlivé a spiatočnícke, dokonca si dovolím povedať, že podľa mňa je tento zákon aj zlomyseľný. Navrhované zmeny v zákone nás dostávajú tam, kde sme už raz boli, do čias, keď pre obyčajného človeka bolo takmer nemožné vyňať zo svojej poľnohospodárskej pôdy pozemok napríklad na postavenie si hospodárskych budov, pretože okrem prísneho administratívneho postupu i známostí si to vyžadovalo aj vysoké finančné náklady. Pritom žiadny poplatok negarantuje, že pôda bude chránená aj fakticky. Naopak, čím tvrdšie opatrenia, tým viac korupcie a horší výsledok. Tu musíme, dámy a páni, rozlišovať medzi ochranou výmery pôdy a medzi faktickou, skutočnou ochranou kvality pôdy, pretože nás nemôžu zaujímať len najlepšie a najbonitnejšie pôdy, nás musí zaujímať poľnohospodárska pôda ako celok.

    Prioritou nového zákona o ochrane pôdy v roku 2004 bola ochrana vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a uznanie jej multifunkčného charakteru. To znamená, že nie iba pôda pre poľnohospodársku výrobu, ale aj pôda pre cestovný ruch, či s tým spojenou infraštruktúrou. Podľa nás, ako som už povedala, nie je dôležitá represia, ale prevencia, nie korupcia, ale prehľadné pravidlá. Však ako som už povedala, neraz sme sa presvedčili v praxi, čím prísnejšie postihy, tým väčšia korupcia. Spoplatnenie vyňatia pôdy považujem za postih, za postih vlastníkov pôdy, za postih obyčajných ľudí, za trestanie motivovaných a iniciatívnych. Nie, nemyslím si, že ide o ochranu pôdy, dámy a páni, ale o vytiahnutie dodatočných prostriedkov z peňaženiek. Z návrhu zákona je cítiť úmysel dodatočne zdaniť každého, kto niečo má. Hovoril o tom už aj kolega Simon. O tom, že zákon je tendenčne zameraný, svedčí nový § 27a, v ktorom sa spod spoplatnenia vyníma štát a jeho aktivity. Platiť budú len občania, nové farmy, fabriky, obce a mestá.

    Pani ministerka vo svojom úvodnom slove ako hlavný argument veľmi emotívne povedala, že ona ako ministerka zabezpečí ochranu najlepšej pôdy. No, myslím si, pani ministerka, že spoplatnením sa vám to nepodarí. Nezabezpečíte to, pretože ide o fenomén modernej doby, že ľudia jednoducho chcú bývať v blízkosti miest. V Nemecku napríklad ročne je vyňatých 13 tisíc hektárov pôdy.

  • Hlasy v sále.

  • Je vyňatých 13 tisíc hektárov.

  • Kolegyňa, potom budete mať možnosť reagovať na moje vystúpenie. Prosím, nerušte ma.

  • Takže si myslím, že ľudia, ktorí v blízkosti miest budú chcieť bývať, zaplatia cenu, či už bude vrátane spoplatnenia, alebo nebude. Myslím si, že to, čo chcete, ochrániť dobrú bonitnú pôdu, by sa podarilo iba zákazom. A to je o tej reštrikcii, ako som hovorila. Prevencia je vždy lepšia.

    Pozrime sa teraz na dôvodovú správu. Myslím si, že úradníci na ministerstve odviedli veľmi lajdácku robotu. Dôvodová správa vlastne nehovorí o dôvodoch, prečo je návrh zákona predložený. Vonkoncom z nej nie je zrejmé, prečo je spoplatnenie nutné, teda okrem toho, že to niektorá z vládnych strán má vo vládnom programe. Žiadna analýza dopadov toho, že odkedy sa od roku 2004 za vyňatie neplatí, koľko dobrej pôdy odišlo, žiadne alarmujúce čísla. Pritom v roku 2004 pri prerokovaní nového návrhu zákona bol stav taký, že sa vynímalo ročne v priemere asi 1 300 ha pôdy a výnos zo spoplatnenia bol okolo 600 mil. Sk. Pani ministerka v úvodnom slove uviedla, že v roku 2007 to bolo asi 2 200 ha pôdy. Čiže je to nárast o 900 ha a ja si myslím, že to nie je vďaka tomu, že sa zrušilo spoplatnenie, ale je to vďaka tomu, že došlo k vysokému ekonomickému rastu. Čiže, aj keď sme zrušili spoplatnenie, podľa mňa tie čísla ukazujú, že spoplatnenie nebolo brzdou, nebolo žiadnou zábranou, či sa pôda vynímala, tomu úmyslu stavebníkov pôdu vyňať, alebo nie, čiže žiadnou ekonomickou zábranou, ako sa hovorí.

    Preto by som vás, pani ministerka, chcela požiadať, aby ste na rokovanie gestorského výboru priniesli analýzu dopadov oslobodenia od spoplatnenia a minimálne kvalifikovaný odhad príjmov zo znovuzavedenia tohto spoplatnenia a odhad dynamiky ubúdania poľnohospodárskej pôdy. Meniť zákony by sa totiž mali vtedy, keď je na to vážny dôvod. V prípade niektorých technických zmien v tomto návrhu, ktoré reagujú na aplikáciu zákona v praxi, to je v poriadku, ale v prípade spoplatnenia pádne argumenty ani dôvody na stole nie sú, a preto sa pripájam k návrhu kolegu, poslanca Simona vrátiť návrh zákona na ministerstvo na prepracovanie.

    Ďalej ako argument v dôvodovej správe sa hovorí aj o sprísnení zákona. Ale zároveň, pani ministerka, zákon sa zmäkčuje, pretože sa ruší povinnosť pri dočasnom odňatí pôdy predložiť súhlas orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy. A ja to považujem za poľavenie, nie za sprísnenie. Odvody za vyňatie pôdy sa podľa návrhu majú odvádzať do štátneho rozpočtu a malo by sa nimi zabezpečiť financovanie aktivít ministerstva pôdohospodárstva. Opäť sa vrátim k dôvodovej správe. Nie je tam ani slovo o tom akých aktivít. Či nedostal rezort zo všetkých takmer najviac pridané? Som veľmi nedôverčivá pri takom nulitnom vysvetlení použitia týchto, nazvime ich, poľno-daní. V dôvodovej správe sa síce spomína Smernica Európskeho parlamentu a Rady, ale už sme si akosi zvykli, že keď nemáme dosť argumentov, tak vyrukujeme na poslancov s úniou a my vo výbore pre pôdohospodárstvo už s tým máme dostatok vlastných skúseností.

    Ďalej vidím problém v tom, že sumy za vyňatie a spôsob platenia sa ustanovujú nariadením vlády. Túto prax sme tu už mali. Vládne nariadenie č. 152 z roku 1996 stanovovalo výšku, podmienky a spôsob platenia odvodov a každá novela nariadenia vlády riešila nový titul oslobodenia od odvodov. Áno, teraz máme oslobodenie v zákone v novom § 27a, ale zas máme aj svoje skúsenosti s tým, že vládni poslanci tu chodia s lobistickými novelami ako na bežiacom páse, naposledy je to novela stavebného zákona.

    Na ilustráciu a na lepšiu zrozumiteľnosť uvediem aj dve čísla z vládneho návrhu. To prvé je pokuta, ktorá sa stanovuje za každý deň omeškania z nezaplatenej sumy odvodu a stanovuje sa na 0,5 percenta za každý začatý deň. Predstavuje to ročný úrok 182,5 %. Isteže, súhlasím s tým, že sankcia musí byť, ale za oveľa účinnejšie by bolo hroziť zrušením vydaného povolenia, resp. podmieniť ho zaplatením tejto úhrady a nie stanovovať štátom úžernícke úroky. To druhé číslo je výška odvodu, ktorý by musel zaplatiť majiteľ napríklad bonitnej poľnohospodárskej pôdy za svojou záhradou, ak by tam chcel postaviť dom pre svoje deti. Za 7-árový pozemok na vlastnom by takto zaplatil 350 tis. Sk. A toto ja považujem za nanajvýš nespravodlivé.

    Na záver niekoľko otázok. Prečo sa zvyšujú podnikateľom investičné náklady, ak zámer na vyňatie pôdy musí prejsť schvaľovacím konaním, posúdením štátnym orgánom na ochranu pôdy, zároveň existuje zákonná povinnosť predložiť bilanciu z krivky humusového horizontu a návrh na jeho hospodárne využitie a zároveň orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy uloží podmienky na zabezpečenie ochrany pôdy? Teda ochrana je zabezpečená a pôda, či už s poplatkom, alebo bez z fondu odíde.

    Druhá moja otázka. Pani ministerka, ako chcete podporovať agroturistiku, keď spoplatníte vyňatie pôdy na výstavbu potrebnej infraštruktúry v rámci krajiny?

    A tretia moja otázka. Prečo trestáte ľudí, ktorí si na svojej pôde chcú postaviť dom alebo farmu?

    Podčiarknuté a zhrnuté, tento návrh je namierený proti ľuďom. Zhorší podnikateľské prostredie a zvýši korupciu a poslanecký lobizmus. Pre tieto dôvody nepodporím návrh zákona a predpokladám, že ani moji kolegovia z poslaneckého klubu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa bola posledná prihlásená do rozpravy písomne. S faktickou poznámkou na jej vystúpenie? Predpokladám, pani poslankyňa, vy sa chcete prihlásiť do rozpravy, však? Takže s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Ivan Štefanec. Končím možnosť reagovať faktickou poznámkou na predrečníka.

    Nech sa páči, pán Štefanec, máte slovo. Zapnite, prosím vás, pánovi poslancovi Štefancovi mikrofón. Nech sa páči, pán kolega, môžete.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcem sa poďakovať pani poslankyni Tkáčovej, ktorá veľmi jasne pomenovala dôvody, prečo tento návrh zákona je zlý. Za posledné roky, keď boli zrušené odvody za vyňatie z pôdneho fondu, tak naša krajina zaznamenala skutočne investičný rozvoj, ktorý bol v prospech zamestnanosti, v prospech ľudí tejto krajiny. Považujem za nesprávne, aby ľudia platili za to, že si niekto postaví niečo na svojej záhrade. Na tomto príklade je krásne dokumentované, že tento návrh je nielen proti investičnému rastu, nielen proti zamestnanosti, ale je predovšetkým proti ľuďom, proti občanom tejto krajiny. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani Tkáčová chce reagovať, nech sa páči.

  • Ďakujem kolegovi Štefancovi, že ma doplnil, ale napriek tomu by som ešte rada chcela uviesť jeden argument, ktorý možno by mohol zaznieť. V Európskej únii zhruba jedna desatina pôdy dokáže vyprodukovať potraviny pre všetkých obyvateľov Európskej únie, a preto si myslím, že ochranu, samozrejme, pôdy áno, faktickú ochranu kvality a bonity pôdy, ale nie za cenu, že by sme obmedzovali ľudí, že by sme obmedzovali podnikateľské aktivity a aktivity miest a obcí. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz dávam priestor všetkým, ktorí sa chcú prihlásiť k tomuto návrhu zákona do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Berényi, pán poslanec Gál, pán poslanec Záhumenský. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má teraz pani poslankyňa Katarína Tóthová, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení prítomní, zrejme moje vystúpenie bude v inom zornom uhle, ako tu predniesla predo mnou moja predrečníčka, ktorá konštatovala, že predložený legislatívny návrh je škodlivý, spiatočnícky a trestá iniciatívnych. Ja si toto o predloženom legislatívnom návrhu vôbec nemyslím. Totiž na tom, ako ho budeme hodnotiť, záleží, aký uhol pohľadu si vezmeme. A ten uhol pohľadu je determinovaný stupnicou spoločenských hodnôt, ktoré ten-ktorý jedinec, ten-ktorý poslanec nosí, uprednostňuje, presadzuje, obhajuje. Pre mňa je vysoko v spoločenskom hodnotení rebríčka otázka ochrany životného prostredia, ochrany bonitnej pôdy ako výrobného prostriedku a otázka zachovania určitej kvality životného prostredia a poľnohospodárskej pôdy pre budúce generácie. Pre mňa nie je prioritou vymaknúť za toto obdobie všetko, čo sa len vymaknúť dá aj za cenu devastovania a znehodnotenia tej najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy. Je to totiž kvalita, poľnohospodárska pôda je určitá hodnota. Je to hodnota, ktorú, keď zdevastujeme, je nenahraditeľná. Kvalitnú pôdu sme zdedili po našich otcoch, dedoch a nemáme podľa môjho názoru morálne právo na bonitne kvalitnej pôde stavať to, čo možno stavať inde a nemožno hľadieť na tieto otázky len zo zorného uhlu, ja neviem, jedného okresu v záujme jednej skupiny, ale treba hľadieť celospoločensky.

    Ja si pamätám obdobie vlády Jána Čarnogurského, keď prišiel s teóriou, načo rozvíjame poľnohospodársku výrobu, načo skvalitňujeme náš chov dobytka, vulgárne to nazvem, lebo v tom zmysle to bolo uvedené, vykašlime sa na to, doslova bolo povedané, urobme golfové ihriská a lacné potraviny dovezieme zo zahraničia. Taká bola filozofia. Naskočili sme na ňu a dnes začíname pociťovať jej skryté zákerné nevýhody, ktoré sa ako bumerang vracajú. Ak by sme túto filozofiu presadzovali, tak by sa nám „budúce generácie poďakovali“.

    Totiž realita nie je taká ako lineárna predstava vtedajšej vlády Jána Čarnogurského. Obchodné reťazce dovážajú lacné potraviny a dávajú za pravdu, načo by sme si ich my dochovali, vypestovali a podobne tie potraviny, spravme golfové ihriská. Lenže na to môže naskočiť len ten, kto rozmýšľa v rozsahu krátkodobej perspektívy a nie dlhodobej. Z hľadiska dlhodobej perspektívy je neodvratná taká realita, že sa zlikviduje výroba poľnohospodárstva, že sa zlikviduje dopestúvanie plodín a ten Západ, tie iné krajiny, keď my si to zlikvidujeme, si veľmi rýchlo uvedomí, že aj keď sa ľudia neoblečú, aj keď si nevymenia autá za nový model, aj keď nevystavajú ďalšiu, ja neviem, kultúrnu inštitúciu, žiť môžu, ale nemôžu, nemôže existovať štát, nemôže existovať spoločnosť, ktorá nenakŕmi svojich obyvateľov. No a potom veľmi jednoznačne začnú dvíhať ceny potravín.

    Ja sa čudujem, čo všetko tu bolo dnes povedané, keď politik s rozhľadom musí vidieť ako sa v Európskej únii začínajú zvyšovať ceny potravín, ako sa potraviny stávajú úzkym a želateľným produktom v celosvetovom meradle, ako vznikajú humánne katastrofy z nedostatku potravín. Vážení, ja neviem, vy sa pozeráte z hľadiska jedného južného okresu alebo ako chcete viesť túto spoločnosť? Veď si predsa treba uvedomiť, že náhrada energií dnes prechádza cez rôzne spracúvanie rastlín a z nich výrobu pohonných hmôt. Že plodiny vypestované na pôde začínajú nahrádzať elektrickú energiu, začínajú nahrádzať naftu, benzín a podobne, čiže dopyt po možnej pôde, na ktorej sa má vypestovať plodina, na ktorej sa má vypestovať potravina, ten dopyt rastie. Cena pôdy rastie. Dozaista ste si povšimli, že občania Holandska začínajú skupovať pôdu. Totiž je tu predpoveď futurológov, že Holandsko vzhľadom na topiace sa ľadovce prestane existovať na mape. To je zmenšená pôda. Holanďania majú dobrú poľnohospodársku výrobu, chov dobytka a podobne, ale toto v hodine H nemusí byť pravda, deň D a prestáva to byť pravda.

    Teda nevidieť tieto súvislosti, nechcieť snažiť sa zabezpečiť priblíženie sa štátu k potravinovej samostatnosti, lebo tú, žiaľ, ktorú sme mali, sme stratili filozofiou Čarnogurského vlády, ktorú tu nechcem znovu opakovať, áno, tak zodpovedný štát si nemôže dovoliť nechať zabezpečenie potravín štátmi na dovoz. Taký štát skutočne je nezodpovedný. Vláda, ktorá by to robila, je nezodpovedná vláda.

    A teraz poďme k vašim argumentom, zastavia sa stavby atď. Čerta starého, len sa začne rozmýšľať, že sa bude stavať na poľnohospodársky nekvalitnejšej pôde, kde budú menšie poplatky. Pretože je neuveriteľné, že mnohé...

  • Hlasy z pléna.

  • No, ale začne sa stavať na nekvalitnejšej pôde. Prečo dodnes sa stavalo, keď neboli poplatky, stavalo sa na kvalitnej pôde? Pani poslankyňa, vy sa smejete a nechápete, čo rozprávam. Ešte raz vám to poviem. Doteraz sa stavalo na poľnohospodárskej pôde bonitne kvalitnej, čo je hriech. Ak ste katolíčka, vám poviem, že je to smrteľný hriech. No, samozrejme, z hľadiska perspektívy vývoja spoločnosti len nerozumný štát stavia na bonitne kvalitnej pôde, kde môže rozvíjať poľnohospodársku výrobu. Treba stavať tam, kde sú malé poplatky, poprípade žiadne nebudú a ...

  • Hlasy v pléne.

  • Na to je aj škoda odpovedať, čo ste teraz povedali a myslím si, že ma nemáte vyrušovať. Príďte sem na miesto, ktoré je určené...

  • Pani poslankyne, poprosím, vás, keby ste reagovali... Prepáčte, pani poslankyňa. Keby ste reagovali v súlade s rokovacím poriadkom cez rečníčku a potom cez faktickú poznámku. Ďakujem za porozumenie.

  • Presne to som vám chcela teraz povedať. Ďakujem, pán predsedajúci, pretože podľa rokovacieho poriadku má možnosť vyjadriť svoj názor.

    Takže konečne niektoré záchvaty výstavby na bonitnej pôde už musíme začať rozumne hodnotiť, pretože vystavia sa podnik, dajú sa príspevky zo štátneho rozpočtu na vytvorenie pracovných miest. A kto nastupuje na pracovné miesta? Pracovníci z Ukrajiny, pracovníci z iných štátov, dokonca boli dovezené pracovníčky aj z Kuby. Tak potom dávam otázku, či je rozumné, aby štát prispieval na také stavby, likvidoval kvalitnú poľnohospodársku pôdu a vytváral pracovné miesta len pre pracovníkov zo zahraničia a neriešil napríklad využívanie vodných zdrojov, ktoré máme, rozvojom kúpeľníctva a podobne. Takže tu je komplex otázok.

    Vystúpenie by som chcela zavŕšiť tým, že ja som si vypočula dobre aj predchádzajúce stanoviská a pokiaľ bolo niečo rozumné, hodnotím, že bolo povedané. Napríklad moja predrečníčka uviedla, že súhlas na vyňatie pôdy by sa nemal, teda zaplatenie poplatku by sa nemalo riešiť zvyšovaním úrokovej sadzby. Ale mohlo by sa riešiť tak, že vôbec o vyňatí možno začať rokovať, ak sa preukáže, že sa zaplatil poplatok. To je nerozumné, lebo zaplatí až ten, kto už má súhlas, kto má konečné rozhodnutie, ale napríklad kto zloží príslušnú finančnú čiastku do depozitu. Áno. Takto by to napríklad mohlo byť riešené, lebo pokiaľ začne konanie, nikto nezaplatí, keď nevie, aký je výsledok konania. Toto sú najprogresívnejšie systémy riešenia. Napríklad aj v životnom prostredí sa nedávajú už v poslednom období sankcie za vypúšťanie odpadovej vody, ale v rámci stavebného konania podmienkou projektu je, že vypúšťajúca voda musí mať výtok pred odberom vody. Čiže on pokiaľ by vypúšťal nekvalitnú vodu, ohrozí vlastnú premávku, vlastný výrobný proces.

    Takže, počúvala som podrobne, pozorne aj predchádzajúce stanoviská. Pokiaľ je niečo naznačené, myslím si, že je možné uvažovať, treba uvažovať, ale zákon, predložený vládny návrh v komplexe je rozumný, chráni vyšší spoločenský záujem a chráni taký spoločenský záujem, ktorý je z hľadiska daného vývoja a hlavne z budúceho vývoja našej spoločnosti a podmienok existencie spoločnosti na zemi progresívny a ja ho veľmi rada pri hlasovaní podporím.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie poslankyne Tóthovej sa prihlásili: pani poslankyňa Jarmila Tkáčová, pán poslanec Gábor Gál, pán poslanec Ivan Štefanec a pán poslanec Zsolt Simon. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenia rečníka v rozprave.

    Slovo má pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, chcem sa vám poďakovať, že aspoň v niečom sa zhodneme a myslím si, že techniku samotného zloženia zálohy do depozitu alebo podmienenia platnosti uhradením poplatku, to si vieme dohodnúť s pani ministerkou a s úradníkmi na gestorskom výbore.

    Ale rada by som zareagovala na niektoré vaše ďalšie poznámky. Myslím si, že nakoľko účinný bude tento zákon, to si budeme môcť z každého uhla pohľadu vyhodnotiť o niekoľko rokov, keď si spravíme analýzu, ako zafungoval. A preto som aj pani ministerku požiadala, aby na výbor predložila analýzu, ako fungoval ten zákon, ktorý chceme dnes meniť, a to je zákon z roku 2004. Ja nespochybňujem potrebu ochrany pôdy. Keď to niekto takto pochopil, tak to pochopil zle. Pretože som v roku 2004 hlasovala za zákon o ochrane pôdy a to o ochrane faktickej. Ja len spochybňujem nástroj, ktorý navrhujete, lebo som presvedčená, že spoplatnením nezastavíme žiadne vynímanie bonitnej či nebonitnej pôdy.

    A ešte k tým lacným potravinám. Myslím si, že predstava o lacných slovenských potravinách sa, pani poslankyňa, zrútila. Napriek rastúcim dotáciám do pôdohospodárstva rastú ceny potravín, pretože či sa nám to páči, alebo nie, sú naviazané globálne na svetové ceny potravín. Je dokázané, že dotácie zvyšujú ceny potravín v priemere o 20 %. A na rozdiel od vás si myslím, že z toho globálneho pohľadu je potrebné zrušiť dotácie, zrušiť clá, ochranárske opatrenia a otvoriť potravinám hranice, pretože parafrázujúc osvieteného filozofa z 18. storočia tvrdím, nechajme svetom cestovať tovary, nie armády.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Gábor Gál.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, vy si vážne myslíte, že stavby sa zámerne stavali na najbonitnejšej pôde? Však určite nie. Stavby sa stavali tam, kde bolo reálne, že ich môžu postaviť. Vedeli zakúpiť pozemok v takej výmere, v akej potrebovali a bola k tomu dostatočná infraštruktúra a voľné pracovné sily. Však postavenie stavby na bonitnej pôde spôsobilo aj podľa dnešného právneho poriadku dosť veľa problémov pre tých stavebníkov, lebo museli veľa vecí na úradoch vybavovať, odstrániť ornú zeminu, atď., atď. Čiže aj to bol pre nich aj za dnešného stavu problém. A ešte jedna vec. Neviem, koľko bol pán Čarnogurský na čele vlády, ale šťastie asi pre vás, že bol, lebo všetko môžete naňho zvaliť, za všetko môže pán Čarnogurský. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ivan Štefanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, váš príspevok určite obsahoval mnohé nekonvenčné myšlienky, ktoré ma zaujali, najmä tie, ktoré sa týkali obchodných reťazcov a dovozu lacných potravín. Zaujalo ma najmä to, ako z negatívneho hľadiska hodnotíte takú filozofiu. Ja mám určite opačný názor. Tie potraviny určite nebudú lacné, keď budete presadzovať také zákony ako napríklad na tejto schôdzi. A myslím tým zdražovací zákon, ktorý zakazuje obchodným reťazcom zľavy. Týmto spôsobom ozaj nebudeme mať lacné potraviny. Budú ešte drahšie, ako ich máme teraz a začali dražieť, bohužiaľ, za vašej vlády. O čom ale je podstata tohto zákona? Tá nie je o obchodných reťazcoch, ani o potravinách a myslím si, že nie je ani o ochrane pôdy. Podstata tohto zákona je predovšetkým o pokutovaní tých, ktorí chcú rozvoj a ktorí chcú zveľaďovať svoje okolie. Preto som presvedčený, že návrh tohto zákona je proti rozvoju a najmä proti ľuďom. Ďakujem.

  • Posledným s faktickou poznámkou prihláseným na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej je pán poslanec Zsolt Simon. Nech sa páči, pán kolega.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, snáď nemyslíte vážne, že 5-miliónová Slovenská republika v rámci 500-miliónovej Európskej únie v oblasti produkcie potravín dokáže zmeniť svet. Asi to nie je pravda. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som zacitoval z platného zákona č. 220/2004 § 17 ods. 1: „Na nepoľnohospodárske účely možno požiť poľnohospodársku pôdu len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy. Rozhodnutie o odňatí vydáva orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy § 23, v ktorého obvode sa poľnohospodárska pôda navrhovaná na odňatie nachádza. Orgánmi ochrany poľnohospodárskej pôdy sú: Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Krajský pozemkový úrad, Obvodný pozemkový úrad.“ To znamená, bez akýchkoľvek odvodov táto vláda, keď využije všetky kompetencie, ktoré sú v súčasne platnej právnej legislatíve, ochranu poľnohospodárskych pozemkov dokáže zvládnuť aj bez odvodov. Tieto odvody slúžia na znevýhodnenie niektorých regiónov. Odporúčam, aby ste si prešli ten zákon, ktorý máme dnes v laviciach a jeho novelu a jeho názov – Zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Sú tam mechanizmy na ochranu a využívanie poľnohospodárskej pôdy. Ďakujem.

  • Pani Tóthová bude reagovať na predrečníkov, ktorí vystúpili vo faktickej poznámke. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Ďakujem všetkým, ktorí reagovali, pretože najhoršia situácia je, keď vystúpite a nikoho to ani nezaujíma, ani nemajú na vás reakciu. To znamená, že nič také ste nepovedali, čím by sa vytvorila diskusia, pretože len diskusia posúva veci dopredu. Opakujem, je to zorný uhol pohľadu. Ja netvrdím, pán Zsolt Simon povedal, že dnes sa nerozhoduje, ale aj žiadosti, ktoré prídu a tlaky môžu byť smerované, najmä návrhy, už dopredu na menej bonitnú poľnohospodársku pôdu. To znamená, že toto sa môže stať nepriamym regulátorom. Je totiž veľmi závažné, keď v roku 2007 na Slovensku bolo vyňatých 2 200 ha poľnohospodárskej pôdy a v Nemecku, ktoré je podstatne väčšie, len 13 000 ha poľnohospodárskej pôdy.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto vám nič nehovorí? Že tu určitý nepomer, že určite aj v Nemecku, ktoré, a hlavne v tej východnej časti je určitý boom, prichádzajú určití podnikatelia a tak ďalej, a tak ďalej, a že to vynímanie je oveľa prísnejšie regulované vrátane určitých poplatkov. Takže trošku berme veci komplexnejšie a viďme veci aj z iných zorných uhlov ako z vašich, len podnikateľských.

  • Ďalej prihláseným do rozpravy ústne je pán poslanec József Berényi.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor na vystúpenie v rozprave.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, priznám sa, že pri prerokovaní tohto návrhu zákona som stratil trošku politickú orientáciu. Ešte výstižnejšie by som mohol povedať, že som stratil smer, nakoľko dva roky po nástupe tejto vlády sme počuli o tom, že základnými piliermi, politickými piliermi tejto vlády je politika zamestnanosti a tvorby pracovných príležitostí. A teraz my, opozícia, najmä Strana maďarskej koalície argumentujeme s tým, že zamestnanosť je veľmi dôležitá vec v južných okresoch, v krízových okresoch a ako keby o tom vládna koalícia nechcela počuť z princípu ochrany pôdy.

    A práve najväčším negatívom tohto návrhu je, že zabraňuje zdravej diverzifikácii hospodárskeho života na tých územiach Slovenska, kde je najhodnotnejšia poľnohospodárska pôda a to je práve na južnom Slovensku. A predkladateľ, ani pani poslankyňa Tóthová sa pred chvíľočkou netajila, že pod zámienkou ochrany pôdy je návrh namierený akosi odradiť investorov z regiónov južného Slovenska. Tak som to pochopil. Nakoľko investori budú ťažšie získavať pôdu pre svoje investície na južnom Slovensku, tak tým pádom vláda necháva riešenie zamestnanosti na južnom Slovensku na pleciach poľnohospodárov. Avšak už dnes vieme, že podľa Štatistického úradu v roku 2007 bol práve v poľnohospodárstve zaznamenávaný najväčší pokles zamestnanosti v porovnaní s ostatnými odvetviami. V roku 2007 pracovalo v poľnohospodárstve o 2 000 ľudí menej ako v roku 2006 a tento trend je dlhodobý.

    Dnes už neplatí to, čím argumentujete aj dnes. Možno to platilo pred 30 rokmi, že poľnohospodárstvo a potravinový priemysel vie samostatne zabezpečiť ekonomický rozvoj južného Slovenska. Vládna koalícia teda podľa môjho názoru teraz porušuje svoje sľuby a programové vyhlásenie vlády ohľadom tvorby pracovných príležitostí a najmä, čo sa týka južných okresov. A vôbec som trošku prekvapený, ako mohli za tento návrh hlasovať minister hospodárstva a minister výstavby a regionálneho rozvoja.

    A z toho dôvodu žiadam vás, poslankyne, poslanci, prítomní aj neprítomní, aby ste podporili návrh pána Farkasa o ukončení rokovania o tomto návrhu, resp. pána Simona, aby bol návrh stiahnutý a prepracovaný.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sú prihlásené dve panie poslankyne – pani poslankyňa Katarína Tóthová, pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    Slovo má pani poslankyňa Katarína Tóthová. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Chcem len reagovať na tú časť, kde ma spomenul pán poslanec a chcem ho ubezpečiť, že to, čo si on vydedukoval z môjho vystúpenia, nielenže som nepovedala, ani som si to nemyslela. Konečne sú tesnozáznamy z vystúpení. Pokiaľ by neveril tejto mojej pripomienke, že namietam, že také niečo som nepovedala, je to možné prečítať si v písomnom zázname z môjho vystúpenia. Pokiaľ by mi neveril, skutočne ho prosím, aby si prečítal záznam. Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som len kolegovi chcela odporučiť, aby požiadal pani ministerku, aby vystúpila v diskusii v rámci rozpravy, aby sme potom na ňu mohli reagovať a prosím o to aj kolegov, ktorí ešte budú vystupovať v rozprave. Ďakujem.

  • Pán poslanec, nechcete reagovať na faktické? Nie.

    Ďalším prihláseným do rozpravy ústne je pán poslanec Gábor Gál. Ja evidujem, keď sa pani ministerka bude chcieť prihlásiť do rozpravy, určite bude mať prednostne priestor. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, hneď na úvod chcem povedať, že žijem v regióne, kde je asi najbonitnejšia pôda, v okrese Galanta. V okrese, kde donedávna nezamestnanosť zďaleka presahovala 20 %. Okres vďaka dobrej infraštruktúre, skladbe obyvateľstva, odbornosti týchto pracovných síl, blízkosti štátnych hraníc bol ako stvorený pre investorov. Blízko bola železnica, blízko bola vodná cesta aj diaľnica. Ale nejako sa tí investori nehrnú. Fabriky sa zrušili, nezamestnanosť vzrástla. Práve poplatky za vyňatie boli toho príčinou, prečo sa v našom okrese neusadili investori. Až zrušením tohto poplatku sa otvoril priestor pre investorov, aby mohli kúpiť pozemky, ktoré už aj tak boli dosť drahé a vytvorili tu pracovné miesta a tým oživili celý región.

    Pán poslanec Farkas už uviedol finančné rozmery týchto investícií. Ja o nich nebudem kvôli tomu rozprávať.

    Pani ministerka, vy ste si vo vašom prejave dali nejakú takú rečnícku otázku, že dokedy sa bude zaberať tá najúrodnejšia pôda. Odpoveď je veľmi jednoduchá. Dovtedy, kým sa nedostane do rovnováhy ponuka a dopyt, čiže tento inštitút aj vašej strane dosť blízky.

    Vrátim sa opäť k okresu Galanta, aby som vysvetlil, prečo som povedal, že ponuka a dopyt vyrieši, dokedy sa bude zaberať pôda. V našom okrese sa postavilo niekoľko fabrík, skladov, logistických centier. Ale pôdy je ešte stále dosť. No, už sa ďalej nestavia. Trh práce, presnejšie voľné pracovné sily sú práve tou brzdou, nakoľko potom už niet koho zamestnať. A to hýbe celým investičným procesom, že tí investori idú ďalej. Ale tento návrh poškodí aj nášmu regiónu ešte stále, lebo ľudia majú zamestnanie, ich kúpyschopnosť sa zlepšila, majú peniaze, ale bytová situácia ako všade na Slovensku je veľmi zlá. Už by si vedeli vyriešiť svoju bytovú situáciu aj bez pomoci štátu, povedzme, individuálnou výstavbou. No na to už nebudú mať, aby si zaobstarali pozemok po tejto novele, lebo nebudú môcť zaplatiť 500 korún za m2 za vyňatie a plus ešte postaviť nejaký ten domček. Ľudia budú mať prácu, budú mať svoje zdroje, ale nebudú mať kde bývať, lebo mestá a obce sú už teraz dosť zastavané, bolo by to treba územnými plánmi, ako majú aj mestá v pláne, že rozšíria svoj intravilán, ale tam je orná pôda.

    Kým v nejakom regióne nebude dostatočná infraštruktúra, dostatok pracovných miest, dostatok bytov a hlavne bude veľa nezamestnaných, našou prvoradou úlohou nie je chrániť pôdu, ale chrániť ľudí. Pôda automaticky, bohužiaľ, musím podotknúť, nedá ľuďom živobytie ako kedysi. V tomto sa pán Dubravay mýli. Farmárstvo, poľnohospodárska činnosť je rentabilná, ak sa obhospodaruje viac ako 500 alebo 1 000 hektárov. A v tom je veľký omyl zase pána poslanca Dubravaya, že každý, kto má nejaký meter štvorcový, zakopne do toho a už má chlieb v ústach. To, bohužiaľ, pravda nie je. Je minimum ľudí, ktorých pôda uživí a ktorí majú toľko hektárov, aby si vlastnou poľnohospodárskou činnosťou to svoje živobytie zabezpečili. Zámerne hovorím o našich občanoch, lebo si myslím, že občanmi Slovenskej republiky sú aj príslušníci maďarskej národnostnej menšiny, ktorí žijú prevažne v južných oblastiach, kde je tá pôda, bohužiaľ, po tejto novele najbonitnejšia, lebo tam už žiadna investícia po tomto nepríde. Nehovorím o Galante, ale hovorím o Gemeri, hovorím o východnom Slovensku.

    Nechce sa mi veriť, že v 21. storočí môže dôjsť k takejto diskriminácii, lebo v týchto regiónoch sa zastaví čas. Argument, že sa má chrániť pôda, je prislabý. Ako som už hovoril, orná pôda sa nebude zaberať donekonečna. Len dovtedy, kým sa trh nenaplní a to bude aj na škodu poľnohospodárom, lebo tým pádom, keď sa nejaký región rozvíja, je tam zamestnanosť, narastá kúpna sila obyvateľstva, aj oni majú lepšie možnosti na odbyt svojich produktov. Bohužiaľ, rozvoj investícií v šedej zóne, ako už to bolo naznačené, neviem, ktorým pánom poslancom, nie je možný. Všetko, keď tu niečo povieme, tak dajme na pravú mieru. Áno, bolo by dobré v tých šedých zónach, v tých spustnutých farmách postaviť nejakú halu, nejaký výrobný podnik, ale to nie je možné a to dosť dobre viete, lebo tieto sú postavené bez toho, aby bolo vysporiadané vlastníctvo týmto pozemkom, na ktorých tieto budovy stoja alebo stáli. Ich vlastníci sú buď neznámi, a keď sú známi, tak nejavia záujem o svoje vlastníctvo, nie sú prejednané dedičstvá, lebo na jedného dediča pripadá primalý dedičský podiel. Čiže, nie je možné vysporiadať a nájsť konkrétneho vlastníka, ktorý by dal súhlas k výstavbe, alebo, ktorý by odpredal, povedzme, nejaký hektár, dva pod týmito objektmi. Jediná možnosť je v tomto prípade aj pre poľnohospodára, keď chce postaviť nejaký nový sklad, nejakú sýpku, nejakú novú maštaľ, ísť na zelenú lúku. Bohužiaľ, postaviť na cudzom pozemku nie je možné, ani kadibúdku.

    Zatiaľ som hovoril len vo verejnoprospešnom alebo spoločenských dimenziách, ale rozmeňme to na drobné, na toho jednoduchého občana. Má peniaze, chce si niečo postaviť na svojom vlastníctve. Orná pôda je jeho vlastníctvo. Ústava nám vymedzuje, čo môže byť v súkromnom vlastníctve a čo môže byť vo vlastníctve len štátu. Orná pôda môže byť aj v súkromnom vlastníctve. Čiže, tento súkromný vlastník si zaumieni, že chcem si postaviť nejakú budovu, garáž, dom, altánok na svojom pozemku, ktorý je klasifikovaný ako orná pôda nad 1 000 m2. Áno, je to tam. Tak ako presne pán poslanec Simon poznamenal, štát si od neho vypýta výpalné, dodanenie ako vlastníka obmedzuje vo využití svojho majetku. Ale sme povedali, a ešte raz musím zdôrazniť, aj dnešný právny poriadok chráni ornú pôdu. Nie je možné len tak ísť na nejaký pozemok a začať tam stavať. Sú prísne pravidlá. Dobre, sprísnime ich ešte, ale nerobme z juhu Slovenska stratenú zem, lebo neviem si predstaviť, kto dá teraz za m2 o 500 korún viac. To je obrovská suma na jeden hektár.

    A kým už pán poslanec Farkas povedal, koľko ľudí uživí poľnohospodárstvo, ani nie jeden hektár, ani nie jedného. Jeden hektár v priemyselnom parku uživí viac, možno aj 100, 200 možno aj 1 000 ľudí. Nerobme z poľnohospodárstva všeliek. Poľnohospodárstvo každého človeka na južnom Slovensku neuživí. To nie je pravda. Tam potrebujeme tiež priemysel, tiež služby. A bez toho, aby sa nemohlo tam stavať, sa to nevyrieši.

    Ja dúfam, že pochopíte naše argumenty a zmeníte svoj zámer, pani ministerka.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Gála nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani ministerka, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi taktiež, aby som skôr ako pristúpim k svojmu vystúpeniu, zareagoval na niektoré podnety alebo postrehy, ktoré vzišli z rozpravy, kde sa vlastne návrh zákona stavia do pozície proti ľuďom, proti poľnohospodárom, dokonca tu počúvame slová o výpalníctve. Ja musím povedať, že veľmi dobre rozumiem nervozite pána Simona ako veľkovlastníka pozemkov a jeho firiem, ktoré vlastní ako veľkovlastník týchto pozemkov, ktoré nadobudol nie dedičským konaním, ale kúpou, reštitúciami možno a podobným spôsobom. A samozrejmá vec, že aj ďalším veľkovlastníkom pozemkov, ktorí za minulé obdobie nadobudli veľké rozlohy pozemkov a ktorí majú záujem speňažiť pri predaji developerom, pri predaji investorom. A samozrejmá vec, že im vôbec nezáleží na tom, čo necháme budúcim generáciám, či tu zostane nejaká kvalitná pôda a či tu zostane pôda na kultúrny život aj na južnom Slovensku.

    Počúvam tu o umelej likvidácii poľnohospodárstva, hlavne na južnom Slovensku. Dokonca som zaregistroval od pána Farkasa, že sa do toho vnáša určitý národnostný podtón, že to je zámer práve znevýhodniť juh Slovenska, Žitný ostrov, kde je väčšina pôdy pod závlahou, kde sa investovali nemalé prostriedky za mnoho desiatok rokov, aby tá pôda skutočne využila svoj potenciál a slúžila na ten účel, na ktorý má, lebo má najvyššiu bonitu.

    Ja sa chcem ale spýtať najmä pánov z SMK. Osem rokov ste boli vo vláde, z toho štyri roky ste ovládali rezort pôdohospodárstva, južné Slovensko je ako mekka poľnohospodárstva na Slovensku, povedzme, v porovnaní s americkou Iowou je takým srdcom poľnohospodárstva, čo ste urobili pre týchto farmárov, čo ste urobili pre vašich voličov? Myslíte si, že majú krátku pamäť? Práve za vašej vlády došlo k významnej deštrukcii poľnohospodárstva, došlo k významnej deštrukcii živočíšnej výroby. Toto územie tým, že je najprodukčnejšie, malo najvyššie koncentrácie zvierat, kde došlo k absolútnej likvidácii stavov zvierat, došlo vašou politikou a so stimulmi, ktoré ste nerealizovali do poľnohospodárstva a najmä do živočíšnej výroby, došlo k zníženiu schopnosti konkurovať producentom, okolitým producentom okolitých krajín a došlo aj k deštrukcii a úbytku zamestnancov. Áno, dotklo sa to južného územia. Najviac južného územia a poľnohospodári na južnom území si to veľmi dobre pamätajú, za koho vlády došlo k takejto významnej deštrukcii. Pán Simon, za vašej vlády. Za vášho pôsobenia v rezorte pôdohospodárstva ako ministra, ktorý ste bezohľadne, myslím si, že aj preto, že ste mu nerozumeli, ale bezohľadne ste zavádzali opatrenia, ktoré boli namierené práve proti poľnohospodárom.

    Povedali ste, že vláda zoberie od vlastníkov 750 miliónov. Myslím si, že toto je tá vaša najväčšia obava ako najväčších vlastníkov alebo veľkých vlastníkov pozemkov, že máte strach, že za záber najkvalitnejšej pôdy sa znížia vaše výnosy z predaja developerom. Nejde o bežných občanov. Bežní občania, ktorí dedia svoje pozemky a nadobúdajú ich prirodzeným spôsobom, nemajú desiatky, ani stovky, ani tisícky hektárov tak ako niektorí vlastníci, ktorí nadobudli tieto pozemky za posledných pár rokov. Čiže, to je asi hlavný dôvod tej obavy, že bude treba čosi odviesť alebo tým svojím spôsobom, keď sa znevýhodní záber najkvalitnejšej pôdy. Nie je ani záujem, tak ako to povedala pani poslankyňa Tkáčová, zamedzenie záberu poľnohospodárskej pôdy. Nie je to záujem. Ale je záujmom, aby sa znížil záber najkvalitnejšej pôdy, aby sa trošku obmedzil tento záber na najnevyhnutnejšie prípady, aby investori, ktorí vstupujú na Slovensko, hľadali aj iné alternatívy. A tie iné alternatívy ich prinútia hľadať len vtedy, ak budú určitým spôsobom finančne znevýhodnení.

    Samozrejmá vec, že najlepšie sa investuje na Trnavskej tabuli. Rovina, netreba žiadne stavby odstraňovať, odhrnieme kúsok ornice a postavíme tam priemyselné parky alebo tam postavíme logistické centrá a podobne. Pochopiteľne, že tá koncentrácia sa potom najviac sústredila v Bratislavskom kraji, v Trnavskom kraji, kde došlo k najväčšiemu rozvoju investícií. Ale pozrime sa, ako to vyzerá, povedzme, na Gemeri, kde je pôda v podstate chudobnejšia, ale lacnejšia. A myslím si, že práve cieľom aj tejto novely zákona je usmerniť investorov aj do menej rozvinutých regiónov Slovenska, aby nedošlo len k rozvoju Bratislavského a Trnavského kraja, ale aby došlo k rozvoju aj iných regiónov, hlavne odľahlých regiónov, odkiaľ sú nútení ľudia vysťahúvať sa za prácou práve do Bratislavy a jej okolia.

    Bolo tu aj strašenie poľnohospodárov, že prijatím novely tohto zákona dôjde k spoplatneniu pri vysporiadaní poľnohospodárskych dvorov. Tieto dvory v drvivej väčšine sú postavené na zastavanej ploche. Je pravda, že nie sú vysporiadané vlastnícky, ale to je iná otázka. To nie je otázka spoplatnenia záberu, ale je to otázka vysporiadania, aby sa zosúladilo vlastníctvo stavby s pôdou. A myslím si, že k tomu časom príde. Samozrejme, že to nie je možné urobiť v krátkom čase. Aj Slovenský pozemkový fond má vo svojom programe prednostne vysporadúvať a zosúlaďovať vlastnícke vzťahy s farmami, s tými, ktorí vlastnia nadstavbu, aby mohli vlastniť aj pozemky a že štát aj predáva tieto pozemky týmto vlastníkom prednostne.

    Samozrejme, padla tu aj otázka zdaňovania poľnohospodárskej pôdy, že to je vlastne dvojitá daň. Ja ako poľnohospodár som tu párkrát už vystúpil, že nesúhlasím s tým, že zdaňujeme poľnohospodárske pozemky. Slovenská republika je ako jediná v rámci Európskej únie, ktorá zdaňuje poľnohospodárske pozemky. Ak si dobre pamätám, tak práve vo vašom vyhlásení vlády bolo v programe, že zrušíte daň z poľnohospodárskych pozemkov. Miesto toho, aby ste ju zrušili, ste ju v rámci fiškálnej decentralizácie previedli do príjmov obcí a miest. Samozrejmá vec, sťažila sa možnosť aj pre štát túto daň zrušiť a, povedzme, vykompenzovať ju aj nejakým iným mechanizmom, či už, povedzme, výmenou dane za zrušenie červenej nafty, povedzme zvýhodnenej, čo, myslím si, že poľnohospodári by asi privítali, lebo prevedením dane na obce a mestá v príjmoch obcí a miest sa stala konkurenčná nerovnováha. Spôsobili ste to, že rôzni poľnohospodári v rovnakej bonite pôdy, ktorí hospodária vo vedľajších katastroch, platia desiatky percent viac dane z poľnohospodárskej pôdy, lebo obec, zastupiteľstvo od nich pýta viacej ako od iných. A tým pádom ste narušili konkurenčné prostredie na Slovensku. To vás netrápi ako liberálov, že vlastne miesto toho, aby ste vytvárali rovnovážne postavenie všetkých, aby ste im zaistili ich rovnaký prístup k šanci konkurovať alebo byť úspešní, ste vytvorili nerovnovážne postavenie tým, že niektoré obce zdaňujú svoje pozemky viacej ako iné obce.

    Pán poslanec Farkas hovoril o nízkom efekte z výnosu za záber pôdy. Cieľom nie je získať tých 750 mil., ktoré sú vygenerované, ktoré by sa asi mohli získať za spoplatnenie záberu, má slúžiť ako určitá penalizácia, ako určitá sankcia, ako určité znevýhodnenie záberu najkvalitnejšej pôdy. Je predsa snaha vlády posunúť investorov do iných lokalít, kde sa buď za záber pôdy nespoplatňuje vôbec, to tie najnižšej, najhoršej kvality alebo sa platí podstatne, podstatne nižšia suma. Toto je cieľom toho. Samozrejmá vec, že nehovorím o tom, že aj tie peniaze, ktoré sa vyberú, tak veľká časť z nich pôjde naspäť do rekultivácie poľnohospodárskych pozemkov, ktoré vlastne zvýšia svoju prirodzenú úrodnosť, či už vápnením, hĺbkovým kyprením a podobne, ktoré sú finančne veľmi náročné.

    Bolo tu veľmi veľa povedané, že sa znevýhodňujú občania, aby si postavili rodinný domček na svojom pozemku alebo vo svojej záhrade. Ja by som bol rád, keby ste nestrašili občanov, aby ste im povedali pravdu. V zákone je jasne povedané, do 1 000 m2 sa nespoplatňuje nič. Pýtam sa, koľko občanov si postaví svoj rodinný domček alebo chatku alebo nejakú pergolu na ploche väčšej, ako je 1 000 m2 ? Možno pán Hideghéty si postaví svoju haciendu na väčšej ploche, ale bežný občan stavia na podstatne, podstatne nižšej výmere, ako je 1 000 m2, na podstatne nižšej výmere. To znamená, že jemu nehrozí to, že bude musieť platiť za záber poľnohospodárskej pôdy a spokojne si bude môcť postaviť na svojom pozemku svoj domček alebo normálny rodinný dom. Ale myslím si, že zastavať 1 000 m2, to už je slušná hacienda, a to má asi len 1 % občanov Slovenska, ktorí nejakým spôsobom boli úspešnejší ako tá väčšina, drvivá väčšina občanov.

    Netýka sa tej problematiky, ale, pani poslankyňa Tkáčová, povedali ste, že treba zrušiť dotácie. Krátku, iba veľmi krátku reakciu. Ja s vami plne súhlasím. Dokonca si myslím, že nehovorím len za seba, ale za väčšinu poľnohospodárov a ak nie za všetkých, že ja budem rád, ak v Európskej únii sa zrušia dotácie. Budem rád, ak sa to udeje celosvetovo. To znamená, aj v Spojených štátoch amerických a všade, ale je model ako to urobiť aj v rámci únie. Ja som spokojne za to, aby sme v rozsahu piatich rokov, každý rok znižovali dotáciu o 20 % a zároveň zaviedli colné opatrenia voči tým krajinám, ktoré dotácie neznižujú. Ja som za. Prvý sa hlásim k tomu, že som okamžite budem za to lobovať, aby sme zrušili dotácie v horizonte piatich rokov a zaviedli ochranu európskych farmárov voči tým krajinám, ktoré dotácie zrušiť nechcú. Spojené štáty americké a mnohé iné krajiny, povedzme si, aj východ, pozrieme sa na Rusko, na Ukrajinu, kde sa veľmi veľa peňazí dáva práve do štátneho rozpočtu poľnohospodárstva. Ale povedať to len plošne, že zrušme dotácie na Slovensku, však o čo ide? Myslím si, že buď to je účelné zahmlievanie alebo účelová snaha zlikvidovať poľnohospodárstvo práve na Slovensku. Inak to nemôžem vnímať a každý a myslím si, že aj vy veľmi dobre rozumiete tomu, že na jednotnom trhu, kde niektoré krajiny alebo všetky krajiny poberajú dotácie, ak slovenskí farmári nedostanú to, čo okolité krajiny, tak sú znevýhodnení a musia zákonite zaniknúť. Nehovorím už o tom, že dostávajú aj tak podstatne menej.

    Pán poslanec Gál, krátka, posledná reakcia na vás. Zrušenie poplatku prilákalo investorov, ja s tým vôbec nesúhlasím. Vôbec nesúhlasím s tým, že práve zrušenie poplatkov za záber pôdy prilákalo investorov, lebo ak by to bolo tak, tak potom by neboli žiadni investori v Českej republike, v Maďarsku, ktorí nikdy nezrušili ochranu svojej pôdy, väčšina krajín, ak myslím, že všetky krajiny, neviem, či niektorá krajina je v Európskej únii taká, ktorá nechráni svoje najkvalitnejšie pozemky. Ak chodia investori a investujú a rozvíja sa krajina, rozvíjajú sa regióny a majú spoplatnený záber poľnohospodárskych pozemkov, tak tvrdenie, že v rozvoji došlo práve k zrušeniu poplatkov, je nepravdivé a myslím si, že práve tento krok spôsobil to, že došlo k nasmerovaniu investorov na najkvalitnejšie pozemky, na roviny, kde je dobrá infraštruktúra, kde je vybudovaná diaľničná sieť, kde je dostatok pracovných príležitostí okolo Bratislavy, Trnavy, povedzme, Nitry, Žiliny atď.

    Ale záujem, a táto vláda deklarovala vo svojom programovom vyhlásení, je, aby sa vyrovnávali regionálne rozdiely. A práve aj toto je nástroj na to, aby sme trošku prinútili investorov ísť do regiónov, ktoré sú menej rozvinuté, kde je väčšinou aj podstatne lacnejšia pôda. A už nehovorím o tom, že ako poľnohospodárovi je mi ľúto, keď sa pozerám na rozkradnuté, opustené farmy živočíšnej výroby, opustené dvory, kde sú stovky, až tisíce hektárov, keď to spočítame, opustených pozemkov ležiacich blízko intravilánov aj v južných regiónoch a kde je možné ich premeniť na priemyselné zóny, na logistické centrá. Pochopiteľne, že sú zvýšené náklady na likvidáciu starých budov, na likvidáciu týchto dvorov, na odpratanie toho všetkého bordelu, smetiska a čo tam všetko je, ako len odhrnúť určitú časť ornice a postaviť na ornej pôde vedľa tohto šedého parku, vedľa tejto opustenej fabriky, opustenej farmy. Takže myslím si, že aj toto je cesta k tomu, ako prinútiť investorov rozmýšľať, či nie je výhodnejšie využiť tú šedú zónu, ktorá je možno vedľa toho, kde chcem stavať a je to v tom istom regióne, povedzme, aj na juhu Slovenska.

    Ochrana pôdy má národnú a celoeurópsku dimenziu a vyžaduje si, aby členské štáty Európskej únie vykonávali k tomu národnú a aj medzinárodne relevantnú politiku. Poľnohospodárska pôda a lesné pozemky sú hlavnou zložkou životného prostredia a sú prírodným zdrojom národného bohatstva krajiny. Pôda je neobnoviteľný prírodný zdroj, je to útvar, ktorý vzniká bezprostredne na územnom povrchu ako produkt vzájomného pôsobenia klimatických podmienok, organizmov, človeka, reliéfov materských hornín. Jej ochrana je preto nevyhnutná. Starostlivosť o pôdu je prejavom vyspelosti štátu a kultúrnej úrovne jeho obyvateľstva. Takú bezbrehú liberalizáciu neochrany pôdy, ako je na Slovensku, nenájdeme asi v žiadnej krajine.

    Význam predkladanej novely zákona 220/2004 o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy spočíva v zabránení úbytku najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd rozhodujúcich pre slovenské poľnohospodárstvo a zabezpečiť zachovanie najkvalitnejších pôd pre budúce generácie. V súlade s princípom trvalo udržateľného rozvoja si ľudstvo uvedomuje nutnosť ochrany pôdy nielen pre seba, ale aj pre svojich potomkov. Koncepcia trvalej udržateľnosti pri využívaní a ochrane pôdy musí byť v súlade so záujmom o nekonfliktnú budúcnosť s právom súčasného človeka na bezpečnú výživu a všetky ostatné prínosy so starostlivosťou o pôdu a z využívania pôdy.

    Po vstupe Slovenska do Európskej únie sa pôda Slovenskej republiky stala súčasťou zdrojov pôdy Európskeho spoločenstva, a tým aj súčasťou ekologického, ekonomického a sociálneho potenciálu celej Európskej únie s požiadavkou na vyspelý a fungujúci systém jej ochrany a správneho využívania. Dňa 29. 9. 2006 predložila Európska komisia na ďalší legislatívny proces Rade Európy a Európskemu parlamentu tematickú Stratégiu na ochranu pôdy a v rámci nej aj návrh na Rámcovú smernicu o ochrane pôdy v Európskej únii. Začína sa postupne napĺňať snaha o doplnenie základných environmentálnych smerníc Európskej únie aj o smernicu na ochranu pôdy. Táto doteraz existujúca medzera v právnom prostredí Európskej únie sa pociťuje ako jedna z príčin vcelku nepriaznivého stavu v oblasti pôdneho krytu Európskej únie. Ohrozenie pôdy je enormné. V závislosti od územia sa v rokoch 1990 – 2000 zabralo v Európskej únii na nepoľnohospodárske využitie 0,3 až 10 % pôdy, v priemere je to 2,8 % z výmery európskych pôd. Slovenská republika zaberá denne 5 až 6 hektárov. Ak pôjdem do minulosti, považujem za významné, že právna ochrana poľnohospodárskych pôd zameraná na ochranu výmery a ochranu kvalitatívnych vlastností pôd na území Slovenska bola ustanovená už v roku 1959.

    Súčasná kvalita pôd Slovenska využívaných v poľnohospodárstve je výsledkom ich prirodzených a antropicky získaných vlastností. Vysoko produkčné pôdy prestavujú 21,8 %. Vysoko produkčné pôdy predstavujú len 21,8 %. Stredne produkčné pôdy 54,7 % a málo produkčné pôdy 23,5 %. V právnych predpisoch na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy došlo v ostatných 6 a 7 rokoch k zásadnej zmene. Na podklade Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v roku 2002 boli zrušené odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy pre stavebné a iné nepoľnohospodárske využitie. Prax ukázala, že táto zmena nebola v prospech ochrany najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd.

    Zrušenie ekonomického nástroja ochrany pôdy a ustanovenie deklaratórnej ochrany pôdy upriamilo záujem najmä zahraničných investorov na lokality mimoriadne kvalitných poľnohospodárskych pôd vo voľnej poľnohospodárskej krajine, napríklad na Trnavskej tabuli. Nebývalý rozvoj trhu s poľnohospodárskou pôdou nastal v prípadoch, ak išlo o poľnohospodársku pôdu, ktorá bola schválená územnoplánovacou dokumentáciou na výstavbu. Z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky vyplýva rezortu pôdohospodárstva na roky 2007 – 2008 rozpracovanie a plnenie úlohy zameranej na prehodnotenie a sprísnenie podmienok za záber poľnohospodárskej pôdy. Ročné úbytky predstavujú v priemere 1 500 až 2 200 hektárov. Z hľadiska účelu použitia poľnohospodárskej pôdy najvyšší záber predstavuje priemysel, priemyselné parky, logistické centrá, ale tiež dopravné stavby a ťažobné priestory a bytová výstavba, viažuca sa na možnosť zamestnanosti.

    Z hľadiska jednotlivých krajov najvyššie zábery pôd boli zaznamenané práve v Trnavskom, Bratislavskom a Žilinskom kraji. V roku 2006 a 2007 bol zaevidovaný viac ako 10-násobný nárast nárokov na záber poľnohospodárskej pôdy v Bratislavskom kraji. Podobná situácia je v Trnavskom kraji. Požiadavky na zábery najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd a najlepšie na ideálnej rovine v ostatných krajoch nie sú výnimkou. Príklad je Žilina. Z celkovej výmery poľnohospodárskych pôd Slovenska, kde je 2 mil. 430 tis. hektárov, len 25 % výmery zaraďujeme medzi najkvalitnejšie a najproduktívnejšie pôdy. Pokračovanie úbytku týchto mimoriadne kvalitných poľnohospodárskych pôd bude mať negatívny dopad pre budúce generácie s nezvratnými dôsledkami.

    Cieľom predloženej novely je zabrániť úbytku najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd, rozhodujúcich pre slovenské poľnohospodárstvo. Sprísňujú sa podmienky pri odnímaní poľnohospodárskej pôdy na stavebné a iné, nepoľnohospodárske zámery prostredníctvom inštitútu odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy ako systémového ekonomického nástroja ochrany najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd. Zavedením odvodov za odňatie najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd sa zabezpečí ochrana pôdy ako neobnoviteľného prírodného zdroja a zložky prírodného prostredia. Ochrana výmery najúrodnejších poľnohospodárskych pôd so zreteľom na skutočnosť, že úrodnosť pôdy je fenomenálny jav viazaný na konkrétne pôdne stanovište, druh pozemku, typ pôdy, kde prebiehajú v konkrétnych prírodných podmienkach jedinečné prírodné procesy nenahraditeľné v iných prírodných podmienkach na iných prírodných stanovištiach.

    Usmernenia a určitý spôsob – donútenie investorov stavieb, aby sa v záujme zníženia vlastných finančných nákladov orientovali do priestoru mimo územia najkvalitnejších a najprodukčnejších poľnohospodárskych pôd mimo Bratislavského a Trnavského kraja, a to na pôdy menej kvalitné, s nižším odvodom, resp. bez odvodu a tiež, aby vo vlastnom ekonomickom záujme obmedzovali plošné nároky na nevyhnutne potrebný rozsah odňatia poľnohospodárskej pôdy na stavebné účely. Predloženým návrhom novely zákona o ochrane pôdy sa upravujú aj ďalšie veci, týkajúce sa vykonateľnosti ustanovení zákona a zjednodušenie postupu orgánov štátnej správy na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy.

    Odvody budú znamenať obmedzenie pre developerov industriálnych a logistických areálov, ktorí menia na zastavené plochy zelené polia. Je na škodu, ak sa nevyužívajú existujúce priemyselné parky v mestách, ktorých je už dostatok a takisto je možnosť rozvíjať viac šedé zóny, o ktorých som hovoril. Je tu veľmi veľa aj priemyselných podnikov, ktoré skrachovali. Existuje ideálna príležitosť na využitie priestorov po zatvorených podnikoch, resp. podnikoch, ktoré boli postavené pre poľnohospodárske využitie.

    Navrhovaný zákon zvýši tlak na investorov zvažovať lokalitu svojich aktivít a orientovať svoje investície do menej rozvinutých regiónov, a tým vlastne by malo dôjsť aj k znižovaniu regionálnych rozdielov.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Záhumenského – pani poslankyňa Tkáčová, pán poslanec Gál, pán poslanec Simon, pán poslanec Kahanec a pán poslanec Berényi.

    Slovo má pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán kolega, ako majiteľ 7 árov zastavanej plochy vám chcem povedať, že 1 000 m2, ktoré sa nespoplatňujú, nie je až tak veľa, ako sa na prvý pohľad zdá, pretože to je 10 árov a myslím si, že postaviť si haciendu na 10 ároch, to vám neuverí nikto. Vidí sa vám to veľa? Takže dosiahneme stav, kedy sa vyjme pôda len pod dom, poprípade pod skleník a na tom ostatnom pozemku sa bude záhradníčiť, bude tam záhradka, ale oficiálne to bude poľnohospodárska pôda, super. Ale myslíte si, že je dobrý zákon, o ktorom dopredu vieme, že ho budeme obchádzať? Prečo napríklad by sme nemohli prijať v tejto novele ustanovenie, že na svojom pozemku vlastník si môže zmeniť poľnohospodársku pôdu na stavebný majetok celkom bez poplatku.

    Ďalej, stále opakujete, že týmto návrhom zákona a spoplatnením vyňatia pôdy zabránite ubúdaniu najkvalitnejšej pôdy. Nezabránite. Tomu by mohol zabrániť iba zákaz, pretože keď raz sa niekto odhodlá niečo niekde postaviť, investovať, tak si zaráta do investičnej ceny aj poplatok. Akurát tá investícia bude drahšia a možno tie výrobky, ktoré tam bude vyrábať, budú drahšie.

    A ešte by som vás chcela poprosiť, aby sme sa počúvali a nevkladali si navzájom do úst slová, ktoré nepovieme. Keď hovorím o dotáciách, o zrušení dotácií, vždy hovorím o celosvetovom zrušení dotácií, nikdy som nepovedala, že iba na Slovensku, pretože v tom systéme, ako funguje dotovanie v Európskej únii, by to nebolo možné. A prečo by napríklad Slovensko nemohlo byť tým lídrom, ktorý sa v rámci únie chopí takejto iniciatívy a našli by sme dobrých partnerov, napríklad vo Švédsku alebo v Nemecku? Ďakujem.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, už som faktickou poznámkou vysvetlil pani poslankyni Tóthovej, že investor nehľadá zámerne najbonitnejšiu pôdu na výstavbu, proste hľadá vhodný región, vhodný pozemok a to už potom je následné, aká je tam pôda. Proste on potrebuje určitú infraštruktúru, určité voľné pracovné sily.

    A vrátim sa k tej šedej zóne. Pán poslanec, videli ste už katastrálnu mapu? Neviem, či ste ju videli vôbec, lebo tie tenké pásiky tam sú tie parcely a tie parcely majú nejakých vlastníkov. Koľko máme nezistených vlastníkov na Slovensku? Ako máme rozdrobené tieto pozemky v podieloch? Však sa pozrite na listy vlastníctva. To sú roky rokúce a dovolím si tvrdiť, že v niektorých prípadoch aj neriešiteľné stavy, aby sa pod týmito bývalými budovami alebo areálmi štátnych podnikov, štátnych majetkov, JRD vysporiadali pozemky. Ale opýtam sa vás inak. Čo má robiť ten región, ktorý má v okolí najbonitnejšiu pôdu? Zavedieme nový platobný prostriedok kilo zeminy a za to budeme niečo kupovať? Hovorím, že samotná pôda tých ľudí neuživí, uživí pár poľnohospodárov. A čo tí ostatní? Tí ostatní z čoho budú žiť?

  • Pán poslanec Simon.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Záhumenský, ja na rozdiel od vás som sa nikdy nepodieľal na privatizácii štátnych majetkov, to na úvod. Poľnohospodárske strediská poznáte asi zďaleka. To asi nebol problém pri privatizovaných štátnych majetkoch, ale pri poľnohospodárskych družstvách všade v katastri nehnuteľností máte nesúlad so skutočným stavom. To znamená, všetky tieto parcely, pokiaľ nebudú usporiadané do 1. mája 2009, nebudú vysporiadané aj z hľadiska vyňatia z pôdneho fondu, tak za 10-hektárové poľnohospodárske stredisko treba zaplatiť 50 mil. Sk.

    Tento zákon, ktorý tu tak vehementne napádate, ktorý bol prijatý v roku 2004, ten zabezpečil z veľkej miery rozvoj slovenskej ekonomiky, 10-percentný rast HDP ročne. To sú peniaze, ktoré táto vláda môže teraz veselo rozdávať. A vy chcete ešte vlastníkov zdaniť? Máme ich viac ako 2 milióny. Nazývate systémovým ekonomickým nástrojom štátne výpalníctvo, ktorým dodatočne zdaňujete dvakrát vlastníkov poľnohospodárskej pôdy? To snáď nie.

    Opustené farmy, pochybné privatizácie štátnych majetkov, rozkradnutie poľnohospodárskych družstiev a živého, mŕtveho inventára za viac ako 180 mld. Sk do roku 1998? To sú čie viny, to sú čie výsledky? Pozrite sa do svojich vlastných radov, do tejto vlády, ktorá tam sedela a ktorá to všetko zabezpečila. Vidno, že ste boli v Thajsku na dovolenke, asi tam ste prišli na túto demagógiu a chamtivosť. Je u vás asi samozrejmosťou táto črta a je pochopiteľné, že chcete odviesť skutočnú tvár a skutočný zámer tohto návrhu vlády, zaviesť dodatočné zdanenie vlastníkov pôdy dvoch miliónov občanov tejto krajiny. To asi nemôže byť cieľ. Uvidíte a vlastníci, každý jeden, keď tento návrh zákona, tak ako je predložený, vstúpi do platnosti, budú cítiť na vlastnej koži, čo to bude znamenať.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, zaznelo tu už mnoho pohľadov z hľadiska využitia pôdy či viacnásobného zdaňovania, ale je až dojemné, keď prejavujete takúto veľkú starosť o pôdu, farmy, o využitie pozemkov a pritom súbežne s tou vašou starosťou bežia cez vaše postoje, či už v strane Smer alebo v koalícii jedna kauza po druhej. Ku starým sa už vracať nebudem, ale tie posledné dve sú úplne jasné. Keď skončil pán minister pôdohospodárstva vo svojej funkcii, vtedy to dospelo od začiatku až k odchodu ministra. Teraz je nová kauza s pozemkami v Čiernej vode a je zhoda náhod, že advokátska kancelária, ktorá zabezpečovala predtým služby pre Úrad vlády, pokračuje aj teraz s tými službami, keď sa udial práve prostredníctvom nej tento minimálne sporný prevod pozemkov v Čiernej vode, ktoré sa dajú úplne porovnať s kauzou vo Vysokých Tatrách? Je to náhoda? Je to náhoda, že je prepojenosť so štátnym tajomníkom na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja? Nie je to o tom, že vodu kážete a víno pijete? Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vyzerá to tak, že zase sme svedkami akéhosi dialógu hluchonemých, lebo my hovoríme o tom, že tento návrh odradí investorov od južného Slovenska. Vy hovoríte, že nie, ale zároveň, pán poslanec Záhumenský, citujem vás, povedali ste, že „cieľom návrhu je nasmerovať investície do menej rozvinutých regiónov“. Ja sa vás pýtam, vy ako poľnohospodár musíte vedieť, akú hodnotu má pôda vo Veľkom Krtíši, v Rimavskej Sobote a v Trebišove. A musíte ako poslanec taktiež vedieť, že tieto regióny patria do krízových oblastí Slovenska – najvyššia nezamestnanosť, neexistujú investície a mohol by som pokračovať ďalej. Takže o čom teraz hovoríme? Kde budú nasmerované investície? To nie sú krízové oblasti a krízové regióny, čo som vymenoval? Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem za faktické poznámky. Pani poslankyňa Tkáčová, zastavaných 10 árov je skutočne na haciendu, to nie je na rodinný dom a nehovorím o tom, že nie je to na väčšinu rodinných domov, ktoré sa stavajú dnes na Slovensku aj za podpory fondu rozvoja bývania. Samozrejmá vec, že pozemky okolo rodinného domu sú ako záhrada a sú bežne aj dnes tak používané ako záhrada a používajú sa aj, či už ako okrasná alebo záhradka na pestovanie čohosi okolo rodinného domu. Ale tváriť sa, že hájite túto väčšinu vlastníkov, ktorí chcú stavať na svojich pozemkoch rodinné domy, myslím si, že skôr hájite veľkovlastníkov pozemkov, ktorí nadobudli tie pozemky v krátkej dobe v minulosti a majú snahu ich vlastne dobre speňažiť delevoperom. Jedným dychom ale hovoríte, že nezabránime záberu najkvalitnejšej pôdy. Tak potom čoho sa obávate? Keď nezabránime, to znamená, že investori budú chodiť ďalej. Ale za to, že zaberú budúcim generáciám najkvalitnejšiu pôdu, no tak za to čosi zaplatia tejto republike, aby mohla ďalšiu pôdu zúrodniť. Veď to je prirodzené.

    O dotáciách, ja sa chcem spýtať, koľkokrát ste za 8 rokov predložili návrh Európskej únii, aby sa zrušili dotácie v Európskej únii. Počúvam to pri každom rozpočte, aj pri tohtoročnom, keď sa schvaľoval, ako je hazardovaním so štátnymi prostriedkami vynakladať tých 0,9 % pre poľnohospodárov a stále nás obviňujete, že dávame poľnohospodárom, že ich zvýhodňujeme. Ale pritom som sa vás pýtal, koľkokrát predložila vaša vláda, vláda pána Dzurindu v Európskej komisii, Európskemu parlamentu návrh na zrušenie dotácií. Koľkokrát ste predložili takýto návrh, aby došlo v rámci Európskej únie k zlikvidovaniu dotácií? Ale aby to bola požiadavka aj na WTO, aby sa zlikvidovali dotácie v celom svete? Ja ako poľnohospodár a za poľnohospodárov hovorím, naši slovenskí...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďalej o slovo požiadal pán podpredseda Hort, nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani ministerka, ctené kolegyne, kolegovia, zrejme budem asi posledný vystupujúci v rozprave k tomuto vážnemu návrhu zákona, a preto mi dovoľte možno aj nejakú sumarizáciu toho, čo si myslím, že vo vzťahu k tomuto zákonu treba povedať a čo ja považujem za pravdivé.

    Dajme si predovšetkým otázku, čo tento zákon alebo tento návrh zákona po jeho schválení prinesie občanovi, čo prinesie samosprávam a čo prinesie tomu, čomu hovoríme rozvoj vidieka. Tak najskôr k občanovi. Vládou navrhované opätovné zavedenie odvodov za vyňatie poľnohospodárskej pôdy sa negatívne premietne do individuálnej bytovej výstavby občanov žijúcich predovšetkým v obciach a v menších mestách. Ak by toto chcel niekto spochybniť, ja som tu žiadnu argumentáciu dosiaľ v rozprave ani zo strany vládnej koalície nezačul.

    V praxi to bude znamenať pre občana zvýšenie nákladov pri kúpe pozemku, keď okrem samotnej ceny pozemku bude musieť počítať s ďalšími nákladmi navýšenými o odvod, ktorý bude musieť zaplatiť za zmenu poľnohospodárskej pôdy na stavebný pozemok, čo v konečnom dôsledku môže znamenať značné spomalenie rozvoja bytovej výstavby v jednotlivých obciach a mestách.

    Bolo tu spomenutých 1 000 m2.. Ja mám postavený dom v radovej zástavbe v Novej Dubnici, pán kolega Záhumenský, vtedy bola taká doba, že sme dostávali nejakých 250 až 400, možno, kto mal veľké šťastie 600 m2, dnes normálni ľudia, nemusia to byť ani boháči, ani tí, ktorí sú privatizéri alebo neviem kto, si vedia postaviť dom, pri ktorom chcú mať aj záhradu, ktorí chcú rozvíjať svoje ďalšie činnosti a tých 1 000 m2 to je, myslím si, dosť minimum oproti tomu, čo vidím, akým spôsobom sa rozvíja bytová výstavba nielen v okruhu Bratislavy, ale aj ďaleko, ďaleko na východ, dokonca za Braniskom.

    No iste, majetnejší ľudia pravdepodobne nebudú mať problém so zaplatením odvodov. Ale myslela vláda pri schvaľovaní tohto zákona na jednoduchých ľudí, ktorí majú pri eventuálnej stavbe domu rozrátané pomaly všetko na korunu? Keď sa pán premiér neustále pasuje do polohy najväčšieho obhajcu obyčajných občanov, prečo bez problémov zdvihol ruku za tento zákon, ktorý ich poškodzuje a ktorý budú cítiť práve tí, ktorí sú menej majetnejší?

    Teraz poďme k samosprávam. Určite nemajú dôvod na radosť, pretože prípadné schválenie tohto zákona sa negatívnym spôsobom premietne do ich rozpočtov. Dotkne sa to nepríjemne hlavne tých, ktorí majú rozpracované rozvojové plány a tento vládny darček samosprávy rozhodne nepoteší. Toto už nie je o tých tisíc metroch a o tých majetných a nemajetných, toto je o mestách a obciach. Bol by som veľmi rád, keby ste sa niekedy spýtali aj vlastných starostov, po komunálnych voľbách som sa dozvedel, že ste ich vyhrali, tak neviem, či toto bolo konzultované práve s vašimi starostami a primátormi, ktorí majú práve rozvojové plány nasmerované na rozvoj bytovej výstavby, ktorá je tu tak stále ešte poddimenzovaná.

    Tomuto zákonu samosprávy netlieskajú nielen preto, že znamená zvýšené náklady pre bytovú výstavbu, ale zvyšuje finančné bremeno aj pri rozvojových plánoch pri výstavbe, či už nejakých priemyselných zón alebo priemyselných parkov. A po ďalšie, argument, že vláda sa týmto spôsobom snaží motivovať mestá pri revitalizácii tzv. hnedých priemyselných zón, možno obstojí pri veľkých mestách, ale mestečká či obce takéto staré, nevyužité priemyselné haly buď nemajú, alebo keď sa tam nachádzajú, tak jednoducho nemajú na to síl, aby ich z vlastných zdrojov revitalizovali. Veď poznáme minulosť zbrojárskeho priemyslu na Slovensku. Svojho času, viete, že tam bolo zamestnaných okolo 80 tisíc ľudí. Choďte sa pozrieť, akým spôsobom sú využívané hnedé parky, či už v Martine, v Dubnici, v Detve a na okolí. Veď to si nemusíme, pán kolega, vysvetľovať, ani, pani ministerka. Jednoducho sú to neriešiteľné problémy aj pre investora a nieto ešte pre mestá a obce, ktoré žijú síce po fiškálnej decentralizácii z vyšších zdrojov, ale toto určite nemajú zahrnuté do toho, čomu sa hovorí rozvoj.

    No a pokiaľ ide o rozvoj vidieka. Pokiaľ vláda deklaruje svoju podporu a interes pri rozvoji vidieka, tento návrh zákona odzrkadľuje skutočný postoj tejto vlády pri rozvíjaní života na vidieku a prevažne v menších mestách, o tom dvojitom zdanení už tu bola reč. Pýtam sa, akú má predstavu vláda o rozvoji vidieka, keď schvaľuje také návrhy, ako je napríklad tento, o ktorom momentálne rokujeme. To si tu naozaj niekto myslí, že tento návrh pomôže rozvoju vidieka? Pomôže pri tom, aby sa stierali rozdiely medzi východom a západom, medzi regiónmi, ktoré sú tzv. zaostalé na Slovensku? Toto je naozaj cesta ako oživiť život na vidieku? Toto je spôsob, ktorý by mal priniesť jednotlivým obciam mladú krv, aby mladí ľudia prichádzali do obcí a malých mestečiek, kam ich chceme prinavrátiť, aby sme oživili to, čomu sa hovorí rozvoj vidieka? To snáď tu nikto pri tom nemôže myslieť vážne.

    Chcel by som sa ešte zmieniť o tom, čo tu bolo dokonca dnes povedané z úst pána premiéra. Ja ho budem citovať: „Ťažko udržíme, ak neprídu investície, znižovanie nezamestnanosti aj v tých regiónoch, kde je ona stále vysoká.“ No, bolo tu spomenuté Česko, Maďarsko o tom, že oni nezrušili spoplatnenie vyňatia pôdy. Priatelia, ale veď my sa bavíme od roku 2003, keď sme toto zaviedli zákonom, čo sa na Slovensku odvtedy udialo. Veď ten boom, ktorý sem prišiel, ten investičný, je síce aj súhrnom všetkých iných okolností, ktoré Dzurindova vláda vedela nastaviť, ale toto bola jedna z vecí alebo jeden zo zákonov, ktorý tomu určite napomohol. Neporovnávajme sa v tomto s Čechmi a Maďarmi. Tí boli niekde inde, aj v investičnom rozvoji predtým. Ale toto bol jeden zo zákonov, ktoré naozaj pomohli rozvoju infraštruktúry, príchodu investícií a dostali Slovensko tam, kde nás všetky renomované inštitúcie dnes považujú a vidia.

    Čiže chcem sa spýtať, čo poviete vašim občanom, starostom, poslancom, ale aj dôchodcom, ktorí chcú dať svojim deťom pôdu na to, aby si postavili dom v obci, v malom mestečku. Čo im poviete, keď tento zákon vojde do platnosti? Všetci to pocítia, všetci. A môžeme sa sporiť, ako to pocítia tí najbiednejší. Ale čo sa týka rozvoja, čo sa týka starostov a primátorov, budem veľmi potešený, teším na nasledujúci snem ZMOS-u, akým spôsobom to starostovia vyhodnotia. Koniec koncov, dostali ste všetci list od ZMOS-u a nemôžete povedať, že ZMOS je hlúpy alebo je v rukách nebodaj súčasnej opozície. Veď ste vyhrali komunálne voľby. Prečítajte si ten list, ako reaguje ZMOS svojím oficiálnym stanoviskom na tento návrh zákona.

    Mám pocit, že pes je zakopaný niekde inde. My sme svojho času pri rozpočte na rok 2008 tu diskutovali o tom, akým spôsobom sa priame platby, resp. tie priame dotácie zvýšili z 54 na 80 %. Dnes to je okolo 29 mld. korún a ja som sa v jednej štatistike dozvedel, že na Slovensku je okolo 14 až 15 tisíc farmárov a tých 29 mld. korún ide z 85 % asi tisícom z tých, ktorí hospodária na pôde a viac ako 50 alebo viac ako 60 % z toho berie partia, ktorej sa hovorí latifundisti. To sú tí, asi 100 alebo 120 ľudí, ktorí si najímajú pôdu od vlastníkov. My poznáme veľa z týchto ľudí a, pán Záhumenský, vy tiež nie ste človek, ktorý by nebol nájomcom malého výmeru pôdy. Počul som a čítal som v novinách o pánovi Šebekovi a o podobných ľuďoch, a hovorí sa o tom, že títo ľudia majú vyhrané už pri schválení rozpočtu, lebo to, čomu sa hovorí priame platby, u mnohých predstavuje čistý zisk.

    A keď si to dáme do súvisu s týmto návrhom zákona a, pani ministerka, neviem, či toto bol váš úmysel, lebo ja som vás nikdy zo zlého úmyslu alebo z takéhoto úmyslu neupodozrieval, dokonca som bol potešený, keď som sa dozvedel, že ste svojho času stiahli návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že nájomcovia pôdy prednostne si tú pôdu mohli odkúpiť niekedy, myslím, že to malo byť od 1. 8. alebo kedy tohto roku, za to som vás chválil. Ale tento zákon nahráva presne tým, ktorí sa boja o to, že prídu o svoje nájomné zmluvy. Boja sa o to, že to, čo sú priame platby, už nebudú dostávať, lebo rozvoj, ktorý je aj na takejto pôde, im vlastne tú pôdu odoberá. Už to nie je platiť nájom za korunu a mať z toho veľké zisky. Už to je o tom, že jednoducho o tieto príjmy, ktoré sú čistým ziskom, by prišli. A tu, myslím si, že je pes zakopaný a o tom treba rozprávať.

    Chcel by som ešte v krátkosti – nevidím tu pani kolegyňu Tóthovú, čo ma mrzí – na dve veci zareagovať. Zaznelo tu: „Ak nenakŕmime svojich obyvateľov, čo sa stane s touto republikou.“ No, chcel by som a tu mi možno pomôže aj pán kolega Záhumenský, povedať pani Tóthovej, že boli obdobia, keď na Slovensku bola veľmi nízka úroda pšenice. Museli sme pšenicu dovážať a vtedy sme nezvyšovali ceny potravín. Vy mi dáte za pravdu, že rok 2007 bol spolu so Srbskom, čo sa týka Slovenska a Srbska najlepšia produkcia pšenice v Európe. A div sa svete, my zvyšujeme ceny potravín. Zvyšujeme ceny potravín napriek tomu, že Srbsko a Slovensko malo najvyššiu produkciu, neviem, či v histórii, ale určite mali najvyššiu produkciu z krajín Európy vtedy, keď bola pri produkcii pšenice bieda. A viete, prečo to je? Lebo tí, ktorí tú pšenicu dopestovali, tí naši latifundisti ju elegantne za zvýšené ceny vyviezli a dnes sa musí dovážať za európske drahé ceny.

    Aký je to prínos pre nakŕmenie národa, keď na tom znova zbohatli len určití ľudia? Však si hovorme tu, z tohto miesta, pokiaľ neprejde návrh o zrušení imunity, pravdu. Myslím návrh o zrušení imunity na výroky v parlamente.

    Takže ja som zažil aj to, keď som bol na mítingu v Partizánskom, tí, ktorí milujú túto vládu, hovorili, že sa nezdvihli ceny potravín, že sa nezdvihli ceny liekov. No ale normálny človek predsa takýmto spôsobom neuvažuje a vidí, kde je pravda.

    No a ešte – to ma dvojnásobne mrzí, že tu pani Tóthová nie je – dozvedel som sa tu, že stavať na pôde to, čo sa stavia, je ťažký hriech. No, ja mám, myslím si, elementárne znalosti z katechizmu, nikde som sa nedočítal, či je ťažký hriech takéhoto druhu. Ale viem, že tu bol dvakrát dávaný návrh zákona o interrupciách, ktorý nemal zrušiť interrupcie, ktorý mal zmierniť interrupcie, ktorý mal pomôcť tomu, aby ľudia, ženy, mladé dievčence, ktoré nie sú skúsené, dostali elementárnu informáciu, čo to je, aký to je zásah do jej organizmu. A ten zákon sa dvakrát nemohol prerokovať a to by bolo zmiernenie toho, čomu sa hovorí ťažký hriech.

    Takže ja by som sa chcel na záver pridať k tomu, aby sme v tomto zákone nepokračovali, myslím k tým rečníkom, ktorí o toto požiadali, lebo si myslím, že si treba tieto veci pozrieť aj z druhej strany a trošku sa viac pravdivo vo vzťahu k tejto problematike počúvať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána podpredsedu Horta – pán poslanec Záhumenský, pani poslankyňa Tkáčová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A slovo má pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán podpredseda Hort, mám úctu k vášmu veku, ale, bohužiaľ, nemám úctu k vašim názorom. Môžem vás uistiť, že menej majetní nemajú problém so spoplatnením, lebo sa ich to nijako netýka. Neviem si predstaviť a väčšina ľudí to vie, ktorí stavajú, že na koľkých štvorcových metroch stavajú svoje rodinné domy a týka sa to tých veľkých haciend, povedzme, pán Hideghety možno aj mal obavu s tým, či sa zmestí do 1 000 m2, ale drvivá väčšina určite nie. Kedysi sa prideľovali pozemky tak, ako ste povedali 4 alebo 6 árov a stačilo to na výstavbu rodinného domu aj s malou záhradkou.

    K dvojitému zdaneniu veľmi krátko. Už som to hovoril vo svojom vystúpení, že ste mali príležitosť, dokonca ste to mali vo svojom programovom vyhlásení vlády, že zrušíte zdanenie poľnohospodárskych pozemkov ako v jedinej krajine v únii a neurobili ste to. Tak si myslím, že je nepoctivé o tom dnes hovoriť, že my zavádzame dvojitú daň. Mali ste príležitosť tú jednu daň zrušiť a myslím si, že to by bolo aj systémové a aj logické v rámci únie.

    Či boom prišiel kvôli zrušeniu poplatkov? Myslím si, že nie. Ten boom by prišiel tak, či tak, lebo Slovensko malo kvalifikovanú pracovnú silu, ale lacnú pracovnú silu a malo aj potenciál geopolitický na to, aby sa mohlo rozvíjať a investori mali záujem o Slovensko tak, ako o Českú republiku. Čiže opäť si myslím, že nie je celkom poctivé hovoriť, že toto je tá hlavná príčina. Priame platby sa zvýšili. Tých 29 miliárd korún, aby Slovensko mohlo čerpať z Európskej únie, potrebuje vynaložiť z rozpočtu 3,2 mld. do priamych platieb. 3,2 mld. korún zo štátneho rozpočtu slúžia na to, aby slovenskí poľnohospodári a Slovensko mohlo vyčerpať prostriedky z európskych fondov. Tie nie sú na priame platby, len na priame platby, ale drvivá väčšina zvýšenia je práve na investície, na zamedzenie alebo zníženie toho investičného zaostávania, ktoré slovenskí poľnohospodári zaznamenali v predchádzajúcich ôsmich rokoch vašej vlády.

    A cena potravín – už mi neostáva čas.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán kolega Hort, ja mám úctu aj k vašim názorom a ja mám úctu aj k názorom našich kolegov v koalícii, pretože nemusím s nimi súhlasiť, ale urobím všetko pre to, aby ste ich tu mohli pokojne povedať.

    K vášmu vystúpeniu by som chcela mať tri poznámky. Čo sa týka sebestačnosti, často sa tu tým slovom operuje a to slovo sa viaže ešte k studenej vojne. Viete, Slovensko môže byť sebestačné aj v pestovaní citrónov. Úplne spokojne, akurát len kilo slovenských citrónov by možno stálo 200 korún. Čiže toto slovo v kontexte by som nepoužívala. Ďalej, pán kolega, možno by ste boli mohli vo svojom vystúpení položiť aj tieto otázky. Čo odkážeme týmto zákonom samostatne hospodáriacim roľníkom, ktorí by si chceli na svojej pôde, poľnohospodárskej pôde stavať farmy? A čo odkážeme týmto zákonom podnikateľom, ktorí chcú podnikať v agroturistike?

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán podpredseda Hort.

  • Pán kolega Záhumenský, možno by bolo korektné nespomínať pána Hideghetyho, ale spomenúť ľudí, ktorí sú vaši donori a mecenáši a tí majú trošku iné domy. Pokiaľ viem, existujú rôzne oblasti sousthforkov, o ktorých sa možno už písalo, o ktorých sa ešte bude písať. Takže korektné by bolo nie dvakrát za jedno poobedie spomenúť meno Hideghety, ale možno, že si pospomínate na tých vašich priateľov, ktorí majú ešte luxusnejšie sídla, ako má pán Hideghety.

    Ale keď sa bavíme o dotáciách a o tom, čo som, myslím si, povedal veľmi zrozumiteľne, prečo musí takýto zákon byť na stole, tak sa vás spýtam: Vy ste tiež jeden z tých, ktorý poberá priame platby? Ak je dnes pomer v Európe a vo vzťahu k Slovensku 100 : 80, prečo dnes naši farmári a tí ľudia, ktorí robia u vás, na vami najatej pôde, nemajú 80 % platu ľudí v Európskej únii? Prečo je to dnes nejakých 37 alebo 38 %? Vysvetlite ľuďom, prečo im nedáte zarobiť, keď beriete 80 % z toho, čo dostáva priemerný poľnohospodár v Európe?

    No hovorili ste, že som spomínal hlavnú príčinu, to vyňatie, neplatenie za vyňatie pôdy. Ja som to nepovedal, pán kolega. Zase mi dávate do úst niečo, čo som nepovedal. Ja som povedal, že to je súhrn všetkých iných okolností a všetkých iných prístupov, ktoré Dzurindova vláda zaviedla, na základe čoho sa Slovensko stalo krajinou, kde investori radi chodili.

    No a nespomenuli ste ani reakciu na mňa vo vzťahu k pšenici. Aj to by bolo možno ľuďom niekedy treba vysvetliť, prečo je to u nás tak a prečo niektorí aj na tom, že sú vysoké ceny potravín a v Európe nie je dostatok pšenice, u nás zarobili. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán podpredseda Hort bol posledný z prihlásených do rozpravy. Vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať, keďže sa blíži 17.00 hodina a mali by sme hlasovať, na hlasovanie je zatiaľ jeden bod, či je všeobecný súhlas, aby sme dokončili tento bod vystúpením navrhovateľky a spravodajkyne, a potom by sme odhlasovali dva body. Je všeobecný súhlas s týmto postupom?

  • Hlasy z pléna.

  • Nie je. Takže potom prerušíme a o 17.00 budeme hlasovať len o jednom bode. Nech sa páči, asi za dve minúty toho už veľa nestihnete, pani ministerka. Takže vyhlasujem prestávku. Po prestávke budeme hlasovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o návrhu stanoviska, o návrhu uznesenia k

    návrhu stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na odvolanie JUDr. Juraja Horvátha z funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky,

    je to tlač 545. Budeme pokračovať hlasovaním. A poprosím teraz pani spravodajkyňu, pani poslankyňu Katarínu Tóthovú, aby ako poverená členka ústavnoprávneho výboru uviedla hlasovanie.

    Dámy a páni, vzhľadom na to, že sme dvakrát otvárali rozpravu o tomto návrhu uznesenia a odznelo od včera niekoľko návrhov, chcem vás poprosiť, aby ste venovali pozornosť hlasovaniu a samotnému uvádzaniu a pani spravodajkyni, aby potom nevznikali zbytočné nedorozumenia, čo sme a ako sme vlastne hlasovali. Takže, poprosím vás o pozornosť a, pani spravodajkyňa, keby ste uviedli hlasovanie.

  • Hluk v pléne.

  • Dámy a páni, ešte raz vás chcem poprosiť, aby ste venovali pozornosť hlasovaniu.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v rozprave vystúpili pán minister spravodlivosti, pán poslanec Mečiar, pán poslanec Lipšic, poslankyňa Tóthová. Pán poslanec Mečiar podal návrh uznesenia vo svojom vystúpení, je rozdaný. Ja som vo svojom vystúpení navrhla, aby sme o návrhu ústavnoprávneho výboru hlasovali osobitne o písmene c).

    Pán predseda, dajte hlasovať ako o prvom uznesení ústavnoprávneho výboru, podľa ktorého by sme hlasovali o písmene a), v ktorom sa konštatuje, že vzhľadom na právoplatne odsudzujúci rozsudok za úmyselný trestný čin JUDr. Juraja Horvátha JUDr. Horváth nemá morálny kredit na výkon funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky; a o písmene b) spolu: vyzýva sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Juraja Horvátha, aby sa podľa čl. 138 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vzdal funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    O týchto dvoch bodoch, pán predseda, dajte hlasovať.

  • Dobre. Čiže ideme hlasovať o prvých dvoch bodoch z pôvodného uznesenia, ktoré prišlo ako návrh z rokovania gestorského ústavnoprávneho výboru. Chvíľočku počkáme. Takže, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 3 za, 19 proti, 54 sa zdržalo, 60 nehlasovalo.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať o písmene c): berie na vedomie odporúčanie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky novelizovať Ústavu Slovenskej republiky v časti týkajúcej sa ustanovenia sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a zániku funkcie sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 3 za, 18 proti, 56 sa zdržalo, 58 nehlasovalo.

    Ani tento návrh sme neprijali.

  • Pán predseda, keďže návrh ústavnoprávneho výboru plénum neprijalo, môžeme hlasovať o návrhu, ktorý bol podaný poslancom Mečiarom v rozprave a to: „Národná rada Slovenskej republiky konštatuje, že vzhľadom na právoplatný odsudzujúci rozsudok za úmyselný trestný čin JUDr. Juraj Horváth nemá právny titul na výkon funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky;

    2. u sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Juraja Horvátha sú naplnené podmienky podľa čl. 138 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“

    Prosím, dajte hlasovať, pán predseda.

  • Ešte pre lepšiu zrozumiteľnosť, pán predseda Mečiar, včera ste predložili jeden návrh, dnes pri opätovnej rozprave ste predložili druhý. Ten prvý ste vzali späť, aby bolo jasné. Dobre, takže hlasujeme o tom, ktorý bol rozdaný dnes a ktorý odznel tak, ako ho prezentovala pani spravodajkyňa. Takže hlasujeme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 75 za, 1 sa zdržal, 59 nehlasovalo.

    Konštatujem, že sme schválili navrhované uznesenie.

    Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

  • Keďže sme hlasovanie ukončili týmto jediným prerokovaným a ukončeným bodom, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní pôdy poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia.

    Poprosím pani ministerku, ktorá je už tu, nech sa páči, aby zaujala stanovisko k rozprave, ktorú sme ukončili. Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som zaujala stanovisko k rozprave, ktorá prebehla k návrhu novely zákona č. 220/2004 Z. z. Celá rozprava, ktorá tu bola, mala určitý podtón akoby vybavovania si určitých účtov, čo ma veľmi mrzí. Ale na druhej strane, padlo tu aj veľa zaujímavých názorov a verím, panie poslankyne aj páni poslanci, že tieto vaše návrhy, ktoré tu odzneli v prvom čítaní, budete mať možnosť realizovať v rámci pozmeňujúcich návrhov pri druhom čítaní a verím, že budeme vedieť realizovať niektoré úpravy spoločne.

    Pokiaľ ide o názorovú polemiku, či zákon prijať, alebo neprijať, či ísť do odvodov za pôdu alebo nejsť, ťažko je polemizovať, pretože sme tu postavení na rôznych hodnotách, ako politické strany, tak aj jednotliví poslanci. Keďže som predkladala a predkladám tento návrh a predkladala som ho aj vo vláde Slovenskej republiky, som presvedčená a hlboko presvedčená, že takto koncipovaný návrh je potrebný z dôvodu ochrany poľnohospodárskej pôdy. A keď tu boli vyslovené slová ako, že je to nezmysel, že je arogancia takýto zákon postaviť a predložiť do Národnej rady, chcem sa spýtať, či to, že podobný zákon o odvodoch za odňatie poľnohospodárskej pôdy na stavebné a iné nepoľnohospodárske účely funguje v iných štátoch Európskej únie, či je to tak nezmyselné len z toho dôvodu, že pre nás hlavnou modlou majú byť len a len investori?

    Myslím si, že z pohľadu budúcich generácií je tento návrh dôležitý. Pokiaľ ide o názor, že trh všetko vyrieši, nuž, v tomto prípade trh nevyrieši všetko. A nerada by som raz skladala účty za to, že poľnohospodárska pôda tej najvyššej bonity neplní účely, ktoré by mala plniť, pretože sa stala zastavanou a na tejto pôde boli vytvorené a vybudované montážne haly, ktoré zostanú po určitých rokoch prázdne. Pretože investori sem prichádzajú nie preto, aby riešili sociálno-ekonomické otázky Slovenskej republiky, ale prichádzajú sem preto, aby mali zisky, aby vyryžovali a aby sa potom odsunuli do tých oblastí, kde to bude pre nich výhodné.

    Padla tu otázka ohľadne agroturistiky. Nuž, nemyslím si, že rozvoj agroturistiky by sa mal orientovať do najbonitnejších pôd, ktorých máme len 21 %. Som presvedčená, že agroturistika by sa mala rozvíjať práve v oblastiach, ktoré sú menej bonitné. A tu skutočne treba vidieť tabuľku ohľadne odvodov za pôdu, kde len za najbonitnejšie pôdy sa predpokladá odvod 500 korún za m2, ale ten sa postupne znižuje. Tento odvod je len od 1. do 4. bonitnej triedy, tie ďalšie sa znižujú a následne v oblastiach, ktoré sú znevýhodnené, dokonca v šiestej, siedmej skupine ide len o sumu 1,50 Sk. Čiže znovu by som bola rada, keby v druhom čítaní tá debata bola o odbornej diskusii a o odborných názoroch, a nie len čisto o politických. Aj keď si uvedomujem, že veľakrát politikum hrá prím pri rozpravách k jednotlivým zákonom.

    Pokiaľ ide o južnú časť Slovenska, kde padlo najviac námietok. Tu by som chcela poprosiť, ja som ministerka všetkých občanov Slovenskej republiky, nie som ministerkou určitej časti občanov a tento zákon je pre všetkých. Je pre tých, ktorí momentálne žijú a myslím si, že by mali pamätať aj na budúcnosť. Pokiaľ ide o južné Slovensko, mali ste 8 rokov, mohli ste investorov pritiahnuť. Problém nie je len v tom, že investori išli do lokalít, ktoré boli najbonitnejšie, pretože tak je to. Investor, ktorý prichádza, prichádza kvôli podmienkam, ktoré boli pre neho výhodné. Mohli ste vytvoriť také podmienky, aby išiel do južných oblastí. Nedávno som bola v Komárne, kde je problém pracovnej sily a jednotlivé podniky musia uvažovať a už dovážajú ľudí z Ukrajiny, lebo nezamestnanosť je veľmi nízka z toho dôvodu, že mnohí odchádzajú do Maďarska, ale je nízka aj preto, že nie je záujem pracovať v tých profesiách, ktoré sú momentálne voľné v Komárne. Preto si nemyslím, že práve tento zákon by obmedzil budovanie ďalších fabrík a ďalších fariem na južnom Slovensku. A tí, ktorí budú chcieť, tak ako tu bolo povedané, tí prídu, len budú musieť viacej zaplatiť.

    Pokiaľ ide o rozvoj stavebníctva, tu by som chcela dať do pozornosti jeden fakt. Je všeobecne známe, že tak ako sa stavajú byty, je minimálny zisk 200 – 300 %. Nuž, nebude 200 %, možno bude 150 %, ale byty sa budú rovnako stavať a nepostihne to ani občana a nepostihne to ani investora a ak, tak len preto, že peniaze, ktoré budú z odvodu poskytnuté štátnemu rozpočtu, budú následne realizované prostredníctvom zvýšenia aktivít v oblasti zvyšovania úrodnosti pôd, ktoré tu boli zabrané a ktoré momentálne sa nachádzajú v zlom stave. Rovnako tieto financie budú použité na hydromeliorácie a uvažuje sa, že rovnako budú použité aj na kontaminované pôdy, ktorých je pomerne veľa v Slovenskej republike. Takže chcem ubezpečiť tých, ktorí vyšli s názorom, že by to malo ísť na platy alebo na rozhadzovanie na ministerstve pôdohospodárstva, nie, tieto peniaze budú prísne viazané na to, aby sa vrátili späť do pôdy v rámci celého Slovenska, pretože v určitých oblastiach skutočne stav pôd je kritický.

    Takisto tu bola vznesená otázka ohľadne platieb, priamych platieb pre poľnohospodárov. Myslím si, že to by mohla byť diskusia sama osebe, pretože je to problematika, ktorá je rozsiahla a mňa teší najmä to, že poľnohospodári a nie sú to len tí veľkofarmári, dnes tvrdia, že skutočne už sa pre nich začína trošku zlepšovať prostredie, pretože za tých 8 rokov boli na pokraji záujmu spoločnosti, že sa im venuje náležitá pozornosť a že konečne aj farmári na Slovensku sa priamymi podporami začínajú približovať podporám v krajinách Európskej únie.

    Tu by som otvorila aj otázku štátnej pomoci. Pani poslankyňa Tkáčová, myslím si, že viete, že pokiaľ ide o štátnu pomoc, slovenský farmár dostáva 2 eurá na hektár. Pokiaľ ide o farmára v Čechách, je to 50 až 60 eur na hektár, v Nemecku je to 200 eur na hektár. Čiže naši farmári majú byť konkurencieschopní, keď majú takéto finančné prostriedky? Ja sa budem snažiť, aby som sa aj v rámci Európskej únie snažila podporiť slovenských poľnohospodárov a podporujeme aj to, aby skutočne boli clá na potravinárske výrobky, ktoré prichádzajú do Európskej únie.

    Môžem vás informovať, že dnes sa vytvoril taký klub štátov Európskej únie, je ich už dnes 20, je tam aj Slovensko, na to, aby sme vedeli čeliť veľmi tvrdým opatreniam v rámci WTO, ktoré tlačia na potravinárske výrobky. Túto skupinu vedie Francúzsko a Francúzsko ako budúca predsedajúca krajina EÚ si to berie ako jednu z priorít, ktoré bude chcieť riešiť v rámci svojho predsedníctva. Ja osobne som napríklad veľmi rada, že sa podarilo presadiť v poslednom znení a v poslednom oznámení k health checku, že podpory pre slovenských poľnohospodárov a vôbec pre poľnohospodárov nových členských štátov v rámci SAPS-u budú pokračovať až do roku 2013.

    Skutočne slovenský poľnohospodár potrebuje pomoc a slovenský poľnohospodár nie je ten, ktorý získava vysoké zisky ako investori, ktorí sem prišli a tieto zisky odnášajú mimo Slovenskej republiky. Ale slovenský poľnohospodár je ten, ktorý tvrdo pracuje na pôde, dostáva priemernú mzdu, ktorú by si určite zaslúžil väčšiu, ale potrebuje podporu štátu. V každej jednej krajine Európskej únie existuje podpora štátu vo vzťahu k poľnohospodárom, nie sme ničím výnimoční.

    Ešte v krátkosti by som poprosila, aby sme sa trošku sústredili možno pri druhom čítaní lepšie na návrh zákona a aby sme ho naozaj neposudzovali len z tej politickej roviny, ale z odbornej roviny. Myslím si, že rozprava, alebo pri druhom čítaní, keď prebehne rokovanie aj vo výbore, že toto rokovanie bude korektné. Ja som prístupná aj na to, aby sme korigovali niektoré štylistické záležitosti, odborné záležitosti, ktoré sú v zákone, aby sme ho vylepšili. Ale nie som za to, aby takýto zákon nebol prijatý a nie som za to, aby sme nechávali poľnohospodársku pôdu, tú najbonitnejšiu, napospas investorom a napospas tým, ktorí s touto pôdou nemajú zámer ju využiť na poľnohospodárske účely.

    Ešte v krátkosti. Hovorili ste o sebestačnosti potravín. Nuž, sebestačnosť potravín, áno, je to kategória, ktorú ste posunuli niekde do minulosti. Je však zaujímavé, že dnes jednou z veľmi aktuálnych tém v rámci Európskej únie a v rámci diskusie na rokovaní či už Rady ministrov alebo jednotlivých komisií je bezpečnosť potravín, potravinová bezpečnosť. A potravinová bezpečnosť by mala byť prioritou každého jedného štátu. My o nej hovoríme na úrovni Európskej únie, ale my ako štát potravinovú bezpečnosť vlastne nemáme definovanú a to je tiež jedna veľká výzva, ktorá by mala byť riešená v krátkom čase a je to veľká výzva, ktorá súvisí aj s obhospodarovaním poľnohospodárskej pôdy, s jej bonitou a s jej výmerou.

    Predpokladám, že ste si mysleli, že budem reagovať na všetky vaše otázky, ktoré boli v rozprave. Ale myslím si, že na tie politické a na to vyrovnávanie si účtov nemá zmysel reagovať. Teším sa na rozpravu, ktorá bude pri druhom čítaní a teším sa aj na vaše pozmeňujúce návrhy.

    Ďakujem.

  • Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť?

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, odhliadnuc od osobných atakov kolegov poslancov v dnešnej rozprave k predkladanému návrhu zákona musím konštatovať, že ma poslanci a ctení kolegovia z opozície vôbec neprekvapili. Stále podľa nich vraciame štát do čias komunizmu, opätovne ožobračujeme občanov a najnovšie aj úmyselne poškodzujeme obyvateľov južných oblastí Slovenska.

    So všetkou úctou, vážení kolegovia z opozície, viete mi povedať, koľko pracovných príležitostí priniesla výstavba logistických centier, po slovensky povedané, skladov umiestnených na najlepších pôdach od Bratislavy po Žilinu? Zavádzajúce informácie pre občanov, že si nemôžu postaviť dom na vlastnej záhrade, považujem minimálne za účelové. Či vari gro občanov južných oblastí bude stavať na najlepších orných pôdach uprostred lánu poľnohospodárskej pôdy a budú zastavovať niekoľko hektárov ornej pôdy? Nerozumiem tomu, ale to je asi môj problém.

    Tvrdenie, že nie sú vysporiadané pozemky pod hospodárskymi dvormi, je podľa môjho názoru minimálne odvážne. Či vari ostatná orná pôda je vysporiadaná na Slovensku tak, že každý minimálny hektár má jedného vlastníka? Z mojej vlastnej skúsenosti viem, že to tak nie je. Keby sme boli dodržiavali alebo keby sa dôsledne dodržiaval zákon z roku 2004, kde sa v § 12 ods. 1 hovorí: „Poľnohospodársku pôdu možno použiť na stavebné účely a iné nepoľnohospodárske účely len v nevyhnutných prípadoch a v odôvodnenom rozsahu.“ Ale ja si myslím, že tento paragraf sa minimálne alebo úmyselne obchádzal.

    Poplatky za záber poľnohospodárskej pôdy sú v celej Európe od Bulharska, Rumunska, všade. Len Slovensko bola lastovička, ktorá tieto poplatky zrušila. Verím, že v druhom čítaní tento zákon ešte vylepšíme a teším sa na ďalšiu spoluprácu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa, prerušujem rokovanie o tomto bode. Pani poslankyňa Sabolová svieti na tabuli, ale nevidím ju tu. Je to pravdepodobne omyl.

    Budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení zákona č. 555/2004 Z. z.

    Je to tlač 547. Pani ministerka, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona je vytvoriť a aktualizovať centrálnu databázu o spotrebe hnojív a agrochemických vlastnostiach poľnohospodársky využívaného pôdneho fondu Slovenskej republiky a ustanoviť povinnosť Ústrednému kontrolnému a skúšobnému ústavu poľnohospodárskemu vykonávať dohľad nad skladovaním, evidenciou a používaním hnojív v zraniteľných oblastiach. Zriadením centrálnej databázy Slovenskej republiky o spotrebe hnojív a agrochemických vlastnostiach poľnohospodársky využívaného pôdneho fondu, vrátane plošne determinovaného výskytu potenciálnych bodov znečisťovania pôdy pri nesprávnom skladovaní, manipulácii a používaní hnojív a čistiarenských kalov sa vytvorí flexibilný zdroj informácií o celej oblasti hnojív a hnojenia pre potreby poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia.

    Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, na zamestnanosť ani podnikateľské prostredie. Navrhovaný zákon bude mať kladný vplyv na životné prostredie z hľadiska ochrany vôd pred znečistením z poľnohospodárskych zdrojov.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na potrebu ochrany poľnohospodárskej pôdy obraciam sa na vás so žiadosťou o posunutie tohto návrhu zákona do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Teraz poprosím pána poslanca Čecha, aby ako určený spravodajca podal informáciu.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to znamená, doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa Legislatívnych pravidiel zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená ani v práve Európskych spoločenstiev, ani v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 19. februára 2008 č. 560 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 6. mája 2008 a gestorský výbor do 7. mája 2008.

    Pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku.

    Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Predpokladám, že ani navrhovateľ, ani spravodajca už netúžia sa k návrhu zákona vyjadriť.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 527. Návrh na pridelenie výborom je v mojom rozhodnutí č. 548.

    Pán minister spravodlivosti a pán podpredseda vlády Štefan Harabin odôvodní návrh.

  • Vážený predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne a páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise, ktorého cieľom je dosiahnutie úplnej kompatibility slovenskej právnej úpravy problematiky elektronického podpisu so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady z 13. decembra 1999 č. 1999/93/ES o rámci spoločenstva pre elektronické podpisy a reaguje na poznatky a aplikačné problémy vyplývajúce z jeho uplatňovania v praxi.

    Po piatich rokoch praktickej aplikácie zákona je nutné reagovať na prudký rozvoj technológií v tejto oblasti a nevyhnutné je zohľadniť aj poznatky získané z jeho uplatňovania v praxi. Predložený návrh zákona reaguje na skutočnosti, ktoré spôsobovali aplikačné problémy a ktoré sú vzhľadom na rozšírenie používania elektronického podpisu a vzhľadom na plánované rozšírenie niektorých elektronických agend orgánov verejnej moci a ich spustenie do ostrej prevádzky, kľúčové a existenčné.

    Väčšie rozšírenie zaručeného elektronického podpisu je závislé predovšetkým od pripravenosti štátnej správy a verejnej správy poskytovať elektronické služby občanom a podnikateľskej sfére. Návrh zákona najmä upravuje, spresňuje a dopĺňa odbornú terminológiu v oblasti elektronického podpisu, dopĺňa a spresňuje úlohy Národného bezpečnostného úradu ako ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť elektronického podpisu pri poskytovaní akreditovaných certifikačných služieb. Vybraným orgánom verejnej moci pri vydávaní certifikátov pre časovú pečiatku a procesne spresňuje postup Národného bezpečnostného úradu pri posudzovaní zhody bezpečných zariadení na vyhotovovanie a overenie zaručeného elektronického podpisu s bezpečnostnými požiadavkami, najmä stanovením lehoty na rozhodovanie v tomto konaní.

    Ďalšou zmenou je ustanovenie povinnosti Akreditovanej certifikačnej autority zasielať Národnému bezpečnostnému úradu zoznamy vydaných kvalifikovaných certifikátov a zoznamy zrušených kvalifikovaných certifikátov a na druhej strane zavádza povinnosť NBÚ viesť zoznamy a poskytovať z nich informácie potrebné pre dlhodobé overovanie elektronického podpisu.

    Návrh zákona v článku 2 mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. V časti právne úkony sa navrhuje nové generálne ustanovenie v takom zmysle, aby sa na právne úkony uskutočnené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom a opatrené časovou pečiatkou nevyžadovalo osvedčenie pravosti podpisu. Absencia tohto ustanovenia v praxi znemožňovala uskutočňovať právne úkony, pre ktoré bolo zákonom vyžadované osvedčenie pravosti podpisu aj v elektronickej forme.

    V článku 3 sa novelizuje zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch. Sadzobník správnych poplatkov sa v časti XX, v časti elektronický podpis dopĺňa o novú položku vzhľadom na zavedenie zjednodušeného postupu certifikácie v prípade, ak sa počas doby platnosti certifikátu produktu pre elektronický podpis nezmenili bezpečnostné požiadavky zákona.

    Návrh zákona prerokovala a s pripomienkami schválila i Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 4. decembra 2007. Prijaté pripomienky boli zapracované do textu návrhu zákona predloženého na rokovanie vlády. Návrh zákona bol predložený aj na Plenárne zasadnutie Hospodárskej a sociálnej rady 26. novembra 2007. Materiál bol zaradený len ako informatívny a sociálni partneri ho vzali na vedomie. 9. januára 2008 bol predložený návrh zákona prerokovaný a schválený vládou bez pripomienok.

    Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci, som presvedčený, že predložený návrh zákona na základe oboznámenia sa so skutočnosťami, ktoré som uviedol, podporíte.

    Ďakujem za slovo, pán predseda.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Poprosím teraz pána poslanca Kovarčíka, aby ako spravodajca nás informoval.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým mení a dopĺňa zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, tlač č. 527. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 30. januára 2008 č. 548 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 6. mája 2008 a gestorský výbor do 7. mája 2008.

    Pán predseda, dajte, prosím, pokyn na rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám.

    Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ešte raz poprosím pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti, aby uviedol v prvom čítaní

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov,

    tlač 548.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady sa predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám.

    Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vypracovalo návrh zákona na základe uznesenia vlády č. 932 z 8. novembra 2006, ktorým vláda schválila správu o realizácii Národného programu rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života za rok 2005, vrátane opatrení na roky 2006 – 2007 a uložila príslušným ministrom zabezpečiť realizáciu jednotlivých opatrení. Podľa časti „pravidlo 5 bod 5.3.14“ spomenutej správy je minister spravodlivosti v spolupráci s ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny zodpovedný za splnenie úlohy legislatívne upraviť právo osôb so zmyslovým postihnutím na prístup k informáciám v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. v im prístupných formátoch.

    Návrh zákona prerokovala a schválila vláda na svojom zasadnutí 6. februára 2008 uznesením č. 86/2008. Cieľom predloženej novely zákona je upraviť možnosť sprístupňovania informácií na žiadosť podľa § 14 predmetného zákona osobám so zmyslovým postihnutím vo forme, ktorá je im prístupná, a to na náklady povinnej osoby.

    Finančný dopad prijatia návrhu zákona nie je možné kvantifikovať, pretože nemožno predpokladať počet osôb a rozsah informácií, ktoré budú uplatňované prístupnou formou v prospech občanov voči obciam ako povinným osobám. Náklady na sprístupnenie informácií prístupnou formou budú hradené v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky v rámci rozpočtových kapitol ústredných orgánov štátnej správy. Náklady, ktoré v tejto súvislosti vzniknú obciam a ďalším povinným osobám, budú hradené v rámci schválených limitov výdavkov rozpočtu verejnej správy na príslušný rozpočtový rok a z ich vlastných rozpočtových prostriedkov.

    Pán predseda, ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Pán poslanec Jánoš bude spravodajcom pre tento vládny návrh zákona.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som z poverenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien v súlade s § 73 ods. 1 podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2002 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, ktorú máme pod tlačou č. 548.

    Konštatujem, že návrh zákona bol podaný v lehote určenej § 72 rokovacieho poriadku, to znamená, 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách. Podľa vyjadrenia navrhovateľa je stupeň zlučiteľnosti návrhu s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie úplný. V zmysle priloženej Doložky vplyvov návrh bude mať dopad na verejné financie, štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Náklady sa však nedajú vyčísliť, pretože nie je možné predvídať počet osôb, ktoré budú žiadať o informácie podľa predloženého návrhu.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) o rokovacom poriadku na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.

    Taktiež v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 564 z 27. februára 2008 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorský výbor v lehote do 6. mája, resp. v gestorskom výbore do 7. mája 2008.

    Vážený pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Dostal som písomne prihlášku od pána poslanca Ivanča. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, pán spravodajca, dovoľte mi, aby som povedal pár poznámok k prerokovanému návrhu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Vždy, keď sa prerokoval takýto zákon, tak si myslím, že je povinnosťou opozície byť osobitne pozornou a osobitne v strehu. Tento zákon je totiž veľmi vážnym legislatívnym nástrojom nielen pre opozíciu, ale aj pre občianskych aktivistov a občianske združenia k tomu, aby mohli zisťovať informácie z orgánov centrálnej štátnej správy, ale aj z iných orgánov verejnej moci, tzv. povinných osôb. Je dobré, že predložená novela rozširuje okruh povinných osôb na získavanie informácií o samosprávne kraje a takisto je veľmi dobré, že sa určuje nová forma sprístupnenia informácií pre občanov so zdravotným postihnutím, t. j. pre osoby s postihnutím zraku alebo aj sluchu, teda pre osoby, ktoré používajú slepecké písmo.

    Formulácie navrhnuté v novele zákona zároveň umožňujú povinnej osobe aj využiť technické nástroje na to, aby sa informácia predložila v zrozumiteľnej a potrebnej forme pre postihnutú osobu, či už ide o ústny opis alebo aj zrakovú formu takú, ktorá dokáže byť relevantnou informáciou pre človeka so zrakovým postihnutím. Je dobré takisto, že informácie, ktoré sa budú poskytovať, môžu povinné osoby predložiť aj cez Úniu slabozrakých a nevidiacich alebo aj cez Slepecký ústav v Levoči. Je nesporné, že tieto zmeny v zákone sú také, ktoré pomôžu získať informácie a Slovenská demokratická a kresťanská únia a Demokratická strana ich aj podporí.

    V súvislosti s novelou chcem však povedať a v úvode som to zdôraznil, že musíme byť aj zo strany opozície obozretní a chcem pripomenúť, prečo máme byť pozorní a obozretní. Pretože vláda v nedávnej minulosti mala problém so sprístupňovaním informácií a s uplatňovaním zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Prvý problém nastal ešte v roku 2006, keď, myslím, že aj ministerstvo školstva malo problém zverejniť platy novovymenovaných prednostov krajských školských úradov, pritom je evidentné, že prednostovia krajských školských úradov sú osoby verejne činné a ako pre takých je zo zákona povinnosť informácie zverejniť.

    Omnoho vážnejší, omnoho vážnejší útok na zákon o slobodnom prístupe k informáciám sme však zažili vo februári 2007. Vtedajšia poslankyňa vládnej koalície Edita Angyalová predniesla pozmeňujúci návrh k zákonu č. 147/2001 Z. z. o reklame, keď novým článkom jej návrh dopĺňal zákon č. 211 o slobodnom prístupe k informáciám a do § 14 sa snažila svojím návrhom vložiť formuláciu, že žiadosť nesmie byť zjavne nerozumná. Samozrejme, že aj po protestoch opozície nakoniec uznala nezmyselnosť tejto formulácie a stiahla, chvalabohu, hovorím a dodávam, chvalabohu, stiahla svoj návrh a na to aj skončila svoj mandát. No, chcem povedať, že po búrlivej debate a ostrých protestoch opozície, pripomínam túto situáciu preto, aby bolo jasné, že keď som povedal, že podporíme tento predložený návrh zákona, tak súčasne budeme veľmi pozorne sledovať tento návrh v druhom čítaní a urobíme všetko pre to, aby prípadné zmeny podobného druhu, ako boli predložené pani poslankyňou Angyalovou, sa v zákone neobjavili.

    Ďalšie problémy, len pripomínam, boli so zákonom na ministerstve financií a možno nie ani tak na ministerstve financií, ale na úrade vlády, keď pri žiadostiach pána Dostála o poskytnutie informácie o stanovisku ministerstva financií k verejno-súkromným partnerstvám pri výstavbe diaľnic úrad vlády podľa mňa znásilňoval zákon, len aby nemusel informáciu zverejniť pod rôznymi zámienkami a rôznymi právnymi odôvodneniami. Vtedy sa stalo aj to, že úrad dával dokonca rôzne odôvodnenia ako ministerstvo financií, takže aj z tohto dôvodu pripomínam, že budeme a mali by sme byť obozretní v opozícii. Toľko k pripomenutiu toho, čo sa dialo od nástupu novej vládnej koalície so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám.

    Chcem ešte pripomenúť, že aj predseda Únie slabozrakých a nevidiacich Slovenska uviedol pre TASR 6. februára 2008, že bolo prisľúbené zo strany predkladateľa, ministra spravodlivosti, že v prípade snáh poslancov rozšíriť nad rámec návrhu predloženého ministerstvom spravodlivosti, minister využije svoje právo a návrh zákona stiahne z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Neskôr sa síce objavilo stanovisko ministerstva spravodlivosti, že nemôže brániť právu poslancov predkladať pozmeňujúce návrhy. Chcem však zdôrazniť, že takisto minister má legitímne právo návrh zákona stiahnuť, ak bude nad rámec predloženého samotným predkladateľom.

    Opakujem teda, že my podporíme tento návrh do druhého čítania a pozorne budeme sledovať prípadné pozmeňujúce návrhy a zmeny zo strany poslancov, hlavne vládnej koalície a pokúsime sa zabrániť, aby sa do zákona nepresadili pozmeňujúce návrhy, ktoré budú zjavne nerozumné, aby som si spomenul na kolegyňu Angyalovú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Faktická poznámka – pani poslankyňa Sárközy. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem podporiť môjho predrečníka. Osobne súhlasím s tým, čo povedal. Nemám problém s touto novelou, čo predkladá pán minister, ale takisto, ako sa vyjadril pán poslanec Ivančo, pri druhom čítaní budeme aj my, celý náš klub citlivo reagovať na pozmeňujúce návrhy a vyjadríme sa v tom zmysle, že keď budú pozmeňujúce návrhy meniť filozofiu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, tak, samozrejme, tento návrh po druhom čítaní nepodporíme. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Chcete reagovať, pán poslanec Ivančo? Ďakujem.

    Dávam teraz možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Hneď, pán minister. Páni poslanci Šimko, Žitňanská, pán poslanec Frešo. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Ešte predtým, kým vám, pán poslanec, dám slovo, pán podpredseda vlády. Až potom? Dobre, takže nech sa páči. Do rozpravy ústne – pán poslanec Šimko.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, ozaj len stručne sa chcem vyjadriť k tomuto návrhu zákona. Po prečítaní predkladanej novely mi napadla časť z textu z jednej známej popovej vianočnej piesne: „Už sa nám pozlátko ligoce, čo však ukrýva kamienok či zlatú salónku?“ Pod rúškom pomoci postihnutým občanom našej republiky som totiž presvedčený, že táto novela chce obmedziť infozákon. Ja sa skutočne obávam, že to pozlátko, ktoré máme pred sebou, umožní presadiť ďalšie zmeny, ktoré by sťažili prístup k informáciám. Už ako môj predrečník, kolega hovoril o prípade našej bývalej kolegyne, poslankyne, tak dokonca nebolo to cez zákon 211, ale novelou zákona o reklame bola snaha obmedziť právo na informácie a nechať rozhodnutie o poskytnutí informácií na vôli úradníka. A opäť sa mi zdá, že je tu snaha pod rúškom pomoci o jeho obmedzenie.

    Pripomínam, že s novelou nesúhlasí ani Združenie miest a obcí Slovenska, podľa ktorého samosprávy nie sú technicky a personálne pripravené zabezpečiť sprístupnenie informácií napríklad slepeckým písmom. Mestá a obce tiež namietali, že v predlohe chýba finančný dopad na samosprávy. Náklady na zverejnenie údajov majú totiž podľa novely hradiť úrady. Okrem toho táto novela nerieši problém komplexne, nezabezpečuje prepis do slepeckého písma. Riešením by podľa môjho názoru mohlo byť vytvorenie asistenčnej služby ako inštitúcie ustanovenej zákonom.

    Novela má podľa predkladajúceho zaručiť poskytovanie informácií slabozrakým. No, pán minister, asi ste pozabudli, že ju zaručuje pod zákazom diskriminácie už terajší zákon. Už dnes existujú totiž programy, aby slabozrakí alebo slepí mohli komunikovať e-mailom. Novela spája ich právo na informácie v nim prístupnej forme s predložením kópie preukazu o ťažkom zdravotnom postihnutí. Pri elektronickej žiadosti sa mi zdá toto ustanovenie nejasné. Za neprípustné považujem i to, že novela hovorí o prípustnom rozsahu sprístupnenia informácií. Diskriminačná je aj rozdielna lehota na odpoveď, čo je v prípade postihnutých, kde novela predlžuje z osem na pätnásť dní.

    Takže aspoň takéto stručné poznámky k tomuto vládnemu návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ako druhá v rozprave – pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, veľmi krátko v prvom čítaní chcem sa aj ja vyjadriť k novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ani nie tak k tomu, čo v tomto zákone je, pán poslanec Ivančo povedal stanovisko klubu SDKÚ – Demokratickej strany k tomu, čo v zákone je, možno sa skôr vyjadrím k tomu, čo v zákone nie je a možno by mohlo byť a teraz myslím, v pozitívnom zmysle slova mohlo byť.

    Zákon o slobodnom prístupe k informáciám bol tvorený na princípe, čo nie je tajné, je verejné. Prístup k informáciám má v zásade tri piliere. Je to aktívne zverejňovanie štátnymi inštitúciami, to znamená bez toho, aby sa občan musel domáhať sprístupnenia určitej informácie, sú inštitúcie, štátne inštitúcie povinné zverejňovať určité informácie. Je to asi ten najkomfortnejší prístup k informáciám, ktoré štát môže občanovi a v prospech verejnej kontroly poskytnúť.

    Druhým pilierom prístupu k informáciám je sprístupňovanie informácií na žiadosť.

    A tretím pilierom je vymožiteľnosť práva na informácie, pretože pokiaľ toto právo nie je možné efektívne vymôcť, tak ako keby nebolo. Efektívne vymôcť znamená nielen to, že skôr či neskôr sa občan k informácii dostane, ale znamená aj to, aby sa k nej dostal v čase, kedy má preňho ešte zmysel. Narážam napríklad na informácie v oblasti životného prostredia, kde, pokiaľ sa občania nemôžu dostať k informáciám vtedy, keď určité rozhodujúce procesy ešte môžu ovplyvniť, tak po roku, dvoch táto informácia už pre nich nemá zmysel, aj keď na záver nejakého procesu a súdnych konaní nakoniec sa k tejto informácii dostanú.

    Skúsim povedať pár skúsenosti so všetkými týmito tromi piliermi za posledné obdobie. Musím povedať, že pokiaľ ide o aktívny vzťah štátu k občanom, to znamená, rozšírenie povinne zverejňovaných informácií, tak táto vládna koalícia nemá k tomuto pilieru veľmi pozitívny vzťah okrem toho, že z vlastnej iniciatívy nerozšírila okruh povinne zverejňovaných informácií, tak ani nepodporila zatiaľ žiadny z návrhov, ktoré predložila opozícia v tomto zmysle, či už to bolo zverejňovanie dotácií, novela zákona o rozpočtových pravidlách, či už to bolo zverejňovanie informácií o prideľovaní eurofondov, alebo, či už to boli pozemky, resp. zmluvy uzatvárané pozemkovým fondom, pokiaľ ide o vydávanie náhradných pozemkov.

    Musím povedať, že pokiaľ ide o sprístupňovanie informácií na žiadosť, tiež to nie je bez problémov. Je viacero skúseností, boli aj publikované, kde ministerstvá niekoľko mesiacov neposkytujú informácie, ktoré poskytnúť majú. Budem len náhodne – 3. marca v Pravde ministerstvo výstavby napríklad 3 mesiace ignoruje žiadosť o zverejnenie zmluvy so spoločnosťou za médiá, išlo tam o uzatvorenie zmluvy na 7 rokov na poskytovanie poradenstva, pokiaľ ide o vzdelávanie zamestnancov atď.

    Musím povedať, že aj samotná vláda ako-taká nie vždy si za posledné volebné obdobie ctila zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Spomeniem len jeden príklad a to bola tu prerokúvaná správa o privatizácii SPP, ktorá, som o tom presvedčená, v rozpore so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám nebola publikovaná na stránke úradu vlády tak, ako všetky ostatné materiály prerokúvané vládou. Preto určitý skepticizmus a opatrnosť, aj pokiaľ ide o prerokúvanie tohto návrhu zákona, tak ako povedal pán poslanec Ivančo.

    Ale ja chcem veriť, že možno tento návrh bude tým pozitívnym krokom tejto vládnej koalície a naozaj rozšíri prístup k informáciám a navrhujem, aby sme sa skúsili v priebehu druhého čítania pozrieť na to, ako by sa dal zlepšiť tretí pilier prístupu k informáciám, to znamená, vymožiteľnosť práva na informácie. Možno pokiaľ ide o súdne konania, kde naozaj pokiaľ prieskum rozhodnutia, zamietavého rozhodnutia ministerstva trvá rok, tak po roku naozaj informácia pre občana nemá zmysel. Neviem, či je to zavedenie lehoty pre takéto prípady najsprávnejšie riešenie. Ale určite na túto tému si dovolím v rámci druhého čítania otvoriť debatu a priniesť určité návrhy, ako zlepšiť vymožiteľnosť práva na prístup k informáciám.

    Chcem teda veriť, že naozaj dôjde k rozšíreniu a nie k zúženiu práva na informácie. Môžem potvrdiť to, čo povedal pán poslanec Ivančo alebo pani poslankyňa Sárközy, opozícia určite nepodporí žiadny prípadný pozmeňujúci návrh, ktorý by obmedzil prístup k informáciám. A ja za seba hovorím, že dúfam, koalícia podporí návrh, ktorý zlepší prístup k informáciám, ktorý prípadne príde v rámci druhého čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, zákon o slobodnom prístupe k informáciám v sebe skrýva takú istú tendenciu, podľa mňa veľmi správnu v občianskej spoločnosti, a to je vlastne isté právo aktívneho občana na to, aby dostal informácie o tom, ako sú spravované veci verejné, aby on sám sa mohol zapodievať, do akej hĺbky uzná za vhodné, týmito informáciami, robiť si svoje závery a prípadne sa o tieto závery deliť s ostatnými a týmto spôsobom ako nástrojom kontroloval vlastne moc verejnú a dával impulzy nielen tým, ktorí sú vo výkone moci verejnej, ale aj jeho zastupiteľom, to znamená, poslancom na rôznej úrovni. K tomu, samozrejme, patrí aj to, čo už spomínala, a veľmi pekne do jednotlivých kategórií zatriedila, pani kolegyňa poslankyňa Žitňanská, to znamená, aj zverejňovanie informácií aktívne, ktoré by malo byť také, že je možné v nich jednoduchým spôsobom vyhľadávať, je možné ich triediť a má zmysel v nich pracovať tak, že občan dostane tú informáciu naozaj, povedzme, cez internet spôsobom, ktorý bude preňho efektívny.

    Tento samotný zákon, ktorý o slobodnom prístupe k informáciám vlastne obsahuje v sebe isté vyžiadanie informácie a povinnosť subjektov túto informáciu v časovej lehote poskytnúť, naozaj vychádza z tej teórie, ktorá ešte vtedy, keď to predkladal, formuloval pán poslanec, bohužiaľ, už nebohý Langoš, čo nie je tajné, je verejné. A myslím si, že vtedy sa aj zdvihla veľmi silná vlna takého občianskeho, povedal by som, občianskeho hnutia, ktoré požadovalo takýto prístup k informáciám a podarilo sa túto vlastnosť zaintegrovať do súčasných zákonov a dnes občania môžu tento benefit využívať. A myslím si, že by bolo správne, keby ho mohli využívať aj ďalej. A k tomu vlastne smeruje jadro tohto môjho prejavu a to je to, že ja verím, že je správne, pán minister, ak sa rozšíri okruh ľudí, pre ktorých budú tieto informácie prístupné aj o tých, ktorí sú postihnutí. Myslím si, že je to správne. Takisto budem hlasovať za to v prvom čítaní.

    Myslím si, že by bolo rovnako správne, keby sme dokázali nájsť aj riešenia, ktoré by vlastne túto metódu dostatia informácie na požiadanie, umožnili zefektívniť. Tiež by to bolo správne, bolo by to dobré pre našich občanov. Ja si myslím, že dokonca táto otázka nie je ani nejakých politických strán alebo nejakého ľavo-pravého videnia sveta. Je to vlastne zákon, ktorý tu je, pokiaľ si pamätám, už z predminulého volebného obdobia, a je to zákon, ktorý by mal byť ďalej zaväzujúci aj pre ostatné vlády a všetku výkonnú moc a nemala by sa jeho úroveň, ktorá je dnes nastavená, nejakým spôsobom znižovať.

    A tam mala aj prameniť trochu moja obava, že, bohužiaľ, naozaj sme boli svedkami v tomto volebnom období pokusu o to, aby zákon o slobodnom prístupe k informáciám bol istým spôsobom oklieštený. A pretože verím, že v tomto prípade ide o to, aby ten zákon bol rozšírený v pozitívnom zmysle slova. Tak by som vás možno aj chcel zároveň požiadať, aby ste vo svojom záverečnom príhovore povedali, akým spôsobom sa postavíte k tomu, pokiaľ by tu prišli pozmeňujúce návrhy, ktoré by tento zákon, respektíve, ktoré by efektívny prístup k informáciám obmedzovali. To znamená, že pokiaľ by výsledkom tohto nášho legislatívneho procesu mal byť taký zákon, ktorý by zhoršil prístup k informáciám oproti súčasnému stavu, tak by mi záležalo na tom, ak to bude pre vás v poriadku, aby ste povedali svoj osobný postoj. Niečo predznačil pán poslanec Ivančo, keď hovoril, že áno, predkladateľ môže svoj zákon stiahnuť, pokiaľ nesúhlasí s tým, ktorým smerom sa to uberá v tejto snemovni. A, samozrejme, to stanovisko opozície je zrejmé. Podporíme všetko, čo:

    a) zlepší prístup k informáciám,

    b) vlastne zlepší vymožiteľnosť tohto samotného prístupu k informáciám.

    Myslím si, že by bolo správne takisto aj medzi prvým a druhým čítaním reagovať na prípadné ďalšie pripomienky z mimovládnych organizácií, pretože tie istým spôsobom stáli pred týmto zákonom prv, než sa dostal do právneho poriadku našej republiky. To znamená, že to občianske hnutie, ktoré sa vtedy zdvihlo, bolo hlavne vedené mimovládnymi organizáciami a ukázalo sa aj rokmi praxe, že bolo správne, umožnilo odhaliť veľmi veľa neprávostí v systéme a možno ešte viacej neprávostiam predísť, nakoľko pokiaľ výkonná moc vedela, že je pod takouto striktnou kontrolou alebo možno kontrolou občanov, tak, samozrejme, konala oveľa transparentnejšie a oveľa viac v medziach zákona a oveľa viacej, oveľa viacej v duchu zákona.

    Na záver by som chcel povedať, že táto snemovňa by naozaj v tomto prípade nemala rozhodovať na základe nejakej politickej objednávky, nemala by takisto rozhodovať ani pod tlakom, pod tlakom nejakých byrokratických štruktúr, ktorým tento zákon evidentne spôsobuje problémy a mnohé z tých vecí boli aj zverejňované nielen v tomto volebnom období, ale v minulom volebnom období. Ale mala by skutočne stáť na strane práva aktívneho jednotlivca, aby si informácie mohol vyžiadať a, samozrejme, s nimi ďalej nakladať. A toto právo by sme mali viacej posilňovať, ako oslabovať. Na tomto naozaj záleží, a to je pre vás, vážení kolegovia z koalície, správa, záleží naozaj na vašom postoji, akým spôsobom tento, podľa mňa výnimočný, zákon v našej republike bude platiť ďalej a akým spôsobom. Či viac otvoríme okno, ktorým sa pozerá občan na správu vecí verejných, alebo to okno budeme privierať.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Freša – pán poslanec Bárdos. Končím možnosť prihlásiť sa faktickými poznámkami a pán poslanec Bárodos má slovo.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Chcem sa pripojiť k tomu, čo povedal pán poslanec Frešo. Ja patrím do skupiny poslancov, ktorá bola prítomná, keď sa prijal návrh, ktorý inicioval v prvom rade pán Ján Langoš a viem, že to bol malý zázrak, keď v Národnej rade sme mohli prijať túto právnu normu. Nikto tomu neveril, ale zhodou okolností bolo tu málo poslancov a bolo tu viac tých, ktorí chceli zahlasovať za ten zákon a, chvalabohu, sme prijali veľmi dobrý návrh zákona.

    Pán minister, nemáme žiaden problém s tým, keď chceme rozšíriť okruh a pôsobnosť informácií, ale my sa obávame toho, že vždy, keď sa otvárala, alebo keď sa robila novelizácia a bola tu snaha urobiť nejaké zmeny v tomto zákone, tak vždy tam boli tie bočné snahy, ktoré išli iným smerom.

    A preto sa pripájam k tomu, čo povedal pán poslanec Frešo a bol by som veľmi rád, keby ste, pán minister Harabin, vo svojom záverečnom slove povedali alebo dali verejný prísľub, že keď budú takéto snahy tu, v Národnej rade počas druhého čítania alebo vo výboroch, tak stiahnete tento návrh zákona. A bolo by dobré, keby ste dali verejný prístup, že vy budete garantom toho, že v takomto smere Národná rada neprijme zákon a takýmto spôsobom môžeme zabrániť tomu, aby sme zhoršili súčasný stav. Som veľmi rád, že tento zákon je na svete a myslím si, že Národná rada by mala robiť všetko pre to, aby sme vylepšili súčasný stav a v žiadnom prípade, aby sme to nezhoršili. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Frešo bude reagovať na faktickú poznámku.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Áno, ja vnímam tiež tento návrh zákona, že je vlastne akýmsi testom, kde sa tá úroveň vzťahu k slobodnému prístupu k informáciám nachádza, nielen medzi koalíciou a opozíciou, ale aj medzi jednotlivými stranami vzájomne v rámci tohto parlamentu. A bol by som rád, keby tento parlament dosiahol aspoň tú úroveň, ktorá bola pred spomínanými dvoma volebnými obdobiami. A takisto, keď ide o tú výzvu pánu ministrovi, asi by som možno adresoval ako prosbu, nech osvetlí tento svoj postoj, nech vieme a je to skutočne naozaj o tom, akým spôsobom sa on ako garant, a to pokračovania tohto zákona o slobodnom prístupe k informáciám, nakoľko to spadá pod jeho rezort, k tomu postaví a akým spôsobom postaví ďalšie základy, na ktorých táto spoločnosť bude stáť aj v ďalších volebných obdobiach v oblasti zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

    To by som rád upozornil, že tento zákon sa naozaj vždy ťažko novelizuje, pretože tých bočných úmyslov alebo rôznych predstáv je tam vždy veľa. Čiže možno je to jedna z takých viac unikátnych šancí, ako urobiť niečo viac pre občana, pre jeho informovanosť aj zoči-voči tomu, že dnes sme v dobe, kedy naozaj je tých informácií stále viacej. Je tu aj prebytok informácií, a preto aj priame informácie od inštitúcií, ktoré vlastne sú svojím spôsobom autorizované, sú na vyžiadanie, majú veľmi hlboký zmysel pre poznanie ľudí. Šetrí im to v mnohom prípade čas, v mnohom prípade rôzne dohady, ktoré sa dajú vlastne vysvetliť jednoduchou otázkou, na ktorú príde v zákonom danej lehote odpoveď.

    Ďakujem pekne.

  • Keďže v rozprave vystúpili všetci rečníci, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A chcem sa opýtať pána ministra ako navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, môžem zareagovať aj separátne, ale v podstate zhrniem to, čo bolo apelované na moju adresu do takej komplexnejšej odpovede, a potom aj na jednotlivé výstupy.

    Predovšetkým chcem poukázať na to, že predkladanie tejto legislatívnej novely nebola moja iniciatíva, ani iniciatíva nášho ministerstva. Tu ide o plnenie Národného programu rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života za rok 2005. Teda to je dedičstvo predchádzajúcej vlády, ktoré nebolo legislatívne vo vzťahu ku kategóriám občanov so zdravotným postihnutím dotiahnuté do legislatívnej roviny. Čiže nepredkladali sme tento materiál z vlastnej iniciatívy, ale sme museli plniť úlohu, ktorá bola prijatá. Čiže vo vzťahu k tomu, aby bolo úplne jasné, ako sa tento materiál rodil.

    Pokiaľ ide o pána poslanca, pán poslanec Ivančo hovoril o tom, čo mal povedať pán Mamojka pre TASR, že sme rokovali a že som mu povedal, že ja novelu stiahnem, pokiaľ poslanecké návrhy budú nad rámec našich predpokladaných zámerov. Ja som také niečo nikdy nepovedal a môžem ísť aj do konfrontácie s pánom Branislavom Mamojkom a viem, že ani pán Mamojka to nepovedal pre TASR. Totižto o čo ide? Predsa ja by som nikdy nemohol povedať niečo, čo nemôžem urobiť, pretože návrh, ktorý predkladá vláda, môže stiahnuť len vláda. Čiže tu je odpoveď aj vo vzťahu k ďalším poslancom, ktorí apelujú na mňa ako na osobu v tom smere, že by som zagarantoval to, že materiál stiahnem. Všetci vieme, aký je rokovací poriadok vlády. Materiál, ktorý je predložený, keď som ho ja predkladal do vlády, ale keď už je v parlamente, je možné ho stiahnuť len osobitným uznesením vlády.

    Pokiaľ ide o moju osobu, dotiahnem to do konca. Onoho času sa robila mediálna anketa v Novom čase, pokiaľ ide aj o mediálne otázky, ale aj o informačné otázky zo strany médií. Ministerstvo spravodlivosti pod mojím vedením zo všetkých ministerstiev má najkratšiu limitáž na odpoveď. Dokonca to tam bolo rátané na hodinu a nejakých desať minúť, neviem to ale presne. Čiže ja osobne a moje ministerstvo nemá problém s poskytovaním informácií. Je pravdou aj to, že naše ministerstvo vedie jeden spor, pokiaľ ide o požiadavku na informovanie, ale tam sme sa dostali do právneho interpretačného konfliktu so žiadateľom v tom smere, že žiadal od nás informáciu, ktorú sme neboli schopní vyrobiť a v tomto smere sme iniciovali konanie na Ústavnom súde, či v tejto časti je to v poriadku. Čiže postupovali sme spôsobom predpokladaným v našom právnom poriadku, aby v prípade našich pochybností o súladnosti určitej časti zákona s ústavou rozhodol Ústavný súd.

    Ja osobne sa nebránim žiadnym návrhom alebo podnetom, aké tu odzneli zo strany pani kolegyne Žitňanskej v tom smere, že by sa vylepšila vymožiteľnosť práva na informácie. Som prístupný všetkým pozitívnym návrhom a iniciatívam.

    Nemôžem rozhodne súhlasiť s konštatáciou pána poslanca Šimka vo vzťahu k tomu, čo prezentoval ZMOS. Vy ste tu správne interpretovali, čo prezentoval ZMOS, že ZMOS nemá na to finančné prostriedky, aby mohol realizovať zvýšený nápor na ich rozpočet v súvislosti s poskytovaním informácií. Ja si myslím, že ZMOS tie prostriedky musí nájsť, pretože ide o ich občanov, ide o ich voličov a ide o také nepatrné finančné prostriedky, ktoré sa skutočne ani nedajú vyčísliť. To je tak, ako keby som ja v rozpočte pre rezort spravodlivosti žiadal navýšenie finančných prostriedkov pre náš rezort a pre súdy len z toho titulu, že budeme musieť platiť tlmočníkom tlmočné. To tiež nemôžeme dopredu odhadnúť, lebo nevieme, aká vznikne potreba pribratia tlmočníkov do konania. Čiže z toho titulu sa to nedá vyčísliť. Preto aj pri rokovaniach so ZMOS-om, kde sa prerušilo rokovanie o tomto bode a kde sa vstúpilo ešte na vyjasnenie si postojov so ZMOS-om, sme tieto otázky vysvetlili a potom z ich strany bola akceptácia. A pokiaľ by došlo v budúcnosti k problémom v tomto smere, tak nie je vylúčené rozpočtové prekrytie týchto nákladov. Ja v podstate len toľko. Podporím všetko, čo bude pozitívne. Problémy s informovanosťou nemám, takže z mojej strany toľko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy poslankyne, páni poslanci, v krátkosti by som zareagoval len na jednu vec, na ktorú možno chcel reagovať aj pán minister a to konkrétne na pána poslanca Šimka, kde pán poslanec Šimko uviedol, že žiadosť o sprístupnenie informácií sa predlžuje z 8 na 15 dní s tým dodatkom, že ide o diskrimináciu. Pán poslanec, tu by som absolútne nemohol súhlasiť s týmto vyjadrením, že ide o diskrimináciu hlavne v tom zmysle, že presne § 17 ods. 1 definuje vlastne, za akých okolností sa táto doba môže predĺžiť. Tam nie je písané, že sa automaticky predlžuje tá doba z 8 na 15 dní. Môže sa predĺžiť, samozrejme, v prípade, ak ide o osobu nevidiacu, kde ten preklad si, samozrejme, vyžaduje aj určité technické opatrenia. Takže tu by som chcel upozorniť a apelovať na to, že v žiadnom prípade nejde o diskrimináciu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať

    informáciou o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2007 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2008.

    Tento materiál ste dostali ako tlač 542.

    Prosím znovu pána ministra spravodlivosti a podpredsedu vlády, pána Harabina, aby tento materiál uviedol.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení páni poslanci, vážené dámy poslankyne, dovolím si na dnešné rokovanie predložiť informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády v II. polroku 2007 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády v I. polroku 2008. Informáciu predkladám na rokovanie Národnej rady na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády. Uvedené ustanovenie ukladá vláde pravidelne polročne informovať Národnú radu o aproximačných nariadeniach vlády vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania. V hodnotenom období vláda prijala a bolo publikovaných 30 aproximačných nariadení vlády, ktoré sú uvedené v prílohe 1. V prílohe 2 sú uvedené návrhy aproximačných nariadení vlády, ktoré vláda predpokladá prijať v I. polroku 2008. Spolu ide o 18 aproximačných nariadení vlády.

    Vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcií Európskej únie sa dá predpokladať, že bude nutné prijať viaceré aproximačné nariadenia vlády aj nad rámec tohto zámeru. V súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 19/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov má Národná rada možnosť požiadať vládu, aby právnu úpravu navrhovanú vo forme aproximačného nariadenia predložila ako vládny návrh zákona. Ku koncu februára boli publikované v Zbierke zákonov 4 aproximačné nariadenia vlády. Prijatie troch z nich predložená správa predpokladá v zámere prijímania aproximačných nariadení v I. polroku 2008 v bodoch 1, 2 a 3. Aproximačné nariadenie vlády č. 35/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na osobné ochranné prostriedky, boli prijaté nad rámec tejto informácie. Informácia v predloženom znení bola schválená vládou 16. januára 2008, uznesenie č. 29.

    Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie uznesenia v predloženom znení.

    Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo poverenej členke ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Kataríne Cibulkovej, aby podala správu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som podala informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2007 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2008.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 29. januára 2008 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vláda je povinná v polročných intervaloch písomne informovať Národnú radu o vydaných aproximačných nariadeniach v uplynulom období a súbežne predložiť zámer ich prijímania v najbližšom polroku. V hodnotenom období, ako už spomínal predkladateľ, bolo prijatých 30 aproximačných nariadení. Je predpoklad, že v I. polroku kalendárneho roku bude prijatých ďalších 18 nariadení daného druhu. Väčšina z nich bude prijímaná z oblasti pôdohospodárstva, dopravy a technických predpisov.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval informáciu vlády 18. marca 2008 na svojej 44. schôdzi a uznesením č. 356 odporúča Národnej rade informáciu vziať na vedomie.

    Pani predsedajúca, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku.

    Preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy k tomuto bodu neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu bude prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a o registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a mení zákon č. 441/2001 Z. z. o presune niektorých pôsobností z Policajného zboru na okresné úrady a na krajské úrady v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 557. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 571.

    Prosím pána ministra obrany Slovenskej republiky, pána Jaroslava Bašku, aby v zastúpení ministra vnútra tento vládny návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženej novely je v čl. I úprava viacerých ustanovení zákona o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v súvislosti so skúsenosťami získanými v praxi po prechode evidencie trvalého pobytu občanov na orgány územnej samosprávy v Bratislave, ako aj ďalšie skúsenosti získané z uplatňovaných potrieb občanov pri riešení ich životných podmienok.

    Novela odstraňuje ďalšie administratívne bremeno pre občanov. Naďalej nebudú musieť predkladať list vlastníctva, ktorého časovú platnosť na účely hlásenia pobytu občanov vyžadoval zákon. Súčasný stav na úseku evidencie nehnuteľností, ako aj možnosti overovať údaje o vlastníctve nehnuteľností totiž umožňujú, aby spomínané doklady nemuseli byť predkladané. Tým občan usporí aj na poplatkoch, ktoré by musel zaplatiť za vydanie nového listu vlastníctva.

    Ďalej sa upravujú viaceré ustanovenia v súvislosti s ponechaním časti agendy týkajúcej sa registra obyvateľov na orgánoch Policajného zboru, čo súvisí s technologickým zabezpečením ohlasovní a ich komunikačným prepojením s registrom obyvateľstva. Technologická vybavenosť útvarov Policajného zboru, nepripojenie prevažnej väčšiny ohlasovní na register obyvateľov a nedostatočné materiálno-technické i personálne vybudovanie pracovísk v obvodných úradoch pre výkon predmetnej agendy determinujú nutnosť riešenia ponechať niektoré činnosti na okresných riaditeľstvách Policajného zboru.

    V čl. II sa navrhuje upraviť nadobudnutie účinnosti niektorých ustanovení zákona o presune niektorých pôsobností z Policajného zboru na orgány verejnej správy v súvislosti s prípravou nového zákona o premávke na pozemných komunikáciách. Schválením zákona budú tieto pôsobnosti vykonávať naďalej okresné riaditeľstvá a krajské riaditeľstvá Policajného zboru.

    Vážená pani predsedajúca, vážení pani poslanci, pani poslankyne, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, predsedovi tohto výboru pánovi poslancovi Tiborovi Cabajovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení ministri, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k tomuto vládnemu návrhu zákona. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o tomto vládnom návrhu zákona.

    Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa Legislatívnych pravidiel zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia tohto vládneho návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika tohto vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, ani v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 5. marca 2008 č. 571 ako aj podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby uvedené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 6. mája 2008 a gestorský výbor do 7. mája 2008.

    Pani predsedajúca, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku.

    Preto sa pýtam, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Abrhan. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    A pán poslanec Abrhan má slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, uvažoval som, či vystúpiť, alebo nie, ale neodpustím si predsa len dve krátke poznámky.

    Text vládneho návrhu zákona hovorí, že je to novela o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a o presune niektorých pôsobností z Policajného zboru na okresné úrady a na krajské úrady. Vykonaním tejto novely príde nie k presunu z Policajného zboru na okresné a krajské úrady, ale práve naopak. Príde k presunu z okresných úradov a krajských úradov na Policajný zbor. To je jedna poznámka, ktorú som si neodpustil.

    Teda povedať tým, že sa vypúšťa v § 27 ods. 2 a ods. 3, ktoré znejú: „Práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov, ktorí ku dňu účinnosti tohto zákona vykonávali činnosť na úseku hlásenia a evidencie pobytu občanov na príslušných útvaroch Policajného zboru, prechádzajú dňom účinnosti tohto zákona na obvodné úrady v sídle kraja, v ktorých územnom obvode mali útvary Policajného zboru sídlo.“

    A tretí odsek: „Práva a povinnosti z finančných, majetkových a iných vzťahov vzniknuté z pôsobnosti útvarov Policajného zboru na úseku hlásenia pobytu občanov a vedenia evidencie pobytu občanov prechádzajú dňom účinnosti tohto zákona na obvodné úrady v sídle kraja, v ktorých územnom obvode mali útvary Policajného zboru sídlo. Na obvodné úrady v sídle kraja prechádza dňom účinnosti tohto zákona aj v správach hnuteľného majetku, ktorý slúžil na výkon uvedenej pôsobnosti útvarom Policajného zboru.“

    Čiže pôvodný zákon hovoril o tom, ako prejdú tieto pôsobnosti z Policajného zboru na obvodné a krajské úrady alebo na obvodné úrady v sídle kraja. Tým, že toto rušíme, tak vlastne budú prechádzať alebo budú zostávať v rámci útvaru Policajného zboru. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka sa týka čl. 2 a to je účinnosť, kde sa hovorí, že v čl. 7 sa slová „1. júla 2008“ nahrádzajú slovami „1. januára 2010“. Aj v minulom volebnom období sme viackrát už predlžovali účinnosť tohto zákona, ale vždy sa pamätám, aké diskusie boli okolo toho. A práve opozícia, strana SMER predkladala, prečo musíme stále toto odkladať a prečo vládna koalícia nemôže naplniť tento návrh zákona. Je preto pre mňa prekvapením – škoda, že tu nie je pán minister vnútra, ktorý by možno na to odpovedal –, prečo sa to takýmto spôsobom znovu odkladá, keď to práve SMER v minulom volebnom období kritizoval.

    Druhé, čo je pre mňa v rámci tejto novely zarážajúce, je to, že sa odkladá až na rok 2010. Nepredpokladám, že by si vo volebnom roku vládna koalícia trúfla prijať takúto zákonnú úpravu. Predpokladám, že v roku 2010 vo volebnom roku to znovu odložíme na ďalšie volebné obdobie a tým sa tohto presunu vlastne vládna koalícia zbaví pre toto volebné obdobie a odsunie to na ďalšiu časť, až na ďalšie volebné obdobie.

    Ak už chcela, tak možno, dobre, ak sa to nedá k 1. júlu 2008, prečo nie je ten návrh na 1. júl 2009? Budete prijímať štátny rozpočet, ak to súvisí a treba zabezpečiť technické alebo iné záležitosti, tak je možné to vykryť a pripraviť v štátnom rozpočte a je možné proste tento presun už v tomto volebnom období vyriešiť, keď tak vehementne to SMER tvrdil v predchádzajúcom volebnom období.

    Toľko moje otázky, ktoré by smerovali skôr na pána ministra vnútra. Keďže ho zastupuje pán minister Baška, ani nečakám, že by na ne odpovedal. Keď sa o to pokúsi, budem len rád. Ale aj týmto chcem zdôvodniť, že z týchto dôvodov, ktoré som povedal, nepodporím novelu tohto zákona do druhého čítania. Nepredkladám žiadny procedurálny návrh, lebo už teraz viem, ako by prípadný predložený procedurálny návrh dopadol.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Abrhana sa neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A keďže pán poslanec Abrhan bol jediný, kto sa prihlásil do rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

    Chcem sa opýtať pána ministra ako navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k tomu príspevku. Nech sa páči, pán minister.

  • Len v krátkosti. Vážený pán poslanec, tá prvá pripomienka, ktorá sa týkala viac-menej názvu zákona č. 441/2001, zákon nemôžeme zmeniť. Ten zákon je o presune niektorých pôsobností z Policajného zboru na okresné úrady a na krajské úrady v znení neskorších predpisov. Je to názov zákona a vychádza to vlastne zo skúseností, ktoré boli aj v tom úvodnom slove, ktoré som spomínal, na samospráve mesta Bratislava, preto niektoré tieto kompetencie naďalej ostanú v Policajnom zbore Slovenskej republiky.

    Čo sa týka článku 2, prečo sa tam posúva termín platnosti alebo prechodu týchto kompetencií na krajské, na obvodné úrady od 1. januára 2010, je to presne rok a pol. Neviem, prečo sa tak ministerstvo vnútra rozhodlo, prečo práve ten rok a pol, ale aj v tom úvodnom slove bolo to zdôvodnené tým, že sa pripravuje komplet nový zákon o premávke na pozemných komunikáciách. Možno práve z toho pripravovaného zákona budú určité navrhované zmeny, ktoré si asi potrebuje ministerstvo vnútra najskôr doladiť v Policajnom zbore, až následne potom previesť tieto kompetencie na obvodné úrady.

    Toľko asi k týmto pripomienkam. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja svojmu kolegovi z výboru chcem len povedať, že tým, že budeme hlasovať, aby sme to posunuli do druhého čítania, tým bude priestor, aby sme si tie veci vydiskutovali, pretože v tomto parlamente sme sa zaoberali, myslím, polroka dozadu, skutkovým stavom situácie vo verejnej správe a ak zoberieme tie závery, ktoré tam boli, tie odporúčania, tie práve korešpondujú s termínom, prečo 1. január 2010, kde by mala vlastne táto etapa byť ukončená a prečo aj takýmto spôsobom by sa malo k tomu pristupovať.

    Samozrejme, vychádzajúc z toho, že návrh zákona už nezmeníme a keďže v našom výbore sme sa niekoľkokrát už tou otázkou zaoberali, verím, že tento raz sa nám ten termín podarí splniť, aby skutočne došlo k odbremeneniu niektorých vecí, ktoré nepatria do Policajného zboru, ale aby sme ich dostali do civilného úseku. A, samozrejme, keďže nejakú chvíľu sme v tejto oblasti robili, už aj ten posun je v tom, že medzitým došlo k zmene, zanikli nám okresné úrady. Medzitým zanikli krajské úrady. Preto je ten posun v tom usporiadaní taký, aký je. Myslím si, že v rámci výboru si tieto veci dodiskutujeme a verím, že aj v pléne potom nájdeme podporu aj u kolegov z opozície tak, aby toto mohlo byť prijaté.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 558, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 566. Ako som bola informovaná, prepáčte, pán minister školstva pán Mikolaj informoval pána predsedu Národnej rady pána Pašku, že má pracovné rokovanie vo Viedni a nebude môcť byť prítomný.

    Ja som myslela, že tá informácia už bola pri poobednom rokovaní, takže dobre. Je súhlas s tým, aby sme pokračovali týmto návrhom zákona? Ďakujem. Takže budeme pokračovať týmto zákonom a prosím preto pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, pani Vieru Tomanovú, aby vládny návrh zákona uviedla.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky je riešenie problémov vyplývajúcich z aplikačnej praxe v súčasnosti platného zákona o náhradnom výživnom a zohľadnenie odstránenia dualizmu medzi súdnym výkonom rozhodnutia a exekúciou podľa novely Občianskeho súdneho poriadku v právnej úprave náhradného výživného.

    Vládny návrh zákona mení formu doteraz poskytovaného náhradného výživného ako bežnej sociálnej dávky na preddavkovú formu poskytovania a zavádza polročné prehodnocovanie poskytovania náhradného výživného. Návrh zákona zároveň odbremeňuje poberateľa o pravidelné dokladovanie skutočností rozhodujúcich na nárok na náhradné výživné, a to tým, že ukladá Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, aby si doklady potrebné na preskúmavanie trvania nároku zabezpečil sám v rámci dokazovania. V záujme predchádzania stavu hmotnej núdze detí návrh zákona rozširuje okruh osôb o siroty, ktorých výška sirotských dôchodkov nedosahuje sumu minimálneho výživného podľa zákona o rodine, alebo ktorým nevznikol nárok na sirotský dôchodok. Výraznou navrhovanou zmenou oproti súčasnému stavu je zmena v úprave zániku návrhu nároku na náhradné výživné.

    Podľa súčasnej právnej úpravy na zastavenie poskytovania náhradného výživného postačuje úhrada akejkoľvek sumy povinným a následne oprávnená osoba sa musí opätovne domáhať plnenia vyživovacej povinnosti. Tento spôsob je nevyhovujúci na riešenie situácie oprávnenej osoby. Vládny návrh zákona nenavrhuje ukladanie penále pri splácaní náhradného výživného, a to z dôvodu takmer nulovej vymožiteľnosti pohľadávky, pretože vo väčšine prípadov ide o občanov bez finančných prostriedkov alebo o poberateľov dávky v hmotnej núdzi alebo ide o cudzích štátnych príslušníkov žijúcich mimo územia Slovenskej republiky a vymáhanie výživného z cudziny je prakticky nemožné. Vzhľadom na veľký rozsah zmien a doplnení súčasnej právnej úpravy sa prekladá návrh nového zákona o náhradnom výživnom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pánu poslancovi Róbertovi Madejovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 28. schôdzi. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Predkladaný návrh sleduje odstránenie interpretačných a aplikačných problémov posudzovania nárokov na náhradné výživné, vrátane posudzovania nároku na náhradné výživné v prípade, ak sa povinná osoba zdržiava v zahraničí, ako aj mnohé ďalšie veci.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 566 z 29. februára 2008 prideliť návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 6. mája 2008 a gestorský výbor do 7. mája 2008.

    Pani predsedajúca, ďakujem pekne. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku.

    Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Uzatváram preto možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej by sme mali pokračovať v schválenom programe bodom 18. Vzhľadom na to, že sa blíži 19.00 hodina a vzhľadom aj na to, že tu nemáme predkladateľov tohto zákona, ani spravodajcu, prerušujem rokovanie 20. schôdze Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny ráno.

    Chcem upozorniť, že podľa schváleného programu, zajtra o 9.00 hodine budeme pokračovať bodmi 31 a 32 schváleného programu.

    Prajem všetkým ešte príjemný večer. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 18.55 hodine.