• Vážené kolegyne, kolegovia, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prajem dobré ráno, otváram jedenásty rokovací deň 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Ferdinand Devínsky, ďalej Jozef Ďuračka, Tibor Mikuš, László Nagy, Jozef Šimko.

    Skôr ako pristúpime k prerušenému rokovaniu o

    vládnom návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných reťazcoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 503,

    dovoľte, aby som vás informoval, že vo vestibule parlamentu prebieha akcia, ktorú organizuje Liga proti rakovine, známa ako Deň narcisov. Všetci, ktorí chcete podporiť túto bohumilú iniciatívu, môžete tak urobiť do 10.00 hodiny, pretože potom sa presúvajú do prezidentského paláca. Takže tí, ktorí majú vzťah, a myslím, že sme to všetci, majú možnosť do 10.00 hodiny vyjadriť svoj postoj ľuďom, ktorí majú v náplni činnosti túto naozaj veľmi peknú myšlienku.

    A teraz vítam pána ministra Jahnátka. Poprosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Rovnako takisto pána spravodajcu, ktorým je pri tomto zákone pán Miroslav Kotian.

    A konštatujem, že do rozpravy sú ešte písomne prihlásení pán poslanec Marián Záhumenský, pán poslanec Miroslav Jureňa. Po ich vystúpeniach bude potom možné prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Mariánovi Záhumenskému, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, skôr než pristúpim k svojmu vystúpeniu, by som ešte zareagoval na včerajšie tvrdenia pána Simona, ktoré vo svojom vystúpení prezentoval, že tento zákon je namierený proti slovenským obchodom alebo slovenským obchodníkom a že sa nijakým spôsobom nebude týkať nadnárodnej spoločnosti, ako povedzme Tesco, Metro alebo Carrefour alebo niektoré podobné.

    Musím povedať, že toto tvrdenie je absolútne nepravdivé a vyplýva to asi z nepochopenia pánom Simonom komunitárneho práva a jeho previazanie so slovenským právnym poriadkom. Lebo je všeobecne známe, že spoločnosti, ktoré pôsobia na slovenskom trhu, obchodné spoločnosti, a majú na Slovensku zriadené prevádzkarne, tak musia pôsobiť podľa slovenského právneho poriadku. A aj v súlade s týmto právnym poriadkom na Slovensku môžu pôsobiť, to znamená, že ak bude prijatý tento návrh zákona, tak sa bude týkať všetkých spoločností, ktoré na Slovensku majú prevádzku a pôsobia na domácom trhu. To znamená, že aj všetkých zahraničných obchodných reťazcov.

    Samozrejmá vec, že je pravda, že slovenský právny poriadok musí byť v súlade s komunitárnym právom Európskej únie, aj tento návrh zákona je plne v súlade s komunitárnym právom. Čiže takéto zavádzajúce tvrdenie ma neprekvapuje u pána Simona, lebo pri jeho odbornej výbave nechápania komunitárneho práva a jeho súvislosti s národnou legislatívou už veľakrát verejne prezentoval. Ale skôr ma trápi to, že zneisťuje obchodníkov alebo skôr zneisťuje slovenských spracovateľov, ktorí sú obchodnými partnermi a práve ktorí už dlho volajú po účinnej legislatíve, aby sa zamedzilo neprimeraným podmienkam obchodných vzťahov, proti ktorým sa nedokážu brániť, lebo ich sila je značná, týchto obchodných reťazcov. A preto je nutné takúto legislatívu predložiť.

    Ešte by som povedal jednu poznámku k tomu lobizmu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Keby bol pán poslanec Simon si prečítal zákon až do konca a, samozrejmá vec, aj spoločnú správu, tak by sa dozvedel, že prečo je v nadpise zákona aj to, že tento zákon dopĺňa zákon o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore. Ja si dovolím prečítať z dôvodovej správy, kde bol pozmenený tento návrh zákona, prečo to tam je. „Komora je oprávnená podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veciach kontroly neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch a vo veci ochrany práv a oprávnených záujmov svojich členov. V týchto prípadoch sa stáva účastníkom konania. Komora je oprávnená zastupovať svojich členov pred súdom alebo pred správnym orgánom na základe splnomocenstva o veciach ochrany ich práv alebo oprávnených záujmov.“

    Toto bol vážny problém, keď dodávatelia mali obavu sa svojím spôsobom súdiť o svoje práva alebo o to, že sú tlačení do nevýhodných podmienok, a vlastne sa len vkladá do tohto zákona o SPPK, aby mohla ona zastupovať svojich členov, ale aj tých, ktorí sa na ňu obrátia, a mohla aj zo svojho podnetu konať. Čiže preto je týmto zákonom aj dotknutý zákon o SPPK a vlastne sa mu táto právomoc zákonom dáva.

    Čiže, ctené dámy a páni, dovoľte, aby som na úvod svojho diskusného príspevku uviedol niekoľko faktov, ktoré sa týkajú pôsobenia obchodných vzťahov na Slovensku, ako aj v stredoslovenskom regióne. Prvá samoobsluha s potravinami bola v bývalom Československu otvorená pred viac ako 50 rokmi. Túto informáciu uvádzam ako zaujímavé pripomenutie toho, ako rýchlo sa mení spôsob a štýl života. Dnes už takmer za samozrejmosť považujeme hypermarkety a veľké obchodné zábavné centrá, ktoré sa stávajú akýmisi katedrálami súčasnosti. Viac ako polovica Slovákov nakupuje potraviny v hyper- a supermarketoch, pričom tretina z nakupujúcich využíva k nákupom samotné supermarkety. Slovenskí zákazníci takmer 7 z každých 9 korún, pripomínam tú silu, 7 z 9 korún minú práve v hyper- a supermarketoch, čo nás radí na prvé miesto v rámci krajín strednej a východnej Európy a tomu zodpovedá aj najväčší počet takýchto obchodných zariadení na milión obyvateľov. Na Slovensku sa počet veľkých obchodných jednotiek blíži k stovke.

    Podľa komplexného prieskumu medzi spotrebiteľmi nazvaného Shoping monitor stredná a východná Európa 2008, ktorý bol vykonaný v 11 krajinách regiónu, sa hypermarkety stávajú vedúcim maloobchodným formátom v stredoeurópskom regióne. Z pohľadu saturácie hypermarketov je Slovensko v rámci tohto regiónu druhé po Českej republike. V roku 2006 pripadalo na milión obyvateľov 16 hypermarketov. V Českej republike to bolo 19, v Maďarsku iba 9 a v Poľsku len 6.

    Väčšinu predajcov ovládajú západoeurópske korporácie, dominujú medzinárodné obchodné reťazce, ktorým patrí až 70-percentný podiel na trhu. Najsilnejší sú Tesco, Metro Cash & Carry, Billa a Kaufland. Desať najväčších obchodných spoločností na Slovensku zaznamenalo vlani nárast obratu o 13 %. Ich celkový obrat v roku 2007 dosiahol 110 mld. Sk. Na čele rebríčka je britský reťazec Tesco, ktorý dosiahol celkovo najvyšší obrať vo výške 35,7 mld. Sk. Druhý v poradí je Metro Cash & Carry s odhadovaným obratom na úrovni 17,6 mld. Sk, tretia je Billa s obratom 13,3 mld. Sk. Najväčší podiel na celkových tržbách obchodných spoločností má predaj potravín s podielom 65 až 90 % a denných potrieb v širokosortimentálnom obchode.

    Týmito niekoľkými ekonomickými ukazovateľmi a štatistickými údajmi som chcel poukázať na stále sa zväčšujúcu ekonomickú silu obchodných reťazcov a ich vplyv na pôsobenie na trhu.

    Samotná existencia obchodných reťazcov na Slovensku je logický dôsledok nezadržateľného procesu globalizácie so všetkými jej pozitívami, ale aj negatívnymi stránkami. Nástup obchodných reťazcov priniesol celý rad tlakov s pozitívnym účinkom. Samotná existencia obchodného reťazca totiž ešte neznamená negatívny vplyv na ekonomiku, ale zneužívanie jej značnej hospodárskej sily už takéto momenty prináša. Preto je nutné prijať také opatrenia, ktoré takýmto negatívnym prejavom zabránia alebo aspoň ich zmiernia. Obchodné reťazce prinášajú na Slovensku veľmi potrebnú konkurenciu ako hybnú silu rozvoja, ktorá nakoniec každého predajcu núti pod hrozbou vlastného zániku vystupňovať svoje úsilie s víziou ďalšieho rozvoja. Zahraničné obchodné reťazce popri výstavbe nových supermarketov a hypermarketov prinášajú aj dokonalé prepracovanú logistiku distribúcie a prenosu reakcií zákazníkov až do výroby. Znamenajú teda novú kvalitu poskytovania obchodných služieb a menia nákupné zvyklosti obyvateľstva hlavne v mestách. Istota trvalého odberu tovaru vo veľkom množstve zabezpečí trvalé príjmy dodávateľom a výrobcom, čo spôsobí ich rast, a taktiež zabezpečí zamestnanosť. V neposlednom rade, a z pohľadu spotrebiteľa, najdôležitejším pozitívom je práve znížená cena.

    Prečo je teda potrebné obchodné vzťahy medzi dodávateľmi, odberateľmi najmä potravinárskych výrobkov riešiť špeciálnym zákonom? S príchodom obchodných reťazcov na Slovensko sa vytvorila nerovnovážna situácia. Prílev zahraničného kapitálu do obchodnej sféry sa realizoval omnoho intenzívnejšie ako do výrobnej sféry. Rovnako intenzívne dochádzalo ku koncentrácii domáceho kapitálu v obchode v porovnaní s výrobou. Podkapitalizovaná domáca výroba sa vysilila na nákladnom transformačnom procese v dôsledku vlastných investícií súvisiacich s dobiehaním vyspelých zahraničných výrobcov. Boj medzi obchodnými reťazcami o zaujatie čo najväčšieho podielu na trhu sa realizoval na úkor výrobcov, ktorí v snahe zabezpečiť odbytište pre svoju produkciu nemali inú možnosť len pristúpiť na obchodné podmienky, ktoré im boli čoraz koncentrovanejšími obchodnými systémami diktované.

    Vstupom Slovenska na spoločný európsky trh sa taktiež pre domáce subjekty zhoršila pozícia na vlastnom trhu. Musia zvládať konkurenčný boj s omnoho silnejšími výrobcami zo zahraničia. Zahraničné výrobné monopoly sú pre obchodné reťazce vyrovnanejšími partnermi, preto skôr dospejú s nimi k dohode. Proces postupného vytesňovania domácej výroby na úkor dovozu je zrejmý z neustále sa prehlbujúcej pasívnej obchodnej bilancie Slovenska v potravinách. Obchodné centrály zahraničných reťazcov vytvárajú priestor na umiestnenie tovaru zo svojich materských krajín. Všetky tieto podmienky majú za následok, že výrobca v boji o svoj trh ide takpovediac na doraz. Ak odmietne neprimerané podmienky piatich-šiestich rozhodujúcich obchodných reťazcov, nemá komu predávať a urýchli svoj koniec. Ak sa prispôsobí požiadavkám, dosahuje rentabilitu na úrovni jedného až dvoch percent.

    Prečo je to tak? Pozrime sa bližšie na zmluvy o obchodných podmienkach. V každej z nich figurujú rôzne zľavy, ktoré majú odzrkadľovať výnimočnú dôležitosť odberateľa pre svojho dodávateľa. Tak každoročne rastie úmerne zvyšujúcemu sa obratu, ktorý reťazec dosiahol za predošlý hospodársky rok. V prípade, že reťazec nedosiahol v predošlom roku plánovaný zisk, jeho majitelia ešte viac pritvrdia podmienky, ktoré musia dodávatelia plniť, ak chce svoj tovar ďalej dodávať.

    Tak napr. Tesco prišlo na rok 2008 v porovnaní s predošlým rokom s požiadavkou na zníženie cien o 5 %, pričom ostatné podmienky mali zostať zachované. Vyjednávaním o tejto nezmyselnej podmienke výrobca dosiahol maximálny ústupok zo strany odberateľa na akceptovanie zľavy 3 alebo 4 %, prípadne sa rokovaním dospelo k ukončeniu spolupráce. V Tescu je podmienkou spolupráce poplatok za rozvoj siete, ktorý dodávateľ každoročne platí vo výške 5 000 korún za výrobok a každý novootvorený supermarket zvlášť. Napr. za 10 výrobkov umiestnených v piatich novootvorených predajniach to činí 250-tisíc korún. Zavedenie nového výrobku do zostavy predávaných výrobkov sa spoplatňuje sumou 5-tisíc korún. Peniaze za bezdôvodné vyradenie výrobku z predaja sa, samozrejme, nevracajú.

    V obchodnom reťazci Coop sú operatívnejší, lízing sa vyberá štvrťročne. Dodávateľ sa môže slobodne rozhodnúť, aký sortiment bude dodávať a v akom type predajne chce mať umiestnený tovar. V Terne sa vyberá viac ako v dedinskej samoobsluhe. U dodávateľa, ktorý dosahuje v Coope ročný obrat 20 mil., a to je konkrétny príklad, sa štvrťročný poplatok pohybuje okolo 1 mil. korún. Často sa stáva, že svoj zalistovaný tovar dodávateľ pri kontrole nenašiel v regáli, lebo je zalistovaných viac výrobkov, než je možné na regál fyzicky umiestniť. Odberateľ tento problém považuje za nedostatok práce dodávateľa, nakoľko sa o regál náležite nestará, a to napriek tomu, že tento si pre potreby vykladania tovaru zo skladu do regálu najíma špecializovanú firmu. Pritom takáto služba stojí dodávateľa ročne 1,2 mil. korún, to je pri obrate 20 mil. Dokladači tovaru rôznych firiem potom medzi sebou súperia, kto na úkor koho umiestni svoj tovar do regálov. Víťazí tá firma, ktorá dokladá častejšie. Mimo toho sa medziročne požaduje vylepšenie obchodných podmienok o 2 a 3 %, pričom rôzne zľavy z cenníkovej ceny už dosahujú okolo 17 %.

    Billa v ničom nezaostáva. Veď bola na našom trhu medzi prvými a chystá sa práve 15 týždňov oslavovať 15. výročie svojho vstupu na slovenský trh. Ako ináč, na úkor výrobcov, ktorí sa v úvodzovkách predbiehajú, kto poskytne väčšiu zľavu alebo darček. Malé zľavy sa neakceptujú, lebo sú nedôstojného takéhoto výročia. Ak 15 rokov, tak aspoň 15 %. Samozrejme, mimo tých bežných 24 %, ktoré sú dohodnuté v bežných obchodných podmienkach. Za zalistovanie nového výrobku Billa požaduje 15-tisíc korún a dodatočnú zľavu 10 % na tri mesiace ako tzv. uvádzací bonus.

    Ani Metro nemá iný meter. Pri ročnom obrate 10 mil. korún sa treba zaviazať preinvestovať na podporu predaja 500-tisíc korún. To sú letáky, zalistovanie nových výrobkov a pod. V prípade, že by sa tak nestalo, odberateľ si vyhradzuje právo túto sumu na konci dodávateľovi vyfakturovať. Čiže ak si neobjedná leták, tak na konci roka sa mu vyfakturuje táto suma. Mimo toho na bonusoch pri tomto obrate zaplatí dodávateľ 1,5 mil. ročne, t. j. z obratu 10 mil. korún. Dodávateľ je tiež povinný spolupodieľať sa na úhrade nákladov na tzv. Metro party, ktorú odberateľ organizuje pre svojich odberateľov, ktorí sa o to zaslúžili dobrou odberateľskou disciplínou a vernosťou. Oslavuje sa každý rok, nielen pri okrúhlych výročiach, ako je to v prípade Billy.

    V prípade Kauflandu si pozornosť zasluhuje povinná imidž inzercia minimálne dvakrát ročne. V novinách tohto reťazca sa štvrťročne na štvrťstrane za 175-tisíc korún dodávateľ vnucuje do pozornosti zákazníka tohto diskontného reťazca, aby mu tento bol ochotný kúpiť tovar v cene zodpovedajúcej aspoň priamym nákladom výroby, pričom cena vyznačená na regáli je navýšená nezriedka aj o 100 %. Je to dané okrem iného aj pestrou paletou bonusov dohodnutých v obchodných podmienkach. Ich výpočet je nasledovný: fixbonus, rastový bonus, logistických bonus, skonto, ročný obrat a pod. Sumár uvedených bonusov sa pohybuje okolo 17 %.

    Podmienky ďalších nemenovaných reťazcov sa v podstate nelíšia. Mechanizmus nastavovania pultových cien sa odvíja od porovnávania s konkurenciou, no nefunguje to celoplošne, ale len na vybrané výrobky, na ktoré sa upriamuje pozornosť zákazníka prostredníctvom letákov.

    Letáky majú pre odberateľa dvojaký význam. Prostriedky vybrané od dodávateľov na umiestnenie a distribúciu letákov sú vyššie ako skutočné náklady, z čoho plynie ďalší zisk. A ďalším ziskom je zisk zo zvýšeného predaja propagovaného výrobku. Argument, že zo zvýšeného predaja má mimoriadny zisk aj výrobca, je dogmou, ktorú obchodníci radi používajú za zdôvodnenie potreby permanentne produkovať letáky. Skutočnosť je taká, že dochádza k absolútne nespravodlivej deľbe pridanej hodnoty, ktorá z 90 % plní vrecká majiteľov obchodného reťazca, a paradoxne konečný spotrebiteľ nijako výrazne neušetrí. Odberateľ spravidla v cene uplatní svoj plánovaný zisk v plnom rozsahu. Cena sa oproti cene bežnej líši v závislosti od zľavy poskytnutej dodávateľom.

    Nedávno v tejto Národnej rade pán poslanec Dzurinda prezentoval výrok, že v noci pracujú len zlodeji. Ja si to nemyslím, ja si myslím, že v noci pracujú tisíce poctivo pracujúcich ľudí a medzi nich patria určite aj pekári. Ak si pán poslanec Dzurinda dáva k rannej káve čerstvé pečivo, tak ho môžem uistiť, že ho nepiekli zlodeji, ale že ho piekli pekári. A preto mi dovoľte, aby som porozprával jeden príbeh jedného malého pekára, ktorý so svojou rodinou už 15 rokov pečie na vidieku chlieb a čerstvé pečivo, bohužiaľ, nemôžem ho presne identifikovať, aj keď ten príbeh je pravdivý, pretože v obchodných zmluvách sú také podmienky, keby porušil ustanovenia, to znamená zverejnil akýkoľvek údaj, tak za to hrozí sankcia, samozrejme, za každé porušenie 100-tisíc korún. Čiže ak zverejní 10 údajov, tak je to milión korún a to znamená vlastne krach takéhoto malého pekára. A to sa týka, to by som mohol takto porozprávať príbeh o pestovateľoch ovocia, zeleniny, mliekaroch, hydinároch, mäsiaroch atď.

    Pozrime sa, s akými problémami sa takáto rodina pekára trápi. V 90. rokoch, a to bola filozofia KDH, sa na Slovensku vybudovalo veľké množstvo malých pekární, malých mliekarní. Rodiny si pozakladali svoje domy, brali si úvery na to, aby vybudovali tieto malé prevádzky, a mysleli si, že budú živnostníci, tak ako to všade v Európe je, a že budú na regionálnom trhu môcť pôsobiť. Len rozvojom obchodných reťazcov a tým, že sa neregulovali vzťahy, tak vlastne došlo k ich zániku a došlo k mnohým, mnohým tragédiám práve v týchto malých prevádzkarniach. Nehovorím už o tom, že neviem, či bola najšťastnejšia myšlienka budovať malé pekárne, mliekarne a malé prevádzkarne, takisto ako bola myšlienka budovať malé rodinné farmy, ktoré mali vlastne rozložiť slovenské veľkoplošné hospodárenie. Myslím si, že aj konkurenčne ho znevýhodniť oproti západnej Európe, lebo dneska veľkoplošné hospodárenie skutočne umožňuje konkurenčnú výhodu.

    Ale pozrime sa na tohto pekára, čo všetko musí stráviť. Splatnosť faktúr sa pohybuje od 45 do 70 dní, záleží podľa toho, ktorému reťazcu predáva. To znamená, že pečivo ako rýchloobrátkový tovar, ktoré dodá prvého v bežnom mesiaci, má zaplatených za nejakých 100 dní. Ale to nie je všetko. Ak zaplatí načas, to znamená, ak reťazec mu zaplatí načas za 100 dní jeho pečivo, tak si ešte strhne 1 % skonto za úhradu faktúry načas. Čiže nielen to, že pred uplynutím dohodnutej doby uhradí, ale aj v deň dohodnutej doby zaplatenia faktúry si strhne 1 % skonto. Veď predsa je slušné svoje záväzky platiť a ja si myslím, že nie je absolútne opodstatnené, aby ak ktosi zaplatí svoj záväzok včas, čo je normálna slušnosť a povinnosť, si ešte za to strhával nejaké percento.

    Ďalšiu podmienku, ktorú má, je tzv. záručný a pozáručný servis. Čo to obnáša? Záručný servis obnáša ošetrovanie tovaru na regáli, napr. utieranie od prachu, ak to je tovar s dlhšou trvanlivosťou, alebo dokladanie tovaru, alebo výmena tovaru, ktorému už končí záručná doba, alebo späťvzatie tovaru. Čo to pre malého pekára znamená? Ráno si obchodný reťazec objedná pečivo, na druhý deň mu obchodný reťazec vracia 8 až 12 % svojej produkcie. To znamená, 8 až 12 % pečiva si tento malý pekár a každý iný pekár musí z reťazca odviezť. Samozrejmá vec, na to musí mať špeciálne auto, lebo už to nie je potravinový tovar, nesmie ho zobrať do svojej prevádzky, musí ho niekam odviezť, kde ho zlikviduje, či už do útulku pre psov, alebo na kŕmenie nejakej zveri v zoologickej záhrade, alebo podobne. Ale každopádne sa chcem spýtať, kto dal právo nákupcovi v obchodnom reťazci alebo tomuto veľkému obchodnému domu takýmto spôsobom nakladať s cudzím majetkom? Aká je zodpovednosť tohto nákupcu za to, že on si objednáva tovar, ktorý keď nepredá, tak ho jednoducho vráti tomuto výrobcovi, nech si s ním urobí, čo chce, na jeho vlastné náklady. Má to nejakú etiku alebo má to nejakú slušnosť vo vzťahoch? Pristúpil by takýto dodávateľ tovaru na takúto podmienku, pokiaľ by nebol tlačený značnou ekonomickou silou obchodného reťazca? Asi ťažko.

    Samozrejmá vec, Tesco napr. nevyužíva tzv. spätné odobratie tovaru, ale si spočítalo, že je to 10 % v priemere tovaru, ktorý vracia, tak automaticky zapracováva do zmluvy tzv. odpisový bonus. To znamená, že ak zlepší systém svojho objednávania, tak má 10 % plus zisku. Automaticky započíta 10-percentný bonus v priemere každému, ktorý dáva tovar. A zaujímavé je, že takýto tovar sa vracia aj s dlhou dobou trvanlivosti. Povedzme konzervy, ktoré majú tri roky trvanlivosti a zabudne sa niekde v sklade nejaká paleta toho tovaru, tak sa mu vráti po troch rokoch, aby ho obmenil alebo vymenil, alebo poslal stornofaktúru. Myslím si, že to je minimálne neetické.

    Kontrola kvality. To aj pán Simon spomínal, že sa vyhadzuje kontrola kvality. Vôbec nie. Každý spracovateľ a dodávateľ do obchodnej siete je pod stálou kontrolou Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Má vo svojej zmluve zadeklarované, aký kvalitný tovar musí dodávať, aké parametre musí spĺňať. Ale v zmluve má podmienku, že odberateľ má právo nielen kontrolovať jeho prevádzku, prosím, ale nech to robí na svoje náklady, ale má právo dávať robiť rozbory týchto tovarov, aj to je v poriadku, ale ak rozbor vyjde, že je tovar kvalitný, že je v poriadku, tak napriek tomu náklady na tento rozbor znáša dodávateľ. Ja tomu rozumiem, že ak by tovar nebol kvalitný, že sa mu vráti, že tam je sankcia, že musí zaplatiť náklady na rozbor. Ale čo v tom prípade, ak je to všetko v poriadku? Veď predsa tento výrobca si ten svoj tovar už nechal skontrolovať, má svojich kontrolórov a ešte navyše platí kontrolu, ktorú si objednáva odberateľ tovaru, v tomto prípade reťazec, a účtuje za mikrobiálny rozbor 10-tisíc korún, za rozbor na kvalitu 5-tisíc korún. Zoberme si, koľko výrobkov, koľko rozborov, a napriek tomu všetko je v poriadku, sú ďalšie náklady pre dodávateľa.

    Garantovaná dĺžka ceny 6 mesiacov. Boli sme príkladom nedávno pri zvyšovaní cien na jeseň povedzme u mlieka. Mlieko zdraželo v obchodoch o 3 koruny, samozrejmá vec, dodávatelia a spracovatelia mlieka ešte stále mali 6-mesačnú garantovanú cenu pre reťazec, čiže oni ešte nezvyšovali cenu pre reťazec, reťazec ale už zvýšil svoju cenu o 3-4 koruny, lebo všeobecne aj v Európe bola požiadavka na zvýšenie cien. Spracovatelia mlieka, ak chceli si udržať svojich dodávateľov poľnohospodárov, museli pristúpiť k zvyšovaniu cien, čiže oni mali už vyššie náklady, lebo aj poľnohospodári robili s hlbokou stratou. A samozrejmá vec, keď bola možnosť predať mlieko, kde by dosiahli aspoň primeranú rentabilitu, tak tlačili na svojich odberateľov, aby upravili cenu. Ale odberateľ voči reťazcu nemohol upraviť cenu, lebo mal 6-mesačnú garantovanú cenu a stále predával vlastne za tú dohodnutú cenu, aj keď cena mlieka na trhu bola podstatne, podstatne vyššia a, samozrejmá vec, aj spotrebitelia už nakupovali drahšie mlieko. A sa hovorilo, no, a cena mlieka išla hore, poľnohospodári dostali viacej peňazí, aj spracovatelia, čo teda nebola pravda. Pravdou bolo, že najviac na tom zarobili opäť obchodné reťazce.

    Pozrime sa, ako to vypadá so ziskom napr. pri 40-gramovom rožku. Nákupná cena je 1,30 Sk, to znamená, v zmluve je dohodnutá predajná cena 1,30 Sk. Na pulte sa predáva tento rožok za 1,90 Sk. Pri zľavách 17 až 20 %, to sú bonusy, všetky zľavy, ktoré sú dohodnuté v zmluve, činí skutočná nákupná cena pre obchodný reťazec 1,04 Sk alebo 1,07 Sk. Čiže čistý zisk je 0,83 Sk alebo 0,86 Sk, to znamená 77 až 82 %. Ja som si myslel kedysi, že takýto zisk je možné dosiahnuť len pri predaji drog, ale ako vidím, tak aj pečivo je zaujímavý tovar, pri ktorom sa dá robiť 80-percentný obrat.

    Odhadovaná marža reťazcov, povedzme Coop Jednota má najnižšie 20 %, Billa 21 %, Tesco až 28 %, plus tých 17 až 27 % na bonusoch, zľavách a skontách. Toto je zisk obchodných reťazcov pri potravinách. Podľa údajov SPPK, kým prvovýroba dosiahla v prvom polroku 2007 stratu 3,5 mld. Sk, obchodný sektor vykázal zisk 36 mld. Sk. Niektoré požiadavky obchodných reťazcov pri uzatváraní zmluvných vzťahov zadávateľmi zvýhodňujú obchodné reťazce a znevýhodňujú dodávateľov. Reťazce využívajú svoje dominantné postavenie a od svojich dodávateľov vyžadujú často pod hrozbou vylúčenia zo zoznamu dodávateľov mnohé podmienky, ktoré budia podozrenie nekalej súťaže. Vymenujem niektoré, ktoré sú najčastejšie používané zo strany obchodných reťazcov voči slovenským dodávateľom:

    - Poplatky za zaregistrovanie spoločnosti (listing fees). Len za to, aby sa výrobcov tovar dostal na pulty obchodného reťazca, je nutné zaplatiť stotisícové sumy. Je to v rozsahu 5 000 až 60 000 Sk za položku.

    - Ďalším poplatkom je poplatok za otvorenie predajne (opening) vo výške 5 000 Sk za výrobok. Ak dodávateľ odmietne zaplatiť, obchodný reťazec ho vylúči spomedzi dodávateľov. V prípade, že reťazec ovláda 20 % trhu, pre dodávateľa to znamená stratu značného podielu na trhu. Reťazce sa tak stávajú akýmisi strážcami brány vstupu na trh.

    - Po ďalšie je to spoplatnenie účasti na promočných akciách. Bonus za zaradenie do katalógu centrálne promovaných výrobkov predstavuje minimálne 10 000 Sk.

    - Zavádzanie ceny novozavedeného tovaru. Poplatok za leták. Sú v rozmedzí 100 000 Sk za položku u Coop Jednoty, až 220-tisíc Sk za položku u Tesca. U Coop 100-tisíc, u Tesca 220-tisíc Sk za položku. Dodávateľ môže mať v letáku viacero položiek, niekedy desať až dvadsať, potom jeho poplatok obsahuje miliónové čiastky. Zaujímavé pritom je, že tieto letáky, ich dizajn, grafiku si objednáva obchodný reťazec, samozrejmá vec, na náklady dodávateľa. Dodávateľ nemá ani možnosť byť pri rokovaniach o cenových podmienkach, za ktorých sa tieto letáky vyrábajú, koľko sa zaplatí grafikovi. A ten rozdiel, ktorý by pri efektívnejšom vyjednávaní mohol, povedzme ak by bol dodávateľ prítomný pri rokovaniach, byť, za nižšiu cenu by sa mohli tieto veci robiť, ale ten rozdiel ceny zase prináša reťazcom ďalší zisk.

    - Po ďalšie to je umiestnenie výrobku. Dočasné dodatočné finančné požiadavky uplatňujú obchodné reťazce tiež v súvislosti s umiestnením tovaru na istom mieste v regáli či obchode.

    - Najlepšie nákupné ceny a množstevné bonusy. Snaha o minimálnu nákupnú cenu je sama osebe legitímna u každého obchodníka. Navyše u reťazcov je táto požiadavka ospravedlniteľná rozsahom odobratého množstva. Avšak vyskytujú sa požiadavky na provízie za sprostredkovanie obchodného vzťahu vo výške 1 %, provízie za stabilnú spoluprácu vo výške 1,5 %, provízie za rozvoj maloobchodnej siete vo výške 0,5 % z objemu nákupu. Ďalej sú to požiadavky na fixný bonus vo výške 4 až 11 %, rastový bonus vo výške 0,5 až 3 %, logistický bonus vo výške 4 až 5 %, podpora predaja 50- až 100-tisíc Sk za rok, marketing 3,5 až 5,5 % ročného obratu konkrétneho dodávateľa. Spätné obraty tovaru alebo odpisový bonus, o ňom som hovoril, a znižovanie cien niekedy až pod výrobnú cenu.

    Čo prináša takéto správanie obchodných reťazcov? Každopádne to prináša tlak na znižovanie ceny. Ale pokiaľ môžu ísť spracovatelia s výrobnou cenou? No hľadajú možnosti, ako zlacňovať svoju výrobu. Čo prináša takéto zlacňovanie výroby? Samozrejmá vec, je to potom tlak na kvalitu produkcie, aj keď potraviny spĺňajú všetky hygienické parametre, aj kvalitné parametre, ale ich nutričná hodnota významne klesá. Klesá, samozrejme, klesajú aj ich chuťové vlastnosti.

    A nie je nezriedkavým javom, že sa na Slovensku predávajú párky, ktoré neobsahujú ani percento mäsa. Je to hydinový separát. Ten, kto nevie, čo to je, tak sú to vlastne špeciálnou technológiou odobraté zvyšky mäsa z kostí a rôzne tie šľachy a blany a chrupavky, mäkké časti, ktoré sa rozbijú a používajú sa ako náhrada, plus to je sója a múka a zabalí sa to, ochutí sa to a vypadá to ako mäsový výrobok. Ja by som bol rád, keby sme do potravinového kódexu zahrnuli, keďže nie je možné na tom regáli rozoznať, čo mäsovým výrobkom je a čo nie je, aby sa výrobky nemäsovej povahy oddeľovali od polomäsových a mäsových výrobkov, povedzme do 10 % sú nemäsové výrobky, do 30 % mäsové výrobky a nad 30 % by boli polomäsové a 30 % by boli mäsové výrobky. Aby zákazník vedel, že ak si kupuje párok, že si kupuje nie mäso, ale párok z hydinového separátu, alebo si kupuje Spišské párky, kde je 31 % kvalitných mäsových častí. A samozrejme, že je to rozdielne, rozdielne potom aj v cene.

    Pán Simon, keď bol vo funkcii ministra, chcel pomôcť slovenským spotrebiteľom, „pomôcť slovenským spotrebiteľom“, a zaviedol, že tradičné výrobky sa musia vyrábať podľa tradičných receptúr, ktoré sú zapísané v starej červenej knihe, ktorá vznikla ešte v rámci bývalej Československej socialistickej republiky, či už to bola Gombasecká saláma, Spišské párky, Liptovská saláma a podobne. Samozrejmá vec, táto povinnosť vznikla len pre slovenských spracovateľov. Ale spracovatelia v Českej republike dodnes môžu predávať Spišské párky trebárs, ktoré neobsahujú ani 1 % mäsa, že sú vyrobené tou technológiou, ktorú som povedal, ale na trhu sú v regáli zaradené ako Spišské párky z Českej republiky za polovičnú cenu ako Spišské párky od slovenského spracovateľa. Čiže tou jeho pomocou vlastne významne poškodil slovenských spracovateľov, ktorých konkurenčne znevýhodnil na trhu, aj keď treba povedať, že sa momentálne rokuje v rámci V 4, aby sa staré receptúry využívali a ktoré možno používať na rovnakej báze. Príklad môžem použiť aj napríklad lečo s klobásou, ktorú vyrába česká firma Hamé. V tomto výrobku je lečo s párkom, ale my poznáme rozdiel medzi párkom a klobásou, slovenskí výrobcovia tam dávajú klobásu a českí povedzme párky, ja neviem, či tam je nejaké mäso, možno áno.

    Tento stručný prehľad podmienok a poplatkov, samozrejme, neznamená, že všetky obchodné reťazce uplatňujú všetky z nich a aj sadzba za ten istý poplatok, poplatkový titul býva rôzna. Platí ale, že o čo je nižšia jedna položka u jedného konkrétneho odberateľa, toto si tento vynahradí v inej položke. Takisto celková relatívna výška poplatkov dodávateľa u jednotlivých odberateľov môže byť rôzna. Výška ročných poplatkov, bonusov, rabatov a skont jedného dodávateľa dosahuje 17 až 27 % z tržieb. Rovnako nie je výnimkou, že ak je reťazec mäkší vo sfére poplatkov, o to je náročnejší inde, napríklad o to nižšie ceny požaduje na domáci dodaný tovar, alebo on to neskôr platí.

    Z uvedených argumentov je zrejmé, prečo v podmienkach Slovenska je nutné obchodné vzťahy vymedziť zákonom. Drahé potraviny sú dielom mašinérie, ktorá si kladie za cieľ blaho zákazníka, no v skutočnosti je vytvorená za účelom rýchleho rastu jednej podnikateľskej skupiny na úkor druhej. Svedčí o tom aj tá skutočnosť, že právnici obchodných vzťahov už reagovali na pripravované zákony. Pripravovaný zákon, ktorý dneska prerokovávame, vo vymáhaní rôznych neopodstatnených poplatkov za predaj tovaru. Do akej absurdnej polohy sa celý problém dostal, svedčí ten fakt, že obchodný reťazec Metro predkladá svojim dodávateľom na potvrdenie tlačivo, ktorým sa štatutárny zástupca dodávateľa má obrátiť na spoločnosť Metro so žiadosťou o časové obmedzenie vystavenia tovaru v jeho sieti, čo je obdoba letáku, resp. so žiadosťou o umiestnenie tovaru, čo je obdoba listingu. Tieto právne formulky majú za cieľ obísť ustanovenia pripravovaného zákona a vysmiať sa jeho tvorcom.

    Ja vám taký leták ukážem alebo také tlačivo ukážem, ktoré dávajú svojim dodávateľom. Toto je ten leták, kde v zásade majú žiadosť o časové obmedzenie a zvýraznenie umiestnenia tovaru, za čo treba, samozrejme, zaplatiť, čo je už príprava na obídenie navrhovaného zákona. Je to len ďalší dôkaz, že problém existuje a nie je vymyslený.

    Je tu však aj problém etický, nad ktorým by sa mali zamyslieť tí, ktorým súčasný stav plne vyhovuje. Myslím si, že aj odloženie platnosti zákona na 1. január je z jednej časti opodstatnená, lebo, samozrejmá vec, ak príde k zavedeniu eura, ja verím, že áno, tak práve obchodníci budú mať veľmi veľa práce prestaviť pokladne, dvojité ceny a že skutočne by boli zaťažení tým, že by ešte upravovali aj obchodné zmluvy. Dúfam, že tento čas nevyužijú na to, aby vymysleli ďalšie opatrenia, ktorými by si tie svoje zisky vybrali, akým spôsobom obísť ustanovenia, ktoré budú v zákone. A ak sa tak stane, tak budeme asi musieť znovu tento zákon novelizovať.

    Je nutné, aby sme dokázali udržať monopolné praktiky obchodných reťazcov v patričných medziach a dodržania etiky v obchodných vzťahoch. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že len dobrý zákon môže chrániť hospodársku súťaž pred negatívnym dopadom praktík obchodných reťazcov. Na úrovni Európskej únie prebiehajú práce na novelizácii smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/35 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, ktorá je jediným európskym právnym textom upravujúcim túto oblasť. Zároveň i vo viacerých členských krajinách prebieha proces novelizácie predmetných právnych textov, nakoľko podobná situácia s pôsobením obchodných reťazcov existuje i v medzinárodnom meradle, kde sa tiež hľadajú spôsoby, riešenia a nápravy. Problematika nevyvážených a nekorektných vzťahov medzi obchodnými reťazcami a ich dodávateľmi potravinárskych produktov je predmetom intenzívnych rokovaní a konzultácií na európskej úrovni. Vzniklo viacero pracovných skupín pri Európskej komisii poľnohospodárskej organizácii COPA COGECA i potravinárskej organizácii CIAA, ktoré analyzujú súčasný stav vzťahov v tejto citlivej oblasti. Podľa COPA COGECA iba kvôli neskorým platbám sa ročne v Európskej únii stráca 450-tisíc pracovných miest a straty súvisiace s následným úpadkom podnikov dosahujú ročne až 23 mld. eur.

    Dovoľte mi, aby som vám upriamil pozornosť na výzvu európskych poslancov, ktorí adresovali Európskemu parlamentu, je krátky, tak si ho dovolím prečítať. Keďže v celej Európskej únii čoraz výraznejšie prevláda v maloobchode nízky počet obchodných reťazcov, keďže títo maloobchodníci sa rýchlo dostávajú do pozície, v ktorej ovládajú jediný skutočný prístup farmárov a iných dodávateľov k spotrebiteľom v EÚ, vyzývajú generálneho riaditeľa pre hospodársku súťaž, aby preveril dôsledky koncentrácie maloobchodného odvetvia v Európskej únii na malé podniky, dodávateľov, zamestnancov a spotrebiteľov a najmä aby zohľadnil zneužívanie kúpnej sily, ktoré môže plynúť z tejto koncentrácie. Preto žiada Komisiu, aby navrhla vhodné opatrenia vrátane nariadenia a poverila svojho predsedu, aby toto vyhlásenie spolu so signálmi postúpila Rade, parlamentu a členským štátom Európskej únie.

    Obchodné reťazce sú prínosom pre prienik zahraničného kapitálu, ale za cenu dočasných dumpingových cien, pretože prínos pre kupujúcich v podobe nižších cien je okrajovo dočasný, ale obmedzenia a likvidácia menších predajcov je trvalá. Obchodný reťazec teda môže byť akýmsi trójskym koňom, nakoľko môže pôsobiť na domácich poľnohospodárov a v dôsledku ich likvidácie budeme musieť potraviny importovať. Nakoniec značná časť predávaného sortimentu ovocia a zeleniny v supermarketoch je dovážaná už teraz. Permanentný tlak na ceny má za následok, že na trhu dnes slovenský spotrebiteľ nájde základné agrokomodity výhradne z dovozu, pričom ich kvalita je nízka a cena niekoľkonásobne vyššia ako v minulosti.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, tento návrh zákona nemá primárne za cieľ znižovať cenu potravín tak, ako je to často prezentované opozíciou, ale cieľom je zamedziť zneužívanie ekonomickej sily obchodných reťazcov a vrátiť etiku do obchodných vzťahov v spravodlivejšom rozdelení pridanej hodnoty vo vertikále poľnohospodár – spracovateľ – obchodník. Nesporne to prinesie zvýšenie nutričnej hodnoty predávaných potravín a aj zlepšenie ich chuťových vlastností, pretože spracovatelia budú môcť použiť kvalitnejšie zložky pri výrobe potravín a za rovnakú cenu. Jeden pán z Anglicka mi povedal, že vy máte takisto drahé potraviny ako my v Anglicku, len na rozdiel od nás je v tých potravinách viacej balastu.

    Na záver mi dovoľte, aby som ešte predložil pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov.

    1. V čl. I § 3. V § 3 ods. 1 písm. d) znie – ešte chcem upozorniť, že boli rozdané dva pozmeňujúce návrhy, jeden je bez označenia, tento pozmeňujúci návrh sťahujem, druhý návrh pod č. 2, ktorý teraz predkladám. V § 3 ods. 1 písmeno d) znie: „d) za časové obmedzenie umiestnenia tovaru dodávateľa v prevádzkarni odberateľa.“.

    Odôvodnenie: Vzhľadom na zaužívané negatívne praktiky odberateľov sa zavádza nová neprimeraná podmienka v obchodných vzťahoch, ktorá spočíva v zamedzení vynucovania a poskytovania peňažného plnenia dodávateľa za časovo ohraničené vystavenie jeho tovaru v prevádzkarni odberateľa.

    2. V čl. I § 3. V § 3 ods. 1 písm. e) sa na konci dopĺňa o slovo „alebo“.

    Odôvodnenie: Legislatívnotechnická pripomienka v súvislosti s pridaním nového písmena f).

    3. V čl. I § 3. V § 3 ods. 1 sa dopĺňa písmeno f), ktoré znie: „f) za umiestnenie jeho tovaru na určitom mieste v prevádzkarni odberateľa vrátane“, tu je malá zmena, v návrhu je okrem, ale tam sa stal preklep, „odberateľa vrátane umiestnia tovaru dodávateľa na exponovanom mieste v prevádzkarni odberateľa na žiadosť dodávateľa. Exponovaným miestom v prevádzkarni odberateľa je odberateľom vymedzená časť jeho prevádzkarne určená na ukladanie tovaru, ktorá nesmie presiahnuť 5 % celkovej úložnej plochy prevádzkarne odberateľa.“

    Odôvodnenie: Navrhuje sa spresnenie neprimeranej podmienky v obchodnom vzťahu, ktorá spočíva v tom, že odberateľ vyžaduje peňažné plnenie od dodávateľa za umiestnený tovar na určitom mieste v prevádzkarni. Aby sa predišlo možným špekulatívnym konaniam, navrhuje sa v novom písmene f), aby bola možnosť diferencovaného spoplatnenia umiestnenia tovaru na určitom mieste v prevádzkarni odberateľa. Celková plocha tohto exponovaného miesta, resp. exponovaných miest v prevádzkarni môže byť maximálne 5 % úložnej plochy. Snahou je predísť možnosti vyžadovania ďalších poplatkov za umiestnenie tovaru dodávateľa v prevádzkarni odberateľa nad rámec, ktorý stanovuje zákon.

    4. V § 3 ods. 2 písm. e) sa slová „pred lehotou splatnosti“ nahrádzajú slovami „do lehoty splatnosti“.

    Uvedená zmena si kladie za cieľ do lehoty, ktorej sa za neprimeranú a zákonnú podmienku v obchodnom vzťahu považuje aj zníženie dohodnutej ceny tovaru zahrnutú aj v deň splatnosti tohto tovaru.

    Tento pozmeňujúci návrh odovzdávam spravodajcovi.

    Ctené dámy a vážení páni, dovoľte mi, aby som poďakoval pánovi ministrovi hospodárstva aj vláde, že takýto návrh pripravila, chcem tak urobiť v mene všetkých spracovateľov aj poľnohospodárov a, samozrejme, aj v mene občanov a verím, že ten zákon prinesie vyššiu kvalitu potravín za rovnakú cenu, nie je dôvod na zvyšovanie ceny. A, samozrejme, vám ďakujem za pozornosť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili Zsolt Simon, František Mikloško, Jarmila Tkáčová, Miroslav Jureňa, Miroslav Kotian, Viliam Novotný. Celkovo šesť poslancov, končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Simon.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Záhumenský, viackrát ste ma tu spomínali vo vašom príhovore, dovoľte, aby som vám povedal. Ja vo funkcii ministra pôdohospodárstva som pracoval preto, aby slovenský spotrebiteľ mohol kúpiť bezpečné a kvalitné potraviny. Vy a táto vláda pracuje na tom, aby každým dňom slovenský spotrebiteľ mohol kúpiť drahšie potraviny a menej kvalitné. Pozrime sa na listeriózu a všetky ďalšie ostatné podmienky. Ja viem, že až vaša štvormesačná odborná stáž na ministerstve pôdohospodárstva vám dáva veľké odborné zázemie, od ktorého ste sa takmer nadnášali pri rečníckom pulte.

    Ale dovoľte, aby som vám pripomenul, že distribučné centrá nadnárodných obchodných reťazcov sú mimo územia Slovenskej republiky. Budú nakupovať do týchto centier a tým pádom slovenské výrobky nebudú na obchodných pultoch super- a hypermarketoch. Už dnes na týchto pultoch je 60 % výrobkov pôvodu iného ako Slovenskej republiky. Akonáhle prikážete obchodným reťazcom Tescu, Bille, Aholdu a ďalším, aby nakupovali za takýchto tvrdých podmienok, slovenské výrobky budú radšej nakupovať mimo územia Slovenskej republiky za lacnejšie a dosiahnete, že slovenskí výrobcovia, spracovatelia nebudú sa môcť zúčastňovať na slovenskom trhu na tom podiele, ktorý majú dnes, 50 mld. korún. Vy ich pripravíte o 50-miliardový biznis. Vy šliapete po ekonomike o výrobcoch a o zázemí slovenských výrobcov a spracovateľov poľnohospodárov.

    Vaše vystúpenie nebolo v záujme ochrany poľnohospodárov a potravinárov, ale v záujme toho, aby neboli slovenské výrobky na pultoch super- a hypermarketoch. A môžem sa s vami aj staviť.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec František Mikloško. Nech sa páči.

  • Pán poslanec, znovu ste sa dotkli mystifikácie, že v rokoch 1990 – 1992 vláda najprv pod vedením teda premiéra Mečiara a potom Čarnogurského, teda ministri za KDH, že sa snažili rozbiť družstvá a uprednostniť súkromných malých farmárov. Sú to mystifikácie, pretože táto vláda a ministri za KDH dali len rovnakú možnosť súkromným podnikateľom, ako dali družstvám. Ak niektoré družstvá padli, tak padli len preto, že tí predsedovia boli neschopní alebo priamo dokonca chceli, aby sa to celé zosypalo. Ak boli schopní predsedovia, družstvá sa udržali. Čiže bolo by dobré, keby sme túto mystifikáciu, ktorá sa strašne ľahko šíri, že Čarnogurský rozbil družstvá, keby sme teda serióznym spôsobom dali na pravú mieru. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Jarmila Tkáčová, nech sa páči.

  • Ďakuje za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, vy ste vo svojom vystúpení položili niektoré otázky, na ktoré by som ja podľa môjho názoru odpovedala inak.

    Podľa môjho názoru sú malé prevádzky potrebné. Sú oveľa rýchlejšie, reagujú rýchlejšie na potreby trhu, vyrábajú kvalitnejšie výrobky, sú prispôsobivejšie, majú široký sortiment. Z prieskumov vyplýva, že tieto malé rodinné obchodíky alebo farmy, alebo firmičky celkom slušne existujú popri obchodných reťazcoch.

    Tá druhá otázka: Kto dal právo nákupcovi na vratky? No ten, kto s ním podpísal zmluvu. Musím celkom otvorene povedať, že na trhu, na pekárenskom trhu metódy vracania zaviedli veľké pekárne, za ktoré vy tu horlite. V Košiciach napríklad Medea, ktorá ráno odniesla do obchodných reťazcov 100-tisíc rožkov a večer 50-tisíc dostala nazad. No ale preto už dnes neexistuje, preto išla do konkurzu.

    Hovorili ste o malej rodinnej pekárni, ktorá 15 rokov podniká, pečie, ale nemôžete zverejniť meno, lebo budú trestaní. No, ja môžem celkom otvorene povedať, ja tiež som z rodiny, ktorá má malú rodinnú pekáreň, ktorá 15 rokov pečie a podniká. Ale ja o tom môžem slobodne hovoriť, pretože ja takéto zmluvy nevýhodné zjavne pre nás nepodpisujem a nepodpisujú ani konatelia našej firmy. A keby toto dokázali všetci pekári, nevýhodné zmluvy nepodpísať, tak verte mi, že obchody toľko chleba a rožkov nedovezú zo zahraničia a museli by pristúpiť na podmienky i slovenských pekárov.

    A len tak mimochodom, hovorili ste o ziskoch. No tak ja sa pýtam, aké zisky majú výrobcovia potravinárskej pšenice, ktorí ju teraz za svetové ceny predávajú na Slovensku napriek solidarite slovenských daňových poplatníkov vo vysokých dotáciách, keď za rok cena potravinárskej pšenice stúpla zo 4-tisíc na 8-tisíc korún? Aké je percento zisku? Toto mi povedzte.

    Vy týmto zákonom zošnurujete obchody tak, že vytlačia slovenských výrobcov...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Miroslav Jureňa. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. V prvom rade chcem poďakovať pánovi kolegovi poslancovi Mariánovi Záhumenskému za veľmi kvalitnú analýzu a kvalitné vystúpenie, kde komplexne vyhodnotil súčasný stav na Slovensku.

    A hovoríme o obchode a sú tu historické prípady. Bolo to napríklad povedané slovo mystifikácia. To nie je mystifikácia, to je história. To je história, ktorú sme jednoducho zaznamenali, tak ako sme zaznamenali socializáciu v 50. rokoch, tak sme zaznamenali začiatkom 90. rokov umelé rozbíjanie toho, čo bolo funkčné. Pochopiteľne, že ak niekde nie je manažment, tak niečo skončí.

    Ale zároveň chcem povedať, že s históriou sú i fakty o ukončení niektorých podnikov v dôsledku obchodných dominantných vzťahov a obchodného postavenia, ktoré tu priniesli nadnárodné reťazce. A uvediem príklady. Boli časy, bolo obdobie, keď jednoducho náš producent naše zemiaky nemohol predať za jednu slovenskú korunu. A dožili sme sa časov, keď na pulte v Tescu si kúpite anglické zemiaky za 23 Sk. Za dva, tri roky, to je realita. A môžete si ísť kľudne tie anglické zemiaky za tých 23 korún kúpiť, nech sa páči. Zaplať pánboh, stále žijeme v relativite a niekedy mi to pripadá, ako keby naši kolegovia poslanci prišli z Marsu a ako keby tu nežili a ako keby obhajovali neviem koho. Veď tu sú ďaleko širšie súvislosti, tu od pôdy, od vidiel po vidličku na stôl je proces, ktorého sa zúčastňujú naši občania. A o to tu ide.

    Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou spravodajca pán poslanec Miroslav Kotian. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. V prvom rade by som chcel povedať, že kladne hodnotím vystúpenie pána poslanca Záhumenského hlavne z tohto dôvodu, že presne opísal stav, aký funguje medzi prvovýrobcami, spracovateľmi a obchodníkmi na terajšom trhu. Je to špecifikované veľmi podrobne a tento problém, ktorý je na Slovensku, je to problémom aj v ostatných krajinách Európskej únie.

    Konkrétne aj v Českej republike po viacerých neúspešných pokusoch predkladá Potravinárska komora Českej republiky návrh zákona obmedzujúci nekalosúťažné konanie, zdôrazňujem nekalosúťažné konanie, obchodných reťazcov, účinnosť by mohol nadobudnúť už v roku 2008. Podstatou návrhu je povinnosť obchodných reťazcov s obratom vyšším ako 2 mld. korún do 6 mesiacov od vstupu zákona do platnosti vytvoriť si vlastný etický kódex. Dodržiavanie by kontroloval Protimonopolný úrad Českej republiky a v prípade zistenia nedostatkov by mohol reťazcu uložiť pokutu až do výšky 10 mil. českých korún, prípadne desatiny z ročného obratu. Cieľom zákona je obmedzenie nekalých praktík – zdôrazním slovo nekalých, lebo toto sa stále opakuje – v obchodných reťazcoch, zrušenie rôznych vymáhaných poplatkov a ukončenie znevýhodňovania niektorých dodávateľov. Kľúčom je donútenie reťazcov zverejňovať požiadavky, ktoré bude následne kontrolovať Protimonopolný úrad.

    Ďakujem.

  • Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Viliam Novotný. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel len zareagovať na tú myšlienkovú prešmyčku, ktorú použil pán poslanec Záhumenský vo svojom vystúpení, keď akosi od obchodných reťazcoch prešiel k výroku predsedu SDKÚ pána Dzurindu k nočnej práci.

    Naozaj, pán poslanec, neviem, či ste už niekedy v noci pracovali, ja som naozaj vo svojom živote urobil zopár nočných služieb, boli mesiace, keď som mal 10 nočných služieb, každú tretiu noc som pracoval v nemocnici. Ale priznám sa, že akosi som si výroky, ktoré povedal pán Dzurinda, nevzťahoval na moju osobu, ani moja manželka, ktorá robila v trojzmennej prevádzke ako zdravotná sestra, si to nevzťahovala k svojej osobe. Ja som o tom presvedčený, že ani ten pekár, o ktorom ste hovorili, nejako nevycítil, že hovoril pán predseda vtedy o ňom.

    Viete, ten výrok odznel v nejakom kontexte, a keď ho vytrhnete z toho kontextu, tak to nedáva zmysel.

    Ten kontext bol o tom, že strana, ktorej ste členom, sa urputne snažila posunúť legitímnu snahu o prerokovanie odvolávania predsedu vlády na nočnú hodinu a na nočné rokovanie a k tomu prišlo prirovnanie, že pod rúškom noci pracujú zlodeji. To treba vedieť v tejto súvislosti. Takže myslím si, že celé Slovensko veľmi zrozumiteľne vedelo, o ktorých zlodejoch a akých zlodejoch rozprával predseda SDKÚ – DS. Som o tom presvedčený, že táto snaha vysvetľovať to tak, že myslel na rušňovodičov, zdravotné sestričky a pekárov, sa vám veľmi nevydarí, pretože nikto z rušňovodičov, zdravotných sestier a pekárov, ktorý ma čisté svedomie, sa necíti byť zlodejom, keď v trojzmennej prevádzke pracuje.

    Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktické poznámky je prihlásený pán poslanec Záhumenský. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Simon, aj vďaka vášmu pôsobeniu vo funkcii ministra sa na Slovensko dováža 60 % potravín zvonku. Poľnohospodári a potravinári si pamätajú pôsobenie vás vo funkcii aj vlády pána Dzurindu osem rokov, kde došlo k významnému poklesu produkcie, kde došlo k likvidácii poľnohospodárov, kde došlo i k zhoršeniu konkurencieschopnosti so zahraničím, aj to je aj dôsledok toho, že dneska sú vlastne na pulte zahraničné výrobky a že na Slovensku tá produkcia klesá.

    Pán poslanec Mikloško, ja som nehovoril o vláde pána Čarnogurského, hovoril som o filozofii. Vy možno neviete, že v tých rokoch, keď sme nedostávali na štátne majetky a poľnohospodárske družstvá ako prežitky socializmu, nedostávali žiadne dotácie, tak malé farmy alebo vznikajúci poľnohospodári dostával až 70 % zo všetkých nákladov, ktoré mali, a tak isto dostávali 70 % podpory na nákup techniky a technológií a stávalo sa, a nezriedka, že poľnohospodár, ktorý mal 10 ha, si kúpil dva John Deery za 8 mil. korún a k tomu patričné náradie, ktoré, samozrejmá vec, na tom malom pozemku nemohol nijakým spôsobom využiť. Čiže ja som o tomto hovoril.

    Ale, samozrejmá vec, ja uznávam to, že sú aj malé prevádzkarne a sú potrebné z hľadiska regionálnych špecialít, čiže, pani poslankyňa Tkáčová, ja som nehovoril, že sú nepotrebné. Ony sú potrebné, ale práve vďaka pôsobeniu obchodných reťazcov a aj pôsobeniu vašej vlády mnoho z nich skrachovalo. Mnohí nedokázali udržať ten tlak, ktorý tu na nich bol kladený z hľadiska podmienok. Vtedy boli 100-dňové splatnosti, 200-dňové splatnosti, kde sa dokonca dávali, a nedokázali jednoducho odolať tým tlakom, takže nedokázali prežiť.

    Pán poslanec Novotný, mnoho ľudí, ktorých som stretol, boli pobúrení výrokom vášho pána predsedu a hovorili mi, že sťahujú ten výrok na seba a hovoria, že oni nie sú ani zlodeji a nepoctiví, ale...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalším prihláseným a posledným písomne do rozpravy je pán poslanec Miroslav Jureňa. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, hovoríme vlastne o obchode, o obchodných podmienkach a hovoríme o neprimeraných obchodných podmienkach. Obchodovať môžeme so všetkým, môžeme obchodovať s dobytkom, môžeme obchodovať so pšenicou a môžeme, pochopiteľne, obchodovať i s myšlienkami, s názormi, so svojím vlastným, niekedy so svojím vlastným ja. Ale nemali by sme sa v zásade v tomto obchode zapredať.

    Pokiaľ tu vznikla táto potreba hovoriť a uviesť novú zákonnú normu, tak nie je to náhodou. Ja som minulý rok, v roku 2007, 1. júla bol na návšteve v Anglicku, kde som sa zúčastnil kráľovskej poľnohospodárskej výstavy a mal som možnosť hovoriť s prezidentom asociácie farmárov Anglicka. Presne tento istý problém prežívajú i oni, prežívali ho a stále ho prežívajú a, pochopiteľne, nikdy ho nedoriešili, môžem to tak dnes skonštatovať, napriek tomu, že dosiahli určitý etický, morálny prístup od obchodných reťazcov. A konštatovali, že zisk, ktorý dosahuje napríklad Tesco, sa zdvojnásobil z 1 mld. libier na 2 mld. A môžeme si klásť otázku, či je toto správna cesta, prečo to je tak.

    Pretože zásadná otázka, ktorá tu je, je vertikála, v ktorej sa nachádza prvovýrobca, ten, ktorý aj pracuje priamo na poli, resp. v maštali, je spracovateľ, ten ktorý spracováva tieto produkty a ponúka ich na obchodné pulty, čiže tretia úroveň sú obchodníci. A v zásade sa jedná o to, že v tejto vertikále, než produkt príde na naše stoly, sa jedná o deľbu o podiele na profite, o podiele tak, aby mohli všetci prežiť, aby mohli všetci, ktorí sú tu zúčastnení, aby si mohli svoj podiel zachovať tak, aby boli ďalej konkurencieschopní, aby mali na rozšírenú reprodukciu a aby mohli jednoducho prežiť. A tu v tomto obchode, keď som začal obchodom, preto hovoríme o neprimeranosti a myslím, že to tu bolo zdokumentované, pretože ja som mal možnosť vidieť faktúru a dnes je situácia taká, že dodávateľ do obchodného reťazca vám túto faktúru sa bojí urobiť na kopírke kópiu, pretože jednoducho má obavu, že na druhý deň nebude dodávateľom tohto obchodného reťazca. Čiže žijeme v takýchto vzťahoch, v takýchto nebezpečných vzťahoch. A na tejto faktúre sa jednoducho mimo normálneho rabatu, normálneho podielu, ktorý by tu mal byť niekde zadefinovaný, je to pochopiteľné, aby každý žil, sa nachádza, ja neviem, 5 ďalších rabatov, nachádza sa 13 ďalších bonusov a nachádzajú sa také položky, ako rádio v obchodnom reťazci, ako klubová položka majiteľov niekde, nevieme kde, ako televízia, ako spoluúčasť na rôznych reklamných kampaniach – a to všetko sa prenáša, a na tej faktúre, ktorú som ja mal možnosť vidieť, to v konečnom dôsledku tieto bonusy, tieto marže summa summarum predstavuje 67 %.

    Tak ak toto považujeme za normálne podmienky, pretože v obchode, ak hovoríme o obchode, to funguje spravidla tak, že obchod je vtedy dobrý a vtedy úspešný, ak sú spokojné obidve strany, ktoré do obchodného vzťahu vstupujú. A tuná jednoducho nemôžeme hovoriť, pretože dominancia, ktorá sa tu vytvorila, vytvára nerovné podmienky v tomto obchode, zatláča do kúta jednoducho producentov, ktorí tu sú, ktorí tu boli a ktorí potrebujú jednoducho prežiť, a vzťahuje sa to v konečnom dôsledku i na prvovýrobcov.

    Preto som hovoril o širších súvislostiach, pretože Slovensko je, znovu, už som to hovoril aj v minulosti, je jedna úžasná, krásna krajina. Chodíme na dovolenky, chodíme, ja neviem, do Turecka, do arabských štátov. Skúste si pozrieť, je to síce pekné, je tam pekné modré more, sú tam skaly, piesok. Ale mal som skúsenosť, keď prišiel jeden Grék na návštevu do našej spoločnosti kedysi, a bolo to v máji, a videl krásne rozkvitnuté lúky, žltosýtou farbou posiate polia kvetmi repky olejnej a bol z toho unesený. Bol tu prvýkrát. Toto je bohatstvo, ktoré si musíme vážiť, ku ktorému musíme mať úctu. A ak tu hovoríme o týchto obchodných vzťahoch, tak tu niekde sa to začína a tu niekde na pôde toto bohatstvo musíme chrániť a musíme týmto ľuďom dať šancu a priestor prežiť. O tom to je.

    Nie je to o tom, že niekto príde a nastavia tu hangáre, v týchto hangároch za smiešnu sumu zaplatí našich ľudí ako vazalov a otrokov a v týchto hangároch dá takéto nezmyselné podmienky. Bránia sa proti tomuto systému, ako som povedal, ľudia a farmári v Anglicku a pochopiteľne, že budú sa brániť i ľudia, ktorí produkujú, spracovávajú i tu na Slovensku. Takže to je alfa-omega, prečo hovoríme o neprimeraných obchodných podmienkach. Zákon, ktorý tu bol v minulosti, je impotentný, pretože kde nie je kontrola, tak nemôže byť ani funkčnosť.

    Ja by som ešte pri tomto mojom vstupe podal pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, a to:

    1. V § 5 ods. 1 písm. a) za slová „do 5 miliónov Sk“ vložiť „(150 000 eur)“ a písm. b) za slová „do 10 miliónov Sk“ vložiť „(300 000 eur)“, nakoľko v pozmeňujúcich návrhoch je účinnosť tohto zákona posunutá od 1. januára 2009, kedy by v Slovenskej republike mala platiť nová mena euro, je potrebné nahradiť v čiastke slovenských korunách čiastkami euro, aby nebolo potrebné koncom roka 2008 ešte neúčinný zákon novelizovať.

    2. V § 5 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

    „(2) Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky alebo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky je pri výkone kontroly podľa tohto zákona oprávnené uložiť pokutu až do 50 000 Sk (1 500 eur) účastníkovi obchodného vzťahu, ktorý

    a) nepredloží v určenom termíne požadované doklady alebo odmietne poskytnúť informácie potrebné na dosiahnutie účelu kontroly,

    b) poskytne osobám vykonávajúcim kontrolu nepravdivé alebo neúplné informácie,

    c) inak sťažuje alebo marí výkon kontroly.“

    Doterajšie odseky 2 až 5 sa označujú ako odseky 3 až 6.

    Predložený návrh zákona rieši postihnutie len za preukázané porušenie obchodných vzťahov. Nerieši však situáciu, či kontrolované subjekty nebudú spolupracovať pri kontrole, alebo dokonca budú robiť prekážky, či dokonca mariť kontrolu tým, že neposkytnú požadované údaje alebo nimi poskytnuté údaje budú neúplné alebo nepravdivé. Navrhuje sa preto do § 5 doplniť nový odsek, ktorý bude riešiť možnosti kontrolných orgánov v postihu jednej alebo druhej strany za obštrukcie vo vzťahu ku kontrolným orgánom vo forme poriadkovej pokuty.

    A ešte na záver jedna malá poznámka, to, čo som hovoril v úvode. Hovorilo sa tu o značke kvality a často sa tu používajú veľmi-veľmi také bezduché, prízemné podpásovky, že je to namierené proti našim výrobcom, proti našim producentom, že to predraží naše produkty. Ja len poviem skúsenosti z iných štátov. Za môjho predchodcu pána poslanca Zsolta Simona nebol v rámci certifikácie v Európskej únii označený ani jeden jediný výrobok. Momentálne máme označený Skalický trdelník, je rozpracovaný oštiepok a ďalších cca 10 výrobkov.

    Nechcem sa vracať do minulosti, ja uvediem príklad. Francúzsko má osobitný inštitút pre značku. Osobitný inštitút, ktorý nič iné nerobí, len sa zaoberá, aby tieto produkty, tie ich národné francúzske mali kvalitu a boli certifikované. Jednoducho sme zaspali, pretože keď som nastupoval, tak bola jedna nula, i keď sme hovorili o značke kvality. A značka kvality, môžeme, pochopiteľne, hovoriť o tom ako o dôležitosti, a určite je veľmi dôležitá. Ale napríklad Íri majú veľmi jednoduchý systém. Ich farba je zelená a to, čo je vyrobené v Írsku, sa jednoducho urobí zelená čiara. A je to veľmi jednoduchý princíp, ako si vážiť svoje produkty a svoje výrobky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami poslanci Simon Zsolt, Zsolt Simon teda, pardon, Marián Záhumenský a Tkáčová Jarmila. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Zsolt Simon.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega Jureňa, dovoľte, aby som pripomenul, že tú značku kvality po dlhých rokoch a predchádzajúcich ministroch z HZDS, SDĽ som sa opovážil zaviesť len ja. A od tej doby to funguje a dúfam, že táto značka podporí uvedomelosť slovenského spotrebiteľa, že kúpi výrobok, ktorý má označenie značky kvality.

    Ale nedá mi, aby som nepovedal, za éry vášho ministrovania ste zabezpečili znížený počet kontrol kvality výrobkov o 6-tisíc ročne. Výsledok: listerióza v obchode. Uvažujme, keď hovoríme.

    Ďakujem.

  • Veľmi pekne ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel zareagovať na dve veci z vystúpenia pána poslanca Jureňu, keď hovoril o vertikále prvovýrobca – spracovateľ – obchod. Treba povedať, že práve za posledných osem rokov predchádzajúcich vlád došlo k významnému zhoršeniu postavenia poľnohospodárov, došlo k zhoršeniu ich ekonomickej rentability. A ak sa pozrieme na nárast ceny, čo sa spája do súvislosti s touto vládou, vôbec to nie je tak, tento proces je globálny. Ale musím povedať, že významne ten proces je globálny aj z toho dôvodu, že stúpla cena ropy doslova o viac ako 100 % a z toho vyplývajúci ďalší nárast tých vstupov. Napríklad málokto vie, že oproti minulému roku stúpli ceny hnojív o 40 až 50 %. Čiže okrem ropy, zvýšenia vstupov hnojív, osív a všetko, čo má dopad na chémiu, tak ani to navýšenie, ktoré znamenalo pri obilninách, vyzerá tak hrozivo, že zo 4 500 alebo 4 800 korún z predchádzajúceho roku na 7 600 korún je obrovským ziskom pre poľnohospodárov, znamená to len to, že sa dostali zo straty, ktorú produkovali do minimálneho zisku.

    No a k tomu zákonu z minulosti, nezostáva mi veľa času, ale pokiaľ by prešiel zákon predkladaný v roku 2002 vo februári, ktorý vaša vláda zamietla, tak už tam sa ukazovali atribúty, čo sa bude diať na našom trhu. Dovolím si z toho prečítať iba pár bodov, ako nastupujú obchodné reťazce. Inovácia obchodných reťazcov na miestne trhy a na základe skúseností z USA a Európy sa dá hodnotiť na niekoľko etáp:

    1. nástup na trh, tlak na ceny, využívanie kalkulovanej straty, oslabenie obchodnej konkurencie, prvé známky zvyšovania nezamestnanosti v regióne,

    2. likvidácia konkurencie, regionálni výrobcovia krachujú, ich výroba je nahrádzaná dovozom...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pani poslankyňa Jarmila Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Myslím, že sa dokážeme zhodnúť na definícii problému, na tom, že situácia skutočne v obchodovaní s obchodnými reťazcami je zlá. Ja nespochybňujem skutočne ani jedno slovo, čo ste povedali o praktikách týchto obchodných reťazcov, ja sa pod to podpíšem. Ale my sa nezhodneme v tom, ako by sme riešili tento problém my a ako ho chcete riešiť vy. Tieto praktiky sú skutočne zlé, ale ony sú zlé preto, lebo výrobcovia to nechali dôjsť až tak ďaleko, pretože akceptovali podmienky v zmluvách. Čiže nie vláda, nie občania, ale účastníci kontraktov nesú za to zodpovednosť.

    Súhlasím s tým, že dobrý obchod je vtedy, keď majú z neho úžitok obe strany, ale myslím si, že predložený návrh zákona, či sa vám to páči, alebo nie, situáciu ešte zhorší. Vytlačí slovenských výrobcov z pultov, slovenské výrobky z pultov, on zlikviduje slabších slovenských výrobcov, ktorí si nenájdu odbyt v zahraničí, a v konečnom dôsledku sa ceny zvýšia.

    Myslím si, že všetci chceme to isté, aby naši spotrebitelia, slovenskí spotrebitelia mali kvalitné a bezpečné potraviny. Príďte s novelizáciou potravinového kódexu, ja vám ručím, že vás podporíme. Diskutujme o etike obchodovania. Ručím vám za to, že vás podporíme. Ale tento návrh zákona jednoducho podporiť nemôžeme.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Jaj, pardon, ešte s reakciou na faktickú poznámku, prepáčte, pán kolega.

    Pán poslanec Jureňa má slovo.

  • Som rád, že konečne prišiel aj zmierlivý tón, že už sa hovorí o tom, nehovorí sa o zákone ako takom vôbec, ale o tom, ako riešiť veci.

    Ako už bolo povedané kolegom Mirom Kotianom, veľmi dôležité je, že sa týmto zaoberáme, a veľmi dôležité je to z toho pohľadu, že určite to vytvorí priestor na rokovania. A dal by Boh, keby boli výsledky v podobe etického kódexu i na Slovensku. Takže je veľmi dobré, že o tom takto vôbec diskutujeme. Ja si myslím, že i to, čo povedal pán poslanec Simon, že zaviedol značku kvality, určite ja s tým nemám najmenší problém. Vždy, čo sa urobilo dobré, som považoval za dobré, ale porovnávať to s predchádzajúcimi našimi ministrami, keď Peter Baco končil v 1998, je trošku uletené.

    A čo sa týka kontrol, no tak ja som si všimol, že ste sa tomu osobitne venovali, ale to neviem, či to bolo v záujme slovenského spotrebiteľa, alebo vášho marketingového zviditeľnenia. Pretože skorej mi to pripadalo ako váš marketing urobiť sa milý pred občanmi Slovenskej republiky. Pre nás bolo dôležité, a som to pri nástupe považoval za veľmi dôležité, uviesť zákon o potravinách do života, ktorý u vás ležal dva roky v šuplíku. A pochopiteľne sa možno objavili niektoré veci, ktoré zase môžeme postupne riešiť, ale aby bol účinný a bol platný.

    A len tak na margo, ešte skúsme si pozrieť situáciu u našich susedov v Maďarskej republike a v Českej republike a troška sa možno viacej zorientujeme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Pán poslanec Štefanec, registrujem, pokiaľ niekto iný, aha, pán poslanec Kahanec a pán poslanec Slabý. Ďakujem, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctené dámy, vážení páni, pán minister, vážení hostia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch na Slovensku.

    Podľa môjho názoru tento zákon núti štát vstupovať na pole, kde nemá čo robiť. Štát týmto návrhom zákona prekračuje svoje kompetencie, vstupuje do obchodných vzťahov a vstupuje najmä do súkromného podnikania. Zdá sa, že táto vláda ešte neskončila s hľadaním svojho nepriateľa. Boli sme toho svedkom pri dôchodkových správcovských spoločnostiach, pri zdravotných poisťovniach, dokonca vláda išla proti občanom, ktorí vyjadrili svoj názor za ochranu životného prostredia v Pezinku. No a vláda avizovala boj proti obchodným reťazcom, keď premiér Fico sa o nich vyjadroval ako o obchodníkoch s bielym mäsom. Takže tu máme predložený návrh zákona, ktorý by mal byť namierený proti obchodným reťazcom.

    Je zaujímavé, že práve v poslednom čase za vládnutia súčasnej vládnej koalície ceny najmä potravín a najmä maloobchodného tovaru neúmerne rastú. Určite to má súvis aj so svetovou úrovňou cien, ale má to aj súvis s tým, čo sa deje na Slovensku. No ako to chceme riešiť? Chceme to riešiť predloženým návrhom zákona, ktorý zakazuje zľavy. Veď to nemá logiku, dámy a páni. Chceme bojovať proti drahote tým, že chceme zakazovať zľavy? To je absolútne nelogický prístup.

    Ceny potravín rastú aj napriek historicky najvyšším dotáciám do poľnohospodárstva, ktoré sme kritizovali pri rozprave o štátnom rozpočte. Vieme, že otázka inflácie, jej udržateľnosti bude veľmi dôležitá aj v súvislosti s prijatím eura. Som si istý, že predložený návrh zákona neprispeje k udržateľnosti inflácie, ale práve naopak, hrozí, že zdvihne zdražovanie potravín na Slovensku. Tak ako to bolo konštatované mojimi kolegami, obávam sa, že keby sme prijali takýto návrh zákona, práve vytlačíme slovenských dodávateľov ešte viac z pultov našich predajní, pretože vieme, že väčšina obchodných reťazcov uzatvára svoje kontrakty mimo územia Slovenska, čiže nebudú mať problém obchádzať takúto legislatívu. Ak má byť teda cieľom podporiť slovenské výrobky, rozhodne nie je to týmto spôsobom. Ak má byť cieľom mať lepšie ceny, rozhodne sa to nedá robiť tým, že budeme im zakazovať zľavy.

    V dôvodovej správe sa konštatuje, že tento návrh údajne zlepšuje pozitívne podnikateľské prostredie. Nuž podnikateľské prostredie sa zhoršuje predsa od nástupu tejto vlády, konštatujú to mnohé pozorovania, konštatuje to Podnikateľská aliancia Slovenska cez svoj index podnikateľského prostredia, ktoré máme možnosť sledovať pravidelne štvrťročne, a ďalšie, ďalšie pozorovania. Podnikateľské prostredie sa takýmto zákonom teda nezlepší, ale práve zhorší.

    Doteraz v tejto snemovni som nebol svedkom zákona, ktorý by tak presadzoval otvorene lobistické skupiny, ako práve tento návrh. Som si istý, že nejde tento návrh v prospech občanov, neháji ich záujmy, pretože v konečnom dôsledku bude len podporovať zvyšovanie cien.

    Na základe uvedeného teda nebudem hlasovať za predložený návrh zákona, pretože je proti podnikateľskému prostrediu, zvyšuje ceny v maloobchodnom predaji a v konečnom dôsledku je proti občanom Slovenska. Vláda nemôže proti drahote bojovať zakazovaním zliav. Je to nelogické, je to absurdné.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Tkáčová, Záhumenský s faktickými poznámkami. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja chcem svojmu kolegovi poďakovať, že veľmi dobre pomenoval dôvody, prečo tento zákon nie je dobrý, a chcela by som ho doplniť ešte s jedným legislatívnotechnickým problémom, ako ho vidím ja. Pretože tento zákon taxatívne menuje nedovolené praktiky. To znamená, že ostatné sú dovolené? Áno, ostatné sú dovolené. A vieme, čo dokážu právnici, ako dokážu ohýbať paragrafy.

    Pán Záhumenský už teraz v druhom čítaní prichádza s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré rozširujú tieto nedovolené praktiky, vymenovanie týchto nedovolených praktík, a viem si predstaviť, že vždy, keď sa zjaví nejaká nová praktika, ktorá v zákone nie je uvedená, tak pán Záhumenský tu bude chodiť na každú schôdzu s novelizáciou zákona. A ja si myslím, že takéto riešenie nie je dobré. Diskutujme spolu a hľadajme systémové riešenie, ktoré by dokázalo pokryť zjavnú nevýhodnosť kontraktu.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem zareagovať na pána poslanca Štefanca. Pán poslanec, tento zákon nie je namierený proti obchodným reťazcom. Ja som vo svojom vystúpení jasne deklaroval, čo všetko pozitívne obchodné reťazce na slovenský trh priniesli. Ale treba povedať, že dochádza aj k nekalým praktikám a uznáva to už aj Európska únia. To znamená, že filozofia, s ktorou väčšinou neoliberálne vlády prichádzajú, trh všetko vyrieši, tak sme svedkami toho, že to nie je pravda. Že tí silní jednoducho majú viac navrch a utláčajú tých slabších. A čím budú silnejší, tým viac budú utláčať tých slabších. A toto je moment, ktorý sa dneska objavuje v postavení obchodného silného reťazca voči dodávateľom, ktorí sa nedokážu brániť tej obrovskej sile obchodných reťazcov.

    Čiže preto štát má povinnosť vstúpiť do vzťahov, aj keď sú to vlastne trhové vzťahy, ale len zamedziť im zneužívanie svojho dominantného postavenia. Ony ako spolu nemajú monopolné postavenie na trhu, čiže nespadajú pod kontrolu Protimonopolného úradu, ale 13 reťazcov má 75 % trhu. A s potravinami, vieme, že až 70 až 80 % vlastne tvoria potraviny. Čiže tým, že ony na tom svojom lokálnom trhu nemajú dominantné postavenie, tak nekontroluje ich Protimonopolný úrad a ťažko je preukázať ich konanie v zhode. Ale vieme dobre, že navzájom sa kontrolujú a tie praktiky zavádzajú v rôznych obdobách. Čiže štát musí tuná vstúpiť a svojím spôsobom regulovať, aby nedochádzalo k zneužívaniu dominantného postavenia alebo ich ekonomickej sily.

    Nemyslím si, že tento zákon presadzuje lobistické skupiny, skôr opačne, myslím si, že tento zákon prospeje k tomu, aby na slovenskom trhu boli kvalitnejšie potraviny z hľadiska nutričnej hodnoty a chuťových vlastností, lebo budú môcť potravinári podstatne lepšie komponenty používať na výrobu svojich výrobkov.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Štefanec, reakcia.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ďakujem pani kolegyni Tkáčovej za podporu aj pánovi Záhumenskému za reakciu. Ja súhlasím s tým, že dochádza k stavu, ktorý ste popísali aj teraz vo faktickej, aj vo svojom príspevku, pán poslanec. Je to tak. Sám mám desaťročné skúsenosti s dodávaním do obchodných reťazcov. Ale som hlboko presvedčený, že sa to nedá riešiť tým spôsobom, ako je navrhnuté v zákone.

    A ja ani nehovorím, ani moji kolegovia, že by ani štát do toho nemal vstúpiť spôsobom, ktorý zlepší pravidlá. Ale nedá sa do toho vstúpiť takým spôsobom, že budeme regulovať marže, že budeme regulovať ceny, lebo je to absurdné podľa môjho hlbokého presvedčenia, a v konečnom dôsledku to povedie len k zvýšeniu ceny pre spotrebiteľa. A mám pocit, že to nikto nechce, ani vy. Ale takýmito nástrojmi, bohužiaľ, sa dospeje k stavu, keď tie ceny sa budú dvíhať. Ak dochádza k zneužívaniu postavenia, máme tu Protimonopolný úrad a v prípade, že tu nie je dominantné postavenie, ako ste opísali, no tak veď sa tu hovorilo o kontrolách obchodnej inšpekcie, hovorilo sa tu o etickom kódexe, takéto postupy určite podporujeme.

    Ja sám som bol autorom etického kódexu, ktorý sme vypracovali na zavedenie eura na Slovensku, a som rád, že súčasná vláda ho prebrala a pokračuje v tomto. Keď prídete s návrhom etického kódexu, určite my takýto postup podporíme, budeme sa k nemu vyjadrovať, budeme sa ho snažiť vylepšovať. Ale myslím si, že štát nemôže zasahovať do obchodného podnikania, do súkromného podnikania takým spôsobom, že jednoducho bude sa snažiť regulovať ceny. V konečnom dôsledku takýto postup sa prejaví len proti občanovi a len proti spotrebiteľovi.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kahanec vystúpi v rozprave. Ale ešte predtým chcem zvolať, chcem požiadať členov grémia, aby sme sa stretli o 10.45 hod. Zvolávam grémium na 10.45 hod.

    Pán poslanec Kahanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi takisto povedať pár slov k predloženému návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch.

    Tento zákon napriek tomu, že môže byť podávaný s tým najlepším úmyslom, tak v tom základnom princípe, už to tu bolo viackrát spomínané, porušuje základné pravidlá slobodného trhu, slobodného podnikania. A nikto tu nespochybňuje zo strany opozície to, že je potrebné presadzovať predovšetkým dôslednú kontrolu a uplatňovať dobré obchodné vzťahy, a takisto nikto nespochybňuje, že aj v týchto obchodných vzťahoch by mala platiť morálka a etika podnikania. Na druhej strane práve tými administratívnymi zásahmi, vstupovaním do týchto obchodných vzťahov či do podnikateľských vzťahov sa vraciame do obdobia, ktoré som si myslel, že už sme prekonali. Ale zrejme je to ešte len obdobie vývoja a potrebujeme čas na to, aby sme k tomu dospeli, že vrátením sa k regulovaným vzťahom, k administratívnym určovaniam, čo a ako môže byť predávané, regulované a pod., tak myslím si, že takouto cestou nezlepšíme ani podmienky pre výrobcov, ani podmienky pre predávajúcich a tobôž nie pre občanov Slovenska.

    Myslím si, že je veľmi pozoruhodné, že pred týmto rokovaním sme pri prezentácii dostali k dispozícii štós materiálov, ktorý je vlastne podkladovým materiálom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory k návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Bolo to podľa textu na tomto materiáli napísané, že je určené pre poslancov Slovenskej národnej rady, citujem doslova „pre poslancov SNR“. Aj obsah, sa mi zdá, že tiež je nejakých pár rokov pozadu, lebo SNR sme tu mali už skôr. Teraz máme Národnú radu Slovenskej republiky. Je tam podaná právna analýza, ktorá sa zaoberá podmienkami v tomto zákone o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, a sú tam konštatované určité veci, že čo všetko je v tomto zákone dobré. Teda predovšetkým obsahuje odôvodnenie opodstatnenosti predkladaného návrhu zákona až tak silno, že na mňa to pôsobí trošku, trošku podozrivo.

    Ale napriek tomu aj v tomto materiáli, v tejto právnej analýze sa konštatujú niektoré veci, ktoré nie celkom podporujú, že predložený návrh zákona je úplne v poriadku. Je to napríklad konštatovanie, že Európska komisia vidí možný problém, citujem teraz z tohto materiálu, z tejto analýzy, že: „Európska komisia vidí možný problém v zákaze niektorých obchodných podmienok uplatňovaných v iných členských štátoch, lebo sa tým môžu vytvoriť nerovnaké podmienky na usadzovanie a podnikanie“, chcem zdôrazniť podnikanie a pokračujem v citácii, „v jednotlivých členských štátoch Únie.“ Takisto v tomto materiáli je uvedené, že zmluvná sloboda predstavuje jeden z princípov obchodného práva. Myslím si, že práve tieto podmienky by mal napĺňať aj uvedený zákon.

    V závere však táto právna analýza konštatuje, že Komisia síce vyslovila, citujem: „Komisia síce vyslovila vo vzťahu k návrhu určitú pochybnosť, ale zároveň prehlásila, že ho nemieni z vlastnej iniciatívy napadnúť.“ No, takisto myslím, že sú to slová na zamyslenie. Každopádne je to jedna právna analýza, ktorá bola predložená pre poslancov zo strany Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, takisto tam v prílohe sú uvádzané ešte tituly a výšky niektorých poplatkov, ktoré dodávateľom fakturujú. Trošku je to v rozpore s tým, keď sme dostali inú právnu analýzu ako poslanci a dostali sme ju z úseku legislatívy a aproximácie práva a v tejto analýze a v stanovisku k tomuto návrhu zákona o neprimeraných podmienkach je zasa vyslovené, sú zase vyslovené oveľa väčšie pochybnosti o tom, či tento predložený návrh zákona je v poriadku. Predovšetkým je tam vyslovená pochybnosť, či tento zákon nezaloží možnosť obmedzenia zmluvnej slobody ako jednej zo základných zásad obchodnozáväzkových vzťahov. Takisto sa tam uvádza, že návrh zákona môže narúšať ústavný princíp právnej istoty. Takisto sú vyslovené pochybnosti o spôsobe náležitého aplikovania v praxi. Predovšetkým sa to týka účasti „iných odborníkov“ pri výkone kontroly, kde nie sú jasne vyšpecifikovaní, ktorí to budú tí poverení pracovníci, odborníci a na základe akého titulu im budú tieto právomoci priznané. Samozrejme, že sú tam ešte aj ďalšie poukázania na niektoré vnútorné rozpory v danom zákone, že absentuje dôkladná analýza slovenského trhu. A takisto je tam vyslovená aj pochybnosť, či skutočne všetky navrhované podmienky sú neprimerané, a teda že sú výsledkom správania sa obchodných reťazcov v dominantnom postavení, alebo niektoré z nich sú súčasťou iba obchodného zmluvného práva, tzv. zmluvné dojednania.

    Vzhľadom na to, že je tam množstvo týchto výhrad, tak očakával som, že vlastne práve preto, že je to jednak úsek legislatívy a aproximácie práva Národnej rady, ktorý robí servis pre všetky naše predkladané normy, že v tomto smere by nemal byť problém vzájomnej spolupráce predkladateľov zákonov a týchto útvarov. Veď tieto zákony by mali prechádzať aj útvarmi legislatívy na Úrade vlády, resp. na rezortoch, a že tieto veci môžu byť v tomto zákone zapracované. Skôr mám však dojem, že sa tento zákon zubami-nechtami snaží, teda že sa koalícia tento zákon snaží zubami-nechtami brániť v pôvodnej forme a niektoré podmienky presadzuje stoj čo stoj.

    Vôbec nechcem spochybniť, ešte raz to hovorím, aby platili férové vzťahy a korektné vzťahy obchodné a vzájomné dodávateľské vzťahy od prvovýrobcov, dodávateľov až po obchodníkov. Ale tieto upozornenia, ktoré zazneli z útvarov legislatívy a zazneli z mnohých úst aj odbornej verejnosti, výrazne upozorňujú na problém, že tento zákon môže ohroziť, ovplyvniť a v konečnom dôsledku deformovať pravidlá voľného trhu, trhové podnikateľské a konkurenčné, teda súťaživé prostredie i slobodu podnikania a v konečnom dôsledku aj úroveň cien. To už tiež bolo spomínané, keď sa budú predpisovať podmienky, tak je otázka, že či týmto predpisovaním podmienok dospejeme k dobrému výsledku, alebo len nezabezpečíme nárast cien. A to, že očakáva sa nárast cien, dokonca potvrdzuje aj autor v mesačníku Agromagazín, ktorý napriek uvádzaným mnohým výhradám voči týmto vzťahom podporuje tento návrh zákona. Teda má výhrady voči nižším cenám pri dodávateľských vzťahoch, proti neodôvodnenému vráteniu tovaru, voči lehotám na splnenie peňažných záväzkov a tak ďalej atď. až po peňažné plnenie za zaradenie dodávateľa, za listovanie a podobne, ale na druhej strane uvádza, že pre bežného spotrebiteľa to bude znamenať určitý nárast cien vybraných potravín, ak sa obchodné reťazce nebudú chcieť vzdať súčasných marží.

    A keď už sme pri maržiach, tak chcem len doplniť takisto, čo sa často používa v takom prvotnom ovplyvnení ľudí, že majú vysoké marže. Ale na druhej strane sa už nepovie, že marža to neznamená zisk a že marža nie je ziskom ako u výrobcu, tak nie je ziskom ani u odberateľa, a že sú tam ešte ďalšie položky, ktoré v tejto marži sú. A to už nehovorím, že pri čiastke, teda pri výške uvádzaných marží sa tieto cifry pohybujú v takom širokom rozsahu, že to až nie je celkom normálne. Keď napríklad v uvádzaných Roľníckych novinách uvádzajú, že v prípade marží rýchloobrátkového potravinového tovaru sa pracuje zväčša s maržou 15 až 25 %, tak pán premiér zasa nemá problém použiť výšku týchto marží vo výške 40 až 100 %. Takže myslím si, že už aj toto poukazuje na to, aké sú veľké rozdiely v používaných čiastkach pri maržiach, a že tá pravda je niekde inde než pri populistických vyhláseniach.

    V konečnom dôsledku môžeme povedať, že tými administratívnymi usmerňovaniami trhového prostredia asi ťažko dospejeme k tomu, že sa zlepšia tieto vzájomné pomery medzi producentmi, dodávateľmi, výrobcami a na konci tohto reťazca obchodníkmi. Realita Slovenska je taká, že Slovensko predstavuje relatívne malý trh, a teda má aj určité obmedzenia z hľadiska schopnosti tohto malého trhu. A tento trh, keď si dáme do nejakej pozície ihriska, tak vlastne na tomto trhu určujú mantinely dodávateľsko-odberateľské vzťahy. A dodávateľsko-odberateľské vzťahy predsa nemôžu byť diktované administratívne a nemôžu byť diktované od nejakého ministerského stola. Kontrola podmienok je druhá vec. Môžeme kontrolovať a máme na to, myslím si, že aj právne prostredie, aby sme tieto dodávateľsko-odberateľské vzťahy mohli kontrolovať.

    Keď by sme chceli určiť, ako na tomto ihrisku môžu sa prejavovať jednotliví zainteresovaní a čo môžu na tom ihrisku robiť, tak tu by sme sa asi vracali do obdobia štátom regulovaných cien a obdobie, keď mlieko stálo dve koruny, poznáme. A poznáme aj to, že keď sa niekto niekde ohradí čínskym múrom, tak že tiež to nevedie k výsledku. Poznáme to na Slovensku, keď sme sa po bývalej ČSR stali členom socialistického tábora a keď sme vlastne si urobili takú železnú ohradu oproti vonkajším krajinám – a kam to viedlo? Viedlo to k tomu, že naše postavenie, keď Československo, teda bývalá ČSR patrila v tých časoch medzi jedných z desať najlepšie prosperujúcich štátov v Európe, tak sme sa dostali niekde na spodné priečky. A určite, že takýto „čínsky múr“ nikomu nepomáha, a vidíme to, že aj samotná Čína úplne zmenila svoje vzťahy voči štátom na svete.

    Na záver by som chcel povedať, že čo ma prekvapilo pri všetkých týchto príspevkoch, predovšetkým teda zo strany koalície, že tu nepadlo ani slovo o nejakej prísnej kontrole nákladov a efektívnosti produkcie. A či chceme, či nechceme, tak to je základná podmienka, aby ten, ktorý vyrába, a ten, ktorý produkuje, mohol aj úspešne ponúknuť svoj tovar a ponúknuť túto produkciu pre záujemcu. A ak by mal tieto podmienky tvrdej kontroly nákladov a efektívnosti produkcie dodržané a presadzované vo svojej prevádzke, tak má potom oveľa väčšiu možnosť ponúknuť produkciu aj pre iných záujemcov v prípade, ak dané dodávateľsko-odberateľské vzťahy voči konkrétnemu záujemcovi mu nevyhovujú a ak nie je spokojný s obchodnými podmienkami, ktoré mu tento záujemca ponúka.

    Je jasné, že doterajšie fungovanie aj obchodných reťazcov sa u nás ešte len rozbieha a že spoločnosť je ešte veľmi silno ovplyvnená bývalým obdobím plánovaného hospodárstva. Demokracia je však možnosť voľby. Možnosť voľby od prvovýrobcu, dodávateľa, spracovateľa až po obchodníka. A túto voľbu by sme v týchto vzťahoch nemali určovať ani administratívne, ani byrokraticky, ale mali by sme poskytnúť slobodu a demokraciu pre priestor trhu i pre priestor týchto dodávateľsko-odberateľských vzťahov.

    Takže ešte raz chcem zdôrazniť, ak sa my budeme brániť iba tým, že budeme presadzovať napríklad záujmy určitej prvovýrobnej loby alebo iba záujmy výrobcov bez toho, aby sme sa pozreli aj na to, či táto výroba splňuje podmienky efektívnosti, tak neurobíme dobre ani pre nás, ani pre nich a ani pre ľudí. Pre ľudí na Slovensku, si myslím, že v prvom rade chceme vytvoriť prostredie, ktoré bude dôsledne kontrolovať všetky porušenia pri vzťahoch jednak dodávateľov, jednak výrobcov až po obchodníkov, a že toto korektné prostredie zabezpečí v konečnom dôsledku nie byrokratické prekážky a administratívne určovanie, ale že v konečnom dôsledku zabezpečí čo najnižšie ceny pre odberateľov, teda občanov Slovenska.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami poslanci Záhumenský, Košútová, Kotian. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kahanec, ja som vás teda skutočne pozorne počúval, ale neviem, čo ste chceli povedať. Lebo ste chodili dokola. Raz dobre, raz zlé a stále dokola a skutočne možno, keby ste trošku kratšie a zrozumiteľnejšie povedali, ale nehnevajte sa, neviem, čo ste chceli povedať.

    Ja chcem len zdôrazniť, že týmto zákonom štát nereguluje ceny. V žiadnom prípade nie je dotknutá voľná sloboda trhu, aby sa dohadovali ceny, ale tento zákon má len zamedziť nekalým praktikám, ktoré sa v obchodných vzťahoch dejú. Takisto tento zákon nezakazuje zľavy. Ale, samozrejme, ak niekto chce poskytnúť zľavu, tak nech ju dáva zo svojho. Dobre sa poskytujú zľavy na úkor iného. A takisto tento zákon nezakazuje kontrolu. Kontrolu vykonávajú ako samotní spracovatelia, majú svoje kontrolné mechanizmy, tak ju vykonáva štát a veterinárna a potravinová správa, ale pochopiteľne, že môžu vykonávať aj odberatelia, ale ak všetko je v poriadku, tak musia náklady znášať sami. Všeobecne zaužívané a platí pravidlo, že ten, kto objednáva, aj platí účty. To platí aj pri pive. Ten, kto objedná, ten väčšinou platí. Takže slušné je aj v tomto prípade, že kto si objedná a všetko je v poriadku, mal by to aj zaplatiť.

    Pán poslanec Štefanec, máte pravdu, že je možné aj inými spôsobmi regulovať neprimerané praktiky. Škoda, že ste nevyužili tých osem rokov minulej vlády, aby ste prijali nejakú účinnú právnu normu, aby ste nenechali narásť ten problém až do takých rozmerov, ako ho vidíme dneska. Veď také praktiky, ako používajú na Slovensku obchodné reťazce, nie sú zaužívané v žiadnej inej krajine. Napríklad späťvzatie tovaru alebo vrátenie tovaru, alebo odpisový bonus. To je fenomén Slovenska. Čiže tomuto bolo možné zabrániť efektívnejšie. Škoda, že ste nevyužili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz má slovo pani poslankyňa Košútová.

  • Pán kolega, mám pocit, že som počúvala vystúpenie človeka, ktorý sa nikdy nedostal do priameho kontaktu ako dodávateľ s obchodnými reťazcami a nemá o tomto ani páru. Hovoríte, že tento zákon bude regulovať ceny. No ja som zvedavá veľmi ako. Hovoríte o morálke a o etike, ktorá by mala platiť. No mala. Ja vám poviem vlastné skúsenosti s prácou s obchodnými reťazcami.

    V septembri firma uzatvorí zmluvu na dodávku, ja budem úplne konkrétna, 400 000 kusov letničiek a balkónových kvetov s dohodnutou cenou. V októbri sa začína výroba, pretože trvá nejaký čas, kým sa zabezpečí takáto objednávka. Medzitým vám zmenia cenu energií, zmenia cenu vstupov, cena je dohodnutá, nedá sa nič robiť. Vo februári začínate s prvou navážkou takéhoto tovaru na vlastných vozíkoch, na vlastné náklady na dopravu. Niekedy v máji skončíte dodávku tovaru s tým, že pri podpise zmluvy bolo treba dohodnúť, keď dodávateľ nesplní dodávku, počty, bude penalizovaný, keď firma neodoberie, nič sa nedeje. V máji zistíte, že vám odoberú 220 000 kusov, so 180 000 si robte, čo chcete, je to váš problém. Kde je potom tá morálka? Medzitým vám všetky zničené a poškodené kvety, ktoré neošetria ich pracovníci, odpočítajú z ceny a nakoniec zistíte, že ste urobili obchod so slušnou, veľmi dobrou stratou.

    A vy hovoríte, že by mala byť prísna kontrola nákladov a efektívnosti produkcie – no skúste to!

  • Veľmi pekne ďakujem. Teraz má slovo pán spravodajca, ale vo faktickej poznámke, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Kahanec, vy ste vo svojom vystúpení konštatovali, že koalícia chce brániť návrh zákona v pôvodnej polohe. Ja musím otvorene povedať, že chcem vyvrátiť tieto vaše slová aj z toho dôvodu, že práve aj na pôde pôdohospodárskeho výboru sa zrodila iniciatíva, aby prišlo k určitým rokovaniam medzi prvovýrobcami, spracovateľmi a obchodníkmi a takáto porada sa aj uskutočnila.

    Viete, práve som prekvapený tým, že obchodníci akceptovali a prijali zámer tohto zákona a jediný problém a jednu pripomienku, ktorú mali v tomto smere, aby sa účinnosť zákona, ktorá bola plánovaná na 1. 6., odložila na 1. 1. 2009. Bolo tam korektné, seriózne rokovanie, korektná výmena názorov medzi oboma stranami. A takéto ďalšie rokovanie prebehlo aj na pôde gestorského hospodárskeho výboru, kde sa jasne definovali pravidlá a stanoviská oboch strán. A bol som veľmi potešený, že práveže tu vznikla iniciatíva medzi prvovýrobcami a spracovateľmi a obchodníkmi, aby sa vytvoril etický kódex v obchodných vzťahoch.

    Tu povedal pán poslanec Štefanec, a ja sa k tomu vrátim, aj keď nereagujem naňho, že etický kódex je vecou vlády. Nie. Etický kódex je vecou medzi obchodníkmi, prvovýrobcami a spracovateľmi. To je podstata veci.

    Takže tá aktivita, ktorá bola na gestorskom výbore, bola prínosom. Ja som predsa predložil 12 pozmeňujúcich návrhov, bola tam dohoda, aby tento zákon, dá sa povedať, mal vyššiu kvalitu. A toto je tá správna forma. Ja som si osobne myslel, že predložíte nejaký pozmeňujúci návrh, ale nebolo to tak.

  • Ďakujem pekne. S reakciou sa teraz ešte prihlásil pán poslanec Kahanec, má slovo. Potom vystúpi v rozprave pán Slabý.

  • Ďakujem pekne za slovo. Keď začnem od konca, tak ja som vo svojom príspevku úplne jasne povedal, že nikto nespochybňuje, aby mal platiť etický kódex. A sám, pán poslanec Kotian, ste povedali, že tento kódex by mal byť vecou medzi obchodníkmi, dodávateľmi a spracovateľmi, teda nemal by byť problémom vlády. Na rozdiel od tohto zákona, ktorý týmto návrhom vstupuje do obchodných vzťahov a do podnikateľských vzťahov jednotlivých subjektov. A to je ten zásadný problém, ktorý neviem, či nechcete vidieť, alebo nevidíte. Lebo podstatná vec nie je v tom, že my chceme zo strany opozície nabúravať dôslednú kontrolu a zabezpečovať, aby sa nenarúšali v týchto vzťahoch základné etické a podnikateľské normy, ktoré by mali platiť. Ale veď na to máme obchodné právo, na to máme legislatívne prostredie na Slovensku, aby sme tieto vzťahy aj kontrolovali. Ale vy chcete vstupovať do obchodných vzťahov a chcete predpisovať také veci, ktoré by mali byť vyslovene vecou dohody medzi týmito subjektmi, ktoré túto dohodu uzatvárajú.

    A o tom, pani Košútová, že či ste naplnili, alebo nenaplnili to efektívne, tú efektívnu výrobu, to ja nemôžem posúdiť, ja vaše prostredie nepoznám. Ale môžem povedať, že základným princípom pre to, aby sa mohol niekto predať na trhu, je to, aby ponúkol tovar, ktorý vyrába efektívnejšie, a tým sa presadil na trhu. Veď to funguje na celom svete. Na čom fungujú spoločnosti, ktoré si navzájom konkurujú? Na tom, že jedna druhú chce predbehnúť v cene a kvalite ponúkaného tovaru.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Gabura, už s faktickou nie je možné, pretože pán poslanec reagoval na faktické poznámky, prípadne k pánovi poslancovi Slabému, ktorému teraz odovzdávam slovo, predsedovi výboru, ktorý vystúpi ako posledný v rozprave.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vzhľadom na rozdielnosť pohľadov na úlohu štátu v zabezpečovaní primeraných podmienok v obchodných vzťahoch uvediem, ak dovolíte, niekoľko myšlienok z analýzy, z ktorej už citoval pán poslanec Kahanec. Ale, ak dovolíte, ja uvediem tie veci, ktoré sú fakty, ktoré v tejto analýze sú uvádzané.

    Analýza hovorí o vzťahu vládneho návrhu zákona k právu Európskej únie. Presne ako hovoril pán poslanec Kahanec, uvádza sa, že „zmluvná sloboda predstavuje jeden z princípov obchodného práva“. Ďalej však sa tu hovorí o tom, že „ťažko však hovoriť o zmluvnej slobode, keď kvôli situácii na trhu musí jeden zmluvný partner prijať akékoľvek podmienky, aby vôbec mohol svoj tovar predať“.

    Návrh zákona podľa mňa sleduje viacero legitímnych cieľov, s ktorými počíta právo Európskej únie. Na prvom mieste treba uviesť potieranie nepoctivého obchodného styku, ktoré dokonca smernica 1/2003 výslovne uvádza ako prípustný účel národných právnych úprav. Ďalším je ochrana malých a stredných podnikov, pre ktoré predstavujú obchodné reťazce jedinú reálnu cestu k spotrebiteľovi. Samostatnú právnu otázku predstavuje primeranosť návrhu legitímnemu cieľu, ktorý sleduje. Návrh priamo a výslovne obmedzuje neprimerané podmienky v obchodných vzťahoch, ktoré možno považovať za nové formy nepoctivého obchodného styku. Nezasahuje však do širšieho ekonomického a obchodného rámca vzťahov medzi dodávateľom a odberateľom, ale obmedzuje sa len na ich relatívne nové prvky, ktoré pokladá za nežiaduce a spoločensky škodlivé. Transparentnosť a minimalizácia zásahov do vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom predstavujú ďalšie charakteristické vlastnosti návrhu. Potieranie neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch nemá nádej na úspech, ak by sa opieralo iba o nejaké ešte miernejšie prostriedky.

    Podľa európskeho ekonomického a sociálneho výboru, teda podľa orgánu Európskej únie, je predaj potravín za nižšiu cenu, ako sú ich výrobné náklady, úplne zakázané v Belgicku, Francúzsku, Írsku, Taliansku, Luxembursku a Portugalsku. A za určitých podmienok a okolností aj v Španielsku a Grécku. Komplexné právne úpravy k danej problematike existujú napríklad v Nemecku, Francúzsku a Veľkej Británii, Poľsku a Írsku. V stredoeurópskom priestore si komplexnosťou úpravy nepoctivého obchodného styku širokou formuláciou dominantného postavenia na trhu a hlavne prísnosťou sankcií zasluhuje pozornosť maďarský zákon z roku 2005 o podnikaní v obchode. Pokuty podľa tohto návrhu sú neporovnateľne miernejšie, miernejšou sankciou ako okamžité zatvorenie obchodu, ktoré pripúšťa citovaný maďarský zákon. Poľský zákon o boji s nepoctivou konkurenciou dokonca zakazuje prijímanie akýchkoľvek platieb okrem obchodnej marže za prijatie tovaru.

    Návrh teda po svojom schválení nemôže narušiť jednotné právne prostredie, lebo toto v Európskej únii v tejto oblasti vlastne neexistuje. Pre jednotlivé neprimerané podmienky v obchodnom vzťahu, ktoré návrh definuje a podstatne obmedzuje, možno nájsť európske krajiny, kde sú dovolené i také, kde sú zakázané alebo podstatne obmedzené. Nepoctivý obchodný styk, ktorého niektoré formy návrh zákona zakazuje, sa nemôže podľa mňa dovolávať ochrany práva, lebo je svojou podstatou jeho porušením. Ak niektorý členský štát zakáže novú formu nepoctivého obchodného styku skoršie ako ďalšie členské štáty, tak sa jeho postup nestáva porušením záväzkov podľa zmluvy o Európskom spoločenstve len preto, lebo v niektorých iných členských štátoch ju zatiaľ nezakázali.

    Záverom chcem konštatovať, že podľa môjho názoru návrh zákona zodpovedá duchu čl. 81 a 82 zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, lebo tieto rovnako ako návrh za určitých podmienok zakazujú podmieňovať uzavretie zmluvy prevzatím doplnkových záväzkov nesúvisiacich podľa svojej povahy alebo podľa obchodných zvyklostí s predmetom zmluvy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami poslanci Simon a Gabura. Uzatváram možnosť prihlásiť sa... Kahanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Zsolt Simon.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Slabý, nepochybujem, že celá vládna koalícia chce deklarovať záujem riešiť tento problém. Ale skutočný cieľ je iný. Chceli ste bezpečné potraviny, chceli ste zaviesť princíp raz a dosť. Výsledok? Listéria v slovenských obchodoch. Ohrozenie zdravia. Chceli ste kontrolovať potraviny, kvalitu a bezpečnosť. Výsledok? Medziročne ste znížili o 6-tisíc kontrol ročne kontrolu v obchodných reťazcoch. Chceli ste chrániť slovenských potravinárov a spracovateľov týmto návrhom. Výsledok? Ich fyzická likvidácia zo slovenských hyper- a supermarketoch. Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Gabura. Len ide vám čas. Skončili ste, pán poslanec. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Gaburovi.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som len poznamenať, že zúčastnil som sa týchto diskusií medzi predajcami a obchodnými reťazcami. Môžem len konštatovať, že mi bolo ľúto, že práve zahraničné obchodné reťazce prejavovali minimálny záujem o túto diskusiu, ktorá prebehla v parlamentnom výbore. A myslím si, že tento zákon je vyvolaný, vyvolaný tým, že dochádza k veľkej diskvalifikácii práve predajcov a ľudí, ktorí dorábajú, t. j. prvovýrobcov. Mám za to, že k tomuto by sa mohla pridružiť ešte aj výraznejšími aktivitami práve potravinová polícia. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo s reakciou pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pán poslanec Slabý, vy ste tam citovali niekoľko vecí z podkladových materiálov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Samozrejme, že to tam majú napísané. Ale už som tu raz povedal vo svojom vystúpení, že mne tento materiál pripadá ako nejaké také dohodnuté a objednané materiály, ktoré by mali slúžiť na to, že tento zákon treba podporiť. Ale čítali ste aj stanovisko k vládnemu návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktoré pripravil úsek legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky? Je tam veľmi veľa spochybnení a myslím si, že tento profesionálny útvar to nerobí kvôli tomu, že chce robiť zle tomuto zákonu. Myslím, že vo svojom stanovisku dal legitímne pripomienky, na ktoré ja som očakával, že tento zákon a predkladateľ zareaguje úpravou tohto zákona. Nestalo sa tak, ale dúfam, že nebude reakcia na toto moje upozornenie to, že sa zabezpečí výmena úseku legislatívy a aproximácie práva pri Kancelárii Národnej rady tak, aby už dávala tie stanoviská vyhovujúce. Tak dúfam, že toto sa nestane. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili všetci, ktorí sa riadne prihlásili do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Máme 11.03 hodín, ako viete, prebieha poslanecké grémium, kde šéfovia klubov hľadajú spôsob, ako ukončiť schôdzu vzhľadom na to, že je piatok. Takže, ak vy ste dovolili, ešte by sme pokračovali záverečnými rečami, pokiaľ bude záujem. Pán minister? Nebude. Pán kolega, pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

  • Nedá mi, ako vidím, páni kolegovia, aj keď ste netrpezliví, aby sme už ukončili zasadnutie Národnej rady. Chcem sa však pochvalne vyjadriť a kladne hodnotiť iniciatívu predkladateľa k tomuto zákonu, a to ministerstvo hospodárstva, že sa nebálo ísť do týchto rozbúrených vôd, ktoré tu vznikli. A hlavne by som chcel upozorniť, že opoziční kolegovia nejako nereagovali na to, že tento zákon je o neprimeraných obchodných podmienkach a obchodných vzťahoch. Stále ste tú diskusiu posúvali niekde inde, do nejakej politickej polohy, ale toto nie je podstata veci tohto zákona. A práve o toto tu ide. Tie vystúpenia, ktoré tu boli zo strany opozičných poslancov, o určitom strašení a zdražovaní sa ukáže, keď tento zákon príde do praxe, ako tento zákon bude v živote uplatňovaný.

    Takže ja len toľko. Ďakujem ešte raz všetkým tým, ktorí dali ďalšie pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu a ktoré ho vylepšujú.

    Ďakujem vám všetkým za iniciatívu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, za záverečné vystúpenie. Vážené kolegyne, kolegovia, môžem už aj oznámiť výsledky dohôd na poslaneckom grémiu.

    V ďalšom programe budeme pokračovať tak, že ešte by predložila svoj návrh, žeby sme teda prerokovali druhé čítanie zákona o Protidrogovom fonde, kde predpokladáme, že diskusia bude relatívne krátka, potom môžeme diskutovať. A ďalšie dva body návrh pani poslankyne Tóthovej a pani poslankyne Ľudmily Muškovej by sa preložil ako jeden z prvých bodov na nasledujúcu schôdzu Národnej rady a na nasledujúcej schôdzi Národnej rady by sme prerokovali aj návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Vaľovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 381/1996 Z. z. o Protidrogovom fonde a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač, teda tento zákon má tlač 535.

    Informácia o rokovaní vo výboroch je pod číslom 535a.

    Pani poslankyňa, máte slovo a odôvodnite v druhom čítaní váš návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Nakoľko som v prvom čítaní dôkladne svoj zákon ako návrh zákona zdôvodnila, takže teraz iba tak skrátene.

    Poviem iba, že v posledných dvoch protidrogových akčných plánoch Európskej únie boli resocializácia a reintegrácia zaradené medzi hladné ciele za účelom zlepšiť zdravotné a sociálne postavenie užívateľov drog. Akčný plán na rok 2005 až 2008 vyzýva členské štáty k tomu, aby zlepšovali prístup a rozširovali dosah programov resocializácie a rehabilitačnej starostlivosti. Aj preto je nutné návrh zákona, ktorý bol schválený v roku 1996, zmeniť, a to nasledovne: v bode 1 terminológiu, v bode 3 zohľadniť za členov rady aj zástupcov vyšších územných celkov, v bode 4 zastupovanie ministrov nahradiť aj štátnymi tajomníkmi v celom rozsahu ich práv a povinností. A keďže Protidrogový fond by mal hľadať aj iné zdroje financovania ako len príspevok od štátu, v bode 6 Protidrogový fond sa bude uchádzať o finančné dotácie a granty z prostriedkov Európskych spoločenstiev a v článku 2 uchádzať sa o dve percentá z daní občanov, ktorým táto problematika nie je ľahostajná.

    Takisto prelistovaním si výročných správ Protidrogového fondu od roku 2001 až po rok 2006 sa môžeme permanentne dozvedieť, že v každom roku boli prekračované finančné prostriedky na správu fondu v zmysle § 7 ods. 2 zákona. Vždy tieto výdavky prekračovali tri percentá. Takéto obchádzanie zákona v § 7 ods. 2 bolo permanentné, preto je jasná argumentácia a zdôvodnenie potreby novelizácie tohto zákona, na ktorej by sa mala zhodnúť ako koalícia, tak aj opozícia, pretože verím, že je v záujme nás všetkých potlačiť tento celospoločenský fenomén a prispieť k prevencii užívania drog a omamných látok.

    Vážení kolegovia, kolegyne, prosím o podporu pri schvaľovaní tohto zákona.

  • Poprosím pána spravodajcu, pána poslanca Bobríka.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážená predkladateľka, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, dovoľte, aby som predložil informáciu. Vzhľadom na to, že gestorský výbor na svojom zasadnutí neschválil spoločnú správu, z uvedených dôvodov predkladám informáciu podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predložený návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ako aj výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a výbor pre zdravotníctvo. Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, to je podľa § 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z., čiže o rokovacom poriadku Národnej rady. Prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady odporučil a schválil uznesenie návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Je to uznesenie č. 345 tohto výboru z 18. 3. 2008. Takisto Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu návrh zákona odporúča schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to bolo uznesenie č. 281 z 19. 3. 2008. Takisto Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval návrh zákona a schválil ho s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, uznesenie č. 162 z 18. 3. Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie prerokoval návrh a takisto návrh zákona schválil s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport neprijal uznesenie, lebo podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval návrh zákona a schválil ho s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Doplňujúce návrhy boli schválené takto:

    V čl. I body 1 až 9 označiť poradovými arabskými číslicami s bodkami bez zlomky.

    Takisto bol v bode 2 v § 3 ods. 3 v prvom riadku vypustiť slovo „fondu“. Ide o rešpektovanie zavedenej legislatívnej skratky. Máte pred sebou tento materiál.

    Takisto v čl. I bod 3 v § 3 slová „samosprávny kraj (VÚC)“ nahradiť slovami „vyšší územný celok“. Ide o precizovanie návrhu.

    Takisto v čl. I bod 3 v § 3 slovo „respektíve“ nahradiť slovom „ďalších“. Ide o informačnú úpravu a formulačnú úpravu.

    V čl. I bod 6 v § 6 písm. d) slová „dotácie z prostriedkov Európskych spoločenstiev“ nahradiť slovami „finančné prostriedky z rozpočtu Európskej únie“. Ide o zjednotenie zaužívaného pojmu.

    V bode 6 čl. I bod 9, zmeniť znenie bodu 9, upraviť takto: v § 9 ods. 4 sa na konci pripája veta, ktorá znie: „Hospodárenie s prostriedkami fondu a účel, účtovná závierka v súlade s výročnou správou s účtovnou závierkou musia byť overené audítorom.“ Mení sa tam poznámka. Odvolávka 9, poznámka pod čiarkou znie: „Zákon č. 540 o audítoroch a audite a doplnenie zákona č. 431 o účtovníctve v znení neskorších predpisov.“ To je v nadväznosti na zdôvodnenie, v nadväznosti na zákon č. 540 o audítoroch.

    V čl. I v § 9 nový § 9a, ktorý znie: „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2008.“ Účtovná závierka podľa tohto zákona sa overuje audítorom prvýkrát za obdobie roku 2008. Vzhľadom na navrhovanú účinnosť zákona je potrebné toto doplniť.

    V čl. II v úvodnej vete spojka „a“ sa zamieňa slovami „zákon č. 519/2007“, nahradiť čiarkou slová „zákon č. 530/2007“, vložiť čiarku a slová „zákona č. 561“ a tak ďalej.

    V bode 9 spoločnej správy v čl. II sa v § 50 ods. 4 dopĺňa písmeno h), ktoré znie: „Protidrogový fond.“ nahradiť slovami § 50 ods. 4 sa dopĺňa písmeno i), ktoré znie: „i) je Protidrogový fond.“. Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

    V čl. III slová „1. apríl“ nahradiť „1. júnom 2008“. Zmena účinnosti sa navrhuje z dôvodu trvania legislatívneho procesu.

    To je z mojej strany všetko. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Do rozpravy pani poslankyňa Belásová, Novotný. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pani poslankyňa Belásová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja vás nebudem, vážení kolegovia, kolegyne, zaťažovať teraz nejakou prednáškou o tom, aké sú drogy škodlivé a aké dôležité postavenie má v tejto problematike Protidrogový fond. Ja len chcem oceniť iniciatívu pani poslankyne Vaľovej ako predkladateľky tohto návrhu zákona, že pochopila, že ak chceme účinne bojovať proti drogám, musí aj Protidrogový fond mať väčšie možnosti pri uplatňovaní svojho poslania. Rada fondu musí mať priestor pružnejšie a efektívnejšie pracovať a napĺňať tak svoje nezastupiteľné poslanie. Preto aj ja podporujem jej návrh zákona.

    Ak dovolíte, ja by som teraz predniesla svoj pozmeňujúci návrh, ktorý dopĺňa návrh pani poslankyne Vaľovej. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 381/96 Z. z. o Protidrogovom fonde sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 3 ods. 3 sa za slová „zástupcov občianskych združení“ vkladajú slová „ktorých činnosť je zameraná na protidrogovú problematiku“.

    Zdôvodním tento môj návrh. Jedná sa o presnú špecifikáciu občianskych združení, ktorých zástupcovia môžu byť členmi Rady Protidrogového fondu, aby nedochádzalo k voľnejšej interpretácii zákona.

    2. V § 3 ods. 5 sa dopĺňa písm. h), ktoré znie: „h) vytvárať odborné poradné komisie rady.“.

    3. V § 3 ods. 7 sa za slová „člen rady“ vkladajú slová „a člen odbornej poradnej komisie rady“.

    Takisto zdôvodním aj tieto dva body. Cieľom tohto dodatku je zapracovať do zákona o Protidrogovom fonde rozšírenie pôsobnosti Rady fondu o možnosť zriaďovať poradné komisie, ktoré už aj tak reálne existujú a bez ktorých nie je možné odborne posúdiť predkladané projekty. Ďalším dôvodom je, že na základe súčasného legislatívneho stavu nie je možné členom poradných komisií uhrádzať cestovné náklady za účasť na rokovaniach komisií. Podotýkam, že títo odborníci to robia bez toho, aby mali nárok na honorár.

    Takže na záver vás chcem, vážení kolegovia, kolegyne, poprosiť o podporu aj môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Takže ako posledný pán poslanec Novotný.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani navrhovateľka, dámy a páni, je mi ľúto, že vás trošku zdržiavam od hlasovania, budem sa snažiť byť veľmi vecný a pomerne krátky. Keby možno pri zákone o obchodných reťazcoch niektorí kolegovia nerečnili 50 minút, tak nemusel som rečniť v tejto chvíli, ale napriek tomu považujem za dôležité povedať môj pohľad na prerokovanú novelu.

    Predložená novela zákona o Protidrogovom fonde upravuje niektoré body zákona, ktoré ich má už vyše 10-ročnú históriu, a je jedným z mála bývalých štátnych fondov, ktorý z polovice 90. rokov prežíva dodnes a dosiaľ nebol novelizovaný. Väčšina predložených úprav je administratívneho charakteru. Ťažko sa voči takýmto návrhom a taktiež návrhu umožnenia podieľať sa na získaní 2-percentnej spotrebnej dane niečo namieta. Ak by šlo len o tieto zmeny, tak sú bez problémov akceptovateľné.

    Podstata predloženého poslaneckého návrhu sa však skrýva v niečom inom. Sú to novelizačné body č. 5 a č. 8, kde sa potichu upravuje výška správnych výdavkov Protidrogového fondu z 3 na 5 % z príjmov fondu na maximálnu sumu 2,5 mil. Sk. Predkladateľka poslaneckého návrhu nedostatočne uvádza dôvody tejto zmeny a nie je ani predložená analýza čerpania správnych nákladov Protidrogového fondu za predošlé roky.

    Prečo je odrazu zo strany pani poslankyne venovaná taká osobitná pozornosť správnym výdavkom Protidrogového fondu? Odpoveď je jednoduchá. Na základe paušálneho a koncepčne nedostatočne prepracovaného a predovšetkým populisticky motivovaného 10-percentného krátenia rozpočtových výdavkov štátu na činnosť ústredných orgánov štátnej správy, došlo aj k 10-percentnému kráteniu prostriedkov Protidrogového fondu z 50 na 45 mil. Sk, a tým aj ku kráteniu celkovej sumy na správu fondu, ktorá sa takto stala preukázateľne nedostačujúcou.

    Od roku 1995 každoročne štátny rozpočet poskytoval prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Úradu vlády 50 mil. Sk Protidrogovému fondu. Pôvodne boli tieto prostriedky určené len na boj proti nelegálnym drogám. Od roku 2005 sa oblasť pôsobnosti Protidrogového fondu rozšírila aj na legálne drogy, predovšetkým na alkohol a tabak. Na základe odpovede ministra financií z marca tohto roku by mal Protidrogový fond financovať aj aktivity v oblasti boja proti nelátkovým závislostiam, osobitne problematiky gamblingu, hazardného hráčstva. Pôvodných 50 mil. Sk vyčlenených štátom na boj proti nelegálnym drogám táto vládna koalícia v rokoch 2007 a 2008 namiesto navýšenia skrátila o 10 % na 45 mil. a predloženou poslaneckou novelou navýšenia správnych výdavkov chce túto sumu naďalej krátiť. Toto všetko sa deje v čase, keď príjem štátu zo spotrebnej dane z predaja tabaku, alkoholu, vína a piva v roku 2007 prekročil rekordných 13 mld. Sk. A príjem štátu z daní od prevádzkovateľov hazardných hier a lotérií dosiahol sumu vyše 2,5 mld. Sk.

    Či si to chceme, alebo nechceme uvedomiť, štátny rozpočet je v objeme cca 5 % tvorený práve z príjmov, ktoré majú, ak by som to povedal ako lekár, za následok tisíce ľudských tragédií a nešťastí. Kompenzáciou za túto celospoločenskú traumu je zanedbateľná suma v niekoľkých promile dotácie na Protidrogový fond, ktoré chce predložená novela ešte krátiť.

    Vážené dámy a páni, je priam až zarážajúce, že poslanecká iniciatíva nám navrhuje krátiť použiteľné prostriedky na boj proti drogám, a to aj napriek tomu, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport na svojom rokovaní dňa 14. júna 2007 v uznesení žiada podpredsedu vlády Slovenskej republiky a predsedu Rady Protidrogového fondu pána Dušana Čaploviča v rozpočte štátnej správy na rok 2008 požadovať navýšenie finančných prostriedkov pre Protidrogový fond v porovnaní s rokom 2007 o 50 mil. Sk, teda požadovať sumu 100 mil. Sk. Výbor za toto uznesenie bez ohľadu na politickú príslušnosť hlasoval. Podľa mojich informácií pán podpredseda vlády a predseda Rady Protidrogového fondu Dušan Čaplovič o toto nikdy nepožiadal a uznesenie výboru nechal bez povšimnutia. Je načase, aby poslancom Národnej rady vysvetlil dôvody, prečo v tejto otázke nekonal, a to aj napriek tomu, že ho viazalo a naďalej viaže uznesenie výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ak má byť dôvodom nečinnosti podpredsedu vlády pána Dušana Čaploviča nedostatok finančných prostriedkov, tak potom dávam plne legitímnu otázku, z akých zdrojov bolo financované bezprecedentné navýšenie rezervy predsedu vlády Roberta Fica na sumu 150 mil. Sk v rozpočte na rok 2008? Pričom časť týchto prostriedkov môže byť použitá aj na boj proti drogám. Aké boli dôvody takéhoto postupu?

    Vážené dámy a páni, po vyše desiatich rokoch máme na rokovaní pléna Národnej rady návrh novely zákona o Protidrogovom fonde. Namiesto toho, aby nám predseda Rady Protidrogového fondu a podpredseda vlády Slovenskej republiky zodpovedný za protidrogovú politiku štátu pán Dušan Čaplovič alebo pani predkladateľka zastupujúca najsilnejšiu vládnu stranu SMER predložili jeden jasný, ucelený a perspektívny návrh zásadných a nevyhnutných zmien financovania protidrogovej politiky štátu, tak sa plénum Národnej rady venuje otázke, ako schváliť zníženie prostriedkov poskytnutých štátom na boj proti drogám.

    Vzhľadom na uvedené navrhujem nepodporiť návrh pani poslankyne Vaľovej s požiadavkou na vládu Slovenskej republiky vypracovať a Národnej rade predložiť ucelenú stratégiu financovania protidrogovej politiky štátu vrátane návrhov o ďalšom pôsobení Protidrogového fondu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len chcela reagovať na svojho predrečníka pána Novotného a bude sa to týkať iba bodov, ktoré sú práve v tomto zákone.

    Pán Novotný, máte to trošku pomýlené, pretože bod 5, kde sa čaká navýšenie členov dozornej rady, sú to ľudia, ktorí v živote nebrali finančné prostriedky a vykonávajú svoju funkciu dobrovoľne. Čiže by som odporučila, aby ste si daný zákon lepšie preštudovali, aby ste v tom mali jasno.

    Čo sa týka bodu 8, som jasne povedala, že ak si zoberiete výročné správy od roku 2002, čiže za vašej vlády, kde bol pán predseda Csáky, vtedajší predseda, jasne podpísaný, že od roku 2003 je nutné vypracovať novelu zákona o Protidrogovom fonde. Dosiaľ k tomu nedošlo. Permanentne, nazvem to tak ľahko, ste obchádzali zákon a permanentne ste prekračovali v zákone limit 3 %. To znamená, že neočakávate predsa, že aj naďalej Protidrogový fond pôjde vo vašich šľapajach a bude prekračovať tieto limity.

    A čo sa týka navýšenia finančných prostriedkov, táto novela dokonca upravuje aj to, aby sa mohli čerpať 2 % z daní a takisto aby bol prísun do tohto Protidrogového fondu z prostriedkov Európskej únie.

    Takže ja zase naopak od svojho protirečníka by som chcela povedať, že tým, ktorým leží na srdci táto otázka, poprosiť, aby ste tento zákon podporili.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán spravodajca, chcete k rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Dámy a páni, na základe dohody z poslaneckého grémia toto bol posledný bod, ktorý sme prerokovávali na 20. schôdzi.

    Vyhlasujem krátku prestávku do 11.30 hod. a o 11.30 hod. budeme hlasovať o prerokovaných bodoch. Poprosím, pán kolega, aby sa mohli páni poslanci, pani poslankyne vrátiť do sály, chvíľočku, krátku prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne a kolegovia, chcem vás požiadať, aby ste ešte chvíľočku skoncentrovali svoju pozornosť, aby sme mohli po troch týždňoch ukončiť hlasovaním rokovanie 20. schôdze.

    Budeme pokračovať hlasovaním o prvom čítaní o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (tlač 582).

    Pán poslanec Minárik bude uvádzať hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpila jedna pani poslankyňa, nedala žiaden návrh, takže môžeme hlasovať podľa toho, ako som ja navrhol v informácii spravodajcu, teda postupovať podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku a postúpiť tento návrh do druhého čítania. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu postúpiť uvedený zákon do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 49 za, 55 proti, 23 sa zdržalo.

    Nebudeme pokračovať v druhom čítaní.

    Teraz poprosím pána poslanca Kužmu, aby uvádzal v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov. Je to tlač 505.

  • Vážený pán predseda, v rozprave k zákonu vystúpil len jeden poslanec a nepodal pozmeňujúci návrh, teda môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte hlasovať o bodoch 1 až 11 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 11 zo spoločnej správy. Odporúčanie výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 128 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Body 1 až 11 sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy, mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 79 za, 1 proti, 48 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme postúpili do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 80 za, 50 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Teraz poprosím pána poslanca Kotiana, aby uvádzal v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov (tlač 503).

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, v rozprave vystúpili šiesti poslanci, z toho jeden podal procedurálny návrh a dvaja poslanci podali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Najskôr budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Simona, ktorý predniesol v rozprave, a to vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu vrátiť návrh navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 49 za, 75 proti, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. O bodoch 1, 2, 3, 4, 6, 8, 9, 10, 13, 15, 17 až 24, 26 a 27 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.

  • Hlasujeme o uvedených bodoch zo spoločnej správy, odporučenie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 101 za, 27 sa zdržalo.

    Uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

  • O bodoch 5, 11 a 12 hlasovať spoločne s odporúčaním neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 72 proti, 57 sa zdržalo.

    Tieto body sme neschválili.

  • O bodoch 7, 14, 16 a 25 hlasovať nebudeme, lebo boli schválené body 8, 13, 15 a 26, pretože sa tieto vzájomne vylučujú. Keďže sme vyčerpali hlasovanie o bodoch spoločnej správy, pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy, avšak vzhľadom na skutočnosť, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy boli podané v rámci rozpravy dnes, je potrebné, aby poslanci rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o nich na základe § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Hlasujeme o vyslovení súhlasu so skrátením lehoty.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 95 za, 13 proti, 21 sa zdržalo.

    Čiže môžeme hlasovať, vyslovili sme súhlas so skrátením lehoty.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Záhumenského.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Záhumenského.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 77 za, 50 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh pána poslanca Záhumenského sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Miroslava Jureňu.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Jureňu.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 78 za, 5 proti, 47 sa zdržalo.

    Návrh pána poslanca Jureňu sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy, ako i pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru s odporúčaním hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 77 za, 49 proti, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme návrh posunuli do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Neprihlásil sa nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať o návrhu ako o celku.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 77 za, 51 proti, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore.

    Pán poslanec Bobrík, bude uvádzať hlasovanie v druhom čítaní o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Vaľovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 381/1996 Z. z. o Protidrogovom fonde (tlač 535).

  • Vážené dámy, vážení páni, pán predsedajúci, ako spravodajca som predložil informáciu o predkladanom zákone vzhľadom na to, že nebola schválená záverečná správa gestorského výboru. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, pani Belásová a pán Novotný, poslanec. Vzhľadom na to, že podľa § 80 ods. 2 ako spravodajca navrhujem postup, pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch z informácie, ktorú som predložil, a to body 1 až 10 spoločne.

  • Hlasujeme o bodoch z informácie 1 až 10 spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 125 za, 1 proti, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Tieto body sme prijali.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že pani Belásová predložila teraz na rokovaní svoj pozmeňujúci návrh, dovoľte, aby som vás požiadal podľa § 83 ods. 4 dať hlasovať o tom, aby sa mohlo hlasovať o jej pozmeňujúcom návrhu v skrátenej lehote.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 95 za, 12 proti, 23 sa zdržalo.

    Máme súhlas na skrátenie lehoty, budeme hlasovať.

  • Takže, pán predsedajúci, môžeme dať hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Belásovej, a to o jej návrhu 1 až 3, môžeme hlasovať spoločne. Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 76 za, 7 proti, 46 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

  • Takže, pán predsedajúci, pretože sme schválili aj zo spoločnej informácie všetky body, aj pozmeňujúce návrhy, ktoré boli prednesené, dajte hlasovať o tom, aby bol postúpený do tretieho čítania návrh zákona.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 77 za, 29 proti, 23 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dajme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 77 za, 30 proti, 23 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 381/1996 Z. z. o Protidrogovom fonde a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, naplnili sme program 20. schôdze tak, ako sme ho schválili. Chcem sa poďakovať za spoluprácu počas troch týždňov.

    Želám všetko dobré a teším sa na spoluprácu počas 21. schôdze. Dovidenia.

  • Rokovanie 20. schôdze NR SR sa skončilo o 11.47 hodine.