• Takže, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, keby všetci, ktorí sa chcú zúčastniť prvej časti dnešného rokovacieho dňa, zaujali miesta v poslaneckých laviciach, budeme pokračovať v rokovaní 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    V zmysle mojich povinností podľa rokovacieho poriadku vám chcem oznámiť, že o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadali poslanci Ferdinand Devínsky, Jozef Ďuračka, Tibor Mikuš a László Nagy.

    Takže v zmysle schváleného programu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o

    informácii ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky o situácii slovenskej menšiny v obci Mlynky v Maďarskej republike po rozhodnutí obecného zastupiteľstva vysťahovať slovenské menšinové orgány a národnostné i záujmové organizácie z priestorov Slovenského domu v Mlynkoch.

    Dávam preto slovo ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky Jánovi Kubišovi, aby túto informáciu podal. Máte slovo, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rád využívam túto príležitosť, aby som informoval o vývoji situácie v Mlynkoch, súčasnom stave, ako aj o krokoch, ktoré podnikla, resp. podniká vláda a slovenská diplomacia, ktoré od samého počiatku venovali sústredenú veľkú pozornosť tomuto problému.

    Uvedený problém má rozmer národnostný, etický, politický, ale aj právny. Preto aj náš postoj k tejto otázke sa opieral najmä o Zmluvu o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou ako o medzinárodné právo, Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov a Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín, v zmysle ktorých je povinnosťou domácej krajiny poskytovať všestrannú pomoc a podporu príslušníkom národnostných menšín. Politický rozmer vidíme najmä v skutočnosti, že problém okolo Mlynkov sa udial v dobe, kedy intenzívne pripravujeme s maďarskou stranou stretnutie premiérov oboch krajín.

    Hlásime sa k Zmluve o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, kde je vytvorených 12 zmiešaných komisií vrátane zmiešanej komisie pre záležitosti národnostných menšín, ktorá hľadá cesty pri riešení problémov, resp. hľadá cesty ku zvyšovaniu štandardov práv osôb patriacich k národnostným menšinám. Tento konkrétny konflikt akoby tieto mechanizmy aspoň spočiatku ignoroval. A aj toto bol dôvod, prečo si slovenská vláda pokladala za povinnosť na uvedený problém verejne poukázať.

    Od samotného začiatku sa vláda a Ministerstvo zahraničia SR aktívne venovali problému Mlynkov. O vývoji situácie bol priebežne informovaný predseda vlády a podpredseda vlády pán Čaplovič, veľvyslanec Slovenska v Maďarsku pán Migaš na základe pokynov ministerstva zahraničných vecí, ešte pred prijatím kontroverzného rozhodnutia mal stretnutia v Mlynkoch. Upozornil na citlivosť sporu a požiadal samosprávu o prehodnotenie zámeru. Bezprostredne po rozhodnutí samosprávy podpredseda vlády pán Čaplovič vyzval obe strany na ďalšie rokovania. Svoje znepokojenie okamžite vyjadrilo prostredníctvom hovorcu aj ministerstvo zahraničia. Následne reagovala vláda ostrým protestom proti rozhodnutiu. Na ministerstvo zahraničných vecí bol pozvaný chargé d‘affaires veľvyslanectva Maďarska. Predseda slovenskej časti zmiešanej komisie pre otázky národnostných menšín zaslal list svojmu maďarskému partnerovi. Vzhľadom na podstatu problému, ale aj preto, že v niektorých reakciách maďarskej strany k riešeniu problému bolo možné pozorovať snahu o skresľovaní situácie (napr. výroky o údajnom uznaní kolektívnych práv menšín slovenskou stranou, voči čomu sa MZV SR výrazne ohradilo), slovenská strana považovala za správne aktívne informovať o probléme aj medzinárodné organizácie – OBSE, Radu Európy a tiež Európsky parlament. Aktívne pracovali aj vedúci našich zastupiteľských úradov v zahraničí a europoslanci za Smer a Ľudovú stranu – HZDS.

    Otázka Mlynkov bola súčasťou agendy aj počas stretnutia podpredsedu vlády pána Čaploviča s jeho maďarským kolegom pánom Kissom v pondelok 7. apríla.

    Spor o Slovenský dom v maďarskej obci Mlynky nechápeme ako ojedinelý prípad. Predstavuje iba vrchol ľadovca. Veď rozhodnutie o vysťahovaní dvoch slovenských menšinových organizácií nasledovalo po odstúpení obecnej samosprávy od vydávania dvojjazyčného obecného časopisu, po zmene profilu káblovej televízie v neprospech menšinového vysielania či znížení národnostného príplatku slovenských pedagógov v obci. Podľa nášho názoru v Mlynkoch sa rozhoduje o osude, resp. úrovni ochrany práv príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku. Úmerne tomu reagovala aj slovenská vláda.

    Ministerstvo zahraničných vecí SR vidí nebezpečnosť konania miestnej samosprávy a zastupiteľstva obce Mlynky predovšetkým v tom, že systematicky narušuje existujúci stav úrovne práv príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny v danom prostredí, čomu spočiatku naši maďarskí partneri nevenovali pozornosť. Rozhodnutie o vyhostení naviac obsahuje potenciál vyvolávania ďalších sporov, resp. rozhodnutí poškodzujúcich menšinu.

    Takéto kroky je nutné označiť za porušenie existujúceho status quo a za znižovanie existujúcej úrovne práv a postavenia príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny. Idú proti duchu zmierenia a proti proklamovaným snahám o pozitívny vývoj vzájomnej spolupráce medzi našimi dvoma štátmi.

    Vyznieva preto viac než rozporuplne, ak jeden z najvyšších ústavných činiteľov Maďarska vyhlásil, že v Mlynkoch prebehlo všetko v súlade so zákonom, a deň na to ombudsman Maďarska skonštatoval, že postup samosprávy obce Mlynky, keď samospráva obce chcela vypovedať slovenské organizácie zo Slovenského domu, bol protiprávny. Ombudsman tiež potvrdil, že ide o národnostný spor, čo predtým niektorí vysokí predstavitelia Maďarska tiež popierali.

    Na kroky aktívne podniknuté slovenskou stranou reagovalo svojím vyhlásením aj maďarské ministerstvo zahraničných vecí. Slovenskej strane sa vyčíta, že nebol použitý mechanizmus zmiešanej komisie pre otázky národnostných menšín, že problém bol neprimerane medializovaný a hlavne postúpený medzinárodným organizáciám. Aký paradox, veď v tomto prípade maďarská strana kritizuje vlastne to, čo v prípade akýchkoľvek otázok, ktoré mohla dať do súvislosti s maďarskou menšinou na Slovensku, v minulosti praktizovala, ale za čo kritizovala vládu Slovenska, a to aj v prípadoch na hranici irelevantnosti (napr. zverejnenie antimaďarského videa na serveri v USA). Maďarská strana ako pravidlo nielenže tieto otázky okamžite medializovala, ale obchádzala využitie systému zmiešaných komisií a priamo sa obracala na rôzne medzinárodné inštitúcie a najmä Európsky parlament, kde unisono pôsobili poslanci maďarskej národnosti zo štátov EÚ celej Karpatskej kotliny. Prostredníctvom týchto koordinovaných kampaní, lobingu a okamžitej internacionalizácie často dochádzalo k neodôvodnenému očierňovaniu Slovenska. V uvedenom vyhlásení teda Ministerstvo zahraničia Maďarskej republiky zrazu kritizuje postup Slovenska v tejto odôvodnenej otázke a naraz „objavuje“ mechanizmus zmiešaných komisií, t. j. postup, ktorý slovenská strana vždy presadzovala.

    Spor v Mlynkoch však vidíme aj v širšom kontexte rastu prejavov nacionalizmu, a to aj v štátoch Európskej únie vrátane Maďarska. Obavy napr. vzbudzuje, že maďarské inštitúcie doteraz neprijali opatrenia na zamedzenie činnosti Maďarskej gardy, ktorá sa otvorene hlási k extrémizmu a revizionizmu, hľadá vonkajšieho nepriateľa v susedných štátoch, vykonáva konkrétne aktivity namierené najmä voči rómskym občanom a príslušníkom iných národností a hrozí ich prenesením na územie susedných štátov. So znepokojením sledujeme snahy o iniciovanie diskusie o otázke autonómie „národných“ menšín na medzinárodných fórach. Znepokojuje nás vytvorenie Fóra poslancov Karpatskej kotliny, ako aj autonomistické snahy maďarských spoločenstiev a kreovanie Rady maďarskej autonómie Karpatskej kotliny, rady, ktorá sa o. i. obrátila listom na summit NATO v Bukurešti, kde sa vyhrážala, že ak nebudú v Karpatskej kotline budované autonómie na základe kolektívnych práv menšín, povedie to k vzniku závažných bezpečnostných hrozieb.

    Chcel by som však tiež zdôrazniť, že nielen registrujeme, ale i pozitívne hodnotíme bezprostredné reakcie predstaviteľov vládnych orgánov Maďarskej republiky na spor v Mlynkoch a opatrenia zainteresovaných vládnych inštitúcií Maďarskej republiky, ako aj ich snahu o zmenu rozhodnutia. Takisto vysoko hodnotíme aktívny prístup ombudsmana. Maďarská strana aj na ostatnom mimoriadnom zasadaní predsedov zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre záležitosti menšín, ktoré iniciovala slovenská strana, potvrdila, že otázka Mlynkov je nielen právny, ale aj národnostný problém, ktorý je potrebné riešiť.

    Slovenská strana nevníma svoje aktivity smerujúce k riešeniu, resp. k hľadaniu ciest riešenia problému v Mlynkoch konfrontačne. Našou snahou je riešiť a vyriešiť problém v úzkej súčinnosti s maďarskými partnermi v súlade s medzinárodnými normami, s maďarským právnym poriadkom a v duchu Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi SR a MR.

    Vláda Slovenska očakáva, že vláda Maďarska sa bude s plnou vážnosťou naďalej venovať tejto situácii a využije všetky jej dostupné prostriedky, aby nedošlo k porušovaniu status quo v situácii slovenskej menšiny v Maďarsku.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, záverom vás chcem ubezpečiť, že uvedenému problému sme venovali a budeme aj naďalej venovať veľkú pozornosť a v prípade potreby budeme primerane reagovať. Problém v Mlynkoch bude možné považovať za vyriešený, ak nielenže obe slovenské menšinové organizácie spolu s miestnou samosprávou uspokojivo vyriešia otázku zotrvania dvoch slovenských menšinových organizácií v slovenskom dome, a tu je pripravená vláda Slovenskej republiky takisto prispieť, ale aj sa opätovne pristúpi k vydávaniu dvojjazyčného obecného časopisu, upraví sa profil káblovej televízie v prospech menšinového vysielania a vráti sa národnostný príplatok slovenských pedagógov v obci na pôvodnú úroveň. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, v zmysle rokovacieho poriadku a doterajšej praxe budeme rokovaní o informácii postupovať tak, že poslanec položí otázku, príp. pripomienku zo svojho miesta v rozsahu dvoch minút.

    Pýtam sa teraz, či má niekto z poslancov otázku k tejto informácii. Sú to pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Berényi, pán poslanec Kovarčík. Ešte niekto chce položiť otázku k tejto informácii? Nie. Uzatváram teda možnosť položiť otázku.

    A slovo odovzdávam pánovi poslancovi Jarjabkovi.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Ja sa skôr chcem poďakovať za informáciu. A som presvedčený, že tento problém budeme ďalej sledovať a eventuálne sa k nemu vrátime aj na tejto pôde. Mrzí ma však, že teraz nepočúvajú tí, ktorí vám včera dávali, resp. chceli dávať lekcie zo zahraničnej politiky s patričným hereckým pátosom. No a vzhľadom na to, že tu dnes nie sú, je jasne vidieť, ako ich táto problematika zaujíma, a hlavne teda pre mňa čo je profesionálne hrané a čo je v tejto problematike myslené úprimne. Ešte raz ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chcete zaujať stanovisko k tomuto názoru, pán minister? Nie. Ďakujem.

    Teraz má slovo pán poslanec Berényi.

  • Ďakujem pekne za slovo. Najprv poviem niekoľko pripomienok k celej téme. Rád by som aj teraz vyjadril solidaritu so slovenskou menšinou v Mlynkoch aj v mene ostatných poslancov Strany maďarskej koalície.

    Chcel by som taktiež konštatovať, že rozhodnutie miestnej samosprávy nebolo správne a nebolo šťastné, aj keď sa to týka sťahovanie slovenskej samosprávy len z jednej kancelárie budovy, ktorá patrí k miestnej samospráve. Totižto priestorové problémy miestna samospráva nepochybne má a treba ich aj riešiť, ale, samozrejme, nemá to riešiť Slovenská republika a nemá sa to riešiť na úkor slovenskej menšiny.

    Začiatok popisu situácie od pána ministra bol celkom objektívny až na to, že rád by som pripomenul, že zrušenie časopisu možnože je trošku komplikovaná vec, nakoľko tam došlo k zrušeniu podľa mojich informácií na základe dohody oboch strán. Nakoľko ten časopis, ktorý vydávala miestna samospráva, písali aj v slovenskom, aj v maďarskom jazyku a s iným obsahom a obsah bol niekedy úplne iný, došlo k zrušeniu časopisu a zároveň k obnoveniu najprv časopisu slovenskej menšiny za štátne peniaze.

    Nezabudnime taktiež na to, že aj na Slovensku naďalej existuje pospolitosť, aj keď je to len občianske združenie. Takže takéto extrémistické skupiny musíme riešiť spoločne.

    A zároveň chcel by som pripomenúť to, že nemiešajme veci, nemiešajme vyhlásenia rôznych maďarských organizácií za hranicami Maďarska a problematiky Mlynky. To sú dve odlišné veci.

    A úplne na záver ako návrhy a otázky. Pán minister, viete si predstaviť zintenzívnenie stretnutí zmiešanej slovensko-maďarskej komisie a kúpy nehnuteľností pre...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Bohužiaľ, uplynul čas, pán poslanec.

    Pán minister, chcete reagovať? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, áno, viem si predstaviť zintenzívnenie práce nielen jednej podkomisie, ale vôbec celého mechanizmu, ktorý je vytvorený v rámci tejto veľkej zmluvy. Naopak, je to veľmi potrebné a my sme k tomuto prizývali vlastne od samého začiatku. Ja na prvom rokovaní, ktoré som mal v Budapešti, som vyzýval maďarskú stranu, aby všetky otázky, ktoré vznikajú vo vzťahoch a ktoré sa objavovali vlastne na celom začiatku, a niekedy to boli kritické pripomienky, ktoré sme považovali aj skutočne za nepodstatné, sme riešili práve prostredníctvom veľmi aktívnej činnosti tých dvanástich podkomisií. A nechceli sme, aby, ako vravím, raketovo pri obchádzaní týchto mechanizmov sa veci okamžite internacionalizovali. Preto ja túto kauzu Mlynky, keď sa na ňu pozriem z hľadiska mechanizmov a z hľadiska postojov maďarskej strany, vítam, pretože vlastne slúži ako určitý katalyzátor toho, že aj maďarská strana dnes, dúfajme, bude podstatne aktívnejšie pristupovať k využitiu týchto mechanizmov a nebude okamžite každú otázku, ako som vravel, niektorú hraničiacu s irelevantnosťou, prenášať na medzinárodné fóra a vyvolávať okolo toho kampaň, tak ako to nechceme robiť my a nerobíme to my. Je to jedine v takýchto prípadoch, ktoré naozaj presahujú rámec únosnosti a ktoré zďaleka sa netýkajú len jedného prípadu, ale sú určitým signálnym prípadom, čo považujeme za určitú charakteristiku procesov, ku ktorým môže, pokiaľ sa nezastavia, dochádzať v Maďarsku a ktoré môžu obmedzovať status quo, pokiaľ ide o slovenskú národnostnú menšinu v Maďarsku.

    Pokiaľ ide o financovanie, my dúfame, že sa nájde riešenie, ktoré nebude vynucovať z našej strany podobný krok. Ale v prípade, že sa nenájde, vláda Slovenskej republiky je pripravená hľadať aj takouto formou prostriedky a cesty, aby pomohla pri riešení tejto situácie.

    Ja som rád takisto, že na podnet niektorých z koaličných strán sa tiež už uskutočňujú kroky vrátane finančnej zbierky, ktoré by mohli pomôcť.

    Ja som takisto rád, že, pokiaľ sa nemýlim, aj na maďarskej strane zo strany maďarskej vlády zaznela indikácia, že v prípade, že sa nepodarí dohodnúť riešenie na úrovni samosprávy, aj toto je jedna z ciest, ktorá je možná a nevylučuje sa ani zo strany maďarskej vlády. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz má právo položiť otázku pán poslanec Kovarčík.

  • Ja by som začal s tým, že som rád, že vznikol tento problém. Ja som rád, že vznikol problém v Mlynkoch hlavne z toho dôvodu, že sme podceňovali ten vzťah Slovenskej republiky a Maďarskej republiky a mnohokrát sme prenechávali vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom na národnostnú menšinu, na menšinu maďarskú. Vlastne tá vytvárala vzťah medzi Slovenskom a Maďarskom. A nebol to ten pravý vzťah Slovenskej republiky a Maďarskej republiky. Takže myslím si, že po tomto prípade vznikne celkom iný vzťah a iný kvalitatívny vzťah medzi Slovenskom a Maďarskom.

    Ja som rád, že sa to dostalo až na parlamentnú pôdu, že sme žiadali túto informáciu. A som presvedčený o tom, že keby sme raz za pol roka sa venovali tomuto problému v parlamente, určite tie vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom by boli na inej úrovni.

    Ja som mal tú možnosť navštíviť Mlynky, bol som tam. Boli sme tam s pánom poslancom Urbánim, boli sme tam s europoslankyňou Belohorskou, kde sme sa podozvedali mnohé zaujímavé informácie, o. i. napr. to, že slovenský jazyk sa učí štyri hodiny v týždni na škole ako cudzí jazyk. Ako môžu tie deti slovenskej národnosti ovládať slovenčinu, keď sa ju vlastne učia len štyri hodiny v týždni.

    Čo sa týka finančnej podpory, som presvedčený o tom, že nemôže byť finančná podpora našej menšiny len na úrovni Matice slovenskej, že tu musí byť určite iný vzťah a iná možnosť finančne podporovať naše menšiny, či už v Maďarsku alebo aj inde na svete.

    Takže ešte raz hovorím budem pravdepodobne iniciovať to, aby sme minimálne raz za pol roka alebo raz, povedzme, za rok sa zaoberali problematikou slovensko-maďarských vzťahov.

  • Ďakujem pekne.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko, odpovedať na otázku? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja len súhlasím s tým, aby, pokiaľ to vy zvážite, sa o otázkach našich vzájomných vzťahov diskutovalo pravidelnejšie na tomto fóre. Ja som to nebral ako otázku, ale ako výzvu určitú, preto trošku to zaváhanie, či chcem odpovedať, ale ako reakciu, pokiaľ sa pýtate na môj osobný názor, pretože rozhodnutie je vaše. Tak iste takéto veci nemôžu uškodiť. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali obsah tohto programového bodu.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A ďakujem pánovi ministrovi za podanie informácie a zodpovedanie otázok poslancov.

    Ďalším bodom, vážené kolegyne, kolegovia, podľa schváleného programu bude prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca na vydanie zákona o vzdelávaní v školách (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 577 a návrh na jeho prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí predsedu č. 589.

    Pán poslanec Fronc, máte slovo a uveďte tento návrh zákona.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vidím, že školstvo stále nemá veľký záujem. Ale aj tak pokladám za dôležité povedať čosi o tom, ako to školstvo naše by malo vôbec fungovať.

    Chcem hovoriť o návrhu zákona, ktorý tuná v Národnej rade je tretíkrát. A zatiaľ dvakrát bez akejkoľvek diskusie bol zhodený zo stola. Dúfam, že dnes sa to nebude opakovať a že bude ochota aj vládnej koalície jednoducho diskutovať aj podrobnejšie o tom, ako má náš vzdelávací systém v budúcnosti fungovať a čo má prinášať.

    Budem hovoriť o návrhu zákona, ktorý je založený na princípoch rovnoprávneho prístupu ku vzdelávaniu a zohľadňovaniu vzdelávacích potrieb každého jednotlivca, slobodnej voľby vzdelávacej cesty, a nielen deklarovanej, a rovnakého prístupu, čo sa týka právneho postavenia škôl bez ohľadu na to, kto je zriaďovateľom takej školy, či je to štát, súkromná alebo právnická osoba. Jednoducho myslím si, že rovnosť v tomto má byť dodržaná a nemôžu byť školy, ktoré budú mať výhody a ktoré budú postihované, ako je to v návrhu zákona, ktorý sme nedávno posunuli do druhého čítania.

    Chcem hovoriť o návrhu zákona, ktorý vytvorí skutočné reformné, legislatívne prostredie pre naše deti, vytvorí súťaživé prostredie medzi žiakmi, ale aj medzi školami, dá naozaj priestor pre žiakov, študentov a pedagógov na tvorivosť, a tým aj podstatne obmedzí bifľovanie. V neposlednom rade posilní spoluúčasť rodičov, zamestnávateľov, ale aj miestnej komunity na tom, čo bude obsahom vzdelávania. A umožní školám, aby jednoducho dobrí žiaci boli motivovaní a mohli rýchlejšie napredovať vo svojom vzdelávaní primerane svojim schopnostiam.

    Tento návrh zákona určite dáva len základné rámce tak, ako som presvedčený, že zákon ich má dávať, nemá určovať podrobné pravidlá, nemá viesť pedagógov a žiakov za ručičku a byť kuchárkou. Totiž ak je tak postavený zákon, tak už vo svojej samotnej konštrukcii potom obmedzuje tvorivosť a jednoducho zabraňuje samostatnosti a tvorivej práci učiteľov.

    Aby nevzniklo nedorozumenie, zákon nespadol z neba, preto aj uvediem, čo všetko predchádzalo tomu, pokiaľ návrh tohto zákona vznikol.

    Čo pokladám za dôležité, prvé, čo bolo urobené, bola analýza vybraných školských zákonov v krajinách OECD. A táto analýza bola verejne dostupná. Na základe takejto analýzy, aby sme mohli vidieť, ako fungujú vzdelávacie systémy v úspešných krajinách, boli definované tézy zákona, teda filozofia ako bude fungovať a čo tam vidíme za podstatné. A tieto tézy boli zverejnené. A bolo k tomu rozsiahle pripomienkovanie a diskusia. To boli stovky a stovky pripomienok, na základe ktorých sa tieto tézy upravili.

    Dôležitý krok, aby mohlo dôjsť k reforme, bolo zavedenie objektívnych meraní výsledkov práce žiakov a škôl. A to bola maturita aj s tými problémami, ktoré mala, to bol Monitor 9. Medzitým bolo spustené väčšie množstvo rôznych experimentálnych, výskumných projektov, ktoré takéto typy vzdelávania pripravovali. Pripravovali ich a jednoducho sa pokúšali aj overovať spôsob iného systému vzdelávania ako ten, ktorý je u nás tradičný. Nechcem ho znova opakovať, aby som tu nezdržoval.

    Veľmi dôležité, čo bolo treba urobiť predtým, pokiaľ sa skutočne spustí reforma vzdelávania, to je, aby sme boli schopní poskytnúť aj naozaj objektívne informácie o výsledkoch škôl verejnosti, najmä teda rodičom, ktorí ak majú mať šancu si vyberať školu, ktorá najlepšie vyhovuje ich dieťaťu, školu, ktorá poskytuje vzdelávací program taký, o akom si myslia, že je potrebný práve pre ich dieťa, tak musia mať aj informácie. A to bolo napr. povinné zavedenie výročných správ škôl s povinnou štruktúrou, kde škola dáva informáciu prakticky, čo všetko robí, ako má zabezpečené vzdelávanie a aké výsledky dosahuje, aj priestor na to, ak urobila niečo mimoriadne, aby sa tým mohla pochváliť.

    Samozrejme, reformu neurobí žiaden zákon. Reformu jednoducho môžu urobiť len pedagógovia. Ale aby sa to dalo urobiť, treba v prvom rade vytvoriť reformné prostredie. A tú skúsenosť napr. spomeniem z Čiech, kde zákon istým spôsobom bol predsa len oproti tradičnej škole iný. A posunul to síce menej, ale posunul to. Ale výsledok bol, že vlastne dochádza len a došlo viac-menej k preklopeniu toho, čo bolo predtým v tom školskom systéme. Tá reforma sa skutočne nenaštartovala. A dôležité je to preto, že reformné prostredie znamená, že tí učitelia, ktorí skutočne tú reformu budú robiť, musia mať motiváciu. Tá motivácia znamená minimálne to, že jednoducho čosi je tam, čo ich k tomu vedie, aby robili viac, aby robili inak, ako robili doteraz, pretože ako je známe, zvyk je železná košeľa, zvyk zväzuje každého. Ak niekto dvadsať rokov robí nejakú prácu istým spôsobom, veľmi ťažko ho presvedčíte, aby sa zmenil. Ale jedna cesta je práve cez tú motiváciu. A preto bola vypísaná výzva za skoro 470 mil. Sk z Európskeho sociálneho fondu práve na to, aby školy vytvárali si vlastné školské vzdelávacie programy, experimentálne ich overovali a dostali aj na to povzbudenie, teda aj isté finančné prostriedky.

    No v neposlednom rade čo pokladám ja naozaj za veľmi dôležité, je to, aby sme o týchto veciach diskutovali na každom fóre, s verejnosťou, s pedagógmi. Musím povedať, že prešiel som Slovensko s takýmto návrhom zákona celé od východu, v Prešove som bol, môžem spomenúť ďalšie miesta, kde som bol, Žilinu, Bratislavu, tých miest by som mohol veľa vymenovať, práve preto, aby jednoducho človek diskutoval s pedagógmi, počúval ich názory a obhajoval aj tú víziu. No hovorím to preto, že pri návrhu zákona z dielne pána ministra s týmto som sa nestretol.

    A teraz by som chcel povedať, čo tento návrh zákona skutočne prináša.

    Znova zopakujem to, čo som povedal predtým, čo je podstatné. Ak chceme, aby škola bola tvorivá, aby žiaci a pedagógovia boli tvoriví, musíme dať školám slobodu. A sloboda znamená to, aby mohli naozaj oni, myslím teraz pedagógov, ovplyvňovať to, čo sa v školách bude učiť, ale nielen to, čo sa bude učiť, ale aj to, ako sa bude učiť. A to je podstata, pretože som presvedčený, že redukcia učiva alebo nahradenie jednej časti učiva iným učivom nie je v skutočnosti reforma. Reforma je, ak zmeníme spôsob vzdelávania, ak jednoducho vytvoríme tento priestor. A nie je to o tom, že bude tu absolútny liberalizmus, ako tu v minulosti zaznieval v porovnávaniach, v kritike. Celkom iste musí byť stanovené národné kurikulum alebo povinné minimum, čo musí v danom ročníku na danej škole tá-ktorá škola zabezpečiť, veď to je aj to, aby sa dali istým spôsobom výsledky škôl aj porovnávať.

    Ale čo pokladám za dôležité, je naozaj, aby aj žiak mal priestor si voliť svoju vzdelávaciu cestu. A voliť si svoju vzdelávaciu cestu znamená to, že aspoň sčasti si bude môcť vyberať učivo, ktoré bude študovať v oveľa väčšej miere. A jednoducho vytvoríme tým aj priestor na to, aby ten, ktorý má schopnosť, mohol rýchlejšie napredovať. Tí, ktorí poznajú náš vzdelávací systém, vedia, že je snaha postupovať rovnako. To znamená, v škole, v triede sa čaká, pokiaľ sa všetci dostanú ďalej a pochopia tú látku aspoň ako tak, aby mohli ísť ďalej. A často sa stáva, že tí, ktorí majú nadanie, sú tvoriví, sú mimoriadne brzdení. No a potom z toho vznikajú nielen problémy pedagogické, ale aj osobnostné. A niekedy tieto deti práve preto, že jednoducho sa nudia, robia veci, ktoré sú nepatričné, by som to tak povedal.

    Vec, ktorú pokladám za dôležitú pre fungovanie takého systému, je, aby bol istý tím ľudí, ktorým dáme zodpovednosť za to, aký bude obsah vzdelávania, ako to bude fungovať. To je Kurikulárna rada. Kurikulárnu radu nie je jednoduché vytvoriť. Ale mala by byť to naozaj inštitúcia, orgán, ktorý bude zodpovedný z toho nadhľadu trochu širšie, čo bude vlastne Národný vzdelávací program a ako tvorba školských vzdelávacích programov prebieha. Kvôli tomu pod dohľadom takejto Kurikulárnej rady musí byť aj sieť expertov, ľudí, ktorí budú posudzovať školské vzdelávacie programy. Ja uznávam, že schváliť školský vzdelávací program musí nejaká inštitúcia v závere. Takisto, a by som to uviedol ako príklad, rektora alebo profesora menuje prezident. Ale prezident nezabezpečuje inauguračné konanie profesora, posúdenie vedeckými radami a tak ďalej. To je tá inštitúcia, ale tam musí byť niekto, kto naozaj to vie odborne posúdiť. To je tá sieť expertov, ktorá musí byť, aby sa nám nestávalo, že budú školské vzdelávacie programy a následne niekto príde zo školskej inšpekcie a po dvoch rokoch zistí, že bola katastrofa taký školský vzdelávací program, pričom ale zatiaľ sa stala neuveriteľná škoda pre študentov a žiakov takejto školy. Ja som presvedčený, že ak bude takto vytvorený priestor pre schvaľovanie školských vzdelávacích programov, pri príprave ktorých budú mať spoluúčasť a možnosť do toho hovoriť aj rodičia, aj miestna komunita, tak sa iste vytvorí oveľa väčší priestor aj pre to, aby sa žiaci, študenti väčšmi dokázali uplatniť po absolvovaní školy v praxi.

    Tu bol často diskutovaný problém trhu s učebnicami, čo sa stane, keď príde učebnica: „A vy to navrhujete tak liberálne, že si tam príde nejaká učebnica, ktorú tam bude dávať nejaká sekta a podobne.“ Prosím vás, tento prístup, že všetko schváli najprv ministerstvo, je prístup, ktorý svedčí o nedôvere k pedagógom, občanom. Ja si myslím, že ten prístup musí byť opačný. Samozrejme, v prvom kroku sú učebnice, ktoré pripraví, garantuje štát, ktoré ponúkne, aby každá škola mala ponuku učebnice. Ale potom škola nech sa rozhodne a si vyberie v súlade so školským vzdelávacím programom, kde to je aj schválené, povedzme, aj inú učebnicu. A nie ministerstvo bude dávať doložku, ale naopak, ak sa stane prípad, že tá škola nebude v súlade so zásadami tolerancie, humanizmu a školským vzdelávacím programom, tak vtedy tam vstúpi a zakáže takúto učebnicu. Ja si myslím, že tvorivosť a voľnosť musí súvisieť so slobodou a dôverou k pedagógom a pedagogickým pracovníkom.

    Tento návrh zákona, samozrejme, robí harmonizáciu s medzinárodnou klasifikáciou. Iste preto sú tam aj rovnakým spôsobom rozdelené stupne. Zmena je jedna, ktorá, si myslím, je podstatná, že prvý stupeň sa v tomto návrhu mení na prvý až piaty ročník základnej školy.

    Čiže toto sú základné myšlienky tohto zákona.

    Ja nechcem ísť do detailov, ale som pripravený diskutovať s kolegami, ktorí majú o to záujem, skutočný záujem, ako to má fungovať.

    Ja nechcem, aby tento zákon bol, poviem to, v rovnakej polohe ako zákon, ktorý sme posunuli do druhého čítania, o ktorom som presvedčený, že je len hra s verejnosťou na predstieranie reformy. Áno, sú tam prebraté niektoré veci, ktoré sme robili v minulosti. Je tam použitá aktuálna moderná terminológia, terminológia, ktorá hovorí formálne o rovnakom spôsobe tvorenia štátnych vzdelávacích programov, tak sa tam nazývajú, čo, musím povedať, sa mi veľmi nepáči. Oveľa lepší názov je rámcový vzdelávací program, pretože zase jednoducho vyvoláva pocit implikácie silnej ruky štátu štátny vzdelávací program. Ale „budiž“, to nie je to podstatné. Ale tá podstatná vec je, že celý ten systém, tak ako je nastavený, povedie k tomu, že sa jednoducho len preklopia súčasné vzdelávacie programy s maličkými zmenami a takto to bude fungovať. Čiže nedôjde k ničomu inému, len sa vytvorí znova priestor na pokračovanie jednotnej školy. A ja poviem veľmi otvorenie, kolegyne a kolegovia, jednotná škola je pre nás neprijateľná. My chceme pluralitu škôl, my chceme rôzne školské vzdelávacie programy, my chceme aby jestvovala súťaživosť, samozrejme, nie neobmedzene, ale istá súťaživosť a takto sa vytvorila šanca na to, aby ten náš vzdelávací systém rástol na kvalite.

    A poviem ešte jednu vec v súvislosti s týmto školským zákonom, keď sa tu vravelo, prečo ho dávame teraz, že sme neboli schopní ho prijať. Ja som hovoril vtedy, keď ja som bol ministrom a keď som tento zákon chcel predložiť s predstaviteľom Smeru, ktorý mal na starosti školstvo, s pánom Čaplovičom osobne. A osobne som ho požiadal, aby sme sa pokúsili dohodnúť na tom, čo sú vaše požiadavky, a aby sme sa to pokúsili zosúladiť s tým, aká je naša predstava, a aspoň to minimum urobili a posunuli to, čo sa dá, ako školský zákon ďalej. Ale, žiaľbohu, nestalo sa tak. A nestalo sa tak, pretože v konečnom dôsledku, aj keď som to mal sľúbené, nedostal som vaše predstavy. A jednoducho preto sa to neposunulo.

    Čiže na záver chcem povedať, som ochotný diskutovať, som pripravený na to, aby sme hľadali riešenia. A som znova predložil návrh tohto zákona aj preto, aby bol priestor na diskusiu – nerobiac si ilúzie vzhľadom na to, ako funguje v tomto volebnom období Národná rada, ako sa schvaľujú zákony, ako sa všetky dobré veci odmietajú –, aj preto, aby sme diskutovali a aspoň sa pokúsili teda v tomto duchu zmeniť zákon, ktorý je predložený vami ako vládny zákon, aby to naozaj bolo v prospech vzdelávacieho systému na Slovensku a v prospech našich detí. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrh zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelanie, mládeže, vedu a šport, pani poslankyni Smolkovej, aby uviedla spravodajskú správu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca na vydanie zákona o vzdelávaní v školách (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako určená spravodajkyňa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 84 z 26. marca 2008 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom ako parlamentná tlač 577. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil návrh zákona na program tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 589 z 11. marca 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. S týmto jeho konštatovaním sa stotožňujem.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla sa na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    V prípade ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určeného v citovanom rozhodnutí odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajca, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, v 30. deň odo dňa jeho pridelenia a gestorský výbor v 31. deň odo dňa jeho pridelenia na prerokovanie.

    Pán predsedajúci, ďakujem. Skončila som svoju spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona. Súčasne sa hlásim do rozpravy ako prvá.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Prirodzene, v zmysle rokovacieho poriadku vám udelím slovo kedykoľvek, keď sa prihlásite.

    Takže otváram rozpravu. Chcem oznámiť, že písomne sa v mene klubu SMK prihlásil pán poslanec László Szigeti.

    Takže, vážená pani poslankyňa Smolková, máte slovo a môžete vystúpiť v rozprave.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predkladateľ, celý návrh zákona je poznačený mnohými legislatívnotechnickými nedostatkami. A našla som tam aj gramatické chyby, ale tým ja sa venovať nebudem, určite na tie upozorní možno pani poslankyňa Vášáryová, ja sa necítim byť odborník na to, ale našla som ich. Ale keď dovolíte, tak poviem niektoré pripomienky k tomuto zákonu.

    Niektoré definície pojmov sa mi zdajú dosť diskutabilné, nakoľko odborná pedagogická literatúra uvádza iné definície, ale na to, myslím si, predkladateľ má právo. Takže neberiem mu to, pripúšťam to.

    V § 6 ods. 2 sa uvádza, že za diskrimináciu sa nepovažuje osobitný spôsob prijímania žiakov cirkevných škôl upravený vnútornými predpismi školy, ktorý celkom alebo sčasti uprednostňuje prijímanie žiakov určitého vierovyznania. Toto ustanovenie je podľa môjho názoru diskriminačné, a to z dôvodu, že cirkevné školy sú financované tak ako školy štátne, podľa normatívu a zo štátneho rozpočtu, resp. rozpočtu ministerstva školstva, čo bola aj podmienka vatikánskej zmluvy so Slovenskou republikou. A mali by byť prístupné všetkým záujemcom bez rozdielu vierovyznania ako školy verejné. Týmto krokom je nerovnovážne postavenie medzi školami štátnymi a cirkevnými.

    V § 7 ods. 1 sa uvádza možnosť plnenia povinnej školskej dochádzky až do 18 roku veku. Ustanovenie však tento problém ďalej nerieši. Predkladateľ si neuvedomuje čo by to s výchovou a vzdelávaním spravilo v bežnej triede, kde by boli žiaci 14- a 18-roční?

    V § 12 sa uvádza Národný program vzdelávania a stanovuje sa mu dĺžka 7 rokov. Myslím si, že je namieste otázka: Ak príde zmena v obsahu vzdelávania v tomto ročnom cykle, musí sa vypracovať nový? Ako sa zabezpečí kontinuálne vzdelávanie? Považujeme tento program za nadbytočný, nakoľko máme schválený Národný program výchovy a vzdelávania, Milénium na 15 až 20 rokov. Tento časový cyklus je dostatočný na prípravu a realizáciu obsahových zmien.

    V § 13 ods. 4 sa uvádza, rámcové a školské vzdelávacie programu vychádzajú z Národného programu vzdelávania. Pýtam sa, či tento program má silu všeobecne záväzného predpisu, ak ho schvaľuje vláda. Asi ju nemá. Preto rámcové a školské vzdelávacie programy musia vychádzať z cieľov a princípov stanovených zákonom. Z nich sa odvíja aj obsah výchovy a vzdelávania. Programy by mali iba naplánovať možný rozvoj vzdelávania, a nie stanovovať normy vzdelávania.

    V § 18 ods. 4 sa uvádza, že „pre vzdelávanie sa môžu používať aj učebnice, učebné texty a pracovné zošity, ktoré neobsahujú osvedčenie o súlade“. To znamená, že na školách sa môžu používať učebnice, aké ich chce riaditeľ a pedagogickí zamestnanci. Potom sú zbytočné predchádzajúce tri odseky. Ako sa, ďalej, zabezpečí kontinuálne vzdelávanie žiaka, ktorý sa presťahuje napr. z Košíc do Bratislavy? Učebnica je základná učebná pomôcka, ktorá musí obsahovať základy jednotného učiva pre všetkých žiakov príslušného ročníka.

    V § 19 sa objavuje termín vzdelávací expert na posudzovanie školského vzdelávacieho programu. Kto bude zodpovedný za chyby v školskom programe, ktoré schválil expert, pričom ten po schválení programu na druhý deň už nemusí byť expert? Školstvo bolo od nepamäti štátne „politikum“, t. j., štát musí byť garantom kvality výchovy a vzdelávania, a nie jedinec. Podľa predloženého návrhu do tejto rady si minister školstva ani „neškrtne“, ale pritom on je zodpovedný za dianie v rezorte. Preto považujem ustanovenie Kurikulárnej rady vládou za možno nereálne.

    V § 25 sa uvádza organizácia školského roka, pritom v § 60 Zrušovacie ustanovenia sa platná vyhláška o organizácii školského roka neruší.

    V § 28 ods. 1 sú chyby v dosiahnutých stupňoch vzdelania. Predprimárne vzdelanie poskytuje len materská škola, a nie základná škola. Primárne vzdelanie poskytuje nie základná škola, ale prvý stupeň základnej školy.

    V § 31 sa uvádza materská škola vyňatá zo zákona č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach. To je, myslím si, v poriadku. Prečo ale bola základná umelecká škola vrátená do školských zariadení? Požiadavky praxe sú za to, aby základné umelecké školy, jazykové školy boli v sústave škôl, nakoľko už z pomenovania sú to školy.

    V § 32 Základná škola navrhuje sa zmena na prvý až piaty ročník prvý stupeň a šiesty až deviaty ročník druhý stupeň základnej školy. Predkladateľ si neuvedomuje zložitosť tohto kroku, ktorý v ďalších častiach návrhu zákona nerieši, náklady na vzdelávanie učiteľov, vzťah ku kvalifikovanosti, priestory školy, najmä málotriednych škôl a podobne.

    V § 39 sa uvádzajú školy Zboru väzenskej a justičnej stráže a vojenské školy. Tieto školy už neexistujú.

    Paragrafy 43 až 56 riešia pedagogických a nepedagogických zamestnancov škôl. Tento problém je riešený podľa mňa dosť povrchne a nedosahuje kvalitu platnej vyhlášky č. 41/1996 Z. z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických zamestnancov. V praxi by tento nedostatok vyvolal zmätok. Objavili sa tam študijné odbory pre materské školy a základné školy, ktoré svojím zameraním zodpovedajú päťdesiatym rokom minulého storočia. Konkrétne, v súčasnosti sa študuje samostatný odbor vzdelávania učiteľov základných škôl pre prvý stupeň základných škôl, kde sa učia metodiky všetkých vyučovacích predmetov. O toto samostatné vysokoškolské vzdelávanie bojovali učitelia základných škôl od dvadsiatych rokov minulého storočia. Nie je možné spájať toto vzdelávanie so vzdelávaním učiteliek materských škôl, kde sú úplne iné metódy, formy práce s deťmi do 6 rokov. Toto štúdium je dnes magisterské, ale ako samostatné, zároveň sa študuje aj na stredných školách.

    Ďalej, v § 48 pri kategorizácii pedagogických zamestnancov mi absentuje, aj potom v celom zákone mi to absentuje, kde chcete zaradiť majstrov, ktorí doteraz ako pedagogickí zamestnanci figurujú.

    Aj pre tieto pripomienky, ktoré som v krátkosti predniesla, pán predkladateľ, som ako spravodajkyňa navrhla, aby sa v rokovaní o návrhu zákona ďalej nerokovalo. Ďakujem.

  • O slovo požiadal pán navrhovateľ pán poslanec Fronc.

    Ešte dovoľte, pán poslanec, sekundu o strpenie. Najskôr musíme vybaviť faktické poznámky, ale ešte predtým musím povedať jednu vec, že pán predseda parlamentu zopakoval pozvánku na poslanecké grémium. Čiže, pán predseda klubu SMK Bárdos, pani Sabolová, predsedníčka klubu KDH, prosím, poslanecké grémium začína v zasadačke za touto rokovacou sálou.

  • Hlas v pléne.

  • Teraz, pani poslankyňa Sabolová, máte procedurálny návrh?

  • Odpoveď z pléna.

  • Pôjdete na grémium a potom budete môcť ešte určite vystúpiť. Však ešte sa budú hlásiť.

  • Reakcia z pléna.

  • Tak faktickú poznámku máte. Zapnite mikrofón pani poslankyni Sabolovej.

  • Ďakujem pekne. Ja by som len krátko chcela zareagovať. Vystúpi aj kolega v rozprave. A ja verím, že sa vrátim z grémia, aby som mohla aj ja vystúpiť v rozprave, aby sme mohli návrh posunúť do druhého čítania. Totiž už odporúčanie spravodajkyne hovorí jasne o tom, tak aj skončila svoje vystúpenie v rozprave, že neodporúča pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona, ako keby tu bola obava rokovať o dvoch zákonoch, ktoré si možno v niečom protirečia, v niečom sú v konsenze, a diskutovať v rozprave tak, aby sme vytvorili lepší zákon.

    Ja chcem povedať pani poslankyni Smolkovej len toľko. Vo svojom závere, že zákon je len rámcový aj v niektorých paragrafoch. Vytiahla len niektoré paragrafy, ktoré podrobila kritike, ale to, čo je pozitívne, v tom svojom vystúpení nevybrala. Myslím si, že zákon má byť rámcový. Mnohokrát sa stáva, že v parlamente dostávame návrh zákona, ktorý je kvázi vyhláškou. Práve v školskom systéme by mal byť zákon rámcový, ktorý by mal garantovať to, čo chce štát. Ale mal by dať možnosť práve vyhláškou modifikovať, a toto je zámer určite aj predkladateľa, vzdelávacie programy, modifikovať aj veci, ktoré ste tu naznačili, tak, aby boli pre túto dobu a pre vzdelávací proces, ktorý chcete aj vy, vládna koalícia, istým spôsobom upraviť, dobré. A preto si nemyslím, že bolo dobré vytiahnuť len niektoré paragrafy, tak ako som hovorila, len podrobiť ich kritike.

    Čudujem sa vám, že sa vy vraciate opäť k tomu, že majú cirkevné a súkromné školy nejaké iné postavenie. Myslím si, že sú rovnoprávnym a možno mnohokrát lepším vzdelávacím článkom základného vzdelávania ako možno niektoré školy, ktoré sú zriaďovateľmi štátu. A preto si myslím, že by mali mať rovnaké postavenie...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Teraz, pán poslanec Dubravay, je to faktická poznámka alebo procedurálny návrh?

  • Odpoveď z pléna.

  • Procedurálny návrh, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vzhľadom na to, že zákon, ktorý tu predkladá pán poslanec Fronc, je vo všetkých detailoch už obsiahnutý v zákone, ktorý sme prerokúvali minulý týždeň a posunuli do druhého čítania, navrhujem, pán predsedajúci, aby pred hlasovaním sa hlasovalo o tom, že tento zákon sa stiahne z rokovania 20. schôdze Národnej rady.

  • Vy musíte ten váš návrh dať v rámci rozpravy od hlavného rečníckeho pultu, aby ho zaregistroval spravodajca. A v rámci hlasovania o tomto zákone potom by tento pozmeňujúci návrh predniesol. Teraz máme svoj program ešte.

    Teraz ešte bude hovoriť s faktickou poznámkou pán poslanec Kahanec, pani poslankyňa Smolková, končím možnosť prihlášok s ďalšími faktickými poznámkami, a potom vystúpi pán Fronc, pretože on ako predkladateľ má prednosť vo vystúpení v rozprave kedykoľvek.

    Takže teraz zapnite mikrofón pánovi poslancovi Kahancovi.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, keď ste vystúpili vo svojom príspevku v rozprave, tak ste tam predniesli celý sumár rôznych nedostatkov. Ale pokiaľ sedíme tu, v rovnakej snemovni, tak vidno, že pri rôznych zákonoch je niekedy oveľa väčší počet nedostatkov, ako ste ich vy teraz predniesli, a napriek tomu sa zaoberáme zákonmi v druhom čítaní, kde je priestor na doladenie všetkých tých pripomienok. Môže to byť aj pri tých, ktoré ste uviedli, pričom to neznamená, že všetky sú oprávnené.

    Ale chcem povedať základnú vec k tomu, keď hovoríte, čo je všetko pripravené. Tak, áno, beží vládny návrh zákona, ale my nechceme dať priestor na diskusiu k zákonu? Už to tu bolo spomínané, že tento zákon bez akejkoľvek diskusie bol dvakrát zmietnutý, lebo je pohodlnejšia cesta ísť v starých koľajach a ísť v jednotnej škole. Vytvoriť nový priestor, to je oveľa komplikovanejšie.

    A keď argumentujete, že máme napr. Národný program výchovy a vzdelávania, tak ja na margo tohto národného programu poviem, že máme aj návrh Národného programu ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia. A dúfam, že si všímate, aké sú reakcie práve na tento nový návrh programu. Predsa neznamená, že keď niečo sa navrhne, že už je to dobré. Treba hľadať cesty, aby sme urobili optimum pre čo najlepší konečný výsledok.

    Priestor pre slobodné a súťaživé a tvorivé prostredie, si myslím, je to základné, ktoré by mal daný zákon zabezpečiť. Ak budeme stále betónovať staré princípy, tak k tomuto tvorivému a súťaživému priestoru sa nedostaneme. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za pripomienky.

    Pani Sabolová tu nie je, ale potom si to bude môcť prečítať alebo premietnuť, čo poviem. Zrejme nepočúvala celé moje vystúpenie. Ja súhlasím s ňou, že cirkevné školy sú rovnoprávne. Ja som nenamietala absolútne nič voči cirkevným školám. Ja som hovorila, že v § 6 ods. 2 sa uvádza, že za diskrimináciu sa nepovažuje osobitný spôsob prijímania žiakov cirkevných škôl upravený vnútornými predpismi školy. Mám za to, že cirkevné školy by mali byť prístupné všetkým záujemcom bez rozdielu vierovyznania ako školy verejné. To bolo všetko k cirkevným školám. Takže aj preto, že povedala, že sú rovnoprávne, by mali byť prístupné všetkým.

    A ešte jednu poznámku k pani Sabolovej. Skutočne nie je obava rokovať o dvoch zákonoch, ale predložený zákon ma o tom nepresvedčil. A súčasne tým odpovedám aj pánovi Kahancovi. Neberte mi právo spravodajkyne. A prihláste sa do diskusie a skúste ma presvedčiť o pozitívach tohto zákona. Možno zmením názor. Ďakujem.

  • Teraz bude hovoriť pán poslanec Fronc v rámci rozpravy. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcem hovoriť v rámci rozpravy, aby sa dalo reagovať, ak bude chcieť niekto reagovať.

    Pani kolegyňa Smolková, ďakujem za viaceré poznámky, ktoré ste uviedli. Ale myslím, že časť ich je určite na to, aby sme o tom diskutovali, čo je predprimárne, či nultý ročník je alebo nie je predprimárne vzdelávanie.

    Môžeme diskutovať o Kurikulárnej rade. Ja si myslím, že jej ustanovenie a fungovanie podľa modelu Akreditačnej komisie, ktorá má obdobnú funkciu vysokých škôl a funguje nielen na Slovensku, ale v celej Európe, je dobrý model, ktorý je prebratý. Ale to sú všetko veci, o ktorých sa dá diskutovať.

    Takisto nepopieram, môžu tam byť aj chyby gramatické. A budem rád, keď mi ich dáte, aby sme to mohli opraviť.

    Čo sa týka legislatívnych chýb, o tých by som rád diskutoval. Len by som vám rád povedal, že legislatívny prepis myšlienok tohto zákona robili naozaj špičkoví legislatívci. Takže to hovorím, aby sme sa príliš nepúšťali na krehkú pôdu.

    A to je aj tá otázka, či je to diskriminácia alebo nie je to diskriminácia. Oni uznali, a preto to tam je, že to nie je diskriminácia. A súvisí to aj s dokumentmi, ako sú dokumenty z Rady Európy, ktoré hovoria o tom, že štát má vytvoriť podmienky nielen pre verejnoprávne fungovanie, ale dokonca aj finančné a dokonca aj správu školy podľa požiadaviek rodičov a komunity, ak má na to možnosti, teda finančné možnosti.

    Ale jednu vec by som predsa len rád povedal tuná. Dúfal som, že ju nebudem musieť povedať, ale poviem to, pani kolegyňa. Ja som vás navrhol, aby ste boli spravodajkyňou. A som si povedal, že bude to také džentlmenské, ak si vymeníme pozície, aby bol spravodajcom pri zákone, ktorý predkladá vláda, niekto z opozície, pričom keď z opozície predkladá niekto zákon, aby to bol koaličný poslanec. No odozva na to nebola taká. Pri jednom i druhom ste spravodajcami vy, koaliční poslanci. A ten váš návrh, ktorý ste dali, ja som vyzval, aby sme mohli diskutovať, aby sme nepokračovali v rokovaní o návrhu zákona, mi hovorí o tom, že džentlmenstvo sa neopláca a že, ako hovoria Česi, „pro dobrotu na žebrotu“. Ďakujem.

  • Teraz s faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Kahanec, pani poslankyňa Nachtmannová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Ako prvý pán poslanec Kahanec, nech sa páči.

  • Pán poslanec Fronc pred chvíľou sa vrátil k tým výčitkám, ktoré dostal od kolegyne poslankyne. Medzi inými tam spomínal gramatické chyby. Ja som si všimol x chýb v materiáloch. A keby sme tu o týchto veciach diskutovali, tak to je, myslím, strata času. Samozrejme, výsledky, ktoré prichádzajú do Národnej rady, by mali mať svoju úroveň. Toto, samozrejme, nepopieram, ale diskutovať o týchto problémoch, myslím, to je strata času. To by muselo nabrať už príliš veľký rozsah.

    Ale pán poslanec Fronc spomínal, či sa považuje alebo nepovažuje za diskriminačný osobitný spôsob prijímania na cirkevné školy. Tu vidím, že tento spôsob niekomu robí problémy. Ale v súčasnosti, tak sa mi zdá, nerobí až také veľké problémy práve diskriminácia na cirkevných školách, keď žiaci, ktorí navštevujú tieto školy, nemajú napr. hradené dopravné. A to je diskriminácia medzi základnými školami, ktoré nie sú cirkevné, a základnými školami, ktoré sú cirkevné. A keď sa napr. žiaci sťahujú z obcí do miest a idú na školu, tak vlastne, keď si majú zobrať do úvahy, že majú mať preplatené dopravné, tak automaticky idú na školu štátnu, lebo práve tou diskrimináciou v súčasných pomeroch sú diskriminovaní tí, ktorí by chceli ísť na cirkevnú a mať tam vlastne príplatok na dopravu. Ale by sa dalo veľa hovoriť o tom, čo je diskriminované alebo nediskriminované. A mohli by sme hovoriť takisto, či sme nesťažili už aj tu v nedávnom čase podmienky napr. pre neštátne subjekty, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC a podobne. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Fronc, ja sa vyjadrím iba k záveru vášho vystúpenia, že ste dali džentlmenské gesto. Veď na súčasnej schôdzi budete mať ako opozícia spravodajstvo k dvom takým návrhom, my koalícia ho máme k dvom a vy ho máte k dvom. Ešte idú novely vysokoškolského zákona, kde budú spravodajcovia z opozície. To je jedna poznámka.

    A ďalej trošku sa pozrime do minulosti, pri koľkých vládnych návrhoch zákonov v minulom volebnom období mala spravodajstvo opozícia. A vezmime si súčasné volebné obdobie, aby som nešla len do minulosti. Doteraz pri všetkých vládnych návrhoch zákonov, ktoré boli, ktoré sa týkali nášho výboru, mala spravodajstvo opozícia. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, snáď to nemyslíte vážne, ako to hovoríte. A môžeme sa stále vracať do minulosti. Ja to neviem posúdiť, nesedel som v tom parlamente v minulom volebnom období. Ale ja som navrhol, aby sme sa pokúsili o iný prístup a inú kultúru. Jednoducho nevyšlo to, nevzali ste to, skonštatoval som to. To je všetko. Ďakujem.

  • Teraz bude v rozprave pokračovať pán poslanec Szigeti László.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, nebýva to tak často, že Národná rada Slovenskej republiky rokuje, keď má na programe dva návrhy zákonov na tú istú tému. Na 20. schôdzi máme na školskú tematiku dva podobné, ale nie identické návrhy. Ja si myslím, že je zbytočná nervozita, zbytočne dávame také návrhy, aby sme ukončili a stiahli tento návrh z programu rokovania. Ja si myslím, že práve parlamentná pôda je tou najvhodnejšou pôdou na to, aby sme otvorene hovorili a diskutovali na jednotlivé témy. Ja viem, že zle sa to počúva, keď odznievajú od tohto pultu také odborné a jednoznačne pozitívne argumentácie v prospech reformy vzdelávania, aké tu boli prezentované pánom poslancom Froncom. Ja si myslím, že skutočne je potrebné diskutovať aj o tomto návrhu pána poslanca. Ja, bohužiaľ, nie som tak optimisticky naladený, ako to naznačil on, aj keď mu držím palce, aby bol úspešný, aby mu prešiel tento návrh zákona do druhého čítania. Ale účasť na prerokovaní tohto návrhu zákona svedčí o tom, že nie je dostatočný záujem, aby sme skutočne diskutovali, aby sme si vypočuli aj iné formy a iné varianty zabezpečenia reformy vzdelávania na Slovensku.

    Jednoznačne treba povedať toľko, že návrh pána poslanca Fronca vychádza z hĺbkovej analýzy a v dostatočnej miere reaguje na tie problémy, ktoré sa objavili ako výsledok tejto analýzy. Jeho návrh sa snaží odpovedať na akútne problémy výchovy a vzdelávania na Slovensku, a to predovšetkým na potrebu obsahu reformy, na zavedenie dvojúrovňového obsahu. Takisto reaguje na to, že je potrebné posilniť slobodu a zodpovednosť nielen všeobecne, ale aj konkrétne pre žiaka, pre pedagóga, ale aj pre zriaďovateľa. Jeho návrh považujem za oveľa jednoduchšie sformulovaný návrh, oveľa zrozumiteľnejším spôsobom naznačuje formy a spôsoby reformy vzdelávania na Slovensku, ako to robí ten druhý návrh. Už keď len vychádzam z toho, že jeho návrh vzdelávanie podľa toho návrhu považuje za súčasť celoživotného vzdelávania, samotnú túto skutočnosť považujem za krok dopredu, pretože takéto ponímanie regionálneho vzdelávania, regionálneho školstva doposiaľ v žiadnom zákone nebolo sformulované. Ja len by som mohol pokračovať s tým, že princípy vzdelávania, ktoré sú v návrhu uvedené jednoznačne, približujú potrebu reformy vzdelávania z iného pohľadu. A jednoznačne hovorí o takých princípoch, ktoré garantujú pre žiaka, rodiča, pedagóga, zriaďovateľa jednoznačne princíp pluralizmu, posilnenie princípu decentralizácie, rovnoprávnosti škôl a tak ďalej.

    Mimoriadne dôležitou časťou jeho návrhu je zabezpečenie reformy obsahu vzdelávania. A návrh pána poslanca Fronca je úplne odlišný od návrhu pána ministra Mikolaja, o ktorom sme rokovali minulý týždeň. A jeho návrh sme posunuli do druhého čítania. Ja si myslím, že je dôležité skonštatovať to, že obsahová reforma sa má zabezpečiť pomocou Národného programu vzdelávania, ktorý vypracúva ministerstvo školstva na obdobie siedmich rokov. Ja si myslím, že je dôležité, aby bolo na to stanovené aj obdobie, pretože vždy po vypršaní daného obdobia je možnosť na korekcie. A myslím si, že čas prinesie vždy takú situáciu, že je potrebné zasahovať do Národného programu vzdelávania, zmeniť ho a inovovať tento program, ktorý v podstate pripraví ministerstvo školstva, prerokuje ho s Kurikulárnou radou a, čo je dôležité, aj s organizáciami zamestnávateľov a zabezpečí k tomuto návrhu verejnú diskusiu. To, čo sme vyčítali vládnemu návrhu, je predovšetkým to, že nebola dostatočná diskusia, nebol čas na to, aby laická a odborná verejnosť sa mohla vyjadriť k predloženému návrhu. Samozrejme, ministerstvo školstva predloží tento Národný program vzdelávania na schválenie vláde Slovenskej republiky, čo znamená, že nehrozí nebezpečenstvo, že bude to materiál, bude to program vzdelávania len jednej politickej strany, pretože vo vláde väčšinou a ešte stále na Slovensku sú viaceré politické strany. To znamená, že tento vládou schválený materiál môže byť skutočne pluralitným spôsobom pripravený.

    Ďalej si myslím, že je dôležitým, že sa hovorí v materiáli o vytvorení rámcových vzdelávacích programov. Súhlasím s tým, že štátny vzdelávací program znie tak príliš, si myslím, etatisticky a posilňuje vplyv a pôsobenie a dirigizmus štátu. Tieto rámcové vzdelávacie programy ministerstvo školstva schváli a vydá po súhlasnom vyjadrení Kurikulárnej rady. Kurikulárna rada v návrhu pána poslanca Fronca, si myslím, má dôstojné postavenie, kým vo vládnom návrhu Kurikulárna rada je takmer zdegradovaná na o ničom nerozhodujúci poradný orgán ministerstva školstva. Jednoznačne je zadefinovaný spôsob kreovania Kurikulárnej rady. A myslím si, že je to niečo podobné, ako máme Akreditačnú komisiu pre oblasť vysokých škôl. Myslím si, že je to dobrý návrh. A podobným spôsobom by vláda alebo ministerstvo školstva mohli prebrať spôsob kreovania Kurikulárnej rady. Veď v Kurikulárnej rade by mali byť zastúpení pedagógovia, ktorí majú minimálne desaťročnú skúsenosť. A mali by to byť naši najlepší pedagógovia, ktorí pôsobia na základných, stredných, odborných školách a tak ďalej. Mali by tam byť zastúpení vysokoškolskí docenti, profesori, ktorí pôsobia v oblasti prípravy pedagógov. A, samozrejme, mali by tam byť aj iní nezávislí odborníci.

    Čo sa týka tvorby školských vzdelávacích programov, je rozdielny spôsob schvaľovania týchto školských vzdelávacích programov, čo považujem tiež za lepšie riešenie, ako je to navrhnuté pánom ministrom Mikolajom. Ja si myslím, že nemáme sa hanbiť za našich odborníkov v oblasti pedagogiky. A prečo by sme nemohli mať vzor okolitých krajín aj na Slovensku, tzv. vzdelávacích expertov? Veď vzdelávací expert by mal byť tiež odborník, ktorý má pedagogickú spôsobilosť, ktorý má ukončené vysokoškolské vzdelanie, ktorý má desaťročnú prax, zložil skúšku pred Kurikulárnou radou, a na základe návrhu Kurikulárnej rady by ho menoval minister školstva na 5 rokov. To znamená, že nie je to preňho funkcia doživotná, ale v podstate kým nezíska akreditáciu na ďalšie obdobie, svoju činnosť by nemohol vykonávať.

    Ešte sa vrátim k schvaľovaniu školských vzdelávacích programov. Samozrejme, zriaďovateľ to musí prerokovať so školskou radou a zriaďovateľ poverí konkrétneho vzdelávacieho experta, aby sa vyjadril ku konkrétnemu školskému vzdelávaciemu programu a vydal osvedčenie o súlade. To znamená, že aj vzdelávací program bude posudzovať súlad školského vzdelávacieho programu s rámcovými vzdelávacími programami. A tu by som zareagoval na slová, ktoré tu odzneli pred niekoľkými minútami, že čo bude v tom prípade, keď ten vzdelávací expert už prestane byť vzdelávacím expertom, keď urobil chybu, keď nedostatočným spôsobom posúdil kvalitu a súlad školského vzdelávacieho programu s rámcovými vzdelávacími programami. Takisto by sme mohli položiť otázku, čo sa stane, koho to bude zodpovednosť, že konkrétny pán inšpektor alebo pani inšpektorka nekvalitne posúdia súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom, ako to navrhujete vy, a čo bude, keď dotyčný a konkrétny školský inšpektor o niekoľko dní, týždňov alebo o rok už nebude školským inšpektorom. Koho to bude zodpovednosť? Ja si myslím, že tým, že vzdelávací expert má akreditáciu, je menovaný ministrom školstva, je tam garancia, aby svoju prácu vykonával kvalitne.

    Ďalej by som chcel kvitovať a veľmi pozitívne hodnotiť tú časť, ktorá hovorí o používaní učebníc. Jednoznačne v tomto zákone je uvedené, že o používaní učebníc rozhoduje riaditeľ školy po prerokovaní s pedagogickými zamestnancami. Ja vidím hlavný prínos tohto návrhu zákona práve v tom, že posilňuje slobodu a hlavne zodpovednosť, zodpovednosť žiaka, rodiča, pedagóga, ale aj riaditeľa školy a takisto aj zriaďovateľa. Neviem, prečo sa bojíme toho, že naši riaditelia škôl, naši pedagógovia nemajú dostatočné vedomosti o tom, čo a ako sa má vyučovať, z čoho sa má vyučovať a tak ďalej. Samozrejme, aby mohla byť učebnica používaná na vyučovanie konkrétneho predmetu, musí byť v súlade s princípmi a cieľmi vzdelávania, veď na základe toho sa vydá osvedčenie o súlade.

    To, čo je uvedené v tomto zákone a pre mňa chýba vo vládnom návrhu, je časť, ktorá hovorí o organizácii vyučovania. Myslím si, že je pozitívne, že určuje maximálny počet vyučovacích hodín v jednom týždni, čo súvisí práve so štátnymi a školskými vzdelávacími potrebami, pretože ak by to nebolo určené, tak mohlo by sa stať, že v štátnom vzdelávacom programe by sme mohli určovať enormne vysoké počty vyučovacích hodín možno aj na úrovni 38 – 40 hodín, čo, si myslím, je nevhodné, pričom možno žiadna krajina taký vysoký týždenný počet hodín nemá.

    Myslím si, že veľmi racionálne sú určené stupne vzdelávania a formy vzdelávania. A podľa môjho názoru sú oveľa jednoduchšie a zrozumiteľnejšie formulované a napísané ako vo vládnom návrhu. Podľa mňa z tej spomínanej analýzy práve vyplynula tá skutočnosť, že naši žiaci majú problémy trebárs na prvom stupni základných škôl s čítaním, porozumením a so základnými kompetenciami. Práve preto si myslím, že presne v súlade s Národným programom výchovy a vzdelávania, teda presne v súlade zmien s Miléniom, tento návrh zákona navrhuje predĺžiť prvý stupeň základnej školy a nenavrhuje za prvý stupeň ročníky jedna až štyri, ale ročníky jedna až päť. Reaguje na to, aké výsledky dosiahli naši žiaci v testovaní PISA. A myslím si, že je to prínos a pozitívny krok dopredu.

    Čo považujem za prínos návrhu tiež, je, že oveľa podrobnejšie sa zaoberá odbornými školami, odborným vzdelávaním. A jednoznačne venuje oveľa väčší priestor pedagogickým a nepedagogickým zamestnancom, aj keď vieme, že ministerstvo školstva má takú predstavu, že bude zvlášť zákon o pedagogických zamestnancoch, čo je v poriadku, aj keď treba uznať, že nebolo to v Legislatívnom pláne ministerstva školstva, bude aj zákon o odbornom vzdelávaní a odborných školách. Ale myslím si, že pokiaľ sa dajú veci riešiť stručnejším, jednoznačným spôsobom, tak nie je potrebný vždy zákon, mnohé veci sa dajú riešiť aj nižšími právnymi normami, ako je nariadenie vlády, príp. vyhláška ministerstva školstva.

    A teraz k tomu najdôležitejšiemu, pretože ja si myslím, že algoritmus prípravy a zabezpečenia obsahovej reformy je tým najdôležitejším a najlepšie vypracovaným prvkom tohto návrhu. Aj vám poviem, že je to preto, lebo dáva dostatok času a priestoru aj ministerstvu, aj priamo riadeným organizáciám, aj pre zriaďovateľa, ale hlavne pre samotné školy, aby si premysleli zabezpečenie obsahovej reformy a dôkladne sa naň pripravili. Ja si myslím, že najväčší nedostatok vládneho návrhu je práve v tom, že nebudú mať školy čas na vypracovanie vlastných školských vzdelávacích programov. To už všetci vidíme. To vidia aj poslanci koalície. Cez letné prázdniny sa má vypracovať a prijať kvalitný školský vzdelávací program. No som zvedavý, ako to dopadne. Ale návrh pána poslanca Fronca dáva dostatočný čas a priestor na to, aby aj štátne orgány, ale aj samosprávy, zriaďovatelia a samotné školy sa pripravili a mali dostatok času na zabezpečenie obsahovej reformy. Veď v tomto zákone je jednoznačne návrh na to, aby vzdelávanie sa uskutočnilo do 1. septembra 2013 podľa súčasne platných učebných plánov a učebných osnov. To znamená, že máme na to 5 rokov. A 5 rokov je štandardná doba, aby sa pripravila a zabezpečila a spustila obsahová reforma. Takisto sa v návrhu hovorí o tom, že Národný vzdelávací program má byť schválený do 1. septembra 2009, ešte máme rok na prípravu Národného vzdelávacieho programu. Čo sa týka rámcových vzdelávacích programov, tam máme na to ďalšie 2 roky. Majú byť pripravené a schválené až k 1. septembru 2011. A čo sa týka školských vzdelávacích programov, ktoré považujem v rámci obsahovej reformy za najdôležitejší článok, majú byť schválené a prijaté až do 1. septembra 2013. Skutočne je tu čas na to, aby sa tým školy podrobne zaoberali, aby bola zabezpečená metodická príprava na zabezpečenie vypracovania školských vzdelávacích programov, či už spôsobom multiplikatívnym alebo iným, je tu čas. Je tu čas na zabezpečenie prípravy obsahovej reformy.

    Práve preto si myslím, že návrh pána poslanca Fronca je dobre pripravovaným návrhom. A v mene klubu Strany maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja v zmysle § 73 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky dávam procedurálny návrh, aby sa pokračovalo v jeho prerokúvaní. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán poslanec bol posledný, ktorý bol písomne prihlásený.

    Teraz faktické poznámky majú pán poslanec Goga, Nachtmannová a ako posledná pani Szögedi Anna.

    Takže pán poslanec Goga ako prvý bude hovoriť.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja by som sa vrátil k tomu vzdelávaciemu programu, o ktorom ste hovorili, a takisto aj k tým učebniciam.

    V § 15 ods. 3 sa uvádza, že ak škola nie je zaradená v sieti, vypracuje výchovno-vzdelávací program zriaďovateľ. No som zvedavý, ako bude takýto program vyzerať v obci, kde starosta nemá ani stredné školské vzdelanie alebo má iba základné školské vzdelanie. Kto potom tento program vypracuje? A asi občania nebudú veľmi nadšení týmto vzdelávacím programom. Potom tam, samozrejme, nastáva ten kolotoč (expert, zriaďovateľ a tak ďalej). A myslím, že to sa potom takisto opakuje. Čiže ak ho zriaďovateľ opätovne neschváli, tak ten kolotoč sa opätovne posúva.

    V § 18 ods. 5 sa uvádza, že pri použití učebníc rozhoduje riaditeľ. Pritom v odseku 6 sa uvádza, že spôsob použitia učebníc a tak ďalej bude riešiť nariadenie vlády. Kto to teda bude robiť? Bude to riaditeľ alebo vláda? Akosi sa pozabudlo na existenciu ministerstva školstva, ktoré by malo na tomto nariadení pracovať alebo by malo takéto nariadenie vypracovať. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, hovorili ste, že školský inšpektor nemusí byť na druhý deň inšpektorom a preto je dobré, že za školské programy zodpovedá expert. Už pani spravodajkyňa vo svojom vystúpení povedala a upozornila na to, že práve expert, ktorý schváli školský vzdelávací program, na druhý deň nemusí byť expertom. Školstvo skutočne od nepamäti bolo štátne politikum a verím, že ním aj bude. Proste štát musí byť garantom kvality výchovy a vzdelávania.

    Ďalej ste sa pozitívne vyjadrili o tom, že v tomto zákone sa riešia aj pedagogickí zamestnanci. Ja by som ale podotkla, že tento zákon absolútne nerieši problematiku kontinuálneho vzdelávania a kariérového hodnotenia pedagogického zamestnanca v nadväznosti na jeho odmeňovanie, to, čo sa rieši v navrhovanom zákone o postavení pedagogických zamestnancov, ktorý, pevne verím, budeme mať do konca roka tu v parlamente. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Súhlasím s pánom poslancom Szigetim, ako to spomínal aj pán poslanec Fronc, že predložený zákon je rámcový. Vychádza však z úplne inej filozofie ako zákon predložený ministrom školstva, pretože, a to považujem za veľmi dôležité, tento zákon uvoľní ruky školám, zabezpečí im slobodu, a tým sa umožní obsahová reforma v úplne inej podobe ako v zákone ministra školstva.

    Myslím si, že pán poslanec správne vyzdvihol aj postupnosť krokov realizácie, čo predložený zákon obsahuje a rešpektuje.

    Aj z týchto dôvodov si myslím, že by sme mali umožniť diskutovať aj o spomínaných nedostatkoch, ale aj o vyzdvihnutých naozaj veľmi, veľmi dobrých pohľadoch v druhom čítaní. Ďakujem.

  • Pán poslanec Szigeti v odpovedi na faktické poznámky, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja by som len stručne reagoval na slová pána poslanca Gogu a na slová pani poslankyne Nachtmannovej.

    Čo sa týka tej časti, že v prípade, keď škola nie je v sieti, nie je zriadená, ten školský vzdelávací program má vypracovať zriaďovateľ. Nuž tak určite ten starosta, ktorý možno nemá ani maturitu, to nedokáže. Ale veď má také prostriedky, že spolupracuje s možno tamojšími pedagógmi alebo osloví pedagógov v okolitých obciach, alebo osloví nejakého vzdelávacieho experta. Samozrejme, to stojí nejaké korunky a spolu spoločne to vypracujú. A myslím si, že to by nemal byť problém.

    A čo sa týka tej časti vystúpenia pani poslankyne Nachtmannovej, že štát musí byť garantom. Súhlasím s vami, len problém je v tom, aká je to miera. A pravdepodobne v tej miere máme odlišné názory. Ja si myslím, že to musí byť vyvážené. Štát má zodpovedať za niečo a zriaďovateľ a škola, rada školy majú zodpovednosť tiež za niečo iné. Veď žijeme v pluralitnej spoločnosti, máme tretí sektor, máme civilné organizácie, máme expertov, odborníkov, práve umením je proste hľadať to, aby to bolo vyvážené jednak zo strany štátu a jednak zo strany tretieho sektora. Ďakujem.

  • Vyčerpali sme všetky prihlášky do rozpravy, ktoré boli písomné, vrátane faktických poznámok. Teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Sú to pán poslanec Ivančo, pán poslanec Dubravay, pán poslanec Goga. Ja len pripomínam, kolegyne, kolegovia, že pred účasťou na poslaneckom grémiu sa do rozpravy hlásila aj pani poslankyňa Sabolová. Ja vás poprosím, že keď sa vráti a stlačí tlačidlo, tak potom hádam aby sme ju dopísali, aby sa mohla do rozpravy zapojiť, ale až sa vráti, pretože počkáme na ňu. Takže okrem pani Sabolovej uzatváram možnosť ústnych prihlášok poslancov do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Ivančo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa, v prvom rade chcem povedať, že minimálne 20. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky je pre slovenské školstvo historická, pretože podľa intenzity diskusie, ktorá sa na tejto 20. schôdzi odohráva pri téme školstvo, by sme mohli určite konštatovať, že zdá sa, že školstvo sa dočkalo toho, keď je povýšené na prvý stupeň v spoločenskom rebríčku. Minimálne treba diskutovať v dvoch rovinách na tejto schôdzi, a to preto, lebo máme predložený vládny návrh zákona a návrh zákona z dielne opozičného poslanca. Som presvedčený, že to nevytvára priestor na možno celkom vecnú argumentáciu ku konkrétnym ustanoveniam zákona, ale na ideové porovnanie obidvoch predložených návrhov, ktoré by mali upravovať budúcnosť slovenského školského a vzdelávacieho systému.

    Som presvedčený, že návrh pána poslanca Fronca, ktorý vychádza z poznania postaveného na nových možnostiach a znalostiach, podotýkam, na možnostiach a znalostiach uplatniteľných v praxi, je postavený tak, aby zvýšil angažovanosť učiteľov, ale aj tvorivosť a priestor pre rozvoj individuálnych schopností žiaka a mladého človeka. Som presvedčený, že vytvára omnoho väčší priestor ako vládny návrh zákona pre zodpovednosť a tvorivosť učiteľov, riaditeľov, manažérov škôl a, samozrejme, so všetkými negatívami aj zriaďovateľov škôl. Predložený poslanecký návrh vytvára podľa môjho názoru omnoho väčší priestor a širšie legislatívne podmienky pre vstup prvku motivácie a ovplyvňovanie toho, čo vôbec nezaznelo pri vládnom návrhu, ponuky a dopytu v školskom vzdelávaní. V tom je podľa mňa jeden z vážnych ideových rozdielov v obidvoch predložených normách.

    Kľúčová idea, na ktorej je postavený poslanecký návrh, vychádza z nového rozdelenia takpovediac sféry vplyvu medzi štátom, školou, štátom a žiakom a, samozrejme, aj žiakom a učiteľom. Je to v konečnom dôsledku pretavené do nového projektovania školských vzdelávacích programov, ktoré by mali reagovať, samozrejme, na regionálne potreby, potreby individuálne, potreby žiakov a na potreby, ktoré vychádzajú zo spoločenských zmien.

    Uvedomujeme si, myslím si, nielen my v opozícii, ale aj poslanci v koalícii, že žiaden z predložených návrhov neprinesie okamžitú, totálnu zmenu vo vzdelávacom systéme. Uvedomujeme si však, a zaznelo to aj pri diskusii z radov koaličných poslancov pri vládnom návrhu, že je potrebná zmena v učebných osnovách, je potrebná zmena v programoch ponúkajúcich povinné vyučovacie predmety. Uvedomujeme si, zdá sa, aj v koalícii, že je potrebná zmena aj v tvorbe a v celom systéme ponuky školských učebníc. Uvedomujeme si všetci spoločne, že je potrebná omnoho hlbšia zmena v profesii učiteľa, v jeho príprave, je potrebná takisto zmena v tom, aby aj v učiteľskej profesii nastali podmienky pre to, aby sa mohlo reagovať na ponuku a dopyt v učiteľskej profesii. Som presvedčený, že profesia učiteľa sa nevyhne týmto celospoločenským, ale aj ekonomickým trendom, ktoré prebiehajú v novodobej spoločnosti. Nehovorme tu o kvalite alebo nekvalite, hovorme o tom, že napr. mnohí učitelia a mnohé kvalitné školy už svojím postavením a svojím aj vzdelávaním aj svojimi školskými programami, ktoré sa teraz síce ešte nenazývajú školskými programami, predbehli dobu. Predbehli tú dobu preto, lebo absolvovali mnohí učitelia individuálne vzdelávanie, ktoré bolo postavené na nových prvkoch.

    V tomto zmysle sa mi veľmi ťažko, priznám sa, počúvalo to, keď pán minister uviedol, že sa pripravuje zákon o postavení pedagogických zamestnancov, ktorý bude mať 200 paragrafov. Nechcem použiť nejaký iný jazyk, ako je normálny inteligentný slovenský jazyk, ale pýtam sa: Kto to bude čítať? Kto bude čítať normu, ktorá má v základnom rámci, podotýkam, v základnom rámci 160 paragrafov? To je predložený vládny návrh. Kto bude čítať normu, ktorú prinesie zákon o odbornom vzdelávaní, ktorý podľa toho, ako je definovaný v § 48 vládneho návrhu, bude vlastne ďalším školským zákonom a bude mať nejakých podľa mňa minimálne 100 paragrafov? Kto to všetko bude čítať, keď ešte aj zákon o periodických zamestnancoch bude mať ďalších 200 paragrafov? No zdá sa mi, že budeme chodiť len po školách s buksou zákonov a pohybovať sa tam v strachu v tom, aby sme niečo neporušili. Nedalo mi, aby som si nepovedal takúto poznámku na úkor predložených vládnych návrhov.

    Pani poslankyňa Smolková uviedla, že návrh pána poslanca Fronca týkajúci sa pedagogických zamestnancov nedosahuje úroveň, odbornú úroveň, predpokladám, vyhlášky o odbornej a pedagogickej spôsobilosti č. 41/1996 Z. z. alebo niečo v tom zmysle. Keď som sa nad tým zamyslel, pani poslankyňa, tak mňa vlastne napadlo, že v tom je zásadný ideový rozdiel medzi vami a nami, pretože tento návrh ani nemá za cieľ dosiahnuť úroveň takejto vyhlášky, tento návrh má vytvoriť nový rámec. A na to bude pripravená, predpokladám, nová vyhláška, nová norma nižšej právnej sily, ktorá sa bude odvolávať na tento základný rámec. Takže chcem len zdôrazniť, že nebolo to ani cieľom, aby tento zákon obsiahol tak široko všetko to, čo je napr. aj v tejto vyhláške.

    Som presvedčený, že tento návrh lepšie vytvára podmienky pre to, aby sme dostali do škôl externé hodnotiace programy, pretože, ako som to uviedol, myslím si, že to tak aj všetci cítime. Chápeme školu ako subjekt minimálne tí, ktorí sa istý čas už v škole pohybujeme. A pohybujeme sa v škole po veľkých zmenách, ktoré prebehli v minulom volebnom období. Uviedol som to preto, lebo ja osobne i to tak cítim, že škola je subjektom, ktorý sa pohybuje v ekonomickom aj spoločenskom prostredí. A preto potrebujeme tam dostať externé hodnotenie, hodnotenie kvality školy ako firmy, kvality školy, ktorá reprezentuje istú, nebojím sa to povedať, obchodnú značku, školu, ktorá vlastne reprezentuje isté obchodné know-how, ktoré ponúka svojim, a opäť sa to nebojím povedať, klientom, svojim žiakom. Musíme brať školu predsa tak, že keď niekto nejakú školu ukončí, tak bude hrdý na to, že navštevoval takúto školu, že bude sa vedieť s iným svojím kolegom rozprávať o tom, čo on mal na škole, čo tam mal ten iný študent, ale, samozrejme, aj o tom, aký spoločný základ mu dala škola. Preto, ako som povedal, potrebujeme aj externé hodnotenia a zavedenie externých systémov kvality do škôl, nielen, a na to chcem upozorniť, nielen kontrolu za strany Štátnej školskej inšpekcie, ako je to projektované vo vládnom návrhu. Tam je len zmienka a len text, ktorý sa týka kontroly, nie hodnotenia v širšom ponímaní.

    Reforma obsahu vzdelávania rozhodne neznamená iba mechanickú redukciu existujúcich učebných osnov. Znamená zásadné prebudovanie obsahu na základných a stredných školách prostredníctvom dobre vyvážených systémových mechanizmov, prostredníctvom definovania vzdelávacích oblastí ako nového prvku. Takisto som pochopil z diskusie pri vládnom návrhu zákona, že je istá snaha aj zo strany koalície to zaviesť. Len musím kriticky povedať, že vzdelávacie oblasti sa vo vládnom návrhu vybavili, myslím, jedným, možnože troma paragrafmi, podotýkam, zo 160 paragrafov a z rozsahu 147 strán. Myslím si, že vládny návrh príliš povrchne poňal definíciu vzdelávacích oblastí aj preto, že hneď na ďalších stranách a v ďalších ustanoveniach prísne definuje vyučovacie predmety zo strany ministerstva. Ja sa potom pýtam, aký je rozdiel medzi terajšou slobodou, kde napr. gymnáziá používajú tzv. alternatívny učebný plán, a tou novo deklarovanou slobodou, kde na niektorých stupňoch vzdelávania, niektorých ročníkoch gymnázia sa projektuje len 15 % až 17 % voľnosti pre školu. Veď toto potom nie je nové ponímanie vzdelávacieho obsahu a vzdelávacích oblastí.

    Významným prvkom pre nové ponímanie reformy...

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, pán kolega, poprosím všetkých, aby sme zachovali pokoj v rokovacej sále z jednej či z druhej strany, pretože nechajme dohovoriť pána kolegu ešte dovtedy, kým nebude vyhlásená prestávka na hlasovanie. Ďakujem pekne.

  • ... je nová definícia a dôsledná decentralizácia v rovine obsahu vzdelávania. Myslím si, že predložený poslanecký návrh zákona výrazne postupuje v už realizovanej decentralizácii kompetencií a nahrádza jednotné učebné osnovy, ktoré, opäť to poviem pre porovnanie, vo vládnom návrhu zostávajú, nahrádza nové učebné osnovy dvojúrovňovým modelom. Samozrejme, je veľmi dôležité, aby školský vzdelávací program, ale aj rámcové vzdelávacie program rešpektovali aj moderné vzdelávacie trendy, ale aj zodpovedali skutočným potrebám žiakov. A práve na to je tam definované postavenie vzdelávacích expertov, pretože títo, a to je ten kľúčový rozdiel, vstúpia do hodnotenia školského programu pred jeho zavedením na rozdiel od projektovanej kontroly vzdelávacích programov, ktoré sú vo vládnom návrhu, keď sa môže stať, že Štátnou školskou inšpekciou skutočne ako jeden z prvých prvkov, ktorý vstúpi do školy, môže byť posúdený až po dvoch rokoch odvtedy, keď sa ten školský vzdelávací program zavádza. Kolegyne, kolegovia, nie je lepšie diskutovať o tom, aby existencia vzdelávacích expertov posúdila ako prvý prvok z externého prostredia školský program už pred jeho zavedením? Alebo je lepšie to, že príde síce Štátna školská inšpekcia, ale možno po dvoch až troch rokoch, pretože kapacitne nebude môcť zvládnuť to posúdenie skôr?

    Čo sa týka vládneho návrhu zákona o výchove a vzdelávaní, pre tých z vás, ktorí poznáte školskú legislatívu, a to opäť uvádzam ako porovnanie jedného a druhého návrhu, musí byť jasné a evidentné, že vznikol pospájaním súčasných právnych noriem nižšej sily, súčasných vyhlášok. Musím povedať, pretože som z vážnych rodinných dôvodov nevystúpil ani pri vládnom návrhu, že pri vládnom návrhu nejde o nový zákon, nejde o zrušenie 39 noriem, ako sa uvádza v zrušovacích ustanoveniach, ale ide o ich pospájanie, môžeme pripustiť iba, že ide o nejakú úpravu častí dvoch zákonov a 35 vyhlášok. Ich ale podstatná časť je implementovaná do textu vládneho návrhu. A vznikol tak chaotický až nelogický materiál, kde sa používa, a to je úplne šokujúce, stará a nová terminológia. Ale veď princípom návrhu je zmena. Nemôžeme predsa do akože nového návrhu vsunúť 39 noriem a hovoriť o tom, že je to zmena. Veď práve tento systém chceme zreformovať, chceme zmeniť. Vo vládnom návrhu je zavedenie podľa predkladateľov kľúčovej zmeny vzdelávacieho programu vybavené, počúvajte dobre, štyrmi paragrafmi, zo 160 paragrafov na 127 stranách novému prvku sú venované 4 paragrafy. Preto je nielen pre nás, verím, aj podľa tej diskusie, ktorá prebieha vo verejnosti, ale aj pre širšiu odbornú verejnosť vládny návrh neprijateľný. My sa môžeme baviť o tom, či školský zákon môže mať podobu široko koncipovanej normy alebo rámcovej normy. Ale myslím si, že aplikačná prax dokáže, že ponímanie široko koncipovanej normy, ktorá vstupuje skoro do každého detailu fungovania školy, a už som tam čakal, že už len tam napíše vláda, že kedy ešte školník má prísť do školy a zvoniť, prinesie vážne aplikačné problémy a môže spôsobiť to, že to, čo je teraz deklarované ako cieľ, aby to bolo nejako uhladené a jednotné, prinesie po roku kopec noviel vychádzajúcich nielen z toho, že bude aplikačný problém v praxi, ale aj z toho, že spoločnosť alebo parlament bude novelizovať iné súvisiace právne predpisy.

    Deklarovaná sloboda vo vládnom návrhu v porovnaní z návrhom pána poslanca Fronca je najväčšou fikciou minimálne v dvoch rovinách, v to v rovine používania učebníc a v rovine vstupu do experimentálneho overovania. No poviem pravdu, nepochopil som vládny návrh zákona, ak hovorí o slobode, a pritom pri experimentálnom overovaní sa posúva úroveň vyhlášky terajšej na úroveň zákona. Potom sa podľa môjho názoru úplne vytráca priestor pre akúkoľvek slobodu. A všetko podriaďujeme štátnej byrokracii, ktorá bude posudzovať každý detail experimentálneho overovania, v čom je práve prínos pre pedagogickú vedu, pre pedagogické inovácie. Je to práve to experimentálne overovanie. Podobne je to s učebnicami. Keď teraz môžu učiť učitelia z neschválených učebníc, po novom podľa vládneho návrhu by mali učiť podľa schválených učební. To potom skutočne si myslíte, že návrh pána poslanca nie je v tomto minimálne slobodnejší, ako povedal pán poslanec Goga, myslím, ako riaditeľ bude posudzovať učebnice? No bude ich posudzovať riaditeľ na základe nižšej právnej normy, vyhlášky, ktorá mu zavedie ustanovenia, čo má všetko brať do úvahy pri posúdení danej učebnice. Potom tu na tomto príklade vidíme zásadný ideový rozdiel medzi návrhom pána poslanca Fronca a vládnym návrhom, ktorý zavádza podľa môjho názoru príliš silný štátny dirigizmus.

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Pán poslanec, je 11.00 hodín, predpokladám, že vaše vystúpenie ešte bude, sú tam aj faktické, neprerušíme ho s tým, že by ste pokračovali po hlasovaní?

  • Nebudem už dlho vás unavovať.

  • Pán poslanec, budete pokračovať vo svojom vystúpení po hlasovaní, je 11.00 hodín, lebo sú aj na vás prihlásení poslanci s faktickými poznámkami. Tak hneď po odhlasovaní môžete pokračovať. Dobre?

  • Ďakujem za porozumenie.

    A vyhlasujem 5-minútovú prestávku a potom sa sústredíme na hlasovanie.

    Poprosím všetkých, ktorí sa nachádzajú v parlamente, aby sa vrátili do rokovacej sály, budeme o štyri minúty hlasovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o zaujatie miesta v rokovacej sále, aby sme mohli pokračovať v prerušenom rokovaní, a pristúpime k hlasovaniu.

    Poprosím pána poslanca Juraja Horvátha, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

    správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2007.

    Je to tlač 562. Pán poslanec, máte slovo. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, ďakujem. Vážení kolegovia, kolegyne, v rozprave vystúpili štyria poslanci, ktorí nepodali žiadny pozmeňujúci návrh, preto, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie vyhodnotenie zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2007.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 81 za, 34 proti, 24 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia k správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2007.

    Teraz pán predseda zahraničného výboru pán poslanec Zala uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    Zameraniu zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2008.

    Je to tlač 563.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave zaznel jeden návrh. Je to návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uznaniu vplyvu kresťanského dedičstva Európy na európsku integráciu. Bol prednesený pánom poslancom Froncom. Najprv budeme teda hlasovať o tomto návrhu, aj keď by som teda rád poznamenal, že myslím, že toto je nad rámec prerokovávaného bodu programu. Ale keďže pán minister nevystúpil k tejto otázke, tak si myslím, že by sme k tomu mali pristúpiť formou hlasovania. Pán predseda, poprosím, dajte hlasovať o návrhu tohto uznesenia, ktorý máte všetci v lavici.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 62 za, 23 proti, 54 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh uznesenia sme neprijali.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2008.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 82 za, 10 proti, 50 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia k materiálu Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2008.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada berie na vedomie

    informáciu ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky o situácii slovenskej menšiny v obci Mlynky v Maďarskej republike po rozhodnutí obecného zastupiteľstva vysťahovať slovenské menšinové orgány a národnostné i záujmové organizácie z priestorov Slovenského domu v Mlynkoch.

    Poprosím vás, aby sme sa prezentovali a hlasovali, že berieme na vedomie informáciu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 121 za, 20 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie prijali.

    Dámy a páni, chcem vás ešte požiadať o súhlas, aby sme pristúpili k

    návrhu na zmenu v zložení osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ide o výmenu za pána poslanca Kuruca na pani poslankyňu Rosovú.

    Chce sa niekto, kolegyne, kolegovia, vyjadriť k tomuto návrhu zmeny? Nie, budeme sa prezentovať a hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 137 za, 5 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme prijali navrhované uznesenie a pani poslankyňa Rosová nahradí pána poslanca Kuruca v Osobitnom kontrolnom výbore Národnej rady na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu.

    Ešte mi dovoľte, dámy a páni, v mene troch poslaneckých klubov požiadať o súhlas so zaradením bodu programu na hlasovanie o Lisabonskej zmluve v treťom čítaní dnes na 17.00 hodinu. Je všeobecný súhlas? Nie je, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 86 za, 37 proti, 15 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    O 17.00 hodine budeme pri ostatných hlasovaniach hlasovať aj v treťom čítaní o návrhu uznesenia o vyslovení súhlasu s ratifikáciou Lisabonskej zmluvy.

    Ešte, dámy a páni, chcem vás informovať, že po dohode na rozšírenom poslaneckom grémiu sťahujem svoj návrh zákona o poslancoch. Došlo k dohode, že spracujeme nový návrh zákona za účasti všetkých parlamentných klubov a budeme návrh predkladať tak, aby sme harmonizovali našu činnosť s novým zákonom. Ďakujem pekne.

  • Hlas v sále.

  • Pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. V mene troch poslaneckých klubov, Smeru – sociálnej demokracie, Slovenskej národnej strany a Ľudovej strany – HZDS navrhujem, aby sme preložili bod programu č. 44 (návrh poslancov Národnej rady Renáty Zmajkovičovej a Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa stavebný zákon, ktorý je tlač ako 534) na rokovanie Národnej rady v mesiaci máj. Ďakujem pekne.

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem pekne, takže o tomto bode budeme rokovať až na programe májovej schôdze. Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem prestávku do 11.15 hodiny a budeme potom pokračovať v rokovaní.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať, poprosím navrhovateľa aj spravodajkyňu, aby zaujali svoje miesta, v rokovaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca na vydanie zákona o vzdelávaní v školách (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ruch v sále.

  • Môžem už hovoriť, pán predseda?

  • Skúsime ešte raz poprosiť kolegyne, kolegov o pokoj. Dámy a páni, budeme pokračovať v rozprave.

  • Pôvodne na radu kolegu Dubravaya som chcel po rusínsky rozprávať, ale budem pokračovať po slovensky.

  • Dámy a páni, dovoľte mi teda, aby som uzavrel svoje vystúpenie k predloženému návrhu pána poslanca Fronca.

    Súčasne mi nedá krátko nezareagovať aj na poznámku, ktorá zaznela od pani poslankyne Smolkovej neverejne, že hovorím viac o vládnom návrhu. Myslím si, že sa nedá nehovoriť o vládnom aj o poslaneckom návrhu, ak obidva sa týkajú tej istej témy. A obidva, ako som to povedal v úvode, sú ešte prerokúvané na tej istej schôdzi.

    Takže uvediem posledný ideový rozdiel, ako som to povedal, medzi jedným a druhým návrhom. Jedným z tých posledných pre mňa okrem už spomínanej Kurikulárnej rady takým vážnym je ponímanie hodnotenia žiakov. Myslím si, že celá rodičovská, ale aj odborná, teda pedagogická verejnosť očakávala, a chcem podotknúť, že návrh pána poslanca Fronca to umožňuje, že hodnotenie žiakov dostane väčší priestor vo forme slovného hodnotenia. Ja som mal svojho času aj pripravené, ale ako som to povedal, som nemohol vystúpiť pri vládnom návrhu, vzor hodnotenia alebo jedno hodnotenie žiaka z anglickej primary school, teda takej základnej školy. Žiaľ, nemám ho tu teraz so sebou. Ale by ste určite všetci povedali, ako je to hodnotenie čitateľné a zrozumiteľné pre rodiča hlavne, pretože dnešné hodnotenie, ktoré sa príliš taxatívne a príliš prísne vo vládnom návrhu objavuje na základe známok a na základe „dobrý“ a tak ďalej, nedáva skutočne základnú vypovedaciu hodnotu hlavne pre rodiča, ale netreba zabúdať ani na žiaka, pretože ten žiak šiesteho, siedmeho alebo ôsmeho, deviateho ročníka už pozná svoje reálne možnosti, ako pozná alebo nepozná učivo. Navrhnutý vládny model, keď zavádzame, ako som povedal, prísne hodnotenie známkovaním alebo necháva sa istá voľnosť len v prvom až štvrtom ročníku, je podľa môjho názoru veľmi málo na zmenu, o ktorej sa hovorí. Preto podporujem návrh pána poslanca Fronca, kde práve systém hodnotenia je upravený voľnejšie a umožňuje väčšiu zmenu.

    Chcem povedať záverečné vety k tomu, že myslím si, že návrh pána poslanca Fronca je podľa mňa koncipovaný teda ako základný legislatívny rámec, ale je skutočne reformným, reformným zákonom. A od základu vytvára priestor pre zmenu celého vzdelávacieho systému. A bude mu dávať modernú a flexibilnú podobu.

    No ale čo je najdôležitejšie. Návrh zákona približuje projektované zmeny k už uskutočneným legislatívnym zmenám v decentralizácii štátnej správy, v zmenách vo financovaní, ale aj v zmenách v riadiacich kompetenciách a v zmenách v tom, že rada školy bola v minulom období posilnená ako skutočný samosprávny orgán. Budete sa hnevať, kolegovia z koalície, ale poviem, že návrh pána ministra Mikolaja zavádza do rád škôl štátny dirigizmus.

    A čo je šokujúce len pri jednej téme. A to je pri výbere riaditeľa. Ale práve samosprávnosť je postavená na vzťahu rodič, žiak, učiteľ a zriaďovateľ, nie na tom, že tam príde niekto zo Štátnej školskej inšpekcie alebo zo školského úradu a bude hovoriť týmto ľuďom, koho majú vybrať za riaditeľa, lebo má rozhodujúci hlas. Myslím si, že toto je jasným príkladom toho, keď sa posilňuje kompetencia štátu a zasahuje sa do výkonu samosprávnosti na školách.

    Na záver si dovolím povedať, že z uvedených dôvodov a z porovnania medzi vládnym a poslaneckým návrhom zákona, ktorý rešpektuje nám blízke princípy subsidiarity, slobody a konkurencie, Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana, jej poslanecký klub, podporí návrh pána poslanca Fronca a v druhom čítaní budeme diskutovať a predkladať pozmeňujúce návrh pri vládnom návrhu a dúfame, že aj prejdú. Takže ďakujem vám pekne za to, že ste ma počúvali.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Faktické poznámky majú pani poslankyňa Rosová, pani poslankyňa Smolková. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Rosová.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Chcem poďakovať môjmu kolegovi pánovi poslancovi Ivančovi, že vyzdvihol to, čo prerokúvaný návrh prináša nové a dobré jednak oproti súčasnosti a jednak oproti tomu návrhu zákona, ktorý sme z pera ministerstva školstva prerokúvali tento týždeň.

    Tento návrh, ktorý predložil pán poslanec Fronc, nie je nový. Poznáme ho už dlhšie. A o to smutnejšie je, že vláda vo svojom návrhu odmietla prevziať aj také riešenia, ktoré sú jednoznačne lepšie a ktoré sú napokon aj omnoho väčšmi v súlade s deklarovanými cieľmi vládnej reformy než samotný návrh, ktorý predložila vláda.

    Napr. aj samotný návrh na akreditovaných vzdelávacích expertov, o ktorých tu už bola reč, by riešil mnohé z toho, čo sme vládnemu návrhu vyčítali. Tu sa pristavím pri tom, o čom sa hovorilo doposiaľ, či to je alebo nie je zodpovedný prístup a dostatočná garancia štátu. Ak niekto hovorí, že problém je v tom, že akreditovaný vzdelávací expert ním na druhý deň nemusí byť, chcem pripomenúť, že rovnako ani minister školstva nemusí na druhý deň byť ministrom. To ešte ale neznamená, že sa mení školská politika štátu.

    Myslím ale, že pán Ivančo poukázal na to, že je tu zásadný rozdiel aj v odlišnosti ideovej až ideologickej, povedala by som, že je tu rozdiel medzi prístupom, ktorý verí v schopnosti, v tvorivosť, v profesionalitu a v dobrú vôľu samospráv, a prístupom, ktorý verí len v reguláciu a v príkazy. A na druhej strane to, čo som hovorila predtým, že vláda nič z toho, čo sú jednoznačne dobré návrhy a nesúvisia s nejakým...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Ivančo, keďže ste ma citovali, resp. oslovili pri tom, ako som kritizovala paragrafy 43 až 56, ktoré riešia pedagogických a nepedagogických zamestnancov škôl, že tento problém je riešený veľmi povrchne a nedosahuje kvalitu platnej vyhlášky č. 41/1996 Z. z., tak ste asi potom nepočúvali to zdôvodnenie, ktoré som hovorila, pretože vy ste zdupľovali, že tak to má byť v zákone, resp. že tak to predkladateľ zrejme chcel, tak chcem vám len povedať, že v praxi by tento nedostatok vyvolal veľký zmätok. A ja som aj povedala, prečo by to tak bolo. Ja vám to zopakujem. Objavili sa tam študijné odbory pre materské a základné školy, ktoré svojím zameraním zodpovedajú päťdesiatym rokom minulého storočia. Konkrétne v súčasnosti sa študuje samostatný odbor vzdelávania učiteľov základných škôl pre prvý stupeň základných škôl, kde sa učia metodiky všetkých vyučovacích predmetov. O toto samostatné vysokoškolské vzdelávanie bojovali učitelia základných škôl od dvadsiatych rokov minulého storočia. Nie je možné spájať toto vzdelávanie so vzdelávaním učiteliek materských škôl, kde sú úplne iné metódy formy práce s deťmi do šiestich rokov. Toto štúdium je dnes magisterské, ale ako samostatné. Zároveň sa študuje aj na stredných školách. To je všetko, čo som hovorila k vyhláške č. 41/1996 Z. z. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Ivančo, reakcia.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem sa poďakovať kolegyni Rosovej za podporu, ktorú uviedla vo faktickej poznámke.

    K pani kolegyni Smolkovej. Myslím si, že sa opakujú argumenty zo strany koalície, ktoré boli hovorené už pri prvom predkladaní tohto poslaneckého návrhu. A aj keď sú tam niektoré legislatívnotechnické chyby, a my to pripúšťame, a ak sa tento zákon posunie do druhého čítania, myslím si, že na 90 % vašich pripomienok, ktoré majú, ako som to povedal, legislatívnotechnický charakter, sa dá odstrániť v druhom čítaní.

    Čo sa týka vyhlášky č. 41/1996 Z. z. a predloženého návrhu. Ja som len chcel upozorniť na to, že my chápeme tento návrh ako rámcový. A k nemu bude, samozrejme, vykonávací predpis, aj čo sa týka vzdelávania odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických aj nepedagogických zamestnancov, predpokladám. Ale, chcem zdôrazniť, rámcovo chápeme zákon a vykonávací predpis príde. A ten by mal reagovať na to, čo je načrtnuté v zákone. A mal by byť vyššej kvality, ako je terajšia vyhláška č. 41/1996 Z. z. Naproti tomu ale váš návrh, a si neodpustím zopakovať svoju poznámku, alebo návrh vlády je tak široko koncipovaný obsahovo, že tých 35 noriem nižšej právnej sily, 2 zákony tam jednoducho implementovala mechanicky, je pospájaných v texte a kombinuje niektoré nové prvky so starými. A to sa nám zdá horšie ako predložený návrh zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalší v rozprave je pán poslanec Dubravay.

  • Ďakujem, pán predseda parlamentu. Vážené panie poslankyne, poslanci, budem stručný. Tak ako hovoril pán poslanec Fronc ráno o deviatej, o školskú problematiku je minimálny záujem. A tým, ktorí tu sedia, zrejme je v podstate všetko jasné. Rád by som diskutoval s odborníkmi na školstvo, pretože sám v školstve som strávil obrovské množstvo rokov. Ale čas beží, čas sú peniaze a je nám poslancom veľmi vzácny. Preto, pán predseda, návrh nového školského zákona, ktorý ministerstvo školstva predložilo minulý týždeň, ktorý sme prerokúvali minulý týždeň, v zásadných otázkach obsahuje to, čo predkladá vo svojom návrhu pán poslanec Fronc. Verím, že učitelia, riaditelia škôl a odborníci na školskú problematiku už možno pripravujú pozmeňujúce návrhy, ktorými tento zákon vycibrili do veľmi solídnej podoby.

    Preto, pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh, aby sa o predkladanom návrhu zákona pána poslanca Fronca nehlasovalo a bol stiahnutý z rokovania 20. schôdze Národnej rady. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Faktickú poznámku má pán poslanec Ivančo. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Dubravay, nie som celkom presvedčený o tom, že takýto návrh môže zaznieť v rozprave, lebo podľa môjho názoru môže zaznieť návrh nepokračovať v rokovaní o predloženom návrhu zákona alebo vrátiť ho predkladateľovi.

    A čo sa týka tých zásadných otázok, ktoré akože rieši vládny návrh a sú obsiahnuté aj v predloženom poslaneckom návrhu, tak vám uvediem jeden príklad, keď to nie je pravda. Kľúčovou zmenou, a v tom sa zhodneme, reformy je zavedenie školských vzdelávacích programov. A zásadným rozdielom medzi vládnym návrhom a návrhom pána poslanca je napr. to, kto bude posudzovať školské vzdelávacie programy. Pán poslanec Fronc tu navrhuje vzdelávacích expertov. Vy navrhujete to, že to bude kontrolovať, zdôrazňujem, kontrolovať Štátna školská inšpekcia. A ja som vo svojom vystúpení uviedol, že to je pre nás zásadný a ideový rozdiel medzi vládnym a predloženým návrhom. Preto musím nesúhlasiť s vaším návrhom, ktorý, ako som to uviedol v úvode, podľa mňa je aj mimo rokovacieho poriadku. Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, využite svoje právo a zareagujte, prosím vás, z miesta a upresnite to. Som presvedčený, že ste navrhli v zmysle § 73, aby sa ďalej nepokračovalo v rokovaní o návrhu.

  • Ďakujem, pán predseda. Žiadam, aby sa nepokračovalo ďalej v rokovaní o navrhovanom zákone.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Goga ešte vystúpi v rozprave.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, dúfam, že nebudem dlho rozprávať. Ja som si nepripravil dlhý príhovor aj vzhľadom na to, že som sa k tomuto návrhu zákona vyjadroval už v predchádzajúcom období, teda v septembri, keď ste ho prvýkrát podali. A tak mi dovoľte naozaj len niekoľko slov povedať.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keď som v septembri minulého roka vystúpil k návrhu školského zákona, ktorý ste, pán poslanec, podali do Národnej rady spolu s pánom Szigetim a pánom Devínskym, poukázal som z môjho pohľadu na niektoré nedostatky, ktoré vyplynuli z textu uvedeného návrhu. Chcem ešte povedať, že ste v úvode povedali, že tento zákon nespadol z neba. Ja si myslím tiež, že nespadol z neba, ale vám asi spadol do lona, pretože tento zákon bol pripravovaný asi pred tromi, možno štyrmi rokmi. A myslím si, že už je neaktuálny, pretože už sme dva roky tuná my v Národnej rade a tento istý text sa objavil opätovne aj teraz. Musím povedať, pán poslanec, že ste podali ten istý návrh iba s minimálnymi kozmetickými úpravami. Dokonca i formálna stránka je tá istá. To, čo bolo v počítači, sa opäť takmer bez zásahu dostalo do vášho návrhu. Takže aj moje dnešné vystúpenie bude obsahovo podobné, hoci kratšie ako septembri 2007. A to je zároveň aj reakcia na pána Ivanča, ktorý hovoril, že sa objavujú niektoré argumenty podobné aj z minulého obdobia. No, samozrejme, veď keď ten zákon je ten istý, tak asi tie argumenty musia byť aj rovnaké.

    Musím povedať na úvod ďalej, že tento poslanecký návrh nespĺňa to, čo sa od takéhoto zákona očakáva, zákona o výchove a vzdelávaní, ani svojím obsahovým zameraním, ani výstavbou. A preto by som vám chcel navrhnúť, aby ste v súvislosti s tým, že bol posunutý do druhého čítania vládny návrh školského zákona, stiahli tento návrh z rokovania. Takže to už nie je ani odporúčanie rokovať o ňom, ale stiahnuť ho z vášho osobného postoja.

    Vo vašom návrhu školského zákona sa objavilo niekoľko nejasností, ktoré ste nevysvetlili. Sú diskutabilné alebo sa odbornou verejnosťou vysvetľujú inak. Doplnil by som tým aj pani Smolkovú o niekoľko nezrozumiteľných paragrafov aspoň z môjho pohľadu.

    Už v § 2 hovoríte o kultúrnych nástrojoch, avšak nie je mi jasné o akých kultúrnych nástrojoch hovoríte.

    Takisto nevysvetľujete ani to, čo znamená slovné spojenie „od prvého do posledného ročníka“. Nehovoríte, o ktorý posledný ročník ide. Ide o jednotlivé stupne základných škôl alebo prvý až deviaty ročník základných škôl? Z čoho potom majú vychádzať tvorcovia vzdelávacích programov. Mám na mysli vašu definíciu a pojem vzdelávací cyklus.

    Z vášho návrhu nie je ani jasné hodnotenie, hodnotenie detí a žiakov. Z vašich definícií a pojmov „dieťa a žiak“ mi vychádza, že sa bude hodnotiť aj v materskej škôlke. Ale ako to bude? Z textu a jednotlivých odvolávaní sa na paragrafové znenia mám dojem, že sa bude hodnotiť známkou aj v materských škôlkach. Ale veď v materských školách, tam sa hodnotí iba slovne, príp. pochvalou. Už z predchádzajúcej poznámky mi jasne vyplýva, že ste v návrhu zabudli na definovanie hodnotenia žiakov známkou čiže klasickou formou alebo slovným hodnotením. Zákon musí presne definovať, čo je hodnotenie, čo sa hodnotí a ako sa hodnotí. Ponechať to na ľubovôľu riaditeľov škôl a prostredníctvom školských vzdelávacích programov je nesystémové a zavádzajúce. Neumožňuje to komplexné hodnotenie vedomostnej úrovne žiakov. Dnes je tento zmätočný stav napr. v slovnom hodnotení, kde nie sú presne stanovené hranice pre jednotlivé stupne známok, pre určenie vedomostných žiakov. A tak to komplikuje hodnotenie vedomostí v jednotlivých školách, každá škola v podstate akoby hodnotila inak. Vykonávací predpis v hodnotení žiakov, konkrétne ich klasifikáciu nemôže riešiť. To môže podľa ústavného čl. 2 ods. 2 iba zákon.

    Osobne ma zaujal aj § 6 ods. 2, ktorý sa týka prijímania žiakov na cirkevné školy. Ale už tuná, myslím, pani kolegyňa Smolková o tom hovorila, ja sa k tomu vracať nebudem.

    Nebudem sa ani vo svojom vystúpení venovať ďalším nezrovnalostiam, ktoré sú vo vašom návrhu, aj preto, že by som musel sa vrátiť k môjmu vystúpeniu zo septembra 2007. A to by som sa viackrát opakoval. Poukážem na to, že ste si aj po mojom vtedajšom upozornení nedali pozor na čl. IV, ktorý má názov Účinnosť. Uvádzate v ňom § 61, ktorý sa v navrhovanom zákone nenachádza. Takže naozaj neviem, o aký paragraf ide a na ktorý paragraf sa odvolávate.

    Zákon, ktorý bude riešiť výchovu a vzdelávanie, musí byť jednoduchý, jasný a dynamický vo svojom obsahu, musí zabezpečovať určitý systém nielen v obsahu vzdelávania, ale aj v riadení výchovy a vzdelávania, v hodnotení dosiahnutých vedomostí, ale aj kontroly zo strany štátu.

    Je možné súhlasiť so zavedením obsahovej prestavby, ktorá však musí vidieť v prvom rade žiaka, pre ktorého túto prestavbu urobíme. Musíme mu vytvoriť také podmienky, aby sa vzdelával v tom, čo potrebuje pre svoj život, ďalší osobnostný rast a potreby celej spoločnosti. A pritom sa štát nesmie zbavovať povinností a musí jasne povedať, čo si má žiak osvojiť aj s ohľadom na jeho psychickú a fyzickú vyspelosť. A zároveň musí byť tým, ktorý kontroluje, či sa výchova a vzdelávanie jeho občana uskutočňuje v súlade so základnými princípmi a cieľmi demokratickej spoločnosti. Ďakujem za vypočutie.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou pán poslanec Ivančo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Krátka reakcia na vystúpenie pána poslanca Gogu týkajúca sa istej podľa jeho, ale aj názoru iných jeho kolegov diskriminácie, ktorá je navrhovaná v tomto poslaneckom návrhu, čo sa týka prijímania na cirkevné školy. Som prekvapený vehemenciou kritiky a vehemenciou deklarácie o diskriminácii. A pritom pri vládnom návrhu je ustanovenie, že keď súkromná škola poruší zákon, bude mať znížený objem finančných prostriedkov normatívnych o 15 %. Podotýkam, týka sa to len súkromnej školy. Chcem sa spýtať kolegov, či toto nechápu ako diskrimináciu, pretože to obhajovali. Ak hovoríme o rovnosti zriaďovateľov, o rovnosti postavenia škôl, tak potom ak niekto poruší zákon, tak tá sankcia by sa mala týkať rovnako cirkevnej, súkromnej, ale aj verejnej základnej a strednej školy, nielen súkromnej. A ak túto argumentáciu alebo kritiku teraz dávame na predložený návrh pána poslanca Fronca pri prijímaní, tak potom pre objektivitu treba povedať, že mali by ste kritizovať aj toto ustanovenie, ktoré som spomínal vo vládnom návrhu zákona, lebo je to tiež diskriminácia. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Fronc, vy chcete vystúpiť ako s faktickou?

  • Odpoveď z pléna.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, pán kolega, ja som pozorne počúval, čo ste minule vraveli. A ja som povedal, že som ochotný o tom diskutovať s vami, ale niektoré veci, ktoré ste povedali, ja nechcem meniť. A nechcem ich meniť preto, pretože som presvedčený, že sú správne. A líšime sa naozaj, tak ako to povedal kolega Ivančo, vo filozofii. Jednoducho vy sa tu dožadujete presných preskripcií pravidiel do detailov a ja hovorím, že takto to nie je dobré, pretože to nevytvára priestor na slobodu a tvorivosť pedagógov. Líšime sa v tom ako v pohľade na vec. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, nechcete reagovať. Boli ste posledný v rozprave.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, nech sa páči.

  • Niektoré veci sa opakujú a ja takisto zopakujem v prvom rade, že chcem poďakovať tým, ktorí vôbec sú ochotní diskutovať o tom a počúvať, čo treba robiť v školstve a ako sa má naše školstvo meniť. Jednoducho je mi ľúto a je mi mimoriadne ľúto, že takýto nezáujem o budúcnosť, o vzdelanie je nielen tu v parlamente, lebo je to dôkaz presne toho, aký nezáujem je aj v spoločnosti. Keď sa o školstve hovorí, často sa to len deklaruje, ako je to dôležité, dá sa to do vyhlásení, do programového vyhlásenia a potom to skončí kdesi úplne na dne. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka v mojom záverečnom vystúpení je, že chcel by som poďakovať za vystúpenia a zvlášť by som chcel poďakovať za dve vystúpenia, poviem to veľmi priamo, tak ako som to vnímal.

    Ku kolegovi Szigetimu. Kolega Szigeti tu naozaj hovoril, povedal by som, sine ira et studio (bez hnevu), hoci viem, že má dôvod byť nahnevaný na to, čo sa deje v reforme vzdelávania zo strany vlády a ako to pociťujú oni ako menšina. Napriek tomu tuná hovoril veľmi jasne, pokojne, uvádzal argument za argumentom, porovnával rozdiely. Ja si myslím, že tí, ktorí chceli počúvať, mohli vidieť a počuť, aký je rozdiel medzi vládnym návrhom zákona a týmto návrhom zákona.

    A takisto chcem poďakovať kolegovi Ivančovi, ktorý o. i. povedal to, a povedal to veľmi priamo, úprimne, tak ako to je. Je to rozdiel naozaj ideový, rozdiel vo filozofii o tom, aká má byť naša vzdelávacia sústava, čo má robiť sa v školstve, ako má to školstvo fungovať.

    A teraz k reforme vzdelávania. Ja už nebudem opakovať znova tie argumenty, nebudem opakovať znova tie dôvody, prečo si myslím, že je to lepšie, chcem len jednou poznámkou reagovať na to, čo povedala kolegyňa Smolková, a to, čo sa týka predpokladov na výkon pedagóga. No, viete, môžeme o tom diskutovať. Ale ja sa potom opýtam, prečo sme zaviedli trojstupňový systém vzdelávania na vysokých školách? Prečo existuje bakalárske štúdium, keď my ho nikde nechceme uplatniť? Mimochodom, Česi to urobili, keď sa pozriete v mojom zákone, tak, ako je to aj tu navrhované. Takže to je len na doplnenie.

    A teraz k tomu, o čom si myslím, že na záver je podstatné. Pozrite sa, ja som ako minister nemal to šťastie, aby som mohol tuná v parlamente pretlačiť zákon reformný, zákon o vzdelávaní. Ja som musel, keď som nastúpil do tej funkcie, riešiť tečúce strechy a chýbajúce peniaze pre pedagógov na platy a podobne. A potom nastala politická situácia. Nechcem sa k tomu už vracať. To nie je v tejto chvíli podstatné. Podstatné je, že áno, súčasný minister Mikolaj má to šťastie, že má akúsi politickú šancu podpory 85 poslancov, aby prešiel zákon.

  • Ruch v sále.

  • A nie je pravda, že mu závidím, pán kolega Rydlo. Ja mu to prajem, ale ja mu prajem, aby prešiel zákon, o ktorom som presvedčený, že je dobrý. A nechcem, aby prešiel zákon, ktorý nič iné neurobí, len sa bude tváriť ako reformný, vyčerpá reformný potenciál ľudí, ktorí chcú tú reformu robiť, a zabetónuje jednotné školstvo. V tom sa líšime. A pokiaľ si dá povedať, bude to reformný zákon, budem cítiť, že tam naozaj dôjde k zmenám, som ochotný uvažovať aj ja nakoniec aj možno o podpore toho zákona. Ale musí to byť naozaj o reforme, tak ako ju vnímam a ako ju vnímam nielen ja, lebo myslím, že nie je tu nás málo, ako ste to videli z vystúpení, ktorí takto reformu vnímame. A chcem povedať, zase citujúc klasika, že sa budem o to pokúšať ďalej. Dal som trikrát zákon. Urobím všetko, čo budem môcť, aby sa urobila reforma podľa toho, ako si myslím, že je správna. A že to nie je márne, o tom svedčí jeden klasik, pán Rydlo ho bude poznať, Cato, ktorý povedal: „Ceterum autem censeo Carthaginem delendam esse.“ A ja budem rovnako postupovať. To znamená, že pokiaľ budem mať priestor aký-taký, budem sa usilovať o to, aby došlo naozaj k reforme nášho vzdelávania, aby tu nebola jednotná škola, ale naozaj škola, ktorá vytvára priestor na súťaž, tvorivosť. A to je pre mňa podstatné. Ďakujem, pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani spravodajkyňa sa nechce vyjadriť.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán poslanec Fronc má v prvom čítaní aj ďalší návrh a to je

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Chcem sa spýtať, rešpektujúc názor, že aj pani poslankyňa Rosová má návrh novely, či by sme nevedeli zlúčiť rozpravu. Nie. Dobre. Tak bude každý zvlášť uvedený, aj keď hovoríme o tom istom návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja predkladám veľmi malú novelu vysokoškolského zákona.

    Keď sme prerokovávali vládnu novelu vysokoškolského zákona, tak som sa vtedy vyjadril, že je zle pripravená, že je to paškvil a že má veľa nášľapných mín. Vládna koalícia už jednu mínu sama opravila. To bol pozmeňujúci návrh, ktorý predložil poslanec za Smer pán Mamojka. A schválili sme túto opravu. Nakoniec ja som to ako spravodajca podporil aj som za to hlasoval, pretože si myslím, že bolo to potrebné.

    Ale ja navrhujem inú opravu. A najprv odcitujem z jedného listu, ktorý mi poslali, a dostal som ich viac: „Neviem, či ste si všimli § 57 ods. 7 zákona o vysokých školách a o zmene a doplnení a tak ďalej v znení neskorších predpisov, ktorý diskriminuje časť vysokoškolských študentov uchádzajúcich sa o vysokoškolské štúdium druhého stupňa zdravotníckych študijných odborov oproti študentom uchádzajúcich sa o vysokoškolské štúdium druhého stupňa iných študijných odborov.“ O čo tam ide? Paragraf 57 ods. 7 ako podmienku pre prijatie na druhý stupeň, to znamená magisterské štúdium, vysokoškolského štúdia zdravotníckych študijných programov stanovuje jednoročnú prácu v zdravotníckych zariadeniach. Chcem povedať, že je to neuveriteľné, je to nútená práca. To nie je o praxi ako súčasti vzdelávacieho programu, pretože prax beží u rôznych študentov aj u študentov takýchto študijných programov. Je to jednoducho o riešení podľa mňa nedostatku pracovníkov stredných kádrov v zdravotníckych zariadeniach. A neviem si predstaviť, ako to mohlo vzniknúť. To je snáď nápad, ktorý mohol vzniknúť naozaj len v boľševickom mozgu. A poviem aj, že je to preto, lebo tých, ktorí tu sú predsa len trošku prv narodení, a prv narodení, myslím, majú dokonca viac ako 60 rokov, si dobre pamätajú ešte obdobie, keď dostali ste po ukončení vysokoškolského štúdia umiestenku tzv. a museli ste nastúpiť, boli ste rodák, povedzme, zo Sniny, ale v Aši na povinnú prácu. A toto je rovnaký nápad.

    A dokonca si nemyslím, že to je v tomto prípade, rovno to poviem, nápad ministra Mikolaja. Poznám, ako takéto zákony vznikajú. A je to určite podľa mňa nápad ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča. A minister Mikolaj urobil chybu v tom, že jednoducho to neustrážil a nedal si pozor na to, čo mu tam podsunuli v tejto oblasti ako zrejme zásadnú pripomienku, kde vždy istým spôsobom zdravotníctvo vstupovalo do vysokoškolského zákona a vôbec do vzdelávania. A do istej miery to aj, pokiaľ to bolo rozumné, bolo rešpektované.

    A tak ja vás chcem požiadať a vyzvať, aby ste naozaj podporili túto novelu vysokoškolského zákona, ktorá v druhom čítaní pomôže opraviť veci, ktoré sú nášľapnými mínami.

    A to, že nehovorím do vetra, spomeniem, že včera večer nielen ja, ale všetci poslanci výboru pre vzdelanie dostali otvorený list študentov vysokých škôl proti doterajšiemu spôsobu vyberania školného. Ja som už na to upozorňoval viackrát, ale tiež som nebol braný vážne, keď som spomínal napr., že študenti, tak ako je zadefinované, že dostávajú sociálne štipendiá, niektorí dokonca prídu o sociálne štipendiá, i keď majú nárok na to, pretože spĺňajú sociálne podmienky.

    Ale ja vám ten list prečítam a poviem vám o ňom aj s tým, čo tam sa ďalej píše: „Vážené poslankyne a poslanci, ministerstvo školstva, zástupcovia médií a všetci zainteresovaní, toto je iniciatíva dotknutých študentov, ktorí boli vyzvaní na zaplatenie školného v akademickom roku 2007/2008. Súhlasíme s princípom jedno štúdium zadarmo. A to, čo je navyše, nech si každý zaplatí. Zavedenie platenia školného pre študentov, ktorí prekročili štandardnú dĺžku štúdia alebo študujú súbežne, je podľa nás vhodné a správne, ale nie výpalníckym spôsobom, ako sa to deje dnes. Väčšina vysokých škôl si nesplnila svoju zákonnú povinnosť o zverejnení výšky školného najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podávanie prihlášok, ktorá im vyplýva z § 92 o vysokých školách v znení neskorších predpisov. Nemôžeme súhlasiť so zmenou podmienok štúdia v priebehu roka, keďže pri zápise a ani neskôr sme neboli dostatočne informovaní. Personál na študijných oddeleniach nebol pripravený odpovedať na naše otázky. Aj predstavitelia jednotlivých fakúlt mali vo veciach školného podobný chaos, pretože zákon je veľmi nejasný a nedá sa jednoznačne interpretovať. Je to, ako by ste bežali maratón a v polovici vám povedali, že musíte zrazu bežať na jednej nohe. Rovnako sa porušujú vnútorné predpisy vysokých škôl, v ktorých je jednoznačne stanovený spôsob a termíny splatnosti školného v rozpore s tými, ktoré nám boli písomne oznámené. Platiť školné na niektorých školách až do výšky 40 000 Sk za celý akademický rok musia aj študenti, ktorí sa len zapísali na štúdium, ale nenastúpili naň, alebo aj študenti, ktorí si v polovici akademického roka štúdium prerušili. Retroaktívne sú postihnutí aj študenti, ktorí štúdium zanechali dávno pred nadobudnutím účinnosti príslušného zákona a boli prijatí na bezplatné študijné odbory. Platenie ale postihuje aj nadaných študentov, ktorí stíhajú súčasne dve vysoké školy v plnom nasadení. A nezostáva im voľný čas na získanie finančných prostriedkov. Navyše sa mnohým študentom hrozí disciplinárnym konaním a vylúčením zo štúdia. Zvlášť sa obávajú študenti posledných ročníkov, ktorých čakajú štátnice a ktorí chcú úspešne skončiť svoje štúdium. Apelujeme týmto na všetkých kompetentných, aby si nezatvárali oči pred nespravodlivosťou, ktorá sa deje z tlaku ministerstva školstva na verejné vysoké školy, a aby sa pričinili o nápravu súčasného stavu. Prosíme, pomôžte nám vyriešiť tento problém. Dotknutí študenti.“

    Mnohé veci vznikli, pretože je to tam zle naformulované. A som presvedčený, že sú tam veci o sociálnych štipendiách. Keď som upozorňoval, že jednoducho keď formulujú, že externý študent aj keď má podmienky na sociálne štipendium, nemôže ho dostať, že to je zlá formulácia a jednoducho sa stane teraz, že keď niekto študuje ako vynikajúci študent dva študijné programy, na jednom z nich je externe, tak už nedostane sociálne štipendium. Napr. takéto tvrdé dopady a iné sú tam.

    Nechcem to rozoberať, chcem len povedať, že toto nám poslali všetkým s tým, že nám oznamujú, že zajtra, pokiaľ to tu vidím, áno, zorganizujú tuná demonštráciu pred parlamentom.

    Chcem veľmi otvorene hovoriť ku kolegom z vládnej koalície. Boli o tom informovaní, dostal to každý z nás. Ja viem, že večer o ôsmej si už obyčajne nechodíte pozerať e-maily. No ja som si e-mail pozrel. A preto chcem povedať a vyzvať kolegov z vládnej koalície, tento môj návrh naozaj je o tom, aby sme zrušili nútenú prácu. Ale ak posuniete návrh tohto vysokoškolského zákona, teda jeho novely, do druhého čítania, môžeme spolu opraviť aj tieto veci. A môžeme to potom urobiť veľmi rýchlo, pretože bude zákon v druhom čítaní. Keď sa to dá urobiť, nemusí nastávať celý proces od začiatku a môžeme jednoducho pomôcť tým študentom. Naozaj doteraz vysokoškolský zákon, tak ako bol prijatý pre študentov, neurobil nič, len im ublížil. A preto vás žiadam, aby sme sa spoločne o to pokúsili, posunuli návrh tejto malej novely do druhého čítania a spolu opravili tie veci, ktoré hrubo poškodzujú študentov. Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pekne.

    Ešte poprosím pani spravodajkyňu, ak stihneme informáciu, o spravodajstvo, potom by sme prerušili rokovanie. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako určená spravodajkyňa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 85 z 26. marca 2008 a aby som podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom ako parlamentná tlač 576.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil návrh zákona na program tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 588 z 11. marca 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. S týmto jeho konštatovaním sa stotožňujem.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V prípade ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určeného v citovanom rozhodnutí, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, v 30. deň odo dňa pridelenia a gestorský výbor v 31. deň odo dňa pridelenia na jeho prerokovanie.

    Pán predsedajúci, ďakujem. Skončila som svoju spravodajskú informáciu a, prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy je písomne prihlásený pán poslanec Markovič.

    Je 12.00 hodín, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, chcem vás upozorniť, že je štvrtok, budeme o 14.00 hodine pokračovať hodinou otázok. Vzhľadom na to, že došlo k dohode na poslaneckom grémiu, keďže sme nedokončili minulý týždeň bod interpelácie a ešte budem dávať možnosť po hodine otázok sa prihlásiť v tomto bode ústne, po hodine otázok dokončíme interpelácie a tak budeme pokračovať v rokovaní o prerušenom bode s tým, že o 17.00 hodine budeme hlasovať o prerokovaných bodoch a o návrhu na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Lisabonskej zmluvy.

    Ďakujem. Dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Desiaty deň rokovania

    20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime teraz k

    hodine otázok,

    ako je to vždy vo štvrtok podľa zákona o rokovacom poriadku. Týmto hodinu otváram.

    Chcem požiadať členov vlády, aby po skončení hodiny otázok zotrvali na rokovaní v Národnej rade, pretože budeme pokračovať v prerušenom a nedokončenom bode interpelácie poslancov.

    Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 50 otázok na predsedu vlády a 55 otázok na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa odpovedať nebude.

    Teraz prosím pána predsedu vlády, pána Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v súlade s § 130 ods. 7 a 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády z dôvodu ich pracovných ciest alebo z iného dôvodu a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomný dnes bude na hodine otázok a interpeláciách podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a národnosti pán Čaplovič, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste vo Švédsku. Zastupuje ho minister zahraničných vecí pán Kubiš. Ďalej bude neprítomný podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán Harabin, ktorý je na stretnutí ministrov spravodlivosti V4. Zastupuje ho opäť pán minister zahraničných vecí pán Kubiš. Ďalej minister financií Ján Počiatek je na zahraničnej pracovnej ceste. Zastupuje ho minister hospodárstva pán Jahnátek. Ďalej minister dopravy, pôšt a telekomunikácií je na pracovnej ceste mimo Bratislavy. Zastupuje ho minister hospodárstva pán Jahnátek. Na zahraničnej pracovnej ceste v Bahrajne je minister životného prostredia pán Izák. Zastupuje ho minister zdravotníctva pán Valentovič. Zo zdravotných dôvodov sa ospravedlnila pani ministerka Tomanová. Zastupuje ju pán minister zdravotníctva, pán Valentovič. A na zahraničnej pracovnej ceste v Bulharsku je pán Baška, minister obrany. Zastupuje ho minister zahraničných vecí Ján Kubiš. Na pracovnej ceste v Košiciach je podpredseda vlády a minister vnútra pán Kaliňák. Zastupuje ho minister zahraničných vecí pán Kubiš. A na pani ministerku pôdohospodárstva pani Kramplovú nie sú žiadne otázky.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán predseda vlády.

    Teraz vás prosím, aby ste v limite 15 minút odpovedali na adresované otázky pre vás podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pani poslankyne Viery Mazúrovej a otázka znie: „Vážený pán predseda vlády, s akými závermi skončila návšteva predsedu vlády Ruska V. Zubkova na Slovensku?“

    Nech sa páči, pán premiér, odpovedajte.

  • Ďakujem pekne, vážená pani poslankyňa, za vašu otázku. Oficiálna návšteva predsedu vlády Ruskej federácie sa uskutočnila v intenciách programového vyhlásenia vlády, podľa ktorého zahraničná politika vlády Slovenskej republiky bude dôsledne vychádzať zo štátnych záujmov Slovenska s cieľom zabezpečiť nevyhnutné medzinárodné podmienky pre upevnenie bezpečnosti, hospodárskej prosperity štátu a pre zlepšenie životnej úrovne slovenských občanov. Vláda bude uskutočňovať dôveryhodnú, zodpovednú a vyváženú zahraničnú politiku. Nadviažeme na všetko pozitívne, čo bolo doteraz v tejto oblasti vykonané a dosiahnuté. Samozrejme, že prioritne chceme a budeme všestranne rozvíjať spoluprácu s členskými štátmi Európskej únie a NATO. Ale budeme aj aktivizovať vzťahy s Ruskou federáciou, dôležitým faktorom bezpečnosti a prosperity Európskej únie. Budeme určite presadzovať vzájomne výhodné vzťahy s ďalšími významnými strategickými partnermi Európskej únie a Slovenskej republiky, najmä s cieľom ich lepšieho využitia pre hospodársky rozvoj Slovenska.

    Vážené dámy a páni, hneď po schválení programového vyhlásenia vlády sme viacerí pri mnohých príležitostiach podčiarkli, že Slovensko nemôže byť iba jednostranne orientované na Západ. Podčiarkli sme aj to, že svet má štyri svetové strany a je našou povinnosťou udržiavať dobré priateľské a vzájomne výhodné hospodárske vzťahy so všetkými, ktorí majú rovnaké záujmy ako Slovenská republika. Aj preto aktivity vlády Slovenskej republiky už mimo strategických povinností, ktoré máme v rámci EÚ a NATO, smerovali na juh. Viete, že bola veľmi úspešná cesta do Líbye. Dnes môžem hovoriť o významnom pokroku, pokiaľ ide o vyrovnávanie líbyjského dlhu voči Slovenskej republike. Pripravujú sa pomerne významné hospodárske kontrakty, modernizácia vojenskej techniky. Pokiaľ neabsolvujeme tieto cesty, nič podobné by sa v praxi nezrealizovalo.

    Pokiaľ ide o východnú dimenziu, vláda Slovenskej republiky venovala veľkú pozornosť vzťahom s takými štátmi, ako je napríklad Čína.

    Je mi veľmi ľúto a je to aj také veľmi zvláštne, že predchádzajúca vláda napríklad zrušila veľvyslanectvo vo Vietname. V tom Vietname, do ktorého sa dnes hrnú všetci najvýznamnejší zahraniční investori, krajiny, ktorá má vysoký hospodársky rast a obrovský priestor na hospodársku spoluprácu, preto musí byť jednou z priorít aj pre ministerstvo zahraničných vecí obnoviť zastúpenie Slovenskej republiky v tomto regióne.

    No a dostávam sa k vzťahom s Ruskou federáciou, s krajinou, ktorá je strategickým partnerom Európskej únie a určite musí byť aj významným partnerom pre Slovenskú republiku. Ako už dobre viete, predseda vlády Ruskej federácie pán Viktor Zubkov navštívil oficiálne Slovenskú republiku na základe môjho pozvania v dňoch 3. a 4. apríla 2008. Netreba nič zakrývať. Ten dátum bol do určitej miery aj symbolický v tom, že sme si pripomínali 63. výročie oslobodenia Bratislavy a z tohto dôvodu sa popri rokovaniach o hospodárskych a politických otázkach uskutočnila aj spomienková akcia na Slavíne. Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí sa na tomto podujatí zúčastnili, pretože historický fakt, že 6 000 vojakov bývalej Červenej armády zomrelo pri oslobodzovaní Bratislavy, je historickým faktom a toto jednoducho musíme rešpektovať. A my nemáme záujem ani vyškrtávať ľudí z dejín, ani vyškrtávať nejaké historické udalosti, ktoré boli. Návštevu predsedu vlády Ruskej federácie hodnotím veľmi pozitívne a bola určite prínosom pre Slovenskú republiku a jej ďalší hospodársky pokrok a rozvoj.

    Aby som bol veľmi konkrétny, dovoľte mi, aby som vás informoval o záveroch. Predovšetkým v rámci obchodno-ekonomickej spolupráce sa naše vzájomné rokovania sústredili najmä na problematiku dodávky ropy a plynu a ich tranzit cez územie Slovenskej republiky. Uvedomme si, že Slovenská republika odoberá z Ruskej federácie 97 až 98 % všetkého plynu, rovnako približne to isté množstvo ropy. Z tohto dôvodu je Ruská federácia pre Slovensko strategickým partnerom z pohľadu dodávok surovín, ako je plyn a ropa. Nehovoriac už o tom, že cez Slovensko prechádza obrovské množstvo plynu do krajín západnej Európy, z čoho sprivatizovaný Slovenský plynárenský priemysel má pochopiteľne svoje požitky, na ktorých sa zúčastňuje aj štát, pretože máme 51-percentný podiel v tejto spoločnosti.

    V roku 2008, vážené dámy a páni, uplynie kontrakt na dlhodobé dodávky plynu. A je obrovským záujmom vlády Slovenskej republiky podpísať nový kontrakt, ktorý však bude podpisovať spoločnosť SPP s dodávateľom ruského plynu Gazpromom a chceli by sme tento kontrakt podpísať až do roku 2020. Chceme, aby Slovensko malo zagarantované bezpečné, spoľahlivé a, samozrejme, cenovo prístupné dodávky plynu, pretože bez plynu nie sme schopní existovať a tento fakt si musíme uvedomiť, keď hovoríme o spolupráci s Ruskou federáciou. Obidve strany, aj slovenská aj ruská strana, potvrdili záujem politicky podporiť podpísanie takýchto zmlúv, ktoré majú na starosti hospodárske subjekty a všetci veríme, že takáto zmluva bude v krátkom čase aj dosiahnutá.

    Pokiaľ ide o otázku ropy, tak tu končí zmluva v roku 2014, čiže je ešte stále určitý priestor, ale apelovali sme na ruskú stranu z toho dôvodu, že nevyužívame dostatočne kapacity prevozu ropy cez slovenské územie a hneď na to sme nadviazali aj na tému akcií Transpetrolu. Opätovne pred všetkými verejne vyhlasujem, vážené dámy a páni, že vláda Slovenskej republiky má eminentný záujem získať 49 % akcií Transpetrolu, ktoré dnes patria spoločnosti Jukos Finance. Vláda alebo štát dnes držia v Transpetrole 51 %, zostávajúcich 49 % bolo sprivatizovaných, ale tým štandardným spôsobom, že menšina ovláda podnik alebo kontroluje podnik. A keďže Jukos Finance prejavil záujem tieto akcie odpredať, máme záujem sa k týmto akciám dostať a získať 100-percentné vlastníctvo tejto strategickej spoločnosti. Teda pôjdeme opačnou cestou. Niekto predával, my sa pokúsime strategický majetok dávať znovu dohromady, ako sme to napríklad urobili aj v prípade bratislavského letiska. Tu vláda Slovenskej republiky nemôže nič viac urobiť. Máme však z ruskej strany prisľúbené, že nebudú žiadne prekážky umelého charakteru vytvárané v strategickom záujme Slovenska získať zostávajúce akcie tohto významného podniku na prevoz ropy.

    Ďalšia téma – atómová energetika. Potvrdili sme spoločne záujem o spoluprácu pri dostavbe tretieho a štvrtého bloku Jadrovej elektrárne v Mochovciach. Kto pozná Mochovce, vie, že je tam vysoká miera rozostavanosti, že sú tam určité technológie a neexistuje dnes iná možnosť ako dostavať Mochovce len za spoluúčasti príslušných ruských firiem a talianska spoločnosť ENEL, ktorá vlastní Slovenské elektrárne, komunikuje aj s významnou ruskou spoločnosťou a veríme, že ruské spoločnosti budú zúčastnené na konzorciách, ktoré budú dostavovať tento významný projekt.

    Témou mimoriadnej priority bol aj projekt vybudovania širokorozchodnej železničnej trate cez územie Slovenskej republiky. O tejto téme sa hovorí veľa, dostali sme sa podstatne ďalej, pretože ako minister dopravy Slovenskej republiky, tak aj najvyšší predstaviteľ ruských železníc ponúkli nasledovné informácie:

    1. Uvedený projekt je už vyčíslený na celkovú hodnotu viac ako 4,3 mld. eur. Pokiaľ ide o jeho začiatok, očakáva sa výstavba v roku 2010, robia sa predprojektové práce, predpokladané ukončenie v roku 2014. Nejde len o projekt Slovenska a Ruskej federácie, ide aj o projekt spojený s Rakúskom a samotný spolkový kancelár pán Gusenbauer, ako aj celá rakúska vláda vyjadruje tomuto projektu obrovskú podporu, pretože časť logistického centra by mala byť umiestnená aj na území Rakúska.

    Trošku mi pripadá zvláštne, keď sa ma pýtajú niektorí novinári, načo nám to je. Prečo teda chceme zase pomáhať Rusom? Takto sa ma priamo spýtali niektorí novinári. Na takéto otázky sa ťažko odpovedá. Ale myslím si, že netreba poslancom Národnej rady zdôrazňovať, aký obrovský význam by takáto železničná vetva mala nielen pre Slovensko, ale pre celú Európu, nehovoriac o možnosti rozvoja prístavu na Dunaji, bratislavského letiska. Preto tento projekt má plnú podporu vlády Slovenskej republiky a ak je informácia, že začiatok výstavby môže byť už v roku 2010 relevantná, môžeme to len a len privítať.

    Ďalšia veľká téma bola téma dobudovania Cyklotrónového centra na Slovensku. Je to unikátny projekt, ktorý, žiaľ, stále nevieme dokončiť z toho dôvodu, že došlo k zmene kurzu medzi korunou a USD a tento projekt sa realizoval v rámci deblokácie ruského dlhu. Ruská strana potvrdila, že technologické zariadenie, ktoré má dodať na územie Slovenskej republiky, je k dispozícii, my sme zagarantovali, že do konca roka toto zariadenie odoberieme a že Cyklotrónové centrum na Slovensku bude dokončené tak, ako bolo pôvodne plánované. Myslím si, že zariadenie, ktoré je svojho druhu unikátne v Európe, by bolo škoda nedokončiť. Ruská strana dokonca navrhla možnosť dofinancovať tento projekt, pokiaľ vláda Slovenskej republiky bude mať ťažkosť nájsť dostatok finančných zdrojov v našom prostredí.

    Pokiaľ ide o ďalšie témy, hovorili sme o možnosti spolupráce v oblasti vojensko-obranného priemyslu. Tu sme ponúkli kapacity vojenských oprávarenských podnikov, ako aj ďalšie kapacity, ktoré máme na území Slovenskej republiky, na možnú spoluprácu. Avšak, a to opäť zdôrazňujem, pri plnom rešpektovaní toho, že Slovensko je členským štátom Európskej únie a členským štátom Severoatlantickej aliancie.

    Myslím si, vážené dámy a páni, že to je k obsahu návštevy pána predsedu vlády Ruskej federácie asi všetko. Hodnotím ju ako úspešnú, hodnotím ju ako návštevu, ktorá potvrdzuje, že v zahraničnej politike vlády Slovenskej republiky je pragmatizmus, je ekonomická dimenzia a tieto dva charakteristické prvky zahraničnej politiky mienime rozvíjať aj ďalej.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán premiér.

    Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán premiér, nemám doplňujúcu otázku a chcem sa vám veľmi pekne poďakovať za vyčerpávajúcu odpoveď. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Michal Lukša. Otázka znie: „Vážený pán predseda vlády, mohli by ste nám priblížiť význam návštevy ruského ministerského predsedu pána Zubkova v Slovenskej republike?“

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, musel by som zopakovať iba to, čo som povedal v prvej otázke, takže ak je spokojnosť s touto otázkou, ja by som sa k nej viacej nevyjadroval.

  • Chcete položiť nejakú doplňujúcu otázku, pán poslanec?

  • Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Ľubomír Petrák. Otázka znie: „Vážený pán premiér, ako hodnotíte návštevu ruského premiéra v Slovenskej republike? Aké sú konkrétne výsledky návštevy?“

  • Hodnotím ju, pán poslanec, veľmi dobre. Ak máte doplňujúcu otázku, rád odpoviem.

  • Máte doplňujúcu otázku, pán poslanec? Nie.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Peter Obrimčák. Otázka znie: „Vážený pán predseda vlády, čo by ste vyzdvihli ako dôležité z vášho stretnutia s premiérom Ruska pánom V. Zubkovom?“

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Že sme sa dohodli na viacerých dôležitých ekonomických projektoch. Ak máte doplňujúcu otázku, rád odpoviem.

  • Nech sa páči, pán poslanec. Máte doplňujúcu otázku?

  • Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Oľga Nachtmannová: „Vážený pán premiér, aké je hlavné posolstvo summitu progresívnych lídrov, konaného začiatkom apríla v Londýne?“

    Nech sa páči, pán premiér, odpovedajte.

  • Ďakujem za otázku. Veľmi stručne. Išlo o summit, ktorý zvolal britský premiér Gordon Brown a zúčastnili sa na ňom premiéri, ktorí sú orientovaní od stredu doľava z viacerých európskych krajín, z Latinskej Ameriky, ale aj z Afriky. Hlavné posolstvo tohto summitu spočíva v tom, že hospodársky rast a stabilné finančné inštitúcie samy osebe nie sú schopné vyriešiť chudobu alebo nezamestnanosť. Je omyl, ak sa niekto domnieva, že prirodzene tieto veci sa riešia s hospodárskym rastom a s tým, ako nám silnejú finančné a kapitalizačné trhy. Práve naopak, vlády v takýchto štátoch, ktoré majú silný hospodársky rast a silné finančné inštitúcie, musia byť veľmi aktívne a musia používať princípy solidarity a prerozdeľovania, aby väčšina mala prospech z hospodárskeho rastu. Toto som zdôraznil aj vo svojom vystúpení na summite v Londýne a myslím si, že to je politika, ktorá je typická pre sociálnodemokratické vlády.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán premiér. Zároveň oznamujem, že uplynul čas, ktorý je vyčlenený na otázky a odpovede pre predsedu vlády.

    Ďalej budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvú otázku položila pani poslankyňa Mária Sabolová a otázku položila ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky pánovi Ivanovi Valentovičovi. Otázka znie: „Aká je vaša predstava, pán minister, o rodinnom lekárovi?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte aj ukončenie odpovede.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, vážené dámy, vážení páni, pojem rodinný lekár nie je v platnej právnej úprave vôbec vymedzený. V súčasnosti je ambulantná zdravotná starostlivosť poskytovaná lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre dospelých a lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast. Lekár poskytujúci všeobecnú starostlivosť pre deti a dorast poskytuje zdravotnú starostlivosť pacientom od 0 rokov do 18 rokov a 364 dní. V prípade študujúceho dorastu môže poskytovať zdravotnú starostlivosť do veku 28 rokov.

    Lekár poskytujúci všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre dospelých, ako aj lekár poskytujúci všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast majú vyhradené hodiny pre návštevy pacienta, preto majú možnosť oboznámiť sa s rodinným prostredím, v ktorom pacient žije. Ak získa lekár špecializáciu v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo aj pediatria, môže poskytovať zdravotnú starostlivosť pacientom bez vekového obmedzenia. Napriek uvedenému takýto lekár nespĺňa atribúty rodinného lekára aj s prihliadnutím na slobodnú voľbu lekára. Vo všeobecnosti zavedenie inštitútu rodinného lekára by bol proces náročný z hľadiska rozsahu požadovaných vedomostí. Okrem toho každá veková kategória pacientov má svoje výrazné špecifiká. V prípade rodinného lekára by bolo tiež veľmi náročné zabezpečiť hygienicko-epidemiologický štandard ambulancie, ktorá by slúžila súčasne pre novorodenca, ako aj pre seniora. Zavedenie inštitútu rodinného lekára by si vyžadovalo širokú odbornú, ale aj laickú diskusiu, na základe ktorej by sa dali zvážiť a posúdiť všetky možné pozitíva, ale aj negatíva tohto inštitútu s prípadným porovnaním so skúsenosťami v iných európskych krajinách. Napriek uvedenému, zavedenie inštitútu rodinného lekára nie je v súčasnom období prioritou smerovania nášho zdravotníctva.

    Ak by som mohol ešte uviesť, dovolím si uviesť vyjadrenie pána doc. Gajdošíka, hlavného odborníka pre všeobecné lekárstvo, ktorý vyhlásil: „V stredoeurópskom regióne nemá tento typ lekára tradíciu. Okrem toho mnohí lekári niečo na tento spôsob vykonávajú už dnes.“ Podľa neho máme kvalitnú trojnáhradu za rodinného lekára, máme pediatra, praktického lekára pre dospelých a gynekológa.

    Ak sa zamyslíme nad možnými výhodami a nevýhodami realizácie rodinného lekára, tak medzi výhody rodinného lekára môžeme považovať to, že podrobne pozná všetky minulé i súčasné choroby svojich pacientov, pozná aj dedičné choroby pacientov, dokáže preto niekedy skôr určiť pôvod ochorenia, má viac času na pacienta, dlhšie sa mu venuje a podrobnejšie informuje o ochorení a liečebnom postupe. Možno ďalšia výhoda je, že kontroluje stav svojho pacienta aj priebežne počas ochorenia, nie až na kontrole. Vykonáva ďalej pravidelné periodické prehliadky a možno pacient nestráca toľko času v ambulancii lekára.

    Nevýhody, ktoré prináša systém rodinného lekára, pre lekára, samozrejme, musí si doplniť vzdelanie, často lieči všetkých členov rodiny, teda od malých detí až po starých ľudí. Musí za svojimi pacientmi dochádzať, čo je takisto časovo aj finančne náročné. A často, pokiaľ by ambuloval v mieste bydliska pacienta, nemá k dispozícii všetky potrebné prístroje na vyšetrenia. Toľko asi, čo sa týka rodinného lekára.

    Chcel by som ešte upozorniť na skutočnosť, že na svete existujú, samozrejme, rôzne modely poskytovania starostlivosti v prvom kontakte, či už ide o rodinného lekára alebo ide o tzv. GP a z tých charakteristík, ktoré sú známe zo zahraničia, tak GP, ktorý sa vyskytuje v anglosaských krajinách, je lekár, ktorý sa špecializuje v oblasti rodinnej medicíny a ktorý je lekárom poskytujúcim primárnu starostlivosť. GP lieči akútne a chronické choroby a poskytuje preventívnu starostlivosť a zdravotnú výchovu ľuďom každého veku a pohlavia. Títo lekári majú špecifické zručnosti v liečení ľudí s mnohorakými zdravotnými problémami a pridruženými chorobami. Ako som už povedal, pojem všeobecný lekár je bežný v Írsku, Veľkej Británii, v niektorých iných krajinách Britského spoločenstva a aj v Bulharsku. V niektorých krajinách sa im hovorí aj physician a tento výraz sa používa pri určitých špeciálnych lekárskych profesiách, najmä v internej medicíne. O tom, že činnosť GP je skutočne od krajiny ku krajine rôzna, svedčí aj skutočnosť, že v niektorých krajinách sa tzv. GP môžu starať aj o hospitalizovaných pacientov, ak majú tzv. nemocničné privilégiá, môžu vykonávať drobné chirurgické zákroky alebo dokonca pôrodníctvo.

    V minulosti GP často vykonávali viac väčších chirurgických zákrokov. Dokonca sú uvádzané prípady, kedy vyberali mandle, operovali pruh, dokonca aj slepé črevo. Vo vidieckych oblastiach mnohých krajín OECD takýto spôsob lekárskej praxe pokračuje. Avšak v rámci medzinárodného hodnotenia vo svetovom meradle v posledných dekádach možno konštatovať nárast počtu a druhov špecializácií lekárskych profesií, ktorý je sprevádzaný nepretržitým klesaním podielu rodinných lekárov.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán minister, dostali sme informáciu o tom, ako to funguje u nás v zdravotnom systéme všeobecných lekárov pre dospelých a deti. Dostali sme dokonca aj takú informáciu, aké sú výhody a nevýhody takéhoto typu rodinného lekára. A tam by som sa zastavila pri tom, že hovoríte, že nevýhodou je to, že by mal dochádzať za pacientom.

    Mne sa zdá, že by som očakávala od vás skôr, aká je výhoda pre pacienta, aby on nemusel dochádzať len za lekárom. Asi zrejme to boli výmenné lístky, aby sme pacienta donútili chodiť k lekárovi, a nie aby sme sa mu zdravotnú starostlivosť pokúsili priblížiť aj v tom domácom prostredí tak, ako ste hovorili, v čase, ktorý nemá určený na ordinačné hodiny. A dokonca ste povedali, že nie je to prioritou tejto vlády. Chcem sa opýtať, nemalo by byť aj toto prioritou tejto vlády zaviesť rodinného lekára, trošku sadnúť s odbornou verejnosťou, ako to, že pacientov šikanujem a zaťažujem výmennými lístkami, aj takými, ktoré nie sú potrebné.

    Hovorili ste, pán minister, aj o tom, že v okolitých krajinách takýto typ lekára nie je. Možno sa tak presne nevolá, že rodinný lekár, ale takýto typ pacientov je aj v neďalekom, pardon, lekárov aj v neďalekom Maďarsku. Závisí len od toho, akým spôsobom je zadefinovaný ten lekár, ktorý by tú starostlivosť vykonával aj pri lôžku alebo v domácom prostredí pacienta.

    A ešte jedna otázka súvisí s tým. Nemyslíte si, pán minister, že by bolo treba zaviesť do systému vzdelávania a ďalšieho vzdelávania pre všeobecné lekárstvo aj systém vzdelávania, pretože my síce máme...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Myslím si, že sme sa celkom nerozumeli. Ja som hovoril o nevýhodách, ktoré sú popisované v zahraničí. Ja som nehovoril o nevýhodách, ktoré sú na Slovensku, pretože my nemáme rodinného lekára. Takže to, čo som menoval, tie výhody a nevýhody, sú skúsenosti len zo zahraničia, ako ich oni popisujú. To je prvá vec.

    Čo sa týka výmenných lístkov, ja som teda presvedčený o tom, že je to síce vaša srdcová záležitosť, ale pokiaľ ste počúvali moje minulotýždňové vystúpenie na otázku pána poslanca Markoviča, kde som odcitoval koncepciu všeobecného lekárstva, myslím si, že tam bolo evidentné, čo je náplňou práce všeobecného lekára na Slovensku. A jasne tam bolo povedané, že všeobecný lekár na Slovensku má byť „gate keep-rom“. On má otvárať, on má viesť pacienta po systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti.

    Myslím si, či s tým súhlasíte, alebo nesúhlasíte, je to trend, ktorý čoraz častejšie prevažuje vo všetkých krajinách a nedávne stretnutie predstaviteľov zdravotníctva v Ríme, ktoré sa uskutočnilo mimochodom minulý týždeň, hovorilo presne o tom, že všeobecný lekár má byť ten, ktorý má pacienta vyšetriť a v rámci svojej kompetencie rozhodnúť, či dokáže toho pacienta liečiť sám alebo ho odporučí na špeciálne vyšetrenie k špecialistovi. Ja som opakovane povedal, že výmenné lístky sa svojím spôsobom prezentujú ako papier, ktorý je podaný vo dverách sestrou pacientovi. Ale nám o to nejde. Ani zákon nehovorí o tom. Zákon hovorí o odporúčaní. To znamená – a pevne veríme, že to nastane –, že všeobecný lekár sa bude venovať každému jednému pacientovi a na základe posúdenia jeho zdravotného stavu rozhodne, či takýto pacient má ísť ďalej k špecialistovi.

    Čo sa týka Maďarska, skutočne neviem hodnotiť túto situáciu, nepoznám situáciu v Maďarsku. Chcem len povedať jednu vec. Tak ako som povedal, každá krajina má svoj vlastný systém. Ak budete súhlasiť, môžem vám odovzdať nejaké poznatky, sú síce v angličtine, ale hovoria o práci GP a hovoria o práci GP v Brazílii, v Kanade, Spojených štátoch, v Austrálii, v Indii, v Pakistane, Francúzsku, Holandsku, Španielsku, Spojenom kráľovstve, v Írsku. Takže, pokiaľ budete mať záujem, sú vám k dispozícii.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Vaľová ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, oslovili ma občania Humenného, aby som sa spýtala, aký zámer má ministerstvo financií a NBS s pobočkou NBS v Humennom. Plánuje sa v budúcom období s rozšíreným poskytovaním služieb v tejto pobočke?“

    Na otázku bude odpovedať pán minister Jahnátek. Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, dovoľte mi, aby som prečítal odpoveď.

    Národná banka Slovenska má na území Slovenskej republiky okrem svojho ústredia deväť expozitúr. Ostatnú analýzu využívania svojich expozitúr bankami a ostatnými subjektmi pripravila Národná banka Slovenska v II. polroku v roku 2006.

    Banková rada NBS zároveň v júni minulého roku schválila stratégiu zavedenia eura do hotovostného peňažného obehu a sťahovanie a ničenie slovenskej meny, ktorá vychádza z aktuálneho stavu a zohľadňuje súčasné materiálno-technické a personálne zabezpečenie svojich expozitúr.

    Národná banka Slovenska prijala tiež rozhodnutie, podľa ktorého by sa rozsah vykonávanej činnosti v jej expozitúrach nemal meniť až do konca roku 2009. Pokiaľ Slovensko zavedie menu euro do hotovostného peňažného obehu podľa plánovaného termínu k 1. januáru 2009, ovplyvní to aj samotnú činnosť Národnej banky Slovenska a jej expozitúr v tejto oblasti. V súčasnosti je ťažké predpokladať, aký bude mať vplyv zavedenie eura do hotovostného peňažného obehu na vykonávanie emisnej a pokladničnej činnosti v expozitúrach Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska opätovne prehodnotí fungovanie a organizačno-technické zabezpečenie všetkých svojich expozitúr na základe praktických skúseností v prvom roku fungovania spoločnej meny euro.

    V súčasnosti expozitúra Humenné vykonáva len úschovu a spracúvanie hotovosti. V praxi to znamená, že nemá priamy kontakt s bankami, ani s fyzickými osobami. Nad rozšírením poskytovaných služieb v tejto expozitúre však Národná banka Slovenska neuvažuje.

    Skončil som.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Tibor Bastrnák. Pána poslanca tu nevidím. Nie je prítomný. A pardon. Takže pán Tibor Bastrnák otázku položil ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky pánovi Ivanovi Valentovičovi. Otázka znie: „Pán minister, čím vysvetľujete neúmerný nárast dlhu zdravotníctva za vášho ministrovania?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán poslanec, vážené dámy, vážení páni, dlh zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva k 31. 12. 2005 predstavoval 2,03 mld. Sk. Ak k tejto sume pripočítame ešte dlh, ktorý pred 1. 1. 2005 nebol sledovaný a ani v rámci metodiky sledovania a evidovania dlhu v zdravotníctve v oficiálnych štatistikách vykazovaný, nakoľko mal byť v plnom rozsahu vysporiadaný akciovou spoločnosťou Veriteľ, celkový dlh zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva k 31. 12. 2005 sa zvýši na 2,814 mld. Sk.

    Ku koncu minulého roka, t. j. k 31. 12. 2007 bol dlh zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva vykazovaný vo výške 5,8 mld. Sk. Pri započítaní už čiastočne vysporiadaného dlhu spred 1. 1. 2005 celkový dlh predstavuje 5,89 mld. korún. Vývoj dlhu zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva v najväčšej miere ovplyvnilo zvyšovanie miezd zamestnancov, ktoré zamestnávatelia museli realizovať bez príslušného finančného krytia v zmysle kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa medzi Asociáciou fakultných nemocníc a Slovenským odborovým zväzom zdravotníctva a sociálnych služieb. Išlo o zvyšovanie miezd o 10 % najprv k 1. máju 2006, následne k 1. decembru 2006 rovnako o 10 %.

    V roku 2007 opäť došlo k 1. 6. k ďalšiemu zvýšeniu miezd o 10 %. V celkovom finančnom vyjadrení tieto tri etapy zvyšovania miezd predstavovali nárast mzdových prostriedkov a odvodov o 3,55 mld. Sk. Z vyššie uvedeného vyplýva, že iba náklady na finančne nekryté zvyšovanie miezd navýšili celkový dlh zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva o 3,55 mld.

    To znamená, že počas pôsobenia súčasnej vlády v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva okrem spomínaných 3,55 mld. vynaložených na zvyšovanie miezd, reálne došlo k navýšeniu dlhu iba o 259 mil. korún. Samozrejme, že ekonomickú situáciu zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva sťažovali a i naďalej sťažujú opatrenia predchádzajúceho vedenia rezortu súvisiace s odštátnením tzv. lukratívnych činností zdravotníckych zariadení, ktoré dokázali generovať zisk. Išlo najmä o nukleárnu a molekulárnu medicínu, patológiu, mimotelovú a eliminačnú liečbu, tzv. dialýzu, klinickú biochémiu, hematológiu, mikrobiológiu, magnetickú rezonanciu, CT vyšetrenia, RTG pracoviská, vybrané špecializované ambulancie, lekárne a podobne. Odchod týchto ziskových činností a zariadení prehĺbil stratové hospodárenie štátnych zdravotníckych zariadení.

    Dovolím si uviesť konkrétny príklad finančných dopadov, ktoré vo Fakultnej nemocnici Bratislava spôsobilo odštátnenie lukratívnych činností. Iba pri 5 odštátnených činnostiach predstavuje ročná strata takmer 36 mil. korún. Po celú dobu platnosti nájomných vzťahov spôsobí tento pre zdravotnícke zariadenia nevýhodný krok stratu pre fakultnú nemocnicu vo výške 413,7 mil. korún, čo je suma bez hodnotenia vplyvu inflácie medziročného rastu výkonnosti a zmeny cenovej úrovne bodov.

    Ďakujem, skončil som.

  • Pani poslankyňa, pán poslanec, pardon, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Vaľová. Túto otázku sme však už zodpovedali.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Sárközy. Pani poslankyňa je tu. Otázku položila ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, aktuálny dlh v rezorte zdravotníctva je vyše 8 mld. korún a má rastúci trend. Ako sa k tomu staviate? Disponuje vaše ministerstvo voľnými zdrojmi na oddlženie zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva?“

    Za pána ministra bude odpovedať pán minister Jahnátek. Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, dovoľte, aby som takisto prečítal túto odpoveď.

    Vážená pani poslankyňa, vaša informácia o výške dlhu v rezorte zdravotníctva vo výške 8,1 mld. korún pravdepodobne vychádza zo správy o vývoji dlhov v rezorte zdravotníctva k 31. 12. 2007, ktorú spracovalo ministerstvo zdravotníctva a ktorá sa v súčasnosti nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Z predmetného materiálu vyplýva aj skutočnosť, že na tejto sume sa rozhodujúcou mierou podieľajú zdravotnícke zariadenia, a to v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva sumou 5,8 mld. korún, zariadenia, ktoré boli transformované na akciové spoločnosti sumou 6 mil. korún a zariadenia, ktoré boli delimitované na obce a vyššie územné celky, ako i transformované na neziskové organizácie výškou 2,2 mld. korún. Zdravotné poisťovne sa podieľajú sumou 72 mil. korún.

    Materiál zároveň porovnáva vývoj týchto záväzkov podľa jednotlivých typov subjektov, ktoré v porovnaní so stavom k 31. 5. 2005 predstavujú pri zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva nárast o 3,8 mld. korún, pri zariadeniach transformovaných na akciové spoločnosti udržiavanie vyrovnaného hospodárstva a pri zdravotníckych zariadeniach delimitovaných na obce a vyššie územné celky a transformovaných na neziskové organizácie je pokles o 230 mil. korún.

    Zdravotné poisťovne v sledovanom období vykázali pokles dlhov o 1,1 mld. Sk. K disponibilným zdrojom v rezorte zdravotníctva môže ministerstvo financií uviesť nasledovné skutočnosti. Na objeme zdrojov v rezorte zdravotníctva predstavujú rozhodujúci podiel zdroje zdravotných poisťovní, ktorých príjem v sledovanom období, t. j. v rokoch 2005 – 2007 dosiahol úroveň od 69,7 mld. v roku 2005, vrátane nefinančných zápočtov oddlženia prostredníctvom spoločnosti Veriteľ, po 88,3 mld., ktoré mali zdravotné poisťovne k dispozícii podľa predbežných údajov v roku 2007. Zdroje zdravotných poisťovní tak v roku 2005 – 2007 vzrástli o 26,7 %. Výrazné tempo rastu zdrojov zdravotných poisťovní ovplyvnil predovšetkým rast zdrojov z výberu poistného od ekonomicky aktívnych osôb. Rast týchto zdrojov sa v rokoch 2005 – 2007 pohyboval od 5,9 mld. po 6,2 mld., pričom do roku 2005 tento nárast medziročne predstavoval iba čiastku 3,5 mld. Sk.

    Pri hodnotení zdrojov zdravotných poisťovní je potrebné uviesť, že na zvýšení tempa rastu zdrojov zdravotných poisťovní sa podieľala i zmena podielu podmienok platby poistného plateného štátom, ktorá bola v roku 2005 viazaná na referenčnú veličinu priemernej mzdy a sadzbu 4 % zo zákonom určeného vymeriavacieho základu. Vláda zároveň zvyšovala percento sadzby, ktoré v roku 2007 predstavovalo 4,33 %, na rok 2008 je určená vo výške 4,5 %. Okrem zdrojov zdravotných poisťovní plynuli v sledovanom období do rezortu zdravotníctva ďalšie verejné zdroje, a to prostriedky štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtových kapitol ministerstva zdravotníctva, ministerstva obrany a ministerstva vnútra, prostriedky určené na oddlženie rezortu prostredníctvom spoločnosti Veriteľ a prostriedky z rozpočtov obcí a vyšších územných celkov.

    Po zohľadnení uvedených zdrojov boli rezortu zdravotníctva poskytnuté verejné zdroje v celkovej výške v roku 2005 v sume 81,1 mld. Sk, v roku 2006 84,1 mld. korún a v roku 2007 mal rezort k dispozícii spolu 92,5 mld. Sk z verejných zdrojov. Pri hodnotení objemu zdrojov v rezorte zdravotníctva sa však nemôžeme venovať iba verejným zdrojom, ktoré do neho plynú. Viaczdrojový systém financovania rezortu zdravotníctva umožňuje i vstup súkromných zdrojov, ktorý podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky vzrástol v sledovanom období o 37,3 %, a to 20,4 mld. Sk v roku 2005 na 28 mld. Sk, ktoré sa očakávajú v roku 2008.

    Celkový objem zdrojov v rezorte, t. j. verejných i súkromných zdrojov, tak v roku 2005 dosiahol 101,5 mld. Sk, v roku 2006 107 mld. korún a v roku 2007 celkovo 120,5 mld. Sk. Pri analyzovaní objemu zdrojov plynúcich do rezortu zdravotníctva ministerstvo financií dosiaľ nezaznamenalo nerovnomernosť v ich vývoji a predpokladá, že výrazné zvýšenie tempa rastu disponibilných zdrojov v rezorte v sledovanom období je ovplyvnené výkonnosťou ekonomiky a zmenami legislatívneho prostredia rezortu. Zároveň predpokladá, že uvedený trend bude pokračovať i v nasledujúcich obdobiach. V nadväznosti na uvedené ministerstvo financií po prvé nevidí dôvod, aby štát umelo vstupoval do finančných vzťahov v rezorte formou oddlžovania a po druhé vidí priestor na riešenie zadlženosti v rezorte zdravotníctva v prijatí adresných opatrení, ktoré vytvoria predpoklad na optimalizáciu organizačného a inštitucionálneho zabezpečenia rezortu a z neho následne vyplývajúcu optimalizáciu vnútorných finančných tokov, napríklad opatrenia, ktoré sú priebežne prijímané zo strany vecne príslušného rezortu ako optimalizácia siete zdravotníckych zariadení a podobne.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa, chcete doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem za tlmočenie odpovede pána ministra financií a pán minister, ušetrím vás o doplňujúcu otázku. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Sabolová. Otázku položila ministrovi obrany Slovenskej republiky pánovi Jaroslavovi Baškovi. Otázka znie: „Aký je stav vybavených a nevybavených jednorazových príspevkov pre občanov zaradených do táborov nútených prác (PTP)?“

    Na otázku bude odpovedať pán minister Kubiš. Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, skutočne mám tú česť odpovedať menom pána ministra Bašku, a preto si dovolím prečítať túto odpoveď.

    Vážená pani poslankyňa, 1. januára roku 2005 nadobudol účinnosť zákon č. 726/2004 Z. z. o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 – 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách. Ide o osoby, ktoré sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a boli ako politicky nespoľahlivé zaradené do vojenských táborov nútených prác a pozostalé manželky po nich. Oprávnené osoby si mohli podať žiadosť na ministerstvo obrany do 31. decembra 2005 a ministerstvo malo vyplatiť príspevok do 31. decembra 2007. Zákonom č. 612/2005 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 30. decembra 2005 a ktorým sa menil citovaný zákon, bolo možné podať žiadosť do 30. júna 2006. K uvedenému dátumu vecne príslušné oddelenie vojnových veteránov a vydávania osvedčení odboru riadenia štátnej správy ministerstva zaevidovalo spolu 5 387 žiadostí.

    V zákonom stanovenej lehote prvostupňový správny orgán všetky žiadosti preskúmal a rozhodol o nich. K dnešnému dňu druhostupňový správny orgán, rozkladová komisia ministra obrany ešte rozhoduje v 253 žiadostiach. Ide o veľmi zložité prípady, kedy žiadatelia boli vyzvaní na doloženie dokladov preukazujúcich ich politickú nespoľahlivosť, pretože doteraz v doložených dokladoch nebola jednoznačne preukázaná.

    1. novembra 2007 nadobudol účinnosť zákon č. 467/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa citovaný zákon. Oprávnená osoba, o ktorej žiadosti bolo do 1. novembra 2007 právoplatne rozhodnuté a spĺňa zákonom stanovené podmienky, mohla podať do 30. novembra 2007 ministerstvu žiadosť o priznanie príspevku. Ministerstvo takýchto oprávnených žiadostí, opakovaných, zaevidovalo 49. Zároveň bolo zaevidovaných 68 neoprávnených žiadostí. Ide o žiadosti, ktoré nespĺňajú podmienku ustanovenia § 5c ods. 2 zákona, boli podané prvýkrát, resp. žiadateľmi sú osoby zaradené do technických práporov a vojenských banských oddielov alebo deti oprávnených osôb, ktoré podľa zákona nemajú na jednorazový peňažný príspevok nárok.

    Na konanie a rozhodnutie o oprávnených žiadostiach sa primerane použijú ustanovenia § 5 zákona, t. j. preskúmanie žiadosti a rozhodnutie do jedného roka možnosť podať rozklad, o ktorom sa rozhodne do 6 mesiacov a následne vyplatenie príspevku.

    Pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, chcete doplňujúcu otázku položiť? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Asi na otázku mi bude veľmi ťažko odpovedať pán minister zahraničných vecí. Chcem len povedať a poprosiť ho o tlmočenie, že verím, že z tých 68 neoprávnených skutočne sú všetky neoprávnené, lebo technické prápory, ktoré boli premenované v období 1954 z vojenských táborov nútených prác, zahŕňali aj tých, ktorí boli politicky nespoľahliví. Ale hovorím, nedám otázku, aj keď mám ohľadne politickej nespoľahlivosti, budem to tlmočiť pánu ministrovi obrany potom. Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položila opäť pani poslankyňa Mária Sabolová a otázku položila ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky pánovi Ivanovi Valentovičovi. Otázka znie: „Koncepcia tvorby katalógu/zoznamu zdravotných výkonov je na pripomienkovom konaní. Čo iné ako informáciu prináša odbornej verejnosti?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky uložila ministerstvu zdravotníctva vypracovať koncepciu tvorby katalógu/zoznamu zdravotných výkonov na základe plánu práce vlády Slovenskej republiky na rok 2008. Predkladaná koncepcia charakterizuje toho času platný katalóg zdravotných výkonov, práce ktoré boli na katalógu zdravotných výkonov doteraz vykonané, špecifikuje dôvody, pre ktoré je potrebné vypracovanie komplexného katalógu zdravotných výkonov, predkladá návrhy riešenia ďalšieho postupu jeho tvorby.

    V predkladanom návrhu sú charakterizované dve alternatívy. Prvá alternatíva – Katalóg N, ktorý vychádza z nomenklatúry CPT Americkej lekárskej asociácie, SNOLAMEDU a klasifikácie NOMESCO pre chirurgické výkony. Predstavuje zásadnú a radikálnu zmenu vo filozofii triedenia a definovania zdravotných výkonov, preto nebol pozitívne prijatý časťou odbornej verejnosti.

    Druhá alternatíva – Katalóg P, toho času platný katalóg zdravotných výkonov. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky návrhom druhej alternatívy zohľadňuje stanoviská odborných spoločností, Slovenskej lekárskej spoločnosti, predsedov odborných pracovných skupín katalogizačnej komisie, ako aj Slovenskej lekárskej komory a Slovenskej komory zubných lekárov.

    Pri predkladaní koncepcie tvorby katalógu/zoznamu zdravotných výkonov vychádzalo ministerstvo zdravotníctva zo smernice a metodického pokynu na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády, z ktorých vyplýva predloženie materiálu na medzirezortné pripomienkové konanie. Ide o koncepčný materiál, ktorý určuje ďalší postup tvorby katalógu zdravotných výkonov. Odborná verejnosť sa na príprave katalógu zúčastňuje prostredníctvom odborných pracovných skupín, katalogizačnej komisie pre zdravotné výkony. Odborné pracovné skupiny boli menované na základe návrhov odborných spoločností.

    Len na ilustráciu, prečo bolo potrebné sústrediť sa na koncepciu tvorby katalógu, aj keď sčasti už bolo v tom mojom vystúpení zdôvodnené, je v podstate veľmi ťažké rozhodnúť, ktorú formu zvoliť pri príprave katalógu do budúcnosti. Diskusia o tom, ako katalogizovať výkony, je v podstate diskutovaná alebo vedie sa vo všetkých krajinách nielen Európy, ale na celom svete. Totižto Katalóg zdravotných výkonov slúži nielen pre odbornú verejnosť, ale má hlavne informatický význam a môže byť veľmi dobrým spojivom pre zjednotenie informatizácie minimálne v rámci Európskej únie. Len pre vašu informáciu, v súčasnosti sú používané rôzne systémy v rôznych krajinách na svete. V Spojených štátoch amerických je používaný tzv. systém ICD 10 PCS. V niektorých ďalších krajinách je používaný tzv. NOMESCO, v Austrálii je používaný tzv. ACHI, vo Francúzsku CCAM. Nechcem zachádzať do podrobností, pretože sú to skutočne výrazne technické podrobnosti. Len na ilustráciu ACHI katalóg, ktorý je zároveň austrálskym DAG systémom, sa používa napríklad v Austrálii, na Novom Zélande, v Saudskej Arábii, v Slovinsku, Turecku, Írsku, v Rumunsku a v niektorých krajinách Ázie. Ako som už povedal, ICD 10 je používaný v Spojených štátoch amerických a momentálne sa v Spojených štátoch amerických vedie ťažká diskusia o tom, že tento katalóg je nevyhovujúci a treba ho prerobiť. Snomed ako jeden z ďalších katalogizačných nástrojov popisuje napríklad 310 000 zdravotníckych pojmov, 790 000 popisov, 923 000 definovaných vzťahov.

    Čiže, ako vidno z uvedeného, je to skutočne neuveriteľná práca dať dokopy katalóg a vybrať taký katalóg, ktorý bude kompatibilný s katalógmi minimálne, ktoré sa používajú vo viacerých krajinách, aj keď k tomu zjednoteniu podľa mojich informácií len na úrovni Európskej únie nepríde skôr ako možno o 5, niektorí skeptici tvrdia až o 10 rokov. Len na ilustráciu v Dánsku Snomed pripravovalo tri roky 30 ľudí, ktorí boli zapojení do práce na tomto katalógu. Veľká diskusia ohľadom katalógov sa, samozrejme, vedie nielen na Slovensku, ako som už povedal, vedie sa aj všade vo svete. Vedie sa aj v Českej republike. Takže koncepcia, ktorá je predložená na pripomienkové konanie, je koncepcia, ktorou chceme zabezpečiť možno jednotnosť názorov na to, ako by Slovensko malo pristupovať k tvorbe katalógu.

    Ďakujem. Skončil.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán minister, veľa hovoríte, ale málo výpovedné je to, čo poviete. To, čo ste prečítali alebo predniesli, sme si mohli v tej koncepcii prečítať. Je to 15 – 20 strán na internete. Moja otázka ale skôr znie a znela, kedy konkrétnejšie predložíte koncepciu, lebo tento katalóg, lebo vy ste predložili koncepciu tvorby, ale tento katalóg je správna cesta, je to dobrý krok, už za minulej vlády bol spracovaný. Vy hovoríte v tom svojom materiáli, či ho budeme opravovať alebo pôjdeme tvorbou nového katalógu, ale o samotnej koncepcii hovoríte v tom materiáli na jeden a pol strane možno z tých 15 – 20 strán.

    Ja si dovolím vám pripomenúť aj to, že vaše úsmevné vystúpenia na začiatku, keď začínate svoje odpovede na otázky, sú také neprístojné, pretože ja reprezentujem aj odbornú verejnosť, ale aj laickú verejnosť a ja si vyprosím, aby ste komentovali takýmto gestom otázky poslancov, ktorých zrejme aspoň vy, verím, z tohto rezortu, aj keď nie sú zdravotníci, považujete za partnerov. A preto sa vás chcem spýtať, pán minister, kedy očakávate, že bude na odbornom pripomienkovom konaní konkrétnejšia koncepcia, aby sa k nej odborná verejnosť mohla vyjadriť. Pretože ja tu citujem z e-mailov, ktoré mi poslali odborníci. Už sú trochu unavení z toho, ako sa tu spochybňuje to, čo bolo urobené, ako neexistujú konkrétne kroky, ktoré by boli trvalé. Ja viem, že to nie je ľahký proces, že je to komplikovaná tvorba, ale bude veľmi potrebná pre budúcnosť a ja len vám držím palce, aby vám ten katalóg...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • No je veľmi ťažké reagovať hlavne na tú prvú časť. Neviem, či sa usmievam, alebo neusmievam, nemám pred sebou zrkadlo, takže nehnevajte sa, nevidím sa. A pokiaľ sa usmievam, určite to nie je preto, že by som si vás nevážil, možno chcem nadviazať bližší a lepší kontakt medzi nami. Takže to je k tomu usmievaniu sa. Skutočne nemám absolútne žiadny záujem na znevažovaní alebo niečo podobné. Takže na to, prosím vás, na to zabudnite.

    Čo sa týka samotnej koncepcie. Ten materiál je daný na to, aby sa odborná verejnosť vyjadrila, či ísť alternatívou II., ktorú navrhuje vláda v rámci pripomienkového konania alebo sa vrátiť k alternatíve I., ktorá sa ukazuje v tejto chvíli ako neprijateľná pre slovenskú lekársku spoločnosť pre Slovenskú lekársku komoru. Čiže v tomto smere evidentne chceme, aby sa k tomu vyjadrila odborná verejnosť.

    Čo sa týka prác na katalógu, myslím si, že pokiaľ máte k dispozícii materiály, ktoré už boli dávnejšie vydané, ten termín dokončenia prác na katalógu je rok 2009. Čiže potom v roku 2009, keď budú dokončené práce na katalógu, ja predpokladám teda na alternatíve č. II., potom bude známe, v akej forme, v akej štruktúre katalóg uzrie svetlo sveta.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Vaľová. Na túto otázku sme už odpovedali.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Sárközy podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny pánovi Dušanovi Čaplovičovi. Otázka znie: „Vážený pán podpredseda, predstavitelia slovenskej samosprávy v Mlynkoch žiadajú o pomoc pri zabezpečovaní svätých omší v slovenskom jazyku. Aký je váš názor na ich požiadavky?“

    Za pána Čaploviča, za pána podpredsedu vlády Čaploviča bude odpovedať pán minister Kubiš. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, odpovedám na túto otázku namiesto pána podpredsedu vlády, pána Čaploviča a prečítam pripravenú odpoveď.

    Vážená pani poslankyňa, uvedomujem si, že v oblasti používania slovenského jazyka na svätých omšiach a bohoslužbách sa v minulosti veľa zanedbalo. Je to však autonómna oblasť cirkví a náboženských spoločností a do tohto procesu by nemal štát zasahovať. Samozrejme, pre zachovávanie a rozvíjanie národnostnej identity Slovákov je aj príspevok cirkvi veľmi dôležitý. Evanjelická cirkev venovala veľkú pozornosť tomuto procesu a aj preto sa podarilo identitu Slovákov udržať napríklad v Nagylaku v Rumunsku alebo vo Vojvodine v Srbsku, v Báčke, Srieme a v Banáte. Za komunistického režimu u nás a v Maďarsku...

  • Prepáčte, pán minister, čas určený na hodinu otázok uplynul. Preto končím tento bod programu. Zároveň vyhlasujem krátku 3-minútovú prestávku na prepnutie technického zariadenia a chcela by som ešte upozorniť členov vlády, aby neodchádzali, pretože podľa rokovacieho poriadku sú povinní byť prítomní na ďalšom bode, ktorým budú interpelácie. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 15.08 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 15.11 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 15.11 hodine.

  • Takže, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby sme pokračovali v rokovaní v prerušenom bode interpelácie poslancov, tak ako to bolo avizované. V rámci rozpravy má ešte vystúpiť pani poslankyňa Monika Gibalová, ale v zmysle rokovacieho poriadku požiadala o slovo pani podpredsedníčka Belousovová. Tak jej odovzdávam slovo. Potom vystúpi pani poslankyňa. Predsa len nechcel by som riešiť prekrikovaním. V zmysle rokovacieho poriadku požiadala pani podpredsedníčka Belousovová. Pravdepodobne je to nespochybniteľné. Ďakujem pekne. Potom písomne prihlásená pani poslankyňa Gibalová.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, moja interpelácia sa bude týkať informácie, ktorá už viac ako týždeň zamestnáva svetové médiá. Ide o informáciu, ktorá je dostatočne škandalózna, ale slovenské vraj nezávislé a objektívne médiá si ju maximálne nevšímali, respektíve všímali minimálne. Informácia, ktorú chcem predložiť a potom sa dotknúť aj v interpelácii, sa týka obchodu s orgánmi Srbov Kosovčanov, teda kosovských Albáncov.

    Len tak trošku odbočím. Včera sme prijali tlačový zákon a pri jeho prerokovaní tu v sále padali veľmi ostré výrazy o biči na médiá, o náhubkovom zákone, o chystanej cenzúre pre slovenské médiá.

    Aj medzinárodný škandál, o ktorom budem hovoriť alebo tá škandalózna informácia, ktorá, ako som už povedala, viac ako týždeň zamestnáva svetové médiá a ktoré si slovenské takmer vôbec nevšímali, dokazuje to, čo nebolo povedané pri prerokovaní tohto tlačového zákona. Totiž fakt, že na Slovensku v médiách je situácia ešte hroznejšia. Na Slovensku v médiách totiž existuje autocenzúra. To znamená, že novinári sa nevenujú témam, ktoré politicky nevyhovujú ich vydavateľom, t. j. majiteľom, a zverejnenie napríklad aj týchto informácií o tom, že Kosovčania pitvali Srbov a obchodovali s ich orgánmi zrejme politicky nevyhovuje horlivým zástancom a krstným otcom samostatného kosovského štátu.

    Keďže slovenské médiá alebo cez slovenské médiá ste sa, vážení kolegovia, nemohli dozvedieť, o čo vlastne ide, dovolím si využiť svoje vystúpenie a podať vám jednu agentúrnu informáciu, ktorú som, bohužiaľ, nezískala zo slovenských agentúr. Budem citovať. „Kosovčania pitvali Srbov na orgány.“ To je názov informácie.

    „Bývalá žalobkyňa Haagskeho tribunálu pre bývalú Juhosláviu Carla del Ponte na vyhláseniach, na ktorých dlhé roky stáli negatívne predstavy Západu o Srboch vystúpila so senzačným priznaním. Vo svojej novej knihe Poľovačka: ja a vojnoví zločinci porozprávala, ako súčasná vláda nezávislého Kosova zarábala veľké peniaze na obchode s vnútornosťami vybranými z tiel unesených Srbov. Výpovede Carly del Ponte sa už stali dôvodom pre začatie trestného konania v Srbsku.

    Belehradský obvodný súd začal pojednávanie vo veci únosu 300 mladých Srbov v lete v roku 1999 v Kosove, ktorých, ako tvrdí vo svojej knihe bývalá hlavná žalobkyňa Haagskeho tribunálu pre bývalú Juhosláviu, odviezli do Albánska za účelom odobratia orgánov. Obludné zločiny porovnateľné s tými, ktoré vykonávala fašistická tretia ríša v koncentračných táboroch, do ktorých dovážali unesených, kde ľudia zomierali v príšerných mukách, robili lídri armády oslobodenia Kosova. Toľko o básnení Západu na adresu UCK-a.

    Jedným z jej vodcov bol Hašim Tači, prezývaný aj had, súčasný premiér nezávislého Kosova. V Srbsku ho vždy považovali za vojnového zločinca. V jeho osobnom spise sú zhromaždené desiatky zverstiev, ktorý tento poľný veliteľ konal voči Srbom v Kosove.“

    Ja dodávam, že sú to zverstvá okrem obchodu s ľudskými orgánmi a pýtam sa, prečo nestojí ešte tento človek pred Haagskym tribunálom? To len tak mimochodom.

    Počnúc od roku 1999, keď lietadlá NATO doslova vyčistili Kosovo od srbskej armády, však záujem Haagskeho tribunálu bol sústredený výhradne na zločiny Belehradu. Podľa slov predsedu Zväzu rodín nezvestných kosovských Srbov Sima Spasiča niekoľkokrát sa osobne stretol s Carlou del Ponte a odovzdal jej dôkazy únosov a likvidácie kosovských Srbov v koncentračných táboroch. Avšak dokonca aj po tom, ako v roku 2003 prokurátor osobne navštívil miesto zločinu v obci Burel na severe Albánska, t. j. dom, kde sa konalo vyberanie orgánov, nepodala žalobu, hoci podľa jej vlastného priznania z citovanej knihy tam boli nájdené stopy krvi a medicínske vybavenie.

    Belehradská tlač uvádza desiatky svedectiev. Mnohé srbské organizácie sa pokúšali dosiahnuť od Haagskeho tribunálu pre bývalú Juhosláviu vyšetrenie zločinov Albáncov v Kosove. Odovzdávali podrobné mapy miest, kde sú pochované obete, aj miest, kde sa nachádzali koncentračné tábory na území kraja na severe Albánska, svedectvá krutého mučenia a likvidácie mierového obyvateľstva vrátane detí a tehotných žien, ktoré boli zneužívané obzvlášť kruto. Podobné pokusy sa však potierali od základov. Ani jeden fakt nebol vyšetrený.

    Samotná Carla del Ponte sa v nedávnom interwiev pre taliansky denník La Stampa priznala, že, citujem, „stíhanie vojnových zločincov je v súčasnom svete výlučne politická záležitosť“. Ak by sa správy o zločinoch Albáncov dostali na verejnosť, o žiadnej nezávislosti Kosova by nemohla byť ani reč. Nie je náhoda, že kniha del Ponte uzrela svetlo sveta až teraz po tom, ako Priština vyhlásila nezávislosť kraja.

    Podľa informácií belehradských novín Press krvavý biznis kontroloval osobne Hašim Tači. Na obchode s orgánmi vyberanými zo živých ľudí zarobil milióny dolárov. Vypovedať o tom sa neúspešne pokúšala na procese v Haagu proti Slobodanovi Miloševičovi aj bývalá sudkyňa obvodného súdu v Prištine Danica Marinkovič. Podľa jej slov misia OSN v Kosove, na čele ktorej stál súčasný minister zahraničných vecí Francúzska Bernard Kučner zamedzovala vyšetrovaniu prípadov zmiznutia a únosov ľudí v kraji.

    Mimochodom o tom, že administrácia OSN, pod správou ktorej sa v kraji dlhé roky naďalej likvidovali Srbi, ničili pravoslávne chrámy a marili sa pokusy donútiť Albáncov zodpovedať sa pred zákonom hovorí aj samotná Carla del Ponte a jej pomocníčka v tých rokoch Florenc Artman. V jednom z interwiev práve ona vyhlásila, že práve funkcionári misie OSN v Kosove nenechali železnú Carlu začať trestné stíhanie proti Albáncom v súvislosti s miznutím ľudí a s obchodom s ľudskými orgánmi.

    Ako sa priznala Carla del Ponte, informácie o vraždách Srbov a obchode s orgánmi mala už v roku 1999. Čo to má znamenať? Priznanie sa k zatajeniu mimoriadne dôležitých informácií o obludných zločinoch? Všade vo svete existuje predsa trestný čin spolupáchateľstva. V Srbsku si mnohí myslia, že Carlu del Ponte, ktorá odišla na odpočinok, v role veľvyslankyne Švajčiarska v Argentíne trápi svedomie. Samotná Carla, ktorá nikdy neskrývala svoj negatívny vzťah k Srbom, sa však zrejme len chystá zarobiť na senzácii, pretože v týchto dňoch vyšla jej kniha.

    A ja dodávam, možno ako skúsená právnička vie, že väčšina zločinov takejto povahy sa skôr či neskôr odhalia aj tak.

    Toľko z agentúrnej správy podotýkam neslovenských médií, pretože slovenské médiá, vraj nezávislé a objektívne túto informáciu nezverejnia. Akurát dnes po viac ako týždni som si prečítala správu v jednom denníku, ktorý viac ako fakty udáva politizáciu tohto problému a píše svoje komentáre jednoznačne nasmerované, asi všetci viete kde.

    Moja interpelácia na ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky v tejto súvislosti znie.

    Vážený pán minister. Aký postoj chce zaujať a aký postup zvolí Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky v súvislosti so zverejnenými informáciami o únosoch Srbov a predaji ich orgánov? Myslím si, že nielenže nemôže byť ani len reči o uznaní kosovského štátu, ale mám zato, že Slovenská republika by sa mala obrátiť v prvom rade na Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu, ale mali by sme takisto žiadať, aby sa informáciami zverejnenými v knihe bývalej hlavnej žalobkyne Haagskeho tribunálu Carly del Ponte dostali aj na rokovania na pôdu OSN. O tom hovorím preto, lebo samotná jej najbližšia spolupracovníčka uvádza, že administrácia OSN, pod správou ktorej sa tento kraj dlhé roky nachádzal, vedela o týchto informáciách a doslova administrácia OSN marila vyšetrovanie týchto obludných zločinov.

    Takisto si myslím, že by bolo namieste podať podnet na vyšetrenie prípadu s nelegálnym obchodom s ľudskými orgánmi na Európsky súdny dvor pre ľudské práva v Štrasburgu. Je zaujímavé pozorovať, ako medzinárodné spoločenstvo pri zverejnení týchto škandalóznych informácií, doslova hororových mlčí.

    Máme ešte v čerstvej pamäti bombardovanie Srbska v roku 1999, ktoré sa ospravedlňovalo zverstvami Srbov voči Albáncom. Toto ticho okolo iných prípadov, okolo hrôzostrašného obchodu s orgánmi unesených Srbov má však ohromnú vypovedajúcu schopnosť. Myslím si, že Slovensko by sa nemalo stavať na stranu tých, ktorí mlčia. Myslím si, že tak ako jednotlivci nemôžu byť ticho, nemôžu mlčať, ako sa dozvedia o páchaní zla, o páchaní trestných činov, tak i ľudské spoločenstvo, ktoré sa nazýva štát alebo štáty majú nielen právnu, ale hlavne morálnu povinnosť nemlčať, keď sa porušujú zákony, nechcem ich kvalifikovať, či zákony štátov, alebo zákony medzinárodné, ja ich nazvem, keď sa porušujú zákony ľudskosti kýmkoľvek. Keď sa jednoducho pácha zlo. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Len sa teda pýtam, interpelácia bola smerovaná na pána ministra zahraničných vecí?

  • Na pána ministra zahraničných vecí, dobre. Ďakujem.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz v rozprave vystúpi ako písomne prihlásená pani poslankyňa Gibalová. Potom sa opýtam pánov poslancov na záujem o vystúpenie ústne? Takže máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri prítomní, veľmi rada by som interpelovala pána ministra Janušeka, pani ministerku Tomanovú a pána ministra Počiatka.

    Vážený pán minister výstavby a regionálneho rozvoja, interpelujem vás vo veci čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Z vašej odpovede na moju interpeláciu vo veci čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ, ktorú som podala na 19. schôdzi Národnej rady v komparácii s odpoveďou pána ministra financií Jána Počiatka je zrejmé, že ste odpovedali na moje otázky veľmi všeobecne a navyše vaše odpovede priamo odporujú odpovediam, ktoré zaslal pán minister financií. Preto vás interpelujem opäť v tejto veci, prosím, aby vaše odpovede boli konkrétne.

    Po prvé. Vydali ste rozhodnutie, kde ste oznámili Ministerstvu financií Slovenskej republiky, že v súvislosti s ROP nebudete vypracovávať schémy štátnej pomoci, alebo mi pán minister financií dal zavádzajúce informácie?

    Po druhé. Ak platia vaše stanoviská a vaše analýzy, na základe ktorých ste informovali ministerstvo financií, že nebudete vypracovávať schémy štátnej pomoci, ako mám rozumieť odpovedi o možných „vzniknutých potrebách“? Budete o vzniknutých potrebách informovať, lebo, ako sa zdá, sú to len vaše potreby nezaradenie súkromných a cirkevných škôl medzi oprávnených žiadateľov? Vecné analýzy, ako vyplýva zo stanoviska ministerstva financií totiž ukázali, že cirkevné a súkromné školy pri poskytovaní vzdelávania nepôsobia ako subjekty takzvanej hospodárskej súťaže, ale pôsobia vo verejnoprospešnom záujme, čo ste potvrdili aj vy vaším oznámením na ministerstvo financií, že nebudete v súvislosti s ROP vypracovávať schémy štátnej pomoci pre toto programové obdobie.

    Z analýzy odpovede ministerstva financií a vašej teda jasne vyplýva, že nezaradenie cirkevných a súkromných škôl medzi oprávnených žiadateľov v rámci vyhlásenej výzvy bolo neoprávnené a vaše dôvody účelové. Žiadam vás zároveň, aby bolo pozastavené konanie v rámci tejto výzvy a boli urobené patričné opatrenia, aby sa všetci oprávnení žiadatelia definovaní v programovom manuáli mohli rovnoprávne uchádzať o prostriedky EÚ v korektnej súťaži. Ďakujem.

    Ďalej moja interpelácia smeruje na pani ministerku Tomanovú. Vážená pani ministerka Tomanová, interpelujem vo veci dôsledkov znenia ustanovenia § 293ap zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení na výber poistného za rok 2007. Podľa ustanovenia § 293ap zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, citujem, „sociálna poisťovňa odpustí povinnosť zaplatiť penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred 1. januárom 2007, ak fyzická osoba alebo právnická osoba povinná odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie toto dlžné poistné a tieto dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie zaplatí najneskôr do 31. januára 2008“.

    Znamená to, že dlžníci poistného a dlžných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za obdobie pred 1. januárom 2007 mali povinnosť zaplatiť tieto príspevky do 31. 1. 2008 na to, aby sa im penále odpustilo. Pohľadávky podľa formulácie zákona sa nedotýkajú platieb za rok 2007. Stačilo teda, ak dlžník zaplatil dlžnú sumu za rok 2006 a podľa ustanovenia § 293ap zákona o sociálnom poistení podmienku citovaného paragrafu splnil. Chybne naformulovaným ustanovením § 293ap zákona tak Sociálna poisťovňa prišla o značnú časť prostriedkov.

    Vážená pani ministerka, žiadam vás o vyčíslenie celkovej výšky dlžného poistného a dlžných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie január až november 2007, ktorá mohla byť motiváciou na odpustenie penále a mohla byť zaplatená, čím by sa o túto čiastku znížil deficit Sociálnej poisťovne.

    Moja posledná tretia interpelácia smeruje k pánu ministrovi Počiatkovi.

    Vážený pán minister Počiatek, interpelujem vo veci poskytovania dotácií pre zariadenia sociálnych služieb pre obce a mestá z kapitoly Všeobecná pokladničná správa. V zákone č. 608 o štátnom rozpočte na rok 2008 sú v prílohe č. 5 vyčlenené finančné prostriedky na dotácie pre zariadenia sociálnych služieb pre obce a mestá v celkovom objeme 720 703-tisíc Sk. Ide o dotácie z kapitoly Všeobecná pokladničná správa.

    Ministerstvo financií poskytuje dotácie na bežné a kapitálové výdavky pre zariadenia sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a miest, ktoré zákonom č. 416 boli oddelimitované z orgánov štátnej správy do samosprávnej pôsobnosti obcí a miest a rozostavané stavby financované z prostriedkov štátneho rozpočtu, ktoré prešli do zriaďovateľskej pôsobnosti obcí, miest na základe odporúčania ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Pán minister, zaujíma ma, podľa akých kritérií sa určuje výška pridelených dotácií a ktorým konkrétnym zariadeniam sociálnych služieb sú dotácie určené, respektíve o ktoré obce, mestá ide. Prosím o úplný zoznam obcí a miest s uvedením výšky dotácie pridelenej jednotlivým zariadeniam sociálnych služieb v členení na bežné a kapitálové výdavky. Ďakujem pekne za odpovede aj za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za interpeláciu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pýtam sa teraz, kto sa do rozpravy hlási ústne? Registrujem pána poslanca Novotného, poslankyňu Tóthovú, poslanca Fronca, poslankyňu Žitňanskú, poslanca Fedora, poslankyňa Rosovú, pána poslanca Slafkovského Alexandra. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán predseda výboru pre zdravotníctvo Viliam Novotný.

  • Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, vážené dámy, vážení páni, interpelujem ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča.

    Vážený pán minister zdravotníctva, interpelujem vás vo veci zmlúv medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti na rok 2008. Interpeloval som vás aj na predchádzajúcej 19. schôdzi Národnej rady a vašu odpoveď na tri z mojich ôsmich prednesených otázok som nepovažoval za uspokojivú.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo vykonal v mesiacoch február a marec poslanecký prieskum vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a Spoločnej zdravotnej poisťovni. Chcem aj prostredníctvom mojej interpelácie vyjadriť sklamanie z poslaneckého prieskumu vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Dozvedeli sme sa informácie, ktoré si vieme prečítať na internete, ako napríklad zoznam zazmluvnených poskytovateľov zdravotnej starostlivosti alebo všeobecné kritériá na uzatváranie zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Nedozvedeli sme sa, aké bolo plnenie kritérií jednotlivými poskytovateľmi, nedozvedeli sme sa výšku zazmluvnenia, aký objem a rozsah zdravotnej starostlivosti u toho ktorého poskytovateľa Všeobecná zdravotná poisťovňa zazmluvnila.

    Všeobecná zdravotná poisťovňa sa odvolávala na zákony, ktoré neurčujú takúto povinnosť a na obchodné tajomstvo. Nedozvedeli sme sa mechanizmus posudzovania týchto všeobecných internetových kritérií pri jednotlivých poskytovateľoch a vzťah plnenia kritérií k objemu a rozsahu zazmluvnenej zdravotnej starostlivosti. Nedozvedeli sme sa ani zoznam žiadateľov o zmluvy v roku 2007 a dôvod, prečo niektorí boli a niektorí žiadatelia neboli zazmluvnení. Akurát sme sa dozvedeli deklaratívne a ničím nepodložené tvrdenia ako napríklad, že Všeobecná zdravotná poisťovňa pri výbere poskytovateľov postupovala transparentne, alebo že pri uzatváraní zmlúv bol vzťah medzi ponúknutým rozsahom zdravotnej starostlivosti a plnením kritérií vyvážený.

    Chcem konštatovať, že tieto tvrdenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne táto ničím nepodložila a neposkytla poslancom žiadne dôkazy, na základe ktorých tieto tvrdenia poskytla. Ak Všeobecná zdravotná poisťovňa postupovala transparentne, prečo nezverejní vzťah medzi plnením kritérií a objemom a rozsahom zazmluvnenej zdravotnej starostlivosti u jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

    V priebehu poslaneckého prieskumu sa nám, žiaľ, potvrdili naše indície, ktoré sme opakovane deklarovali na tlačových konferenciách SDKÚ – DS, a to, že Všeobecná zdravotná poisťovňa vychádzala z pôvodného návrhu ministerstva zdravotníctva o sieti zdravotníckych zariadení a že Všeobecná zdravotná poisťovňa diskriminačne rozdelila poskytovateľov zdravotnej starostlivosti do troch kategórií.

    Tou prvou boli štátne nemocnice vo verejnej minimálnej sieti, pri ktorých sme nedostali odpoveď o navýšení zazmluvnených objemov a cien zdravotnej starostlivosti. Druhú skupinu tvorili komplexné lôžkové zariadenia, ktoré dostali sedempercentné zvýšenie celkových objemov a desaťpercentné zvýšenie cien na chirurgických oddeleniach. A tretiu skupinu tvorili ostatní poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorí dostali zmluvy do 30. júna v zníženom rozsahu zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti si vás dovoľujem požiadať o odpovede na nasledujúce otázky.

    Po prvé. Aký je mechanizmus posudzovania kritérií na uzatváranie zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti uvedených na internetovej stránke Všeobecnej zdravotnej poisťovne pri jednotlivých poskytovateľoch?

    Ako ich jednotliví poskytovania plnili a aký je konkrétny vzťah plnenia kritérií k objemu a rozsahu zazmluvnenej zdravotnej starostlivosti u jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti?

    Pán minister, dovoľujem si vás požiadať ako zástupcu štátu vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni o poskytnutie informácie o zozname nemocníc, ktorým bol znížený rozsah objednanej zdravotnej starostlivosti za ukončené hospitalizácie od 1. 1. 2008.

    Pán minister, považujete za správne, ak posledné decembrové dni minulého roka dostali niektorí poskytovatelia zmluvy o 20 % , niekedy až o 50 % nižšie bez toho, aby boli vopred upozornení na zmenu stratégie Všeobecnej zdravotnej poisťovne?

    Po piate. Pán minister, myslíte si, že sa zdravotnícke zariadenie dokáže vysporiadať s viac ako 20-percentným poklesom objemu zmluvy od Všeobecnej zdravotnej poisťovne v priebehu niekoľkých týždňov?

    Pán minister, kedy bude hotový návrh pevnej siete pripravovaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou?

    Siedma otázka. Pán minister, bude návrh pevnej siete Všeobecnej zdravotnej poisťovne akceptovaný ministerstvom zdravotníctva aj v pripravovanej novele nariadenia vlády o verejnej minimálnej sieti, alebo vypracuje ministerstvo zdravotníctva iný návrh?

    A ôsma otázka. Aký bol dôvod výmeny predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne v priebehu procesu vytvárania pevnej siete? Za odpovede na moje otázky ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz s interpeláciou vystúpi pani poslankyňa Katarína Tóthová

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ako prvého interpelovala pána ministra vnútra, a to nasledujúcou otázkou.

    O nepriechodnosti diaľnic, ktoré vedú do Bratislavy sa už veľa pohovorilo a veľa záznamov sme videli v médiách aj v súvislosti s nehodami, ku ktorým na nich došlo. Čoraz častejšie sú však nehody. Minulý týždeň som v Slovenskom rozhlase zachytila správu, že na diaľnici D1 v čase veľmi teda aktívnom motorové vozidlá preplnili diaľnicu a nezodpovední vodiči sa posúvali v takzvanom odstavnom prúde, ktorý blokovali a sanitky, ktoré sa náhlili na miesto nešťastia, aby pomohli zraneným občanom sa tam nemohli dostať v dôsledku nedisciplinovanosti vodičov, ktorí porušovali predpisy o cestnej komunikácii.

    Pán minister, pýtam sa, či bol veľký problém na tieto diaľnice v čase takzvanej špičky dať dopravných policajtov, ktorí by namieste pokutovali nedisciplinovaných vodičov, a tak zabezpečili súladný stav s platným právom. Navyše, nie je tu len otázka dodržiavania práva, je tu otázka, že skutočne vozidlá, ako sú sanitky, vozidlá hasičov a ďalšie vozidlá rýchlej pomoci, neraz i polície, ktorá sa snaží dostať k dopravnej nehode, nie je možné zabezpečiť ich rýchlu prepravu.

    Myslím si, že otázka finančného zabezpečenia zvýšeného počtu takto nasadených príslušníkov polície je skutočne len relatívna, pretože vybraté pokuty by dozaista finančne pokryli náklady a čo je najdôležitejšie, zabezpečili by súladný platný právny stav.

    Nedivme sa, že dneska už pri otázke plnenia zákonných povinností mnoho ľudí len úsmevne kýva rukou a vôbec si zo zákazov zakotvených v zákone nič nerobí. Nečudujme sa, keď nevyvodzujeme zodpovednosť za porušovanie predpisov platného práva.

    Aj moja druhá otázka je smerovaná na ministra vnútra pána Roberta Kaliňáka.

    Vážený pán minister, v prvom rade vám chcem poďakovať za akcie, ktoré príslušníci Policajného zboru realizovali v pohostinských a reštauračných zariadeniach zamerané na kontrolu podávania a konzumácie alkoholu a návykových látok. Takisto z masovokomunikačných prostriedkov sme sa dozvedeli, že tieto razie neboli samoúčelné, že skutočne odhalili dosť početné porušovanie zákazu nalievania alkoholických nápojov takýmto osobám.

    Ďalej tieto akcie akosi posilnili vo mne ako predkladateľke legislatívneho návrhu spolu s pani poslankyňou Muškovou presvedčenie, že prijatie zákazu požívania alkoholických nápojov a návykových látok osobami maloletými a mladistvými je skutočne vec veľmi aktuálna, pretože bolo vidieť, že príslušníci polície napriek tomu, že konštatovali tento neželateľný stav nemali možnosť vyvodiť žiadne opatrenie a vlastne tieto ich zásahy síce odhalili niečo, čo je neželateľné, ale bez akejkoľvek koncovky.

    V tejto súvislosti vám chcem položiť otázku, pán minister, či takéto akcie nemienite uskutočniť aj v podnikoch s hracími automatmi, kde ich taktiež navštevujú maloletí a mladiství a takáto návšteva je skutočne pre tieto kategórie mládeže veľmi nebezpečná, pretože je veľké riziko návyku na takúto činnosť a potom má ďalšie problémy v živote, ktoré takýto návyk a závislosť zanechá na týchto mladých ľuďoch.

    Ďalšia interpelácia je na tu prítomného pána ministra zdravotníctva Valentoviča.

    Ja by som sa chcela konkrétne spýtať na zrušenú nemocnicu pre liečbu psychiatricky chorých pacientov vo Veľkých Levároch. Z dennej tlače aj z vyjadrenia lekárov sa dozvedáme, že psychiatrické diagnózy a poruchy majú, žiaľ, zvyšujúci trend. Žiaľ, aj nemáme dostatok takých liečební, ktoré by mohli špeciálne zdravotné služby v tejto oblasti poskytovať. Veľké Leváre mali veľmi široké zázemie odborníkov z tej lokality, či už zdravotného pomocného personálu, alebo sestier, pretože je to predsa len iná starostlivosť o pacientov ako v bežných nemocniciach. Mnohí duševne postihnutí pacienti sa buď nachádzajú v nemocniciach interných kliník, alebo dokonca boli z nemocníc prepustení.

    Preto moja otázka, znie a je to otázka na základe požiadavky občanov z tejto lokality, aký je osud bývalej liečebne duševne chorých vo Veľkých Levároch.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za pozornosť a pánom ministrom vopred ďakujem za ich odpovede.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz s interpeláciou vystúpi pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Interpelujem na prekvapenie ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča a interpelujem ho v otázke týkajúcej sa povinnej jednoročnej práce študentov zdravotníckych študijných programov ako podmienky prijatia na druhý stupeň, t. j. na magisterské štúdium. Táto povinnosť bola daná študentom novelou vysokoškolského zákona, a to zmenou § 57 ods. 7.

    Aj keď vysokoškolský zákon je v kompetencii podľa kompetenčného zákona ministra školstva, z vlastnej skúsenosti viem, že zdravotnícke študijné programy do istej miery usmerňovalo ministerstvo zdravotníctva a jednoducho aj to bolo rešpektované a takisto mám informáciu, že túto zmenu novely vysokoškolského zákona nenavrhlo ministerstvo školstva, takže práve preto interpelujem pána ministra zdravotníctva a chcem sa ho opýtať, či chce naozaj riešiť nedostatok stredných zdravotníckych kádrov v zdravotníckych zariadeniach takýmto spôsobom zavedenia nútenej práce študentov zdravotníckych študijných programov, to znamená jednej skupiny študentov, ktorá sa takýmto činom stáva diskriminovanou pred ostatným študentom. A preto sa ho chcem opýtať, či pokladá takýto paragraf za správny a či nemieni urobiť krok, aby tento paragraf bol zrušený. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz s interpeláciou vystúpi pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Má slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Interpelujem pána ministra výstavby a regionálneho rozvoja. Interpelujem ako poslankyňa, ktorá má poslaneckú kanceláriu v Žiline a začína sa zaoberať niektorými problémovými otázkami, ktoré sa týkajú rozhodovania Krajského stavebného úradu v Žiline.

    Ako bolo už niekoľkokrát medializované, v Žiline sa realizuje stavba AUPARK SHOPPING CENTER spoločnosťou AUPARK HOLDING, akciová spoločnosť. Stavebné povolenie na výstavbu však bolo vydané spoločnosti AUPARK Žilina, spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá sa stala na základe uvedeného stavebného povolenia oprávneným stavebníkom. Po tom, čo orgán štátneho stavebného dohľadu zistil, že stavbu uskutočňuje niekto iný ako stavebník podľa stavebného povolenia, orgán štátneho stavebného dohľadu pri stavebnom úrade mesta Žilina vyzval spoločnosť AUPARK HOLDING, akciová spoločnosť, aby uviedol právny dôvod, na základe ktorého je oprávneným stavebníkom. Keďže táto spoločnosť žiaden relevantný právny dôvod nepreukázala, mesto Žilina ako príslušný stavebný úrad vydalo rozhodnutie o zastavení prác.

    Spoločnosť AUPARK HOLDING, a. s., podala proti rozhodnutiu o zastavení prác odvolanie, ktoré bolo mestu Žilina doručené 14. marca 2008. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Žiline 4. apríla 2008. Krajský stavebný úrad rozhodol bez predloženia spisu mestom Žilina bez pripravovaného stanoviska mesta k odvolaniu. Ako vyplýva aj zo záznamu kontroly urobenej 3. apríla 2008, pritom krajský stavebný úrad bol oboznámený s tým, že spis bude predložený v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote a že bude doložené aj stanovisko mesta.

    Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že Krajský stavebný úrad v Žiline mal vedomosť o pripravovanom stanovisku mesta Žilina, napriek tomu rozhodol pred uplynutím zákonnej 30-dňovej lehoty na predloženie spisu a zrušil rozhodnutie mesta Žilina o zastavení prác bez toho, aby malo možnosť mesto Žilina sa k tejto veci vyjadriť, čím došlo k porušeniu zásad odvolacieho konania.

    Mesto Žilina sa na vaše ministerstvo obrátilo s podnetom a stanoviskom ohľadom hrubého rozporu s územným plánom k výstavbe AUPARK ŽILINA – SHOPPING CENTER ohľadom súladu stavby s územným plánom. Mesto Žilina týmto podnetom na mimoodvolacie konanie vaše ministerstvo vyzvalo na potrebu zaoberať sa vecou dôkladne, pretože s ohľadom na uvedené skutočnosti došlo k vydaniu nezákonných rozhodnutí a včasnou nápravou je možné zabrániť škodám v súvislosti so skutočnosťou, že boli vydané nezákonné rozhodnutia a stavba sa realizuje.

    V tejto súvislosti sa vás, pán minister, pýtam, aký je postup ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja vo veci podaného podnetu mesta Žilina pod ich spisovou značkou 49/2008/Kž z 10. marca 2008, v ktorom mesto Žilina ako príslušný stavebný úrad poukazovalo na závažné porušenie princípov zákonnosti a materiálnej pravdy pri vydaní územného rozhodnutia k výstavbe AUPARK SHOPPING CENTER v Žiline a predložilo stanovisko k rozporu výstavby s územným plánom mesta, spisová značka 8185/08 zo dňa 28. februára 2008.

    Po druhé. Aký je postup ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja ohľadom medializovaného postupu a rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Žiline v súvislosti so zrušením rozhodnutia o zastavení prác výstavby AUPARK SHOPPING CENTER v Žiline. Ako vyplýva zo stanoviska mesta Žilina pod ich spisovou značkou 86/2008 Kž zo dňa 7. apríla 2008, ako aj priebehu celého odvolacieho konania boli porušené princípy nepredpojatosti zákonného procesu a zákonného rozhodnutia v súlade s platným právom. Konkrétne ide o rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline č. 2008/00531/dub zo 4. apríla 2008.

    A po tretie. Ako sa Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky vysporiada s mnohokrát medializovanou námietkou predpojatosti prednostu Krajského stavebného úradu v Žiline ohľadom rozhodnutí týkajúcich sa výstavby AUPARK SHOPPING CENTER v Žiline.

    Ako vyplýva z nižšie uvedených skutočností je dôvod pochybovať o nepredpojatosti prednostu, čo zakladá dôvod pre vylúčenie jeho osoby z rozhodovania, napriek tomu je odvolacie rozhodnutie krajského stavebného úradu touto osobou signované. Rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline č. 2008/00531/dub zo 4. 4. 2008. Aby to bolo zrozumiteľné, na rozhodovaní na prvom stupni aj druhom stupni sa podieľa tá istá osoba. Odvolacie konanie v takomto prípade stráca zmysel. Ďakujem pekne. Očakávam odpovede. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz s interpeláciou vystúpi pán poslanec Martin Fedor.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, ešte predtým, ako pristúpim k interpelácii, chcel by som vás požiadať, aby ste zabezpečili účasť členov vlády na tomto bode rokovania. Takže jedného pána ministra máme tu prítomného, ale predpokladám, že ostatní sa dostavia. Mám pripravené dnes dve interpelácie. Jednu na pána predsedu vlády, jednu na pána ministra dopravy.

    Moja prvá interpelácia smeruje na predsedu vlády Slovenskej republiky.

    Chcem požiadať predsedu vlády, aby objasnil a vysvetlil zmätok, ktorý panuje vo vyjadreniach popredných vládnych a štátnych činiteľov ohľadne budovania radaru na území Českej republiky. Žiadam o vysvetlenie predsedu vlády, pretože za tento zmätok je zjavne zodpovedný v najvyššej miere práve on.

    Predseda vlády z vlastnej iniciatívy často hovorí o neprijateľnosti inštalácie protiraketových komponentov v našom susedstve. A hovorí o nej jazykom a štýlom, ktorý v Európe ani v Aliancii, teda v civilizovanom západnom svete nemá obdobu. Premiérove postoje iniciatívne prevzal aj minister hospodárstva signifikantne a paradoxne zároveň práve pri príležitosti návštevy podpredsedu ruskej vlády. Zdá sa, akoby sa premiér aj minister hospodárstva spoločne a nerozdielne predbiehali v ústretových vyjadreniach voči Ruskej federácii. Mali by nám vysvetliť, čo očakávajú ako reciprocitu tohto konania. Minister hospodárstva dáva svojimi podpornými výrokmi celej situácii korunu, keď hovorí, citujem: „Ide o našu bezpečnosť, nejde nám o politiku, ktorá sa vedie v Česku a Poľsku.“ Koniec citátu. Teda presný opak toho, čo tvrdia vládni predstavitelia v Českej republike, Poľsku a naši ďalší spojenci alebo napríklad aj ministri zahraničných vecí a obrany Slovenskej republiky.

    To, že dvaja predstavitelia vlády začnú zastávať pozície tretej strany Ruskej federácie a nie našich najbližších spojencov a susedov je nielen neakceptovateľné, ale aj ťažko uveriteľné. Mali by nám povedať, koho záujem chránia. V otázkach našej bezpečnosti sa páčivá politika štyroch svetových strán nemôže uplatniť a ak, tak iba ako figový list, nie ako snaha vylepšiť bezpečnosť našej vlasti.

    V otázke bezpečnosti sa môže uplatniť len politika priorít. A v tých by sme mali mať jasno. Určite tak jasno, aby slovenský premiér nielen nehrozil našich najbližších spojencom raketami niekoho iného, ale aby ich aj zreteľne a jasne podporil. Kto teda robí záujmom štátu nebezpečnú kvázi populistickú politiku v tejto dôležitej otázke? Prečo premiér vo svojom vystúpení v Českej televízii minulý týždeň v nedeľu navádzal prezidenta Gašparoviča, aby na samite NATO v Bukurešti nepodporil našich najbližších spojencov a susedov. Ak majú naši najbližší spojenci jasno v otázkach hrozieb zaistenia bezpečnosti pre seba samých, ale aj pre širšie spoločenstvo nás nevynímajúc, prečo premiér nedokáže dbať o základný štátny záujem našej vlasti? A čo budú naši možno nadšene prorusky dvaja vládni predstavitelia robiť a hovoriť, ak sa, nebodaj, dohodne spoločný postup v tejto otázke, tak ako tomu nasvedčujú informácie z rokovaní medzi USA a Ruskom.

    Absurdnosť postojov slovenského premiéra v otázke výstavby systému protiraketových základní na území susedných štátov azda najlepšie ilustruje postoj prezidenta Slovenskej republiky, ktorý minulý týždeň vyhlásil, že ani nie je v silách Slovenska zabrániť tomuto zámeru a bilaterálnej iniciatíve medzi USA a Poľskom, respektíve Českom. Dovoľte mi preto položiť nasledovné otázky predsedovi vlády.

    Po prvé. Súhlasíte, pán predseda vlády, so stanoviskom Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, že, citujem zo stanoviska: „Spojené štáty, Česká republika a Poľsko sú blízki spojenci Slovenskej republiky a členovia NATO. Preto sme presvedčení, že všetky kroky, ktoré podnikajú, sú zamerané na zlepšenie bezpečnosti v Európe a celom transatlantickom priestore?“

    Po druhé. Kedy sa slovenská vláda na svojom rokovaní zaoberala problematikou radaru na českom území a aké sú závery tohto rokovania?

    Po tretie. Myslíte si, pán premiér, že je v záujme Slovenska, aby nepodporilo našich najbližších susedov a spojencov a aby uprednostňovalo deklarované záujmy Ruskej federácie? Ďakujem za pozornosť.

    Druhou interpeláciou by som sa rád obrátil na pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Vážneho.

    Vážený pán minister, vláda si stanovila výstavbu nových diaľnic za svoju prioritu, nebudem sa teraz venovať stále otáznejším termínom a problematickým výberom dodávateľov. Som však presvedčený, že by sme sa mali starať nielen o výstavbu nových, ale aj bezpečnosť tých diaľnic, ktoré sú už v prevádzke. Nielen diaľnic, ale aj rýchlostných ciest. Na mnohých desiatkach kilometrov chýba súvislé oplotenie, ktoré by zabránilo pohybu lesných zvierat po týchto komunikáciách. Pravidelne sa na miestach, kde takéto oplotenie chýba, stávajú vážne dopravné nehody často so smrteľnými dôsledkami.

    V tejto súvislosti vás, pán minister, chcem interpelovať nasledujúcimi otázkami.

    Po prvé. Ako plánujete riešiť absenciu oplotenia popri už fungujúcich diaľniciach a rýchlostných komunikáciách, čo priamo ohrozuje životy účastníkov cestnej premávky?

    Po druhé. Koľko prostriedkov plánujete vyčleniť na opravu poškodených oplotení a doplnení úsekov súvislým plotom pri už fungujúcich diaľniciach a rýchlostných cestách v najbližších rokoch? Koľko kilometrov ciest sa stane potom bezpečnejšími. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz s interpeláciou vystúpi pani poslankyňa Tatiana Rosová. Má slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, vážený pán minister kultúry a neprítomní členovia vlády, dovoľte mi predniesť dve interpelácie na ministra školstva.

    Takže, vážený pán minister, neprítomný pán minister školstva, dovoľte mi uviesť príbeh o tom, ako sa na Slovensku dajú kúpiť dva roky vysokoškolského štúdia a zároveň prechod na magisterské štúdium s obídením bakalárskych skúšok. Recept je nasledovný. Uchádzači o štúdium sú v júni riadne prijatí do prvého ročníka bakalárskeho stupňa štúdia externou formou. Vzápätí nato nájdu doklady o tom, že už absolvovali kurz, ktorý bol obsahom príbuzný študijnému odboru, na ktorý sa prihlásili. Na základe tejto skutočnosti požiadajú dekana, aby ich preradil rovno do tretieho ročníka. Dekan ešte v auguste toho istého roka, teda pred začatím samotného štúdia ich žiadosti vyhovie, hoci kurz, ktorý absolvovali nebol akreditovaný na žiadnej vysokej škole. Študenti zaplatia za preskočené dva ročníky štúdia spôsobom, ktorý je na danej vysokej škole na spoplatnenie externého štúdia zaužívaný a zapíšu sa priamo do tretieho ročníka s podmienkou vykonania niekoľkých diferenčných skúšok. V tom istom ročníku, teda prvý rok štúdia, keď sú už tretiakmi, po prvom semestri skutočného štúdia dekan vyhovie ich ďalšej žiadosti a preradí ich z bakalárskeho štúdia v jednom odbore na iný odbor na tej istej fakulte, ktorý ešte dobieha v jednostupňovom modeli. Dostanú sa tak automaticky na magisterské štúdium bez toho, aby absolvovali bakalárske skúšky.

    Vážený pán minister, interpelujem vás v súvislosti s týmto príbehom a mám nasledujúce otázky.

    Je vyššie uvedený postup v súlade so zákonom? Je pravda, že sa tento príbeh odohral na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka na Fakulte sociálno-ekonomických vzťahov v prípade viacerých študentov, ktorí sa prihlásili v roku 2005 na študijný program verejná správa? Bol projekt celoživotné vzdelávanie, verejná správa a manažment, na základe ktorého mali byť študenti preradení priamo do tretieho ročníka, akreditovaný ako študijný odbor na niektorej vysokej škole? Kto tento projekt akreditoval a kto ho vykonával? Existujú okrem dokladov o absolvovaní uvedeného projektu aj iné dôkazy o tom, že sa prijatí študenti daného projektu celoživotného vzdelávania riadne zúčastňovali? Je možné uznať dva ročníky vysokoškolského štúdia na základe absolvovania kurzu, ktorý nie je akreditovaný ako vysokoškolské štúdium? Je správne, ak dekan Fakulty sociálno-ekonomických vzťahov Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka preradil študentov, ktorí boli prijatí na študijný odbor verejná správa s bakalárskym stupňom na magisterské štúdium v odbore ľudské zdroje a personálny manažment bez toho, aby vykonali bakalárske skúšky, a to na základe čl. 25 študijného a skúšobného poriadku Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne, ktorý má podnázov Skúšky a ktorý sa zaoberá podmienkami absolvovania skúšok? Ďakujem vám pekne za odpovede.

    Moja druhá interpelácia je taktiež na ministra školstva Slovenskej republiky.

    Vážený pán minister, zákon č. 363/2007 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov stanovil v § 92 povinnosť platiť školné tým študentom denného štúdia, ktorí študujú súbežne v jednom akademickom roku dva alebo viac študijných programov poskytovaných verejnou vysokou školou v tom istom stupni za druhý, respektíve ďalší študijný program. Ďalej tým, ktorí sa opätovne zapíšu na štúdium ďalšieho študijného programu v príslušnom stupni po prerušení, a tiež tým, ktorí študujú študijný program poskytovaný verejnou vysokou školou dlhšie, ako je jeho štandardná dĺžka štúdia.

    Ako však vyzerá vyberanie školného za denné štúdium týmito verejnými vysokými školami, respektíve ich fakultami, ktoré sa rozhodli, že školné svojim študentom v akademickom školskom roku 2007/2008 neodpustia v praxi.

    Vyzerá napríklad takto. Študent, ktorý študuje dva študijné programy prvého stupňa a v oboch je v súčasnosti v piatom semestri, musí platiť za oba programy, pretože podľa príslušných verejných vysokých škôl, ktoré mu spočítali absolvované semestre v oboch študijných programoch vyšlo, že študuje desať semestrov, teda prekročil štandardnú dĺžku štúdia na prvom stupni, a to napriek tomu, že v skutočnosti študuje len tretí kalendárny rok, a to súvisle bez prerušenia. Navyše z toho istého dôvodu, teda, že mu napočítali dva študijné odbory akoby študoval dlhšie, než je štandardná dĺžka štúdia, zároveň takýto študent prichádza o možnosť dostávať sociálne štipendium. Pritom podľa platného znenia zákona, ak bol študent v jednom akademickom roku súbežne zapísaný na štúdium viacerých študijných programov, do celkovej doby štúdia sa mu započítava len jeden rok. Ako je to teda možné?

    Iný príklad. Študent sa niekedy v minulosti dávno pred účinnosťou novely vysokoškolského zákona zapísal na študijný program, na ktorý bol prijatý, avšak na štúdium nenastúpil. Teraz už po účinnosti, keď je platná súčasná novela vysokoškolského zákona bol prijatý a zapísal sa zároveň na iný študijný program. A musí zaplatiť školné. Prečo a za čo? Zato, že predtým žiadny študijný program neštudoval?

    Ďalší model výberu školného sa týka napríklad desiatok študentov Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského. Vzhľadom na ich študijný odbor je veľmi časté, že musia prerušiť štúdium zo zdravotných dôvodov. Obdobie prerušeného štúdia sa im však započítava do štandardnej dĺžky štúdia, a tak vlastne v ich prípade nie je možné, aby vyštudovali jeden študijný program zadarmo, pričom neprerušili štúdium z vlastného zavinenia, ale zo zdravotných dôvodov.

    Viac prípadov toho, ako si školy vylepšujú svoje rozpočty na úkor študentov, ktorých trestajú či už za ich usilovnosť, alebo za ich osobné, alebo zdravotné problémy je popísaných v príspevkoch postihnutých študentov na stránke skolne.space.sk. Odporúčam vám ich do pozornosti.

    Neschopnosť ministerstva školstva, a to aj napriek niekoľkonásobnému uisťovaniu, že tento zákon sprehľadní vyberanie školného v prípadoch prerušenia štúdia a prekročenia štandardnej dĺžky štúdia je dôvodom, prečo tieto ustanovenia existujúce aj v predchádzajúcej právnej úprave dali verejným vysokým školám možnosť zneužívať svoje postavenie. Buď zaplatíš, alebo nedoštuduješ. Nehovoriac o tom, že z veľkej časti sú to pochybenia, za ktorými stojí lajdáctvo škôl neoveriť si všetky snáď dostupné údaje o študentoch, o ich súčasnom i predchádzajúcom štúdiu.

    Žiadam vás preto o vysvetlenie, interpelujem vo veci, ako bude ministerstvo školstva reagovať na stupňujúce sa a oprávnené požiadavky mladých ľudí, študentov slovenských verejných vysokých škôl v prípade, že sa ukáže, že vyberanie školného verejnými vysokými školami je protizákonné. Odkážete študentom, aby sa obrátili na súd, tak ako ste to odporučili tým, ktorí študujú v externej forme štúdia, ak sa ukáže, že túto nezákonnosť spôsobilo nejasné znenie, a preto aj nejasný výklad príslušných ustanovení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách?. Ako bude ministerstvo školstva postupovať v nasledujúcich akademických rokoch tak, aby sme sa všetci vyhli stavu, ktorý je tu dnes? Ďakujem vám.

  • Ďakujem pani poslankyni Rosovej. Posledným ústne prihláseným interpeláciou na člena vlády je pán poslanec Alexander Slafkovský. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni, chcem sa opýtať, ktorý z pánov ministrov je poverený pánom predsedom vlády, aby bol na interpeláciách, aby zastupoval vládu?

  • Pán poslanec, je tu prítomný akurát minister kultúry, nikto iný v tejto chvíli.

  • Má pán minister písomné poverenie od pána predsedu vlády, aby zastupoval vládu?

  • Hlasy v sále.

  • Takže počkám so svojou interpeláciou.

  • Pán poslanec, priznám sa, nebol som tu pri začatí bodu interpelácie kvôli iným povinnostiam. Neviem vám odpovedať na túto otázku, prečo tu nie je nikto z vlády oficiálne.

  • No, patrilo by sa, aby tu bol, keď už tu nie je celá vláda, ako sa píše v našom rokovacom poriadku, aby tu bol aspoň ten, ktorý tu vládu zastupuje a má na to písomné poverenie, aby tu bol. Asi taký dopad budú mať aj naše interpelácie. Ja tú interpeláciu prednesiem, ale asi tak sa potom aj vážne berie naše interpelovanie, ale aspoň pre čistotu svedomia to urobím.

    Takže mám interpeláciu na ministra financií pána Jána Počiatka.

    Vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky schválila vaším rezortom pripravený návrh zákona, ktorým sa zmenil zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite. V dôvodovej správe k tomuto zákonu ministerstvo píše, že sa zavádza nový inštitút, vládny audit ako nástroj vlády na overovanie zákonnosti, hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami. Použije sa pri kontrole účinnosti systému riadenia, kontroly orgánov verejnej správy, ktoré spravujú kapitoly štátneho rozpočtu. Schválená novela zákona však nedefinuje v § 2, čo je účelnosť a ako si ju má kontrolný a kontrolovaný orgán vysvetľovať, hoci ostatné pojmy používané zákonodarcom tento § 2 objasňuje. Výsledkom teda je, že schválená novela bude príčinou mnohých sporov o tom, ako by sa mali verejné prostriedky použiť.

    Podľa môjho názoru sa dáva príliš veľká rozhodovacia marža pre kontrolný orgán na priestor na svojvôľu. V praxi to prinesie množstvo nejasností, kedy sa do rozporu chápania účelnosti dostanú najmä na mnohé orgány samosprávy či už miestnej, alebo regionálnej s kontrolným úradom. Nemám námietky voči kontrole účinnosti, efektívnosti cestou dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní, ale kontrolovať účelnosť znamená napríklad aj to, či dotácia na prenesené kompetencie v samospráve samospráva správne a účelne použila a rozhodla, keď uprednostnila opravu hygienických zariadení školy pred opravou strechy alebo naopak.

    Pán minister, kedy a či vôbec vydáte nejaké spresnenie, ktorého by sa mali kontrolóri pridržiavať, a tým by sme zamedzili mnohým sporom, ktoré v reálnej praxi hrozia. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Slafkovský bol posledný, ktorý vystúpil s interpeláciou na konkrétneho člena vlády prihlásením ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pán minister Maďarič, vy ste jediný. Nikto z vlády nechce odpovedať na prednesené interpelácie poslancov okamžite, takže končím rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v súlade so schváleným programom schôdze v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, máte to ako tlač 576.

    Prosím teraz navrhovateľa pána poslanca Martina Fronca, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spravodajkyňu z výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pani poslankyňu Tatianu Rosovú, pred chvíľou som ju tu videl, aha, išla si zobrať podklady.

    Do rozpravy je písomne prihlásený pán poslanec Peter Markovič, ktorého prosím, aby teraz, aha, tak, pán poslanec, počkajte chvíľočku, počkáme na pani spravodajkyňu. Pani spravodajkyňa bola predposledná, ktorá vystupovala v interpeláciách a chce vystúpiť k tomuto bodu ako prvá v rozprave. Tak počkáme chvíľočku, išla si zobrať podklady pre svoje vystúpenie. Ďakujem za porozumenie.

    Pani poslankyňa, nech sa páči. Pani poslankyňa Rosová, ktorá je spravodajkyňou k tomuto návrhu zákona požiadala o vystúpenie v rozprave ako prvá a potom dostane slovo pán poslanec Markovič. Ďakujem všetkým ostatným za toleranciu.

  • Ďakujem veľmi pekne aj ja. Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. To, čo sme tu počuli pri reči pána predkladateľa má skutočne ratio a v mnohom sa s ním stotožňujem. Aj keď na prvý pohľad v podstate vyzerá ako rozumné opatrenie to, že uchádzači o magisterské štúdium zdravotníckeho odboru majú mať prax. Iste, kto študuje nato, aby pracoval pri lôžku pacienta, mal by mať s touto prácou osobnú skúsenosť, dá sa s tým súhlasiť. Navyše je pravda aj ten argument, že magisterské štúdium zdravotníckych odborov by malo byť pre tých, ktorí budú pracovať v riadiacich pozíciách a nepochybne je dobré, ak takíto ľudia budú mať skúsenosť s prácou tých, ktorých by mali riadiť v budúcnosti. Takže na prvý pohľad všetko v poriadku, ale myslím, že už nie na druhý, na tretí a na ďalšie pohľady.

    Po prvé. Ak by malo ísť o opatrenia, aby mali prax, nenaháňali by sme do praxe aj tých, ktorí majú reálne odrobený možno nielen rok, ale omnoho viac. Ak by malo ísť na druhej strane o nejaké systémové opatrenie týkajúce sa štátnych vysokých škôl, tak by sme rovnako postupovali minimálne aj pri iných štátnych školách v prípade povedzme policajtov alebo vojakov.

    Ale pozrime sa napríklad na učiteľov. Nevadí nám, že ich púšťame učiť deti často bez toho, aby mali akúkoľvek prax pod dozorom odborných tútorov? Je teda zrejmé, že akokoľvek dobre znejú na prvý pohľad dôvody z vládnej strany, v skutočnosti ide o plátanie dier, o dôkaz bezradnosti a neschopnosti postaviť sa systémovo zoči-voči zdravotníctvu, zoči-voči problému s únikom zdravotníkov do zahraničia a do iných profesií.

    Vo vzťahu k adeptom magisterského štúdia na zdravotníckych vysokých školách je to nespravodlivé a diskriminujúce. Preto apelujem na kolegyne a kolegov aj z koaličných strán, aby túto nespravodlivosť pomohli svojím hlasovaním odstrániť, ale pomerne netradične dovolím si z tohto miesta aj apel či trošku aj výčitku nielen voči tým, ktorí toto ustanovenie zaradili do zákona.

    Ako opozičná poslankyňa som totiž bola jednou z tých, ktorí sa úprimne snažili zo všetkých síl argumentovať proti prijatiu novely vysokoškolského zákona, ktorá dnes spôsobuje a ešte bude spôsobovať veľké množstvo problémov. Zarážala ma vtedy pasivita akademickej obce, rektorskou konferenciou počnúc cez akademické senáty. Najmä po tom, akú aktivitu dokázali vyvinúť v predchádzajúcom volebnom období. A preto mám dnes ťažké srdce aj na tých, ktorí sa cítia predmetným ustanovením postihnutí.

    Pýtam sa, kde boli páni a dámy akademickí funkcionári a kde boli študenti vtedy, keď sa o zákone rokovalo? Nespomínam si na žiadnu ich pripomienku. Neviem o tom, žeby boli oslovili niektorého z poslancov.

    Takže, vážené dámy, vážení páni akademickí funkcionári, milé študentky, milí študenti, ak budete ako občania pasívni aj vo veciach, ktoré sa vás bezprostredne týkajú, ťažko môžete očakávať, že to za vás a bez vašej podpory dokáže opozícia. Najmä nie v čase politickej kultúry, akej sme svedkami v týchto dňoch. Hlas a argument opozičného poslanca je na poslednom mieste a arogantná moc dokáže ustúpiť len pod tlakom verejnej mienky. O to s väčším potešením som zaregistrovala aktivitu študentov, na ktorých dopadajú iné chybné ustanovenia novely vysokoškolského zákona, o ktorých tiež hovoril pán poslanec Fronc vo svojej úvodnej reči. Študentov, ktorí sú nespravodlivo diskriminovaní a v podstate vyháňaní zo slovenských vysokých škôl za to, že sú mimoriadne schopní a mimoriadne usilovní.

    Poviem, ako to beží v praxi. Pred chvíľou som rámcovo o tom hovorila v bode interpelácie, ale skúsim teraz porozprávať konkrétne, ako vysokoškolský zákon trestá za schopnosti a trestá za usilovnosť. Keď sme mali rozpravu k tomuto vysokoškolskému zákonu upozorňovala som na to, že považujem za nesprávne, keď majú platiť denní študenti, ktorí študujú viacero programov. Hovorila som o tom, že sú tým postihnutí práve tí, ktorí namiesto toho, aby sa buď zabávali, alebo si zarábali vo svojom voľnom čase, venujú sa štúdiu. No a dnes sa ukazuje, že nie sú postihnutí a trestaní len jedenkrát tým, že musia platiť za druhý alebo ďalšie programy. Sú postihnutí a trestaní opakovane. Jednak prvotne tým, že musia platiť. Ďalej tým, že im napočítavajú obidva študované programy, čím vychádza teda pri takejto interpretácii zákona, že už v treťom ročníku štúdia prekročili štandardnú dĺžku štúdia a spoplatnia im nie jeden, ale obidva študované programy. To je druhá forma trestu.

    Tretia. Zároveň z toho istého dôvodu prídu o sociálne štipendium, pretože prekročili štandardnú dĺžku štúdia. Navyše, ak by ste chceli zarobiť na toto všetko a prerušili by štúdium, musia sa zapísať do prerušeného ročníka a tiež by museli platiť za prerušené štúdium v tomto ročníku. Takže sú trestaní opakovane a pýtam sa, kto z nich tu ostane za týchto okolností, keď suma, ktorú musia za každý študijný program platiť je niekoľko desaťtisíc. Prečo teda vyháňame takýchto študentov?

    Nabádam vás, vážené panie kolegyne poslankyne, vážení páni poslanci, vráťme sa k vysokoškolskému zákonu, otvorme ho a riešme v druhom čítaní aj tieto zásadné problémy, ktoré usvedčujú túto vládu z toho, že nie sociálne blaho, ale látanie dier v rozpočte je jej hlavnou prioritou. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za vystúpenie pani poslankyne v rozprave a s faktickou poznámkou na jej vystúpenie sa prihlásil pán poslanec Jozef Halecký ako jediný. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Halecký. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Myslím si, že je možné konštatovať podľa praxe domácej aj zahraničnej, že skutočne štúdium na dvoch vysokých školách je progresívne a moderné, a to z tohto dôvodu, že vynikajúci študenti, pokiaľ majú preukázať svoje schopnosti a hlavne rozvíjať ich vo vedeckej práci a hlavne v medzinárodnej konkurencii, takáto forma štúdia je najlepšia forma štúdia prípravy a tréningu. Všetko. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chcete reagovať, pani poslankyňa? Nie. Písomne prihláseným do rozpravy jediným je pán poslanec Peter Markovič. Nech sa páči, pán kolega.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, ja by som rád tiež vystúpil k tomuto návrhu zákona, ale nebudem sa venovať ani tak školskej ako skôr tej zdravotníckej časti alebo podstate tohto predkladaného problému.

    Na úvod by som chcel uviesť, že podporujem návrh zákona, ktorý predložil pán poslanec Fronc aj to, čo tu odznelo od kolegyne pani poslankyne Rosovej.

    Novela vysokoškolského zákona ustanovila, citujem: „Podmienkou prijatia na štúdium študijného programu druhého stupňa v zdravotníckych študijných odboroch je vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v príslušnom študijnom odbore a najmenej jeden rok odbornej zdravotníckej praxe v zdravotníckom zariadení.“ Fakulty následne dostali príkaz poslať študentov na prax tri mesiace pred štátnicami. Začiatkom februára bolo, keď ministerstvo školstva poslalo usmernenie na fakulty, študenti sa to dozvedeli až pri podávaní prihlášok na magisterský stupeň štúdia. Toto asi nikto z nás nemôže považovať za seriózny postup.

    Tak ako tu už odznelo o zavedenie povinnej praxe žiadalo ministerstvo zdravotníctva, a to potvrdilo aj ministerstvo školstva a ako jeden z dôvodov bolo, že požiadavku odôvodnilo aj zabezpečením dostatku odborníkov pre výkon zdravotných povolaní, tak znie stanovisko ministerstva školstva.

    Čo to teda znamená? Školy prídu na čas o stovky, možno tisícky študentov. Tým stratia finančné prostriedky. Problémom bude otvoriť prvý magisterský ročník, keďže doň nebude mať kto nastúpiť. Na rok prídu študenti dotknutí o študentské výhody, rodičia o rodinné prídavky, daňový bonus, samé maličkosti.

    Mnohé z tohto tu už bolo povedané a ja preto obrátim tú druhú stranu mince, o ktorej chcem hovoriť a chcem sa opýtať, čo sa vlastne deje v zdravotníctve. Čo primälo vedenie ministerstva zdravotníctva, aby si vyžiadalo takéto opatrenie? Odpoveď znie, a na túto otázku odpovedalo ministerstvo školstva, citujem: „Nedostatok odborníkov pre výkon zdravotníckych povolaní.“

    A toto je, dámy a páni, najzávažnejší podľa môjho názoru moment ustanovenia tohto zákona. Ministerstvo zdravotníctva zlyháva. A zlyháva kontinuálne. Tentoraz je dôkazom zlyhávania práve neschopnosť a nekompetentnosť riešiť problém nedostatku stredného zdravotníckeho personálu.

    Chcem sa opýtať, takto rieši ministerstvo zdravotníctva vážne problémy rezortu? To je nejaká novodobá mobilizácia v zdravotníctve? Už sme tu mali napríklad povinnú prezenčnú vojenskú službu, preto sa pýtam, kto bude ďalší povolaný do služby v našich nemocniciach, keď už ani študenti nebudú stačiť. Povoláme pacientov? Však aj tí poznajú naše nemocnice dôkladne mnohí, nejaké úlohy by im pán minister určite mohol zveriť. Ale teraz trochu vážne. Podľa môjho názoru minister zlyháva. Nevie riešiť problémy a toto je jeden z dôkazov. Nesystémové a hlavne necitlivé riešenie voči končiacim študentom, respektíve študentom končiacich ročníkov. Pán minister sa takto rozhodol hasiť spálenisko, ktoré nechal jeden a pol roka, odkedy je vo funkcii, vyhorieť.

    Ako môže súvisieť zámer s povinnou praxou? Práve tým hlavným dôvodom, ktorý uviedlo aj ministerstvo školstva, ktorým je nedostatok zdravotníckeho personálu. Čo tým vlastne ministerstvo školstva sleduje? Mne osobne v odpovedi na túto otázku napadli dve alternatívy. Prvá alternatíva je, že opatrenie bude demotivovať študentov po roku praxe opäť pokračovať na magisterskom stupni, a tak sa dosiahne ministerstvom vysnívaný nárast personálu, keďže študenti sa nevrátia do školy a zostanú pracovať, dúfajme, že v našich nemocniciach.

    Druhá alternatíva môže byť ad hoc, akýsi ad hoc zabezpečenie prílevu zdravotníckeho personálu do nemocníc na jeden rok a takto pravidelne každý rok. Ani jedno, dámy a páni, ani druhé riešenie alebo alternatíva nie je dobrá a už vôbec nie systémová.

    Preto vás chcem všetkých požiadať, aby ste podporili tento návrh zákona a trošku ma mrzí, že vláda sa tentoraz v prípade tohto ustanovenia rozhodla v zdravotníctve zneužiť mladých ľudí, študentov, ktorí chcú študovať ďalej, hlásia sa na magisterské štúdium, a ak chcú študovať ďalej, bohužiaľ, táto vláda im nedala na výber, ako ísť na rok nútene pracovať. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Markoviča sa prihlásili pán poslanec Viliam Novotný a pán poslanec Jozef Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Novotný. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne a chcem poďakovať pánovi poslancovi Markovičovi, ktorý upozornil na tento problém, ako aj predkladateľovi novely zákona pánovi exministrovi Froncovi za to, že rieši tento problém. Možno trošku ironicky poznamenám, že v zdravotníctve sa začínajú uplatňovať niektoré nové nápady, ktoré sa niekedy v minulosti označovali ako sociálne inžinierstvo.

    Uvediem konkrétny príklad, keď pán minister navrhoval v priebehu minulého roku rušiť niektoré menšie zdravotnícke zariadenia, bez hanby vo svojom materiáli hovoril, že lekári a sestry budú presunuté do väčších zdravotníckych zariadení, aby tak vyriešil problémy, ktoré nastolí schválenie Zákonníka práce. Namiesto toho, aby vo vláde bojoval proti Zákonníku práce, ktorý bol absolútne namierený proti zdravotníckym zariadeniam, tak sociálne riešil problém tak, že bude presúvať lekárov a sestry.

    Momentálne má nové riešenie, a to, že študentky, ktoré sú na fakulte ošetrovateľstva vyženie na rok do praxe, lebo mu chýbajú zdravotné sestry v zdravotníckych zariadeniach. Treba povedať, že naozaj sa to nebude týkať plošne všetkých študentiek, lebo väčšinou sú to dievčatá, ktoré už z praxe prišli študovať na fakulty ošetrovateľstva a predtým vykonávali sesterskú prax, len si dopĺňajú svoje vzdelanie. Ale reálne by mohol pán minister pokračovať ďalej, lebo keď Zákonník práce a vraj zvyšovanie miezd, ktoré sa už druhý rok výrazne nekoná v rezorte zdravotníctva, tak ako bolo sľubované, bude pokračovať, navrhujem, aby aj študenti lekárskych fakúlt po piatom ročníku išli na dva roky, ako sa predtým chodilo na vojnu, do praxe, aby sme mali dosť lekárov v nemocniciach na ošetrovanie pacientov. Čiže dá sa v týchto nápadoch pokračovať ďalej. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, teraz pán poslanec Jozef Halecký, predseda sociálneho výboru.

  • Ďakujem za slovo. Myslím si, že aj toto ministrom a ministerstvom navrhované riešenie má svoju logiku, ale zaiste nie je jednoznačné a možno to hodnotiť z pohľadu individuálnych záujmov študentov, študentiek, respektíve skupinového záujmu ministerstva, jeho schopnosti zabezpečiť úlohy, ktoré sú kladené. Že je nedostatok zdravotných sestier a že je trošku väčší odliv zdravotných sestier na magisterské štúdium, je to pravda, je to vítaná záležitosť, ale tento deficit hlavne v tých menších nemocniciach je citeľný. Takže čiastočné riešenie praxou je, dá sa povedať prijateľné pre nemocnice, možnože aj pre určité nabratie skúseností študujúcich, ale je pravda, že jednoznačné stanovisko v tejto otázke nenájdeme. Ďakujem.

  • Ďakujem. Reagovať bude teraz pán poslanec Peter Markovič. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda Halecký, určite nikto nespochybňuje, že nejakú logiku toto opatrenie alebo istú logiku toto opatrenie má. Nie však tri mesiace pre ukončením bakalárskeho štúdia oznámiť študentom, že na rok musia prerušiť školu, ak chcú pokračovať v ďalšom štúdiu. To je, myslím si, že veľmi nefér voči týmto všetkým študentom a na druhej strane ja som upozorňoval aj na to, že existuje absolútny nedostatok, respektíve neaktivita pána ministra a ministerstva v riešení problému nedostatku stredného zdravotníckeho personálu a na druhej strane sme tu svedkami len takýchto rôznych, ako povedal pán predseda výboru, sociálnych experimentov a sociálneho inžinierstva s presúvaním a hľadaním rôznych záloh alebo rôznych zákopov. Som zvedavý, kde bude tá ďalšia personálna záloha, ktorú povoláme v rezorte zdravotníctva, aby minister vyriešil problémy, ktoré tento rezort má. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Markovič bol jediný prihlásený písomne. Teraz sa pýtam, kto sa chce do rozpravy k tomuto návrhu zákona prihlásiť ústne? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť v záverečnom slove? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. V prvom rade musím vysloviť sklamanie, že zo strany vládnej koalície nie je žiadna reakcia na takýto vážny problém, ktorý sa týka študentov. Chcem poďakovať obom vystupujúcim za ich podporu tohto návrhu. Možno by som jednu vec rád upresnil, pretože samotný text zákona v § 57 ods. 7 zvádza, hovorí o praxi. Ale, prosím vás, to naozaj nie je prax. To je nútená práca. Pretože prax je súčasť študijného programu a ako súčasť študijného programu v týchto študijných programoch sa aj vykonáva rôznej dĺžky, ale to je čosi iného. Čiže toto, čo sa urobilo, je skutočne nútená práca.

    A musím povedať aj niečo kolegovi Haleckému, pretože áno, má to logiku, ale to má asi takú logiku a neviem, ako by sa vám to, pán kolega, páčilo, keďže my všetci poslanci tu vlastne prichádzame do styku s tvorbou právnych predpisov, tak každý z poslancov by, pokiaľ nastúpi, mal podľa tejto logiky odpracovať rok povedzme ako pisár alebo koncipient v nejakej advokátskej poradni alebo u právnikov, pomocný pracovník, pretože má to logiku. No, takáto logika je podľa mňa logika naozaj, ako som to povedal, nútenia ľudí, komunistická logika.

    A teraz pár poznámok aj k tomu, čo hovorila kolegyňa Rosová. Ja jej ďakujem za to, že upozornila znova na tie problémy týkajúce sa naozaj divokého spoplatnenia, spoplatnenia, ktoré sme dali na Ústavný súd a znova by som chcel upozorniť kolegov, že to je dobrá správa, že Ústavný súd prijal toto podanie a bude sa ním zaoberať, ale tých listov je veľa. Naozaj sa dejú veci, tu mi píše jeden zo študentov presne o tom istom probléme a hovorí, že vlastne dva mesiace pred štátnicami a keď im ešte dokonca predtým v škole povedali, že nebudú platiť, zrazu od nich pýtajú peniaze a on teraz má dva mesiace do štátnic, aby sa učil a súčasne musí hľadať možnosť získať pôžičku v banke, aby vôbec mohol zaplatiť dodatočne.

    Iný študent mi píše, že sa naozaj domnievajú, že je to v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. „Ako študent posledného ročníka Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity, ktorý už v minulosti študoval na inej vysokej škole, som sa dostal ku koncu štúdia do nejasnej situácie. Fakulta s vidinou získavania peňazí vytvára tlak na študentov. Napríklad odmieta vydať indexy.“ Konštatuje úplne v poriadku, že to je postup v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Priatelia, takýchto vecí, takýchto listov je veľa.

    Znova na záver sa obraciam v tomto prípade na poslancov vládnej koalície, aby podporili túto novelu do druhého čítania a nebudem si robiť, ani nikto z nás si nebude robiť zásluhy, chcem, aby sme spoločne opravili tieto nášľapné míny, ktoré sa bezprostredne dotýkajú študentov a spôsobujú im naozaj vážne ťažkosti.

    A už nebudem spomínať, čo hovorila kolegyňa Rosová. Áno, stavajú sa ľahostajne niekedy k svojim vlastným záujmom a ozvú sa až vtedy, keď, by som povedal, tá sekera im začne padať na hlavu. Dovtedy akosi sú príliš, by som povedal, takí laxní. Je to aj ich chyba, ale je zodpovednosť nás, aby sa takéto veci nediali, aby sme jednoducho nehazardovali s tým potenciálom, ktorý máme, a to je myslím, že najväčší potenciál krajiny mladá generácia. Preto vyzývam vás, kolegovia, prosím, aby ste naozaj podporili návrh zákona do druhého čítania, aby sme rýchlo mohli urobiť nápravu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, nechcete využiť právo záverečného slova? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme hlasovať o 17.00 hodine a teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 580, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 592.

    Dávam teraz slovo pani poslankyni Tatiane Rosovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložila som návrh novely vysokoškolského zákona, ktorý je ďalší zo série takých, ktoré upravujú ustanovenia, ktoré vyvolávajú v praxi problémy. Tentoraz ale upravujem ustanovenie, ktoré v zákone tradične bolo, ale netradične sa ukazuje, že dochádza k jeho zneužívaniu.

    Budúci úspech Slovenska je nepochybne vo vzdelaných ľuďoch, počúvame to a hovoríme to všetci. Sú to ľudia, ktorí svojimi vedomosťami, zručnosťami, postojmi povedú slovenskú spoločnosť k cieľu, ktorý si stanovili aj predchádzajúce vlády, aj tá súčasná k spoločnosti, ktorej bohatstvo stojí na základoch jej vzdelania. Tak by to malo byť.

    Možnosť nadobudnúť takéto vedomosti a zručnosti, vzdelanie poskytujú na Slovensku predovšetkým vysoké školy vo svojich študijných programoch a študijných odboroch, a to, že tieto študijné programy sú kvalitné, životaschopné, za to zodpovedajú podľa legislatívy na Slovensku vysokoškolskí profesori, predovšetkým oni. To potvrdzuje aj programové vyhlásenie súčasnej vlády, v ktorom sa hovorí: „Sú to vysokoškolskí profesori, na ktorých spočíva najväčšia zodpovednosť za celkovú profiláciu a odbornú úroveň vysokého školstva na Slovensku.“

    Vláda sa zaviazala vo svojom programovom vyhlásení, že mieni pozdvihnúť vzdelanosť a schopnosť jej uplatnenia na najvyšší stupeň spoločenských hodnôt. A je zrejmé, že takýto záväzok nie je možné napĺňať práve bez podpory tých, ktorí sú vzorom vzdelanosti a ktorí za ňu nesú aj svoju zodpovednosť na vysokých školách. Sú tu vedci, ktorí napriek tomu, že sú schopní uplatniť sa kdekoľvek v globálnom priestore, ostávajú pôsobiť v skromných podmienkach slovenských univerzít, aby svoje poznanie, svoju invenciu odovzdávali ďalej svojim študentom.

    Jedna z mála foriem satisfakcie, akú dnes dokáže Slovensko takýmto ľuďom poskytnúť, je ich ocenenie akademickými a vedecko-pedagogickými titulmi. Udeľovanie takýchto titulov je podľa § 2 ods. 9 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách výhradným právom vysokých škôl. Opakujem výhradným právom vysokých škôl.

    Návrhy na vymenovanie za profesorov schvaľujú vedecké rady vysokých škôl a proti ich rozhodnutiu vo veci vymenovania za profesora nie je možné sa odvolať. Napriek tomuto ustanoveniu stalo sa v minulom kalendárnom roku, že minister školstva odoprel viacerým adeptom, ktorým tituly pridelili vedecké rady ich vysokých škôl odovzdanie a menovanie za profesora prezidentom republiky, a to tak, že návrhy, ktoré mu rektori odovzdali v súlade so zákonom, neposunul ďalej prezidentovi republiky. Súčasný zákon predpokladá postup, že rektor odovzdá návrh na menovanie profesora ministrovi a ten ho odovzdá ďalej prezidentovi republiky.

    Je to prax, ktorá pravdepodobne vznikla ako praktické ustanovenie. Je zjavné, že ministerstvo školstva má lepší aparát na to, aby tieto žiadosti, tieto návrhy zadministrovalo, skontrolovalo, či spĺňajú všetky náležitosti podľa príslušnej vyhlášky a ďalej ich odovzdalo Prezidentskej kancelárii. Vstupuje však do toho ľudský faktor a skutočnosť, o ktorej som už hovorila, a to, že minister svojvoľne využíva túto situáciu na to, aby niektoré návrhy prezidentovi posunul a iné bezdôvodne pozdržal. Navyše dochádza aj k tomu, že vyžaduje také materiály, ktoré podľa vlastnej vyhlášky ministerstva školstva vyžadovať ani nemôže.

    Ministerstvo na moju interpeláciu v tejto veci uvádza, že v súlade s § 102 ods. 2 písm. i) zákona o vysokých školách ministerstvo školstva kontroluje dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti vysokého školstva. Nuž áno, nepochybne mu táto kompetencia prináleží, ale všeobecne záväzným právnym predpisom je nepochybne aj Ústava Slovenskej republiky a tá neumožňuje, aby sa za rovnakých okolností jednému občanovi, ktorý je navrhnutý na menovanie za profesora pristupovalo inak ako k inému, aby teda v prípade jedného bol návrh, ktorý spĺňa všetky náležitosti pozdržaný a boli vyžadované doplňujúce údaje navyše v rozpore s vyhláškou. Táto prax...

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, pani kolegyňa. Poprosím všetkých, ktorí sú v sále, aby rešpektovali to, že vystupuje v úvodnom slove navrhovateľka zákona. Ďakujem za porozumenie.

  • Táto prax ma inšpirovala k tomu, aby som navrhla z celého tohto procesu ministerstvo školstva vylúčiť, pretože jeho rola má byť v duchu zákona podľa môjho presvedčenia administratívna, v skutočnosti však takou nie je. Preto navrhujem, aby návrhy na vymenovanie za profesorov po ich schválení vedeckými radami postupovali rektori vysokých škôl priamo prezidentovi Slovenskej republiky. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Poprosím pani navrhovateľku, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov. Teraz požiadam pána poslanca Fronca, ktorý je určený výborom, to je výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, ktorý je k tomuto zákonu gestorským výborom, aby si splnil funkciu spravodajcu. Máte priestor pre úvodnú informáciu, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslankyne Národnej rady Tatiany Rosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako spravodajca Výboru Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport podľa § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Návrh zákona bol doručený poslancom ako parlamentná tlač č. 580. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil návrh zákona na program tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 592 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor.

    Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie. S týmto jeho návrhom sa stotožňujem.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona sa uzniesla na tom, že podľa rokovacieho poriadku § 73 ods. 3 písm. c) odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade, ak táto Národná rada rozhodne, v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určeného v citovanom rozhodnutí odporúčam, aby návrh zákona bol pridelený v druhom čítaní Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol zákon pridelený, ho prerokovali do 30 dní odo dňa pridelenia a gestorský výbor do 31 dní odo dňa pridelenia.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu zákona. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa teda, či sa chce niekto k tomuto návrhu do rozpravy prihlásiť ústne? Konštatujem, že tomu tak nie je. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu a pristúpime, pani Rosová, vy ste navrhovateľka aj v ďalšom zákone, môžeme pristúpiť, hej, k ďalšiemu návrhu. Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona máte ako tlač 582 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 594.

    Znova dávam slovo poslankyni Tatiane Rosovej, aby návrh zákona uviedla.

    Poprosím všetkých kolegov a kolegyne, chceme ten čas ešte využiť, prosím vás, buďme tolerantní k vystupujúcej. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, obraciam sa s mojím návrhom zákona na túto snemovňu opakovane prakticky po roku odvtedy, ako som tento návrh predložila. Obraciam sa na túto snemovňu v presvedčení, že dôvody na predloženie takéhoto návrhu zákona nielenže nepominuli, ale, naopak, pribúdajú.

    Prvého mája 2004 pristúpila Slovenská republika spolu s ďalšími deviatimi krajinami k Európskej únii. Zavŕšil sa tak proces, ktorý sa začal demokratickými zmenami po 17. novembri 1989 a vznikom samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993. Rozumné želanie, ale aj hlboká túžba občanov Slovenska stať sa plnoprávnym členom nielen politických, sociálno-ekonomických a kultúrnych štruktúr Európskej únie, ale aj širšieho európskeho priestoru bola hlavným činiteľom politického vývoja na Slovensku v takmer celom poslednom desaťročí. A 1. mája 2004 sa tieto predstavy a túžby stali realitou a miesto Slovenska v Európe, kam nepochybne vždy patrilo a patrí bolo potvrdené.

    V prístupovom procese sa občania Slovenska aj v dosiaľ jedinom platnom referende v jeho histórii zreteľne vyjadrili, že hodnoty, ktoré Spoločenstvo európskych krajín vyznáva sú aj ich hodnotami a že ich chcú napĺňať, chrániť a prehlbovať. Hodnoty slobody, hodnoty demokracie, hodnoty mieru. Občania dali jasne najavo, že pravidlá, ktorými sa európske krajiny riadia, sú pravidlami, ktoré sú životaschopné, užitočné a hodné nasledovania a takisto, že slovenskí občania chcú byť ich spolutvorcami a chcú za svoje rozhodnutia niesť aj svoj podiel zodpovednosti.

    Dnes sa viac ako kedykoľvek predtým ukazuje, že toto rozhodnutie občanov Slovenska bolo správne, že občania porozumeli cieľom a dokázali predvídať dôsledky, ktoré to pre Slovensko a pre nich samých bude mať. Slovenská ekonomika sa vďaka tomuto impulzu stala silným nástrojom na trvalé a udržateľné zlepšovanie životnej úrovne občanov Slovenska. Slovensko prestalo byť neznámou krajinou. Preto navrhujem, aby sa 1. máj stal pamätným dňom. Prvý máj, Deň pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii. Opakujem, že spomedzi pamätných dní...

  • Ruch v sále.

  • Prosím vás, naozaj, ak nemáte úctu ani k dáme, tak opustite túto sálu. Naozaj to, čo sa deje momentálne, nie je korektnosť voči navrhovateľke. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Spomedzi pamätných dní totiž ani jeden celkom jasne a otvorene sa nehlási k Európe, k európskemu hodnotovému priestoru, v ktorom občania Slovenska žijú svoj každodenný život preto, že sa tak sami v referende rozhodli. Považujem za dôležité vrátiť sa k tomuto návrhu práve teraz v čase vrcholiaceho procesu rozhodovania o zavedení spoločnej európskej meny. Vôľa ustanoviť 1. máj za Deň pristúpenia Slovenska k Európskej únii by v tomto období bola zo strany Národnej rady Slovenskej republiky signálom európskym štruktúram o našom úprimnom postoji k myšlienke európskej integrácie.

    Na druhej strane, čo je nemenej dôležité, prispelo by to k posilneniu európskej identity našich občanov, čo je jeden z predpokladov pozitívneho postoja k spoločnej mene. Týmto návrhom sa neoslabuje, ale, naopak, rozširuje tradícia 1. mája ako Sviatku práce. Práve náš vstup do Európskej únie bol totiž impulzom pre rýchly rast pracovných príležitostí pre občanov Slovenska. Chcem ešte dodať, že považujem za celkom prirodzené, aby táto snemovňa môj návrh schválila práve v čase, kedy hlavnou témou týchto dní je Lisabonská zmluva. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite miesto pre navrhovateľov a teraz dávam slovo pánovi Minárikovi ako poverenému spravodajcovi, aby predniesol správu.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážená Národná rada, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s rokovacím poriadkom uvádzam informáciu spravodajcu k návrhu pani poslankyne Tatiany Rosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, t. j. viac ako pätnásť dní pred schôdzou, na ktorej sa má prerokovať, a preto bol zaradený do dnešného programu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel a v súlade s § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku zaradil ho teda na dnešné rokovanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o rokovacom poriadku. To znamená, že obsahuje paragrafové znenie aj dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy a všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Ďalej obsahuje dopady na hospodárstvo, finančné dopady na štátny rozpočet a rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých paragrafov. Návrh obsahuje aj doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v Európskej únii táto problematika nie je upravená.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že tento návrh prerokujeme v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby tento návrh bol pridelený ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá, ktorý bude zároveň gestorským výborom a lehoty na prerokovanie aby boli určené na 30 a 31 dní.

    Vážený pán predsedajúci, z mojej strany všetko. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa nikto neprihlásil písomne. Preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť ústne? Pani poslankyňa Katarína Cibulková. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať po hlasovaniach o 17.00 hodine a vyhlasujem päťminútovú prestávku pred hlasovaním. Súčasne žiadam všetkých, ktorí sa nachádzajú v priestoroch parlamentu, aby sa dostali do rokovacej sály na hlasovanie. Ďakujem pekne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás už po druhýkrát dnešný deň požiadal, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále, budeme pokračovať v rokovaní programu 20. schôdze a budeme hlasovať o prerušených prerokovaných bodoch.

    Najprv poprosím pani poslankyňu Moniku Smolkovú, aby v prvom čítaní uviedla hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady pána Martina Fronca na vydanie zákona o vzdelávaní v školách, takzvaný školský zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 577. Máte slovo, pani spravodajkyňa.

  • Áno. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpili piati poslanci, z toho dvaja podali procedurálny návrh. Ako prvý podal procedurálny návrh pán poslanec Szigeti, ktorý navrhol v zmysle § 73 ods. 3 písm. c), aby Národná rada sa uzniesla, že návrh prerokuje v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 59 za, 65 proti, 16 sa zdržalo.

    Nebudeme pokračovať v druhom čítaní v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Rosovú, aby uvádzala ako členka výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Martina Fronca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 576. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, v rozprave nebol podaný žiaden procedurálny návrh, preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.

    Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu postúpiť návrh zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 59 za, 66 proti, 17 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme nesúhlasili s tým, aby sme prerokovali návrh zákona v druhom čítaní a nebudeme pokračovať v rokovaní.

    Poprosím teraz pána Martina Fronca, aby ako spravodajca z výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uvádzal hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pani poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 580.

    Nech sa páči, pán Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave nebol predložený žiaden procedurálny návrh, preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje návrh poslankyne Národnej rady Tatiany Rosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131 o vysokých školách v druhom čítaní.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu postúpiť návrh zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 59 za, 65 proti, 19 sa zdržalo.

    Ani tento návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    Teraz poprosím pána spravodajcu, predsedu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Mojmíra Mamojku, aby uvádzal hlasovanie, a to v prerušenom rokovaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Lisabonskou zmluvou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím o pokoj v rokovacej sále.

  • Dámy a páni, ešte raz vás chcem požiadať, aby ste venovali pozornosť hlasovaniu. Budeme hlasovať o tlači 520. Poprosím pána predsedu ústavnoprávneho výboru, aby predniesol návrh uznesenia, o ktorom budeme hlasovať.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a v súlade s čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky po a vyslovuje súhlas s Lisabonskou zmluvou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, po b rozhodla, že Lisabonská zmluva, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky s tým, že táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

  • Budeme hlasovať, dámy a páni. Upozorňujem, že je potrebná trojpätinová väčšina. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Z pléna spev hymny Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 109, 103 za, 5 proti, 1 nehlasoval.

  • Dámy a páni, poprosím vás, zaznie hymna Slovenskej republiky a Európskeho spoločenstva.

  • Hymna Slovenskej republiky.

  • Hymna Európskeho spoločenstva.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím ešte, keby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach. V zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku požiadal o slovo predseda parlamentu pán Pavol Paška.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, naozaj len zopár viet v tejto veľmi významnej chvíli. Keď sa koncom januára objavil neočakávaný problém v zdanlivo jednoduchej a jasnej téme z hľadiska našej proeurópskej tendencie, bolo mi jasné, že niekomu veľmi záleží na tom, aby sa rozohrala politická hra, ktorá má mať svojich víťazov a svojich porazených. Preto aj mojím leitmotívom a leitmotívom mojich snáh počas skoro troch mesiacov, kedy som sa snažil naprieč politickým spektrom hľadať konsenzus a spôsob, ako dospieť k dnešnému dňu bolo, aby nebolo politických víťazov a nebolo tých, ktorí politicky prehrajú. Dnes som šťastný, že víťaz existuje. Je ním občan, sú to ľudia na Slovensku. Chcem sa poďakovať všetkým tým, ktorí k tomuto víťazstvu prispeli a chcem sa poďakovať aj v mene všetkých tých mladých, možno starších, ktorí, keď budú ďalej slobodne cestovať po spoločnom európskom priestore, budú môcť vždy vzhliadnuť vo vetre sa trepotajúcu vlajku Slovenskej republiky s hrdosťou a pýchou na Slovenskú republiku. Nech tento deň a mená všetkých tých, ktorí sa o túto slobodu pričinili zostanú navždy zapísané v histórii Slovenska. Ďakujem vám všetkým.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teraz, aby som vyhlásil prestávku do 18.00 hodiny, kedy budeme pokračovať ďalej v rokovaní schválených bodov programu 20. schôdze Národnej rady.

  • Prerušenie rokovania o 17.18 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 18.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať prvým čítaním návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky pani Tatiany Rosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

    Poprosím pani navrhovateľku, aby zaujala miesto a takisto pána spravodajcu pána poslanca Minárika.

    V rozprave budeme pokračovať vystúpením pani poslankyne Cibulkovej. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, život je najlepší režisér a je kúzlom nechceného, že o tomto návrhu zákona rokujeme bezprostredne po tom, ako ste s pompou odhlasovali Lisabonskú zmluvu. Aj v kontexte tohto hlasovania predstupujem pred vás, aby som vás požiadala o podporu pre návrh zákona, ktorým rozšírime obsah osláv 1. mája o nový, pre Slovensko obzvlášť významný rozmer.

    Nazdávam sa, že je správne, aby tradícia založená v 19. storočí bola v treťom miléniu oživená o aktuálny kontext, pripomínajúci historicky bezprecedentnú zmenu postavenia Slovenska v medzinárodných vzťahoch. Nie je veľa tém, na ktorých sa môže zhodnúť celé spektrum politických parlamentných strán. Je však isté, že vstup Slovenskej republiky do Európskej únie takou témou je. Viem, že všetky parlamentné sily hlboko veria, že vstupom do Únie boli položené základy pre vnútorné i vonkajšie posilnenie Slovenska. Preto nevidím žiaden dôvod, aby tento parlament nepodporil návrh zákona, ktorým sa 1. máj stane pamätným dňom pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii.

    Rada by som v tomto kontexte ubezpečila kolegov a kolegyne najmä z ľavice, i keď tu v tejto sále momentálne nesedia, že prijatím tohto zákona nebude nijakým spôsobom dotknutý tradičný obsah osláv 1. mája. Dosiaľ sme v našich končinách oslavovali tento deň ako spomienku na vystúpenie chicagskych robotníkov v roku 1886. Pre úplnosť dodajme, že prvé uznesenie o oslavách 1. mája prijal Kongres Druhej internacionály v Paríži v roku 1889. Odvtedy mali spomienky na tento deň pripomínať nerovné sociálne a politické postavenie robotníkov v 19. storočí. Po vzniku prvej Československej republiky bol v roku 1919 vyhlásený 1. máj za štátny sviatok i u nás, pričom počas jeho osláv sa konali demonštrácie proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia robotníkov.

    V rokoch 1938 až 1939 boli prvomájové tribúny a sprievody spojené s vyjadrením odporu proti národnému socializmu a fašizmu, šíriacich sa vtedajšou Európou. Pamätáme si však i na to, že oslavy 1. mája desaťročia zneužíval československý komunistický režim na šírenie nenávistnej propagandy, čím tento dátum nadobudol pre mnohých našich spoluobčanov veľa negatívnych asociácií. Je však správne, že sme ani po politických zmenách v roku 1989 nepodľahli opačnému extrému a nevypustili sme 1. máj z kalendára tradičných sviatkov.

    Dnes, päť rokov po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie máme vhodnú príležitosť obohatiť 1. máj o historicko-politický kontext preklenujúci viac ako dve storočia. Okrem mnohých iných kladov má náš vstup do Európskej únie mimoriadne pozitívny vplyv práve na tých, ktorí museli holými rukami bojovať proti policajným puškám za svoje práva v Chicagu v roku 1886.

    Vstup Slovenska do Únie je zárukou pre ľudí práce. Ale i pre ľudí kapitálu, že ochrana kvality ich života a ochrana ich práv a oprávnených záujmov budú mať vždy prednosť pred silou politickej a štátnej moci. Európska únia je entitou dávajúcou rovnaké príležitosti všetkým. A to je hodnota, ktorá sa nijako nebije s tradičným poňatím osláv 1. mája. Práve naopak.

    Vážené kolegyne a vážení kolegovia, ďakujem vám za pozornosť i za vašu podporu zákonu, ktorým zavedieme novú sviatočnú tradíciu pripomínaním si 1. mája ako pamätného dňa vstupu Slovenskej republiky do klubu vyspelých európskych národov. Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Cibulkovej pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Minárik. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a pani poslankyňa Tóthová má slovo.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, z vášho vystúpenia som vycítila, že považujete prijatie tohto zákona, ktorý navrhuje, ktorý vyšiel práve z klubu SDKÚ, ako hold Európskej únie.

    No, skutočne je to historická irónia, že práve v okamihu, keď ste odišli z tejto sály a nehlasovali ste za Lisabonskú zmluvu, ktorá je vlastne vážnou témou všetkých členských štátov Európskej únie, že takto prezentujete svoj názor k predloženému legislatívnemu návrhu.

    Ja si myslím, že to, čo ste hovorili po skúsenosti spred polhodiny alebo viac minút skutočne vyznieva ako veľká irónia, pretože, ak má byť pravda všetko to, čo ste povedali, tak ste tu mali byť a hlasovať tak ako každý člen Európskej únie a európsky naladený občan, ako to vy tvrdíte o SDKÚ. Mali ste hlasovať za Lisabonskú zmluvu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja to trošku otočím. Trošku ináč to poviem ako pani Tóthová. Rečníčka požiadala o podporu pre tento zákon a požiadala ju zrejme najviac tých, ktorí pred chvíľou tak euforicky tlieskali prijatiu Lisabonskej zmluvy. Len ja neviem, koho vlastne žiadala, pretože zo strany SMER sa tu pohybovala účasť od nula do šesť a do toho rátam aj pána Záhumenského, ktorý sa stále bavil s pánom Jureňom. Teda pán Jureňa odišiel. Pani Tóthová, vy ste tu boli prakticky sama ešte s pánom Kotianom z času na čas.

    Ale aby som bol spravodlivý, ani vaši kolegovia vás veľmi neprišli podporiť. Takže tá vaša žiadosť padla vlastne prakticky do prázdnej sály, ktorá sa vyprázdnila hneď potom, ako sa Lisabonská zmluva prijala. Takže až taký veľký záujem, zdá sa, že o tú Európsku úniu v tejto sále nie je.

  • Pani poslankyňa, chcete reagovať na faktické poznámky? Áno? Nech sa páči, zapnite mikrofón pani poslankyni. Chvíľočku, zapnite mikrofón pani poslankyni Cibulkovej, nech sa páči.

  • Pani kolegyňa Tóthová, ja by som vám chcela povedať za SDKÚ, že my budeme vždy hlasovať za také zákony, ktoré sú v súlade s hodnotami Európskej únie, ale nikdy nebudeme hlasovať za Lisabonskú zmluvu a vzápätí budeme hlasovať zároveň za nedemokratický tlačový zákon. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Cibulková bola jediná, ktorá vystúpila v tejto rozprave. Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a chcem sa opýtať navrhovateľky či chce zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, som rada, že sa sála ako-tak napĺňa, pretože je pravdou to, čo skonštatoval pán spravodajca, že tento zákon paradoxne vzápätí po schvaľovaní Lisabonskej zmluvy nevyvolal vonkoncom žiaden záujem zo strany tých, ktorí ju oslavovali. Ale chcem veľmi pekne poďakovať mojej kolegyni Katke Cibulkovej za jej vystúpenie v rozprave, ktorým vystihla podstatu a vystihla aj dôvody, pre ktoré som predložila môj návrh.

    Chcem zároveň apelovať nato, aby táto snemovňa, v ktorej pred chvíľou znela slovenská hymna a hymna Európskej únie, dokázala, že svoj vzťah a záväzok k myšlienkam Európskej únie myslí vážne a že hlasovanie za Lisabonskú zmluvu nebolo iba politickým gestom, ale prejavom našich spoločných hodnôt. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A ďalej budeme pokračovať druhým čítaním

    o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh tohto zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 505 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 505a.

    Teraz prosím ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Ľubomíra Jahnátka, aby v zastúpení ministra výstavby a regionálneho rozvoja vládny návrh tohto zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol do druhého čítania v pléne Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov.

    Hlavným cieľom predkladaného návrhu zákona je premietnuť do slovenského práva zmeny, ktoré sa udiali ako výsledok činnosti Európskej komisie, Stáleho výboru pre stavebníctvo a ďalších európskych organizácií v oblasti technickej normalizácie a technického osvedčovania, ale najmä obsah schválenej novely smernice K a M, ako aj ostatného významného dokumentu CONSTRUKT 06/761 zo 16. októbra 2006.

    Obsah uvedených dokumentov je nevyhnutné zohľadniť v slovenskom práve preto, aby neboli poškodení slovenskí výrobcovia stavebných výrobkov a aby sa činnosť autorizovaných osôb dostala do súladu s režimom autorizovaných osôb v ostatných členských štátoch. Návrh zákona bol notifikovaný Európskou komisiou.

    Národná rada Slovenskej republiky pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy odporúčané výbormi Národnej rady akceptujeme.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na základe uvedeného odporúčam, aby ste predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov schválili. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Štefanovi Kužmovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov (tlač č. 505a) v druhom čítaní.

    Národná rada pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre verejnú správu, regionálny rozvoj.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 349 z 18. marca 2008, výbor pre hospodársku politiku uznesením č. 298 z 18. marca 2008, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 159 z 18. marca 2008.

    Z uznesením výborov Národnej rady pod bodom III tejto správy vyplynulo celkom 11 pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v časti IV tejto spoločnej správy a o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k tomuto návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výboru Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 90 o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.

    Pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem spýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Kahanec. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a slovo má pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, nechcem dlho rozprávať o tejto predloženej novele zákona č. 90/1998 Zb. o stavebných výrobkoch, keďže v podstate tento zákon je zameraný predovšetkým na to, aby zohľadnil najnovší vývoj, teda predpisy a iné dokumenty organizácií v podmienkach Európskej únie, ktoré boli ťažiskovým zdrojom zmien aj doterajších, zákona č. 90/1998 o stavebných výrobkoch. Ten vývoj bol postupný a postupne sa zapracovávali zmeny do tohto zákona a aj táto novelizácia chce zohľadniť tie najnovšie zmeny.

    Trošku sa chcem dotknúť vo svojom vstupe niektorých problémových miest a pre mňa trošku nepochopiteľného vzťahu predkladateľa ku stanovisku útvarov úseku legislatívy a aproximácie práva Národnej rady, keď upozornila na niektoré vágne pojmy a formulácie. A napriek tomu, že zo strany jedného pozmeňujúceho návrhu, ktorý podal pán poslanec Kotian, kde sa v bode 37 v § 16 ods. 2 dopĺňa písm. g), kde sa zmenil text a pojem „úroveň zmlúv“ sa nahradila pojmom „obsah zmlúv“, napriek tomu tieto výhrady, ktoré boli uvádzané pri tých formuláciách a vágnych pojmoch, zostali v zákone naďalej a ja by som sa preto rád opýtal pána ministra, či bol problém tieto zmeny doplniť a vyriešiť pri predložení tejto novely. Poviem, o čo ide.

    Ide o pojem „významné riziko“, je to v § 2a ods. 3, v ktorom sa konštatuje, že stavebný výrobok, ktorý svojimi vlastnosťami môže ovplyvniť aspoň jednu zákonnú požiadavku stavby, ak jeho účel alebo spôsob obvyklého používania v stavbe je významným rizikom vo vzťahu k požiadavkám na stavby, ktoré možno uvádzať na trh len so značkou zhody a tak ďalej podľa paragrafov, ktoré sú tam uvedené. No, myslím, že je úplne jasné, že to „významné riziko“ nie je definovaný pojem, lebo „významné riziko“ asi by malo byť nejako zadefinované.

    Ďalšie, to sú opakujúce sa termíny, teda pojem „údaje“. Je to v bode 17 § 7a, kde sa ods. 2 dopĺňa písm. i), ktoré znie, že sa „uvedú údaje o splnomocnenom zástupcovi zahraničného výrobcu“ a tak ďalej. Bola tam, samozrejme, zabezpečená formálna oprava textu, čo je v poriadku, ale zasa sa tam vyžadujú „údaje“ o splnomocnenom zástupcovi. Nie je vôbec definované, aké údaje sa o tomto splnomocnenom zástupcovi zahraničného výrobcu majú uviesť. Rovnako je to v § 9a, týkajúceho sa skúšobného protokolu, kde v ods. 1 sa píše. „O každej skúške sa vyhotoví skúšobný protokol. Skúšobný protokol musí obsahovať najmenej tieto údaje a okrem iných po a identifikačné údaje o výrobcovi a mieste výroby a po b a c sú údaje o stavebnom výrobku, ktorého vzorka sa skúšala a po c údaje o spôsobe a mieste čase odobratia vzorky stavebného výrobku a o osobe, ktorá vzorku stavebného výrobku odobrala.“ Opäť sa tam používa iba termín „údaje“ a vôbec nie sú špecifikované aké údaje.

    A posledná vec, na ktorú som chcel upozorniť, je v bode 37 predkladaného návrhu. Je to § 16 ods. 2 dopĺňa sa písm. g). Zmenil sa tam pojem „úroveň zmlúv“ na „obsah zmlúv“ a kontrolných mechanizmov vo vzťahu k deklarovaným zmluvným subdodávateľom. Je to vlastne zadefinovanie kontrolnej činnosti ministerstva, ktoré by malo kontrolovať obsah, najprv bola uvedená „úroveň zmlúv“. No, myslím si, že keď nie je zadefinovaná ani „úroveň“, tak nebude zadefinovaný, si myslím, ani „obsah zmlúv“, alebo by to malo byť takisto niekde uvedené.

    Takže by som sa preto rád spýtal predkladateľa, či v tomto smere bol problém dotiahnuť tento predložený návrh tak, aby sa dosiahla zhoda medzi útvarmi, ktoré posudzujú legislatívnu stránku návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kahanca nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec bol jediný, ktorý vystúpil v rozprave, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a chcem sa spýtať pána ministra ako navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave? Nie. Pán spravodajca takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 503 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 503a.

    Prosím opäť pána ministra hospodárstva pána Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám do druhého čítania návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov.

    Návrh reaguje na dlhodobo pretrvávajúce problémy v obchodných vzťahoch medzi prevádzkovateľmi obchodných reťazcov a ich dodávateľmi, ktorí neustále poukazujú na neprimerané obchodné praktiky prevádzkovateľov obchodných reťazcov pri uzatváraní zmlúv. Tieto vzťahy charakterizujú situáciu, kedy si hypermarkety a supermarkety vzhľadom na svoje nezávislé postavenie na trhu stanovujú pre uzavretie vzťahu také podmienky, ktoré sú pre druhú stranu dodávateľa ako účastníka obchodného vzťahu zjavne nevýhodné.

    Nevyváženosť týchto vzťahov dosiahla úroveň, ktorú bolo treba riešiť na úrovni vlády Slovenskej republiky. Takéto nevyvážené obchodné vzťahy majú totiž v konečnom dôsledku negatívny dopad na spotrebiteľov. Aj keď sa možno na prvý pohľad zdá, že sa predloženou právnou úpravou narúša zmluvná sloboda a zasahuje sa do podrobností zmluvných vzťahov, nie je to tak.

    Nová právna úprava si kladie za cieľ zabrániť zneužívaniu ekonomicky silného postavenia jedného zo zmluvných partnerov a súčasne chrániť druhého partnera ekonomicky závislého.

    Dôvodom predloženia nového návrhu zákona bola tiež kritika pôvodného zákona o obchodných reťazcoch zo strany Európskej komisie odôvodňovaná tým, že zákon sa z celého radu podnikateľských subjektov vzťahuje len na obchodné reťazce, čo ich diskriminuje.

    Predložená právna úprava navrhuje, aby kontrolu obchodných zmluvných vzťahov vykonávalo ministerstvo pôdohospodárstva pre výrobky potravinárskeho charakteru a ministerstvo hospodárstva pre ostatné výrobky v súlade s kompetenčným zákonom, a to len na základe vonkajšieho podnetu alebo v prípade, ak vznikne dôvodné podozrenie, že konkrétni zmluvní partneri používajú v zmluvných vzťahoch neprimerané podmienky. Kontrola bude zameraná výlučne na zistenie a preukázanie takejto skutočnosti.

    Vážená pani predsedajúca a vážené panie poslankyne, páni poslanci, snahou predloženej právnej úpravy je vyváženie obchodných vzťahov pre obidvoch účastníkov týchto vzťahov a odstránenie diskriminačného prístupu a neprimeraných obchodných praktík v týchto vzťahoch. Na základe uvedeného si vás dovoľujem požiadať o schválenie tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Miroslavovi Kotianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov (tlač 503a) v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov (tlač 503).

    V druhom čítaní v súlade s § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 722 zo 6. februára 2008 pridelila vládny návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 19. marca 2008 a v gestorskom výbore do 20. marca 2008: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 354 z 18. marca 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 297 z 18. marca 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 242 z 12. marca 2008.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Vážené kolegyne a kolegovia, tieto pozmeňujúce návrhy ste dostali cez parlamentnú tlač do svojich lavíc, takže ich nebudem čítať. Gestorský výbor odporúča schváliť nasledujúce body. O bodoch 1, 2, 3, 4, 6, 8, 9, 10, 13, 15, 17 až 24, 26 a 27 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť. O bodoch 5, 11 a 12 hlasovať spoločne s odporúčaním neschváliť. O bodoch 7, 14, 16 a 25 hlasovať spoločne s odporúčaním neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov (tlač 503) vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 308 z 26. marca 2008. Súčasne výbor poveril spravodajcu výboru predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 73 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

    Vážená pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala nasledujúce písomné prihlášky. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Simon za klub SMK, ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Záhumenský a pán poslanec Jureňa.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Simon, nech sa páči.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v mene klubu Strany maďarskej koalície si dovoľujem pár poznámok k tomuto návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov.

    Úvodom mi dovoľte, aby som zacitoval prvú vetu z dôvodovej správy, ktorú máme predloženú: „Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení vlády zaviazala, že prijme legislatívne opatrenia, ktoré zvýšia ochranu spotrebiteľov pred zneužitím ekonomickej sily niektorých obchodníkov.“ Zneužívanie ekonomickej sily v obchodných reťazcoch je definované v § 3 zákona č. 358/2003 Z. z., ktorý sa práve touto novelou ruší.

    Predložený návrh zákona rieši problém iba niektorých obchodných reťazcov, ale nerieši problém zneužívania ekonomickej sily. Je to len očným klamom. Pýtam sa, prečo vláda chce riešiť problém iba niektorých obchodníkov a nie všetkých? Preto, lebo sa nebude dotýkať nadnárodných obchodných reťazcov, ktoré pôsobia na území Slovenskej republiky? Dovoľte mi pár čísiel.

    Tesco, sídlo materskej spoločnosti Veľká Británia, maloobchodný predaj potravín 23,21 mld. korún a má podiel na slovenskom trhu 12,9 %. Metro Holandsko 14,08 mld. korún, 7,8-percentný podiel na trhu. Billa Rakúsko 10,64 mld. korún, 5,9 % podielu na trhu. Kaufland Nemecko 9,72 mld. korún a 5,4 % podielu. Ahold Holandsko 5,6 mld. korún, podiel 3,1 %. Lidl Nemecko 4,66 mld. korún, 2,6 % na trhu. Carrefour 2,6 mld. korún a podiel 1,4 %. Coop Jednota Slovensko 29,88 mld. korún, 16,6 %. CBA taktiež Slovensko 19,1 mld. korún, 10,6 %. Labaš, s. r. o., dá sa povedať, že slovenská, 3,28 mld. korún, 1,8 % a maloobchodné jednotky na Slovensku majú obrat v potravinách 57,23 mld. korún s podielom 31,8 % na slovenskom trhu.

    Pokiaľ sa pozrieme na tieto čísla, tak Tesco, Metro, Billa, Kaufland, Ahold, Lidl, Carrefour a čiastočne by sa dalo povedať, že veľké obchodné reťazce aj slovenské Coop, CBA či Labaš bez akýchkoľvek väčších problémov vyriešia nákupné centrá mimo územia Slovenskej republiky. To znamená, že ten, na koho sa tento zákon v skutočnej miere bude vzťahov sú maloobchodné jednotky, ktoré majú 31,8-percentný podiel z predaja potravín a dosahujú takmer 60 mld. korún. Tieto malé obchody, ktoré máme na dedinách, na vidieku, práve tí, ktoré predávajú takmer 100 % tovaru od slovenských spracovateľov, slovenských prvovýrobcov, práve tí budú najviac trestaní, pretože na nich sa tento zákon bude vzťahovať.

    Pán minister v úvodnom prejave povedal, že chcete riešiť problematiku hyper a supermarketov. Pán minister, vy neriešite problém hypermarketov a supermarketov, vy len zavádzate jednoduchých spotrebiteľov v tejto republike, pretože ich problém sa nevyrieši týmto zákonom. Šesťdesiatsedempercentný podiel trhu v potravinách je riešený nadnárodnými a veľkými obchodnými reťazcami bez väčších problémov mimo územia Slovenskej republiky aj dnes. Tesco nakupuje v Prahe, Metro taktiež, Billa, Kaufland Česká republika, Rakúsko, Maďarsko.

    V tej chvíli, čo budú uzatvárať nákupné kontrakty mimo územia Slovenskej republiky, táto právna norma, ktorú ste pripravili a predložili, je pre nich neúčinná, pretože sa budú riadiť medzinárodným obchodným právom a to sa neriadi týmto návrhom zákona a práve preto si myslím, že budete trestať tých, ktorí si to najmenej zaslúžia, to sú malí obchodníci, ktorí v malých dedinách zabezpečujú potraviny a základné suroviny.

    Prečo sa to dá, no preto, lebo v rámci Európskej únie je to možné v rámci jednotného trhu. Nie je možné prijať legislatívu, ktorá obmedzuje jednotný trh a obmedzuje slobodný pohyb tovaru. Po prijatí tohto zákona nadnárodné obchodné koncerty budú nakupovať potraviny v hodnote 120 mld. korún. Opakujem 120 mld. korún ročne mimo územia Slovenskej republiky.

    Pán minister, už dnes v nadnárodných obchodných reťazcoch, keď sa popozeráte po tých obchodných pultoch, tak nájdete len 40 % tovaru, ktorý pochádza z územia Slovenskej republiky, 60 % je tovar, ktorý je mimo územia Slovenskej republiky, s ktorým slovenská pracovná sila a slovenský trh nemá nič, ale nič spoločné.

    Sprísnením podmienky týmto návrhom zákona, ktorý ste predložili, vláda docieli len to, že tento pomer sa bude ďaleko, ďaleko zhoršovať v neprospech slovenských výrobkov a slovenských potravín, a tým pádom znevýhodňovať slovenských prvovýrobcov a slovenských spracovateľov.

    Návrh zákona nerieši znevýhodnenie slovenských dodávateľov, ktoré si vyžadujú zahraničné obchodné reťazce od všetkých svojich dodávateľov v podobe medzinárodnej akreditácie na kvalitu a postup výroby na jednotlivé výrobky. Akreditáciu na jednotlivé výrobky je povinný podľa ich podmienok obstarať dodávateľ, pričom takéto podmienky idú nad rámec legislatívy Európskej únie, ktorá v Slovenskej republike je garantovaná Štátnou veterinárnou a potravinovou správou.

    Nie zriedka takýto akreditačný proces stojí niekoľko stotisíc korún pre každý výrobok, teda pre jedného výrobcu to predstavuje niekoľko milión korún pre jeho výrobky. To ale nestačí, pričom takéto akreditácie vyžadujú jednotlivé obchodné reťazce zvlášť od rôznych spoločností, ktoré akreditujú výrobcov. To znamená, že akreditáciu musí mať dodávateľ pre každý obchodný reťazec samostatne. Práve preto akékoľvek riešenie v oblasti obchodných reťazcov je nemožné úspešne dosiahnuť len v rámci Slovenskej republiky, ale len v rámci Európskej únie pri dodržiavaní princípu voľného pohybu tovaru. Som nesmierne rád, že poslanci Európskeho parlamentu svojím podpisom, aj ktorí sú tam v mene Slovenskej republiky, podporili požiadavku vo vzťahu k Európskej komisii na spoločné riešenie daného problému. Je to jeden z návodov, ako by mala Slovenská republika a vláda Slovenskej republiky postupovať pri riešení tejto problematiky.

    Výrazný nedostatok v návrhu zákona je, že obchodné vzťahy sa majú riešiť prostredníctvom novely zákona č. 30/1992, ktorý je o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore. Pýtam sa. Aký vzťah majú televízory a ostatný spotrebiteľský tovar k Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore. No žiadny. My zavádzame, respektíve vláda zavádza právny chaos, pretože dnes existujúci zákon o obchodných reťazcoch by bolo lepšie novelizovať a doplniť o niektoré ustanovenia.

    Navyše Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora je samosprávna inštitúcia s nepovinným členstvom a nezdružuje všetkých výrobcov a spracovateľov poľnohospodárskych komodít. Návrh zákona tak diskriminuje ostatné združenia, napríklad Slovenskú potravinársku komoru, Zväz súkromne hospodáriacich roľníkov, Združenie agropodnikateľov a tak ďalej.

    Takéto riešenie je nepriame vytváranie nátlaku na slovenských prvovýrobcov a spracovateľov a potravinárov na vstup do SPPK. Vláda podľahla lobizmu SPPK? Vláda podľahla lobizmu SPPK, že vytvára, dáva takéto možnosti, aby si mohla uplatňovať a vyžadovať členstvo? Podstatou návrhu zákona, že na kontrole nepriamych podmienok v obchodných vzťahoch sa môže podieľať ministerstvo pôdohospodárstva. Dôvod tejto zmeny je, že ministerstvo hospodárstva počas platnosti zákona č. 358/2003 Z. z. o obchodných reťazcoch nevykonalo ani jednu jedinú kontrolu, ani jeden jediný podnet nezrealizovalo ani z vlastného podnetu, ani z podnetu od obchodných subjektov.

    V § 4 ods. 2 sa vytvára priestor na podanie podnetu SPPK a profesijným organizáciám, ktoré tento zákon nešpecifikuje. Som presvedčený, že je tomu tak z dôvodu, aby konkrétny dodávateľ nebol vylúčený z obchodného reťazca. Navrhované riešenie ale nezabezpečí žiadnemu dodávateľovi anonymitu, a preto sa nikdy, opakujem nikdy neobráti na ministerstvo pôdohospodárstva ani na ministerstvo hospodárstva o konanie pri zneužití ekonomickej sily voči obchodnému reťazcu.

    V § 5 návrhu zákona sú uvedené pokuty za neprimerané podmienky, ktoré ale nemajú stanovenú minimálnu výšku. Pokuty za nedodržiavanie zákona, čo v praxi môže znamenať, že sa vytvára korupčné prostredie. Nakoľko o výške pokuty rozhoduje úradník ministerstva, ktorý môže navrhnúť pokutu od jednej koruny do 5, respektíve do 10 mil. korún. Pri akom porušení dá jednu korunu, 500 korún a pri akom porušení 10 mil. korún? Toto je názorný príklad, ako sa vláda stavia k možnému priestoru vytvárania korupcií. Celkový dopad tohto zákona na spotrebiteľov bude v znižovaní podielu slovenských výrobkov v obchodných reťazcoch, prevažne v hypermarketoch a supermarketoch. Bude nepriamy a veľký tlak na malé obchodné predajne hlavne na vidieku, bude pôsobiť na zvyšovanie cien pre spotrebiteľa a naďalej budú nekvalitné výrobky na pultoch obchodných reťazcov.

    Táto vláda deklarovala, že zavedie princíp raz a dosť pri nedodržiavaní zákona o potravinách, čo sa však nestalo. Od tejto doby ubehlo viac ako rok a pol. Výsledkom je zníženiu počtu úradných kontrol potravín cca o 6-tisíc kontrol ročne. Ako chceme zabezpečiť kvalitu, keď počet kontrol znížime? To sú čísla zo Štátnej veterinárnej potravinovej správy v priebehu roka. To je 16 kontrol denne. Máme listeriózu, máme nekvalitný tovar, ale počty kontrol veselo znižujeme. Potom, samozrejme, aj výsledky zistení klesajú.

    Výsledky, ktoré prezentovala pani ministerka 1. apríla či dnes, sú naďalej alarmujúce. Ale sú spôsobené aj vďaka znižovaniu počtu kontrol zameraných na bezpečnosť potravín. Najviac nedostatkov bolo zistených v maloobchode, čo tvorí 78,37 %, pričom nedostatky sa týkali prevažne prevádzkovej hygieny, a to 73,8 %. Ako je prítomnosť patogénneho kmeňa listéria v mäsových výrobkoch či falšovaní cukroviniek, ktoré veselo aj polícia vráti naspäť, že skutok sa nestal.

    Pán exminister Jureňa podal trestné oznámenie, ale polícia sa nedopátrala. Toto sú problémy, ktorými sa nezaoberáme a neriešime, pretože zákony, ktoré by to mali zabezpečovať, tak ako to vláda deklarovala pri ich prijímaní, asi nefungujú. Toto dokazuje, že táto vláda má radšej slová ako skutky. Vláda Roberta Fica ťahá medový motúz pred voličmi.

    Na záver mi dovoľte, aby som to zhrnul. Návrh zákona nerieši nič, len nahrádza jeden zákon druhým nefunkčným. Vláda týmto zákonom zabezpečí pre obyvateľov cenovo drahšie, menej kvalitné, možno niekedy aj životu nebezpečné potraviny. Zavádza právny chaos, keď obchodné reťazce majú byť riešené v zákone o Slovenskej poľnohospodárskej potravinárskej komore.

    Vážený pán minister, dámy a páni, pôvodne som chcel predložiť pozmeňujúce návrhy, ktoré by tento návrh zákona vylepšili. Pravdou ale je, že tento návrh zákona sa zlepšiť nedá. Je zlý tak, ako ho máme predložený v poslaneckých laviciach, pretože je nefunkčný.

    Vážené dámy a páni, na základe uvedeného dávam procedurálny návrh vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Simona pán poslanec Jureňa, pán poslanec Juhász, Kahanec, Záhumenský, Kotian. Ešte niekto? Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Jureňa.

  • Ďakujem za slovo. Viem pochopiť princíp opozičnej politiky a vôbec teda stanovisko, ktoré tu bolo kolegom pánom Simonom prednesené, ale dobre nechápem jeho stavovský prístup a vždy by som trocha očakával, aby ako bývalý farmár a bývalý prvovýrobca sa k takému dôležitému zákonu aj postavil. Pretože ak by si udržiaval tento stavovský princíp, tak by jednoducho nemohol povedať to, čo tu pred chvíľou povedal.

    A chcem uviesť príklady, že na Slovensku sme boli producentmi zeleniny, ktorá nám v posledných rokoch veľmi rapídne poklesla. Ak pripomeniem, prečo táto produkcia poklesla, tak jeden z dôvodov bol ten, že za dumpingové ceny sa tu dovážali v určitých okamihoch alebo v nejakom čase prebytky z iných krajín. I toto pôsobilo na to, že naši producenti jednoducho nemohli predať za ceny, ktoré boli hlboko pod ich nákladmi a ja si myslím, že tento prístup i toto je neprimeraný obchodný prístup, pretože pokiaľ dokážeme týmto spôsobom likvidovať vlastného producenta, tak strácajú prácu naši ľudia. A myslím si, že to boli hlavne producenti na južnom Slovensku. Nebudem to rozoberať z nejakého iného prístupu. Takže mali by sme si udržiavať určitý stavovský prístup a mali by sme v tomto duchu i k tomuto pristupovať. Takže preto slová o lobizme SPPK ma trocha mrzia, pretože SPPK je stále dôležitý funkčný inštitút, ktorý nám môže byť nápomocný.

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Juhász.

    Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, my s opozíciou už v prvom čítaní sme tomuto návrhu vyčítali aj to, že bude viesť k zdražovaniu a zvýšeniu dovozov tovarov zo zahraničia, ako ste spomenuli aj vy. Zahraničné obchodné reťazce naozaj, ktoré majú sídlo v zahraničí, nebudú mať problém uzatvárať zmluvy podľa práva príslušného v krajine ich materskej firmy, a tým pádom, samozrejme, bude dochádzať k tomu, čo sme tu už veľakrát počuli aj z vašich úst, že tento zákon neprinesie žiadny efekt, akurát tak iba na domácich producentov a obchodníkov.

    Vedľajším efektom, samozrejme, bude to, že tieto zmluvy budú uzatvorené so zahraničnými dodávateľmi a, samozrejme, tým pádom budú ohrození aj títo domáci producenti a dodávatelia.

    Aj stavovské organizácie a, samozrejme, odborníci na to už upozornili, napríklad riaditeľka Protimonopolného úradu a takisto Podnikateľská aliancia Slovenska, ktorá vo svojom stanovisku píše, že uplatnením tohto zákona hrozí zhoršenie konkurencie a efektívnosti na slovenskom trhu, čo bude, napokon, viesť presne k opačnému výsledku, ako ráta predkladateľ zákona. Súhlasím s vami, že tento návrh zákona je zbytočný a podľa môjho názoru tiež neprinesie očakávaný efekt. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Simon tam spomínal, že vláda asi podľahla tlaku lobizmu SPPK, no mňa o tom trošku presviedča aj to, že materiál, ktorý poslanci dostali k dispozícii pri prezentácii, boli práve podkladové materiály SPPK a bola to právna analýza tejto inštitúcie. Nechcem spochybňovať vôbec činnosť tejto komory, ale na druhej strane, keď som si pozrel tento ich predložený materiál, nemôžem sa ubrániť dojmu, že táto právna analýza bola urobená ako objednávka. Chýba tam už len objednávateľ a zadanie pre právnu analýzu so žiadaným výsledkom, teda závermi právnej analýzy k návrhu zákona.

    V tejto analýze je fakticky skoro všetko bezproblémové až na to, že aspoň v niektorých vetách, aj tam je napísané, že napríklad Európska komisia vidí možný problém v zákaze niektorých obchodných podmienok uplatňovaných v iných členských štátoch a že sa môžu vytvoriť nerovnaké podmienky nielen na usadzovanie, lebo uvádza tam usadzovanie, ale aj podnikanie, ktoré je tam uvedené. Teda nerovnaké podmienky pre podnikanie v jednotlivých štátoch Únie. Takže aspoň niečo tam bolo. A takisto tam zdôraznili, že zmluvná sloboda predstavuje jeden zo základných princípov obchodného práva.

    No tento zákon, ktorý je predložený, si myslím, že aj návrhy, ktoré sa snažili o podporu kontrol, tak bolo navrhnuté vypustenie podmienky, kde sa za neprimeranú podmienku v obchodnom vzťahu považuje aj vykonávanie kontrol v priestoroch výrobcu...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja iba v krátkosti. Pôvodne som nechcel reagovať na pána Simona, lebo naňho nemá význam reagovať. Pokiaľ by si prečítal zákon a porozumel by mu, tak nemôže hovoriť to, čo tu prezentuje.

    Tento zákon si myslím, že je plne v súlade s európskou legislatívou a o obchodných reťazcoch aj zahraničných je všeobecne známe, že dodržiavajú zákony tej ktorej krajiny, v ktorej podnikajú. Je mi ľúto, že tento zákon nebol v podobnej podobe prijatý v roku 2002, keď bol predkladaný. Mohli sme sa vyhnúť mnohým likvidáciám mnohých podnikov.

    To, čo pán Simon tu predviedol, že cez zákon o Slovenskej poľnohospodárskej potravinárskej komore chce sa riešiť problém obchodných reťazcov, skutočne platí to, že ak by si bol prečítal zákon, tak vie, že tento zákon je iba dotknutý týmto zákonom, kde sa vlastne dáva právomoc práve Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore, aby mohla vznášať podnety na kontrolu, aby mohla zastupovať jednotlivých dodávateľov do obchodných reťazcov práve preto, že sa samotní dodávatelia boja otvárať ich obchodné zmluvy, keďže tam majú obrovské sankcie, ktoré by mohli znamenať likvidáciu ich samotných. Takže musí tu byť stavovská organizácia, ktorá dostáva zo zákona takúto možnosť a vlastne môže otvorene hovoriť o praktikách, ktoré sa používajú vo veľkých obchodných reťazcoch.

    Čiže ja si myslím, že tá prezentácia pána Simona bola absolútne zavádzajúca a skôr si myslím, že z jeho vnútorného takého nepokoja voči poľnohospodárom a potravinárom, ktorí všetci to vedia, že ich nemáš rád, proste tak vystupuješ stále negatívne voči čomukoľvek, čo by mohlo pomôcť ich prosperite. A celá tvoja činnosť v Národnej rade je vlastne zameraná na to, že čím horšie v poľnohospodárstve, tým lepšie. Sám si to prezentoval pri... Ďakujem.

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, ja som trochu prekvapený, že sa pokračuje v rozprave takou istou témou, ako to bolo aj v hospodárskom výbore v druhom čítaní, že tento váš príhovor má taký viac-menej politický nádych a také určité strašenie, že tu bude zdražovanie potravín a tak ďalej, že to bude nejako prepojené. A je na škodu veci, že si nejako neuvedomujete podstatu návrhu tohto zákona, ktorý je jasne definovaný. Je to návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. A osobne si myslím, že slúži ministerstvu hospodárstva ku cti, že s takýmto návrhom prišlo do Národnej rady. Je konečne nutné postaviť tieto neprimerané vzťahy z hlavy na nohy.

    Takže podstata veci je i v tom, hovorím to z toho hypotetického hľadiska, keby aj tento návrh neprešiel v Národnej rade, už sme pokročili omnoho ďalej. Už teraz hovoria medzi sebou výrobcovia, spracovatelia, obchodníci o tom, že majú záujem, aby sa prijal etický kódex v obchodných vzťahoch. Aj toto je určitý pokrok. Dá sa povedať, že títo partneri aj na zasadnutiach, ktoré boli uskutočnené na pôde výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ako aj na pôde výboru pre hospodárstvo deklarovali záujem, aby sa do konca roka &dohodli, že tento etický kódex v obchodných vzťahoch chcú uzavrieť. To je veľký pokrok. Ale v každom prípade vzťahy, ktoré momentálne sú v tejto oblasti, musia byť týmto zákonom napravené. Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Simon.

    Zs. Simon, poslanec: Vážení kolegovia z koalície, žasnem nad demagógiou, ako obhajujete zákon, ktorý sa nedá obhájiť. SPPK združuje 2 500 členov na Slovensku. Tých, ktorí poberajú priamu podporu z poľnohospodárstva, prvovýrobcov je 14 500. Trošku matematiky nezaškodí.

    Pán kolega Kotian, obchodné reťazce a obchodníci, ktorí deklarovali, že od 1. januára, viete, prečo to urobili? Ja vám poviem. Preto, lebo od 1. januára budú uzatvárať zmluvy mimo územia Slovenskej republiky. A obchodné vzťahy, ktoré sa riadia medzinárodným právom, sa nebudú riadiť tým zákonom, ktorému ste spoločným spravodajcom. A 67, takmer 70 % trhu Slovenskej republiky pre potraviny sa deje v nadnárodných obchodných koncernoch, ktoré majú materské spoločnosti mimo územia Slovenskej republiky. Na nich sa tento zákon vzťahovať nebude. A to, že to chcete vyriešiť v zákone o SPPK je len zavádzanie a deformovanie právneho poriadku Slovenskej republiky. Pokojne to môže byť riešené v zákone o obchodných reťazcoch. Nie v zákone, ktorý je určený na riešenie a vytvorenie samosprávnej organizácie, ktorou je SPPK.

    Pán kolega Záhumenský, ja už na vás veľmi ťažko viem reagovať, pretože mojím zámerom je, aby poľnohospodári mali tovar na slovenskom trhu. Ale vaším záujmom, ak budete hlasovať za tento návrh, je, aby nemali na slovenských pultoch slovenský tovar. A vieme veľmi dobre, ako platilo pravidlo raz a dosť a čo z neho bolo.

  • Ďakujem. Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, keďže sa blíži 19.00 hodina, prerušujem rokovanie 20. schôdze Národnej rady. Pokračovať budeme zajtra o 9.00 hodine vystúpením k tomuto zákonu pána poslanca Záhumenského. Po ňom bude nasledovať vystúpenie pána poslanca Jureňu. Prajem všetkým ešte príjemný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.