• Vážené pani poslankyne, dovoľte zaželať pekné popoludnie. Otváram rokovanie 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás požiadať o zvýšenie pozornosti, aby som vás mohol informovať o návrhu programu 20. schôdze, aby sme zároveň tak, ako nám to ukladá zákon o rokovacom poriadku, sa vyjadrili k zmenám a návrhom a zároveň si upresnili, ako bude prebiehať samotná 20. schôdza.

    Ešte predtým, ako pristúpime k programu, poprosím techniku, pravdepodobne je zle nastavená zvuková aparatúra. Ja síce tu vzadu počujem, ale vidím, že kolegyne a kolegovia namietajú zlú zrozumiteľnosť. Vieme s tým niečo urobiť? Je to lepšie? Dobre, ďakujem pekne. Takže pre tých, ktorí nepočuli, ešte raz pekné príjemné popoludnie a vítam vás a zároveň otváram rokovanie 20. schôdze Národnej rady. Poprosím vás, aby sme sa odprezentovali a zistili, či sme uznášaniaschopní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov.

    Konštatujem, že môžeme otvoriť rokovanie 20. schôdze, lebo sme uznášaniaschopní.

    Na tejto schôdzi budú overovateľmi páni poslanci Ján Chrbet a pán poslanec Peter Gabura. Ich náhradníkmi budú poslanci Ján Richter a pani poslankyňa Anna Szögedi. O ospravedlnenie svojej neúčasti požiadali písomne páni poslanci Micheľ, Mikloško, Nagy a pán poslanec Švidroň.

    Návrh programu 20. schôdze je rozdaný v poslaneckých laviciach a rokovali sme o programe aj v poslaneckom grémiu 17. marca. Chcem vás upozorniť na to, že niektoré body programu sú navrhnuté tak, aby sa prerokovávali v konkrétny čas a deň. Ešte počkáme na chvíľu slávy a potom vás poprosím znovu o pozornosť. Pán poslanec Galbavý (smiech), reklama na... Poprosím venovať pozornosť aj programu.

    Ešte raz. Niektoré body programu sú navrhnuté na základe dohody alebo požiadaviek príslušných rezortov tak, aby sme ich prerokovávali v konkrétny deň. Chcem vás upozorniť, že na rozdiel od návrhu programu, keďže došlo k určitému nedorozumeniu pri návrhu uznesenia, v ktorom dochádza k zmenám v preobsadení jednotlivých výborov a stálych delegácií, dohodli sme sa s pani poslankyňou a pani predsedníčkou klubu KDH, že budeme rokovať o tomto bode zajtra o 9.00 hodine tak, aby sme sa mohli ešte dnes stretnúť v poslaneckom grémiu a upresniť niektoré detaily, ktoré súvisia so zmenami po odchode niektorých pánov poslancov z klubu Kresťanskodemokratického hnutia.

    Ešte predtým, ako dám možnosť, samozrejme, zmeniť program, vás chcem informovať, že správu o efektívnosti využívania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu uvedie pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu pán Jasovský a návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne uvedie generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne. Na to, aby mohli v pléne vystúpiť, je potrebný váš súhlas. Pokiaľ nebudete mať námietky, tak vaše vyslovenie súhlasu s návrhom programu bude znamenať aj vyslovenie súhlasu pre vystúpenie týchto pánov.

    A teraz pristúpme k návrhu samotného programu. Ešte jedna informácia. Bod 20 z programu, je to tlač 567, pán poslanec Burian ako navrhovateľ vzal späť, takže tlač 567, ktorá bola poslanecká novela, pán poslanec Burian ako navrhovateľ vzal späť, takže nebude predmetom schvaľovania.

    Takže teraz vás poprosím, dámy a páni, o vaše pripomienky a návrhy k programu, tak ako ste ho dostali do poslaneckých lavíc. Pravdepodobne ešte pán poslanec Rafaj. Ešte niekto? Pán poslanec Janiš. Poprosím vás, ak ešte má niekto chuť doplniť program, pán poslanec, pán predseda Mečiar. Ďakujem pekne.

    Takže ako prvý s návrhom pán poslanec Palko.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, pred tromi týždňami som spolu s kolegom Minárikom navrhol zaradiť do programu schôdze návrh Národnej rady na vyhlásenie referenda o Lisabonskej zmluve. Rád by som sa vás spýtal, pán predseda, prečo ste to nezaradili do programu schôdze? Dobre viete, že situácia ohľadne hlasovania o Lisabonskej zmluve je zaseknutá, prečo by práve v takejto chvíli nemali občania Slovenskej republiky rozhodnúť o tom, či sa má konať zatiaľ najmasívnejší presun kompetencií z úrovne Slovenska na orgány Európskej únie.

    Pán predseda, mne je jasné, že ak Národná rada rozhodne, že referendum nebude, tak nebude. Ale pýtam sa, prečo sa o tejto otázke nemá v parlamente ani len rokovať? A o čom vlastne sa má rokovať. Navrhujem zaradiť tento bod do programu dneska začínajúcej schôdze Národnej rady a navrhujem, aby tento bod...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ešte poprosím, dajte slovo pánovi poslancovi Palkovi, aby mohol dokončiť.

  • A navrhujem, aby ten bod návrh na vyhlásenie referenda k Lisabonskej zmluve bol prerokovaný ako prvý bod v utorok na budúci týždeň.

  • Ďakujem. Pán poslanec Szigeti.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, chcem podať procedurálny návrh v zmysle § 68 ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej rady na vyradenie bodu 14 vládny návrh zákona o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to z dôvodu, citujem § 68 ods. 4 z rokovacieho poriadku, „návrh vykonávacieho predpisu predloží navrhovateľ zákona vždy, ak má vykonávací predpis nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonom, podľa ktorého má byť vydaný“. Navrhovateľ v tomto prípade nepredložil všetky vykonávacie predpisy, ktoré súvisia so zákonom, predložil len 14 a minimálne 4 chýbajú. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Berényi.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v mene SMK, SDKÚ – DS a KDH navrhujem, aby bo program doplnený o bod s názvom Situácia v Tibete v nadväznosti na nadchádzajúce Olympijské hry v Číne.

    Tento bod navrhujem prerokovať na záver 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, teda ako posledný bod aj s cieľom prijatia uznesenia k danému problému, podobne ako tak pravdepodobne uskutoční aj Poslanecké snemovňa Českej republiky v týchto dňoch. V rámci tohto uznesenia by sme mohli vytvoriť konsenzuálny názor parlamentných strán Slovenska ohľadom konfliktu v Tibete, ale aj o účasti slovenských politikov na podujatiach Olympijských hier v Číne. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda parlamentu. Pán predseda parlamentu, poprosil by som zaradiť do programu tejto schôdze informáciu ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky o situácii, do ktorej sa dostala slovenská menšina, ktorá je paradoxne väčšinou v obci Mlynky v Maďarskej republike po rozhodnutí obecného zastupiteľstva vysťahovať slovenské menšinové orgány a národnostné záujmové organizácie z priestorov Slovenského domu v Mlynkoch. Tá situácia zrejme nie je taká jednoduchá a jednoznačná aj z toho dôvodu, že bol prítomný v tejto dedine pred týmto rokovaním aj veľvyslanec Slovenskej republiky v Maďarsku. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán predseda klubu SNS pán poslanec Rafaj.

  • Ďakujem. Pán predseda, ako predkladateľ návrhu zákona pod tlačou 579 dávam návrh na presunutie tohto bodu na najbližšiu riadnu schôdzu parlamentu z dôvodu vyriešenia technických problémov, najmä záťaže na štátny rozpočet. Ďakujem.

  • Tlač 579, to je ktorý bod programu? Dvadsaťosem. Ďakujem.

    Pán predseda klubu SDKÚ – DS pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, v mene troch opozičných poslaneckých klubov SDKÚ – DS, SMK a KDH dávam návrh na uznesenie:

    „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky o predloženie správy o vydávaní pozemkov Slovenským pozemkovým fondom v roku 2004 v oblasti Čierna Voda.“ Aby vláda predložila Národnej rade správu.

  • Ďakujem. Pán predseda Ľudovej strany – HZDS pán poslanec Mečiar.

  • Vážený pán predseda, už na minulom rokovaní bod 33 návrh poslancov na vydanie zákona o umelom prerušení tehotenstva bol odložený s tým, že sa o ňom rokovať nebude a pripravuje sa totožný vo veci zákonu ministerstvom zdravotníctva. Napriek tomu je tento zákon znovu navrhnutý na rokovanie Národnej rady, teda navrhujem jeho stiahnutie. Je to bod č. 33.

    Vzhľadom na to, že pán poslanec Berényi nevie preukázať, že bol v Tibete, nemôžem jeho návrhy podporovať.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Lipšic, procedurálny návrh?

  • Poprosím, kolegyne, kolegovia, nech sa páči, pán poslanec.

  • Ja mám návrh. Bod 33 bol podľa mojej mienky správne zaradený do programu. Ak poslanci majú ústavné právo na zákonodarnú iniciatívu, parlament nemôže svojvoľne sústavne ústavné právo poslancov negovať vylučovaním zákonov zo schôdze. Treba o tom zákone hlasovať za alebo proti. Ministerstvo zdravotníctva žiaden návrh nepripravuje, nemá ho ani na internetovej stránke. Je to návrh, ktorý ide mimo politiky a strany, ktoré sa hlásia ku kresťanským hodnotám, som prekvapený, že takýmto spôsobom navrhujú vylúčenie návrhov zákonov, ktorých cieľom je viac chrániť ľudský život.

  • Pán poslanec, čiže procedurálny návrh, dajte mi niečo, o čom môžeme hlasovať.

  • Ponechať v programe schôdze.

  • Ďakujem pekne. To boli všetky návrhy na zmenu programu. Takže ako o prvom budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Palka. Len na upresnenie. Návrh som prijal a pridelil som ho v zmysle zákona o rokovacom poriadku ústavnoprávnemu výboru. Zatiaľ som od ústavnoprávneho výboru návrh na uznesenie nedostal. To len na vysvetlenie, samozrejme, o vašom návrhu na zaradenie dám hlasovať.

    Budeme teraz hlasovať, dámy a páni, o návrhu pána poslanca Palka, aby sme rokovali o prijatí uznesenia o vyhlásení referenda k ratifikáciu Lisabonskej zmluvy. Hlasujeme. Dobre som to interpretoval, pán poslanec Palko?

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 18 za, 62 proti, 44 sa zdržalo, 13 nehlasovalo.

    Váš návrh na zaradenie bodu do programu sme neodsúhlasili.

    Druhý návrh podal pán poslanec Szigeti, a to, aby bol vyradený bod 14 vládny zákon o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 62 za, 63 proti, 18 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neprijali a bod č. 14 vládny návrh zákona, školský zákon zostáva v programe 20. schôdze.

    Pán poslanec Berényi navrhol, aby sme zaradili bod programu Situácia v Tibete v nadväznosti na prípravu Olympijských hier v Číne. Predpokladám, že chcete prijať nejaké uznesenie, takže návrh bol na návrh uznesenia... Zaradiť. Dobre. Tak hlasujeme o zaradení do programu bodu.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 62 za, 58 proti, 20 sa zdržalo.

    Konštatujem, že ani tento návrh na rozšírenie programu sme neschválili.

    Pán poslanec Jajrabek chce požiadať ministra zahraničných vecí. Dobre som rozumel, pán poslanec, o informáciu o situácii slovenskej menšiny v maďarskej obci Mlynky. Hlasujeme. Chcem ešte predtým, ako budeme hlasovať, upozorniť, pán poslanec, informáciu do výboru písomne, alebo chcete zaradiť bod programu?

  • Reakcie z pléna.

  • Tak informáciu, správu, 30 dní má vláda na predloženie správy, alebo chcete, aby minister prišiel a informoval.

  • Poprosím, kolegovia, aby sme presne rozumeli, o čom pán poslanec...

  • Z hľadiska mojej pamäti, keď sme predkladali informáciu, informácia bola prednesená príslušným ministrom v parlamente bez rozpravy. Keby som bol požiadal o správu, tak by ju musel minister predložiť do 30 dní s rozpravou, ale predseda parlamentu, pokiaľ uzná za vhodné, môže k tomuto bodu, k tejto informácii otvoriť rozpravu, ale nemusí.

  • Čiže chcete zaradenie do programu na pléne?

  • Reakcie z pléne.

  • Ako informáciu. Dobre. Takže hlasujeme, máte aj konkrétnu predstavu, kedy by to mohlo byť?

  • Na tejto. Dobre. Ďakujem pekne. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 136 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Prijali sme návrh pána poslanca Jarjabka rozšíriť program po konzultáciách s ministrom zahraničných vecí potom buď v poslaneckom grémiu, alebo hlasovaním zaradíme ako konkrétny bod na konkrétny čas, konkrétny rokovací deň.

    Ďalší návrh dal pán predseda klubu SNS, aby sa bod 28, tlač 579 presunula na rokovanie 21. schôdze, respektíve na budúcu ďalšiu riadnu schôdzu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 80 za, 19 proti, 29 sa zdržalo, 14 nehlasovalo.

    Konštatujem, že sme bod 28 presunuli na budúcu riadnu schôdzu.

    Ďalší návrh predniesol pán poslanec Janiš, ktorý žiada správu o vydávaní pozemkov v roku 2004 pozemkovým úradom v katastri Čierna Voda? Áno. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 62 za, 36 proti, 39 sa zdržalo. Ani tento návrh sme neprijali.

    Pán poslanec Mečiar navrhol vyradiť bod 33 z rokovania 20. schôdze. Len pripomínam, že je to návrh poslancov pána Lipšica, Hrušovského a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o umelom prerušení tehotenstva. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 72 za, 55 proti, 4 sa zdržali, 8 nehlasovali.

    Konštatujem, že plénum rozhodlo o vyradení bodu 33.

    Ako posledný dal návrh pán poslanec Lipšic, ktorý žiada teraz už opätovne o zaradenie bodu 33 do programu. Budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 62 za, 66 proti, 8 sa zdržalo. Konštatujem, že bod 33 nebude súčasťou programu 20. schôdze. To boli všetky návrhy a pripomienky k programu 20. schôdze. Poprosím vás teraz, aby sme hlasovali o návrhu programu ako o celku so zmenami, ktoré sme odsúhlasili. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 81 za, 29 proti, 32 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili program 20. schôdze. Ešte predtým, kým pristúpime k prerokovaniu jednotlivých bodov, chcem vás informovať, že o návrhu zákona, ktorý vrátil pán prezident, budeme hlasovať ihneď po jeho prerokovaní.

    Ako druhý bod bude spoločné vyhlásenie k 20. výročiu Sviečkovej manifestácie, kde vás požiadam tiež, aby sme hlasovali hneď po prerokovaní tohto návrhu na spoločné vyhlásenie.

    A pôvodne zaradený bod návrh uznesenia o zmenách v zložení výborov sme odsúhlasili preloženie na zajtra na 9.00 hodinu s tým, že zvolám poslanecké grémium a dohodneme sa najmä s predstaviteľmi klubu KDH.

    Takže terazn dámy a páni, normálne budeme, samozrejme, hlasovať, ako je to obvyklé, o 11.00 hodine a o 17.00 hodine, ak, samozrejme, väčšina nerozhodne inak.

    Ešte pán poslanec Jarjabek procedurálny návrh.

  • Ospravedlňujem sa, pán predseda, chcel by som upresniť hlasovanie číslo 2. Hlasovanie číslo 2, to bol ten návrh pána poslanca Palka, zdržal som sa hlasovania, hlasovacie zariadenie ma vykázalo, že som hlasoval za, alebo mi niekto vymenil tlačidlá.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Takže, dámy a páni, pristúpme teraz k samotnému programu. Ako prvý bod programu je druhé a tretie čítanie

    o zákone z 15. februára 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby, ktorý vrátil pán prezident Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou. Je to tlač 573.

    Poprosím pani Janku Laššákovú, aby nás informovala ako spravodajkyňa o výsledku prerokovania.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ako poverená spravodajkyňa predniesla spravodajskú informáciu, nakoľko ústavnoprávny výbor, ktorý prerokoval opätovné vrátenie zákona prezidentom republiky, neprijal platné uznesenie. Informáciu máte v laviciach rozdanú ako tlač 573a.

    Zákon z 15. februára tohto roku, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 11. marca 2008 č. 585 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky s termínom do 20. marca 2008.

    Gestorský výbor prerokoval prezidentom vrátený zákona na svojej 44. schôdzi 18. marca 2008. Neprijal uznesenie, nakoľko odporúčanie schváliť zákon v znení pripomienok prezidenta republiky nezískalo súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol vrátený zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. V čl. 3 uvedenej informácie sú uvedené pripomienky pána prezidenta, máte to rozdané v laviciach, preto pripomienky pána prezidenta nebudem čítať. Sú to pripomienky k čl. 1 a pripomienky k čl. 2, kde sa mení účinnosť na 1. mája 2008. Ako poverená spravodajkyňa odporúčam hlasovať o každej pripomienke osobitne a následne o zákone ako o celku.

    Prosím, pán predseda, otvorte rozprav u k predloženému návrhu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť v druhom čítaní do rozpravy k návrhu zákona, ktorý bol vrátený? Nie. Končím možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani spravodajkyňa, budeme hlasovať o návrhoch, ktoré pán prezident vrátil, alebo o návrhoch, ktoré predložil pán prezident.

  • V súlade s rokovacím poriadkom navrhujem teda hlasovať osobitne o pripomienke číslo 1 a osobitne o pripomienke číslo 2.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o pripomienke číslo 1 pána prezidenta.

  • Hlasujeme o pripomienke číslo 1.

  • Odporúčam túto pripomienku schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 133 bolo za, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme túto pripomienku schválili.

  • Teraz, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o pripomienke číslo 2 pána prezidenta, a to jest o zmene účinnosti. Odporúčam túto pripomienku schváliť.

  • Hlasujeme o pripomienke číslo 2. Znovu upozorňujem, že je potrebná nadpolovičná väčšina, čiže minimálne 76 hlasov.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 133 za, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že aj túto pripomienku sme schválili.

  • Odhlasovali sme pripomienky. Sme v treťom čítaní.

    Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu v treťom čítaní.

  • Otváram rozpravu v treťom čítaní a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť?

  • Ruch v sále.

  • Nie. Končím možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať, pani spravodajkyňa.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku s pripomienkami, ktoré sme schválili.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 78 za, 4 proti, 54 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že po opätovnom prerokovaní sme schválili zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby, ktorý vrátil pán prezident Slovenskej republiky.

    Druhým bodom schváleného programu je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k 20. výročiu Sviečkovej manifestácie. Je to tlač 581.

    Správa výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien je tlač 581a.

    Poprosím pána poslanca Pavla Abrhana, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, včera sme si pripomenuli 20. výročie Sviečkovej manifestácie, ktorá sa stala významnou súčasťou našich dejín ako verejný odpor občanov proti komunistickému režimu. Požadovala vymenovanie katolíckych biskupov na prázdne miesta pápežom, náboženskú slobodu a dodržiavanie občianskych práv.

    Sviečková manifestácia budovala a aj môže budovať zdravý a sebavedomý národ, nakoľko nesie v sebe dva základné rozmery, a to sloboda a obeta.

    Najvýznamnejším posolstvom 25. marca 1988 je túžba po slobode a schopnosť pre túto slobodu prinášať obetu. Toto mali v sebe tisícky ľudí na Hviezdoslavovom námestí a v priľahlých uličkách a množstvo ďalších ľudí, ktorí sa nemohli zúčastniť, ale účastníkom fandili, alebo sa za nich modlili.

    Slobodu nezískavame raz a navždy. Ten zápas pokračuje neustále denne. Možno nie v takých veľkých a zásadných veciach, ako tomu bolo v roku 1988, ale v drobnejších, menej viditeľných. Preto by sme mali byť ochotní v tomto zápase pokračovať a prinášať i svoje obete. Je dôležité sa inšpirovať a pripomínať si dejinné chvíle, keď občania ukázali silu svojho ducha a odhodlanie zápasiť za slobodu a dodržiavanie občianskych práv. Odpor voči totalite a pretvárke v marci 1988 znamenal významný krok na ceste k demokratickej spoločnosti.

    Pri tejto príležitosti 20. výročia Sviečkovej manifestácie navrhujem spolu s predkladateľmi, aby si Národná rada Slovenskej republiky pripomenula túto udalosť prijatím nasledovného vyhlásenia.

    Spoločné vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k 20. výročiu Sviečkovej manifestácie. „Národná rada Slovenskej republiky s úctou si pripomína významné 20. výročie Sviečkovej manifestácie, ktorá sa uskutočnila 25. marca 1988 v Bratislave. Sme si vedomí, že protest stoviek občanov, ktorí žiadali náboženskú slobodu a dodržiavanie ľudských práv bol zlomovým momentom pre modernú históriu Slovenska.

    Bezbranní ľudia, veriaci i neveriaci, sa po rokoch útlaku a mlčania rozhodli zapáliť sviečky nádeje. Svetlo, ktoré priniesli, bolo spočiatku skromné a slabé. Napriek snahám totalitného režimu sa ho však nepodarilo uhasiť. Naopak, aj tieto stovky plamienkov pomohli o niekoľko mesiacov priniesť celému Slovensku slobodu a demokraciu.

    Nemôžeme zabudnúť, že túto dôležitú historickú udalosť predchádzali roky prenasledovania a perzekúcií predstaviteľov cirkví, reholí, veriacich i veľkého množstva ľudí bez náboženského vyznania. Dnes je vhodný čas spomenúť si na stovky obetí väznených a utýraných kňazov a rehoľníkov. Nemožno si dnes nepripomenúť mnohé ľudské osudy a príbehy, ktoré dali základ aj našej novodobej histórii a mali by byť zdrojom skutočnej a úprimnej národnej hrdosti a sebadôvery.

    Ceníme si, že mnohé osobnosti nám každodenne pripomínajú, že aj tichý vzdor proti akejkoľvek totalite má zmysel. Život, utrpenie vo väzení a strastiplná cesta, ktorú niektorí v minulosti prešli, sú pre nás dôkazom zmyslu ľudskej obety.

    Sme presvedčení, že zápas o slobodné a demokratické Slovensko sme vyhrali. Zaradili sme sa medzi krajiny, ktoré v plnej miere uznávajú dodržiavanie ľudských práv a slobodu vierovyznania. Máme však na pamäti aj záväzok, ktorý sme na seba prevzali aj v onen pochmúrny marcový deň roku 1988. Je našou povinnosťou chrániť ľudské práva a slobodu.“ Ďakujem za pozornosť.

  • Poprosím teraz pani spravodajkyňu, pani poslankyňu Mazúrovú, aby nás informovala o rokovaní návrhu vo výbore pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien podať správu o prerokúvaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k 20. výročiu Sviečkovej manifestácie (tlač 581).

    Výbor návrh skupiny poslancov prerokoval v súlade s príslušným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 30. schôdzi 26. marca 2008. S návrhom na prijatie vyhlásenia vyjadrili súhlas všetci prítomní členovia výboru s tým, že k textu boli prijaté pozmeňujúce návrhy, ktoré podľa názoru výboru smerujú k poskytnutiu ucelenejšieho pohľadu na odkaz manifestácie. Schválené znenie návrhu vyhlásenia je súčasťou správy výboru (tlač 581a).

    Výbor svojím uznesením č. 123 odporúčal, aby Národná rada schválila vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k 20. výročiu Sviečkovej manifestácie v znení, ako je uvedené v prílohe tlači č. 581a. Návrh na uznesenie Národnej rady máte všetci k dispozícii, taktiež ako súčasť tlače 581a.

    Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku a pýtam sa, kolegyne, kolegovia, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Palko, pán poslanec Brocka. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Ako prvý pán poslanec Palko.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi len veľmi v krátkosti podeliť sa s vami o niekoľko dojmov zo včerajšieho 20. výročia Sviečkovej manifestácie. Priebeh osláv bol veľmi dôstojný, prebehol za významného záujmu médií, za účasti predstaviteľov opozície, ale, čo oceňujem, i za účasti podpredsedu vlády pána Čaploviča.

    Chcel by som len v krátkosti poukázať na to, že čím je Sviečková manifestácia taká zaujímavá medzi všetkými ostatnými významnými udalosťami slovenských dejín za posledných sto rokov. Zažilo Slovensko veľa, veľa významných udalostí. Začnem, povedzme, 28. októbrom 1918, ktorý významne prispel k vývoju, pozitívnemu vývoju na Slovensku. Ale sú takí, ktorí ho spochybňujú a hovoria, že Slovensko sa vlastne rozhodlo až 30. októbra.

    Zoberme si 14. marec 1939. Pre niektorých začiatok prvého samostatného slovenského štátu, ale pre väčšinu deň, kedy sa Slovensko zaplietlo s totalitným Hitlerovým režimom.

    Dvadsiaty piaty február 1948, kedysi dlho oslavovaný, ale potom zatracovaný.

    Dvadsiaty prvý august 1968, obdobie národného zjednotenia, ale zase spochybňovaný, lebo predsa len išlo o ilúziu, že môže existovať nejaký socializmus s ľudskou tvárou.

    A, napokon, aj samotný 17. november 1989, ktorý je štátnym sviatkom, ale mnohí upozorňujú na to, že pre staršiu generáciu znamenal už neskorý príchod slobody, prepad ekonomiky, sociálne strádanie a tak ďalej.

    A teraz prídem k 25. marcu 1988. Čím je jedinečný? Od roku 1989 si nepamätám, naozaj si nepamätám, že by ktokoľvek nejakým spôsobom kritizoval 25. marec 1988 Sviečkovú manifestáciu, že by to ktokoľvek akýmkoľvek menšinovým názorom spochybnil. Jednoducho Sviečková manifestácia je udalosťou, ktorá pôsobí nanajvýš zjednocujúcim spôsobom pre celé Slovensko a treba povedať, že Sviečková manifestácia jednoducho nemá chybu a máme z toho radosť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Ako druhý vystúpi pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni, včera sme si pripomenuli okrúhle 20. výročie Sviečkovej manifestácie v Bratislave, významnej, priam zlomovej udalosti v modernej histórii Slovenska, keď sa niekoľko stoviek občanov, prevažne veriacich, zhromaždilo na Hviezdoslavovom námestí so zapálenými sviečkami v rukách a verejne demonštrovalo požiadavky náboženskej slobody a dodržiavania občianskych a ľudských práv na Slovensku.

    Myšlienka pokojnej demonštrácie v tento deň sa zrodila v exile, v prostredí slovenských emigrantov, ktorí sa chceli touto formou solidarizovať s obeťami komunistického totalitného režimu formou protestných zhromaždení pred slovenskými ambasádami v zahraničí.

    Marián Šťastný, bývalý československý hokejový reprezentant sa obrátil na Jána Čarnogurského a tento oslovil cez Františka Mikloška disidentské kruhy tajnej cirkvi na Slovensku. Táto aktívne pôsobila prostredníctvom malých spoločenstiev rehoľníkov, tajných kňazov, ale najmä rodín a študentov po celej krajine. Tieto si rýchlo osvojili myšlienku originálneho, nenásilného gándhíovského prejavu odporu voči komunistickému režimu. Sviečkovej manifestácii predchádzali iné dôležité udalosti a masové zhromaždenia veriacich v bývalom Česko-Slovensku.

    Nezabudnuteľný Velehrad v roku 1985 pri príležitosti 1100 rokov smrti svätého Metoda, kde bola komunistická moc prvýkrát po normalizácii svedkom takých veľkých verejných prejavov odporu občanov. Viac ako stotisícové zhromaždenie vypísalo vtedajšieho ministra Klusáka po tom, čo stretnutie veriacich s poslom pápeža kardinálom Casarolim chcel tento zmeniť na „mírovou slávnost“.

    Ďalej Šaštín a veľké púte na mariánskych pútnických miestach Slovenska – Levoča, Gaboltov, Nitra, Trnava. V roku 1986 sa konala prvá veľká petícia na Slovensku proti liberalizácii interrupčného zákona a koncom roku 1997 sa začala petícia moravských katolíkov za náboženskú slobodu. Pod tridsaťjedenbodovú petíciu moravských katolíkov sa vtedy podpísalo viac ako 500-tisíc občanov bývalého Česko-Slovenska a takmer 300-tisíc boli občania zo Slovenska.

    Štátna moc ignorovala požiadavky kresťanov nezasahovať do náboženského života cirkvi a ignorovala volanie po väčšej slobode a dodržiavaní občianskych a náboženských práv, čo zvyšovalo napätie a nespokojnosť občanov so situáciou v krajine.

    Oznámenie Františka Mikloška o konaní zhromaždenia spustilo lavínu protiopatrení, ktorými chcela štátna moc najprv zabrániť jej uskutočneniu a neskôr minimalizovať počet zúčastnených masívnou antipropagandou v médiách, diskreditovaním organizátorov, zastrašovaním občanov, rôznymi odpútavacími akciami v televízii, na školách i pracoviskách. Vysoké školy mali mimoriadne prázdniny, študenti boli nútení opustiť Bratislavu a Štátna bezpečnosť mala v ten deň mimoriadnu bezpečnostnú akciu.

    Neoceniteľnú službu preukázali organizátorom manifestácie a štruktúram tajnej cirkvi na Slovensku zahraničné médiá. Nedá mi nespomenúť kňaza v exile Antona Hlinku, ktorý z rozhlasovej stanice Hlas Ameriky priebežne informoval o príprave a všetkých detailoch podujatia.

    Dovoľte byť tak trošku aj osobný pri tejto príležitosti. S priateľmi z Trnavy sme predpokladali, že vyzývateľ a známi predstavitelia zo štruktúr tajnej cirkvi sa na zhromaždenie ani nedostanú, pretože im to štátna moc nedovolí, čo sa nakoniec aj stalo. Preto sme sa s najbližšími spolupracovníkmi z Trnavy pripravovali na program bez hlavných organizátorov. Mali sme skúsenosti z organizovania stretnutí mládeže na pútnických miestach, toto však bola diametrálne odlišná situácia. My sme zvolili scenár veľmi jednoduchý – štátna hymna, pápežská hymna, modlitba ruženca a za žiadnych okolností nedať sa vyprovokovať k násiliu.

    V deň konania Sviečkovej manifestácie po svätej omši v bratislavskom jezuitskom kostole sme priateľov a známych z ostatných častí Slovenska v tichosti informovali o scenári a presunuli sa na Hviezdoslavovo námestie. Atmosféra situácie na námestí bola dramatická, určite ste videli zábery najmä v posledných dňoch, bolo možné či na internete alebo tí, ktorí sa zúčastnili aj včera spomienky na túto udalosť, že si to mohli pripomenúť. Niečo podobné, priznám sa, som dovtedy nezažil. Oproti zastrašovaniu, sledovaniam, vyšetrovaniam či naháňačkám, teraz to bola priam bojová protiakcia a, samozrejme, absolútne neprimeraná pokojnej demonštrácii. Absurdne vyznievala prítomnosť polievacích áut v daždivom počasí, ktoré by si samo poradilo so zapálenými sviečkami.

    Keď sme prechádzali pred manifestáciou poobede okolo druhej cez námestie, tak nám bolo ľúto, že prší, ale musím povedať, že po demonštrácii som videl, že tá réžia zhora bola oveľa dokonalejšia, lebo naozaj tá absurdnosť toho zákroku štátnej moci vyznela práve v tomto počasí. Hučanie sirén policajných áut, majákov a príkazy z megafónu na okamžité opustenie námestia stíchli len počas spievania štátnej hymny. Najväčším šokom popri vodných delách bolo vrážanie policajných áut do modliaceho sa pokojného davu. Vyčíňanie policajtov, aj tých v civile, sa však neskončilo po polhodine nášho zotrvania na námestí. Policajti napádali nielen pokojne sa rozchádzajúcich účastníkov manifestácie z námestia, ale aj na viacerých miestach Bratislavy na zastávkach mestskej hromadnej dopravy. Zvlášť brutálne sa správali aj k desiatkam zaistených.

    Dámy a páni, Sviečková manifestácia bola veľmi silným impulzom na zmenu komunistického režimu a kresťania na Slovensku sa prejavili ako rozhodujúca spoločenská sila. Svojím gándhíovským charakterom vzbudila sympatie širokej verejnosti na Slovensku a tiež celej kultúrnej a demokratickej Európy. Sviečková manifestácia odhalila absurdnosť aj nemohúcnosť totalitného komunistického režimu a som presvedčený, že Sviečková manifestácia urýchlila zmenu režimu v krajine a bola najvýraznejšou udalosťou osemdesiatych rokov pred novembrom 1989.

    A dovoľte na záver vyvrátiť jeden nepravdivý mýtus, ktorý sa v súvislosti so Sviečkovou manifestáciou aj v posledných dňoch v médiách, ktoré o tom informovali, opakovane objavil. Že pokojné zhromaždenie modliacich sa veriacich so sviečkami polícia rozohnala obuškami, autami a vodnými cisternami, respektíve vodnými delami. To nie je pravda. Nás polícia nerozhnala. My sme sa po demonštrácii pokojne rozišli domov.

    Dámy a páni, povinnosťou nás dnes je vydobytú a získanú slobodu a ľudské práva chrániť. Pre tých, ktorí nemali tú možnosť či šťastie, či odvahu byť na Hviezdoslavovom námestí vtedy 25. marca 1988 je stále príležitosť prispievať k slobode aj dnes. K slobode pre všetkých a ochrane ľudských práv a slobôd.

    Dnes som si prečítal rozhovor v Hospodárskych novinách s rakúskou novinárkou Barbarou Coudenhove-Kalergi, ktorá bola na Sviečkovej manifestácii a tiež ju zaistili a noc strávila na polícii. Ona v jednej z otázok odpovedá: „Dnes, bol to veľký deň. Dnes by naň mali byť pyšní všetci Slováci. Bol to začiatok slobody a demokracie na Slovensku.“

    Dámy a páni, ja dnes na tento deň pyšný nie som, ale hrdý som. Teší ma, že dnes Sviečková manifestácia v tomto zmysle spojila aj všetkých nás politikov. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky páni poslanci Rydlo, Mečiar, Gál, Fronc. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Rydlo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Mám iba tri kratučké poznámky. Po prvé. Som veľmi rád, že pri tejto príležitosti Národná rada Slovenskej republiky naprieč politickým spektrom sa uznesie na deklarácii k tomuto vzácnemu výročiu v našich najnovších dejinách.

    Po druhé. Som veľmi rád pánovi poslancovi Brockovi, že konečne niekto spomenul meno Antona Hlinku, pretože nebyť Antona Hlinku, o bratislavskej manifestácii by svetské médiá nevedeli. A okrem rádia Hlas Ameriky treba spomenúť aj rozhlas Slobodná Európa, ktorý v tom čase zohral svoju dôležitú rolu, Rádio Štefanus a v neposlednom rade treba spomenúť Vatikánsky rozhlas.

    A na treťom mieste chcem spomenúť jednu vec. Netreba používať termín všeobecný slovenská emigrácia. Podnet na protestovanie proti náboženskej neslobode dal Svetový kongres Slovákov, inštitúcia Slovákov v zahraničí a zahraničných Slovákov, ktorá dlhé roky poukazovala na ašpirácie Slovákov na ich samostatný život v demokratickom, nábožensky tolerantnom a hospodársky nezávislom slovenskom štáte. Chcem povedať toľko, že dnes Národná rada urobí veľmi dobrú vec pre národ, keď takúto deklaráciu prijme. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán predseda Mečiar, nech sa páči.

  • Vychádzam z princípu, že cirkev patrí všetkým. Spojuje a patrí veriacim a veriaci sú vo všetkých stranách. Vychádzam z princípu úcty k udalostiam, ktoré boli v marci roku 1988, ktoré sú vlastné všetkým, aj keď vlastne cirkev na Slovensku vydržala bez pastierov a bojovala za to, aby pastieri mohli byť. Samozrejme tento princíp úcty vyžaduje aj to, aby žiadna politická strana si cirkev neprivlastňovala, aby nevznikala nová totalita a neznie úprimne to, čo povedali predchádzajúci dvaja poslanci, keď práve z Kresťanskodemokratického hnutia vychádzajú tendencie a pokyny určovať otcom biskupom, čo si politicky majú myslieť, alebo ako majú konať.

    Za hanebný považujem skutok, ak poslanec tejto Národnej rady určuje najväčšej osobnosti minulého storočia i súčasnosti kardinálovi Korcovi, čo si má myslieť, ako sa má rozprávať, s kým sa môže stretnúť. To je pokus o novú totalitu. Takéto pokusy o získanie alebo útlak duchovných cirkví, ochotu alebo teda snahu postraničtiť cirkev sú pokusom o novú totalitu a tieto pokusy, bohužiaľ, za posledné roky stále vychádzali z radov Kresťanskodemokratického hnutia. Práve pre tieto skutky a z úcty k tomu, čo bolo, treba chápať cirkev viac a vyššie ako politickú stranu. Vychádzať z toho, že politické strany tu neboli, ale cirkev bola, mnohé strany zaniknú a cirkev bude. Je vec srdca a viery, nie politickej špekulácie s volebnými kalkuláciami. Preto z úcty k marcu súčasne protestujem proti tomu, čo sa dialo voči biskupom a kardinálovi Korcovi.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Tiež som rád, že Národná rada prijíma toto vyhlásenie. Vtedy, keď táto manifestácia prebiehala, mal som necelých 14 rokov, ale s určitosťou viem, že účastníci Sviečkovej manifestácie nerobili nerozumné kompromisy s vládnou garnitúrou. No po dvadsiatich rokoch, ako vidím návrh, text návrhu vyhlásenia a text, ktorý bol prečítaný, vidím, že už nejaké kompromisy sa robia. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja by som rád v tejto chvíli pripomenul, že tieto udalosti mali veľkú odozvu aj v Európe a možno málo známy dokument Rezolúciu Európskeho parlamentu k represívnym opatreniam voči kresťanom v Česko-Slovensku, ktorý bol prijatý 14. apríla 1988. V ňom Európsky parlament pobúrený nehoráznou brutalitou, ktorú použila česko-slovenská polícia voči pokojnej demonštrácii kresťanov v slovenskom meste Bratislava, je zdesený skutočnosťou, že v srdci Európy, kde práve zasadá konferencia Komisie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, t. j. 32 kilometrov od Viedne, vláda cynicky a neľudsky obišla vážne sľuby zahrnuté v záverečnom akte Helsinskej konferencie, čo najprísnejšie odsudzuje prenasledovanie kresťanov. Konštatuje, že v tomto prípade nebol dodržaný sľub a bola porušená zmluva.

    Ďalej vyzýva vládu Česko-Slovenska, aby bezodkladne obnovila ľudské práva kresťanov na svojom území a za týmto účelom vyhovela petícii, ktorú podpísalo takmer 500-tisíc ľudí, vyjadruje úplnú solidaritu s prenasledovanými kresťanmi v Česko-Slovensku a nariaďuje svojmu predsedovi, aby odovzdal túto rezolúciu Rade, ďalej na stretnutí ministrov zahraničných vecí v rámci európskej politickej spolupráce tiež vláde Česko-Slovenska a hlave katolíckej cirkvi v Česko-Slovensku kardinálovi Tomáškovi. Toľkoto myslím, že bolo dôležité si pripomenúť, že táto udalosť mala naozaj významnú odozvu v celej Európe. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť?

  • Ďakujem pekne. Chcel by som poďakovať všetkým diskutujúcim za ich diskusné príspevky. Dvadsiaty piaty marec 1988 rozdelil slovenskú spoločnosť na tých, ktorí stáli na Hviezdoslavovom námestí a priľahlých uličkách, a na tých, ktorí ich podporovali a ktorí im fandili, a na tých, ktorí stáli v hoteli Carlton pri oknách, a tých, ktorí podporovali túto skupinu ľudí. Dvadsať rokov po tejto udalosti považujem pre modernú históriu Slovenska za dôležité, aby sa slovenská reprezentácia zídená v tejto sále zjednotila na spoločnom pohľade na túto udalosť, a preto sa uchádzam o podporu pre vyhlásenie, ktoré som predniesol. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť?

    Dámy a páni, tak ako sme schválili pri úvode a schvaľovaní programu, budeme hneď hlasovať. Poprosím, kolegyne, kolegovia, všetkých, ktorí chcú vyjadriť svoj postoj k spoločnému vyhláseniu, aby zaujali svoje miesto.

    Pani spravodajkyňa, ja vás poprosím, aby ste uvádzali hlasovanie.

    Ja ešte predtým, ako pristúpime k samotnému hlasovaniu vzhľadom na to, že padla aj otázka od pána kolegu Gála, odpustite mi to, aby som uviedol na správnu mieru, prečo máme dva návrhy textov. Budú uvádzané v zmysle zákona o rokovacom poriadku, ale tak ako predniesol pán poslanec Abrhan je dohodou, že návrh, ktorý predniesol, by mal byť spoločným vyhlásením klubov.

    Takže, nech sa páči, pani spravodajkyňa, uvádzajte hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave vystúpil pán poslanec Palko a Brocka. Nepredniesli žiaden pozmeňujúci návrh. Môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu o tom, že Národná rada schvaľuje Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k 20. výročiu Sviečkovej manifestácie v znení schválených pozmeňujúcich návrhov. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Ja vás len upresním, pani spravodajkyňa, pán navrhovateľ predniesol ešte návrh na uznesenie, ale najprv budeme hlasovať o schválených návrhoch zo spoločnej správy z výboru. Takže budeme teraz hlasovať o návrhu, ktorý je ako uznesenie výboru pre ľudské práva, ktorý prerokoval návrh, a budeme hlasovať o tomto návrhu. Dobre? Takže, kolegyne, kolegovia, najprv hlasujeme v zmysle zákona o rokovacom poriadku o správe vo výbore.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, nikto nebol za, 115 proti, 13 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Čiže tento návrh, ktorý predložil výbor, sme neprijali a teraz budeme, pani spravodajkyňa, hlasovať o návrhu uznesenia, ako ho predniesol pán navrhovateľ, pán poslanec Abrhan.

  • Pán predseda, pán poslanec Abrhan v návrhu vyhlásenia predniesol spoločný návrh znenia vyhlásenia. Dajte, prosím, o tomto spoločnom návrhu hlasovať.

  • Takže hlasujeme o návrhu textu spoločného vyhlásenia, tak ako ho predniesol pán poslanec Abrhan.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 126 za, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

  • Konštatujem, že Národná rada schválila spoločné Vyhlásenie k 20. výročiu Sviečkovej manifestácie.

    Chcem sa vám, kolegyne, kolegovia, poďakovať.

    Vzhľadom na to, že tretí bod programu sme presunuli na zajtra na ráno, pristúpime teraz k druhému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Bačíka a Tibora Lebockého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim. Je to tlač 495.

    Pán poslanec Bačík uvedie návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi ako jednému z navrhovateľov, aby som odôvodnil uvedený návrh zákona z toho dôvodu, že myslím si, že sme spoločne s kolegom Lebockým dosť podrobne uviedli tento poslanecký návrh zákona počas jeho prerokovania v tomto pléne v prvom čítaní, ale ak dovolíte, znovu uvediem tie hlavné dôvody, prečo sme sa rozhodli riešiť danú problematiku.

    Zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim upravuje užívanie pozemkov v zriadených záhradkových osadách na základe nájomného vzťahu týmto zákonom a zároveň vytvára procesný rámec na vyporiadanie vlastníctva pozemkov formou pozemkových úprav, a to pre prípad, že sa vlastník a záhradkár nedohodnú, podotýkam nedohodnú na vyporiadaní formou kúpnej zmluvy.

    Tu chcem zdôrazniť, že prijatím tohto zákona sa vyriešila problematika len tých záhradkových osád, ktoré boli zriadené Slovenským zväzom záhradkárov a, bohužiaľ, sa zabudlo, respektíve sa opomenuli záhradkárske osady, ktoré boli zriadené aj Slovenským zväzom chovateľov. Tieto skupiny obyvateľov majú taktiež legálne zriadené záhradkové osady na menej bonitných pozemkoch, ktoré v rámci ich užívania dlhé roky obhospodarujú, skultúrňujú, a tým aj zhodnocujú, no dodnes majú problém nadobudnúť ich vlastníctvo za rozumnú cenu zohľadňujúcu ich poctivú a tvrdú prácu.

    Na tomto mieste chcem zdôrazniť, že aj Republikový výbor Slovenského zväzu záhradkárov jasne deklaroval, že záhradkárske osady zriadené Slovenským zväzom chovateľov sú zriadené legálne v zmysle zákona č. 64/1997 Z. z., a preto nesmieme zabudnúť aj na tento typ záhradkových osád, pretože sa riadili a naďalej sa riadia štatútom Slovenského zväzu záhradkárov. Z tohto dôvodu je nutné doplnenie § 2 zákona o tieto osady, pretože v opačnom prípade by to bolo diskriminujúce a retroaktívne.

    Dovoľte mi, vážené kolegyne a kolegovia, aby som upozornil aj na skutočnosť, že na riešenie tohto problému stále čaká ešte množstvo našich obyvateľov. Či už zo strany vlastníkov, alebo záhradkárov. Tu jasne poukazuje na fakt, že v minulosti prijaté právne úpravy je potrebné ešte doladiť, aby boli účinnejšie a zároveň treba stanoviť aj konečný dátum na vyporiadanie právnych a vlastníckych vzťahov v záhradkárskych osadách na Slovensku, aby tento proces netrval večnosť, nezaťažoval a nepredražoval štátnu správu.

    Vážené kolegyne a kolegovia, tak ako sme spoločne s kolegom Lebockým uviedli počas prerokovania tohto poslaneckého návrhu zákona v prvom čítaní, ale aj vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol tento zákon pridelený, sme si vedomí jeho citlivosti k Ústave Slovenskej republiky. Preto sme venovali značnú pozornosť vo vzťahu nami menených a dopĺňaných ustanovení tohto zákona, ako aj pozmeňujúcim návrhom, ktoré máte zapracované v spoločnej správe a v neposlednom rade aj tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý máte rozdaný vo svojich laviciach a ktorý po mojom odôvodnení prednesie pán spravodajca.

    Na záver mi dovoľte vyjadriť náš spoločný názor za navrhovateľov, a to ten, že sme presvedčení, že tento legislatívny návrh nevytvára principiálne nový a bezprostredný zásah do vlastníckych práv, nakoľko v súčasnosti platná právna úprava obsiahnutá v § 29 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách uvádza a budem citovať: „Tieto pozemky prechádzajú do vlastníctva užívateľov za náhradu, pričom doterajším vlastníkom týchto pozemkov vzniká nárok na ich vyrovnanie.“

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na aktuálnosť riešenia tohto problému, ale aj na výsledky prerokovania tohto zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky si vás dovoľujem požiadať o jeho podporu. Ďakujem pekne.

    Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Poprosím teraz spravodajcu pán poslanca Čecha, aby nám podal informáciu o výsledku rokovania.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Branislava Bačíka a Tibora Lebockého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 693 z 11. decembra 2007 pridelila poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších prepisov (tlač č. 495) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorsky výbor určila výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 319 z 23. januára 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 234 z 22. januára 2008. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporúčaniami gestorského výboru tak, ako ich máte uvedené v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto. O oboch bodoch spoločnej správy, teda 1 a 2 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach schválených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní poslaneckého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody č. 234 z 29. januára 2008.

    V citovanom uznesení výboru ma tento poveril ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, za prednesenie spravodajskej správy. Vzhľadom na vaše oprávnenie spravodajcu vám zároveň teda odovzdávam slovo. Nech sa páči, otvárate svojím vystúpením rozpravu.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľujem si krátko vystúpiť k návrhu zákona poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Branislava Bačíka a Tibora Lebockého, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov.

    Súčasná právna úprava tohto zákona upravuje užívanie pozemkov už v zriadených záhradkových osadách na základe nájomného vzťahu zriadeného týmto zákonom, postup pozemkových úradov, vlastníkov pozemkov v zriadených záhradkových osadách nájomcov a užívateľov pozemkov v zriadených záhradkových osadách a Slovenského pozemkového fondu v konaní o pozemkových úpravách na účely vysporiadania vlastníctva k týmto pozemkom.

    Ak dovolíte, chcel by som zdôrazniť, že uplynulo už šestnásť rokov od účinnosti zákona Federálneho zhromaždenia č. 229/1991 Z. z. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ako aj desať rokov od účinnosti zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim.

    Tieto dva právne predpisy znamenali po roku 1989 pre záhradkárov a záhradkové osady, ktoré boli zriadené legálne, podotýkam legálne na Slovensku zásadnú zmenu. Pri tomto legislatívnom procese sa však, žiaľbohu, zabudlo na záhradkové osady zriadené Slovenským zväzom drobnochovateľov, neskôr premenovaného na Slovenský zväz chovateľov, ktoré sa riadili a doteraz riadia štatútom Slovenského zväzu záhradkárov a ktoré splnili všetky podmienky, pokiaľ ide o zmluvu i termín uzavretia zmluvy pred rokom 1991.

    Na základe týchto poznatkov majú drobnochovatelia, respektíve dnes už chovatelia taktiež legálne zriadené záhradkové osady na menej bonitných pozemkoch, ktoré v rámci ich užívania dlhé roky obhospodarujú, skultúrňujú, tým zhodnocujú. No, žiaľ, dodnes majú problém nadobudnúť ich vlastníctvo za primeranú, tzv. regulovanú cenu, zohľadňujúcu ich tvrdú a poctivú prácu, ktorou dlhé roky bezplatne zúrodňovali danú lokalitu.

    Preto vo viacerých listoch a osobných intervenciách záhradkárov a vlastníkov, ale aj po konzultáciách s pracovníkmi pozemkových úradov bola predložená poslanecká novela za účelom odstránenia diskriminačného charakteru tejto skupiny obyvateľov, ktorí dodnes nemajú právnu istotu, akým spôsobom sa bude uberať majetkovoprávne k takýmto typom osád. Zároveň sa vzhľadom na vysporiadanie vzťahov a vlastníctva k týmto typom pozemkov navrhuje ukončiť daný proces do konca roku 2008.

    V marci roku 1997 nadobudol účinnosť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 64 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov. Filozofiou pôvodného zákona bolo aj naďalej je, že zakotvuje vznik priameho nájomného vzťahu medzi vlastníkom a záhradkárom, určuje výšku nájomného a ustanovuje podmienky zániku tohto nájomného vzťahu. Zákon zároveň vytvára procesný rámec na vysporiadaní vlastníctva k pozemkom formou pozemkových úprav, a to pre prípad, že vlastník a záhradkár sa nedohodnú na vysporiadaní formou kúpnej zmluvy.

    Prijatím tohto zákona sa však ustanovili iba pravidlá na riešenie problematiky vysporiadania vlastníctva pozemkov v zriadených záhradkových osadách, ktoré boli zriadené Slovenským zväzom záhradkárov, podotýkam len Slovenským zväzom záhradkárov v nadväznosti na predtým prijatý zákon Federálneho zhromaždenia č. 229/1991.

    Vážené kolegyne, kolegovia, chcem podotknúť, že v Slovenskej republike je zhruba 100-tisíc záhradkárov, ktorých záhradkové osady vznikali nielen ako záhradkové osady zriadené Slovenským zväzom záhradkárov, ale aj ako záhradkové osady zriadené Slovenským zväzom chovateľov. Do roku 2007 z celkového počtu 987 záhradkových osád v rámci Slovenskej republiky má Slovenský zväz záhradkárov hlásenia z 511 osád, pričom z nich bolo ku dnešnému dňu vysporiadaných len 188 osád, čo predstavuje zhruba 36,8 %. To jasne poukazuje na fakt, že v minulosti prijaté právne úpravy je potrebné ešte doladiť, aby boli účinnejšie a zároveň treba ustanoviť konečný dátum na vysporiadanie právnych a vlastníckych vzťahov v záhradkových osadách na Slovensku podľa týchto právnych predpisov, aby tento proces netrval večnosť, nezaťažoval a nepredražoval štátnu správu.

    Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že takmer všetky záhradkové osady vznikali na devastovaných, málo bonitných a neúrodných a hlavne extrémne svahovitých plochách podľa zákona č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby a že vysporiadané záhradkové osady sú k dnešnému dňu predovšetkým tie, ktoré boli na plochách urbariátov Slovenského pozemkového fondu, pasienkových spoločenstiev, cirkevných plochách a podobne. Tie, ktoré sú na plochách, kde je rozdrobená vlastnícka držba, tam sa vysporiadanie nedarí vinou rôznych obštrukcií vlastníkov, respektíve ich nevôle sa dohodnúť, k čomu často doteraz prispievali aj úmyselné administratívne prieťahy a obštrukcie a často i zavádzanie záhradkárov zo strany úradníkov pozemkových úradov a predovšetkým to, že zákon nejasne definuje niektoré ustanovenia, ktoré táto novela odstraňuje.

    Bolo by veľmi dobré, že už základný zákon o pôde a reštitúciách pôdy č. 229/1991 Zb. ustanovil, že pôda v záhradkových osadách sa pôvodným vlastníkom nevydáva a nevracia, ale záhradkár je povinný pôvodnému vlastníkovi prostredníctvom štátu dať náhradnú finančnú alebo náhradnú pôdu, pretože záhradkár sa stal užívateľom pôdy legálne, záhradkár do pôdy investoval rodinné financie a v neposlednom rade si vytvoril k záhradke spolu s rodinnými príslušníkmi možno aj citový vzťah, takže alternatíva jednu krivdu vystriedať druhou krivdou by bola zažehnaná. No i napriek tomu mnohí vlastníci naďalej nechcú skultúrnenej pôdy sa vzdať, chcú za záhradkový pozemok neprimerané kúpne ceny i napriek tomu, že ho neskultúrnili a ktorý predtým v mnohých prípadoch nemal pre nich takmer žiadnu hodnotu.

    Je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že okrem záhradkárov má aj samospráva veľký úžitok zo záhradkových osád, a to ten, že záhradkári kultivujú okolie miest a obcí, platia poctivo daň z pôdy a daň z rekreačného objektu, ktorá je spravidla päťnásobne vyššia za štvorcový meter ako daň z rodinného domu. Preto nemôžeme zdôrazňovať len vlastnícke práva vlastníkov, ale je potrebné hovoriť aj o povinnostiach vlastníkov.

    Republikový výbor Slovenského zväzu záhradkárov pod vedením pána profesora Hričovského jasne deklaroval, že záhradkové osady zriadené Slovenským zväzom chovateľov sú zriadenými osadami v zmysle zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov.

    Preto nesmieme zabudnúť i na tento typ záhradkových osád a záhradkárov, chovateľov, pretože pokiaľ sa v priebehu vysporiadania zmenia podmienky pri právnom výklade, hoci všetky osady sa riadili a naďalej riadia štatútom Slovenského zväzu záhradkárov a splnili všetky podmienky, pokiaľ ide o zmluvu i termín uzavretia zmluvy pred rokom 1991, je to diskriminujúce a retroaktívne a z toho dôvodu je nutná zmena a doplnenie predmetného zákona.

    Dovoľujem si preto tvrdiť, že predložený návrh zákona rešpektuje, konkretizuje a lepšie vykonáva doterajšie zákonné ustanovenia, nakoľko pri tomto type záhradkových osád boli doteraz nejasnosti ohľadom ich vysporiadania.

    Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, predložil som a dostali ste do lavíc moje tri pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu, a to prvý pozmeňujúci návrh sa týka čl. I v bode 5 mení sa a dopĺňa nasledovne. Paragraf 18 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie: „Návrhy na začatie konania podľa tohto zákona možno podať do 31. decembra 2008. Na návrhy na začatie konania podané po tejto lehote sa neprihliada.“ Krátke odôvodnenie. V návrhu ods. 7 ide o spoločné ustanovenie, ktoré upravuje postup štátneho orgánu v danom konaní aj v prípade, ak sa návrh na začatie konania, respektíve podanie podá po navrhovanej lehote.

    Druhý pozmeňujúci návrh. V čl. I sa za bod 5 dopĺňajú body 6 a 7, ktoré znejú: „(6) Slová okresný úrad sa vo všetkých svojich tvaroch v celom texte zákona okrem § 11 ods. 5 písm. c) nahrádzajú slovami obvodný pozemkový úrad v príslušnom tvare.“

    V § 13 ods. 4 sa slová „krajskému úradu“ nahrádzajú slovami „krajského pozemkového úradu“. V oboch týchto prípadoch ide o legislatívnotechnickú úpravu, nakoľko uvedené pojmy okresný úrad a krajský úrad sa stali obsolétnymi vzhľadom na zrušenie okresných a krajských úradov, pričom ich kompetencie na tomto úseku prešli na obvodné a krajské pozemkové úrady.

    Tretí a posledný môj pozmeňujúci návrh je pozmeňujúci návrh, čo sa týka nadobudnutia účinnosti tohto zákona, kde navrhujem, aby zákon nadobudol účinnosť od 1. mája 2008 vzhľadom na to, že teda ide o neskoršie prerokovanie návrhu zákona, ako bolo pôvodne myslené.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán spravodajca, za vaše vystúpenie v rozprave. S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Mária Sabolová. Pýtam sa, či ešte niekto iný sa chce prihlásiť s faktickou poznámkou? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, veľa ste toho narozprávali, aj veľa ste povedali rôznych súvislostí, ale nie celkom je všetko tak asi aj v realite, ako hovoríte. Povedali ste v jednej časti, že záhradkári získali záhradky na základe právneho nejakého titulu. Áno, ale všetci vedeli, že na dobu určitú. A to vlastnícke právo v ústave má svoje vážne miesto, a ak to chcete spochybniť, tak si myslím, že by bolo potom potrebné zaviesť do ústavy asi záhradkárov.

    Váš návrh zákona nič nevylepšuje v tom, čo ste tu hovorili, alebo že by sa malo urýchliť riešenie vysporiadania záhradkárskych obcí s vlastníkmi. Váš návrh hovorí o celkom niečom inom a to vy asi ako predkladatelia najlepšie poznáte. A ja si pamätám na legislatívu a tvorbu legislatívy z roku 1995 v tejto Národnej rade, kedy sme prednášali zásadné pripomienky a bol by sa ten proces urýchlil a veľmi rýchlo vysporiadal. Boli problémy aj na strane záhradkárov, aj na strane vlastníkov a boli sťažnosti aj z jednej, aj z druhej strany. Ale vy vo svojej úvodnej časti ste hovorili, že rozprávali sme s jednými, aj s druhými a ono to sa nejako vyrieši. Ale myslím si, že na základe vašej novely sa to nevyrieši, vy riešite len jednu veľmi malú časť vysporiadania, aj to je možno veľká otázka, o ktorej určite odbornejšie a jasnejšie bude hovoriť moja kolegyňa vo svojom vystúpení, ale chcem vám povedať, že toto je taká malá kamufláž aj na...

  • Prerušenie vystúpenie časomierou.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, čas uplynul. Vážené kolegyne, kolegovia, chcem vás informovať, že do rozpravy sa za poslanecký klub neprihlásil nikto. Písomne sa prihlásila pani poslankyňa Monika Gibalová ako jediná, takže jej odovzdávam slovo.

  • Zdravím vás. Poprosím o malé strpenie. Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne a poslanci, v roku 1997, keď parlament rokoval o vládnom návrhu zákona č. 64 o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vysporiadaní vlastníctva k nim malo Kresťanskodemokratické hnutie vážne výhrady k jeho obsahu. Poslanci za KDH podrobili kritike najmä zvýhodnenie záhradkárov a potlačenie práv vlastníkov pozemkov pod zámienkou verejného záujmu, pričom niektoré ustanovenia zákona považovali za protiústavné. Ako je známe, Ústavný súd vyhovel v roku 2001 podaniu poslancov Národnej rady a generálneho prokurátora v jednom z bodov podania tým, že konštatoval jeho protiústavnosť a zrušil ustanovenie § 17 ods. 3 zákona, ktorý popieral význam ústavnej ochrany vlastníctva k pozemkom. Stanovisko Ústavného súdu k ostatným bodom podania ma neuspokojuje, ale rešpektujem ho.

    Jedenásť uplynulých rokov dostatočne jasne potvrdilo oprávnenosť výhrad poslancov za KDH k zákonu č. 64. K tomuto názoru som dospela po vyhodnotení výsledkov poslaneckých prieskumov, ktoré som uskutočnila v závere rokov 2006 a 2007 na krajských pozemkových úradoch o stave procesu vyporiadania vlastníctva k pozemkom v konaní podľa zákona č. 64, teda o tom, ako sa zákon uplatňuje v praxi. Chcem aj týmto spôsobom poďakovať prednostom krajských pozemkových úradov, že mi v takom šibeničnom termíne poskytli požadované objektívne informácie.

    Dovoľte, aby som vás zoznámila s výsledkami prieskumu, z ktorých vyplynú závery a odôvodnenie stanoviska k predloženému návrhu novely zákona. Suchá štatistika po vypracovaní informácií poskytnutých krajskými pozemkovými úradmi hovorí, že počet žiadostí o vyporiadanie celkovo je 697. Počet zamietnutých žiadostí je 48, čo je 6,9 %. Počet konaní ukončených vyporiadaním je 292, čo je 41,9 %. Celkový počet ukončených konaní vrátane zamietnutých je 340, čo je 48,8 %. Celkový počet rozpracovaných prípadov je 357, čo je 51,2 %. Pritom priemerná dĺžka konania ukončeného vyporiadaním v roku 2007 je takmer päť rokov, priemerná dĺžka konania doteraz neukončených prípadov takmer šesť rokov.

    Domnievam sa, vážené kolegyne a kolegovia, že konštatovanie, podľa ktorého po jedenástich rokoch od prijatia zákona je vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách ukončené približne v polovici prípadov, nie je dôvodom na oslavy, práve naopak, je známkou problematickosti zákona.

    Pri spracovaní podkladov získaných poslaneckým prieskumom položila som si niekoľko otázok. Aká je dynamika celkového procesu vyporiadania vlastníctva k pozemkom? Aká je dynamika vybavovania jednotlivých prípadov? Aká je perspektíva zmysluplného uplatňovania zákona v nasledujúcich rokoch? Ako prebieha vyporiadanie podľa zákona č. 64 v jednotlivých regiónoch Slovenska? Čo je príčinou problémov spojených s uplatňovaním zákona č. 64 a do akej miery sa zistené nedostatky odstránia schválením predloženého návrhu novely zákona? Aká je teda dynamika celkového procesu vyporiadania vlastníctva k pozemkom?

    Je samozrejmé, že žiadosti, ako vidieť na grafe, oprávnených subjektov o vyporiadanie vlastníctva k pozemkom neboli podané naraz, ale postupne v priebehu nasledujúcich rokov. Najväčší počet žiadostí dostali obvodné pozemkové úrady v roku 1998 až 2000. Po roku 2002 došlo k podstatnému úbytku podaní, v roku 2007 ich bolo 24, čo je približne 3,5 %.

    Teraz sa natíska otázka, koľko vody ešte pretečie Dunajom, kým administratívny proces vybavovania všetkých žiadostí nahromadených na pozemkových úradoch dospeje do konca, teda do štádia § 16 zákona, teda do zápisu vlastníckeho práva k pozemkom v zriadenej záhradkovej osade. Čiastočnú odpoveď na to nám dá nasledujúci obrázok. Je na ňom modrou čiarou znázornené, koľko prípadov v jednotlivých rokoch bolo ukončených vyporiadaním alebo zamietnutím podania. Modrá krivka je zaujímavá tým, že v roku 2002 bol zaznamenaný najvyšší počet ukončených prípadov a odvtedy čísla klesajú. Dokonca v rokoch 2004 a 2005 bol počet vybavených prípadov nižší ako počet podaných žiadostí o vyporiadanie. Modrá krivka je však podstatne nižšia ako hnedá, čo svedčí o tom, že v systéme dochádza k nahromadeniu nevybavených žiadostí. Zvýšenie počtu ukončených prípadov v roku 2006 a 2007 nie je spôsobené obratom k lepšiemu, ale tým, že v roku 2003 bol prijatý zákon č. 503 o navrátení vlastníctva k pozemkom, ktorým sa obnovila možnosť uplatniť si reštitučný zákon na pôdu. V dôsledku tohto zákona Slovenský pozemkový fond pozastavil na prechodné obdobie určovanie náhradných pozemkov pre účely zákona č. 64 dovtedy, kým sa nevyriešia nároky reštituentov, čo sa odrazilo v poklese priebehu modrej krivky v nasledujúcich dvoch rokoch. Išlo o to, aby Slovenský pozemkový fond nepridelil ako náhradný taký pozemok, na ktorý si uplatňuje nárok reštituent. Toto je tiež dôvod, prečo prechodne stúpol počet vybavených žiadostí o vyporiadanie roku 2007.

    Keďže zákon č. 503 o navrátení vlastníctva k pozemkom po roku 2003 dokázateľne ovplyvnil priebeh vyporiadania podľa zákona č. 64, považujem za správne spriemerovať počet ukončených prípadov za posledné štyri roky, čo je na grafe znázornené čiarkovanou čiarou, ktorú môžete teraz vidieť. A definitívne ju vidíte v nasledujúcom grafe. Z priebehu hnedej a modrej krivky vyplýva, že ak zákon bude platiť v tejto nezmenenej podobe aj v budúcnosti, potrvá ďalších najmenej desať rokov, možno až pätnásť rokov, kým pozemkové úrady ukončia vybavenie podaných žiadostí, pretože na úradoch a súdoch sa k 31. decembru 2007 nachádza celkove 360 nevybavených prípadov. Samozrejme to platí iba za predpokladu, že sa v blízkej budúcnosti ukončí možnosť podávania nových žiadostí o vyporiadanie. Toľko k dynamike celkového procesu vyporiadania.

    Aká je dynamika vybavovania jednotlivých prípadov ukáže nasledujúci graf. Takmer nepotrebuje komentár. Je dôkazom toho, že priemerná dĺžka konania ukončených prípadov sa každý nasledujúci rok zvyšuje. Ak priemerná dĺžka konania prípadov ukončených v roku 2002 bola cca tri roky, potom priemerná dĺžka konania prípadov ukončených v roku 2007 bola približne päť rokov a v nasledujúcich rokoch bude rásť, či sa nám to páči, alebo nie. Priemerný vek ostatných približne 360 doteraz nevybavených prípadov ku koncu roka 2007 je cca šesť rokov. Jestvuje množstvo prípadov podaných v roku 1998 až 2000, ktoré sú beznádejne zablokované a nehýbu sa z miesta. To sú alarmujúce fakty, ktoré sú dôkazom nefunkčnosti jestvujúcej podoby zákona č. 64.

    Aká je teda perspektíva zmysluplného uplatňovania zákona v nasledujúcich rokoch? V predchádzajúcich dvoch odpovediach na otázky som konštatovala, že priemerná dĺžka konania sa v nasledujúcich rokoch bude predlžovať a že jestvuje množstvo bradatých, nevybavených prípadov, ktoré majú šancu dospieť ku koncu, iba ak umrú záhradkári alebo vlastníci.

    Keďže teraz platný zákon preukazuje svoju nefunkčnosť v plnej nahote, je potrebná jeho rekonštrukcia, ktorou sa zo záhradkárov a vlastníkov stanú rovnocenní partneri. Výsledky spracovania podkladov získaných poslaneckým prieskumom však naznačujú, že rýchlosť procesu vyporiadania je ovplyvnená lokalitou a môže byť poznačená aj subjektívnym prístupom obvodných pozemkových úradov.

    Dôkazom toho je nasledujúci graf. Aby sa vylúčili náhodné štatistické fluktuácie, vybrala som zo všetkých obvodných pozemkových úradov tie, ktoré majú v agende 12 a viac žiadostí o vyporiadanie. Ako vidieť na grafe, najväčší počet prípadov riešia obvodné pozemkové úrady v Bratislave, Prešove a v Košiciach. Aký počet prípadov zo všetkých podaných žiadostí o vyporiadanie tieto úrady vyriešili? Nato nám dáva odpoveď ďalší graf. Pripomínam, že pozadie pozemkových úradov na osi x sa v ďalšom grafe meniť nebude. Žlté stĺpce na grafe predstavujú počet prípadov, ktoré každý z obvodných pozemkových úradov doviedol do konca buď zamietnutím žiadosti, alebo vyporiadaním formou finančnej náhrady vlastníkom, alebo pridelením náhradných pozemkov vlastníkov. Tento graf je zaujímavý tým, že sú zrejmé rozdiely medzi jednotlivými pozemkovými úradmi. Zatiaľ čo niektoré z nich agendu už takmer zlikvidovali, iné sú iba na ich začiatku.

    Omnoho väčšiu vypovedajúcu hodnotu má nasledujúci graf, na ktorom sú údaje z predchádzajúceho grafu pretransformované a vyjadrené ako účinnosť alebo efektívnosť jednotlivých obvodných pozemkových úradov. Žlté stĺpce predstavujú percentuálny podiel vybavených prípadov, fialové podiel nevybavených prípadov. A tu mám pochybnosti, ako správne interpretovať tieto výsledky. Na jednej strane dokázateľne jestvujú obvodné pozemkové úrady, ktoré vyriešili viac ako 80 % agendy vyplývajúce zo zákona č. 64, a na opačnej strane sú úrady ako napríklad Prešov, Žilina, Trnava, Poprad, ktoré po jedenástich rokoch vyriešili menej ako 20 % prípadov. Je to neuveriteľné, ale je to tak.

    Nemôžem sa ubrániť dojmu, že poradie efektívnosti pozemkových úradov je ovplyvnené nielen objektívnymi, ale aj subjektívnymi faktormi, preto sa radšej zdržím akýchkoľvek ďalších úvah na túto tému. Hľadaním príčin tohto stavu by sa mali zaoberať tí, ktorým to prináleží. Samozrejme, že jestvujú aj rozdiely medzi jednotlivými krajmi, ako je to zrejme z ďalšieho grafu. Podľa neho viac ako 60 % prípadov je ukončených v krajoch Košice a Banská Bystrica, čo po jedenástich rokoch uplatňovania zákona č. 64 nepovažujem za nejaký veľký úspech. Na úrovni 30 % je kraj Trnava. Týmto som zodpovedala aj štvrtú otázku, ako sa zákon č. 64 uplatňuje v jednotlivých regiónoch Slovenska.

    Piata otázka znie. Čo je príčinou problémov spojených s uplatňovaním zákona? Vychádzam takmer výlučne z informácií od pracovníkov obvodných a krajských pozemkových úradov, ktoré považujem za relatívne nestrannú stranu v konflikte medzi záhradkármi a vlastníkmi pozemkov.

    Pokúsim sa vymenovať hlavné zdroje problémov bez ich bližšieho rozboru a citovania zdrojov. Vyporiadanie pozemkov podľa platného zákona je problematické najmä, pretože konanie má povahu sporu medzi vlastníkmi a užívateľmi. Keďže zákon dáva užívateľom možnosť získať pozemky za úradné ceny, ktoré sú značne podhodnotené vzhľadom na trhové ceny, užívatelia nemajú záujem o dohodu s vlastníkmi. Dokonca je paradoxné, že ak ide o lukratívne pozemky, vlastníkom ktorých je štát, aj Slovenský pozemkový fond sa správa ako zodpovedný vlastník a bráni sa odpredať pozemky.

    Po b. Základným kameňom úrazu je stanovená výška ocenenia pozemkov v záhradkových osadách, ktorá je veľmi nízka a nezohľadňuje skutočnú cenu pozemku. Cena ustanovená zákonom je pri pozemkoch nachádzajúcich sa v intravilánoch obcí rozprávkovo nízka a vlastníci sa cítia byť právom ukrivdení. Pri reálne určených cenách by sa mnohé konania vôbec nezačali, pretože by sa dohodli vlastníci so záhradkármi.

    Ďalší problém je ten, že zákon nerozlišuje medzi pozemkami, ktoré sú časťou intravilánu a extravilánu. Ďalej zákon de facto vyvlastňuje pozemky vlastníkov.

    Ďalej. V konaní podľa tohto zákona sa vydáva desať prvostupňových, štyri druhostupňové rozhodnutia a tri možné preskúmania súdnou formou žaloby. V samotnom konaní je potrebné dodržiavať lehoty podľa zákona č. 71 o správnom konaní, lehoty na doručovanie, konania o námietkach a vyjadrenia účastníkov konania podaných riadnym a mimoriadnym opravným prostriedkom. Iba lehoty na opravný prostriedok jednotlivých rozhodnutí trvajú súhrne sedem mesiacov, a preto aj pri bleskovom tempe bez akýchkoľvek odvolaní sa vyporiadanie nedá urobiť skôr ako za jeden a pol roka. Výsledky prieskumu ukázali, že prax je omnoho horšia ako tento realistický variant.

    Ďalším problém je to, že správne konanie sa predlžuje v dôsledku množstva súdnych konaní od určovacích práv až po práva spojené s legálnosťou záhradkovej osady a v dôsledku konania o opravných prostriedkoch na krajských súdoch a Najvyššom súde Slovenskej republiky.

    Ďalším problémom je, že konanie pozemkového úradu sa predlžuje aj preto, že súdy rozhodujú o otázkach, o ktorých úrad ešte nerozhodol. Mám možnosť zblízka sledovať prípad, v ktorom sa takýmto spôsobom dosiahlo prerušenie konania. V priebehu dvadsať mesiacov sa uskutočnilo jediné súdne pojednávanie a ostatné boli zmarené pre neúčasť žalujúcej strany.

    Ďalej problémy vznikajú novozriaďovanými záložnými právami vlastníkov na pozemky v záhradkárskych osadách. A v konečnom dôsledku problémom je aj zdĺhavé určovanie primeraných náhradných pozemkov zo strany Slovenského pozemkového fondu. Fond opakovane navrhuje neprimerané pozemky, často okrajové pri cestách, odľahlé pozemky, s ktorými vlastníci nesúhlasia.

    Opäť pripomínam, že chorobopis vyporiadania vlastníctva k pozemkom v záhradkových osadách, ktorý som teraz uviedla, nepochádza od vlastníkom ani od užívateľov, ale od pracovníkov pozemkových úradov. Títo ľudia by iste radi tvárili čas v práci zmysluplnou činnosťou, a nie vykonávaním na hlavu postaveného právneho predpisu.

    Vážené poslankyne a poslanci, v úvode som položila šesť otázok, na ktoré som sa snažila dať odpoveď vo svojom vystúpení. Posledná šiesta otázka znela, do akej miery sa zistené nedostatky spojené s uplatňovaním zákona č. 64 odstránia schválením predloženého návrhu novely.

    Môžem zodpovedne vyhlásiť, že návrh novely zákona predložený ako parlamentná tlač 495 nerieši žiadny z kľúčových problémov uvádzaných v mojom vystúpení. Obsahuje rozumný návrh na zavedenie prekluzívnej lehoty na podanie návrhov do konca tohto roka, čo je jeho jediné pozitívum.

    Predložený návrh novely je účelový, pretože rieši prípad jedinej jednej záhradkovej osady na Slovensku uvedenej v informáciách získaných v rámci poslaneckého prieskumu, kde sa uvádza ako záhradkárska osada Pod Dubňom Budatín a nachádza sa v pôsobnosti Obvodného pozemkového úradu v Žiline.

    Musím tu konštatovať, že dôvodová správa k novele zákona je v tomto smere zavádzajúca. Prijatím predloženého návrhu novely zákona sa umožní iba to, aby k doterajším 695 subjektom, ktoré si uplatnili nárok na vyporiadanie, pribudol 696. oprávnený subjekt a aby po niekoľkých rokoch zdĺhavého konania, ak všetko dobre dopadne, zlepšil bilanciu vyporiadaných záhradkových osád dohromady o 0,14 %.

    Predkladaný návrh absolútne nerieši zostávajúcich 51,1 % prípadov neukončených v konaní, za ktorými treba vidieť desaťtisíce zúčastnených osôb. Takýto prístup v prípade schválenia návrhu novely považujem za prejav neúcty a ignorancie slovenského parlamentu voči ostatným desiatkam tisícok ľudí, ktorí sú zákonom č. 64 dotknutí a dlhé roky sa bezmocne usilujú o to, aby sa ich kalvária s vyporiadaním záhradkárskych osád ukončila.

    Vážené poslankyne a poslanci, vzhľadom na závažnosť výsledkov poslaneckého prieskumu o stave procesu vyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách v poňatí podľa zákona č. 64, s ktorými som vás zoznámila, podávam procedurálny návrh podľa § 83 ods. 1 rokovacieho poriadku nepokračovať v konaní o predloženej novele zákona. Predstavené výsledky poslaneckého prieskumu sa opierajú o súbor informácií, ktoré som získala z obvodných a krajských pozemkových úradov. Pripúšťam, že interpretácia získaných informácií môže byť do istej miery ovplyvnená neúplnosťou informácií.

    Pozemkové úrady spracúvajú a zasielajú na ministerstvo každý štvrťrok podrobné hlásenia, v ktorých odpovedajú na 26 štylizovaných otázok súvisiacich s konaním podľa zákona č. 64. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky má teda detailné a vyčerpávajúce informácie, preto zároveň podávam návrh prijať uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky žiada Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, aby vypracovalo a predložilo na najbližšie rokovanie Národnej rady správu o stave konaní podľa zákona č. 64 o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní k nim.

    Prosím, pán spravodajca, aby ste dali pri hlasovaní hlasovať o mojich dvoch prednesených návrhoch. Ak chcete, vážené kolegyne a kolegovia, získať naozaj objektívny pohľad na danú problematiku, prosím vás o podporu pre moje návrhy. V prípade, ak sa tak nestane, dovoľte, aby som predložila pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Bačíka a Tibora Lebockého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64 o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim.

    Môj pozmeňujúci návrh je skôr legislatívnotechnický, pretože v existujúcom, teda v platnom znení zákona č. 64 sa uvádza pod čiarou odkaz na vyhlášku Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorá bola zrušená, a preto dopĺňam v mojom pozmeňujúcom návrhu v bode 1. Za bod 1 sa vkladá nový bod 2, ktorý znie: „Poznámka pod čiarou k odkazu 9 znie: „Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 38/2005 Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.“.“

    Odôvodnenie: V terajšom znení zákona je odkaz na vyhlášku ministerstva financií č. 465/1991 o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov, ktorá bola zrušená § 24a zákona č. 520/2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 18/1996 o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 491/2001 o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami. Za jej ekvivalent je možné považovať vyhlášku Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 38 o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav a vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Predkladatelia novely zákona č. 64 zrejme nedopatrením si nevšimli tento drobný nedostatok. Ďakujem pekne.

    Skončila som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie pani poslankyňa Mária Sabolová. Pokiaľ sa nehlási niekto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Mária Sabolová.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa poďakovať pani poslankyni za istú analýzu, ktorá aspoň pre tých poslancov, ktorí tu ostali sedieť v Národnej rade, ukázala za jedenásť rokov, akým náročným a ťažkým spôsobom prebieha toto vysporiadanie, pokiaľ sa neurobí prvotný zákon správne a dobre, a to je zákon z roku 1997.

    Pre mňa tu ale vyvstáva po tej analýze jedna otázka. Čo viedlo predkladateľov k predloženiu tejto novely zákona, lebo, ako zdôraznila pani poslankyňa, že jedine dobrá vec, ktorá tam je, je predĺženie lehoty na možnosť vysporiadania, či boli oslovení nejakými priateľmi, ktorí ešte v záhradkárskych osadách, prípadne nejakými vlastníkmi nemali veci vysporiadané alebo nepožiadali o vysporiadanie týchto náležitostí, lebo toto je jediný dôvod. A že je 50 % nevysporiadaných vecí, to je jasný príklad, že tento návrh zákona potrebuje nielen dobrú analýzu, ale potrebuje aj dobrých legislatívcov a nemôže to ostať na poslaneckej novele.

    Preto by som bola veľmi rada, keby páni poslanci, ak majú dobrý úmysel a chcú veci pomôcť, stiahli z rokovania tento návrh zákona a aby ministerstvo pôdohospodárstva pripravilo taký návrh zákona, ktorý urýchli, zjednoduší a zlepší tento proces, aby boli uspokojené obidve strany, aj záhradkári, aj vlastníci. A tak si myslím, tak ako som povedala, že tento návrh zákona je len takou malou kamuflážou. On nerieši problém vysporiadania záhradkárskych osád a to by si mali občania jasne uvedomiť. Mne je len ľúto a verím, že sa to dostane aj správnym spôsobom do médií, aby vedeli, že tu nie je dobrý úmysel, tu je len nejaká čiastočná úprava.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpila pani poslankyňa, ktorá sa prihlásila ústne. Pýtam sa teraz a otváram možnosť, kto chce vystúpiť v rozprave? Pardon. Pani poslankyňa Gibalová, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja ešte snáď na doplnenie, čo som nespomenula vo svojom vystúpení. Ja som listom požiadala Slovenský zväz chovateľov, aby mi odpovedal na to, koľko záhradkových osád jestvuje na Slovensku podľa súčasnej právnej úpravy, ktoré boli zriadené Slovenským zväzom chovateľov. Dostala som odpoveď od predsedu, veľmi rada ju prečítam.

    „Slovenský zväz chovateľov v súčasnosti neeviduje žiadnu záhradkársku osadu, ktorej bol zriaďovateľom. Podľa dostupných informácií bolo v minulosti zriadených cca desať záhradkových osád. S určitosťou vieme, že to bol Zvolen, Spišská Nová Ves, Svit, Kežmarok a Myjava. Presné informácie by vám mohol poskytnúť Slovenský záhradkársky zväz.“

    Informácie zo Slovenského záhradkárskeho zväzu premietnuté cez odpovede z krajských pozemkových úradov som vám predniesla o stave záhradkárskych osád vo svojom vystúpení, kde som spomenula jedinú jednu Pod Dubňom, ktorú uvádzali krajské pozemkové úrady. Ďakujem pekne.

  • Dobre, takže teraz sa pýtam, vážené kolegyne, kolegovia, kto sa do rozpravy hlási ústne? Poslanci László Miklós, Lebocký Tibor. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo odovzdávam pánovi poslancovi Lászlóovi Miklósovi.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predovšetkým vám prajem príjemné posviatky a mierumilovné rokovania v ďalších dňoch. Začínam dobre (smiech)?

    No, vážené kolegyne, kolegovia, to, čo ja poviem, to sa absolútne nedotýka, takmer sa nedotýka tej novely, čo predkladajú predkladatelia, teda to, aby zväz malochovateľov dostal rovnaké práva a povinnosti ako zväz záhradkárov. S tým sa veci prakticky nemenia. Možnože je to tak, ako povedala pani kolegyňa Gibalová, že o niekoľko žiadostí bude viacej, respektíve môže tam za tým ešte niečo byť, ale to nebudem hovoriť, pretože som začal mierumilovne.

    Druhá vec, čo by som chcel povedať. Vôbec toto moje vystúpenie nie je voči záhradkárom, pretože ja si ich prácu takisto vážim. Mnohí to robili z oduševnenia a najmä nie proti tým, ktorí aj do budúcnosti chcú v tých záhradkách záhradkárčiť, a nie nadobudnúť majetok. Len nadobudnúť majetok a potom so záhradkami už nech sa deje, čo sa chce. Takže toto som považoval za dôležité povedať na začiatku.

    No, tento zákon totižto, tak ako bol postavený v roku 1997, možno vtedy mohol byť akýmsi riešením, ale v súčasnosti to už riešením nie je. Totižto tento zákon v súčasnosti už nie je o tom, ako umožniť záhradkárom v pokoji záhradkárčiť do budúcnosti, ale ide o to, aby sme nanútili odpredaj tých pozemkov, na ktorých záhradníčia núteným spôsobom za podpriemerné a smiešne ceny.

    Ja vám poviem hneď na začiatku jedno číslo. V záhradkárskej kolónii v Dunajskej Strede podľa tohto zákona maximálna suma, čo môže dostať záhradkách za štvorcový meter, je 36 korún. Úradný súdny odhad je 600 až 700 korún a trhová cena je 1 000 korún. A my chceme týmto zákonom nanútiť toho vlastníka, aby predal záhradku za 36 korún za štvorcový meter.

    Preto, pán poslanec Čech, keď si povedal, že sú tu obštrukcie zo strany vlastníkov, no, to je veľmi ťažko takto prijať, keď raz vlastník nechce svoje vlastníctvo predať za akýchkoľvek okolností alebo kedykoľvek, to neslobodno brať za obštrukciu. To už pripúšťam, že ten, kto tam záhradníči, tak chce za akúkoľvek cenu získať ten pozemok za čo najlacnejší peniaz.

    Čiže tento zákon, nie vaša novela, kolegovia, ale tento zákon, ako bol postavený, je naozaj o prinútení vlastníka predať pozemok a musím povedať, že on je nevyvážený, pretože ten bývalý vlastník je v nevýhode.

    Takže v čom asi je problém v tomto zákone? No, celkom iste nie je problém v tom, že niekto záhradníči, keď primerane platí. Ani v tom, nie je problém, že keď je naozaj ten pozemok na takom nevýhodnom mieste, ako to deklarujeme, ako to bolo vtedy deklarované a že na nič iné sa nehodí, no, tak nech si záhradníči do budúcnosti ďalších sto rokov myslím, a keď bude platiť aj ten minimálny poplatok, s tým nebude žiaden problém.

    Problém je v inom. Problém je vtedy, keď vlastník, pretože zistí, že svoj pozemok má úplne inú cenu, ako teraz sa platí za to, ten nájom chce získať späť a nevie to získať späť. Vtedy vzniká problém, no a ešte iný problém je, že, samozrejme, tie záhradkárske kolónie sú v blízkosti miest, ktoré teraz sú developerským záujmom, čo ja nepovažujem za negatívne. To je všetko v poriadku. Čiže tie pozemky už zďaleka nie sú, by som povedal, bezcenné, tak ako kedysi boli, ale sú naozaj niekedy lukratívne. No a prečo by nemal mať vlastník z toho primeraný úžitok tak, ako má mať a nielen súčasný užívateľ. No, teoreticky by riešenie bolo jednoduché. Keď už má ísť o nejaké vysporiadanie pre nejaký rozvojový plán, tak nech vlastník predá pozemok za trhovú cenu tomu, kto to chce kúpiť, a nech ten, čo to chce kúpiť, tak nech sa vysporiada aj s tým užívateľom, čo do toho vrazil, do tých chatiek.

    No celkove nie je možné vlastne aplikovať ten prípad, čo zákon pripúšťa, a myslím si, že v dobrej viere by sa dalo, aby vlastník mohol dostať svoje vlastníctvo späť, keď sa vysporiada s užívateľom za tie investície, ktoré tam užívateľ dal. Ale to je neriešiteľné.

    Predstavte si situáciu, že niekomu zobrali jeden hektár pôdy, vlastníkovi, to je už väčšinou starý človek, peňazí nemá. To sa po štyri áre rozdelilo na záhradky, postavilo sa tam 25 chatiek a on má odkúpiť 25 chatiek. No, načo by mu bolo 25 chatiek? Načo by to kupoval? Ale však kdeže, však on na to peniaze nemá a ani nebude kupovať. Takže takýmto spôsobom je tento problém neriešiteľný.

    Takže všetky moje pozmeňujúce návrhy budú v tomto smere, aby sa ako-tak dalo s týmto pohnúť. Ale podľa mňa je naozaj tento zákon skoro až neriešiteľný, teda nenovelizovateľný, nevylepšiteľný. Jednoducho je taký, aký je. Skôr by som to nechal naozaj na trhové pomery. Keď vlastník raz nechce predať svoj pozemok, tak nech je tak, tak to nebude predávať a hotovo. Nenúťme ho do toho. Takže ja by som tie riešenia, tie základné morálne východiská by mali byť také, že vlastníctvo je vlastníctvo, nájom je nájom, no, proste jednoducho sa s tým aj ten nájomca musí vysporiadať. No a možné riešenie, vytvoriť primerané podmienky na vrátenie pôdy vlastníkovi. Nieže nútiť vlastníka, aby sa zbavil pôdy, ale aby primerané podmienky vrátil vlastníkovi. Ale, samozrejme, že aj primeranú náhradu nájomcovi. Hoci aj tu je možno postaviť otázku, že čo je primeraná náhrada vlastníkovi.

    Totižto treba povedať, že vlastníka sa nikto nepýtal, keď ešte jeho pôda bola zobratá do JRD a potom od JRD boli vyčlenené tieto pozemky na záhradkárske osady. Čiže vlastníka sa nikto nepýtal. On bol nútený odovzdať svoju pôdu. Ale záhradkára nikto nenútil, aby tam mal záhradku, nikto ho nenútil, aby tam postavil chatku. Nikto ho nenútil do postavenia vodojemu ani vodovodu. A okrem toho išiel tam preto, lebo to bola určitá forma rekreácie. Ja si myslím, že veľmi pozitívna a veľmi dobrá. To nikto nekritizuje. Lenže nikto ho do toho nenútil. Takže teoreticky by sa aj to mohlo povedať, že on vložil tie peniaze do svojej rekreácie, do tých záhradiek. Napriek tomu som si neistý v tomto a neviem, ako by sa to dalo spravodlivo riešiť. Jedine tak, že keď už pôjde o predaj, tak nech vlastník predáva pôdu, a teda užívateľ nech predáva to, čo tam postavil, keď to niekto chce kúpiť. Takže toto je prvý predpoklad.

    Druhý predpoklad alebo druhá možnosť riešenia je ponechať nájomný vzťah a liberalizovať nájom. No a tretí predpoklad alebo tretia možnosť je vytvoriť podmienky na odkúpenie tejto pôdy nájomcov za trhové ceny. No, aké návrhy zmien by mohli smerovať k týmto zásadám, ktoré som povedal. Znovu podčiarkujem, dokonalé to nie je, ale pokúsil som sa aspoň niečo.

    Tak prvý môj pozmeňujúci návrh sa týka § 3, kde navrhujem nový odsek o možnostiach výpovede nájmu. Totižto súčasné znenie § 3 o možnosti vypovedania nájmu je také, že keď nejaký záhradkár normálnym spôsobom užíva záhradku, to je nevypovedateľný vzťah. Čiže za bežných okolností sa nedá vypovedať tento nájom.

    Takže navrhovaná zmena je nasledovná. Paragraf 3 sa dopĺňa o nový odsek v znení. „Nájomný vzťah podľa ods. 1 môže vypovedať vlastník pozemku, ktorého výmera a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov tvorí viac ako polovičku pozemku užívanom užívateľom aj v prípadoch, ak vlastník po a má záujem o využitie pozemku sám, po b nie je spokojný so súčasnou výškou nájmu a s užívateľom sa nedohodol na inej výške nájmu.“ Ostatné odseky sa primerane prečíslujú.

    Druhý môj pozmeňujúci návrh je takisto k § 3 ods. 3 písm. a) zmena odkazu o výške náhrady. Tam už spomenula pani Gibalová, že tam bol ten predpis, ktorý skutočne znamená smiešne sumy a okrem toho ale tá vyhláška sa zmenila.

    Takže môj návrh. Prosím? Dobre, však nebudeme teraz hovoriť, že akým spôsobom. Jednoducho proste tá vyhláška už nie je a teraz sa nedopatrením dostalo, že vy ste to tu ponechali. Čiže tam je zmena v § 3 ods. 3 v písm. a) odkaz 9 znie: Vyhláška č. 492/2004 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Keď to neakceptujete, tak vám tam zostane neexistujúca vyhláška.

    Tretí pozmeňujúci návrh je k § 4 ods. 1. Takisto je to zmena v odkaze o výške nájmu len v inom paragrafe. Čiže navrhovaná zmena v § 4 ods. 1 na konci vety odkaz 10 sa zamieňa za odkaz 9.

    Štvrtý pozmeňujúci návrh k § 7 ods. 1 o začatí konania. V súčasnosti ide o to, že konanie sa začína, keď to navrhuje nadpolovičná väčšina užívateľov. Tu o vlastníkovi sa ani nehovorí, respektíve sa hovorí v tom zmysle, že užívateľ môže tento návrh podať, keď vlastníci sa nevyjadrili k navrhnutej cene, respektíve k navrhnutej kúpnej zmluve, kde návrh ceny podľa § 11, čo sú tie smiešne ceny. No a tu on vlastne príde o vlastníctvo aj vtedy, keď sa nevyjadrí. No, prečo my chceme, aby sa vyjadril k tomu, že mu predávame, teda, aby predal za tri koruny alebo za 30 korún štvorcový meter. A keď sa on nevyjadrí, tak jednoducho už má po chlebe, jednoducho proste príde o ten pozemok aj o možnosť sa uchádzať o svoj majetok.

    Preto tá navrhovaná zmena je: § 7 ods. 1 znie: „Konanie sa začína na návrh nadpolovičnej väčšiny užívateľov, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúcu, keď je z výmery spoločných pozemkov.“ A teraz je to tá zmena. „Po preukázaní vysporiadania sa s vlastníkmi pod týmito pozemkami kúpnymi zmluvami.“ Čiže, keď to kúpil. Keď sa mu nepodarilo, no, nemôžeme, práve týmto by sme riešili tú nespravodlivosť, že nútime vlastníka predať svoj pozemok za neprimeranú nízku cenu.

    Piaty pozmeňujúci návrh je alternatívnym návrhom k § 7 ods. 1. Čiže, keď neprejde bod 4, tak navrhujem bod 5, a to je minimálne vylepšenie. A navrhovaná zmena znie. V § 7 ods. 1 sa za slovo „náhrady“ vkladá znenie „vo výške určenej podľa osobitného predpisu“ a odkaz je 9. Čiže to je ten nový predpis, čo je trošku lepší ako ten bývalý.

    Šiesty pozmeňujúci návrh je k § 8 ods. 5. Tento paragraf je úvodným podkladom a o možnostiach v zastavených konaniach, kedy sa zastavili. No, v tomto súčasný zákon hovorí o tom, že vlastník je poučený, že môže ponúknuť svoje peniaze na odkúpenie tých stavieb, ktoré postavil záhradkár na jeho pozemku. No, a to za cenu rovnajúcu sa výške v návrhoch uvedených pri príslušných paragrafoch. No toto, ako hovorím, je prakticky neriešiteľné, lebo on nebude odkupovať 25 chatiek, keď mu zobrali onoho času hektár pôdy. No a keď sa toto nedeje, no tak konanie ide ďalej. Tak preto navrhujem ja zmenu. Navrhovaná zmena je ods. 5. Znie: „Ak uplatnenie ponuky podľa ods. 4 oznámia okresnému úradu vlastníci pozemkov, okresný úrad tieto pozemky vyjme z konania.“ Čiže vyjme, keď ho nechce predať, tak vyjme z konania. A ods. 6 sa tým musí rušiť, lebo by bol nelogický.

    A mám siedmy pozmeňujúci návrh k § 10 ods. 3 písm. b) a c) o ponuke náhradných pozemkov. V súčasnosti sa hovorí, že vlastníkovi je ponúknutá možnosť, teda buď peňažná náhrada, alebo náhradný pozemok, čo sa aj uplatňuje, keď sa ponúkne primeraný pozemok. Keď sa ponúkne neprimeraný pozemok, samozrejme, ten vlastník to nechce, a preto dochádza potom k zastaveniu, respektíve k problémom, ktoré, samozrejme, nemôžeme považovať za žiadnu obštrukciu. Keď to jednoducho majiteľ vlastník neprijíma, tak to neprijíma.

    Navrhovaná zmena je teda v § 10 ods. 3 písm. b) sa vypúšťa a § 10 ods. 3 písm. c) znie. „(c) určí obvod pozemkových úprav (odkaz 20), ktorý tvorí samostatný obvod v zriadenej záhradkovej osade a samostatný obvod náhradných pozemkov, a to bez pozemkov, ktorých vlastníci podľa § 7 ods. 1 nesúhlasili so žiadnou formou náhrady. Ak takto určený obvod nezodpovedá kritériám na stanovenia hraníc obvodov pozemkových úprav, konanie sa zastaví.“ To je jednoducho to, že keď to nechcel predať, no, tak jednoducho sa to vyjme z pozemkových úprav.

    Ôsmy pozmeňujúci návrh je k § 11 ods. 2 o výpočte náhrady podľa bonity pôdy. V tomto v súčasnom znení sa hovorí, že pri výpočte výšky náhrady podľa bonity pôdy sa berie bonita pôdy a kultúra pozemku v čase vzniku práva užívania. To znamená vtedy, keď JRD odčlenilo zo svojich pozemkov záhradkársku kolóniu. Vtedy naozaj to bolo tak, že pre JRD to boli nie príliš cenné pozemky. Boli zdevastované na okrajoch a tak ďalej svahovité. No len ony sa stali takýmito zarastenými a zdevastovanými pozemkami preto, lebo veľkoplošné obrábanie počas trvania JRD a štátnych majetkov, jednoducho pre nich to nemalo význam obrábať.

    Lenže predtým, keď to zobrali majiteľovi, vlastníkovi do JRD, tak tie polia celkom iste boli obrábané. Možnože boli aj predtým aj pasienky. V poriadku. Nehovorím, že všetky, ale ja si myslím, že spravodlivejšie by bolo, keď je možné, tak stanoviť tú bonitu podľa momentu, keď tá pôda bola zobraná vlastníkovi. Preto môj návrh zmeny znie. „V § 11 ods. 2 pri výpočte výšky náhrady podľa ods. 1 okresný úrad vychádza z bonity pôdy a kultúry pozemku v čase prevzatia pozemku poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou podľa § 2 ods. 1 od vlastníka. Ak to nie je možné, za tento čas sa považuje čas vzniku práva užívania. Pri určení hodnoty pozemku a porastu na ňom sa postupuje podľa osobitného predpisu (odkaz 9).“ Čiže, keď nie je možné zistiť tú bonitu v tom čase, keď to JRD zobralo od vlastníka, tak jednoducho sa pokračuje podľa súčasného znenia.

    No, kolegovia, znovu hovorím, nie je to dokonalé. Ja si myslím, že najlepšie by bolo, keby sme sa zamysleli nad tým, že takto to nejde a naozaj skúsili urobiť úplne niečo iné, alebo nechať to bez zákona a nech sa vysporiada každý tak, ako sa teraz trhovo vysporiadajú aj s inými typmi nehnuteľností alebo prijať aspoň určité pozmeňujúce návrhy. Pretože skutočne nechcime naozaj, aby za haliere vlastník predával pozemky, ktorého sa nikto nepýtal, keď mu to brali a ho nútili, aby odovzdal tú pôdu. Záhradkárov zase nikto nenútil, aby do tých pôd išli. A znovu zopakujem. Absolútne nemám nič proti tomu, keď záhradkár bude ďalších sto rokov záhradkárčiť a myslím si, že tieto prípady nie sú tými kritickými prípadmi, ktoré by sme museli riešiť takto drasticky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Miklósa. Pán poslanec Slafkovský. Ešte niekto? Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a lovo má pán poslanec Slafkovský. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja sa v podstate pridávam k tomu, čo hovoril pán poslanec Miklós, že buď to treba prepracovať, alebo vrátiť, pretože nevidím žiadny dôvod na to, aby sme povyšovali záhradkára nad vlastníka. Z akého titulu záhradkár má byť viac ako pôvodný vlastník a my sa mu máme snažiť vychádzať nejakým spôsobom mimoriadne v ústrety. Vlastníctvo je vlastníctvo a treba ho rešpektovať podľa takej hodnoty, aká táto pôda mala v minulosti. Preto sa pripájam k návrhu, ktorý predložil kolega Miklós. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Miklós, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči.

  • Ďakujem za podporu. Pani predsedajúca, ak dovolíte, ja som nepovedal, ako by som chcel, aby sa hlasovalo o mojich návrhoch. Tak, ak dovolíte, teraz by som predniesol. Osobitne o bode 1, spolu o bodoch 2 a 3, osobitne o bode 4, o bode 5, len keď neprejde bod 4, a spolu o bodoch 6, 7 a 8. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej o slovo požiadal navrhovateľ pán poslanec Bačík. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, za slovo. Ak dovolíte, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som si zobral slovo ako navrhovateľ z toho dôvodu, že nechcem využiť tú záverečnú reč, aby ste mohli na mňa reagovať. Ale budem teraz reagovať na vystúpenie pána Miklósa, bývalého ministra. A takisto mu položím niektoré otázky, ako položil aj on.

    Pán poslanec Miklós, pri všetkej úcte k vám, ja si myslím, že celý systém usporiadania pozemkov v záhradkových osadách sa riadi na základe pozemkových úprav. A vy dobre viete, čo sú to pozemkové úpravy. To znamená, že sa tam na to vzťahuje zákon č. 229/1991 Zb. o pôde a reštitúciách a zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, a ten jasne hovorí a stanovuje, že sa táto pôvodná pôda vlastníkom nevydáva. A na margo toho, čo som tu teraz uviedol, chcem povedať, tieto zákony boli prijaté v roku 1991. To znamená, že tieto pravidlá nastavila vláda, kde predsedom vlády bol pán Čarnogurský a za predsedníckym stolom sedel pán Mikloško. Škoda, že tu nie je pani Sabolová. Veľmi rád by som jej pripomenul túto skutočnosť. Takže to na úvod k tomu, čo sa tu síce možno z vašej strany vedie nejaká zmysluplná debata, ale ja žiadnu zmysluplnú debatu tu nevidím. Takže toľko, vážený pán poslanec, na úvod.

    Veľmi ma prekvapuje, že vy ste podali takýto pozmeňujúci návrh v tejto podobe, tak ako ste nám ho tu teraz v priebehu 15 minút odôvodnili, a nemrzí ma ani to, že tento poslanecký návrh nie je spracovaný v súlade s legislatívnymi pravidlami, ale mrzí ma totižto jeho obsah v tom, že je výlučne zameraný voči vlastníkom. To znamená, že úplne likviduje záhradkárov a záhradkárske osady.

    Viete, pán poslanec, keby sa mal prijať tento váš poslanecký návrh, ktorý vy ste tu teraz predložili, a mali by sa akceptovať trhové ceny, tak potom zákon č. 64/1997 Z. z. nemusel byť vôbec prijatý. No nemusel. A viete, prečo bol prijatý? No, prijatý bol kvôli tomu, aby sa urobila určitá rovnováha medzi vlastníkmi a užívateľmi pozemkov. To znamená, že do roku 1997 sa nemohlo postupovať v zmysle zákona č. 229. Pretože väčšina záhradkových osád, tak ako boli zriadené, tak vlastníci týchto pozemkov sú známi. To znamená, že nebolo možné postupovať podľa tohto zákona. Preto sa prijal určitý konsenzus, určitá rovnováha, kde sa dalo zadosť aj vlastníkovi, aj užívateľom pôdy. Ja preto s poľutovaním musím konštatovať, a tak ako sme sa aj spolu s kolegom Lebockým dohodli na tomto spoločnom postupe. Vzhľadom na to, že ja osobne si myslím, že meniť pravidlá vysporiadania počas tohto procesu, ktorý už bol začatý, to znamená, keď platí zákon č. 64/1997 Z. z., je podľa mňa prinajmenšom protiústavný a z tohto dôvodu podľa mňa je absolútne neštandardný spôsob takýmto vaším pozmeňujúcim návrhom meniť filozofiu a celkový obsah a ducha zákona a nehovoriac o tom, že takmer 30 % záhradkových osád už bolo vysporiadaných podľa tohto zákona č. 64, to znamená, že by to bolo retroaktívne, hej.

    A čo tí užívatelia pozemkov, ktorí ešte čakajú na toto vysporiadanie? Takže, ak dovolíte, my ako navrhovatelia v zmysle § 94 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku nesúhlasíme s rozšírením predloženého návrhu zákona, a preto o doplňujúcom návrhu pána poslanca Miklósa sa nebude hlasovať. Prosím pána spravodajcu, aby toto uviedol počas hlasovania. Toľko, pán poslanec, z mojej strany. Naozaj treba k tomuto pristúpiť zodpovedne, pretože je tu stav, ktorý je pretrvávajúci a ja osobne si myslím, že naša novela, tak ako je spracovaná v tom duchu a v tej základnej filozofii sa dotýka len tej časti, ktorá smeruje k tomu, aby bol odstránený diskriminačný charakter tých záhradkárskych osád, ktoré boli zriadené Slovenským zväzom chovateľov.

    To, čo tu pani poslankyňa Gibalová rozprávala, že to nie je pravdou, neviem, odkiaľ má tieto informácie, ale môžem jej ich podložiť, veď koniec koncov obvodné pozemkové úrady tieto žiadosti registrujú. Mám tu dokonca aj list, ktorý bol adresovaný Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky, kde sa tam priamo cituje, aby mohlo ministerstvo, respektíve orgány miestnej štátnej správy konať vo vzťahu k výpredaju týchto pozemkov, tak je potrebná novela zákona. Hej? Takže, pani poslankyňa Gibalová, ak dovolíte, potom by som vám poskytol tento materiál.

    A ešte toľko na záver k tým cenám, ktoré ste tu uviedli, aby sa to riešilo podľa vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 492 /2004 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Toto isté spomenula aj pani poslankyňa Gibalová. To znamená, že zakomponovať tam tie trhové ceny. Veď už samotný zákon č. 229/1991 Zb. hovorí o tom, že pri výške ceny pôdy sa vychádza z bonity pôdy a z kultúry pozemku, ktorá bola v čase vzniku záhradkárskej osady. A myslím si, že tým bolo povedané všetko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Bačíka pán poslanec Miklós. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a pán poslanec Miklós má slovo.

  • Pán kolega, radšej zmysluplnosť a zodpovednosť za toto nespomínajte. Pochybujem, že by o mne niekto chcel hovoriť, že hovorím nezmysluplne a nezodpovedne. To by som si predsa len vyprosil. Takže tu ja som vám povedal, že je tam síce zanesený prvok pozemkov i úprav, ale tento prvok je tam zanesený účelovo preto, aby sa tieto pozemky dali predať. Tu hlavným dôvodom nie je pozemková úprava, ale zmena vlastníctva. To, keď prečítate poriadne, tak to zistíte okamžite. Čiže toto je jedna vec.

    Druhá vec je, nelikviduje osady. Tu nie problém v tom, keby tie ceny boli také, že budú sledovať zmenu cien nehnuteľností v štáte a nezostane to na nejakých smiešnych cenách, čo určuje štát pre predaj, tak by nebol problém. Však to, čo sa vysporiadalo, sa vysporiadalo tak, že aj vlastník, aj užívateľ sa dohodli a jednoducho sa to vysporiadalo. Problém je vtedy, že my chceme nanútiť vlastníka, aby predal svoje vlastníctvo za neprimerané nízke ceny. Keď mu ponúkne užívateľ primeranú cenu, on to predá. Ale to je problém, že neprimerane a okrem toho nemá žiadnu inú možnosť, pretože on to odkúpiť nevie, pretože na čo by mu bolo 25 záhradkárskych chatiek na hektár. Čiže, keď už hovoríte o protiústavnosti, no, tak naozaj si musíme pozrieť, čo je ústavnejšie, vlastníctvo alebo prenájom. Ďakujem.

  • Pán poslanec Bačík, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Áno, pardon. Zapnite pána poslanca.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, za slovo. Vážený pán poslanec, vy ste ma asi nepochopili, ja som nehovoril, že ste tu rozprávali nejako nie zmysluplne. Ja som počas môjho vystúpenia uviedol, že ste tu rozprávali len v prospech vlastníkov pôdy. To bol ten môj hlavný argument a tá moja reakcia na vás. O protiústavnosti zákona tu nikto nehovorí. Či ten zákon bol protiústavný, o tom svedčí nález Ústavného súdu a ten potvrdil, že okrem ustanovenia § 17 je tento zákon v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. A pokiaľ ste pozorne počúvali moje úvodné vystúpenie, ja som zdôraznil to, že my s kolegom Lebockým sme si vedomí citlivosti tohto zákona čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, a preto aj náš pozmeňujúci návrh, ktorý podávame... Ďakujem pekne.

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Teraz dávam slovo poslednému z prihlásených rečníkov pánovi poslancovi Lebockému. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán navrhovateľ, spravodajca, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, budem sa snažiť maximálne zostručniť to moje vystúpenie vzhľadom na to, že pán kolega Bačík vystúpil a zaujal stanovisko už k niektorým predneseným problémom. Nedá mi však, aby som sa k niektorým nevrátil a nepokúsil sa naozaj objektívne, opakujem objektívne zhodnotiť niektoré doterajšie vystúpenia.

    V rámci rozpravy sme si doteraz vypočuli rôzne názory poslancov na predpokladané dôvody, ktoré podľa nich pravdepodobne viedli predkladateľov k predloženej poslaneckej iniciatíve návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách.

    Dovoľte mi, aby som rôzne vízie, scenáre a teórie pravdepodobnosti, ktoré tu boli viac-menej obšírne proklamované, aj keď najmä teda analýzy pani poslankyne Gibalovej treba objektívne hodnotiť pozitívne, pretože je evidentné, že si s tým dala roboty. Dovoľte mi, aby som tieto obšírne proklamácie zhrnul do prostredia reality každodenného života a pripomenul zároveň cieľ a účel navrhovanej novely.

    Z doterajších vystúpení totiž vyplýva, že práve ten cieľ a účel niektorí poslanci a poslankyne celkom dobre nepostrehli a nepochopili. Súčasná situácia vo vysporiadaní užívania pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách, keď napriek tomu, že zákon bol prijatý v roku 1997 a doteraz nie je ani zďaleka dokončené pozemkové usporiadanie, je spôsobená aj a možno najmä nasledovnými príčinami. A tu uvediem priamu súvislosť na tých, pani poslankyňou Gibalovou menovaných donorov príslušných informácií. Myslím si, že práve nedôsledné a nekoncepčné konanie pozemkových úradov, na ktorých zamestnancov ste sa tak vehementne, pani poslankyňa, odvolávali, ktoré aktívne nespolupracovali ani s vlastníkmi pozemkov a ani so zástupcami záhradkárskych osád, spôsobili teda vyslovene nedôveru, možnosť ukončiť konanie v záhradkárskych osadách cestou dohody alebo pridelenia náhradných pozemkov.

    Za ďalšiu príčinu je možné považovať aj nejednotnosť postupu užívateľov v záhradkových osadách zapríčinenú najmä snahou tej časti užívateľov, ktorých cieľom je zachovať si záhradku s chatkou, o tom tu ešte reč dneska nebola, konali síce iniciatívne, ale pritom dosť nekoordinovane, čím dochádzalo v rámci osady k odkúpeniu časti parciel bez ohľadu na to, či ostatní užívatelia záhradkárskej pôdy mali vôbec šancu vzhľadom na stav v evidencii nehnuteľností vysporiadať vlastnícke pomery plošne a komplexne. To považujem tiež za veľmi dôležité.

    Tým došlo k stavu, že mnohokrát sa nevysporiadala napríklad prístupová komunikácia, spoločné zariadenie v osade, napríklad spoločné zariadenie pre polievanie v záhrade, odvoz smetí a podobne, v dôsledku čoho nedošlo k sfunkčneniu spoločnej prevádzky zariadení, alebo ak chcete teda infraštruktúry samotnej osady. Vyskytli sa aj špekulatívne prepisy pôdy napríklad vydržaním alebo nákupom pôdy v osade od vlastníkov skupinou užívateľov, ktorých cieľom bol následný predaj za vysoké ceny. Čiže aj nad týmito vecami sa treba zamyslieť, pán poslanec Miklós.

    Vlastníci sa rýchlo naučili kalkulovať s prieťahmi pozemkových úradov v konaní a spoliehať sa na možnosť, že po ukončení nájomných zmlúv budú pre osady diktovať osobitné podmienky a, samozrejme, aj vysoké ceny za pozemky, teda za užívanie pozemkov.

    Dlhotrvajúce konania pri vysporiadaní dedičských vzťahov taktiež už prispeli ku komplikáciám a problémom v procese vyporiadania vlastníckych a užívateľských vzťahov. Tieto skutočnosti, myslím si, na dokreslenie objektívnej súvislosti treba tiež pripomenúť.

    Objektívne treba teda konštatovať, že súčasný stav je dôsledkom absencie záväznej metodiky pre pozemkové úrady, podľa ktorej mali úradníci po prijatí zákona najmä v rokoch 1998 až 2005, 2006 konať, pretože práve ich, nie konanie, ale nekonanie zneistilo tak vlastníkov pôdy, ako aj užívateľov pôdy v záhradkárskych osadách.

    Konečným dôsledkom je stav, ktorý tu charakterizoval vo svojom vystúpení kolega Bačík alebo v rámci rozpravy aj pán kolega Čech. Samozrejme, tak ako všade, aj tu sú svetlé výnimky. Napríklad postup Obvodného pozemkové úradu v Senci, ak chcete ešte konkrétnejšie, pri riešení záhradkárskej osady pri Ivanke pri Dunaji v katastrálnom území obce Bernolákovo rozhodne nepatrí medzi tie, ktoré nekonali. Žiaľ, výsledok je taký, že do dnešného dňa sa komplexné riešenie nedosiahlo pre obštrukcie v podobne nekonečne sa opakovaných a uplatňovaných opravných prostriedkoch a dovolím si povedať nepochopiteľných, niekedy až takmer zvrátených.

    Cieľom navrhnutej novely nie je nič viac ani menej ako precíznejšie riešenie problému usporiadania užívania pozemkov, najmä z aspektu časovej a obsahovej marginalizácie. Ide nielen o iniciatívu preskúmania odvolaní na úrovni prvostupňového orgánu, ale aj o podnet na riešenie agendy na krajskom pozemkovom úrade s konečným cieľom urýchlenia procesu pozemkového usporiadania.

    Novela odstraňuje doterajší diskriminačný právny stav voči užívateľom pôdy v chovateľských osadách. Vôbec nie je pravda, že neexistujú takéto osady, ktoré vznikli za takmer identických podmienok ako osady záhradkárske, ale pri prijímaní zákona v roku 1997 sa na ne jednoducho zabudlo.

    Návrh novely stanovuje tiež termín, dokedy sa musia už oslovení vlastníci pôdy vyjadriť k návrhom užívateľov pozemkov v záhradkárskych osadách. Tento termín bol určený kvôli urýchleniu konania v prospech obidvoch strán, veď jedenásť rokov je obdobie nie zanedbateľné, najmä, ak nás legislatívna prax už neraz presvedčila a neraz sme sa o tom presvedčili aj na podobných, teda legislatívnych opatreniach, že aj drobným legislatívnym zásahom je možné urobiť výrazný krok k usporiadaniu v tomto prípade pozemkového vlastníctva.

    Vzhľadom na súčasnú situáciu, keď usporiadanie vlastníckych práv k pôde vo všeobecnosti patrí medzi priority napríklad aj preto, že je základnou podmienkou pre čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov, je potrebné tento proces čo najskôr ukončiť. Aj z tohto aspektu je stanovenie prekluzívnej lehoty dôležité a vlastníci, ktorí majú dostať náhradnú pôdu, majú právo byť vyriešení v termíne, ktorý bude pre nich garantovať hodnotovo rovnocennú kompenzáciu, ktorá bude zároveň prijateľná aj pre spoločnosť.

    Ak niekto kritizuje predloženú novelu, jej rozsah a ustanovenia, mal by si uvedomiť, že jej cieľom je aktivizovať aj zamestnancov pozemkových úradov, u ktorých doteraz v mnohých prípadoch hľadanie objektívnej rovnováhy medzi právami a právom chránenými záujmami vlastníkov a užívateľov skutočne absentovala akákoľvek snaha.

    Za vzniknutú situáciu totiž nemohli a nemôžu ani jedni, ani druhí a nebolo by spravodlivé, aby doplácali nielen na legislatívu spred roku 1989, ale zároveň aj na súčasné právne normy.

    Vážené kolegyne, kolegovia, svojím vystúpením v rozprave som sa doplnením niektorých faktov snažil zdokonaliť vaše poznanie súvislostí tak, aby som ako navrhovateľ naznačil, že absolútne nesúhlasím s neserióznymi, až teda spolitizovanými závermi, ktoré, čuduj sa svete, vzišli z celkom serióznej analýzy, ako som už v úvode svojho vystúpenia povedal. Ich cieľom totiž nie je problém riešiť napriek obšírnym a famóznym prezentáciám, ale spochybňovať iniciatívu len preto, že s ňou neprišli tí, ktorí sa prezentáciou vlastných a teraz podotýkam nikým zatiaľ neoponovaných, to je veľmi dôležité, záverov cítili na tento akt výlučne a jedine povolanými.

    Dovoľte mi preto, aby som vás záverom teda, vážené poslankyne, kolegovia poslanci, požiadal, aby ste nami predložený návrh na zmenu a doplnenie zákona (tlač 495) svojím hlasovaním podporili. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Lebockého? Pani poslankyňa Gibalová, máte faktickú poznámku? Pán poslanec Miklós. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pani poslankyňa Gibalová.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Lebocký, ja vám ponajprv chcem poďakovať za ocenenie mojich vypracovaných analýz a toto poďakovanie naozaj myslím úprimne. Ak som zachytila, tak čo sa ma najviac dotklo vo vašom vystúpení teraz v závere bolo isté napadnutie úradníkov pozemkových úradov, či už krajských, alebo obvodných. No, ja už som vo svojom vystúpení poukázala aj na to, že môžu byť aj iné ako objektívne dôvody, prečo sa tak dlho naťahuje ten proces vyporiadania, ale nebolo by spravodlivé, keby sme všetko hádzali na úradníkov. Ja som hovorila aj o tom, že tento zákon ako taký je nevykonateľný, hovoril o tom aj pán poslanec Miklós, a preto som...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • ... preto som dala aj svoj procedurálny návrh, aj návrh na uznesenie, to s tým súvisí. Ak ste hovorili, že akoby nepriateľsky sme sa stavali k tejto vašej novele, nuž, to nie je pravda. My sme sa snažili argumentovať. Ak vy hovoríte o tom, a povedali ste to teraz vo svojom vystúpení, že cieľom tejto novely bolo aktivizovať zamestnancov pozemkových úradov, nuž, ukážte mi, v čom konkrétne bol tento cieľ. V čom konkrétne vo vašej novele zákona bol zakomponovaný cieľ aktivizovať zamestnancov pozemkových úradov. Zdá sa mi to ako zavádzanie, rovnako ako je zavádzanie v dôvodovej správe o množstve chovateľských osád. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Lebocký, ja som povedal aj pri svojom vystúpení, že moje pozmeňujúce návrhy sa netýkali vášho pozmeňujúceho návrhu. Z môjho hľadiska je to maličkosť. Ale to, čo hovoril aj pán kolega Bačík, že my jednoducho nútime vlastníka predať svoje vlastníctvo pod cenu a prečo to považujeme za hriech, keď vlastník nechce predať, alebo keď vlastník nie je spokojný s tým nájmom, čo mu doteraz platia. Však to nie je hriech, preboha, ale my ho nútime, on podľa toho zákona žiadne iné možnosti nemá, len to predať pod cenu.

    A druhá vec, ešte jednu vetu dopoviem. Ako budeme hodnotiť situáciu, že naozaj ten záhradkár dostane ten pozemok za tú cenu 35 korún za štvorcový meter, zaplatí a on to predá za polroka za 1 000 korún za štvorcový meter. To nebude hriech? Ako toto celkovo hodnotíme? Takže o tomto je tento zákon, nie vaša novela, nie to, že malochovatelia majú mať rovnaké právo ako záhradkársky zväz. Ale to, čo je podstata tohto zákona a čo sme povedali obidvaja, že tento zákon je zlý taký, aký je. Iste, mohol sa už ikskrát zmeniť, ale najhoršie je na tom to, že nesleduje ceny nehnuteľností počas vývoja od roku 1991, potom cez 1997, keď bol vytvorený tento zákon a 2004, on nesleduje, a preto sú vlastníci nespokojní. Ďakujem.

  • Pán poslanec Lebocký, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja len veľmi stručne. Myslím, že na pána profesora Miklósa už reagovať nebudem. Tam zareagoval pomerne obšírne kolega Bačík. Ale pani poslankyni Gibalovej chcem povedať asi toľko, že tu nemôže byť o žiadnom zavádzaní žiadna, ani len tá najmenšia zmienka, ani vôbec žiadna reč. My sme takisto vychádzali z určitých údajov, ktoré sme si zistili, a určite sme nepristupovali k tomuto návrhu na základe toho, že sme si, ja neviem, ťapli po bruchu a išli sme v záujme nejakých iných cieľov, z ktorých sme tu boli nepriamo obviňovaní a išli sme teda do riešenia tohto problému. Ja ešte raz hovorím, využili ste svoje právo, máte na riešenie tohto problému iný názor, navrhli ste, aby sa nepokračovalo v konaní o tomto zákone alebo v rokovaní o tomto zákone, ja vaše právo poslankyne akceptujem, a to je z mojej strany všetko. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Lebocký bol posledný z prihlásených rečníkov v rozprave. Vyhlasujem preto rozpravu za skončenú a chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať k rozprave stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som ešte zaujal stanovisko ako za navrhovateľov a využil svoje posledné slovo k tomu, čo tu bolo z úst mojich predrečníkov v rámci diskusie povedané.

    Pani poslankyňa Gibalová, no tak, bohužiaľ, je mi ľúto, že ste nepochopili cieľ tejto našej novely, pretože v tej osobitnej časti je jasné povedané, čoho sa táto novela dotýka, a dotýka sa jednoznačne troch základných vecí. Tá prvá vec je odstránenie diskriminačného charakteru tých osôb, respektíve tých záhradkárov, ktorí boli zriadení Slovenským zväzom chovateľov.

    Druhý závažný aspekt je ten, že táto novela sleduje urýchlenie konania, to, čo ste tu nejakým spôsobom nepostrehli. To znamená, že ona urýchľuje spôsob konania v tom, že odvolacím orgánom budú krajské pozemkové úrady. To znamená, že o tých prieťahoch, ktoré ste tu teraz spomínali, a vôbec administratívne úkony, ktoré boli nejakým spôsobom zdržané, či už išlo zo strany vlastníkov pôdy, alebo pracovníkov pozemkových úradov, tak tie boli hlavne spôsobené na súdoch. To znamená, že každé rozhodnutie bolo napadnuté aj súdom a tam boli tie obsiahle obštrukcie, pretože súdy sú nezávislé organizácie a tie nemusia konať tak ako orgány miestnej štátnej správy, že musia rozhodnúť do 31 dní, tak ako im to ukladá zákon o správnom konaní, ale na súdoch boli tieto odvolania a tieto podnety niekoľko rokov. Takže to je odpoveď na vašu otázku, čo sleduje ten cieľ a, bohužiaľ, s poľutovaním, tak ako ste tuná uvádzali počas svojho vystúpenia.

    Samozrejme, ja sa prikloním ku kolegovi Lebockému, že oceňujem to, že ste tu robili taký štatistický prehľad, takú chronológiu toho, akým spôsobom sa tie vysporiadania od nadobudnutia účinnosti zákona až po nález Ústavného súdu diali a tá krivka mala raz tendenciu stúpajúcu, raz klesajúcu. No ale vy ste nepochopili tú prekluzívnu lehotu, to znamená, že tam do 31. 12. 2008 je možné podať návrh na konanie, pretože vám to aj vysvetlím.

    Zákon platí takmer desať rokov. To znamená, že tí záhradkári, ktorí tak chceli a mohli, tak už vykonali. A tento termín umožňuje tým, ktorí tak ešte nemohli vykonať alebo nechceli vykonať, alebo ich viedli k tomu nejaké iné dôvody, tak môžu urobiť do konca roka 2008. To znamená, že týmto pádom sa ukončí proces podania konaní a následne sa môže postupovať už len vysporiadanie tých náležitostí, ktoré súviseli do tohto obdobia.

    Pán poslanec Miklós, ja, samozrejme, verím, že ste v dobrej viere chceli svoj pozmeňujúci návrh nejakým spôsobom tu odprezentovať, ale, bohužiaľ, my spolu ako navrhovatelia nemôžeme pristúpiť k vášmu poslaneckému návrhu z toho dôvodu, že je, bohužiaľ, len jednostranný a vracia tento zákon do roku 1997, to znamená, že je to retroaktivita a s tou nemôžeme súhlasiť.

    Na záver, ak dovolíte, by som len spomenul to, že ja osobne si myslím, že ten zákon, ktorý bol prijatý v roku 1997, bol naozaj vyvážený aj z pohľadu užívateľov pôdy, záhradkárov, aj vlastníkov pôdy, a to tým, že vlastníkom pôdy prideľoval, respektíve garantoval náhradnú pôdu, pokiaľ nesúhlasili s cenou a užívateľom pôdy záhradkárov za primeranú regulovanú cenu zohľadnil ich poctivú prácu, ktorú po dve generácie vykonali na týchto menej bonitných neúrodných často smetiskách a riadených skládkach a vybudovali tam záhradky, ktoré majú dnes podobu, akú majú.

    Najväčším problémom, ktorý sa teraz vyskytol aj počas tohto rokovania, je ten, že sa nebralo do úvahy to, čo spomenul kolega Lebocký, a to v tom, že dnešné záhradkové osady už majú vybudované aj spoločné inžinierske siete, cestné komunikácie, ktoré sú majetkom záhradkárskej organizácie. To znamená, že toto opätovne sťažuje proces vyporiadania v ten prospech tých vlastníkov, ako iste pán Miklós tuná naznačoval.

    No, ak dovolíte, aby som už ukončil diskusiu k tomuto zákonu, ja použijem na záver len slová profesora Hričovského, že záhradkárčenie je najušľachtilejšou činnosťou človeka, nakoľko vytvára väzby medzi človekom a prírodou a učí rodinných príslušníkov k láske k zemi, večnej živiteľke. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ. Pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať ďalším bodom, ktorým je druhé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Mojmíra Mamojku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh tohto zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 498 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 498a.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Mojmírovi Mamojkovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, budem stručný, lebo ja som relatívne obšírne zdôvodňoval tento môj návrh pri prvom čítaní. Takže dovoľte, len pripomeniem, že ide o v podstate legislatívnotechnickú otázku. Áno, s istým vecným dopadom, pretože navrhujem vypustiť z aktuálneho znenia zákona o vysokých školách paragraf, ustanovenie, ktoré v dôsledku externej, vonkajšej právnej skutočnosti, ktorou bolo prijatie Slovenskej republiky do Európskej únie, stratilo jednoducho platnosť aj účinnosť. Toto sú dva právne pojmy, ktoré nemusia vždy byť v jednej situácii a v jednom čase. V tomto prípade tomu ale tak je. To znamená, nie sú platné ani účinné, ide o čistotu aplikačnej interpretačnej praxe, o nič viac a o nič menej. Podotýkam len jednu technickú záležitosť, ktorá má, samozrejme, tiež aj význam vecný a odborný. Tak v ústavnoprávnom výbore, ako aj v gestorskom výbore pre vedu, vzdelanie, šport a mládež bol tento môj návrh jednomyseľne akceptovaný. Zatiaľ z mojej strany všetko. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pánovi poslancovi Martinovi Froncovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne a kolegovia, Výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako určený gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovávania návrhu poslanca Národnej rady Mojmíra Mamojku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 498) vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 11. decembra 2007 č. 695 pridelila návrh poslanca Národnej rady Mojmíra Mamojku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona v gestorskom výbore nedostal žiadne stanovisko od poslancov podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť, a to ústavnoprávny výbor uznesením č. 321 z 23. januára 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 66 z 24. januára 2008.

    Z uznesenia výborov vyplynul pozmeňujúci návrh, ktorý je uvedený v časti IV spoločnej správy a gestorský výbor ho odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor vo svojom záverečnom stanovisku k návrhu poslanca Národnej rady Mojmíra Mamojku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe schváliť.

    Súčasne vás informujem, že predmetnú spoločnú správu Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor schválil uznesením z 24. januára 2008 pod č. 72. Týmto uznesením ma tiež výbor poveril prerokovaním návrhu zákona v druhom čítaní a predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2 a 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem spýtať, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Takže ústne sa prihlásil navrhovateľ pán poslanec Mamojka. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok a pán poslanec má slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som predniesol návrh za podpory, samozrejme, ďalších 15 kolegov poslancov z hľadiska posunutia účinnosti zákona, pretože v dôsledku neprerokovania ďalších bodov vrátane tohto na minulej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky sa nutne posúvajú ďalšie otázky legislatívnotechnickej povahy, ktoré s tým súvisia. Takže si dovolím navrhnúť posunutie dňa účinnosti na 1. máj 2008. Toľko len, ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mamojku nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Mamojka bol jediný, ktorý bol prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcete zaujať stanovisko?

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ja by som v záverečnom stanovisko len rád upriamil, kolegovia, kolegyne, vašu pozornosť, že Výbor Národnej rady odporúčal schváliť, keď budeme hlasovať, pozmeňujúci návrh, ale ten pozmeňujúci návrh sa týka doby účinnosti, to znamená, že i keď výbor odporúčal, myslím si, že z toho, aby sme neschvaľovali niečo, čo je nezmyselné, treba následne s odporúčaním výboru nesúhlasiť a prijať návrh pána poslanca Mamojku ako pozmeňujúci návrh. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je

    návrh stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na odvolanie JUDr. Juraja Horvátha z funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Návrh ste dostali ako tlač 545. Keďže tu nemáme zatiaľ ešte navrhovateľa, vyhlasujem krátku päťminútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Návrh sme uviedli. Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Vladimírovi Mečiarovi a prosím ho, aby uviedol stanovisko.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, návrh, ktorý som predložil, vychádza z toho, aby Národná rada Slovenskej republiky mohla potvrdiť vernosť zásadám právneho štátu. Stalo sa v dôsledku chýb v postupe, ktoré zákon nepredpokladal, že sudcom Ústavného súdu sa stal človek s trestnou minulosťou odsúdený za úmyselný trestný čin.

    Stalo sa, že Národná rada Slovenskej republiky o tejto skutočnosti informovaná nebola. Neboli informovaní ani predkladatelia, navrhovateľ túto skutočnosť pred Národnou radou Slovenskej republiky zamlčal a neuviedol ani v dokladoch, ktoré Národnej rade Slovenskej republiky postúpil.

    Ďalej na základe postupu, v ktorých bol neskoršie spätne rekonštruovaný, bolo zistené, že išlo o úmyselný trestný čin, za ktorý bol právoplatne odsúdený. Na základe týchto skutočností predsedníčka Ústavného súdu dala prezidentovi informáciu a podnet na to, aby sudcu Ústavného súdu v súlade s Ústavou Slovenskej republiky článkom 138 odvolal.

    Prezident Slovenskej republiky a jeho kancelária vychádzali z toho, že ak medzičasom bol trest zahladený, tak treba na neho pozerať, akože trestaný nebol. Ústava Slovenskej republiky nehovorí nič o zahladzovaní trestu, nehovorí o dobe, kedy mal byť potrestaný, alebo nemal byť potrestaný, vyžaduje bezúhonnosť právnu aj pred nástupom do funkcie, nielen po nástupe do funkcie. Táto bezúhonnosť v danej situácii a u danej osoby dodržaná nebola.

    Pokiaľ boli vyjadrenia o tom, že je snaha spolitizovať tento skutok, tak neviem, ktorá politická strana kázala predmetnému sudcovi doktorovi Horváthovi, aby sa trestného skutku dopustil. Veď sa odvíja iba od tohto jedného skutku a iné úmysly tu nie sú.

    Ďalej v súvislosti s nástupom Národnej rady na potvrdenie politiky právneho štátu boli prijaté zásady, ktoré neumožňujú, aby ani jednoduchý úradník v štátnej správe bol prijatý bez toho, aby nebola garantovaná bezúhonnosť. Ak sa táto zásada poruší, je bez milosti zo svojej práce prepustený. Ak teda toto rešpektujeme u úradníkov najnižšieho stupňa, ak všetci sudcovia sú povinní podrobiť sa tejto zásade a každý z nich by musel pozíciu sudcu opustiť, prečo u najvyššieho súdneho orgánu na Slovensku, t. j. Ústavného súdu, ktorý posudzuje práva a povinnosti občanov, tento stav má pretrvávať?

    Je tu reálne riziko, že vlastne každý, ktorý sa bude domáhať ochrany, povedzme, i v trestných veciach, môže žiadať vylúčenie sudcu Ústavného súdu ako sudcu zaujatého. Je otázka trošku i humorná, že vlastne každý páchateľ trestného činu by mohol tohto sudcu oslovovať pán kolega a nie toho, ktorý má o jeho právach a o jeho zákonnom statuse rozhodnúť.

    Národná rada Slovenskej republiky prerokovávaním v ústavnoprávnom výbore posudzovala všetky aspekty tohto návrhu. Niet pochybností, že Ústava Slovenskej republiky je naplnená. Niet pochybností, že jediný orgán, ktorý môže odvolať, je prezident Slovenskej republiky, ktorý ale odvolať nechce, kryjúc sa stanoviskom a právnym názorom, ktorý nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky ani textom, ani literou, ani zmyslom tejto ústavy.

    Takže je tu otázka pre mnohých, že radšej sa vyhnúť rozdielnym názorom s kanceláriou prezidenta, alebo zostať principiálny aj v tom prípade, keď pôjde o rozdielny právny názor Národnej rady a Kancelárie prezidenta a Národná rada môže povedať, že podmienky na odvolanie sú naplnené.

    Pokiaľ ide o otázky morálneho apelu, tak je paradoxné, že sudca Ústavného súdu sa týmto otázkam vysmial. Povedal: „Odídem z funkcie vtedy, keď ja budem chcieť a keď to bude pre mňa výhodné.“ Pokiaľ ide o to, ako si vykladáme tieto slová a úmysel, tak vlastne ide o predlžovanie lehoty do doby, kým nevzniknú isté nároky, no a potom z tých nárokov sa bude dať žiť celé ďalšie obdobia niekoľko rokov života. Je to v súlade so zákonom alebo morálkou tohto štátu?

    Ak Národná rada Slovenskej republiky pri hlasovaní nevedomky, ale predsa len pochybila, mala by toto pochybenie napraviť jasným právnym stanoviskom a názorom. Ona nemôže odvolať, a ten jasný názor podľa môjho hlbokého vedomia a svedomia je, mala by vyzvať sudcu alebo povedať, že sú naplnené skutočnosti, ktoré Ústava Slovenskej republiky vyžaduje na odvolanie sudcu Ústavného súdu z jeho funkcie. Tým sa neprejudikuje k tomu a byť druhý, tým sa prejudikuje iba to, že Slovenská republika zostáva verná zásadám právneho štátu a má odvahu chybu, ktorú urobila, napraviť.

    Právo by malo byť rovnaké pre každého. Nemôže s funkciou rásť právna nedotknuteľnosť. Aj keď je to Ústavný súd. To je zmysel návrhu, preto na návrhu, ktorý som predložil, trvám, i keď ústavnoprávny výbor predkladá návrh pozmenený. Stotožňuje sa s vecou v tom, že apeluje na sudcu Ústavného súdu, aby sa vzdal, ale je to apel bez dôrazu, časového obmedzenia, ktorý môže trvať neohraničene dlhú dobu a vlastne iba spor sa stáva sporom latentným. Ak sudcovia občianskych súdov alebo ostatných súdov sú povinní rešpektovať názor Ústavného súdu, treba, aby aj osoby konajúce v mene tohto Ústavného súdu požívali náležitú autoritu a boli podporené silou zákona i spoločenského vedomia.

    Dámy a páni, to je zmysel a obsah návrhu, ktorý vám predkladám. Ďakujem.

  • Ďakujem za uvedenie návrhu stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky. Teraz dávam slovo poverenej členke z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Kataríne Tóthovej a prosím ju, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som ako poverená členka Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky podala nasledujúcu správu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky na základe rozhodnutia z 30. januára 2008 č. 549 pridelil návrh na odvolanie JUDr. Juraja Horvátha z funkcie sudcu Ústavného súdu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Výbor tento návrh prerokoval 6. a 7. februára 2008. Ústavnoprávny výbor prijal uznesenie č. 340, v ktorom, ako už uviedol pán predkladateľ, pozmenil pôvodný návrh, teda prijal iný návrh, v ktorom konštatoval, že vzhľadom na právoplatný odsudzujúci rozsudok za úmyselný trestný čin JUDr. Juraj Horváth nemá morálny kredit na výkon funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Po druhé. Vyzýva sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Juraja Horvátha, aby sa podľa čl. 138 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vzdal funkcie ústavného sudcu Slovenskej republiky.

    Po tretie. Navrhuje novelizovať Ústavu Slovenskej republiky v časti týkajúcej sa ustanovenia sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a zániku funkcie sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, toľko z rokovania ústavnoprávneho výboru. Prosím, otvorte rozpravu. Do rozpravy sa prihlasujem ako prvá. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa, takže, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za udelené slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som nadviazala na tretí bod ústavnoprávneho výboru, kde navrhuje novelizovať ústavu konkrétny čl. 138, aby bola z neho jasnejšia právna regulácia danej problematiky. Mala som to šťastie pracovať na prvom znení ústavy a už vtedy k tomuto čl. 138 boli určité rôzne návrhy.

    Osobne sa nestotožňujem s tým, že by bolo treba novelizovať Ústavu Slovenskej republiky, pretože by mala byť nejasná a málo inštruktívna. Som hlboko presvedčená, že súčasné znenie čl. 138 ods. 2 písm. a), ktoré sa vlastne týka právnej situácie JUDr. Horvátha, je plne jasné a plne inštruktívne. Alternatíva ústavy z roku 1992 totiž v tomto konkrétnom článku ústavy nemala kogentné ustanovenie, ale mala dispozitívne, to znamená, že ústava výslovne uvádzala, že pokiaľ vznikla situácia obdobná ako v prípade pána JUDr. Horvátha, bolo možné, teda prezident mohol odvolať sudcu Ústavného súdu na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin.

    Novelizácia v roku 2001 pozmenila tento článok ústavy v tom smere, že nahradila dispozitívne ustanovenie kogentným ustanovením. Kogentným ustanovením v tom zmysle, že prezident nie môže odvolať sudcu Ústavného súdu na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, ale musí, teda odvolá sudcu Ústavného súdu. Ja si myslím, že táto zmena ústavy veľmi jasne uvádza, aký je zámer ústavodarcu a aký je priestor pohybu subjektu, ktorý má realizovať tento článok ústavy, konkrétne prezidenta. Tým, že vývojom došlo k tejto zmene, myslím, že jasne bolo naznačené, ako treba v danom prípade pokračovať.

    Ďalej by som sa chcela pozastaviť nad stanoviskami, ktoré v súvislosti s aplikáciou tohto ústavného článku vznikli, a síce, že ide o zahladený trestný čin. Teda začal sa uvádzať problém do roviny zahladenia alebo nezahladenia úmyselného trestného činu.

    Vážené dámy, vážení páni, ja sa pýtam, kde je právny podklad pre takýto výklad ústavy? Ktorý zákon alebo ktorý článok ústavy rozlišuje situáciu v prípade spáchania úmyselného trestného činu na právnu situáciu, v ktorej bol zahladený tento trestný čin a v ktorej nebol zahladený. V celom právnom systéme niet podkladu, z ktorého by sa mohli vyvodiť takéto úvahy.

    Pravý opak ešte môže byť pravdou, že pokiaľ by ústavodarca mal záujem rozlíšiť, tak by to určite v danom článku urobil. Pretože v druhej vete daného článku pri neúmyselnom trestnom čine dáva podrobnejšiu úpravu, a síce, že má byť odvolaný sudca, pokiaľ sa v jeho prípade nerozhodlo o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody. Prečo by pre prvú vetu ústavodarca nemohol priložiť dôvetok, pokiaľ nebol úmyselný trestný čin zahladený. Nič také sa nestalo, preto s ničím takýmto operovať a zdôvodňovať nečinnosť prezidenta republiky podľa môjho názoru nemožno.

    A poslednú pripomienku, ktorú chcem tlmočiť tejto ctenej snemovni, je posun celého problému v konkrétnom prípade, teda problému výkladu ústavy. Otázka zahladenia alebo nezahladenia je prvok právnej situácie sudcu. A daný článok ústavy vôbec nie je konštruovaný na právnej situácii sudcu, ale je konštruovaný na existencii alebo neexistencii listiny, ktorá je konkretizovaná ako právoplatný odsudzujúci rozsudok za úmyselný trestný čin.

    Z toho dôvodu chcem jednoznačne uviesť to, čím som začala. Novelizovať ústavu podľa môjho názoru nie je potrebné. Ústava je jasná, inštruktívna. Ústava v minulosti dávala možnosť prezidentovi zvážiť, či odvolá, alebo neodvolá za danej situácie sudcu Ústavného súdu. Platná ústava túto situáciu jednoznačne zmenila na povinnosť prezidenta odvolať sudcu Ústavného súdu. Z tohto miesta môžem vyjadriť ako právnička jedine poľutovanie, že nebola realizovaná Ústava Slovenskej republiky v takom znení a v takom zmysle, ako bola týmto cteným parlamentom prijatá a pozmenená v roku 2001. Ďakujem vám za pozornosť.

    Pán predsedajúci, skončila som.

  • Veľmi pekne ďakujem, pani spravodajkyňa. O slovo požiadal v zmysle rokovacieho poriadku pán minister Harabin, takže má slovo. A ešte prepáčte, pán minister, predsa len pravdepodobne podľa doterajšej praxe ešte som nezaregistroval faktickú poznámku. Takže, nie je faktická poznámka, Prosím? Pardon, takže tá ešte bude. Takže, pán minister, prepáčte, nech sa páči, máte slovo. Nie je to faktická poznámka. Do rozpravy sa možno ústne hlásiť iba po otvorení rozpravy, pán kolega.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi skôr, ako prejdem k právnej analýze problému právoplatne odsúdeného pána Horvátha za úmyselný trestný čin na Ústavnom súde, dovolím si pár faktov, ktoré dajú všetkým jasnú odpoveď, prečo nemôže byť človek s takouto minulosťou ústavným sudcom.

    Stále tvrdíme, že Slovenská republika je právnym štátom, kde v hierarchii právnych noriem je na najvyššom stupni Ústava Slovenskej republiky. Už som si prečítal rôzne jej výklady, na niektorých sa môže človek s pozitivistickým právnym myslením znalý judikátu Európskeho súdu pre ľudské práva iba pousmiať. Jej tvorcovia aj poslanci, ktorí ju schválili, nepredpokladali, že právoplatne odsúdený občan za úmyselný trestný čin bude mať tú drzosť uchádzať sa o post ústavného sudcu. Jednoducho neverím, že by SMK podporila takého uchádzača, keby vedela o tomto fakte.

    Čiže prvý záver a fakt. Niekto musel klamať o svojej minulosti poslancom, ktorí ho navrhli, lebo to, že sa ocitnete na lavici obžalovaných a ste odsúdený si zapamätáte na celý život. Argumenty, že kandidát na ústavného sudcu nevedel o tom, že treba platiť dane, nemôže hovoriť právnik, uchádzajúci sa o taký významný post. Je to smiešne a naivné.

    Druhý fakt. Neverím, že by ústavnoprávny výbor v akomkoľvek zložení takéhoto uchádzača odporučil, keby vedel o jeho minulosti. Čiže niekto opäť klamal už po druhýkrát. Neverím, že by poslanci Národnej rady, či už z opozície, alebo koalície podporili v pléne právoplatne odsúdeného kandidáta za čin, ktorý je napríklad v Spojných štátoch amerických považovaný za jeden z najzávažnejších a najťažších. Takže niekto klamal po tretíkrát.

    Neverím, že by hociktorý z doterajších prezidentov, pokiaľ by vedel o právoplatnom odsúdení vymenoval takéhoto človeka za sudcu Ústavného súdu. Takže posledné klamstvo v poradí štvrté.

    Je jednoznačné a všetci sa tu asi spoločne zhodneme, že kto klame a dopustil sa úmyselného trestného činu, nemôže byť policajtom, prokurátorom, sudcom, štátnym úradníkom a neuspel by ani vo väčšine renomovaných spoločností v súkromnej sfére. Ale na Slovensku je ústavným sudcom. Takže treba ešte právnu analýzu ústavy, ktorá hovorí podľa čl. 1 ods. 1 jasne, že Slovenská republika je právny štát? A o tom, že je to omyl svedčia aj rozhodnutia súdu, na ktorých sa tento pán podieľal. Doposiaľ každý sudca v kauze Transpetrolu dal za pravdu štátu. Zrazu senát Ústavného súdu, kde je osoba s kariérou daňového podvodníka rozhodne, že štát pravdepodobne môže prísť o miliardy korún.

    Ja sa pýtam, páni poslanci, môže daňový podvodník objektívne a ústavne rozhodnúť o miliardách, ktoré reálne predstavujú hodnotu spomínaných aktív Transpetrolu? Podľa môjho názoru, skromného názoru každé rozhodnutie Ústavného súdu, na ktorom je podpísaná takáto osoba, je nakazené rakovinou neústavnosti.

    A pána Horvátha namietala už aj opozícia, ktorá uznáva tiež, že je to chyba. Myslím si, že budeme čakať do leta, kedy bude mať daňový podvodník nárok na penziu a bude si môcť pokojne užívať desaťtisíce korún dôchodku ústavného sudcu? Ústavný súd nie je charitatívny ústav na dobre platený sociálny dôchodok. Pýtam sa, koľko Transpetrolov bude musieť ešte štát prehrať, aby Slovenská republika pochopila, že nejde o to, či napríklad ja mám pravdu, ale o to, že právoplatne odsúdení ľudia za úmyselný trestný čin nemôžu v právnom štáte robiť ani vrátnika na Ústavnom súde. Takže v tejto spojitosti sa potom pýtam, či sme právny štát?

    Ja som už viackrát povedal svoj názor na zotrvanie pána Horvátha vo funkcii ústavného sudcu a myslím si, že som bol povinný povedať a vyjadriť sa jednak ako občan, potenciálny účastník konania pred Ústavným súdom ako právnik, ako sudca všeobecného súdu, aj ako minister, ktorému bolo zverené riadenie ministerstva spravodlivosti a ktoré zastupuje vládu Slovenskej republiky ako vedľajšieho účastníka konania pred Ústavným súdom. Teda jedným z navrhovateľov môže byť aj vláda, ktorá podáva Národnej rade návrh aj na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu.

    Moje stanovisko k zotrvaniu vo funkcii pána Horvátha sa nezmenilo. Opätovne sa chcem vyjadriť v tom smere, že menovaný právnik nespĺňa právne ani morálne predpoklady na to, aby zastával túto funkciu. Je na škodu veci, že rôzni vykladači práva, a to aj v prípade, ak ide o taký štátny orgán, akým je Ústavný súd, sa snažia problém riešiť len čisto gramatickou metódou výkladu práva. Opomínajú pritom základnú požiadavku často zdôrazňovanú aj Európskym súdom ľudských práv, že je nevyhnutné, aby súdy a sudcovia v demokratickej spoločnosti vzbudzovali u občanov dôveru ako skutočného garanta právneho štátu. S tým súvisí aj požiadavka, aby bola vylúčená možnosť vzniku pochybností o nezávislosti a nestrannosti a aj spravodlivosti rozhodovania súdu.

    Nechcem tu už bližšie rozoberať otázku vyslovenia predpojatosti a vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie v konaniach, kde sudca Horváth je členom pléna alebo členom senátu, ale chcel by som dať do pozornosti aj tento problém s poukázaním tiež na ustálenú judikatúru Európskeho súdu ľudských práv. Akcentujú takzvanú javovú stránku nezávislosti.

    Európsky súd ľudských práv vyžaduje posudzovať nezávislosť sudcu nielen z hľadiska subjektívnej stránky, to znamená, či sa sudca subjektívne cíti nezaujatý, ale aj z hľadiska objektívnej stránky, to znamená, či sú v konkrétnom prípade odôvodnené, alebo neodôvodnené pochybnosti o nestrannosti a nezávislosti sudcu. Európsky súd zrejme ani v hypotetickej rovine by nepredpokladal, že odsúdená osoba sa bude uchádzať o funkciu sudcu na nezávislom a nestrannom súde.

    K rôznym úvahám o doplnení dotknutých ustanovení ústavy len toľko. Je absurdné čo i len vysloviť myšlienku, že požiadavky v úvodzovkách na určité funkcie alebo povolania, tak ako to uvádza u sudcov Ústavného súdu čl. 137 ods. 2 ústavy by sa mohli upraviť v právnom predpise. Tieto sú dané a vyplývajú zo samotnej podstaty konkrétnej funkcie, povolania, napríklad sudca, lekár, učiteľ, duchovný, novinár a podobne a ich regulovanie v právnom predpise dokonca najvyššieho stupňa právnej sily je nereálne a bolo by popretím samotnej podstaty tej ktorej konkrétnej funkcie, teda povolania.

    Vo všetkých členských štátoch Európskej únie sa presúva zdroj legitimity sudcov z úradníckej spôsobilosti a kompetencie na vysokú vedomostnú erudíciu a morálnu bezúhonnosť, bez ktorých by európske súdy nemohli byť od čias spoločnosti spôsobilými plniť tieto zásadne nové úlohy. Vo väčšine európskych štátov je ústavná úprava legitimity sudcov postavená len na princípoch spravidla totožných pre sudcov všeobecných súdov.

    Pre sudcov ústavných súdov a sudcov všeobecných súdov všeobecne pritom platí výkladový princíp a minori ad maius, čo znamená, že ak sú určené podmienky vzniku funkcie sudcu všeobecného súdu, tak tieto musia v minimálnom rozsahu spĺňať aj kandidáti na sudcu Ústavného súdu. Spravidla kandidáti na sudcu Ústavného súdu majú ešte prísnejšie podmienky najmä z hľadiska odbornosti a veku, morálnej autority. Je tak tomu predovšetkým z toho dôvodu, že na rozdiel od prvej polovice 20. storočia, keď ústavné súdy vykonávali abstraktnú kontrolu ústavnosti, tak v súčasnosti vykonávajú aj konkrétnu kontrolu ústavnosti a vo väčšom alebo menšom rozsahu sa stávajú najvyššou súdnou inštitúciou. Je preto nevyhnutné, aby v tejto pozícii okrem nevyhnutných odborných predpokladov plnili aj morálne predpoklady a je úplnou samozrejmosťou, že so sudcovskou funkciou je nekompatibilná úmyselná trestná činnosť.

    Výnimka v niektorom zo štátov Európskej únie by mohla viesť a mať ďalekosiahle následky na potrebu zachovania autority európskeho súdnictva. Totižto, že máme takého človeka na Ústavnom súde, to nie je problém iba Slovenskej republiky, to už je problém Európskej únie, pretože slovenský Ústavný súd je Ústavným súdom Európskej únie.

    Nechcem vám hovoriť o tom, s čím sa stretávam aj v radách ministrov a iných konferenciách, ktoré sa viažu k rezortu justície. Nikto tomu totižto nechce veriť, že máme takého človeka na Ústavnom súde. Na podklade uvedeného by som si dovolil konštatovať, že prítomnosť daňového podvodníka na Ústavnom súde nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    Ja som mal naposledy poradu so sudcami aj predsedami súdov Košického kraja a títo vo viacerých otázkach apelovali na mňa, ako je to možné. Ja som im mohol odporúčať iba jedno, aby v konaniach, ktoré iniciovali na Ústavnom súde či už cestou trestného konania, alebo civilného konania, samozrejme, automaticky v prípade prítomnosti pána Horvátha v senáte alebo v pléne namietali jeho účasť z pohľadu toho, že nie je možné, aby takýto človek rozhodoval o ich návrhu a nie je to v súlade s právnym štátom. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánovi ministrovi spravodlivosti. Faktické poznámky na jeho vystúpenie nie sú. Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ešte ústne, kolegyne, kolegovia. Končím možnosť prihlásiť sa. Páni poslanci Petrák a Mamojka. Ako prvý pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte v krátkosti sa vyjadriť k problému, ktorý práve prerokovávame. Chcel by som vás oboznámiť s niektorými faktmi ohľadne dotknutého sudcu Ústavného súdu pána JUDr. Juraja Horvátha. Národná rada Slovenskej republiky zvolila pána Horvátha za kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky v druhom volebnom období presne 11. apríla 2002 uznesením č. 2064. Prezident republiky vymenoval pána Horvátha za sudcu 4. júla 2002.

    To, čo považujem za dôležité, uvediem teraz, a to, že návrh na zvolenie menovaného za kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky podali dvaja vtedajší poslanci Národnej rady Miklós Fehér a József Kvarda, členovia klubu SMK, a teda môžeme predpokladať, že bol nominantom Strany maďarskej koalície.

    Som presvedčený, že všetci terajší poslanci považujú zotrvanie menovaného v danej významnej ústavnej funkcii za nedôstojné a za neetické. V uplynulých dňoch sme veľakrát počuli aj z úst predstaviteľov opozície, ako jednoznačne a rýchlo treba konať voči tým, ktorých činnosť je nezlučiteľná so zákonom alebo etikou a morálkou. Osobne sa domnievam, že tieto tvrdenia je potrebné analogicky vzťahovať aj na tento prípad.

    Preto vzhľadom na skutkový stav a platný právny stav, ktorý je v súčasnosti, vyzývam predstaviteľov Strany maďarskej koalície, aby sami verejne vyzvali sudcu ústavného súdu pána JUDr. Horvátha, aby sa vzdal podľa čl. 138 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky svojej funkcie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky pán poslanec Gál. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Petrák, váš predrečník pán minister Harabin bol v tomto korektný, čo sa týka uvádzania údajov. Vy už nie. Pán JUDr. Horváth, sudca Ústavného sudu nebol nominantom Strany maďarskej koalície, ale ako ste na úvod povedali, bol nominantom dvoch poslancov. Čiže poslanecký klub SMK nevyužil vtedy možnosť nominovať kandidáta, ale využili to dvaja poslanci, síce z klubu SMK, ale to nie je to isté. To by ste si mali uvedomiť.

  • Ďakujem. Chcete reagovať, pán poslanec? Nie. Pán predseda ústavnoprávneho výboru do rozpravy, pán poslanec Mamojka.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážení páni ministri, budem stručný. Ja, ak dovolíte, najsamprv pár slovami poviem svoj názor osobný najsamprv k tej právnej polohe veci, ktorá tiež nemôže byť, samozrejme, zanedbateľná a ktorá sa týka čl. 138 ústavy. Áno, vnímam, že to môže byť aj otázka diskutabilná a vôbec to nepopieram, z hľadiska možného výkladu sme o tom diskutovali aj na pôde ústavnoprávneho výboru pomerne intenzívne, kde podľa môjho, zdôrazňujem môjho názoru si myslím, že ten čl. 138 ods. 2 ústavy, kde sú štyri písmená, ktoré identifikujú dôvody na odvolanie alebo odstúpenie sudcu Ústavného súdu sa vzťahujú podľa gramatického a logického výkladu na etapu po kreovaní a po vymenovaní kandidáta za sudcu Ústavného súdu prezidentom do funkcie sudcu Ústavného súdu, to znamená, na etapu, keď už je ústavným sudcom. Ale, prosím. Nenamietam ako právnik, nedá sa hovoriť, že jedna situácia, päť názorov, ja mám taký, aký mám. Ale nejde teraz možno len o gramatický, logický výklad, normatívny text, ja plne súhlasím s tým, čo tu bolo povedané, že JUDr. Horváth naozaj nemá morálny kredit bez ohľadu na gramatický a logický výklad zastávať túto funkciu.

    No len na strane druhej my sme preto navrhli v ústavnoprávnom výbore uznesenie, ktoré nie je alibistické si myslím a vzhľadom na to, že parlament volil kolegu za kandidáta na člena Ústavného súdu, tak sme jednoznačne vo výbore skonštatovali, niežeby nemal, mohol, že nemá morálny kredit bez ohľadu na ten logický alebo gramatický výklad, ktorý môže byť subjektívny, podľa ústavy zastávať funkciu. To sme jednoznačne povedali.

    Po druhé sme vyzvali jednoznačne sudcu JUDr. Horvátha, aby odstúpil. Tiež sme sa nesprávali alibisticky, pretože ja si myslím, že vo väzbe na to, čo aj bolo povedané, je to vysoký post a skutočne si myslím, že keď už človek má niečo podobné, za sebou úmyselný trestný čin a teraz bez ohľadu na to, kedy bol spáchaný, len sila morálneho kreditu má spočívať v tom, že má odvahu, má mať sebareflexiu a mal by zrejme odstúpiť naozaj sám. Keď už sa nestalo iné.

    A po tretie. Je to, ja to poviem veľmi otvorene, aj nepriama výzva možno aj pánovi prezidentovi, aby konal podľa čl. 138, aby ho odvolal. Nepriama výzva, ale je. To znamená, a tretie, C bod alebo bod 3, ústavnoprávny výbor skonštatoval naozaj v úprimnej snahe precizovať čl. 134 a čl. 138, ktoré nie sú dobre formulované, aby sa do budúcnosti v prípade či už väčšej, malej novely ústavy tieto ustanovenia sprecizovali, aby nedochádzalo do budúcnosti k takýmto pochybeniam.

    Takže ja sa domnievam, že výbor jednoznačne skonštatoval absenciu morálneho kreditu, vyzval sudcu Horvátha, ktorý v prvom rade si mal uvedomiť, o čo ide a je tu aj nepriama výzva prezidentovi republiky.

    A po tretie, a tým končím, ak dovolíte, si myslím, že ústavnoprávny výbor v tom návrhu uznesenia rešpektoval vyváženosť a vzájomnú nezávislosť všetkých mocí – zákonodarnej, výkonnej i súdnej a snažil sa identifikovať tieto vzťahy tak, aby nevstupoval možno násilne do kompetencií niektorej z týchto mocí, ktoré sú nezávislé. Toľko, ak dovolíte. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predseda. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Boli ste posledný prihlásený do rozpravy. Ešte do rozpravy, pani spravodajkyňa? Nech sa páči, v rámci rozpravy. V rozprave ešte, pán navrhovateľ? Dobre, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, ďakujem vám za udelené slovo. Chcem nadviazať na moje vystúpenie, pretože som nedopovedala myšlienku, keď som sa vyjadrovala k tretiemu bodu uznesenia ústavnoprávneho výboru, kde som uviedla vo svojom vystúpení, že nesúhlasím s tým, že je potreba novelizovať Ústavu Slovenskej republiky, pretože je z nej jednoznačne jasné, inštruktívne uvedené, že je povinnosťou prezidenta republiky za danej situácie odvolať sudcu Ústavného súdu, ak sa naplnia predpokladané otázky v článku uvedené. Tie sa naplnili, teda je povinnosťou prezidenta na odvolanie.

    Preto navrhujem bod 3, pokiaľ by sa hlasovalo o uznesení ústavnoprávneho výboru, bod 3 vynechať. To je môj procedurálny návrh, pokiaľ budeme hlasovať o uznesení ústavnoprávneho výboru. Ja si myslím, že, to ešte raz chcem zdôrazniť, že požiadavka vysokej morálky bola vyjadrená aj v novelizácii spomínaného článku, keď z možnosti odvolať za danej situácie, to znamená, za existencie právoplatného rozsudku o úmyselnom trestnom čine došlo k zmene na povinnosť odvolať práve z tých dôvodov, že takýto človek nemôže byť na Ústavnom súde a že je povinnosťou prezidenta takéhoto človeka odvolať. Ďakujem. Procedurálny návrh nedávam písomne, ale sama sebe, ale potom dám o ňom hlasovať. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, potom vás poprosím pri hlasovaní, aby sme hlasovali tak, ako určuje zákon o rokovacom poriadku.

    Pán navrhovateľ, nech sa páči, vzhľadom na to, že nie sú faktické poznámky na vystúpenie pani spravodajkyne.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ak mladší nepozdraví staršieho, je to neetické. Je to nevychovanosť. Ale nie je to protiprávne. Ak operujeme etikou u sudcu Ústavného súdu, tak všetci cítime, že niečo nie je v poriadku. Ale nie je v poriadku len etika. Nie je v poriadku právo. Ústavný orgán, ktorý bol povinný konať, prezident republiky nekonal. Podľa môjho názoru porušil ústavu. Ten ani nechceme žiadny protiprávny postup. Ten, kto môže rozhodnúť, či bola, alebo nebola porušená ústava, je Ústavný súd. Ale aby bolo možné sa obrátiť na Ústavný súd, musí byť rôzne stanovisko dvoch ústavných orgánov. Jeden je Národná rada, druhý je prezident republiky.

    Čiže nikto nechce narušovať kompetenciu trojdelenia moci, ale upevňovať túto koncepciu trojdelenia moci tak, aby Ústavný súd o tomto rozhodol. Nepriamo svoje stanovisko povedal tým, že dal prezidentovi Slovenskej republiky podnet na odvolanie sudcu. Nekonanie prezidenta zdôvodňované neprávnym názorom je vlastne príčina, prečo sa s tým Národná rada ešte stále zaoberá a prečo sa týmto neduhom môže zaoberať niekoľko mesiacov až rok. Budeme apelovať. Sudca povie, kašlem na vás. Už som zvolený. Kde je náš apel. Nato musí mať človek niečo v sebe, aby vedel ten apel pochopiť. A sudca deklaroval verejnými vyhláseniami, urobí tak vtedy, keď uzná za vhodné a keď sa on pre to rozhodne. Tak to stanovisko predsa je jasné verejnosti aj verejnej mienke. Ale vnútorná morálna sila nie je. Musí nastúpiť sila štátneho rozhodnutia. A to štátne rozhodnutie si nevyžaduje žiadnu zmenu Ústavy Slovenskej republiky, pretože presne zacitujem čl. 138 ods. 2 písm. a).

    „Prezident Slovenskej republiky sudcu Ústavného súdu odvolá na základe právoplatného odsudzujúce rozsudku za úmyselný trestný čin, alebo ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o jeho podmienečnom udelení výkonu trestu odňatia slobody.“ Ešte raz. Podmienky a je naplnená. Na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin. Existuje právoplatný odsudzujúci rozsudok za úmyselný trestný čin? Áno. A výklad, že to musí byť až potom, keď nastúpi do funkcie, je takisto chybný, zákonodarca jasne povedal.

    Vyžaduje sa celoživotná bezúhonnosť za to, aby mohol byť sudcom Ústavného súdu. A sme teraz v paradoxe, že nemohol by byť JUDr. Horváth úradníkom okresného súdu, ale môže byť sudcom Ústavného súdu s autoritou rozhodovať o rozhodnutiach Najvyššieho súdu. Veď je to svet obrátený hore nohami. Nič iné sa v tomto prípade nehľadá ako stanovisko na právne správne riešenie a na rozhodnutie ústavného orgánu o konaní vtedy, keď sám konať nechce. Nechcem špekulovať s osobnými vzťahmi Horváth, Gašparovič. Ani nebudem vyprávať, čo všetko o tom viem. To je druhá stránka veci

    Ale zásadná vec je, právo hovorí a právo treba konať a vykonať. A Národná rada Slovenskej republiky dnešným postojom má povedať, za čo vlastne je. Budeme morálne apelovať na narušiteľov práva? Keď niekto niekoho tlčie palicou, budeme hovoriť, nebi ho, veď ho to bolí? Alebo mu tú palicu vyrazíme? K čomu sú tieto apely dobré? Majú síce svoju etickú hodnotu a vplyv na verejnú mienku, ale nie na povahu rozhodnutí. Toto sa už predsa ťahá dlhšie, ako je tento kalendárny rok.

    Takže preto môj pôvodný návrh bol, aby Národná rada konštatovala, že podmienky Ústavy Slovenskej republiky v čl. 138 ods. 2 písm. a) sú naplnené, aby na základe toho aj potom prezident Slovenskej republiky konal. Pretože som neprečítal tento návrh, mali ste ho rozdaný v prvom čítaní, máte rozdaný ten návrh v laviciach i teraz. Žiadam, aby sa o ňom v tej postupnosti, v akej je, najprv v stanovisku ústavnoprávneho výboru, potom stanoviskom navrhovateľa aj hlasovalo. Vopred odmietam akékoľvek špekulácie a úvahy o politizácii. Politizácia je schovávanie hlavy do piesku. Nepolitizácia je rešpektovanie ústavy a zákona najvyšším ústavným orgánom tohto štátu. To je všetko. Ide zdanlivo o jednu osobu, v skutočnosti o princípy, na ktorých má byť tento štát postavený. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, že vzhľadom na to, že aj pani spravodajkyňa, aj pán navrhovateľ vystúpili ešte v rámci rozpravy, nevyužijú už svoje právo zhodnotiť rozpravu. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem krátku päťminútovú prestávku. Budeme po nej hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

    (Prestávka).

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste všetci tí, ktorí ešte nie ste v sále, zaujali svoje miesta, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu. Ešte chcem poprosiť členov grémia, aby sme tak, ako sme hovorili pri schvaľovaní programu schôdze, sa po hlasovaní stretli, aby sme upresnili návrh uznesenia súvisiaceho so zmenami v zastúpení vo výboroch po tom, ako sa zmenili pomery v poslaneckom klube KDH. Takže po hlasovaní vás poprosím, členov grémia, aby sme sa stretli. Ďakujem pekne. Budeme... (hlas zo sály).

    Pani poslankyňa Tóthová, procedurálny návrh, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, dovolím si dať nasledujúci procedurálny návrh. O návrhu, ktorý som pred chvíľou predkladala vo veci JUDr. Horvátha žiadam, aby sa hlasovalo zajtra o 11.00 hodine. Odôvodnenie. Niektoré otázky myslím, že treba ešte prediskutovať vzhľadom na to, že som tam dala návrh na vynechanie jedného bodu. Prosím, keby...

  • Dobre. Ďakujem pekne. Je všeobecný súhlas, aby sme...?

  • Hlasy v sále.

  • Nie, hlasujeme. To znamená, hlasujeme o tom, aby sme o treťom bode, ktorý sme prerokovali, hlasovali až zajtra o 11.00 hodine.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 78 za, 46 proti, 6 sa zdržali, 8 nehlasovalo.

    Konštatujem, že sme schválili, aby sme hlasovali o návrhu až zajtra o 11.00 hodine.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu. Poprosím pána poslanca Čecha, aby uvádzal hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Branislava Bačíka a Tibora Lebockého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpilo päť poslancov, ktorí predložili jeden procedurálny návrh a dvanásť pozmeňujúcich návrhov. Pani poslankyňa Gibalová predložila navyše aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, o ktorom budeme hlasovať po prípadnom schválení návrhu zákona.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o procedurálnom návrhu pani poslankyne Gibalovej, ktorá navrhla, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu nepokračovať v rokovaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 60 za, 73 proti, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento procedurálny návrh sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať spoločne o bodoch spoločnej správy č. 1 a 2 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 a 2 zo spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 119 za, 20 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme body 1 a 2 spoločnej správy schválili.

  • Ako prvý v rozprave som vystúpil ja. Podal som tri pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú tak zmeny účinnosti zákona, ako aj úpravy postupu štátneho orgánu.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o mojich pozmeňujúcich návrhoch spoločne.

  • Hlasujeme o troch pozmeňujúcich návrhoch, ktoré podal v rozprave pán spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 106 za, 31 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Vaše návrhy sme schválili.

  • Ako ďalšia v rozprave vystúpila pani poslankyňa Gibalová, ktorá predložila jeden pozmeňujúci návrh.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Gibalovej.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 60 za, 64 proti, 14 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec László Miklós. Chcem upozorniť, že pozmeňujúce návrhy pána poslanca Miklósa smerujú nie k predloženej novele zákona, ale k pôvodnému zákonu.

    Podľa § 94 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširuje len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním. Predkladatelia vyjadrili svoj nesúhlas s hlasovaním o týchto pozmeňujúcich návrhoch.

  • Pán poslanec, namietate? Nie. Takže nebudeme hlasovať o návrhoch pána poslanca Szigetiho.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Keďže sme hlasovali o bodoch spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte, pán predseda, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje poslanecký návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 79 za, 56 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh postúpili do tretieho čítania. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce v rámci tretieho čítania niekto prihlásiť? Nie. Končím možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o poslaneckom návrhu zákona ako o celku v znení schválených pripomienok s návrhom gestorského výboru uvedený návrh schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 79 za, 57 proti, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili návrh poslancov Národnej rady Branislava Bačíka a Tibora Lebockého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

  • Máme ešte hlasovať o tom uznesení, o tom návrhu uznesenia od pani Gibalovej.

  • Pani poslankyňa Gibalová podala návrh na prijatie uznesenia Národnej rady, ktoré si dovolím prečítať, k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Branislava Bačíka a Tibora Lebockého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov.

    „Národná rada Slovenskej republiky žiada Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, aby vypracovalo a predložilo na najbližšie rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky správu o stave v konaní podľa zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní sa k nim.“

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako som ho prečítal.

  • No, dám hlasovať, som presvedčený, že toto uznesenie je nad rámec a ide o zmenu programu, ktorá v danom prípade mala byť navrhnutá počas programu schôdze, ale dám hlasovať. Nech sa páči, hlasujeme o tomto návrhu. Dobre, hlasujeme. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 56 za, 58 proti, 19 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme návrh uznesenia neprijali.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Teraz poprosím pána poslanca Martina Fronca, aby uvádzal hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mojmíra Mamojku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 498.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpil iba predkladateľ pán poslanec Mamojka, ktorý predniesol jeden pozmeňujúci návrh týkajúci sa nadobudnutia účinnosti zákona.

    Najprv v súlade s rokovacím poriadkom, pán predseda, prosím, predkladám návrh na skrátenie 48-hodinovej lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Ak je všeobecný súhlas, nemusíme o tom hlasovať. Je všeobecný súhlas?

  • Všeobecný súhlas.

  • Áno, ďakujem. Ďalej pán spravodajca.

  • Ďakujem, pán predseda. Ďalej budeme hlasovať o návrhu, ktorý je v časti IV spoločnej správy výborov Národnej rady s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Návrh sa týka nadobudnutia účinnosť zákona s termínom 1. apríl 2008. Chcem upozorniť, že v rozprave bol podaný návrh, ktorý navrhuje účinnosť zákona s dátumom 1. máj 2008.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zo spoločnej rozpravy.

  • To je zo spoločnej správy, pán spravodajca, a sú tam iné body. Dobre. Takže hlasujeme najprv o rímskej štyri.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 23 za, 92 proti, 21 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Tento bod spoločnej správy sme neschválili.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpil teda pán predkadateľ poslanec Mamojka, ktorý predniesol iný návrh týkajúci sa účinnosti. Dajte hlasovať, prosím, o tomto návrhu.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Mamojku z rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 134 za, 1 sa zdržal, 4 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Ďakujem, pán predseda. Skončili sme hlasovanie o všetkých podaných pozmeňujúcich návrhoch. Vzhľadom na oprávnenie, ktorým ma poveril gestorský výbor, dávam návrh, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 130 za, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do tretieho čítania. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či má niekto záujem sa prihlásiť? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Ďakujem, pán predseda. Budeme teda hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme v treťom čítaní o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 134 za, 4 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili novelu zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách.

    Tým sme odhlasovali prerokované body. Vzhľadom na to, že sme so súhlasom Národnej rady presunuli hlasovanie o návrhu stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na odvolanie JUDr. Juraja Horvátha z funkcie sudcu Ústavného súdu na zajtra, budeme pokračovať po prestávke, zvolávam poslanecké grémium, rokovaním o správe o súčasnom stave nákladného železničného prepravcu Cargo Slovakia. Zvolávam na chvíľu poslanecké grémium.

  • Prerušenie rokovania o 17.19 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 17.45 hodine.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní programu 20. schôdze, ktoré bolo prerušené pre stretnutie poslaneckého grémia. V krátkosti. Hľadali sme riešenie. Budeme zajtra o 9.00 hodine hovoriť o návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky a stálych delegácií. A našli sme riešenie. Zajtra o 9.00 hodine bude tento bod, tak ako sme ho zaradili pri schvaľovaní programu.

    Teraz poprosím pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pána Ľubomíra Vážneho, aby uviedol

    správu o súčasnom stave nákladného železničného prepravcu Cargo Slovakia, a. s. a postupe vlády Slovenskej republiky pri zabezpečovaní budúceho rozvoja Carga Slovakia, a. s. (tlač 541).

    Pán minister, nech sa páči, máš slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky na svojej 16. schôdzi prijala uznesenie č. 697/2007, ktorým žiada vládu Slovenskej republiky predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o súčasnom stave nákladného železničného prepravcu Cargo Slovakia, akciová spoločnosť a postupe vlády Slovenskej republiky pri zabezpečovaní budúceho rozvoja Carga Slovakia, akciová spoločnosť. Predložená správa...

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, pán minister.

    Dámy a páni, poprosím vás, aby ste venovali pozornosť správe. Chcem vás upozorniť, že správu pripravil pán minister na základe vašej žiadosti. Bolo by vhodné venovať správe pozornosť. Ďakujem.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Predložená správa je systémovo rozdelená do troch častí. V úvode popisuje podnikateľské prostredie železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, ktoré najvýraznejšou mierou ovplyvňuje hospodársku situáciu spoločnosti.

    V ďalšej časti popisuje stav ZSSK Cargo ekonomickú situáciu a riešenie kľúčových oblastí pre zachovanie si postavenia na liberalizovanom trhu v železničnej nákladnej doprave.

    V závere popisuje kroky súčasného vedenia spoločnosti, ktoré postupne realizuje a navrhuje kľúčové aktivity vlády Slovenskej republiky pre zabezpečenie budúceho rozvoja ZSSK Cargo.

    Predkladaný materiál nemá finančný, ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Materiál bol prerokovaný na 76. schôdzi vlády Slovenskej republiky dňa 16. 1. 2008 a bolo k nemu prijaté uznesenie č. 44. Dňa 22. 1. 2008 bol materiál prerokovaný vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    K vlastnému materiálu v stručnosti. Železničná spoločnosť Cargo, treba zdôrazniť, že nemá žiadne finančné priame prepojenie na štátny rozpočet. Je samostatnou obchodnou spoločnosťou so stopercentnou účasťou štátu a podniká na plne liberalizovanom trhu nákladnej prepravy. Taktiež je prevádzkovateľom rozhodujúcich prekládkových a prečerpávacích staníc na východnej hranici s Ukrajinou, ktoré sú kritické pre strategické výrobné spoločnosti podnikajúce v Slovenskej republike.

    Sú tu určité nedostatky, ktoré sa snažíme riešiť, a tie sú najmä to, že Slovenská republika má v rámci Európskej únie najvyššie sadzby za používanie železničnej infraštruktúry, a preto je kritickým faktorom ďalšieho rozvoja a smerovania železničnej nákladnej prepravy v Slovenskej republike a udržanie jej konkurencieschopnosti voči susedným krajinám zníženie spoplatňovania železničnej dopravnej cesty.

    Hlavným dôvodom vysokej ceny za použitie železničnej dopravnej cesty je nízky podiel štátu na celkových nákladoch súvisiacich so správou železničnej infraštruktúry, ktorý výrazne zaostáva za susednými krajinami, napríklad podiel štátu na financovaní železničnej infraštruktúry je v Maďarskej republike a v Česku približne 50 %, v Rakúsku dokonca 70 % a Slovenská republika sa podieľa iba 33 %, čo je limitujúcim faktorom budúceho rozvoja aj v spoločnosti Cargo, ale aj celkového železničného nákladného prepravného trhu na Slovensku.

    Taktiež chcem zdôrazniť, že podľa štúdie „Harmonizácia dopravných služieb vo verejnom záujme“ spracovanej pre ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií v októbri 2005 Výskumným ústavom dopravy v Žiline je nákladná železničná doprava v súčasnosti zaťažená dvaapolnásobne vyššími poplatkami za použitie infraštruktúry ako cestná doprava a takisto je to jednou z vízií, ktoré musíme urýchlene riešiť, aby sme zrovnoprávnili železničnú a cestnú nákladnú dopravu.

    Pár slov o súčasnom stave ZSSK Cargo. Do úvodu musím zdôrazniť, že železničná spoločnosť Cargo bola v priebehu celého roku 2005 pripravovaná výlučne na privatizáciu a nerozvíjali sa žiadne ďalšie aktivity spoločnosti, čo jednoznačne viedlo k vážnemu ohrozeniu fungovania a vlastnej existencie Carga. Na jeseň v roku 2006 sme museli ako nová vláda Slovenskej republiky začať okamžite koncepčne rozvíjať a revitalizovať ZSSK Cargo.

    Pár príkladov poviem, že už z úvodnej previerky základných oblastí ZSSK Cargo vyplynulo, že spoločnosť za rok 2005 neoprávnene vykázala stratu vo výške 713 mil. Sk, pričom jej skutočná strata za rok 2005 bola až 974 mil. korún.

    Podľa Obchodného zákonníka boli členovia predstavenstva dosadení minulou vládou v minulom období povinní vykonávať svoju pôsobnosť náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať už s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti aj akcionára. Najmä boli povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia. V tomto prípade bol jednoznačne porušený princíp verejného vyjadrenia všetkých významných súvislostí finančnej situácie spoločnosti a výsledku jej hospodárenia, za ktoré je zodpovedný štatutárny orgán spoločnosti.

    Je zároveň nutné upozorniť na to, že zrejmé ignorovanie, a podľa mňa úmyselné, faktov o skutočnom stave spoločnosti ZSSK Cargo by v prípade jej privatizácie stálo rozpočet Slovenskej republiky niekoľko miliárd korún, ktoré by súčasná vláda musela zaplatiť novému investorovi, respektíve znížiť o túto cenu kúpnu cenu, za ktorú by bolo Cargo predané.

    Táto povinnosť vlády by vyplývala z privatizačnej zmluvy, o ktorej o chvíľu budem bližšie hovoriť, ktorej Slovenská republika ako jediný akcionár ZSSK Cargo vyhlásila, že všetky informácie poskytnuté investorovi sú úplné a správne a vyjadrujú reálny stav spoločnosti v čase predaja. Tento neprofesionálny prístup by jednoznačne viedol k poškodeniu štátnych záujmov Slovenskej republiky.

    Je to jasným príkladom zavádzania bývalým vedením rezortu a manažmentu a dôkazom toho, že prezentované finančné a majetkové postavenie ZSSK Cargo neodrážalo verný a pravdivý obraz o spoločnosti. Všetky tieto fakty poukazujú na krátkozrakú politiku riadenia spoločnosti z úrovne rezortu a manažmentu a majú fatálny dopad na budúce hospodárenie spoločnosti ZSSK Cargo nielen v budúcnosti, ale aj ten súčasný stav výrazne ovplyvnili.

    Pár slov už som povedal, že budúcnosť Carga bola poznačená tým, že bolo v priebehu celého roka 2005 pripravované výlučne na privatizáciu a že sa nerozvíjali žiadne ďalšie aktivity spoločnosti, čo viedlo k vážnemu ohrozeniu fungovania vlastnej existencie Carga.

    Musím zdôrazniť to, že manažment a aj akcionár klamali v číslach spoločnosti za rok 2005 rozdiel medzi oficiálnou a skutočnou stratou viac ako štvrť miliardy Sk. Ďalej tu boli argumenty ako nezodpovednosť a politická arogancia, ktoré viedli k tomu, že nová vláda, keď sme nastúpili, musela okamžite skonsolidovať a preveriť reálny stav ZSSK Cargo, čo viedlo k zaúčtovaniu obrovsky existujúcich strát, ktoré boli úplne zrejmé už v minulosti. Je to napríklad neriešená ekológia za takmer 2 mld. Sk, kde je Slovenská republika povinná implementovať právo Európskeho spoločenstva v oblasti environmentálnych záťaží a predchádzajúca vláda to jednoznačne podcenila.

    Takisto boli nezaúčtované reálne náklady na súdne spory vo výške 160 mil. korún, a to najmä s Protimonopolným úradom, ktorý sa rieši už niekoľko rokov. Nezvládnutý bol proces oddelenia majetku ZSSK Cargo od bývalej spoločnej železničnej spoločnosti, kde sme objavili nadhodnotenie reálnych hodnôt majetku vloženého akcionárom do základného imania spoločnosti vo výške viac ako 800 mil. Sk.

    Teraz ešte pár slov. Spomeniem tú veľmi výhodnú a vhodnú privatizáciu Carga a skúsim naznačiť tie dôsledky, ktoré by z nej plynuli. Čiže chcem demonštrovať na zjednodušenom príklade nevýhodnosť privatizácie ZSSK Cargo. V januári tohto roka sa skončila privatizácia MÁV Cargo, to znamená maďarského Carga nášho susedného železničného operátora, ktorý sa podľa oficiálnych informácií predal Rakúsku Rail Cargo Austria za takmer 103 mld. hungaro forintov, čo predstavuje 13,4 mld. Sk. Aby sme mali jasnú predstavu o hodnote MÁV Cargo, uvediem len úplne základné parametre v porovnaní so slovenským Cargom.

    Objem prevezených ton maďarského Carga je cca 47 mil. a slovenské Cargo previezlo za rok 2007 50 mil. ton. Počet vozňov, ktoré vlastní maďarské Cargo je 13-tisíc, slovenské Cargo je 16-tisíc. Počet lokomotív maďarské Cargo nemá žiadne, slovenské Cargo má 800 lokomotív. Tržby z prepráv boli 350 mil. eur maďarského Carga a 390 mil. eur slovenského Carga. Podiel na trhu v Maďarsku je cca 92-percentný, na Slovensku cca 96-percentný.

    Chcem teda týmito číslami deklarovať takéto skutočnosti a hlavne vyhodnotiť čisté obchodné imanie. Čisté obchodné imanie je majetok spoločnosti mínus všetky záväzky, čo je taký najzákladnejší parameter pri stanovovaní predajnej ceny podniku. Čiže za 4,3 mld. čistého obchodného imania maďarského Carga zaplatil v januári 2007 Rail Cargo Austria, rakúsky nákladný prepravca železničný 13,4 mld. Sk. Slovenské Cargo malo byť sprivatizované alebo predané, pričom za čisté obchodné imanie, ktoré bolo v hodnote 13,8 mld. mal zaplatiť v takej veľmi výhodnej privatizácii v úvodzovkách kupujúci cenu vo výške 12,6 mld.

    Chcem zdôrazniť, že z týchto základných čísiel je až neuveriteľné, že ten istý investor, ktorý kúpil MÁV Cargo a bol ochotný zaplatiť za spoločnosť v Maďarsku viac ako trojnásobok jeho čistej účtovnej hodnoty, dokázal vyhrať privatizáciu slovenského Carga za smiešnych 13,8 mld., čo je len 1,1-násobok vlastného imania. Čiže na tomto jednoduchom príklade sa dá veľmi zjednodušene deklarovať, ale fakticky zdeklarovať to, že za slovenské Cargo v prípade porovnávania, ktoré som teraz uviedol, by sme mali dostať trojnásobok tej hodnoty, ktorá bola ponúkaná.

    Na doplnenie treba ešte uviesť, že slovenské Cargo vlastní komplexnú opravárenskú základňu a má významné prekládkové kapacity na východe Slovenska, maďarské Cargo z takýchto základných produktov nemá vôbec nič. Už z tohto jednoduchého porovnania kvality oboch spoločností je zrejmé, že kúpna cena za ZSSK Cargo bola pre Slovenskú republiku veľmi, veľmi nevýhodná.

    Chcem zdôrazniť k tej privatizácii ešte niekoľko faktov, ktoré zase len demonštrujú tú nevýhodnosť, a to sú tie fakty pri kúpnej zmluve za Cargo, že od 22. decembra 2005 boli investorom k dispozícii zásady novej regulácie podľa zámerov Úradu pre reguláciu v železničnej doprave. Ceny za prístupné železničné infraštruktúry boli prílohou transakčnej dokumentácie a zverejnenie výnosu Úradu pre reguláciu železničnej dopravy bolo odkladacou podmienkou uzatvorenia transakcie, to znamená privatizácie a súčasťou zmluvy o predaji a kúpe akcií. Nový regulačný rámec mal platiť od januára 2007 a zabezpečoval investorom a kupujúcim ročné zníženie poplatku za železničnú dopravnú cestu vo výške 1 mld. Sk.

    Ďalším faktom, čo ich, samozrejme, zvýhodňovalo v budúcom podnikaní a veľmi rýchlo by tomu novému investorovi navracalo jeho vložené prostriedky. Ďalším faktom, ktorý takisto nevýhodne pôsobil na tú hviezdnu privatizáciu, keď si to tak s dovolením môžem použiť tento výraz, bola tá, že bol v kúpnej zmluve zakomponovaný aj argument zmeny výšky vlastného imania medzi 30. júnom 2005 a dňom uzatvorenia kúpnej zmluvy ohľadne predaja Carga, kde jednoznačne môžeme skonštatovať to, že podľa zmluvy o predaji a kúpe akcií sa mala kúpna cena upraviť o sumu, o ktorú by bola hodnota vlastného imania pri uzatvorení vyššia alebo nižšia, ako hodnota vlastného imania k 30. júnu 2005, to znamená k tomu predaju.

    Audit súvahy ku dňu uzatvorenia mal realizovať nezávislý audítor. Z tohto všetkého by nám vychádzalo to, my sme si namodelovali, kde by sa vlastne dostala reálna hodnota, ktorú by kupujúci zaplatil štátu za Cargo, kde boli jednoznačne zahrnuté tieto ukazovatele, ktoré som pred chvíľou spomínal, a po týchto úpravách by sme sa dostali k úplne iným hodnotám, ako nám boli minulou vládou prezentované.

    Tie úpravy sa týkali najmä zníženia kúpnej ceny o novú hodnotu vlastného imania k 31. decembru 2005, čo predstavovalo zníženie o 230 mil. korún. Môžem aj citovať článok príslušnej kúpnej zmluvy, bol to článok 24 tejto zmluvy. Takisto tam bola neuhradená pohľadávka zo strany Slovenskej republiky z titulu výkonu vo verejnom záujme z minulých období v hodnote 466 mil., čiže o takúto ďalšiu sumu by bola znížená kúpna cena pri finančnom uzatvorení tej kúpnej zmluvy.

    Príslušenstvo pohľadávky k týmto istým výkonom vo verejnom záujme boli 131 mil. korún. Environmentálne záťaže, ktoré som už spomínal, boli v hodnote 1,682 mld. Sk. Nevyužitý majetok takisto bol v hodnote 1,018 mld. Sk. Pasívne súdne spory, ktoré som už spomínal, boli v hodnote 143 mil. korún. Čiže za tú cenu, ktorá bola v ponuke a ktorá bola stále pomerne významne pertraktovaná minulou vládou, že to je vynikajúca cena tých 13,076 mld. Sk, by sa ku dňu podpísania zmluvy o predaji Carga táto cena znížila o 3,6 mld. korún, to znamená, štát by dostal 9,405 mld. Sk skutočných peňazí.

    Ak chcem naznačiť to, že prvý moment je ten, že by sa znížila skutočne vyplatená kúpna cena o tieto argumenty, ktoré som tu teraz predniesol, pretože v zmluve boli presne citované, že k takémuto zníženiu musí dôjsť, a takisto je tu druhý aspekt, ktorý som porovnal, kúpna cena za predaj maďarského Carga a kúpna cena za predaj slovenského Carga, ktorá bola skutočne trhom vygenerovaná tými súťažami a myslím, že netreba viacej zdôrazňovať to, že táto privatizácia, ktorá bola pripravovaná, bola veľmi nezmyselná, nechcem používať nejaké expresívne výrazy ako lúpež, ale najlepšie optimálnu cenu vždy určí trh a ja som už v tej zjednodušenej demonštrácii povedal, že v tých správnych trhových podmienkach mala byť tá cena podstatne, podstatne vyššia, dva a pol až trikrát vyššia a nehovoriac ani o tom, že pri skutočnom reálnom finančnom uzatvorení tejto zmluvy by došlo k zníženiu tejto ceny o tých 3,6 mld. korún, pretože takto boli zadefinované podmienky tej kúpnej zmluvy.

    Ak hocikto z pánov poslancov alebo paní poslankýň cíti potrebu potvrdiť túto moju zjednodušenú demonštráciu o nevýhodnosti, zabezpečím od renomovanej ekonomickej firmy, zdatnej poradenskej organizácie posudok alebo audit tohto, čo som povedal, lebo to sme my len teraz namodelovali a ozaj by to dospelo k takému výsledku, kde by veľmi, veľmi nevýhodne vyšiel takýto obchod a takáto privatizácia v neprospech štátu.

    Na záver ešte pár slov poviem. Vláda Slovenskej republiky pripravuje a snaží sa zrevitalizovať Cargo, ZSSK Cargo. Postupne realizujeme nevyhnutné systémové opatrenia zamerané najmä na reštrukturalizáciu parku železničných koľajových vozidiel s cieľom vytvoriť atraktívne portfólio vozňov požadované zákazníkmi a takisto toto atraktívne portfólio vozňov by nám malo umožniť poskytovať služby aj mimo územia Slovenskej republiky. To znamená, že tieto vozne musia byť vybavené tak, aby mohli technicky a technologicky pôsobiť na liberalizovanom trhu vlastne celej Európskej únie.

    Takisto sa snažíme riešiť optimalizáciu počtu, štruktúry a využívania hnacích dráhových vozidiel s cieľom zvýšiť ekonomickú efektivitu prepravy tovarov, vybudovať mienime z toho budúceho zámeru, ktorý máme pripravený, obchodný energetický dispečing a systém merania spotreby energií s cieľom maximálne eliminovať vplyv rastu ceny elektrickej trakčnej energie.

    Takisto máme ďalšiu úlohu – zreštrukturalizovať plánovanie a riadenie obehových a logistických procesov s cieľom implementovať progresívny systém prepravy tovaru s vysokou mierou flexibility orientovanej na potreby zákazníkov.

    Ďalej chceme z tých budúcich zámerov riešiť inováciu prekládkových a prečerpávacích technologických zariadení vo východoslovenských prekladiskách s cieľom zvýšiť kapacity prepráv z Ukrajiny a Ruska. Ďalej mienime zreštrukturalizovať a zoptimalizovať údržbu a opravy železničných koľajových vozidiel.

    Takisto mienime riešiť možnosti vstúpiť na nové prepravné trhy, čo som už predtým spomenul, s cieľom diverzifikovať produktové portfólio ZSSK Cargo, a tým udržať významné postavenie spoločnosti na železničnom prepravnom trhu.

    Vláda Slovenskej republiky rieši pri zabezpečovaní budúceho rozvoja Carga v ďalšom období nasledovné kľúčové aktivity. Musíme v prvom rade definovať a doriešiť dopravnú politiku Slovenska v oblasti železničnej nákladnej prepravy. To je to, čo som už v náznakoch povedal, najmä zrovnoprávnenie podmienok pre všetky druhy dopravy a vyššiu účasť štátu na financovaní prevádzky železničnej infraštruktúry.

    Takisto sa budeme snažiť riešiť internalizáciu externých nákladov dopravy najmä v oblasti ekológie a dôsledkov dopravných nehôd a úrazovosti. Budeme podporovať ekologické druhy dopravy. Tieto všetky ciele by nás mali viesť k oživeniu železničnej nákladnej prepravy, pretože v podstate si myslím, že to všetci vnímate, že cestná nákladná doprava praská vo švíkoch, je veľmi, veľmi preťažená, niekedy už aj nad 100 % a železničná dopravná cesta je vyťažená na 25 až 30 %. Takže máme tam rezervy, pre ktoré musíme riešiť tie skutočnosti, aby sme sa pokúsili čo najviac nákladu z cesty dostať na železnice.

    Takisto chceme zintenzifikovať obchodnú spoluprácu s Ruskom a Ukrajinou a, samozrejme, riešiť optimalizáciu majetkovej štruktúry železničných podnikov a riešiť nepotrebný a nevyužitý majetok.

    Pár slov na záver. Ešte chcem znova zdôrazniť, že kľúčovým faktorom pre rozvoj železničnej nákladnej dopravy na Slovensku, ale aj samotného ZSSK Cargo je systémové zníženie nákladov súvisiacich so spoplatnením železničnej dopravnej cesty. Je zrejmé, že analýzy nám to preukazujú, že po doriešení spoplatňovania železničnej dopravnej cesty je ZSSK Cargo schopné existovať na liberalizovanom stredoeurópskom trhu aj bez vstupu strategického investora. ZSSK Cargo je rovnocenným partnerom pre akéhokoľvek národného aj nadnárodného prepravcu a dokáže v komplexnom logistickom reťazci spoľahlivo poskytnúť vysokú pridanú hodnotu všetkých svojich služieb. Tá spočíva v strategickom prístupe na východné trhy cez prekládkové a prečerpávacie kapacity v Čiernej nad Tisou a Maťovciach.

    Úlohou rezortu dopravy je vytvárať rámec pre rozvoj železničnej nákladnej dopravy. Prvým a nevyhnutným krokom je zníženie zaťaženia v spoplatňovaní za používanie železničnej infraštruktúry a ďalším krokom je definovanie smerovania ZSSK Cargo v rámci globálneho a liberalizovaného stredoeurópskeho trhu. Ministerstvo, lebo to je taká citlivá otázka, ministerstvo dopravy v rámci týchto zámerov zvažuje aj alternatívu spojenia ZSSK Cargo a českého národného dopravcu České dráhy Cargo, ktorý vznikol v decembri 2007. České dráhy Cargo momentálne dosahujú na ročnej báze objem prepravy takmer 90 mil. ton. V podstate všetky európske nákladné dopravné trhy sa zlučujú, veľkí operátori, a ak nájdeme viacej výhod ako nevýhod v takomto spojení, tak sa budeme snažiť riešiť takéto spojenie. Tie výhody sú najmä technologická a rečová blízkosť či už techniky, tak aj personálu. Samozrejme, v spojení prepráv o 90 mil. ton české Cargo a cca 50 mil. slovenské Cargo by takýto operátor dosiahol podstatne väčší význam na stále sa globalizujúcom európskom dopravnom trhu.

    Nevýhody sú zase umiestnenie a, samozrejme, medzi tie výhody patrí aj vyššia konkurencieschopnosť takéhoto spojeného dopravcu. Nevýhody sú najmä riešenie sídla, riešenie podielu akcií za jednotlivých operátorov, ale momentálne sme ministri dopravy, aj český, aj ja ako slovenský oboch krajín vytvorili expertnú skupinu, ktorá má do polovice roku 2008 pripraviť komplexnú analýzu potenciálneho spojenia oboch spoločností, na základe ktorej príde k rozhodnutiu o ďalšom smerovaní ZSSK Cargo. Zatiaľ to neviem vyhodnotiť ani áno, ani nie, samozrejme, že ak nájdeme viacej výhod a väčšiu konkurencieschopnosť takéhoto združeného prepravcu, tak pristúpime k takému kroku, ak nám tá analýza vyjde taká, že je tam viacej nevýhod ako výhod, tak ostane slovenské Cargo tak ako doposiaľ, respektíve môže riešiť aj iného strategického partnera z iných krajín.

    Faktom však ostáva to, že kľúčovým prvkom pre rozvoj Carga je doriešenie ceny za dopravnú cestu, a ako som už povedal, že ak doriešime tento problém, tak slovenské Cargo je schopné existovať a liberalizovať na stredoeurópskom trhu aj bez vstupu strategického investora. Samozrejme súbežne riešime aj všetky ozdravné opatrenia a hľadáme prostriedky ozdravného opatrenia vnútorné v spoločnosti ZSSK Cargo a hľadáme riešenia a možnosti využitia prostriedkov na modernizáciu či už hnacích dopravných vozidiel, tak aj bežných nákladných vagónov tejto spoločnosti.

    Myslím si, že Cargo Slovensko, keď dorieši všetky tieto záležitosti, ktoré som tu spomenul, bude vedieť operovať veľmi výhodne a bude vedieť poskytovať tieto služby, pretože je to aj veľmi významný faktor z hľadiska zamestnanosti, aj z hľadiska strategickosti pre Slovensko pri poskytovaní nákladných služieb v železničnej doprave.

    Pevne verím, že sa nám podarí Cargo zastabilizovať, že všetky tie resty, ktoré sme našli, postupne budeme odbúravať, a chcem zdôrazniť ešte aj to, že tú analýzu, ktorú som si na podnet Národnej rady Slovenskej republiky k tejto správe urobil ohľadne mnou deklarovanej nevýhodnosti tej privatizácie, ktorá mala byť, vám dávam ešte raz do pozornosti, pretože naozaj by Slovensko prišlo o veľmi veľa prostriedkov a naozaj hodnota slovenského Carga ja podstatne, podstatne vyššie ako tá, ktorú by štát dostal pri jeho predaji. Takže ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za vaše úvodné slovo. Poprosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov a poprosím teraz povereného člena z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Petra Pelegriniho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte priestor pre úvodnú informáciu.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som predložil správu o výsledku prerokovania a rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku k správe o súčasnom stave nákladného železničného prepravcu Cargo Slovakia, a. s. a postupe vlády Slovenskej republiky pri zabezpečovaní budúceho rozvoja Carga Slovakia, a. s. (tlač 541) v druhom čítaní.

    Správu o súčasnom stave nákladného železničného prepravcu Cargo Slovakia, a. s. a postupe vlády Slovenskej republiky pri zabezpečovaní budúceho rozvoja Carga Slovakia, a. s. (tlač 541) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 542 zo 17. januára 2008 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku s tým, že podá správu o výsledku prerokovania a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v termíne do 28. januára 2008.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku o správe rokoval na svojej 34. schôdzi 22. januára 2008 a uznesením č. 293 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu vziať na vedomie. Súčasne ma výbor poveril podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku rokovania spolu s návrhom uznesenia, ktoré je súčasťou správy 541a.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili k uvedenému bodu rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu k tomuto bodu. Konštatujem, že do rozpravy sa poslanecký klub SDKÚ – DS písomne prihlásil pán predseda klubu pán poslanec Stanislav Janiš a ďalej sa písomne prihlásili pán poslanec Pavol Prokopovič a pán poslanec Jozef Mikuš. Potom, čo vystúpia títo traja poslanci, bude možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.

    Slovo teraz dávam pánovi poslancovi Stanislavovi Janišovi, ktorý vystúpi za poslanecký klub SDKÚ – DS. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Úvodom trošku zareagujem na úvodné vystúpenie pána ministra len tak okrajovo, lebo bolo pomerne veľmi dlhé a hlavne bolo o minulosti. Bolo o minulosti a to vystúpenie hovorí takmer málo alebo skoro nič o budúcnosti. My sme nerozvíjali podľa pána ministra v roku 2005 žiadne aktivity Carga, len sme ho pripravovali na privatizáciu. Ja som predložil návrh tohto uznesenia preto, aby sme sa dozvedeli, čo ste s Cargom urobili vy za dva roky, ale, bohužiaľ, ani v správe, ani vo vystúpení pána ministra nič nezaznelo.

    Podľa mňa je veľmi málo, ak sa povie, že my chceme a my mienime a my veríme, my musíme definovať, my musíme optimalizovať a tak ďalej. To je príliš málo za dva roky odo dňa, skoro za dva roky odo dňa ste pri vláde a to uznesenie smerovalo hlavne do budúcnosti, a nie do minulosti.

    Konštatovanie, že súčasné Cargo, a. s., štátna akciová spoločnosť je rovnocenným partnerom národným dopravcom, ako to bolo konštatované, tak to je pre mňa trochu málo. Ak Cargo je rovnocenným partnerom iným národným dopravcom v Slovenskej republike, to je príliš málo. To Cargo musí mať trocha vyššie ambície vzhľadom na to, čo má a že je štátne a že má vagóny a že má lokomotívy a že je to zlaté vajce slovenskej ekonomiky. Tak príliš málo, keď je len rovnocenným partnerom ostatným národným dopravcom.

    Dotknem sa jednej veci, a to mi nedá, že pri našom pláne pri privatizácii Carga bola zakomponovaná klauzula zníženie ceny prepravnej trasy. Toto tu bolo spomenuté asi dvakrát v príhovore pána ministra a ja mu iba zacitujem zo správy vlády, kde sa hovorí, že Cargo v súčasnej dobe uhrádza Železniciam Slovenskej republiky polovicu všetkých nákladov železničnej infraštruktúry. Slovenská republika má v rámci Európskej únie najvyššie sadzby za používanie železničnej infraštruktúry, preto je kritickým faktorom ďalšieho rozvoja a smerovania železničnej nákladnej prepravy a udržania jej konkurencieschopnosti voči susedným krajinám, zníženie spoplatňovania železničnej dopravnej cesty.

    V čom sa toto konštatovanie v správe vlády líši od toho, čo bolo uvedené v privatizačných transakčných dokumentoch. Tam kritizujete, že sme to chceli znížiť alebo, že si kupujúci dal podmienku znížiť prepravnú trasu na úroveň ceny v ostatných európskych krajinách. To kritizujete, a pritom do vlastnej správy dávate presne to isté, že cena dopravnej cesty je neúmerne drahá. Len na margo zopár poznámok k tomu vášmu vystúpeniu, pán minister.

    Ďalej by som chcel skonštatovať, že železničná doprava tak je popri, povedzme, zdravotníctve, alebo, povedzme, popri školstve jednou z najboľavejších úloh, ktoré má vláda pred sebou a s ktorou zatiaľ nepohla ani o milimeter dopredu.

    Treba si uvedomiť, že Železnice Slovenskej republiky ako vlastník koľají, Cargo ako vlastník nákladných vagónov a železničná spoločnosť ako vlastník osobných vagónov sú spojené nádoby. Železnice Slovenskej republiky zo získaných tržieb za dopravnú cestu od osobných prepravcov, od nákladných prepravcov pokrývajú časť svojich nákladov na zabezpečenie a údržbu železničnej infraštruktúry. Toto sú spojené nádoby. Čím viac tovaru prepraví slovenské Cargo po slovenských koľajniciach, čím viac ton tovaru prepravia iné Cargá po slovenských koľajniciach, tým lepšie pre štátne Železnice Slovenskej republiky. A, naopak, čím menej tovaru po slovenských koľajniciach, tým horšie pre Železnice Slovenskej republiky, a tým viac výdavkov zo štátneho rozpočtu, teda z peňazí daňových poplatníkov, teda z peňazí občanov do Železníc Slovenskej republiky na údržbu a modernizáciu železničnej infraštruktúry.

    Lebo treba si uvedomiť, že bezpečnosť a kvalita slovenských koľají a železničnej infraštruktúry musí byť zabezpečená rovnako, či prejde jeden vlak za deň, alebo prejde sto vlakov za deň, či sa prepraví jedna tona tovaru za deň, alebo sto ton tovaru za deň. Tá bezpečnosť a kvalita slovenských koľají musí byť stále na rovnakej úrovni. A toto platí, či tu vládne pravica, alebo ľavica, úplne jedno, kto tu vládne, toto platí.

    Preto každé ideologické vstúpenie, každé ideologické zadanie je škodlivé pre všetkých. Je škodlivé tak pre zamestnancov všetkých troch železničných spoločností a je škodlivé aj pre všetkých občanov a daňových poplatníkov Slovenskej republiky.

    Mne v tejto správe chýba to podstatné, a to je to, že ako sa chce štát, teda vláda vysporiadať s Cargom? Čo s ním zamýšľa do budúcnosti? Bude samostatné Cargo slovenské, ako pred voľbami vyhlasoval súčasný predseda vlády Robert Fico, alebo ho niekomu ponúkneme, alebo čo s ním urobíme? Tam bolo smerované uznesenie Národnej rady. Čo urobíme s Cargom? Aký plán má vláda s Cargom, železničným nákladným prepravcom Slovenskej republiky?

    Toto zaujíma viac ako desaťtisíc zamestnancov Carga a toto zaujíma aj všetkých daňových poplatníkov, všetkých občanov Slovenskej republiky v súvislosti s platením Železníc Slovenskej republiky, ktoré dotuje štát. Lebo čím menej vagónov, čím menej ton na slovenských koľajniciach, tým viac bude zaťažený občan na zabezpečení štátnych koľají a štátnej infraštruktúry. A čím viac peňazí pôjde do koľají, tým menej peňazí pôjde do zdravotníctva, do školstva, do sociálnej sféry, tým menej peňazí pôjde na vedu, výskum, na školstvo, tým menej peňazí pôjde do rozumu, ktorý by nás mal v budúcnosti čím ďalej, tým viac živiť.

    Aký bol stav v roku 2005 a začiatkom roku 2006 v slovenskom Cargu? Všetci vedeli, že samostatné Cargo, samostatné slovenské Cargo po liberalizácii koľají v Európe nemá šancu uspieť v konkurenčnom prostredí s väčšími európskymi prepravcami. Potrebovali sme na slovenské koľajnice dostať čo najviac ton nielen zo Slovenska, ale potrebovali sme dostať na slovenské koľajnice čo najviac ton zo zahraničia, aby slovenské koľajnice boli využívané čo najviac na medzinárodnú prepravu tovaru. Na prepravu tovaru smer východ – západ a naopak, ale aj na prepravu sever – juh a naopak juh – sever. A k tomu smerovali aj naše kroky a hľadali sme cez medzinárodný tender najvhodnejšieho partnera k slovenskému Cargu, ktorý by zabezpečil aj modernizáciu, aj optimalizáciu slovenského Carga, aj by dokázal presmerovať na slovenské koľajnice čo najviac tovaru. K tomuto smerovali našej kroky.

    Uvedomovali sme si zodpovednosť za viac ako desaťtisíc ľudí, ktorí sú zamestnaní dnes v Cargu, vedeli sme, že Európa sa v nákladnej doprave bude spájať. Chápali to v tom čase dokonca aj odbory, že je potrebné pre zamestnanosť urobiť kroky k medzinárodnému posilneniu Carga. Chápali to všetci, iba opozičný SMER na čele so súčasným premiérom to akože nechápal. Vedeli sme, že samostatné slovenské Cargo bude mať problémy s konkurencieschopnosťou a v tejto správe to aj uvádzate. Len vtedy opozičný SMER a jeho líder Robert Fico tvrdil úplne niečo iné, že Cargo je zlaté vajce a my zlí pravičiari ho chceme predať. Zlaté vajce si rozumná vláda predsa nepredá. A tak privatizáciu Carga po nástupe do vlády zastavil, zrušil s tým, že zlaté vajce, teda Cargo bude znášať ľudom zamestnanie a štátnemu rozpočtu, teda občanom peniaze. Lenže až po roku akože zbadal, že Cargo nie je žiadne zlaté vajce, že Cargo neznáša žiadne zlaté vajcia, ale, naopak, Cargo pýta peniaze. V tej správe sa tu o tom píše. Štát má zaplatiť kus dopravnej cesty, teda aby neplatilo taký poplatok za trasu Cargo. To značí, že to, čo malo znášať zlaté vajce do štátneho rozpočtu, pýta peniaze zo štátneho rozpočtu. To hovoríte aj vo vašej správe. Až po roku akoby zistil, že ak sa niečo nepodnikne smerom k medzinárodnému posilneniu Carga, rozumej privatizácii, tak Cargo môže živoriť.

    Panika nastala koncom roka 2007 po viac ako ročnom vládnutí tejto vlády, nastala po rozbehu privatizácie maďarského železničného prepravcu. O tej privatizácii tu bolo niečo povedané.

    Socialistický alebo áno, socialistický maďarský premiér je v tomto zorientovaný a pre záchranu svojho maďarského Carga, svojich maďarských koľají Cargo sprivatizoval.

    Rakúske železnice začiatkom roka informovali, že dokončili akvizíciu maďarskej nákladnej železničnej dopravy a kúpili ju za 400 mil. eur, čo je zhruba nejakých 13, 14, 12 podľa kurzu miliárd korún. Rakúšania kúpili maďarské Cargo.

    Slovensku tí istí Rakúšania tiež núkali za slovenské Cargo nejako 13 alebo 14 miliárd korún. Po privatizácii maďarského Carga sa vytvára nové usporiadanie železničného prepravného trhu v strednej Európe a prichádza k prerozdelenie prepravných tokov smerovaných predovšetkým na perspektívne trhy Rumunska, Bulharska, Turecka, Chorvátska a Slovinska. Toľko sa hovorí vo vašej správe.

    A ja hovorím, že je to teda výborná správa pre slovenské Cargo, že privatizáciou maďarského Carga sa vytvára úplne iná situácia usporiadania železničného trhu v strednej Európe, prichádza k prerozdeleniu, avšak ťažko by sme hľadali, že by na tomto prerozdelení nejako profitovalo slovenské Cargo. Práve naopak. Slovenské Cargo stráca.

    Rakúsko-maďarské Cargo sa dostalo v nákladnej doprave do prvej ligy. V Európe sa dostalo maďarské Cargo, ktoré prezentoval pán minister ako horšie Cargo ako slovenské, maďarské Cargo sa dostalo do prvej ligy. A ja vravím, že nebyť „blbého“, doslovne „blbého“ politicko-ideologického rozhodnutia súčasného premiéra, mohli sme v tejto prvej lige byť my Slováci, a nie Maďari. Zatiaľ čo slabí Maďari sú v prvej lige, silní Slováci sa za prvou ligou môžu len tak obzerať.

    Ďalšia panika vo vláde nastala po preniknutí úvah o ďalšom pokuse privatizovať poľské Cargo. A keď sa objavil v médiách výrok ruského ministra dopravy, že ruské železnice môžu spolu s Deutscheban podať ponuku na kúpu poľskej firmy, že by to mohli byť ruské železnice s nemeckými, ktoré by si kúpili poľské Cargo, nečudujem sa, že nastala riadna panika. Ešte väčšia.

    Smer východ – západ severne od nás by tak pokrýval nemecko-rusko-poľská firma, smer východ – západ južne od nás už dnes pokrýva maďarsko-rakúska firma a prednosť budú dostávať teda po týchto úpravách v Európe koľajnice cez Rakúsko, Maďarsko a Poľsko. A čo slovenská spoločnosť Cargo a čo Železnice Slovenskej republiky ako vlastník koľají a infraštruktúry?

    Pri hodnotení Carga sa opäť očakávajú pri výsledkoch hospodárenia za minulý rok červené čísla, a tak aj po týchto informáciách sa vláda Roberta Fica rozhodla zahrať hru s alternatívami. Hru. Žiadne riešenie, žiadny návrh, žiadne analýzy, žiadne výhody, nevýhody, ideme, nejdeme, ale obyčajnú hru. Opäť mediálnu hru. A prvá hra alebo prvá alternatíva bolo vybudovanie širokorozchodnej z Čiernej nad Tisou do Bratislavy a neskôr až do Viedne.

    Nikto síce nevie, ako by to pomohlo Cargu a už vôbec nie, ako by to pomohlo slovenským železniciam, ktoré sú dnes vyťažené len asi na jednu tretinu. Ja to považujem za také marketingové mediálne posolstvo ľuďom, že sa aspoň niečo robí. Že je zlé, to je vedľajšie z pohľadu SMER-u. Že to je zlé pre železnice, že to je zlé pre Cargo, to je úplne vedľajšie, lebo úplne normálna logika, úplne normálna logika, na to človek nemusí byť žiaden geroj, je, že pri tretinovom vyťažení vlastných koľajníc, vlastných železníc sa maximálne snažím na tieto železnice, na tieto koľajnice dostať čo najviac, a keď mi vlastné koľajnice nestíhajú a nestačia, tak potom uvažujem o niečom inom, ako prepraviť tovary. Ale pri tretinovom využití vlastných železníc ponúknuť budovať ďalšiu železnicu z Čiernej nad Tisou do Bratislavy patrí tak do humoristickej relácie, a nie vláde Slovenskej republiky. Alebo o to, ak ste dobre sledovali návštevu predsedu vlády v Moskve u prezidenta Putina, jeden z najmedializovanejších výsledkov návštevy predsedu vlády v Moskve.

    Iní šéfovia vlád, keď chodia do Moskvy a stretnú sa s prezidentom Putinom, pri návšteve vždy vybavili alebo vybavia a dohodnú niečo. Rakúšania vybavili, dohodli, že budú centrom distribúcie aj ruského plynu. Rozbočka v Baumgartene. Budú veľkým, veľkou križovatkou pre veľkú časť Európy aj ruského plynu. Maďari, tí dohodli, že budú brať plyn z Uzbekistanu, čím nabúrali plynovod Nabuko a pomohli tým Rusom, len my sme nedohodli v Moskve ani len cenu plynu, ale dohodli sme ako jediní širokorozchodnú.

    O projekte širokorozchodnej sa však už dnes v tejto správe nehovorí nič. Akoby neexistovali ani debaty, ani projekty realizovateľnosti, ani stretnutia s Ukrajinou, Ruskom a neviem s kým o budovaní širokorozchodnej. Skončí sa to tak, že štát zaplatí nejaké štúdie realizovateľnosti, nejaké desiatky miliónov korún, možno viac vopred určeným firmám a tieto štúdie realizovateľnosti potvrdia to, čo zdravý rozum potvrdí aj za korunu, že budovať širokorozchodnú z Čiernej nad Tisou do Bratislavy je totálny nezmysel. No, strčíme to do šuplíka, niekomu vyplatíme desať, dvadsať, päťdesiat, sto miliónov korún. Asi takto dopadne štúdia realizovateľnosti širokorozchodnej z Čiernej nad Tisou do Bratislavy. A čo potom bude, kebyže sa to realizuje, so súčasnými slovenskými železnicami, o tom niet pochýb.

    A tak je problém, ako to urobiť, ako to slovenské Cargo s niečím spojiť, ako to Cargo predať, alebo ako to Cargo zachrániť, keď jednou z hlavných predvolebných agend Roberta Fica a SMER-u bola neprivatizácia. Neprivatizácia, teda aj neprivatizácia Carga. Ako to dnes ľuďom vysvetliť, ako to vysvetliť zamestnancom Carga, že asi inej cesty, ako to Cargo predať, alebo ho s niekým sfúzovať, asi inej cesty pre slovenské Cargo niet.

    Vedeli sme to už v roku 2005, vedeli to aj zamestnanci, vedeli to aj odborári v Cargu, ale podľahli sľubom dobrej ľavice a dnes zisťujú, že boli podvedení. Ako to urobiť dnes tak, aby to nevyznelo, že pred voľbami bol štát ideálny vlastník a nikoho nepotreboval a po voľbách tomu už tak nie je. Ako to vysvetliť ľuďom? A tak ako pri bratislavskom letisku sa predseda vlády pokúša o prepojenie Schwechatu a Bratislavy pod zámienkou akéhosi spoločného podniku, tak aj pri Cargu sa pokúša o akési spojenie slovenského a českého Carga. A tak po širokorozchodnej prichádza druhá alternatíva hovoriaca o vytvorení spoločného podniku s českým národným železničným dopravcom.

    Tomuto, zdá sa, kľúčovému projektu slovenského Carga sa v správe venuje vláda len na šiestich riadkoch, a to len toľko, že uvažuje, že o spojení o takomto projekte a konštatuje to, že české Cargo prepraví asi deväťdesiat miliónov ton tovaru ročne. Všetko. Všetko o tomto variante, o tomto jedinom návrhu, čo so slovenským Cargom sa v tejto správe uvádza.

    Politický problém je však v tom, že po spojení by sa československé Cargo predávalo, teda privatizovalo ako celok. Tak to medializovala česká strana. Spojí sa to, vytvorí sa nejaký spoločný podnik, nejaký holding, akciovka a potom sa to predá, teda sprivatizuje. Lebo debatovať sa dá aj o tom, že zlúčení nákladní železniční dopravcovia budú ako celok takým väčším sústom a takým chutnejším kúskom pre nemecký Deutscheban v prípadnej privatizácii tohto česko-slovenského Carga. Teda privatizácii aj slovenskej časti tohto česko-slovenského Carga.

    Vzniká teda obava, a úplne oprávnená obava predsedu vlády, ktorý bol proti privatizácii Carga v čase, keď malo cenu, že nielenže ho sprivatizuje, že sa slovenské Cargo sprivatizuje za jeho vlády, za vlády Roberta Fica, ale ešte dostaneme zaň menej peňazí, ako sme mali dostať v roku 2006. Toto je politický problém. Toto je politický problém, nie ekonomický, nie technický. Lebo vtedy, keď maďarský kolega socialista o privatizácii svojho Carga neuvažoval, vtedy, keď o privatizácii poľského Carga nebola ani zmienka, a vtedy, keď bolo o slovenské Cargo záujem, teda malo svoju cenu, tak Robert Fico jeho predaj zastavil a ešte si na tomto predaji urobil predvolebnú kampaň.

    Dnes je slovenské Cargo v úzkych a tomu bude zodpovedať aj jeho cena alebo podmienky vyjednávania napríklad pri spájaní s českým Cargom. No, to si tí Česi na vás zgustnú. To si tí Česi pri vyjednávaní na vás zgustnú. Hádajte, kde bude mať spojená firma sídlo, aký bude majetkový podiel, alebo aký bude výkon akcionárskych práv, alebo ako sa bude deliť zisk a takéto veci.

    No, ako toto všetko vysvetliť občanom, ktorým predseda vlády pred voľbami sľuboval len štátne prosperujúce Cargo, štátnu spoločnosť, ktorá bude znášať zlaté vajcia, ako tieto kotrmelce vysvetliť ľuďom, to je trošku problém. A očakávam, že opäť bude vinná len a len Dzurindova vláda, tak ako tu bolo prezentované, trištvrte tvojho príhovoru, pán minister, bolo o tom, aká bola nevýhodná naša privatizácia. Štvrtina bola všeobecná, ale nič o tom, čo chcete s tým urobiť vy.

    Tak znova aj táto debata zo strany vládnej koalície pravdepodobne alebo s istotou bude vedená, ako si ju načal ty, pán minister, o minulosti, čo všetko zle urobila Dzurindova vláda, lebo aj ty si, pán minister, v médiách povedal, že si uvedomuješ, že Európa sa v nákladnej doprave spája, že slovenský samostatný satelit by mohol mať v budúcnosti problém s konkurencieschopnosťou. Zacitoval som ťa, teraz nepoviem denník alebo týždenník, kde si to uviedol, ale verím, že si to takto povedal.

    Slovenský samostatný satelit by mohol mať v budúcnosti problém s konkurencieschopnosťou. V roku 2005, začiatkom roka 2006 samostatný slovenský subjekt, samostatné slovenské Cargo bolo zlaté vajce, ktoré netreba predať, ktoré bude prinášať peniaze, ale v roku 2008 zrazu samostatné slovenské Cargo pod vaším štátnym vedením môže mať v budúcnosti problém s konkurencieschopnosťou. A tu je riziko. A riziko tu je ešte jedno. Že čo, ak váhanie predsedu vlády o vytvorení spoločného česko-slovenského Carga, váhanie áno, nie, výhody, nevýhody a potom, samozrejme, jeho následného predaja popoženie Čechov a české Cargo do spojenia sa s iným prepravcom. Ja neviem s Nemcami, s Rakúšanmi alebo s Poliakmi.

    Tak pokojne váhajte ešte aspoň pol roka, trištvrte roka a potom uvidíte, že slovenské Cargo vám zostane tak na ocot. Som zvedavý, ako to potom odkomunikujete, ale verím, že vaši mediálni radcovia a ideológovia niečo na ľudí vymyslia. Lebo zhodneme sa na tom, že slovenský železničný dopravca, ktorý je v strate, nutne potrebuje výkony, nutne potrebuje tony tovaru. Ale kde ich vziať? A hrozba, že príde aj o to, čo dnes prepravuje, je po spojení dopravcov v Európe ešte väčšia. Riziko, že Cargo nebude mať ani taký biznis, ako má dnes po liberalizácii koľají a po fúzii silných európskych dopravcov hrozí, že to Cargo ozaj zostane len na ocot.

    V tejto správe vlády sa hovorí, citujem: „Stratégiou Carga je realizovať dopravu nákladných vlakov najmä v rámci územia Slovenskej republiky.“ To je zo správy vlády. Teda uzatvoriť slovenské Cargo len v rámci hraníc Slovenskej republiky? Teda urobiť z Carga len v rámci Európy len regionálneho prepravcu? Toto je cieľom vlády Slovenskej republiky urobiť zo slovenského Carga? Prečítam ešte raz. To je zo správy. „Stratégiou Carga je realizovať dopravu nákladných vlakov najmä v rámci územia Slovenskej republiky.“ Tak ale potom sa pýtam načo nejaký spoločný podnik s Čechmi? Načo?

    Ďalej sa v správe píše, že „kľúčovým faktorom pre rozvoj nákladnej železničnej dopravy v Slovenskej republike, ale aj samotného Carga je zníženie nákladov na dopravnú cestu. Ak sa znížia nákladu na dopravnú cestu“, to sa píše v správe, „je slovenské Cargo schopné existovať na liberalizovanom stredoeurópskom trhu aj bez vstupu strategického investora“. Tak ale potom načo sú tie „tanečky“ okolo českého Carga? Aj tieto dve vety, ktoré nasledujú takmer za sebou v tej správe, si úplne odporujú. Viem, že technikom a ekonómom sa nedá vždy splniť politická, nejaká ideologická objednávka. To je nerealizovateľné, lebo matematika nepustí. A politická objednávka predsedu vlády bola neprivatizovať Cargo. A táto politická objednávka neprivatizovať Cargo začína dnes prinášať svoje prvé výsledky, a to sme iba na začiatku.

    Robia sa prvé nepopulárne kroky, rušia sa opravárenské depá, prvé končia alebo už skončilo teda v Prešove, jeho činnosť sa presúva do Košíc a Humenného. A čo bude s ďalšími depami? Budú, myslím, že Cargo ich vlastní 35, ak som sa dobre dočítal. Čo s týmito ďalšími depami? Je ich tuším 35. Čo bude so zamestnancami tých dep? Budú sa tieto depá len rušiť, alebo sa budú predávať, a ak sa budú predávať, tak komu sa budú predávať? A predaj štátnych dep do zlých súkromných rúk, toto vám SMER-u vôbec nevadí? Veď to je obyčajná privatizácia. Veď to je obyčajná privatizácia. Toto vám nevadí?

    Popri depách patriacich Cargu však fungujú na Slovensku tri privátne železničné opravovne a strojárne – ŽOS-ka v Trnave, ktorá sa špecializuje na nákladné vagóny, potom ŽOS-ky vo Vrútkach a vo Zvolene. Tieto budú nasledovať za týmito depami? Kto im dá zákazky? Slabé regionálne Cargo? Kto im dá zákazky? Maďari to vyriešili tak, že do obchodnej transakcie s Rakúšanmi patril aj výrobca železničných vagónov v Miškolci, a tak si maďarský výrobca nákladných vagónov prilepšil, že k 13-tisíc svojim maďarským nákladným vagónom po privatizácii pribudlo ďalších 19-tisíc rakúskych, a tak v podstate zabezpečil aj rozvoj, aj náplň práce pre svojho výrobcu a opravcu nákladných železničných vagónov.

    Bude nasledovať po týchto krokovh alebo po týchto nekrokoch vlády prepúšťanie ľudí nielen v slovenskom Cargu, ale bude nasledovať aj prepúšťanie ľudí v štátnych Železniciach Slovenskej republiky? Kto sa bude skladať na prevádzku koľají, na ich zabezpečenie, výpadkom nákladnej železničnej dopravy, výpadkom Carga, výpadkom ton tovaru medzinárodnej prepravy zo slovenských koľají. Kto sa bude starať o tú prevádzku? No, samozrejme, občania, samozrejme, štát, ktorý, o čo menej tovaru pôjde po koľajniciach, o to viac bude musieť doplácať Železniciam Slovenskej republiky ako vlastníkovi koľají.

    Ja mám dojem, že táto správa sa dá troška zhodnotiť, alebo treba ju čítať len z pohľadu takého vnútorného pohľadu Carga. Čo správa neobsahuje, to je postup vlády pri zabezpečovaní budúceho rozvoja. Toto správa neobsahuje. Teda, povedal by som, že pridaná hodnota ministerstva alebo vlády k tejto správe Carga je nulová. Pridaná hodnota vlády v tejto správe je nulová.

    Spracovateľ tejto správy sa síce snažil decentne naznačiť úlohu ministerstva v tejto správe, ale neuspel. Naznačil veľmi jemne, že je úlohou ministerstva vytvoriť rámec pre rozvoj železničnej nákladnej dopravy. Že je úlohou ministerstva, teda vlády vytvoriť rámec pre rozvoj železničnej nákladnej dopravy. Ten rámec nie je, v správe sa nič neobjavuje. Naznačené v správe je aj dosť jasne, že je úlohou ministerstva, teda vlády definovať smerovanie Carga v rámci globálne a liberalizovaného stredoeurópskeho trhu. Ale ani toto v správe nie je. Upozornenie pravdepodobne Carga, ktoré túto správu robilo, také upozornenie, že potiaľto sú moje hranice ako Carga, ale toto je už vecou vlády a vecou ministerstva a jemne požiadal a poprosil aj v tejto správe, aby vláda tieto hranice a ďalšie smerovanie Carga, či ho predať, či ho sfúzovať, či čo s ním urobiť, že by mala, lebo to je politické rozhodnutie, vláda naznačiť, ale vláda to ani v tejto správe napriek tomu, že to mala byť správa o budúcom, nemám tu presný názov, smerovaní Carga, táto správa nie je o budúcom smerovaní, táto správa je o minulosti Carga a ešte aj nepresná.

    A tak celá naša debata dnešná a zajtrajšia, debata zo strany vládnej koalície, debata zo strany SMER-u o krokoch vlády v budúcnosti bude hlavne o krokoch našich vlád, o krokoch našej vlády. Určite ponúknete výpočet podľa vás zlých rozhodnutí našej vlády, budete kritizovať kroky Dzurindovej vlády, budete kritizovať tieto kroky napriek tomu, že dnes z krokov Dzurindovej vlády naplno žijete. Nato, aby ste ponúkli niečo originálne, niečo vaše, niečo, s čím sa môžete prezentovať, niečo, čo pomôže Cargu, nato nemáte. Máte nato vládna koalícia, hlavne vládny SMER, máte nato, ako rozdávať z toho, čo ste nezasiali, ako rozdávať z toho, čo ste našli a ako si na tomto rozdávaní ešte budovať svoj vlastný politický imidž. Na toto ozaj máte. Potom máte nato, aby ste zaväzovali budúce generácie a deti našich detí splácaním vašich dnešných štátnych megaprojektov, či ide o PPP projekty na diaľniciach, alebo o veľké projekty v energetike.

    Ja si kladiem takú otázku. Nezdáva sa vám to po takmer dvoch rokoch vládnutia trocha málo? Pýtam sa, že dokedy chcete z toho žiť, z tohto nagazdovaného nie vami. Dokedy chcete z tohto žiť? Dokedy sa chcete viezť na robote iného? Kedy dáte nejakú pridanú hodnotu našim rokom vládnutia? To nič neviete iné, ako len rozdávať? Veď to je úplne jednoduché. To vie každý. Ale nahospodáriť, to už nevie každý. A keď sa minú zásoby, keď miniete nagazdované inými, čo budete potom robiť? Čo, keď sa minú zásoby, plné sýpky, ktoré ste zdedili? Čo budete potom robiť? Kam to Slovensko potom bude smerovať? K uťahovaniu opaskov? Opäť? Aby nás iní predbehli znova? A znova budú bilbordy po Slovensku do Európskej únie áno, ale nie s holými zadkami? A dnes veľká reklama na takmer 400 mld. korún, ktoré vďaka tomu, že sme v Európskej únii. Nie vďaka tým vašim bilbordom sme v Európskej únii. Aj týchto 400 mld. korún idete rozdávať? Keď sa minú zásoby, keď sa minie nagazdované, neviete, čo budete robiť ďalej. Neviete to preto, lebo podľa ministerky Tomanovej nemáte krištáľovú guľu. A ja dodávam, že nemáte ani Arabelin prsteň, ale tvárite sa, ako by ste ho mali. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne predsedovi poslaneckého klubu SDKÚ – DS za jeho vystúpenie v rozprave za poslanecký klub. S faktickou poznámkou sa prihlásil na jeho vystúpenie pán poslanec Pavol Prokopovič. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som sa chcel pristaviť pri tej časti vystúpenia pána Janiša, kde hovoril o nejakom úmysle alebo zámere vlády Slovenskej republiky stavať širokorozchodnú trať až na hranice s Rakúskom. To, že je to totálny nezmysel, pán Janiš už povedal, ale ja by som chcel dať do pozornosti ešte jednu vec, ktorá je veľmi dôležitá práve pri vôbec uvažovaní o takom niečom.

    Nemajte nás za naivných, keď sme boli my pri vláde, že tiež nepadli takéto návrhy zo strany Ruskej federácie, boli sme tam ako partneri, zo strany Ukrajincov, ale páni, Čierna nad Tisou je vyťažená na 56 %. A my nemáme vyťaženú našu prekládkovú stanicu a uvažujeme vôbec stavať širokorozchodnú ďalej? Toto je vlastizrada a nie veci špekulovanie, či sme predali za vysokú cenu, či za nižšiu cenu, či sme mohli dostať viac. No, radšej sme to nepredali a nedostali sme nič, no a budeme platiť. A podobne by to bolo aj s tou širokorozchodnou. Nebuďme naivní, že nám to niekto zaplatí. Zaplatíme to sami. My všetci daňoví poplatníci. Alebo je celkom možné, ako hovoril pán kolega Janiš, že sa urobí projekt, projekty sú zhruba dve, tri percentá momentálne z hodnoty celého diela, čiže bude to o nejakých stámiliónoch korún, ktorú možno dostane projektová firma, ktorej majiteľ je členom predstavenstva. Však tak sa to robí, nie? Máme tu médiá opäť, ďalší konkrétny príklad. Takže myslím si, že celý ten virvar okolo širokorozchodnej sleduje tento jediný cieľ, lebo to nemá ináč absolútne, ale absolútne žiadnu logiku. Ďakujem.

  • S reakciou na faktickú poznámku predrečníka chce vystúpiť pán poslanec Janiš. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja doplním alebo zareagujem na kolegu Prokopoviča v jednom, že keďže aj moja rozprava, aj pán minister rozprával o minulosti a povedal jeden taký zaujímavý výrok. Cena Carga je vyššia ako cena, ktorú by sme za Cargo dostali pri predaji. Cena Carga je vyššia ako cena, ktorú by sme za Cargo dostali pri predaji. A koľko je tá cena Carga? Tridsať miliárd? Päťdesiat? Ja si myslím, že cena je taká, akú pri predaji dostaneme.

    Môžete si namýšľať, že máte zlaté vajce. Ja som to povedal. Nemáte žiadne zlaté vajce. To Cargo nebolo, no a teraz už vôbec nebude. Lebo v podstate vám zostávajú tri možnosti. Tri možnosti. Alebo to Cargo predať, ak sa nájde kupec, alebo to Cargo predať, alebo sa vtierať Čechom, alebo ho nechať živoriť. Tri možnosti. Viac nemáte. Ak ho chcete predať, tak je to privatizácia, ktorú vy nepripúšťate. Tak ho nepredáte. Ak sa chcete vtierať Čechom, tak sa vtierajte, ale je to tiež privatizácia. No tak čo? Necháte ho živoriť, nech skrachuje? No, teda to je krásna vyhliadka pre viac ako 10-tisíc zamestnancov Carga, krásna vyhliadka pre Železnice Slovenskej republiky. Kto bude platiť zabezpečovanie a infraštruktúru koľají, ak nie Cargo, ktoré sa dnes podieľa 50 % na týchto nákladoch? Zlikvidujte Cargo, nechajte ho živoriť a tieto peniaze preberú všetci daňoví poplatníci. A o to menej bude v zdravotníctve, školstve. Výborne.

  • Ďakujem. Pretože je deväť sekúnd do začiatku 19.00 hodiny a do skončenia schôdze, prerušujem rozpravu k tomuto bodu. Budeme pokračovať zajtra ráno o 9.00 hodine, pričom v súlade so schváleným programom bude ráno bod doplnenie výborov a potom bude pokračovať rokovanie v prerušenej rozprave o správe o Cargu.

    Prajem všetkým príjemnú dobrú noc a dovidenia zajtra ráno.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.