• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň prerušenej 2. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadal pán poslanec Tibor Bastrnák.

    Pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že včera do 12.00 hodiny poslanci nepoložili žiadnu otázku na predsedu vlády ani na žiadneho z členov vlády, z tohto dôvodu hodina otázok dnes nebude.

    Teraz už budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

    Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery.

    Ako ďalší písomne prihlásený je pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči, pán poslanec.

    Zároveň chcem požiadať členov vlády aj pána predsedu, ak sa nachádzajú v priestoroch Národnej rady, aby zaujali svoje miesto. Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni ministri, ctené kolegyne poslankyne a kolegovia poslanci, najprv s jednou poznámkou k včerajšku. Pán premiér povedal, že jeho manželka, ktorá je na funkčnom mieste profesora, má so všetkým plat 27-tisíc. Dúfam, že nespôsobím rodinné problémy, to by som nerád, ale priemerný plat vlani na Univerzite Komenského bol 35-tisíc, na Slovenskej technickej univerzite 42-tisíc, keď hovoríme o platoch profesorov. A keď spomínal milionársku daň, tak tá sa nedotkne len všetkých rektorov, ktorí majú vyšší plat ako minister školstva, ale aj väčšiny dekanov a mnohých profesorov, ktorých je na Slovensku mimochodom vyše tisíc. A myslím si, že dokonca aj niektorých riaditeľov stredných škôl.

    Pred štyrmi rokmi, keď po ľavicovom ministrovi Milanovi Ftáčnikovi nastupovala pravicová vláda, na rezorte školstva sme vedeli, že musíme urobiť poriadok prakticky vo všetkom – vo financovaní škôl, v kompetenciách, v platoch učiteľov, že namiesto rozprávania o novej maturite či monitorovaní deviatakov musíme konečne tieto procesy naštartovať, aby bolo porovnávanie výsledkov vzdelávania spravodlivé a aby sme mohli bojovať s korupciou.

    Mali sme nápady, plány, vízie. Vedeli sme, že mnohé budú nepopulárne, ako napríklad čiastočné spolufinancovanie vysokých škôl zo strany študentov, ale nebáli sme sa pokúšať ich presadiť, pretože sú prospešné. Tak sa nám podarilo naštartovať efektívne normatívne financovanie našich škôl, presunúť mnohé kompetencie a financie do rúk samospráv či riaditeľov, kompletne vybaviť naše školy počítačmi a internetom, zaškoliť na týchto nových technológiách prakticky všetkých učiteľov. Mnohé školy sme zrekonštruovali, postavili nové telocvične a výrazne sme zvýšili platy učiteľov. Spopularizovali sme mimoškolské aktivity, najmä programom otvorená škola. Ale všetkými týmito krokmi sme sledovali to najdôležitejšie – chceli sme konečne prelomiť obrovský múr, preklenúť obrovskú priepasť, ktorá na Slovensku vyše 40 rokov existovala medzi školou, učiteľmi na jednej strane a rodičmi a deťmi na druhej strane. Školy sme vďaka našim reformám nielen priblížili občanom, ale dali sme ich rodičom, deťom a celým miestnym komunitám k dispozícii. Vďaka reformám sa prakticky celá spoločnosť stáva dobrým partnerom škôl.

    V programovom vyhlásení vášho vládneho zoskupenia nielenže chýba akákoľvek vízia, ale hoc´ i len maličký nápad. Vo vašom programe chýba akákoľvek zmienka o vzťahu medzi rodičmi, deťmi a ich učiteľmi, medzi pedagógmi vysokých škôl a študentmi. Slovo rodičia sa v oblasti školstva v programe ani nenachádza. Rodičia a deti znova stoja na opačnej strane ako vami riadene školstvo.

    Pán premiér, vy ste vo svojom vystúpení konštatovali, že sa vzdelávanie a výchova budú rozvíjať v duchu moderných európskych a svetových trendov. Je tragické, že na začiatku 3. tisícročia s tým vaše programové vyhlásenie nemá nič spoločné, pretože spolupráca školy a rodiča absolútne absentuje.

    Predložený vládny program mi pripomenul v oblasti školstva staré porekadlo: „Kde nič nie je, ani smrť neberie.“ Chýbajú myšlienky, nápady, reálne predstavy. Neviem, za čo vás budú voliči brať o štyri roky na zodpovednosť, ale možno išlo práve o to, aby ste sa nemali z čoho zodpovedať. Je smutné, že miesto modernizovania vzdelávacieho systému a dolaďovania fungujúcich reforiem, vďaka ktorým sa naše základné, stredné a vysoké školy naučili dobre hospodáriť, idete tieto zabehnuté modely financovania búrať a klamlivými údajmi o financovaní zavádzať učiteľov aj celú verejnosť.

    A rovnako sa nová vláda zachovala aj v tom najdôležitejšom bode. Program v oblasti školstva je síce s množstvom neurčitých fráz rozpracovaný na šiestich stranách, ale zásadnej priorite priorít reformy vzdelávania – novému modelu vyučovania venujete dohromady jeden a pol vety. Vzhľadom na to, že ste ako opozícia uplynulé 4 roky sústredili paľbu svojej kritiky práve na obsahovú reformu, je to podľa mňa naozaj žalostne málo.

    Ako sa bude u nás vzdelávať? Budú mať rodičia možnosť výberu z pestrej ponuky vzdelávacích programov? Budú mať školy a študenti priestor na tvorivosť? A bude pokračovať a rozvíjať sa systém objektívneho a spravodlivého hodnotenia výsledkov maturity a monitoru deviatakov, ktoré sú podkladom pre zrušenie neraz neobjektívneho a stresujúceho postupu pri prijímaní na stredné a vysoké školy? Ako naložíte s projektmi na reformu vzdelávania, na ktorých už niekoľko rokov pracujú odborníci na vysokých školách, v Štátnom pedagogickom ústave, mimovládnych združeniach a ďalších odborných inštitúciách? Čo urobíte s projektmi, ktoré si v rámci reformy vzdelávania začnú realizovať samotné školy, keďže sme im na to dali z eurofondov 470 mil. korún? O tom, ako chcete zabezpečiť, aby každý absolvent ovládal aspoň 2 cudzie jazyky, nie je vo vašom programe ani zmienka.

    Jednu z najväčších predvolebných aj povolebných diskusií v oblasti školstva, vedy, mládeže a športu v prípade terajších vládnych strán tvorili sľuby o razantnom zvýšení peňazí do týchto oblastí. Ešte pred týždňom nás médiá informovali, že do školstva, vedy a športu pôjdu doslova desiatky miliárd navyše. Podľa pôvodne avizovaných sľubov chcel dať nový pán minister do regionálneho školstva 5 % z hrubého domáceho produktu, lebo je to priemer Európskej únie. Tak to sľuboval aj SMER pred voľbami. Vysoké školy mali dostať 1,2 % z HDP plus zhruba pol miliardy na sociálne štipendiá. Veda 0,8 %, čo by bolo o 7 mld. viac a 2,5 mld. by mal dostať šport. V súčasnosti dostáva rezort školstva takmer 50 mld. korún. Podľa prepočtov, ktoré som si urobil na základe vami avizovaných zvýšení, by sa už na budúci rok mal rozpočet rezortu školstva zvýšiť o viac ako 38 mld. korún, teda na 88 mld. a v roku 2010 na konci volebného obdobia by školstvo dostávalo o 60 mld. viac ako teraz, teda 110 mld. korún.

    No, priznám sa, bol by som veľmi rád. Božechráň, aby našim deťom, učiteľom, vedcom a športovcom niekto tieto peniaze nedoprial. Lenže realita je napokon úplne iná. Kým nové vedenie rezortu ohlásilo pred pár dňami spomínané veľkolepé plány, na ministerstve financií si ich radšej dobre prepočítali, takže v programovom vyhlásení vlády je to napokon všetko inak. Vo svojom programe sa totižto zaväzujete, že na školstvo síce dáte 5 %, ale vrátane všetkého – vedy, techniky, športu a mládeže. Dámy a páni, ale veď naše školstvo, veda, mládež a šport dostávajú túto sumu skoro už dnes. Tak čo nám to vlastne sľubujete?

    Pán podpredseda vlády Čaplovič, dúfam, že sa pamätáte, že ste 4 roky sústredene bili vládu za to, že do školstva dáva málo, a dožadovali ste sa priemeru Európskej únie 5 % z HDP len do regionálneho školstva. Ste už na to zabudli? A navyše zdá sa, že v sume 5 % počítate s prostriedkami z eurofondov. To, myslím, nie je korektné, pretože ide o jednorazové finančné prostriedky použiteľné na rozvojové projekty a nie na bežný chod školstva.

    V programovom vyhlásení vláda sľubuje, že platy v školstve dosiahnu úroveň priemerného platu v národnom hospodárstve. Ale veď priemerný plat učiteľov v regionálnom školstve už dnes dosahuje hodnotu priemerného platu v národnom hospodárstve. Som presvedčený, že učitelia by mali dostať viac a tak to pred voľbami svojim voličom sľubovala strana SMER či jej koaliční partneri. Naši pedagógovia by preto mali zbystriť pozornosť, pretože v oblasti zvyšovania ich platov sa prakticky vláda skoro k ničomu nezaväzuje.

    A oblasť financovania nie je jediná, v ktorej naša vláda učiteľov, rodičov a médiá i verejnosť za posledné týždne svojimi vyjadreniami a týmto programom poplietli. Pán predseda vlády bez konzultácie s ministrom školstva vyhlási, že od januára zruší krajské školské úrady, ale vám už ani len nenapadne, aby ste ľuďom vysvetlili, že to bolo nepremyslené a unáhlené rozhodnutie, takže ste to už vo vládnom programe radšej obišli neurčitou formuláciou.

    Bol by som rád, keby ste rovnako zvážili aj ďalšie kroky, ktoré avizujete vo vašom programe. Ide o oblasť financovania škôl. Bude to absolútny krok späť, ak zmeníte financovanie základných škôl a stredných škôl, krok, ktorý skomplikuje životy zriaďovateľom aj riaditeľom. A priam hrôzu vo mne vyvoláva záujem kompletne prerobiť financovanie vysokých škôl. Ak chcete, aby sa naše univerzity opäť ocitli vo finančnej kríze, ak chcete, aby sa ešte zosilnilo nekalé vymáhanie peňazí od študentov a kvalita a úroveň vysokých škôl sa ocitli už doslova na dne, potom sú vami navrhované zmeny na to ako stvorené.

    K čomu inému by totiž smerovalo to, ako avizoval pán minister školstva, že by sa mali vysoké školy financovať podľa počtu absolventov? Ako cesta do minulého storočia a návrat do socialistického pekla pôsobí rozhodnutie, že nie každý študent, ktorý má talent, ambície a schopnosť, bude môcť aj na vysokej škole študovať. Nepoznám síce metódu, akou to chcete spraviť, ale celkom iste budete v tom prípade musieť siahnuť na akademické slobody. Miesto toho, aby ste podporovali konkurenciu, súťaživosť, dosiahnete, aby sa opäť presadzovali obálky s peniazmi pri prijímacích pohovoroch. Keby som mal použiť slovník typický pre populizmus, teda skoro váš slovník, tak by som povedal, že zase umožníte tým neschopným deťom z bohatých rodín, aby sa na vysoké školy dostali, a tie šikovné, ale nemajetné ostanú mimo.

    Je nepochopiteľné, že vládny program v mnohých oblastiach sa doslova pokúša vlámať do otvorených dverí. Chce realizovať to, čo už existuje. Zabezpečiť hodnotenie kvality vysokých škôl? Ako? Veď beží komplexná akreditácia a aj medzinárodná evalvácia Európskou asociáciou univerzít. Pán premiér dôrazne vyhlásil, a je tomu venovaný aj patričný priestor v programovom vyhlásení vlády, že chcete zabrániť vzniku neakreditovaných vysokých škôl. Ale už viac ako 4 roky, teda už v zákone z roku 2002, je dané, že nemôže vzniknúť vysoká škola, ani len otvoriť neakreditovaný študijný odbor. Takže nechápem, s čím to vlastne chcete bojovať.

    Chcete viaczdrojové financovanie aj na základe kvalitatívnych ukazovateľov. Ale veď 30 % prostriedkov dostávajú vysoké školy práve na základe kvality. A už roky môžu všetky typy našich škôl dostávať peniaze aj z iných zdrojov ako zo štátneho rozpočtu.

    A keď čítam, že budete harmonizovať našu legislatívu v oblasti školstva s právom Európskej únie, tak sa už skutočne musím len pousmiať. Veď školstvo a kultúra patria výsostne do národnej pôsobnosti a v týchto oblastiach neexistuje spoločná politika, ktorá by bola daná právom Európskej únie. Len na základe dobrovoľnosti. Zdá sa, že tvorcovia vládneho programu v oblasti školstva v posledných rokoch spali ako Šípková Ruženka.

    Je pre mňa šokujúce, že dnes hovorí pán premiér už len to, že nespoplatnia denné štúdium, hoci predvolebný program SMER-u nič také nespomínal. Aj minister školstva už avizoval spoplatnenie externistov. Tým sa však vytvoria dve kategórie študentov a som presvedčený, že to by bolo nespravodlivé a dokonca, pán premiér, v rozpore s ústavou, ale najmä tento postup vytlačí štandardnú a kvalitnejšiu dennú formu vysokoškolského vzdelávania úplne na okraj. Existuje len jediný spôsob riešenia problémov vyberania poplatkov od externistov, ale to by ste, pán premiér, museli mať odvahu ako váš socialistický kolega v Maďarsku Ferenc Gyurcsány, ktorý zaviedol čiastočné spoplatnenie vysokoškolského štúdia, mimochodom, v tvrdšej verzii, než sa uvažovalo u nás.

    Vážený pán predseda vlády, vážení páni ministri, osobne som sklamaný z dokumentu, ktorý ste predložili, a som aj sklamaný z krokov, ktoré chcete realizovať v oblasti školstva. A pri niektorých mi doslova prechádza mráz po chrbte. Viem totiž, koľko úsilia, energie stálo, nie mňa, ale predovšetkým všetkých kolegov pedagógov, zriaďovateľov, predstaviteľov štátnej správy a samosprávy, rodičov, ako aj žiakov a študentov, aby sme niektoré kroky rozbehli. Rád by som im poprial veľa šťastia pri práci a dúfam, že sa im spoločne postupnými krokmi predsa len podarí realizovať moderné zmeny v školstve, nie vďaka, ale napriek vládnemu programu, ktorý im v tomto smere veľa nádeje nedáva.

    Osobne tento program nepodporím a budem aktívne sledovať všetky kroky vlády a dôsledne upozorňovať na prípadné nešváry, ktoré by chcela do oblasti školstva zaviesť.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Madej, Mušková, Zmajkovičová ako posledná. Končím možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, zapnite mikrofón pani poslankyni Nachtmannovej.

  • Pán poslanec, nedá mi nereagovať na to, čo ste prezentovali, napríklad na vašu vetu, že v našom programe nie je zmienka o cudzích jazykoch, že tam chýbajú cudzie jazyky. O cudzích jazykoch sa hovorí aj v časti regionálneho školstva. Rovnako sa to spomína v časti vysokého školstva. Prečítam: Súčasťou koncepcie budú oblasti a medzi nimi sú vyčlenené jazykové a digitálne kompetencie. Vy ste mali vo vašom vládnom programe skvalitnenie výučby cudzích jazykov, prehĺbenie výučby cudzích jazykov, takže nevidím vôbec rozdiel medzi tým, že my by sme túto oblasť opomenuli.

    Ďalej vaša téza o tom, že chýbajú myšlienky, reálne predstavy, chýba akákoľvek vízia. Ja som už včera prezentovala, že tento program je podstatne reálnejší a konkrétnejší, než bol program v roku 2002.

    A čo vysoko môžeme vyzdvihnúť – prvýkrát sa vo vládnom programe ukazujú určité indikátory, kam by sa vysoké školy mali uberať, ktoré oblasti treba podporovať: oblasť nanotechnológií, biotechnológií. Takže čo hovoríme o tom, že chýba konkrétnosť?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Fronc, vaša kritika sa dá naozaj zobrať len úsmevne, pretože za minulé vládne obdobie vy osobne ste neboli schopný presadiť zmeny v oblasti vysokých škôl. Navyše ste spôsobovali traumu slovenskej spoločnosti, pretože ste chceli spoplatniť vysokoškolské štúdium a týmto návrhom ste trikrát traumatizovali slovenskú spoločnosť a mladých ľudí – zavádzaním poplatkov za vysokoškolské denné aj externé štúdium.

    Vaše návrhy, vaše návrhy, nie tieto návrhy, ale vaše návrhy by spôsobili, že na vysokých školách by mohli študovať iba bohatí, že by ste obmedzili rovnosť prístupu k vzdelaniu. A ja som preto veľmi rád, že táto vláda zagarantuje bezplatné denné vysokoškolské štúdium pre vyše 100-tisíc študentov na vysokých školách.

    Keď hovoríme o podpore mladých ľudí, ja som, naopak, na rozdiel od vás sklamaný z toho, čo minulá vláda spôsobila študentom a mladým ľuďom, preto som rád, že tento dokument garantuje mladým ľuďom podporu, študentom bezplatné vysokoškolské denné štúdium.

    Na záver mi už len sa chce dodať, že veľmi skoro predstavitelia minulej vládnej koalície zabúdajú na to, čo spôsobili Slovensku.

  • Pán poslanec, jedno vám nemožno skutočne uprieť, na to, ako ste vystúpili s takým prejavom po vašom vládnutí, treba skutočne riadnu dávku odvahy, pretože to, čo ste práve vyčítali nám, ste robili vy. Ak vy hovoríte, že ste chceli bojovať s korupciou, dnes korupcia prekvitá vďaka vášmu zákonu, ja nehovorím, že sme ho aj nevítali, mysleli sme, že bude pozitívny, ale bolo ho treba korigovať vďaka zákonu o financovaní.

    Ďalej hovoríte o tom, že my sa chceme postupne vyrovnať európskym štátom v priemere vo financovaní školstva. Vy viete veľmi dobre, ako sme bojovali 4 roky za to, aby sa aspoň dačo zvýšilo v školstve. Viete, aké školstvo má skryté dlhy, s akými finančnými problémami bojuje regionálne školstvo – a vy nám idete vyčítať, že chceme zvyšovať financie na školstvo?

    Hovoríte, že ste dali počítače. Ale pozrite, koľko škôl nemá učebnice alebo skoro všetky nemajú učebnice. Hovoríte, že sa zvýšili platy učiteľov. Nezvýšili! Pretože ak sa aj zvýšil základný plat, zobrali sa osobné príplatky.

    Hovoríte, že my chceme, aby hlúpi a bohatí mali šancu sa učiť. Bohužiaľ, pán poslanec, dnes to je tak, vy ste to povedali. Dnes práve chudobní ťahajú za kratší koniec, pretože situácia rodín je smutná. Vy ste sa postavili za likvidáciu mnohých materských škôl, družín, školských jedální atď. a najmä, musím povedať, metodiky, vďaka ktorej, a to skutočne je ako memento a treba to povedať vláde, že to bude veľmi treba rýchlo riešiť, je klesajúca úroveň výchovno-vzdelávacieho procesu, ktorú treba veľmi rýchlo zastaviť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som sa, pán kolega, dotkla iba tých krajských školských úradov. Pokiaľ si pamätám, v predchádzajúcom volebnom období bola veľmi búrlivá debata na vznik krajských školských úradov, pretože pôvodne v reforme verejnej správy, keď vznikala špecializovaná štátna správa, krajské školské úrady tam nefigurovali. Ale keďže ministerstvo školstva nemalo pod sebou žiadnu špecializovanú štátnu správu, tak vznikli krajské školské úrady a skutočne sú iba transferom finančných prostriedkov.

    Ja som si robila v predchádzajúcom volebnom období aj takú analýzu, koľko personálu, koľko pracovníkov pracuje na krajských školských úradoch, a dnes je to už priemerne asi okolo 50-60 ľudí na niektorých krajoch a riadia možno 10 % škôl a na vyšších územných celkoch je to tých 80 % stredných a učňovských škôl a na tých úradoch alebo, by som povedala, odboroch školstva je to asi 8 ľudí. Čiže aj toto je vlastne úspora verejných financií.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Nachtmannová, ja vám len spomeniem. Bol tam konkrétny záväzok zaviesť normatívne financovanie, bol tam konkrétny záväzok zvýšiť počty študentov na vysokých školách, bol tam konkrétny záväzok každý rok dať o desatinu percenta HDP viacej na vysoké školy, dosiahnuť postupne priemer Európskej únie a množstvo iných záväzkov. Skúste si to poriadne prečítať.

    Pán poslanec Madej, ja vám len rád by som povedal ešte raz, že ten systém, ak zavediete spoplatnenie externých študentov, tak jednoducho budete postupovať v rozpore – vy ako právnik by ste mali vedieť – s ústavou, s najväčšou pravdepodobnosťou. A druhá vec je, vytlačíte denné štúdium úplne na okraj. Ak to chcete urobiť, jednoducho nech sú to riešenia, ktoré potrebujú mať odvahu, ak je vzorom pán Blair, ak je vzorom pán Gyurcsány, treba sa nad tým zamyslieť. Všetko.

    Pani poslankyňa Mušková, viete, niektoré veci aj mne vyvolávajú potom, čo vravíte, trošku úsmev na tvári, pretože nezávislá organizácia Transparency International povedala, že korupcia sa najviac znížila v troch rezortoch a jeden z tých rezortov bol práve rezort školstva. To je k tomuto.

    Čo sa týka platov, keď som nastupoval, bol priemerný plat 12,5-tisíc korún. Dnes je priemerný plat u učiteľov v regionálnom školstve na úrovni priemerného platu v národnom hospodárstve. O platoch vysokoškolákov som hovoril, keď hovoril pán, žiaľbohu, tu nebol, pán premiér, alebo som spomenul priemerné platy profesorov, ktoré boli vlani.

    A, pani poslankyňa Zmajkovičová, len toľko, ja si naozaj myslím, že školy, ktoré spravuje krajský školský úrad, a sú to školy pre deti s postihnutím, kde jednoducho na jedno dieťa ide niekedy aj 500-tisíc korún, musí niekto mať na starosti a nemôžete všetko presunúť len do Bratislavy na ministerstvo.

    Ďakujem.

  • O slovo žiadal podpredseda vlády Dušan Čaplovič. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda vlády, kolegovia, ctené dámy, vážení páni, tí, čo sú presvedčení o svojej pravde, veľmi často majú veľmi, veľmi krátku pamäť.

    Pán bývalý minister školstva, vaše účinkovanie na ministerstve školstva v hodnotení od roku 1990 je jedno z najhorších. Hovoria to ľudia na ministerstve, hovoria to učitelia, hovoria to žiaci, študenti, hovoria to mnohí občania našej spoločnosti. Viete, začnem niektorými konkrétnymi vecami.

    V januári minulého roku bol prijatý program Minerva a ministerstvo školstva nedokázalo mnohé akčné plány do marca tohto roku realizovať, ako ten program Minerva určoval. Ja vám môžem uviesť jednotlivé počty, bolo ich asi 7 až 8, v týchto oblastiach ste veľmi a z hľadiska ministerstiev najviac zlyhali.

    Čo sa týka školstva ako takého, pán minister, však vy ste sa podpísali na takmer likvidácii materského školstva, vy ste sa podpísali na marginalizácii umeleckého školstva, vy ste takmer nič neurobili v oblasti odborného školstva. Dokonca Rada pre odborné školstvo, ktorá v minulosti pracovala na ministerstve školstva, riešila zásadné problémy, ktoré naša spoločnosť musí riešiť v oblasti odborného školstva, kde sme veľmi zlyhávali počas vášho ministrovania, nezasadla ani raz, ani nebola zriadená a, samozrejme, v tejto oblasti odborného školstva bolo vaše najväčšie, najväčšie zlyhanie.

    A teraz pôjdem k niektorým zásadným veciam, ktoré ste nám vyčítali v programe.

    Ak by som porovnával program predchádzajúcej vlády a konkrétne školstva, vedy, výskumu, mládeže a športu, tak by som mohol povedať, že ten bol menej konkrétny a na ňom ste sa zrejme aj vy podpisovali aj prostredníctvom vašej politickej strany. Musím povedať, že ak hovoríme v našom programe, a je tam jasne konštatované, že pripravíme, a to znamená v prvom období tejto vlády, zákon o výchove a vzdelávaní, hovoríme to jasnou rečou, chceme ho pripraviť, chceme ho dostať do parlamentu a nechceme to urobiť ako vy ku koncu volebného obdobia. Vy ste boli štyri roky štátnym tajomníkom v prvej vláde Mikuláša Dzurindu a takmer štyri roky ministrom školstva a neurobili ste v tejto oblasti takmer nič. Až ku koncu ste predložili narýchlo zákon, ktorý, samozrejme, ani nemohol byť prerokúvaný v parlamente, pretože bola tu istá dohoda a, samozrejme, takýto zákon, aký ste vy predložili, v niektorých častiach bol zásadne neprijateľný. Samozrejme, v niektorých častiach aj na váš návrh zákona budeme nadväzovať a chceme skutočne, ak takýto zákon pôjde do parlamentu, a ja si myslím, že pôjde čo najrýchlejšie, chceme ho konzultovať aj s opozíciou, pretože takýto zákon treba, aby bol prijatý v konsenze tak koalície, ako aj opozície, pretože to je nielen beh na dlhé trate, ale je to zákon na dlhé a dlhé obdobie.

    Keď budem hovoriť o učiteľoch, tak máme pripravený, resp. pripravuje sa zákon o podpore pedagogických zamestnancov a školských zamestnancov. Som vám niekoľkokrát hovoril o tom, že chceme nadviazať na tradíciu takéhoto zákona v Českej republike, v Poľskej republike a tento zákon jasne určí, nielen vymedzí to, čo bolo v doterajšom školskom zákone, ale bude jasne definovať aj sociálny status pre učiteľa, bude jasne definovať jeho kariérny rast, bude jasne definovať aj jeho finančný postup, aby skutočne bol motivačný, aby skutočne učiteľom priniesol to, čo si zaslúžia za svoju každodennú a takmer celodennú prácu v oblasti školstva.

    Ak budem hovoriť o vysokom školstve, musím povedať, že to, čo ste tu konštatovali v odpovedi, myslím, neviem, kolegyni Nachtmannovej, že ste mali v pláne predchádzajúcej vlády o 0,1 % HDP zvyšovanie každoročne na vysoké školy, tak to ste nedodržiavali, pretože HDP rástlo a dávalo sa sústavne, tá istá suma 1 mld. 100-200 mil. korún, čo vlastne nepredstavovalo celkový nárast HDP v každom roku. Čiže neplnili ste ani to 0,1 % a veľmi dobre viete, že ste to niekoľkokrát v tomto parlamente z tohto miesta aj priznali.

    A teraz sa ešte dotknem niektorých problémov aj vedy a techniky, pretože je to moja doména, v tej oblasti som dlhé roky robil aj aktívne, a musím povedať, že napríklad významné medzinárodné organizácie, ktoré si zaslúžili svoje členstvo aj v rámci Európy, aj v rámci sveta, ste vôbec nepodporili – až na pár výnimiek – z vášho ministerstva, až teraz sa uvádza konkrétna medzinárodná organizácia v tomto našom programovom vyhlásení, ktorá dostane jasnú podporu.

    Musím povedať, že najväčší problém ste spôsobili aj tým, že sme v rámci 7. rámcového programu Európskej únie veľmi vážne zlyhávali, a to v tom zmysle, že až teraz, našťastie, dva štáty hlasovali za, čo sa týka kmeňových buniek, lebo kmeňové bunky, to nie je embryonálny výskum a to ste si mali dávno uvedomiť a mali ste to rozdiskutovať s významnými vedcami Slovenskej republiky. Čo znamená liečenie Alzheimerovej choroby, čo znamená liečenie Parkinsonovej choroby, a vašimi stanoviskami ste to vlastne potlačili do pozadia.

    A napokon oblasť mládeže, aby som vybral niekoľko pripomienok, musím povedať, že v oblasti mládeže ste, a to mi povedala samotná Rada mládeže, neurobili takmer nič. My tu máme konkrétne návrhy – zákon o neformálnom vzdelávaní, významný zákon, ktorý požadovala mládež a požaduje to aj v súčasnosti, tento návrh zákona chceme takisto pripraviť. Chceme pripraviť aj samotnú koncepciu mládeže, ako si to žiada samotná Rada mládeže Slovenska, na ktorej otázky ste absolútne nedopovedali.

    A napokon ešte jednu poznámku. Tie vaše štyri roky urobili veľké problémy aj v oblasti športu. Viete o netransparentnom financovaní nášho športu, nedokázali ste presadiť zásadnú otázku – podporu mládežníckemu, detskému, regionálnemu športu a čiastočne akademickému športu. Toto bola veľká vaša chyba. A viete, veľmi ťažko sa vyčíta, keď my tu konkrétne chceme aj prijať – samozrejme, chceme s vami konzultovať so všetkými, tak s opozíciou, ako aj s koalíciou, pri príprave zákona o športe, aby tento zákon skutočne bol kvalitný –, aby podporoval tak regionálny šport, tak mládežnícky šport, tak povedzme akademický šport, ako aj reprezentáciou a šport, ktorý bude reprezentovať Slovenskú republiku.

    Čiže znovu môžem zopakovať na záver, že tí, čo sú presvedčení o svojej pravde, a to vaše vystúpenie tak aj hovorilo a tak aj bolo prezentované, asi majú naozaj krátku pamäť a tá Šípková Ruženka nesedela v koalícii v súčasnosti, ale sedela štyri roky na ministerstve školstva – to ste boli vy.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Dvaja sa prihlásili s faktickými poznámkami, pán poslanec Slafkovský, pán poslanec Kahanec, končím možnosť podania ďalších prihlášok.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, registrujeme to, prosím, keby ste na technickom úseku dali na to pozor, aj pán poslanec Fronc sa hlási s faktickou poznámkou ako tretí a posledný.

    Takže prvý vystúpi pán poslanec Slafkovský, zapnite mikrofón, prosím.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Mňa zaujala v predchádzajúcom vystúpení predovšetkým pasáž, kde sa hovorilo o materských školách, keďže som pôvodným povolaním lekár pediater a dlho som pracoval ako aj školský lekár v rámci svojich povinností. A to bola jedna taká oblasť, keď som pochopil, že v materských školách sme v súčasnej dobe urobili jednu dosť závažnú chybu, a to je tá, že sa umožnilo, aby do materskej školy mohli nastupovať deti už od dvoch rokov života. V dvoch rokoch dnes mnohé deti pri spôsobe života, aký sa dnes vedie, pampersky atď., nie sú schopné ešte dokonale ovládať čo len svoju vlastnú základnú hygienu. A nafukoval sa umele počet detí v týchto škôlkach, učiteľky brali deti, pretože tam to bolo lacnejšie. Jasle zostali na mestách a obciach, nedostávali na to štátnu dotáciu a jasle boli tým pádom aj troška drahšie, aj keď tam bola poskytovaná výrazne lepšia starostlivosť pre tie deti ako v materských školách.

    Takže ten problém je tam niekde. V tejto oblasti treba zadefinovať odkiaľ-pokiaľ to dieťa patrí ešte relatívne do jaslí a odkiaľ-pokiaľ už do materskej školy a toto treba pokryť financiami. Potom si myslím, že ten celý proces sa ustáli a nebudú škôlky ani detské jasle ohrozené a bude zabezpečený kvalitný výchovný proces pre deti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Chcel by som tiež krátko zareagovať, myslím si, že nie je to o tom, že tých, čo sú presvedčení o svojej pravde, sa neoplatí presviedčať. Presviedčať treba predovšetkým faktami a skutkami. A myslím si, že už tu bolo spomenuté hodnotenie napríklad ohľadom korupcie ako jedného z rezortov, kde sa výrazne zmenila táto korupcia.

    Ale nielen o tom je reč, je reč aj o tom, že napríklad normatívne financovanie prinieslo konečne normálne gazdovanie. Môžeme si spomínať na časy, keď školstvo bolo ešte pod okresnými úradmi a keď riaditelia škôl ani nevedeli, koľko platia za energie a čo majú vlastne s objektom. Skoro nik sa nemusel starať o to, aby sa tam gazdovalo ako u normálnych gazdov, a kontroloval si spotrebu tepla a kontroloval si šetrenie v škole a kontroloval si stav školy. Vtedy platilo, že či sa poznal Fero s Janom, dnes platí, keď škola má výsledky, má žiakov a keď má žiakov, má financie. A presadil to pán bývalý minister Fronc.

    A nejde len o normatívne financovanie, takisto je to aj vec platenia externého štúdia, takisto už to tu bolo spomenuté. Ale myslím si, že okrem toho, že sa tam vyrobia dve kategórie žiakov, tak každopádne by som chcel vedieť, kam pôjdu tie zdroje. Pôvodný zámer platenia na vysokých školách bol zameraný s tým, aby získané financie išli do školstva, aby 30 % išlo do sociálnych, do prospechových štipendií a 70 % do potrieb vysokých škôl.

    A keď sa tam spomínalo o vede a technike, tak na vedu a techniku by som chcel zareagovať ku kapitole Inovácia a znalostná ekonomika, v ktorej sú...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán podpredseda vlády, keď hovoríte o krátkej pamäti, tak krátku pamäť, skúste si ju obnoviť, kedy som odišiel z ministerstva školstva, keď hovoríte o marci tohto roku. Krátku pamäť máte a nechcete sa k tomu vrátiť, na čo som vás upozornil, že do regionálneho školstva ste chceli, aby sa dával priemer z HDP, ktorý v Európskej únii, tých 5 % – ide tam? Nejde tam. To je tá tragédia a k tej by ste mali hovoriť.

    Čo sa týka podpory vedy a výskumu APVV – 800 mil. korún, reformný zákon, podpory medzinárodných organizácií, pán poslanec, pardon, ospravedlňujem sa, pán podpredseda vlády, ospravedlňujem sa, CERN napríklad, viete, akí sme úspešní, čo tam dávame, koľko peňazí tam ide, aké tam máme projekty?

    Ale chcel by som sa vrátiť aj k svojmu pôsobeniu. Ako štátny tajomník som bol zodpovedný za vysoké školy a reformný zákon bol tento prijatý a že ste nechceli prijať zákon reformný o výchove a vzdelávaní...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Teraz o slovo požiadal podpredseda vlády a minister školstva pán Mikolaj.

  • Reakcia z pléna.

  • Minútu len? Pán podpredseda Mikolaj, poprosím, ešte musíme naplniť rokovací poriadok, pán poslanec Fronc dostane ešte jednu minútu, už ju má.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, beriem korektnosť, pán predsedajúci. Chcel by som sa vrátiť ešte k tomu, čo je kľúčové, pán podpredseda vlády, že zákon, o ktorom sme mohli aspoň diskutovať, a to bol zákon o vzdelávaní, ste zmietli zo stola len z politických dôvodov, hodili ho úplne zo stola, mohol sa aspoň prediskutovať a mohli sme byť ďalej, aj s tými vašimi pripomienkami.

    A viete dobre, keď už hovoríte o tom, čo sa dialo predtým, že rok a pol pred koncom volebného obdobia minimálne som bol osobne s vami, kde som vás požiadal, aby sme spolu hľadali riešenie pri tvorbe zákona o výchove a vzdelávaní, pretože má byť nadpolitický. Nič sa z tejto strany, z vašej strany v tomto smere nestalo. A takisto rovnako bol tu položený zákon na stole, ktorý ste takisto zhodili zo stola, týkajúci sa športu. Čiže ak mi to vyčítate, tak sa aj trochu pozrite do vlastného tábora.

    Ďakujem.

  • Teraz vystúpi pán podpredseda vlády a minister školstva prof. Mikolaj.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, hneď na úvod by som chcel povedať, že predsa len sa trošku čudujem, pretože ste inteligentný človek, boli ste ministrom školstva viac ako 4 roky, ale tón aj štýl, akým ste vystúpili, tá dehonestácia a taká tá zloba voči tomu, čo sme korektne aj pripravili a s čím chceme ísť pred ľudí, tak neviem, prečo ste taký zlý alebo taký nervózny, ako kedysi hovoril pán predseda vlády.

    Možno, že ste nervózny z toho, a teraz budem trošku, lebo tá politika učí každého, aj ja by som bol nervózny, keby som porovnával váš volebný program a náš volebný program, pretože keď som si ho chcel zobrať ako podklad, tak nedalo sa z neho použiť takmer nič. A pokiaľ by sme chceli vyhodnotiť, čo ste naozaj spravili za tie 4 roky, tak by to bolo veľmi krátke moje vystúpenie.

    Najviac vám vyčítam to, že ste neprijali školský zákon. Darmo sa budete vyhovárať, že to boli tí iní, ktorí ho neprijali, ale vy, vaša vláda neprijala školský zákon, ktorý je rozhodujúcim zákonom na to, aby ste školstvo mohli posunúť trošku dopredu. To ste nesplnili a treba povedať, že ste zhoreli.

    Neviem, či chodíte medzi učiteľov, keď máte také optimistické postoje, ale aj pán prof. Devínsky vyrátal, že ak by sme chceli prísť k priemernému platu v školstve k národnému hospodárstvu, potrebujeme 16,7 mld. Sk. Čiže také je zaostávanie, zrejme sa tu však myslí na počítanie počas celých 4 rokov. My to máme v programovom vyhlásení vlády, že chceme dostať priemerný zárobok v školstve do konca volebného obdobia na úroveň mzdy národného hospodárstva.

    Ďalej nám vyčítate, že sa nám podarilo do programového vyhlásenia vlády dostať 5 % HDP do oblasti školstva postupne s cieľom. Ja si myslím, že by ste mal byť rád, keď sa nám to podarí, a nehovoriť o tom, že či to je v regionálnom školstve, alebo je to vo vysokom školstve, či to bude viaczdrojové financovanie alebo z verejných investícií.

    No prečo by školstvo nemohlo mať viaczdrojové financovanie? Prečo by sme sa nesnažili, aby do školstva išli aj granty, 6., 7. rámcový projekt? Je nachystaných, pripravených 80 mld. Sk z fondov Európskej únie na najbližších 6-7 rokov. Prečo by sme sa nepokúsili alebo nezmanažovali to tak, aby tie peniaze naozaj do toho školstva prišli? Veď to by bola najväčšia chyba, keby tieto prostriedky, ktoré sú možno poslednýkrát, pretože je dosť možné, že Slovensko už neskoršie bude prispievateľom do fondov Európskej únie, tak prečo by sme všetko neurobili pre to, aby tieto prostriedky prišli do školstva a zmysluplne boli v školstve uplatnené, a tým dostali školstvo na podstatne vyššiu úroveň, ako je v súčasnosti? Prečo by sme sa nesnažili, aby súkromný kapitál vošiel do školstva? Vy ste presadzovali spoplatnenie. Prečo by sme neumožnili vytváranie technologických inkubátorov a pripravili spoločné projekty vysokých alebo niektorých stredných škôl? Pretože je nedostatok verejných financií, ale je prebytok kapitálu, súkromného investičného kapitálu je prebytok. Je naša snaha pripraviť veci tak, aby sme tieto peniaze do školstva dostali. Potom tých 5 % nebude žiaden problém.

    Hovoríte o vybavenosti Infovek a tak ďalej, ale súčasný stav je taký v základnom školstve, že na jedného študenta alebo na jedného žiaka, 20 žiakov na 1 počítač. Takže je síce pravda, že učitelia majú, ale žiaci nemajú – tak ako sa môžu žiaci a akým spôsobom chceme posunúť školstvo dopredu?

    Kritizujete alebo sa vyjadrujete, že nemáme správne napísané to, ako sa budú akreditovať vysoké školy. Ale veď musíte vedieť, že v súčasnosti nie je korektné prostredie na to, aby sme zaviedli súťaživosť medzi vysokými školami. Verejné univerzity musia byť schválené zákonom, súkromným stačí uznesenie vlády. Verejné vysoké školy musia ísť cez komplexnú akreditáciu, súkromné nemusia. Čiže pri vydávaní súhlasu na súkromnú univerzitu stačí uznesenie vlády, kde je stanovisko Akreditačnej komisie k študijnému programu, nič viac, k študijnému programu. Áno, tak je to aj v zákone. Ale komplexná akreditácia hovorí o spôsobilosti vysokej školy vykonávať štúdium podľa študijných programov. A v zákone je napísané „primerane“. No čo to znamená „primerane“? Znamená to to, že nie je a dnes, keď porovnávame verejné vysoké školy a súkromné vysoké školy, tak sú ďaleko, by som povedal, v horšom prostredí, pretože nesmú vyberať poplatky, súkromné môžu, ale súkromné môžu žiadať aj o dotáciu štátu. Tak aké je tam rovnocenné prostredie? Čiže musíme zmeniť zákon, musíme vytvoriť rovnaké korektné podmienky a potom sa môžeme vyjadrovať aj k tomu, či úroveň vysokých škôl je alebo nie je, preto hovorím, dobre viete, že je taká, aká je.

    Pán prof. Devínsky hovoril o tom, že zahraničné univerzity na Slovensku musia mať súhlas akreditačných komisií materských krajín. No ale neviem, na základe čoho to bolo povedané, v zákone nie je ani bodka na i, v zákone nie je napísané nič. A pôsobia nám tu rôzne zahraničné, nazvem to, „prevádzky“, ktoré majú názov „vysoká škola, a. s.“, ale to je komerčný názov, to nie je vysoká škola ani nemá nič spoločné s tou zahraničnou spôsobilosťou, a učí. To mi pripomína slávne nebankové subjekty, ktoré takisto tu pôsobili a štát sa tváril, že tu nie sú alebo že je všetko v poriadku.

    Pokiaľ ide o vedu a výskum, takisto nám vyčítate, že sa nám podarilo do programového vyhlásenia vlády presadiť 0,8 % HDP. No veď to je fantázia! Dostať takéto obrovské prostriedky do vedy a výskumu, klobúk dole. Takže by ste skôr mali pomáhať a rozmýšľať nad tým, ako to dosiahnuť, aby sme opäť ten súkromný investičný kapitál dostali do vedy a výskumu, aby tie prostriedky boli, a potom naozaj tomu Slovensku pomôžeme a pohneme sa dopredu.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami – pán poslanec Jarjabek a pán poslanec Fronc. Posledný pán poslanec Devínsky. Končím možnosť podania ďalších prihlášok, možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Prosím, zapnite mikrofón pánovi Jarjabkovi.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V nadväznosti na slová pána ministra školstva by som chcel povedať jednu vec, tak ako my sme ju vnímali v tom minulom volebnom období v rámci výboru pre školstvo. Ten problém predsa ministerstva školstva nebol v tom, že opozícia by niečo nechcela, pán exminister, ale ten problém bol v tom, že vy ste sa jednoducho nevedeli dohodnúť s vaším štátnym tajomníkom, ktorý bol zástupcom úplne inej strany. Ten problém bol v tom, že vy keď ste prišli na výbor pre školstvo, ste hovorili absolútne niečo iné, ako keď prišiel vtedajší štátny tajomník Tóth. To bol problém ministerstva školstva, nie problém nejakého nechcenia prijatia vášho zákona. V prvom rade vy sami doma v koalícii ste sa nevedeli dohovoriť. Takže myslím, aby sme skutočne nestrácali pamäť a spomenuli si na tie debaty aj od vás, pán poslanec Fronc, ktoré vtedy prebiehali na výbore pre školstvo.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán minister, vy hovoríte, že som zlý. Ja vám nechám 100 dní, pretože vy ste nový, jednoducho, keď ste nastúpili, ste nevedeli ani, aký je len rozpočet rezortu. Chcem rešpektovať, aby ste ten priestor mali, a nebudem reagovať na to, čo ste hovorili, pretože to sú také rozporuplné veci.

    Ak som diskutoval, áno, diskutoval som s pánom podpredsedom vlády, pretože to je starý „harcovník“ a bojovník tu v tomto parlamente, a my sme mali viacero vážnych diskusií, aj sporných, aj živých, ale beriem, že boli často a korektné. Takže toľko som chcel v tejto chvíli povedať.

    A nebudem na tie veci reagovať, aj tak, ako som vám povedal, pán minister, ja som ochotný sa s vami stretnúť a mnohé veci vám povedať, ak máte o to záujem. Zatiaľ ste neprejavili. Takže to je všetko čo k tomu.

    Ďakujem pekne.

  • Vážený pán minister, keďže ste ma citovali, tak by som si dovolil vás upozorniť na § 2a, ktorý ministrovi dáva obrovské právomoci v tom, aby pôsobil proti tomu, aby tu neboli nejaké neakreditované inštitúcie a nepôsobili. A v § 2a sa hovorí aj o tom, že „právnická osoba, ktorá poskytuje, organizuje alebo zabezpečuje vysokoškolské vzdelávanie na území Slovenskej republiky, ktorá bola zriadená a má akreditované študijné programy podľa právnych predpisov členského štátu“, členský štát je členský štát Európskej únie, čiže musí byť akreditovaný vo svojom štáte. Takže len toľko by som chcel k tomuto povedať, keďže ste povedali, že v zákone to nie je napísané. Je to tam.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Lipšic. Pripraví sa pán poslanec Kukan.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pôvodne som chcel povedať, že vládny program neobsahuje žiadnu víziu, ale modifikujem to, neobsahuje žiadnu originálnu víziu. Jednu víziu v oblasti ekonomickej vládny program predsa len obsahuje – a tu by som si dovolil citovať bývalého amerického prezidenta Reagana, ktorý povedal: „Ak sa to hýbe, zdaníme to! Ak sa to ďalej hýbe, zregulujeme to! Ak sa to nehýbe, zdotujeme to!“ Taký je vládny program v oblasti ekonomickej, ale to nie je príliš originálna vízia.

    Vláda asi naozaj nie je schopná tvoriť, je schopná iba troviť. Je to vláda minulosti, čo odráža aj parlamentná rozprava dokonca aj dnes ráno. Poslanci vládnej koalície sa nezaoberajú vládnym programom až tak veľmi ako skôr minulosťou, minulými štyrmi alebo ôsmimi rokmi. Je to vec nastavenia mysle. Sú ľudia, ktorí sa zaoberajú budúcnosťou, a to sú ľudia, ktorým je sympatický ideál slobody. A potom sú ľudia, ktorí sú nastavením mysle v minulosti, ktorí sa zaoberajú, kto kde urobil akú chybu, kto je vinný, čím prejavujú trošku frustráciu z toho, že neboli v minulosti pri tom a nemohli ovplyvňovať veci verejné.

    Ako som už uviedol, vo vládnom programe nie sú žiadne originálne vízie, bohužiaľ, sú tam však veci hlúpe, veci smutné a veci nebezpečné.

    Za príklad hlúposti a trápnosti uvádzam záväzok vlády rozšíriť kompetencie ombudsmana na podávanie návrhov na Ústavný súd. Pán premiér, a to ste si nevšimli, že vo februári vaši poslanci zdvihli za takúto novely ústavy ruku? Ako chcete spravovať štát, keď neviete, ako znie najvyšší zákon tohto štátu? Pán premiér, dám vám k dispozícii novelu ústavy z februára 2006, ktorá rozšírila kompetencie ombudsmana, aby ste pri tvorbe vládneho programu poznali platnú legislatívu a najmä platnú ústavu.

    Vláda sa rovnako zaväzuje sprístupniť pre sudcov zásadné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v slovenskom jazyku, ale veď Európsky súdny dvor na internete publikuje svoje rozhodnutia v slovenskom jazyku. Čo vláda v tejto veci chce robiť?

    Tiež sa zaväzuje vláda rozšíriť podmienky odškodňovania obetí trestných činov, to znie pekne. Ale veď len od 1. mája je účinný nový zákon, ktorý podporila dnešná vládna koalícia, o odškodňovaní osôb poškodených násilnými činmi. Áno, je pravdou, že v minulosti postavenie obete bolo na okraji záujmu trestnej justície. Nebolo to správne, nebolo to spravodlivé a museli sme to zmeniť – vďaka konsenzu v parlamente – a výrazne sa posilnilo postavenie obetí násilných trestných činov. Takže neviem, čo sa pod tým skrýva. Skrýva sa pod tým odškodnenie klientov nebankových subjektov? Dúfam, že nie.

    To boli veci hlúpe.

    Smutné je, keď namiesto programu vláda sľubuje analýzy vágnosti. V oblasti justície sa to len tak hmýri slovami „vláda zabezpečí vyhodnotenie“, „vykoná analýzu“, „preskúma možnosť“, „vyhodnotí“, „prehodnotí“, „vytvorí podmienky na vykonanie podrobnej analýzy“, a to je najlepšie, „vytvorí podmienky na vykonanie podrobnej analýzy“.

    No, už nie sme v akadémii vied, pán vicepremiér Čaplovič tu už nie je, občania od vás očakávajú, že budete vedieť spravovať štát. Očakávajú, že budete mať originálne vízie. Smutné pre Slovenskú republiku je, že už programové vyhlásenie vlády ukázalo, že spravovať štát neviete.

    Je smutné, že v oblasti demokratického štátu chýba záväzok zúžiť poslaneckú imunitu a zmeniť a sprísniť ústavný zákon o konflikte záujmov. V rôznych diskusiách pred voľbami, bol to pán minister Kaliňák, ktorý tvrdil, že po voľbách pripravia európsky model poslaneckej imunity. O poslaneckej imunite vo vládnom programe nie je ani jedno slovo.

    Toľko k záväzkom pred voľbami.

    V oblasti spravodlivosti absentuje zámer vlády pokračovať v rekodifikácii civilného práva. Zostáva zachovaný sovietsky model prokuratúry, ktorý dostatočne nechráni občanov pred zločinom a nezabezpečuje v každom prípade prísne a spravodlivé potrestanie páchateľov trestných činov. Podľa Benátskej komisie, ktorá hodnotila podobný model v Ruskej federácii, a teraz citujem, „vyvoláva tento systém závažné otázky o jeho kompatibilite s demokratickými princípmi a právnym štátom“. Poznám mnohých skvelých prokurátorov a vážim si ich prácu. Problém je však systémový. Postavenie našej prokuratúry v systéme justície je odvodené od sovietskeho vzoru.

    Vláda sa zaoberá aj súdnymi poplatkami a tvrdí, že možno pristúpi k ich zníženiu. Ako príklad, jediný, vo vládnom programe uvádza na prekvapenie konania o ochrane osobnosti, ktoré využívajú najmä politici a z nich najmä nový minister spravodlivosti. To ste tam dali kvôli sebe, pán minister?

    V oblasti vnútra vláda podlieha postmodernej ilúzii, že na každý spoločenský problém je potrebný osobitný zákon. Návrh zákona o boji s terorizmom, zrejme proti terorizmu, návrh zákona o boji proti extrémizmu, návrh zákona o prevencii kriminality. Keď som sa na ústavnoprávnom výbore pýtal pána ministra spravodlivosti, čo budú tieto zákony obsahovať nad rámec dnešnej právnej úpravy, nevedel povedať ani jediné slovo.

    Hovoril som doteraz o veciach hlúpych a smutných. Ale vo vládnom programe sú aj veci nebezpečné pre Slovenskú republiku a pre občanov nášho štátu.

    Vláda vo svojom programe naznačuje, že nechce urobiť v oblasti boja proti mafii a korupcii krok vpred, ale skôr krok smerom naspäť. Pritom práve organizovaná kriminalita ohrozuje samotné základy demokratickej spoločnosti a prvoradou úlohou štátu je bezpečnosť. Ak zodpovednosťou štátu nebude právo a poriadok, tak bez práva a poriadku nie sme skutočne slobodní.

    V oblasti boja proti organizovanému zločinu a korupcii vláda nenavrhuje žiadne konkrétne opatrenia. Boj proti mafii a korupcii vybavila vláda, milé kolegyne, vážení kolegovia, dvoma vetami. V oblasti boja proti korupcii je to táto „konkrétna“ veta: „Vláda sa bude usilovať znižovaním byrokracie, skvalitnením legislatívy v oblasti verejnej správy a správneho konania vytvárať podmienky na obmedzovanie priestoru na korupciu.“ Bodka. V oblasti boja proti organizovanému zločinu je tiež jediná „konkrétna“ veta: „Vláda vytvorí podmienky na vykonanie podrobnej analýzy činnosti a vyhodnotí činnosť špeciálnych právnych nástrojov inštitúcií v boji proti najzávažnejšej ekonomickej kriminalite a korupcii.“

    My sme toho urobili veľa:

    - Od roku 2002 do roku 2005 stúpol počet zistených a objasnených trestných činov korupcie o 50 %.

    - Od roku 2002 do roku 2005 v justícii, teda na súdoch a prokuratúrach, sa znížilo vnímanie korupcie občanmi zo 60 na 47 %. Najväčší pokles, ktorý zaznamenala Transparency International.

    - Čo sa týka uprednostňovania osobných záujmov na úkor verejného záujmu, tam taktiež vo vzťahu k vnímaniu verejnosti klesol negatívny údaj 30 % na 22 %. To sú prieskumy Transparency International.

    - Celosvetovo Slovensko za posledné štyri roky si polepšilo v indexe vnímania korupcie v roku 2002 3,7, v roku 2005 4,3. To nie sú údaje ministerstva spravodlivosti, to sú údaje nezávislých inštitúcií.

    - Transparenty zverejnilo nedávno 15 pozitívnych opatrení bývalej vlády, 18, pardon, v oblasti boja proti korupcii. Pätnásť z nich vykonalo ministerstvo spravodlivosti. Od Obchodného registra, súdneho manažmentu, rozšírenia právomocí NKÚ cez vznik inštitútu spolupracujúceho svedka, Špeciálneho súdu, Úradu špeciálnej prokuratúry a mnohých ďalších.

    Vláda však nenavrhuje nič. Dokonca vládny program sa veľmi často oháňa Európskou úniou. Podľa mňa je k Európskej únii servilný. Ale v jednej veci, dámy a páni, kde neplníme naše záväzky k Európskej únii, vládny program mlčí. A to je náš záväzok zaviesť zodpovednosť právnických osôb, v tomto prípade trestnú zodpovednosť právnických osôb. Je to dôležité. Na jednej strane zlepšujeme podnikateľské prostredie v oblasti Obchodného registra, konkurzného práva, reforma záložného práva, na strane druhej musí byť aj zodpovednosť v podnikaní. To sme videli v kauzách nebankových subjektov či konkurznej mafie. Žiadne predstavenstvo obchodnej spoločnosti nemôže stáť nad zákonom alebo mimo zákona.

    Trhová ekonomika je nevyhnutnosťou pre zdravé hospodárstvo a prosperitu, ale trhová ekonomika nie je džungľa, v ktorej prežijú len tí, ktoré nemajú žiadne zábrany. Trhová ekonomika vyžaduje jasné pravidlá a dôveru v základnú spravodlivosť. Pre zachovanie princípov trhovej ekonomiky je dôležité, aby každý, kto poruší zákon, akokoľvek bohatý alebo úspešný, každý, kto podniká nečestne, niesol svoj diel zodpovednosti. Prijatie inštitútu trestnej zodpovednosti právnických osôb by znamenalo konkrétny krok smerom k poctivosti v podnikaní.

    Problém absencie tohto prvku v našom právnom poriadku sa prejavil napríklad v kauze krachu nebankových subjektov, keď nebolo možné zaistiť majetok týchto subjektov, keďže trestne stíhaní boli a sú len členovia štatutárnych orgánov ako fyzické osoby.

    Ďalším dôvodom zavedenia tohto inštitútu je pôsobiť preventívne pri cielenej kriminalite firiem cez tzv. biele kone, ktoré sa stávajú v prípade odhalenia trestnej činnosti obetnými baránkami. Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb by vyslalo jasný signál aj pre každého občana. Nebude iný trestnoprávny štandard pre obchodné spoločnosti ako ten, ktorý sa aplikuje na každého jednotlivca.

    Keď som sa dnešného premiéra v jednej relácii opýtal, prečo SMER nepodporil tento inštitút, povedal, že s ním súhlasí, len návrhy ministerstva spravodlivosti sa mu nepáčili. Očakával som, že nová vláda príde so svojimi a zrejme teda kvalitnejšími návrhmi. Vo vládnom programe opäť ani jedno slovo.

    Nová vláda začala so spochybňovaním Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry. Pred voľbami boli obavy z rušenia ekonomických reforiem, ale najohrozenejšie sa zdajú byť reformy v oblasti práva a poriadku. Dovoľte mi dva citáty k týmto inštitúciám. Jeden z Generálnej prokuratúry a druhý zo zahraničia.

    Generálna prokuratúra nebol justičný orgán, ktorý bol nadšený vznikom týchto inštitúcií, ale v správe z minulého roka, ktorú určite má k dispozícii aj pán minister, aj vláda, konštatuje: „Úrad špeciálnej prokuratúry svojou činnosťou v roku 2005 preukázal opodstatnenie svojej existencie. Stal sa jedným z nosných článkov orgánov Slovenskej republiky zameraných na boj s najzávažnejšími formami kriminality. Svoju opodstatnenosť preukázal predovšetkým pri odhaľovaní a trestnom stíhaní všetkých foriem korupcie, kde dosiahol skutočne pozoruhodné výsledky. Aj zásluhou prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry spoločne so sudcami Špeciálneho súdu občania Slovenskej republiky začali meniť svoj prístup k odhaľovaniu korupcie a začínajú stále viac spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. Boj s korupciou na miestnej úrovni bez existencie Úradu špeciálnej prokuratúry a Špeciálneho súdu nebol v minulosti taký efektívny, ako je v súčasnosti.“ To je správa Generálnej prokuratúry.

    Poviem ešte jeden citát. Je to citát bývalého zosnulého vyšetrovacieho sudcu Giovanniho Falconeho z Talianska: „Zákony sú nefunkčné, ak nie sú podporené silnou a jasnou politickou vôľou, ak nie sú aplikované kvôli nedostatku adekvátnych štruktúr a najmä, ak v týchto štruktúrach nie sú profesionálne kvalifikovaní ľudia. Ak chceme dosiahnuť významné výsledky, treba vypracovať jednotné stratégie, ktoré by sa zverili rozhodovacím koordinačným centrám na úrovni polície a justície.“

    Cieľom vzniku Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry bolo po prvé prelomiť nadštandardné väzby. V kauzách ako kauzy obvineného Reichela alebo Maukša, to je úplne zrejmé. Úplne zrejmé, že sa podarilo tieto nadštandardné väzby, ktoré vplyvní ľudia v regióne majú, oslabiť. Takisto bolo cieľom vybrať odborne erudovaných sudcov a prokurátorov, ktorí prešli previerkami na najvyšší stupeň bezpečnosti a prísnym výberovým konaním. Takisto bolo potrebné ľuďom, ktorí riskujú, zabezpečiť adekvátnu ochranu.

    Pri organizovanom zločine stojíme proti nebezpečnému a vplyvnému nepriateľovi, ktorý má dobrých advokátov, daňových poradcov, ekonómov a má navyše jednu výhodu oproti štátu, nemusí hrať podľa pravidiel. Ale štát musí podľa pravidiel za každých okolností hrať, a preto voči tejto sile musí postaviť to najlepšie, čo v polícii a v justícii má k dispozícii. Aj z toho dôvodu som predložil novelu Trestného poriadku, ktorá rozširuje právomoci Špeciálneho súdu a špeciálnej prokuratúry na prípady úkladných vrážd a závažnejších menových deliktov.

    Kritici inštitúcií spomínajú kauzy, ako kauza obvineného Černáka alebo v kauze Pápayovci, prečo nie sú na Špeciálnom súde, keď sú tiež, samozrejme, rizikové a nebezpečné? Bolo by fajn, keby si títo kritici pozreli platné ustanovenie v tom čase trestných kódexov:

    - Trestný čin úkladnej vraždy je v Trestnom zákone od 1. januára 2006.

    - Trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny je v Trestnom zákone od 1. septembra 1999.

    - Trestný čin vraždy spáchaný organizovanou skupinou od 1. augusta 2001.

    Tieto delikty boli spáchané pred týmito dátumami, a preto nie je možné, vôbec nie je možné, aby spadali, žiaľ, do kompetencie a právomoci Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry.

    Ide o fungujúce inštitúcie. Špeciálny súd z nápadu 129 vecí právoplatne rozhodol 50, na prvom stupni 51, na termíne má 15 vecí a nevytýčených 13 vecí.

    Pán minister nám na výbore porozprával, že to je málo a výkonnosť je podľa jeho mienky slabá. Len treba si uvedomiť, aké kauzy, s akým obsahom tieto inštitúcie pojednávajú:

    - V kauze Fruni a spol. obsahuje spis 58 461 strán a listinné prílohy vážia viac ako 17 kg.

    - V kauze kyselinári obsahuje spis 15 000 strán v časti násilnej kriminality a vyše 13 000 v časti ekonomickej kriminality.

    - V kauze Devín banka má spis 42 zväzkov a 6 299 strán.

    - V kauze Majský a spol. obsahuje spis takmer 10 000 strán.

    - V kauze Lojkovič 9 000 strán.

    A tak by som mohol pokračovať. K tomu je potrebné pripočítať stovky rozhodnutí v prípravnom konaní o väzbách, domových prehliadkach, agentoch, použití ITP.

    Špeciálna prokuratúra podala obžalobu proti 114 osobám, z ktorých len 5 bolo spod obžaloby oslobodených. Teda úspešnosť špeciálnej prokuratúry na hlavnom pojednávaní je viac ako 95 %. Agent bol použitý takmer v sto prípadoch a takmer vždy úspešne. Ani jedenkrát neprišlo k úniku informácií. A to možno tiež niekomu prekáža.

    Kandidáti na funkcie sudcu a prokurátorov si museli položiť ťažkú otázku, ktorá znamenala zmenu kariéry a zmenu životného štýlu pre nich a pre ich rodiny. Aká je cena za životný štýl, ktorý budú viesť a vedú sudcovia a prokurátori na Špeciálnom súde a špeciálnej prokuratúre? Vedú ho, aby sme sa my ostatní mohli cítiť bezpečnejšie a aby sme náš štát mohli právom nazvať právnym štátom. Naša spoločnosť a my všetci preto máme voči nim záväzok. Preto vo všetkých tlakoch na zrušenie, ktoré sú logické a sú potvrdením dôležitosti týchto inštitúcií, sa väčšina spoločnosti vrátane politikov a justície musí postaviť proti – to je absolútne minimum, čo môžeme a musíme urobiť. Všetci občania si zaslúžia právny systém, ktorý dáva šancu všetkým namiesto toho, aby ochraňoval len úzke záujmy niekoľkých.

    Na záver mi dovoľte ešte jednu poznámku, ktorá nie je vo vládnom programe, ale pýtal som sa na ňu pána ministra. Na nedávnom stretnutí ministra spravodlivosti a generálneho prokurátora som sa dozvedel, že vláda bude mať v trestných kódexoch ambíciu zrušiť asperačnú zásadu spočívajúcu v tom, že páchatelia niekoľkých trestných činov sú trestaní prísnejšie. V minulosti, ak niekto spáchal niekoľko trestných činov, bol potrestaný len za jeden, akoby ten najzávažnejší trestný čin.

    Mám tu niekoľko rozsudkov z minulosti:

    - trestný čin znásilnenia, trestný čin krádeže spáchaný siedmimi čiastkovými útokmi, trestný čin ublíženia na zdraví, poškodzovania cudzej veci spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, trest na spodnej hranici – 28 mesiacov,

    - štvornásobná ozbrojená lúpež štyrmi skutkami, trest na dolnej hranici – 5 rokov,

    - dva skutky znásilnenia maloletej, trest na dolnej hranici – 5 rokov.

    Je to zdôvodňované, ambície zrušiť asparačnú zásadu, tým, že sa ťažko vypočítava pre sudcov a prokurátorov. Áno, viem, že sudcovia nie sú nadšení touto zásadou, pretože zužuje možnosť relatívne širokého rozhodnutia v rámci trestnej sadzby. Ale robíme zákony pre sudcov alebo pre bezpečnosť našich občanov?

  • Bude znovu možné páchať na Slovensku zločiny beztrestne?

    Áno, dámy a páni, nová vláda je mäkká k zločinu, najmä k zločinu organizovanému. V obchodnej brandži sa zvykne používať slovo „user-friendly“, teda „užívateľsky príjemné“. Táto vláda je z hľadiska predloženého programu príjemná pre zločin, najmä pre organizovaný zločin. Okrem termínu „vláda minulosti“ ju preto môžeme označiť ako „mafia-friendly vláda“. Ide teda o vládu, ktorá je nekompetentná, nesuverénna, zahľadená do minulosti, a preto budem hlasovať proti vládnemu programu a vysloveniu dôvery tejto vláde.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Tóthová, Laššáková, pán podpredseda Národnej rady Číž, pán poslanec Rafaj. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami k vystúpeniu pána poslanca.

    Prvá vystúpi pani Tóthová.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, vo vašom arogantnom vystúpení ste odhalili svoju hlbokú právnu neznalosť. Keď ste nevkusne, suverénne odovzdali pánu ministrovi znenie novej ústavy, chcem vás upozorniť, že vy neviete čítať ústavu. Pokiaľ ma pamäť drží, na konci volebného obdobia sme síce rozšírili ústavu o právo ombudsmana, ale o právo dávať návrh na Ústavný súd v ochrane práv fyzických osôb. A vy ste si vôbec nepovšimli, že vládny program hovorí o rozšírení práva ombudsmana dávať návrh na preskúmanie normatívnych aktov, teda zákonov v prípade ich nesúladu s ústavou. Pán poslanec, ak si právnik a bývalý predseda Legislatívnej rady mýli takéto dve vážne roviny, tak ja pochybujem o jeho právnych znalostiach a študentovi by som odporučila zopakovať štúdium čl. 151 ústavy, na ktorý ste sa odvolávali.

    Pokiaľ ste hovorili o postavení prokuratúry ako sovietskej, máte pech. Ja tu sedím a tento zákon som bola konzultovať v Benátskej komisii a na Benátskej komisii, sú o tom písomné záznamy, sa konštatovalo, že typ slovenskej prokuratúry plne vyhovuje prokuratúre v právnom štáte európskeho typu. A navyše váš návrh prokuratúry bol kritizovaný v článku...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pani poslankyňa Laššáková bude pokračovať s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne za slovo. Naozaj, pán poslanec, ste podrobili ostrej kritike program vlády a dá sa povedať, že okrem nevyberaných výrazov ako „hlúpy“, „bez vízie“ atď. ste neocenili v podstate na ňom nič. Ja chcem povedať, že na rozdiel od vás vidím v ňom jasný záväzok vlády zrýchliť súdne konanie a odstrániť prieťahy v súdnom konaní. Myslím si, že nielen občania, ale aj zahraničie nám prieťahy v súdnom konaní, ako aj nevymožiteľnosť práva neustále vytýka.

    Takisto ja vidím jasný záväzok spraviť poriadok v legislatívnej oblasti, hlavne čo sa týka prijímania návrhov zákonov a ich neustálych zmien. Nechcem sa vracať do minulosti, ale keď si pozrieme, v minulom volebnom období skutočne sme prijímali novely ešte zákonov, ktoré ani nenadobudli účinnosť. To znamená, že v legislatívnej oblasti, za ktorú ste boli, pán poslanec, ako minister zodpovedný, skutočne sa nespravilo veľa a vôbec nie je taký prehľadný poriadok a stabilita právneho poriadku taká, aká by sa vyžadovala.

    Takisto oceňujem to, že vláda sa chce vrátiť k prehodnoteniu tzv. optimalizácie súdnej sústavy. Myslím si, že bolo nešťastné rušiť niektoré súdy, čím sa naozaj dostupnosť občanov k ochrane svojich práv zmarila. Ja na rozdiel od vás nemám obavy, že Slovensko ovládnu mafie, že tu nebude vládnuť právo a spravodlivosť, a držím palce, aby sa pomery v legislatívnej oblasti, ako aj vo fungovaní justície zmenili.

    Ďakujem pekne.

  • Pán podpredseda parlamentu Číž.

  • Ďakujem pekne. Dovolím si zareagovať ako predseda klubu.

    Vážený pán poslanec, postupne spejete do situácie, kde s vami budú členovia nášho klubu komunikovať iba vtedy, keď to bude nevyhnutné, lebo tento spôsob komunikácie „hlúpy“ a podobne a ten vizionársky výraz, ktorý máte upretý do budúcnosti, ako vám jednoducho nesluší a nenáleží. A chcem vám povedať, že obvykle strácajú tieto typy osobných vlastností ľudia v 25. roku veku a že ďalej to potom... Ďakujem všetkým vašim kolegom, že tieto spôsoby nepoužívajú a chcel by som sa venovať vecnejšiemu dialógu, len opäť tým povýšeným spôsobom tu vyprávate o Generálnej prokuratúre, a pritom ste človek, ktorý bol viac-menej 8 rokov zodpovedný za legislatívnu činnosť, 4 roky určite, za legislatívnu činnosť v Slovenskej republike. Patrili ste k tvorcom programového vyhlásenia vašich vlád a teraz začnete tu prednášať rôzne záležitosti, ktoré sú výrazne nekorektné. Ak hovoríte o prokuratúre ako o nejakom sovietskom relikte a nestihli ste niektoré lekcie na právnickej fakulte, tak si pozrite Grófa Monte Christa a uvidíte, že tam je funkcia generálneho prokurátora, hrá tam veľkú rolu.

  • Takže minimálne tento význam si skúste zafixovať a skúste korektne. Ja naozaj nepotrebujem tento typ dialógu, ale „mafia-friendly“ a podobné nezmysly sem jednoducho nepatria. Žiadny významný výsledok u vás počas vašej činnosti ministra sa nám nepodarilo zaregistrovať. Od prokurátorského dohľadu, od ďalších aktivít v oblasti kontroly v sfére verejnej správy, nejaké posuny vo fungovaní základných inštitútov súdneho systému u nás, ani ste ich nenaznačili. Ak som s niečím u vás v živote súhlasil, to sú dve veci a prvá bola, oceňoval som váš kladný vzťah k zákonu o preukazovaní pôvodu majetku, a dokonca aj k trestnej zodpovednosti právnických osôb. Osobne ju mám, ale viete veľmi dobre, že ide o kontroverznú vec, že v spoločnosti sú jednoducho na túto tému...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Lipšic, ja by som tiež chcel ako môj predrečník zareagovať v mene celého poslaneckého klubu SNS, pretože ak ste počúvali pozorne včera moje vystúpenie, tak o minulosti tam, myslím, nepadla ani jedna jediná veta. Hovoril som o budúcnosti predovšetkým a takisto aj o nastavení mysle, lenže vy ste si to dneska zrejme nastavili úplne inak.

    A najviac ma iritovali predovšetkým tie hlúposti, a preto si dovolím reagovať iba na kvalitu tohto typu vystúpenia jedným prirovnaním, že „múdre ucho nedbá na reči hlúpych ľudí“, tak potom nechápem, prečo sa tak vlastne znepokojujete. A ešte si vypožičiam citát Josefa Čapka, ktorý povedal, že „najviac rečí mávajú práve hlupáci, vždy majú o čom hovoriť,“ (smiech a potlesk) a citát ešte pokračuje ďalej, „keď otvárajú hubu,“ doslovne citujem, „domnievajú sa, že získajú na význame“. Ja si myslím, že v tejto sále kvantita slov alebo intenzita pejoratív neprispeje k významu poslanca.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Najskôr k pani poslankyni Tóthovej. Pani poslankyňa, vy ste novelu ústavy asi nečítali. Novela ústavy dáva právo ombudsmanovi dávať návrh na súlad právnych predpisov. Na výbore ste to priznali, že to je chyba vo vládnom programe, ste povedali, že to je v editovaní, no neviem, v akom editovaní, proste je to dôkaz toho, že vláda nepozná ani ústavu ako najvyšší zákon štátu.

    Čo sa týka pani poslankyne Laššákovej. Samozrejme, prieťahy v konaní sú problém, ale vláda nenaznačuje takmer nič konkrétne, akým spôsobom tento problém chce vyriešiť. Chce len analyzovať, čo je fajn, analýzy sú potrebné, ale musí mať nejakú konkrétnu víziu ako ďalej. A v tomto je vládny program v oblasti justície veľmi striedmy, veľmi vágny a absolútne všeobecný.

    Pán poslanec Číž, na vás sa veľmi reagovať nedá, nehnevajte sa, lebo som si nestihol úplne všetko poznačiť. Ale povedali ste, že rezort nedosiahol žiadne významné výsledky. Pán podpredseda, vďaka sprísneniu, okrem iného Trestného zákona v roku 2003, dochádzalo v minulosti, v minulých troch rokoch, k sústavnému poklesu násilnej kriminality na Slovensku. Dokonca tak, že v roku 2005, v minulom roku, na Slovensku bolo spáchaných najmenej vrážd od roku 1992 za posledných 13 rokov. Dochádza k znižovaniu počtu znásilnení, lúpeží, aj to je dôsledok sprísnenia sadzieb voči osobám, ktoré páchajú násilný zločin a ktoré recidivujú. Ak naše zmeny zachránili čo len jeden jediný ľudský život, mali svoj význam a som hrdý, že ich predchádzajúca snemovňa podporila.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky zvoláva na 11. hodinu poslanecké grémium do zasadačky za poslaneckou snemovňou.

    Teraz o slovo požiadal predseda vlády pán Robert Fico.

  • Keď hovoríte, páni poslanci z opozície, „ježišmária“, hovorte to v kostole a nie tu v parlamente.

    Dovoľte mi, aby som reagoval na vystúpenie pána poslanca Lipšica a nebudem, samozrejme, viesť s ním odbornú polemiku, pretože má na to názor a ja rešpektujem jeho postoje, pretože pôsobil aj ako vedúci úradu na ministerstve spravodlivosti, pôsobil ako minister spravodlivosti a treba brať do úvahy, že určite má svoje názory na niektoré otázky iné, ako má súčasná vládna koalícia, ale takto to jednoducho funguje a takto to fungovať bude.

    Chcem reagovať iba na úvod vystúpenia pána poslanca, pretože dotýka sa celej vládnej koalície, dotýka sa členov vlády Slovenskej republiky a dotýka sa aj množstva ľudí, ktorí na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky pracovali na príprave programového vyhlásenia vlády. Ak uráža pán poslanec vládu, dobre, sme tu ako predstavitelia exekutívy a vieme, že v parlamente sa dopočujeme rôzne veci, ale je smutné, ak pán poslanec uráža tých pracovníkov ministerstva spravodlivosti, s ktorými spolupracoval v predchádzajúcom období.

    Ale aby som bol konkrétny, pán poslanec, iba štyri veci, kde považujem za dôležité v mene vlády Slovenskej republiky reagovať, ide najmä o oblasti, ktoré ste označili za hlúposť. No tak teda dobre počúvajte, že čo je hlúposť, pán poslanec Národnej rady.

    Po prvé, ak máme v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky označenú ambíciu upraviť postavenie ombudsmana vo vzťahu k Ústavnému súdu, vy veľmi dobre viete, pán poslanec, že dnes nikto nemôže podať návrh na Ústavný súd, pokiaľ ide o súlad právnych predpisov rovnakej právnej sily. O toto nám ide. Jednoducho hľadáme riešenia. Riešenia, ktoré sú dôležité.

    Vyskytlo sa v praxi množstvo prípadov, a upozornil na ne práve ombudsman, na ktoré nevieme reagovať. Takže chceme o tom hovoriť aj s parlamentom, chceme o tom hovoriť aj s ďalšími a hľadať riešenia. Ak má ambíciu vláda Slovenskej republiky niečo urobiť, veď sa to musí zrealizovať tu v Národnej rade Slovenskej republiky. My nemôžeme prijať vo vláde ani ústavné zákony, ani obyčajné zákony. Prídeme jednoducho s návrhmi, ktoré majú reagovať na nepokryté oblasti – o toto nám ide. Tak, prosím, nehovorte o hlúposti. Máme reálne odkazy od praxe, nie je dobre upravené postavenie tých činiteľov, ktorí sa môžu obracať na Ústavný súd, pokiaľ ide o rôzne návrhy. O toto nám ide. Ak je toto hlúposť, je mi ľúto, ak to označujete za hlúposť. Je to vecná ambícia, lebo ľudia nám hovoria, musíte to upraviť iným spôsobom.

    Druhá vec, na ktorú chcem reagovať, je otázka, že či majú, alebo nemajú sudcovia prístup k prekladom a k rozhodnutiam rôznych európskych inštitúcií. Áno, cez internet si viem nájsť všetko na svete, čo len chcem, ale tu predsa ide o to, aby sudcovia na súdoch nesurfovali po internete, ale aby dostávali pravidelné jasné podklady, tie veci, ktoré sú pre nich dôležité, a takáto selekcia jednoducho dnes neexistuje. Vidieť, pán minister, bývalý, že ste na súdy príliš nechodili a neviete, aký je vzťah sudcov k získavaniu týchto predpisov.

    Pokiaľ ide o obete trestných činov, to sa ma naozaj dotklo, pán poslanec, pretože bežná prax vášho ministerstva bola, ak opozícia niečo presadila v parlamente, nejaký zákon, o 3 mesiace ste predložili vlastný zákon, len aby to bola vláda, ktorá prijala zákon, aby to nebola opozícia. Toto bol typický príklad so zákonom o odškodňovaní obetí trestných činov, pretože žiadne závažné posuny ste neurobili, pokiaľ ide o odškodňovanie obetí trestných činov.

    A čo je na tom, že my chceme, aby aj iné obete trestných činov mali možnosť požiadať ministerstvo spravodlivosti o odškodnenie tam, kde jednoducho buď páchateľ, alebo z iného zdroja nie je možnosť kompenzovať obeť trestného činu? Čo je na tejto ambícii hlúpe? Ako môže povedať niekto, že je hlúpe, že chceme rozšíriť podmienky rozširovania kompenzácie obetí trestných činov? Toto je pre mňa jednoducho nepochopiteľné. Vykríkli ste, len aby ste povedali nie, toto je jediný dôvod vášho vystúpenia, ktorý ste urobili v Národnej rade Slovenskej republiky.

    A pokiaľ ide o súdne poplatky, veď ste priznali, pán poslanec, aj vy, aj bývalý minister financií, že k zvýšeniu súdnych poplatkov došlo len preto, lebo ste naháňali peniaze do štátneho rozpočtu. A to my ideme teraz oslabovať základnú ústavnú zásadu, že každý má právo na prístup k súdu len preto, lebo neboli ste schopní naplniť príjmovú časť štátneho rozpočtu? Veď ste to priznali aj vy, aj minister financií, že áno, musíme zvýšiť súdne poplatky, lebo nemáme peniaze v štátnom rozpočte.

    Pán poslanec, ale ľudia nezarábajú tak, ako zarábame my alebo ako zarábajú poslanci Národnej rady, 50-60-tisíc Sk. Ľudia zarábajú 7-, 8-, 9-tisíc Sk a takisto majú svoje právne problémy, ktoré potrebujú riešiť. Ukážte mi človeka, ktorý má 8- alebo 9-tisíc Sk, ako môže viesť efektívny súdny spor, keď ma zaplatiť vysoké súdne poplatky, a už ani nehovorím o tom, že neexistuje systém, dobrý systém bezplatnej právnej pomoci. Je pravda, kto má na Slovensku peniaze, má aj viac spravodlivosti. A my to chceme jednoducho zmeniť, chceme, aby aj ľudia, ktorí majú malé príjmy, aby išli na súdy, aby mohli viesť tie súdne spory, ktoré sú pre nich životne dôležité. Toto je hlúposť? Pán poslanec, to nemyslíte vážne!

    Ja si myslím, že náš program je postavený pre ľudí, od samého začiatku to hovoríme a hľadáme riešenia. Čiže nenazývajte hlúposťou to, čo chcú ľudia, pretože my sa naozaj obzeráme po reálnych požiadavkách ľudí a nie po tom, čo si vy v nejakej kabinetnej politike vymyslíte.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami pán poslanec Lipšic, pán poslanec Gál. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

    Pán Lipšic začne.

  • Ďakujem. Pán premiér, spomínali ste, že som kritizoval pracovníkov ministerstva spravodlivosti, ale neskrývajte sa za nich. Ja som kritizoval vás a vašu vládu. Keď sem príde minister s nejakým dokumentom, zákonom, je to jeho zodpovednosť, predsa nie pracovníkov ministerstva. Nebuďte zbabelý a neskrývajte sa za zamestnancov ministerstva, je to vaša vláda a váš program.

    Musím povedať, že je naozaj objavné povedať, že vy idete navrhovať novelu ústavu, aby Ústavný súd mohol posudzovať súlad predpisov rovnakej právnej sily – pán premiér, to ste mysleli vážne, rovnakej právnej sily? Tak to je naozaj nóvum, lebo to Ústavný súd posudzovať nikdy nemôže. Platia v právnom poriadku pravidlá, keď sa vykladajú rozpory v práve, napr. že neskorší zákon ruší skorší, špeciálny všeobecný, ale že by mohol Ústavný súd rozhodovať o súlade právnych predpisov rovnakej právnej sily, tak to je naozaj objavný názor v ústavnom práve a k nemu vám gratulujem.

    Čo sa týka odškodňovania obetí, pán premiér, zákon, ktorý vláda predložila, je odlišný od toho, čo tu platilo dosiaľ. Zaviedol sa právny nárok na odškodnenie. My sme výrazne zvýšili odškodňovanie osôb poškodených násilnými trestnými činmi, ale sme aj výrazne zlepšili postavenie obetí v rámci nových trestných kódexov. Vy dnes neviete, čo v tom vládnom programe vlastne máte napísané a k čomu chcete smerovať.

    K súdnym poplatkom. Súdne poplatky, ktoré nazývate radikálne zvýšenie, sa zvýšili z 5 na 6 %, to hovoríte, že je radikálne zvýšenie súdnych poplatkov. V relácii ste spomínali, že sa mal naplniť štátny rozpočet 2 až 3 miliardami, pritom išlo o 250 miliónov Sk. Proste vaše názory naozaj treba deliť desiatimi.

    Ale všeobecne, jedinú vec, ktorú spomínate, je ochrana osobnosti využívaná politikmi.

  • Pán poslanec Gál. Poprosím, zapnite vedľajší mikrofón vedľa pána poslanca Gála, zdá sa, že tento je nefunkčný.

  • Zapli mi to? No dobre, ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, na začiatok len taká malá poznámka. Hovorili ste, že budete ctiť parlament. Vaša poznámka typu, že „ježišmária“ povedzte, môžete povedať v kostole, potom s týmto protirečí. Parlament má svoju vážnosť, tak ctíme ju. Ako potom môžu ctiť parlament občania, keď my sami, ktorí sem chodíme, ju nectíme?

    Čo sta týka toho ombudsmana, absolútne iná situácia bola na ústavnoprávnom výbore. Mali ste čas sa pripraviť na to, ako toto faux pas ospravedlniť. Ale bolo to faux pas, sám pán minister povedal, že dobre, tak nie ombudsman, tak Súdna rada. Keď sa došlo na to, že v programovom vyhlásení vlády je veta, ktorá je už dávno splnená. Pán minister povedal, dobre, tak Súdna rada. Tí, ktorí sme tam boli, boli sme toho svedkami.

  • Reakcia z pléna.

  • Priznajte si to, no.

    Ďakujem, skončil som.

  • Budeme pokračovať, v rozprave vystúpi, pardon, pán minister vnútra požiadal o slovo, ospravedlňujem sa. Člen vlády má prednosť.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predseda vlády, dámy poslankyne, páni poslanci, základným problémom, ktorý tu v podstatne vždy predkladá dnes už pán poslanec Lipšic, je odpočítavanie jeho zásluh, ktoré vlastne vždy vytvoril. Keď si všimnete, je takým typickým, že sa vždy hovorí v prvej osobe: „ja“, „moje ministerstvo“, „my“, „my sme dosiahli“. Podľa toho, čo – myslím, že môžem hovoriť, čo chcem, že, v rámci tej demokracie? Ja viem, že keď sa vám hovorí niečo, čo sa vám nepáči, tak, samozrejme, ste nervózny, ale to je prirodzený fakt, ktorý, samozrejme, vám necháme, v ňom si treba požiť tieto 4 roky.

    Čo je dôležité, že dominantným takým tým znakom tých vyjadrení je predovšetkým určitá forma samoľúbosti, kde nie sú schopní reagovať aj na iné nápady. Viete, to všetko, čo v podstate ste tých uplynulých 8 rokov robili, vám vaši voliči naozaj dokázali vo vašom brilantnom volebnom výsledku. Naozaj všetky tie, čo ste vymenovali, dosiahnuté úspechy sa odzrkadlili presne v počte hlasov, ktoré ste dostali. Pretože jediné, čo ste vedeli robiť, je podávať návrhy bez faktického stretu s realitou, realitou života bežných občanov. To je to, čo sa vám naozaj nepodarilo.

    Jednoducho úplne najlepšie riešenie by bolo, keby ste mohli zrušiť súdy, aby ministerstvo mohlo rozhodovať o vine – lebo to sa dialo. Vy ste dopredu vedeli, kto je na vine, dopredu ste vedeli, kto je odsúdený, a dopredu ste vedeli, kto je zlý. Vám proste každé iné rozhodnutie, ako bolo vaše, nevyhovovalo. Schopnosť reagovať na to, že existuje nejaký iný názor, bol iba útokom, to bola jediná forma.

    Hovoríte, citovali ste pána Reagana. Pána Reagana ste citovali v súvislosti so sociálnodemokratickým vládnym programom? Reagan, známy to ľavicový politik? To je naozaj už teda úplné prevracanie všetkého, čo môže.

    Čo sa týka minulosti, my sme písali čierne knihy v roku 1998? My sme sa vracali do minulosti po nástupe? Pozametajte si pred vlastným prahom!

  • Ste neboli schopní vládnuť prvé dva roky, lebo ste sa venovali len, aby ste sa mohli vyhovárať a dodnes sa vyhovárate na to, čo bolo pred rokom 1998.

    Keď hovoríte o 50-percentnom náraste, o 50-percentnom náraste ukončených alebo objasnených prípadov boja proti korupcii – čo ste robili prvé 4 roky? To znamená, sám jasne uznávate, že prvé 4 roky ste nerobili vôbec nič. My sme tu 4 týždne, nerád by som to porovnával, aký je v tom zásadný rozdiel, ale s tým, že s matematikou sú problémy na tejto strane, je bežné.

    Vaše úsudky sú veľmi rýchle, pozor, v tých miestach sedela kedysi určitá strana, ktorá mala tiež problémy s demokraciou, no a začínate ju mať aj vy. Možno sa z toho dá niečo napáchnuť.

  • A to práve preto, pretože v priebehu 4 týždňov ste schopní označiť novú vládu, že „mafia-friendly“. A v čom? Aký taký zásadný úkon sme urobili, aký zásadný skutok sme urobili, ktorým by ste to mohli hodnotiť? Ja viem, prečo ste to povedali. Lebo zajtra čakáte, že bude vaša fotka s dobrým gestom a veľkými palcovými titulkami: „Lipšic povedal „mafia-friendly“.“ Proste vy ste boli marketingový minister, to je celé, čo ste boli, bez reálneho výsledku. Čiže na to, aby ste mohli kritizovať túto vládu, hodnoťte podľa činov, nie podľa predsudkov, ktoré je také typické pre váš štýl politiky.

    Veľmi dôležitý je ešte aj fakt, ktorý tu bol aj včera spomenutý v rozprave, na ktorý som nevystúpil, a to bola otázka, že pánovi poslancovi Palkovi vadilo, že vláda stráca možnosť ovplyvňovať rozhodnutie Európskeho súdneho dvora? Dobre to mám poznačené, tak ste to povedali.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale áno. Jednoducho ja si myslím, že my nemali by sme strácať, my by sme nemali mať žiadny vplyv na rozhodovanie súdov, to len teda medzi iným.

    A čo sa týka, boli kritizovaní aj od vás, pán poslanec Lipšic, aj od pána poslanca Palka, otázka, pardon, to by som ublížil, to povedal iný pán poslanec, čo sa týka nebankových subjektov. V prípade, že vláda absolútne rezignuje na to, aby kontrolovala subjekty, ktoré nepodnikajú v súlade so zákonom, ktoré možno pripravujú škody pre občanov, nemá absolútne žiadne morálne právo kritizovať inú vládu, ktorá chce jej chyby naprávať. V Čechách nemala šancu BMG, len začali a hneď ich zrušili. To znamená, je to otázka, kedy vláda sa má venovať občanom.

    Niekto tu minule kritizoval, že máme záujem sa starať o občanov. Ale veď to je základná úloha štátu, na ktorú napr. vy ste absolútne rezignovali. Každá základná poučka štátu o tom, na čo je, hovorí práve o tomto. Viete, možno keby ste si neobjednávali od firmy Takt prieskumy, ktoré hovoria, ako pôsobí na vás pán minister, a možno sa menej zaoberali vlastným postavením a zaoberali by ste sa viacej občanmi, možno by to malo väčší efekt, možno by ste mali viacej hlasov a možno by dnes mohli určovať tú politiku ďalej. Ale skutočný výsledok, ku ktorému ste sa zaviazali na začiatku vášho vládnutia, bol, že skrátite termín, to znamená dĺžku súdneho konania, to sa vám však vôbec nepodarilo. Občan to absolútne nepocítil a možno preto vám dal odpoveď.

    Skúste si už konečne postaviť zrkadlo, že naozaj existujú aj určité chyby, pretože zo všetkých vyhlásení, ktoré sú, je znak vašej absolútnej bezchybnosti. Toto je dôležité, treba sa pozrieť a pozametať si pred vlastným prahom, čo ste hovorili pred 8 rokmi a čo ste za tých 8 rokov dosiahli, a nemôžete hodnotiť, či niečo vláda urobila za 4 týždne, alebo niečo za 4 týždne neurobila.

    Otázku, ktorá sa dotýka právnej úrovne, to si ja odpustím, nebudem nikoho hodnotiť, akú má výšku právneho vzdelania, nemá právneho vzdelania, pretože to naozaj považujem za neúplne dostatočne korektné, ale keď je niekde napísané, hovorí vám niečo možno, pán poslanec, keď sa hovorilo o farmárskom zákone? Čo v skutočnosti to bolo, keď sme hovorili o zbraňovej amnestii? Čo to v skutočnosti bolo? Nuž bola to novela. Nebol to samostatný zákon. Ale v rámci toho, keď chcete dať nejaký message, tak musíte povedať, že ako sa to volá. Nie vždy, keď poviete, že zákon o extrémizme je samostatný zákon, so všetkým, čo k nemu patrí, ale môže to byť novela Trestného zákona, čokoľvek, forma, ktorej sa chceme venovať, pretože to považujeme za dôležité. Na rozdiel od vás počas vášho vládnutia ten extrémizmus začal v poslednej dobe prekvitať. To bol ten problém, o ktorom my hovoríme. My chceme reagovať vo vládnom vyhlásení. Vládne vyhlásenie alebo programové vyhlásenie vlády nie je Zbierka zákonov, ktorá má do posledného slovíčka všetko vymedzené. Život ukazuje na určité priority, na ktoré musíme reagovať. To znamená, to vystúpenie nebolo v podstate o kritike vládneho programu, lebo zásadných vecí, ktoré sú napríklad aj v časti Bezpečnosť štátu, ste sa nedotkli. To, čomu sa chceme venovať, tomu, čomu ste sa nevenovali.

    To znamená, že základná vec je, že to vystúpenie malo smerovať skôr k vašej osobnej prezentácii – a tomu rozumiem. Ste politik, treba ju robiť, treba mať určité percentá v obľúbenosti, treba si posilniť postavenie možno v strane. To všetko je potrebné. Ale nepoužívajte na to falošné kroky k tomu, že chcete hodnotiť niekoho, kto ešte len začína, ktorý ešte neurobil niečo, čo by ste mohli vy kritizovať. Lebo vy máte za sebou osem rokov a tých problémov je naozaj veľa.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami pán poslanec Jarjabek, potom pán Lipšic a na záver ako posledná pani poslankyňa Müllerová. Končím možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo.

  • Prepáčte, ešte zastavím, pán poslanec. Pán poslanec Palko sa hlási. Niečo nám nefunguje a poprosím technikov, keby potom v rámci prestávky, cez obedňajšiu, pozreli na to. Ale prosím, aby sa pán poslanec – už je tam zapísaný.

    Tak prvý pán Jarjabek a dajte mu čas.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, v nadväznosti na slová pána ministra by som chcel povedať jednu vec. Tu totižto prebieha odvčera ešte jeden príbeh, ktorý doteraz nikto nepomenoval, a k tomu smerujú aj rôzne vystúpenia opozičných poslancov, ktoré sme si práve vypočuli. Tu ide predsa o jeden príbeh, tu sa hrá o vedúcu osobnosť, o lídra opozície a zneužíva sa programové vyhlásenie vlády na tieto účely. Tu predsa nejde o žiadne programové vyhlásenie vlády. Však, pán Dzurinda, ani vám to nevyhovuje, že jednoducho líder KDH sa takýmto spôsobom zviditeľňuje? Veď to sú isté body, ktoré sa tu získavajú. Toto je tá hra – zneužívanie programového vyhlásenia vlády o lídra opozície!

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne. Najskôr by som chcel povedať, že úspechy ministerstva spravodlivosti boli úspechmi kolektívnymi, za ktorými stáli mnohí zamestnanci ministerstva, mnohí sudcovia, mnohí prokurátori, ktorí napríklad robili trestné kódexy, a vždy z tohto miesta, pán poslanec, pán minister, som v prvom rade ďakoval týmto sudcom a prokurátorom za to, že sa podieľali na príprave takých zásadných zmien právneho poriadku, aké boli schválené.

    Máte pravdu, prvé štyri roky prvej vlády sa tých reforiem urobilo menej. Bola to vláda širokej koalície. Aj po tejto skúsenosti som ja osobne bol proti vstupu KDH do vlády so SMER-om, pretože by to znovu bola vláda širokej koalície, ktorá by nič, takmer nič neurobila. Neviem, akú misiu v tejto vláde by jednotliví ministri plnili.

    Ale dovolím si predsa len zareagovať na vaše poznámky o marketingu. Ja som z vládneho programu v rámci bezpečnosti veľa toho nekritizoval, pretože tam nič nie je. Zatiaľ ste sa marketingovo ako minister uviedli len vy. Zatiaľ som len čítal, že ste boli v jedálni ministerstva vnútra a dokonca z peňazí daňových poplatníkov ste zaplatili tlačovú správu, že idete darovať krv pre policajtov. Pán minister, ja som dlhoročný darca krvi. Považujem takú snahu o marketingové počínanie v takejto citlivej oblasti za hanebnú.

  • Vážené dámy, vážení páni, ja som v poslaneckých laviciach nováčik a nepredpokladala som, že vystúpim takto skoro, pretože nie som právnička, takže nemôžem sa vyjadrovať k právnickým otázkam. Chcem len ako človek zareagovať na pána poslanca a exministra Lipšica.

  • Reakcie z pléna.

  • Poprosím o pokoj v rokovacej sále, nechajte pani poslankyňu rozprávať. Bude priestor, pán Minárik, ale...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán Minárik, teraz má slovo navyše táto dáma. Nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán Minárik, poradíme si s týmto v priebehu rokovania, teraz dáme slovo dáme a bude všetko v poriadku. Ďakujem pekne. Nech sa páči.

  • Ale ja vlastne sa vyjadrujem k veci, pretože súvisí to s pánom ministrom vnútra Kaliňákom. A chcem povedať, že keď mám možnosť porovnať z ľudského hľadiska vystúpenia týchto dvoch mladých mužov, tak musím povedať toto.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Lipšic, som veriaci človek, aj keď nie som katolíčka, a Bibliu ovládam, ale podľa vášho vystúpenia z ľudského hľadiska nedodržiavate „kto do teba kameňom, ty doňho chlebom“, „ani miluj blížneho svojho ako seba samého“. A ako dvojatestovaný neurológ a psychiater, keď zhodnotím vystúpenie pána Kaliňáka, ktorý má veľmi kultivované vystúpenie, tak to vaše vystúpenie je plné arogancie, plné zloby, zlosti až nenávisti, až mi je to veľmi z toho ľudského hľadiska ľúto.

    Ďakujem vám.

  • Skôr ako dám slovo pánovi poslancovi Palkovi, poprosím vás, ctené kolegyne a kolegovia, kultúra našich vzťahov bude pôsobiť aj v tom, že tie striktné predpisy v rokovacom poriadku si budeme postupne osvojovať a jasné, že žiadam všetkých vystúpivších s faktickou poznámkou, aby zásadne reagovali na predrečníčka, umožní nám to dodržiavať dobré pravidlá, o ktorých tu v súvislosti aj s právom hovoríme. Je to v poriadku teraz. Ďakujem pekne za porozumenie aj za kolegyňu.

    A teraz pán poslanec Palko.

  • Ďakujem za slovo. Pán minister Kaliňák predniesol vystúpenie, ktoré bolo, povedal by som, veľmi emotívne a dosť chaotické. Ale držme sa faktov. Pán minister, vy ste vlastne protestovali proti výrokom kolegu Lipšica, ktorý hovoril, že táto vláda je „mafia-friendly“. No ale čo hovoria fakty? Fakty hovoria to, že špeciálna prokuratúra a Špeciálny súd, najmä Špeciálny súd, sa ujali veľmi dobre. Tento Špeciálny súd súdi veľmi závažné kauzy z oblasti organizovaného zločinu a súdi ich dobre a vynáša veľmi tvrdé tresty nad mnohými zločincami, či už to bolo v kauze kyselinári, kde padali doživotné tresty, alebo to bolo v kauze tunelovania Devín banky, kde padali tiež doživotné tresty. Proste súdi dobre, ide tvrdo proti mafii a faktom je, že vláda, ktorej ste členom, činnosť Špeciálneho súdu začala spochybňovať. Toto sú holé fakty. Prečo sa hneváte, keď vám niekto povie, že ste vláda „mafia-friendly“?

    Pán minister, vy osobne ste reagovali veľmi nesprávne v niektorých kauzách, keď ministerstvo vnútra tvrdo zasahovalo proti kriminálnym živlom. A vám trvalo celé dni, než ste sa stihli ako predseda výboru správne zorientovať. Pripomeniem prípad zásahu proti kriminálnym živlom pred rokom na pohrebe v Košiciach.

    Čo sa týka korupcie. Pred desiatimi rokmi sa o boji proti korupcii nedalo hovoriť. V období prvej vlády, keď KDH malo ministra spravodlivosti Čarnogurského, vznikli právne základy na to, aby sa dalo tvrdo pôsobiť proti korupcii. A v minulom roku bol počet trestných činov korupcie vari desaťnásobný. Počet objasnených činov desaťnásobný oproti situácii pred desiatimi rokmi. Toto je všetko výsledok spoločnej práce ministerstva spravodlivosti a ministerstva...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Bude pokračovať v rozprave pán poslanec Kukan a prosím, striktne upozorňujem všetkých poslancov a poslankyne, aby si vypli svoje mobilné telefóny a nepoužívali ich v rokovacej sále. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec Kukan. Pripraví sa pán poslanec Zsolt Simon.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, členovia vlády Slovenskej republiky, ctené panie kolegyne poslankyne, páni poslanci, neprekvapím a vo svojom vystúpení budem hovoriť o záverečnej, poslednej kapitole programového vyhlásenia vlády – o zahraničnej politike.

    Ide o oblasť, a to je hodno pripomenúť si ihneď na začiatku, kde tak asi na 50 % záleží na našich zámeroch, úmysloch, pocitoch, sympatiách a zostatok záleží na medzinárodných podmienkach, v ktorých tieto zámery a úmysly uskutočňujeme. Hovorím to preto, lebo zahraničnopolitická časť programového vyhlásenia obsahuje viaceré dobré body. Konštatovanie o kontinuite z predchádzajúceho obdobia, ochota rozvíjať a nadviazať na všetko dobré z minulosti. Niektoré konštatovania sú hádam až idealistické, príliš ambiciózne, plné entuziazmu. To je svojím spôsobom pochopiteľné s ohľadom na to, že vláda vlastne začína svoje pôsobenie. Vhodnejšie by však podľa mňa bol namiesto entuziazmu realistický opatrný optimizmus.

    Slovenská republika by sa v medzinárodnej oblasti mala chovať sebavedome a suverénne, ale aj realisticky a adekvátne svojim možnostiam. Slovensko je fyzicky menší štát a u takých štátov, ako je Slovensko, je pre ich medzinárodné postavenie veľmi dôležitá ich kredibilita, dôveryhodnosť. A tá sa buduje tým, ako sa chovajú ich politickí predstavitelia, ako sa správajú, ako sa vyjadrujú, ako vystupujú nielen v zahraničí v kontaktoch so svojimi kolegami, ale rovnako tak aj u nás doma. Spomínam to preto, lebo táto vláda už počas svojej krátkej existencie a pôsobenia si práve z týchto dôvodov sama skomplikovala postavenie a dostala sa do defenzívnej pozície, z ktorej bude zložitejšie a ťažšie presadzovať naše záujmy.

    Pán premiér hovoril vo svojom vystúpení, a v jednom zo svojich vystúpení i včera, že táto vláda jasne dá najavo, že vlády na Slovensku sa po voľbách budú tvoriť v Bratislave a nie v Bruseli. To je v poriadku, myslím, že my s tým nemáme problémy, ale, pán premiér, toto budete musieť vysvetliť a budete musieť presvedčiť svojich vlastných politických partnerov a kolegov, lebo tam máte, tam máte problémy. A o to ide, že práve tým, že ste to zrejme podcenili alebo nejakým spôsobom neošetrili, a tým pádom práve tým vysvetľovaním a presvedčovaním vlastnej politickej strany strácate čas a je menej možností na to, aby sa aktívne uskutočňovala tá politika, ktorá má práve so svojím politických klubom medzinárodným zvyšovať silu negociačnej páky na presadzovanie našich slovenských záujmov. Pokiaľ viem, ešte na jeseň máte pokračovať v týchto diskusiách, takže tam treba presvedčiť, pretože tam je problém zakopaný. A pritom práve v oblasti zahraničnej politiky predchádzajúca vláda nechala takú situáciu, ktorá pripravila veľmi dobré východiskové postavenie pre činnosť vlády. Mám na mysli silné postavenie Slovenskej republiky v Európe a vo svete. Je to chyba, že toto sa dostatočne nevyužilo.

    K textu vyhlásenia samotnému. Konštatoval som, že pasáže o zahraničnej politike obsahujú pozitívne veci. Tie chcem oceniť, vyjadriť im podporu a vyhlásiť, že SDKÚ – DS sa bude aktívne angažovať pri ich presadzovaní, pri presadení a realizácii. Konkrétne mám na mysli ďalšie aktívne pokračovanie v poskytovaní oficiálnej rozvojovej pomoci, kde už boli vytvorené dobre fungujúce mechanizmy, rovnako ako aj zámer spružniť poskytovanie humanitárnej pomoci krajinám postihnutým živelnými pohromami. Ďalej je to realizácia koncepcie jednotnej prezentácie Slovenskej republiky v zahraničí. Aj zmienka o jednotnej zahraničnej službe je správna a podporujeme ju. Pozitívny je zámer poskytovať vyšší stupeň pomoci a ochrany našim občanom pri ich pobytoch v zahraničí a využívať pritom všetky možnosti, ktoré poskytuje naše členstvo v Európskej únii. Mali by to robiť naše veľvyslanectvá a tento aspekt treba naozaj podporiť. Osobne budem podporovať aj zámer legislatívne upraviť postavenie zamestnancov slovenskej zahraničnej služby.

    Pokiaľ ide o ekonomický rozmer alebo dimenziu diplomacie, ja som tak trochu skeptický, priznám sa, pretože táto floskula sa používa od samotného vzniku nezávislej Slovenskej republiky. Už bolo o tom mnoho konferencií, sympózií, diskusií a stále mi pripadá, že sme nevyhmatli ten konkrétny obsah tohto pojmu. Veď to, že veľvyslanci alebo slovenskí diplomati majú otvárať dvere pre obchodníkov alebo podnikateľov, že majú pomáhať, to je, myslím si, jasné a ja som skeptický, pokiaľ ide o nejakú príslušnú koncentráciu na takúto tézu alebo na takúto tému.

    Niektoré zahraničnopolitické pasáže sú poznamenané všeobecnosťou. Ja som si plne vedomý, že toto je koncepčný materiál a nie je možné ani správne vymenovať všetky naše bilaterálne relácie alebo zámery v medzinárodných organizáciách. Ale tento dokument s veľkou pozornosť čítajú naši kolegovia v zahraničí, a preto každá formulácia je dôležitá. Ale to robili profesionáli, ktorým sú tieto veci určite dobre známe.

    V pasáži o podpore ďalšiemu prehlbovaniu európskeho integračného procesu bolo treba explicitne spomenúť štáty z regiónu Balkánu tak, ako to slovenská zahraničná politika v minulosti vždy robila konkrétne. Vyjadriť konkrétne podporu solúnskemu procesu, to znamená európskej perspektíve štátom Balkánu, ktorú im Európska únia sľúbila. Tu myslím si, že bolo stanovisko Slovenska veľmi jasné a treba takto konkrétne o ňom hovoriť aj ďalej.

    Pokiaľ ide, a citujem, „o zintenzívnenie úsilia o skrátenie prechodných období voľného pohybu pracovných síl“, neviem, čo už tu môžeme zintenzívňovať. To sa naozaj veľmi jasne presadzovalo za nás a dosiahli sme, čo sa dalo. „Ani do Schengenu sa“, citujem, „nedostaneme v čo najkratšom čase.“ Ide o to, aby sme sa tam dostali v termínoch, ktoré už boli stanovené, pretože aj tie sú ohrozené. Nie nami, ale starými členskými štátmi.

    Zámer vlády na posilňovaní transatlantickej väzby a partnerstva medzi členmi Aliancie je správny. Podporujeme ho. Avšak vyjadrenie pozície Slovenska voči nášmu najvýznamnejšiemu zahraničnému spojencovi – Spojeným štátom americkým je podľa mňa formulovaný príliš vlažne a nezodpovedá významu tohto nášho spojenectva.

    V pasáži venovanej susedským vzťahom je zdôraznené strategické partnerstvo s Českou republikou. Kladiem si otázku, že či je to správne, až takto jasne vypichovať toto strategické partnerstvo. Myslím si, že je to zbytočne zveličené. Nadštandardné vzťahy áno, privilegované vzťahy áno, bez zaváhania a som to vždy hovoril celých osem rokov. Ale takto špeciálne to formulovať – aj s ohľadom na našich ostatných susedov – myslím, že nebolo treba.

    V tejto súvislosti veľmi krátku poznámku o jednej otázke, ktorá bola predmetom rokovania slovenského a českého premiéra nedávno pri návšteve pána predsedu vlády Fica v Prahe. Mám na mysli slová premiéra Jiřího Paroubka, lebo nehovoril prvý raz o tom, že značka Made in Czechoslovakia má stále vysokú hodnotu a zvuk, že by sme ju spoločne mali využívať v našich hospodárskych a obchodných vzťahoch so zahraničím. Poznám pána Paroubka a viem, že je to naozaj veľmi taký praktický alebo pragmatický človek, a som presvedčený, že aj tieto slová myslel dobre a povedal ich s dobrým úmyslom. Rovnako som však presvedčený, že ich treba odmietnuť taktne, zdvorilo, diplomaticky, ak chcete, ale kategoricky a jednoznačne. Nie je správne po rozdelení Česko-Slovenska po 13 rokoch sa nostalgicky vracať k niečomu, čo sa už skončilo. Umelo spájať niečo to, čo sa samostatne vyvíja. Nie je to ani účelné, ani politicky prezieravé a ani uskutočniteľné.

  • Nebudem to rozvádzať, i keď je to také naozaj veľmi populárne. Vy všetci alebo my všetci veľmi dobre vieme, že v minulosti značka Made in Czechoslovakia veľmi zviditeľňovala Českú republiku vo svete a veľmi zneviditeľňovala Slovenskú republiku vo svete. Takže spasme to inteligentne zo sveta a nevracajme sa k tomu.

    Rusko. Rusko je dôležitý hráč na svetovej politickej scéne, uznávaný, rešpektovaný, a myslím si, že aj v slovenskej zahraničnej politike má dôstojné miesto. My máme dobré vzťahy s Ruskou federáciou. A preto si myslím, že nebolo v programovom vyhlásení vlády treba až takto formulovať ďalší rozvoj našich vzťahov s Ruskou federáciou. To, že naše hospodárske subjekty nedostatočne aktívne využívajú všetky podmienky, ktoré poskytuje ruský trh, to je pravda, ale to nie je zahraničná politika. To je podnikavosť, aktívny prístup našich obchodníkov a podnikateľov. Takže nemyslím si, že bolo treba až tak zdôrazňovať, že treba zintenzifikovať vzťahy s Ruskou federáciou. To, aké ich máme, sú podľa mňa adekvátne, sú dobré, máme na nich záujem, vážime si naše vzťahy, ale netreba to už ďalej zdôrazňovať.

    Formulácia o našom vzťahu k Iraku, Afganistanu a Blízkemu východu je príliš všeobecná, s ohľadom na dlhodobosť týchto problémov si zaslúžia špecifikáciu nášho postoja.

    Veta o posilnení účasti Slovenskej republiky v misiách OSN by mala byť vybalansovaná tiež záujmom Slovenskej republiky plniť si aj naďalej naše záväzky ako člena Aliancie účasťou v operáciách pod vedením NATO. Je to náročnejšie v mnohých ohľadoch, ale je to tak správne a medzi misiami pod egidou OSN a NATO by mal byť správny balans.

    K ďalším príkladom všeobecnosti v texte je odsek o ľudskoprávnej problematike. Pochybujem, že zdôraznenie pozornosti venovať sa medzinárodnej spolupráci v otázkach týkajúcich sa Roma Sintie Calle (Calle, to je vetva Rómov, ktorá žije v južnej Európe, aj ja som mal dosť problémy, kým som sa presne dozvedel), no neviem, či toto je až taká naša dôležitá priorita, aby sme do dvoch viet, z ktorých sa skladá odsek o ľudskoprávnej problematike, dali práve takúto formuláciu. A ani nie som si istý, či rómska problematika patrí do ľudskoprávnej kategórie. Chápem, že je to otázka ekonomická, sociálna, vzdelanostná. Ale ľudskoprávna? Hádam nie.

    Čo mi chýba v zahraničnopolitickej časti? Je to budúce správanie sa a postup Slovenskej republiky v takých otázkach, aký je postoj voči nedemokratickým režimom. Chýba tu Bielorusko, chýba tu Kuba, chýba tu náš postoj ku konečnej fáze pri riešení štatútu Kosova, úloha a spolupráca s mimovládnymi organizáciami pri presadzovaní našich zahraničnopolitických záujmov a ich využívanie, Ukrajina. Lebo sú to záležitosti, ktoré sú buď dlhodobé, čiže nejde o nejaké krátkodobé záležitosti, alebo ich riešenie bude mať významný dosah na situáciu nielen v spomínaných krajinách, ale aj v širších regiónoch a možno na celé medzinárodné vzťahy. Preto ich absenciu v texte považujem za nedostatok.

    Na záver. Zahraničná politika je oblasť, kde by logicky mal byť najväčší, najvyšší stupeň konsenzu, a to aj naprieč politickým stranám. Aj v minulých rokoch sme boli svedkami, keď opozičné strany, či už HZDS – Ľudová strana, alebo SMER – sociálna demokracia, podporili vládu v otázkach, ktoré mali zásadný význam pre Slovenskú republiku v medzinárodných vzťahoch. A pamätám sa, že vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda z tohto miesta tieto kroky ocenil a vyjadril poďakovanie týmto politickým stranám za tieto konkrétne kroky. Aj v budúcnosti, samozrejme, SDKÚ – DS bude mať záujem spolupracovať tam, kde to bude pre Slovensko výhodné, prínosné a dôležité.

    Dnes tu rokujeme o texte, o dokumente programového vyhlásenia vlády, vychádzajúc z neho som formuloval svoje pripomienky. Chcem povedať, že viem veľmi dobre, že pán minister zahraničných vecí Kubiš je výborný profesionál so skúsenosťami, s vysokým renomé, ktoré si vybudoval počas svojej kvalitnej práce v medzinárodných organizáciách, a je mužom na svojom mieste. Nemám najmenších pochybností o tom, že slovenskí diplomati sú kvalitní a že vedia dobre, racionálne, efektívne presadzovať záujmy Slovenskej republiky. Len ide o to, aby dostávali správne politické zadania, správne politické pokyny, ktoré budú vychádzať z ozajstných národných záujmov Slovenskej republiky. Chcem povedať, že práve pri ich tvorbe tu u nás doma chce SDKÚ – DS byť veľmi aktívna, byť veľmi angažovaná. Budeme principiálni, ale budeme to robiť kultivovanou formou, pozitívne a konštruktívne.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Teraz požiadal o slovo podpredseda Národnej rady pán Milan Hort.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán premiér, ctení členovia vlády, milé kolegyne, kolegovia, programové vyhlásenie novej vlády je vždy dôvodom aj na zamyslenie, aké hodnoty vlastne nová vládna moc vyznáva a presadzuje. Napríklad, či vníma človeka ako neopakovateľnú bytosť, či mu chce pripravovať podmienky na využitie všetkých jeho talentov v súlade s princípom subsidiarity, alebo je snahou novej vládnej moci vrátiť sa k filozofii, k predstave všemocného štátu, ktorá opäť pochová dosiahnutú krehkú zmenu v myslení ľudí devastovanom desaťročia komunistickou ideológiou. Myslím tým opätovný ten lákavý kotrmelec návratu k falošnej ilúzii, že štát sa o všetko postará.

    Verím, že ako s príslušníkom generácie, ktorá sa narodila, vyrastala a časť svojho produktívneho veku prežila v komunizme, sa väčšina z vás so mnou zhodne na niektorých základných hodnoteniach komunistického režimu a jeho ideológie. Jeho smutnými charakteristikami bola predovšetkým nesloboda, triedny boj, triedni nepriatelia, likvidácia predstavy Boha od najútlejšieho detstva, likvidácia cirkví, kláštorov, väzni, či dokonca obete svedomia. Ďalej ilúzia o novej sociálnej spravodlivosti, rovnosti, solidarite – falošná ilúzia. Zlikvidovanie vlastníckych vzťahov k pôde, majetku, ale tiež zlikvidovanie konkurencie, a tým prirodzenej ľudskej aktivity. Nakoniec rozvrat hospodárstva až do ekonomického kolapsu celého systému so zanechaním takého civilizačného dlhu, ktorého časť tlačíme ešte aj dnes pred sebou. Aj keď v prípade komunizmu sa potvrdilo, že je zlo samozničiteľné, 40 rokov cieleného vplyvu komunistickej ideológie proti filozofii subsidiarity zanechalo v ľuďoch nenapraviteľné škody. Snáď najhorším zlom a pozostatkom komunizmu bolo zdeformované myslenie ľudí. Strata zmyslu pre zodpovednosť za seba samého, za svoj vlastný život.

    Tu si nemôžem nespomenúť na svojho staručkého stredoškolského profesora angličtiny Dr. Josefa Svozila, mnoho Bratislavčanov ho určité pozná, bol aj spoluzakladateľom Obchodnej akadémie, ktorý mi zvykol rozprávať svoju životnú múdrosť: „Synak, ja som prežil časť svojho života v demokracii, bol svoj v 1. aj v 2. svetovej vojne na frontoch v Rusku, teraz žijem v komunistickej totalite. Nebolo to ľahké, ale sa nesťažujem. Zažil som jedno aj druhé. Tebe však Tvoju budúcnosť nezávidím. Ak sa nedožiješ pádu komunizmu, nikdy nepochopíš, o čom je demokracia, nepocítiš slobodu, ale ak áno, tak toľko rokov, koľko prežíval komunizmus, bude vaša generácia zápasiť s jeho rezíduami v hlavách, mysliach, zvyklostiach a návykoch.“ Moja 16-ročná skúsenosť s obdobím po nežnej revolúcii je potvrdením životnej filozofie a poznania tohto môjho múdreho učiteľa.

    Po roku 1989 sa niektorí z nás tešili na slobodu, ktorá prišla ako dar z nebies, iní na okamžitý príchod kapitalistickej životnej úrovne, iní na to, ako sa pomstia komunistom. Aká však bola realita? V období rokov 1994 – 1998 bol vládny program formovaný nacionalizmom tzv. národniarov, naivizmom údajných zástupcov robotníkov, ale aj šikovnosťou bývalých komunistických špičiek či tých druhosledových vplyvných, ktorí sa infiltrovali medzi demokratov a cez nekontrolovanú privatizáciu rozkradli ešte aj to chudobné, ako-tak použiteľné dedičstvo komunizmu. No predovšetkým sme sa v tomto období a v podstate od roku 1990 báli pozrieť pravde do očí, kde sa po rozpade RVHP reálne nachádza slovenská ekonomika. Fabriky buď stratili trhy, alebo boli postupne vytunelované, vykazovala sa umelá zamestnanosť, pričom všetky straty z tohto obdobia vrátane nesplatených úverov sa neskôr hodili do Slovenskej konsolidačnej, čo spoločne splácame všetci dodnes.

    Zatiaľ čo roky 1998 – 2002 boli rokmi návratu z tejto cesty do pekla, späť do civilizovanej, demokratickej a kultúrnej Európy, za posledné 4 rokmi sme cez bolestné reformy postupne ozdravili ekonomiku a celý verejný sektor. No predovšetkým, a to chcem podčiarknuť, našou snahou bolo konečne obrátiť myslenie ľudí od návykov a nánosov komunizmu od demotivujúceho falošného sa spoliehania občanov na všemocný štát k myšlienkam subsidiarity, to znamená väčšej zodpovednosti každého jedinca za seba samého. A to sa prvýkrát po novembrovej histórii začalo skutočne aj dariť. Toto snaženie presadiť zmenu myslenia ľudí rešpektovalo práve tie hodnoty, na ktorých otcovia novodobej Európy, či to boli Schuman, Adenauer, alebo de Gasperi, položili základy aj súčasnej prosperity národov Európskej únie. Mimochodom, princíp subsidiarity priniesla cirkev vo svojej pápežskej encyklike „Quadra-gesimo anno“ ešte v roku 1931, keď videla ohrozenie jedinca rodiny, a tým aj celej spoločnosti zo strany vtedy nastupujúceho nacizmu a fašizmu.

    Čiže nemá pravdu súčasný premiér, keď tvrdí, že sme v rokoch 2002 – 2006 urobili zo Slovenska chudobnú krajinu, keď tu je najväčší exodus Slovákov do zahraničia za prácou a tak ďalej. Je to lož, demagógia a nepravda. Práve v tomto období sme sa dostali z prepadliska, ktoré sa predchádzajúca garnitúra snažila úspešne maskovať.

    V rokoch 1998 – 2006 sme však boli svedkami ešte aj inej iniciatívy. Iniciatívy Roberta Fica, zneucteného vtedy poslanca vtedajšej SDĽ, ktorý všetko svoje snaženie podriadil jedinému cieľu – dostať sa k moci. Bola to jeho 8-ročná propagácia návratu k oným už spomínaným falošným ilúziám všemocného štátu. Presný opak toho, čo malo byť liekom na dušu slovenského národa. Chrlenie sľubov ako „štát vyrieši všetky nespravodlivosti, za ktoré, pravdaže, môže neľudská pravica“, vyššie dôchodky, vyššie sociálne istoty, vyššie platy, pôvodný Zákonník práce, znižovanie cien pohonných hmôt, nižšie ceny energií, odškodnenie nebankových subjektov, zdravotníctvo zadarmo, lacnejšie lieky, potraviny, vysokoškolské štúdium zadarmo. A navyše vytrestanie tých, čo majú príjem, teraz najnovšie, nad 50-tisíc korún.

    To všetko už dnes, páni a dámy, nie je predvolebná rétorika, ale slová premiéra pri predkladaní programového vyhlásenia vlády. Čiže, občan, buď pokojný, všemocný štát sa o teba opäť postará. Toto opätovné devastovanie duše národa považujem za najhorší odkaz vládneho programu a jeho filozofie 16 rokov po páde komunizmu. Ako hovorí klasik, „je to návrat k mentálnemu boľševizmu“. Ak navyše vznikne otázka, kto alebo z čoho to celé zaplatí, tým sa vláda bude zaoberať až v druhom kole. Vyznieva to naozaj donkichotsky, najprv miniem, až potom sa zamyslím, či na to vôbec mám peniaze.

  • Je to nekompetentnosť, je to nezodpovednosť alebo je to strach, aby sa novinári náhodou nepýtali pána premiéra, prečo neplní predvolebné sľuby, ktoré s ľahkosťou a bez akejkoľvek zodpovednosti vypúšťal pred voľbami ako bubliny?

    A preto sa vás pýtam aj ja, pán premiér, odkiaľ zoberiete tie desiatky miliárd, niekto to odhaduje až na 100, na splnenie takto definovaného vládneho programu? Vo vašom včerajšom úvodnom slovo ste avizovali zmenu využitia zdrojov z Európskej únie. Zmena využitia zdrojov z Európskej únie. Použite prostriedkov z Európskej únie zo skúseností nových členských krajín pozná v podstate tri prístupy:

    - Írsky model, ktorý rozumne zainvestoval do znalostnej ekonomiky a rozvoja infraštruktúry, čím sa stal aj pre nás vzorom.

    - Portugalský model pretavil prostriedky Európskej únie takpovediac do betónu, pričom na vedu, výskum a vzdelanie akosi pozabudol.

    - No a tretí, často spomínaný ako grécka cesta, tieto prostriedky jednoducho prejedol.

    Pán premiér, čaká vzhľadom na vaše predvolebné sľuby a zrejmú nereálnosť ich plnenia z rozpočtových zdrojov aj Slovensko najbližšie 4 roky tzv. grécka cesta? Ak áno, bude to prejavom nie neschopnosti, ale sebectva, egoizmu a nezodpovednosti voči tým, čo prídu po nás. Odporúčam oprášiť si starú múdrosť z rozprávky O troch grošoch.

    Toľko k filozofii programového vyhlásenia a priznám sa aj k neistote, ktorá na človeka dýchne pri poznaní všetkých, nielen ekonomických súvislostí.

    Ako človeku, ktorý sa dlhé roky venuje reforme verejnej správy, dovoľte mi ešte pár poznámok k tejto časti vášho programového vyhlásenia. Aj keď na prvý pohľad vyzerá, že okrem rušenia krajských úradov nemáte vo vzťahu k samosprávam a k štátnej správe najbližšie 4 roky žiadne ambície, predsa len ma vyrušuje charakter plánovaného prenesenia kompetencií na samosprávu. Ak ho chcete realizovať v režime preneseného výkonu pôsobnosti štátnej správy, bude to znamenať vážny odklon od budovania oddeleného výkonu pôsobnosti štátnej správy od roku 1990 a porušenie všetkých princípov decentralizovaného štátu. Išlo by o centralizáciu moci na úrovni VÚC a v ďalšom kroku pravdepodobne na úrovni obcí. Myslím tým obce poverené výkonom štátnej správy. To by išlo o model, kde samospráva je skôr fikciou. Je to de facto postupné vybudovanie a etablovanie gubernátorov, ktorí sú predĺženou rukou centrálnej vlády, a nie skutočnými reprezentantmi samosprávy.

  • Reforma verejnej správy nebola vždy predovšetkým samosprávou vnímaná pozitívne. No dnes je miesta regionálna samospráva základným pilierom demokracie na Slovensku. Má jasne definované originálne kompetencie a cez fiškálnu decentralizáciu už aj zákonom garantovanú aj finančnú istotu. Ak by ste po tom, čo ZMOS už druhýkrát na svojom sneme potleskom poďakoval bývalej vláde za svoje súčasné postavenie, dokázali ísť aj na tom ostatnom ich sneme medzi nich, dozvedeli by ste sa, že návrat späť už nechce snáď ani jeden starosta.

    Z vlastných skúseností viem, že problémy v tejto oblasti, ktoré prináša každodenný život našim starostom a primátorom, je možné zhrnúť do troch oblastí:

    Po prvé, v dôsledku dedičstva komplikovaného uhorského práva sú to nevysporiadané pozemky pod cestami, školami, kultúrnymi ustanovizňami, čo znemožňuje starostom a primátorom uchádzať sa o granty Európskej únie.

    Druhý problém je komplikované a zbytočne finančne náročné mechanizmy pri predkladaní projektov a snaha získať peniaze z Európskej únie. Myslím tým skutočnosť, že musia dopredu nastaviť projekt až do štádia stavebného povolenia, a pritom nemajú žiadnu garanciu, či vôbec sa k peniazom dostanú.

    No a po tretie je to municipalizácia. Myslím tým tých 1 900 alebo viac 2 900 obcí na Slovensku, čo nebolo cieľ, aby to bol prvý kontakt s verejnou správou, ale tá by mala byť pred prijatím akejkoľvek právnej normy výsledkom dohody koalície, opozície a stavovských organizácií samosprávy.

    Je to len jedna, verte mi, nie nepodstatná oblasť verejného života, v ktorej vaše programové vyhlásenie nenavrhuje žiadne riešenie. Namiesto toho nič nehovoriace frázy o zlepšení riadenia, o potrebe analýzy a o podpore využívania občianskej iniciatívy. A ja ešte dodávam, aj obava z postupného návratu k tomu integrovanému modelu verejnej správy, ktorý sme opustili už po roku 1992.

    Ak tu už bola viackrát vo vzťahu k charakteru programového vyhlásenia vlády spomenutá všeobecnosť a nekonkrétnosť, tak pri týchto dvoch kapitolách, myslím tým verejná správa, ale tiež regionálny rozvoj, naozaj neviem, vo vzťahu k čomu budete tomuto parlamentu predkladať jeho odpočet. Z tohto dôvodu ani ja, ani poslanecký klub SDKÚ nemôže toto programové vyhlásenie podporiť.

    Ďakujem vám všetkým za pozornosť.

  • Skôr ako dám priestor na faktické poznámky, chcem vám oznámiť jeden zo záverov poslaneckého grémia, pokračovať budeme o 13.00 hodine, čiže od 12. do 13. hod. bude prestávka na obed a od 13. hod. pokračujeme v rokovaní, preto poprosím vás, ktorí ste prítomní, dajte informáciu vašim kolegom z poslaneckých klubov.

    Teraz s faktickými poznámkami na vystúpenie pána podpredsedu Národnej rady Horta sa prihlásil pán poslanec Cabaj, Zala a posledný pán Halecký. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

    Dajte mikrofón, zapnite mikrofón pánovi Cabajovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Hort, musím reagovať k tej časti, keď si hovoril k otázke snemov ZMOS-u, ja patrím tiež k tým účastníkom, ktorí sú tam pravidelne, a mám možnosť prediskutovať si všetky tieto problémy, len na rozdiel od teba ja mám aj podstatne iné informácie, že nie starostovia boli nadšení tým systémom, ako ste zaviedli, nie po dohode v tomto parlamente, ale silou hlasovania vtedajšej koalície, úpravu miestnej štátnej správy.

    A nedovolím si povedať, že táto miestna štátna správa funguje, pretože viackrát som tu upozorňoval, keď sa prerokúvali tieto zákony, že vymysleli ste systém dezintegrácie štátnej správy, porozdeľovali ste túto štátnu správu. A kým od roku 1996 občania boli znechutení tým, že musia vybavovať svoje náležitosti vo viacerých úradoch, v jednej budove okresného úradu, ale vo viacerých dverách, teraz ste vytvorili 16, ba niekde až 17 špecializovaných štátnych správ rozhádzaných po rôznych úrovniach a nevedia sa jednoducho občania v tom zorientovať. Už vtedy som na to upozorňoval, že je to krok späť, ktorý ste zaviedli, ale mali ste na to silu hlasov, takýmto spôsobom ste to odhlasovali.

    Aj ako predseda výboru pre verejnú správu a rozvoj regiónov jednoducho budem sa zasadzovať za to, aby sme urobili štátnu správu v prospech občanov a nie v prospech tých, ktorí na tom robili, či už to bol splnomocnenec vlády, alebo niekoľko ľudí, ktorí si myslia, ako dobre to spravili, len nevedia, aké problémy s tým majú občania, pretože toto riešili od stola, nie medzi občanmi, ale na ministerstve, a tak následne aj silou hlasov v tomto parlamente.

  • Pán poslanec Hort, vy a, samozrejme, SDKÚ sa často v ideologickej podobe oháňate tým, že vaša politika vedie k väčšej zodpovednosti. Nepochybne je potrebné, aby občania mali väčšiu zodpovednosť, ale vaša politika viedla konkrétne predovšetkým k výraznému individuálnemu egoizmu, ktorý sa presadil v tejto krajine. Navyše touto tézou chcete ospravedlniť to, že ste nechali ľudí napospas podmienkam, ktoré oni meniť nemôžu, za ktoré oni nemôžu. Štát tu skutočne nie je na to, a my ho nechceme na to použiť, aby určoval život konkrétneho človeka. Ale štát je tu na to, aby menil práve tie podmienky, ktoré individuálne občan zmeniť nemôže a ktorého my nesmieme, teda občana, nechať napospas týmto podmienkam, pretože potom sa dostane do biedy alebo sa dostane do skutočne sociálnej nerovnosti. A vidíme to veľmi krásne napríklad na tom, ako dopadla regionálna nerovnosť, ktorá je na Slovensku obrovská a vytvára nespravodlivosť, ktorú ľudia pociťujú. A tú pociťujú reálne nie preto, že by boli obrátení do minulosti alebo by žili rezíduami komunizmu, ale preto, že ju reálne prežívajú na svojom konkrétnom živote.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som upozorniť na jednu skutočnosť v riadení zdravotníctva, pretože je tam veľký deficit, čo sa týka samotného výkonného riadenia. Popri tom, že pokiaľ nebude ekonomické riadenie zdravotníctva cez poisťovne, ale cez ministerstvo zdravotníctva, myslím si, že nebude to nikdy fungovať. Pretože jedine poisťovne majú páky na to, aby využívali kvalitu, kvantitu pri riadení v systéme zdravotníctva.

    Chcem upozorniť však na jednu skutočnosť, a to je táto vec, že na tých periférnych celkoch, ako sú obvody alebo okresy, chýba človek, ktorý by vedel riadiť, sledovať, kontrolovať a prijímať tie bežné jednoduché rozhodnutia. Lekár vyššieho územného celku svojou vzdialenosťou, ale aj inými kompetenciami nestačí, aby tieto úlohy zvládol, preto predpokladám, že aj v nasledujúcom období, pokiaľ bude vláda vykonávať aj túto reorganizáciu na úrovni obvodov, resp. okresov, nezabudne na funkciu okresného štátneho lekára alebo referát okresného štátneho lekára, pretože minimálne tie desiatky a stovky lekárov, ktorí sú v danom regióne, dokáže zvolať na určitú schôdzu, usmerniť, prijať určité závery, a tým pádom zvýšiť aj samotný charakter riadenia zdravotníctva.

    Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán podpredseda Národnej rady Hort.

  • Najskôr ku kolegovi Cabajovi. Tak my už dosť dlho fungujeme vo výbore pre verejnú správu a nezdieľam jeho názor v tom, že ak občan ide na úrad štátnej správy, že musí každý ten úrad byť dohromady pod jednou strechou, lebo ide tam vybavovať naraz 4, 5 alebo 6 vecí. Občan tam ide za tým svojím konkrétnym problémom a snaha definovať špecializovanú štátnu správu bola predovšetkým motivovaná tým, aby sme túto štátnu správu priblížili k občanovi tam, kde tie problémy naozaj vznikajú. Veď asi si nebudeme nahovárať, že musí byť rozmiestnenie úradov lesných tam presne, kde sú sociálne úrady. Ale je to proces, ktorý budem očakávať, akým spôsobom vyriešite v prospech občana.

    No a, pán Zala, ja som rozprával svoj najvnútornejší pocit o tom, čo považujem za najhoršie dedičstvo z komunizmu, to je tá zjazvená rana na duši slovenského národa, ktorá sa premietla v zmene myslenia, v zmene zodpovednosti samého za seba a v tom, v čom komunistická ideológia asi najbrutálnejšie urobila voči ľudstvu ako takému. Ak ste v tomto neporozumeli moje pohľady, tak mi to je ľúto.

    A ešte jedna vec, by som chcel povedať, že ak tu počúvam stále o tom, že ako by solidarita, sociálne cítenie boli akýmsi vaším objavom, tak vás chcem upozorniť na to, že to pomenovala už dávno pred vami jedna úplne iná inštitúcia, ďaleko, ďaleko skôr, než si to chcel privlastniť komunizmus, a dokonca zakladateľ tejto inštitúcie nebol ani z tohto sveta, takže poprosím, aby ste mu to nebrali.

    Ďakujem pekne.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Simon a pripraví sa pán poslanec Novotný. Nech sa páči.

    Zs. Simon, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, ctená Národná rada, v prvom rade ešte pred tým, než pán Jarjabek opustí rokovaciu sálu, chcem jedno vyhlásenie. Nechcem byť lídrom opozície, ale napriek tomu využijem svoje ústavné právo a vystúpim v Národnej rade.

  • Smiech a potlesk.

  • Je pre mňa skutočne potešujúce, že táto vláda si vo vládnom programe vytýčila ako jednu z priorít odvetvie pôdohospodárstva a druhé odvetvie životné prostredie. Skutočne táto oblasť si zaslúži patričnú pozornosť. Vytvára pracovné miesta a udržuje osídlenie všade tam, kde žiadne iné odvetvie nie je prítomné. Ba čo viac, vytvára priestor na rozvoj cestovného ruchu.

    Takže najskôr k časti životné prostredie.

    Kladiem si otázku: Aká je tá ekologicky orientovaná a trhová ekonomika, ktorú uvádzate v tomto dokumente? Kde hraničí právo na primerané životné prostredie pre občana? Alebo opäť z tohto materiálu sa dá tušiť, že je prednesené pred všetky iné ústavné práva zaručované občanom tejto republiky. Pri poznaní, kde sa nachádza najviac chránených území Slovenskej republiky, a že nie je to Bratislava a jej okolie, ale ostatné územie Slovenskej republiky, som presvedčený, že v takomto znení naplnenie vládneho programu nebude impulzom na rozvoj regiónov a zmierňovanie regionálnych rozdielov, ba čo viac, jeho prehlbovanie a brzdou rozvoja daných regiónov.

    Veľmi pečlivo som si prečítal celý vládny program a nenašiel som tam sľub strany SMER, ktorý v predvoľbách niekoľkokrát zopakoval, že prehodnotí chránené územie podľa Natury 2000. Ale zdá sa, že to bola len fatamorgána.

    Teraz trošku obšírnejšie k pôdohospodárstvu.

    Jasná politická deklarácia strán tvoriacich dnešnú koalíciu dala tušiť, že bude doplatenie priamych platieb pre poľnohospodárov akousi samozrejmosťou. Napriek tomu v tomto dokumente takýto jasný záväzok zo strany vládnej koalície nie je. Neviem, či to bola opäť len nejaká fatamorgána, ktorá sa zazdala predo mnou a pred poľnohospodármi a ľuďmi žijúcimi v tejto oblasti. Naopak, čo by len pár dní vládnutia tejto vlády táto vláda vytvorila stratu v agrárnom sektore viac ako 200 mil. korún nárastom úrokovej miery, rastom cien pohonných hmôt spôsobených prepadom koruny, je priďaleko od predvolebných sľubov. Agrárny sektor je príliš naviazaný na úverovanie.

    Pán premiér, vo svojom úvodnom vystúpení pred Národnou radou ste označili predchádzajúcu vládu „macošskou“ k poľnohospodárom. Dovoľte mi aspoň pár čísiel. V roku 2003 rozpočet kapitoly ministerstva pôdohospodárstva bol 13 mld. Sk, rok 2006 – rozpočet kapitoly ministerstva pôdohospodárstva 21,3 mld. korún a mimo toho mimorozpočtový účet 3 mld. korún, 24,3 mld. korún. Tá „macošská“ vláda zdvojnásobila plat do oblasti poľnohospodárstva. Dúfam, že tá vaša bude ešte lepšia a o 4 roky oblasť pôdohospodárstva dostane 50 mld. korún.

    Ale taktiež by som chcel len pripomenúť, že tá predchádzajúca „macošská“ vláda vytvorila ziskové odvetvie z poľnohospodárstva, pretože aj v roku 2004, aj v roku 2005 bola ziskovou. Nepotrebovali sme poskytovať bonifikáciu úrokovej miery pre agrárny sektor, pretože úroková miera v medziobdobí klesla viac ako o 10 percentuálnych bodov. Táto tendencia, ktorá je tu nastolená a keď nebude zmenená, bude veľmi, veľmi negatívna na oblasť pôdohospodárstva.

    Pôda neznámych vlastníkov. Citujem: „Vláda zákonným spôsobom dorieši problematiku pozemkov neznámych vlastníkov.“ Chcem len podotknúť, že zákon č. 180/1995 Z. z. vo svojom § 15, ktorá bola prijatá vtedy, keď dve politické strany zo súčasnej koalície boli vo vláde v roku 1995, prijala už raz zákon. Neviem, aký zákon má táto vláda na mysli.

    Ale taktiež, keď som čítal ďalej, je tam záväzok tejto vlády predať pôdu tým, ktorí na nej hospodária. Ale opäť som sa nedočítal záväzku z predvolebného obdobia, ktorá hovorila o dlhodobých splátkach pre tých, ktorí na nej hospodária. Zdá sa, že opäť to bola len fatamorgána. Táto pôda, pokiaľ by sa dostala do vlastníctva obcí a miest v celom regióne na celom území Slovenskej republiky, by určite bola najväčším impulzom a najväčším zdrojom rozvoja regiónov a zníženia regionálnych rozdielov. Kde je možné a pre koho je to možné najlepšie využiť? Pre jednotlivcov alebo pre spoločnosť, ktorú reprezentuje samospráva legitímne zvolená na základe vôle občanov, ktorí žijú v danom regióne?

    Obchodné reťazce. Dovoľte, aby som zacitoval z tohto vládneho materiálu: „Vláda prijme legislatívne opatrenia, ktoré zvýšia ochranu spotrebiteľov a spracovateľov pred zneužitím ekonomickej sily niektorých obchodných reťazcov.“ Opakujem – „niektorých obchodných reťazcov“. Prečo nie všetkých? Sú rovní a rovnejší? V rámci solidarity? Ako sa jasne zdá, pozabudlo sa na zníženie sadzieb DPH na základné potraviny. O tom jasný záväzok v tomto materiáli nie je. Možnože je to ilúzia? Ale opäť neviem.

    Oblasť lesného hospodárstva. Je skutočne chvályhodné a som nesmierne, nesmierne rád, že táto oblasť je takýmto spôsobom zapracovaná do tejto kapitoly. Na str. 18 sa píše: „Vláda zabezpečí neprivatizovateľnosť lesného majetku vo vlastníctve štátu.“ Chcem len podotknúť, že existuje zákon v Slovenskej republike pod č. 92/1991 Zb., vo svojom § 10 bod 3 písm. b) sa píše: „Predmetom privatizácie nemôže byť lesný fond, stavby a zariadenia slúžiace lesnému hospodárstvu a akcie ich obchodných spoločností.“ A keďže ani toto ešte nepostačuje, existuje zákon č. 326/2005 Z. z., vo svojom § 50 o správe lesného majetku štátu v ods. 1 a 10 sa dávajú ešte jasnejšie garancie a pravidlá.

    Citujem ďalej zo str. 18: „Vytvoríme legislatívne, technické a finančné predpoklady na hradenie ujmy z titulu obmedzenia.“ Zákon č. 326/2006 Z. z. vo svojom § 7 o vyňatí a obmedzení využívania lesnej pôdy v bode 3 obsahuje znenie, že „žiadosť musí obsahovať súhlas vlastníka alebo správcu“. Predpokladám, a keď som tento zákon predkladal v Národnej rade, tak som uviedol, že tento súhlas určite vlastník alebo správca vydá len za podmienky, keď bude jasné, akým spôsobom dostane zabezpečené. To znamená, že aj legislatíva, aj technika je zabezpečená. Táto vláda, keď naplní financiami, má aj túto úlohu splnenú tak, ako tú predchádzajúcu úlohu.

    Takéto úlohy a takéto záväzky dávať do vládneho programu je veľmi jednoduché a ľahko splniteľné.

    Oblasť potravinárstva akosi vypadla z tohto materiálu, resp. sa zúžila len na jednu jedinú vetu. Máme to chápať, že potravinársky priemysel a potravinárstvo v podmienkach Slovenskej republiky nie je prioritou alebo nebude prioritou na nasledujúce obdobie? Keď potravinársky priemysel bol najviac podporený na to, aby splnil všetky podmienky Európskej únie a aby mohol úspešne rásť? Má na to vytvorené všetky podmienky. Prečo sa ňou nezaoberať?

    Najaktuálnejšou otázkou v súčasnosti v podmienkach Európskej únie, ale trúfam si povedať, že nielen Európskej únie, ale aj celosvetovo, je jedna závažná oblasť v oblasti veterinárnej starostlivosti alebo veterinárnej. Je to vtáčia chrípka, ktorá ohrozuje nielen zvieratá, ale aj obyvateľov. V okolitých krajinách, len v Maďarsku je viac ako 37 ohnísk, zlikvidovali niekoľko miliónov kusov hydiny. Nie je ani jedna jediná zmienka v tomto materiáli a nie je žiadna snaha o garantovanie tejto bezpečnosti územia Slovenskej republiky.

    Na str. 18 sa opäť píše, že „vláda podporí zriadenie centier excelentnosti v oblasti vedy a výskumu v pôdohospodárstve“. Skutočne vysoko oceňujem túto snahu, len chcem pripomenúť, že 1. 1. 2006 boli zriadené dve takéto centrá, a to Slovenské centrum poľnohospodárskeho výskumu v Nitre a Národné lesnícke centrum vo Zvolene. Táto úloha tiež je „vyfajknutá“ z programového vyhlásenia vlády – akcia splnená.

    Skutočne, keď som si dôkladne prečítal tento materiál, tak som si kládol niekoľko otázok. A som nesmierne rád, že v rokovacej sále je aj prítomný minister financií. Neustále som si kládol otázku, na ktorú som nevedel jednoznačnú odpoveď, preto dovoľte, aby som vyzval ministra financií, aby predstúpil pred Národnú radu pri prerokúvaní takto závažného dokumentu, aby jasne vysvetlil a povedal svoj názor pred Národnou radou, akým spôsobom chce všetky tie sľuby, ktoré sú obsahom programového vyhlásenia vlády, naplniť aj finančne. Pretože bez toho je to len ilúzia a populizmus.

    Po dôkladnom preštudovaní tohto dokumentu zdá sa, že to je skôr „kuchárka pre čarodejníka“ ako návod, ako oklamať voličov, ako navodiť dojem, vytvoriť ilúziu populistickým spôsobom v očiach voličov a skutočne zakryť nezrealizovanie predvolebných cieľov a nenaplnenie sľubov daných voličom a občanom tejto republiky.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa... Najskôr procedurálny návrh – pán poslanec Bugár, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som vás poprosiť, aby ste upozornili vládu, že prerokúvame veľmi dôležitý materiál, znovu je tu len jedna tretina celej vlády.

  • Ďakujem za pripomienku, rešpektujem. Žiadam, pán predseda vlády, pán predseda vlády, musím poprosiť, keby ste niekoho poverili, aby sa členovia vlády dostavili do rokovacej sály.

    Budeme pokračovať s faktickými poznámkami. Prihlásili sa na vystúpenie pána Simona: pani poslankyňa Košútová, pán poslanec Cabaj, pani poslankyňa Tkáčová, pán poslanec Faič, ako posledný s faktickou poznámkou pán poslanec Bugár. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Prosím mikrofón pre pani poslankyňu Košútovú.

  • Vážený pán poslanec Simon, dôkladne ste podrobili kritike programové vyhlásenie vlády na nasledujúce 4 roky. Veľmi dobre chápem, prečo ste to urobili, pretože už viac ako 25 rokov pôsobím v poľnohospodárskej prvovýrobe. Toto programové vyhlásenie totiž nepoškodzuje záujmy poľnohospodárov a vidieka tak, ako to bolo v programovo vyhlásení v roku 2002. Nemá v programe podporovať rozvoj voľného trhu s agropotravinovými výrobkami a slobodnú konkurenciu v poľnohospodárskom podnikaní tou formou, ako to mala vaša vláda.

    Všetci sme svedkami toho, ako sa vám ten cieľ z roku 2002 podarilo splniť. V obchodných reťazcoch nám ponúkajú všetok odpad v ovocí, zelenine, mäse, ktorý sa nepodarilo umiestniť, teda komodity, ktoré sa nepodarilo umiestniť na západných trhoch. Na Slovensku sa vám podarilo úspešne zlikvidovať domácich pestovateľov a výrobcov. Dotácie ste namierili do pestovania tabaku.

    Aj o slobodnej konkurencii, ktorú vo vašom programovom vyhlásení ste deklarovali, mali poľnohospodári a vy úplne rozdielne predstavy. Vaša predstava, že mizerne dotované slovenské podniky budú rovnocenným súperom pre silne dotovaných ostatných európskych poľnohospodárov bola síce pre poľnohospodárov lichotivá, ale vedeli, že idú do vopred prehratého boja. Na ich požiadavky ste nereagovali, v decembri minulého roku ste ich degradovali na úroveň nespokojných sedliakov.

    Verím, že po štyroch rokoch tejto novej vlády nebudem mať fatamorgány, tak ako ste ich mali vy.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán exminister, treba však pripomenúť tým, ktorí sa celkom nevenovali parlamentnej robote, že nielen vláda bola macošská k poľnohospodárom, ale aj tento parlament. Pretože spomeniem iba rozpočet, schvaľovanie rozpočtu na tento rok, ktorý momentálne prebieha, keď sme mali odsúhlasené priame platby do výšky 65 % úrovne starej pätnástky Európskej únie a vláda prišla s pôvodným návrhom na 42 %, potom s odretými ušami v tomto parlamente sa odsúhlasilo sotva 54 % priamych platieb, a to bolo po štrajku, ktorý zorganizovali poľnohospodári tu pri tomto parlamente, keď mali možnosť s týmito poľnohospodármi sa stretnúť aj predstavitelia tohto parlamentu. Takže to je o tých číslach, ktoré tu momentálne boli.

    A prečo tento parlament? No preto macošsky sa správal, pretože predtým parlament v čase, keď sme mali menšinu v tomto parlamente ako opozícia, prijal uznesenie, ktorým zaviazal vládu, aby pri zostavovaní rozpočtu rešpektovala odsúhlasené pravidlá, ktoré nám boli odsúhlasené v rámci Európskej únie, teda do výšky 60-65 % podľa toho, ktorý rok to bol. Nieže parlament toto neupravil, neprijal môj pozmeňujúci návrh, ale tento parlament nebol ani ochotný zrušiť svoje vlastné uznesenie, ktoré nebol schopný naplniť, tak preto aj tento parlament sa správal macošsky.

    A jednu poznámku ešte k tým obchodným reťazcom. Váš kolega vo vláde, neblahej, Pavol Rusko prišiel veľmi iniciatívne s návrhom do tohto parlamentu a koalícia mu to odhlasovala, keď sa poponáhľal zrušiť zákon o obchodných reťazcoch, mimochodom, s terajším predsedom vlády sme boli spolupredkladatelia tohto zákona do parlamentu a tento parlament ho prijal, ktorý riešil situáciu, ktorá teraz následne je problémom na Slovensku, ale nedoriešil...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán predsedajúci, pán kolega Simon nenašiel v časti starostlivosti o životné prostredie Naturu 2000, ale určite by tam nenašiel ani nič iné. Pretože špeciálne táto časť programového vyhlásenia vlády predstavuje všeobecné frázy bez akejkoľvek kvantifikácie, a dovolím si tvrdiť, že je to iba jedno rétorické cvičenie.

    Čo sa týka pôdy nezistených vlastníkov, tak úmysel vlády, citujem, „doriešiť ju v prospech podnikateľských subjektov, ktoré na nej hospodária“, skrýva v sebe zoštátnenie lesných pozemkov nezistených vlastníkov. Totižto tieto pozemky s výnimkou podielov v urbariátoch si podnikateľské subjekty nemohli ani nemôžu prenajať. Okrem toho vláda nebude môcť konať v tejto veci, kým Ústavný súd nerozhodne o podnete generálneho prokurátora, ktorý namietol súlad ústavy s prevodom pôdy na štát. To znamená, že aj vláda bude musieť rešpektovať nález Ústavného súdu, a teda podľa môjho názoru nemala sa zaväzovať k nijakým krokom vo vládnom vyhlásení.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Simon, iste si pamätáte, aká predloha prišla do parlamentu poslaneckého návrhu zákona o obchodných reťazcoch. Bol som spoluautorom prvej aj druhej verzie. Tento zákon vytváral alebo stanovoval podmienky pre správanie sa obchodných reťazcov na trhu a, samozrejme, aj zamedzenie zneužívania ich ekonomickej sily. Ale aby vôbec mohol tento zákon byť prijatý, muselo sa ísť na kompromisy, a tak mnohé veci, ktoré tam boli skutočne postavené tak, aby riešili situáciu, museli byť vypustené, aby sa dosiahol nejaký kompromis, aby v parlamente zákon prešiel. No a boli ste súčasťou vládnej koalície, boli všetky snahy a nakoniec sa aj uskutočnili, aby ten zákon bol, ako sa hovorí, úplne benevolentný, najprv vyčistený a potom sa urobili všetky kroky preto, aby nemohol pôsobiť tak, ako bola jeho konštrukcia postavená.

    To znamená, že ak sa teraz vy kriticky vyjadrujete k niektorým pasážam, že sa chce čosi riešiť ohľadne postavenia a fungovania obchodných reťazcov na trhu a ich správanie na trhu Slovenskej republiky, tak sa tomu skutočne čudujem, pretože keď ste mohli, ste neurobili nič, aby ten zákon bol silný a aby bol najmä účinný.

    Ďakujem.

  • S reakciou na vystúpenia s faktickými poznámkami pán poslanec Simon, nech sa páči.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som najskôr povedal, že je to zo strany vlády neúcta vo vzťahu k parlamentu, pri prerokovaní štyria členovia vlády.

    Dovoľte, aby som zareagoval. Pani poslankyňa Košútová, v skutočnosti by som veľmi rád podotkol, že práve strana SMER bola jedna z tých, ktorá znemožnila predchádzajúcej vláde prerokovať materiál, ktorý som predložil do Národnej rady, trikrát a dosť a 50 mil. pre obchodné reťazce, za ten „bordel“, za tú nehoráznosť, ktorú predávajú v obchodných reťazcoch. Takže práve strana SMER bola tá, ktorá zablokovala a znemožnila prerokovať a prijať ešte v minulom období, lebo keby tak sa stalo, dnes už takýto tovar, dúfam, by sme nemali na našich stoloch.

    Čo sa týka tých priorít, ktoré tá predchádzajúca vláda mala, programové vyhlásenie vlády je stále aktuálne a vychádza z toho, čo je najaktuálnejšie. Predchádzajúce obdobie bolo aktuálne z hľadiska vstupu do Európskej únie a vybudovanie všetkých inštitúcií. Napriek tomu, že predchádzajúce obdobie tam vytvorilo časový sklz, sme to zvládli.

    Pán poslanec Cabaj, áno, je to tak, to, čo ste povedali, je pravda – s jedným doplnením. Tá predchádzajúca vláda nemala vo všetkých svojich častiach politickú vôľu na to, aby to splnila. Ale táto vláda, ktorá dnes tu je, všetky tri subjekty deklarovali politickú vôľu doplatiť priame platby farmárom. Napriek tomu jednoznačná garancia v tomto dokumente tam nie je.

    No a, pán poslanec Faič, veľmi v krátkosti, dúfam, že budete sa venovať parlamentu trošku viac ako v predchádzajúcom období, lebo mám dojem, že štyri roky ste spali.

    Ďakujem.

  • S procedurálnym návrhom, pán poslanec Prokopovič? Nie. Práve chcem oznámiť... Ešte nie? Chcem oznámiť, vyhlasujem prestávku od tejto chvíle, aby sme umožnili pánovi poslancovi Novotnému vystúpiť, a budeme pokračovať o 13.00 hodine. Žiadam predsedu vlády, aby zabezpečil na 13.00 hodinu účasť všetkých členov vlády v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady.

    A teraz zapnite mikrofón, prosím vás, pánovi poslancovi Prokopovičovi.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som požiadať členov osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, aby v zmysle písomnej pozvánky, ktorú včera alebo dnes ráno dostali, sa dostavili o 12.00 hodine, teda teraz hneď po skončení tejto časti schôdze, do miestnosti č. 34, t. j. do zasadačky výboru pre obranu a bezpečnosť.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie Národnej rady do 13.00 hodiny, o 13.00 hodine budeme pokračovať vystúpením pána poslanca Novotného a pripraví sa pán poslanec Faič.

  • Prerušenie rokovania o 11.57 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 13.00 hodine.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, budeme po obedňajšej prestávke pokračovať v rokovaní, ako ďalší vystúpi pán poslanec Novotný. Chcem požiadať zároveň všetkých členov vlády, ktorí sa nachádzajú v priestoroch Národnej rady, aby zaujali svoje miesta.

  • Vážení členovia vlády, predkladateľ tu ešte nie je, tak chvíľu počkám.

    Vážení členovia vlády, vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v predvolebnej kampani, ale aj za predchádzajúce štvorročné obdobie bola strana Smer - sociálna demokracia najväčším a nezmieriteľným odporcom reformy zdravotníctva, ktorú realizovala Dzurindova vláda. Smer kritizoval v podstate všetko, čo sa v legislatíve aj v exekutíve v uplynulom štvorročnom období udialo. Vrcholilo to v predvolebnej kampani, kde sme sa dozvedeli, že Dzurindova vláda urobila zo zdravia obchod, že odovzdala zdravotníctvo do rúk finančných skupín a že zdravotná starostlivosť je nedostupná pre veľkú časť obyvateľstva, ktoré si nemôže dovoliť zaplatiť za služby. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zo strany Smeru boli tieto tvrdenia obyčajným klamaním verejnosti. A viete, prečo to tvrdím s takou istotou? Lebo som čítal Programové vyhlásenie vlády, ktorej najsilnejšou súčasťou je strana Smer. Na základe programového vyhlásenia môžem pokojne konštatovať, že Ficova vláda ani tak nechce zrušiť reformu zdravotníctva, ako ju skôr chce navonok ľúbivými opatreniami pokaziť. Reformu zdravotníctva chce Ficova vláda len, prepytujem za výraz, vykastrovať a myslí si, že tak sa vlastne nič nestane. Veď Dzurindova vláda urobila tú ťažkú prácu so zmenou celého systému, s naštartovaním procesov racionalizácie hospodárenia s verejnými zdrojmi. Realizovala transformáciu poisťovní tak, aby bola maximálna kontrola jej hospodárenia. Oddlžila celý systém s tým, že dnes sa rezort nezadlžuje, že funguje lepšie ako predtým, že efektivita poskytovania zdravotnej starostlivosti sa zvýšila, že kontrola kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti prostredníctvom Úradu pre dohľad sa posilnila. Takže čo vlastne bolo v reforme zlé, v tej reforme, ktorú toľko neochvejne kritizoval Smer. Čo vlastne Ficova vláda zmení? Citát z Programového vyhlásenia vlády: „Vláda zruší ešte v roku 2006 niektoré poplatky nemajúce priamy súvis s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a zabezpečí pre poskytovateľov kompenzáciu.“ A ja dodávam, že vláda spadla do pasce vlastných sľubov. Poplatky sme nezaviedli preto, aby na nich niekto zarobil, ani preto, ako nás upodozrievala vtedajšia opozícia, aby sme zhoršili dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre sociálne najslabších, ale preto, aby sme obmedzili nadspotrebu zdravotnej starostlivosti, ktorá bola neúnosná. Po zavedení poplatkov na ambulanciách podľa relevantných prieskumov klesla návštevnosť primárnej ambulantnej starostlivosti o 10 % a už v špecializovanej ambulantnej starostlivosti o 2 %. Počet predpísaných receptov sa znížil o 8 %. Pričom podľa prieskumov ľudia nevnímali, že dostupnosť zdravotnej starostlivosti sa zhoršila. Proste prestali chodiť tí, ktorí to naozaj nepotrebovali. Teda dvadsaťkorunáčky, aby som ich nazval tak ľudovo, viedli k zníženiu nadspotreby zdravotnej starostlivosti predovšetkým u praktických lekárov. Znamenali tiež zaujímavý príjem vo výške asi 6 - 8 000 korún mesačne v priemernej ambulancii. Päťdesiatkorunáčky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v nemocnici za jeden deň znamenali tiež zaujímavý príjem pre zdravotnícke zariadenia. Včera sme o tom diskutovali, aj predvčerom vo výbore, že koľko to bolo, a či to bolo veľa či málo, takže niekoľko konkrétnych čísel. Geriatrické centrum svätého Lukáša v Košiciach so 100 lôžkami malo za minulý rok príjem zo služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti 1,6 milióna slovenských korún. Finančné prostriedky boli využité na dobudovanie prvého hospicu v Košickom kraji. Fakultná nemocnica Bratislava mala za minulý rok príjem 39 miliónov slovenských korún, čo bolo použité a minuté na nákup monitorovacej techniky. Fakultná nemocnica Louisa Pasteura v Košiciach mala príjem 22 miliónov korún, čo bolo použité na nákup matracov a dodatočné vybavenie kuchyniek pre pacientov. Banskobystrická fakultná nemocnica mala príjem 10 miliónov korún, čo bolo použité na skvalitnenie stravovania a stravovacej techniky. Čiže môžeme konštatovať, že príjmy za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti boli v nemocniciach použité na skvalitnenie zdravotnej starostlivosti, respektíve, aby som bol úplne presný, na zlepšenie podmienok poskytovania zdravotnej starostlivosti pre pacientov. Dvadsať- a päťdesiatkorunáčky neviedli k nedostupnosti, len k zodpovednosti za použitie zdravotnej starostlivosti. Naopak, a o tom som nepočul ani riadok, ani zmienku, sociálne najslabším sme dali 50 korún mesačne k sociálnej dávke ako príspevok na zdravotnú starostlivosť, bez ohľadu na to, či čerpali, alebo nečerpali v danom mesiaci zdravotnú starostlivosť, aby neboli ohrození z dôvodu nedostatku, o čom veľmi často hovorili predovšetkým politici Smeru.

    Takže toľko k úlohe dvadsať- a päťdesiatkorunáčok vo fungovaní zdravotníctva.

    Vláda ich teda zruší a ja sa teda pýtam, akými prostriedkami chce limitovať nadspotrebu zdravotnej starostlivosti, vláda sľubuje v Programovom vyhlásení vlády, že zabezpečí poskytovateľom kompenzáciu, a ja sa pýtam ako. Ak sa od septembra nariadením vlády zrušia, pardon, prestanú vyberať poplatky, ako sa od septembra budú kompenzovať a akým mechanizmom, preto hovorím, že sa nezrušia, len prestanú vyberať, pretože poplatky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti definuje zákon o rozsahu a ten nenovelizuje a nevypúšťa mať poplatky. Zákon o rozsahu len určuje, v akej miere a za čo možno vyberať poplatky. Ich výšku určuje vláda nariadením, čiže poplatky sa budú vyberať, len ich výška bude nula, keď to mám tak veľmi jednoducho povedať, skrátka sa nebudú vyberať, ale nezrušia sa.

    Takže pýtal som sa, ako budú kompenzované a akým mechanizmom od septembra do konca roka. Primárna ambulantná starostlivosť je platená kapitačnou platbou. Výška tejto platby je súčasťou zmluvného vzťahu medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom. Ako ich teda chcete zvýšiť, vláda cenu neurčuje, kapitácie, je vecou dohody medzi poisťovňou a poskytovateľom, ako dáte príkaz poisťovniam, aby im zaplatili v kapitačnej platbe viac, aby im to kompenzovalo straty za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Ak sa vám aj podarí dohodnúť so zdravotnými poisťovňami, o čom teda dosť pochybujem, a oni ich pod vašim nátlakom zvýšili tejto kapitačné platby, pýtam sa, odkiaľ na to vezmú prostriedky, keď majú schválené rozpočty a rozpočtované prostriedky na rok 2006, odkiaľ na to zoberú ďalšie prostriedky. Podobne by som mohol hovoriť o špecializovanej ambulantnej starostlivosti, ktorá je platená za bod. Ako zvýšime cenu bodu, aby sme vykompenzovali straty v týchto ambulanciách v septembri? Nemocnice sú platené za ukončenú hospitalizáciu. Ako zvýšite platbu za jednu ukončenú hospitalizáciu od septembra, keď už sú podpísané zmluvy? Naozaj ma to zaujíma, na tento mechanizmus sa budem opakovane pýtať.

    A jedna konkrétna otázka na pána ministra Valentoviča. Prichádzate zo Spoločnej zdravotnej poisťovne. Má táto poisťovňa na to pripravené zdroje? Ja vám odpoviem, pán minister, nemá. Nemá. Takže v rozbehnutom roku vláda prostred vezme poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, do konca roka je, asi 1 miliardu slovenských korún. Proste vezme. Len tak, bez možného mechanizmu a zdroja kompenzácie. Veď nech sa zadlžujú a zvyknú si na diétu. Sociálny štát a la Smer je vraj o solidárnosti, len prečo majú zaplatiť vágne predvolebné sľuby Smeru lekári a nemocnice, to nechápem. Zrušenie poplatkov znamená ročne výpadok asi 2,5 miliardy korún, čiže ak v Programovom vyhlásení vlády, vy o 3 odseky nižšie hovoríte, že, citujem: „Vláda zabezpečí navýšenie finančných prostriedkov pre zdravotníctvo v roku 2007 cestou zvýšenia platieb za poistencov štátu zo 4 % na 5 % priemernej mzdy“, je to síce potešiteľná správa, už sme v januári budúceho roku, je to síce potešiteľná správa, až do okamihu, že 40 % z tohto navýšenia pohltí výpadok vzniknutý odstránením platieb za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. A dnes ani nedokážeme vyčísliť, koľko zhltne nadspotreba zdravotnej starostlivosti po uvoľnení stavidiel. Ale keď poviem, že 2 - 3 miliardy, nebudem ďaleko od pravdy. Len pri liekoch sa podľa odborníkov očakáva nárast spotreby o 1 miliardu korún. Teda síce chvályhodne, za to vás chválim, pridáte asi 6,6 miliárd do rezortu, ale druhou rukou vy ich aj hneď spotrebujete na kompenzáciu za poplatky súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a zaplatenie nadspotreby. Samozrejme, v Programovom vyhlásení vlády nechýba ďalší prísľub, že vláda zlepší ohodnotenie práce zdravotníkov, veľmi sa teším ako zdravotník a zamestnanec Fakultnej nemocnice v Košiciach. No chýba len vysvetlenie z čoho a ako. Zvýšenie odvodov za poistencov zo 4 na 5 % priemernej mzdy sme už prebrali, takže peniaze sme už minuli. Ostáva otázka, z čoho chcete zvyšovať platy a hlavne ako ich chcete zvyšovať. To zase v štátnych príspevkových organizáciách zavediete domotivujúce tabuľkové platy a dáte príkaz štátnym poisťovniam, aby im viac platili, aby mali na vyššie platy? No ale čo potom s protirečivosťou tvrdenia z toho istého Programového vyhlásenia vlády, vláda podporí vytvorenie systému diferencovaného prístupu pri uzatváraní zmluvných vzťahov medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti na základe efektivity a kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti. Proste neskutočná protirečivosť, teda radšej, ešte raz, zlepšíme ohodnotenie práce zdravotníkov, ako píšete v Programovom vyhlásení vlády, je totiž predpokladom humanizácie prístupu zdravotníkov k pacientom, ale zároveň budete diferencovane platiť poskytovateľom na základe kvality a efektivity. To teda nebudeme zvyšovať platy na základe kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ale jej humanitu. Teda či sa sestrička usmieva, či sa lekár rozpráva dostatočne dlho a milo na vizite s pacientom. V zmysle vášho uvažovania predpokladám, že to chcete urobiť vo všetkých nemocniciach a ambulanciách rovnako, veď ako by k tomu prišli povedzme sestričky v nemocnici VÚC, že by mali nižší plat ako v štátnej nemocnici. Zato poisťovňa, povedzme, mimochodom tiež štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa im zaplatí nie na základe humanity, ale efektivity a kvality. A čo ak personál bude humánny, len nemocnica neefektívna? Ako im potom zvýšite platy? Vráťme sa ešte na chvíľu k nadspotrebe. Viem, volebný program Smeru, teraz hovorím o volebnom programe Smeru, nie o Programovom vyhlásení vlády, v časti zdravotníctva objavil fenomén limitovania nadspotreby. Praktický lekár by mal byť daný do úlohy univerzálneho organizátora zdravotnej starostlivosti, len on bude môcť poslať pacienta na špecializované vyšetrenie a dokonca bude motivovaný za to, že ho nepošle. Chvála pánu Bohu, do Programového vyhlásenia vlády tento model deštrukcie existujúcej špecializovanej ambulantnej sféry a výroby polyhistorov z praktických lekárov neprešiel. Ale jeden socialistický výdobytok tam zato nechýba. Vláda presadí v roku 2007 obnovenie rajonizácie v primárnej ambulantnej starostlivosti so zachovaním slobodnej voľby lekára. Protirečivosť ako vyšitá v jednej vete. Takže podľa bydliska budem mať obvodného lekára, respektíve, ako ste uvažovali vo vašom volebnom programe, aj závodného lekára, ale zároveň si ho môžem slobodne vybrať. A to sa dá ako? Buď ideme pasívnym alebo aktívnym spôsobom organizácie ambulantnej sféry. Návrat k pasívnemu, k rajonizácii, je návrat do doby krajských úradov, ústavov národného zdravia, okresných ústavov národného zdravia. Pán minister, nevracajte nás tam. Ľudia si vedia vybrať lekára aj sami.

    A teraz, dámy a páni, liberálna teória v Programovom vyhlásení vlády, prosím, dávajte veľký pozor. Vláda si je vedomá, že rozpor v nedostatku finančných zdrojov a očakávaniami obyvateľstva je možné riešiť zachovaním ekonomicky a sociálne udržateľnej spoluúčasti na vybrané typy zdravotnej starostlivosti. Keby som to čítal v Programovom vyhlásení vlády, ktorej najsilnejšou súčasťou by bola Slovenská demokratická a kresťanská únia, ani by som sa nedivil, ale v Programovom vyhlásení vlády, ktorej najsilnejšou súčasťou je Smer, ma to teda veľmi prekvapilo. Takže dvadsať- a päťdesiatkorunáčky, to teda nie, lebo zhoršujú dostupnosť. Ale priame platby, respektíve doplnkové poistenie na určitú časť zdravotnej starostlivosti, to áno. Spomínam si, keď sme schvaľovali zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ako Smer nešetril invektívami o tom, že zo zdravotníctva robíme obchod a že pravicová vláda sa neštíti brať peniaze za poskytnutie zdravotnej starostlivosti. A dnes, ajhľa, čierne na bielom v programovom vyhlásení socialistickej vlády. Treba dodať, že dnes máme asi 16 000 zdravotníckych výkonov a z nich je drvivá väčšina plne hradená z verejného zdravotného poistenia. Dzurindova vláda zaviedla čiastočnú spoluúčasť len pri niektorých diagnózach a v niektorých odboroch. Ale to, že to dnes vláda, Smer, SNS, HZDS má vo svojom Programovom vyhlásení vlády, znamená, že chce rozsah čiastočne hradených diagnóz zrejme rozširovať. Tento zámer vyjadrený v Programovom vyhlásení vlády otvára priestor na spoplatnenie ďalších výkonov s možnými dopadmi na - a teraz už reálnu dostupnosť zdravotnej starostlivosti -, čím ohrozuje najmä sociálne najslabšie vrstvy obyvateľstva. Oni si to nebudú vedieť dovoliť. Ja áno, ale oni nie. Ešte, že ste nás všetkých ukľudnili v programovom vyhlásení, že síce vláda prijme opatrenia, ktoré umožnia absolvovať kúpeľnú liečbu tým, ktorí ju najviac potrebujú, a nemôžu si ju dovoliť. To znamená, že, povedzme sociálne slabý, ktorý má diagnózu v kategórii B, kde je čiastočná spoluúčasť na liečebných procedúrach v kúpeľoch, dostane na to sociálnu dávku? Tak ale prečo mu ju nechcete dať, keď pôjde k zubárovi, kde je tiež čiastočná spoluúčasť? A keď už hovoríme o protirečivosti, dovoľte mi jeden z najkrajších príkladov z Programového vyhlásenia vlády. Vláda podporuje decentralizáciu v riadení zdravotníctva pri zavedení metodickej, regulačnej a kontrolnej úlohy štátu voči všetkým zdravotníckym zariadeniam. A zároveň, o odsek nižšie, vláda zamedzí nekontrolované a neefektívne rozširovanie siete zdravotníckych kapacít. Ale, dámy a páni, vláda predsa v zmysle platnej legislatívy nerobí sieťotvorbu. Alebo sa vrátime pred rok 2002 a ministerstvo zdravotníctva bude rozhodovať, koľko internistov, gynekológov a kardiológov smie byť v okrese Rožňava? Verejnú sieť predsa regulujú lekári samosprávnych krajov s tým, že štát je povinný garantovať verejnú minimálnu sieť. Teda vúckam chcete vziať túto kompetenciu, ale to sa volá centralizácia, nie decentralizácia, o ktorej hovoríte.

    Veľkým sklamaním je pre mňa tých niekoľko riadkov o liekovej politike, ktoré sú v Programovom vyhlásení vlády uvedené. Jednak sľubujú, čo už je. Napríklad v každej kategórii jeden liek plne hradený zo zdravotného poistenia, respektíve uplatňovanie direktív Európskej únie a potom sľubuje, čo priamo ohrozuje ekonomiku zdravotníctva a verejné zdroje, a to výrazné zníženie doplatkov obyvateľstva za lieky. Nuž, odvahu sľubovať nemožno tejto vláde uprieť. To naozaj vo vláde veríte, že to dosiahnete znížením, zatiaľ presne nedefinovaným, DPH na lieky? Vzhľadom na to, že ceny sú regulované prostredníctvom kategorizácie, zníženie DPH určité zníženie koncových cien liekov prinesie, to je pravda, tu to platí, lebo ceny sú regulované. Inde zníženie DPH a zníženie cien spolu nekorelujú. Vzhľadom na to, že ceny sú regulované prostredníctvom kategorizácie, zníženie DPH, teda určité zníženie koncových cien liekov prinesie. Pri znížení DPH na lieky z 19 na 5 %, ako som sa niekde dočítal v novinách, ale v Programovom vyhlásení vlády to nie je napísané, to prinesie úsporu asi 3 miliardy na liekoch. S plnou alebo čiastočnou úhradou. Ak to bude 0 %, teda keď sa zruší DPH, budú to 4 miliardy. Takže vráťme sa k tým 3 miliardám. Tie 3 miliardy sa pri dnešných pomeroch poplatkov delia v pomere 9:1 medzi zdravotné poisťovne a pacientov. To je asi 2,7 miliardy šetrenia na zdranie zdravotných poisťovní a 300 miliónov pre pacientov. Na znížení DPH na lieky ušetrí každý pacient ročne 68 slovenských korún na hlavu. Skutočne, výrazné zníženie, ako sľubujete. Problémom je, že zníženie DPH na lieky bude znamenať výpadok príjmov štátneho rozpočtu. Takže skôr ako nezmyselne zlikvidujete jednu sadzbu DPH za účelom akože šetrenia nákladov zdravotných poisťovní na lieky, pokúsim sa vám poradiť. Nech dá pán minister Počiatek ministrovi Valentovičovi tie 3 miliardy priamo do jeho rozpočtu a je to vyriešené, nemusíte znižovať DPH, tri miliardy sa vám tam dostanú. Je to rovnaké. Ďalšou možnosťou je, že budú platiť poisťovne viac za lieky. Dnes dávajú poisťovne asi jednu tretinu svojich výdavkov na lieky. Ak dajú viac, musia ušetriť na zdravotnej starostlivosti. Čiže podiel výdavkov na lieky bude narastať a nie klesať. Tak ako chcete podporovať ambulantnú sféru a nemocnice? Ako potom zvýšite platy v nemocniciach, ak im dáte menej na zdravotnú starostlivosť, keďže chcete dať viacej na lieky, aby bolo výrazné zníženie cien liekov a tak by som sa mohol pýtať donekonečna.

    Na záver tejto analýzy jeden z pilierov Programového vyhlásenia vlády v časti zdravotníctvo. Vláda vráti Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a Spoločnú zdravotnú poisťovňu, vláda vráti Všeobecnej zdravotnej poisťovni a Spoločnej zdravotnej poisťovni verejnoprávny charakter. Lenže čo vláda rozumie pod verejnoprávnym charakterom? Návrat k tomu fungovaniu poisťovní, aký tu bol pred reformou zdravotníctva? Teda nejasné pravidlá narábania s finančnými prostriedkami a tripartitné riadenie, kde 15 ľudí z odborov, zamestnávateľských zväzov a štátu riadilo rozdelenie desiatok miliárd na zdravotnú starostlivosť bez kritérií, bez tlaku na efektivitu a kvalitu zmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Poisťovne platili poskytovateľom neskoro a málo a oni neplatili dodávateľom. Splatnosť faktúr bola 150 a viac dní a dlhy v rezorte miliardové. Ak niekomu v tejto krajine nestačilo poučenie z fungovania našej Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Spoločnej zdravotnej poisťovne spred reformných dôb, keď boli akože verejnoprávne, tak nech sa pozrie k susedom do Českej republiky. Všeobecní zdravotní pojišťovna v predchádzajúcom období Paroubkovej vlády skončila v roku 2005 s deficitom 15 miliárd korún českých. Ale minister Rát nás poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na návšteve Českej republiky uistil, že po uvalení nútenej správy na Všeobecní zdravotní poišťovnu odhaduje stratu za tento rok „len“ na 7 miliárd korún českých. Tak to tu vláda znovu chce presadiť? Namiesto stopercentných štátnych akciových spoločností plne kontrolovaných štátom prostredníctvom ministerstva zdravotníctva, hospodáriacich vo vyrovnanom rozpočte a platiacich poskytovateľom načas, vágne, nejasne riadené, zle hospodáriace tunely na zdravotné poistenie? Nie, ďakujem. Toto nemôžem za žiadnych okolností podporiť. Takže zhrnutie. Smer nesplnil svoje proklamované štvorročné verejné záväzky a nezruší Zajacovu reformu. Vláda ju totiž nemá čím nahradiť, lebo nemá žiadnu inú koncepciu fungovania zdravotníctva. Smer však sľuboval návrat k starému systému zdravotníctva a to aj vláda chce, hoci čiastočne, urobiť. Bude rušiť poplatky, transformovať naspäť poisťovne na nejasne definované verejnoprávne inštitúcie, chce zaviesť rajonizáciu ako za socializmu, samozrejme, že chce vláda robiť sieťotvorbu. Chce aj lacnejšie lieky pre všetkých, aj kúpele pre všetkých. Nižšie DPH na lieky, chce zvýšiť platy zdravotníkom. Zároveň je však v Programovom vyhlásení vlády v časti zdravotníctva citeľná aj bezradnosť, lebo Smer vie, že v posledných rokoch sa oddlžený systém prestal ďalej výrazne zadlžovať. Že v nemocniciach nikdy nebolo toľko peňazí a toľko nových prístrojov ako dnes. A žiadny ambulantný lekár za uplynulé štyri roky nevrátil svoju licenciu z dôvodov, že nezarobí na ambulancii, na jej chod a svoje slušné živobytie. Čo s tým? Tak kde sa to hodí, chce vláda pod vedením Smeru pokračovať v reforme. Chce diferencovať zmluvné vzťahy na základe kvality a efektivity, chce zachovať spoluúčasť pacienta na niektorých výkonoch, chce informatizáciu systému zdravotníctva, chce posilniť verejné zdravotníctvo, chce zachovať orientáciu zdravotníctva na prevenciu, chce odbyrokratizovať zdravotníctvo. Paradoxne, tieto postuláty neboli predvolebnou agendou Smeru, ale SDKÚ - DS. To sú tie prieniky, o ktorých hovorí pán poslanec Chovanec. Snaha pokračovať v reforme ostro kontrastuje s túžbou splniť populistické sľuby zároveň. A znamená reálnu hrozbu, že sa systém znovu začne zadlžovať, že síce bude drahší, ale menej efektívny a konečne, že dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti môže byť vážne ohrozená.

    Pán premiér Fico rád hovorí, že Dzurindova vláda urobila zo zdravia tovar. Nie, pán premiér Fico, zdravie skutočne nie je tovar a nikdy sme ho zaň nepovažovali. Zdravie nie je ani právo každého občana, ako to píšete v prvej vete zdravotníckej časti Programového vyhlásenia vlády. Ak by to tak skutočne bolo, tak všetky deti s vrodenou vývojovou chybou by sa mohli súdiť so Slovenskou republikou, prečo bolo porušené ich právo na zdravie? Zdravie, pán premiér, je jeden z najhodnotnejších individuálnych statkov a je zodpovednosťou každého človeka sa o svoje zdravie starať. Úlohou spoločnosti je zabezpečiť podmienky na kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť na základe zásady na rovnakú potrebu rovnaká služba. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je však službou. Nech už ju poskytuje štát v príspevkovej organizácii, akciová spoločnosť, nezisková organizácia alebo súkromná ambulancia, táto služba musí byť zaplatená tak, aby pokryla reálne náklady na jej poskytnutie a primeraný zisk úmerný kvalite a efektivite poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Takýto systém sme sa snažili v uplynulých štyroch rokoch vytvoriť. Žiaľ, reformu zdravotníctva sme nedokončili. No zámery vašej vlády, ak ich naplníte, vytvorenie zdravých vzťahov v zdravotníctve výrazne skomplikujú a oddialia. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Bárdos, procedurálna?

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja by som chcel upozorniť novú vládu, lebo včera pán premiér povedal, že vráti dôstojnosť Národnej rady. Pán premiér, chcem vám upriamiť pozornosť, vašu pozornosť, že o 13.00 hodine, keď sme začali rokovanie Národnej rady, bolo tu päť členov vašej vlády, ani spravodajca tam ináč nesedel. Päť členov. Viem, že ste zbadali, že som sa prihlásil, ste už zvolávali svojich ministrov a ešte stále tu nie je vláda Slovenskej republiky. Nemyslím si, že stačí to, čo ste povedali, že nie slová o politickej kultúre, ale skutky. Podľa môjho názoru skutok by bol, keby tu sedela vláda a brala by to vážne. Ďakujem pekne.

  • Ja chcem reagovať na procedurálny návrh, nie na faktické poznámky, nie na vystúpenie. Pán poslanec, sedí tu desať členov vlády. Ja si myslím, že si nepamätám na situáciu v Národnej rade za posledných štrnásť rokov od roku 1992, že by tu sedelo desať členov vlády. Prosím, vážte si aspoň tento fakt.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami pán poslanec Chovanec, Zvonár, Valocký, Halecký, Angyalová, Zelník, Slafkovský a Bugár. Končím možnosť prihlásiť sa.

  • Vážený pán poslanec Novotný. Mohol by som vystúpiť tak emocionálne, ako si ty vystúpil, keď sme navrhli odvolať ministra Kaníka. Ja to neurobím, neznížim sa k tomu a viem, že aj teba to vtedy mrzelo. Ty si sa teraz predviedol ako mladý, ambiciózny straník, škoda len, že ťa nevypočul pán predseda, bol by si si naozaj šplhol. Si oveľa dôveryhodnejší, milý Vilko, môj priateľ, môžem ti to tak povedať, keď vystupuješ ako lekár, ako odborník. Keď vystupuješ a prezentuješ názory, o ktorých si skutočne presvedčený, pri našich osobných stretnutiach, keď prezentuješ také názory, ako si prezentoval na výbore. Rozhodol si sa, že budeš robiť takzvané politické tančeky, v pléne, ako si sa vyjadril predo mnou aj pred pánom ministrom. Vzhľadom na to, že si prehnal tie politické tančeky a že si sa vyslovene venoval rozboru z politického hľadiska, musel som ti to povedať. Ty a ja sme vyrástli predovšetkým pri operačnom stole, pri pôrodníckej posteli, pri posteli pacienta a nepôsobíme dôveryhodne, keď sa hráme na veľkých politikov. Ja ti držím palce, aby sa z teba raz stal ten veľký politik, ale teraz si ešte len lekár. A takýmito vystúpeniami možno upútaš pozornosť tvojich straníckych priateľov, ale určite neupútaš pozornosť odbornej verejnosti. Drž sa toho,

  • , takej formy, ako sme diskutovali na výbore. Tam si bol korektný, priamy, prezentoval si svoj odborný názor. Tu si sa, žiaľ, prezentoval ako nie dosť dobre vyzretý politik. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tóthová, procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, navrhujem prijať uznesenie, aby poslanci nediskutovali k prípadným zákonom, lebo niekedy mám pocit, že sa tu už navrhujú a kritizujú nové právne úpravy a vôbec sa nediskutuje o Programovom vyhlásení vlády. Tá konkretizácia, čo by malo byť konkrétne ako upravené, bude predmetom rokovania, ak sa pretaví toto vládne nariadenie do jednotlivých legislatívnych návrhov. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, beriem na vedomie vaše upozornenie, ale máte možnosť v rozprave predkladať uznesenia, o ktorých budeme potom hlasovať, teraz to považujem skôr za apel na kolegyne a kolegov v rokovacej sále. Nech sa páči, pán Zvonár.

  • Vážený pán poslanec Novotný. Kritizujete programové vyhlásenie tejto vlády, že nepokračuje v reformách, v ktorých treba pokračovať, pretože sú dobré a potrebné. Hovoriť o reforme v zdravotníctve je ako dobrý vtip. Reforma alebo skôr deforma, lebo tak je vnímaná zdravotníkmi, vyvolala v zdravotníctve stav, na aký nepamätáme. Nespokojní sú všetci, zdravotnícki pracovníci aj pacienti. Došlo k poklesu kvality zdravotníckej starostlivosti. Základné kritériá hodnotenia zdravotného stavu obyvateľstva nás kladú na posledné miesta v Európe. Včera pán poslanec Janiš povedal, že nevieme, akým spôsobom sa vyrovnáme s riešením problémov, ktoré sú spôsobené demografickými ukazovateľmi, predlžovaním sa priemerného veku života. Vieme, že v tomto parametri napriek reformám zaostávame oproti vyspelým krajinám Európy o 7 - 8 rokov. Kvalitná zdravotnícka starostlivosť sa stala pre určitú časť ľudí nedostupnou. Platí sa za všetko, za ošetrenie u lekára, za recept, za lieky, za zdravotnícke pomôcky, za pobyt v nemocnici, za kúpele. Pri nízkom dôchodku, hovorím naschvál o dôchodku, lebo starí ľudia sú väčšinou aj chorí, sú platby pre pacienta zaťažujúcim výdavkom.

    Ak hovoríme o spokojnosti zdravotníckych pracovníkov, tak nebudem spomínať udalosti za posledné mesiace, poviem iba skúsenosti z vlastného pracoviska, že zdravotná sestra odíde radšej robiť pokladníčku do Tesca, lebo tam zarobí viac. A je tu programové vyhlásenie, ktoré v kapitole zdravotníctvo...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Vážený pán kolega, vážený pán poslanec, ja skutočne som tu nový a som niekedy zhrozený. Ja som myslel, že sme si to vo výbore povedali, ale skutočne, pán poslanec, toľko demagógie, čo ste povedali vy, tvárite sa, ako keby ste 20 rokov viedli rezort zdravotníctva, ale skutočne, tá podstata, ktorú ste povedali, je tak asi na dva mesiace tejto praxe. Aby som ostatným kolegom ozrejmil, som riaditeľom slušnej nemocnice, dá sa povedať veľkej nemocnice, hovorili ste o dvadsaťkorunáčkach, hovoril som to aj vo výbore. Pre ozrejmenie. Na dvadsaťkorunáčkach vyberie päťstolôžková nemocnica zhruba 400 000 korún. Na DPH zaplatíme zhruba 700 000 korún. Vo výbore som vám jasne povedal, keby sa neboli sprivatizovali erzetpéčky a rýchle lekárske pomoci, kde zdravotnícke zariadenia prišli o 1 600 000 korún, napríklad naša nemocnica, tak nepotrebujeme zo zdravotnej poisťovne navýšenie ani korunu, pán kolega. Hovoríte o rajonizácii. Predsa rajonizácia je potrebná z toho dôvodu, že zakladá povinnosť lekárovi ošetriť pacienta, ale pacient môže ísť ku ktorémukoľvek lekárovi, veď aj to sme si vo výbore povedali. Ja som skutočne šokovaný, ako vy dokážete s plechovou tvárou klamstvá, klamstvá a klamstvá. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcel vo svojom vystúpení doplniť jeden segment ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorý tu veľmi analyzovaný nebol v minulosti, myslím v minulom parlamente. V terajšom vládnom dokumente, musím pochváliť pána premiéra Fica aj pána ministra Valentoviča, o kúpeľnej starostlivosti je veľmi trefná a jasná starostlivosť. Zvýši sa, rozvinie sa a umožní sa hlavne chudobnejším ľuďom, aby mohli chodiť do kúpeľov. Myslím si, že tá situácia, keď sme v kúpeľoch vídavali naše mamky a babky v sukniach a v kroji, už je dávno preč, už myslím si, že sa tam nedostanú ani na nejaký výlet. Teraz ku konkrétnym faktom. Pred 3 rokmi ešte 75 % pacientov v kúpeľoch bolo zo Slovenska cez Sociálnu poisťovňu a zdravotné poisťovne. 25 % pacientov bolo samoplatiteľov, zahraničných a rekondičných. Situácia za 3 roky sa obrátila tak, že ten pomer je opačný. Teraz je z poisťovní iba 25 % pacientov a 75 % pacientov je zahraničných, rekondičných a ďalších. Čiže naši ľudia utrpeli v kúpeľnej starostlivosti tak výrazne, ako ani v jednej zložke zdravotníckej starostlivosti. Takže myslím si, že tie úlohy, ktoré má táto vláda, pomôže chudobným, pomôže ľuďom s nižšími príjmami. Stačí tam jeden mechanizmus, aby v indikačnom zozname zo skupiny B do skupiny A prešla choroba esenciálna hypertenzia s komplikáciami, čiže s mozgovou porážkou, infarktom, obličkovým postihnutím a očným a celé je to vyriešené. Ľudia, ktorí sú najviac ohrození, sa dostanú. A o to nám predsa ide. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Angyalová.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Viliam Novotný, my čo sa poznáme osobne s vami, tak my sme dosť šokovaní tým, aký je rozdiel medzi osobným kontaktom s vami a teraz týmto, čo tu je, fakt. Ja normálne som rozmýšľala, že či, tykáme si, ale bude ti vykať, lebo si myslím, že sa to tu takto hodí. Takže ja som vážne rozmýšľala, či vy ste ten istý pán Viliam Novotný, s ktorým sme sa bavili osobne a ktorý mi hovoril, že je celkom rád, že prichádza nejaká vláda smerom doľava, lebo treba povoliť nejaké tie reštrikcie, ktoré ste robili osem rokov.

  • Smiech v sále.

  • Ja som vážne tak rozmýšľala, či vy ste ten istý pán Novotný, ktorý hovoril, že Rudolf Zajac je vážne jeden dosť arogantný človek a že ho mrzí, že musí obhajovať takého človeka! Ja vážne rozmýšľam, že či vy ste ten istý pán Viliam Novotný, ktorý hovoril, že dvadsať- a päťdesiatkorunové poplatky sú iba na obmedzovanie spotreby a nie na to, aby sa na nich zarábalo. A teraz kričíte, že čo s tým, že bude chýbať dvaapol miliardy. To je dvaapol miliardy málo z peňazí ľudí, obyčajných ľudí? Je to podľa mňa dosť zvláštne, že hovoríte niečo iné osobne a hovoríte niečo iné tuto za pultom.

    A už len jednu vec. Tá rajonizácia so slobodnou voľbou kombinovaná, lebo ja vlastný zážitok. Moja známa išla čo najbližšie do polikliniky, lebo si povedala, že tam by chcela mať lekárku, lebo tak je to najbližšie a príjemné. A tá jej povedala, že ju nevezme. Viete, prečo ju nevezme? Lebo si ju tak obhliadla a usúdila, že asi nie je „zrovna“ veľmi bohatá, povedala, že má plný stav. Ona má skôr takto, ako ma počujete, skôr bohatších pacientov. Toto by nebolo možné, keby bolo také riešenie, ako je v Programovom vyhlásení vlády.

  • Ďakujem. Pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem pekne, ďakujem za slovo. Ja sa priznám, že som žasol nad tým, čo ste, pán kolega, tu hovorilo, pretože ja neviem, či vy budete spokojne sa normálne pozerať na seba do zrkadla, keď sa budete holiť, ale veď to je, to čo ste vy predviedli teraz, nehnevajte sa, to je hanba. Na zdravotnom výbore ste boli ako med, dokonca ste povedali pred všetkými verejne, a tu sú predsa svedkovia, že 80 % z toho, čo je v Programovom vyhlásení vlády za zdravotníctvo, bolo vo vašom programe, v SDKÚ. A tu teraz hovoríte, znevažujete vetu po vete. Páni, 80 %? Všetko sme vám vysvetlili, aj otázku rajonizácie, aj toho celého, a dnes vystúpite s takou demagógiou, čo nemá obdobu. Ja vám chcem pripomenúť jednu vec. Nie vaša vláda za osem rokov urobila transformáciu alebo zásadné zmeny v zdravotníctve. Bola to práve Mečiarova vláda, ktorej aj Slovenská národná strana bola jej súčasťou, poviem prečo. Preto, že vtedy, vy sa môžete smiať, pani herečka, toto teraz nie je divadlo!

  • Pretože vtedy sme zaviedli poistný systém, rozviedli sme poistný systém, naštartovala sa verejnoprávna inštitúcia ako Všeobecná zdravotná, ako Spoločná zdravotná, vznikli ďalšie neštátne zdravotnícke poisťovne. Vtedy vznikli popri štátnych zdravotníckych zariadeniach neštátne zdravotnícke zariadenia, vy ste čo teda urobili? Len že ste stransformovali z verejnoprávnej na akciovú spoločnosť, to ste urobili transformáciu? Po ďalšie. Táto vláda mala tú odvahu, že povedala áno, my dáme 5 % z priemernej mzdy a zaväzujeme sa, že postupne budeme každý rok zvyšovať hrubý domáci produkt. Ktorá vláda to doteraz urobila? Vy koho obhajujete, pán kolega, veď to je na prospech tých zdravotníkov, na prospech tých lekárov a sestier, aby sa mohli zvýšiť aj tie platy. Je to na prospech aj týchto občanov. Táto vláda jediná mala odvahu toto povedať a zobrala si to obrovské bremeno a záväzok na seba. Ohľadom rajonizácie, prosím vás pekne, veď to musí byť. Chcete, aby občan zostal tak, že nikto ho...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega, milý Vilo, mňa mrzí len to, že si nebol ešte radikálnejší, že si naozaj nepovedal pravdu, v akom stave je naše zdravotníctvo. Lebo zdravotníctvo je v takom stave dnes, že zdravotníci sú rukojemníci svojho povolania. Oni nemajú kam odísť, nemajú kam ujsť a my sa tvárime, že sú povinní poskytovať zdravotnícku starostlivosť každému, pretože máme niečo napísané v ústave a spĺňame len prvú polovicu. Ja som zvedavý, čo bude napísané v zákone, v ktorom sa ustanoví, aká časť, teda tej zdravotníckej starostlivosti, je naozaj bezplatná. Pretože sme spolu s Českom asi jedinými dvoma krajinami na svete, kde je ten systém postavený na hlavu. A to v tom zmysle, že my toho, kto službu poskytuje, nútime poskytovať službu a vôbec sa nestaráme, či ju dostane niekým aj zaplatenú. To bolo takisto treba povedať, že kým to nepostavíme z hlavy na nohy, že dôležité je, ten, kto službu poskytuje, musí ju dostať zaplatenú, on sa nemôže doprosovať, aby mu ju zaplatil niekto, čakať, kedy dostane zaplatené za 150 dní alebo podobne. On tie peniaze má dostať hneď. Až potom, keď bude dlhovať poisťovňa 5,5 mil. Sk slovenským občanom peniaze za to, že si nezaplatili, že im nezaplatila, potom sa začne minister zdravotníctva a ministerstvo starať o to, ako vyfinancovať zdravotníctvo. Pretože dnes len prehadzujeme rovnakú malú kopu a tvrdíme, že problém je niekde inde, ale problém je len v tom, že tú kopu musíme zvýšiť z peňazí, z ktorých sa platia zdravotné služby, pretože vedecký a zdravotnícky pokrok je tak ďaleko vpredu, že ani jedna krajina na svete nedokáže poskytovať pre všetkých rovnaké služby bezplatne, ako to chceme poskytovať my.

  • Zapnite, prosím, vás pána poslanca Novotného, bude reagovať na faktické pripomienky, lebo pán poslanec Bugár chcel reagovať na pána premiéra.

  • Ďakujem pekne za všetky faktické pripomienky, aj keď som trochu prekvapený, lebo očakával som veľmi tvrdú odbornú argumentáciu a vyvracanie tvrdení, ktoré som povedal, miesto toho ma potešilo, že strana Smer ústami pána poslanca Chovanca, Zvonára, Valockého ma taký úprimný záujem o môj odborný rast, o to, ako sa mi bude dariť v politike, ako ma vnímajú moji politickí spolubojovníci zo Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie. Naozaj ma to teší, že ma takto sledujete a tešíte sa môjmu odbornému rastu a tešíte sa môjmu politickému rastu. Trochu ma už prekvapuje, že mi vkladáte do úst slová, že sa teším príchodu ľavicovej vlády a tomu podobné, ale na to si ale budeme musieť v tomto parlamente zvyknúť, lebo jedným z takých základných princípov ľavice je meniť význam slova, meniť obsah, čo to slovo hovorí, preto sa napríklad aj Nemecká demokratická republika volala demokratickou republikou, pretože slovo demokracia malo úplne iný význam.

    Naozaj, keď už hovoríme o mnohých veciach, tak na pána poslanca Zelníka poviem len toľko, že rajonizácia a slobodná voľba, no viete, to je presne také ako to Programové vyhlásenie vlády, tam, kde sa to hodí, chcete „pokračovať ďalej“ a tam, kde sa to nehodí, sa chcete „vrátiť naspäť“. Slobodná voľba bola jedným z hlavným výdobytkov po novembri 1989 a spočíva v aktívnom prístupe pacienta na trhu so zdravotnými službami, on sám ide k lekárovi, ktorého uzná za vhodné, že by mal byť jeho ošetrujúci lekár. Rajonizácia pochádza z čias socializmu, keď sme mu lekára pridelili, buď razíme aktívny alebo pasívny prístup pacienta na trhu zdravotníckych služieb, „kombinácia dokopy“ je veľkým problémom. Dochádzajú mi sekundy...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, vznikla podobná situácia, ako bola včera, chcem len vysvetliť, že pán premiér reagoval na procedurálny návrh pána poslanca Bárdosa a preto nech sa páči, pán poslanec Bugár.

  • Ďakujem, pán predseda. Túto situáciu ste dobre vyriešili, tak nie je čo komentovať. Pán premiér, vy ste povedali - a viackrát -, že treba vrátiť dôstojnosť parlamentu a vláda bude rešpektovať určité postavenie parlamentu, parlament je vždy nad vládou. No musím vás ale upozorniť na určité veci, ktoré nesvedčia o tom, že by ste tak aj konali, ako ste to hovorili. Nikdy nebolo zvykom, boli ste aj vy poslancom, nikdy nebolo zvykom v tomto parlamente reagovať na faktické poznámky okamžite, ale vždy sa počkalo, kým sa dokončia faktické a potom člen vlády, samozrejme, ak požiadal podľa rokovacieho poriadku o slovo, tak ho dostal, ale nie okamžite. A tobôž nebolo zvykom reagovať na procedurálny návrh. Musím vám povedať, že dokonca vám vynecháva pamäť, lebo veď vy ste bol poslancom a ja som osem rokov s mojimi kolegami viedol rokovania parlamentu, vy hovoríte, že nikdy v tomto parlamente nebolo toľko ministrov ako teraz. Dobre viete, že nie je to tak, dokonca ja som viackrát prerušil rokovanie parlamentu, napríklad pri interpeláciách, keď si nepamätáte, tak sa opýtajte napríklad pána podpredsedu Vetešku, ktorý sedel vedľa mňa, alebo pána Cabaja, na ktorého návrh som to urobil, a prerušili sme až do tej doby, kým neprišli ministri, napríklad na interpelácie. Takže chcem vám len hovoriť, že dôstojnosť parlamentu sama nevzniká, hlavne keď v kuse budete reagovať a nepočkáte si, tak ako hocikto v tomto parlamente, sme si rovní, každý si musí počkať, samozrejme, na to poradie, takže vás chcem požiadať, aby ste aj vy takto robili.

  • Ďakujem pekne. Chcem len ozrejmiť tým, ktorí včera neboli prítomní, že naozaj, Národná rada sa v tomto prípade riadila dohodou a nie výkladom rokovacieho poriadku a chcem znovu tak ako včera požiadať členov vlády, aby sme rešpektovali túto dohodu. Pán poslanec Pado, vy ste reagovali, chcete reagovať na pána premiéra? Na koho? Zapnite, prosím, pána poslanca Padu.

  • To bola faktická poznámka k vystúpeniu pána poslanca Novotného.

  • Ale vy ste sa prihlásili po ukončení.

  • Nie, ako by som tam mohol byť! To nie je pravda.

  • Technici, vieme, pokiaľ viem, uzatvoril som možnosť a neboli ste ukázaný na tabuli. Ospravedlňujem sa.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vilko, chcem ťa požiadať o jednu vec pre budúcnosť, buď taký láskavý, na najbližšom zasadnutí vášho výboru navrhni vykonať poslanecký prieskum v jednej nemocnici, päťstolôžkovej nemocnici, ktorá za rok na päťdesiatkorunových poplatkoch vybrala 400 000, to znamená, že tých 500 lôžok bolo poloprázdnych, pretože 400 000, to je 16 dní využitia týchto 500 lôžok, presne. Buď taký dobrý, prosím ťa, skús to urobiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ako ďalší bol do rozpravy prihlásený pán Faič, nevidím ho tu, preto požiadam pána poslanca Bauera.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážený pán premiér, chcem hovoriť k trom témam Programového vyhlásenia vlády a to regionálna politika, verejná správa a využívanie fondov Európskej únie. V časti regionálna politika si vláda stavia hlavnú úlohu zastaviť pokračujúci trend regionálnych disparít účelnou kombináciou centrálnych rozvojových impulzov a parciálnych politík samosprávnych krajov tak, aby bol podporený harmonický a trvalo udržateľný rozvoj na celom území Slovenskej republiky. Disparity alebo medziregionálne rozdiely sú v dokumente spomínané niekoľkokrát, čo je samo osebe signálom, že vláda to skutočne považuje za vážny problém a chce sa ním zaoberať. Nemôžem nesúhlasiť, najmä z východu krajiny sa zdá, že rozdiely medzi regiónmi sa v posledných rokoch zvyšujú a to má negatívny dopad na celú krajinu. V menej rozvinutých regiónoch je vyššia nezamestnanosť a teda vyšší počet obyvateľov, ktorí poberajú sociálne dávky v nezamestnanosti a tiež celkovo znížená aktivita, ktorá vzniká hlavne z nedostatku pracovných príležitostí. Chcem upozorniť aj na to, že ľudia na východe krajiny to riešia tak ako aj v minulosti mnohokrát, nedostatok práce v území, odchodom za prácou do zahraničia, čo ale má zase dopad na ich rodinný život a oslabuje to rodinu ako inštitúciu vôbec. Na hľadanie opatrení a zavedenie účinných nástrojov na vyrovnávanie rozdielom medzi regiónmi je v prvom rade potrebná politická vôľa, čo vláda deklaruje, ale aj podpora odborných kruhov. Že problém nie je jednoduchý, dokazujú aj odlišné názory odborných kruhov na mieru intervencie štátu v prospech menej rozvinutých regiónov. Je známe, že existuje celá škála rôznych nástrojov na podporu riešenia regionálnych disparít, od kapitálových dotácií cez zvýhodnené úvery, či zľavy na daniach, alebo rôzne štátne príspevky, či vytvorenie vyrovnávacieho fondu, a bude pre mňa zaujímavé sledovať, ktoré nástroje a prečo vláda použije, čo v predloženom dokumente nie je ani naznačené. Ak porovnávame hrubý domáci produkt v jednotlivých krajoch Slovenska, je potrebné povedať, že štruktúra osídlenia krajov je výrazne odlišná. V Bratislavskom kraji býva 72,5 % obyvateľov priamo v Bratislave, zatiaľ čo v ostatných krajoch Slovenskej republiky v krajskom meste, respektíve v príslušnom okrese v priemere iba 22,3 %, v Prešove 12 %. Kraje boli vymedzené aj ako administratívne správne jednotky pre iné účely ako porovnávanie rozvinutosti a preto disparity treba posudzovať veľmi citlivo, tak ako je to spomenuté aj v dokumente Národného strategického a referenčného rámca, aby sa nezvyšovalo sociálno-politické napätie medzi regiónmi Slovenska. Bratislava pre ostatné regióny plní aj vyššie funkcie v priestorovej štruktúre Európy. Len škoda, že naše hlavné mesto je tak excentricky položené a že z Bratislavy do Čiernej nad Tisou je ďalej ako z Čiernej nad Tisou do Bratislavy. K jednotlivým politikám vyšších územných celkov chcem poznamenať, že kvalita existujúcich, relevantných strategických dokumentov je v súčasnosti nedostatočná, že jednotlivé vyššie územné celky majú spracované rôzne politiky a že takmer neexistuje previazanosť jednotlivých politík rozvoja regiónov v rámci vyššieho územného celku, najmä medzi územnými plánmi a programami hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Ale napriek tomu, že pripravenosť jednotlivých VÚC je rozdielna, súhlasím s tým, aby regióny niesli väčšiu zodpovednosť za rozvojové politiky na svojom území.

    Ďalej si vláda kladie za cieľ spracovať ucelenú víziu regionálneho rozvoja Slovenska na obdobie nasledujúcich 20 rokov. To tiež dokazuje oprávnenosť kritiky z radov opozície k neexistencii vízie. Vzhľadom na globálne rozvojové tendencie, ktoré viac či menej ovplyvňujú aj ekonomický rozvoj Slovenska, vzhľadom na zvyšujúce sa riziko povodní, vzhľadom na zlý demografický vývoj na Slovensku je však potrebné mať na rozhodovanie k dispozícii aj rôzne prognózy regionálneho rozvoja, hoc aj na 20 rokov, s ktorými vízia musí byť konfrontovaná. Takéto dokumenty si však vyžadujú svoj čas na kvalitné spracovanie či aktualizáciu a tak určite nie je možné čakať na ich spracovanie a až potom nastaviť opatrenia v Národnom strategickom a referenčnom rámci tak, ako to vláda „deklaruje“ v predloženom dokumente, ako to spomínal aj kolega László Gyurovsky. Vláda sa ďalej zaväzuje výraznejšie podporovať rozvoj celoštátnej i regionálnej dopravnej infraštruktúry s cieľom zlepšenia dostupnosti územia ako elementárnej podmienky zvýšenia domácej i zahraničnej investičnej činnosti. Dostupnosť územia je kľúčová aj pre riešenia disparít medzi regiónmi a aj minulá vláda podporovala rozvoj dopravnej infraštruktúry. Ale z Programového vyhlásenia vlády nevyplýva, že chcete budovať dopravnú infraštruktúru rýchlym tempom, ako mala ambíciu minulá, predchádzajúca vláda, naopak, to tempo, ktoré chcete nasadiť, je pomalé a už vôbec neprispeje k riešeniu regionálnych disparít.

    Ďalej má byť vytvorený rámec pre postupný prechod k plnej zodpovednosti samosprávnych krajov za implementáciu uceleného operačného programu príslušného regiónu. Pod regiónom sa tu zrejme myslí druhá úroveň štatistických regiónov. Chcem poznamenať, že regionálny operačný program na úrovni NUT 2 začal asi rokom a pol pripravovať región Slovensko - východ. V súčasnosti je v záverečnej etape prípravy na jeseň tento ucelený program bude preložený poslaneckým zborom Košického a Prešovského samosprávneho kraja. Slovensko - západ začalo prípravu podobného dokumentu pred niekoľkými mesiacmi. Na tému regionálneho rozvoja chcem ešte povedať, že v predloženom dokument nie je regionálny rozvoj správne zaradený v existujúcej štruktúre dokumentu. Regionálny rozvoj, respektíve regionálna politika, napríklad podľa klasickej definície Klansena zahŕňa všetky verejné intervencie vedúce k zlepšeniu priestorového usporiadania hospodárskych činností a preto nemôže byť spájaný len s bytovou výstavbou.

    V časti verejná správa sa vláda zaväzuje vykonať analýzu vývoja a súčasného stavu verejnej správy s cieľom postupne riešiť otvorené problémy a tak ďalej. Takisto vláda chce vykonať odborný audit legislatívy súvisiacej s verejnou správou s cieľom zníženia byrokracie. Chvályhodné, ak sa cieľ zníženia byrokracie naozaj podarí dosiahnuť. Skúsenosti z vládnutia strán podobného zamerania v iných európskych krajinám hovoria skôr o opaku a preto budem pozorne sledovať, či sa byrokracia naozaj odbúrava, alebo jej pribúda. V súvislosti s fiškálnou decentralizáciou je určite potrebné vyhodnotiť jej dopady na orgány územnej samosprávy s cieľom upevniť dosiahnutý stav fiškálnej decentralizácie a fiškálnu stabilitu obcí, miest a regiónov. Záväzok vlády posúdiť možnosti zredukovania organizačnej členitosti a personálnej náročnosti krajských štruktúr štátnej správy ako aj možnosti prenesenia niektorých ďalších kompetencií na orgány územnej samosprávy a záväzok zrušiť krajské úrady v čo najkratšom čase a previesť ich kompetencie na územnú samosprávu je pravdepodobne motivovaný vhodným politickým obsadením pozícii županov pre Smer - sociálnu demokraciu a Hnutie za demokratické Slovensko a nie hľadaním optimálneho modelu výkonu verejnej správy z pohľadu čo najefektívnejšieho rozdelenia právomocí medzi jednotlivými úrovňami verejnej správy. Prenos niektorých kompetencií krajských úradov na územnú samosprávu je problematický aj z ústavného hľadiska, článok 71 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že na samosprávu možno preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy. Obec, ani vyšší územný celok nie je orgánom štátu, ale orgánom verejnej moci a isté úlohy a povinnosti štátu, napríklad obrana štátu, krízový systém, civilná ochrana, požiarna ochrana, priestupky a ďalšie sa môžu vykonávať len prostredníctvom štátnych inštitúcií. Zrušenie krajských úradov je tiež v rozpore s nasledujúcou vetou v tejto časti dokumentu, kde vláda chce zlepšiť výkon koordinačných úloh štátu zabezpečovaním sociálneho a ekonomického rozvoja v území a pri riešení krízových situácií. Podstatou existencie krajských úradov je práve koordinácia niektorých úloh štátu v území a po ich zrušení sa táto funkcia oslabí. Napríklad integrované záchranné systémy na poskytovanie pomoci v tiesni sú budované na krajskej úrovni a tieto úlohy štátu sa nedajú dobre preniesť na regionálnu samosprávu. Ďalej vláda chce pristúpiť k ostatným článkom Európskej charty územnej samosprávy, čo musím oceniť, a je to aj v súlade s predstavami Kresťansko-demokratického hnutia, ale aj ZMOS-u či Únie miest. Materiál sa v tejto časti nedotýka mnohých ďalších vážnych problémov, napríklad modernizačného dlhu na majetku územnej samosprávy alebo vysporadúvaniu pozemkov pod cestami alebo financovaniu preneseného výkonu štátnej správy a podobne, ktoré v územnej samospráve existujú a sú prioritami aj ZMOS-u pre toto volebné obdobie, čo považujem za nedostatok. Každý obyvateľ Slovenska predsa žije v nejakej obci alebo v meste a miera identifikácie sa so svojou obcou, či mestom je aj podľa posledného prieskumu Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied na Slovensku veľmi vysoká a od úrovne poskytovania služieb územnou samosprávou závisí kvalita života nás všetkých. Taktiež vláda nespomína komunálnu reformu a nechce riešiť nevhodné územno-správne členenie Slovenska. Spišiaci či Zemplínčania si tak budú musieť počkať na novú vládu. V oblasti využívania fondov Európskej únie materiál len veľmi všeobecne „deklaruje“ plynulé dočerpanie finančných prostriedkov predvstupových fondov a štrukturálneho fondu i kohézneho fondu zo skráteného programovacieho obdobia a vytvorenie optimálnych podmienok a mechanizmov pre efektívne čerpanie finančných prostriedkov v rámci nového programovacieho obdobia 2007 - 2013. Nie sú uvedené žiadne skúsenosti zo súčasného programovacieho obdobia a návrhy ako efektívne čerpať finančné prostriedky v novom programovacom období. Chcel by som preto doplniť, že poučením zo súčasného programovacieho obdobia je, že v niektorých prípadoch je výhodnejšie a efektívnejšie zaviesť takzvané územné predalokácie finančných zdrojov a zvlášť keď hlavným cieľom regionálnej politiky je riešiť medziregionálne rozdiely. Ďalej je lepšie zaviesť predvýber jednotlivých projektov, aby sa zbytočne nemrhali prostriedky na prípravu drahej projektovej dokumentácie a počet podaných projektov niekoľkonásobne prekročí možnosti daného operačného programu, ako sa to stalo v súčasnom programovacom období napríklad pri operačnom programe základná infraštruktúra, opatrení 3.1.1., budovanie a rozvoj školskej infraštruktúry a ďalej je potrebné výrazne zjednodušiť finančné riadenie tak, aby sa na prostriedky nemuselo čakať dlhé mesiace, čo malo až likvidačné dôsledky na menšie organizácie v mimovládnom sektore pri čerpaní prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. Materiál spomína len zavedenie vhodného systému finančného riadenia. Vláda ďalej chce hľadať vhodné formy zapojenia územnej samosprávy. Zase málo konkrétne. Vhodná forma zapojenia hlavne vyšších územných celkov znamená v prvom rade zvýšenie miery spolurozhodovania vyšších územných celkov o tom, ako má byť európska pomoc absorbovaná v jednotlivých regiónoch, a tým aj zvýšenie efektívnosti čerpania finančných zdrojov, pretože územná samospráva má komplexnejší pohľad na integrovaný rozvoj regiónov, pri ktorom sa dajú dosahovať výraznejšie synergické efekty ako jednotlivé rezorty. Do tejto časti sa dostalo aj rozdelenie národného strategického referenčného rámca na vecné okruhy, na ktoré sa má sústrediť čerpanie štrukturálnych fondov. Chcem však upozorniť, že vláda bude musieť uzavrieť tento strategický dokument rýchlo, lebo negociačný proces je už rozbehnutý a ak chceme začať čerpať európske prostriedky od začiatku nového programovacieho obdobia, čiže už v roku 2007, tak by nemalo nastať žiadne zdržanie. V materiáli je tiež „deklarovaný“ prísľub začlenenia súkromného sektora na poskytovaní verejných služieb aj s využitím fondov Európskej únie. Je jasné, že aj súkromný sektor sa má podieľať na využívaní európskych fondov a zvlášť pri inovatívnych nástrojoch, je však rozdiel, ak súkromná firma získa zákazku a nevratné finančné zdroje, či pri riadne transparentne uskutočnenej súťaži alebo na základe súkromných vzťahov k politikom, ktorým bolo zverené rozhodovanie. Nesprávne rozhodnutie v tejto oblasti môže viesť k deformácii trhu a nemalo by sa stať, aby jeden podnikateľ staval penzión za 30 miliónov z európskych peňazí, ktoré nemusí vracať, a druhý podnikateľ si musel zobrať úver z banky, ktorý bude splácať 10 rokov. Tvorba verejno-súkromného partnerstva pre štrukturálne fondy a kohézny fond pri niektorých typoch opatrení môže byť efektívna, ak je zabezpečenia rovnosť prístupu podnikateľských subjektov k týmto zdrojom. V tejto časti som čakal, že vláda bude viac pripravená a omnoho konkrétnejšia, napriek tomu, že je to koncepčný dokument, zvlášť preto, že čerpanie európskych finančných zdrojov už prebieha tretí rok, že práce na Národnom strategickom a referenčnom rámci prebiehajú už tiež pomerne dlho, vyjednávanie s Európskou komisiou už začalo a nie je dosť času na prešľapovanie na mieste.

    Dámy a páni, aj v týchto častiach Programového vyhlásenia vlády, ktorým som sa venoval, vidno veľmi všeobecné deklarácie, ktoré sú málo konkrétne, čo signalizuje nepripravenosť vlády na vládnutie. V Programovom vyhlásení vlády nevidno veľa tvorivosti, ani štátnický pohľad, ako to spomínal pán podpredseda Číž, veľmi nevidno. Vládny dokument nedáva záruky, že z dlhodobého pohľadu sa kvalita života obyvateľov Slovenska bude zlepšovať. Naopak, existujú značné riziká nepriaznivého vývoja verejných financií a spomalenie dobiehania vyspelých krajín Slovenskom. To sú niektoré dôvody, pre ktoré nemôžem podporiť toto Programové vyhlásenie vlády. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Jánoš, Halecký, končím možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Jánoš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Pán poslanec, chcel by som trošku reagovať a priznám sa, že zostal, som aj prekvapený, pretože vo výbore bola práve táto problematika Národného strategického referenčného rámca podrobne predložená a vysvetlená práve zo strany podpredsedu vlády pána Čaploviča a skúsenosti z regiónu jednoznačne poukazujú práve na to, že čerpanie z fondov bolo práve v minulosti neefektívne, neúčinné a ako vieme, všetci mnohé, veľakrát dobré a kvalitné projekty boli jednoducho odložené, čím boli postihnuté práve mnohé regióny, ktoré by sa mohli rozvíjať, keby tieto projekty boli podporené a, samozrejme, aj zrealizované. Práve tu by som chcel pozitívne hodnotiť práve skutočnosť, že vláda chce a snaží sa, čo robí týmto programovým vyhlásením, koordinovať práve čerpanie z európskych fondov (práve) pre roky 2007 až 2013. Chcel by som zdôrazniť, že tento dokument odstraňuje aj určitú diskrimináciu práve súkromného sektoru, ktorý bol z tohto čerpania akýmsi spôsobom vyňatý a myslíme si, že práve súkromný sektor, ktorý by sa taktiež podieľal na čerpaní z jednotlivých štrukturálnych fondov, by posilnil (práve) regióny, aj tie regióny, ktoré sú na určitom nižšom stupni a sú niekde inde ako len bratislavský región alebo niektoré vyspelejšie a silnejšie regióny. Takže myslím si, že vo výbore bola taká všeobecná zhoda, že práve Programové vyhlásenie rieši aj tieto skutočnosti v pozitívnom slova zmysle.

  • Ďakujem. Pán poslanec Halecký...

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, myslím si, že pán Bauer mal to veľmi pekne všetko spísané a myslím, že vidno, že pracuje v tejto oblasti. „Avšak“ chcem podotknúť, že bez diaľnic, čo on takisto zdôraznil k rozvoju východu v žiadnom prípade tak skoro nedôjde. Preto diaľnice, diaľnice, diaľnice. A tu, čo chodíme medzi ľuďmi, (sa) vyvstáva otázka, ktorá je možno druhou, treťou najčastejšou, čo robili naši východniari vo vláde posledných osem rokov, že nemáme viacej diaľnic na východnom Slovensku. Takže pán Dzurinda, pán Mikloš, pán Prokopovič, ale aj pán Migaš a pán Schuster, čo tam robili, že nemáme viacej diaľnic, ako by sa žiadalo. Myslím si, že pokiaľ by títo politici vystavili dvakrát viacej, ako je možno republiková norma, a proporcie medzi krajmi, nič by sa nestalo a vždy by im ich kolegovia, vláda prepáčila, lebo vedeli by, že toto je ich právo a toto je ich povinnosť. Bez diaľnic, myslím si, že ďalej nepôjdeme. Takže táto otázka vám bude kladená ľuďmi a voličmi celých osem rokov, čo budete v opozícii. Ďakujem.

  • Pánu poslancovi Jánošovi chcem povedať, že je omyl, keď si myslí, že bola vo výbore zhoda, pretože záverečné hlasovanie dokazuje niečo iné, a ak existujú, ako priznávate, takéto skúsenosti z čerpania štrukturálnych fondov, kohézneho fondu, dnes, prečo sa neobjavili aspoň niektoré tieto návrhy alebo naznačené návrhy, aké nástroje chcete použiť, akým spôsobom chcete riešiť, aké je poučenie z tohto obdobia, v tomto dokumente, pretože ide o nastavenie nového programovacieho obdobia, ktoré bude sedemročné oproti dnešnému trojročnému. Myslím si, že takýto dokument, takýto koncepčný dokument si to určite zasluhuje. Pánu poslancovi Haleckému, musíte si, pán poslanec, uvedomiť, že teraz už máte zodpovednosť vy ako súčasť vládnej koalície a preto sa asi nebudete môcť dlho odvolávať na to, čo robil pán Schuster, čo robili ďalší v minulosti. Vy máte zodpovednosť za to, čo to najbližšie roky, akým spôsobom sa bude, dostupnosť územia, dostupnosť aj východu Slovenska ako bude budovaná, akým tempom, ako to pomôže sociálno-ekonomickému rozvoju tých menej zaostalých regiónov, ktoré sú hlavne na východe a nebudete môcť sa pozerať do minulosti, kedy to bolo, pretože dnes už je doba ďalej, sú skúsenosti, nastavené veci sú veľmi dobre, krajina ekonomicky nastavená veľmi dobre, takisto príprava budovania dopravnej infraštruktúry, ale zato konkrétne tempo, rýchlosť budovania a priority, akým spôsobom, ste už teraz zodpovední vy. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ako ďalší písomne prihlásený vystúpi pán poslanec Bérényi, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda parlamentu. Pán predseda vlády, vážení členovia vlády, poslankyne, poslanci, úprimne „povedajúc“, som trošku dojatý lebo som hovoril naposledy na plenárnom zasadnutí parlamentu v roku 1992, kedy som bol najmladším poslancom v Národnej rade. Zároveň týmto som dával návod tým poslancom, ktorí neakceptujú moje argumenty, respektíve ktorých moja konštruktívna kritika neosloví, že sa dá začať repliku napríklad tým, že bolo zbytočné, že ste sa prihlásili, pán poslanec, alebo ste sa nenaučili za tých 14 rokov, nech sa páči, bolo to aj v roku 1992 tak ako dnes.

    Chcel by som hovoriť najmä o otázkach zahraničnopolitických, nakoľko som bol za posledné štyri roky štátnym tajomníkom na ministerstve zahraničných vecí. Ku koncu minulého volebného obdobia sa zahraničná politika dostávala na okraj verejných diskusií. Priamym dôkazom toho bolo napríklad vynechanie zahraničnopolitických tém z predvolebných relácií verejnoprávnych, ale aj súkromných médií. Dôvody tejto skutočnosti sú nasledovné: základné zahraničnopolitické smerovanie Slovensko bolo správne a panoval viac-menej konsenzus parlamentných strán, najmä čo sa týka členstva v Európskej únie a Severoatlantickej aliancii, presadzovanie záujmov štátu zo strany vlády bolo vykonané profesionálne a etablovanie Slovenska v dôležitých medzinárodných organizáciách bolo až nad očakávanie stabilné a silné. Odo dňa ohlásenia novej vládnej koalície je však zahraničná politika znovu veľmi intenzívne diskutovaná. Dôvody treba hľadať práve v predchádzajúcich troch bodoch, teda v tom, či zahraničnopolitické smerovanie Slovenska je správne, či aj po prevzatí moci novou vládou je stále garantované profesionálne presadzovanie záujmu štátu a či sa etablovanie a obraz Slovenska v zahraničí s nástupom novej vlády nezmenili. Odpovede na tieto otázky treba hľadať v Programovom vyhlásení vlády, ale aj v jej straníckom a personálnom zložení. Z Programového vyhlásenia vlády vyplýva takmer kontinuálne smerovanie zahraničnej politiky, dokonca v niektorých kľúčových otázkach hovorí programové vyhlásenie alebo komentár k programového vyhlásenie reálnejšie, než ako to robili zástupcovia súčasnej vládnej koalície v predvolebnom boji. Mám na mysli najmä napríklad predloženie harmonogramu stiahnutia vojakov z Iraku namiesto okamžitého stiahnutia vojakov z Iraku, táto zmena nás potešila. Vymenovanie nového ministra zahraničných vecí v osobe pána Jána Kubiša a zároveň jeho vyhlásenie, že nemieni robiť personálne zmeny v rámci ministerstva, ale ani na veľvyslanectvách, znamená pre nás dostatočnú garanciu na to, že zostanú aj naďalej zachované profesionálne, akčné schopnosti zahraničnej služby Slovenska. Na druhej strane však sledujeme doterajšie neobsadenie postu prvého štátneho tajomníka na ministerstve zahraničných vecí práve stranou Smer. Tento fakt nám naznačuje, nakoľko aj nový minister zahraničných vecí je nestraník, že predsa vládne určitá neistota víťaznej strany v oblasti zahraničnej politiky. Samozrejme, ale aj na otázky personálneho charakteru má mať vláda sto dní. Váženejšie zahraničnopolitické problémy sa však vyskytli hneď v prvom mesiaci existencie novej koalície v oblasti posudzovania vlády Slovenska v euroatlantickom priestore, a to nielen z dôvodu, citujem pána premiéra, „individuálnych vyhlásení niektorých politikov“, koniec citátu, ale aj z dôvodu, že súčasťou koalície, úprimne „povedajúc“, je strana, ktorá nespochybniteľným právom vystupovala otvorene proti členstvu Slovenska v Severoatlantickej aliancii, ktorej členovia, aj väčšina štátov EÚ, presadzovala, hlásila politiku vo viacerých oblastiach nekompatibilnú s kodanskými kritériami, kritériami vstupu Slovenska do EÚ. Toto programové vyhlásenie naznačuje, že tieto postoje boli buď eliminované počas koaličných rokovaní, čo ja môžem len privítať, alebo hlásateľ odložil realizáciu spomenutej politiky na neskoršie obdobie. Predpokladám, že práve v týchto spomenutých faktoch treba hľadať iné posudzovanie novej vlády Slovenskej republiky a opatrnosť v komunikácii a nie inde. Nakoľko pre Stranu maďarskej koalície je efektívne fungovanie slovenskej zahraničnej služby dôležité, dovoľte mi, aby som sa vyjadril aj konkrétne k zahraničnopolitickej časti Programového vyhlásenia vlády. Chcel by som takisto oceniť, ako to urobil pán poslanec Kukan, exminister, pasáž o odhodlaní novej vlády naďalej poskytovať rozvojovú pomoc a postupne zvyšovať prostriedky na ňu, pasáž o humanitárnej pomoci a o vytvorení jednotnej prezentácie Slovenska v zahraničí a zároveň o odhodlaní vlády pripraviť nový návrh zákona o zahraničnej službe. Z pomerne takéhoto slušného základu textu mi však chýba zmienka o vízovej politike vlády pred vstupom a po vstupe Slovenska do schengenského priestoru a preto nie je celkom jasné, či súčasná vláda mieni pokračovať v liberalizácii vízového režimu voči niektorým vybraným štátom, tak ako to robila predchádzajúca vláda na základe požiadaviek slovenských občanov, ktorí majú svojich príbuzných v týchto štátoch, ale aj podnikateľov a mimovládnych organizácii, ktoré majú svoje záujmy na západnom Balkáne či na Ukrajine. Chýba taktiež zmienka o cieľoch a predsavzatiach vlády na obdobie predsedníctva Slovenska vo Vyšegrádskej štvorke, ktoré práve teraz prebieha, od júla 2006 do júla 2007. Napriek tomu, že predložený dokument hovorí o dobudovaní ochrany štátnej hranice s Ukrajinou, neobsahuje zmienku o otvorení ďalšieho hraničného priechodu medzi obcami Čierna - Solomonovo napríklad, ako to naplánovala minulá vláda na základe požiadaviek zástupcov oboch prihraničných regiónov. Ďalej s veľkým záujmom vnímame ciel súčasnej vlády nadviazať strategické partnerstvo s Českou republikou. Domnievame sa však, že takýto cieľ môže byť realizovaný jedine vtedy, ak sa podobná veta objaví aj v Programovom vyhlásení novej českej vlády. Inak zostane vláda Slovenskej republiky v pozícii nechcenej nevesty. Pocítil som určitú neistotu aj v oblasti európskej politiky v tomto podtexte, keď som si prečítal, že vláda chce vypracovať, citujem: „...analýzu stavu práv a povinnosti vyplývajúcich z členstva Slovenskej republiky“. Aj keď text hovorí naďalej, že táto analýza má slúžiť aj k maximálnemu využitiu členstva Slovenskej republiky v EÚ nazdávam sa, že o stave práv povinnosti netreba vypracovať žiadnu analýzu, nakoľko presne popísané v programovom, teda v predvstupových dokumentoch Slovenskej republiky. Dá sa však uvažovať o vypracovaní programu a nie o jeho analýze maximálne vo využití členstva Slovenska v EÚ. Moje najväčšie prekvapenie však v prvej časti Programového vyhlásenia vlády vyvolal popis Európskej únie ako, citujem: Únie hodnôt solidarity medzi národmi a ľuďmi. Nakoľko Európska únia bola doteraz definovaná zo strany európskych konzervatívcov, ale aj socialistov a liberálov ako zväzok členských štátov a občanov členských štátov a nie národov a ľudí. Z tejto formulácie vyplýva akého odbočovanie novej vlády od základnej definície Európskej únie smerom k názorom zástupcov menej vplyvného európskeho zoskupenia Únie za Európu národov, do ktorej sa hlási aj Slovenská národná strana. Len ako pikošku mi dovoľte mi poznamenať, že podobnou definíciou Európskej únie vystúpil aj Viktor Orban, bývalý maďarský premiér, počas európskej diskusie o ústavnej zmluve. Pre mňa táto zhoda je zaujímavá, ale ani pán Orban nenašiel podporu tejto myšlienky v hlavných európskych stranách. Pri tejto príležitosti preto mi dovoľte požiadať zástupcov koalície, že ak najmä európski socialisti budú namietať túto definíciu, neobviňujte nás, europoslancov za SMK napríklad, za nepríjemné otázky, ale tých, ktorí presadili túto definíciu do Programového vyhlásenia vlády. Napriek všetkých výhradám Strana maďarskej koalície je za to, aby bol v zahraničnej politike parlamentný konsenzus. Podmieňujeme to však štyrmi reálnymi očakávaniami. Vláda by mala aj v konkrétnych krokoch budovať silnú Európsku úniu a Severoatlantickú alianciu, po prvé, po druhé, naďalej prehlbovať partnerstvo s USA, po tretie naďalej prehlbovať dobré susedské vzťahy aj s Maďarskou republikou, po štvrté, aktívne vystupovať na medzinárodnej pôde v prospech budovania demokracie, ľudských a menšinových práv, najmä v štátoch západného Balkánu a východnej Európy.

    Dámy a páni, sme otvorení parlamentnej spolupráci v oblasti zahraničnej politiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto. Preto dávam priestor ďalšiemu. Pani Vášáryová, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážená vláda Slovenskej republiky, vážení páni poslanci, pani poslankyne, dámy a páni. Myslím si, že tu už sedíme dosť dlho a preto skrátim svoje vystúpenie. Kým vo veľkej časti Programového vyhlásenia vlády sa stretávame so slovami návrat alebo dokonca zrušenie, v záverečných častiach programového vyhlásenia, ktoré je venované kultúre a médiám a zahraničnej politike, nachádzame oveľa častejšie slovo pokračovanie. Aby som teda do slovenčiny preložila slovo kontinuita. Áno, kontinuita znamená pokračovanie. Chcem povedať, že toto pokračovanie v zahraničnej politike veľmi vítam a budem ho podporovať a v tomto duchu želám novému ministrovi zahraničných vecí ako jeho bývalá kolegyňa z rokov 1990 a 93, keď sme spoločne presadzovali úplne novú, proeurópsku, proatlantickú politiku po zmenách režimu vo Viedni, želám mu všetko najlepšie. Pozrime sa však na tú druhú časť a síce kultúru a médiá, ktoré končia spolu so zahraničnou politikou Programové vyhlásenie vlády. Teda pokračovanie, ale pokračovanie, žiaľ, veľmi komplikovanej a nie veľmi úspešnej cesty rezortu, ktorý ako jeden z mála neprešiel zásadnou a systematickou reformou a viditeľnou premenou chápania úlohy štátu v kultúre. Možno je teraz práve možnosť, aby v tomto rezorte nová vláda ukázala svoje reformné úsilie. To, čo som si prečítala v Programovom vyhlásení vlády, by som označila za expertno-manažérsky prístup, teda určitý nepolitický prístup, ktorý je na prvý pohľad veľmi sympatický a pre mnohých je aj veľmi ambiciózny, považujú ho za veľmi ambiciózny. Aby som citovala vysvetlenie pána ministra z našej debaty vo výbore: „Ja som za to, aby sme prestali hovoriť o stratégiách, o plánoch a politikách, poďme radšej všetci v kultúre niečo urobiť“. Veľmi sympatické. Veď načo si stále klásť vyčerpávajúce otázky, čo sa v tomto materiáli skrýva za pojmom verejný záujem, ktorý je tam skloňovaný neustále, čo znamená a ako bude chápať nová vláda slovo a termín verejnoprávnosť, verejné zdroje, aká verejnosť, pretože problémy v oblasti štátom podporovanej kultúry a médií sa naozaj nedajú vyriešiť mávnutím čarovnou paličkou, ale ani o tom, ani tak, a o tom som presvedčená, skrývaním sa za akýsi nezávislý expertský postoj. Nech sa o toto zdanie sympatický pán minister bude akokoľvek usilovať. A tak sa radšej zrejme v Programovom vyhlásení vlády v tejto kapitole nehovorí presne, koľko by chcel rezort kultúry dostať navyše zo štátneho rozpočtu na štátom riadené projekty a inštitúcie, a tak miesto toho, čo sa hovorilo predtým, halí sa do hávu všeobecnej formulácie podielu verejných zdrojov, aký je obvyklý vo vyspelých štátoch Európskej únie. Bolo by to sympatické, keby sme vedeli, či minister môže naozaj garantovať, koľko zostane pre rezort kultúry po ambicióznom vládnom programe, ktorý mi pripomína trochu detskú hru, tomu dala na lyžičku, tomu dala na vidličku, tomu dala na tanierik, tomu na rajničku a toho posledného odrezala. Všetkým, ktorí by sa mohli ozvať a položiť konkrétne otázky, sľubuje toto vyhlásenie, že s nimi bude hovoriť potom. Teda po novom, neslovensky, ako sa to hovorí v materiáli, bude s nimi komunikovať. Musím sa priznať, že za týmito slovami cítim určitú obavu a bezradnosť, ako by sa vláda už dopredu bála reakcií tých rôznych skupín z kultúrnej a mediálnej obce, silných a vplyvných. A uvedomuje si veľmi dobre ich vplyv na verejnú mienku a to je zrejme to najdôležitejšie, o čo vláde, ktorá si kladie populistické ciele, ide. Nevieme presne, s kým teda bude viesť tento dialóg. Či s riaditeľmi kultúrnych inštitúcií, ktorí sú plne finančne a kariérne závislí od rozhodnutia ministra a ministerstva, alebo s tými, ktorí budú pokorne prichádzať a prosiť o finančné prostriedky. Najskôr asi s nimi. Lebo o úlohe a pozitívnom vplyve občianskej spoločnosti v kultúre, o sile mimovládnych organizácií a ich úlohe v kultúre sa program nezmieňuje ani jedným slovom. Základnou politickou otázkou dňa v rezorte kultúry je však, či sa podiel ministerstvom rozdeľovaných financií daňových poplatníkov, teda moc úradníkov v kultúre bude zvyšovať alebo nie! Teda či budeme tvorcov a dobrovoľníkov v kultúre držať na uzde v duchu starého socialistického modelu, stále, ktorí nedôstojne núti naťahovať ruky a ponížene sa doprosovať grantu miesto toho, aby sme podporovali z verejných financií politicky nezávislé kultúrne rady, ako je to v mnohých európskych štátoch, ktoré by prehľadne a hlavne dôstojne podporovali kultúrne projekty tak, ako to teda funguje v tých často citovaných vyspelých krajinách EÚ. Ale možno je to nemiestne, položiť takúto otázku vláde, ktorá chce podporovať všetko, čo je dnes populárne. A tomu rozumiem. Koľko peňazí dnes vlastne prichádza do kultúry. Kto môže zodpovedať dnes zodpovedne na túto otázku. Zo súkromných zdrojov, od publika, medzinárodných spoločností, umeleckých fondov. Kto vyčísli hodnotu dobrovoľníckej práce v tejto oblasti. Čo všetko je nekonkrétne skryté do slovíčka viaczdrojové financovanie, ktoré, mimochodom, sa v tomto Programovom vyhlásení vlády stále píše oddelene v rozpore so všetkými pravidlami slovenského pravopisu. V aktuálne stratégii kultúrnej a mediálnej politiky nemôžeme obísť ani úvahy o možnej recidíve politického manipulovania kultúrou a médiami, ktorá sa na Slovensku už objavila pri podobnom zložení vlády a usilovala sa urputne o efektívne stranícko-ideologické riadenie tohto rezortu. Preto si musíme položiť otázku, akú úlohu bude hrať samotné ministerstvo kultúry. O tomto nenájdeme v Programovom vyhlásení vlády ani zmienku. Ministerstvo kultúry ako orgán, ktorý dnes silne centralizuje kultúru, spravuje príliš veľa organizácií a príliš veľa financií rozdeľuje. Bude sa pripravovať, bude SA pripravovať zákon o financovaní kultúry. Veľmi chvályhodná iniciatíva. Ale zase bez načrtnutia jeho základnej filozofie. Expert zrejme dodá na stranícku objednávku. A zase tá slovenčina. Dovoľte, aby som vás upozornila, máme, je verejný záujem na podpore. Ja by som sa o tomto nezmieňovala, o týchto prehreškoch, o týchto hriechoch na slovenčine, keby sa práve v tejto kapitole nezaväzovalo vyhlásenie vlády a vláda Slovenskej republiky dojemne nevyhlasovala, ako sa bude starať o rozvoj a ochranu tej našej materčiny. Ja by som odporúčala, keby už začali Programovým vyhlásením vlády. Nečakanou konkrétnosťou v tomto všeobecnom vyhlásení prekvapuje konkrétny zámer, veľmi konkrétny zámer udeľovať štátne garancie ministerstvom na medzinárodné výstavné projekty, aby sa naši občania zrejme doma mohli bližšie zoznámiť s výdobytkami iných kultúr. A toto je asi jeden z dvoch naozaj konkrétnych záväzkov vlády. Štátne garancie. To by bolo fajn, keby tam boli ešte iné veci, ako sa bude vyvážať slovenská kultúra do zahraničia, kto bude podporovať financovanie poistenia našich diel, napríklad slovenskej gotiky, ktoré by sme chceli my vystavovať v zahraničí. Nie. V tomto Programovom vyhlásení vlády budeme my dávať štátne garancie, aby sme mohli tu doma ukázať možno Cezana alebo Moneta slovenskému publiku.

    Kým filmovej tvorbe, tejto vlajkovej lode pána ministra, čo som veľmi privítala, nie je priamo venovaný ani jeden celý riadok. Veď aj plánovaný zákon o audiovizuálnom fonde je len v zátvorke uvedený. A znovu „viac zdrojové“ financovanie. Aspoň ho píšme tak, ako sa má písať v slovenčine. Škoda, že sa nevenuje toto programové vyhlásenie aspoň pol slovom kultúrnemu vzdelávaniu a výchove novej generácie. Možno by sme to potrebovali dosť. Ako jednej z kľúčových priorít modernej kultúrnej politiky všade na svete, nielen v Európe. Miesto toho sa zaväzuje vláda Slovenskej republiky spracovať koncepciu mediálnej výchovy, na ktorej už predsa dlhšie pracujú výskumníci v Štátnom pedagogickom ústave pod vedením pani doktorky Kačinovej. Rozumiem, že všetko, čo je napísané v Programovom vyhlásení vlády pod názvom kultúra, musí byť pri takomto prístupe dostatočne nekonkrétne a odvolávať sa ešte na menej prítomné a definované zákony a ustanovenia, ktoré budú niekedy, možno, prijaté za všeobecnej zhody a po dlhotrvajúcej komunikácii. Každý kto žije na tomto svete pár rokov, vie, že rozhodnutie, z ktorého by boli všetci šťastní, všetci spokojní, existuje len v populistických mysliach. Politici, úradníci a zákony nemôžu prinútiť tvorcov, aby vytvorili niečo, čo zrazí svet na kolená, čo by zbieralo ocenenia a šírilo slávu Slovenska po svete. A, aby som citovala vetu z prvej strany tejto kapitoly: „...aby posilnilo identitu Slovenska v prostredí globalizácie a komercionalizácie kultúry“. Ale, pre pána Jána, snáď identitu Slovenska nemusíme posilňovať. Môžeme posilňovať postavenie slovenskej kultúry, ale nie identitu

  • S dôrazom.

  • Slovenska. Politici svojím správaním sa, tým, čo budú presadzovať, môžu docieliť, že sa peniaze daňových poplatníkov dostanú kamarátom, ideologickým kamarátom alebo kamarátom kamarátov. Ale môžu uvoľniť aj tvorivú atmosféru a poskytnúť dôstojne finančnú podporu projektom, ktoré sú zmysluplné a hodnotné. A ja kladiem otázku, ku ktorej z týchto dvoch možností smeruje táto vláda. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pani poslankyni, s faktickými poznámkami pán poslanec Jarjabek a pán poslanec Zala. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán Jarjabek.

  • Pani poslankyňa Vášáryová, ja vám ďakujem za vaše naozaj korektné vystúpenie, ale chcel by som povedať jednu vec. Identita Slovenska, pýtali ste sa na to, identita Slovenska sa posilňuje cez identitu slovenskej kultúry. To je nám všetkým jasné. A dali ste to ako otázku, preto na to odpovedám. A druhá moje poznámka k vašej kritike tohto všetkého, čo tu v kultúre bolo, pani poslankyňa, už sme sa o tom rozprávali aj vo výbore, /„na výbore“/ vy vlastne kritizujete osem rokov vlády pána Dzurindu. Veď keď hovoríte o tomto modeli, ktorý je dnes prežitkom, že neexistuje žiadna reforma v rámci kultúry, nuž, za osem rokov je to tak, áno, máte pravdu. No ale kto je za to v tejto chvíli zodpovedný? Určite nie garnitúra, ktorá nastupuje a ktorá sa bude snažiť tieto veci zmeniť. No uvidíme, či sa to podarí, alebo nepodarí. Pri všetkých možnostiach chcenia možno tých predchádzajúcich vlád pána Dzurindu sa to nepodarilo. O tom ste hovorili vy. Ďakujem pekne.

  • Kolega Jarjabek mi zobral prvý časť môjho vystúpenia, lebo som chcel povedať, ja veľmi vítam vaše vystúpenie, pretože jeho obsahom bola kritika existujúceho stavu či už kultúry samotnej alebo práce ministerstva, ale ten je výsledkom vládnutia vášho, teda bývalej vládnej koalície, čiže myslím si, že tá analytická stránka bola celkom v poriadku. Pokiaľ ide o obavy z ideologickej stránky, ktoré ste vyjadrili, ja som rád, že ste vyjadrili túto obavu, len som prekvapený, že ste nehovorili o tom doteraz, keď zoberiem také verejnoprávne médium, ako je slovenská televízia, ktoré za posledné štyri roky bolo do bodky obsadené pravicovými ideológmi, a to od spravodajstva cez jednotlivé relácie až po, ja neviem, skutočne veľmi zaujímavú, ale ideologicky doslova extrémnu reláciu pána Hríba, kde sa skutočne nebolo možné, aby sa vyskytol alternatívny názor, aby sa vyskytlo niečo, čo by malo iné zafarbenie či už politického, svetonázorového alebo ideologického charakteru. Takže ja som rád, toto treba skutočne napraviť a myslím, že by bolo z vašej strany korektné, keby ste aj v minulosti boli povedali, že nie je dobré, že celá STV je orientovaná čisto pravicovou ideológiou. Ďakujem.

  • Ďakujem. O slovo sa prihlásil člen vlády, pán minister kultúry.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Poprosím pani poslankyňu, ale treba oznámiť svoje vystúpenie s reakciou na tabuli. Keďže začíname, nech sa páči.

  • Stlačila som to, pán predsedajúci. Ďakujem za vaše reakcie, vážení páni. Chcela som len povedať, že áno, rezort kultúry neprešiel tým, ako ste sa niektorí vyjadrili, tou revolúciou reforiem. Áno, boli tam veľmi dobré reformy, ktoré boli spojené s inými reformami. SDKÚ - DS neobsadzovalo tento rezort. Máte možnosť, páni. Ukážte. A ja som hľadala túto reformu, zásadnú reformu vo vašom programe. Nenašla som ju. Žiaľ. A čo sa týka médií, chcela by som upozorniť na to, možno ešte niektorí z mojich kolegov k tomu vystúpia, v tejto kapitole je aj reč o novej, pripravovanej zmluve medzi Národnou radou a verejnoprávnymi inštitúciami. Ja si myslím, že budete mať možnosť vysvetliť, akým spôsobom budete takto ovplyvňovať médiá. Ďakujem.

  • Takže, nech sa páči, pán minister kultúry.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán premiér, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi krátko reagovať na vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej. Priznám sa, trošku som v takých rozpakoch, neviem presne identifikovať, či ma viac chválila, alebo hanila, ale minimálne som cítil z jej vystúpenia úprimný záujem a istú empatiu k tomu, čo v časti kultúra Programového vyhlásenia vlády je napísané. Ja možno aj preto, že som predpokladal isté podozrenia a podsúvanie nejakých prístupov politizujúcich kultúru, som sa veľmi jasne snažil vymedziť isté zásady a princípy, na základe ktorých by sa malo v kultúre pôsobiť. A veľmi jasne som napísal a na to aj nadväzujem na svojho predchodcu, že v kultúre nie prípustný žiadny ideologický vplyv, žiadny politický vplyv, že kultúra musí byť postavená na zásade nezávislosti a rozmanitosti. To je ako prvá vec. Takže odmietam absolútne nejaké snahy ministerstva kultúry alebo súčasnej vlády začať kultúru centralizovať. Ja by so vás chcel aj trošku poopraviť v tom názore, že kultúra je stále centralizovaná, to je naozaj potom aj kritika do vlastných radov, že sa tu nič neudialo za posledný rok. Ale ja objektívne poviem, že aj sa niečo urobilo a aj bola kultúra decentralizovaná, aj bolo množstvo organizácií delimitovaných z pôsobnosti ministerstva kultúry. Hoci niektoré inštitúcie by sa rady vrátili možno pod krídla ministerstva kultúry, lebo sa im pomerne ťažko žije povedzme pod správou vyšších územných celkov, ale ten stav rozhodne nie je taký, aký bol povedzme pred nejakými 15 rokmi, a určite sa bude ďalej pokračovať v tomto trende.

    Druhá stránka veci je, že nemôžeme sa v takej oblasti ako v kultúre vzdať nejakej garancie štátu a najmä je to legitimita verejných zdrojov poskytovaných pre kultúru, tá musí byť zachovaná. Slovenská kultúra bez verejných zdrojov jednoducho neprežije a nemôže byť odkázaná na trh a nemôže byť odkázaná ani len na dobrú činnosť mimovládnych organizácií. Pojem kontinuita, ktorý, ako ste správne aj upozornili, sa v tejto časti nachádza, neznamená kontinuitu so všetkým, ale je výrazom môjho názoru na to, že ak sa aj v rezorte kultúry množstvo praktických vecí neurobilo, tie zámery tam boli, aj sa tam nachádzajú, či už pripravené zákony alebo vecné návrhy a určite na ne chcem nadväzovať. A tá kontinuita pre mňa je aj v širšom zmysle kultúrnom, lebo kultúra je o kontinuite a je to v protiklade k takému barbarskému prístupu, ktorý možno sme aj videli pred ôsmimi rokmi, keď sa začínalo od nuly opäť. Tak ja rozhodne nie som zástancom tohto a na všetko to pozitívne, čo na ministerstve kultúry je, budem nadväzovať. V tomto zmysle je tá kontinuita, ale opäť, nie so všetkým. To ste ma potom asi zle pochopili. A komunikácia, ja som ju tam, aj myslím si, v tej časti aj napísal s kým. To nie je len s inštitúciami, ktoré patria pod zriaďovateľskú pôsobnosť ministerstva kultúry. To je s umeleckou obcou v tom širšom zmysle, so záujmovými skupinami takisto. Boli sme tu svedkami toho, že sa pripravovali zmeny, aj legislatívne, aj iné práve a nekomunikovalo sa s týmito ľuďmi. Takže v tomto zmysle komunikácia a komunikácia aj s výborom pre kultúru a médiá. A ja si myslím, že sme to na tom prvom zasadnutí celkom dobre začali, ja som povďačný kolegom poslancom, že nastolili pomerne vecný tón. A ten vecný tón som počul aj vo veľkej časti od vás, takže nechápte teraz v zlom, čo hovorím. Prekvapuje ma, že ste nenašli nič o filme, veď audiovizuálny fond je veľmi konkrétna vec. Či je v zátvorke, alebo nie je v zátvorke, je to veľmi konkrétna vec a sľubujem si naozaj od toho, ale v súčinnosti so Slovenskou televíziou, v súčinnosti s fondmi z Európskej únie, že sa filmová tvorba zásadným spôsobom oživí.

    Grantový systém, pani poslankyňa, je dnes v takej polohe, že prebieha na základe verejnej súťaže. Oni tam nechodia, samozrejme, zdrojov je málo, čiže nedostane sa na každého, ale aj tu je predsa významný posun v porovnaní s tým, čo tu bolo povedzme pred nejakými 15 rokmi, nebodaj s tým, čo bolo ešte neskôr. Respektíve skôr.

    Výchova, generácia, mediálna výchova - veľmi zásadná vec. Veľmi zásadná vec a ak hovoríte, že niekde niečo vzniká, nič podstatné nevzniklo a my sme si dali za cieľ, že minimálne z pozície ministerstva kultúry pripravíme nejaké učebné plány v spolupráci s ministerstvom školstva, pre našich učiteľov, aby mohli mladých ľudí vzdelávať, aby ich naučili kriticky čítať médiá, pretože týmto je verejnosť dnes najviac ovplyvňovaná.

    Na záver teda chcem povedať, odmietam akékoľvek podozrenia a podsúvania toho, že v kultúre by sa niečím politicky manipulovalo. Budeme narábať s finančnými zdrojmi, ktoré budú k dispozícii, a ja som zámerne nedal žiadne konkrétne číslo a v takej trošku humornej polohe poviem, na výbore váš kolega pán poslanec Galbavý povedal, že tento štát je v takej vynikajúcej finančnej kondícii, že dobre sa nám v tom programovom vyhlásení sľubuje, čo všetko zabezpečíme. Ale ja práve preto, aj po rozhovore s ministrom financií, keďže viem, že v takej dobrej finančnej kondícii ten štát nie je, tak som sa nemohol zaviazať k nejakému výraznému konkrétnemu číslu, ale v určitej miere sme povinní tie prostriedky do kultúry navyšovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Vášáryová, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Vážený pán minister, veľmi si cením tón vášho vystúpenia a slušné maniere. Naozaj, myslím si, že to je úroveň a mala by byť úroveň slovenského parlamentu. Ale chcem vám jedno povedať, som trochu staršia od vás, vy ste dnes politik. Nech sa staviate do akejkoľvek expertskej pozície, ste politik, ste politik a musíte mať politické postoje. Tomu sa nijakým spôsobom nevyhnete a čím skôr si to uvedomíte, tým to bude aj pre slovenskú kultúru lepšie. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalším riadne písomne prihláseným poslancom je pán Jarjabek, Dušan, pripraví sa pán Mamojka, Mojmír.

  • So smiechom.

  • A buď svetlo. Vážený pán premiér, ctení páni ministri, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, ja sa trošku vrátim, ja sa trošku vrátim, pomaly už ako pamätník tohto parlamentu, už to nie je len pán poslanec Mikloško, ale pomaly aj ja. Spred tých osem rokov, čo sa vlastne tu stalo, aká tu bola politická kultúra, o ktorej teraz veľmi radi hovoríme, takže pred ôsmimi rokmi prišiel medzi nás po prvý raz s vládnym programom pán Dzurinda, ktorý ako hovorca najsilnejšej strany povolebného, značne heterogénneho zoskupenia prevzal moc. Okrem iného sa vtedy vo vládnom programe zaviazal, konštatujem a citujem: „...zabezpečiť podmienky na slobodu umeleckej tvorby a vedeckého výskumu a právo na šírenie ich výsledkov“. Možno sa niektorí pamätáte, ako zhruba v rovnakom čase, keď v pléne parlamentu zaznievali tieto pekné slová, upútal pozornosť vtedy nový minister kultúry, keď na otázku novinára, či je pravda, že po svojom príchode na ministerstvo odvolal niektorých riaditeľov, hrdo vyhlásil: „Neodvolal som niektorých, odvolal som všetkých riaditeľov.“ Áno, v ten pamätný jesenný deň roku 1998 sa na ministerstve kultúry vyhadzovalo. Vyhadzovalo sa z princípu. Kto bol vo funkcii za minulej vlády, prišiel o ňu. A nebolo to tak iba v jednom rezorte, na jednom ministerstve. Plnenie Dzurindovho prvého volebného programu lemujú aj také smutné pamätníky demokracie, ako bolo napríklad koncentračné stredisko na 28. poschodí výškovej budovy Slovenskej televízie,

  • do ktorého zahnal nepohodlných novinárov po voľbách dosadený koaličný riaditeľ. Alebo cielený a dlhotrvajúci pogrom na všetko, čo súvisí s Maticou slovenskou. Hanebná ponuka odvolanému generálnemu riaditeľovi Slovenského národného divadla, poprednému opernému režisérovi, aby si vybral, či chce robiť strážnika na parkovisku alebo vrátnika na riaditeľstve, o týchto veciach nebudem v tejto chvíli radšej hovoriť, aby som nenavodil zbytočne konfrontačný, respektíve ešte konfrontačnejší tón. Spomínam to na tomto mieste aj preto, že je najvyšší čas, aby sa niekto všetkým tým, bez akéhokoľvek dôvodu odvolaným a často následne bez ohľadu na svoju odbornosť a kvalifikáciu bezohľadne povyhadzovaným a o holú existenciu ťažko zápasiacim ľuďom konečne aj ospravedlnil. Pre niektorých to bude už iba satisfakcia in memoriam, ale mnohý tú stigmu nadbytočnosti a teda zbytočnosti a nepotrebnosti bolestne nesú dodnes. Povedať im prepáčte je podľa mňa jednoduchšie ako o pár rokov vymýšľať zasa nový zákon o odškodnení obetí napríklad tentoraz dzurindizmu, povedzme.

    Dámy a páni, azda všetci si uvedomujeme, že vládny program nie je inventarizačným zoznamom povinností, ktoré pred vládou stoja. Vládny program ukazuje trendy a smery, ktorými sa politika vlády bude v nastávajúcom období uberať. Musím s potešením konštatovať, že ak som dvakrát študoval vládny program napísaný tak, aby sa páčil v menovom fonde, v bankách a vo veľkopodnikateľských kruhoch, teraz som mal dobrý pocit, že čítam program vlády napísaný tak, aby z neho mali radosť najmä občania a ľudia, ktorí žijú v tomto štáte. Vláda Roberta Fica však jasne vyjadruje vôľu nehnať sa fetišisticky iba za cieľmi, ktoré sa dajú odmerať, odvážiť a vyjadriť v numerách, ale chce s rovnakým nasadením a energiou a cieľavedomosťou ísť aj do zápasu o kvalitu života, lebo náš život nemožno zredukovať iba na to, aby ľudia mali za čo vliezť do najbližšieho supermarketu. Kvalita života, to je aj naše životné prostredie, aj vzdelanosť, aj kultúrnosť a zdravotná a sociálna opatera pre všetkých tých, ktorí to potrebujú. Pravicová vláda do úmoru verklíkovala svoje pravicové obmedzené presvedčenie, že najprv musí všetko pomeniť, pretočiť ekonomiku, rozpredať štátny majetok, na bubon priviesť naše úspory a najradšej do neba vyhnať ceny všetkého toho, čo pre svoj život bezpodmienečne potrebujeme, a že raz, potom, perspektívne, niekedy v budúcnosti sa nájdu nejaké tie koruny aj na luxus, za ktorý zjavne považovala naše fyzické a duševné zdravie. Ak sa aj stalo, že sa zavše, najmä pred voľbami v roku 2002, v našich pravicových kolegoch prebudil náhle zmysel pre realitu a porozumenie pre tých menej bohatých a spomenula si na solidaritu, poponáhľali sa rýchlo a prv než sa začalo diskutovať o vládnom programe na roky 2002-2006, už z tých 22 predvolebných sociálnych zákonov a opatrení nič neplatilo. Zrazu. Koalícia v skrátenom legislatívnom konaní zrušila zákony, ktoré pred voľbami v domnienke, že končí, prijímala. A čo nezrušila, na to sa, prepytujem, pekne vykašľala. Kto dnes ešte vie, že pred prázdninami 2002 prijala vláda Mikuláša Dzurindu uznesenie o rekonštrukcii Slovenskej národnej galérie a Slovenskej filharmónie. Za štyri roky pravicová vláda uvoľnila na tieto miliardové projekty niekoľko miliónov. Stavebné povolenie, zhodou okolností na rekonštrukciu Bratislavského hradu platí ešte rok, a to je ďalšia miliardová stavba. Nové národné divadlo chcela Dzurindova vláda najskôr použiť ako šľahačku na predvolebnej torte v roku 2002, no a keď to nevyšlo, zrodil sa v hlavách pravicových pragmatikov nápad predať ho. A keď to vláda viacerým osvieteným hlavám bez rozdielu politickej príslušnosti v tomto parlamente neprešlo, keď sme sa tu dokázali zhodnúť, že národné divadlo nie je hocijaká nepotrebná šopa na drevo, ale významná umelecká, kultúrna a národná pamiatka, za trest nie je národné divadlo dokončené dodnes a som zvedavý, kedy sa tam bude prvý raz hrať, lebo najskôr to bol september, o tom sme hovorili aj za prítomnosti bývalého pána premiéra, potom január, teraz sa hovorí o 1. apríli a ktovie, kedy tam bude prvé predstavenie, ale to je iný príbeh.

    Vážení kolegovia, aj s týmto vedomím vnútornej kontinuity a podtextovej previazanosti treba dnes študovať vládny program. Nečudujem sa, že nová vláda musí prejavovať istú dávku diplomatickej obozretnosti najmä v tých parametroch, kde sa musí opierať o údaje poskytnuté tímami dovčera ešte plniacimi pravicou zadávané úlohy. Až postupne, keď fakty bude možné objektivizovať, nadobudnú iste viaceré všeobecné formulované úlohy aj konkrétny rozmer. Chápem, že napríklad aj nový minister kultúry musí veľmi zvažovať, k čomu sa vo vládnom programe zaviaže, povedzme pokiaľ ide o Slovenskú televíziu či všeobecne o verejnoprávne médiá. Veď ak sa dnes vysoký funkcionár SDKÚ - DS a štatutárny zástupca riaditeľa Slovenskej televízie, dlhoročný najbližší spolupracovník takzvaného proreformného riaditeľa Rybníčka zúfalo volá po nezávislom audite, pretože nechce niesť spoluzodpovednosť za stav tejto inštitúcie, o niečom to hovorí. Aká je pravda o kondícii Slovenskej televízie? Je to inštitúcia s vyrovnaným hospodárením a zvládnutým prechodom na novú, efektívnu riadiacu a organizačnú štruktúru, ako nás opakovane cez výbor Národnej rady Slovenskej republiky i Radu Slovenskej televízie opakovane ubezpečoval exriaditeľ Rybníček, alebo je to tak, ako dnes konštatuje jeho pravá ruka pán Záhradník? Bude teda minister kultúry v Slovenskej televízii hasiť akútny požiar alebo bude mať priestor na nastavenie legislatívy tak, aby Slovenská televízia konečne začala dôsledne plniť svoje úlohy vo verejnom záujme? No to nikto nevie. A Rada Slovenskej televízie určite nie, preto, lebo legislatíva je tak nastavená, že to nevie nikto, a dokonca boli spochybňované aj poslanecké prieskumy za minulé volebné obdobie. Taká je pravda. Preto som veľmi rád, že oblasť médií a audiovízie vláda považuje za svoju prioritu a má záujem veci koncepčne posunúť dopredu. Osobne sa teším najmä na tú milú slávnosť, keď z nášho právneho poriadku vyprevadíme na smetisko dejín zákon o médiách, pod ktorým je podpísaný ešte súdruh Antonín Novotný. Ten zákon osem rokov pravice sem, osem rokov pravice tam, dámy a páni, platí dodnes a niektorým politikom určite vyhovoval. Veď osem rokov bolo dosť času niečo spraviť s týmto zákonom. Nestalo sa.

    Dámy a páni, nie je nič jednoduchšie ako povedať, že čokoľvek Ficova vláda predloží, nesmie byť dobré už len preto, že to nepredložila vláda Mikuláša Dzurindu. Nič nie je jednoduchšie, ale súčasne nič nie je väčšou demonštráciou straníckeho dogmatizmu a názorovej obmedzenosti. Nebohý kolega Pavol Števček pred ôsmimi rokmi spoza tohto pultu upozornil na základný tón Programového vyhlásenia prvej Dzurindovej vlády, a to bola deštrukcia, deslovakizácia a rozklad funkčných systémov. Vtedajší premiér Dzurinda na kultivovane prednesený príspevok literárneho vedca Pavla Števčeka zareagoval spôsobom, ktorý sa preňho stal typickým. Povedal, okrem iného, citujem bývalého pána premiéra: „Druhý deň diskutujeme o programe. Diskutujeme veľmi rozvláčne, márnime čas, provokujete šarvátky, ctená opozícia, trápi ma, že diskutujeme druhý deň a ešte ani tretina s prihlásených sa nedostala na rad, naťahujete čas, rozbíjate diskusiu, ukazujete občanom Slovenskej republiky, že Národná rada Slovenskej republiky nie je schopná pristúpiť k vyššej kvalite v otázke spravovania seba samého. Ako chceme vyžadovať vyššiu kvalitu správy vo fabrikách Ako chceme vyžadovať lepšie, kvalitnejšie vzťahy medzi ľuďmi, keď mlátite prázdnu slamu, keď zanedbávate fakty, keď provokujete nezmyselné bitky, keď takto márnite čas, ktorý je tým najdôležitejším faktorom v období, keď treba konať a nie mlátiť prázdnu slamu.“

  • A ešte poslednú vetu, ak mi dovolíte, opäť pán premiér Dzurinda. „Vyzývam vás, aby ste boli zodpovednejší, vyzývam vás, aby ste boli hospodárnejší, pretože treba robiť a nie mlátiť prázdnu slamu.“ Toľko premiér bývalej vlády. Osobné útoky na predstaviteľov opozície som naschvál vynechal, inak je to citácia presná, môžete si ju, samozrejme, archívne overiť. Aké je to všetko relatívne, raz sa hovorí o bezostyšnom mlátení prázdnej slamy, inokedy padajú patetické sentencie o demokratickom práve opozície a reč je pritom stále o tom istom. Koalícia vedená pánom Dzurindom sa s opozičným mlátením prázdnej slamy vyrovnala skutočne vzorovo a demokraticky. Obmedzila dĺžku vystúpenia ku kľúčovým zákonom na desať minút. Tak čo, dámy a páni, ak to bolo demokratické vtedy, má sa to zopakovať i teraz? Keby sme rovnaké obmedzenie teraz ohlasovali voči vám, ctení kolegovia, koľkí budete zajtra klopať na dvere v Bruseli a v Štrasburgu a vydávať svedectvá o hrôzach, aké sa valia na európsku demokraciu

  • So smiechom.

  • a monitorovať, v tom je vidieť rozdiel medzi dvoma politickými garnitúrami, ktoré sa teraz vystriedali vo vedení slovenskej spoločnosti. Pre niektorých politikov je vyslovenie názoru na parlamentnej pôde mlátením prázdnej slamy a naťahovaním času, pre iných je to legitímne právo poslanca vypovedať na tejto pôde svoje stanovisko. Nie náhodou sa názov tejto inštitúcie odvodzuje od francúzskeho parol parlé, alebo ak chcete, talianskeho parlare, teda slovo a hovoriť. Tu sa máme spoliehať iba na silu argumentov a silu schopnosť presvedčiť tých ostatných. My máme na mysli koaličných poslancov, dnes máme na svojej strane veľkú výhodu, prišli sme do tejto snemovne s jasne naformátovanou víziou, lebo chceme Slovensko za najbližšie štyri roky premeniť na štát, v ktorom nebudú fungovať len montážne haly na lacnú pracovnú silu, ale ktorý bude fungovať ako harmonický celok. Chceme, aby Slovensko neukazovalo svoje milú a príťažlivú tvár len investorom, podnikateľom či anglickým pivným turistom, niektorým, ktorí sa tu cítia skvele, pretože sem prídu, opijú sa, užijú si a odletia. Chceme, aby sa v tomto štáte dobre a zmysluplne žilo aj našim mladým ľuďom, aby z promočnej oslavy nesmerovali ich kroky do au-pairských agentúr, aby naši mladí inžinieri a doktori nekončili z ekonomických dôvodov na plantážach v Španielsku či v Taliansku len preto, že v tomto údajnom makroekonomickom zázraku sa pre nich nenájde práca, ktorá by ich uživila. Chceme, aby sme sa mohli pokojne pozrieť našim starším spoluobčanom, rovesníkom našich otcov a materí, ktorí celý svoj život skutočne pracovali. Vám, ctení opoziční kolegovia, nezostáva nič iné, len svoje rozčarovanie z toho, že občania si pokračovanie vašich experimentov neprajú, prevteliť aspoň do pokusu trochu okolo toho ambiciózneho a reálneho Programového vyhlásenia, nechcem pokračovať v čom. Tam, kde je konkrétne môžete, sa dožadovať všeobecnosti, tam, kde je všeobecné, môžete žiadať konkrétnosť. Tam, kde sa ciele vymenúvajú taxatívne, máte právo vyjadriť obavy z nereálnosti a tam, kde sa popisuje smerovanie, nik vám nebráni volať po taxatívne vymenovaných krokoch. Je to v poriadku, pretože vyjadriť svoj názor je vaším svätým poslaneckým právom.

    Dámy a páni po ôsmich rokoch pravicového neoliberálneho egoizmu opäť prichádza na Slovensko európskej civilizácii vlastný, sociálne solidárny a spravodlivý program spravovania spoločnosti, že sa to ultraliberálnym bojovníkom nepoznáva a vidia v tom ohrozenie svojich pozícii je, len pochopiteľné, pretože takto vážení kolegovia aj je. Doba, keď pravicoví politici rozdávali s menšinovými podielmi v monopolných podnikoch aj rozhodovacie práva, operujúc pritom už v Bergu neplatnými rozprávkami o tom, že štát je najhorší vlastník, sa naozaj skončilo. Hlúpi a skorumpovaní predstaviteľ štátu naozaj zlým reprezentantom vlastníka byť môže, ale koho ste to potom, ctení pravicoví kolegovia, poverili spravovaním majetku štátu? Nefungujúci, neefektívny a neproduktívny štátny podnik je vždy iba výlučne dokumentom neschopnosti predstaviteľov štátu vykonávať svoje úlohy a povinnosti. A kto, ctení priatelia, z niekdajších koaličných zoskupení vyslal do vysokých štátnych funkcií ľudí takých neschopných, že ešte aj porovnávať ponúkané sumy za odkúpenie majetku štátu museli za obrovské peniaze externé poradenské firmy. Kto to na ministerstvá, kde sedia tímy interných právnikov, zaviedol módu objednávať si za ťažké státisíce textáciu vládnych návrhov zákonov u súkromných advokátskych kancelárií?. Aj tieto pravicové móresy spôsobili, že napriek tomu deklarovanému makroekonomickému zázraku, v ktorom sa toho napočúvali a ešte aj napočúvame aj v tejto debate reálne, preberá Ficova vláda tento štát výrazne zadlženejší a podstatne chudobnejší. Aj to je dedičstvo dzurindizmu, s ktorým sa nám prichodí vyrovnať. A všetci dobre vieme, že to nebude prechádzka letnou záhradou, ale mesiace a roky tvrdej driny.

    Dámy a páni, dovoľte v mene novej politickej kultúry mne ako koaličnému poslancovi zakončiť úryvkom už z citovaného výroku dnes opozičného lídra pána Dzurindu: „Vyzývam vás, aby ste boli zodpovednejší, vyzývam vás, aby ste boli hospodárnejší preto, lebo treba robiť, a nie mlátiť prázdnu slamu“.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalším riadne prihláseným, písomne, poslancom je pán Mamojka, Mojmír. Jaj, pardon, prepáčte ešte s faktickou poznámkou pán Slafkovský.

  • Ja mám len takú otázočku na pána kolegu Jarjabka, ja som tu štyri roky nebol, ale pred štyrmi rokmi si dobre pamätám, ako stávali tuto pri dverách a čakali, kedy sa vyzve k hlasovaniu a potom prchali zo sály a predvádzali, ako je slušné rokovanie v Národnej rade. Ďakujem.

  • Pán Fronc. Ešte pán Fronc sa hlásil s faktickou poznámkou.

  • Pán poslanec Jarjabek, ja si naozaj myslím, že Slovensko je v situácii, kde potrebuje viac financií, investičné stimuly do vzdelania a kultúry, v tom si myslím, že sa zhodneme, na druhej strane myslím, že nie je celkom pravda, čo ste vraveli. Ministerstvo školstva spolu s ministrom kultúry podporilo jazykový korpus slovenského jazyka, vydávanie zlatého fondu slovenskej literatúry a to, čo Slovensko nemalo ako každá kultúrna krajina, takú encyklopédiu, ako je Beliana, je zabezpečená, myslím, že to sú kroky, ktoré sa udiali za predošlej vlády. Ak by som mohol aspoň trošku povedať a odporúčať, aby mnohé naše, mladí ľudia a deti mali šancu poznať národné kultúrne dedičstvo, prebieha digitalizácia kultúrneho dedičstva a toto urobiť a sprístupniť a dať na to peniaze, aby kedykoľvek si to na škole mohli otvoriť a vidieť napríklad zbierky Národného múzea, Národnej galérie, by bolo dobré, keby ste v tom programe, vládnom, mali a boli by to aj užitočné a kultúrne.

  • Ďakujem. So stanoviskom k faktickým poznámka, pán poslanec Jarjabek.

  • Nuž, pán poslanec Slafkovský, utekali sme preto, lebo sa to už jednoducho nedalo počúvať, čo ste rozprávali, fakt, iné východisko nebolo, museli sme utiecť, keď sme nechceli prísť o nervy. To je jedna vec.

    Pán poslanec Fronc, samozrejme, súhlasím s vami a myslím si, že aj v rámci ministerstva školstva sa nadviaže na všetko to dobré, čo v rámci ministerstva školstva sa vybudovalo a určite sa vybudovalo aj dobré, o tom vás môžem ubezpečiť, aj vo výbore pre školstvo sme o tom hovorili.

  • Ďakujem, takže nech sa páči, pán poslanec Mamojka, pripraví sa pán poslanec László Nagy.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia. Nebudem vás dlho zdržiavať, ale myslím si, že v Národnej rade Slovenskej republiky nie je zdržovaním, keď sa stratí pár slov k právnemu štátu, neľakajte sa, nie teoreticky, ale dosť konkrétne. Ja ako právnik a ako človek, ktorý zatiaľ pozoroval činnosť Národnej rady Slovenskej republiky so záujmom, ale zboku, tak som bol dosť rozčúlený vždy, alebo zbytočne emócií, keď sa dosť degradoval a vytŕhal z kontextu pojem právny štát. To nie je bohapustý, sprofanovaný pojem, to je základná podmienka fungovania spoločnosti a štátu, každého štátu. Mrzí ma aj to, čo počúvam v niektorých vystúpeniach tu a teraz, že dochádza k určitému vytŕhaniu z kontextu tohto pojmu, mrzí ma aj to, čo počúvam v niektorých vystúpeniach tu a teraz, že dochádza k určitému vytŕhaniu z kontextu tohto pojmu, právny štát nie, ale nejaký špeciálny orgán, právny štát nie je len justícia, aj keď je to nosná podmienka fungovania právneho štátu. Právny štát je predovšetkým - a tým končím ten úvod, nebojte sa -, právny štát je predovšetkým zvrchovanosť zákona a vymáhateľnosť práva, ale je tam x ďalších podmienok a predpokladov vynakladaných tisíckami rokov.

    Ďalšia poznámka k tomu, čo odznelo už aj tu a k Programovému vyhláseniu vlády. Národná rada Slovenskej republiky si asi musí uvedomovať, že je vrcholovým ústavodarným a zákonodarným orgánom a že zákonnosť mala vždy a bude mať vždy dve stránky, normotvornú a aplikačnú. Ak kúpite zlé auto, tak ste každé dva mesiace v servise, ak z Národnej rady Slovenskej republiky vyjde nekvalitný právny predpis, tak potom sa za desať rokov musí dvadsaťkrát novelizovať. Ja to nechcem zjednodušovať, keď sa urobí novela vtedy, keď to vyžaduje jednoducho spoločenská potreba a nutnosť, objektívna, prosím, ale ako právnik sa úplne bez hanby priznám, že ako špecialista na obchodné právo pomaly začínam mať nerád aj Obchodný zákonník, ktorý bol novelizovaný v roku 1991 dvadsaťštyrikrát a nie je to ani zďaleka jediný právny predpis. Ja si myslím, že je potrebné, skutočne, napĺňať minimálne tri slová a ich obsah z hľadiska legislatívy slovenskej, a to stabilitu práva, viem, že to je tiež pojem veľmi frekventovaný, ale sa neplní. Podmienkou stability práva je komunikácia s adresátom právneho predpisu, lebo právo nie je pre právo, to už tu odznelo a s tým súhlasím, právo nie je parlament, právo je pre adresáta, občana, podnikateľa a tak ďalej. Takže podmienkou stability je komunikácia s adresátom práva a koordinácia právneho poriadku. Nemôžu byť právne predpisy, ktoré sa vylučujú, ktoré sú v rozpore dokonca, nehovorím, že ich je veľa, ale nie je ich ani málo. Minimálne stabilita komunikácie s adresátom a koordinácia tvorby legislatívy je nutnosťou funkčnosti právneho poriadku ako celku. Tu môžeme drobné odporučenie, veľmi pragmatické, šéfom rezortov, že treba podľa môjho názoru dobudovať na špičkovú úroveň legislatívne útvary a právne odbory ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy, viem, že to nie je jednoduché, pretože tie platy nie sú tam skvostné, ale treba urobiť všetky legálne kroky na to, aby boli kvalitní legislatívci špičkovo zaplatení, pretože to sú skvosty nášho práva. Nechcem spomenúť tých, ktorých si pamätám ešte ja z nedávnej alebo dávnej minulosti.

    Ďalej pár slov, stručných, k funkciám a úlohám práva. Mne odjakživa nielen ako teoretikovi, lebo som starý fluktuant, bol som v prokuratúre, v podniku, na ministerstve financií desať rokov a tak ďalej, takže bol som všade, kde právnik môže pôsobiť, takže môžem o tom zodpovedne hovoriť. Mne chýbala okrem iného za posledných nielen osem rokov, ale najmä osem rokov to, že sa nikde - aspoň ja som to nezachytil, - lebo tiež som nebol dvakrát vo veľkej milosti, hoci neviem prečo, nezachytil som žiadnu nijakú veľkú diskusiu, pragmatickú, racionálnu, odbornú, profesionálnu, o funkciách a úlohách práva v tej-ktorej etape spoločenského vývoja, však to nie sú naučené vedomosti, ale právo odjakživa malo preventívnu, reparačnú, represívnu funkciu zvlášť. Ja si myslím, že v roku 2006 v Slovenskej republike je už čas, keď treba priorizovať preventívnu funkciu práva a nevidieť čarodejnice na každom. Netreba prezentovať aj právne nesmierne diskutabilný princíp kolektívnej viny, pretože si dovolím pripomenúť, najmä mladším kolegom, škoda, že tu nie sú, že história magistra vitae es, to nie je tiež fráza, história je učiteľka múdrosti. Celý život - a právo je kontinuita minulosti, prítomnosti a budúcnosti a životných skúseností -, s tým, že tiež si dovolím pripomenúť jednu filozofickú a teoreticko-právnu zásadu, ktorá je uznávaná tisícky rokov, prezumpcia slušnosti a čestnosti občana, preto si hovoríme homo sapiens a preto si myslím, že už je načase priorizovať, opakujem sa, preventívnu funkciu práva, samozrejme, nie v čierno-biele v podobe, pretože ony sa prekrývajú, preventívna s reparačnou, represívnou a podobne, ale ja osobne ako právnik doslova som denervovaný, keď počujem, že raz je lekársky stav na zahodenie, potom justičný, potom školský, potom policajný a potom neviem aký. Áno, ako právnik nemám problém individuálne vyvodiť zodpovednosť a poslať tam, kde patrí, toho, kto zákon porušuje, a vyvodiť zodpovednosť individuálne, ale akási podoba kolektívne viny, myslím, si, že nie je namieste.

    Ešte jednu vetu k normotvornej funkcii práva. Treba si uvedomiť fakt, jedno, že kvalita legislatívy v Národnej rade Slovenskej republiky sa nedá naprávať aplikáciou, v súkromnom práve hej, v obchodnom, v občianskoprávnom, tam platí princíp, čo nie je zakázané, je dovolené, vo verejnoprávnej sfére nie, tam treba striktne dodržiavať právne predpisy, aj zlé, zas v štýle starých Rimanov, fiat justice a peri ad mundus, nech je spravodlivosť, aj keď padne svet. Ale je tragédia, keď musím aplikovať, alebo musím, zlý právny predpis. To znamená kvalita normotvorby je nesmierne dôležitý faktor a podmienka.

    Ak dovolíte, ešte pár slov k právu a záujmom, ktoré sa pretavujú cez právo do politiky a do každodenného života občana. Je takisto malou tragédiou a - prepáčte mi za výraz, sprznením práva -, keď sa podarí presadiť právny predpis, ktorý reprezentuje úzky skupinový záujem, alebo dokonca záujem individuálny. Nie je to dobré. Ja zas nebudem citovať nedávnych nejakých klasikov, či z východu, či zo západu, ale odvolám sa znova na Rimanov, ktorí neboli rozhodne reprezentanti nejakého sociálneho alebo solidárneho štátu, ale tvrdo imperiálna veľmoc, ktorá v tom čase ovládala pol sveta a Cicero, ktorý bol skvostom i duchovnej kultúry, tiež okrem iného povedal, že saus populi suprema lex - najvyšším zákonom je blaho národa, vážení. A tam asi treba vidieť a to nie je populizmus, to povedal rímskoprávny klasik, nie nejaký ľavicový, pravicový alebo taký moderný politik. To znamená, to nebola nikdy fráza, právo je efektívnym nástrojom spoločenských vzťahov, ktorý nevzbudzuje dešpekt, ale rešpekt vtedy, keď zasahuje čo najkvalitnejšie, najširšie spoločenské záujmy. A o tom je hra o práve. To nie je výmenná hadička, ktorú treba naťahovať z ľavej alebo pravej strany parlamentu.

    Čo sa týka konkrétnych viet v Programovom vyhlásení vlády, ja osobne som dosť veľký reálny optimista, pretože uznávam profesionalitu v živote. Profesionál je úžasný partner, profesionál je aj úžasný súper, pretože argumentuje nie demagogicky, ale odborne, to milujem. Súhlasím s Werichom, že zrážka s blbcom je niečo strašné. To znamená, verím tomu, že šéfovia rezortov, ktorí hlavne budú garantovať nielen justičnú legislatívu, ale aj s akcentom na klasickú právnu legislatívu, či je to ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo vnútra, prípadne aj prokuratúra, rezort prokuratúry, ja verím, že sú to profesionáli. Poznám ich ako profesionálov, dobrých, kvalitných. Ostatná nadstavba verí, že bude pozitívne v zajatí tejto profesionality a že sa budú vypúšťať výstupy hodné slovenského právneho poriadku, pretože - a tým už naozaj končím, nechcem zdržovať -, si myslím a to som klasik, síce už starší, čo už s tým, utopím sa, ale si myslím, že postaviť náš právny poriadok príliš frekventovane a intenzívne na niektorých cudzorodých anglosaských prvkoch nie je šťastné. Európa sa môže pochváliť tritisícročnou právnou kultúrou a mnohé rímskoprávne inštitúty nebudú nikdy prekonané. Iste, právne inštrumentály áno, pretože technika je, už sú tu nové právne inštitúty, ale principiálne nikdy nebude prekonané. To uznávam aj po niekdajších debatách na akademickej pôde s profesorom Devínskym a kolegami, ktorí sú skôr reprezentantmi prírodných a technických vied, len skromne tvrdím, že v práve už je skoro všetko vymyslené, ale na druhej strane sa dopúšťajú mnohí veľkého omylu vtedy, keď hovoria, že spoločenské, humanitné vedy, právo, ekonómia, šport, politika je amatérska oblasť, do ktorej môže každý kecať. Nemôže. Neznamená, že iba fyzika, matematika a biológia, ktorá vzbudzuje rešpekt vzorcami, ktoré ja ako obeť humanitnej hlúposti neovládam, priznám sa, že iba to je sféra, ktorá je odborná a vzbudzujúca rešpekt. Takže ja si ctím aj právo a právnikov, tak som sa správal, tak sa správať budem a na záver len jeden odkaz, škoda, nie je tu môj mladý kolega, zámerne hovorím nie pán poslanec, ale kolega, ktorému by som dal radu ako starší kolega. Najväčšie osobnosti ľudských dejín, najväčší čarodejníci duchovnej kultúry a kvality, ak mali nejakú vlastnosť, tak skromnosť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Mamojkovi, nech sa páči, pán poslanec László Nagy.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ctení hostia, pri počúvaní pána predsedu vlády a ďalších členov vlády o Programovom vyhlásení vlády, pri čítaní Programového vyhlásenia vlády som mal zmiešané pocity. Miešali sa dobré pocity so zlými. Mal som dobrý pocit z toho, ak hovorí o tom, že sa nebudú znižovať štandardy ľudských práv a práv národnostných menšín na Slovensku v porovnaní so súčasným stavom, lenže ani vo svete, ani v Európe právne štandardy nestagnujú, ale rozvíjajú sa a rozvíjajú sa práve aj právne štandardy aj v oblasti ľudských práv a práv národnostných menšín. Ak vaše slová, pán predseda vlády, znejú úprimne, tak by mala byť formulácia o tom, že vláda chce udržať krok a tempo s rozvojom ľudských práv v Európe, ale, žiaľ, potom sme nepočuli ani slovo, len o tom, že sa zachovajú, to, čo bolo dosiahnuté. Mám dobrý pocit z toho, že táto vláda vo vzťahu k národnostným menšinám bude postupovať v duchu schválenej dikcie Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov, ale som zneistený, keď vidím, že ani slovo nepadlo o predložení realizačných zákonov, ktorými by sa mala Európska charta realizovať na Slovensku. Oveľa závažnejšia je však skutočnosť, že programové vyhlásenie sa nezmieňuje o rešpektovaní rámcového Dohovoru na ochranu národnostných menšín Rady Európy. Rámcový dohovor je závažný, teda že sa nezmieňuje, je to závažný nedostatok, lebo rámcový Dohovor na ochranu národnostných menšín Rady Európy je takpovediac ústavným dokumentom v oblasti práva národnostných menšín, ktorý je záväzný aj pre Slovenskú republiku. Navyše nesmieme opomenúť, že v roku 2007, čiže na budúci rok Slovenská republika bude predsedajúcou krajinou Výboru ministrov Rady Európy. S nádejou som počúval podpredsedu vlády pána Čaploviča hovoriť o tom, že sám bude iniciovať prijatie novely zákona o rovnakom zaobchádzaní, aby dočasné vyrovnávacie opatrenia vo vzťahu k národnostným menšinám sa legalizovali. Súhlasím s ním, že náročné úlohy a ciele vo vzťahu k rómskej menšine bez legalizovania dočasných vyrovnávacích opatrení, ktoré existujú, ktoré fungujú, ak nechceme porušiť právny stav, nebude možné dosiahnuť. Som teraz rozčarovaný a sklamaný, lebo ani predseda vlády pri uvádzaní programového vyhlásenia ani programové vyhlásenia o ničom takom sa nezmieňujú. Taktiež, žiaľ, programové vyhlásenie sa nezmieňuje o ďalšom osude Rady vlády pre národnostné menšiny ako aj Úradu splnomocnenkyne vlády pre rómsku komunitu. Chceme dôverovať úprimnosti vládneho programu v oblasti národnostnej kultúry, ale ako tomu dôverovať, keď autori textu národnostnú kultúru degradujú do kategórie miestnej kultúry. O čom bude potom úrad pre menšiny v Slovenskej republike, o miestnej kultúre? Vzniká dojem, že v mnohom ohľade tu ide iba o púhy formalizmus. „Vláda“, citujem, „bude skvalitňovať podmienky národnostného školstva, najmä vo výučbe v materinskom jazyku všetkých národnostných menšín v rámci Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov. Výučba v materinskom, výučba v jazyku národnostnej menšiny však nemôže ísť na úkor kvality výučby štátneho jazyka, štátneho, slovenského jazyka“, koniec úvodzoviek, hovorí sa v texte programového vyhlásenia.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto má byť najväčší problém školskej politiky národnostného školstva na Slovensku? A nie to, aby aj žiaci z národnostných škôl sa rovnako úspešne vyrovnávali s víziami 21. storočia ako ostatní žiaci? Ja si myslím, že je to pomýlené.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. S cieľmi, ktoré sú uvedené pre oblasť rodovej rovnosti, chcem vyjadriť súhlas. Chcem podporiť aj snahu vlády o zriadenie európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť, ktorý bude inštitúciou Európskej únie, avšak aby snaha vlády o takpovediac prilákanie tejto významnej, novej európskej inštitúcie bola úspešná, bolo by treba jasne a konkrétne formulovať kroky slovenskej vlády, čo je ochotná a schopná urobiť v prospech vytvorenia nutnej inštitucionálnej infraštruktúry. Žiaľ, programové vyhlásenie o tom nehovorí nič.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, záverom dovoľte sa mi prizastaviť pri jednom probléme. Poviem to nerád, lebo nechcem dehonestovať prácu mnohých dobrých odborníkov, ktorí sa zúčastňovali prípravy tohto významného dokumentu. Mnohí z vás, ktorí ste boli poslancami a členmi vlády v minulom volebnom období, viete, že sme veľa urobili pre posilnenie postavenia verejného ochrancu práv. Preto je logické, že aj teraz súhlasím s myšlienkou zachovania nezávislého postavenia verejného ochrancu práv, teda nášho ombudsmana. Toto bola a je aj moja politika. Dokonca v minulom období som viedol zápas proti svojej vláde, aby sme zabezpečili čo najväčšiu nezávislosť pre ombudsmana. Lenže ako tomuto textu programového vyhlásenia vlády a autorovi textu dôverovať, keď autor textu nevie, že to, čo si vytyčuje za cieľ, získať oprávnenie pre ombudsmana, aby mohol predkladať návrh na začatie konania pred ústavným súdom o súlade právnych predpisov, ten cieľ už bol dosiahnutý v minulom volebnom období novelou ústavy a zákona z podnetu práve výboru pre ľudské práva a výdatnej podpory vtedajšej opozície včítane aj predsedu vlády.

    Vážený pán predseda vlády, členovia vlády, kolegyne a kolegovia, mojou snahou bolo upozorniť na niektoré nepresvedčivé javy v Programovom vyhlásení vlády v oblasti ľudských práv a práv národnostných menšín. Budem iba rád, ak v budúcnosti sa ukáže, že moje obavy boli neopodstatnené a Slovenská republika bude aspoň tak úspešne pokračovať v rozvoji ľudských práv a práv národnostných menšín, ako to bolo v období minulých 8 rokov. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, ďalšou písomne prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Tkáčová, pripraví sa pán Štefanec, Ivan. Môžeš!

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, členovia vlády, ctené dámy, poslankyne, vážení páni poslanci, vyjadrím sa k časti vládneho programu, ktorý sa zaoberá pôdohospodárstvom a ochranou životného prostredia. Tieto dve oblasti veľmi úzko súvisia a majú obrovský potenciál zvyšovať kvalitu ľudského života a to nielen na vidieku, ale aj v mestách. Vláda Slovenskej republiky považuje pôdohospodárstvo za svoju prioritu a jej základným cieľom je konkurencieschopnosť a trvalá udržateľnosť na vidieku. Objektívne je tento cieľ akceptovateľný, ale politiky, ktoré sú v Programovom vyhlásení vlády menované, sú príliš všeobecné a nekonkrétne. V programe nie je identifikácia najväčších problémov poľnohospodárstva a preto zákonite chýbajú aj relevantné opatrenia, ktoré by poľnohospodárstvo posúvali dopredu. Celkovo chýba programovému zámeru jasná vízia ďalšej existencia moderného poľnohospodárstva 21. storočia a komplexný pohľad na vidiecku politiku.

    A teraz konkrétne k niektorým politikám. Vláda chce nalievať do poľnohospodárstva viac peňazí, vo forme dotácií, vo forme štátnej pomoci, nakoľko podľahla mylnému presvedčeniu, že peniazmi môže posilniť konkurencieschopnosť farmárov. Ale to je cesta do pekla. Takáto podpora nie je stimulujúca. Netlačí na zvyšovanie kvality, efektivity, kreativity. Subjekt sa spolieha na ochrannú ruku štátu. Bude vláda dotovať priamymi platbami na plochu, alebo jednotnou platbou na farmu? Bude sa rozhodovať o potrebách trhu od stola, alebo zostane táto sloboda farmárom. Obávam sa, že presne k regulácii od stola smerujete. Dôkazom toho je aj zámer uvedený v ďalšej časti, uprednostňovať niektoré čiastkové oblasti v poľnohospodárstve, napríklad živočíšnu výrobu alebo zeleninárstvo. Nástroje poľnohospodárskej politiky chce okrem iného vláda využiť na znižovanie výrobných nákladov. Chcem sa opýtať, ktoré náklady a akým spôsobom chce vláda znižovať. Materiálové náklady, ceny strojov, technológií, ceny služieb, tie plne fungujú na trhovom princípe, prichádza teda do úvahy iba regulácia alebo dotovanie, to znamená prejedanie verejných peňazí. Ceny energií, tepla, plynu? Tie spadajú do kompetencie regulačných úradov. Chce vláda vstupovať do kompetencií týchto úradov? Cena pôdy a nájomného za pôdu dlhodobo stúpa, pretože ľudia si začínajú uvedomovať hodnotu pôdy. Alebo znižovaním ceny práce? Však svojím programom štartujete rázne zvyšovanie pracovných nákladov. Nákladov na pracovníka. Zámerom vlády je aj uplatňovať princíp, znečisťovateľ platí, čiže nijaká forma ekologickej dane, čo pocítia v nákladoch, samozrejme, aj pestovatelia, ktorí používajú priemyselné hnojivá, pesticídy, aj chovatelia hospodárskych zvierat. Tak ktoré náklady? A ako chce vláda znižovať? Pán predseda vlády, skutočne by som na vašom mieste bola opatrná pri vyjadreniach o cenách a nákladoch, lebo evidentne zatiaľ nechcete alebo možno neviete akceptovať základné pravidlá tvorby cien a skladby nákladov a ich vplyv na zisk. Vláda chce prehodnotiť režim využívania červenej nafty. Chce zjednodušiť administratívu. Navrhujem, zrušte červenú naftu, získate na spotrebných daniach 1,3 miliardy korún a môžte ich použiť napríklad na podporu technológií obnoviteľných zdrojov energie. Vláda vyhlasuje, že podporí usporiadanie pozemkového vlastníctva, ale bojí sa zaviazať ku konkrétnym termínom. Napríklad k roku 2011, kedy by mali byť ukončené registre, obnovené registre a kedy by bolo vhodné termínovať aj konečné usporiadanie reštitúcií. Chýba jednoznačný postoj vlády, či sa bude vracať k reštitúciám, alebo urobí čiaru za reštitúciami. Nie je tu zmienka o bezplatnom katastrálnom portáli, o ktorom poslanci Smeru v minulom období často hovorili a predkladali aj novelu zákona.

    Zásadne sme proti tomu, aby pôda nezistených vlastníkov bola, citujem: „Doriešená v prospech podnikateľských subjektov hospodáriacich na tejto pôde“. Ja už som dnes pri vystúpení pána poslanca Šimona hovorila o tom, že podanie na Ústavnom súde, ktorý bude rozhodovať o prevode pôdy nezistených vlastníkov, o súlade prevodu pôdy nezistených vlastníkov na štát. Až po rozhodnutí Ústavného súdu bude musieť vláda tento nález súdu zrealizovať, takže myslím si, že toto ste do vládneho programu dávať nemali. Okrem toho sa v tomto skrýva aj úmysel zoštátniť lesné pozemky nezistených vlastníkov, pretože tieto pozemky si podnikateľské subjekty nemohli ani nemôžu prenajať. Teda okrem podielov v urbariátoch.

    Vláda chce sprísniť podmienky na záber poľnohospodárskej pôdy. S tým nemôžme súhlasiť. Jednak sa rozšíri priestor na korupciu pri posudzovaní plnenia podmienok úradníkmi a jednak vzniknú nové prekážky na rozvoj trhu s pôdou. Ak vážne chcete podporovať konkurencieschopnosť, odstraňujte ďalšie prekážky zmien súčasného využitia pozemkov.

    Zámer revitalizácie živočíšnej výroby je v protiklade so sľubom vlády v časti ochrany životného prostredia, a to znižovať znečisťovanie ovzdušia. Podľa správy Eurostatu je poľnohospodárstvo druhým najväčším znečisťovateľom ovzdušia, primárne cez živočíšnu výrobu a sekundárne cez výrobu hnojív a pesticídov. Vláda chce legislatívne riešiť zneužívanie ekonomickej sily niektorých obchodných reťazcov. Potrebnú legislatívu, dovolím si tvrdiť, máme, ale reťazce dokážu veľmi pružne tieto zákony obchádzať. Darí sa im to hlavne pre nejednotnosť výrobcov. Tam, ale tam, kde vznikli odbytové združenia, napríklad zemiakarské, tam je situácia iná. Dovoľte mi, aby som zacitovala predsedu zemiakarského zväzu Slovenskej republiky pána Viliama Bezáka. Citujem: „Rokovania sú tým úspešnejšie, čím silnejšie odbytové združenie proti obchodným reťazcom stojí. O opatreniach, ktorými bude vláda chcieť podporiť tieto odbytové združenia, sme pripravení s vami debatovať, sme pripravení ich podporiť. Ale odmietame nezmyslené zákazy a regulácie od stola“.

    Ďalej sa vláda zaväzuje, že vytvorí legislatívne, technické a finančné predpoklady na nahradenie ujmy, ktorá vzniká vlastníkom pôdy v dôsledku obmedzenia vlastníckych práv. Moja otázka znie: Či si vláda aspoň odhadom dala prepočítať, koľko vo finančnom vyjadrení na toto bude potrebovať? Na výbore pán minister životného prostredia mi odpovedal, že toto zatiaľ nevedia vypočítať. Prosím vás, no ale ako môžte dať sľub, ktorý neviete kvantifikovať? Vlastne sľubujete všetko a nič, v podstate. A ďalšia otázka. Bude sa to týkať len lesných pozemkov, alebo napríklad pôdy zaujatej vo verejnom záujme, či pôdy pod energovodmi, alebo natury celej, alebo len vtáčích území? Odpovede na tieto otázky som nenašla.

    Vláda Slovenskej republiky ďalej chce zriadiť centrá excelentnosti na podporu vedy v pôdohospodárstve. V prvom rade by sa však vláda mala vyjadriť, čo s týmito viac ako 20 výskumnými ústavmi, ktoré v rezorte má? A nie zvyšovať. A hovoriť o zvyšovaní počtu inštitúcií. Zaujalo ma tiež, že v oblasti starostlivosti o životné prostredie chce vláda presadzovať trhové princípy. Poprosím potom pána ministra, aby nám vysvetlil, aké trhové princípy, pretože ja si myslím, že čistota vzduchu či nezávadná pôda nemajú svoju ekonomickú hodnotu, neprinášajú zisk a podniky len pod veľkým nátlakom sú ochotné zakomponovať do ceny svojich výrobkov aj cenu za znečistenie. Ak niekde v ekonomike je dôvod na zásah štátu, tak je to práve v oblasti ochrany životného prostredia, lebo tu to trh nezvládne. V ekonomickom ponímaní je to nelukratívny tovar. Ak sa v tejto oblasti bude súťažiť, tak iba o granty a peniaze, ktoré vláda uvoľní.

    Čo ešte v programe mne osobne chýba. To je napríklad stanovisko vlády k návratnosti PET fliaš. Nevieme, ktorá loby zvíťazí. Postoj vlády k fondom, k recyklačnému, k environmentálnemu. Absentuje stanovisko ku geneticky modifikovaným organizmom, ku génovým technológiám, hoci ste už niečo naznačili, keď ste vetovali legislatívu o výskume kmeňových buniek.

    Chýba mi zámer, čo so štátnym podnikom Lesy Slovenskej republiky? A napríklad záväzok, koľko percent na energetickom trhu, akým percentom na energetickom trhu sa budú podieľať obnoviteľné zdroje energie. A ja chápem, že si percentuálny záväzok nedávate, pretože chcete stavať tretí a štvrtý blok jadrovej elektrárne a to sa troška bije, pretože tie investície nebudete mať pre obnoviteľné zdroje energie, ale ich dáte do atómovej energie.

    A v čom vidíme finančné riziká pre verejné financie, uvediem aspoň dva. Minister pôdohospodárstva odhaduje, že rezortu chýba zhruba 5 miliárd korún, na priamych platbách je to zhruba 3,7 miliardy. Na úhradu ujmy v rezorte životného prostredia chýbalo v minulom roku 900 miliónov korún. Čiže len dva tituly, začali sme počítať, a je to takmer 6 miliárd korún. Odkiaľ vezmete na to zdroje? O tom sa v dokumente nehovorí. Podčiarknuté a zhrnuté, zadefinované politiky vo väčšine prípadov iba kryjú inými slovami to, že všemocný štát bude platiť z verejných zdrojov a štát bude dirigovať. Chýba kvantifikácia navýšenia nákladov, nie sú jasné zdroje krytia týchto vyšších finančných požiadaviek. Program vidieckej politiky ako celok považujem za pokračovanie stagnácie, za prešľapovanie na mieste. Reformy pôdohospodárstvo ešte iba čakajú. A vy ich nechystáte. Vízia budúcnosti, v ktorej roľnícky stav získa opäť svoje postavenie v spoločnosti, získa svoju ekonomickú samostatnosť a slobodu, tá v Programovom vyhlásení vlády chýba. Nie je to program, ktorý by sme mohli podporiť. Ani ho nepodporíme. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Košútová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Vážená pani poslankyňa, z vášho vystúpenia som nadobudla dojem, že nemáte ani šajnu o tom, ako sa prideľujú v súčasnosti dotácie do poľnohospodárskych podnikov, o tom, ako ste hovorili o uprednostňovaní živočíšnej výroby alebo zeleninárstva, som už hovorila, keď som mala pripomienku k pánovi Šimonovi. Takže vidíme, ako to dopadlo. Nebudem sa opakovať, lebo nechcem naťahovať čas. O tom, ako poľnohospodári prejedali verejné peniaze, sme tu už počúvali osem rokov. Myslím si, že ak vás niekto z poľnohospodárov počúval, za tieto vaše reči vás určite bude chváliť.

    A čo sa týka odbytových združení, tie tiež nie sú spásou pre poľnohospodárstvo, ale to sú otázky, ktoré by sme si mohli vysvetliť neskoršie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. O slovo požiadal pán minister...

  • Hlas z pléna.

  • Pardon. Prepáčte, pán minister. Pardon. Pani poslankyňa Tkáčová, nech sa páči. Ospravedlňujem sa.

  • Pani kolegyňa, my práveže veľmi dobre vieme, ako funguje prideľovanie dotácií, ale keď teda si myslíte, že ja nie som kompetentná, hoci som študovala poľnohospodárstvo, robila som v poľnohospodárstve a som druhé volebné obdobie vo výbore pre pôdohospodárstvo, tak vám poviem, čo si myslia ochranári o tomto programe. Všeobecne deklarované tézy, ktoré sa v prípade schválenia nedajú monitorovať ani vyhodnocovať, či sa program napĺňa. V jednotlivých odsekoch si môže každý vybrať všetko a zároveň nič. Vôbec nie je jasné, akú má predstavu vláda, napríklad vysporiadať sa so živelnými pohromami, povodňami, suchom i potenciálnymi rizikami vzniku požiarov zo sucha. A záver z tohto listu. Navrhovaný program je príliš všeobecný, je ťažko merateľný, je viac ako pravdepodobné, že environmentálne riziká na Slovensku vzrástli. Tak toto si myslia o vašom programe odborníci. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni. Nepočul som priamo pána Simona, poslanca, môjho predchodcu, mal som možnosť vypočuť si pani Tkáčovú, ale mám teda záznam, čo hovoril pán Simon a dohromady, nechcem byť emotívny, ale maďarský guláš a slovenské halušky. Niečo ste počuli na výbore, niektoré čísla a teraz ich používate bez toho, aby ste si ich troška ozrejmili, tie konkrétne čísla. Pán minister predchádzajúcej vlády pán Mikloš hovoril 3,7 miliardy. Teraz vy ste použili termín podhodnotené 5 miliárd a ak sa pozriete do čísel, priame platby, priame platby, tak jednoznačne je tam 1,5 miliardy. Priame platby. Pretože rast od roku 2007, každý rok 10 % sú zdroje Európskej únie a náš podiel je 30 %. Tak si vyrátajte, tento podiel sa nemení, nemení, 30 %, vyrátajte si, koľko bolo použitých v roku 2006, koľko je v rozpočte a urobte si rozdiel a prídete k číslu. Takže preto hovorím, že trocha takého gulášu tu odznelo, tak by som si dovolil na niektoré veci v krátkosti zareagovať.

    Počul som tu termíny tupý, hlúpy. Neznížim sa k takémuto niečomu. Kto používa také termíny, zrejme patrí do tejto kategórie. Počul som tu také slová. A pýtam sa, kto je ten múdry, kto to hovorí, kto používa takéto slová.

    Hovoríme vedomostná spoločnosť, znalostná ekonomika. Chcem vám pripomenúť mená ako Juraj Fándly, Samuel Jurkovič, to bola vedomostné ekonomika v našej histórii, ktorú by sme si mali pripomenúť. Pretože ak Samuel Jurkovič založil prvý gazdovský spolok, malo to dva základné ciele. Prvý, boj proti úžere, druhý, presne to, čo hovoríme, vedomosť, osvietenstvo, aby slovenský roľník vedel použiť nové technológie, nové pracovné metódy, aby vedel zápasiť v ťažkom súboji s finančným kapitálom, ktorý ho vždy zožieral a, žiaľ, musím konštatovať, že po 150 rokoch je to znovu tak. Naša história pozná mená ako Juraj Jánošík, bohatým bral, chudobným dával, ale prídu, prišli i nové mená, ktorí chudobným brali, bohatým dávali. Môžeme si to premeniť na drobné

  • , kto takto v posledných rokoch konal a kto priviedol rezort pôdohospodárstva do toho stavu, že dnes je 5 miliárd podhodnotený. Ak hovoríme o 5 miliardách vo vzťahu k rezortu pôdohospodárstva, mali by sme spomenúť jedno základné číslo, že v roku 2005 v našom rezorte ubudlo 7 000 pracovných miest, teraz si zrátajte, za koľko, koľko miliárd ste zaplatili za 2 000 nových pracovných miest v Kii, koľko ste zaplatili za X pracovných miest nadnárodným zahraničným spoločnostiam, ktoré nazývate zahraniční investori. Ako som už tuto mal možnosť počuť, krabice pre muklov, krabice pre muklov a teraz hovoríte o znalostnej ekonomike. Asi máme všetci spoločný cieľ, pozdvihnúť vedomosť, pozdvihnúť našich ľudí na určitú úroveň, ale mali by sme teda rozlišovať prostriedky a nástroje, ktorými to chceme dosiahnuť. To, že predávame surovinu, to sa nás v našom rezorte veľmi týka, pretože vyvážame obilie. Ak sa pozriete na rok 2005, vyviezli sme 62 000 ton bravčového mäsa, čiže priviezli sme nadhodnotu, naši ľudia prichádzajú o prácu a vyviezli sme obilie, suroviny. Každý ekonóm, kto sa teda považuje za ekonóma, rád by som pripomenul aj možno inú históriu, hospodársky nemecký zázrak nebol založený na importe, povojnový, jediné, čo sa tam doviezlo, boli technológie. Pre vašu zaujímavosť, v Nemecku v minulom roku vzrástla produkcia bravčového mäsa o 4,4 %, čo je 190 000 ton, na Slovensku poklesla produkcia bravčového mäsa o 16,2 %, čo je 27 000 ton. Celková výroba Slovenska je 140 000 ton, čiže Nemecko za jeden rok viac znásobilo ako celá naša produkcia produkciu bravčového mäsa. Toto je ukazovateľ politiky predchádzajúcej vlády, komu slúžila. Komu a čomu slúžila. V tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že oddane, bez vlastnej programovej ambície reagovať na tieto jasné záujmy bývalej pätnástky obslúžila naplnenie ich programov. Nebudem to ďalej rozvíjať.

    Pánovi Simonovi, ktorý hovoril o 200 miliónoch straty z dôvodu rastu úrokových sadzieb - môžete robiť opičky -, ale je to realita. Pozrite sa, prosím vás, koľkokrát Národná banka v tomto roku zvýšila úrokové sadzby, koľkokrát zvýšila úrokové sadzby, či je to dopad novej vlády, alebo je to dopad energetickej krízy, či to, o čom hovoríte, o 200 miliónoch. Ja by som vám rád pripomenul, pán Simon, 200 miliónov ste tam zanechali sekeru v súvislosti s cukrom, keď Slovensko bude musieť zaplatiť poplatky, a táto sekera je dôsledok určitého riadenia.

    Zároveň by som pripomenul Slovenský pozemkový fond, realitná kancelária, kde čarovným prútikom sa mení cena jedného metra, pôvodná cena 5 korún na cenu 2 000 korún.

    A tiež by som pripomenul spojitosti so Štátnymi lesmi, kde je uzatvorená zmluva a kde Štátne lesy uzatvorili zmluvu, kde za 1 deň experta softvéru platíme od 28 do 48 000 korún, čo sa rovná platu riaditeľa odboru na ministerstve pôdohospodárstva. Asi v takejto cenovej relácii sme urobili niektoré zmluvy.

    Ešte jedna poznámka. Týka sa nášho programu Gabčíkovo. Za osem rokov sa neurobilo vo vzťahu Gabčíkovo vôbec nič a v tejto súvislosti chcem poznamenať, že tá zlá vláda, ktorá mala zlé vzťahy so zahraničím, ukončila vzťah na súde v Haagu a tá nová vláda, ktorá má veľmi dobré vzťahy so zahraničím, priviedla Jaslovské Bohunice do toho, že ich musíme zrušiť. To je tiež o určitých záujmoch a o tom, ktorá vláda ako konala, ako pracuje, na prospech koho.

    Takže v závere, čo sa týka programu, ak ste tam, pani Tkáčová, nenašli konkrétne záväzky, musíte si ten program ešte zopárkrát prečítať, pretože tam sú jasne definované záväzky novej vlády, keď sa tam hovorí: „V nadväznosti na Zmluvu o pristúpení k Európskej únii vláda zabezpečí plnenie finančného rámca národných doplatkov“. Ak toto nie je pre vás záväzok, tak ja potom neviem, ale pre mňa je to jasne definovaný záväzok. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem ministrovi vlády za vystúpenie. S procedurálnym návrhom sa hlási pani poslankyňa Sabolová...

  • Vážený... Ešte budú faktické. Ja len chcem vás upozorniť, pán predsedajúci, ako nedôjdu za krátku chvíľu páni ministri do rokovacej sály, vás chcem požiadať, aby ste prerušili rokovanie o programovom vyhlásení, pretože sú tu štyria ministri a predseda vlády. Bolo by dobré, aby k témam, ktoré teraz budú vystupovať poslanci, prišli aj ministri, ktorých sa to dotýka. Lebo ináč prerušte rokovanie.

  • Ďakujem vám za procedurálny návrh. S faktickými poznámkami pán Zsolt, Simon, pani Tkáčová, Jarmila, hlási sa ešte niekto s faktickou? Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou, nech sa páči, pán Zsolt, Simon.

  • Pán predsedajúci, len pre ozrejmenie, pán Žolt Šimon, nie Simon.

    V prvom rade, pán minister, nie som spokojný s vašim vystúpením a absolútne musím odmietnuť vaše vyjadrenia, že je to maďarský guláš a slovenské halušky. Máte už dosť dní za sebou, aby ste vedeli, o čom rozprávate. Zdá sa mi, že vaše kroky doteraz sú chaotické a ako keby nemali dostatok informácií od tých ľudí, od ktorých si nechávate poradiť. V prvom rade by som chcel povedať, že keď hovoríme o vstupe do Európskej únie, tak v prvom rade bola to vláda HZDS, ktorá dostala Slovenskú republiku do takého stavu, kvôli ktorému dnes dostávame menej peňazí z Európskej únie ako doteraz. O kohokoľvek z tejto vlády by som veľmi rád a vďačne vypočul akúkoľvek kritiku na ekonómiu a ekonomiku, ale práve od takého člena tejto vlády, ktorá zanechala 33 miliónov dlhov voči Fondu národného majetku z privatizácie Štátneho majetku Senica, to asi nie je namieste a nemienim sa k tomu ani vyjadriť a očakávam, kedy bude predseda vlády konať tak, ako to verejne aj deklaroval. Do 24 hodín, len tých 24 hodín sú asi príliš dlho, pretože tá dlžoba tam je. V prvom rade si myslím, že tá surovina sa vyváža preto, lebo pri privatizácií spracovateľského priemyslu za HZDS sa väzby pretrhli a dnes nie je spokojnosť vo vzťahu prvovýroby k tomuto spracovateľskému priemyslu, ktorý ste zlikvidovali vy a vláda HZDS. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani Tkáčová, Jarmila.

  • Ďakujem za slovo. Pán minister, v súvislosti s mojím vystúpením ste povedali, že ste počuli slová tupý a hlúpy, tak myslím si, že to si vyprosím. Takto som nikdy ani svojím deťom nepovedala a v živote by som si nedovolila v ctenej poslaneckej snemovni tieto slová použiť. A keď vy ste emotívny, tak dovoľte, aj ja budem emotívna. Keď maďarský guláš a slovenské halušky, tak ministerská drzosť! Vo výbore ste povedali, že predchádzajúca vláda programovo ničila poľnohospodárstvo. V roku 2002 bolo v rezorte 13 miliárd. V roku 2006 25 miliárd. 12 miliárd za 4 roky. Toto je ničenie rezortu? Prosím nereagujte, až keď budete mať slovo. Podľa Zelenej správy za minulý rok počet zamestnancov mierne stúpol a dokonca sa zmenila aj vzdelanostná štruktúra v poľnohospodárstve, čiže do poľnohospodárstva prichádza viac vzdelaných ľudí. A čo sa týka tej konkrétnosti, ktoré si mám tu prečítať, tak ja vám zacitujem: „Vláda prehodnotí otázku dane z poľnohospodárskych a lesných pozemkov“. Tak čo si mám z toho vybrať? Zníži dane? Zvýši dane? Zruší dane? Na toto ja čakám odpoveď a myslím si, že na toto čakajú odpoveď aj poľnohospodári. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Štefanec, Ivan, zároveň mi dovoľte ešte pozvať členov vlády, ak sa nachádzajú v budove, do rokovacej sály. Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, pán predseda, ctené panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia. Tak ako každý určite v tejto sále i ja som si so záujmom prečítal programové vyhlásenie súčasnej vlády a snažil som sa tam nájsť odpovede na otázky a obavy, ktoré sa vynorili po vytvorení súčasnej koalície, žiaľ, tieto som tam nenašiel. Čo je však zrejmé, zrejmá je nepripravenosť na správu tejto krajiny, ktorá sa okrem iného prejavila hneď po vytvorení tejto koalície, napríklad silným pádom koruny, ktorý mal okrem iného za následok aj, ktorý prispel k tomu, že sa zdvihli ceny benzínu a ktorý platia títo občania, občania Slovenska aj tým, že platia viac za dovážané tovary a za tovary a služby v zahraničí.

  • Hlas v rokovacej sále.

  • Budem pokračovať, ak dovolíte pán predseda. Programové vyhlásenie je však predovšetkým plné rozporov. Ja sa budem venovať dvom takýmto oblastiam, podnikateľskému prostrediu a euru. Ten rozpor vidím napríklad v tom, že - dovolím si citovať z vládneho programu: „Vláda zlepší podmienky pre rozvoj všetkých foriem podnikania“, koniec citátu, alebo na inom mieste: „Bude vytvárať priaznivé podnikateľské prostredie“. Koniec citátu. To, čo slovenské podnikateľské prostredie v uplynulom období skutočne posunulo naozaj vpred, boli jednoznačne zmeny v oblastiach daní, v oblastiach pracovnoprávnych vzťahov a v oblastiach predvídateľnosti prostredia. Všetky tieto výhody sú teraz pod nasledovnými hrozbami. Po prvé, oblasť daní. Predovšetkým jednoduchosť tohto daňového systému má byť nabúraná dvoma sadzbami DPH, nevieme teda na čo, ani odkedy, ale vieme, že tým budú ohrozené príjmy štátneho rozpočtu a tieto výhody, ak vôbec sa nejaké prejavia, pocítia najmä tí, ktorí kupujú viac a potrebujú to teda menej. Ďalšou hrozbou je zdaňovanie fyzických osôb s nadštandardnými príjmami. Už samotné formulovanie, kto je nadštandardný a kto podštandardný, je minimálne neštandardné, dovolím si povedať nezmyselné. No a každé dodatočné zdaňovanie schopných je jednoducho daňou za úspech, ktorá v každom prípade brzdí rozvoj a rast. O tom, že rovná daň na Slovensku funguje, nepochybujú dve tretiny občanov Slovenska, ale táto vláda zrejme áno.

    V druhej oblasti, v oblasti pracovnoprávnych vzťahov sa dozvedáme, že nie zástupcovia zamestnancov, ale priamo samotná vláda, dovolím si citovať: „Zabezpečí čo najväčšiu možnú ochranu zamestnancov“, koniec citátu. Túto dojemnú starostlivosť považujem za skutočnú raritu spolu až s úsmevným presadzovaním vládnych opatrení na akési zosúladenie rodinného a pracovného života zamestnancov, to je tiež citát z programového vyhlásenia. Logickým dôsledkom takýchto naznačení opatrení v pracovnoprávnej legislatíve, ako sú regulácie týždenných pracovných časov, regulácie nadčasov a podobné nezmysly, môže byť len pokles zamestnanosti, rast čiernej práce a teda opäť potenciálne výpadky verejných príjmov. V oblasti predvídateľnosti prostredia je teda aj na základe už uvedených faktov zrejmé, že nie je jasné, čo vlastne bude realizované a kedy. Ak vláda chce skutočne podporiť zavedenie eura k 1. januáru 2009, čo si ceníme, hospodárenie s verejnými zdrojmi musí byť zodpovedné a nemali by sa realizovať opatrenia, ktoré ohrozujú hospodársky rast. Ostatne jasnou reakciou na predvídateľnosť prostredia je nedávny turbulentný vývoj slovenskej koruny. Každý občan zaregistroval, že samotná Národná banka Slovenska bola kvôli nezodpovednosti predsedu vlády prinútená použiť viac ako 100 miliárd korún na zastavenie pádu domácej meny. Ďalším dôkazom je odpoveď podnikateľov. Po mnohých, mnohých rokoch dôvery v domácu menu a vo funkčnosť politického systému krajiny, v poslednom indexe podnikateľského prostredia, ktorý bol publikovaný minulý týždeň, práve tieto položky, teda funkčnosť politického systému a dôvera v domácu menu najviac klesali. Pri čítaní tohto dokumentu cítim absolútnu absenciu toho, na čom je postavený rozvoj, a to je na slobodnej aktivite jednotlivca. Pre zaujímavosť slovo sloboda v rôznych formách sa objavuje 15-krát menej v tomto dokumente ako slovo štát. Dozvedel som sa napríklad, že nie občan, ale štát vraj zohráva dominantnú úlohu pri vzdelávaní alebo že vláda bude diskriminovať podnikateľov tak, že bude vo zvýšenej miere podporovať rozvoj podnikania s diferencovaným prístupom pre zaostávajúce regióny Slovenska. Vyvrcholením tejto snahy o štátny dirigizmus je prevzatie zodpovednosti za nezodpovednosť čiastočným odškodnením klientov nebankových subjektov. Pomenujme to však pravdivo, je to trest poctivým daňovým poplatníkom za nezodpovednosť a chamtivosť iných. Už teda vieme, ako si predstavujete váš sociálny štát, tak, že sa väčšina občanov bude skladať na nezodpovednosť iných, ale nie že budú rovnaké podmienky pre všetkých.

    Pán predseda vlády, štát nie je perpetuum mobile, ak chcete dávať, musíte aj mať. Zdroje sa nevytvoria samy, celé je to tu však o rozdávaní, o rozdávaní bez zodpovednosti. Odkiaľ na to teda vziať, to je ten hlavný rozpor s realitou a to je ten hlavný dôvod, prečo euro, ktoré je skutočne prostriedkom na zlepšenie kvality života občanov Slovenska, je ohrozené.

    Chýba tu vyčíslenie všetkých nezmyselných sľubov, ktoré zaplatia len a len občania Slovenska. Slovensko má dnes však stále reálnu šancu zaviesť euro o 2,5 roka a posunúť tak našu krajinu na najvyšší stupienok rozvoja. Zaviazali ste sa prijať euro v roku 2009, ale súčasne samotné vaše záväzky vám to znemožňujú. Hazardujete s touto krajinou a takýto program je nielenže výrazom ekonomického analfabetizmu, ale realizácia by bola základom rozvratu hodnotového systému, systému sociálnej spravodlivosti. Zamestnancov chcete ochraňovať pred zamestnávateľmi a obnovujete akýsi triedny boj ako za komunistov. Podniky s veľkými ziskami vykresľujete ako zdieračov a šikovných ľudí, ktorí veľa pracujú a zarobia viac ako priemer, chcete trestať a zdaňovať, to je falošné, to nie je spravodlivosť, ale rovnostárstvo. Realita sa však nedá oklamať. Finančné trhy nedávno reagovali absolútne zreteľne, čitateľne a naša koruna letela, žiaľ, dole. Dôveryhodnosť Slovenska bude pri takomto programe tiež. Slovensko pri realizácii takéhoto programu bez zodpovednosti môže urobiť len krok vzad. Osobne budem robiť spolu so svojimi kolegami všetko preto, aby ten krok vzad bol čo najkratší a aby sme sa v budúcnosti opäť posunuli dopredu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci, pani Vaľová a pani Nachtmannová, pán Frešo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

  • Pán poslanec, dovoľte aby som na vás reagovala a znovu aby som citovala veci, ktoré vlastne boli preukázané. Ak dovolíte, budem reagovať na časť rast minimálnej mzdy a rast nezamestnanosti. Čo sa týka ekonomickej teórie, neexistujú jednoznačné dôkazy o vysokej škodlivosti minimálnej mzdy na rast nezamestnanosti. Nepotvrdili sa ani tézy niektorých liberálnych amerických ekonómov, že 10-percentný rast minimálnej mzdy znamená 2-percentný pokles zamestnanosti. Dokonca John Burback, výkonný riaditeľ ústavy pre ekonomické záležitosti, dokázal nepravdivosť a zastaranosť tohto výroku, ba považoval ho až za podvod. Aj štúdie mimoriadne akceptovaných amerických ekonómov z Princess o minimálnej mzde v New Jersey preukázali jej malý alebo žiadny vplyv na zamestnanosť. Prosím vás, treba si tieto štúdie pozrieť a myslím si, že treba brať aj na vedomie výskumy iných odborníkov a tak sa stavať aj k nášmu programovému vyhláseniu, kde sme my čerpali aj práve z týchto zdrojov. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Pán poslanec, dovolím si vás citovať: „Obmedzenie pracovného času, nadčasov a podobné nezmysly budú znamenať rast nezamestnanosti a čiernu prácu“. O tej čiernej práci by sa diskutovať dalo, ale spájať toto s rastom nezamestnanosti je podľa môjho názoru logický nezmysel. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Frešo, Pavol.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcel znova upozorniť na tú časť, v ktorej pán poslanec Štefanec hovoril správne o tom, že kurzové výkyvy boli spôsobené nekompetentnými výrokmi nášho premiéra, a napriek tomu, že on tu sedí a sa na tom usmieval a proste komentoval tieto veci, tak ja si veľmi dobre pamätám, ako utekal to hasiť do NBS a viem, že NBS v tom čase minula podstatnú časť svojich devízových rezerv na to, aby našu korunu ochraňovala. Myslím si, že by bolo zodpovednejšie, keby proste počúval viacej, čo hovoria poslanci, čo hovoria ekonómovia, ako je pán Štefanec a myslím si, že by ešte možnože lepšie urobil, keby naozaj zariadil, aby ten počet ministrov tu nekolísal od 4 do 6 a teraz proste ako na veľké „vyproskuľovanie“ sem prišlo 8 ľudí. Ďakujem pekne.

  • So stanoviskom k faktickým poznámkam pán poslanec Štefanec.

  • Pán predsedajúci, ďakujem. Čo sa týka pani poslankyne Vaľovej, dovolím si upozorniť, ja som nespomínal ani náznakom minimálnu mzdu vo svojom vystúpení, hovoril som o pracovnoprávnych vzťahoch, hovoril som o obmedzení pracovného času ako o nezmysle, to je pravda a to je to, čo hovorila pani poslankyňa Nachtmannová, za tým si, samozrejme, stojím a to sú, samozrejme, absolútne ekonomické dôvody, že keď niekomu zakážete pracovať, tak sa to prejaví a tú cestu si vždy nájde. Jednoducho je nezmyselné, aby sme ľuďom zakazovali pracovať, keď pracovať chcú. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Riadne, písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Farkas, Iván. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, dámy a páni, dovoľte, aby som charakterizoval Programové vyhlásenie vlády nie z hľadiska politického, ale viac-menej z hľadiska odborného.

    Programové vyhlásenie vlády je veľmi všeobecné, obsahuje málo konkrétnych údajov, konkrétnu mieru jednotlivých opatrení a preto sa bude na konci volebného obdobia pohodlne robiť odpočet výsledkov vládnutia.

    Jedna z mála oblastí, v ktorej sa zhoduje programové vyhlásenie novej vlády s programom a cieľmi vlády predchádzajúcej, je fiškálna rovnováha, čo najskorší termín zavedenia eura, podľa možnosti k 1. 1. 2009 a tým splnenie maastrichtských kritérií s dôrazom na splnenie limitu schodku verejných financií. Zachovanie fiškálnej rovnováhy je smelým plánom vlády, ak zoberieme do úvahy opatrenia, ktoré sú obsahom Programového vyhlásenia vlády a ktoré budú vplývať na rovnováhu rozpočtu verejnej správy. Príjmovú stránku rozpočtu zásadne ovplyvní zavedenie zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty. V programovom vyhlásení nie je určený presný okruh komodít, tovarov a služieb, ktorých sa dotkne toto opatrenie, preto nie je možné vyčísliť dopad na daňové príjmy. Zníženie daňového zaťaženia nízko- a strednepríjmových skupín zvyšovaním nezdaniteľného základu takisto zníži daňové príjmy štátneho rozpočtu. Na základe obsahu Programového vyhlásenia vlády sa dá predpokladať, že budúci rozpočet, respektíve budúce rozpočtu budú na výdavkovej stránke štedré. Zavedie sa 13. takzvaný vianočný dôchodok pre dôchodcov, je to sympatické, bude to na prospech dôchodcov, na prospech jednej z najslabších sociálnych skupín. Z akých zdrojov sa však táto štedrosť vykryje, keď vieme, že v akom stave je rozpočet Sociálnej poisťovne. Každá jednorazová tisíckoruna navyše bude znamenať pri súčasnom počte dôchodcov miliardové zaťaženie rozpočtu Sociálnej poisťovne. Uvažuje sa o čiastočnom odškodnení klientov nebankových subjektov. Nie je definovaná miera odškodnenia, určite to bude však viacmiliardová ťarcha pre rozpočet verejnej správy. Na rovnováhu rozpočtu bude vplývať novelizácia Zákonníka práce, zvýšenie minimálnej mzdy, lebo sa tým zvýšia všetky mzdové tarify. Všetky plánované opatrenia vlády v mzdovej politike, v hospodárskej politike, v oblasti verejných financií, sociálnej oblasti v konkrétnej podobe môžu zaťažiť štátny rozpočet v miliardách, ale aj v desiatkach miliárd korún navyše. Ak sa na druhej strane znížia daňové príjmy, ako mieni vláda splniť smelý cieľ, zavedenia eura v čo najrýchlejšom termíne, lebo splnenie limitu schodku verejných financií na základe maastrichtských kritérií bude nemožné. Hospodárstvo krajiny je niečo ako spojené nádoby, daňové príjmy znížite, výdavkovú stránku zaťažíte možno desiatkami miliárd navyše, ako z toho vznikne fiškálna rovnováha a splnenie limitu schodku verejných financií. Azda by to mala zachrániť milionárska daň? Sa pýtam. V Programovom vyhlásení vlády je definovaná regionálna nerovnováha a značné regionálne disparity ako jeden z najväčších problémov krajiny. Napriek tomu podkapitola regionálna politika je veľmi krátka, vágna a nekonkrétna. Je nepochopiteľné, prečo je oblasť regionálneho rozvoja v podkapitole hospodárska politika charakterizovaná len štyrmi vetami. Popri skvalitňovaní infraštruktúry úspech v oblasti regionálneho rozvoja závisí najmä od schopnosti vytvárania pracovných príležitostí v zaostalých regiónoch. V utorok vo výbore pre hospodársku politiku sme viedli zaujímavú odbornú diskusiu s ministrom hospodárstva na tému dostavby 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach. Dnes Slovensko vyváža 20 % vyrobenej elektrickej energie a po prípadnom odstavení časti jadrovej elektrárne v Jasovských Bohuniciach sa zníži výrobná kapacita presne o 20 %. Teda slovenská energetika sa v oblasti výroby elektrickej energie dostane na pokraj sebestačnosti. Nebolo však presne definované, akým spôsobom sa má podieľať Slovenská republika ako akcionár Slovenských elektrární na financovaní alebo zabezpečení financovania výstavby 3. a 4 bloku v Mochovciach a ako to zaťaží následne štátny rozpočet. Čo sa týka rozvoja dopravy, vnímam prípravu a výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií zahrnutých do transeurópskej dopravnej siete a siete rýchlostných ciest pozitívne. Ako jeden z problémov vnímam však fakt, že južne od línie Trnava – Nitra - Zvolen na juh od vedenia rýchlostnej komunikácie R1, R2, čo je značná časť územia Slovenskej republiky, vláda neplánuje žiadne aktivity, ktoré by sa týkali prípravy výstavby rýchlostných komunikácií. To znamená, že bezmála jedna štvrtina územia Slovenskej republiky bude naďalej bez diaľnice alebo rýchlostnej komunikácie. Napriek tomu, že južná rýchlostná komunikácia R7 bola zahrnutá do národného referenčného rámca. Na Slovensku sa diaľnice a rýchlostné komunikácie doteraz budovali v smere západ - východ. Bolo by žiaduce, aby sa vybudovala rýchlostná komunikácia európskeho významu v smere sever - juh niekde v oblasti rozhrania západného, stredného Slovenska, ktorá by spojila slovensko-poľskú hranicu so slovensko-maďarskou hranicou tak, ako to bolo definované v sústave TINA Európskeho spoločenstva pod číslom rímska 5/C a zároveň by bola súčasťou transeurópskeho ťahu od Pobaltia až po Jadran. Vítam ďalej zámer vlády, že bude podporovať modernizáciu železničných tratí zahrnutých do transeurópskej dopravnej siete. Cez územie Slovenska prechádzajú dva železničné eurokoridory a to koridor Bratislava - Žilina - štátna hranica s Poľskou republikou a koridor Bratislava - Štúrovo - štátna hranica s Maďarskou republikou. Doteraz sa modernizoval ten prvý koridor zo zdrojov Európskej únie a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Uspokojila ma odpoveď ministra dopravy na utorkovom zasadnutí výboru pre hospodársku politiku, že dokonca volebného obdobia sa začnú prípravné práce na modernizácii druhého železničného koridoru ako aj informácia o tom, že vláda má záujem revitalizovať, respektíve rozšíriť riečne prístavy v Bratislave, v Komárne a v Štúrove a vytvoriť tým podmienky na kombinovanú a ekologicky orientovanú nákladnú dopravu.

    Na záver dovoľte krátke zhrnutie najzávažnejších faktov. Najostrejšia reakcia na okolnosti zostavenia vládnej koalície a vlády samotnej nebola zo strany ostatných politických strán alebo zo strany tlače. Najzávažnejšia reakcia bola zo strany finančných trhov. Natoľko, že Národná banka Slovenska musela viackrát zasiahnuť, intervenovala rádovo v miliardách eur. Skutočnosť, že Programové vyhlásenie vlády je menej ambiciózne, čo sa týka hospodárskeho rastu Slovenska, ako prognózy inštitúcií, finančných inštitúcií, ktoré predpovedali na budúci rok rast vo výške siedmich percent, dokazuje, že obeťou vytvorenia sociálneho štátu bude zníženie tempa hospodárskeho rastu, čo pre krajinu nie je dobré znamenie. Ide o znamenie, že sociálny štát sa bude asi vytvárať na úkor budúcich generácií, ako to bolo pred desiatimi či pätnástimi rokmi.

    Dámy a páni, ponúkam konštruktívnu spoluprácu v oblasti hospodárskej politiky, dopravy a regionálneho rozvoja. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalším pánom poslancom prihláseným do rozpravy je pán Chovanec, Miroslav, pripraví sa poslankyňa Žitňanská, Lucia.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne a kolegovia. Nielen z osobného hľadiska, ale aj pre to, čo tu zaznelo, chcem zdôrazniť, že si neobyčajne vážim príležitosť vystúpiť na pôde Národnej rady aj v druhom volebnom období a že takisto si vážim relatívne veľkú účasť opozičných poslancov a niektoré vystúpenia považujem za mimoriadne korektné, ktoré veľmi oceňujem a prekvapili ma ako napríklad to posledné.

    Poviem úprimne, bol som pripravený vystúpiť predovšetkým ku zdravotníckej problematike a zdôvodniť niektoré kroky alebo niektoré tézy v našom volebnom programe. Po diskusii vo výbore však od tohto svojho kroku ustupujem, pretože vo výbore prebehla naozaj veľmi korektná, veľmi konštruktívna, veľmi vecná kritika, povedal by som, volebného programu a v podstate sme sa zhodli, nakoniec sa to ukázalo aj pri hlasovaní, kde dokonca traja opoziční poslanci nehlasovali proti, len sa zdržali. Jednotné stanovisko, ktoré vyznievalo z tejto veľmi vecnej a odbornej kritiky alebo rozboru, bolo, odkiaľ sa zoberú na to finančné prostriedky.

    Preto sa obmedzím vo svojom vystúpení len na krátke tri poznámky. Odkiaľ teda plánujeme zobrať finančné prostriedky. Pochopiteľne, tak ako je to spomínané vo volebnom programe, predovšetkým navýšením platieb za poistencov a zo štátneho rozpočtu. Je potrebné zmeniť filozofiu koncipovania štátneho rozpočtu a musíme si uvedomiť, že zdravie má veľký súvis s ekonomikou. Len zdravá spoločnosť môže prosperovať, len zdravý človek môže produkovať hodnoty. Inak to proste nie je dosť dobre možné. Smer nemá ten typický ultradegrálny postoj a nakoniec aj s legislatívou Európskej únie je to totožné a ak si pozrieme závery Svetovej zdravotníckej organizácie, Lisabonskej stratégie a mnohých nositeľov Nobelových cien, presne sa v tomto zmysle vyjadrujú. To znamená, my nevynímame finančný príspevok do zdravotníctva, či už zo štátneho rozpočtu ako inde ako nejaký výdavok, ako nejakú stratu, ale naopak, vnímame to ako vklad, ako príspevok k tomu, aby lepšie fungovala aj ekonomika. Mnohí poukazujete na to, že nie je to definované, odkiaľ to je, ako to je. Ja už som tu konštatoval a držím sa svojho kopyta, snažím sa teda držať a nehovorím do vecí, ktorým nerozumiem, ale domnievam sa, že Programové vyhlásenie vlády nie je o finančnom rozdelení, odkiaľ, kde, kam. Ja sa domnievam, že na to je štátny rozpočet. V decembri budeme kritizovať, diskutovať, vysvetľovať, prečo sa nestotožňuje znenie štátneho rozpočtu s vaším volebným programom. Každú kritickú pripomienku v tomto zmysle budem chápať ako vecnú ako odôvodnenú, keď dokážeme, spoločne s nami, že štátny rozpočet sa nekryje s tým, aký je volebný program, aký je vládny program. Ale dnes poukazovať na to, že to nie je vyčíslené, nuž, nedomnievam sa, že by to malo byť. Počkajme na december a potom kritizujme.

    Druhá vec, odkiaľ chceme zobrať finančné prostriedky. Už sme o tom mnohokrát hovorili a znovu to poviem. Nuž, reštrukturalizáciou a reštrikciou systému, teda začatím robiť skutočné reformy. Niet pochýb o tom, že zdravotnícky systém na Slovensku je prebujnený. Oceňujem vystúpenia pána Dzurindu, pána podpredsedu Mikloša ešte vo funkciách, keď toto konštatovali, a opakovane. Spomínali dokonca, 40 percent lôžok že je navyše. Nuž ale pýtam sa, prečo za osem rokov sa nepristúpilo k riešeniu tohto problému. Keď sa diskutovalo k Programovému vyhláseniu vlády pred štyrmi rokmi, toto bola základná, nosná myšlienka v mojom vystúpení, že odtiaľto sa musí sa začať reforma zdravotníctva. Pán minister za mnou prišiel, ďakoval mi, podal mi ruku. Podporoval, áno, odtiaľ to musí ísť. Prvý výbor sme mali, kde konštatoval, akým spôsobom to chceme robiť. Žiaľ, nespravilo sa v tomto ohľade vôbec, vôbec nič. A pán bývalý premiér aj bývalý pán podpredseda má úplne pravdu, že to tak je. Prečo sme za osem rokov dovolili, aby sa zbytočne plytvalo finančnými prostriedkami. Úplne zbytočne. Žiadny štát a znovu má pán premiér, bývalý, pravdu, keď povedal, to, čo už som povedal vo faktickej pripomienke, žiadny štát si nedovolí financovať také zdravotníctvo, ako je na Spiši, že každých 20 km majú nemocnicu. Žiadny štát si nedovolí mať v jednom kraji osem gynekologicko-pôrodníckych oddelení a my sme to jednoducho osem rokov akceptovali! Veľmi, veľmi oceňujem, nebol tu, som myslel, že tu nie, pán minister Valentovič, že už pred dvoma dňami zvolal takú neoficiálnu poradu pracovníkov alebo teda ľudí, ktorí sa zaujímajú o zdravotníctvo a diskutovali sme, akým spôsobom naštartujeme tento proces. Tu je obrovský zdroj finančných prostriedkov. Obrovský zdroj, to je po prvé a po druhé. Reštrukturalizáciou, zvýšením úrovne poskytovania zdravotníckej služby, istou koncentráciou vrcholových zdravotníckych výkonov sa zlepší zdravotnícka starostlivosť. Dnes už neplatí to, že najlepšia nemocnica je tá, ktorú mám vedľa na ulici. Najlepšia nemocnica je tá, ktorá má adekvátne vybavenie, personálne, konziliárne služby, ktorá má prístrojové a iné vybavenie. Proste je to tak! A tu je obrovský zdroj finančných prostriedkov. Bude to neobyčajne bolestný a ťažký problém. Neobyčajne bolestný a ťažký problém a vyzývam všetkých vás, vážení kolegovia, aj z opozície aj z koalície, vrátane pána Dzurindu a vrátane pána Mikloša, ktorí na to upozorňovali, aby nám pomohli vysvetliť obyvateľom, že keď zrušíme nemocnicu v malom mestečku, že im sa nehorší zdravotnícka starostlivosť, ale keď pôjdu 20 km ďalej, naopak, sa zlepší. Toto pokladám za veľmi významný zdroj finančných prostriedkov a budem veľmi šťastný, ak toto spoločné vlastne úsilie budeme ťahať ďalej, lebo toto nie je o ľavicovosti, o koalícii a opozícii, toto určite nie. Ak by sa zdravotnícka reforma bola uberala týmto smerom, budem prvý, ktorý by ju bol v minulosti podporoval. Žiaľ, nie, žiaľ, rozhodovali finančné a iné a iné a nechcem ani spomínať už a ďalej čo.

    Ďalej máme dojem, že sa nehospodárne nakladalo a nakladá s finančnými prostriedkami a to nielen na ministerstve zdravotníctva, aj inde. Pokladáte za správne, že sa neviem koľko, myslím 150 miliónov korún zobralo pôžička zo Svetovej banky, aby sa prezentovala reforma? Ja sa domnievam, že keby tá reforma bola dobrá, ktorá by oslovila ľudí a pracovníkov, netreba ju prezentovať, /neni ju treba prezentovať/, netreba minúť 150 miliónov. Každý človek veľmi rýchlo pochopí, áno, toto a toto je pozitívna zmena, ale nepochopí, keď to donesie v nejakej obálke, že to je tak alebo onak. A nebudem spomínať ďalšie zbytočné vynakladanie, veď si len spomeňme slávne listy učiteľom za 700 000 a podobne. A ďalšie príklady. Veď si spomeňme, ako sa dávali nekoncepčne investičné stimuly. To sa pohadzovalo ako bejzbalová loptička pri Kii. Raz to bolo toľko miliárd, potom to bolo inokoľko miliárd a tak ďalej. Domnievam sa, že keď bude sa racionálne nakladať s finančnými prostriedkami, aj tu je rezerva. Samozrejme, nebudem sa teraz zaoberať možnosťami využitia európskych fondov a podobne. Už toto, predpokladám, že tie zdroje môžu byť.

    V druhej časti svojho vystúpenia sa chcem zaoberať takým určitým postrehom, ktorý vnímam pri tejto diskusii. Viete, keby som tu nesedel štyri roky a čo-to o parlamente nevedel a všetky tie konštatovania, ktoré tu odzneli, by som bral s takou vážnosťou, ako musím brať konštatovania od svojich kolegov pri vedení oddelenia, by som vám musel mať obrovský strach, pretože mám pocit, že tu hrozí absolútna katastrofa. Že tu hrozí absolútna katastrofa na Slovensku a proste Slovensko môže prežiť len toľko a toľko rokov, pretože prichádza nejaká svorka absolútne nekompetentných ľudí, ktorí to Slovensko jednoducho musia doviesť do záhuby. Ideme im vyjadrovať dôveru. Nuž, dovoľte mi, aby som porovnal niekoľkých ľudí z predchádzajúcej vlády a terajšej vlády. Domnievate sa, že pán podpredseda vlády Čaplovič je menej vzdelaný a menej schopný človek ako pán podpredseda vlády Csáky? So všetkou úctou, samozrejme, k pánu podpredsedovi vlády Csákymu. Docent, doktor vied, podpredseda Slovenskej akadémie vied, významný historik. Teda je reálny predpoklad, že ten doktor Čaplovič bude jeden neschopný človek, ktorý nepotiahne problematiku, ktorú má zverenú, ďalej? Ja sa domnievam, že nie. Že má reálny predpoklad byť minimálne taký úspešný, ako bol pán Csáky. Domnievate sa, že pán Kaliňák, ktorý štyri roky sa venoval problematike v branno-bezpečnostnom výbore, že má menšie predpoklady viesť odbor vnútra ako pán minister Palko? Nedomnievam sa. Znovu pri všetkej úcte k pánu Palkovi. Vôbec nechcem spochybňovať jeho činnosť. Ale proste mať predstavu, že to vnútro pôjde dolu vodou, lebo pán podpredseda vlády Kaliňák je človek nekompetentný, asi to nie je celkom dobrý názor.

    Pán minister Kukan, dovoľte, pri všetkej úcte, k tomu čomu ste vykonali, nesmierne si vážim vašu činnosť predchádzajúcej vlády, nesmierne si vážim. Ale domnievate sa, že človek, ktorý kandiduje, respektíve uchádza sa o vašu dôveru, pán Kubiš, je menší odborník? Domnievate sa, že to je človek nepripravený? Domnievate sa, že by sme ho nemali dať, lebo nie je člen Smeru, ale mal tam predseda nanominovať nejakého zakladajúceho člena Smeru? Ja si myslím, že nie. Je to človek mimoriadne zdatný, odborný, ktorý môže pomôcť Slovenskej republike. Kritizujete nás, že nemáme odborníkov. Nuž, bolo by príjemnejšie, keby tam predseda Smeru nanominoval človeka, ktorý síce sa prezentuje v Smere, a neobsadil to takým významným človekom v diplomacii, ktorý je dobrý pre mnohé a mnohé medzinárodné organizácie, nielen pre Slovensko, ako je pán Kubiš? Naopak! Ja by som očakával, že oceníte takúto nomináciu a ďakujem pánovi Kubišovi a som šťastný, lebo mal som česť a príležitosť ako prezident Slovenského Červeného kríža byť v Ženeve na oficiálnej návšteve spolu s profesorkou Kováčovou, akým spôsobom nás sprevádzal a hlavne akú obrovskú autoritu už vtedy požíval v Ženeve. To znamená, zas asi nehrozí katastrofa v zahraničnej politike, keď to nebude robiť pán Kukan, ktorý to robil určite skvele, ale pán Kubiš.

    Zastavme sa pri ministrovi Kaníkovi. Vy viete, akými spôsobom sa dostal do funkcie, hej? Nemusíme hovoriť, mali ste iného pripraveného. No domnievate sa, že pani Tomanová vie niečo o sociálnej problematike menej ako pán Kaník? Veď ste ho museli odvolať. Veď musí riešiť mnohé zákony ústavný súd. Vy ste ho odvolali a stačilo, keď prišla neobyčajne šarmantná, múdra a vzdelaná pani Radičová do funkcie ministerky, ktorá začala veľmi racionálne, vecne viesť tento rezort, keď začala veľmi úprimne komunikovať, keď prejavila istú empatiu. Pozrite sa, čo narobila s vašimi preferenčnými hlasmi. Strčila do vrecka bez akýchkoľvek problémov vašich lídrov. Všetka česť práci pani Radičovej, pritom to nie je zakladajúca členka SDKÚ. A domnievate sa, že pani Tomanová nemá ten predpoklad pohnúť tento rezort? Ja si myslím, že určite áno.

    Nebudem hovoriť, prosím vás pekne o ministroch hospodárstva. Vymenujte si ich, ako jeden za druhým, za tretím išli. Domnievate sa, že pán Jahnátek je nejaký autsajder v porovnaní s tým? Že má menej skúsenosti ako pán Malchárek a iní pri manažovaní hospodárstva? Ja sa určite nedomnievam. Preto sa ani nedomnievam, že nejakým katastrofickým spôsobom pôjde ministerstvo hospodárstva! Spomeňte si na pána ministra z ANO, nebudem hovoriť, aké problémy s ním mali, nebude hovoriť o ďalších, o ministrovi kultúry, veď ste takisto museli odvolať pána ministra. Vzdelaný mladý človek, pán Maďarič, pre maďarskú koalíciu aj veľmi pekné, ľubozvučné meno navyše, no tak keď nie, tak zmeníme,

  • So smiechom.

  • myslíte si, že má menšie predpoklady, (Ruch v sále.) ako mal pán minister predchádzajúci. Nebudem vymenúvať, samozrejme, ďalej, (Hlas v sále.) ale iste, nebudem vymenúvať ďalej, ale chcem dokumentovať, že sú to ľudia, ktorí oprávnene sa uchádzajú o vašu dôveru a kritizujme ich za rok, za dva, za tri, že pochybili. Ja sa teda prihováram, aby ste zvážili ich schopnosti a bude pre mňa veľkým ocenením, keď niekto uzná, že sú to ľudia, ktorí si zaslúžia viesť svoje rezorty a zaslúžia si byť vo vláde. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Mohutný potlesk.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. S faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Novotný, Prokopovič, Halecký, Kužma, Mikuš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec Chovanec, ja sa nebudem venovať tvojmu osobnostnému profilu, ale tomu, čo si povedal. No dobre, to, že chcete dať viacej peňazí do zdravotníctva, ma naozaj veľmi teší. Je to chvályhodné. Zvýšite teda odvody štátu za svojich poistencov zo 4 % na 5 % priemernej mzdy. Trošku počítajme, to je 6,6 mld. príjmu pre rezort zdravotníctva. Na zrušení poplatkov, mínus 2,5 mld., zhruba 1 mld. budú znamenať navyše predpísané recepty, ktoré vzniknú zbytočnou návštevou lekára a ďalšie 2 mld. bude zhruba nadspotreba, ktorá vznikne opakovanými, zbytočnými návštevami lekára. To je dokopy 5,5 mld. čiže tých 6,6, zostala nám 1 mld. Dobre. Chcete dať lacnejšie lieky, znížite DPH. Už sme o tom hovorili, bude to znamenať asi 3 mld. korún, keď znížite z 19 % na 5 %, ale napriek tomu sa lieky pre konečného spotrebiteľa, pacienta pri jednej návšteve na jednom recepte znížia za rok o 68 Sk. Čiže výrazné zníženie to nie je. Potrebujete dať viacej peňazí na výrazné zníženie cien liekov. Odkiaľ ich zoberiete, keď ešte si urobíte aj trojmiliardový výpadok v štátnom rozpočte. A čo vyššie platy a čo kúpele pre všetkých? Mne to stále nevychádza, napriek tomu, že bude mať štátny rozpočet o 3 mld. menší príjem z dane z pridanej hodnoty z liekov a dá 6,6 mld. do zdravotníctva. Čiže dokopy to bude skoro 10 mld. A druhá vec, čo chcem povedať je, páči sa mi váš entuziazmus, ako chcete rušiť nemocnice. Len neviem, ako to budete robiť. Ako budete efektivizovať sieť. Len neviem, ako to bude robiť, lebo už sa teším, ako sa dohodnete s pánom županom Trebuľom, aby zavrel nemocnicu v Spišskej Novej Vsi, keď už hovoríme o Spiši, a s pani primátorkou Gelnice, aby zavrela...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Chovanec, ja si vás veľmi vážim a aj keď som nesedel v týchto laviciach, ale o niekoľko metrov ďalej, často som počul vaše vystúpenia, ktoré boli vecné, aj keď tiež niekedy emotívne, len teraz tiež ste hovorili vecne a možno ak by to odznelo na inom kolbisku, tak by to bolo veľmi zaujímavé. Ale asi ste nepochopili, že my tu nekritizujeme ministrov. Ja som nepočul, aby niektorí z mojich kolegov z celej koalície nielen z SDKÚ-DS kritizoval pána Kubiša či pána Kaliňáka alebo niektorého iného ministra! My sa vyjadrujeme k Programovému vyhláseniu vlády, to znamená k prioritám vlády ako celku, nie k jednotlivým osobám. To čo sa odohráva v médiách, mimo a podobne, to sú iné hry, ale my teraz hovoríme o niečom inom. Preto by som chcel upriamiť pozornosť na to, že my nemáme nič proti pánom ministrom. Ja s mnohými si dokonca tykám, som priateľ, ale my tu hovoríme o Programovom vyhlásení vlády. Ja tiež sa chystám za chvíľu vystúpiť v oblasti dopravy a takisto nebudem pána ministra Vážneho šetriť tam, kde si myslím, že treba to istým spôsobom zmeniť, ale to neznamená, že voči nemu pociťujem nejakú zášť alebo dokonca, že ho neuznávam ako odborníka. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. K zdravotníctvu, ktoré určuje preferencie, ako sme hovorili, výsledky a dôsledky volieb, chcem iba pripomenúť jednu skutočnosť, že tu v Programovom vyhlásení vlády je veľmi zaujímavá veta. Pán minister chce integrovať zdravotníctvo, zdravotnícke zariadenia. O tom sme nehovorili. Myslím si, že je to trošku pravdy na tom, a bude to potrebné v tomto smere aj niečo urobiť, pretože ako vieme, ambulancie sú v pomerne nerovnomernom stave. Praktických lekárov skoro niet, vymierajú a za chvíľu nebudeme mať svojho praktického obvodného lekára. Zase na druhej strane odborných lekárov máme asi dvojnásobok oproti potrebe, ktorá je, takže nakoniec zo štyroch týždňov jeden týždeň dokonca ani nemôžu, ani napracujú, pretože poisťovne im ten štvrtý týždeň nezaplatia. Polikliniky, ako vidíme, sa rozpredávajú, kupujú, sporíme sa o ne a nemocnice nevieme, kde ešte ani patria. Niektoré sa zlučujú v tých najväčších mestách, niektoré odovzdáme alebo odsunieme na vyššie územné celky, niektoré kúpili alebo kupujú a potom zase už predávajú mestá a príslušné miestne samosprávy. Takže tá dezintegrácia je obrovská. A pritom vieme, že aj inštitúcie, hygienické stanice terajšieho verejného zdravotníctva nevedia, budú zrušené, nebudú zrušené a nakoniec ani nevedia, čo by mali robiť. Takže myslím si, že toto je výsledok, ktorý je za predchádzajúce obdobie. Nehovorím o 70-percentnej nespokojnosti a nehovorím o tom, že lieky, náklady na lieky máme dvojnásobne vyššie ako je v Česku. V čom to je? A už sa hovorí o tom, že máme asi 30 % lôžok navyše, ktoré sa vôbec v predchádzajúcom období neriešili. Takže závidím vám, pán minister, či toto všetko dokážete vyriešiť. Asi je to úloha, ktorá je neriešiteľná. Ale gratulujem vám k tomu, že sa vám podarilo presadiť 1 % navyše...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem, pán poslanec, čas uplynul. Pán poslanec Kužma.

  • Veľmi ma zaujalo, čo bolo, pán poslanec o tom, že treba racionalizovať sieť zariadení, i keď, samozrejme, spomínal druhý koniec republiky. Lebo to sa urobí veľmi ľahko, ako urobte niekde inde a veľmi, veľmi ma potešil návrh pána poslanca, že začnú práve od jeho nemocnice, že to bude prvá, ktorá sa zruší alebo zracionalizuje, i keď som absolútne presvedčený, že tá jeho je práve, ktorá je veľmi potrebná a tá tam musí byť a každé lôžko je úplne potrebné. Takže držím vám palce, ako začnete od seba.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, vy viete, že si vás vážim a vždy som si vážil aj vaše vystúpenia, aj keď som s niektorými vecami nesúhlasil, pretože ste sa držali veci a odbornosti, v ktorej, predpokladám, ste fachman. Dnes ste sa trošku vyhli tým svojim alebo spôsobu svojho vyjadrovania a trošku ste tak uhli od svojho rezortu a tým ste ma vyprovokovali.

    Chcel by som najskôr k tomu, čo ste dvakrát už dnes povedali, k tým argumentom, myslím, pána bývalého podpredsedu a predsedu vlády. Chcel by som pripomenúť, že tie argumenty boli predtým a boli vlastne preto, aby sa prijala reforma zdravotníctva alebo zákony, ktoré spustili reformu zdravotníctva. A k tomu porovnaniu tých jednotlivých ministrov, u mňa trošku kolega Prokopovič zobral vietor, chcel by som povedať, áno, my nehovoríme teraz o ministroch, my hovoríme o Programovom vyhlásení vlády, ale keď ste porovnávali, no minimálne chlapi sa budú pamätať na krátku minulosť. Zažili sme majstrovstvá sveta vo futbale a keby sme porovnávali papierovo jednotlivých hráčov, tak tá Brazília bola suverénne najlepšia. Žiaľ nevyšlo. Nevyšlo preto, lebo, lebo to nevyšlo. A keď ste nás vyzvali, aby sme komunikovali, budeme veľmi radi a berte aj dnešné naše vystúpenia ako komunikáciu. Ako obavu z toho, aby tie veci, o ktorých vy ste hovorili v minulosti a v ktorých máte dobré - možno - predsavzatie, aby sa naplnili. Aj tá Brazília chcela vyhrať a aby sme sa vyhli tomu, aby sme za štyri roky neprehrali, tak tá diskusia. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. So stanoviskom k faktickým poznámkam pán poslanec Chovanec.

  • Ďakujem všetkým kolegom za veľmi korektné pripomienky a som rád, že som ich upútal tak, že som ich vyprovokoval k diskusii. Nebudem reagovať, samozrejme, na každé. Len chcem povedať, ja žiadnu nemocnicu nemám. Žiadnu nemocnicu nemám a dokonca v priebehu dvoch-troch mesiacov sa vzdám svojej aktívnej činnosti v medicíne. Takže tu vôbec nejde o to, či to bude tá alebo oná nemocnica a určite si to nepredstavujem tak, že pán minister príde do nejakého mesta, ste spomínali, zatvorí nemocnicu. To musí byť proces, ktorý bude veľmi ťažký, samozrejme, ale veľmi odborný, budú sa na tom musieť podieľať všetci vlastníci nemocníc od štátu cez vúcku, cez súkromných vlastníkov nemocníc a my vôbec nemáme predstavu, že prídeme a bohapusto zatvoríme nemocnice. Ja som predovšetkým hovoril o reštruktualizácii nemocníc a reštruktualizácia lôžok a nemocníc nezaznamená zatvorenie nemocníc. A k tomu, čo povedal pán premiér a pán podpredseda, povedal to asi tri mesiace pred voľbami a preto to stále citujem a to veľmi oceňujem, že to povedal. Ja som to teda prvýkrát tri mesiace pred voľbami počul. Takže to úplná pohoda, len treba to robiť, ale bude to veľmi bolestné a prosím, pomôžte nám, ale určite akútnych lôžok je veľa. O tom niet pochýb. Ale chýbajú zdravotno-sociálne lôžka, chýbajú psychiatrické lôžka, chýbajú lôžka pre ťažko chorých pacientov, geriatrických, chýbajú lôžka pre onkologických pacientov a podobne. Toto chceme robiť, reštrukturalizovať, ale to už je parketa predovšetkým pre pána ministra.

    Ešte raz veľmi pekne ďakujem za pripomienky, ktoré ste mali, ale malá poznámka. Ja som ich nepredstavil ako nejakých fešákov, ja som ich predstavoval ako rezortných ľudí, teda ako ľudí, ktorí budú viesť rezorty predovšetkým odborne. Kto robil programové vyhlásenie? Veď to oni robili programové vyhlásenie. Takže zrejme majú tú odbornosť, takú, aby si stáli za tým čo tam napísali. Ešte raz veľmi pekne...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Budeme pokračovať v rozprave. Pani poslankyňa Žitňanská, Lucia, pripraví sa pán poslanec Gál.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, pán predseda vlády, páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci, vyjadrím sa krátko k časti, ktorá je v Programovom vyhlásení vlády venovaná justícii a následne pár vetami aj k téme korupcie. Žiaľ, z môjho pohľadu musím začať tak, že táto vláda podľa mojej mienky nemá program pre justíciu, pán premiér. Zdôvodním. Zvýšenie počtu sudcov na nevyhnutnú dobu, pričom nie je zrejme celkom, ako to pri platnej ústave chce vláda zabezpečiť, sprístupnenie zásadných rozhodnutí Európskeho súdneho dvora Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva v slovenskom jazyku, ktoré sú dostupné už dnes, prípadne postupné dobudovanie moderne vybavených pracovísk súdov, pričom investície za posledné štyri roky do justície vzrástli z 1,5 mld. na 3 mld. a niečo. Nie sú podľa môjho názoru v roku 2006 programom pre justíciu. Podľa mojej mienky v roku 2006 ide o operatívne úlohy ministerstva spravodlivosti a vlády a zamieňanie operatívnych úloh ministerstva spravodlivosti a vlády s programom vlády podľa mňa svedčí o bezradnosti vlády v tejto oblasti. Vláda ďalej sľubuje veľa analýz, nebudem ich spomínať, spomínal ich už kolega Lipšic a sľubuje prehodnotenie, respektíve vyhodnotenie niektorých opatrení predchádzajúcej vlády, formulácie sú veľmi opatrné. Ja ich medzi riadkami čítam ako zrušenie týchto opatrení, respektíve ich zásadné korekcie, čo podľa mojej mienky znamená aj v oblasti justície návrat už k niektorým prekonaným problémom. Konkrétnym zámerom systémového charakteru je prihlásenie sa k projektu zverejňovania rozhodnutí súdov na internete, ale aj ďalších informácií z oblasti justície na internete. Moja otázka k tejto časti programového vyhlásenia je, akým spôsobom chce vláda zabezpečiť zapojenie Najvyššieho súdu do tohto systému, ktorý je rozpočtovo a materiálne samostatný, čiže postupné materiálne osamostatnenie už v zásade nie je ani potrebné, lebo Najvyšší súd je samostatný. A práve zapojenie Najvyššieho súdu do tohto systému je asi tým kľúčovým opatrením v oblasti transparentnosti justície. Domnievam sa, že po zásadných zmenách v ústavnom postavení v justícii, v zásadnej zmene sústavy súdov, po podstatnom, výraznom zlepšení podmienok na súdoch Slovenskej republiky je v roku 2006 kľúčovou úlohou schopnosť systému justície zvýšiť schopnosť systému justície je využívať všetky zdroje, ktoré v justícii sú. Myslím si, že efektívne riadenie súdov, vzdelanosť, kompetentnosť a integrita sudcov a nové procesné pravidlá v civilnom konaní, to sú výzvy pre oblasti justície, na ktoré podľa mojej mienky tento program nereaguje vôbec. Na vymožiteľnosť práva veľmi výrazne vplývajú aj rôzne právnické profesie - advokáti, ale najmä exekútori, notári, správcovia konkurzných podstát, ktorí vykonávajú čiastočne aj verejnú moc. Nie sú vôbec spomenutí v tomto programovom vyhlásení, vôbec nevieme, aké zámery má vláda vo vzťahu k týmto právnickým profesiám.

    Konkrétny záväzok nezvýšiť súdne poplatky, nenamietam voči tomuto zámeru vlády, pochopiteľne, namietam však formuláciu, že v minulom období boli radikálne zvýšené súdne poplatky. Bolo to už spomínané, to zvýšenie bolo o 1 %, z 5 na 6 %. Ale v tej súvislosti chcem niečo iné povedať. Z viacerých štúdií, aj z medzinárodných komparácií vyplýva, že na Slovensku, áno, je pomerne drahé domôcť sa dlhu. Z jednej štúdie Svetovej banky, ktorá porovnávala celú strednú a východnú Európu, som sa dočítala, že náklady na vymoženie dlhu na Slovensku predstavujú asi 17 % toho dlhu. Tých 12 %, čo je rozdiel medzi súdnym poplatkom v čase, keď bola tá štúdia robená, to sú náklady na právnu pomoc. Dostupnosť právnej pomoci nie je témou programu tejto vlády. Považujem ja osobne za príliš opatrné vyjadrenie tejto vlády, ktorá sa hlási k solidarite vo vzťahu k systému bezplatnej právnej pomoci. Veľmi vágna formulácia, že vláda prijme opatrenie na zdokonalenie, je pre mňa v tejto oblasti sklamaním. Očakávala som od tejto vlády jasnú podporu rozšírenia služieb bezplatnej právnej pomoci, ako siete centra bezplatnej právnej pomoci, tak rozšírenie oblastí, v ktorých bezplatná právne pomoci môže byť poskytovaná, viete, že aj s hlasmi vtedajšej opozície, dnešnej koalície, bol prijatý zákon o právnej pomoci, bolo zriadené centrum s tým, že v budúcnosti budú jeho služby rozširované.

    Práve takýto systém právnej pomoci je podľa mojej mienky vyjadrením solidarity a vyjadrením garancií prístupu k spravodlivosti aj pre tých ľudí, ktorí nemajú veľa peňazí, a je podľa mojej mienky systémovým riešením na rozdiel od populistických politických návrhov zriaďovania nových súdov pod zámienkou prístupu k spravodlivosti meranej kilometrami.

    Pár slov ku korupcii. Veľmi obšírne sa vyjadril k tejto téme pán poslanec Lipšic. Ja chcem sa pozrieť na túto tému z iného hľadiska. Je to dôležité, pretože korupcia podľa prieskumov patrí ku štvrtému najzávažnejšiemu problému vo vnímaní ľudí tejto krajiny. Podľa mojej mienky najúčinnejším prostriedkom na elimináciu korupcie je zmenšovanie priestoru pre vznik korupcie. Nie náhodou najúspešnejšie sa javia, pokiaľ ide zníženie vnímania korupcie, práve tie oblasti, kde prebehli zásadné reformy. Podľa prieskumu Transparency, ktorý bol zverejnený na jar tohto roku, najnižšia percepcia korupcie bola v decembri 2005 pripisovaná daňovým úradom - 15 %, úradom práce - 14 %, bankám - 13 % a živnostenským úradom - 12 %. U daňových úradov z roku 2004 došlo k poklesu z 30 % na 15 %. Prečo to spomínam. Spomínam to preto, že to bola práve daňová reforma, to znamená zjednodušenie systému, odstránenie výnimiek a, skrátka, vytvorenie takého systému, ktorý sa jednoducho neoplatí obchádzať a neoplatí sa uplácať, zásadne zmenšil priestor pre korupciu. Bude to práve daňová oblasť, kde sa očakávajú a kde ohlasujete zásadné zmeny. Spomínam to preto, že Programové vyhlásenie vlády zvyšuje ingerenciu, jednoznačne zvyšuje ingerenciu štátu do ekonomiky, zvyšuje mieru prerozdeľovania a tým nevyhnutne rozširuje priestor, rozširuje priestor pre korupciu. Na to treba zareagovať. Žiaľ, tento program na tieto otvárajúce sa nožnice pre korupciu nemá žiadne, ale doslova žiadne zámery. Aj preto nemôžem tento program podporiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Mamojka, Mojmír. Uzatváram možnosť neprihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec Mamojka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Len niekoľko konkrétnych poznámok. Ten zvyšovaný počet sudcov, uvažované zvyšovanie počtu sudcov, ktoré sa kritizuje, o tých myslím 200, ja nemyslím, že tu sa treba hrať s číslami, či 200, či 100, či 150, ja som však presvedčený, že je to jedno z opatrení. Zdôrazňujem, jedno z opatrení kvantitatívnej personálnej povahy, ktoré je opodstatnené, pretože si myslím, že mechanické porovnávanie počtu sudcov k počtu obyvateľov a porovnanie so západoeurópskymi štátmi je veľmi zjednodušené. Tu treba vychádzať z charakteru reštančných sporov, napríklad obchodnoprávnych sporov, kde prešla kompetencia arbitráže na súdy nie dosť pripraveným spôsobom. Poviem jeden príklad. Vo Francúzsku napríklad, pokiaľ som informovaný, to riešili tak, nehovorím, že zásadne to prelomili, že právnici po 25-ročnej praxi mali právo ísť na súdy a boli pridelení na úseky, kde bolo najviac zastaraných a reštančných sporov. Takže počet sudov a počet obyvateľov môže byť jedno podporné kritérium, ale ide o charakter sporov a úseky, ktoré jednoducho značne pokrivkávali a bude to treba jednoducho posilniť.

    Súdne poplatky, áno, beriem. Je pravda to, že išlo o zvýšenie o 1 %, teda naozaj nie nejako superdramatické, ale som dlhoročným členom rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej priemyselnej komory, Českej obchodnej priemyselnej komory a viem, že x podnikateľov, ktorým ide o čas, a merajú čas nie na roky, ale na hodiny, nejdú na rozhodcovský súd aj preto, že je tam vyšší poplatok ako na všeobecnom súde. A radšej trpia roky všeobecného súdu ako rozhodcovský súd, ktoré je strašné, dúfame a sme mysleli, že zracionalizuje obchodnoprávne spory. Takže vzhľadom na sociálnu situáciu neraz aj 1-percentný poplatok je kritérium preto, že sa potenciálny žalobca rozhoduje, či ide a na aký súd. Ďakujem.

  • Ďakujem za stanovisko. K faktickej poznámke pani poslankyňa Žitňanská.

  • Rada zareagujem. Ale ja nenamietam, pokiaľ táto vláda má k dispozícii veľa peňazí, tak môže prijať aj 300 sudcov, aj to je spôsob, síce podľa mojej mienky neefektívny, ale prosím. Čo ja namietam je, že je to jediné opatrenie, ktorým chce vláda riešiť problém prieťahom v súdnom konaní, a som presvedčená, že ako jediné opatrenie to nestačí. K tým súdnym poplatkom. Myslím, pán poslanec, že si použil argument, ktorým práve si vyvrátil tú tézu, že súdne poplatky sú príliš vysoké, pretože keď sa podnikateľom oplatí tak dlho čakať, tak asi stále je to výhodnejšie ako ísť na rozhodcovský súd za vyšší poplatok.

  • Ďakujem. Pokračujeme v rozprave. Nech sa páči, pán poslanec Gál, Gábor. Pripraví sa pani poslankyňa Biró, Ágnes.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení členovia vlády. Ja sa chcem ospravedlniť, že niektoré veci, ktoré spomeniem, už zazneli v rozprave, ale aj to dokazuje fakt, že niečo v tomto smere v tomto programovom vyhlásení škrípe. Viacerí moji predrečníci z radov opozície sa sťažovali a protestovali proti tomu, že Programové vyhlásenie vlády sme dostali až v pondelok poobede a že nemali sme k dispozícii toľko času, aby sme mohli pripomienkovať Programové vyhlásenie vlády, materiál, ktorý by zaslúžil viac času. Ale ak vezmeme do úvahy konkrétny obsah tohto programového vyhlásenia, hlavne kapitoly demokracia, právny štát, oddiel demokratický štát a spravodlivosť, ktorú pripomienkujem, toľko času zas ani nebolo treba. Prečo. V tomto oddiele nie je ani jeden kompletný konkrétny krok, čo by sme vedeli pripomienkovať. Nie je tam uvedené, čo by chcela vláda uskutočniť počas nasledujúcich 4 rokov. Sú tam len všeobecné vyhlásenia, ba smelo môžem povedať, že frázy, ktoré nič neznamenajú, nič nenavrhujú, chýbajú konkrétne ciele, smer, vízie a program. Ako pán premiér vo svojom príhovore pre oblasť spravodlivosti povedal, citujem: „Zabezpečíme vyhodnotenie stavu slovenskej justície“. A tým je vytrhnuté gro celej 7. kapitoly, oddiel demokratický štát a spravodlivosti. Nič viac tam nie je. Bude sa analyzovať, prešetrovať, preskúmavať, vyhodnocovať, ale čo bude potom, aké kroky chce táto vláda v tejto oblasti spraviť ak už bude mať všetko zanalyzované. To je program? Robiť analýzy? Veď v týchto oddieloch je šesťkrát slovo analýzy, päťkrát slovo vyhodnotenie. Právom sa nastolí otázka, potrebujete umiestniť na ministerstvo spravodlivosti nejakých analytikov a nemáte pre nich prácu? Lebo inak neviem si to vysvetliť. Predchádzajúca vláda tiež mala vo svojom programovom vyhlásení, že uskutoční nejaké analýzy, ale na tie analýzy potom nadväzoval programom, hneď nejaké konkrétne kroky, čo chcela vláda dosiahnuť. Ďalej sa z programu dozvedáme, že vláda bude permanentne bojovať proti všetkým formám rasovej, etnickej, náboženskej a politickej neznášanlivosti. Je to uvedené v úvodnej vete kapitoly. O tom, ako to myslí vláda vážne, sme sa už za tých pár týždňov mohli dozvedieť. Presvedčiť sa. Lebo mala dostatok priestoru aj času na to, aby nám to dokázala. Žiaľ, ide asi o to, že tá neznášanlivosť, žlté karty, ako ste to vy tu nazvali, mali ste možnosť, nespravili ste, asi to išla z vládnej strany a na to už táto vec sa nevzťahuje. Vláda bude formovať demokratické prostredie pre slobodu myslenia a svedomia a náboženského vyznania. Ako ho bude formovať, akými prostriedkami, krokmi, nevieme. Chce vláda zmenu zákonnej či ústavnej úpravy? Alebo je to len ďalšia fráza. Dať do Programového vyhlásenia vlády, že vláda zaručí všetkým občanom ich základné práva a slobody, je zbytočné, lebo to má byť automatické. Problém je v tom, že v tomto vyhlásení to nastoľuje najskôr ako najoriginálnejšia nosná myšlienka. To by nevadilo, že keby, že to je tam, ale proste to má byť automatické, to nikto ani neráta s tým, že niekto to bude nejako, že to bude otázne alebo niekto to bude nejako o tom diskutovať, o tých zákonných právach. Zmena volebného zákona, cieľ, aby sa nastolila väčšia zodpovednosť poslancov či občanov, o čom je to potom tá novela, ktorá už je predložená do parlamentu z rúk poslancov koalície.

    Ďalšia citácia z programu, vláda bude vytvárať podmienky pre skutočnú integráciu a inklúzy rómskeho etnika. Myšlienka to veľmi chvályhodná, ale zas ako, s čím chce to vláda docieliť. Nemám v pláne dlho vystupovať, preto musím povedať, že tieto moje pripomienky boli len z prvej strany, a to len z prvej polovice listu tejto kapitoly. A to už naznačuje dosť.

    Prejdem k justícii. Vláda, citujem: „Rešpektuje skutočnosť že nezávislá a nestranná justícia je neoddeliteľnou súčasťou demokratického právneho štátu a bude vytvárať podmienky na zefektívnenie a skvalitňovanie súdneho konania a rozhodovania bez zbytočných prieťahov. V záujme dosiahnutia týchto zámerov vláda vytvorí podmienky...“ A tak ďalej. No, zas nič konkrétne. Čo spraví vláda pre uvedené veci. Rád by som sa to dozvedel, rád by som to pripomienkoval, rád by som k tomu zaujal stanovisko, ale nedozvedám sa z tohto materiálu. Každá vláda doposiaľ deklarovala, že súdy budú nestranné, nezávislé, ale každá z doterajších vlád vo svojom programe navrhla aj konkrétne kroky, vopred avizované, ktoré mali dosiahnuť tento cieľ. V tomto programe sa takýto text nenachádza, aspoň nie v tejto časti. Navrhujem vám, aby ste porovnali kapitoly spravodlivosti v Programovom vyhlásení vlády z roku 2002 s tým dnešným. Je to diametrálne odlišný materiál. To spred 4 rokov obsahuje samé konkrétnosti, vtedy sa vety začínali slovami: Vláda pripraví, vláda navrhne, vláda vytvorí, vláda zavedie. No, proste je to, bolo to o inom. Tento materiál, toto programové vyhlásenie vlastne programom ani nie je. Je to propaganda, reklama pre vládu, ale k tovaru návod na použitie zabudli pribaliť. Programové vyhlásenie vlády obsahuje aj viacero protirečení. Na jednej strane hovorí o tom, citujem: Vláda sa dôrazne zasadí za potláčanie korupcie, pričom boj proti nej pokladá aj za súčasť posilnenia nezávislosti justície. A na strane druhej, vlajkovú loď v boji proti korupcii, Špeciálny súd chce potopiť. Citujem zas: Vláda zabezpečí vykonanie analýzy reštančných vecí na súdoch a posúdenie dôvodov zistených v prieťahoch v konaní vrátane vyhotovenia súdnych rozhodnutí a tak ďalej. Následne pripraví súbor zásadných organizačných, systémových, materiálnych opatrení na zamedzenie opakovania zistených nedostatkov. O aké opatrenia pôjde, sme sa nedozvedeli. Neviem, či to je tajné, alebo nepoznáte ich ani vy? Čo chce vláda spraviť s doručovaniami, s obštrukciami, prečo sa to nenapísalo? Chcete v tom vôbec niečo spraviť? Vláda má v pláne znovu zriadiť zrušené malé súdy s odôvodnením, že to spôsobilo občanom zvýšené finančné výdavky a sťaženie komunikácie s príslušným súdom, teda sťaženie prístupu k spravodlivosti. Ak vezmeme do úvahy, že priemerný občan sa dostane do styku so súdom raz za život, tých pár kilometrov navyše, až taká veľká finančná záťaž zas nie je. Ak vám išlo o to, tak prečo v období, keď sa tieto súdy zriaďovali, si nedobudovali na všetkých okresoch okresné súdy? Však bolo ich veľa! Existoval okres, okresné sídlo, ale súd tam nebol!

    Čo sa týka sťaženia prístupu k spravodlivosti, by som len uviedol, že na zrušených súdoch bol primalý počet sudcov na to, aby sa vedeli špecializovať. Preto neboli na vrchole svojich vedomostných schopností. Proste nevedeli sa špecializovať, preto sa ani občan nevedel domôcť ozajstnej spravodlivosti už na prvom stupni. Citujem zas z programového vyhlásenia: „Bude vykonaná aj analýza radikálneho zvýšenia súdnych poplatkov v predchádzajúcom období, ktoré útočí na ústavnú zásadu, každý sa môže domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a vytvára stav, že spravodlivosti sa môže dovolávať iba ten, kto má peniaze. Preto vláda počas celého volebného obdobia nielenže nepristúpi k zvyšovaniu súdnych poplatkov, ale naopak, tam, kde to bude efektívne, pristúpi k ich zníženiu, napríklad v konaní na ochranu osobnosti. Už to bolo spomenuté, ale predsa len poviem. Bývalé opozičné strany, terajšie koaličné, boli svedkami toho, keď sa zvyšovali vtedy tie súdne poplatky, vehementne proti tomu aj protestovali, máte priestor, máte väčšinu, prečo neznížite teraz všetky súdne poplatky, ktoré sme až tak radikálne, o jedno percento zvýšili? Áno, zvýšili sme súdne poplatky pre politické strany.

    Čo sa týka toho, že x rokov sa neupravovali tieto súdne poplatky, si myslím, že došlo len k ich zreálneniu. Prečo len ochrana osobnosti? Však s touto žalobou sa obracajú na súd nebežní občania! Skôr ide o verejne známe, finančne dobre zabezpečené osoby. A to, že nepristúpite k zvýšeniu súdnych poplatkov, veľmi lacný sľub. Však boli zreálnené, prečo by ste ich zvyšovali, keď ste pred, neviem, pred pol rokom tak vehementne proti tomu protestovali, máte priestor teraz ich znížiť.

    Viacerých z nás pobavilo predsavzatie vlády, že ombudsmanovi rozšíri právomoci tak, aby bol oprávnený podať na Ústavný súd návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov. Čiže právomoc, ktorú už ombudsman má vďaka pánovi poslancovi Nagyovi, nesmial som sa schuti, lebo som pomyslel na to, že tento rezort budú spravovať ľudia, ktorí nepoznajú ani základný zákon nášho štátu. Je to zrkadlo potom celej vlády? S radosťou som prečítal pasáž, že vláda bude presadzovať využívanie alternatívnych trestov vykonávaných na slobode. Áno, je to veľmi dobré, ale odôvodnenie je iného rázu, je trošku rozčarujúce. Navrhuje sa to nie zo sociálne humánneho dôvodu, aspektu, ako by sa to dalo očakávať z rétoriky, ktorú ste mali v kampani, alebo pred voľbami, alebo v minulom volebnom období, ale rýdzo, aby ste odbremenili verejný rozpočet od výdavkov na väzenstvo. Toto je vaša ľavicovosť, ľudomilstvo. Však vidieť aj tieto veci len vo financiách, to hádam nerobí ani najkrajnejšia pravica. Špeciálny súd, diskriminácia sudcov, politické zasahovanie, sami tomu neveríte. Asi niekomu vadilo, že tie ich dlhé chápadlá nedočiahnu na ten súd, ktorý ich môže dolapiť. Vyšší súdny úradník, probačný a mediačný úradník je uvedený v Programovom vyhlásení vlády zas bez konkrétnosti, asi len kvôli tomu, aby bol, vôbec boli spomenuté. Ako sa pokračuje v texte, tak je tam menej a menej vecí, ktoré by sa dali pripomienkovať, ktoré by stáli za zmienku. Vidieť, že autorom dochádzal dych. Neviem si inak vysvetliť, že medzi legislatívnymi návrhmi, zámermi som nenašiel podstatnú zmienku o civilných kódexoch, čiže o zákonoch, ktorých úprava je najzávažnejšia a najžiadanejšia. To je veľká škoda. Dúfam, ako ste naznačovali, že skutky a podľa skutkov máme posudzovať túto vládu, budú iné ako toto Programové vyhlásenie vlády, lebo neviem, ako to dopadne so Slovenskom, nehovorím, že katastrofa, Slovensko je primalá krajina na to, aby sme mali také obrovské katastrofy, ale predsa len. Máme posúdiť vás podľa tohto Programového vyhlásenia vlády, ale nevieme, čo chcete s touto krajinou, lebo všeobecné vyhlásenia, propaganda, to nie je o skutkoch. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami pani poslankyňa Tóthová, Mamojka, Jarjabek, Košútová. Končím možnosť prihlásiť sa. Pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, podľa vášho názoru sú to len všeobecné vyhlásenia. Ja si myslím, že programové vyhlásenie nemôže ísť do takých konkrétností, ako vy tu požadujete, pretože to by ste museli dostať najmenej päťstostranový elaborát. A ja by som vás požiadala, prečítajte si to ešte raz dôsledne, pretože už tým, čo ste opakovali za pultom, ste si protirečili, keďže ste čítali vety, ktoré sú nanajvýš konkrétne. Vytvorenie správneho súdnictva, samostatného, oddeleného od všeobecných súdov nie je konkrétna predstava? Opätovné vytvorenie súdov, ktoré nie sú malé súdy, a vy ste ich ako malé súdy zrušili, to nie je konkrétna predstava? Zmätky, ktoré sa tým vytvorili? Presne, my sme aj konkretizovali vo výbore a dokonca vy ste boli členom tohto parlamentu a ste vedeli, že tu boli už legislatívne návrhy z opozície na konkrétne súdy, z praxe boli odôvodnené a konkrétne boli odôvodnené. To nie sú konkrétnosti? Riešenie reštančných vecí zvýšeným počtom sudcov, to nie je konkrétne vyznačenie úlohy? Vo výbore a myslím, že pán minister ešte sa k tomu vyjadrí, presne číslami uviedol, ako ste znepriechodnili súdnictvo. Odsúdení ľudia behajú alebo tí, ktorí...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Nech sa páči, pán poslanec Mamojka.

  • Ďakujem za slovo. Veľmi stručne. Ja si nemyslím, že analýza je chybou,

  • So smiechom.

  • pán kolega, lebo to už sme zas, nechcem byť zlý, to v diplomovkách a rigoróznych prácach sa učilo, že najprv je analýza a potom je syntéza, samozrejme, ja verím, že sa urobí. Analýza je vždy základný krok k dobrému rozhodovaciemu kroku. Ja som občas, keď som bol mladý, rád čítal dobré westerny ako White Air a Wes Hardy na Billy Kid občas tasili odboku a kde-tu trafili pikovú kartu do stredu, ale občas zabili nevinného človeka, takže ja analýzu v každom prípade, v žiadnom prípade, ak je racionálna, za žiadnu chybu nepokladám. Čo sa týka ďalších tých, čo pani poslankyňa Tóthová povedala, len stručne doplním, a zaujímavé je, že sme sa ani nedohodli, ani nebudem opakovať to, čo povedala pani poslankyňa Tóthová. Ja si fakt nemyslím, že je frázou, že vláda považuje súdnu moc za prioritu, že nie je frázou zvyšovať kvalitu, náročnosť, rýchlosť súdneho konania s vyvodením prípadnej zodpovednosti sudcov, ktorí tam nerobia. Ja myslím, že nie je frázou zvyšovať nároky na občiansku bezúhonnosť, etické správanie sudcov, zvýšiť prieraznosť a kvalitu Justičnej akadémie, prijať opatrenia na postupné materiálne osamostatňovanie súdov. Však čo je základom právneho štátu? Totálna nezávislosť zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci! Nepokladám za frázu, že vláda bude presadzovať využívanie alternatívnych trestov, je to, samozrejme, subjektívny pohľad. Ja v tejto vete vidím aj šetrenie prostriedkov, ale v nej predovšetkým vidím prioritu preventívno-výchovnej funkcie práva a využívanie alternatívnych trestov je aj o tom. Takže iste, že rešpektujem to, ale je to aj otázka subjektívneho pohľadu, ale, samozrejme, kto chce vidieť, vidí tam kopu konkrétnych, pozitívnych, zásadných vízií. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec, vaša vláda išla opačným smerom, o ktorom ste hovorili, keď ste hovorili o tých konkrétnostiach, respektíve nekonkrétnostiach v Programovom vyhlásení vlády. Prečo sa nepýtate, prečo vaša vláda na konci volebného obdobia zrušila vlastným uznesením to, čo si schválila vo vašom Programovom vyhlásení vlády, však o tom viete! V oblasti kultúry sa to stalo, mám hovoriť o tlačovom zákone a tak ďalej a tak ďalej, celá tá mediálna skupina zákonov? To ste si predsa zrušili a mali ste to v Programovom vyhlásení vlády! Veď toto je tiež istý problém. Tak o akých konkrétnostiach alebo nekonkrétnostiach hovoríte? Čiže to je v poriadku?

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Košútová.

  • Vážený pán poslanec, odporučili ste, aby sme si prečítali alebo pozreli vyhlásenie vlády z roku 2002. Tak ja vám na strane 33 čítam: „Vláda vytvorí podmienky pre inštitucionálno-organizačné zmeny s cieľom zrýchliť súdne konanie“. Pre vašu informáciu, od roku 1998 mám na súde súdny prípad, ktorý nebol doteraz riešený. Od roku 2002 mám tam tri takéto prípady. Čiže súdne konania sú také operatívne, že kým príde súd na rad, tak firma, s ktorou sa súdite, prevedie majetky na inú a zanikne. Pre nemajetnosť. A vám ostávajú len súdne trovy. A toto je katastrofa pre tento štát a podnikateľov v ňom. Nie to, čo tu vy ste teraz líčili.

  • Ďakujem pekne. Bude reagovať pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za reakcie pani poslankyne Tóthovej. Ja by som rád prečítal tých 500 strán, kebyže sú, ale ozaj tak by ten deň, čo sme mali na preštudovanie programového vyhlásenia, vtedy by bol krátky. Malé súdy alebo súdy, ktoré boli zrušené. Dobre, tak teraz sa vrátime k tomu, že dobudujete aj tam súdy, kde neboli? Poltár a tak ďalej? Nechápem, ale rád to potom posúdim a pripomienkujem. Pán Mamojka, analýzy, áno, to hovorím ja, určite, keď niečo chcem vykonať, tak potrebujem vedieť, že na čom som, ale 4 roky nemôže byť celá vláda, celý program o tom, že budem analyzovať. Áno, sú tam náznaky, že niečo chcete spraviť, ale preto to nazývam frázou, lebo nič konkrétne tam nie je uvedené, čo by som vedel usúdiť, že hej, pôjdete týmto smerom, zrýchliť súdne konanie, dobre, v čom, ako, nie je tam nič uvedené, a to už odpovedám pani poslankyni Kohútovej, že, áno, v 98. ste podali na súd. Kto vládol do roku 98, ako to všetko tie reštančné veci, ako sa nahromadili? Kde sa to začalo kaziť? No nie po 98., ale po roku 2002, a presne, porovnajte Programové vyhlásenie vlády z roku 2002, koľko je tam konkrétnych vecí, skoro všetko sa tam plnilo a to všetko bolo zamerané na to, aby sa zrýchlilo súdne konanie. Ja viem, že, žiaľ, nikto nemá čarovnú paličku, aby to z jedného roka na druhý spravil, ale aspoň sa o to pokúsiť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďalšou prihlásenou v poradí je pani poslankyňa Bíro. Chcem využiť príležitosť a oznámiť členom poslaneckého grémia, že sa stretneme o 18.00 na obvyklom mieste. Pán predseda vlády.

  • Iba kvôli korektnosti, pretože sa opakovane objavovali informácie typu, že pokiaľ išlo o zvýšenie súdnych poplatkov, došlo k zvýšeniu iba 5-percentnej sadzby na 6-percentnú sadzbu, kto si pozrie naozaj to, čo bolo prijaté, tak musí potvrdiť, že ani zďaleka nešlo iba o túto úpravu. Pokiaľ napríklad nie je možné oceniť predmet sporu peniazmi, súdny poplatok 3 000 namiesto 1 000 korún, čo je 300-percentné zvýšenie. Zdvojnásobil sa súdny poplatok pri podaní návrhu na rozvod, súdny poplatok z návrhu na vysporiadenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dvaapolkrát vyšší poplatok pri návrhu na ochranu osobností. Pri určovaní rodičovstva sa súdny poplatok zvýšil 4-krát z 500 na 2 000 korún, dokonca boli zavedené nové súdne poplatky, napríklad poplatok za podanie žaloby za náhradu škody spôsobené nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, 2000 korún a tak ďalej a tak ďalej. Takže prosím, nehovorme, že išlo len o zvýšenie z 5 na 6 %, bol to celý rad súdnych poplatkov, a to zvýšenie bolo mimoriadne radikálne a spôsobuje ľuďom, ktorí nemajú dostatočné finančné zdroje, obrovské ťažkosti. Ďakujem.

  • Faktická poznámka pani poslankyňa Žitňanská. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči.

  • Áno, došlo k zvýšeniu aj paušálnych poplatkov, ale tam potom pre úplnú úplnosť treba povedať aj to, že to boli poplatky, ktoré neboli 10 rokov zvyšované. Ďakujem pekne.

  • Dobre, pán premiér, v poriadku, máte možnosť teraz všetko vrátiť do pôvodného stavu, je to na vás.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený predseda parlamentu, vážený pán premiér, vážené pani poslankyne, páni poslanci, členovia vlády, ctení hostia. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky je jedným z najvážnejších aj najzávažnejších dokumentov, odznelo tu už aj z úst iných rečníkov. Rokujeme už pomaly dva dni, vymenúvajú sa riziká a nedostatky, vyslovujeme obavy. Ja však chcem veriť v to, že aj podľa slov pána premiéra jedným z najväčších nedostatkov z predchádzajúceho obdobia bolo to, že nebola ochota počúvať opozíciu, tak v rámci novej parlamentnej kultúry budeme mať dosť síl počuť a vypočuť sa. Veď tento dokument, ktorý máme pred sebou, v najbližšom období ovplyvní život každého občana. Podľa slov pána premiéra je to dokument, ktorý má vyvrátiť každú pochybnosť Európy i sveta o smerovaní našej krajiny a bude zasielaný ako odpoveď na listy či iné prejavy znepokojenia členských štátov Únie. Pán premiér nás ubezpečil aj o tom, že Programové vyhlásenie vlády bude garantovať status quo všetkým národnostným menšinám na Slovensku a etnickým skupinám. Bude rešpektovať všetky medzinárodné záväzky, Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín či Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov alebo iné charty a deklarácie, lebo Slovensko je a chce zostať multietnickou a multikultúrnou krajinou, lebo Slovensko je krajina, ktorá pripisuje mimoriadny význam harmonickému spolunažívaniu slovenského národa, národností a etnických skupín. Ba čo viac, vyhlásil nekompromisný boj proti prejavom národnej neznášanlivosti, intorelancii a diskriminácii. Ja tieto slová pána premiéra som vnímala s veľkým potešením a veľmi som ich vítala. Ale učili ma, že slová sa strácajú do nenávratna a písmo zostáva. Vážené dámy, vážení páni, tieto slová sa môžu naplniť len vtedy, ak aj národnostné menšiny a etnické skupiny v spoločenskej praxi budú mať garantovanú podporu na zachovanie a rozvoj svojej duchovnej, kultúrnej a jazykovej identity. Dovoľte mi preto vyjadriť sa a povedať niekoľko postrehov k časti 6 - kultúra - tohto dokumentu.

    V úvode by som chcela oceniť ambíciu a prácu tých, ktorí tento dokument vytvárali a spracovali túto časť, a najmä pána ministra kultúry, že v tejto oblasti bude zachovávať tri základné princípy, a to kontinuitu, komunikáciu a koordináciu. Kontinuita pri definovaní priorít a zámer dokončiť úlohy v oblasti legislatívy, ktoré v minulom období pre nedostatok politickej vôle i zo strany vtedajšej opozície zostali neprerokované, sú tu skutočne deklarované a v oblasti mediálnej politiky aj jasne pomenované. V čom však nie kontinuita a čo sa vytratilo oproti predchádzajúcemu obdobiu, absentuje tu záujem o prezentáciu kultúry a umenia v zahraničí a chýba jednoznačná a jasná deklarácia podpory rozvoja kultúry národnostných menšín. Podpora kultúry národnostných menšín je spomenutá v časti 6 celkom dvakrát. Aj my sme analyzovali a sčítavali, asi všetci. V časti 6.1 v ekonomických nástrojoch sa píše, že súčasťou zákona o financovaní bude aj úprava financovania rozvoja a šírenia kultúry národnostných menšín a etnických skupín a v časti 6.4, ktorý nesie názov miestna menšinová kultúra, sa spomína znovu len ekonomický nástroj, ktorým je grantový systém. Skutočne, tak trošku zabolelo, že národnostná kultúra sa degradovala na miestnu a menšinovú kultúru. Potešilo ma však to, že v časti 7 na základe schválenej dikcie Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov vláda vyjadrila záujem vytvoriť podmienky na zriadenie úradu pre menšiny v Slovenskej republike. Domnievam sa, že ak tento úrad má čo robiť, alebo mal by čo robiť, kompetencie v oblasti ochrany a rozvoja kultúry alebo podpory kultúry národnostných menšín by mohli patriť pod jeho gesciu. V tomto materiáli však chýba čo i len náznak podpory slobodného rozvoja, samosprávnosti, chýba iba náznak vôle garantovať rovnosť všetkých kultúr dôrazom na uchovanie kultúrnej diverzity a kultúrneho pluralizmu ako spoločného bohatstva tejto krajiny. Na druhej strane sa zdôrazňuje potreba podpory slovenskej kultúry na jazykovo zmiešaných územiach. Ktoré územia sú tým myslené. Veď ak si pozriem mapu štatistického úradu Slovenskej republiky, 12 národnostných menšín je roztrúsených po celom Slovensku a domnievam sa, že správnou a dostatočnou podporou kultúry na Slovensku, ak chcete, slovenskej kultúry je takáto veta v Programovom vyhlásení vlády neopodstatnená, ba skôr trošku škodlivá, veď zbytočne evokuje napätie, neistotu a nedôveru. Sebavedomé a zdravé kultúry sa vzájomne môžu len obohatiť a v rámci Európskej únie rovnosť všetkých kultúr a vzájomné rešpektovanie sa je základným predpokladom zdravého vývoja každého jedinca i každej spoločnosti. Z tohto dôvodu mám dojem a musím konštatovať, že v tejto časti programu alebo z tejto časti programu sa vytratil európsky rozmer alebo európsky duch a skôr sa prejavuje akési uzatváranie sa do seba a stavanie možno aj strašiakov. Nadobudla som aj taký dojem, že časť programu, o ktorom hovorím, bol šitý trocha horúcou ihlou a dokazuje to, dokazuje aj to, že v tejto časti Programového vyhlásenia vlády takisto prevládajú všeobecné formulácie, avšak tak, ako tu už odznelo, je na to možnosť a ja tomu pevne verím, že tieto formulácie budú rozpracované do konkrétnych úloh. Chýba mi však to, že zámer, možnosti viaczdrojového financovania kultúry, ktorý sa objavuje v celom programe, je veľmi nejasný a veľmi vágne definovaný. Chvályhodné je odhodlanie poskytnúť pomoc erbovým a národným kultúrnym inštitúciám, avšak domnievam sa, že riešením problémov by bolo to, ak by sme sa zamysleli nad ich právnym postavením a systémom fungovania, aby sa nestali čiernymi dierami pri navršovaní finančných prostriedkov. Avšak kultúra a umenie nie sú len inštitúcie a keď sa už tak veľkodušne sľubovalo v tomto dokumente, mohla sa sľúbiť aj náprava finančného a sociálneho zabezpečenia pracovníkov v kultúre, lebo by si to zaslúžili takisto ako učitelia, zdravotníci, policajti, hasiči alebo ostatní. Možno by bol o jeden imaginárny sľub viac. Hovorila som o tom, že najkonkrétnejšia je časť mediálnej politiky, avšak tu načrtnutú predstavu zasahovania do obsahového a finančného zabezpečenia verejnoprávnych médií v podobe zmluvy medzi Národnou radou Slovenskej republiky a medzi Slovenským rozhlasom a Slovenskou televíziou považujem za neštandardné riešenie a čo viac, za riešenie, ktoré je v rozpore s platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Slovenská televízia a Slovenský rozhlas sú zriadené zákonom. Kreovala ich samotná Národná rada. Využitím svojej zákonodarnej právomoci Národná rada môže novelizovaním zákona cez štandardný legislatívny proces zmeniť finančné zabezpečenie uvedených verejnoprávnych inštitúcií a to napríklad novelou § 21 zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii alebo novým zákonom.

    Vážené dámy, vážení páni, podľa ambicióznych vyjadrení pána ministra kultúry v médiách mohli by sme sa nádejať v tom, že jeho pozícia bude v tejto vláde dostatočne silná na to, aby presunula kultúru z okraja do centra spoločenského záujmu a s požehnaním vlády tak vskutku by mohol zabezpečiť aj dostatok finančných zdrojov pre kultúru. Avšak tieto ambiciózne vyjadrenie pána ministra sa v programe vlády zmenili na opatrný a ťažko uchopiteľný sľub. Vtedy ak a to len postupne. Postupné zvyšovanie príspevku na financovanie kultúry bez čísel a časových mantinelov. A čoskoro v roku X sa priblížime, citujem: „K takým podielom, aký je obvyklý v štátoch Európskej únie“. Nie je garancia, že to bude v tomto volebnom období. Ja by som ešte chcela dodať, že škoda, že autori tejto časti alebo autor tejto časti nesiahol a nepreštudoval si materiál, ktorý bol pripravený na ministerstve kultúry a niesol názov Legislatívna inštitucionálna ekonomická analýza stavu kultúry na Slovensku po decentralizácii. Lebo mohol by sa vyvarovať všetkým všeobecným a neistým formuláciám. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť prihlásiť sa.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani bývalá štátna tajomníčka, v súčasnosti poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky, za naozaj skutočne korektný monológ z vašej strany, až na jednu chybu alebo chybičku, ak dovolíte. Všetko to, čo ste vyčítali, respektíve to, čo ste hovorili, že sa nespravilo, za to ste zodpovedná aj vy. Lebo vy ste boli štátnou tajomníčkou na ministerstve kultúry. Čiže v tejto chvíli sa treba trošku aj pozrieť, čo ste mohli spraviť a, žiaľ, ste nespravili. Myslím v tejto chvíli ako ministerstvo kultúry, nie ako vy konkrétne. Ďakujem za pozornosť.

  • Budete reagovať, pani poslankyňa?

  • Ja to tlačím, ale to nereaguje, prepáčte.

  • Smiech v sále.

  • To sú tí začiatočníci, zelenáči, prepáčte. Ďakujem za to, pán poslanec, viete, aká je pozícia štátnych tajomníkov? Áno. Ďakujem, tak ja to nebudem ďalej vysvetľovať, napriek tomu ja ako štátna tajomníčka som mala na starosti menšiny a grantový systém. Ja len myslím, že v tej oblasti sa tá úloha zvládla a veríte mi, že to obdobie, ktoré som si teda zažila na tom ministerstve pri štyroch pánoch ministroch, dalo mi zabrať, a myslím, že to bol ten najväčší nedostatok a najväčšia pohroma pre kultúru, že - ja som to priznala -, nestihlo sa venovať tým vážnym veciam, ktorým tento rezort sa venovať mal. Ale to čo ste na mňa adresovali, ak viete, aká je pozícia, tak ďalšie slová netreba. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďalší vystúpi pán poslanec Janiš.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, pán predseda vlády, pani ministerka, páni ministri, kolegyne, kolegovia. Asi 10 dní dozadu mi jeden novinár, sa ma opýtal na stanovisko k uverejňovaným útržkom pripravovaného vládneho programu. Ja som mu vtedy povedal, že niet sa k čomu vyjadrovať, že sú to len všeobecné veci, že si počkám na Programové vyhlásenie vlády. Jeho ďalšia otázka bola: A myslíte si, že z oficiálneho Programového vyhlásenia vlády sa dozviete niečo viac? Na tento rozhovor som si spomenul pri čítaní vládneho programu, ktorý sme dostali, a musím skonštatovať, že ten novinár mal v tomto prípade úplne pravdu. Všeobecnosť, nekonkrétnosť, protirečivosť, bezradnosť ako naplniť všetky sľuby je os, okolo ktorej sa točí celý vládny program.

    Pán predseda vlády, poprosil by som vás, aby ste nekomentovali moje vystúpenie, máte na to priestor po mojom ukončení.

    Rozprava k Programovému vyhláseniu vlády dáva mimo iných aj dve takéto možnosti alebo dva takéto možnosti pohľadu. Porovnať predvolebné sľuby, silácke vyhlásenia a tým si utvrdiť alebo vyvrátiť obraz o tej-ktorej politickej strane. Myslím si, že nemá zmysel porovnávať, lebo najlepšie je, ak každý sám príde na to, čo bolo sľubované a čo v skutočnosti bude. Napríklad bezplatné zdravotníctvo. Druhý uhol pohľadu na programové vyhlásenie je pohľad, kam je možné Slovensko nasmerovať, či Slovensko zostane na ceste vzostupu, či bude medzinárodne akceptované, alebo sa začne vracať späť k prekonaným ťažkostiam a problémom. Tento pohľad na vládny program je oveľa vážnejší a dôležitejší. Vo vládnom programe sa mnohokrát spomína solidarita. Solidaritu si Smer privlastnil, akoby iným solidarita, solidárne cítenie chýbalo. Dámy a páni zo Smeru, nie je to tak. Váš pohľad na solidaritu je prerozdeliť peniaze, ktoré reálne nie sú, a za solidárne považujte si ich požičať od ďalších, budúcich generácií. Základným predpokladom našej skutočnej, nie falošnej solidarity je prerozdeliť to, čo máme, aby sme zmiernili nedostatky tých, čo to objektívne potrebujú. Za solidárne považujeme vytvárať také podmienky spoločnosti, aby prosperovala, aby bolo z čoho byť solidárnym, aby tých odkázaných na pomoc štátu bolo čo najmenej a aby tí na pomoc odkázaní, ju aj mali z čoho dostať. Pozriem sa bližšie na časť hospodárska politika vládneho programu, oblasť, ktorá má mimo iného zabezpečiť aj podmienky na to, aby sme mohli byť solidárni. Základným predpokladom rastu, udržateľného rastu, ekonomiky a hospodárstva je dobré podnikateľské prostredie a medzinárodná akceptácia krajiny. Veľakrát to počujeme, hovoríme o tom a mnohé veci dnes už berieme ako samozrejmosť. Ja považujem za samozrejmosť, že dobrý daňový systém je taký, ktorý dodržiava princíp solidarity a zároveň nedemotivuje hospodársku činnosť, netlmí aktivitu ľudí, netrestá za aktivitu. Hlásanie, že rovná daň je rovnaká daň, je klamstvo. A musím uznať, že sa vám to v Smere toto klamstvo podarilo dobre propagovať aj napriek tomu, že 19 % zo 100 000 je 19 000 a 19 % z milióna je 190 000. Alebo ináč. Ten, čo zarába 12 000 mesačne, po odpočítaní nezdaniteľného minima a odvodov zaplatí 19 % len zo sumy zhruba 2 800 korún, teda jeho skutočná daň je asi 4 % a to si ešte odpočíta alebo uplatní daňový bonus. Ja považujem za samozrejmosť vytvárať také podnikateľské prostredie, ktoré podporuje nové investície, zvyšuje produktivitu, inovácie a tvorbu nových pracovných miest. Je samozrejmé, že štát chráni hospodársku súťaž, vytvára pre ňu pravidlá a nedeformuje ju prispievaním, dotovaním niečoho a niekoho, lebo viem, že efektívna súťaž je základným motorom ekonomiky, prosperity a to je základným predpokladom na to, aby bolo na tú skutočnú solidaritu, nie falošnú solidaritu. A aby bolo na pomoc tým, ktorí sú objektívne odkázaní na pomoc štátu.

    Dnes už všetci vieme, že pružný, flexibilný trh práce, ktorý umožnila novela Zákonníka práce, má veľký podiel na raste zamestnanosti, na vytváraní nových pracovných miest, že spružní mobilitu pracovnej sily. Vieme aj to, že túto flexibilitu trhu nám závidia aj v Nemecku aj vo Francúzsku, lebo vedie k rastu konkurencieschopnosti hospodárstva. Len niet tam politickej sily to presadiť. Preto volajú v rámci Únie po harmonizácii daní. Chcú robiť opatrenia u tých druhých a nám zobrať nástroj na ich dobiehanie. Viem aj to, že sa to nepáči odborovej centrále, lebo ich to vyháňa z teplého bratislavského prostredia, tam, kde je ich pravé miesto. Ich miesto je medzi ľuďmi vo fabrikách, tam si zastávať zamestnancov, tam im pomáhať, tam vyjednávať so zamestnávateľom a nie sedieť v centrále, uzatvárať zmluvy s politikmi a robiť tlačovky. Dnes považujeme za samozrejmé, že Slovensko je vnímané a chápané ako dôveryhodný, seriózny partner, zdravo sebavedomý partner, partner, ktorý má čo ponúknuť, partner, ktorý je akceptovaný. Vieme, že tento imidž Slovenska veľmi pomáha podnikateľskému prostrediu. V takomto prostredí dnes pôsobí hospodárstvo a darí sa mu. Viem, že je čo ešte zlepšovať, vylepšovať, zjednodušovať, ale na čo rozhodne nebudeme vytvárať priestor, proti čomu budeme bojovať, to je nahlodávanie, deštruovanie tohto prostredia. My nechceme ísť späť a o pokuse návratu k prekonanej minulosti je toto Programové vyhlásenie vlády. Je o bezradnosti ako naplniť to, čo všetko bolo nasľubované, je o silných, ale falošných slovách solidarity. A hlavne o návrate k všemožnému štátu, ktorý vyrieši každý problém občana. Vláda zabezpečí, vláda zariadi, je to nebezpečný návrat späť. Ako rieši predložený vládny program dnešný stav podnikateľského prostredia. Ako prvé likviduje rovnú daň. Vydávate sa na cestu späť. Vydali ste sa na cestu, ktorá sa skončila v roku 2003. Vtedy bolo 21 rôznych sadzieb daní a 443 druhov príjmov, odpočítateľných položiek, výnimiek a neviem čoho. Vydali ste sa na cestu ku komplikovanému, administratívne náročnému daňovému systému. A čo je podstatné, vraciate sa späť k menej účinnému, efektívnemu daňovému systému. K systému, ktorý bude rajón pre daňových poradcov a špekulantov. Váš záväzok vo vládnom programe, zníženie daňových únikov, vyznieva opäť falošne. Vydali ste sa na cestu trestania úspešných a ako dôsledok možno očakávať zníženie aktivity, menej hodnôt, menej zdaniteľných peňazí. Ale z čoho chcete potom robiť štedrú sociálnu politiku? Z čoho chcete dávať viac? Viac zdravotníctvu, školstvu, dôchodcom, poškodeným nebankových subjektov a tak ďalej. Veď ste v protismere. Vy sa vydávate na cestu najmenej adresnej a najnákladnejšej sociálnej politiky, falošnej sociálnej politiky, robenej cez dane. Tá faloš spočíva v tom, že pri tejto politike viac pomáhate bohatým ako chudobným. Ako druhé likvidujete flexibilitu trhu práce. Vláda zabezpečí zvýšenú ochranu zamestnancov. No najradšej by ste za nich podpisovali aj pracovné zmluvy. Stanovíte maximálne týždenný pracovný čas, no zbohom sezónnym prácam. A tak ďalej a tak ďalej. A po tomto hrubom zásahu, po tejto deformácii podnikateľského prostredia sa vo vládnom programe buď objavujú veci všeobecné, nič nehovoriace alebo veci, ktoré bežia, ktoré ste odpísali z existujúcich, živých projektov. Ako príklad, vláda zabezpečí prípravu operačného programu zameraného na podporu konkurencieschopnosti priemyslu a služieb prostredníctvom inovácií tak, aby sa stimulovali investície do výskumu, vývoja a inovačných procesov. Ale ten, kto čítal Minervu minulej vlády, dnes nečíta nič nové a ak niekto nečítal Minervu, ale národný strategický rámec tiež minulej vlády, tak to tam tiež našiel. Ďalej, vláda sa v oblasti investícii zameria na zlepšenie podmienok pre ich podporu pri zachovaní kontinuity prijatých pravidiel na poskytovanie individuálnej štátnej pomoci, rozumej tej pomoci a tých pravidiel, ktoré prijala minulá vláda. Alebo: Vláda podporí rozvoj priemyselných parkov a priemyselných zón ako nástroj regionálneho rozvoja a zmenšovania disparít medzi jednotlivými regiónmi. Opäť nič nové pod slnkom, len to, čo sa už roky na Slovensku realizuje! Vláda podporí proexportnú, aktivitami export slovenských firiem ako aj prílev zahraničných investícií do Slovenskej republiky. Ak chcete, ak chce vláda dnes pomôcť exportu a hlavne prílevu investícií, tak si v prvom rade musí uvedomiť, aký imidž krajiny vytvára v zahraničí a aký dopad na krajinu majú vyhlásenia vládnych politikov, akú dôveryhodnosť majú vyhlásenia predsedu vlády Slovenskej republiky napríklad na finančné trhy. Žiaľ, pre Slovensko, dôveryhodnosť Slovenska padá a nie je to vidno len na sile koruny alebo na desiatkach miliárd korún, našich korún, ktoré Národná banka v priebehu dvoch týždňov minula na posilnenie našej koruny. Dôvera, imidž sa ťažko buduje. Ale veľmi ľahko stráca. Strata imidžu a dôvery Slovenska je a bude veľmi drahá.

    Ďalej sa vo vládnom programe hovorí: Vláda podporí prípravu a zavedenie nových produktov finančného trhu s podporou štátu, ktoré budú cielene orientované na zabezpečenie potrieb pre sociálne najslabšie vrstvy obyvateľstva najmä v oblasti bývania. V praxi to dnes vyzerá tak, že po nástupe tejto vlády úroky na hypotekárnych úveroch každým dňom rastú, teda nadobúdanie bývania je každým dňom drahšie. A vláda to rieši tak, že bude bonifikovať úroky. Míňať daňové peniaze na bonifikáciu úrokov. Samozrejme, že na bonifikáciu sa skladajú aj tí, ktorí žiadny hypotekárny úver nemajú.

    A na záver si dovolím jednu úvahu. Klasické politologické príručky delia strany na pravicové, ľavicové, konzervatívne, liberálne a tak ďalej a tak ďalej. Ja si dovolím tieto príručky, toto delenie rozšíriť ešte na dve strany. Strany zodpovedné a strany nezodpovedné. Zodpovedné sú strany, ktoré presadzujú riešenia reálnych problémov a nezodpovedné sú strany, ktoré hovoria to, čo chcú ľudia počuť. Strany zodpovedné ponúkajú riešenia problémov. Riešenia nemusia byť vždy síce správne, sú však vždy zamerané na elimináciu problémov. Strany nezodpovedné robia to, čo je populárne bez ohľadu na to, či to prinesie riešenie problému alebo jeho zhoršenie. Keďže problémy, ktoré by sa vyriešili populárnym spôsobom, sú už väčšinou dávno vyriešené, prichádzajú tieto strany štandardne so škodlivými riešeniami. A o takomto škodlivom riešení je aj toto Programové vyhlásenie vlády. Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami pán poslanec Senko, Cabaj, pani poslankyňa Mušková. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

  • Ďakujem za slovo. Čím ďalej, tým viac nadobúdam taký pocit, že diskusné príspevky zo strany SDKÚ-DS ako keby boli z jednej dielne, od jedného autora v súvislosti so stále sa opakujúcimi slovnými spojeniami a výrazmi, ako je bezradnosť, opäť nič nové, nedôveryhodnosť, strata dôvery, zodpovednosť a nezodpovednosť. Ako keby táto vláda a jej Programové vyhlásenie nechcela byť zodpovedná. Keby bola bezradná aj táto koalícia, tak by sa nebola vôbec uchádzala o dôveru medzi voličmi. Opak je pravdou! To, s čím pred voličov tieto politické strany vystupovali, tak sa snažili dostať aj do volebného programu. Do Programového vyhlásenia vlády. V tom je pravda a práve preto sa tu vôbec nemôže hovoriť o nejakej bezradnosti. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďalšia faktická poznámka pán Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, my sme tu už zažili všelijaké šarvátky a veľmi rád som s vami diskutoval na mnohé témy, len verím, že počas vášho vystúpenia nesledovali toto vystúpenie študenti politológie, a už vôbec nie profesori, ktorí prednášajú politológiu, verím, že to nesledovali, a preto v tom delení politických strán tak ako ste to vy použili, nie politologicky, aj keď ste to tak nazvali, ešte by malo byť jedno delenie. Strana tá naša, ktorá má patent na rozum, ak to nie je takto, tie ostatné už potom medzi politické strany nepatria.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Mušková.

  • Pán poslanec, viackrát ste tu spomenuli akceptáciu Slovenska v zahraničí. Akceptovanie tohto Slovenska v zahraničí leží na pleciach nielen vládnej koalície, ale vo veľkej miere, by som povedala, ešte väčšej miere leží na pleciach opozície. A preto, pán poslanec, ak vám skutočne záleží na Slovensku a chcem veriť, že po 8 rokoch vášho vládnutia ste nadobudli ten skutočne, správny vzťah, zodpovedný vzťah k tomuto štátu a tento fakt si uvedomujete, tak výhrady k nášmu vládnutiu, ak máte a zrejme už budete mať, lebo ešte sme ani nezačali, tak už máte výhrady, budeme konzultovať a hovoriť na tejto pôde, ale vonku budeme toto Slovensko chrániť a tak zastupovať, aby nedošlo k poškodeniu jeho imidžu. Ďakujem.

  • Ďakujem. So stanoviskom k faktickým poznámkam pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pánovi kolegovi Senkovi len toľko, no, žiaľ, pre vás, tie slová o bezradnosti, sú fakty. Žiaľ, je to tak. Pán kolega Cabaj, táto Národná rada je o našom alebo aj o mojom myslení alebo o mojich postojoch. Ak ty nedokážeš nič svoje povedať, je to tvoj problém. A, dúfam, že sa do politologických príručiek dostane aj reakcia pani kolegyne Muškovej z tvojho poslaneckého klubu. A to, že opozícia zodpovedá za dobrý obraz Slovenska v zahraničí.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Radičová. Pripraví sa pani poslankyňa Sárközy, Klára.

  • Vážený pán podpredseda parlamentu, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Myslím si, že je pre členov vlády potešujúcou správou, že najvážnejší dokument, ktorý táto vláda predkladá, vyvolal taký širokospektrálny a vážny záujem všetkých poslancov zúčastnených v Národnej rade Slovenskej republiky. Vážnosť tohto dokumentu totiž môže determinovať osudy občanov tejto krajiny nielen na najbližšie štyri roky, ale aj na dlhšie obdobie a v diskusii príspevky, ktoré odzneli, sú, podľa môjho názoru, mnohé výzvou na zamyslenie sa, dopracovanie, modifikácie v rámci Programového vyhlásenia vlády.

    Na úvod dve krátke poznámky a potom k samotnému textu. Sociálna spravodlivosť sa môže realizovať rôznymi spôsobmi. Môže znamenať kombináciu rôznych princípov solidarity. Ja ich len vymenujem, lebo ich všetci určite dobre poznáme. Od princípu rovnosti cez princíp potrebnosti, princíp zásluhovosti, princíp rovnosti príležitostí, princíp vstupov a výstupov až po princíp rovnakých vkladov do systému a ziskov zo systému. Každý sociálny model ochrany, každá sociálna politika rôznym spôsobom a pre rôzne cieľové skupiny tieto princípy rôzne kombinuje. Dominantné pre tých, ktorí potrebujú pomocnú ruku, je aplikovať princíp potrebnosti. Dominantné pre uplatnenie sa na trhu práce je nevyhnutné aplikovať princíp rovnosti príležitostí a tak ďalej. Povýšiť jeden princíp nad ostatné znamená principiálne urobiť chybu a vytvárať skrivodlivosti. Je veľmi zložité pre spravodlivosť, špeciálne sociálnu spravodlivosť, hľadať rovnováhu a kombinovať tieto princípy. Chcem tým povedať a zdôrazniť, že sociálna politika tak, ako tu bola budovaná do dnešného dňa, mala podobu, istú podobu sociálnej spravodlivosti s dominanciou niektorých princípov spravodlivosti. Dnes ju strieda vláda, ktorá ide aplikovať predovšetkým princíp prerozdeľovací, čo je namieste a k takémuto striedaniu vždy a normálne prichádza. Tie otázky, ktoré sú však na stole, znejú komu, ktorým cieľovým skupinám ideme prerozdeľovať, z akých dôvodov a aké na to máme reálne zdroje a či tieto reálne zdroje vieme použiť aj iným spôsobom alebo sú šance použiť ich aj iným spôsobom. Podčiarkujem. Slovensko budovalo moderný sociálny štát. A argumentujem, nebyť tohto faktu, nie je dnes členskou krajinou Európskej únie. Podčiarkujem, sú naďalej témy, i na pôde Rady ministrov sociálnych vecí a rodiny, práce, sociálnych vecí a rodiny, kde neexistuje zhoda všetkých členských štátov a je na jednotlivých štátoch, ako si usporiadajú, rozhodnú a spravodlivo vyriešia existujúce sociálne problémy. Logicky, rozlišujeme sa rôznou históriou, rôznou ekonomickou situáciou, rôznym multikulturálnym zložením, rôznou historickou skúsenosťou, ale najmä, najmä rôznymi politickými rozhodnutiami, pretože program vlády je predovšetkým politickým rozhodnutím.

    Dovoľte mi upozorniť, z môjho pohľadu na riziká, na riziká, ktoré sú potenciálne obsiahnuté v Programovom vyhlásení vlády týkajúceho sa zabezpečenia sociálnej spravodlivosti v Slovenskej republike.

    Zamestnanosť. Ak sa zhodneme, že Slovensko dodnes má problém, pretrvávajúci problém v miere nezamestnanosti a zároveň v miere zamestnanosti, potom spoločné zadanie určite znie zabezpečiť príjem z práce a zabezpečiť vyšší alebo čo možno najvyšší príjem z práce. Ak platí tento odrazový mostík, potom v politike zamestnanosti sú určujúce a dominantné úlohy, zabezpečiť prechod veľkej skupiny dlhodobo nezamestnaných z ich pozície na trh práce.

    V Programovom vyhlásení vlády sa pokračuje v rozbehnutom trende aktivácie, aktivačných prác, podpory uchádzačov o zamestnanie znevýhodnených sociálnych skupín, chýbajú mi v programovom vyhlásení nástroje na prechod od aktivačných prác pre dlhodobo nezamestnaných na trh práce. Tieto nástroje je možné vytvoriť, vyžadujú si istý zdroj financií, isté investície, ale aktivačné práce sú len dočasným riešením, ktoré konzervujú daný status quo. Navyše, v tejto časti o zamestnanosti je pre mňa jedna malá nevysvetliteľnosť. Poviem prečo. Pán docent Chovanec urobil personálny audit,

  • So smiechom.

  • Hlas z pléna.

  • To je výzva pre vás. Pani ministerka práce je zorientovaná v systéme sociálnej politiky. V časti o zamestnanosti je jeden z nástrojov ako umiestniť pracujúcich na trhu práce, vzdelávanie cez takzvanú druhú šancu. A je tam explicitne vymenované len pre základné školy. Nemôže to byť chybou pre, takto by som to nevysvetlila, skôr to nazývam reštrikciou, pretože už dnes v zákone o službách zamestnanosti je táto druhá šanca vytvorená aj pre ukončenie stredoškolského vzdelávania. A je zrejmé, že len s ukončeným základným vzdelaním my tú vstupenku na trh práce týmto ľuďom nevytvárame. Nebudem hovoriť o programoch financovaných zo zdrojov Európskej únie pre takzvané neformálne školy, vidím tam pani poslankyňu z Humenného, nemáme to ešte pilot otvorený v Humennom, ale v Michalovciach a v každom regióne ako pokusne, ktoré fungujú práve pre individuálny prístup ku vzdelávaniu, aby sme ľudí motivovali a dostali do vzdelávacej štruktúry a následne na trh práce. Investície, ktoré vložíte z finančných zdrojov na vzdelávanie, takzvanú druhú šancu, ale predovšetkým až po ukončení stredoškolského vzdelávania, investície, ktoré vložíte do budovania neformálnych škôl pre tých, ktorí potrebujú individuálny prístup, sú rozumne vložené investície. Chýba mi táto časť v Programovom vyhlásení vlády. Zároveň by som chcela zdôrazniť, že všetky nástroje, ktoré sú spomenuté v časti k politike zamestnanosti, sú vo väčšine financované práve z Európskeho sociálneho fondu a cez národné programy. Preto pokračovanie v prioritách tak, ako boli predbežne pripravené, by malo kalkulovať s touto možnosťou a s pokračovaním v rámci národných programov v aplikácií programov zamestnanosti. Ešte jednu poznámku k tejto časti. Podporné mechanizmy, ktoré, často počúvame, to znamená zníženie odvodového zaťaženia a tým rozšírenie šancí pre vytváranie nových pracovných miest, sú už dnes v zákonoch riešené práve príspevkom pre zamestnávateľa, známym § 54, ale analýzy jasne a zrejme ukazujú, že zamestnávatelia túto šancu nevyužívali. Za celé tie roky sa takto vytvorilo len 3 000 nových pracovných miest. Preto sme si v teréne zisťovali, kde je zrada, a zrada nie je v poskytnutí vyrovnávacieho príspevku, to nefunguje. Zrada nie je v podpornom mechanizme, ktorý máme zakotvený dokonca v zákone, zrada tkvie v administrácii, zložitosti prístupu k takýmto podporným mechanizmom, prvá, a druhá v absencií kvalifikovanej pracovnej sily, ktorú ten zamestnávateľ môže prijať do zamestnania. Dovoľte mi krátky príbeh pod čiarou. Bola som v Rimavskej Sobote, kde potenciálne bol záujem o 1 200 zamestnancov a my sme s odretými ušami našli 400 z evidencie, ktorí ako-tak zodpovedali požiadavkám na kvalifikáciu a osobne som motivovala s pomocou ďalších ľudí ďalších 300, aby niečo boli ochotní urobiť so svojím vzdelaním a kvalifikáciou, aby splnili základné podmienky. Dnes problém tkvie a zrada tkvie v kvalifikovanosti a pripravenosti pracovných síl predovšetkým v zaostalých, marginalizovaných regiónoch.

    Druhá časť sa vzťahuje na problém, ktorý úzko súvisí so zamestnanosťou, a to je Zákonník práce. Bolo tu k nemu povedané mnohé. Dávam do pozornosti predovšetkým odborom, že boli sami tí, ktorí súhlasili v rámci tripartity práve s istými zmenami v Zákonníku prácu, ktoré dnes sa snažia vrátiť späť, tam, kde kedysi boli, to je fakt, môžem doložiť zápisnice. Mám na mysli napríklad dohodu o vykonaní pracovnej činnosti. Tento inštitút sa predsa zrušil preto, že bol maximálne zneužívaný a keď máte v Programovom vyhlásení hlavnú tézu ochranu zamestnanca, toto je práve inštitút, ktorý ho nechráni. Tento inštitút totiž umožňuje pre tohto zamestnanca, aby zaňho neboli platené odvody, nie je chránený potom na čas, keď stratí túto prácu, je to najslabší inštitút z hľadiska pracovného práva. Ja sa mu nebránim, lebo uznávam flexibilitu trhu práce, ale opakujem, ak je cieľom ochrana zamestnanca, tak potom tento inštitút ho naozaj nechráni. Ak je problém reťazenia pracovných zmlúv, potom dohliadnime, zefektívnime, skvalitnime prácu inšpektorov práce, dozrime na ich kvalifikačnú štruktúru, kde je príliš málo expertov práve na pracovné právo, vyžadujme dodržiavanie Zákonníka práce a nenastanú tieto situácie. Kvôli tomuto nie je nutné meniť Zákonník práce. Podpisujem sa pod všetko, čo tu odznelo z hľadiska reťazenia viacerých zmlúv. Je tu vážne riziko, že zasiahnete práve nízkopríjmové rodiny. Práve tieto využívajú tento inštitút. Rovnaké platí pri obmedzení maximálneho pracovného času alebo nadčasov. Je to práve tá sociálna skupina, ktorú zaraďujeme do nižšej strednej triedy, ktorá tento inštitút najviac využíva. Chránime ich voči čomu? Voči šanci mať vyšší príjem? Prečo toto nenechávame na individuálnom rozhodnutí tej-ktorej osoby? Opäť sa odvolám na Európsku úniu a členské štáty. Nie je náhodou, že ostatné veci v súvislosti s nadčasmi nemajú jednotný regulatív, že sa dohodlo, že sa nedohodneme. Že sa dohodlo, že to bude len na konkrétnom štáte a jeho konkrétnej situácii, do akej miery bude obmedzovať možnosť nadčasov, pracovných zmlúv, naviazania viacerých pracovných zmlúv. Zároveň mi nie je celkom jasné, či sa to maximum týka vo vzťahu k jednému zamestnávateľovi alebo k viacerým zamestnávateľom. To sú vážne veci, ktoré môžu spôsobiť paradoxne zníženie životnej úrovne práve pre strednú triedu a nižšiu strednú triedu.

    K téme príjmov a zvyšovania možnosti čistých príjmov v rodine. Tu mi nedá nezacitovať. Ja som ten odsek čítala niekoľkokrát a pripúšťam, že ja mám niečo s mozgom. Vážne, to si neodpustím. Citujem: „Prioritou vlády bude cena práce, ktorá musí v európskom rozmere riešiť všetky potrebné dôsledky, ktoré objektívne vzniknú v sociálnej politike. Je nevyhnutné prestať s filozofiou postavenou na konkurenčnej výhode lacnej pracovnej sily“. A teraz to príde: „Cieľom vlády bude zmeniť dnešný stav v rozložení príjmov, keď skoro 70 % zamestnancov má príjem pod úrovňou priemernej mzdy. Vláda Slovenskej republiky prijme tiež opatrenia na zmiernenie prehlbujúcich sa a neodôvodnených rozdielov v cene práce medzi regiónmi a odvetviami“. Nechcem sa vás dotknúť, ale nemôžem inak ako sa zacitovať z 1. semestra na vysokej škole, kde učím štatistiku. Pre príjmové rozloženie vzhľadom na priemerný príjem neplatí Gausova krivka. Nikdy. jednoducho preto, že minimum je ohraničené a maximum je otvorené. Vždy je väčšia časť pod priemerným príjmom a menšia nad priemerným príjmom. To je poučka matematicko-štatistická, ktorá platí. Gausova krivka platí pre rozloženie vo vzťahu k mediánu. Všetky krajiny preto majú väčšie percento pod priemerným príjmom. Vždy. Ja sa teraz nemienim dohadovať, či je to 70 % alebo 62, lebo to je nepodstatné. Opäť sa vraciam k téze, podstatné je, akú výšku majú tieto príjmy. Preto hovorím o mediane. To, že vy chcete zmeniť tú štruktúru, percentuálnu, chcete zmeniť matematicko-štatistické zákony, priam základné zákony racionality.

  • Ja, možno len som neporozumela tomu odseku, ale...

  • Hlas v sále.

  • Dobre. Nikdy nedosiahnete iné rozloženie.

    Späť k tým príjmom. Ako zabezpečím zvýšenie čistých príjmov. Je tu návrh polmilionárskej dane. Dovoľte mi, prosím vás, upozorniť opäť na niekoľko rizík a veľmi prosím, aby ste sa nad nimi zamysleli. Hovoríme cirka o skupine 50 000 občanov. Z nich predstavím modelové situácie. Partner zarába 50 000 a koruna, manželka je doma a má 3 deti. Vy ho zdaníte. Iná modelová situácia, partner, partnerka, každý zarábajú po 25 000, dokopy majú ten istý príjem v rodine, ten istý počet detí. Vy ho nezdaníte, túto rodinu. Pýtam sa, prečo vyrábať skrivodlivosti? Ešte iný modelový príklad. Zarábam 49 900, vy 50 001, vás zdaním viac, mňa menej, ja vás príjmom preskočím, aj keď som ho normálne za prácu nedostala.

  • Hluk v sále.

  • To nie je nezmysel! Môžem dokončiť? Môžem dokončiť?

  • Poprosím vás o kľud v rokovacej sieni, nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Hovoríme o nižšom zdanení toho prímu a vyššom, ktorý bude nad 50. Hovorím o vyššom o korunu. Môžeme si to hneď tu vypočítať. Opakujem, ak sa pri zdaňovaní nebude zohľadňovať štruktúra domácnosti, vzťah k nezaopatreným deťom, príjem celkovo v domácnosti, hrozí riziko, že vytvoríme skupiny, ktoré budú skrivodlivo ohodnotené z hľadiska daní. Toto riziko tu naozaj je. Navyše ak hovoríme o solidarite, tu máme zakomponovanú samozrejme nielen cez daňový systém, ale aj cez odvodový systém. Programové vyhlásenie vlády počíta s tým...

    Solidaritu máme aj v odvodovom zaťažení, navyše programové vyhlásenie ráta aj so zvýšením tejto solidarity cez odvodové zaťaženie, máme ho pri kalkulácii so zmenou vymeriavacích základov, máme ho pri kalkulácii so zmenou odvodov aj z dividend do poistných systémov, je to v návrhu, programovom, áno, je to tam, to znamená, že solidaritu povyšujeme aj cez odvody. Nie je tu teda problém v tom, že by istá skupina ľudí, ktorá dosiahne vyššie príjmy, nebola solidárna cez odvody, cez daňové zaťaženie s ostatnou časťou populácie. Uvažovala by som o úplne iných nástrojoch ako riešiť problém zvýšenia čistého príjmu v domácnosti a práve pre nízkopríjmové rodiny, ktorých máme veľmi silnú skupinu. Je tu šanca práve prostredníctvom spoločného zdaňovania partnerov pri odpočítateľných položkách im okamžite zvýšiť čistý príjem v rodine. Ale s takýmto nástrojom programové vyhlásenie nepočíta.

    Ešte si dovolím poznámku k riešeniu rodinnej politiky. Nik nebude protestovať proti prerozdeľovaniu, ktoré je nasmerované do mladých rodín, alebo pre sociálne skupiny, ktoré sa ocitajú v nejakej ťažšej životnej situácií. Skôr je tu otázka, ako daný balík alebo zdroje môžem využiť. Kedy je to efektívnejšie a kedy je to menej efektívne. Poviem to na príklade. Veľa sme tu rozprávali ako príklad v rámci zmien v rodinnej politike o jedenásťtisícovom príspevku pri narodení dieťaťa, prvého dieťaťa. Keď viem dobre počítať, práve cestou daňových bonusov a ich zvýšením, viem dlhodobo, dlhodobo podporiť rodiny s nezaopatrenými deťmi a bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo prvé, druhé, tretie alebo štvrté v poradí a to bez ohľadu na to, v akom sociálnom prostredí sa narodilo, bez rizika, aby došlo k zneužívaniu tohto finančného príspevku. Rozdiel vo vašom pohľade a v tom, ako ja vnímam sociálnu spravodlivosť, je práve vo využívaní týchto finančných zdrojov. Moja cesta a návrh je cez zvyšovanie dlhodobých podporných mechanizmov pre sociálnu skupinu rodín s nezaopatrenými deťmi, celú, váš pohľad je prilepšenie, v tomto prípade hovoríme o 26 000 prvorodičkám jednorazovým príspevkom. Na obe, ak máme zdroje, fajn, obávam sa, že na aj, aj zdroje nemáme a tu treba potom rozhodnúť o prioritách. Uprednostňujem dlhodobé podporné mechanizmy pred jednorazovými mechanizmami.

    Asi by sa dalo veľa diskutovať a hovoriť na tému rodinnej politiky, v každom prípade podpora rodín s nezaopatrenými deťmi, kde vieme, že najkritickejšou sú práve rodiny s viacerými nezaopatrenými deťmi, že každá zmena životnej situácie vedie alebo nesie riziko prepadu týchto rodín do sociálnej záchrannej siete, potom prevencia je naozaj investovať a využiť zdroje práve na podporu, dlhodobú, tohto typu rodín.

    Asi nemôžem nespomenúť dôchodky. Neviem, čo sa zatiaľ skrýva pod pojmom reforma dôchodkového systému. Zároveň aj na pôde tohto parlamentu som niekoľkokrát zdôraznila, že prvý pilier potrebuje koncepčnú zmenu, čiže v tomto je zhoda, ale akú a akým spôsobom a či je potrebné zasahovať v rámci zmien v prvom pilieri i do druhého piliera. To je zásadná otázka. Tvrdím, že zmena typu dobrovoľnosť vstupu do druhého piliera možno krátkodobo zvýši príjem pre prvý pilier, ale v strednodobom a dlhodobom horizonte predsa zvyšuje výdavky. Len čo tam budete mať väčší počet ľudí, zvyšuje vám výdavky. Tým sa ten problém nerieši, on sa len rokmi prelieva.

    Druhá poznámka, v okamihu keď budeme uvažovať o možnosti výstupu z druhého piliera, kde nespochybňujem tých, kde to bolo na nátlak alebo podpísali zmluvu, ale to sa dá riešiť, to sme s déeseskami diskutovali x-krát, ale zabrániť hromadným výstupom znamená neohroziť tých, ktorí už majú úspory v druhom pilieri, cez možné nové poplatky, oslabenie kapitálu v tomto druhom pilieri, to sú známe argumenty.

    Tretia poznámka, opäť ľahké počty. Áno, deficit Sociálnej poisťovne dnes je 21,7 mld. Sk, dobre hovorím, pani ministerka? 21,7 je, myslím, teraz ten deficit. Áno. Druhý pilier, presun financií, je cirka 14 mld. Sk. Neplatí rovnica, že druhý pilier vyrába celý deficit Sociálnej poisťovne, to jednoducho nie je pravda, to nie je pravda, vyrába to sústavne aj prvý pilier. Po druhé, keby sme teda hneď všetky tieto peniaze, všetky, vrátili do prvého piliera, budeme mať deficit, a po tretie, po tretie, vážny argument, Sociálna poisťovňa má vážne rezervy vo výbere poistného, kde sú rezervy na doplnenie daného stavu, a Sociálna poisťovňa, plne súhlasím, v rámci rozdelenia do fondov má vážne rezervy pri reštrukturalizácii jednotlivých fondov, ktoré máme v Sociálnej poisťovni. Neviem však, či programové vyhlásenie tak, ako je v oblasti dôchodkov koncipované, je v tomto kontexte realizovateľné. Spomeniem tri momenty, prvý, je tam veta: Dôchodky, všetky dôchodky potiahnuť na hranicu životného minima, tam nie je len reč o starobných, ak všetky, uvedomujeme si, aké to znamená výdavky? Uvedomujeme si však, čo to robí aj za vzťahy medzi starobnými, invalidnými, sirotskými, vdovskými, vdoveckými? Veď tam je iná poistná matematika a iný výpočet a iný nárok. Neviem, či je to opäť vypadnutím slovíčka, alebo je to naozaj programový zámer.

    Ďalší moment, dosiahnuť alebo dotiahnuť starodôchodcov podľa narastajúcich životných nákladov, ktoré sa odhadujú, že je tam stále ten rozdiel 14 až 16 %, to sú ďalšie vážne výdavky. Ďalší moment, udržať, prípadne zvýšiť mieru náhrady, ktorá je v dôchodkovom systéme. Ja len upozorňujem, každé zvýšenie o 1 % rovná sa 2 miliardy. A keď budeme takto počítať, tak to vytvára nie malý balík a sumu financií. Prvý pilier je pripravený tak, aby v krátkom čase bol transformovateľný na známy to systém endísí, čo sú virtuálne individuálne účty, je to známy švédsky model prvého piliera, dávam opäť ako návrh na vaše zváženie a úvahy.

    Dalo by sa dlhšie hovoriť o decentralizácii a prechode kompetencií na samosprávy, skonštatujem len dve vety. Zákon nie je dogma a keď realita a poznanie skutočnosti dnes ukazuje, že samosprávy ani zďaleka nie sú pripravené na taký prenos kompetencií, ako sa pôvodne v rámci decentralizácie plánovalo, tak treba toto uznesenie vlády a tento plán jednoducho zmeniť. Platí totiž, že prenos kompetencií, ako prenesených, znamená nie dostatočnú funkčnosť samospráv a že by sme mali ak prenášať, tak len originálne kompetencie vrátane finančných zdrojov. Posledný kongres ZMOS-u jednoznačne sa uzniesol, že nie sú pripravení na ďalší prenos kompetencií, ani originálnych, ani ako výkon a zároveň z toho plynie záver, alebo sa uzniesli na spoločnom závere, že bez istého typu komunálnej reformy ani nie sú schopní nový výkon kompetencií zrealizovať v rámci svojich vlastných kapacít. Máme príliš veľa malých obcí na Slovensku. Keď je toto fakt, potom neprenášajme ďalšie kompetencie na samosprávy s rizikom, že to naozaj nebudú zvládať a nebudú schopné tieto kompetencie vykonávať.

    Niečo sa tu deje, netuším čo.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Ja uzavriem. Seba. Vidím dve možné alternatívy pre budúcnosť, prvá, programové vyhlásenie v oblasti sociálneho systému, ak by všetky tak ako sú vymenované, mali byť uskutočnené a naplnené, budú vyžadovať také obrovské finančné zdroje, že to významne ohrozí prijatie záväzku prijať euro v januári 2009. Ak sa pristúpi k čiastočným, niektorým oblastiam v rámci programového vyhlásenia, potom je tu riziko ich výberu, ku ktorým a prečo práve k týmto. Opakujem, podpora vybraných sociálnych skupín, menších, naozaj vyvolá lavínu o potrebnosti ďalších sociálnych skupín a treba zvážiť, či toto je postup, ktorý vnáša do spoločnosti naozaj sociálnu spravodlivosť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami pán poslanec Halecký, Tkáčová, Vaľová, pán poslanec Mikloš a pani poslankyňa Smolková. Končím možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Halecký.

  • Vážená pani poslankyňa, k mojej otázke, pán Brocka sa veľmi nepriznával k invalidným dôchodkom spred troch rokov. Chcem len zopakovať, že zhruba bolo vyšetrených okolo 130 000 invalidných dôchodcov, či už z čiastočných alebo plne invalidných, z toho 30 000 dôchodkov bolo odobratých. Ústavný súd uznal, že to bolo protiústavné konanie. Mňa by zaujímalo, ako mohlo k takej situácii dôjsť, pretože zobrať niekomu dôchodok je to posledné, čo sa môže stať. Snáď o plate ešte by to išlo, ale dôchodok, potom z toho tí chudobní ľudia mali žiť. Chcem, aby ste snáď mi povedali, ako k tomu došlo, ako sa taký zákon mohol prijať a ako sa mohol vôbec realizovať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Rada by som pani Ivetu Radičovú doplnila v oblasti pracovného zákonodarstva. Viacerí kolegovia v rozprave o programovom dokumente už poukázali na protirečenie medzi jednotlivými kapitolami. Na strane 5 hlavných programových cieľov vašej vlády v bode 2 píšete: Podporovať samozamestnávateľov malých a stredných podnikateľov. O podpore malého a stredného podnikania potom hovoríte vo viacerých ďalších kapitolách. V kapitole o pracovnom práve je zase napísané, že zavediete model rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov. Vy si vážne myslíte, že malí zamestnávatelia dokážu držať krok v nákladoch s veľkými firmami? Toto navrhované opatrenie je pripravovanou likvidáciou maličkých zamestnávateľov, teda tých malých podnikateľov a živnostníkov, o ktorých vo viacerých kapitolách hovoríte, že ich budete podporovať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Myslím si, že vystúpenie pani poslankyne Radičovej, bývalej ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny bolo jasným dôkazom a veľmi vyargumentovaným dôkazom nekompetentnosti programu, programového vyhlásenia a nekompetentnosti vlády. Myslím si, že o tom istom svedčí aj neschopnosť koalície, čo i len reagovať na toto vystúpenie. Postupné odhlásenie sa pôvodne prihlásených 8 poslancov. Aj preto by ma zaujímalo a myslím, že nielen mňa, som presvedčený že aj občanov Slovenskej republiky, pretože ide o vážne veci. Aj preto by ma veľmi zaujímala reakcia a bol som zvedený na reakciu pani ministerky a týmto, prípadne pána premiéra, ktorý zatiaľ vystupoval ku všetkému, a týmto aj vyzývam pani ministerku, aby vystúpila a aby sa vyjadrila k tým výhradám, ktoré odzneli. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Radičová, reakcie.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som dostala priamu otázku, takže na ňu zodpoviem. Ide o invalidných dôchodcov. Pán poslanec, ja som bola tá, ktorá sa verejne za túto chybu ospravedlnila. Ja som bola tá, ktorá pripravila prvé kroky v prílohe č. 4 na vrátenie, iné funkčné ohodnotenie niektorých diagnóz a naozaj, pani ministerka určite našla na ministerstve pripravený prvý koncept toho, ako sa bude pracovať v prípade, že tieto dôchodky budú musieť byť navrátené. Naozaj sa stala chyba, nič viac k tomu nemôžem dodať a verejne som sa za ňu ako ministerka ospravedlnila.

  • Ďakujem pekne. Ako ďalšia vystúpi pani poslankyňa Sárközy.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán podpredseda vlády, členovia vlády...

  • Včera, v utorok poobede, keď pán premiér predkladal Programové vyhlásenie vlády, tak medzi prvými vetami, ktoré povedal bolo: „Chceme vrátiť parlamentu dôstojnosť.“ Citujem ho, nie prázdnymi slovami o novej politickej kultúre ale konkrétnym správaním. Dnes v ranných hodinách sme boli svedkami tej novej politickej kultúry a nového politického správania. Už to tu odznelo, ale myslím si, že opakovanie je matka múdrosti. Na repliku niektorého kolegu, ktorý povedal, keď vystúpil pán premiér pred tým, nejako mu to vyletel z úst, že: „Ješižmária!“, tak on na to odpovedal, že toto môžete hovoriť v kostole, ale nie v parlamente. Žiaľ, nie je tu pán premiér, ale vďaka politickému prevratu, ktorý tu bol v novembri v roku 1989, a vďaka pánu bohu, v tejto snemovni každý môže povedať to, čo chce.

    Zatiaľ to aspoň takto bolo a pevne verím, že nová politická kultúra nám to dovolí aj nabudúce. Pretože keď hovoríme o tom, že treba znižovať imunitu poslancov, tak myslím si, že po takýchto výrokoch sa treba nad tým zamyslieť. Vážne.

    Citujem, ešte z toho, čo povedal pán premiér: „Vláda sa preto chce riadiť podstatou parlamentnej demokracie a byť zodpovedná za svoju činnosť parlamentu.“ Som velice rada, ale aby som bola rada, keby toto pán premiér pripomenul aj členom vlády. Medzi členmi vlády sú väčšinou noví ministri, možnože nevedia, že na Slovensku je parlamentarizmus, to znamená, že na Slovensku vláda je zodpovedná parlamentu. Treba to povedať aj ministrom vtedy, keď predkladajú Programové vyhlásenie vlády vo výbore, pretože ja tieto veci spomínam kvôli tomu, že v utorok po tom, ako pán premiér predniesol Programové vyhlásenie v tejto sále, samozrejme, ako je to zvykom, nasledovali rokovania vo výboroch.

    Ja som vo výbore pre sociálne veci a bývanie tretie volebné obdobie, takže som mala možnosť počuť a byť svedkami predkladania Programového vyhlásenia vlády. Bola som svedkami vtedy, keď Programové vyhlásenie vlády predkladal ľavicový Peter Magvaši, bola som svedkom toho, keď predkladal Programové vyhlásenie vlády pravicový Kaník a síce pani ministerka Radičová nepredkladala programové vyhlásenie, ale ako odborníčka viackrát predkladala zákony. Bola som svedkami mnohých reforiem, ktoré na pôde nášho výboru sme diskutovali. A je to len irónia osudu, možnože náhody, že teraz vystupujem po pani poslankyni Radičovej a takisto sa to stalo na pôde výboru pre sociálne veci a bývanie. Ja som bola doteraz zvyknutá na to, že mohla som povedať svoje výhrady aj voči programovému vyhláseniu, ktoré predkladá vláda, predkladali vlády, aj voči tým zákonom, ktoré boli na pôde nášho výboru. Diskusia na pôde výboru pre sociálne veci a bývanie bola vždy iskrivá. Iskrilo sa tam. Kládli sme si aj otázky, pretože nie všetkému rozumieme rovnako a nie sme všetci odborníci na slová vzatí, pretože pani ministerka povedala, že ona tieto veci ovláda, samozrejme, s tým súhlasím, a ona povedala, že veď na tomto ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny robí 35 rokov. Pred 35 rokmi tu bolo ešte iné zriadenie, teraz je tu iné. Preto som nemohla súhlasiť so všetkým, čo ona povedala, to je jedna moja pripomienka, a druhá pripomienka je tá, že som niektorým veciam nerozumela, takže som musela položiť svoje otázky. Vo výbore sú väčšinou noví kolegovia, poniektorí tam boli prvýkrát, ktorí sa ohradili voči tomu, čo si to dovoľujem voči pani ministerke, ako si ja dovoľujem položiť otázku, nedajbože mať iný názor. Ja som to aj tam povedala, že parlament je o tom, že každý si môže povedať svoj názor. Veľký politik Churchill povedal, že demokracia je nedokonalá, ale chvalabohu, žiaľ, nikto lepšie ešte nevymyslel. Pani ministerka asi v druhej svojej vete povedala, citujem: „Neviem, či treba odpovedať na otázky pani poslankyne Radičovej a Sárközyovej“, vlastne nie, opravujem sa: „Neviem, či sú zvedavé na moje odpovede“. No tak keď sme tieto otázky položili, tak asi kvôli tomu, že sme chceli na to odpovedať. A tá irónia osudu a náhody, že vystupovali sme aj vo výbore za sebou a vystupujeme aj teraz po pani ministerke, mi trošičku sťažila prácu, pretože mnohé veci, ktoré tu predo mnou povedala, som chcela povedať aj ja, možnože niekde sa budem opakovať a možnože niektoré pasáže vynechám, ale určite budem reagovať aj ja, pretože nedostala som na to odpoveď vo výbore. Takže ešte raz tú otázku položím, povedala to aj pani ministerka, ale to je taká pasáž, ktorú treba citovať. Možnože po viacerých citáciách tomu porozumieme, pretože ja tomu nerozumiem. Takže ešte raz to prečítam. Prioritou vlády bude cena práce, ktorá musí v európskom rozmere riešiť všetky potrebné dôsledky, ktoré objektívne vzniknú v sociálnej politike. Je nevyhnutné prestať s filozofiou postavenou na konkurenčnej výhode lacnej pracovnej sily. Cieľom vlády bude zmeniť dnešný stav v rozložení príjmov, keď skoro 70 % zamestnancov má príjem pod úrovňou priemernej mzdy. Vláda prijme tiež opatrenia na zmiernenie prehlbujúcich sa a neodôvodnených rozdielov v cene práce medzi regiónmi a odvetviami. Pevne verím, že už sa dočkáme tej odpovede.

    Ja som aj vo výbore povedala a poviem to aj teraz, že začala som jednak porovnávať volebný program Smeru, ktorý sme mali, dispozície, a začala som porovnávať vyjadrenia politikov zo strany Smeru, či to už bol pán premiér, tí, ktorí sa zaoberajú sociálnou politikou alebo zaoberali v minulosti, a reakciou pani, ešte vtedy ani nie ministerky, ale tieňovej ministerky. Vo volebnom programe strana Smer, citujem dve vety, takže nebudem dlho. Smer - sociálna demokracia navrhuje zmeniť druhý pilier na dobrovoľný, zároveň chce zaviesť minimálny dôchodok. To už len dodávam, financovaný asi zo všeobecných daní. A do tretice, ponechať prvý pilier s kombináciou solidarity a zásluhovosti. Tiež chce stabilizovať financie Sociálnej poisťovne a upraviť starodôchodcov. A začala som sledovať vyjadrenia politikov Smeru po voľbách. Asi po dvoch alebo troch týždňoch sa mi to zunovalo, pretože tie vyjadrenia boli zo dňa na deň iné, alebo sa menili z týždňa na týždeň.

    Podotýkam, v Programovom vyhlásení vlády, niektoré veci sú iné, ako boli na začiatku, s čím som mierne uspokojená. Pretože, napríklad ešte 22. júna pán premiér citoval, že je úvaha o tom, že 18-percentný príspevok, ktorý sa dáva do fondov, nebude možno delený 9:9, ale možno to bude 11:7, možno to bude 12:6, hovorím o prvom a druhom pilieri. Potom ďalšie vyjadrenie už bolo trošičku iné a je tam množstvo neuralgických bodov v druhom pilieri dôchodkového systému, ktoré je potrebné vyriešiť. Treba si však počkať na Programové vyhlásenie vlády. Určite sa budeme držať programu, ktorý sme proklamovali v predvolebnej kampani.

    Ďalej. Otázka 10. 7. pre pani ministerku, vtedy už ministerku. Pristúpite aj k znižovaniu príspevku do druhého piliera? Naším prvoradým záujmom bude udržanie stability prvého, priebežného piliera. Vyplácajú sa z neho dávky pre 1,4 milióna ľudí, pre ktorých je základom hmotného zabezpečenia. O znižovaní príspevku do druhého piliera nebudeme hovoriť teraz, musí sa to ešte analyzovať. Preto hovorím, že ešte nie som pokojná a nie som ani uspokojená.

    Druhá otázka. Bola. Pripúšťate, že by ste pre nedostatok peňazí znížili dnešné 9-percentné odvody do druhého piliera? Ako to chcete modifikovať? Znížiť dôchodky? Určite nie. Môžu to byť práve percentuálne odvody do druhého piliera, ale v tejto chvíli je ťažko hovoriť, ako sa to bude vyvíjať. A mohla by som tieto citácie pokračovať ďalej, ale nebudem.

    Takže to, čo som povedala, že nevedela som sa celkom dobre vysporiadať s týmito vyhláseniami, ktoré sa z týždňa na týždeň menili, to som doložila týmito citáciami, teraz budem hovoriť o Programovom vyhlásení vlády a už budem krátko, pretože pani poslankyňa Radičová upozornila na mnohé veci, ktoré som mala zhodou okolností poznačené aj ja. V reforme pracovného zákonodarstva vláda pripraví novelizáciu Zákonníka práce s cieľom zabezpečiť zvýšenú ochranu zamestnancov. Samozrejmá vec, to vie každý, že vládny program bol koncipovaný aj za účasti odborov. S tým žiaden problém nemám. Pán premiér vyhlásil, že nebude, určite bude meniť Zákonník práce, ktorý podľa niektorých analytikov je proeurópsky, ale nechráni zamestnancov. Myslím si, že vďaka Zákonníku práce sa zvýšila u nás zamestnanosť. Určite sú tam chyby, ktoré treba zmeniť. Ale teraz, keď po štyroch rokoch prídu vlády, jedna vláda bude chrániť zamestnávateľov, príde o štyri roky iná vláda alebo možnože skôr, ktorá bude chrániť zamestnancov, tak to budeme meniť každé volebné obdobie? Už tu pani poslankyňa Radičová upozorňovala na stanovenie maximálneho týždenného pracovného času vrátane nadčasov. Prečo chceme krátiť tých, ktorí si chcú privyrobiť. Však myslím si, že každý človek je súci rozhodnúť sa sám a je zodpovedný, aby sa rozhodnúť, či mu stačia tie peniaze, ktoré zarobí za osem hodín, alebo nedajbože je taký schopný, že ešte by si k nim privyrobil.

    Ďalej. Citujem: „Vláda sa zasadí o opätovné zavedenie inštitútu dohody o pracovnej činnosti ako aj o zvýšenie ročného rozsahu činností vykonávaných na základe dohody o vykonaní práce“. Pani poslankyňa Radičová upozorňovala, kde je kameň úrazu. To bola jedna vec a druhá, Európska únia toto tiež nám vytýkala pri predvstupových rokovaniach, myslím si, že je tu dosť veľa podnikateľov aj v tejto sále, priznajte sa tí, ktorí ste zamestnávali na dohodu a ktorí ste používali inštitút dohody o pracovnej činnosti, ako sa to dá tam všetko obísť. Hovoríme o tom, a je to aj v programovom vyhlásení, s tým môžeme maximálne súhlasiť, že chceme znížiť čiernu prácu, chceme znížiť šedú ekonomiku.

    Ďalej som už hovorila, že mali ste v Programovom vyhlásení, že zavediete inštitút minimálneho dôchodku, tu už doslovne hovoríte, vláda zabezpečí pre poberateľov dôchodkových dávok príjem minimálne na úrovni životného minima, pre poberateľov dôchodkových dávok príjem na úrovni životného minima.

    Ďalšia pasáž sa venuje tomu, že vláda príjme systémové riešenie invalidných dôchodkov s cieľom odstránenia nespravodlivosti pri prehodnocovaní podmienok vzniku invalidity a nelogickej väzby medzi jednotlivými skupinami. Áno, treba povedať, že, žiaľ, tento zákon skončil tak ako skončil, myslím si, že tí, ktorí sme za to hlasovali, mali sme voči tomu výhrady. V prvej chvíli, keď sa to dalo, spravili sme všetko pre to, aby sa to dalo aj do poriadku, to je jedna vec. A druhá vec, pani ministerka povedala vo výbore, že pre Sociálnu poisťovňu to bude znamenať výpadok 900 mil. korún. No samozrejme, k tým opatreniam, ktoré sme robili, sme museli pristúpiť kvôli tomu, že sme chceli riešiť rozpočet Sociálnej poisťovne. Žiaľ, treba priznať, že niekedy to dopadlo na tých ľudí negatívne. Ale ja len podotknem, pretože tu bolo aj dnes spomenuté, že bol to zákon, ktorý sa dostal na Ústavný súd. Ale na Ústavnom súde teraz je aj iný zákon, ktorý iniciovala hlavne strana Smer. Samozrejme, potom sa to skončilo inak, pretože to podpísali všetci členovia poslaneckých klubov, zákon o preukazovaní pôvodu majetku! Nevieme, ako to skončí a bol to zákon, za ktorý v celkom rozsahu hlasoval váš dnešný koaličný partner.

    Pani poslankyňa Radičová sa vyjadrila k podpore rodiny. Ja som položila tú svoju otázku aj vo výbore, nieže položila, ale pokúsila som dostať odpoveď na to, citujem, ja nemám absolútne problém s tým, že sa bude zvyšovať rodičovský príspevok, ani s tým časovým horizontom, ale tá veta, ktorá tu je, bude vyplácané aj pre tých rodičov, ktorí zabezpečia starostlivosť o svoje dieťa v čase výkonu zárobkovej činnosti jeho umiestnením v jasliach alebo materskej škôlke. Ja som potrebovala vyjadrenie, či tu budeme pozitívne diskriminovať tých rodičov, ktorí umiestnia deti v materskej škôlke. Pretože všetci dobre vieme, že normatíva je v materskej škole iná ako v jasliach a keď dostane zo štátneho rozpočtu ešte plus príspevok, tak je to pozitívna diskriminácia. Keď na to budeme mať, bez problémov.

    Čo mi robí problém v dôchodkovej oblasti, to je dobrovoľnosť druhého kapitalizačného pilieru. Prečo mi to robí problém? Pretože vláda bude riešiť situáciu sporiteľov v druhom pilieri, pre ktorých je toto sporenie nevýhodné. Ako sa rozhodne? Pre koho je to nevýhodné? To budeme z týždňa na týždeň prehodnocovať? To jedna vec. Druhá vec. Keď sa tam prihlásilo 1 400 000 ľudí, tak asi toľko ľudí nikto nevie prekabátiť. Však boli tam určite argumenty, ktorým títo ľudia uverili. Pre mňa je najdôležitejšie to, že títo ľudia zobrali osud do svojich rúk, boli to mladí ľudia alebo sú to mladí ľudia, ktorí chceli spraviť všetko pre to, aby v starobe mali iný, vyšší dôchodok. Veď dobrovoľný je tretí pilier. Na to je možnosť aj teraz. Takže toto mi nie je jasné a „velice mi to vadí“, keď spravíme dva dobrovoľné piliere. Trošičku a som za všetky zmeny, ktoré ľuďom pomôžu, len už by som chcela počuť odpoveď na to, odkiaľ na to vziať peniaze. Ja som fakt dobre počúvala prejav premiéra, keď nám tu predkladal Programové vyhlásenie vlády, počula som tu potlesk, aplauz zo strany snemovne aj zo strany členov vlády. Jeden, jediný minister, ktorý tu sedel so skamenenou tvárou, bol minister financií, ktorý netlieskal, a pretože vyše 20 rokov robím takú profesiu, že som zoči-voči pacientovi, pretože som zubná lekárka, niečo viem vyčítať z tváre a „velice“ veľa viem vyčítať z očí.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Takže ja sa pripájam k tým kolegom, ktorí ho vyzývajú, aby nám spravil odpočet, koľko miliárd bude z čoho a ja spravím všetko preto toho času, keď prídu tieto zákony do Národnej rady, aby sme pomohli občanom. A fakt, pár vetami sa musím zastaviť aj pri pasáži zdravotníctvo, pretože...

  • Prepáčte, pani poslankyňa. Môžem vás požiadať, keďže sa blíži koniec riadneho rokovacieho času a chcem vytvoriť nielen pre vás, ale aj pre ostatných dostatok priestoru, pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme dnes rokovali až do ukončenia rozpravy.

  • Hlas v rokovacej sále: Áno!

  • Keďže nie je všeobecný súhlas, budeme hlasovať o tom, že dnes ukončíme rokovanie schôdze až ukončením rozpravy.

    Hlasujeme. Prezentujte sa. Za.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 121, za 69, proti 49.

    Ďakujem pekne, pani poslankyne, páni poslanci. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte vytvorený priestor, aby ste mohli pokojne dokončiť svoje vystúpenie.

  • Môžete vypnúť to hlasovanie? Prosím vás, technika.

    Pán poslanec Janiš, procedurálny návrh? Zapnite, prosím, pána poslanca.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda Národnej rady. Rokujeme o Programovom vyhlásení vlády, rokujeme o smerovaní Slovenska v najbližšom období. Vláda Slovenskej republiky namiesto toho, aby pripravovala vládny program a predložila ho v dostatočnom časovom predstihu do Národnej rady, rozdeľovali si najskôr posty, funkcie a fleky. A teraz táto vláda chce, aby Národná rada rokovala o jej vyhlásení po nociach?

  • Nedôstojné postavenie Národnej rady...

  • Skúste procedurálny návrh, pán poslanec Janiš.

  • Pričom len pred pár dňami predseda Národnej rady a predseda vlády hovorili, ako jej vrátia, Národnej rade, dôstojnosť...

  • Protestujeme proti takýmto praktikám vlády Slovenskej republiky...

  • Pán poslanec, mohli by ste procedurálny návrh predniesť?

  • Myslím si, že ja, som presvedčený, že Národná rada, ktorá v chvate v noci prerokováva Programové vyhlásenie vlády...

  • Budete mať priestor prezentovať sa. Poprosím, vypnite pána poslanca.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Pevne verím, že už teraz môžem začať.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o kľud, aby mohla pani poslankyňa dokončiť svoje vystúpenie.

  • Vláda predložila 54-stranové Programové vyhlásenie vlády a - citujem zo state zdravotníctva - vláda považuje zdravotníctvo za jednu zo svojich priorít. Vážení, je to táto najdôležitejšia priorita na dvoch stranách. Vláda zruší ešte v roku 2006 niektoré poplatky nemajúce priamo súvislosť s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a zabezpečíte pre poskytovateľov kompenzáciu. Dobre viem z médií, zrušenie 20- a 50-korunových poplatkov by malo byť od 1. septembra. Ja sa pýtam, ako bude zabezpečená kompenzácia poskytovateľom, pretože počúvajúc vyjadrenia stavovských organizácií, ešte o tom nevedia, v tomto roku síce od 1. septembra máme už len štyri mesiace, ale keď berieme tieto poplatky, v zdravotníctve ročne znamenali 2,5 mld. korún, takže na toto by som chcela dostať odpoveď.

    A ešte jedna pre mňa aspoň zaujímavá veta je, že vláda si je vedomá, že rozpor v nedostatku finančných zdrojov a očakávania obyvateľstva je možné riešiť zachovaním ekonomicky a sociálne udržateľnej spoluúčasti na vybrané typy zdravotnej starostlivosti. No keď sme toho času zavádzali spoluúčasť, tak nám tu dosť často bola citovaná, bol tu dosť často citovaný čl. 40 ústavy, kde sa hovorí, že zdravotná starostlivosť je bezplatná, síce je tam veta: Podľa možností. Ďalšia veta z programového vyhlásenia, čo sa týka zdravotníctva, je adekvátne zlepšenie ohodnotenia práce zdravotníckych pracovníkov. No ja sa len pýtam a dávam sa do šóru k tým mojim kolegom...

  • Prepáčte, pani poslankyňa. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, vytvorte dôstojný priestor na to, aby pani poslankyňa mohla dokončiť svoje vystúpenie. Ďakujem vám pekne.

  • No to je tá nová politická kultúra.

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Mohli by ste k veci, pani poslankyňa. Nech sa páči.

  • Áno, však k veci hovorím. Vláda adekvátne prácu zdravotníckych pracovníkov. Neviem, či medzi zdravotníckych pracovníkov, pevne verím, že počítate aj lekárov, pretože zavedením milionárskej dane, teda ja to dávam do úvodzoviek, vy ste to tak nazvali, bude sa to týkať všetkých lekárov, pretože milionárska daň sa bude týkať daňu z príjmov. Všetci lekári prvého kontaktu, ktorí dostávajú platy z poisťovní, majú vyšší plat ako 50 000 korún. Samozrejme, z toho musia platiť nájom, sestričku, materiál a už to nebudem vyratuvávať. A ešte asi posledná veta. Vláda presadí, aby výška nákladov na prevádzku zdravotných poisťovni od roku 2007 bola zákonom obmedzená najviac do výšky, pán kolega, bola by som rada, pardon, pán podpredseda. Vláda presadí, aby výška nákladov na prevádzku zdravotných poisťovni od roku 2007 bola zákonom obmedzená najviac do výšky 4 % z výberu povinného zdravotného poistenia. Vláda zabezpečení. Ja sa len pýtam, prečo máme potom teraz na stole poslanecký návrh novely zákona od pána poslanca Chovanca, ktorý tu tento problém rieši. A ešte, už to bude fakt posledná veta, vláda prijme opatrenia, ktoré umožnia absolvovať kúpeľnú liečbu tým, ktorí ju najviac potrebujú a nemôžu si ju dovoliť. Otázka ako? To boli veci, ktoré pre mňa nedovoľujú, aby som za toto Programové vyhlásenie vlády hlasovala. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Pani poslankyňa Sabolová, procedurálny návrh?

  • Vážený pán predseda, žiadam vás, aby ste dali hlasovať o procedurálnom návrhu, že požadujeme hodinovú prestávku. Rokujeme od jednej hodiny, je sedem hodín večer. Myslím, že patrí to aj k nejakej hygiene toho parlamentu, a preto žiadam bez rozpravy hlasovať o tomto návrhu. Hodinovú prestávku. V mene troch poslaneckých klubov opozície.

  • Pani poslankyňa, samozrejme, máte nárok podať tento procedurálny návrh. Chcem len informovať, keďže nebol priestor, že som sa od 10.00 pokúšal dohodnúť s poslaneckými klubmi, aby sme vzhľadom aj na niektoré predchádzajúce predbežné dohody ukončili rozpravu k tomuto programu tak, aby sme zajtra aj v záujme vás mohli ukončiť rokovanie tejto schôdze. Informoval som vás aj na poslaneckom grémiu a žiadal som toleranciu a pochopenie preto, aby sme zajtra mohli hlasovať o dôvere vláde. Väčšina tohto parlamentu vyjadrila svoj záujem hlasovaním pokračovať dnes v rozprave až do úplného dokončenia rozpravy. Takže budeme hlasovať o vašom procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126, za 48, proti 71, zdržalo sa 6, nehlasoval 1.

    Váš návrh sme neschválili.

    Budeme pokračovať.

    Chvíľočku vás poprosím, technici.

    Pani Sabolová, ešte jeden procedurálny návrh? Áno? Nech sa páči.

  • Áno. Vážený pán predseda, žiadam vás teda za tri poslanecké kluby o prestávku, ktorá vyplýva z rokovacieho poriadku.

  • Napriek tomu, že to nevyplýva z poriadku, dávam prestávku 5 minút.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní.

    Páni poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o kľud, aby sme mohli pokračovať v rokovaní s faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Sárközy.

    Ako prvý s faktickou poznámkou pán poslanec Švidroň.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa kritizovala pána premiéra za to, že neodporúčal používať niektoré slová v tomto parlamente, údajne ako útok na demokraciu. Ja som presvedčený o tom, že pán premiér to myslel ako odporúčanie, že okrem zákonov, ktoré tu náš svetský parlament prijíma, sú aj vyššie zákony, božie, cirkevné, my si tie takisto ctíme. A v danom prípade išlo o použitie mena božieho nadarmo. To by bolo tak asi k tomuto.

    A ten inkriminovaný odsek, ktorý mala predrečníčka a pani bývala ministerka sociálnych vecí problém, pritom bola reakcia aj taká, že koalícia nevie reagovať na tie fundované príspevky, tak opak je pravda. Koľko matematikov je v tejto miestnosti, bývalý minister školstva takisto, nezareagovali na to, na čo by bol zareagoval aj priemerný maturant. Totiž ak tam bolo povedané, že tie javy, o ktorých bola reč v tomto odseku, sú gausovsky rozdelené, tak nad tým sa každý matematik pousmeje, pretože jednoducho to rozdelenie je asymetrické. A práve tá asymetria, o ktorej je reč a ktorú treba naprávať tá je predmetom Programového vyhlásenia vlády. To je všetko. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Angyalová.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pani kolegyňa, ja len k jednej veci. Naozaj neviem, čo vás k tomu viedlo, aby ste povedali to, čo ste povedali o výbore pre sociálne veci a bývanie, ktorý prebiehal v utorok. Ja naozaj nerozumiem tomu, čo ste hovorili, pretože ja som na tom výbore sedela a ja tvrdím, že to čo ste vraveli, je lož. Nikdy tam neodznelo, že by ste nemohli položiť svoju otázku, že by ste nemohli vyjadriť svoj názor. Ak tam bol nejaký zmätok, tak možno naozaj z toho, že tam sú noví ľudia, teda čerství poslanci, ale určite nie v tom zmysle, že by ste nemohli povedať svoj názor, takže naozaj neviem, čo vás k tomu viedlo, ale skutočne, proste to tak neprebiehalo a naozaj si myslím, že by takéto veci nemali odznievať. Bolo tam nás 11, ak si dobré pamätám, možno aj viac, a absolútne si nepamätám vyjadrenie tohto typu, že by tam odznelo. Jediné, čo odznelo, odznelo, že pani ministerka má pocit, že ani nechcete počuť jej odpovede. Nič viac neodznelo.

  • Keďže som predseda komisie pre sociálne veci a bývanie, musím sa k tomu vyjadriť, k výboru. Chcem povedať, že nič také dramatické sa neudialo. Vymieňali sa názory, ako sa majú vymieňať, ako býva zvykom. Snáď by som si dovolil jeden záver, že k ministrovi sa máme správať ako k ministrovi, ako k váženej osobe, ale na druhej strane musíme si aj uvedomiť, že poslanec je funkčne vyšší ako minister a opačne, minister si musí uvedomiť, že je funkčne nižšie ako poslanec. Všetko.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Damborská.

  • Vážená pani poslankyňa Sárközyová, za klub Slovenskej národnej strany vás chcem ubezpečiť, že aj ako členka sociálneho výboru, že v žiadnom prípade nedopustím, aby ste zavádzali a klamali, považujem vaše vyjadrenie za hrubé klamstvo a v tom vás aj utvrdím.

    Pani ministerka si robila poznámky na vaše argumenty voči Programovému vyhláseniu vlády. Presne si písala to, čo vy ste povedali. Keď vám odpovedala na vaše výhrady, tak vzápätí ste jej vyvracali a klamali ste jej, nám všetkým, že vy ste to nepovedali.

    Vážená pani poslankyňa Sárközyová, jednoducho, ja som veľmi mierumilovný človek, ale na druhej strane som známa ako veľká bojovníčka. A neznášam a nedopustím klamstvo v žiadnom kolektíve, ani v parlamente Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcem podotknúť, že takisto som členom sociálneho výboru, a tie povinné tance a rituály, ktoré nám tu predviedla pani poslankyňa na sociálnom výbore, predvádzala aj tu. Kritizuje všetko, kritizuje každého, kritizuje programové vyhlásenie, kritizuje celú vládu. Treba si položiť otázku, prečo toto robí, prečo to robí celá opozícia. No na to je asi odpoveď jednoduchá, zrejme ste našli v tom programovom vyhlásení to, čo je prospešné pre tento národ a pre občanov a to, čo ste vy za vaše osemročné pôsobenie nedokázali spraviť. To je po prvé. Po druhé, chcem podotknúť, že zmeny, ktoré je potrebné urobiť tu v tejto republike, pretože ten neporiadok, ktorý ste tu narobili, treba napraviť, je potrebné spraviť čím skôr, pretože budú voliči, ktorí nám to zrátajú a po 4 rokoch, nám dajú vysvedčenie za to, čo sme robili, ako sme robili a pevne verím, že to naše vysvedčenie bude iné a nebude také, že sa ocitneme v tej pozícii v ktorej ste momentálne vy. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa, vaša reakcia.

  • Ja sa musím ohradiť voči pani poslankyne Angyalovej, keď povedala, že je to lož, a proti pani poslankyne Damborskej, ktorá hovorila o klamstvách. V tomto parlamente sedím tretie volebné obdobie, moji kolegovia ma poznajú. Ja neviem klamať. Ja som chcela od pani ministerke, ja som tie otázky dávala pani ministerke aj na výbore a dávala som jej tie otázky aj teraz. Tí kolegovia, ktorí tu boli aj v minulom volebnom období, môžu mi dosvedčiť, že ja som výhrady mala aj v minulom volebnom období, aj v predminulom období. Kritizovala som kroky a kritizovala som zákony, ktoré boli predložené, aj sme mnohé novelizovali alebo som dávala pozmeňujúce návrhy. Takže, a pán poslanec Kvorka, myslím si, že na tom výbore bola prítomná koalícia aj opozícia. Vy ste tam povedali, že sú to povinné tance, myslím si, že toto ste spomenuli aj teraz. Zo strany opozície sa vyjadrili všetci, aj zo strany koalície. Vy ste boli jediný, ktorý ste nemali k Programovému vyhláseniu vlády žiadnu poznámku, ale však to je normálna vec, ale potom nehovorte o tých veciach, ktoré ste tu teraz spomínali. Môžem vás ubezpečiť, že svoje názory poviem aj nabudúce, či sa to členovi vlády, či to bude minister práce, sociálnych vecí alebo iný, bude páčiť alebo nie, a či to bude v tomto volebnom období, i keď som opozičná poslankyňa. Tak to bolo aj minule. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Dávam slovo pani ministerke Tomanovej.

  • Vážený pán predseda, vážený pán premiér, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi, aby som povedala len veľmi stručne, hoci taktiež ako pani profesorka Radičová učím na vysokých školách a mohla by som rozprávať a prednášať o práve sociálneho zabezpečenia do rána. Nebudem to robiť, nemusíte mať obavy, ale v každom prípade si dovolím niekoľko slov na tému Programové vyhlásenie vlády v oblasti sociálnej politiky niečo povedať. Chcem povedať jednu vec. Ak hovoríme o tom, že chceme chrániť zamestnanca v rámci novely Zákonníka práce, to neznamená, že nechceme, aby Zákonník práce bol flexibilný, ale skutočne je potrebné postaviť ochranu, a to na úrovni európskej, právnej a sociálnej kultúry. Myslíte si, že keď dokážu vyspelé krajiny európskej dvadsaťpäťky mať Zákonník práce, ktorý skutočne chráni záujmy zamestnancov, že to nemôžeme mať aj my? Veď budeme pracovať iba s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce a s medzinárodnými, ďalšími smernicami a zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Keď hovoríme o ochrane zamestnancov, v prvom rade sa chceme dotknúť tej ochrany pracovnoprávneho pomeru, ktorý je len na kratšiu dobu, do 20 hodín. Hovorím o tom, že tento pracovný pomer nie je chránený. Môžete vypovedať zamestnanca, vypovedať mu pracovnú zmluvu bez udania dôvodu. Chceme ochrániť tento pracovný pomer aj pred ďalšími, je tam 15-dňová výpovedná lehota. V súlade s dohovorom Medzinárodnej organizácie práce má byť tento pracovný pomer chránený takisto, ako má byť chránený pracovný pomer na plný pracovný úväzok. Keď hovorím o ďalšej ochrane, hovorím o zamedzení reťazenia pracovných pomerov na dobu určitú. Nie je možné, aby ľudia strácali istotu a nevedeli a nemali ani len tú istotu, že budem pracovať ďalej na dobu neurčitú. Keď hovoríme o tom, aby sa neobchádzal Zákonník práce v oblasti nútenia zamestnancov vykonávať niektoré práce na živnosť, máme záujem pregnantnejšie formulovať ustanovenie § 7 Zákonníka práce a presne vymedziť, čo je to pracovný pomer. Keď hovorím o ďalšej ochrane, chceme zaviesť iba ochranu, takú, aby občan, keď je zamestnanec, keď sa stane práceneschopným, aby v rámci tejto doby, počas práceneschopnosti sa mu predĺžila výpovedná doba o dobu práceneschopnosti, aby si mal čas nájsť pracovné miesto, nové pracovné miesto. Keď hovorím o všetkých možných ochranách, nechcem ich tu vymenovať, všetky sú v záujme zamestnanca, ale sú aj v záujme zástupcov zamestnancov, zase v súlade s Medzinárodným dohovorom práce a to v tom prípade, aby takýto zamestnanec nemohol byť prepustený, ktorý chráni záujmy zamestnancov. Chcem hovoriť o tom, že nie je možné, tak ako teraz je možné zablokovať kolektívne vyjednávanie a ďalej nevyjednávať, chceme odstrániť túto bariéru.

    Na druhej strane, vážené dámy, vážení páni, chcem pripomenúť jedno, máme záujem podporiť tých serióznych podnikateľov, ktorí robia veľmi dobrú sociálnu politiku a ktorí sú znevýhodnení, pretože tá sociálna politika, samozrejme, aj niečo stojí! Takže v každom prípade musím pripomenúť jednu vec, program dotýkajúci sa sociálnej politiky bol predmetom rokovania s Asociáciou zamestnávateľských zväzov, s Republikovou úniou zamestnávateľov, prerokovali sme ho s Konfederáciou odborových zväzov, osobitne s Odborovým zväzom kovákov, osobitne sme rokovali s Jednotou dôchodcov na Slovensku, osobitne sme rokovali so Združením miest a obcí na Slovensku. Takže, prosím vás pekne, nesnažte sa tlačiť vládu do situácie, že prináša niečo, čo nie je možné realizovať. Ak to ide, zopakujem znovu, vo vyspelých krajinách Európskej únie, prečo by to nemohlo byť aj u nás?

  • Ako chcete, vážené dámy, vážení páni poslanci, chrániť zamestnanca u nás pred nízkymi mzdami, ktoré sú skutočne veľmi nízke. A keď hovorím o veľmi nízkych mzdách, môžem hovoriť o výskume, ktorý tu spomenula pani poslankyňa Vaľová, a hovorila vlastne o tom, keby sme sa chceli vrátiť k mediánu a skutočne, tento výskum sa zaoberal, aj mediánom, hovorí o tom, že sa nielen prehlbuje, ale aj rozširuje chudoba, že sú tu veľmi nízke mzdy a tento program bol realizovaný na obyvateľoch Petržalky a keď hovorím o Bratislave a hovorím o Petržalke, nehovorím o tých mestách a obciach, ktoré sú skutočne na tom veľmi zle z hľadiska regiónov a ktoré majú veľmi vysokú mieru nezamestnanosti. A keď hovoríme, že 65 % obyvateľstva v Petržalke patrí medzi chudobné obyvateľstvo, skutočne, určite nezavádzam.

  • Inštitút minimálnej mzdy, viete veľmi dobre a ste tu ekonómovia a vie to aj pani poslankyňa Radičová, má svoj význam, pretože minimálna mzda nemá len ekonomické funkcie, ale má aj sociálne funkcie. A jednou zo sociálnych funkcií je skutočne aj to, že od minimálnej mzdy sa odvíjajú niektoré tarifné platy, a to viete veľmi dobre, zamestnancov v rozpočtových, príspevkových organizáciách, či už v rámci štátnej správy alebo v rámci verejnej správy ako takej. Prosím vás pekne, nie je možné, aby dnes jeden človek, ktorý poctivo pracuje a zarába minimálnu mzdu, aj keď je to len malé percento ľudí, ktorí, skutočne vieme štatisticky dokázať, že berú, poberajú iba minimálnu mzdu, otázne je a tento výskum pripravíme, túto štúdiu urobíme, koľko ľudí poberá minimálnu mzdu, ak pracujú u živnostníka alebo sú sami živnostníkmi. Vrátim sa naspäť teda k tej minimálnej mzde. Tento inštitút má v každom prípade svoj význam. Ako je to možné, že z minimálnej mzdy nedokáže jeden občan Slovenskej republiky vyživiť nie svoju rodinu, len svoje jedno dieťa. Bola by som zvedavá, ktorý z vás by dostával 6 900 korún a po odpočítaní odvodov, ak tam idú, a mali by ste vyžiť zo sumy zhruba nejakých 5 491 korún a vyživiť svoje dieťa.

  • Môžem predložiť vykonanú analýzu, ktorú sme veľmi, veľmi rýchlo urobili preto, aby sme zvažovali, či sa zamerať na regionálne mzdy, a musím povedať, že tá rozloženosť organizácií je pomerne rovnaká, a z toho dôvodu by sme, v súčasnosti a nie je dôvod, aby sme hovorili o tom, že je potrebné robiť regionálnu mzdu. Ale minimálna mzda na Slovensku zatiaľ ako inštitút musí zostať a práve preto, aby ľudia neboli ďalej zneužívaní, aby pracovali aspoň za zákonom garantovanú mzdu.

    Ak hovorím o garantovaní dôstojných podmienok života našim dôchodcom. Ak mám hovoriť o zákone o sociálnom poistení, ktorý bol prijatý a konečne schválený 19. decembra 2003 s účinnosťou od 1. 1. 2004 a o jeho 15 novelách do dnešného dňa, o nepripravenosti Sociálnej poisťovne na zvládnutie prechodu na nový systém, o tom, že doteraz nezvládla nielen štyristošesťdesiatjednotku a nehovorím o 15 novelách a že vrátane nálezu Ústavného súdu do 30. júna v roku 2008 nie je schopná prijať žiadnu inú úlohu, pretože jednoducho to fyzicky a kapacitne nie je schopná zvládnuť Sociálna poisťovňa a to už nehovorím o zavedení druhého piliera. Vystúpil tu pán poslanec, ktorý hovoril, že má dvoch synov v druhom pilieri a želá si, aby tento pilier bol zachovaný. Vláda ide skutočne v tomto prípade kontinuálne, nadviazala na reformu, ktorá sa uskutočnila, pretože nechce hazardovať so súčasnými poberateľmi dôchodkov a vystaviť ich neistote a, samozrejme, že nechce hazardovať ani s tým jedenapol milióna občanov, ktorí vstúpili do druhého piliera. Ale nech mi skúsi niekto povedať, aký je dôchodok a aký bude mať ten dôchodok občan, ktorý vstúpil do druhého piliera, a čo to znamená. Tá matematika je tam veľmi jednoduchá!

  • Keď hovoríme o tom, že chceme v tomto druhom pilieri naďalej pokračovať a chceme postaviť kontrolné bariéry a zábezpeky, také, aby mladí ľudia neprišli o svoje úspory, myslíte si, že to je na škodu tomu systému? Vôbec nie. Myslím si, že je to na prospech občanov Slovenskej republiky a na prospech aj tých detí toho pána poslanca, ktorého deti do tohto piliera vstúpili.

    Chcem povedať o tom, keď hovorím o dobrovoľnosti, vy si myslíte, že pri 1 500 000 sporiteľov v druhom pilieri, 30 000 absolventov, ktorí nastúpia do pracovného pomeru, z ktorých ešte niektorí určite do toho systému vstúpia, je naštrbením tohto systému? Ani dôchodcovské správcovské spoločnosti, s ktorými som sa stretla, ani tie proti tomuto nenamietali. Taktiež nenamietali, ani jeden zástupca dôchodcovskej správcovskej spoločnosti, nenamietal proti tomu, keď sme hovorili, aby zo systému sme umožnili vystúpiť tým, ktorí do systému vstúpili či už pod vplyvom masívnej reklamy, alebo pod vplyvom toho, že majú, v niektorých prípadoch boli zavedení dokonca sprostredkovateľmi. Čiže, prosím vás pekne, keď sa nebránia dôchodcovské správcovské spoločnosti, s ktorými som rokovala a s ktorými som sa na tomto postupe dohodla, nevidím dôvod, prečo by sme tu mali hovoriť o niečom inom.

    Ale nechcem hovoriť ďalej a rozoberať túto situáciu, ale 21,7 mld. je dostatočný výpadok. Je zabezpečený transformačnými peniazmi z privatizácie SPP, ale je to v podstate, zhruba, povedzme na 3,5 roka? A čo ďalej? Ako je to zabezpečené? Musím povedať jednu vec. Nikdy ste to tu nepovedali, hoci ste sa tým mohli pochváliť, predchádzajúca vláda, ale poviem, ako sa veci majú. Hovorili ste o tom, že znižujete percentá z hľadiska odvodov do poistných fondov. Áno, znížili ste o 3,4 % a navýšili ste o 0,4 pre zamestnávateľov a navýšili 0,4 pre zamestnancov. Prosím vás, ale nikto nepovedal druhú vec, tú základnú, že sa zvýšili vymeriavacie základy. Zvýšenie vymeriavacích základov ako aj predĺženie veku odchodu do dôchodku sú, v každom prípade, dva základné body, prostredníctvom ktorých napĺňate kasu Sociálnej poisťovne. Nehnevajte sa, v každom prípade si môžeme dovoliť povedať, keby sme nezaviedli druhý pilier, demografická krivka nie je žiadnou hrozbou. prosím vás, v každom prípade si treba uvedomiť, nesmejte sa dámy a páni,

  • ak by ste sa pozreli na hospodárenie Sociálnej poisťovne bez druhého piliera, zistíte, a dokonca musím povedať jedno, že Sociálna poisťovňa v roku 1998 bola zisková, že v roku 2002, 2003 v polroku, taktiež minimálny zisk, ale ho vykazovala. Môžem vám povedať, že tie straty sa pohybujú, alebo zisky, v priemere, keď sme to odhadovali, 1 miliardu mínus alebo až dokonca do dvoch miliárd plus. Takže, prosím vás pekne, ide o to, že treba v prvom rade vybilancovať fondy, hovorila o tom pani poslankyňa Radičová. Áno, ide o potrebu vybilancovania percent, ktoré sme si dali do programového vyhlásenia a kde chceme vyriešiť vybilancovanosť fondov v Sociálnej poisťovni a snažiť sa urobiť také kroky, aby Sociálna poisťovňa nebola napríklad likvidovaná a neodvádzala, vzhľadom na to, že kapacitne nie je schopná, ťažké penále klientom dôchodcovských správcovských spoločností. Prosím vás pekne, treba si uvedomiť, že za každú jednu činnosť, ktorú dôchodcovské správcovské spoločnosti robia, vlastne zvyšujeme len náklady občana sporiteľa. Vezmite si, že aj náklady na sprostredkovateľov v každom prípade sú nákladmi, ktoré musí zaplatiť v konečnej fáze klient. Ale to nikto klientovi nepovie, čiže na jednej strane, síce povedala predchádzajúca vláda a, ale nepovedala písmeno b. Prosím vás, keď tu hovorím o demografickom vývoji, ja len pripomeniem. Kto myslel na súčasných poberateľov dôchodkov, ako bude zabezpečené vyplácanie dôchodkov im! Vás sa to možno, dámy a páni, netýka, poslancov, pretože budete zabezpečení, ale treba si uvedomiť, že priemerný dôchodok, starobný, na Slovensku je 7 738 Sk. 59,9 % dôchodcov, poberateľov dôchodkových dávok má v tejto sume a nižší dôchodok, ako je táto suma. Ak si vezmete...

  • Ak ste sa smiali, dámy a páni, na demografickom vývoji, viete veľmi dobre, že na Slovensku máme feminizáciu staroby, ženy sa dožívajú v priemere o 7 rokov, zaokrúhlim to, vyššie ako muži, ale ženy majú v priemere o 1 416 Sk nižší dôchodok, ako majú muži, a keď hovorím o nižšom dôchodku, tento dôchodok sa im ešte viac prejavuje novým systémom, ktorý bol zavedený, pretože, veľmi jednoduchý príklad hovorila i tu pani Radičová, môžem povedať aj ja, ak je, muž mal, a viete veľmi dobre, že to tak je, že ženy na Slovensku sú zhruba o 29,4 % horšie odmeňované ako muži, keď si vezmeme, ja to zaokrúhlim na 30 %, aby sa ľahšie počítalo, keď majú o 30 % nižšie mzdy ako muži, tak pri priemernej mzde, keď žena zarobí 10 000 korún, muž zarobí 13 000 korún. A keď si zoberiem, že priemerná mzda týchto dvoch je 11 500 Sk, osobný mzdový bod bude, ženy 0,85, ale muža 1,15. Ja nie som feministka, vážené dámy a páni, ale treba si uvedomiť, že sú znevýhodnené ženy týmto porovnávaním.

    Môžem, mohla by som hovoriť o mnohých ďalších veciach, ale nechcem skutočne zavádzať, ale poviem jednu vec, keď hovoríte o tom, čo ste všetko dobre urobili, keď pani poslankyňa Radičová hovorila o sociálnej spravodlivosti z viacerých hľadísk, z akého hľadiska ste, dámy, páni, prijali zákon č. 599 o pomoci v hmotnej núdzi, keď ste vtedy schválili, že tehotná žena, sa jej zvýši príspevok v hmotnej núdzi o 350 Sk, to je jeden jogurt denne, iba pri prvom dieťati? Pri druhom dieťati a treťom v tehotenstve nie. Vy si myslíte, že matka, tehotná, s druhým dieťaťom alebo s tretím rovnako neživí svoj plod?

  • Keď sme v auguste v roku 2003 upozorňovali na skutočnosť, že sú zle nastavené parametre v navrhovanom zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nikto ste nás nepočúvali. V januári nadobudol zákon účinnosť, v marci ste zvyšovali o 100 %, skoro o 100 %, z 800 Sk na 1500 Sk aktivačný príspevok, ochranný príspevok. Z ochranného príspevku ste vynechali matku, ktorá je na rodičovskom príspevku, a bez mihnutia oka ste ju nechali so štyrmi deťmi prežiť s 3 790 Sk, ani korunu viacej nemusela dostať a musela z toho prežiť. Nemala šancu, pretože nezaplatila buď bývanie, alebo nechala deti zomrieť od hladu.

  • Keď hovorila pani poslankyňa Radičová o podpore rodín s deťmi, ja sa spytujem, to je podpora detí, rodín s deťmi a podpora starostlivosti v biologickej rodine tak, ako to proklamuje zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, keď tento zákon síce hovorí, že majú podporu rodiny s deťmi, ale do pestúnskej a náhradnej rodinnej starostlivosti zákonom č. 627 dá si ten obratom 100 000 korún, pričom otca so siedmimi deťmi nechám žiť, zhruba, o pomoci v hmotnej núdzi na 9 000 korunách, pričom životné minimum je viacej ako 20 300 Sk? Miesto toho, aby som podporila a rodiča vytiahla do sumy životného minima? Hovorím o konkrétnom prípade rodiča, teda manžela, ktorému zomrela manželka na onkologické ochorenie, zanechala sedem detí, najmladšie bolo dvojmesačné. Hovorím o konkrétnom prípade, pretože tejto žene nevznikol nárok na starobný dôchodok a nevznikol jej nárok ani na invalidný dôchodok. Nesplnila podmienku zamestnania, nemá tým pádom podľa zákona 461 nárok na pozostalostné dôchodky a teda deti na sirotský dôchodok. Nikoho to nezaujíma, že keď idem do pestúnskej starostlivosti, na každé dieťa ide 3 320 Sk na starostlivosť, 4 320 Sk ide na pestúna, ktorý túto starostlivosť zabezpečuje. Ak je tam dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím, zvyšuje sa o 1 170 Sk. Nehovorím o jednorazových príspevkoch, 8 840 Sk na každé dieťa. Ak dáme dieťa do zariadenia ústavnej výchovy, tak nás takéto dieťa stojí 217 000 korún ročne. Sedemkrát dvestosedemnásť je milión štyristo. Bez hanby sme dostali do zákona č. 305, že obce majú podporovať a tvoriť úsporu týchto detí, ktoré sú umiestnené v detských domovoch. Je to zhruba 20 000 korún ročne na jedno dieťa. Kto sa postará o to dieťa, ktorého rodičia sa maximálne svedomite starajú o svoje deti? Sú v hmotnej núdzi a na základe toho, že sú v hmotnej núdzi, nikto ich deťom nesporí, ale odtŕhajú sebe od úst preto, aby tieto deti nejakým spôsobom prežili. Ideme podporovať lajdákov rodičov? Nechcem hovoriť nielen tvorbe, úspore, hovoriť môžem o výdavkoch, ktoré súvisia s úpravou rodinného, bytového prostredia, ktoré súvisia s dopravou príbuzných za deťmi do detského domova, všetko ste to dali na ťarchu miestnej samosprávy.

    Vážené dámy, vážení páni, ešte ďalšiu vec. Ak tu zazneli slová, ktoré povedala pani poslankyňa Radičová, neodovzdávať kompetencie obciam. Pripomeniem: zákonom 471 v § 19 ste doplnili do zákona o pomoci v hmotnej núdzi ods. 5, kde ste veľmi jednoznačne povedali, že od 1. 1. 2008 prenášate ako originálnu pôsobnosť príspevok na bývanie, príspevok, aktivačný príspevok na obce, súčasne ako dávku a ďalší aktivačný príspevok prenášate ako prenesený výkon štátnej správy. Ako to, tie obce na toto sú pripravené? Nie. Vôbec ste sa im nevenovali. Doteraz nezvládli kompetencie, ktoré im už boli odovzdané. Odrazu je tu nová vláda s novým programovým vyhlásením. Pozor, obciam nie je možné dať nič! Takto by som mohla pokračovať donekonečna.

  • Mohla by som pokračovať ďalšími vecami, nie je to len porušenie ústavného práva a prehodnocovanie invalidít, je to nová príloha č. 4. Napriek všetkému v nej zostalo 46 diagnóz, ktoré sú hodnotené menej ako 40 percentami, teda tridsiatimi, aj keď doplním 10 %, nikdy to nie je viac ako 40 % a ten občan, nevznikne mu nárok na invalidný dôchodok. Čiže vlastne ani tieto kritériá definitívne neriešia komplet.

    Vážené dámy, vážení páni, to, čo hovorím, za tým si plne stojím a plne garantujem, že je to tak, ako hovorím, a je to prijaté v právnom predpise a preto sa hlásime k tomu, že chceme odstrániť tie nespravodlivé a diskriminačné prvky voči tým občanom, ktorí sú statočnými občanmi v tejto republike, ktorí sa snažia statočne pracovať a vlastne preto celá sociálna politika je zameraná na ochranu ich práv, na ochranu ich záujmov, na také prerozdeľovanie, ktoré im umožní dôstojne žiť v tejto spoločnosti.

  • Mohutný, dlhotrvajúci potlesk.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka. S faktickými poznámkami

  • pán poslanec Mikloš, Tóthová, Radičová, Štefanec, Vášáryová, Madej, Novotný, Damborská, Vaľová, Sabolová. Poprosím techniku, keby mi ukázali... (Potlesk.) Poprosím technikov, pán Janiš a posledný pán Frešo. Končím možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Mikloš. (Hlasy v sále.) Zapnite pána poslanca. (Hlasy v sále.) Aký máte problém, pán poslanec?

  • Hlasy v sále.

  • Chcem vás upozorniť, že tabuľa má svoje priestorové obmedzenie, aj do budúcnosti garantujem vám, že určite dostanete slovo. Nech sa páči, pán poslanec Mikloš.

  • Poprosím o čas dve minúty.

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem pekne. Najskôr sa chcem poďakovať pani ministerke, že vystúpila. Vyzval som ju na to, aby vystúpila, takže ďakujem pekne, že vystúpila. Zároveň chcem však povedať, že obsah jej vystúpenia vo mne vzbudil veľmi vážne obavy o fungovanie tohto rezortu a ešte vážnejšie obavy o stav verejných financií. Povedať, že 65 % ľudí v Petržalke žije v chudobe, alebo povedať, že demografický vývoj neohrozuje stabilitu prvého piliera dôchodkovej reformy, teda priebežného piliera, považujem za neuveriteľnú nekompetentnosť, neuveriteľnú, pretože, na ilustráciu, každý vie, že priebežný systém je založený na tom, že dnešní pracujúci platia dôchodky dnešným dôchodcom. Kým dnes pripadá na jedného dôchodcu šesť ľudí v práceschopnom veku, v roku 2050 to budú len dvaja ľudia v práceschopnom veku. A preto vo všetkých krajinách, ktoré sú vyspelé a kde tento, táto tendencia je, demografický vývoj ohrozuje funkčnosť alebo stabilitu a čo i len udržateľnosť priebežného systému. Považujem to za absolútnu nekompetentnosť, neuveriteľnú nekompetentnosť, ktorú sme si vypočuli.

    Po druhé, pani ministerka hovorí, že chceme budovať európsky model z hľadiska flexibility trhu práce. Pani ministerka, neviem, či viete, ale neexistuje jednotný model flexibility trhu práce. Existujú krajiny, kde je trh neflexibilný, taký, aký chcete urobiť vy, napríklad v Nemecku a vo Francúzsku, a je zhoda v tom, že to je jeden z hlavných dôvodov problémov konkurencieschopnosti týchto krajín. A zase sú iné krajiny a nielen anglosaské, ale napríklad aj Fínsko a Dánsko, ktoré majú ešte vyššiu flexibilitu trhu práce ako my, napríklad Dánsko, a to je práve jeden z dôvodov, prečo nemajú problém v konkurencieschopnosti, prečo majú silnú a konkurencieschopnú ekonomiku, ktoré sa vie potom postarať aj o sociálne potreby ľudí.

  • Ďakujem. Ja som veľmi rada, že pani ministerka vystúpila, pretože jasne preukázala, koľko nesystémovosti, koľko nedomyslenia bolo v legislatíve. My sme minulé funkčné obdobie stále upozorňovali, že legislatíva nie je koordinovaná, že sú tam protichodnosti, že sa nedá aplikovať a podobne. Ja si myslím, že nemajte obavy, že nebudeme budovať moderný sociálny štát. Pani poslankyňa Radičová hovorila, že aj doteraz sme ho budovali. Uvedomujem si, že je to možné rôznymi metódami a formami dosiahnuť. Ale prosím vás pekne, boli tie metódy a formy, ktoré ste vy použili, adekvátne a skutočne viedli k cieľu? Je možné, že keď budujem moderný sociálny štát, aby sme sa stali v niekoľko rokoch, keď ste vládli, štátom s najväčšou chudobou? Ďalej, aby sme boli štátom, kde sa chudoba najrýchlejšie prehlbuje, aby sme sa stali štátom s prudkým nárastom bezdomovcov a toto nie sú len opozičné, alebo dnes naše z vládnej koalície informácie. Eurostat toto jasne zistil na základe svojich merateľných parametrov. Preto si myslím, že treba len privítať, že nová vláda bude voliť nové metódy, nové formy, ktorými sa skutočne dosiahne vybudovanie moderného a aj sociálneho štátu. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Radičová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Budem tézovitá. Nik nespochybňuje inštitút minimálnej mzdy. Takže celé to entrée okolo inštitútu minimálnej mzdy bolo zbytočné. Navyše, pani ministerka, vy ste naďalej predložili rade alternatívy pre výšku minimálnej mzdy z mojej dielne. Je to tak. Takže nik nepopiera tento inštitút, áno? Ten sa nespochybňuje. Tu je diskusia o tom, ako stanoviť hranice medzi životným minimom, minimálnou mzdou a ďalšími príjmami z práce, ktoré na to nadväzujú.

    Druhá poznámka. Vymenovať skrivodlivosti, ktoré v systéme sú, alebo sociálne skupiny na príkladoch, biologická náhradná rodina alebo detský domov, je z môjho pohľadu nepodstatné v tomto okamihu z dvoch dôvodov. Po prvé, je posilnená sociálna kuratela, starostlivosť o pôvodnú biologickú rodinu a náhradná rodina je starostlivosťou vtedy, keď naozaj biologický rodič totálne zlyhal. Hádam nechceme spochybniť, že umiestnenie detí do náhradných rodín je zlé riešenie pre tieto deti.

    Tretia poznámka. Áno, najjednoduchšie rozhodnutie určite je zvyšovať dávky, zvyšovať príspevky. Chcem len povedať, nie každá, riešenie závislosti prerozdeľovaním nebýva vždy to najšťastnejšie riešenie, lebo môžete človeka v závislosti len utvrdiť a to platí aj o kultúrnej závislosti a pasci chudoby. Tam treba nasadiť aj úplne iné nástroje.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, ďakujem aj pani ministerke za obsiahlu prezentáciu, po ktorej som získal dojem, ako keby sme žili v krajine ľudí, ktorí sú takmer všetci odkázaní na sociálne dávky a sociálnu pomoc. Absolútne to nie je tak a ja som presvedčený, že žijeme v krajine slobodných, schopných ľudí, ktorí sú schopní, väčšina z nich sa o seba postarať. Samozrejme, že tí, ktorí nie sú, nikto nespochybňuje, že potrebujú pomoc, ale potrebujú ju na základe jasných pravidiel. Vy hovoríte, pani ministerka, že tieto opatrenia ako keby nebolo možné urobiť z našej strany, že to je naše stanovisko. My to vôbec nespochybňujeme, vy to môžete urobiť a vy hovoríte, že to urobíte, my len hovoríme, že keď to urobíte vy, keď to realizujete, tak jednoducho to nebude mať dobrý efekt. Tak to povedie nie k rastu reálnych miezd a rastu pracovných miezd, ale to povedie k opačne, k situácii, kedy bude stále viac a viac ľudí práve odkázaných na sociálne dávky. Žiaľ, to povedie k rastu nezamestnanosti, lebo vy chcete len akési stále sociálne istoty pre zamestnancov, ale kto vytvára sociálne istoty pre zamestnávateľov, pre ľudí, ktorí vytvárajú pracovné miesta? Ja som vždy za to, aby sme podporovali politiku slobodných ľudí, ktorí budú vytvárať pracovné miesta a takto sa bude podporovať rast reálnych miezd. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja som si naozaj veľmi pozorne, som sa snažila...

  • Hlasy v rokovacej sále.

  • Chcem reagovať na pani ministerku. Ja počkám, pán predseda.

  • Nech sa páči, máte zapnutý mikrofón, pani poslankyňa.

  • Ja budem reagovať, až keď tu bude pani ministerka.

    Ak teda pani ministerka chce napraviť všetky krivdy sveta a uvažuje dokonca o definitívnom riešení, myslím si, že máme právo vyzvať ministra financií, aby nám teraz povedal, z čoho a kde nájde finančné prostriedky na nápravu všetkých týchto krívd. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Tém a problémov bolo načrtnutých množstvo, ja si dovolím naozaj spomenúť len jeden. Väčšina poslancov bývalej vládnej koalície a väčšina poslancov súčasnej opozície hlasovala za zákon, ktorý odňal dôchodky invalidným dôchodcom. Odňal v rozpore s ústavou a v rozpore s ústavou ste vy, páni poslanci opozície, odňali ľuďom ústavou garantované sociálne práva. Preto oceňujem cieľ tejto vlády odstraňovať diskriminácie v sociálnom systéme, ktoré spôsobila vaša bývalá pravicová koalícia. Vážené pani poslankyne, páni poslanci a hlavne páni poslanci opozície. Táto vládna koalícia má záujem odstraňovať diskriminácie a chyby v sociálnom systéme, ktoré ste vy spôsobili. Rozhodol o tom aj ústavný súd. Hlasovania, ktoré ste spôsobili, ktorými ste spôsobili poškodenie občanov, nemôžu občania určite zabudnúť za tie hlasovania máte maslo na hlave a ja som rád, že táto vládna koalícia ide vaše chyby naprávať.

  • Pán poslanec Novotný, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani ministerka, ja by som chcel zareagovať na tú vašu časť vystúpenia, kde ste povedali, že zlý alebo teda demografický vývoj neohrozuje priebežný dôchodkový systém. Pani ministerka, neviem, či viete, ale zlý demografický vývoj je jedným z najväčších problémov vyspelého sveta a vyspelej Európy. Starneme vo vyspelej Európe, aj na Slovensku. Spôsobuje to jedna stále rastúca kvalita zdravotnej starostlivosti a spôsobuje to aj stále rastúca životná úroveň. Priemerný vek sa predlžuje, dĺžka života rastie. Klesá pôrodnosť a aj keď si väčšinou socialistické vlády myslia, že tým, že dajú viac sociálnych dávok ako príspevok pre rodiny pri narodení dieťaťa a detské prídavky, tým zlepšia pôrodnosť, nedeje sa to, pretože problémom klesajúcej pôrodnosti nie sú sociálne dávky, ale zmena hodnotového rebríčka Európanov. Rastie vek prvej gravidity, ženy chcú najprv urobiť kariéru, chcú sa etablovať, chcú sa sociálne zabezpečiť a potom chcú mať jedno, možno dve deti. Ja nehovorím, či je to dobré, alebo zlé, ale sú to fakty. Spôsobuje to veľké problémy predovšetkým v dôchodkovom systéme, myslím, že o tom hovorila veľmi kompetentne pani exministerka Radičová, ale postupuje to veľké problémy aj v zdravotníckych systémoch. Pamätám si na návštevu výboru pre zdravotníctvo francúzskeho parlamentu, kde nám vysvetľovali, že ak pôjde demografický vývoj ďalej takto vo Francúzsku, ako ide, že priemerný vek sa predlžuje a dĺžka života sa predlžuje tak hrozí, že o 20 rokov bude polovica Francúzov v takom pokročilom veku, že budú mať nádorové ochorenia a nebude dostatok prispievateľov do solidárneho balíka, aby bolo na liečbu týchto nádorových ochorení. Hľadajú ako vyriešiť tento...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Áno, ďakujem. Ja by som ešte chcela trošku podotknúť, alebo teda vrátiť sa k tým slovám pani Sárközyovej o tých tridsiatich, prepáčte, chcem apelovať na všetkých opozičných alebo povedať všetkým opozičným poslancom, aj pánovi poslancovi...