• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň prerušenej 2. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali páni poslanci Tibor Bastrnák a Milan Urbáni.

    Dovoľte, aby som ešte využil tento priestor na to, aby som vás informoval, že som včera dostal písomné oznámenie pána predsedu Kresťanskodemokratického hnutia pána Pavla Hrušovského, v ktorom mi oznamuje, že na základe rokovania klubu poslancov za KDH sa predsedníčkou klubu stala alebo bola zvolená pani poslankyňa Mária Sabolová. Teším sa veľmi na spoluprácu.

  • Dámy a páni, dovoľte, aby sme pokračovali v prerušenom rokovaní o

    Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery,

    ktoré predniesol včera v popoludňajších hodinách pán predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico.

    K zneniu programového vyhlásenia vlády rokovali všetky výbory, tak ako som o tom rozhodol za účasti príslušných členov vlády Slovenskej republiky, a správu o prerokovaní tohto programového vyhlásenia vlády vo výboroch ste dostali ako tlač 29a. Dúfam, že každý má túto tlač vo svojej lavici, je to vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda vlády Robert Fico už zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Súčasne chcem požiadať pána premiéra, v prípade, ak nebude prítomný na rokovaní, aby určil niekoho z členov vlády, aby zaujal miesto za navrhovateľa. Ďakujem pekne.

    A teraz by som požiadal pána predsedu gestorského výboru, pre financie, rozpočet a menu, pána poslanca Jozefa Buriana, a prosím ho, aby nás informoval o výsledku prerokovania návrhu programového vyhlásenia vlády vo výboroch a v gestorskom výbore. Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán premiér, vážená vláda Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám správu o výsledku prerokovania Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde (tlač 29) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery predložila vláda Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s čl. 113 Ústavy Slovenskej republiky. Predseda vlády Robert Fico predniesol Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky dňa 1. augusta 2006 s tým, že schôdza Národnej rady Slovenskej republiky bola prerušená do 2. augusta 2006. Počas tohto obdobia zasadali výbory Národnej rady Slovenskej republiky. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde bolo doručené v písomnej forme poslancom Národnej rady Slovenskej republiky pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky ako tlač 29.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 27 zo dňa 31. júla 2006 pridelil podľa § 107 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery všetkým výborom okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu na prerokovanie do 2. augusta 2006. Ide o tieto výbory: Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre kultúru a médiá, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre európske záležitosti, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky súčasne ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý na základe uznesení výborov predloží na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o prerokovaní Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde vo výboroch a návrhy z rozpravy ako podklady na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde prerokovali v stanovenom termíne všetky určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky a vyslovili súhlas s predloženým Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky schváliť a vysloviť dôveru vláde Slovenskej republiky.

    Zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prijať uznesenie, aby požiadala vládu Slovenskej republiky o predloženie upravenej verzie Národného strategického referenčného rámca na prerokovanie vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a vo výbore pre financie, rozpočet a menu.

    Gestorský výbor na základe uznesení výborov k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde Slovenskej republiky odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. f) Ústavy Slovenskej republiky v termíne stanovenom čl. 113 Ústavy Slovenskej republiky 1. schváliť Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, 2. vysloviť dôveru vláde Slovenskej republiky.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery bola schválená uznesením gestorského výboru č. 10 z 2. augusta 2006.

    Výbor určil poslanca Jozefa Buriana za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ho poveril, po prvé, predniesť správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, po druhé, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a dať hlasovať o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde ihneď po ukončení rozpravy k nemu.

    Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je súčasťou tejto správy. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Zaujmite, prosím vás, miesto určené pre spravodajcov výborov.

    Otváram rozpravu k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky a jej žiadosti o vyslovenie dôvery. Chcem požiadať všetkých poslancov, ak budú mať v rozprave návrhy do uznesenia Národnej rady, aby ich odovzdávali spravodajcovi v zmysle § 29 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku aj písomne a riadne sformulované. Do rozpravy k uvedenému materiálu sa písomne prihlásili títo poslanci za kluby: ako prvý pán Mikuláš Dzurinda za Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu – Demokratickú stranu, pán Gyula Bárdos za Stranu maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja, pán Hrušovský za Kresťanskodemokratické hnutie a pán Miroslav Číž za Smer – sociálnu demokraciu. A potom budú nasledovať pani poslankyne a páni poslanci, tak ako sa v poradí zapísali a prihlásili písomne: pán Ivan Mikloš, pán László Gyurovszky, pán Vladimír Palko, pán Ferdinand Devínsky, pán Brocka, pán Fronc, pán Lipšic, pán Kukan, pán Simon, pán Novotný, pán Faič, pán Bauer, pán Berényi, pani Vášáryová, pán Jarjabek, pán Mamojka, pán Nagy, pani Tkáčová, pán Štefanec, pán Farkas, pán Chovanec, pani Žitňanská, pán Gál, pani Biró, pán Janiš, pani Radičová a pani Klára Sárközy ako posledná prihlásená písomne. Ešte som obdržal prihlášku pána predsedu klubu poslancov Národnej rady za Slovenskú národnú stranu pána Rafaela Rafaja, čiže bude 28. v poradí písomne prihlásených.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Dzurindovi, ktorý vystúpi za klub Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie – Demokratickej strany. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia, v úvodnej, 1. kapitole programového vyhlásenia vlády sa dozvedáme, že vládny program stavia na kontinuitu s predchádzajúcou vládou všade tam, kde je to účelné. Podľa autorov však, opäť citát, prevláda objektívna a výrazná potreba zmien doterajších prístupov. V ďalších kapitolách sa dozvedáme, aké zmeny chce vláda v jednotlivých oblastiach vykonať. Myslím, že jednou z najvýraznejších zmien je zmena nášho daňového systému. Súčasný daňový systém poznáme pod názvom rovná daň. Je charakteristický jednou sadzbou dane pre právnické osoby, jednou sadzbou dane pre fyzické osoby, jednou sadzbou dane z pridanej hodnoty. Pri dani z príjmov nejestvujú žiadne výnimky, žiadne odpočítateľné položky. Programové vyhlásenie vlády sa zaväzuje zvýšiť zdaňovanie fyzických osôb s tzv. nadštandardnými príjmami, zaviesť selektívny daňový prístup k prirodzeným monopolom a subjektom s dominantným postavením, zaviesť ďalšiu, nižšiu sadzbu dane z pridanej hodnoty pre vybrané komodity, znovu zaviesť rôzne odpočítateľné položky pri dani z príjmov fyzických osôb, rôzne zdaňovanie príjmov fyzických osôb pre zaostalejšie regióny. Vláda sa tiež zaväzuje znovu zaviesť daň z darovania.

    Treba povedať, že ide o opatrenia, ktoré sme na Slovensku v danom čase v rôznych podobách ale už mali. Nejde v zásade o nič nového. Ide o návrat. Ide o návrat k viacerým opatreniam, ktoré na Slovensku platili a ktorých účelnosť a efektívnosť sme si mohli dôsledne vyskúšať. Práve návrat je základnou, hlavnou charakteristickou črtou vládneho programu. Na niektorých miestach je pomenovaný ostro, veľmi konkrétne, niekde menej vypuklo, niekde miestami je popísaný zahmlene. Ale to podstatné je bezpochyby zreteľné. Vláda sa rozhodla pre to, čo pred voľbami vtedajší líder opozície aj sľuboval, vláda sa rozhodla pre návrat ku viacerým opatreniam známym z minulosti. Programové vyhlásenie vlády ohlasuje predovšetkým návrat ku starým princípom daňovej politiky, selektívnosti, administratívnej náročnosti, väčšej komplikovanosti, nižšej transparentnosti. Programové vyhlásenie vlády ohlasuje ale aj návrat k predchádzajúcemu stavu v zdravotníctve, a to nielen zrušením poplatkov, ale aj zmenou charakteru Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Spoločnej zdravotnej poisťovne, návrat k selektívnemu prístupu k podnikom, a to z hľadiska nielen zdaňovania, ale aj ich privatizácie, viď postoj k železničným spoločnostiam, či priamej finančnej podpory, tu viď podnikateľské subjekty zamerané na aktívny cestovný ruch. Programové vyhlásenie vlády ohlasuje aj návrat k Zákonníku práce, ktorý sme mali pred jeho ostatnou zásadnou novelou, ohlasuje oslabenie 2. piliera dôchodkovej reformy, volá po optimálnej cenovej politike, teda po regulácii spotrebiteľských cien v oblasti energetiky.

    Ako som povedal, niekde je návrat očividný, zreteľný, priamo pomenovaný, niekde je návrat čiastkový, inde zahmlený, ale návrat je vo vládnom programe výrazne prítomný. Otázkou teraz je, čo takýto návrat sleduje a čo takýto návrat aj reálne prinesie. Návrat v oblasti daňovej politiky prinesie v prvom rade utlmenie aktivity, vzkriesi protekcionizmus, ale aj špekulantov a daňových poradcov, ktorých úlohou bude obísť zvýšené daňové zaťaženie tak, aby majiteľ bol ako-tak spokojný. Takýto návrat bude na škodu živnostníkom aj podnikom, pričom efekty na strane verejných financií budú skôr záporné. Máme s tým predsa bohaté mnohoročné skúsenosti.

    Pozrime si teraz bližšie formulácie zámerov vlády v daňovej oblasti: „Vláda navrhne zvýšiť zdaňovanie fyzických osôb s nadštandardnými príjmami.“ Ponechajme bokom otázku, o koľko percent. Jasná je ale nepriama úmera, čím vyššie percento zdanenia, tým menší záujem rozvíjať podnikanie, tým nižšia motivácia. Pýtam sa však: Čo sú to nadštandardné príjmy? V akej literatúre si môžem prečítať definíciu nadštandardných príjmov? Alebo v akom dokumente Európskej únie to je? Kto na Slovensku takúto definíciu zavedie? Ten, kto tento pojem nadiktoval do vládneho programu? Alebo je to zámer, aby to bolo dostatočne vágne, dostatočne kaučukové. Pán predseda vlády sa včera o čiastkovú odpoveď pokúsil. Neuviedol hranicu, kde končí štandardnosť a začína nadštandardnosť, ale uviedol kategórie ľudí s nadštandardnými príjmami, sú to poslanci, členovia vlády. Tak ako budeme tú nadštandardnosť určovať, pán predseda vlády? Bude stanovená konkrétna hranica alebo budete menovať ďalšie profesie?

    Samozrejme, nespravodlivý, ale aj škodlivý je samotný princíp vyššej sadzby dane pre tých, ktorí dokážu zarobiť viac. To si vláda naozaj neuvedomuje, že tí, ktorí viac pracujú, sú šikovnejší, vzdelanejší, odvážnejší, teda dokážu zarobiť viac, odvádzajú do rozpočtu aj viac peňazí aj pri rovnej dani? Predsa 19 % z príjmu 500 000 je vyšší odvod do štátneho rozpočtu ako 19 % z príjmu 200 000. Návrh vlády zdaniť fyzické osoby s vyššími príjmami aj vyššou sadzbou dane z príjmu je preto trestom, trestom za úspešnosť, trestom za to, že mnohí ľudia investovali čas, úsilie a neraz aj svoje vlastné peniaze, napr. na to, aby mali lepšie vzdelanie, aby sa raz, povedzme, mohli mať aj lepšie a aby sa im tieto investície raz aj mohli vrátiť.

    Ešte viac ma prekvapil odsek pojednávajúci o daniach pre podniky, prirodzené monopoly a subjekty s dominantným postavením na trhu. „Vláda bude mať v prvom rade snahu riešiť deformácie trhu, či zneužívanie postavenia na trhu systémovo s dôrazom na dôslednú reguláciu podmienok fungovania trhových subjektov. Ak tieto systémové inštitúty zlyhajú alebo sa ukážu ako málo efektívne a nedostatočne účinné, vláda považuje v takom prípade za legitímny selektívny daňový prístup k takýmto subjektom.“ Toľko pasáž z vládneho programu. Povedané teraz jasnejšie a zrozumiteľne, ak regulačné orgány zlyhajú, vláda nepotrestá tieto orgány, ale potrestá podnik. Zavedie pre príslušný podnik vyššiu daň, hoci tento podnik nezlyhal a plnil si svoje povinnosti a záväzky. Ak regulačné orgány nezlyhajú, ale sa ukážu ako málo efektívne a nedostatočne účinné, po slovensky povedané, ak neprivedú podnik k rozumu, teda k nižším cenám, povedzme aj na úkor strát, opäť bude potrestaný konkrétny podnik vyšším zdanením. Myslím, že v tomto prípade nejde ani tak o programovú tézu ako o otvorenú vyhrážku týmto podnikom, vyhrážku, ktorá znie: „Znížte ceny, lebo si to odskáčete vyššími daňami z príjmov.“ Je to, povedzme, odkaz Slovnaftu, ktorý by sa dal formulovať napr. takto: „Zníž cenu benzínu o 5 korún, lebo ti zvýšime daň z príjmu.“ Nechajme bokom právne dôsledky takéhoto počínania vlády. Zamyslime sa nad ekonomicko-sociálnymi dopadmi takejto politiky. Slovnaft vyhovie tlaku vlády alebo sa zľakne hrozby vyššieho zdanenia, a teda umelo zníži cenu benzínu. V takom prípade mu, samozrejme, klesne zisk a tam tým aj príslušná časť odvodu do štátneho rozpočtu. Tieto peniaze v štátnom rozpočte budú, samozrejme, niekde chýbať. Položme si otázku: Komu sme urobili takouto politikou dobre a komu sme možno urobili takouto politikou zle? Myslím, že dobre sme urobili tým, ktorí veľa jazdia, najmä boháčom, ktorí majú luxusné autá s vysokou spotrebou. Čím má takéto auto väčšiu spotrebu benzínu, tým má jeho majiteľ väčší zisk, rétorikou pána predsedu vlády: čím bohatší, tým väčší zisk a naopak, čím chudobnejší, tým menší osoh. Pritom pán Fico sa dlhé roky vydáva za obhajcu chudobných, tých najbiednejších, dôchodcov, nezamestnaných, študentov, ľudí s minimálnou mzdou, ľudí, ktorí spravidla auto ani nemajú. A práve týmto ľuďom výpadok v štátnom rozpočte ublíži najviac, pretože daňový výpadok Slovnaftu bude chýbať v zdravotníctve, školstve alebo v sociálnej sfére.

    Na tomto príklade som chcel ukázať, že návrat, ku ktorému sa zaväzuje pán predseda vlády a jeho vláda, je nielen právne otázny, komplikovaný, ale aj asociálny, poškodzujúci najviac práve chudobných ľudí, ale aj ekonomiku ako celok. Smer sa teda dostáva výrazne do protismeru voči svojim programovým tézam. Pán predseda vlády je veľmi šikovný politik. Z výhody urobí nevýhodu, nevýhodu dokáže prezentovať ľúbivo ako výhodu. Kto by sa netešil, ak bude benzín lacnejší? Aj my sme za prísny dozor nad prirodzenými monopolmi, za to, aby ich zisk bol iba primeraný. Problém je iba v tom, že ak nižšiu cenu benzínu dosiahneme tak, ako navrhuje programové vyhlásenie vlády, tak jednou rukou dáme päť korún do vrecka bohatého a druhou rukou vyberieme sedem korún z vrecka chudobného. A toto platí aj pre ďalšie zmeny, ktoré znamenajú návrat. Ide totiž o návrat k ťažkostiam, k problémom, ktoré sme celkom nedávno prekonali, ktoré občania vydržali. Je smutné a nespravodlivé voči ľuďom, že vláda siaha k takýmto protiľudovým opatreniam. Je smutné, že predseda vlády presadil svoje predvolebné hrozby aj do vládneho programu.

    Nemôžem, najmä z časového hľadiska, rozoberať dopady všetkých zmien, všetkých návratov, zastavím sa už iba pri Zákonníku práce. Vláda síce rešpektuje určitú flexibilitu pracovnej sily, opäť citát, avšak chce zabezpečiť čo najväčšiu možnú ochranu zamestnancov. To je iste ušľachtilý cieľ. Domnievam sa však, že by sme zamestnancov nemali zákonom chrániť až tak, aby si nemohli viac zarobiť, ak chcú aj viac pracovať. Domnievam sa, že by sme zamestnancov nemali chrániť až tak, že sa zamestnávatelia budú báť prijímať ľudí do zamestnania, pretože bude veľmi komplikované ich prepustiť, aj tých nezodpovedných, aj tých nevýkonných. Pán predseda vlády si zjavne nevšimol, že celá Európa v rámci Lisabonskej stratégie liberalizuje trh práce a pracovné právo, viď posledné udalosti vo Francúzsku, lebo chápe, že je to krok na znižovanie nezamestnanosti. Nezamestnanosť u nás výrazne poklesla, ale stále je vysoká. Chce vláda v trende znižovania nezamestnanosti pokračovať? Ak áno, potom zošnurovanie Zákonníka práce je protismerným krokom. Aj tu sa Smer dostáva do protismeru voči svojim programovým tézam a najmä voči potrebám Slovenska. Z vlastnej praxe som sa presvedčil, že zamestnancom sú najviac dlžné odbory. Odbory na Slovensku si zvykli organizovať tlačové konferencie pre médiá, politické mítingy, zvykli si na zasahovanie do rozhodnutí, za ktoré nenesú zodpovednosť v žiadnom prípade. Odbory však zabudli na robotníkov vo fabrikách, zabudli na obhajobu a presadzovanie dôstojných pracovných podmienok, v ktorých robotník pracuje. Toto je problém, nie Zákonník práce.

    Ako som povedal, nemôžem rozoberať dopady všetkých návratov, ktoré programové vyhlásenie vlády sľubuje. Venoval som sa podrobnejšie daniam a Zákonníku práce. Prečo? Pretože po rokoch stagnácie aj na Slovensko začali v ostatných rokoch prichádzať investície a nielen veľké, Peugeot, Citroen, Hyundai, Kia, Macušita, Samsung, Ford, ale mnohé veľmi významné pre naše regióny, kam doteraz investori nevládali vkročiť, na Kysuce, Oravu, východné Slovensko, juh Banskobystrického kraja. Je evidentné, že títo investori prichádzali, že ich pribúdalo stále viac. Myslím si, že tieto investície prichádzali predovšetkým vďaka trom nasledujúcim faktorom, po prvé, kvôli kvalitnej a konkurencieschopnej pracovnej sile, po druhé, kvôli motivačnému jednoduchému univerzálnemu daňovému systému, celkom skrátka povedané, kvôli rovnej dani a napokon kvôli pružnému Zákonníku práce.

    Vládny program je v protismere voči všetkým týmto trom faktorom. Predovšetkým deformáciou daňového systému, zošnurovaním Zákonníka práce, ale aj vyhrážkami zahraničným investorom, ktorí vstúpili do našich prirodzených monopolov a subjektov s dominantným postavením na trhu, a tiež otvoreným volaním po tom, aby sme prestali s filozofiou postavenou na konkurenčne výhodnej pracovnej sile. Pýtam sa ale: Ak potrieme všetky tieto tri základné ekonomicko-sociálne atribúty, vďaka ktorým sa rozhýbal záujem zahraničia o Slovensko, kto bude ťahúňom ekonomiky? Ako chceme dosahovať dlhodobo udržateľný, podčiarkujem, dlhodobo udržateľný 5-percentný rast ekonomiky, čo je, ako čítam na strane 5 vládneho programu, prvý hlavný programový cieľ vlády? Vychádzať z programových dokumentov Európskej únie, tak sa totiž napĺňanie tohto prvého programového cieľa na strane 5 začína, nám nepomôže, skôr naopak, najbohatšie krajiny Európskej únie nám rovnú daň zazlievajú a nielen ju. Hovoria o sociálnom dumpingu, strašia nás harmonizáciou daní, zošnurovaním. Realizácia takýchto zámerov by nás pribrzdila, spomalila by dobiehanie. A my by sme predsa dobiehať najlepších mali chcieť.

    Znepokojila ma formulácia na strane 7 programového vyhlásenia vlády: „Vláda bude veľmi pozorne sledovať vývoj v oblasti daní v európskom priestore a v rámci neho najmä snahy členských štátov Európskej únie v harmonizácii daňového základu. K týmto návrhom vláda uplatní veľmi opatrný prístup a bude starostlivo zvažovať svoje stanovisko.“ Prečo toľká opatrnosť? Prečo takéto vajatanie? Tu treba byť jasný a povedať priamo, s harmonizáciou daní v žiadnom prípade nesúhlasíme, ani s oslabením suverenity Slovenska v sociálnej oblasti. Ak to dopustíme, stratíme hlavný nástroj dobiehania najlepších. Som presvedčený, že v záujme Slovenska, v záujme zvyšovania životnej úrovne, v záujme dobiehania Slovenska tých najlepších je potrebné zachovať tak rovnú daň, ako aj jestvujúci Zákonník práce.

  • Takže voči Európskej únii smelšie, pán predseda vlády, nie kolenačky.

  • Smiech v sále.

  • Dámy a páni, druhou najvýznamnejšou charakteristikou programového vyhlásenia vlády je populizmus, silný a vôbec neskrývaný populizmus. Populizmus trčí zo všetkých opatrení, ktoré navracajú veci do minulosti. Sú to na prvý pohľad ľúbivé opatrenia, dobre znejúce opatrenia, lacnejší benzín, lacnejšie potraviny, bezplatné lieky. Kto by to nechcel? Problém je však v tom, že najviac ušetria tí, ktorí najviac zarábajú, a teda najviac aj skonzumujú. Ale výpadok v štátnom rozpočte si odnesú práve tí najchudobnejší, ktorí sú na štátny rozpočet odkázaní. S liekmi sa bude gazdovať ešte menej zodpovedne ako vlani, keď hmotnosť tých liekov, ktoré občania neužili, ale vrátili lekárňam, bola 44 ton. Koľko vážia tie lieky, čo sme nevrátili do lekárne, ale vyhodili do kontajnerov? Aký bude teda dôsledok ľúbivých opatrení v zdravotníctve? U lekára sa bude čakať opäť dlhšie, liekmi sa bude ešte viac plytvať, zvýši sa zadlženosť nemocníc a celého zdravotníctva. Pritom tento deficit bude treba hradiť opäť zo štátneho rozpočtu. Populisti to vedia všade, najmä tí, ktorí vedia stavať veci z nôh na hlavu, vydávať škodlivé za ľúbivé a užitočné za škodlivé. Ale na strane druhej aj možnosti populistov majú svoje limity. Ani populisti nedokážu všetko. Ani populisti nedokážu napr. povedať alebo odôvodniť, kde vezmú peniaze na plnenie sľubov, ktorými sa prerokúvané programové vyhlásenie vlády vyslovene hemží. Vládny program nehovorí, ako sa budú tvoriť príjmy, skôr o tom, ako ich bude vláda obmedzovať alebo podväzovať, viď dane, opatrenia obmedzujúce príliv investícií alebo znižujúce aktivitu a iniciatívu. Zato celkom konkrétne vládny program sľubuje rozhadzovanie peňazí na všetky strany. Sľubuje viac učiteľom, lekárom, mladým vedcom, poľnohospodárom, policajtom, hasičom, opäť nedá sa to všetko kvôli času vymenovať. Programové vyhlásenie vlády sľubuje vianočné penzie, bonifikáciu hypoték, príspevok na novonarodené deti, ale aj viac sudcov, nárast financovania športu. Vlastne sľubuje všetkým. Len na jednej jedinej strane, na strane 50, som narátal 6 prísľubov, 6 titulov na zvyšovanie objemu peňazí. Človek by ani nenamietal, veď kto si to nezaslúži najmä po prekonaní zložitých bolestných reformných rokov, problém je len jeden: Kde na to všetko vziať?

    Pokúsil som sa odhadnúť dopad týchto prísľubov. Siahol som napr. do rezortu zdravotníctva. Navrhované opatrenia a ich cena sú nasledujúce: zrušenie poplatkov, odhad 2,5 mld. Sk, zvýšenie platieb za poistencov štátu zo 4 na 5 %, odhad 6,6 mld. Sk, nižšia daň z pridanej hodnoty na lieky, odhad 4 mld. Sk. Je tam aj sľub zvýšiť mzdy lekárom. Prepočítal som si, že 10-percentné zvýšenie miezd, povedzme iba v štátnych nemocniciach, je 1 mld. Sk. Dohromady je to všetko 14,1 mld. A to som ešte nezarátal dopad zámeru výrazne znížiť doplatky za lieky. Takže pri veľmi triezvom, pri veľmi zdržanlivom odhade iba v rezorte zdravotníctva ide o výpadok minimálne 15 mld. Sk. Ak si uvedomíme všetky prísľuby a záväzky programového vyhlásenia vlády, tak dohromady musí ísť pri maximálne zdržanlivom odhade o dopad v objeme niekoľko ťažkých desiatok miliárd korún. Pokúsil som sa odhadnúť aj vyššie príjmy z milionárskej dane, dane z darovania, zdanenia monopolov a iné. Odhad je niekoľko miliárd korún, možno dve, možno tri miliardy. Teda ťažké desiatky miliárd oproti niekoľkým miliardám spočítaných na prstoch jednej ruky. Úplne legitímnou je preto otázka: Ako chce vláda túto mohutnú disproporciu vykryť, odkiaľ chce vláda na to všetko zobrať peniaze? Oproti tejto neveselej bilancii stojí iný vážny záväzok obsiahnutý v programovom vyhlásení vlády: plniť maastrichtské kritériá, dodržať Pakt rastu a stability, zaviesť k 1. 1. 2009 jednotnú menu euro. Ak chceme k 1. januáru 2009 zaviesť jednotnú menu, deficit štátneho rozpočtu na budúci rok musí byť nižší ako 3 %, musí byť nižší, ako je to teraz, a infláciu musíme stlačiť tiež pod 3 %. Je teda viac ako evidentné, že jeden z tých dvoch, čo sľubujú, klame, buď ten, ktorý sľubuje rozhadzovať, alebo ten, čo sľubuje od 1. 1. 2009 euro. Zdá sa, že je to jeden a ten istý. Buď to nemyslí poctivo s eurom, alebo klame ľudí. V každom prípade je to však nekorektné a nepoctivé, ak by nešlo o vážne veci, povedal by som, až detinské. Vrcholom bola prezentácia predsedu vlády po pondelkovom rokovaní vlády, keď vyhlásil, že síce sľubujú, ale mantinelom budú maastrichtské kritériá. Môže to byť taký istý úskok ako sľub dôchodcom, že pod vianočný stromček dostanú trinástu penziu, včera zabudol pán predseda dodať: v závislosti od možnosti štátneho rozpočtu. Môže to byť taký istý úskok ako sľub hazardným hráčom, že vláda podporí odškodnenie klientov nebankových subjektov, včera pán predseda zabudol dodať „čiastkové“, alebo sľub mladým rodinám, že bude stavať pre ne byty, pochopiteľne, vo vzťahu k možnostiam štátneho rozpočtu. Dámy a páni, takáto hra s občanom nie je poctivá, takáto politika je populistická a nezodpovedná. Miestami som mal pri čítaní pocit, že pán Fico si neuvedomuje, že už nie je v opozícii, ale predsedá vláde.

    A napokon je tu aj tretia výrazná charakteristika programového vyhlásenia vlády, bezradnosť. Celé roky som počúval, ako zlá pravicová vláda zbedačuje Slovensko, ako prehĺbila regionálne rozdiely, ako zorganizovala najväčšiu utečeneckú vlnu ľudí do zahraničia, ako robí nesvojprávnu zahraničnú politiku, ako nevie riešiť rómsky problém. S o to väčšou zvedavosťou som si prečítal práve tieto kapitoly. Na moje prekvapenie som sa dozvedel, že vláda chce znižovať mieru chudoby nie razantne, ale čo najefektívnejšie, citát. Veľmi ma prekvapili prvé zásadné opatrenia, ktorými chce vláda chudobu riešiť. Strana 28, píše sa tam: „V prvom rade v súvislosti s riešením chudoby bude potrebné legislatívne vymedziť pojmy, po druhé, prehodnotiť konštrukciu životného minima, a napokon, prehodnotiť parametre, samozrejme, tak, aby pomoc v hmotnej núdzi zodpovedala základným životným potrebám.“ Dámy a páni, hlavný predvolebný problém predsedu Smeru, dalo by sa povedať, hlavná zásadná agenda, chudoba, dostala vo vládnom programe veľmi chudobný priestor, jedinú stranu. Ani jedno z navrhovaných opatrení nie je nové. Všetky navrhované opatrenia sú už zavedené a aj plnené, povedané slovníkom súčasnej vlády, v súlade s možnosťami štátneho rozpočtu. Uvediem len jeden príklad: strava za 1 Sk a učebné pomôcky zadarmo pre deti v základných školách, ktorých rodičia sú v hmotnej núdzi. Zaviedli sme to asi pred 2,5 rokmi. S rastúcimi možnosťami štátneho rozpočtu sa škála poberateľov tejto pomoci postupne rozširuje. Počet detí tohto roku, ktoré využívajú tieto výhody, sa približne zdvojnásobil oproti roku predchádzajúcemu. Čo ma však znepokojilo viac, je absencia aktívnych nástrojov predchádzania chudobe, dôraz na tvorbu pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných občanov. Z druhej strany úplne kontraproduktívnym je volanie po zásadnom zvýšení minimálnej mzdy, pán predseda vlády v nej sľuboval až 60 % z priemernej mzdy. Bola by to pohroma najmä pre chudobných ľudí. Bola by to pohroma najmä pre ľudí bez vzdelania alebo s nízkym vzdelaním, ktorí by rady chudobných rozšírili významným spôsobom. Druhým príkladom bezradnosti, očividnej bezradnosti vlády je riešenie regionálnych rozdielov. Pasáž o regionálnej politike je neobyčajne vágna, nekonkrétna, ešte štíhlejšia ako pasáž venovaná chudobe. Zaujala jediná novinka: „Vláda chce podporovať rozvoj malého a stredného podnikania s diferencovaným prístupom pre zaostávajúce regióny Slovenska.“ Nerozumel som tomu, a preto som si pozrel volebný program Smeru. Vo volebnom programe Smer vidí ako osobitne problematické kraje Banskobystrický, Košický a Prešovský. V týchto rizikových krajoch Smer sľúbil „využiť daňové a odvodové nástroje na stimuláciu miestneho malého a stredného podnikania“. Takže ak tomu rozumiem správne, živnostníci a eseročky v týchto troch krajoch nebudú platiť dane, pán predseda vlády? Na Slovensku budeme mať daňové raje alebo budú mať tieto eseročky a títo živnostníci v týchto krajoch špeciálne nízke daňové sadzby?

    Ešte menej, vlastne žiadne námety som nenašiel pre ďalšiu predchádzajúcou opozíciou kritizovanú oblasť, prinavrátenie vyhnancov, utečencov, ktorí využili možnosť pracovať v tých krajinách Európskej únie, ktoré svoj pracovný trh otvorili, niektoré hneď po našom vstupe do EÚ. Ba, čuduj sa svete, vláda chce skrátiť prechodné obdobia v tých krajinách, ktoré ich ešte stále uplatňujú.

    Rovnako som bol sklamaný z veľmi všeobecnej kapitoly pojednávajúcej o rómskej problematike, naozaj nič, vôbec nič nového, ale aj zahraničnej politike. Pasáž venovaná zahraničnej politike je spracovaná encyklopedicky. Chýbajú jej ale jasné priority, náležitý dôraz na tieto jasné priority, chýbajú postoje alebo politika vlády v aktuálnych kľúčových zahraničnopolitických témach. Chýba tam postoj k blízkovýchodnému konfliktu, ktorý sa zužuje na styky medzi Izraelom a Libanonom, ale je omnoho hlbší a dnes nepochybne hýbe svetom. Je to konflikt, ktorý má pre mier vo svete, ale aj ekonomiku sveta zásadný význam, vláda Slovenskej republiky sa vo vládnom programe obmedzila na jedinú vetu: „Vláda deklaruje svoj záujem naďalej prispievať k posilneniu stability a demokracie v Iraku, v Afganistane a na Blízkom východe.“ Uhladené, ale čo so súčasnou nestabilitou na Blízkom východe. To nestačí, pán predseda vlády, nestačí najmä pre krajinu, ktorá je členom Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov. V programovom vyhlásení vlády mi chýba konkrétnejšia predstava vlády o ďalšom rozširovaní Európskej únie a priority, ktoré bude Slovensko aktívne rozvíjať. Bojíme sa položiť dôraz na Chorvátsko? Bojíme sa povedať, že budeme najsilnejšie podporovať nasmerovanie a postupné plnenie podmienok pre budúci vstup Srbska do Európskej únie? Chýba mi programový cieľ, ktorý chce Slovensko presadzovať v súvislosti s definitívnym štatútom Kosova. Opäť pripomínam, že sme členom Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov. Ak je Blízky východ ďaleko, Kosovo je blízko. Ak Blízky východ hýbe svetom, Kosovo hýbe minimálne Európou. A aj tam máme svojich vojakov, nielen v Iraku. Chýba mi postoj Slovenska k Ukrajine, ale aj k Bielorusku. Nerozumiem, ako sa dokáže vládny program vyhýbať týmto dvom krajinám, keď je Ukrajina sused, Bielorusko skoro sused, posledná autorita, diktatúra v Európe. Ako hovorím, tieto krajiny nie sú vo vládnom programe spomenuté vôbec. A tak sa pýtam: Bude podporovať vláda Slovenskej republiky demokratické sily v Bielorusku? Bude podporovať vláda slovenské mimovládne organizácie napomáhajúce demokraciu v Bielorusku? Alebo, povedzme, platí moje pozvanie pre vodcu demokratickej opozície Milinkieviča u nás, pán premiér?

    Keďže vláda vo svojom programe celkom evidentne nevedela ponúknuť odpovede na uvedené otázky, ani riešenie najpálčivejších problémov, a to je nepochybne ďalšie znižovanie nezamestnanosti, vytváranie pracovných miest aj pre dlhodobo nezamestnaných občanov, prílev ďalších zahraničných investícií, rómska problematika, zvyšovanie kvality konkurencieschopnosti, ale aj kapacít našich vysokých škôl, dokončenie reformy v zdravotníctve a iné, uchýlila sa k mnohým floskulám, poučkám, heslám, frázam, všeobecným formuláciám. A to je ďalšia, štvrtá charakteristika programového vyhlásenia vlády. Vládny program sa hemží frázami typu, že je to program rovnováhy jednotlivca a spoločenskej solidarity alebo že programové vyhlásenie vlády vytvára predpoklady na hľadanie rovnováhy medzi verejnými a súkromnými záujmami, alebo, povedzme, pozoruhodným objavom, že bývanie patrí k základným potrebám človeka. Neobyčajne silnou floskulou vládneho programu, ale aj včerajšieho vystúpenia pána predsedu vlády je tzv. viaczdrojové financovanie. Táto floskula sa stáva pre vládu zaklínadlom. Keď neviete, kde vezmete peniaze, spomeniete viaczdrojové financovanie.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky, ktorá sa uchádza o dôveru v Národnej rade Slovenskej republiky, opúšťa cestu reforiem. Pán predseda vlády je dôsledne verný svojej téze, že Česko nerobilo reformy a ľudia sa tam majú lepšie. Pán predseda vlády akoby nezaregistroval, čo sa deje vo svete, čo sa deje v Európe. Asi nevidí, že reformy sú prioritou v celej Európskej únii. Členské štáty sa ich snažia zavádzať, pričom Slovensko ich má väčšinu za sebou. Z tohto hľadiska je vládny program aj v rozpore so smerovaním socialistických vlád v Európskej únii. Nechoďme ďaleko, pozrime sa len za hranice. Maďarská sociálnodemokratická vláda práve teraz zavádza poplatky v zdravotníctve a poplatky za denné štúdium na vysokých školách. Vláda pána Fica je proti poplatkom za vysokoškolské štúdium a ruší už zavedené poplatky v zdravotníctve, hoci takéto poplatky sú zavedené dnes už v takmer celej Európe. Aj tu sa Smer dostal do zjavného protismeru s hlavnými európskymi trendmi a tendenciami vrátane tendencie k väčšej zodpovednosti za súčasnosť, ale najmä k väčšej zodpovednosti za budúcnosť. Myslím si, že je to škoda, lebo my, Slováci, máme najťažšie reformy za sebou. Vy už nemusíte, pán predseda, prijímať balíčky opatrení, vy už nemusíte občanom vysvetľovať potrebu uťahovania opaskov, vy už nebudete čeliť ani poklesu reálnych miezd, ani tohto roku, ani na budúci rok. Nebudete toto všetko potrebovať preto, lebo Slovensko má vďaka reformám a občanom, ktorí ich vydržali, tieto ťažké časy za sebou. O to väčšia je ale vaša zodpovednosť. Do kopca sa vychádza ťažko, z kopca sa skotúľa ľahko. Peniaze sa ťažko šetria, ľahko sa rozhadzujú, ťažko sa konštruuje, ľahšie sa deštruuje. Vy ste sa rozhodli pre deštrukciu. Rozhodli ste sa pre rušenie, pre koróziu reforiem, rozhodli ste sa pre návrat. Niektoré návrhy vracajú Slovensko o 4 roky dozadu, niektoré o 8, niektoré, napr. regulácia cien, až o 15 rokov dozadu. Budeme sa snažiť vám v tejto nezodpovednej politike čo najviac brániť. Budeme aj v opozícii aktívne presadzovať reformné opatrenia. Rozhodli ste sa pre návrat, pre populizmus, my sa budeme správať zodpovedne. Váš program nemá líniu, nemá jasné priority. Váš program nemá líniu, nemá priority, pretože nemáte víziu Slovenska. Preto je váš program veľmi všeobecný a srší z neho bezradnosť.

    Dámy a páni, keďže programové vyhlásenie vlády je programom návratu, keďže jeho hlavnou prístupovou metódou je populizmus, keďže je veľmi všeobecný a usvedčuje vládu z bezradnosti, nemá dôveru poslaneckého klubu SDKÚ – DS ani program, ani vláda. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, je ešte priestor na vaše faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Ako prvá pani Renáta Zmajkovičová.

  • Pán poslanec, aj solidarita je súčasťou tohto vládneho programu, a to vám zrejme pri jeho študovaní ušlo, solidarita, ktorá chýbala v rôznych aspektoch života občanov v predchádzajúcom volebnom období. Vytvárate umelo strašiaka, a to násilne tam, kde nie je. Voliči 17. júna rozhodli a dali mandát sociálnej demokracii. Ja som ešte na záver predpokladala, že dnes tu slovo populizmus nepadne, ale zbytočne. Pán kolega mali by ste si, by som vám odporúčala, dať ochrannú známku alebo autorské práva k tomuto slovu. A keďže nemôžete privatizovať, bol by to váš nadštandardný príjem.

  • Ďakujem pekne.

    Pani Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som doplnila argumenty proti rušeniu rovnej dane, ktoré uviedol pán Mikuláš Dzurinda, o názory tých, ktorých sa tieto opatrenia skutočne najviac dotknú, o názory živnostníkov, ktorí sú fyzickými osobami. Práve dnes som hovorila so známym, ktorý je živnostníkom. A on mi hovorí, že vieš čo, minulý rok som zaplatil 50 000 daň, uplatnil som si paušálne výdavky, nemal som starosti žiadne, ale keď ma budú chcieť takto zodrať, prepytujem, kúpim si radšej 10 bicyklov, aby ma neobrali ani o korunu. Tu je koniec citátu. To znamená, že jedna vec je to, že živnostníci urobia tzv. opatrenie, optimalizáciu dane, ale myslím si, že tí rozumnejší prejdú na právnické osoby a toto opatrenie, ktorým chcete z nadštandardných príjmov získať väčší výnos, vám vyjde nazmar. Čiže návrat, ako povedal pán Mikuláš Dzurinda, návrat k prekonaným problémom, návrat k tzv. optimalizácii dane. A to ani nechcite vedieť, čo si o tom myslia naši mladí, ktorí študujú, ktorí popri tom pracujú a ktorí chcú veľa zarábať. To by sa pri mojej citácii pán predseda vlády Fico červenal tak ako jeho obľúbená kravata.

  • Ďakujem pekne.

    Požiadal pán premiér o vystúpenie. Chcem, vážené pani poslankyne, páni poslanci, podotknúť, že najprv po vystúpení pána premiéra nechám dobehnúť faktické poznámky k vystúpenie predrečníka pána Dzurindu a potom na pána premiéra. Ďakujem. Nech sa páči, pán premiér.

  • Podľa rokovacieho poriadku, som v parlamente dosť dlho, aby som vedel, keď požiada o vystúpenie, tak môže vystúpiť člen vlády.

    Vážené dámy a páni, ak dovolíte, ja by som v krátkosti reagoval na vystúpenie pána poslanca Dzurindu, pokiaľ ide o poslanecký klub SDKÚ a vzťah tohto klubu k programovému vyhláseniu vlády. Ja tento názor rešpektujem. Je, samozrejme, legitímny. A asi by sme boli naivní v politike, keby sme očakávali, že opozícia bude tlieskať novej vládnej koalícii alebo že, nedajbože, ju podporí a rozhodne sa vysloviť jej dôveru pri hlasovaní o dôvere. Takýto postoj sme očakávali a mňa to absolútne neprekvapuje.

    Napriek tomu by som rád povedal niekoľko slov k niektorým závažným vyhláseniam, ktoré urobil pán poslanec Dzurinda.

    Pán poslanec, ja som bol niekoľkokrát svedkom toho, že vy zásadne nečítate vlastné programové dokumenty, a to nielen stranícke, ale ani vládne. Zachytil som to prvýkrát, keď ste prišli na centrálu Smeru a rokovali sme po voľbách o ďalšom vývoji a pýtal som sa, či by ste boli za to, aby sme zaviedli štátnu bonifikáciu pri hypotekárnych úveroch. Vy ste povedali, že veď to máme, veď to netreba zavádzať, jednoducho to tak je. No to, samozrejme, musel pán Mikloš okamžite opravovať, že sme to dávno zrušili, vieš, to už tuná v našom práve neexistuje. Mal som možnosť v priamom prenose v televízii vidieť, že si nevedel vôbec, čo je vo volebnom programe SDKÚ. A je evidentné, že si nikdy nečítal ani programové vyhlásenie svojej vlastnej vlády v roku 2002, lebo ak niekto príde a povie, že Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, ktoré sme predložili včera, je všeobecné alebo dokonca všeobecnejšie ako to, ktoré bolo predložené v roku 2002, tak je to naozaj len na veľký smiech, pretože všeobecnejšie programové vyhlásenie, ako ste predložili v roku 2002, neexistuje v dejinách novodobej Slovenskej republiky.

  • Vo vašom vyhlásení programovom nie je jedno jediné číslo, nie je jeden jediný konkrétny záväzok, iba samé všeobecné frázy. My sme mali odvahu, pán poslanec Dzurinda, dať do nášho programového vyhlásenia konkrétne veci a chceme za tieto konkrétne veci aj niesť plnú zodpovednosť.

    Chcem reagovať naozaj iba na tie veci, ktoré ste povedali a ktoré považujem za mimoriadne závažné. Predovšetkým chcem povedať niečo o poctivosti alebo nepoctivosti, ak hovoríte, že tento program nie je poctivý. A čo je poctivé, pán poslanec Dzurinda? Je poctivé pred voľbami niečo narozprávať, na niečom si postaviť politickú kariéru, ale potom 5 dní po skončení volieb zabudnúť na tieto veci? Toto poctivé v každom prípade nie je.

    Ja by som uviedol jeden príklad len pre ilustráciu, aby sme trošku pripomenuli slovenskej verejnosti, čo sa napr. dialo. V roku 2002 tesne pred voľbami vláda schválila takmer 22 veľmi ľúbivých sociálnych zákonov, ale okamžite po voľbách zrušila v skrátenom legislatívnom konaní všetkých týchto 22 sociálnych zákonov. Toto je politika poctivá? Toto je nepoctivá politika.

  • My máme iný pohľad na to, čo robiť alebo nerobiť. Už ani nechcem hovoriť, o koľko miliárd korún ste obrali tých najchudobnejších a najslabších práve prijatím týchto zrušujúcich zákonov v roku 2002 bezprostredne po voľbách.

    Program, ktorý sme predložili, pán poslanec Dzurinda, je programom solidarity, solidarity. To je ten základný pojem, ktorý bol absolútne cudzí pre všetky vlády, predovšetkým tie, ktoré si ty ako predseda vlády od roku 1998 viedol. My si myslíme, že solidarita je ten inštitút, na ktorom funguje celá Európa, a myslíme si, že celým naším programom práve solidarita veľmi jasne ide.

    Nechám si ešte jeden príklad na záver, pretože tam som sa naozaj trošku pozastavil, keď si hovoril o zámere vlády Slovenskej republiky v prípade potreby selektívne daňovo sa postaviť k podnikom s dominantným postavením alebo monopolom. Tak dajme si jeden konkrétny príklad a odpovedzme si na otázku, či to je správne alebo to nie je správne. Pán poslanec, bola to vaša vláda, ktorá predala Slovenský plynárenský priemysel tak, že síce štátu nechala 51 %, 49 % predala zahraničným partnerom, ale tým, čo majú 49 %, ste odovzdali kontrolu v Slovenskom plynárenskom priemysle. A tento podnik, vážené dámy a páni, ktorý mal minulý rok viac ako 20 mld. korún zisku, neplatí žiadne dane z dividend, platí 19-percentnú daň z príjmu, nemá problém a príde s návrhom na zvýšenie ceny plynu o 17 %. Jeden meter kubický plynu má ísť pomaly na 15 korún. Veď plyn na Slovensku sa stáva najdrahším z okolitých krajín. Tak si teda kladiem otázku: Má vláda v situácii, keď je tu niekto, kto má rekordné zisky, neplatí prakticky žiadne dane a prichádza s neuveriteľnými návrhmi na ďalšie a ďalšie zvyšovanie energií, právo prijímať určité opatrenia? Ja tvrdím, že vláda má takéto právo, lebo musíme chrániť občanov Slovenskej republiky. V tomto je rozdiel medzi nami a vami, pán predseda.

  • Opakujem, budem rešpektovať, pán predseda, legitímne opačné názory, ktoré budete prezentovať, len prosím, keby ste si vždy, keď nás budete nejako nálepkovať, uvedomili, že niektoré nálepky naozaj nesedia, pretože túto vládnu koalíciu obviniť z kolenačkovej zahraničnej politiky, tak to je naozaj silná káva aj pre mňa, pretože mohol by som dať veľmi veľa príkladov. Pán poslanec, zanechal si na Úrade vlády repliku krásneho krbu, ktorý si tam urobil len preto, aby si jednému štátnikovi urobil radosť. Toto je kolenačková politika. A preto ak prídu takéto neférové útoky, budeme na ne reagovať. Ale inak chceme viesť vecnú diskusiu. My hovoríme o solidarite, o solidarite ako o inštitúte, na základe ktorého vieme sa o ľudí na Slovensku postarať podstatne lepšie. A je to naša zodpovednosť.

    Ľudia sa rozhodli vo voľbách, ľudia dali hlasy politickým stranám a tieto politické strany zostavili novú vládnu koalíciu. Pán poslanec, mali ste peniaze, mali ste médiá, mali ste moc, mali ste vyhrať voľby a mohli ste nám znovu ukazovať svoju reformnú politiku.

  • Ľudia rozhodli a ja som veľmi rád, že sa konečne vrátila tradícia na Slovensko, že víťaz volieb zostavuje vládu.

  • Ty si, pán poslanec, nikdy nevyhral voľby, nikdy. Nikdy si nevyhral voľby a zostavoval si na základe všelijakých špekulácií a zákulisných machinácií vládne koalície. Čiže vrátila sa naspäť tradícia a táto tradícia sa musí udržať aj do budúcnosti.

    Prosím všetkých kolegov členov vlády Slovenskej republiky, prosím aj poslancov vládnej koalície, aby sme viedli, pokiaľ, samozrejme, bude záujem viesť z tejto strany vecný dialóg. Ale pokiaľ prídu urážky a podpásové údery, je potrebné na takého urážky a podpásové údery reagovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Budeme pokračovať faktickou poznámkou pána Jarjabka na pána Dzurindu.

  • Reakcia z pléna.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať, nesedím dlho na tomto mieste, ale čítať viem, § 28 veľmi jasne hovorí rokovacieho poriadku, že ústavní činitelia a člen vlády alebo predseda vlády môže vystúpiť v rozprave kedykoľvek. Otázka faktických poznámok nie je riešená. Je pravda, že má reagovať na ostatného predrečníka, ja som vás upozornil, akým spôsobom. Člen vlády má právo vystúpiť kedykoľvek. Nech sa páči, pán Jarjabek.

  • Ďakujem veľmi pekne. Reagujem na pána poslanca Dzurindu, aby bolo každému jasné. Pán poslanec, povedzte mi len tak podľa vášho odhadu, keď sa pozriete na ten váš prejav, čo ste povedali, bez toho, aby ste si všimli, kto ho hovoril, koľko tam bolo demagógie? Deväťdesiat, deväťdesiatpäť percent? Kedy začala vlastne predvolebná kampaň? Dnes alebo už ste to mali prichystané včera? A načo ste vlastne potrebovali tých 24 hodín, resp. viac hodín, aby ste si preštudovali vládny program, keď ste povedali to, čo ste povedali?

    Ten problém, o ktorom vy hovoríte, problém občana Slovenskej republiky, keď ste hovorili o tých peniazoch, je v tom, že občan Slovenskej republiky dnes nevie, koľko má peňazí, preto, lebo, keď dnes stojí benzín 40 korún, keď dnes stojí plyn toľko, elektrika toľko, on nevie, čo to bude stáť zajtra. Preto keď ten penzista istým spôsobom šetrí, neviem vlastne, na čo šetrí, za koľko šetrí a na koľko šetrí.

    Veľmi ma prekvapilo to, čo ste povedali v oblasti zdravotníctva a tých dvadsaťkorunáčok. No tak podľa tej vašej teórie, ktorú ste povedali, o to bude menej pacientov, o koľko dvadsaťkorunáčok viac občan zaplatí. Fantázia, skutočne.

    A mohli ste si všimnúť zásadný rozdiel medzi tým, keď ste rozprávali vy istú časť z tohto programu a vaši poslanci sa smiali, to bolo pre mňa veľmi zaujímavé, a pritom ste citovali to isté, čo včera hovoril premiér tejto vlády, pán Fico, a vtedy sa nezasmial nikto. No tak to o tej vašej autorite nejakým spôsobom nesvedčí. Mali by ste si spraviť trošku poriadok v tom vašom klube, lebo naozaj takto vás zosmiešňovať, ani mne sa to dobre nepočúva.

    No a potom tá posledná veta. Viete, vy ste hovorili veľmi často pred voľbami, vaša často používaná veta pred voľbami bola, že nestrašte občanov Slovenskej...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Procedurálny návrh, pán Béla Bugár, nech sa páči.

  • Pán predseda, mali by ste povedať, keď ste pomiešali dve vystúpenia, kedy bude možné potom sa prihlásiť s faktickými poznámkami na vystúpenie pána premiéra, aby každý vedel, že momentálne teda sa vystupuje s faktickými poznámkami na prvého rečníka, pána poslanca Dzurindu.

  • Áno. Pán poslanec, súc si vedomý toho, že rokovací poriadok nerieši jasne túto procedúru, som vopred upozornil, že najprv po vystúpení pána premiéra necháme dobehnúť faktické poznámky v poradí, ako sa prihlásili pani poslankyne a páni poslanci, a potom napriek tomu, že nie je jasné z rokovacieho poriadku, ako reagovať, nechám pani poslankyne, pánov poslancov reagovať na vystúpenie pána premiéra. Znovu opakujem, § 28 jasne hovorí o práve člena vlády vstúpiť do rozpravy kedykoľvek.

    Budeme pokračovať faktickou poznámkou pána Jánoša.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Dzurinda, veľmi ma zaujal váš pozitívny prístup práve k chudobným občanom na Slovensku. No len tu treba pripomenúť jednu skutočnosť, že práve počas vládnutia vašej vlády sa Slovenská republika dostala na nelichotivé miesta z hľadiska a pohľadu kritérií chudoby v rámci krajín Európskej únie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Chovanec.

  • Vážený pán predseda SDKÚ, vážený pán poslanec Dzurinda, vo svojom vystúpení ste najčastejšie používali dve slová: populizmus a návraty. Ja by som sa chcel predovšetkým vrátiť k tomu slovu návraty. Áno, chceme sa vrátiť k riešeniu problému, ktorý ste osem rokov neriešili, k riešeniu plytvania finančnými prostriedkami v zdravotníctve. Tri-štyri mesiace pred voľbami ste povedali, že v zdravotníctve je asi 30 – 40 % lôžok navyše.

    V jednom televíznom vystúpení ste veľmi pekne popisovali situáciu na Spiši, že každých 20 kilometrov je nemocnica, že to nie je možné uplatiť, ale že populisti zo Smeru to nevidia. Chcem povedať, že štyri roky som na tento problém upozorňoval, naposledy v rozprave pri odvolávaní ministra Zajaca. Doporučoval som vám prostredníctvom vašich kolegov, ako aj prostredníctvom vašej sekretárky, aby ste si pozreli toto vystúpenie. Ak by ste si ho pozreli, určite by vás lekári nezahádzali plášťami.

    Používate argument váha liekov, teda hmotnosť liekov. Ja som si dovolil už pána podpredsedu Mikloša na výbore upozorniť, že tento argument nie je náležitý a nie je hoden takej autority, ako je podpredseda vlády, tobôž predseda vlády. Viete, je to na úrovni, akože koľko ocele sa vyrobilo na hlavu.

    Druhú vec chcem povedať. Chceme sa vrátiť k situácii pred tým, ako boli poplatky. Áno, chceme zabezpečiť, aby každý občan bez ohľadu na jeho situáciu mal zabezpečené poskytnutie základnej zdravotnej starostlivosti. Toto je základný problém. Aj keď sa tomu smejete, je mi to ľúto, ale je to tak, pán poslanec. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Reagujem na pána poslanca Dzurindu. A chcem povedať, že zaráža ma hĺbka demagógie, ktorú na nás pán poslanec púšťal. Ak neminie chudobný 200 a bohatý 500 alebo ak bohatý neminie na cenách benzínu, príp. na cenách iných energií 5 000 korún a chudobný 2 000, tak ten bohatý si to ani nevšimne. Ale pre toho chudobného je to značná položka. Takže nie je pravda, že Smer je v protismere, ale je pravda, že pán poslanec Dzurinda zavádzajúco a populisticky stavia veci z nôh na hlavu.

    A ako som vás tak počúval, ako ste sa tým kvázi úprimným tónom vyjadrovali k programovému vyhláseniu vlády, keby som, pán poslanec, voči vám už dávno nestratil aj tú poslednú štipku dôvery, tak by som vás takmer požiadal, aby ste nám to programové vyhlásenie napísali Vy. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán Boris Zala.

  • Reagujem na vystúpenie pána poslanca Dzurindu, ktorý sa nám pokúsil vo svojom vystúpení zaviesť takú zvláštnu ideológiu, že akákoľvek vyššia daň alebo iný daňový systém, ako zaviedla predchádzajúca vláda, je trest, je trest pre podnikateľov, je trest pre schopných, je trest neviem pre koho ešte všetkého. Nie, to nie je žiaden trest, 90 % krajín, ktoré majú progresívne zdaňovanie, netrestá svojich ľudí. To je váš pokus zaviesť takúto ideológiu, ktorá skutočne prechádza do demagógie, že sa niekto trestá. Nie, je to ten, kto skutočne má vyššie príjmy, ten ich má aj zásluhou spoločnosti. A preto sa musí vyššími príjmami podieľať aj na verejných službách. To je práve nielen ten princíp solidarity, ale zároveň aj princíp povinnosti, pretože vyšší príjem má aj vďaka spoločnosti a podmienkam, ktoré mu tá spoločnosť vytvára a v ktorej žije. To znamená žiaden trest, ale väčší podiel a vyššiu solidarita na veciach verejných. Spôsob, akým ste to vy charakterizovali, je práve dokonalou predstavou toho, čo môžeme nazvať pravicovým populizmom. To ma prekvapilo, ale je jasné, že v poslaneckých laviciach sa to prejaví vždycky jednoznačnejšie. Vaše vystúpenie bolo typickým prejavom populizmu, samozrejme, pravicového populizmu. A keďže je to tak, ako ste zakončili, pán poslanec, že nepodporíte toto vládne vyhlásenie, ja si myslím, že po vašom prejave ani o túto podporu nestojíme. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Dzurinda, keď ste hovorili o chudobe a o rozsahu, akým sa tento vládny dokument chudobou zaoberá, tak ja si dovolím osviežiť vám vašu pravdepodobne krátku pamäť. V programovom vyhlásení vlády z roku 2002 sa vaša bývalá vláda zaoberala chudobou v štyroch riadkoch, v štyroch riadkoch. Preto aj v tejto časti určite je potrebné oceniť programové vyhlásenie vlády z roku 2006.

    Ľudia za minulej vlády trpeli nevšímavosťou minulej vlády aj kvôli jej bezcitným rozhodnutiam. Ja osobne nechápem, prečo napádate rozhodnutia posilniť pracovnoprávnu ochranu zamestnancov. Množstvo ľudí zamestnaných, naozaj kričia hlasy, ťahá voči zamestnávateľom za kratší koniec. A je to výsledok vládnutia vašej bývalej vlády, ktorá zastupovala nie záujmy ľudí, ale len záujmy monopolov a veľkých firiem. Napr. v dôchodkovej reforme, ktorú ste spomínali, vaša vláda spôsobila sekeru v Sociálnej poisťovni 20 mld. korún ročne tým, že ste dlhodobo nevyriešili financovanie výpadku v dôsledku zavedenia 2. piliera, nehovorím o protiústavnom, protiústavnom odňatí sociálnych práv invalidom. Máme nález Ústavného súdu, ktorý potvrdil, že vaši poslanci a poslanci súčasnej opozície hlasovali a odňali protiústavne práva ľuďom, ktorí boli zdravotne ťažko postihnutí. Je množstvo vecí, ktorými ste za minulé obdobie poškodili ľudí. A ja som rád, že budúca vláda aj na základe tohto dokumentu bude...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Dzurinda hovoril o pánovi premiérovi ako o šikovnom politikovi, ktorý vie z výhody urobiť teda nevýhodu a naopak a hlavne naopak. Ja si to nemyslím. Ja si myslím, že politik by nemal meniť svoje názory ako bežný človek svoje ponožky.

    A pár citátov, aby som nehovoril len tak. V roku 2002 na otázku redaktora Sme, či pán Fico je za to, aby ľudia s vyššími príjmami mali vyššiu sadzbu príjmovej dane, odpovedá, že keďže je za rovnú daň, tak nie.

  • Zase 2. júna hovorí, že sú jediná strana, ktorá bez zaváhania oznamuje, že zruší rovnú daň. Takúto zmenu názorov ale môžem oveľa teda vo väčšom počte citovať. Stačí, keď si spomeniete napr. na stiahnutie vojakov z Iraku, pred voľbami sa hovorilo o okamžitom stiahnutí, teraz, chvalabohu, len o postupnom stiahnutí. Alebo oveľa horšia vec je, ktorá má teda aj určité finančné dopady. A to je zavedenie eura. Hneď tesne po voľbách 20. 6. pán Fico hovoril, že my rešpektujeme stratégiu vstúpiť do európskej menovej únie 1. júna 2009, pokiaľ sa však ukáže, že tento vstup nie je výhodný, tak budeme hľadať iné riešenia. V pondelok po tlačovke vlády už hovoril o bezpodmienečnom splnení kritérií vstupu. Takže ja by som nehovoril o šikovnosti, ale o nezodpovednosti.

  • Pán poslanec Dzurinda, chcete sa vyjadriť alebo chcete reagovať na...?

  • Ešte jedno vystúpenie? Krátko sa vyjadrím. Dámy a páni, v mojom vstúpení nie som si vedomý jedinej urážky alebo podpásového úderu. Celkom by som bol zvedavý, kto niečo takého tam vidí. Ja som sa snažil argumentovať. Vláda niektoré argumenty môže prijať, niektoré môže prijať čiastočne. A verte, neverte, nebudem sa hnevať, ak ich neprijme vôbec.

    Pán Zala neuchádzate sa o môj hlas, lebo ich máte dosť, veď sme, myslím, normálni.

    Argumenty podľa môjho názoru jednoducho nie sú dôvodom ani na cezprílišnú nervozitu, veď ešte iba začínate, pán predseda vlády. A nie je ani dôvod na také detinské vynášanie klebiet z našich rozhovorov a nepresné parafrázy. Toto nie sú dôvody. Argumenty sú dôvodom na protiargumenty, na to, aby sa vytvárala pôda na diskusiu a slobodnú súťaž medzi takýmito argumentmi.

    Pán poslanec Chovanec, no hocičo sa dá povedať. Vy sa vraciate. Vraciate sa do obdobia, keď sme mali obrovské problémy získať investície, keď vládol protekcionizmus, keď sme naozaj štvali ľudí, ktorí boli výkonní, pracovití, odvážni, vzdelaní, dokázali riskovať. Vraciate sa do obdobia, keď sme zahraničnou politikou nezískavali iba dobré renomé, ale, povedzme, ani investície. Ale vraciate sa do obdobia, keď začínate vysvetľovať, keď musíte vysvetľovať, keď čelíte tlaku. Ešte ste ani poriadne nezačali a ste sa dostali do veľkej zahraničnopolitickej defenzívy. Vraciate sa. A vraciate sa k problémom. Program je programom návratu k prekonaným ťažkostiam. Je tam plno naozaj bezbrehého populizmu. To nie je ani neslušné slovo, ani urážka. Je to môj názor. Srší z vládneho programu bezradnosť. A to, že naozaj vláda pod vedením pána Fica...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Dávam možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami na vystúpenie pána premiéra. Chce sa ešte niekto prihlásiť okrem pána Pada? Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči, pán poslanec Pado.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Ja by som chcel reagovať na vystúpenie pána predsedu vlády Fica, pán predseda, k vášmu vyjadreniu o tom, že tento program je v porovnaní s programovým vyhlásením bývalej vlády konkrétny, tak ako ešte ani jeden nebol. Ja som si tú námahu dal a čítal som vaše programové vyhlásenie vlády v pondelok a čítal som aj programové vyhlásenie bývalej vlády. No nakoniec som si aj pripravil vystúpenie v tomto duchu, ale nechcel som zbytočne Národnú radu zaťažovať 20-minútovým citovaním vyjadrení jedného aj druhého programu. Pán predseda, je toľko nejasných vecí, koľko píšete vy vo vašom programe. Na druhej strane toľko jasných vecí, ktoré sa už realizujú, vecí, ktoré sa zrealizovali, vecí, ktoré vyplývajú zo zákona, ako sa objavuje vo vašom volebnom programe, toľko som v bývalom nenašiel. Takže hovoriť o tom, že tento program je výnimočný svojou obsažnosťou, svojou konkrétnosťou, prepáčte, ale naozaj treba si tie obidva programy prečítať, porovnať a potom zistíte, že to nie je pravda. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dámy a páni, chcem ešte využiť situáciu pred vystúpením alebo čas pred vystúpením pána Bárdosa na to, aby som sa vrátil k situácii, ktorá tu vznikla. Chcem povedať, že nie je mojou ambíciou vnášať nepokoj do rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, ale sú jednoducho inštitúty, ktoré rokovací poriadok nerieši jednoznačne. Situácia, ktorá vznikla, je toho dôkazom. Rešpektujem ale čosi, čomu sa hovorí zvyk a obvyklosť, ktorá tu bola, a preto chcem pána premiéra a pánov členov vlády požiadať, aby vstupovali do rozpravy až po tom, ako dáme možnosť vystúpiť všetkým poslancom, ktorí sa prihlásia s faktickými poznámkami. Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať vystúpením pána Gyulu Bárdosa. Nech sa páči.

    Gy. Bárdos, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, ctení hostia, najprv mi dovoľte sa poďakovať pánovi predsedovi, myslím, že to bolo korektné, a myslím, že je to v poriadku.

    Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil v mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja k Programovému vyhláseniu vlády. V rozprave vystúpia ďalší moji kolegovia, ktorí sa vyjadria k jednotlivým častiam programového vyhlásenia vlády, a ja za náš poslanecký klub poviem naše záväzné stanovisko.

    Dámy a páni, ctení hostia, so znepokojením sme sledovali proces prípravy Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a so znepokojením sme prijali formu a spôsob jeho predkladania, so znepokojením, lebo nemá obdobu v dejinách slovenského parlamentarizmu, aby poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, zákonodarní predstavitelia občanov Slovenskej republiky mali k dispozícii necelých 24 hodín na to, aby preštudovali program vlády, dokument, ktorý na štyri roky určí smerovanie štátu v politickej, hospodárskej, sociálnej, vzdelávacej, kultúrnej a spoločenskej oblasti. Znepokojuje nás vedomie, že finálna podoba programového vyhlásenia vlády je dielom troch ľudí, predsedov koaličných strán, čo svedčí naraz o viacerých skutočnostiach, svedčí napr. o tom, že vládne strany sú riadené ich predsedami svojským spôsobom, že tieto strany sú stranami jedného človeka, ale svedčí aj o tom, že koaličný triumvirát, páni predsedovia troch strán, neverí v schopnosti jednotlivých ministrov, ktorí sami sa oboznámili s konečnou verziou Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky len pár hodín predtým ako my, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, svedčí však aj o tom, že páni predsedovia koaličných strán očakávajú od vlastných poslancov mechanické hlasovanie a podporu ich nápadov, či sú dobré alebo nie. Takýto prístup predsedov koaličných strán zaváňa pohŕdaním Ústavou Slovenskej republiky, ktorá zabezpečuje poslancom slobodne sa rozhodovať bez straníckych príkazov. Znepokojujú nás však aj postoje a protirečivé vyjadrenia pána premiéra Roberta Fica.

    Možno v tomto prípade naše znepokojenie ani nie je dôležité. Dôležitejšie a pre Slovensko a jej občanov smutnejšie je, že vyjadrenia a postoje pána premiéra Roberta Fica znepokojili finančné trhy a do 17. júna pevná koruna sa rozhýbala, stratili sme zbytočne miliardy eur z devízovej rezervy Národnej banky Slovenska. Dôležitejšie ako naše znepokojenie je znepokojenie európskych socialistov, lebo dôsledkom toho Slovensko má po 16 rokoch nežnej revolúcie znovu takú vládnu koalíciu, z ktorej ani jedna strana nemá medzinárodné uznanie, nie je etablovaná v európskych a svetových straníckych štruktúrach. Je to smutné zrejme aj pre členov a priaznivcov strany Smer – sociálna demokracia. Veď predseda strany stratil priame kontakty na množstvo socialistických a sociálnodemokratických politikov, ktorí v mnohých prípadoch sú zároveň aj predsedami vlád krajín Európskej únie. A toto znepokojenie, presnejšie, výsledok znepokojenia európskych socialistov však má vplyv na celé Slovensko. Veď predseda vlády Slovenskej republiky za svoje postoje a rozhodnutia stratil možnosť lobovať za slovenské priority v kruhu socialistických predsedov vlád, napr. pred summitmi Európskej únie.

    Znepokojuje nás, že slovenská diplomacia, ktorá v posledných ôsmich rokoch bola úspešná a uznávaná v celom svete, musí sa sústrediť na vysvetľovanie nevysvetliteľného, napr. že Slovensko, člen Severoatlantickej aliancie, má vládnu koalíciu, v ktorej jedna strana verejne bola a je proti tomuto spojenectvu. Predseda tejto strany dokonca nazýva šaškami vojakov armády Slovenskej republiky, ktorí plnia úlohy vyplývajúce jednak z členstva našej krajiny v NATO a jednak z medzinárodnej koalície, ktorá pomáha pri nastolení mieru v inej krajine na základe uznesenia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, áno, Bezpečnostnej rady, ktorej členom je aj Slovensko zrejme na základe inej politiky, akú prezentuje onen koaličný predseda.

    Dámy a páni, a je znepokojujúce, že zo 16 členov vlády boli jedenásti, ešte raz zdôrazňujem, jedenásti členmi Komunistickej strany.

    Je znepokojujúce a zároveň smutné, že slovenská diplomacia musí ubezpečovať zahraničie o tom, že Slovenská republika ostáva spoľahlivým partnerom, že bude plniť všetky záväzky a nebude mať vplyv na jej zahraničnú politiku prítomnosť extrémizmu, xenofóbie, rasizmu a nacionalizmu vo vládnej koalícii. Zároveň musí vysvetľovať, že zostava novej koalície nebude mať vplyv na slovenskú spoločnosť v tom zmysle, aby spomínané javy boli tolerované, nedajbože, vyvolávané samotnou výkonnou mocou. Tá istá slovenská diplomacia musí to robiť, ktorá ešte pred pár mesiacmi žala slová uznania na celom svete. Je nám to ľúto. Veď Slovensko potrebuje zahraničné trhy, zahraničných investorov, medzinárodnú spoluprácu v ekonomickej, ale aj vo vedeckej, vzdelávacej a kultúrnej oblasti. A slovenská diplomacia by sa mala sústrediť predovšetkým na tieto úlohy. Lenže nemôže, lebo musí hasiť oheň po vyhláseniach, ktoré škodia Slovenskej republike.

    Vážené dámy kolegyne, ctení páni kolegovia, chápem tvorcov programového vyhlásenia vlády, troch predsedov koaličných strán, keď hovoria o spokojnosti s vytvoreným dielom. Veď do programového vyhlásenia vlády mohli naformulovať napriek zdržanlivosti odborníkov, ktorí pripravovali podklady programového vyhlásenia vlády, zvýšenie podpory mladým rodinám pri narodení prvého dieťaťa, občanom v hmotnej núdzi, dôchodcom a zároveň mohli zrušiť určité poplatky v zdravotníctve. Môžu sa tešiť aj z toho, že zvýšia podporu poľnohospodárom a lesníkom, že oveľa viac peňazí mohli sľúbiť na kultúru. A tiež môžu byť spokojní z toho, že v programe zabezpečili bezplatné štúdium na vysokých školách, na školstvo budú dávať dvojnásobok toho, čo ide do rezortu dnes. Je tiež príjemné postaviť sa pred novinárov a oznámiť cez nich verejnosti, že vláda sa odhodlala zvýšiť odvody za svojich zamestnancov, zvýšiť počet sudcov a dať viac peňazí na činnosť súdov, aby právo bolo vymáhateľné. Samozrejme, nie sme proti tomu. Dajme peniaze všade, ale naše otázky znejú: Z čoho? Z čoho to máte vykryté, pán premiér? Je tiež populárne oznámiť zníženie dane z pridanej hodnoty na rôzne komodity, ako aj pokus o zníženie cien pohonných látok a plynu na úkor zisku výrobcov a poskytovateľov služieb. Nás však znepokojujú takéto predstavy, a nie preto, lebo my ako bývalá vládna koalícia sme takéto kroky nerobili, ale preto, lebo predstava koaličných predsedov okrem toho, že je populárna, je aj populistická.

    Kým zámery zvyšovať všade podporu a znižovať príjmy štátu boli súčasťou predvolebnej kampane, nič ešte nehrozilo. Teraz však, keď sú to zámery vlády, sú to nebezpečné zámery pre celú Slovenskú republiku. Podľa nás totiž zvýšené výdaje štátu cez priame zvyšovanie rôznych podpôr presahujú 8 mld. až 10 mld. korún už v budúcom roku. Nepriame zvýšené výdavky štátu ako napr. zvýšenie odvodov po zamestnancoch zhltnú ďalšie 3 mld. – 4 mld., pričom zníženie DPH, zrušenie rôznych poplatkov, umelé zníženie ziskovosti monopolov, a teda zníženie príjmu rozpočtu z daní týchto monopolov znižuje príjmy štátu taktiež o miliardy. A táto cesta nevedie k vybudovaniu sociálneho štátu, ale k hospodárskej nerovnováhe, k zadlžovaniu štátu a k tomu, že budeme žiť na úkor budúcnosti.

    Je nám ľúto, že predsedovia troch strán ignorovali názory odborníkov, že zostali rukojemníkmi vlastných predvolebných populistických sľubov, a tým pripravili také programové vyhlásenie vlády, ktoré zodpovední poslanci nemôžu podporiť.

    Vážené dámy, vážení páni, z tohto dôvodu poslanci za klub Strany maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja budú hlasovať proti predloženému návrhu programového vyhlásenia vlády, a tým aj proti návrhu na vyslovenie dôvery vláde Slovenskej republiky. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam možnosť prihlásiť sa ešte s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči.

  • Pán poslanec Bárdos, mrzí ma, že musím vám pripomenúť jednu vec. A to je tá, kde kritizujete, že tri strany, ktoré tvoria koalíciu, nie sú medzinárodne etablované. Dovoľte mi, aby som vám pripomenul, že Slovenská národná strana je súčasťou Aliancie pre Európu národov a nestala sa súčasťou tejto aliancie ani včera, ani predvčerom, ale je už niekoľko rokov medzinárodne etablovanou politickou stranou, ktorej zoskupenie je reprezentované v Európskom parlamente. Skrátka, tento argument, prepáčte, neobstojí. Skôr ako niečo také poviete, ráčte si to láskavo ozrejmiť.

    Druhú poznámku mám. Chcel by som iba pripomenúť, pokiaľ ide o tých 11 členov Komunistickej strany Slovenska či Česko-Slovenska v slovenskej vláde, zopakujte si to, čo povedal slovenský kardinál Ján Chryzostom Korec v Nitre na túto tému, že: „To, čo bolo, tak bolo. Treba sa dívať na to, čo ľudia robia teraz, a nie potom.“ Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda parlamentu. Ja len jednu vetu. Pán poslanec Bárdos, prosím vás, programové vyhlásenie vlády bola tímová práca všetkých profesijných klubov. Prosím, aby ste to zobrali na vedomie, nezavádzali ani občanov Slovenskej republiky a ani seba. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Chcem kolegovi, pánu poslancovi Bárdosovi, povedať, že pred voľbami každá politická strana hovorila o tom, koľkými odborníkmi disponuje a je schopná postaviť celú vládu, toľko má odborníkov, vrátane Strany maďarskej koalície.

    Programové vyhlásenie vlády je napísané na 56 stranách, ak niekto je skutočne odborník a zdatný v danej problematike, tak naozaj potrebuje na analýzu alebo na prečítanie niekoľko hodín, a nie 24 hodín. To asi svedčí o odbornom potenciáli každého jedného, ktorý vystúpi s tým, že má mať málo času.

    Odmietam zásadne argumenty a prosím, aby sa tým nezavádzala verejnosť Slovenska, že traja predsedovia pripravovali programové vyhlásenie vlády. Možno je to práve jedno z mála programových vyhlásení vlády, kde práve participovali odborníci zo všetkých oblastí. A je to programové vyhlásenie vlády, ktoré prešlo konsenzom odborných skupín.

    Na poznámku, ako reagovala Európa na utvorenie novej vlády. Prosím vás, veď programové vyhlásenie vlády nebolo ešte ani k dispozícii a už sa hrozilo a už boli výhrady voči zostaveniu novej slovenskej vlády. Ja sa pýtam: Ale vďaka komu? Kto toto všetko spôsobil? Neboli to práve vaši poslanci, ktorí nás zastupujú aj v Európskom parlamente? Nie je to hanba, aby ľudia, ktorí sú platení z daní...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Nech sa páči, pán poslanec Bárdos, môžete reagovať na faktické poznámky.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Veľmi krátko by som zareagoval hlavne na slová pána poslanca Zelníka, ktorý hovoril, že aký tím robil a pripravoval programové vyhlásenie vlády. Pán kolega, ja som hovoril o finálnej podobe, že to robili traja predsedovia. To som presne povedal. A takisto som sledoval tie tzv. pracovné verzie, ako sa menili, aké tam boli závažné pripomienky a akým spôsobom sa menil ten pracovný materiál. A, žiaľ, tie predvolebné populistické sľuby sa tam nakoniec dostali. Ja myslím, že to bude problémom pre celú vládnu koalíciu. A, žiaľ, je to problémom aj celého Slovenska.

    A čo sa týka uznania jednotlivých strán, tak Strana maďarskej koalície je uznanou a etablovanou medzinárodnou stranou.

    A keď vy hovoríte, pán kolega Rydlo, že Slovenská národná strana je etablovaná, tak dovoľte mi, aby som použil slová Jana Marinusa Wiersmu, podpredsedu frakcie Európskeho parlamentu, budem ho citovať: „Povedali sme veľmi jasne, že koalícia s pánom Slotom je v protiklade s našimi princípmi a našou chartou.“ To nehovoril poslanec za Stranu maďarskej koalície, to hovoril Jan Marinus Wiersma. Ale myslím, že každý, kto sleduje tieto veci, vie na to odpovedať.

    A fakty hovoria, páni kolegovia, o tom, že pokiaľ Strana maďarskej koalície bola vo vláde, tak sme sa dostali do EÚ a do NATO. Keď ste sa zase dostali do vlády, tak Slovensko je zase izolované a, žiaľ, premiér Slovenskej republiky nebude mať priame kontakty na šéfov jednotlivých strán a tým pádom bude mať menej príležitostí robiť prospešnú politiku pre Slovensko.

  • O slovo požiadal pán predseda vlády.

  • Vážený pán predseda, ak dovolíte, rád by som zareagoval len na vystúpenia rečníkov, ktorí vystupovali v mene poslaneckých klubov. Potom všetky moje pripomienky zhrniem do záverečného vystúpenia. Ale myslím si, že je korektné reagovať na vystúpenia, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou považujú poslanecké kluby za závažné, ak požiadajú najvyšších predstaviteľov o takéto vystúpenia.

    Opäť môžem povedať len to, že rešpektujem názor Strany maďarskej koalície. Rešpektujem, že má iný názor a že nechce podporiť túto vládnu koalíciu. Rovnako opakujem, že sme ani neočakávali od Strany maďarskej koalície, že by prijala opačné stanovisko a že by vyslovila tejto vláde podporu. Nemôžem však nereagovať na niekoľko tvrdení, ktoré vážne zasahujú do vlády Slovenskej republiky a do jej okolia.

    Ak by ste, pán poslanec, boli členom novej slovenskej vlády, bral by som vaše slová ako relevantné. Mňa však mrzí, že ste prepočuli, čo som včera hovoril vo vystúpení, ktorým som uvádzal programové vyhlásenie, keď som uviedol, že návrh programového vyhlásenia bol prerokovaný so sociálnymi partnermi, to znamená aj s Republikovou úniou zamestnávateľov, aj s Asociáciou zamestnávateľských zväzov, aj s Konfederáciou odborových zväzov. Dokonca môžem povedať, že sme zapracovávali do programového vyhlásenia pripomienky, ktoré dalo Združenie miest a obcí Slovenska. A môžeme vám dať k dispozícii aj 3 posudky z ústavov Slovenskej akadémie vied. Pýtam sa: Takto sa stavali programové vyhlásenia v predchádzajúcich obdobiach? Prosím, overme si najprv stanoviská a potom ich deklarujme. Trvám na tom, že toto programové vyhlásenie vznikalo kolektívne. Každý rezort, každý minister prispieval do tvorby programového vyhlásenia rovnakým dielom. Potom sa veci dali oponovať do príslušných inštitúcií a vznikla z toho verzia, ktorá bola predložená. Čiže nie je pravda, pán poslanec, nie je pravda, že ministri tejto vlády sa dozvedeli o finálnej verzii programového vyhlásenia len niekoľko hodín predtým, ako toto programové vyhlásenie bolo predložené do Národnej rady. Toto naozaj pravda nie je.

    K druhej veci, ktorú chcem oponovať. Možno máte lepšie informácie, pán poslanec, ako ja, ale ja neviem o tom nič, že by niekto robil niečo s členstvom politickej strany Smer – sociálna demokracia v Socialistickej internacionále a v Strane európskych socialistov. Sú plnoprávnymi členmi, majú všetky práva a povinnosti, ktoré z toho vyplývajú. Ale ja by som nerád na pôdu Národnej rady Slovenskej republiky a najmä pri prerokovávaní takéhoto dokumentu zavádzal stranícku agendu. Ale vaša informácia, bohužiaľ, opäť nie je pravdivá. My chceme počúvať, pán poslanec, to, čo hovorí zahraničie. Áno, veď nie sme a ani nechceme byť ostrovom v Európe, chceme byť súčasťou európskeho priestoru. Určite chceme počúvať. Ale nechceme počúvať vyjadrenia, ktoré sú vážnym zasahovaním do vnútorných vecí Slovenskej republiky. Ja odmietam vyjadrenia, a hovorím to tu úplne otvorene, ktoré sa objavujú, že Slovensko si malo postaviť inú vládu. A to sa vlády Slovenskej republiky stavajú v Štrasburgu, v Bruseli alebo Luxemburgu? Vlády Slovenskej republiky sa stavajú na Slovensku na základe vôle občanov Slovenskej republiky.

  • Jednoducho nemôžeme súhlasiť s takýmito vyjadreniami. Sme pripravení sa baviť o hodnotovej orientácii. Áno, sme pripravení sa baviť o hodnotách, sme pripravení baviť sa o prioritách, ktoré možno niektoré skupiny politické v Európe rešpektujú a presadzujú. Ale nedovolíme, aby nám niekto zasahoval, aby niekto zasahoval ľuďom, ktorí legitímne rozhodli, do toho, ako má vyzerať slovenská vláda. Táto vláda vznikla z vôle ľudí v parlamentných voľbách, ktoré boli demokratické, ktoré boli slobodné a ktoré spĺňali všetky kritériá štandardných parlamentných volieb.

    No a posledná poznámka. Nehnevajte sa, pán poslanec, možno to budete vnímať trošku citlivo, čo teraz poviem, ale prichádza mi trošku zvláštne, že práve vy v mene klubu za Stranu maďarskej koalície hovoríte o rizikách, ktoré so sebou prináša napr. zavedenie druhej sadzby DPH. Prosím vás, spomeňte si na naše rozhovory po voľbách. Spomeňte si, veľmi dobre si spomeňte na to. A musím povedať, že SMK keby bola bývala vo vláde, tak pravdepodobne hlasuje za tento istý program, ktorý je dnes na stole.

  • Nech sa páči, faktické poznámky.

  • Hlasy v sále.

  • Procedurálny, pán Bugár? Asi nie, faktickú. Ešte niekto? Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán premiér, zas to je nekorektné z vašej strany, lebo, viete, po tom, čo sme sa stretli, bola aj tlačovka. Na tej tlačovke jednoznačne som povedal, že ak má byť dvojitá sadzba DPH, najprv chceme vidieť dopady, nič viac, nič menej. A to ani doteraz vašim koaličným partnerom ste nepredložili. Ale keďže hovoríte, že každý minister, citujem vás, prispieval do programového vyhlásenia osobitne, no tak vás chcem upozorniť na nedorozumenia medzi ministrom financií a vami, pán premiér. Hovorili ste pred chvíľočkou, som vás citoval, že ste jediná strana, ktorá bez zaváhania oznamuje, že zruší rovnú daň. Pán minister financií hovorí, že o zrušení rovnej dane sa neuvažuje. Ale keď chcete, citovať vás môžem ďalej, že pôjdete do rokovania o zostavení novej vlády s razantnými podmienkami, pokiaľ ide o daň z dividend. Naopak, 7. 7. pán minister Počiatek hovorí: „Myslím si, že tento model sme zavrhli.“ A môžem ďalej citovať. Takže, viete, ak tu vznikli nejaké pochybnosti, tie pochybnosti vznikli práve preto, lebo ste sa vyjadrovali rôznymi spôsobmi a protichodne. Takže, pán premiér, ak sú tu určité problémy, tak tie problémy ste spôsobili vy tým, že najprv ste urobili vládu a až potom ste začali hovoriť o tom, čo bude v programovom vyhlásení vlády, aké budú priority.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi reagovať na poznámku pána predsedu vlády Fica ohľadom spolupráce Republikovej únie zamestnávateľov na tvorbe programového vyhlásenia vlády. Táto organizácia dnes vydala jednoznačné stanovisko, v ktorom kritizuje programové vyhlásenie, vidí v ňom veľa rizík a doslova sa v ňom uvádza, že zavedenie progresívneho zdanenia fyzických osôb, ako aj dvojitej sadzby DPH sú zásahy do jednoduchého a prehľadného daňového systému, vnášajú doň chaos a utvárajú priestor na zneužitie systému. Podobne sa vyjadruje aj kriticky ku plánovanej novelizácii Zákonníka práce. Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi za klub Kresťanskodemokratického hnutia pán Pavol Hrušovský.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády, členovia vlády, panie poslankyne, páni poslanci, opäť sme po štvrtýkrát svedkami prerokovávania Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v Národnej rade Slovenskej republiky. Je to základný dokument, ktorý má občanom ponúknuť predstavy novej vládnej garnitúry.

    Programové vyhlásenie, ktoré nám predložil pán premiér Robert Fico a jeho koaliční partneri, poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia nepodporí a nevysloví dôveru tejto vláde. Pre Kresťanskodemokratické hnutie je tento dokument tak z politického, ako aj z odborného hľadiska neprijateľný.

    Osem rokov bolo Kresťanskodemokratické hnutie súčasťou vládnej koalície. KDH sa nemá za čo hanbiť. Boli sme to my, ktorí sme pripomínali chyby minulosti. Boli sme to my, ktorí sme nechceli zabudnúť na utrpenie a bolesť mnohých ľudí prežité v totalitných režimoch. Boli sme to my, ktorí sme chceli uchovať v pamäti národa ich zjazvené duše. Naše hnutie bolo vždy súčasťou zápasu o pravdu aj demokraciu. Aj vďaka Kresťanskodemokratickému hnutiu získalo Slovensko naspäť svoju hrdosť a medzinárodné uznanie. Podporovali sme každého, kto chcel prispieť k zlepšeniu pomerov. Spolu s proreformnými politickými partnermi sme sa pokúsili modelovať tvár tejto krajiny.

    Sme sklamaní, že dnešná koalícia, ktorá sa uchádza o dôveru, nedáva jasne najavo, akú tvár Slovensku želá. Namiesto toho si nasadzuje masky. Pred voľbami to bola maska nemilosrdnej kritiky, ktorá nenechávala kameň na kameni a išla vláde po krku. Po voľbách tu je salónna maska uvedomených administrátorov, ktorí sľubujú dodržať ekonomické parametre. Ako to však chce dosiahnuť, keď zároveň sľubuje štedrý sociálny štát, to sa už v programe vlády nedozviete.

    Čo je pravdivým posolstvom pre túto krajinu a pre jej občanov. Stačilo pár dní a niektoré masky padli predčasne. Pred voľbami sme počúvali, že strašíme vládou Smer – HZDS – SNS, že je to len taktika a výmysel protivníkov. Tiež sme nezabudli na sľuby, že bude zostavená vláda, ktorá bude medzinárodne akceptovaná. Maska padla. Slovensko nie je ďaleko od tichej medzinárodnej izolácie. Vláda ešte nezačala vládnuť a už musí vysvetľovať najbližším susedom výroky predsedu koaličnej strany. Namiesto zastavenia týchto prešľapov sme dokonca svedkami ich obhajoby.

    Pred voľbami sme boli zavalení sľubmi o kontrole moci. Dnes, aj podľa programového vyhlásenia vlády, sa obávame opaku, jej koncentrácie a obmedzenia kontroly. Pripomeniem obsadenie väčšiny predsedov parlamentných výborov, k tomu výbor pre európske záležitosti, ktorý má vládu kontrolovať a na jeho čele mal teda byť, som o tom presvedčený, predstaviteľ opozície. Nie, tento výbor dostala do rúk koalícia, ktorá takto bude kontrolovať vlastnú vládu. Pridám ešte pochybnosti, ktoré vyslovujú koaliční predstavitelia o Špeciálnom súde, špeciálnej prokuratúre, Ústavnom súde či médiách. Pred voľbami sme boli kritizovaní za netransparentnosť. Dnes máme brať ako samozrejmosť, že médiá nebudú informované o rokovaniach Koaličnej rady, o novom riaditeľovi Slovenskej informačnej služby a o niektorých postojoch premiéra vlády Slovenskej republiky.

    Pred voľbami tu bola maska najlepších odborníkov. Po voľbách škraboška padla a vidíme len zúfalý nedostatok expertov a reálnych riešení. Opäť sa pýtam, akú tvár chce táto koalícia pre Slovensko, nie masku, ctené dámy a páni, ale tvár. Ak by aj dnešná koalícia chcela niektoré jej črty modelovať, je tu nemálo rozporov.

    „Vláda chce,“ citujem teraz z programového vyhlásenia vlády, „prvoradú pozornosť venovať vzťahom so susednými krajinami. Naším cieľom je komplexný rozvoj spolupráce v politickej, hospodárskej a kultúrnej oblasti.“ A ďalej citujem: „Vláda bude rozvíjať regionálnu spoluprácu, predovšetkým v rámci V-4. Vláda Slovenskej republiky sa bude usilovať o to, aby zoskupenie slúžilo ako nástroj presadzovania spoločne definovaných záujmov vrátane Európskej únie.“ Sme však svedkami, ako sa pán premiér necitlivo správa voči jednému z členov V-4 a s pohŕdaním komentuje vyslovené obavy. Takže, pán premiér, sa vás pýtam: Ktorá maska je pre vás pravdivá?

    Vláda chce podporovať proces ratifikácie Zmluvy o Ústave pre Európu. Doterajší dokument potvrdil, že text ide proti národným záujmom a suverenite členských krajín Európskej únie. Premiér a koalícia hovoria, že budú zase brániť národné záujmy krajiny. Pýtam sa: Kde je teda pravda?

    Mrzí ma, že sa na slovenskú politickú scénu vrátila hrubozrnná rétorika, ktorá svojou agresivitou ničí krehký konsenzus v oblasti práv národnostných menšín. Je žalostné, ak nová vláda zľahčuje tento problém konštatovaním, že nejde o porušenie Trestného zákona. Páni a dámy z novej koalície, nie všetko treba vidieť len v paragrafoch a kódexoch. Politická kultúra sa nedá do nich vtesnať. Buď politici sú slušní, alebo nie. Aj oni výrazne vytvárajú tvár krajiny. Len pár slov či konfrontačných vyjadrení ju dokáže dokaličiť na dlhé obdobie.

    Kresťanskodemokratické hnutie akceptuje, že došlo k vystriedaniu moci. Nastúpila vláda, ktorá sa hlási k ľavicovým hodnotám. K nim patrí silný sociálny obsah, ako aj zvýraznenie úlohy štátu. Nemožno to však robiť tak, aby sa spoločnosť vychýlila zo svojej rovnováhy. Máme obavy, že úspešní ľudia budú v tejto krajine trestaní za svoj úspech, že solidarita so sociálne slabšími nebude mať systematické základy a reálne ciele, že bude vynútená. To nie je správna cesta. Takáto cesta rozdeľuje ľudí na úspešných a ukrivdených. Dokáže vyvolať také negatívne postoje a emócie, ktoré by boli pre Slovensko škodlivé. Kresťanskodemokratické hnutie vníma sociálne otázky veľmi jasne. Treba ich však riešiť systémovo a účelne.

    Dámy a páni, Slovensko sa pomaly vyrovnáva so svojou minulosťou. Pre Kresťanskodemokratické hnutie je to dlhodobý program, ktorý sa nedá uskutočniť za jedno volebné obdobie. Nasledujúce roky, keď si pripomenieme aj 20. výročie novembrových udalostí, však budú podľa nás výrazným krokom späť. Otvorene to pomenujem. Sme prekvapení, koľko ministrov tejto vlády má za sebou členstvo v Komunistickej strane a to nie je pre tvár krajiny dôležité. Z tejto tváre krajiny zostávame smutní. Smer vyhral voľby, je to v poriadku, je to legitímne a rešpektujeme to. Vytvoril vládu takú, akú chcel, aj na to má právo. Smer a jeho koaliční partneri však nepovedali jasne v programovom vyhlásení vlády, ako chcú so svojou mocou naložiť. Sme pripravení konštruktívne spolupracovať všade tam, kde to bude tvár Slovenska skrášľovať. Budeme však ostražití. Chceme byť kvalifikovanou, prísnou, ale spravodlivou opozíciou. Našou úlohou však vždy bude aj strhávanie falošných masiek, ktoré by chceli tvár krajiny vylepšovať umelo, len na jednu sezónu. Máme tradíciu v obhajobe ľudských práv, na ktorú sme hrdí. Nenaučili sme sa to oportunisticky len včera a iba preto, že v Európskej únii to letí.

    Dámy a páni, občania sa na nás môžu spoľahnúť. Pričiníme sa o to, aby masky padli a tvár Slovenska nestratila vľúdnosť. Ďakujem za počúvanie.

  • Ďakujem pekne.

    Priestor na vaše faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem za slovo. Chcem predrečníka poprosiť, aby sme prestali rozdeľovať ľudí, že sú dobrí alebo zlí, podľa toho, či sú v tej alebo inej politickej strane. Myslím si, že ak chceme niekoho hodnotiť, tak ho hodnoťme za to, čo doteraz urobil dobré alebo zlé. Nehodnotil by som žiadneho člena vlády podľa toho, či bol v tej alebo onej politickej strane alebo je teraz v takej alebo onakej. Ak máš, pán poslanec, nejaké výhrady ku komukoľvek, tak potom povedz konkrétne, že ten a ten človek za svojho života urobil toto zlé, a preto nemá byť vo vláde.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Senko.

  • Pán Hrušovský sa snaží podsúvať niektoré veci, čo sa týka rétoriky, tejto vládnej koalícii, tomuto vládnemu programu. Ja by som chcel len upozorniť na falošnú rétoriku Kresťanskodemokratického hnutia v predchádzajúcom volebnom období, čo sa nakoniec prejavilo aj vo výsledku volieb a v akceptácii medzi verejnosťou Kresťanskodemokratického hnutia.

    Rád by som takisto upozornil na niektoré veci, a síce, aby zbytočne nerozdúchavali národnostné vášne. Je to veľmi zlá cesta, ktorá možno vedie k nie dobrej spolupráci s ostatnými politickými stranami. Ale je to cesta jasná opozície, opozície v tom smere, že vidí cestu na to, ako možno zoslabovať pozíciu tejto vládnej koalície. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chcem upozorniť kolegov, aby naozaj sa prihlasovali s faktickou poznámkou do termínu, kým neuzatvorím možnosť sa prihlásiť.

    Za poslanecký klub Smeru – sociálnej demokracie vystúpi pán poslanec Číž.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za udelené slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, kým sa dostanem k tomu základnému posolstvu, ktoré chcem v mene strany Smer – sociálna demokracia predložiť na dnešnom rokovaní, dovoľte mi len krátke zareagovanie na dve veci. A chcem využiť teda toto moje postavenie, a to predovšetkým teda lajtmotív vystúpenia bývalého premiéra tejto krajiny pána Dzurindu o populizme. Vážený pán premiér, ja som sa profesionálne zaoberal teóriou štátu a práva. A tam sme sa učili, že teda tie hodnoty, ktoré súvisia s demokraciou, sú rôzne. A jedna z najdôležitejších je tá, že demokracia znamená slúžiť ľudu, demokracia je služba. To znamená, že keď konám niekomu službu, tak musím toho človeka akceptovať, teda toho občana akceptovať ako nositeľa najvyššej moci v štáte. Každý čo len trošku slušný politik sa tomu občanovi venuje. Pýta sa ho, čo potrebuje, čo chce. A ponúka sa mu využívať poznatkový potenciál vlastnej strany a možno aj ideológie na to, aby jeho problémy riešil. To považujem za najväčšiu česť mojej politickej činnosti, že môžem slúžiť občanom. Toto nazývať populizmom, pán premiér, skúsme to tak, že je to nedorozumenie z vašej strany, aby som to zbytočne nedramatizoval. A budem sa v tomto smere snažiť byť populistický, lebo budem veľmi pozorne počúvať, čo hovoria ľudia tejto krajiny, a budem sa snažiť urobiť všetko preto, aby ten potenciál, ktorý má k dispozícii vláda alebo, ak chcete, štát, týmto občanom slúžil. Toľko to je na úvod.

    A ešte k pánovi predsedovi Kresťanskodemokratického hnutia k tomu, že Smer má viacero masiek a neviem čo všetko. No problém je tu taký, sociálna demokracia, myslím si, disponuje veľmi solídnym súborom hodnôt, praktických postupov pri správe štátu. Ide o ideológiu, ktorá je veľmi výrazne vyskúšaná, akceptovaná v krajinách západnej Európy. Myslím, že na túto tému ani netreba ďalej hovoriť. Takže pánov kolegov rôzne názory toho typu, že Smer nemá potenciál a pod., považujem za veľmi nekorektné a zbytočne konfrontačné, ale hlavne nie vecné. Zauzľujú zbytočne diskusiu. A skôr by sme sa mali orientovať na naozajstné oponovanie základných názorov o tom, čo si myslíme, že pre ľud tejto krajiny je dôležité.

    Na druhej strane treba povedať aj to, že podmienky, v rámci ktorých Smer preberá vládu, sú predsa výrazne limitované. Osem rokov tu vládli vlády dve s výrazne neoliberálnym programom, s výraznými antietatistickými tendenciami, ktoré dôsledne rozbúrali viaceré inštitúcie štátu, ktoré zabudli pri programovaní procesov rešpektovať to, že sme vo vážnej transformácii a že nie všetky procesy, ktoré na Slovensku prebiehajú, sú totožné s procesmi, ktoré sú v Európskej únii, že bolo treba nejakým spôsobom tieto odlišnosti identifikovať a pripraviť konkrétnu politiku na riešenie týchto disproporcií. Vlády nato zámerne rezignovali a dôsledkom je to, že dnešná krajina je taká, aká je, krajina s 20-percentnou biedou, krajina, ktorá je málo konkurencieschopná, krajina, ktorá nemá k dispozícii strategický materiál. Vážni filozofi mimo Smeru hovoria o tom, že sa vyprázdňuje verejný priestor a podobne. Takže v tejto súvislosti ten program strany, ktorá chce prísť, musí rešpektovať daný stav. Musí sa na mnohé veci pripraviť. Potrebuje niektoré veci identifikovať a hľadať spojencov, s ktorými ich môže realizovať. Takže ak môže niečo urobiť, urobí minimálny program, taký, v rámci ktorého zrealizuje aspoň základné hodnoty a naznačí občanom smerovania, na ktoré bude orientovať svoje kroky a svoju energiu, ktorú má k dispozícii. Takže to je veľmi jednoduché, takže masku žiadnu Smer nemá, Smer sa snaží veľmi realisticky vyhodnotiť existujúci stav a v rámci štvorročného volebného obdobia predkladá verejnosti program riešenia základných otázok.

    A teraz mi dovoľte, aby som sa teda venoval vlastnému textu, ktorým by som chcel demonštrovať niektoré postoje poslaneckého klubu strany Smer – sociálna demokracia.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vláda ktorá vzišla z júnových volieb, predkladá Národnej rade svoje programové vyhlásenie. Je nesporné, že táto vláda má podporu verejnosti, má prirodzenú legitimitu, čím sa dramaticky odlišuje od predchádzajúcej vlády, vlády, ktorá preukázateľne s menšinovou podporou obyvateľstva uskutočnila dramatické zmeny v zásadných hodnotových otázkach, vo vnímaní úlohy štátu, v základných premisách hospodárskeho života, v chápaní súkromného vlastníctva, v inštitucionálnej štruktúre organizácie štátu či v charaktere, spôsoboch a metódach a štýloch riadenia štátu. Občania Slovenskej republiky v legitímnych voľbách odmietli tento spôsob správy vecí verejných a dali šancu inému spôsobu správania krajiny, ktorý sa pokúsi zastaviť proces odbúravania sociálneho štátu, výrazne obmedzí akceleráciu neoliberálnych reforiem a pokúsi sa dostať správu štátu znovu pod kontrolu občanov tejto krajiny.

    Je veľmi dôležité, ak chceme hľadať súvislosti programového vyhlásenia, aby sme posúdili, v akom skutočnom stave je krajina, ale aj to, aké hodnotové východiská ponúkame našim občanom a ktoré odlišnosti novej vlády chápeme ako podstatu nového procesu prípravy programového vyhlásenia. Transformácia nášho štátu, organizácia prístupového procesu do Európskej únie či transatlantických štruktúr sa v posledných ôsmich rokoch niesla v jednoznačnom až v maximalizujúcom príklone k neoliberálnym teóriám v privatizácii verejného sektora. Nesporne ide o svetový trend, s ktorým zápasia aj oveľa silnejšie krajiny demokratickej Európy, a nepochybne ide o procesy s polarizovaným obsahom, ktoré obsahujú vývojové výzvy a súvisia so stavom konkurencieschopnosti v globalizovanom svete. Na druhej strane tieto tendencie predstavujú významné ohrozenia štandardného chápania úlohy štátu, akceptovaných sociálnych hodnôt a riadenia spoločnosti s cieľom tieto výzvy štátnicky zvládnuť, chápať ich esenciálnu podstatu, zabezpečiť, aby tak hmotné či sociálne zdroje v maximálnej miere slúžili občanom nášho štátu a zabezpečili ďalším generáciám vývojovú perspektívu.

    Vážení kolegovia, či chceme alebo nechceme, sme viazaní na vzájomnú solidaritu, pretože iba výnosy z našich zdrojov, zdrojov našej krajiny a z našej práce sú schopné zabezpečiť primerané sociálne služby, tak rozsah sociálnej siete, kvalitu zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, verejného poriadku, verejnej správy, dopravnej štruktúry a podobne. Iba rešpektovanie úlohy sociálneho kapitálu našej krajiny, teda ľudí a občanov, zmysluplné riadiace aktivity a potrebné strategické uvažovanie umožní solídnu konkurencieschopnosť našej krajiny tak v Európskej únii, ako aj v širšom priestore. Formovanie národno-štátnych záujmov, ich konkrétne realizovanie predsa nie je xenofóbnou či ostrakistickou záležitosťou, ale úplne samozrejmým inštrumentáriom primeranej, sebavedomej a dobre spravovanej krajiny. Súčasťou takéhoto prístupu býva aj náležité nakladanie so strategickým potenciálom krajiny, trvalá spolupráca s obyvateľstvom, jeho rešpektovanie ako najvyššieho nositeľa moci v krajine,

    Vážené dámy a páni, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že v zavádzaní neoliberalistického modelu nezohrávajú úlohy tzv. nemenné ekonomické zákony, ako to s obľubou hovorieval pán bývalý podpredseda vlády Mikloš, či nejaká historická nevyhnutnosť. Naopak, veľkú úlohu tu zohrávajú záujmy konkrétnych finančných skupín, ktoré reprezentuje konkrétna ideológia. Samozrejme, Svetovú banku nechápeme jednoznačne, napr. negatívne, ale chápeme ju v jej historických či vývojových tendenciách. O jej kontroverznom pôsobení sa diskutuje v odborných kruhoch celej Európy a sú známe razantné postoje aj v štátoch Európskej únie voči mnohým jej aktivitám. Snáď ani jeden štát nepristúpil k jej požiadavkám tak jednostranne, tak hlboko nerešpektujúc vlastné záujmy ako práve predchádzajúca vláda Slovenskej republiky. Odmenou bola potom široká „pomoc“ v hodnote miliárd korún pre vládu pri zavádzaní neoliberálnych reforiem, mimochodom, narušujúcich prirodzenú politickú súťaž v našej krajine. Ak hovorím o pomoci v úvodzovkách, tak ich dávam preto, lebo túto pomoc budú musieť naši obyvatelia aj v dohľadnej dobe zaplatiť. Ak bývalý svetový ekonóm, nositeľ Nobelovej ceny za rok 2001, a bývalý riaditeľ ekonomický Svetovej banky Stigliz uvádza celý rad zásadných výhrad voči jej pôsobeniu, ja uvediem iba jednu jedinú. Neexistuje žiaden dôkaz, že úplná liberalizácia kapitálového trhu podnecuje hospodársky rast. Slovom, slovenská politická elita ovládaná direktívami Svetovej banky, ale aj Medzinárodného menového fondu a vybavená neoliberálnou ideológiou realizovala experiment, ktorý nemá odborné ani racionálne krytie, zato mu však nechýbalo nebývalé ideologické nadšenie.

    Okrem toho chcem zdôrazniť, že neoliberálne reformy nielen niekomu slúžia a rozhodne neslúžia väčšine spoločnosti, lebo časť spoločnosti vyslovene ničia. Svedectvom je nebývalý a predtým nepoznaný rast chudoby. Slovensko v doterajšom stave vývoja spoločnosti neponúka obyvateľom žiadne významnejšie spätné väzby. A apatia obyvateľstva iba dodávala väčšiu guráž elitám v zavádzaní liberalizácie. Ak sa niekto postavil na odpor, vážené kolegyne, kolegovia, vláda neváhala použiť represiu. Doterajšie oslabenie vplyvu odborov na tripartitu je očividným dôkazom symbolického násilia. Som rád, že je iba symbolické. K ďalším patria dôsledky demonštrácie policajtov za mzdové požiadavky či stav justície spochybňujúcej zákazy štrajkov. Zásadné škody cítime na spomínanom sociálnom kapitáli, teda ľudskom potenciáli našej krajiny.

    Neoliberálny trend zavedený minulou vládou aj s pomocou ideologických a manipulačných mechanizmov zaviedol do spoločnosti prebudený individualizmus. Spolu s odbúravaním verejného sektora je stále menej spôsobov, akoby ľudia mohli svojou participáciou ovplyvniť charakter najpodstatnejších politických krokov, akoby nám vyhovovalo, že v spoločnosti, v ktorej sa ľudia stávajú uzatvorenými a izolovanými jedincami, sa len málokto bude chcieť aktívne podieľať na vláde ľudí osebe samých. Podľa liberálneho filozofa Taylora koncentrácia na JA splošťuje a zužuje naše životy, významovo ich ochudobňuje a odpútava od ostatných ľudí, od spoločnosti. Potom odmietame našu minulosť ako nepodstatnú skutočnosť, popierame požiadavky občianstva či rešpektovanie solidarity či požiadavky potrieb životného prostredia.

    Osem rokov zavádzaný neoliberalizmus, dovedený do krajnosti, zdá sa, víťazí aj nad demokratickým posolstvom účasti ľudí na správe vecí verejných. Stráca sa solidarita, angažovanosť, emancipácia. Sme presvedčení, že tento trend je veľmi nebezpečný, pretože ono vyprázdňovanie verejného priestoru za krátenie sociálnej spravodlivosti, demokracie a napĺňanie súkromných záujmov časti finančných skupín a evidentne iba malej časti spoločnosti ohrozuje legitimitu demokracie. A môže sa stať, že ho nahradia nové totalitné prúdy, ktorých prvé výhonky sú viditeľné tak v Európe, ale, treba povedať, aj u nás.

    Pravicová vláda jednostranne zdôrazňovala zlepšovanie podnikateľského prostredia, čo je samo osebe v poriadku, avšak iba za cenu dramatického zhoršenia stavu pre zamestnancov, akoby ich záujmy neboli imanentnou súčasťou štátnej politiky. Program SDKÚ dokonca v týchto voľbách, som si prečítal, otvorene hovorí o tom, že odvody zamestnávateľa presunieme na zamestnanca, čo jednoznačne znamená, že trhové riziká a neistoty sa presunú iba jedným smerom, na zamestnancov. Počas celých osem rokov vláda Slovenskej republiky dôsledne neposudzovala dopady hospodárskej politiky na nepodnikateľov, zamestnancov, celú humanistickú sféru, nezamestnaných, ale aj odkázaných. Osobitne postavenie dôchodcov celoživotne odvádzajúcich poctivú prácu je v podstate tragické.

    Je pre nás neakceptovateľná téza, ktorú cítiť z činnosti minulej vlády, že záujmy veľkopodnikateľov možno ťažko chápať ako univerzálne záujmy spoločnosti. A to bola jedna z podstatných záležitostí politík, ktoré minulá vláda realizovala. Situácia v našej krajine vyhovuje jednému percentu Slovákov, ktorí vlastnia 40 % nášho národného bohatstva. Je však stále menej dôvodov myslieť si, že to, čo je dobré pre Pentu či pre Slovnaft, je dobré aj pre Slovensko.

    Existujú v podstate dva spôsoby, ako vo verejnej sfére napĺňať súkromné záujmy a zároveň vzbudzovať zdanie legitimity či serióznosti, po prvé, zakrývať tento proces nepriamo ideologicky a vytvárať ilúziu, že isté politické kroky vyhovujú síce istej skupine ľudí, ale poslúžia v konečnom dôsledku aj verejnému záujmu. Možno sa to vážnosti tohto rokovania nehodí, ale ten citát Galbraitha, známeho to amerického ekonóma, je o tom, že keď má kôň nadbytok a dostatok ovsa, tak potom je jeho trus kvalitný a môžu sa z neho nažrať aj vtáky. Problém je, pravda, že to je v humanistickej rovine. Tento príklad rovno nie je oslnivý.

    Vážené dámy, vážení páni, ak skúmame stav spoločnosti ako východisko pre posúdenie programového vyhlásenia novej vlády, je potrebné kriticky zhodnotiť aj jednu z hlavných premís doterajšej vlády, premisu tzv. účtovnej efektivity. Postavená bola alternatíva, buď budeme „rozumne hospodáriť“, alebo budeme zadlžovať krajinu. Vo svojom programe SDKÚ napr. navrhla, aby sa kritériá európskeho Paktu rastu a stability stali súčasťou zákona o rozpočtových pravidlách. Odhliadnuc od rozpočtovej praxe v krajinách EÚ, vidíme situáciu vo Francúzsku, v Nemecku, v Maďarsku, mimochodom, ak to registrujú naši kolegovia z SMK, od ekonómie v už dávno poznaných a realizovaných rozvojových stratégiách, je takýto postup pre krajinu zjavne nekompetentný. Transformovaná krajina je objektívne a prirodzene v stave krízy, kde krízový manažment musí urýchlene vystriedať rozvojová stratégia s aktivovaním poznatkového potenciálu celej spoločnosti s inovatívnymi hospodárskymi stratégiami. Odpoveďou minulých vlád bola totálna absencia a rezignácia na tvorbu národohospodárskej politiky, posmešné odmietanie všetkých foriem sociálneho inžinierstva.

    Myslím si, že má význam uviesť niekoľko úvah prof. Tótha o dichotómii alebo, ak chceme, dvojznačnosti medzi politickým a štátnickým prístupom a tzv. manažérizmom, ktorý nám vláda neustále ponúkala. Štátnik inovuje, manažér administruje. Manažér má krátkodobý pohľad, štátnik dlhodobú perspektívu. Manažér sa pýta kedy a ako, štátnik sa pýta čo a prečo. Manažér imituje, štátnik tvorí originál. Manažér akceptuje status quo a štátnik dáva výzvy.

    Bývalá vláda plná úradníčenia, a nie vízie sa celkom oddala logike globalizovaného liberalizmu a nechránila občanov svojej krajiny pred dôsledkami trhovej dominancie síl, ktoré s našou krajinou nemajú nič spoločné. Namiesto toho, aby vytvorila víziu Slovenska, ktorú by pomocou rozumnej politiky a premyslenej investičnej politiky rozbehol štát ako v prípade kríz vo všetkých iných krajinách, dokonca v Spojených štátoch, v Japonsku a pod., tak nabiehala na vyrovnaný rozpočet za každých okolností. Namiesto toho, aby aktívnou sociálnou a hospodárskou politikou chránila tých, ktorých globalizovaný kapitalizmus odsúdil na nezamestnanosť či nízky príjem, tak týchto ľudí obdarila nižšou dostupnosťou sociálnych služieb a vyšším znášaním trhových rizík.

    Vážené dámy a vážení páni, organizácia štátu, jeho inštitúcie, formy redistribúcie, daňový systém, organizácia hospodárskeho života, sociálne a vzdelávacie systémy počas posledných dvoch vlád sa niesli v znamení hesla „zvyšovanie efektivity“, a to efektivity bez prívlastkov. Chcem zdôrazniť, že ekonomickú efektivitu nemožno považovať za hodnotu samu osebe. Efektivita ekonomického systému sa evidentne stáva hodnotou až v kombinácii s rozdelením produktov tejto efektivity, teda v kombinácii s inými hodnotami ako napr. so spravodlivým rozdelením produktov spoločnosti či zachovaním priaznivých životných podmienok. Veď ak by bol ekonomický systém nanajvýš efektívny a produkoval by obrovské množstvo statkov, no celá táto suma týchto statkov pripadne jednému občanovi, ide skutočne o efektívny ekonomický systém? Veď množstvo pravicových filozofov, napr. Rous či Gorkin, a citujem zámerne len pravicových a liberálnych filozofov, vychádza z modelov, ktorých sociálna spravodlivosť ani zďaleka nevylučuje hospodársky rast či ekonomickú efektívnosť. Sociálna spravodlivosť je zlučiteľná s ideou hospodárskeho rastu a rovnomernejšie rozdelenie národného bohatstva predsa neprotirečí ekonomickému napredovaniu. Veď to posmešné predvádzanie úspechov škandinávskych krajín, kde je možno až naozaj extrémne prerozdeľovanie, už viditeľne odporuje aj elementárnym fyzikálnym zákonom. Ako hovorí ekonóm Fischer, sociálna spravodlivosť sa ani tak neprieči ekonomickej efektivite a hospodárskemu rastu, ale skôr tzv. pleonaxii čiže túžbe mať stále viac a viac.

    Počas minulej vlády sa často objavovala aj téza o tzv. realistickej sociálnej politike a rovnako sa veľmi silne ale ťažko zvrátiteľne usídlila v inštitúciách štátu. Veď práve americký liberál Gorkin povedal, že realistická politika dosiaľ nepodnikla nič, aby čelila dvom osudovým vývojovým tendenciám, jednak neustálemu narastaniu nerovnosti, ktoré však poškvrnili našu spoločnosť, a rozleptávaniu zmyslu pre spoločenstvo, ktorý jediný viedol k tomu, že sme za osud všetkých svojich spoluobčanov pociťovali aspoň určitú zodpovednosť.

    Hovoríme jednoznačne nie politike, ktorá sociálnu nerovnosť vníma v podstate ako žiaducu a netají sa s jej nepriamou podporou. Je známe, že Margaret Thatcherová, ku ktorej sa tak veľmi konkrétne hlási pán podpredseda vlády Mikloš, v jednom zo svojich prejavov celkom explicitne vyhlásila: „Je našou úlohou oslavovať nerovnosť.“ Sme presvedčení, že spoločnosť musí vytvárať pre všetkých ľudí rovnaké štartovacie podmienky, aby mali porovnateľné podmienky nielen formálne, ale aj fakticky. Rozlišovať len dva druhy rovnosti, pričom jednu z nich predstaviť ako neefektívne ľavicové rovnostárstvo, teda rovnosť žalúdkov, a druhú z nich ako pravicovú rovnosť príležitostí, ako to opäť robieva s obľubou bývalý podpredseda vlády Mikloš, je primitívne zavádzanie alebo číra nevedomosť. Stačí si napr. otvoriť Sartoriho Teóriu demokracie, ktorá sa bežne číta ako politologická učebnica, a nájsť v nej zjednodušenie alebo cieľavedomé tvrdenie pána Mikloša ukáže svoju pravú tvár.

    Vážené dámy, vážení páni, vo svojom prejave som sa len veľmi krátko a nepochybne v skratke a trošku zjednodušene pokúsil naznačiť základné hodnotové disproporcie medzi poslednými dvoma vládami na Slovensku a súčasnou vládou, ktorá predkladá programové vyhlásenie, a naznačiť aspoň základné metodologické tézy, ktoré podnietili obsahové zameranie programového vyhlásenia.

    Registrujeme doterajšiu stratu schopnosti štátnych štruktúr plniť svoju hlavnú úlohu – rozširovať verejné blaho. Vidíme dôležitú situáciu v médiách, ktoré ešte nemajú schopnosť objektívne reflektovať realitu a ponúkajú jednostranne preverované osobnosti s jednostrannou ideovou orientáciou. Preberáme zodpovednosť za štart, keď minulá vláda v praktickej činnosti realizovala tézu, že skončila éra, v ktorej bol hodnoverným cieľom národný rozvoj. Mnohé urobené kroky sú, bohužiaľ, nezvratné a ich náprava presahuje možnosti štvorročného volebného obdobia. Smer so svojimi koaličnými partnermi sa môže pokúsiť o takú spoločenskú zmenu, ktorá bude zároveň žiaduca, ale hlavne možná. Nechceme teda konštituovať ideálne, ale uskutočniteľné riešenia. Programové vyhlásenie dôsledne akceptuje nevyhnutnú kontinuitu základnej inovácie a rešpektuje finančné obmedzenia dané doterajšími hospodárskymi politikami.

    Chcem vládu ubezpečiť, že poslanci klubu strany Smer programové vyhlásenie vlády podporia.

  • Smiech a potlesk v rokovacej sále.

  • A úplne na záver mi ešte dovoľte jeden taký malý exkurz, tiež možno trošku nenáležitý, ale myslím si, že tie tézy, ktoré sa snažím teraz predniesť, budú významným poznatkovým zdrojom pre vážených kolegov z pravice, konkrétne z SDKÚ, pretože v tých diskusiách, ktoré pán Mikloš veľmi často používa, hovorí o Írsku ako o našom vzore, že absolútne chápe transformačné potreby a tak ďalej. Ja som si dovolil pre vás na záver, vážení kolegovia z SDKÚ, pripraviť malý citát, ktorého uvedenie nebude dlho trvať, z írskej ústavy. A verím, že pre mnohých to bude prvýkrát počutá informácia, ktorá trošičku vás donúti porozmýšľať.

    Čl. 10 írskej ústavy: „Všetky prírodné zdroje vrátane vzduchu a všetkých foriem potenciálnej energie náležia štátu.“

    Čl. 43: „Štát uznáva súkromné vlastníctvo, ale zároveň uznáva, že výkon práv z neho by mal byť v občianskej spoločnosti regulovaný zásadami sociálnej spravodlivosti. Možné obmedzenie týchto práv teda musí byť v súlade s požiadavkami obecného blaha.“

    Čl. 45 tejto ústavy: „Štát sa usiluje o podporu blaha všetkého ľudu s čo najúčinnejším zabezpečovaním a ochranou sociálneho poriadku, v ktorom spravodlivosť a súcit s blížnym je vodcovskou zásadou všetkých inštitúcií národného života, aby vlastníctvo a kontrola hmotných zdrojov v spoločnosti mohli byť rozdelené medzi jednotlivcov a rôzne triedy tak, aby to čo najlepšie slúžilo záujmom obecného dobra, aby hlavné pôsobenie voľnej konkurencie nemohlo na obecnú ujmu prerásť sústredenie vlastníctva alebo kontroly nevyhnutných statkov v rukách niektorých jednotlivcov, aby vo všetkom, čo súvisí s kontrolou útvarov v štáte, bol trvalým princípom cieľový blahobyt ľudu ako celku. Štát sa usiluje o to, aby súkromné podnikanie bolo vedené takým spôsobom, aby bola zabezpečená rozumná efektivita výroby a distribúcia tovarov a verejnosť bola chránená pred nespravodlivým vykorisťovaním,“ pán Mikloš. „Štát vynakladá všetko úsilie, aby zaistil, že nebude poškodzované zdravie a sila robotníkov, mužov a žien a že občania nebudú ekonomicky donútení nútení prijímať zamestnanie pre nich nevýhodné z dôvodu pohlavia, veku alebo sily.“

    Týmto malým citátom z írskej ústavy, ktorý má demonštrovať, ako vyzerá európsky sociálny štát, končím. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Dávam priestor na faktické poznámky. Chcem ešte požiadať, vážené kolegyne, vážení kolegovia, parlament je miestom, kde môžeme, ba priam musíme dávať najavo svoje postoje a reakcie, len chcem vás všetkých požiadať láskavo o spôsoby, ktoré prislúchajú parlamentu Slovenskej republiky. Ďakujem vám pekne. Nech sa páči, faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Mňa vystúpenie pána poslanca Číža nijakým spôsobom neprekvapilo. A nejaké nóvum neprinieslo, pretože ho poznám z bývalého parlamentu. A vyvoláva na mne trochu úsmev, pretože keby možno trochu pomalšie hovoril, možno aj nejakú súvislosť by som bola pochopila. Ale cítim sa alebo zdá sa mi, že som bola na nejakej prednáške na VUML čiže niekoľko rokov dozadu.

    A jedna vážna poznámka, prečo som sa prv prihlásila do faktickej poznámky, je tá, že na začiatku, keď hovoril ešte v priamom vystúpení bez textu, tak zaznelo, že sociálne demokracie majú dobré postavenie v Európe. Áno, súhlasím, v mnohých krajinách majú dobré postavenie. A tá výčitka mnohokrát naša voči vám zo Smeru je tá, že po zostavení vlády alebo vládnej koalície, aký dôvod bol na to, že socialistická frakcia vás upozornila na vaše postoje, príp. na ďalšie zotrvanie vôbec vo frakcii a hrozí vám vylúčením? Čiže tu nejde o to, či my vám alebo nejakej sociálnej demokracii vyjadrujeme názor, ale zrejme ten štýl a ten spôsob aj ten, ktorý ste predviedli v tej svojej druhej časti vystúpenia, skutočne nehovorí o tom, že tá socialistická frakcia je tá, ktorá v Európe dýcha a ktorú prijímajú aj iné politické strany v Európe.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Markovič.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, nenahnevajte sa, ale toto bol naozaj zhluk nejakých ideologických súvetí vhodných skôr na nejaký seminár. Obsahu ja osobne som teda vôbec nerozumel.

    Ale čomu nerozumiem vôbec, je, že ako podpredseda parlamentu za najsilnejšiu vládnu stranu ste vystupovali, ako keby ste boli v opozícii. Už nie ste v opozícii, už ste najsilnejšia vládna strana a, pán podpredseda, čakal som, že vecne vystúpite s obranou programového vyhlásenia vlády, a nie že sa budete venovať kritike opozície. To je už na vládnu stranu veľmi málo. A naozaj myslím si, že takýto prístup len ukazuje, aké prázdne, bezradné a všeobecné je to, čo ste nám dnes predložili. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Pán podpredseda Čič, Číž, pardon, v podstate je to jedno, pán podpredseda, na začiatku ste povedali, neviem, či som dobre rozumel, že bývalá vláda mala ďaleko menšinovú podporu obyvateľov a zaviedla také drastické reformy, ako zaviedla. Pán podpredseda, nie je to pravda. Vo voľbách v roku 2002 dosiahla vládna koalícia, získala 1 222 533 hlasov, čo bolo 29,4 % všetkých voličov zapísaných vo voličskom zozname. V roku 2006 terajšia vládna koalícia dosiahla alebo získala 1 143 955 hlasov, čo je len 26,8 %. Takže tá výrazne menšinová podpora je v tomto prípade, pán podpredseda parlamentu, a nie v roku 2002.

    Druhá vec. Pán podpredseda, kedy bude na stole návrh ústavy, ktorý ste citovali?

    Tretia vec. Chcel by som sa spýtať, a to by som sa chcel spýtať pána predsedu parlamentu, či nepovažuje, a pána predsedu vlády, či nepovažuje za dehonestáciu, že na prerokovávaní programového vyhlásenia vlády je tak málo ministrov.

    No a už len k tomu, aká je teda sociálna ústava alebo aký je sociálny štát, socialistický štát. No tieto krajiny, pán podpredseda, nemajú za sebou viac ako štyridsaťročnú devastáciu života v krajine tak, ako tomu bolo na Slovensku a v bývalom Česko-Slovensku.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Ivančo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja som veľmi rád, pán podpredseda Číž, že ste úvodnú časť svojho prejavu nemali napísanú, lebo to jediné som porozumel.

    Chcem povedať to, že aj my slúžime ľuďom a počúvame ľudí, čo sa deje na Slovensku, aj my sme mali celkom zaujímavú predvolebnú kampaň, kde sme zistili, aké sú názory ľudí na váš program a určite i na náš program.

    Chcem vám povedať aj to, že napr. 90 % ľudí nesúhlasí s tým, aby sme odškodnili klientov skrachovaných nebankových subjektov. A práve som sa pozeral na internete na bloky Sme. A je tam veľmi zaujímavá anketa, že koľkí ľudia v ankete nesúhlasia napr. s tzv. milionárskou daňou pri príjme 50 000 mesačne. A je to veľmi zaujímavé číslo, je to 81 % opýtaných v ankete, ktorí nesúhlasia s tým. Tak preto vám to hovorím, že aj my počúvame tých ľudí a sledujeme vývoj, a preto nemôžeme podporiť váš vládny program, lebo chceme našich voličov počúvať aj naďalej.

    K tým procesom, ktoré ste uvádzali. Práve preto tie procesy v Európe prebiehajú, tak ako prebiehajú, pretože Slovensko bolo vpredu. A keďže teraz prebiehajú tie procesy napr. u vašich kamarátov socialistov v Maďarsku, tak preto majú takéto problémy. Preto SDKÚ nemôže podporiť váš vládny program.

  • Pán poslanec Ivan Mikloš. Len ešte chcem vysvetliť, pán minister vnútra Kaliňák a pán minister obrany Kašický sú na pohrebe dvoch príslušníkov Policajného zboru, ostatní ministri podľa mňa sú niekde v priestoroch Národnej rady a určite sa vrátia na svoje miesto. Prepáčte, pán poslanec Mikloš, teraz je čas pre pána Mikloša.

  • Áno, ďakujem pekne. Chcem sa pánovi podpredsedovi Čížovi najskôr poďakovať za tú enormnú pozornosť, ktorú mi venoval vo svojom vystúpení. Citoval ma omnoho viackrát ako programové vyhlásenie – som predpokladal, že bude o ňom hovoriť –, dokonca aj viackrát ako pána predsedu vlády, takže ďakujem, je to pre mňa pocta.

    Po druhé, chcem povedať, že ja som sa snažil počúvať obsah vášho vystúpenia, aj keď to nebolo jednoduché, pán podpredseda. Musím povedať, že ste viackrát zavádzali v tom, čo ste hovorili. Napr. ste interpretovali náš záväzok preniesť odvodové platby zamestnávateľa na zamestnanca ako záťaž zamestnanca. Pritom je to nezmysel, pretože my jasne hovoríme, že o tú istú sumu by bola navŕšená hrubá mzda. Aj v ďalších častiach vystúpení to bola, nehnevajte sa, taká mätež, ktorá sa veľmi ťažko vnímala.

    Ale ak hovoríte o Írsku, ďakujem vám za tú informáciu, priznám sa, že som nečítal a nepoznal írsku ústavu, ale skutočnosť, že politika založená na tých princípoch, na ktorých sme mali založenú politiku aj my, viedla k tomu, že Írsko za 30 rokov išlo z 50 % priemeru Európskej únie na 130 % priemeru Európskej únie a je druhou najvyspelejšou ekonomicky rozvinutou krajinou Európskej únie, svedčí o tom, že táto politika napĺňa aj tie princípy ústavy, o ktorých ste hovorili.

    A na záver mi dovoľte len povedať, že, viete, to nie je ani o ideológii, to je o kompetentnosti, o tom, či je niekto kompetentný alebo je nekompetentný. Z toho, čo ste hovorili, ale najmä z toho, čo je napísané v programovom vyhlásení vlády, vyplýva, že ide jasne o nekompetentný text.

    A dovoľte mi povedať len jednu perličku na záver. Chcete podľa programového vyhlásenia na strane 11, máte napísané, že budete podporovať projekt Think first small. Ono je to v origináli Think small first a znamená to: Mysli najskôr na malé. A ak by som vám preložil váš text, znamená to: Mysli najskôr, maličký.

  • Ďakujem.

    Pán podpredseda Číž bude reagovať.

  • Ďakujem pekne. No, nie je tá diskusia, samozrejme, jednoduchá, no mrzí ma, že teda niektorí dobre nerozumeli. Cítim tú neuveriteľnú intelektuálnu prevahu, ktorá bola v každom vystúpení z pánov poslancov. Boli to nepochybne korektné reakcie.

    K pani Sabolovej len veľmi krátko, že áno, rešpektujem, teda že vo vás sa nachádza taký trošičku iný typ uvažovania, že ho budete demonštrovať vo vhodnej situácii. A veľmi rád si ho vypočujem.

    Pán Mikloš, vy mi možno budete trošku rozumieť, lebo niektoré tie veci okolo vás mohli nejakým spôsobom prejsť. Diskutuje sa v humanistickej literatúre, je to tzv. ekonomistické myslenie a potom je myslenie trošku iné, ktoré vychádza z filozofie, politológie, sociológie, ale nejakým spôsobom sa snaží korelovať bezbrehý ekonomizmus. Takže nikde inde, len tam smerovali moje poznámky k vám, aby ste začali si všímať, že to poznanie má dramaticky inú polohu. A iba vtedy môže byť komplexný ekonóm, pokiaľ pochopí širšie súvislosti. O to mi išlo, o nič iné.

    K pánovi kolegovi Markovičovi, ktorý teda tomu nerozumel. A zdá sa mu to ako ja neviem aké školenie. No je problém, že k politike patrí aj problém hodnôt v politike. Ich obsah je dosť nevyhnutné skúmať. Je fakt, že je tam dosť veľa filozofických nuáns a že tie sa dajú poznať buď štúdiom, alebo tým, že máte skúsenosť. Tak pravdepodobne ešte tieto dve veci chýbajú. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Za poslanecký klub Slovenskej národnej strany pán Rafael Rafaj.

  • Ďakujem za slovo. Dámy a páni, pokúsim sa najskôr zhodnotiť priebeh dnešnej diskusie a vychádza mi, že veľa z nás si mýli sociálne so socialistickým a pravdepodobne prídeme aj k tomu, keď si niektorí budú mýliť národné s nacionalistickým, ale na to musíme byť asi pripravení.

    Dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany vám predstavil možno trošku iný spôsob videnia programového vyhlásenia vlády.

    Skočím ad hoc k vedomostnej spoločnosti, keďže za mnou sedí náš pán minister. Oceňujem, že táto vláda chce podporovať centrá excelentnosti, a tým chce sa zamerať na mobilizáciu vnútorných zdrojov národa. Čiže nepozeráme sa smerom von, ale hľadáme to, čo máme doma, a potenciál národa, najmä mladej generácie, asi tím, ktorý ešte nebol sprivatizovaný a, dúfam, ani nikdy nebude. Táto časť prináša konjunkciu vedy a školstva a smeruje predovšetkým k jej praktickému využívaniu, pretože mám pocit, že v minulých volebných obdobiach išli síce paralelne vedľa seba tieto dve odvetvia, ale nespolupracovali spolu. Nedá mi nevyzdvihnúť podporu výchovy k vlastenectvu, ktoré vnímame ako jednu z hlavných európskych hodnôt. A práve túto hodnotu stavia do centra procesu vzdelávania.

    Chcel by som ešte zdôrazniť aj praktickosť tejto sekcie, a to v efektívnosti, teda záväzku prechodu kompetencií krajských školských úradov, teda prenosu výkonu štátnej správy na orgány samosprávy. Myslím si, že prináleží mu prívlastok poriadkový a systémotvorný už len tým, že urýchli diferenciáciu na univerzitné a neuniverzitné vysoké školy a urobí istý poriadok v tom raste nekontrolovanom vysokých škôl a v toľko kritizovanej znižovanej úrovni nášho vysokoškolského vzdelávania. Je záväzkový. A to oceňujem v tom, že povzbudzuje predovšetkým mladú generáciu tým, že nezavedie spoplatnenie vysokoškolského štúdia, teda práva na vzdelanie.

    Takisto oceňujem vytvorenie koncepcie štátnej politiky k deťom a k mládeži a k vytvoreniu nového zákona o mládeži. Ak by som to mal zhrnúť, tak táto časť programového vyhlásenia vlády hovorí veľmi výrazne o budúcnosti, o budúcnosti tejto krajiny, mojej a, dúfam, aj vašej vlasti a generácií, ktoré prídu po nás.

    Ako človek, ktorý zdieľa isté duchovné hodnoty a zaujíma sa aj to, čo je mimo tejto sály alebo mimo sféry ekonomiky a filozofie peňaženky, oceňujem zámer programového vyhlásenia vlády podporiť mediálnu osvetovú kampaň na propagovanie zdravého životného štýlu a hodnotovú orientáciu občanov Slovenskej republiky.

    Zostanem ešte pri tej budúcnosti, pretože smeruje k nej istá cesta. A tá cesta má len jeden rozmer, mimo toho ekonomického, samozrejme, a to je rozvoj demografie. Pravda je taká, že celá Európa vrátane Slovenskej republiky vymiera. Krátky štatistický údaj: O 45 rokov bude na Slovensku žiť o 671 000 občanov menej. Už Európska komisia pri tomto znepokojujúcom fakte, ktorý sa týka Európskej únie, konštatovala, že rozvoj demografie priamo podmieňuje aj rozvoj ekonomiky. Som rád, že jeden z programových zámerov Slovenskej národnej strany v podpore pôrodnosti a predovšetkým mladých rodín sa objavil v programovom vyhlásení tejto vlády.

    A teraz by som, ak dovolíte, prešiel k takému sumarizačnému hodnoteniu programového vyhlásenia vlády.

    Podľa Slovenskej národnej strany je to program rovnováhy zodpovednosti jednotlivca a spoločenskej solidarity, pretože toto vyhlásenie je postavené na kombinácii kresťanských princípov, európskeho hodnotového systému a národných záujmov Slovenskej republiky, čo chcem zdôrazniť, pretože mali sme pocit, že v minulých volebných obdobiach to bol neznámy pojem pre exekutívu nášho štátu.

    V ekonomickej oblasti Programové vyhlásenia vlády Slovenskej republiky podporuje skĺbenie hospodárskeho rastu a ekonomickej výkonnosti s rastom zamestnanosti, sociálnej súdržnosti a, čo chcem zdôrazniť, zvyšovaním kvality života pre všetkých, pretože myslím si, že všetci by mali dostať šancu. Ak k niečomu smeruje nejaká nová európska politika, tak je to predovšetkým k tým, ktorí sú znevýhodnení alebo ktorí nemajú rovnaké šance. A vlastne aj preto čerpáme z Európskej únie viac prostriedkov, než do nej, mimochodom, dávame. Táto vláda teda podľa cieľov a obsahu vyhlásenia by mohla dostať prívlastok transformačná, nie reformná, ale transformačná a vysvetlím prečo, pretože kabinet počíta so spravodlivejšou participáciou z hospodárskeho rastu, a to nielen na elitné, ale na čo najširšie spoločenské skupiny obyvateľstva. A jeho cieľom je spoločné a spoločenské dobro adresované tej najširšej skupine, teda národu. A v tom má vlastne každý šancu.

    Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, budem pokračovať v hodnotení programového vyhlásenia. Chcem zdôrazniť, že je podľa mňa kooperatívne, pretože počíta so synergiou a súladom zainteresovaných strán. Je inovatívne, pretože si systémovo nevytýčilo riadenie, ale slúženie, v minulom volebnom období 600 000 ľudí trpelo súžením z dôsledku opatrení minulej vlády. Je morálne a je národné, pretože nesleduje záujem len úzkych skupín, ale mieni zohľadniť záujem verejnosti, teda štandardné presadzovanie národno-štátnych záujmov Slovenskej republiky a jej obyvateľov. Je súčasne dynamické v očakávanej zmene k lepšiemu, pretože rast je postavený na využívaní vnútorných skrytých ľudských zdrojov z motivácie, inovatívnosti a využitia vedomostí. Smeruje teda k znalostnej spoločnosti. Ak platí zásada, že silu reťaze určuje jej najslabší článok, a ak je Slovenská republika plnohodnotným členom Európskej únie, potom je toto programové vyhlásenie aj proeurópske, a to v tom, že je nástrojom na rýchlejšie dobiehanie priemeru životnej úrovne Únie. To znamená, že reálne môže zosilniť hrúbku slovenskej informačnej reťaze, a tak posilniť spoločný európsky priestor.

    Podľa mňa je toto programové vyhlásenie vlády stabilizačné, pretože základom spoločnosti a ekonomiky je rovnováha zdrojov a výdavkov a súčasne komplementárne doplňuje partnerstvo medzi súkromným a verejným sektorom. Je dôsledné tým, že definuje záväzky, napr. implementáciou cieľov Bielej knihy Európskej komisie o mládežníckej politike. Je nielen dôsledné, ale súčasne aj prognostické, pretože počíta s viacročným programovým rozpočtovaním. A je tu reálny predpoklad, že táto vláda nebude experimentovať, nebude robiť ad hoc opatrenia na tieto opatrenia, tak ako to bolo možno doteraz. Priznávam, že je ambiciózne. A v tomto s vami súhlasím, pretože nielen v sekcii médií si stanovilo viacero nových legislatívnych, finančných a organizačných rámcov, napr. prípravu nového zákona o Tlačovej agentúre či vyše 40-ročného tlačového zákona ešte z totalitných čias.

    Chcem oceniť priestor, ktorý toto programové vyhlásenie venovalo kultúre, ktorá bola v minulých volebných obdobiach zaznávanou oblasťou bez sféry priority alebo čo len akceptovania alebo náznakov zlepšenia. V sekcii médií obsahuje jasnú stratégiu, načrtnuté transparentné systémové opatrenia, zadefinovanie nevyhnutných nových štrukturálnych zmien, napr. s podmienkou na prechod na digitalizáciu televízneho vysielania. Opatrenie v tejto časti je harmonicky vyvážené medzinárodným záujmom a proeurópskym rozmerom alebo, ak chcete, duchom. V tejto súvislosti chcem vyzdvihnúť záväzok vypracovať koncepciu mediálnej výchovy, čo je momentálne nóvum, ako komplexného a komplementárneho vzdelávacieho systému spoločnosti a prípravy budúcich generácií tak, aby boli schopné správne, nezávisle a slobodne, a pritom dostatočne kriticky spracovávať, vyhodnocovať a využívať podnety, ktoré prichádzajú z prostredia médií. A dúfam, že ak nás sledujú v nejakom priamom prenose, tak v budúcnosti možno aj vďaka takémuto projektu už nebude odkázanosť na jednostranné masírovanie, lebo recipient si bude vedieť sám zhodnotiť, čo je vata, čo je balast, čo je spravodajstvo, čo je publicistika, čo je tendenčná otázka, a ďalšie problémy, s ktorými sa stretávame a s ktorými súčasne aj pracujeme. Takže v tomto smere je objektívne a odpolitizované. Týmto projektom chcem ešte zdôrazniť, že Slovensko konečne začne plniť odporúčanie Rady Európy o mediálnej výchove č. 1466 z roku 2000.

    Dámy a páni, toto programové vyhlásenie nazvem vyhlásením zhody a sociálno-ekonomického porozumenia medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. V tejto súvislosti ma napadá známy príklad patricijov a plebejcov zo starého Ríma, keď jedna časť spoločnosti, tá chudobnejšia, zaznávanejšia, sa musela odsťahovať na tzv. Svätú horu na protest proti tomu, ako patricijovia s ňou zaobchádzali. A potom prišiel jeden múdry starý človek, ktorý vysvetlil ten známy príklad, že áno, že my patricijovia sme teda naozaj len ten jazyk a vy ste tie ruky, ktoré kladiete do úst tie dobrá. Čiže naznačujem niečo medzi ľavicou a pravicou alebo sociálnym a tým ekonomicky zošľachtiteľným myslením. No a pochopili, že ani jedna, ani druhá strana nemôže existovať bez seba. Jednoducho je potrebná istá vyváženosť. A práve táto vláda si dala za cieľ vyvážiť v tom horizonte, ktorý tu bol, povedzme, 4 alebo 8 rokov dozadu, aj tú skupinu, ktorá bola doteraz zaznávaná, ktorá by sa možno pred 2000 rokmi volala spoločnosť plebejská.

    Programové vyhlásenie vlády je odvážne a súčasne aj zodpovedné, preto si právom pýta, úprimne povedané, aj podporu opozície alebo aspoň tých uvedomelejších jej jednotlivcov, možno preto, že je systémotvorné, keďže ciele podmieňuje definovaním prostriedkov. Opäť zdôrazním, že je spravodlivé, pretože odstraňuje aj špekulatívnosť. Je štrukturalistické tým, že odstraňuje napr. toľko kritizované regionálne rozdiely na Slovensku. Je riešiteľské tým, že sa snaží odstrániť deformácie trhu. Je konkrétne, keďže napr. v sekcii úsekov dobudovania diaľnic a rýchlostných komunikácií je v určení rastu HDP vo výške 5 %. A je tam mnoho ďalších takýchto konkrétnych príkladov, ktoré ste kritizovali, ale ktoré tam sú. Je strategické, pretože prisudzuje energetickému sektoru jeho kľúčové hospodárske postavenie. A je súčasne prorastové v tom, že napr. definuje stratégiu rozvoja Slovenskej republiky v strednodobom a dlhodobom horizonte.

    Toto programové vyhlásenie, dámy a páni, je aj humanistické, pretože nielen občan je subjektom, ale ak sa ho podarí naplniť, stane sa aj objektom práva a cieleného spoločného dobra. Občanov čaká, ak sa podaria naplniť jeho zámery, zjednodušenie ich vzťahu k štátu. Mimochodom, predpokladám, že niektorí z vás budú kritizovať, ako som už počul, číslo 137 alebo také nejaké že sa objavuje v tomto programovom vyhlásení vlády. Ale mali by sme si uvedomiť, že my sme občania štátu, že sme na pôde Národnej rady Slovenskej republiky a že štát je tým nevyhnutným subjektom, ktorý vytvára, ochraňuje, dáva priestor a garantuje.

    Na záver chcem zdôrazniť, že toto programové vyhlásenie je celostné, pretože myslí a zohľadňuje v globálnom kontexte záväzkami, právami, povinnosťami, implementáciou, ale koná a zúročuje lokálne, je to parafrázovaný jeden citát, tým, že je proslovenské s dôrazom na potreby národno-štátnych záujmov Slovenskej republiky. A preto vás prosím o vyjadrenie jeho podpory a súčasne aj vyjadrenie podpory tejto vláde. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Szigeti, Devínsky, ako posledný pán poslanec Lipšic. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Szigeti. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Chcel by som zareagovať na hodnotenie pána poslanca Rafaja, a to predovšetkým na tú časť, kde veľmi pozitívne hodnotí 5. kapitolu, kapitolu pod názvom Vedomostná spoločnosť. Vy ste kvitovali a veľmi pozitívne ste hodnotili, že v programovom vyhlásení vlády sa hovorí o vzniku centra excelentnosti. Áno, je to tak, sú potrebné tieto centrá, pretože skutočne, tak ako ste hovorili, tam je kvalita, tam je budúcnosť tejto krajiny. Ale myslím si, že úzko súvisí s centrami a vznikom centier excelentnosti aj tá skutočnosť, ktorá je veľmi negatívne obsiahnutá a uvedená v programovom vyhlásení vlády práve v časti Vysoké školstvo, kde v návrhu hovoríte o tom, že proste nesúhlasíte s tým trendom, že za posledné obdobie sa veľmi výrazne zvýšil počet vysokoškolských študentov na Slovensku. Tu píšete o tom, že sa to zvýšilo najmä v prvých ročníkoch a takto stúpa stav študentov a klesá kvalita a tak ďalej a tak ďalej. Tak koho chceme dostať do tých centier excelentnosti, prosím vás pekne, keď na druhej strane hovoríme o tom, že ten trend pravdepodobne je nesprávny? Ja si myslím, že tá myšlienka je tu chybne uvedená.

    Potom ste hodnotili tú časť, kde sú uvedené v tejto časti hodnoty ako vlastenectvo a tak ďalej. Mne chýbajú také všeobecné hodnoty ako občiansky princíp, pretože to nie je v programe. Nie je tam výchova trebárs k tolerancii, čo je tiež veľmi vážna a dôležitá hodnota.

    A, pán poslanec, vy už prejudikujete zánik krajských školských úradov, pričom v programe sa hovorí o tom, že vláda prehodnotí kompetencie krajských školských úradov, a vy už hovoríte o tom, že pravdepodobne...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Devínsky.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec, ja som vás veľmi pozorne počúval a nedá mi nezareagovať na jeden z vašich výrokov. Vy ste povedali, že chcete zaviesť poriadok medzi vysokými školami alebo urobiť s nimi poriadok. Mám to vnímať tak, že vláda nejakým spôsobom zatočí s vysokými školami? Viete vy, pán poslanec, že vysoké školy sú autonómne a samosprávne inštitúcie, ktorých sloboda je chránená na celom svete zákonmi, dokonca aj na Slovensku a je Magnou chartou universitatis v tom aj celým bolonským procesom? To, čo ste povedali, to sme my tu počúvali pred rokom 1989. Tak ja by som si vás dovolil opýtať sa teda, ako chcete urobiť poriadok s vysokými školami.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som sa len veľmi stručne vyjadril. Pán poslanec chválil vládny program, že je tu schválenie zákona o mládeži. Ale vláda nevie, o čom ten zákon má byť. Vláda má vo vládnom programe kopu zákonov, o obsahu ktorých nikto nič nevie, zbytočných zákonov. Vláda podlieha postmodernej ilúzii, že na každý spoločenský problém je potrebné mať nový zákon. Vláda má v oblasti bezpečnosti návrhy zákonov o boji proti terorizmu, o boji proti extrémizmu, o prevencii kriminality –a nevie povedať ani jedno slovo, čo budú tieto zákony obsahovať. V tomto prípade je to rovnaké, rovnaké ako v prípadoch vnútornej bezpečnosti.

    Nedá mi nezareagovať aj naozaj dvomi vetami na konfrontáciu, ktorá tu bola ohľadom prevažne postkomunistickej vlády. Pán poslanec Rydlo povedal, že pán kardinál Korec povedal, že čo bolo, to bolo. Len malá oprava, to nepovedal pán kardinál Korec, to povedal major Terazky.

  • Ďakujem.

    Pán Rafaj, nech sa páči, reakcia na faktické poznámky.

  • Pán Devínsky, keby ste ma možno pozornejšie počúvali alebo si pozornejšie prečítali ten text, ja som len citoval to, čo je tu. Možnože som to zúžil na jedno slovo poriadok, ale v tom zmysle, že sami viete, že existuje Akreditačná komisia, že každá vysoká škola na to, aby vznikla, tak musí prejsť istým legislatívnym a schvaľovacím poriadkom. A na to je práve tá Akreditačná komisia. Vy sám to viete. Myslím, že ste aj spolumajiteľom istej agentúry, ktorá robila nedávno rating stavu vysokého školstva. A vyšlo veľmi zlé číslo alebo v červených číslach sme sa ocitli, pokiaľ sa týka kvality vysokoškolského vzdelávania. Takže smeruje to k tomu, aby sme si zadefinovali sekciu vysokých škôl a univerzít súkromného a verejného sektora vysokého školstva. Nič viac som tým nechcel povedať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať v rozprave. Ako prvý písomne prihlásený bol pán poslanec Ivan Mikloš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, programové vyhlásenie vlády je závažný a zásadný dokument, pretože predznamenáva budúci vývoj krajiny na niekoľko rokov dopredu. Čo z tohto pohľadu hovorí predkladané programové vyhlásenie vlády Roberta Fica?

    Hneď na začiatku chcem povedať, že ma mrzí, že sa v očiach pána poslanca Rafaja zrejme nezaradím medzi zodpovedných opozičných poslancov, pretože hneď na začiatku chcem povedať, že programové vyhlásenie vlády nepodporím. Nepodporím ho preto, že ide o obsahovo nekonzistentný, vzájomne rozporný dokument, ktorý nerieši výzvy budúcnosti, vracia sa do minulosti, ruší a rúca reformy, ohrozuje zdravý rast a konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Ide o návrat k prekonaným problémom, ide o program, ktorý zmarí enormné reformné úsilie, ktoré občania Slovenska v posledných rokoch vynaložili a ktoré začalo prinášať pozitívne výsledky, program, ktorého realizácia bude znamenať zadlžovanie budúcich generácií, nižší ekonomický rast, a teda aj nižší rast zamestnanosti, nižší rast platov a životnej úrovne a dlhšie dobiehanie vyspelých krajín.

    Programové vyhlásenie vlády Roberta Fica je nekrytou zmenkou, ktorú budú musieť zaplatiť občania Slovenskej republiky. Obsah tohto programového vyhlásenia bol predznamenaný aj spôsobom, ako vznikalo. V normálnych podmienkach je program každej koaličnej vlády vzájomným prienikom a kompromisom medzi programami strán, ktoré koaličnú vládu tvoria. Preto býva obvykle spolu s koaličnou dohodou, ktorá rámcuje formálne pravidlá koaličnej spolupráce, vypracovávaný aj iný dokument, ktorý definuje tento programový prienik a ktorý sa potom stáva základom pre vypracovanie programového vyhlásenia vlády. Tak to bolo v roku 1998, tak to bolo aj v roku 2002 pri rokovaniach o vytvorení prvej a druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Išlo pritom o pomerne obtiažne rokovania aj za účasti expertov. Len na ilustráciu, v druhej Dzurindovej vláde napriek tomu, že ju tvorili programovo pomerne homogénne stredopravé strany, prebiehali intenzívne rokovania o programových tézach vyše dvoch týždňov. Dnešná vládna koalícia nič podobné neabsolvovala, a to napriek tomu, že ju tvoria ideologicky nehomogénne strany, Smer ako členská strana Socialistickej internacionály, HZDS – Ľudová strana ako čakateľ na členstvo v Európskej ľudovej strane a Slovenská národná strana, ktorá býva často označovaná za extrémne pravicovú stranu. To jasne svedčí okrem nekompetentnosti a nezodpovednosti aj o tom, že najsilnejším, ak nie jediným motívom zúčastnených strán nebolo presadzovať konkrétny program, ale byť za každú cenu pri tom, byť za každú cenu vo vláde.

    Dezignovaní ministri následne zadali úlohu vypracovať jednotlivé kapitoly programového vyhlásenia svojim úradom. Úradníci vytvorili pomerne sterilný text, ktorého realizácia by síce nepriniesla žiadne zásadné vylepšenia, ale ani zásadné zhoršenie dnešného stavu, ani rušenie reforiem. Už v pôvodnom návrhu, v tom z dielne úradníkov rezortov, sa však popri riešení niektorých technických problémov a vylepšení požadovali z takmer všetkých rezortov zdroje navyše tak, že by to znamenalo takú záťaž na verejné financie, ktorá by znemožnila prijatie eura v roku 2009, dodržiavanie Konvergenčného programu a dodržiavanie Paktu rastu a stability. Už tento text programového vyhlásenia by znamenal pre slovenskú ekonomiku negatívne dôsledky. Avšak to podstatné prišlo, ako nakoniec pomerne presne zdokumentovali médiá, až potom, až najmä s osobným vkladom predsedu vlády Roberta Fica do programového vyhlásenia vlády.

    Zahrnutie niektorých predvolebných sľubov strany Smer do programu vlády zásadne poškodí ekonomiku Slovenska, bude znamenať nižší ekonomický rast, vyšší rast zadlženosti budúcich generácií, odklad prijatia eura a vstupu Slovenska do eurozóny, nižší prílev investícií, nižšiu zamestnanosť, nižší rast životnej úrovne, dlhšie dobiehanie vyspelých krajín. Najviac si to v konečnom dôsledku odnesú nie vysoké príjmové skupiny, ale nízke a stredné príjmové skupiny.

    Závažným nedostatkom programového vyhlásenia je absencia vízie, na ktorej by tento program bol postavený. Vláda sa hlási k „sociálnemu trhovému hospodárstvu“ a „európskemu modelu zmiešaného hospodárstva“. Problém je však v tom, že programové vyhlásenie nedefinuje, čo pod týmito pojmami vláda chápe. Jednotlivé opatrenia, najmä opatrenia v oblasti trhu práce, sociálnej politiky a tripartity, však dávajú tušiť, že ide o tzv. kontinentálny európsky model, ktorý funguje napr. v Nemecku a Francúzsku, ktorý je však jednou z hlavných príčin ekonomického zaostávania a problémov konkurencieschopnosti práve týchto krajín. Škandinávsky model, ktorý tu už spomínal aj pán podpredseda Číž, zjavne vláda na mysli nemá, pretože ten je napr. založený na flexibilnom trhu práce, ktorý dnes máme vďaka minulej vláde a ktorý vláda Roberta Fica ide rušiť, a zásadne ide znižovať flexibilitu trhu práce. Napr. práve vysoká flexibilita trhu práce je jednou z príčin konkurencieschopnosti dánskej a fínskej ekonomiky. Takže toto zjavne vláda na mysli nemá. A nemá na mysli tento model ani preto, že popri vysokej flexibilite trhu práce je škandinávsky model charakterizovaný aj vysokým, jedným z najvyšších na svete, zdanením a vysokou mierou verejných výdavkov. Vláda Roberta Fica však zvyšovanie miery zdanenia nenavrhuje, naopak, ako spomeniem neskôr, navrhuje dokonca ďalšie znižovanie miery daňového zaťaženia, ktoré už dnes je jedno z najnižších v európskej dvadsaťpäťke.

    Analýzy nedostatočného plnenia Lisabonskej stratégie v Európskej únii jasne ukazujú, že jeden z hlavných dôvodov, prečo má Európa, najmä veľké kontinentálne krajiny Európskej únie, problém v napĺňaní tejto stratégie, spočíva v nepružných trhoch, najmä v nepružnom trhu práce, teda v tých nástrojoch, ktoré chce vláda Roberta Fica naordinovať Slovensku. Je to zarážajúce, ak si naviac uvedomíme, že Slovensko je na rozdiel od Francúzska či Nemecka menej rozvinutá krajina. A teda jednak na takéto politiky nemáme zdroje a zároveň potrebujeme rásť rýchlejšie ako tieto krajiny. Smer teda ide v protismere s tým, čo Európa a svet potrebujú a čo chcú robiť, a Slovenská národná strana a HZDS sú vo vleku Smeru. S nimi, žiaľ, sa môže do protismeru dostať celá krajina.

    Jasným dôkazom absencie vízie tejto vlády je aj analýza priorít vlády. Ak je prioritou všetko, tak nie je prioritou nič. V programovom vyhlásení som napočítal vyše 50 oblastí, ktoré považuje vláda za prioritné, za tak prioritné, že ich chce navyše oproti dnešnému stavu aj ešte naviac financovať. Odhliadnuc od rozpočtových dôsledkov to svedčí o absencii vízie a absencii skutočných priorít.

    K jednotlivým častiam programového vyhlásenia mi dovoľte uviesť nasledovné.

    Programové vyhlásenie má aj niektoré pozitívne zámery a črty. Za také považujem najmä jasný záväzok vstupu Slovenska do eurozóny 1. januára 2009, dodržiavanie Konvergenčného programu, deklarovanú snahu priorizovať vedomostnú ekonomiku, ako aj napr. odstránenie bariér rozvoja cestovného ruchu. Problémom však je, že v spojení s ostatnými zámermi a nástrojmi, ktoré sú obsiahnuté v programovom vyhlásení, ostanú tieto prospešné ciele len v polohe prázdnych deklarácií.

    Ekonomický rast, vysoký, zdravý a udržateľný ekonomický rast je kľúčovým nástrojom rastu životnej úrovne, rastu zamestnanosti, rastu kvality života. Slovensko má dnes vďaka reformám, ktoré uskutočnili bývalé vlády, najmä tá posledná, vynikajúce predpoklady na práve takýto vysoký zdravý a udržateľný ekonomický rast. Len na ilustráciu, prečo je ekonomický rast dôležitý, chcem uviesť, aké sú rôzne dôsledky rôznej výšky ekonomického rastu. Pri 7-percentnom raste Slovenská republika dobehne priemer vyspelých krajín, teda priemer európskej pätnástky, za menej ako 15 rokov, pri 4-percentnom raste ale za 35 rokov a pri vládou avizovanom 5-percentnom raste za 25 rokov. To nehovorím o dnešnej úrovni priemeru európskej pätnástky, ale o budúcej úrovni, teda dosiahnutí ich úrovne vtedy v tom čase. Keďže prognóza Národnej banky Slovenska pre rast ekonomiky Slovenska v roku 2007 je 7,1 %, je zrejmé, že formulácia programového vyhlásenia „vytvoriť podmienky pre tempo hospodárskeho rastu nad 5 % ročne“ je alibistická, aj keď pomerne presná, pomerne presná v tom, že pri realizácii takej ekonomickej a sociálnej politiky, akú navrhuje vláda vo svojom programovom vyhlásení, Slovensko čaká zrejme už v druhej polovici volebného obdobia zníženie tempa ekonomického rastu z vyše 7 % na úroveň okolo 5 %, ak nie menej, so všetkými dôsledkami, ktoré som už spomínal.

    V oblasti makroekonomického rámca verejných financií a daní, ako som už spomínal, veľmi pozitívne vnímam jasný záväzok vlády zaviesť euro k 1. 1. 2009, rešpektovať Konvergenčný program, ako aj skutočnosť, že „základným rámcom pri presadzovaní politiky a cieľov vlády SR obsiahnutých v tomto programovom vyhlásení bude obozretná rozpočtová, ale aj fiškálna politika“. Odhliadnuc od toho, to je len taká drobnosť, neviem, aký je rozdiel medzi rozpočtovou a fiškálnou politikou, treba povedať, že je to zámer správny. Problémom však je, že tieto určite správne zámery a ciele, ktoré sa nachádzajú na prvých stránkach programového vyhlásenia vlády, sú potom následne negované na ďalších desiatkach jeho strán, kde sa nachádzajú desiatky konkrétnych návrhov, ktoré znamenajú zvýšenie výdavkov alebo zníženie príjmov a vytvárajú neriešiteľnú situáciu vo verejných financiách.

    V programovom vyhlásení som napočítal vyše 60 konkrétnych návrhov a opatrení, ktoré zvyšujú výdavky alebo znižujú príjmy verejných financií. Uvediem len tie najdôležitejšie z tých vyše 60 opatrení. Sú to znížená sadzba dane z pridanej hodnoty, zvyšovanie nezdaniteľného základu nízkych a stredných príjmov, zvýšenie priamych platieb v poľnohospodárstve, čiastočné odškodnenie klientov nebankových subjektov, bonifikácia hypotekárnych úverov, podpora výstavby nájomných bytov, odvodové stimuly, vianočný príspevok dôchodcom, zvýšenie životného minima, platby štátu do zdravotníctva znížené zo 4 na 5 % priemernej mzdy, zrušenie poplatkov v zdravotníctve, podpora kúpeľnej liečby, výrazné zníženie doplatkov za lieky a zdravotnícke pomôcky, príplatok pri narodení dieťaťa a tak ďalej a tak ďalej, mohol by som menovať ešte veľmi dlho. Vymenoval som teda len tie najdôležitejšie, opakujem, z vyše 60 zámerov, ktoré buď zvyšujú výdavky, alebo znižujú príjmy verejných financií.

    Keďže tieto zámery je pre ich nekonkrétnosť veľmi obtiažne kvantifikovať, možno urobiť len hrubý odhad ich rozpočtových dôsledkov. Išlo by ale celkom určite o desiatky miliárd korún ročne. Len výpadok na dani z pridanej hodnoty pri znížení na 5 % len za lieky a zdravotnícke pomôcky by bol 5 mld. až 5,5 mld. Sk ročne. Ďalšie avizované zmeny v zdravotníctve by znamenali naviac výdavky alebo zníženie príjmov v objeme ďalších 10 mld. Sk. Doplatky k priamym platbám v poľnohospodárstve znamenajú 3,7 mld. Sk. Vládou navrhované riešenie problémov v 1. pilieri bez predlžovania veku odchodu do dôchodku odhadujem zhruba na 10 mld. Sk ročne. K tomu treba pripočítať ďalšie 4 mld. až 5 mld. Sk na ďalšie navyšovanie dávok a príspevkov len v rezorte práce. Naviac, ohlasovaný návrat k tripartitnému charakteru Sociálnej poisťovne, ako aj k verejnoprávnemu charakteru Všeobecnej a Spoločnej zdravotnej poisťovne znamenajú istotu zvýšenia nehospodárnosti a neefektívnosti ich fungovania so všetkými dôsledkami vrátane rozpočtových. Len cez tieto 3 inštitúcie pretekajú desiatky miliárd až stovky miliárd korún. Summa summarum presnú kvantifikáciu rozpočtovej diery nie je možné uskutočniť, ale pohybuje sa v závislosti od miery napĺňania zámerov programového vyhlásenia vlády v rozmedzí od 50 mld. do 100 mld. Sk, zdôrazním, ročne, pričom väčšina z tých návrhov a opatrení neznamená jednorazové navyšovanie výdavkov, ale opakované, dokonca so zväčšujúcim sa objemom z hľadiska valorizácie. Toto sú teda zámery, ktoré nie sú kryté v rozpočte a ktoré znamenajú navŕtavanie dier do verejných financií.

    Pozrime sa teraz, akými opatreniami chce vláda tieto výpadky riešiť, teda kompenzovať. Okrem vyhrážok vyšším zdanením monopolov, ak nebudú vládu počúvať, sa dá identifikovať len zopár návrhov s veľmi biednym rozpočtovým výnosom. Úspory vo verejnom sektore je síce možné aj žiaduce hľadať, tým sa ale vyrieši nanajvýš niekoľko stoviek miliónov. Znižovať daňové úniky je tiež záslužný zámer, avšak avizované zrušenie rovnej dane, komplikovanie daňového systému nižšou sadzbou DPH a novými odpočítateľnými položkami povedie k pravému opaku, nie k zníženiu daňových únikov, ale k ich zvýšeniu, pretože toto sú hlavné nástroje a spôsoby, akými k daňovým únikom dochádzalo. Zavedenie dane z darovania medzi tretími osobami neprinesie nič, pretože administratívne náklady na znovuzavedenie tejto dane budú vyššie ako výnosy z tejto dane.

    Predseda vlády Fico pri uvádzaní programového vyhlásenia vlády včera uviedol ako ďalší zdroj krytia nových výdavkov aj vyšší ekonomický rast. Keďže ale napĺňanie tohto programu povedie k nižšiemu rastu, čo nakoniec uznáva aj sám dokument, asi to tiež reálny zdroj nebude. Jediným opatrením, ktoré by mohlo mať aký-taký rozpočtový výnos, je vyššie zdanenie vysokých príjmov. Milionárska daň pritom nie je správny výraz, pretože ak predseda vlády avizoval, že by sa to malo týkať aj poslancov, tak by to znamenalo vyššie zdanenie už zhruba od príjmu 50 000 Sk mesačne. Pri avizovanom zvýšení na 25 % by to mohlo znamenať 2 mld., najviac 2,5 mld. Sk ročne naviac do štátneho rozpočtu. Zhrnuté a podčiarknuté, diera vo verejných financiách vo výške desiatok miliárd korún, opakujem, hrubý odhad zhruba od 50 mld. do 100 mld. Sk v závislosti od miery napĺňania zámerov, a záplata vo výške zhruba 3 mld. Sk, pán minister financií, nechcel by som sedieť na vašej stoličke.

    Z uvedeného jasne vyplýva, že ak dôjde k naplneniu zámerov programového vyhlásenia, bude to znamenať neúmerné zadlžovanie budúcich generácií, nemožnosť vstupu do eurozóny počas funkčného obdobia tejto vlády. Dokonca aj naplnenie len časti zámerov, ktoré zvyšujú výdavky a znižujú príjmy štátu, znemožní prijať euro v avizovanom termíne.

    Pán minister financií na výbore, keď som na tento problém upozornil, reagoval tým, že programové vyhlásenie vlády je len rámec na 4 roky a že jednotlivé opatrenia, ktoré zvyšujú výdavky alebo znižujú príjmy, sa budú robiť len v tej miere, v akej to neohrozí Konvergenčný program, vstup do eurozóny a tieto fiškálne obmedzenia. Problém je ale v tom, že už tie veci, ktoré sú v programovom vyhlásení konkretizované, že budú urobené od 1. 1. budúceho roka, už naplnenie týchto zámerov znemožní prijatie vstupu Slovenska do eurozóny. Tým dôvodom nemusí byť deficit, pretože je pravdou, že vysoký zdravý ekonomický rast, vysoký výnos z daní vďaka rovnej dani vytvára istý rozpočtový priestor nad rámec pôvodných očakávaní na vyššie výdavky, ale problémom sa môže stať a zrejme stane ešte väčším ako deficit kritérium inflácie. Slovenská ekonomika totiž dnes rastie už takmer na hranici potenciálneho rastu a každé ďalšie zvyšovanie verejných výdavkov bude znamenať riziko prehrievania ekonomiky aj s dôsledkami inflácie. Ten vývoj v Litve a Estónsku ukázal, že postoj Európskej centrálnej banky a Európskej komisie voči plneniu tohto kritéria, ktoré je dosť mechanické a možno z obsahového hľadiska nie celkom zmysluplné, je veľmi striktný. A neviem si predstaviť, že by postoj európskych inštitúcií voči vláde Slovenskej republiky bol mäkší, najmä nie potom, že akým spôsobom je táto vláda aj v Európe, v Európskej únii vnímaná.

    Dane a daňová politika sú ďalšou veľmi dôležitou oblasťou programového vyhlásenia.

    Vláda avizuje zrušenie rovnej dane. Je to nezodpovedný a nekompetentný krok. Daňový systém, ktorý na Slovensku funguje od 1. 1. 2004, preukázal svoju efektívnosť, vedie k vyššiemu výberu daní, k nižším daňovým únikom, stimuluje aktivitu, rast, príchod nových investorov. Vyššie zdanenie vysokých príjmov fyzických osôb spolu so zavedením zníženej dane z pridanej hodnoty a rozšírením odpočítateľných položiek zneprehľadní systém, urobí ho zložitejším, vytvorí podmienky na daňové úniky a špekulácie. Takéto zdanenie bude obchádzané presunom do zdanenia právnických osôb, ktoré bude výhodnejšie. Tým postihne len vyššiu strednú vrstvu, tie profesie, ktoré musia svoje zamestnania vykonávať k závislej činnosti ako zamestnanecký pomer. Ostatní, najmä tí bohatší a najbohatší, sa z toho veľmi ľahko vyšmyknú práve cez zdanenie právnických osôb. Vyššie zdanenie príjmov nad 50 000 Sk mesačne nemá vecné opodstatnenie, je to trestom za úspech. A treba jasne povedať, že aj dnes pri rovnej dani tí, ktorí zarábajú viac, platia omnoho viac, a nielen preto, že 19 % z 500 000 alebo z milióna je oveľa viac ako 19 % zo 100 000, ale aj pre vysokú odpočítateľnú položku, ktorá znamená, že ľudia, ktorí zarábajú menej ako 47 % priemernej mzdy, neplatia žiadnu daň z príjmu. Aj vďaka tomuto mechanizmu je dnes zmysel taký, že za vlaňajšok na Slovensku bolo 62 % ľudí, ktorí mali nižší príjem, ako bol priemerný príjem, mimochodom, nie 70 %, ako nesprávne uvádza text programového vyhlásenia vlády. A teda 38 % ľudí malo vyšší príjem ako priemerný príjem. Ale týchto 38 % ľudí s vyšším ako priemerným príjmom odviedlo 72 % výnosu dane z príjmov fyzických osôb. A teda tých 62 % ľudí, ktorí mali nižší ako priemerný príjem, spolu odviedlo len 28 % výnosu tejto dane. Tí, ktorých chcete zdaniť týmto zámerom v programovom vyhlásení vyššou mierou zdanenia, ide zhruba podľa mojich odhadov o 10 % ľudí s najvyššími príjmami, tí už dnes odvádzajú až 40 % výnosu dane z príjmov fyzických osôb. Myslím si, že tieto čísla jasne svedčia o tom, že aj pri dnešnom systéme rovnej dane tí, ktorí zarábajú a majú viac, platia viac.

    Návrh na zníženú sadzbu dane z pridanej hodnoty je zlý nielen kvôli rozpočtovým dôsledkom a vytvoreniu priestoru na úniky a korupciu. Je to najmenej účinný, najdrahší a najhorší spôsob robenia sociálnej politiky. Nezabezpečuje priamoúmerný pokles cien, ako ukázali skúsenosti z mnohých krajín, nielen z Českej republiky, kde po znížení dane z pridanej hodnoty na reštauračné služby z 23 na 6 % vôbec nedošlo k poklesu cien, ale aj experiment Európskej únie, ktorý sa týkal zníženej dane z pridanej hodnoty a pri pracovne náročných tovaroch a službách ukázal presne to isté, buď žiadne, alebo len málo úmerné zníženie cien. Teda buď k tomuto zníženiu cien nedôjde, alebo dôjde len v menšej miere. A ak aj dôjde k zníženiu cien, tak potom dotujeme ceny nielen pre chudobných, ale, samozrejme, aj pre bohatých. Bohatí ľudia väčšinou vynakladajú na tieto tovary viac v absolútnom vyjadrení ako ľudia chudobní. Teda ide o najhorší, najmenej efektívny a najdrahší spôsob robenia sociálnej politiky, pretože to, čo sa dosiahne, celkom určite sú výpadky v štátnom rozpočte.

    Pri navrhovaných zmenách v daňovom systéme je zaujímavý aj fakt, že tento program, program vlády Roberta Fica, ktorý sa tvári ako ľavicový, vlastne ľavicový ani nie je. Slovensko má dnes jedno z najnižších daňových zaťažení v európskej dvadsaťpäťke. Daňová kvóta II. sa pohybuje na úrovni okolo 29 % hrubého domáceho produktu, priemer v Európskej únii je 38 %, škandinávske krajiny majú vyše 50 %. Program vlády v réžii socialistického Smeru však toto zaťaženie nezvyšuje. Naopak, navrhuje ho ďalej znižovať zníženou sadzbou dane z pridanej hodnoty a realizovaním odpočítateľných položiek a ďalším zvyšovaním nezdaniteľného základu. Len pri liekoch a zdravotníckych pomôckach je to zníženie o zhruba 5,5 mld. Sk, pričom zvýšenie daní cez tú tzv. milionársku daň odhadujeme na zhruba 2 mld. až 2,5 mld. Sk, čiže ďalší pokles daňového zaťaženia. Nehovorím, že je to zlé, len upozorňujem na to, že je to v rozpore s tým, čo deklaruje najmä strana Smer. Zlé je ale to, že rušením rovnej dane a zneprehľadňovaním systému sa jednoducho vraciame k prekonaným problémom, pretože práve neprehľadný, zložitý daňový systém s množstvom výnimiek, odpočítateľných položiek bol zdrojom korupcie daňových únikov a zlého podnikateľského prostredia.

    Ďalšou oblasťou, ktorú chcem spomenúť, lebo je zásadná, je politika zamestnanosti. Vláda deklaruje, že jej cieľom je čo najvyššia miera zamestnanosti. To je síce pekné, ale výsledkom realizácie tohto programu bude nižšia zamestnanosť ako pri alternatíve nerušenia reforiem. Za zásadne zlé považujem najmä zvýšenie minimálnej mzdy a návrat Zákonníka práce pred rok 2003, teda zníženie flexibility trhu práce. Tieto opatrenia, a v tom je medzi ekonómami zhoda, nevedú k zvýšeniu zamestnanosti, naopak, k nižšiemu rastu zamestnanosti. Vláda nešpecifikuje, ako rýchlo chce minimálnu mzdu zvyšovať. Ak by to malo byť z dnešnej úrovne 40 % postupne až na 60 %, ako to mal v programe Smer, bola by to katastrofa pre väčšinu zo zhruba 500 000 ľudí, ktorí dnes pracujú za mzdu nižšiu ako 60 % priemernej, pretože pre väčšinu z nich by to znamenalo hrozbu nezamestnanosti. Problém zamestnanosti na Slovensku je dnes najmä nezamestnanosť nevzdelaných alebo málo vzdelaných ľudí a tí by sa pri takomto raste minimálnej mzdy stali definitívne nezamestnateľnými. Riešením je, naopak, zrušenie minimálnej mzdy pre dlhodobo nezamestnaných s tým, že ak by sa zamestnali za mzdu nižšiu, ako je dnes minimálna, štát by im doplatil rozdiel. Ide o projekt tzv. medzitrhu práce, ktorý SDKÚ – DS mala vo svojom programe.

    Zámer použiť sociálny fond na podporu sociálneho dialógu je slabo skrývanou snahou o korumpovanie sociálnych partnerov, najmä odborov. Vláda sa otvorene stavia k tripartite na stranu odborov, keď avizuje, že „bude presadzovať, aby sa odborom prinavrátilo postavenie efektívneho obhajcu záujmov zamestnancov a rovnoprávneho účastníka sociálneho dialógu“. Odbory ale sú v rovnoprávnom postavení so zamestnávateľmi a vždy aj boli. Postavenie vlády je špecifické, pretože len vláda nesie ústavnú zodpovednosť za sociálnu a ekonomickú politiku, pričom odbory v minulosti, ale niekedy aj Asociácia zamestnávateľských zväzov, využívali, až zneužívali pôvodný zákon o tripartite na presadzovanie svojich partikulárnych, často politických záujmov a na obmedzovanie ústavnej zodpovednosti vlády. Pri avizovaných zmenách v programovom vyhlásení a pri známej previazanosti odborov na najsilnejšiu vládnu stranu hrozí v tomto smere návrat k už prekonaným problémom.

    Úsmevne vyznieva apel programového vyhlásenia, podľa ktorého „je nevyhnutné prestať s filozofiou postavenou na konkurenčnej výhode lacnej pracovnej sily“. Áno, s tým budeme všetci súhlasiť, ale takýto apel je len prázdnym apelom, pretože program vlády povedie práve k uplatňovaniu takejto filozofie konkurencieschopnosti postavenej na lacnej pracovnej sile. Nižší rast ekonomiky, horšie podnikateľské prostredie, neflexibilný trh práce, nižší prílev investícií, absencia reálnej a naplniteľnej priority vzdelanostnej spoločnosti povedú k tomu, že prechod od masovej veľkopriemyselnej výroby, založenej na lacnej pracovnej sile, k ekonomike založenej na informáciách, vzdelaní, vedomostiach a poznatkoch sa predĺži a oneskorí.

    Dôchodková reforma bola tiež jednou zo zásadných reforiem. A treba jasne povedať, aj keď sa to predstavitelia vlády Roberta Fica snažia zľahčovať a skrývať, že táto reforma je ďalšou obeťou tejto vlády. Dobrovoľnosť 2. piliera, ktorá sa avizuje, znamená zrušenie tejto reformy, pretože dobrovoľný 3. pilier sme tu mali aj pred dôchodkovou reformou. Je to zlé riešenie. Je to zlé riešenie aj preto, že menší počet ľudí v 2. pilieri zvýši jeho náklady na jednu osobu pre správcovské spoločnosti, čím sa zvýšia poplatky a znížia dôchodky. Rozhodnutím o nepovinnej účasti v 2. pilieri vláda poškodzuje vyše 1,5 mil. ľudí, ktorí doň vstúpili, a aj všetkých tých, ktorí doň v budúcnosti vstúpia. Obmedzovaním 2. piliera síce vláda zníži transformačné náklady dôchodkovej reformy v najbližších rokoch, z dlhodobejšieho hľadiska ale pôjde o riešenie, ktoré sa prejaví v neudržateľnosti dôchodkového systému a v nižších dôchodkoch. Vláda chce obetovať 2. pilier na oltár udržateľnosti prvého, v ktorom sa obáva urobiť potrebné, ale nepopulárne kroky, najmä zvyšovať vek odchodu do dôchodku. Je to nezodpovedná a nekompetentná politika typu: po nás potopa.

    Veľmi stručne k zdravotníctvu. V tomto citlivom a zložitom rezorte ešte asi viac ako v iných platí, že program vlády je návratom k prekonaným problémom. Poisťovne ako verejnoprávne inštitúcie, zrušenie poplatkov, rajonizácia, zastavenie transformácie nemocníc, to všetko povedie k návratu k problémom, ktoré sme tu mali pred rokom 2002, ako nárast dlhu a platobnej neschopnosti, nedostatočný tlak na efektívnosť a kvalitu, vyššia miera korupcie, neznižovanie prezamestnanosti a nadmerných kapacít, narastajúca nespokojnosť všetkých, ktorí so zdravotníctvom prichádzajú do styku.

    Dôležitým deklarovaným cieľom, resp. prioritou programového vyhlásenia je vedomostná spoločnosť, čo sa, samozrejme, dá oceniť. Problémom ale je, že pri tomto programe ako celku ostane vedomostná spoločnosť jednou z najprominentnejších, ale aj najviac postihnutých obetí tohto programu, po prvé preto, že nižší ekonomický rast, nižší prílev investícií i horšie podnikateľské prostredie nebudú generovať potrebné zdroje a nebudú stimulovať podnikateľské subjekty k takýmto investíciám do vedomostnej ekonomiky, a po druhé preto, že keď je prioritou všetko, tak nie je prioritou nič. A v programe vlády sa chce pridávať všade, čo znamená, že poriadne sa nebude pridávať nikde, ani v oblasti vzdelania a vedomostnej ekonomiky.

    Ekonómia ako taká je veda. A ekonomické zákony platia a budú platiť, či sa to niekomu páči alebo nie. August Friedrich Hayek, jeden z najväčších mysliteľov, filozofov a ekonómov 20. storočia, povedal: „Špecifickou úlohou ekonómie je ukázať ľuďom, ako málo v skutočnosti vedia o veciach, o ktorých si myslia, že ich môžu riadiť.“ Pán predseda vlády, vy ekonóm nie ste, ale o to viac by ste mali ekonómov počúvať. Programové vyhlásenie vašej vlády je dôkazom a ukážkou toho, že ste ich nepočúvali. Ukážkou toho, ako fungujú trhy, bola reakcia trhov na rozhodnutie o zložení vašej vlády a o niektorých vašich zámeroch. Keďže trhy to považovali za zlú správu, za zlú správu z hľadiska rizika investovania do slovenských aktív, začali sa ich zbavovať, čo spôsobilo pokles kurzu koruny. Národná banka v reakcii na to musela opakovane pristúpiť k intervenciám a k zvýšeniu úrokovej miery. Pokles kurzu koruny a vyššie úrokové miery, samozrejme, zvyšujú náklady dlhovej služby štátu, a teda zvyšujú výdavky štátneho rozpočtu. Len to, čo sa už udialo, znamená zvýšenie nákladov dlhovej služby ročne o 4 mld. až 5 mld. korún ročne. Ešte ste nič neurobili, už ste minuli 4 mld. až 5 mld. korún. A to je len prvá, malá časť ceny za vašu povesť, ale aj za vašu nekompetentnosť. Mimochodom, tie trhy, pán predseda vlády, to nie sú zlí kapitalisti, ktorí vám chcú škodiť, to sú vzdelaní finančníci, ekonómovia, ktorí zhodnocujú vlastné, ale najmä cudzie peniaze a musia sa rozhodovať podľa miery rizika a potenciálneho výnosu. Keďže sú to vzdelaní ekonómovia, považujú vaše zámery za také, akými naozaj sú, za nereálne, nekompetentné, za také, ktoré zvyšujú riziko investovania na Slovensku a do slovenských aktív.

    Výstižným príkladom toho, v akom začarovanom kruhu sa v dôsledku vlastnej nekompetentnosti vaša vláda, pán Fico, pohybuje, je nárast úročenia hypotekárnych úverov. Aj z už uvedených, vami spôsobených dôvodov došlo k nárastu úrokov z hypotekárnych úverov, to vy teraz navrhujete riešiť opätovným zavedením bonifikácie hypotekárnych úverov.

    Dovoľte mi uzavrieť toto moje vystúpenie konštatovaním, že Slovensko malo šancu rýchlo rásť, malo šancu rásť rýchlejšie ako okolité krajiny, dobiehať vyspelú Európu, stať sa modernou a úspešnou krajinou. Dnes je tu reálna hrozba, že táto šanca bude zmarená. Ak sa bude realizovať programové vyhlásenie vlády tak, ako bolo do Národnej rady predložené, tak táto hrozba sa stane skutočnosťou. Veľa ukážu budúce týždne a mesiace, najviac ukáže návrh rozpočtu na rok 2007. Slovensko nie je prvou krajinou, ktorá uskutočnila potrebné reformy založené na posilnení konkurencie voľného trhu, súkromného vlastníctva a iniciatívy, zlepšení podnikateľského prostredia, znížení daní. Takými krajinami boli napr. aj Írsko, Veľká Británia, Estónsko, Lotyšsko a Litva. Aj v týchto krajinách boli tieto zmeny a tieto reformy podrobené tvrdej a ostrej kritike opozície, väčšinou ľavicovej, aj v týchto krajinách došlo k tomu, že po čase boli stredopravé strany, ktoré väčšinou tieto reformy robili, vystriedané stranami opačnej strany politického spektra. V každej z týchto krajín, v každej jednej však vlády, ktoré nastupovali, mali toľko zodpovednosti a toľko kompetentnosti, že nerušili to, čo funguje, len preto, že to robili ich ideoví protivníci. Aj vďaka tomu to znamená pokračovanie prosperity vysokého udržateľného ekonomického rastu ako v Írsku, tak vo Veľkej Británii, tak vo všetkých baltských krajinách. A, mimochodom, nemusí to znamenať neúspech, politický neúspech ľavicových politikov, ak to robia zodpovedne, kompetentne a s rozumom. Obávam sa, že text Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, vlády Roberta Fica môže znamenať, že Slovensko môže byť prvou krajinou, ktorá uskutočnila tieto ťažké bolestné, ale potrebné reformy, pričom tieto reformy budú zmarené a vrátime sa k prekonaným problémom.

    Na záver mi dovoľte povedať, pán predseda vlády, že váš osobný vklad je pri formovaní tejto vlády, ale aj pri formulovaní jej programového vyhlásenia významný a zjavne najväčší. A preto je najväčšia aj vaša zodpovednosť. Myslím si, a s plnou vážnosťou hovorím, že svojou odbornou nespôsobilosťou a ideologickou obmedzenosťou ohrozujete zdravý vývoj slovenskej ekonomiky, a tým aj vyhliadky na to, aby Slovensko bolo čo najskôr modernou a prosperujúcou krajinou. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, chce sa ešte niekto prihlásiť a využiť faktickú poznámku? Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    S faktickou poznámkou ako prvý pán poslanec Jarjabek.

  • Pán poslanec Mikloš, o tých invektívach nebudem hovoriť. Ja by som chcel hovoriť úplne o inej veci a skôr sa vás niečo spýtať. Vy ste tu vlastne popísali istý katastrofický scenár, podľa vášho názoru veľmi reálny, máte svoje čísla, máte svoju argumentáciu, ale máte aj svoju zodpovednosť, pán poslanec, za to, čo ste povedali. Čo spravíte, pán poslanec Mikloš, v prípade, ak sa všetko to, čo ste povedali, nesplní, ak sa to jednoducho neuskutoční, ak jednoducho občania Slovenskej republiky po roku, po dvoch budú môcť konštatovať, že to všetko, čo ste povedali, bol planý poplach? Pán poslanec, nemáte pocit, že v tom prípade to vlastne bude šírenie poplašnej správy? Ja nie som právnik, ale tuším na to existuje nejaký paragraf trestnoprávny. Nie?

  • Smiech v sále.

  • Skončili ste, pán poslanec, s faktickou? Ďakujem pekne.

    Pani Vaľová.

  • Pán poslanec Mikloš použil vo svojom vystúpení často pojem flexibilita pracovného trhu. Ja by som rada zacitovala z nezávislého výskumu University London Queen Mary pod vedením Aleny Rochovskej pod názvom Tisíce chudobných žijú i v Bratislave, dokonca aj keď pracujú. Tam na otázku, ako vnímať Ficovu iniciatívu, či posilniť ochranu zamestnancov v Zákonníku práce, čo je správnejšie, či prikloniť sa na stranu zamestnancov alebo podnikateľov, bola daná odpoveď: „Určite na stranu zamestnancov, lebo naše zistenia o ich zneužívaní v práci sú alarmujúce. Ľudia predsa nemôžu byť odsúdení na svojvôľu zamestnávateľov, pretože najčastejšie to vedie k chudobe a k spoločenskému vylúčeniu.“ To, čo podnikatelia nazývajú, aj vy, pán Mikloš, flexibilitou pracovného trhu, ľudí doslova ničí. Stabilita zamestnania, istota, že budú mať prácu aj zajtra, ak budú poctivo pracovať, je minimálne rovnako dôležitá ako výška príjmov. Často sme sa stretli s ľuďmi, ktorí si nikdy nemôžu byť istí, kedy dostanú výplatu, na koľkokrát im ju ich zamestnávateľ dá, a teda nie sú schopní zodpovedne hospodáriť, nemôžu si dovoliť rozumne investovať do lepšej budúcnosti. Myslím si, pán Mikloš, že aj toto hovorí v prospech programového vyhlásenia tejto vlády, a nie je to z mojej hlavy. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Rafaj.

  • Ja sa vyjadrím krátko len k tej úvodnej politologickej vsuvke na adresu SNS. Chcem vám pripomenúť, pán poslanec, že hovoríme o najstaršom politickom subjekte, ktorý má v tomto roku 135 rokov. Bohužiaľ, sme vzdialení politickí príbuzní, keďže všetky politické subjekty okrem robotníckych vzišli zo Slovenskej národnej strany. A teraz v tej prítomnosti možno keby ste sa viac obzerali v Bruseli, všimli by ste si tam takú malú vizitku Únia pre Európu národov ako politická frakcia, kde členom je strana Fianna Fáil írskeho premiéra Bertieho Aherna. Pán poslanec Kukan ešte ako minister si minulý rok podával ruku s ministrom zahraničných vecí Talianskej republiky Gianfrancom Finim, ktorý je predseda talianskej strany Alleanza Nazionale. A súčasné dve poľské vládne strany sú taktiež súčasťou tej istej politickej frakcie. Takže ja dúfam, že sme si týmto uzavreli nejaké politologické školenia a že sa vyhneme nejakým nedorozumeniam, o ktorých som možno aj ja hovoril na začiatku, že niektorí si budú mýliť národné s nacionalistickým a sociálne so socialistickým. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Chovanec.

  • Vážený pán poslanec, vzhľadom na to, že ja nie som ekonóm a finančník, my sme nikdy nemohli byť odborní oponenti, a myslím si, že sme vcelku korektne spolu vychádzali a akceptoval som vaše vedomosti a znalosti. Dovolím si vám však povedať a slušnejšie, ako ste to hovorili vy, že zdravotnícku reformu ste ohodnotili veľmi, veľmi nesprávne. Zdravotnícka reforma neviedla k zlepšeniu zdravotného stavu obyvateľstva, zdravotnícka reforma predovšetkým viedla k zmene vlastníckych vzťahov. Preto ste aj pána ministra dlho držali, aj keď už bol niekoľko mesiacov v agónii, aby dokončil isté vzťahy a isté veci, ktoré mal rozrobené. Zoberte si teraz príklad a informujte sa o tom, ako pracuje záchranná služba. To je výsledok pána ministra z posledných mesiacov.

    Škoda, pán poslanec, že ste neboli včera na výbore pre zdravotníctvo, kde by ste naozaj si boli mali možnosť vypočuť odborne mimoriadne zdatnú diskusiu vrátane vašich poslancov. Vaši poslanci konštatovali veľké prieniky programové medzi vaším programom a naším programom. Napriek tomu, pán poslanec, že vy ako pán minister ste veľmi rozmýšľali o každej korune, nezabránili ste plytvaniu finančných prostriedkov v zdravotníctve. Sám ste to dokumentovali tým plytvaním a financovaním tých postelí, o ktorých ste hovorili.

    A na záver len jednu vetu. Pán poslanec, vy ste na takej ľudskej a odbornej úrovni, že pre vás je naozaj nenáležité používať také termíny, ako ste použili v posledných vetách. Je mi to ľúto, lebo ja som si vás naozaj veľmi vážil. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Damborská.

  • Vážený pán Mikloš, na váš ekonomický zázrak ja reagovať nebudem, pretože som mala tú česť sledovať ho posledné štyri roky, ale jednoznačne čo sa ma dotklo, bolo to, čo ste povedali, že teda túto vládnu koalíciu spája len vlastne za každú cenu byť. Ja vás ubezpečujem, že nie je to pravda. Spája nás empatia, láska k blížnemu, k obyčajnému človeku tohto slovenského štátu, nie tejto krajiny, ako vy rozprávate celé štyri roky. My sme Slovenská republika, slovenský štát. Spája nás jednoducho to, že obyčajný človek nemá v hrnci a jednoducho o tejto empatii a láske k človeku sme celé štyri roky nič nepočuli. Takže ja len toľko.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, ja som bola rozhodnutá, že nevystúpim, pretože už vaša masívna kritika pred vlastným prečítaním programového vyhlásenia naznačovala, že to bude kritika hlava-nehlava, a na takú kritiku je škoda aj reagovať. Ale som prekvapená a žasnem nad spôsobom, ako a bez akejkoľvek sebakritiky ste tu predniesli, to, čo zaznelo, od vás, ministra financií vlády, za 8 rokov ktorej, a to nielen podľa cítenia občanov, ale aj podľa informácií Eurostatu, čo je štatistický úrad Európskej únie, na Slovensku sme sa dopracovali k najväčšej chudobe, že na Slovensku najrýchlejšie sa táto chudoba prehlbuje. A vy tu oslavujete tie vaše prostriedky, ktorými ste sa vlastne k takejto situácii dopracovali, resp. akými ste dostali ten národ na túto úroveň. Takže ja si myslím, že tu nie je vaše morálne právo a že tu akosi zahaltujte. A naviac, reagovať na kritiku, keď muž, človek, ktorý sľuboval dvojnásobné platy a nevedel ich za 8 rokov naplniť, tento sľub, už dopredu hovorí, že táto vládna koalícia nebude napĺňať svoje sľuby, o čom toto je?

  • Ďakujem.

    Pán podpredseda Číž.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán Mikloš, som vás pozorne počúval a zvlášť som počúval teda tú časť, kde máte pocit, že investori sa na Slovensko za vás hrnuli a teraz v tejto vláde, ktorá je zničujúca pre Slovensko, sa tak diať nebude. No uvidíme, len tie podmienky, ktoré ste pripravili za prvé štyri roky ako ekonomický podpredseda vlády a potom ako minister financií, keď ste dávali zahraničným investorom 3,8 mil. na pracovné miesto, keď sú také zmluvy o predaji SPP, keď ako sú predaje bánk, keď v tlači prebehla správa o tom, že návratnosť investícií na Slovensku strategických podnikov je ročne 26 % zisku, kde všade na svete inde je 5 – 6 %, to je skutočne neuveriteľná úspešnosť a skutočne ste Slovensku veľmi pomohli. Je faktom, že vaši kritici budú hovoriť o desiatkach miliárd, o ktoré ste túto krajinu pripravili, takže ten tón vám absolútne nenáleží.

    A ešte vám chcem jedno povedať. My sme hovorili o tom, že to, čo ste urobili so strategickými podnikmi, je pre nás vlastizrada. Je faktom, že hovorili sme o politickej vlastizrade, ale je obrovská škoda, že nemáme inštitút, ktorý je v mnohých krajinách Európskej únie. Tam môže parlament a jeho výbor podať žalobu na ministra za nedbalý alebo za zlý výkon funkcie. Garantujem vám, keby bol tento inštitút, že niekoľko žalôb na vás v tomto smere je už podaných. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľte mi krátku poznámku k úmyslu zvyšovať minimálnu mzdu takým razantným tempom. Ja si myslím, že prvoplánovým cieľom tohto zvyšovania nie je záujem postarať sa o ľudí, myslím si, že prvoplánovým cieľom je vytiahnuť peniaze z vreciek ľudí aj firiem, pretože každý podnikateľ, každý zamestnávateľ, každý živnostník vám povie, že po zvýšení minimálnej mzdy zvýši sa objem finančných prostriedkov, ktoré potrebuje na odvody do verejného rozpočtu. Takže peknými úmyslami zakrývate chladný kalkul. Ďalej vás môžem uistiť, že čím viac zvýšite minimálnu mzdu, tým viac nekvalifikovaných ľudí príde o prácu, ale nielen o prácu, ale aj o sociálnoprávnu ochranu z pevného pracovného pomeru, pretože oni potom mnohí budú nútení pracovať načierno. Opäť, pekný úmysel, ale opačný účinok. A to máte v programovom vyhlásení vlády boj proti šedej ekonomike. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Podmanický.

  • Pán poslanec Mikloš, keď som počúval vaše vystúpenie, tak som si uvedomil, že ak je tu niekto v izolácii, tak ste to vy, pretože keď vy rozprávate napr. o zdravotníctve ako o vašej výkladnej skrini, tak sa hlboko mýlite. Choďte sa pozrieť k tým obyčajným ľuďom, ktorí si radšej nejdú kúpiť lieky, ktorí majú naozaj veľké problémy dostať sa do nemocníc, dostať adekvátnu zdravotnú starostlivosť.

    Nehovorte o vašich výdobytkoch ako o nejakom ekonomickom zázraku. Váš celý ekonomický zázrak spočíval v rozpredaji majetku, veď ste predali takmer za 300 mld. majetok. Váš celý ekonomický zázrak spočíva v zdražovaní služieb, ktoré už boli spoplatnené, a váš celý ekonomický zázrak spočíva v spoplatňovaní tých služieb, ktoré neboli spoplatnené. No čo ste tu také vymysleli, až také strašné, čo ste tu také vymysleli, čo by bolo naozaj svetoborné? No jednoducho ste drali z ľudí kožu a v tom spočíval váš ekonomický zázrak.

    A k tomu katastrofickému scenáru, ktorý ste nám tu tak krásne farbisto opísali. Takýto katastrofický scenár ste mali aj v roku 1992, keď ste hovorili, že do 3 mesiacov sa zrúti slovenská ekonomika, keď vznikne Slovenská republika. A vidíte, Slovenská republika, a, samozrejme, možno aj vy na tom máte zásluhu, je prosperujúci štát. Takže tie vaše katastrofické scenáre by som si radšej odložil niekde do zásuvky.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Mušková.

  • Pán poslanec, vy ste vo svojom závere povedali, že máte obavu, alebo vyjadrili ste takú obavu, že snáď táto vláda bude jedinou z nových vlád, ktorá zbúra všetko, čo bolo dobré aj po predchádzajúcej vláde. Pán poslanec, ak ste si všimli, na niektorých miestach alebo viacerých miestach programového vyhlásenia sa odvoláva na kontinuitu, teda na naviazanie na to pozitívne, čo tu aj v predchádzajúcom období bolo. Určite teda táto vláda sa správa vysoko zodpovedne. Určite si vláda uvedomuje, že čas, keď sa búralo všetko, čo predchádzajúca vláda potrebné urobila, aj to pozitívne, čo bolo pre štát, je skončený.

    Slovensko nie je taký bohatý štát, aby si mohol dovoliť taký neodpustiteľný lapsus, akým bolo napr. zastavenie výstavby diaľnic na celých skoro 7 rokov. Tak ani tá kritika, ani tá obava nie je namieste.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Pán poslanec, musím reagovať na pár vašich viet, jednak na to, že znížená sadzba DPH bude vlastne viesť k úspechu bohatých, k prospechu pre bohatých, pretože podľa vašich slov budú mať z nej väčší efekt práve bohatí, pretože práve oni viac vynakladajú na tieto tovary. Toto považujem za pseudoargument. Predsa nebudeme tvrdiť, že keď je niekto bohatý, tak bude jesť viacej liekov a tak ďalej. Každý si to už vie rozmeniť na drobné.

    Ďalšia vaša veta, že dlhodobo nezamestnateľní by mali mať platené za prácu menej, ako je minimálna mzda, a ďalej, do sumy minimálnej mzdy im to bude doplácané z verejných prostriedkov. Tak tu som mala pocit, že sa nenachádzam v 21. storočí. Tento váš výrok ma vyslovene ohúril.

    A na záver k tomu, čo ste prezentovali, že vláda ešte ani nič nespravila a už Národná banka má náklady vo výške 4 mld. až 5 mld. korún. Vy ako kompetentný ekonóm veľmi dobre viete, že to je demagógia najhrubšieho zrna. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloš, vaša reakcia.

  • Ďakujem pekne. V prvom rade chcem povedať, že ten názor, ktorý som povedal na adresu pána predsedu vlády Fica, nepovažujem za invektívu. Považujem ho za podložený. Áno, myslím si, že je odborne nespôsobilý a ideologicky obmedzený. A podľa môjho názoru o tom svedčia tie návrhy na zmeny programového vyhlásenia, ktoré osobne vniesol do tohto programového vyhlásenia. A snažil som sa vo svojom pomerne obsiahlom vystúpení povedať, prečo si myslím, že to bude mať negatívne dôsledky pre slovenskú ekonomiku.

    Stalo sa pravidlom, páni kolegovia, že mi vkladáte do úst veci, ktoré som nepovedal. Ja som nepovedal, že slovenskú ekonomiku čaká katastrofa. Ak si spomínate, tak som povedal, že slovenskú ekonomiku čaká to, že nebude dosahovať taký rast a taký rozvoj, aký by mohla dosahovať, ak by reformy neboli rušené. Povedal som aj to, že má slovenská ekonomika potenciál na 7-percentný rast, zrejme teraz bude nižší, bude okolo 5 %. To nie je katastrofa, to je stále vyšší rast ako vo vyspelých krajinách, ale je to zmarenie šance. A je to kumulovanie obrovských nákladov a problémov, ktoré sme nemuseli mať, a návrat problémov, ktoré sme mali. Takže nevkladajte mi do úst veci, ktoré som nepovedal. Nehovoril som o katastrofe, hovoril som o zmarenej šanci a o problémoch.

    A, pani poslankyňa Vaľová, viete, medzi ekonómami je zhoda. Skúste sa ich opýtať na to, či áno alebo nie, že krajiny, ktoré majú flexibilný trh práce, majú omnoho nižšiu nezamestnanosť a vyšší ekonomický rast ako krajiny, ktoré majú nižšiu flexibilitu trhu práce. A medzi tie s vyššou patria nielen tie, Írsko, Veľká Británia, ale napr. aj Dánsko, Fínsko, ktoré som už spomínal. To je proste fakt, jednoznačný fakt. A všetky rebríčky aj medzinárodné porovnania o tom hovoria.

    No a čo sa týka poslednej veci. Pani poslankyňa Damborská, čo ste hovorili, viete, problém je v tom, že často cesta do pekla býva dláždená dobrými úmyslami. Ja nevylučujem, že máte dobré úmysly v tom, že chcete...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Ďuračka, procedurálny návrh alebo faktickú?

  • Odpoveď z pléna.

  • Bohužiaľ, už nemôžete reagovať.

    Pán predseda vlády poprosil o slovo.

  • Vážený pán predseda, nebudem, samozrejme, reagovať na invektívy, pretože to, čo povedal pán poslanec Mikloš, sa dotklo určite celej vlády a nielen mňa osobne, ale je to jeho názor a verím že slovenská verejnosť zhodnotí, či má alebo nemá pravdu.

    Ja sa chcem skôr vyjadriť k niektorým jeho tvrdeniam, ktoré použil vo svojom vystúpení.

    A chcem povedať, pán poslanec Mikloš, že tie vaše počty a čísla sú asi tak presné, ako ste boli presný pri zostavovaní štátneho rozpočtu, keď potom kvôli vám sa museli zvýšiť sadzby spotrebnej dane. Všetci si to dobre pamätáme.

  • S touto istou arogantnou tvárou ste vtedy oznámili, že no pomýlili sme sa pri zostavovaní štátneho rozpočtu, máme tam dieru, tak musíme zvýšiť spotrebné dane na pohonné hmoty. A dnes má Slovenská republika vďaka vám, vďaka vašej neprofesionalite a neodbornosti najvyššie spotrebné dane, pokiaľ ide o pohonné hmoty, v Európe. Takže takto berieme tie vaše čísla.

    Ale teraz už konkrétne, aby ste si nemysleli, že pravdu máte iba vy a nikto iný nemôže mať iný názor.

    Povedali ste na túto vládu, pán poslanec, vážne obvinenie v súvislosti s predikciou hospodárskeho rastu, keď máme v programovom vyhlásení napísané, že chceme udržať hospodársky rast na úrovni nad 5 %. A povedali ste, že vidíte, to je to, kde ich politika bude viesť postupne k znižovaniu hospodárskeho rastu, lebo na budúci rok je predikovaný rast 7,1 %. Klamete, až sa červenáte. Viete prečo, pán poslanec? Tu máte strednodobú predikciu základných makroekonomických ukazovateľov, ktoré vypracovala Národná banka. A v tejto predikcii, ktorá bola vypracovaná ešte počas vašej vlády, je napísané, pokiaľ ide o rast HDP, v roku 2007 je to 7,1 % a v roku 2008 je to 5,7 %. Tak nie je to kvôli nám, ale však to ste si vy sami naplánovali v oficiálnej analýze, ktorú predložila Národná banka Slovenska. Tak neobviňujte, prosím, vládu z toho, čo máte sami naplánované.

  • Ďalej. Ja nepotrebujem na to ekonomické vzdelanie, pán poslanec, ale obvinenie vlády, že vraj dnes Národná banka musí zvyšovať úrokové sadzby kvôli tejto novej vláde, to nemyslíte vážne. Národná banka opakovane vyhlásila, že musí reagovať na narastajúcu infláciu zvyšovaním úrokových sadzieb. A komu rastie inflácia? Nám alebo rástla vám? Však my sme pri moci dohromady aj s cestou 4 týždne a ešte sme neprijímali žiadne opatrenia, ale vám veľmi nebezpečne stúpala inflácia a na toto reaguje Národná banka. Ale kľudne z toho obviníte novú vládu, že nová vláda je na vine, kvôli novej vláde idú hore úrokové sadzby. To snáď nemyslíte vážne? Na to naozaj nepotrebujeme ekonomické vzdelanie.

  • Ďalej chcem povedať niečo k vašim tvrdeniam, ktoré sa týkajú daňovej zmeny. Áno, vy máte filozofiu rovnej dane, my filozofiu rovnej dane neuznávame a prichádzame s filozofiou progresivity a solidarity, ktorá nie je cudzia Európe. To by sme asi klamali, keby sme povedali, že solidarita a progresivita v daňovom systéme v Európe neexistuje. Ale nemôžem súhlasiť s tým, keď hovoríte, že pri tom, čo navrhujeme, dôjde vraj k ďalším únikom a k ďalším stratám. K akým stratám a k akým únikom? V podnikateľskej sfére jednoznačne garantujeme 19-percentnú sadzbu dane z príjmu a len pri dominantných podnikoch a pri podnikoch, ktoré majú monopolné postavenie, hovoríme o daňovom selektívnom prístupe, ak sa ukážu ako neefektívne regulačné systémy. A pokiaľ ide o zamestnancov, ako môže ujsť zamestnanec z platenia daní? Veď predsa existuje nejaký systém, ktorý tomu bráni. Včera ma trošku prekvapilo, keď ste povedali, že úspešní učitelia niektorí budú potrestaní za to, že ako vysokoškolskí učitelia majú vyšší plat ako 50 000 korún. Prosím vás, ukážte mi jedného vysokoškolského učiteľa, ktorý má plat nad 50 000 korún.

  • Je to možno nejaký dekan, možno nejaký rektor alebo niekto iný. Moja manželka je docentka na právnickej fakulte, mimoriadna profesorka. Má 20-ročnú prax. A so všetkými príplatkami, ktoré vedeli naškrabať, má plat okolo 27 000 korún hrubého. Čiže plat nad 50 000 korún je naozaj nadštandardný plat. A myslíme si, že takíto ľudia by mali prispievať do spoločného viac ako zdravotná sestra, ktorá za 12 hodín tvrdej roboty zarobí 10 000 alebo 11 000 korún v nemocnici.

  • Rovnako chcem zareagovať, ak dovolíte, ešte na dve veci.

    A to je vec, ktorá sa týka DPH. Vraj v DPH ak zavedieme druhú zníženú sadzbu, sa to neprejaví na priamej cene výrobku alebo tovaru, ako je poskytovaná priamo zákazníkovi. Prvý okruh, dobre viete, je naša úvaha predovšetkým o liekoch. A vy dobre viete, že cena lieku je regulovaná. To znamená, ak povieme, že ide cena dole o tých 14 %, z 19 % na 5 % DPH, tak sa to automaticky prejaví na cene lieku. Musí sa to prejaviť. To je ten problém. Nakoniec sa ukazuje aj v Českej republike, keď ste tento príklad použili v súvislosti so zlacnením alebo znížením DPH na niektoré výrobky v potravinárskom sektore, okamžite klesla cena dole o toľko, o koľko klesla aj DPH. To sú základné informácie, ktoré sú všeobecne prístupné.

    K minimálnej mzde. Pokiaľ ide o minimálnu mzdu, toto je naozaj úsmevný súboj, ktorý tu zvádzame. Pán poslanec, koľko ľudí na Slovensku zarába na úrovni minimálnej mzdy? 0,9 % alebo 1 %. Na úrovni 6 900 korún hrubého, to je dnes minimálna mzda, zarába na Slovensku 0,9 % až 1 % ľudí. Tak o čom to kričíte? O čom hovoríte, že sa podnikateľský systém rozpadne, že ľudia nebudú môcť nájsť prácu? Hovoríme o 1 % ľudí, ktorí musia žiť zo 6 900 korún hrubého. My navrhujeme rast, pokiaľ ide o rok 2007, na úrovni 400 až 500 korún, čo je niekde na úrovni 7 300 – 7 400 korún. Ak mi niekto chce povedať, že zvýšenie minimálnej mzdy na 7 300 – 7 400 korún pri cenovej úrovni, ktorá je na Slovensku na úrovni 65 % Európskej únie, má spôsobiť likvidáciu podnikateľského sektora, pýtam sa: Tak aké sú tie platy v tom podnikateľskom sektore? Je to naozaj tých priemerných 18 000 korún, ako sa ukazuje v štatistikách? Alebo je prax taká, že zamestnávatelia dávajú zamestnancovi 6 900 korún na ruku a potom mu dajú načierno 2 000 alebo 3 000 korún, a tým ho oberajú o sociálne zabezpečenie a o ďalšie sociálne výhody. My radšej chceme ísť cestou zvyšovania minimálnej mzdy. To je inštitút, ktorý garantuje aj boj proti chudobe. A myslím si, že takto postupuje každá zodpovedná vláda, ktorá je orientovaná nie doprava, ale ktorá je orientovaná od stredu doľava.

    A na záver som si nechal ešte jednu vec, ktorá sa týka deficitu v Sociálnej poisťovni, o ktorom vy hovoríte, ako keby to bola tá najprirodzenejšia vec, ktorá sa mohla stať. Pán poslanec, urobili ste odklon verejných zdrojov, pokiaľ ide o sociálne zabezpečenie, tak, že 18 % ste rozdelili na polovičku a jedna polovička je dnes odsúvaná do súkromných fondov dôchodkových správcovských spoločností. My rešpektujeme, áno, rešpektujeme že 1,3 mil. ľudí na Slovensku podpísalo dohody so súkromnými dôchodkovými správcovskými spoločnosťami a že si chcú sporiť na vlastné dôchodky. Rešpektujeme to a nebudeme to meniť. Ale rovnako sa pýtame: Ako ste zabezpečili, keď ste sa do tejto reformy pustili, že Sociálna poisťovňa bude schopná splácať svoje záväzky a bude schopná vyplácať dôchodky ľuďom, ktorí budú realizovať dôchodky len cez Sociálnu poisťovňu? Tento rok, pani ministerka, 20 mld.?

  • Odpoveď z pléna.

  • Rátame 21,7 mld. korún v tomto roku, pokiaľ ide o deficit. Áno, predali ste SPP, 65 mld. korún je odložených, máme asi na 3,5 roka peniaze, ktoré môžeme použiť, ale čo bude ďalej, na toto nepoznáte odpoveď ani vy. Jednoducho nepoznáte ju. Viete, to je aj najväčší nezmysel, predať najcennejší majetok, nalievať peniaze do súkromných dôchodkových správcovských spoločností, ktoré majú zhodnocovať peniaze. A kde budú tie peniaze zhodnocovať tie DSS-ky? Na kapitálovom trhu. Má Slovensko kapitálový trh? Nemá. Zdá sa, že slovenské DSS budú podporovať francúzsky a nemecký kapitál za privatizáciu nášho najcennejšieho majetku. To je vynikajúca dôchodková reforma?

  • My nepôjdeme cestou, pán poslanec, zvyšovania veku pri odchode do dôchodku, nepôjdeme tak a budeme vážne hovoriť na tému, ako znižovať obrovský deficit, ktorý vaša nezodpovedná dôchodková reforma spôsobila. Ale aj to hovorím, 1,3 mil. ľudí, ktorí podpísali zmluvy s DSS-kami, sa nemusí obávať, nemusí, pretože chceme dať zadosť všetkým zmluvám, ktoré ľudia podpísali.

    Takže netreba tak veľa, pán poslanec, aby sme vyvrátili tie vaše čísla, stačí vás iba dobre, dobre počúvať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán premiér.

    Faktické poznámky na pána premiéra. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán Mikloš, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda vlády, vaše vystúpenie len potvrdilo moje hodnotenie vašej odbornej spôsobilosti.

    Po prvé, 9 % neputuje na účty súkromných spoločností, ale na osobné účty sporiteľov, ktorí si sporia, a tieto spoločnosti im ich len spravujú. Po druhé, vo všetkých dokumentoch...

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, je to vlastníctvo týchto osôb, áno, je to vlastníctvo týchto sporiteľov. Bolo by dobré, keby ste si prečítali niektoré základné dokumenty, potom by ste nemohli hovoriť, že vláda nepočítala s tým, že bude treba kryť tieto náklady transformácie dôchodkového systému. V každej krajine sa kryjú z verejných zdrojov. A, samozrejme, sme predpokladali, že budú kryté normálne z výdavkov štátneho rozpočtu.

    Hovoríte, že 1 % ľudí zarába dnes minimálnu mzdu. Áno, ale pri zvýšení, ktoré ste avizovali vy vo svojom programe a ktoré ste podpísali s odbormi, by to znamenalo 500 000. Preto som hovoril o 500 000 ľuďoch, keďže to v programovom vyhlásení nie je špecifikované, koľkých by sa to týkalo.

    Hovoríte o dani a o platoch na vysokých školách a o vyššej dani. Pán predseda vlády, to nie je daň z platu, to je daň z príjmov. A ako vieme, do príjmov patrí nielen plat.

  • A ako vieme, viacerí, napr. vysokoškolskí učitelia, aj preto, že sú tam nízke mzdy, si privyrábajú aj inde alebo majú iné zdroje príjmov, a preto takýchto ľudí zdaníte. Treba len rozlišovať pojmy.

    A čo sa týka prognózy rastu. Prognóza rastu, ktorú ste tu interpretovali, je, ako ste sám povedali, stará prognóza rastu, ktorá bola ešte urobená počas našej vlády. Tieto prognózy sú aktualizované a slovenská ekonomika má potenciál na to, aby 7-percentný rast dosahovala nielen v budúcom roku, ale aj v ďalších rokoch, samozrejme, za predpokladu rozumnej a kompetentnej hospodárskej politiky.

    Teda problém je v tom, že ak budú, ale to zdôrazňujem, ak budú naplnené tie zámery, ktoré sú v programovom vyhlásení, potom ten rast bude, žiaľbohu, nižší.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Slafkovský.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda vlády, mňa vo vašom vystúpení dve veci vážne upozornili na to, že treba zbystriť pozornosť a niečo k tomu asi povedať, pretože to, čo ste hovorili o tých 1,3 mil. ľudí, to sa týka aj mojich dvoch synov. Ak chcete zmeniť systém, môžete ho zmeniť, ale znamená to návrat k systému, ktorý ohrozuje všetkých dôchodcov na Slovensku do budúcna, k systému, ktorý majú strach riešiť v Rakúsku, Nemecku, vo Francúzsku, pretože nie sú ochotní podstúpiť rovnakú reformu, ako sme my začali. A máme cestu, ako to relatívne, bezbolestne riešiť, len by bolo potrebné pokračovať v tom koncepte.

    Druhá vec sú dane, DPH. Som primátorom mesta, v ktorom výber poplatkov za alkohol a tabak, pokiaľ sme mali možnosť 10 % poplatok vyberať, tento predstavoval okolo 2,5 mil. až 3 mil. korún ročne. Po zrušení tohto poplatku pre mestá neklesla cena za pivo, za poldeci ani o desať halierov v celom meste a my sme prišli o 3 mil. Sk. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Zaujal ma rozpor medzi číslami pána Ivana Mikloša a pána predsedu vlády Fica ohľadom prognózy rastu hrubého domáceho produktu na budúci rok, tak som neurobil nič iné, len som si klikol na stránku NBS, to môže urobiť každý poslanec vo svojej poslaneckej lavici. Dôkazom je jasný fakt, že posledná prognóza predikcie Národnej banky, ktorá bola aktualizovaná v apríli, hovorí o raste 7 % na budúci rok. Takže pravdu mal, samozrejme, a pravdu má pán poslanec Ivan Mikloš. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Trochu ste už aj mňa vyprovokovali, dávam síce pozor, ale to, čo vám najviac vadí na 2. pilieri dôchodkovej reformy, je to, že tieto peniaze sú na osobných účtoch ľudí, to, že tieto peniaze nemôžete vy rozdávať, to, že tieto peniaze nemôžete vy míňať. Toto vám vadí na 2. pilieri dôchodkovej reformy. Máte menej peňazí na rozdávanie, ale nepovedali ste, ako chcete riešiť demografický vývoj, ako chcete riešiť predlžovanie veku života, ako chcete riešiť nepriaznivý pomer medzi aktívne pracujúcimi a dôchodcami. Obmedzujete 2. pilier, ktorý to rieši, celú dôchodkovú reformu, populisticky vyhlasujete, nepredĺžime vek odchodu do dôchodku, ale nepovedali ste, ako to chcete riešiť. Aj ja mám tri deti a aj ja chcem, aby mali dôstojný dôchodok, taký dôchodok, ako majú tí, čo sa chodia dnes pozerať na hrad na tých rakúskych autobusoch. No nemajú to preto, že míňali, majú to preto, že majú systém. Nenabúravajte tento systém. Ak myslíte na budúcnosť, pán predseda vlády, aj na svoje dieťa, aj na moje deti, aj na všetkých, nechajte to tak.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Už druhý raz mal pán premiér možnosť odpovedať na otázky, ktoré súviseli s tým, že vo svojom vládnom programe enormne navyšuje časť výdavkov a má veľmi otáznu časť príjmov. Prvý raz mu to vypočítal pán poslanec Dzurinda, druhý raz teraz pán poslanec Mikloš. Ja naozaj očakávam, že pán premiér alebo niektorý poverený zástupca vlády v tejto rozprave a tomuto parlamentu dokáže tieto otázky kvantifikovať a odpovedať na ne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Ďuračka.

  • Najskôr chcem reagovať na pána Janiša. Ja neviem...

  • Prepáčte, prosím vás, pán poslanec, môžete reagovať len na predrečníka, to znamená na pána premiéra.

  • Však to vychádza z toho, čo pán premiér tuná povedal, pretože on obhajuje to, že niekto chce zrušiť akože 2. pilier. Nikto ho nechce zrušiť, stáva sa dobrovoľným v rámci vládneho vyhlásenia programu. Čiže nikto jeho deti neukráti. Pokiaľ bude mať chuť ísť sporiť, nech sa páči, má to dobrovoľné.

    A ďalšia vec, čo sa týka tuná pána poslanca Mikloša, obhajovania rovnej dane. Troška je to, myslím, pomýlené, pretože aj okolité krajiny v rámci eurozóny majú tú daň pohyblivú. Dneska sme si to už povedali takisto na výbore pre financie, rozpočet a menu, že s tou rovnou daňou, ja budem troška taký humorný, je to ako s tou peknou, ale nevernou ženou. Každý ju obdivuje, ale nikto ju nechce mať doma. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    O slovo požiadal pán spravodajca.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sa nebudem zaoberať invektívami, skúsim reagovať na to, čo už tu bolo povedané v predchádzajúcich výstupoch.

    Po prvé, hypotekárne úvery a bonifikácia hypotekárnych úverov. Myslím, že bonifikácia hypotekárnych úverov za predchádzajúcej vlády bola realizovaná aj pri nižších úrokových sadzbách, ako momentálne vychádzajú hypotekárne úvery. Neviem, či pán exminister, pán Mikloš, zaregistroval, ale zvýšila sa základná kľúčová sadzba Národnej banky Slovenska a zvýšili sa aj náklady z titulu získavania hypotekárnych úverov pre bežného občana. A po druhé, vláda uvažuje spolu s bankovými inštitúciami hľadať a hľadá riešenie na to, aby zabezpečila hypotekárne financovanie aj pre ľudí s nižšími príjmami, eventuálne ľuďmi, ktorí by si za určitého predpokladu dokázali zabezpečiť príjem, ktorý by bol dostatočný na zabezpečenie takéhoto hypotekárneho úveru. Myslíme si, že tá bonifikácia nebude v takom vysokom alebo veľkom rozsahu. A myslím, že je tu práve tá spolupráca aj s bankovými inštitúciami, na zabezpečenie aj spoločného projektu, spoločnej bonifikácie týchto úrokov, by to bolo zaujímavým projektom na to, aby si zabezpečili takýto spôsob bývania aj ľudia, ktorí momentálne vo väčšom množstve odchádzali zo Slovenskej republiky, hlavne pokiaľ sa týka mladých ľudí a mladých rodín.

    Pokiaľ sa týka dobrovoľného systému 2. piliera, no musím povedať, že v tomto systéme je asi 1,5 mil. ľudí. Myslím si, že dobrovoľnosť nespochybňujú ani dôchodkové správcovské spoločnosti. Nespochybňujú to preto, lebo berú to ako liberálny prístup, že nebude človek nútený, aby jednoducho musel bezpodmienečne vkladať peniaze alebo si ich dávať na zhodnocovanie peňazí vybraným spoločnostiam. Myslím, že na tom nie je nič zlé. A myslím si, že v rozprave, práve naopak, s dôchodkovými správcovskými spoločnosťami išlo o nejaký záver, že tieto nie sú a priori proti tomu, aby jednoducho tá dobrovoľnosť bola zavedená, ale majú problém iba s tým, aby vláda neriešila problém znižovania vkladov alebo teda vkladu do tohto 2. piliera. Myslím, že ani v programovom vyhlásení, ani v žiadnom vyhlásení predstaviteľa vlády Slovenskej republiky neodznelo to, že by sa vklad alebo teda platby do 2. piliera znižovali alebo sa nejakým spôsobom spochybňoval tento pilier. Myslím si, že ľudia, ktorí majú záujem vstupovať, a mladí ľudia, ktorí majú záujem vstupovať, aj bez ohľadu na to, či to bude dobrovoľné alebo nedobrovoľné, ak teda je tá reforma tak významná pre nich, jednoducho sem vstúpia. Myslím, že tu nie je žiadna polemika, práve naopak, myslím si, že ten liberálny prístup, aj od vás, pán Mikloš, by bol práve ten, že jednoducho ak ctím teda tú liberálnu politiku, tak jednoducho mám záujem alebo dobrovoľnosť si vybrať.

    Pokiaľ ide o to, že vláda prišla o 3 mld. či o 4 mld. alebo o 5 mld. len tým, že nastúpila, a tým, že jednoducho slovenská koruna oslabila voči kľúčovým menám, to proste jednoducho tiež nie je pravda. Vy veľmi dobre viete, že slovenská koruna je začlenená medzi základné, by som povedal, meny v rámci krajín V-4, čo je Česká republika, čo je Poľská republika, čo je Maďarská republika, čo je Slovenská republika, dokonca analytici v Londýne ešte tam priraďujú juhoafrickú menu. Čiže pokles koruny priamo súvisel aj s tým, že boli pohyby práve, pokiaľ sa týka aj Poľska a okolitých krajín. Práve pokles týchto mien mal vplyv aj na slovenskú korunu. Čiže myslím si, že je veľmi demagogické povedať, že toto bol hlavný vplyv na pokles slovenskej koruny. Ono sa to možno ťažko počúva, ale to, že prišiel niekto o 5 mld., je ekonomický nezmysel.

    Myslím, čo je veľmi dôležité, že treba povedať to, že vláda v roku 2006 pri predložení návrhu štátneho rozpočtu predložila štátny rozpočet bez dopadov na kapitalizačný pilier a s dopadmi na dôchodkovú reformu. Bez dopadov vláda mala ambiciózny program mať schodok verejných financií na úrovni 2,9 %. Priamo so zavedením 2. kapitalizačného piliera bol ale schodok 4,2 %. Môžete sa to dočítať v návrhu rozpočtu na rok 2006. Čiže keby sa započítaval kapitalizačný pilier, teda 2. pilier v 100-percentnej výške, vláda nemá ambíciu splniť program maastrichtských kritérií, ale navýšiť schodok verejných financií na úrovni 4,2 %. Je veľmi ambiciózne to, čo tu povedala vláda Slovenskej republiky, táto tu vláda, že má záujem naplniť kritériá Maastrichtu. A to znamená to, čo tu už bolo povedané, 21,7 mld. započíta aj v plnej miere do schodku verejných financií. Je to obrovský balvan. A preto si myslím, že ak by táto vláda mala uvoľnenejšie ruky, tak ako to Eurostat určitým spôsobom prejudikoval vo svojich tézach o nejakom 100-percentnom akceptovaní a postupnom znižovaní akceptácie výdavkov na 2. pilier, myslím, že by mala viac priestoru na realizovanie všetkých náležitostí, ktoré, myslím, ambiciózny program má. Určite sú tu rezervy, sú tu obrovské rezervy administratívne, sú tu obrovské rezervy, pokiaľ sa týka zdravotníckej reformy a ďalších náväzností, ktoré určite táto vláda bude musieť zmeniť. Myslím, že tu boli niektoré veci pokrivené. A myslím, že už dnes má vláda pripravený balík opatrení, ktorými vie ušetriť jednorazovo. Ja nechcem prejudikovať výšku týchto úspor, ktoré sú jednoznačne vyplývajúce podľa môjho názoru možno z nie práve najlepšieho hospodárenia predošlej vlády.

    Ja na konci tohto môjho vystúpenia chcem povedať, že myslím, že na začiatku odsudzovať program, ktorý nie je vymodifikovaný v číslach, v reálnych číslach, ktoré bude prejudikovať štátny rozpočet, je, myslím, veľmi predčasné. A myslím, že Dušan Jarjabek to jasne deklaroval tým, že je to, by som povedal, určitým spôsobom poplašná správa alebo šírenie poplašnej správy. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie spravodajcu pán Slafkovský a pán Janiš. Hlási sa ešte niekto ďalší? Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán Slafkovský.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel zareagovať na bonifikáciu hypotekárnych úverov. Prax, ktorú vidím každodenne, dnes hovorí o tom, že je enormný záujem o stavbu, resp. kúpu bytov do osobného vlastníctva. V hypotekárnych úveroch v takom stave, ako sú dnes, bonifikácia bola znížená na minimum, prakticky je zrušená, je nulová, nie je potrebné ju zavádzať. Bonifikáciou pridávame peniaze bohatým. Dávame ju bankám, nedávame ju tam, kde peniaze sú potrebné. Sú potrebné predovšetkým tam, kde chceme stavať byty, tzv. sociálne alebo štartovacie, byty nájomné, ktoré sú spravované cez mestá a obce. Dnes pri dnešnej politike priemerný dvojizbový byt bez platieb za energie vyjde na 4 500 korún čistý nájom mesačne, pokiaľ sa spláca do výšky 5 % z obstarávacích nákladov, to znamená dlh na 20 rokov splatnosti. Takže priemerný náklad na bývanie je okolo 6 500 korún v takomto byte. Tam, si myslím, by mali byť smerované tie peniaze, nie do bonifikácie hypotekárnych úverov. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vrátim sa k tým dôchodcom, pán spravodajca, k tomu 2. pilieru. Vychádza to z toho tá obava naša, že vy ste hlásali tri veci ako tri zmeny v 2. pilieri alebo v dôchodkovej reforme, po prvé, že bude dobrovoľný, po druhé, že znížite odvody, a po tretie, že umožníte vystúpenie z tohto systému. A práve kombinácia zníženia odvodov vedie k tomu, že to sporenie tam nebude môcť byť výhodné, teda ľudia odtiaľ budú odchádzať. Vy ste dali v podstate možnosť o týchto veciach polemizovať, to ste hlásali vy, to sme nehlásali my. Takže sa nečudujte, že máme obavu o to, že keď máte v programovom vyhlásení dobrovoľnosť, keď vyhlasujete vo vašom volebnom programe a v médiách o možnosti vystúpenia, keď vyhlasujete o znížení odvodov do 2. piliera, že máme normálne oprávnené obavy. To je vec diskusie, prehláste tu, že to zavediete dobrovoľne, to si v spoločnosti vysporiadajú marketingovo, v tom ani ja nevidím problém, ale povedzte a prijmeme ústavný zákon, ako sme navrhovali mi, že neznížite odvody a že na základe nevýhodnosti nebude môcť sa vystúpiť z toho.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcem sa vám ospravedlniť, za to, že som vám skomolil meno pri predchádzajúcej mojej reakcii.

    Čo sa týka, pán spravodajca, dobrovoľnosti, dobrovoľnosť znamená zmenu podnikateľského plánu. Zmena podnikateľského plánu znamená zníženie výnosu. Zníženie výnosu znamená menší záujem ďalších eventuálnych sporiteľov alebo účastníkov 2. piliera. To je jasné, tým pádom zostane viac peňazí na prerozdeľovanie tak, ako vy chcete.

    Druhá vec, čo ste vraveli, aby sme nekritizovali toto programové vyhlásenie skôr, ako budeme poznať čísla. Iste, môžeme ho kritizovať na konci volebného obdobia, ale to už nebude o hodnotení programového vyhlásenia vlády. Ďakujem

  • S reakciou na faktické poznámky pán spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Na prvú poznámku pána poslanca Slafkovského chcem práve povedať, čo som hovoril vo svojom vystúpení, že práve s bankami hľadáme to riešenie na to, aby ten hypotekárny úver mohli získať nielen tí ľudia. A práve to bolo pri tých bývalých bonifikáciách to, že mohli to získať väčšinou ľudia, ktorí mali teda nejaký ten príjem nadštandardný. Práve dnes hľadáme to riešenie, aby bol špeciálny projekt pre ľudí, ktorí nemajú tie nadštandardné príjmy alebo majú tie nižšie príjmy. Čiže to je projekt spoločný, ktorý by mal byť aj s bankovými inštitúciami, alebo hľadanie riešenia teda takéhoto spôsobu.

    Pokiaľ sa týka tej druhej odpovede. Pán poslanec Janiš, ja neviem, ale neviem, z akých, by som povedal, predikcií vychádzate pri vašom vystúpení. Ja som zatiaľ nepočul to a nie je to ani v programovom vyhlásení, aby sa znižovali odvody do 2. piliera a na druhej strane aby teda bolo nejaké dobrovoľné vystupovanie z tohto systému. Nemám o tom nejaké zmienky, ale otázka je, že neviem, skadiaľ čerpáte takéto informácie.

    A, pán poslanec Pado, no máte pravdu, je to jasné, je to o nejakom prejudikovaní nejakých budúcich čísiel, ale v podstate aj vláda prejudikovala určité čísla, uvažovala zapojením do tejto reformy o nejakých 600 000 – 700 000 ľudí. Ja si myslím, že ak dôchodkové správcovské spoločnosti nemajú s tým problém, a jasne to deklarovali, s dobrovoľnosťou, ja si myslím, že bude i otázka, že do budúcna nebudú mať ani s tým problém, aby si jednoducho to, tak to už bolo povedané, marketingovo a inak zabezpečili.

    Ale ja chcem upozorniť na jeden vážny fakt. Vy hovoríte o tej výhodnosti alebo teda o tom marketingu a o biznis pláne. Ja musím upozorniť...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Ďalším riadne prihláseným poslancom do rozpravy je pán poslanec László Gyurovszky. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, dámy a páni, na úvod chcem povedať, že toto programové vyhlásenie vlády je naozaj obsiahle, rozsiahle, času na jeho preštudovanie bolo málo, avšak myslím si, že z hľadiska zistenia hlavných cieľov a z hľadiska zistenia toho, čo vlastne chce, bol ten čas dostatočný. A myslím si, že je dobré, že tento dokument vznikol, lebo budeme to môcť štyri roky porovnávať s činmi vlády, to znamená sľuby s činmi.

    Na úvod chcem povedať, že, bolo to tu spomenuté, táto vláda, táto vládna koalícia je hádam prvá od vzniku Slovenskej republiky, ktorá vznikla tak, že nemala program. Vznikla vláda, rozdelili sa posty a až dodatočne sa začal tvoriť program. Doteraz všetky vlády boli robené tak, vládne koalície, že najprv sa urobil program, a to dokonca platí ešte aj o druhej Mečiarovej vláde, najprv sa urobil program, rokovalo sa o programoch a až potom sa hľadali posty a ľudia, ktorí tento program uskutočnia. Výsledkom tohto neobvyklého postupu bolo to, o čom tu už hovorili moji predrečníci. Jednotliví ministri, dezignovaní ministri začali hovoriť o tom, čo všetko je potrebné zvyšovať, čo všetko je potrebné urobiť. A asi po dvoch týždňoch potom došla zázračná formulácia, že uvidíte, čo bude v programovom vyhlásení vlády. Toto, samozrejme, zneistilo finančné trhy. A o dôsledkoch tu už bolo povedané. Aké také uspokojenie prinieslo až to, keď premiér Fico s ministrom financií navštívili Národnú banku a Národná banka im zrejme vysvetlila, aký je súvis medzi postojom k euru, postojom k maastrichtským kritériám a reakciou finančných trhov a čo sú to vlastne tie finančné trhy, ktoré tieto veci spravujú. A je to dobré. Je to dobré, že si vláda postupne uvedomuje váhu svojich slov a už nehovorí o tom, že euro sa bude prijímať s výhradou, ale hovorí sa o tom, že euro bude prijaté bezvýhradne. Toto je, myslím, pozitívny posun. A som presvedčený o tom, dúfam, že takéto pozitívne posuny v myslení vládnej koalície budú pribúdať s postupným oboznamovaním sa s realitou vládnutia, s realitou celého tohto. No, samozrejme, je otázka, či tento prísľub zavedenia eura v roku 2009 splnením maastrichtských kritérií a Konvergenčného programu je dôveryhodný. Toto zrejme posúdia finančné trhy aj po zhodnotení tohto programového vyhlásenia vlády. A sám som zvedavý na ich reakcie, nakoľko budú veriť tejto vláde, že toto a toto urobili. Osobne si myslím, že toto, a je to aj postoj klubu Strany maďarskej koalície, sa zrejme nepodarí, nie preto, že by to vláda nechcela, ale preto, lebo si stanovila v tomto programovom vyhlásení vlády protichodné ciele.

    Môj predrečník už o tom hovoril dosť podrobne, takže nechcem tu ísť krok po kroku a opatrenie po opatrení a vysvetľovať, akým spôsobom sa tieto veci vylučujú, ale chcem skôr hovoriť o tom, že určite toto programové vyhlásenie vlády je ľavicové. Je to legitímne videnie sveta. A vláda môže mať za cieľ pomáhať vo zvýšenej miere sociálne slabším skupinám. Je to legitímny cieľ. Ale chcem povedať, že cesta, ktorou sa táto vláda vybrala za týmto cieľom, je jedna z najhorších ciest a nepomáha práve týmto sociálne slabším skupinám, ale bude pomáhať finančným skupinám, bude pomáhať tým, ktorí tieto opatrenia budú realizovať. Vláda napr. mohla urobiť to, že využívajúc vysoký rast ekonomiky, prebytky a zvýšené daňové príjmy použije cielene na pomoc sociálne slabším skupinám. Toto neurobila. Pustila sa do zníženia sadzby DPH, do narušenia daňového systému, zvýšenia daňového zaťaženia alebo možného razantného zvýšenia rôznych výdavkov. Každý minister a každá kapitola hovorí o tom, že budú sa zvyšovať výdavky. A to dokonca nehovoria o konkrétnych číslach, hovoria o percentách HDP, čo je jeden z najhorších možných spôsobov, ako definovať budúce výdavky, lebo toto je možné urobiť jedine cez zvyšovanie miery prerozdeľovania. Zvyšovanie miery prerozdeľovania znamená to, že menej zostane ľuďom a firmám na voľné použitie a bude o nich rozhodovať vláda. Táto vláda je zjavne presvedčená o tom, že vie lepšie, čo ľudia chcú, ako samotní ľudia. A chce za nich rozhodovať o tom, čo s tými peniazmi, ktoré oni zarábajú. Vôbec nehovorí napr. o znižovaní odvodového zaťaženia, pričom je to jedno z najlepších opatrení, ako zlepšiť postavenie sociálne slabších skupín, ako zvyšovať zamestnanosť, ako znižovať nezamestnanosť. Chýba napr. v tomto programovom vyhlásení vlády kvantifikácia tých sľubov, ktoré sú v tomto. A práve toto vyvoláva neistoty. A práve toto vyvoláva to, že som presvedčený o tom, že nie je schopné naraz plniť Konvergenčný program, maastrichtské kritériá, zavedenie eura a všetky sľubované výdavky, ktoré sú v tomto programovom vyhlásení vlády. Vláda sa bude musieť rozhodnúť, čo bude prednejšie, či dá prednosť svojim sľubom alebo dá prednosť plneniu maastrichtských kritérií. Podľa Konvergenčného programu je potrebné do roku 2010 znížiť deficit verejných financií pod 1 %. Pri zvyšovaní výdavkov, ako je to napísané v tomto programovom vyhlásení, to jednoducho nie je možné. Z toho mi vychádza s veľkou pravdepodobnosťou to, že euro v roku 2009 nebude zavedené a maastrichtské kritériá nebudú splnené. To je prvý dôsledok toho, čo nastúpenie tejto vlády a schválenie tohto vládneho programu bude znamenať. Takže program z hľadiska verejných financií nie je realizovateľný.

    Teraz by som prešiel k časti, ktorá sa týka eurofondov a stavebníctva. Strany pred voľbami aj vláda po voľbách ohlasovala, že zásadne zmení Národný strategický referenčný rámec, finančné toky, počet operačných programov a podobne. Tak sám som bol zvedavý, akým spôsobom toto vláda chce urobiť a čo všetko chce vlastne zmeniť. No tak sme sa dočítali na strane 22 v Regionálnej politike nasledovné: „Vláda považuje za potrebné spracovať ucelenú víziu regionálneho rozvoja Slovenska na obdobie nasledujúcich 20 rokov,“ to je asi prvý krok, „od tohto dokumentu bude odvodený strategický dokument,“ to je druhý krok a ďalej, „ciele Národného strategického referenčného rámca musia byť v súlade ako s víziou, tak i so Stratégiou regionálneho rozvoja Slovenska.“ To znamená, že po troch krokoch dospeje táto vláda, aspoň podľa programového vyhlásenia vlády, k tomu, že zmení ciele, obsah a nejaké ďalšie veci v Národnom strategickom referenčnom rámci. Pozrime sa na to z hľadiska časového. Z hľadiska časového na takéto vypracovanie vízie a potom dokumentu na 20 rokov a plus úpravu referenčného rámca no odhadujem tých minimálne 9 až 12 mesiacov, skôr to nejde, to sú jednoducho dokumenty, ktoré sú naozaj závažné, ak to vláda chce nanovo vypracovať. Len upozorňujem na to, že podľa predbežných schválených smerníc Európskej komisie je potrebné od schválenia smerníc do 5 mesiacov predložiť potrebné dokumenty, to znamená referenčný rámec a operačné programy. Ten termín je začiatok októbra, to znamená, že vo februári musia byť hotové dokumenty. Ak toto vláda myslí vážne, a prečo by to nemyslela vážne, keď to napísala a chce to urobiť, no tak jednoducho Slovensko zmešká obdobie mesiacov 7 až 14. Toto je, myslím, nejaké nedorozumenie zo strany vlády. Ale ak toto myslí vážne, a prečo by to nemyslela vážne, tak jednoducho toto je dôsledok, nehovoriac o tom, že zostavovatelia tohto dokumentu zrejme nečítali Národný strategický referenčný rámec, ktorý obsahuje tieto veci, to znamená, že obsahuje Dlhodobý plán regionálneho rozvoja, obsahuje aj víziu. Takže možnože by stačilo si prečítať tento dokument, príp. sa poradiť s odborníkmi. A to, čo tu vláda považuje za potrebné spracovať, to tam nájde.

    Samozrejme, celá časť o štrukturálnych fondoch svedčí o dosť chaotickom prístupe a, by som to občas povedal, aj o neodbornosti zostavovateľov tohto dokumentu. Uvediem zopár príkladov. Národný strategický referenčný rámec chce financovať poľnohospodárstvo. No toto je taký faux pas, aký ešte hádam nebol v žiadnom programovom vyhlásení vlády. Strategický referenčný rámec je financovaný z troch fondov, Európskeho sociálneho fondu, a nie zo Sociálneho fondu, ako sa píše v tomto dokumente, Sociálny fond neexistuje, ale Európsky sociálny fond, Európskeho fondu regionálneho rozvoja a z Kohézneho fondu. Žiaden z týchto troch fondov nemôže financovať poľnohospodárstvo. To znamená, že ak vláda chce financovať z tohto poľnohospodárstvo, no tak to sa jednoducho nedá. Poľnohospodárstvo sa financuje z dvoch fondov, ktorými sú Európsky poľnohospodársky fond pre podporu rozvoja vidieka a Európsky fond pre rybné hospodárstvo. Z tohto je možné financovať poľnohospodárstvo, takéto lapsusy vo vládnom programe by nemali čo hľadať. Ďalej, napr. pri financovaní štrukturálnych fondov vláda zabudla na to v tomto dokumente, že pri ich financovaní existuje aj spoluúčasť konečných prijímateľov. To tam vôbec neuviedla. To znamená, že môžeme sa domnievať, že konečný príjemcovia to nebudú spolufinancovať, čo je možno dobrá správa pre nich, avšak minister financií nám dnes vysvetlil, že to tak nie je. To znamená, že opäť ide o dosť veľkú chybu. O tom Sociálnom fonde som už hovoril, taký fond neexistuje, ktorý sa uvádza tu v tomto dokumente, existuje Európsky sociálny fond, čo je niečo úplne iné. Alebo ide napr. o také veci, že vláda chce zvýšiť absorpčnú schopnosť štrukturálnych fondov. A štrukturálne fondy nemajú absorpčnú schopnosť. Absorpčnú schopnosť majú koneční prijímatelia a jednotlivé programy. Tam je potrebné dodržať absorpčnú schopnosť, ale štrukturálne fondy absorpčnú schopnosť nemajú, ony sa absorbujú. Napr. vláda chce budovať infraštruktúru vedy a výskumu zo štrukturálnych fondov, pričom sa toto dá robiť iba z jedného fondu, z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, zo žiadnych iných fondov nie je možné budovať infraštruktúru vedy a výskumu, lebo to jednoducho neumožňujú pravidlá. Raz sa spomína operačný program Vedomostná ekonomika, raz sa spomína operačný program Znalostná ekonomika. To znamená, že ak toto všetko dám dokopy, myslím si, že v rámci štrukturálnych fondov, európskych fondov je veľký chaos, nie je to dobre nastavené. Sú to veci, ktoré naozaj vie aj posledný referent na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja, ktoré spravuje tieto veci. Takže možnože by bolo dobré v budúcnosti sa porozprávať s nimi a príp. ich zapojiť do tvorby tohto dokumentu, aby toto nebolo.

    Na záver chcem povedať dve veci. Z hľadiska toho, že tento dokument sme dostali veľmi rýchlo, to môžem dokumentovať tým, že vláda úplne zabudla napr. na oblasť stavebníctva alebo na oblasť územného plánovania a vôbec nespomína napr. stavebný zákon, ktorý zásadným spôsobom zlepší podnikateľské prostredie, povoľovanie stavieb, územné plánovanie a územné rozhodnutie, toto v dokumente vôbec nie je. To znamená, že nie je jasné, čo vláda v tejto oblasti chce robiť. Mám taký dojem, že na to jednoducho vláda zabudla, čo je chyba.

    No a záverom chcem to zhrnúť, že program je sklamaním, sklamaním z hľadiska toho, že ciele, ktoré si stanovuje vláda, chce dosiahnuť nesprávnymi postupmi a postupmi, ktoré zrejme znížia hospodársky rast, zvýšia deficit verejných financií a zvýšia mieru prerozdeľovania. A sú tam také odborné chyby, ktoré nedávajú záruku na to, že tieto veci budú spravované zodpovedne a že budú spravované tak, ako by mali byť.

    To znamená, že záverom chcem povedať, že Slovensko čakajú veľmi ťažké 4 roky a čím skôr to skončí, tým to bude lepšie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem rečníkovi.

    Pán poslanec Bugár má procedurálny návrh. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Chcem vás upozorniť na to, že rokujeme o veľmi dôležitom programovom materiáli, o programovom vyhlásení vlády, no a necelá jedna tretina vlády tu je. To je jedna vec.

    A druhá vec. No náš pán poslanec ako bývalý minister regionálneho rozvoja hovoril o veciach, kde by bolo potrebné, keby člen vlády, ktorý má na starosti regionálny rozvoj, si ho vypočul a takisto aj podpredseda vlády zodpovedný napr. za eurofondy aby si vypočul tú kritiku, ktorá, bohužiaľ, je pravdivá a nachádza sa vo vašom materiáli, v materiáli tejto vlády. Takže chcel by som vás upozorniť na to, aby ste urobili nápravu a vyzvali členov vlády, aby sa vrátili do rokovacej sály.

  • Ďakujem pekne, učiníme tak veľmi rýchlo.

    Pán poslanec Podmanický ako prvý s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec, naozaj ma zaskočili vaše slová, ktoré ste veľmi kriticky orientovali na programové vyhlásenie vlády. Ja tu držím celkom slušnú kôpku materiálov, ktoré mi v priebehu tohto týždňa poslali starostovia obcí, riaditelia nemocníc, pracovníci samosprávnych krajov, kde sa sťažujú na vaše pôsobenie a vaše kroky, ktoré ste robili vo funkcii ministra výstavby a regionálneho rozvoja práve v súvislosti s čerpaním eurofondov. Takže ak máme hovoriť o kritike, pravdepodobne tá kritika by mala smerovať do vašich radov. Pôsobil som nejaké obdobie ako predseda regionálneho ZMOS-u. A môžem povedať, že to obrovské množstvo sťažností starostov, ktoré boli adresované práve na projekty a na čerpanie eurofondov, by bolo možno pre vás zaujímavé. A dúfam, že nový minister výstavby tieto sťažnosti, ktoré starostovia a rozliční žiadatelia mali, tak aj zverejní.

    Ja by som možno rád povedal aspoň jeden údaj, akým spôsobom sa rozdeľovali finančné prostriedky napr. v opatrení 3.4. operačného programu Základná infraštruktúra Renovácia a rozvoj obcí. Tak napr. jeden kraj dostal alokovanú sumu 284 mil. korún. A druhý kraj, ktorý bol troška severnejšie, dostal z tohto istého programu 75 mil. korún. Čiže chcem povedať, že práve počas vášho pôsobenia sa absolútne nespravodlivo a netransparentne prideľovali prostriedky z európskych fondov. Ja si myslím, že práve toto nové programové vyhlásenie tento problém odstráni.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca Burian s faktickou.

  • Ja budem veľmi krátky. Ja myslím, že aj na výbore sme o tom rozprávali. Myslím si, že otvorenie Národného strategického referenčného rámca je vlastne praktická vec už z dôvodov, ktoré som aj uviedol na výbore, takže toľko, aby tu teda nevznikli tie pochybnosti o tom, že táto vláda rieši niečo, čo by teda oneskorilo čerpanie budúcich zdrojov z Európskej únie. Ba práve naopak, myslím si, že bude iba vylepšovať to, čo, povedzme, dnes Európska komisia kritizuje. A významne kritizuje v podstate nesynergiu medzi troma cieľmi, nekomplementaritu medzi týmito cieľmi, nevyriešené kompetenčné problémy a, by som povedal, kontrolné funkcie a tak ďalej. Nechcem sa ďalej vyjadrovať, je na to list Európskej komisie, kde je jasná kritika, že by sa mal znovu otvoriť tento Národný referenčný strategický rámec. A myslím si, že práve táto vláda bude možno tak, by som povedal, nie práve v najlepšej pozícii žať ovocie, ktoré, povedzme, prechádzajúca vláda práve nedocenením určitých náležitostí práve v tomto Národnom strategickom rámci alebo nedocenením všetkých náležitostí urobila. Takže ja si osobne, práve naopak, myslím, že otvorenie tohto je nevyhnutné aj z iných dôvodov, ktoré už boli prezentované v programovom vyhlásení. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem.

    S odpoveďou na faktické poznámky pán poslanec Gyurovszky.

  • Vážený pán poslanec, peniaze medzi kraje boli rozdeľované presne podľa aktivít. Je to, samozrejme, možné skontrolovať. Na ministerstve výstavby sú všetky potrebné dokumenty, to znamená, že koľko prišlo projektov z jednotlivých krajov, v takom pomere boli rozdelené peniaze. Nespomenuli ste napr. Prešovský kraj, ktorý dostal ešte viac peňazí, lebo tam sú veľmi aktívni starostovia. To znamená, že v tom kraji, o ktorom ste hovorili, bola veľmi nízka miera aktivity. A toto všetko je možné na ministerstve prekontrolovať. Je tam minister tejto vlády, samozrejme, je vám schopný dodať všetky potrebné dokumenty. A budem rád, keď sa o tomto bude hovoriť.

    Čo sa týka referenčného rámca, nikdy som nehovoril o tom, ani teraz som o tom nehovoril, že referenčný rámec nie je možné zmeniť. O tomto sme hovorili vtedy, keď sme boli vo vláde, o tom hovorím aj teraz. Len mám tu, samozrejme, pred sebou list Európskej komisie. Tam sa nehovorí o tom, že je potrebné to znovu otvoriť. Je to bežný spôsob rokovania. Jedno také rokovanie som už absolvoval pre toto volebné obdobie, je to negociácia, a to negociácia medzi členskou krajinou a Európskou komisiou, kde Európska komisia má svoje pripomienky, teraz majú spracovať tieto pripomienky príp. zmeny, ktoré chce vláda urobiť. A o nich sa bude zas rokovať. Toto je tá negociácia. Ale to nie je nič mimoriadne. To je bežný postup, ktorý sa robí s každou členskou krajinou. Problém je len v tom, že v programovom vyhlásení vlády sa stanovil iný postup, nehovorí sa o tom, že bude sa negociovať s Komisiou o tomto dokumente, ale hovorí sa o tom, že bude potrebné vypracovať víziu, potom dokument a až potom referenčný rámec, a tým sa jednoducho čas kráti. O tomto som hovoril.

  • Ďakujem.

    Dovoľte mi ešte požiadať členov vlády, pokiaľ sa nachádzajú v budove parlamentu, aby sa dostavili do rokovacej sály.

    Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Palko, pripraví sa pán Devínsky Ferdinand.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v tejto debate o programovom vyhlásení vlády bude užitočné pripomenúť si, čo sú znaky dobrej vlády, dobrej vlády suverénneho štátu. Domnievam sa, že sú to tieto znaky, po prvé, rozpoznať a pomenovať hlavné politické problémy Spoločenstva, štátu v danej dobe, po druhé, stanoviť ich jasné riešenia, po tretie, prijaté riešenia rozhodne uskutočňovať s vedomím, že oná vláda krajiny, a nikto iný, je zodpovedná za politické vedenie krajiny. Vládu vykazujúcu tieto znaky potom možno nazvať suverénnou vládou. Pozrime sa, či je takouto suverénnou vládou nastupujúca vláda premiéra Roberta Fica. Domnievam sa, že takou vládou nie je. Je to nesuverénna vláda. Aká je schopnosť tejto vlády rozpoznať a pomenovať hlavné problémy Slovenska? Pýtam sa: Nie je obrovským problémom nielen Slovenska nevídaná demokratická kríza? Nie je problémom celého kontinentu, že naši ľudia sa rozhodujú skôr nemať, ako mať deti? Nie je to historicky nevídaný faktor, ktorý v tomto storočí môže osudovo určiť budúcnosť Slovenska i Európy? Odpoveď znie bezpochyby áno. A pýtam sa: Odráža sa táto skutočnosť jednoznačne v programovom vyhlásení vlády? Domnievam sa, že odpoveď znie jednoznačne nie.

    V texte vyhlásenia nájdeme dve mikroskopické zmienky o demografii a pôrodnosti. Riešenia problémov by sa, logicky, mali nachádzať v kapitole Podpora rodín. Táto kapitola má rozsah pol strany, a teda ani nie jedno percento textu. Nie je riešená, pritom je úplne jasná a logická príčinná súvislosť medzi demografickou krízou a problémom dôchodkového zabezpečenia, oslabovaním 2. piliera a vekom odchodu do dôchodku.

    Ďalším nastupujúcim obrovským problémom, ktorý už úplne naplno, úplne naplno pocítila západná Európa, ale začíname to pociťovať už aj my, je migrácia miliónov ľudí z iných kultúr, ktorí prichádzajú do Európy aj so svojou kultúrou, čím vzniká problém súžitia rôznych kultúr a civilizácií v spoločnom priestore. Vzniká vážna úloha určenia vedúcej kultúry, kultúry väčšinového pôvodného európskeho obyvateľstva, ktorú musia všetci prichádzajúci rešpektovať. Tento problém, ktorý má rozmer bezpečnostný, kultúrny, náboženský, demografický, sociálny, ekonomický, ako keby pre nastupujúcu vládu neexistoval. Kratučká zmienka o sprísnení postupu pri udeľovaní štátneho občianstva je naozaj nedostatočná. Vláda nemá názor na v tejto súvislosti takú kľúčovú otázku, ako je členstvo Turecka v Európskej únii. V kapitole Vnútorná bezpečnosť niet priamej zmienky o koncepcii boja proti nelegálnej migrácii. Je tam iba jednou vetou zmienka o stratégii ochrany slovenského úseku schengenskej hranice. Pritom nelegálna migrácia je rizikom ako kultúrnym, tak i bezpečnostným. Toto riziko sa podarilo v posledných rokoch znižovať, ale nie zažehnať. Istým subproblémom migračného problému je zneužívanie inštitútu azylu. V posledných rokoch sa darilo zabraňovať na Slovensku zneužívaniu azylu a naša azylová politika bola prísna. Slovo azyl sa v texte programového vyhlásenia vôbec nevyskytuje. Pritom my, na Slovensku, ešte máme možnosť reagovať na tieto výzvy zavčasu, dnes, keď vlády západoeurópskych štátov reagujú už, bohužiaľ, oneskorene.

    Ďalšou veľkou otázkou, problémom, je postavenie Slovenska v Európskej únii a v globalizujúcom sa svete. Európska únia sama osebe je otvorenou otázkou. Má prebiehať ďalšie prehlbovanie integrácie, rozumej, ďalšie odovzdávanie kompetencií nášho štátu orgánom Európskej únie do Bruselu? Má sa stať zo štátnosti Slovenskej republiky iba škrupinka? A v národnom parlamente sa poväčšine budú prijímať zákony iba prepisujúce smernice Európskej únie? Alebo treba tento proces zastaviť a prehodnotiť? Vedia ministri novej vlády to, čo vieme my, a síce, že v Európskej únii sa prehlbuje často integrácia len pre integráciu samu stále novými krokmi bez toho, aby sa vyhodnotila zmysluplnosť predchádzajúcich integračných krokov? Otázky tohto typu sú intenzívne diskutované napr. v susednom Česku alebo Poľsku. Nová vláda túto veľkú otázku vôbec, vôbec nevníma. Vláda Smeru hovorí o národných a štátnych záujmoch. V skutočnosti však s úplnou samozrejmosťou ide proti týmto záujmom tým, že podporuje odovzdávanie ďalších právomocí zo Slovenska do Bruselu. Podporuje proces ratifikácie európskej ústavnej zmluvy, ktorá, povedzme si to rovno, podporuje európsku štátnosť a, samozrejme, na úkor štátnosti slovenskej. Myslíme si, že skutočným záujmom Slovenska nie je zbavovať sa kompetencií ďalej a ďalej, ale pokojne posúdiť, čo je v záujme našich občanov, aby sme si ponechali, a čo už je iba módny, politický, ale nie užitočný trend.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, posúďme teraz schopnosť vlády jasne pomenovať riešenia. Pri čítaní textu vyhlásenia zistíme, že nápadne často sa stretáme s nekonkrétnymi slovesami typu analyzujeme, posúdime, zvážime, vyhodnotíme, pripravíme podmienky, preskúmame a podobne. To nie je reč rozhodnej vlády, to je reč všeobecnosti, reč vlády, ktorá pred voľbami vzbudila nereálne očakávania a bude ich len ťažko spĺňať.

    Ďalším dôkazom nejasností je vnútorná rozporuplnosť textu. Vláda môže sľubovať vyššiu životnú úroveň vyššími výdavkami v sociálnej sfére či zvyšovaním platov v štátnej správe, nemôže však zároveň tvrdiť, že dodrží maastrichtské kritériá. Vláda môže garantovať cestou Zákonníka práce vyššiu ochranu zamestnancov, nemôže však zároveň tvrdiť, že bude znižovať nezamestnanosť, ak Zákonník práce demotivuje zamestnávateľov prijímať zamestnancov. Vláda môže garantovať, že nebude zvyšovať vek odchodu do dôchodku, nemôže však súčasne garantovať výraznejší rast dôchodkov, keďže demografia je dopredu daná, tá nepustí. Vláda môže garantovať, že nebude zvyšovať počet úradov, nemôže však jedným dychom zároveň hovoriť o zriadení úradu pre menšiny. Vláda môže garantovať podporu zmiešaného typu ekonomiky, typického pre Európu, nemôže však zároveň vyzdvihovať efektivitu takejto ekonomiky. Nie je predsa tajomstvom, prečo Silicon Valley nevzniklo vo Francúzsku. Vláda môže garantovať podporu demokratizácie Európskej únie a jej priblíženie občanom, nemôže však zároveň podporovať európsku ústavu, ktorú občania dvoch štátov demokraticky v referendách jasne odmietli. A ak vláda podporuje európsku ústavu, nemôže zároveň podporovať jednoznačnejšie vymedzenie kompetencií medzi Európskou úniou a členskými štátmi, lebo európska ústava umožňuje klauzulou flexibility kedykoľvek presunúť ďalšie kompetencie z členských štátov na Úniu. Čítali tvorcovia programového vyhlásenia vlády európsku ústavnú zmluvu? Táto vláda chce, aby bola koza celá aj vlk sýty, a nevie, ako to dosiahnuť.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, a teraz na záver sa pozrime, či sa vláda hodlá správať ako suverénna vláda suverénnej krajiny. V texte sa spomína Slovenská republika, slovenský, Slovensko 144-krát, EÚ, európsky 156-krát. Citujem z textu vyhlásenia: „Vláda nevníma Európsku úniu len ako priestor voľného obchodu a pohybu pracovnej sily, ale predovšetkým ako úniu hodnôt, solidarity medzi národmi a ľuďmi, hodnôt úcty k ľudskej dôstojnosti, slobode, demokracii, rovnosti, právnemu štátu a rešpektovaniu ľudských práv.“ Poznamenávam však, že naši občania si želali členstvo v EÚ práve kvôli hmatateľným dobrám voľného pohybu, osôb a tovarov, a nie kvôli abstraktným hodnotám. Hodnoty ako sloboda, demokracia, ľudské práva si treba ctiť, ale snaha o ich jednotný výklad v Európskej únii je i zdrojom zbytočných sporov a, bohužiaľ, vedie i k tomu, že EÚ si osobuje hodnotiť vlády jednotlivých členských štátov. Obeťou toho sa môže stať i slovenská vláda a do istej miery sa tak už aj stalo.

    Jeden z desiatich programových cieľov vlády je „prijať dôsledné opatrenia na zabezpečenie súladu medzinárodnej integrácie a globalizácie s razantnou obhajobou národných a štátnych záujmov“. Obávam sa, že takýto súlad nie je možné dosiahnuť. Podpora európskej ústavy jednoducho znamená postúpenie do Bruselu kompetencií, rozhodovacích kompetencií v oblasti daní, vnútra, justície, migrácie, azylu a podobne, znamená posilnenie Súdneho dvora EÚ, na rozhodovanie ktorého budeme mať, bohužiaľ, mizivý vplyv.

    V texte čítame, že vláda bude pozorne sledovať vývoj daní v európskom priestore a v rámci neho najmä snahy členských štátov EÚ o harmonizáciu daňového základu a že k týmto návrhom uplatní veľmi opatrný prístup a bude starostlivo zvažovať svoje stanovisko. To však znamená, dodávam ja, že týmto návrhom na najnovšie odňatie kompetencií nehovorí nie. Tu treba pripomenúť, že nízke daňové sadzby zo zisku firiem boli v uplynulom období jedným z faktorov kladne ovplyvňujúcich prílev zahraničných investícií na Slovensko.

    Paradox je, že vláda sa niekedy zbytočne, to práve tam, kde netreba, snaží zbaviť kompetencií aj ich presunom nadol. Úplne nemiestny je záväzok zrušiť krajské úrady, ktorých kompetencie majú prejsť na územnú samosprávu. V doterajšom systéme mali krajské úrady pod ministerstvom vnútra logickú povinnosť štátu zabezpečovať krízový manažment, čiže ochranu občanov pri katastrofách a krízových situáciách. To chce vláda pri prírodnej katastrofe stáť so založenými rukami? Tento návrh je nepochopiteľný. Preto je namieste tvrdenie, že táto vláda je do istej miery nesuverénna. Rada hľadí rôznymi smermi, s kým by sa podelila o zodpovednosť vo vedení krajiny.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na záver je tu otázka: Čo bude Slovensko potrebovať počas vládnutia tejto vlády? Myslím si, že bude potrebovať národno-konzervatívnu opozíciu, národnú v tom, že bude brániť právo Slovenska rozhodovať si o svojom osude bez ohľadu na módne európske trendy, národnú v tom, že bude predstavovať alternatívu takého vládnutia, ktoré sa nezbavuje zodpovednosti za národ a štát, konzervatívnu v tom, že bude zachovávať všetko to, čo sa podarilo presadiť za posledných osem rokov, a konzervatívnu i v tom, že bude alternatívou vecnou, programovou, reálnou, postavenou nohami na pevnej zemi, nie v oblakoch. Chceme byť takouto národno-konzervatívnou opozíciou a ktovie možno raz aj národno-konzervatívnou vládou. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Madej, pani Tóthová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Madej.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec Palko, ja mám v poslednej dobe naozaj dojem z tejto rozpravy, že súčasní poslanci súčasnej opozície akosi trpia amnéziou pamäti. Totižto dovolím si aj vám osviežiť pamäť, pán poslanec, a ukážem vám, ako vyzeralo programové vyhlásenie vlády z roku 2002, kde ste hovorili o podpore rodiny. Boli to tri odseky, tri odseky a jeden odsek z toho hovoril o zrušení inštitútu náhradného výživného. To znamená, že za predchádzajúce volebné obdobie ste vy rodinám viac škodili, ako im pomáhali.

    Navyše, keď hovoríme o zrušení inštitútu náhradného výživného, už vtedajšia opozícia a súčasní poslanci vládnej koalície dokázali, že to s podporu rodiny myslia vážne. Bol presadený opozíciou zákon o náhradnom výživnom a niekoľkokrát sme s pani poslankyňou Muškovou predkladali návrh zákona, ktorým sme chceli zvýšiť radikálne príspevok pri narodení aspoň pri prvom dieťati. A to sa dostalo do vládneho programu.

    Z toho si naozaj verejnosť môže urobiť obraz, kto o podpore rodiny len rozpráva a kto to s podporou rodiny myslí vážne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, chcela som reagovať niektorými myšlienkami, ktoré už povedal pán poslanec Madej, ale poviem ešte aj ďalšie. Prekvapuje ma taká citlivosť na finančnú otázku rodiny, čo my v Hnutí za demokratické Slovensko skutočne považujeme za vážnu otázku. A preto minulé funkčné obdobie za tento poslanecký klub som šesťkrát, opakujem, šesťkrát v tejto ctenej poslaneckej snemovni predkladala návrh, aby do programu rokovania bola zahrnutá správa vlády, vašej vlády, o finančných dopadoch vašich opatrení na rodiny s viac ako dvomi deťmi, pretože pokiaľ som chodila v teréne, videla som, že mnohé viacdetné rodiny boli v ťažkej finančnej situácii. Vážený pán poslanec, KDH tieto naše návrhy nepodporilo, mali ste absolútnu bezcitnosť na finančnú situáciu viacdetných rodín, preto je zarážajúce ako „citlivo“ ste dneska vystúpili. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pán Palko s odpoveďou na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Čo sa týka poznámky pána poslanca Madeja, tak poznamenávam, že inštitút náhradného výživného určite nie je ani len čiastkovým riešením demokratickej krízy.

    Ďalej, chcem povedať, že problém demokratickej krízy už značne pokročil, dneska je situácia iná, ako bola v roku 2002, trendy sú už viditeľnejšie.

    A čo je podstatné. Chcem povedať, že počas tých 4 rokov vládnutia, keď KDH bolo súčasťou vládnej koalície, tak KDH, pokiaľ si pamätám, bolo jedinou stranou vládnej koalície, ktorá pri rokovaniach o zostavovaní štátneho rozpočtu mala požiadavky týkajúce sa nielen svojich rezortov, kde malo ministrov, ale malo aj požiadavky, čo sa týka rezortu sociálnych vecí. Napr. sme presadzovali zvýšenie daňového bonusu a aj sme ho zvýšili. A to, že tento daňový bonus je valorizovaný, tak to je vďaka požiadavke presadenej Kresťanskodemokratickým hnutím. To znamená, prosím, aby ste nám nekrivdili.

    Toto, čo som povedal pánu poslancovi Madejovi, v podstate platí aj pre pani poslankyňu Tóthovú, ktorej ponúkam v tomto období spoluprácu pri citlivom riešení problémov rodín. S HZDS sa mi niekedy ťažko spolupracovalo, ale s vami, pani poslankyňa, kedykoľvek.

  • Ďakujem.

    Písomne prihláseným ďalším do rozpravy je pán poslanec Devínsky, pripraví sa pán Brocka Július.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, už tu dnes odznel citát z prvej strany programového vyhlásenia o kontinuite s predchádzajúcou vládou všade tam, kde je to účelné. Pripomína mi to výrok komisára Charlesa Duella z Patentového úradu Spojených štátov z roku 1899, ktorý povedal, že všetko, čo sa dalo objaviť, už bolo objavené. A naozaj pri čítaní textu nám mnoho vecí pripadá známych, akoby poskladaných z viacerých aj opozičných dokumentov. To by nás hádam mohlo aj potešiť, ak by to nebol prejav istej nerozhodnosti alebo, ak chcete, bezradnosti. A snáď práve z takejto nerozhodnosti či bezradnosti vyplývajú aj niektoré protirečenia programového vyhlásenia. Inak povedané, sa v ňom len veľmi ťažko hľadá jednotiaca vízia pre nasledujúce obdobie. Možno je ňou zdôrazňovanie dominantného postavenia štátu na úkor kreativity občana. Tak je to aj v prípade kapitoly 5 Vedomostná spoločnosť, ktorá sa týka vzdelávania, mládeže, vedy a športu. Konkrétnym príkladom protirečení je aj návrh na zefektívnenie riadenia a správy školstva prípadným zrušením krajských školských úradov. To, že sa z nich prepustí 350 zamestnancov, znie veľmi zaujímavo v súvislosti so znižovaním úradníkov štátnej správy. Lenže ak povieme A, musíme povedať aj B, že plánovaný prenos kompetencií z krajských školských úradov na samosprávu sa bude musieť udiať aj s prenosom peňazí a s prenosom ľudí. Teda prakticky sa neušetrí nič, ale stratí sa ingerencia štátu v regionálnom školstve, najmä plnenie jeho povinností vytvoriť štandardné podmienky pre zabezpečenie povinnej školskej dochádzky. A tu je to protirečenie, pretože predpokladané rušenie je v zásadnom protirečení s tým, čo je uvedené v úvode tejto kapitoly, a síce, že dominantnú úlohu pri vzdelávaní zohráva štát. Ako ju bude zohrávať, keď sa všetkých svojich kompetencií zbaví? Len aby sme si priblížili, čo znamená taký krajský školský úrad, napr. košický vykonáva činnosti pre 266 zriaďovateľov a zabezpečuje poskytnutie 4,5 mld. Sk zo štátneho rozpočtu zriaďovateľom škôl a školských zariadení a navyše vykonáva aj kontrolné činnosti. Ja si celkom dobre viem predstaviť, že takýto biznis alebo takéto bremeno samospráva veľmi rada prijme, pretože to je zhruba 30 mld. Sk ročne, ktoré idú ročne cez krajské školské úrady.

    Kvalita vzdelávania závisí predovšetkým od kvality a osobnosti učiteľa. A aby sa zvýšila jeho autorita, je dôležité jeho spoločenské postavenie, vyjadrené aj jeho príjmami. Na naplnenie sľubu o dosiahnutí priemerného platu v školstve na úrovni priemerného platu v národnom hospodárstve v roku 2009 by bolo pri nezmenenom počte zamestnancov školstva, ktorých je dnes viac ako 135 000, potrebné zvýšiť rozpočet školstva v časti dotýkajúcej sa miezd a odvodov o 16,7 mld. Sk. Všetci by sme to veľmi radi chceli a bolo by to veľmi fajn, len by sme mali povedať, že skade tie peniaze zoberieme, lebo milionárska daň to nijako nezachráni.

    Veľmi podobná je aj predstava o postupnom dosiahnutí financovania školstva do výšky 5 % HDP. Aj tu sa však prejavuje nejasnosť tohto dokumentu, pretože vláda sa vo svojom programovom vyhlásení všade v tejto kapitole dôsledne vyhýba slovám financovanie z verejných zdrojov. Inými slovami, zdôraznenie viaczdrojového financovania znamená aj to, že ak si vzdelávanie, regionálne aj vysokoškolské, na seba nezarobí, tak 5-percentný cieľ sa nedosiahne. A potom budú bití tí, ktorých štát mal podporiť. Len pre ilustráciu, na dosiahnutie 5-percentného podielu z HDP by bolo potrebné zvýšiť v cieľovom roku rozpočet školstva o takmer 44 mld. Sk, ktoré by iste každý rád do školstva dal, keby ich mal. A preto by bolo veľmi dobré, aby vláda celkom jasne povedala, ako si predstavuje viaczdrojové financovanie a čo pod tým rozumie, najmä v prípade regionálneho školstva, pretože iné zdroje ako štátna dotácia predstavujú dnes v regionálnom školstve menej ako 6 % a vo vysokých školách je to asi 15 %. To znamená len toľko, že regionálne ani vysoké školstvo jednoducho nie je v stave zatiaľ zabezpečiť svoju existenciu a najmä rozvoj z iných ako štátnych zdrojov. Inými slovami to znamená, že sa nepredpokladá nejaký väčší prílev peňazí do školstva.

    V prípade vysokých škôl sa zdôvodňuje vypracovanie novej koncepcie vysokoškolského vzdelávania tým, že do nej bude implementovaná európska vysokoškolská legislatíva. Novelizácia zákona o vysokých školách sa zase zdôvodňuje aj snahou o efektívne fungovanie vysokoškolského systému, ktorý by bol plne kompatibilný s medzinárodnými štandardmi vysokoškolského vzdelávania. Oba citáty sú udivujúce, pretože Koncepcia rozvoja vysokých škôl, ktorú už v roku 2000 predkladal minister školstva za SDĽ, obsahovala všetky zásady Bolonskej deklarácie. Aj zákon o vysokých školách, ktorý na základe tejto koncepcie v roku 2002 vznikol, má všetky atribúty, ktoré dnešné európske vysokoškolské prostredie vyžaduje. Nič takého ako európska vysokoškolská legislatíva alebo európske či medzinárodné vysokoškolské štandardy neexistuje. Naviac, v Európskej únii je jedným z najviac zdôrazňovaných princípov presne opačný prístup, snaha zachovať primeranú diverzitu vzdelávania, jeho rôznorodosť a pestrosť, tak aby sa podporovala sloboda rozvoja tvorivého myslenia a zachovali sa aj národné prvky vzdelávania. Diplomaticky povedané, neinformovanosť autorov v oblasti vysokoškolského štúdia dokumentuje aj cieľ dbať na to, aby nevznikali a nevyučovali školy bez platnej akreditácie. Súčasný zákon č. 131/2002 Z. z. ustanovil, že vysoká škola môže prijímať študentov len na štúdium akreditovaných programov. Žiadna vysoká škola nemôže začať pôsobiť bez vyjadrenia Akreditačnej komisie a udelenia akreditácie ministerstvom školstva. Dokonca aj pobočky zahraničných vysokých škôl musia byť akreditované aspoň v ich materskej krajine. A až 5-miliónová pokuta, to je v § 2a, čaká tých, ktorí by podnikali na Slovensku vo vysokoškolskej oblasti bez akreditácie. Teda nič takého ako školy, ktoré by vyučovali bez akreditácie, nemáme ani dnes. A keby takáto situácia náhodou vznikla, tak pán minister školstva má veľmi silnú zbraň vo svojich rukách, aby to riešil.

    Aj riešenie ďalších problémov vysokého školstva vidí materiál veľmi nejasne. Slovami sa síce kladie dôraz na vzdelanie a vzdelanostnú spoločnosť a kľúčovú úlohu, ktorú majú vysoké školy zohrať, ale vláda neprijíma žiaden konkrétny záväzok na zlepšenie ich financovania. Naopak, z predloženej verzie, na veľký žiaľ všetkých zúčastnených, sa stratil záväzok dosiahnuť v cieľovom roku 1,2-percentný podiel výdavkov vo vysokom školstve z HDP bez zdrojov zameraných do sociálnej oblasti. Vysoké školy sa takto dostali do 5-percentného vreca, ktoré sa má naplniť viaczdrojovým financovaním. A ak sa kritizuje hospodárenie vysokých škôl a navrhuje sa aj zmena metodiky financovania, tak potom treba povedať aj to, že nový spôsob financovania, ktorý zohľadňuje ekonomickú náročnosť štúdia aj výsledky vysokých škôl vo výskume a vývoji, sa uplatňuje už od roku 2002. A tento ekonomický režim verejných vysokých škôl viedol k tomu, že stále viac škôl uzatvára hospodársky rok s kladným výsledkom hospodárenia. Z 20 verejných vysokých škôl to boli v roku 2002 dve, v roku 2005 ich je 13. Takže je to prekvapujúce, že dobre naštartovaný systém sa má meniť.

    Čo je veľmi vážne a čo vzbudzuje obavy, je pokus o zásah do autonómie vysokých škôl. Kritizuje sa totiž veľký počet študentov v prvých ročníkoch s tým, že takýto stav je nad možnosti vysokých škôl. Tak chcem zdôrazniť, že jedným z kľúčových aspektov autonómie vysokých škôl je aj prijímanie študentov na štúdium. Počet študentov, ktoré vysoké školy prijímajú, je ich dobrovoľné rozhodnutie a zaručuje im to aj zákon, súčasne platný zákon, dokonca v dvoch paragrafoch. Preto nevyhnutne vzniká otázka, či sa predpokladá, že sa zavedie numerus clausus z úrovne štátu tak, ako to bolo pred rokom 1989, lebo to by bol návrat k nefunkčnému a korupčnému systému, ktorý sme tu už voľakedy mali, a znamenalo by to priamy a hrubý zásah do autonómie vysokých škôl. Súčasne by sa opäť obmedzil prístup k vzdelaniu veľkej časti uchádzačov o štúdiá. A je v tejto súvislosti potrebné vedieť, že ešte aj dnes vysoké školy neprijmú viac ako jednu štvrtinu uchádzačov o štúdium.

    Čo je však na vysokých školách kľúčové, ako zabezpečiť ich kvalitu, ako ju finančne i nehmotne, teda postavením v spoločnosti, odlíšiť od priemeru alebo od podpriemeru, to dokument nerieši. Nerieši ani rozvoj individuálnych schopností účastníkov, ktoré sú osobitne vo vzdelávaní zásadné. V časti Veda a technika sa už dokonca ani nič nesľubuje. To, že si autori spomenuli na archaickú socialistickú terminológiu z čias vedecko-technickej revolúcie namiesto výskumu a vývoja, to ma vôbec neprekvapuje. Ale prekvapuje ma to, že pôvodne veľmi dobre formulovaný cieľ, ktorým je dosiahnutie financovania výskumu a vývoja z verejných zdrojov vo výške 0,8 % HDP, bol dokonale rozriedený vynechaním slov z verejných zdrojov, čím sa pretransformoval na nič nehovoriace číslo, lebo 0,8-percentný podiel na HDP sa dá vykázať ako splnený už dnes. Z verejných zdrojov ide do výskumu a vývoja 0,49 % podielu na HDP a zo súkromných zdrojov zhruba 0,2 až 0,3 %. Tu treba ale povedať jednu zásadnú vec, že tieto nejasné formulácie majú aj európsky rozmer, pretože cieľ Európskej únie je dosiahnuť 1,2 % podielu HDP z verejných zdrojov a 1,8 % zo súkromných zdrojov v roku 2010. Vláda sa teda vo svojom programovom vyhlásení zaväzuje dosiahnuť len 26,7 % európskeho cieľa napriek tomu, že náš deklarovaný a Európskou úniou prijatý záväzok je vo výške 60 %. Pochybujem, že by tento prístup zvyšoval dôveryhodnosť Slovenska. Okrem toho ani táto časť neobsahuje nič, čo by tu už neexistovalo a nefungovalo. Vôbec sa však nerieši jeden z najväčších problémov slovenského výskumu a vývoja, a to roztrieštenosť našej výskumnej a vývojovej základne, existencia viacerých sektorov v oblasti výskumu a vývoja financovaných z verejných zdrojov a prípadná integrácia týchto výskumných centier, čo by nepochybne viedlo k nielen úspore prostriedkov, ale aj k zvýšeniu efektívnosti, výkonnosti a konkurencieschopnosti slovenského výskumu a vývoja.

    Mládež a šport je časť, ktorá má najnejasnejšie kontúry v rámci celej kapitoly a zrejme sa stratila v iných témach. Okrem návrhu na zriadenie informačných centier mladých v každom okresnom meste, čo je podľa môjho názoru veľmi dobrý úmysel, obsahuje len málo konkrétneho. A to, čo je konkrétne, napr. zrušenie vzdelávacích poukazov na mimoškolské aktivity, znamená o 600 mil. Sk menej pre regionálne školstvo. Čo sa týka najzávažnejších celospoločenských problémov mládeže, otázok násilia, intolerancie, xenofóbie, rastúcich drogových závislostí, nedostali tu ani najmenší priestor na ich riešenie a prevenciu. Zato však vláda celkom vážne uvažuje o tom, že odporučí Rade Slovenského rozhlasu a Rade Slovenskej televízie, čo teda nemá ďaleko k politickému ovplyvňovaniu verejnoprávnych médií, osvetovú kampaň na zmenu hodnotovej orientácie občanov Slovenskej republiky. Otázka teda znie: Aká má byť tá zmena hodnotovej orientácie občanov, z akej a na akú?

    Na záver musím konštatovať, že navrhovaný program s názvom Vedomostná spoločnosť je nekonkrétny a nepochybne nenapĺňa dané sľuby ani očakávania vzdelávacieho a výskumného sektora. A tým, že sa celkom účelovo vypustili záväzky viazané na verejné zdroje, stal sa aj nekontrolovateľným. Hlasovanie o dôvere vláde by malo byť podložené dôveryhodným programom. Obávam sa, že program pre vzdelanie, výskum, vývoj, šport a mládež takým, žiaľ, nie je. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou sa prihlásili pani poslankyňa Nachtmannová a pán poslanec Podmanický, pani Mušková, pán Švidroň. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani Nachtmannová, nech sa páči.

  • Pán poslanec, ja som si tiež na internete pozrela programové vyhlásenie vlády z roku 2002, teda tiež takto využívam internet a porovnávala som to a konfrontovala s tým, čo hovoríte. Jednak tá nekonkrétnosť súčasnosti, keď to porovnám, tak tento program je podstatne konkrétnejší. V tej vašej časti sa vôbec nespomínajú konkrétne čísla. Rovnako k tomu, že sme sa vrátili k socialistickým pojmom veda a technika, pozerám sa do programového vyhlásenia z roku 2002, rovnako je tam názov veda a technika. Takže iba tieto pripomienky. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Podmanický.

  • Vážený pán poslanec Devínsky, nechcem reagovať na celé vaše vystúpenie, len na pasáž o krajských školských úradoch, kde teda hovoríte, že ich zrušenie by bolo škodou. Keby som si vás nevážil ako odborníka na oblasť školstva, tak by som povedal, že nemáte v tomto prehľad, pretože všetky ukazovatele naozaj svedčia o tom, že krajské školské úrady sú dnes už zbytočnosť. Treba si uvedomiť, že samosprávne kraje, ktorých sídla sú tam, kde sú aj sídla krajských školských úradov, už majú zriadené odbory školstva a v mnohých krajoch je taká situácia, že samosprávny kraj riadi ja neviem 98 % napr. stredných škôl a 2 % riadi krajský školský úrad, čo je naozaj nepochopiteľné. Takže myslím si, že keby tie 2 % navyše riadil samosprávny kraj, tak naozaj sa odbúra značná byrokracia.

    A keď ste hovorili o financovaní regionálneho školstva, áno, to ide cez krajské školské úrady, ale myslím si, že na to stačia možno dvaja, traja úradníci, ktorí budú prerozdeľovať finančné prostriedky, povedzme, na samosprávnom kraji. Takže myslím si, že naozaj opodstatnenosť krajských školských úradov je zbytočná. A doplním, zrušenie krajských školských úradov len vychádza z tých pravicových názorov, ktoré súviseli s reformou verejnej správy, takže myslím si, že keď tento krok dotiahneme do konca, tak by ste ho mali nie kritizovať, ale privítať.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyňa Mušková.

  • Pán poslanec, vy ste vyjadrili obavu do budúcnosti z možnej manipulácie médií alebo niečo také zaznelo vo vašich slovách. My sme sa 4 roky snažili o to, aby boli priame prenosy v Slovenskej televízii. Dnes ste to vybavili, že teda prenos je konečne, aj keď už nie ste vo vláde, čo je teda pozitívne, že je priamy prenos. Všetci si tu plníte domácu úlohu a vystupujete. Ja sa len čudujem, pán profesor, že nevítate tento program vlády, ktorý skutočne je taký veľkorysý práve pre školstvo, či už vo financovaní alebo aj v legislatíve. Ja chcem len vysloviť poľutovanie, že vaše vystúpenie bolo také, aké bolo.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pán poslanec Švidroň.

  • Ja sa len tiež chcem vyjadriť ku regionálnemu školstvu a najmä k tým krajským školským úradom. Tá suma je napočítaná na tých 4,5 mld., konkrétne ju nepoznám, ale na samotnú činnosť krajských školských úradov je určite možné napočítať sumu okolo 1 mld. tiež. Takže, samozrejme, krajský školský úrad je zriaďovateľom tých škôl a školských zariadení, ktoré nezriaďujú ani vyššie územné celky, ani obce a mestá. No toto sa dá riešiť jednoducho transformáciou. Okrem toho ale by som trošku polemizoval s predrečníkom. Tie vyššie územné celky zatiaľ nie sú celkom pripravené na to, aby tá jednoducho transformácia prebehla. Lenže pokiaľ viem, tak tu nejde o nejakú metafyzickú anihiláciu krajských školských úradov, pretože istý stupeň proste zodpovednosti štátu tu, samozrejme, bude, či už to budú prenesené kompetencie alebo inak. Takže z tých 4,5 mld. ešte mnoho je jednoduchých transferov, ktoré možno prenášať rovno na mestá a obce alebo na vyššie územné celky. Čiže nič sa neje také horúce, ako sa navarí. Takže tu prebehne istá rozumná transformácia a myslím, že treba sa nechať proste aj milo prekvapiť v tomto. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Devínsky zrejme nebude reagovať. Ďalším písomne prihláseným...

  • Reakcia z pléna.

  • No neprihlásil sa. Nech sa páči, pán Devínsky.

  • Ďakujem pekne. Ja by som reagoval len na niekoľko vecí.

    Pani Nachtmannová, hovoríte o nekonkrétnosti. Ja si veľmi dobre pamätám, že v programovom vyhlásení vlády a potom po dohodách s rektormi vláda prijala opatrenie, ktorým sa zaviazala každoročne zvyšovať financovanie vysokých škôl o 0,1 %, čo dodržiavala.

  • Hlasy z pléna.

  • Samozrejme dodržiavala, lebo som bol rektorom a viem veľmi dobre, ako to fungovalo. Takže toľko by som povedal, že tu bol jeden záväzok, ktorý sa dodržiaval, a každoročne zhruba o 1 mld. išli financie na vysoké školy hore.

    Čo sa týka krajských školských úradov, že sú zbytočnosť. Tak môžeme mať na to rozličné názory, len chcem povedať, že to, čo som hovoril o 4,5 mld., to boli len Košice, ich je 8, dohromady je to asi 30 mld. A keď sa prostriedky dostanú dole na samosprávu, akákoľvek ingerencia štátu sa stratí, pretože finančné operácie vykonáva krajský školský úrad prostredníctvom Štátnej pokladnice a vtedy je kontrola nad financiami. No a vo vašom programovom vyhlásení, pán Podmanický je dominantná úloha štátu vo vzdelávaní. Čiže keď zrušíte tú prevodovú páku z vlády dole smerom na regionálne školstvo, tak ako budete zabezpečovať svoju úlohu dominantného postavenia alebo dominantnej úlohy štátu vo vzdelávaní?

    Nuž a, pani kolegyňa Mušková, áno, veď ja sa pamätám na to, ako sme my bojovali, len pokiaľ je taká formulácia, aká je v programovom vyhlásení, že sa budeme snažiť o zmenu...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Dobre. Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalším písomne prihláseným do diskusie je pán poslanec Brocka Július, pripraví sa pán Fronc Martin.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, členovia vlády, dámy a páni, keď pán predseda vlády obhajoval vaše zámery v ekonomickej oblasti z programového vyhlásenia, tak koaličná časť tejto sály, poslanci a ministri, ho prerušovala potleskom. A niekto z mojich kolegov v opozícii si všimol, že pán minister financií netlieskal. Tak ja som na to reagoval, že pán minister financií si robí poznámky, aby mohol reagovať vo faktickej poznámke na pána premiéra.

  • Reakcia v sále.

  • Nereagoval.

    Ale teraz, ak dovolíte, k programovému vyhláseniu trošku vážnejšie. Táto vládna koalícia má iný pohľad na svet, má iný pohľad na spoločnosť, na človeka, iný, ako ho mala predchádzajúca vláda, iný, ako ho má napr. aj Kresťanskodemokratické hnutie. Je to zrejmé z jej pôsobenia na verejnosť, je to zrejmé z jej pôsobenia na zahraničie, je to zrejmé aj z tohto programového vyhlásenia.

    Dovoľte niekoľko poznámok a postrehov.

    Najprv by som chcel povedať pár slov k programovému vyhláseniu a spomenúť vaše predvolebné sľuby. Ja som osobne veľmi rád, že ich tam nie je toľko, som rád, že tam nie sú všetky vaše predvolebné sľuby, lebo si myslím, že by to táto krajina neuniesla, že by to bola katastrofa. Len odhady predvolebných sľubov tej najsilnejšej strany Smer analytici odhadovali na 80 mld. – 90 mld., zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu. Mne by vyhovoval ešte pragmatickejší prístup, keby ste v tom programovom vyhlásení ešte menej sľubovali a keby ste sa správali tak pragmaticky, ako sa správajú vaši stranícki partneri v zahraničí, či v Maďarsku alebo v Česku. Dnes im to napr. v tom Česku nevyčítajú ani ich voliči. Ja si myslím, že aj na Slovensku teda naši, moji voliči by vám to určite nevyčítali. Spomínam si teraz na ten prípad, ako ČSSD vyhrala v predchádzajúcich voľbách na jednej téme. Hovorili, že keď sa dostanú k moci, tak vrátia späť hranice odchodu do dôchodku. Nakoniec to neurobili, veď to bolo naozaj rozumné a múdre, že to nespravili. A dnes im to ani ich voliči nevyčítajú, jednoducho správali sa veľmi zodpovedne. Po voľbách sa správali zodpovednejšie ako pred voľbami. Jednoducho sú isté veci, ktoré ak treba urobiť, jednoducho ich treba urobiť. A vlastne je jedno, kto ich urobí, ak z toho má osoh celá spoločnosť, ak z toho majú osoh všetci. Prečo to hovorím? Lebo ešte sme ani neschválili programové vyhlásenie vlády a už ste napr. zrušili poplatky v zdravotníctve, teda časť poplatkov v zdravotníctve.

  • Hlasy z pléna.

  • Áno. Prosím vás, týmto opatrením ste si vôbec nepomohli, pretože to opatrenie okrem finančného efektu, má aj veľmi dôležitý výchovný efekt. A myslím si, že ste si veľmi do budúcna skomplikovali situáciu nielen v štátnom rozpočte, teda v časti Zdravotníctvo.

    Moja druhá poznámka je od všeobecnej k takej konkrétnejšej o tom, ako je programové vyhlásenie plné protirečení. V programovom vyhlásení, v tomto, teda tejto vlády, je veľa zámerov, ktoré sú nerealizovateľné, lebo na jednej strane deklarujete, že chcete niečo urobiť, a inými opatreniami, ktoré chcete tiež urobiť, vlastne to negujete. A ja sa budem snažiť byť aj konkrétny, lebo tých príkladov je v tom programovom vyhlásení veľa, napr., a to je citát z programového vyhlásenia, v časti Hospodárstvo a podnikanie: „V záujme ekonomickej prosperity štátu bude vláda dôraznejšie ako doteraz klásť dôraz na hospodárske záujmy Slovenska,“ zaujímavé je to aj terminologicky, dôraznejšie klásť dôraz, zdôrazňujem. Čiže vláda sa zaviazala, že bude chrániť hospodárske záujmy Slovenska. Dokonca za svoju hlavnú úlohu bude považovať opatrenia na zvýšenie konkurencieschopnosti. No ak chce táto vláda ratifikovať Európsku sociálnu chartu, tak si myslím, že to je cesta úplne opačným smerom, veď to je jeden z tých nástrojov regulácie zo strany starých členských štátov Európskej únie voči novým, ktorí už aj tak sú dosť znevýhodnení. Jednoducho toto nie je cesta na zvyšovanie konkurencieschopnosti Slovenska alebo dôraz na hospodárske záujmy Slovenska.

    Ďalej, v tej istej časti Hospodárstvo a podnikanie vláda „zlepší podmienky pre rozvoj všetkých foriem podnikania“, a, ďalej, „prispeje k stabilite podnikateľského prostredia“. A pritom takmer celé programové vyhlásenie je hrubým zásahom do podnikateľského prostredia. O daňovej, dôchodkovej reforme a sčasti aj o sociálnom systéme už hovorili aj moji predrečníci. V časti Sociálna oblasť, tam vláda chce odborom prinavrátiť postavenie efektívneho obhajcu záujmov zamestnancov. A urobila úplný opak. Urobila ich takmer súčasťou vládnej koalície, čím ich spolitizovala. A ja si myslím, že efektívny obhajca zamestnancov musí byť nezávislý tak ako od zamestnávateľov, tak aj od vlády.

    Dámy a páni, to, ako razantne a dôrazne bude táto vláda chrániť naše hospodárske záujmy v európskom priestore, už sa k tomu vyjadroval aj môj kolega Vladimír Palko alebo aj kolega Mikloš, v časti Dane a daňová politika, to je veľmi zaujímavá formulácia. Ja ju len pripomeniem. Je to prvý odsek v časti Dane a daňová politika: „Vláda bude veľmi pozorne sledovať vývoj v oblasti daní v európskom priestore a v rámci neho najmä snahy členských štátov EÚ o harmonizáciu daňového základu. K týmto návrhom uplatní veľmi opatrný prístup a bude starostlivo zvažovať svoje stanovisko.“ No teda priznám sa, že toto by bolo zaujímavé uverejniť doslovne aj v humoristickom časopise. Dámy a páni, práve daňový systém robí Slovensko atraktívnou krajinou nielen pre zahraničných investorov, ale aj pre domácich investorov, a preto by sme mali tento priestor chrániť, resp. tieto reformy, nielen pred zásahmi zvnútra, ale aj pred zásahmi zvonku. A o tom je harmonizovanie daňových základov, že nám niekto chce, možno ľudovejšie povedané, hádzať ďalšie polená pod nohy, lebo, samozrejme, ich to, že my ich skôr dobehneme, veľmi neteší. To znamená nakoniec presúvanie fabrík rovno z ich krajín na naše územie a vytváranie nových pracovných miest.

    To, čo vzbudzuje obavy, a nielen u mňa, a už o tom hovoril aj na to reagoval aj pán premiér, to je snaha vlády odškodniť klientov nebankových subjektov. Toto populistické gesto vlády nevyvoláva len otázku, že kde chcete na to zobrať, aj keď to je len čiastočné, u mňa vyvoláva inú otázku, a tú ja považujem za podstatnú, otázku o legitímnosti a oprávnenosti vlády urobiť takúto vec. To predsa nebola živelná pohroma, aby sa zodpovední ľudia zo svojich daní skladali na naivné, nereálne, ba, by som povedal, „podnikateľské zámery“ pachtivých ľudí. Toto je solidarita? Toto je solidarita naruby. Toto je výsmech solidarity.

    Samozrejme, to odškodnenie nebankových subjektov považujem za absurdnejšie o to viac, že je v kontexte snahy vlády zasahovať do 2. sporivého piliera. Možno je to tým, že tí sporitelia, väčšinou mladšia generácia, pravdepodobne nepatria do voličského spektra vládnych strán. Ja si myslím, že vláda týmto poškodzuje záujmy veľkej skupiny občanov a neodôvodnene, že ohrozuje dôchodkový systém. Áno, v 2. pilieri sú veci, ktoré môžeme zmeniť. A ja si viem predstaviť, ako sa ľahko na nich dohodneme. A ja budem za to hlasovať, ak také veci navrhnete, alebo keď nie, tak to navrhneme možno sami. Napr. podmienka možnosti čerpať peniaze z 2. piliera o desať rokov, naozaj to nie je nevyhnutná podmienka, lebo ten, kto omylom alebo akýmkoľvek spôsobom, možno ani nie omylom, vstúpil do toho 2. piliera a príde skôr do dôchodku, lebo má už veľa rokov, tak nemôže čerpať svoje peniaze, ako prejde táto lehota alebo možno jeho príbuzní zdedia tie prostriedky, až keď zomrie. Čiže prečo by sme nemali umožniť týmto ľuďom, aby, aj keď po piatich rokoch, proste koľko sporili peniaze, si ich mohli vyčerpať. To považujem za logické, správne. A takéto zmeny určite každý rozumný v tejto sále podporí.

    Sú tam aj iné veci, ktoré treba opravovať, na tých by sme sa rovnako mohli zhodnúť, ako treba zvyšovať bezpečnosť, a teda chrániť úspory sporiteľov. Ale to, čo chcete vy urobiť, dámy a páni, je nebezpečné aj pre štát, aj pre tých sporiteľov.

    Zákonník práce, ďalšia zaujímavá téma, ku ktorej sa viacerí vyjadríte a vyjadrovali ste sa. Áno, on by mal byť hľadaním istej rovnováhy medzi záujmami zamestnancov a zamestnávateľov. Ale ten súčasný, to je naša výhoda, naozaj v súťaži s ostatnými, s tými silnejšími ako my. A je atraktívny práve, aby bolo viac pracovných miest, tak ako daňový systém. Veď preto sa hnevajú tí zo západnej Európy na Slovensko. Ak to však chcete vrátiť späť, tak pomôžete nie Slovensku, ale pomôžete im. Ja si spomínam na paralelu a možnože aj vy si pamätáte, keď z Konfederácie odborových zväzov, zástupcovia, neviem, koľko autobusov zo Slovenska išlo do Bruselu, keď západné odborové centrály demonštrovali pred Európskym parlamentom a pred Európskou komisiou proti novej smernici o službách. Bol to neuveriteľný trapas, keď naši odborári až v Bruseli zbadali, kam vlastne prišli. A museli vzadu tichučko stáť. Ja si myslím, že benzín a čas minuli zbytočne. Oni tam zbadali, že keby sa pridali k tomu protestu, tak škodia Slovensku, tak škodia svojim členom, svojim členským základniam.

    Dámy a páni, pri takýchto omyloch ma teraz napadá, že keby som chcel zaradiť ľavicu do životnej etapy raná, stredná a snáď neskorá ľavica, tak táto ľavica s takýmito návrhmi je skôr raná ľavica. Dámy a páni, spokojnosť a šťastie zamestnancov veľmi málo súvisí s podobou Zákonníka práce. Prosím vás, Dáni, vraj podľa iného prieskumu, patria medzi najšťastnejších a najspokojnejších ľudí v Európe. A u nich v Dánsku nie je problém aj niekoľko razy v roku meniť zamestnanie. To, že na Slovensku je istá časť populácie možno menej šťastná a spokojná, to nesúvisí so Zákonníkom práce, to možno súvisí s mentalitou, že boli dve generácie naučené, že sa štát o všetko postará. A vo mne zasa vzbudil úsmev ten smelý výrok premiéra, terajšieho, včera bol, myslím, v Pravde na 1. strane, že: „My sa dokážeme oveľa lepšie postarať o občanov ako bývalá vládna koalícia.“ Prosím vás, veď o toto s vami nikto nesúťaží. Na to sa môžete vykašľať. Veď ľudia sa dokážu na Slovensku postarať o seba.

  • Reakcia v sále.

  • Áno, vidím, že som vás zaujal. To ma teší.

    Vážení kolegovia, moja ešte jedna poznámka konkrétna. A tá súvisí takisto so solidaritou a predstavou sociálnej politiky. V programovom vyhlásení chce táto vláda, a vraj ten zákon je už na svete, máte ho pripravený, bude tu čoskoro v parlamente, v rámci opatrení rodinnej politiky zvýšiť príspevok pri narodení prvého dieťaťa na 15 000 korún. Mladý pán poslanec Madej je poradcom pani ministerky. Ja sa pokúsim na jeho príklade ukázať, aké to je nespravodlivé opatrenie, aký to je luxus, aké to je plytvanie prostriedkami daňových poplatníkov. Pán Madej je slobodný alebo ženatý? Slobodný. Ak sa pán Madej ožení a narodí sa mu prvé dieťa, možno aj posledné, prvé a posledné, on dostane od štátu 15 000 korún. Ale inému rodičovi, ktorý možno pracuje za tú minimálnu mzdu, ktorú pán premiér tak horlivo obhajoval, možno sa narodí tretie, štvrté dieťa a on dostane od štátu oveľa, oveľa menšiu podporu. Toto je príklad, a sú, samozrejme, z programového vyhlásenia aj ďalšie príklady, ako táto vláda, hoci sa nazýva sociálnou a chce budovať sociálny štát, je v podstate nie sociálna. Ona dokonca podporuje bohatých. Veď pán Madej bude mať milionársku daň, predstavte si, a on dostane ešte od štátu 15 000 korún pri narodení prvého dieťaťa. To je nespravodlivé.

    Samozrejme, pokusy regulovať ceny benzínu, regulovať ceny plynu, to je rovnako príklad, ako chce vláda podporovať bohatých. Sociálne odkázaní ľudia alebo nemajú autá, alebo sa nevozia dnes už pri takých cenách benzínu. Čiže ak bude vláda toto podporovať, tak bude podporovať nás, čo sa vozíme v autách, tých, čo budú mať milionársku daň.

    Dámy a páni, aj s ohľadom na čas, pretože sa blíži 19.00 hodina, dovoľte, aby som k záveru pristúpil a sformuloval ho nasledujúcimi dvomi-tromi vetami. Slovensko sa vybralo zlým smerom. Táto vláda je príliš drahá. A už od prvého dňa táto vláda svojimi zámermi –mnohými – bude škodiť národným záujmom Slovenska. Preto je nezodpovedná. Táto vláda robí neadresnú sociálnu politiku, preto je nespravodlivá. A tie príklady, ktoré sú výsmechom solidarity, som už spomenul. Proklamuje, že chce riešiť problémy chudobných, a v skutočnosti problémy chudobných bude zväčšovať. A preto ja takéto programové vyhlásenie nepodporím. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, je tu priestor pre vaše faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Ako prvý pán poslanec Chovanec.

  • Vážený pán poslanec, som si už mal možnosť vypočuť viac vašich vystúpení. Boli vždy veľmi vecné a veľmi som im vždy venoval pozornosť, ale také nadsádzkové vystúpenie, ako ste mali dnes, ste ešte nemali a to oceňujem. A vzbudilo to určite pozornosť, ale nedá mi, aby som aspoň na dve veci nezareagoval.

    Po prvé. Chcem uistiť vás aj všetkých občanov, že táto koalícia, táto vláda ani strana Smer nechce sa vykašľať na občanov a má záujem pracovať pre občanov a pomáhať občanom, určite áno.

    Po druhé. Ja som mal vystúpenie pripravené k zdravotníctvu, ako mojej teda téme, ktorou som vždy pôsobil v Národnej rade, ale, ako som to už povedal, po včerajšej diskusii som od toho ustúpil a vystúpenie zameriam trošku inak. Doporučujem všetkým vám, poslancom z opozície, ktorí chcete sa vyjadriť k zdravotníctvu, konzultujte vaše názory a vystúpenia s vašimi poslancami, ktorí sú vo výbore pre zdravotníctvo. Skúste to pokonzultovať a uvidíte, že napr. pani poslankyňa Sabolová mala mimoriadne vecné argumentačné vystúpenie, ktoré si nesmierne vážim. A sama priznala, že 20-korunový poplatok vôbec nie je dôležitý. Samotné poplatky sa neuveriteľne dramatizovali pri ich nástupe, lebo to bol vlastne jediný reformný krok pána ministra, s ktorým za prvé dva roky prišiel, a neuveriteľne sa teraz dramatizuje ich zrušenie. Vôbec to tak nie je. Dvadsaťkorunový poplatok je minimálny vklad do zdravotníctva. Je to v podstate vreckové pre lekárov. Trošku iná málinko iná situácia je s 50-korunovými poplatkami v nemocnici. Takže nedramatizujme, prosím vás pekne, situáciu okolo poplatkov. Naším hlavným krédom je, aby sme umožnili poskytovanie...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda parlamentu. Pán poslanec Brocka, naozaj ja som vás počúval s takým obrovským napätím, ako kedysi som počúval ako dieťa tetu Vieru Bálinthovú. Naozaj bolo to čosi úžasné. A chcem vám veľmi pekne poďakovať, že ste nám konečne vysvetlili naše programové vyhlásenie. Ubezpečujem vás, že odteraz mi je tak všetko naprosto jasné, čo ste povedali, lebo vy ste v tom zaviedli neuveriteľný poriadok. Skutočne ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Halecký.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, takisto k oblasti sociálnych vecí a dôchodkov. V doterajšej rozprave zo strany opozície sa vždycky ozývajú hlasy a pripomienky, že sociálna oblasť, dôchodky a všetko, čo s tým súvisí, sa nezvládne, že je to nereálne a nebudú na to financie. Uvediem jeden príklad, ako sa hospodárilo v predchádzajúcom období za predchádzajúcej vlády, stručne a jasne čísla. Prešetrilo sa 135 000 dôchodkov plných a čiastočných a z toho cirka 30 000 ľuďom sa dôchodky odobrali. Je to vážna vec, pretože pokiaľ niekto žije z jedného platu, z dôchodku, a zoberieme ten dôchodok, čo má tento človek doma robiť. Zamestnať sa nemôže a zomrieť sa nedá. Takže je to vážna vec, ktorú by sme si mali pripomenúť. A tiež by sme mali sa tým zaoberať. Ako vieme, Ústavný súd prehlásil, že počínanie zákonné, ale aj exekutívne minulej vlády bolo nie v súlade s ústavou, čo iba priklincúva, že táto vec bola veľmi zle urobená. A prečo pri takých prešľapoch dokážeme obviňovať terajšiu vládu, ktorá ešte ani nezačala robiť? Ušetrilo sa 900 mil. korún, to je pravda, ale urobila to minulá vláda a terajšia vláda bude musieť tých 900 mil. korún nahradiť týmto dôchodcom. A my z Ľudovej strany budeme dávať pozor, aby pani ministerka Tomanová túto úlohu dôsledne splnila, pretože keď už raz niekto dostal dôchodok, nie je možné, aby sa mu odobral, pretože ten dôchodok si neurobil sám, ale lekár a lekárska komisia. To konštatoval aj Ústavný súd. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Zvonár.

  • Vážený pán poslanec Brocka, ja sa pokúsim vás presne citovať. Povedali ste, že poplatky v zdravotníctve majú nielen ekonomický, ale aj výchovný charakter, význam. Pre mňa je to niečo nové. Som lekár, ale nikdy som nevedel, že vďaka poplatkom u lekára sme vychovávali najmä starých a chorých ľudí, lebo tí tvoria v zdravotníckych zariadeniach väčšinu. Pán poslanec, vy ste nemohli zažiť, keď chorá babička žmolila 20 korún posledných v peňaženke a potom povedala, že pán doktor, ale lieky mi už nepredpíšte, ja na ne nemám, napíšte mi radšej nejakú rehabilitáciu, lebo tá je zadarmo. Ste povedali, že Slovensko sa vybralo zlým smerom. Ten dobrý smer je asi tou výchovou tých starých a chorých ľudí tými dvadsaťkorunovými poplatkami za ošetrenie. Ja osobne ďakujem za takéto výchovné prostriedky. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec Brocka, je naozaj úsmevné a zaujímavé sledovať vás ako s humorom a úsmevom hovoríte o programovom vyhlásení vlády, dokumente na najbližšie štyri roky. Keď ste hovorili, že na starostlivosť o ľudí sa môžete vykašľať, citujem, parafrázujem vaše slová, tak to presne ukazuje naozaj rozdiel medzi možno sociálnodemokratickým pravicovým a na druhej strane ľavicovým videním. My sa na ľudí určite nemôžeme ani nechceme vykašľať, tak ako kašľala minulá vláda posledných 8 rokov minulej vlády na ľudí.

    Čo sa týka ďalších vecí, ktoré ste spomenuli, a to napr. príspevku pri narodení dieťaťa a vašej nespravodlivosti, ktorú v tom vidíte, tak musím povedať, že to prvé dieťa, a už bol niekoľkokrát tento návrh zákona v parlamente, mali ste možnosť ho podporiť, tie náklady sú pri prvom dieťati pravdepodobne pre tú rodinu najvyššie. To je dôvod, prečo je potrebné podporiť mladé rodiny, ktoré majú problém vôbec sa založiť a začať a mať rodičovské povinnosti.

    No a keď ste hovorili o tom testovaní príjmu, tak si dovolím povedať jednu vec, že doteraz je aj príspevok pri narodení dieťaťa aj vami a vašimi vládami nastavený tak, hoci veľmi nízko, 4 460 korún, že sa poskytuje každému bez ohľadu na to, aká výška jeho príjmu je. To znamená, že nesúhlasíte s tým, čo ste doteraz hovorili? Ak áno, ak nesúhlasíte s tým, čo ste doteraz robili, podajte pozmeňujúci návrh, keď bude ten zákon v parlamente, a zabezpečíte, že nárok na príplatok pri narodení dieťaťa nebude mať ani pán Lip...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Richter.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Brocka, ja by som chcel zareagovať na tú úvodnú časť vášho vystúpenia, možno myšlienku, ktorú ste použili, lebo začali ste tým, že vy vidíte, že my sme nejakí iní. Možno vás prekvapím. Ja vám chcem dať za pravdu. Ja chcem skutočne potvrdiť, ja síce neviem, čo ste si vy pod týmto obsahom toho slova predstavovali, my sme skutočne iní. Ja som presvedčený, že naša predstava o spoločnosti je jednoducho iná, nezodpovedá tej, ktorou je nespravodlivá distribúcia bohatstva, chudoby, ktorá bola uplatňovaná tou minulou vládou. Jednoducho my sa opierame o presvedčenie, že spoločnosť sa vytvára na základe vedomia spolupatričnosti, solidarity a spolupráce. My jednoducho máme záujem, aby na Slovensku nepokračovala tendencia, že chudobní budú chudobnejšími a bohatí budú bohatšími. A tu chcem podotknúť, že necitujem Marxa, ale citujem z listu Konferencie biskupov Slovenska, ktorým reagovali na sociálnu situáciu na Slovensku v tom uplynulom období. Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Brocka, reakcie.

  • Ja skúsim odzadu reagovať.

    Pán Richter, áno, vy sa dostanete často do takýchto problémov, ak budete vytrhávať vety z kontextu napr. ako z dokumentu Konferencie biskupov Slovensku. Ak by ste to čítali celé, by ste to tu možno nepoužili. Ale áno, ja s vami súhlasím, je to iné videnie a iný pohľad na veci. Vy menej dôverujete ľuďom ako my. Vy sa viac spoliehate na štát ako my. Ale nechcem toto ďalej rozvíjať, bude, verím, príležitosť, ja budem rád s vami súťažiť tu v parlamente.

    Pán Madej, utekáte od témy. Vy ste nereagovali na to, že vy dostanete príspevok pri narodení dieťaťa prvého 15 000. Vy ste mi vložili do úst slová „vykašlite sa“. My sme sa nevykašľali na ľudí. Ale ja som to spomenul, že sú tu iné prípady viacdetných rodín zamestnaných rodičov, ktorí takúto podporu nedostanú a ktorých situácia bude horšia.

    Pán Zvonár, ja som myslel iné babičky, tie, ktoré práve preto, že za liek, za jeho predpísanie bol zavedený poplatok, a ony doma lieky mali, no tak jednoducho si tie lieky nežiadali, lebo už to nebolo zadarmo. Ja poznám také prípady, aj zo svojho blízkeho okolia, naozaj menej sa v zdravotníctve práve takýmito opatreniami plytvalo a plytvá.

    Pán Halecký, ja som neobhajoval všetky kroky predchádzajúcich vlád. Ak by ste boli v parlamente, by ste vedeli, že ja som bol veľmi často kritický aj k mojim, teda koaličným partnerom alebo ministrom, ktorí s rôznymi návrhmi prichádzali. A nie vždycky som s tým súhlasil. Čiže ja som použil niekoľko príkladov a za tými si stojím.

    Pán poslanec Jarjabek, pri vás si netrúfam iné urobiť, ako vysloviť poľutovanie...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, ale čas uplynul.

    Chcem sa spýtať, pán poslanec Fronc, či chcete začať svoje vystúpenie vzhľadom na to, že o 19.00 hodine ukončím rokovanie dnešného dňa, alebo budete pokračovať zajtra ráno. Zapnite, prosím vás, pána poslanca Fronca.

  • Pán predseda, budem pokračovať zajtra, pretože nechcem, aby bolo moje vystúpenie prerušené, a za tri minúty určite ho neurobím. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie 2. schôdze.

    Kolegyne, kolegovia, zajtra o 9.00 hodine.

    Moment, ešte procedurálny.

  • Odpoveď z pléna.

  • Aha, pani poslankyňa Zmajkovičová, procedurálny návrh. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Oznamujem členom mandátového a imunitného výboru, že bude zajtra zasadanie tohto výboru o 12.15 hodine v zasadačke 33a na prízemí. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 18.56 hodine.