• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem vám príjemný pekný deň.

    Otváram deviaty rokovací deň 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadali poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pán Gábor Gál a pán poslanec Maroš Kondrót.

    V súlade so schváleným programom teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Freša a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona ste dostali ako tlač 538 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 537.

    Dávam teraz slovo poslankyni Lucii Žitňanskej, aby návrh zákona uviedla. Pani poslankyňa, je tu priestor pre vaše úvodné slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte, aby som uviedla spoločný návrh novely zákona o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, ktorý predkladám spolu s kolegom poslancom Pavlom Frešom.

    Dámy a páni, z praxe vyplýva, a ukazuje sa to stále a stále a opakovane, že najlepšou prevenciou korupcie a klientelizmu pri spravovaní majetku akoukoľvek štátnou inštitúciou je transparentnosť pravidiel a procesu konania a rozhodovania. Ukazovalo sa to a ukazuje sa to stále, aj pokiaľ ide o spravovanie majetku Slovenským pozemkovým fondom. Kauzy, ktoré minulý rok boli spojené s nakladaním majetku pozemkového fondu, by sa nestali kauzami a by sme sa asi o nich nedozvedeli, keby sa nedostali informácie na verejnosť a keby nezačala fungovať verejná kontrola. Preto si myslíme spolu s kolegom Frešom, že aj Slovenský pozemkový fond potrebuje viac transparentnosti, pokiaľ ide o nakladanie s majetkom, ktorý spravuje.

    Slovenský pozemkový fond podľa § 34 ods. 4 písm. a) zákona prevádza bezplatne do vlastníctva oprávnených osôb pozemky. Ak im nemožno podľa týchto predpisov vydať pôvodné pozemky, uzatvára zmluvy o výmene pozemkov s vlastníkmi na pozemkoch, v ktorých je zriadená záhradková alebo chatová osada, a poskytuje ďalšiu súčinnosť pri uplatnení práv oprávnených osôb. Podľa § 18 zákona č. 180/1995 Z. z. pozemkový fond nemôže pozemky vo vlastníctve štátu, ktoré sú uvedené v osobitnom predpise, pozemky neznámych vlastníkov a pozemky, ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií, sám užívať, ale ich prenajíma na účely poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva, príp. v súlade s rozhodnutím príslušného orgánu štátnej správy vydaného podľa osobitných predpisov dočasne na iný účel. Sú to práve tieto dva typy zmlúv, to znamená zmluvy, na základe ktorých pozemkový fond vydáva náhradné pozemky reštituentom, ktorým nebolo možné vydať ich pôvodný pozemok, a nájomné zmluvy, ktoré, zdá sa, z toho, čo sme mohli sledovať minulý rok, sú tie najcitlivejšie spôsoby nakladania s majetkom, ktorý spravuje Slovenský pozemkový fond, najcitlivejšie z toho hľadiska, že je pri nich najväčší priestor pre v lepšom prípade klientelizmus, v horšom prípade korupčné správanie.

    Preto navrhujeme, aby Slovenský pozemkový fond bol povinný zverejniť tieto zmluvy, ktoré uzatvára v súvislosti s výkonom svojich kompetencií. Navrhujeme, aby Slovenský pozemkový fond zverejňoval zmluvy tohto typu, ktoré uzatvorí v budúcnosti. Ale zároveň navrhujeme, aby Slovenský pozemkový fond zverejnil aj tieto zmluvy, ktoré uzavrel v minulosti, či už za tejto vlády alebo kedykoľvek počas svojej existencie.

    Na záver môjho krátkeho úvodného slova, dámy a páni, si dovolím len zopakovať, že som naozaj presvedčená, že najlepšou prevenciou korupcie a klientelizmu je verejná kontrola. A verejná kontrola je efektívne možná vtedy, keď štátne inštitúcie sú povinné zverejňovať informácie o svojej činnosti a pôsobia transparentne. Preto vás prosím týmto o podporu nášho návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pánovi poslancovi Antonovi Korbovi, aby uviedol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 228 z 22. januára 2008 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Freša a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu poslancom najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na dnešné rokovanie 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákon prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. januára 2008 č. 537 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali určené výbory do 19. marca 2008 a gestorský výbor do 20. marca 2008.

    Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa niekto z prítomných poslancov alebo poslankýň hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Pavol Frešo. Pán poslanec Frešo je jediný, ktorý sa hlási do rozpravy ústne, a preto uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne a dávam slovo pánovi poslancovi Pavlovi Frešovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia poslanci, predkladaný návrh je krátky svojou textáciou a takisto aj zdôvodnením, ale rieši problém, ktorý otriasal politickou scénou počas celého minulého roku a viedol aj k pádu jedného z ministrov. A ten problém, nanešťastie, stále nie je vyriešený. Je to problém, ktorý súvisí s pozemkovým fondom, kde sa diali naozaj veľmi, povedal by som, nekalé prevody pozemkov. A z tohto dôvodu už v októbri minulého roku kolegyňa Žitňanská navrhla pozmeňujúcim návrhom, aby bola povinnosť zverejňovať zmluvy na internete, zámenné zmluvy, ktorými sa vydávajú pozemky ako zámena reštituentom, s tým, že vtedajšia koalícia, bohužiaľ, tento návrh odmietla na stransparentnenie celej veci. Preto ho znovu predkladáme ako samostatný zákon, ktorého účelom je zverejniť nielen bývalé, ale takisto aj budúce zmluvy o tom, kedy boli pozemky zámenou vydávané. To je presne ten istý prípad, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ktorý nastal v Tatrách. A takisto sme na základe ďalšieho škandálu, ktorý koalícia mala na pozemkovom fonde, ktorý súvisel s prenájmom pozemkov, obohatili a rozšírili tento návrh samotný aj o prenájmy pozemkov.

    Špeciálne by som chcel ctené kolegyne, ctených kolegov upozorniť, že prenájom pozemkov sa dostáva do veľmi výrazne atraktívnej a lukratívnej roviny aj v súvislosti s tým, že pani ministerka Kramplová už predložila na vládu zákon, ktorým vlastne istým spôsobom by uprednostňoval súčasných prenajímateľov pozemkov v následnej privatizácii, ktorú táto vláda pripravuje. A to znamená, že by vlastne išlo o privatizáciu pozemkov vopred určenému vlastníkovi. A to teda tým, že prenajímateľovi, ktorý by mal isté predkupné právo, by sa vylúčila, bohužiaľ, súťaž, považujeme za, samozrejme, nešťastný druh privatizácie. A keď tento zákon príde do parlamentu, tak sa mu budeme veľmi podrobne venovať.

    Čo sa týka tej situácie na pozemkovom fonde, tam treba povedať, že tá je veľmi alarmujúca, aj keď sa po tieto dni o tom menej hovorí, nakoľko vláda po všetkých tých škandáloch, či už s vydávaním pozemkov alebo prenájmom pozemkov, odvolala dozorný orgán aj riadiaci orgán. Dnes je fond bez kontroly, dnes je fond bez riadiaceho orgánu. Dnes je situácia úplne zhodná so situáciou, kedy boli pozemky v Tatrách vydávané. A to riziko je, samozrejme, obrovské, že sa takáto situácia zopakuje. Visí to na jednom-dvoch ľuďoch, ktorým, samozrejme, môžeme veriť, ale u ktorých by bolo dobré, keby mala šancu aj nielen vláda, ale aj odborná verejnosť a vôbec verejnosť preveriť ich. K tomu smeruje aj náš zákon, ktorý by zaviazal podobné typy zmlúv, to znamená zmluvy o vydávaní pozemkov a o prenájme pozemkov, zverejňovať na internete. Verbálne s týmto koalícia nemá žiaden problém, ba niekoľkokrát sa dokonca k tomu prihlásila. Bohužiaľ, v tom októbrovom hlasovaní svojou silou to zamietla. Tentoraz, to znamená zhruba za dve hodiny, niekde o 11.00 hodine sa bude o tom hlasovať znova. Môže koalícia ukázať, ako vážne to myslí s transparentnosťou, ako vážne chce predchádzať podobným prípadom, aké nastali v Tatrách a aké boli medializované aj v januári.

    Chcel by som kolegov a kolegyne, poslancov z koalície, upozorniť, že napriek tomu, že bol tento prípad, ktorý nastal v Tatrách, bol hojne medializovaný, dodnes nie je zrejmé, ktoré zmluvy boli vlastne v tom apríli minulého roku podpísané. Je zrejmý nejaký počet, ktorý na výbore padol, bolo ich okolo pätnásť. Samotných zmlúv, resp. zverejnených, bolo asi iba sedem, ku ktorým sa dostali novinári. A tie ostatné neboli zverejnené. Myslím si, že keďže ide o miliardové hodnoty, tak tu by mali ísť nejaké stranícke tričká trochu bokom a mala by koalícia naozaj sa správať tak, že zodpovedne umožní kontrolu občanom nad tým, nad pohybom v miliardových hodnotách, aj keď ide o ich vlastných nominantov, resp. nenominantov v tomto prípade, keď je fond bez riadenia a bez kontroly.

    A ešte by som rád dodal teda, keď hovorím, že je fond bez riadenia, bez kontroly, je tam jedno odporúčacie uznesenie vlády, ktoré vyslovene iba odporúča fondu, aby nevykonával tieto pohyby s pozemkami. To, či sa dodržuje alebo nedodržuje, nemôžeme celkom dobre preveriť. A dokonca keďže neexistuje ani dozorná rada, ani správna rada, tak sa to nedá preveriť ani orgánmi, ktoré teda neexistujú. A už vôbec sa to nedá preveriť verejnosťou niekde zvonku.

    Čo sa týka samotného zverejnenia, ešte sme zachytili takú iniciatívu, že pani ministerka Kramplová pripravila zákon, ktorý má nejako nanovo definovať riadenie a kontrolu fondu. Tu treba podotknúť, že napriek tomu, že bolo avizované, že to bude pripravovať expertná skupina, v ktorej sú aj poslanci, ja neviem o žiadnom poslancovi nielen z opozície, ale dokonca ani z koalície, ktorý by bol členom tejto tzv. expertnej skupiny. Čo je horšie, je to, že samotný návrh už odišiel z ministerstva. Napriek pátraniu, ktoré médiá robili, viem, že nedopátrali sa k tomu návrhu. Je niekde na Úrade vlády, asi je to nejaký tajný návrh, hej. A ja len dúfam, že to nebude z toho jeden tajný zákon, ktorý vlastne nebudú poznať ani občania tejto republiky. Hovorím to preto takto, s takým nadhľadom, lebo tam sa vraj tiež má konštatovať, že budú sa zverejňovať podobné zmluvy. To, čo je problém, to je to, že z práce koalície vidíme, že celé tieto veci sa naťahujú a nie je tu záujem rýchlo konať. Nie je tu záujem rýchlo konať, to znamená, že ani o tomto návrhu ministerky Kramplovej nie je možné povedať, kedy dôjde do platnosti, kedy sa fond vlastne dostane pod kontrolu znovu a kedy vlastne štát obnoví kontrolu nad fondom v zmysle štandardnej kontroly, to znamená, že tam bude dozorná rada, bude tam nejaký riadiaci orgán, ktorý tam doteraz nie je, aj v tom zmysle tiež, že budú mať občania možnosť kontrolovať, ako ich zástupcovia nakladajú so štátnym majetkom. Pevne verím, že podporíte tento návrh nielen v prvom, ale aj v druhom a v treťom čítaní.

    K technickej stránke veci by som rád vyjadril vieru. A keď je k tomu aj ochota zo strany koalície nejakým spôsobom doplniť alebo upraviť ten návrh zákona, bolo by dobré, keby úroveň toho vyhľadávania a triedenia informácií, ktoré predpokladáme pri zverejňovaní, bola naozaj taká proaktívna, aby sa v tom dalo aktívne vyhľadávať, aktívne sa tam dali triediť tie informácie. A ako vzor by som rád uviedol obchodný register, ktorý je na internete už viac rokov, ktorý tieto prvky má. Čiže nejde len o to, že formálne sú veci zverejnené na internete ide aj o to, že je možné medzi nimi naozaj aktívne vyhľadávať a dostatočne rýchlo a dostatočne možno aj triediť a orientovať sa v týchto informáciách, nakoľko práve je napr. ten prípad s prenájmom pozemkov, ktorý sme tu riešili v januári, ktorý súvisel s tým, že proste mnohí nominanti, ktorí mali riadiť a dozorovať pozemkový fond, boli veľkoprenajímateľmi, veľkoprenajímateľmi pôdy práve od pozemkového fondu. Podľa mňa verejnosť má právo vedieť, keď takíto veľkoprenajímatelia sú priamo v orgánoch, a má právo sledovať možný konflikt záujmov tak, aby k nemu nedošlo. Čo ma, samozrejme, mrzí, že koalícia vždy nominovala týchto ľudí, týchto veľkoprenajímateľov pôdy od pozemkového fondu, je, že to priamo neuviedla v ich životopisoch. Ale pravda je taká, že žiadne životopisy smerom na verejnosť súčasná koalícia nedala, čo tiež považujem za istý podštandard. A myslím si, že v dnešnej dobe je neúnosné, pokiaľ niektorý z nominantov je nominovaný, nie je vyberaný konkurzom, je to len tzv. politický nominant, že sa koalícia ani neunúva, aby nám oznámila, či tento človek nemá náhodou nejaký vzťah k inštitúcii, ktorú ide riadiť, príp. dozorovať.

    Ešte sa vrátim k tomu októbru minulého roku, keď som hovoril, že koalícia odmietla tento pozmeňujúci návrh. To bolo v situácii, keď mala jednu unikátnu šancu sa k tomu prihlásiť, nakoľko opozícia kvôli spôsobu vedenia schôdze pánom Paškom opustila rokovaciu sálu. Bolo to, dámy, páni, len vo vašich rukách, mohli ste sa k tomu naplno prihlásiť. Dnes tu budeme sedieť, budeme hlasovať. Čiže možno nie všetci ľudia z koalície sú za transparentné riešenie. Ale na druhej strane z tých poslancov, ktorí chcú a budú hlasovať za to, aby miliardové hodnoty boli spravované transparentne, aby bol možný kontrolovaný takýto únik, aký sa stal v Tatrách, príp. také škandalózne prenájmy, akých svedkami sme boli v januári, tak myslím si, je to naozaj na svedomí každého poslanca, ako bude hlasovať notabene, keď vaši predstavitelia hovoria, že so zverejňovaním, či už do histórie alebo do budúcnosti, nemajú žiaden problém.

    Jednou vetou sa ešte vrátim k tomu návrhu, ktorý je teda tajný, pani ministerky Kramplovej, ktorý má tiež údajné zverejňovania zmlúv, ktoré súvisia s vydávaním pozemkov a prenajímaním pozemkov, riešiť. Chcel by som upozorniť, že pokiaľ dnes tento návrh zákona posunieme do druhého čítania a na ďalšej schôdzi ho prijmeme, nijakým spôsobom nedôjde k nejakému technickému zablokovaniu, ak by aj nasledoval vládny návrh, ktorý by predpokladal to zverejňovanie, nakoľko náš návrh je veľmi široko koncipovaný a vlastne nebráni tomu, aby bol kompatibilný s akýmkoľvek budúcim návrhom zákona, ktorý predpokladá zverejňovanie zmlúv, či už tých zámenných alebo zmlúv o prenájme.

    Čiže na záver svojho vystúpenia by som vás, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel poprosiť o podporu tak, aby sme aj svojou činnosťou predišli situáciám, keď táto republika prichádza o miliardové hodnoty a keď sa to deje „zákonným spôsobom“, tak, aby sme dali šancu verejnosti a občanom spoznať, akým spôsobom vládne a vládou nominované orgány spravujú majetok, ktorý je nás všetkých. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Frešovi.

    S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie v rozprave sa prihlásili pani poslankyňa Jana Laššáková, pani poslankyňa Magda Košútová a pán poslanec Peter Miššík. Končím možnosť prihlásenia sa s reakciou vo faktickej poznámke na predrečníka.

    A slovo má pani poslankyňa Jana Laššáková. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja som prekvapená z vášho vystúpenia, keď ste začali tým, ako koalícia zablokovala prijatie pozmeňujúceho návrhu. Môžem povedať, že ja som pod tým pozmeňujúcim návrhom bola podpísaná. Nemala som vôbec problém s tým a, myslím si, ani koalícia vôbec nemá problém s tým, aby sa zmluvy zverejňovali na internete, ale, žiaľ, práve vinou opozície, ktorá opustila rokovaciu sálu, a aj sama predkladateľka pozmeňujúceho návrhu nebola prítomná na hlasovaní, ten pozmeňujúci návrh neprešiel. Takže, prosím vás pekne, naozaj buďme zodpovední. A chcem povedať, aby sme neklamali verejnosť, treba povedať pravdu. To znamená, že keď si vyberieme hlasovanie, ktoré bolo k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, vidíme, že veľká časť poslancov práve Smeru – sociálnej demokracie tento návrh podporila. Keby ste boli prítomní na hlasovaní, tak myslím si, že nemuseli sme tuto rokovať o návrhu zákona. Takže ja to považujem za neúprimné. A skutočne nesnažte sa vytĺkať z toho politický kapitál. Ďakujem pekne.

  • Ďalej má slovo pani poslankyňa Magda Košútová. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán kolega, som veľmi rada, že vám tak nesmierne leží na srdci osud pozemkového fondu, aj keď informácie, ktoré tu predkladáte, opäť nie sú celkom pravdivé. Chcem vám povedať, že tá vaša agentúra JPP, ktorú stále proklamujete a z ktorej čerpáte informácie, asi funguje len na pol obrátky, keď nepoznáte všetky informácie o tom, čo sa deje okolo Slovenského pozemkového fondu.

    Ako povedala moja predrečníčka pani JUDr. Laššáková, tak ja vám to chcem tiež opäť pripomenúť, keby ste neboli opustili rokovaciu sálu, bol by pozmeňujúci návrh, ktorý ste predkladali, už dávno účinný.

    Chcem vás ubezpečiť, že ja nemám problém zahlasovať za tento pozmeňujúci návrh, zmenu alebo za tento návrh zákona, ktorý predkladáte, tak ako som to urobila aj v minulom hlasovaní, a verím, že republika už nebude prichádzať o miliardové straty, tak ako to bolo v minulosti. Ďakujem.

  • Posledným poslancom, ktorý sa prihlásil s faktickou poznámkou, je pán poslanec Peter Miššík. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Mám výhodu, že poznám rokovací poriadok a viem, že nemôžem reagovať na predrečníkov, tak sa len opýtam, že ktovie, prečo sme odišli z toho hlasovania.

  • Reakcia z pléna.

  • No ktovie, prečo sme odišli z hlasovania, ale dobre.

    V prvom rade si myslím, že opozícia má základnú povinnosť. A tá povinnosť je kontrolovať vládnu koalíciu, spôsob vládnutia, či vládne v súlade so zákonmi alebo nie. Tie prostriedky, ktoré na to volíme, nám dáva zákon, dáva ústava. A jeden z tých prostriedkov je ten, ktorý volili moji kolegovia, poslanci Žitňanská a Frešo, návrhom tohto zákona.

    A myslím si, že ak aj verbálne moji kolegovia predrečníci vo faktických hovorili o tom, že nemajú problém s podporou pozmeňujúceho návrhu, tak potom asi nebude problém podporiť ani tento dobrý návrh novely zákona.

    A ešte mi na záver dovoľte uviesť také odľahčenie. Chcem sa verejne veľmi pekne poďakovať a pogratulovať Paľovi Frešovi k včerajšiemu výkonu v TA3, pretože si osobne myslím, že ten, kto to videl, vie, prečo mu gratulujem. Ďakujem.

  • Smiech a slabý potlesk v sále.

  • Pýtam sa pána poslanca Freša, či chce reagovať na faktické poznámky. Áno. Nech sa páči, pán poslanec, máte možnosť reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená kolegyňa Laššáková, vážená kolegyňa Košútová, veľmi pekne vám chcem poďakovať za to, že podporíte tento návrh, tak som pochopil vaše stanovisko, že ste ho nezmenili z októbra doteraz. K tomu, čo hovoríte, treba ale podotknúť, že ja som to presne popísal od pultu, nič som nevynechal z tej histórie, ale treba podotknúť, že väčšina strany Smer musela byť proti, ináč by ten návrh bol prešiel. Čiže väčšina strany Smer musela s tým nesúhlasiť. Chcem vás týmto poprosiť, aby ste využili ten čas do tej 11.00 hodiny a presvedčili aj zbytok kolegov, ktorí vtedy nehlasovali, aby zahlasovali za tento návrh. A tým pádom návrh prejde. Čiže ešte raz vám ďakujem. Čo sa týka agentúry JPP, to neviem, ktorá je to agentúra.

    A takisto k tomu, čo hovoril pán poslanec Miššík. Áno, my sme tu urobili naozaj to, že sme odišli. Ale bolo to kvôli správaniu pána predsedu Národnej rady. Myslím si, že sa k tomu netreba nejako špeciálne vracať. Treba sa pozrieť do budúcnosti. Keď budeme mať takto silnú podporu, že Smer naozaj teda do tej 11.00 hodiny stihne presvedčiť aj zbytok svojich členov, aby hlasovali za tento návrh, tak nemám žiadnu obavu, teším sa, že ten zákon prejde, zatlieskame si, že, myslím, je to jeden z prvých opozičných návrhov proste, ktorý v tomto volebnom období prejde parlamentom. A budem tomu len veľmi rád, lebo bude to v prospech občanov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Konštatujem, že pán poslanec Frešo bol jediný prihlásený do rozpravy, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Spýtam sa pani navrhovateľky, či chce reagovať, áno, nech sa páči, pani navrhovateľka v záverečnom slove. A potom dostane slovo, predpokladám, pán spravodajca, sa tiež hlásite v záverečnom slove.

  • Odpoveď z pléna.

  • Ďakujem pekne. Veľmi krátko chcem poďakovať všetkým za rozpravu, ktorá vo mne vzbudzuje nádej, že tento návrh naozaj bude postúpený do druhého čítania. A teším sa na debatu v druhom čítaní. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, budete reagovať? Nie. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že budeme hlasovať aj o ňom, aj o predchádzajúcich piatich, ktoré sme už prerokovali a čakajú na hlasovanie, o 11.00 hodine.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 540. A návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí predsedu č. 539.

    Teraz dávam slovo poslancovi Danielovi Lipšicovi ako jedinému navrhovateľovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec Lipšic, je tu priestor pre vaše úvodné slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som nadviazal na to, čo povedali kolegovia v predchádzajúcom návrhu novely, pretože cieľom tejto novely je zvýšiť informovanosť v oblasti nakladania s nehnuteľnosťami, čím príde k zvýšeniu transparentnosti trhu s nehnuteľnosťami, lepšej orientácii občanov aj štátnych orgánov o cenách nehnuteľností a zároveň sa zúži priestor na špekulácie s pozemkami, napr. aj v prípadoch ďalšieho predaja pozemkov, ktoré boli vydané ako náhrada za nevydateľné reštitúcie podľa reštitučného zákona.

    Súčasné znenie zákona umožňuje prístup k informáciám o cenách nehnuteľností cez obmedzenú verejnosť zbierky listín iba vlastníkovi nehnuteľnosti a vybraným osobám určeným katastrálnym zákonom. Novelou sa navrhuje aby kataster zhromažďoval a následne poskytoval údaje o cenách nehnuteľností zapisovaných do katastra za účelom zverejnenia na katastrálnom portáli Úradu geodézie, kartografie a katastra.

    Zverejnenie informácií o cenách nehnuteľností sa navrhuje formou, ktorá chráni osobné údaje vlastníkov nehnuteľností. Za týmto účelom sa údaje budú generovať podľa metodiky štatistického zisťovania, podľa ktorej je možné zverejniť údaj, ktorý vznikol sumarizáciou dostatočného počtu údajov, najmenej troch dôveryhodných údajov tak, že nemožno určiť, ktorých spravodajských jednotiek sa týkajú. Údaj o zmluvnej cene nehnuteľností bude vkladaný do elektronického systému katastra nehnuteľností ako ďalšia z mnohých doposiaľ ukladaných informácií. Podobným spôsobom, teda z elektronického informačného systému katastra sú poskytované informácie v mnohých krajinách Európskej únie, napr. v Rakúsku, Holandsku, Škótsku, Španielsku a Litve. Uvedené informácie sú v systéme pravidelne aktualizované v čase aj v priestore, čo zabezpečuje informovanosť na trhu s nehnuteľnosťami. A zároveň štát môže sumarizované údaje poskytovať medzinárodným inštitúciám ako napr. Svetovej banke, ktorá ich pre posilnenie ekonomiky jednotlivých krajín žiada, a tak ďalej. Ako viete, problém pri škandalóznych prevodoch pozemkov vznikol aj z toho, že reštituenti nemali absolútne žiadnu predstavu o tom, aká môže byť cena nehnuteľností napr. v katastri takého Veľkého Slavkova.

    Cieľom tohto návrhu je, aby taká akási cenová mapa nehnuteľností na internete existovala, aby každý potenciálny záujemca alebo kupujúci...

  • Hlas z pléna.

  • Pán poslanec, niečo vám prezradím. Veľa sme aj neurobili, veľa sme aj urobili. Máme nové trestné právo, ale aj konkurzné právo, nové rodinné právo, zdá sa vám, Špeciálny súd, ktorý stále napádate. Dnes sa strašne teší mafia (Reakcia z pléna.) na vašom návrhu na Ústavný súd aj vy, blahoželám vám, blahoželám vám, skvele, mafia friendly, ideme ďalej. A chcem vám povedať k argumentu o tom, že vždy bude potrebné robiť aj ďalej. Nikdy a žiadna vláda na Slovensku neurobí všetko. Argument o tom, čo sme robili osem rokov, keď takýto návrh predkladáme, je argument tupý, pán poslanec, mimoriadne tupý. Vy ste tiež boli vo vláde, možno šesť rokov, a napriek tomu ste dávali mnohé návrhy, ktoré v parlamente aj prešli, keď ste boli v opozícii, pretože ja ako poslanec hlasujem podľa toho, či návrh je dobrý alebo zlý. Od toho platia naši občania mňa a, myslím si, aj vás. A toto je návrh, ktorý pomôže našim občanom. Pomôže zabrániť špekuláciám, ktoré ste vy a vaši nominanti robili na pozemkovom fonde, pán poslanec. O tom je tento návrh zákona. (Reakcia z pléna.) Akíkoľvek nominanti, to je jedno. Tak urobme zákon, ktorý zabráni akýmkoľvek nominantom robiť kšefty s pôdou. A priznám sa, že ma už unavujú, unavujú neustále reči o tom, čo bolo za jednej vlády, za druhej, za tretej.

  • Hlas v sále.

  • Ale ja som to nehovoril. Ja dávam návrh zákona, pani poslankyňa, ktorého cieľom je stransparentniť predaj s pôdou. Áno alebo nie? A odpoveď je áno. A poslanci vládnej koalície vykrikujú: A čo ste robili osem rokov? Robili sme dosť. A, samozrejme, že nie všetko sme urobili. Ani vy nerobíte všetko. Čo to je za idiotský argument povedať, že ak sme neurobili nejaký zákon za osem rokov, tak už žiaden iný nie je možné, aby sme urobili. Veď to je hlúposť. Veď to je hlúposť, pani poslankyňa. Nie? A na to ja reagujem. A otázka dnes neznie, ktorá vláda čo urobila, ale či dnes chceme, aby naši občania, vaši voliči a moji voliči, si mohli kliknúť na internet a zistiť tam, aká je cena nehnuteľností, o ktorú majú záujem alebo ktorú reštituujú. O tom je tento zákon. A o tom poďme v parlamente hovoriť. A ak chce viesť vládna koalícia s opozíciou studenú vojnu, bude ju mať, nie je s tým problém, ale ja si myslím, že od toho v parlamente nie sme. Ja si myslím, že v parlamente sme od toho, aby sme schvaľovali dobré zákony pre našich občanov. A keď ktokoľvek vystúpi z poslancov vládnej koalície a povie, tento návrh nie je dobrý obsahovo, tak budeme argumentovať. Budeme argumentovať aj ja budem argumentovať. Nemusí byť perfektný, ale to sú argumenty, ktoré by v parlamente mali zaznievať, nie argumenty, ktoré nám predosiela pán poslanec Kovarčík. Všetko.

  • Dávam teraz slovo spravodajcovi, predsedovi navrhnutého gestorského výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pánovi poslancovi Jánovi Slabému, aby uviedol úvodnú informáciu k tomuto návrhu zákona. Nech sa páči, pán predseda výboru.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, prednášam spravodajskú správu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. januára 2008 č. 539 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby predmetný poslanecký návrh prerokovali určené výbory do 19. marca 2008 a gestorský výbor do 20. marca 2008.

    Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Poprosím aj vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu zákona. Konštatujem, že tak ako v predchádzajúcom bode, ani v tomto prípade som nedostal do rozpravy žiadnu písomnú prihlášku. A preto sa pýtam, či niekto z prítomných poslancov alebo poslankýň sa hlási do rozpravy ústne. Konštatujem, že tomu tak nie je.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že hlasovať budeme o 11.00 hodine.

    V rokovaní pokračujeme teraz v súlade so schváleným programom prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač 496 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 488.

    Dávam slovo teraz predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky pánovi Pavlovi Paškovi, aby za skupinu poslancov návrh ústavného zákona uviedol. Pán predseda, je tu priestor pre vaše úvodné slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som za skupinu poslancov v krátkosti odôvodnil poslanecký návrh, ktorým sa mení úprava priestupkovej imunity poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanci“) v Ústave Slovenskej republiky.

    Zmena spočíva v zrušení imunity poslancov za priestupky, t. j. vyplývajúce z čl. 78 ods. 3, kde sa preto vypúšťajú slová „možno však prejednať priestupok, o ktorom to ustanoví zákon“.

    Podľa platného ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov možno podľa tohto zákona prejednať konanie poslanca, ktoré je priestupkom spáchaným porušením zákazu používať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky pri vykonávaní činnosti, pri ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu života, zdravia alebo poškodenia majetku.

    Dôvodom na zrušenie poslaneckej imunity je zrovnoprávnenie poslancov s ostatnými občanmi Slovenskej republiky v zodpovednosti za priestupky. Navrhovaná zmena vychádza z podstaty inštitútu imunity, ktorej účelom je zabezpečenie slobodného a nezávislého výkonu poslaneckého mandátu a zabránenie zneužitiu moci.

    Navrhovaná zmena nemení potrebu súhlasu Národnej rady na trestné a disciplinárne konanie voči poslancovi alebo na jeho vzatie do väzby.

    Na záver krátkeho úvodu chcem len zdôrazniť, že predložený návrh ústavného zákona nie je v rozpore s medzinárodnými zmluvami. A, samozrejme, upozorňujem, v programe je pripravený aj ďalší návrh zmien v súvisiacich právnych normách. Je to hlavne zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, potom zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ako aj zákon Národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch. Ale o tom budeme hovoriť až v ďalšom bode po prerokovaní návrhu ústavného zákona. A krátko sa len zmienim, z pohľadu medzinárodného práva v práve Európskej únie problematika návrhu nie je upravená a je ponechaná na vnútroštátnu úpravu jednotlivých členských štátov.

    Toľko, dámy a páni, na úvod. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za úvodné slovo.

    A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, ktorým je ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Lucii Žitňanskej, aby uviedla úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady ma uznesením zo 14. novembra 2007 určil za spravodajkyňu k návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku preto podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.

    Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie spĺňa náležitosti uvedené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 9. novembra 2007 č. 488 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. A odporúčam, aby predmetný návrh ústavného zákona prerokovali výbory v druhom čítaní do 19. marca 2008 a gestorský výbor do 20. marca 2008.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Taktiež vás poprosím o zaujatie miesta pre spravodajcov.

    Konštatujem, že k tomuto návrhu zákona sa písomne za poslanecké kluby prihlásili pán poslanec Daniel Lipšic za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia a pán poslanec a predseda klubu Rafael Rafaj za poslanecký klub Slovenskej národnej strany.

    Skôr ako dám slovo pánovi Lipšicovi, sa v súlade s § 28 rokovacieho poriadku hlási ako prvý vo vystúpení v rozprave navrhovateľ pán predseda Paška. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, chcem sa ospravedlniť kolegom, ktorí sa písomne prihlásili, ale dovoľte mi, aby som ako jeden z navrhovateľov vystúpil ako prvý aj preto, aby ste v rozprave mohli potom na mňa reagovať, aby sme sa nedostali zbytočne do kontroverzie, naozaj veľmi krátko.

    Niť alebo problematika poslaneckej imunity sa vinie naprieč volebnými obdobiami a pravdepodobne naj riešenie, o ktoré vás chcem v závere svojho vystúpenia poprosiť, nie je odstrihnutie procesu, ktorý pravdepodobne bude mať svoje, aspoň dúfam, pokračovanie. A preto ani nechcem v úvode veľmi siahodlho argumentovať a hovoriť, prečo tento návrh prišiel a prečo vás chcem aj z tohto miesta v mene navrhovateľov požiadať o jeho podporu a postúpenie do druhého čítania.

    Len trošku anamnézy a pripomenutia celého toho procesu vzhľadom na to, že očakávam hlavne od niektorých kolegov z opozície, a vzhľadom aj na občiansku citlivosť tejto témy, pomerne otvorenú diskusiu. Chcem pripomenúť, že tá ambícia, z ktorej tento návrh vyšiel, a otvorene sa k tomu priznávam, bola trošku iná. A niekde v samotnej podstate išla do koreňov inštitútu imunity. Viete dobre, že môj pôvodný návrh hovoril o zrušení imunity ako takej a vychádzal aj z určitého kontextu, o ktorom sa krátko zmienim. Žiaľ, človek mieni a kolegovia, kolegyne menia. Ale o tom je parlamentarizmus, o tom je otvorený, demokratický dialóg. Viete, že som sa pokúsil, a nielen kvôli problémom imunity ako ústavnému problému, ale aj kvôli iným potrebám novely ústavy, ale hlavne aj rokovacieho poriadku, zriadiť komisiu, kde som predpokladal, že bude ten najlepší priestor pre nielen politický, ale aj odborný dialóg. Žiaľ, nestalo sa tak. A dovoľte, aby som neskromne opäť požiadal všetkých tých, ktorí majú tú ambíciu, aby sme sa problémy nielen imunity, ale aj ústavy a rokovacieho poriadku objektívne riešili, aby sme sa pokúsili nájsť spôsob, ako tak učiniť.

    A teraz krátko k tej imunite, pretože tých argumentov bude veľmi veľa.

    To riešenie v podobe návrhu čiastkovej zmeny, hovorím o čiastkovej zmene práve kvôli tomu, že tá pôvodná ambícia bola zrušiť imunitu ako takú, dokonca aj výrokovú, vychádzalo z akejsi analýzy a časovej postupnosti a postojov jednotlivých politických subjektov, ale aj odbornej skúsenosti, doplnenej aj odborným seminárom alebo konferenciou za účasti odborníkov na ústavné právo z európskych krajín. Sme tam, kde sme, je tu návrh na obmedzenie alebo zrušenie priestupkovej imunity. A sám som zvedavý ako sa poslanecká snemovňa zachová.

    Som hlboko presvedčený, že tá občianska rovnosť a princíp rovnosti, ktorý prichádza ako neustála požiadavka, či už sprostredkovaná niektorými z kolegov alebo niektorými z kolegýň z poslaneckých lavíc alebo priamo od občanov počas našich kontaktov, je absolútne legitímny.

    Ja si plne uvedomujem ale aj takú tú Sofiinu voľbu na strane vedenia parlamentu, aj mojej ako osoby predsedu parlamentu, pretože bezpochyby ochrana pravidiel parlamentarizmu a ochrana inštitútu parlamentu je aj mojou povinnosťou ako predsedu. Napriek tomu ten neustály rozpor legitímnych záujmov, nakoniec, historicky vznikajúci inštitút imunity to dokazuje, a občianskeho záujmu a dopytu po rovnosti a zrovnoprávnení postavenia občana a postavenia poslanca je dilema, ktorú by sme mali nakoniec určite vyriešiť, ja pevne verím, napriek rôznym pohľadom. Aj počas procesu prípravy tohto návrhu sa objavili postoje, ktoré, či už korešpondovali s priamou podporou inštitútu imunity, odvolávajúc sa nielen na historizujúce kontexty vzniku, ale dokonca aj určité riziká, ktoré nesie dnešok, až po názory, ktoré som si dovolil s kolegami navrhovateľmi prezentovať v návrhu, že teda hovoríme o anachronizme, sa vždy budú stretávať. A jednoducho budú tvoriť esenciu tejto Sofiinej voľby každého z nás, pretože je to o každom z nás, čo tu sedíme, bez ohľadu na to, aký názor na konečné riešenie máme.

    Že nejde o problém veľmi jednoduchý, svedčia aj, a dovoľte výraz, ktorý použijem bez akéhokoľvek záujmu iritovať, názorové turbulencie, ktoré sprevádzajú určité vzťahy aj v slovenskom parlamente za posledné obdobie, ktoré dokazujú, že táto téma sa dá uchopiť skutočne neuveriteľne rôznym spôsobom. Ja som skoro nechcel veriť vlastným ušiam, keď som počúval reprezentantov Kresťanskodemokratického hnutia, ktorí sú neustále jednými z tých, ktorí hovorili o tom, ako tú imunitu treba zrušiť, keď minule z úst reprezentantov alebo členov poslaneckého klubu KDH zaznelo, že oni nepodporia návrh zrušenia imunity. Samozrejme, ten kontext bol niekde v obavách o vývoj demokracie na Slovensku. Dámy a páni, najlepšia odpoveď na to bude zrušiť imunitu, pretože ak občan pociťuje potrebu princípu rovnosti, tak tým druhým krokom je naozaj miera korupcie alebo zneužiteľnosti, ktorá sprevádza aj takéto výhody, o ktorých, samozrejme, ľudia hovoria veľmi otvorene. Tá priestupková imunita je oblasť kde, ju azda najviac ľudia vnímajú, pretože aj z hľadiska mediálneho to, čo sa hovorí, zneužitie dopravnej, priestupkovej imunity a tak ďalej a tak ďalej sú veci, ktoré si ľudia vedia veľmi dobre uvedomiť.

    Dámy a páni, chcem vás poprosiť, aby sme tento návrh posunuli do druhého čítania. Chcem požiadať, aby sme prerokovali potom, samozrejme, aj následný návrh zmeny zákonov, o ktorých som hovoril, ktoré sú nevyhnutné v súvislosti so zmenou ústavy, a nech už je ten pohľad vás na problematiku a na konečné riešenie akýkoľvek, aby sme skúsili z tejto Sofiinej voľby vyjsť s čistým štítom, hlavne voči ľuďom na Slovensku, ktorí to očakávajú. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán navrhovateľ vystúpil v rozprave. S faktickou poznámkou na jeho vystúpenie sa hlási pán poslanec Cabaj, pán poslanec Fronc. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenie v rozprave.

    Slovo dávam pánu poslancovi Tiborovi Cabajovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán predseda, ono koľko ľudí, toľko pohľadov aj na vec imunity. A v tomto parlamente už som zažil časy, keď sa riešilo všetko možné, len nie imunita, a s krvavými očami niektorí ľudia vystupovali na mandátovom a imunitnom výbore, dokonca ja som jednej pani poslankyni povedal, že ak by bola mala vtedy povraz, tak Lexu obesí, nakoniec s čistým úsmevom títo poslanci zahlasovali za zbavenie imunity poslanca a súdy potom rozhodli. Ale to už akože patrí asi k minulosti a hovorím to preto, aby sme si aj niektoré tie veci pripomenuli. Samozrejme, pekná by to bola myšlienka v tom momente, keby to bolo funkčné, keby to bolo funkčné, pretože prísť s takým návrhom teraz tak trochu odboku, že ideme riešiť momentálne zbavenie imunity, k tomu ja musím povedať, že ja som ju nepotreboval a som tu 5. volebné obdobie a nebol som na to odkázaný. Ale ak sme teda chceli niečo riešiť, tak možno bol priestor pre to, aby sme hľadali možnosť, keďže máme mandátový a imunitný výbor, aby sa týmito problémami zaoberal.

    A možno prídeme k takej jednej maličkosti, ako keď sa strašne verejná mienka nabudila na to, že poslanci chodia zadarmo verejnou dopravou. Keď sa upravovali normatívy, tak sme požiadali vtedy, aby SAD-ky dali stanovisko, koľko peňazí v záujme štátu prečerpajú poslanci a koľko ich treba upraviť. A odpoveď bola jednoduchá, že je to také zanedbateľné množstvo, že sa tým nezaoberajú. A mrzí ma, že sa momentálne naletelo na tú módnu vlnu, to, čo hrajú momentálne novinári, a hľadá sa takýmto spôsobom pokračovanie v tomto parlamente. Samozrejme, každý si nesie svoju zodpovednosť. Ak by boli priame prenosy z rokovania Národnej rady, rozhodli by si voliči, a nie imunita.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou na predrečníka pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predseda, nerád by som bol, keby sa niektoré veci posúvali do iného významu, v akom sú. Postoj Kresťanskodemokratického hnutia v minulosti bol známy a je stále ten istý, čo sa týka priestupkovej imunity, ten sa nezmenil. Na druhej strane my v strane rešpektujeme, aby každý poslanec mal právo na výhradu. To je všetko v tejto veci. Čiže nerád by som bol, ak by sa to stanovisko bolo posúvalo v interpretácii kdesi inde, kde nie je. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán Fronc bol posledný, ktorý vystúpil s faktickou poznámkou.

    Pán predseda nechce reagovať.

    Teraz pristúpime k vystúpeniu poslancov, ktorí sa do rozpravy prihlásili písomne.

    Ako prvý, za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia, je pán poslanec Daniel Lipšic. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predseda, vážené kolegyne, milí kolegovia, pán predseda uzavrel svoje vystúpenie tým, že bude to rozhodovanie v akejsi Sofiinej voľbe. Neviem, prečo by to tak malo byť. Nie je žiadna ťažká voľba rozhodovanie o imunite, je to pomerne ľahká voľba. A tá voľba znie, či chceme, aby poslanci mali v oblasti, ktorá nijako nesúvisí s ich činnosťou, privilegované postavenie alebo rovnaké postavenie ako iní občania. To nie je žiadna Sofiina voľba. Je to pomerne jednoduchá voľba. A ja sa, samozrejme, dostanem aj k tomu, ako sa parlament v minulosti s touto voľbou vysporiadal, pretože pán predseda o tej minulosti až tak nehovoril.

    V úvode by som najskôr povedal, že o tomto návrhu rokujeme na tejto schôdzi napriek tomu, že sme o tom mali rokovať na schôdzi predchádzajúcej. A zdá sa mi, že postup vládnej koalície v tomto prípade nebol korektný. Poviem, prečo nebol korektný. Dňa 11. decembra 2007 predsedajúci Číž o pol piatej nám oznámil, že: „Teraz by mal nasledovať návrh skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení ústava,“ teda tohto zákona, „len predseda Národnej rady Pavol Paška, ktorý z logických dôvodov chce uviesť tento návrh, ma poprosil, či by sme nemohli prehodiť tento bod vzhľadom na to, že má teraz prijatie významného zahraničného hosťa, s tým, že akonáhle by ho skončil, že by potom tento návrh zákona uviedol.“ A všetci aj opozícia povedali áno. Samozrejme, bol súhlas v sále, že keď má prijatie významného hosťa, samozrejme, počkáme pol hodinu. Ale o piatej bola situácia už iná. O piatej už pán poslanec Rafaj navrhol v mene troch poslaneckých klubov vrátane Smeru tento bod zo schôdze vypustiť a presunúť ho na rokovanie najbližšej riadnej schôdze. Tento spôsob jednania považujem za neslušný, neslušný a zavádzajúci. Ak bol konsenzus v sále, že počkáme na vás, kým skončíte s prijatím, lebo to sa patrí, tak potom takéto oklamanie opozície považujem za neslušné v normálnych vzťahoch.

    Teraz k samotnému návrhu.

    Vyjadrím sa pomerne rozsiahlo k samotnému inštitútu imunity a k tomu, akým vývojom prešiel od roku 1989.

    Faktom je, že relatívne najväčší počet novelizácii ústavy sa týkal práve imunity. Imunita vytvára konflikt s rovnosťou pred zákonom. Samozrejme, žiaden ústavný dokument nezakotvuje absolútnu rovnosť. A imunita môže byť zdôvodnená legitímnym cieľom podpory slobodnej diskusie v parlamente. Napriek tomu jej konflikt s princípom rovnosti pred zákonom z nej vytvára veľmi polemický právny inštitút. Rovnosť pred zákonom je asi najdôležitejší princíp právneho štátu, ktorý zabraňuje tomu, aby sme prijímali absurdné zákony, keďže by sa museli vzťahovať na nás všetkých, teda aj na tých, ktorí ich schválili. Princíp rovnosti pred zákonom je citlivo vnímaný nielen ústavnými právnikmi, ale aj občanmi. Jeden so sudcov Najvyššieho súdu USA Scalia raz o rovnosti pred zákonom povedal také veľmi pekné porovnanie, ktoré odcitujem: „Rodičia vedia, že deti bez problémov prijmú rôzne formy svojvoľného naloženia s ich záujmami, žiadnu televízia popoludní, žiadnu televíziu dopoludnia alebo aj vôbec žiadnu televíziu, ale skúste nechať jedného súrodenca pozerať televíziu v čase, keď ju ostatní nemôžu pozerať, a pocítite rozpútanie záchvatu, elementárneho zmyslu pre spravodlivosť. Preto je rovnosť pred zákonom vnímaná tak citlivo.“

    Inštitút imunity prešiel tromi viac alebo menej významnými zmenami. V pôvodnom texte ústavy bola imunita, rovnako ako aj indemnita definovaná najširšie. Indemnita sa týkala nemožnosti stíhania za hlasovania a výroky v parlamente. Občianskoprávnu zodpovednosť za výroky text ústavy neriešil. Imunita zabraňovala trestnému stíhaniu za akýkoľvek trestný čin bez súhlasu parlamentu. A naviac, odoprenie súhlasu navždy vylučovalo trestné stíhanie, čím sa imunita dostala do ťažko obhájiteľnej pozície osobného privilégia poslanca. Pôvodný text rovnako obsahoval aj logicky neudržateľnú konštrukciu o súhlase mandátového a imunitného výboru so zadržaním poslanca, ak bol poslanec pristihnutý pri páchaní trestného činu, pričom poslanec už fakticky zadržaný v tom čase bol. Novela ústavy v roku 2001 urobila niekoľko zmien. Výslovne umožnila občianskoprávne konanie proti poslancovi za jeho výroky v parlamente, ohraničila trvanie imunity ako prekážky pre trestné stíhanie na dobu trvania poslaneckému mandátu, pričom ustanovila spočívanie premlčacej lehoty počas výkonu poslaneckému mandátu. Potom v nadväznosti na to Trestný poriadok upravil možnosť, povinnosť pokračovať v trestnom stíhaní po jeho zastavení v prípade, keď zanikol mandát. A rovnako vyriešila nelogický postup parlamentu pri zadržaní poslanca a upravila riešenie v prípade, ak je poslanec stíhaný väzobne, kde prichádza k spočívaniu jeho mandátu. Novela ústavy z roku 2004 urobila pomerne malú zmenu. Vypustila z čl. 78 ods. 2 vetu týkajúcu sa indemnity za výroky. A to bola veta: „Občianskoprávna zodpovednosť poslanca tým nie je dotknutá.“ Evidentným cieľom tejto novely bolo vytvoriť občianskoprávnu imunitu na výroky v parlamente. Táto novela však vytvára hneď niekoľko otázok. Prvá je: Prišlo vypustením tejto vety k vzniku občianskoprávnej imunity za výroky? Druhá je: Je občianskoprávna imunita zlučiteľná s právom na prístup k súdu? A tretia je: Je občianskoprávna imunita za výroky v parlamente vhodným riešením ochrany slobodnej diskusie? Prvé dve otázky sú otázky skôr právne, tretia otázka je otázka skôr hodnotová.

    Dôvodová správa k novele ústavy je zrejmá, čo sa týka cieľa, ktorý chce dosiahnuť. Napriek tomu, že dôvodové správy sa často používajú pri výklade právnych noriem, takýto postup považujem za nesprávny. A hneď predošlem, že podľa mojej mienky občianskoprávnu imunitu poslanci nemajú. Argumentom v prospech používania dôvodových správ je tvrdenie, že dôvodové správy odrážajú úmysel zákonodarcu alebo ústavodarcu. Tento argument je mylný. Dôvodové správy nanajvýš odrážajú úmysel ministerských úradníkov, ktorí ich píšu, resp. poslancov, ich asistentov, ak ide o poslanecké návrhy zákonov. V každom prípade poslanci dôvodové správy ani neschvaľujú a zväčša ani nečítajú. Zákony v parlamente prijíma väčšina poslancov. A snaha odhadnúť ich kolektívny úmysel, ktorý nie je vyjadrený v texte normy, sa skôr podobá na cvičenie v psychoanalýze ako na právny výklad. Samozrejme, je možné namietnuť, že väčšina poslancov nečíta ani text návrhu zákona. Táto námietka ale ignoruje základné pravidlo. Ak chceme vyvodzovať úmysel zákonodarcu z dôvodovej správy, tak skutočná vedomosť o nej je predpokladom jej záväznosti. Na druhej strane zákon si zasluhuje našu pozornosť len preto, že bol prijatý podľa čl. 86 a čl. 87 ústavy a predstavuje platné právo. Pri výklade právnych noriem je relevantný ich text. Podľa prof. Knappa rozhodujúce nie je to, čo zákonodarca chcel vyjadriť, ale to, čo vyjadril, t. j. čo je možné vyčítať zo slov zákona. V rámci logického výkladu sa niekedy používa argument: Expressio unius est exclusio alterius, teda vyjadrenie jedného je vylúčením toho druhého.

    Naša ústava priamo zakotvuje trestnoprávnu imunitu za výroky a mlčí o imunite občianskoprávnej. Z uvedeného nie je možné vyvodiť žiaden iný logický záver ako ten, že ústava občianskoprávnu imunitu za výroky neobsahuje. Inými slovami, nič v texte našej ústavy nezabraňuje žalovať poslanca v konaní na ochranu osobnosti. Hovorí sa, že cisár Nero mal zvyk používať takýto krik. Nechal vyvesiť edikty vysoko na stĺpy, aby sa dali len s námahou čítať. Ak by sme mali priznať novele ústavy úmysel, ktorý nebol premietnutý do jej textu, tak by sme si brali z tejto nelichotivej praxe v starom Ríme príklad. Na Slovensku je však vláda zákona, nie vláda úmyslu ústavodarcu.

    Druhá otázka je právna, do akej miery je potenciálna občianskoprávna imunita zlučiteľná s právom na prístup k súdu. Týmto problémom sa zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva vo viacerých veciach, najmä vo veci a proti Spojenému kráľovstvu, kde potvrdil súlad civilnoprávnej imunity, teda práva na prístup k súdu, s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v prípade výrokov prednesených na pôde britského parlamentu, kde v rámci diskusie o bytovej politike poslanec, ktorý diskutoval, identifikoval konkrétnu rodinu, ktorej spoločenské zvyky, a boli to nepekné zvyky, spôsobovali v jeho volebnom obvode vážne problémy. Európsky súd prišiel k záveru, že cieľom poslaneckej imunity bol v tomto prípade legitímny cieľ, ochrana slobodnej diskusie v parlamente a zabezpečenie deľby moci medzi moc zákonodarnú a súdnu. Už v rozhodnutí vo veci Jerusalem proti Rakúsku Európsky súd konštatoval, že aj keď je sloboda prejavu dôležitá pre každého, je osobitne dôležitá pre volených predstaviteľov občanov a musia existovať mimoriadne významné dôvody na obmedzenie slobody prejavu v parlamente. Z uvedeného dôvodu by zrušenie trestnoprávnej imunity za výroky v parlamente mohlo vyvolať pochybnosti o súlade takejto úpravy s čl. 10 Dohovoru. Samozrejme, záviselo by to od konkrétnych okolností prípadu, keďže ochrana práv podľa Dohovoru ma kazuistický charakter. Ak by však napr. boli trestne stíhané výroky, ktoré sú dnes predmetom disciplinárneho konania proti dvom poslancom, domnievam sa, že takéto trestné stíhanie by bolo v rozprave s právom na slobodu prejavu, ako je chápané v judikatúre Európskeho súdu.

    Tým chcem aj povedať, že tie pôvodné návrhy pána predsedu parlamentu, podľa ktorých by bolo možné trestné stíhanie za výroky v parlamente, považujem za názory, ktoré sú mylné. Poslanci za výroky v parlamente podľa mojej mienky musia požívať trestnoprávnu imunitu. Môj názor je, že by nemali byť vôbec verbálne delikty v Trestnom zákone, ale zjavne s týmto názorom na slobodu prejavu v tejto snemovni som vo výraznej menšine. Vo svojom separátnom súhlasnom vóte v tomto prípade sudca Costa položil otázku, skôr hodnotovú ako právnu, či by sa inštitút imunity nemal modifikovať, keďže od prijatia Listiny práv v roku 1689 a francúzskej ústavy v roku 1791 sa vzťahy parlamentu a okolitého sveta výrazne zmenili a zákonodarné zbory už nemajú dôvod byť zamerané hlavne na otázku ochrany svojich členov voči suverénovi alebo exekutíve. Citujem sudcu Najvyššieho súdu Spojených štátov Stewarta v rozhodnutí Rosenblatt verzus Baer, ktorý vo svojom nesúhlasnom vóte zdôrazňuje, že „právo na nápravu škody spôsobené v dobrej povesti odráža len našu základnú predstavu o dôstojnosti a hodnote každej ľudskej bytosti, predstavu, ktorá je základom akéhokoľvek slušného systému usporiadanej slobody“. Na druhej strane Európsky súd nepriznal ochranu pred občianskoprávnou žalobou výrokom, ktoré predniesli poslanci mimo parlamentu a ktoré priamo nesúviseli s výkonom poslaneckého mandátu. Ide najmä o rozhodnutia proti Taliansku, Corbeaua proti Taliansku, Iela proti Taliansku. V prvom prípade doživotný senátor a bývalý prezident Cossiga poslal prokurátorovi, ktorý vyšetroval osobu, ktorá mala kontakty s prezidentom, list spolu s malým dreveným koníkom a trojkolku. V druhom prípade išlo o rovnakého prokurátora z talianskeho juhu, ale iného poslanca, ktorý sa na adresu prokurátora vyjadril o niečo expresívnejšie. A keď som bol pred niekoľkými rokmi v talianskom meste Neapol, tak to boli prvé slová, ktoré som sa v neapolskom dialekte naučil, ale ktoré by sa nemali v preklade citovať v našom parlamente. V obidvoch prípadoch Európsky súd prišiel k záveru, že neexistuje proporcionalita medzi legitímnym cieľom ochrany parlamentnej diskusie a zvoleným prostriedkom, civilnoprávnou imunitou poslanca za výroky, ktoré nesúviseli s výkonom poslaneckej funkcie a pripomínali skôr osobný spor, aj keď tento spor mohol mať politickú povahu.

    Európsky súd teda umožňuje priznať poslancom občianskoprávnu imunitu za výroky prednesené v parlamente. A to ma vedie k tretej otázke, či by občianskoprávna imunita bola vhodným riešením ochrany slobodnej diskusie v parlamente. Podľa mojej mienky odpoveď je nie. Podľa mojej mienky by len prehĺbila nerovnosť postavenia poslanca a občana neposlanca vo sfére čisto súkromnoprávnej. A preto sa nepripájam k jej zavedeniu. Umožnila by vedenie skôr osobných sporov pri vystúpení poslancov v parlamente.

    Tretia novela ústavy, ktorá sa týkala imunity, bola novela ústavy z roku 2006, ktorá priestupkovú imunitu zaviedla. Spor, ak si pamätáte, v tom čase, či priestupková imunita je alebo nie je, bol skôr sporom politickým ako právnym. Absolútna väčšina, absolútna väčšina ústavných právnikov v roku 2006 sa zhodla na tom, že poslanci do novely ústavy spred dvoch rokov priestupkovú imunitu nemali. A interný akt policajného prezidenta im ju nemohol priznať. Ustanovenie ústavy o nemožnosti disciplinárneho stíhania poslanca bez súhlasu snemovne sa nijako netýkalo zodpovednosti za priestupky. Zákon o rokovacom poriadku pod disciplinárnu zodpovednosť nikdy nepodriadil zodpovednosť za priestupky. A rovnako zákon o priestupkoch nepriznal poslancom priestupkovú imunitu. Odvolanie sa v tejto súvislosti, a máme tú novelu znovu pred nami, na zákon o poslancoch z roku 1989, ktorý obsahuje všeobecné ustanovenie, že poslanci majú poslaneckú imunitu, by znamenalo, že celý neskôr prijatý čl. 78 ústavy neurobil nič iné, len rozviedol niektoré, ale nie všetky aspekty poslaneckej imunity vyjadrené v § 19 ods. 2 komunistického zákona o poslancoch, ktorý dodnes, podľa mojej mienky je obsolétny, obsahuje o. i. formálne nezrušené právo kedykoľvek odvolať zvoleného poslanca či povinnosť poslancov vysvetľovať voličom základné otázky politiky socialistického štátu. Pán predseda, tento zákon podľa vašej mienky je platným a účinným právnym predpisom? A podľa mojej mienky ním nie je. Priznám sa, neviem ako vy, pán poslanec, ale ja svojim voličom základné otázky politiky socialistického štátu nevysvetľujem. A myslím, že dvadsať rokov po novembri, o chvíľu, by to nemal vysvetľovať nikto, ani poslanci vládnej koalície. Tento zákon je obsolétny. Úplne evidentne je obsolétny. Inak by naozaj platilo aj to, že je možné odvolať zvoleného poslanca, že existuje Národný front a že existuje socialistický štát. Predpokladám a dúfam, že tomu tak nie je. Preto si myslím inak, že snaha novelizovať, v následnom bode to bude, tento zákon o poslancoch je snahou chybnou. Tento zákon nie je platný a je neúčinný. Dovoľte mi povedať, že novela ústavy spred dvoch rokov, ktorá zakotvila priestupkovú imunitu, nemá žiadne racionálne zdôvodnenie v štáte založenom na rovnosti pred zákonom a podobá sa skôr na osobné privilégium poslanca. Tento návrh, ktorého cieľom je zrušiť novelu ústavy z roku 2006, je návrhom veľmi limitovaným.

    A ja sa dostanem najskôr k tomu, čo by bolo podľa mojej mienky a podľa môjho názoru principiálne riešenie imunity v našom ústavnom systéme. Najmä bolo by vhodné zrušiť imunitu na všetky neúradné delikty, teda nielen priestupky, ale aj trestné činy. Imunita na skutky, ktoré nijako nesúvisia s výkonom funkcie, nemá opodstatnenie. Po prvé, možnosť zneužitia trestného stíhania exekutívou je minimalizovaná existenciou nezávislej súdnej moci. Po druhé, v parlamentnej vládnej forme má vláda tak či tak väčšinovú podporu v parlamente, teda aj väčšinovú podporu na vydanie opozičného poslanca na trestné stíhanie. Rovnako by bolo potrebné obmedziť sudcovskú imunitu na neúradné delikty, čo by bolo aj nevyhnutné urobiť, keďže zúžením poslaneckej imunity sa automaticky zúži aj imunita sudcov Ústavného súdu. Rovnako je potrebné riešiť otázky imunity generálneho prokurátora, ktorú mu ústava priamo nepriznáva, iba zveruje Ústavnému súdu právomoc dávať súhlas s jeho trestným stíhaním. Tu je však sporné, kto má aktívnu legitimáciu na podanie takéhoto návrhu. Aj keď trestnoprávna imunita má trvanie len počas doby vykonávania mandátu, pri tendencii mnohých poslancov vykonávať mandát niekoľko funkčných období je pokračovanie trestného stíhania po dlhých rokoch od spáchania skutku pomerne komplikované z hľadiska negatívneho efektu na dokazovanie, čo rovnako platí aj pri sudcoch všeobecných súdov. Keďže pred zastavením, aj keď dočasným, trestného stíhania vo veci nie je možné vykonať dôkazy kontradiktórnym spôsobom, keďže nikto nie je obvinený, ich použiteľnosť v obnovenom konaní je minimálna, a to jednak vzhľadom na ustanovenia nášho Trestného poriadku, ale aj vzhľadom na judikatúru štrasburského súdu, v zmysle ktorej musia byť dôkazy aspoň raz počas trestného stíhania, teda či v predsúdnom alebo v súdnom štádiu konania, vykonané kontradiktórnym spôsobom.

    Dovoľte mi sa ešte predsa len vrátiť do minulosti. Pán predseda, pozorne som počúval aj váš úvod a pozorne som počúval aj vaše vystúpenie. Ak by ste povedali vo svojom vystúpení, že v minulosti som sa mýlil, pred rokom som prišiel k názoru, že imunita je prežitok, tak by som túto časť môjho vystúpenia asi nepovedal. Ale vy ste sa v minulosti, pán predseda, mýlili pri imunite vždy. Inými slovami, vždy ste hlasovali za rozšírenie imunity a vždy ste hlasovali proti jej zúženiu. Budem konkrétny. Prvýkrát prišiel návrh na zúženie imunity do parlamentu 6. júla 2004. Bol to návrh, ktorý som predkladal ešte ako minister spravodlivosti. Vy ste tento návrh, pán predseda, nepodporili. Druhý návrh prišiel 19. 10. 2006 rovnako na zúženie imunity aj priestupkovej, aj trestnoprávnej. Vy ste znovu, pán predseda, tento návrh nepodporili. Tretí návrh prišiel 20. 6. 2007 a bol návrh, aby sa o tomto návrhu vôbec nehlasovalo, aby sa nepokračovalo v rokovaní o návrhu zákona. Vy ste odpálenie tohto návrhu z parlamentu, pán predseda, podporili. V trestnom práve platí zásada trikrát a dosť. Pán predseda, vy ste už mali šancu preukázať svojím hlasovaním svoj postoj k imunite. Opakujem, bol to postoj, ktorý je úplne opačný ako ten, ktorý prezentujete dnes. Boli aj dva návrhy na rozšírenie imunity, pán predseda. Prvý bol návrh zmienený pána poslanca Drgonca na občianskoprávnu imunitu, resp. jeho cieľom bolo zavedenie občianskoprávnej imunity, cieľom, ako som povedal, ktorý nebol obsiahnutý v texte ústavy. Hlasovanie bolo 4. 3. 2004. Pán predseda, vy ste hlasovali za. No a, samozrejme, last but not least, bol návrh na zavedenie priestupkovej imunity, ktoré teraz navrhujete zrušiť. Hlasovanie bolo 16. marca 2006, pán predseda, vy ste hlasovali za.

    Pán predseda, vy dnes navrhujete ako veľký zástanca rovnosti pred zákonom zrušenie inštitútu priestupkovej imunity, ktorý ste svojím hlasovaním slobodne zaviedli. Pán predseda, myslím si, že je minimálne slušné, my kresťania to robíme na začiatku každej omše, povedať je to moja chyba.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale áno, pani poslankyňa, ja tie hlasovania tu mám. A ja som urobil tiež veľa chýb, aj keď som bol ministrom spravodlivosti, a robím ich dodnes. Aj som ich tu pomenoval. Aj som ich v tomto parlamente pomenoval, ale pán Jarjabek vtedy mal asi vystúpenie a nebol tu. A preto pri takomto zázname z hlasovania, aký mal pán predseda, to bolo päť hlasovaní. A v každom jednom urobil chybu. V každom jednom hlasovaní urobil chybu. Pán predseda hlasoval o imunite, musím povedať a priznať, konzistentne. Hlasoval vždy za jej rozšírenie a vždy proti jej zúženiu. V tomto mu konzistentnosť nemôže nikto vyčítať. Ale čím to je, že zrazu, bez mihnutia oka, bez vysvetlenia máme veriť, že tento návrh je myslený úprimne. A podľa mojej mienky celkom úprimne myslený nie je. Napriek tomu budem hlasovať za jeho prijatie. Napriek tomu, pán predseda, že ste ho podali vy, budem hlasovať za jeho prijatie, pretože, ako som to povedal pri predchádzajúcom zákone, poslanci sú platení našimi občanmi preto, aby hlasovali za dobré zákony a proti zlým zákonom, nie podľa toho, kto ich predloží, ale podľa toho, či sú dobré alebo zlé.

    Pán predseda, musím povedať, že za vašej éry sa zaviedol štýl komunikácie koalície aj opozície, kde hlasuje podľa toho vládna koalícia, kto návrh predložil. Budeme hlasovať o pol hodinu o návrhoch, ktoré sú zjavne dobré, o návrhu pani kolegyne Žitňanskej, o mojom návrhu, ktorých cieľom je stransparentniť predaj pozemkov. To sú návrhy, ktoré nie sú sporné, pán predseda. A takisto ako ja podporím váš návrh nie kvôli vašej osobe, ale kvôli tomu, že považujem ho za posun k lepšiemu, tak očakávam, ako sa zachová vládna koalícia, či tiež bude hlasovať podľa toho, čo je v obsahu zákona, alebo podľa toho, kto návrh predložil. Tlačový zákon, samozrejme, to je zákon, o ktorom budeme hlasovať tiež.

    Na záver, pán predseda. Budem presviedčať všetkých svojich kolegov v poslaneckom klube aj v iných poslaneckých kluboch, aby návrh zákona podporili. Považujem ho za posun k lepšiemu, aj keď zďaleka nie za principiálny návrh.

    Principiálny návrh je zrušenie imunity na všetky delikty nesúvisiace s výkonom funkcie či priestupky alebo trestné činy. Nie je mi absolútne zrejmé, prečo a z akého dôvodu by mali mať poslanci imunitu na trestné činy, ktoré nijako nesúvisia s výkonom ich funkcie. A takýto návrh predložím v druhom čítaní. A by ma zaujímalo, pán predseda, či tento návrh vy v druhom čítaní podporíte, pretože ak hovoríme o rovnosti pred zákonom, tak tá sa týka všetkých odvetví právneho poriadku, aj trestného práva, aj priestupkového práva, a pokiaľ chceme, aby parlament a poslanci doň zvolení mali podporu a dôveru občanov, tak princíp rovnosti pred zákonom stelesnený aj v našej ústave by sme mali nielen verbálne deklarovať, ale aj hlasovaním a svojimi skutkami vyznávať. Preto tento návrh novely ústavy podporím. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Lipšica sa prihlásili pani poslankyňa Milada Belásová, pán poslanec Pavol Minárik, pán poslanec Tibor Cabaj, ďalej pán poslanec Viliam Jasaň. Pán poslanec Viliam Jasaň je posledný, ktorý sa prihlásil s faktickou poznámkou, a preto končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Lipšica.

    Slovo má pani poslankyňa Milada Belásová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, hlboko sa mýlite v otázke Sofiinej voľby podľa mňa, pretože dobre viete, že rozhodovanie nie je to tom, či poslanci budú mať priestupkovú imunitu. Pravda je, že imunita ako inštitút, a to zdôrazňujem, ako inštitút sa neviaže na individuálny výkon práv poslanca, lebo inštitút imunity je systémovou tradičnou ochranou parlamentu a parlamentarizmu. A preto si myslím, že váš prejav je hlboko populistický. Ďakujem.

  • Pán poslanec Pavol Minárik s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, veľmi rád by som hlasoval za také zúženie imunity, ako navrhujete vy. Už som tak aj urobil, ale to tu bola trošku iná atmosféra, to tu bola trošku iná spoločnosť. Dnes však musím konštatovať, že som sa vtedy mýlil. Konštatujem to tak, ako ste to požadovali od predkladateľa. A konštatujem to, bohužiaľ, nerád. Pokiaľ vládu vedie právnik, ktorý pošle do tohto parlamentu požiadavku, aby tento parlament, a tento parlament to urobí, konštatoval porušenie zákona, pokiaľ ministerstvo vnútra vedie človek, ktorý tak nehanebne vstúpi do prípadu Hedvigy Malinovej, pokiaľ koaličné strany vedú páni Mečiar a Slota, z ktorých jeden žaluje kolegu na likvidačnú sumu, a súd tú likvidačnú sumu aj vyriekne, a druhý sa zaštíti a zaštíti svojich takou nehoráznou amnestiou, ktorá zabráni vyšetreniu ťažkých zločinov ako vražda a zavlečenie, tak v takej situácii sa treba pýtať, či je čas na zužovanie imunity. Ja si myslím, že ak hovoríme, že táto spoločnosť je vo vážnej situácii, tak taký čas nie je.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán Tibor Cabaj. Nech sa páči. Pán Cabaj nie je prítomný v sále, stráca možnosť reagovať s faktickou poznámkou.

    Ďalej, pán Viliam Jasaň, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja odhliadnuc od tých, ktorí hovorili, že majú problém s imunitou, som problém s imunitou nikdy nemal. A nemám problém aj podporiť tento návrh zákona. Ale ja si myslím, pán kolega Lipšic, že toto nie je o tom, či je to ľahká alebo ťažká voľba. To je o tom, či poslanec využije možno raz za čas svoju imunitu alebo ju permanentne zneužíva. Nikdy som to nemusel robiť ani to nebudem robiť.

    A naopak, ešte jedna poznámka k tomu, že sa často mýlite, no vážne, aj v tom, v čom ako kresťan by ste sa nemali mýliť, lebo kresťania hovoria, že „moja vina, moja vina, moja preveľká vina, a nie chyba“. To je len tak na okraj, na odľahčenie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa pána poslanca Lipšica, či chce reagovať na vystúpenie rečníkov vo faktickej. Nech sa páči.

  • Pán poslanec, odkedy je možná tridentská omša, tak viete, my to už v latinčine teraz máme. Príďte tam niekedy. Je to mea culpa po latinsky.

    A čo sa týka vystúpenia pani poslankyne Belásovej. No, pani kolegyňa, bolo to trošku ako frázovité, nehnevajte sa na mňa, ale poviem vám jednu vec. Áno, priestupková imunita aj trestnoprávna imunita za neúradné delikty je privilégium poslanca. To, že poslanec sa niekam môže ponáhľať, neznamená, že má ešte právo prekračovať rýchlosť. A teda ak ju prekročí, tak si myslím, že má podliehať priestupkovému zákonu. Aj mnohé iné významné profesie sa môžu niekedy niekam ponáhľať. Môžu to byť aj lekári, aj učitelia, aj iní. Ale naozaj tak koncipovaná imunita, ako je v našej ústave alebo v našom ústavnom poriadku, zvádza na osobné privilégium.

    Ešte raz. Ja súhlasím v tom, že poslanci by mali mať imunitu za výroky a hlasovanie v parlamente, teda za činnosti, kde priamo vykonávajú poslanecký mandát, aby ho mohli vykonávať slobodne. To je absolútne v poriadku. A nikdy by som nesúhlasil s tým, aby bolo možné poslanca trestne stíhať za to, čo povie v parlamente, alebo za to, ako bude hlasovať. Ale to nie je problém. Problém je tá celá škála prípadov, keď poslanci majú imunitu za prípady, ktoré nijako a nijakým spôsobom nesúvisia s vykonávaním poslaneckej funkcie. A tam to je podľa mojej mienky v prvom rade o rovnosti pred zákonom.

  • Ďakujem.

    Druhým a posledným prihláseným písomne do rozpravy za poslanecké kluby je pán poslanec Rafael Rafaj, ktorý vystúpi za poslanecký klub Slovenskej národnej strany. Po jeho vystúpení a po prípadných faktických poznámkach bude možné prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, vážená snemovňa, hneď v úvode uvediem, že budem polemizovať s predloženým návrhom na úpravu imunity a súčasne sa budem venovať viac teoretickým aspektom, ale neobídem ani prax, ktorá je v európskych štandardných krajinách.

    Hneď na úvod teda si dovolím zapolemizovať so šírením otázky, či imunita je zúžená, široká, úzka, vysoká, nízka. Je to ako s hodnotami, napr. slobodou a demokraciou, ktorá buď je, alebo nie je. Nepoznáme termíny: obmedzená demokracia, zúžená demokracia, rozšírená demokracia, absolútna demokracia. Proste demokracia buď je, alebo nie je. Toto sú len subjektívne prívlastky, ktoré neriešia podstatu, ale názor vidiaceho. Taktiež chcem zdôrazniť, že parlamentná imunita nie je osobnou výsadou poslancov a je len zárukou nezávislosti parlamentu a jeho poslancov vo vzťahu k ostatným orgánom. Odkiaľ teda plynú systematicky tlaky na zúženie alebo odstránenie poslaneckej imunity, resp. imunity parlamentu, imunity Ústavného súdu a imunity prokuratúry? Podľa niektorých odborníkov môže ísť o podmývanie autority a nezávislosti parlamentu ako nástroja zastupiteľskej demokracie, paradoxne väčšinou tými, ktorí nedisponujú priamo delegovanou a kontrolovanou mocou ako volení zástupcovia ľudu, pretože v tomto prípade hovoríme o legitímnosti zastupiteľskej moci. Preto odmietam model, ktorý sa často veľmi zľahčene v médiách objavuje a robí z poslancov akýchsi gastarbeitrov parlamentu.

    Chcem preto hovoriť o iných východiskách, než sú tie, o akých hovoril môj predrečník, paradoxne, pretože ja v mene poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany ponúkam konzervatívny, kresťanský a tradičný prístup, ktorý ponúka schodné riešenia v prijatí osobnej zodpovednosti. Romano Guardini vo svojej knihe „Moc Pokus ukázať cestu“ poukazuje na univerzálny charakter moci a na spojitosť tohto fenoménu dokonca s metafyzikou, presnejšie s náboženstvom, pretože ide o významného teologického profesora. Účinkom zodpovednosti ľudskej moci je totiž vždy čin alebo jeho umožnenie. Sama osebe moc nie je ani dobrá, ani zlá. Ale nielen tento návrh, ale najmä tie predchádzajúce návrhy predpokladali skrytú prezumpciu zla v samotnej možnosti existencie princípu imunity. A to, myslím, nie je správne. Je zrejmé, že moc svoj zmysel nadobúda až z rozhodovania toho, kto ju požíva. A na tom sa, dúfam, všetci zhodneme, pretože tou kľúčovou siločiarou, kde sa pretínajú rôzne názory, je práve disponovanie mocou. Vieme, že samotná moc je iba možnosťou stať sa takou alebo onakou, keďže sa riadi individuálne a najmä slobodou. Ak sa nájdu poslanci, ktorí sa dožadujú dokonca absolútneho odstránenia imunity, potom konajú v predpoklade bližšie neurčeného potenciálneho zneužívania, a to na podklade kritického množstva jednotlivcov, na ktorých by sa imunita vzťahovala, a tým, že predpokladajú, že ňou budú disponovať osoby so zle riadenou osobnou vôľou, čo je podľa mňa deformované filozoficko-koncepčné uvažovanie, najmä pod tlakom médií. Je to démonický prístup, pretože uvažuje v kategórii zla a potenciálne predurčeného na konanie zlého. A túto démonickosť potvrdzujú pseudodôvody spravodlivosti a oprávnenosti, presne ako popisuje skúsenosť s nabádaním na zlé, v mene na povrch pôsobivej idey, v tomto prípade idey rovnosti. Uhol praxe a reality je však jasne vytýčený. Netvárme sa absolutisticky, pretože vždy tu boli, budú a sú isté rozdiely. Uhol teórie napriek tomu je veľmi ostrý. Novoveká predstava ho zjednodušuje, nivelizuje na spoločného menovateľa. A ako pomôcku si často berie liberálny prístup. Výsledkom je však politická laterna magika, omyl a zavádzanie davov, že riešenia sú správne, lebo ide údajne o prirodzený chod vecí či často používanú formulku, že ide o akýsi nevyhnutný vývoj, trvalo udržateľný, ale nevieme kam. Každý koniec má totiž svoj začiatok a predpokladá sa len kinetická zmena štruktúry. Alebo ide snáď o zmenu nového typu alebo systému trojdelenia moci? Zo systémového hľadiska delenie moci je problematika zrozumiteľná a jasná v prospech imunity. Ide o tradičný systém ochrany v parlamentarizme.

    V tejto polemike si tiež musíme ujasniť, či chceme politický systém a imunitu podrobiť objektívne relatívnemu alebo subjektívne, ale absolútnemu rozmeru. Konzervatívny hodnotový pohľad vychádza z prevzatia osobnej zodpovednosti a počíta na konci aj s osobným zúčtovaním alebo vyúčtovaním. Týka sa to aj zodpovednosti poslancov, nielen pred voličmi, ale aj pred prípadmi, na ktoré sa môže vzťahovať inštitút imunity. Dnešná spoločnosť má oveľa zložitejšie problémy. A politika by mala riešiť axiálne problémy, a nie kozmetické a populistické právne liftingy, ako je hranie sa s emóciami verejnosti, či poslanci majú oprávnenú alebo neoprávnenú imunitu.

    A kde sú skryté problémy moci? Vráťme sa opäť k meritu. Hovoríme tu o moci. Dnešný postmoderne a liberálne formovaný človek s prevahou racionálneho technokratického rozumu, keď sa mu zjavne ale mnohé vývojové negatívne nastavené trendy vymykajú spod kontroly, má v rukách obrovskú a stále sa zväčšujúcu moc, moc nad prírodou, moc nad ľuďmi, moc nad technikou a technológiami. V tejto súvislosti sa ozývajú snáď len zelení kritici, kam speje naša planéta. A toto nebezpečenstvo narábania moci je podľa môjho názoru oveľa podstatnejšie a s oveľa vážnejšími dopadmi na obyvateľstvo, než je taká alebo onaká imunita poslancov. Taliansky svetový a kresťansky orientovaný mysliteľ Romano Guardini už pred 50 rokmi poukázal varovne na tento vývoj ľudskej moci alebo, použijem čechizmus, nemoci. Citujem ho: „Novoveký človek nie je pripravený na ohromný rozvoj svojej moci.“ Vidíme, že je nemožné určiť spoločného menovateľa ani redukovať poznanie na akúsi zákonitosť univerzálne použitého zlatého rezu, a to ani v prípade vyriešenia otázky imunity.

    Pozrime sa na realitu. Je zrejmé, že reálna funkčnosť spoločnosti, to je ďalší kľúčový termín pomoci, je závislá od mnohých faktorov upravujúcich vzťahy v základnej štruktúre a funkčnosti spoločnosti a len jeden z nich tvorí princíp spravodlivosti, pokiaľ chceme hovoriť a namietať či je alebo nie je daná problematika vo vzťahu k skupine občanov spravodlivá alebo nespravodlivá. Otázka teda znie: Je za súčasného stavu imunity snáď reálne ohrozená funkčnosť našej spoločnosti? Ja odpovedám, že nie je ohrozená. Taktiež je zrejmé, že každá spoločnosť a rovnako každá jej časť či subkultúra má svoje špecifiká, ktoré sa vzájomne uznávajú, pretože to podstatné je, že vzájomne ide o prepojený systém kooperácie na budovanie spoločného dobra. Je nepochybné, že poslanci a tento parlament, ktorý je takmer pod on line kontrolou, spoločenskou, mediálnou, informačnou, sa nevymyká z tejto kooperácie, ba naopak, predpokladá sa, že zákonodarcovia k nej legislatívnymi normami významnou mierou prispievajú.

    S mocou, slobodou či právami a ich narábaním ruka v ruke kráča tiež zodpovednosť. Mám na mysli tú novozákonnú, nie starozákonnú zodpovednosť, aj s ohľadom reálie alebo reálií médiokracie, takto niektorí analytici pomenúvajú súčasný stav, kde je politický systém a najmä parlament už neoddeliteľnou súčasťou a, mám za to, priam pod totálnou kontrolou verejnosti, ako som to pred chvíľou povedal. A tu je namieste otázka, či je vôbec možné vytvoriť také princípy spravodlivosti, ktoré by zniesli univerzálnu aplikovateľnosť. Ak je základom spravodlivosti predovšetkým nastavovanie pravidiel vo vzťahu, kde je primárnym sledovanie predchádzania konfliktom, pýtam sa, akým spôsobom môže inštitút imunity poslancov, sudcov, prokurátorov alebo parlamentu, Ústavného súdu, prokuratúry vyvolávať konkrétne konflikty či akým spôsobom môže vo vzťahu k občanom poslanec, sudca či prokurátor zadávať nejaký zdroj ich vlastnej neistoty. Odpoveď je opäť tá istá ako prvá, nijaký zdroj neistoty sa tu nezavádza ani sa neobmedzujú práva iných jednotlivcov v spoločnosti. Aj tu však existuje kvalitatívne diametrálne rozličný pohľad. Predmet diskusie môžeme totiž vyčleniť aj negatívne, aj pozitívne. Záleží naozaj len na nás, akým spôsobom mienime daný problém predostrieť a či ideme na odborno-teoretickú alebo na populistickú bázu. Pýtam sa z pohľadu občana a praktického výkonu, akým spôsobom môže imunita ohroziť či obmedzovať slobodu a práva občana. Pravda je taká, že práva občana existenciou imunity nie sú dotknuté, iba ak ich nevymedzíme vo vzťahu k subjektu, teda nositeľovi potenciálneho práva, a to ku konkrétnym poslancom.

    Potom tu mám hľadisko inštitucionálne. Ústavná stabilita je nepochybne hodnota, ktorú nemožno devalvovať v kontexte s náladami verejnosti, médií alebo nejakých komentátorov, analytikov či mimovládnych organizácií sledujúcich čiastkovú problematiku spoločnosti. Preto sa pýtam, či je vôbec možné posudzovať predovšetkým inštitucionálne hľadisko tradičného delenia moci s predchádzajúcim individuálnym prístupom. Tak ako štát tvoria najmä občania, a nie je to len amorfné územie či neosobný systém riadenia, tak aj trojnožka delenia moci nemôže zostať len na abstraktnom objekte. Inštitúcia bez ich náplne a bez nositeľov výkonu práv, teda konkrétnych poslancov v tomto prípade alebo sudcov, alebo prokurátorov. V prípade parlamentu a parlamentarizmu ide o poslancov, ktorí sú prostriedkom legalizácie a aplikácie ochrany parlamentarizmu cez im udelený mandát, aby kdekoľvek v čase a priestore a v akejkoľvek situácii okrem zjavného porušenia zákona a spáchania trestného činu mohli slobodne vykonávať mandát poslancov. Ak sa pozrieme na problematiku z inštitucionálneho uhla pohľadu, pýtam sa, akým spôsobom sa ochraňuje v praxi pilier parlamentarizmu, teda tej kľúčovej, podstatnej moci z tých troch tradičného delenia. Uvedomme si, že ide o jedinečnú primárnu právomoc, keďže poslanci sú priamo volenými zástupcami ľudu v rámci systému zastupiteľskej demokracie. Je tu verejne potvrdený, legalizovaný mandát, s ktorým narábajú občania svojou vôľou. Ak si vypožičiam opäť len rámcovú definíciu inštitúcie, aby sme sa zhodli aspoň na základe vnímania predmetu uvažovania, citujem: „Inštitúciou budeme rozumieť verejný systém pravidiel, ktorým sú definované úrady a postavenia s ich právami a povinnosťami,“ to chcem zdôrazniť, na prvom mieste hovorí „s právami a povinnosťami, vyváženými“, „a právomocami a imunitami.“ Posledná inštitúcia je imunitami. Opakujem, ide o Rawlsovu definíciu inštitúcie. Práve nastavenými pravidlami, a nie zásahmi do systému sa vymedzia konkrétne formy správania, a to ako prípustné a iné ako zakázané spolu so sankciami pre prípady ich porušenia. A to sa týka aj inštitútu imunity.

    Podľa mňa návrh na zrušenie či zúženie, pretože, povedal som, nemôžeme hovoriť v nejakej kinetickej rovine „málo, menej, viac, trošku“ v návrhu, teda na takéto zúženie je diskutabilný, pretože ruší najvhodnejší ustálený inštitucionálny poriadok. Súčasne sa pýtam, kde je priestor na pluralitu názorov a kde sú hranice diktatúry liberalizmu, pretože sa v mene voličov, konzervatívnych, pýtam, či sme pluralitná demokracia alebo sme liberálne demokracia. Zopakujme si, koľko je len rôznych koncepcií, koľko je v nich rôznych východísk, premís, axióm, z koľkých rôznych filozofických škôl vychádzajú, koľkými špecifickými politickými smermi sú tieto názory a postoje ďalej modelované, formované a akými štádiami vývoja, ustaľovania a zmien prechádzajú a ako reagujú na meniace sa ekonomické podmienky a situácie, aby sme mohli pokračovať, aby sme pochopili relatívnosť tohto diskurzu v otázke imunity parlamentu. Som preto osobne prekvapený, že bez nejakej rozsiahlej celospoločenskej či celonárodnej diskusie pristupujeme k definitívnemu nastoľovaniu a naoktrojovaniu čiastkových zmien v systéme demokracie a ústavy. Je to možné ospravedlniť a vysvetliť iba z jediného dôvodu. A tým je uspokojenie más a tlaku médií, ponuka lacného červeného hodeného súkna, ponuka pozlátky, chleba a hier, a nie obsažnosť, systém, zmysluplnosť.

    Je zrejmé, že doterajší status quo dostatočne vymedzuje aj formy správania, aj hranice, za ktorými už imunita poslanca, sudcu či prokurátora neplatí. Týmto doterajším stavom je podľa mňa dostatočne saturovaná garancia právnej istoty občana a aj občianskej rovnosti, pretože rovnosť nikde neznamená ani totožnosť, ani uniformitu. To najpodstatnejšie je, že imunita nie je imúnna voči jej zneužitiu či prekročeniu jasne stanovených hraníc spoločensky neakceptovateľného konania. To znamená, že už teraz existuje mechanizmus zbavenia imunity poslanca či sudcu. To znamená, že existuje všeobecný prístup sankcie, ak sa výsada vymkne mimo legitímne sledovaného cieľa ochrany inštitútu parlamentu.

    Tretie kľúčové hľadisko je hľadisko praxe. Dámy a páni, aký je teda súčasný stav. Jadrom problému má byť údajne priestupková imunita. V skutočnosti však poslanci tento fragment imunity ani nepotrebujú, pretože stíhateľnosť za priestupky nemôže v praxi znamenať prekážku pri výkone poslaneckého mandátu na rozdiel od trestného stíhania, ktoré môže byť spojené s obmedzením osobnej slobody. Môže byť však zásahom do neformálnej stránky statusu poslanca či sudcu. A tou je spoločenský kredit na verejnosti, ktorý, či chceme alebo nie, v súčasnom štádiu vývoja našej demokracie je už neoddeliteľnou súčasťou. Je to podobný stav ako pri autorite, ktorá môže byť formálna, ale aj neformálna. A často práve strata tej neformálnej autority znamená diskvalifikáciu pre daný výkon funkcie či postavenia. Príkladov máme na to naozaj množstvo. Ak sa teda navrhuje takáto formálna úprava, potom to o. i. znamená ignorovanie neformálnosti vplyvov na status poslanca či sudcu alebo prokurátora, čím myslím verejnú mienku a vplyv médií, ktoré týmto ignorujeme, alebo nechceme im prisúdiť ich neformálny vplyv a statusové postavenie v demokracii. Čo by asi dnes povedal Ovídius, keď v čase antiky čo len bez náznaku masových médií a ich tlaku vyriekol povestné: „Dobre žil, kto žil v ústraní.“ Táto oblasť teda ak by bola len vecou praxe, tak by sme skĺzli do vulgárneho politického materializmu, lebo je zložitým systémom teórie a filozofie. Pravda je, že tu máme množstvo teórií na pravidlá spoločenskej koexistencie či teórií spoločenskej zmluvy. Je tu celý rad teórií formulujúcich predstavy o spravodlivosti. Máme tu prirodzený rozpor medzi ideálom teórie a prirodzeným ustáleným stavom. Aj to je pravda, že tu máme dispozície, ale aj nástroje reštrikcie, že princípy spravodlivosti sú prevažne výsledkom dohody či vyjednávania v spoločnosti, pokiaľ teda budeme vychádzať len z jednej z teórií spoločnosti spomenutého Rawlsa. Páni poslanci a navrhovatelia, nemali by sme preto prioritne riešiť rovnosť v prideľovaní základných práv a povinností, ale najmä riešiť existujúce reálne sociálne a ekonomické nerovnosti.

    A prichádzame k tej najpraktickejšej časti. A to je príklad priamej praxe. Na oživenie tým kolegom, ktorí sú tu noví, ale aj najmä tým, ktorí sú tu už z minulého volebného obdobia, si dovolím pripomenúť, že vo februári 2006 bol spravodajcom, kde sedí dnes pani poslankyňa Žitňanská, ústavný právnik JUDr. Ján Drgonec, ktorý poukázal na viaceré súvislosti a kontexty pri prerokúvaní podobného návrhu. Dôležitá bola jeho kritika kritikov imunity, ktorí, citujem, „prispievajú...“

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vážených kolegov a kolegyne, aby sme tolerovali vystúpenie pána poslanca v rozprave. Ešte stále prebieha rozprava. Tých, ktorí si chcú povedať niečo iné ako to, čo sa týka tohto zákona...

  • Ďakujem, pán Csáky, že ma počúvate.

  • ... poprosím, keby si to povedali mimo rokovacej sály. Ďakujem pekne.

  • Čiže odcitujem pri všetkej úcte, poprosím o pozornosť, pána kolegu vášho bývalého alebo nášho bývalého pána Drgonca: „... prispievajú k odstraňovaniu trojdelenia moci“. Je to veľmi jasné, veľmi zrozumiteľné. V pozadí uviedol zneužívanie moci verejnej mienky, ktorú inštitucionálne predstavujú médiá. Nič nehovorím, len som si dovolil zacitovať autoritu v tejto oblasti spred približne dvoch rokov.

    Pozrime si, akým spôsobom naši bratia Česi venujú vo svojej ústave pozornosť postaveniu a ochrane parlamentu. Zo 105 článkov, ak vynecháme prechodné ustanovenia, prezidentovi sa venuje 13, vládnej moci 14 článkov, súdnej 15, ale postaveniu parlamentu 28 článkov. Úplne, keby sme zohľadnili len tú kvantitatívnu stránku, je evidentné, že česká ústava sa primárne venuje postaveniu a ochrane parlamentarizmu. Všetkým z vás je známy aj čl. 27 Ústavy Českej republiky. Nebudem ho teraz citovať, len poukazujem, že za priestupky český poslanec alebo senátor podlieha iba disciplinárnej právomoci komory a že ho nemožno trestne stíhať bez súhlasu komory, ktorej je členom. Ale čo je podstatné, je, lebo to máme aj my upravené, ak snemovňa súhlas odoprie, navždy je trestné stíhanie vylúčené. Poviem jeden príklad za všetky.

    Bývalý predvstupový poradca náš, Slovenskej republiky, Jorge Ángel Espina Ramos sa venoval aj problematike upravenia imunity na Slovensku. Na jednej strane síce povedal, že treba vyzdvihnúť problém zneužívania tohto inštitútu, čo si všetci určite uvedomujeme, ale v ďalšej časti konštatuje, že kým tieto úvahy nebudú presnejšie stanovené, je vhodné vyhnúť sa zneužívaniu poslaneckej imunity bez toho, aby bolo potrebné pristúpiť k extrémnemu riešeniu novelizovaním ústavy. Espina Ramos konštatuje: „Pôvod imunity spočíva v poskytovaní adekvátnej ochrany predstaviteľov legislatívnej moci pred zasahovaním zvonka, najmä v prípadoch trestného konania proti členom parlamentu, ktorým by sa poškodilo rozhodnutie voličov pri volebných urnách, a existencia poslaneckej imunity je základnou požiadavkou existencie právneho štátu a ako taká musí byť zachovaná.“

    A, dámy a páni, toto je tak vážna problematika, že je potrebné uviesť napriek tomu, že si uvedomujem pokročilosť času, príklad z Talianska. Ide pomerne o varovaný príklad zbavovania imunity europoslanca talianskeho Maria Borghezia, ktorého Európsky parlament zbavil imunity, resp. nevyhovel mu v ochrane imunity pred talianskymi justičnými orgánmi len za to, že v januári 2006 sa zúčastnil protiteroristickej demonštrácie v Miláne a vyjadril svoj osobný názor nastriekaním sprejom na chodník: „Hanba Forleovi.“ Neurobil nič viac, nič menej. Vyjadril svoj názor k tomu, akým spôsobom sa iný inštitút verejnej moci postavil k tak citlivej otázke, akou je ochrana občanov Talianska proti terorizmu.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, prepáčte, musím vás na chvíľu vyrušiť. Naplnila sa jedenásta hodina, na kedy sme si dohodli hlasovanie. Chcem sa spýtať, či môžete dokončiť vystúpenie.

  • Za tri minúty? Ale poprosím dodržať ten čas. Je všeobecný súhlas, aby pán poslanec za tri minúty dokončil svoje vystúpenie? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Takže, dámy a páni, už len flešovo, aby sme si opäť začlenili problematiku do kontextu. Spomeniem Nemecko, kde poslanec je nestíhateľný za trestné činy podľa Trestného zákona okrem prípadu, keď je priamo prichytený pri čine, imunita sa vzťahuje aj na činy v doprave, Portugalsko, kde okrem činov v sadzbe nad tri roky a viac odňatia slobody sa nevzťahuje na poslanca imunita, a to ani počas celého výkonu mandátu vrátane dopravných priestupkov, Španielsko, kde poslanec nemôže byť zadržaný, uväznený ani stíhaný okrem pristihnutia pri čine, Švédsko, takisto pokiaľ nie je trestná sadzba nad dva a viac rokov, je vyňatý poslanec spod stíhania. A máme tu ešte jeden extrém a pravdepodobne s tým by nesúhlasil ani tak zásadový navrhovateľ na toto zrušenie, ako je pán Lipšic, pretože tam nemajú upravenú poslaneckú imunitu, ale paradoxne britskí kolegovia sú trestaní, ak rušia riadne fungovanie parlamentu. A v tomto prípade sa obávam, že to trestanie za to rušenie by smerovalo práve týmto smerom.

    Dámy a páni, vzhľadom na povedané, dovoľte mi predniesť procedurálny návrh. V mene § 73 ods. 3 písm. a) navrhujem, aby navrhovateľovi sa vrátil návrh na dopracovanie.

    Dámy a páni, ďakujem za vašu pozornosť. Ospravedlňujem sa, ak som nebol ako Horácius stručným, ale dúfam, že som bol dostatočne jasný.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili traja poslanci: pán poslanec Miššík, pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Lipšic. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No ja som sa pôvodne predtým, ako pán kolega končil svoj príhovor, chcel spýtať, ako oni ako členovia vládnej koalície, strana budú hlasovať. Ale z toho procedurálneho návrhu to jednoznačne vyplýva, že poslanecký klub SNS nepodporí obmedzenie imunity, napriek tomu, že sa zúčastňoval práce tej veľkej komisie pána predsedu parlamentu. Takže je to pomerne zvláštne. To je všetko.

  • Ďalej, s faktickou poznámkou pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Veľmi krátka otázka na všetko to, čo tu bolo povedané, a nielen na to. Mňa by zaujímalo, keby bol niekto taký láskavý zo všetkých tých, ktorí sa poslaneckou imunitou zaoberajú a zaoberajú sa aj jej históriou od roku 1993, či by mi vedel povedať, koľkokrát bola na Slovensku zneužitá poslanecká imunita poslancom od roku 1993, či už trestnoprávna alebo občianskoprávna. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Daniel Lipšic. Nech sa páči.

  • Ja to pánovi poslancovi Jarjabkovi poviem, ale nemôžem, samozrejme, na neho reagovať.

    Napadá ma orešianske víno, ale chcel by som na pána poslanca Rafaja zareagovať dvomi poznámkami.

    Ak som to správne pochopil, tak koncept pána poslanca Rafaja je takýto. Poslanci by mali mať imunitu na priestupky, keď idú rýchlo, keď zle parkujú, keď, nedajbože, sú pod vplyvom alkoholu pri šoférovaní, ale rozhodne by mali byť postihovaní, a pomerne exemplárne, ak rušia vládnu koalíciu vo vládnutí. To je pomerne zaujímavý koncept.

    Druhá poznámka je k tomu, že niekto tu má premisu o zlom konaní poslancov. Nie je to tak. Ale, pán poslanec, ubezpečujem vás, že dobro a zlo je nielen v rozprávkach, ale aj v skutočnom živote. Aj zlo je v skutočnom živote, inak by sme nemali napr. Trestný zákon. Ak by sme pristupovali k tomu, že zlo neexistuje, že to je len nejaká premisa, ktorá nemá opodstatnenie, tak by sme asi mali zrušiť celý Trestný zákon. Imunita je o niečom inom. Imunita je o rovnosti pred zákonom.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Rafaj bude reagovať? Poprosím, hláste sa tí, ktorí chcete reagovať. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pôvodne som chcel šetriť čas, ale vystúpenie pána poslanca Lipšica ma utvrdilo v tom, že na populizmus a hlúposť našťastie imunitu schvaľovať nebudeme.

  • Pán poslanec Rafaj bol posledný prihlásený do rozpravy písomne. Vyčerpali sme aj faktické na jeho vystúpenie. Teraz sa pýtam, skôr ako dám tri minúty prestávku pred hlasovaním, kto sa k tomuto bodu chce prihlásiť ústne. Pán poslanec Vestenický. Končím možnosť prihlásenia sa k tomuto bodu ústne. Jediným prihláseným do rozpravy ústne je pán poslanec Vestenický.

    Vyhlasujem 3-minútovú prestávku a prosím všetkých, aby sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie.

  • Prestávka.

  • Prestávka.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby sme sa skoncentrovali, budeme pokračovať v rokovaní programu 19. schôdze hlasovaním.

    Ako o prvom budeme v prvom čítaní hlasovať o

    vládnom návrhu zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon).

    Poprosím pána poslanca Podmanického, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní.

    Je to tlač 526.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím, aby ste dali najskôr hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Bárdosa, ktorý navrhol podľa § 73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu vrátiť návrh na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 60 za, 72 proti, 7 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem, pán predseda. Teraz, prosím, dajte hlasovať o návrhu poslanca Minárika, ktorý podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku dal návrh nepokračovať v rokovaní o tomto bode programu.

  • Procedurálny návrh je nepokračovať v rokovaní o návrhu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 60 za, 78 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Ani tento procedurálny návrh sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. A teraz do tretice, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 81 za, 59 proti, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Ďakujem, pán predseda. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá a ďalej že návrh zákona prerokujú určené výbory v lehote do 19. marca 2008 a gestorský výbor do 20. marca 2008.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 83 za, 34 proti, 12 sa zdržalo, 11 nehlasovalo.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona do výborov a určili gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Kláru Sárközy, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 525).

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že predložený poslanecký návrh zákona prerokuje v druhom čítaní snemovňa.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 60 za, 8 proti, 70 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh zákona nepostúpili do druhého čítania.

    Pán poslanec Juhász uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej a Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 534).

    Nech sa páči.

    Gy. Juhász, poslanec: Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili štyria poslanci, z toho traja, pani poslankyňa Tkáčová, pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Kahanec, navrhli podľa § 73 ods. 2 písm. b) nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu nepokračovať v rokovaní o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 59 za, 77 proti, 5 sa zdržalo.

    Tento procedurálny návrh sme neschválili.

    Gy. Juhász, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 80 za, 56 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Postúpili sme návrh zákona do druhého čítania.

    Ďalej.

    Gy. Juhász, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ďalej aby sa gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 19. marca 2008 a v gestorskom výbore do 20. marca 2008.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 93 za, 29 proti, 12 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a určili gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona.

    Pán poslanec Bobrík uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Vaľovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 381/1996 Z. z. o Protidrogovom fonde a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 535).

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vo všeobecnej rozprave v prvom čítaní vystúpili dvaja poslanci, pán Fronc a pani Sabolová. Obaja predložili procedurálny návrh podľa § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovať v rokovaní o tomto zákone. Prosím, dajte o tomto hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 60 za, 77 proti, 4 sa zdržali.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 81 za, 49 proti, 10 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme tento návrh zákona schválili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Takže, pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie jednak Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ďalej Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež a šport a nakoniec Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že predmetný návrh zákona prerokujú výbory do 19. marca 2008 a gestorský výbor do 20. marca 2008.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 90 za, 20 proti, 29 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh zákona pridelili výborom a určili gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona.

    Pán predseda výboru pre zdravotníctvo pán poslanec Novotný uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 536).

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave vystúpili traja poslanci. Nepodali žiadny procedurálny návrh, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 68 za, 43 proti, 27 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že nebudeme pokračovať v rokovaní v druhom čítaní o návrhu zákona.

    Teraz pán poslanec Korba uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Freša a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 538.

  • Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 63 za, 5 proti, 71 sa zdržalo.

    Konštatujem, že nebudeme pokračovať v rokovaní v druhom čítaní o tomto poslaneckom návrhu zákona.

    Teraz pán poslanec Slabý uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).

    Je to tlač 540.

  • Ďakujem. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 59 za, 61 proti, 19 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Nebudeme pokračovať v druhom čítaní v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Toto bolo posledné hlasovanie.

    Ešte procedurálne návrhy majú pani poslankyňa Laššáková a pani poslankyňa Mušková.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku v mene troch poslaneckých klubov, Smeru – sociálnej demokracie, Slovenskej národnej strany a Ľudovej strany – HZDS, podávam návrh, aby sme do programu 19. schôdze zaradili tieto dva body: návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení (tlač 552), a prvé čítanie o tomto vládnom návrhu zákona. Súčasne navrhujem, aby sme o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie rokovali dnes 12. februára po prerokovaní zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (tlač 485), ktorý navrhujem predradiť v programe za návrh zákona, ktorého predkladateľom je poslanec Minárik (tlač 537). O návrhu zákona o starobnom dôchodkovom sporení v prvom čítaní navrhujem rokovať zajtra ako o prvom bode programu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Mušková.

  • Vzhľadom na neodkladné pracovné povinnosti pani ministerky Kramplovej chcem poprosiť o preloženie bodov programu 40 a 41 (tlač 444 a 466) na rokovanie na stredu po hlasovaní o 17.00 hodine. Ďakujem vám za porozumenie.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán predseda za slovo. Zvolám Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na 12.00 hodinu v priestoroch výboru k novele zákona o sociálnom poistení. Ďakujem.

  • Pán predseda, chcem len oznámiť vám, že pri hlasovaní o návrhu pani poslankyne Sabolovej som bol proti, ale bol som vykázaný ako za, moje hlasovanie bolo proti. Ďakujem.

  • Ďakujem, je to do zápisu, dobre.

    Dámy a páni, chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas so zmenami.

  • Odpovede v sále.

  • Nie. Dobre. Keď dovolíte, ja najprv pre poriadok zopakujem, ako by potom pokračoval program. A budeme hlasovať, keďže nie je s tým všeobecný súhlas. Budeme pokračovať po skončení hlasovania po krátkej prestávke v prerušenej rozprave k návrhu ústavného zákona. Budeme ďalej potom v rokovaní pokračovať súvisiacim návrhom novely zákona o poslancoch. Mali sme pôvodne dohodu z piatka, že o 14.00 hodine bude bod programu poslanecký návrh zákona pána Minárika. Ale doporučujem, aby sme pokračovali podľa programu, teda prerokovaním návrhu policajného zákona (o štátnej službe), potom aby sme rokovali o návrhu na skrátené legislatívne konanie a tak aby sme rokovali o návrhu pána poslanca Minárika.

    V súvislosti so zmenou, ktorú navrhla pani poslankyňa Mušková, navrhujem, aby sme preložili body programu 40 a 41, tak ako nás požiadala aj pani ministerka, na rokovanie na stredu po hlasovaní o 17.00 hodine. Takže dávam hlasovať, či je s tým súhlas. Hlasujeme o takejto zmene programu 19. schôdze.

  • Hlasovanie.

  • Ruším toto hlasovanie.

    Ospravedlňujem sa.

  • Reakcie z pléna.

  • Takže budeme najprv hlasovať o súhlase so zaradením skráteného legislatívneho konania do programu. Takže predchádzajúce hlasovanie vyhlasujem za zmätočné a budeme najprv hlasovať o zaradení bodu do programu, ako povedala pani poslankyňa Laššáková, a potom o zmenách programu. Takže hlasujeme o vyslovení súhlasu so zaradením skráteného legislatívneho konania do programu.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 77 za, 57 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili bod skrátené legislatívne konanie.

  • Hlas v sále.

  • Pán podpredseda, dám vám potom slovo.

    A budeme teraz hlasovať o zmenách v programe. Hlasujeme o zmenách v programe, tak ako som ich uviedol pred hlasovaním o súhlase so skrátením legislatívnym konaním.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 80 za, 52 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme odsúhlasili zmeny v programe 19. schôdze.

    Ďakujem pekne.

    Ešte, pán podpredseda Hort, nech sa páči.

  • Pán predseda, chcem vás požiadať, aby ste využili právomoci predsedu Národnej rady, aby ste zastavili to, čo sa tu momentálne ide diať. Pokiaľ som dobre tomu porozumel, tak sa bude na výbore, ktorý zvolal pán Halecký, o 12.00 hodine prerokovávať zákon, ktorý ešte nebol prerokovaný v pléne. To je precedens, ktorý sme tu doposiaľ nikdy ešte nemali. Ja vás chcem požiadať, aby sme touto cestou naozaj nešli, lebo toto je niečo, čo je neslýchané a nevídané, na 12.00 hodinu zvolať výbor k niečomu, čo nebolo prerokované v skrátenom čítaní. Veď normálny postup je taký, že sa to tu prerokuje, odhlasuje a potom je zvolaný výbor. Ale ak je o 12.00 hodine zvolaný výbor k niečomu, čo bude prerokovávané až o 14.00 hodine, tak chcem vás poprosiť, aby sme pokračovali a robili to tu v zmysle demokracie a rokovacieho poriadku. Ďakujem pekne.

  • Pán podpredseda, nebudem na to reagovať. Je v kompetencii v zmysle zákona o rokovacom poriadku predsedu výboru zvolať výbor a na výbore väčšinou odsúhlasiť program. Máte možnosť, samozrejme, hovoriť.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

  • Ja som len chcela povedať, že to bude skrátené legislatívne konanie. Veď to nebude prvé čítanie.

  • Poprosím, pani poslankyňa, o procedurálny návrh.

  • Šum a hlasy v sále.

  • Dobre.

    Pán poslanec, ja vás poprosím o procedurálny návrh, o ktorom by sme mohli hlasovať. Dámy a páni, poprosím o pokoj v rokovacej sále, aby sme počuli pána poslanca Lipšica. Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predseda, mám návrh, aby sa predchádzajúce hlasovanie ako zmätočne zrušilo. Poviem, prečo to navrhujem. My sme neodsúhlasili zatiaľ skrátené legislatívne konanie. Výbor nemá o čom rokovať. Najskôr parlament musí rozhodnúť, možno teda doobeda alebo neviem kedy, o skrátenom legislatívnom konaní. Zatiaľ je to len návrh vlády, s ktorým sa parlament nestotožňuje.

  • Poprosím o nejaký návrh, o ktorom by sme mohli hlasovať, pán poslanec.

  • Už som ho dal. Dal som ho na úvod.

  • Ja vám veľmi rád vysvetlím procedúry, tak ako prebehli.

  • Pán predseda, dal som ho, dal som ho na úvod.

  • Poprosím vás postupovať v zmysle zákona o rokovacom poriadku.

  • Dal som ho, pán predseda, keď ste nepočuli...

  • Najprv vás poprosím o návrh a potom o jeho odôvodnenie.

  • Dal som ho na úvod a povedal som o hlasovaní, o vyhlásení predchádzajúceho hlasovania za zmätočné, pretože nie je možné rokovať na výbore o veci, keď nebolo schválené skrátené konanie. Prosím vás, počúvajte ma, pán predseda.

  • Hlasujeme.

    Ja len využijem čas, aby som opäť zopakoval to, čo som povedal a čo sa nájde v zázname, že sme na návrh práve vášho predsedu nesúhlasili so skráteným, ale so zaradením bodu najprv a potom sme odsúhlasili zmeny.

  • Hlasovanie.

  • Konštatujem, že je prítomných 125 prítomných, za 54, proti 64, zdržalo sa 7.

    Váš návrh sme neodsúhlasili.

    Dámy a páni, budeme pokračovať po krátkej...

    Ešte, pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Keby som chcel byť dôsledný, tak predložil by som najskôr návrh procedurálny vyhlásiť toto hlasovanie za zmätočné z jednoduchého dôvodu, že akonáhle sa objaví vládny návrh zákona v parlamente, v tomto prípade aj so sprievodom, kde dáva návrh na skrátené konanie, výbor sa musí tým zaoberať, pretože minimálne musí určiť spravodajcu...,

  • Pán predseda, takisto vás poprosím o návrh.

  • Dobre. Ďakujem pekne.

    Takže vyhlasujem krátku 3-minútovú prestávku a potom budeme pokračovať v prerušenej rozprave. Ďakujem pekne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste postupne zaujali miesta v poslaneckých laviciach, aby sme ešte využili zostávajúcich 20 minút do 12.00 hodiny na pokračovanie v prerušenom bode programu.

    Ešte raz poprosím, vážené kolegyne, kolegovia, keby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach, príp. už prestali diskutovať, pretože ideme pokračovať v rokovaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Pokračujeme v rozprave. Do ústnej rozpravy sa prihlásil ako jediný pán poslanec Vestenický. Takže má slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, pán predsedajúci, dámy a páni, budem hovoriť v prospech zachovania imunity, aj keby sa to vo väzbe na následky jej absencie v niektorých momentoch mohlo na prvý pohľad javiť ináč. Samotný verejne prezentovaný motív aj spôsob zdôvodňovania návrhu zákona o obmedzení až o zrušení poslaneckej imunity a používaných objasňujúcich argumentov k nemu je jednostranne spochybňujúci a tak nevýstižný, neurčitý, že nepostihuje celú podstatu problému, ale ju sugestívne posúva z oblasti nutnej potreby do pozície neoprávnených výhod, čo, samozrejme, pri mimoriadnom zmysle našej verejnosti pre spravodlivosť môže zdanlivo odôvodnene vyvolať všeobecnú rozladenosť až nespokojnosť verejnosti a následne tých, ktorí proti takémuto návrhu stoja, stavia do pozície skrytých nedemokratických tendencií, možno zavrhnutiahodného konania. A ľahko sa im prisudzuje nečistý motív spojený s takmer nemorálnym elitárstvom. Žiaľ, poslanecká imunita sa tu nepodáva v príčinnej súvislosti s potrebou ochrany voliča, ktorého poslanec obdarený imunitou zastupuje. Poslanecká imunita sa pomaly prezentuje takmer ako samoúčelná, neoprávnená výhoda, div nie akéhosi podivného indivídua, ktorého povinnosťou akoby len tak na okraji, en passant, je chrániť záujmy voliča, záujmy štátu, byť aj zákonodarcom a bdieť nad správnym a hlavne oprávneným využívaním výkonnej moci štátu pri jeho spravovaní, no a teda resp. zabrániť aj jej zneužívaniu. Takáto sugestívna podoba posudzovania je dlhodobým opakovaním predkladaná verejnosti. A zdá sa, že mnohí pod propagačným vplyvom zredukovali svoju pôvodnú predstavu len na pojem „neoprávnená výhoda“. Zužitkovala sa tak povestná dôverčivosť nášho národa a jeho bezbrehý zmysel pre spravodlivosť. Zároveň sa evokuje žiadaným smerom orientovaná nátlaková sila na dosiahnutie, nech už je to pre niekoho vedome alebo nevedome, pre národ škodlivého efektu. Všetci veľmi dobre vieme, že pôvodná príčina nastolenia a udržiavania inštitútu poslaneckej imunity bola a je v potenciálnej i realizovanej hrozbe zneužívania výkonnej moci tými, ktorí na taký postup majú alebo dokonca iba môžu mať dôvod, možnosti, príležitosť, no a potrebu. A ak je potreba a je možnosť, nájde sa i dôvod. A pravdaže príležitosť takýchto prípadov robí zlodeja.

    V záujme akej takej vyrovnanosti informácií a v záujme dosiahnutia poznania vo veci následkov tu prijatých rozhodnutí mali by sme hovoriť aj o potrebe voliča, jeho poslanca i existujúceho politického systému, hovoriť o potrebe chrániť ich pred možnosťou uplatňovania moci nad rámec práva. Bola snáď táto možnosť natrvalo v našich podmienkach prekonaná? Patrí naozaj v našich podmienkach do množiny archaizmov alebo anachronizmov? Čím chceme vyvrátiť, že potreba chrániť záujem voliča, demokracie či štátu ako celku prezentovaním, nastoľovaním a presadzovaním určitých pre mnohé entity nie vždy pohodlných zákonných noriem, je iba úloha sem-tam ak už nie dosť nebezpečná, tak rozhodne pre mnohých nevítaná? Máme dnes taký stav v spoločnosti, že jedinci alebo celé skupiny či dokonca organizácie sa vyhýbajú pri presadzovaní svojich záujmov postupom, ktoré sú v rozpore so zákonom? Máme v spoločnosti taký stav, že dokážeme nastoliť právo a spravodlivosť v čomkoľvek s takou rýchlosťou, že nehrozí nikdy a v ničom nikomu žiadna škoda, že nehrozí nebezpečenstvo z omeškania a následná škoda? Dosiahli sme v spoločnosti taký stav, keď iné než vlastné záujmy môžu byť s rešpektom a bez číhania na príležitosť zvrátiť ich vo svoj prospech presadené bez násilného uplatnenia vôle štátu riadenej zákonmi? Je rešpekt voči oprávneným, iným než vlastným záujmom až taký významný, že nevznikajú spory alebo zúčastnené stránky uznajú cudzí nárok bez ťažkostí, len na základe poznania pravdy, bez zneužívania dostupných informácií? Nie je tu dosť príkladov z domáceho i zahraničného prostredia, keď výkonná moc zneužila právomoci, zneužila príležitostnú situáciu, zneužila oprávnenie riadiť exekutívu, právo odmeňovať ju a hodnotiť jej výkonný personál na presadenie svojich záujmov a na vlastný prospech?

    Za predpokladu, že nesúhlasíte s takouto formuláciou, tak ju môžem zľahčiť. Nie je tu dosť dôvodných podozrení zo zneužívania príležitostí, ktoré ozaj dočasné vlastníctvo moci prináša? A ak je takto z akýchkoľvek dôvodov konané voči mnohým občanom, nebude to zneužívané voči poslancovi, hoci dodatočne, ktorý bude na rane pre podstatne väčší počet dobre motivovaných a primerane vybavených, teda aj mocnejších útočníkov? Ako môžeme teda tvrdiť, že ochrana poslanca, priameho účastníka zrážok týchto súperiacich vôlí už nie je nutná? Myslím, že opak je pravdou. Výkvet národa zhromaždený tu v tejto sále a bežne každodenne pri rokovaniach sa do seba púšťajúci bez akejkoľvek úcty a rešpektu, myslím si, je toho dôkazom. Číhanie na chybu a škodoradosť, keď sa nejaká objaví, je, dalo by sa povedať, bežným zjavom. Ak aj pripustím, že existencia veľmi silnej poslaneckej imunity môže v ojedinelých prípadoch aj negatívne vplývať na nerušený chod výkonu práva, logika súvzťažnosti ukazuje, že je tendenčné, jednostranné a v neprospech demokratizácie spoločnosti pôsobiace utvárať vo verejnosti skresľujúce, zjednodušené predstavy o poslaneckej imunite ako o deformujúcom práve beztrestne páchať priestupky a porovnávať ho s občanom, ktorému právo túto možnosť nedáva. Takže nežízni volovi hubu jeho, ako hovorí Biblia, lebo neťaháš jeho káru.

    Prosím, buďme racionálni v miere podmienok, v ktorých existujeme a v prospech národa, ktorý reprezentujeme. Vy najlepšie a dávno viete, a tak iba pripomínam, že medzi skutočným a želaným stavom vecí, javov a stavov, je veľký rozdiel. Prijímať rozhodnutia na základe želaných stavov za súbežného ignorovania skutočných javov, stavov a vecí bolo, je a, myslím, aj bude škodlivé. Formujeme nielen zákony, ale aj prostredie na ich pôsobenie. Vytvárame príležitosti, ktoré môžu byť často významnejšie než samotné prijaté zákony. A ak nastolíme nemachiavelistické vzťahy medzi politikmi, imunita zrejme potrebnou nebude. Jej odstránenie skôr ale prinesie so sebou množstvo nezmyselných rizík vrátane permanentného volania po zasahovaní do našich vnútorných záležitostí vonkajšími autoritami, napr. kvôli znemožňovaniu výkonu poslaneckého mandátu a ohrozovaniu základov demokracie. Prax sama, ako ste pred pár hodinami, pani poslankyňa, vy sama konštatovali, ale myslím si, že i praktiky mnohých určitých i neurčených objektov nám už neraz presvedčivo dokázali, že posudzovaný skutok často nebol ani zďaleka taký významný rozsahom prvotných škôd, ktoré spôsobil priamo svojím vznikom. Ale bol, bohužiaľ, oveľa významnejší tým, aký veľký a ďalekosiahly krik sa okolo neho urobil, a významom, ktorý sa mu pridal počtom a šírkou spektra ľudí, ktorí sa ním zaoberali. A, samozrejme, dali to okázalo najavo všade tam, kde boli ochotné uši na počúvanie. Akých krkolomných zvratov a efektov vo vyjadrovaní nech už exportovaných alebo importovaných postojov osobností napr. k nejakej aktuálnej udalosti u nás doma či v zahraničí, a to iba účelovou interpretáciou informácií možno dosiahnuť, sme boli neraz svedkami i tuná v tejto sále? Prax neraz ukázala, že boj proti demokracii možno najlepšie viesť úsilím v mene demokracie. Starý pán Machiavelli tvrdil, a svoje tvrdenie v živej praxi obhájil, že existencia a súperenie politických strán v boji o moc je pre udržanie republiky prospešné, pretože zabraňuje hegemónii a následnej tyranii jednej z nich. Myslím, že to je len neúplný začiatok popisovaného stavu a tvrdenia k nemu, ako nevyhnutnou podmienkou priebežnej vyrovnanosti a regulácie pomerov súperiacich síl slúži aj vyrovnávajúca akási konštanta v podobe poslaneckej imunity. I to je povšimnutiahodný dôvod, aby zostala zachovaná vo svojej významnej, nie formálnej podobe. Neprekračujme hranice, ktoré prinesú zbytočné riziká. Veď riziko sa môže prejaviť i na prospech, i na škodu.

    Som toho názoru, že štátu hrozí vznik väčšej škody odstránením alebo obmedzením imunity poslanca, než jej ponechaním v platnosti v pôvodnej podobe. Domnievam sa, že imunita poslanca je iba zdanlivo osobná vec, a preto by mala byť zachovaná a ešte dlho potom udržiavaná, ak už pre nový kvalitatívny stav vzťahov v spoločnosti potrebná nebude. Mala by zostať zachovaná ako pomník, pomník pripomínajúci časy, keď bola nevyhnutnosťou.

    Preto navrhujem zákon z prerokúvania stiahnuť a z veci nateraz urobiť konzervu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpenie pána poslanca bolo posledné riadne prihláseného ústne do rozpravy, takže dovoľte mi vyhlásiť všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Navrhovateľ a predseda má slovo. Chce zaujať stanovisko k rozprave.

  • Ďakujem. Naozaj len niekoľko postrehov.

    Kolegyne, kolegovia, najprv k tej vecnej stránke. Vystúpili traja kolegovia, pán poslanec Lipšic, pán poslanec Rafaj a pán poslanec Vestenický ako posledný.

    A nedá mi aj, bohužiaľ, nie je tu kolega Lipšic, aby som nereagoval, lebo keby to nebolo tak vážne, tak možno by to bolo úsmevné, že bezpochyby tak vážna téma pri jeho siahodlhom vstupe sa zúžila. Mal som pocit, že niekde pred televíznymi kamerami vediem duel medzi dobrým demokratom poslancom Lipšicom a zlým deformovaným predsedom parlamentu Národnej rady Paškom. A čím viac pribúdalo kamier na balkóne, tak tým viac pribúdalo analýz mojich, o mojej minulosti a mojich postojov a mojich postupov. Nuž ja, samozrejme, chcem poprosiť, aby nie z tohto uhla pohľadu ste tento problém uchopili, keď sa budete rozhodovať, ako ďalej s uvedeným návrhom, pretože ja osobne by som veľmi nerád si osvojil tieto tzv. osobné techniky, ktoré tu zazneli aj zo strany pána poslanca.

    No, samozrejme, nebudem ani hovoriť, ale len zopakujem, pretože to expozé na úvod rozpravy bolo také, nuž dobre, možno je to silné s tou Sofiinou voľbou, naozaj je to styronovské. Ten dopad na bytie a nebytie pravdepodobne bez ohľadu na to, aký prijmeme záver, nebude. A možno naozaj som použil trošku silné prirovnanie ku dileme. Ale skutočne bol môj objektívny záujem poukázať na to, ako sa vyvíjali názory a ako jednoducho, či sa nám to páči alebo nie, a rešpektujme aj pohľady iných kolegýň a kolegov, stále existuje tá dilema medzi ochranou parlamentu ako inštitúcie, ochranou mandátu, nie konkrétneho človeka, jedného z nás, lebo tu predtým bol iný kolega, budú iní kolegovia, ale samotného mandátu, a tým čo, dovoľte použiť taký mierne marketingový výraz, je občiansky dopyt, ako hovoril aj pán poslanec Vestenický. To sú veci, ktoré jednoducho treba pochopiť.

    Teraz budem hovoriť o pánovi poslancovi aj preto, lebo on bol ten, ktorý napriek všetkým tým výhradám voči mne a voči tej podstate nakoniec povedal, že to podporí. Jednoducho tá genéza, aj historická, aj európska, a hovoril o tom vo svojom vystúpení pán poslanec Rafaj, napriek tomu, že identifikoval určitý statusy quo v jednotlivých právnych systémoch, má svoju dynamiku a má svoj vývoj. Bavili sme sa o tom aj počas medzinárodnej konferencie s ústavnými právnikmi. Aj krajiny, ktoré dnes sú už možno len niekde na úrovni indemnity, Holanďania prešli určitým vývojom. A to, čo aj pán kolega Rafaj nazval, sú veci, ktoré prebiehajú v jednotlivých európskych krajinách určitým procesom.

    Ja skutočne chcem požiadať všetkých, nech to nie je teda taká tá styronovská dilema, ale nech je to dilema o tom, ako budeme skladať účty voči svojim voličom, pretože pravdepodobne je to o mandáte, je to o inštitúte, ale je to aj o konkrétnych osobách, ktorých voliči sledujú, aby sme nepoužívali, a to hlavne, dúfam, v druhom čítaní, pretože verím, že to posunieme do druhého čítania, argumenty, ktoré tu odznievali. To nie je individuálny zápas proti niečomu alebo proti niekomu. Ale bol by som rád, keby sa tá rozprava viedla v korektnom duchu. Ja tiež nemám problém používať rôzne metódy. A tým už končím, lebo, viete, pán poslanec, prepáčte, to bolo osobné. Hovoril, že by som sa mal kajať alebo že by som snáď mal kľaknúť na kolená a prosiť o odpustenie. Ja vás chcem všetkých ubezpečiť, že celý môj život nepoužívam túto metódu konania a myslenia. Vždy konám tak a rozhodujem tak, ako keby neexistoval opravný prostriedok. Pre mňa, viete, ten opravný prostriedok mea culpa, a či už to bude vina alebo chyba, jednoducho pri rozhodovaní o tom, ako činím a konám, je absolútna súčasť hodnotového systému, v ktorom som. A nechcem tým povedať nič menej a nič viac, len to, že rešpektujem akýkoľvek názor. Len poprosím, aby sme sa oprostili od týchto spôsobov, ktoré tak či tak nevedú k ničomu inému, len ku konfrontácii. A chcem vás ubezpečiť všetkých, že nemám žiadny záujem o túto konfrontáciu. A som presvedčený, že aj v záujme takéhoto prístupu vás môžem všetkých požiadať, aby ste tento návrh podporili. Ďakujem pekne.

  • Hlas z pléna.

  • Pán kolega, mrzí ma to veľmi, ale neregistroval som vás na tabuli, že sa hlásite, tak, bohužiaľ, uplynula tá možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Teraz sa pýtam pani spravodajkyne, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Ďakujem veľmi pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz by mal ísť návrh zákona o poslancoch, pán predseda, ale je 11.57 hodín, pán navrhovateľ.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán Lipšic, o tri minúty je prestávka, môžete potom vysvetliť, čo chcete, ale prídete a flagrantne porušujete opäť rokovací poriadok.

    Pán navrhovateľ, ideme pokračovať alebo až o 14.00 hodine budeme pokračovať, lebo už máme iba 2 minúty do 12.00 hodín, pravdepodobne neuvediete ten návrh zákona.

  • Odpoveď v pléne.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, teda ak dovolíte, prerušujem rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky do 14.00 hodiny, keď vás pozývam na účasť na pokračovaní v rokovaní Národnej rady. Príjemný obed.

  • Prerušenie rokovania o 11.58 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.01 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 523, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 520.

    Teraz dávam slovo predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky pánovi Pavlovi Paškovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, dovoľte, aby som v krátkosti odôvodnil návrh novely zákona.

    Chcem zdôrazniť hneď na úvod, že ide o novelu, ktorá priamo nadväzuje na návrh ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý je v Národnej rade Slovenskej republiky prerokovávaný v prvom čítaní, ide o tlač 496 a dotýka sa priestupkovej imunity poslancov. Pred obedňajšou prestávkou sme ukončili rozpravu k návrhu tejto novely ústavy.

    Vzhľadom na uvedenú zmenu, ak bude prijatá, je potrebné vykonať zmeny aj v ďalších zákonoch, ktoré upravujú otázky súvisiace s imunitou poslancov a ďalších ústavných činiteľov. Ide najmä o zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch v znení neskorších predpisov, potom je to zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Na záver uvedenia návrhu dovoľte skonštatovať, že predložený návrh nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky ani s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Jane Laššákovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte, aby som vám predniesla spravodajskú informáciu. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 23. január tohto roku určil za spravodajkyňu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, ktorý máme ako tlač 523. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Nadväzuje na návrh ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý je v Národnej rade Slovenskej republiky prerokúvaný v prvom čítaní (tlač 496) a dotýka sa úpravy priestupkovej imunity poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Vzhľadom na to treba vykonať navrhované zmeny v dotknutých zákonoch. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky ani s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nepredpokladá vplyv na verejné financie, zamestnanosť ani na životné prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. januára tohto roku č. 520 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 19. marca 2008 a v gestorskom výbore do 20. marca 2008.

    Skončila som, pani predsedajúca. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    A zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 485 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 485a.

    Teraz prosím podpredsedu vlády a zároveň ministra vnútra Slovenskej republiky pána Roberta Kaliňáka, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, stojíme pred veľmi dôležitým zákonom z pohľadu všetkých príslušníkov Policajného zboru, ale aj všetkých ostatných príslušníkov ozbrojených zborov na Slovensku.

    História tohto zákona siaha snáď ešte do minulého storočia, ako sa hovorí, pretože jeho pôvodná príprava začala ešte po roku 1998, po zavedení sociálnych zákonov v prospech ozbrojených zložiek. Odvtedy však nikdy nenastal taký konsenzus a schopnosť úpravy a reformy v rámci ozbrojených zložiek, aký sa nakoniec podarilo dotiahnuť do týchto chvíľ a do druhého čítania tohto zákona.

    Tento zákon má za cieľ odstrániť drvivú väčšinu omylov a chýb, ktoré spôsobovali nie vždy spravodlivý postup, spravodlivé odmeňovanie v rámci ozbrojených zborov a v tomto prípade hlavne aj Policajného zboru.

    Často sa stávalo, že jednotliví policajti neboli motivovaní, aby si zvyšovali vzdelanie, aby absolvovali špeciálne výcviky, pretože ich k tomu netlačil ani systém platov a odmien. Stávalo sa, že policajti s nižším vzdelaním a na nižšom stupni riadenia mali vyššie platy ako policajti s vyšším vzdelaním, na vyššom stupni riadenia, čo umožňoval vlastne iba pokrivený systém hodnotenia, ktorý sa za roky vytvoril. Tento zákon má teda ambíciu, aby sa stal motivačným pre všetkých príslušníkov Policajného zboru, aby sa stal motivačným pre všetkých tých, ktorí sa do Policajného zboru budú hlásiť v najbližších rokoch, pre všetkých tých, ktorí sa budú hlásiť do ostatných ozbrojených zborov v Slovenskej republike, a to predovšetkým tým, že mení úplne celý systém. Nejde iba o zvýšenie platov, pretože to sa v tomto zákone neprejavuje tak dramaticky, ako skôr o zmenu samotného systému a absolútnu reformu policajného odmeňovania na všetkých stupňoch a vo všetkých zložkách. Môžem uviesť iba niekoľko príkladov, kedy vlastne rušíme, keď to tak nazvem, alebo presúvame ďalší služobný plat, kedy presúvame časť hodnostného príplatku, kedy presúvame osobitný príplatok do základov jednotlivých platov. A napr. často zneužívané osobné príplatky znižujeme na úroveň 30 %, aby sme obmedzili možnosť rodinkárstva, možnosť preferovania blízkych a známych. Myslíme si, že tento zákon urobí veľmi spravodlivý posun na všetkých úrovniach Policajného zboru, vo všetkých úrovniach ostatných ozbrojených zložiek. Verím, že prípadné pozmeňujúce návrhy neurobia ešte väčšiu záťaž na štátny rozpočet, pretože sme na tento zákon veľmi intenzívne šetrili po dobu viac ako 1,5 roka. A verím, že tento zákon bude na prospech všetkých policajtov a predovšetkým občanov, ktorí budú profitovať zo zvýšenia kvality policajnej práce.

    Rád by som na tomto mieste aj poznamenal, že často v poslednej dobe sme svedkami, keď si médiá a rôzne osoby a osobnosti vyberajú Policajný zbor ako terč vtedy, keď príde k zlyhaniu. Treba si však uvedomiť, že denne policajti zasahujú v desiatkach, stovkách a tisíckach prípadov. Vo všetkých týchto prípadoch konajú zákonne, správne a z času na čas sa chyba vyskytne. Ale práve preto musíme prijať aj nový zákon, aby sme eliminovali v niektorých prípadoch možno neodbornosť a v niektorých prípadoch možno nezáujem. Tento zákon si kladie tieto vysoké ciele. A verím, že pomôže, aby sme naozaj mali v našich zboroch len kvalitných, dobre vyškolených a vycvičených ľudí a zároveň dobre zaplatených, pretože služba, ktorú dnes vykonávajú policajti, je mimoriadne náročná. Každému odporúčam stráviť aspoň 24 hodín v službe ktoréhokoľvek z policajtov, ktorí nerobia zaujímavú činnosť komisára Rexa alebo mnohých iných populárnych televíznych postáv, ale naopak, ktorí denne sa musia stretávať s tými najhoršími prípadmi kriminálnikov, najhoršími prípadmi medziľudských vzťahov. Myslím si, že si takýto zákon naozaj zaslúžia, a je morálnou povinnosťou aj tejto Národnej rady, za prácu, ktorú odvádzajú poctivo, každý deň všetci policajti, keď každý deň nasadzujú svoj život, aby ochránili život ostatných občanov Slovenskej republiky, že za takýto zákon zahlasujete. Chcem sa vám vopred poďakovať za podporu tomuto zákonu.

    To ešte raz zopakujem. Takýto zákon vznikol a začal vznikať dávno pred mojím nástupom do funkcie. Podieľalo na ňom viacero ministrov, ale dnes možno práve nastala tá chvíľa, keď je ideálny konsenzus, aby sme ho prijali, pričom dnes sme možno aj nabrali odvahu ako koalícia takýto zákon prijať. Všetkým vám veľmi pekne ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Jánovi Richterovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrhu a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovávaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 646 z 5. decembra 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, na prerokovanie nasledovným výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú uvedené v spoločnej správe pod bodmi 1 až 8.

    Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať spoločne a tieto schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť pod číslom 133 na svojej 32. schôdzi.

    Prosím, pani podpredsedníčka Národnej rady, aby ste otvorili k tomuto návrhu zákona rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Kovarčík a pán poslanec Kovačócy. Ešte niekto sa chce prihlásiť ústne do rozpravy? Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok.

    A slovo má pán poslanec Kovarčík. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že zákon č. 73/1998 Z. z. sa vzťahuje aj na ostatné zložky, ozbrojené zložky, ktoré spadajú pod tento zákon, pripravili sme pozmeňujúci návrh, aby nevznikol nejaký exodus, odchod ľudí, ktorí sú uniformovaní, do polície a aby vlastne nám nevznikol potom problém v iných zložkách, ako sú napr. väzenská a justičná stráž a ostatné.

    Ja by som k dôvodovej správe poinformoval pár slovami o tom pozmeňujúcom návrhu a o tom, čo ním vlastne sledujeme.

    K bodom 1 a 5. Podľa platného právneho stavu, tu už budem hovoriť o snahe dostať v zmysle tohto pozmeňujúceho návrhu políciu spod jurisdikcie, resp. spod vojenských súdov, aby som sa správne vyjadril, nie je daný dôvod na to, aby do pôsobnosti vojenských súdov patrili príslušníci Policajného zboru, Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby a colníci. V súvislosti s § 66 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov sa však navrhuje ponechať v pôsobnosti vojenských súdov z ozbrojených bezpečnostných zborov príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže pre trestné činy spáchané pri výkone služby. Okrem príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže budú teda v pôsobnosti vojenských súdov naďalej vojaci, príslušníci odzbrojených síl vysielajúceho štátu pre trestné činy spáchané na území Slovenskej republiky v rozsahu uvedenom v medzinárodnej zmluve, vojnoví zajatci a civilné osoby pre trestné činy vojnovej zrady, služby v cudzom vojsku a nenastúpenia služby v ozbrojených silách. S cieľom zabrániť vzniku výkladových otáznikov v praxi, ako aj potreby rešpektovania zásady právnej istoty sa navrhuje v rámci intertemporálneho ustanovenia upraviť prechodné pôsobenie pôvodnej právnej úpravy.

    K bodu 2. Navrhovaná zmena súvisí s novým znením v § 103 ods. 2, v ktorom sa priamo určuje, z akého funkčného platu sa vypočítava peňažná náhrada za služobnú pohotovosť.

    K bodu 3. Navrhovanou zmenou dôjde vo vzťahu k možnosti poskytovania príspevku na bývanie k odstráneniu nerovnosti medzi policajtmi ubytovanými v zariadeniach služobného úradu a policajtmi ubytovanými v iných zariadeniach alebo v bytoch, pretože náklady na ubytovanie, resp. prevádzku bytu nie sú diametrálne odlišné.

    K bodu 4. Od 1. marca 2009 sa navrhuje vzťahovať nový systém odmeňovania aj na ostatné zložky patriace do pôsobnosti zákona č. 73/1998 Z. z., ako som uviedol v úvode. Vytvára sa tak dostatočný časový priestor na zabezpečenie rozpočtového krytia odmeňovania aj pre tieto zložky. Tým chcem odpovedať pánovi ministrovi na slová z jeho vystúpenia pri predkladaní zákona, že nebude v tomto roku narušený rozpočet Slovenskej republiky a nevznikne tento problém. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kovarčíka majú pán poslanec Lipšic, pán poslanec Miššík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Lipšic. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec, pred Silvestrom minulý rok, ste predložili ešte vo výbore návrh na vyňatie policajtov spod jurisdikcie vojenských súdov. Tento váš krok považujem za ešte horší, pretože bez diskusie, bez prípravy predložíte návrh nijako nesúvisiaci so zákonom v druhom čítaní v pléne, kde sa dá reagovať len faktickými poznámkami. To považujem za ťažkú manipuláciu legislatívneho procesu. Ak minister spravodlivosti chce vojenské súdy zrušiť, nech s tým príde do parlamentu v novele Trestného poriadku, ktorá sa pripravuje už rok, a budeme o tom diskutovať. Ale je gaťafalšom v druhom čítaní na poslednú chvíľu predloženie tak vážneho návrhu, ktorého cieľom v zásade je zrušenie vojenských súdov, pretože ak by vojenské súdy mali v jurisdikcii len vojakov, ktorých je dnes 20 000, teda na úrovni jednej divízie, nemali by žiaden zmysel. Pán poslanec, nerobte takéto gaťafalše. Ak máte záujem vojenské súdy a vojenskú prokuratúru zrušiť, diskutujme o tom, ale v návrhu, ktorý sa tým zaoberá, návrhu novely Trestného poriadku, nie takýmto pokútnym spôsobom, ktorý si takmer nikto nevšimne. To je neúctivé k mnohým poctivým vojenských sudcom a vojenským prokurátorom, a preto vás žiadam, aby ste tento návrh siahli.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Miššík.

  • Ja nadviažem jednak na to, čo hovoril pán Kovarčík, lebo ma opäť nepríjemne prekvapil. To musím otvorene povedať, pretože takýto postup v druhom čítaní, takýto obrovský zásah do vojenskej justície, to je niečo neslýchané. Ja sa ale chcem spýtať aj pána ministra ako predkladateľa tohto návrhu zákona, lebo mne sa nezdá, že by pán Kovarčík toto mal z vlastnej hlavy, určite to má požehnané svojou stranou a svojím ministrom spravodlivosti, v prvom rade ako sa k tejto otázke stavia pán minister vnútra, pretože toto je tak vážny zásah, o ktorom sme debatovali aj pri veľkej rekodifikácii trestných zákonov, Trestného zákona a Trestného poriadku. A vtedy, pokiaľ ma pamäť neklame, celý Smer bol za to, aby spod vojenskej jurisdikcie sa nedostali policajti. Takže poprosím aj pána ministra, ak sa dá ešte v rozprave, aby sa k tejto otázke vyjadril, aby sme mohli reagovať faktickými poznámkami. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, chcete reagovať na faktické? Nech sa páči.

  • Pánovi Lipšicovi poviem len jednu vetu, že mi rokovací poriadok umožňuje navrhnúť takúto zmenu v druhom čítaní.

    A k pánovi Miššíkovi. Pán kolega, musím ťa ubezpečiť, že je to z mojej vlastnej hlavy. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kovačócy. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja v rámci rozpravy uviedol dôvody, ktoré viedli k zmene zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, príslušníkov Slovenskej informačnej služby a príslušníkov Železničnej polície.

    V roku 1998 bol prijatý zákon o štátnej službe príslušníkov PZ pod číslom 73. V tejto dobe vládna koalícia označovala zákon prívlastkom nadčasový. To bolo skutočne pravdou, ale v priebehu uplynulých desať rokov sa nadčasovosť postupne vytratila, najmä preto, lebo plat policajta sa podľa súčasne platného zákona skladá cirka z 50 % pevnej časti, pričom zvyšných 50 % tvoria rôzne príplatky. Ak sa chcela oceniť práca policajtov zmenou prvých 50 %, toto si vyžiadalo zmenu zákona. Preto k tomu až doposiaľ nedošlo. Sporadicky sa robili úpravy rôznych príplatkov, čím došlo k značnej deformácii celého systému odmeňovania, lebo nie príplatky by mali tvoriť gro platu, lebo mal by to byť základ. Tento vyjadruje cez jednotlivé platové triedy náročnosť a obtiažnosť práce.

    V roku 2006 bol každému policajtovi zvýšený plat o 350 korún práve cez osobitný príplatok. Toto navýšenie však nemalo finančné krytie a došlo k tzv. vnútornému zadlženiu, teda nemohli sa prijímať policajti, hoci miesta boli voľné, avšak bez peňazí na mzdy.

    Súčasné vedenie rezortu ministerstva vnútra sa po dôkladnej analýze rozhodlo v systéme odmeňovania príslušníkov PZ takpovediac poupratovať. Zmení sa percentuálny pomer skladby platu, pevná časť a príplatky. Dostali sme sa na hranicu 70 % ku 30 %. Preto sa dá povedať, že príplatky budú akýmsi doplnkom a budú vyjadrovať špecifiká práce policajtov ako jednotlivcov. Odmeňovanie bude na základe zásluhovosti a bude platiť kariérny postup.

    Nechcel som, aby sto vyznelo, že tento zákon je ideálny. Jeho tvorcovia sa však poznané úskalia z predchádzajúcich období snažili eliminovať alebo úplne zmeniť, čím sa odstráni problematické ustanovenie.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, preto verím, že podporíte prijatie takejto úpravy zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca Kovačócyho má pán poslanec Mikloško. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Hlas v sále.

  • Pán poslanec Jasaň, to už bolo po. Takže, pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Pán kolega, chcem oceniť na vašom vystúpení, že vy ste nevystúpili s tak brutálnym a nechutným návrhom ako váš predrečník Kovarčík, poslanec. Chcem oceniť, že vy ste zatiaľ neprepadli, by som povedal, takému dnu parlamentárnemu ako HZDS, tak ako to bolo za starých čias, že vystúpi v rozprave tuná, navrhne niečo, čo je nechutné, negustiózne a mimo všetkých pravidiel normálnej parlamentnej diskusie. Oceňujem vás a ďakujem vám, že Smer sa nachádza dnes niekde inde ako HZDS.

  • Pán poslanec Kovačócy, chcete reagovať na faktickú pána Mikloška? Nie.

    Pán poslanec Kovačócy bol posledný, ktorý sa prihlásil v rozprave, vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, ja by som rád sa vyjadril aj vlastne k návrhu samotnému, ktorý predniesol pán poslanec Kovarčík, aj teda k faktickým poznámkam, ktoré vlastne adresovali aj páni poslanci z opozície.

    Rád by som povedal, že spájame príslušnosť vojenských súdov smerom k príslušníkom Policajného zboru so zrušením vojenských súdov. A to, si myslím, je veľmi nesprávny výklad, i keď je logická úvaha, ktorá k tomu smeruje, že keď znížime počet prípadov, ktoré vojenské súdy majú, automaticky začneme diskutovať o ich opodstatnenosti. Ale vzhľadom na nápad, ktorý majú dnes, mohli by sme o tom diskutovať aj dnes. Ja si myslím, že môžeme túto diskusiu oddeliť. A osobne nevidím dôvod, aby v budúcnosti vojenské súdy pri ich početnosti prestali existovať. Ja si myslím, že pokiaľ ide o obrovské zmeny, obrovské nápady a obrovské zásahy do obrovského systému vojenských súdov, uvedomme si, o čom sa bavíme. Bavíme sa o dvadsiatich vojenských sudcoch a bavíme sa o istom počte, približne podobnom, vojenských prokurátorov.

  • Hlas z pléna.

  • Bavíme sa o štátnej službe. O Policajnom zbore je ten zákon. Je tento zákon o policajtoch. Kedy inokedy sa máme baviť o tom, kto ich súdi? Ja si nemyslím, že to je problém. Áno, pamätám si, keď ste predložili pozmeňujúci návrh do zákona o Horskej službe. To si pamätám, že ste to urobili. Vtedy ste nekričali, pamätám si na to, bol som poslancom, pán poslanec. A bolo to minulé volebné obdobie, možnože teda už ich máte toľko za sebou, že vám to splýva, ale bol som tu. (Reakcia z pléna.) Ja nehovorím, čo sa stalo, čo s nestalo, ja len hovorím, že ste to urobili. Ja len vysvetľujem, že nevidím medzi tým súvis, že automaticky sa počíta, že potom, čo prestane platiť príslušnosť vojenských súdov smerom k policajtom, zaniknú vojenské súdy. Ja si myslím, že pre ich existenciu tu priestor je. Aj bezpochyby pri tom počte, ktorý som menoval, sú to nie náklady, ktoré by ministerstvo obrany nevedelo zniesť. Aj si myslím, že to bezpochyby bude mať rozpočtované. Ja by som ten zánik s tým nespájal. A rozhodne s tým nesúhlasím, že by toto znamenalo zánik vojenských súdov. A môžeme si o tom povedať, keď tu bude nový zákon, v ktorom opäť môžete túto otázku otvárať priamo. Ale aby sme držali policajtov ako rukojemníkov len preto, či teda budeme diskutovať alebo nebudeme diskutovať o zrušení vojenských súdov, s tým ja ale zásadne nesúhlasím. A to považujem za brutálne, pretože policajtov s počítaním z ostatných bezpečnostných zložiek je rádovo 30 000, 32 000, 34 000? A bavíme sa o dvadsiatich vojenských sudcoch.

  • Hlasy z pléna.

  • No veď vy sa na tom bavíte. O. k., ja to vidím. Jednoducho je to návrh pána poslanca, vybavené, skončili sme debatu, skončili sme diskusiu. Čiže môžeme sa k nej vrátiť predsa ešte aj ďalej. Ja s tým problém nemám.

    Pýtal sa ma na to aj pán poslanec Peter Miššík. Tak ja, samozrejme, s týmto návrhom súhlasím. Ja som ho niekoľkokrát predsa verejne prezentoval. Tento môj postoj k tomu je známy. Ja som s ním súhlasil aj pred mesiacom, keď sme sa o ňom bavili. Súhlasím s ním aj teraz. Ja si nemyslím, že príslušníci Policajného zboru by mali byť súčasťou jurisdikcie vojenských súdov.

  • Reakcie z pléna.

  • . Ja viem, čo by ste chceli povedať, sme jediní, ktorí majú civilných policajtov pod jurisdikciou vojenských súdov.

    A k tomu, čo hovoríte, že nie je pravda. Áno, to je guardia civil. To sú karabinieri, to sú všetko žandári a žandarmérie, resp. gendarmerie To sú vojaci. A tí sú súdení vojenskými súdmi. Až budeme mať my žandárov, potom súhlasím, aby sme žandárov mali súdených podľa vojenských súdov, lebo v skutočnosti sú to vojaci pod možnosťou velenia polície a popri výkone policajných činností. Takže chcem vidieť krajinu, v ktorej reálni civilní policajti, tak ako sú na Slovensku, sú súdení vojenskými súdmi. A keby bola hneď jedna alebo dve, tak mi to ako dobrý príklad nebude stačiť.

    Z môjho pohľadu je pre mňa tiež dôležité, aký Európska únia má názor na túto otázku. Z môjho pohľadu je podstatné, že viete o tom, že Európska únia na túto tému tlačí. A hovorí o tom, že policajti nemajú byť pod vojenskou jurisdikciou. A preto si myslím, k mnohým veciam vás nedotlačili, ktoré ste mali urobiť a ktoré ste neurobili. Toto je len jedna z malých vecí, keď je potrebné, aby sme sa postarali o to, aby sme dodržovali tú demokraciu, o ktorej hovoríte, a tie pravidlá, ktoré uznáva Európska únia. Keď sa vám to hodí, vtedy je Európska únia svätá. Keď sa vám to nehodí, vtedy ju hodíme do posledného kúta a pôjdeme si vlastnou slovenskou cestou.

    Ale rád by som sa vrátil k tomu, že tento zákon nie je o vojenských súdoch.

  • Reakcie z pléna.

  • Nie, nie je. Hovorí o tom iba pozmeňujúci návrh pána poslanca Kovarčíka, ktorý ho podal v druhom čítaní v rámci rokovacieho poriadku, čo bezpochyby uznáte, že je vec, ktorá je možná podľa tohto zákona. Ja chápem, že sa vám to nepáči, ale to sa stáva často. Mne sa to páči. Ja som povedal jasne, mne sa páči, že máme možnosť vyňať policajtov spod jurisdikcie vojenských súdov. I keď slovo jurisdikcia nie je v tomto prípade správne.

  • Reakcia z pléna.

  • Môj názor je známy rok a pol. Vás som za to kritizoval, pán poslanec, keď ste boli ministrom vnútra. Som za to kritizoval ministra vnútra. Dobre si to pamätáte, môj názor je známy rok a pol. Nie je to nič tajné. Ja si ale však myslím, že tento zákon nie je o tom. Tento zákon má omnoho viacej podstatných vecí, ktoré dnes budeme schvaľovať. A je to o tom, prečo je ten zákon taký mimoriadne dôležitý.

    Ja sa vrátim aj k druhému bodu. Myslím, že som sa dostatočne vyjadril k prvému bodu na výzvu pánov poslancov. Veľmi dôležitá je aj, samozrejme, tá druhá časť, keď zrovnoprávňujeme všetkých v rámci vydávania príspevku na bývanie, pretože to, že nemáme k dispozícii dostatok ubytovacích kapacít, hlavne bytov, neznamená, že tých, ktorí sa nakoniec dostanú „len na ubytovňu“, by sme mohli týmto spôsobom diskriminovať.

    A čo sa týka pozmeňujúceho návrhu, jeho hlavnej časti a najpodstatnejšej časti, to je otázka pristúpenia, to je vlastne reakcia. Tu by som vlastne tiež, vidíte, využil jednu možnosť. Návrh, aby sme zapracovali ostatné silové zložky do tohto návrhu zákona, ktorý sa pripravoval naozaj veľmi dlho, zaznel z opozičných lavíc. Ja si myslím, že v tomto prípade pán poslanec Kovarčík bol iniciatívny, medziiným určite si vypočul aj názor opozície. A keď hovoríte, že vaše návrhy nikdy neprechádzajú, toto je konkrétne jeden z nich, ktorý v rámci konsenzu prechádza. A preto si myslím, že návrh pána poslanca Kovarčíka, aby sme prispôsobili tento zákon aj pre Zbor väzenskej a justičnej stráže, aj pre Železničnú políciu či Slovenskú informačnú službu, skrátka pre všetky ostatné ozbrojené zložky v rámci tohto zákona, je návrh dobrý, je návrh, ktorý umožňuje, aby sme pripravili finančné predpoklady na začiatok budúceho roku, keď vlastne začne táto časť zákona platiť, aby sme do určitej miery vyrovnali rovnocennosť medzi jednotlivými zložkami. A bezpochyby je tento návrh v tomto pohľade aj z pohľadu ekonomického správny. A ja sa teším, že k policajtom sa o krátky čas pripoja aj ostatné ozbrojené zložky.

    Pre mňa je dôležité, aby civilná kontrola Policajného zboru bola plne dodržaná aj v rámci jurisdikcie civilných súdov, tak ako to od nás vyžaduje Európska únia. Nepovažujem to preto za nič výnimočné.

    Ďakujem pekne, že tento zákon podporíte, ktorý bezpochyby umožní policajtom prijímať lepšie rozhodnutia a nám umožní prijímať lepších policajtov práve preto, že budú lepšie a kvalitnejšie zaplatení a hlavne motivovaní do budúcnosti, aby si svoju prácu vykonávali poctivo. Verím, že parciálne zámery, ktoré som vysvetlil, že nemajú veľký súvis, nezvíťazia nad tým. Čiže naozaj chceme dopriať bezpečnostným zložkám kvalitný život v práci a hlavne kvalitu, ktorú budú poskytovať ostatným občanom Slovenskej republiky. Veľmi pekne ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • To sú procedurálne návrhy. Tak dáme najskôr priestor pre procedurálne návrhy.

    Nech sa páči, pán poslanec Hrušovský, procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja navrhujem, aby po skončení druhého čítania bolo rokovanie o tomto návrhu zákona prerušené a návrh bol znovu pridelený na prerokovanie gestorskému a ústavnoprávnemu výboru. Nie som si istý, či bol gestorským výborom pri tomto návrhu aj iný ako ústavnoprávny výbor. Ale ide o vážny zásah do postavenia súdnej moci, a preto naozaj prosím aj poslancov z koalície, aby si uvedomili, že z tejto Národnej rady nemožno robiť kabaret a nemožno predkladať takéto vážne pozmeňujúce návrhy, ku ktorým sa poslanci riadne nemôžu vyjadriť. Prosím, páni poslanci, rešpektujte aspoň slušnosť, keď už nerešpektujete parlamentnú demokraciu.

  • Pán poslanec Hrušovský, zopakujte, prosím vás, ešte ten procedurálny návrh.

  • Procedurálny návrh je prerušiť rokovanie o tomto návrhu zákona...

  • Nie, vy ste hovorili, po skončení aby bola...

  • ... po skončení druhého čítania. To je teraz, keď skončíme rokovanie.

  • Áno. Aby bol pridelený ktorým výborom?

  • Aby prerokovali výbor gestorský a ústavnoprávny výbor aj pozmeňujúci návrh, ktorý podali páni poslanci v rozprave.

  • Chcem sa opýtať v zmysle rokovacieho poriadku: Je všeobecný súhlas s týmto procedurálnym návrhom pána Hrušovského?

  • Odpovede z pléna.

  • Nie je. Takže budeme hlasovať. Nech sa páči. Takže hlasujeme o návrhu. Mám ten návrh zopakovať alebo je to jasné každému, aby po skončení druhého čítania návrhy, to budú poslanecké návrhy, ktoré v rozprave odzneli, boli prerokované v gestorskom a ústavnoprávnom výbore. Je to tak, pán poslanec Hrušovský?

  • Odpoveď z pléna.

  • Dobre. Čiže budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu pána poslanca Hrušovského. Nech sa páči, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 26 prítomných.

    Národná rada nie je uznášaniaschopná.

    Čiže v zmysle rokovacieho poriadku budeme pokračovať v rokovaní a k hlasovaniu o tomto procedurálnom návrhu sa vrátime, keď bude Národná rada uznášaniaschopná.

    Poprosím o prednesenie ďalšieho procedurálneho návrhu pána poslanca Lipšica. Nech sa páči.

  • Ja mám modifikovaný procedurálny návrh, aby sa prerušilo rokovanie o tomto bode a išlo to do výborov ústavnoprávneho, pre obranu a bezpečnosť a ešte aj výboru pre ľudské práva. Zdôvodním to. No pokiaľ naozaj nechceme rokovať v takom trošku hochštaplerskom duchu, ako to bolo doposiaľ, o tomto návrhu zákona, ja veľmi rád budem argumentovať aj s pánom ministrom vnútra o tom, či policajti majú alebo nemajú byť pod vojenskou jurisdikciou. A ja si myslím, že mám dobré argumenty, prečo by mali byť pod vojenskou jurisdikciou. Ale ešte raz hovorím, z úcty, z úcty, k vojenským sudcom a k vojenským prokurátorom o tom rozhodovať a diskutovať vo faktických poznámkach je absolútny nonsens. Naozaj držte aspoň minimálnu úroveň dôstojnosti rokovania tohto zákonodarného zboru.

  • Pán poslanec Lipšic, vy navrhujete teda, aby bolo prerušené rokovanie o tomto bode a aby tie návrhy, ktoré odzneli ako poslanecké v rozprave, išli do výborov ktorých?

  • Do výborov ústavnoprávneho, pre obranu a bezpečnosť a pre ľudské práva a menšiny.

  • Takže je všeobecný súhlas s týmto procedurálnym návrhom pána poslanca Lipšica?

  • Odpovede v sále.

  • Nie je. Čiže budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Lipšica. Je potrebné, aby som ho zopakovala?

  • Hlasy z pléna.

  • Hlasovanie.

  • 27 prítomných.

    Národná rada nie je uznášaniaschopná.

    Čiže v zmysle rokovacieho poriadku budeme pokračovať v rokovaní a k hlasovaniu o tomto procedurálnom návrhu sa vrátime vtedy, keď Národná rada bude uznášaniaschopná.

    Ďalší procedurálny návrh prednesie pán poslanec Mikloško. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vzhľadom na to, že sme chceli podporiť tento vážny zákon týkajúci sa ozbrojených zložiek a policajtov, vzhľadom na to, že sem vstúpili poslanci alebo konkrétne poslanec Kovarčík s takýmto brutálnym návrhom zmeny zákona, dávam procedurálny návrh, aby sme o tomto zákone rokovali v noci, pretože tento štát mi pripomína zlodeja, ktorý síce nevyskočil teraz z policajnej cely cez záchodové okno, ale ktorý cez záchodovú celu skočil do policajného zákona. A takíto zlodeji chodia len v noci. Čiže dávam procedurálny návrh, aby sme o ňom rokovali po 22.00 hodine.

  • Ja to len upresním. Chcete, aby sme prerušili teraz rokovanie a aby sme hlasovali o tomto návrhu zákona v noci po ktorej hodine?

  • V poriadku. Je všeobecný súhlas s týmto procedurálnym návrhom?

  • Odpovede v sále.

  • Nie. Čiže znovu budeme v zmysle rokovacieho poriadku hlasovať. Páni poslanci, panie poslankyne, hlasujeme o procedurálnom návrhu pána poslanca Mikloška, aby sme prerušili rokovanie o tomto zákone a rokovali v noci po 22.00 hodine. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 32 prítomných.

    Národná rada nie je uznášaniaschopná.

    Čiže v zmysle rokovacieho poriadku budeme pokračovať v rokovaní. A k hlasovaniu aj o tomto procedurálnom návrhu sa vrátime, keď Národná rada uznášaniaschopná bude.

    Predposledný procedurálny návrh, pán poslanec Vestenický, nech sa páči.

  • Dámy a páni, ja som po diskusii s pánom Kovarčíkom podpísal jeho návrh. Bol som uvedený do omylu vo vzťahu k vysvetľovaniu určitých častí. V tejto súvislosti po vystúpení pána podpredsedu vlády a ministra vnútra Kaliňáka navrhujem, aby v súvislosti s návrhom pána Kovarčíka tento bol rozdelený na dve časti. Tam, kde ide o osobný prospech príslušníkov, dajme tomu, Železničnej polície a im odpovedajúcich, by sa hlasovalo zvlášť a o časti vybratia ozbrojených zložiek polície a pod. spod právomoci vojenských súdov by sa hlasovalo rovnako zvlášť. Ďakujem.

  • V zmysle rokovacieho poriadku, pán poslanec, v zmysle § 34, kde je zadefinovaný procedurálny návrh, váš návrh sa týka spôsobu hlasovania. Procedurálny návrh sa týka spôsobu prerokovania veci, časového, vecného postupu rokovania s výnimkou hlasovania o veci samej. Čiže to, čo ste predniesli, neklasifikujem v zmysle rokovacieho poriadku ako procedurálny návrh, a preto nedám o tomto návrhu hlasovať.

    Procedurálny návrh, pán poslanec Miššík, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Môj procedurálny návrh je zohnať skrutátorov, aby porátali ľudí v sále, pretože dvakrát sme hlasovali a bolo nás dvakrát dvadsaťpäť, ja tu vidím oveľa viac pánov poslancov. Takže, pani podpredsedníčka, prosím, zabezpečte tento môj návrh. Ďakujem pekne.

  • Prosím vás, zopakujte ešte procedurálny návrh raz.

  • Poprosil som vás procedurálnym návrhom, aby ste vyzvali skrutátorov k spočítaniu poslancov v sále, pretože sme hlasovali dvakrát, bolo nás dvakrát dvadsaťpäť a je tu určite viac poslancov. Ďakujem.

  • Myslím si, pán poslanec, že vidno, že nás je tu toľko, že Národná rada nie je uznášaniaschopná.

    Čiže ešte sa opýtam teraz, či si žiada spoločný spravodajca záverečné slovo. Pán poslanec, nech sa páči, máte záverečné slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, trošku ma mrzí, že v istej atmosfére, ja ju nazvem nedôstojnou, prebieha rozprava a rokovanie k návrhu novely zákona, ktorú ja pokladám za veľmi potrebnú, veľmi osožnú a vôbec novelu, ktorá nemá len nejaký jednorazový akt. Je to istý systém, ktorý ponúka ministerstvo vnútra v sociálnej oblasti, v mzdovej oblasti, systém riešení pre to, aby sa dokázal Policajný zbor ako taký stabilizovať, aby mal vytvorené všetky predpoklady a objektívne podmienky pre to, aby sme mohli zodpovedne od neho vyžadovať, aby plnil všetky úlohy, ktoré sa na Policajný zbor Slovenskej republiky vzťahujú.

    Opozícia trošku nedôstojne sa zúžila vyjadrovaním istého postoja, len istej časti k tej oblasti, ktorú predniesol pán Kovarčík. A počas rozpravy ste tu jednoducho neboli. Možnože bola aj to trošku chyba, pretože tento zákon si vyžadoval možno väčšiu účasť aj zástupcov opozície pri prerokovávaní a pri rozprave tu v pléne Národnej rady. Je mi to veľmi ľúto.

    Každopádne si myslím, že Národná rada Slovenskej republiky má dostatok demokratických prostriedkov na to, aby urobila isté rozhodnutia aj pri tom doplňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Kovarčík. Ja ako spravodajca sa priznávam, že som podpísal ten pozmeňujúci návrh, preto osobne zaň hlasovať budem, je logicky, samozrejmá vec, na nás všetkých, ako sa k tomu celkove postavíme.

    Oceňujem ten pozmeňujúci návrh aj v tom, že pre ten budúci rok sa ráta s rozšírením pôsobnosti tohto zákona aj na ďalšie ozbrojené zložky.

    Skôr by som povedal, že ma mrzí, že v Legislatívnom pláne vlády na rok 2008 bez ohľadu na ten pozmeňujúci návrh som nenašiel návrhy jednotlivých rezortných ministrov, aby v istom systémovom zmysle zabezpečili náležité prostriedky, ktoré s tým súvisia, napr. od budúceho kalendárneho roku, keď sa k tomu vytvoria finančné predpoklady v rozpočte.

    Oceňujem, že pán podpredseda vlády Kaliňák bude v tomto roku ešte riešiť aj Hasičský a záchranný zbor vzhľadom na, by som povedal, trošku nevýhodné postavenie, ktoré príslušníci tohto zboru voči policajtom majú.

    To je všetko z mojej strany. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej bude nasledovať rokovanie o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 552.

    Prosím teraz pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Vieru Tomanovú, aby návrh vlády odôvodnila. Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi uviesť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Predloženým návrhom vláda Slovenskej republiky navrhuje, aby vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z., prerokovala Národná rada Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní.

    Z poznatkov aplikačnej praxe vyplýva, že do starobného dôchodkového sporenia ako 2. piliera dôchodkového systému vstúpili aj fyzické osoby, pre ktoré tento systém je nevýhodný, či už vzhľadom na ich vek alebo na dosahovaný príjem. V týchto prípadoch možno teda predpokladať, že nebude naplnený účel starobného dôchodkového sporenia, ktorým je spolu so starobným poistením vykonávaným Sociálnou poisťovňou zabezpečiť sporiteľovi príjem v starobe, čím je ohrozené jeho právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe ako jedno zo základných ústavných práv. Ďakujem, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Teraz dávam slovo poverenému členovi výboru pre sociálne veci a bývanie pánovi poslancovi Róbertovi Madejovi, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu zákona vo výbore. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo výbore.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 555 z 11. februára 2008 pridelil návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona na 26. schôdzi dňa 12. februára 2008 a uznesením č. 119 z 12. februára 2008 súhlasil s jeho prerokovaním v skrátenom legislatívnom konaní a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie v Národnej rade Slovenskej republiky sa uskutoční na 19. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala štyri písomné prihlášky. Písomne sa do rozpravy prihlásili za klub SDKÚ – DS pán poslanec Janiš, za klub KDH pán poslanec Brocka, za klub SMK pani poslankyňa Sárközy. Ďalej sa do rozpravy ešte písomne prihlásila pani poslankyňa Žitňanská.

    Takže ako prvý má slovo pán poslanec Janiš za klub SDKÚ – DS a po ňom vystúpi za klub KDH pán poslanec Brocka. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pani ministerka, kolegyne, kolegovia, začnem takou otázkou, či sa nájde v sále niekto z nás alebo z hostí na balkóne, kto považuje súčasnú situáciu na Slovensku ako situáciu, ktorá ohrozuje základné ľudské práva a slobody alebo situáciu, ktorá ohrozuje bezpečnosť štátu, alebo či Slovenskej republike hrozia značné hospodárske škody. Neviem, pýtam sa, ja takú situáciu tu nevidím v súvislosti s týmto zákonom, alebo sa spýtam ináč, či prijatie takejto novely si vyžaduje neodkladne Rada bezpečnosti Organizácie Spojených národov v súvislosti s akciami na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Toto sú totižto dôvody podľa rokovacieho poriadku, kedy môže Národná rada pristúpiť k skrátenému legislatívnemu konaniu. A preto sa pýtam, prečo to vláda robí takto násilne, takto násilne predkladá novelu tohto zákona, že je mimoriadne rokovanie vlády, skrátený legislatívny proces.

    Je pravda, že v minulom polroku ste urobili, vláda urobila veľkú delostreleckú prípravu na rozbitie 2. piliera od nebankoviek cez žúrovanie novinárov, cez mediálne vyhlásenia pani ministerky, že ak vystúpite z 2. piliera, nasporené peniaze vám prídu na účet, tie si môžete zobrať. Očakávali ste, že po otvorení 2. piliera príde k húfnemu odchodu občanov z tohto piliera a dobrý štát sa bude tešiť z peňazí občanov. Váš záväzok, a odhad je 300 000, potom 70 000, 30 000, sa neplní. Dnes v polovičke februára je to len asi zhruba 5 000 ľudí. Stojíte pred otázkou, čo s tým. Tak treba niečo urobiť, a to veľmi rýchlo. Tak sa marketingovo zvolá mimoriadna vláda, upúta sa pozornosť občanov, že sa niečo deje. A súčasne na základe tejto novely zákona hazardujete s ich peniazmi, nie s vašimi, pani ministerka, ale s ich peniazmi.

    Tie peniaze v 2. pilieri sú peniaze ľudí, a nie peniaze štátu. Sú to také isté peniaze, ako keď majú ľudia peniaze na účtoch v banke na nejakom dlhodobom vklade. Len oni nimi môžu disponovať za pravidiel hry, a nie štátu. No a vy týmto návrhom zákona a ešte aj skráteným legislatívnym konaním tak potajomky umožníte aj to, že ak niekto za mňa napíše, že vystupujem z 2. piliera, tak je to nezvratný proces a ja prídem o nasporené peniaze. Ale prečo takéto vážne kroky, prečo robíte takto rýchlo, bez pripomienkového konania alebo je jednodňové pripomienkové konanie, bez diskusie, za 2 dni je všetko? Prečo? Lebo ide len o jednu vetu v zákone, o jednu vetu, ktorá môže pripraviť ľudí o ich úspory, o ich peniaze na dôchodok? Ozaj ide pani ministerka len o túto jednu vetu? Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Janiša majú pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Štefanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem. Áno, pán poslanec, veľmi správne ste to nazval, ide iba o túto jedinú vetu, z ktorej teda opozícia robí taký humbug doslova, by som to nazvala. A novela zákona nebola len o výstupe, pán poslanec, ale bola aj o vstupe. Čiže tí, ktorí tam vstúpia, nemusia mať overený podpis, ale tí, ktorí tam nechcú vstúpiť, tak ho musia mať overený. Takže ja sa potom pýtam: Diskriminujeme sporiteľov? Ja si myslím, že táto jediná veta má pre sporiteľov veľký význam. Práve prišla z podnetu občanov, je pre občanov. A túto vládu treba pochváliť, že takto promptne reaguje, ako reaguje, aby mohla jednoducho občanom dať rovnaké podmienky pri vstupe aj pri výstupe.

    Ďakujem, pani Sárközyová, za potlesk, myslím si, že ste si to uvedomila aj vy. Veľmi pekne ešte raz ďakujem.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Presne tak ako pán poslanec Janiš povedal, myslím si, že postup vlády v tomto prípade je dôkazom, že ozaj jej ide o peniaze ľudí, že ide o to, aby siahla na čo najviac peňazí ľudí, ktoré sú v 2. pilieri. Vláda si dokonca už rozdelila viac než 3 mld. z peňazí ľudí v návrhu štátneho rozpočtu.

    Bohužiaľ, aj prístup vlády z procedurálneho hľadiska, ktorý zvolila, je nezvyčajný, pretože upozorňujem, že už v piatok bol zaregistrovaný v Národnej rade tento návrh zákona, pričom vláda ho prerokovala na svojom zasadnutí ešte včera. Myslím si, že to je svetový rekord z hľadiska času a dôkazom, že čas je v podaní tejto vlády skutočne relatívny pojem. Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo. No mám dojem, že ako obvykle to tu niekto nepochopil. Takže ja to zopakujem ešte raz. Nejde vám o sporiteľov, ale ide vám o miliardy korún na účtoch občanov v 2. pilieri, na účtoch, na ktoré nemáte dosah, a účty a peniaze, ktoré vy potrebujete do Sociálnej poisťovne. Nezvládate ani pri takom príjme štátneho rozpočtu, ani pri takej ekonomike 1. pilier. A preto chcete obrať ľudí, ktorí si sporia v 2. pilieri na svoje dôchodky.

    Čo sa týka dôvodu, že ľudia telefonujú, volajú, a na základe toho ste vy urobili takúto bleskovú novelu, neviem, koľko ľudí vám volalo a akí ľudia vám volali, ale jeden príklad poviem. Už jeden minister vašej vlády, minister zdravotníctva Valentovič, detto operoval množstvom telefonátov, množstvom mailov, ktorými ho atakovali. A keď prišlo k veci, tak to číslo bolo tuším sedem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Brocka a po ňom sa pripraví pani poslankyňa Sárközy. Nech sa páči, pán poslanec Brocka, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, dámy a páni, na začiatok by som chcel zareagovať na pani poslankyňu Vaľovú, keďže ona pred chvíľou vystupovala vo faktickej poznámke. A veľmi zaujímavo vystúpila, ako opozícia robí veľa kriku pre jednu vetu. Pani kolegyňa, nie je to opozícia. Ak ste si dnes kúpili noviny, tak ste videli, že na prvých stranách novín boli palcové titulky: „Tomanová pre penzie porušila pravidlá. Koniec sporenia bez notára. Otvorenie bez prípravy. Informačný chaos. Príliš rýchla novela. Vláda je neprimerane rýchla. Ministri menia vlastný zákon tak rýchlo, že ho parlamentu poslali skôr ako ho schválili.“

  • Hlasy z pléna.

  • Pán kolega, môžete si to pozrieť, nech sa páči.

    Dámy a páni, dejú sa zvláštne veci, áno, nielen pri zákone o štátnej službe policajtov, ale aj pri tomto návrhu zákona. Inými slovami by som povedal, že chaos sa zväčšuje a my by sme sa mohli z toho tešiť v opozícii. Zákon je skôr v Národnej rade ako vo vláde, v Národnej rade bol v piatok, vláda o ňom rokuje v pondelok, bolo to včera. Ešte ani nerozhodneme v pléne o tom, že budeme rokovať v skrátenom konaní, a už je zvolaný gestorský výbor. Čo je to, nevedomosť, omyl, pýcha, arogantná pýcha? V každom prípade to vyvoláva pochybnosti o iniciátoroch.

    A ja si myslím a som presvedčený, že to vyvoláva aj chaos v spoločnosti aj tu v rokovacej sále, pani poslankyňa Vaľová. Chaos sa zväčšuje v réžii ministerstva práce, sociálnych vecí, ale aj v réžii vlády, lebo vláda poslala do Národnej rady návrh novely zákona v skrátenom konaní. Tam, kde by sme čakali rýchle, okamžité konanie na reakciu, urýchlené konanie, všetko mešká, lehoty sa nestíhajú, termíny sa posúvajú. Napr. myslím teraz konkrétne na zákony, ktoré sú z oblasti, ktorým sa pani ministerka venuje, alebo z jej rezortu, či je to o sociálnej pomoci alebo o nedávnom zákone o službách zamestnanosti. Ale na druhej strane, kde by nebolo treba robiť nič, nebolo treba zasahovať do funkčného systému, tam sa ministerstvo správa ako slon v porceláne. A to je prípad tejto jednovetovej novely zákona o dôchodkovom sporení, ako hovorí nielen pani poslankyňa Vaľová, ale aj pani štátna tajomníčka Kršíková.

    Čo sa také hrozné stalo, že je tu návrh na skrátené konanie, po tom, čo ste hrubo vstúpili do dôchodkového systému aj do sociálneho poistenia, ale najmä do dôchodkového sporenia? Veď zákon platí mesiac a už ho navrhujete novelizovať. Za mimoriadnych okolností je to možné. A pamätá na to aj zákon, zákon o rokovacom poriadku v § 89. Dokonca tu v Národnej rade boli také situácie, keď sme rokovali o zákonoch v skrátenom konaní. A nebol problém, my sme boli vtedy v koalícii, presvedčiť aj opozičných poslancov, vás, aby ste hlasovali za taký zákon. A spomínam si, keď tu bol guvernér Národnej banky Slovenska s prosbou. A obrátil sa na nás, aby sme urýchlene a v skrátenom konaní novelizovali zákon o bankách, lebo hrozil pri vyvolaní istého správania v spoločnosti krach slovenských bánk. Ale teraz veď absolútne o nič nejde. Ak ste čítali návrh na skrátené konanie a dôvodovú správu, som si ju zobral sem, nebudem hovoriť o tom, že rokovací poriadok umožňuje skrátené konanie, kolega Janiš už citoval z rokovacieho poriadku, tak viete, že v návrhu vlády na skrátené konanie je tento odsek: „Z poznatkov aplikačnej praxe vyplýva, že do starobného dôchodkového sporenia ako 2. piliera dôchodkového systému vstúpili aj fyzické osoby, pre ktoré je tento systém nevýhodný či už vzhľadom na ich vek alebo výšku dosahovaného príjmu. V týchto prípadoch možno predpokladať, že nebude naplnený účel starobného dôchodkového sporenia, ktorým je spolu so starobným poistením zabezpečiť sporiteľovi príjem v starobe, čím je ohrozené jeho právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe ako jedno zo základných ústavných práv občana.“ No, dámy a páni, veď toto je opísaná veta z dôvodovej správy z obdobia, keď sme novelizovali pred pol rokom, teda na jeseň, pred koncom roka, dôchodkový zákon. To znamená, my sme už zamedzili vzniku takejto situácie. Ale dnes o tom, že ideme rokovať v skrátenom konaní, nie je v návrhu uvedená ani jedna veta. Treba otvorene povedať, že ten dôvod je, aj keď tu nie je napísaný, ale to je každému jasné, kto vie, o čo ide.

    Z otvorenia 2. piliera očakávala vláda odchod desiatok tisícok, ministerstve práce odchod presne 30 800 a minister financií odchod takmer dvojnásobok, až 70 000 sporiteľov, a že sa títo vrátia do 1. piliera, to má aj svoje rozpočtové súvislosti. Ministerstvo očakávalo, že v tomto roku sa vráti do Sociálnej poisťovne tak s týmito poistencami alebo sporiteľmi 1,5 mld. korún a v budúcich rokoch to bude viac ako 600 mil. korún. Minister financií pri jeho odhade očakával, že tento rok bude 3 mld. od správcovských spoločností v Sociálnej poisťovni a v budúcich rokoch to bude po miliarde. Dnes sa ukazuje, že ich odhady a očakávania sa nenapĺňajú, že tých, ktorí odišli z 2. dôchodkového piliera, nie je ani 4 000, resp. ak prirátame, že tam aj nejakí vstúpili, tak je to okolo 3 600 osôb. A to už nie sú, samozrejme, miliardy, o ktorých snívali niektorí ministri vlády, ale sú to už len milióny.

    Sú čarovné reakcie, som si to v tlači prečítal, ministerky Tomanovej, ktorá hovorí: „Podstatné je, aby sme reagovali na požiadavky ľudí.“ Ale veď na to ste vôbec nemuseli reagovať v skrátenom konaní. Stačilo, keby ste ich viac počúvali, keď sme rokovali o tej novele, ktorú ste predložili do parlamentu predtým. Štátna tajomníčka pani Kršíková sa vyjadrila: „Novela je o jednej vete, a preto nie je dôvod, prečo by ju bolo potrebné študovať 5 dní.“ To bola jej reakcia na to, že pripomienkové konanie trvalo len jeden deň. Pochopili to tak, že stačí to poslať do Národnej rady. Napadá ma, veď to ste mohli urobiť aj úplne inak. Ale čo vám budem radiť. Vy ste si nedali ani tú námahu, aby ste ľuďom vysvetlili, čo ste vlastne v dôchodkovom systéme zmenili a čo platí od nového roka. Vtedy ste na tých istých občanov reagovali tak, že to bolo skôr nevšímanie si, alebo ste sa správali dosť arogantne, keby som mala použiť tvrdší výraz, tak poviem, že ste sa vtedy na občanov vykašlali.

    No ale teraz k tejto novele, lebo vy ju aj tak schválite, máte väčšinu. Musím vám povedať, že ani takáto zmena nenaplní vaše očakávania. Jednoducho ľudí z 2. piliera ani takouto novelou viac nevyženiete. Je to úplne zbytočné úsilie, pretože tí, ktorí sa rozhodli, že zoberú svoju budúcnosť a svoje dôchodky do vlastných rúk, tak sa správajú oveľa racionálnejšie a rozumnejšie ako ich vláda. A to je veľké šťastie. Táto novela môže skôr spôsobiť niečo iné a na to teraz veľmi vážne upozorňujem, že táto novela nepovedie len k chybám a k nejakým manipuláciám, táto novela môže viesť dokonca k podvodom. A to je to, keď hovorím, že zvyšujete svojimi návrhmi chaos. Na Slovensku potom, ako vládnete, máme s tým bohaté skúsenosti.

    V prvom čítaní, ktoré bude nasledovať hneď po tomto skrátenom konaní, v dôvodovej správe je napísané to pravdivé: „odstránenie jednej administratívnej prekážky spočívajúcej v úradnom overovaní podpisu pri výstupe zo starobného dôchodkového sporenia“. To je ten cieľ navrhovanej zmeny čiže jedno administratívne opatrenie, „aby sa dosiahla“, a zasa ide citát krátky, „vyváženosť právnej úpravy vstupu a výstupu z 2. piliera“. To sú jediné slová v dôvodovej správe. Toto majú byť dôvody na skrátené konanie. Toto bol dôvod na mimoriadne rokovanie vlády.

    Dámy a páni, toto vrhá také svetlo na túto vládu, veď oni absolútne nevedia rozlišovať, čo je dôležité a čo nie je dôležité, čo treba a čo netreba, čo je škodlivé a čo je prospešné. No toto je chaos. Chráň nás Pán Boh od ďalšieho pôsobenia tejto vlády.

    Poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie preto nebudú hlasovať za tento chaos.

    A na Slovensku sa hovorí príslovie: „Práca chvatná, málo platná.“ Práve toto je ten príklad. Neurobíte zle, dámy a páni, naopak, keď sa pri hlasovaní budete správať rovnako ako poslanci za KDH. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Faktické poznámky majú poslanci Madej, Laššáková, Vaľová, Gibalová, Fronc, Pado a Janiš, končím možnosť prihlásiť sa, a ešte aj pani poslankyňa Nachtmannová, zaregistrujte ju.

    Nech sa páči, pán spravodajca pán poslanec Madej.

  • Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Brocka, s jedným súhlasím, že dejú sa tu niekedy zvláštne veci. Napr. mám pocit z vystúpení, že poslanci vystupujú pomaly s monitoringom tlače, keď nám prejavy podsúvajú novinári, a na základe obsahu, ktorý pomaly ide z palcových titulkov. Pán poslanec naozaj možno aj ten postoj k tlačovému zákonu hovorí o tom, že treba brať váhu nie na to, čo niekedy nepravdivo alebo inak píšu v médiách, ale na to, čo je skutočne faktom. Faktom je, že skrátené legislatívne konanie máme na stole k zákonu, ktorý je vážnejší, ako by sa len zdalo. A chcel by som len v tomto vystúpení upozorniť na niekoľko nepresností, ktoré ste uviedli.

    Výbor, ktorý zasadol, je síce gestorský výbor a bude k tomuto zákonu, ale nezasadol, pán poslanec, ako gestorský výbor, ale zasadol ako výbor, ktorý rozhodoval o tom, či odporučí plénu skrátené legislatívne konanie, a o tom, ktorého spravodajcu poverí predkladať správu za tento výbor. Je to nepravda, že gestorský výbor bol určený ešte predtým, ako dôjde k druhému čítaniu. To je absolútna nepravda.

    K podvodom, ktoré ste uvádzali. Pán poslanec, keď ste zavádzali 2. pilier, tak vtedy pri uzavretí zmluvy, čo sa týka formálnych náležitostí uskutočnenia takého právneho úkonu, nevyžadoval sa úradne osvedčený podpis. A určite aj ten život sa s tým vysporiadal. Ale ja si myslím jedno, že ak na jednej strane máme požiadavku takú, že pri vstupe sa nevyžaduje podpis úradne odsvedčený, pri výstupe alebo rozviazaní by sa...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja, pán poslanec, mám len dve poznámky k vášmu vystúpeniu.

    K otázke zvolania gestorského výboru. Ste skúsený poslanec a viete, že keď začínalo skrátené legislatívne konanie, bolo potrebné určiť spravodajcu. To znamená, že naozaj pán predseda sociálneho výboru zvolal zasadnutie výboru, aby určil spravodajcu, nič iné, pokiaľ mám informácie, ten výbor neriešil.

    A druhá poznámka. Rozprávali ste o tom, čo také sa hrozné deje, aby bolo potrebné skrátené legislatívne konanie. Ja by som len chcela dať do pozornosti 3. volebné obdobie v roku 2002, keď hneď na začiatku, ako sme prišli do Národnej rady, veľmi živo si na to spomínam, bolo 22 zákonov v skrátenom legislatívnom konaní v sociálnej oblasti predložených Národnej rade na schválenie. Vôbec nebol na to žiaden dôvod a jednoducho ste to obhajovali. Ja si myslím a som toho názoru, že v tomto prípade sú naplnené znaky, pričom ide o to, aby sa vyrovnali podmienky vstupu a výstupu z 2. piliera. Ďakujem pekne.

  • Myslím, že kolegyňa Laššáková veľmi dobre vysvetlila, aké boli vaše procesy v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ja by som chcel a sa dotknúť tej bombastickej vety, ktorú ste uviedol, že na Slovensku je chaos za tejto vlády.

    Vážený pán kolega, chaos je fiktívny, váš a vymyslený. Ale merateľný chaos v Slovenskej republike bol vtedy, keď Rómovia robili sociálne nepokoje, keď neboli spokojní s touto vládou, ak dochádzalo k rabovačkám v roku 2004. A ja vám tiež zacitujem titulky z periodík, ja som si to teraz našla: „Znepokojuje doma i v zahraničí sociálna situácia Rómov. Budú rómske rabovačky ďalej pokračovať. Európa pozerá znepokojene.“ Vážený kolega, toto je chaos v republike Slovenskej, a nie to, čo vy tu vymýšľate na pôde parlamentu.

    A takisto bol chaos, keď ste odobrali dôchodky invalidným dôchodcom. Vtedy vznikol chaos. A ten chaos pokračoval ešte, keď ste videli na predošlej schôdzi, ako hore boli invalidní dôchodcovia a ako vám vyjadrovali svoju podporu, ako vás chválili, ako vynikajúco ste vládli, aký tu bol poriadok, aký tu bol chaos. Čiže, prosím vás pekne, nevymýšľajte tu nejaké vaše fiktívne výmysly.

    A ďalej by som vás chcela ešte opraviť. Z 2. piliera nevystúpilo 3 000 občanov, 3 000 plus niečo ste hovoril, lebo už je to viac ako 6 400 sporiteľov. Takže treba si pozrieť v tých médiách aj konkrétne čísla a fakty, ktoré sú aktuálne.

    A, pán kolega, viete, ja vám poviem tak, ešte raz sa obrátim, dnes má každý právo na rovnaké podmienky. Ak je rovnaká podmienka na vstup, mala by byť aj na výstup. Čiže overenie podpisu pri vstupe nie je potrebné a pri výstupe áno. To znamená, že táto novela bola aj o vstupe, nielen o výstupe. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Brocka, aj mňa zaujali argumenty v dôvodovej správe. Vidím jediný dôvod, prečo je úsilie o toto skrátené legislatívne konanie. A to je úsilie odstrániť možno ešte tú poslednú bariéru pre odchod sporiteľov z 2. piliera, ktorou je pregnantný prejav vôle, ktorý pre túto koalíciu je len administratívna prekážka. To mi je veľmi ľúto, že prejav vôle je pre koalíciu administratívna prekážka. A to, vážení páni z koalície, od východu slnka až po jeho západ hlásate, aký ste sociálni. Nuž toto je tiež ovocie vášho jednania a vládnutia.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec naozaj citoval z dôvodovej správy dôvod na skrátené legislatívne konanie, odstránenie administratívnej prekážky. Ja by som vám rád pripomenul, že pred chvíľou vám kolegyňa Sabolová umožnila opraviť v normálnom konaní vážnu administratívnu prekážku pre občanov, aby nemuseli chodiť od Annáša ku Kaifášovi a jednoducho aby mohli ísť rovno bez všelijakých papierikov k lekárom špecialistom, a napriek tomu ste to zhodili zo stola. No tak to sa mi zdá byť schizofrenické. Ale ja pomaly začínam súhlasiť s tým, že áno, je tu dôvod na skrátené legislatívne konanie, lebo tu hrozí dokonca krach, krach jednej bubliny o zlom 2. pilieri, o hlúpych ľuďoch, ktorí sa nevedeli rozhodnúť a nevedia rozhodnúť, kde majú byť.

  • Hlasy z pléna.

  • A, prepáčte, pán poslanec, nech sa páči. Zapnite ešte pána poslanca Fronca, prepáčte, myslel som, že pointa bola tak silná.

  • Pán predseda, nie, iné chcem povedať. A chcem to povedať kolegyni Vaľovej a aj ostatným kolegom. Mohli by ste sa naučiť po slovensky vykať, predsa nemôžete hovoriť „ste uviedol“, „ste povedal“. A tu aj viacerí to isté robia. V slovenčine to má byť povedané „ste uviedli“, „ste povedali“. Buďte tak láskaví a naučte sa vykať tak, ako sa to má robiť v slovenskom jazyku. Ďakujem.

  • Takže teraz, pán poslanec Pado. Poprosím ho o slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Pán poslanec, ja by som sa vôbec nad tým nečudoval, prečo sa vláda zaoberala na mimoriadnom rokovaní novelou zákona, ktorá má jednu vetu. Keď sa dokázala na mimoriadnom rokovaní zaoberať psom pani ministerky Tomanovej, no je to badateľný pokrok, naozaj.

  • Smiech v sále.

  • A, dámy a páni, chcel by som verejne pred vami, čo tu sedíte, prehlásiť, že nemám záujem vystúpiť z 2. piliera a ak by ktokoľvek v mojom mene zaslal list, v ktorom oznamuje, že vystupujem, je to lož, nie je to pravda. A som zvedavý, čo budete robiť s týmto prípadom potom, keď sa tak stane. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, v podstate som vám chcela povedať to isté, čo povedala pani poslankyňa Laššáková. Pripomeňte si, čo ste robili po voľbách v roku 2002, keď ste v skrátenom legislatívnom konaní dali novelu, kde ste vstupovali do 22 sociálnych zákonov, o aké národohospodárske záujmy, o aké ľudské práva vtedy išlo. Práve naopak, týmito novelami ste upierali ľuďom ich základné práva. Brali ste napr. príspevky, skracovali ste príspevky na kompenzačné pomôcky. Dodržali ste vtedy síce päťdňovú lehotu, ale, ešte raz opakujem, vstupovali ste do 22 zákonov za päť dní.

    A nakoniec vám poviem repliku na váš záver. Chvalabohu, tu je táto vláda.

  • Pán poslanec, nech sa páči, reakcie na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne za všetky reakcie na moje vystúpenie. Naozaj som to nečakal. Musím povedať ale, že niektoré z tých reakcií neboli na moje vystúpenie, boli úplne od veci. A nepočul som dôvody na skrátené legislatívne konanie, ste niektorí reagovali, že vyčítam tomuto návrhu, že nespĺňa zákonné náležitosti.

    Oceňujem vystúpenie môjho kolegu pána poslanca Fronca aj Pada. A musím vám povedať, že vážne zvažujem napriek svojmu pokročilému veku, že ešte využijem tú možnosť a vstúpim do 2. dôchodkového piliera.

  • Ďalšia v rozprave, ešte áno, je to za klub, klub Strany maďarskej koalície, bude pani poslankyňa Sárközy.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Ctené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som v mene poslancov Strany maďarskej koalície vyjadrila názor nášho klubu, čo sa týka na skrátené legislatívne konanie predloženého návrhu zákona, ktorý vláda schválila na včerajšom mimoriadnom rokovaní.

    Ja budem doslovne citovať z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby niekto nemohol povedať, že to nie je pravda. A § 89 hovorí o skrátenom legislatívnom konaní: „Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.“ V odseku 2 sa píše o tom, že v skrátenom legislatívnom konaní môže Národná rada rozhodnúť aj vtedy, ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydané podľa čl. 41 Charty Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona. Ja som si položila otázku a položím si ju aj teraz pred cteným obecenstvom: Ktorý bod z týchto viedol vládu k tomu, aby včera zvolala mimoriadne rokovanie? Pani ministerka, musím vás pochváliť, pretože ste asi jedinou členkou vlády, kvôli ktorej dvakrát zasadala mimoriadne vláda. Prvýkrát to bolo kvôli vášmu dunčovi.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, volá sa Ret, nie dunčo A včera to bolo kvôli tej novele, ktorú tu predkladáme.

    A teraz dovoľte vyjadriť sa k tomu skrátenému konaniu.

    Už to tu bolo spomenuté, ale opakovanie je matka múdrosti, tak to len spomeniem, do Národnej rady návrh na skrátené legislatívne konanie a aj návrh tejto novely vládneho návrhu zákona prišiel v piatok. Vláda o tom rokovala včera. Predtým, ako idem spať, aj keď je to o druhej v noci, ja si ešte preťukám všetky dôležité webové stránky. A o. i. v nedeľu okolo pol druhej v noci, vlastne to už bolo v pondelok, som si prečítala webovú stránku Úradu vlády, kde bolo uvedené jednak výjazdové rokovanie vlády, ktoré bude zajtra v Brezne. Aj som si tam prešla všetky materiály, ktoré sú pripravené. O pol druhej v noci, teda z nedele na pondelok, ani reč tam nebola o mimoriadnom rokovaní vlády. Dokonca ani včera v ranných hodinách to tam nebolo. Potom ja som to nečítala v novinách, ale som si prezrela tlačový brífing, ktorý sa konal po rokovaní vlády, kde pani štátna tajomníčka doslovne povedala, pretože už vtedy novinári sa obrátili na ňu a teda na vás, ale tuto odpovedala ona, prečo sa nedodržal zákon a nebolo tam tých päť dní, ktoré dáva zákon na skrátené legislatívne konanie: „Nevidím dôvod, aby jednu vetu študovali 5 dní.“ Netreba v tom hľadať dôvod, ja to teraz odkazujem pani štátnej tajomníčke, ale treba dodržiavať zákon, to hovorí zákon. Takže o nič iné tu nejde.

    Vy ste v tej dôvodovej správe o. i. citovali, prečo to treba prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní: „Z poznatkov aplikačnej praxe vyplýva, že do starobného dôchodkového sporenia ako 2. piliera dôchodkového systému vstúpili aj fyzické osoby, pre ktoré je tento systém nevýhodný či už vzhľadom na ich vek alebo výšku dosahovaného príjmu.“ No v tejto súvislosti sme tu už my počuli dosť. A musím povedať, že to boli aj rozporuplné vyjadrenia. Najprv to bolo vyjadrenie, to nebudem hovoriť od začiatku, asi pred mesiacom, keď pán riaditeľ Sociálnej poisťovne povedal, že pre vyše 1 mil. ľudí je 2. pilier nevýhodný. My sme sa tým zaoberali aj na výbore pre sociálne veci a bývanie. Vy ste sa potom dali počuť asi o dva alebo o tri dni, keď ste povedali, že súhlasíte s pánom riaditeľom Sociálnej poisťovne. Ja som túto otázku položila pánovi ministrovi financií minulý týždeň na hodine otázok. A pretože už nevyšiel čas, chýbala už len jedna minúta, pán minister mi tú pripravenú odpoveď aj dal. Moja otázka znela: „Pán minister, aj vy si myslíte, že pre vyše jeden milión sporiteľov je 2. dôchodkový pilier nevýhodný, ako si to myslí pani ministerka Tomanová?“ Z odpovede citujem prvé dve vety: „Hneď na úvod chcem poznamenať, že neexistuje jednoduchá univerzálna odpoveď. Bol by som veľmi odvážny, keby som tvrdil, že pre určitú skupinu sporiteľov definovanú len vekom alebo príjmom sa určite neoplatí alebo, naopak, určite oplatí sporiť si v kapitalizačnom pilieri. Výška budúcich dôchodkov závisí od mnohých ďalších faktorov. A keďže nikto z nás nemá krištáľovú guľu nemôže ani poznať jednoznačne správnu odpoveď.“ Vy v tej analýze, ktorú dostal výbor pre sociálne veci a bývanie, ktorú sme si vyžiadali, píšete o tom, že vystúpi z 2. piliera podľa vašich odhadov a podľa vašej analýzy presne 30 800 ľudí. Neviem, ako ste sa práve k tomuto číslu dostali, lebo to môže byť 30 700, 30 900, pán minister financií už hovoril o počte 70 000. No a tu sa hovorí o tom, že pre vyše 1 mil. ľudí je to nevýhodné.

    Vy ste, pani ministerka, včera v televíznom štúdiu hovorili o tom, že preto to musíte robiť a preto tak flexibilne pristupujete k riešeniu tejto otázky, pretože dostávate nespočetné množstvo telefonátov. Neviem, či je to tak alebo nie, ja sa o tom nechcem s vami hádať, ale ja viem napr., keď bola reč o tom, že tí, ktorí idú do predčasného dôchodku, nebudú môcť popri poberaní dôchodku byť aj zamestnaní, našťastie, pozmeňujúcim návrhom sa to zmenilo, že vtedy mnoho ľudí, našich voličov sa na nás obracalo s tým problémom, že počas viacerých dní a dokonca viacerých týždňov sa nevedia dovolať do Sociálnej poisťovne. Asi zvýšenie správneho fondu prispelo k tomu, že teraz už tie linky sú voľné. Dokonca títo ľudia volajú už aj pani ministerke. No a dovolím si citovať jeden jediný príklad, keď ste povedali, práve kvôli tomu, čo som pred chvíľou citovala: „Však si predstavte, že niekto sa tam dostal aj ako 88-ročný.“ Najprv ste hovorili o tom, že sú tam aj ľudia, ktorí majú 80 rokov, včera som počula, že už sú tam ľudia, z ktorých dokonca jeden má 88 rokov. Nepodarilo sa mi to zistiť, ale mám taký dojem, že okolo 196 ľudí má vek 100 rokov. Takže o dva týždne už budeme počuť o týchto. A moja otázka je: Prečo je tu problém, keď je tam 88-ročný? Niekto zaňho platí alebo čo sa tam deje v tom 2. pilieri s tým 88-ročným? Však on, pevne verím, dostáva dôchodok.

    No a ešte pripomienka, koľko ľudí sa na vás obracia a že museli ste s tým niečo robiť. Pani ministerka, obrátilo sa na poslancov Národnej rady petíciou 130 000 občanov. Vy ste si ani len tú námahu nedali, aby ste o petícii občanov rokovali predtým, ako bol prijatý návrh zákona o sociálnom poistení. Takže mali by sme sa petíciou, ktorú podpísalo 130 000 ľudí, zaoberať rovnako dôsledne ako aj tými telefonátmi.

    A o. i. ste včera v diskusii povedali aj to, že veď ľudia niekedy musia cestovať 70 km, ako je to ťažké pre ľud tejto krajiny, hlavne keď majú také ťažké sociálne podmienky. No tak neviem, prečo majú ťažké sociálne podmienky, keď vy pre nich robíte všetko dobré a už ste 20 mesiacov pri vláde. Ale predstavte si, pani ministerka, že váš stranícky kolega pán minister zdravotníctva ide rušiť nemocnice. Napr. keď sa zruší nemocnica v Šahách, tak podľa toho, čo on povedal a hlavne jeho hovorkyňa povedala, však nič sa nestane, pretože tí pacienti zo Šiah môžu ísť kľudne do nemocnice v Komárne alebo v Nových Zámkoch. Spočítajte si na mape, aká je vzdialenosť medzi Šahami a Komárnom alebo Novými Zámkami. A tu ide o život týchto ľudí.

    A ešte k tej pripomienke, že ľudia si to želali a chcete rovnaké podmienky. No vyše 100 000 ľudí si to neželalo, aby sa s 2. dôchodkovým pilierom niečo robilo, pretože sa tam prihlásilo 1,5 mil. ľudí.

    Ešte mi vysvetlite, čo chcete dosiahnuť tým, že z toho piliera vystúpi podľa vašich prepočtov presne 30 800 ľudí, čo sa zlepší na tej dôchodkovej reforme. Pred dvoma týždňami pán prezident chválil reformy, bola to platená reklama v amerických novinách, kde o. i. povedal: „Slovensko je momentálne lídrom medzi novými krajinami Európskej únie,“ doslovne ho citujem, „spustili sme reformy, ktoré pôvodné krajiny Európskej únie nikdy ani len nezvažovali.“ A posledná veta z toho, čo vyšlo, znie: „Najpozitívnejším krokom súčasnej vlády je to, že pokračovala v reformách, ktoré začala bývalá vláda.“ Toto hovoria opoziční poslanci, ale ja som teraz citovala prezidenta tejto krajiny, ktorý sa volá Ivan Gašparovič. Pevne verím, že nechcete povedať, že on je prezidentom opozičných poslancov.

  • A už len úplne na záver, pani ministerka, dovoľte mi ešte jednu vetu povedať. O dva týždne, presne 25. februára, budeme oslavovať 60. výročie Víťazného februára. Jánošík už je vybavený, pretože už bol povýšený, snáď nejaký rad preňho nájdu ešte k 1. septembru, ku Dňu ústavy, tak treba niečo robiť. Tak znárodnite ten 2 pilier, dajte na to pozmeňujúci návrh, vaši poslanci to odsúhlasia, ale poslanci Strany maďarskej koalície nebudú hlasovať ani za skrátené legislatívne konanie, ani za túto vládnu novelu zákona. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Vaľová, Belásová, Sabolová, Kvorka, Brocka, Kahanec, Frešo, Madej. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Sarközyová, pýtali ste sa vlastne na tých sporiteľov vo veku nad 80 rokov. Ale myslím si, že to pani ministerka vysvetlí.

    Ja by som chcela dodať, že včera pani ministerka vystúpila v TA3 a v Slovenskej televízii, kde perfektne s prehľadom vysvetlila celú túto problematiku. A chcela by som povedať, že ja som si následne vyžiadala materiály, ktoré boli uvedené v tejto relácii. A ja mám len jednu otázku pani poslankyňa Sarközyová, keby ste mi povedala, 710 000 sporiteľov má výšku príjmu od 9 000 do 15 000 korún, ja vám to potom môžem aj dať, lebo ste sa to nikde nedočítala, tak vám to dám, aby ste si to dočítali, a 400 000 ľudí má príjem do 9 000 korún, chcem sa vás spýtať, či pre týchto ľudí je 2. pilier výhodný a všetko máme robiť preto, aby v tom 2. pilieri teda zostali a máme ich klamať. To je prvá vec.

    A druhú vec by som chcela povedať. Pani poslankyňa, povedali ste, že pán prezident Gašparovič nie je pre opozičných poslancov prezidentom. Ja si myslím, že nie je ani pre opozičných, ani pre koaličných prezidentom, pán prezident Gašparovič je prezidentom Slovenskej republiky pre všetkých občanov Slovenskej republiky a tak sa aj správa. A chcem povedať, že určite ho volilo viac občanov ako vás, takže niet pochyb, či je koaličný alebo opozičný, ale ja som si stopercentne istá, že je prezidentom Slovenskej republiky pre všetkých občanov Slovenska. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja nechápem, prečo je taká hystéria zo strany vás, pani poslankyňa, aj zo strany celej opozície kvôli jednému ústretovému kroku voči občanom. Veď nepreháňajme a nedémonizujme tento, by som povedala, technický krok, ktorý má zjednodušiť výstup tým, ktorí sú rozhodnutí vystúpiť. Veď tých, ktorí nie sú rozhodnutí vystúpiť a chcú zostať v tomto pilieri, to v podstate neovplyvní. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Chcela by som dať takú možno jednu doplňujúcu otázku ešte, čo možno nezaznela vo vystúpení pani kolegyne Sárközy. Kto prišiel s takým skvelým nápadom na toto skrátené konanie, na túto novelu? Boli ste to vy, pani ministerka, alebo je to nápad pána premiéra? Zdá sa mi totiž, že poznám už aj dôležitejšie veci, ktoré by mali ísť do skráteného konania. A zdá sa mi, že by som bola očakávala, pani ministerka, a pani kolegyňa možno tiež na to tak trošku zabudla, poznamenať, že zatiaľ som nepočula, aby za nejaký klub vládnej koalície niekto vystúpil s podporným stanoviskom k takej skvelej novele a k takému skrátenému konania, čo ohrozuje Slovenskú republiku. V reakciách sa snažíte reagovať, ale nepoznám taký váš zanietený názor. Myslím si, že keby vystúpila pani poslankyňa Vaľová, tá by vedela možno najlepšie obhájiť za klub prečo takú novelu treba schváliť.

    Chcem povedať, že ak už ide o tak vážnu vec, myslím si skôr, pani ministerka, že by bolo dobré, aby boli overené podpisy aj pri vstupe, aj pri výstupe, a nie to, aby sme išli do mäkšieho režimu, ale možno išli do prísnejšieho režimu. Preto sa pýtam, kto prišiel s takým nápadom, lebo sa mi zdá nie celkom logický.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Jednoducho treba vychádzať asi z určitej logiky, že na rane je vždycky ten, kto je najzodpovednejší za prerokovávaný problém. A v tomto prípade je to tu prísediaca pani ministerka. No na druhej strane je potrebné povedať, že pani ministerka tu sedí a rokujeme o tomto len preto, že napráva to, čo ste, vážení z opozície, vy zbabrali vtedy, keď ste zavádzali 2. kapitalizačný pilier. To si je potrebné uvedomiť.

    Po ďalšie je potrebné si uvedomiť dôvod, prečo sa robí táto malá zmena, ktorá sa do tejto novely zákona dodáva. No dôvod je nasledovný. Ide nám o primerané zabezpečenie občanov v starobe, ktorí bez tejto zmeny sú týmto ohrození, vážení páni a dámy z opozície. Neviem, či si to uvedomujete alebo neuvedomujete, ale jednoducho ide o toto, pretože veľmi dobre vieme, že touto zmenou k zmene dôchodkového systému nedochádza v žiadnom prípade. Tu sa len vylepšuje to, čo je problémom pre mnohých občanov, hlavne občanov tých skôr narodených, pretože tu už bolo spomenuté, že v tomto systéme sú ľudia, ktorí majú a dosahujú vek 70, 80 aj nad 80 rokov. A týmto občanom robí problém, ktorý my tu teraz týmto riešime. Keby ste boli na to mysleli, vážení páni a dámy, tak by ste boli urobili vtedy, keď ste zavádzali ten pilier, aj takéto dačo a neboli by ste museli dneska tuná viesť a robiť toto divadlo, na ktorom sa musíme kvôli tomu my spolupodieľať. Ďakujem pekne.

  • Pani kolegyňa Sárközy, nestihli ste vo svojom vystúpení povedať, aby bolo jasné aj pánu poslancovi Kvorkovi, že táto novela, ktorá tu je teraz predložená, nenapráva chyby nejakých iných vlád, ale ona napráva len novelu, ktorú naposledy predložila pani ministerka Tomanová.

    Ale iné chcem ešte povedať, lebo inšpirovali ste ma svojím vystúpením. Uvažujem o tom, ako by sa dal splniť ten cieľ, vyhnať čo najviac ľudí z 2. piliera. No jedna z možností je, že by ste vydali nejakú informačnú brožúru, aby ľudia vedeli, ako rýchlo to môžu urobiť. A to druhé je, že by ste poprosili predsedu vlády Roberta Fica, aby sa častejšie vyjadroval k 2. dôchodkovému pilieru, lebo myslím si, že práve tie jeho vyjadrenia z minulosti, ktoré majú podobu skôr šírenia poplašnej správy, to by bolo asi najúčinnejšie riešenie a vôbec by sme túto novelu dnes nemuseli preberať.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Chcem takisto sa prikloniť ku kolegyni poslankyni. A predovšetkým sa chcem takisto spýtať, aký bol vlastne ten hlavný dôvod, ktorý viedol k skrátenému konaniu. Totiž je tu argument, ktorý uvádzala napr. štátna tajomníčka, že nevidí dôvod na to, aby sa jedna veta študovala päť dní. Tak keď povieme, že argumenty by mali presvedčiť, tak argumenty k nedodržiavaniu zákonných lehôt a argumenty k nedodržiavaniu ustanovení zákona, si myslím, nie sú argumenty, ale iba plané slová. To je jedna vec. Čiže toto by som rád počul, aký bol ten relevantný dôvod na to, aby mohlo byť skrátené konanie.

    A takisto podobný výraz a význam dodáva argument, že bolo množstvo telefonátov či množstvo ohlasov. No niet jasnejšieho argumentu zo strany opozície, ako je petícia. Bola petícia k ďalšiemu smerovaniu dôchodkového systému, boli ďalšie petície. A boli petície, ktoré neznamenali pár desiatok telefonátov, ale rátali sa v desiatkach tisícok, naposledy uvádzala kolegyňa poslankyňa 130 000 občanov, čo sa týkalo 2. piliera. Čiže ktorých občanov vlastne zastupujete? Na ktorých občanov reagujete? Je totiž podstatné, aby sme reagovali na požiadavky ľudí. Čiže reagujete na tých pár telefonátov alebo na tých 130 000? Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Táto novela je síce v jednej vete, je ale dosť vážnou hrozbou pre úspory občanov, ktorí sporia v 2. pilieri, nakoľko vlastne pri tom procese, keď občan vystupuje z 2. piliera, nevyžaduje autorizáciu občana, stačí tam neoverený podpis podľa tejto novely. Inými slovami, pokiaľ občan prichádza o všetky svoje úspory, ktoré v 2. pilieri mal, tak na to už netreba vlastne ani autorizáciu podľa toho, čo pani ministerka tu predložila. A pokiaľ o tie úspory príde, tak nijakým spôsobom už ich nedostane naspäť, nakoľko zákon nijako túto situáciu nerieši.

    Druhé, na čo by som chcel upozorniť. Je to rýchlosť toho procesu samotného a vlastne celý ten stav legislatívnej núdze, ktorý sa tu umelo navodzuje. Je to vlastne dôkazom nepracovania a zlého vedenia ministerstva, nakoľko ministerstvo ani po roku a pol nie je schopné napísať taký zákon, ktorý by vydržal bez zmeny aspoň dva mesiace. To vlastne usvedčuje pani ministerku a okolie, ktoré to vedie, dalo by sa povedať, zo zlej práce.

    Čo sa týka tej starostlivosti o občanov. No ja by som chcel upozorniť, že práve táto vládna koalícia šikanuje občanov vďaka pozmeňujúcemu návrhu, ktorý tu bol včlenený do tohto zákona, ktorý prešiel na jeseň, zimu 2006, vyžaduje od občana, keď si chce vybrať slobodne správcovskú spoločnosť, ísť osobne do Sociálnej poisťovne, ešte si musí za to aj zaplatiť. Čiže tam neváhali šikanovať občanov. Pokiaľ ide však o výstup, čo je, samozrejme, cieľom tejto vlády, ktorá to viac či menej nepokryte dáva najavo vlastne od svojho nástupu, tak snaží sa ho maximálne zjednodušiť až na tú úroveň, že občan môže naozaj prísť o svoje úspory bez toho, aby o tom vedel. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani Sárközy, pani poslankyňa, nesklamali ste ma v tomto prejave, žiaľ, určite nie, v dobrom, najmä z toho dôvodu, že keď máme už od vás skúsenosti, že v pléne hovoríte nepravdy typu, že v Národnej rade alebo vo výbore pre sociálne veci nikdy neprešiel ani jeden pozmeňujúci návrh z opozície, tento raz to nebola nepravda, ale úplný nezmysel. Ja by som vám chcel, pani poslankyňa, k tomu Víťaznému februáru popriať vzhľadom na to, že ste odporúčali tento Víťazný február a spomenuli ho, aby ste ho išli oslavovať možno s bývalými členmi Komunistickej strany z opozície alebo zaslúžilými umelcami. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Sárközy, reakcia.

  • Ďakujem pekne.

    No asi začnem od konca. Pán poslanec, ja ľutujem, že ste tu v piatok neboli, pretože mám tu ešte tie dokumenty, ktoré som tu v piatok prečítala, o tých pozmeňujúcich návrhoch opozície, čo boli vo výbore. Tí vaši kolegovia, ktorí tu boli, z vašej strany tu boli asi dvaja alebo traja, vám to vedia povedať. Ale dajte si tú námahu a vyberte si to z internetu a potom uvidíme, kto klamal a kto neklamal, ja som určite neklamala, u mňa lož nie je pracovná metóda.

    A o tom, že kto ide oslavovať Víťazný február. No ja som v živote neoslavovala Víťazný február. Pretože patrím medzi tých ľudí, ktorí si toho času vedeli vybrať stranu, a naša strana tiež nikdy ani bývalé hnutie ho neoslavovalo, tak myslím si, že to hovoríte zo svojich radov, takže kľudne sa k nim môžete pripojiť.

    A ešte jedna poznámka. Hovoríte o tom, že chcete spraviť rovnaké podmienky pri výstupe, také isté ako pri vstupe. No neviem, či si uvedomujete, že keď niekto vstupuje do tohto 2. dôchodkového piliera, tak podpisuje zmluvu. Tam je jeho podpis. A keď došlo k nejakému pochybeniu, tak sú na to súdy. Ale to, že teraz nebude potrebné notárom overené tlačivo, vlastne podpis, keď niekto vystupuje, myslím si, už to tu bolo spomenuté, nie my sme to dali do zákona, ale vy ste to tam dali. A druhá vec je, poslanci Národnej rady boli vystavení tomu, pričom bolo konanie, kde Úrad na ochranu osobných údajov skonštatoval, že došlo k spochybneniu zákona. Poslankyňa, ktorá toto povedala v rozhlase, nevypovedala o tom ani v jednej súvislosti. A čo hovoria právnici? Kto mlčí, ten svedčí. Ďakujem.

  • Ako posledná písomne prihlásená je v rozprave pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem hovoriť len k otázke skráteného legislatívneho konania, pretože myslím, že pokiaľ ide o podstatu samotného návrhu novely zákona, o ňom sa bude debatovať ešte separátne. Budem možnože v niektorých častiach sa opakovať, opakovať niečo, čo už prečítali alebo povedali moji kolegovia, ale myslím si, že je to potrebné.

    Na úvod by som chcela citovať z § 89 rokovacieho poriadku Národnej rady. A mohla by som citovať aj z programového vyhlásenia vlády, vážení kolegovia, kde ste sa zaviazali výslovne zlepšiť legislatívny proces. A tým rovno argumentujem aj k tým argumentom, čo robila bývalá vláda. Po prečítaní programového vyhlásenia vlády a po tej debate, ktorá k nemu bola, som očakávala teda zásadne iný prístup. Nebudem citovať z programového vyhlásenia vlády, lebo keď vidím, že vláda ho neberie vážne, tak ja to nemusím urobiť. Budem citovať len § 89 zákona, je tam odsek 1, na ktorý sa odvoláva návrh, ktorým sa odôvodňuje skrátené legislatívne konanie. Podľa § 89 rokovacieho poriadku Národnej rady za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Prečítala som si návrh zákona, prečítala som si odôvodnenie, je mi ľúto, akokoľvek čítam návrh, úradné overenie podpisu pri najlepšej vôli, pani ministerka, neohrozuje ľudské práva poistencov. Túto súvislosť proste nie som schopná nájsť, pretože § 89 vyžaduje kvalifikovanú skutkovú podstatu, to znamená, musí tu, citujem opakovane, dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv. Tipujem, že asi na toto ste mysleli, keď v odôvodnení hovoríte, že by mohli byť ohrozené práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Ale to mi snáď nechcete povedať, že povinnosť úradného osvedčenia môže ohroziť základné ľudské právo, hoci aj právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.

  • Ja stále som optimistická a ja nechcem predpokladať a nepredpokladám zlú vôľu u vás, pani ministerka, ale poviem, ani pri tom najlepšom úmysle nemôže v právnom štáte byť dôvodom na to, aby bol porušený zákon, dobrý úmysel. Musia byť splnené zákonné podmienky na to, aby bolo možné navrhnúť a odsúhlasiť skrátené legislatívne konanie. A domnievam sa, opakujem, v právnom štáte ani pri tom najlepšom úmysle nemôže štátny orgán porušovať zákon, pretože o tom je právny štát, že nielen občania, ale aj štátne orgány sú povinné dodržiavať zákon a ústavu.

    A neviem, ako to mám povedať, ani dobrý úmysel nemôže sprostiť štátny orgán tejto povinnosti, a to už vôbec nie s takou ľahkosťou, ako sa odôvodňuje, že o čo ide, že tu ide o nejakú jednu vetu, drobnú administratívnu bariéru, ktorú treba odstrániť. Ale ja si myslím, že to je vážne. Keď sa odhodlá štátny orgán vedome, lebo vy to robíte vedome, porušiť zákon, v tomto prípade zákon o rokovacom poriadku, tak to podľa mojej mienky má vážne dôsledky a pomenujem, pomenujem dva.

    Prvé je, sa domnievam, že legislatívne pravidlá, ako aj zákon o rokovacom poriadku má svoj význam. Preto je pripomienkové konanie, preto je prvé a druhé a tretie čítanie predpokladané v rokovacom poriadku, aby bol vytvorený priestor prijať kvalitnú právnu normu, prijať kompetentné rozhodnutie. A to je jedno, či je to jedna veta alebo päť viet, pretože aj tá jedna veta môže byť dobrá alebo zlá, aj tá jedna veta môže byť hlúpa alebo skvelá. Ale ja to neviem posúdiť zo dňa na deň. A možnože máte pravdu, možnože by podmienky pre vstup a výstup mali byť vyrovnané. A možnože sú tu úplne iné riešenia. A možnože ich je viac. Ale my nemáme dôvod posudzovať tieto riešenia a nemáme ako posudzovať tieto riešenia v skrátenom legislatívnom konaní. A hlavne teraz nemáme na to dôvod, pretože žiadne ľudské práva nie sú ohrozené.

    Druhá poznámka. Druhá poznámka, poviem to možno trošku nadnesene, ale som presvedčená, že je to pravda, je to otázka zodpovednosti „elít“. Ako sa má správať alebo prečo má dodržiavať zákon občan, keď vedome štátny orgán zákon porušuje, pričom ľudia to vidia. Toto nie je právny štát a takto sa nezlepšuje prostredie pre vymožiteľnosť práva, lebo vymožiteľnosť práva nie je len o tom, aby súdy rýchlejšie konali, ale aj o tom, aby existovala klíma, ktorá motivuje dodržiavať zákon. Aká je to klíma, v ktorej štátne orgány vedome porušujú zákon, aj keď je to len rokovací poriadok, pretože zjavne rokovací poriadok vnímate, akože však je to len rokovací poriadok? A preto sa domnievam, že treba s plnou vážnosťou sa venovať aj otázke návrhu na skrátené legislatívne konanie. Treba s plnou vážnosťou ho porovnávať s § 89, a preto zopakujem to, čo som už niekoľkokrát povedala, v právnom štáte ani pri najlepšom úmysle štátny orgán nie je oprávnený porušovať zákon, naopak, nesmie porušovať zákon, nech je tu úmysel akýkoľvek.

    Možno na záver jedna poznámka, ktorá je reflexiou nielen na tento návrh, možno reflexiou aj na predchádzajúci týždeň, možno reflexiou na to, čo sa tu dialo pred hodinou v tejto sále. Požičiam si výrok od Janovica: „Raz zahlasuješ, privykneš.“ Zjavne to v tejto sále za posledný týždeň a dnes platí. Zjavne privykáme. Ja budem hlasovať proti, pretože som presvedčená, že tento návrh na skrátené legislatívne konanie je v rozpore s rokovacím poriadkom Národnej rady a nemienim privyknúť. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Vášáryová, Sabolová, Nachtmannová, Štefanec, Kahanec, Vaľová. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja by som sa chcela pripojiť k výzve pani poslankyne, aby sme to brali okrem niektorých humorných momentov veľmi vážne. Ja sa chcem spýtať pani ministerky a pána predkladateľa: To znamená, že niekto môže napodobniť podpis druhého človeka a zrušiť jeho úspory v 2. pilieri alebo snáď niekomu z vlády prišiel na rozum takýto neuveriteľný nápad, že budú poslanci koalície rozosielať a napodobňovať nejaké podpisy, aby predstierali, že niekto vystúpil z 2. piliera, pretože ak teda to bude neoverený podpis, to znamená, že to môže ktokoľvek urobiť, ktokoľvek z rodiny bude môcť svojho rodinného príslušníka zbaviť jeho nasporených peňazí v 2. pilieri? Ja si myslím, že je veľmi dôležité túto základnú otázku položiť. Berme to naozaj vážne. Zjednodušuje sa ten podpis preto, aby to bolo možné zneužiť? A prečo iné teda je to v zrýchlenom skrátenom konaní? Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, ja by som ešte chcela možno aj zvýrazniť § 89 na skrátené legislatívne konanie a zamerať ho na pána predsedu parlamentu s tým, že sa hovorí, že Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť. Je tam možnosť. Pýtam sa aj, bolo by vhodné, keby aj pán predseda parlamentu sa k tomu vyjadril, či sú to také mimoriadne udalosti, keď musíme rokovať v skrátenom konaní, pretože nejde o ohrozenie základných ľudských práv a bezpečnosť a ohrozenie štátu. A preto si myslím, že aj v minulom období, a to si už on určite pamätá ako poslanec Národnej rady, návrh tu sme v Národnej rade niekedy odmietli a aj samotný bývalý predseda parlamentu odmietol, ak sme si už pri prvom čítaní alebo pri prvom prečítaní nejakého návrhu mysleli, že vláda chcela skrátené konanie. Myslím si, že tá možnosť parlamentu sa uzniesť je. A toto skutočne práveže je jednoduchý zákon. A vidíme, že je nie taký, aby sme museli v skrátenom konaní o ňom rozhodovať. Takže bola by som rada, keby aj pán predseda parlamentu niekedy využil svoje možnosti a aby aj ochránil Národnú radu niekedy pred takýmito, poviem, nadbytočnými skrátenými konaniami, ktoré nie sú v súlade s § 89 na skrátené legislatívne konanie.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Pani poslankyňa, máte asi veľmi krátku pamäť, lebo inak ako ste sa mohli za bývalej vlády ako štátna tajomníčka vtedy ministerstva spravodlivosti pozerať na to, že sa v skrátenom legislatívnom konaní novelizovalo 22 zákonov. Problém, ktorý tu máme teraz, treba riešiť okamžite. Preto treba skrátené legislatívne konanie.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem sa poďakovať pani poslankyni Žitňanskej, ktorá vysvetlila okolnosti tejto mimoriadnej situácie s apelom na vládu. Skutočne tá situácia je mimoriadna, veď mimoriadne zasadala vláda a odvolávala sa na mimoriadny stav ohrozenia údajne. Podľa mňa ale skôr situácia je mimoriadna v tom, že vláda poslala do Národnej rady niečo, čo ešte sama neschválila, a mimoriadne sú ohrozené úspory ľudí a mimoriadny je aj stav demokracie na Slovensku. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Už niekoľkokrát sa tu opakuje, aj pani poslankyňa tu pred chvíľou uvádzala, že dôležité je, aby sme napĺňali zákon, a že ani pri tých najlepších úmysloch nemáme zákon porušovať, resp. nedodržiavať jeho ustanovenia. To je jeden faktor. Na druhej strane sa tu presviedčame, tak často ako niektoré veci tlačíte napriek všetkému, či už to bolo len nedávno schválené uznesenie Národnej rady k správe o SPP, kde ste nemali problém pasovať Národnú radu do pozície súdnej moci, alebo pri niektorých ďalších zákonoch, kde sa tlačilo urýchľovanie výstavby diaľnic a podobne, pričom sami šéfovia rezortov konštatovali, že je to na hrane ústavnosti a podobne. Niektoré veci sa z hľadiska dlhodobého neriešenia problémov dajú chápať, že sa hľadá riešenie, ale v tomto prípade si myslím, že ťažko nájsť nejaký normálny argument. Teraz som si doplnil podľa zaznených príspevkov, že podstatné je, aby sme reagovali na požiadavky ľudí, a teraz som sa to dopočul, okamžite. Takže asi to okamžité riešenie má byť ten dôvod.

    Ale myslím si, že v inom je problém. Problém je v tom, že chceme presadzovať veci hlava-nehlava bez ohľadu na zákony. Je minimálne zaujímavé, že máme problémy, aby vláda prijala nejaké uznesenie k návrhu skupiny poslancov Národnej rady, ktorým sa mení ústava, alebo k vysokoškolskému zákonu, na druhej strane veľmi rýchlo sme schopní rozhodnúť o zákone pani poslankyne Zmajkovičovej a...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem veľmi pekne. No ja by som chcela povedať, že nejde tu iba o podpis občana, ale ide tu o celkový formulár, kde budú všetky osobné údaje, rodné čísla, bydlisko a tak ďalej. Takže neviem, kto bude takým falšovateľom, ktorý by sfalšoval celkové kompletné osobné údaje. To je po prvé.

    Po druhé by som chcela povedať, že, samozrejme, problém treba riešiť teraz, pretože je otvorený vstup a výstup na šesť mesiacov. Čiže nemôžeme čakať ďalšie tri mesiace, aby sa problém riešil, ak ho chceme riešiť promptne.

    Ďalšia vec je, že legislatívne pravidlá určuje vláda. A tá môže určiť skrátené legislatívne konanie na menej ako päť dní. Dúfam, že v tom mi nebudete oponovať.

    A rada by som povedala opozičným poslancom, lebo my sme si doteraz nenavykli na takéto hlasovanie, o akom vy hovoríte, vy keď ste 22-krát porušili zákon v skrátenom legislatívnom konaní, tak vy ste si zvykli tak, že my vás v tom nedoženieme ani do konca volebného obdobia, tak, prosím vás pekne, nerozprávajte teraz o svojej uvedomelosti. Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem pekne. Dve krátke poznámky.

    Po prvé, po roku a pol už by ste sa nemali odvolávať na minulú vládu, resp. ja som aj vo svojom slove povedala, ste sa predsa zaviazali v programovom vyhlásení vlády robiť to inak. A chcete mi povedať, že to, že za minulej vlády išiel nejaký zákon v skrátenom legislatívnom konaní, dnes vám ospravedlňuje porušenie zákona?

    Druhá poznámka. Nehovorím o legislatívnych pravidlách vlády, hovorím o § 89 rokovacieho poriadku Národnej rady, to je zákon a zákon, ktorým je viazaná aj vláda, aj tento parlament. Ja som opozičná poslankyňa a vždy budem upozorňovať, keď v tejto snemovni budete chcieť porušovať zákon. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Vyčerpali sme vystúpenia všetkých, ktorí boli písomne prihlásení do rozpravy.

  • Preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásili pán poslanec Lipšic, pán poslanec Dubravay, pani poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Petrák, pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Kvorka. Ešte niekto sa hlási? Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Prepáčte, pán poslanec, o slovo sa ešte prihlásil predseda Národnej rady, takže mu dávam slovo. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. O chvíľočku strpenia poprosím, pán poslanec. Naozaj nebudem dlho hovoriť. Toto nie je reakcia na pani poslankyňu Sabolovú, ktorá ma vyzvala na reakciu, aj keď nedá mi nepovedať aj v súvislosti s vystúpeniami, či s vystúpením pani poslankyne Žitňanskej, ktorá kategoricky imperatívne označila čosi za porušenie zákona, že ale možnože sedia v tejto sále aj ľudia, ktorí si to nemyslia. A o tom je parlament. A aj preto chcem reagovať na niečo, čo som hľadal, neviem, ako to nazvať, či je to povrchnosť, zámer alebo klamstvo. A teraz mi to odpusťte a pokúsim sa to popísať. Jednoducho to, čo tu zaznelo štyrikrát počas vašich vystúpení, dvakrát opakovane od pána poslanca Štefanca, sa ináč ani nedá nazvať. Hovoriť o tom, že tu prerokovávame čosi, čo do parlamentu prišlo v piatok, pričom vláda o tom rozhodla v pondelok, nie je nič iné, len klamstvo, dámy a páni. A musím to brať asi tak ako všetky tie reči o tom, ako sa porušuje rokovací poriadok a porušuje zákon.

    Pani poslankyňa Sabolová, predsa len sa vrátim k tomu. Viete čo, tak poďme teda zmeniť ten rokovací poriadok, alebo zákon. A nebudeme používať tak vágne pojmy ako „môže“, „nemusí“, „pravdepodobne“, „primerane“, „v rozsahu“. Ale poďme si sadnúť nielen k tejto procedúre, ktorá, mimochodom, bez ohľadu na to, ako je vládne koaličné zoskupenie, vždy bude, samozrejme, a podľa mňa úplne legitímne, vyvolávať otázky, či nezasahuje neprimerane do pravidiel legislatívneho procesu. A poďme tam naformulovať to taxatívne. Ja osobne si myslím, mohli by ste citovať aj niektoré iné ustanovenia presne: „Ostatné paragrafy, § 23, § 26, § 72,“ už si to nepamätám presne z hlavy, „sa použijú primerane.“ Čo to je za pojem „primerane“.

    Parlament. Vláda môže rozhodnúť. Je tu parlament, ktorý má aj v zmysle ústavy aj tohto zákona právo rozhodnúť o tom, akým spôsobom zaujme postoj.

    Ale poďme k tej podstate veci, ktorá tu odznela štyrikrát. Štyrikrát, pán poslanec Štefanec, vy dokonca dvakrát, potom pán poslanec Brocka a aj pani kolegyňa Sárközy ste to povedali, ak chcete tým dokazovať to, čo tu neustále dokazujete, že sa tu narúša procedúra, že sa tu pracuje nedemokratickým spôsobom, dokonca sa priostruje, odpusťte, pani poslankyňa, taxatívne, nekompromisne, imperatívne bol porušený zákon, bol porušený zákon, bol porušený zákon, chcem sa opýtať, či ste to neboli náhodou vy, čo aj prednedávnom v súvislosti s iným ste sa pýtali, ako je možné, že tu zaujíma snemovňa takýto postoj, že konštatuje, že bol porušený zákon, ako je možné, že pre niekoho to nie je problém, ale pre niekoho to je problém. O tom je parlament, o tom je väčšina.

    Ale poďme k tej procedúre. Dôrazne tu protestujem, pretože je to klamstvo. Zámerne nebudem používať názvy, o ktorých som hovoril, že je to buď nepripravenosť, alebo nevedomosť. Tento návrh zákona, aj podľa pečiatky prerokovala vláda ráno v pondelok. Po tom, ako prijala uznesenie, ho riadne so sprievodnými listami doručila do Národnej rady. Prijala ich podateľňa, o čom svedčia pečiatky. Keď neviete čítať dátumy, tak ja potom veľmi rád vám to vysvetlím. Štyrikrát tu zopakujete, že sme porušili zákon, že Národnej rade bol doručený zákon v piatok a vláda o ňom rokovala v pondelok. Nie je to pravda. To isté je otázka procedúry. Je legislatívnou právomocou vlády, jedinou, ktorú má, ísť do skráteného legislatívneho konania. Na rozdiel, a o tom je, treba to čítať, ten paragraf o skrátenom legislatívnom konaní, od iného legislatívneho konania jednoducho musím dať rozhodnutie, aby bol gestorský výbor schopný určiť spravodajcu. To sa stalo. Znovu ste tu klamali, vraj sme porušili zákon o rokovacom poriadku, lebo výbor sa zišiel ešte skôr, ako bolo odsúhlasené skrátené legislatívne konanie. Nie je to pravda. Svojím rozhodnutím som pridelil návrh, ktorý prišiel z vlády, lebo mi to určuje zákon, len pri skrátenom legislatívnom konaní, podotýkam, že výbory rokujú v druhom čítaní, nikdy nie v prvom, gestorskému výboru, pričom ten jedine určil spravodajcu, aby sme tu mohli takto sedieť a začať hovoriť vôbec o tom, či skrátené legislatívne konanie bude alebo nebude. A na základe riadne schváleného programu, ktorý bol rozšírený, pán predseda výboru zvolal toto stretnutie.

    Ja, dámy a páni, skutočne tú polemiku a ten zápas o tom, či skrátené legislatívne konanie v tomto prípade alebo aj v iných je alebo nie je, absolútne rešpektujem, je to absolútne v súlade so zákonom. Aj ja keď som bol v opozícii, jednoducho vždy som bol tou opozíciou proti vláde a snažil som sa namietať, že to konanie je skrátené, veď sa to tak volá, veľmi na to, aby všetci tí, ktorí sa k tomu chcú vyjadriť, sa mohli vyjadriť. Nespochybňujem to, ale poprosím, dámy a páni, napriek tomu, že je to v poslednej dobe jeden zo závažných headlinov a spôsobov vašej komunikácie v tomto parlamente, čo podľa mňa dosť výrazne poškodzuje tento parlament, bez ohľadu na to, v akej zostave dnes sedíme, je to nedemokratické, dennodenne päťkrát vyvoláte konflikt na výklade zákona o rokovacom poriadku, aby sme skutočne aj v záujme budúcnosti slovenského parlamentarizmu používali silné slová a subjektívne výklady o porušovaní zákona len tam, kde to patrí, pretože tieto dva argumenty, ktoré ste štyrikrát dnes tu použili, znovu sa k tomu vrátim, možno je to nepripravenosť, povrchnosť a, budem veriť, nevedomosť. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie predsedu Národnej rady pána Pašku majú pani poslankyňa Sabolová, pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Mikloš, pán poslanec Pado, pán poslanec Štefanec a pán poslanec Jarjabek. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda parlamentu, moja výhrada bola voči tomu, že Národná rada sa môže uzniesť a môže návrh vlády prerokovať. Čiže máme tú kompetenciu ako Národná rada, pretože sme nad vládou. Vláda zodpovedá za svoj výkon Národnej rade, a preto ten výraz „môže“ je dobrý, pretože my by sme mali rozhodnúť o tom, či sa s nejakou požiadavkou vlády stotožníme alebo nie. Čiže v tom by som nepripustila, že treba robiť novelizáciu rokovacieho poriadku.

    Ale vaša poznámka vždy, keď hovoríme o rokovacom poriadku, pán predseda, je akási výčitka opozícii. My sme vám naše stanovisko veľmi jednoznačne povedali, že spojiť komisiu pre ústavu, novelizáciu ústavy, a novelizáciu rokovacieho poriadku je zlá vec. Ak urobíte samostatnú komisiu pre rokovací poriadok a ideme sa pozrieť na rokovací poriadok, poďme rokovať. Ale sám mi neviete povedať, prečo chcete novelizáciu ústavy. A dodnes vidíte, že tá komisia hapruje a vôbec je nefunkčná, čiže je zbytočná.

    A tretia moja poznámka ešte je, že stále sa tu niekto naťahuje a chce konflikt. Tu nikto konflikt nechce, len vy, pán predseda parlamentu, pán podpredseda parlamentu, nás stále ako keby ste chceli poúčať v škole, lebo len vy máte patent na to, ako sa vykladá rokovací poriadok, a stále nás len chcete poúčať. Berte nás ako partnerov, vieme sa dohodnúť, vždy vieme rokovať a vieme využiť ten rokovací poriadok tak, ako sa v skutočnosti dá aj využiť a používať.

    Čiže, hovorím, moja hlavná poznámka je tá, že môže a Národná rada musí mať tú možnosť, lebo je orgán, ktorému sa vláda zodpovedá. A preto by nemala mať povinnosť okolo toho, čo si vláda zmyslí dnes alebo zajtra, pretože Národná rada musí mať tú možnosť.

  • Faktická poznámka, pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem pekne. Vyjadrím sa len k tomu, čo sa vo vašom vystúpení, pán predseda, vzťahovalo na moju osobu. Áno, ja som dnes používala slová „porušenie zákona“ možno veľmi tvrdo, lebo si myslím, že to tak je, a to preto, že mi nie je jasné a neviem si predstaviť, a veľmi rada budem, keď mi to ktokoľvek vysvetlí, ako požiadavka na overenie podpisu, či už u notára alebo na ktorejkoľvek matrike, môže naplniť tak prísnu skutkovú podstatu, ako je ohrozenie základného ľudského práva, aj keď hovoríme o práve na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Keď mi dokážete vysvetliť, ako táto požiadavka môže ohroziť kohokoľvek základné ľudské právo, tak ja svoje vyjadrenie zmäkčím. Ale neviem si predstaviť, že by toto mohla byť taká prekážka, aby sme mohli hovoriť o ohrození základného ľudského práva.

  • Reakcia z pléna.

  • Ani 70 km, pani ministerka, nehovoriac o tom, že matrika je na každej obci. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Mikloš, faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne. Ja sa chcem vyjadriť k dvom veciam, ktoré povedal predseda parlamentu.

    Myslím si, že vecne k tomu, či máme názor, že to porušenie zákona je alebo nie je vrátane procedúry, akou ste zaradili toto do Národnej rady, hovorili moji kolegovia, predpokladám, že bude hovoriť o tom aj pán poslanec Lipšic, ktorých považujem za kvalifikovaných a, musím povedať, kvalifikovanejších ako vy, pán predseda.

    Čo sa týka dvoch vecí, ku ktorým sa chcem vyjadriť.

    Porovnávate naše názory, ktoré opakovane vyslovujeme, ohľadom toho, že sme presvedčení, že sa tým porušuje zákon, s tým, že najskôr vláda schválila návrh uznesenia a potom parlamentná väčšina schválila uznesenie, ktorým konštatuje porušenie zákona. Ak ste nepostrehli rozdiel, pán predseda, medzi týmito dvomi vecami, tak vám ho veľmi rád vysvetlím. Rozdiel je v tom, že my hovoríme svoje názory, o ktorých sme presvedčení, a vláda vykonala formálny akt prijatia návrhu uznesenia a Národná rada formálny akt schválenia uznesenia, ktorým toto konštatujete, ktorým vstupujete do kompetencií inej moci, ktorou je nezávislá súdna moc.

    A čo sa týka vyvolávania konfliktov, pán predseda. Konflikty nevyvolávame my, konflikty v tejto Národnej rade vznikajú najmä ako dôsledok spôsobu politiky, ktorú uskutočňujete, ktorá sa dá nazvať veľmi zjednodušene a ilustratívne ako chápanie demokracie ako valca zo Zlatej Idky. Vy nerešpektujete niektoré základné princípy a hodnoty, ktoré súvisia s parlamentnou demokraciou. Vy ste parlamentnú demokraciu zredukovali na teror väčšiny. Zredukovali ste ju na to, že keď máte väčšinu, tak máte právo na všetko, máte právo šliapať po všetkých princípoch a hodnotách a právo valcovať. A ak takto budete pokračovať, tak tie konflikty potom, vás ubezpečujem, budú pokračovať.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán predseda, tak ako hovoril pán kolega Mikloš, podľa vás my sme klamali, pretože sme povedali, že bol porušený zákon, a vám sa to nepáči. Napádate tu opozíciu, upozorňujete nás, ako sa máme vyjadrovať, ale parlament pod vaším vedením, pán predseda, pod vaším vedením prijal uznesenie, v ktorom konštatuje, že bol porušený zákon, bez toho, aby sa k tomu vyjadrila inštitúcia, ktorej to prináleží. A toto sa vám páči. A bolo to pod vaším vedením, pán predseda, nie pod vedením niekoho iného.

    A, pán predseda, ak niekto parlament poškodzuje, tak parlament poškodzuje vaša koalícia a vaša vláda, ktorá si z parlamentu urobila slúžku a poddanú, pán predseda. A za to môžete aj vy, pretože vy ste predseda parlamentu. Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pani, podpredsedníčka. Pán predseda, pravda je taká, že tento návrh pani ministerky Tomanovej bol zaevidovaný v Národnej rade v piatok a bol poslaný teda skôr, než bol schválený vládou. Ani vo svojom vystúpení ste nevyvrátili tento fakt. To, ako ste konali následne, tie vaše kroky chápem, ale tá časová postupnosť jednoducho v tejto súvislosti nehrá. Ďakujem.

  • Posledná faktická poznámka, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Mňa toto vôbec neprekvapuje v tomto politickom boji, to sú provokácie, invektívy, osobné urážky. Kde sila argumentov chýba, tak tam sa, samozrejme, súčasná opozícia uchyľuje k týmto podpásovým úderom. Tie provokácie zo strany opozície, samozrejme, pokračujú a budú pokračovať. Ja si myslím, že si treba zachovať len chladnú hlavu a silné nervy.

    No a jeden veselý príklad za všetky, aby som teda dal za pravdu pánovi predsedovi Paškovi. Vy ste sa, vážení, dostali do takej absurdity vo svojich vyjadreniach, kde jeden z vašich lídrov v rámci SDKÚ úplne kľudne konštatuje, v televízii TA3 tuším to bolo, poslanci koalície flagrantne porušili ústavu tým, že konštatovali, že bol porušený zákon. No tak to sú pre mňa také srandičky, s ktorými absolútne sa ani nedá polemizovať, lebo čo je na tom najhoršie a najkomickejšie, tak to je to, že vy to myslíte vážne. Ďakujem za pozornosť.

  • Na faktické poznámky bude reagovať predseda Národnej rady pán Paška. Nech sa páči.

  • Zareagujem len na dve veci.

    Pani poslankyňa Sabolová alebo každý, kto chce, dobre, ja už som to naznačil, tak oddeľme ten rokovací poriadok od ústavy, ak to je problém, a poďme skutočne si sadnúť, ten život prináša veľmi veľa výkladov, procedúr. Som presvedčený, že aj tu v Národnej rade sedia právnici, ktorí sú schopní to naformulovať precíznejšie a z hľadiska interpretácie bezproblémovejšie.

    No a toto expozé využijem na odpoveď pánovi Miklošovi. Napriek tomu, pán Mikloš, že s týmito právnikmi, či už je to pani Žitňanská alebo pán Lipšic, niekedy vediem dosť ostrý dialóg v témach, v ktorých sa pravdepodobne nezhodneme, na rozdiel od vás si ich vážim. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Lipšic.

    A, pardon, o slovo ešte požiadala pani ministerka ako predkladateľka. Takže dávam jej slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Nedá mi, aby som nezareagovala na pani poslankyňu Žitňanskú. Myslím si, že jej požiadavka je namieste. A poviem jednu skutočnosť, ako je ohrozené primerané zabezpečenie v starobe. V systéme, som hovorila, sú ľudia, ktorí sú starší a sú v dôchodkovom veku. A na základe, by som povedala, ohromnej mediálnej kampane vstúpili dobrovoľne do 2. piliera a sporia v 2. pilieri. Hovorím o ľuďoch, ktorí sú starší. A vôbec nebudem hovoriť o 67-ročných ani o 70-ročných, pretože sú tam starší ako 80-roční, dokonca starší ako 88-roční. A keď poviem, že sú ľudia, ktorí sú napr. 84-roční alebo 83-roční, o ktorých tu mám prehľad, tak musím povedať, že medzi nimi je viacero ľudí, u ktorých boli priznávané dôchodky ešte podľa starého zákona č. 121/1975 Zb., ktoré neboli ničím a žiadnym spôsobom zvýhodnené a sú pomerne skutočne nízke. Hovorím o dôchodku muža, ktorý má dôchodok necelých 6 500 korún a ktorý po zaplatení dobrovoľného poistenia do 2. piliera nemá ani životné minimum. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi nemá, pretože má kdesi na účte nejaké peniaze, ktoré teda svojím spôsobom sa mu počítajú do majetku. Nemá žiadneho príbuzného. Ja poviem iba jednu vec, pani poslankyňa Žitňanská. Nie je to jeden človek, keby to bol ale hneď len jeden človek a mal by čakať na súdny proces, ktorý bude trvať možno tri, štyri, päť, neviem koľko rokov, myslím si, že si zaslúži to, aby mohol z tohto systému vystúpiť, aby mohol tento starší človek vystúpiť aj bez notársky overeného podpisu. Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani ministerky Tomanovej majú pán poslanec Kužma, pani poslankyňa Žitňanská, pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Bohužiaľ, pán Pado, už ste boli po.

    Pán poslanec Kužma má slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Myslím, pani ministerka, že ste išli teraz úplne mimo toho, o čo ide. Tu nikto nespochybnil to, či tí ľudia majú alebo nemajú vystúpiť. Môžu vystúpiť do konca júna. Čiže nie je ten stav, že dnes je utorok, napozajtra sa končí, on nestihne ísť na najbližšiu matriku do dediny o päť alebo desať kilometrov ďalej, lebo väčšia vzdialenosť u nás nie je než desať kilometrov, čo sa týka matrík, a už nie je iná možnosť, len rýchlo po niekom poslať poštu, ináč jeho práva budú narušené. Tento prípad mi tuná nemáme. Tu nikto nehovoril o tom, o čom ste hovorili vy. Tu sa hovorilo o tom, že ničie práva nie sú ohrozené tým, že títo ľudia, tak ako to robia pri desiatkach právnych úkonov, budú mať overený podpis. A aj tí vaši osemdesiatroční to vedia urobiť úplne kľudne do júna.

  • Ďalšia faktická poznámka, pani poslankyňa Žitňanská.

  • Áno, veľmi krátko. Ja nespochybňujem nič z toho, čo ste povedali, pani ministerka, naozaj to všetko beriem. Akurát naozaj v tom nevidím tú kvalifikáciu ohrozenia základného ľudského práva. To tam nevidím, to tam nevidím, je mi ľúto. V tomto sa asi nezhodneme.

  • Posledná faktická poznámka, pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko by som chcela zareagovať. Pani ministerka, my teraz hovoríme o skrátenom konaní. Ja to, čo ste hovorili, by som očakávala, že budete obhajovať v prvom čítaní. A tam bude určite široká diskusia. Ale nejako ste nevysvetlili dôvod, prečo je tak nutné to skrátené konanie dnes a možno nie schválenie zákona aj o mesiac. Veď tí, čo už vystúpili, tí už potrebovali istú procedúru. Čiže nezachránime už nič, čo sa tu začalo od 1. januára. A chcem opäť zvýrazniť to, že toto opravujeme už po novelizácii, ktorá bola za vašej vlády. Čiže hovoríme o skrátenom konaní. Keď prejde skrátené konanie v prvom čítaní, určite budeme ešte veľmi vecne diskutovať. A verím, čo som hovorila v mojich predchádzajúcich poznámkach, že možno treba skôr sprísniť tie podmienky aj pre vstup aj pre výstup, nie uvoľňovať tie podmienky. A preto verím, že budete otvorená na tú diskusiu a pozmeňujúce návrhy, ktoré prídu v prvom čítaní, pretože mi je jasné, že skrátené konanie si vládna koalícia schváli, aby sme v prvom čítaní našli taký spôsob, ktorý bude ochraňovať, ak už chcete toľko ochraňovať tých sporiteľov, aj vo vstupe, aj na výstupe.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pani ministerka Tomanová. Nech sa páči.

  • Ak dovolíte, dámy, znovu sa vrátim k primeranému hmotnému zabezpečeniu ako ústavnému právu. Tým, že príjem tohto človeka nedosahuje touto spoločnosťou ustanovenú sumu životného minima, pretože je povinný peniaze odvádzať do 2. piliera, ja skutočne sa tomu čudujem, pretože aj pani poslankyňa Sabolová často vystupuje k starším ľuďom. Chcem povedať aká je obmedzená ich hybnosť, aké majú vlastne problémy. Ja len zareagujem na pána poslanca Freša, ktorého, by som povedala, nejapnosť a nevedomosť je skutočne bezhraničná, pretože on nemá ani len prečítaný zákon. Vyjadruje sa k tomu a straší ľudí, že prídu o peniaze, ktoré majú v 2. pilieri. A nevie ani to, že tieto peniaze bez toho, že by boli akýmkoľvek spôsobom dotknuté, koľko majú peňazí nasporených, prechádzajú im do 1. piliera, ak vystúpia z 2. piliera, a to aj v tom prípade, ak na tomto systéme boli k 31. decembru roku 2007 stratoví. Spomeniem taký konkrétne prípad sporiteľa, ktorý si nasporil peniaze a ktorý bol stratový zhruba 2 600 korunami, ale prechádza do 1. piliera s celou nasporenou sumou. A preto odporúčam, aby ste skutočne venovali pozornosť tomu zákonu. Ja viem, že je to veľmi zložitý zákon. Myslím si, že je to vôbec najťažší zákon. Ja sa hlboko skláňam pred kolegami z ministerstva, ktorí ho ovládajú skutočne do bodky. Ale, prosím vás, nechajte to na posúdenie tých ľudí, ktorí s týmto ťažkým zákonom pracujú. A skutočne ak hovorím o základnom ústavnom práve, hmotnom zabezpečení v starobe, nedostatku finančných zdrojov a nemožnosti podporiť, pomôcť mu v rámci hmotnej núdze, pretože jeho dôchodok je skutočne vyšší, hmotnú núdzu ste vy nastavovali k 1. januára 2004, tak prečo potom neumožniť takýmto ľuďom, starším ľuďom, skutočne bezproblémovo vystúpiť z piliera, keď mohli doň problémovo a bezproblémovo vstúpiť.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Lipšic, po ňom sa pripraví pán poslanec Dubravay. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážené pani predsedajúca, pani ministerka, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi sa vyjadriť najskôr k rokovaciemu poriadku, potom s jednou poznámkou na pána poslanca Madeja, lebo sa pýtal opozície, koľko má bývalých komunistov, tak musím odpovedať, a potom ešte s jednou poznámkou na pani poslankyňu Vaľovú.

    Čo sa týka rokovacieho poriadku, pán predseda má pravdu, každý z nás sem-tam má iný výklad rokovacieho poriadku, áno. A teda sa nedá vyčítať vládnej koalícii, že má iný výklad. Ale potom rešpektujte aspoň svoj vlastný výklad, nie náš, svoj vlastný. Poviem konkrétny príklad. V ústavnoprávnom výbore presadila vládna koalícia minulý rok, pred rokom, že v prípade, ak vystúpi predseda alebo podpredseda Národnej rady mimo rozpravy, nie sú naňho možné faktické poznámky. To presadila vládna koalícia. Bol to váš výklad rokovacieho poriadku, okej, fajn. Na schôdzi v decembri, keď sa malo rozhodovať o odvolávaní premiéra, sa prihlásil mimo rozpravy pán podpredseda Hort, si to pamätáte. Pán predseda ho uviedol slovami, „chcem upozorniť ešte predtým, ako vystúpite, že aby nedochádzalo k nedorozumeniu, dostaneme sa opäť do dilemy, či sú faktické poznámky alebo nie sú, nebola otvorená rozprava vzhľadom na to, že navrhovateľ nepodal ešte návrh“, a teda že faktické pripomienky poznámky nepripustí. Po vystúpení pána podpredsedu Horta, keď videl, že opozícia odchádza, ale pán predseda povedal, že sa hlásia „s faktickými poznámkami na vystúpenie pána podpredsedu Madej, Jánoš, Jarjabek, končím možnosť prihlásiť sa.“ Čo to je? Veď vy ste si presadili vlastný výklad rokovacieho poriadku v ústavnoprávnom výbore, my sme boli proti. Rešpektujte aspoň vlastný výklad rokovacieho poriadku. To je tá minimálna požiadavka slušnosti a konzistentnosti. Nie je tu Ježiš Kristus, pán podpredseda, čiže vás poprosím, sa zdržte poznámok.

    Dve poznámky k pánovi poslancovi Madejovi.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec, podpredseda, prihláste sa s faktickou a reagujte. Vy trpíte „samomluvou“? Pán poslanec, pán poslanec Madej sa pýtal, koľko v opozícii je poslancov bývalých členov Komunistickej strany. A mám tu uvedené, že je to jeden poslanec z celej opozície, jeden, vážne. A teraz vážne sa pýtam: A koľko je ich vo vládnej koalícii? To si povedzme. A ja očakávam od pána poslanca Madeja, že do skončenia rozpravy zozbiera informácie, koľko to bude násobne viac. Bude to dvadsaťnásobne, tridsaťnásobne viac? Alebo dám vám trošku ľahšiu úlohu. Koľkí nimi neboli? To možnože bude jednoduchšie zodpovedať.

  • No k pani poslankyne Vaľovej. Mám len jednu poznámku. Ja som už raz pani poslankyni Vaľovej hovoril, že považujem to za slušné, pani poslankyňa Vaľová, keď oslovujete iných poslancov, akýchkoľvek, spôsobom, ktorý si sami neželajú. Ide o pani poslankyňu Sárközy. Pani poslankyňa, je dojemná vaša starosť o slovenčinu, ktorú nepoznáte. Vy neviete ani vykať, vy neviete ani, či sú dva lístky alebo dve lístky, ale hlavné je, že potrebujete prechyľovať priezvisko pani poslankyne Sárközy. To považujem za neslušné, pani poslankyňa, niekoho volať spôsobom, ktorý neželá, som vám to už povedal medzi štyrmi očami, veď to sme robili naposledy v materskej škôlke. Naozaj považujem to za neslušnú vec.

  • A teraz k tomu samotnému návrhu.

    Diskutujeme teraz v tomto rokovaní o tom, či sú splnené podmienky pre skrátené legislatívne konanie. A máme k tomu dve príručky. A jedna je ústava, druhou je rokovací poriadok. Vláda nám hovorí, že sú splnené podmienky, pretože je ohrozené základné ústavné právo. Jedna pani kolegyňa tu spomínala, či bol splnený rokovací poriadok, zákon o rokovacom poriadku v situácii, keď sa odsúvali v roku 2002 alebo rušili, menili niektoré zákony, ktoré mali dopad na štátny rozpočet, a či tam boli tiež ohrozené nejaké ústavné práva. No, samozrejme, nie, pretože to bolo opreté o iné ustanovenie rokovacieho poriadku. Konkrétne, je možné skrátiť legislatívne konanie aj v prípade, keď štátu hrozia značné hospodárske škody, napr. v rozpočte. To je iný ale dôvod. To nie je dôvod ľudských práv. Čiže otázka je, či naozaj skutočnosťou, že vypustíme povinnosť notársky overovať podpis, sú porušované základné ľudské práva. Konkrétne pani ministerka hovorí, vláda hovorí, že ide o právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ktoré, ak sa nemýlim, je zakotvené v čl. 39 ods. 1 ústavy. Ale aké vlastne ústavné právo v tomto článku je zakotvené? No podľa čl. 51 našej ústavy je to len právo, ktorého sa je možné domáhať v medziach vykonávacieho zákona. Čiže žiadne ústavné právo, samozrejme, nemôže byť porušené tým, že občania sú povinní notársky osvedčovať svoj podpis v rámci vystúpenia z 2. piliera. To je absurdné. Ak je v tomto prípade porušené nejaké ústavné právo, tak každý návrh zákona, ktorý sem príde, môže teoreticky znamenať porušenie ústavného práva. Ak sa rozhodne vláda napr., že zvýši, zníži trestnú sadzbu pri trestnom čine porušovania domovej slobody, aj tam ide o ústavné právo. Je možné predložiť taký návrh novely zákona v skrátenom konaní? Inými slovami, ak táto právomoc vlády takýmto spôsobom argumentovať raz začne, ak má raz niekde začiatok, tak potom nemá nikde svoj koniec.

    Vyjadrím sa asi stručne, lebo sa k tomu vyjadrovali aj poslanci v rámci rozpravy, k obsahu toho návrhu. Ja sa v dôchodkovej reforme nevyznám, ale trochu som prekvapený, že sa tu postuluje nejaký právny princíp, podľa ktorého musia byť rovnaké podmienky vždy, aj keď sa do nejakého inštitútu vstupuje, aj keď sa z neho vystupuje. No môžu a nemusia byť také. Napr. do manželstva sa vstupuje bez rozhodnutia súdu súhlasným vyjadrením muža a ženy, ale manželstvo nezaniká súhlasným vyjadrením muža a ženy, aj keď sa o to kolega tuná pokúšal, zatiaľ sa mu to nepodarilo.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale vzniká, možno by to niekedy nebolo zlé, neviem, ja takú skúsenosť, pán kolega, nemám. Ďakujem. Ale preto ten princíp ako nejaký všeobjímajúci právny princíp, samozrejme, neplatí. Čiže je to naozaj vecou vecnou, či v tomto prípade overený podpis má byť alebo nemá byť, ale nie je to nejaký všeobecný princíp práva, ktorý vyplýva z prirodzeného práva. Taký princíp neexistuje. A je to zjavné aj v našom právnom poriadku. Takže bolo by fajn, keby sa vláda zamerala na rozumnejšiu argumentáciu, ale najmä keby vedela principiálnejšie a nie čisto účelovo vyargumentovať skrátené legislatívne konanie.

    Pani ministerka, keď som bol vo vláde, tak som viackrát zablokoval skrátené legislatívne konanie, o ktoré sa ministri pokúšali. Nie vždy sa mi to podarilo, ale veľakrát sa mi to aj podarilo. A okrem roku 2002 po voľbách bolo skrátené konanie len v jednom prípade, ktorý bol nevyhnutný, ale ktorý bol dohodou aj s opozíciou. A to bola novela ústavy, ktorá sa týkala volieb do Európskeho parlamentu, a skutočnosti, aby Ústavný súd mohol preskúmať ústavnosť volieb do Európskeho parlamentu. Vtedy bol konsenzus na tejto otázke aj s opozíciou.

    Čiže preto sa mi zdá, že tento návrh je čisto účelový a ani zďaleka nespĺňa parametre zákona o rokovacom poriadku. Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Lipšica majú pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Madej, pani poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Jarjabek, pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pani poslankyňa Vaľová.

  • Pán kolega, viete rozhodla som sa, že možno na vaše invektívy asi nie je hodno reagovať, ale poviem vám niečo. Pán kolega, vy ste známy tým, že asi najviac používate osobné invektívy a slová, ktoré vypustia do iného človeka jed. Prosím vás, neupodozrievajte z toho aj niekoho iného. Ak mi dokážete, že príslovka „ová“ nie je spisovná v slovenčine, tak ja zložím pred vami klobúk, lebo v slove Sárközy je normálne bežne príslovka „ová“ na slovo Sárközyová.

    Ďalej by som chcela povedať, pán kolega, že osočujete. A vypočujte si záznam. Mňa ste viackrát nazval menom „Valová“. Ja som Vaľová. Ale nie som tak malicherná, pretože pre mňa v tomto parlamente je podstatná debata o faktoch, nie o písmenkách, nie o mäkčeňoch, nie o dĺžňoch. Vám ak dochádza argument, tak sa hráte na dĺžňoch, mäkčeňoch a príslovkách. Som Vaľová. A ja som vás na to nikdy neupozornila, ale vy ma permanentne voláte Valová. Ale ja to nechám tak.

    A, pán poslanec, prosím vás pekne, vždy je lepšie sa pomýliť v slovkách, písmenkách, ako bezhranične klamať, tak ako klamete vy a osočujete. Ja vám poviem napr., ako ste minule povedal, že ministerstvo práce falšuje doklady.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, „povedali“. Ale aj napriek tomu, či tam bude „li“ alebo „l“, nezmazáva to vaše klamstvá. Ste povedali, že ministerka nechodí medzi ľudí, ako klame A ja som sa tu s vami stavila o svoj poslanecký plat a vy ste sa odmietol túto stávku prijať, práve preto, že ste sa tých svojich klamstiev bál, tak, prosím vás pekne, báli, neschovávajte sa za svoje „li“, „ová“ a „Valová“, „Vaľová“, neschovávajte sa za tieto príslovky a diakritiku, lebo v tomto parlamente ide o pravdu.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Lipšic, vy ste hovorili aj o čl. 51 ústavy, na základe ktorého vlastne pri priznávaní, resp. pri výklade jednotlivých ústavných základných ľudských práv sa môže vychádzať len v rozsahu a spôsobom, aký ustanoví zákon. Ale na druhej strane treba aj povedať, že právna teória rozoberá aj princíp pozitívneho záväzku štátu prijať právnu úpravu v nejakej kvalite. A hovorí aj o tom, že právo by sa nemalo odnímať, obmedzovať a tak ďalej. Vždy je to na posúdení, samozrejme, súdu, v tomto prípade je to Ústavný súd.

    Chcem ale zareagovať ešte na jednu vec, pán poslanec, lebo dosť vtipne ste reagovali aj na kopec problémov, ktoré asi nie sú predmetom tohto rokovania, a to vaším prapodivným a už dlhodobým naháňaním čarodejníc vo forme členov Komunistickej strany. Ja som sa nepýtal, pani poslankyňa, asi ste ma prepočuli, koľko členov je v opozícii. Ja len keď hovorila o Víťaznom februári, pán poslanec, som odporúčal ho oslavovať. A mne je to už jedno, ak by to oslavovala, s koľkými by to bolo členmi Komunistickej strany bývalými z opozície. To bola len moja replika. A akékoľvek ďalšie počty, pán poslanec Lipšic, s dôverou, že ste mali rád matematiku, nechám na vás. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, keďže ste reagovali aj na moje faktické, tak tú otázku položím trocha inak: Akých ste to teda mali ekonómov v bývalej vláde, keď ste poprijímali tesne pred voľbami dvadsaťdva sociálnych zákonov, ktoré ste po voľbách v skrátenom legislatívnom konaní upravovali, samozrejme, škrtaním v neprospech určitých skupín obyvateľstva? A zdôvodňujete to teraz, nakoľko, keby to bolo tak zostalo, spôsobilo by to veľké národohospodárske straty. To ste pred voľbami nevedeli?

  • Faktická poznámka, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Lipšic, mňa zaujala tá vaša úvaha o tých počtoch tých komunistov na jednotlivých stranách. A dovoľte, aby som na to zareagoval. Mňa napadla len taká malá drobná úvaha a malá drobná otázka na vás: Čo si myslíte, pán poslanec, kto bral väčšie výhody v tom bývalom režime? Bol to zaslúžilý umelec alebo radový komunista?

  • Odpovedzte mi. (Reakcie z pléna.) No tak ste potom vyhrali, pán poslanec. Rád vás pozvem na koňak, lebo ja vám o tých výhodách tých zaslúžilých umelcov môžem povedať veľmi veľa. Často sme sa o nich bavili. No a to je skutočne diskusia, na ktorú sa strašne teším v tomto parlamente, lebo potom sa budeme baviť o tých výhodách, triedach, o tých, ktorí sa predbiehali v tom, kto poznal akého komunistického pohlavára a čo všetko bol ochotný preňho spraviť a tak ďalej a tak ďalej. Je to strašne dobrá téma, zachovajte si ju, veľmi rád sa budem s vami o tom baviť.

  • Pani poslankyňa Sabolová, faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcela len upozorniť na to, čo povedal pán poslanec Lipšic v tom vecnom tóne k skrátenému konaniu. A to bolo to podstatné na jeho vystúpení. Bohužiaľ, pán poslanec, poslanci vládnej koalície zrejme asi reagujú len na to, čo sa ich veľmi osobne dotýka. Zrejme asi vcelku dobre trafíte, ale niet toho, skutočne by sme mali rokovať o skrátenom konaní, kto by obhajoval tie mimoriadne situácie, ten mimoriadny stav ohrozenia republiky. Preto by som rada upriamila vo vašom vystúpení pozornosť na tú časť, keď ste hovorili o dôvodoch skráteného konania, a nie o tom, ak sa na to chytili vládni poslanci, o tej len prídavnej hodnote, aby sme sa učili, možno niekedy etikete, aj to treba v parlamente, možno aj niekedy sa vracali do minulosti, lebo treba sa hlavne vrátiť do súčasnosti a hovoriť o skrátenom konaní, že to skrátené konanie nie je také potrebné, ako o ňom tu počujeme z úst niektorých poslancov či pani ministerky vládnej koalície.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Lipšic bude reagovať na faktické poznámky.

  • Pani poslankyňa Vaľová, ja som vám vysvetlil tú stávku. Už som sa raz s vaším poslancom raz stavil. Aj som tú stávku vyhral, len potom sa nič neudialo. Opýtajte sa na to pána podpredsedu Číža. Potom s vami som ochotný o stávkach hovoriť.

    Po druhé. Pani poslankyňa Nachtmannová, dali ste otázku: Akých ste to mali ekonómov? No mali sme takých ekonómov, ktorí nám zabezpečili aj vďaka svojim zmenám, návrhom a reformám 9-percentný rast HDP, pani poslankyňa. Ak niečo podobné dokážete vy, potom máte právo sa pýtať na ekonómov a na ich kvalifikáciu.

    Pán poslanec Jarjabek, čo sa týka Komunistickej strany Slovenska a zaslúžilých umelcov, neviem, kto mal väčšie výhody. Ale čo ma trápi trošku, a teraz nechcem sa dotknúť poslancov vládnej koalície, tak budem hovoriť o vláde, je to, že vo vláde sú len tí ministri, čo neboli členmi Komunistickej strany, ktorí nestihli do nej vstúpiť, pretože sú moc mladí na to. To ma trápi. Trápi ma, že väčšina našej vlády, pokiaľ by aj nebol november 1989, by bola možno aj v tých istých funkciách, ako je dnes. To ma trápi. A myslím, že november 1989 znamenal viacej. Možno bol moc nežný k bývalým komunistom. To som ochotný pripustiť. Ale myslím si, že keď si budeme onedlho pripomínať jeho okrúhle výročie, bude to o rok a pol, mali by sme hovoriť aj o tom.

  • To bola reakcia na faktické poznámky.

    Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán podpredseda Národnej rady Číž. Takže mu udeľujem slovo. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Odpustite, vážené kolegyne, kolegovia, ale predsa by som chcel trošku aj v mene klubu zareagovať na niektoré veci, na otázky, ktoré súvisia s bodom programu, ktoré práve prerokúvame.

    Pravda pozoruhodná osobnosť pána Lipšica opäť dostala diskusiu do veľmi zaujímavej polohy. Ale v tejto teda si dovolím nepokračovať. A pokúsim sa teda vecne pánovi Lipšicovi jednu poznámku povedať. Pán Lipšic, bohužiaľ, v plnom rozsahu súhlasím s tým, čo vám povedala pani Vaľová. Ale nerád vám to hovorím, lebo naozaj mám radosť zo života a mám radosť z pozitívnej diskusie, pán Lipšic. A aj s pani Sabolovou keby náhodou ste chceli naozaj hovoriť o potrebe diskusie a dialógu a komunikácii, no tak trošku treba porozmýšľať, ono predsa len ten dialóg má isté predpoklady elementárne a obyčajné ľudské. Ďakujem pekne.

    Takže, vážené kolegyne, vážení páni poslanci, na programe dňa máme vládny návrh novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktorého obsahom je, ako iste všetci vieme, rozsahom veľmi malá zmena, ale veľmi dôležitá. Nepochybne možno uvažovať v rôznych dimenziách o tomto návrhu. Samozrejme, sme to veľmi presne vedeli, a nemuseli sme sa staviť o to, aká bude reakcia na to. Faktom je, že v praxi sa ukázalo, že tá požiadavka, ktorú ten návrh zákona v dobrej viere obsahuje, spôsobuje občanom veľké komplikácie. A tie hlasy boli tak intenzívne, že som naozaj presvedčený, že pre korektnosť tejto právnej úpravy je potrebné vstúpiť do toho zákona týmto spôsobom. Kto trošku pozná históriu a je trošku korektný, tak vie, že v minulosti situácia v danom prípade fungovala úplne inak. Nebol žiadny problém pričapiť to do nejakého zákona a schváliť to tu. Ale chceli sme byť úplne korektní. Vláda zasadla. Posúdili sme to a myslíme, že sme schopní pred verejnosťou obhájiť dôležitosť tohto kroku aj prípadné škody. Myslím si, že viacerí naši rečníci, ktorí hovorili teraz za tento návrh, to veľmi korektne zdôvodnili. A tam sme ani dokonca nejaký korektný pokus o analýzu toho stavu necítili. Bol tam iba ten náznak dialógu, ktorý ponúkol pán Lipšic a pani Sabolová, na tú vecnú diskusiu.

    Chcem povedať, že považujem za veľmi dôležité, že je potrebné zvýšiť komfort pre spotrebiteľov, ktorí sa rozhodnú opustiť 2. pilier, ktorý, ak dovolíte, znovu to pripomeniem, je plný rôznych otáznikov a neznámych, a spoľahnúť sa na dôchodok garantovaný štátom. Je otázkou, či tento malý administratívny krok nemohol byť, samozrejme, schválený skôr. Ale typická je mediálna hystéria, ktorá vypukla pri prijímaní poslednej novely dôchodkových zákonov. A som naozaj rád, že vôbec bola schopná urobiť túto zmenu a že sa dostala do parlamentu s cieľom pomôcť priebežnému finančnému systému, o. i., prirodzene.

    Chcem zdôrazniť, že spôsob prijímania tejto novely úzko súvisí s obdobím, v ktorom sa nachádzame. Do konca júna tohto roku má viac ako jeden a pol milióna ľudí v kapitalizačnom pilieri možnosť prehodnotiť svoje pôvodné rozhodnutie a vrátiť sa so svojimi dôchodkovými úsporami späť do štátom garantovaného dôchodkového systému. Hoci hovorím o ľuďoch, ktorí majú možnosť ešte raz zvážiť svoje rozhodnutie pre 2. pilier, nie sú jediní, ktorých sa možnosť návratu týka. A mám na mysli aj tých sporiteľov, ktorí si na svoj dôchodok začali sporiť bez toho, aby sami podpisovali akúkoľvek zmluvu. Vieme predsa, že do 2. piliera dôchodkového systému sa dostali mnohí ľudia zásluhou podvodu, sfalšovaného podpisu niekým, koho trebárs v živote nevideli.

    Tiež mi dovoľte pripomenúť, že pracovná zvedavosť mi nedala a schválne som si prelistoval noviny, ako o tomto kroku informovali verejnosť. Dovoľte mi teda uviesť malý komentár k mediálnemu priestoru. Namiesto toho, aby sa ľuďom dostali podrobnejšie informácie o tom, čo je obsahom tohto návrhu novely, aspoň elementárne sprostredkovanie argumentov navrhovateľov, tak jediné informácie, ktoré dostali občania, sa týkali diskusie a polemík, čo sa týka doručenia návrhu do Národnej rady ap. Pritom okrem veľmi zvláštnym spôsobom počúvania ich komentárov k tejto veci, vecných a právnych dôsledkov alebo nejakej aspoň elementárnej analýzy, či to môže alebo nemôže tento návrh nejakým spôsobom v zásade spochybniť, sme sa zatiaľ nedočkali. Na druhej strane vieme, že napr. v denníku Sme, ktorý je významným mienkotvorným denníkom, dneska titulok sa tam objavil: „Vláda je neprimerane rýchla.“ Akoby sa však zabúdalo dodať, že pokiaľ by takýto návrh zákona mal ísť zdĺhavou legislatívnou cestou, bol by ako celok úplne zbytočný, bez ohľadu na to, že zámerom jeho navrhovateľov bolo vyjsť v ústrety tým, ktorí majú o výstup z kapitalizačného piliera skutočný a odôvodnený záujem. Už sa tu so záujmom obyvateľov prestáva hrať, páni kolegovia. A v tomto smere som v tých vašich veľmi plamenných vystúpeniach o občanovi nepočul nič, ako keby neexistovala možnosť, že naozaj niekto naozaj má odtiaľ vystúpiť a je potrebné mu vytvoriť trošku konformnejšie prostredie. O tom tam nie je nič. O záujmoch dôchodcovských správcovských spoločností počujem vždycky hrozne veľa a potom je to, samozrejme, obrovské množstvo úvah o formálnych náležitostiach a tak ďalej, o rôznych spochybňovaniach, ale často, bohužiaľ, bez akéhokoľvek vecného výstupu.

    Skôr je pozoruhodné, ak máme hovoriť o rýchlosti zmien v dôchodkovom systéme a príslušných právnych predpisoch, pre zaujímavý historický exkurz netreba ísť ďaleko do minulosti. Stačí sa vrátiť do roku 2003, vážení kolegovia, keď sa do pripomienkového konania zaslal i kompletný návrh zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý určil legislatívne mantinely fungovania priebežne financovaného dôchodkového systému. Chcem pripomenúť váženým kolegom, ktorí veľmi rýchlo zabudli, aj pani poslankyni Žitňanskej, bola členkou vlády v tom období, že stalo sa tak necelých 24 hodín, opakujem, 24 hodín necelých po tom, ako vláda vtedajšieho premiéra Dzurindu schválila návrh Koncepcie reformy dôchodkového zabezpečenia Slovenskej republiky. Bolo to 24 hodín po tom, vážení kolegovia, tak zásadný zákon, ktorý zásadným spôsobom ovplyvnil fungovanie dôchodkového systému v tejto krajine. Všetci ste nositeľmi toho a zodpovedáte za ten stav. Toto je naozaj ten váš vzťah k demokracii, ku korektným, objektívnym podmienkam spoločnosti?

  • Hlasy v sále.

  • Pokiaľ je 17.00 hodín, vážené kolegyne, kolegovia, ak pani predsedníčka dovolí, preruším svoje vystúpenie.

  • Keďže je 17.00 hodín, chcem sa opýtať, či dokončíme ešte vystúpenie pána podpredsedu Národnej rady Číža aj s faktickými poznámkami a reakciou na ne.

  • Odpovede z pléna.

  • Takže nie je jednoznačný súhlas. Ďakujem.

    Takže prerušujem rokovanie a vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta, aby sme mohli pokračovať v prerušenom rokovaní.

    Poprosím pani poslankyňu Luciu Žitňanskú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave bol prednesený procedurálny návrh. Pán poslanec Rafaj navrhol podľa § 73 ods. 3 písm. a), aby bol návrh vrátený na dopracovanie. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať najprv o tomto návrhu.

  • Ešte raz uveďte, o čom hlasujeme. Hlasujeme o procedurálnom...

  • ... návrhu pána poslanca Rafaja podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrh pána poslanca Rafaja.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 73 za, 14 proti, 32 sa zdržalo, 6 nehlasovalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh pána poslanca Rafaja vrátiť návrh zákona predkladateľom na dopracovanie.

    Pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že sme odsúhlasili procedurálny návrh, ktorý vrátil navrhovateľom na dopracovanie predchádzajúci návrh novely ústavy, a vzhľadom na to, že nasledujúce hlasovanie malo byť o novele zákona o poslancoch, ktorá priamo súvisí so zmenami a znením zmien v ústave ohľadne imunity, dovoľte, aby som ako predkladateľ stiahol tento návrh, pretože neprešiel návrh na novelu ústavy.

    V druhom čítaní budeme teraz hlasovať o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 485.

  • Hlasy z pléna.

  • Procedurálny návrh, pán poslanec, máte?

  • Odpoveď z pléna.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, len pre čistotu rokovania o tomto návrhu zákona. Nechcem byť deštruktívny, ale chcem byť pozitívne naladený, opozične konštruktívny. Totiž pán poslanec Kovarčík vystúpil v rozprave k prerokovávanému návrhu zákona. A neskôr po jeho vystúpení sme dostali do lavíc rozdané pozmeňujúce návrhy. Chcem, pán predseda, upozorniť na to, že nemôžete dať hlasovať o predložených pozmeňujúcich návrhoch preto, lebo v rozprave neboli tieto pozmeňujúce návrhy podané. Tu mám stenografický záznam z vystúpenia pána poslanca Kovarčíka. Vôbec vo svojom vystúpení nenavrhol pozmeňujúce návrhy.

  • Pán poslanec, ja oceňujem vašu starostlivosť o čistotu, ale na to je v zmysle zákona určený spravodajca, ktorý bude uvádzať hlasovanie a bude informovať o tom, o čom môžeme hlasovať a o čom nemôžeme hlasovať. Samozrejme, musí v zmysle rokovacieho poriadku vždy uviesť, o čom ideme hlasovať, a aj uviesť návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Takže, pán spravodajca, poprosím vás o to, samozrejme, pokiaľ, pán predseda Hrušovský, zistím, že naozaj máte pravdu, ale nechajme spravodajcu, dobre, aby v zmysle rokovacieho poriadku uviedol, o čom budeme hlasovať, a aby aj prečítal, o čom budeme hlasovať. Takže teraz ešte poprosím vás, páni poslanci, opäť sme niekde, veď ešte...

  • Hlasy z pléna.

  • No dobre, nech sa páči, pán poslanec Kahanec. Sme v hlasovaní.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, ja len som chcel k predchádzajúcemu hlasovaniu uviesť, hlasovacie zariadenie ma vykázalo, že som nehlasoval, chcel som hlasovať za alternatívu zdržiavam sa. To hovorím pre úplnosť. Ďakujem pekne.

  • Dobre. Ďakujem.

    Pani poslankyňa Sabolová, hlasujeme.

  • Hlasy z pléna.

  • Prihlásili sme sa s procedurálnymi návrhmi. Chcem v mene troch klubov, KDH, SDKÚ a SMK, požiadať o krátke grémium, aby sme si vyjasnili túto situáciu.

    A chcem ešte pripomenúť, pán predseda, že boli podané tri procedurálne návrhy počas rozpravy, kedy nebolo dosť poslancov v sále, povedali ste, že budeme o nich hlasovať. Čiže pred hlasovaním by sme mali rozhodnúť, či pôjde...

  • Pani poslankyňa, skúste nechať spravodajcu uviesť hlasovanie a neprejudikujte veci, vy už dopredu viete, o čom sa bude a nebude hlasovať.

  • Ale ja chcem upozorniť len na to, aby sme sa dohodli.

  • Zvolávam poslanecké grémium.

  • Prerušenie rokovania o 17.12 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 17.20 hodine.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní programu 19. schôdze.

    Vzhľadom na to, že sa zišlo poslanecké grémium, dovoľte mi, aby som vás informoval hlavne o námietkach k procedúre aj z pohľadu naozaj uchovania čistoty aj preto, aby nedochádzalo k nedorozumeniam. Tá pripomienka, ktorú predložil pán poslanec Hrušovský, bola správna. Pán poslanec Kovarčík naozaj v rozprave neuviedol text, uviedol len dôvodovú správu. Budeme pokračovať, tak ako sme sa dohodli na grémiu.

    Takisto chcem len na pripomienku pani predsedníčky klubu KDH pani poslankyne Sabolovej reagovať, že o tých procedurálnych návrhoch s výnimkou návrhu pána poslanca Vestenického by som, samozrejme, bol dal hlasovať. Hovorím teraz o tých návrhoch, ktoré vzišli v rozprave.

    Takže teraz požiadam o slovo pána podpredsedu, keďže ma on požiadal, aby mohol otvoriť rozpravu, a požiadal o slovo. Máte slovo, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Ja v súvislosti s tým, aby vlastne presne odzneli texty toho, s čím sa vlastne aj navrhovateľ stotožňuje, poprosím o otvorenie rozpravy, pán predseda. Ďakujem.

  • Otváram rozpravu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť.

    Ešte kým uzatvorím možnosť sa prihlásiť do rozpravy, chcem informovať, že, samozrejme, vzhľadom na lehoty nebudeme už hlasovať a budeme hlasovať o tomto návrhu zákona až zajtra. Takže vzhľadom na to, že sme hlasovali predtým o prerokovaných bodoch programu, teraz bude prebiehať znovu otvorená rozprava. Po nej budeme pokračovať v prerušenej rozprave k návrhu na odsúhlasenie skráteného legislatívneho konania a potom ďalej v zmysle schváleného programu.

    Takže končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Do rozpravy sa ústne prihlásili páni poslanci Kovarčík, Lipšic a pani poslankyňa Žitňanská.

    Poprosím spravodajcu aj navrhovateľa, aby zaujali miesta.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, milé dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, k tlači 485.

    Po prvé. V názve zákona sa pripájajú slová „a mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov“.

    Po druhé. V čl. I bode 49 § 109 ods. 4 písm. c) sa vypúšťajú slová „a peňažnej náhrady za služobnú pohotovosť podľa § 103 ods. 2“.

    Po tretie. V čl. I sa za bod 51 vkladá nový bod 52, ktorý znie: „V § 141a ods. 3 sa vypúšťa písmeno a). Doterajšie písmená b) až d) sa označujú ako písmená a) až c).“ Ďalšie body sa následne prečíslujú.

    Po štvrté. V čl. I za doterajší bod 54 sa vkladá nový bod 55, ktorý znie: „Za § 287c sa vkladá § 287d, ktorý znie:

    „Odsek 1: Pod pojmom „príslušník Policajného zboru“ v § 43 ods. 5 písm. d), § 75 ods. 3, § 84 ods. 2 a 3, § 85 ods. 4, § 87 ods. 2, § 88a, § 89 ods. 3, § 90 ods. 3, § 91 ods. 2, § 93a, § 97, § 98 ods. 2, § 99a, § 102a ods. 2, § 103 ods. 2, § 104 ods. 2 a 4, § 105 ods. 2, § 109 ods. 2 až 4, § 109 ods. 9, § 130 ods. 2, § 196 ods. 1, § 268 ods. 3 a § 287c sa od 1. marca 2009 rozumie aj príslušník Slovenskej informačnej služby, príslušník Národného bezpečnostného úradu, príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže a príslušník Železničnej polície.

    Odsek 2: Príloha č. 1a sa od 1. marca 2009 vzťahuje aj na príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a príslušníkov Železničnej polície.

    Odsek 3: Na príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a príslušníkov Železničnej polície sa od 1. marca 2009 nevzťahuje § 84 ods. 1, § 85 ods. 3, § 87 ods. 1, § 88, § 91 ods. 1 a 3, § 93, § 98 ods. 1 a 4, § 99, § 100, § 101, § 102, § 103 ods. 1, § 104 ods. 1, § 105 ods. 1, § 268 ods. 2 a príloha č. 1.“.“ Ďalšie body sa následne prečíslujú.

    Po piate. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie: „Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z. a zákona č. 643/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: 1. V § 12 ods. 1 písmeno b) znie: „b) príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže pre trestné činy spáchané pri výkone služby“. 2. Za § 567 sa vkladá § 567a, ktorý vrátane nadpisu znie: „Prechodné ustanovenie účinné od 1. marca 2008. Konanie vo veciach osôb uvedených v doterajšom § 12 ods. 1 písm. b), v ktorých bola do 29. februára 2008 podaná obžaloba, dokončí súd s pôsobnosťou podľa doterajších predpisov.“.“

    Odôvodnenie k tomu návrhu už čítať nebudem, pretože to som vám už uviedol. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kovarčíka majú pán poslanec Vestenický, pani poslankyňa Laššáková. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Vestenický.

  • Pán poslanec, pán kolega Kovarčík, bol by som očakával jeden záver v tvojom vystúpení, kde by si navrhol, že skupinu tvojich piatich návrhov rozdeľuješ na dve skupiny, o ktorých odporúčaš hlasovať osobitne. Prvá skupina, to sú body 1 a 5. Druhá skupina, to sú body 2, 3 a 4. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalšia faktická, pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som len chcela oceniť pozmeňujúci návrh pána poslanca Kovarčíka, v ktorom sa navrhuje, aby sa nový systém odmeňovania vzťahoval aj na ostatné zložky patriace do pôsobnosti zákona č. 73/1998 Z. z., to znamená, aby sa vzťahoval aj na príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnú políciu, SIS-ku, tak ako sú tu uvedené, pretože aj na ústavnoprávnom výbore, keď sme prerokovali tento návrh zákona, bola zo strany aj týchto iných zložiek a zo strany odborových funkcionárov týchto zložiek vznesená táto požiadavka. Samozrejme, uvedomujeme si to, že nie je možné, aby už išlo to odmeňovanie od 1. marca, tak ako to bude u príslušníkov Policajného zboru, pretože je potrebné, aby sa tie finančné prostriedky vyčlenili v rozpočte. Takže skutočne myslím si, že je to reakcia aj na požiadavky ostatných príslušníkov. A tým sa zrovnoprávni odmeňovanie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Kovarčík, chcete reagovať na faktické poznámky? Nie.

    Takže ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Lipšic, po ňom sa pripraví pani poslankyňa Žitňanská.

    Nech sa páči, pán poslanec Lipšic, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k tomuto podanému pozmeňujúcemu návrhu, zároveň v rozprave navrhnúť, aby sa hlasovalo osobitne o bodoch 1 a 5 pozmeňujúceho návrhu a potom osobitne o bodoch 2, 3 a 4, s ktorými súhlasím. Ja som už v prvom čítaní upozorňoval na to, že pokiaľ sa nezdvihnú platové náležitosti minimálne aspoň s nejakým odstupom aj ozbrojeným zborom iným, vytvorí v nich kolapsový stav.

    Body 1 a 5 s návrhom tohto zákona nijako nesúvisia. Koniec koncov otvára sa úplne iný zákon, otvára sa kódex, Trestný poriadok. Otvára sa vo veľmi citlivej veci, ktorá sa týka pôsobnosti vojenskej justície, ktorá bola v novom Trestnom poriadku zadefinovaná tak, že sa týka nielen vojakov v činnej službe, ale aj príslušníkov ozbrojených zborov vrátane zboru Policajného. Tento návrh smeruje k tomu, aby sa síce týkal aj ozbrojených zborov, ale to len príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže pre trestné činy spáchané pri výkone služby. Ja som presvedčený, že na Slovensku máme dve alternatívy. Prvá alternatíva je, že vojenské súdy budú existovať s existujúcou jurisdikciou alebo vojenské súdy nebudú. Po zrušení základnej vojenskej služby máme na Slovensku možno 20 000 vojakov v činnej službe. To naozaj je vojsko na úrovni jednej divízie. Na tento účel vojenskú justíciu nepotrebujeme. A preto považujem tento návrh za prvý krok k zrušeniu vojenskej justície. Len to treba povedať. A podľa mojej mienky treba férovo aj s tým prísť, aby s tým prišla vláda a takýto návrh predložila, aby sa k nemu mohli vyjadriť možno aj tí, ktorých sa návrh týka, teda vojenskí sudcovia a vojenskí prokurátori. Považujem za prejav hlbokej neúcty k vojenským sudcom a k vojenským prokurátorom neumožniť im ani sa vyjadriť, ani diskutovať o návrhu, ktorý je teraz predložený, napriek tomu, že desiatky rokov mnohí spravodlivo vykonávali svoje postavenie a svoje funkcie vo vojenskej justícii.

    Dovoľte mi vyjadriť sa k samotnému dôvodu, pre ktorý bol Policajný zbor začlenený pod vojenskú jurisdikciu. Ten dôvod je pomerne prostý. Policajti z titulu výkonu svojej práce prichádzajú do pravidelného kontaktu s miestnymi prokurátormi a miestnymi sudcami, a preto miestne väzby medzi policajtmi a predstaviteľmi miestnej justície evidentne existujú. Dnes máme na Slovensku 54 okresných súdov a 54 okresných prokuratúr. Sú len tri vojenské súdy, aj vojenské prokuratúry. To znamená, miestne väzby, ktoré tu existujú, sú oslabené. Ak si pozrieme nápady, tak zistíme, že na civilných súdoch sú obžaloby na policajtov ešte z roku 2002. Z roku 2004 je ich 25 na civilných súdoch. Civilné súdy, žiaľ, o trestných veciach policajtov nekonajú bez prieťahov, pričom vojenské súdy vybavujúce agendu príslušníkov Policajného zboru od 1. 1. 2006 konajú bez prieťahov. Poviem konkrétny príklad. Možno si spomínate, pred niekoľkými rokmi bol prípad útoku na jednu rómsku rodinu. Myslím, že to bolo niekde v Žiline, kde medzi páchateľmi bol aj jeden v tom čase vojak v činnej službe. Tým pádom jeho vec bola v jurisdikcii vojenskej justície. A bol odsúdený oveľa skôr, rádovo oveľa skôr ako ostatní spolupáchatelia, ktorí spadali pod jurisdikciu civilnú. Pán minister nás presviedča, pretože je pod tlakom policajných odborov, že takéto riešenie nie je nikde v Európe, je v rozpore neviem s čím všetkým, ale faktom je, že nie je v rozpore. A pretože je sekundárne, či nejaký Policajný zbor plniaci čisto policajné funkcie funguje pod rezortom obrany alebo rezortom vnútra, podstatné je, aké funkcie plní. A faktom je, že aj karabinieri v Taliansku, aj gendarmerie vo Francúzsku plnia čisto policajné funkcie, či v služobnom pomere v čase mieru a v Európe, zaplať pánboh, máme mier, pán minister, 60 rokov. A preto dôležité je naozaj postavenie funkčné, nie formálne. Koniec koncov ak by sme porušovali napr. Európsky dohovor o ľudských právach, tak by odsúdenie policajta vojenským súdom skončilo na štrasburskom súde. Zatiaľ k tomu neprišlo. A neviem o tom, že by štrasburský súd mal problém s vojenskými súdmi, s výnimkou súdov, ktoré konajú podľa osobitných procesných pravidiel, ako to bolo v Turecku. Ale naše vojenské súdy konajú podľa platného Trestného poriadku, platného Trestného zákona, platného pre všeobecné súdy a pre ostatné prokuratúry.

    Neviem, pán minister, či sa vám zdá v poslednej dobe, že je disciplína v Policajnom zbore dobrá. Neviem, či ju treba uvoľňovať. A moja otázka znie: Kto sa bojí vojenskej justície? Boja sa jej možno policajti, ktorým utiekol recidivista z toalety, ktorému hrozí doživotný trest? Kto sa bojí vojenskej justície? Ja som presvedčený, že absolútna väčšina poctivých policajtov sa jej nebojí. A to, že vy ste pod tlakom, a neviete mu odolať, policajných odborov, musíte riešiť sám.

    Keď sme rokovali o novom Trestnom poriadku, boli rokovania aj o vojenskej justícii a jurisdikcii aj s odborníkmi z iných krajín aj z Bruselu a argumentovali sme. A nakoniec nikto nevzniesol žiadnu formálnu námietku ani k návrhu, ani k jeho schválenému zneniu a Trestný poriadok je účinný dva roky. Čiže nie je tam žiaden problém okrem naozaj tlaku policajných odborov a možno tých niekoľkých nepoctivých policajtov, ktorí sa vojenskej justície boja. Ale fajn, máte väčšinu, beriem to, len príďte s vládnym návrhom. Koniec koncov Trestný poriadok je podľa mojej mienky otvorený, neviem, kedy bude na parlamentnej schôdzi, ale dúfam, že sa tak stane v krátkom čase. Navrhnite to. Navrhnite to do pripomienkového konania, nech sa vyjadria aj inštitúcie, ktoré tomu rozumejú lepšie ako možno my všetci ostatní, aj vojenská justícia, aj všeobecná justícia. Ale považujem naozaj za nedôstojné, keď nedáme možnosť sa vyjadriť, nemusíme s nimi súhlasiť, vyjadriť sa tým, ktorých sa to najviac týka. A to sú vojenskí sudcovia a to sú vojenskí prokurátori. O nič viac ako o takú elementárnu slušnosť nežiadam, a preto by som považoval za neslušné schváliť body 1 a 5 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Kovarčíka. Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Lipšica majú pán poslanec Kovarčík, pán poslanec Mikloško a pán poslanec Mečiar. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Kovarčík.

  • Vážený pán kolega Lipšic, považujem za neslušné a hrubé zasahovanie do mojich práv poslanca, keď predkladám pozmeňujúci návrh, aby ste vy diktovali mne, akým spôsobom dám hlasovať a akým spôsobom by sa malo hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, a že ho chcete rozdeľovať. Ja s tým zásadne nesúhlasím a budem žiadať, aby sa hlasovalo jedným hlasovaním o celom mojom pozmeňujúcom návrhu. Po prvé.

    A po druhé. Prosím vás, prečo robíte z toho vojenského súdu strašiaka? Veď ten vojenský súd pracuje v zmysle jurisdikcie takej istej ako civilný súd. To je jedna vec a druhá vec je, my už dneska máme profesionálnu armádu, ktorá sa môže podriaďovať v týchto prípadoch civilným súdom, a vôbec nie je opodstatnené, aby nejakých 20 sudcov vojenského súdu malo mať svoj vlastný vojenský súd.

  • Ja by som v nadväznosti na pána poslanca Lipšica naozaj rád počul normálne argumenty na to, prečo s týmto návrhom pán minister súhlasíte a prečo chcete, aby to bolo vyňaté spod právomoci vojenských súdov a vojenskej prokuratúry.

    Hovorili ste o Európskej únii. Ja si myslím, že Európsku úniu môžeme spomínať v tom, žeby sme tu išli hlasovať o niečom, čo tu ani neodznelo. To už bude potom, čo prijmeme Lisabonskú zmluvu. Ale zatiaľ nebola prijatá.

    A mňa by zaujímalo normálne, podľa zdravého rozumu, čo vedie k tomu po tom vystúpení pána poslanca Lipšica, že to takýmto spôsobom chceme odtiaľ vyňať. Ďakujem.

  • Posledná faktická poznámka, pán poslanec Mečiar.

  • Ja oceňujem, že pán poslanec Lipšic ocenil, že v Európe je mier. Ale ešte keď bude pár takých Lipšicov, dlho to nevydrží.

    Pokiaľ ide o predmet diskusie, hovoríme o tom, že sa nemajú rušiť vojenské súdy. Veď to nikto nenavrhol. A to nikto nepovedal. Takže o čom je tá rozprava vlastne?

    Ďalej. Keď vychádzame z miestnych väzieb, že na istom teritóriu pôsobia policajti, prokurátori a sudcovia, to je u všetkých zložiek rovnaké, v tomto parlamente je nás 150, všetci sedíme v jednej miestnosti, znamená to, že mienite prestúpiť do inej strany preto? Mienite zaprieť svoju profesionálnu česť, stranícku príslušnosť? To isté je u policajtov a u sudcov. Čo to miešate dohromady? To nemá žiaden účinok.

    A po tretie, keď sa pýtate na príčinu, prečo sa toto robí a prečo to je. Nie je to samoúčelné. Predsa roky zaznieva celou Európou a po roku 1989 obzvlášť, že sa má pristúpiť aj k zcivilneniu armádnych zložiek, a nie k militarizácii polície. Polícia je zložka bezpečnostná, nie zložka vojenská. Medzi nimi platí prísne rozdelenie. A práve zcivilňovanie armády predpokladá aj zcivilňovanie viacerých procesov, a nie podriaďovanie polície zložkám vojenským, ale normálnym štátnym zložkám, ktorými sú aj súdy a prokuratúry. Takže preto budeme bez výhrad podporovať návrh pána poslanca Kovarčíka a budeme sa starať o to, aby sa civilný charakter armády na Slovensku posilňoval a aby ho pod všelijakými pseudozámienkami neprekrúcali iní ľudia na falošný obraz.

  • Pán poslanec Lipšic bude reagovať na faktické poznámky.

  • Najskôr, pán poslanec Mečiar, tam, k tým stranám v parlamente, mi ušla logická niť, prepáčte, to som proste, samozrejme, nepochopil, aká je súvislosť so stranami v parlamente a vojenskou justíciou, ale ja si to ešte raz skúsim vypočuť v stenozázname.

    K pánovi poslancovi Kovarčíkovi. Pán poslanec, § 37 ods. 3 rokovacieho poriadku umožňuje každému poslancovi navrhnúť, aby sa o jednotlivých častiach pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu mohlo hlasovať oddelene. To nie je obmedzené na dôvodovú správu. A ja som v rozprave

  • Hlas z pléna.

  • , áno, v rozprave navrhol, treba to vedieť prečítať...

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, na návrh poslanca. Rovnako nemusí súhlasiť, tuná to nie je napísané, možnože vy to máte dopísané svojím písmom, pán poslanec. Ale v takom znení, ktoré je vytlačené Národnou radou, to znie: „Na návrh poslanca sa o jednotlivých častiach pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu môže hlasovať oddelene.“ No takže preto môj návrh v rozprave platí a žiadam, aby sa hlasovalo oddelene o bodoch 1 a 5 a o zvyšných bodoch tiež. Ďakujem.

  • Ako ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Žitňanská. Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani predsedajúca, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, budem veľmi stručná.

    Chcem povedať pre poriadok a pre záznam moje stanovisko aj stanovisko nášho klubu. Myslím si, že Trestný poriadok ako kódex by sa nemal meniť v druhom čítaní ako čl. II novelou prednesenou tu v pléne. Myslím si, že to o kvalite legislatívy nesvedčí. Myslím si, že zásadné systémové zmeny do organizácie a pôsobnosti justície by sa v rámci druhého čítania novelami prednesenými v pléne robiť nemali. Myslím, si, že takéto zásahy by sa nemali robiť navyše novelami „prilepenými“ k návrhu zákona, s ktorým nejako nesúvisia, pretože to o kvalite legislatívy nesvedčí.

    Myslím si a táto debata ukazuje, že tu je o čom debatovať a je to legitímna debata, ale myslím si, že by sme ju mali viesť v rámci riadneho legislatívneho procesu o novele Trestného poriadku.

    Myslím si, že pán poslanec Kovarčík predkladá túto novelu už druhýkrát. Medzičasom už tu mohla byť predložená riadne aj pánom poslancom Kovarčíkom, nehovoriac o tom, že pokiaľ vláda má záujem sa touto otázkou zaoberať, už mohla túto novelu predložiť.

    Preto ani ja, ani náš klub nemôže podporiť takúto zmenu Trestného poriadku. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej majú pán poslanec Palko, pán poslanec Mikloško a pán poslanec Mečiar. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Palko.

  • V nadväznosti na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej chcem upriamiť pozornosť parlamentu na to, že jediný argument, ktorý zaznel v prospech návrhu pána Kovarčíka, je ten, čo uviedol pán minister Kaliňák, a síce, že chce to od nás Európska únia. Tak toto by som chcel poopraviť. Európska únia to od nás, samozrejme, nechce, ani nič takého sformulovať nemôže, toto chcú iba európske policajné odbory, čo je pre slovenský parlament naozaj dosť nezáväzný názor. A musím povedať, že to automatické plnenie legislatívnych návrhov orgánov EÚ, orgánov EÚ, slovenským parlamentom, už to je dosť smutná záležitosť. Ale aby parlament plnil takto požiadavky európskych odborov policajných, tak to už je skutočný úpadok. Ja už mám pocit, že nabudúce aj nejaký vrátnik v budove Európskej komisie sformuluje nejaké legislatívne požiadavky, pán poslanec Kovarčík to navrhne a pán Mečiar s pánom ministrom Kaliňákom to podporia.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Mikloško.

  • Ja by som chcel doplniť pani poslankyňu Žitňanskú v tom, čo nepovedala, že ten mier v Európe je naozaj 60 rokov, ale dvakrát bol vážne ohrozený. Prvýkrát to bolo, keď v Nemecku chceli spáchať atentát na predsedu vlády Vladimíra Mečiara, to bol vtedy veľký zmätok v Európe, a druhýkrát to bolo, keď Vladimír Palko chcel zabiť podľa samotných výrokov pána Vladimíra Mečiara. Tak nie pán Lipšic, ale, myslím, tieto udalosti vážne vtedy otriasali aj mierom v Európe.

  • To som bol ja, a nie Lipšic.

  • Posledná faktická poznámka, pán poslanec Mečiar.

  • Nehľadám rozum tam, kde nie je.

  • Pokiaľ ide o pani kolegyňu, tak si dovolím upozorniť iba na jeden detail, ktorý je mimoriadne významný. Celá myšlienka vojenských súdov vychádzala ešte z predstáv Varšavskej zmluvy, že línia frontu bude na Šumave a na území Českej republiky, na Slovensku sa bude formovať tylo. A formovali sa všetky útvary od leteckých cez ostatné, zásobovacie, opravárenské vrátane súdnych, ktoré mali plniť doplnkovú a tylovú funkciu. Ak táto funkcia Varšavskej zmluvy zanikla, roky diskutujeme o postavení vojenského súdnictva a roky diskutujeme o scivilňovaní armády a roky diskutujeme o tom, či tie odborné zložky, ktoré podliehajú všeobecnému zákonodarstvu, majú byť vyňaté zo všeobecného a podriadené vojenskému. To je celý problém, ktorý Slovensko má politicky tak ako ostatné štáty. Tým aj v mnohých štátoch sú ministri obrany ženy, aby už preukázali ten prechod na civilný charakter ešte viacej, vedú generálne štáby, a nie súdy a tieto inštitúcie mnohí už ani nepoznajú. Ja nechcem dneska hovoriť o existencii a neexistencii súdnictva, to nie je problém, ale chcem povedať, to, čo malo byť tylovou službou pre armádu, nie je totožnou službou pre políciu.

    Pokiaľ ide o znevažovanie odborov polície a európskych policajných odborov. Nuž ja som s nimi starosti nemal. Preto sa nedivím, že ten, čo s nimi starosti mal, ich považuje za svojich nepriateľov naďalej. Ja ich považujem za demokratickú súčasť každého rozhodovania.

    Hlasovať za návrh nebudem, pretože sú za to odbory, ale pretože to je v súlade s mojím svedomím.

  • Pani poslankyňa Žitňanská, chcete reagovať? Nie.

    Pani poslankyňa Žitňanská bola posledná, ktorá bola prihlásená do rozpravy, vyhlasujem preto rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

    Chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne a páni poslanci, niekoľko poznámok.

    Predovšetkým si musíme uvedomiť, prečo v roku 2006 išli policajné zložky a ostatné ozbrojené zložky pod vojenské súdy. Bolo to preto, že sa pán minister vtedajší Lipšic rozhodol, že chce zachovať vojenské súdy. Bezpochyby to bol parlamentný návrh v druhom čítaní, že. Čiže, aby som bol úplne presný, poviem, aby ste v tom čase zachránili vojenské súdy, rozhodli ste sa všetky ozbrojené zložky dať pod vojenské súdy. Žiadny druhý dôvod neexistoval. Čiže to bolo účelové, to bola účelová zmena, ktorá bola zmenená od revolúcie, keď vlastne, keď mali prejsť civilné ozbrojené zbory pod civilnú kontrolu a pod civilné súdy, tak ste sa rozhodli týmto spôsobom zobrať si za rukojemníkov 21 000 policajtov, aby ste vyhoveli naozaj menšinovému záujmu niekoľkých sudcov.

    Keď ste taký spravodlivý, pán poslanec, a robíte nám prednášky o tom, prečo sa na to neopýtame vojenských sudcov, tak sa vás pýtam, kedy ste sa vy pýtali tých sudcov, keď ste rušili okresné súdy, kedy sa tu s nimi diskutovalo o rušení okresných súdov v jednotlivých okresoch. Teraz sme ich zaviedli naspäť, aby opäť bola efektívna súdna moc v týchto regiónoch. To znamená, môžete nám kázať vtedy vodu, ak ju aj pijete naozaj, čo sa však nedeje. Faktom však zostáva, že je to neštandardné, je to neštandardné v európskom merítku. A mne je jedno, či mi navrhne toto vrátnik z Európskej únie. Ak to bude dobrý návrh, ja ho prijmem, lebo ja ľudí na rozdiel od niektorých iných počúvam.

    Čo je podstatné. Nikto z vás tu nebol, keď sa tento zákon prerokúval v rámci rozpravy. Prišli ste až po samotnom vystúpení pána poslanca Kovarčíka. Nikto tu v tom čase nebol, aby ste mohli reagovať. Ja to hovorím len na okraj, to je poznámka, na to nemusíte reagovať.

    Keď sa vám tak veľmi páči, pán poslanec, že vojenské súdy konajú rýchlo, lebo majú málo agendy, tak sa pýtam, prečo sa škrabeme takto. Tak urobme málo agendy pre všetky súdy, pre všetkých sudcov. Zvýšme počet sudcov. Prečo ste to za 8 rokov neurobili? Veď to je jednoduchý liek. Vždy ste boli proti zvýšeniu počtu sudcov. Stačilo sa poškrabať tak a mali by sme to vybavené a dneska by ten problém nebol možno.

    Rád by som ešte poslednú poznámku uviedol. Keď hovoríte, že karabinieri, žandarmérie, resp. gendarmerie, guardia civil a všetky ostatné vojenské zložky, ktoré robia policajnú činnosť, sú pod vojenskými súdmi, tak povedzte, prečo v tom istom štáte tak dôsledne rozlišujú, že civilná polícia, ktorá patrí ministerstvu vnútra v týchto štátoch, je pod civilnými súdmi. Nuž je to preto, že je to civilný ozbrojený zbor, pretože v rámci civilných právomocí, ktoré má, nemá byť pod vojenskou jurisdikciou. Mohol by som vám vymenovať mnoho prípadov, keď sa bavíte o symboloch, o veciach, ktoré sú štandardom Európskej únie a ktoré fungujú nielen preto, či my sme viazaní Úniou a či sme dostatočne suverénni alebo nie sme suverénni, či nám niečo napíše Európska únia, ale preto, že sa to patrí. V tomto prípade sa vám nehodí argument, že sa to patrí, že je to slušné a že je normálne, aby civilná zložka nebola pod vojenskými súdmi. To naozaj neznamená, že vojenské súdy zaniknú. Ale ja odmietam, aby proste bolo 21 400 policajtov rukojemníkov len preto, aby sme dali dostatok práce vojenskému súdu. To je naozaj umelé a z môjho pohľadu neproduktívne.

    A keď chcete tak pretrhnúť miestne väzby, v poriadku, môžete po schválení tohto zákona v trestnom kódexe alebo v nejakom inom zákone, ktorý súvisí s policajtmi, nemusí to byť práve trestný kódex, ja som ten návrh iný nemal, predniesol ho pán poslanec Kovarčík aj ja s ním súhlasím, dať návrh na zmenu a vylúčiť miestnu príslušnosť policajta v mieste jeho bydliska a v mieste jeho práce. Prečo to mám ja robiť, keď vy to chcete navrhovať? Nemáte s tým problém. To znamená, z môjho pohľadu ja s týmto návrhom súhlasím, aj preto, že rád by som bol, aby bolo v Policajnom zbore normálne prostredie, nie preto, že by sa niekto bál. Okrem toho zatiaľ ešte neviem, aký trestný čin spáchali tí dvaja, ktorým utiekol Červenka, nepamätám si presne, aký trestný čin spáchali, ale zatiaľ ešte o ňom neviem, možno sa to skoro dozviem. Ale v každom prípade by som rád povedal, že môžem tu odcitovať úteky, ktoré boli za posledných 6 rokov. A nebolo ich málo. A bolo poväčšine a často boli niektoré aj zo záchodov, často boli niektoré z policajných staníc. Ale to je vec, ktorá sa stáva pri počte zákrokov, ktoré robí polícia, ktorá je štandardom a je v mizivom promile. Prečo vám to vtedy nevadilo a dnes vám to vadí? Nuž je to preto, že objektivita vám trochu v tomto prípade chýba.

    Vážené dámy a páni, na záver chcem povedať, že oceňujem prístup všetkých poslancov tejto snemovne, ktorí chcú podporiť tie zmeny, ktoré sa navrhli v samotnom zákone, ako aj v návrhu pána poslanca Kovarčíka, u ktorého hlavnou časťou nebola otázka jurisdikcie vojenských súdov, ale hlavnou časťou bolo, aby sme pre všetky ozbrojené zbory popri Policajnom zbore umožnili im prejsť na novú motivačnú štruktúru odmenového systému, aby sme im zabezpečili lepšie podmienky na ich prácu. A možno aj po tomto zákone omnoho prísnejšie môžeme vyžadovať aj ich disciplínu, aj ich prácu v prospech občanov. A myslím si, že by sa to malo odzrkadliť aj na ich výsledkoch.

    Chcem vám všetkým pekne poďakovať za podporu tohto zákona, pretože všetci to potrebujeme, aby sme aj bezpečnejšie chodili domov.

    A aj touto cestou sa chcem poďakovať za prácu všetkým zodpovedným a slušným policajtom, ktorých prácu si bezpochyby vážime, a občas v tejto snemovni možno si spomenieme aj na dobré skutky, nielen na tie problémové. Ďakujem.

  • Pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať v rokovaní o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Budeme pokračovať v rozprave, v rámci ktorej dokončí svoje prerušené vystúpenie pán podpredseda Národnej rady Číž. Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi dokončiť len krátke uvedenie do toho, o čom som rozprával doteraz. Predovšetkým sa v tejto časti svojho vystúpenie snažím dokumentovať argumenty, ktoré hovoria o tom, že vláda rýchlo, neodborne, bez dostatočného posúdenia porušuje vžité a všeobecne uplatňované kritériá pri postupe takýchto návrhov zákonov. V tejto súvislosti aj pani kolegyňa Žitňanská mi bude rozumieť. Budem hovoriť o dôveryhodnosti takýchto tvrdení, keď pripomeniem, akým spôsobom sa vlastne pripravovala celá dôchodková reforma, ktorá zásadným spôsobom zasiahla do ekonomického, ale aj sociálneho života krajiny a zásadným spôsobom vytvorila vcelku veľmi ťažko zvratné momenty. A podľa mnohých názorov spoločnosti dneska jednoznačne väčšinových sa ukazuje, že tento postup bol nezodpovedný a pre mnohých, ak dovolíte, poviem trošku silnejšie slovo, aj zločinný.

    Chcem teda pripomenúť, vláda Mikuláša Dzurindu v roku 2003 posunula ten návrh do parlamentu necelých 24 hodín po schválení vo vláde tohto komplexného návrhu zákona č. 461/2003 Z. z. Celý návrh sa pripravoval 5 mesiacov. Každý, kto pozná základné dejiny krajín a zásadných vstupov do reforiem v krajinách, vie, aby niečo po polroku, keď sa začalo diskutovať o veci, kde sú tak zásadné veci ako pomery odvádzaných peňazí a podobné, bolo tak korpulentné. A história dneska už preukazuje, aké boli názory vlády. A v konečnom dôsledku teda hlboko nevyčistené a v konečnom dôsledku nezodpovedné konanie sa v tom období odohrávalo vo vzťahu k tak závažným veciam, ktoré majú často životný záujem pre viacerých obyvateľov našej krajiny. V danom prípade porovnania a kontexty s jedným návrhom, kde chceme občanom, možno vašim voličom, možno našim voličom alebo občanom, ktorí to konkrétne potrebujú, vytvoriť komfort, uľahčiť možnosť korektne sa rozhodnúť a korektne niesť zodpovednosť za to, pre aký spôsob konania sa rozhodnú, páni kolegovia, to, myslím, vás by malo len ctiť a nepoškodzovať na takomto akte.

    Chcem tiež pripomenúť, že tento dôchodkový systém vo svojej dnešnej podobe existuje už od roku 2004, resp. od roku 2005, keď sa teda súčasťou povinného systému stal aj prvok kapitalizácie. Chcem, vážené kolegyne, pripomenúť, že zostáva jeho súčasťou aj naďalej viacero tzv. bielych miest, otázok, na ktoré dnes ešte stále nie sú presné a hlavne uspokojujúce odpovede. Do veľkej miery možno túto situáciu pripísať spôsobu a okolnostiam, za akých práve bola dôchodková reforma uskutočnená. Viete veľmi dobre, že tých päť mesiacov, počas ktorých sa pripravovala táto reforma, nemá obdobu v okolitých krajinách a výrazne sa to podpísalo na charaktere tejto reformy.

    Chcem tiež spomenúť napr. skutočnosť, aké dôchodky možno očakávať z kapitalizačného piliera. Doterajšia pozornosť odborníkov v oblasti dôchodkových systémov sa takmer výlučne sústreďovala len na jednu časť životného cyklu sporiteľa, ktorý časť svojich povinných odvodov akumuluje a zhodnocuje vo svojom osobnom dôchodkovom účte. S veľkou precíznosťou sú aj dosiaľ skúmané očakávané výnosy v dôchodkových fondoch, analyzované možné prekážky, efektívne alokácie majetku do rôznych tried, aktív a podobne. Ale minimálna pozornosť je doposiaľ venovaná skúmaniu ďalšej fázy životného cyklu sporiteľa, povinnému transferu nasporeného kapitálu z dôchodkových účtov do životnej poisťovne a hlavne na nákup anuity. Vzhľadom na neexistenciu trhu s anuitami na Slovensku a v želanej rozvinutej forme, bohužiaľ, ani v ostatných krajinách strednej a východnej Európy je dnes len veľmi problematické odhadovať úroveň anuít, ktoré budú dostupné na trhu v horizonte najbližších desať, pätnásť rokov. A toto je len jedno z tzv. bielych miest dôchodkovej reformy na Slovensku. Je to jeden z veľkých otáznikov, na ktorý nebola bývalá vláda schopná poskytnúť relevantnú odpoveď, a jeden z dôvodov, prečo tento vážny problém spomíname v súvislosti s možnosťou vystúpenia z kapitalizačného piliera.

    Henry Ford svojho času vyhlásil, že „keby ľudia rozumeli bankovému a menovému systému, do zajtra by vypukla revolúcia“. Zavedenie kapitalizačného systému svojho času sprevádzala taká dezinformačná kampaň, že dnes len málokto rozumie tomu na Slovensku z našich občanov, čo a ako sa deje s ich úsporami na dôchodok. Nastal čas, vážené dámy a páni, aby sme s plnou vážnosťou začali hovoriť aj o všetkých rizikách. Súčasné dianie, treba tiež pripomenúť, na svetových finančných trhoch len podčiarkuje neistotu, s ktorou musia ľudia spoliehajúci sa na zhodnocovanie svojich úspor počítať. Kríza, ktorá mala na svojom začiatku podobu lokálnej hypotekárnej krízy v USA, prerastá do rozmerov, vážené kolegyne, kolegovia, ktoré sme si ešte nedávno nedokázali ani predstaviť. A netýka sa to len bánk a netýka sa to len Ameriky. Predstavme si, že na túto krízu doplatí aj najväčšia životná poisťovňa na svete. Vykáže enormnú stratu voči chybe, ktorú si spôsobila sama chybným oceňovaním derivátov. Reč je o finančných nástrojoch, ktoré jeden z najlepších investorov všetkých čias a podľa časopisu Forbes druhý najbohatší muž sveta Warren Buffett výstižne označil ako finančné zbrane hromadného ničenia, ohlásená strata natoľko vystraší investorov, že v priebehu jedného dňa pošlú cenu jej akcií nadol takmer o 12 %. Niekomu z vás by mohol pripadať tento scenár ako desivý alebo zámerné strašenie. Tak na záver poviem jednu takú drobnú informáciu. Ak by ste včera o tomto čase vlastnili akcie najväčšej životnej poisťovne sveta, hodnota vašej investície by v tejto chvíli bola nižšia o 11,72 %. Presne toto sa dneska v noci na trhu, o ktorom sme doteraz toľko tu rozprávali, stalo. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána podpredsedu Národnej rady Číža majú pán poslanec Mikloško, pán poslanec Lipšic, pán poslanec Pado, pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Kužma, pán poslanec Kahanec, pán poslanec Fronc, pán poslanec Ivančo, pán poslanec Brocka a pán poslanec Kvorka. Ešte niekto sa hlási?

  • Hlasy v sále.

  • Posuňte mi to. Ešte sa hlásia pán poslanec Brocka, pán poslanec Kvorka, pán poslanec Kuruc. Ešte niekto sa hlási? Nie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Mikloško.

  • Moja faktická poznámka k vystúpeniu pána podpredsedu Číža bude veľmi krátka. Je to skôr prosba. Pán podpredseda Číž, prosím vás, vy ste začali tým, že ku vám doliehajú hlasy občanov, ktorí sa dožadujú tejto zmeny. Prosím vás, buďte aspoň raz trošku konkrétny, lebo vy nám tu často vytýkate, že my vás tlačíme niekde pred rok 1989. Ale to sú frázy všetkých takých tých režimov, prichádzajú k nám hlasy občanov, a preto musíme niečo urobiť. Tak buďte taký dobrý, povedzte aspoň niektoré tie konkrétne, prečítajte nám ich, zdôvodnite nám ich tu, lebo ináč naozaj nemôžeme iné povedať, len to, že hovoríte tu frázy, floskuly. Aj ku nám prichádzajú hlasy občanov, aj ku tým prichádzajú. To je také nič.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem. Pán podpredseda, ja by som vás len rád upozornil, že my rokujeme o bode, kde máme skrátené legislatívne konanie. Teda neviem, či vaše vystúpenie bolo celkom k veci. Nevypli vám mikrofóny, to je fajn, lebo ste neviedli schôdzu. Ale musím povedať, že to je znovu váš výklad rokovacieho poriadku. Mnohí poslanci hovorili aj k iným veciam, aj k obsahu, ale každý povedal aspoň niečo aj k tej veci, ktorou v tomto prípade je návrh na skrátené legislatívne konanie. Len vy ste k tomuto nepovedali nič. A zaoberali ste sa okrem iných vecí samotným obsahom návrhu zákona. Čiže, pán podpredseda, prosím vás, aby ste potom aj pri vedení schôdzí tak nejako konzistentnejšie aplikovali rokovací poriadok. Ďakujem.

  • Pán poslanec Pado. Pán poslanec Pado nie je prítomný.

    Pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne. Ja som si robila ešte v tej prvej časti, pán podpredseda, pár poznámok k vášmu vystúpeniu. Hneď na začiatku to, čo povedal môj predrečník, som si uvedomila, že vôbec ani od začiatku nehovoríte o skrátenom konaní, ale o prvom čítaní. Čiže to je moja jedna pripomienka.

    Ste prvý poslanec, ktorý vystúpil za vládnu koalíciu, ale ani vy ste neobhájili dôvody skráteného konania v parlamente. Čiže od vás ako od človeka znalého legislatívy by som bola očakávala, že sa vyjadríte k tomu. Ale zopakujem vám opäť otázku, na ktorú som nedostala odpoveď, možnože vy odpoviete na ňu: Kto prišiel s tým nápadom, aby sme išli do skráteného legislatívneho konania, bolo to ministerstvo práce, sociálnych vecí, pán premiér, kto ten nápad do vlády doniesol? Totiž mne sa zdá, tak ako tu dnes rokujeme, že sa zdalo asi, že veľmi málo ľudí vystúpilo z 2. piliera a keďže tých ľudí vystúpilo málo, tak treba možno asi zjednodušiť podmienky na výstup z 2. piliera. Čiže pýtam sa, či ide skutočne o ten záujem, ktorý spomínate a o tak závažný dôvod na skrátené legislatívne konanie, alebo je to zas len nejaký nápad, populistický krok, aby ste mohli vyčítať bývalej vláde, aký zlý je ten zákon, ako sú nedokonalé veci. Ale myslím si, že vy za poldruha roka vlády ste už do tohto zákona dosť veľa zasahovali.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán podpredseda, vy chcete povedať, že ak nebude tento zákon schválený v skrátenom legislatívnom konaní, tak že niektorí ľudia, ktorí chcú vystúpiť, nebudú môcť vystúpiť, lebo to nestihnú do júna? To je snáď absurdné. Je do júna čas. Áno, môže sa stať, že niekto nebude môcť vystúpiť, kto by chcel vystúpiť, keď nebude skrátené konanie, lebo medzitým by mohol zomrieť. Ale keď niekto zomrie, tak v tom prípade, ak by predtým vystúpil, akurát jeho príbuzných pripravíte o peniaze. To je ďalšia z vecí, o ktorých tuná vôbec nehovoríte, že ak niekto vystúpi z 2. piliera a nedožije sa dôchodku, tak jeho príbuzní budú pripravení o peniaze, ktoré tam nasporili. Ja to poviem na veľmi konkrétnom mojom prípade. Ak ja by som podľahol vašej propagande a vystúpil by som odtiaľ teraz a zajtra by som mal autonehodu a zomrel by som, tak moja rodina príde o 150 000 korún, ktoré by v tomto prípade podľa zákona zdedili, o ktorých som dostal teraz výpis od dôchodcovskej správcovskej spoločnosti, že ich mám na účte. Tak povedzte ľuďom aj pravdu, že ak vystúpite a nemáte podpísanú s Pánom Bohom zmluvu, že sa dožijete dôchodku, tak vaša rodina príde o peniaze, ktoré si tam sporíte.

  • Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Pán podpredseda Číž, už tu niekoľkokrát zaznelo, že radi by sme chceli vedieť dôvod, a ja to ešte raz zdôrazním, na ohrozenie základných ľudských práv. Totiž asi z toho sa vychádzalo na skrátené legislatívne konanie. Čiže buďte taký láskavý a povedzte nám ho konečne.

    Druhá vec. Tiež tu bolo spomínané, že boli ohlasy ľudí, žiadosti ľudí, aby ste niečo urobili. No raz už tu bolo na tejto pôde spomínané pri problémoch zdravotníctva, že takisto boli nejaké kopy mailov a keď prišlo na lámanie chleba, tak neboli. My na druhej strane na rozdiel od vás, ktorí iba deklarujete slovne, koľkí ľudia sa na vás obrátili, môžeme deklarovať tú kopu petičných hárkov, kde ľudia chceli riešiť situáciu v dôchodkoch a nechceli znárodňovanie 2. piliera. Čiže my máme tieto konkrétne dôkazy a konkrétne mená ľudí, ktorí sa nebáli ani podpísať pod túto petíciu. Vy iba slovne hovoríte, že sú ľudia, ktorí chcú niečo zmeniť. Tak buďte taký láskavý a povedzte nám dôvod a povedzte nám, kto sú tí ľudia. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán podpredseda, ja mám dve otázky.

    Prvá otázka. Naozaj by som rád vedel, aké hospodárske škody alebo aké nebezpečenstvo hrozí, že musí byť toto skrátené legislatívne konanie, lebo zatiaľ som sa od obhajcov návrhu nič takého nedozvedel.

    A druhá otázka. Argumentujete stále tým, že aj predtým vraj, ja si myslím, že neboli, ale vy tvrdíte, že boli v rozpore so zákonom podávané skrátené konania inými. No mám pocit, že ste už zabudli trošku na svoje detské roky, pretože ak ste doma hovorili, že aj Jano rozbil okno a hádzal kamene, tak vám iste doma často povedali, že keď Jano skočí do studne, či tam skočíte aj vy. Tak sa chcem vás opýtať, či skočíte do studne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vy ste známy obhajca rokovania Národnej rady podľa rokovacieho poriadku. Nie som asi až taký znalý rokovacieho poriadku ako vy, ale v takejto brožovanej väzbe, ktorú každý poslanec dostal, keď nastúpil do parlamentu, je na strane 69 uvedený § 89, ktorý sa volá Skrátené legislatívne konanie. Ten paragraf má len tri odseky. To nie je až tak veľa, aby sme si ho nemohli prečítať. A skutočne by som zvlášť od vás funkcionára parlamentu očakával, že uvediete vo svojom pomerne dlhom vystúpení čo i len v jedinej jedinkej vete dôvod, prečo ste pristúpili na to, že sa o tomto veľmi maličkom návrhu v jednej vete rokuje v skrátenom legislatívnom konaní.

    A keď už hovoríte o mnohých žiadostiach ľudí, ktorí majú problém s tým podpisom, tak si myslím, že by bolo veľmi korektné, aby ste uviedli fakt, koľko teda existuje tých žiadostí, či už mailových, písomných, koľko je ich podaných v dôchodcovských správcovských spoločnostiach alebo Sociálnej poisťovni, že ľudia mali s týmto problém. Ak toto nepoviete, tak skutočne toto dnes zapadá len do marketingovej schémy, ako dostať na stránky novín, ako dostať do spravodajstiev problém 2. piliera, ktorý je vaším problémom, pretože ľudia, skutočne nemajú záujem vystupovať z 2. piliera. A koniec koncov tie čísla to aj ukazujú.

    Takže poprosím vás, pán podpredseda, uveďte čo i len jedno číslo, koľko tých žiadostí je, a čo i len jednu vetu k tomu, aby ste vy vysvetlili § 89 rokovacieho poriadku.

  • Tým, že hovorím neskôr, tak trošku sa opakujem po mojich predrečníkoch. Pán kolega, naozaj vy ste nehovorili vôbec k meritu veci. My teraz rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní o úplne zbytočnom návrhu novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Vy ste jeden argument nepredniesli, prečo treba o tomto zákone rokovať v skrátenom konaní.

    Mňa iné napadá, pán kolega Číž, teraz, že od čoho chce týmto návrhom strana Smer, príp. vláda odpútať pozornosť médií či opozície. Ja si spomínam, pani ministerka Tomanová je v tomto veľmi vďačný príklad, keď sme sa veľmi dlho bavili o miliónovom Privilégiu, a pritom na iných fórach sa rozhodovalo o miliardových obchodoch s pozemkami. Pán kolega Číž, moja otázka na vás je: Neprebieha niekde inde nejaké veľké lumpáctvo, o ktorom by sme nemali vedieť?

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pravý opak chcem povedať. Ja musím poďakovať a podporiť vystúpenie pána podpredsedu Číža. Myslím si, že nie celkom ste pochopili, o čom on tu rozprával a čo sa vám snažil vysvetliť.

  • Smiech v sále.

  • Totiž, páni, nikto z vás počas dnešnej rozpravy, darmo sa smejete, tu ešte nevysvetlil a nepovedal, čo by mal z 2. piliera občan, občan, ktorý zarába do 15 000 korún, občan, ktorý má vek nad 70, 80 rokov, aké by mal výnosy. O tomto sa snažil rozprávať a rozprával pán podpredseda. Rozumiete? Čiže treba sa pozerať na celú tú záležitosť komplexne, pretože poukázal na tých 700 000 občanov, ktorí vstúpili do 2. piliera v takomto veku, na občanov, ktorí majú takéto príjmy, a bolo to za vášho vládnutia. Vy ste sa o to postarali tým, že vaša kampaň, ktorá týchto ľudí ťahala do tohto 2. kapitalizačného piliera, nebola korektná, nebola správna. A na základe dezinformácií, vážení páni a dámy, sa stalo to, čo sa stalo, že dneska sa musí naprávať to, čo ste vy, ako som už povedal aj pri predošlom vystúpení, pokazili.

    Čiže netreba tu kritizovať čosi a hovoriť o tom, že dakto nevystupuje k meritu veci, pretože aj veľa, veľa mojich predrečníkov rozprávalo o úplne inom ako o tom, čo sa tuná prerokúva. Ďakujem pekne.

  • Posledná faktická poznámka, pán poslanec Kuruc.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja by som takisto chcel zareagovať na pána podpredsedu, a to v tom, keď hovoril o tom, že terajšia podoba zákona prináša veľké komplikácie. No ja si osobne myslím, že veľké komplikácie prinesie táto novela práve. A preto sa pýtam: Kto odstráni tie škody, ktoré pán podpredseda spomínal, že vznikli nekorektnými vstupmi, podvodmi a podobne? Tak kto odstráni škody, keď niekto nekorektne a podvodom niekto za niekoho podpíše výstup z tohto 2. piliera? Kto bude odstraňovať tieto škody? Ja sa len pýtam. Naozaj keď bolo teda veľa nekorektných vstupov a podvodných vstupov a falošných podpisov, tak sa pýtam: Kto odstráni škody zato, keď niekto za niekoho falošne vystúpi alebo podobne?

    Takisto by som chcel zareagovať na to, že pán podpredseda spomínal, že nebola táto zmena už v pôvodnej novele z minulého roka. No ja si osobne myslím, že na vládu platí také príslovie trochu, že topiaci sa aj slamky chytá. No vy ste si proste naplánovali niekoľko miliárd peňazí, že Sociálna poisťovňa získa z tých ľudí, ktorí vystúpia z 2. piliera, zatiaľ sa nám to nepodarilo, lebo vystúpilo z neho okolo 5 000, tak robíte všetko pre to, aby ste ešte obalamutili aj ostatných ľudí, aby z toho 2. piliera vystúpili. No pýtam sa opäť: Keď sa to zas vám nepodarí, tak čo opäť chystáte v júni, aby ste ešte tých ľudí, ktorí ostanú v 2. pilieri, obalamutili, aby vystúpili z 2. piliera a aby prišli o svoje nasporené dôchodky? Čo chystáte v júni pre tých, aby ste ich takto obalamutili? Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán podpredseda Číž. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, veľmi pekne vám ďakujem za podnetné faktické poznámky k môjmu vcelku krátkemu vystúpeniu. Predovšetkým mi venovali pozornosť vážení kolegovia z KDH a dvaja kolegovia z SDKÚ.

    Tak najprv k SDKÚ veľmi krátko.

    Pán kolega Kuruc hovorí, že obalamutili ľudí. No nebudem odporovať. Viete, že mám presne ten istý názor, len opačný vo vzťahu k tým poisťovniam. A toto si môžeme teda naozaj v tom prvom čítaní povedať, keby sme to chceli otvoriť.

    Rovnako k pánovi kolegovi Kužmovi, ktorý odišiel. No on tvrdí, že je tam nejaká škoda, ktorá môže vzniknúť. Nevylučujem to. Neviem to teraz posúdiť. Len my tvrdíme, že tisícom a desaťtisícom a stotisícom ľudí zásadné riziko vzniká týmto spôsobom. Takže opäť o týchto veciach treba naďalej diskutovať. Pevne verím, že to má význam aj napriek tomu, že naozaj mnohé tie kroky sú nezvratné.

    K váženým kolegom z KDH.

    No otvárate jednu otázku zásadnú, Ferko Mikloško a tak ďalej, prečo teda tento návrh dávame. Logické je, keby sme také požiadavky nemali, prečo by sme ho teda vôbec dávali. Ferko, pre mňa je to aj tisíc ľudí, z ktorých si teoreticky musí zobrať jeden deň dovolenky polovica z nich, pretože vieme, že keď niekto pracuje od deviatej do piatej, aké má problémy, niekto to tu z vážených kolegov zľahčoval.

    A čo sa týka teda zverejňovania, Ferko, poviem to takto. Poprosím, ak náhodou toto pozerajú občania niektorí, ktorí nám posielali tieto požiadavky, keby ich adresovali pánovi poslancovi Mikloškovi. Skúsim sa opýtať o týždeň, pán poslanec, či takéto listy si dostal. Ja teda vyzývam tých, ktorí nám poslali a počúvajú toto konanie, pričom nerobí im to problém, aby to pánovi Mikloškovi poslali a vysvetlili. Toľkoto by som povedal k tomuto.

    No a k iným o zastieracom manévri. Páni kolegovia, ak ide o zastierací manéver a nevážite si tých ľudí, pre ktorých nič iné nechceme urobiť, iba malú, ale veľmi dôležitú službu, no tak je to pre mňa osobne nepochopiteľné. Ale naozaj treba mať rád ľudí...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Takže ďalej boli ešte do rozpravy prihlásení poslanci Dubravay, Nachtmannová, pán poslanec Petrák, Vaľová a Kvorka. Títo páni poslanci mi oznámili, že sa vzdávajú svojich vystúpení.

    Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A chcem sa opýtať navrhovateľky, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, nedá mi napriek tomu, že som si tu vypočula mnoho vecných pripomienok, ktoré sa možno týkajú skutočne zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, aby som sa nevrátila k pôvodne predloženému návrhu na rokovanie v skrátenom legislatívnom konaní.

    Dovoľte mi, aby som pripomenula, že tento návrh bol predložený do skráteného legislatívneho konania z toho dôvodu, že do starobného dôchodkového sporenia ako do 2. piliera dôchodkového systému vstúpili aj fyzické osoby, pre ktoré je tento systém nevýhodný, či už vzhľadom na vek alebo dosahovaný príjem. Ja som sa to snažila veľmi podrobne vysvetliť. Mohla by som hovoriť o tom, že sú ľudia, ktorí nielen nemajú primerané zabezpečenie v starobe z toho dôvodu, že platia zo svojich dôchodkov odvody, príspevky do 2. piliera, vlastne nezostáva im dostatok peňazí na to, aby zabezpečili svoje základné životné podmienky, tak ako to garantuje ústava v čl. 39. V tejto súvislosti mohla by som hovoriť o ďalších mnohých prípadoch. Ale predsa len pripomínam, že vzhľadom na toto ústavné právo a vzhľadom aj na právo rovnakého prístupu, ak niekto vstúpil do tohto systému, toho, čoho sa občania dožadujú, že vtedy nebolo potrebné overovať žiadny podpis, akceptujeme to, že nebude potrebné overovať podpis ani pri výstupe zo systému. Z tohto dôvodu, a potvrdzujem to znovu a trvám na tom, ide vlastne o zabezpečenie a naplnenie ústavného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe ako jedno zo základných ústavných práv.

    Okrem tohto chcem reagovať na niektoré vystúpenia poslancov. Veľmi sa ospravedlňujem, skutočne nebudem reagovať na všetky, pretože to považujem v tejto chvíli za zbytočné, pretože to, čo predviedli kolegovia z opozície, v niektorých prípadoch je skutočne trápne.

    Pán poslanec Brocka reagoval na médiá, čo všetko je. Musím pripomenúť matky s novorodencami v zástupoch. Pán poslanec Brocka, predsa 21. apríla 2006 schválila Národná rada Slovenskej republiky na návrh vtedajšej ministerky práce pani Ivety Radičovej dovtedy 30-dňovú lehotu na podanie prihlášky na dôchodkové poistenie matkám ich novorodencov, za ktoré platí štát, na 15-dňovú lehotu. Toto je mi jednoznačne pripisované. A takéto je množstvo ďalšieho. A mohla by som teraz hovoriť o tom všetkom, čo je na moju hlavu vznesené, pričom zodpovedáte za to vy.

    Odišiel pán poslanec Kuruc. Hovoril o tom, že som obrala Slovensko o 200 mil. korún. Ale nehovorí o tom, že sme zachránili 300 mil. v rámci Európskeho sociálneho fondu, kde za vašej vlády v máji a v júni bol vykonaný audit zo strany Bruselu a konštatoval neuspokojivé výsledky. Následne v októbri, keď tu boli, konštatovali, že tieto neuspokojivé výsledky a nedostatky sa potiahnu v celom systéme. Dnes hrozí, že budeme vracať zhruba 3 mld. korún, a to z toho dôvodu, že tam boli schválené projekty, ktoré nespĺňali základné predpoklady a ktoré nemali byť schválené. Kto teda obral túto republiku o 200 mil., pán poslanec Kuruc?

    A takto by som mohla postupovať ďalej aj v rámci zákona, ale mám eminentný záujem vyvrátiť iba niektoré veci. Povedal odhad pán Janiš 30 000 sporiteľov, ministerstvo financií 70 000. Prosím vás, dnes vystúpilo odtiaľ viac ako 6 400 ľudí. Je tu ani nie ešte ukončená prvá polovica februára, ja nevidím dôvod, prečo by sa predpoklad ministerstva práce, ktorý bol uvedený v doložke, nenaplnil. To je úplne reálny predpoklad podľa toho, ako to vychádza bez akejkoľvek kampane, skôr vašej kampane proti tomu.

    V tejto chvíli by som pripomenula pánovi poslancovi Janišovi, že vytrháva moje vyjadrenia z kontextu. Hovorí o veciach, ktoré som nikdy nepovedala. Cituje médiá, a teda zrejme aj médiá, ktoré myšlienky podsúvajú, ale tieto údaje uvedené v médiách sú klamlivé. Nakoniec som podala žalobu na tieto médiá práve kvôli týmto veciam. Ja sa spytujem, páni, dámy, preboha, Krompachy, médiá to financovali, o ktoré sa toľko opierate, médiá hovorili o kampani, kde Rómovia v Krompachoch vstupovali do 2. piliera na základe 500-korunových poukážok, kde pani, ktorá robila vlastne sprostredkovateľa na uzatváranie zmlúv do 2. piliera, bola súčasne spolupracujúca osoba so svojím manželom v obchode a tie 500-korunové poukážky sa naspäť míňali v tom istom obchode. My sme alebo vy ste teda pripustili takéto konanie? Môžem hovoriť o mnohých starých ľuďoch. A znovu to zopakujem, to nie sú len 67- a 70-roční ľudia, sú to 80-roční ľudia, ktorí vstúpili do systému.

    Pán poslanec sa tu vyjadroval k tomu, že peniaze prepadnú, ale vy si, vážení páni, musíte uvedomiť jednu vec, my pripravujeme novelu a pripravujeme aj vysporiadanie sa s tým systémom, kto zo systému vystúpi aj pre také prípady, aby sme riešili úmrtia. Naviac, v 1. pilieri máte vdovské dôchodky, sirotské dôchodky. Máte ich. A v akej obmedzenej miere ich máte v 2. pilieri? Čiže treba si uvedomiť aj tieto veci. A treba posúdiť tú právnu úpravu, tak ako ste ju nastavili v rámci celého kontextu a vnímania všetkých súvislostí, o ktorých je potrebné hovoriť.

    Mám sa vracať do zákonov, o ktorých som tu už x-krát hovorila, ktoré boli účinné a ktoré ste pripravovali tesne pred ukončením volebného obdobia v roku 2002? Mám hovoriť o zákone č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý nevstúpil nikdy do účinnosti? Mám hovoriť o uznesení vlády č. 828 z augusta 2002, kedy ste vlastne schvaľovali materiál týmto uznesením vo vašej vláde a hovorili ste o tom, že 6 % je v 2. pilieri neutiahnuteľných z hľadiska ekonomického, že to môže byť alternatíva, boli dve alternatívy 6 % a 3 %? A v tomto uznesení, ktoré schvaľovalo materiál, ste hovorili, že 6 % nemôže byť, že ešte ako tak 3 % môžu byť, ale aj s tými bol problém. Odrazu ide o pol roka nový materiál, nová koncepcia, kde už toto nie je pravda. Z akých analýz a predpokladov ste vtedy vychádzali?

    Pani poslankyňa Sárközy, nedá mi, aby som niečo nepovedala, pokiaľ ide o predčasné dôchodky. Pani poslankyňa, ja som vás považovala za človeka, ktorý v tejto oblasti má jasno. V tejto chvíli musím povedať, vy skutočne súhlasíte s tým, aby bez akejkoľvek sociálnej udalosti bolo človeku, ktorý má 51 000-korunový príjem, priznávaný vo veku 43 rokov predčasný starobný dôchodok, ktorý bude poberať do veku 62 rokov a vyčerpá skoro 2 mil. korún? Vy ste hovorili o predčasných starobných dôchodkoch, ako som sa ich pokúšala presadiť. Je skutočne trápne vracať sa k tomu.

    Spochybňovanie údajov Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je jediná inštitúcia, ktorá má skutočne tie údaje o príjme, o vzdelaní, o veku klientov. Dnes už môžem hovoriť, ďakujem pekne za úsmev, doteraz nás obchádzate. dokonca už ani nezdravíte. Takže je mi to veľmi ľúto.

    Pokiaľ ide o petíciu občanov, 130 000 ľudí, by som povedala jednu jedinú vec, my sme zastabilizovávali systém. V rámci programového vyhlásenia sme sa zaviazali udržať trojpilierový systém. A povedali sme, že budeme odstraňovať nedostatky, nespravodlivosti a diskriminačné prvky. A to aj robíme.

    A musím sa vrátiť znovu k tomu a pripomenúť, že ste urobili 17 noviel od 1. januára 2004 a zákon o dôchodkovom sporení č. 43/2004 Z. z. nadobudol účinnosť až neskôr. Čiže ani nebol od 1. januára prichystaný. A všetky tieto novely, tých 17 noviel bolo vykonaných do konca apríla 2006. Veď ja to beriem, je to veľmi ťažký zákon, plne si to uvedomujem, plne to akceptujem. A všetko nové, čo sa zavádza, prináša aj potreby niektoré veci korigovať a najmä taký ťažký a zložitý zákon, ako je zákon o sociálnom poistení a nabehnutie na ďalšie 2 zákony, starobné dôchodkové sporenie a doplnkové dôchodkové. Ale nie je možné, aby sa nesnažila nielen koalícia, ale aj opozícia riešiť pozitívne v prospech občana tieto veci.

    Pokiaľ ide o materiály, hovoril o nich pán predseda Národnej rady, ktoré boli skutočne doručené okamžite po rokovaní vlády.

    A ja sa spytujem: Prosím vás, páni poslanci a poslankyne z opozície, koho záujmy chránite? Sú to záujmy občanov alebo obchodných spoločností, dôchodkových správcovských spoločností? Skutočne vy tu vystupujete ako obhajcovia dôchodkových správcovských spoločností, a nie občanov.

  • Hlas z pléna.

  • Pán kolega, demagógia bola to, čo ste hovorili vy.

    Takže ja sa znovu zajtra k tomu určite vrátim. Budem sa snažiť rozobrať podrobne veci. Ale zastávam názor, že v systéme, a vôbec mi nejde o rušenie systému, nikto ma nemohol počuť hovoriť ani o parametrických zmenách, majú byť tí, pre ktorých je výhodný, tí, ktorí sa neboja aj riskovať, tí, ktorí sa boja riskovať vzhľadom na prepad na finančných trhoch, ktorý tu je 10 až 20 % a dotýka sa dôchodkových fondov, a to nielen v rastových a vyvážených fondoch, ale aj v konzervatívnych. Mám hovoriť o Société Générale, o spoločnosti, kde sa spreneverilo 4,9 mld. eur? Pani poslankyňa Sárközyová, nekývajte hlavou, je to fakt. Mám hovoriť o tom, ako prišla a na základe čoho sa dostala do krachu banka jej výsosti britskej kráľovnej s 800 mil. libier a bola predaná za 1 symbolickú libru a podobne? Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pán spoločný spravodajca, žiadate si zaujať k rozprave stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, už veľmi krátko, pretože bolo toho naozaj dosť povedané.

    Ja chcem oceniť na úvod promptnosť reagovania. Ja skôr považujem za pozitívum predloženie tohto návrhu zákona tak v krátkej dobe, a nie za negatívum.

    Bolo povedané, že tá súčasná právna úprava obsahuje istú nevyváženosť tak pri vstupe, ako aj výstupe z 2. piliera. Ten úradne overený podpis je práve tá skutočnosť, ktorá sa tuná bude pravdepodobne meniť. Ja si myslím, že aj v dôsledku toho nerovnakého zaobchádzania pri vstupe a výstupe nielenže možno ohrozujeme, ale do istej miery už platným právnym stavom obmedzujeme práva a právom chránené záujmy občanov v dôsledku nerovnakého zaobchádzania, ktoré je v tomto prípade evidentné. Keď hovoríte o bezpečnosti, tak už môžeme do istej miery potom úradne osvedčený podpis použiť na každú zmluvu, kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu medzi občanmi, na zmenky, ktoré sa za vašej éry objavili v niekoľko stomiliónových hodnotách, a ďalšie veci.

  • Reakcia z pléna.

  • Pardon, je to niekoľko volebných období dozadu, ospravedlňujem sa. Ďakujem pekne.

    Čo sa týka toho nerovnakého zaobchádzania, je evidentné, že ľuďom v dôsledku neho vznikajú zbytočné náklady, ktoré sú do istej miery takýmto nedostatkom formálnych náležitostí právneho úkonu. Naliehavosť spočíva, dámy a páni, určite aj v tom, že 2. pilier je otvorený vymedzené časové obdobie, do polovice tohto roka. A práve v dôsledku toho je nutné riešiť podľa môjho názoru tiež vyrovnanie týchto podmienok za účelom zosúladenia vstupu aj výstupu v čo najkratšej možnej dobe.

    Pravdou je, dámy a páni, že nikto nevie, ani vy neviete povedať, dámy a páni z opozície, aký dôchodok bude občan mať aj z 2. piliera. To nikto nevie, nikto nie je Sibylou, že by to vedel povedať presne konkrétnemu občanovi. Klamstvom však je, že keď hovoríte, že ten človek prestúpi naspäť a bude brať celý dôchodok z 1. piliera, že bude mať menej peňazí. Ani toto nemôžete povedať, dámy a páni, s istotou. A určite je vymedzená skupina ľudí, pre ktorých výstup z 2. piliera bude odôvodnený najmä s prihliadnutím na ich vysoký vek, pretože sa dostali aj vďaka razantnej PR kampani do systému 2. piliera, často, dámy a páni, aj nezavinene, v dôsledku agresie istých sprostredkovateľov.

    Dámy a páni, keď hovoríme o dôvodnosti skráteného legislatívneho konania. Aj to boli dôvody, ktoré, si myslím, sú dané. Ak hovoríme o § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, poviem, že je určite do istej miery všeobecný. A jednotlivými odkazmi cez ďalšie právne normy si môžeme kvalifikovať aj túto situáciu za súladnú s tým, aby prebehlo skrátené legislatívne konanie. Som ale povedal, že do istej miery je všeobecný. Pripomeňme si nie na ospravedlnenie súčasnej situácie, dámy a páni z opozície, že pri takejto veci, ktorá je v záujme občanov, uplatnenia ich práv, nemáte morálne právo, aby ste ju vyčítali možno súčasnej vláde, najmä preto, že ste hlasovali za 22 skrátených legislatívnych konaní, kde ste ľuďom práva brali. Ja si dovolím odcitovať z predkladacích správ, dámy a páni, ktoré ste dávali v roku 2002: „Z uvedených dôvodov treba podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, aby nedošlo k značným hospodárskym škodám, navrhnúť Národnej rade, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o náhradnom výživnom a fonde náhradného výživného.“ Vy ste v skrátenom legislatívnom konaní zlikvidovali fond náhradného výživného, zobrali ste ľuďom právo na náhradné výživné, ktoré mesiac trvalo, mohli sa tam prihlásiť. Ďalší návrh zákona tu je návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o poskytnutí jednorazového finančného prostriedku, príspevku politickým väzňom: „Prijatie tohto zákona spolu s ďalšími legislatívnymi zmenami, ktoré boli uskutočnené v priebehu posledných rokov, založili mimoriadne zložité podmienky pre zostavovanie ekonomicky únosného štátneho rozpočtu na budúci rok...“ A tak ďalej a tak ďalej. Ja si dovolím ešte citovať jeden návrh: „S cieľom zníženia výdavkov štátneho rozpočtu na mzdy štátnych zamestnancov a poistné a príspevky štátu ako zamestnávateľa do poisťovní v roku 2003 navrhovaná novela upravuje návrh zákona o štátnej službe.“ Takže vy ste v skrátenom legislatívnom konaní znižovali platy, v rozpore s ústavou ste odobrali kedysi sudcom a prokurátorom 14. plat. A bolo 22 skrátených legislatívnych konaní. Aplikovali ste to minimálne na hrane zákona aj vďaka všeobecnosti právnej úpravy, podľa môjho názoru v týchto prípadoch mimoriadne za hranicou právnej úpravy. Tak vôbec spájať takéto veci, posudzovať tento návrh na skrátené legislatívne konanie, ktorý je v záujme občanov a ich slobodného rozhodnutia, nikomu sa nič neberie, len sa umožňuje im bez administratívnych prekážok slobodne sa rozhodnúť, myslím si, je absolútne neodôvodnené. A zďaleka je vyššie splnenie podmienok v tomto návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie oproti minulému obdobiu. Vážené dámy a páni, ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, mali sme pokračovať v rokovaní bodom o návrhu pána poslanca Pavla Minárika. Vzhľadom na to, že tu nie je nikto z výboru, kto by mohol naplniť obsah funkcie spravodajcu, dovoľujem si navrhnúť, aby sme prerušili rokovanie dnes a pokračovali týmto návrhom pána poslanca zajtra o 9.00 hodine. Je s tým všeobecný súhlas? Ďakujem pekne.

    Dovidenia a dobrú noc.

  • Prerušenie rokovania o 18.41 hodine.