• Dobré ráno, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali páni poslanci: pán poslanec Marián Haľko a pán poslanec Maroš Kondrót.

    Ešte skôr ako sa budeme venovať bodu, ktorý sme prerušili včera večer, chcem vás upozorniť, že hlasovanie bude dnes o 11.00 hod. o tých bodoch, ktoré už boli prebraté. Takisto upozorňujem, že dnes budeme pokračovať poslaneckými návrhmi.

    Takže pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 525).

    Pani poslankyňa už zaujala miesto určené pre navrhovateľa, takisto tu máme aj spravodajcu. S faktickými poznámkami sú na včerajšie vystúpenie pani poslankyne Gibalovej prihlásení: pani poslankyňa Vaľová, pani poslankyňa Sabolová a pán poslanec Kahanec.

    Takže pani poslankyňa Vaľová má slovo, nech sa páči, faktická poznámka.

  • Ďakujem. Takže sme si to trošku včera vysvetlili aj mimo pléna, tak ja už iba k tomu toľko, že, opakujem, vláda plánuje tento zákon ako taký celý novelizovať a plánuje to v júni, pretože je to aj v pláne legislatívy vlády Slovenskej republiky. Inak k tomu iba toľko.

  • Pani poslankyňa Sabolová – faktická poznámka. Zapnite mikrofón pani poslankyni Sabolovej.

  • Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa, ale sme mali výbor zdravotnícky. Len chcem veľmi krátko zareagovať, lebo budem mať vystúpenie, na pani poslankyňu Gibalovú, aj keď ťažšie dnes ako včera, ale chcem len povedať, že čísla, ktoré prečítala, myslím, jasne nasvedčujú, ako sa znižuje príspevok pre neštátne subjekty. Napriek tomu, ako som vo faktickej poznámke predtým hovorila, že je to vždy problém všetkých vlád, všetkých županov a všetkých politických subjektov, lebo sociálna skupina nie je zaujímavá, je zaujímavá len pri voľbách. Ale hlavne chcem poukázať na to, že keď si zoberieme čísla z minulého obdobia, keď som bola v parlamente a poukazovala tiež na tieto skutočnosti, sa tie čísla prehĺbili. Je tu možno len niekde desatina, niekde 20 % z príspevkov, ktoré idú na subjekty, ktorých zriaďovateľom je VÚC. Dokonca sa tu prehlbuje ešte tá priepasť aj medzi subjektmi, ktoré zriaďujú obce, skutočne, ako keby sa táto vec stala nezaujímavou.

    A preto si myslím, že je veľmi dôležité, aby príloha č. 14 v zákone ostala, aby bola valorizovaná, pretože od roku 2003 sme mnohé príspevky valorizovali, ale práve pre tých, ktorí si nevedia sami pomôcť, väčšinou si nevedia tieto veci vybaviť a zariadiť, by sme mali tento príspevok pre zariadenia a pre tých, ktorí tieto služby poskytujú, aspoň minimálne upraviť o valorizáciu.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Ja by som tiež chcel nadviazať na čísla, ktoré povedala pani poslankyňa Gibalová. V Prešove, spomínala, že na zariadenia, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC Prešovského samosprávneho kraja, sa dáva približne 645 mil. oproti neštátnym subjektom zhruba 100 mil. Čiže je to menej ako šestina. Ale nie je podstatné, že či sa tu dáva toľko alebo toľko. Podstatné je to, že ako zabezpečujú služby tieto subjekty. A myslím, že na tom by malo stáť rozhodovanie aj VÚC, aj snaha tu v parlamente, aby sa podporovali subjekty, ktoré poskytujú kvalitnejšie služby, lepšiu pomoc sociálnu a efektívnejšie služby.

    Čiže myslím si, že v podstate by sa mali zaviesť korektné a rovnaké pravidlá pre jedny aj druhé subjekty a nezavádzať, ako napríklad v prešovskej VÚC-ke, naviac normatívy iba pre subjekty neštátne, ktoré ešte ďalej okresávajú to množstvo a objem týchto prostriedkov do týchto neštátnych subjektov. Naproti tomu tie, ktoré sa dávajú v rámci kapitoly sociálnej pre subjekty v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja, také pravidlá nemajú. Tam by mali byť férové pravidlá a rovnaké pravidlá pre jedny aj druhé subjekty, aby mohli súťažiť o to, či dávajú kvalitnejšie služby. A keď by sme už chceli naozaj robiť sociálnu politiku, tak by sme mohli hľadať navýšenie prostriedkov, keby aj tie VÚC-ky nemali dostatok, aj tu na úrovni Národnej rady a mohli by sme ich hľadať tým, že by sme zvýšili z toho dôvodu prostriedky pre samosprávne kraje.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz budeme pokračovať v rozprave. Do rozpravy sú ešte ústne prihlásení páni poslanci Kahanec a Sabolová. Takže slovo má pán poslanec Kahanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pred sebou máme návrh, ktorým sa mení zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, ktorý predkladá pani poslankyňa Gibalová. Je to veľmi stručná novela zákona, ale myslím si, že rieši sa v nej podstatná vec. Keď zoberieme situáciu na rôznych stupňoch verejnej správy či samosprávy, tak títo zamestnanci majú zabezpečenú valorizáciu svojich platov. Na druhej strane deklarovaním prosociálna vláda, prosociálna koalícia podľa môjho názoru nehľadá v dostatočnej miere prostriedky na to, aby sa valorizovali aj tieto sociálne potreby, ktoré sú predovšetkým určené pre tých najslabších a tých, ktorí vlastne ťažko si budú riešiť svoju situáciu sami.

    Predkladaný návrh novely zákona o sociálnej pomoci teda chce iba to, aby sa každoročne valorizovali finančné príspevky, minimálne výšky finančných príspevkov, ktoré sú určené v prílohe č. 14 zákona o sociálnej pomoci, o infláciu. Teda myslím si, že nie je to nič také nenormálne, aby sme chceli práve tým slabším a postihnutým podporiť ich podmienky a riešiť ich sociálnu situáciu a sociálne problémy cez valorizáciu minimálnych finančných príspevkov iba o valorizáciu, nič viac. Úpravou sa teda chce zadať regulačná povinnosť štátu voči príslušným orgánom, ktorým aj napriek možnosti zo zákona upravovať finančné minimum, teda konkrétne sa jedná o kompetencie samosprávnych krajov. A samosprávne kraje tým pádom majú možnosť zvyšovať toto minimum. Ale kto by sa pri možnosti nejako akože veľmi silno púšťal do zvyšovania tohto minima, keď si nájde množstvo a nespočetný počet dôvodov na to, že má iné vážne problémy a že potrebuje riešiť iné veci a na toto sa už potom nezvýši.

    Od roku 2003 sa tieto príspevky v tomto zákone neupravili, i keď došlo k podstatnému nárastu cien energií, miezd a ďalších výdavkov, ktoré súvisia s prevádzkou sociálnych služieb. Takže keď sa pozrieme na situáciu v jednotlivých VÚC-kach, myslím si, že, ako tu už bolo spomínané, nie celkom korektne sa rozlišujú, resp. ani nie rozlišujú, ale zjednocujú podmienky pre subjekty, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov a pre subjekty neštátne, teda ktoré nie sú v priamej zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov. A tieto subjekty, jedny aj druhé, zabezpečujú tie isté služby, teda zabezpečujú sociálne služby či už terénne, alebo v dlhodobej sociálnej starostlivosti. A myslím si, že keď zabezpečujú tie isté služby, mali by mať minimálne rovnaké podmienky a už potom záleží na nich, ako sú schopní efektívne využívať prostriedky, ktoré dostávajú, a v akej kvalite budú poskytovať služby. Lebo toto si myslím, že by malo byť snahou i zákona, toto by malo byť i snahou samosprávnych krajov, aby v konečnom dôsledku tí občania, ktorí to najviac potrebujú, dostali služby kvalitné a aby tie subjekty, ktoré ich poskytujú, ich zase neposkytovali za premrštené objemy, ale pri efektívnom vynakladaní prostriedkov.

    Teda mne osobne chýba, keď hovorím napríklad o Prešovskom samosprávnom kraji, nebudem hovoriť za iné kraje, lebo ich detailnú situáciu nepoznám, ale v prešovskom som poslancom, takže poznám túto situáciu a myslím si, že tieto podmienky pre jedny aj druhé subjekty, teda subjekty v zriaďovateľskej pôsobnosti a neštátne nie sú rovnaké a nie sú tým pádom korektné.

    V Prešovskom samosprávnom kraji sa napríklad v tomto prípade zaviedli normy bežných výdavkov pre poskytovateľov neštátnych a tieto normy sa vzťahujú na rôzne typy bežných výdavkov, kde sa určujú limity, a keď sa pri tomto prehodnocovaní jednotlivé položky prehodnocujú, tak ešte mnohé, ktoré môžu byť napríklad, i keď sa celkovo neprekročí minimami stanovený zákonom príspevok, tak v jednotlivých položkách sa prekročiť môžu, a tým pádom vlastne zase prichádzajú o ďalšie prostriedky naviac. No ja to považujem za diskrimináciu týchto subjektov a za diskrimináciu predovšetkým z toho dôvodu, že nemajú rovnaké podmienky a nie sú rovnaké podmienky pre jedných aj druhých.

    Keď sa tu toľkokrát vládou i touto vládnou koalíciou deklaruje, že je to sociálna vláda, že je to sociálna politika tejto vlády, tak by som očakával, že aj pri tomto zákone hľadáte cesty, ako aj týmto spôsobom valorizácie, valorizácie finančného minima podľa zákona o sociálnej pomoci by ste riešili túto sociálnu problematiku a skutočne dali najavo, že máte záujem o riešenie sociálnych problémov. Lebo ak je postoj opačný a ak sa zase vyhovárame na množstvo iných dôvodov, tak potom to pre mňa je len taká imitácia sociálnej politiky.

    A nehovoril by som tu o imitácii len tak pre nič za nič, lebo doterajšie schvaľovania v tejto Národnej rade ma presviedčajú práve o tom, že tá vaša sociálna politika je skôr o imitácii. A potvrdím to ešte inými prípadmi okrem tohto zákona, kde je otázka, či sa nájde podpora, či sa nenájde ešte zatiaľ, ale každopádne tým, že sa nevalorizovali rodinné prídavky a že sa podporilo narodenie iba prvého dieťaťa, tak to bola takisto imitácia sociálnej politiky pre podporu predovšetkým mnohodetných rodín a pre podporu tých, kde sa chcú zodpovedne starať o deti a kde deti potom budú robiť aj na budúce, aj na naše dôchodky. Čiže valorizácia prídavkov nebola.

    Podobne imitácia bola aj pri dôchodcoch, kde sa takisto populisticky dal vianočný príspevok. Ja nespochybňujem, že to bol prínos pre dôchodcov, ale myslím si, že prínos vo výške cca 1 500 Sk, lebo myslím, že táto čiastka sa týkala väčšiny dôchodcov, si myslím, že je oveľa menšia, ako by mohli získať pri bežnej valorizácii, ktorá sa dovtedy vykonávala a ktorá by bola podľa mňa v rozsahu okolo 500 – 600 Sk, to znamená, že minimálne nejakých 6 000 Sk ročne. A je rozdiel príspevok 1 500 Sk na Vianoce alebo pravidelný príspevok, ktorým sa získa naviac pre dôchodcu zhruba 6 000 Sk.

    Takže ja pevne verím, že po týchto negatívnych skúsenostiach, ktoré sme tu mali pri niektorých presadzovaniach riešenia sociálnych problémov – podpory dôchodcov, podpory detí, že aspoň tu, kde sa jedná o podporu tých najslabších, odkázaných na pomoc, budete mať ochotu prejaviť svoju sociálnosť v podpore tohto zákona, ktorý predložila pani poslankyňa Gibalová.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kahanca: pán poslanec Šimko, pani poslankyňa Vaľová, pani poslankyňa Damborská. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Šimko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja by som tiež chcel nadviazať na to, čo povedal pán poslanec Kahanec a možno podčiarknuť práve ten návrh, ktorý upravuje podmienky, pri splnení ktorým má príslušný orgán poskytnúť subjektu poskytujúcemu sociálnu pomoc minimálny finančný príspevok, a tým aj vylúčenie nezákonného konania príslušných orgánov pri poskytovaní finančného príspevku. Návrh, si myslím, že zabezpečí väčšiu právnu ochranu a finančnú istotu subjektov v oblasti sociálnej pomoci a zabráni špekuláciám príslušných orgánov aj tej spomínanej diskriminácie neštátnych subjektov a konaniam v rozpore so zákonom.

    Upravuje znenie zákona o tú valorizáciu, no a tu si myslím, že ak sa tak nestane, ten neverejný sektor bude nútený zásadne obmedzovať, ale aj plošne rušiť veľmi ťažko budovanú a veľmi potrebnú sieť sprevádzania človeka v núdzi, a to celoplošne, lebo takéto prípady sú vo všetkých samosprávnych krajoch. Nedôjde len k výraznej redukcii služieb konkrétnym ľuďom v núdzi, ale aj k zvýšeniu nezamestnanosti pracovníkov v sociálnych službách. Výrazne zúžime aj možnosť slobodného výberu občana vybrať si v pluralite poskytovania služieb, kde a ako bude prežívať svoju starobu, chorobu alebo zomieranie.

    Už tu bolo spomínané, a teda vláda aj avizovala, že sa pripravuje nový zákon, no zákon akosi nie a nie prísť, tak vyzývam aj pánov poslancov a panie poslankyne z koalície, aby podporili tento zákon, kým nebude neskoro.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Vaľová – faktická poznámka.

  • No, ja sa nebudem už vyjadrovať, čo sa týka tohto zákona, pretože som vystúpila v rozprave a mala som k tomu faktické poznámky, ale vyjadrím sa k jednej časti na pána poslanca, a to, ako veľkodušne nám teraz radia poslanci z opozície, ako my máme valorizovať vianočné príspevky. Viete, ako sa hovorí, kde nič nie je, tam ani čert neberie. Čo vy chcete valorizovať, keď vy ste tým dôchodcom za osem rokov nič nedali? A my sme im dali príspevky a vy teraz veľkodušne chcete valorizovať vianočné príspevky. No za osem rokov ste privatizovali, tak ste tým dôchodcom aspoň tie vianočné príspevky mohli dať. No vy ste im nedali nič. Ešte my sme museli nahrádzať finančné prostriedky, ktoré vy ste teda odobrali invalidom, čo sa týka zákona, ktorý dal pán Kaník o sociálnom poistení, a my sme tieto finančné prostriedky museli vrátiť na základe rozsudku Ústavného súdu.

    Tak, prosím vás pekne, nerozprávajte vy nám o tom, my ani neprivatizujeme, dodržiavame Maastrichtské kritériá a dali sme vianočný príspevok. A vy ako teraz veľkodušne a múdro nám rozprávate, že ho ešte máme valorizovať. No vy ste za osem rokov neboli schopní dať nič. Tak viete, ešte raz poviem, kde nikto nič nedá, tam ani čert neberie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka – pani poslankyňa Damborská.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Vzhľadom na to, ako môj pán kolega predrečník povedal, že od roku 2004 minimálna mzda sa zvýšila štyrikrát, pričom minimálny finančný príspevok je stále rovnaký: bez navýšenia o valorizáciu a nezohľadňuje zvýšené náklady na mzdy zamestnancov.

    Z toho vyplýva otázka, vážení koaliční poslanci, či máme, alebo nemáme podporiť pozmeňujúci návrh pani poslankyne Gibalovej. Mám za to, že klientov odkázaných na sociálnu pomoc a službu v neštátnych zariadeniach vzhľadom na ich závažný zdravotný stav predsa nemôže zaujímať, akým spôsobom sa budú realizovať právne kroky od akého dátumu a aká politická strana ten-ktorý návrh zákona vylepšujúci ich nepriaznivú životnú situáciu v Národnej rade Slovenskej republiky predloží a bude riešiť. Nestotožňujem sa s argumentom, že samosprávne kraje nemajú finančné prostriedky na navýšenie príspevkov, pretože každý samosprávny kraj disponuje určitou finančnou rezervou.

    Kladne hodnotíme nový zákon o sociálnych službách, ktorý by mal byť v platnosti od 1. januára 2009, ale pýtam sa, do konca roka 2008 nedáme našim starkým jesť ani piť, nebudeme kúriť, nebudeme im poskytovať osobnú hygienu, nepodáme im lieky len preto, že nemáme finančné prostriedky v takej výške, v akej si financujú samosprávne kraje vlastné zariadenia? Kým na jedného klienta v domove sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov v Nitre aj teda v iných krajoch pripadá v priemere na mesiac od 25-tisíc až do...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Kahanec, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Začnem od konca. Pani poslankyňa Damborská, celkom dobre sme sa asi nerozumeli, lebo ja som neobhajoval, že samosprávne kraje nemajú prostriedky. Ja som hovoril, že ak by sme, a to v predchádzajúcej faktickej, ak by sme naozaj chceli a zistili, že tie samosprávne kraje nemali, mohli by sme hľadať tie prostriedky aj tu. Ale ja som hovoril o inom. Ja som hovoril o tom, že samosprávne kraje aspoň podľa skúseností v našom, delia subjekty na „naše“ a „vaše“. Delia subjekty na v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC a subjekty neštátne. A nemajú rovnaké, to znamená korektné podmienky. O tom som hovoril.

    A k pani poslankyni Vaľovej. No, kto nikto nič nedá, že kto nič nedá, ani čert neberie. Ja si myslím, že tu to pravidlo asi neplatí. Tu platí iné pravidlo, že keď sa berie inde, tak tu sa nezvýši. Lebo si myslím, že určite sú prostriedky na to a určite by sa dali nájsť zdroje na to, aby sa do sociálnej oblasti, a práve do podpory týchto subjektov, ktoré zabezpečujú služby pre sociálne odkázaných ľudí a pre tých najslabších, určite našli, ak by sme chceli. A hovoril som o dvoch možnostiach. Jedna možnosť je hľadať tieto prostriedky na úrovni samosprávnych krajov a druhá možnosť je hľadať tieto prostriedky aj tu. Ak by sme došli k tomu, ale to hovorím s podmienkou, ak by sme došli k tomu, že tam naozaj tie samosprávne kraje sú poddimenzované.

    No ale samosprávne kraje, keď už sa vrátim k tomu, k pani Damborskej, že hovoria, že nemajú, tak ja hovorím, že v tomto smere môžu úzko spolupracovať s vami. Veď všetky samosprávne kraje reprezentujú župani, ktorí sú z vašej koalície. To znamená, že nemáte problém sa s nimi dohodnúť.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Sabolová, ktorá je poslednou z ústne prihlásených rečníkov. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k predloženému návrhu zákona pani poslankyne Gibalovej. Skôr ako začnem hovoriť to, čo som si pripravila do rozpravy, chcem veľmi krátko zareagovať na tie posledné faktické poznámky, pretože ich môžem až v rozprave. Myslím si, že chcem poďakovať pani poslankyni Damborskej za to, že je znalá problematiky a že aj vo svojom príspevku vyzvala koaličných poslancov, aby pochopili, že nejde tu len o subjekty, ide tu o občana, pretože zákon o sociálnej pomoci kladie dôraz na občana, nie na subjekty a na peniaze, ale na občana. Tam si myslím, že len ten, kto sa tejto problematike venoval v minulosti, nielen ten, kto dnes je možno vo výbore a hovorí, že sa jej začal venovať, myslím si, že jasne ukazuje, že rozumie celý ten vývoj starého zákona, nového zákona z roku 1998 o sociálnej pomoci, a tu si myslím, že je celkom seriózne, ak nevieme možno aj verejne povedať, že aj minulé vlády, a to je jedno, či to bola Mečiarova vláda, či to bola Dzurindova vláda, alebo teraz Ficova vláda, ako keby nepochopili, o čo v tejto oblasti sociálnej ide a v tomto zákone.

    A preto, pani poslankyňa Vaľová, my vám nechceme radiť, čo máte robiť, my sme o valorizácii vianočných dôchodkov nehovorili a ani kolega o valorizácii vianočných príspevkov nehovoril. Ak ste urobili niečo naviac, vďaka Bohu, nech to slúži tým, ktorí to potrebujú, ale vy ste urobili len jednorazovú dávku. Neurobili ste systémové riešenie. A pokiaľ nie je systémové riešenie, ktoré je v zákone o sociálnej pomoci riešené, tak je to len, a teraz poviem, populistický krok, lebo my len raz dáme, lebo vtedy to je dobré, nech sú kúpia možno aj nejaké banány, pomaranče, ale ani túto dávku by sme nemali valorizovať. Ešte aj táto dávka, pani poslankyňa Vaľová, veľmi dobre viete, že rozdelila dôchodcov, pretože mnohí z nich, ktorí majú minimálne dôchodky, ale náhodou žijú dvaja v jednej domácnosti, kde tie výdavky sú väčšie, nemajú nárok na ten vianočný príspevok. A aj tam by bolo treba, aby ste si pozreli pre tento rok, či netreba urobiť novelu tohto vášho vianočného príspevku, aby aj medzi dôchodcami nebolo napätie len preto, že sused dostane 1 000 korún a ten druhý sused nedostane, lebo má o 5 korún viac. Takže myslím, že tam by bolo potrebné, a možno pre všetky sociálne dávky, aby sme urobili akúsi hranicu, kde koruna, 5 korún nemôže byť rozhodujúcich pre príspevok, ale mala by to byť akási hladina, percento navýšenia vyššej alebo nižšej sadzby.

    A ešte jedna poznámka k tomu, čo tu odznelo. KDH a poslanci KDH aj v tomto volebnom období sa niekoľkokrát pokúsili otvoriť zákon o sociálnej pomoci. Dnes máme pomaličky dva roky od volieb, ale ani jedna novela, ktorá bola k tomuto zákonu otvorená a ktorá mohla riešiť komplexnejšie aj tento príspevok, neprešla do druhého čítania, presne ako povedala pani predkladateľka, že nič nemôžeme rokovať vo výboroch a baviť sa v konkrétnych veciach, pokiaľ to neposunieme do druhého čítania. Čiže vy nechcete diskutovať vecne, jednoducho vy chcete len odpáliť zákony, ktoré predloží opozícia.

    A teraz sa dotknem vecne predloženého zákona. Začnem zákonom a § 86 o sociálnej pomoci, kde... Ešte možno na začiatok opäť zdôrazním, celý zákon hovorí o občanovi a o službe občanovi a on je ten, ktorý by mal mať právo si vybrať službu, mal tú službu dostať, pokiaľ sme mu zo zákona garantovali to, že na tú službu má nárok. A v § 86 jasne hovoríme, že finančný príspevok sa poskytne niekoľkokrát, či v ods. 1, ods. 2, ods. 3, nie že sa môže poskytnúť, sa poskytne subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona minimálne vo výške určenej podľa prílohy č. 14, to finančné minimum, ktoré pani poslankyňa novelizuje, a v prepočte raz to je na kilometre, raz je na občana, raz je to na hodiny, ale sa jasne hovorí, že poskytne.

    Tento zákon má svoje aj nedokonalosti, lebo v mnohých paragrafoch hovorí, že môže. Kto je ten, kto bude rozhodovať o tom, kto môže a čo môže? A práve tá nejasnosť zákona vytvára priestor pre obce, vyššie územné celky používať túto možnosť ako nástroj, že si postavíme svoje priority, svoje subjekty budeme podporovať napriek tomu, ako tu zaznelo, že poskytujú niekedy aj nekvalitnejšiu službu v horších zariadeniach a s väčšími problémami. Pretože neštátny subjekt, ktorý vie, že má na to len istú čiastku, je to ako súkromná firma, keď si v nej otočím každú korunu a poskytnem službu najlepšiu, lebo viem, že ten klient ma potom môže opustiť a pôjde do iného subjektu, ale aj sa snažím, aby som si získal istú autoritu, istý vplyv a na základe toho získaval klientov a možno otočil celý ten štátny systém poskytovania dávok alebo ten, dneska vyšších územných celkov, do roviny neštátnych subjektov, ktoré by mali túto službu do budúcnosti poskytovať oveľa viac, pretože nebudú pod žiadnymi vplyvmi a rozhodovaním poslancov, ktorí sú v tých trebárs v tých VÚC-kach, alebo aj možno parlamentných, do takej miery, aby sa to stalo akýmsi politikom pre poskytovanie týchto financií.

    V predchádzajúcom... Tu ešte sa možno dotknem jednej veci týkajúcej sa práve poskytovania týchto prostriedkov aj v tomto finančnom minime. Už to tu zaznelo, ale chcem len povedať, že ak si myslia predstavitelia, a teraz to je jedno, či poslanci, či tí župani vyšších územných celkov, že oni nemajú povinnosť dodržiavať zákon a dodržiavať aj túto prílohu 14, myslím si, že vážne porušujú zákon. Len chýba jednoznačne zrejme akési rozhodnutie, jednoznačné rozhodnutie súdu, prípadne možno aj Ústavného súdu, aby sme takýto precedens do budúcnosti nevyrábali, že zákon hovorí o tom, že sa má poskytnúť, lebo poskytne je jasný výraz a niekedy...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prepáčte, pani poslankyňa, chvíľočku. Poprosím vás, páni poslanci a panie poslankyne, ak sa potrebujete porozprávať, mimo rokovacej sály a venujte pozornosť vystúpeniu kolegyne. Ďakujem.

  • Reakcia z pléna.

  • Tak k veci môžete diskutovať za pultom, pán kolega Jarjabek. Lebo viete, tam, keď si poviete len tak do vetra.

  • Reakcie z pléna.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Nie, nie, oni sa k veci bavia. Ja som ho pochopila.

  • Takže ešte raz poprosím, venujte pozornosť vystúpeniu kolegyne, nech sa páči, pokračujte.

  • Ja som ho pochopila, že on sa k veci baví.

    Čiže hovorím o tom, ak by tu bolo jednoznačné rozhodnutie, že je tu povinnosť tých, ktorí túto službu majú uhrádzať, neboli by také veľké rozdiely, ako pani kolegyňa prečítala včera, a verím, že dnes tieto čísla v tejto snemovni zaznejú opäť, pretože nie je možné, aby sme takýmto spôsobom diskvalifikovali občana v jednom alebo druhom zariadení, ktoré poskytuje tie isté služby.

    Chcem sa vrátiť ešte k včerajšiemu vystúpeniu našej kolegyne vo faktickej poznámke, prípadne možno bolo to aj v tom jej vystúpení, pani kolegyne Vaľovej, kedy hovorila, že o akom príspevku vy tu hovoríte? Tak príloha č. 114 jasne má názov Minimálna výška finančného príspevku poskytnutého subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa zákona alebo obci podľa § 86 ods. 2, 3 na poskytovanie sociálnych služieb a sociálneho poradenstva podľa druhu sociálnej služby. Je to príspevok, ktorý je zo zákona tento subjekt povinný. Nám sa podarilo v minulom volebnom období dostať do zákona spoločne a myslím, že koalično-opozične, v tom čase aj s poslancami či HZDS, SMER-u, to, aby mali tieto neštátne subjekty, ale všetky subjekty, ktoré sa budú uchádzať o službu, istotu, že ak sú a existujú alebo vzniknú a požiadajú o príspevok v predchádzajúcom roku, v tom nasledujúcom sa im vytvára možnosť získať tento príspevok. Možnosť získať tento príspevok. Ale u nás sa stalo, že ani táto možnosť nevzniká, ale skôr sa stáva, že subjekty boli dotlačené k uzatváraniu zmlúv na dobu určitú. Prišiel koniec roka a bez akejkoľvek výzvy, bez akéhokoľvek upozornenia jednoducho vyššie územné celky neposkytli a neuzavreli zmluvy na ďalšie obdobie. Chcem sa opýtať, ako je možné v týchto subjektoch povedať občanom: „Prepáčte, zajtra, dnes sme skončili, choďte kdesi inde.“ My vieme veľmi dobre, ako v štátnych subjektoch alebo v tých samosprávnych subjektoch nie je dostatok miesta. Veď my máme dnes veľa občanov, ktorí tieto služby nemôžu dostať, pretože tých služieb je málo. Ale ak my zakážeme alebo uzatvoríme zmluvy na dobu určitú, vytvárame likvidačný priestor pre neštátne subjekty. A ak ani tú čiastku, ktorú majú dostať v tom období, keď fungujú, 100 % prílohy č. 14, nedostanú, nevedia ani preklenúť to obdobie, pretože sú poddimenzovaní. A toto si treba uvedomiť, prečo o tejto veci treba vážne hovoriť a nielen sa odkazovať, príde zákon, príde zákon o sociálnej pomoci nový. Mal prísť zákon o zamestnanosti nový, všetky prísľuby, ktoré pani ministerka tu dala opozičným poslancom, tam nie sú.

    Čiže viete, pre nás je potom ťažko neotvoriť novelu zákona, ktorá je dnes aktuálna a ktorá by mohla platiť dovtedy, kým bude účinnosť nového zákona. A nedajboh, aby tú prílohu 14 alebo akúkoľvek prílohu budúceho zákona, ktorá stanovuje minimum pre poskytovanie, sme z ktoréhokoľvek zákona vypustili, lebo potom sa obávam, že sa tu dostanú ľudia skutočne na pokraj takej životnej, sociálnej odkázanosti.

    A ešte pre pánov poslancov, ktorí možno ten zákon nečítali a nepoznajú zákon a nevedia, aké dávky pani poslankyňa svojím zákonom chce novelizovať. Dovolím si povedať v odrážkach len typy služieb, ktoré sú poskytované. Sú to: sociálne poradenstvo a sociálna prevencia, sociálnoprávna ochrana, opatrovateľská služba, ktorá sa ale, bohužiaľ, v tom minulom období a v tomto roku dostala do totálnej likvidácie na všetkých VÚC-kach bez ohľadu na to, či tá povinnosť zo zákona bola, boli zmluvy aj na dobu neurčitú v niektorých subjektoch a opatrovateľská služba bola zrušená tak, že neboli poskytnuté prostriedky. Ľudia na ulici, boli to stovky ľudí z neštátnych subjektov, ktorých museli prepustiť, pretože zdroje na opatrovateľskú službu neboli. Ďalším je to prepravná služba, považujem ju za dôležitú, ale možno nie až tak, vieme ju vyriešiť možno aj ináč. Zariadenia opatrovateľskej služby, sú to prechodné zariadenia a myslím si, že 125-tisíc na rok pre takéto zariadenie nie je nejaká veľká čiastka. Domov dôchodcov, rehabilitačné stredisko, zariadenia chráneného bývania, myslím si, že tomu by sme sa mali oveľa viac venovať, ako sa venujú príspevky v iných krajinách Európskej únie. Domov sociálnych služieb pre deti a pre dospelých, stanica opatrovateľskej služby pre deti, krízové stredisko, dom pre osamelých rodičov, zariadenia pestúnskej starostlivosti, detský domov, resocializačné stredisko a útulok.

    Tu možno tak trochu na okraj a mimo chcem povedať, že najviac a najväčší príspevok z týchto príspevkov ide na služby v domovoch sociálnych služieb pre deti a detských domovov. Tu sa jasne javí, že je veľmi dôležité a potrebné, aby sme zjednodušili možnosť detí z detských domovov ísť do náhradných rodín a aby takýto vysoký príspevok alebo aspoň čiastku z tohto príspevku dostávali aj rodiny a rodičia, ktorí sa starajú o deti v náhradnej výchove alebo v pestúnskej starostlivosti alebo si ich osvoja. Aby sme vlastne nemrhali zdroje na réžiu, ktorá je potrebná v tých zariadeniach, ale aby sme dali to skôr pre tie deti na to vzdelanie.

    Často sa a tu už to teraz v tom poslednom, nebojte sa, už to nebude veľmi dlhé, ale v tom poslednom vystúpení a v tej reakcii zaznelo, že či sú, alebo nie sú peniaze na vyšších územných celkoch. Mali by sme ich konzultovať so županmi. Mne sa nezdá, že by sme my poslanci Národnej rady mali konzultovať tieto zdroje so županmi. My poslanci Národnej rady by sme mali spraviť také pravidlá, ktoré by jasne zadefinovali pre tých, ktorí dostali kompetencie, aby túto službu poskytovali a zdroje poskytovali tým, ktorí to potrebujú. Už v minulosti tu bol pokus zrušiť prílohu 14, už bol pokus ako nechať to úplne na voľnosť všetkým tým, ktorí tieto zdroje poskytujú. Ja viem, to som hovorila včera, boli sme tu len možno štyria-piati poslanci, aj v minulosti župani z rôznych politických strán nepovažovali toto ako prioritu, ale myslím si, že Národná rada je tu na to, aby určila pravidlá. A ak tie pravidlá nebudú, potom vždy to bude vyzerať tak, ako dnes sa stretávame na vyšších územných celkoch, že páni župani to nechcú, poslanci sú pomerne málo informovaní a subjekty, ktoré o to žiadajú, nemajú silu presadiť vecnú tému, vecné diskusie a títo sociálne odkázaní sa nemajú už na koho obrátiť. A ak by to boli ľudia, ktorí sú v produktívnom veku, ktorí sú zrelí, myslím si, že bolo by na nás a na mnohých, ktorí v tej oblasti sa pohybujeme, aby sme ich vyzvali, aby sa bránili a žiadali, aby ich právo bolo naplnené, ale sú to ľudia, ktorí tú silu nemajú, a preto je na nás, a možno aj na politikoch, aby sme týchto ľudí, ktorí sa nevedia brániť, my istým spôsobom obhájili.

    A ešte snáď o kvalite služieb. Tá kvalita služieb je porovnateľná. Všetko, čo súvisí s peniazmi, všetko, čo súvisí s prácou, je mnohokrát závislé od človeka, od ľudí. A aj kvalita služieb mnohokrát nezáleží od výšky zdrojov, ale od ľudí, ktorí túto prácu vykonávajú. A toto, si myslím, že sa vôbec a vôbec neposudzuje ani na úrovni vyšších územných celkov a ani na úrovni, by som povedala, možno štátu. Neštátne subjekty, ak nebudú posudzované aj podľa kvality, aj podľa toho, čo poskytujú, či poskytujú služby, ktoré sú potrebné, nielen tie, na ktoré môžu prísť peniaze, pretože sa stáva, že máme aj neštátne subjekty alebo jednotlivcov, ktorí získavajú zdroje na možno napríklad, teraz poviem, možno na poradenstvo, ale to poradenstvo za veľa nestojí. Ale tam je ten kontrolný orgán vyšších územných celkov, ktorý by mal skontrolovať kvalitu služieb. Mám vlastnú skúsenosť z takýchto aj neštátnych poskytovateľov trebárs poradenskej služby, kde keď som videla odvolania, kde keď som videla napísané materiály pre jednotlivých občanov, musím povedať, že ja ako neprávnik a možno nie poradca v tejto oblasti som tým ľuďom to odvolanie napísala lepšie. VÚC neumožňuje výber občanovi a núti ho byť tam, kde chce ona. A keďže tento zákon hovorí o občanovi a nie o subjektoch a vyšších územných celkoch, mal by byť na prospech a v tom výbere toho občana.

    Preto si myslím, páni poslanci, že bolo by dobré, keby sa nám podarilo tento návrh zákona dostať do druhého čítania. Bolo by dobré, ak by výbor pre sociálne veci, bývanie a rodinu sa tomu venoval a keby ste konečne, vážení páni poslanci, prelomili akúsi averziu v návrhy opozície, ktoré nezakladajú politikum, ale chcú, aby tí, ktorí to potrebujú, tú vec dostali. A aj táto valorizácia tak, ako je uvedená v dôvodovej správe pani poslankyne, je vec, ktorá už mala byť dávno, ktorú dáva možnosť ministerstvu upraviť opatrením a upravovať ju postupne pri navyšovaní alebo pri minimálnej výške medziročnej miery inflácie. A bolo by dobré, aby, kým nadobudne platnosť nový zákon do konca budúceho roku, sme nedostali subjekty poskytujúce tieto sociálne služby do kolien a aby mohli riadnym spôsobom prežiť.

    Bola by som veľmi rada, páni poslanci, keby ste sa aj vo svojich, možno aj vyšších územných celkov, tam, kde žijete, možno trochu viac pozreli a zamerali na poskytovanie týchto služieb, nielen s tým, že sa pôjdeme pozrieť do zariadení, ale aj s tým, že istým spôsobom porovnáme čísla, ktoré pani poslankyňa, verím, že opäť prečíta a uvidíme podstatné rozdiely v zdrojoch a v percentách poskytovaných neštátnym subjektom.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej: pani poslankyňa Vaľová, pani poslankyňa Damborská, pán poslanec Pado. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A ešte skôr ako dám slovo prvej pani poslankyni s faktickou poznámkou, o slovo požiadal predseda Národnej rady.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem len vzhľadom na to, že prednedávnom pani podpredsedníčka upresňovala, ako budeme dnes postupovať, dovolím si vás požiadať o súhlas s určitou korekciou. Včera, pretože došlo k nedorozumeniu, sme sa s predstaviteľmi klubov dohodli, aby sme trošku ten program posunuli ďalej, sme sa dohodli, že nebudeme dnes hlasovať. Chcem vás požiadať, aby sme dnes pokračovali v priebehu schôdze podľa schváleného programu, aj tak budeme pokračovať v utorok od 9.00 hod. v zmysle programu, pretože sme pomerne v sklze, a hlasovať budeme potom o 11.00 hod. utorok doobeda o všetkých prerokovaných bodoch programu, to znamená, aj o tých, ktoré prerokujeme dnes. Chcem vás požiadať o pochopenie vzhľadom na nedorozumenie, ku ktorému došlo odvčerajška. Ďakujem pekne.

  • Reakcia z pléna.

  • Prejdeme na faktické poznámky, slovo má pani poslankyňa Vaľová.

  • Pani poslankyňa Sabolová, ja s vami úplne súhlasím v týchto slovách, ktoré ste povedali, že slabých a chudobných musia politici chrániť. No je to úplne ideológia, ktorú máme v programovom vyhlásení vlády. Takže my sa s ňou úplne stotožňujeme a vláda sa o tieto veci bude určite snažiť.

    Musím povedať, že trošku vás poopravím v tom, že kolega Kahanec spomínal valorizáciu vianočného príspevku, a opravím vás ešte aj v tom, že my sme príspevok dali dva roky za sebou a chystáme sa ho opäť poskytnúť dôchodcom. A k tomuto zákonu poviem, opäť zopakujem to, čo som povedala, že túto situáciu, samozrejme, že máme záujem riešiť, ale máme záujem ju riešiť komplexne. A ešte raz, ako som povedala, je v legislatívnom pláne vlády toto komplexne riešiť a myslím si, že toto riešenie musí pozostávať zo stretnutia a z vyjednávania, ktoré sa určite deje na ministerstve práce a sociálnych vecí, pretože, ako hovoríte, poslancom to neukladá povinnosť, aby oni rokovali, ale rokuje ministerstvo práce a sociálnych vecí. Rokuje s poskytovateľmi služieb, s neziskovkami a vyššími územnými celkami tak, aby bolo to vyriešené k spokojnosti všetkých a hlavne tých, ktorí poskytujú tieto sociálne služby, tých, ktorí sa starajú práve o tých, ktorí túto pomoc potrebujú.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka – pani poslankyňa Damborská.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Sabolová, ja len trošku na dokreslenie by som si dovolila povedať pár takých faktov, že kam smerujú samosprávne kraje. Dňa 22. mája 2007 agentúra SITA prevzala článok z dennej tlače pod názvom „Kraj nechce platiť súkromné zariadenia“ od autora článku pána Ľudovíta Šajgala, riaditeľa služobného úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja, kde uvádza nasledovné: „Nitriansky samosprávny kraj chce obmedziť prísun financií pre neštátne zariadenia sociálnych služieb, prípadne ho časom celkom zastaviť.“ Nitriansky samosprávny kraj je zriaďovateľom 29 zariadení sociálnych služieb, ktoré poskytujú služby zhruba 2 900 klientom. Okrem nich pôsobí v regióne aj viac ako 70 občianskych a cirkevných organizácií, ktoré majú približne rovnaký počet klientov. Vlna protestov z ich radov sa zdvihla už minulý rok v auguste, kedy pri schvaľovaní rozpočtu pre ne poslanci vyčlenili 113 mil., kým zariadenia VÚC dostali, dobre počúvajte, 547 mil. korún, čo je päťkrát viac na ten istý počet klientov. No je to spravodlivé? Je to spravodlivé? A toto chceme, aby samosprávne kraje úplne neštátne zariadenia, a teda klientov v nich poslali na ulicu len preto, že ony tú sociálnu službu nevedia zabezpečiť a niekto ju zabezpečuje lacnejšie a lepšie? Ďalej pán Šajgal hovorí: „Problémom...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Pado – faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Ja by som sa chcel poďakovať pani poslankyni Sabolovej za to, že vysvetlila niektorým rýchlokvaseným expertom na sociálnu oblasť, o čom vlastne tento návrh zákona je. Veľmi pekne ďakujem, pani poslankyňa.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne. Len krátko. Je mi jasné, čo sedím v tomto parlamente, pani poslankyňa Vaľová, že ste dvakrát poskytli vianočný príspevok, ale vám hovorím to, čo som povedala v príspevku, aj tam sú rozdiely medzi dôchodcami a je to jednorazová dávka. My musíme vyriešiť systém a systémovú dávku a potom to bude v poriadku. A beriem, budeme riešiť komplexne v legislatíve, len ja tu už druhý rok počúvam v mnohých sociálnych oblastiach, v zdravotníctve, v školstve, budeme riešiť systémovo a komplexne, ale zatiaľ ani systémovo, ani komplexne som minimálne v týchto troch oblastiach nevidela riešenie legislatívy touto vládou. A už sa to stáva ako keby len klišé, že však my sa tým budeme zaoberať. Pusťte to do druhého čítania, schváľme túto valorizáciu. A príde nový zákon? Premietnete všetky tieto veci do nového zákona? Aký je problém poskytnúť pol roka skôr príspevok, ktorý by mohol týmto ľuďom pomôcť? Čiže pustite veci do druhého čítania, veď vždy máte možnosť ich premietnuť do veľkého komplexného zákona, na ktorý tu čakáme, o mnohých sociálnych službách a iných zákonoch už ani nehovorím.

  • Pani poslankyňa Sabolová bola, ako som povedala, posledná z ústne prihlásených rečníkov. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu preto za skončenú a chcem sa opýtať pani navrhovateľky, či chce zaujať stanovisko.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja vám veľmi pekne ďakujem za všetky príspevky, reakcie, faktické poznámky k tejto naozaj veľmi drobnej novele zákona, ale veľmi významnej. Ak by sa prijala, naozaj by poriešila aspoň časť problémov zákona, ktorý, áno, priznávam, nie je už dobrý, je najvyšší čas ho zmeniť, prijať nový zákon.

    Na niektoré vaše vystúpenia, faktické poznámky, by som chcela reagovať, a teda zhrniem to v tomto mojom záverečnom vystúpení. Začnem teda od konca, od pani poslankyne Sabolovej, ktorá sa dotkla 195-ky a určitých paragrafov, konkrétne § 86 v zákone č. 195, ktorý je veľmi problematický, pretože existujú rôzne výklady, ktorý hovorí o tom, že „samosprávny kraj poskytne“. V inom paragrafe sa hovorí o tom, že „samosprávny kraj môže poskytnúť“. Náš výklad je taký, že ak samosprávny kraj môže poskytnúť, urobí tak vtedy, ak subjekt, ktorý sa zaregistruje v roku, kedy sa prijal rozpočet v samosprávnom kraji a samosprávny kraj má finančné prostriedky v rezerve, môže poskytnúť. Ak je to subjekt, ktorý je už subjektom poskytujúcim sociálne služby dlhšie obdobie alebo roky dozadu a zmluvne sa dohodne so samosprávnym krajom každý rok na určitej výške finančného príspevku, vtedy by malo platiť poskytne. Ale sú tu rôzne výklady aj na tento § 86.

    Má tento zákon aj iné nedokonalosti alebo iné rôzne výklady a skutočne je faktom, že okrem možnosti súdiť sa subjekty nemajú možnosť, ako sa brániť. Pretože dôkazom toho, čo hovorím, je aj to, že ak som sa pani ministerky pýtala a prosila som ju, aby sa pokúsila cestou ministerstva urobiť akýsi prieskum alebo dozor nad poskytovaním sociálnych služieb, tak pani ministerka mi odpovedala, že nie je to možné, pretože je to originálna kompetencia VÚC. Ja rozumiem tomu, čo je originálna kompetencia, aj keď tie originálne kompetencie sú zadefinované, ako sú zadefinované, a je v tom zmätok, ale zákon o sociálnej pomoci v § 66 jasne hovorí „pôsobnosť ministerstva“, ktorý okrem toho, že vypracúva koncepciu sociálnej pomoci, v bode h) hovorí „kontroluje úroveň vykonávania sociálnej prevencie, poskytovanie sociálneho poradenstva a vykonávania vybraných činností sociálnoprávnej ochrany“ a v bode j) „vykonáva štátny dozor nad poskytovaním sociálnych služieb, najmä nad dodržiavaním základných ľudských práv a slobôd občanov pri poskytovaní sociálnych služieb“, v bode l) „koordinuje činnosť štátnych orgánov sociálnej pomoci, obcí, samosprávnych krajov a ďalších právnických osôb a fyzických osôb, ktoré pôsobia v sociálnej pomoci“.

    Ja si myslím, že tu je to zadefinované dosť zrozumiteľne, ale asi nie, pretože už som to viackrát spomínala, že pri rôznych výkladoch a odpovediach aj od pani ministerky mám pocit, ako keby sme boli štát v štáte, ako keby každá VÚC-ka mala svoje federatívne usporiadanie. Prosím, ak takto to vyzerá, keď sa nemôžme odvolať na platný zákon, podľa ktorého musia fungovať všetky VÚC-ky. Ony predsa majú všeobecne záväzné nariadenia, ktorými si upresňujú veci, ale nie je možné, aby všeobecne záväzné nariadenie bolo postavené nad zákon. Z toho mi naozaj potom vychádza, že niet z toho východiska, ale zaujímavé je, že zase na druhej strane, ak si čítam programové vyhlásenie vlády v časti Podpora sociálnej inklúzie, je tam veľmi pre mňa príťažlivá veta: „Zároveň bude vláda dôsledne vyžadovať dodržiavanie princípu subsidiarity a výkon kompetencií všetkých zodpovedných subjektov.“ Teda ak je tu rozpor medzi tým, čo mi pani ministerka tvrdí, že nemôže, ako si mám vysvetliť toto? Naozaj môže si štát vynútiť akúsi zodpovednosť neštátnych subjektov, cirkví atď., obcí či VÚC, aby to robil bez toho, aby nezasahoval do ich samosprávnej funkcie a čo vlastne a kedy urobí? Potom ako môže platiť zákon?

    Súhlasím s tým, že zákon nový treba. Počúvame už dosť dlho, že sa pripravuje nový zákon, aj keď vyvoláva to vo mne isté pochybnosti, nie že sa zákon prijme, on sa iste prijme, ale vyvoláva to vo mne pochybnosti, prečo bol tak narýchlo stiahnutý už ten, ktorý bol na pripomienkovom konaní. A z toho všetkého, čo tu bolo povedané vo všetkých príspevkoch, naozaj to vyzerá tak, že potom tento zákon sa pripravuje na objednávku županov a nie pre ľudí. A toto je treba povedať a jasne pomenovať, pretože myslím si, že takto by to rozhodne nemalo byť. Že zákon treba, naozaj, opakujem, súhlasím, opäť budem citovať z vládneho programu z časti Podpora sociálnej inklúzie, kde sa hovorí, že „vláda zriadi radu vlády pre seniorov ako poradný orgán pre otázky týkajúce sa problematiky starších ľudí“. Nemyslím si, že pre každú cieľovú skupinu je treba zriaďovať nejakú radu vlády. Skôr je treba naozaj systematicky, systémovo, finančne a legislatívne riešiť otázku starnutia občanov a komplexnosť služieb starým ľuďom.

    Verím, že ministerstvo a všetci, ktorí budú pripravovať nový zákon o sociálnych službách, naozaj nepodľahnú týmto všelijakým loby zo strany, áno, aj županov, ale iných, ktorí majú záujem na tom, aby neverejní poskytovatelia odišli. Je to fakt a nikto mi to nevyvráti. A dúfam, že tento príklad, ktorý teraz poviem, zase nebude dôvodom na to, aby som bola označená, že útočím na nejaký samosprávny kraj, ale keď Samosprávny kraj Prešov si dokázal zabezpečiť finančnú pomoc z Európskej investičnej banky na výstavbu nového zariadenia za 160 mil. v Orkucanoch a zároveň takýmto spôsobom pomaly, ale isto likviduje ostatné fungujúce zariadenia, tak sa pýtam, akú to má logiku?

    Súhlasím s tým, že táto služba je nedostatková. Konštatovala to aj pani ministerka. Čakatelia do domovov dôchodcov, do domovov sociálnych služieb niekedy čakajú niekoľko rokov. Je to potrebné, ale nevidím tu dôvod, prečo by sa mali likvidovať zariadenia fungujúce, existujúce, dobre existujúce. A tí neverejní poskytovatelia, a nikto to tu nepripomenul, majú ešte väčší dôvod, aby zostali na tom trhu, pretože sú tlačení týmito ťažkými podmienkami, si zdroje diverzifikujú. Naozaj si hľadajú a dopĺňajú zdroje a navyše sú neverejní poskytovatelia a je ich väčšina, ja neviem, nemám poznatky o tom, že koľkí sú napríklad neplatiči odvodov do sociálnych poisťovní, ale väčšina neverejných poskytovateľov sú aj napriek tejto ťažkej situácii poctiví platitelia odvodov do sociálnych poisťovní, čiže oni tie svoje mzdy naozaj stláčajú na minimum a za minimum pracujú tí zamestnanci, kdežto kliknite si na ktorúkoľvek stranu ktorejkoľvek VÚC-ky a vidíte v každom rozpočte valorizáciu miezd zamestnancov VÚC.

    Ja veľmi rada pre porovnanie zopakujem ešte, že samosprávne kraje veľmi diskriminujúco pristupujú k financovaniu zariadení neštátnych a čísla vypovedia svoje. Banskobystrický kraj 795 mil., z toho iba 83 mil. pre neverejných poskytovateľov, Žilina 759 mil., 61 mil. pre neverejných, Košice 643 mil., 205 mil. pre neverejných, Prešov 645, pre neverejných 99, Nitra 737 mil., pre neverejných poskytovateľov 100 mil., Trnava 296, skoro 297 mil., pre neverejných poskytovateľov 121 mil. Tu sa zdá, že Trnava dodržuje zákon pri financovaní subjektov. Bratislava 1 100 mil., pre neverejných poskytovateľov 120 mil., Trenčín 540 mil., pre neverejných poskytovateľov 48 mil. Okrem toho zopakujem, že pre poskytovateľov, ktorí sú zriadení samosprávnymi krajmi, sa poskytuje aj finančný príspevok z kapitoly Kapitálové výdavky, kdežto pre neverejných poskytovateľov ani v jednej VÚC takýto príspevok nebol určený.

    Preto, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť. Verím, že aj tí, ktorí sa nezaoberajú konkrétne touto problematikou, získali aspoň stručný prehľad, ako to vyzerá. A prosím vás, aby ste posunuli túto novelu zákona do druhého čítania, aby sa dostala do výboru pre sociálne veci a bývanie, aby sme mohli ďalej o nej už viac odborne diskutovať.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne navrhovateľke pani poslankyni Gibalovej. A teraz v záverečnom slove chce vystúpiť spravodajkyňa. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ako spravodajkyni vyjadriť sa k tejto novele zákona a k rozprave, ktorá tu odznela sčasti včera a dnes. Ak sa dobre pamätám, je to tretí pokus túto novelu dostať do druhého čítania a ja, počúvajúc túto rozpravu, vidím jeden posun. Neviem ešte, ako dopadne hlasovanie, ale ten posun, ktorý som tu ja zbadala, je ten, že sa o tom aspoň rozprávame a diskutujeme. Pretože doteraz všetky tieto pokusy, ktoré tu boli, prešli takým nejakým uragánovým spôsobom, že tu vystúpili asi dvaja opoziční poslanci bez faktických poznámok a novela sa dala niekde do šuplíka, aby ten poslanec, ktorý to predkladal, mohol túto novelu predložiť podľa zákona znova o pol roka.

    Pani poslankyňa Gibalová predkladá túto novelu a v porovnaní s tými predchádzajúcimi dvomi novelami, ktoré tu boli, je to asi najjednoduchšia, pretože fakt tu nejde absolútne o nič iné len o valorizáciu finančných príspevkov. Takže niektoré poznámky, ktoré tu odzneli, hovoria o tom, že dotyční zrejme ani túto kratučkú novelu si neprečítali alebo nepostihli, o čom tu má byť reč.

    Vyjadrím sa k rozprave, ktorá tu včera odznela. Večer sme počuli, že nemôžu koaliční poslanci hlasovať za tento zákon, pretože to nebolo predkonzultované. Otázka bola. Bolo to vôbec predkonzultované so županmi? Myslím si, že pre opozičného poslanca alebo pre poslanca, ktorý sa zaoberá sociálnou problematikou dokonca, dokonca je v sociálnom výbore, nie je dôležité, či je to predkonzultované so županmi, alebo nie. Pre poslanca, ktorý sa zaoberá sociálnou politikou a ktorý je poslancom, ktorý svoju prácu robí v sociálnom výbore, je dôležitý klient sociálneho ústavu. Zdôrazňujem to slovo klient. A, vážení poslanci, včera tu bola hŕstka, dnes je nás o niečo viac, treba sa vžiť do situácie tých klientov a treba sa vžiť do situácie, aj čo sa týka rodiny, pretože momentálne dnes nikto nevie, či zajtra nepríde nejaká rodinná tragédia a bude musieť pre niekoho využiť tieto služby. Podčiarknem ešte raz, bude musieť, pretože myslím si, že pre každého je dôležité, aby ten, kto je teraz v ústave, mohol byť doma a mohol byť ošetrený doma, ale niekedy môže prísť taká tragédia, že sa to nedá. Takže to je moja prvá poznámka.

    A pri tejto poznámke si nemôžem odpustiť ani tú moju druhú poznámku. Zaujímavé je, že pred voľbami poniektorí poslanci radi navštevujú tieto sociálne zariadenia a pýtajú hlasy od voličov. Vtedy určite prisľúbia aj to, že keď sa dostanem do parlamentu, tak túto situáciu v čo najbližšej dobe sa pokúsim riešiť. My sa to pokúsime riešiť tretíkrát, zatiaľ sa to nedarilo.

    Pani poslankyňa aj včera, aj dnes, za to jej ďakujem, prečítala aj to, jednotlivé vyššie územné celky koľko peňazí dostávajú a koľko peňazí z toho dávajú pre neštátne subjekty, čo je nie správny názov, pretože tie subjekty teraz už sú všetky neštátne, pretože patria buď pod VÚC, teda väčšinou patria pod VÚC, a vystihla tu jeden jediný pozitívny príklad a s týmto príkladom sme sa stretli už aj v médiách, je to Trnava. Ja sa pri tomto trošičku zastavím a zastavím sa preto, že som rada, že Trnava plní svoju povinnosť, a pretože som v minulom volebnom období bola poslankyňou VÚC v Trnave, tak pevne verím, že som kúštičkom k tomu aj ja prispela, pretože tá situácia na začiatku v Trnave bola podobná ako v ostatných vyšších územných celkoch. Bolo treba presvedčiť jednak zamestnancov úradu, čo bolo asi ľahšie, pretože oni sa s touto problematikou zaoberajú a dovolím si tvrdiť, že zamestnanci sociálneho odboru v Trnave sa tomu venujú celou dušou a celým srdcom. Ťažšie bolo presvedčiť poslancov vyšších územných celkov, ktorí robili buď v zdravotnom alebo v sociálnom výbore. To len na margo chcem doplniť, že vtedy sme tam boli dve poslankyne a ostatní boli poslanci. Pretože treba povedať, že poslancov táto problematika až tak moc nezaujíma, pretože to často podhodnocujú. Dalo to sakramentsky veľa práce, aby som to alebo potom som si už našla svojich kolegov, ktorí sa ku mne pridali, z týždňa na týždeň začala zdôrazňovať, že to nie sú naše a vaše, ale sú to naše. Pretože myslím si, že problém v tejto problematike je tam, že treba zmeniť myslenie ľudí. A keď sa toto podarí, tak potom sa podarí prijať aj dobrý zákon, prijať a po prvé pripraviť, pretože aj to je problém.

    Pán poslanec Kahanec včera povedal, že je to len imitácia sociálnej pomoci zo strany vlády. Musím s ním súhlasiť, pretože iné sú reči a iné sú skutky. A odzneli tu aj také veci, ktoré s týmto zákonom až tak moc nesúvisia, ale pretože tu odzneli, tak musím na to reagovať. Zase nám je vytýkané, čo sme robili my a prečo sme to neriešili. Pokúsili sme sa to riešiť, napríklad tabuľka č. 14 sa do tohto zákona dostala práve naším pričinením. Veľmi ťažko sa to robilo, veľmi ťažko sa to dostalo do tohto zákona, pokúšali sme sa o to dvakrát. Prvýkrát sa to po voľbách hneď zmenilo, našťastie sa to podalo aj druhýkrát. No ale, vážení, tak takmer dva roky ste už pri moci, tak niečo by bolo treba asi aj robiť. Čo všetko sme spravili my, to akože dnešná koalícia a my sme nič nerobili. Tak potom asi by nebol taký hospodársky rast, ako je teraz. Ale treba podotknúť, a myslím si, že to musím podčiarknuť aj tu, pretože na toto sa zabúda, valorizáciu dôchodkov do zákona sme dali pri veľkej novele. Takže nie je pravda, čo hovorí aj pani ministerka, že sme valorizovali dôchodky. Nie, treba si prezrieť zákon a tam to nájdete a uvidíte.

    Pani poslankyňa Damborská vystúpila vo svojej faktickej poznámke a dala si otázku: „Toto chceme?“ Ja sa jej pýtam: „Toto chceme?“ A ja som vás pozorne počúvala aj v televíznej debate s pánom županom Belicom, kde pán župan Belica, najvyšší predstaviteľ Nitrianskeho kraja, povedal: „Áno, ja vedome porušujem zákon.“ Pán župan Belica, myslím si, že je županom za koalíciu, on si toto priznal. A preto apelujem na vás, pani poslankyňa Damborská, pretože my sme sa o tejto problematike bavili aj síce okrajove, pretože tam tá problematika bola nadnesená trošičku inak, aj na výbore pre sociálne veci a bývanie, kde ste vy povedali, že áno, budem sa snažiť, aby som presvedčila aj svojich koaličných kolegov, aby za tento zákon hlasovali. Vy ste sa v podobnom duchu vyjadrovali aj viackrát, ale potom prišlo k hlasovaniu a ten výsledok bol trošičku iný. Ja by som k tomu nejako tak povedala, že zišla sa koaličná rada a povedala, môžete alebo nemôžete, ale treba povedať, že väčšinou sa povedalo, že nemôžete hlasovať.

    A ja sa teraz musím vrátiť k utorku tohto týždňa, keď sme preberali vládnu novelu zákona o službách v zamestnanosti. Vtedy vo svojom záverečnom slove som povedala, že mohla by som tuto povedať, že poslanci Strany maďarskej koalície alebo opoziční poslanci sa budú snažiť vylepšiť tento zákon, ale to nepoviem, pretože s tým nemám dobré skúsenosti. A povedala som, že na výbore pre sociálne veci a bývanie nebol prijatý ani jeden pozmeňujúci návrh zo strany opozičných poslancov. Zo strany najmladšieho kolegu som tu bola obvinená ako klamárka. Verejný činiteľ a poslanec musí strpieť všetko v tomto parlamente a kto ide na túto politickú dráhu, tak si je toho vedomý. Ale myslím si, že aj ten najmladší poslanec sa veľa učí od pána premiéra alebo od tých starších a on je šikovný, je na škodu veci.

  • Každý máme k dispozícii internet (reakcia z pléna) a ten internet, poviem aj to meno, a ten internet, ale tak on vie, o koho ide, áno, volá sa pán poslanec Madej, on zrejme za chvíľočku sem príde, máme všetci k dispozícii internet a ten internet je zákerný, pomôže, ale je aj zradca. Ja som si dala tú námahu a tú námahu si môže dať každý poslanec alebo môže na to využiť služby svojho asistenta, aby som si vytiahla všetky hlasovania v sociálnom výbore v tomto volebnom období. Jeden jedinýkrát sa stalo, že pri prerokovaní Zákonníka práce boli prijaté dva pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Radičovej. Ten prvý pozmeňujúci návrh vypracovala v spolupráci s Úniou materských centier, oni sa na tom rokovaní výboru aj zúčastnili. A ten druhý pozmeňujúci návrh vypracovala za pomoci opozičných poslancov, pretože sme tam boli prítomní všetci opoziční poslanci pri stretnutí aj s Úniou materských centier, aj s Národnou radou občanov so zdravotným postihnutím.

    Keď bolo rokovanie sociálneho výboru, tak boli prijaté tieto dva pozmeňujúce návrhy, pretože chýbala jedna poslankyňa, ktorá bola na zahraničnej služobnej ceste, a hlasoval za tieto pozmeňujúce návrhy pán predseda výboru Halecký, ktorému sme sa za to poďakovali, a nielen vtedy, ale aj potom. Nuž ale potom prišlo rokovanie gestorského výboru, zasadala medzitým koaličná rada, kde dostali poslanci usmernenie, už do spoločnej správy sa tieto dva prijaté pozmeňujúce návrhy, ktoré boli prijaté v sociálnom výbore, nedostali. Mám k dispozícii spoločnú správu, mám k dispozícii obidva pozmeňujúce návrhy, môžem to vám dať každému, ale spravte si aj vy tú námahu, nájdite si to na internete.

    Takže ja nič iné tu nechcem a, božechráň, aby som tu ja niekoho vyzvala, aby sa mi tu ospravedlňoval, ja neznesiem zo strany nikoho, ani zo strany mojich kolegov z klubu, a oni to vedia, je tu náš predseda klubu, aby ma niekto nazýval klamárom. Takže toto som potrebovala za potrebné povedať.

  • Ešte sa vrátim, pretože tu odzneli v súvislosti s týmto zákonom aj také veci, ktoré sem nepatria. Myslím teraz na vianočné dôchodky a na valorizáciu. Pri tých vianočných dôchodkoch, pretože tu bolo povedané, že však my sme tie vianočné dôchodky dali, všetci poslanci opozície, takmer všetci, ja neviem presne, ale tak náš klub hlasoval za tieto vianočné dôchodky, pani poslankyňa Sabolová tu už povedala, že ten zákon je nastavený nie najšťastnejšie, by som mohla povedať, že zle, pretože fakt sa tam jedná o to, či má niekto o 5 korún vyšší dôchodok, alebo nie, dostane alebo nedostane. To je jedna vec.

    Ale druhá vec, čo je pre mňa oveľa ťažšie pochopiteľné, je to, že tento vianočný príspevok nedostávajú siroty, vdovy a vdovci a podľa dôvodovej správy preto, citujem, „lebo neparticipovali na systéme“. Takže tu je tá imitácia sociálnej pomoci a solidarita, o čom tu hovorí pán poslanec Kahanec.

    A v súvislosti s týmto si dovolím ešte dve vety. Včera na hodine otázok pán premiér tu začal šíriť poplašnú správu, dovolím si to tvrdiť, pretože otázka bola, čo s druhým pilierom, presne si na tú otázku nepamätám. Pretože ja som pánovi ministrovi financií dala túto istú otázku, no moja otázka znela, či pán minister si myslí, že pre jeden milión sporiteľov je druhý dôchodkový pilier nevýhodný, ako si to myslí rezortná pani ministerka. A pretože moja otázka už bola nasledujúca, takže mi tam chýbala minútka, aby som sa dostala na rad, vypýtala som si tú otázku. Odcitujem z tejto odpovede dve vety. Je to citácia, teda túto odpoveď pripravilo ministerstvo financií: „Hneď na úvod chcem poznamenať, že neexistuje jednoduchá univerzálna odpoveď. Bol by som veľmi odvážny, keby som tvrdil, že pre určitú skupinu sporiteľov definovanú len vekom alebo príjmom sa určite neoplatí, alebo naopak, určite oplatí sporiť si v kapitalizačnom pilieri. Výška budúcich dôchodkov závisí od mnohých ďalších faktorov. A keďže nikto z nás nemá krištáľovú guľu, nemôže ani poznať jednoznačnú správnu odpoveď.“ No ja si myslím, že náš pán premiér na Vianoce od odborníčky tú krištáľovú guľu dostal.

    Takže na záver dovoľte sa poďakovať všetkým, ktorí v rozprave vystúpili, ktorí podporili tento návrh zákona. Ja ako spravodajkyňa poviem potom, keď dôjde k hlasovaniu v utorok, aby poslanci posunuli tento návrh zákona do druhého čítania. A pevne verím, že už nebudem musieť vyberať takéto hlasovania a pripoja sa k tomuto aj koaliční poslanci.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Vystúpenie, pravda, aj keď nebolo posledné k tomuto návrhu zákona, a preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A tak ako ste sa dozvedeli z úst pána predsedu Národnej rady, hlasovať aj o tomto bode budeme v utorok o 11. hodine.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej a Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 534. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 532.

    Teraz dávam slovo poslankyni pani Renáte Zmajkovičovej, aby návrh zákona uviedla. Pani poslankyňa, nech sa páči, je tu priestor na vaše úvodné slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám krátku novelu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ktorej účelom je reagovať na problém, ktorý sa vyskytuje v praxi v územnom konaní pri vydávaní územných rozhodnutí.

    Týmto poslaneckým návrhom spolu s kolegom pánom poslancom Kovačócym navrhujeme zmenu a doplnenie ustanovení stavebného zákona upravujúce vydanie územného rozhodnutia, ktorého podkladom v územných konaniach sú územné plány obcí a zón, resp. spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 tohto zákona a ostatné existujúce podklady podľa § 7 tohto zákona. A v tej súvislosti taktiež navrhujeme doplnenie prechodných ustanovení tohto zákona. Uvedená potreba zmeny a doplnenie týchto ustanovení stavebného zákona vyplynula z aplikačnej praxe, pričom táto novela odstráni nejednoznačnosť doteraz platných ustanovení stavebného zákona.

    Aktuálne znenie § 37 ods. 1 stavebného zákona totiž nerieši práve otázku, ktoré podklady sú pre vydanie územného rozhodnutia určujúce, čo v praxi znamená veľakrát nejednoznačnosť výkladu a aplikácie uvedeného ustanovenia stavebného zákona.

    Predkladanú novelu stavebného zákona si taktiež vyžiadala prax v uplatňovaní dotknutých ustanovení stavebného zákona, nakoľko sa vyskytlo nespočetné množstvo prípadov, kedy navrhovateľ žiadosti o územné rozhodnutie v niektorých prípadoch podaných aj pred 1. novembrom 2005 mal záujem umiestniť stavbu na pozemku, ktorý bol v čase podania žiadosti územným plánom určeným na navrhované funkčné využitie, avšak v priebehu územného konania došlo k zmene územného plánu, prípadne schváleniu nového územného plánu, ktorý toto funkčné využitie zmenil.

    Nejednoznačnosť § 37 ods. 1 stavebného zákona spôsobuje v aplikačnej praxi, ako som už povedala, množstvo problémov spojených s otázkou, či pri územných rozhodnutiach sú podkladom pre vydanie týchto rozhodnutí. Opakujem, podklady platné v čase vydania rozhodnutia alebo v čase podania návrhu na vydanie územného rozhodnutia.

    Túto otázku teda táto moja novela stavebného zákona komplexne rieši. Územné konanie je obzvlášť právne zložité a tieto konania trvajú v niektorých prípadoch do právoplatnosti rozhodnutia viac ako šesť mesiacov, prípadne aj niekoľko rokov, pričom zmenou územného plánu v priebehu konania je navrhovateľovi znemožnené získať územné rozhodnutie napriek tomu, že tento si splnil všetky svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona a predložil všetky potrebné doklady v zmysle zákona na územné konanie. Vo väčšine týchto prípadov ide aj o prieťahy spojené s byrokraciou územného konania. Prieťahmi v konaní a následnou zmenou územného plánu vzniká navrhovateľovi škoda, ktorú si v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci uplatní proti štátu na súde, pričom v súčasnej dobe takýchto žalôb, resp. predžalobných výziev je množstvo. Je veľký predpoklad, že v týchto žalobách budú navrhovatelia úspešní, čo bude mať veľký dosah na financie v štátnom rozpočte.

    Navrhovaná novela stavebného zákona teda reaguje aj na tieto situácie a zamedzí množstvu zrejme úspešných žalôb, ktoré budú mať dopad na štátny rozpočet.

    Ďakujem vám, kolegyne a kolegovia, za pozornosť a predpokladám, že podporíte túto novelu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Spravodajcom určeným gestorským výborom pre hospodársku politiku k tomuto návrhu zákona je pán poslanec György Juhász. Poprosím vás, pán poslanec, o úvodné slovo spravodajcu, nech sa páči.

    Gy. Juhász, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 291 z 22. januára 2008 určil mňa za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej a Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 534). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedené návrhy obsahujú jeho paragrafové znenie a dôvodovú správu. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami. Pôvodný návrh neobsahoval vyjadrenie navrhovateľa k predpokladaným finančným dôsledkom a rozpočet verejnej správy. Ministerstvo financií Slovenskej republiky vo svojom stanovisku zo dňa 31. januára 2008 uvádza, že novela zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky nie je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 532 z 11. januára 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 19. marca 2008 a v gestorskom výbore do 20. marca 2008.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto pre spravodajcov. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne prihlásila pani poslankyňa Jarmila Tkáčová ako jediná, ale skôr ako jej dám slovo, vidím, že procedurálny návrh má pán poslanec Mikloško.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dovoľujem si vám predložiť jednu prosbu v mene pána poslanca Minárika, ktorý musel z vážnych dôvodov odísť, on jediný je navrhovateľom k tlači 537, ktorá o chvíľu príde na rad tejto schôdze, prosil by som vás, keby ste mohli prerokovanie tohto zákona odložiť na utorok na 14.00 hodinu.

  • Ďakujem pekne za procedurálny návrh. Informoval ma o tom aj pri odchode pán poslanec Minárik a beriem na vedomie túto žiadosť s tým, že v súlade s § 24 ods. 4 bude tento bod prerokovaný v utorok o 14.00 hodine. Nech sa páči.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Jarmilu Tkáčovú, ktorá je písomne prihlásená do rozpravy, nech prednesie svoj príspevok. Nech sa páči. Po jej vystúpení a po prípadných faktických poznámkach bude možnosť prihlásiť sa k tomuto návrhu zákona ústne.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, neplánovala som vystúpiť k tomuto návrhu zákona, pretože stavebné konanie ako také nepatrí do okruhu otázok, ktorým sa zvyknem pravidelne v parlamente venovať, ale dnes ráno o pol deviatej sme mali mimoriadny výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a jednoducho to, čo som sa tam dozvedela, tie informácie ma podnietili k tomu, aby som nemlčala, aby som sa s vami o ne podelila.

    Možno ste už zachytili problém nazývaný „skládka v Pezinku“, o tom bolo mimoriadne rokovanie na výbore a predstavitelia samosprávy, primátor mesta aj zástupcovia petičného výboru nám prišli predostrieť existujúce problémy. Možno si poviete, že to nesúvisí so stavebným zákonom, ale o chvíľku uvidíte, že to veľmi úzko súvisí. Dovoľte mi preto, aby som stručne načrtla, v čom ten problém tkvie, v čom väzí.

    Má to tri také roviny:

    Tá prvá rovina je samosprávna. Proti skládke je 81 % občanov, nepripúšťa ju ani územný plán mesta Pezinok a okrem toho v meste už jedna skládka existuje. Táto existujúca pezinská skládka je len 300 m od centra, od okraja centrálnej mestskej zóny, a nová navrhovaná 400 m od centra. Čiže Pezinčania, 23-tisíc občanov, by mali dve skládky v blízkosti centra mesta. Pritom vieme, že plyny, ktoré sa tvoria na skládkach, sú podľa výskumov dôvodom pre vznik chorôb spôsobených blízkosťou skládky a je to napríklad aj rakovina krčku maternice, ktorej rok Národná rada vyhlásila a ktorý zaštíťuje predseda parlamentu pán Paška.

    Tá druhá rovina, čiže to je to riziko zdravotné, hlavne pre ktorý to občania nechcú. Tá druhá rovina je skutkový stav, teda existujúce rozhodnutia štátnych orgánov. Je tu rozhodnutie krajského stavebného úradu v rozpore s územným plánom mesta a ďalšie rozhodnutie štátneho orgánu, ktoré je tajné, odvolanie voči nemu nemá odkladný účinok. To znamená, po nadobudnutí právoplatnosti 12. februára sa skládka bez všetkého môže začať stavať.

    Tá politická rovina, to je tá vec, ktorej sa musíme tiež venovať, a to je konflikt záujmov. Prednosta krajského stavebného úradu zohráva v tomto prípade dvojakú úlohu. Jednak ako štátny úradník, predseda úradu, ktorý vydáva rozhodnutia, je zároveň majiteľom pozemku 130-tisíc metrov štvorcových, na ktorých skládka má stáť, a je zároveň synom otca, ktorý je majiteľom firmy, ktorá túto skládku stavať bude. Iba úplne náhodou sú obidvaja členmi SMER-u.

    Čo sme sa ale dnes dozvedeli na...

  • Reakcie z pléna.

  • Keď to nie je pravda, ospravedlňujem sa, takéto informácie mám, ale že viceprimátor mesta je členom SMER-u, to hádam pravda bude, lebo je náš kolega v poslaneckých laviciach.

    Čiže vrátim sa k tomu rokovaniu na výbore. Dozvedeli sme sa dve závažné skutočnosti. Tá prvá závažná skutočnosť je, že majiteľ pozemku, aby vylúčil všetkých účastníkov konania, rozdelil svoj pozemok tak, predstavte si pozemok, vyčlenil okraj, čiže stal sa sám svojím susedom a vylúčil z konania všetkých vrátane predstaviteľov mesta. Druhá závažná skutočnosť je tá, a tá je pre mňa kľúčová, pre ktorú som sa rozhodla vystúpiť, že Pezinok má druhý územný plán, ktorý vydal v roku 2002, a ten pôvodný predpokladal v Novej jame, kde toto smetisko má stáť, aj že tam skládka bude. A nový územný plán z roku 2002 toto miesto už ako skládku nepredpokladá.

    V tomto kontexte táto novela, ktorá zvýhodňuje navrhovateľa, je pre mňa maximálne podozrivá, pretože do popredia kladie záujem subjektu, podnikateľského subjektu voči záujmu verejnému. Potvrdzuje to celé konanie v prípade Pezinku. Navrhovateľ Ekologická stavba požiadal o vydanie územného rozhodnutia na skládku v lokalite Nová jama. Mesto Pezinok ako prvostupňový orgán, samozrejme, vydalo zamietavé územné rozhodnutie, nakoľko územný plán nepredpokladá skládku v tomto mieste. Navrhovateľ sa teda odvolal na Krajský stavebný úrad v Bratislave. Už na základe spomínanej operácie s pozemkom Krajský stavebný úrad najskôr vylúčil aktivistov a mesto Pezinok ako účastníkov konania, teda všetkých, ktorí by územné rozhodnutie mohli potenciálne napadnúť na súde, kde by sa dožadovali svojich práv. Následne vydal povoľujúce územné rozhodnutie, ktoré odmietal na základe žiadosti o informáciu poskytnúť a v integrovanom povolení bolo vyhlásené za obchodné tajomstvo. Takže dodnes ani mestu Pezinok a ani občanom ako účastníkom integrovaného povoľovania nebolo toto rozhodnutie sprístupnené. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že vydanie povoľujúceho územného rozhodnutia na umiestnenie skládky odpadov v lokalite Novej jamy je v hrubom rozpore s územným plánom mesta Pezinok a najmä s VZN, ktorým sa časť územného plánu, rozhodujúcim o zákaze skládky, vyhlásila za záväzné.

    No a teraz prejdem opäť k tomu politickému, uvedené povoľujúce územné konanie vydal krajský stavebný úrad pod vydaním Jána Mana mladšieho. V zmysle výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava 1 sú členmi orgánov navrhovatelia skládky, spoločnosť Ekologická skládka, a. s., otec prednostu, teda Ing. Ján Man starší, predseda predstavenstva a obe jeho sestry ako členky Dozornej rady. Členom Dozornej rady do apríla 2007 bol dokonca aj prednosta krajského úradu, čo je v rozpore...

  • Ruch v sále.

  • Nevyrušujte ma, prosím. Čo je v rozpore s § 59 zákona o štátnej službe. Zároveň prednosta, ako som už povedala, je vlastníkom 130-tisíc metrov pozemku pod skládkou.

    Dňa 22. januára 2008 Inšpektorát životného prostredia vydal integrované povolenie, čím úplne ignoroval všeobecne záväzné nariadenie mesta Pezinok a jeho územný plán. Inšpektorát však zároveň vydal ďalšie rozhodnutie, ktorým umožnil navrhovateľovi hneď stavať, to znamená hneď po nadobudnutí právoplatnosti, keďže toto odvolacie konanie nemá odkladný účinok. Nemá odkladný účinok, to znamená, či sa odvoláte na druhý stupeň a či bude preskúmavané toto rozhodnutie, nemá to vplyv na to, že 12. februára môžu skládku v Pezinku začať stavať. Opäť záujem súkromnej firmy verzus 81 % občanov Pezinku.

    Takže celý tento postup je predmetom poslaneckého prieskumu, ktorý sme si dnes schválili jednomyseľne vo výbore. Dohodli sme sa, že preveríme ukončené a platné rozhodnutia na všetkých stupňoch. A práve preto, že už dnes platný, existujúci stavebný zákon je takto obchádzaný, nemáme dôveru, že poslanecká novela tohto zákona, ktorá neprešla pripomienkovým konaním, nemohli sa k nej vyjadriť ani odborná, ani laická verejnosť, my v takýto návrh zákona dôveru nemáme. Proste ho nepodporíme, lebo ide o číry lobizmus.

    A aby som nehovorila iba v politickej rovine, uvediem aj dôvody, prečo tento zákon nie je dobré podporiť.

    Ten prvý dôvod – byrokracia. Myslím si, že byrokracia pri územnom konaní nie je byrokraciou, je nevyhnutnosťou, pretože celý proces slúži posúdeniu vhodnosti lokalizácie stavby a každý investor jednoducho s lehotami musí rátať. Aj štát, ale ten namiesto toho znásilňuje vlastníkov nehnuteľností.

    Po druhé. Ak nie sú jasné zastavovacie podmienky, nie že nemohol, musí počítať s tým, že môže prísť k zamietnutiu. Ušlý zisk, zodpovednosť za škodu, zodpovednosť štátu, no to sú hotové nezmysly, je to precedens, pretože pri každej zmene, ja neviem, daňového zákona by mohli namietať podnikatelia ušlý zisk alebo, ja neviem, nejakú škodu, vznik škody. Každý musí rátať s tým, že svoj pozemok síce môže využívať na to, na čo chce v súlade so svojimi predstavami, ale zároveň v súlade s územným plánom.

    Preto, vážené dámy a páni, nepodporím tento poslanecký návrh zákona a navrhujem procedurálny postup, podľa § 73 ods. 3 písm. b) ďalej nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásil pán poslanec Ján Čech, pani poslankyňa Magda Košútová, pani poslankyňa Mária Sabolová, pán poslanec Ján Slabý, ďalej pán poslanec Pavol Frešo a pán poslanec Stanislav Kahanec. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníčky.

    A slovo dávam pánovi poslancovi Jánovi Čechovi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Tkáčová, je mi veľmi ľúto, že bez mihnutia oka zavádzate a klamlivo jednostranne informujete poslanecké snemovňu o tom, ako prebieha táto vymyslená kauza. Prečo neinformujete o tom, že dnes sme si vypočuli stanovisko len jednej strany? Prečo nepoviete, že v utorok máme zavolaných na vyjadrenie zodpovedných pracovníkov, ktorí sa zúčastňujú v tomto konaní? A prečo nepoviete o tom, že aj ministri nám budú dávať informáciu o tom, ako uvedenú kauzu prešetrili? Potom, keď tieto správy budeme mať a budeme počuť aj druhú stranu, tak môžeme nejako objektívne informovať o tom, čo sa v tejto veci udialo.

    Na margo tých vyjadrení okolo územného plánu, tie veci, ktoré ste hovorili, sú absolútne nepravdivé, územný plán, ktorí tvrdili aj dnes na vystúpení vo výbore, ktorý bol schválený v roku 2002, to boli zmeny, je neplatný, nevyjadrovali sa k týmto zmenám zásadne dotknuté organizácie. Prečo nepoviete o tom, že tu ide o likvidáciu banského diela? To je hlavný dôvod, prečo tento krajský úrad a následne Inšpekcia životného prostredia postupovali tak, ako postupovali. Nechajme, počkajme do utorka, uvidíme, ako sa nám vyjadria, a potom tu vystúpte pred poslaneckú snemovňu a informujte o tom, ako to v skutočnosti bolo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou teraz vystúpi pani poslankyňa Magda Košútová. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pani poslankyňa Tkáčová, chcem sa vás opýtať, prečo opätovne svoj uhol pohľadu prezentujete ako pravdivé informovanie o tom, čo sa na klube stalo. Veď to nie je tak!

  • Reakcie z pléna.

  • Na výbore, nie na klube. Veď to nie je tak! A znova a znova sa stretávame s tým, že to, čo vymyslíte, ako to vy vidíte, to je jediné to správe a to je jediná správna informácia o tom, ako prebieha zasadnutie výboru v Národnej rade. Dovolíte si tvrdiť, že niekto je alebo nie je členom SMER-u, bez toho, aby ste si to overili. Mali ste sa ma opýtať alebo ste sa mali opýtať pána kolegu Čecha, ten by vám povedal, či menovaní páni sú alebo sú členmi strany SMER. Ale vy bez mihnutia oka nemáte problém len preto, aby poškodili meno strany, povedať to, čo ste povedali. A chcem vám povedať jednu vec, keď by ste vedeli alebo poznali stavebný zákon, tak ako sa pasujete, tak vôbec nie je problém ani protizákonné, aby sa niekto v stavebnom konaní stal sám sebe susedom. Takých prípadov je počas uplynulých rokov ix a bolo to úplne v rámci zákona a všetko bolo v medziach tak, ako má byť. A vy si teraz dovolíte tvrdiť, že keď niekto je v stavebnom konaní sám sebe susedom, tak je to protizákonné. Prosím vás pekne, aspoň nezavádzajte túto snemovňu!

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou teraz vystúpi pani poslankyňa Mária Sabolová, nech sa páči.

  • Chcem zareagovať na vystúpenie pani poslankyne. Myslím si, že na jednom konkrétnom prípade popísala situáciu a možnosť, ako môže byť aplikovaný zákon, ak sa šije na mieru nejakých skutočností. Ona nikoho neoznačila, že porušil zákon, môže mať svoj názor, môže mať svoje informácie, ak sa nepotvrdia, je to vec komunikácie. Myslím si, že v parlamente má právo každý svoje pochybnosti predniesť.

    V dôvodovej správe navrhovatelia hovoria, že ide o zmenu, že potreba zmeny a doplnenia týchto ustanovení vyplynula z aplikačnej praxe, čiže je úplne zjavné, že na základe tiež nejakých informácií predkladajú túto novelu zákona pani poslankyňa a pán poslanec, a obávam sa, že je veľmi nebezpečná, pokiaľ neprejde pripomienkovým konaním ako riadny zákon, ktorý je aj v legislatívnom pláne, mal by byť novelizovaný a malo by to prejsť ako veľká novela zákona. A je pre mňa veľmi nebezpečné účelovo bez systému upravovať zákon. Áno, sú tieto prípady, riešia sa problematicky, ale aj ak chcú vyjsť žiadateľovi alebo tomu, kto by mohol byť postihnutý zmenou územného plánu, ako v ústrety, obávam sa, že je to účelová novela. A určite aspoň časť informácií, ak nie všetky, moje predrečníčky alebo pani poslankyňa, ktorá vystúpila v rozprave, zakladajú predpoklad tejto obavy, ktorú som teraz vyslovila.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený predseda výboru pán Ján Slabý. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Len veľmi krátko. Pani poslankyňa, tak sa mi videlo, ako keby sme boli na rôznych výboroch. Mrzí ma, že problémy občanov, ktoré sme sa snažili, myslím, všetci spoločne promptne riešiť a vecne, nepamätám si, že by tam padali nejaké politické témy, že by sa tam preberali. Vy využívate na nejaké politické harašenie, nuž ale na toto máte právo určite. Len jedna vec ešte sa mi akosi nevidí, že neviem o tom, že by ste sa niekedy uchádzali alebo že by ste boli určená alebo zvolená za hovorkyňu výboru. Takže potom, prosím vás, nehovorte, čo sa udialo na výbore, lebo síce to tiež môžete, ale je to skutočne len váš pohľad.

    Ďakujem.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Pavol Frešo. Poprosím o pokoj v rokovacej sále. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel nadviazať na to, čo hovorila kolegyňa predrečníka pani poslankyňa Tkáčová. Tento zákon, a dúfam, že sa na tom zhodneme aj s koalíciou, zrovna v pezinskom prípade naozaj do toho by zasiahol, pokiaľ by bol platný, tak by výrazne tam zmenil pomery, nakoľko tento prípad presne je postavený, alebo resp. spĺňa dikciu tejto navrhovanej úpravy v tom zmysle, že zvýhodňuje navrhovateľa oproti súčasnému stavu. A v rámci tejto faktickej poznámky by som sa teda aj chcel opýtať predkladateľky, či s týmto so mnou súhlasí a či naozaj tento môj právny názor je správny. Ďakujem pekne.

  • Posledným prihláseným s faktickou poznámkou k vystúpeniu pani poslankyne Tkáčovej je pán poslanec Kahanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Myslím si, že to je taký typický príklad pri predkladaní poslaneckých návrhov. Len pred chvíľou bol predkladaný iný zákon, pri ktorom sa odvolávalo, že keď je pripravovaný celkový zákon, celková novela, tak prečo sa predkladá nejaká malá novela. No tu je ten istý prípad! Predkladá sa malá novela a v príprave je stavebný zákon. Tak prečo? Prečo, ak nemá byť tento zákon účelovým riešením nejakého problému? Ja si myslím, že keď je v súčasnej dobe v príprave veľká novela stavebného zákona, by bolo úplne logické, že problémy z aplikačnej praxe sa premietnu do veľkej novely a nebudú sa riešiť narýchlo nejakou poslaneckou malou novelou zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Reagovať na vystúpenie predrečníkov chce pani poslankyňa Tkáčová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem sa poďakovať aj všetkým kolegom, ktorí reagovali na moje vystúpenie.

    Pán poslanec Čech, každému, koho som urazila, sa týmto verejne ospravedlňujem, hoci som si nie vedomá, že by som niekoho urazila. Ale chcem povedať, že som veľmi jasne vo svojom vystúpení povedala o ďalšom priebehu poslaneckého prieskumu. Vy ste ma nepočúvali, spozorneli ste, len keď som povedala slovo SMER. A neplatnosť či platnosť územného rozhodnutia alebo územného plánu si dohodnite vy v meste, ja sa k tomuto vyjadrovať nebudem. Dôležité je, že v centre mesta majú byť dve skládky odpadu a jednoducho občania tieto dve skládky bordelu v meste nechcú.

    Pani poslankyňa Košútová, môj uhol pohľadu je moje právo, tak ako je váš uhol pohľadu vaše právo. Nikdy som netvrdila, že to, čo hovorím, je absolútna pravda, lebo slovo absolútny nie je v mojom slovníku, je to v slovníku vášho predsedu. Áno, zákon neporušil tým, že upravil pozemok, ale konal účelovo tak, aby vylúčil všetkých účastníkov konania, a ja to vnímam ako špekuláciu. A koniec koncov som si nedovolila konštatovať porušenie zákona tak, ako ste to vy urobili v uznesení o privatizácii SPP. Ja som len konštatovala, že vydanie povoľujúceho územného rozhodnutia bolo v hrubom rozpore s územným plánom mesta. Bodka.

    A, pán Slabý, nezatvárajte mi ústa, prosím vás, ani vy nie ste hovorcom výboru a mám právo povedať, ako vnímam to, čo sa na výbore deje.

  • Pani Tkáčová bola jedinou prihlásenou do rozpravy písomne. Teraz sa pýtam, kto z poslancom alebo z paní poslankýň sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Pani poslankyňa Lucia Žitňanská, pán poslanec Stanislav Kahanec, pán poslanec Pavol Frešo. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy k tomuto bodu ústne.

    A slovo dávam pani poslankyni Lucii Žitňanskej. Nech sa páči, pani kolegyňa, je tu priestor pre vaše vystúpenie v rozprave.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pokúsim sa krátko vyjadriť k návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa stavebný zákon, a možno predtým ešte pár poznámok k predchádzajúcej diskusii a k tomu, čo uviedla pani poslankyňa Tkáčová, pretože to súvisí s prejednávanou témou.

    Naozaj len veľmi stručne. Tá kauza okolo skládky odpadov v Pezinku je hodná pozornosti, je vhodná pozornosti pre konflikt záujmov, ktorý tam je prítomný, je hodná pozornosti pre neštandardné správanie sa štátnych orgánov, a síce nesprístupnenie rozhodnutia, ako aj nepriznania odkladného účinku odvolania proti rozhodnutiu inšpekcie s odôvodnením, ktoré preferuje súkromný záujem pred verejným záujmom. A preto som rada, že sa výbor touto témou bude zaoberať, pretože myslím, že tieto okolností sú hodné poslaneckého prieskumu. O to viac, že je tu zároveň zjavný konflikt pohľadu verejnosti a štátnych orgánov, ale účasť, názory verejnosti asi nie sú rozhodujúce pre koalíciu, ktorá schvaľuje zákony, ktoré obmedzujú účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch.

    Ale poďme k meritu prejednávaného návrhu zákona a chcem tu dve poznámky a veľmi vecne, pretože ja chápem problém, ktorý sa snažíte, pani poslankyňa, vo svojom návrhu riešiť, je to problém, ktorý spočíva v tom, keď sa v priebehu stavebného konania iniciovaného na základe určitého územného plánu zmení územný plán. Ja rozumiem. Proste niekto začal konanie, investoval peniaze do územnoplánovacích podkladov atď., medzičasom sa zmení územný plán. Iste je tu prítomný tento súkromný individuálny záujem človeka, občana podnikateľa, ktorý na základe určitého východiskového stavu začal stavebné konanie. Na druhej strane je tu ale, samozrejme, záujem obce, je tu záujem verejnosti, ktorá mnohokrát po dlhých konaniach sa dopracovala k novému územnému plánu, ktorý zohľadňuje nové požiadavky na rozvoj obce alebo mesta.

    Keby sme prijali tento návrh zákona, ktorý individuálnym investorom umožňuje si vybrať, ktorý územný plán je v ich prípade výhodnejší, tak svojím spôsobom roztrháme ten nový územný plán. A ja som si vedomá, že tu sú dva záujmy, medzi ktorými treba nájsť nejaký balans, nejakú rovnováhu. Priznám sa ale, že asi by sme mali stáť na báze záujmu verejného aj v záujme toho, ako chceme, aby v budúcnosti obce alebo mestá vyzerali aj vzhľadom na to, že, samozrejme, títo všetci dotknutí účastníci sú aj účastníkmi alebo môžu byť aj účastníkmi konaní o nový územný plán.

    Myslím si, že je to vážny problém, myslím si, že je pripravený návrh nového stavebného zákona, myslím si, že je to tak vážny problém, ktorý nemožno riešiť rýchlo, mal by sa riešiť v súvislosti s novým stavebným zákonom. Riešenia sú možné a rôzne. Dá sa uvažovať aj o určitých mechanizmoch odškodnenia naozaj dobromyseľných stavebníkov, ktorí začali konania atď. I keď to je vždycky veľmi citlivá otázka, lebo novým územným plánom môžu byť rôzni obyvatelia dotknutí, aj tí, ktorí nezačali stavebné konanie. Dotknutí sú aj tí, ktorí mali povedzme pozemky v tichej lokalite a naraz sa určia na zastavanie a ich pozemok sa povedzme znehodnotí a nikto nauvažuje nad tým, že by týchto občanov odškodnil. Ale tým poukazujem na to, že tí, ktorí potenciálne by tu mohli byť odškodňovaní, tých je viac. Čiže keď začneme hovoriť o odškodňovaní, tak si treba dobre rozmyslieť, koho by bolo treba odškodniť.

    Ale v každom prípade myslím si, že je to vážna otázka, je to otázka presadzovania verejného záujmu a aj názoru verejnosti, ako má vyzerať ich obec alebo mesto v budúcnosti. Je to otázka toho, aby mnohokrát ťažko schválené územné plány po mnohých rokoch sa nestali zdrapom papiera, a preto obdobne ako pani poslankyňa Tkáčová navrhujem, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu zákona aj vzhľadom na to, že je pripravený nový stavebný zákon, ktorý by mal tieto otázky riešiť komplexne. A táto novela, ktorá vzbudzuje aj taký pocit, že by mohla byť účelová, nie je podľa mojej mienky momentálne namieste. Navrhujem teda riešiť aj tieto otázky v rámci nového stavebného zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej sa neprihlásil nikto.

    Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Stanislav Kahanec. Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Máme pred sebou opäť veľmi krátku, ale predovšetkým poslaneckú novelu, poslaneckú novelu zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, teda krátku novelu stavebného zákona. Keď si pozrieme do dôvodovej správy a nepozerali by sme na ďalšie súvislosti, tak by sme mohli povedať, že táto novela je predkladaná s najlepším úmyslom v presvedčení nepoškodiť tých, ktorí vstúpili do územného konania, a potom došlo buď k zmene územného plánu, alebo došlo k novému územnému plánu. Na druhej strane však už máme dosť skúseností s poslaneckými novelami. Doterajšie poslanecké návrhy skôr preukazovali to, že sa jednalo o účelové novely, i keď, samozrejme, boli aj prípady, že schvaľovanie zákonov tlačil čas najmä v súvislosti s transpozíciou smerníc Európskej únie, či vtedy, keď nám hrozili nejaké sankcie od neplnenia termínov. To myslím si, že boli pochopiteľné veci, ale dá sa povedať, že malo to robiť ministerstvo, mali to robiť rezorty, tie nestíhali a vzhľadom na to, aby sa skrátil čas, tak sa predkladali poslaneckými novelami.

    V malom množstve by sa to dalo aj chápať. Pri tejto novele, si myslím, sa však toto pochopenie už nedá urobiť, lebo pred nami je schvaľovanie stavebného zákona, schvaľovanie stavebného zákona ako veľkej novely. Prebehlo pripomienkové konanie, teraz neviem momentálne presne, v akom je štádiu príprava zákona, ale každopádne je tento zákon pripravovaný na to, aby ho schválila vláda a následne parlament.

    O účelovom predložení tejto poslaneckej novely ma presviedča aj vystúpenie pri prechádzajúcom zákone pani poslankyne Vaľovej, k novele zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, ktorú predkladala pani poslankyňa Gibalová. Vtedy hovorila, že je lepšie riešiť problém komplexne pri celkovej novele zákona a neriešiť len nejakú čiastkovú novelu. Pritom sa jednalo o dlhodobo neriešený problém valorizácie v zmysle zohľadnenia vývoja inflácie. Pri tomto zákone sa odvoláme na problémy v aplikačnej praxi a myslím si, že tých problémov v aplikačnej praxi pri stavebnom zákone bolo omnoho viac a že by bolo úplne logické, ak by sme tieto problémy riešili pri veľkej novele a komplexne ich zapracovali do novely, do celkovej novely stavebného zákona.

    Chcem sa preto spýtať predkladateľov, že prečo ten zhon. Prečo chceme schvaľovať túto krátku novelu, keď je v príprave veľká novela stavebného zákona? Ktoré konkrétne problémy aplikačnej praxe sú také urgentné, že musíme prijímať túto poslaneckú novelu tesne pred schválením stavebného zákona? No jeden problém tu bol spomínaný. Bol spomínaný aj v dnešnom SME, problém skládky v Pezinku. Kolegyňa poslankyňa uvádzala určite údaje okolo problému tejto skládky a myslím si, že najvážnejšie problémy, ktoré tam boli spomínané, bolo to, že bola výhrada občanov voči realizácii tejto skládky, čo si myslím, že je ich legitímne právo, keď sa majú rozhodovať, lebo rozhodujú sa v samospráve a rozhodujú sa cez svojich legitímne zvolených poslancov o tom, aký územný plán schvália. Takisto tam spomínala problematické rozhodnutia štátnych orgánov. Ja teraz nechcem stavať sa do pozície sudcu, či boli urobené dobré alebo nedobré, každopádne informácie, ktoré boli uvedené aj v denníku SME, minimálne vyvolávajú pochybnosti, ako sa tento proces kauzy skládky v Pezinku vyvíja. Spomínala tam aj, že sú do toho zainteresovaní aj priamo predstavitelia SMER-u. No ak to nie je pravda, myslím, že je tu priestor, aby sa tieto veci vyvrátili. Údaje boli uvedené aj v dnešnom denníku SME, ak to nie je pravda, myslím, že každý tu môže zareagovať, aj tí, ktorí sú poslancami za SMER a majú priame väzby na mesto Pezinok.

    To, že sa zvolal mimoriadny výbor pre životné prostredie a že tam vznikla požiadavka preveriť postup úradov, vykonať poslanecký prieskum na inšpektoráte aj na stavebnom úrade, je, myslím, tiež úplne legitímna požiadavka. Poslaneckých prieskumov sa absolvovalo ix a myslím si, že je to úplne legitímny nástroj zistiť a preveriť problém na mieste a potom zaujať k tomu stanovisko. Čiže ja to vôbec neprejudikujem, či je uzavretý problém tak alebo onak, každopádne, ak by tam nebol problém, tak sa to neotvorí na mimoriadnom stretnutí výboru pre životné prostredie a určite by sa to neotvorilo ani na stránkach denníka. To, že je tam problém, mi skôr potvrdzuje predložená novela. Lebo prečo je v takom krátkom čase pred schvaľovaním stavebného zákona predložená? Prečo sa táto novela predkladá, keď bežné problémy aplikačnej praxe môžme úplne normálnym spôsobom a štandardným spôsobom pri schvaľovaní celkovej novely stavebného zákona vyriešiť?

    No a to, že to nie je celkom s kostolným poriadkom, má presviedčajú aj niektoré výroky, ktoré tu padli, že napríklad nie je protizákonné, ak sa niekto sám sebe stane susedom. To nikto z nás nespochybňuje, že sa niekto sám sebe môže stať susedom. Ale každopádne to vyvolá minimálne, minimálne, hovorím, pochybnosti o tom, že prečo je to urobené. Či je to špekulácia a či je to záujem vylúčiť účastníkov konania, aby nemohli namietať k procesu územného konania.

    Takže myslím si, že tým, že ste zareagovali, len ste potvrdili, vážení kolegovia z koalície, že ten problém je konkrétny a že táto poslanecká novela je predložená účelovo pre riešenie konkrétneho problému. Preto si dovolím rovnako vysloviť na záver návrh nepokračovať v danej poslaneckej novele zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa nehlási na vystúpenie, ba hlási pani poslankyňa Magda Košútová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, ja som povedala, že nie je problém, ani v minulom období nebol problém, že sa v stavebnom konaní stane niekto sám sebe susedom. Ale to neznamená predsa, že sú tam nejaké špekulačné dôvody a všetky zákony, ktoré my teraz predkladáme ako poslanecké, sú za účelom nejakej špekulácie alebo obídenia neviem čoho. Už, viete, musím povedať, že ma to dosť začína tu iritovať, ten a priori štýl, ktorý sa tu voči nám prezentuje od našich kolegov z opozície. Ďakujem.

  • Pán poslanec Kahanec bude reagovať, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Myslím, že svojím vystúpením som nemal záujem iritovať, ale keď sa niečo otvára ako kauza aj v novinách a keď tu priamo na tejto schôdzi zaznejú od vás, vážená koalícia, takéto slová, že to nie je protizákonné a podobne, veď ja by som tento problém, že sám sebe susedom, ani nevytiahol. Ale sami ste mi nahrali na smeč. Sami ste to povedali a pre mňa je len úplne logické, že keď sa takéto vzťahy vytvárajú, že sa obchádza niečo. Lebo bežne síce môže sa stať, že niekto je sám sebe susedom, ale skôr je to účelové obídenie účastníka konania.

    Takže to, že vás to irituje, to do určitej miery chápem a chápem, že vás iritujú veci, o ktorých tu diskutujeme. Ale my sme tu na to, aby sme poukazovali na problémy, ktoré sú, a aby sme poukazovali aj na to, keď niektoré novely zákona sa predkladajú účelovo. A táto novela je podľa mňa jednoznačne účelovo predložená. Nech sa k tomu vyjadria predkladatelia, z akého dôvodu je takýto zhon pri predkladaní novely, keď je pred nami schvaľovanie stavebného zákona ako celku? Prečo to tak urýchľujeme, tieto určité body, cez túto novelu? Skúste mi to vysvetliť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej sa prihlásil do rozpravy a ako posledný vystúpi pán poslanec Pavol Frešo, myslím posledný k tomuto návrhu zákona. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, dovoľte mi krátko vystúpiť k predkladanej novele stavebného zákona. To, čo navrhujú navrhovatelia v tejto predkladanej novele, možno naozaj vychádza z aplikačnej praxe, možno niektorí navrhovatelia majú problém, že pri zmene územných plánov, pri vytvorení nových územných plánov došlo k tomu, že ich investičné zámery...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prosím vás, páni poslanci, poslankyne, prebieha rozprava k tomuto návrhu zákona. Nie je nás tu tak veľa, tí, ktorí chcete diskutovať o niečom inom, poprosím, využite priestory mimo rokovacej sály. Ďakujem za porozumenie. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Čiže možno ich investičné zámery tým boli narušené. Tu treba povedať, že hlavne by sa táto predkladaná novela týkala tých, ktorí majú veľké investičné zámery, nakoľko tie konania, prirodzene, trvajú ďaleko-ďaleko dlhšie. Čiže jedná sa o záujmy veľkých investorov. V prvom rade treba povedať, že pri tomto sa dostávame do konfliktu medzi tým, že niekto má nejaké súkromné vlastníctvo, na ktorom má nejaké plány, a dostáva sa do konfliktu niečo, čo je verejným záujmom a čo je vôľa občanov, nakoľko územný plán je schvaľovaný zástupcami občanov a títo občania, alebo respektíve títo zástupcovia vedia, koho zastupujú, a vedia, čo je pre občanov, ktorí ich zvolili, dobré. Inými slovami, aj v tejto krátkej novele sa rieši istý konflikt medzi verejným záujmom a súkromným záujmom.

    To, čo si myslím, že je málo zohľadnené vo filozofii hoci tejto krátkej novely, je práve ten verejný záujem. Tu je jednoznačne posunuté ťažisko v prospech navrhovateľa, teda nejakého súkromného investora a dokonca ten si má právo vybrať, čo je pre neho výhodnejšie. Ja nepochybujem, že toto tí, ktorí idú stavať veľké celky, veľkí developeri ocenia takýto návrh zákona zo strany SMER-u, ale mal by tu byť zohľadnený aj istý verejný záujem a malo by tu byť hlavne zohľadnené to, že mnohé územné plány boli tvorené dlhé roky a dlhé roky sa občania od svojich zástupcov dožadovali, aby bola regulovaná výstavba napríklad v ich okolí. A teraz, keď sa toho vlastne dožiadali a zákon im to umožnil a už tieto územné plány sú v platnosti, tak my ideme znova túto vôľu občanovi istým spôsobom oslabiť. Očakával by som väčšiu vyváženosť, vyváženosť tohto návrhu, väčšiu vyváženosť v tom zmysle, poviem, nadškrtnem iba takú ideu, že keď existujú takéto sporné prípady, tak by tam mala byť väčšia možnosť angažovania sa volených zástupcov ľudí a občanov, nemalo by to byť automaticky vždy v prospech veľkoinvestora, resp. navrhovateľa.

    Čo sa týka, ja si uvedomujem, že ten problém je zložitý, preto si myslím, že vyžaduje aj komplexné riešenie a jeho súčasťou by malo byť isté pripomienkové konanie štandardné, ktoré by sa docielilo, pokiaľ by tento návrh predkladala samotná vláda. Inými slovami, pokiaľ by tento návrh prešiel cez vládu, cez príslušné ministerstvo, cez príslušné inštitúcie, bol by pripomienkovaný občanmi, tak beriem, že by sme dosiahli ďaleko vyváženejší stav, ako je v tomto návrhu, ktorý je podľa mňa jednoznačne v prospech veľkoinvestorov a v prospech navrhovateľov.

    Z tohto dôvodu by som tiež chcel podporiť návrh, aby bol zákon vlastne vrátený a počkali sme si na vládny návrh, a my nemáme problém s tým, že budeme hľadať istú rovnováhu medzi súkromným záujmom a verejným záujmom, ale máme problém s tým, pokiaľ sa tu objaví krátky návrh, ktorý jednoznačne posúva veci v prospech súkromného záujmu oproti verejnému záujmu a vlastne nemá, nie je zasadený do žiadneho širšieho kontextu.

    Tá moja žiadosť aj voči navrhovateľom je, zvážte, či nie je dobré stiahnuť tento návrh, obrátiť sa, keďže ste vládna strana, na vládu, aby príslušné ministerstvo urobilo novelu. Počul som, že veľká novela je vlastne už v istom konaní a tam uplatniť tieto svoje vízie a dať tak šancu tomu, aby sa našla rovnováha medzi verejným záujmom a súkromným záujmom tak, aby sme mali všetci v tejto snemovni pocit pri hlasovaní, že rozhodujeme o niečom, čo je spravodlivé, za čo sa môžme zasadiť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, vy ste boli posledný, ktorý bol ústne prihlásený do rozpravy, takže pokiaľ sa nikto nehlási s faktickou, áno, hlási sa pán poslanec Kahanec. Ak nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Myslím, že pán poslanec Frešo vo svojom príspevku veľmi dobre poukázal v závere na to, že pre spravodlivé rozhodnutie medzi verejným a súkromným záujmom by sme mali mať riadne pripravený materiál. A že ak by tieto zmeny, ktoré sú navrhované, prešli riadnym pripomienkovacím procesom, medzirezortným pripomienkovaním a podobne, takže by boli pripravené určite ďaleko solídnejšie a s komplexnejšími pohľadmi ako cez takto narýchlo predkladaný poslanecký návrh. A myslím si, že to by bolo aj solídne z hľadiska korektného rozhodovania v rámci novely stavebného zákona.

    Minimálne ma tu trošku nepresviedčajú o korektnosti také zvláštne postoje, že keď sa jedná o vyvlastňovanie pri cestách, pri diaľniciach a podobne, tam hovoríme, že tých pár ľudí, ktorí prídu do konfliktu a ktorí prídu o svoje pozemky, no tak tí musia ustúpiť verejnému záujmu. Čiže tých pár ľudí necháme na vedľajšej koľaji, i keď hovoríme o primeranej náhrade. Na druhej strane tu zase tých niekoľko sto alebo tisíc ľudí z verejného záujmu v danom meste takisto ignorujeme a uprednostňujeme vlastne zase len pár ľudí, ktorí majú na tom dajme tomu záujem z titulu vlastníckych vzťahov k daným pozemkom alebo z rôznych iných príčin ich záujmu. Takže skúsme byť v tomto smere aj v rámci koaličných pohľadov korektní a spravodliví pri rozhodovaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán Frešo s reakciou na faktickú poznámku.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Kahanec presne pochopil, o čo mi v tomto prípade išlo. Ja skutočne tento návrh zákona vnímam ako jednoznačne v prospech tých najväčších investorov. Ja nespochybňujem, že je dôležité, aby v našej krajine bolo podporované súkromné vlastníctvo, aby boli v nej podporované investície, ale na druhej strane nemali by sme nebrať ohľad na občanov, nebrať ohľad na ich záujem a ten záujem nie je prejavený nejako verbálne, že v novinách alebo proste na základe nejakých osobných rozhovorov je prejavený priamo volenými zástupcami. Z toho dôvodu by som bol veľmi-veľmi obozretný a krajne opatrný, pokiaľ by som mal súhlasiť s návrhom, ktorý jednoznačne posúva túto rovnováhu hoci aj v prospech súkromného vlastníctva. A preto by som naozaj ešte raz rád apeloval na predkladateľov, uprednostníme radšej tú dlhšiu cestu, kde sa bude tá rovnováha hľadať zložitejším spôsobom, ale dôjdeme k niečomu, čo budeme považovať aspoň v širšom konsenze za spravodlivé nielen čisto v prospech veľkopodnikateľov, veľkostavebníkov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Zrejme chce zaujať stanovisko navrhovateľka, má slovo.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som sa chcela poďakovať kolegom z opozície, ktorí reagovali na túto moju krátku novelu, ale hlavne by som kolegyni Žitňanskej, ktorá pomenovala a pripustila, že sú problémy v územnom konaní, a práve preto som prišla aj s kolegom do tejto snemovne, aby sa riešil tento problém.

    Odmietam akékoľvek spájanie, čo povedal pán kolega Frešo, že za každým zákonom by malo byť niečo účelové, ja si, a že je zrejmé, chráni sa záujem a veľkých investorov. Táto novela zákona chráni záujem aj občana ako takého, ktorý je investorom. Ja len poviem možno jeden malý príklad a, samozrejme, pri rešpektovaní územných plánov miest a obcí, ale vy ste stavebník, ste investor, požiadate o predbežnú územnoplánovaciu informáciu mesta, či na tom a tom pozemku je možné postaviť takú a takú stavbu alebo či je to v súlade s územným plánom. Dostanete vyjadrenie, že je to v súlade s územným plánom, predbežná plánovacia informácia. Ako stavebník začnete konať a ste stále v súlade s územným plánom, podáte si žiadosť o územné konanie, o územné rozhodnutie, stále ste v súlade s územným plánom mesta a obce. Keďže územné konanie je zdĺhavé, kým príde k rozhodnutiu, dostanete rozhodnutie, že vaša stavba nie je v súlade s územným plánom. A toto práve chcem ja v tejto novele riešiť.

    Ja verím, že tento zákon dostaneme do druhého čítania a budeme o tom diskutovať. A, samozrejme, aj v predchádzajúcom volebnom období, kolegovia, prichádzali poslanecké návrhy zákonov napriek tomu, že sme prijali potom ďalšie zákony, ktoré upravovali možno ďalší problém, ktorý súvisel s tým poslaneckým návrhom, z dielne ministerstva. Takže odmietam akékoľvek účelové spojenie tohto zákona.

    Nepáči sa mi, skutočne musím povedať, vystúpenie pani Tkáčovej. Každý si môžeme povedať v snemovni čokoľvek, ale aby pani Tkáčová z tohto miesta v rozprave v podstate interpelovala prednostu krajského úradu, ako je to veľmi účelové. Dostali ste vy pohľad, dostali médiá pohľad iba z jednej strany, z opozície, to, čo sa dialo na pôdohospodárskom výbore a nikto nespochybnil tu absolútne inštitút poslaneckého prieskumu. Ale treba si vypočuť aj druhú stranu, ja si myslím, že ten poslanecký prieskum bude a vypočuje všetky strany. A, samozrejme, si treba pozrieť aj na stranu, ja nemám veľa informácií o tej kauze, ktorú vyvolali médiá, ktorá je v Pezinku, ale treba si možno pozrieť, aj kto je na strane aktivistov a na koho sú prepojení tí aktivisti. Takže treba potom pozerať na túto stranu vôbec aj týchto káuz globálne.

    Ja myslím si, že tie dôvody sú dostatočné aj v tom návrhu zákona, a verím napriek tomu, že viem o tom, že prichádza do snemovne aj nový návrh stavebného zákona, že tento môj návrh zákona podporíte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne navrhovateľke za záverečné stanovisko. Pýtam sa spravodajcu. Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi.

    Teraz pristúpime k prvému čítaní o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Vaľovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 381/1996 Z. z. o Protidrogovom fonde a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Návrh máme pod tlačou 535 a návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu č 533. Pani poslankyňa Vaľová, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som zaujala stanovisko na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/1996 Z. z. o Protidrogovom fonde.

    Užívanie drog sa stalo jedným z vážnych celospoločenských problémov. Napriek všetkým dosiaľ prijatým a realizovaným opatreniam neustále narastá počet osôb, ktorých priemerný vek sa znižuje, ktoré experimentujú s drogami, zneužívajú ich alebo sú od nich závislé. Drogy poškodzujú zdravie a kvalitu života nielen ich užívateľov, ale aj najbližších. Riziká sú v zmenách základných životných hodnôt, oslabovanie vôle, narušenie medziľudských vzťahov a v postupnom rozkladaní rodín. V dôsledku negatívnych zdravotných, sociálnych, ekonomických a bezpečnostných dosahov, ktoré s užívaním drog súvisia, je ohrozovanie zdravia a vývoj spoločnosti, verejné zdravie, všeobecný poriadok a bezpečnosť.

    Dostupnosť drog. Najponúkanejšie drogy na Slovensku sú marihuana, hašiš, ponuka ostatných je výrazne nižšia. Medzi prostredie, v ktorých sa možno dostať k nelegálnym drogám, patria diskotéky, koncerty, hudobné a tanečné podujatia, pohostinstvá a bary, ale aj internáty a rekreačné prázdninové rezorty. Podľa prieskumu ÚIPŠ (Ústav informácií a prognóz školstva) z roku 2005 nelegálne drogy sú približne blízke respondentom vo veku od 15 do 26 rokov, najčastejšie si ich zaobstarávajú od priateľov alebo spolužiakov. Až 42,5 % mladých vypovedalo, že si drogu kúpili alebo ju dostali zadarmo. Drogu si dokonca dopestuje 6,4 opýtaných a 4,85 % respondentov ju mení za iné veci. Stúpa počet respondentov, ktorí majú skúsenosti s nelegálnymi drogami.

    Nepriaznivý vývoj s užívaním drog sa prejavuje najmä u mladšej generácie. Kým v roku 1994 priznalo kontakt s drogou len 8 % respondentov, v roku 2004 to už bolo 35 % detí vo veku od 15 do 17 rokov. Hranice veku prvého kontaktu s drogou sa pritom neustále znižuje. Najviac sa fajčí marihuana, hašiš a prejavuje sa tu aj vysoká závislosť na alkohole či prchavých látkach.

    Najviac užívateľov drog registrujeme v Bratislavskom kraji, no veľmi vzostupnú tendenciu vykazuje aj Nitriansky kraj. Na ťažké drogy, ako je heroín alebo iné opiáty, sa vlani liečilo 902 ľudí. V roku 2004 zahynulo na Slovensku po primárnych i sekundárnych následkoch užívania drog 78 ľudí. Z pohľadu európskych štatistík dosahuje Slovensko na počet obyvateľa najnižšie ukazovatele závislosti na drogách. Aj keď počet drogovo závislých osôb na Slovensku sa v rokoch 2004 až 2006 stabilizoval približne na rovnakej úrovni, Generálny sekretariát výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog to pripisuje aj vyššej aktivite v preventívnej práci, na ktorú hlavne štát v rámci Národného programu boja proti drogám ročne vynakladá takmer 50 mil. korún. Približne za tieto peniaze sa dá realizovať 365 projektov, ktoré boli v minulom roku úspešne realizované a rozdeľované Protidrogovým fondom.

    V minulom roku, ako som spomínala, tieto projekty boli veľmi úspešne realizované a prispeli aj práve k takejto stabilizácii. Aby Protidrogový fond mohol plniť program a ciele, ktoré vyplývajú z jeho nasledovných priorít, ktoré sú schválené na rok 2008, a to poviem aspoň niektoré:

    prvá oblasť je realizácia programov, podpora odborne garantovaných programov prevencie drogových závislostí zameraných na dlhodobú systematickú prácu s deťmi, mládežou a rodinou vrátane programov podpory zdravého životného štýlu,

    b) podpora odborne garantovaných programov liečby a resocializácie drogovo závislých osôb, programov krízovej intervencie HM reduction a Streetworku realizovanými akreditovanými subjektmi,

    c) podpora výskumu monitorovania postoja detí, mládeže a verejnosti k užívaniu drog a iných návykových látok vrátane analýz a vyhodnotenia dopadu programov na cieľové skupiny na jednotlivé typy závislosti,

    d) podpora odborne garantovaného vzdelávania a výcvik osôb zabezpečujúcich špecifickú prevenciu drogových závislostí, liečbu a resocializáciu drogovo závislých s cieľom zvýšenia kvalifikácie a odbornosti účastníkov,

    e) podpora realizácie úloh Národného akčného plánu pre problémy s alkoholom a Národného plánu na kontrolu tabaku vrátane odborne garantovaných programov terénnych skupín a rodinných terapií a činnosti AT klubov.

    Je nutné návrh zákona, ktorý bol schválený v roku 1996, zmeniť, a to nasledovne: Doplniť o odbornú terminológiu v bode 1, v bode 3 zohľadniť členov Rady aj zástupcov VÚC, v bode 4 povoliť zastupovanie ministrov na zasadaní Rady aj štátnymi tajomníkmi v celom rozsahu ich práv a povinností. Keďže fond by mal hľadať aj iné zdroje financovania ako len príspevok od štátu, v bode 6 Protidrogový fond sa bude uchádzať o finančné granty a dotácie z prostriedkov Európskych spoločenstiev. A v čl. II sa bude uchádzať o 2 % z daní občanov, ktorým táto problematika nie je ľahostajná.

    Prelistovaním si výročných správ Protidrogového fondu už z rokov 2001 – 2006 sa môžeme permanentne dozvedieť, že v každom roku boli prekračované finančné prostriedky na správu fondu v zmysle § 7 ods. 2 zákona a vždy tieto výdavky presiahli 3 %. Už v roku 2001 správa fondu uložila vzhľadom na očakávané náklady správy fondu, v roku 2002 na web, aby mohli zaradiť aj webovú stránku Protidrogového fondu, vykonávania auditu hospodárenia fondu nové náklady na prevádzku, údržbu motorového vozidla fondu vrátane poistného a pokračujúci inflačný vývoj, konštatovala, že nie je možné tieto 3 % dodržať v rozpočte.

    Citujem z ďalšej výročnej správy za rok 2002: „Nakoľko ani v roku 2002 nebola realizovaná novela zákona o Protidrogovom fonde, bolo nutné prijať zase celý rad opatrení v činnosti správy fondu, ktoré bez zohľadnenia inflačných ukazovateľov, zvýšenia cien tovarov a služieb umožnili zase nedodržať 3 % financovania správy fondu.“ V roku 2003 bolo uznesenie Rady Protidrogového fondu zo dňa 30. marca 2003 v písmene d) bod 5 spracovať návrh novely pre Národnú radu Slovenskej republiky č. 381 o Protidrogovom fonde, kde bol podpísaný vtedajší predseda Rady Protidrogového fondu Pál Csáky. To sa neuskutočnilo v roku 2003 a neuskutočnilo sa to ani do roku 2007. Preto opäť výročná správa konštatovala, že novela opäť nebola realizovaná.

    Takéto permanentné prekračovanie zákona v § 7 ods. 2 bolo v každom roku. Toto je veľmi jasná argumentácia a odôvodnenie potreby novelizácie tohto zákona, na ktorom by sa mala zhodnúť ako koalícia, tak opozícia, pretože verím, že je v záujme nás všetkých potlačiť tento celospoločenský fenomén a prispieť k prevencii užívania drog a omamných látok. Vážení kolegovia, kolegyne, prosím o podporu pri schvaľovaní tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Veľmi pekne ďakujem.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, z výboru pre zdravotníctvo pánovi Antonovi Bobríkovi. Má slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky pani Jany Vaľovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 381/1996 Z. z. o Protidrogovom fonde a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Tlač máte v laviciach, 535. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nemá dopad na verejné financie štátneho rozpočtu a predložený návrh predpokladá zamestnanie dvoch osôb na plánovaný stav zamestnancov fondu.

    Pri tejto príležitosti by som chcel, ctené pani poslankyne, páni poslanci, trošku sa naozaj vrátiť k tejto problematike drogovej. Treba uviesť, že zmenšovanie vlastne vzdialenosti a výraznejší prienik viacerých rozdielnych kultúr, čoho sme svedkom vlastne v Európskej únii, priniesol v posledných rokoch a predtým, keď to zoberieme, v posledných storočiach okrem prospechu aj rozšírenie nových drog do oblastí, v ktorých sa dovtedy neujali. Na rozdiel od tradičných drog, na ktoré bol lokálny organizmus po stáročia prispôsobený v rámci spoločenskej regulácie určujúcej ich požívanie, mám na mysli v tomto prípade naše krásne Slovensko, vieme, či to bola medovina, víno, alkohol. Bola to droga, na ktorú sa spoločnosť určitým spôsobom pripravila. Ale priniesli tieto nové drogy vstupom do toho širšieho priestoru aj nové nepoznané nebezpečenstvá.

    Je to celospoločenský problém a je to, treba z tohto pohľadu využiť na to všetky možné prostriedky boja proti tomuto užívaniu drog, ktoré neboli dovtedy u nás používané. Jedným z tých predpokladov v roku 1996 bolo aj prijatie a zriadenie Protidrogového fondu a jeho činnosť tak, ako to uviedla pani predkladateľka, z jeho činnosti za tie roky vyplynula nutnosť riešiť a určité korekcie zaviesť tak, aby mohol plne a komplexne plniť svoju funkciu tento neštátny fond, ktorý, ako je v § 1 uvedené, sústreďuje a poskytuje peňažné prostriedky na prevenciu drogovej závislosti a na liečbu a resocializáciu priamo drogovo a pomoc drogovo závislých osôb vo verejnom záujme. Čiže podčiarkujem tu, je tu snaha dostať toto pod verejný záujem, myslím si, že ani nie je to, je to len právne vyjadriť v zákone túto skutočnosť, pretože je to verejný a celospoločenský záujem riešiť túto problematiku. Tým chcem podporiť, aby mohol získavať, tak ako bolo uvedené v návrhu predkladateľky, naozaj aj zdroje z mimoštátneho rozpočtu, nielen darmi, tak ako je v zákone uvedené, ale aby to mohlo byť riešené aj z 2-percentnej dane a európskych prostriedkov.

    Pri tej príležitosti využívam svoje oprávnenie, aby som upozornil ctených poslancov aj trošku z histórie, že tak, ako sa rýchlo šírila závislosť od drog, tak ako tu bola aj snaha korigovať a zabrániť účinok drog, ktoré nezriedka viedli k spoločensky neprístupným činom, som v podstate bol prekvapený, že už v roku 1220 pred Kristom vykonal a vydal čínsky cisár Wu-Wong zákon, ktorým trestal smrťou akúkoľvek osobu prichytenú pri užívaní alkoholu alebo inej omamnej látky.

  • Reakcie z pléna.

  • Áno, bolo to strašné, v tom čase, samozrejme, mohli byť takéto, my máme už primeranejšie prostriedky na toto. Ale takisto koncom XIV. storočia arabsky emir Soldom Šejkhon dal zničiť všetky konopné rastliny, ako aj zhotovenú drogu, pretože hašišová toxikománia sa rozmohla vo veľkej miere. Tiež dal uväzniť všetkých požívačov hašišu, a ak im bola dokázaná nesmierne veľká spotreba, boli im vytrhané zuby. Takže aj menšie alebo menej náročnejšie tresty ako smrť boli dané. Zákaz nebol úspešný. Takisto ako rovnaký zákaz, ktorý francúzsky generál Napoleon Bonaparte, určený francúzskym vojakom používajúcim hašiš v Egypte o 400 rokov neskôr. Čiže tieto priame drastické neviedli k tomu a myslím si, že preto by sme mali pristupovať k takýmto prevenciám, ktoré by mohli pomôcť tejto problematike.

    Ak sa vrátime tiež trošku do histórie, tak do Číny dovážali ópium Portugalci a po nich získala monopol na indické ópium anglická Východoindická spoločnosť a tá ovládala celý čínsko-indický obchod. V roku 1839 vysoký čínsky úradník Lin Ce-Su, zastupujúci čínsku vládu, v rámci najostrejšieho postupu dal vhodiť do mora 20 211 debien indického ópia, čo predstavovalo jeden a štvrť milióna kilogramov a zakázal ďalší obchod s Anglickom. Vďaka tejto udalosti, ak si historici pamätajú, vznikla v roku 1839 medzi Čínou a Anglickom vojna nazývaná ako „prvá ópiová vojna“.

    Ja som to len taký malý exkurz do histórie, aké je dôležité naozaj sa tomuto venovať a že nie je to len problematika súčasnej doby, ale celou históriou ľudstva sa táto problematika vedie.

    Preto vychádzajúc, vrátim sa k vystúpeniu spravodajcu, z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysel § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku zhodla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 533 z 11. januára 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, ako aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorsky výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný poslanecký návrh zákona výbory prerokovali v druhom čítaní do 19. marca 2008 a gestorsky výbor do 20. marca 2008.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som svoje vystúpenie.

  • Ďakujem pekne. Pán spravodajca, nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcu. Vážené kolegyne, kolegovia, pán Rydlo s faktickou? Dobre.

    Takže otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vám oznámiť že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Pán poslanec Rydlo, pán poslanec Fronc, pani poslankyňa Sabolová. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo odovzdávam pánovi poslancovi Jozefovi Rydlovi.

  • Reakcia z pléna.

  • To nejde, pán poslanec. Bohužiaľ, musíte vystupovať od pultu. Ale môžete aj faktickú podať od pultu, či nechcete? Dobre. Len formálne to nejde, na faktickú iba reagovať na vystúpenie iného poslanca je možné. Dobre, takže pán poslanec Rydlo nevystúpi.

    Slovo má pán poslanec Martin Fronc a pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladateľka novely zákona nás tu vzletne informovala o tom, aké sú drogy škodlivé a čo všetko spôsobujú. Pán spravodajca nám urobil historický exkurz, očakával by som, že to urobí skôr v rozprave a nie ako spravodajca. Ale budiž, stalo sa. Ale vcelku krátko chcem povedať, čo táto novela zákona rieši.

    Prvá vec, ktorú by som ešte dokázal prijať, i keď nie takýmto spôsobom, to je to, že umožní dať 2 % z daní aj na tento Protidrogový fond.

    Druhá vec, ktorú rieši, to je narastanie, nafukovanie orgánov. Vzrastie rada fondu, vzrastie dozorná rada z troch na päť a niektoré odôvodnenia, ktoré na takýto nárast sú v dôvodovej správe, sú vcelku úsmevné a hodné aj pobavenia. Pretože, ak za to, že niekto má v rezorte aktívne inštitúcie, sa stane členom rady, no neviem, či to je naozaj to dobré odôvodnenie.

    Ale to podstatné, kde je skryté celé čertovo kopýtko, je v tretej veci a to je v náraste správy fondu. Doteraz bol obmedzený, bola obmedzená správa fondu 3 %, najviac 2 mil. Sk, teraz už to percentné obmedzenie nebude. Je to obmedzené fixnou hodnotou 2,5 mil. Sk. Po prvé obmedzovať fixnou hodnotou pritom, ako sa môže majetok, a teda ako sa môžu financie fondu, s ktorými narába, meniť, je podľa mňa nie dobré. Rád by som pripomenul, že keď sme sa tu bavili o poisťovniach, o správcovských spoločnostiach, tak 4 % boli veľa, stačili 3,5 %. Teraz, keď si zrátate, pri 45 miliónoch 2,5 milióna robí viac ako 5 %.

    Takže prečo toto celé vzniklo? No celkom jednoducho. Áno, to si môžete prečítať aj v dôvodovej správe. Kým pri vzniku fondu a pri rokoch ako 1998 sa dalo na tento fond 50 mil., v dôvodovej správe máte napísané, že v roku 2007, teda v poslednom roku, v ktorých máme ako informácie, to bolo už len 45 mil. Za desať rokov približne, samozrejme, ja uznávam, že pokračuje inflácia a podobne, no tak vyriešime nie fungovanie fondu, ale vyriešime to, aby bolo zabezpečené fungovanie správy fondu. To pokladám za zlé a nezmyselné.

    A rád by som povedal, áno, pán spravodajca, ja si takisto myslím, že otázka drog je veľmi vážna vec, ale to, čo sa deje, resp. čo sa nedeje a čo nerobí pán podpredseda vlády, ktorý to má v rezorte, jednoducho nie je dobré a táto navrhnutá cesta nerieši problematiku, ktorá je vypuklá a je vážna, a preto si myslím, že nemá zmysel pokračovať v tejto novele zákona. A preto dávam návrh, aby v zmysle rokovacieho poriadku Národná rada nepokračovala v rokovaní o predloženej novele zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú, takže ako posledná do rozpravy pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, chcem sa dotknúť dôvodovej správy a istých výhrad k tomuto návrhu zákona. Tak ako pán kolega predo mnou z klubu, navrhujem nepokračovať v rokovaní.

    Ale chcem sa dotknúť tak v komplexe dôvodovej správy, pretože hovorí, že predkladaný, je to typický návrh, ktorý tak v rukopise mi pripadá ako vládny návrh zákona, pretože už vo všeobecnej časti hovorí, že predkladaný návrh zmien a doplnenia zákona vyplývajú z uznesenia Rady Protidrogového fondu a Výboru ministrov pre drogové záležitosti a kontrolu drog. Komplexné zásady financovania protidrogovej politiky vlády budú spracované ako súčasť Národného programu boja proti drogám, ktorý bude prerokovaný vo vláde 2009. Typický úvod vládneho návrhu zákona, čiže pani poslankyňa pre urýchlenie predkladá tento návrh, aby sa vyhol akémukoľvek pripomienkovému konaniu, a poviem, možno začnem trochu aj odzadu, vzhľadom aj na poznámku v dôvodovej správe, a v dôvodovej správe a nie v zákone, čiže neviem, či má vôbec ako nejakú legislatívnu účinnosť, je to také asi, doplň si sám do zákona, kde v poznámke hovoríte o odkazoch na jednotlivé odkazy v zákone, ktoré chcete upraviť so zmenami, ktoré súvisia s platnými zákonmi a predpismi, odkedy sa do tohto návrhu zákona nevstupovalo. Nejde to len tak v dôvodovej správe spomenúť, že pod čiarou sa novelizujú alebo pod čiarou sa upravujú zákony. Myslím si, že toto nie je správna legislatívna forma.

    Budem pokračovať ale ďalej. Zvyšuje sa klasická úprava, kedy poslanci vládnej koalície vstupujú do personálneho zloženia inštitúcií aj v tomto fonde, kde rozširujú fond z 15 členov rady fondu na 17 a dozornú radu z 3 na 5, kde si myslím, že toto patrí do kompetencie vlády a kompetencie príslušného podpredsedu, ktorý by mal o takomto zákone rokovať v pripomienkovom konaní a vo vláde.

    Pýtam sa ale, pani poslankyňa, lebo pred nejakými dvoma hodinami sme diskutovali o zákone o sociálnej pomoci, kde ste mieru inflácie nechceli zapracovať do zákona o sociálnej pomoci, ale vám preto, aby mohol fungovať aparát fondu, je potrebné prihliadať aj na túto reálnu mieru inflácie od roku 1997, aby sa zvýšili príjmy fondu, aby bolo možné zamestnať aj ďalších pracovníkov.

    Myslím si, že tento fond spĺňa len čiastočne svoju úlohu, pretože nie je nikdy jasne a transparentne, tak ako aj vy popisujete, že sa nedá urobiť kontrola, pretože nie je dostatok ľudí na to. Myslím si, že nikdy nebola urobená tak vážna kontrola, aby sa zistilo, či sú efektívne používané prostriedky fondu, a preto si myslím, že, a to sa dotknem ešte na konci, akým spôsobom chcete získavať zdroje do fondu a ako nepriamymi novelami novelizujete zákon o dani z príjmov a vytvárate novú odrážku písm. h) na príspevok dvojpercentnej dane z príjmov. Už je to druhý takýto pokus z vládnej koalície, keď pán poslanec Burian doplnil do nepriamej novely v úplne inom zákone vzdelávanie. Keď sme rokovali o celom zákone, zrejme nebola dohoda vládnej koalície, možnože takto po častiach v takom trhacom kalendári to tam postupne budete dopĺňať, či nepriama novela, týkajúca sa zákona daní z príjmov. Čiže Protidrogový fond bude mať zdroje zo štátneho rozpočtu, bude mať zdroje z európskych zdrojov tak, ako to tam chcete doplniť, aj bude mať možnosť dvojpercentnej dane. Neviem, či takéto výhody budú aj pre iné inštitúcie, ktoré budú možno oveľa efektívnejšie pracovať.

    O týchto zmenách zákonov a vyhlášok, ktoré od roku 1997 bolo potrebné zosúladiť s legislatívou, bolo by veľmi vhodné, ak by boli prešli pripomienkovým konaním, pretože si myslím, že mnohé veci by sa boli vyčistili a vychytali ešte viac.

    Chcem sa vás opýtať, pani poslankyňa, prečo navrhujete zástupcu ministerstva kultúry v tom bode 2 a 3? Chcem sa vás opýtať, či si myslíte, že navýšením počtu členov rady fondu sa zlepší a stransparentní organizácia, pretože čím viac ľudí, tým viac vplyvu. Myslím si, že bolo by dobré, keby sa skôr zúžil počet členov rady, aby boli oveľa lepšie a transparentnejšie kontrolovaní.

    Chcem sa opýtať, prečo doplňujete, je veľmi nejasná a nejapná, odôvodnenie, doplnenie neziskových organizácií z dôvodu transformácie mnohých občianskych združení na túto formu. Potrebujete tam dostať nejakého zástupcu z nejakej neziskovej organizácie? Pretože mne sa zdá, že až tak veľa tých občianskych združení sa netransformovalo.

    V ďalšom sa chcem opýtať, či si myslíte, že dozorná rada, ak bude mať 5 členov, bude oveľa funkčnejšia a čo tým chcete, čo tým chcete dosiahnuť?

    A moja ďalšia poznámka je k tomu, či si myslíte, že je správne, aby sme poslaneckými novelami doplňovali možnosti financovať rôzne inštitúcie zo zdrojov Európskej únie. Zdá sa mi, že toto je úloha vlády, úloha príslušných rezortov, aby rozhodla, do ktorých fondov, do ktorých inštitúcií budeme dávať tieto zdroje, a nie poslaneckého návrhu. A ak to je tu, tak ako som na začiatku povedala, je to typická náhrada vládneho návrhu zákona, aby nešiel pripomienkovým konaním, aby sa k tomu náhodou nemohli vyjadriť neziskové občianske združenia. Je to typická náhrada vládneho návrhu zákona.

    K navýšeniu zdrojov správneho fondu hovoril môj kolega. Tam možno len stojí za zmienku, tak ako aj on hovoril, že v rokoch 2007 a 2008 znižujete limit na správu. Čo ste s ním chceli dosiahnuť vy, ktorí vlastne teraz chcete rozširovať zdroje pre tento fond?

    A na záver by ma zaujímalo, by ma zaujímalo, ako chcete riešiť v budúcnosti, ak to prejde do druhého čítania, tie legislatívne nezrovnalosti, na ktoré som upozornila v mojom vystúpení.

    Je mi jasné, že ako poslankyňa vládnej koalície so silnou pozíciou v strane SMER zrejme tento návrh presadíte, ale zdá sa mi, že ste zneužili všetky možné pripomienkové konania, aby sa k tomu mohla verejnosť vyjadriť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou páni poslanci Novotný aj Bobrík. Končím možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči, pán predseda Novotný.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel len podčiarknuť tú časť vystúpenia pani poslankyne Sabolovej, keď hovorila o tom, že tento zákon je podávaný ako poslanecká iniciatíva práve preto, aby bola obídená legislatíva, normálny legislatívny proces.

    Chcem len povedať, že nie je to prvýkrát, keď sa stretávame s týmto postupom v Národnej rade. Pamätám si na to, ako strana SMER v predchádzajúcom období veľmi vehementne kritizovala akýkoľvek náznak nepriamej novelizácie alebo obchádzania legislatívneho procesu. Žiaľ, v súčasnosti sa to stalo praxou aj v rezorte zdravotníctva, kde sú mnohokrát závažné zásahy do platnej legislatívy, predkladanie ako poslanecké návrhy zákonov, často niekoľkoriadkové, a minister zdravotníctva často chýba pri prerokovaní takéhoto vážneho dokumentu, tak ako aj teraz tu chýba podpredseda vlády do portfólia, ktorého táto tematika patrí. Čiže minimálne by som očakával, že keď je prerokovaná hoci poslanecká iniciatíva, ktorá zasiahne do jeho kompetencií alebo do sféry jeho kompetencií, mal by sa o to zaujímať. Zrejme sa o to títo ministri nezaujímajú preto, lebo vedia, čo je predkladané, keďže im to napísali, poslancom, oni. A jediný, naozaj jediný zmysluplný účel, prečo sa to robí takýmto spôsobom, je skutočnosť, že tým pádom odpadá medzirezortné pripomienkové konanie, odpadajú diskusie s odbornou verejnosťou a v podstate sa to tu odmáva a platí to.

    Je mi to veľmi ľúto aj preto, že v predchádzajúcom období, znovu to chcem pripomenúť, strana SMER veľmi vehementne kritizovala akýkoľvek najmenší náznak obchádzania legislatívnych pravidiel.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Bobrík s faktickou.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Sabolová, ja práve naopak si myslím, že je ten proces dlhodobo zanedbávaný a práve preto je potrebné riešiť to urýchlene, to, čo hovorila kolegyňa Vaľová v správe, bolo potrebné zabezpečiť, aby naozaj tie prostriedky boli dostatočne v dostatočnom rozsahu do toho fondu dostané. Je možnosť využívať európske prostriedky na to, nemohol to fond, čiže preto je tam táto zmena, a tým pádom, že sa predpokladá, že tam bude väčší nálev peňazí, keď získajú prostriedky z eurofondov, alebo resp. z tej 2-percentnej dane, je tam potrebné potom zvýšiť aj ten limit a zamestnať aj tých ľudí, ktorí tam boli pôvodne odsúhlasení, ale jednoducho z finančných dôvodov nemohli byť z toho rozsahu, ktorý tam bol povolený na tú správu, aby mohli fungovať v plnom rozsahu. Takže ten dôvod ja nevidím, ja to vidím veľmi pozitívne, aby mohol ten fond skutočne vykonávať tú činnosť, na čo je, sústreďovať peňažné prostriedky. Tie peňažné prostriedky, pokiaľ sú tu len z toho štátu, tak sú len to, čo je zo štátneho rozpočtu odsúhlasené, a nikdy ich nie je dosť. Tak preto hľadať aj cesty iné, iné zdrojové cesty a to je európske prostriedky a podielovej dane na 2-percentnej dani. Čiže tam vidím. A to rozšírenie, samozrejme, aj tých pracovníkov alebo riadiacich orgánov je, pretože presun tých kompetencií na tú samosprávu je a treba ich zapojiť do toho, aby tam boli zastúpení aj z tej samosprávy, ktorá vlastne vykonáva túto činnosť v rámci tých projektov, ktoré si podáva cez tento fond. To je z mojej strany všetko.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne. Tri poznámky na pána poslanca Bobríka.

    Aj keď ide o dlhodobo zanedbávaný proces, pýtam sa, pán poslanec, ste 20 mesiacov už vo vláde, pol volebného obdobia je za vami, prečo ste to neurobili?

    Druhá moja poznámka je, nič vám nebránilo v štátnom rozpočte na rok 2007 a 2008 navýšiť prostriedky tak, aby sa boli mohli doplniť títo dvaja pracovníci, aby boli štyria tí pracovníci na fonde.

    A preto, aby sa zlepšila kontrola, prípadne aby mali dosah aj pri presune kompetencií samosprávy, nebolo treba zväčšiť počet, zvýšiť počet členov. Bolo treba urobiť možno nové prerozdelenie na to, aby zástupca z týchto samosprávnych inštitúcií tam mal svoje primerané postavenie. Takže nič vám nebránilo, aby ste mohli konať doteraz, a nič nebránilo, aby sa táto novela mohla dostať do riadneho legislatívneho procesu za 20 mesiacov vlády tohto predsedu Roberta Fica.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili v rozprave všetci poslanci, ktorí sa prihlásili do rozpravy. Zisťujem, že chce zaujať v rozprave stanovisko navrhovateľka, má slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Viete, kolegyne, kolegovia, ja som chcela byť k vám jemná. Jemná tým, že som vám prečítala všetky, mám tu všetky výročné správy z fondu za vašej vlády a bola som jemná tým, že som povedala, že dochádzalo k obchádzaniu, ja doslova poviem, k porušeniu zákona. Sami tu konštatujete vo svojich zápisniciach a ja ich mám všetky od roku 2001. Tak mňa úplne udivuje, čo vy rozprávate, pretože vám prečítam.

    Zápisnica z roku 2001 – Výročná správa: „Na financovanie správy fondu v zmysle § 7 ods. 2 zákona Protidrogového fondu boli v roku 2001 použité prostriedky v sume 1 931, čo predstavovalo, neboli tam všetky zarátané v tejto sume, čo predstavovalo 3,79 % celkového ročného príjmu, a údaje z hospodárenia fondu uvedené v prílohe 4. Bol prekročený limit 3 % na financovanie správy fondu. Pozrime si zákon, ktorý platil, a zistíme, že bol porušený.

    Pozrieme si výročnú správu z roku 2002, vážení kolegovia, čo vy idete tejto vláde vyčítať, veď vy ste nekonali, celých 7 rokov sa permanentne obchádzal zákon! A vy idete niečo vyčítať tomuto poslaneckému...

  • Reakcie z pléna.

  • Ďalej by som chcela povedať, takisto v roku 2002 následne prekročený limit. A aby som tu všetky zápisnice necitovala, tak prečítam uznesenie z prvého zasadnutia 3. marca 2003, kde Pál Csáky, predseda Rady Protidrogového fondu uvádza: „V spolupráci GS, MV, MDZKZ, GD pracovať na návrhu novely zákona č. 381 o Protidrogovom fonde – urýchlene v roku 2003.“ Do tohto roku a v každej jednej zápisnici sa toto opakuje. V každej jednej. Ani jeden rok ste neboli schopní novelizovať tento zákon. To je prvá vec.

    Druhá vec, pýtate sa, že prečo teraz. No ja vám odpoviem. Včera bol Protidrogový fond, kde som bola ako prizývaná, Protidrogový fond včera schválil, teda potom, ako rokovali zástupcovia neziskoviek a tí, ktorí sú v správnych a dozorných radách. Vážení kolegovia, kolegyne, prosím vás pekne, neupodozrievajte, že si chceme riešiť nejaké personálne veci. Keď si pozriete zloženie Rady Protidrogového fondu, ktorá poviem, že pracuje bezodplatne, pán kolega a pani kolegyňa, nikto tam neberie ani korunu, robí to zdarma, a keď si to dobre pozriete, tak zistíte, že sú tam ľudia, ktorí tam pracovali ešte za vášho obdobia, že si tam neriešime žiadne personálne veci, ale skutočne berieme túto problematiku drog ako závažnú problematiku a nehráme sa tu na žiadne politikárčenie. A pozrite sa, kto tam je: Pavol Takáč, vedúci oddelenia drog, Colný kriminálny úrad, Gašparová, Lobodáš, sú tam zástupcovia ZMOS-u.

    Vážení kolegovia, ak neviete, tak sa spýtajte. Aj teraz sme riešili personálne doplnenie jedno a nechali sme tak, že pani Miková, ktorá odstúpila, prezidentka, tak asociácia si nominuje človeka, ktorého tam dá. Takisto si nominuje ZMOS. Pre mňa je to zarážajúce, pretože títo ľudia ozaj robia zdarma a snažia sa v tejto prevencii pomáhať.

    Pán Novotný, k vám sa vrátim. Nie je pravdou, čo rozprávate, že pán podpredseda sa o to nezaujíma, pretože ja som včera sedela na Protidrogovom fonde a v bode 6...

  • Reakcia z pléna.

  • A v dobe 6 Protidrogový fond vyslovil súhlas s novelou tohto zákona. A hovorím, pracovalo sa na tom tak, že sme oslovili aj neziskovky, že aj títo ľudia, ktorí vo fonde sedia, aj títo ľudia sa k tomuto vyjadrovali. Preto to včera bolo na programe fondu, a preto to fond včera odobril.

    Takže prosím vás pekne, nehrajte sa tu na to, čo ste vy za tieto roky dozadu nemohli urobiť, tak prosím vás, nekritizujte, ak niekto priloží ruku k dielu a na niečom pracuje, a neberte mi právo poslanca predkladať návrhy.

    Ďalšiu vec, ktorú by som chcela povedať. Samozrejme 2 %. Jasne že, veď predsa ten Protidrogový fond má jasne napísané v § 6, že môže brať dary z príspevkových aj tuzemských, zahraničných právnických osôb. Veď predsa, ak máme záujem investovať do prevencie, tak tie príspevky predsa môžu byť aj z Európskej únie, ale tento zákon to nepovoľuje, a môže byť aj z 2 % daní, preto tá úprava.

    No a čo sa týka dozornej rady. No snáď nežartujete tým, čo hovoríte, že ak tam bude 5 ľudí, takže tam bude väčší klientelizmus. No čím viacej očí, neviem, kto to dneska povedal v tejto snemovni práve z vás, čím viacej očí, tým viacej vidí. Tak práve, aby tam nebol klientelizmus, aby tam neboli traja, tak sme ich navýšili na päť, lebo čím je viacej očí, úst a uší, tým viacej vidí, počuje.

    A čo sa týka zástupcov VÚC, veď snáď nechcete ubrať, opäť hovorím, že je to neplatená funkcia, nechcete ubrať, aby sme tam dali zástupcu VÚC, a prečo ministerstvo kultúry? Vážené kolegyne, keby ste sa zaujímali o protidrogovú problematiku a sledovali by ste Protidrogový fond a 365 akcií, ktoré tento fond podporuje a robí, tak by ste videli, že strašne veľa vecí ide práve v kultúrnej oblasti, a preto je potrebné aj z ministerstva kultúry, pretože vo vašom zákone alebo za bývalej vašej vlády tam nikto z ministerstva kultúry nebol a je to smiešne, aby sa kultúra práve na tomto nepodieľala.

    A nebudem opäť rozprávať o tých 3 %, pretože od roku 2001 ste tú odvahu nemali, a jednoducho poviem, že je to navýšenie inflačné.

    A ďalšiu vec. Pani Sabolová, prečo bol odvolaný riaditeľ Protidrogového fondu? Pozrite sa na zápisnicu z NKÚ. Pozrite sa na kontroly ministerstva financií. Ak by sme mali problém toto zastierať, ale my sme tam tú kontrolu poslali a zistili sme, že teda je potrebné v tomto fonde robiť úpravy aj v zákone. A nato, aby 365 projektov, ktoré boli prijaté v minulom roku, tieto projekty (kýchnutie v pléne) – pravda, ďakujem, na zdravie –, tých 365 projektov je potrebné ich zhodnotiť a je potrebné ich dostať do praxe. A to nemôžu robiť dvaja ľudia. Ale vám to zrejme vyhovovalo, že si tam sadli dvaja ľudia na stoličku a rozhodovali o 50 miliónoch fifty-mifty.

  • Reakcie z pléna.

  • Takže chcem povedať len toľko, vy ste boli osem, no tak chcem povedať iba toľko, že ja by som na vašom mieste bola ako voš v chrasti a všetkými piatimi by som podporila túto novelu, pretože permanentne v každom jednom zápise uvádzate, že porušujete zákon, pretože idete nad zákon, a to v paragrafe, aby ste vedeli, aj ktorý vám zacitujem, pani kolegyňa, a to v § 7 ods. 2 permanentne rok čo rok ste porušovali zákon, pretože ste išli nad limit 3 % a nad 2 mil. korún. Tak, prosím vás pekne, na vašom mieste by som ozaj o tom nerozprávala. Svedčia o tom všetky zápisy, ktoré sú podpísané vaším rukopisom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy teraz so záverečným stanoviskom prihlásiť spravodajca. Nie. Ďakujem pekne. Ďakujem navrhovateľke aj spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán poslanec Fronc, máte procedurálny návrh? Nech sa páči, poprosím.

  • Chcem vás požiadať, pán podpredseda a pán predsedajúci, aby ste pozvali pána vicepremiéra, aby mohol otvoriť rozpravu a aby sa dalo o týchto veciach vážne hovoriť a nielen demagogicky tu tárať nezmysly.

  • Vzhľadom na to, že ide o poslanecký návrh zákona, pán kolega, váš návrh považujem iba za demonštratívny, takže nedám o ňom hlasovať.

  • Reakcie z pléna.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, teraz pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona ste dostali ako tlač 536 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov máte v rozhodnutí predsedu č. 534.

    Slovo má pani poslankyňa Mária Sabolová, aby návrh zákona uviedla.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám novelu zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niekoľkých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Táto zmena alebo táto novela prichádza veľmi rýchlo po poslednej novele tohto zákona, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2008, a jasne sa v praxi ukázali problémy, ktoré po nadobudnutí účinnosti tejto novely prišli. Predložená novela zákona č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti rieši nadbytočný problém vystavovania a vypisovania výmenných lístkov, resp. odporúčania všeobecných lekárov pre lekára špecializovanej ambulancie. Zavedená povinnosť zbytočne zahlcuje všeobecného lekára administratívnymi úkonmi vystavovaním lístka k špecialistovi a v mnohých jasných prípadoch zdravotných ťažkostí predlžuje pacientovi skorú zdravotnú starostlivosť.

    Aj keď úmysel predkladateľa pôvodného vládneho návrhu zákona mohol smerovať k väčšiemu záujmu liečiť pacienta už u všeobecného lekára, ktorí mnohí v minulom čítaní, v prvom, druhom čítaní tohto návrhu zákona, chceli nazvať, teda aby bol rodinným lekárom, jasne sa ukazuje, že samotná formulácia textu a prax ukázala hneď na začiatku už po 2-3 týždňoch účinnosti zákona a už dnes môžme to jasne potvrdiť, že sa minul účinku.

    Nadbytočné poskytovanie špecializovanej ambulantnej starostlivosti môžeme riešiť úplne ináč. Efektívnejšie je, aby revízni lekári zdravotných poisťovní kontrolovali poskytnuté výkony v špecializovaných ambulanciách, vo všeobecných ambulanciách, aby došlo k nadmernému využitiu zdrojov zo zdravotného poistenia.

    Druhým bodom novely je aj malá zmena, o ktorú sme sa pokúšali aj v predchádzajúcej novelizácii zákona, aby formulár, ktorý dáva možnosť poučenia a písomného informovaného súhlasu, bol všeobecne využitý. Pretože zákon hovorí o zdravotníckom pracovníkovi, prípadne poskytovateľovi, ale tento všeobecný informovaný súhlas, to tlačivo, hovorí len o lekárovi. Tým pádom je pre iných poskytovateľov nepoužiteľný.

    Dovolím si trošku viac ešte načrieť do dôvodov novelizácie tohto zákona. Odcitujem kratučko: „Potrebujete však lístok od svojho všeobecného lekára,“ hovorí očná lekára svojej pacientke, ktorá prišla s opuchnutým okom. „Nebudem vás môcť ošetriť, pretože ak to opuchnuté oko alebo tá iná záležitosť trvá viac ako 24 hodín a nejde o neodkladnú starostlivosť, bez výmenného lístka vás predsa zobrať lekár nemôže.“ Takže mnohí preto pacientov žiadajú, špecialisti, o výmenné lístky, už keď prídu aj tam, kde sú oboznámení mnohokrát s legislatívou, vracajú sa naspäť k svojmu všeobecnému lekárovi, predlžuje sa tá liečba.

    Pani hovorkyňa ministerstva sa vyjadrila asi v takomto zmysle, že nemusí byť teda lístok výmenný, ak pôjde o využitie konziliárnych služieb iných špecialistov a pomocných vyšetrovacích metód, ktoré si však daný špecialista tiež vyžiada písomne. Tu chcem hovoriť aj o tom, ako špecialista, ktorý už má pacienta s výmenným lístkom, ho potrebuje poslať na ďalšie vyšetrenie. Tento názor pani Blažíkovej hovorí o tom, že je to možné poslať, ale na ich internetovej stránke, kde sa píše, že návštevy pacientov u špecialistov je možné vykonať len vtedy, „odporúčanie, výmenný lístok špecialistu k inému špecialistovi nebude akceptované v prípade, ktoré priamo nesúvisia s ochorením, pre ktoré všeobecný lekár odporučil pacienta k špecialistovi“. Pýtam sa, kto chce posúdiť správnosť odporúčania, ak špecialista pošle na ďalšie kontrolné vyšetrenia k ďalšiemu špecialistovi, že porušil zákon? Že potrebuje opäť výmenný lístok od všeobecného lekára? Veď je to choré!

    Budem hovoriť ďalej a mám konkrétne skúsenosti z praxe, kde hovoria lekári, že je to totálny adrenalín pri tom, keď majú zahltené čakárne, keď príde matka slabozraká napr. s dvoma slabozrakými deťmi, kde zistí, že potrebuje výmenný lístok, pretože ich troch nemôže ošetriť, musí si zobrať voľno, keď ide s jedným dieťaťom do jednej školy pre lístok, s druhým dieťaťom k druhej lekárke detskej, kde má svojho školského lekára, potrebuje ísť ona k svojmu všeobecnému lekárovi a potom príde, aby si opäť vyčkala rad u odborného lekára, očného lekára. Myslím si, že toto je jedna nadmerná záležitosť, a myslím si, že predkladateľ vládneho návrhu zákona v minulom polroku si vôbec neuvedomil dôsledky.

    Jeho úmysel bol zrejme dobrý a snažil sa využiť, aby všeobecný lekári za kapitáciu pacienta liečili. Ale majú aj oni obmedzené možnosti. Ak chceme, riešme to úplne ináč. Buď, som hovorila, urobme to cez revíznych lekárov, robme to zmenou kapitácie a platby za výkony, ale špecialista predsa nemôže všetko zvládnuť. Áno, sú prípady, kde sa ten špecialista môže stať aj lekárom, ktorý sa nevenuje dostatočne pacientovi, ale to sú výnimočné prípady. A keď poviem číslo konkrétne z ambulancie, v ktorej mám ja svojho všeobecného lekára, kde narástol počet pacientov od ôsmej hodiny rána do dvanástej na 70 pacientov, ako mi chcete povedať, že sa dajú liečiť? Títo pacienti sa tak dajú akurát prijať. Polovica z nich je zjavná, že potrebuje výmenný lístok, odíde a ide k svojmu špecialistovi a opäť čaká, čaká pol dňa.

    Čiže toto sú konkrétne prípady a myslím si, že všetci či z opozície, či z koalície máme tieto skúsenosti a ide vlastne potom o akési šikanovanie pacientov? Ide o preťaženie ambulancie všeobecných lekárov? Môže viesť k zhoršeniu dostupnej starostlivosti pre pacienta, ktorý príde k tomu všeobecnému a jemu stačí skutočne všeobecný lekár? Ale čaká, pretože pred ním prišlo skoro ráno 20 ľudí pre lístky k špecialistovi?

    Sú tu mnohí pacienti, ktorí potrebujú, tak ako to kolegyňa v predchádzajúcom prerokovaní tohto zákonu hovorila, ktorí potrebujú využiť služby psychiatra a nepotrebujú, aby iní, ich známi, prípadne iní o ich problémoch vedeli, pokiaľ to nie je nutné a nie je to potrebné, aby to bolo kdesi zaevidované.

    Je tu veľké nebezpečenstvo, tak ako možno pred Vianocami a po Vianociach, chrípkové epidémie, kde pacienti, ktorí niekoľko hodín budú tráviť v ambulancii všeobecného lekára alebo pred ambulanciou, nadobudnú aj ďalšie ochorenie nielen to špeciálne, na ktoré mohli sami odísť, či to je očné, či to je ušné, krčné alebo nosné. Ale myslím si, že táto problematika kolegov z vládnej koalície vôbec nezaujíma, snáď až na dvoch pánov kolegov, ktorým aj táto špecializácia je tak trošku vzdialená, pretože pani poslanci lekári, zdravotníci vládnej koalície asi tento problém nemajú, pretože asi ani neambulujú.

    Moja ďalšia otázka k tejto veci je aj tá, že pán minister vo svojom príhovore pri novele zákona hovoril, že všeobecný lekár by mal mať prehľad o svojom pacientovi. V poriadku. Je to samozrejmé, ale riešme to opäť ináč. Môžem navrhnúť dve možnosti. Dajme povinnosť pacientovi doručiť odborné vyšetrenie, správu od špecialistu napr. do 48 hodín svojmu všeobecnému lekárovi, aby mal komplexný záznam o ňom. Máme možnosť to riešiť, ako to kolegovia aj v rozprave v druhom čítaní navrhovali, elektronickou kartou, kedy ten pacient bude veľmi jasne sledovaný. Ale ak budeme to chcieť riešiť len tým, že chceme nútiť administratívnymi úkonmi pacienta, poskytovateľa napĺňať legislatívu, myslím si, že tým sa zdravotníctvo neposunie.

    Na druhej strane je tu ďalší okruh, sú to pacienti, ktorí potrebujú ošetrenie, ale pacienti, ktorí odídu, pretože nebude vyčkávať niekoľko hodín, môže sa stať, že na to nemá ani psychiku, aby vyčkal, odíde a ten jeho zdravotný stav sa zhorší. Môžme sa dohodnúť aj na ďalšej možnosti. Ak chceme výmenné lístky, nech tie výmenné lístky dáva všeobecný lekár vtedy, ak potrebuje v istom období preventívne prehliadky, aby mal úplne jasný stav o pacientovi, a potom môžme hovoriť aj o výmenných lístkoch. Ale nie pre každý úkon, ktorý by ten pacient od všeobecného lekára potreboval.

    Máme ďalší okruh pacientov. Pacient si zlomí ruku. Áno, akútny stav. Ide, ošetria, má sadru, dajú sadru dole, príde na kontrolu k chirurgovi, možno už nie tam, kde ten akútny stav bol. Potrebuje výmenný lístok od všeobecného lekára? Veď je to opäť úplne, nie že nepraktické, ale poviem, nie celkom logické, keď nechcem povedať, že choré.

    Máme ošetrenia akútne, ktoré ale 24-hodinová lehota, ktorú vyžaduje zákon na akútne ošetrenia bez výmenného lístka, sú srdcové problémy, kedy ten pacient, alebo iné problémy zdravotné, kedy ten pacient nemôže prísť hneď a zaraz k tomu špecialistovi, pretože nevládze, príde o 24 hodín, ale už potrebuje výmenný lístok, aj keď presne vie, čo mu je a kde má ísť. Čiže je strašne veľa z praxe za veľmi krátku dobu alebo aj za to dlhé obdobie, ktoré poznáme, ako fungujú všeobecní lekári a špecialisti, ako fungujú. Je tu veľa, veľa tém, o ktorých by bolo možné rozprávať a prečo takáto malá novela zákona.

    Dala som si tu ešte jednu poznámku: rodinný lekár. Lebo aj kolega Zelník, aj mnohí iní z koalície oponovali, že je potrebné, aby ten všeobecný lekár bol akýsi manažér. Úplne s ním súhlasím, ale môže byť manažér len vtedy, ak mu tiež jasne zadefinujeme podmienky a ak ho tiež jasne budeme nielen ekonomicky viazať, ale aj cez isté usmernenia. Musí mať jasné podmienky preto, za koľko, za čo, akým spôsobom to má vykonávať. Lebo na jednej strane, áno, má chodiť k pacientovi aj domov, na druhej strane, ak nebude ambulovať, má pacientov, ktorých má v ambulancii.

    Čiže je veľmi veľa, je veľmi veľa otázok, prečo treba zrušiť tento paragraf a tento odsek zákona o zdravotnej starostlivosti. Je samozrejmé, že vo volebnom programe strana SMER a zrejme aj strana SNS mala týchto rodinných lekárov. Je to jedna veľká téma do budúcnosti, ktorú si myslím, že všetky politické strany by radi naplnili, ale ani jeden tento návrh nerieši problém rodinného lekára, rieši len problém, ako administratívne zaťažiť.

    Ešte mám tu jednu poznámku z vystúpení z prvého čítania ešte k predchádzajúcej novele, kedy pani poslankyňa Sániová hovorila, že nie je možné, aby na CT alebo röntgen išiel pacient sám. Nikdy sa to nestalo, aby röntgen alebo CT, alebo magnetickú rezonanciu urobili v ktoromkoľvek zdravotníckom zariadení bez odporúčania lekára. Čiže toto je veľmi nepraktický a nevhodný príklad, pretože ani v minulosti, keď to bolo, ani v súčasnosti si to nikto nedovolí urobiť, pokiaľ na to nemá odporúčanie či všeobecného, či špecialistu lekára. Čiže niekedy sa tak pokúšame tu zahmliť tú situáciu, aby sme obhájili istý úmysel predkladateľa, ale myslím si, že v tejto téme treba veľmi jasne rozkryť úplne nadbytočný paragraf a úplne nadbytočný odsek zákona.

    Ešte si dovolím na záver, a týmto skončím, odcitovať opäť z internetovej stránky ministerstva zdravotníctva tri odseky, kde sa hovorí, že „výmenný lístok pacient nepotrebuje pri návšteve gynekológa, stomatológa, všeobecného lekára pre dospelých a všeobecného lekára pre deti a dorast“. Je samozrejmé, že gynekológ a stomatológ je odborný lekár špecialista, že ho tam mali zahrnúť, ale výmenný lístok predsa má vydať všeobecný lekár pre dospelých a všeobecný lekár pre deti a dorast. Čiže úplne bezzmyselný návod na to, ako majú postupovať alebo ako má byť výmenný lístok poskytovaný, alebo kedy ho potrebujeme a nepotrebujeme. Chcem len upozorniť práve tou citáciou na to, že je tu síce nejaký návod, neexistuje predpis, na ktorý aj lekári, aj pacienti čakali, zatiaľ neexistuje, je to len nejaký návod a neviem, kto tento návod pripravoval.

    Je tu ďalšia taká citácia: „Ak zdravotný stav pacienta sa nezlepší a liečba indikovaná špecialistom sa javí ako neúčinná, vzniknú komplikácie ochorenia alebo komplikácie súvisiace s liečbou, vyskytnú sa nové príznaky súvisiace s inou diagnózou, všeobecný lekár odošle pacienta opäť k špecialistovi s výmenným lístkom.“ Čiže nie špecialista by mohol kontrolovať a sledovať alebo ja, keď viem, že som pred mesiacom bol u špecialistu, môžem tam opäť prísť, ale počkám, kým sa stav zhorší a potom idem k všeobecnému a potom pôjdem k špecialistovi s výmenným lístkom. Úplne absurdné! Ak sa pacient uzdraví a po určitom časovom odstupe sa znovu vyskytnú príznaky pôvodného ochorenia, nemôže ísť pacient sám priamo k špecialistovi bez výmenného lístka, musí ísť znovu k všeobecnému lekárovi a ten určí ďalší postup liečby. No chcete mi povedať, že toto má logiku?

    A ešte tie vyšetrenia u psychiatra bez odporúčania všeobecného lekára je možné len v prípade náhlych zmien správania sa a konania pacienta pod vplyvom niektorých bezprostredne, keď ohrozuje bezprostredne seba a svoje okolie. Myslím si, že tam je tiež veľmi nutná a potrebná zmena, pretože tie prípady, o ktorých som hovorila na začiatku, si myslím, že vyžaduje aj istá ochrana pacienta, aby neboli zverejňované všetky diagnózy, na ktoré sa nemusí poukázať.

    Vážení páni poslanci, ide síce o malú novelu zákona, ale prináša ako nesmierne komplikácie do reálneho života pacientom, poskytovateľom a kopu zbytočnej administratívy, ktorú treba skladovať. Preto vás prosím, aby sme túto novelu posunuli do druhého čítania a vysporiadali sa možno aj s inými možnosťami na to, aby sme zlepšili zdravotnú starostlivosť v tomto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, za uvedenie návrhu zákona. Vážené kolegyne, kolegovia, chcem upozorniť, že faktické poznámky na pani poslankyňu nemôžu byť, pretože ešte sme neotvorili rozpravu, ešte máme iba uvedenie návrhu zákona a spravodajskú správu.

  • Reakcie z pléna.

  • Do rozpravy? Pardon, tak je to v poriadku. Tak chvíľočku trpezlivosti, prosím.

    Teraz poprosím spravodajcu, predsedu výboru pre zdravotníctvo, pána Novotného, aby uviedol spravodajskú správu.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom EÚ. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorým je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nemá dopad na verejné financie, štátny rozpočet a zamestnanosť.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 534 z 11. januára 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný poslanecký návrh zákona Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval do 19. marca a gestorský výbor do 20. marca 2008.

    Vážený pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy som nedostal. Takže sa pýtam, kto sa hlási ústne? Pán poslanec Brocka, pani poslankyňa Klára Sárközy, pán poslanec Markovič. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo odovzdávam pánovi poslancovi Brockovi.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, týmto návrhom, poslaneckým návrhom zákona chceme a ideme odstrániť šikanovanie pacientov, ideme odstrániť zbytočnú byrokraciu lekárov. Týmto návrhom ideme odstrániť zbytočné výdavky, ktoré je možné v zdravotníctve použiť aj inak, rozumnejšie. O tomto je návrh zákona, ktorý predložila pani poslankyňa Sabolová. A ja preto teraz v závere týždňa vyzývam ctených kolegov aj opozície, aj koalície, aby podporili tento hlas zdravého rozumu.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec (ruch v sále), poprosím kľud v sále, pán poslanec Gabura. Faktickú poznámku, zapnite, prosím, mikrofón pánovi Gaburovi.

  • Mne sa veľmi páčil ten sumár tých negatív, ktoré vymenovala kolegyňa Sabolová. Musím ale skonštatovať z vlastnej skúsenosti, že mne zachránil život lekár prvého kontaktu, ktorý ma veľmi dobre poznal a poznal veľmi dobre môj zdravotný stav, pretože primárnu liečbu, ktorú som absolvoval pri prvom špecialistovi, uzavreli ako môj zdravotný stav dobrý. Ale tento môj lekár prvého kontaktu skonštatoval, že treba urobiť ďalšie vyšetrenia a predpripravil ma k špecialistom. Ja si myslím, že tieto nedostatky, s ktorými sa stretávame, treba odbúrať. Jednoducho hľadať cesty tak, aby nedochádzalo k takémuto preháňaniu ľudí, nazývanému šikanovanie. Ale takisto si myslím, že každý z občanov by mal mať toho lekára prvého kontaktu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Brocka, teda s reakciou.

  • Ja chcem povedať kolegovi Gaburovi, že dúfam, že táto jeho osobná skúsenosť mu nebráni v tom, aby podporil tento rozumný návrh zákona.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Klára Sárközy a pripraví sa pán poslanec Markovič Peter.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, som myslela, že sme v prevahe, ale nie, kolegovia, ktorí tu vydržali v piatok do pol jednej. Je tu poslanec...

  • Reakcie z pléna.

  • Mohla by som povedať, že by som mohla privítať tých dvoch koaličných poslancov, ktorí sú tu, ale tak je tu poslanecký návrh dokonca ešte zo strany opozičnej poslankyne, takže ja tie ilúzie nemám, to som tu už povedala ráno.

    Ale chcem podporiť pozmeňujúci návrh pani poslankyne Sabolovej. Aj to zdôvodním prečo. Po prvé, pretože sa na mňa obracajú moji kolegovia, obracajú sa na mňa pacienti a ako správny poslanec, keď prijmeme takýto šikanujúci zákon, tak sa má pozrieť na to, čo ten zákon pre pacientov a pre voličov spraví. Tak ja sa preto vyjadrím aj z tejto stránky.

    A dovolila som si vystúpiť v rozprave aj kvôli tomu, že som pri tomto zákone vystupovala aj v decembri, keď sme prijímali vládnu novelu. Ja aj spolu s mojimi kolegami z opozície podávali sme tri alebo štyri pozmeňujúce návrhy, ktoré sa mali týkať tejto problematiky, ľudovo nazvané – výmenných lístkov. Pán minister aj pán poslanec Valocký zo zdravotného výboru, pán podpredseda, povedal, že je to veľmi nezodpovedné zo strany opozičných poslancov, že hovoria len o výmenných lístkoch, pretože to nie je o výmenných lístkoch.

    Myslím si, že lekári, teraz tu vidím teda vedľa mňa pána doktora Novotného, to veľmi dobre vedia. A predkladali sme to, lekári, tie pozmeňujúce návrhy aj sme to patrične zdôvodnili. Predkladali sme to preto v troch variáciách, lebo sme si mysleli, že snáď sa podarí a aspoň jedna kratučká variácia z tých našich pozmeňujúcich návrhov prejde, ale nestalo sa to tak.

    Ja sa musím priznať, že po odsúhlasení tejto vládnej novely zákona prišli za mnou koaličné poslankyne, ktoré mi povedali, že to bol veľmi múdry pozmeňujúci návrh. Ďakujem pekne. Ale čo? Hlasovať, nehlasovali. Nie preto, že pán minister sľúbil, že to vyrieši, takisto ako pani ministerka povedala, že vyrieši mobilitu pracovnej sily, zákon o zamestnanosti a všetko možné. Nuž zrejme sa to nevyriešilo a ja som vtedy predkladala pozmeňujúci návrh, ktorý sa týkal, keď už nebola ochota na to, aby tie výmenné lístky nemuseli pýtať všetci pacienti, a teda aby to nebola šikana, tak ja som vybrala práve psychiatriu a dermatovenerológiu, aby aspoň tí pacienti, ktorí vyhľadajú týchto dvoch špecialistov, nemuseli predtým ísť k svojmu obvodnému lekárovi, aj som to zdôrazňovala prečo.

    Čuduj sa svete, tento týždeň v pondelok alebo v utorok som zastihla mediálnu správu, kde lekári psychiatri za pomoci svojich pacientov spísali petíciu a tá petícia nebola spísaná opozičnými poslancami. Myslím si, že ani jedného z nás nevyhľadali, teda mňa aspoň nie. Oni boli natoľko múdri a boli múdri aj pacienti, ktorí sa pod túto petíciu podpísali. Zdôvodňovali to takisto, ako som to toho času zdôvodňovala aj ja a moji kolegovia. Vo večerných správach som si vypočula reakciu hovorkyne ministerstva zdravotníctva pani Balázsikovú, ktorá povedala, že nuž, tak táto petícia je na svete, oni ju ešte nedostali, posúdia to, a keď budú mať pravdu po tých analýzach, ktoré spraví ministerstvo, tak sa k tomu vyjadria, ale pre nich to bude smerodajné len vtedy, keď zistia, že v januári u psychiatrov bolo enormne menej pacientov ako v decembri, keď ešte nepotrebovali výmenné lístky. Toto vyslovene povedala, môžete si pozrieť televízne noviny v pondelok alebo v utorok.

    Takže nemuseli sme dlho čakať na to, aby pacienti a lekári spísali petíciu bez toho, aby sme ich k tomu vyzvali alebo by sme im dopomohli. Lekári a pacienti majú rozum, ten rozum nemajú poniektorí poslanci. Podporím návrh pani poslankyne Sabolovej a podporia ho aj moji kolegovia z klubu Strany maďarskej koalície.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou pán poslanec Peter Miššík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Zdanlivo sa zdá, akoby sme hovorili o témach, ktoré sú na okraji. Ja si myslím, že tieto témy sú absolútne intímne a dôležité.

    Pani poslankyňa pred chvíľou spomínala aj tú petíciu, ktorú spísali pacienti na podnet psychiatrov. Ja tiež viem, o čom hovorím, pretože môj otecko bol významným, a ešte žije, ale je významným psychiatrom a celý život som videl, čo to robí s dôverou pacienta voči svojmu psychiatrovi. Čo to robí s tým, keď pacient túto dôveru môže mať naštrbenú tým, že musí ísť za niekým iným, to znamená priamy kontakt a dokonca priamy kontakt s tým, komu môže dôverovať. Toto je to najpodstatnejšie, čo aj títo lekári, aj títo pacienti pociťujú.

    Druhá vec, ktorú chcem spomenúť dnes, a myslím si, že včera to zaznelo trošku tak aj žartovne, že najlepšie vystúpenia tu mal pán poslanec Minárik. Ja dnes chcem pochváliť kolegyňu Sabolovú z toho istého poslaneckého klubu, ktorá dnes exceluje.

    Ďakujem pekne.

  • S odpoveďou na faktické poznámky pani poslankyňa Klára Sárközy.

  • Ďakujem pekne. Ja sa chcem len poďakovať pánovi Miššíkovi. Súhlasím s ním vo všetkom a ešte som sa nevyjadrila k tým rodinným lekárom. Samozrejme, s tým nemáme žiaden problém a všetci to vítame. Lenže na Slovensku, žiaľbohu, takáto kategória medzi lekármi zatiaľ neexistuje. Voláme po tom dlhšie. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Markovič, má slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja tiež len veľmi krátko, keďže hlavne v tej prvej časti, ktorá sa týka odporúčacích lístkov, už tu bolo povedané relatívne dosť a je zbytočne asi nosiť drevo do lesa, keďže všetci vnímame, už aj prax ukázala, že tieto lístky sú šikanovaním občanov. Ak si za to občania, samozrejme, nezaplatia, lebo aj také príklady sú, že občania si priplácajú, aby si to mohli potom inak vyriešiť.

    Chcem sa krátko ale vyjadriť k tej druhej časti, o ktorej tu bolo menej povedané a je to trošku len technická časť, ale práve tá ukazuje presne na taký istý charakter, ako sú odporúčacie lístky, a to je zbytočné, nezmyselné šikanovanie, zbytočné, nezmyselné prieťahy a v tomto prípade trošku taká, prepáčte mi za výraz, zadubenosť vládnej koalície k akýmkoľvek zmenám, ktoré prichádzajú zo strany opozície.

    Ja som totižto podobný, nie celkom presne v tejto textácii, návrh podával už pri prerokovaní novely zákona o zdravotnej starostlivosti, tej, ktorá aj zavádzala napríklad odporúčacie lístky. Týka sa to toho, že zákon o zdravotnej starostlivosti hovorí o povinnosti informovať, tzv. informatívny súhlas, kde zákon hovorí o tom, že musí tam byť pečiatka a podpis ošetrujúceho lekára. Takto zákon hovorí, že musí to byť zdravotnícky pracovník, ale na priloženom tlačive v prílohe už sa hovorí o ošetrujúcom lekárovi, čo zjavne opäť zbytočne komplikuje a v realite sa to často aj nedeje tak, že ten informatívny súhlas sa dáva lekárom.

    Preto som už aj ja navrhoval, tak ako pani poslankyňa Sabolová navrhuje, vyslovene čisto technickú, veľmi logickú zmenu, dať do súladu text zákona s prílohou a dať možnosť aj v realite zdravotníckym pracovníkom akýmkoľvek, či ide už o ošetrujúceho lekára, či sestru s licenciou, či ide o sestru v agentúre domácej ošetrovateľskej starostlivosti, pôrodnú asistentku s príslušnou licenciou, aby tak mohla urobiť. Teda aby sme prílohu č. 4 k návrhu zákona, a to je vzor náležitostí písomného informovaného súhlasu, zmenili, aby sme nezužovali okruh osôb, ktoré posudzujú potrebu zabezpečovania informatívneho súhlasu, iba na ošetrujúceho lekára, a teda nie na zdravotníckeho pracovníka, na sestru, ktorá tak môže urobiť.

    Takže určite podporujem aj tú zmenu, ktorú pani poslankyňa Sabolová navrhuje, aby sme v tom tlačive v prílohe zákona zmenili to na podpis a odtlačok pečiatky poskytovateľa.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Faktická poznámka – pán poslanec Miššík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne. Ja na záver dnešného dňa, pretože už pomaly končíme, by som chcel sa poďakovať môjmu kolegovi, mladému, ktorý veľmi pekne vystúpil.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec Miššík. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Krátko by som sa chcela vyjadriť k tým vystúpeniam, ktoré tu zazneli.

    Chcela by som sa vyjadriť k faktickej poznámke pána poslanca Gaburu. Je úplne jasné, že musí každý pacient mať svojho všeobecného lekára, pretože je to tak a má právo aj možnosť. Ale to, že všeobecný lekár pozná niektorých pacientov a poväčšine ich pozná, je tá správna cesta. A on by mal byť ten, ktorý upozorní na niektoré nedokonalosti, ale to neznamená, že sa má stať aj vypisovateľom výmenných lístkov.

    Ja mám vlastnú skúsenosť, zhoršil sa mi zrak, nevidím prečítať na tabuľu, chcela som ísť k očnej lekárke, čo viem zjavne, že mám dioptrie asi silnejšie, musela som si ísť pre výmenný lístok. Veď je to nesprávne. Veď ja viem, keď raz nevidím, tak potrebujem ísť k očnému. Takže myslím si, že tu treba veľmi jasne povedať, že je to nerozumné.

    K pani poslankyni Sárközy, chcem zdôrazniť, a aj to, čo povedal pán poslanec Miššík, je strašne dôležitá dôvera pacienta a sú to veľmi citlivé veci u psychiatra a dermatológa, lebo to sú veci, ktoré sa bytostne dotýkajú integrity osobnosti človeka a pacienta.

    A pánu Markovičovi chcem poďakovať za to, že pripomenul aj tú druhú časť novely, aj keď je to veľmi malá pripomienka, ale vytvára všeobecné tlačivo pre všetkých poskytovateľov.

    V rámci Slovenska som si urobila taký prehľad o tom, ako vyzerá skúsenosť v ambulanciách, a myslím si, že je veľmi zlá a bolo by dobré, aby sme pacientov liečili a od pacientov nepýtali lístky. A ak chceme my zlepšiť prácu špecialistov, určme štandardy na výkony, budeme vedieť, za čo platíme, ako majú vyzerať tie výkony, a urobme kontrolu cez poisťovne, cez odborných revíznych lekárov, aby sa nestalo, že niektorí, čo si nemyslím, špecialista poskytuje aj také výkony a služby, ktoré by tomu pacientovi nepatrili.

    Ďakujem veľmi pekne a prosím o podporu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Pán spravodajca.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, v zmysle tradície, ktorá sa dneska udomácnila v Národnej rade, je ideálne vystúpiť v záverečnom slove, aby na mňa nikto faktickou nemohol reagovať, a tak urobím, síce tu nie je nikto z vládnej koalície, ale budem si to cvičiť (reakcie z pléna), ale nie, dvaja, výborne, budem si to cvičiť. Budem si to... (Reakcie z pléna.) Prepáč, pán predseda, ale teba považujem za predsedu všetkých v Národnej rade, nielen za koaličného, takže...

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Ale budem si cvičiť, aby som bol pripravený potom tiež takto reagovať, lebo zdá sa to ako veľmi efektívna forma.

    Dámy a páni, v rozprave vystúpili traja poslanci. Veľmi krátko k ich vystúpeniam.

    K pánovi poslancovi Brockovi, samozrejme, tento poslanecký návrh zákona podporí poslanecký klub SDKÚ – DS, takisto ho považujeme za dobrý.

    K pani poslankyni Sárközy mám dve poznámky. Tá prvá je, že áno, akosi sa to stáva praxou, že vždy, keď sa prerokuje vládny návrh zákona, vopred upozorníme na problém. Dneska tu už odznelo, že zrejme má pán premiér krištáľovú guľu, asi má aj opozícia krištáľovú guľu, lebo všetky problémy, aplikačné problémy toho zákona, ktoré nastali v priebehu niekoľkých mesiacov, vlastne jedného mesiaca, po uvedení do praxe, sme tu na decembrovej schôdzi a predtým na novembrovej predpokladali, popisovali, upozorňovali, prosili, žobronili, podávali pozmeňujúce návrhy, ponúkali koaličným poslancom pozmeňujúce návrhy, nech ich dajú oni, aby mohli za nich zahlasovať. Nikto nás nechcel vypočuť. Žiaľ, veľmi rýchlo sa vždy ukáže v praxi pravda a to sa udialo aj v tomto prípade.

    Čo sa týka tých rodinných lekárov, myslím si, že nikto, kto sa trošku venuje zdravotníctvu, nemá nič proti rodinným lekárom, ale zato povedzme si pravdu, ako je to s tými rodinnými lekármi. Slovenské zdravotníctvo sa niekedy od 70. rokov uberá k špecializácii. Tu sú špecialisti. My budujeme špecializované ambulancie, špecializované pracoviská a vychovávame lekárov k vysokej špecializácii. Pred 20 rokmi v neurochirurgii sa hovorilo, že tento odbor nemá budúcnosť, pretože je takou úzkou špecializáciou chirurgie, že to sa nedá v praxi prevádzkovať. Dneska sa neurochirurgia delí na šesť špecializácií. Viete, aj keď sme lekárov 20, 30 rokov vychovávali k špecializácii, teraz veľmi ťažko vychováme polyhistorov, ktorý by bol tak trochu očiar, tak trochu zubár, tak trochu gynekológ, tak trochu deckár, tak trochu všeobecný lekár a ešte mal aj prehľad v cievnej chirurgii, aj v endokrinológii, aj zašil ranu.

    Chceme takých lekárov na Slovensku? Džípikov, general practis, chceme? Áno, tak sa tomu začnime konečne venovať. Pretože táto vláda o tom hovorí od príchodu do funkcií, mala to vo svojom programe aj strana SMER – a čo sa zmenilo? Sú tieto študijné programy už na vysokých školách? Existuje atestácia z rodinného lekárstva? Slovenská zdravotnícka univerzita sa na to pripravuje? Kto je zriaďovateľom Slovenskej zdravotníckej univerzity? Ministerstvo zdravotníctva? Pán minister konal, vydal nejakú vyhlášku? Robíme niečo v tejto veci? Nič. Nič, len tak konštatujeme, že chceme rodinných lekárov. Viete, ono keď poviete internistovi, že choď robiť rodinného lekára, on nevie byť rodinný lekár. On na to nemá atestáciu, on nemá potrebné cirkulácie. To si dneska nikto netrúfne len tak zobrať do ruky ihelec a zašiť ranu a pozrieť sa do ucha a povedať, je zápal stredného ucha, alebo nie. Kto si to dneska v tejto dobe len tak zoberie na triko, ktorý lekár?

    Druhá vec je, v médiách odznela informácia, iste ste si to všimli, vážené dámy, vážení páni, o tom, ako nám vystarli naši všeobecní lekári, pre deti a dorast, pre dospelých, ale aj stomatológovia. Sú oblasti, kde je ohrozená dostupnosť tejto modality zdravotnej starostlivosti, pretože oká v sieti sú väčšie, ako predpokladá verejná minimálna sieť. Koná minister zdravotníctva? Zákon mu to ukladá. Tak nech tam pošle lekárov, nech to rieši. Nech založí štátne ambulancie, aby sa nevzdialila zdravotná starostlivosť. Viete, o tom to je. Nie tu tárať, že robila sa privatizácia a obchod so zdravím a vzdialila sa zdravotná starostlivosť občanom. Táraniny! Ale skutočnosť je taká, že niekde v okrese Stará Ľubovňa naozaj chýba všeobecný lekár pre deti a dorast. Robí s tým niečo ministerstvo? Nerobí nič. Hovorí, že budú rodinní lekári, ale zatiaľ ešte neexistuje ani študijný program.

    A čo sa týka srdca alebo najdôležitejšieho momentu tohto poslaneckého návrhu zákona, ktorým sú výmenné lístky, ja myslím, že sme sa k výmenným lístkom dostatočne vyjadrili počas rozpravy v druhom čítaní k zákonu o zdravotnej starostlivosti v decembri minulého roku, ale nedá mi, aby som možno zhrnul základné momenty, ktoré som hovoril aj vtedy a ktoré sú aktuálne aj dnes.

    Treba povedať, že tie zlé poplatky, tie zlé 20-korunáčky limitovali nadspotrebu zdravotnej starostlivosti v primárnej ambulantnej sfére. Naozaj podľa štatistiky klesla návštevnosť v primárnej ambulantnej sfére o 10 %, napriek tomu ľudia nepovažovali zavedenie poplatkov za problém v zmysle, že by preto nešli k lekárovi. Odpovedali, že chodia naďalej k lekárovi, keď to potrebujú, to bola odpoveď 97 % ľudí v prieskumoch verejnej mienky. Vláda zrušila tieto poplatky, teraz to už nejdem riešiť, proste nie sú, a snažila sa akýmsi spôsobom limitovať nadspotrebu zdravotnej starostlivosti, lebo to treba.

    Všetci, ktorí ambulujeme, povieme, že máme viacej pacientov, odkedy sa zrušili poplatky. Proste otvorím čakáreň a to vidím. Je mi úplne jedno, čo povie večer Balázsiková v Markíze, ja otvorím dvere na čakárni a to vidím.

  • No tak sa zaviedli výmenné lístky, ktoré mali limitovať túto nadspotrebu. Čo sa ale stalo? Keď sme zaviedli poplatky, nadspotreba klesla v primárnej ambulantnej starostlivosti, nie u špecialistov. U špecialistov bola rovnaká spotreba zdravotnej starostlivosti aj po zavedení poplatkov, ako to bolo pred nimi. Pretože keď niekto toho krčiara, toho chirurga, toho cievneho angiológa potrebuje, kardiológa, on tam pôjde, jeho 20 korún nezastaví, keď má tlak na hrudníku, on pôjde k tomu lekárovi.

    Faktom je teda problém nadspotreby vo všeobecných ambulanciách, aby nám tam nesedeli ľudia, ktorí tam chodia porozprávať s doktorom a predpísať si recepty. Ale keď zavedieme výmenné lístky, my všetkých nútime, aby išli do ambulancie všeobecného lekára, teda spotreba zdravotnej starostlivosti neklesá, ale stúpa u všeobecných lekárov. Naozaj vynikajúci limitujúci model.

    O šikanovaní všeobecných lekárov a o šikanovaní pacientov tu už odznelo toho dosť. Naozaj všetci, ktorí sú všeobecnými lekármi pre deti a dorast alebo všeobecnými lekármi pre dospelých, sa mi sťažujú na to, že od rána prebieha klopkanie na dvere: „Pani doktorka, ja len papierik potrebujem na očné. Pani doktorka, ja nebudem tu čakať, však chrípka je tu, len taký malý papierik, keby ste.“ Od rána riešia vypisovanie papierikov. Urobili sme z nich poštárov. To, čo som povedal v decembri, to platí a neurobila to terajšia opozícia, urobila to vládna koalícia. Sú to vypisovači lístkov. Tým sa zaoberajú, nie rodinným lekárom a posudzovaním rodinnej anamnézy, ale vypisovaním lístkov.

    Nadspotreba zdravotnej starostlivosti v primárnej ambulantnej sfére, o tom som už hovoril, ale ona, viete, najhoršie je, že vznikne aj nadspotreba paradoxne v zdravotnej starostlivosti u špecialistov, a nepotrebnej. Viete prečo? Lebo keď si už niekto vysedí rad u praktického lekára, hneď si nechá vypísať zo tri výmenné lístky. A nebude sedieť o týždeň znovu.

  • To je celá pravda.

    Chcete konkrétny príklad? Nemecko. V Nemecku zaviedli model, že zaplatíte si kvartálne paušál u všeobecného lekára. Ak ho zaplatíte, návštevu u špecialistu už neplatíte. Ak nezaplatíte tento paušál, každú návštevu u špecialistu platíte. Všetci si teda zaplatia paušál u všeobecného lekára. A viete, čo sa stalo v Nemecku? Spotreba zdravotnej starostlivosti u špecialistov stúpla. No iste, keď som si už zaplatil paušál, tak si ich obchodím. Už nech sa na mňa pozrú, aby som bol zdravý.

  • Žiaľ, toto je problém 20 % populácie, ktorí veľmi radi chodia k lekárovi.

  • Smiech v sále.

  • Na druhej strane ale dôjde k zhoršeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti. To, čo kritizovala strana SMER, keď bola v opozícii, u tých, často u tých, ktorí to potrebujú. Po prvé prečo? Preto, lebo preťažený všeobecný lekár vám nevypíše výmenný lístok. Poviete mu, viete čo, no tak mám také nejaké bolesti v nohe, aj mňa bolí noha.

  • Smiech v sále.

  • Viete čo, teraz mňa s tým neotravujte, príďte druhýkrát. Ten lekár preťažený v ambulancii, ja nechcem zosmiešniť ich prácu, ale preťažený v ambulancii si môže, naozaj niekedy sa môže stať, keď má 40 ľudí v čakárni, že niečo prehliadne. Je to tiež len človek, nie je to počítač.

    A druhý problém je, že človek buď nemá čas, alebo trpezlivosť vyčkať na výmenný lístok a môže sa stať, že je naozaj vážne chorý, ale keď príde do preplnenej čakárne všeobecného lekára, otočí sa na opätku a odíde. Čiže tí, ktorí to môžu naozaj potrebovať, tým sa dostupnosť zhoršila, tí, ktorí to nepotrebujú, tí budú radšej navštevovať, lebo keď už si raz vysedia rad u všeobecného lekára, pôjde viackrát k špecialistovi.

    Vládna koalícia argumentovala, pán minister, tým, že chcú mať prehľad o pohybe pacienta, že výmenný lístok je dôležitý preto, aby mali prehľad o pohybe pacienta. No tak aký prehľad majú o pohybe pacienta? Keď mi od rána klopkajú na dvere a ja im jak poštár dávam lístky do ruky, ja si každému zapíšem do karty, že išiel na očné, išiel na krčné, išiel, neviem, na angiológiou. Dobre, zapíšeme do karty. On má, pacient, nejakú povinnosť? To, čo povedala pani predkladateľka, doniesť výsledok vyšetrenia? Nemá žiadnu. Čiže najbližšie toho pacienta uvidím na ambulancii o tri roky, keď príde s úplne iným problémom, a ja sa ho spýtam, že prosím vás pekne, ale pred troma rokmi som vás ja poslal na krčné. Mňa? Ó, nie tak to asi v uchu ma niečo bolelo. No naozaj má prehľad o poskytnutej zdravotnej starostlivosti úžasný. Úžasný prehľad! Miesto toho, aby sme zaviedli eahelt, aby sme o tých pacientoch naozaj mali prehľad, či už je to elektronická lieková knižka alebo elektronická zdravotná dokumentácia.

    Dámy a páni, aj z týchto mojich slov vyplýva skutočnosť, že toto opatrenie sa minulo účinku, nie je dobré pre nikoho. Nešetrí zdravotnú starostlivosť, naopak, núti určité skupiny s ňou plytvať. Zhoršilo to dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre niektoré skupiny obyvateľov, predovšetkým pre tých, ktorí pracujú a majú zodpovednú prácu, teda platia najviac do zdravotného poistenia, týmto ľuďom sme zhoršili dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Tým, ktorí radi navštevujú ambulancie všeobecných lekárov, tým sme, naopak, ich akosi nejako tak nasmerovali k tomu, aby sa teda išli pozrieť aj k špecialistovi, motivovali sme ich k návšteve špecialistov.

    Skúsenosti zo zahraničia, na ktoré sa veľmi rada odvoláva vládna koalícia, ukazujú, že ani inde nefunguje tento model s odporúčacími lístkami dobre, a preto, dámy a páni, chcem vás takisto poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona, pretože by sme dokázali odstrániť jednu nezmyselnú deformáciu fungovania systému.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánovi spravodajcovi za nesmierne pútavé a dramatické sprístupnenie situácie v slovenskom zdravotníctve.

    Dámy a páni, je 13.00 hod. Pôvodne, vidím, že tu ešte čaká aj pani poslankyňa Žitňanská, aj pán poslanec Korba, boli sme dohodnutí na 13.00 hod. Chcete ešte odprezentovať? Nie.

    Takže prerušujem rokovanie 19. schôdze a budeme pokračovať v utorok o 9.00 hod. návrhom pána poslanca Freša a pani poslankyne Lucie Žitňanskej. My sme pôvodne hovorili, lebo sme sa domnievali, že dôjdeme k imunite, ale pôjdeme normálne v poradí. Dobre? Takže pán poslanec Minárik prednesie svoj návrh potom o druhej. Dobre? Takže najprv vy, pani poslankyňa, potom tak, ako je v programe, pán Daniel Lipšic a potom imunita. Dobre?

    Ďakujem vám pekne. Pekný víkend vám želám. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 13.01 hodine.