• Vážené kolegyne, vážení kolegovia, príjemné predpoludnie. Otváram 7. rokovací deň 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali poslanci Národnej rady Slovenskej republiky: pán poslanec Maroš Kondrót, pani poslankyňa Viera Mazúrová a pán poslanec Ľuboš Micheľ.

    Srdečne vítam pána ministra kultúry, pána Maďariča. Taktiež poprosím pána spravodajcu, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    A budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlačový zákon pod č. 526. Budú ďalej vystupovať v rozprave poslanci, ktorí boli prihlásení písomne v poradí – pán poslanec Slafkovský, pán poslanec Rydlo, pán poslanec Palko a pán poslanec Senko. Po ich vystúpeniach a po dobehnutí faktických poznámok sa bude možnosť prihlásiť do rozpravy ústne.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Alexandrovi Slafkovskému, aby sa ujal slova. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni, milí kolegovia, aj keď nás je tu ešte ako obvykle o 9.00 hodine relatívne poredšie, chcem povedať toľko, že aj ja, aj my ako opozícia vcelku vítame diskusiu k návrhu tlačového zákona. Totiž 42-ročný zákon s 9 novelami je síce ďaleko svojím vekom za francúzskym, ktorý platí už od roku 1881, ten ale platil súvislo v demokratickej krajine, okrem krátkej periódy v II. svetovej vojne a Petainovej republiky. Preto, aj keď upravený, ale predsa len realitou socializmu, náš starý zákon je zrelý na zmenu, ale zmenu prijatú v širšom konsenze.

    Diskusia o novom tlačovom zákone je testom demokratického zmýšľania, testom schopnosti byť veľkorysý a vidieť ďalej ako na špičku svojho nosa. Tento predložený návrh by nevyvolal takú masívnu a odhodlanú protiofenzívu z našej strany, keby z neho netrčala na mnohých miestach snaha o získanie prevahy politikov nad novinármi. To už ale nie je o rovnovážnych vzťahoch v demokracii, je to pokus o ohrozenie demokracie s cieľom zabetónovať sa pri moci cestou umlčania tlače, a to ešte nevieme, čo je nachystané na elektronické médiá. Preto sa netreba čudovať, že sme vyslali jasný signál, čo je dôležitejšie, či sloboda a demokracia alebo mastný chleba natretý sadlom eurofondov.

    Presne pred 60. rokmi vtedajšie povojnové Československo podľahlo propagande o ľahko získanom krajci mastného chleba. Čo z neho nakoniec bolo, nemusíme si pripomínať. Všetci to dobre vieme. Väčšina z nás má svoje skúsenosti so silou médií. Keď sme si mysleli, že pravda bola na našej strane, aj keď nebola, siedma veľmoc je siedma veľmoc, aj keď nemusí byť vždy na našej strane, musí mať priestor pre slobodné fungovanie. Bez nej by totižto nebolo demokracie. Mnohé tu už bolo povedané, ale mám ešte niekoľko postrehov k predloženému návrhu zákona.

    Prvé, čo som si podčiarkol, bolo, že tento zákon sa nemá dotýkať periodickej tlači určenej pre prevádzkové potreby právnickej osoby, ak nie je distribuovaná verejnosti alebo je určená na jej vlastnú propagáciu. Vari sa rovnako nemôže cítiť dotknutým aj občan, zamestnanec, nebude aj on mať právo na ochranu osobnosti? Prečo ho teda už v § 1 vylučujeme z tohto zákona? Ako budeme potom reagovať na rôzne mesačníky vydávané napríklad samosprávami? Budeme ich radiť medzi bežné periodiká alebo periodiká určené pre právnickú osobu?

    V zákone sa objavuje ustanovenie o ochrane zdroja informácií. Myslím si, že je to vcelku pozitívnym prvkom v zákone. Prečo ale v § 4 je novozavedená ochrana zdroja informácií definovaná podľa dôvodovej správy tak, že len trestné činy stíhateľné podľa § 123 Trestného zákona a ťažšie, teda to sú tie trestné činy, kde je maximálna, kde je maximálna trestná sadzba 10 rokov, len tieto sú mimo ochrany imunizačného paragrafu. Prečo by nemal byť známy ten, kto vedome klame? Prečo by nemal byť potrestaný, ak súd rozhodol, že bol spáchaný trestný čin napríklad ohovárania? Myslím si, že všetci poznáte efekt čiernej kávy na svadobnej košeli. Keď vás ako ženícha oblejú kávou, darmo sa pôjdete umývať, zostanete mokrý a hnedý fľak tam bude. Čiže tá moc a dopad ohovárania a nepravdy je vždy oveľa silnejší ako schopnosť dosiahnuť určitú opravu alebo nápravu, lebo tie množiny sa nikdy neprekrývajú. Vždy je tam množina tých, ktorí počuli obvinenie, iná a nie je úplne totožná s množinou tých, ktorí potom počuli alebo si prečítali ospravedlnenie. Prečo by sme mali dávať právo nejakému zlomyseľníkovi alebo provokatérovi, aby sa schoval za ochranu tohto paragrafu len preto, že je takzvaný zdroj informácií? To, myslím si, že treba naozaj vo výbore a pred eventuálnym tretím čítaním prediskutovať.

    K § 6, ktorý hovorí o tom, čo periodická tlač a agentúrne spravodajstvo nesmú obsahovať a o následných sankciách už toho bolo povedané dosť, pomerne veľa. Ja len toľko k tomu. Návrh zákona dáva žalobcu aj do polohy sudcu, to znamená, že kladivo na čarodejnice v podobe pokút je dané do rúk ministerstva kultúry. Je to tak správne?

    Totižto glotové rukávy súdu dokážu veľa a pri trochu fantázie si viem predstaviť, že mnohé bulvárne časopisy by dostali 200-tisícovú pokutu aj za jedno vydanie v jednom čísle. Pri práve na opravu ma zarazila skutočnosť, že vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nie sú povinní uverejniť opravu, ak môžu dokázať pravdivosť skutkového tvrdenia, o ktorého opravu sa žiada. V tomto prípade by som nestaval vydavateľa alebo agentúru do silnejšej polohy, ako je poloha sťažovateľa. Vydavatelia totiž budú takmer vždy tvrdiť, že majú pravdu, len aby nemuseli uverejniť opravu. Ak opravu neuverejnia, tak nech potom v spore rozhodne súd.

    Pri práve na odpoveď je to ale naopak. Tu je zase postavený do absolútne výhodnejšej pozície sťažovateľ ako vydavateľ alebo agentúra. A nie je nič jednoduchšie ako deklarovať, že sa mňa ako osoby alebo inštitúcie niečo dotklo. O vágnosti ustanovenia o primeranosti rozsahu odpovede už tiež bolo povedané veľa, ale nebolo spomenuté, že nezaniká právo na odpoveď tomu, kto žiada aj o opravu. Teda v jednom čísle bude možno aj oprava, aj odpoveď.

    Ako demokratický bonbónik návrh zákona zakazuje uverejniť vydavateľovi alebo agentúre akýkoľvek hodnotiaci text, o ktorom by sa dalo povedať, že má vzťah k odpovedi a to ani v príslušnom vydaní alebo v niektorom z nasledujúcich. Ináč povedané, odpovedajúci dostane týmto právo na indiánske „howg“. Koniec, basta, dohovoril som. Už sa nikto k tej téme nemôže vyjadriť. To si nemyslím, že je demokratické ustanovenie. Nuž, teda, „vot kak bystro nebudet diskusia“.

    Vítam právo na dočasné oznámenie, ale prečo nie je umožnené uverejniť žiadny súvisiaci text obsahujúci hodnotiaci úsudok pri, ani po zverejnení dodatočného oznámenia. Dodatočné oznámenie si myslím, že je dobrá inštitúcia, ale zasa nedávame právo vydavateľovi ako pri práve na odpoveď vyjadriť sa, zaujať stanovisko, proste sme sa rozhodli, že ukončíme demokraciu. A zakazovať novinárom hodnotiace úsudky je predsa to isté, ako im zakázať písať. A to hádam, nie je cieľom tohto zákona. Je jeho cieľom zakázať písať a rozprávať? Alebo dosiahnuť rovnováhu medzi právami a povinnosťami vydavateľov a agentúr?

    Návrh zákona pamätá na to, čo ak vydavateľ alebo tlačová agentúra neuverejní opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie. Vtedy je cesta k súdu otvorená. Podľa toho, ako som rozumel textu, nie je jasné, čo ak vydavateľ alebo agentúra všetko zverejní načas, ale pretože najbližšie vydanie je až o týždeň a poplašná správa sa už vykľula na svetlo sveta, spôsobila majetkovú škodu alebo ovplyvnila voľby. Čo teraz? Kde sa domáhať pravdy? Je aj tu možnosť občianskoprávnej súdnej dohry? Preto súhlasím a pripájam sa k návrhom, ktoré žiadali podľa rokovacieho poriadku vrátiť návrh predmetného zákona na dopracovanie predkladateľovi. Nerobím si však veľké ilúzie o tom, že by tento môj návrh prešiel.

    Vyhlasujem preto už teraz, že tento zákon podporím v treťom čítaní, len ak bude upravený v zmysle vyváženia demokratických práv. Ak je úmysel predkladateľov úprimný, tak sa budú snažiť dosiahnuť v pléne zhodu, oveľa širšiu, prijateľnú pre predkladateľa, pre OBSE, ktorého mimochodom zástupca by dnes mal byť osobne prítomný v Bratislave a myslím, že na 18.00 hodinu je vyhlásená aj tlačovka na ministerstve kultúry, ako som si včera všimol na internetovej stránke OBSE. Máme snáď ambíciu prijať dobrý zákon, či nie? Dobrý, ktorý bude platný možno tak dlho ako francúzsky. Totiž aj v politike platí, raz si dole, raz si hore. Francúzsky je taký, aký vyhovuje Francúzsku. Vyhovuje mu už takmer 130 rokov a...

  • Prerušenie vystupujúceho predsedajúcim.

  • Pán Senko, poprosím vás, ak chcete, prihláste sa vo faktickej poznámke. Dobre? Skúsme dodržiavať nejakú úroveň diskusie. Pán Senko, vo faktickej poprosím. Dobre?

  • ... 130 rokov platný zákon. A niektoré zákony v demokratických krajinách sú platné aj dlhšie ako 130 rokov. To znamená, že to niečo svedčí o kvalite spracovaného návrhu a jeho predloženia a o dobrom úmysle predkladateľa dosiahnuť alebo prijať normu, ktorá bude naozaj demokratická a v demokratickej spoločnosti prijateľná. Pred zákonom by sme mali mať všetci rovnaké šance, lebo všetci to dobre poznáme. V politike je človek raz hore, raz dole a taká vec ako tlačový zákon aj preto nebol novelizovaný novým zákonom po revolúcii, pretože to nie je také jednoduché, čo uznávam.

    Preto hovorím, že v prípade, ak nepríde k dohode, ktorá bude na európskej úrovni prijateľná, teda že nebude v treťom čítaní schválený text chrániaci demokraciu namiesto jej búrania, nebudem hlasovať za prijatie Lisabonskej zmluvy. Nechcem, aby sme sa zaradili medzi nedemokratické krajiny, ktoré nemajú miesto v Európskej únii. Občania Slovenskej republiky si to nezaslúžia po tom všetkom, čo už od roku 1989 zažili.

    Ďakujem za pozornosť. (Potlesk).

  • Ďakujem pekne za vystúpenie v rozprave.

    S faktickými poznámkami sa prihlásil pán poslanec Ján Senko. Ja vás, pani kolegyňa, vidím, áno, aj pani poslankyňa Katarína Tóthová. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Senko, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Musel som reagovať aj v priebehu vystúpenia pána poslanca, pretože jednoducho jeho vystúpenie svedčí o tom, že nepozná ani to, o čom hovoril. Nepozná obsah ani francúzskeho zákona a práva na odpoveď, ani nemeckého. Jednoducho to z toho bolo vidieť. Takže, pán poslanec, jednoducho musím povedať jedno. Vaše vystúpenie ešte raz svedčí o tom, že predložený návrh zákona nemáte naštudovaný. A tie indiánčiny, čo ste hovorili, aj so snahou ironizácie v ruskom jazyku, svedčia o tom, že ste nehovorili k veci. Na to chcem len upozorniť. Ešte raz, bohužiaľ, nezvládli ste obsah predloženého zákona, nepoznáte jeho obsah, vaše vystúpenie o tom ešte raz svedčilo. Nemám k tomu už viacej čo dodať.

  • Ďakujem. Ďalej sa s faktickou poznámkou prihlásila pani poslankyňa Katarína Tóthová. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec, tiež mám obdobný pocit, ako pred chvíľou kolega uvádzal. Ale nielen z vášho vystúpenia, aj z vystúpenia viacerých. Vy ste si nahrali tému ohrozená demokracia, ale bez argumentu, ako tá demokracia vyzerá v súčasnosti v Európe v tlačových zákonoch a ako vyzerala aj niekedy v minulosti, kde skutočne bola vyvinutá tá demokracia. Nepovažujem prvé čítanie za to miesto, kde vám budeme jasne čítať znenia iných zákonov a formulovanie v iných zákonoch. Myslím si, že to je téma pre druhé čítanie. Veľmi sa dočkáte. Napríklad som si rýchlo pozrela poľský tlačový zákon a neviem to, čo tu bolo čítané včera kolegyňou – poslankyňou, vôbec som nenašla v tlačovom zákone. A chcem povedať jedno k tomu, čo ste povedali, že občania nášho štátu si to nezaslúžia. Ja by som povedala takto, vaše chovanie si občania Európy nezaslúžia. Pretože vy musíte vedieť, že v každom, teda vo viacerých európskych štátoch sú určité skupinky, pre ktoré ste tu dali takú mustru, že aj takto možno vydierať a práve to je veľké nebezpečie, ktoré cítia aj príslušní funkcionári Európskej únie a Rady Európy, že takéto vydieračské metódy môžu nastať aj v iných republikách a budú sa tváriť, že veď takto to ide aj inde. Takže, to je otázka, ktorá...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem. Pýtam sa pána Slafkovského, áno, chce reagovať. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pre pána kolegu Senka. Pán kolega, ja som Le Monde a Le Figaro čítal možno toľkokrát ako SME. A nájsť tam uplatnenie práva na odpoveď tak, ako je napísané u nás v našom zákone, pritom francúzsky zákon je pomerne liberálny a je postavený na stranu toho, kto chce reagovať, tak tam je veľmi zriedkavá možnosť nájsť to uplatnené právo na opravu. To znamená, že oni si to riešia niekde inde, nie na stránkach tlače. A pokiaľ je tam skutočne ten problém, že došlo k ohováraniu alebo poškodeniu dobrého mena, tak si to uplatnia potom na súde, aby bolo rozhodnutie jasné a rozhodnutím súdu aj aplikovateľné.

    No a čo sa týka pani kolegyni Tóthovej, ona prišla na záver môjho vystúpenia, tak ma nepočúvala od začiatku. Ale chcem len pripomenúť toľko, že tie príklady o tom, že Európska únia ako-taká si uvedomuje, že nie je inštitúciou alebo územím, kde každý, kto už raz vojde, odtiaľ nemôže vyjsť a nemôže byť žiadna sankcia voči nemu uplatnená. Sankcie už boli, čo sa týka eurofondov uplatnené aj voči Maďarsku, aj voči Rakúsku v prípade je to, keď bol Heider vo vláde, tak nehovorme si o tom, že by Európska únia nedávala na takéto veci pozor. A my sme tu aj preto, aby sme jej to povedali, že sa tu chystá alebo chystala nejaká podlosť na demokracii. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Jozef Rydlo. Nech sa páči, pán poslanec, máte priestor na vystúpenie v rozprave.

  • Ctený pán podpredseda, predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, slávna snemovňa, kto sa zaoberal politickými dejinami Slovákov za minulých sto rokov, stále má pred očami množstvo „žiadostí“, „prosbopisov“, memoránd a iných podobných dokumentov, ktoré naši predkovia podávali na cudzie úradné miesta v Budapešti, v Prahe, v Moskve. Mnohé delegácie slovenských mužov, ponížene, žmoliac klobúk v rukách, neraz vyčkávali v predizbách vicišpánov, ministrov, panovníkov či prezidentov, pápežov ba i diktátorov, kedy tomu alebo onomu cudziemu politickému činiteľovi alebo vladárovi uráči blahosklonne vypočuť ich úctivú prosbu o rešpektovanie prirodzených a iných národných práv. Memorandá sa prečítali, delegácie sa vypočuli a vypoklonkovali a všetko zostalo po starom.

    Podmienky, za ktorých sa Slováci v Strednej Európe duchovne vyvíjali, možno výstižne nazvať kultúrnym feudalizmom. Je to onen stav duchovnej neslobody, ktorý vyplýva z neslobody politickej. Javí sa dvojakým spôsobom: ako nesloboda tvoriť a ako nesloboda vytvorenými hodnotami voľne narábať.

    Reč ani duch sa nebrúsia a nerastú v zatuchnutých pomeroch cudzích režimov, pod cudzou cenzúrou, ale jedine na voľnom priestranstve politickej slobody. Kým sa jazyk nevyslobodí z kuchyne a neprenikne do živého styku ľudí: na trh, na ulicu, do škôl všetkých stupňov, do novín, do hospodárskeho života, do parlamentu, dovtedy národ nemá všetky predpoklady duchovnej slobody. Plameň literárneho, umeleckého a vedeckého tvorenia a bádania musí len sliepňať v pološere, kým prívody slobodného uvažovania a skúmania sú cudzími režimami uzavreté, prípadne kontrolované. Pod cudzím režimom básnici či novinári, ba aj vedci, môžu písať len „do priečinkov“ v nádeji, že po rokoch, niekedy po ich smrti, niekto natrafí na ich rukopis a ho zverejní. Toto však nie je kultúrny život! To je živorenie z milosti držiteľov cudzej štátnej moci. Zaiste by bolo zaujímavé pouvažovať nad tým, čo by slovenský génius bol vytvoril, keby náš národ bol mohol svojsky myslieť, keby bol mal od začiatku národného života svoje školy, svoje národné a politické inštitúcie.

    Žiadosti slovenského národa sú národnorevolučný program Slovákov vyhlásený 10. mája 1848 v Liptovskom Sv. Mikuláši, adresovaný uhorskej vláde a snemu (riešenie národnostnej, jazykovej, školskej otázky, zrušenie poddanstva, ktoré by sa týkalo všetkých kategórií roľníkov, zavedenie všeobecného volebného práva a iné). V dôsledku odporu maďarských vládnych kruhov neboli splnené. V tomto historickom dokumente nájdeme ako v poradí desiatu žiadosť túto požiadavku:

    ...Žiadame: 10. Žiadame slobodu tlače bez zákona tlače, slobodu vydávania novín a časopisov bez kaucií, zakladanie tlačiarní a kameňopisární...; ďalej slobodu úplnú schádzania a spolčovania sa k poradám verejným o veciach obecných...

    Požiadavka akoby ušitá pre dnešnú rozpravu o vládnom návrhu zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, alias tlačový zákon.

    O tom, že za komunistickej totality – napokon ako v ktoromkoľvek totalitnom štáte, či červenom, šedom, čiernom alebo kaki – si Slovensko „užilo“ obmedzovanie slobody tlače až-až, môžem celkom opodstatnene povedať každý, kto zažil komunistickú éru – zažili sme obmedzovanie slobody prejavu, médiá boli úplne podriadené totalitnej štátnej moci, ktorá Slovákov naučila správať sa podľa povestnej skúsenosti: keď myslíš, nepíš, keď píšeš, nepodpíš, keď podpíšeš, tak sa nečuduj...

    Podľa gréckokatolíckeho teológa Ľubomíra Petríka slobodu tlače, slobodu mediálneho prejavu, preto vnímame ako jednu z podstatných súčastí demokracie a sme na ňu citliví. Sme šťastní a hrdí na to, že dnes v slovenskej spoločnosti je táto sloboda nespochybniteľná.

    Skúsme si však nastoliť otázku, či sloboda médií môže existovať bez akýchkoľvek hraníc a obmedzení.

    V blahej pamäti pápež Ján Pavol II. svojho času povedal: „La verità non si misura all´opinione della maggioranza“ (Pravda sa nemeria, pravdu nemožno merať mienkou väčšiny). Vo svojom príhovore na Velehrade 22. apríla 1990 povedal: „Falošné chápanie slobody nevyhnutne vedie do chaosu, plodí mravné zlo a utrpenie. Ale človek bol povolaný k ozajstnej, zodpovednej slobode, ktorej vzor ukázal Kristus“.

    Skutočná sloboda sa spája so zodpovednosťou. Rovnako to platí aj o mediálnej slobode. Ak sa neriadi zodpovednosťou voči jednotlivcovi a voči spoločnému dobru, môže spôsobiť veľa škody. Nie je to vonkoncom nič nové, veď Pavol z Tarzu čajsi pred dvoma tisícročiami vo svojom prvom liste Cirkvi v Korinte napísal: „Slobodno všetko, ale nie všetko osoží. Slobodno všetko, ale nie všetko buduje. Nech nik nehľadá vlastné záujmy, ale záujmy iného“ (10,23-24). Pavol tieto slová vysvetľuje preto, lebo ide pravdepodobne o jeho výrok, ktorý však korintskí hlásatelia absolútnej slobody mravov prekrútili.

    Aj dnes mnohí prezentujú absolútnu slobodu a aplikujúc ju na médiá tvrdia, že je možné uverejniť, publikovať všetko. Keď sa však dnes spomenie akékoľvek ohraničenie mediálnej slobody, hneď sa začne poukazovať na totalitné praktiky, na cenzúru totalitného režimu. Ide však o veľké nepochopenie. Za totality išlo evidentne o nespravodlivú cenzúru, o nespravodlivé ohraničenie slobody, ako je to vo všetkých totalitných režimoch a štátoch.

    Kresťanstvo, ku ktorému sa stále hlási drvivá väčšina obyvateľov Slovenska – napokon aj väčšinu politického spektra tohto parlamentu tvoria politické sily odvolávajúce sa aspoň pro forma na kresťanský svetonázor – jasne proklamuje svoj odmietavý postoj voči akejkoľvek forme nespravodlivej cenzúry, pretože sa protiví dôstojnosti človeka a jeho slobode, ktorú mu dáva Boh. Na potvrdenie tohto tvrdenia by bolo možné citovať mnohé cirkevné dokumenty a najmä poukázať na konkrétne postoje cirkvi.

    Druhý vatikánsky koncil, vari najvýznamnejšie fórum ľudstva, ktorý venoval do tých čias nevídanú a dodnes neprekonanú pozornosť dôstojnosti Človeka (s veľkým Č) v súčasnom svete, venoval mimoriadnu pozornosť aj problematike spoločenských komunikatívnych prostriedkov – výsledkom tohto záujmu je dekrét Communio et progressio (Spoločenstvo a rozvoj).

    Katolícka cirkev vo svojom dokumente Etika v spoločenskej komunikácii učí, že: „Vždy treba vystupovať v záujme slobody vyjadrovania názorov. Z morálneho hľadiska však tento predpoklad nie je absolútnou, nedotknuteľnou normou. Celkom evidentne jestvujú prípady, kde nemožno hovoriť o práve na komunikáciu; patrí k nim osočovanie a poškodzovanie dobrého mena, správy, ktoré sa pokúšajú roznecovať nenávisť a konflikty medzi ľuďmi, obscénne a pornografické programy, chorobné opisovanie násilia. Aj slobodné vyslovovanie názorov by malo dodržiavať zásady pravdivosti, korektnosti a úcty pred súkromím“.

    Kresťan si má byť teda vedomý, že sloboda médií v sebe zahŕňa etický rozmer. „Tí, čo sú zodpovední za tlač, majú pri šírení informácií už z titulu svojho povolania povinnosť slúžiť pravde a nenarúšať lásku. S rovnakou starostlivosťou sa majú snažiť rešpektovať povahu faktov a hranice kritického úsudku o osobách. Majú sa vyvarovať tomu, aby podľahli pokušeniu osočovať.“ Je nutné zachovať úctu voči ľudskej osobe a pamätať na dobro vlastného národa, ako aj na dobro ostatných národov. Štátne zákony majú v médiách chrániť dôstojnosť jednotlivca i spoločenských skupín, ako aj kultúrne hodnoty a náboženskú slobodu. Je evidentné, že kresťanovi ide o vyváženosť medzi slobodou a etikou.

    Poľský profesor Tadeusz Zasępa, ktorý je odborníkom v otázke masmédií, v jednom televíznom rozhovore na otázku, čo je to sloboda a etika pre žurnalistu, odpovedal týmito slovami: „Jedno i druhé má isté pevne vymedzené hranice. Sloboda je jasná, pretože je pre človeka daná od Boha... Nemôžeme však s tou slobodou napredovať donekonečna, pretože je tu aj druhá hranica – etika, dobro človeka. A práve pre toto dobro človeka existujú určité hranice. Nie je možné všetko, ... nemôže sa zájsť priďaleko. Hranicu tvorí vnútro človeka, jeho svedomie. To sú tie hranice.“

    Aj v Etickom kódexe Slovenského syndikátu novinárov je napísané: „Novinár nesmie propagovať... politickú, občiansku, rasovú, nacionálnu, náboženskú a inú neznášanlivosť. Preukazuje primeranú úctu iným štátom, národom, ich demokratickým tradíciám a inštitúciám, kultúre a morálke.“ Kresťan, či v politike, či v médiách má chrániť aj vieru, aj mravy. Čím viac v dnešnej dobe narastá sloboda bez akýchkoľvek ohraničení, čo zjavne neostáva bez následkov, tým viac sa z kompetentných miest začína jasne hovoriť o etike v médiách. Hľadajú sa vhodné ohraničenia, aby sa nesprávne chápaná sloboda v konečnom dôsledku nestala rafinovaným nástrojom proti človeku. Adresátom médií je človek, preto je potrebné robiť všetko pre človeka, nie proti nemu.

    Známy slovenský právnik, jeden z najlepších právnikov mladej generácie, ktorý sa venuje médiám, Peter Kerecman na otázku: Obmedzujú zásady novinárskej etiky slobodu prejavu novinára? odpovedá takto, budem z neho dlhšie citovať:

    „Ak v právnickom texte nerozumiete nejakému slovu, preskočte ho. Text aj tak dáva zmysel. A ak bez tohto slova zmysel nedáva, potom by ho nedával ani s ním“, dočítame sa v jednom z Murphyho zákonov o právnikoch. Sú normy zložitejšie a sú normy jednoduchšie, normy, ktorým chceme rozumieť a naopak, také, ktorým porozumieť nechceme. A sú normy, ktoré vyjadrujú to, čo považujeme za správne a možno sú i také, ktoré podľa nášho názoru správne nie sú. Kódex novinárskej etiky Slovenského syndikátu novinárov obsahujúci základné zásady novinárskej etiky, nie je rozsiahly, je jednoducho formulovaný, vyjadruje to, čo považujú za správne hádam všetci novinári. Ostáva iba odpoveď na otázku, či týmto normám chceme porozumieť.

    Základnou povinnosťou novinára podľa Kódexu je povinnosť urobiť všetko potrebné, aby verejnosti podával informácie pravdivé, overené a odborne fundované, pričom pravdivosť informácií predpokladá, že fakty ako ich základ sa podávajú čo najobjektívnejšie, v pravom kontexte, bez skresľovania a zamlčovania súvislostí a s primeraným uplatnením tvorivých schopností novinára, ktorý rešpektuje vždy mieru vkusu a primeranosť výrazových prostriedkov. Novinár preberá zodpovednosť za všetko, čo uverejní. Nielen preto, že i táto norma je súčasťou kódexu.

    Nad dodržiavaním ustanovení Kódexu je povinná bdieť Tlačová rada Slovenskej republiky zriadená Asociáciou na ochranu novinárskej etiky, teda SSN a Združením vydavateľov periodickej tlače. Je to tá Rada, ktorá sa stala terčom kritiky vlády, keď nezaujala konkrétne stanovisko k podaniu vyslovujúcemu podozrenia z porušovania etických zásad novinárskej práce v prípadoch poskytovania neoprávnených peňažných a nepeňažných výhod novinárom súkromnými obchodnými spoločnosťami a k novinárskym praktikám zasahujúcim do domovej slobody jedného z ministrov vlády a to len pre tú malichernosť, že zo sťažnosti nezistila ani len základné údaje o tom, kto a ako takto mal postupovať. Je to tá Rada, o ktorej sa čitatelia jedného týždenníka mohli dozvedieť, aká je nekompetentná, keď sa odvážila rozhodnúť o porušení novinárskej etiky týmto týždenníkom. A je to tá istá Rada, ktorej členovia vykonávajú svoju činnosť bez nároku na akýkoľvek honorár vo svojom voľnom čase. A je to tá istá Rada, ktorá... Ozaj, viete vôbec o jej existencii? Poznáte jej rozhodnutia, v ktorých sa snaží vykladať normy Kódexu tak, aby ste v nich nenašli slová, ktoré musíte preskočiť?

    Sloboda prejavu novinára je skutočne obmedzená normami. Tými právnymi aj tými etickými. Právne normy vytvoril štát a pod hrozbou štátneho donútenia prostredníctvom súdov vynucuje ich plnenie. Etické normy sú v nás a dodržiavame ich z vlastnej vôle, pretože vieme, že každá naša činnosť musí mať nejaké hranice už v záujme slobody iných. Štát ich dodržiavanie vo vzťahu k novinárom a k ich slobode prejavu nevynucuje, zatiaľ. Tlačová rada neukladá sankcie, iba upozorňuje na porušenie Kódexu novinárskej etiky v záujme toho, aby sa neopakovalo. V záujme toho, aby sa čitatelia dozvedeli z periodickej tlače informácie skutočne pravdivé, odborne fundované, objektívne, poskytnuté s potrebnou mierou vkusu a primeranými výrazovými prostriedkami. Čas ukáže, či sa štát uspokojí s týmto stavom, či bude považovať za „žiaduce“, aby aj nad dodržiavaním etických noriem bdel predsa len štátny orgán „obdarený“ dostatočnou právomocou, ktorého zloženie určí ten, komu takúto právomoc zverí (možno už nový tlačový) zákon.

    Slobodu prejavu novinára obmedzujú aj normy etické. Ale akosi samozrejme. Nie preto, že za nimi stojí sankcia, ale možno preto, že sami cítime ich autoritu. A tak je to správne. V etických normách zásad novinárskej práce niet slov, ktoré možno preskočiť. Ani preto, že im nechceme rozumieť.“ Potiaľto Peter Kerecman.

    Osobná skúsenosť mi hovorí, že by bolo najlepšie na Slovensku mať francúzsky tlačový zákon, taliansky zákon o komore novinárov a nemecký zákon alebo zákony na podporu tlače. – V predlohe, o ktorej diskutujeme, mi chýba napríklad čo i len letmá zmienka o podpore štátu médiám, akoby všetko mohol a mal vyriešiť iba trh, veď regionálne médiá, kultúrne časopisy v trhovej džungli sú odsúdené na zánik a povinnosťou štátu i kapitálotvornej vrstvy je napomáhať pluralitu a rôznorodosť... Nie sme vo Francúzsku či v Taliansku alebo v Nemecku, sme na Slovensku, kde história „úradovala“ inakšie, potrebujeme našim potrebám, tradíciám a zvyklostiam zodpovedajúce zákonodarstvo, a teda aj nový zákon o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve.

    Žiadny zákon z ľudských rúk nie je dokonalý, pretože je dielom človeka a človek nie je dokonalá bytosť. Dokonalých ľudí poznajú len príručky hagiografie, tak ako dokonalé politické systémy jestvujú len v príručkách filozofov a teoretikov štátu a práva.

    Mojím želaním je, aby na Slovensku v médiách začali prevládať mravné kritériá, aby médiá šírili informácie a nie dezinformácie, aby namiesto manipulačných ohováraní, ba osočovaní, ktoré sú vlastné niektorým médiám, ktorých pracovnou rečou je síce slovenčina, ale ktoré ruinujú nielen mravnú, ale aj fyzickú integritu jednotlivcov, rodín, ustanovizní, ba národa a štátu. Som presvedčený, že aj slovenskí žurnalisti sú schopní urobiť noviny, ako je dnes parížsky Le Monde či ženevský Le Courrier – jeden z najpoctivejších denníkov na svete... Alebo pôvodné Slobodné Slovensko, ktoré vzniklo po II. svetovej vojne v Mníchove. Verím, že i novinári časom aj na Slovensku raz pochopia, že nemajú slúžiť mamone, lež pravde, právu, spravodlivosti, spoločnému dobru, že aj pre nich platí Kuzmányho verš zo Slávy šľachetným: „Koho dar nezvedie, hrozba neskloní...“

    Som zástancom zodpovednej slobody médií, veď sám som pred rokmi písaval do slovenskej krajanskej i emigrantskej tlače, či to boli Hlasy z Ríma, Horizont, Slovák v Amerike, Jednota, Kanadský Slovák, Most, Slobodné Slovensko, Bulletin Svetového kongresu Slovákov a iné, ktoré boli na Slovensku prohibitnou literatúrou. Písal som aj do najstarších po francúzsky vychádzajúcich novín na svete, ktorým je Feuille d´avis de Neuchâtel. Ako niekdajší exulant a dnešný navrátilec sediaci v poslaneckých laviciach, viem veľmi dobre, čo je to sloboda tlače a sloboda šíriť informácie. Z nás skoršie narodených každý dobre poznal BBC, Hlas Ameriky, Vatikánsky rozhlas, Slobodnú Európu, Radio Nacional de Espaňa, taliansku RAI, Parížsky rozhlas, Deutschewelle, Deutschlandfunk, Radio Stephanus či Trans World Radio z Monte Carla, rakúsku Viedeň alebo švajčiarsky Bern, ale aj Moskovský rozhlas, Radio Tirana, ba aj Čínsky rozhlas z Pekingu – mám v živej pamäti moju starú mamu, ktorá nielen večer, čo večer, ale každé ráno za „oných čias“ počúvala zahraničné vysielanie v piatich či šiestich rečiach a naučila ma ešte ako chlapca naladiť si tú-ktorú slobodnú stanicu a vytvárať si obraz o svete, do ktorého som sa narodil.

    Na záver mám jednu konkrétnu pripomienku terminologického rázu k navrhovanej predlohe, ktorá sa ani jej autorom, ani predkladateľovi páčiť nebude, ale ako knihomoľ a profesionálny bibliograf ju nemôžem nevyjadriť.

    Vládny návrh zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, alias tlačový zákon, ktorý schválila vláda 9. januára 2008, sa vracia k pojmu periodická tlač, ktorý je už dávno prekonaný aj časom, aj vývojom, pretože nevystihuje súčasnú modernú elektronickú dobu. Vymedzením oblasti pôsobnosti, na ktorú sa má zákon vzťahovať, sa tak vôbec neodlišuje od starého tlačového zákona č. 81/1966 Zb. a znamená, podľa mňa, krok späť a návrat o viac ako 40 rokov. Navrhujem preto zmeniť príslušné paragrafy a rozšíriť chápanie periodickej tlače tak, aby tento pojem zahŕňal okrem tlačených publikácií aj ďalšie dokumenty, a to jednak elektronické verzie tlačených časopisov, ale predovšetkým elektronické časopisy, ktoré sa sprístupňujú výhradne on-line prostredníctvom internetu alebo boli vydané na pevnom fyzickom nosiči CD-ROM a neexistujú v nijakej inej podobe, opakujem: neexistujú v nijakej inej podobe.

    Elektronické publikácie sú v súčasnosti čoraz viac využívané najmä v rôznych oblastiach akademického, vedeckého, politického, kultúrneho či spoločenského diania a nezakotvenie ich existencie zákonom bude spôsobovať problémy jednak autorom publikujúcim výhradne na internete, jednak knižniciam pri získavaní, ochrane a sprístupňovaní periodických publikácií publikovaných na iných nosičoch, ako je papier. Vývoj ide pomaly, ale isto dopredu aj v tejto oblasti a elektronické publikovanie na Slovensku je v posledných rokoch už bežným javom. Kým pred niekoľkými rokmi sa publikovali väčšinou elektronické verzie tlačených časopisov, v súčasnosti už začínajú prevažovať originálne elektronické časopisy, publikované výhradne on-line, buď prostredníctvom internetu alebo na CD-ROM, nad plnotextovými elektronickými verziami, a to vzhľadom na nižšie náklady autorov a vydavateľov, dokonalejšie techniky spracovania a tiež mnohoraké možnosti zobrazovania a sprístupňovania vrátane interaktívneho kontaktu s čitateľmi. Na Slovensku už dnes existujú elektronické časopisy rôznorodého charakteru od spravodajských, populárno-náučných, odborných až po vedecké časopisy, ktoré sa publikujú výhradne v elektronickej podobe. Národná agentúra ISSN Slovenskej republiky, ktorá v zmysle pravidiel medzinárodného systému ISSN registruje tieto publikácie, zaznamenala v poslednom období zvýšený záujem o ich registráciu. V súčasnosti sa ich počet pohybuje okolo 230 publikácií, ktoré existujú výhradne v elektronickej forme (v zahraničí je zaužívaný aj výraz „digital born“) a necelých 200 elektronických verzií tlačených časopisov.

    Pôsobnosť zákona je nevyhnutné rozšíriť, pretože predkladaný návrh zaostáva za chápaním periodických publikácií (seriálových publikácií) v celosvetovom meradle. Za periodickú publikáciu sa v zahraničí považujú aj publikácie na iných médiách, než sú tlačené periodiká, vrátane publikácií šírených prostredníctvom internetu (napríklad v Nemecku platný Mediengesetz zahŕňa aj všetky elektronické periodiká). Všade vo svete sú elektronické publikácie rovnocenné s tlačenými. Internet je rovnako nosič informácií ako tlač, rozdiel je len v type nosiča. Toto chápanie zrejme podporuje aj Syndikát slovenských novinárov, nakoľko v jeho pripomienkach sa objavila potreba rozšíriť pôsobnosť zákona aj na internetové noviny.

    Prijatie zákona v navrhovanom znení by viedlo k nesúladu s platným zákonom o povinných výtlačkoch (č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch...), ktorý v § 3 definuje povinnosť vydavateľa periodickej publikácie odovzdávať povinný výtlačok aj v elektronickej alebo inej forme, ak bol v niektorej z nich pôvodne vydaný. Napriek tomu, že zákon odovzdávanie týchto publikácií bližšie neupravuje, pozitívum spočíva v tom, že aspoň čiastočne naznačuje ich existenciu.

    Kým pôvodný návrh tlačového zákona z júna 2007 obsahoval aspoň elektronické verzie tlačených publikácií (v návrhu nazývané elektronické mutácie), v návrhu zákona schváleného vládou už neexistuje ani tento čiastočný pokrok, ktorý by zabezpečil aspoň súlad s existujúcim zákonom o povinnom výtlačku. Nesúlad týchto dvoch zákonov a neakceptovanie elektronických publikácií môže mať za následok problémy s odovzdávaním elektronických publikácií, ktoré vyplýva zo zákona o povinnom výtlačku č. 212/1997 Z. z. v znení zákona č. 535/2003 Z. z., pretože nový návrh tlačového zákona nepozná existenciu iných typov publikácií, len tlačených, avšak oba zákony úzko súvisia a povinnosť odovzdávať povinný výtlačok sa vzťahuje na periodické publikácie zahrnuté a zadefinované v tlačovom zákone tak, aby zahŕňal okrem tlačených publikácií aj ďalšie dokumenty, predovšetkým elektronické verzie tlačených časopisov a elektronické časopisy, ktoré sa sprístupňujú výhradne on-line prostredníctvom internetu alebo boli vydané len na pevnom fyzickom nosiči (CD-ROM) a neexistujú v nijakej inej podobe, opakujem znova, neexistujú v nijakej inej podobe.

    Ďalším nezanedbateľným dôvodom na rozšírenie pôsobnosti zákona na elektronické publikácie je súčasný trend na Slovensku, ktorým je nahrádzanie tlačených publikácií elektronickými, t. j. časopisy prestávajú vychádzať v tlačenej podobe a existujú ďalej len v podobe elektronickej. Ide často o vedecké a odborné niekedy veľmi úzko špecializované časopisy, ktorých vydavatelia uprednostnili z dôvodu nižších finančných nákladov vydávanie v elektronickej on-line či off-line podobe, ale aj mienkotvorné tituly z oblasti spoločenského a politického života, ktoré vďaka elektronickej forme dosahujú okamžitú distribúciu, globálnu penetráciu a bezprostrednú spätnú väzbu verejnosti.

    Ďalším argumentom na zadefinovanie týchto typov elektronických publikácii v novelizovanom tlačovom zákone je skutočnosť, že v prípade prijatia zákona v navrhovanej podobe by sa ani novozavedené inštitúty práva na zverejnenie opravy a odpovede a dodatočného oznámenia nevzťahovali na elektronické časopisy, publikované v elektronickej forme, nevzťahovala by sa na ne tiež zodpovednosť vydavateľa za obsahy šírené prostredníctvom internetu.

    Ako ďalší argument v tejto súvislosti dávam do pozornosti Smernicu Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 13/2005-R z 31. augusta 2005 o bibliografickej registrácii a kategorizácii publikačnej činnosti. V čl. 7 bod (6) sa uvádza, že práce zverejnené na internete, ktoré majú všetky popisné údaje (názov a pôvodcu dokumentu, miesto vydania, vydavateľa, dátum vydania, ISBN, resp. ISSN) a uchovávajú sa v digitálnych knižniciach a archívoch na internete alebo vyšli na hmotnom elektronickom médiu (napríklad CD-ROM), sa zaraďujú do rovnakých kategórií ako tlačené dokumenty. Smernica teda nie je orientovaná len na elektronické verzie tlačených časopisov, ale na všetky elektronické publikácie, ktoré spĺňajú určité podmienky. Podmienky zaradenia do medzinárodného systému ISSN sú podobné. Publikácie, ktorým sa prideľuje ISSN, obsahujú originálne plnotextové články, publikácia má jednoznačný názov a uvádza vydavateľské údaje (ekvivalent tiráže tlačenej publikácie), a to: názov publikácie, ročník, rok, číslo, periodicitu alebo údaj o aktualizácii a intervaly doplňovania elektronickej publikácie, názov a adresu vydavateľa, jeho elektronickú adresu, prípadne mená redaktorov, prispievateľov a podobne.

    Okrem rozšírenia definície na pokrytie ďalších typov periodických publikácií, ktoré už u nás v súčasnosti existujú a ich počet sa bude stále zvyšovať, navrhujem tieto publikácie tiež evidovať ako samostatné dokumenty – vydania. Navrhujem evidovať (registrovať) všetky periodické publikácie nezávisle od fyzického nosiča (nie iba publikácie na hmotných fyzických nosičoch) a tiež všetky prípadné ďalšie jednotlivé vydania – regionálne, jazykové a iné. Namiesto pojmu verzie navrhujem uviesť pojem vydania, ktorý je výstižnejší.

    Starostlivosť o tieto typy publikácií, ktoré sú už bežným javom aj na Slovensku, by však nemala ostať len pri definovaní a evidencii. S evidenciou úzko súvisí uchovávanie týchto typov publikácií, ktoré je úzko prepojené s odovzdávaním povinných výtlačkov. Zmeny v tlačovom zákone by sa mali teda odraziť aj v zákone o povinných výtlačkoch (periodických publikácií). Najširší záber, ktorý zodpovedá súčasnej európskej praxi, by zabezpečilo odovzdávanie povinných výtlačkov nezávisle od nosiča, na ktorom alebo prostredníctvom ktorého je periodická publikácia vydaná alebo sprístupňovaná. Takýto zákon by bol stabilným základom starostlivosti o dlhodobé uchovávanie týchto typov publikácií. Najviac ohrozené sú publikácie sprístupňované na internete a publikované výhradne on-line. Ak nie sú uchované v stabilnom zabezpečenom archíve, hrozí im nenávratné zmiznutie v prípade ukončenia ich publikovania. Elektronická periodická publikácia bez zákonom ošetrenej archivácie je navyše veľmi krehkým a nestabilným dôkazným materiálom pre prípad vyžadovania nápravy či v iných kauzách. Vo viacerých krajinách si túto skutočnosť už uvedomili a v posledných rokoch vstúpilo do platnosti viacero zákonov o povinných výtlačkoch, ktoré zahŕňajú všetky typy elektronických dokumentov vrátane on-line, prípadne aj archivácie www (Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Island, Juhoafrická republika, Nemecko, Nový Zéland, Slovinsko, Švédsko, Veľká Británia).

    Vzorom na vypracovanie pravidiel na odovzdávanie elektronických dokumentov by mala byť Medzinárodná deklarácia na odovzdávanie elektronických dokumentov do konzervačného fondu (International declaration on the deposit of electronic publications), vypracovaná Konferenciou európskych národných knihovníkov (CENL) a Federáciou európskych vydavateľov (FEP) z roku 2000. V zmysle tejto deklarácie (bod 2. Medium of publication – nosič dokumentu) by sa mal rozšíriť povinný výtlačok u určených depozitných knižníc na povinný výtlačok netlačených dokumentov vo všetkých elektronických formách (on-line, off-line). Účelom konzervačného uchovania on-line dokumentov je zabezpečenie dlhodobejšieho uchovania než po dobu ich komerčného života. Univerzitná knižnica v Bratislave je jednou z depozitných knižníc Slovenskej republiky.

    Svoje konkrétne, paragrafové znenie pripomienok predložím v druhom čítaní tohto návrhu zákona, ktorého prijatie odporúčam.

    Vďačím vám za pozornosť, ktorú ste venovali týmto mojim slovám – čo sa vám páčilo, povedzte iným, čo sa vám nepáčilo, povedzte mne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Rydlovi.

    S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa prihlásili pán poslanec Pavol Minárik, pani poslankyňa Jana Vaľová. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami a slovo dávam pánovi poslancovi Pavlovi Minárikovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, bolo to obohacujúce vystúpenie. V tom historickom úvode ste spomenuli určité požiadavky, s ktorými sa zrejme stotožňujete, pretože ináč by ste ich neboli spomínali. Citovali ste konkrétne bod 10 z tých požiadaviek a ja to po vás voľne zopakujem. Žiadame vydávanie – zjednodušene – novín bez kaucií, žiadame slobodu tlače bez zákona. Až taký radikálny by som ja nebol, ale vy ste sa s tým zrejme stotožnili. Ja si totiž myslím, že nejaké regulácie môžu byť, môžeme sa dozvedieť o vlastníckej štruktúre vydavateľov a mnoho vecí a to budeme musieť asi uregulovať. Ale v tomto prípade je menej regulácie viac. Ešte raz zopakujem, citovali ste: „Žiadame slobodu tlače bez zákona.“ Ako sa to zhoduje s § 6 a 8 tejto navrhovanej predlohy? Ja som povedal, že to bolo obohacujúce, čo ste povedali. Sledovať, ako budete hlasovať, bude poučné.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Jana Vaľová, nech sa páči.

  • Pán kolega, ja musím vyzdvihnúť časť vášho príspevku a vyhodnotiť práve tú, kde rozprávate, že človek má právo na slobodu tlače aj slobodu šírenia informácií, ale jeho povinnosťou je za to niesť aj zodpovednosť. Pretože dnes sa stretávame, že tí, ktorí niekedy šíria lži, túto zodpovednosť nemajú a nemajú sa komu zodpovedať. Preto chcem povedať, že poslúžia cieľom určitých skupín. To znamená, že ak momentálne je v médiách lož, väčšinou nikto nie je volaný na zodpovednosť, pretože skutočne z tých médií nepríde ani odpoveď na túto lož, ak dostanú žiadosť, aby odpovedali, odkiaľ sú informácie. A preto chcem povedať, že práve to, ako váš predrečník povedal, že zostane ten fľak na košeli, ktorý nikto nedá dole, ale musím povedať, že kým prejdú súdne konania, tak je to dva a pol až tri roky. A potom skutočne už ten fľak nikoho nezaujíma. Chcem povedať, že ozaj sloboda bez hraníc a bez etiky je anarchia a myslím si, že všetka sloboda musí mať určité etické a morálne hranice. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníkov sa prihlásil pán poslanec Rydlo. Nech sa páči.

  • Mám iba dve poznámky. Po prvé, pán poslanec Minárik, ja som citoval Desiatu žiadosť zo Žiadostí národa slovenského z roku 1848, z ktorých, ako veľmi dobre všetci vieme, zostal iba zdrap papiera. A je evidentné, že v každej usporiadanej spoločnosti musí byť nejaké legislatívne ošetrenie toho, kto hovorí, čo hovorí, ako hovorí. A súhlasím s tým, čo hovorí aj pani poslankyňa Vaľová a napokon v mojom príspevku to bolo predovšetkým o zodpovednosti. Ja sám môžem povedať, čo znamená, keď vás médiá povláčia po novinách atď., bez akejkoľvek morálnej hranice, bez akýchkoľvek morálnych zábran. Mne záleží však na tom, aby sme prijali taký tlačový zákon, ktorý bude pýchou slovenskej spoločnosti, ktorý bude trvať, ako to tu jeden z mojich predrečníkov povedal, bude trvať, povedzme, aspoň ako ten francúzsky zákon vyše 100 rokov. Záleží len na nás, poslancoch, či tento zákon bude mať podenkovú trvácnosť alebo bude mať trvalú hodnotu. Myslím si, že zákon, ktorý je predkladaný do tohto pléna, je v prvom čítaní akceptovateľný, v druhom čítaní sa môže všeličo v ňom zmeniť, doplniť. Dúfam, že sa zmení, doplní k lepšiemu. A som presvedčený, že Slovensko si zaslúži, aby malo novinárov, ktorí sú novinári s veľkým písmenom „N“.

    Ďakujem vám za poznámky, ktoré ste mali k môjmu príspevku. Ďakujem.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy písomne je pán poslanec Vladimír Palko. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne a páni poslanci, prerokúvame vládny návrh tlačového zákona. Zákon obsahuje viacero sporných ustanovení. S dovolením, budem sa venovať dnes v podstate iba jednému z nich, a to spornému novému inštitútu, ktorým je právo na odpoveď. Inštitútu, ktorý má existovať vedľa doterajšieho práva na opravu, ktoré nikto nespochybňuje. Poďme teda k právu na odpoveď.

    Môj kolega Pavol Minárik vo včerajšom excelentnom prejave, ktorý bol ozdobou tohto parlamentu, správne uviedol, že inštitút práva na odpoveď je vlastne vyvlastnením časti mediálneho priestoru. Obeťou tohto vyvlastnenia pri tomto pohľade sú majitelia médií, redakcie, novinári. A je to tak. Pretože skutočne priestor, ktorý patrí im a ktorý chcú zapĺňať svojimi názormi, svojimi myšlienkovými produktmi, musia, a úplne bezplatne, povinne podľa zákona poskytnúť, dať na použitie úplne iným ľuďom, politikom alebo iným osobám.

    Dovolím si tento pohľad doplniť ešte ďalším pohľadom. Totižto obeťou práva na odpoveď je i každý občan. Každý občan, ktorý si kupuje noviny, periodickú tlač. Právo na odpoveď by som prirovnal k určitému fiktívnemu zákonu, ktorý by som nazval zákonom o šunke a prasačích ušiach. Predstavte si, panie poslankyne, páni poslanci, takýto zákon. Chcete kilo šunky. Kúpite si kilo šunky. Zaplatíte za kilo šunky. A potom, kde nič – tu nič zrazu sa priplichtí vláda. A vláda vám zoberie z toho kila šunky pol kila a dá vám miesto toho pol kila pol kila údených prasačích uší. Cenu nechá tak. A, samozrejme, že to všetko zdôvodní podľa zákona. Povie, že podľa zákona nie je dobré, keď občania jedia veľa šunky a je zdravé, keď sa trošku najedia kolagénu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keď občan chce šunku, tak nechce prasačie uši od vlády. A presne tak je to s právom na odpoveď. Občan si chce kúpiť tie noviny, ktoré mu vyhovujú. Chce si prečítať tie informácie, ktoré potrebuje. Chce si prečítať tie názory a komentáre, ktoré ho zaujímajú. Prečo má platiť povinne za informácie alebo za dezinformácie, ktoré nechce? Prečo má platiť za prejavy politikov, často demagogické, politikov, ktorí by sa do tých médií inak ani nedostali, len keď to budú mať zaručené zákonom – právom na odpoveď. Pani poslankyne, páni poslanci, a preto je vládny tlačový zákon neprijateľný. Je to zákon okrem iného o tom, že občan platí za to, o čo nestojí. Je to zákon o šunke a prasačích uškách. A preto je i umenšením slobody.

    Vážené panie poslankyne a páni poslanci, tento postoj nie je nejakou paušálnou obhajobou médií. Médiá majú svoje hlboké a vážne problémy, povedal by som, že presne tie isté ako politika. Médiá tiež trpia nekompetentnosťou, niekedy dokonca trpia neslobodou. Neslobodou, ktorá plynie, povedzme, zo zasahovania zo strany majiteľov, zo zasahovania zo strany politikov a niekedy je to nesloboda spočívajúca na celkom obyčajnej neodbornosti alebo nekompetentnosti alebo lenivosti. Preto tu nejde o obhajobu médií, ale ide o postoj obhajoby slobody, slobody médií, ktorá v konečnom dôsledku je obhajobou slobody pre nás všetkých. Preto teraz cítime potrebu zasadiť sa proti umenšovaniu slobody médií. A to práve preto, dámy a páni, lebo sme dnes svedkami toho, ako sa na Slovensku sloboda politického prejavu umenšuje. Dámy a páni, na Slovensku sa roztvárajú nožnice medzi na jednej strane snahou niektorých politikov rozširovať svoju slobodu prejavu, ktorú chápu ako slobodu prejavu vulgárnosti, obscénnosti, brutálneho vyjadrovania sa a na strane druhej snahou tých istých politikov obmedzovať slobodu normálneho politického prejavu u iných politikov, a to napríklad súdnou cestou.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tlačový zákon obsahuje aj § 6 ods. 1 písm. c), ktoré je novotou v tlačovom zákone. V tomto písmene c) sa hovorí, že vydavateľ nesmie dovoliť, aby sa tam objavili informácie, ktorými sa podnecuje nenávisť na základe politického zmýšľania. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, znie to veľmi ušľachtilo, ale ako vieme, cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Totiž sloboda prejavu asi nemôže byť chápaná ako sloboda pre tých, ktorí vládnu. Sloboda prejavu asi nemôže byť chápaná ako sloboda vyslovovať len veci, ktoré sú príjemné, ktoré sa príjemne počúvajú. Sloboda prejavu predsa nie je len slobodou pre tých, čo majú moc. Je to aj sloboda prejavu tých, ktorí tú moc nemajú, ktorí hovoria veci, ktoré nie sú príjemné, dokonca veci, o ktorých sme presvedčení, že sú mylné, a veci, ktoré neradi počúvame.

    Rád by som sa vyjadril nielen v mene svojom, ale v mene niektorých svojich ďalších kolegov, Františka Mikloška, Daniela Lipšica, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera k udalosti, ktorú považujeme za ohrozenie slobody prejavu, ku ktorej došlo minulý týždeň. Dovolím si prečítať stanovisko nás piatich poslancov.

    Podľa rozhodnutia súdu má poslanec Miklós Duray zaplatiť milión korún odškodneného Slovenskej národnej strane a ospravedlniť sa jej. Má tak urobiť preto, lebo SNS povedal, že je stranou fašistickou. S politikou pána Miklósa Duraya sa nijako nestotožňujeme a dlhodobo zastávame opačné názory, ako sú jeho názory. Chceme však žiť v krajine, kde môžu ľudia slobodne vyslovovať svoj politický názor. Súd odsúdil Miklósa Duraya za to, že vyslovil svoj politický názor. Preto proti rozhodnutiu súdu protestujeme a považujeme ho za ohrozenie slobodnej politickej diskusie. Ak si niekto myslí o strane, že je fašistická, nemá to ako povedať inými slovami. Ako sa takýto verdikt súdu zhoduje s tým, že na Slovensku má vládnuť sloboda prejavu? Za nebezpečný považujeme fakt, že súd rozhodol o mimoriadne vysokej pokute 1 milión korún. Máme teraz očakávať ekonomickú likvidáciu politikov, ktorí budú vyslovovať názory, nepríjemné, stranám vládnej koalície? Celá slávna národná politika vládnej koalície spočíva v tom, že sa klania Bruselu a zbabelo sa mstí na jednom Maďarovi.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Palka sa prihlásili: pani poslankyňa Katarína Tóthová, pán poslanec František Mikloško, pani poslankyňa Ľudmila Mušková, pán poslanec Ján Podmanický, pán poslanec Rafael Rafaj, pán poslanec Ján Senko, pani poslankyňa Jana Vaľová.

    Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka a slovo má pani poslankyňa Katarína Tóthová. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja by som chcela na excelentné prirovnanie k vyvlastneniu práva na odpoveď prečítať vám ústavu, kde jednou z podmienok vyvlastnenia je aj primeraná náhrada. Tak, pán poslanec, keď nepoznáte právne termíny, než ich začnete užívať, tak si objasnite ich obsah, pretože hovoríte, že zadarmo sa dostanú do tlače, ale vyvlastnenie je za primeranú náhradu. Takže to je taký logický kop, že až.

    Po ďalšie, to vaše prirovnanie so šunkou a prasačími ušami je úžasné. Úplne mám pocit, že dám do angličtiny preložiť vaše vystúpenie a pošlem ako jeden z argumentov ohrozenia slobody tlače na Slovensku.

  • Myslím si, že dostanú pravý obraz najmä o vašom návrhu protestovať proti rozhodnutiu súdu. Škoda, že ste nenavrhli aj petície, pretože celá demokratická Európa hovorí o nezávislosti súdu a takto sa stavať proti súdnym rozhodnutiam je skutočne nenáležité. Ja si pamätám, že pred takými šiestimi rokmi sa skupina dala dohromady a chcela protestovať proti rozhodnutiu Ústavného súdu. Malo to hneď odozvu v zahraničí a boli tam aj niektorí z KDH politického subjektu, rýchlo ten protest už potom zanikol. Takže, takéto zasahovanie do nezávislosti...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Vypršal vám čas, pani poslankyňa. Slovo má teraz pán František Mikloško. Nech sa páči.

  • Hlasy z pléna.

  • Pani poslankyňa, neviem sa sústrediť, dovolíte, keby ste sekundu mohli byť ticho. Chcem len povedať, že zo všetkých príspevkov písomne prihlásených, ktoré odzneli a predpovedám, ktoré aj odznejú, aj zo všetkých faktických poznámok, ktoré odzneli na toto vystúpenie, aj ktoré odznejú, vystúpenie Vladimíra Palka bolo absolútne najlepšie a chcem sa mu poďakovať, zagratulovať mu.

  • Ďalej sa s faktickou poznámkou prihlásila pani poslankyňa Ľudmila Mušková. Poprosím všetkých kolegov a kolegyne o toleranciu k vystupujúcim. Ďakujem pekne.

  • Vážený pán poslanec, na rozdiel od pána poslanca Mikloška ja som vás teda pozorne počúvala a príčiny, pre ktoré ste proti návrhu zákona, ktoré ste uvádzali vo svojich ekvilibristických porovnaniach a úvahách, môžem prirovnať k vášmu úvodnému porovnaniu o mäse alebo o šunke a prasačích ušiach. Nemajú žiadnu logiku, zrejme okrem kresťanskodemokratickej politickej logiky.

  • Ďalej sa hlási s faktickou poznámkou pán spravodajca, pán poslanec Ján Podmanický. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec Palko, povedali ste, právo na odpoveď má pomôcť politikom, ktorí by sa do médií ináč nedostali. To som vás parafrázoval. Presnejšie ste povedali: „Prečo by mal občan čítať politikov, ktorí by sa do médií ináč nedostali?“

    Pán poslanec Palko, čítali ste zákon? Ja vám prečítam: „Právo na opravu. Ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenie o osobe, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať o uverejnenie opravy.“

    Čiže, týka sa osoby, ktorá už v médiách bola. To isté máme v práve na odpoveď, to isté je v práve na dodatočné oznámenie. Pán poslanec Palko, ste matematik, viete, že toto, čo ste predviedli – pani poslankyňa Tóthová to už pomenovala v iných prípadoch – sa volá kontradikcia, protirečenie? No, pán poslanec Palko, že používate kontradikcie a často si protirečíte, to ma vôbec neprekvapuje. Je to veľmi často, keď sa človek započúva do vašich vyjadrení. Robíte to bežne. Čo ma však prekvapuje, pán poslanec Palko, že sa vyjadrujete k zákonu, ktorý ste si zrejme ani neprečítali.

  • Ďalej sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Rafael Rafaj. Nech sa páči.

  • Pán Palko, keď ste potvrdili, že vždy využijete príležitosť na vlastnú propagáciu a keďže sa neviete sám pochváliť a nemáte ani argumenty, tak si opäť musíte pomôcť aj Slovenskou národnou stranou, resp. nenápadne zakryť svojich dlhodobých strategických partnerov zo Strany maďarskej koalície. No a zistil som, že vy nielen máte, ako tu namietla jedna kolegyňa, deficit v právnom vedomí, ale predrečník hovoril, že ste technik. Ale pochybujem, lebo vy máte problém pochopiť veľmi jednoduchý zákon akcie a reakcie.

    No, a pokiaľ ste sa tu predviedli ako najlepší rečník s tými prasačinkami, po vašom vystúpení mi napadlo jediné logické podobenstvo. Nehádžte, pán Palko, perly sviniam. Ale pritom sa pozerajte, poprosím, do zrkadla.

  • Úplne ma šokovalo, keď ste v úvode povedali, že tí, ktorí vlastnia médiá, že tento priestor je ich a že je vytvorený len pre ich názor. To som naozaj prekvapený, pretože ste pošliapali právo verejnosti na informácie a dehonestovali ste tých ľudí, ktorí možno v dobrej viere naozaj vydávajú svoje tlačoviny, pretože chcú slúžiť verejnosti a poskytovať verejnosti informácie, nie sebe z nejakého egoizmu, že potrebujú mať potrebu písať grafomániu alebo šíriť nejaké bludy.

  • Skončili ste, pán kolega? Skončil. Ďalej bude vystupovať vo faktickej poznámke pán poslanec Ján Senko. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Palko, vy už dopredu viete, čo idete čítať. Vy už dopredu viete, aký názor chcete poznať. Dokonca ho už aj poznáte. No, tak už vieme to, o čo ide vo vašom vnímaní o chápaní vašej slobody tlače. Áno, vaše vystúpenie to presne odhalilo.

    Takže, viem, prečo sa asi tohto zákona bojíte. Bojíte sa pravdy, bojíte sa iného názoru, pretože, ako ste hovorili, vy nepotrebujete poznať iný názor. Potrebujete si potvrdiť len ten váš názor. Obvinili ste sa sám. Sám, dokonca sám, a to hneď v úvode svojho vystúpenia.

    To znamená, že ani to ďalšie vystúpenie alebo obsah vášho vystúpenia nebolo potrebné počúvať. A prosím vás, nestrašte peklom ľudí tejto spoločnosti. Peklo vo vašom ponímaní môže byť nakoniec pripravené aj pre vás a možno aj pre vaše svedomie. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Jana Vaľová, nech sa páči.

  • Pán Palko, ja sa vrátim k tej úvahe, kde ste povedali, že občan si chce kúpiť tie noviny, ktoré mu vyhovujú. No tlačový zákon, pokiaľ viem, ja som ho čítala, neukladá občanovi, aké noviny si má kúpiť. Samozrejme, že je to na jeho výbere, je to logická vec. Ale myslím si tak isto, že občan nemá záujem čítať lož. Pretože viackrát opakovaná lož sa stáva pravdou. A to, myslím si, že v našej spoločnosti nechceme.

    Pán Palko, ja sa spýtam: Neboli ste práve v minulosti vy ten veľký kritik médií? Ja si pamätám na Markízu, ako ste ich obvinili, akí sú nepravdiví, akí sú jednostranní. Neboli ste práve vy, ktorých médiá nazvali, že ste ješitný? Práve vy ste boli ten, kto najviac v minulosti médiá kritizoval. Tak ja sa teraz pýtam, prečo práve vy teraz rozprávate o tom, aké sú médiá spravodlivé, že tam nechcete čítať to, čo im...

  • Hlas z pléna.

  • Nikto im tam nepíše, vláda im tam nič nepíše. A ešte taký bonbónik na koniec. Pán Palko, Veľká noc sa blíži, dočkáte sa aj ušiek, aj šunčičky. Vidím, že sa vám už sníva, ale viete, ešte máme zasadanie parlamentu.

    Ďakujem.

  • Reagovať na predrečníkov chce pán poslanec Palko. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Na pani poslankyňu Tóthovú mám, ako je známe, veľkú slabosť, takže nechcem sa s ňou hádať. Odporúčam vrátiť sa k výroku klasika o právnych tupinách.

    Čo sa týka pána poslanca Podmanického, tak, pán poslanec, myslím si, že som hovoril pravdu. Predstavte si, že noviny napíšu, že pán poslanec Podmanický dva roky rozpráva v parlamente a ešte nič nepovedal. No tak na základe tohto vy budete môcť napísať dlhý traktát, za ktorý si budú musieť čitatelia novín zaplatiť a toto im nemôžem urobiť, uznajte.

  • Čo sa týka pána poslanca Rafaja, pozrite sa, veď prasačie ušká, však to je taká milá vec. Prečo vy hneď hovoríte o prasačinkách? No tak do toho ja sa zapájať nechcem.

    Pán poslanec Senko, vy ste ma odhalili. Skutočne, ja priznávam, priznávam, že predtým, než idem niečo povedať, tak o tom normálne popremýšľam.

  • Smiech v sále.

  • Vy to robíte trošku inak.

    A pani poslankyňa Vaľová, vy ste si sedeli na uškách, keď som hovoril, pretože ja som tie médiá kritizoval.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej sa ako posledný písomne prihlásený do rozpravy prihlásil pán poslanec Ján Senko. Po jeho vystúpení a po prípadných faktických poznámkach bude možnosť pre všetkých poslancov, ktorí budú chcieť ešte vystúpiť k tomuto zákonu v rozprave, prihlásiť sa ústne.

    Pán poslanec Senko, máte priestor v rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. No, myslím si, že ako hovoríme, ako tu dnes diskutujeme, tak svedčí o tom, že tento parlament je schopný rozprávať sa o rôznych problémoch. Nikto nikomu nebráni povedať svoj názor.

  • Hlasy z pléna.

  • Presne tak, pán Miššík.

    Je to jednoducho tak, že chceme diskutovať o veciach, sme prístupní diskutovať o veciach, rozprávame o tom. Nikoho dopredu bez toho, aby sme sa oboznámili so znením nejakého zákona, neobviňujeme. Najskôr sa potrebujeme oboznámiť so zákonom, no a potom jednoducho pristúpime k veciam takým spôsobom, aby sme sa tu rozprávali, diskutovali, hovorili o tom, či je zákon opodstatnený, alebo neopodstatnený, aký má byť jeho obsah, aké má byť jeho paragrafové znenie, tak ako nakoniec to povedal aj pán poslanec Bárdos. Áno, on je skúsený, tuším, už tretie volebné obdobie, ja som tu len prvé, tuším, že jeden a pol roka, takže, nemám až takú veľkú skúsenosť s tým, ako sa tu niekedy diskutovalo a viem o tom, že asi do prvého čítania sa predkladá zákon preto, aby sme hovorili o tom, či je potrebný, či treba o ňom rozprávať. A keď je potrebné o ňom rozprávať, to znamená, že je potrebné, aby ho spoločnosť mala. To znamená, že potom budeme hovoriť, ako by mal asi v tom jeho paragrafovom znení vyzerať.

    Presne s vami súhlasím, pán poslanec Bárdos, aj s niektorými ďalšími, ktorí ste o týchto veciach hovorili. Preto sme tu, preto o tomto zákone rozprávame, nezaťahujeme do tohto problému žiadne iné medzinárodné spoločnosti. Ale tu na pôde slovenského parlamentu svojprávne chceme rozhodnúť o tom, ako bude vyzerať tlačový zákon a vôbec, či je opodstatnený.

    Takže, navrhovaný zákon sa vzťahuje na periodickú tlač vydávanú alebo verejne šírenú na území Slovenskej republiky a tiež na agentúrne spravodajstvo. V súlade s medzinárodnými dohovormi a odporúčaniami návrh zákona rešpektuje jeho znenie tak, ako je podané, ako sme sa mali s ním možnosť oboznámiť, slobodu prejavu a súčasne aj právo na ochranu osobnosti. A to je dôležité. Vo vzťahu k zverejňovaným obsahom zavádza inštitút na odpoveď aj na dodatočné oznámenia a iné náležitosti, ktoré sú v ňom obsiahnuté, ako aj povinnosť ochrany informátora. Toto ustanovenie, veľmi dôležité pre budúcu prax, hoci ho spochybňujete, možno bude a aj je terčom kritiky. Nakoniec novinárska obec veľmi dobre vie, o čom v tomto prípade hovorím. Predmetom práva na odpoveď je skutkové tvrdenie o konkrétnej fyzickej osobe, právnickej osobe, ktoré je obsiahnuté v periodickej tlači.

    Hneď na úvod svojho vystúpenia si dovolím cteným poslancom a poslankyniam, najmä z opozície, pripomenúť, že už v roku 1799 istý poslanec vo francúzskom parlamente vystúpil a už v tom období konštatoval, že dovtedy u nich známe právne prostriedky, predovšetkým súdna žaloba nie je dostatočnou garanciou pred zneužitím slobody tlače. Citujem ho: „Je potrebné preto vytvoriť taký doplňujúci prostriedok ochrany, ktorý by mal na zreteli redaktorov novín. Oni môžu deliť spravodlivo, aj nespravodlivo slávu a hanu, tvoriť, upevňovať, iritovať a vzbúriť strany a spôsobiť i nevypočítateľné zlá.“ A navrhol uverejňovať v prípade útoku na povesť občana právo na odpoveď v zákonnej lehote. Písal sa rok 1799.

    No a v roku 1822 bol vo Francúzsku schválený tlačový zákon. V roku 1822, ktorý už obsahoval inštitút práva odpovede. Poslanec, ktorý ho zdôrazňoval, povedal: „Urazenému namiesto toho, aby bol vydaný napospas novým urážkam svojich odporcov pred súdom, nedostatku ľudskej súdnosti a škandálom, sa musí poskytnúť účinný protijed. Možnosť odraziť útok rovnakými prostriedkami a rozptýliť tým mraky v duši všetkých, ktorí čítali článok, ktorým sa cíti urazený.“ Písal sa rok 1822. My diskutujeme na túto tému dnes a snažíme sa zaviesť do našej praxe inštitút práva na odpoveď. Píše sa rok 2008 a hovoríme si demokratická spoločnosť.

    O tom, kedy, ako a za akých podmienok sa vyvíjal v podmienkach nášho územia tlačový zákon, nebudem hovoriť, ale určite by to bolo veľmi zaujímavé. Ale prečo hovoríme o tomto probléme dnes? Nebudem hodnotiť odvahu predchádzajúcich politických reprezentácií konať v tomto smere. Ale zákon je už opotrebovaný, nereaguje dostatočne na súčasné obdobie. Či chceme, alebo nie, musíme priznať, že aj u nás sa stretávame s ignorovaním elementárnych pravidiel žurnalistickej etiky, akým je napríklad uverejnenie opravy nepravdivého údaju. Nakoniec včera to, tuším, pán poslanec Rafaj aj hovoril, že sedem alebo osem rokov trvalo, deväť dokonca, kým sa dotyčná strana dostala vôbec k tomu, aby zverejnený údaj bol daný na pravú mieru. A neviem, či ešte aj žila tá osoba. Či oficiálneho stanoviska dotknutej strany. Alebo fabulovaním príbehov, ktoré sa nikdy nestali. V žiadnom prípade nechcem a nebudem spochybňovať úlohu médií. Ani úlohu novinárov. Ani vo vzťahu k nim nebudem vystupovať. Nie je to mojím cieľom tohto vystúpenia. Nebudem spochybňovať úlohu médií v oblasti kontroly verejnej moci, jej významného postavenia. Dokonca som sa stretol ešte aj s názorom a myslím si, že nielen ja, že médiá sú, tuším, štvrtým pilierom moci v štáte.

    Ale ak majú médiá aj u nás na Slovensku zohrávať kontrolnú a informačnú úlohu, ak chcú pravidelne moralizovať a hodnotiť každý jeden krok nielen slovenskej exekutívy, oprávnene treba očakávať, že túto významnú úlohu a postavenie v spoločnosti vyvážia rešpektovaním zákonov a najzákladnejších pravidiel novinárskej práce. Čoraz viac sa však stretávam s názormi na verejnosti, že v printovej mienkotvornej mediálnej oblasti v súčasnom období na Slovensku takmer neexistuje pluralita názorov, že na stránkach novín sa stretávame čoraz viac s jednostranným názorom. Názorom, ktorý reprezentuje iné hodnoty, než, ktoré vníma a zastáva väčšia časť spoločnosti a verejnosti je rafinovaným spôsobom tento názor vnucovaný. Rôznorodé témy vyvolávajú časté diskusie či komentáre, ktoré sledujú jeden cieľ. Neutralizovať alebo znevážiť kladný postoj verejnosti k problematike alebo osobe, či udalosti a niekedy aj nie v mene pravdy. Vydavatelia sú si vedomí toho, že možnosť reakcie druhej strany je obmedzená alebo žiadna. A ak je, tak iný názor sa vôbec neberie vážne. Úsudkovým spôsobom sa spochybňuje, v spleti názorov blízkych médiu sa mení hodnota pôvodného názoru, neutralizuje alebo dokonca znevažuje sa názor. Tak sa stáva, že akože navodená diskusia okolo témy sa stáva obyčajným divadlom bezpružnej reakcie dotknutej strany a dokonca bez možnosti brániť sa, vysloviť svoj vysvetľujúci názor. Názory z vôle či moci na strane personálneho vybavenia vydavateľa či média sú zamaskované do akože racionálnych argumentov v prospech občanov, ľudí či demokracie, či slobody. Nakoniec toho sme svedkami aj tu. Demokracia, sloboda, dokonca aj v roku 1998 sme boli svedkami toho, ako sa jedno médium stalo signálom na obranu slobody a demokracie. A dnes sa stáva tlačový zákon signálom na presadzovanie akože slobody a demokracie. To je taký istý pasport. Už sme ho prehliadli, ale bez praktického a reálneho uplatňovania v praxi.

    Používajú sa argumenty skryté v slovách ako odbornosť, dobro, zlo, slušnosť, neodbornosť, ba aj spravodlivosť, či demokracia – ako som hovoril –, ktoré zakrývajú ich osobné záujmy, ich osobné záujmy. Neexistuje takmer nijaký spôsob ako spravodlivo riešiť, či doriešiť takúto debatu či diskusiu. Médiá sú schopné nezvyčajným spôsobom osobu či inštitúciu zosmiešniť dopredu, znevážiť a to tak, že verejnosť vníma celý tento proces ako nestranný, vyvážený, či dokonca neutrálny. Sloboda nadobúda, a slovo v nej nadobúda úplne inú hodnotu, iný význam, iný zmysel.

    Treba pripomenúť, že len málo prijímateľov informácií si uvedomí, že to, čo sa im dostalo, je jeden veľmi úzky názor veľmi úzkej, veľmi dobre prepojenej, v zátvorke, možno záujmovej skupiny ľudí. Odlišnosť názorov spočíva alebo spočívala v tej diskusii len v kozmetických úpravách a rôznych uhloch toho istého pohľadu. Aj keď v praxi je často výber diskutujúcich širší, obsahovo je však ešte chudobnejší. O akejkoľvek názorovej pluralite nemožno ani len začať hovoriť, pretože iný názor je nielenže znevažovaný, či umlčovaný. No a o kriminalizovaní by som nerád hovoril.

    V poslednom období sa nielen na stránkach tlače objavovali úvahy a závery na tému vláda kontra médiá. Živnú pôdu tu nachádzali aj opoziční poslanci. Nakoniec aj na predchádzajúcej a aj na tejto schôdzi sme toho boli svedkami. Vláda kontra médiá, to je osobitná téma. Dokonca sa tu podsúva, že vláda si vymyslela, keď sa dostala do nejakého kontraproduktívneho vzťahu vo vzťahu k médiám, tak si povedala, že ide meniť tlačový zákon. No nie je to vôbec pravda, vážení páni. My sme, tuším, v septembri roku 2006 prijímali programové vyhlásenie vlády, kde sa vláda zaviazala, že vzhľadom na tlačový zákon, ktorý je z roku, neviem, 1966 plus atď., atď. novelizovaný v roku 2000, kedy predchádzajúca vládna moc, teraz opozičná moc, prijala ustanovenia v tlačovom zákone, ktoré sme my iba trošku do neho dostali, dokonca sme ešte aj zjemňovali. Tak sme v programovom vyhlásení prijali tu na pôde tohto parlamentu, že sa pokúsime nejakým spôsobom prijať taký tlačový zákon, ktorý bude prijateľný pre spoločnosť v tomto období života tejto spoločnosti. No a vláda si to zakomponovala do Plánu legislatívnych úloh na rok, tuším, 2007. Takže nič také, že odrazu. Nič také. Jednoducho to bolo normálnym prirodzeným spôsobom. A dokonca, že aj predchádzajúca vládna moc, opoziční činitelia, ktorí teraz sedia tu, tak sa nad týmito vecami už zamýšľali, len nevedeli a nemali tú silu. Tuším ich tam bolo veľmi málo na to, aby to presadili. Zdá sa mi, že ich bolo 75, a keď potrebovali prehlasovať, tak museli ešte nejakých troch doplniť do toho, aby boli schopní vládnuť. Tak neboli schopní jednoducho takéto zásadné veci prijať. Takže toľko akurát k tomu.

    No, ale v súvislosti s týmito záležitosťami, pretože vieme, že ozaj, ako tu hovoril aj pán Palko, aj niektorí iní poslanci, apelovať na objektivitu niektorých súkromných médií sa mi niekedy zdá byť zbytočné. Ozaj sú v súkromných rukách a tvrdia niečo, tak ako pán Palko hovoril, že on vie dopredu, keď ide kupovať nejaký denník, tak vie, čo tam bude čítať. Chce čítať len to, čo chce vedieť, čiže je to tak.

    Takže nadobúdam pocit v tomto čase, že médiá nebudú asi nikdy objektívne. Trebárs, lojálne budú napríklad iba k takej vláde, ktorá vyhovuje len ich majiteľom. Som ozaj rád, že väčšina našej spoločnosti, väčšia časť verejnosti to už pochopila. Ona to už pochopila. Čas aj skúsenosť, ktorá jednoducho tu v období bola, vyliečila túto našu spoločnosť. Čoraz viacej ju aj lieči.

    Chcem zdôrazniť, že súčasná vláda Slovenskej republiky deklaruje a mnohokrát deklarovala, že plne rešpektuje slobodu prejavu vo všetkých jej podobách. A počas tohto funkčného obdobia neprijala žiadne opatrenia, ktoré by mohli vyvolávať čo len domnienku obmedzovania tohto základného práva. Ešte raz, neprijala nič také. To len vy vsúvate verejnosti takéto náležitosti. A ani tento navrhovaný zákon nemá túto ambíciu, vážení páni a pani poslankyne, nemá túto ambíciu. Ten názor, že by o niečo také malo ísť, sa snaží podsúvať verejnosti iba opozícia a individuálne aj niektorí poslanci z jej radov, ktorí dostávajú dosť veľký a podstatný priestor aj v médiách a snažia sa pôsobiť vo vzťahu k verejnosti ako odborníci na túto tematiku. Dokonca sú v médiách, viete, vykresľovaní ako solidárni, študujúci, starostliví otcovia, ktorí sa s kočíkom prechádzajú po Horskom parku a neviem ako ešte. Vyvolávajú si tak kladný postoj vo verejnosti. Na druhej strane koaliční poslanci sú prezentovaní v médiách ako „hňupi“, neviem čo ešte, neviem čo ešte.

  • Hlasy z pléna.

  • Je to tak, bohužiaľ.

    Pán Markovič, aj vás sa to týka, lebo vy ste tiež tak pozitívne boli prezentovaný v médiách, preto sa vás to asi dotklo. Ako, tuším, ste pili kávu, len neviem, koľko ste tam mali kociek cukru. Akékoľvek odbočenie z ich prezentovaného názoru vnímajú ako ohrozenie demokracie. Dvíhajú varovný prst voči každému, kto si dovolí povedať odlišný názor. Ja hovorím ten odlišný názor vo vzťahu k vám. No a toto nie je len moje alebo len moje osobné konštatovanie, tým nie je ani názor, ako sa u nás šíri nekultúrnosť, vulgárna primitívnosť, ako narastá napríklad pôsobenie médií, aj mentálne ohlupovanie a manipulácia obyvateľstva. Ako verejnosť možno už všetci strácame voči nim imunitu, nielen poslaneckú. Dosť o tom otvorene hovoria aj skúsení žurnalisti a nielen u nás doma a nielen naši. Hovoria aj o slobode tlače. Aj o zodpovednosti, potrebe spolupráce s verejnosťou, zamestnávateľmi či politikmi. O etických otázkach v žurnalistike. O rýchlosti informácií aj vplyve na etiku...

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, ja vás na chvíľu vyruším. Poprosím všetkých, ktorí si majú čo povedať iné, ako počúvať pána poslanca, nech tak urobia mimo rokovacej sály. Poprosím všetkých, ktorí naozaj nechcú počúvať pána poslanca, aby nevyrušovali. Ďakujem pekne.

  • Beriem, ďakujem. Dokonca o dôveryhodnosti, pravdivosti informácie. O vplyve mediálneho priemyslu a jeho koncentrácii na prácu novinárov. O vplyve a úlohách vlastníkov médií. O bulvarizácii médií. O tlakoch na novinárov a vplyve na ich tvorbu. O využívaní mladých a neskúsených novinárov. O prepúšťaní skúsených a kvalifikovaných. Aj toho sme tu boli svedkami. O vplyve zahraničných vlastníkov a ich experimentovaní s pracovnými normami v transformujúcich sa krajinách. Áno, s tým všetkým sa tu stretávame. Aj o tom sa hovorí, či chcete, alebo nechcete. To všetko má vplyv na kvalitu novinárskej práce a prostredníctvom nej aj vplyv na spoločnosť. Na kvalitu informácií, ktoré sa verejnosti dostávajú.

    Prácu novinárov, ešte raz, novinárov, a ich úlohu vôbec nespochybňujem, vážim si ich, pri demokratizácii spoločnosti a pre demokraciu spoločnosti je významná a dôležitá. Je podstatnou súčasťou demokratického systému. Mala by však byť v prevažnej miere založená aj na čo najväčšom počte spoľahlivých informácií. Je veľmi dôležité, aby aj v našej spoločnosti dostávala väčší priestor etická žurnalistika založená práve na tej kvalite informácií, ktoré by viedli k čo najobjektívnejšiemu informovaniu verejnosti. Bez zbytočných balastov založených na účelových interpretáciách, polopravdách. A nerád by som hovoril o účelových klamstvách. Verím, že tých sa predovšetkým v budúcnosti bude vyskytovať čo najmenej. No a na to by mal slúžiť aj predmetný zákon. Aj tie jeho ustanovenia, ktoré hovoria o práve na odpoveď.

    Zmysel práva na odpoveď nie je v tom, aby sa mohol niekto obhajovať, ale aby jednoducho tam, kde médiá na to zabudnú alebo prípadne z iných dôvodov neuvedú nejaké argumenty, aby sa verejnosť mala možnosť dozvedieť aj iný názor, to znamená, aj ten názor dotknutej strany, názor dotknutých. Veď sa ich tie názory týkajú. Presadzovanie práva na odpoveď chápem ako súčasť občianskych práv. Spája v sebe slobodu prejavu i právo na ochranu osobnosti. Aj tento návrh sa snaží vyriešiť medzeru v našej legislatíve v prospech väčších práv jednotlivcov voči svojvoľnému konaniu médií. Priamo do štruktúry obsahu periodickej tlače sa zavádza tento inštitút na ochranu osobnosti a súkromia, právo vyjadriť sa k veci, ktorá sa kedykoľvek môže dotknúť každého z nás. Právo na odpoveď je štandardný prvok tlačového zákona v práve európskych krajín. Je tzv. európskym civilizačným výdobytkom. Dokonca už som hovoril, že v roku 1799, potom v roku 1822 sa o týchto záležitostiach hovorilo a do legislatívy európskych krajín sa začalo presadzovať v 80. rokoch minulého storočia. A v roku 1974 Rada Európy, Výbor ministrov sa dohodol o práve na odpoveď v postavení jednotlivca vo vzťahu k tlači. Neviem prečo, ale od roku 1974, ja som už niekedy aj vo faktických poznámkach o tých veciach hovoril, sa, žiaľbohu, v našej spoločnosti táto rezolúcia uvádzala ako právo na opravu. Od roku 1974 sa tu hovorilo o práve na opravu. Bohužiaľ, bol zlý preklad a teraz sa zistilo, že jednoducho od roku 1974 sme mali hovoriť už aj tu, v tejto spoločnosti o práve na odpoveď. No a potom, poviem iba to, že v roku 2004 opäť Rada Európy, Výbor ministrov prijal a odporučil a znovu potvrdzuje, že právo na odpoveď by malo chrániť každú fyzickú, právnickú osobu, atď., atď., ktoré sa dotýkajú osoby, ovplyvňuje ich práva, uznáva, dokonca uvádza rozsah práva na odpoveď, rýchlosť odpovedí, odpoveď na rovnakom mieste, bezplatnosť, atď., atď. Treba si to iba naštudovať. To znamená, konečne v roku 2008 sa to nejakým spôsobom nám darí. A aspoň vôbec tu na pôde tohto parlamentu o týchto veciach rozprávame.

    No základným cieľom bolo dosiahnuť práve týmto inštitútom vynutiteľnosť práva na opravu prostredníctvom mechanizmov, ktoré sú jednoduchšie a efektívnejšie ako jeho časovo takmer nekonečné vymáhanie súdnou cestou. Pán Rafaj tu včera o týchto záležitostiach hovoril. Takže právo na odpoveď vzniklo a začalo sa uplatňovať. Je zaujímavé, že najväčšími odporcami presadzovaných zmien boli rôzne vydavateľské zväzy a novinárske organizácie.

    Od začiatku uplatňovania práva na odpoveď, nielen u nás na Slovensku, išlo o boj záujmových skupín. Účelovým spôsobom sa zastieralo obavami o slobodu tlače. Aj dnes sa to tu tak robí, dokonca sa to spája s hlasovaním o Lisabonskej zmluve. Paráda. S takmer podobnými argumentmi, ako teraz u nás, pôsobili vo vzťahu k verejnosti novinári a majitelia médií všade, kde sa toto opatrenie zavádzalo a kde už dnes úspešne funguje. Dokonca aj v Čechách, aj tam bol veľký hrmot. Veľký hrmot tam bol. Jedným z bojovníkov bol aj český šéfredaktor jedného slovenského denníka, ktorý v tom období pôsobil v Čechách a tam sa zavádzal právny inštitút. Treba ale podotknúť, že to, za čo momentálne médiá u nás bojujú, nie je o slobode prejavu, ale o zachovávaní vlastných informačných privilégií. Podstata a ich obavy, že by sa v ich novinách objavovali aj iné názory ako ich, že by každý mal právo byť vypočutý, spočívajú v tom a v tej záležitosti, ktorá sa ho týka a mal by teda mať možnosť vyjadriť sa k tejto veci. Nestáva sa tak.

    U nás v rámci legislatívneho pripomienkového konania sa naozaj diskutovalo. Chcem podotknúť, že ozaj sa diskutovalo. Novinárska a vydavateľská obec bola pri tom. Aj pán šéf vydavateľských združení od začiatku. Aj Syndikát novinárov. Vyjadrovali svoj postoj. A v tejto chvíli si dovolím spomenúť postoj Slovenského syndikátu novinárov, jej predsedníčky pani Krútkej. Citujem z jej vyjadrenia: „Slovenské médiá sa bulvarizujú, ponúkajú čoraz menej priestoru kvalitnej žurnalistike a novinárska informácia sa vo väčšine médií stala len produktom, ktorý má zvyšovať zisky ich majiteľov.“ Ďalej upozorňuje na potrebu zachovávať a rozvíjať kvalitný žurnalizmus. Zároveň poukazuje na viaceré problémy slovenských médií a navrhuje, ako by sa mohli vyriešiť. Citát, nie môj: „Pre príklon k bulváru, pre časté porušovanie etických pravidiel profesie, ako aj zjavné manipulácie sa stráca vo verejnosti úcta k novinárskemu stavu, úcta k novinárskemu stavu,“ to konštatovala predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov. Majiteľov médií žiada, ona majiteľov médií žiada, aby pred bulvárnymi informáciami uprednostňovali pravdivé, objektívne a neskreslené informácie a občanov, aby preferovali tie médiá, ktoré ponúkajú žurnalistiku vysokej kvality. „Niet pochybností o tom, že k zdraviu v demokratickej spoločnosti môže značnou mierou prispieť kvalitná žurnalistika.“ Zverejnené 6. 11. 2007 prostredníctvom agentúry SITA.

    Prečo zmenila pani Krútka tento názor, nebudem hovoriť, ani konštatovať. Len je veľmi zaujímavé, že vo svojej úvahe prečo, to ako sa dostala k internetu. Ale veď ona na začiatku týchto všetkých úvah bola. Dokonca veľmi dobre vie, že v predchádzajúcom návrhu zákona, o ktorom sa diskutovalo, toto ustanovenie bolo. Lenže je Dohovor členských štátov Európskej únie, že táto problematika, to znamená, problematika informácií na internete, sa bude riešiť v rámci celej Európskej únie. A ona to, neviem, pod vplyvom koho alebo neviem, ako sa to stalo, tak teraz v januári vydala nejaké vyhlásenie, na základe ktorého akože Syndikát slovenských novinárov zmenil názor. Ale iba vo vzťahu k tomuto ustanoveniu, nie k ustanoveniu celkového tlačového zákona. Taká je pravda.

    Takže právo na odpoveď, tento nástroj by mal byť aj čiastočným eticko-právnym nástrojom slobody tlače a demokracie spoločnosti. Vzhľadom na to si zákon zasluhuje v tomto znení, aby prešiel do druhého čítania, a tam budeme mať možnosť ďalej diskutovať k predmetnému zákonu a jeho znenie prípadne vylepšovať. Ale vôbec sa tomu nebránime. Práve preto tento návrh zákona podporím a odporúčam ho posunúť do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Skôr, ako dám priestor na vystúpenie s faktickými poznámkami, chcem sa spýtať ctenej snemovne v súlade so včerajšou dohodou: Je možné, že by sme teraz nehlasovali, posunieme hlasovanie až na 17.00 hodinu a pokračovali v rozprave o tomto zákone? Je všeobecný súhlas?

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem. Pani Laššáková – ešte procedurálny.

  • Ja len krátky procedurálny návrh. Chcem poprosiť členov výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že máme dnes výbor o 12.30 hodine v zasadačke č. 34. Je to zasadačka výboru pre obranu a bezpečnosť. To je všetko, ďakujem pekne.

  • Ďakujem. No a teraz už poprosím prihlásených s faktickou poznámkou. Prvá je pani Magdaléna Vášáryová, ďalej pani Ágnes Biró, ďalej pán poslanec Jozef Rydlo, ďalej pán poslanec Daniel Lipšic, Alexander Slafkovský, Pavol Minárik, Ján Kvorka, Stanislav Kahanec, Jozef Mikuš. Poprosím technikov. Jozef Mikuš je posledný? Jozef Mikuš.

    Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami. Nečítal som údajne pána Rafaja, tak na deviatom mieste je pán Rafaj a posledný Jozef Mikuš. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou.

    A dávam slovo teraz pani Magde Vášáryovej. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Je veľmi ťažké reagovať teraz hneď na vystúpenie pána poslanca Senka. Ja chcem upozorniť, že si počkám na prepis, pretože také vyhlásenie, akože vláda je v kontraproduktívnom vzťahu k médiám, alebo že novinári chránia vlastné informačné privilégiá, to si treba znovu prečítať. Ale myslím si, že s týmto textom sa bude dať veľmi dobre pracovať, lebo sa tam objavili aj myšlienky, ktoré sú asi zrejme skryté v tomto zákone a pomôžu nám v našej argumentácii vlastne, o čom tento tlačový zákon je.

    Znovu sme sa dozvedeli o histórii 1822, Les enfants de la patrie, a podobne, len tá komunistická éra a ten sedemdesiaty štvrtý rok, keď nebolo implementované právo na opravu, ani na odpoveď, ani na žiadnu v komunistickom systéme, to bolo trošku tak hanblivo prejdené. Ale prosím.

    No pán Senko povedal dôležité veci. Po prvé nás upozornil, že v tom zákone je dôležité len právo na odpoveď. Nič viac. Ničomu inému sa totiž v zákone nevenoval. A preto ja sa vo svojom vystúpení budem venovať hlavne tomu, prečo máme aj právo na opravu, ktorú sme vždy mali, teda od roku 1989, a prečo máme aj právo na odpoveď, čo je veľmi nezvyklé v európskych podmienkach. Ale to budem vysvetľovať.

    Ale pán Senko povedal dôležitú vec, veď my tu diskutujeme. Chcela by som vás upozorniť, pán poslanec, že nediskutujeme. Vy hovoríte, my hovoríme. Ale ten, kto tento zákon predkladá, pán minister nediskutuje. Pán minister to nerobí ako pán minister hospodárstva, že diskutoval s nami a...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani Ágnes Biró. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Senko, ak ste pozorne počúvali vystúpenia opozičných poslancov, bolo zjavné to, že máme výhrady voči nejasným pravidlám v jednotlivých paragrafoch a nejasne definovaným kľúčovým pojmom v tomto návrhu zákona.

    Najviac kritiky odznelo a najväčšie problémy máme s § 6, ktorý je priam nebezpečný, pretože odlišnosť politického zmýšľania bude podľa tohto zákona dôvodom k sankciám. A budú sa trestať politické názory, to znamená, že vo veľkej miere ovplyvní vzťah politikov a novinárov. Ja budem veľmi zvedavá, ktorý novinár postaví zrkadlo pred politika, keď bude vedieť, že bude môcť podľa tohto paragrafu byť potrestaný. A potom to právo na odpoveď, čo najviac skloňujeme. Ja si myslím, že nám, ktorí si prečítali aj starý, vlastne súčasne platný tlačový zákon a návrh zákona, je jasné, že toto právo nie je novinkou, že tento inštitút je aj z našej strany prijímaný a uznávaný a nachádza sa aj v súčasne platnom zákone. Ale s čím máme problém, je to, že otvára sa priestor pre politické komentáre, čo je v tých krajinách, ktoré spomínal aj pán minister, neprípustné.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Jozef Rydlo.

  • Mám len krátku poznámku k tomu, čo povedal pán Senko. Či sú súkromné, či verejnoprávne médiá, v jednom aj druhom prípade musí byť zaručená etika a objektivita. Je neakceptovateľné, aby majiteľ súkromných médií si počínal v rozpore s pravdou, etikou. Keď si zoberiete taliansku mediálnu scénu alebo francúzsku, alebo nemeckú, tam máte verejnoprávne média, máte súkromné médiá, ale v žiadnom prípade žiadny majiteľ súkromných médií si nedovolí povedať, som súkromné médium, to znamená, vysielam si to, čo chcem. Jednoducho, je alfa, omega. Aj v tomto zákone je potrebné určiť, že musí byť stanovené právo na to, aby divák, čitateľ, poslucháč bol objektívne a mravne informovaný. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán Daniel Lipšic. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán kolega, ja sa vám chcem poďakovať, že ste nám oznámili verejne motív predloženia takéhoto tlačového zákona a tým je, že tlač píše dobre o opozičných poslancoch a píše to, čo ste povedali, že píše, ale nie celkom detailne, ste to potom nedokončili, o vládnych poslancoch. Čiže, vy ste nám vlastne povedali, že motív je vlastne ten, že sa vám nepáči, čo noviny píšu o vás. To je podľa mojej mienky zlý motív na predloženie tlačového zákona.

    A druhá poznámka. Hovorili ste o probléme bulvarizácie, bulváru, čítali ste tu vyjadrenia pani predsedníčky Syndikátu novinárov. Ale ktorý politik na Slovensku povedal, že najobjektívnejšie médium je jeden bulvárny denník? Bol to politik opozície alebo vrcholný predstaviteľ vašej strany?

  • Ďalej s faktickou poznámkou – pán poslanec Alexander Slafkovský. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Len v krátkosti k pani Krútkej. Aj keď ju osobne nepoznám, ale pravdepodobne jej došlo, že ak sa zákon nebude uplatňovať v dobrej viere, teda bona fide, tak sa môže stať riadnym kladivom na médiá, preto zmenila svoj názor. Ďakujem.

  • Nech sa páči, teraz pán poslanec Pavol Minárik.

  • Ďakujem pekne za slovo. Trošku sa budem opakovať po Danielovi Lipšicovi. Pán kolega, dramaticky ste nám oznámili: „Slovenské médiá sa bulvarizujú. To nehovorím ja, to povedala predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov pani Krútka“, a potom ste to s hrôzou ešte zopakovali. Slovenské médiá sa bulvarizujú. A potom ste hovorili niečo o tom, že predložená novela a právo na odpoveď by mali tomuto stavať hrádzu. No, mali ste povedať, chvalabohu, lebo ináč budete mať naozaj problém. Váš premiér, váš predseda hovoril o tom, že najdôveryhodnejší na Slovensku je bulvár.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ján Kvorka. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No ja chcem oceniť vystúpenie pána poslanca Senka, pretože ja si myslím, že sa snažil vo svojom vystúpení poukázať na veci, ktoré sa bezprostredne dotýkajú prerokúvaného bodu zákona a nie z pozície opozičných partnerov. To bolo vždy pochopené tak, ako sa to on snažil vysvetliť. A myslím si, že kultivovane, aj odborne hovoril na túto tému. A zazneli tu aj také kadejaké uštipačné poznámky zase na poznámku pána premiéra, na poznámku komunistickej éry a tak ďalej. Viete, zamyslite sa nad sebou, v akej dobe ste žili, v čom ste sa vyučili a čo ste vtedy užívali do svojho osobného prospechu, a potom by ste si mali aj vo svojich vystúpeniach brať z toho príklad a tak aj vystupovať. To je po prvé.

    Po druhé protesty voči paragrafom 6 a 8 z vašej strany sú také, že jednoznačne sa snažíte len obhajovať to, čo bude s novinármi. Ja sa pýtam: Čo bude s normálnymi ľuďmi? S ľuďmi, kvôli ktorým je tento zákon potrebný. Kvôli ktorým sa tento zákon dnes prerokoval v tejto sále a bude potrebný, aby bol aj prijatý, pretože ozaj sa tam dostávajú ľudia do takej pozície, že nemajú v mnohých prípadoch, ak sa im stane, že z pozície novinárov sa ľudia určitým spôsobom dostanú do pozície, z ktorej sa nemôžu potom ani dostať a voľajakým spôsobom očistiť a povedať, na ktorej strane je pravda. Čiže, ja súhlasím s tým, čo pán poslanec Senko hovoril a myslím si, že na tento návrh novely je aj...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Stanislav Kahanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Senko, spomínali ste z histórie, ako sa vlastne vyvíjal inštitút práva na odpoveď. No právo na odpoveď je O. K., ale je potrebné, aby to bola pravdivá odpoveď a to potrebuje aj dnešná spoločnosť – pravdivú odpoveď. A v zákone túto garanciu dnešným ľuďom a dnešnej spoločnosti nedávate.

    Tak isto ste spomínali problém, že neexistuje pluralita, že sú jednostranné informácie, že sa reprezentujú iné hodnoty, než ktoré vníma väčšia časť verejnosti, čiže sa iný názor neberie vôbec vážne. No to sú asi problémy a, povedal by som to tak ostrejšie, komplexy súčasnej vládnej koalície. Lebo myslím si, že taká demokracia, taký priestor, aký je v dnešnej tlači, tak tu už dávno nebol. Alebo sa chceme vrátiť do čias socializmu, kde sme mali inú pluralitu? Tam bola „dovolená“ pluralita. Ale iba taká, ktorá bola „dovolená“, médiá, ktoré boli „dovolené“ a dokonca aj s predpísaným obsahom. Mali sme dokonca aj pluralitu strán pri voľbách, ale tiež iba „povolených“ strán. Tak k tomu by som sa ja teda nechcel vrátiť v našej spoločnosti, keď sme sa posunuli niekde inde. A možno je to aj o tom, že pri dnešnom trende, ktorý nahadzujete vo vládnutí, že chcete rozširovať stále vplyv štátu a jeho inštitúcií do všetkých oblastí života, tak úplne oprávnene očakávame riziko, že teraz sa snažíte rozšíriť svoj monopol aj na tlačové či printové médiá. A chcete mať tento rozhodujúci vplyv aj v mediálnej oblasti. Toto je hlavná obava pri presadzovaní vášho zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou – pán poslanec Rafael Rafaj. Nech sa páči.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Senkovi, že veľmi prehľadne vysvetlil a myslím, že aj rozptýlil obavy ohľadne nového tlačového zákona a súčasne aj vysvetlil tým, ktorí síce uši majú na počúvanie, ale nepočúvajú, aj základné štandardy o tom, kto je primárnym nositeľom práva na informácie a že prvý inštitút práva na odpoveď bol zakotvený vo Francúzsku už v roku 1821. Medzinárodne v Rade Európy bol zakotvený v roku 1974, opätovne potvrdený v Deklarácii 16 z roku 2004. A súčasne oceňujem kritický pohľad na negatívne javy v žurnalistike, ktoré zasahujú do práv iných osôb a že opäť legitímne apeloval na dodržiavanie etických princípov žurnalistiky s tým, že pokiaľ tu niekto má problém s výrokmi premiéra, len by som pripomenul na vaše hlbšie znalosti z tejto problematiky, že prvý medzinárodný a vôbec na svete kódex etiky žurnalistiky zaviedol majiteľ bulvárneho amerického The Sun už v roku 1833. Takže tá bulvárnosť priniesla svetu, vtedy nazývaná v Amerike žltá žurnalistika, aj to, čo dnes všetci oceňujeme a po čom voláme a to je vlastne etický kódex žurnalistiky.

  • Ďalej ako posledný s faktickou poznámkou na predrečníka vystúpi pán poslanec Jozef Mikuš. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán kolega, napriek vašim posledným dvom vetám, celé vaše vystúpenie bolo o absolútnej obhajobe, a nielen vystúpenie, ale aj mediálne argumenty k absolútnej obhajobe návrhu zákona nepripúšťajúce iné, čo i len čiastočné zmeny v návrhu zákona. Myslím, že nebyť kriku opozície od samého začiatku, tak na podobných názoroch by trvala koalícia dodnes a valcovala by dodnes. Podobné boli aj názory a prvé reakcie ministra kultúry ako navrhovateľa na reakcie opozície, že je to vynikajúci zákon podobný v krajinách Európskej únie, ako aj reakcie na list predstaviteľa OBSN Miklósa Harastiho, v ktorom tento charakterizoval návrh zákona, citujem: „Poznáme takéto zákony, ale v krajinách na východ do Bratislavy.“ Reakcia pána ministra bola: „Predstaviteľ OBSN a ani nemyslím si, že nejaký vrcholný, napísal list ministrovi zahraničných vecí.“ Včera pán predseda vlády pripustil, že vládna koalícia urobí zmeny v tlačovom zákone tak, aby vyhovela pripomienkam predstaviteľov OBSE a dnes začínajú rozhovory s predstaviteľmi aj Miklósom Harastim. Chcem len veriť, že k takýmto zmenám dôjde, aby sme prijali dobrý tlačový zákon.

    Čiže, vážený pán kolega, nechcem aby ste šli proti svojmu predsedovi, pretože takéto reakcie sú podobné, takéto nekompromisné reakcie alebo kultúra týchto reakcií je podobná aj kultúre návrhu tlačového zákona. Ďakujem.

  • Reagovať na faktické poznámky bude teraz pán poslanec Senko, nech sa páči.

  • Ďakujem, ďakujem. Pán poslanec Mikuš, ubezpečujem ťa, že v žiadnom prípade nepôjdem proti svojmu predsedovi. Tak ako zrejme ani ty nepôjdeš proti svojmu predsedovi. Takže ja to beriem. Reprezentuješ iný názor spoločnosti, ja reprezentujem iný názor spoločnosti. Je to demokratické. Ja ti tvoj názor neberiem, neber mi ho ani ty.

    Áno, pani poslankyňa Vášáryová. Venoval som sa vo svojom vystúpení právu na odpoveď, pretože tento inštitút zavádzame a zaviedli ho aj iné členské štáty Európskej únie. Takže som sa snažil aspoň nejakým takým prehľadným spôsobom objasniť odkedy, ako a prečo sa zavádzal a prečo by sme ho mohli aj my zaviesť. Ale stále diskutujeme.

    No, pani poslankyňa Biró, politické vystúpenie s pohľadom na § 6 a sankciami, ktoré tu majú byť. Tento inštitút bol zavedený do slovenského práva v roku 2000. Áno, áno, áno a dokonca, dokonca, dokonca potom sankciami, ktoré hovoríte, vo výške 2 milióny korún. A teraz dokonca v tomto zákone sa táto výška 2 milióny korún znižuje na výšku 200 tisíc korún. To politické zmýšľanie si treba dať do súvislosti s celkovým znením § 6 a zistíte, že vôbec to tak nie je, ako to reprezentujete pred verejnosťou vy. Ale nakoniec o tom sa dá diskutovať a netreba hovoriť. No a čo sa týka o bulvarizácie médií...

  • Ukončenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Senko bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy písomne.

    A teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Čiže do rozpravy ústne sa hlásia nasledovní poslanci: pán poslanec Martin Fronc, Jana Vaľová, Daniel Lipšic, József Berényi, Martin Kuruc, Magdaléna Vášáryová, Ján Pataky, Lea Grečková, Ján Senko, Katarína Tóthová. Poprosím ďalej, Ján Kvorka, Rafael Rafaj, Alexander Slafkovský, Emil Vestenický, Gyula Bárdos. Uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne. Ako posledný sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Bárdos.

    Poprosím potom technikov, keby dali sem k stolu prepis prihlásených. A slovo dávam teraz pánovi poslancovi Martinovi Froncovi, ktorý sa prihlásil do rozpravy ústne ako prvý.

    Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, pokúsim sa svoje vystúpenie viesť v trochu inom duchu, ako tu doteraz išlo a určite to nebude prejav, ktorý bude mať nejaké naj, nebude najdlhší, ako bol kolegov Senkov alebo podobne. Mám také tri rozšírené poznámky.

    Prvá poznámka je vôbec k celkovej filozofii zákonov, ako ich predkladáte a tohto zákona tiež. Chcete riešiť pochybenie a neraz aj vážne pochybenia tlače a médií. Ale tá cesta, ktorú navrhujete, vedie cez obmedzovanie, sťažovanie práce, prípadne sankcionovanie a trestanie. A ja si myslím, že to nie je dobrá filozofia. Filozofia by mala byť taká, aby v životnom záujme toho, kto tie médiá má, bolo, aby fungoval poriadne.

    A uvediem príklady, ako sa to dá dosiahnuť, aby som to trošku ilustroval. V 2006 skonštatovala nezávislá inštitúcia, že jeden z rezortov, v ktorom najviac poklesla korupcia, bol rezort školstva. A nedosiahlo sa to trestami a sankciami, ale zmenou modelu financovania. Pri prijímaní na školu totiž bolo v záujme školy, keďže žiak nosil peniaze, aby ho prijala a nebolo v záujme odmietať a mať z toho nejaký zisk, korupčný zisk, trebárs, niektorých ľudí.

    Druhý príklad. Pred mnohými rokmi v Belgicku bol som v hoteli a bol som prekvapený, ako sa ten hotelier chystal, že tam príde každoročná kontrola overiť, či má oprávnenie mať tri hviezdičky, či má strieborné príbory, ľanové obrusy a podobne. Tú kontrolu robila inštitúcia, ktorú by som nazval ako komoru hotelierov a bolo v ich záujme naozaj pravdivo overiť, či to tak je, pretože keby nemal tie strieborné príbory a podobne, tak má výhodu oproti tým istým hotelierom. Čiže, nie štát je ten najlepší kontrolór, ale treba nájsť pravidlo, aby to bolo naozaj v záujme danej inštitúcie.

    Dnes v záujme médií je často, samozrejme, zverejniť niečo, čo je pikantné a čo ľudí vlastne získa, aby tie noviny kupovali. Čiže, to je prvá pripomienka vôbec k filozofii.

    Druhá pripomienka, ako...

  • Ďakujem, pán Jarjabek, ďakujem. Ja viem, že ste najlepší predstaviteľ hereckej skupiny, takže akosi vám chýbalo javisko, nech sa páči. Ale poďme ďalej, poďme ďalej.

    Áno, často je tu tlač a médiá ako siedma veľmoc, ako naozaj výrazne ovplyvňuje život a pán Jarjabek, vy, ja, pán Mečiar a ako spomínala pani kolegyňa Damborská, sme sa stretli s tým minimálne, že sme mali pocit a možno aj reálne to bolo, že médiá nás poškodili. A tak sa zdá, že sme na jednej lodi. No ja si myslím, že nie sme na jednej lodi. Nie sme na jednej lodi. Pretože, ako k riešeniu chceme pristúpiť? Vy chcete obmedzením médií a aby o tom obmedzení rozhodoval vlastne nejaký ministerský úradník, nie nezávislý orgán. My chceme, aby o tom rozhodol nezávislý orgán, súd. A ja som tak aj postupoval. Ja som nedal napriek mnohým osobným dotknutiam žalobu na médiá, dal som žalobu za poškodenia mena ministerstva, ale terajší pán minister takúto žalobu stiahol.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, skutočne nemá pán poslanec, ktorý týmto spôsobom ide pán poslanec. Poprosím vás, keby ste si posadali do poslaneckých lavíc. Poprosím, aby aj prestali diskusie v rámci sály, aby sme vytvorili pánovi Froncovi korektnejšie prostredie na jeho vystúpenie. Poslanecký klub KDH považuje za dôležité, treba to rešpektovať, má pravdu.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Čiže spôsob riešenia je prostredníctvom nezávislých súdov. A tu často zaznievali, a ja si myslím, že oprávnené pripomienky, že súdy fungujú na dlhú dobu, že to trvá roky, 3 až 5 rokov a podobne, no ale riešiť tento problém nie je cestou tak, že to posunieme kdesi inde. Treba potom riešiť problém fungovania súdov, aby boli operatívne, aby o takýchto veciach dokázali rýchlejšie rozhodovať. To je druhá pripomienka.

    A moja tretia pripomienka je k tomu, čo sa tu v podstate vznáša, povedal by som, v atmosfére tejto slávnej snemovne, a to je to, že opozícia podmienila hlasovanie o vážnej zmluve, ja pripúšťam, lisabonskej zmluve, veľmi vážnej zmluve s tým, aby sme sa dohodli aspoň na tom minime spoločne, aký má byť tlačový zákon.

    Kolegovia, aby došlo k takejto dohode, je na vás z vládnej koalície. Vy držíte dnes kormidlo lode, ktorá sa nazýva Slovensko a rozhodujete, kam sa pohne. A preto jednoducho je nie pravdivé a nie je v poriadku, ak hovoríte a hádžete zodpovednosť na opozíciu. To je ako keby kormidelník lode nadával veslárom, ktorým smerom sa tá loď pohybuje. No tak o tom rozhoduje ten, kto drží kormidlo, a preto takýto postup, takéto vaše tvrdenia sú nepravdivé, trápne a nesmierne falošné. Ak chcete rozhodovať, máte, uznávame, 85 hlasov, ako to tu často hovoríte. Vyhrali ste voľby, ste vo vládnej koalícii, ale rozhodovať znamená aj zodpovednosť. A zodpovednosť na riešení problémov je na vás. Čiže, o tom, som presvedčený, že sa musíte pokúsiť vy dohodnúť. A zo strany opozície je vôľa. Z našej strany nedošlo k podmieneniu dohody osobnými politickými záujmami. Nebolo to o tom, že chceme, ja neviem, výhradu vo svedomí alebo chce SMK riešiť problémy, ktoré tam majú s menšinovým školstvom a podobne. Bolo to o dosiahnutí dohody, ktorá v konečnom dôsledku, myslím si, je v spoločnom záujme opozície, koalície, ale aj ľudí, aby boli zákony a špeciálne tlačový zákon taký, že dá priestor na slobodu vyjadrovania novinárom, médiám a súčasne, áno, bude aj podstatne slušnejší a jednoducho bude sa rešpektovať etika.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Froncovi.

    Pán Rehák je sále, procedurálny návrh? Alebo? Procedurálny návrh. Slovo má pán poslanec Rehák, zapnite mu, prosím, mikrofón, jedna minúta.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ja by som len chcel oznámiť pánom poslancom z výboru pre hospodársku politiku, že budeme mať zasadnutie výboru dnes o 12.00 hodine v miestnosti 183. Ďakujem, to je všetko.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za toto oznámenie.

    Pokračujeme v rozprave. Teraz by mala vystúpiť pani poslankyňa Vaľová, ale nie je v sále, stráca poradie. Takže ďalší prihlásený je pán poslanec Lipšic, nie je v sále, stráca poradie. Pán poslanec József Berényi v sále je, takže pán poslanec máte slovo, pripraví sa pán poslanec Martin Kuruc.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, môj príhovor má takmer výlučne politický charakter, nakoľko s odbornými argumentmi už vystúpili predtým moji opoziční kolegovia.

    Pravdepodobne najväčším ponaučením zo sporu o návrh tlačového zákona je to, že vládnutie má svoje limity. To, že súčasná koalícia má pohodlnú väčšinu v parlamente a veľkú popularitu u voličov Slovenskej republiky, ešte neznamená, že si môže dovoliť hocičo. Občianske organizácie a medzinárodné inštitúcie nemôže obísť ani jedna demokraticky zvolená európska vláda, vrátane našej slovenskej.

    Nestalo sa to po prvýkrát, že vládna koalícia, resp. patričný minister narazil na odpor občianskeho združenia alebo medzinárodnej organizácie s určitým návrhom zákona. Boli sme svedkami toho, že minister financií zmobilizoval mimovládny sektor hneď na začiatku volebného obdobia s návrhom na zmenu daňovej asignácie pre mimovládne organizácie. Podobne aj minister vnútra narazil na odpor občianskej spoločnosti s novelou zákona o spolkoch, ktorú označovali mimovládne organizácie za likvidačnú. Ministerstvo vnútra predtým pripravilo novelu zákona o matrikách, pri ktorej protestovali miestne samosprávy jednotlivo, ale aj Združenie miest a obcí Slovenska. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja bolo takisto kritizované ohľadom návrhu zmeniť súčasný systém stavebných úradov, odborná verejnosť protestovala aj pri tejto iniciatíve.

    Návrh prerokúvaného tlačového zákona taktiež vyvolal opodstatnené protesty domácich a medzinárodných inštitúcií. Ale v prípade 2-percentnej daňovej asignácie aj vďaka koaličnému HZDS musel minister financií cúvnuť. V prípade návrhov zákonov o spolkoch, o matrikách o stavebných úradoch dotyční ministri pochopili, že sa neoplatí vzdorovať proti vôli dotknutých a radšej múdro a včas ustúpili.

    Na rozdiel od všetkých ostatných spomenutých ministerských návrhov a napriek jasným signálom, že tento návrh je kontroverzný, v tomto prípade minister kultúry pán Maďarič nemienil ustúpiť z pozície sily a chcel pretlačiť svoju predstavu. Pán minister, ešte ste pred niekoľkými dňami vo svojich verejných vystúpeniach vehementne presadzovali správnosť svojho návrhu. Avšak vďaka koordinovanému postupu opozície, náhodne vzniknutej šance okolo schválenia Lisabonskej zmluvy a výstražným pripomienkam medzinárodných organizácií návrh tlačového zákona bude mať veľmi pravdepodobne predsa len iný charakter než ten, ktorý bol predkladaný ministrom kultúry. Už ani z toho dôvodu mi nie je celkom jasné, prečo aj včera, aj dnes poslanci vládnej koalície tak poctivo obhajujú tento návrh, nakoľko dnes už v tejto verzii de facto nežije.

    Ďalej vďaka tejto téme slovenská politika vyvolala doteraz najväčšiu medzinárodnú pozornosť, odhliadnuc od samotného vzniku ľavicovo-národniarskej koalície Smeru s SNS. Otázka preto je na mieste, pán minister, či sa oplatilo tvrdohlavo tlačiť vašu predstavu a predložiť tento návrh. Musím s ľútosťou konštatovať, že vaša prílišná sebaistota a sebadôvera vás po druhýkrát priviedla do ťažkej situácie. Po prvýkrát sa to stalo po vašom nešťastnom vyhlásení ohľadom dobrovoľného odchodu Maďarov z povojnového Československa. Vtedy ste čiastočne upravili svoj výrok, ale teraz ste všetkých poslancov a parlamentné strany vaším návrhom zaviedli do nesmierne ťažkej situácie, možno do najťažšej od volieb v r. 2006.

    Dnes už vieme, že zo súčasnej parlamentnej patovej situácie nie je možné dostať sa bez toho, aby nebola spôsobená ujma či už nášmu európanstvu, či demokratickej hodnotovej orientácii, alebo parlamentným straníckym vzťahom vo všeobecnosti. Za vzniknutú situáciu, opakujem, pán minister, ste z môjho pohľadu zodpovedný najmä vy, nakoľko ste nepochopili situáciu tak, ako pochopili predtým pán minister Počiatek, Kaliňák či Janušek. Preto, pán minister, napriek rešpektovaniu vašej doterajšej práce, vrátane vašich aktivít ohľadom záchrany Rádia Patria, to, čo ste spôsobili týmto návrhom, je v dlhodobom časovom horizonte stratou a škodou porovnateľnou s tou, akú sme určili dotyčnému ministrovi počas pozemkovej aféry alebo pri nadhodnotenom tendri za upratovanie.

    Veľkým ponaučením z tohto návrhu zákona by malo byť pochopenie potreby dialógu, aspoň minimálna empatia, pochopenie toho druhého a zváženie všetkých možných následkov svojich politických krokov je nevyhnutnou potrebou vládnutia, aj keď disponujem 40-percentnou podporou a 100-percentnou sebaistotou.

    V tomto momente nemám pochybnosti o tom, že tento návrh bude upravený. Kedy a ako, už je len otázkou zodpovednosti vládnej koalície. Dúfam ale, že konzekvencie z tejto kauzy budú dobrým vodidlom pre vládnu koalíciu, čo sa týka ostatných politík pripravovaných zákonných zmien vrátane novely Infozákona, ale aj postavenia národnostných menšín na Slovensku, najmä v oblasti školstva.

    Ďakujem za pozornosť. (Potlesk).

  • Ďakujem. Teraz vystúpi pán poslanec Martin Kuruc.

  • Hlasy z pléna.

  • Áno? Takže, pán poslanec, s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, v prvom rade stále neviem, o akých paragrafových zneniach hovoríte, lebo my obhajujeme filozofiu tohto zákona. O paragrafových zneniach sa budeme baviť v druhom čítaní. Po tom, čo ste povedali o ministrovi kultúry vo vzťahu k vám, považujem to od vás za jednu zákernú nepravdu. Ešte raz opakujem, zákernú nepravdu preto, lebo v prípade národnostného vysielania napríklad Slovenského rozhlasu sa minister kultúry postavil za vás tak, ako žiadny minister koalície. Buďte taký láskavý a trošku rozmýšľajte nad tým, čo rozprávate. Alebo máte krátku pamäť? Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, za faktickú. Poprosím pána spravodajcu, naozaj nie je prípustné v zmysle rokovacieho poriadku používať telefóny v rokovacej sále. Poprosím, pán spravodajca, napriek dôležitosti pravdepodobne. Ďakujem.

    Chce zaujať stanovisko? Pravdepodobne áno. Hoci s procedurálnym, ale má to byť odpoveď na faktickú. Pán poslanec Berényi má slovo.

  • Ďakujem pekne. Pravdepodobne, pán poslanec Jarjabek, ste ma nesledovali pozorne. Ešte raz citujem, čo som povedal. Napriek rešpektovaniu vašej doterajšej práce, vrátane vašich aktivít ohľadom záchrany Rádia Patria, takže de facto som sa poďakoval pánovi ministrovi za to, čo urobil a následne na to som kritizoval za to, že predložil tento návrh. Povedal som následne na to. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Martin Kuruc, ale je tu v sále? Nie je v sále. Stráca poradie. Ďalšia je pani poslankyňa Vášáryová. Stráca poradie. Ďalší je pán poslanec Pataky. Stráca poradie, nie je v sále. Pani poslankyňa Grečková Lea nie je v sále. Stráca poradie. Pán poslanec Senko nie je v sále. Stráca poradie. Pani profesorka Tóthová nie je v sále. Stráca poradie. Pán poslanec Ján Kvorka nie je v sále. Stráca poradie. Pán poslanec Rafaj nie je v sále. Stráca poradie. Pán poslanec Slafkovský nie je v sále. Stráca poradie. Pán poslanec Vestenický nie je v sále. Stráca poradie. Pán poslanec Gyula Bárdos tiež už nie je v sále. Stráca poradie. Pani poslankyňa Vaľová v sále prítomná je. Máte záujem vystúpiť? Vzdávate sa možnosti vystúpenia. Ďakujem. Pán poslanec Lipšic nie je v sále, keďže druhýkrát, tak stráca poradie definitívne. Pán poslanec Kuruc nie je v sále. Stráca poradie definitívne. Pani poslankyňa Vášáryová nie je v sále. Stráca poradie definitívne. Pán poslanec Pataky nie je v sále. Stráca poradie definitívne. Pani poslankyňa Grečková nie je v sále. Stráca poradie definitívne. Pán poslanec Ján Senko nie je v sále. Stráca poradie definitívne. Pani poslankyňa Tóthová nie je v sále. Stráca poradie definitívne. Pán poslanec Kvorka nie je v sále. Stráca poradie definitívne. Pán poslanec Rafaj nie je v sále. Stráca poradie definitívne. Pán poslanec Slafkovský nie je v sále. Stráca poradie definitívne. Pán poslanec Vestenický nie je v sále. Stráca poradie definitívne. Pán poslanec Gyula Bárdos v sále je a pokiaľ má záujem vystúpiť, má slovo. (Potlesk).

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, samozrejme, chápem poslancov, ktorí nechceli vystúpiť teraz, lebo je tu veľmi málo poslancov a hlavne chýbajú poslanci vládnej koalície. Vládnej koalícii hlavne chýbajú. Veď 85 poslancov je z vládnej koalície a 65 z opozície. A vidíte, že je tu viac opozičných poslancov, oveľa viac ako koaličných poslancov.

    Samozrejme, každý, veď aj opoziční, aj koaliční taktizujú a chceli vystúpiť vtedy, keď je tu viac poslancov a keď tu budete vy. Lebo jednoducho mali by sme rokovať s vami, aby sme vás presvedčili, že táto verzia nie je možná, aby sa prijala, lebo škodí záujmom Slovenskej republiky. Táto verzia nerobí problémy iba na Slovensku, ale robí problém aj na medzinárodnom poli. Veď každý vie, okrem tých, ktorí tvrdo presadzujú to, že je to absolútne v poriadku a nič sa s tým nemusí robiť, a tí, ktorí vystúpili z vládnej koalície, nič iné nerobili, len hovorili o tom, aký je to vynikajúci návrh a ešte sa poďakovali pánovi ministrovi, že takúto prácu urobil na ministerstve.

    Ja som sa vyjadril a šiel som aj do minulosti, aj som kritizoval tú koalíciu, kde sme boli aj my, že, žiaľ, nevedeli sme sa dohodnúť a to isté povedal aj František Mikloško, že snaha bola, boli rôzne skupiny, rôzne tímy, ktoré chceli pripraviť tento návrh, ale jednoducho sme nemali toľko poslancov, aby sme to vedeli takto presadiť. A tie problémy, ktoré boli, zapríčinili to, že minulá vláda, žiaľ, nevedela prijať tlačový zákon.

    Nikto, ani z opozičných poslancov, ktorí vystúpili, nespochybnili to, že treba na Slovensku prijať nový tlačový zákon. Ale ani jeden z opozičných poslancov nezabudol na to, aby povedal, že nie taký, aký je teraz podaný. Súčasná predloha je neprijateľná. Preto som napríklad aj ja, keď som vystupoval v mene poslaneckého klubu Maďarskej koalície, Magyar koalíció pártja, som povedal, že minimálne treba urobiť zmeny v § 6, § 8, § 7, § 12 , jednoducho, taká textácia nie je možná. Nie je to prípustné. A keď pán Senko, preto som sa prihlásil druhýkrát do rozpravy, lebo nezvyknem dvakrát sa prihlásiť. Keď niečo chcem, tak to poviem vtedy, keď sa prihlásim písomne. Ale pán kolega poslanec Senko, môj kolega z výboru pre kultúru a médiá, ktorý tu je v sále, len nesedí na svojom mieste, dvakrát povedal, že tá pasáž, o ktorej sme tu viackrát hovorili, bola prijatá v novele v roku 2000.

    Pán kolega, z tohto miesta musím povedať, že nezavádzajte. Tá pasáž nie je dobrá. Máte pravdu a možno, že tí, ktorí sme za to zahlasovali, a tí, ktorí prijali ten zákon, urobili chybu. A my si to priznávame. Ale formulácia, ktorá je tam teraz, že politické zmýšľanie môže byť dôvodom na to, aby sa dostala pokuta a o tej pokute bude rozhodovať ministerstvo kultúry, úradník na ministerstve kultúry, to znamená, exekutíva bude rozhodovať o tom, či áno, alebo nie.

    Kde sú súdy? Veď kde je ten návrh, ktorý tu absentuje a o ktorom hovoril pán František Mikloško včera, že keď to chceme riešiť, trvá to veľmi dlho a myslím, že to chceme riešiť všetci – aj opoziční, aj koaliční. Takže v tom nemôže byť problém medzi nami. Tak treba dať taký návrh. Ale, žiaľ, takýto návrh tam absentuje, aby sme prinútili súdnictvo, aby konalo rýchlejšie, ale nie takto cez tlačový zákon a nie tak, že namiesto súdov my povieme a vyzveme predstaviteľov ministerstva a dokonca zákonom im dávame možnosť, aby oni rozhodovali.

    Veď čo to je? Jednoducho, to je neprijateľné. A toto necítite, že jednoducho to absolútne nie je v poriadku? A keď toto kritizujeme, to znamená, že bolo by najlepšie tento návrh vrátiť na prepracovanie a do Národnej rady dať taký návrh, takú predlohu, ktorá už nebude mať takéto obrovské chyby. Aj potom je možná korekcia v Národnej rade, ale nie takého závažného charakteru.

    Veď nie je možné, že nikto nevidí alebo nechce vidieť, alebo nepočuje to, čo hovoria experti. Hovorím ešte raz. Nie predstavitelia opozície, nie tí, ktorí môžu byť politicky zainteresovaní v tomto procese, ale expert OBSE, experti EÚ, medzinárodnej novinárskej obce, veď aj u nás, na Slovensku, chvalabohu, aj u nás sa niektorí zobudili a pani Krútka so svojím syndikátom musí zmeniť svoje stanovisko. Minimálne musí korigovať svoje stanovisko. Lebo je to jednoducho to, čo robí syndikát u nás na Slovensku, že má úplne iný názor na to, na čo majú medzinárodní experti úplne iný názor, tak ja nehovorím, ale jednoducho treba sa nad tým zamýšľať.

  • Hlasy z pléna.

  • Nehovorím, že niekto má pravdu, ale to som nehovoril. Pán kolega, pán spravodajca, vy sa môžete prihlásiť, samozrejme, ja vás nebudem poučovať, lebo myslím si, že máme korektné vzťahy. Môžete sa prihlásiť hocikedy ako spravodajca, môžete povedať svoj názor, môžete aj faktickou poznámkou reagovať na moje vystúpenie, ale bol by som veľmi rád, keby ste nerušili to, čo som chcel povedať. (Potlesk).

    A čo sa týka tlačového zákona, tak ja som očakával, že aspoň niektorý predstaviteľ vládnej koalície sa sem postaví a povie, áno, urobíme zmeny v tom texte. Veď čoho sa bojíte? Veď vy ste povedali, pán kolega Senko, že nepôjdete proti premiérovi. Váš premiér povedal, že jednoducho treba urobiť tie zmeny a on povedal, že garantuje tieto zmeny. To znamená, že to, čo robí opozícia, má výsledok, má výsledok a Slovensko bude mať normálny tlačový zákon. Dúfam, že bude mať normálny tlačový zákon. Ale museli sme pristúpiť k tomu, čo sme urobili a čo robíme, lebo ináč s nami nikto nerokuje. A preto aj novinári, aj celá spoločnosť chápe, čo robí opozícia a v žiadnom prípade, ešte raz, v žiadnom prípade to nie je vydieranie. V žiadnom prípade nie je ohrozená Lisabonská zmluva.

    Celá opozícia, pardon, dve strany opozície povedali a tretia strana povedala svoj názor, ale SMK, teraz budem hovoriť za môj poslanecký klub, za náš poslanecký klub, samozrejme, že podporuje Lisabonskú zmluvu a budeme za ňu hlasovať. To znamená, že to nie je ohrozené a, samozrejme, aj dúfam, že aj tlačový zákon bude taký, ktorý bude akceptovaný aj expertmi OBSE a medzinárodnej novinárskej obce. Ešte raz hovorím, my sme sa jasne vyjadrili, že my potrebujeme taký zákon na Slovensku, ktorý bude zmenený a v tých intenciách, o ktorých hovorili viacerí predstavitelia, nie iba OBSE, ale aj ďalších inštitúcií, ktorých som citoval vtedy, keď som vystupoval v mene poslaneckého klubu.

    Takže som očakával, ale márne som očakával to, že niekto sa postaví sem a povie, áno, páni kolegovia, my trváme na tom, aj to by som pochopil, že nebudete hlasovať za môj návrh, aby sa to dalo na prepracovanie, ale vy ste mohli povedať aspoň to, že, áno, pošleme to do druhého čítania, ale v druhom čítaní urobíme tieto korekcie. Prečo? Je to problém povedať, pán kolega?

  • Hlasy v sále.

  • Dobre, ale viete, že to nie je obyčajný zákon. Viete, že o obyčajnom zákone sa nebude toľko hovoriť a nebudú toľkí prihlásení a obyčajný návrh zákona neurobí taký problém nie iba na Slovensku, ale aj na medzinárodnom poli. Viete veľmi dobre, že tie problémy tu sú. To jednoducho nikto nemôže hovoriť, že tu nie sú problémy. Sú problémy. A dokonca pán minister Maďarič bude musieť, samozrejme, cúvnuť. A vláda bude musieť cúvnuť, lebo takýto návrh nemôže byť prijatý v roku 2008 na Slovensku. A som o tom presvedčený, že nakoniec aj poslanci vládnej koalície svojimi hlasmi tu, v Národnej rade sa pričinia o to, že Slovensko bude mať normálny tlačový zákon, a nie taký, ktorý predložil pán minister Maďarič.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami: poslanci Lipšic, Miššík, Mikloško, Brocka, Kvorka, Halušková, Halecký, Číž, ak sa to dá posunúť, Senko, Ďuračka, Fronc, Valocký. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Lipšic. Zapnite, prosím, mikrofón.

  • Ako povedal už pán kolega Bárdos, v návrhu sú dva problémy: právo na odpoveď a rozšírenie skutkovej podstaty, kde je možné uložiť sankciu médiám. Právo na odpoveď, ktoré umožňuje reagovať na pravdivé skutkové tvrdenia, hovoria nám poslanci koalície aj pán minister, že v tomto prípade ide o občana. Nejde o občana, ide len o občana – politika. Rovnako, ako ste si schválili zníženie súdnych poplatkov len pre politikov v konaniach na ochranu osobnosti. Prví, ktorí to využili, bol pán Paška, pán Záhumenský, čiže áno, je to pre pána občana Pašku, je to pre pána občana Záhumenského. A sú len dve kategórie občanov, ktorí to budú využívať a to politici a páchatelia zločinov. Keďže trestné stíhanie nepochybne zasahuje do cti a dôstojnosti osoby, tak každá informácia v trestnom stíhaní o podaní obžaloby, o priebehu hlavného pojednávania bude nasledovaná v každom ďalšom vydaní stručnou obhajobou obžalovaného.

    Čiže robíte to pre dve kategórie občanov, najmä, samozrejme, pre politikov. Nechcem vás upodozrievať zo zlého úmyslu. Takisto pán minister tvrdí, že sa znižujú pokuty. Neviem, či to je tvrdenie nepravdivé alebo pravdu skresľujúce. Ony sa znižujú, ale sa výrazne rozširuje skutková podstata správneho deliktu aj o nenávisť na základe politického zmýšľania. To je veľmi nebezpečné. Samozrejme, pravda existuje, ale z rovnakého dôvodu nemôže existovať nič také ako oficiálna pravda, pravda vynucovaná, presadzovaná a sankcionovaná mocou štátu. Pravda je nad politikou a politiku posudzuje. Preto politika, ani naše zákony nemajú autoritu pravdu vyhlasovať.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. No, blíži sa, alebo je už takmer koniec rozpravy a musím súhlasiť s kolegom Bárdosom, že podstatou odmietnutia tohto návrhu zákona je, že dáva možnosť zásahov výkonnej moci do slobody tlače prostredníctvom ministerstva kultúry. To je asi tá najpodstatnejšia vec, ktorú potvrdil vo svojom prejave aj pán poslanec Bárdos. Práve toto považujem za krok k zvyšovaniu deficitu demokracie. Naozaj, nechceme nič iné, len žiť v normálnej krajine bez náhubkov, ktoré sa nám takýmito zákonmi snažíte nasadiť. Nielen nám, ale aj občanom tejto krajiny.

    A snáď ešte, aby nezanikli dve vážne témy, ktoré zjavne súvisia s touto otázkou tlačového zákona a zjavne súvisia s tým, čo sa deje v Národnej rade tento týždeň. Aby sme nezabudli na to, že Národná rada v tomto týždni prijala bezprecedentné rozhodnutie o tom, keď konštatovala uznesením porušenie zákona a dnešným rozhodnutím ústavnoprávny výbor rozhodol, že môže rozhodovať o tom, čo je morálne a čo nie, napriek tomu, že to neukladá a neumožňuje ani ústava, ani rokovací poriadok. Aby sme sa postupne nedostali tam, kam sa dostať nechceme. O tom je aj tento tlačový zákon a nemali by sme na to zabúdať. Ďakujem pekne.

  • Teraz má slovo pán poslanec Mikloško.

  • V nadväznosti na to, čo povedal pán poslanec Bárdos, znovu chcem povedať, ak nejaký novinár alebo novinári o mne napíšu, že som kradol, tak musia mať na to informácie a tieto informácie, pokiaľ ja ich dám na súd, musia do šiestich mesiacov na obidvoch stupňoch spokojne obhájiť. Ak ich nebudú schopní obhájiť, znamená to, že nemajú pravdu a budú to preťahovať tým, že neprídu na súd a podobne a jednoducho už to, že to preťahujú, znamená, že nemajú pravdu. Čiže určiť, ísť smerom, samozrejme, nie je to také jednoduché v tejto chvíli, ale ísť smerom toho, že sa dá súdu presná hranica, dokedy musí rozhodnúť, to sa mi zdá byť cesta, ktorá nemôže byť politicky napadnuteľná nikým a ničím. Čiže, skúste rozmýšľať, aj keď si uvedomujem, že politicky nie je jednoduché v takejto fáze prepracovať celý zákon od gruntu, ale prosím, rozmýšľajme.

  • Pán kolega Bárdos, súhlasím s vami, keď hovoríte, že táto verzia tlačového zákona je škodlivá aj pre vládnu koalíciu. Ale ja si myslím, že aj postoj ministra kultúry k rozprave je pre Slovensko škodlivý. My už dva dni diskutujeme o tomto návrhu zákona. Ale diskusia to je dialóg, to je nielen ochota počúvať iný názor, to je aj ochota a priestor na akceptovanie iného názoru. Minister, pán minister, váš postoj k rozprave je ignorovanie dialógu, diskusie, ignorovanie opozície, ignorovanie iného názoru.

    A druhá poznámka, že vy takýmto postojom k diskusii zvyšujete politické napätie. Vy dezorientujete vlastných poslancov. Oni vôbec nepostrehli, že situácia je dnes úplne iná ako v čase, keď ste predkladali tento návrh zákona.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Kvorka.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Hovoríte tu, páni z opozície, že súčasná predloha je neprijateľná, že je škodlivá, že pán minister viac-menej nezaujíma stanovisko. No tak, ja si myslím, že pán minister zaujal stanovisko kvôli tomu, pretože ten návrh zákona je potrebný a je potrebné ho zaviesť do zreteľa spoločnosti, aj do novinárskej praxe.

    Čo sa týka vyjadrenia odborníkov, ktorí sú v tejto brandži profesionáli, tak si vám dovolím zacitovať niektoré vyjadrenie, čo sa týka pána Nemčeka alebo pani Krútkej, ktorá je predsedníčkou Slovenského syndikátu novinárov. Pán Nemček, predseda Združenia vydavateľov periodickej tlače potvrdil, že nemajú výhrady k právu na odpoveď, pretože to je ten paragraf, s ktorým vy máte najväčšie problémy, lebo uznávajú, že ide o demokratické právo, ktoré patrí do novinárskej praxe. Uvedomte si to, to už nie je vyjadrenie nás tu Smerákov alebo celej koalície, to je vyjadrenie predsedu Združenia vydavateľov periodickej tlače pána Nemčeka.

    Čo sa týka vyjadrenia predsedníčky Slovenského syndikátu novinárov pani Krútkej, skonštatovala, že zdieľajú výhrady vydavateľov a z pohľadu práce na novinárov ich teší, že do zákona sa dostali ustanovenia, ktoré potrebovali, ako je ochrana zdroja informácií, či imunizácia informácií a vítajú aj to, že sa stransparentní vlastníctvo printových médií.

    Vážení, uvedomte si to...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Slovo má pani poslankyňa Mušková. Zapnite, prosím.

  • Pán poslanec, hovoríte o tom, že toto nie je obyčajný zákon, ale tlačový zákon a že bolo treba rátať s veľkou búrkou. To je pravda. Doteraz, ak si pamätáte, je už skoro 20 rokov od revolúcie a viaceré vlády sa pokúšali predložiť návrh tlačového zákona, ale vždy sa rozbúrila spoločenská mienka a doteraz tento zákon nebol prijatý. Skutočne treba uznať pánu ministrovi, že vynaložil obrovské úsilie, aby zákon, o ktorom hovoríte, že je taký prepotrebný, bol prijatý a bol konsenzus, že teda tento zákon je dobrý. Samozrejme, teraz ste to využili ako tému, lebo sa vám to momentálne hodí. Ak niektorí páni poslanci už nevystúpili druhýkrát, ja sa im ani nečudujem, lebo táto diskusia skutočne vyzerá, že nemá momentálne zmysel, lebo to nie je o odbornej debate, ale o politickej. A nakoniec v prvom čítaní sa ani nejaké pozmeňujúce návrhy nedajú dávať, tak ja verím, že vo výboroch, kde nebudú médiá, bude tento zákon seriózne rozdebatovaný a budú tam prijaté pozmeňujúce návrhy, ktoré budú tento zákon vylepšovať. A nakoniec tento zákon, verím, že aj s vašou podporou bude prijatý.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Chcel by som reagovať na pána poslanca Bárdosa v tom zmysle, že apeloval, že údajne nie sme prístupní na žiadne korekcie v tomto zákone a nie sme dokonca prístupní ani rozhovorom o jednotlivých bodoch. Chcem pripomenúť, že sme v prvom čítaní a predpokladám, že v druhom čítaní v zásadných bodoch budú zmeny, ktoré budú vyhovovať všetkým zúčastneným stranám, ale takisto aj medzinárodným novinárskym organizáciám, OBSE a Rade Európy.

    Takže už teraz odsudzovať tento zákon by bolo trošku predčasné, sme v prvom čítaní. Že je potreba novelizovať tento zákon, svedčí aj to, že vlastne je to starý zákon z roku 1966 a novelizovaný bol deväťkrát a dokonca po roku 1989 šesťkrát. Takže potreba vytvoriť stabilný zákon je tu naliehavá. A myslím si, že je aj všeobecný, verejný záujem, aby tento zákon bol objektívny, aby bol potrebný pre všetky zúčastnené strany. Myslím si, že jedným z hlavných motívov bolo aj to, že vymôcť satisfakciu alebo renomé súdnou cestou bolo veľmi zdĺhavé, trvalo to niekoľko rokov a po vynesení rozsudku o správnosti postupu aj politikov bolo to už neúčinné. Chcem pripomenúť, že aj samotní novinári, ale aj médiá majú záujem, aby vystupovali objektívne, pretože v súťaži súkromných a štátnych médií, myslím si, že to nie je zanedbateľná zložka. A preto aj samotní novinári privítajú, pokiaľ nebudú tlačení svojimi majiteľmi, aby zaujímali postoj, ktorý je trošku viacej mimo objektívnych informácií. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz by som mal vystúpiť ja, ale, bohužiaľ, to nejde. Takže slovo má pán poslanec Senko.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Bárdos, nepáči sa mi, že hovoríš, že nechceme diskutovať a nie sme prístupní argumentáciám. No, diskutujeme, ja som sa to aj vo svojom vystúpení snažil pripomenúť, že sme ozaj v prvom čítaní. Počúvame vaše názory, počúvame opodstatnenosť, či je potreba tohto zákona. Vyhodnocujeme veci, takisto ako vy vyhodnocujete. Takže myslím si, že takéto hodnotenia z tvojej strany nie sú celkom kóšer. Ale čo sa mi nepáčilo, to je záležitosť ultimatívnych požiadaviek z tvojej strany. Slovenský syndikát novinárov musí zmeniť svoj názor. Nerozumiem tomu „musí“. Však to je ich názor. Prečo by museli? Alebo pani Krútka musela zmeniť? To im ideme vnucovať? Ale musí zmeniť, no musí, prečo by musela? A vy nemôžete prijať. To znamená, to sú ultimatívne požiadavky a myslím si, že ultimatíva nedávame my. Ale dokonca teraz tvoje vystúpenie svedčí o tom, že tie ultimatíva dávate vy. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, je 12.00 hodín, ale ak s vaším súhlasom, aby sme zachovali kontext, tak ešte by sme mohli dokončiť faktické poznámky. Ďakujem. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia z pléna.

  • Ďakujem. Tak ako tu bolo spomínané, je, ja si myslím, podľa mňa konečne dobré, že tento návrh zákona je na svete. Opozícii sa nepáči, nikto nepovedal, že tam nebudú zmeny. Ja som v celej rozprave doteraz nepočul koaličných poslancov, ani pána ministra, ani nikoho, že by nepovedal, že v rámci druhého čítania, ktoré je podstatné na to, aby tieto zmeny v uvedenom návrhu zákona boli alebo boli podané, alebo sa diskutovalo o nich, že nebudú niektoré zmeny urobené. Nikto z nich to nepovedal. Nepočul som to, takže neviem, prečo bojujete a o čo bojujete a relatívne to staviate na hranu noža. Pokiaľ je otázka, samozrejme, to aj ja možno by som povedal, či to má byť ministerstvo kultúry alebo má to byť nezávislý orgán, veď na to je ďalšia diskusia v druhom čítaní. Nič nebráni tak isto pánu predsedovi parlamentu, aby tento zákon, pokiaľ sa chceme o ňom zoširoka baviť, bol predložený všetkým výborom, ktoré uzná za vhodné, aby to druhé čítanie tam prebehlo, pozmeňováky boli, doplňováky atď., aby tá široká diskusia nastala priamo vo výboroch.

    Myslím si, že búrenie sa v parlamente v prvom čítaní, neviem. Stiahnutý nebude určite, do druhého čítania postúpi a na to je tam dosť možností a času, aby sa riadne prediskutoval.

    Prekážajú vám dve veci. Nesúhlasíte s právom na odpoveď a s pokutami. Ako som hovoril, právo na odpoveď podľa mňa je dôležité. Bolo zakotvené už v 19. storočí, ako tu bolo povedané, či to bol francúzsky zákon, tak isto nemecký. Takže prečo by u nás toto nemalo platiť? Pokuty, zase to je vec diskusie, či to bude ministerstvo kultúry, či to bude súd. Takže ja si myslím, druhé čítanie je na to, aby sa to zoširoka prebralo, dali sa pozmeňováky a, samozrejme, vtedy nastala aj diskusia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som rád, že teraz na konci diskutujeme a podstatne vecnejšie. Mám tú skúsenosť, že keď už tu nie sú tí, ktorí potrebujú svetlá javiskových reflektorov, tak sa dá hovoriť aj vecne a mám pocit, že je to oveľa viac v tejto chvíli vecnejšie. A chcel by som kolegom z koalície povedať: Ja viem, že máte zlé skúsenosti a že sa mnohí z vás cítite dotknutí z toho, čo občas urobia médiá. Musím vás ubezpečiť, že mnohí z nás sme si užili viacej od tých médií a aj napriek tomu bránime to, čo pokladáme za dôležité a to je slobodu tlače. Pretože sloboda tlače v tomto smere je naozaj mimoriadne dôležitá na fungovanie demokratickej spoločnosti. To je o tom. A časom sa to raz otočí. Aj vy budete raz znova v opozícií a budete vidieť, aké je dôležité, aby bola sloboda tlače.

    Aby som vám povedal ešte jednu vec, takú skôr zábavnú. Viete, to je často tým, že sa to zneužíva a zneužíva sa rovnako aj infozákon. Ako minister som musel chodiť na priestupkové konanie a pozývali ma za to, že niekto mi dal otázku, koľko je sliepok na ministerstve školstva. Aj takáto vec sa i tak zneužíva. Napriek tomu si myslím, že je dôležitý infozákon a tak isto je dôležitá sloboda tlače a o tom to je a v tom by sme mali hľadať dohodu. Nie jednostranné rozhodnutie, ale dohodu. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Valocký.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja ako neodborník k tomuto zákonu by som sa postavil k tomu pohľadom občana.

    Pán poslanec Bárdos povedal, tento zákon škodí záujmom Slovenskej republiky. V čom? V tom, že keď o niekom niečo napíšu v novinách, ten má právo na to reagovať? To je škoda Slovenskej republiky? Dovoľte mi, aby som zacitoval z Eurodominy 6. 2. 2007: „Mikuláš Dzurinda postavil svoj politický podnik na dvoch symboloch. Porážka mečiarizmu a európska integrácia. Prvý mýtus zboril pred voľbami v roku 2006, keď bol ochotný rehabilitovať Mečiara v spoločnej koalícii, druhý praskol minulý týždeň, keď podmienil schválenie Lisabonskej zmluvy zmenami v tlačovom zákone.“ Ďalej dovoľte, aby som zacitoval: „Tlačový zákon nedá sa povedať, že by zásadne ohrozoval demokraciu na Slovensku, ako sa to verejnosti snaží vtlačiť Mikuláš Dzurinda. Toľko kritizované ustanovenia fungujú aj v iných európskych krajinách, i keď presnejšie definované. V navrhovanej podobe sa určite dajú zneužiť, ale nie do takej miery, aby Slovensko posunuli na demokratickú úroveň Bieloruska a opozícia sa mohla hrať, že opäť štrngá kľúčmi.“ To je koniec citátu. A dovolím si povedať, že to uverejnili v Eurodomine. Pani Eva Mihočková, autorka, je vedúcou redakcie portálu Euroaktív.

    A ešte by som chcel povedať pánom poslancom z KDH. Samozrejme, oháňate sa pravdou, ale len vašou pravdou. A tú vašu pravdu vám už spočítali voliči niekoľkokrát vo voľbách.

    Ďakujem.

  • Potlesk v sále.

  • S reakciou na faktické poznámky – pán poslanec Bárdos.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Som rád a ďakujem všetkým, ktorí sa vyjadrili aspoň vo faktickej poznámke k tlačovému zákonu a využili túto možnosť reagovať na vystúpenie. Viacerí ste povedali alebo hovorili ste o tom, že šéfka Slovenského syndikátu novinárov pani Krútka, čo hovorila, či zmenila, nezmenila názor. Ja iba poviem to, čím ona začala ako prvá, že dúfa, že poslanci dobrý návrh zákona nepokazia v Národnej rade. To som nepovedal ja, to povedala pani Krútka. To znamená, že, samozrejme, my máme možnosť a podľa ústavy môžeme zmeniť, aj musíme zmeniť tento návrh zákona.

    Ale čo sa týka konkrétne súčasnej podoby tlačového zákona, nieže sa treba obávať, že to niekto pokazí. Na tom sa už nedá nič pokaziť. To musíme zmeniť. To musíme zmeniť.

    A čo povedal pán kolega Halecký, tak áno, máte pravdu. Žiaľ, ten zákon je taký starý, aký je a tie novelizácie, ktoré boli, boli iba čiastkového charakteru. Povedal som aj kritiku do vlastných radov, že počas tých skoro 8 rokov sme to nedokázali urobiť, čo je naša chyba. Ale, pán Halecký, som presvedčený o tom, že radšej tento starý zákon, tlačový zákon, ako ten návrh zákona, ktorý podal pán minister Maďarič do Národnej rady v roku 2008, preto, lebo ten návrh zákona môže byť, ešte raz hovorím, môže byť likvidačným návrhom zákona pre redakcie a pre vydavateľstvá a ohrozuje slobodu slova a slobodu tlače. Preto tie naše reakcie sú také, aké sú a preto tento návrh zákona nie je obyčajným návrhom zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. O 14.00 hodine pokračujeme hodinou otázok a následne sa vrátime k tlačovému zákonu. Áno, normálne začíname hodinou otázok a inými schválenými bodmi programu. Následne pokračujeme rokovaním o tlačovom zákone.

  • Prerušenie rokovania o 12.08 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.03 hodine.

  • Siedmy deň rokovania

    19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Pekné popoludnie, vážené pani poslankyne, páni poslanci.

    Keďže je štvrtok, budeme pokračovať obvyklým bodom rokovania. Tento čas je vyhradený na

    hodinu otázok,

    ktorú otváram. Písomne včera do 12.00 hodiny bolo položených 24 otázok od pani poslankýň a pánov poslancov na pána predsedu vlády a ďalších 70 otázok smerovalo na jednotlivých členov vlády. Overovatelia vyžrebovali poradie.

    A poprosím teraz pána predsedu vlády, aby nám oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať za neprítomných členov vlády.

    Pán premiér, poprosím vás.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Na dnešnej hodine otázok a na interpeláciách nebude prítomný minister obrany pán Baška, zastupuje ho podpredseda vlády a minister vnútra pán Kaliňák. Ďalej bude neprítomný minister financií pán Počiatek, zastupuje ho minister hospodárstva pán Jahnátek.

    Prítomný nebude ani minister životného prostredia pán Izák, zastupuje ho minister výstavby a regionálneho rozvoja pán Janušek. Na hodine otázok nebude prítomný ani podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Čaplovič, ale jemu nie sú položené žiadne otázky.

    Pán predseda, som pripravený odpovedať v 15-minútovej lehote na otázky, ktoré mi páni poslanci, pani poslankyne postavili.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda vlády, prvá otázka je od pána poslanca Bačíka: „Vážený pán premiér, ako hodnotíte fakt, že z II. piliera už požiadalo o výstup 4 900 ľudí?“

  • Ďakujem za otázku, pán poslanec. Vláda Slovenskej republiky, ktorej som predsedom, nikdy neprejavovala a ani nebude prejavovať nadšenie nad existenciou II., tzv. kapitalizačného piliera v dôchodkovom zabezpečení. Sú to najmä riziká spojené s činnosťou súkromných dôchodkových správcovských spoločností, ktoré významne ohrozujú vklady individuálnych sporiteľov. Ďalej klamlivá reklamná kampaň, ktorá dostala tisíce ľudí do omylu, ale určite aj obrovský deficit, ktorý vzniká vo verejnoprávnej Sociálnej poisťovni odklonom verejných peňazí do súkromných dôchodkových správcovských spoločností. Nedá mi, aby som nepripomenul v súvislosti so súčasným vydieraním opozície pri tlačovom zákone, že vtedajšej opozície sa nikto nepýtal, či sa nám vytvorenie II. piliera páči, alebo nepáči. Jednoducho bol zavedený bez akejkoľvek diskusie s opozíciou a vytvoril sa priestor na privatizáciu miliárd slovenských korún. Vtedy to bolo demokratické, dnes už princíp demokracie založený na výsledku volieb akosi neplatí.

    Vláda Slovenskej republiky, ak hovoríme o II. pilieri, na druhej strane rešpektuje, že veľký počet ľudí podpísalo zmluvy so súkromnými dôchodkovými správcovskými spoločnosťami, aj keď, ako som už uviedol, často boli tieto osoby uvádzané do omylu. Ako sa napríklad môže stať, vážené dámy a páni, že do II. piliera sa napríklad prihlásila osoba, ktorá má viac ako 80 rokov? Aj takí ľudia sú v systéme a je neuveriteľné, že k takejto udalosti vôbec došlo.

    Vysvetlenie je pomerne jednoduché. Zabrala reklama švajčiarskych dôchodkov, dôchodcov prechádzajúcich sa v luxusných letoviskách a užívajúcich si drahé zábavky. Na to netreba žiadne vzdelanie, aby sme mohli zodpovedne vyhlásiť, že tak nastavený II. pilier, ako je na Slovensku, neprinesie ani švajčiarske dôchodky, ani luxusné letoviská, ani drahé zábavky. Prinesie len dobré zisky dôchodkovým správcovským spoločnostiam. Veď nakoniec o nič iné ani nešlo, len o získanie kontroly súkromných spoločností nad verejnými zdrojmi.

    Dovoľte mi konkrétny príklad, hovoriaci za všetko. Predstavme si sporiteľa do dôchodkovej správcovskej spoločnosti s mesačným sporením, nie s príjmom, ale sporením približne 1 000 korún. Ak za 32 mesiacov sporenia poslala teda Sociálna poisťovňa za túto osobu do súkromnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti okolo 32 000 korún, dôchodková správcovská spoločnosť zhodnotila týchto 32 000 korún približne o 1 500 slovenských korún. Ale dôchodková správcovská spoločnosť si súčasne vzala poplatok vo výške 672 korún, čiže čisté zhodnotenie nie je 1 500, ale iba 850 slovenských korún.

    Vážené dámy a páni, dôchodková správcovská spoločnosť v tomto prípade zinkasovala 44 % z výnosu občana, 44 %. Ak použijeme túto logiku na všetky dôchodkové správcovské spoločnosti, tak nám vychádzajú veľmi zaujímavé čísla. Príspevok sporiteľov za 32 mesiacov je dohromady okolo 51 miliárd slovenských korún. Ale súčasne na poplatkoch už 1,1 miliardy korún skončila niekde na ziskoch a účtoch dôchodkových správcovských spoločností.

    Vážené dámy a páni, bez akéhokoľvek zaváhania si dovolím skonštatovať aj tu, pred Národnou radou Slovenskej republiky, že vstup do II. piliera je výhodný len pre sporiteľa, ktorý zarába minimálne 29 až 30 000 korún mesačne, ktorému sa táto mzda bude valorizovať a ktorý bude sporiť minimálne 25 až 30 rokov. Ale dodám, že ešte aj pre tohto by bolo výhodnejšie so svojimi peniazmi ísť do banky, kde viacej zarobí, ako zarobí cez dôchodkovú správcovskú spoločnosť. Dám aj iný príklad. Ak si zoberieme priemerne zarábajúceho človeka, ktorý má dnes 15 000 korún, tento človek bude mať svoj plat valorizovaný a bude sporiť 44 rokov, stále bude v mínuse. Čiže, osoba s 15-tisícovou mzdou, ktorá bude pravidelne valorizovaná, ktorá sporí 44 rokov, si nenasporí plus v dôchodkovej správcovskej spoločnosti a je pre neho výhodnejšie ísť cez Sociálnu poisťovňu.

    Rovnako otvorene vláda Slovenskej republiky upozorňuje na riziká, ktoré sú spojené s tým, že dôchodkové správcovské spoločnosti s príspevkami obchodujú, aby ich zhodnotili. Len pre zaujímavosť uvediem opäť ďalší príklad, tentokrát z Francúzska. Pracovník tretej najväčšej francúzskej banky spôsobil obchodovaním na burze, teda takéto isté obchodovanie budú absolvovať aj dôchodkové správcovské spoločnosti, stratu 4,9 mld. eur. Ak to prerátame cez kurz, 4,9 mld. eur ako strata na burze predstavuje 164 mld. slovenských korún, čo je trikrát viac, ako majú všetci sporitelia uložené v dôchodkových správcovských spoločnostiach na Slovensku. Ak teda niekto tvrdí, že nie je možné spôsobiť stratu, toto je jeden konkrétny príklad, ako sa na burze dá krásne prerobiť.

    Vláda Slovenskej republiky nepristúpila k zrušeniu II. piliera, ani k zníženiu príspevkov do dôchodkových správcovských spoločností, hoci o tom bola veľmi dlhá diskusia. Máme však zodpovednosť, a preto sme na šesť mesiacov, počnúc januárom tohto roku, umožnili ľuďom, aby ešte raz zvážili svoje rozhodnutie. Môžu teda do 30. júna 2008 z II. piliera vystúpiť, ale aj do neho vstúpiť. Jednoducho povedané, ľudia majú 180 dní na vážne rozhodnutie. Ak sa rozhodnú v II. pilieri zotrvať aj po 30. júni 2008, berú na seba časť rizika a zodpovednosti za možný negatívny vývoj dôchodkových správcovských spoločnostiach. Ak si všetci dobre pamätáme reklamu dôchodkových správcovských spoločností, veľkými písmenami boli dobré správy o budúcnosti a sladkom živote našich dôchodcov a tými malými, na ktoré som už aj ja potreboval lupu, sa Slovensku oznamovalo, že nikto nič negarantuje, najmä nie výnos a že prakticky nikto za nič nezodpovedá.

    Vláda Slovenskej republiky v nasledujúcich asi 140 dňoch nepôjde cestou klamlivej kampane, nebudeme nikoho vyháňať z dôchodkových správcovských spoločností, nezopakujeme rôzne marketingové postupy používané pri lákaní klientov a už vôbec nebudeme ponúkať sprostredkovateľom provízie za to, že tak ako ľudí do DSS nahnali, tak teraz ich prehovoria na odchod. Vláda Slovenskej republiky chce len poskytnúť všetkým všetky potrebné informácie, čo bolo cieľom vzniku dôchodkových správcovských spoločností, to znamená, zarobiť. Komu sa oplatí v II. pilieri zostať a aké sú riziká. Toto považujeme za solídny prístup k ľuďom a takto aj budeme postupovať.

    Doteraz sme toho veľa v informovaní verejnosti neurobili a aj tak už vystúpilo 5 000 ľudí. Nečakáme žiadnu pomoc a ani záujem médií šíriť informácie o skutočnej podstate sporenia v II. pilieri, pretože toto sporenie a II. pilier, ako som povedal, je jednoznačne orientovaný na dosahovanie zisku dôchodkových správcovských spoločností. Veď koho chlieb ješ, toho pieseň spievaš. A vláda nemá stá milióny na masívnu reklamnú kampaň v médiách.

    Ako sme si však poradili v iných prípadoch, poradíme si aj v tomto prípade.

    Dovoľte mi ešte dodať, že skúsenosti z krajín, kde boli zavedené podobné dôchodkové reformy, potvrdili závery I. svetového fóra sociálneho zabezpečenia organizovaného Medzinárodnou asociáciou sociálneho zabezpečenia so sídlom v Ženeve, ktoré sa uskutočnilo v septembri minulého roku. Z 12 latinsko-amerických štátov, ktoré zaviedli tzv. čílsky model kapitalizácie, od uvedených reforiem už 7 štátov odstupuje. Je paradoxné, že predchádzajúca vládna garnitúra si osvojila a na Slovensku zaviedla model približne v období, kedy krajiny jeho pôvodu zistili, že už zlyhal. V dnešnom čase ho dôkladne reformujú prostredníctvom obnovenia verejného priebežného systému, zavádzaním pravidiel smerujúcich k väčšej efektívnosti, kontrole obidvoch systémov, aby sa znížili premrštené zisky a náklady generované finančnými inštitúciami.

    Mne osobne je známy predovšetkým osud argentínskeho modelu. Poradca senátu tejto krajiny a riaditeľ Asociácie za globálny rozvoj na margo vzoru slovenskej penzijnej reformy v roku 2007 napísal v jednom článku pod názvom Súkromný kapitalizačný sektor zlyhal, s podnadpisom Ako Argentína zreformovala dôchodkovú reformu, toto, presne citujem: „Začiatkom tohto roku 2007 padlo v Argentíne historické rozhodnutie. Takmer všetky politické strany podporili zákon, ktorý znamená koniec nedobrovoľného trhu, koniec mimoriadnej výnosnosti finančných inštitúcií na úkor zarábajúcich a dôchodcov.“ Je možné, vážené dámy a páni, že takýto vývoj nás niekedy čaká aj na Slovensku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda vlády. Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku? Môžete, nech sa páči.

  • Pán predseda parlamentu, ďakujem pekne za slovo. Ja nebudem mať doplňujúcu otázku na pána premiéra, práve naopak, z tohto miesta sa mu chcem veľmi pekne poďakovať za jeho odpoveď. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán premiér, druhá otázka, ktorú vyžrebovali overovatelia schôdze, je od pána poslanca Jána Kvorku: „Vážený pán premiér, viackrát ste spomínali, že história má miesto v štátnej politike. Mohli by ste byť konkrétnejší?“

  • Ďakujem, pán poslanec, aj za túto otázku. Je všeobecne známy výrok, že bez poznania minulosti nemôžeme porozumieť súčasnosti. Práve preto poznanie našej minulosti, ale predovšetkým vnímanie súvislostí by malo byť v pozornosti aj štátnej politiky. Štát sa v starostlivosti o vytváranie podmienok na poznanie histórie a pretavenie do zdravého sebavedomia nesmie zbavovať. Tohto sme boli svedkami dlhé roky. Vláda, ktorej som predsedom, sa tejto zodpovednosti zbavovať nebude. Túto zodpovednosť si však v žiadnom prípade nepredstavujeme ako právo históriu vykladať len jediným možným spôsobom.

    Chceme vytvárať podmienky a podporovať širokú výmenu názorov na otázku miesta histórie pri permanentnej tvorbe toho, čomu hovoríme národná identita. Hľadajme minimálnu celospoločenskú zhodu o našej podstate, o podstate štátu, ktorý nesie názov Slovenská republika. Kto sme, čo sme boli a o čo sa môžeme oprieť. Zamýšľajme sa nad tým, čo nazývame národná identita. Národná identita nie je náš vynález. Je vlastná každému štátoprávnemu celku. Národná identita podľa vlády, ktorej som predsedom, je to, čo dáva zmysel existencií toho-ktorého štátu a dáva to zmysel existencii aj Slovenskej republike.

    Slovenskú republiku považujeme za štát slovenského národa a všetkých národností žijúcich na jej území, čiže za štát všetkých občanov Slovenskej republiky. Rovnováha, ktorá je zagarantovaná v ústave, je naozaj zagarantovaná perfektne. Z predchádzajúcich slov je teda zrejmé, že národnú identitu nezužujem len na slovenský národ a v žiadnom prípade ju nespájam s nacionalizmom. Je to predovšetkým uplatnenie princípu vlastenectva. Národná identita neznamená príslušnosť len a výlučne k národu, ktorý dal štátu meno, ale vedomé hlásenie sa k vlasti, k územiu, ktoré sa nazýva v našom prípade Slovenská republika.

    Preto vláda na začiatku tohto roku v Martine, kde sme si pripomenuli 15 rokov existencie nášho štátu Slovenskej republiky, zdôraznila, že je jej ústavnou povinnosťou presadzovať národno-štátne záujmy Slovenska v globalizovanom svete a chrániť identitu nášho mladého štátu a posilňovať jeho konkurencieschopnosť. V tomto snažení vláda Slovenskej republiky vidí aj dlhy voči histórii, osobnostiam a udalostiam slovenskej vzdialenej či nedávnej minulosti, ako aj voči záchrane, obnove hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva. Myslím si, že každý európsky národ má právo pripomínať si zápas o vlastnú emancipáciu, vidieť vlastné činy v toku dejín, aby z nich čerpal poučenie aj silu do ďalších zápasov. Preto vláda Slovenskej republiky bude systematicky rozvíjať rozumný historizmus ako súčasť svojej štátnej politiky. Nič nemôže lepšie pripomenúť naše historické podlžnosti, ako je tento rok. Rok 2008 je rokom osmičkovým a tie naše v slovenskej histórii priniesli výnimočné zvraty a sú veľmi dobrým motívom na zveľadenie historického povedomia spoločnosti.

    Budeme mať preto viac príležitostí sa k významným historickým udalostiam vracať. Je to napríklad meruôsmy rok spojený s takými osobnosťami ako Hurban, Hodža, Štúr, ale aj s plejádou mnohých ďalších. Je to okrúhle výročie udalosti roku 1918, zosobňované v slovenskom kontexte, najmä Štefánikom a jeho nezastupiteľné miesto v ozbrojenom i diplomatickom boji za existenciu tohto štátu a je to rok 1968, a najmä osobnosť s ním spojená, Alexander Dubček a jeho zásadný podiel pri presadzovaní sociálnych, solidárnych a demokratických hodnôt tejto spoločnosti.

    To sú momenty hodné zamyslenia, prečo k nim došlo a aký mali pre nás význam z dlhodobého hľadiska. Našu minulosť nezmeníme, ale v pohľade na ňu je ešte veľa toho, o čom sme verejne povedali veľmi málo. Bez hystérie, v širšom kontexte možno nebude tak šťavnatá pre bulvár, ale pravdivejšia a inšpirujúcejšia pre budúcnosť, ktorú tvoríme. Je to úloha pre našich historikov, pedagógov, ale aj pre tých, ktorí v našej spoločnosti majú možnosť cez médiá komunikovať výsledky vedeckého poznania.

    Posledné dve vety. Aj keď dnes už patríme do veľkej rodiny Európy, nezabúdajme, kde sme sa narodili. Znovu zdôrazňujem, našu minulosť nezmeníme, ale nie je dôvod zabúdať ju, či nebodaj, sa za našu minulosť hanbiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda vlády. Pätnásť minút vyhradených odpovediam na otázky pre vás uplynulo a budeme pokračovať otázkami, ktoré boli vyžrebované na jednotlivých členov vlády.

    Prvá je od pani poslankyne Márie Sabolovej a je na pána ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča: „Sú v rezorte vyčlenené finančné prostriedky na kapitálové výdavky pre dovybavenie oddelenia pacientov s cystickou fibrózou?“

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani poslankyňa, v roku 2007 v rámci prioritných požiadaviek Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava pre cystickú fibrózu má Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky požiadavku na nákup dvoch prístrojov v celkovej výške 3,4 mil. Sk, ktoré neboli doteraz realizované z dôvodu, že nie sú vyškolení špecialisti na realizáciu odborných vyšetrení pre detskú cystickú fibrózu. Po vyškolení špecialistov, to školenie sa má uskutočniť v priebehu tohto roka, a na základe rozhodnutia vedenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava bude nákup týchto dvoch prístrojov zaradený medzi priority. Iné požiadavky na dovybavenie oddelení pre cystickú fibrózu zo strany zdravotníckych zariadení neboli ministerstvu zdravotníctva doručené.

    V januári bola zaslaná na Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky žiadosť Slovenskej asociácie cystickej fibrózy Košice na zriadenie dvoch izieb so sociálnym zariadením pre deti s cystickou fibrózou v rámci Detskej fakultnej nemocnice Košice. Túto požiadavku bude nevyhnutné riešiť v nadväznosti na definovanie priorít zo strany detskej fakultnej nemocnice.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, spomínali ste vo svojej odpovedi, že peniaze sú pripravené v prípade, že budú špecialisti. Podľa mojich informácií práve v Podunajských Biskupiciach na oddelení, kde tieto deti s cystickou fibrózou alebo pacienti s cystickou fibrózou sú, je aj záujem prijať odborníka, ktorý by vlastne mohol pracovať s týmito špeciálnymi prístrojmi a robiť vyšetrenia hlavne, čo sa týka tých funkčných pľúcnych porúch pri ventiláciách, preto si myslím, že bolo by dobré, keby sa prioritne už začalo výberové konanie, aby tie prístroje boli, lebo špecialistov zoženieme skôr a vyškolíme skôr, ako prebehnú všetky výberové konania. To je moja jedna prosba a požiadavka, či je možné, aby ste začali už výberové konanie na dovybavenie, lebo tie prísľuby už boli v minulom roku, a tým pádom tie deti nemajú alebo pacienti nemajú kvalitnú zdravotnú starostlivosť, lebo sú prevážaní v nedobrom stave do Ružinovskej nemocnice.

    Druhá moja podotázka je, v akom období vlastne by ste plánovali poskytnúť prípadne zdroje aj pre Detskú fakultnú nemocnicu v Košiciach na dovybavenie aspoň dvoch izieb pre týchto pacientov, aby tiež nemuseli z východu dochádzať do Bratislavy a aby ten kontakt s rodinou, ktorý je veľmi potrebný pri častom a často opakovaných zdravotných ťažkostiach, mohol byť. Čiže tie lehoty by ma zaujímali a hlavne bolo by dobré, pretože hovoríme už druhý alebo tretí rok aj za predchádzajúcej vlády, ale aj za vašej vlády, o tom, že by sme mohli pre oddelenie v Podunajských Biskupiciach poskytnúť lepšie a kvalitnejšie vybavenie.

  • Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Ďakujem. Chcem vás ubezpečiť, pani poslankyňa, že nielen súčasné ministerstvo zdravotníctva, ale aj v predchádzajúcom období sa problému cystickej fibrózy venovala dostatočná pozornosť. Myslím si, že skutočne sme pripravení a pokiaľ mi pán riaditeľ fakultnej nemocnice potvrdí, že táto priorita naďalej je prioritou, myslím, že to je otázka možno pár dní, kedy potvrdí, že je to prioritou, som pripravený, samozrejme, tie finančné prísľuby uvoľniť okamžite, čo sa týka Bratislavy.

    Čo sa týka Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach, je pre mňa rozhodujúce oznámenie pani riaditeľky tohto zariadenia, že tú požiadavku zaradila medzi svoje priority a takisto okamžite sme pripravení to realizovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Stanislav Kahanec a položil ju ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pánu Ľubomírovi Vážnemu. Otázka znie: „Pán minister, podľa informácií z médií ste zástupcovi strojvodcov pánovi Šmigallovi sľúbili prehodnotiť zámer zrušiť rušňové depo v Prešove. Realita však je, že depo je zrušené a o prácu v ňom prišli desiatky ľudí! Myslíte si, že bolo správne zrušiť podľa mojich informácií technicky najlepšie vybavené rušňové depo, naviac výhodne situované v krajskom meste už od roku 1979?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem. Vážený, pán poslanec, ale ostatní traja páni poslanci, ktorí túto istú otázku položili. Železničná spoločnosť Cargo na môj podnet koncom mája 2006 definovala 20 kľúčových oblastí, na ktoré sa potrebuje zamerať pri zvyšovaní výkonnosti v najbližšom období a ktoré zahrňujú obchod, prevádzku, podporné procesy, údržbu a opravy.

    V rámci optimalizácie počtu pracovísk sa analyzoval pokles výkonov v oblasti údržby a opráv, ktoré sa vykonávajú pre potreby Železničnej spoločnosti Cargo a takisto Železničnej spoločnosti Slovensko, ktorá vykonáva osobnú dopravu. V prípade výkonov pre ZSSK Slovensko, to znamená osobná železničná doprava, bol zaznamenaný medziročný pokles v roku 2007 v porovnaní s rokom 2006 o 170 mil. slovenských korún a v porovnaní s rokom 2005 až o 240 mil. slovenských korún. V atrakčnom obvode Prešov prišlo k poklesu hlavne výkonov údržby a opráv pre dieslovú trakciu z dôvodov elektrifikácie a modernizácie parku Železničnej spoločnosti Slovensko a poklesu prevádzkových výkonov pre oboch dopravcov. Konkrétne bola modernizovaná a zelektrifikovaná železničná trať Prešov – Plaveč, a teda výrazne poklesla potreba vykonávať prevádzkové druhy opráv pre dieslové hnacie vozidlá, na ktoré bolo depo Prešov postavené. Táto potreba však ostala na úsek Prešov, Humenné, Bardejov, resp. na úsek Humenné, Medzilaborce a Humenné, Stakčín, preto situovanie depa do Humenného je logickejšie, je to v strede týchto úsekov, pretože Prešov bol na okraji toho severovýchodného Slovenska, pre ktoré by to depo na opravy dieslových hnacích vozidiel malo slúžiť.

    Ročné náklady na prevádzkovanie areálu rušňového depa Prešov sú vo výške 42,6 mil. slovenských korún a areál Humenné 11,3 mil. slovenských korún. Po presune opravárenských činností do rušňového depa Humenné sa predpokladajú ročné náklady na jeho prevádzku o vyše 17,5 mil. slovenských korún. V prípade, že by boli zachované opravárenské činnosti v rušňovom depe Prešov, toto by si nutne vyžadovalo dodatočné investície vo výške 38 mil. korún, z čoho polovicu tvoria náklady na plynofikáciu, náklady na olejové a naftové hospodárstvo, manipulačné plochy, výmena brán atď. a náklady na znovusprevádzkovanie opravárenskej haly rušňového depa Humenné sa pohybujú vo výške 4,1 mil. slovenských korún.

    Čiže, keď to len tak stručne porovnáme, ročné náklady depa Prešov sú 42 mil. slovenských korún. Tie dodatočné na modernizáciu sú 38 mil. korún, to znamená, spolu by nás stálo sprevádzkovanie na potrebnú úroveň rušňového depa Prešov 80 mil. Sk a rušňové depo v Humennom sú ročné náklady 17 mil. korún a 4 mil. sú nejaké drobné opravy, ktoré sa tam dejú, čiže to nás bude stáť 21 mil. korún. Evidentne tu teda dochádza k úspore 60 mil. Sk tým, že boli zastavené práce v rušňovom depe Prešov a, samozrejme, presunuté do rušňového depa Humenné. K tomu ešte 23. 8. 2007 sa na ministerstve dopravy uskutočnilo stretnutie zástupcov ministerstva, spoločnosti Cargo, ZSSK Slovensko osobnej a so zástupcami zamestnancov rušňového depa Prešov, na ktorom tiež bola prerokovaná daná problematika a z tohto stretnutia vyplynulo, že uzatvorenie rušňového depa Prešov sa odloží až do vykonania poslaneckého prieskumu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý sa aj uskutočnil 3. 10. 2007.

    Ja takisto to, čo som sľúbil tomu pánovi v médiách, to je pravda, že prehodnotím tento zámer. Na mojej úrovni 15. 10. 2007 som si predvolal na rokovanie k danej veci predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa Železničnej spoločnosti Cargo s ďalšími dvomi členmi vrcholového manažmentu z Carga a tak, ako som sľúbil, dôsledne som analyzoval a takisto prehodnotil zámer zrušenia depa v Prešove. Na záver som však skonštatoval, že postup Železničnej spoločnosti Cargo je správny. Verte mi, že ani vo sne by mi nenapadlo rušiť nejaké depo, keby tam bola práca a toto depo by nevytváralo značnú stratu. Nie je jednoduché získať prácu pre takéto úzko špecializované pracoviská, akými sú rušňové depá a v prípade neriešenia tejto situácie by som vlastne znevýhodňoval ostatných pracovníkov spoločnosti Cargo, pretože napríklad tých 61 mil., o ktorých som pred chvíľou hovoril, a súčasné úspory by museli znášať najmä v osobných nákladoch všetci ostatní pracovníci, čo by zase znížilo ich potrebné nároky.

    Takisto bola predložená do výboru pre hospodársku politiku Národnej rady 31. 12. správa, informácia o tom, ako bola doriešená zamestnanosť zamestnancov terajšieho rušňového depa v Prešove a ako bolo naložené s uvoľnenými priestormi a celým strediskom rušňového depa Prešov. Taktiež v termíne do 31. 1. požiadal výbor hospodársky riaditeľa spoločnosti Cargo predložiť stratégiu rozvoja spoločnosti Cargo na obdobie minimálne päť rokov s poukázaním na možné riziká.

    Z obidvoch týchto materiálov v stručnosti vytiahnem závery. Stav riešenia zamestnancov terajšieho rušňového depa v Prešove je taký, že Cargo vydalo k riešeniu rušňového depa Prešov organizačnú zmenu, ktorá je účinná od 1. 2. 2008. Z dôvodu dodržania zákonom stanovených postupov sa prvé pracovnoprávne pohovory začali uskutočňovať v polovičke decembra 2007. Táto zmena sa dotýka 120 funkčných miest, z toho 2 miesta sú vykázané ako neobsadené, to znamená, 118 funkčných miest. Z uvedeného počtu podľa súčasného stavu skončí pracovný pomer v spoločnosti Cargo 39 zamestnancov a 79 zamestnancov bude presunutých alebo sa momentálne presúva na iné pracoviská, či už na rušňové depo v Humennom alebo na iné pracoviská v okolí Košíc, kde Cargo má svoje pozície. To znamená, tých 39 pracovníkov odmietlo ponúkanú prácu, t. j., že ani jeden pracovník rušňového depa Prešov neodišiel bez toho, že by mu bola ponúknutá náhradná práca, ktorú následne odmietol. Takisto bola spracovaná stratégia Železničnej spoločnosti Cargo a táto bola predložená predsedovi výboru Národnej rady pre hospodársku politiku dňa 18. 1. 2007.

    K rušňovému depu Prešov len toľko. Čiže zhodnotil som to, že dochádza k značným finančným úsporám, neboli postihnutí pracovníci tým, že by boli prepustení, boli len tak, že nereflektovali na ponúkanú prácu. Ja si myslím, že aj Cargo, hoci je 100-percentnou akciovkou štátu, sa musí riadiť efektívne a jednoducho nie je momentálne iná cesta, aby rušňové depo v Prešove vykazovalo tie straty, ktoré dosiaľ vykazovalo. V prípade, že by sme našli hocijakú inú prácu, o čo sa snažíme, aby sme naplnili hociktoré depo, lebo tých dep je ešte podstatne viac a obdobné problémy máme aj v tých iných niektorých. Takže veľmi radi budeme, aby depo fungovalo, aby si zarobilo na seba, aby tam všetci pracovníci chodili do práce pre zmysel pre prácu a nielen pre nejaké naťahovanie času.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, oceňujem, že ste naplnili svoj sľub, ktorý ste dali zástupcovi z Prešova. Na druhej strane, dovoľte mi mať trošku iný názor na niektoré zhodnotenia, o ktorých ste hovorili. Lebo, keď sa hovorí o poklese výkonov, tak pokles výkonov môže vyplynúť z viacerých dôvodov, napríklad aj z tých, že záujem Carga bol realizovať tieto opravy cez iných dodávateľov. A tieto opravy realizovali aj iní dodávatelia, teda nie rušňové depo Prešov, teda dá sa to aj umelo urobiť na základe rozhodnutí manažmentu.

    Druhá vec je, prešovské depo podľa mojich informácií bolo depo s najlepšou technickou vybavenosťou a ako hovorili dokonca pracovníci, so špičkovou vybavenosťou a tie technológie nebolo také jednoduché premiestniť napríklad do rušňového depa Humenné, ktoré bolo priestormi oveľa menšie a už sporné je len to, že pred časom toto rušňové depo v Humennom bolo navrhované a zrušilo sa. Nielen navrhované, ale zrušilo sa. Potom sa opätovne znovuotvorilo, čiže aj tam je vlastne taká pochybnosť, prečo sa raz zatvára a potom znovu opäť otvára rušňové depo Humenné. Ja si myslím, že celkom logické bolo, že toto prešovské rušňové depo bolo v centre regiónu, že malo oveľa lepšie podmienky pre dochádzanie ľudí, ktorí boli skúsení a ktorí mali znalosti v tejto problematike, do práce. A keď ste spomínali, že niektorí odmietli prácu. No odmietli napríklad prácu v Humennom. Lebo dochádzať z Prešova do Humenného, to znamenalo, môžete si to napočítať podľa vlakových spojení, že by zabili dochádzkou do práce od skorého rána do úplne neskorého večera. Takže dalo by sa veľa hovoriť o týchto úsporách. Skúste zareagovať aspoň na to, čo som teraz povedal.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • V zásade k tým opravám a k tým externým opravám, ktoré boli uskutočňované, tak boli, ale ozaj len také drobné špecifikované práce, ktoré nevedelo urobiť rušňové depo Prešov. Určite to neboli také opravy, ktoré vedelo urobiť rušňové depo Prešov, to by bol absolútny nezmysel, ktorý určite manažment Carga by nepripustil. Takisto k tomu centrálnemu osadeniu depa. To je práve, čo som sa snažil povedať pred chvíľou, že tým, že sa modernizovala a elektrifikovala trať Prešov – Plaveč, tým pádom nevznikla potreba opravovať na tejto trase dieselové lokomotívy, to znamená, že ostala potreba opravovať na tejto trase dieselové lokomotívy trošku ďalej na východ, a preto sa najmä presunulo rušňové depo do Humenného, pretože teraz je rušňové depo v Humennom v centre potreby opravy dieselových lokomotív tam, kde je teraz situované.

    Čo sa týka tej technológie, samozrejme, že ťažko sa technológia presúva, ale snažili sa presunúť čo najšetrnejšie a čo najväčšie množstvo tak, aby sa ozaj tam dali robiť zmysluplne tie dieselové lokomotívy. Takisto, pán poslanec, budem veľmi rád, keď máte vážny záujem o túto tému, ja veľmi rád sprostredkujem stretnutie s manažmentom a s ľuďmi, ktorí sú za to zodpovední a spokojne si to dajte predložiť, či sa realizovali také opravy, ktoré vedelo robiť rušňové depo Prešov. Garantujem vám, že nie u iných súkromných cudzích spoločností a takisto sa pozrite na tie čísla, ktoré som prezentoval. Ja to sprostredkujem, aby vám to predložili a porozprávajte sa na tú tému a nájdite riešenie. Ak nájdete rozumnejšie riešenie na to, aby sme zmysluplne rozvíjali rušňové depo Prešov a nevytvárali takú stratu, aká sa vytvárala dosiaľ, budem len rád, ak také nájdete. Ešte raz opakujem, že nebolo mojou snahou nejako umelo zrušiť alebo pripustiť zrušenie depa Prešov, len som nevedel nájsť iné východisko tak, aby to depo nevykazovalo takú stratu ako dosiaľ a aby nezaťažila tá strata ďalších 14 000 zamestnancov Železničnej spoločnosti Cargo. Ale ak nájdete hocijaké iné, rozumnejšie riešenie, čiže poprosím vás, vypočujte si obidve strany, nielen tú, ktorá nechce zrušiť depo, ale aj tú, ktorá hľadá efektívne riešenia. Takže, pokojne, ak máte pocit, že sa vám treba hlbšie zaoberať tou problematikou, hocikedy vybavím stretnutie s ľuďmi, ktorí prídu za vami a vysvetlia vám to hlbšie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec László Köteles a položil ju pánovi ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky pánovi Jaroslavovi Izákovi. Otázka znie: „Pán minister, aký je názor na petíciu občanov z Tokajskej oblasti?“

    Neprítomného pána ministra Izáka bude zastupovať minister výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pán Marián Janušek. Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne za pozornosť, vážená pani podpredsedníčka.

    Petícia občanov za využitie tokajského regiónu Slovenska výhradne na pestovanie viniča, cestovný ruch, agroturistiku a vínnu turistiku je oprávneným prostriedkom vyjadrenia názorov občanov Slovenskej republiky v zmysle zákona č. 85/1990 o petičnom práve v znení neskorších predpisov. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky má kompetencie podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvu na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 275/2007 a zákona č. 454/2007 pri posudzovaní a rozhodovaní o rozvojových zámeroch, ktoré sa týkajú Tokajskej oblasti. Rezort bude brať do úvahy výnimočnosť tejto lokality pre pestovanie špecifických odrôd viniča a produkciu vína svetoznámej značky ako prvotného národohospodárskeho záujmu. S ohľadom na špecifikum priamo dotknutého regiónu, v ktorom sú zachované historické tradície vinohradníctva, zastávame názor, že prípadná realizácia ťažby môže mať negatívny vplyv na toto územie.

    V ďalšej kompetencii ministerstva životného prostredia je starostlivosť o krajinu. Z hľadiska ochrany krajiny, čo je v prípade Tokajskej oblasti ochrana viníc ako významných krajinných prvkov, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky pripravuje v novom znení zákona o ochrane prírody a krajiny ustanovenia zamerané na ochranu typov krajiny a ich charakteristického vzhľadu. Po prijatí nového zákona o ochrane prírody a krajiny bude môcť rezort účinnejšie chrániť aj významné krajinné typy a tým napomôcť k ochrane unikátnej Tokajskej oblasti a iných významných krajinných oblastí Slovenska.

    V súvislosti s Tokajskou oblasťou mi dovoľte upozorniť na skutočnosť, že na území Maďarskej republiky sa na hranici Tokajskej oblasti nachádza niekoľko veľkých zdrojov znečisťovania životného prostredia. Konkrétne ide o tepelnú elektráreň Tisza a chemickú fabriku v priemyselnej zóne mesta Miškolc a pripravuje sa výstavba nového energetického zdroja v oblasti mesta Szerencs. Ministerstvo životného prostredia a vôd Maďarskej republiky vykonalo v roku 2005 proces posúdenia vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie a odsúhlasilo výstavbu elektrárne Szerencs. V súčasnosti prebieha cezhraničné posudzovanie navrhovanej činnosti týkajúce sa výstavby elektrárne Gönyü blízko obce Kližská Nemá, ktorú maďarská strana plánuje vybudovať len 2 000 m od štátnej hranice.

    V súvislosti s výstavbou elektrárne Szerencs a elektrárne Gönyü neprotestovali žiadne slovenské mimovládne organizácie zaoberajúce sa ochranou životného prostredia, preto treba petíciu občanov z tejto oblasti posudzovať nielen z hľadiska možných investičných aktivít Slovenska, ale aj Maďarskej republiky.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán minister. Treba tu uznať, že v niektorých častiach som bol celkom spokojný s vašou odpoveďou. Škoda, že ste nás neupozornili napríklad na plánovanú elektráreň v Trebišove. Ale napriek tomu, že nie je prítomný pán minister životného prostredia, dovoľte mi položiť doplňujúcu otázku. A teraz by som sa obrátil na vás ako na ministra regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Aký názor máte vy, čo považujete za dôležitejšie z hľadiska rozvoja Slovenska? Zachovanie jedinečného prostredia, ktoré garantuje kvalitu naozaj ojedinelého tokajského vína a pravdepodobne túto oblasť čoskoro pripíšu na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO, alebo záujmy, treba dodať, dosť úzkej skupiny ľudí, teda zámery určitých ťažobných a energetických spoločností? Dodal by som, že túto otázku, resp. žiadosť podám ako interpeláciu a odporúčam, aby sme vykonali poslanecký prieskum v tejto oblasti.

  • Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Ja si myslím, že ste aj odpovedali na tú vašu otázku. Ja si osobne myslím, že toto je problém, ktorý sa priamo, hovoríte o regionálnom rozvoji, ale to sa priamo nášho ministerstva netýka. Tú problematiku, tie záujmy – o tom nemám žiadne informácie, takže ja vám k tejto otázke neodpoviem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Jarmila Tkáčová a položila ju ministerke pôdohospodárstva Slovenskej republiky pani Zdenke Kramplovej. Otázka znie: „Pani ministerka, čo podnikne ministerstvo na záchranu Tokajskej oblasti?“

    Nech sa páči, pani ministerka, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ochrana a rozvoj vinohradníckej oblasti Tokaja je jednou z mojich priorít. Myslím si, že neušlo pozornosti mnohým poslancom, že po nástupe do funkcie som sa stretla s pánom ministrom pôdohospodárstva Maďarskej republiky, aby som posunula rokovania o medzivládnej Dohode medzi Slovenskou republikou a Maďarskom, pokiaľ ide o Tokajskú oblasť. Totiž uzavretie medzivládnej dohody a ochrana tejto oblasti z pohľadu vinohradníctva a vinárstva je jedna oblasť ochrany Tokajskej oblasti. Môžem vám dnes podať informáciu, že naše rokovania nabrali na intenzite a prvé rokovanie bolo uskutočnené minulý týždeň, ďalšie bude v Bratislave o dva týždne a verím, že po odbúraní všetkých tých negatív, ktoré doteraz fungovali medzi našimi dvomi štátmi práve v tejto oblasti, dospejeme k tomu, že na jar budeme môcť podpísať túto medzivládnu dohodu.

    O čo v podstate ide v tejto medzivládnej dohode? Európska únia zaviazala Maďarsko aj Slovenskú republiku, aby sme sa vzájomne dohodli ako chrániť oblasť pred tými, ktorí by chceli zneužívať výrobu tokajského vína, pretože táto výroba bola prisúdená len Slovensku a Maďarskej republike. Expertné rokovania pri príprave tejto dohody sa zasekli na tom, že ešte bývalý pán minister pôdohospodárstva pán Simon, v zápise pre pamäť, uznal rozlohu vinohradov v Tokajskej oblasti 560 ha, totiž, že Slovensko by malo mať len túto rozlohu, hoci už v tom čase Slovensko malo registrovaných v Európskej únii 900 ha tokajských vinohradov. Maďarsko pokladalo a pokladá túto otázku za veľmi dôležitú, pretože je úplne prirodzené, že je z ich hľadiska a z ich pohľadu, z pohľadu ich záujmov dôležité, aby veľa hektárov na Slovensku nebolo.

    Podarilo sa mi dohodnúť s pánom ministrom Gráfom, že túto otázku vyriešime recipročne, a to znamená, že keď my máme dať presné číslo, koľko máme vinohradov a my ich máme identifikovaných ako 900 ha, požadujem, aby aj Maďarsko špecifikovalo, koľko má hektárov. Totiž Maďarsko malo špecifikáciu vinohradov v Tokajskej oblasti riešenú len prostredníctvom honov. Dnes expertné rokovania sú tak ďaleko, že verím, že obidve strany sa dohodneme, pretože v Bruseli sme ešte v decembri podpísali vzájomnú deklaráciu, že budeme spoločne postupovať pri špecifikácii Tokajskej oblasti vo vzťahu k Európskej únii a na to, aby sme špecifikáciu spoločne mohli podať, potrebujeme mať vyjasnenú otázku rozlohy vinohradov na Slovensku a v maďarskej oblasti. To je tá oblasť vinohradníctva a vinárstva.

    Ja osobne pokladám túto oblasť skutočne za klenot Slovenska a budem veľmi rada, ak týmto klenotom aj zostane. Predpokladám, pani poslankyňa, že svojou otázkou ste mierili práve aj na ťažobné spoločnosti a na aktivity, ktoré sa rozvíjajú alebo majú tendenciu sa rozvíjať v Tokajskej oblasti, hlavne pokiaľ ide o ťažbu perlitu v Malej Bare a tu je moje stanovisko úplne jasné. Myslím si, že poznáte môj postoj k ťažiarenským spoločnostiam, poznáte môj postoj k ťažbe nerastných surovín a hornín na Slovensku a ten postoj som nezmenila ani tým, že som sa stala ministerkou pôdohospodárstva. Ministerstvo vyjadrilo jasný nesúhlas s tým, aby sa v tejto oblasti ťažil perlit, pretože tá jedinečnosť Tokajskej oblasti je skutočne historickým dedičstvom Slovenskej republiky a som za to, aby týmto historickým dedičstvom zostala Tokajská oblasť aj do budúcnosti. Musím zdôrazniť aj to, že ministerstvo pôdohospodárstva je garantom kvality, pokiaľ ide o špecifikáciu tejto oblasti, aj pokiaľ ide o určenie jedinečnosti vín a vinohradov tejto oblasti. A ministerstvo pôdohospodárstva týmto garantom zostáva aj vo vzťahu k Maďarskej republike.

    Ja by som však chcela vyzvať aj vás, panie poslankyne a páni poslanci, aby ste aj vy svojím postojom jasne deklarovali, že ťažba perlitu alebo vyvíjanie akýchkoľvek aktivít v Tokajskej oblasti je neprípustné a je proti záujmom Slovenskej republiky. Myslím si, že v súčasnosti máte nato jedinečnú príležitosť. Pre Slovenskú republiku, si myslím, že bude veľkým šťastím, ak práve táto oblasť, Tokajská oblasť, bude v nasledujúcom období zaradená aj do chránenej oblasti UNESCO. Ministerstvo pôdohospodárstva vyvinie všetky možné aktivity aj vo vzťahu k ďalším rezortom, aby sme napomáhali rozvoju vinohradníctva a vinárstva a aby sme zabránili tomu, aby táto oblasť bola využitá pre záujmy tých, ktorí by chceli v tejto oblasti ťažiť akékoľvek nerasty.

    Ďakujem, skončila som.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ďakujem aj vám, pani ministerka, som ozaj potešená, že Tokajská oblasť je vašou srdcovou záležitosťou a myslím si, že si ešte spomínate, že pri novelizácii banského zákona som predložila pozmeňováky do tohto zákona, ktoré mali odpísať zásoby perlitu v oblasti Tokaja a, žiaľ, ma koalícia nedokázala podporiť a mohli sme už to jedno riziko eliminovať. Ja ani nemám doplňujúcu otázku, skôr mám taký apel. Viete, 5. februára občania Tokajskej oblasti vypísali petíciu alebo vyhlásili petičnú akciu za záchranu Tokajskej oblasti a nejde ozaj len o ťažbu perlitu, ide o elektráreň v Trebišove, o vodnú elektráreň pri Ladmovciach a takisto o geologické práce na prieskum uránu a iných nerastov a rúd. Takže ja vás chcem poprosiť, tak ako ja sa touto formou hlásim k tejto petícii, aby ste aj vy váhou svojej osobnosti tento petičný výbor podporili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za váš návrh. Osobne dnes, keď poznám viac do detailov aj aktivity občanov z tejto oblasti, mám za to, aby som podporila aj návrh na odpísanie ložísk, ktoré sa nachádzajú v Tokajskej oblasti a môžem vás ubezpečiť, že toto stanovisko meniť nebudem. Takže verím, že sa zhodneme v tom, že táto oblasť skutočne zostane aj v budúcnosti unikátom a klenotom východného Slovenska.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Ďalšiu otázku položila opäť pani poslankyňa Jarmila Tkáčová a otázku položila ministrovi výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pánovi Mariánovi Januškovi: „Pán minister, nevidíte konflikt záujmov, ak úrad pod vedením pána Jána Mana ml. vydá územné rozhodnutie v rozpore s územným plánom pre firmu Jána Mana staršieho?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Vážená pani podpredsedníčka, milé dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky vo svojom nariadení z 20. januára 1998, uverejnenom v Zbierke zákonov č. 64/1998 nariadila v oblasti nadradenej infraštruktúry odpadového hospodárstva podporiť doriešenie problematiky ekologického zneškodňovania komunálnych odpadov hlavného mesta Bratislavy, ako aj Bratislavského kraja najmä výstavbou regionálnych veľkokapacitných skládok odpadov. V celom rade následných krokov sa toto nariadenie premietlo aj do nadradenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho územného celku Bratislavského kraja. Z nej vzišiel návrh na umiestnenie požadovanej veľkokapacitnej skládky odpadu v lokalite mesta Pezinok. V tomto prípade išlo zároveň o sanáciu banských diel vzniknutých po ťažbe tehliarskej hliny pre miestnu tehelňu.

    Prax ukázala, že celú predmetnú skládku je možné rozdeliť do dvoch vzájomne oddelených sektorov, ktoré sú však vedľa seba v tesnej blízkosti. Následne došlo počas niekoľkých rokov k využívaniu jedného z uvedených sektorov. Ten bol v nedávnej minulosti kapacitne využitý a tento sektor bol určený na uzavretie. V zmysle vyššie uvedeného malo dôjsť k otvoreniu a využívaniu druhého sektora spomínanej veľkokapacitnej skládky odpadov. V čase začatia konania o umiestnení tejto stavby bola navrhovaná stavba v súlade s platným územným plánom mesta Pezinok, ako aj s jeho všeobecne záväzným nariadením, ktoré skládku odpadov obsahovalo dokonca aj v zozname verejnoprospešných prác. Mesto však po čase svoj názor zmenilo, po čom nasledoval niekoľko rokov celý rad právnych úkonov s následnými rozhodnutiami a odvolaniami vrátane 3 protestov prokurátora a nálezu Ústavného súdu, čo dokazuje, že vzhľadom na predmetné skutočnosti ide o dlhoročný právny spor, ktorý sa nedotýka len stavebných úradov a nášho Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

    V čase začiatku týchto problémov vo vašej otázke spomínaný prednosta Ján Man ml. nemohol ani zďaleka tušiť, že o niekoľko dlhých rokov bude prednostom nejakého úradu, ktorý v tom čase ani neexistoval a ktorý dnes poznáme pod názvom Krajský stavebný úrad Bratislava. Preto za súčasného stavu prednosta Krajského stavebného úradu Bratislava Ján Man ml. ako osoba oprávnená podpisovať rozhodnutia krajského stavebného úradu, bezodkladne oznámil svojmu nadriadenému orgánu, nášmu ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja skutočnosti nasvedčujúce jeho predpojatosti v konaní vo veci, ktorá sa v rámci už spomínaných právnych ťahaníc objavila v tom čase na spomínanom úrade. Ministerstvo na návrh prednostu Krajského stavebného úradu rozhodlo, že prednosta je vo veci vylúčený z prejednania a rozhodovania a zároveň rozhodnutím určilo aj ďalší postup krajského stavebného úradu v odvolacom konaní, teda, kto namiesto prednostu rozhodnutie tohto odvolacieho orgánu podpíše.

    V zmysle uvedeného, ako aj v zmysle zákona ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja nemohlo prideliť vec inému orgánu, keďže o odvolaní môže rozhodnúť len miestne, vecne a funkčne príslušný správny orgán, ktorým je Krajský stavebný úrad Bratislava. Krajský stavebný úrad Bratislava ďalej v zmysle zákona preveril aj skutočnosti, či žiaden zo zamestnancov úradu okrem už vylúčeného prednostu nemá k predmetnej veci žiaden pomer, nie je účastníkom konania, svedkom, ani znalcom, nemá na vybavení veci priamy majetkový alebo iný osobný záujem a nemá pomer k účastníkom konania, ani k ich zástupcom. Na základe uvedeného, ako aj z príslušnej dokumentácie je teda, vážená pani poslankyňa Tkáčová, možné vylúčiť vami spomínaný konflikt záujmov. Navyše, predmetné územné rozhodnutie v zmysle zákona nemohol a ani nevydal prednosta Ján Man ml.

    Ďakujem za pozornosť, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, ale neodpovedali ste mi na otázku predsa len, pretože ja problém vidím v tom, že úrad vydá stavebné rozhodnutie v rozpore s územným plánom mesta, to po prvé.

    Ďalej, podľa mojich informácií bolo rozhodnutie štátneho orgánu a v tomto prípade krajského stavebného úradu vyhlásené za tajné, nie je sprístupnené ani účastníkom konania, ani mestu Pezinok ako prvostupňovému stavebnému orgánu a dokonca nie je možné sa voči nemu ani odvolať. To znamená, v priebehu niekoľkých dní môže začať výstavba tejto skládky. Okrem toho majiteľom pozemku je Ján Man mladší a firma, ktorá bude stavbu prevádzkovať je Ján Man starší. Ja v tom problém vidím a vidím problém aj v tom, že náš kolega, ktorý je viceprimátorom v Pezinku a je zo strany SMER, sa odmieta k tomuto vyjadriť, hoci obidvaja títo spomínaní páni sú tiež zo strany SMER.

    Druhý problém, ktorý vidím, je v umiestnení skládky, pretože Pezinok už jednu skládku má, je 300 metrov od centra mesta a vlastne celé mesto je v okruhu troch kilometrov. Táto nová skládka je v okruhu 400 metrov od centra. To znamená, že v blízkosti centra by v Pezinku mali byť dve skládky. Ale z informácií o úmrtnosti v Pezinku vyplýva, že v porovnaní s celoslovenským priemerom je tu zvýšený počet úmrtí na rakovinu a práve na tie druhy ochorení, ktoré sú charakteristické ako choroby spôsobené blízkosťou skládky.

    Myslím si, že z toho ľudského pohľadu prístup orgánov, že odmietajú rokovať, odmietajú aj odvolacie konanie, nie je v súlade s dobrými mravmi. Pán minister, mne to celé zapácha a ja by som vás chcela vyzvať, aj vášho kolegu z ministerstva životného prostredia, aby ste usporiadali rokovanie aj s predstaviteľmi...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Pani poslankyňa, ja si myslím, že v tomto krátkom mojom vystúpení som odpovedal na všetko. Treba povedať jednu vec. Toto je trochu špecifický prípad. Ale všetko je v súlade so zákonom Slovenskej republiky. To je všetko, čo môžem na to povedať.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Július Brocka a otázku položil ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky pánovi Ivanovi Valentovičovi. Otázka znie: „Prečo chcete zlúčiť fungujúce špičkové Detské kardiocentrum v Bratislave s kolosom detskej fakultnej nemocnice, nemyslíte, že je to krok späť a možná likvidácia odboru a starostlivosti o deti s vrodenými srdcovými chybami na Slovensku?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán poslanec, vážené dámy, vážení páni, zlúčenie Detského kardiocentra s detskou fakultnou nemocnicou je tohto času v analytickej fáze. Treba povedať, že pri klesajúcej pôrodnosti a následne aj poklesom výskytu detí s vrodenými srdcovými vadami sú takéto úvahy namieste. Treba zvážiť, či je atomizácia starostlivosti o deti vhodná alebo treba vytvoriť komplexné zariadenie, ktoré bude poskytovať komplexnú starostlivosť o detského pacienta od narodenia a možno aj pred narodením až do 18 rokov bez ohľadu na to, o ktorý orgánový systém ide. Práve na bratislavských Kramároch by sa na báze terajšej detskej fakultnej nemocnice mohlo takéto celoslovenské centrum dotiahnuť do úspešného konca.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Nech sa páči, pán poslanec, chcete použiť doplňujúcu otázku? Máte slovo.

  • Pán minister, nielen zamestnanci Detského kardiocentra, ale aj rodičia detí, ktoré boli pacientmi tohto vysoko kvalifikovaného zdravotníckeho zariadenia, nesúhlasia s takýmto experimentom a s administratívnym zlúčením oboch pracovísk. Detské kardiocentrum funguje štyri roky a za tie roky sa ukázalo, že je efektívne prosperujúcim, funkčným a zabezpečuje kvalitnú, vysoko odbornú zdravotnú starostlivosť. Spojenie Detského kardiocentra s detskou fakultnou nemocnicou by viedlo opäť k starým problémom a možno tiež k odchodu kvalifikovaného zdravotníckeho personálu a tým následne aj k zníženiu kvality poskytovanej starostlivosti. Pán minister, nemyslíte si, že je slabým dôvodom na zlúčenie Detského kardiocentra s detskou fakultnou nemocnicou budovanie veľkého zdravotníckeho zariadenia pre detských pacientov? Uvedomujete si, že dôsledkom takéhoto riešenia nepriaznivej ekonomickej situácie detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou môže byť skôr zánik alebo výrazné zhoršenie fungovania Detského kardiocentra a tým starostlivosti o pacientov so srdcovými chybami a na druhej strane ani nevyriešenie problémov detskej fakultnej nemocnice?

  • Pán poslanec, osobne si nemyslím. A tak ako som povedal, všetko to, čo sa deje okolo kardiocentra, je z môjho pohľadu v tejto chvíli úplne predčasné, pretože skutočne iba hodnotíme, čo by to mohlo priniesť, aké sú výhody takého spojenia, aké sú nevýhody a do budúcnosti, čo to môže znamenať. Okrem Detského kardiocentra a detskej fakultnej nemocnice máme záujem o vytvorenie materno-fetálneho centra a tým pádom skompletizovať skutočne starostlivosť o detského pacienta. A preto tieto úvahy sú rozbehnuté tak, ako sú rozbehnuté. Hovorím, zatiaľ je to v štádiu úvah a je predčasné.

    Napriek tomu, že tieto úvahy sú...

  • Vystúpenie ministra prerušené podpredsedníčkou NR SR.

  • Prepáčte, pán minister, musím vás prerušiť, pretože čas vyhradený na hodinu otázok uplynul, a preto končím tento bod programu.

    Zároveň vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, po prestávke budeme pokračovať

    písomnými odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady, ktoré boli písomne podané do 31. 12. 2007.

    Je to tlač 509. Chcem vás poprosiť pri vašich vystúpeniach, aby ste uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 509 nachádza.

    Otváram rozpravu. Písomne je prihlásená pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, niektorí páni ministri, pán predseda, v prvom rade by som vás chcela poprosiť, aby aspoň tí ministri, ktorí neboli ospravedlnení z tejto schôdze, sa na rokovaní zúčastnili, pretože moja vec alebo moje vystúpenie sa týka nespokojnosti alebo výhrad k odpovediam pánov ministrov.

    Moja výhrada alebo pripomienky sa týkajú odpovede pána ministra Valentoviča pod č. 15. A ide o moju otázku na ukončenie činnosti spoločnosti Veriteľ, a. s. Nebudem čítať moje otázky, ale neuspokojuje ma odpoveď, pretože ja nepotrebujem, aby mi odcitovali v polovici odpovede z mojich otázok, ale potrebovala by som poznať odpoveď, či skutočne boli uhradené z týchto prostriedkov úroky z omeškania, ktoré neboli v súlade s uznesením vlády, ktorým boli prekvalifikované prostriedky zo spoločnosti Veriteľa a boli poskytnuté ministerstvu zdravotníctva. Nebola vôbec priama odpoveď a teda, keď neodpovedá, zdá sa mi, že sa to len potvrdzuje, že boli vyplatené úroky z omeškania tak, ako sme to počuli aj v médiách na základe z kontrolnej správy, čo bolo v rozpore s uznesením.

    V druhej časti som sa pýtala, či boli oddlžované Spoločná zdravotná poisťovňa, pretože mali byť oddlžené len tie, tí poskytovatelia, alebo tí, ktorí neboli doteraz oddlžovaní spoločnosťou Veriteľ, a preto sa mi zdá, že aj tu došlo k oddlženiu v rozpore s uznesením vlády, tak ako malo byť, likvidačný zostatok spoločnosti mal byť určený.

    V ďalšej časti sa neodpovedalo a asi tiež došlo k tomu, že bolo porušenie uznesenia vlády, pretože som sa pýtala, ktorým subjektom boli poskytnuté prostriedky a ani na to som odpoveď nedostala. V ďalšej časti som dostala len všeobecnú odpoveď – 20 zdravotníckych zariadení. Myslím si, že názvy zdravotníckych zariadení, ktorým boli poskytnuté prostriedky, nie je utajovaná skutočnosť, ktorú by ministerstvo nemohlo uviesť, pokiaľ neposkytlo prostriedky v rozpore s uznesením vlády.

    V ďalšom pán minister odpovedá veľmi jednoducho a nerozpakuje sa tvrdiť, že všetko bolo v súlade s uznesením vlády. Zdá sa mi, že minimálne tie moje výhrady, ktoré som doteraz povedala, sa nevtesnajú žiadnym spôsobom do troch odrážok, ktoré boli určené ministerstvom financií na využitie likvidačného zostatku spoločnosti. Ale zrejme asi ministerstvá, ministerskí úradníci zle čítajú tieto pravidlá alebo im nerozumejú a tak si myslím, že odpoveď je veľmi všeobecná a vôbec nerieši to, na čo som sa v mojej interpelácii pýtala a čo som namietala.

    A ešte na záver. Tak ako ja, aj môj kolega Mikloš si žiadal, aby boli zverejnené výsledky finančnej kontroly. Pýtala som sa, či je možné, akým spôsobom. Odpoveď ministerstva – veľmi jednoduchá, všeobecná na základe príslušných všeobecných záväzných právnych predpisov, ale buď ich neviete pomenovať, buď nie sú alebo nešpecifikujete. Čiže vyslovujem s odpoveďou č. 15 nespokojnosť, pretože sa pán minister nevenoval otázkam, ktoré som predložila a považujem konanie vo veci likvidačného zostatku v rozpore s uznesením vlády a určite bude potrebné konať ďalej, aby sa urobila hĺbková kontrola.

    Ďalšia moja výhrada je k odpovedi pána ministra Počiatka presne k tejto istej veci, kde pán minister hovorí – opäť cituje celú moju otázku, čiže využijú podstatnú časť papiera na to, že opíšu otázku –, ale opäť nehovorí o tom, len, že komplexná kontrola použitia likvidačného zostatku nebola na ministerstve zdravotníctva ministerstvom financií dosiaľ vykonaná. Pýtam sa, keď už niekoľko mesiacov je vo vzduchu takáto téma a zdá sa, že boli porušené nejaké pravidlá, prečo nebola vykonaná kontrola, komplexná kontrola a teda na základe aj podnetov poslancov, a očakávam, že pán minister túto kontrolu vykoná, minister financií.

    V ďalšej časti tejto interpelácie v odpovedi hovorí opäť len to, že vymenoval podmienky ministerstva financií na použitie likvidačného zostatku. Opäť tri odrážky a nič. A očakávala by som, že odpovie aspoň na moju otázku, ktorá znela: Boli rozpočtové opatrenia ministerstva financií, ktoré súviseli s použitím likvidačného zostatku určené na oddlžovanie zdravotníckych zariadení? Za akých podmienok? Či boli dodržané opatrenia? Pán minister neodpovedá a aspoň by som očakávala, že odpovie – bude vykonaná kontrola –, keď to neviem povedať dnes.

    Opäť ešte k ďalšej podotázke, kde som sa pýtala, či sa o tejto veci rokovalo vo vláde, pán minister financií odpovedá, že výsledky kontroly boli len prerokované v intenciách príslušných ustanovení zákona, že nepodlieha rokovaniu vlády. Zdá sa mi, že ak dôjde k porušeniu pravidiel na takýto likvidačný zostatok, bolo by vhodné, keby sa vláda zaoberala aj touto vecou a nielen tým, že sa snažila otočiť úplne túto tému Veriteľa len do minulého obdobia, ako keby zabudla na prostriedky, ktoré sa aj s likvidačným zostatkom použili v rozpore, podľa mňa a predpokladám, že v rozpore s týmto uznesením.

    Ešte jedna odpoveď, a to je odpoveď – a teraz sa ospravedlňujem, pán predseda – prvá bola č. 17, druhá č. 16 a teraz je č. 15 pána ministra Valentoviča. A bola to otázka – už to mám také domotané trošku – na zdravotnú službu, záchrannú zdravotnú službu. A tu len krátko tiež chcem podotknúť, kedy pán minister mi odpovedá, že už mi odpovedal 14. apríla 2007 a vtedy ma interpeloval v hodine otázok o kontrole. Moja otázka bola v decembri a pokiaľ neboli ukončené veci kontroly, očakávala som, že všetky skutočnosti po 6 mesiacoch budú aj v trošku inej polohe. Mám pocit, že mi pán minister odpovedal v interpelácii ako na hodine otázok v apríli minulého roku, a preto si myslím, že závery kontroly buď neboli uskutočnené, alebo sa nechce zverejniť to, čo bolo zistené.

    A preto aj s touto odpoveďou, veľmi všeobecnou a zastaralou, nie z decembra 2007, ale z apríla 2007 vyslovujem nespokojnosť a poprosím, aby sme hlasovali, že Národná rada berie na vedomie nespokojnosť s odpoveďami č. 15, 16 a 17, ktoré boli adresované poslankyni Národnej rady Márii Sabolovej a aby sme o tom hlasovali. Nejde o to, o ničom nerozhodujeme, ale berieme na vedomie a už by si táto Národná rada mohla uvedomiť, že hlasovaním, že je proti nejakému názoru, vyslovuje opäť len svoj nedemokratický postoj voči opozícii.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť k písomným odpovediam do rozpravy ústne. Nie.

    Končím možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Ďalším bodom sú

    interpelácie poslancov,

    ktorý otváram. Chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať interpeláciu aj písomne.

    Do tohto bodu sa písomne prihlásilo 15 pani poslankýň a pánov poslancov. Sú to páni poslanci: Andruskó, Tkáčová, Tóthová, Gibalová, Sabolová, Szögedi, pán poslanec Minárik, Fronc, pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Mikloš, Štefanec, Fedor, Jarjabek a Novotný. Ospravedlňujem sa, je ich 14, lebo jeden pán poslanec sa vyškrtol.

    Takže ako prvý má slovo pán poslanec Andruskó.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení členovia vlády, prvá interpelácia je adresovaná ministrovi školstva Slovenskej republiky.

    Vážený pán minister, vo veci zmeny systému maturitných skúšok sa na vás obraciam nasledovnými otázkami:

    1. Na základe akej odbornej analýzy bol pripravený návrh na vašom ministerstve o zmene systému maturitných skúšok, konkrétne o zrušení ich rôznych úrovní?

    2. V akej forme bola realizovaná odborná diskusia s predstaviteľmi pedagogickej obce a zrušenie rôznych úrovní maturitných skúšok?

    3. Aký bol názor pedagogickej obce v rámci odbornej diskusie na váš návrh?

    4. Aký je postoj Štátneho pedagogického ústavu k vášmu návrhu?

    Druhá interpelácia je adresovaná ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky.

    Vážený pán minister, vo veci zmien v systéme zdravotnej starostlivosti sa na vás obraciam s nasledovnými otázkami:

    1. Prečo bolo potrebné zaviesť pri návšteve odborného lekára povinné odporúčanie od obvodného lekára?

    2. Prečo si myslíte, že zbytočná strata času na strane pacientov, ako aj navýšenie byrokratických povinností lekárov je v súlade s požiadavkami spoločnosti o modernizácii a zjednodušení systému zdravotnej starostlivosti?

    Posledná, čiže tretia interpelácia je adresovaná ministrovi vnútra Slovenskej republiky.

    Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister, váš rezort pripravuje návrh novely zákona o občianskych združeniach, ktorý bude obsahovať prísnejšie kritériá fungovania týchto organizácií. Nakoľko konkrétne prvky sú zamerané jednoznačne proti týmto organizáciám, obraciam sa na vás s nasledovnými otázkami:

    1. Koľko neziskových organizácií v roku 2007 zneužilo súčasnú legislatívu preukázateľným spôsobom?

    2. Aká škoda pre rozpočet Slovenskej republiky v roku 2007 je spôsobená neziskovými organizáciami zneužívajúcimi súčasnú legislatívu?

    3. Považujete neziskové organizácie, civilnú sféru, tretí sektor za nebezpečnejšie prvky pre našu spoločnosť ako napríklad prvky organizovaného zločinu?

    4. Plánujete v blízkej budúcnosti pripraviť prísnejšiu legislatívu aj pre podporu boja proti organizovanému zločinu alebo napríklad proti násiliu v domácnosti?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Ako ďalšia je písomne prihlásená pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážení páni ministri, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, obraciam sa s interpeláciou na ministerku pôdohospodárstva pani Zdenku Kramplovú v nasledovnom znení.

    Vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som sa vás opýtala, kto a prečo vydal príkaz na delimitáciu Slánskych lesov z Lesného závodu v Košiciach pod správu Lesného závodu v Sobranciach. Keďže z takto formulovanej jednovetovej otázky nie je celkom jasné, prečo sa zaujímam o prevod pár tisíc hektárov z jedného závodu do druhého, dovoľte mi, aby som vám tieto súvislosti troška podrobnejšie objasnila.

    Najprv uvediem, zacitujem správu z košického denníka Korzár z 24. júla 2007: „Na banskobystrické pracovisko Špeciálneho súdu sa dostala obžaloba v kauze Slánske lesy. Obžaloba bola na Špeciálny súd podaná 19. októbra, uviedla hovorkyňa Katarína Kudjaková. V kauze sú traja obvinení. Podnikateľ Milan I., notár Ferdinand O. a zamestnanec katastra Pavol P. Stíhaní sú na slobode za trestný čin podvodu, trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery, ktoré mali spáchať ako členovia organizovanej skupiny. Podľa obžaloby spoločným konaním jeden z nich neoprávnene získal nehnuteľnosti s výmerou viac ako 6 200 ha lesa v celkovej hodnote vyše 1,2 mld. korún. Prípad sa mal začať v roku 1998, keď mal podnikateľ získať v prospech svojej obchodnej spoločnosti vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktorým sú lesy a iné pozemky. Malo sa tak stať na základe notárskych osvedčení obsahujúcich nepravdivé skutočnosti o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam. Vyšetrovací spis má 37 zväzkov, čo je asi 6 700 strán a 19 príloh, uviedla hovorkyňa. Spis bol Špeciálnemu súdu odstúpený z Krajského súdu v Košiciach, ktorý vyslovil uznesením svoju nepríslušnosť konať v tejto trestnej veci. Prokurátor navrhuje v prípade vypočuť vyše 65 svedkov.“ Toľko článok.

    Podstatou celého podvodu by malo byť to, že vyššie uvedený Milan I. tvrdil, že jeho manželka je vnučka nemanželskej dcéry grófa Károlyho. Táto nemanželská dcéra vraj bola ešte počas matkinho tehotenstva obdarovaná grófom 8 000 ha lesa, o čom sa dozvedela vlastne až v roku 1998. Vybavila si promptne napriek vysokému veku reštitúciu a pár dní pred smrťou majetok previedla na manžela svojej vnučky. Úlohu zohral aj notár, Milanov kamarát, Ferdinand O., ktorý overil darovaciu zmluvu, ktorá sa stratila, ale údajne starý gróf o nej na smrteľnej posteli rozprával. To potvrdil pred notárom vnuk László Károly, ktorý ale bol presvedčený, že osvedčuje venovanie malej nehnuteľnosti. Pred vyšetrovateľom o tom vypovedal a bol značne rozhorčený, pretože bol Milanom I. zavedený, podvedený a oklamaný.

    Na podvod poukazujú aj ďalšie skutočnosti ako napríklad to, že Károlyovcom patril zrejme iba zlomok reštituovaných pozemkov, zvyšok patril Forgáčovcom, aj za tie, ktoré vlastnili, si uplatnili v minulosti náhradu, za všetky, teda aj za tie, ktoré údajne mali byť venované nemanželskej dcére. Do podvodu je podľa všetkého namočený aj pracovník Správy katastra v Trebišove. Napriek tomu, že prokurátorka podala žalobu na súd už v roku 2004, dodnes sa nič neudialo. Súdy si pohadzujú prípad ako horúci zemiak. Pán Milan I. sa správa ako majiteľ Slánskych lesov a za neho ho považujú aj štátne inštitúcie ako napríklad Krajský úrad životného prostredia. Ľudia z Košického závodu vedia veľa. Dosť sa o tom boja hovoriť. Advokátku zastupujúcu štát v spore už párkrát plánovali odvolať. No, a zrazu sú Slánske lesy, ktoré sú predmetom dlhotrvajúceho a nedoriešeného sporu, zrazu sú Slánske lesy delimitované spod správy závodu v Košiciach pod správu závodu v Sobranciach.

    Existujú na to nejaké dôvody, napríklad ekonomické? Dráha pre zvoz dreva sa predĺžila z 8 na 18 km, pre správu až na 70 km. Takže ekonomické dôvody nie sú, ani nemôžu byť. Čo potom?

    Vo vzduchu visia aj informácie, že za kauzou sú aj politici. Mám veľké obavy, že táto delimitácia je prvým krokom k dokonaniu podvodu, hoci podozrenia neboli ešte súdmi dokázané alebo vyvrátené. Ide pritom o majetok v hodnote 2,3 mld. korún o kvalitné bukové lesy, z ktorých ročný výnos je okolo 30 mil. korún. Nezanedbateľné sú aj lukratívne poľovné revíry. Do hry vložili hráči už príliš veľa peňazí a nechcú o ne prísť. Preto mi, pani ministerka, na záver dovoľte ešte jednu otázku. Môžete garantovať, že sa štát nevzdá bezmocne tohto majetku?

    Ďakujem za zodpovedanie mojich otázok.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalšia v poradí je pani poslankyňa Gibalová.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne a kolegovia, moja interpelácia bude smerovať na ministra financií pána Jána Počiatka a rovnaké znenie interpelácie aj na pána ministra výstavby a regionálneho rozvoja pána Mariána Januška.

    Vážený pán minister Počiatek, vo výzve vyhlásenej 21. 1. 2008 ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pre Regionálny operačný program bol okruh oprávnených žiadateľov o nenávratný finančný príspevok zúžený o súkromné školy, vrátane cirkevných. Chcem vám pripomenúť, že na ministerstve financií boli v rámci finančného riadenia štrukturálnych fondov vládou schválené dva základné dokumenty, ktoré okrem iného definujú spôsoby financovania z Európskeho sociálneho fondu a z Fondu regionálneho rozvoja pre rôzne typy organizácií. Ide o dokumenty Systém finančného riadenia na programové obdobie 2007 až 2013, kde je na strane 24 text: „Systém predfinancovania sú oprávnení využiť prijímatelia zo sektora verejnej správy okrem štátnych rozpočtových organizácií a prijímatelia súkromné základné a stredné školy, vrátane cirkevných pre projekty financované z Fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu.“

    Druhým dokumentom je Stratégia financovania na roky 2007 až 2013, kde v kapitole 322 sú definované špecifické pravidlá stratégie financovania. Podľa informácií Agentúry na podporu regionálneho rozvoja dôvodom zúženia oprávnených žiadateľov vo výzve je stanovisko ministerstva financií, podľa ktorého súkromné školy ako-také, vrátane cirkevných neboli v rámci vyhlásenej výzvy zaradené medzi oprávnených žiadateľov o nenávratnú finančnú pomoc, lebo by mali spadať pod tzv. schému štátnej pomoci, prostredníctvom ktorej sa štandardne podporujú podnikateľské subjekty.

    Vážený pán minister, v prípade, že žiadateľom finančných prostriedkov v rámci prioritnej osi 1.1 infraštruktúra vzdelávania bude tento program schválený v súlade s pripravovanou schémou štátnej pomoci, bude zachovaný systém financovania, to znamená, systém predfinancovania v súlade so schválenými dokumentmi? Vznikla totiž oprávnená obava, domnienka, že vami schválené dokumenty meníte, pretože ste prišli na to, že ani vám asi nevyhovujú. Zrazu sa menia pravidlá hry počas hry. Veľmi dobre viete, že na základe prvotnej informácie o oprávnenosti čerpania finančných prostriedkov v zmysle schválených dokumentov mnohí budúci žiadatelia urobili prípravy za niekoľko stotisíc korún, vrátane prípravy projektovej dokumentácie až po stavebné povolenia. Ak by cirkevné školy mali čerpať finančné prostriedky v rámci schémy štátnej pomoci, dostávajú sa do pozície znevýhodnených subjektov s nejasným financovaním s podstatne zmenenými podmienkami spolufinancovania.

    Preto prosím, pán minister, dajte mi jednoznačnú odpoveď aj na ďalšie moje otázky.

    Bude dodržaný spôsob financovania pre žiadateľov – súkromné školy, vrátane cirkevných podľa schválených dokumentov? Bude výška kofinancovania vo výške 5 % zachovaná?

    Ak urobíte zmeny podmienok pre cirkevné a súkromné školy, do akého termínu bude vypracovaná schéma štátnej pomoci? Kedy, prosím konkrétny termín, zadefinujete jasné a transparentné pravidlá pre všetkých oprávnených žiadateľov o nenávratnú finančnú pomoc?

    Harmonogram plánovaných výziev je síce zverejnený na internete, ale bez definovania oprávnených žiadateľov. Opätovne teda hrozí riziko, že oprávnení žiadatelia, ktorí sú definovaní v programovom manuáli pre jednotlivé prioritné osi, investujú do prípravy projektov nemalé finančné prostriedky. Následne však v rozpore so schválenými dokumentmi môžu byť, ako sa to stalo teraz, z výzvy vylúčení.

    Rovnakú interpeláciu posielam aj pánu ministrovi Januškovi s tým, že mám ešte doplňujúcu otázku.

    Pán minister Janušek, vo zverejnenom programovom manuáli pre prioritnú os infraštruktúra vzdelávania v kapitole 3114 oprávnení prijímatelia čl. 2 subjekty súkromného sektora ods. b) týka sa oprávnenosti žiadateľov cirkevných škôl predkladať žiadosti, je citácia: „Cirkvi a náboženské spoločnosti registrované podľa zákona 308 o slobode viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov ako zriaďovatelia špeciálnych škôl v zmysle zákona 29 o sústave základných, stredných škôl v znení neskorších predpisov a tak ďalej.“ Text vymedzuje prijímateľov, tých oprávnených žiadateľov zriaďovateľov cirkevných škôl o nenávratnú finančnú pomoc, ktorí sú zriaďovatelia špeciálnych cirkevných škôl a takých má cirkev na Slovensku iba deväť. Máme tomu rozumieť tak, že pod tlakom pripomienkového konania zo strany Ekumenickej rady cirkví ste cirkevné školy zaradili do výzvy, ale ste sa rýchlo prebrali z veľkej horlivosti byť ústretový voči cirkviam a našli ste spôsob, ako sa z toho elegantne vyzuť?

    Ďakujem vám za vaše odpovede.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Ďalšia v rozprave písomne prihlásená je pani poslankyňa Sabolová. Minister je tu, aj pani ministerka, videl som ju, aj pána ministra spravodlivosti.

  • Ja ich vidím na chodbách, ako vedia diskutovať.

    Vážený pán predseda, bolo by ale dobré a myslím si, že to treba stále pripomínať, že v zmysle rokovacieho poriadku je povinnosť členov vlády zúčastniť sa minimálne na týchto troch bodoch, a to je hodina otázok, odpovede na interpelácie a interpelácie. Čiže, vidím, že len pani ministerka, ktorá je bývalá poslankyňa a ktorá sa tu snažila s nami skutočne sedieť, si svoju povinnosť plní.

    Moja prvá interpelácia je na pána ministra Valentoviča, aj moje ďalšie niektoré sú na neho. Ale táto je možno tak trochu netypická, ale o to viac potrebná, aby sa vyjasnila.

    Vážený pán minister, interpelujem vás vo veci pochovávania potratených, ale aj mŕtvo narodených detí, ktoré upravuje zákon 470/2005 Z. z. z 23. septembra 2005, ktorý umožňuje pochovávať potratené dieťa v akomkoľvek štádiu vnútromaternicového vývoja. Stretla som sa s informáciou, že v praxi nie je možné tento zákon dodržiavať vzhľadom na to, že k zákonu neboli vydané potrebné vykonávacie predpisy a že je problém s vystavením úmrtného listu, bez ktorého nie je možné nikoho pochovať, alebo iného dokladu k pochovaniu ostatkov a taktiež nie je určené, v akých obaloch by sa mali mŕtve plody pochovávať a kto ich bude prevážať.

    Žiadam vás, pán minister, o poskytnutie stanoviska ministerstva zdravotníctva k horeuvedeným nejasnostiam, ako aj vyjadrenia, či sú potrebné vykonávacie predpisy k spomínanému zákonu § 4 ods. 2 týkajúce sa pochovávania potratených detí v akomkoľvek štádiu vnútromaternicového vývoja.

    Moja ďalšia interpelácia je na pána podpredsedu Čaploviča. Vážený pán podpredseda, obraciam sa na vás s interpeláciou vo veci programu podpory rozvoja komunitnej sociálnej práce v obciach. Ako príklad chcem uviesť, že konkrétne v okrese Sabinov, ktorý v rokoch 2005 a 2007 realizoval Fond sociálneho rozvoja z prostriedkov štátneho rozpočtu, sa počas tohto obdobia do programu zapojilo 176 obcí a práci s rómskou komunitou sa venovalo viac ako 600 sociálnych pracovníkov.

    V ďalšom období mal byť program financovaný z európskych fondov, ale v roku 2007 nedošlo ešte k podpísaniu Národného referenčného rámca pre oblasť sociálnej inklúzie, a tak sa zdá, že na pokračovanie programu financie nebudú.

    Preto sa chcem opýtať, pán podpredseda, či v súčasnosti je už jasné toto financovanie pre oblasť sociálnej inklúzie, nakoľko jedným z riešení bolo prefinancovanie šiestich mesiacov roku 2008 zo štátneho rozpočtu. K navýšeniu finančných prostriedkov vo výške cca 60 mil. korún v štátnom rozpočte, zdá sa, nedošlo, a tak pokračovanie programu je alebo môže byť vážne ohrozené. Je teda možné, že o prácu príde 600 komunitných sociálnych pracovníkov, ako aj 17 koordinátorov v rámci celého Slovenska, možno aj viac. Môže sa zdať, že to nie je najvážnejší problém. Oveľa vážnejší je fakt, že sa preruší program, ktorý ako jeden z mála prinášal reálne výsledky v práci s rómskou komunitou v jej domácom prostredí. Každé prerušenie začatej práce bude krokom späť a prispeje k zhoršeniu situácie už i tak problémovej skupiny obyvateľov.

    Vláda len na vzdelávanie pracovníkov v týchto rokoch 2005 a 2007 vynaložila prostriedky vo výške cca 20 mil. korún a teraz hrozí, že pri prerušení programu na akékoľvek obdobie, pokiaľ vláda získa prostriedky z Európskej únie, vyškolení ľudia odídu, resp. musia odísť, nájdu si iné zamestnanie, situácia v komunitách sa zhorší a v júli 2008 budeme začínať v rovnakej a možno ešte horšej pozícii ako v roku 2005. Mám informácie, že v súčasnosti od januára 2008 boli zrušené pracoviská krajských koordinátorov a celá koordinácia sa presunula do Bratislavy. Chcem vás, pán podpredseda, požiadať o písomnú informáciu, aké budú ďalšie kroky vlády v tejto oblasti. Zároveň vás žiadam o vysvetlenie, prečo došlo k zrušeniu pracovísk krajských koordinátorov a ako chcete reálne a dennodenne pracovať v regiónoch s touto komunitou na kilometre vzdialenou od Bratislavy.

    A ďalšia moja interpelácia je opäť na pána ministra Valentoviča. Pán minister zdravotníctva, obraciam sa na vás s interpeláciou vo veci radikálnych postupov Všeobecnej zdravotnej poisťovne pri uzatváraní zmlúv s niektorými poskytovateľmi ústavnej starostlivosti, ale aj ambulantnej starostlivosti, ktorí nie sú zaradení do minimálnej siete. Všeobecná zdravotná poisťovňa pristúpila k neuzatvoreniu zmlúv bez predchádzajúcej výzvy a prechodného obdobia pre optimalizáciu ich služieb. Považujete tento postup ako stopercentný akcionár Všeobecnej zdravotnej poisťovne za správny?

    Takýmto radikálnym postupom bez upozornenia poskytovateľov ústavnej starostlivosti dochádza najviac k poškodzovaniu neštátnych poskytovateľov, ktorých ste ani jedného nezaradili do minimálnej siete. Myslíte si, že postačujú pre kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť len nemocnice, teda ústavné zariadenia z minimálnej siete? Z uvedeného postupu Všeobecnej zdravotnej poisťovne vyvstali aj ďalšie nepredvídané a neplánované problémy, ktoré sa dotýkajú zdravotníckych pracovníkov nezazmluvnených zariadení. Jedným z nich je aj zdravotnícke zariadenie v Poprade Kvetnici, kde budú prepustení zdravotnícki pracovníci, ktorým ste dali verejný prísľub, že budú zamestnaní v okolitých zariadeniach Poprad, Kežmarok a Vyšné Hágy. Ako chcete uskutočniť svoje prísľuby, že žiadny pracovník nezostane bez práce?

    Ďalšia moja interpelácia, opäť na ministra zdravotníctva, je vo veci prerozdeľovania kapitálových výdavkov pre poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktoré sú zaradené do minimálnej siete podľa nariadenia vlády. Plánujete im poskytnúť z rezortu kapitálové výdavky? Ak áno, ktorým nemocniciam, na aké výdavky a v akej výške? Sú už známe požiadavky z jednotlivých nemocníc zaradených do minimálnej siete? Aké priority plánujete na prerozdeľovanie finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva zdravotníctva? A akým spôsobom prebehne výberové konanie, resp. kto bude posudzovať tieto požiadavky?

    A ešte jedna moja interpelácia na pána ministra zdravotníctva je vo veci skvalitnenia poskytovania zdravotníckych služieb aj v oblasti dopravnej zdravotnej služby.

    Po novelizácii zdravotníckych zákonov sa pre poskytovateľov dopravnej zdravotnej služby už nevyžaduje viazaná živnosť pre dopravcu, čím sa aj zmäkčili podmienky na výkon pracovníkov pre túto službu. V mnohých prípadoch sa o túto službu uchádzali živnostníci, kde pracoval nekvalifikovaný personál a v mnohom sa z nej v ostatnom období stali len obyčajní dopravcovia, pre vás pojem, možno niekedy taxíky. Nemyslíte si, pán minister, že by bolo správne do zákonov opäť zaviesť potrebu viazanej živnosti, ktorá by vyžadovala aj kvalifikačné predpoklady pre zdravotníckeho pracovníka dopravnej služby, ktorý by pacienta nielen dopravil, ale bude mu vedieť poskytnúť aj prípadnú pomoc?

    Očakávam, že po preverení skutočností v danej službe príde rezort aj s touto úpravou v zákone.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Dámy a páni, na zozname na displeji ako ďalšia je napísaná alebo uvedená pani poslankyňa Szögedi, ale ja mám písomne prihlásenú aj pani poslankyňu Tóthovú, ktorú technici neuviedli.

    Takže, pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, máte slovo. Aj som pani poslankyňu uviedol, keď som čítal zoznam. Ospravedlňujem sa. Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, zároveň ďakujem, že ste napravili chybu, ktorá sa stala. Vážená pani ministerka, milí kolegovia, kolegyne, prvá moja interpelácia by sa týkala pána ministra spravodlivosti Štefana Harabina a týka sa práce justičnej pokladne pri Krajskom súde v Bratislave.

    Jej postup podľa informácií, ktoré mám od občanov, je podľa môjho názoru veľmi zaujímavý, pretože ide o vymáhanie trov súdneho konania. V uvedenej interpelácii bližšie vysvetľujem pánu ministrovi, že išlo o súdny poplatok, ktorý bol v prvom inštančnom rozhodnutí, v druhom inštančnom boli všetky trovy navzájom zrušené a uznesením vyššieho súdneho úradníka bolo rozhodnuté zaplatiť súdny poplatok podľa môjho názoru ako právnika bez právneho titulu. Čo je však ešte zaujímavejšie, proti rozhodnutiu súdneho úradníka v zmysle § 374 ods. 3 OSP sa možno odvolať a v prípade, ak je podané odvolanie, uznesenie sa zo zákona zrušuje. Čiže toto odvolanie nemá devolutívny účinok, čo je obyčajne v platnom práve, ale má kasačný účinok. Je to veľmi zaujímavé, ale je to v zákone, konkrétne v OSP takto uvedené. A teraz nastáva problém. Toto zrušené uznesenie, ktoré, keď je zrušené, neexistuje a vo veci má rozhodnúť sudca, justičná pokladňa pri Krajskom súde Bratislava zasiela jednotlivým orgánom, aby do depozitu dali z príjmov alebo z úspor občanov príslušnú sumu, ktorú podľa rozhodnutia, na základe rozhodnutia súdu, podľa mňa na základe mne bezprávne, justičná pokladňa vyžaduje.

    Otázka odôvodnenosti alebo neodôvodnenosti priznania nie je môj najväčší problém, ktorý interpelujem. Najväčší problém je, ako môže justičná pokladňa, teda pracovisko s právnikmi zasielať zrušené uznesenie a žiadať, aby z neho boli právne dôsledky.

    Vážený pán minister, toto vám dávam v rámci interpelácie na vedomie, aby ste boli taký láskavý a pozreli sa na túto prax justičnej pokladne pri Krajskom súde Bratislava.

    Druhá interpelácia je zameraná na pána ministra životného prostredia Jaroslava Izáka. Je to interpelácia, ktorá sa týka podľa môjho názoru zdravia obyvateľov Bratislavy. Z areálu bratislavskej spoločnosti Gumon Slovakia, nachádzajúcej sa v obytnej zóne Bratislavy, pravdepodobne už niekoľko rokov, ale v poslednom období určite, uniká karcinogénny formaldehyd, ktorý podľa platnej vyhlášky, teda množstvo úniku prevyšuje povolenú normu karcinogénov až 200-násobne. Obvodný úrad životného prostredia pri kontrole zistil, že nadmerný únik tejto látky spôsobuje zlé tesnenie na prívode do spaľovacieho zariadenia.

    Táto karcinogénna látka, formaldehyd bola Svetovou organizáciou výskumu rakoviny pred dvomi rokmi už definovaná ako dokázaný karcinogén, ale náš zákon, náš právny poriadok ho zaraďuje medzi všeobecné chemické látky, medzi organické plyny a pary, teda do skupiny, kde podľa zistenia Svetovej organizácie by už nemal dávno patriť. Problematikou prekvalifikovania formaldehydu ako karcinogénnej látky sa bude na návrh našej europoslankyne Ireny Belohorskej zaoberať aj Európska komisia pre verejné zdravie pri Európskom parlamente.

    Samozrejme, pre náš vnútroštátny rámec, vážený pán minister, dávam vám dve otázky.

    Kedy budú prehodnotené výrobné podmienky spoločnosti Gumon Slovakia?

    A po druhé pripraví ministerstvo životného prostredia zákon, v ktorom by sa formaldehyd zaradil do kategórie karcinogénnych látok, kam nesporne patrí?

    Za odpoveď vopred ďakujem.

    Ďalšia interpelácia je na pána ministra financií Jána Počiatka.

    Vážený pán minister, otázka deregulácie nájomného v reštituovaných domoch je už dlhodobý problém, ktorý, žiaľ, nám zanechala predchádzajúca vláda. Zákonom sa do 31. 12. 2008 odložila deregulácia nájomného s tým, že budú urobené opatrenia, aby trhové nájomné nebolo pre časť nájomníkov bytov v reštituovaných domoch sociálnou katastrofou. Súčasne s predloženou reguláciou nájomného sa konštatovalo, že obmedzenie vlastníctva v zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje, ak má byť obmedzenie súladné s ústavou, aby bola naplnená aj ústavná podmienka primeranej náhrady.

    Preto, vážený pán minister, moja otázka na vás znie: Kedy ministerstvo financií pripraví nový výnos, ktorý by nahradil výnos ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja z 22. 12. 2003 č. V-1/2003 o regulácii cien bytov a táto vyhláška nadobudne účinnosť?

    Posledná otázka sa týka, je to interpelácia na ministra spravodlivosti Harabina, ide o nasledujúci problém. Niektorí občania sa obrátili na mňa s otázkou, či je súladný so zákonom postup, kedy majitelia bytov v reštituovaných domoch dávajú prepísať vlastníctvo tohto reštituovaného domu na vlastníctvo jednotlivých bytov, teda vlastníctvo z domu na vlastníctvo bytov a na základe tejto skutočnosti zastávajú stanovisko, že na nich neplatí už regulované nájomné v zmysle vyhlášky, ktorú som v rámci predchádzajúcej interpelácie uviedla.

    Vážený pán minister, moja otázka znie: Je takýto postup vlastníka v súlade s politikou vlády v otázke regulovaného nájomného v reštituovaných domoch?

    Všetkým pánom ministrom vopred ďakujem za odpovede. Vám ďakujem za pozornosť, kolegovia.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Takže teraz budeme pokračovať v poradí tak, ako je uvedené na displeji. Pani poslankyňa Szögedi, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, ctená snemovňa, obraciam sa s interpeláciou na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Ľubomíra Vážneho v nasledujúcom znení.

    Vážený pán minister, dovoľujem si vás interpelovať vo veci zmeny všetkých rýchlikových vlakových spojení podľa nového grafikonu vlakovej dopravy na trase z Bratislavy do Košíc cez Zvolen na zrýchlené vlakové spojenia. V súčasnosti sú to zrýchlené vlaky s cestovnou dobou takmer zhodnou s cestovnou dobou rýchlikov, so zastávkami takmer tými istými ako v predchádzajúcom období u rýchlikov. Rozdiel je len v tom, že zrýchlené vlaky nemajú priradené vozne prvej triedy a tým, ale nielen tým, je kultúra cestovania na južnej trase na veľmi nízkej úrovni.

    Vzhľadom na to, že bývam v Tornali vzdialenej 370 km od Bratislavy, využívam na cestovanie na rokovania Národnej rady Slovenskej republiky prostriedky hromadnej osobnej dopravy, a to predovšetkým vlakové spojenia. Sledujem stav železničných vozňov, ako aj frekvenciu cestujúcich a hlavne z tohto dôvodu, že sa s problémom na mňa už viackrát obrátili občania a vyjadrili svoju nespokojnosť so zrušením rýchlikov, a teda vyradením vozňov prvej triedy, ako aj nespokojnosť so stavom osobných vozňov druhej triedy. Nesúhlasím so zistením, že frekvencia cestujúcich na uvedenej trase v prvej triede je taká nízka, že ste museli pristúpiť k vyradeniu vozňov prvej triedy. Nie je frekvencia väčšia ani do Banskej Bystrice, ba naopak, pričom na tejto trase ste vozeň prvej triedy ponechali. Neobstojí ani tvrdenie, že v zrýchlených vlakových spojeniach sú zaraďované modernizované vozne, ktoré by nahradili vozne prvej triedy.

    Z uvedeného dôvodu si dovoľujem interpelovať a pýtam sa, aké konkrétne opatrenia chce prijať váš rezort, aby sa zmenila kultúra cestovania a bola spokojná cestujúca verejnosť aj na južnej trase z Bratislavy do Košíc.

    Ďakujem za odpoveď.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Minárik. Ešte raz poprosím všetkých, aby v písomnej podobe, buď mne, alebo niekomu z organizačného odovzdali svoju interpeláciu.

  • Vážený pán predseda, ďakujem za slovo.

    V prvom rade sa chcem poďakovať pani ministerke Kramplovej za to, že tu vôbec môžeme fungovať. Ak je to preto, že mazáci rozhodli, že ona ako nováčik tu musí sedieť, tak to nie je veľmi dobré. Ak tu sedí preto, že jej to prikazuje zákon, tak je to normálne. A ak tu sedí preto, že si ctí parlament, tak jej to pridáva na cti.

  • Nezrozumiteľný hlas z pléna.

  • Je neviem, čo platí, ale povedal som všetko, čo môže platiť. Keď tu nebol premiér pri jeho odvolávaní, pán predseda, nevedeli ste ho sem dostať, lebo mu to nič neprikazovalo. Keď tu nie je dnes, už to nie je čistá neslušnosť, pretože ja ho idem interpelovať, ale je to porušenie zákona, pretože on v tejto republike, v Bratislave je, ale vzhľadom na to, že už skončila jeho pätnásťminútovka, necíti potrebu sa zdržiavať v tejto sále. Pred chvíľou tu bol ešte pán Maďarič, aj za tú chvíľu mu ďakujem, škoda že tu nie je teraz, pretože napriek tomu, že interpelujem pána predsedu vlády, týka sa to aj jeho. Takže k mojej interpelácii.

    Vážený pán predseda vlády, ktorý tu nie je, dovoľte mi, aby som vás interpeloval vo veci odchodu vašich ministrov z vlády. Moja otázka sa týka pravidiel, ktoré chcete uplatňovať, resp. vašich osobných vnútorných limitov, kto ešte môže a kto už nemôže byť členom vašej vlády. Osobitne ma to zaujíma v otázke posudzovania činnosti ministrov v oblasti verejného obstarávania, ktoré ste urobili, resp. neurobili, ma viedli k nasledovným otázkam. Prečo musí odísť z vašej vlády minister pri tendroch? Je to počet nezvládnutých tendrov, ich výška celkovo, alebo jednotlivo, percento predraženia, prípadne dosiahnutie úrovne „nehorázna drzosť“ alebo len intenzita mediálneho tlaku? Ostatný minister, ktorý musel opustiť váš kabinet, pán Kašický, bez pochýb spĺňal všetky podmienky na okamžitý odchod. Touto interpeláciou sa ho vôbec nechcem zastávať. Keby aj existoval taký dôvod, nie je ho potrebné uvádzať, keďže jeho odchod nebol až taký úplný. Bezprostredne po odchode dostal inú lukratívnu ponuku na štátnu funkciu. Aspoň sa to medializovalo a nikto to nedementoval.

    Treba však konštatovať, že nešlo o odchod úplne spravodlivý, najmä, ak má platiť zásada rovnakého metra pre všetkých ministrov. Príkladom je zotrvanie ministra kultúry Marka Maďariča vo funkcii. Minister kultúry rovnako ako minister obrany, ako ste sa vyjadrili v prípade Kašického, nesie objektívnu politickú zodpovednosť za svoj rezort, a to je v kauzách Reduty a Štátnej opery v Banskej Bystrici.

    Ako som uviedol vo svojom vystúpení k štátnemu rozpočtu na konci minulého roka, obstarávateľ – ministerstvo kultúry deklarovalo v týchto prípadoch pred súťažou ceny 550 a 237 mil. Sk. Spolu teda obstarávateľ deklaroval očakávanú cenu vo výške 787 mil. Sk, to uvádzam hornú hranicu deklarovanej sumy. Ministerstvo kultúry v zastúpení pani Hildy Gajdošovej však vybralo v obidvoch prípadoch ponuky vyššie presahujúce pôvodne deklarovaný zámer, pričom uchádzač s cenou blížiacou sa deklarovanej sume bol zo súťaže vylúčený s odôvodnením, že ponúka neobvykle nízku cenu. V prípade Štátnej opery išlo o sumu 387,3 mil. Sk a v prípade Reduty o sumu 840 mil. Sk. Spolu tak došlo k predraženiu o 418 mil. Sk, čo tvorí viac ako 50 % pôvodne stanovenej sumy.

    Vážený pán predseda vlády, svojho času ste sa pohoršovali bez konkrétnych dôkazov, ako je neprípustné, aby boli štátne zákazky predražované o 20 % sumy. Uviedol som príklad, v ktorom ide o 50 % sumy. A vaša reakcia? Vaša reakcia nie je žiadna. Pritom bližšie informácie o súťažiach som už v tejto snemovni prezentoval vo vystúpení k štátnemu rozpočtu. Sú dostupné na ministerstve kultúry a dnes už aj na Úrade pre verejné obstarávanie.

    Chcem sa spýtať, prečo bol bývalý minister Kašický odvolaný a minister Maďarič nie. Zaujíma ma to o to viac, že exminister obrany na rozdiel od pána Maďariča konal, konal pomerne promptne, tendre zastavil, vyvodil personálne dôsledky. Minister kultúry, naopak, vo veci absolútne nekonal. Pani Gajdošová je stále jeho podriadenou. Koná ďalej a stále v rovnakom duchu, aj keď Úrad pre verejné obstarávanie rozhodol, že nepostupovala správne minimálne dnes už v jednom prípade, možno i v oboch. Každý súdny pozorovateľ musí dospieť k jedinému možnému záveru. Na tieto dva prípady bol uplatnený dvojitý meter, iný pre ministra Kašického a iný pre ministra Maďariča.

    Vážený pán predseda vlády, bol by som rád, keby ste boli taký láskavý a objasnili slovenskému parlamentu a verejnosti váš postup. Zdá sa mi totiž – a odchod ministra Jureňu a zotrvanie ministra Kaliňáka môže byť ďalším príkladom –, že hranica odchodu a zotrvania ministrov vo vašej vláde je až zázračne spojená s tým, kto je a kto nie je podpredsedom vašej postkomunistickej – pardon, vzhľadom na to, že pre mňa je postkomunistický a fašistický skoro rovný a nemám milión –, tak poviem vašej strany Smer, teda strany, v ktorej ste vy predsedom.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz vystúpi s interpeláciou pán poslanec Fronc. Martin, máš slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Interpelujem ministra výstavby a regionálneho rozvoja pána Mariana Januška a interpelujem ho vo veci poskytovania finančných prostriedkov z eurofondov na rekonštrukciu škôl. Podľa informácií z médií a z otvorených zdrojov sa výzva na projekty v rámci rekonštrukcie škôl na vašom ministerstve, pán minister, uskutočnila netransparentne.

    Ako som priamo počul zástupcov obcí, mali možnosť niekoľko minút sa dostať do zoznamu tých, ktorí sa uchádzajú o projekt, ktorí podávajú projekty na rekonštrukciu škôl. A pritom treba povedať, že obce musia vynaložiť nemalé prostriedky, pretože musia mnoho vecí pripraviť, celú projektovú dokumentáciu, musia mať dokonca aj stavebné povolenie na rozdiel napríklad v Čechách, kde sa takéto veci nežiadajú, a jednoducho nemajú šancu dostať sa do zoznamu. A preto žiadam pána ministra, aby nás informoval, ako chce urobiť nápravu tohto netransparentného a, dovolím si povedať, škandalózneho postupu, čo sa týka rekonštrukcie škôl a prideľovania prostriedkov v rámci eurofondov.

    A po druhé žiadam pána ministra, aby zverejnil všetky obce, ktorých projekty boli v rámci uskutočnenia tejto niekoľkominútovej výzvy prijaté jeho ministerstvom. To je prvá interpelácia.

    Nechystal som sa ďalej interpelovať. Ale znova som si otvoril webovú stránku vlády a na základe toho interpelujem pána podpredsedu vlády Čaploviča. Už niekoľkokrát som tu snemovňu upozornil, že pán podpredseda vlády Čaplovič je podpredsedom vlády pre vedomostnú ekonomiku a že dokonca takýto podpredseda vlády bol zriadený vašou vládou. A ak si pozriete webovú stránku pána podpredsedu vlády, tak v oblasti jeho pôsobnosti vedomostná ekonomika, si prečítate, stránka sa pripravuje. Takže, interpelujem pána podpredsedu vlády Čaploviča, kedy sa verejnosť dozvie, čo chce a čo bude robiť počas svojho funkčného obdobia ako podpredseda vlády pre vedomostnú ekonomiku.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz vystúpi v rozprave s interpeláciou pani poslankyňa Lucia Žitňanská.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Interpelujem pána ministra výstavby a regionálneho rozvoja Januška a dotknem sa svojou interpeláciou otázky, ktorá dnes už padla na hodine otázok. A je to otázka v poslednom období medializovanej skládky odpadov v Pezinku. A keďže sa domnievam, že nie všetky otázky, ktoré v tejto súvislosti sú zaujímavé na zodpovedanie, boli v tej otázke zodpovedané, tak dávam túto interpeláciu.

    Podľa medializovaných informácií územný plán mesta Pezinok, ako aj všeobecne záväzné nariadenie tohto mesta nepovoľuje na území mesta využitie pozemkov na novú skládku odpadu. Vypočuli sme si v tejto súvislosti na hodine otázok reakciu pána ministra. Napriek tomu ani pán minister nerozporoval, že platný územný plán mesta Pezinok, platný v čase rozhodovania, nepovoľuje na území mesta využitie pozemkov na novú skládku odpadu. Napriek tomu Krajský stavebný úrad v Bratislave vydal rozhodnutie, ktorým umiestnenie skládky povolil. Podľa ďalších medializovaných informácií územné rozhodnutie, ktoré bolo vydané krajským stavebným úradom, nie je prístupné nielen pre verejnosť, ale dokonca aj pre mesto Pezinok, kde má skládka stáť a to s odôvodnením, že predstavuje alebo obsahuje obchodné tajomstvo, čo sa mi zdá vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu štátnej správy za absurdné. Vzhľadom na hmotnoprávne aj procesné dôsledky spájajúce sa s rozhodnutím o umiestnení stavby to znamená porušenie práv účastníkov konania. Keďže Pezinčania nepoznajú rozhodnutie o umiestnení skládky, nemajú možnosť a nemohli sa k nemu ani vyjadriť.

    Posledným termínom na uplatnenie pripomienok účastníkov konania o povolení novej skládky, to znamená, v nadväzujúcom konaní bolo ústne pojednávanie. Toto ústne pojednávanie bolo zvolané na koniec roka, konkrétne na 31. decembra 2007 v Bratislave, čo určite nie je protizákonné, ale určite nie zvyčajné. A pokiaľ existuje vôľa komunikovať s obyvateľmi, ktorých sa rozhodnutie týka, tak potom to asi nie je najvhodnejší termín. Aj napriek pripomienkam, ktoré na tomto ústnom konaní boli uplatnené zo strany účastníkov konania, v januári 2008 inšpekcia životného prostredia svojím rozhodnutím zavŕšila proces a povolila výstavbu novej skládky s tým, že inšpekcia životného prostredia rozhodla, že odvolanie proti povoleniu stavby skládky nemá odkladný účinok, čo v týchto konaniach nie je úplne typické, ale, samozrejme, samo osebe nie je protizákonné, pretože zákon takúto možnosť pripúšťa.

    Zaujímavé je v tejto súvislosti ale odôvodnenie tohto rozhodnutia, teda odôvodnenie toho, prečo odvolanie nemá odkladný účinok. A týmto odôvodnením je, že investor nadobudol odplatne pozemky pre stavbu skládky, dal vypracovať súvisiace projektové dokumentácie, investoval do inžinierskej činnosti a právneho zastupovania, na čo všetko si obstaral prostriedky z externých zdrojov, ktoré je povinný vrátiť svojim veriteľom. To je odôvodnenie rozhodnutia, prečo odvolanie nemá odkladný účinok v takej závažnej otázke, ktorá sa dotýka všetkých obyvateľov daného územia. A podľa mojej mienky súkromný záujem investora tu bol uprednostnený pred záujmom verejným. Je to typický príklad, myslím, táto kauza, ako štátna správa nerešpektuje právne predpisy, ale hlavne nerešpektuje práva účastníkov verejnosti na rozhodovaní.

    Preto argumentujúc aj programovým vyhlásením vlády, v ktorom sa píše, citujem: V časti 2.5 Starostlivosť o životné prostredie: „Len spoločné partnerské úsilie štátnych orgánov, samosprávy, podnikateľských subjektov, vedeckej obce a mimovládnych organizácií vynaložené na skvalitnenie životného prostredia môže byť garantom ochrany zdravia a života, ako aj zachovanie podmienok pre ďalší hospodársky rast a sociálny rozvoj spoločnosti. Okrem regulatívnej funkcie štátnej environmentálnej politiky uplatňovanej v záujme preventívnej ochrany prírodných, kultúrnych a environmentálnych hodnôt vláda výrazne posilní aj podpornú funkciu v prospech kvality prostredia obcí a rozvoja environmentálne vhodných a bezpečných podnikateľských zámerov.“ To som citovala z programového vyhlásenia vlády.

    A v tejto súvislosti sa pýtam, pán minister, aké opatrenia ste prijali v rámci svojej pôsobnosti na naplnenie tohto záväzku Slovenskej republiky počas svojho pôsobenia a či považujete postup inšpekcie životného prostredia vo vyššie popísanom prípade so zákonmi a v súlade s týmito postulátmi programového vyhlásenia. Túto otázku kladiem aj v súvislosti s tým, že v rámci rokovaní Národnej rady boli v poslednom čase schválené viaceré novely zákonov, ktoré obmedzujú účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch v rozpore s ústavou, medzinárodnými zmluvami a európskym právom a tým sa zväčšuje priestor pre netransparentné rozhodovanie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Teraz má slovo pán poslanec Mikloš, s interpeláciou sa pripraví pán poslanec Ivan Štefanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som najskôr odcitoval § 130 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý hovorí: „Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády.“ Nevidím ani jedného, takže počkám, kým budú prítomní členovia vlády.

  • Zdá sa, že máte pravdu, pán poslanec Mikloš. Vyhlasujem päťminútovú prestávku. Zároveň poprosím príslušných pracovníkov Kancelárie Národnej rady, aby pánov ministrov, ktorí sú prítomní na rokovaní, ich našli a vyzvali, aby sa dostavili do sály, aby sa zúčastnili na bode programu interpelácie.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, nepodarilo sa nám zabezpečiť prítomnosť ministrov. Takže, ak mi dovolíte, do 17.00 hodiny by som vyhlásil prestávku do hlasovania. Dobre?

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je 17.04 hodín. Vzhľadom na to, že sme si minulý týždeň odsúhlasili preloženie hlasovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Lisabonskou zmluvou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii, na dnes na 17.00 hodinu., budeme ešte predtým, ako pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch, hlasovať o tomto návrhu.

    Chcem sa aj v mene vlády ešte ospravedlniť za to, že sme museli prerušiť na chvíľočku vzhľadom na pracovnú zaneprázdnenosť členov vlády a pána premiéra bod interpelácie, v ktorom budeme pokračovať po ukončení hlasovania.

    Takže pristúpime teraz k samotnému hlasovaniu. Ale ešte predtým, dámy a páni, tak ako sme si to už vyskúšali, dovoľte, aby som zistil, aká je naša uznášaniaschopnosť. Takže vás poprosím, dúfam, že máte všetci pripravené hlasovacie zariadenie, poprosím vás o prezentáciu pred hlasovaním.

    (Prezentácia). Je prítomných 80 poslancov.

    Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vzhľadom na to, že v sále nie je dostatočný počet poslancov, ktorý je nevyhnutný na vyslovenie súhlasu v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a zákona o rokovacom poriadku a aj vzhľadom na to, že koalícia sa po tretíkrát márne pokúsila o vyslovenie tohto súhlasu, ako je vám všeobecne známe aj zo včerajšieho stretnutia, jej naozaj záleží, aby sme neohrozili integračný a ratifikačný proces Lisabonskej zmluvy v Európskej únii, dovoľte mi, aby som využil svoju právomoc a v zmysle § 88 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku sa spýtal, či je všeobecný súhlas, aby sme hlasovanie o vyslovení súhlasu s ratifikáciou Lisabonskej zmluvy preložili alebo odložili na neurčito.

  • Súhlasné hlasy z pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať hlasovaním. Poprosím teraz všetkých konštruktívnych členov opozície, ak majú záujem vyjadriť svoj postoj k prerokovaným bodom programu, aby zaujali svoje miesta.

  • Poprosím teraz pani poslankyňu Ľubicu Roškovú, aby ako určená spravodajkyňa uvádzala hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa a hlasujme o postúpení zákona do druhého čítania.

  • Hluk v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o pokoj, aby sme sa počuli, o čom hlasujeme.

    (Hlasovanie). 125 prítomných, 79 za, 19 proti, 27 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh postúpili do druhého čítania.

  • Ďakujem. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o pridelení návrhu zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 19. marca 2008 a gestorský výbor do 20. marca 2008.

  • Ďakujem pekne. Budeme hlasovať o pridelení návrhu výborom a určení lehôt na prerokovanie.

    (Hlasovanie). 144 prítomných, 110 za, 2 proti, 31 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a určili lehoty na prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz pán poslanec Pavol Prokopovič uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 518.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda Národnej rady. Vážený pán predseda vlády, členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave k predmetnému návrhu zákona nevystúpil žiadny poslanec, teda nebola daná ani žiadna iniciatíva, žiadny návrh. Teda tak, ako som avizoval pred otvorením rozpravy, dávam návrh, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku sa rozhodla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení zákona do druhého čítania.

    (Hlasovanie). 146 prítomných, 84 za, 2 proti, 60 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do druhého čítania.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať ďalej o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Ďalej navrhujem, aby sa hlasovalo a aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 19. marca 2008 a v gestorskom výbore do 20 marca 2008.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie). 145 prítomných, 122 za, 1 proti, 22 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh zákona pridelili do výborov a určili lehoty na prerokovanie. Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Budeme teraz v prvom čítaní hlasovať tak, ako bude uvádzať pán poslanec Tibor Cabaj, predseda navrhnutého gestorského výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach.

  • Ruch v pléne.

  • Je to tlač 531. Ešte, pán spravodajca, kým uvediete hlasovanie, dámy a páni, znovu vás chcem poprosiť, aby sme venovali pozornosť tomu, o čom hlasujeme.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať tento vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu postúpiť zákon do druhého čítania.

    (Hlasovanie). 145 prítomných, 82 bolo za, 3 boli proti, 60 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

    Ešte jedno hlasovanie.

  • Pán predseda, dajte, prosím, ďalej hlasovať o tom, že v súlade s vaším rozhodnutím prideľujeme tento vládny návrh zákona na prerokovanie výborom a to: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ďalej, aby sme týmto hlasovaním rozhodli, že gestorským výborom bude výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a zároveň, že výbory prerokujú tento návrh do 19. marca a gestorský do 20. marca tohto roku.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 119 bolo za, 1 bol proti, 26 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh zákona pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie aj v gestorskom výbore.

    Ako posledné bude hlasovanie o

    písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov,

    je to tlač 509. Najskôr však budeme hlasovať, že Národná rada berie na vedomie vyjadrenie pani poslankyne Márie Sabolovej, že písomné odpovede členov vlády na jej interpelácie č. 15, 16 a 17 považuje za neuspokojivé. Takže, hlasujeme teraz o vyjadrení pani poslankyne.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 64 za, 57 proti, 20 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Túto pripomienku Národná rada nezobrala na vedomie.

    A budeme teraz hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi Národnej rady do 31. 12. 2007. Budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 80 za, 29 proti, 33 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie a zobrali na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov podané do 31. 12. 2007.

    Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenom bode programu 19. schôdze, ktorým sú

    interpelácie poslancov.

    Ešte stále máme písomne prihlásených piatich poslancov. Potom vám dám možnosť prihlásiť sa ústne.

    Takže poprosím vás, ako ďalší je do tohto bodu písomne prihlásený pán poslanec Ivan Mikloš. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády, dovoľte mi začať svoju interpeláciu odcitovaním § 130 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady, ktorého prvá veta znie: „Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády.“ Keďže chcem, pán predseda, interpelovať pána predsedu vlády, tak by som rád vedel dôvod jeho neprítomnosti.

  • Prepáčte, pán poslanec. Ešte sa pokúsim trošku urobiť, teda požiadať vážených kolegov o poriadok v sále, nedarí sa nám vytvoriť korektné prostredie. Pán kolega Mikloš, dovoľte, aby som vás požiadal, prosím, rešpektujte vaše oprávnenie ako poslanca. Máte slovo, akonáhle sa poslanci usadia, poprosím, aby ste predniesli svoju interpeláciu. Pokiaľ z rôznych dôvodov...

  • Vážený pán podpredseda, ešte predtým, ako prejdem k svojej interpelácii, dovoľte mi uviesť nasledovné. Začal som vystupovať so svojou interpeláciou zhruba o 16.30 hodine, kedy v sále nebol prítomný ani jeden člen vlády. Znovu vám odcitujem, znovu vám odcitujem § 130 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady...

  • Pán kolega, ja nemám rád, bohužiaľ, nech sa páči, využite iné oprávnenia poslanca, je bod interpelácie...

  • Pán podpredseda, ja hovorím v rámci bodu interpelácie a vy nebudete určovať obsah mojej interpelácie.

  • Prečítajte si, prosím, aj poriadok, aká je povinnosť poslanca pri vystupovaní v interpeláciách. Nájdete to v tom rokovacom poriadku.

  • Prvá veta ods. 7 rokovacieho poriadku hovorí: „Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády.“ Konštatujem, že v čase, keď som bol riadne prihlásený do interpelácií a začal hovoriť, nebol prítomný žiaden člen vlády, čo svedčí o pohŕdaní vlády parlamentom, čo svedčí o tom a je to len ďalší z dôkazov, že vláda nepovažuje parlament ani za hodný toho, aby si plnila svoje zákonom dané povinnosti.

  • Pán podpredseda parlamentu, upozorňujem vás, aj všetkých ostatných predstaviteľov vládnej koalície, že ste vo vláde vyše roka a pol a váš predseda vlády tak pohŕda parlamentom, že sa nezúčastnil ani na jednej interpelácii doteraz, ani na jednej interpelácii. Prišiel na hodinu otázok, pätnásť minút nás tu školil odpoveďami na otázky vyžrebované z vašich vlastných radov, potom prišiel na hlasovanie o Lisabonskej zmluve a zase ušiel. Je to nie prvý prípad a príklad nielen pohŕdania parlamentom, ale aj zbabelosti a slabošstva, podobne ako predseda vlády prejavil ignoranciu, pohŕdanie parlamentom, slabošstvo a zbabelosť počas noci, kedy sme rokovali o vyslovení nedôvery jeho osobe.

    A teraz mi dovoľte, aby som prešiel k samotnému zneniu mojej interpelácie. Chcem interpelovať predsedu vlády, a to bol dôvod, prečo som sa dožadoval jeho prítomnosti a prečo som s odvolaním na ods. 7 § 130, ktorý jasne hovorí, že je povinnosťou členov vlády, aby boli prítomní na rokovaní o interpeláciách, legitímne som sa pýtal, aký je dôvod neprítomnosti predsedu vlády. Ale myslím si, že aj žiadna odpoveď je odpoveď, a pretože som odpoveď nedostal, vyvodzujem z toho, že dôvodom je ignorovanie parlamentu, pohŕdanie parlamentom a dôvodom je aj slabošstvo a zbabelosť.

    Idem hovoriť a interpelovať pána predsedu vlády vo veci správy o priebehu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu. Správa, ktorú vláda predložila a parlament o nej dlho rokoval, je príkladom právneho a ekonomického paškvilu. Je dokumentom, ktorého jediným účelom je zahmlievať, zahmlievať neschopnosť vlády a korupčnosť vlády. Aj na základe faktov, argumentov, čísel, ktoré som uviedol vo svojom vystúpení 30. januára tohto roka, na základe týchto faktov a argumentov sa predsedu vlády pýtam nasledujúce otázky:

    1. Pán predseda vlády, ako je možné, že vami, docentom a doktorom práv vedená vláda schválila Správu o priebehu privatizácie SPP, a. s., ktorá je v navrhovaných bodoch uznesenia B, a, b, c protiústavná tým, že nerešpektuje čl. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. nerešpektuje deľbu moci medzi zákonodarnú, výkonnú a súdnu a prisvojuje si kompetencie, ktoré sú vo výlučnej pôsobnosti nezávislej súdnej moci, ako to dokazuje aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 16 z roku 1995?

    2. otázka na predsedu vlády znie nasledovne: Pán predseda vlády, ako je možné, že vami, docentom a doktorom práv vedená vláda v návrhu uznesenia Správy o priebehu privatizácie SPP schválila bod B, b, v ktorom sa konštatuje porušenie § 59a Obchodného zákonníka pri privatizácii SPP, keď tento paragraf sa privatizácie vôbec netýka?

    Otázka č. 3 na predsedu vlády je nasledovná: Ako je možné, že vami, docentom a doktorom práv vedená vláda v návrhu uznesenia Správy o priebehu privatizácie SPP schválila bod B, c, ktorý konštatuje porušenie zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní, opierajúc sa o skorší dátum podpisu návrhu mandátnej zmluvy zo strany poradcu oproti termínu vyhodnotenia ponúk, pričom takýto postup je práve zákonom č. 263/1999 Z. z., konkrétne § 33 vyžadovaný?

    4. otázka na predsedu vlády: Ako je možné, že vami, pán predseda, vedená vláda v návrhu uznesenia Správy o priebehu privatizácie SPP v bode B, d schválila konštatovanie vzniku finančnej straty vo výške 7 mld. 373 mil. 970 tis. Sk, kým Národnou radou schválené uznesenie o tom istom bode konštatuje finančnú stratu vo výške 236 mil. eur, čo je 10 mld. 499 mil. 640 tis. Sk?

    6. otázka v rámci interpelácie na predsedu vlády znie: Ako je možné, že vami vedená vláda v návrhu uznesenia k Správe o priebehu privatizácie v bodoch B, e, f, g konštatuje nesprávne uplatnenie nákladov a odmien, nesprávne vyplatenie nákladov a odmien privatizačnému poradcovi v súhrnnej výške 649 mil. 752 tis. 264 Sk, pričom samotná správa priznáva, že výška nákladov aj odmeny poradcovi bola verifikovaná dvoma externými právnickými kanceláriami, ktoré potvrdili oprávnenosť a správnosť spôsobu výpočtu odmeny aj nákladov poradcovi?

    7. otázka: Ak vláda trvá na svojich záveroch ohľadom škody konštatovanej v návrhu uznesenia B, e, f, g, potom sa pýtam, či ste vy, pán predseda vlády, alebo vami poverený člen vlády uskutočnili potrebné právne kroky na vymáhanie vyššie uvedených škôd voči spomínaným externým právnym kanceláriám?

    8. otázka v rámci interpelácie predsedu vlády znie: Vo väzbe na návrh uznesenia B, d Správy o priebehu privatizácie SPP sa vás pýtam, pán predseda vlády, a vyzývam vás, aby ste uviedli aspoň jeden príklad privatizácie veľkého energetického, prípadne iného podniku v strednej a východnej Európe, kde sa cena hadgovala, čiže kurzovo poisťovala?

    9. Pýtam sa vás, pán predseda vlády, akým spôsobom ste kurzovo poistili, teda zahadgovali naše pohľadávky voči Európskej únii, ktoré počas doterajšieho vášho vládnutia z dôvodu posilnenia koruny voči euru klesli v korunovom vyjadrení o 50 mld. Sk?

    10. otázka v rámci interpelácie predsedu vlády znie: Vašou vládou, pán predseda vlády, schválená Správa o priebehu privatizácie považuje sumu celkovej odmeny a uhradenia nákladov privatizačnému poradcovi vo výške 1,168 % kúpnej ceny za neadekvátne vysokú. Pri predaji lukratívnych pozemkov v centre Bratislavy zo strany Bratislavskej teplárenskej, a. s. ovládanej nominantmi vašej strany Smer, zinkasoval poradca 2 % kúpnej ceny plus desaťročný kontrakt na poradenstvo kupujúcemu, spoločnosti Penta. Pán predseda vlády, ako hodnotíte túto výšku odmeny poradcovi?

    11. otázka v rámci interpelácie predsedovi vlády znie: Vašou vládou schválená a aj vami osobne, opakujete to, čo schválila aj vaša vláda, že kúpna cena bola nízka a že kupujúci vedel, že je v súťaži sám, ako vysvetlíte, pán predseda vlády, skutočnosť, že konečná kúpna cena vo výške 2,7 mld. USD bola o 615 mil. USD vyššia ako predbežná, pričom kupujúci vedeli, že minimálna cena, za ktorú sa bude transakcia uskutočňovať, bola práve predbežná ponuka vo výške 2 mld. 85 mil. USD? Ak 130 mld. Sk za 49 % akcií SPP považujete za nízku cenu, za akú cenu potom považujete 150 mld. Sk za 97 % akcií českej obdoby Slovenského plynárenského priemyslu, Transgasu?

    12. otázka v rámci interpelácie predsedu vlády znie: Pán predseda vlády, ak hodnotíte privatizáciu 49 % akcií SPP ako krádež storočia a ekonomickú vlastizradu, ako by ste nazvali privatizáciu 97 % akcií Transgasu zo strany českej sociálno-demokratickej vlády, pri ktorej dosiahli nižšiu cenu, predali všetko a v korunovom vyjadrení stratili za šesť mesiacov od výberu kupujúceho do zaplatenia ceny 8 mld. českých korún, čiže 11 mld. českých korún z dôvodu posilnenia českej koruny?

    13. otázka predsedovi vlády v rámci interpelácie znie: Pán predseda vlády, prečo podľa vás sa česká privatizácia Transgasu nestala predmetom politického zápasu tak, ako to predvádzate vy na Slovensku?

    14. otázka predsedovi vlády znie: Ako vysvetlíte, pán predseda vlády, že kým vy a vaša vláda vo svojej Správe o priebehu privatizácie SPP tvrdíte, že cena za akcie SPP bola nízka, organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj, ktorej sme členmi, vo svojej správe o slovenskej ekonomike na strane 124 tvrdí, citujem: „Vysoká cena získaná za predaj podniku približne 13 % HDP z krátkodobého hľadiska predstavuje značný prílev kapitálu, ktorý zmenšuje obavy v súvislosti s prefinancovaním schodku na bežnom účte platobnej bilancie v roku 2002“?

    15. otázka: Ak bola predajná cena nízka, ako vysvetlíte, pán predseda vlády, že Gazprom si neuplatnil predkupné právo a za tú istú cenu, za akú sme my predali akcie, neodkúpil od Gaz de France a Ruhrgasu tretinu akcií?

    16. otázka: Pán predseda vlády, ako vysvetlíte, že kým vaša vláda v Správe o priebehu privatizácie SPP tvrdí, že privatizácia SPP bola pre podnik a Slovensko nevýhodná a vy ju dokonca označujete za krádež storočia a ekonomickú vlastizradu, už citovaná správa OECD o privatizácii SPP tvrdí nasledovné, citujem: „V dlhodobej perspektíve by sa mali prejaviť viaceré ďalšie prínosy: po prvé predaj poskytol príjmy urýchliť reformu dôchodkového systému a znížiť verejný dlh; po druhé predaj takmer polovice SPP strategickému zahraničnému investorovi obmedzuje priestor na politické vplyvy a zásahy, ktoré sa v minulosti ukázali ako problematické; po tretie zahraničné vlastníctvo pravdepodobne zvýši efektivitu a kvalitu služieb, keďže súkromný investor je motivovaný k ziskovosti; po štvrté predaj posilní SPP a umožní jeho rozvoj na čoraz väčšmi sa liberalizujúcom európskom plynárenskom trhu“?

    Čím a ako vysvetľujete, pán predseda vlády, tento zásadný rozpor medzi hodnotením privatizácie SPP a jej prospechu pre podnik aj pre Slovensko z vašej strany a zo strany OECD, rešpektovanej medzinárodnej inštitúcie, ktorej sme členom?

    A posledná 17 otázka, pán predseda vlády, znie: Opakovane ste sa vyjadrili napríklad dňa 29. 11., že trestné stíhanie vo veci privatizácie SPP bolo zastavené len preto, že z Trestného zákona bol vyňatý § 273 – porušovanie záväzných pravidiel hospodárskeho styku. Chcem pripomenúť, že toto hlasovanie sa uskutočnilo 8. februára 2005, keď ste vy, pán predseda vlády, boli poslancom Národnej rady, boli ste prítomný na tomto rokovaní a hlasovali ste. Preto sa vás pýtam: Ako ste hlasovali vy a ako hlasovali ostatní poslanci strany Smer, keď sa hlasovalo o vyňatí tohto ustanovenia § 273 o porušovaní záväzných pravidiel hospodárskeho styku z Trestného zákona?

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Len, bohužiaľ, musím skonštatovať, že ste úmyselne porušili rokovací poriadok tým, že ste bod interpelácie, svoje vystúpenie zneužili na politické vyhlásenie. Preto mi dovoľte, aby som vás podľa § 32 ods. 2 vyzval, aby ste dodržiavali poriadok v rokovacej sále. Ďakujem pekne.

    Teraz vystúpi v rozprave s interpeláciou poslanec Ivan Štefanec, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Martin Fedor.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ctené dámy, vážení páni, vo svojej interpelácii sa chcem obrátiť na pána Ľubomíra Vážneho, ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií.

    Moja interpelácia sa týka problémov a diskriminácie slovenských prepravcov a exportérov na hraničnom priechode na Ukrajinu. Hlavnými problémami sú nízka priepustnosť pohraničného prechodového uzla Čierna nad Tisou – Čop, hoci kapacita priechodu je značná. Posielajú sa iba štyri páry ucelených vlakov denne, ďalej zastaraný vozňový park ukrajinských železníc, čím vzniká chronický nedostatok širokorozchodných vozňov a v neposlednom rade tarifná politika ukrajinskej, ruskej železnice je diskriminujúca pre našich prepravcov, keď požaduje až 65-percentnú prirážku vo veľkokapacitných článkových vozňoch. Tento stav brzdí rozvoj vzájomných obchodných vzťahov a hlavne znižuje konkurencieschopnosť našich exportérov.

    Vážený pán minister, situácia je v bode, keď bez aktívneho zásahu slovenskej vlády riešenie nahromadených problémov nie je reálne. Nechať priechodnosť tohto toku tovaru smerom na východ len tak, napospas ukrajinským a slovenským železniciam, je podľa mňa nezodpovedné. Preto sa vás chcem spýtať, aké kroky plánujete, aby ste pomohli slovenským exportérom a prepravcom presadiť sa na východných trhoch.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec... pán poslanec Jarjabek sa vzdal práva vystúpiť v bode interpelácie, takže ako posledný vystúpi pán Viliam Novotný, pardon. Pán Fedor, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Moja interpelácia bude smerovať na dvoch pánov ministrov, na pána ministra hospodárstva a na pána ministra obrany.

    Pán minister hospodárstva nám takmer týždeň v parlamente predvádzal, ako funguje a čomu sa venuje súčasná vláda. Namiesto pohľadu do budúcnosti sa zahľadeli do minulosti. Vláda vyhlásila mnohé pekné priority, aj tie však nedodržiava. Má problém dokonca s plnením vlastných uznesení vlády.

    Moje otázky sa budú týkať jednej takejto tzv. priority. Vláda vo svojom uznesení č. 383 z 25. apríla 2007 k Návrhu stratégie využitia obnoviteľných zdrojov energie uložila ministrovi hospodárstva, citujem: „Pri príprave návrhu štátneho rozpočtu na rok 2008 a na ďalšie roky riešiť prioritne zabezpečenie realizácie programu vyššieho využívania biomasy a slnečnej energie v domácnostiach vo výške 100 miliónov korún.“ Koniec citátu.

    Vláda mala teda podporovať nákup solárnych systémov a kotlov na biomasu vo výške 100 miliónov korún ročne. Dotácie mali byť určené pre fyzické osoby. Pre občanov, ktorí chcú znížiť vlastné výdavky na energie a možno chcú aj prispieť k zlepšeniu životného prostredia. Je to iste pohnútka, ktorú by mal štát motivovať najmä preto, že dopady takéhoto konania občanov majú pozitívny vplyv aj na energetickú bezpečnosť štátu, aj na životné prostredie. Využívanie obnoviteľných zdrojov výrazne prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov a škodlivín. Dokonca podľa samotného ministerstva hospodárstva dotácia má pokryť približne náklady na DPH a bude preto voči štátnemu rozpočtu finančne neutrálna.

    Nič z týchto pekných zámerov sa však nenaplnilo. Ministerstvo hospodárstva žiadnych 100 miliónov korún na podporu využívania obnoviteľných zdrojov nevyčlenilo. Napriek tomu, že sa vláda opakovane, a musím povedať, že správne hlási k podpore využívania obnoviteľných zdrojov, Slováci až pätinu svojich výdavkov dávajú na energie. Slovenská ekonomika je piata najnáročnejšia na spotrebu energií v Európe.

    Rozpočtovo nenáročná podpora využívania obnoviteľných zdrojov pomôže nielen občanom, ale i štátu. Samozrejme, ani oveľa vyšší podiel obnoviteľných zdrojov nedokáže radikálne znížiť spotrebu ropy, dokáže však spomaliť nárast jej spotreby v ďalších rokoch. Využívanie solárnych panelov vedie k šetreniu výdavkov občanov.

    Na druhej strane prvotná investícia do nákupu týchto zariadení je značne vysoká. Takže takýto nákup si môžu dovoliť len občania z vyšších príjmových skupín. Tým, že rezort hospodárstva nevyčlenil vyššie spomínané prostriedky, značne znižuje dostupnosť využívania tohto zdroja energie na Slovensku. To, že sa neplní uznesenie vlády, je už len skutočnosť dokresľujúca nasadenie vlády pri plnení vlastných priorít. Navyše, Slovensko bude pomaly jedinou krajinou EÚ, kde domácnosti nemôžu využívať žiaden investičný stimul pri znižovaní svojej energetickej závislosti od elektrárenských a plynárenských monopolov vyšším využitím biomasy a najmä slnečnej energie.

    V tejto súvislosti mi dovoľte položiť pánovi ministrovi hospodárstva nasledovné otázky:

    1. Aké projekty uprednostnilo v roku 2008 ministerstvo hospodárstva na úkor, a opäť citujem „jednej zo základných priorít energetickej politiky“, koniec citácie, t. j. zabezpečenie realizácie programu vyššieho využívania biomasy a slnečnej energie v domácnostiach?

    2. otázka: Prečo rezort hospodárstva nevyčlenil na zabezpečenie realizácie programu vyššieho využívania biomasy a slnečnej energie v domácnostiach 100 miliónov korún tak, ako ho to zaväzuje uznesenie vlády?

    3. otázka: Ministerstvo hospodárstva sa bude vraj usilovať o rozpočtové opatrenia, ak sa budú priaznivo vyvíjať príjmy štátneho rozpočtu. Kedy, pán minister, očakávate lepšie ekonomické výsledky v situácii, keď slovenské hospodárstvo aj napriek pôsobeniu vlády dosahuje rekordné prírastky hrubého domáceho produktu? Čakáme na dvojmiestne čísla rastu HDP na Slovensku?

    4. otázka: Aké kroky a kedy chcete uskutočniť, aby bolo umožnené občanom Slovenska uchádzať sa o podporu projektov znižovania energetickej náročnosti z obnoviteľných zdrojov? Lepším využívaním obnoviteľných zdrojov a najmä slnečnej energie by občania postupne mohli ušetriť vlastné výdavky na energie. Napomôžu taktiež znižovať energetickú náročnosť a prispejú k znižovaniu záťaže na životné prostredie vôkol nás. V konečnom dôsledku tak prispejú aj k energetickej bezpečnosti Slovenska.

    Vopred ďakujem za odpoveď.

    Ďalšia interpelácia na nového pána ministra obrany. Jeho predchodca vydal príkaz, ktorý zakazoval jeho podriadeným na ministerstve pýtať sa na prítomnosť ministra v úrade. Jeho hovorca toto rozhodnutie obhajoval odvolaním sa na záujem zaistiť bezpečnosť ministra. Preto sa pýtam nového ministra, kedy zruší takýto absurdný stav. Rovnako sa obáva o svoju bezpečnosť na najlepšie stráženom ministerstve na Slovensku? Alebo tiež má iné, v úvodzovkách, prísne tajné dôvody, ktoré ho vedú k tomu, aby sa zatajoval pred svojimi podriadenými?

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ako posledný prihlásený do bodu interpelácie vystúpi teraz pán poslanec Viliam Novotný.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, ďakujem pekne za slovo.

    Interpelujem ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Ivana Valentoviča.

    Vážený pán minister, interpelujem vás vo veci zmlúv medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti na rok 2008. Chcem na úvod povedať, že od posledných dní uplynulého roka, keď prvé návrhy zmlúv od Všeobecnej zdravotnej poisťovne dostali poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, som veľmi pozorne sledoval vývoj okolo návrhov zmlúv medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Chcem podčiarknuť, že rešpektujem vyjednávací proces a právo zdravotnej poisťovne navrhnúť zmluvu a právo poskytovateľa rokovať o jej obsahu. V SDKÚ – DS sme trpezlivo čakali, kedy sa k celej problematike vyjadríme tak, aby sme nespolitizovali celý proces, nezhoršili vyhliadky poskytovateľov na lepšie zmluvy a hlavne nedali zámienku vláde, aby zo všetkého obvinila opozíciu. Keď sa zdalo, že sa dosiahol aký-taký kompromis a malé nemocnice to možno s ťažkosťami, ale prežijú, rozhodli sme sa 23. januára 2008 prostredníctvom tlačovej konferencie informovať verejnosť s naším stanoviskom k celej veci.

    Na decembrovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky sa schválil štátny rozpočet a predstavitelia vlády – ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií – nás presviedčali o tom, že v rozpočte pre zdravotníctvo v roku 2008 sa zdroje zvýšili najviac od vzniku samostatného štátu. A naozaj, na prvý pohľad boli čísla optimistické. Disponibilné zdroje v zdravotníctve vzrástli o 15,7 %, disponibilné zdroje zdravotných poisťovní vzrástli z 83,4 mld. na 96,2 mld. Sk, teda o 12,8 mld. Sk. No neprešiel ani mesiac a rozčarovanie bolo na svete.

    Dnes už vieme, že Nariadenie vlády o verejnej minimálnej sieti schválené 24. októbra 2007 vládou Slovenskej republiky, ktoré vláda po celoročnej peripetii s 5 správami o pripravovanej reštrukturalizácii zdravotníctva nakoniec schválila, bolo síce na prvý pohľad nepodstatnou, ale ukazuje sa, že veľmi dôležitou predohrou. Pripomínam, že SDKÚ – DS od úplného začiatku kritizovala celý mechanizmus prípravy reštrukturalizácie siete zdravotníckych zariadení, aj nakoniec schválené nariadenie vlády. Vymenovať totiž 34 štátnych zdravotníckych zariadení ako verejnú minimálnu sieť, nezodpovedá ani z hľadiska kvality, dostupnosti, či kapacity požiadavkám na minimálnu sieť. Posúďte sami. Bratislavský kraj 8 nemocníc, Trenčiansky kraj 1 nemocnica. A potom prišli návrhy zmlúv od Všeobecnej zdravotnej poisťovne. V Zdravotníckych novinách 3. januára ešte generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne tvrdil, že pri rokovaniach so stavovskými organizáciami, asociáciami a poskytovateľmi, citujem: „Rozhodujúce bolo vzhľadom na potreby poistencov zvýšenie cien pre nemocnice o 13 %, lebo náš poistný kmeň vyžaduje podstatne viac zdrojov investovať do lôžkových zariadení.“ V článku tvrdil, že do lôžkových zariadení pôjde o 1,5 mld. Sk viac ako minulý rok. Len pripomínam, že Všeobecná zdravotná poisťovňa bude mať v tomto roku asi o 7 mld. Sk viac ako v minulom. Generálny riaditeľ priznal, že prioritou budú fakultné nemocnice v Bratislave, Košiciach, Martine a Banskej Bystrici. Ale že aj v ostatných nemocniciach sa môžu tešiť na zvýšenie cien do 10 %.

    Aká je však realita? Je taká, že skoro celé zvýšenie zdrojov do nemocníc zhltnú štátne nemocnice. Podľa informácií z médií a mojich zistení Fakultná nemocnica Bratislava dostala zvýšenie cien až o 40 % a čiastočne zvýšenie limitov. Fakultná nemocnica Košice a Martin zvýšenie cien až o 30 % a čiastočne zvýšenie limitov. Rooseveltova fakultná nemocnica Banská Bystrica zvýšenie cien medzi 20 – 30 % a čiastočne zvýšenie limitov. Ostatné fakultné nemocnice asi 10-percentný nárast cien chirurgických odborov a 7-percentný nárast celkových objemov.

    A ako to bolo s neštátnymi nemocnicami? Koncom decembra 2007 a začiatkom januára 2008 dostali návrhy zmlúv o 20, 30 a niekedy až o 50 % nižšími objemami so znížením limitov a v mnohých prípadoch aj cien. Šiestim nemocniciam Všeobecná zdravotná poisťovňa nenavrhla zmluvy. Následne 58 nemocníc združených v Asociácii nemocníc Slovenska nepodpísalo zmluvy a žiadali 10-percentné navýšenie objemov, ktoré im bolo sľúbené. Nakoniec Všeobecná zdravotná poisťovňa ustúpila a ponúkla asi 30 členom Asociácie nemocníc Slovenska, väčšinou bývalým dvojkovým nemocniciam, dnes v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov, zmluvy podobné ostatným fakultným nemocniciam, teda zvýšenie objemu asi o 7 %. Všeobecná zdravotná poisťovňa následne oznámila, že chce do marca pripraviť svoj zoznam nemocníc, s ktorými uzavrie zmluvu. V SME 19. januára 2008 generálny riaditeľ Kováčik povedal: „Do konca marca povieme, ktoré nemocnice budú v pevnej sieti Všeobecnej zdravotnej poisťovne.“

    Pán minister, na základe vyššie uvedeného vás žiadam o odpoveď na nasledujúce otázky:

    1. Ste zástupcom štátu, ktorý je 100-percentným akcionárom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. Rokovalo a súhlasilo Valné zhromaždenie akciovej spoločnosti so stratégiou uzatvárania zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti na rok 2008?

    2. Ktoré kritériá posudzuje Všeobecná zdravotná poisťovňa pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľmi lôžkovej zdravotnej starostlivosti a aká je váha jednotlivých kritérií pri rozhodnutí o zazmluvnení, resp. nezazmluvnení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti?

    Môže Všeobecná zdravotná poisťovňa zverejniť tieto kritériá aj algoritmus ich posudzovania, aby sa poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vedeli pripraviť na splnenie podmienok?

    Pán minister, považujete za správne, ak v posledné decembrové dni minulého roka dostali niektorí poskytovatelia zmluvy o 20 %, niekedy aj o 50 % nižšie bez toho, aby boli vopred upozornení na zmenu stratégie Všeobecnej zdravotnej poisťovne?

    Pán minister, myslíte si, že sa zdravotnícke zariadenie dokáže vysporiadať s viac ako 20-percentným poklesom objemu zmluvy od Všeobecnej zdravotnej poisťovne v priebehu niekoľkých týždňov?

    Pán minister, pripravuje ministerstvo zdravotníctva novelu nariadenia vlády o verejnej minimálnej sieti týkajúcu sa siete špecializovaných ambulancií?

    Pán minister, pýtam sa vás ako zástupcu štátu, ktorý je 100-percentným akcionárom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., podľa akých kritérií pripravuje Všeobecná zdravotná poisťovňa svoj návrh pevnej siete? Kedy budú tieto kritériá zverejnené?

    A na záver, pán minister, pripravuje ministerstvo zdravotníctva pevnú sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti alebo počká na vytvorenie pevnej siete zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili všetci poslanci, ktorí sa do bodu interpelácie prihlásili písomne.

    Teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Páni poslanci Minárik, Sákrözy, Sabolová, Pado, Lipšic. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo odovzdávam pánovi Pavlovi Minárikovi.

  • Ďakujem, pán podpredseda a pán predsedajúci, za slovo.

    Interpelujem opäť neprítomného pána premiéra.

    Vážený pán premiér, interpelujem vás vo veci nedodržiavania zákona ministrami vlády Slovenskej republiky. Zákon o rokovacom poriadku ukladá členom vlády zúčastňovať sa na bode interpelácie. Prakticky všetci dnes bezpochyby o 16.30 hodine, bezpochyby všetci, vrátane vás opakovane toto ustanovenie nedodržiavate. Za odpoveď vám ďakujem.

    Vážený pán premiér, všetci členovia vlády Slovenskej republiky skladajú sľub, kde sľubujú dodržiavať ústavu, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné predpisy. Medzi zákony patrí aj zákon o rokovacom poriadku a členovia vlády, vrátane vás ho opakovane nedodržiavajú. To nie je len pohŕdanie touto snemovňou, to je pohŕdanie naším právnym poriadkom. Najmä vy ako právnik by ste si mali uvedomiť, aké to má zničujúce dôsledky pre túto krajinu, pretože takýto príklad túto krajinu naozaj posúva tam, kde ste ju posunuli vy verbálne, keď ste hovorili o tom, že toto nie je právny štát. Pán premiér, keď si vy nedokážete vynútiť od členov svojho kabinetu dodržiavanie zákona, nemôžeme sa ani čudovať, keď niektorí občania zákony nedodržiavajú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pani poslankyňa Klára Sárközy. Pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán podpredseda, interpelujem pána ministra financií Jána Počiatka.

    Moja otázka: Pán minister, vrátila už nezisková organizácia Privilégium neprávom pridelené dotácie? Podľa informácie 15. januára uplynul čas, dokedy táto nezisková organizácia musela tieto neprávom pridelené dotácie vrátiť. Ďakujem vám za odpoveď.

    Túto otázku dávam aj pánovi premiérovi. Takže moja druhá otázka, moja druhá interpelácia smeruje k pánovi premiérovi.

    Pán premiér, vrátila už nezisková organizácia Privilégium neprávom pridelené dotácie? Moju otázku premiérovi tejto vlády dávam kvôli tomu, že kvôli tejto kauze zvolal mimoriadne rokovanie vlády a mimoriadnu tlačovku, kde 6. augusta, citujem, zahlásil: „Keď niekomu vadí, že títo chudáci dostali dvojmiliónovú podporu a je to problém, tak si to zoberiem na svoje tričko.“

    Ďakujem vám za odpoveď.

    Tretia moja interpelácia v tejto súvislosti smeruje k pani ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Pani ministerka, vrátila už nezisková organizácia Privilégium neprávom pridelené dotácie? Svoju otázku vám dávam kvôli tomu, že práve ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny finančnou kontrolou zistilo, že tieto dotácie boli neprávom pridelené.

    Ďakujem za odpoveď.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Teraz má slovo pani Mária Sabolová. Pripraví sa pán poslanec Pado.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem ešte predložiť jednu krátku interpeláciu v nadväznosti na to, že parlament neschválil moju nespokojnosť s odpoveďou.

    Vážený pán minister zdravotníctva, interpelujem vás vo veci ukončenia činnosti spoločnosti Veriteľ a v súvislosti s likvidačným zostatkom spoločnosti Veriteľ. Chcem sa vás opýtať, či boli z likvidačného zostatku spoločnosti Veriteľ, a. s. uhradené aj úroky z omeškania pre Technopol Trade vo výške 148 mil. 717 707 korún za roky 1991 až 1996, ktoré nemali byť zahrnuté do procesu oddlžovania. Vzhľadom na to, že som v pôvodnej interpelácii konkrétnu odpoveď od vás nedostala, pýtam sa teraz konkrétne.

    Druhá časť tejto interpelácie je, či bol použitý likvidačný zostatok spoločnosti Veriteľ aj na úhradu záväzkov voči Spoločnej zdravotnej poisťovni, nakoľko pravidlá ministerstva financií hovorili alebo hovoria o tom, že k oddlženiu malo dôjsť len u tých spoločností, kde Veriteľ, a. s. v minulosti nepoužil prostriedky na oddlženie. A preto sa vás pýtam, či finančné prostriedky vo výške cca 226 mil. korún, ktoré boli z likvidačného zostatku zaslané Spoločnej zdravotnej poisťovni po roku jún 2006, sú tie, ktoré boli použité v súlade s pravidlami ministerstva financií, prípadne koľko finančných prostriedkov získala Spoločná zdravotná poisťovňa do júna 2006 od spoločnosti Veriteľ? V prípade, že uvediete obidve čísla, v roku 2006 Spoločná zdravotná poisťovňa nemala byť oddlžená a boli porušené rozpočtové pravidlá ministerstva financií.

    Očakávam konkrétnu odpoveď, pán minister, a vopred za ňu ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz v rozprave v bode interpelácie vystúpi pán poslanec Pado.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, mám tri interpelácie. Pôvodne som mal štyri, ale pani kolegyňa Sárközy ma predbehla v jednej, takže ďakujem veľmi pekne, budem menej rozprávať.

    Chcel by som interpelovať pána predsedu vlády.

    1. Pán predseda vlády, pri nočnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky na mimoriadnej schôdzi o vyslovení nedôvery predsedovi vlády som citoval z listu, kde boli informácie, ktoré naznačovali, a nakoniec vy spolu s pánom ministrom Kaliňákom, keď ste tu sedeli, ste to aj medzi sebou rozprávali, ktoré naznačovali možné porušenie zákona a klientelizmus. Pán predseda vlády, ako ste konali vy ako predseda vlády v tomto prípade, keď kvôli vymyslenému podozreniu z porušenia súkromia psa pani ministerky Tomanovej rokovala mimoriadne vláda Slovenskej republiky a uznesením vlády vyzvala alebo žiadala generálneho prokurátora, aby konal a preskúmal postup? Pán predseda vlády, čo ste urobili v tomto prípade, keď ide o porušenie zákona a klientelizmus?

    2. otázka: Pán predseda vlády, minulý rok okrem iných informácií ste Slovensko informovali o bombastickej výstavbe širokorozchodnej trate do Viedne ako o veci, ktorá výrazne pomôže ekonomike Slovenskej republiky a hospodárskemu rastu. Pán predseda vlády, aká je situácia s výstavbou širokorozchodnej trate a kedy môžeme počítať s benefitmi z tejto stavby pre našu krajinu?

    A posledná otázka: Pán predseda vlády, pri prerokúvaní zákona o zrušení krajských úradov som nielen ja, ale aj moji kolegovia upozorňovali na potrebu vyriešenia postavenia prednostov krajských úradov a bezpečnostných rád kraja, ktoré vychádzajú z ústavného zákona 227/2002 o riadení štátu v čase vojny a tak ďalej. Vtedy ste sa, pán predseda vlády, vyjadrili, že tento problém bude vyriešený najneskôr v júni roku 2007. Dnes máme 7. februára 2008 a problém vyriešený nie je. Prednostovia boli dávno zrušení, odídení a zrušené sú takisto aj krajské úrady. Pán predseda vlády, kedy bude vyriešená otázka bezpečnostných rád kraja, postavenia predsedu bezpečnostnej rady kraja a postavenia krajského prednostu ako predsedu bezpečnostnej rady kraja, ktorá zabezpečuje ako riadiaci orgán v regióne fungovanie pre potreby občanov pri riadení prác pri mimoriadnych situáciách v zmysle citovaného ústavného zákona?

    Ďakujem pekne.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi s interpeláciou pán poslanec Lipšic. Má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, mám interpeláciu na ministra kultúry pána Maďariča.

    Moja otázka znie, ako pán minister hodnotí stav slobody tlače v súvislosti s predloženým návrhom tlačového zákona. Dovoľte mi vyjadriť sa aj k tomuto návrhu a vôbec k problému slobody prejavu.

    Už v rámci diskusií o návrhu tlačového zákona boli spomenuté také dve základné výhrady. Ja by som ich najskôr stručne uviedol a potom by som sa zaoberal slobodou tlače a slobodou prejavu všeobecne, či vieme nájsť principiálnu hranicu, ktorou ešte vieme chrániť prejav, ktorý ústava chráni, a potom povedať, kde za hranicou sa už nachádzajú iné prejavy.

    Tie dva základné problémy návrhu tlačového zákona, pán minister kultúry, spočívajú v snahe obmedziť právo na slobodu prejavu. Konkrétne sa to týka ustanovenia o práve na odpoveď a ustanovenia o zákaze publikovania určitých informácií. Keďže právo na odpoveď umožňuje odpovedať aj na pravdivé skutkové tvrdenia, tak nijako nepomáha občanom, ale pomáha len dvom kategóriám, a to politikom a osobám, ktoré sú trestne stíhané pre trestné činy.

    Určite sa zhodneme v tom, že trestné stíhanie kohokoľvek zasahuje do cti a dôstojnosti osoby a preto každá informácia o trestnom stíhaní, o podaní obžaloby, o priebehu hlavného pojednávania bude nasledovaná v ďalšom vydaní v periodikách novín alebo týždenníka stručnou obhajobou obžalovaného. Pričom musím povedať, že tak či tak zostáva právo na dodatočné oznámenie v návrhu zákona zachované. Čo je ale vážnejšie, v návrhu zákona rozširujete skutkovú podstatu správneho deliktu, ktorým zakazujete publikovanie určitých informácií, konkrétne ide o § 6 ods. 1 zákona.

    A čo je veľmi vážne, v písm. c) zahŕňate aj možné názory a informácie, ktoré by mohli podnecovať nenávisť na základe politického zmýšľania. Asi sa zhodneme v tom, že pokiaľ je sloboda prejavu najviac chránená, tak práve v oblasti politickej, politickej diskusie. Možno, pán minister, vo svojej odpovedi na moju interpeláciu budete argumentovať tým, že predsa takéto ustanovenie je aj v zákone o vysielaní a retransmisii v § 19. Musím ale povedať, že tu je rozdiel, pomerne významný, medzi médiami elektronickými a medzi médiami tlačenými. Na elektronické médiá je potrebné mať licenciu, s ktorou štát môže legitímne spájať určité povinnosti práve preto, že máme obmedzené možnosti vydávania licencií, máme obmedzené frekvencie, máme obmedzený počet televízií, obmedzený počet rádií. Tá situácia je aj ústavne diametrálne odlišná pri printových médiách. Pretože printové médiá obmedzené nie sú. Každý môže mať vlastné noviny. V tomto prípade aj vláda môže mať vlastné noviny, aj politická strana môže mať vlastné noviny, a preto možnosti obmedzenia slobody prejavu u elektronických médií sú diametrálne z povahy veci odlišné ako pri printových médiách.

    Tlačené médiá v tomto zmysle sú ako internet. Technicky nie je obmedzený ich počet. A inak musím povedať, pán minister kultúry, že nijakým spôsobom v tlačovom zákone sa nedotýka tlačový zákon internetových médií. A už dnes máme aj noviny na internete. Boli tu spomínané aj v rozprave, pán minister, rôzne prípady porušenia slobody prejavu v Slovenskej republike a musím povedať, že takmer každý jeden prípad, kedy naše súdy rozhodovali napríklad o sporoch na ochranu osobnosti alebo v trestnom konaní o verbálnych deliktoch, každý jeden prípad takmer bol v Štrasburgu na Európskom súde zrušený ako rozporný s čl. 10 dohovoru.

    Takže, kde by mala byť hranica medzi ústavou chráneným prejavom a nechráneným? Zhodneme sa asi v tom, že najdôležitejšou slobodou v ústavnom systéme každého štátu je sloboda prejavu. Bez slobody prejavu niet diskusie a bez diskusie niet demokracie. Bez slobody prejavu sú ohrozené všetky ostatné politické práva a slobody.

  • Tú som položil v úvode mojej interpelácie, pán poslanec, keď ste tu ešte neboli. Treba byť v pléne.

  • Vy sa snažíte v tlačovom zákone obmedziť slobodu prejavu na základe argumentu, že niektoré informácie sú škodlivé, sú extrémne, sú neprijateľné. Právomoc obmedziť slobodu prejavu na základe argumentu, že pravda ešte neprevládla, má však vážny nedostatok. Implikuje právomoc vysloviť, kde sa pravda nachádza. Uvedený argument je navyše v rozpore so základným predpokladom slobody prejavu. Dospelí ľudia by mali mať právo dospieť k akýmkoľvek názorom, o ktorých môžu byť presvedčení v slobodnej diskusii. Kde by teda mala spočívať ústavne konformná hranica medzi prejavom, ktorý je extrémistický, aj politicky extrémistický, ktorý ale je chránený slobodou prejavu, a prejavom, ktorému ústavodarca žiadnu ochranu neposkytuje.

    Rozdiel podľa mojej mienky medzi ústavou chráneným a nechráneným výrokom musí spočívať v rozdiele medzi vyslovením myšlienky a podnecovaním ku konaniu. Je zrejmé, že výroky, ktoré podnecujú k nezákonnému konaniu, ústavou chránené nie sú. Ale všetky ostatné, aj extrémne výroky, aj vulgárne, aj šokujúce chránené slobodou prejavu sú. Uznávam, že v mnohých konkrétnych prípadoch bude ťažké nájsť tenkú deliacu čiaru medzi vyslovením myšlienky a iniciovaním protiprávneho konania. Ale na hrane tejto hranice by sme napriek tomu nemali rezignovať. V opačnom prípade priznáme štátu právomoc rozhodovať prostredníctvom zákonov o tom, ktoré názory sú zlé a ktoré zlé názory môže štát zakázať. To je rozhodnutie napríklad o tom, že názory, ktoré podporujú politickú znášanlivosť, sú chránené slobodou prejavu, ale názory vyjadrujúce politickú neznášanlivosť už ústavou chránené nie sú. Chcem povedať, že táto diskusia prebiehala, keď sme prijímali nové trestné kódexy a môj názor na slobodu prejavu je známy. Podľa mojej mienky by v Trestnom zákone nemali byť verbálne delikty.

    Najvyšší súd v Spojených štátoch v rozhodnutí West Virginia Board of Education proti Barnette uviedol, citujem: „Zápasy o násilné zjednotenie názorov v prospech konkrétneho cieľa, ktorý bol považovaný za nevyhnutný, boli vedené mnohými dobrými, ale aj zlými mužmi. Tí, ktorí začnú s násilnou elimináciou odlišných názorov, veľmi rýchlo skončia pri eliminácii tých, ktorí tieto názory vyslovujú.“

    Na záver spomeniem pár príkladov. Minulý rok iránsky prezident Ahmadínedžád zorganizoval medzinárodnú konferenciu, ktorej cieľom bolo spochybnenie holokaustu, čo je u nás trestný čin. V Turecku je trestným činom vyjadrenie názoru o genocíde Arménov. Irán a Turecko vytvorili z pravdy buď trestný čin alebo maškarádu.

    A potom je tu opačný postoj. Mnohé štáty, vrátane Slovenska, kriminalizujú spochybňovanie holokaustu. Vo Francúzsku bol nedávno schválený zákon, ktorý kriminalizuje spochybňovanie genocídy Arménov. Štáty, ktoré zakazujú takéto zjavné klamstvá, degradujú hodnotu pravdy rovnako ako tie, ktoré vyhlasujú lož za svoju národnú politiku. Jediná cesta, v ktorej môže pravda presvedčiť, je diskusia. Tvrdenie a protitvrdenie. To je jediná cesta, ako je možné preukázať, že extrémisti v Iráne a v Turecku sú tým, čím sú, šarlatánmi a klamármi.

    Štát, ktorý protest diskusie uzavrie aj v tlačovom zákone, aj v prípade zjavných vecí, ako bol holokaust alebo arménska genocída, devalvuje hodnotu pravdy rovnako ako jeho oponenti, pretože vo svojom zápale priznáva sebe, teda politikom a štátnej moci autoritu, ktorá môže spočívať len v priestore individuálneho názoru a presvedčenia.

    Samozrejme, pán minister, pravda existuje. Preto sú tí, ktorí popierajú holokaust bláznami a klamármi. Ale z rovnakého dôvodu nemôže existovať nič také ako oficiálna pravda. Pravda vynucovaná, presadzovaná a sankcionovaná mocou štátu. Pravda je nad politikou a politiku posudzuje. Preto politika nemá autoritu ju vyhlasovať. Preto oficiálna pravda je kontradikciou in adjecto. Preto váš návrh tlačového zákona, snažíte sa vyhlasovať za oficiálnu pravdu, je v slobodnej spoločnosti neprijateľný.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Lipšic bol posledný z ústne prihlásených rečníkov v rozprave v bode interpelácie poslancov.

    Pýtam sa preto členov vlády, či chce niekto z nich odpovedať na prednesené interpelácie poslancov ihneď. Ak nie, vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Nech sa páči, máte procedurálny návrh, pán poslanec Podmanický.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dávam, pani podpredsedníčka, procedurálny návrh, aby v budúcnosti, ak dôjde opäť k takémuto zneužívaniu inštitútu interpelácie, ako to teraz predviedol pán poslanec Lipšic, ktorý z kvalifikovanej otázky, ktorou interpelácia je, urobil všeobecnú rozpravu, tak ak v budúcnosti dôjde k takýmto porušovaniam rokovacieho poriadku, chcem vás poprosiť, pani podpredsedníčka, aby ste upozornili poslanca, ktorý takýmto spôsobom rokovací poriadok zneužije. Ďakujem pekne.

  • To nebol procedurálny návrh. Vedenie schôdze upravuje rokovací poriadok.

    Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní 7. dňa 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a budeme pokračovať

    vládnym návrhom zákona o periodickej tlači a o agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon),

    tlač 526, prerokovanie ktorého sme prerušili.

    V rozprave vystúpili všetci rečníci, počkáme chvíľočku, kým zaujme miesto pre navrhovateľa pán minister Maďarič. Zároveň poprosím aj pána poslanca Podmanického, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Takže, len zopakujem, keďže v rozprave vystúpili všetci prihlásení rečníci, vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

    A chcem sa opýtať pána ministra ako navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené poslankyne, vážení poslanci, rozprava o návrhu tlačového zákona mala dve odlišné podoby.

    Koaliční poslanci sa snažili o vecný rozmer a venovali sa prevažne zásadám návrhu tlačového zákona a jeho mediálnemu a spoločenskému kontextu. Veľmi oceňujem najmä vystúpenia poslancov Jarjabka a Rafaja, ktorí zasadili návrh tlačového zákona do širších filozofických a historických súvislostí, tak ako sa to v prvom čítaní, ak je rozprava v prvom čítaní, azda aj očakáva.

    Opozícia zvolila iný prístup. Tvárila sa, že hovorí o tlačovom zákone. Vo väčšine prípadov však politizovala. Tlačový zákon sa už pred touto schôdzou, pred touto rozpravou stal pre opozíciu nástrojom na politické zviditeľnenie, zneisťovanie, strašenie a vydieranie. Príspevky v tejto rozprave len potvrdili, do akej miery je opozícia politicky bezradná, zakomplexovaná, ako ťažko sa ešte aj po roku a pol preberá z osemročného opojenia mocou a ako veľmi túži vrátiť sa naspäť k moci za akúkoľvek cenu.

    Ďakujem koaličným poslancom, že vo svojich vystúpeniach návrh zákona nielen podporili, ale v dostatočnej miere poukázali na jeho prínos, na to, že ide o právnu normu, ktorá okrem iného prinesie efektívnejší systém ochrany práv občanov v prípade, že sa v tlači zverejnia skutkové tvrdenia, ktoré sa dotknú ich cti, dôstojnosti alebo súkromia. Opoziční poslanci, česť výnimkám, nás zahrnuli množstvom falošných patetických fráz o konci demokracie na Slovensku, o návrate pred rok ´89. Ako majster prázdnych slov o hodnotách sa tu predviedol najmä predseda KDH. Neuveriteľná póza. Ak by vám záležalo, páni z KDH, na vami toľko omieľaných hodnotách, nechápem, prečo ste sa zapojili do Dzurindovho zúfalého bojkotu Lisabonskej zmluvy kvôli tlačovému zákonu. Vy odmietate Lisabonskú zmluvu kvôli tlačovému zákonu? Zostali by ste pre mňa váženými protivníkmi, ak by ste boli proti Lisabonskej zmluve kvôli vašim hodnotám, takto ste sa však pošpinili spoluprácou na tom, čo robí SDKÚ.

    Viackrát tu zaznelo, že návrh tlačového zákona údajne ohrozuje demokraciu, a to až takým spôsobom, že opozícia je schopná potopiť Slovensko vo vzťahu k Európskej únii. Ak však v tejto veci malo niečo nádych nedemokracie, bola to práve ultimatívna žiadosť opozície stiahnuť tlačový zákon, nerokovať o ňom v parlamente, pretože žiadať formou vydierania, aby sa o nejakom zákone rozhodlo mimo parlamentu, to je nedemokratické.

  • Najmä, ak sa zákon štandardne pripravoval, bol priebežne konzultovaný s vydavateľmi, novinármi, mal dlhé pripomienkové konanie a ak ani najväčší oponenti návrhu, vydavatelia, nikdy nekritizovali zákon z tej demagogickej pozície, že ohrozuje demokraciu. Naopak, vždy potvrdzovali, že sa s nimi na ministerstve kultúry seriózne a korektne rokovalo.

    Zvláštne znejú slová o návrate pred rok ´89 aj v kontexte takých vyjadrení zástupcov novinárov, že ide o najlepší návrh tlačového zákona od roku 1990. Iste, v posledných týždňoch nastalo to, v úvodzovkách, demokratické a pluralitné mediálne masírovanie o hrôzach tlačového zákona. Takže sa vôbec nečudujem, že predsedníčka syndikátu novinárov zo dňa na deň korigovala svoj názor. Ešte napokon tu bolo aj viackrát zmieňované, ako sa to vraj mohlo stať, že určitú dobu nemala ten jediný, správny, čiže opozičný názor.

    Veľa tu zaznelo o likvidačných sankciách návrhu zákona vyplývajúcich z § 6, ktorý, ako to tu bolo často spomínané, obmedzuje šírenie informácií, ktorými sa propaguje vojna, užívanie omamných látok, podnecuje sa rasová, etnická, náboženská nenávisť atď., a to pod sankciou do 200 tisíc korún. Paragraf takmer toho istého znenia sa nachádza aj v súčasnom zákone. Bol tam daný novelizáciou v roku 2000 za prvej vlády Mikuláša Dzurindu, napríklad aj hlasom pána poslanca Bárdosa, ktorý sa tu rozhorčoval, aké je škandalózne dať vláde právo udeliť médiám sankcie. V roku 2000 toto právo pán Bárdos a ďalší tu sediaci vláde udelili až do 2 miliónov korún.

  • A za tých vyše 7 rokov som nepočul jediný protest vydavateľa alebo sťažnosť zo zahraničia, že sa nachádzame v situácii, kedy môže vláda a minister kultúry zlikvidovať tlač. Áno, správne spomenuli opoziční poslanci, že spomínaný paragraf bol doplnený o ustanovenie, že periodickou tlačou sa nesmú šíriť informácie, ktoré podnecujú nenávisť aj na základe politického zmýšľania. Samozrejme, že takéto ustanovenie nie je o obmedzení odlišného politického zmýšľania, ale o podnecovaní nenávisti na základe mnohých citlivých oblastí – pohlavia, rasy, jazyka, viery, sexuálnej orientácie alebo aj politického zmýšľania.

    Domnievam sa, že opoziční poslanci, aspoň niektorí, tomu tiež takto rozumejú, hoci to nepriznajú. Inak si neviem predstaviť, ako by bolo možné, že v nimi pripravovanom návrhu a do vlády predloženého tlačového zákona z roku 2006, je presne tá istá formulácia zakazujúca šírenie informácií, ktoré podnecujú nenávisť na základe politického zmýšľania. Nevedeli ste o tom, pani poslankyňa Biró, keď ste boli štátnou tajomníčkou na ministerstve kultúry, ktoré tento návrh zákona do vlády predložilo?

  • Napokon ani vydavateľom a novinárom to nemôže prekážať, ako by inak mohli dať do štatútu tlačovej rady, nimi založeného samoregulačného orgánu, nasledujúce ustanovenie, citujem: „Novinár nesmie propagovať útočné vojny, násilie a agresivitu, politickú, občiansku, rasovú, nacionálnu, náboženskú a inú neznášanlivosť.“

    A ešte na záver k týmto absurdným obavám, že cez zníženú pokutu zo súčasných 2 miliónov na 200 tisíc zlikviduje vláda médiá. Vážení, na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje správny poriadok, vrátane dokazovania na báze nezávislých odborných posudkov a riadnych aj mimoriadnych opravných prostriedkov a, samozrejme, že aj konečné rozhodnutie ministerstva je preskúmateľné súdom.

    Dovoľte mi, aby som sa zmienil aj o postoji opozície, ktorý je vyslovene namierený proti ľuďom, presnejšie proti právam verejnosti. Ide o právo na odpoveď, o ktorom sa popísalo množstvo zavádzajúcich komentárov a aj tu odzneli lži, že právo na odpoveď ohrozuje slobodu tlače, že vychádza v ústrety len subjektívnym potrebám a obmedzuje práva súkromného sektora. Na rozdiel od pána poslanca Minárika si nemyslím, že vydávanie novín je podnikanie ako každé iné, veď preto aj používa zvláštnu ochranu, a táto činnosť má mimoriadne práva ako jeden z prostriedkov slobody prejavu. No zároveň nesie so sebou aj obrovskú zodpovednosť pri napĺňaní práva na informácie a aj táto zodpovednosť musí byť garantovaná zákonom. Takou garanciou je aj právo na odpoveď, ktoré sa postupne od 90. rokov zavádza do legislatívy štátov Európskej únie a obvykle to vyvoláva odpor vydavateľov a novinárskych organizácií. Tak to bolo aj v Českej republike, keď sa schvaľoval nový tlačový zákon s právom na odpoveď, aj tam v tom čase vydávali právo na odpoveď za neprijateľné a neštandardné.

    Hoci opozícia politizuje právo na odpoveď tým najhrubším spôsobom, trvám na tom, že postup, ktorým sa dáva do rovnováhy postavenie ľudí, ktorí píšu a ľudí, o ktorých sa píše, je správny. Právo na odpoveď nie je v rozpore so slobodou tlače, ale posilňuje práva a slobodu občanov, pretože nebráni ani získavať, ani poskytovať informácie a súčasne dáva každému právo byť vypočutý v záležitosti, ktorá sa ho dotýka. Aj preto európske inštitúcie rozširovanie práva na odpoveď podporujú a vydavatelia a novinári sa bránia, lebo ide čiastočne o stratu ich doterajších výlučných privilégií.

    V našom návrhu zákona je predmetom práva na odpoveď len skutkové tvrdenie, čiže založené výhradne na faktoch a môžu si ho uplatniť za určitých podmienok fyzické a právnické osoby. Nie je teda pravda, že je len pre politikov, ako sa neustále zavádza a už vôbec nie pre orgány verejnej moci – pre vládu a parlament. Opoziční politici si však povedali, že návrh tlačového zákona bude pre politikov, konkrétne pre nich a použili ho ako nástroj vydierania, a to aj bežných ľudí, občanov Slovenskej republiky vo vzťahu k ratifikačnému procesu Lisabonskej zmluvy.

  • Ja som presvedčený, že občanom, ktorí sú vystavení účinkom médií, právo na odpoveď rozhodne patrí. Rovnako ako návrh zákona neupiera vydavateľom právo odmietnuť žiadosť o uverejnenie odpovede. Nie je teda pravda, že vydavateľ musí uverejniť odpoveď kedykoľvek, komukoľvek a musí v nej uverejniť čokoľvek, čo žiadateľ navrhne.

    Po prvé znovu chcem zdôrazniť, a niektorí to, zdá sa, doteraz nepochopili, že návrh zákona pripúšťa odpoveď len na skutkové tvrdenia, nie na hodnotiace úsudky, ako je to vo Francúzsku, čiže nie je možné reagovať na hocijaký komentár či názor.

    Po druhé, žiadateľ o uverejnenie reakcie musí preukázať jej oprávnenosť a pokiaľ na tom bude trvať, pokiaľ vydavateľ posúdi túto žiadosť ako neoprávnenú, musí sa obrátiť na súd.

    To isté sa týka obsahu odpovede. Tá sa má obmedziť len na skutkové tvrdenia uvádzajúce na pravú mieru napadnuté skutkové tvrdenia a nemôže obsahovať urážky či skutočnosti, ktoré by boli v rozpore s právnym poriadkom. Inštitút odpovede teda nemôže donútiť vydavateľa, aby v nej uverejnil napríklad informácie propagujúce vojnu, drogy a podobne.

    A ešte o zákaze sa tu tiež často zmieňovalo, uverejniť k odpovedi ďalší súvisiaci text, ktorý by ju hodnotil. Opäť si pomôžem citátom zo štatútu tlačovej rady, inštitútu, ktorý si založili vydavatelia a syndikát novinárov, citujem: „Ak novinár uverejní nepravdivú, polopravdivú, skreslenú, špekulatívnu či neúplnú informáciu, musí veci uviesť na pravú mieru, vrátane publikovania opravy, resp. odpovede. Oprava sa má uverejniť približne v rovnakej grafickej úprave, najlepšie na rovnakom mieste ako opravovaná informácia. Odpoveď sa nemá dopĺňať replikou autora pôvodnej informácie, aby jedna strana nemala sústavný predstih.“

    Podľa tohto vydavatelia a novinári chápu, že šance toho, kto píše, a toho, o kom sa píše, majú byť vyrovnané. Aj to je demokracia.

    Bol tu prednesený aj argument vo vzťahu k právu na odpoveď tým pánom poslancom, ktorý tu pred chvíľkou zneužil inštitút interpelácie, že 90 % sťažovateľov sú politici. To však nesvedčí o tom, že len títo ľudia majú problémy s tlačou, skôr o tom, že dnes obyčajný človek, ktorého sa dotkol obsah tlače, nemá prostriedky na advokátov, aby sa mohol voči silným, väčšinou nadnárodným vydavateľským domom dlhé roky súdne domáhať svojich práv. Pretože platné pravidlá, dnes platné, mu neumožňujú dosiahnuť efektívnu a rýchlu nápravu a práve to chce zmeniť v prospech obyčajných ľudí nový tlačový zákon, lebo politicky a ekonomicky vplyvní ľudia si svoje účty s tlačou vedia vybaviť aj dnes. Takže aj tu sa s opozíciou ocitáme na opačných stranách. Opozícia len na strane záujmu vydavateľov, koalícia aj na strane práv obyčajných ľudí.

    Celkovo musím povedať, tým, že opozícia použila tlačový zákon ako zámienku na svoje politické hry a vydieranie, zoslabila aj dôveryhodnosť toho mála vecného, čo k návrhu povedala. Návrh tlačového zákona bol spolitizovaný, čo mu určite neprospieva a v tomto zmysle rozprava, ktorú som trpezlivo a pozorne počúval, vydala svedectvo o biednom stave slovenskej opozície.

    Koaličným poslancom by som sa ešte raz chcel poďakovať za podporu. Návrh tlačového zákona je zásadným kvalitatívnym posunom oproti súčasnému stavu. Chcem vás uistiť, že som pozorne počúval vecné pripomienky a argumenty a myslím si, že v druhom čítaní dokážeme vyprecizovaním niektorých ustanovení tento návrh zákona ešte viac vylepšiť a spresniť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky pani Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh tohto zákona ste dostali ako tlač 525. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 523.

    Teraz dávam slovo pani poslankyni Monike Gibalovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, vážení páni poslanci, pani poslankyne, o pol siedmej večer vám srdečne ďakujem, že ste tu zotrvali. Teším sa tomu a dúfam, že ma budete pozorne počúvať.

    Predkladám novelu zákona 195 o sociálnej pomoci, ktorou chcem odstrániť legislatívnu diskrimináciu neverejných poskytovateľov, diskrimináciu zákonom, konkrétne prílohou č. 14, kde sú určené podstatne nižšie minimá na poskytnutie finančného príspevku neverejnému subjektu na prevádzkové náklady oproti skutočným nákladom, ktoré rozpočtovo vykrýva samosprávny kraj pre subjekty v jej zriaďovateľskej pôsobnosti. Navyše, neverejný sektor je absolútne vylúčený z financovania verejných zdrojov v oblasti pravidelných kapitálových výdavkov. Samosprávny kraj síce môže zvýšiť príspevok, ktorý je povinný poskytnúť subjektu poskytujúcemu sociálnu pomoc, musí dodržať to minimum. Ale za 4 roky existencie prílohy č. 14 sa takto nestalo ani v jednom samosprávnom kraji, ani v jednom. Aj v minulosti sa stalo, že samosprávne kraje financovali neverejné subjekty len vo výške miním. Stalo sa a stáva sa aj teraz, že samosprávne kraje nedodržujú ani zákonom určené minimá v prílohe č. 14.

    Opodstatnenosť prijatia novely zákona na zosúladenie určených miním podľa zákona č. 195 v prílohe č. 14 aspoň na minimálny inflačný vývoj je jednoznačná, potrebná aspoň na minimálny inflačný vývoj. Príloha č. 14 prijatá v roku 2004 z podkladov roku 2003 neodráža štatisticky zverejnenú infláciu na Slovensku, pričom minimálne mzdy od podkladov k prijatiu prílohy č. 14 sa zvýšili postupne od 5 570 Sk v roku 2003, v roku 2007 8 100 Sk, čiže je to očividný nárast. Samozrejme, že došlo k nárastu energií.

    Návrh novely zákona môže aspoň zmierniť dopady vývoja ceny práce a cien energií. Keď hovoríme o diskriminácii alebo keď ustavične a často hovoríme o diskriminácii z prílohy č. 14 vo vzťahu k neverejným poskytovateľom, treba povedať, že sú tu ďalšie a ďalšie diskriminačné prvky a sú to absencia právnej istoty pri financovaní neverejných poskytovateľov zo strany príslušného orgánu, teda VÚC, kde zákon 195 o sociálnej pomoci používa slovo „môže“, ale aj „poskytne“. Túto nejednoznačnosť v prospech neverejných poskytovateľov som sa pokúšala odstrániť v novele zákona 195, ktorú som už predložila, ale vďaka koaličným poslancom neúspešne, a tak sa prehlbuje a stále prehlbovala tá, až priepastná, až drastická rozdielnosť medzi zariadeniami, ktoré sú financované v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC a ktoré sú neštátne, tzv. neštátne subjekty, ktoré, žiaľ, v mentalite aj všetkých poslancov, ktorí o tom rozhodujú a stále o tom počúvame, ako zariadenia naše a vaše a ich a občan náš a váš a ich a ide o to, aby sa zrovnoprávnili aj tie subjekty, ale aby sa zrovnoprávnil konečne aj občan, lebo o toho ide, ten je konečným prijímateľom služby cez tento zákon.

    Pre neverejných poskytovateľov sú prakticky v zákone definované len zodpovednosti a povinnosti, práva a konzekvencie ex lege nie. Absolútne zlý a k tomu byrokratický systém každoročného uzatvárania nových zmlúv a dodatkov, stanovenie rozsahov služieb s 9-mesačným predstihom v absurdných prepočtoch na tisícinky klienta, nad rámec zákona prijaté vo VZN, v ktorom sú zadefinované tzv. normy maximálnych bežných výdavkov pre poskytovateľov, kde sa protiprávne okliešťujú výdavky neverejných poskytovateľov ešte aj takouto formou, nie dosť, že sú obmedzované minimami, to všetko sú neprijateľné, niekedy až diktáty VÚC, ktoré spôsobujú, že tieto zariadenia zanikajú.

    Ja sa veľmi teším, že v každej odpovedi pani ministerky na moje otázky v hodine otázok, interpelácií aj mojich kolegýň, pani Sabolovej, aj pani Sárközy, pani ministerka vždy odpovedala, že, áno, toto je zo strany VÚC porušenie zákona. Žiaľ, ale nekonala v tom ani ona ako osoba, ani ministerstvo a odkazovala, že kto sa cíti byť diskriminovaný, môže sa obrátiť na súd. No, ale kým súd rozhodne, tak sociálna služba musí dávno predtým zaniknúť. Tak sa tento zákon stáva úplne nemotivačný pre subjekty, ktoré poskytujú službu na princípe neziskovosti. Je nespravodlivý aj pre prijímateľov služby či z hľadiska ich práv alebo povinností, lebo všetko to konečný prijímateľ, klient musí znášať.

    Je tu vážny rozpor s Európskou sociálnou chartou, pretože nie sú rovnako stanovené podmienky poskytovania a financovania sociálnych služieb. Zákon, výklady a prax nezakladá dobré tendencie, motivácie občana neverejných subjektov v sociálnych službách a pre vytváranie systému osobitne nie pre zvlášť citlivé skupiny ľudí, ktorí sú starí, chorí, zomierajúci, opustení ľudia, ale začína byť vážny problém aj opustené rodiny.

    Odkladanie prijatia nového zákona, podľa Plánu legislatívnych úloh vlády mal byť prerokovaný v septembri 2007 s účinnosťou od 1. 1. 2008, prerušenie prípravy nového zákona o sociálnych službách dostal a dostáva poskytovateľov sociálnych služieb do kritickej situácie. Týka sa to najmä tých, ktorí sa rozhodli posilňovať terénne a komunitné služby. Platný zákon o sociálnej pomoci neustanovuje právo občana na služby, nedefinuje jednoznačne povinnosti orgánov verejnej správy a nestimuluje poskytovateľov k rozvoju terénnych a komunitných sociálnych služieb. Týka sa to rovnako dlhodobej sociálnej starostlivosti, ako aj sociálnej intervencie v krízových životných situáciách. Prerušenie prípravy zákona odďaľuje riešenie týchto otázok na neurčito.

    Preto prijatie mojej novely zákona aspoň čiastočne zmierni diskrimináciu neštátnych poskytovateľov poskytujúcich sociálnu pomoc a zastaví ich zánik. Ja verím, škoda, že tu nie je pán poslanec Madej, ktorý tvrdil, že všetko nám vo výbore prechádza, ja na základe týchto uistení verím, že táto moja novela dorazí aspoň do výboru, pretože nemôže ináč prejsť vo výbore, ak sa tam neocitne. Takže vás prosím, prosím vás o podporu tejto novely, nehľadiac na to, že ju predkladá opozičný poslanec.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Kláre Sárközy. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predložila spravodajskú správu k návrhu zákona pani poslankyne Moniky Gibalovej, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač č. 525.

    V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.

    Návrhom novely zákona o sociálnej pomoci je dosiahnuť, aby sa minimálne výšky finančných príspevkov podľa prílohy č. 14 zákona každoročne valorizovali o infláciu. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím Národnej rady Slovenskej republiky č. 523 z 8. januára 2008 prideliť návrh zákona, ktorý je pod tlačou 525, na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali do 19. marca 2008 a gestorský výbor do 20. marca 2008.

    Pani podpredsedníčka, ďakujem, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu k tejto novele zákona.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec – pani poslankyňa bola prvá, áno – pani poslankyňa Vaľová, poprosím technikov, aby tam vymenili poradie, pán poslanec Kahanec, pani poslankyňa Sabolová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Ako prvá má slovo pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – samozrejme, čo môžem k nemu povedať? Aj ja by som bola veľmi rada, aby príspevky na poskytovanie sociálnej pomoci boli čo najvyššie. Ale musíme hľadať spôsob riešenia, pretože príloha, ktorá bola vypracovaná 1. marca a následne opravená 1. apríla 2004, nepokrýva zdroje financovania a nebola kompetentne pripravená a to uvediem príklad. Príspevok do zariadenia opatrovateľskej služby je napríklad vyšší z hľadiska rozsahu, oveľa užší však z rozsahu starostlivosti ako napríklad v domove dôchodcov. Návrh na jedného klienta v sociálnych službách prestavuje 120 tisíc Sk a návrh na jedného klienta v domove dôchodcov činí 110 Sk, čiže aj tam by bolo potrebné urobiť úpravu. Keďže dobre vieme, že domov dôchodcov je povinný v službách zabezpečiť napríklad aj ošatenie a bielizeň.

    Podotýkam k návrhu zákona pani poslankyne Gibalovej nasledovné. VÚC už dnes nemajú finančné zdroje, preto je ich zbytočné vystavovať ďalším finančným navyšovaniam, ktoré nie sú schopné kryť. Návrh pani poslankyne Gibalovej ani nehovorí, odkiaľ by mali vyššie územné celky zobrať finančné prostriedky. Určite nebol prerokovaný so zástupcami VÚC, preto nie je možné taký pozmeňujúci návrh podporiť.

    Chcela by som ešte povedať, že v legislatívnom pláne vlády je naplánovaný v júli tento zákon a to práve preto, že je veľmi potrebné, aby tieto veci boli prerokované s vyššími územnými celkami, pretože sa nedajú robiť od zeleného stola. A myslím si, že nás na to, keď som bola s pani ministerkou aj na výjazdoch, tak nás na to župani rázne upozorňovali. A myslím si, že je potrebné to opraviť a bolo to potrebné opraviť už v bývalom období, či z akejkoľvek strany budú títo župani alebo z akejkoľvek strany budú tieto sociálne zariadenia, je potrebné, aby tieto veci boli upravené a, samozrejme, aby boli prerokované s vyššími územnými celkami.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Vaľovej – pán poslanec Kahanec, pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť prihlásiť s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Kahanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Vaľová, hovorili ste, že tento materiál určite nebol prerokovaný s VÚC-kami. Na druhej strane bez akýchkoľvek zaváhaní konštatujete, že už dnes nemajú finančné zdroje. No, som vo VÚC v Prešovskom kraji a registrujem, ako sa tam delia finančné zdroje, lebo som aj vo finančnej komisii a myslím si, že tak ako v každej úrovni samosprávy, ako aj na našej úrovni, je tam určite možnosť k efektívnejšiemu hospodáreniu s prostriedkami.

    A spomeniem len jeden príklad. SAD-ky sú stále opakovaným problémom, keď sa každoročne dáva príspevok na vykrývanie výkonov vo verejnom záujme. Minulý rok sme dávali iba malú čiastku, 20 miliónov podpory pre SAD-ky s tým, že pred týmto rozhodovaním vystúpil hlavný kontrolór Prešovského samosprávneho kraja a konštatoval, že v rámci kraja v 4 alebo 5 SAD-kách boli prostriedky nevynaložené v súlade s finančnými pravidlami a išlo zhruba o výšku 12 miliónov. Napriek tomu sme veselo, bez vyžiadania si písomného stanoviska hlavného kontrolóra tých 20 miliónov schválili. To je len malý príklad, kde išlo o 20 miliónov. O tom, ako sa vynakladajú prostriedky na zabezpečovanie ciest alebo kapitálových výdavkov, by sa dalo tiež hovoriť, či by sa tam nenašiel priestor na šetrenie napríklad vo výberových konaniach a podobne. Ja si myslím, že na každom jednom, na každom jednom poste pri samosprávach, je možné hľadať úspory a je možné hľadať akože aj úsporu prostriedkov aj pri vykrývaní takýchto služieb. Myslím si, že tieto služby sú potrebné pre ľudí, nie sú potrebné len preto, že si niekto vymyslí novelu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka – pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, ja sa budem vo svojom vystúpení možno viac venovať aj tejto téme, o ktorej ste vy hovorili, o tom, či sú, alebo nie sú zdroje pre poskytovanie týchto sociálnych služieb a sociálnej pomoci. Aj v minulosti boli problémy v niektorých vyšších územných celkoch, pretože sa rozdeľujú zdroje tak, z čoho je politický profit, bohužiaľ, pri všetkých subjektoch, nielen pri vašom vládnutí, ale aj v minulosti.

    Preto to hovorím a viem, že ani v minulosti ani župani, ani poslanci to nedávali do priorít. Ale myslím si, pani poslankyňa, od vás som to najmenej očakávala, ešte možno od nejakého podnikateľa z vášho poslaneckého klubu, že nebude chcieť poskytovať zdroje sociálne odkázaným. Ale vy vlastne tých sociálne odkázaných a tých slabých, na ktorých sú tie zdroje v prílohe 14 rozdelené, používate len vo volebnej kampani, prípadne, ak hovoríte mítingovo. Ale ak príde na lámanie chleba a my nedáme do zákona obmedzenia, aspoň minimálnu výšku poskytnutia prostriedkov na to, aby sme o tých ľudí, ktorí to potrebujú, sa postarali, tak vám garantujem, že zajtra všetky VUC-ky bez ohľadu na to, aká politická garnitúra bude v nich vládnuť, postavia túto oblasť na vedľajšiu koľaj. Pretože chudobní, chorí, odkázaní sa stávajú vždy len politikom vtedy, keď je to potrebné a vy veľmi dobre viete a vám, hovorím, pani poslankyňa, sa čudujem, že vy hovoríte o tom ako poslankyňa aj VÚC, ktorá sa tam vo veľkom angažujete, hovoríte, že to treba zoškrtať. Práve vy. Pretože by som očakávala, že nájde podporu tento návrh, aby sa valorizovali tieto zdroje a aby istota pre tých, ktorí sú odkázaní na pomoc štátu...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Snáď začnem od pani Sabolovej. Pani Sabolová, návrh ne jedného klienta je v zákone. Čo je to minimálny príspevok? Ja sa pýtam, čo je to minimálny príspevok. Myslím si, že zase je to na širšiu debatu a myslím si, že tento zákon je potrebné novelizovať ako-taký, celý, nielen o tú valorizáciu. Povedala som, že v júli také niečo bude. Nemusíte mi rozprávať o tom, akí sú chudobní, sociálne slabí atď., lebo ja si myslím, že sa možno angažujem viacej ako vy a svoj poslanecký plat aj v meste rozdávam ľuďom, ktorí sú sociálne odkázaní, možno na rozdiel od vás.

    Pána Kahanca by som poprosila. Pán Kahanec, ja som prekvapená z toho, čo ste povedali. Vo VÚC v Prešove máte 43 poslancov, máte drvivú väčšinu. A ja sa vás pýtam, že vy sa pýtate mňa, prečo 20 miliónov vyšší územný celok schválil na SAD-ku a na cesty? To sa pýtate vy mňa? To snáď by som sa mala opýtať ja vás. Ak sa zvýšilo o 20 miliónov korún, prečo ste ich schválili na cesty? Veď tam máte obrovskú, drvivú väčšinu. Takže, ja by som povedala takto, vážení kolegovia, kolegyne, že áno, treba tento zákon novelizovať, ale, ako som povedala, v júli bude celková novelizácia, pretože zase novelizovať zákon len tak od zeleného stola nie je dobré. A preto je potrebné sedieť s VÚC-kami, možno s mimovládkami, čo sa momentálne deje na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny a verím, že vyjde jeden kvalitný zákon.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej sa o slovo prihlásila pani poslankyňa Gibalová ako navrhovateľka. Takže, má prednosť. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.

    No budem veľmi konkrétne odpovedať na poznámky alebo poznatky pani kolegyne Vaľovej. Jedna zásadná vec, aby sme si ujasnili veci, čo predkladám, lebo mám pocit, že nemáme v tom jasno. Ja neriešim návrh sumy na jedného klienta. Ja neriešim návrh súm na jednotlivé kategórie klientov v prílohe č. 14. Ja riešim ich valorizáciu. Čiže, toto je zásadný rozdiel. Pani poslankyňa Vaľová, neviem, kde ste vy pôsobili alebo boli pred vstupom do parlamentu, ale uisťujem vás, že niekoľko rokov komunikujem so županmi minulými a komunikovala som aj so županmi, ktorí sú teraz županmi, že som komunikovala v mimovládnych organizáciách a že som aj nepriamo, nepriamo som na niektoré veci v tomto zákone, v úvodzovkách, upozorňovala a na základe týchto upozornení boli aj v minulosti pozmeňujúce návrhy alebo novely tohto zákona.

    Povedali ste, že musíme hľadať spôsob riešenia. Súhlasím. Povedali ste, že VÚC-ky nie sú schopné kryť služby neverejných poskytovateľov. To je taká polopravda. Ja o chvíľku poviem prečo. Opýtali ste sa, odkiaľ by vzali finančné prostriedky VÚC-ky. Povedali ste, že je to všetko od zeleného stola. No uisťujem vás, že toto nie je od zeleného stola, a že keď som sa pokúšala už rok a pol v tejto veci niečo urobiť a pani ministerka alebo aj vy za silnej podpory pani ministerky ste ubezpečovali všetkých nás tu a celú verejnosť a všetkých občanov, ktorí čakali na to, kedy sa im pomôže, že už bude zákon. Bol v pripomienkovom konaní, o dva týždne sa divným spôsobom stiahol a teraz ide byť platný ktoviekedy. Čo dovtedy?

    Pani kolegyňa Vaľová, ja by som vám len chcela na margo toho, že treba hľadať riešenie a treba sa pýtať odkiaľ, chcela by som vám povedať, ako asi vyzerá financovanie na jednotlivých VÚC-kach schválené rozpočtami VÚC-iek v tomto období. Banskobystrický kraj na sociálne zabezpečenie 795 mil. korún, z toho balíka 83 mil. na neverejných poskytovateľov; Žilina 759,5 mil., 61,300 mil. pre verejných poskytovateľov; ide len o tieto služby. Košice 642,700, neverejní poskytovatelia 205; Prešov 645,5 mil., 99 mil. 700; Nitra 737,430; neverejní 100 mil. 912; Bratislava 1 mld. 100 mil., 120 mil. neverejní poskytovatelia; Trenčín 540 mil. 200, neverejní poskytovatelia 48 mil. Pritom žiadny neverejný poskytovateľ, žiadne kapitálové výdavky, poskytovatelia v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC-iek kapitálové výdavky. Okrem toho sú zariadenia, ktoré dostávajú ešte dotácie zo štátneho rozpočtu, na čo som poukázala pri štátnom rozpočte z kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy, kde ide skoro 800 mil. korún priamo na týchto vybraných poskytovateľov. Mám ich zoznam. Trnava 296 tisíc 917 a neverejní poskytovatelia 121 271, čiže Trnavský kraj ako jediný kraj si plní svoju povinnosť zo zákona z prílohy č. 14.

    Ak, pani poslankyňa Vaľová, ste ma obvinili na ostatnom minuloročnom zastupiteľstve samosprávneho kraja, že neustále tu útočím na samosprávny kraj a akoby kazím dobré meno samosprávneho kraja, nuž, ja hovorím o všetkých samosprávnych krajoch, že sa porušuje zákon. A videli sme v priamom prenose v diskusnej relácii, keď bola naša kolegyňa pani Damborská s pánom šéfom VÚC-ky županom Belicom, kde on v priamom prenose sa priznal, že porušuje zákon. On financuje neverejných poskytovateľov na 50 %, hovoril to ako akúsi chválu, ako kde sme. Je tu očividná diskriminácia a ja musím povedať, že pani ministerka 1. 2. 07 mi odpovedala tu za týmto ambónom, že služby, že sa zákon porušuje...

  • Prepáčte, pani poslankyňa, keďže je už 19.00 hodina, chcem sa opýtať, či máte vystúpenie ešte na dlhšie. Dobre, dve vety. Takže súhlasíte s tým, že dokončí vystúpenie pani poslankyňa? Necháme doznieť faktické a prerušíme rokovanie. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Čiže tu mi povedala pani ministerka, že, áno, zákon, utvrdila ma, zákon sa porušuje. A zároveň skonštatovala v tej istej odpovedi, že áno, sieť služieb je nedostatočná na Slovensku a je to vo veľkom protiklade s tým, čo stále počúvame aj zo strany županov, že rastú takéto zariadenia ako huby po daždi. A keď som hovorila o tých číslach, tak tie čísla, tie náklady sú približne porovnateľné, myslím na rozsah služieb, klientov a kapacít.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne: pani poslankyňa Vaľová, pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Zároveň prerušujem rokovanie 19. schôdze Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny ráno. Budeme pokračovať v rozprave k tomuto bodu. Prajem príjemnú dobrú noc.

  • Prerušenie rokovania o 19.03 hodine.