• Dobré ráno, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som otvoril šiesty rokovací deň 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. V rámci tradičných informácií mi dovoľte, aby som vás informoval, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali páni poslanci: podpredseda Národnej rady Viliam Veteška a poslanci Maroš Kondrót a Ľuboš Micheľ.

    Chcem vás tiež informovať, že na žiadosť podpredsedu vlády Slovenskej republiky, už včera sme to avizovali, Dušana Čaploviča bude bod 11 schváleného programu vlády návrh novely zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe (tlač 531) z dôvodu pracovných povinností, zahraničná služobná cesta, prerokovaný dnes popoludní o 14.00 hodine.

    Tiež vás chcem informovať, že minister obrany Jaroslav Baška požiadal o prerokovanie troch návrhov, ktoré uvádza po skončení prerokovania vládneho návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktoré sme včera prerušili. Ide o body zo schváleného programu pod číslami 15, 16 a 17. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s týmto postupom, pretože pán minister naozaj ešte nemá k dispozícii štátneho tajomníka.

  • Všeobecný súhlas.

  • Pokiaľ áno, veľmi pekne ďakujem. Takže budeme pokračovať s týmito menšími zmenami v časovom prerokovaní jednotlivých návrhov.

    Chcem vás informovať, vážené pani poslankyne, páni poslanci, že včera sme vykonali opakované tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie na funkčné obdobie do 31. marca 2008. Poprosím povereného overovateľa pána poslanca Emila Vestenického, aby nám oznámil výsledok včerajšieho tajného hlasovania. Máte slovo, pán overovateľ.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 78 hlasovacích lístkov, teda na hlasovaní bolo prítomných 78 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 78 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 neplatné.

    Zo 76 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe Stanislavy Benickej hlasovalo za 74 poslancov, proti 2 poslanci, zdržalo sa 0 poslancov.

    Pavla Dinku hlasovalo za 0 poslancov, proti 43 poslancov, zdržalo sa 33 poslancov.

    Richarda Herrgotta hlasovalo za 1 poslanec, proti 42 poslancov, zdržalo sa 33 poslancov.

    Anny Miklovičovej hlasovalo za 0 poslancov, proti 44 poslancov, zdržalo sa 32 poslancov.

    Na voľbu člena Rady Slovenskej televízie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola za členku Rady Slovenskej televízie na funkčné obdobie do 31. marca 2008 zvolená pani Stanislava Benická. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne za informáciu, pán overovateľ, a dovoľte mi, aby som oficiálne konštatoval, že Národná rada v tajnom hlasovaní zvolila Stanislavu Benickú za členku Rady Slovenskej televízie na funkčné obdobie do 31. marca 2008.

    Ďakujem pekne, vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať teraz v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov, máme to pod tlačou 503.

    Ďakujem pekne pánovi ministrovi Ľubomírovi Jahnátkovi, že zaujal miesto určené pre navrhovateľov a ešte teda poprosím spravodajcu, ktorý je z výboru pre hospodársku politiku a je určený na túto úlohu, pána poslanca Miroslava Kotiana, aby zaujal miesto pre spravodajcu. Chcem povedať, že v rámci prerušenej rozpravy je ústne prihlásený do rozpravy ešte pán poslanec György Juhász. Odovzdávam mu slovo, pokiaľ je prítomný. Je? Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    Gy. Juhász, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážená Národná rada, cieľom tejto novely zákona, ktorý predložil predkladateľ, je podľa predkladateľa prijať také legislatívne opatrenia, ktoré zvýšia ochranu spotrebiteľov a spracovateľov pred zneužitím ekonomickej sily niektorých obchodníkov.

    Ďalším z cieľov, ktoré je v predloženom návrhu, bola tiež konkurenciaschopnosť a trvalá udržateľnosť pôdohospodárstva a potravinárstva, ako aj stabilita podnikania a podpora konkurencieschopnosti poľnohospodárskych a potravinárskych podnikov.

    Čo ale naozaj viedlo vládu k predloženiu tohto návrhu? Ak si pozrieme ukazovatele inflácie na Slovensku, tak medziročný rast spotrebiteľských cien pre potraviny a nealkoholické nápoje v novembri bol na úrovni 7,1 %, v decembri na úrovni 7,7 %. Ale ak sa pozrieme na medziročné zvýšenie cien pri obilninách, tak je to na úrovni 57 %. Samozrejme, takýto nárast je v protiklade so sociálnym programom vlády a ohrozuje konvergenčné kritériá. Bolo treba konať a nájsť, kto to spôsobil. Riešenie sa našlo. Spôsobili to obchodné reťazce a ich marže. Nebudem opakovať slová pána premiéra, akými slovami častoval tieto reťazce, a tým podnietil aj vypracovanie tohto návrhu zákona.

    Na tento zákon môžeme hľadieť z rôznych uhlov pohľadu. Ak sa na to pozrieme z pohľadu dodávateľa do týchto reťazcov, tak niektoré paragrafy by sa nám aj mohli zdať výhodné pre nich. Z pohľadu odberateľov tovaru sú zasa tieto paragrafy neprijateľné. Vzťahy medzi obchodnými partnermi bývajú obvykle riešené, ako to už aj včera zaznelo tu v rozprave, v predpisoch o ochrane hospodárskej súťaže, ktoré platia aj na Slovensku.

    Predsedníčka Protimonopolného úradu sa na túto tému vyjadrila takto: „Ide o to, že istá regulácia cien môže spôsobiť zníženie konkurencie, ale aj o to, že obchodné reťazce by začali viac tovaru dovážať zo zahraničia.“

    Ďalší odborníci varujú, že tento zákon, ktorý pripravil rezort hospodárstva, môže spôsobiť aj zvýšenie cien, čo by bolo v neprospech spotrebiteľa. Čiže, ak sa na to pozrieme z pohľadu občana, ktorý nakupuje v týchto obchodoch, tak pre neho je tento zákon nepochopiteľný. Napríklad aj z toho hľadiska, že obmedzuje výpredaje a akčné ceny v obchodoch.

    Čo sa týka kontroly dodržiavania tohto zákona, tak dohľad nad dodržiavaním zákona bude vykonávať rezort pôdohospodárstva v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom je kúpa alebo predaj potravinárskych výrobkov. V prípade nepotravinových výrobkov to bude rezort hospodárstva.

    Musím tu ale podotknúť, že od januára od podpisu deklarácie a spoločenskej zhody zaviesť a používať euro má vláda nového spojenca, lebo Konfederácia odborových zväzov sa zaviazala, že bude poskytovať kontrolným orgánom štátu a kontrolným mechanizmom mimovládneho sektora všetky informácie z oblasti obchodu a služieb poukazujúcich na zneužívanie prechodu na euro a na neodôvodnené zvyšovanie cien. Čiže obchodníci budú už pod trojnásobnou kontrolou. Dúfam, že to bude postačujúce.

    Celkovo hodnotím návrh zákona ako zbytočný a podľa môjho názoru neprinesie očakávaný efekt, preto tento návrh zákona nepodporím. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpením pána poslanca sme vyčerpali vystúpenia všetkých poslancov, ktorí sa do rozpravy prihlásili ústne. Vyhlasujem teda všeobecnú..., pardon, ešte s faktickou poznámkou pán poslanec Kahanec. Ak nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo odovzdávam pánovi poslancovi Kahancovi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Kolega poslanec Juhász spomínal na začiatku ciele novely a skutočné ciele, ku ktorým povedie zákon a na konci konštatoval, že vlastne asi k tomu, čo by chcel riešiť, nepovedie. Ja skúsim k tomu dodať, že čo očakávam od tohto zákona v budúcnosti. Čas ukáže, či sa to potvrdí. Ja si myslím, že tento zákon skôr bude viesť k deformácii pravidiel voľného trhu, k likvidácii konkurencie a konkurenčného prostredia a v konečnom dôsledku aj konkurencieschopnosti v rámci Európskej únie.

    Takáto legislatíva by výrazným spôsobom zasahovala do obchodných vzťahov a je úplne neporovnateľná s okolitými krajinami Európskej únie a netýka sa len obchodu, ale aj ďalších podnikateľských subjektov. Ovplyvnila by táto legislatíva, keď sa schváli, tak ovplyvní, silno, predpokladám, aj slobodu podnikania i úroveň cien, avšak neočakávam, že to skutočné smerovanie znížiť ceny sa naplní, ale skôr sa naplní opak pri tom obmedzení konkurenčného prostredia. Takže si myslím, že skôr pôjde k zvýšeniu cien, obmedzí voľnú súťaž a benefit, ktorý získavali predtým tí, ktorí kupovali v jednotlivých prevádzkach, tak tento cenový benefit pre zákazníka sa skôr stratí. A tento benefit vo voľnej súťaži presadzuje aj Európska komisia a vláda mala túto Európsku komisiu požiadať o stanovisko. Pre mňa je takisto tento zákon skôr nepochopiteľný a myslím si, že nenaplní uvádzané ciele v dôvodovej správe a skôr dospeje k opaku, k zvýšeniu cien. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Chce sa vyjadriť k tomu pán Juhász? Nehlási sa. Ďakujem pekne. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľa pána ministra, či chce zaujať k rozprave stanovisko? Nie. Ďakujem. Pýtam sa teraz spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave a má nejaké informácie? Veľmi pekne ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Veľmi pekne ďakujem.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, v zmysle schváleného postupu teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o zrušení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento vládny návrh máme ako tlač 512 a návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 516.

    Pán minister Baška, prosím, uveďte svoj prvý vládny návrh zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona o zrušení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Účelom návrhu zákona je zrušenie Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a začlenenie jej vzdelávacích a výcvikových procesov do Akadémie ozbrojených síl generálna Milana Rastislava Štefánika.

    Predloženým zákonom sa navrhujú novelizovať aj niektoré ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy, majúce vzťah k problematike vojenského školstva a vojenského vzdelávania. Ide predovšetkým o novelizáciu zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo všeobecnosti upravuje postavenie vojenských vysokých škôl a zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Do tohto zákona je potrebné premietnuť zmeny súvisiace so zrušením Národnej akadémie obrany, ktorá je služobným úradom pre profesionálnych vojakov a s následným vytvorením nového služobného úradu Akadémie ozbrojených síl.

    Podstatnou navrhovanou zmenou je umožnenie vyslania profesionálnych vojakov v dôstojníckych hodnostiach na vysokoškolské štúdium druhého stupňa v externej forme na náklady služobného úradu a vyslanie profesionálnych vojakov v hodnostnom zbore mužstva a poddôstojníkov zaradených na funkcie vo vojenskom zdravotníctve na vysokoškolské štúdium rovnako v externej forme a na náklady služobného úradu.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie návrhu zákona a o jeho postúpenie na ďalšie prerokovanie vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za uvedenie návrhu zákona, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Viliamovi Jasaňovi, aby predniesol Národnej rade spravodajskú správu.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o zrušení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Máte to tlač 512.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 2. januára 2008 č. 516 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledujúce výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 19. marca 2008 a gestorský výbor do 20. marca 2008.

    Ďakujem pán, predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že písomne som do rozpravy nedostal žiadnu prihlášku. Preto sa teraz pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Zdá sa, že nikto. Uzatváram preto možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ďakujem v tejto časti navrhovateľovi, rovnako spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime, vážené kolegyne, kolegovia, k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 172/2003 Z. z.

    Tento vládny návrh zákona máte ako tlač 511 a návrh na pridelenie vo výboroch máte v rozhodnutí predsedu č. 513.

    Pán minister, máte opäť slovo a uveďte tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 172/2003 Z. z.

    Účelom návrhu tohto zákona je doriešiť problematiku právnych pomerov k nehnuteľnostiam, správu nehnuteľného majetku štátu, správu vodných tokov, správu poľnohospodárskej pôdy a práva k nim vo vojenských obvodoch.

    Predkladaný návrh zákona vytvára legislatívne prostredie na to, aby Ministerstvo obrany Slovenskej republiky mohlo umožniť zriaďovanie niektorých dôležitých inžinierskych stavieb, napríklad cesty a miestne komunikácie, mosty, rozvody plynu, rozvody vody a kanalizácie, elektronické komunikačné siete na území vojenských obvodov, ak to nebude brániť zabezpečeniu úloh obrany štátu. Vlastník stavby bude povinný zachovať účelové určenie pozemku pre zabezpečenie úloh obrany štátu.

    Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie návrhu tohto zákona a jeho postúpenie na ďalšie prerokovanie vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, to znamená výbor pre obranu a bezpečnosť. Pán poslanec Kovačócy je tým navrhnutým. Máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 172/2003 Z. z.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 2. januára 2008 č. 515 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 19. marca 2008 a gestorský výbor do 20. marca 2008.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu, prosím.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, za uvedenie spravodajskej správy. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som písomnú prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne? Zdá sa, že nie. Uzatváram možnosť podania ústnej prihlášky do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu zároveň za skončenú. Ďakujem navrhovateľovi, hlavne teda spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a ešte pána ministra poprosíme, aby uviedol

    návrh na ukončenie pôsobenia príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v misii UNDOF na Golanských výšinách.

    Návrh ste dostali ako tlač 513 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 513a.

    Pán minister, poprosím vás, keby ste tento návrh uviedli.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, mierová misia UNDOF bola vytvorená Rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 350 v máji 1974. Jej úlohou je monitorovať dodržiavanie prímeria a implementácie dohody o odpútaní vojsk medzi Sýriou a Izraelom.

    Príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky v misii UNDOF počas svojho desaťročného pôsobenia prispeli k stabilizácii a bezpečnosti regiónu a k udržiavaniu prímeria medzi stranami zúčastnenými v konflikte. Aj napriek zložitým klimatickým podmienkam plnili všetky úlohy zodpovedne a kvalitne.

    Na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a na základe Vyhodnotenia pôsobenia ozbrojených síl Slovenskej republiky v operáciách medzinárodného krízového manažmentu za rok 2006 a s návrhom predpokladaných účastí v rokoch 2007 – 2008, schváleného vládou uznesením č. 497 zo 6. júna 2007, ministerstvo obrany prehodnotilo možnosť redukovať počty operácií na podporu mieru pod vedením EÚ, NATO, OBSE a OSN. Tiež prehodnotilo účasť ozbrojených síl Slovenskej republiky v ad hoc v koalíciách a stanovilo si cieľ zapájať sa prioritne do dvoch až troch oblastí medzinárodného krízového manažmentu v operáciách a misiách na Balkáne, v Afganistane a na Cypre a pokračovať v pozorovateľských misiách podľa možnosti ozbrojených síl a požiadaviek medzinárodných organizácií.

    V mierovej misii UNDOF pôsobilo od mája 1998 ku dnešnému dňu približne 1 020 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky. Ukončiť pôsobenie v misii UNDOF sa navrhuje v rámci pravidelnej rotácie, ktorá je plánovaná v tomto roku v júni. Náklady na stiahnutie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky z misie UNDOF budú hradené zo zdrojov Organizácie Spojených národov.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste vyslovili súhlas s navrhovaným ukončením pôsobenia príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v misii UNDOF na Golanských výšinách. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Vestenickému a poprosím ho, aby podal správu o výsledku rokovania o tomto návrhu vo výboroch.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, dovoľte, aby som uviedol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na ukončenie pôsobenia príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v misii UNDOF na Golanských výšinách.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 517 z 2. januára 2008 pridelil návrh na ukončenie pôsobenia príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v tejto misii na Golanských výšinách Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh na svojej 28. schôdzi dňa 22. januára 2008 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s ukončením pôsobenia v misii UNDOF na Golanských výšinách.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh na svojej 30. schôdzi. Súhlasil s ním a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky a § 12 ods. 5 a 6 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas s ukončením pôsobenia príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v misii UNDOF na Golanských výšinách. Odporúčané uznesenie Národnej rady máte v prílohe tlače číslo 513.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku k tomuto bodu som nedostal. Pýtam sa preto, či sa niekto hlási do rozpravy ústne? Zdá sa, že nikto. Takže uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem pánovi ministrovi aj spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Tým sme prerokovali blok troch bodov programu, ktoré uvádzal minister obrany. Ďakujem pekne, pán minister.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ešte len malú informáciu, že teraz mal nasledovať vládny návrh zákona o podpore regionálneho rozvoja. Schválili sme to pod bodom tlač 510, ale ako bod 7 teda schváleného programu, ale bol vzatý späť listom z 30. januára 2008.

    Preto teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 505 a návrh na pridelenie do výborov máte v rozhodnutí predsedu č. 509.

    Pán minister Janušek, máte slovo, prosím, a odôvodnite tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, milé poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov na prerokovanie v pléne Národnej rady Slovenskej republiky.

    Hlavným cieľom predkladaného návrhu zákona je premietnuť do slovenského práva zmeny, ktoré sa udiali ako výsledok činnosti Európskej komisie, Stáleho výboru pre stavebníctvo a ďalších európskych organizácií v oblasti technickej normalizácie a technického osvedčovania, ale najmä obsah schválenej novely usmernenia K (Guidance Paper K) a usmernenia M (Guidance Paper M), ako aj ostatného významného dokumentu CONSTRUCT 06/761 zo 16. októbra 2006. Obsah uvedených dokumentov je nevyhnutné zohľadniť v slovenskom práve preto, aby neboli poškodení slovenskí výrobcovia stavebných výrobkov a aby sa činnosť autorizovaných osôb dostala do súladu s režimom autorizovaných osôb v ostatných členských štátoch.

    Návrh zákona nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť. Po prerokovaní v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky bol materiál poslaný na notifikáciu Európskej komisii. V rámci notifikácie bola uplatnená pripomienka Českej republiky, ktorá bola akceptovaná a v tomto znení bol návrh zákona daný na prerokovanie do vlády Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky návrh zákona 28. novembra 2007 schválila s pripomienkou prijatou na rokovaní vlády a prijala k nemu uznesenie č. 997.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uvedeného si vás dovoľujem požiadať, aby ste predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov odporučili na ďalšie ústavné prerokovanie v príslušných výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Štefanovi Kužmovi, aby uviedol spravodajskú správu.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 291 z 22. januára 2008 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov (tlač 505).

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o tom, že návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, nebude mať dopad na životné prostredie a na podnikateľské prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 509 z 13. decembra 2007 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 19. marca a v gestorskom do 20. marca.

    Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomná prihláška nebola podaná do rozpravy, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy? Zdá sa, že nikto. Takže uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ďakujem pánovi navrhovateľovi pánovi ministrovi, ako aj spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 516 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí predsedu č. 524.

    Takže, ak dovolíte, dáme len veľmi krátky čas pani ministerke, aby si pripravila podklady na vystúpenie. Pani ministerka potom aj predložený vládny návrh zákona uvedie.

    Takže, nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, dovoľte mi uviesť novelu zákona, teda návrh zákona, ktorým sa novelizuje a dopĺňa zákon č. 5 o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa súčasne mení zákon o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Dovoľte mi hneď v úvode uviesť, že východiskami na vypracovanie vládneho návrhu zákona, ktorý som uviedla, boli v prvom rade integrované opatrenia pre rast a zamestnanosť, ktoré boli rozpracované v Národnom programe reforiem, ktorý je Lisabonskou stratégiou pre Slovensko. Lisabonským cieľom do roku 2010 je dosiahnuť mieru celkovej zamestnanosti občanov vo veku od 15 do 64 rokov na 70 %.

  • Hlasy v sále.

  • Dobre. Takže, ak dovolíte, tri minúty...

  • Reakcie v sále.

  • Ja sa veľmi ospravedlňujem, vybehla som hore schodmi a...

  • Pani ministerka, dobre, tak tri minúty prestávku, alebo už je to v poriadku?

  • Tak potom, nech sa páči. A ďakujem pekne váženým kolegom za porozumenie.

  • Veľmi vám ďakujem. Podľa najnovšej prognózy Infostatu Slovensko do roku 2015 dosiahne mieru celkovej zamestnanosti 65 %. Odporúčania Európskej komisie z hodnotenia Národného programu reforiem z októbra 2006 sú systémovo riešiť dlhodobú nezamestnanosť, vo väčšej miere podporovať vzdelávanie a prípravu pre trh práce a utlmovať podporu vytvárania pracovných miest.

    Ďalej oznámenie Európskej komisie k spoločným zásadám flexiistoty: Flexibilitou a istotou k zvýšeniu počtu pracovných miest a k zlepšeniu ich kvality, najmä komplexnou stratégiou celoživotného vzdelávania, účinnou aktívnou politikou trhu práce, modernými systémami sociálneho zabezpečenia, taktiež Programové vyhlásenie Slovenskej republiky a operačný program zamestnanosť a sociálne inklúzia.

    Silná konkurencia vyplývajúca z globalizácie robí ešte nevyhnutnejšou existenciu dostatočnej sociálnej ochrany pred sociálnymi rizikami vrátane ochrany pred nezamestnanosťou.

    Vládny návrh zákona berie na zreteľ aj ciele uvedené v Európskom kódexe sociálneho zabezpečenia v jeho protokoloch.

    Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je vytvoriť lepšie legislatívne prostredie pre zapojenie rizikových skupín na trh práce. Hovorím, samozrejme, o starších občanoch, mladých absolventoch škôl, o ženách vrátane dlhodobo nezamestnaných s nízkou kvalifikáciou, ktorých máme neustále veľa.

    Osobitne ťaživým problém je dlhodobá nezamestnanosť vrátane nezamestnanosti príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít, preto sa do riešenia problémov na regionálnych a lokálnych trhoch práce navrhuje aktívnejšie zapojiť vyššie územné celky, obce, sociálnych partnerov na týchto úrovniach v rámci výborov pre otázky zamestnanosti.

    Zámerom vládneho návrhu zákona je zabezpečiť systém podpory a práce so znevýhodnenými skupinami uchádzačov o zamestnanie prostredníctvom doterajších a navrhnutých nových aktívnych opatrení na trhu práce predovšetkým cez systém podpory ich vstupu alebo návratu na trh práce prostredníctvom individuálnych akčných plánov. Ďakujem pekne.

    Prostredníctvom týchto aktívnych opatrení trhu práce chce ministerstvo práce realizovať politiku podporujúcu predovšetkým pracujúce matky poskytovaním príspevku na služby pre rodinu s deťmi počas predškolskej výchovy, a tak prispieť aj k eliminácii a odstraňovaniu chudoby a kultúrneho strádania detí.

    Vládny návrh zákona definuje národnú sústavu povolaní, ktorá má slúžiť ako východisko na zakladanie rozsahu a štruktúry prípravy na povolanie, a to podľa požiadaviek zamestnávateľskej sféry a je základným systémovým rámcom na tvorbu sústavy, národnej sústavy kvalifikácií z dôvodu naliehavej potreby zmapovania požiadaviek na odborné zručnosti a praktické skúsenosti potrebné na vykonávanie pracovných činností na pracovných miestach.

    Vládnym návrhom sa zásadne mení systém vzdelávania a prípravy pre trh práce v dôsledku zvýšeného dopytu po kvalifikovaných zamestnancoch. Realizácia jednotlivých foriem vzdelávania a prípravy pre trh práce sa navrhuje formou pilotných projektov alebo projektov na regionálnej a národnej úrovni. Súčasne sa navrhuje zaviesť dávku počas vzdelávania a prípravy pre trh práce, počas zapracovania a počas prípravy na pracovné uplatnenie. Cieľom je podporiť preferovanie efektívnej politiky celoživotného vzdelávania a motiváciu zvyšovať si svoju kvalifikačnú flexibilitu účasťou na dlhodobejšom vzdelávaní a prípravou pre trh práce.

    Navrhnuté opatrenia na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím v oblasti povinného podielu občanov so zdravotným postihnutím aj prostredníctvom rozšírenej alternatívnej možnosti plnenia si tejto povinnosti majú za cieľ priniesť prácu týmto občanom a udržať ich v zamestnaní.

    Vládnym návrhom sa zavádzajú nové aktívne opatrenia. Ja len veľmi stručne poviem. Ide o príspevok na zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami, vytvorenie právneho rámca na zakladanie sociálnych podnikov a príspevku na zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v sociálnom podniku, príspevok na podporu zamestnávania účastníkov vzdelávania a prípravy pre trh práce, príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb, príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby a taktiež opätovne príspevok na presťahovanie za prácou a príspevok na dopravu do zamestnania.

    V tejto súvislosti mi nedá ešte, aby som pripomenula aj skutočnosť, že predmetný návrh zákona o službách zamestnanosti sme odsúhlasili aj v Európskej komisii, a to dňa 22. 10. sme ho prerokovali na expertnej úrovni DG Employment Európskej komisii.

    Európska komisia vo svojom stanovisku sa vyjadrila, že víta a podporuje navrhovanú úpravu novely zákona o službách zamestnanosti, ktorá predstavuje komplexné a systémové riešenie aktívnej politiky trhu práce. Zároveň navrhla dve krátke doplnenia novely, a to zapracovať povinnosť na vypracovanie individuálnych akčných plánov pre veľmi dlhodobo nezamestnaných a zapracovať povinnosť na vypracovanie individuálnych akčných plánov pre starších uchádzačov o zamestnanie, ide o ľudí vo veku 50 až 64 rokov. Súčasne nás upozornila Európska komisia na povinnosť dodržania pravidiel verejného obstarávania pri realizácii niektorých opatrení. A taktiež aj na potrebu zosúladenia návrhu novely s návrhom nariadenia Európskej komisie ku skupinovej výnimke zo štátnej pomoci. Všetky tieto odporúčania sme akceptovali. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka, za uvedenie tohto vládneho návrhu zákona. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, teda výbor pre sociálne veci a bývanie Róbertovi Madejovi, aby predniesol spravodajskú správu. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 24. schôdzi.

    V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Cieľom navrhovanej novely zákona je odstrániť problémy, ktoré vyplynuli z doterajšieho uplatňovania zákona č. 5/2004 Z. z. a z aplikačnej praxe pri uplatňovaní zákona a prijať nové opatrenia na trhu práce.

    Zároveň sa navrhuje rozšíriť kompetencie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v oblasti poskytovania služieb zamestnanosti uchádzačom o zamestnanie, záujemcom o zamestnanie, zamestnávateľom, samostatne zárobkovo činným osobám a ďalším právnickým osobám a fyzickým osobám.

    Návrh zákona dôsledne upravuje podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. V nadväznosti na zavedenie nových aktívnych opatrení na trhu práce sa upravuje zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi tak, aby motivoval občanov v hmotnej núdzi k účasti na aktivitách zvyšujúcich možnosti ich zamestnanosti.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam, aby v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 524 z 10. januára 2008 bol návrh zákona pridelený na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 19. marca 2008 a gestorský výbor do 20. marca 2008.

    Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Chcem informovať, že do rozpravy sa prihlásili ako poverení členovia poslaneckého klubu títo poslanci: za poslanecký klub KDH pán poslanec Brocka, za poslanecký klub SDKÚ pani poslankyňa Radičová a za Stranu maďarskej koalície pani Klára Sárközy. Takže pristúpime k vystúpeniam pánov poslancov, ktorí sú poverení vystúpiť za poslanecký klub.

    Slovo odovzdávam pánovi poslancovi Júliusovi Brockovi, pripraví sa pani poslankyňa Radičová. Máte slovo, pán poslanec.

  • Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, máme pred sebou, prerokúvame dlho očakávaný návrh novely zákona o službách zamestnanosti aj podľa plánu legislatívnych úloh ministerstva.

    Podľa legislatívneho plánu vlády sme sa ním mali zaoberať už v minulom roku. Iste si spomínate, ako ste z vládnej koalície argumentovali aj v roku 2006, aj v roku 2007 pri poslaneckej novele zákona, ktorú som predkladal s kolegyňou Monikou Gibalovou, parciálna novela tohto zákona vtedy, že vláda a ministerstvo predloží komplexný návrh novely tohto zákona. Takže toto je on. Mal byť skôr, ale, prosím, aj v tomto prípade platí, že lepšie neskôr ako nikdy.

    Tento zákon je dôležitý a má prispieť k zlepšeniu situácie na trhu práce. Namieste je otázka, aká je situácia v tejto oblasti na Slovensku? Situácia v oblasti zamestnanosti, v oblasti nezamestnanosti nie je vôbec dobrá. Skôr naopak. Slovensko napriek rekordne vysokému ekonomickému rastu patrí v Európskej únii medzi krajiny s najvyššou mierou nezamestnanosti. Podľa posledného prieskumu Eurostatu je to na úrovni 11 %, pričom priemer Európskej únie je 6,9 %, na porovnanie nezamestnanosť v Českej republike je 4,8 %. Medziročne poklesla nezamestnanosti najrýchlejšie v Poľsku takmer o 4 % na súčasných 8,5 %, a tak sme my Slovensko klesli na posledné miesto v Európe z tohto pohľadu.

    Slovensko je krajina s veľkými regionálnymi rozdielmi v nezamestnanosti. Upozorňuje na to aj posledná správa Európskej komisie z 30. januára, v ktorej Európska komisia hodnotí Slovensko, jeho pripravenosť na prijatie eura. Správa veľmi kriticky hovorí o nedostatočnom odstraňovaní regionálnych rozdielov. To je o kvalite trhu práce.

    Európska komisia doslova poukazuje na nevyužitú zásobu pracovnej sily vo východných regiónoch Slovenska, čo považuje za jeden z limitujúcich faktorov pre ďalší ekonomický rast. A v tejto oblasti má vláda už aj svoj podiel zodpovednosti pri zvyšovaní regionálnych rozdielov, napríklad v spôsobe schvaľovania alebo prideľovania tzv. investičných stimulov v predchádzajúcom období. Nie do znevýhodnených regiónov, ale na západe Slovenska. Slovensko je krajina s veľmi nízkou mierou vnútornej mobility pracovnej sily. Preto zdôrazňujem vnútornej, lebo nie malý počet našich občanov pracuje v zahraničí, kvalifikované odhady hovoria o čísle 170-tisíc. Toto, samozrejme, má aj svoje výhody. Ľudia si zvyšujú svoju jazykovú gramotnosť, zvyšujú pracovné a iné odborné zručnosti a, samozrejme, popri zlepšovaní svojej sociálnej situácie a životnej úrovne aj pomáhajú zvyšovať rast domáceho dopytu s pozitívnymi rozpočtovými dôsledkami. Odhad za minulý rok bol, že to bolo 40 až 50 mld. korún, ktoré ľudia, ktorí pracovali v zahraničí, priviezli späť na Slovensko.

    Slovensko je krajina s vysokým podielom dlhodobo nezamestnaných medzi uchádzačmi o prácu. To sú tí, ktorí sú bez práce viac ako dvanásť mesiacov a ich podiel je viac ako polovica z uchádzačov o zamestnanie. No a paradoxom je, že napriek veľkým regionálnym rozdielom v nezamestnanosti a vysokej miere dlhodobej nezamestnanosti je na Slovensku dosť práce. Veľa práce, ktorú nikto nevykonáva, a pritom by sa to oplatilo. Sú voľné pracovné miesta, na ktoré v niektorých častiach Slovenska niet voľnej vhodnej pracovnej sily, a preto pracovné agentúry zháňajú ľudí dokonca v zahraničí, čo je vec na Slovensku nevídaná. A mohlo by to byť inak, mohlo by to byť lepšie.

    Je to preto, že stále existujú bariéry vo zvyšovaní zamestnanosti našich spoluobčanov. Existujú prípadne teda z minulosti alebo tie bariéry zvyšujeme aj našou legislatívnou činnosťou. Teraz myslím viac na vládnu koalíciu. Niektoré bariéry sú vnútorné a sú aj vonkajšie bariéry, ktoré bránia vytvárať nové pracovné miesta alebo bránia nezamestnaným uchádzať sa o voľné pracovné miesto alebo cestovať za voľným pracovným miestom aj mimo miesta svojho bydliska. To je inými slovami známa skutočnosť – nízka mobilita pracovnej sily na Slovensku.

    Vonkajšie bariéry súvisia s jednou zo základných slobôd občana členského štátu Európskej únie – slobodný pohyb osôb. Tomuto bránia dnes zo strany niektorých vyspelejších európskych západných krajín takzvané prechodné ustanovenia voči novým členským krajinám, konkrétne voči nám, napríklad najbližšie krajiny Rakúsko, Nemecko si ich uplatňujú až do roku 2011, keď sa nemôže náš občan zamestnať v týchto krajinách bez pracovného povolenia.

    Jednu takú poznámku na okraj k tomuto, že to považujem za istý výraz pokrytectva zo strany týchto vyspelejších krajín, ekonomicky vyspelejších krajín, pretože na jednej strane ťažia z našej kvalifikovanej a lacnejšej pracovnej sily a z priaznivejšieho prostredia pre podnikanie, keď si zakladajú svoje firmy u nás aj na zelenej lúke, a na druhej strane sa im nie veľmi páči, ak naši občania sú ochotní cestovať za prácou k nim a, pochopiteľne, za vyššou mzdou. Ako keby sa báli nášho dobiehania, a pritom je každému zrejmé, že zaostávame v celkovej ekonomickej úrovni, zaostávame v úrovni miezd. O tom som už hovoril, aj keď sme rokovali o aktualizácii Konvergenčného programu Slovenskej republiky na roky 2007 až 2010, a je mi ľúto, že ste nepodporili doplnenie alebo návrh uznesenia, kde som navrhoval, aby sme odporučili vláde rokovať s krajinami Európskej únie o zrušení prechodných ustanovení voči Slovenskej republike, a tým rokovať o odstránení bariér voľného pohybu pracovnej sily v Európskej únii.

    Nakoniec aj v dnešnej tlači sa môžete dozvedieť, že je to na škodu všetkých, aj Slovenska, aj iných krajín Európskej únie, veď v Rakúsku bez, keďže hovoríme o zákone, ktorý je skôr z oblasti sociálnej, tak aj podľa ich vedomostí sociálna sféra bez opatrovateliek zo Slovenska, Maďarska, Rumunska by sa v Rakúsku zrútila.

    Popri bariérach vonkajších sú i vnútorné bariéry. Tieto súvisia najmä s našou domácou legislatívou daňovou, odvodovou, legislatívou pracovného práva. Známy Zákonník práce neprispel k vyššej zamestnanosti, skôr naopak, uvediem len príklad zdravotníctva, ale takisto, samozrejme, je to aj kvalita tohto návrhu zákona, zákona o službách zamestnanosti.

    Ak som v úvode svojho príspevku hovoril, že novela tohto zákona o službách zamestnanosti mala byť skôr predložená, tak aj preto, že nekonanie príslušného ministerstva alebo vlády má v tomto prípade aj svoje ekonomické dôsledky. Je spojené s ekonomickými stratami, nižšie príjmy štátneho rozpočtu na daniach, odvodoch, vyššie sociálne výdavky a tiež, samozrejme, morálne straty ťažšie merateľné, napríklad dôsledky dlhodobej nezamestnanosti na jednotlivca, na rodinu, na jeho prostredie sú všeobecne známe.

    Dámy a páni, poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie podporujeme zmeny súčasného stavu v tejto oblasti. K predloženému návrhu máme však aj zásadné pripomienky, ktoré budeme vo výboroch či v pléne Národnej rady v druhom čítaní uplatňovať, pretože návrh v tejto podobe, ako bol do parlamentu doručený, by nebol úplne využitou príležitosťou a mohol by byť aj plytvaním verejných prostriedkov, plytvaním prostriedkov štátneho rozpočtu. Uvediem aspoň niektoré pripomienky, aj keď v prvom čítaní nemôžeme dávať pozmeňujúce návrhy. Napríklad pripomienka k príspevku na presťahovanie za prácou, to je bod 135 § 53a. To je ten, ktorý sme navrhovali s kolegyňou Gibalovou zmeniť, alebo sme navrhovali nový v našej poslaneckej novele. Aj vláda má podobný návrh, ale s nedostatkom, ktorý výrazne znižuje účinnosť tohto nástroja aktívnej politiky trhu práce. Zasa sa príspevok viaže na zmenu trvalého bydliska uchádzača o zamestnanie, t. j., že má byť zhoda miesta výkonu nového zamestnania a miesta trvalého pobytu. My navrhujeme, aby nebolo podmienkou na získanie príspevku aj zmena trvalého pobytu, ale viazať to napríklad na možnosť zmeny prechodného pobytu. Určite to bude pre mnohých uchádzačov o zamestnanie prijateľnejšie a prispeje to k zlepšeniu aj napríklad tých regionálnych rozdielov, alebo prispeje to k zvýšeniu mobility na trhu práce.

    Ďalšiu zmenou alebo pripomienkou budú úpravy inštitútu aktivačné práce v tom zmysle, aby bol väčší účinok aj na jednotlivca, aj na spoločnosť. Napríklad zvýšiť rozsah prác desať hodín týždenne považujeme za veľmi nízky podiel na nadobudnutie pracovných návykov. Ďalej jasnejšie budeme navrhovať upraviť kompetencie obce verzus úrady práce, t. j., aby nie príslušný úrad práce, ale priamo obec uzatvárala s uchádzačom o zamestnanie zmluvu, obec, v prospech ktorej uchádzač vykonáva aktivačné práce.

    V neposlednom rade to budú pripomienky aj k individuálnemu akčnému plánu, ktorý má veľkú možnosť zlepšiť, zvýšiť možnosti uchádzača o zamestnanie, pretože dnešná podoba a prax individuálneho akčného plánu nezohľadňuje často potreby uchádzačov o zamestnanie. Je potrebné zohľadniť individuálne vlastnosti uchádzača o zamestnanie, jeho vzdelanie, zručnosti, prax z minulosti a podobne. Akčný plán musí byť akčný a nie vypracovaný po dlhom čase po šiestich mesiacoch, keď väčšina uchádzačov o zamestnanie stráca vieru v možnosť uplatniť sa na trhu práce.

    Dámy a páni, na záver mi dovoľte povedať jednu vetu, že dnes hlasovaním o tomto návrhu veľa nepokazíme, poďme rokovať o ňom v druhom čítaní. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Brocku sa prihlásila pani poslankyňa Oľga Nachtmannová. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka a slovo má teraz pani poslankyňa Nachtmannová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Brocka, skutočne s vami súhlasím v tom, čo ste povedali, že je dosť práce, a pritom je veľa ľudí nezamestnaných. Hovorili ste o tom, že v mnohých odboroch chýbajú kvalifikovaní ľudia. Súhlasím skutočne, keby sme si zobrali, na jedného administratívneho pracovníka chýba asi 1 500 zváračov. Poznáme tieto štatistiky.

    Ale v čom je asi problém? Nezačalo to minulý rok ani predminulý, je to dlhodobé zanedbávanie sústavy škôl, ktoré by boli viazané na výkon povolania. Dlhodobo je v školstve trend, že sa rozvíjali obchodné akadémie, gymnáziá a odborné školstvo chradlo. Preto je veľmi pozitívne, že v tomto návrhu zákona sa počíta s tým, že bude vytvorená národná sústava povolaní, ktorá bude základným systémovým rámcom na tvorbu národnej sústavy kvalifikácií. A toto by malo slúžiť ako východisko na zakladanie rozsahu a štruktúry prípravy na povolanie podľa požiadaviek zamestnávateľskej sféry. Myslím si to, že toto je veľmi pozitívne. Mobilita je dnes tiež určite problémom, ale podľa môjho názoru najväčším problémom bolo to, že sústava škôl produkovala najmä administrátorov a gymnazistov. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Brocka chce reagovať. Nech sa páči.

  • Iba jednou vetou, že obsah tejto faktickej poznámky pani poslankyne Nachtmannovej budem tlmočiť aj pánu ministrovi Mikolajovi.

  • Ďalej sa do rozpravy písomne za poslanecký klub SDKÚ – DS prihlásila pani poslankyňa Iveta Radičová. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, vážený člen vlády, pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, máme v čítaní novelu zákona o službách zamestnanosti v prvom čítaní, preto mi dovoľte skôr taký všeobecnejší pohľad na predloženú novelu, pretože, tak ako spomenul predrečník, konkrétne námety, pripomienky, pozmeňujúce návrhy budú namieste a pripravené do druhého čítania.

    Chcela by som zdôrazniť na úvod, že predložená novela a návrh sa pokúša značne rozšíriť škálu nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti a prináša celý rad nových inštitútov a podporných príspevkov. Chcem to oceniť. Je to v zásade pozitívne a inovatívne, ale uplatňovanie naraz príliš veľa nových nástrojov môže byť v praxi naozaj rizikové a navyše to vyvoláva otázky zvládnutia aj finančnej náročnosti. Tak ako sú jednotlivé nástroje predkladané, komplexnosť v sebe môže obsahovať problém orientácie sa z voľby správneho riešenia, informovanosti dostatočnej o tom ktorom nástroji a jeho vhodnosti pre konkrétnu situáciu.

    Jedným z veľmi silne podporovaných nástrojov a motívom v celej novele je podpora vzdelávania, avšak prepojenie na funkčnosť vzdelávania pre reálne potreby uplatnenia na trhu práce je naďalej problémom. Ale chcem podčiarknuť, je to stará bolesť kvalifikačných a rekvalifikačných kurzov.

    Chcela by som vyzdvihnúť niektoré konkrétne nástroje. Určite k nim patria nástroje, ktoré umožňujú väčšiu angažovanosť obcí a samospráv jednak ako nástroja lokálneho sociálneho rozvoja, ale aj ako nástroja sociálneho začleňovania a budovania sociálnej spoluzodpovednosti v lokálnom rozmere. V prípade dobrovoľníckej služby finančná motivácia, možnosť posilnenia spätosti s komunitou sú určite nástroje a spôsoby, ktoré pomôžu začleňovaniu uchádzačov o zamestnanie.

    Na druhej strane návrh prináša nástroje, o ktorých efektoch minimálne vznášam otáznik, alebo vidím v nich naozaj skôr riziká ako výzvu. K takým určite patrí príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami, mám na mysli § 50a, ale aj známy príspevok na presťahovanie za prácou, ktorý už v minulosti ukázal, že nie je veľmi efektívny a využiteľný. Naopak, určite pozitívnym prístupom je príspevok na dopravu do zamestnania, ktorý by mohol byť účinnejší, aj ekonomicky efektívnejší, aj prijateľnejší pre zamestnancov vzhľadom na vcelku zúfalý stav redukcie lokálnej verejnej dopravy.

    Nie veľmi jasné mi je zakomponovanie prác cez agentúry na začleňovanie. Nie sú mi jasné ich kompetencie. Základ pre podporu majú byť súťažne predkladané projekty, problém posudzovania, kto ich môže predkladať, aký nový prínos si od takýchto agentúr predstavujeme, alebo aký mu chceme pripísať oproti existujúcim. Ak by to malo podporovať lokálne partnerstvo, mohlo by to priniesť pozitívny efekt. Nie som si však istá v takto predloženej novele, že dosiahneme takýto cieľ.

    Novinkou, ktorá je v predkladanej novele, je určite inštitút sociálneho podniku. Tiež ho vítam. Áno, sociálne podniky a podnikanie je spôsob, ktorý vo väčšine európskych krajín prináša svoje očividné efekty, a je to jeden z hlavných nástrojov riešenia práve dlhodobej nezamestnanosti. Veľmi účinný nástroj.

    V Európskej únii je orientovaný na také tri nosné funkcie – na podporu osobných sociálnych služieb, príklad Rakúsko, Francúzsko, Dánsko, ale aj Veľká Británia, Švédsko, Taliansko, Portugalsko. Druhý okruh sú praktické školenia a reintegrácia, príklady Belgicko, Taliansko, Nemecko, Luxembursko, Španielsko. Tretí okruh podpora miestneho rozvoja. Dominantne sa takto orientujú vo Fínsku alebo v Luxembursku.

    Náš návrh, ktorý je takým prvým pokusom zakomponovať tento inštitút do našej legislatívy, je z môjho pohľadu veľmi, veľmi zúžený. A otváram diskusiu a pokúsim sa ponúknuť jej riešenie na isté alternatívne zakomponovanie tohto inštitútu. To zúženie je predovšetkým v tom, pripodobním to, je to v podstate typ B sociálneho podniku, ako ho poznáme v Taliansku, teda orientovaný predovšetkým na podmienku zamestnania uchádzačov o zamestnanie istej proporcie, teda 30 % na isté časové obdobie, v tomto prípade 24 mesiacov.

    Zatiaľ si iné ambície sociálny podnik v našom návrhu nekladie, navyše v tom vymedzení, ako ho máme v predkladanej novele, mnohé organizácie predovšetkým takzvaného tretieho sektora nebudú mať šance uchádzať sa o tento podporný mechanizmu, pričom práve sociálny podnik dominantne využíva tzv. občianska spoločnosť a inštitúcie občianskej spoločnosti.

    Keď zhrniem predkladaný súbor opatrení a nástrojov oproti pôvodným štrnástim nástrojom aktívnej politiky trhu práce, ktoré sa viac-menej v rovnakej alebo jemne modifikovanej podobe ponechávajú, navrhuje sa nových jedenásť nástrojov, teda novela bude ponúkať 25 nástrojov aktívnej politiky trhu práce. Predpokladá sa týmito nástrojmi podporiť cca 138-tisíc uchádzačov o zamestnanie, čo však je o 136-tisíc uchádzačov o zamestnanie menej, ako to bolo v roku 2006, a to za sumu 2,5 mld. v roku 2006 bolo podporených 274-tisíc uchádzačov za sumu 2,6 mld. V podstate za tú istú sumu sa teda predpokladá podporiť podstatne menej uchádzačov, ale cez väčšie spektrum nástrojov. Preto mnohé nástroje budú mať ako cieľovú skupinu rádovo len desiatky uchádzačov o zamestnanie.

    Dávam na zváženie, či takáto extenzia alebo škála príspevkov, ktorá je naozaj veľmi veľkorysá, je naozaj efektívna, či by nebolo vhodnejšie zvážiť určité priority v orientovaní sa na dlhodobo nezamestnaných a hlavne zvážiť následné finančné krytie takéhoto širokého spektra nástrojov. Myslím si, že by tu mohlo platiť a platí, že možno menej a dobre cielených nástrojov by bolo v skutočnosti viac. Cez takýto uhol pohľadu sa pokúsime vstúpiť do diskusie o tejto novele a pripraviť pozmeňujúce návrhy. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk).

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou pani Oľga Nachtmanová, pán Ľubomír Petrák. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami. Slovo má pani poslankyňa Oľga Nachtmanová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Radičová, nesúhlasím úplne s vami. Na úvod ste povedali, že uplatňovanie veľa nových nástrojov môže prinášať veľa rizík. O tomto by sa, samozrejme, dalo diskutovať, ale čo bolo základným zámerom predloženého návrhu novely zákona o službách zamestnanosti, aby sa konečne, opakujem konečne začala zamestnanosť na Slovensku riešiť komplexne a systémovo. Veľmi dobre viete, že sila reťaze závisí od sily jednotlivých článkov. A keď by sme niektorý článok opomenuli, tak asi by sme nemohli hovoriť o systémovom prístupe k riešeniu problému. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Petrák. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Radičová, ja v podstate nadviažem na to, čo povedala kolegyňa, nebudem to opakovať. Mňa zaujala téza, že za rovnaké peniaze sa podporí podstatne menšia cieľová skupina uchádzačov o zamestnanie. Áno, dá sa s týmto tvrdením súhlasiť, ale možno by bolo treba trošku analyzovať, že tým, že veľká časť uchádzačov o zamestnanie si našla zamestnanie, aká je kvalita tých uchádzačov, ktorí tam zostali a v podstate, či nie je potrebné na tú kvalitu pracovnej sily, ktorá zostala, vynaložiť väčšie prostriedky, aby boli vôbec schopní sa začleniť do pracovného procesu.

    Takže to tvrdenie je vecne správne, ale myslím si, že vyžaduje trošku hrubšiu analýzu, aby sme jednoducho mohli povedať, že krok vlády nie je správnym smerom. Ja osobne si myslím, že je správnym smerom a že sa to dá skutočne postihnúť len široko koncipovanými opatreniami. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S reakciou na vystúpenia predrečníkov chce vystúpiť teraz pani poslankyňa Radičová. Prosím, zapnite jej mikrofón.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem i za faktické pripomienky. Chcem ešte raz zopakovať svoju úvodnú vetu. Mnohé z príspevkov, ktoré sa uvádzajú v novele, vnímam ako veľmi inovatívne. Aj som niektoré spomenula.

    Zároveň chcem podčiarknuť tvrdenie, že hodnotenie aktívnej politiky trhu práce za rok 2006, existujúcich nástrojov aktívnej politiky trhu práce konštatuje ich efektívnosť, zmysluplnosť, veď sa podarilo vytvoriť vyše 15-tisíc nových pracovných miest. A to nehovorím o umiestnení uchádzačov o prácu na trh práce. Úrady práce boli úspešné pri umiestnení vyše 112-tisíc uchádzačov o prácu. Tomu, čo ste hovorili vy, pán kolega, v rámci dlhodobo nezamestnaných, tá štruktúra sa v podstate nemení.

  • Máte ešte minútu, pani poslankyňa.

  • Ó, ďakujem veľmi pekne. Ta štruktúra sa v podstate nemení a práve už v minulosti, hej, ten problém je rovnaký, už v minulosti preto boli zamerané aktívne nástroje tak, aby boli orientované na ľudí bez kvalifikácie, s nízkou kvalifikáciou a podobne. Žiadny závratný zlom v štruktúre dlhodobej nezamestnanosti z hľadiska kvalifikácie pracovnej sily sa nestal, a preto tá orientácia pôvodných nástrojov sa podľa môjho názoru aj ukázala ako prospešná a efektívna. Otázka je naozaj, či niektoré nebudú tlačiť zamestnávateľov napríklad zamestnávať ľudí za príliš nízke mzdy a podobne. Toto je moja obava.

  • Ďakujem. Teraz vystúpi za poslanecký klub Strany maďarskej koalície pani poslankyňa Klára Sárközy. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte priestor v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa v mene poslancov klubu Strany maďarskej koalície vyjadrila k predkladanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o službách zamestnanosti. Pretože sme v prvom čítaní, tak v mojom vystúpení sa zameriam len na niekoľko vybraných bodov novely, ktoré považujem za dôležité. Pokúsim sa ich aj patrične zdôvodniť.

    Slovensko sa po niekoľkých rokoch neustáleho znižovania nezamestnanosti dosiahnutého vďaka uskutočneným štrukturálnym zmenám, a to musím podčiarknuť, na to sa zabúda, zrejme priblížilo k maximálnej miere zamestnanosti, ktorú za súčasných podmienok pri súčasných pravidlách pracovného trhu a prístupe jednotlivých úradov a ľudí môže dosiahnuť. Podčiarkujem za súčasných podmienok. Už sme totiž dosiahli stav, keď zahraniční investori majú u nás problém nájsť si voľnú a patrične kvalifikovanú pracovnú silu. V čoraz väčšej miere ju preto potrebujú dovážať. Spomeniem napríklad, čo bolo pre mňa prekvapením, že v Nováckych baniach robí napríklad 102 Rumunov a mohla by som spomenúť napríklad Galantu, kde robia Rumuni a Albánci.

    Ja už len jednu poznámku k tomu priložím. Zaujímalo by ma, koľko peňazí v rámci investičných stimulov alebo sociálnej pomoci dostali práve tieto mestá alebo miesta, teda myslím teraz konkrétne na Nováky a Galantu, a koľkými peniazmi zo štátneho rozpočtu, alebo akým balíkom peňazí podporujeme zamestnávanie zahraničných pracovníkov.

    Zároveň vieme, že z pohľadu podielu dlhodobo nezamestnaných ľudí na nezamestnanosti sme na tom spomedzi všetkých európskych krajín najhoršie, dokonca viac ako každý druhý nezamestnaný je bez práce dlhšie ako rok. Celkove je to takmer 30-tisíc ľudí. A v tejto súvislosti chcem ešte podčiarknuť, že takmer 105-tisíc nezamestnaných evidovaných v databázach na úrade práce v živote nepracovalo.

    Pri týchto údajoch máme však mieru nezamestnanosti len niekde medzi 55 a 60 %, kým najlepšie krajiny ako Veľká Británia alebo škandinávske krajiny dosahujú túto hodnotu na úrovni viac ako 70 %. Z toho vyplýva, že na trhu práce a v niektorých metódach je obrovská rezerva.

    Preto som pôvodne uvítala, že sa vláda predkladaním novely zákona o službách v zamestnanosti snaží tento problém riešiť. Po prečítaní tejto novely je však zrejmé, že to tak celkom nie je. Dovoľte mi, aby som to v krátkosti zdôvodnila, a to pomocou niekoľkých vybraných nástrojov, respektíve novelizačných bodov zákona.

    Zavádza sa nový sociálny podnik, nový nástroj zamestnanosti sociálny podnik. Ich zavedením vidíme jednak rozšírenie dnešných chránených dielní. Základným cieľom sociálnych podnikov podľa predkladateľky zákona ministerky Viery Tomanovej nebude vytváranie zisku, ale udržiavanie a vytvorenie nových pracovných miest. S tým možno súhlasiť. Pani poslankyňa Radičová sa o tomto aj vyjadrila. Ale ja musím podotknúť, že mám aj mierne obavy, že z dlhodobého hľadiska sa môžu veľmi ľahko ukázať ako nefunkčné a stanú sa draho vytvorenými pracovnými miestami dočasného charakteru.

    Prvýkrát ste o sociálnom podniku začali hovoriť vtedy, keď vláda mala výjazdové rokovanie v Tisovci. Vtedy sme sa aj vyjadrovali, že je pekné, že vláda robí výjazdové rokovania, že išla do Tisovca, išla do okresu, kde je asi najvyššia miera nezamestnanosti, ale v Tisovci tá miera nezamestnanosti je pomerne nízka a nenavštívili ste napríklad už južné časti, kde tá miera nezamestnanosti je na 20 %, v niektorých oblastiach dokonca okolo 27 %.

    Nové nástroje aktívnej politiky trhu práce. Mala by sa napríklad zjednodušiť viazanosť vyplatenia príspevku na presťahovanie za prácou aj za zmenu prechodného a nielen trvalého pobytu. Tento nástroj tu už bol za ministrovania pána Kaníka, existoval už podobný príspevok. Patril k najmenej využívaným príspevkom najmä kvôli vysokej administratívnej náročnosti a relatívne nízkej výške. Ako najväčšia prekážka sa pritom uvádzala povinnosť zmeny trvalého pobytu.

    Ak si dobre pamätám, tento nástroj vtedy využilo 54 ľudí, a preto asi po roku pôsobenia sme to museli zrušiť. Teraz sa síce suma zvyšuje, ale mám taký dojem, že tie podmienky zostali, alebo domnievam sa, že sú horšie.

    Ďalej je to periodicita návštev nezamestnaných určovaná úradmi práce. Súčasný režim pravidelných návštev na úradoch práce v mnohých prípadoch sťažuje čiernu prácu. Obávam sa, či zrušenie povinných týždenných návštev na týchto úradoch nebude kontraproduktívne. Uvoľnenie existujúcej periodicity návštev dlhodobými nezamestnanými otvára priestor pre čiernu prácu a pre nezamestnaných sa zjednodušuje vykazovanie, hľadanie zamestnania na úrade popri práci načierno.

    Môžeme polemizovať nad tým, že týždenná periodicita na úradoch práce je teraz, keď nezamestnanosť sa znižuje, je vysoká a niekedy pre tých ľudí, ktorých sa to týka, to znamená šikanu. Ale keď berieme do úvahy to, že v registrácii je 105-tisíc ľudí, ktorí v živote nerobili, a je tam veľký počet ľudí, ktorí sú jednak nízko kvalifikovaní, a jednak sú dlhodobo nezamestnaní, tak si myslím, že to tak nie je.

    Aktivačné práce. Možno by stálo na zváženie, či by nebolo výhodnejšie, keby s uchádzačmi o zamestnanie neuzatváral zmluvu príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ale priamo obec, v prospech ktorej uchádzač o zamestnanie aktivačné práce vykonáva. Toto spomenul už aj pán poslanec Brocka a v podobnom duchu sa vyjadrili aj starostovia, ktorí nás vyhľadali. Ja som čítala aj stanovisko ZMOS-u, možno, že sa v rozprave k tomuto vyjadríte.

    Individuálny akčný plán. Jeho využívanie považujem za slabé, pričom má veľkú kapacitu zlepšiť potenciál uchádzačov o zamestnanie. Novela zákona o službách zamestnanosti definuje ako jeden zo svojich hlavných deklarovaných cieľov pomôcť dlhodobo nezamestnaným osobám. Myslím si však, že väčšina z navrhovaných zmien bude mať nanajvýš len charakter dočasný a neprináša žiadne systematické zmeny.

    Je samozrejmé, že sa treba venovať aj oblasti služieb zamestnanosti, ale nie cestou vytvárania nových a nových nástrojov aktívnej politiky trhu práce, čím sa doterajší systém len zneprehľadní a ešte viac skomplikuje. Už to bolo spomenuté, niekedy menej je viac. Tu sa však prichádza s novými opatreniami bez toho, aby bola vyhodnotená účinnosť tých predchádzajúcich. Myslím napríklad teraz, čo som už spomenula, mobilita pracovnej sily.

    Niektoré nové nástroje myslíme si, že budú túto motiváciu skôr znižovať, ako zvyšovať. Máme obavy, že aj deklarované čísla v návrhu, koľko nezamestnaných by sa mohlo prostredníctvom tohto nástroja zamestnať, sú príliš optimistické. Privítali by sme aj riešenie problému nedostatočne kvalifikovanej pracovnej sily, v niektorých prípadoch zlepšenie sprostredkovania informácií vytváraním nových pracovných miest či efektívnejší prístup k zamestnávateľom a k vyhľadávaniu voľných miest aj zo strany úradov práce.

    Poslanci Strany maďarskej koalície sú presvedčení, že nezamestnanosť je najlepšie možné znížiť dlhodobými programami, zlepšením vzdelanostnej úrovne obyvateľstva, skvalitnením školstva, väčším zladením trhu práce alebo potrieb so školským systémom, vyriešením nesúladu učiva s praxou, pružnejším a flexibilnejším trhom práce, dobudovaním infraštruktúry do menej rozvinutých regiónov. Tu vidíme najväčšie rezervy, pretože regionálna nezamestnanosť pretrváva naďalej a, žiaľbohu, doteraz sa ju nepodarilo znížiť. Neviem, či tieto nástroje, ktoré sú v tejto novele zákona, k tomuto dopomôžu. Naše skúsenosti sú také, že asi nie. Chybné stratégie však vytvárajú problémy na veľmi dlhý čas. Toho by sme sa mali vyvarovať.

    Na záver by som asi mohla povedať, ako to povedali moji kolegovia, že v druhom čítaní sa pokúsime pozmeňujúcimi návrhmi zmeniť túto novelu zákona. Ale to nepoviem, pretože vo výbore pre sociálne veci a bývanie, ale ani v tomto pléne neprešiel zatiaľ ani jeden jediný pozmeňujúci návrh zo strany opozície, čo sa týkalo sociálnych vecí alebo sociálnej oblasti, alebo rodinnej politiky. Raz sa to už skoro stalo, keď bol prijatý pozmeňujúci návrh, lenže pozmeňujúci návrh opozičnej poslankyne zosobnila poslankyňa Slovenskej národnej strany, takže toto nepoviem, pretože nevidím najmenšiu šancu na to, že vo výbore by došlo k nejakej zmene. Budem najviac prekvapená, keď k tomu dôjde.

    Takže v prvom čítaní by som povedala toľko. Tie výhrady, ktoré som povedala, sú výhrady poslancov Strany maďarskej koalície a naše najväčšie výhrady sú v tom zmysle, že regionálna nezamestnanosť sa neznižuje. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásil pán spravodajca pán poslanec Madej a pani poslankyňa Vaľová Jana. Končím možnosť prihlásiť sa s reakciou na predrečníka a slovo dávam pánovi poslancovi Madejovi.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Sárközy, ja som vás pozorne počúval, aj sa môžem stotožniť s predrečníkmi, ktorí hovoria, že treba tento zákon pustiť ďalej. Ja z neho očakávam pozitívne zmeny. Samozrejme, o jednotlivých zmenách určite budeme veľmi radi diskutovať aj vo výbore pre sociálne veci, aj v parlamente.

    Nedá mi, aby som nezareagoval, pani poslankyňa, na posledné slová, ktoré ste uviedli, a musím povedať, že neskutočne, ale neskutočne zavádzate. Zavádzate a doslova podľa môjho názoru aj klamete verejnosť, pretože z jednotlivých výpisov hlasovaní si môžeme povedať a dokázať, že aj opozičným poslancom aj v oblasti sociálnych vecí prešli pozmeňujúce návrhy. Veď si pamätáme zákon o sociálnom poistení.

    Zavádzate, keď hovoríte, že ani jeden pozmeňujúci návrh poslancov neprejde. Zavádzate, keď hovoríte, že v sociálnom výbore ani jeden pozmeňujúci návrh neprejde. Je to o truc podniku možno aj z vašej strany, keď do istej miery ani nechcete prejaviť svoj názor, tak ako sme ho prejavovali my pri hlasovaniach, keď sme boli v opozícii, že sa možno ťaží aj vôbec zdvihnúť ruku v tom sociálnom výbore alebo pri nejakých obštrukciách, ktoré sú, samozrejme, legálnym prejavom názoru. Zavádzate, keď hovoríte, pretože určite istá atmosféra, ktorá je vecou oboch strán, ako sa k sebe správajú. Ale z našej strany určite, pokiaľ bude možnosť, tak je ústretovosť a snaha k spolupráci. Ďakujem pekne.

  • Slovo má pani poslankyňa Jana Vaľová. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja s kolegyňou Sárközy budem teraz súhlasiť určite, že sú potrebné dlhodobé programy, a ja si myslím, že jedným z dlhodobých programov, ktorý je veľmi správny v tomto zákone, je aj sociálny podnik. Sociálny podnik práve je podnik, ktorý nevytvára zisk, ale ktorý podporuje nezamestnanosť v obciach a v regiónoch, ktorú chceme odstrániť, a práve tento podnik by mal byť dlhodobo udržateľný.

    Nebudem súhlasiť ale v tom, že aktívna politika na Slovensku neexistuje za tejto vlády. Treba si pozrieť internet, a ja tu mám otvorenú stránku SME, kde je napísané, o koľko percent klesla nezamestnanosť a podľa pána Sokola k tomu prispelo hlavne využívanie aktívnych nástrojov politiky nezamestnanosti. Určitý vplyv má aj príchod investorov v regiónoch. Takže poviem, že sociálne nástroje tejto vlády sú veľmi, veľmi dobré a jasne to vidieť.

    A ja by som ešte poprosila Stranu maďarskej koalície, aby sa dohodla s SDKÚ a KDH, pretože oponuje pánu Brockovi a pani Gibalovej, ktorí práve zavádzali tento príspevok na cestu za prácou a vy ho práveže kritizujete a hovoríte, pani Sárközy, že nie je správny, že ho treba zrušiť, že ho tam netreba. Takže už vlastne v opozícii máte medzi sebou určitú roztržku alebo nie ste dohodnutí na názoroch, čiže sami neviete, ako môže toto fungovať.

    No a chcela by som povedať, čo sa týka investičných stimulov. Tak tieto určite na Slovensko prišli a hlavne na východ. Veď si pozrite, teraz bol schválený priemyselný park veľký vo Vranove, boli rôzne stimuly. Treba si pozrieť na internet a potom treba kritizovať, treba si prejsť, čo vláda schválila.

    Čiže myslím si, že opatrenia v tomto zákone sú veľmi správne, budú veľmi dlhodobé a ja si myslím, že pomôžu ešte viac naštartovať zamestnanosť, pretože zamestnanosť vlastne stúpa každým rokom a stúpa určite aj za tejto vlády. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky bude reagovať pani Klára Sárközy. Pani poslankyňa Belásová, nedá sa už prihlásiť do faktických poznámok, lebo ste sa prihlásili po tom, čo som uzatvoril, ale dokonca až po tom, čo sa prihlásila s reakciou pani Sárközy. Poprosím naozaj skôr, lebo ja dávam slovo, aj keď niekto nie je prihlásený cez kartu a reagujem na to, že každý môže vystúpiť, ale keď už je ukončená možnosť, už sa nedá. Ďakujem pekne za pochopenie. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Madej, mám tu kolegov zo sociálneho výboru. Ja by som bola rada, keby ste povedali možno vo svojej záverečnej reči ako spravodajca, kedy vo výbore pre sociálne veci a bývanie prešiel pozmeňujúci návrh opozičného poslanca, keby ste to teda spresnili, kedy a aký návrh vo výbore pre sociálne veci a bývanie prešiel.

    Treba pozorne počúvať to, čo poslanec v rozprave povie. Ja som sa vyjadrovala k nástrojom politiky práce. A čo sa týka mobility pracovnej sily, ktoré bolo predložené novelizáciou pána ministra Kaníka a povedala som, že to bolo neúčinné a zrušili sme to. Ja som sa nevyjadrovala, pretože som sa k tomu vyjadrovala vtedy, keď to bolo predložené k novele zákona, čo sa týka mobility pracovnej sily pána poslanca Brocku a Gibalovej, ktorý sme vítali a za ktorý sme hlasovali. Vtedy bolo povedané, že bude veľká novela a vo veľkej novele to bude vyriešené. Je tu veľká novela, lenže tá veľká novela je nástroj politiky, čo sa týka mobility pracovnej sily, je ten istý, ktorý sme zrušili sami vládni poslanci z Kaníkovej novely, pretože bol neúčinný, pretože sa to týkalo zmeny trvalého pobytu, musel ten dotyčný zmeniť trvalý pobyt.

    Zase zavádzate to, čo bolo neúčinné a nechcete porozumieť opozičným poslancom, ktorí majú skúsenosti s tým. Treba si priznať chybu. My sme si tú chybu vtedy priznali, že ten nástroj bol neúčinný a povedala som, že to využilo 54 záujemcov o prácu, kým to, čo bolo predložené pánom poslancom Brockom a Gibalovou, bol dobrý návrh zákona, pretože tu nebolo potrebné zmeniť trvalý pobyt. Takže ja som hovorila o tom, ale treba trošičku počúvať.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Sárközy bola posledná písomne prihlásená do rozpravy. Teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona ústne. Ústne sa do rozpravy hlási pán poslanec Ján Pataky, pani poslankyňa Milada Belásová. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne a slovo má pán poslanec Ján Pataky. Nech sa páči. Pardon, pán poslanec, zmažte pani poslankyňu Belásovú z tabule, lebo to bola pôvodne jej faktická poznámka, čiže nehlási sa do rozpravy.

  • Vážený pán podpredseda, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, s fenoménom nezamestnanosti sa stretávame v každej slobodnej spoločnosti založenej na demokracii a trvalom hospodárstve, teda tam, kde ľudia majú možnosť voľne sa rozhodovať, či a ako sa budú podieľať na formovaní pracovnej sily ich krajiny.

    Jej neobmedzený nárast sa však môže prejaviť ako veľmi škodlivý pre ekonomiku a môže spôsobiť aj značné sociálne problémy, čomu by mala terajšia vláda Slovenskej republiky týmto návrhom zákona o službách zamestnanosti predísť a odstrániť ich. Ale v niektorých článkoch citovaného zákona to celkom takto nevyzerá.

    Od 1. februára 2004 nadobudol platnosť zákon o službách zamestnanosti č. 5/2004 Z. z., ktorý zásadne zmenil pohľad na viaceré dovtedy uplatňované nástroje, ktoré mali ľuďom pomôcť pri návrate do práce. Dôraz bol kladený hlavne na ich aktivitu pri hľadaní práce, pri rekvalifikácii, ale aj na spoluprácu s novým úradom.

    Novinkou bolo zavedenie individuálneho akčného plánu, ktorý vypracováva, vyhodnocuje a aktualizuje uchádzačov o zamestnanie vedených v evidencii uchádzačov o zamestnanie aspoň tri mesiace v úzkej súčinnosti s odborným poradcom – pracovníkom úradu. Individuálny akčný plán na účely tohto zákona je písomný dokument, ktorý na základe posúdenia osobnostných predpokladov, schopností a odborných zručností uchádzača o zamestnanie určuje druh a rozsah pomoci potrebnej na uľahčenie jeho pracovného uplatnenia a vymedzuje na tento účel konkrétne postupové kroky, individualitu, vedomosti, schopnosti, zručnosti každého jednotlivca v súlade s pracovnými možnosťami regiónu.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov navrhuje v § 43 povinne vypracovať individuálny akčný plán na podporu pracovného uplatnenia pre mladých uchádzačov o zamestnanie, ďalej starších ako 50 rokov, osoby, ktoré boli dlhodobo vzdialené od trhu práce z dôvodu ťažkostí pri zosúladení pracovného a rodinného života a dlhodobo nezamestnaných viac ako 24 mesiacov.

    Keďže individuálny akčný plán slúži na podporu pracovného uplatnenia, mal by byť podľa mňa povinne vypracovaný s každým znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie. Pokiaľ ide o dlhodobo evidovaného nezamestnaného, individuálny akčný plán sa má vypracovať nie s uchádzačom o zamestnanie, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie viac ako 24 mesiacov, ako je uvedené v návrhu zákona, ale tak, ako definuje zákon dlhodobo evidovaného občana a odobruje aj vládny návrh zákona, to znamená, občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 mesiacov z predchádzajúcich 16 mesiacov.

    Navrhovaný § 49a príspevok na zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie. Účelom tohto navrhovaného príspevku je nadobudnutie praktických skúseností a pracovných návykov potrebných na vykonávanie pracovných činností u poskytovateľa zapracovania. V ods. 5 citovaného návrhu zákona sa uvádza zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie. Vykonáva sa u poskytovateľa zapracovanie najdlhšie počas troch kalendárnych mesiacov v rozsahu najviac 30 hodín týždenne. Zapracovanie najdlhšie počas troch kalendárnych mesiacov navrhujeme zmeniť takto, a to najdlhšie počas jedného kalendárneho mesiaca z dôvodu, že zamestnávateľ v priebehu jedného kalendárneho mesiaca dokáže otestovať, či daný uchádzač je vhodným kandidátom na prijatie do pracovného pomeru a taktiež uchádzač o zamestnanie, ktorý chce pracovať, má dostatok času a priestoru, aby v priebehu jedného kalendárneho mesiaca sa dokázal zapracovať, postupne nadobudol praktické skúsenosti a pracovné návyky na vykonávanie pracovnej činnosti u poskytovateľa zapracovania. Ale to bude až v druhom čítaní návrh.

    Vsunutý § 50a príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami, ktorý predkladá vládny návrh zákona, má zabezpečiť udržanie v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami prijatých do pracovného pomeru z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Príspevok sa má poskytovať zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné, na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom a sumy preddavku na poistné na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie plateného zamestnancom.

    Tento vsunutý paragraf podľa môjho názoru navrhujem vypustiť, pretože ľahko môže dôjsť k zneužívaniu uvedeného zákona zo strany zamestnávateľov najmä v regiónoch s vyššou mierou nezamestnanosti. Keď v snahe získať tento príspevok zámerne budú udržiavať nízke cenové ohodnotenie svojich zamestnancov, to znamená, že index miery vývoja cien bude nižší, čím vyššia bude miera nezamestnanosti v tomto regióne.

    Čo sa týka § 52 príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb. Ako dlhodobý starosta z praxe môžem povedať, že v ods. 1 navrhujem, aby aktivačná činnosť formou menších obecných služieb pre obec sa neviazala iba na poberateľov dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi. Keďže hlavnou základnou úlohou aktivačnej činnosti je podpora udržiavania pracovných návykov dlhodobo nezamestnaných, má byť prístupná všetkým uchádzačom o zamestnanie, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní.

    Čo sa týka § 52 ods. 3. Podľa mňa bolo by vhodnejšie upraviť vetu „s možnosťou ich opakovaného vykonávania najviac počas ďalších šiestich kalendárnych mesiacov“ s vetou „s možnosťou i opakovaného vykonávania najskôr po uplynutí šiestich kalendárnych mesiacov po uplynutí prechádzajúcej aktivačnej činnosti“. To takisto v druhom čítaní. Táto úprava súvisí so skutočnosťou, aby čo najviac dlhodobo nezamestnaných občanov sa mohlo zúčastňovať na aktivačných prácach a takto si udržiavať pracovné návyky.

    V ods. 6 citovaného paragrafu súhlasím, aby sa príspevok na základe uzatvorenej písomnej dohody medzi úradom práce a obcou poskytoval najviac do výške 10 %, ale najviac do výšky 7 % mesačne pri opakovanej aktivačnej činnosti u toho istého uchádzača o zamestnanie, a to po uplynutí šiestich kalendárnych mesiacov z celkovej ceny práce na jedného dlhodobo nezamestnaného občana vykonávajúceho menšie obecné služby pre obec.

    Návrh zákona navrhuje, aby určovanie periodicity návštev bolo v postupnosti úradu, pričom sa stanovuje uchádzačom o zamestnanie povinnosť aktívne si hľadať zamestnanie a preukazovať ho osobne úradu najmenej raz za kalendárny mesiac.

    Z uvedeného návrhu by bolo vhodné vyňať dlhodobo nezamestnaných, ktorí sa nezapoja do žiadnej aktivity v rámci úradu práce. Tí by mali chodiť na úrad každých sedem dní tak, ako to určuje zákon o službách zamestnanosti č. 5/2004 Z. z.

    V trhovej ekonomike budú vždy existovať dve skupiny občanov. Tí, ktorí majú platené zamestnanie, a tí, ktorí platené zamestnanie nemajú. Je to stav prirodzenej miery nezamestnanosti, o ktorú sa má postarať vláda v rámci svojej sociálnej politiky.

    Oblasť nezamestnanosti upravuje a rieši zákon o službách zamestnanosti, ktorého novelu predkladá táto sociálna vláda. V tomto sociálnom zákone je jediným pozitívnym prvkom návrh novely zákona, ktorý predkladá táto sociálna vláda, čo je z nášho pohľadu sociálne slabé, je rozšírenie nástrojov aktívnych opatrení na trhu práce a rozšírenie definície znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie o niektoré špecifické skupiny.

    Vládne opatrenia by mali smerovať k tomu, aby na trhu práce neprevažovala strana ponuky nad stranou dopytu. Táto sociálna garnitúra sa má snažiť o dosiahnutie stavu plnej zamestnanosti, ako to uvádzali vo svojom programovom vyhlásení, pri ktorej nezamestnanosť neprekročí svoju prirodzenú mieru, na čo čakajú občania Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Patakyho sa neprihlásil nikto. Pán poslanec Pataky bol jediný prihlásený do rozpravy ústne. Tým, že vyčerpal svoje vystúpenie, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko pani ministerka v záverečnom slove?

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, nedá mi, aby som na niektoré veci nezareagovala. Myslím si, že je to v záujme vysvetlenia veci. Ak dovolíte, najskôr by som uviedla jednu vec.

    Pán poslanec Brocka napádal oneskorený postup rezortu práce pri predložení zákona. Rezort predložil v druhom polroku 2007 návrh novely zákona na rokovanie, či už to bolo medzirezortné pripomienkové konanie až po rokovanie v Hospodárskej a sociálnej rade a do vlády.

    Ja si dovolím pripomenúť, pán poslanec Brocka, zákon č. 5/2004 Z. z., ktorý nebol naviazaný na novo prijatý zákon o pomoci v hmotnej núdzi. Ten nadobudol účinnosť od 1. 1. 2004, zákon o službách zamestnanosti táto päťka nadobudla až 1. februára 2004 a mám sa vyjadrovať k tomu, aký chaos spôsobil, pretože starý zákon č. 387/1996 Z. z. nebol kompatibilný s pripraveným zákonom o pomoci v hmotnej núdzi s celkovou reformou, na ktorú ste prešli.

    Mám hovoriť o problémoch s rekvalifikáciami, ktoré do konca, dá sa povedať, skoro prvého polroka neboli riešené a podobné veci. Takže asi by som tu nevytýkala niečo, čo vy v predchádzajúcej vláde ste ešte horším spôsobom riešili, a to nepreviazanosť dvoch zákonov, ktoré vtedy veľmi úzko súviseli. Musela by som hovoriť o tom, že za tri mesiace z evidencie nezamestnaných vypadlo skoro 100-tisíc, viac ako 100-tisíc, myslím, alebo okolo 100-tisíc evidovaných nezamestnaných, a nechcem hovoriť o tom, ako sa narábalo s ľuďmi so zdravotným postihnutím, a teda s nepriaznivým zdravotným stavom, kde z počtu 29-tisíc sa znížil na 9-tisíc a skúste nájsť, koľko ľudí z nich bolo zamestnaných.

    Ale dovoľte, aby som stručne uviedla charakteristiku vývoja nezamestnanosti. V roku 2007 počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie dosiahol v priemere mesačne 250 938 ľudí, čo bolo v porovnaní s rokom 2006 menej o 48 200 osôb, t. j. o 16,1 %. Priemerná miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2007 predstavovala 8,43 % a v porovnaní s priemerom za rok 2006 sa znížila o 1,9-percentuálneho bodu.

    Počet uchádzačov o zamestnanie v období od augusta 2006 do roku 2007 postupne medzimesačne klesal s výnimkou, samozrejme, decembra, keď tradične dochádza k miernemu nárastu počtu zaevidovaných nezamestnaných, čo je spôsobené ukončovaním vlastne sezónnych prác a krátkodobých pracovných zmlúv v závere kalendárneho roka.

    Pokiaľ ide o priemerný podiel dlhodobo evidovaných nezamestnaných, predstavoval 52,4 %, čo bol rovnaký podiel v podstate ako v roku 2006. V tejto súvislosti pripomeniem, že z celkového počtu priemerne mesačne evidovaných uchádzačov o zamestnanie máme zhruba jednu štvrtinu ľudí, ktorí nikdy nepracovali. Sú to ľudia, ktorých sa nepodarilo dostať do zamestnania ani predchádzajúcej vláde, teda vám, keď ste boli vo vládnej koalícii a keď ste riešili opatrenia.

    Pripomínam, že v tejto súvislosti nastavené opatrenia a zhruba rovnaká výška finančných prostriedkov vyčlenená pre túto oblasť je nesmierne dôležitá práve z dôvodu dlhodobo nezamestnaných a práve tí, ktorí nikdy na trh práce nevstúpili a vytvorenie im podmienok na to, aby sa mohli zapracovať a všetko je venované a taktiež aj riešenie úloh uložených úradu práce, a to je aktivizácia sa úradu práce a skracovanie, možnosť skrátenia doby, keď musia ľudia, evidovaní nezamestnaní chodiť na úrady práce, sú zamerané predovšetkým na aktivizáciu úradu práce a uloženie úloh úradom práce tak, aby boli povinní uchádzačovi o zamestnanie ponúknuť buď nejakú rekvalifikáciu, alebo ponúknuť a sprostredkovať priamo prácu u zamestnávateľa.

    Ešte sa vrátim k vývoju nezamestnanosti. Pripomeniem, že v decembri roku 2007 v porovnaní s rokom 2006 počet uchádzačov o zamestnanie klesol o viac ako 42-tisíc, t. j. viac ako o 14,9 %. Miera nezamestnanosti za toto obdobie sa znížila z 9,85 na 7,99 %, čo je nižšia hodnota o 1,86-percentuálneho bodu a podiel dlhodobo nezamestnaných za uvedené obdobie sa znížil z 53,3 % na 57,7 %.

    Ja by som si dovolila uviesť len výsledky dvoch etáp pilotného projektu dokončovania základnej školy, ktorý sa realizoval vo vybraných okresoch v dvoch etapách, a to v školskom roku 2004/2005. Pilotný projekt bol ukončený 30. júna 2006. Rozsah finančných prostriedkov vynaložených na tento projekt vzdelávania nezamestnaných, ktorí nemali ukončené základné vzdelanie v školskom roku 2004/2005, boli vyčerpané finančné prostriedky vo výške 4 350 506 korún. V školskom roku 2005/2006 4 367-tisíc korún. Priemerné výdavky na jedného frekventanta, ktorý úspešne ukončil účasť v projekte v roku 2004/2005, bolo 48-tisíc, v školskom roku 2005/2006 to bolo skoro 51-tisíc korún. Pripomeniem, že v roku 2004/2005 z celkového počtu frekventantov bolo zapojených do projektu 140 a úspešne ukončili 90. V roku 2005/2006 to bolo 126 a úspešne ukončili 86.

    Pokiaľ ide o preukazovanie si hľadania zamestnania uchádzačmi o zamestnanie v doterajších troch lehotách, a to raz za týždeň, raz za dva týždne, raz za mesiac nemotivovalo, alebo, ak chcete, neprinútilo najmä dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie nájsť si zamestnanie, ale ani ich to neodradilo od chodenia na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Veľká časť uchádzačov neproduktívne míňala čas na nájdenie toho, kto je ochotný dať im papier s pečiatkou, že sa uňho uchádzali o zamestnanie. Niektoré firmy dokonca požadovali poplatky za vydanie takéhoto potvrdenia. Takéto potvrdenia predávali aj pred niekoľkými úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Čo je však dôležité, tieto administratívne opatrenia neprispeli k výraznému zníženiu dlhodobej nezamestnanosti. Naopak, podiel dlhodobo nezamestnaných na celkovom počte uchádzačov o zamestnanie sa ešte zvýšil. Navrhnutá zmena v § 34, a to dať kompetenciu úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, aby na preukazovanie hľadania si zamestnania, ktoré súvisí s prioritou ofenzívne riešiť dlhodobú nezamestnanosť práce, určovali termíny uchádzačom o zamestnanie. S touto prioritou súvisí aj kladený dôraz na vyhľadávanie vhodných pracovných miest pre konkrétnych uchádzačov o zamestnanie.

    Doposiaľ realizované a navrhnuté opatrenia sú reakciou na zmenu situácie na trhu práce, kde sa začína prejavovať nedostatok najmä kvalifikovaných pracovných síl pri stále vysokom podiele dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie. Do aktívnejšej pozície na návrh zákona stavia predovšetkým teda úrady práce, keď nadväzne na navrhnuté zrušenie jednotýždňovej a dvojtýždňovej periodicity návštev na úrade práce za účelom preukazovania si hľadania zamestnania sa navrhuje úradu práce uložiť povinnosť najmenej raz za kalendárny mesiac ponúknuť uchádzačovi o zamestnanie...

  • Ruch v sále.

  • Poprosím všetkých poslancov, pani ministerka má záverečné slovo, o toleranciu vo vzťahu k jej vystúpeniu. Ďakujem pekne.

  • ... má najmenej raz za mesiac povinnosť ponúknuť uchádzačovi o zamestnanie buď vhodné zamestnanie, vzdelávanie na prípravu pre trh práce, niektorú z foriem udržania si pracovných návykov alebo podporované pracovné miesto.

    S touto povinnosťou veľmi úzko súvisí aj ustanovenie § 32 ods. 5, kde je navrhnuté vytváranie pozícií agent pre pracovné miesta za účelom zisťovania požiadaviek zamestnávateľov na zamestnancov, na zisťovanie informácií o pracovných podmienkach a sledovanie situácie na trhu práce. Zámerom je teda jednoznačne zintenzívniť prácu úradov práce sociálnych vecí s uchádzačmi o zamestnanie namiesto pasívneho prijímania informácií o tom, čo uchádzač o prácu a o zamestnanie urobil preto, aby si sám prácu našiel.

  • Pani ministerka, prepáčte, musím sa spýtať ctenej snemovne, je 11.00 hodín, mali by sme pristúpiť k hlasovaniu. Je všeobecný súhlas, aby pani ministerka dokončila svoje vystúpenie?

  • Všeobecný súhlas.

  • Ďakujem pekne. Ja sa pokúsim skrátiť vystúpenie s tým, že by som skutočne upriamila vašu pozornosť na to, že cieľom predloženého návrhu je v prvom rade vytvoriť programy na koordinované individuálne začleňovanie dlhodobo nezamestnaných uchádzačov na trh práce najmä na základe lokálnych, regionálnych, ale aj národných projektov.

    Musím povedať aj tú skutočnosť, že všetky tieto opatrenia, ktoré navrhujeme, sú plne v súlade a kompatibilné s operačným programom zamestnanosť a sociálna inklúzia. Teda opatrenia rámcové aktivity v rámci príslušných prioritných osí sú v predkladanom návrhu zákona o službách zamestnanosti rozpracované do jednotlivých postupov, opatrení a nástrojov tak, aby umožnili prostredníctvom najmä národných projektov a pilotných projektov realizovať zámery tohto operačného programu a vyčerpať alokované finančné prostriedky.

  • Ruch v sále.

  • V tejto chvíli vzhľadom aj na skutočnosť, že asi nie je záujem počúvať jednotlivé vysvetľovania, myslím si, že to necháme do druhého čítania, kde sa budeme podrobne venovať a ja privítam akýkoľvek pozmeňujúci návrh, ktorý bude znamenať vylepšenie návrhu, ktorý je predložený v parlamente. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, chcete využiť právo záverečného slova? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi len veľmi v krátkosti zareagovať, aj keď som pôvodne nepredpokladal. Musím konštatovať, že aj na základe tých vystúpení sa dá povedať, že panuje zhoda na tom, že predmetný návrh zákona bude postúpený a mal by byť postúpený do druhého čítania. Som presvedčený, že obsahuje aj inovatívne nástroje, ktoré pomôžu aktívnej politike trhu práce a v niektorých prípadoch budú naozaj efektívne riešiť zvyšovanie zamestnanosti na Slovensku. Ja som ale presvedčený, že o týchto jednotlivých ustanoveniach sa dá diskutovať.

    Dovoľte mi, aby som v krátkosti zareagoval na to, ako ma vyzvala pani poslankyňa Sárközy. Pani poslankyňa Sárközy vo svojom vystúpení uviedla, a je mi ľúto, stalo sa to niekoľkokrát aj v médiách, pokiaľ si dobre pamätám, že ani v pléne a ani vo výbore pre sociálne veci a bývanie nebol schválený žiaden pozmeňujúci návrh z radov opozície. Uviedol som, povedali ste, pani poslankyňa, ani jeden. Takže, to znamená, že v prvom rade v tej replike pani poslankyňa zúžila veci na výbor.

    Chcem ale uviesť, že pokiaľ si to pamätáme, myslím si, že napríklad pani poslankyňu Radičovú môžeme považovať za opozičnú poslankyňu a niektoré pozmeňujúce návrhy k zákonu o sociálnom poistení boli prijaté aj v sociálnom výbore. V pléne prešlo niekoľko pozmeňujúcich návrhov.

    Pani poslankyňa Sárközy, pamätáme si napríklad schvaľovanie zákona o vianočnom príspevku dôchodcom a tak ďalej. Takže hovoriť o tom, že opozícii neprešiel ani jeden pozmeňujúci návrh v pléne, ani jeden vo výbore je zavádzanie a do istej miery klamstvo. Verím, že je to len z opomenutia a zabudnutie toho, aké pozmeňujúce návrhy boli schvaľované. To ale chcem povedať, že ústretovosť určite je preto, že mnohé návrhy týkajúce sa aj poslaneckých prieskumov, týkajúce sa aj procedúry rokovania určite boli schválené. Takže v tomto ústretovosť určite je. Treba však povedať, že je to istá koexistencia a pravdu treba hľadať vždy na oboch stranách.

    Verím, že čo sa týka prerokovania predmetného návrhu zákona to bude korektná diskusia a teším sa do druhého čítania pri rokovaní o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu a budeme aj o ňom hlasovať teraz po päťminútovej prestávke, ktorú teraz vyhlasujem pred hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme po krátkej prestávke pokračovať v rokovaní 19. schôdze. Poprosím vás, aby ste sa vrátili do rokovacej sály. Ešte predtým, ako pristúpime k hlasovaniam o prerokovaných bodoch programu, chcem opäť pripomenúť a zároveň požiadať všetkých členov grémia, ako aj predsedov parlamentných politických strán o stretnutie o 12.00 hodine , tak ako som o to požiadal včera. Ďakujem pekne.

    Budeme teraz pokračovať v hlasovaní v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov. Je to tlač 503.

    Pán poslanec Kotian bude ako určený spravodajca uvádzať hlasovanie v prvom čítaní.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, do rozpravy sa prihlásili traja poslanci, ktorí nepredložili žiaden pozmeňujúci návrh, preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 77 za, 42 proti, 15 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh posunuli do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 19. marca 2008 a v gestorskom výbore do 20. marca 2008.

    Pavol Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o pridelení návrhu zákona do výborov, o gestorskom výbore a o lehotách na prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 104 bolo za, 11 proti, 20 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom, určili gestorský výbor a lehoty na prerokovanie. Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Teraz pán poslanec Viliam Jasaň bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o zrušení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač č. 512.

  • Ďakujem, pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 78 za, 3 proti, 57 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 19. marca 2008 a gestorskému výboru do 20. marca 2008.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 102 za, 4 proti, 32 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie, ako aj gestorský výbor.

    Pán poslanec Kovačócy bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 172/2003 Z. z. Je to tlač 511.

  • Ďakujem. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 79 za, 2 proti, 57 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 19. marca 2008 a gestorskému výboru do 20. marca 2008.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 101 za, 1 proti, 35 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili pridelenie do výborov, ako aj lehoty na prerokovanie.

    Teraz pán poslanec Vestenický uvedie hlasovanie k návrhu uznesenia na ukončenie pôsobenia príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v misii UNDOF na Golanských výšinách (tlač 513).

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, v rozprave nebol prednesený žiaden pozmeňujúci návrh. Preto prosím, dajte hlasovať o uznesení tak, ako je uvedené v návrhu tlače č. 513 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 95 za, 2 proti, 36 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie k návrhu na ukončenie pôsobenia príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v misii UNDOF na Golanských výšinách. Ďakujem pekne, pán poslanec.

    V prvom čítaní teraz budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov (tlač 505). Spravodajcom je pán poslanec Kužma. Máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave nevystúpil nikto, nepodal nikto žiaden návrh.

    Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 116 za, 19 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do druhého čítania.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 19. marca 2008 a v gestorskom výbore do 20. marca 2008.

  • Hlasujeme o pridelení do výborov a o určení lehôt.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 134 za, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Posledné bude hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnenie niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 516.

    Pán poslanec Madej, nech sa páči, uveďte hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 93 za, 1 proti, 44 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte teraz hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prideľuje návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným uznesením predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený ho prerokovali v lehote do 19. marca 2008 a gestorský výbor do 20. marca 2008.

    Pán predseda, prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhoch, tak ako ich predniesol pán spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 121 za, 3 proti, 14 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh zákona pridelili na prerokovanie výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Tým sme, dámy a páni, odhlasovali všetky prerokované body programu. Ešte pán predseda výboru pre zdravotníctvo Novotný. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás v súvislosti s vyhláseným Rokom boja proti rakovine krčka maternice pozval na odborný seminár na tému prevencie rakoviny krčka maternice, ktorý sa uskutoční dnes 6. februára o 12.30 hodine v zasadacej sále č. 30. O aktivitách Roka boja proti rakovine krčka maternice vás budú informovať odborníci aj známe osobnosti spoločenského a kultúrneho života.

    Ďalej vás chcem informovať, že vo foyer máte k dispozícii Deklaráciu pre boj proti rakovine krčka maternice. Keď máte chuť prísť na túto akciu a podpísať túto deklaráciu, budeme sa veľmi tešiť. Ďakujem pekne.

  • Pani predsedníčka Zmajkovičová.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dovoľte, aby som oznámila členom mandátového a imunitného výboru zmenu rokovania výboru. Výbor zvolávam na utorok 12. 2. na 12.30 hodinu do miestnosti č. 32. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán predseda ústavnoprávneho výboru pán poslanec Mamojka.

  • Ďakujem za slovo. Ja len pripomínam členom ústavnoprávneho výboru, že dnes o 12.30 hodine máme zasadnutie ústavnoprávneho výboru. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda výboru Prokopovič.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Oznamujem členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu SIS, že zasadnutie výboru bude ihneď po prerušení schôdze na obedňajšiu prestávku v zasadačke výboru pre obranu a bezpečnosť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní o programe 19. schôdze. Ako ďalší bod programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309. Je to tlač pod č. 517.

    Dámy a páni, vyhlasujem krátku trojminútovú prestávku a poprosím potom všetkých, ktorí chcú venovať pozornosť prerokovaniu tohto bodu, aby ostali v sále. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste začali venovať pozornosť rokovaniu v sále. Budeme pokračovať po krátkej prestávke prvým čítaním o vládnom návrhu, ktorým sa mení zákon č. 124, tak ako som uviedol ešte pred prerušením. Je to tlač 517.

    Poprosím teraz pani ministerku Vierku Tomanovú, aby sa ujala slova a uviedla vládny návrh. Máte slovo, pani ministerka.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Súčasne mi dovoľte, vážené dámy, vážení páni, uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

    Účelom je zosúladenie odvetvovej klasifikácie o ekonomických činnostiach uvedených v zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci s novou kvalifikáciou ekonomických činností v zmysle vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007, ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia ekonomických činností.

    Novým znením prílohy č. 1 k zákonu o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sa nerozširuje doterajší okruh ekonomických činností s vyšším rizikom, pri ktorých môže pri plnení pracovných povinností vzniknúť závažné poškodenie zdravia zamestnancov, alebo pri ktorých častejšie vzniká poškodenie zdravia zamestnancov.

    Vládnym návrhom zákona sa tiež menia ustanovenia zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, týkajúce sa výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce, ktoré sa dotýkajú úpravy živnostenského zákona, živnostenského podnikania v rozsahu, v ktorom zasahujú do úpravy zákona o živnostenskom podnikaní. V tejto súvislosti sa navrhuje zúžiť okruh osobných údajov, ktoré musí žiadateľ o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie vo svojej žiadosti uviesť.

    Navrhuje sa tiež odstrániť previazanosť oprávnenia na výchovu a vzdelávanie so živnostenským oprávnením, a to tým spôsobom, že sa ruší kompetencia Národného inšpektorátu práce odobrať oprávnenie na výchovu a vzdelávanie osobám, ktoré nemajú živnostenský list. Súčasne sa ruší zákonný spôsob zániku platnosti oprávnenia na výchovu a vzdelávanie z dôvodu zániku živnostenského oprávnenia. V nadväznosti na tieto zmeny sa vypúšťajú ustanovenia týkajúce sa povinnosti osôb oprávnených na výchovu a vzdelávanie predkladať Národnému inšpektorátu práce kópiu živnostenského oprávnenia.

    Pán predseda, ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka. Určenou spravodajkyňou je pani poslankyňa Rošková. Poprosím ju, aby nás informovala.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 24. schôdzi.

    V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Cieľom navrhovanej novely zákona je zosúladenie odvetvovej klasifikácie ekonomických činností uvedenej v zákone č. 124/2006 Z. z. s novou klasifikáciou v zmysle vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z.

    Súčasne sa upravuje ustanovenie § 27 novelizovaného zákona vo vzťahu k zákonu k č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon).

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle §73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. o tom, že po rozprave prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 525 z 10. januára 2008 prideliť návrh zákona pod tlačou 517 na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie.

    Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým uvedený návrh bol predložený ho prerokovali v lehote do 19. marca 2008 a gestorský výbor do 20. marca 2008.

    Ďakujem, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Končím možnosť prihlásiť sa. Ako jediná pani poslankyňa Sárközy.

    Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, úplne v krátkosti vystúpim k tomuto vládnemu návrhu zákona. Mám dve otázky, pani ministerka.

    Prvá otázka. Z médií mám informácie, že v tomto zákone v druhom čítaní vo výboroch poslaneckými zmenami bude vyriešená pracovná zdravotná služba. Či to tak je? V tejto súvislosti len chcem pripomenúť, že poslaneckým návrhom, poslaneckou zmenou presne 5. 12. túto situáciu sme chceli vyriešiť. Bol to návrh opozičných poslancov, pod ktorý som sa podpísala aj ja. Počúvajúc pani štátnu tajomníčku v médiách, to, čo chcete, alebo je možné vyriešiť nepriamou novelou v tomto zákone o pracovnej zdravotnej službe bude asi takého rozsahu, ako sme to my navrhovali. To bolo 5. decembra, vtedy to nebolo odsúhlasené. Mám tu výpis. To len na margo toho, čo som tu povedala pred chvíľou. Ja sa nebudem vyjadrovať k tomu, čo tu odznelo, čo tu povedal pán poslanec Madej. Médiá majú otvorený prístup na rokovania výboru, sú tam prítomní. Oni si to sami usúdia a posúdia.

    A už len jedna vetička k tomu, čo tu bolo povedané. Pán poslanec sa potom poopravil, povedal, že dokonca aj poslanecké prieskumy nám odsúhlasia vo výbore, takže za to ďakujeme pekne.

    A tá moja druhá otázka. Pani štátna tajomníčka, v televíznej diskusii na divácku otázku, otázka bola, či aj učitelia budú musieť absolvovať pracovnú, teda preventívnu prehliadku v rámci pracovnej zdravotnej služby? Jej odpoveď bola. Len v tom prípade, ja som si to doslovne napísala, ak títo učitelia robia pokusy s karcinogénnymi látkami. Karcinogénne látky, to sú rakovinotvorné. Ja by som chcela vedieť, ktorí učitelia robia pokusy s karcinogénnymi látkami. Robia síce pokusy na lekárskych fakultách, ale to nie sú učitelia, ale lekári. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vaše vystúpenie pani poslankyňa Radičová, Vaľová a pán predseda Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Radičová, máte slovo.

  • Ďakujem vám veľmi pekne, pán predseda Národnej rady. Ja len stručnú poznámku. Problém zabezpečenia ochrany zdravia pracovnou zdravotnou službou je nevyhnutné riešiť v zákone a som presvedčená, že zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci rieši tento problém tak v súlade s európskymi štandardmi, ako aj v súlade so záujmami zamestnancov. To, čo vnímam ako problém, je naozaj riešenie konkrétnych spôsobov výkonu pracovnej zdravotnej služby, ktoré upravujú konkrétne návrhy ministerstva zdravotníctva. A tu je naozaj priestor na diskusiu, aby sme sa sústredili na rizikové skupiny a aby sa dobrý zámer neobrátil vo svoj totálny protipól.

    V tomto smere trvám na tom, aby takáto služba bola zakomponovaná v tomto zákone. Opakujem, je nevyhnutné novelizovať prijatý zákon z dielne ministerstva zdravotníctva, pretože posúva túto tému do rozmerov, čo nebol pôvodný zámer zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Ďakujem.

  • Ja musím opäť upozorniť, že pani poslankyňa Sárközy má veľmi zlé informácie, pretože žiadna novela práve v tomto zákone nebude a chcela by som povedať, že preventívna pracovná zdravotná služba sa určite bude určitým spôsobom riešiť, ale my si musíme uvedomiť, že teda, ak sme v Európskej únii, tak musíme prijať štandardné európske zákony a musíme aj my teda prihliadať pri tvorbe týchto zákonov.

    Chcela by som povedať, že samozrejme chceme tieto veci riešiť, ale nemôžeme ich riešiť iba takto od stola a viem o tom, že ministerstvo práce a sociálnych vecí na tomto intenzívne pracuje a dokonca sa stretáva aj s európskymi odborníkmi, aby sme nešli teda na štandard, alebo aby sme to vyriešili práve v súlade s legislatívou Európskej únie. Nie je to taká jednoduchá záležitosť teraz, že to vypustíme, alebo to nechám, alebo si vymyslíme, ako to bude fungovať. Takže určite sa tým zaoberáme a ja neviem, odkiaľ pani Sárközy stále berie tie informácie, lebo ja viem, že prešli pozmeňujúce návrhy opozície. Vôbec nie je pravda, že by teraz mal ísť nejaký pozmeňujúci návrh. Takže neviem, kto tie informácie donáša, ale myslím si, že ten, odkiaľ ich čerpáte, nie je to spoľahlivý zdroj. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ja by som chcel tiež zdôrazniť, že skutočné riešenie preventívnych prehliadok jednak zamestnancov, ale aj jednotlivých pracovísk je úloha, ktorá je dôležitá a ktorú je potrebné riešiť, lenže je to otázka skôr aj rezortu zdravotníctva. Takže pokiaľ by rezort sociálnych vecí riešil túto otázku, považujem to ako prechodné riešenie, ale pozitívne riešenie.

    Chcel by som zdôrazniť, že cez pracovné zdravotné licencované služby riešenie, zdá sa byť, že je to v súlade s princípmi Európskej únie, ale je to dosť nepraktické, pretože riešenie vynecháva z tejto činnosti praktických lekárov, všeobecných lekárov, ktorí situáciu hlavne v rozsahu eseročiek, ktoré majú menší počet zamestnancov, lepšie poznajú ako jednotlivé pracovné zdravotné skupiny. Preto navrhujem, aby sa ten zákon alebo tá zmena dotýkala pragmatickej stránky veci, aby sme nestanovili taký rozsah povinností pre jednotlivé eseročky, akciové spoločnosti, ktoré nebude možné zvládnuť a budú skôr stresujúce preto, že túto úlohu nebudú môcť v rozsahu časovom, ale aj obsahovom splniť. Takže riešenie v tomto zákone považujem za pozitívne, ale chcel by som, aby to bolo riešené skutočne skôr na naše podmienky, na našich lekárov, na ich možnosti a v rozsahu, ktoré budú môcť realizovať. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, nech sa páči, vaša reakcia.

  • Ďakujem za slovo. Nuž, tie informácie mám z tlačovej besedy pána štátneho tajomníka zdravotníctva Kľučku a z tlačovej besedy pani štátnej tajomníčky Kršíkovej. Vyslovene pani štátna tajomníčka povedala, že to bude riešené poslaneckým návrhom v tejto novele, bude v účinnosti od 1. mája, a keď opoziční poslanci upozorňovali, že túto problematiku treba vyriešiť, tak pán štátny tajomník ministerstva zdravotníctva povedal, že klopú na otvorené dvere. Tak ja som videla síce len prostredníctvom médií tlačovú besedu aj pána štátneho tajomníka, aj vyjadrenia pani štátnej tajomníčky. Keď oni potom ten svoj názor zmenili, ja za to nemôžem. Tlačové vyjadrenia obidvoch boli v pondelok tento týždeň, takže ja som sa vyjadrila k tejto problematike len po tom, že som mala tieto výstupy z ich tlačových besied. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Sárközy bola jedinou v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani ministerka, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, nedá mi, aby som veľmi stručne nezareagovala na otvorený problém, ktorý tu je, a týka sa spoločného riešenia problémov spojených s pracovnou zdravotnou službou. Odpusťte, ale v tejto chvíli si dovolím povedať jednu vec, že tak, ako to bolo nastavené, nastavila to, pani poslankyňa, predchádzajúca vláda, v ktorej vaši ľudia boli zastúpení. A musím povedať, že sme sa tomuto problému začali venovať koncom novembra vzhľadom na to, že zamestnávatelia niekoľko mesiacov ostro kritizovali legislatívne riešenie pracovnej zdravotnej služby najmä v nadväznosti na povinnosť zamestnávateľa na vlastné náklady zabezpečovať preventívne lekárske prehliadky zamestnancov.

    Tak ako povedala pani poslankyňa Radičová, plne sa prikláňam k tomu, že ochrana a bezpečnosť zdravia pri práci je skutočne nesmierne dôležitá, má svoje opodstatnenie a urobíme všetko preto, aby sme skutočne zabezpečili dobré pracovné podmienky a bezpečnú a dobrú prácu pre ľudí.

    V tejto súvislosti si dovolím povedať, že je ustanovená pracovná skupina zo zástupcov odborníkov, v ktorej sú tak zástupcovia ministerstva zdravotníctva, ako aj ministerstva práce, sociálnych vecí, nehovoriac o tom, že sú tam zastúpení aj zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov.

    O výsledkoch rokovania tejto pracovnej skupiny informovala v Hospodárskej a sociálnej rade pani štátna tajomníčka Kršíková 28. januára 2008 s tým, že sú určité výsledky spoločnej expertnej skupiny. Pokiaľ by ste chceli, tak vám môžem o nich aj bližšie porozprávať, ale musím povedať, že ešte jeden bod je otvorený, a to lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sa nebudú vykonávať u fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nemajú zamestnancov všeobecne u všetkých, ale len, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.

    Ja pripomeniem, že tu sa otvoril opätovne problém, ktorý nie je doriešený v tejto chvíli s ministerstvom zdravotníctva, ktoré požaduje, aby samostatne zárobkovo činné osoby podliehali povinnosti preventívnych lekárskych prehliadok, ak vykonávajú činnosti zaradené v tretej alebo v štvrtej kategórii. Toto je otvorená otázka, ktorá bude doriešená a následne, len čo budú doriešené, bude pripravený návrh noviel zákonov tak, aby boli obidva zákony korigované v tejto oblasti. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka. Pani spravodajkyňa nechce sa vyjadriť. Pani poslankyňa Vaľová, nemôžete reagovať. Je skončená rozprava. Pani ministerka vystúpila na záver po rozprave. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode. Ďakujem pekne a budeme ešte pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 518.

    Pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií. Bod pána podpredsedu vlády Čaploviča bol preložený na 14.00 hodinu. Takže, pán minister dopravy, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

    Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 19. decembra 2007 a prijala k nemu uznesenie č. 1095. Nevyhnutnosť novelizácie návrhu zákona o vnútrozemskej plavbe vyplýva z potreby implementácie právnych aktov Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky.

    Transpozíciou týchto smerníc sa vytvára rámec pre zriadenie a využívanie harmonizovaných riečnych informačných služieb v Slovenskej republike s cieľom podporiť vnútrozemskú vodnú dopravu na účely zvýšenia bezpečnosti, efektívnosti, umožnenia jej prepojenia s inými druhmi dopravy a výhodnosti pre životné prostredie.

    Ustanovuje sa aj orgán na aplikáciu riečnych informačných služieb, ktorým je Štátna plavebná správa, ktorá bude vykonávať správu systému riečnych informačných služieb vrátane medzinárodnej výmeny informácií a plniť funkciu centra riečnych informačných služieb.

    Preberaním smernice č. 2006/103 Európskeho spoločenstva sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti dopravnej politiky. Zároveň sa ukázala potreba menších technických úprav niektorých ustanovení zákona o vnútrozemskej plavbe, ktoré vyplynuli z bežnej praxe.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Navrhovaný zákon bude mať dopad na štátny rozpočet z dôvodu zavádzania a prevádzkovania harmonizovaných riečnych informačných služieb na sledovaných vodných cestách Slovenskej republiky.

    Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie a nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť. Dopad na podnikateľské prostredie bude pozitívny.

    Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokúvaní predloženého vládneho návrhu zákona, aj o jeho schválenie v prvom čítaní. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Poprosím pána poslanca Prokopoviča, aby ako určený spravodajca podal informáciu.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, páni ministri, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma svojím uznesením č. 291 z 22. januára 2008 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 518).

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Ďalej konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Konštatujem ďalej, že všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a o tom, že návrh zákona bude mať vplyv na výdavkovú časť štátneho rozpočtu, na druhej strane však nebude mať dopad na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov ani vplyv na životné prostredie, zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Podotýkam, že osobitná časť dôvodovej správy obsahuje aj odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Návrh zákona tiež obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku po rozprave budem odporúčať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 526 z 10. januára 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem po rozprave tiež navrhovať, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor budem navrhovať Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Budem odporúčať, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 19. marca 2008 a v gestorskom výbore do 20. marca 2008.

    Pán predseda, prosím, môžete otvoriť všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu k uvedenému návrhu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vzhľadom na to, že je 11.56 hodín, prerušujem dnešné rokovanie do 14.00 hodiny.

    Budeme pokračovať rokovaním o preloženom vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov. Návrh uvedie pán podpredseda vlády Čaplovič. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 11.57 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach.

    Vládny návrh zákon ste dostali ako tlač 531, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 531.

    Prosím podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Dušana Čaploviča, aby ako navrhovateľ vládny návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe bol predsedom vlády Slovenskej republiky predložený na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 3 zo dňa 9. januára 2008 na rokovanie Národnej rady.

    Predložený návrh zákona novelizuje zákon o kontrole v štátnej správe, ktorý bol Národnou radou Slovenskej republiky schválený dňa 14. decembra 1995 a účinný bol dňom 11. januára 2006.

    Podľa predloženej dôvodovej správy k jeho pôvodnému zneniu bol prijatý pre nevyhnutnosť právne opatriť a upraviť kompetencie Úradu vlády Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky na kontrolu plnenia úloh štátnej správy a hospodárenia s prostriedkami určenými na plnenie úloh štátnej správy, ako aj na vybavovanie petícií, sťažností, oznámení a podnetov a súčasne ako kontrolného orgánu, ktorý poskytuje objektívny prehľad o plnení úloh štátnej správy a ďalšie nevyhnutné, podstatné, dôležité informácie pre potreby činnosti vlády ako najvyššieho orgánu exekutívy.

    Zákon tak bol prijatý ako všeobecná norma v oblasti kontroly štátnej správy a v štátnej správe pri rešpektovaní kompetencií ostatných orgánov kontroly. Súčasne obsahuje prehľad systému kontroly v štátnej správe a všeobecné procesné ustanovenia na výkon kontroly v tejto oblasti.

    Zákon o kontrole v štátnej správe bol novelizovaný dvakrát. Prvá novelizácia zákona bola v roku 2001 vykonaná zákonom o finančnej kontrole a vnútornom audite. Bola nešetrným zásahom do konštrukcie zákona. Bez ohľadu na zmysel zákona boli vypustením ustanovení, ktoré upravovali kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu, odňaté Úradu vlády kompetencie nevyhnutné na komplexné vykonávanie objektívnej kontroly fungovania v štátnej správe.

    Ani druhá novela z roku 2002, ktorou bola Úradu vlády zverená kompetencia vykonávať kontrolu efektívnosti štátnej správy, nevyriešila uvedený problém. Navyše nevytvorila dostatočný právny základ na vykonávanie ďalších kompetencií zverených Úradu vlády, a to plniť úlohy ochrany finančných záujmov Európskeho spoločenstva, ktoré sú v súčasnosti a s nábehom na ďalšie plnenie v rámci národného strategického referenčného rámca veľmi dôležité.

    Vzhľadom na tieto okolnosti, ako aj s ohľadom na postupné legislatívne zmeny v oblasti štátnej správy bolo nevyhnutné zákon analyzovať a vykonať jeho revíziu. Predložený návrh zákona obsahuje zmeny, ktoré vrátia zákonu jeho pôvodný zmysel a ktoré reagujú na aktuálne požiadavky na kontrolu aj v súvislosti s poslednými stretnutiami so zástupcami Európskej komisie a rôznych úrovní kontroly, ktorá sa uskutočnila na sklonku minulého roku na Bôriku pri rokovaní v roku 2007.

    Motívom pre revíziu zákona o kontrole v štátnej správe je aj zosúladiť systém kontroly Slovenskej republiky, aby bol efektívny, transparentný, aby skutočne vytváral všetky podmienky pre to, aby sa s peniazmi a s finančnými zdrojmi hospodárne narábalo a súčasne aby boli viazané ústredné orgány štátnej správy takýmto spôsobom s týmito finančnými zdrojmi nakladať.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, pevne verím, že návrh zákona posuniete do druhého čítania v Národnej rade a chcem vám vopred zato poďakovať. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Teraz dávam slovo spravodajcovi, predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pánovi poslancovi Tiborovi Cabajovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj svojím uznesením č. 148 z 22. januára 2008 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach (tlač 531).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu novely zákona.

    Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie upravená nie je.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 2 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. januára 2008 č. 531 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 19. marca 2008 a gestorský výbor do 20. marca 2008.

    Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem opýtať, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Zároveň sa chcem opýtať navrhovateľa, či sa chce ešte vyjadriť, že rozprava nebola takisto. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej bude nasledovať prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon).

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 526, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 529.

    Teraz prosím pána ministra kultúry Slovenskej republiky pána Marka Maďariča, aby uviedol vládny návrh zákona.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve reaguje na vývojom dnes už prerokovanú úpravu tlačového zákona z roku 1966.

    Súčasný zákon napriek početným novelizáciám už v mnohých aspektoch nezodpovedá novým ústavnoprávnym a spoločensko-politickým podmienkam vývoja našej spoločnosti, či už je to v oblasti systému registrácie tlače, v absencii inštitútu redakčného tajomstva, ale predovšetkým z hľadiska občanov súčasný tlačový zákon ponúka veľmi nízku efektívnosť nápravy v prípadoch, ak sa v tlači zverejnia nepravdivé skutkové tvrdenia, ale najmä skutkové tvrdenia, ktoré sa dotknú cti, dôstojnosti alebo súkromnej a fyzickej osoby, respektíve názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby.

    Zásadnou zmenou v predkladanom návrhu zákona oproti doterajšej úprave je ochrana zdroja a pôvodu informácií získaných pre zverejnenie v periodickej tlači, tlačovej agentúre alebo vysielaní, ďalej nahradenie doterajšej registrácie evidovaním periodickej tlače a ustanovenie popri práve na opravu aj inštitútu práva na odpoveď a na dodatočné oznámenie.

    Nová právna úprava inštitútu je zodpovednosť vydavateľa a tlačovej agentúry za obsah periodickej tlače a agentúrneho spravodajstva. Z tejto zodpovednosti je vyňatá zodpovednosť za informácie poskytnuté orgánmi verejnej moci a oznámenia v naliehavom verejnom záujme, ktoré sú vydavatelia povinní na požiadanie orgánom verejnej moci uverejniť. Vydavateľ tlače súčasne nezodpovedá za pravdivosť informácií zverejnených v inzercii alebo za klamlivú a porovnávaciu reklamu.

    Návrh zákona zabezpečuje monitoring štruktúry vlastníckych vzťahov v oblasti periodickej tlače, ako aj majetkovej účasti vydavateľov periodickej tlače v iných médiách. Návrhom zákona sa ustanovuje povinnosť pre orgány verejnej moci poskytovať informácie o svojej činnosti a umožniť prístup k takýmto informáciám bez zbytočného odkladu a na základe rovnosti.

    Rešpektujúc Rezolúciu Výboru ministrov Rady Európy č. 74 o práve na odpoveď je zásadnou zmenou, ako som už uviedol v zákone, ustanovenie inštitútu práva na odpoveď a práva na dodatočné oznámenie, ako aj podmienok ich uplatnenia. Chcem zdôrazniť, že právo na odpoveď si možno uplatniť len voči skutkovým tvrdeniam, ktoré sa dotknú cti, dôstojnosti či súkromia fyzickej osoby, respektíve názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby. Ide o nemecký model na rozdiel od francúzskeho, ktorý umožňuje uplatnenie práva na odpoveď aj voči hodnotiacim úsudkom.

    Tieto pojmy vychádzajúce z terminológie Európskeho súdu pre ľudské práva treba odlišovať, pretože pravdivosť skutkového tvrdenia, čiže faktov možno dokázať na rozdiel od hodnotiaceho úsudku, názoru, komentára, ktorý nepodlieha dôkazu pravdy. Táto skutočnosť má principiálny význam pre posudzovanie nároku na uplatnenie práva na opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie. Nárok si možno uplatniť len voči skutkovým tvrdeniam, ktoré sa dotknú cti, dôstojnosti alebo súkromia občana, v odôvodnených prípadoch aj voči pravdivým. Uvedená podmienka skutkového tvrdenia sa často obchádza a zámerne sa vytvára predstava, že na kritický komentár či hocijaký názor na činnosť vlády či politikov budú musieť noviny publikovať ich obsiahle traktáty. Nie je to pravda.

    Na druhej strane, čo je rovnako dôležité, ani odpoveď nemôže okrem skutkových tvrdení uvádzajúcich na pravú mieru napadnuté skutkové tvrdenia obsahovať hodnotiace úsudky a tobôž urážky či skutočnosti, ktoré by boli v rozpore s právnym poriadkom.

    Samotná vláda a Národná rada Slovenskej republiky ako najvyššie výkonné a zákonodarné orgány si nemôžu podľa návrhu nového zákona uplatniť opravné prostriedky, lebo nemajú status právnických osôb. Len pre zaujímavosť. V Nemecku a vo Francúzsku majú právo na odpoveď aj úrady, vláda a politické strany.

    Práva na opravu na odpoveď a dodatočné oznámenie nielenže nikomu nebránia uverejňovať informácie, ale zároveň ani nikoho neobmedzujú pri uverejňovaní pravdivých informácií. Každá právnická a fyzická osoba, ktorej oprávnené záujmy boli uverejnením určitej informácie v tlači alebo v agentúrnom spravodajstve poškodené, má právo na rovnocennú nápravu. Vychádzam z presvedčenia, že uplatňovanie ústavnej slobody prejavu a práva na informácie, rešpektujúc právo na ochranu osobnosti a právo na súkromie by malo byť vyšším princípom a poslaním mediálnej legislatívy.

    Na záver mi ešte dovoľte povedať, čo asi viete, že tlačový zákon nespadá pod smernice Európskej únie, to znamená, je naozaj vecou Slovenskej republiky, ako si ho upraví, pričom návrh zákona, to zdôrazňujem, je v súlade s odporúčaniami Rady Európy, Výboru ministrov, je kompatibilný s právom Európskej únie, Európskych spoločenstiev a nie je v rozpore sa Ústavou Slovenskej republiky. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi navrhnutého gestorského výboru pre kultúru a médiá pánovi poslancovi Jánovi Podmanickému. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, takzvaný tlačový zákon.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala desať písomných prihlášok. Písomne sa do rozpravy k tomuto bodu prihlásili za klub SDKÚ pán poslanec Galbavý, za klub Slovenskej národnej strany pán poslanec Rafaj, za klub SMK pán poslanec Bárdos a za klub KDH pán poslanec Hrušovský a za klub SMER pán poslanec Jarjabek. Ďalej sa do rozpravy písomne prihlásili páni poslanci: pán poslanec Minárik, pán poslanec Slafkovský, pán poslanec Rydlo, pán poslanec Palko a pán poslanec Senko. Ako prvý vystúpi pán poslanec Galbavý za klub SDKÚ – DS. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, páni ministri, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja zaujal stanovisko k predloženému návrhu zákona v mene poslaneckého klubu SDKÚ – DS.

    Iste tak už, ako povedal pán minister kultúry, rokujeme dnes o návrhu, ktorý upravuje práva a povinnosti vydavateľov periodickej tlače a tlačovej agentúry, upravuje práva a povinnosti osôb pri uplatňovaní nových inštitútov, ako je právo na odpoveď a právo na dodatočné oznámenie a inštitútu, ktorý už poznal starý tlačový zákon, to je právo na opravu.

    Rokujeme o zákone, ktorý je bezpochyby najdiskutovanejším, ale aj najkritizovanejším v poslednom období. Vyjadrujú sa k nemu mediálni experti, vydavatelia, vyjadrujú sa k nemu novinári, ale aj my politici.

    Významné medzinárodné inštitúcie, ako je Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe Freedom House Reportéri bez hraníc si dokonca objednávajú anglickú verziu tohto návrhu zákona. Isteže, majú oň záujem. My všetci vieme prečo, len pán minister do dnešného dňa nepochopil, prečo tlačový zákon nespĺňa kritériá európskych štandardov a kritériá demokratických pravidiel. Bohužiaľ, je pravda aj to, že konečná podoba alebo spor o konečnú podobu tlačového zákona zasiahol aj Lisabonskú zmluvu. Tá obsahuje ustanovenia, ktoré hovoria o ochrane ľudských práv, o práve a prístupnosti občanov na pravdivé a včasné informácie. Bohužiaľ, Lisabonská zmluva má ustanovenie o slobode, ale zákon, ktorý je predkladaný, ho nerešpektuje. Práve naopak, ohrozuje.

    Súčasná podoba vládneho návrhu, tak ako ju máme na stole, odráža reálnu politiku súčasnej vlády, ktorá je v rozpore nielen s literou, ale aj s duchom Lisabonskej zmluvy, ale najmä jej princípmi, na ktorých Európska únia je postavená, a preto nie sme vydierači. Je naším legitímnym právom a nielen právom, ale aj povinnosťou obhajovať slobodu tlače, obhajovať práva občanov na informácie a súhlasím, obhajovať práva občanov vyjadriť sa v prípade, že bolo poškodené ich dobré meno, česť, dôstojnosť takisto aj podnikateľov. Obhajujme práva občanov, aby prostredníctvom médií kontrolovali politikov, kontrolovali exekutívu o tom, ako narába s mocou, a to je absolútne legitímne.

    Ctené kolegyne, kolegovia, som o tom presvedčený, že nikto z vás v tejto sále nespochybňuje fakt, že súčasne platný zákon je prekonaný. Je to elix socializmu, ktorý nedokáže reflektovať na vývoj mediálnej oblasti, preto schvaľujem rozhodnutie vlády predložiť nový, moderný, prehľadný a v každom prípade vyvážený zákon.

    Bohužiaľ, ale musím konštatovať, že predložený návrh tieto ambície nespĺňa. Je síce nový, ale nie moderný. Nie je prehľadný ani jednoduchý. Naopak, je vágny a zahmlieva. Predovšetkým nie je ani vyvážený. Podľa nášho názoru dokonca hrozí, že po jeho prijatí sa nezvýši, ale, naopak, zníži právo občana na informácie, zníži sa právo občana kontrolovať politikov, verejných činiteľov prostredníctvom médií.

    Vážené dámy a páni, zákon v takejto predloženej podobe nepomôže ani médiám, nepomôže ani občanovi. Obsahuje množstvo jasne a hlavne nejasne naformulovaných doslova gumových paragrafov. A ako je známe, gumové paragrafy vytvárajú priestor, príležitosť pre zastrašovanie, zneužitie a v krajnom prípade aj trestanie.

    S ohľadom na množstvo vágnych ustanovení v niektorých paragrafoch, najmä v paragrafoch v práve na odpoveď a v § 6 povinnosti pre vydavateľov periodickej tlače a tlačovej agentúry si myslím, pán minister, že nejde o náhodu. Ide o jednoznačný zámer, o akýsi akt pomsty voči médiám a akt pomsty exekutívy voči médiám a povedzme k nepohodlným, kritickým článkom a vyjadreniam.

    Pamätám si na to, možno mi pán minister bude vedieť odpovedať alebo ma upresní, vláda mala 25. apríla tlačovku, na ktorej prijala uznesenie, že je nespokojná s veľkým nárastom nepravdivých, pravdu skresľujúcich a neobjektívnych informácií. Vtedy pán predseda vlády, ale aj pán minister na tlačovke povedali, že je tento problém v riešení, pripravuje sa nový zákon tlačový zákon a veľmi presne ste sa odvolali práve na inštitút odpovede, kde ste hovorili, prečo by občan, mysleli ste predovšetkým na vás, iste, prečo by občan nemal právo reagovať na nepravdivé a pravdu skresľujúce informácie, ktoré ho poškodzujú a zrazu dostaneme zákona na stôl a vidíme tu čierne na bielom, že odpoveď je koncipovaná tak, že na ňu môže reagovať každý aj v prípade, že článok alebo tie skutkové tvrdenia budú obsahovať absolútnu pravdu. A v tomto je ten rozdiel.

    Cieľom je nie ochraňovať občana, cieľom tohto návrhu zákona je ochraňovať urazených, frustrovaných politikov, pretože sa nedokážu pozerať na svoje obrázky a nedokážu prečítať a akceptovať kritiku, ktorá sa na nich vrhá. A to platí aj pre nás. My sme taktiež politici, každý politik si predsa musí uvedomiť predtým, ako išiel do politiky, že hranice prípustnej kritiky musia byť oveľa širšie, ako sú u civilnej osoby, ten prah práv a ochrany našich osobnostných slobôd musí byť nízko, veľmi nízko na rozdiel od tých, ktorí nás poslali do Národnej rady.

    Vážený pán minister, neurazte sa, že si dovolím prirovnať tento návrh zákona k známej rozprávke Jozefa Čapka o tom, ako psíček a mačička piekli tortu. Vzali formu, usúdili, že do torty patrí všetko, čo kto má rád. Vzali formu, mačička mala rada myši, ryby, mlieko a smotanu, nuž, šup to tam. Psíček pridal pár kociek cukru, kožu z údenej slaniny a nejaké kosti. Vieme všetci, ako sa to skončilo. Psíček a mačička mali veľké šťastie, pretože tortu zožral iný veľký pes a potom celý týždeň nariekal pod plotom.

  • A tento návrh, a chcem povedať hlavne, prečo som siahol po tomto príklade, vôbec nechcem znevažovať túto vážnu diskusiu. Tento návrh vyzerá tak, že ste pozbierali z európskych zákonov určité prvky, ony samy osebe môžu byť dobré, ja ich nespochybňujem, ale keď ich sústredíte do jedného zákona a následne ich upravíte, no, vzniká nestráviteľná a mediálnemu zdraviu nebezpečná zmes. Tam je ten problém.

    Vážené dámy a páni, poprosím vás, aby ste ma nevyrušovali, lebo sa potrebujem sústrediť. Pri všetkej úcte k vášmu postaveniu, poprosím vás, nechajte ma slobodne hovoriť. Ale nič sa nedeje. Je to dosť vážny problém, je zabrzdená Lisabonská zmluva, nech si spytuje svedomie pán minister, prečo predložil zákon, ktorý kritizuje celý svet.

  • Smiech v rokovacej sále a potlesk.

  • Áno, sťažujú sa aj Eskimáci.

    Poprosím, pani predsedajúca, aby ste upozornili vašich kolegov, pána ministra budúceho a súčasného podpredsedu vlády, ktorý je podpredsedom vlády pre ľudské práva, nech neznižuje autoritu tohto parlamentu a nech si, s prepáčením, dáva pozor na poznámky a hlúpe poznámky. Pani predsedajúca, poprosím vás. Je to nepríjemné počúvať to. Samozrejme vás chápem, ale nedáme si zapchať ústa, to sa spoľahnite.

  • Reakcie v sále.

  • Páni poslanci, pani poslankyne, poprosím, aby ste venovali pozornosť vystúpeniu kolegu.

  • Pani predsedajúca, veľmi pekne ďakujem, to som od vás nečakal.

  • Smiech v rokovacej sále.

  • Áno. Vážené dámy a páni, a poďme teraz k vážnej veci. Opozícia len kritizuje, zákon je zlý, nedefinuje však, v čom je zákon zlý a v čom ho treba vylepšiť. To nie sú moje slová, ale sú to slová pána ministra, dokonca pán podpredseda parlamentu Číž hovoril, že dnes budeme mať priestor na to, aby sme poukázali na zlé a vágne ustanovenia v tomto zákone. Budem preto špecifikovať niektoré naše výhrady a zároveň uvediem, čo by sa podľa nášho názoru malo zmeniť a ako by sa to malo zmeniť. Začnem pekne po poriadku.

    Predkladatelia zdôrazňujú, že ide o moderný zákon, ktorý má chrániť občanov pred nepravdivým alebo skresleným informovaním, prípadne dokonca pred šikanovaním zo strany médií pred neprimeranými zásahmi do ich súkromia. Zároveň tvrdia, že zákon má prispieť k skvalitneniu médií a ubezpečujú, že ide len o zosúladenie práva na informácie s právom na ochranu súkromia. O hľadanie akejsi rovnováhy medzi týmito dvomi inštitútmi. Ak dôkladne preštudujete text návrhu, tak zistíme, že táto rovnováha neexistuje. Misky váh sú veľmi výrazne prechýlené. O právach vydavateľov tam veľa nie je, zato o povinnostiach je toho neúrekom. Nehovoriac o tom, že tieto práva a povinnosti sú definované veľmi vágne a nepresne.

    Dovoľte, aby som na ilustráciu toho, kde a prečo sú návrhy nepresné, gumové, a teda nebezpečné, využijem porovnávanie s českým zákonom. Ten vychádza zo spoločného základu. Boli sme v jednom štáte, mali sme spoločný zákon, máme blízku kultúru, aj to prostredie je veľmi podobné. Český návrh zákona je teda podľa môjho názoru na takéto porovnávanie najvhodnejší, vhodnejší ako zákony napríklad Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka či Rakúska. Budem sa tiež venovať len najspornejším a najproblematickejším bodom.

    Prvým z nich je inštitút práva na odpoveď. Nikto z nás tento inštitút nespochybňuje. Je to klasický európsky výdobytok a ja osobne ho vnímam ako mechanizmus na zefektívnenie alebo zlepšenie vymožiteľnosti práva na opravu alebo práva na vyjasnenie informácií skutkových tvrdení, ktoré sa zakladajú na nepravde alebo pravdu skresľujúcich informácií. S tým súhlasím, zvýši sa ochrana občanov, ale aj firiem pred skreslenými alebo priamo nepravdivými informáciami, ktoré sa o nich zverejnia a ktoré by sa mohli dotknúť cti, dôstojnosti a dobrej povesti. To je absolútne v poriadku, preto zopakujem, SDKÚ – DS, a som o tom presvedčený, celá opozícia nemá výhrady voči inštitútu práva na odpoveď. Vnímame ho ako súčasť základných občianskych práv. Vnímame ho ako mechanizmus, ktorý môže pomôcť urýchliť vymáhanie svojich práv a svojej dôstojnosti rýchlejším spôsobom, ako to dokážu súdy. Ale máme s niečím iným problém. To, s čím problém je, je formulácia v zákone. Podľa nej tak, ako je napísaná v § 8, je vydavateľ alebo tlačová agentúra povinný uverejniť odpoveď, pritom však nie je dotknuté právo na opravu. Teda fyzická alebo právnická osoba má hneď dva nástroje na domáhanie sa svojich práv, má právo na opravu, a tú je povinný vydavateľ uverejniť aj na odpoveď, ktorú musí vydavateľ uverejniť, myslím, do ôsmich dní. Rozdiel je v tom, že v českom zákone nepoznajú právo na opravu, zlúčili tieto práva do jedného paragrafu, a to je právo na odpoveď. Český tlačový zákon tiež obsahuje právo na odpoveď, ale nepozná však právo na opravu, inými slovami povedané.

    Podstatnejšie sú však dôsledky, ktoré vyplývajú z ďalších ustanovení návrhu, ktoré sa týkajú práva na odpoveď. Podľa textu, ktorý máme na laviciach, musí vydavateľ uverejniť odpoveď v takom znení, ako bola napísaná. Jedinou podmienkou je, že odpoveď musí byť rozsahom primeraná textu, ktorého obsahom je skutkové tvrdenie, na ktoré odpovedajúci reaguje. No, toto je parádna formulácia. Tu naozaj vzniká otázka, čo je to primeraný rozsah. Ak je česť alebo dobré meno dotknutej osoby alebo firmy dotknutá v jednom riadku, je primeraný rozsah jeden riadok, celý odsek alebo celý článok? To už pán minister do zákona nenapísal. A inak nie je to vôbec ťažké. Keď komparoval a porovnával niečo s českým zákonom, pokojne tam mohol dopísať vetu, ktorá je vyslovene v českom zákone napísaná.

    V českom zákone je to dané jasne. Odpoveď musí byť primeraná rozsahu napadnutého oznámenia, a ak je napadnutá len jeho časť, tak v tejto časti. To bol taký problém? To snáď nemyslíte vážne. Primeraný rozsah, tak ako je tu naformulovaný, by bol absolútne likvidačný pre tlačové médiá. Tá práca by sa obrovsky skomplikovala nielen z finančného pohľadu, ale aj z aplikačného pohľadu. Pán kolega, nepresviedčajte ma o niečom, čo nemôže existovať.

    Navrhujem, aby príslušné ustanovenia zákona sa zmenili. Podľa nášho názoru by bolo správne obmedziť právo na odpoveď len na prípady, keď tvrdenia v pôvodnom článku sú nepravdivé alebo pravdu skresľujúce. Teda, ak k poškodeniu cti a dobrého mena fyzickej alebo právnickej osoby dôjde na základe zavádzajúceho alebo priamo lživého tvrdenia v periodiku alebo v agentúrnej správe, teda právo na opravu by slúžilo na korigovanie chýb takpovediac technického charakteru. Tak napríklad chybného mena dotyčnej právnickej alebo fyzickej osoby. Právo na odpoveď by vzniklo v prípade, ak nepravdivé alebo pravdu skresľujúce údaje v správe mohli spôsobiť, alebo dokonca by už spôsobili zásah do cti alebo dobrého mena.

    Pripúšťame však aj diskusiu o tom, že právo na odpoveď by vzniklo aj v prípade, že celkom opodstatnene a oprávnene by v médiách bolo skutkové tvrdenie, ktoré je pravdivé, ale nesúhlasíme s tým, aby sa to riešilo zákonom. Dá sa to riešiť v rámci etickej roviny, ktorá existuje v každej redakcii. Nato nepotrebujeme zákon.

    V každom prípade však treba špecifikovať, čo je to primeraný rozsah, teda uviesť, že za primeraný rozsah sa považuje také množstvo textu, ktoré je úmerné textu, v ktorom bolo narušené súkromie a napadnutá česť. Dobré meno alebo povesť dotyčnej fyzickej alebo právnickej osoby. Zároveň treba uviesť, že odpoveď sa musí týkať skutkového tvrdenia, ktorým sa pôvodný článok dotkol súkromia a dobrej povesti dotknutej osoby.

    Čo je ešte podstatnejšie. V českom návrhu zákona nie je obsiahnutý zákaz vydavateľovi reagovať na odpoveď. V slovenskom návrhu zákona je však jasne napísané. V uverejnenej odpovedi nemožno uverejniť žiadny súvisiaci text obsahujúci hodnotiaci úsudok, a to ani na inom mieste vydania periodickej tlače. Český zákon to nepozná. V podstate to znamená, že odpovedajúci bude mať právo posledného slova, a to prinajmenšom do budúceho vydania periodika. Lenže dovtedy môžu nastať vážne dôsledky, pretože vydavateľ má veľmi obmedzenú možnosť sa od zlého článku dištancovať, alebo ho uviesť na pravú mieru. Aj v prípade odpovede môžu vzniknúť fakty, ktoré odpovedajúci alebo dotknutá osoba nezakladá na pravde, ale skôr na klamstve.

    Podľa môjho názoru treba dať vydavateľovi možnosť reagovať na obsah odpovede, či už v texte pod odpoveďou, alebo na inom mieste. Napríklad na to, aby mohol uviesť svoje dôvody a vysvetlenia problematického textu, prípadne sa od obsahu dištancovať.

    Na rozdiel od českého zákona je vydavateľ dokonca povinný uverejniť text odpovede aj v prípade, ak sa jeho uverejnením dopustí trestného činu. Toto sú silné slová. Vydavateľ zodpovedá za obsah, ale je povinný uverejniť obsah odpovede aj v prípade, že sa dopúšťa trestného činu, správneho deliktu alebo prehrešku proti dobrým mravom.

    Zdôrazňujem, pán minister, že ani riziko spáchania trestného činu nezbaví vydavateľa povinnosti uverejniť odpoveď, ak boli splnené formálne podmienky dané zákonom. Čo sú formálne podmienky? Žiadosť s podpisom a ostatné údaje, ktoré naozaj musí vyplniť.

    V § 8 sú presne vymenované body, keď vydavateľ nemá povinnosť uverejniť opravu. Sú to formálne príčiny, napríklad nedodržanie lehoty, prípadne chýbajúci podpis. Druhým dôvodom je skutočnosť, že napadnuté údaje boli predtým dotknutou osobou autorizované, a tretím dôvodom, keď už po smrti dotknutej osoby to jeho príbuzní podľa Občianskeho zákonníka uplatnili.

    Predstavme si situáciu, že dotknutá osoba v odpovedi prezradí štátne tajomstvo. Aj takúto odpoveď bude musieť vydavateľ uverejniť. Upozorňujem, že podľa § 5 návrhu zákona je vydavateľ zodpovedný za obsah svojho periodika. Okrem vymenovaných výnimiek, teda oficiálnych vyjadrení orgánov verejnej moci a tak ďalej. Medzi tieto výnimky však nepatria odpovede, to je dôležité povedať. Do výnimky, keď môže odmietnuť, nepatria odpovede. Za ich obsah vydavateľ v plnom rozsahu zodpovedá.

    Ctené kolegyne, kolegovia, čo z toho vyplýva? To, že inak neprijateľné a akceptovateľné právo na odpoveď sa dá neuveriteľným spôsobom zneužiť. Neuveriteľným spôsobom môže skomplikovať prácu médií, a tým pádom občan prichádza o informácie včasné a informácie pravdivé. Uvediem jeden príklad na ilustráciu. Stačí maličkosť. Konkurenčná firma si prečíta článok obsahujúci výrok a, citujem, „naše výrobky sú najlepšie v tomto segmente trhu“. Vyloží si to účelovo tak, že to znamená, že jej výrobky sú horšie, čím sa pôvodný článok dotkol jej cti a dobrej povesti. A má, myslím, inú firmu. Podľa tohto zákona má právo vynútiť si odpoveď, na vlastné náklady vydavateľa má reklamu zadarmo. S týmto ste nepočítali. Horšia by bola situácia, keby sa niekoľko ľudí zhodlo na tom, že jeden článok sa dotkol ich cti a každý bude požadovať právo na odpoveď. V každom prípade by došlo k tomu, že odpoveďami by boli tlačové printové médiá zahltené alebo minimálne celá novinová strana.

    Možno to dohnať do úplného extrému. Noviny podrobia kritike prácu parlamentu, čo sa stalo nie jedenkrát. Skonštatujú, že sa v ňom len hádame, málo pracujeme a dbáme na verejný záujem a ešte za to berieme aj slušné peniaze. Dotknutých sa bude cítiť 150 poslancov. Myslím, že v takom prípade budú musieť printové médiá vydať zvláštnu prílohu. Ale neviem, na čo by sme mali právo, či právo na opravu, alebo na odpoveď.

    V tejto koncepcii práva na odpoveď je zamontovaná ďalšia hrozba, na ktorú chcem poukázať. Nie hodnotiacim úsudkom, keď skutkové tvrdenie je, že tu nič nerobíme, nepracujeme pre verejný záujem, potĺkame sa a je prázdna sála. Kamera zaberie tento priestor a jednoznačne potvrdí pravdu. Ale tak nemôžete hovoriť, že to je hodnotiaci úsudok. To je skutkové tvrdenie. O tom sa môžeme baviť, či je pravdivé toto skutkové tvrdenie, alebo nepravdivé.

    V tejto koncepcii práva na odpoveď je zamontovaná ďalšia hrozba, na ktorú chcem poukázať. Návrh zákona priamo predpokladá trestanie médií. Je obsahom § 10 ods. 5 spoločné ustanovenia k právu na opravu, odpoveď a na dodatočné oznámenia. Že ak vydavateľ nezverejní opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie, má dotknutá osoba nárok na finančnú satisfakciu. Teda právo na finančné odškodnenie nebude možnou sankciou, ale povinnou. Súd v momente, ak skonštatuje, že nebolo naplnené právo dotknutej osoby, bude automaticky povinný vymerať novinám pokutu. A spor nebude už o ničom inom, len o jej výške.

    Teda predstavme si situáciu. Dotknutá osoba v odpovedi hrubo osočí inú osobu, alebo sa dopustí napríklad prezradenia tajomstva. Čo môžu noviny urobiť? Ak odpoveď uverejnia, tak riskujú trestné stíhanie, ak ju neuverejnia, taktiež riskujú žalobu na súde a, samozrejme, aj finančnú sankciu. To sa potom ťažko vyberá. Navyše vydavateľ má len tri dni na zváženie, ktorú z možností si vyberie ako menej nebezpečnú.

    Preto navrhujeme, aby sa v ďalšom konaní urobili zásahy do dvoch paragrafov. Predovšetkým v § 5 ods. 2 treba zaradiť odpovede, ale aj citáty použité v texte medzi obsah periodík, za ktorý nezodpovedá vydavateľ.

    Pán minister, vy ste v úvodnom slove povedali, že ste vypustili z práva na odpoveď orgány verejnej moci, čiže vládu, parlament a všetky organizácie, či už rozpočtové, alebo právne subjekty, právnické osoby založené na základe zákona. Ale nepovedali ste aj B. Že budú mať právo politici reakcie na odpoveď. A zodpovednosť za citáty politikov alebo kohokoľvek podľa tohto návrhu zákona budú niesť vydavatelia periodickej tlače.

    A treba do návrhu zákona brať i ustanovenie umožňujúce vydavateľovi odmietnuť uverejnené odpovede. Ak by sa jej uverejnením dopustil trestného činu, priestupku, správneho deliktu alebo konania, ktoré nie je v súlade s dobrými mravmi, ak sa tieto ustanovenia neprijmú, vystavia sa médiá neprijateľným rizikám.

    Nerozumiem tomu, dostal som vládny návrh zákona, verziu do parlamentu v čase, ešte nie do parlamentu, opravím sa, z internetu som si vytiahol pôvodný návrh vládnej verzie. Spoliehal som sa na to a bol som celkom spokojný s niektorými ustanoveniami. Po rokovaní vlády sa ten návrh očistil o dôležité ustanovenia, ktoré som napríklad spomenul a nedávajú možnosť vydavateľovi periodickej tlače a tlačovej agentúry odmietnuť odpoveď ani v prípade, keď sú o tom presvedčení, že porušujú zákon. Alebo povedzme, obsah tej odpovede je v rozpore s dobrými mravmi. Nerozumiem tomu, prečo ste odtiaľ vypustili takúto podmienku.

    Ďalším diskutovaným bodom je § 6. Ten hovorí o tom, že periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo nesmie obsahovať informácie, ktorými sa propagujú vojny, kruté alebo neľudské násilie v prípade informácie, ktoré sa dajú považovať za podporu šírenia omamných alebo psychotropných látok. Za zverejnenie takéhoto článku môže ministerstvo vymerať pokutu až do 200-tisíc korún, pričom prelustrovať noviny podľa nového návrhu budú môcť až dva roky dozadu.

    Ide o ustanovenia, ktoré sú už teraz aj súčasťou Trestného zákona. A o ich porušení rozhodujú súdy. Samozrejme, aj my sme proti tomu, aby sa v médiách propagovali drogy, násilie, šírila nenávisť voči rasám alebo iným orientáciám. Ale v každom prípade zastávame názor, že takéto obmedzenia slobody slova a vyjadrovania sú akceptovateľné. Pokiaľ je dôvod na to, že médiá ospravedlňujú nejakým spôsobom, dokonca schvaľujú a propagujú takúto nenávisť alebo takéto konanie, zaslúžia si odsúdenie. Ale na to máme Trestný zákon, vážený pán minister, a nie tlačový zákon. V tomto nie je medzi nami spor. Áno, budeme vždy podporovať a odsudzovať takéto kroky zo strany médií.

    Počas dvoch rokov sa totiž môže zmeniť vláda, a tým aj názor, čo bolo prijateľné pre jednu vládu, to nemusí byť prijateľné pre inú v súvislosti s § 6 a s jeho vážnou a vágnou koncepciou. Napríklad uvediem príklad. V médiách sa začne verejná diskusia o legalizácii mäkkých drog. Táto téma je celkom legitímna, prebieha vo všetkých krajinách. Okrem článkov odsudzujúcich akékoľvek drogy vrátane alkoholu, tabaku sa objavia aj články o tom, že marihuana má priaznivé účinky pri tlmení bolesti, pri chorobách, onkologických ochoreniach a tak ďalej. A môže sa dokonca objaviť aj článok umelca, tak ako sme to už zažili, ktorý otvorene prizná, že po cigaretke marihuany sa značne zvýši jeho umelecký potenciál. Pretože na ministerstve sedí liberálnejší minister, nestane sa nič. Po roku sa vymení vláda, do kresla zasadne tvrdý odporca drog a s dobrou pamäťou, samozrejme, a jeho úradníci si prelistujú noviny spred roka, zbilancujú objem pokút, ktoré novinám vymerajú. To isté sa môže stať v prípade diskusie o zásahu v Iraku.

    Ono to niekedy vyzerá vtipne, pán minister, ale, bohužiaľ, takáto je vaša formulácia, takýto je text zákona. Pán minister nehovorí o jednom ustanovení, ktoré sa týka práve spomínanej problematiky, teda § 6 a nového tlačového zákona. Som presvedčený, že dobre vie, prečo o tomto ustanovení nehovorí.

    Prečítam znenie súčasne platného zákona § 9 ods. 1. „Vydavateľ periodickej tlače je povinný zabezpečiť, aby periodická tlač neobsahovala informácie, ktoré propagujú vojnu, alebo opisujú kruté alebo inak neľudské konanie spôsobom, ktoré je zľahčovaním, ospravedlňovaním alebo schvaľovaním informácií, ktoré propagujú užívanie omamných látok alebo psychotropných látok, ale opisujú užívanie omamných látok alebo psychotropných látok spôsobom, ktorý je zľahčovaním, ospravedlňovaním alebo schvaľovaním.“ Teda to, čo je obsahom navrhovaného zákona v § 6 ods. b).

    Navrhovaná úprava je v podstate obsiahlejšia. V § 6 sa objavil celý nový odsek c. Pán minister, ja viem, že to budete ospravedlňovať tým, že ste ho prebrali zo starého zákona. Ale odsek c tam určite nebol. Podľa neho periodikum nesmie uverejniť ani informácie, ktorými sa propaguje násilie, alebo sa podnecuje nenávisť na základe pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, sexuálnej orientácie, jazyka, náboženstva alebo viery, politického, no, a to chcem poukázať, viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, rodu, iného postavenia, zdravotného postihnutia a veku. Na prvé počutie je to v poriadku. Šírenie nenávisti naozaj do médií nepatrí. Na druhé počutie však niečo škrípe. Tým mám na mysli to, že medzi danosti, voči ktorým je šírenie nenávisti zakázané, sa nenápadne zaradilo politické zmýšľanie.

    Inými slovami, politické zmýšľanie sa dostalo pod zákonnú ochranu. Či došlo, alebo nedošlo k porušeniu zákona, nebude rozhodovať o tom nikto iný ako ministerský úradník dosadený na to miesto konkrétnou politickou stranou. Je to paradox.

    Vážené dámy a páni, toto považujem za nonsens. Myslím, že ide o nepriamy pokus presadiť cenzúru a dokonca vedúcu úlohu strany v spoločnosti. Pretože akákoľvek kritika práve vládnucej strany sa bude môcť vykladať ako pokus o šírenie nenávisti a na základe politického zmýšľania a politickí nominanti v kresle ministrov a ministerských úradníkov sa postarajú o to, aby si noviny uvedomili, čo si smú dovoliť a čo už nie.

    Dávam tiež na zváženie, čo sa stane, ak sa po odpovedi objavia výroky, ktoré sa oprávnene budú dať klasifikovať ako šírenie rasovej nenávisti. Dotknutá osoba splní všetky zákonom stanovené podmienky na uverejnenie odpovede. Vydavateľ bude teda musieť odpoveď uverejniť. Tým sa dostane do kolízie s § 6 tlačového zákona a vymerajú mu pokutu 200-tisíc korún. Ak odpoveď neuverejní, bude ho autor odpovede žalovať, spor vyhrá a dostane finančnú satisfakciu. A tu ešte nehovorím o tom, že nakoniec sa možno zástupca vydavateľa spolu s odpovedajúcim stretnú v jednej cele za šírenie rasovej nenávisti podľa Trestného zákona.

    Osobne som presvedčený, že ods. 1 písm. a), b), c) § 6 by mali byť zo zákona vypustené. Jeho obsah, teda ochrana spoločnosti pred propagandou drog či šírenia nenávisti z akéhokoľvek dôvodu už je zabezpečená a pokrýva ju Trestný zákon, pričom rozhodujúce slovo majú súdy. Ponechanie týchto ustanovení § 6 v zákone znamená možnosť dvojakého postihu jednak zo strany súdov, jednak zo strany politicky dosadených štátnych úradníkov. Tu neobstojí tvrdenie, že podobné ustanovenia sú aj v zákone o vysielaní a retransmisii. Áno, sú tam. Nie tak naformulované, ale Rada pre vysielanie a retransmisiu rozhoduje na základe zástupcov, ktorých volí preto parlament. Nerozhoduje ministerský úradník, ktorého riadite vy konkrétne, pán minister.

    Posledným, menej diskutovaným bodom je ochrana zdroja informácie, teda § 4. Samozrejme, v zásade ide o správny krok. Zdroj informácie v každom prípade treba chrániť, ak si to autor tohto zdroja praje. Problémom tohto ustanovenia je skutočnosť, že ochrana zdroja informácií nie je chápaná ako právo vydavateľa, ale ako povinnosť. Vydavateľ je povinný zachovať mlčanlivosť o pôvode alebo obsahu informácie v prípade, že o to požiadala fyzická osoba, ktorá informáciu poskytla. Jedinou výnimkou sú podľa dôvodovej správy prípady, keď to Trestný zákon ukladá.

    Práve v prípade citlivých informácií je veľmi pravdepodobné, že osoba, ktorá informácie poskytla, bude žiadať o to, aby sa jej meno nikde neobjavilo. Lenže z formulácie zákona vyplýva, že vydavateľ bude povinný utajiť zdroj svojich informácií napríklad aj v prípade, že by mu jeho svedectvo mohlo pomôcť na súde.

    Nuž, ako perličku uvádzam, že toto ustanovenie je naformulované tak, že sa vzťahuje len na zamestnancov vydavateľa. A vieme dobre sami, že ako to dneska beží v médiách. Väčšinou všetci novinári sú zamestnaní na základe živnosti. Čiže ich vzťah medzi vydavateľom periodickej tlače nie je na báze zamestnaneckej. Podľa tohto vášho návrhu pokojne môže novinár zdroj kedykoľvek prezradiť. Nič, žiadny zákon ho k tomu nebude viazať.

    Ak porovnáme ustanovenia navrhovaného tlačového zákona s obdobnými ustanoveniami českej normy, vidíme podstatný rozdiel. V českom tlačovom zákone je ochrana zdroja informácií definovaná ako právo, právo ochraňovať zdroj informácií. Osoba, ktorá sa podieľa na získavaní alebo spracúvaní informácií, čiže redaktor má právo odoprieť súdu inému štátnemu orgánu alebo orgánu verejnej správy poskytnutie informácie o pôvode či obsahu týchto informácií. Výnimkou sú prípady, keď ide o odhaľovanie alebo vyšetrovanie trestných činov. Domnievam sa, že takto formulovaná ochrana zdroja informácie je správnejšia, je vyváženejšia, chráni na jednej strane novinára, vydavateľa a na druhej strane tiež chráni občana, autora toho zdroja.

    Pán minister, z mojej strany je to zatiaľ všetko. Reagoval som presnejšie a vecnejšie preto, aby ste pochopili, aké sú naše priority v tomto zákone, aby ste pochopili, že ten zákon je naozaj veľmi zle nastavený. Veľmi, veľmi sa teším tomu, že aj predseda vlády sľúbil nielen medzinárodným organizáciám, ale aj opozícii, že zákon dáte do súladu s európskymi demokratickými princípmi. Zároveň aj priznal a nie veľmi dobre ohodnotil vašu prácu, pán minister. No, isteže áno, isteže áno. Takže veľmi pekne ďakujem za to, že ste si ma vypočuli. Z mojej strany je to všetko.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Galbavého (potlesk) pán poslanec Pado, pán poslanec Fronc, pán poslanec Jánoš, pán poslanec Jarjabek, pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Brocka, pán poslanec Hradecký, pán poslanec Halecký, pán poslanec Petrák, pani poslankyňa Vášáryová, pán poslanec Kovarčík, pán poslanec Palko, pán poslanec Miššík, už ste tam. Ešte niekto? Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ako prvý má slovo, vráťte mi to, pán poslanec Pado. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán kolega Galbavý, keď dovolíš, včera pri prerokovaní správy o SPP sme sa od najväčšieho bájkara v rámci koalície dozvedeli, že matkou zakladateľov Ríma bola Euridika, že Dáma s kaméliami bola manželka princa Charlesa, že Hlavu XXII napísal Jules Verne a možno nakoniec aj to, že Ježiš Kristus zradil Judáša a vy ste tomu všetci nadšene tlieskali.

    Ja som presvedčený, že dnes a zajtra tu budeme počúvať ďalšie bájky o tom, aký je ten zákon, návrh zákona geniálny a s potešením na konci možno zatlieskate a schválite ho tiež, len aby ste na konci neschválili aj nový článok 4 v ústave o vedúcej úlohe, ale nie KSČ, ale potom SMER-u – SD. Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči. Pán poslanec nie je v rokovacej sále. Ďalej pán poslanec Vladimír Jánoš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Galbavý, priznám sa, že som bol zvyknutý v prípade aj vašej osoby na trošku iné vystúpenia, ale toto, si myslím, že bol pokus zmeniť priestor v rámci rozpravy na nepodarené divadelné predstavenie z vašej strany, za ktoré, si myslím, že si nemôžete vyslúžiť ani prinajmenšom ani ten najmenší, najmenší potlesk.

    Na jednej strane hovoríte, pán poslanec, že, alebo argumentujete tým, že vydavateľ nebude mať možnosť z rôznych dôvodov reagovať na opravu článkov. Jednoducho, bude to nákladné, nebude mať časový priestor a tak ďalej a tak ďalej. No ale viete, ak na jednej strane si ten vydavateľ vytvorí priestor na to, aby napísal článok o určitej osobe, nebavme sa o politikovi, no jednoducho, ak je ten článok klamlivý a zavádzajúci, tak si musí, jednoducho si musí nájsť priestor na to, aby uviedol, alebo vytvoril priestor aj dotknutej osobe. Ja zámerne nehovorím o politikoch, pretože toto nie je zákon, ktorý sa týka len politikov.

    Takisto nechápem vôbec, prečo sa obávate inštitútu práva na odpoveď. Vy ste to tak šikovne zakalkulovali alebo zakamuflovali, že nie, nie, my sa toho nebojíme, ale stále to skloňujete. Ja sa preto musím opýtať, a bol by som rád, keby ste mi odpovedali, koho záujmy vy vlastne aj v tomto vašom príspevku obhajujete? Záujmy občana, vydavateľa alebo majiteľa periodika? Toto by ma veľmi zaujímalo.

    A na záver už len poslednú poznámku. Ja osobne si vážim prácu médií objektívnych a pravdivých, ale, samozrejme, musí tu byť priestor, ak vznikne zavádzajúca a klamlivá informácia o akejkoľvek osobe, aby táto osoba mala adekvátny priestor na to a hlavne na odpoveď.

    No a v závere, v úplnom závere, myslím si, že tento zákon ani prinajmenšom nezabraňuje slobode...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Ďalším prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Jarjabek Dušan. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, priznám sa, že na začiatku si mi urobil celkom dobrú náladu, keď si povedal, citujem, „urazený, frustrovaný politik“. No, myslím, že si si trošku pomýlil svetové strany a musíš sa tam pozrieť, tam medzi seba, tam ich nájdeš niekoľko, tam sú, tam, takto prstom môžem ukázať. To sú tí urazení, frustrovaní politici, ktorí tak skratovo konajú už niekoľko dní v poslednej dobe, aj keď hovoríme o medzinárodnej zmluve. Ale nechcem sa o týchto veciach baviť v tejto chvíli, lebo priestoru určite budeme mať ešte dosť.

    Pán poslanec, radikalizuješ sa. Zbytočne sa radikalizuješ a ja to vnímam ako isté umelé radikalizovanie z tvojej strany. Tá debata môže byť úplne štandardná, aká býva vždy pri takýchto typoch zákonov. No a nerozumiem potom, prečo vlastne ty porovnávaš stále tento zákon s českým tiskovým zákonem. Neviem, prečo nemá ambíciu tento zákon byť rovnaký, ako je český tlačový zákon, aj keď tento český tiskový zákon takzvaný sa ide novelizovať, ak ti to ušlo. V tejto dobe sa o tom hovorí veľmi, veľmi permanentne, takže toto nie je nejaká norma, ktorá by mala byť naším vzorom.

    Všetko, čo si povedal, sa týka vlastne druhého čítania a niekoľkých paragrafov vecne, kde si teda hovoril o formuláciách, ktoré ti vadia, ktoré by si chcel zmeniť, no a ja očakávam v druhom čítaní, že predložíš pozmeňujúce návrhy a budeme sa o nich, samozrejme, vecne baviť. To znamená, že ak som to dobre pochopil, nezhodil si celý tlačový zákon preto, lebo ako iste aj ty, aj ja, a teda spolu cítime, aj keď sme sa o tom bavili niekoľkokrát, že takúto normu treba prijať, len som zvedavý, či ju podporíš do druhého čítania. Tam sa...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pani poslankyňa Katarína Tóthová. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Nadväzujem na časť pána poslanca Galbavého, kde sa odvolával na stanoviská európskych inštitúcií. Mám jednu veľmi konkrétnu otázku.

    Pán poslanec, bol v angličtine poslaný tento legislatívny návrh inštitúciám, alebo tieto inštitúcie len na základe informácie opozície dávajú posudky? Pretože mám životnú skúsenosť ešte z minulého obdobia, keď sa prijímal jazykový zákon, čo všetko bolo o ňom napísané, až keď sme dali anglický preklad, tak inštitúcie samy uznali, že vlastne boli informácie, napríklad, že nemôžu národnostné menšiny na ulici rozprávať príslušným jazykom a podobne zistili, že vôbec informácie, ktoré boli dávané, nevychádzali z existujúceho návrhu, ktorý vlastne im bol podaný.

    Ďalej by som chcela uviesť, vážení, keď sa pozrieme do práva Československej republiky bývalej, takzvanej bývalej prvej Československej republiky, to je obdobie tatíčka Masaryka, kde bol uznávaný vysoký stupeň demokracie, vysoký stupeň slobody tlače a podobne, tak sú tam ešte prísnejšie ustanovenia. Napríklad v prípade, ak nie je urobená oprava, občan alebo ten, kto sa cíti byť dotknutý, môže sa obrátiť na súd a súd do troch dní je povinný rozhodnúť a na základe rozhodnutia súdu obratom príslušná tlač, teda nasledujúce dni alebo v nasledujúcom vydaní je povinná urobiť opravu. Ak si myslíte, môžeme ísť aj na tento model s povinnosťou súdu.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásená pani poslankyňa Jana Vaľová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Začnem, pán poslanec, tým, ako si povedal, že ak posledné slovo dostane ten, koho sa dotýka oprava, bude to nesprávne, lebo aj vydavateľ by sa mal tiež možnosť dištancovať a mal by mať posledné slovo ako vydavateľ. Tak ťa potom, pán poslanec, upozorním, že by si mal potom upraviť aj kódex novinárskej etiky Slovenského syndikátu, lebo, ak si ho prečítaš, tak potom navrhni, aby ho upravili, pretože tam píše: „Oprava sa má uverejniť približne v rovnakej grafickej úprave, najlepšie na rovnakom mieste ako opravovaná informácia. Odpoveď sa nemá dopĺňať replikou autora pôvodnej informácie, aby jedna strana nemala sústavný predstih.“ Čiže znamená, že tento paragraf v tomto zákone je veľmi správne postavený a myslím si, že aj Syndikát novinárov to uznáva.

    A musím ešte, pán poslanec, povedať, že ti ráno musíme posielať pozvánky, si sa nezúčastnil hodnotiacej komisie predsedu vlády Roberta Fica na prácu svojich ministrov. Si tam prizývaný ako hosť, neprišiel si, tak si sa nedozvedel, máš zlé informácie, že pán minister bol veľmi dobre hodnotený a že pán Fico ho nehodnotí ako zlého ministra, ale práve naopak. Takže nabudúce sa zúčastňuj komisií. Ďakujem.

  • Reakcie v sále.

  • Prosím o pokoj v rokovacej sále. Slovo dostane teraz pán poslanec Július Brocka. Nech sa páči.

  • Pán kolega Galbavý, chcem reagovať (ruch v sále), pán kolega Galbavý, chcem reagovať na teba a zhodou okolností vo svojej faktickej poznámke dočítam ten odsek príslušných paragrafov, ktorý začala citovať pani poslankyňa Vaľová a nedočítala ho.

    Veľmi kriticky si hodnotil v zákone právo na opravu, právo na odpoveď, právo na dodatočné oznámenie. Ja s časťou textu uvedených paragrafov nemám problém tak ako pani poslankyňa Vaľová. To sú tie časti, ktoré naozaj naprávajú krivdy, neprávosti, ktoré médiá môžu spôsobiť občanovi uverejnením nepravdivej informácie. Ale voči čomu mám zásadnú výhradu, tak to je nové právo, ktoré nemá svoj paragraf, a to právo sa volá právo na posledné slovo. Ty si to naznačil vo svojom vystúpení. Predkladateľ zakamufloval toto nové právo do všetkých troch paragrafov. Odsek 5 v § 7, § 8, § 9 je takmer identický, a teraz dočítam tú vetu, ktorú pani Vaľová zabudla prečítať: „K uvedenej oprave, k uvedenej odpovedi, k uvedenému uverejnenému dodatočnému oznámeniu nemožno uverejniť žiadny ďalší súvisiaci text obsahujúci hodnotiaci úsudok, a to ani na inom mieste vydania periodickej tlače alebo agentúrneho spravodajstva.“ No, toto je právo na posledné slovo vás, pán minister.

    Dámy a páni z koalície, chceli ste zavrieť ústa najprv opozícii, teraz sa o to pokúšate urobiť to aj voči kritickým médiám.

  • Ďalej je prihlásený (hlasy v sále) s faktickou poznámkou pán poslanec Boris Hradecký. Poprosím, ak si chcete niečo vykonzultovať (hlasy v sále), pani poslankyňa, ak si chcete niečo vykonzultovať, poprosím, opustite rokovaciu sálu, tam je na to dostatočný priestor.

    Pán poslanec Hradecký, máte slovo.

  • Dajte mu, prosím vás, dve minúty od samého začiatku.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, po tej delostreleckej príprave z predchádzajúcich týždňov týkajúcich sa tlačového zákona som stále čakal, akými zásadnými a vážnymi argumentmi nás oslovíte v súvislosti s prerokovaným návrhom zákona. Bohužiaľ, po vypočutí vášho vystúpenia som sa utvrdil len v jednom, že návrh tlačového zákona a jeho kritika je pre vás a vašu stranu zúfalým pokusom a hľadaním agendy, ako kritizovať koalíciu. Vo svojom vystúpení ste neuviedli okrem množstva vymyslených konštrukcií nič konkrétneho, čo by spochybňovalo tento návrh. O to viac vyniká obludnosť vášho vydierania v súvislosti s hlasovaním o Lisabonskej zmluve. Ďakujem.

  • Ďalej pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Na vystúpenie pána kolegu chcel by som povedať toľko asi, že tlačový zákon je spustený a cesta späť prakticky nie je možná, takže bude len snahou všetkých zúčastnených strán, či už novinárov, ale aj vydavateľov, takisto aj politikov, ale myslím si, že aj účastníkov zo zahraničia, z Rady Európy, OBSE, aby pripravili spoločne takýto zákon, ktorý bude vyvážený a ktorý bude ochraňovať práva všetkých podľa možností vyvážene. To znamená, že aj vrátane práv zainteresovaných aktívnych, ale aj pasívnych účastníkov. Myslím si, že je to možné, pretože máme príklady už zo susedných krajín, či už z Francúzska, Nemecka, ale aj Česka, Poľska, nakoniec aj z Fínska, kde môžeme získať negatíva, ktoré tento zákon prináša, ale aj pozitíva.

    Myslím si, že tento zákon by mal byť aj určitou pomocou novinárom, dajme tomu pri ochrane zdroja informácií, ale čo je podstatné podľa mňa, tento zákon by mal hodnotiť predovšetkým fakty a skutkové tvrdenia a nie nejaké hodnotiace úsudky, pretože to je dosť relatívny pojem a môže to skĺznuť k subjektivizmu.

    Osobne si myslím, že aj niektoré politické komentáre a politické hodnotenia, pokiaľ by tvrdo podliehali tlačovému zákonu, médiá by sa stali sterilnými, nezáživnými a možno, že aj ťažko sledovateľnými. Takže, myslím si, že najťažšie bude posúdiť práve tú politickú stránku informácií a hodnotenia v médiách, ale je na tom, aby...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Ľubomír Petrák. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Galbavý, ja nebudem komentovať tvoje vystúpenie, ja sa obmedzím na položenie troch otázok. Veľmi pozorne som počúval v podstate politický úvod a počúval som aj konkrétne výhrady k paragrafovému zneniu zákona. Ak porovnám tieto dve časti vystúpenia, nenašiel som odpoveď na tieto tri otázky. Čím je porušená sloboda tlače? To si tvrdil v úvode politického bloku.

    Druhá otázka. Čím je porušené právo občanov na kontrolu návrhom tohto zákona? Lebo znovu ku konkrétnej kritike paragrafového znenia to nezaznelo.

    A tretiu otázku položím. Myslíš si, že je vydavateľ oprávnený rozhodovať o vine alebo porušení práva, o ktorom si hovoril? Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Som veľmi rada, že toľko ľudí sa zapája do diskusie hneď na začiatku o tlačovom zákone, pretože tento zákon je o slobode. A to sa bez ohľadu na to, či je niekto z nás odborníkom na sociálnu politiku, alebo zdravotnú, každého z nás sa to týka.

    Chcela by som upozorniť na to, čo povedal pán poslanec Galbavý a čo sa v médiách málo pertraktuje, a to je povinnosť vydavateľov a ostatných zachovávať mlčanlivosť o pôvode informácií. Vo všetkých európskych zákonoch je to právo. V čom spočíva ten rozdiel, sa dočítate v § 4 ods. 2. A počúvajte, prosím.

    „Vydavateľa periodickej tlače a tlačovú agentúru môže od povinnosti podľa odseku 1 oslobodiť udelením súhlasu len fyzická osoba, ktorá informáciu poskytla.“ A to aj, vážení priatelia, v prípade, ak by išlo o nepravdivé informácie alebo dokonca informácie, ktoré by pomohli odhaliť trestný čin a mohli by mať súdnu dohru. Nikto iný nedokáže oslobodiť, to znamená, nie novinári budú chrániť zdroj svojich informácií, ale zdroj informácií má možnosť zostať navždy nepoznaný. Môže teda šíriť dezinformácie, môže robiť čokoľvek. Ja si myslím, že o tomto ustanovení sa nehovorilo veľa, ale ja vás ubezpečujem, že to nenájdete v žiadnom európskom zákone. Všade majú novinári, vydavatelia, agentúry právo, ale nie povinnosť. Ja to považujem za veľmi nebezpečné, a to je možno aj trošku odpoveď na vás, pán Petrák...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Ďalej sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Vladimír Palko. Mám pocit, že nie je v sále. Ďalším, ktorý bude reagovať na predrečníka, je pán poslanec Peter Miššík. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. No, pre mňa je podstatou odmietnutia tohto návrhu zákona to, že dáva možnosť zásahov výkonnej moci do slobody tlače prostredníctvom ministerstva kultúry. Ja to zopakujem. Osobne si myslím, že zásahy výkonnej moci do slobody tlače naozaj nepatria. No, včera sme boli svedkami, že si môžeme povedať, ale prečo nie. Včera sme videli, že vládnou väčšinou v parlamente prostredníctvom 78 poslancov môžete zmeniť hoci čo.

    Včera ste sa zahrali na verejný tribunál, ktorý vyslovil, že bol porušený zákon. Konštatoval, že bol porušený zákon pri privatizácii SPP. Kde sa to skončí?

    A podľa mňa aj rozhodnutie v sporoch vyplývajúcich zo vzťahov upravených v tlačovom zákone musí rozhodovať len nezávislý súd. A nakoniec, niekto to tu povedal a ja to budem parafrázovať. Toto je zásadné a vážne. Zásadné a vážne je to, že sú to postupné kroky k demontáži takej demokracie, akú poznáme v Európe.

  • Ďakujem. Pán poslanec Galbavý, chcete reagovať? Skúste, prosím vás, sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Veľmi ťažko sa mi reaguje. Veľmi si vážim, že som vyvolal takú pozornosť u koaličných kolegov. Ale mám niekedy dojem, že ma pozorne nepočúvali, alebo ma nechceli počúvať. Dostali sme do parlamentu návrh zákona. Nie je dôvodom, že by sme boli politicky motivovaní a tento zákon by sme kritizovali za každú cenu. Snažil som sa vám ponúknuť naše videnie. Snažil som sa vám ponúknuť na konkrétnych vecných argumentoch, prečo ten zákon je nezlučiteľný so slobodou tlače.

    Predsa, a odpovedám aj pánovi kolegovi Jánošovi, právo na odpoveď, a znovu to zopakujem, nám nerobí žiadny problém. Ale snáď mi nechcete povedať, že tak, ako je naformulované, nie je nebezpečenstvom nielen pre slobodu tlače, ale aj pre toho, kto toto právo využíva. Je možné, aby v zákone nebolo napísané, za akých podmienok môže vydavateľ odmietnuť právo na odpoveď? Je možné, aby nebolo v zákone expressis verbis napísané, že toto právo nemôžu využívať široko a že by sa mala odpoveď týkať skutkového tvrdenia? Prečo ste tam jasne nenadefinovali v tomto zákone a v § 8 fakt, že kedy môže právo na odpoveď odmietnuť vydavateľ. Vy ho nútite, aby porušil zákon v každom prípade. Nemá východisko, nemá východisko. A toto sú nástrahy, ktoré dnes ohrozujú slobodu tlače a komplikujú hlavne tlači prácu.

    Pokiaľ so mnou súhlasíte, stotožníme sa s tým, že médiá majú v spoločnosti určitú úlohu. A tá úloha je aj kontrolovať politikov, vládnych politikov kontrolovať, ako narábajú s mocou. Zastrašené a obmedzené médiá takúto právomoc... (Prerušenie vystúpenia časomierou).

  • Ďakujem. Pán poslanec reagoval na faktické vystúpenia kolegov. Teraz ďalším za poslanecké kluby prihláseným do rozpravy je pán poslanec Rafaj, ktorý vystúpi za poslanecký klub Slovenskej národnej strany. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Moje vystúpenie sa bude podstatou aj charakterom líšiť od môjho predrečníka, pretože budem sa venovať skôr analýze prostredia, v ktorom sa médiá nachádzajú. Pokúsim sa presne, vecne, argumentačne a faktmi citovať viaceré medzinárodné dokumenty, ktoré o problematike, ktorú opozícia, respektíve vydavatelia namietajú, a preto mi dovoľte povedať na úvod, že médiá, politika sú spojené nádoby, sloboda slova a sloboda prejavu, to sú otázky, ktoré trápia ľudí minimálne od dôb Rímskej ríše. A aj my máme legitimitu, a neskôr to dokážem podľa ustanovení jedného odporúčania, neustále prehodnocovať tento vzťah a postoj. Čiže máme legitímne právo prehodnocovať, kde sú hranice slobody a práva, pričom, pokiaľ hovoríme o slobode, mali by sme súčasne hovoriť aj o zodpovednosti. Pokiaľ hovoríme o práve, mali by sme súbežne hovoriť aj o povinnostiach. No, a pokiaľ hovoríme o slobode ako takej, treba si tiež uvedomiť, kto je nositeľom primárneho práva, a je to verejnosť.

    Čiže som rád, že tento návrh vzbudil takúto pozornosť aj vo verejnosti. Som rád, že sa môže istým spôsobom otvoriť celospoločenská diskusia o zatiaľ priam tabuizovanej a nedotknuteľnej téme, akou je stav mediálneho prostredia, a otvoriť aj také súvislé témy alebo náležitosti či negatívne javy, ako je uniformnosť prejavov, vystavenie verejnosti manipulačným technikám, miera objektívnosti v médiách, ich transparentnosť, pluralita, aké sú zásady mediálnej politiky.

    Dobre viete, že pred voľbami Syndikát slovenských novinárov zaslal list každej politickej strane, kde vyzval politické strany kandidujúce vo voľbách, aby definovali ich predstavu o zásadách štátnej mediálnej politiky a úpravy tlačového zákona. Takže predpokladám, že kolegovia, ktorí budú vystupovať predovšetkým z opozície, nás oboznámia o svojich predstavách, ktoré uviedli Syndikátu, ktorý predpokladal a očakával, že táto téma bude nastolená, pretože naozaj po štyridsiatich rokoch žiť len z neustálych novelizácií dávno prežitého zákona, v ktorom zostali niektoré pasáže, ktoré sú naozaj ako vystrihnuté z totality, ako zahraničná tlač a agentúry, čo už sa dneska v podstate v štandardných tlačových zákonoch vôbec nerieši.

    Pokiaľ je tu nejaká námietka na možnosť zneužiť slobodu prejavu, práve časť päť súčasne platného zákona v § 16 ods. 2 hovorí, že je v záujme spoločnosti a občanov brániť sa pred zneužitím slobody prejavu, slova a tlače. S týmto súhlasíme s takýmto znením? Alebo v § 11 nám neprekáža, že je tam obmedzenie spôsobilosti šéfredaktora jasne explicitne uvedené? To len na margo, aby sme zaviedli istý systém, aby sme tu nerobili politiku a politikárčenie a hodnotili, aký je súčasný stav platného znenia zákona a aké je prostredie, v ktorom sa nachádzame a kde vlastne vidíme akési optimálne východisko vo výzvach na neustále a dynamicky sa vyvíjajúce prostredie mediálnej sféry.

    A keďže sme v tomto čítaní, v prvom čítaní, tak sa budem zameriavať skôr nie na vecnú stránku opráv alebo poznámok, to si, ak dovolíte, nechám v druhom čítaní, ako skôr na tie všeobecné charakteristiky, ktoré, myslím, aj do prvého čítania patria.

    Čiže takým prvým meritom je snáď hľadať odpoveď, kde sa začína a kde sa končí sloboda tlače. Vieme, že mediálne právo v demokratických štátoch pozná obmedzenie prejavov a komunikátov, ktoré sa dotýkajú osobnej cti a dokonca pozná aj trestanie takýchto prejavov. Pokiaľ hovoríme o novom zákone, novej koncepcii, je, myslím, vhodné hovoriť aj a zopakovať si istú filozofiu prístupu prostredia, v ktorom sa, prirodzene, Slovensko nachádza a môžem len zopakovať teoretikov, že základy európskeho mediálneho práva položili práve Charles Luis Montesquieu v diele O duchu zákonov ešte z polovice 18. storočia, kde ako prvý vymedzil slobodu prejavu v zákone, či dokonca medzami zákona. Kľúčová axióma je, že odmietol formu bezbrehej slobody, ktorá by zasahovala do slobody iného. Toto je veľmi citlivá oblasť narábania s rôznymi druhmi oprávnenosti na slobodu, pričom naozaj je potrebné zo strany legislatívy a zákonodarcov veľmi citlivo vyvážiť tieto slobody.

    A druhým filozofickým, alebo ak chcete tým kontinuálnym pilierom sú idey Wilhelma Friedricha Hegla, a to aj vidíme rozdiel medzi francúzskym a nemeckým tlačovým zákonom v knihe Základy filozofie práva, ktoré sú premietnuté aj do štruktúry navrhovaného zákona, pretože ideme v prípade takého kritizovaného paragrafu na právo na odpoveď práve podľa nemeckého, a nie širšie koncipovaného francúzskeho modelu.

    Hegel si dovolil dokonca kvalifikovať zločiny spáchané médiami za akt potenciálneho nebezpečenstva pre spoločnosť, pretože podľa neho neprimeraná urážka na cti, ohováranie a zosmiešňovanie zákonov sú ako nástroje testovania miery liberálneho dna.

    V tejto súvislosti je paradoxné, ak si pozrieme súputnikov, že zástancom neobmedzenej slobody tlače bol v tom čase iný filozof a revolucionár, a bol to práve Karol Marx. Ale to len taká poznámka na vedľajšiu koľaj.

    Čiže pokúsim sa zadefinovať, ak dovolíte, vážení kolegovia, niektoré východiská k tejto problematike. Nazdávam sa, že sloboda tlače je len jedna z predpokladaných podmienok plnenia základných spoločenských funkcií tlače a médií. Ďalej, že sloboda tlače je nástrojom na vykonateľnosť primárneho práva verejnosti na informácie, na slobodu názoru, na slobodu prejavu, pričom sú ďalšie invarianty práv a slobôd verejnosti. Napríklad právo na pluralitu informácií, tak ako o tom hovoria mnohé medzinárodné normy, ktoré si dovolím citovať približne v strede svojho prejavu.

    Čiže primárnym právom je, a to by bolo dobré, keby sme si uvedomili, je právo občana na slobodu slova. Tým nechcem povedať, že sú dotknuté iné slobody, slobody vydavateľa investovať svoje peniaze do nejakého periodika. Ale aj on vstupuje na trh, kde musí rešpektovať primárne právo občana a nemôže si ho takpovediac sprivatizovať v mene svojho vydavateľského počinu.

    Veľmi ma zaujala informácia v súvislosti aj s pertraktovanou témou, kde vlastne vraj patria slovenské médiá, či sú naklonené pravici, alebo ľavici, pretože riaditeľ agentúry MVK povedal: „Na Slovensku sú médiá skôr pravicové.“ To je zaujímavé. Pokiaľ hovoríme o slobode médií, myslím si, že takéto hodnotenie, aj keď je štandardizované, pretože v demokratických spoločnostiach poznáme médiá liberálne, konzervatívne, ľavicové, pravicové, dokonca provládne, opozičné, predsa len je to v súvislosti so slovenskou scénou trošku informácia, ktorá jej dáva inú pridanú hodnotu.

    Tiež by sme si mali uvedomiť a vychádzať z faktu, na ktorý poukazujú mnohí nezávislí odborníci, keď hovoria o kríze mediálneho prostredia. Po klesajúcej úrovni, po stereotypizácii, o neobjektívnosti, jednostrannosti, o nadpráci, ktorú niektorí vykonávajú v prospech istých záujmových skupín, a to už nehovorím o bulvárnosti, povrchnosti, rezignácii na vlastnú nezávislosť, ale aj na systémové chyby, ako je napríklad žánrová nevyprofilovanosť a úplne základná poučka, ktorou je oddeľovať striktne spravodajstvo od publicistiky a nerobiť z toho predžutý mediálny polotovar so snahou masírovať mozgy laickej verejnosti.

    Bohužiaľ, stačí sa ísť pozrieť na hociktorú katedru žurnalistiky alebo masmediálnej komunikácie a tí ľudia, ktorí sa tomu venujú, vám dajú veľmi smutnú správu o odbornej situácii v slovenskej žurnalistike, pokiaľ ide o čistotu vyprofilovanosti žánrov. Dnes už nie sme v stave ako kedysi, keď zúrivý reportér Egon Kirch písal presne čisto reportáže. Keď ste vedeli, že tuná mám stĺpček, áno, toto je komentár, čiže tu mám subjektívny názor, a keď nechcem mať spracované nejaké cudzie publicistické názory, tak nebudem čítať publicistické strany, ale zameriam sa na spravodajstvo. Dnes máte guláš. Dnes sa tomu hovorí, vlastne ani v odbornej terminológii nie je na najčastejší žáner objavujúci sa v printových médiách názov alebo zaradenie. Jednoducho odborníci sú bezradní. Čo s tým?

    Ďalší fakt. Prieskum MVK nám hovorí: „Za päť rokov klesla úroveň médií a novinárov. To si myslí 31 % respondentov. Opak si myslí len 23 %.“ Mohli ste si to prečítať v auguste v denníku SME.

    Iný odborník dlhodobo venujúci sa mediálnej problematike americký spisovateľ Gore Vidal išiel ešte ďalej, keď hovoril o spôsoboch informovania. To prvé je objektívne, to, po ktorom všetci voláme a aj od mediálnej obce očakávame. Áno, objektivitu. Nič viac, nič menej, žiadnu nadprácu. Stačí len číra, obyčajná, holá objektívnosť. Prirodzene sa objavujú aj neobjektívne formáty, no a on objavil ešte aj tretí. Keď médiá sú zneužívané na to, aby informovali spôsobom, koho má respondent nenávidieť. Ak si odmyslíme politické pozadia a prepojenia, povedzme, že predkladateľ zákona chcel eliminovať v príslušnom paragrafe, ktorý zamedzuje možnosť takéto nenávistné prejavy prezentovať vrátane spochybňovania, povedzme, vojny alebo propagácie drog či psychotropných látok alebo takéhoto spôsobu života.

    Áno, negatívom našej mediálnej sféry je stereotyp obsahov informovania, ktorý zabraňuje hlavnému poslaniu a ochrane médií založené práve na pluralite informácií. Dnes máme dva celoslovenské v úvodzovkách povedané mienkotvorné denníky, pričom ich obsah je ten istý. To, že v spoločnosti je rezignácia na spätnú väzbu, pretože spätná väzba je základom fungovania žurnalistiky, je obsahom aj kritiky v Bielej knihe Európskej komisie.

    Máme tu ďalší negatívny jav, ktorým je systém korporácií. Noam Chomsky hovorí, „hlavné médiá sú veľké korporácie vlastnené a prepojené na ešte väčšie kartely, a tak ako iné korporácie aj ony predávajú svoj tovar na trhu. Ich trhom nie je verejnosť, teda nositeľ primárneho práva na informácie a na slobodu slova, ale zadávatelia reklám“. Máme dôvod neveriť Noamovi Chomskemu?

    Spomenul som v krátkom fleši mediálnu manipuláciu. Mnohí odborníci hovoria, že dnes už nie je dôležitá len kontrola médií, čo im naozaj patrí historicky a má zostať strážnym psom demokracie aj nás politikov. Áno, to rešpektujeme, dúfam, všetci, ale opäť Chomsky, aby sme neboli obvinení, že si vytvárame vlastné ilúzie, čiže neuvidíte tu ani jeden môj vlastný názor, všetko bude nejaká citácia.

    Do ich manipulačnej funkcie ich netreba nútiť, pretože vychádza z racionálneho konania vlastníkov a manažérov týchto korporácií. Prosím vás, keď si pozrieme v tomto paragrafe, a to bude taká jemná kritika, pán minister, ak dovolíte, čo sa tam z povinných údajov vyrieši o krížovom vlastníctve, o prepojení médií. Niekde v niektorých systémoch je zákaz krížového vlastníctva médií, aby nám nevznikala uniformovanosť a totálna kontrola informačných tokov smerom k verejnosti. My tu pripúšťame. Áno, kto má nad 20 % účasti, bude zverejnený, ale nič viac. Nedozvieme sa, koľko investuje, kde ešte všade inde má svoje podiely, cez čo iné kontroluje, s kým iným, akým ekonomickým kamarátom je v iných sférach. Ako sa môže premietať jeho vlastný názor.

    Čiže dovoľte, aby sme boli aj my zdravo kritickí a snažili sa spolu s predstaviteľmi mediálnej obce hľadať akýsi spoločný prienik, aby sme speli k niečomu, čo je zmysluplné a vzájomne si pomáhali, čo vlastne otvára sa priestor aj týmto zákonom v tom, že je tu definovaná povinnosť verejných činiteľov poskytovať informácie médiám.

    Pokiaľ som, ak dovolíte, na začiatku som zvolil metódu poukázania na stav, v akom sa nachádzame, čiže, aby sme vedeli, z akého východiska niekam chceme dospieť. Veľa sa tu uvažuje alebo hovorí o neformálnej samoregulácii médií, o etickom princípe, ktorý je štandardný, zdedený. Ostatne prvý žurnalistický kódex etiky pochádza z roku 1833, takže má svoju históriu a zrejme aj opodstatnenie, a teda má sa vraj nechať len na neformálne etické riešenie. No, ale aký je výkon? Aká je vynútiteľnosť? Aký je rešpekt etických rád alebo takzvanej tlačovej rady?

    Za rok 2006 tlačová rada dostala úžasných deväť podnetov a skonštatovala až päť porušení etiky žurnalistiky. Až päť. Študent prvého ročníka žurnalistiky, pokiaľ dostane seminárnu prácu, tak vám nájde denne päť porušení etiky žurnalistiky. Päť vám ich nájde denne. Môžete sa ísť pozrieť na katedry, nech sa páči. Majú ich tam takéto haldy. Tlačová rada, veľký výkonný orgán odhalí päť porušení etiky v žurnalistike za celý rok. Zatlieskajme im. Takto sa rieši to, čo každého trápi. Nie politikov, nás, veď každý si zvykol, že si niekto doňho ťukne. Ale ide aj o občanov. Môciková v roku 2002 našla odvahu pozrieť sa kriticky do vlastných radov. Citujem, ale nechcem sa nikoho dotknúť, ani tam hore na galérii. Môcikovú citujem: „Zlostné typy novinárov, ľudia buď nedovzdelaní, alebo primladí, alebo neskúsení, majú často veľký problém pochopiť význam toho, čo im kto hovorí. Často nedostanú odpoveď aj preto, že sa pýtajú na zlej adrese. Ich agresivita sa rodí na základe neznalosti a nízkych profesijných hodnôt novinára.“ Koniec citácie. Prečo je to tak? No, možno preto, že naozaj tu zlyháva etická samoregulácia. Nikto to nevyžaduje. Dnes vás tlačia v redakcii termíny. Vy nemáte čas sa zamýšľať nad tým, či máte potvrdený zdroj informácie z dvoch zdrojov. Preboha, to je taký luxus z dvoch zdrojov mať potvrdenú informáciu, ktorá musí ísť už do tlače, pretože to pôjde na titulku?

    Tlačová rada má vymedzený priestor, ktorý, bohužiaľ, nevzbudzuje nijaký rešpekt ani autoritu. Rada môže udeliť pokarhanie, upozornenie či výstrahu, ale do rozhodnutí médií tak či tak nemôže nijako zasahovať. Môže dať odporúčanie. Vážení, prosím vás, robte to iným spôsobom. Tu sa končí pôsobnosť tlačovej rady.

    Tým dôležitým medzičlánkom medzi právom na informácie alebo slobodu prejavu a tým, kto ho zabezpečuje a poskytuje, sú, prirodzene, novinári. Tu je dôležitý ľudský faktor a som toho názoru, že novinárska obec si naozaj zaslúži napriek predchádzajúcej kritike vyššie spoločenské ocenenie. Bohužiaľ, to sa, samozrejme, nedá docieliť formálnymi prostriedkami, aj keď metódy by boli, alebo teda formy, aby sa zvýšil ich status a kredit, aby verejnosť sama, keď teraz hovorím ako človek, ktorý žurnalistiku vyštudoval, aby, keď sa vás niekto opýta, aká je vaša profesia, poviete buď novinár, alebo politik, aby si nemusel odpľuť na zem. V tomto máme spoločnú parketu, bohužiaľ. Takže by sme sa mali spoločne zaoberať tým, prečo je takéto hodnotenie spoločnosti na tieto dve ani nepovedzme poslania. Dohodnime sa, že ide o poslanie.

    A teraz, ak dovolíte, vrátim sa k meritu, a to je sloboda slova cez slobodu tlače, ktorá je, prirodzene, súčasťou základných ľudských práv a je obsiahnutá v mnohých medzinárodných zmluvách zakotvujúcich tieto slobody.

    V tejto súvislosti je zaujímavé, ako sa tvoria rôzne rebríčky krajín, kde je aká miera slobody tlače a raz sa dozvieme, že Slovensko je na siedmom mieste, to je, myslím, aktuálny stav. Už sme boli aj tretí, ale boli sme aj niekde v strede.

    Možno nás môže tešiť, pokiaľ tu bolo porovnávanie s českým tlačovým zákonom, že Česká republika bola vyhodnotená v tom poslednom hodnotení až na dvadsiatej priečke, zopakujem, len Slovensko je na siedmej. No a čo myslíte, na ktorej priečke sa nachádzajú Spojené štáty? Uľahčím vám to. V prvej dvadsiatke ich nenájdete. Aj to o niečom vypovedá.

    Pokiaľ niektorí kolegovia, a, bohužiaľ, aj komentátori používajú naozaj v súvislosti s predloženým tlačovým zákonom neprimerané, naozaj neprimerané hodnotenia, treba si zadefinovať isté štandardy a naozaj porovnať, či naše prostredie a či tento návrh je taký, aby sme mu mohli prisudzovať takéto pejoratíva. Ja som presvedčený, že sú len tendenčné.

    Medzinárodný tlačový inštitút so sídlom vo Viedni v roku 2006 hovoril o tragickej bilancii tohto roka. Zhodnotil ho, že bol najbrutálnejším rokom v histórii moderných médií.

    Iste sa pýtate, prečo bol teda taký brutálny? Čo viedlo k takémuto hodnoteniu? Nuž to, že, bohužiaľ, v správe Medzinárodného tlačového inštitútu o stave slobody slova a tlače vo svete o život prišlo pri výkone svojho povolania sto novinárov. Bohužiaľ, toto sú smutné následky tohto povolania. Sto novinárov v roku 2006 prišlo o život. Kompetentný Medzinárodný tlačový inštitút preto hodnotil tento rok ako najbrutálnejší. Naozaj neviem, či vôbec v histórii Slovenska nejaký novinár prišiel o život.

    Čiže, poprosil by som všetkých, ktorí chcú hodnotiť, aby sa dali naozaj do kontextu a neurážali tých, ktorí nasadzujú vlastné životy, aby informovali verejnosť napríklad o tom, aký je stav pri občianskej vojne niekde v strednej Afrike a v Iraku, Afganistane na Blízkom východe a aby priniesli takúto najväčšiu obeť za svoju prácu priniesť pravdivé informácie o stave burcovania verejnej mienky a aby oni, ktorí si naozaj zaslúžia česť a uznanie, boli daní na jednu rovinu s návrhom slovenského zákona o tlači. To je naozaj úžasné a neprimerané.

    Pokiaľ hovoríme o slobode, je každému jasné, že Ústava Slovenskej republiky jednoznačne hovorí – cenzúra je neprípustná a punktum. O tom, dúfam, nikto nepochybuje, aj keď v tom zákone to nie je explicitne uvedené. Ale v predchádzajúcom zákone je, no, len preto, že totalitný režim to tam síce mal, ale to nedodržiaval. Jednoducho sme to len zdedili. Asi sme niekde inde – v 21. storočí.

    Dámy a páni, dovoľte mi ďalej povedať, že sloboda dnes už nestačí, že treba niečo viac. Ak nie je zabezpečené aj právo verejnosti na pluralitné informácie, pretože potom a dnes sme konfrontovaní s novými negatívnymi javmi, a to je naozaj uniformnosť obsahu a informácií.

    Článok 30 dokumentu Pozícia Európskeho parlamentu k smernici Európskeho parlamentu a Rady z 13. decembra 2006, ktorou sa mení smernica Rady 89/552 EHS o koordinácii a tak ďalej, jednoznačne hovorí na podporu silného konkurencieschopného a integrovaného európskeho a tak ďalej a na zvýšenie plurality médií v celej Európskej únii je naďalej nevyhnutné, aby každý poskytovateľ mediálnych služieb spadal pod jurisdikciu iba jedného členského štátu. Prečo? Aby bola pluralita informácií zaručená ako základný princíp Európskej únie.

    Ak teda niekto kritizuje § 8 právo na odpoveď, toto je cesta na to, ako docieliť pluralitu informácií, aby nemal predstih iba ten, kto informáciu nemá overenú, je nepravdivá alebo je skreslená, zavádzajúca alebo sa neprimerane dotýka cti fyzickej osoby alebo dobrého mena právnickej osoby. Čo je na tom čudné, ak niekto namietne, že bol poškodený v médiách. Koľkí z vás si prečítali, že sú idioti, že sú nekompetentní a neviem akí. A koľkí z vás dosiahli nápravu. Vidím tu Mira Kotiana. Tomu sa po nejakých dvoch, troch rokoch podarilo v istom denníku namietnuť práve zlý fakt, viem, bola to pravda, áno, teda (smiech) bol to denník Pravda, tak si povedzme, aby sme sa lepšie rozumeli. Ale áno, toto je jeden z príkladov a prípadov, ktoré by bolo treba riešiť.

    Pokiaľ má niekto problém uvažovať v intenciách povinnosť a zodpovednosť, že to do médií nepatrí, alebo v súvislosti s médiami by sa to vraj nemalo, to sa nepatrí, no, tak mu zacitujem niektoré pasáže z Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, kde v čl. 19 asi najzákladnejšom, ktorý je naozaj alfou a omegou, v odseku 3 sa hovorí o využívaní práv prijímať, rozširovať informácie a myšlienok všetkého nesie so sebou zvláštne povinnosti a zodpovednosť. A môže podliehať určitým obmedzeniam. Nehovorím ja, to hovorí čl. 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.

    Podľa dokumentov Štvrtej európskej ministerskej konferencie z Prahy z roku 1994 členské štáty v čl. 9 konštatujú, že, citujem, „fungovanie médií v demokratickej spoločnosti sa musí neustále prehodnocovať“. Prečo? Tak, aby rýchlosť, ekonomické, technologické alebo regulačné opatrenia či vývoj nepredurčovali nezávislosť a pluralitu média ľudských práv. Máme legitímne právo prehodnotiť dožívajúci tlačový zákon. V Akčnom pláne stratégie pre podporu médií v demokratickej spoločnosti, ktorý bol adresovaný Výboru ministrov Rady Európy sa konštatuje v časti 1 s názvom Koncentrácia médií sledovať vývoj koncentrácie médií.

    Rezolúcia č. 2 s názvom Sloboda novinárov a ľudské práva. Z citovanej konferencie ministrov a štátov o masmédiách zdôrazňuje hneď v prvom princípe. „Dodržiavanie, rozvoj, existenciu a posilňovanie slobodného, nezávislého a pluralitného a zodpovedného žurnalizmu.“

    V ďalšom odseku princípu 1 sa podčiarkuje povinnosť informovať občanov o aktivitách verejnej moci, ale tak, aby verejnosť mala príležitosť na utváranie si vlastných názorov. Verejnosť nepotrebuje predžuté názory. Podľa rezolúcie č. 2 sa verejnosti majú poskytovať také informácie, aby si subjekt práva na informácie utvoril vlastné názory. Máte taký pocit, že sme tu zavaľovaní takýmito neprikrášlenými informáciami?

    Len na okraj. V princípe č. 3 o nezávislosti sa okrem možných politických tlakov, áno, hovorme aj o tom a odmietnime ich, sa spomínajú aj súkromné záujmové skupiny. Preto je dôležitý ten paragraf o zverejňovaní vlastníckych vzťahov.

    Ja by som bol ešte tvrdší a išiel by som do krížového pravidla. Zákaz krížového vlastníctva médií, aby bolo jasné, kto za koho kope.

    V rezolúcii č. 1 z 5. ministerskej konferencie zo Solúna z roku 1997 o vplyve nových komunikačných technológií na ľudské práva a demokratické hodnoty v časti o podpore demokratických hodnôt v čl. 18 štáty súhlasili, že budú podporovať rozvoj samoregulačných iniciatív. Ja o nijakej neviem. A to sa pomerne teda mediálnej sfére venujem dosť podrobne a odborne. A v časti Komunikácia a pluralizmus v ods. 9 vyzývajú zúčastnené štáty, aby do svojho vnútroštátneho práva a praxe implementovali zásady stanovené v odporúčaní R94/13 o opatreniach na podporu transparentnosti médií.

    Čiže vidíme, že európska prax ide už trošku ďalej než len v stredovekej ochrane slobody slova alebo slobody médií. Už sú dávno ďalej. Tu sú už toľké premenné a invarianty ako pri „slobode“ môže sa ovplyvňovať verejnosť a občan, a preto kompetentné európske a svetové inštitúcie už požadujú o niečo viac, než je len sloboda tlače. Sú tu ďalšie podmienky.

    Pozorne som si prečítal v súvislosti s tlačovým zákonom rôzne reakcie kvázi medzinárodných odborníkov a inštitúcií aj na čele s pánom Harasztim z OBSE. Pozrime sa na kontext aj v tomto prípade. A bude to veľmi zaujímavé si vypočuť niektoré zaujímavé konštelácie. Freedom House, ktorý sa tiež ozval z New Yorku, v minulom roku konštatoval, že sa sloboda tlače vo viacerých štátoch zhoršila. Je to ten istý Freedom House, ktorý presne pred 20 rokmi vydal správu o podpore takzvaného šírenia svetovej kultúry, medzi nami často používané ako amerikanizácia kultúry s tým, že síce ničí pôvodné kultúry sveta, čiže kultúry menších národov, ale je to kóšer, pretože podporuje to demokraciu vo svete.

    Freedom House poukazuje aj na dlhodobo zlé pracovné podmienky novinárov. Áno. Pýtam sa. Majú naši novinári zlé podmienky, ktoré im niekto vytvára, hádže im niekto polená pod nohy? Neviem, neozvali sa, len snáď, pokiaľ to nie je tlak vydavateľov, aby robili na živnosť, aby po vyčerpaní tak po troch mesiacoch klopali na dvere ďalšej redakcie a tam ich znova použijú a choď takto ďalej.

    Slovensko je v prístupe k informáciám hodnotené ako slobodné. Neviem, prečo je tu takéto znepokojenie. Sme síce na 37. priečke, ale sme slobodnou krajinou.

  • Šum a hlasy v sále.

  • Ďalšia inštitúcia. Reportéri bez hraníc. Zaradila nás na 8. miesto v aktuálnom rebríčku, Česi skončili v tomto prípade na 5. mieste. Vidíte, v predchádzajúcom to bolo opačne 7 : 20, teraz je to opačne, my sme horší, Česi sú vraj na 5. mieste. Ale za Slovenskom skončili také štáty ako Švajčiarsko, Maďarsko, Rakúsko, Kanada, Dánsko, Británia, USA. Čiže, o čo ide. O subjektivitu týchto hodnotení.

    Takže, dámy a páni, pokiaľ z opozície chcete vo svojich vystúpeniach citovať niektoré tieto hodnotenia ad hoc k slovenskému prípadu, opäť Slovensko je taký vďačný panáčik na prefackanie, aby ste mali možnosť oponovať o predpojatostiach alebo kontextoch.

    Ďalšia organizácia, mimovládna francúzska organizácia Reporters Sans Frontieres (RSF), ktorá bola založená novinárom Robertom Menardom. Svoj imidž si vydobyla na útokoch voči slobode na Kube, ale zaujímavé, že podľa profesora Lamraniho, doktora na Sorbone a autora článku na stránke Resistir, Robert Menard trpí, citujem, „chorobnou posadnutosťou a zlučuje v sebe všetky zlozvyky, ktoré novinárčina a novinári môžu mať“. Kolega kritizuje kolegu, ktorý vydáva záväzné, hodnoverné, na Slovensku takýmito titulkami citované argumentácie a hodnotiace súdy na predložený tlačový zákon. Alebo, že by bola pod lampou najväčšia tma? Organizácia je totiž financovaná francúzskym milionárom Françoisom Pinaultom a podporovaná obchodníkom so zbraňami Arnaudom Lagarderom. To je zaujímavá etika hodnotenia.

    Ďalej tu máme Národný fond pre demokraciu. Ten financuje priamo vláda Spojených štátov amerických. A je často označovaný ako filiálka CIA. A bol založený za vlády Ronalda Reagana v roku 1983 preto, aby sa oživili programy na infiltráciu agentov do občianskej spoločnosti. Tu by sa možno jeden pán kolega z KDH, ktorý má takú agentomániu, inšpiroval aj v tomto smere. Tento zákon nehovorí o nejakých agentoch ani infiltrovanom oficiálnom či tajnom poslaní a misii.

    Otázka financovania Reportérov bez hraníc je naozaj kuriózna. Na svojej stránke, kde sa venuje svojim účtom, sa nikde neuvádzajú zdroje. Avšak jej šéf ubezpečoval nedávno médiá, že viac ako 50 % z jeho rozpočtu pochádza z predaja fotografií a štvrtina od Európskej únie. Je to čudné, pretože vo svojej vlastnej knihe uvádza úplne iné čísla a dotácie z Európskej únie podľa tohto zdroja netvoria 25, ale až 45 % zdroja.

    Čiže, dámy a páni, zasadil som názorový kontext na slovenský tlačový zákon do hodnotiacich súdov, inštitúcií a organizácií a teraz mi dovoľte, aby som sa rámcovo a štrukturálne pozrel na návrh tlačového zákona.

    Podľa mňa je jednoduchý, a preto je prehľadný. Môžem oceniť, že je systémovotvorný a že je postavený na báze nárokovateľnosti práva subjektom a nositeľom primárneho práva, čiže verejnosti na slobodu prejavu a na príjem informácií. Je vyvážený, a to vo viacerých ustanoveniach. Napríklad v § 1 sa negatívne vymedzuje vecná pôsobnosť zákona. Rovnako v § 3 a v § 5 nezodpovedá vydavateľ za sekundárne informácie a inzerciu a jej obsah. V § 7, § 8, § 9 umožňuje vydavateľovi v taxatívnych prípadoch odmietnuť žiadosť o opravu, odpoveď či dodatočné informácie.

    To na margo myslím aj Tomáša Galbavého, aj pani poslankyne Vášáryovej a ešte niekoho, ktorí sa tu pýtali, že akým spôsobom je vlastne postavený k stene vydavateľ. No, je to tam ods. 6 v § 8 sú vymedzené môže odmietnuť, áno, môže odmietnuť, len si treba citačné znenie prečítať a možno sa aj pozrieť do dôvodovej správy, kde je veľmi presne povedané, že, a to reagujem na pána kolegu Haleckého, ktorý asi tiež nepozorne čítal, ide len o fakty overiteľné, merateľné, nie o hodnotiace súdy fyzickej alebo právnickej osoby. Tento zákon je istým spôsobom novátorský, pretože zavádza spomenuté nové inštitúty, ktoré môžu prispieť, ako som už naznačil v predchádzajúcom, teda vstupnej časti, práve k zvýšeniu plurality názorov a informácií. Je aj spravodlivý, pretože v § 4 napríklad umožňuje ochranu zdroja informácií, a pokiaľ pani Vášáryová mala nejakú pochybnosť, že kde je povinnosť, tak je to práve v Poľsku a momentík, myslím, vo Švédsku. Je to vo Švédsku. Čiže nie v žiadnej krajine, v dvoch štátoch je povinnosť ochraňovať zdroje, nie právo, ako ste namietali. To by mala vedieť.

    Ďalej je spravodlivé aj v § 3, kde zavádza explicitnú povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať pravdivé informácie. O to predsa kolegom novinárom ide, aby sa dostali nielen k informáciám, ale aj k pravdivým informáciám, a tu je definovaná povinnosť verejnej moci nielen poskytnúť informáciu akú takú, ale aj pravdivú, čo významne posúva oprávnenosť a právo verejnosti, ale aj možnosti byť naozaj strážnym psom demokracie pre novinárov a médiá.

    Je aj adresný, pretože zavádza zodpovednosť vydavateľa za konkrétne šírené informácie. Nie za tie, za ktoré zodpovednosť nemôže niesť. No pravdepodobne bude aj humánny, pretože sú tam implementované základné princípy, ktoré sú v súlade s európskym trendom, keď napríklad v § 6 vymedzuje špecifické prípady spracovania citlivých informácií obmedzením negatívneho spôsobu ich spracovania či informovania, napríklad zákaz ospravedlňovať neľudské správanie alebo vojnu, čo ostatné preberáme zo súčasného znenia, ktoré bolo novelizované, a pokiaľ niekto hovorí, a nehovoria to len pomerne slabo informované zahraničné zdroje, ktoré nás chcú monitorovať a hodnotiť, čo beriem ako ospravedlniteľný omyl. Prosím, je to možné, ale, bohužiaľ, používajú to aj kolegovia, ktorí by mali vedieť, o čom to je. Žiadne finančné biče alebo tresty tu nie sú. Veď desaťnásobok sa znižuje sankcia z dvoch miliónov na dvestotisíc za šírenie, ospravedlňovania vojny alebo propagácie psychotropných látok. Dvestotisíc korún? Veď to je pre bulvárny úspešný týždenník jedna inzertná strana, a takých tam má dvadsať. Jedna inzertná strana lukratívna. Tou si to zaplatí. Aké potom znepokojenie? Dva milióny, ktoré tu boli a sú, prosím. Mohli by vzbudzovať, ale prečo v minulosti nezazneli takéto obavy, a pokiaľ viem, to bolo novelizované za predchádzajúcej vlády.

    Tento návrh zákona zabezpečuje transparentnosť, keďže v súlade s odporúčaním Rady Európy (99) 1 Výboru ministrov o opatreniach na podporu mediálneho pluralizmu, kde som vám bližšie citoval odporúčania, zavádza oznámenie o štruktúre vlastníckych vzťahov. Aj keď, musím to znova povedať, pripúšťa krížové vlastníctvo. Dobre viete, a stačilo sa opýtať docenta Šefčáka, ktorý je asi najväčším odborníkom na mediálne právo, ktorý by vám povedal, že právo na odpoveď prvýkrát zakomponovalo Francúzsko už v roku 1821. Žiadna novinka. Žiadna novinka naozaj pod slnkom.

    Ale pokiaľ hovoríme o vynútiteľnosti práva, ctení kolegovia, tak mám tu jeden príklad za všetky. Je to z 26. januára 2008, čiže relatívne čerstvé a na strane, kde si môžete listovať sobotňajší program v televízii, tu dole, čo je zvýraznené, nájdete ospravedlnenie nemenovaného týždenníka, ktorý sa ospravedlňuje, že zo dňa 25. 2., a čo myslíte, ktorého roku? Dvetisíc pred ôsmimi rokmi uviedol nepravdivé údaje a ospravedlňuje sa a bla, bla, bla. Osem rokov trvalo, kým si v danom, pomerne čítanom týždenníku niekto uplatnil ospravedlnenie. Takáto je realita a prax slovenskej žurnalistiky a práva občanov očistiť meno. Viete čo, je to Jozef L., pokiaľ chcete, nebudem menovať, ja ho nebudem citovať, lebo idem do záznamu, jeho meno, ale, nech sa páči, k nahliadnutiu, kolegovia. Čiže toto je prax, ktorú by sme mali riešiť a kde by ste vy mali ako opozícia, predpokladám, spolupracovať, pretože nám ide o občanov a nejde tak, ako písali niektorí hodnotiaci mentori, že politici vraj dostanú právo na odpoveď v novinách. To je úžasné. Ja som tam nikde nenašiel, že politik má právo na odpoveď alebo opravu. Tam je definovaná fyzická a právnická osoba, ale do sveta ide, politici na Slovensku dostali právo na odpoveď. Úžasné. Naozaj úžasné. Alebo. Dočítame sa, že celej Európe sa nepáči náš tlačový zákon. Komplet celej Európe sa nepáči, a pritom je to len pán Haraszti, ktorému sa niečo nepozdávalo a bude to konzultovať na Slovensku.

    A na záver v tom kontexte, veď OBSE kritizuje a má právo kritizovať aj poľských kolegov. Kritizovala rozsudok nad poľským novinárom v auguste v roku 2007. Ja neviem, nespomínam si na prípad, že by sme my na Slovensku nejakého novinára v takejto súvislosti odsúdili. Ale ani nebude, nebojte sa, pán kolega, nebojte sa, nebude.

    No, a pokiaľ hovoríme o neprimeranosti hodnotiacich súdov. Nie je to náhodou, páni kolegovia z KDH, pani Záborská, vaša europoslankyňa, ktorá nestiahne žaloby proti francúzskym denníkom za poškodenie jej dobrého mena, a to ani po výzve svojej belgickej kolegyne Veronique de Keyser. Nie je to náhodou členka vašej strany, ktorá zažalovala francúzske denníky Libération a L´Humanité za poškodzovanie jej dobrého mena, pretože údajne zverejnili nepravdivé výroky na adresu, nebudeme hovoriť koho? A prečo žiada od francúzskych denníkov ospravedlnenie?

  • Reakcie a ruch v sále.

  • To je zaujímavé.

    Pán predsedajúci, môžem poprosiť.

  • Poprosím, keby bol zachovaný pokoj v rokovacej sále. Nech sa páči, môžete pokračovať, pán poslanec.

  • Ďakujem. Takže ja len na margo, keď budete kolegovia kritizovať, vrátime sa k tomu tradičnému, najskôr to brvno a potom tú smietku z oka. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Rafaja sa prihlásili pán poslanec Alexander Slafkovský, pani poslankyňa Milada Belásová, ďalej poslanci Vladimír Palko, Peter Miššík, Pavol Minárik, Martin Kuruc, Jaroslav Ivančo, Tomáš Galbavý, Magdaléna Vášáryová, Stanislav Kahanec. Poprosím, pán Kahanec je posledný? Takže uzatváram, pardon, Juraj Liška. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou a slovo dostáva pán poslanec Alexander Slafkovský. Nech sa páči.

  • No, ďakujem pekne. Pán kolega Rafaj, prosím vás pekne, kde beriete to tvrdenie, že súhlasíme a že sme stopercentne spokojní so zákonom č. 81/1996 v poslednom v súčasnom znení. Kde to beriete? V čom hovoríte o pluralite informácií, keď vo vami navrhovanom zákone je pluralita informácií obmedzovaná tým, že v reakcii na odpoveď nemôže byť uvedená žiadna úvaha. Koniec diskusií. Koniec slobode tlače.

    Prosím vás pekne, prečo si beriete do úst Reporters Sans Frontiéres, keď ani neviete, kto to je a čo to je. Momentálne sa zasadzovali, napríklad v Azejbardžane, kde bolo prepustených 110 politických väzňov, medzi nimi 5 novinári. Zasadzovali sa Reporters Sans Frontiéres, Miklós Haraszti ako predseda 56 krajín, ktoré tvoria OBSE. Tam nevzniká, tam nikto nedostáva svoju pozíciu na základe nejakej cirkulácie a pretože prišiel do poradia. Je to na základe hodnôt. Päťdesiatšesť krajín si ho vyvolilo a poďakoval sa reportérom Sans Frontiéres.

    A keď sa pýtate, že kto všetko sa na to pýtal, no, kto sa pýtal a vyjadroval k nášmu návrhu zákona. Nebolo to len OBSE, boli to aj Financial Times, bola to Kolumbijská univerzita, bola to aj Európska federácia novinárov, bol to aj Freedom House. Takže nie je to len jedna inštitúcia, je ich pomerne veľa, a pokiaľ táto diskusia pobeží, tak ako sa rozbehla, tak ich bude ešte oveľa viacej. Ďakujem.

  • Ďakujem. Skôr, ako dám slovo pani poslankyni Belásovej, je to návrh od predsedníckeho stola aj po dohode vo vedení parlamentu, že by sme dnes o 17.00 hodine nehlasovali. Sú síce tri zákony, ale že by sme dobrali tento návrh a hlasovalo by sa až zajtra. Je, prosím, všeobecný súhlas s takýmto postupom?

  • Všeobecný súhlas.

  • Ďakujem pekne. Budeme pokračovať. Slovo má vo faktickej poznámke pani poslankyňa Milada Belásová.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcela nadviazať na tú časť vystúpenia kolegu Rafaja, kde hovoril, že vlastne právo na informácie majú všetci občania tohto štátu. Doplním, že tieto informácie by mali byť hlavne pravdivé a nezavádzajúce a klamlivé. Pozitívum tohto návrhu zákona podľa mňa je, že sprísňuje podmienky, aby toto právo bolo naplnené. Treba si, vážení kolegovia, ktorí máte plné ústa slobody slova, uvedomiť, že aj sloboda slova nie je bezbrehá a nemala by ohrozovať česť a dobré meno občana často len preto, aby vydavateľom stúpol náklad a jeho periodikum bolo čo najčítanejšie a najpredávanejšie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Vladimír Palko.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec Rafaj, vy podporujete tento tlačový zákon a tvárite sa, že tak robíte z takého konzervatívneho hľadiska a kritizujete liberálny postoj. No, kiežby to tak bolo, to by sme sa zhodli, ale ono je to niekedy naopak.

    Pán poslanec, vy podporujete tento zákon, ktorý na rozdiel od doteraz platného tlačového zákona ukladá periodickej tlači povinnosť neuvádzať informácie, ktorými sa propaguje a ktorými sa podnecuje nenávisť na základe pohlavia, rasy a tak ďalej a sexuálnej orientácie a tak ďalej.

    Vážený pán poslanec, veď vy predsa dobre viete, že o tom, že sa nemá podnecovať nenávisť, že to sú pekné slová, ale veď predsa poznáte tú prax inde v Európe, že k čomu vedú takéto ustanovenia, ktoré sa dávajú do úst alebo mediálnych zákonov Trestného práva, že vedú k tomu, že sa umlčiava akákoľvek obrana tradičnej morálky, obrany tradičnej rodiny, že to vedie postupne ku kriminalizácii ľudí, ktorí bránia tradičnú rodinu, tradičnú morálku a takéto ustanovenia vy podporujete.

    Vážený pán poslanec, prečo robíte z celej Slovenskej národnej strany agentov homosexuálnej loby? Prečo to robíte, pán poslanec? Prečo zapredávate princípy tradičnej rodiny, tradičnej sexuálnej morálky? Prečo to všetko robíte? Takýto postup, pán poslanec, je z vašej strany veľmi, veľmi smutný, aj keď niekedy aj trošku zábavný.

  • Počuli ste, pán poslanec? Ak áno, ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Miššík s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ja budem reagovať na pána kolegu snáď dvoma alebo troma krátkymi poznámkami.

    Pán kolega, ja si myslím, že zákonom nemôžete zlepšiť ani kvalitu, ani prácu novinárov, nemôžete ovplyvniť ani množstvo predaných výtlačkov, nemôžete ovplyvniť ani to, čo bude občan čítať a ktoré noviny sa mu páčia a ktoré si kúpi. To je jeho vecou, je to vecou jeho vkusu a presvedčenia. Môžete však obmedziť takýmto zákonom slobodu vyjadrenia a názoru novinára, a to je nebezpečné. My nechceme nič iné, len odstrániť z tohto návrhu zákona čo i len náznak takejto možnosti. To je asi to najpodstatnejšie.

    Po druhé ste tu citovali akési moderné názory o tom, že stredoveká ochrana slobody médií už nie je moderná a už to je za nami. No, ja si myslím pravý opak, myslím si, že toto pravidlo by malo byť sväté pre všetkých politikov, ale aj pre vás.

    A po tretie, dotkli ste sa nejakého veľmi dlhého súdneho sporu ohľadom človeka, ktorý sa sťažoval, že bolo o ňom niečo zlé napísané, čo nebola pravda a domohol sa to po neviem koľkých rokoch. No, ale toto snáď nie je chyba ani tlačového zákona, je to chyba prieťahov v súdnom konaní a za to zodpovedajú súdy. Takže vždy treba hovoriť tým smerom, ktorým to patrí. Ďakujem.

  • Aj ja, slovo má pán poslanec Minárik.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, veľmi široké vystúpenie a ja len dve špecifické poznámky. V podstate k tomu istému, čo hovoril pán poslanec Miššík. Žiadnym zákonom nie je možné zvýšiť kvalitu tlače. Ale ubezpečujem vás, že existujú zákony, ktoré ju vedia znížiť. Toto patrí k nim.

    Druhá poznámočka taká tiež špecifická. Hovorili ste o sto mŕtvych novinároch, ktorí zahynuli pri výkone svojho povolania a potom ste veľmi zdôraznili, že na Slovensku sa nič podobné nestalo. No, nestalo, chvalabohu, ale ja si pamätám na vyhrážky novinárovi, ktoré skončili rozbitým autom. Viete, o čom písal? O zavlečení prezidentovho syna a o podiele SIS na tomto zločine. Vtedy mu rozbili to auto. A pamätám si aj na nie verbálne útoky kolegu Mečiara, nie verbálne útoky kolegu Mečiara na novinára.

  • Veľmi pekne ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Kuruc.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Rafaj, ja by som tiež v dvoch veciach chcel zareagovať na vás.

    Prvá vec je ohľadne toho, že hovoríte, že sa bude týkať právo na odpoveď hlavne teda občanov, a nie politikov. No, dovolím si trošku oponovať, nakoľko aj dnes tento argument neobstojí, pretože približne 90 % žalôb na médiá podávajú politici a z tých zvyšných 10 % minimálne polovica je takých, ktorá spáchala nejaký trestný čin a snažia sa teda domáhať nejakej svojej pravdy v médiách. Čiže vôbec nejde o občanov, ide o politikov, a teda ide hlavne o vás vládnu koalíciu, ktorá si chcete takto vytvoriť politický priestor na svoju obhajobu pred tými, ako ich nazval pán premiér, zlými novinármi, ktorí o vás píšu nepravdy, ako vy tvrdíte. A toto bude viesť akurát tak ku konfliinvestigatívnej žurnalistike a odzvoní politickým komentárom.

    Druhý vec, ktorú by som chcel povedať, ako ste spomenuli, že len akýsi pán Haraszti sa k tomu vyjadril. No, nie je to len akýsi pán Haraszti, je to predstaviteľ OBSE, takisto Freedom House a takisto Reportéri bez hraníc a eurosocialisti a takisto poprední špičkoví európski politici sa k tomu vyjadrili. Čiže nie je to len akýsi pán Haraszti, ale naozaj skoro celá Európa.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Jaroslav Ivančo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega Rafaj, nahrádzať 40-ročný predpis, 40-ročnú normu tlačového zákona novou normou nie je primárne myšlienka zlá. Koniec koncov máme dosť ešte našich predpisov a noriem, ktoré boli len novelizované alebo niektoré ani to ešte, a sú to normy z éry socializmu. Táto norma však prichádza vo veľmi nevhodnom čase, keď nás dennodenne, žiaľ, dennodenne presviedčate o tom, ako dokážete z hľadiska mocenskej väčšiny dehonestovať parlamentarizmus, ako dokážete útočiť na novinárov, ako dokážete svojvoľne si vysvetľovať stanoviská opozície, ako dokážete útočiť na opozíciu.

    Pán poslanec, ono to nie je len o tom, aby sme mali silné reči, a o tom, aby sme hodnotili novinárov, ale je to aj o tom, aby zaznel príklad, aby zaznela sila príkladu aj v správaní politikov, aby zaznela sila príkladu aj v správaní predstaviteľov koaličných strán. O tom by mala byť nová éra a nový princíp aj v tlačovom zákone. Nahradiť starú normu novou, ale, žiaľ, nielen podľa nášho názoru normou horšou, ktorá nás vráti, žiaľ, pán poslanec, nie do roku 1966, keď bola prijatá táto norma, ale táto nová norma nás vráti do rokov päťdesiatych, a tie boli ešte omnoho horšie, ako bol rok 1966 a nad týmto by sa mala vládna koalícia zamyslieť, aby jednoducho počúvala aj názory medzinárodných inštitúcií, aj názory opozície, aby nový tlačový zákon mal aj novú kvalitu a bol dobrý tlačový zákon. Ďakujem pekne.

  • Slovo má pani poslankyňa Vášáryová Magdaléna.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec, súhlasím vrelo v jednom s vami. Vy ste povedali, že dnes sme už niekde inde. Áno, my sme niekde úplne inde, a preto by sme mali mať aj iný tlačový zákon. Vy ste hovorili veľmi dlho a nedá sa reagovať na všetko, čo ste povedali.

    Viete, nemecké tlačové zákony, lebo nie je len jeden, každý land má svoj nemecký tlačový zákon, sú veľmi jednoduché. A keďže viem, že rozumiete po nemecky, dovoľte, aby som vám prečítala štyri krátke vety, ktoré sú v každom nemeckom tlačovom zákone a v našom nie sú. A to je aj otázka na pána ministra, prečo takéto vety tam nemáme.

    Prvá veta je. Die Presse ist frei. To znamená, médiá sú slobodné. Eine Cenzure findet nicht stadt. To znamená cenzúra v žiadnom prípade. Die Presse die in dem demokratischen Gedanken im sendengesend Grundgesetztes. To znamená, že médiá slúžia demokratickým pravidlám alebo myšlienkam a toto je najdôležitejšie. Die Presse erfühlt eine öffentliche Aufgabe nimmt Stellung üb Kritik oder auf andere weisse und am Meinungs, Bildungs mitwerkt. To znamená, že médiá plnia svoju verejnú úlohu, zaujímavú stanoviská, kritizujú a nejakým ešte iným spôsobom prispievajú k tvoreniu verejnej mienky. Nič o tom v našom zákone nie je. My začíname okamžite nie o práve, ale o povinnosti chrániť zdroj, a to je jeden z rozdielov medzi nemeckými tlačovými zákonmi a našimi tlačovými zákonmi...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Čas, bohužiaľ, uplynul. Slovo má pán poslanec Stanislav Kahanec. Má slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Rafaj, spomínali ste tam, že sloboda už dnes nestačí, treba mať právo pre verejnosť na pluralitné informácie. No, keď sa zamyslíme nad tým, že informácie môžu byť slobodné, nezávislé, pluralitné, všetky tieto tri kategórie ešte stále nie sú postačujúce. Aj slobodné, aj nezávislé, aj pluralitné môžu byť totiž nepravdivé. Ale predovšetkým by mala mať verejnosť právo na pravdivé informácie. To je jedna vec. Ten zákon sa mi zdá, že im to nezaručí. Sami tým právom na odpoveď vôbec nedefinujete, aká má byť tá odpoveď a tá odpoveď môže byť pokojne nepravdivá na pravdivé predchádzajúce informácie.

    Že nemáme dôveru k tomuto zákonu nás presviedča doterajší vývoj. Začali ste zaujímavo, personálnymi záujmami, kto bude sedieť na rozhodujúcich postoch, prešli na záujmy kompetenčné, kto bude rozhodovať či už o cenách, či už o pokutách, alebo iných veciach a dávali ste to predovšetkým do svojich rezortov. No a teraz už tu máme záujmy mediálne, že kto môže a o čom môže písať. Veď už boli výhrady o tom, že aké majú mať vzdelanie novinári. No, čo ešte chcete určovať pri týchto veciach. Ja si myslím, že rozhodujúce je toto, čo som povedal na začiatku. Predovšetkým by informácie mali mať občania pravdivé. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Liška.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Rafaj, ja s vami súhlasím v tom, že občania majú právo na pravdivé informácie. V tom sa asi zhodneme. Avšak vy obhajujete zákon alebo predložený návrh zákona a tvrdíte, aký je dobrý, ale tento zákon, som presvedčený vnútorne, nie je ten správny, ktorý toto bude zaručovať. A ešte k tomu chcem dodať, že ho predkladá pán minister kultúry, ktorý vodu káže a víno pije, pretože sám pán minister v priamom prenose niekoľkokrát klamal. Takže môžem povedať, že je klamár, pretože sám si neoveruje informácie, ktoré dostáva.

    Pán minister, to je len ako dôvetok. Nikdy som nepredal žiadny sprchový kút. Som spolumajiteľ firmy, ktorá vyrába sauny a wellness zariadenia, ale verte mi, nikdy sme nepredali žiadny sprchový kút a nie som predajca sprchových kútov. To len pre budúcnosť. Takže, keď budete rozprávať, tak aspoň si toto nejako dajte do svojich myšlienok, čo teda vyrábame a potom sa vôbec nebudem hnevať, keď to tak budete rozprávať.

  • Ďakujem, pán Liška. Len predsa len pre budúcnosť rečníkom, na ktorých ste reagovali, bol pán poslanec SNS. Ďakujem pekne, veď... Poznámka bola bona fide. Teraz sa pýtam, či chce pán predrečník vystúpiť s reakciou na faktické poznámky.

    Pán Rafaj, chcete, nechcete? Tak, nech sa páči, s vystúpením na faktické poznámky máte dve minúty.

  • Ťažko je reagovať na všetkých kolegov. Chcem len povedať, že práve požiadavka na pravdivé informácie od verejných činiteľov, čo je asi najdôležitejšie, pretože tú ostatnú pravdivosť, neberte novinárom ich prácu overovať si informácie a zdroj informácií je garantovaný v zákone.

    Ja som nepovedal, že plne súhlasím s daným zákonom, ja som pánovi ministrovi rovno povedal, že ja mám širšiu predstavu a vedel by som implementovať podstatne väčší a širší rozsah práv občanov, a pokiaľ by ste docielili stiahnutie tohto zákona, garantujem vám, že ja asi predložím asi iný, a nie rozsiahlejší typ.

    Pokiaľ ste tu namietali hodnovernosť alebo vraj neprimeranosť posudzovať tých, ktorí posudzujú nás. No, prosím vás, Peter Arnett z NBS a časopisu National Geografic len za to, že poskytoval rozhovor irackej televízii bol do 24 hodín vyhodený na dlažbu, lebo ho nepotrebujú. Dané rádio, vedúci televíznej stanice CBS celé desaťročia bol na vrchole slávy, v októbri 2004 však urobil neprimeranú reportáž o prezidentovi, okamžite skončil na takzvanom cintoríne slobody tlače v najdemokratickejšej krajine. A mohli by sme vymenovať ďalších Phila Smakera z Christian Science Monitor, Diega Rivera z kanálu Fox News a tak ďalej a tak ďalej. Takže neboli to len mŕtvi novinári, ale sú to aj vyhadzovaní novinári a vyhadzovaní za to, že kladú politikom v tých demokratických krajinách, ktoré nás poučujú, nepríjemné otázky. Takže si treba tiež asi naštudovať reáliu, aká je v zahraničí. A mám pocit, že som zbytočne používal argumenty, citácie, fakty, že som sa zbytočne narobil, pretože toto...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Čas uplynul. Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v rozprave. V rozprave vystúpi pán poslanec Gyula Bárdos v mene klubu SMK a pripraví sa predseda KDH pán Hrušovský, ktorý vystúpi v mene klubu KDH.

    Pán poslanec Bárdos, máte slovo.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, ctení kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril za klub Strany maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja k zákonu o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, takzvaný tlačový zákon (tlač 526).

    Pri tvorbe rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sme rozdelili proces prijímania zákonov na tri časti, na tri čítania, pričom sme sa dohodli, že počas prvého čítania návrhov zákonov nebudeme rozoberať jednotlivé paragrafy a odseky právnych noriem. Posúdime len ich súlad s ústavou, respektíve základnú filozofiu predložených noriem a porovnáme ich s inými podobnými zákonmi a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, na základe čoho potom rozhodneme o ďalšom osude návrhu, a teda, či ich postúpime do druhého čítania, alebo vrátime navrhovateľovi.

    Tento, pre nás všetkých známy fakt som pripomenul len preto, lebo vo svojom vystúpení som nútený aspoň spomenúť niektoré paragrafy predloženého vládneho návrhu zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve, aby som mohol ozrejmiť, prečo je pre mňa a pre klub poslancov Strany maďarskej koalície neprijateľný zámer zákona, a teda celý návrh ako taký, to znamená, že v tejto podobe.

    Sme si pritom vedomí všetci poslanci nášho klubu, že Slovensko potrebuje nový, moderný a jednotný tlačový zákon, lebo terajšia vyše 40-ročná právna úprava aj napriek mnohým novelám nevyhovuje dobe, v ktorej žijeme, a ani postaveniu Slovenska ako plnohodnotného člena Európskej únie.

    Žiaľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vládna predloha zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve nesplnila naše očakávania v mnohých bodoch a po analýze niektorých paragrafov sme dospeli k záveru, že dokument nie je v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, čo sa týka ochrany a rozvoja slobody prejavu a slova, a teda slobody tlače.

    Ôsmy paragraf zákona, ktorý zavádza právo odpovede pre dotknuté fyzické a právnické osoby, jednoznačne zasahuje do autonómneho postavenia vydavateľstiev, a keďže toto právo prisudzuje fyzickým a právnickým osobám aj v prípade pravdivých informácií a správ, je to hrubý zásah do slobody prejavu jednotlivých novinárov. Je pritom neprípustné, že do slobodnej činnosti a profilácie jednotlivých denníkov a týždenníkov, teda slobody redakčnej práce zákon zasahuje aj tým, že právo odpovede prisudzuje dotknutým fyzickým a právnickým osobám aj v tom prípade, ak informácie o nich zverejnili noviny na základe vyjadrení a postojov orgánu verejnej moci a ním zriadených rozpočtových a príspevkových organizácií, čo jednoznačne vyplýva z § 5 predloženého zákona.

    Dámy a páni, je to priamo arogantné obmedzenie slobody tlače, keďže zodpovednosť za uverejnené mocenské postoje prenecháva na jednotlivé redakcie a agentúry. Obdobne za neprípustnú reguláciu slobody prejavu považujeme § 12 návrhu zákona, ktorý v nadväznosti na § 6 návrhu zákona dáva neobmedzenú možnosť štátnym úradníkom udeliť pokuty, podotýkam, bez súdneho konania, za uverejnené články, keď výklad takých zákonom nevysvetlených pojmov, ako zľahčovanie krutého konania odseku 1 písm. a) alebo ospravedlňovanie požitia omamných látok písm. b) prenecháva na ministerských zamestnancov, čo v konečnom dôsledku a v krajnom prípade môže slúžiť aj ako cenzúra tlače predstaviteľmi konkrétneho štátneho úradu. To znamená, že namiesto toho, aby to robili tí, ktorí nie sú v exekutíve, to chcú robiť tí, ktorí sú členmi exekutívy a čo je neprípustné.

    Uvedomujúc si teda, že v prvom čítaní máme posudzovať filozofiu zákona a jeho prijateľnosť, navrhujem na základe uvedených paragrafov a ich prepojenia vrátiť návrh zákona predkladateľovi a prepracovať ho tak, aby nový tlačový zákon zabezpečil rozvoj slobody názoru a slova v Slovenskej republike, aby zákon nijakým spôsobom neobmedzoval slobodu tlače, aby právna norma bola v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenska k uvedenej problematike.

    Preto podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky dávam procedurálny návrh podľa § 73 ods. 3 písm. a), aby Národná rada sa uzniesla na tom, že vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Poprosím, pán spravodajca, aby sa o tom hlasovalo ako o procedurálnom návrhu podľa nášho platného rokovacieho poriadku.

    Dámy a páni, veľa sa tu už povedalo o tomto návrhu a každý vie, že teraz neprerokúvame obyčajný návrh zákona. Je to škandalózny návrh, pán minister. Je to škandalózny návrh v roku 2008, ktorý prerokováva Národná rada, a vlastne vy spochybňujete, alebo chcete zmeniť výsledky tých snažení a toho, čo sa udialo v roku 1989. A preto to nemôže byť otázkou koalície alebo opozície, je to otázkou nás všetkých a jednoducho tu takáto falošná solidarita, akú prejavil pán kolega Rafaj, že keď niečo kritizoval, tak trikrát sa ospravedlnil, to jednoducho tu neobstojí. Veď teraz ide o to, či prijmeme takú právnu normu, ktorá bude v súlade s našimi záväzkami a či táto právna norma bude v intenciách tých zmien, ktoré sa udiali po roku 1989?

    Pán minister, po tom, ako minister vnútra a ministerstvo vnútra pripravilo škandalózny návrh k mimovládnym organizáciám, je to zákon o spolkoch, a som rád, že aspoň sa začali rokovania, aj my ako Strana maďarskej koalície sme sa vyjadrili veľmi jednoznačne na túto tému. Veď aj tento návrh zákona patrí do kategórie, kde idete proti základným hodnotám a proti tým zmenám a proti výsledkom, ktoré sa udiali po roku 1989. A jednoducho to nie je maličkosť. To nie je maličkosť.

    A, pán minister, váš návrh je taký, ktorý škodí záujmom Slovenska. Veď si prečítajte tie názory, prečítajte si názory odborníkov. Teraz vynechajme to, že či to je opozičný, alebo koaličný, či je to politik, ale jednoducho vyjadrujú sa odborníci a títo odborníci, keď dobre vieme čítať a myslím, že vieme pochopiť, čo hovoria, všetci hovoria to, že to nie je v poriadku.

    Pán minister, dokonca aj podpredseda Európskych socialistov hovoril, že je rád a dokonca budem ho teraz citovať: „Pán premiér cíti veľkú zodpovednosť. Je viazaný prijatím tlačového zákona v súlade s európskymi princípmi a štandardmi. Je to dobrá správa.“ To znamená, že tá predloha, pán minister, ktorú ste dostali do Národnej rady, absolútne nie je v poriadku. Je škandalózna, a preto sme navrhli to, aby ste to stiahli naspäť. Preto som dal návrh, keď sme rokovali o tom, že aký bude program rokovania Národnej rady, som dal návrh na vyradenie tohto bodu preto, keď je tu politická vôľa, keď pán premiér to myslí vážne, a dúfam, že to myslí vážne. A myslia to vážne všetci, ktorí sa vyjadrili na túto tému, tak mali by ste zobrať tento materiál naspäť, prepracovať ten materiál, aby sa nestal ten materiál bojom opozičným alebo koaličným a dajte už takú predlohu do Národnej rady, ktorá je v poriadku, ktorá nebude škandalózna a ktorá bude prijateľná nie pre opozíciu, nie pre koalíciu, ale pre odborníkov.

    Samozrejme, že tieto zmeny je možné urobiť, a preto dávam tento návrh, a tým pádom Národná rada sa môže rozhodnúť. Ja som si veľmi pozorne prečítal názory kolegov z koalície, ktorí sa viackrát vyjadrili, jedna strana vládnej koalície sa vyjadrila, že podporí návrh na prepracovanie tohto návrhu zákona. Je tu možnosť.

    Pán minister, tento škandalózny návrh urobil problém a robí nám problém nie iba na Slovensku. Veď sa ozývajú renomovaní ľudia, a teraz mi dovoľte prečítať niekoľko citátov, tak ako pán kolega Rafaj to robil, čo hovorí napríklad profesor žurnalistiky z Kolumbijskej univerzity. „Dať vláde právo rozhodovať, čo je správne, a tým udeľovať pokuty alebo iné sankcie, nie je schodná cesta. Ako sa vlády menia, ich predstavy, čo je správne, sa tiež menia, ale škody napáchané pokutami sú nezvratné.“ To znamená, že táto vláda je tu, táto vláda tu nebude, alebo nemusí tu byť, ale jednoducho tento zákon tu bude a môžete a môžeme alebo tí, ktorí budú hlasovať za takýto návrh, môže zlikvidovať jednotlivé redakcie, jednotlivé vydavateľstvá a jednoducho, kde je autonómnosť novinára, redakcie, vydavateľstva? Veď to sú veľmi závažné veci, o ktorých hovoríme.

    Alebo ďalší predstaviteľ OBSE. „Terajší návrh obsahuje paragrafy, ktoré by vážne obmedzili redakčnú autonómiu a išli by tak proti medzinárodným záväzkom Slovenska pri ochrane slobody médií.“ To nehovorí opozičný politik.

    Takisto právna zástupkyňa Financial Times. „Právo na odpoveď na jednej strane ponúka pomerne lacné prostriedky, ako napraviť krivdy spáchané na niečej povesti. No na druhej môže vytvoriť neospravedlniteľné zasahovanie do princípu redakčnej nezávislosti.“

    Predseda Európskej federácie novinárov, ešte raz, predseda Európskej federácie novinárov, viete, že náš novinársky zväz sa ako zachoval, až potom dúfam, že je tam viac takých ľudí, ktorí vedeli posúdiť, že to, čo povedala šéfka, to nie je v poriadku a už sa snažia korigovať ich postoj, lebo boli veľmi smiešni, ako reagovali všetci okrem zväzu, ktorý je u nás na Slovensku, kde je iba určitá časť novinárov. Prosím? Môžete pokojne reagovať. Veď Národná rada je o tom, aby sme debatovali a myslím, že to je veľmi vážna téma a taká právna norma, ktorá sa týka nás všetkých. A to sa netýka iba tých, ktorí sú teraz momentálne v koalícii.

    Dovoľte mi citovať predsedu Európskej federácie novinárov. „Sme svedkami prípadov, v ktorých sa využívajú financie na umlčanie médií a zdá sa, že toto je ďalší taký príklad.“ Konkrétne o tomto návrhu hovorí, že je to ďalší takýto príklad. „Musíte mať systém, kde môže byť previerka pred nezávislým orgánom, a nie rozhodnutie ministerstva.“

    Zástupca Freedom House. „Vyzývame vládu Slovenska, aby stiahla návrh zákona a úzko spolupracovala s medzinárodnými odborníkmi na novej verzii, ktorá by bola v súlade so základnými demokratickými zásadami slobody, prejavu a názoru.“

    To znamená, pán minister, že súčasná predloha nie je v súlade a nehovorí to opozičný poslanec. Nelegitímny orgán? Môžete nálepkovať, pán kolega, pán spravodajca, hociktorý, ale v poriadku, ale veď to je v poriadku. Môžete nálepkovať. Orgány, medzinárodné inštitúcie, predstaviteľov týchto organizácií, ale, pán kolega, nevidíte v tom nejaký problém, že všetci okrem vás koaličných poslancov vidia túto právnu normu úplne inak. Väčšina, väčšina, väčšina, väčšina a nehovoria to iba na Slovensku. Samozrejme, sú názory aj také, aj onaké. Ale nie je to také úplne jednoznačné, ako vy hovoríte.

    Veď pán minister, keď dostal pripomienky od OBSE, veľmi arogantným spôsobom reagoval namiesto toho, aby si sadol k tomu, aby vlastne povedal nie, takýmto spôsobom sa nerokuje. A teraz, keď každý upriamil pozornosť na to, aké sú tu problémy a čo treba, aké zmeny treba urobiť, veď aj ja som nič iné neurobil, a robí to celý poslanecký klub, že treba urobiť zmenu. Veď jednoducho to, čo je v § 6 ods. 1 písm. c), jednoducho to tam nemôže byť.

    Sú veci, ktoré tam absolútne nemajú čo hľadať, a sú formulácie, ktoré treba preformulovať, precizovať, lebo sú vágne, ale sú tam také veci, ktoré tam jednoducho nemajú čo hľadať. A o tom hovoria títo predstavitelia, ktorých som ja citoval. Je to § 6 ods. 1 písm. a) a b) treba urobiť zmenu a zvážiť to, akým spôsobom.

    Veď kolega Galbavý o tom hovoril. Ja nebudem teraz to isté robiť čo on, lebo veľmi precízne povedal, kde treba tieto zmeny urobiť. Ja iba chcem upriamiť pozornosť, že je to § 6 ods. 1 písm. a) a b), je to § 6 ods. 1 písm. c), tam jednoducho to céčko nemôže tak zostať. Nemôže tak zostať, lebo to céčko znie, ktoré už bolo citované viackrát, vy ste urobili, pán minister, áno, máte pravdu, že aj v tom zákone, ktorý je platný, tieto veci tam sú. Áno, s tým súhlasím, že ten zákon, ktorý je platný, nie je dobrý. Ale keď to nie je dobré, vyhoďme to odtiaľ, dajme to von odtiaľ spolu. Ale to, že vy ste tam napísali, že informácie, ktorými sa propaguje násilie alebo sa podnecuje nenávisť na základe a tak ďalej a dali ste tam politického alebo iného zmýšľania.

    Do tlačového zákona v roku 2008, pán minister, dať to, že politického alebo iného zmýšľania a bude o tom rozhodovať ministerstvo, exekutíva? Je to normálne. A vy, keď my sa ozývame, hovoríme, že treba urobiť nápravu, tak vy sa usmievate a hovoríte, je to náš návrh, je to v poriadku. Ale jednoducho, nie je to v poriadku. A my to hovoríme legitímnym spôsobom tu v Národnej rade, a preto sme dali aj návrh vtedy, keď sa začalo rokovanie, aj teraz dávam návrh, a keď chceme to urobiť a chceme prijať, a som povedal, že áno, chceme prijať taký zákon, ktorý je moderný, taký, ktorý je pre všetkých prijateľný a nie je likvidačný.

    Ale prijatím takéhoto zákona je tam možnosť zlikvidovať celé redakcie, celé vydavateľstvá. Samozrejme, že ja teraz hovorím, že je taká možnosť, to je krajná možnosť, ale nedá sa to vylúčiť. Keď to bude v zákone takýmto spôsobom napísané, je taká možnosť a o takej možnosti budú rozhodovať úradníci alebo tí, ktorí sú členovia exekutívy.

    My hovoríme áno, keď chceme niečo také, nech to robia súdy. Nech to robia tí, ktorí nie sú zainteresovaní v tom procese. Áno, máte pravdu, ale, pani kolegyňa, dokedy budú čakať, veľmi legitímna otázka z vašej strany. Ale s tlačovým zákonom to takto nevyriešime. A keď áno, tak to musíme dať na súdy alebo nech potom nezávislý orgán rozhodne. Ale v žiadnom prípade člen exekutívy alebo ministerstvo.

    Necítite, že jednoducho nie je tu všetko v poriadku? Že treba urobiť tie zmeny? A preto sme my navrhovali, že urobiť tie zmeny takým spôsobom, aby sa tento návrh zákona nestal politickým bojiskom tu v Národnej rade, lebo teraz, keby sme to vrátili naspäť, pán minister má možnosť urobiť také zmeny, ktoré môžu urobiť štandardný návrh zákona a potom tu v Národnej rade môžeme urobiť ďalšie korekcie, ale tie korekcie nemusia byť takého charakteru, aké musíme urobiť teraz.

    A vy hovoríte, že vy nám neveríte? Veď prečo máme, aký dôvod máme vám veriť, že táto úprava tu bude v Národnej rade? Preto by bolo ideálne zobrať to naspäť, nech to urobia tú predlohu tak, ktorá už je v poriadku, aj tie hlavné nebezpečenstvá alebo tie body, ktoré sú veľmi problematické, a pokojne to môžem nazvať sú škandalózne, aby tam už neboli a potom tu v Národnej rade poďme hovoriť o tom, že keď máte lepšiu formuláciu, pani kolegyňa, tak hovorme o tom a prijmime takúto formuláciu.

    Ale urobiť návrh tlačového zákona takýmto spôsobom a potom, keď budú reagovať na to, alebo keď reagujú na to, tak arogantne ich odmietnuť alebo jednoducho znevážiť, alebo hovoriť, alebo takú odpoveď dať na to, pán minister, ako ste vy dali, nie je to v poriadku. Minister kultúry by sa mal zachovať iným spôsobom a, samozrejme, vnímame aj to, že je to citlivá záležitosť aj pre člena vlády, aj pre politickú stranu. Pre politickú stranu, ktorá je dominantná. Ale nemôže to byť otázka jednej strany alebo dominantnej strany, ani koalície, ani opozície.

    Tlačový zákon sa neprijíma pre určitú skupinu ľudí. A potom je tu ešte veľké zavádzanie. Stále hovoríte o tom, že tento zákon je potrebný preto, lebo občania potrebujú zmenu. Občania nemôžu žiadnym spôsobom docieliť to, že keď sa nepravdivé údaje dostanú do novín, že nemajú právo na opravu. My hovoríme to, že to nie je v poriadku a nie je to tak. To sa týka hlavne politikov, a preto sa každý obáva, pán minister, áno, aj doterajší zákon, ktorý je v platnosti, nie je v poriadku. Ale nikto sa neobával, že niečo také môže byť. Ale potom, keď pán premiér alebo viacerí členovia vlády sa takto vyjadrujú na adresu médií, na adresu vydavateľstiev, tak, samozrejme, každý sa obáva, že áno, keď tam takéto možnosti sú, tak môže to byť zneužité. A o to ide. Nehovoríme o tom, čo je demokratické, samozrejme, keď vy to prijmete, demokratické to môže byť, ale nie je to správne, nie je to v poriadku.

    Právo na opravu a právo na odpoveď nemôže zostať v takej formulácii, ako je v tomto návrhu zákona. My nehovoríme, že to tam netreba. My hovoríme, že treba urobiť precíznu formuláciu. Nikto z radov opozície nepovedal, že právo na opravu a právo na odpoveď nemá byť v tomto návrhu zákona. Ale nie tak, že to môže byť zneužité. A, samozrejme, nie je to jednoduché prijať takýto zákon. Samozrejme, a to je kritika do našich radov a určite mi to pripomeniete viacerí, že ste boli skoro osem rokov a neprijali ste návrh zákona, teda tlačový zákon ste neprijali. Áno, bola to naša chyba, že sme sa nevedeli dohodnúť na tom a neurobili sme to. To je chyba. Ja si to priznávam a som o tom presvedčený, že aj viacerí hovoria, že mali by sme to prijať. Ale aj takýto zákon, ktorý nie je v poriadku, aj keď bol, nikto, nikto nehovoril o tom, že pán minister Chmel alebo pán minister nebohý Tóth, alebo hociktorý, že by toto zneužíval, lebo nikomu ani nenapadlo, že to môže niekto zneužívať, že sú tam také formulácie a také finančné pokuty, ktoré môžu zlikvidovať redakciu alebo vydavateľstvo. Vy ste tam urobili také zmeny, ktoré sú jednoducho neprípustné a neprijateľné. A preto hovoríme, urobme taký návrh, ktorý bude prijateľný nie pre opozíciu. Ešte raz zdôrazňujem, keď to bude prijateľný návrh pre odborníkov, pre renomovaných odborníkov z OBSE z medzinárodných organizácií, tak my, aj keď budeme mať možnože niektoré problémy s niektorou formuláciou, to nemôže byť problém.

    Viete, že tlačový zákon robí veľký problém na Slovensku, a nie iba na Slovenku. Prečo, pán minister, neumožníte také zmeny, ktoré by boli nápomocné tomu, aby sme mohli ísť ďalej? Viete, že tlačový zákon, čo všetko blokuje, akým spôsobom to blokuje. Prečo tá samoľúbosť, že v žiadnom prípade nechcete pristúpiť na to, aby sa to zobralo naspäť, aby sa to prepracovalo. Veď áno, máme problémy s tým, že táto oprava bude v Národnej rade, veď kto to urobí, táto väčšina, ktorá jednoducho neprijíma návrhy, ktoré podávame? Veď sú zmietnuté zo stola a jediný spôsob, veď, no áno, ani jeden návrh, pán kolega, sa neprijal. Teda ani jeden návrh opozičného poslanca sa neprijal. Ale ja hovorím o tom, že sa neprijal návrh. Ja som tu bol v tejto Národnej rade, kde sa prijímali návrhy aj opozičných poslancov. Prijímali, potom počas tých ôsmich rokov, čo sme tu boli, sa ani raz nestalo, a to súvisí aj s týmto zákonom, že do mediálnych rád dopredu môžem vyhlásiť výsledok, že kto sa tam dostane. Vždy tam boli aj nominanti opozície a vždy bola dohoda s predstaviteľmi opozície, že áno, aj oni tam budú mať, a preto tam je taká zostava, lebo tam sú aj tí, ktorí boli v opozícii, v koalícii.

    Na túto tému sa môžeme baviť, ale jednoducho fakty nepustia. Fakty nepustia. Návrh zákona nebol prijatý, základné materiály sa prerokujú tak, rozpočet napríklad, že koalícia je úplne mimo hry. Ani raz, ani raz sa nestalo, že pri takomto závažnom bode, ktorý bol prerokovaný v Národnej rade, sa prijal návrh opozície.

    Niektoré pozmeňujúce návrhy sa prijali, a veď každý vie, ale ja hovorím o tom, že závažné pozmeňujúce návrhy takého charakteru, ktoré neboli marginálneho charakteru, sa neprijali a ešte raz, pán kolega, ani jeden návrh zákona sa neprijal.

    A tým pádom sme pritom, že vy tu valcujete všetko a chcete od nás, aby sme boli pokojní, veď to sa opraví v druhom čítaní. A kto dá tú garanciu, kto dá tú garanciu, že to bude tak opravené. A preto dávame tento návrh, a keď Národná rada o tom rozhodne, tak vláda môže pripraviť taký návrh, ktorý môže prísť do Národnej rady, kde už nebudeme musieť robiť také korekcie, závažné korekcie, o ktorých tu teraz hovoríme.

    Ale verím tomu, pán kolega, verím tomu. To nie je korektné, keď sa usmievate, keď kolega dáva návrh a keď kritizuje tento návrh. Ešte raz hovorím. Tá kritika nie je zo strany opozície. To, čo som citoval, tie citácie sú od renomovaných odborníkov, a nie od predstaviteľov opozície. Dokonca som hovoril, že pán Hannes Swoboda, podpredseda európskych socialistov sa vyjadril a že je rád, že to bude v tých intenciách, o ktorých hovoril aj on. To znamená, že aj vaši hovoria, že to nie je okej. Nie je to v poriadku. Ale vy stále hovoríte a každý, ktorý sa vyjadril, vy ani nepripustíte to, že tam treba urobiť korekcie. Ale veď o tom je Národná rada, že tie zmeny treba urobiť. Áno, ale keď sa to vráti naspäť do Národnej rady, už tieto veci tam nebudú, ktoré sú ostro kritizované, ktoré sú neprijateľné.

    Na záver mi dovoľte povedať, pán minister, to, že veľmi ďaleko ste zašli. Veľmi ďaleko ste zašli aj s návrhom zákona z dielne ministerstva vnútra o spolkoch, aj s návrhom, s tlačovým zákonom. To sú základné hodnoty, ktoré boli prijaté po roku 1989.

    A som o tom presvedčený, že keď nie Národná rada, tak celá spoločnosť vám neumožní urobiť také zmeny, ktoré môžu likvidovať novinárov, vydavateľstvo alebo redakciu. Urobme to spolu, my sme nápomocní, aby sme takýto návrh prijali, ale treba k tomu pristupovať korektne a nie tak arogantne, ako pán minister reagoval na predstaviteľa OBSE. Takže treba zmeniť štýl, treba zmeniť rétoriku, treba normálnym spôsobom rokovať aj s opozíciou, aj s predstaviteľmi medzinárodných inštitúcií, a potom je možné prijať zákon v Národnej rade, ktorý nebudeme môcť nazvať škandalóznym. Žiaľ, toto musím nazvať škandalóznym návrhom, a preto dávam procedurálny návrh, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že ho dáme naspäť na prepracovanie vláde Slovenskej republiky. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk).

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami poslanci Rafaj, Jarjabek, Tóthová, Lipšic, Goga, Senko, Halecký, Fronc. Osem pánov poslancov. Damborská Marta deväť. Ak je to všetko? Je. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Rafaj.

  • Pán kolega Bárdos, len...

  • Neboli ste tu, pán poslanec, a je to veľmi vážne. Všeobecný súhlas. Nech sa páči, pán Rafaj, poprosím znovu zapnúť čas pánovi poslancovi Rafajovi.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Bárdos, ja si na rozdiel od vás nemyslím, že zákon je škandalózny, ale nazval by som ho štandardným, a to aj preto, lebo na viaceré oblasti, ktoré ste namietali, je veľmi jednoduchá, opäť argumentačná odpoveď. Napríklad Etický kódex Slovenského syndikátu novinárov vo svojej preambule hovorí, pokiaľ ste uvažovali o obmedzovaní slobody redakčnej práce. „Novinárovi vyplýva súbor povinností a práv a zodpovednosť novinárov pred verejnosťou má prednosť pred akoukoľvek inou zodpovednosťou.“ A v časti VI novinár a verejný záujem sa hovorí, že „novinár nesmie propagovať útočné vojny, násilie ani agresivitu“, to na margo toho obmedzujúceho paragrafu.

    A pokiaľ tu kolegyňa Vášáryová citovala po nemecky na zvýšenie hodnovernosti, ja si dovolím zacitovať v angličtine. Reforming that the right of replay should protect any legal or nature person from any information presented inaccurate facts conserning that person and affected his or her rights.

    A teraz po slovensky. Znovu potvrdzuje, že právo na odpoveď by malo chrániť každú fyzickú i právnickú osobu pred akýmikoľvek informáciami, ktoré obsahujú nepresné fakty, týkajúce sa danej osoby a ovplyvňujúce jej práva. No a kto to konštatuje? Konštatuje to odporúčanie Rady Európy 2004/16 z 15. decembra 2004.

    Takže, kolegovia, ja by som len opäť poprosil, pokiaľ niekto má záujem naozaj sa vyjadrovať vecne, a nie politicky, nech si najskôr naštuduje základné medzinárodné dokumenty, keď chce kritizovať niečo, čo vlastne odporúča Rada Európy. Ďakujem.

  • Faktická poznámka pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán kolega Bárdos, ja mám taký pocit, že stále kopete do otvorených dverí a vytvárate umelo pocit ohrozenia. Z toho, čo ste povedali, naozaj neviem, či médiá, novinári, vydavatelia a vôbec novinárska obec stojí o to, aby ste sa ich takýmto spôsobom politicky, alebo sme sa ich takýmto spôsobom politicky zastávali. Ono to platí všeobecne. Proste to vyvážené ozbrojené prímerie v tejto spoločnosti, a nielen v tejto spoločnosti podlizovanie sa, podbiehanie. Toto nie je práve to pravé orechové, si myslím, s ktorým ste tu začali. A nielen vy.

    Otázka stojí inak. Otázka stojí pre mňa tak, že či považujete daný stav v mediálnom priestore v printových médiách za lepší, akoby eventuálne nastal ten stav, ktorý naznačuje tento tlačový zákon, respektíve návrh tohto tlačového zákona po, samozrejme, istých úpravách, ktoré nutne budú v druhom čítaní, tak ako boli v každom zákone, tak ako to zažívame pri každej takejto predkladanej norme, tobôž pri tlačovom zákone, ktorý naozaj reprezentuje mnoho istých zoskupení, ktoré, samozrejme, si úplne prirodzene protirečia. To znamená novinári, vydavatelia, takzvaní mediálni podnikatelia, keď chcete, politici, a to ešte treba rozdeliť na politikov koalície a opozície. Jednoducho táto debata by bola úplne normálna, keby sa viedla v tom normálnom profesijnom duchu. Ale opäť. Odpovedzte mi na otázku. Môže byť tento stav lepší alebo horší, ako je súčasný stav? Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tóthová faktická poznámka.

  • Ďakujem. Pán poslanec, ja si myslím, že všetko, čo ste hovorili, je na debatu, a preto sa musí návrh dostať do druhého čítania, aby sme mohli niektoré ustanovenia modifikovať, doplniť a podobne.

    Ale dovoľte, aby som vám prečítala rezolúciu 1003 o etike novinárstva z Parlamentného zhromaždenia Rady Európy bod 26. „Na požiadanie postihnutých osôb spravodajské médiá musia automaticky a rýchlo,“ opakujem, „musia automaticky a rýchle opraviť všetky dôležité informácie.“ Dať ich na pravú mieru všetky nesprávne alebo chybné správy, názory a šírenia o nich. A ďalej. „Národné legislatívy by mali dávať možnosť primeraných sankcií.“ Pokiaľ vám vadia sankcie, tak tu majú podklad a znovu sa vraciam do tlačového zákona z roku 1933, takzvané vysoko demokratické obdobie tatíčka Masaryka, kde sa v § 18 hovorí: Kto poruší niektorý zákaz alebo obmedzenie uvedené v paragrafoch tých a tých, bude potrestaný štátnym bezpečnostným úradom za priestupok pokutou a tak ďalej.

    Vážený pán kolega, nabudúce, keď bude v druhom čítaní, budem vám uvádzať paragrafové znenia zahraničných úprav, ktoré taktiež majú obdobné ustanovenia. Žiaľ, pre filozofiu pre mňa stačí to, čo som vám...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Faktická poznámka pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem. Pán poslanec, ja som rád, že ste vo svojom vystúpení nespomínali Noama Chomskeho, lebo ste predstaviteľ konzervatívnej strany SMK a viete, že Noam Chomsky stojí na úplne extrémnej ľavej časti spektra filozofie a politiky v Spojených štátoch. Takže, pán poslanec, ďakujeme pekne za SMK.

    A tiež som rád, že ste nespomínali, či sú noviny pravicové, alebo ľavicové. Lebo u nás si môže noviny založiť, kto chce. A v tomto s pánom prezidentom republiky súhlasím. Aj strana si môže založiť vlastné noviny, môže ich distribuovať, môže mať vlastný denník. Nie je to obmedzené ako televízne alebo rozhlasové licencie, a preto mi nie je zrejmé, prečo pri takej veľkej podpore verejnosti, akú v prieskumoch vykazuje napríklad vládna strana SMER, si nezaloží vlastné médiá, ktoré by pri jej preferenciách zrejme boli pomerne čítané, ľudia by ich kupovali, a preto sa mi zdá byť celá polemika ohľadne pravicovosti a ľavicovosti printových médií z princípu pomýlená.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, ja som si prečítal písmeno c) v § 6, o ktorom ste hovorili, že by sa malo toto písmeno c), tento článok vypustiť. Ja vám ho prečítam, ak dovolíte.

    „Periodická tlač, agentúrne spravodajstvo nesmie obsahovať informácie, ktorými sa propaguje násilie alebo sa podnecuje nenávisť na základe pohlavia, rasy, farby pleti“ a tak ďalej a tak ďalej „politického alebo iného zmýšľania.“ Toto písmeno c) ste chceli odtiaľ vo svojom návrhu dať preč. Ja sa vás teda spýtam. Ak dáme toto ustanovenie z tohto zákona preč, nebude vám vadiť, že táto tlač a spravodajstvo podnecuje a bude šíriť nenávisť na základe týchto atribútov, o ktorých som hovoril?

  • Ďakujem. Pán poslanec, hovorili ste, že sa na nás obracajú rôzne medzinárodné inštitúcie v súvislosti s tým, ako vyzerá predmetný zákon. V tlači bolo uvedené, že pán Haraszti sa prostredníctvom riaditeľa svojej kancelárie vyjadril, že pred otvorením expertných rokovaní potrebuje, to už bolo po tom vyjadrení, ktoré najskôr zaslal médiám, až potom nášmu ministrovi zahraničných vecí, potrebuje oficiálny alebo aspoň autorizovaný anglický preklad zákona. Predpokladáme, ministerstvo kultúry predpokladá, že ho do OBSE zašle najskôr do 1. februára 2008. Ja sa pýtam, z akých podkladov vychádzal pán Haraszti? Čo sa to tu zasa dialo? To je presne to isté, čo sa dialo pri zostavovaní vlády v roku 2006, že najskôr hľadáme spôsob, ako informovať medzinárodné inštitúcie, ako ich zatiahnuť do nášho vnútorného diania v súvislosti s tým, že sme boli neúspešní, že sa nám nepodarilo predovšetkým niektorej strane byť vo vláde, vládnuť, byť pri moci, ovplyvňovať verejnú mienku. To je jedna vec.

    Druhá vec. Klamete v súvislosti s tým, že my sme dali do ustanovenia tohto tlačového zákona niečo také, ako je pokuta. Bohužiaľ, pán Bárdos, vtedy ste vy boli vo vláde, keď ste dali tieto ustanovenia dokonca pod pokutou dva milióny korún a my ich dávame iba do výšky 200-tisíc korún. Všetky ustanovenia zostávajú nedotknuté.

    Ďalej hovoríte, že nedodržiavame nejakým spôsobom medzinárodné ustanovenie alebo dohody. No, nemáte pravdu. Už v roku 1974 upozorňuje Rada Európy Výbor ministrov na povinnosť práva na odpoveď. Bohužiaľ, v našej spoločnosti fungoval nepresný preklad, ktorý hovorí o práve...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Halecký faktická poznámka.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Ja by som chcel reagovať na pána poslanca Bárdosa v tom zmysle, že opakovane vyzýval na stiahnutie tohto zákona z rokovania dnešného parlamentu. Nazdávam sa, že už len tá skutočnosť, že je to zákon z roku 1966 a bol deväťkrát novelizovaný a dokonca šesťkrát po roku 1989 znamená, že zrejme je nejako nestabilný a niektoré ustanovenia je potrebné dať do fixnej a trvalej pozície.

    Po druhé, myslím si, že tento zákon a jeho hlavný motív je v tom, že občania vrátane aj politikov dosť ťažko dosahovali súdnou cestou nápravu, a preto je to snahou, aby náprava bola rýchlejšia a účinnejšia. Proti jeho zneužitiu, myslím si, že svedčí aj tento fakt, že často hlavne u politikov nie je taká snaha o súdnu alebo inú rehabilitáciu formou tlače alebo médií to, aby bola ich morálna satisfakcia, ale skôr finančná. Takže to sú dôvody, ktoré by oprávňovali, aby táto novela bola realizovaná.

    A v neposlednom rade myslím si, že dnešná diskusia v tomto parlamente sa nekončí, vlastne je začiatkom toho, aby ten zákon bol lepší, demokratickejší a vyhovoval všetkým zúčastneným stranám. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Bárdos, ja by som ťa chcel doplniť a znova zdôrazniť. My sa naozaj chceme dohodnúť, my sme vám presne povedali, čo chceme, čo navrhujeme, ale vy ste neboli schopní dodnes dať odpoveď na to, čo ste ochotní urobiť v tej veci, aby sme sa dohodli. My hovoríme minimum toho, čo povedalo OBSE, jej vysoký predstaviteľ pre slobodu médií, vy hovoríte, máte otvorené dvere, môžete tu rokovať. No, takúto rétoriku dobre poznáme, ste ňou poznačení, pretože to bola presne socialistická rétorika. My tu máme viacej demokracie slobodne voliť? Však u nás môže 99 % ľudí chodiť voliť. Takú máme slobodu.

    A aby som zdôraznil, ako to hráte? Pán minister zahraničia nás tu presviedčal, hovorí, aké je to hrozné, že vysoký predstaviteľ pre slobodu médií Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe skôr dal tlačové vyhlásenie, ako by bol s ním korektne komunikoval. Ja mám síce neoficiálnu odpoveď pána ministra Kubiša, v ktorej je uvedené: „Obdržal som váš list v rovnakom čase, ako ste dali tlačové vyhlásenie.“ Tak ako to bolo? Bolo to v rovnakom čase, alebo to urobil skôr? Tu píše, že to bolo v rovnakom čase. No, to je asi takisto, ako keď mi niekto povie, že budete mať rovnaký plat ako všetci ostatní ministri a nakoniec mu dá namiesto 90-tisíc len 50-tisíc. Toto je pre vás prístup a myslím si, že to naozaj nie je seriózne, nie je to jednoducho o chuti dohodnúť sa a vy ste zodpovední, vy máte kormidlo v rukách tejto krajiny, čo sa udeje, za to máte zodpovednosť vy. Ďakujem.

  • Posledná faktická poznámka pani poslankyňa Damborská.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo a chcem apelovať na pána Bárdosa. Pán poslanec Bárdos, veľmi vysoko a kladne hodnotím návrh zákona o tlači. Osobne som pánovi Maďaričovi, ministrovi kultúry poblahoželala a poďakovala, pretože asi pred rokom som vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií verejne povedala, že vzhľadom na to, čo sa v médiách a v tlači deje, v súčasnosti by mal byť nový tlačový zákon.

    Sama mám od roku 2006 na súde žiadosť o opravu osočenia klamstvami mojej osoby v týždenníku Plus 7 dní. Za žiadosť o opravu som zaplatila aj kolok vo výške 5-tisíc korún a čo si myslíte, čo sa deje? Vôbec nič. Pýtam sa. Čo je na tom škandalózne, že občan alebo aj politik tohto štátu bude môcť žiadať, aby mal právo na opravu v prípade osočenia svojej osoby? Podľa vás politik nie je občan Slovenskej republiky? Odpovedzte mi na to.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Bárdos.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Najprv mi dovoľte sa poďakovať kolegyniam a kolegom, ktorí sa vyjadrili k tomu, čo som povedal. Snažil som sa hovoriť aj kriticky, veď som povedal, že počas tých necelých osem rokov, žiaľ, sme neprijali tlačový zákon a mali by sme to urobiť, takže to je kritika do vlastných radov.

    Pán kolega Goga, ja som, samozrejme, nechcel vynechať všetko, čo ste prečítali. Ja som hovoril, že urobili ste takú zmenu, že ste tam napísali, že politického alebo iného zmýšľania. Kto to bude, kto to posúdi na ministerstve kultúry? Prečo to má robiť predstaviteľ exekutívy. A jednoducho je to problém, lebo takýmto spôsobom môžete zničiť niekoho alebo aj redakciu takýmto spôsobom, keď to bude napísané v zákone.

    Čo sa týka toho, čo povedala pani kolegyňa Tóthová. Tak pani kolegyňa Tóthová, preto som ja viackrát apeloval aj na poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, lebo viackrát sa písalo, a bolo to aj na titulnej strane, že poslanci Ľudovej strany – HZDS sú ochotní zahlasovať, teda, aby sa tlačový zákon vrátil. Viackrát, na TA3 to išlo stále, celý deň to išlo. Preto som apeloval na to, že asi niekde, ale ja som to čítal, ja som o tom čítal (hlasy v sále).

    A to, čo povedala pani kolegyňa Damborská. To ste iba potvrdili, pani kolegyňa, to, že v prvom rade to potrebuje politik. Vy ste sa teraz vyfarbili, že vy to potrebujete, a preto ste povedali, že je to vynikajúce, je to úplne v poriadku, lebo vy takýto návrh potrebujete. My potrebujeme zákon, ale nie taký.

  • Ako ďalší v rozprave vystúpi za klub Kresťansko-demokratického hnutia pán poslanec Pavol Hrušovský. Po ňom sa pripraví za SMER pán Dušan Jarjabek. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka. Pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ja na rozdiel od mojich predrečníkov by som sa chcel poďakovať pánovi ministrovi kultúry a vláde Slovenskej republiky, že takýto návrh zákona do Národnej rady Slovenskej republiky predložila.

    Pán minister, preto, lebo vy ste týmto návrhom zákona otvorili oveľa vážnejší problém slovenskej spoločnosti, ako je len sloboda tlače, sloboda médií a sloboda vyjadrovania. Vy ste nám týmto zákonom vlastne umožnili konečne v tomto parlamente diskutovať o stave slovenskej demokracie preto, lebo miera slobody médií, miera slobody vyjadrovania je základným znakom demokracie ktorejkoľvek spoločnosti.

    Spomínam si a myslím, že tu nie som sám, ktorý 17. novembra a po ňom na námestiach slovenských miest ako jednu zo základných požiadaviek novej spoločnosti sa dožadovali práve slobody médií. Preto, lebo sme mali s tým skúsenosti, čo nesloboda médií spravovaná komunistickou mocou dokázala za štyridsať rokov aj v slovenskej verejnosti urobiť, priatelia. Ja by som vás poprosil, keby ste si túto skutočnosť uvedomili, a teda ja túto diskusiu považujem za príležitosť diskutovať nielen o vecnom a obsahovom návrhu zákona, ktorý aj poslanci Kresťanskodemokratického hnutia považujú za zlý, ale považujem to aj za príležitosť diskutovať o stave slovenskej demokracie.

    Priatelia, sme svedkami svojrázneho výkladu demokracie na Slovensku, ktorá sa zúžila len na právo väčšiny rozhodovať o všetkom tak, ako si myslí, že vie ona najlepšie, opovrhovať opozíciou, nerešpektovať základné štandardy parlamentnej demokracie, a preto mi dovoľte, aby som vyjadril ľútosť nad tým, že sme sa do takejto situácie dostali, ale ešte raz, pán minister, ďakujem, že ste nám túto diskusiu konečne v tomto parlamente dovolili aj otvoriť.

    Teraz krátko k predloženému návrhu tlačového zákona, ktorý prostredníctvom vás, pán minister, predkladáte do Národnej rady. Povedal som, že pre Kresťanskodemokratické hnutie je neprijateľný, pretože neprimeraným spôsobom zasahuje do slobody médií, ktorá je jedným z oporných múrov slobody slova v každej demokratickej spoločnosti.

    Táto skutočnosť je jasná tak pre opozíciu, ako aj pre časť laickej a odbornej verejnosti. Túto skutočnosť, a pre mňa z nepochopiteľných dôvodov, tvrdohlavo popiera naša vládna koalícia. Už dobrých pár týždňov nás chcete, dámy a páni, presvedčiť o tom, že zákon je moderný, dokonca európsky a ešte nadovšetko aj demokratický. Zľahčuje negatívne názory aj významných medzinárodných inštitúcií a zdôrazňujete, že všetci my, teda, ktorí sa kriticky vyjadrujeme o návrhu predloženého zákona, tlačový zákon len zle chápeme. Som však presvedčený, že všetci, ktorí s vládnym textom nesúhlasíme, ho chápeme až veľmi dobre, možno lepšie, ako si vy sami myslíte.

    Tlačový zákon je len jedným z krokov tejto vládnej koalície, dámy a páni, ku konečnému cieľu v maximálne možnej miere obmedziť médiá v ich možnostiach kritizovať túto vládnu garnitúru, niektoré vaše rozhodnutia, analyzovať vaše kroky, poukazovať a zverejňovať skutočnosti, ktoré by mohli byť príčinou vášho negatívneho vnímania slovenskej verejnosti. Priznajte si už konečne, že vy nechcete slobodné médiá, veď ste to niektorí predstavitelia koaličných politických strán dali jasne najavo. Pamätáme sa na povolebnú noc v jednej z centrál politickej strany, ako sa zachovala k médiám, ktoré sa dožadovali normálnym, korektným a štandardným spôsobom istých informácií.

    Chcete médiá, ktoré chcete sami ovládať, a to nie sú len verejnoprávne Slovenská televízia a Slovenský rozhlas, ale aj tlačovú agentúru. Chcete médiá, ktoré síce nemôžete sami ovládnuť, ale ich umlčíte napríklad aj takýmto návrhom tlačového zákona.

    Dámy a páni, táto vládna koalícia nechce ani slobodných novinárov, pretože sme svedkami toho, že často si jej predstavitelia vyberajú, ktorému redaktorovi poskytnú rozhovor a ktorému nie. Vyberajú si, do ktorej relácie pozvanie prijmú a do ktorej relácie pozvanie odmietnu. Áno, podľa vašej interpretácie.

    Pán poslanec, vy vlastne odmietate jeden z princípov fungovania zdravej demokratickej spoločnosti, a to je právo na slobodné informácie každému jednému občanovi a právo na slobodu médií.

    Dámy a páni, toto nie je dobrá správa o Slovensku. Naopak si myslím, že je to veľmi zlá správa o našej krajine. A som smutný, že každým dňom, zdá sa, jej čoraz viacej rozumejú aj viacerí občania nielen doma, ale aj v zahraničí.

    Možno prekvapím, ale v tejto chvíli poviem, že som rád, že nakoniec Lisabonská zmluva sa na tejto schôdzi Národnej rady prerokováva. Nebyť totižto Lisabonskej zmluvy, prijali by ste, dámy a páni z koalície, taký zákon, aký vyhovuje vám. Nerešpektovali by ste ani jednu pripomienku a teraz mi nejde vôbec o pripomienky medzinárodných inštitúcií. Ide o moje vnímanie slobody slova a slobody médií. Teda konečne ste nám dali možnosť upozorniť na niečo, čo je viacej, ako si vy myslíte pre nás dôležité a určite bez štipky pochopenia a výhrady, bez najmenšej snahy počúvať čo len trošku opozíciu a odbornú verejnosť by sme o mesiac, respektíve o pár týždňov mali na stole zlý tlačový zákon.

    Dámy a páni, prevalcovali by ste tlač, pod krkom totižto už držíte verejnoprávny rozhlas a televíziu, ktoré chcete údajne spojiť, pán poslanec, len pod zámienkou šetrenia a o pár týždňov určite prijmete zákon o tlačovej agentúre a v podstate tak dostanete informácie pod svoju politickú kontrolu.

    Dámy a páni, aj tento návrh zákona zapríčinil to, že o nebezpečnom trende na Slovensku umlčať médiá sme začali hovoriť nahlas.

    Dámy a páni, ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Hrušovského pán poslanec Mikloško, pán poslanec Rafaj, pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Senko a pán poslanec Miššík.

  • Hlasy v sále.

  • Čože? Ešte sa niekto hlásil? Pán poslanec Miššík bol posledný s faktickou poznámkou. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Mikloško. Nech sa páči.

  • Chcem doplniť pána poslanca Hrušovského. V rokoch 1998 až 2006 som bol vo výbore pre kultúru a médiá a bol som vždy za našu stranu v komisii, ktorá mala pripravovať mediálny zákon, tlačový zákon. Nuž, priznám sa, že dvakrát sme sa do toho pustili a dvakrát sme z toho vycúvali práve pre tieto delikátne veci, ktoré, sa priznám, nie celkom dobre ešte tesne po páde komunizmu sme nevedeli uchopiť. Chcem ale povedať, že takto uchopená táto problematika, vidíme všetci, ako vyvoláva veľké rozpory.

    Prečo v tlačovom zákone nemôže byť jedna vec? Ak sa niekto dotkne niekoho v tých inkriminovaných témach, ktoré sú vymenované v zákone, tak jednoducho súd po najvyššiu inštanciu je povinný do pol roka vyriešiť problém, aby nemohli byť odklady. To je podľa mňa jediná cesta, kde ministerstvo nemôže byť a nebude spolitizované a tak, ako to povedala pani profesorka, tak vtedy to bolo do troch dní, to si neviem predstaviť. Ale som presvedčený, že novinár, ktorý niečo bude tvrdiť v novinách alebo časopise, musí dokázať, odkiaľ má, nie ani, odkiaľ má tú informáciu, ale jej pravdivosť a nech súd rozhodne o tom či áno, alebo nie.

    To znamená, vlastne dávam otázku na pána ministra, bol by som rád, či nekonzultoval s ministerstvom spravodlivosti a s legislatívou prijať také uznesenie do tlačového zákona, aby do pol roka museli byť skončené obidve inštancie občianskoprávneho rozhodovania. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán kolega Hrušovský, zaoberal si sa dosť veľkým priestorom svojráznym výkladom pojmu demokracie. Nech mi je dovolené povedať, že argumenty a fakty musia zvíťaziť nad lžou, nenávisťou a nepravdami. Prečo? O koľko denníkov sme prišli za posledných osem rokov? Kto prišiel s metódou najímať novinárov Štátnou bezpečnosťou? Kto odpočúval slobodný mienkotvorný denník? Kto tu vyrobil scenár zachraňuje Markízu v priamom prenose? Ktorá stranícka centrála ponúkla novinárom 10-tisíc korún za ich páčivé písanie o ich subjekte? A nakoniec argumenty, kto dáva pod krk verejnoprávnu televíziu? Nuž, mám tu štatistiku za rok 2006 v relácii O päť minút dvanásť – KDH účasť 25-krát, SDKÚ 31-krát, SMK 18-krát, SNS 12-krát. O čom to vyprávate?

  • Faktická poznámka pán poslanec Jarjabek.

  • Vážený pán predseda KDH, ja naozaj neverím, že to, čo si povedal, že to myslíš vážne, že si to naozaj povedal s plnou vážnosťou. Poznáme sa dosť dlho na to, aby som teda vedel, že veď toto ti skutočne nemohla poradiť ani tvoja priateľka, známa, kolegyňa, poradkyňa pani Hlucháňová, inak nezávislá členka Rady Slovenského rozhlasu, ktorá sa tuná pohybovala v tomto parlamente pod tvojím vedením, keď ty si robil predsedu parlamentu, ktorá tuná bola ako doma, ale hovorím ona je nezávislá. Ale aj tak neverím, že by ti takéto niečo mohla poradiť, aby si takéto niečo povedal. To pôsobí naozaj v tejto chvíli ako vtip. Na to sa nedá reagovať.

  • Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský, vy neuveriteľným spôsobom viete využívať slová a dávať im úplne iný zmysel. Ale úplne iný zmysel. A veľmi zaujímavým spôsobom viete použiť slovo demokracia, sloboda a tak ďalej. Ja vám poviem to isté, čo povedal aj pán Rafaj pred chvíľou. Že ten rok 1998, a všetko sa mi tak nejako zlieva do toho, že či zasa cez rúško slobody, demokracie a všetkého iného nezneužívate médiá vo svoj prospech vy? Viete, ja vám to poviem, pretože vy ste pred chvíľou povedali, že my nechceme poskytovať, alebo vláda nechce poskytovať informácie, alebo chce poskytovať len vybraným médiám. No, ja si pamätám na vyhlásenie jedného ministra vašej vlády, ktorý povedal, že televízii Markíza neposkytne a nebudete poskytovať a v žiadnom prípade nebude poskytovať a nebudete sa zúčastňovať ani besied a rôznych okrúhlych stolov. Neviem, kedy to presne bolo, ale určite si na to dobre pamätáte.

    A teraz ešte na to, akým spôsobom fungujú informácie v súvislosti s prijímaním Lisabonskej zmluvy. Bola vypustená taká informácia, ktorú prebrali aj v Európskom parlamente, že taktika slovenskej vlády je jednoducho nechutná. Spájať tlačový zákon s Európskou zmluvou považujem za škandalózne, za vydieranie opozície. Potom, keď sa zbadali, páni poslanci v Európskom parlamente: Tak to určite nie je možné, poznám pána Dzurindu veľmi dobre a viem, že by to v živote neurobil. Ďakujem.

  • Posledná faktická poznámka pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Ja viem, že v zmysle rokovacieho poriadku nemôžem a nesmiem reagovať na faktické poznámky, ktoré zazneli k príspevku pána poslanca Hrušovského. Tak reagovať nebudem. Poviem len toto. Ak niekto hovorí pravdu, tá pravda sa zle niekomu počúva. Mne sa tento príspevok počúval veľmi dobre. Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Hrušovský.

  • Ďakujem pekne. Zareagujem len na kolegu pána poslanca Rafaja. Urobil si výpočet účasti v diskusných reláciách politikov teda v Slovenskej televízii. Nuž asi Slovenská televízia, respektíve aj ostatné médiá si pozývajú do televíznych relácií tých politikov a za tie politické strany, ktoré majú čo Slovensku povedať. Toto je (hlasy v sále) a ktoré sú v parlamente a nie neparlamentné politické strany. Takže mňa to len teší, ak si všímajú aj Kresťanskodemkoratické hnutie a pozývajú nás a neodmietame, chodíme a chodiť budeme. Aj my sa tešíme. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jarjabek za poslanecký klub strany SMER. Po ňom sa pripraví pán poslanec Minárik.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Príjemný dobrý večer. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte aj mne, aby som vystúpil za stranu SMER – sociálna demokracia s názorom na predložený takzvaný tlačový zákon a v úvode mi dovoľte povedať, že som naozaj veľmi rád, že takáto debata je, tento tlačový zákon je na stole a nie sme tu v tomto zložení a nepočúvame sa tu v tomto zložení prvý raz za posledných desať rokov. Mnohí si to pamätajú, ja som bol vtedy ako opozičný poslanec a mal som tú česť predkladať tiež jednu z noviel, respektíve predkladať nový tlačový zákon. Dva razy bol predkladaný a ten posledný nový tlačový zákon neprešiel v druhom čítaní o dva hlasy. Možnože ste tí, ktorí sú tuná trošku dlhšie, spomeniete. Čo je však zaujímavé na tejto veci. Vždy to boli poslanecké návrhy zákonov. Ten posledný poslanecký návrh zákona bol dokonca opozično-koaličný a skutočne v tom druhom čítaní neprešiel o dva hlasy.

    Nepamätám si však, že tých desať rokov, čo som tu, by tlačový zákon predložila vláda Slovenskej republiky, hoci sme na to čakali, a viem, že takýto zákon sa pripravoval na ministerstve kultúry a bol v niekoľkých verziách. V niekoľkých verziách nikdy vláda Slovenskej republiky, respektíve minister kultúry vtedajší, či už to bol pán Tóth, alebo pán Chmel, nedostal požehnanie, nedostal odvahu, aby takýto zákon do parlamentu predložil. Prečo? To je už v tejto chvíli otázka pre historikov a pre tých, ktorí práve vtedy vládli.

    Táto debata, ktorá je tu pri tlačovom zákone, je absolútne štandardná a bola by absolútne štandardná vtedy, keby nešlo, samozrejme, v tejto súvislosti aj o vydieranie, ktoré sa volá Lisabonská zmluva. To dáva tejto debate trošku iný rámec.

    Ale ešte raz. Každý tlačový zákon, každý tlačový zákon v akejkoľvek verzii by mal presne takýto istý priebeh z takého dôvodu, že je tu veľa skupín, ktoré vlastne tento tlačový zákon rieši, zastupuje, udáva isté pravidlá hry. Hovorím ešte raz novinári, podnikatelia, občania, politici. Jednoducho spojiť a skĺbiť tieto záujmy do jedného, do jednej legislatívnej normy je ťažké a bolo vždy ťažké.

    Dovoľte mi pri tejto príležitosti, aj to už sa tu v náznakoch objavilo, malý exkurz do histórie. Dve veci sú zaujímavé. Približne rovnako dlho totiž trvalo, kým sa medzivojnové Československo rozhodlo nahradiť starú CAK mocnársku legislatívnu normu novou tzv. demokratickou, i keď malý tlačový zákon z roku 1933 o demokracii veľmi nebol. Pripomeňme si, že po porážke revolúcie 1848 sa síce v oktrojovanej ústave objavil záväzok, že v mocnárstve, citujem, „každý má právo slovom, písmom alebo tlačou slobodne prejavovať svoj názor a tlač sa nesmie podrobovať cenzúre“. Ale už o rok boli zavedené kaucie, ktoré musel zložiť každý vydavateľ a tisíc až tritisíc zlatých neboli vtedy žiadne haliere.

    Následne vzorní úradníci monarchie prišli s daňou na inzerciu a v roku 1851 pribudol systém výstrah. Stačili dve písomné výstrahy a noviny mohli byť administratívne zastavené. O rok neskôr pribudla ďalšia poistka. Noviny muselo povoliť príslušné policajné riaditeľstvo. Tento stav trval do roku 1862, keď tlačový zákon zrušil podriadenie tlače policajným riaditeľstvám a zveril túto kompetenciu súdom. Zostali však v platnosti aj kaucie, aj inzertná daň a pribudlo rozhodnutie, že štátne zastupiteľstvo mohlo zhabať „závadnú tlač“ a zastaviť jej distribúciu.

    Až v závere 19. storočia potom malými novelami najsamprv zaviedli tlačové porotné súdy, bolo to v roku 1869, zrušili daň z inzercie 1874 a kaucie 1894, čo trochu uľahčilo vydávanie nezávislých tlačovín. Sľubný vývoj sa zastavil po vypuknutí prvej svetovej vojny. Cenzúra okamžite zakázala desiatky denníkov a časopisov. Tie, čo vychádzali, museli zverejňovať iba oficiálne vojnové spravodajstvo a na informácie zo zahraničia mala monopol Wolfova tlačová kancelária.

    Po vzniku Československa bolo prevzaté zákonodarstvo habsburskej monarchie. Teda na jednej strane bola verbálne v ústave deklarovaná sloboda slova, tlače a zákaz cenzúry, na druhej strane však už 14. apríla 1920 zákon definoval výnimky a kto by porušil príkazy v dobe vojny a nepokojov, tomu hrozila pokuta až 10-tisíc Kčs.

    Napriek tlakom novinárom sa za celé medzivojnové obdobie neprijal nový tlačový zákon. Namiesto toho oblasť tlače obmedzovalo asi 50 nariadení, ktoré boli súčasťou iných zákonov. Po nevydarenom atentáte na Beneša bol vydaný Zákon na ochranu republiky, ktorý vydávanie komunistickej tlače definoval ako trestný čin. Tridsiateho mája 1924 bola prijatá novela, ktorá krivé obvinenie a nactiutŕhanie v tlači riešila v duchu Trestného zákona, pričom zodpovednosť sa vyvodzovala voči tomu, kto takýto článok napísal, objednal, nariadil jeho uverejnenie alebo podal informácie, ktoré boli jeho obsahom.

    Takzvaný malý tlačový zákon z roku 1933, odporúčam dobre si všimnúť tento dátum, keď podľa všeobecnej mienky prvorepubliková demokracia kvitla a prízraky totality boli ešte ďaleko v zákulisí, komplikoval distribúciu tento zákon domácej i zahraničnej tlače, prikazoval novinám publikovať prejavy prezidenta a členov vlády, a to bezo zmeny daného textu.

    Od 26. septembra 1938 začala fungovať ústredná cenzúrna komisia, ktorá predbežne dozerala na vhodnosť publikovaných článkov a informácií. Neskôr potom cenzorov nasadili priamo do redakcií a bolo zakázané publikovať akúkoľvek kritiku vládnych predstaviteľov, reforiem, vojenských útvarov, ale i priame či nepriame útoky na cudzie štáty a ich predstaviteľov.

    Myslím, že by sme si mali pripomenúť, že prvá Československá republika bola parlamentnou demokraciou, rešpektovala trhovú ekonomiku a bola minimálne v európskom kontexte vnímaná ako štát, ktorého občania sú slobodní.

    Tlačový zákon, ktorého torzo dodnes platí, ako už bolo povedané niekoľkokrát, vznikol v roku 1966. Pre tých mladších asi treba dodať, že vtedy už z väzníc prepúšťali a potichu rehabilitovali niektoré obete monstreprocesov z päťdesiatych rokoch, ale to ešte zďaleka neznamená, že by totalitný režim koketoval s demokraciou.

    Noviny a časopisy okrem komunistickej strany mohli vydávať aj ostatné politické subjekty, odbory a spolky, ktoré boli členmi Národného frontu. Museli však získať prídel papiera a tlačiarenskú kapacitu a podriadiť sa takzvanému tlačovému dozoru, ako znelo nové pomenovanie pre starého dobrého prvorepublikového cenzora. Tlačový dozor nediskutoval, nevysvetľoval, ale rozhodoval. V jeho kompetencii v krajnom prípade bolo i zastaviť tlač celého vydania denníka či iného periodika a pamätníci napríklad Kultúrneho života z druhej polovice šesťdesiatych rokov neraz spomínali na rôzne spôsoby, ako odvracali pozornosť dozoru od textov, na ktorých publikovaní im zvlášť záležalo.

    Ak dovolíte, práve v tomto období prebieha podobná diskusia, ako je tuná, v poľskom zákonodarnom zbore. Možno pripomienka pani Vášáryovej, možno, aby si toho všimla, takisto a hlavne, aby si všimla to znenie, ktoré v tomto zákone existuje.

    Chcem len pripomenúť, že podľa tohto zákona zriaďuje sa štátna rada pre rozhlas a televíziu, ktorá dostáva právo iniciovať súdne a administratívne kroky v súvislosti s porušením slobody slova, organizovať v súčinnosti s ministerstvom financií výber členov rád a dozorných rád verejnoprávnych médií. Štátnu radu tvoria traja členovia volený sejmom, dvaja volený senátom a dvaja menovaný prezidentom, pričom kandidáti musia mať odporúčanie buď dvoch univerzít, alebo dvoch celoštátnych organizácií novinárov, alebo tvorcov.

    Podľa opozície je to návrat spred rok 1992. Zákon, samozrejme, ktorý teraz je v sejme, chcel by som len podotknúť jednu vec, pani kolegyňa, že päťkrát bola táto norma predmetom rokovania poľských poslancov v čase, keď vo Varšave zhodou okolností zastupovala záujmy Slovenskej republiky súčasná poslankyňa pani Magda Vášáryová a ministrom zahraničných vecí bol súčasný poslanec pán Eduard Kukan, a keďže ani raz neupozornili Slovensko a európsku verejnosť, aby sa v Poľsku prijímali nedemokratické legislatívne normy, možno z toho logicky vyvodiť záver, že platný poľský zákon nepovažujú za ohrozenie demokracie a slobody slova a prejavu.

    Ja by som len chcel citovať z toho platného zákona v Poľsku niekoľko paragrafov. Napríklad tlačová rada článok 17. Zriaďuje sa tlačová rada. Tlačová rada pôsobí pri úrade predsedu vlády. Členov rady menuje predseda vlády na tri roky.

    Článok 22. Registračný orgán môže zastaviť vydávanie denníka alebo časopisu na určitý čas, nie viac ako rok, ak v priebehu roka došlo v novinách alebo časopise najmenej trikrát k porušeniu predpisov.

    Ďalej zaujímavý článok 32. Ospravedlnenie alebo odpoveď je potrebné publikovať v denníku v priebehu siedmich dní od obdržania ospravedlnenia alebo odpovede v časopise najbližšom alebo v jednom z dvoch najbližších do tlače pripravených vydaní. Ospravedlnenie v periodickej tlači musí byť publikované alebo prinajmenšom signalizované na rovnakom mieste, rovnakým písmom a zreteľným titulkom. V ostatných médiách je publikované v podobnom čase a analogickom programe.

    Ďalej článok 43. Kto využíva postavenie alebo hrozbu so zámerom prinútiť novinára, aby publikoval alebo, naopak, nepublikoval tlačový materiál, alebo aby inicioval, alebo upustil od novinárskej intervencie, bude potrestaný na stratu slobody do troch rokov.

    Článok 44. Kto komplikuje alebo tlmí tlačovú kritiku, je potrestaný pokutou alebo stratou slobody. Po druhé. Rovnaký trest stihne toho, kto zneužíva svoje postavenie alebo funkciu na poškodenie inej osoby v spoločenskom záujme za publikovanú kritiku.

    Článok 46. Kto sa v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi zo zákona vyhýba publikovaniu, ospravedlneniu alebo odpovede, o ktorých hovorí článok 31, alebo publikuje takéto ospravedlnenie či odpoveď inak, než stanovuje zákon, bude potrestaný pokutou alebo stratou slobody. Toto vám, vážená pani poslankyňa, keď ste zastupovali záujmy Slovenskej republiky, nevadilo.

    Takže, ak dovolíte, vrátim sa k nášmu návrhu. Paragraf o tlačovom dozore podobne ako ďalšie, ktoré definovali úlohu tlače pri budovaní socialistickej spoločnosti, síce parlamenty po roku 1990 zrušili, nezmenila, nemohla sa zmeniť však tá základná konštrukcia socialistického zákona. Bývalým socialistickým zákonodarcom totižto na um nezišlo, že raz by vydávanie novín a časopisov mohlo byť súkromným biznisom. To platí dodnes tento zákon stále. A ja sa nečudujem, že našim či u nás podnikajúcim komerčným vydavateľom tento Novotného relikt neprekáža. Veď ak ich existenciu ani len nepredpokladá, nevyplývajú pre nich z neho nejaké povinnosti a nijaké obmedzenia. Všetko je dovolené, len nech je zisk čo najvyšší, samozrejme.

    Návrh zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve je veľmi citlivým pokusom doslova jemne korigovať doterajšiu anarchiu vo svete printových médií. Nehovorí na rozdiel od demokratických tradícií masarykovskej republiky, o trestných senátoch, cenzúre a neprikazuje publikovať prejavy štátnikov v pôvodnom znení. Dovoľuje si len navrhnúť, aby médiá, ktoré uverejnia informácie poškodzujúce konkrétneho občana, boli povinné uverejniť aj jeho odpoveď. Pretože dnešná prax, keď sa osočený musí obrátiť na súd a keď sa po rokoch dočká rozsudku, buď noviny, ktoré ho osočili už nejestvujú, alebo súdom nariadené ospravedlnenie uverejnia kdesi medzi riadkovou inzerciou, je morálne nekorektná.

    Všetci vieme, a jedna z komerčných televízií nám to pred týždňom potvrdila, že v našich novinách i v elektronických médiách pôsobia často ľudia nielen bez novinárskeho vzdelania, ale dokonca i bez maturity. Toto necháme stranou preto, lebo toto je problém médií, ale možno i preto si často neuvedomujú, že ich túžba po novinárskej bombe môže mať na osud jednotlivca katastrofálny dosah. Preto teda tie nejaké pravidlá hry.

    V prípade OBSE, ktorá tu bola toľkokrát skloňovaná, nemôžem si dovoliť jednu poznámku a zareagovať v podstate na tento vyrobený demarš. No, podľa tých ďalších informácií, ktoré sme dostali, vysoký predstaviteľ OBSE v podstate ako keby nečítal tú normu, ktorá je v parlamente preto, lebo hovoril práve na odpoveď, čo je § 8, a pritom citoval § 11. Potom, keď sme prišli istým spôsobom do kontaktu, tak vyžiadal si oficiálny preklad a priznal sa k tomu, že v podstate pracoval s neoficiálnymi dvomi verziami s nejakým amatérskym prekladom do angličtiny. Moja otázka pochopiteľne znie. Kto si dal túto prácu, respektíve nadprácu, aby informoval týchto ľudí skôr, ako vznikla oficiálna verzia takéhoto návrhu, ktorá sa dostala do parlamentu?

    Čiže preto mi dovoľte trošku tak sa pousmievať nad týmito veľmi vážnymi dôvodmi medzinárodných inštitúcií preto, lebo tie rokovania sa vlastne práve teraz začínajú. A teraz sa vlastne dozvieme, čo kolegom z OBSE alebo z iných medzinárodných inštitúcií vadí, respektíve, čo nie je štandardné z hľadiska ich pohľadu alebo európske. Pochopiteľne, na toto budeme reagovať.

    Spýtajte sa však tých svojich kolegov, dámy a páni, ak by ste mi chceli protirečiť, ktorí už s tendenčnosťou novinárov majú aj svoju skúsenosť, či bolo také príjemné čítať o sebe polopravdy či poloklamstvá bez šance uviesť veci na správnu mieru.

    Za osem rokov v opozícii som bol neraz svedkom toho, ako noviny a elektronické médiá škandalizovali nielen mojich parlamentných kolegov, ale i normálnych radových občanov. Šírili o nich úplné lži alebo časť faktov účelovo čitateľom, divákom a poslucháčom jednoducho neprezradili. Aký je výsledok? Znechutenie a strata vôle angažovať sa v spoločenských pohyboch v tom lepšom prípade, ale aj strata priateľov, ba aj rodiny, zamestnania a dobrej povesti v tom prípade horšom. Ak má toto byť tou hodnotou, ktorú presadzujete, potom by bolo treba niektorých úradníkov motivovať, aby sa vrátili k pamätným dokumentom podpísaným v Helsinkách a neskôr v Belehrade a prečítali si, čo je zmyslom európskej spolupráce.

    Dámy a páni, s predloženým návrhom nového zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve súhlasia relevantní partneri. Je tu niekoľko vyhlásení, ktoré si protirečia. Môžeme sa znovu pýtať, prečo? Môžeme sa pýtať, prečo Syndikát novinárov ústami svojej predsedníčky najskôr povedal, predpokladám, že citujem doslova, že „zákon je dobrý a len aby ho poslanci v parlamente nepokazili“. To bola prvá interpretácia.

  • Potlesk v sále.

  • Potom nastali pohyby u vydavateľov, potom prišiel názor OBSE, o ktorom som už hovoril, a potom prišlo znovu vyjadrenie predsedníctva syndikátu, ktoré už malo ďalšie pripomienky k tomuto zákonu. Ale toto hovorím, toto všetko je legitímne, toto všetko je legitímne, dokonca legitímne aj to, že, samozrejme, opoziční politici sa k tomuto pridali, no a tí sú vždy zásadne proti všetkému, čo vláda tejto snemovni predloží, pretože aj to nenavrhujú oni a nemôže to byť predsa dobrá legislatívna norma.

    Osobne si myslím, že vývoj nás presvedčí, aby sme sa onedlho vrátili k myšlienke vytvoriť aj mediálnu radu. Možno. V každom prípade tento návrh zákona, keď sa dostane do druhého čítania, určite v rámci toho druhého čítania príde k zmenám, príde ku kompromisom, a to viete presne takisto vy ako aj ja preto, lebo ani jeden zákon, ktorý prišiel do tohto parlamentu a bol napísaný tak či onak tou či onou vládou, nikdy z tohto parlamentu vládny návrh neodišiel tak, že by doňho poslanecká snemovňa nezasiahla. To isté bude aj, samozrejme, s tlačovým zákonom, ale na základe konkrétnej profesijnej debaty, a nie na základe nejakého politikárčenia my vám toto, vy vám toto. Jednoducho, takto sa asi tento zákon nemôže robiť.

    Okrem toho je tu ešte ďalšia poistka. Tento zákon veľmi pripomína prijímanie zákona o vysielaní a retransmisii, s ktorým sme tiež nemali svoje skúsenosti a tiež tu bola obava, obrovská obava, ako to vlastne s tými elektronickými médiami bude. Dnes Rada pre vysielanie a retransmisiu má, dovolím si tvrdiť, zo všetkých troch rád najväčšiu autoritu. Tento zákon je všeobecne rešpektovaný a dokonca rada dáva aj pokuty.

    Ako iste viete, najväčšiu pokutu dostala Markíza v roku 1998. Bolo to päť miliónov korún, keď porušila vlastne všetko, čo mohla porušiť, hej. Táto rada je akceptovateľná verejnosťou, odbornou verejnosťou, táto rada má svoju parlamentnú autoritu a nikto sa nad tým nezamýšľa, že by vlastne tento orgán bol politickým orgánom. Takéto niečo som už veľmi dlho nepočul a bolo by to aj smiešne, lebo to nie je pravda.

    Okrem toho je tu ešte jedna poistka a tak, ako sme sa dohodli pri zákone o vysielaní a retransmisii, že je možné tento zákon vzhľadom na to, že sme nepoznali, ako sa prejaví tento zákon v praxi v tom našom mediálnom prostredí, my sme vtedy, keď sme tento zákon prijímali spoločne v parlamente, sme sa dohovorili a dali sme skutočne všetkým najavo, že o šesť mesiacov túto normu otvoríme a o šesť mesiacov si zhodnotíme, čo tá norma priniesla v tom mediálnom priestore, a ten sľub sme aj splnili.

    Tento zákon bol niekoľkokrát novelizovaný a dneska nikto nepochybuje o tom, že ten zákon je účelný pre elektronické médiá. Takto nejako by som si predstavoval, že by sme mali pokračovať aj v rámci tlačového zákona a takto nejako by mala vyzerať aj perspektíva toho tlačového zákona. To znamená, nech sa prijme akákoľvek norma v druhom čítaní, vždy je tu možnosť po šiestich mesiacoch si overiť, čo sa podarilo, čo sa nepodarilo. A veľmi sa teším na tú diskusiu, ktorá bude v druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť.

  • Potlesk v sále.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Jarjabka pán poslanec Lipšic, pán poslanec Slafkovský, pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Vášáryová, pán poslanec Senko, pán podpredseda Číž. Pán podpredseda bol posledný, ktorý sa prihlásil s faktickou poznámkou. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem. Pán poslanec Jarjabek, citovali ste niektoré ustanovenia tlačových zákonov prvej Československej republiky. Len ja vždy sa snažím, aj keď sme hlasovali a diskutovali o zákone o zásluhách Andreja Hlinku, povedať, že treba vnímať všetky veci v časových súvislostiach. V Československej republike, ako viete, boli aj platné reverzy pre poslancov a bolo možné ich zaviazať stranícky. U nás to možné nie je. V Československej republike napríklad bol aj zákon na ochranu republiky, ktorý by bol dnes celkom zrejme protiústavný.

    Inými slovami, porovnávať stav spred deväťdesiatich rokov, keď vznikla Československá republika, keď boli aj iné štandardy v tom čase medzi vojnou v Európe, je podľa mojej mienky scestné. Dnes sme o deväťdesiat rokov ďalej. Sú iné štandardy slobody prejavu aj v Európe, aj na Slovensku a ja sa budem venovať slobode prejavu vo svojom vystúpení, ale porovnávať právne úpravy spred deväťdesiatich rokov bez časového kontextu sa mi zdá byť pomerne málo výpovedné, musím povedať, len tak zatiaľ stručne.

  • Ďakujem. Vážený pán kolega, my nespochybňujeme potrebu nového tlačového zákona, ale prosím, tlačový zákon, ktorý bude výsledkom nejakého konsenzu, nejakej dohody. Vám to nemusím hovoriť. Všetci to poznáte to Werichove: „Jednou si dole, jednou nahoře.“ Takže naozaj toto je o diskusii o tom jednou si dole, jednou si nahoře. Preto to berieme s plnou vážnosťou a nie je to vôbec nejaký, by som povedal, „srandašák“, truc, ktorý sme tu dnes akosi pre vás urobili. Ďakujem.

  • Ďakujem. Chcem nadviazať na pána poslanca Jarjabka, ktorý uvádzal históriu a aj, že vždy v parlamente boli diskusie. Ale taký, no, použijem slovo, aj keď nemôžem reagovať na predrečníka „srandašák“, ako ste s týmto návrhom zákona urobili, skutočne nikto nepredpokladal, a myslím, že aj Európa je prekvapená.

    O čo ide. Požiadavka moderná je požiadavka objektivity. Tá je historicky stará. Ak aj pred deväťdesiatimi rokmi vychádzali z podmienky a požiadavky na objektívne a pravdivé informácie v tlači. V prípade, ak to tak nebolo, boli nápravné mechanizmy. Prijaté nápravné mechanizmy v Európe. Budeme citovať ešte v druhom čítaní viacej konkrétnych medzinárodných aktov. Jasne hovoria o oprave a o odpovedi. Znovu uvádzam Rezolúciu č. 1003 o etike novinárstva, kde v bode 27 sa výslovne hovorí, že v záujme zosúladenia aplikácie a výkonu práva, teda na objektívne v členských štátoch Rady Európy, musíme realizovať rezolúciu o práve na repliku. To je to, o čom tu už bolo povedané mojim kolegom. V určitých materiáloch došlo k pochybeniu. Ja som v tomto parlamente už aj iné pochybenia uvádzala. Bol zlý preklad...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte, aby som sa dôrazne ohradila proti tomu, aby som bola zodpovedná za znenie poľského tlačového zákona. Nemám naň žiadnu možnosť vplývať ani nič podobného. A poprosila by som v tejto súvislosti pána ministra, aby mi povedal, či sprístupnil šifrované spravodajstvo veľvyslanectva a moje, teda z Poľskej republiky, lebo jedine vy ste to mohli urobiť, pánu poslancovi Jarjabkovi, keď tvrdí, že som o niečom neinformovala. Vy dostávate šifrové spravodajstvo, ale ono je šifrované aj preto, aby sa nedostalo do rúk kohokoľvek vrátane poslancov Slovenskej republiky. Takže neviem, odkiaľ máte informácie, že som neinformovala. To nemôžete vedieť, pán poslanec.

    A po tretie. Dovolím si upozorniť, že veľvyslanci sú štátni úradníci a bez povolenia ministerstva zahraničných vecí nesmú komunikovať s médiami a s verejnosťou ani štátu, v ktorom si vyslaní, ani domáceho štátu. Čiže ja, pokiaľ ma nesplnomocní ministerstvo, nemôžem komentovať žiadnu situáciu. To len, aby bolo jasné. To sú naivné predstavy a tie treba okamžite zastaviť.

    A dôrazne aj protestujem, aby sme to, čo poslal pán Haraszti nazývali demarš. Demarš je špeciálna diplomatická odpoveď na niektoré veci, a toto rozhodne nie je demarš. A pán poslanec použil toto slovo. To nie je demarš, to by bolo už veľmi zle, keby sme dostávali demarše.

    A čo sa týka poľského jazykového zákona, predstavte si, že on obsahuje aj také veci ako napríklad dbanie na jazykovú správnosť. Alebo ešte veľmi dôležitú vec napríklad, že novinári nesmú pod trestom používať skrytú reklamu. To by bola báječná myšlienka.

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Senko, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Ja by som ešte doplnil pána poslanca v tom, že ani jedno médium zatiaľ neprinieslo serióznu, čo len čiastkovú analýzu navrhovaného zákona. A napriek tomu vo vzťahu k nemu sa tu vedie mediálna vojna. Rozumiem jej, ale na druhej strane musím povedať, že predovšetkým vo vzťahu k právu na odpoveď. Musím ale povedať, že právo na odpoveď je súčasne späté aj s právom slobody prejavu a možnosť účasti na tvorbe verejnej mienky. A asi to je ten kameň úrazu. Na tvorbe verejnej mienky.

    Inštitút práva na odpoveď. Inštitútom práva na odpoveď zákonodarca môže umožniť jednotlivcovi vyjadriť sa na rovnakom mieste a v rovnakom rozsahu, a tým priblížiť svoje stanovisko vlastnými slovami. Takže cieľom odpovede je ochrana osobnostných práv. Ináč povedané, je to sebaobrana. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Jarjabek, chcem teda len dať do pozornosti verejnosti, ani nie váženej poslaneckej teda snemovne, ak môžem použiť tento termín, tón a metodológiu vášho vystúpenia, vecnosť a charakteristika skutočností, ktoré sú obvyklé v súvislosti s prvým čítaním návrhov zákonov povedia.

    Chcem oceniť veľmi citlivé reagovanie na neuveriteľne štvavú kampaň tak sčasti vážených kolegov opozície k tomuto zákonu a práve médií, ktorých vzťah a interpretovanie súvislostí, ktoré súvisia s tlačovým zákonom, ktoré nám ukázali, ako vyzerá teda to korektné informovanie objektívne. Keby trošku korektné médiá by zaregistrovali, že sú tým, ktorí sa stávajú istým spôsobom kontaminovaní týmto zákonom a ktorí by aspoň trošku naznačili zdržanlivosť a nechali by občiansku spoločnosť spolu s politikmi, aby prehodnotili fakty, o ktorých sa bavíme. O závažných pochybeniach a o nehoráznej atmosfére a hrubom porušovaní elementárnych zásad etiky budeme rozprávať.

    Veľmi pekne vám ďakujem za uvedenie poľského zákona a kontextov, v ktorých žijú naši okolití susedia konkrétne z Vyšehradskej štvorky, ktoré výrazne poukázalo na spôsob interpretácie javov. Na nehorázne prekrúcavanie faktov, na stratu morálky od našich opozičných kolegov.

    Chcem dať do pozornosti spôsob, v akom interpretovali tento zákon kolegovia z opozície – pán poslanec Hrušovský, predseda SDKÚ. Pri všetkej úcte aj vážený kolega Bárdos. A nehovorím už o vystúpeniach niektorých iných.

    Chcem povedať, že mimoriadne oceňujem váš historický exkurz a súvislosti s tým spojené a majú naozaj mimoriadne výpovednú hodnotu a naznačujú kontexty, ktoré osobitne pre jedného váženého člena opozície principiálne zostanú, bohužiaľ, neviditeľné. Chcem vám za to poďakovať a pevne verím, že verejnosť váš prejav ocení.

  • Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči, vaša reakcia.

  • Ďakujem veľmi pekne za všetky reakcie. Pán poslanec Lipšic, ja som na začiatku povedal, že je to exkurz do histórie. V tom si rozumieme určite. Božechráň, niečo takého aplikovať dnes, tak to aj nebolo myslené. To ste dúfam pochopili.

    Pani poslankyňa Vášáryová (smiech). No, opäť musím len skonštatovať pri všetkej úcte k vám, že ste vedľa ako tá jedľa. Lebo absolútne ste nepochopili to, čo som vám chcel povedať.

    Ja to zopakujem ešte raz. Ja som povedal. Päťkrát bola táto norma mediálneho zákona tlačového v Poľsku novelizovaná za vašej prítomnosti, päťkrát sa ňou zaoberali poľskí poslanci. Touto normou, ktorá je inými slovami pre nás neprijateľná. Nepoznám jedno jediné vaše stanovisko aj v tomto parlamente nie ako veľvyslankyne, to je jedno. Ani raz ste v tejto chvíli ani v iných ďalších nepovedali, že vám to vadí. O to kritickejšia ste k norme, ktorá sa tu predkladá. Tak teším sa na vaše určite nesmierne zaujímavé vystúpenie, lebo SPP, to bolo veľmi zaujímavé vystúpenie, a predpokladám, že toto vystúpenie mohlo byť ešte lepšie. Takže naozaj sa budem tešiť, keď vystúpite a vystúpite aj s názorom, ak by som vás mohol poprosiť, čo si myslíte o poľskom tlačovom zákone v súvislosti s práve teraz prijímanou normou slovenského tlačového zákona, lebo určite tieto informácie a, pochopiteľne, aj vedomosti máte. Ďakujem za pozornosť.

  • Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Minárik. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Skôr, ako začnem, dve, tri poznámky. Skôr, ako mi odíde pán Číž. Výraz štvavá kampaň som nepočul už devätnásť rokov v inom prejave, v oficiálnom prejave ako v spomienkach na minulosť.

  • Dámy a páni, vzhľadom na pokročilý čas sľubujem, že sa nebudem zaoberať tlačovým zákonom z prvej republiky ani deficitmi demokracie v Poľsku v súvislosti s ich tlačovým zákonom. To by som tu asi presiahol tú 19.00 hodinu.

    Posledná poznámka. Už pri vystúpení predkladateľa, ale aj teraz ma trošku zaráža naplnenosť tejto snemovne. Prerokovávame zákon, ktorý aj jedna, aj druhá strana zrejme považuje za mimoriadne kľúčový. Jedna aj druhá strana. Môžete ukazovať koľkokoľvek, pán Petrák, ja viem, čo hovorím a hovorím k obidvom. Jedna strana si povedala, že v tomto zákone nie je možné ustúpiť ani o milimeter, a druhá strana povedala, že je to zákon hodný spojenia s hlasovaním iným.

    Ale teraz k vám, keď už ste mi tak ukazovali na tú druhú stranu. V prvom rade vy by ste si mali vypočuť naše výhrady, pretože vy ste hovorili, ako sa to všetko dá v druhom čítaní odstrániť. No, nijako sa to nedá, pretože žiadne naše pozmeňujúce návrhy neboli prijaté.

    Pán Podmanický, dokonca ani také technické návrhy, ako som dával, keď sa hovorilo o tom, že preukazovať prax po troch rokoch, ktorá už bola preukázaná, je nezmysel, pretože prax môže len vzrásť, zmenšiť sa nemôže.

    Ale teraz vecne k tomu, čo prerokovávame. Slovensko a pomery na Slovensku sa opäť dostávajú pod priamu kritiku medzinárodných a nadnárodných organizácií a zoskupení. Pokiaľ ide o kritiku jednej či druhej politickej strany, hoc i vládnej a dnes najsilnejšej zo strany politických súkmeňovcov, keď červení suspendujú červených pre mňa žiaden problém.

    Keď príde kritika od oficiálneho, možno nie najsilnejšieho predstaviteľa OBSE, to bol taký voľný citát nášho ministra zahraničných vecí, ale teraz radšej doslovne, „ktorý však má k dispozícii desiatky a stovky expertov“ na vládny návrh zákona, vtedy asi nebudem špekulovať, že odkadiaľ má preklad. Ten človek má podľa nášho ministra zahraničných vecí k dispozícii desiatky a stovky expertov. Asi si nejaký preklad vedel zadovážiť.

    Vtedy sa asi budem skôr zamýšľať nad tým, či predsa len nejaký problém nemáme. Bude ho mať totiž nie autor, nie pán minister Maďarič, ani nie vláda, ktorá to sem poslala, ale bude ho mať krajina, v ktorej sa tá norma bude aplikovať. A bude ho mať nie preto, že to kritizuje nejaké OBSE, ale pre uplatňovanie toho kritizovaného zákona u nás na Slovensku.

    V tej kritike sa okrem iného píše, a ja sa s tým stotožňujem, že, teraz citujem, „návrh obsahuje paragrafy, ktoré by vážne ohrozili redakčnú autonómiu a išli by tak proti medzinárodným záväzkom Slovenska pri ochrane slobody médií“.

    Vážené dámy a páni, to nepovedal nejaký Miklós Haraszti, maďarský profesor, intelektuál a vydavateľ samizdatov, lebo medzi ľudom pospolitým som už počul aj takú kritiku, že zase ten Maďar nám robí zle. To povedal oficiálne ustanovený predstaviteľ OBSE pre slobodu tlače. Rovnako ako na druhej strane nestojí nejaký anonym z ministerstva kultúry. Ale na druhej strane stojí vláda Slovenskej republiky, pretože materiál bol doručený s podpisom jej predsedu.

    Dámy a páni, ale ani kritika EÚ alebo OBSE, alebo kohokoľvek, kde sme, či nie sme členmi, nemusí byť vždy oprávnená. Viem si predstaviť, že aj päťapolmiliónové Slovensko sa vie postaviť a zabojovať za svoju pravdu. Vždy to však chce zamyslenie a ochotu potom vysvetľovať svoje riešenie. Určite najhorším riešením je odkaz ministra kultúry, že nevidí dôvod stopnúť zákon a bodka. Alebo také otáľanie, že expertné rokovania, na ktoré sme fakticky boli vyzvaní, sa nezačali ani do začiatku tejto schôdze, na ktorej to prerokovávame, a neviem, pán minister, či sa začali vôbec. A ak nejaké nakoniec budú musieť byť, však ich nejako pretrpíme.

    Toto je myslenie z čias, keď sa nekonzultovalo, nediskutovalo, nehľadalo kompromisné riešenie. To je myslenie z čias, keď sa realizovali predstavy mocných, tých, čo vládli. To je myslenie, ktoré sme tu zažívali štyri roky po roku 1994 a desaťkrát dlhšie po roku 1948. To je jednoducho myslenie boľševické. A ešte raz zdôrazňujem. Môžeme sa postaviť aj proti Európe. Musíme však vedieť, čo chceme dosiahnuť. Čo chceme dosiahnuť nie pre seba, ale pre krajinu.

    Položme si základnú otázku, ktorá má stáť na začiatku debaty o tlačovom zákone. Čo potrebuje Slovensko v oblasti tlače, v oblasti slobody všeobecne a špeciálne slobody pri šírení informácií v periodickej tlači? Myslím si, že potrebuje rešpekt a ochranu týchto slobôd.

    Dámy a páni, o týchto slobodách by sme nemali rozhodovať tu. Nepatria totižto štátu ani žiadnej parlamentnej väčšine. Tieto slobody môže štát iba uznať a chrániť. Ak by ste, vážení kolegovia, aj nemali schopnosť uznať potrebu rešpektu k týmto slobodám, tak Slovensko určite nepotrebuje pre tlač a novinárov prekážky, vyhrážky a atmosféru strachu. Na tomto minime by sme sa mali zhodnúť.

    Náš mediálny trh je mimoriadne malý. Ťažko dokáže uživiť dva, dva a pol mienkotvorného denníka, jeden až dva bulváre. Keď seriózny týždenník dosiahne 20-tisíc predaných kusov, môže sa tešiť. Väčšina dvojtýždenníkov – týždenníkov, myslím tým aj literárnych, vychádza len s podporou vlády, čo určite neprispieva k ich nezávislosti. Vstúpiť do takéhoto ekonomicky slabého a malého priestoru z pozície sily vládnej osemdesiatpäťky zhmotnenej touto predlohou znamená pripraviť čitateľom tlače sterilnejšie a bezobsažnejšie periodiká a tlačové správy. Keby som mal premiérov slovník, tak poviem, že páchate mediálnu vlastizradu.

    Dámy a páni, dnes rokovaný návrh je evidentný vstup do tlačového priestoru z pozície sily a moci, ktorá sa prestáva kontrolovať. Prichádza po dlhom stave napätie a v poslednom čase neskrývanej nevraživosti vlády, útokov vládnych strán a špeciálne premiéra proti médiám a novinárom. Prepáčte, ale ako ináč mám nazvať vyjadrenie. Mediálna opozícia, klamári, píšete lži, či prepytujem, špinaví hajzli. Je to práve táto vaša autentická nevraživosť, ktorá je prepísaná do paragrafov tejto legislatívnej predlohy.

    Tak ako to vidím ja, kľúčové sú dva problémy. Paragraf 6 a naň nadväzujúci sankčný paragraf a § 8 a súvisiaci § 10. Tieto paragrafy sú podstatou zákona. Ak sa iné časti menili, vyvíjali, tak právo na odpoveď je skala. A na tejto skale ste postavili, pán minister, celý zákon.

    V čom spočíva podstata problému? V prvom rade si treba uvedomiť, že vstupujeme do čisto súkromného priestoru. Všetky náklady za vydávanie znáša vydavateľ, ktorý nadväzuje slobodný vzťah s kupcom, čitateľom. V takej situácii nesmie byť iné kritérium na obmedzovanie vydavateľa, ako je pravda. To je to, čo od neho môžeme legitímne žiadať. Pravdu. Tento dnes nemoderný a relativizovaný pojem je totižto v tejto oblasti kľúčový. Tak ako vydavateľ a novinár nesmie klamať, tak na druhej strane pravdu aj musíme zniesť. Vyslovená pravda nemôže znižovať česť ani dobré meno. Pravda je totižto kritériom a mierou cti a dobrého mena. Jej hľadanie môže byť ťažké, no nikdy nemôžeme rezignovať na to, že ju nájdeme. Rovnako ako nemôžeme ponechať na zainteresovanom, aby o nej svojvoľne a definitívne rozhodol. Veď málokto z nás dokáže byť v posudzovaní seba objektívny a spravodlivý. Preto platí dobrá zásada, že nikto nemôže byť sudcom samému sebe. To je kľúčový problém.

    Pozrime sa teraz na § 7 a § 9. Pán minister, právo na opravu a dodatočné zverejnenie nie je pod takou kritikou ako § 8, pretože ide o objektivizované skutočnosti. Právo na odpoveď vychádza v ústrety len subjektívnym potrebám a tam neviem nájsť dôvod na obmedzenie súkromného vlastníctva. Teraz skúsim dva príklady.

    Pán Podmanický, boli sme spolu v televízii a veľmi sugestívne ste to napasovali priamo na môjho syna. Ten príklad som tu počul viackrát, myslím, že niektorá poslankyňa zo SMER-u to povedala v rozprave k Lisabonskej zmluve, ale spomínali to aj ďalší. Mal som si predstaviť, že o tom mojom synovi niekto napíše, že má aids a nedodajú, že ho má z transfúzie krvi.

    Dámy a páni, toto sa má dotknúť cti môjho syna. Pre mňa žiadna choroba, žiadna choroba neznižuje česť človeka, ani syfilis, ani aids, ani malomocenstvo.

    Pán kolega, páter Damián bol povýšený na oltár. Podľa všetkého nie preto, že sa o tých malomocných staral, takých bolo veľa. Hovorím o tom, že či môže aids ako taký znižovať česť človeka. On nebol povýšený dokonca na ten oltár ani preto (hlas v sále), pán kolega, môžem rozprávať? Ja vám hovorím, vy môžete potom na mňa reagovať tou faktickou poznámkou. Dokonca môžete mať vystúpenie, lebo ste spravodajca. On tam nebol povýšený ani preto, že to malomocenstvo dostal. To nie je zásluha a takých bolo tiež dosť. On bol povýšený podľa mňa preto, lebo sa o tých ľudí staral. Pretože v nich videl dôstojnosť človeka a nepýtal sa ich, ako ochoreli. A bol povýšený preto, lebo to vyžadoval aj od ostatných.

    Myslíte si, že Fredy Mercury by požadoval od nejakého vydavateľa priestor na odpoveď, kde by vysvetľoval, ako sa nakazil? Ja človeku neuberám na cti ani mu nepridávam podľa toho, akou chorobou trpí, ale ako žije. A o tom je tá pravda.

    Dámy a páni zo SMER-u, liberálne socialistické strany, a tam sa vy teda hlásite, celý ten mainstream hovorí, že čo nás láka, to je dovolené. Aj preto Oscar pre Hanksovu Philadelphiu. A ja hovorím aids samotný mu v tom filme na cti ani neubral, ani nepridával.

    Ja osobne nie som za nejakú veľkú askézu. Ale tam, kam vy posúvate túto krajinu, to je k smrti a la Ferreriho Veľká žranica. Takže aids nie je pre mňa dobrý príklad.

    Skúsim iný, skúsim svoj. Stretli sme sa s ním nie v tlači, ale v Markíze a dotyčného to určite nestálo málo peňazí. Bola to imidžová reportáž pre človeka, o ktorom sa ani netajilo, že je spojený s podsvetím. Koniec koncov, aj sa tá reportáž tak volala Mafián. Videli sme tam starostlivého otca, milujúceho manžela, ktorý ťažko zarobené peniaze investuje do svojej rodiny. Takto sa totižto mnohí mafiáni naozaj vidia a minimálne tá prvá časť predchádzajúcej vety nemusí byť ani úplný faktografický nezmysel. A to nebolo ojedinelé. Ferusa sme videli na Jojke. Na Markíze sme videli aj Černáka. Neviem, aká nenávisť voči novinárom a vydavateľom by ma mala viesť, aby som nútil niekomu povinnosť uverejniť odpovede podobného obsahu ako zmienené reportáže. A podľa § 8 sa to bude musieť, ak taký človek vyhlási, že sa čokoľvek v nejakom článku hovoriacom o tom, aké problémy spôsobuje tejto spoločnosti, dotýka jeho cti, dôstojnosti alebo súkromia. Budú to mať zadarmo, zaplatia im to vydavatelia. To je môj príklad na § 8.

    Vášmu postupu a logike toho, čo robíte, vážení členovia vládnej koalície, však rozumiem. Vláde, ktorá je schopná pošliapať súkromné vlastníctvo v mene potreby premiéra a vyhlásiť, že postaví diaľnicu do roku 2010, neberúc do úvahy ústavné podmienky vyvlastnenia, nemôže predsa robiť problém ani vyvlastnenie časti novinového priestoru.

    Druhý, často spomínaný problém. Rovnaké sankcie za rovnaké porušenia ako pri elektronických médiách, teda § 6 ods. 1 okrem písm. c), teda propagácia vojny, násilia, drog. To by mne ako konzervatívcovi, kresťanskému demokratovi nemuselo až tak vadiť a v podstate mi to ani tak veľmi nevadí čo do rozsahu skutkových podstát áčka a béčka. Dokonca sa v praxi ukázali ako bezproblémové, niekedy možno dokonca užitočné minimálne v tom, že až na minimálne výnimky v komerčných televíziách a rádiách sa s takou propagáciou dnes nestretávame.

    Podstata problému však spočíva v orgáne, ktorý sankcionuje. Ak máme tvoriť moderný zákon, potom by to mal byť orgán nezávislý, orgán nie pod egidou exekutívy. Podobne tak, ako je to pri elektronických médiách, kde žiaden problém neevidujeme. Aj keď je tam, samozrejme, situácia výrazne odlišná tým, že vysielajú na základe licencií, a pretože im tie licencie prideľujeme, môžeme dopredu stanovovať aj prísnejšie podmienky.

    Keďže osobitne nepociťujem nejakú veľkú potrebu zriaďovať ďalší nezávislý orgán, tak je tu pomerne jednoduché riešenie. Mohli by to riešiť súdy. Koniec koncov tak či tak väčšina týchto prípadov, tak ako poznáme vydavateľov a novinárov, na tých súdoch skončí.

    A k tomu ešte jedna pripomienka. Ak by sa koalícia úspešne a nezmyselne nebránila zákonu o trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, ako to ináč od nás chcela práve tá Únia, ktorou sme sa minulý týždeň alebo, vy ste sa s ňou minulý týždeň tak zaklínali, mohol by sa tento problém vyriešiť veľmi jednoducho. Elegantne, bez diskriminácie voči vydavateľom. Ak totižto chceme trestať vydavateľov, nie je rovnako zavrhnutiahodné a vyžadujúce trestať aj iné právnické osoby za rovnaké delikty?

    Dámy a páni, osobne mám ešte výhradu k ochrane zdroja. Ak som povedal, že právo na odpoveď sa v podstate nezmenilo, tak správa na ochranu zdroja sa stala povinnosť. Ide o veľmi výrazný a podľa mňa nie dobrý posun. Išlo zrejme o úlitbu, o obulus pre odborársku, koniec koncov však tam vlastne ani iná časť nie je Slovenského syndikátu novinárov. Zdá sa, že malú, lebo vyjadrenia syndikátu z minulého týždňa sú už trošku iné a už bezvýhradne nepodporujú tento zákon. Len pani Krútka, predsedníčka SSN ešte stále kľučkuje a nechce sa stotožniť s oficiálnym stanoviskom syndikátu.

    Môžete ma nerušiť a vystúpiť potom buď vo faktickej, alebo vo vystúpení? Pán Podmanický, keď vás to tu nudí alebo hnevá, nemuseli ste tu sedieť, ja som chcel tento zákon spravodajcovať, ale opätovne ste si vo výbore presadili hlasovaním, že budete spravodajcovať vy. Demokratickým hlasovaním, ale keď ho to nudí, tak načo to zobral.

  • Reakcie v pléne.

  • Skúste ma nerušiť a potom mi poviete, že čo ste mi chceli. Napíšte si, aby ste nezabudli.

  • Ruch a smiech v sále.

  • Ešte raz, čo sa teda z novinárskeho práva na ochranu zdroja stalo? No jednoducho povinnosť. Neochraňujeme novinársku prácu, ale chránime zdroj v každom prípade a zdroj nebude musieť konať ani proti zločinu. Použije jednoducho prostredníka. Použije novinára. Nemusí konať ani proti najzávažnejším zločinom, ani sa podieľať na prekazení najzávažnejších prečinov a zločinov. A to všetko len preto, že sme zvedaví a naša zvedavosť je nám prednejšia než to, či ľudia budú dodržiavať a chrániť zákon. Chtíč je v tejto chvíli viac ako občiansky princíp. Dobre, ale ak to tak chceme, nechajme to tak.

    Ja osobne som, pán minister, viac podporoval novinárske právo na ochranu zdroja v takej podobe, ako ste ho mali v ministerskom návrhu niekedy v siedmom mesiaci minulého roku. Ináč neviem, ako sa vydavatelia a novinári budú vedieť brániť úmyselne zavádzajúcim zdrojom. Nebudú sa vedieť brániť, pretože podľa tohto zákona jednoducho nebudú môcť ten zdroj zverejniť. Ani pre súd, ani v tom prípade, keď budú napadnutí.

    Dámy a páni, viem aj pomenovať pozitívum tohto zákona. Jeho útlosť. Štrnásť paragrafov, 14 paragrafov aj so zrušovacími ustanoveniami, to je celkom chvályhodné. Bohužiaľ, dva, tri problémové paragrafy sú na tých 14 až príliš veľa.

    Dámy a páni, ale rozhodujúci pre mňa je naozaj § 8. Ten je akoby pre mňa napísaný v azbuke. A keby tam bol iba tento jeden problém a ostatný zákon bol krištáľovo čistý, ten zákon sa pre mňa diskvalifikoval. Povedať dnes pri znení § 8 a § 6 a postoji vlády k médiám, že návrh nie je myslený a nebude v reáli fungovať ako zastrašovací prostriedok, je ako nie rovno klamstvo, tak pre triezvo uvažujúceho človeka neuveriteľné tvrdenie. Rovnaké, ako keby mi niekto tvrdil, že pred rokom 1989 tu nebola cenzúra. No, nebola. Formálne bola totiž v roku 1968 zrušená a ani jeden z paragrafov vtedajšieho právneho systému neobmedzoval slobodu tlače. Dokonca túto slobodu zaručoval. Len hovoriť a písať sa nesmelo.

    Samozrejme, nebol tu ani cenzorský úrad – oficiálny, len od ministerstva kultúry odčlenený Slovenský úrad pre tlač a informácie. Čo robil tento úrad?

    Pán minister, dámy a páni, môžete sa opýtať človeka z politického vedenia ministerstva kultúry, ktorý tento návrh, ktorý teraz prerokovávame, pripravoval. Pracoval tam. V tomto návrhu nejde tak o to, čo je tam napísané, ale o to, aké funkcie sa sledujú, a tou funkciou je ovládnutie.

    Dámy a páni, rokujeme o vládnom návrhu, o vládnom sne všetkých, ktorým sloboda a sloboda slova nič nehovorí. Pre ktorých to nie je hodnota hodná úcty. Princíp, ktorý obmedzuje moc a demokratickú väčšinu.

    Dámy, páni, toto je myslenie vlády hodnej nie Slovenska roku 2008, ale vlády z roku 1948. Preto nemôžem hlasovať, aby sme pokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona v druhom čítaní, a preto navrhujem, pán spravodajca, aby sme postupovali podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku, a teda nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • Faktické poznámky páni poslanci Mikloško, Číž, Lipšic, Rafaj, Vášáryová, Palko, Nachtmannová a Petrák, Kvorka. Končím možnosť prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško, máte slovo.

  • Pán predseda, v nadväznosti na to, čo povedal pán poslanec Minárik, chcem upozorniť, že vládna koalícia včera urobila vážnu politickú chybu. Pri tom uznesení, ktoré malo konštatovať, parlament mal konštatovať, že bol porušený zákon, nakoniec ste všetci zbadali, že to je háklivé a pán poslanec Pelegrini nám navrhol zmenu. Tá zmena mala tak čiastočne priniesť pokoj do sály, pretože by to bolo niečo, čo by bolo ťažšie napadnuteľné, ale pán poslanec Pelegrini to na poslednú chvíľu stiahol a vládna koalícia sa rozhodla, že zasiahne teda mocensky.

    Tento postoj, bohužiaľ, strašne skomplikoval situáciu pri vyjednávaní o tomto tlačovom zákone, pretože nemôžeme mať nikto z nás dôveru, že prípadne v nejakom rokovaní niečo bude akceptované zo strany opozície. Preto tá Lisabonská zmluva po včerajšku sa skomplikovala a, bohužiaľ, obávam sa, teda hovorím možno nie za všetkých, ale obávam sa, že to bude veľmi ťažké, pretože slovo poslancov koaličných, bohužiaľ, nemá istotu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Mňa niekedy ten rokovací poriadok bolí, skutočne ma mrzí Ferko, že nemôžem zareagovať, ale nezareagujem keďže...

    Pán poslanec Minárik, ja ani nedodržujem, ani nepovažujem za potrebné vystupovať k jednotlivým vystúpeniam, ale vaše vystúpenie stojí za pozornosť, ste predsa len predseda výboru pre kultúru a médiá a v tej mediálnej kampani vo vzťahu k tomuto zákonu ste zohrávali jednu z popredných rolí, takže som bol veľmi zvedavý na vaše vystúpenie, pretože som teda očakával, že veľmi podrobne zdôvodnite tie neuveriteľné katastrofické vízie, že sa triasla pomaly Európa, vraciame sa pred rok 1989 a to všetko, čo sa tu dialo, dokonca sa podarilo teda, že tí europoslanci ľudovci ako s veľkou chuťou vyprávali, ako surovo vydierame našu opozíciu Lisabonskou zmluvou a podobne. K tomu vám gratulujem, ale už to nejde, už je to vyprchaný prostriedok a sami vidíte, že tá pravda najavo vyjde.

    Hovoril som, pán poslanec Minárik, s jedným novinárom, už dneska renomovaným, ktorého si, mimochodom, veľmi vážim, ktorý hovoril ako o úplne samozrejmom fakte, že sa úplne stratila z politiky morálka. Netreba o tom hovoriť, ako to proste je fenomén, morálka tu nie je. Som presvedčený, že ak niekde by sme hľadali spojencov pre to, aby sa sem morálka vrátila, tak by to mohlo byť u konzervatívnych kresťanských politikov. Odpustite mi to osobne, pán predseda, ale to vy nie ste. To vy nie ste. Tie neuveriteľné insitné predstavy, s ktorým ste tu vystúpili a vyprávate o tom, ja neviem, že súdy majú udeľovať pokuty za priestupky. No, nedá sa zmeniť ústavný systém, to spolu s pánom Harasztim vy ste zrejme jedným z autorov, ktorý ste mu tento kolosálny nezmysel vnútili, a dokonca ešte ten tanec nad tým, ako ste vyprávali, ako ten surový zákon, ktorý ohrozuje demokraciu, umožňuje ministerstvu ukladať pokuty až 200-tisíc korún a potom, samozrejme, vyšla úplne neuveriteľná zo spoločenského hľadiska informácia pre vás, že jednoducho také ustanovenie tam je a teraz tu hajatáte, že teda ale tam nemá byť, čo ako v kontextoch, ktorý uvádzate, tieto vaše...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Uf, ja by som zareagoval na pána predsedu výboru, ktorý hovoril o prípadoch, keď najmä v elektronických médiách boli zaznamenané rôzne príspevky, ktoré mali za cieľ trošku spropagovať organizovaný zločin, a musím povedať, že napriek tomu, že aj ministerstvo kultúry, vládna koalícia hovorí, že právo na odpoveď, to je právo pre občanov, pre obyčajných ľudí, pre Jožka Púčika, nie pre politikov.

    Tak budú dve kategórie ľudí, a budem o tom dlhšie hovoriť vo svojom vystúpení, ktorí z tohto budú profitovať na 99 %. Prvá najväčšia budú politici a druhá najväčšia budú páchatelia závažných trestných činov stíhaní alebo obžalovaní, alebo odsúdení. To sú dve kategórie, v prospech ktorých tento návrh vytvára tak široko koncipované právo na odpoveď.

  • Pán kolega Minárik, chcem vás zbaviť ťarchy a obavy z boľševického myslenia, preto v mene svojom, SNS i vládnej koalície vyznávam, že verím v slobodu slova, verím v slobodu prejavu a vyjadrovania sa, verím v trojjedinosť práva, povinnosti a zodpovednosti, tak ako to káže článok 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Verím, že úplná sloboda prejavu má svoje hranice. Napriek tomu verím v jej ochranu a verím aj v dobrý úmysel predkladateľa a verím v jeho schválenie.

  • Pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja by som chcela vrátiť debatu z osobných útokov k tomu zákonu, lebo o ňom teraz hovoríme. Ja vás chcem podporiť, pán predseda výboru, v tom, že my máme v tomto zákone ako právo na opravu, tak aj právo na odpoveď. Kým v práve na opravu môžu vydavatelia periodickej tlače sa zaštítiť neuverejnením opravy tým, že môžu dokázať pravdivosť skutkového tvrdenia, ktoré tam je uverejnené, v práve na odpoveď nič takéhoto nenájdete. A pritom v každom zákone, nemeckých, poľských, vo všetkých, ktoré som mala v rukách a mám ich tu, toto právo je. To znamená, že my budeme mať právo na odpoveď bezbrehé, absolútne bezbrehé, pozrite sa na to, prosím. Pozrite, porovnajte si posledné odseky práva na opravu a posledné odseky práva na odpoveď a uvidíte ten rozdiel, aspoň teda dúfam. Všade, vo všetkých zákonoch sú obmedzenia, ktoré hovoria o primeranosti odpovede a o tom, že sa odpoveď zásadne musí týkať len toho obsahu, o ktorý ide. Nie, u nás je odpoveď bezbrehá. Musím sa prikloniť k vášmu názoru, pán predseda, že táto odpoveď bude využívaná najmä politikmi na to, aby obsadili mediálny priestor. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda výboru, nemám toho veľa na srdci. Chcem len vysloviť poďakovanie za tvoj prejav, ktorý si tu predniesol. Možno tu dneska zazneli prejavy, ktoré mohli konkurovať kvalitou tomu tvojmu, ale predsa len myslím si, že toto bol najlepší prejav k téme tlačového zákona, ktorý tu dneska zaznel svojím obsahom, vecnosťou a nadhľadom. Takže ďakujem.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, prosím vás, o čom to hovoríte? Tento návrh podľa vás zabraňuje slobode vyjadrovania. Prosím vás a v čom? V tom, že dáva možnosť vyjadriť sa aj druhej strane? Spomeňte si na rok 1998. Neboli ste vtedy síce poslancom Národnej rady, ale keď vám tak stále leží na srdci sloboda vyjadrovania, koľko novinárov vtedy bolo internovaných, skutočne išlo o internáciu, pretože títo novinári boli obmedzovaní vo svojich profesionálnych aj občianskych právach. Prečo ste sa ich vtedy nezastali? Keď títo novinári boli v mediálnom výbore Národnej rady, tak poslanci, vtedy koaliční, hovorili, že títo novinári sa nemôžu voľne pohybovať po televízii, aby nešírili svoje názory. Toto bola sloboda vyjadrovania za vašej éry? Človek sa asi podľa vás môže vyjadrovať slobodne vtedy, keď si myslí to isté, čo vy. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Nebýva zvykom, aby koaličný poslanec dopĺňal vystúpenie opozičného, ale ja sa v tomto prípade pokúsim o toto. Keď ste poukazovali, pán poslanec, na počet poslancov v rokovacej sále, ja chcem povedať, že medzi tými, ktorí tu dneska nesedia, sú aj páni poslanci Dzurinda, Hrušovský a Csáky, ktorí mali pred televíznymi kamerami plamenné prejavy o slobode tlače na Slovensku a dneska im je rozprava o tomto tlačovom zákone ukradnutá.

    Aby bolo všetkým jasné, o koho ide, a je to predovšetkým pre budúcnosť, tak sú to tí traja páni, ktorí vraj v záujme zachovania demokracie na Slovensku neváhali zneužiť tlačový zákon na zablokovanie Lisabonskej zmluvy, čím vzali za rukojemníkov svojich rozmarov celú Európsku úniu. Ja si myslím, že to treba povedať absolútne jasne, tak, aby to bolo aj pre budúcnosť zachované a aby to bolo jasné aj pre tých, ktorí nemajú možnosť vizuálneho kontaktu s rokovacou sálou. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec, ja by som sa pozrel na tento predložený návrh zákona asi z pohľadu toho, že o čom celý tento zákon je a v určitej stati tento zákon je o pravdivosti informácií a o pravdivosti informovania. Myslím si, že to je ten najväčší problém, ktorý sa stáva.

    Máme veľa skúseností zo života, kde nepravdivo médiá informovali či už o osobe z politického života, alebo o obyčajnom človekovi. Hej? A keď takéto dačo sa stalo a spôsobilo, treba si položiť otázku, že ak bolo o nich písané, čo sa nezakladá na pravde, čo potom vznikne? Ako sa môže obyčajný človek v tomto prípade pri tomto zákone brániť, pán poslanec? Povedzte mi ako? No, ja vám odpoviem. V tomto prípade nijako. Hoci môže sa, ale nedostane sa k tomu, aby bol voľakým spôsobom očistený od toho, čo bolo o ňom napísané. Nemá šancu. Čo to spôsobí takémuto človeku, ak sa takéto dačo stane? No tí, ktorí si to prečítali v tom médiu, tak tí automaticky tomuto uveria. Uveria nepravdám a títo ľudia zmenia názor na toho človeka, hoci je to úplne, úplne vymyslené a nezakladá sa to na pravde.

    Čiže, čo je potrebné spraviť? To, čo vy ste tuná hovorili, že vám najviac vadí, to je ten paragraf číslo 8, kde je právo na odpoveď, si myslím, že je v poriadku a je na pravom mieste. Pretože tuná je možnosť dať mnoho vecí, ktoré v mnohých prípadoch, či už vedome, alebo nevedome sa dostanú do pľacu, je možné napraviť a dať do poriadku tak, ako je to potrebné. Ďakujem.

  • Pán predseda výboru, nech sa páči, vaša reakcia.

  • Ďakujem pekne za slovo. Na pánov Mikloška, Lipšica, pani Vášáryovú a pána Palka zrejme netreba reagovať. Na pána Číža ako zvyčajne nemá zmysel reagovať. K pánovi Kvorkovi, začali ste dobre. Začali ste dobre, naozaj kritériom má byť pravda. Ja som to veľmi zdôrazňoval v tom svojom vystúpení. Potom ten záver, tam to stratilo konzistenciu.

    K pánovi Rafajovi. Viera je dobrá vec. Ale viera bez skutkov je mŕtva.

  • O slovo požiadal pán spravodajca. Takže pán poslanec Slafkovský po ňom. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, nechcel som využívať oprávnenie spravodajcu kedykoľvek vstúpiť do rozpravy, ale bol som priamo vyzvaný pánom predsedom Minárikom, takže aspoň v krátkosti sa pokúsim zareagovať na jeho nesúrodé vystúpenie niektorými vecnými argumentmi.

    Predstavitelia KDH veľmi často používajú slovo alebo taký krásny termín „pravda“. Aj pán Minárik niekoľkokrát vyzval, že akýmsi garantom tlačového zákona by mala byť pravda a hľadanie pravdy. Nuž, celé dejiny filozofie sú, pán poslanec Minárik, hľadaním pravdy a máme toľko filozofických škôl, ktoré hľadali pravdu, že dodnes sa v nich je len veľmi ťažko vyznať. Je stará klasická definícia pravdy, že veritas est adequatio intelectus et rei, secundum quod intelectus dicit esse quod est, vel non esse, quod non est. Pravda je zhodno intelektu s vecou natoľko, nakoľko intelekt potvrdzuje, že je, čo je, alebo, že nie je, čo nie je. No, je to veľmi zložitá definícia. Máme aj novšie definície a myslím si, že ten svet aj filozofický, aj spoločenský speje k tomu, že tá pravda sa naozaj hľadá veľmi ťažko a ľudia majú čiastkový pohľad na pravdu.

    O to viac, nechcem povedať, že pravda je relatívna, ale je to čiastkový pohľad na pravdu, o to viac som ja zmätený, keď predstavitelia KDH, ktorí majú reprezentovať kresťanstvo, vystupujú proti budovaniu krížov v slovenských obciach, v slovenských mestách, keď predstavitelia kresťanskej politiky na Slovensku vystupujú proti cirkevným predstaviteľom. O to väčší zmätok mám, keď predstavitelia toho krídla, takzvaného národného krídla v KDH, ktoré predstavilo zákon o Andrejovi Hlinkovi, zrazu navrhujú dať do slovenského kalendára jednu z najvýznamnejších postáv maďarských dejín a tak ďalej a tak ďalej. Mohli by sme rozprávať o tých nepochopiteľných krokoch v hľadaní pravdy, a preto, dovoľte mi, pán poslanec Minárik, povedať niekoľko slov.

    Práve preto, že tú pravdu je niekedy veľmi ťažké hľadať a tú pravdu je niekedy veľmi ťažké na prvýkrát pomenovať. Práve preto už v starom rímskom práve platila zásada, nech je vypočutá aj druhá strana. A práve právo na odpoveď je inštitútom, ktorý umožňuje vyjadrovať sa aj druhej strane. Je to v konštatovaní niekoľkých smerníc Rady Európy.

    Ja by som zacitoval na potvrdenie a podporenie svojich slov z názoru a z vysvetlenia Nemeckého spolkového ústavného súdu, ktorý vidí v práve na odpoveď ochranu sebaurčenia jednotlivca. Korene nároku na odpoveď je potrebné hľadať v osobnostnom práve. Z osobnostného práva, to znamená, zo základného práva na ľudskú dôstojnosť a základného práva na slobodné rozvinutie osobnosti vyrastá originálne právo na odpoveď. Tu máme teoretické zdôvodnenie práva na odpoveď, ktoré, vy tvrdíte, že je nemoderné, alebo, že nás vracia do roku 1948. V celej Európe je už právo na odpoveď bežné. Môžeme povedať, že sú dva modely. Je model francúzsky, je model nemecký. Model francúzsky je ešte širší, extenzívnejší než model nemecký. Ak sa v tomto návrhu zákona my opierame o nemecký model, tak nás, prosím, neobviňujte, že chceme tu zavádzať nejaké totalitné metódy a tak ďalej a tak ďalej.

    Ja sa ešte k podrobnejším vysvetleniam vrátim. Neviem teraz, že či má zmysel reagovať na ďalšie vystúpenia pána poslanca Minárika, ale myslím si, že ani nie. Myslím si, že každý, kto počúval jeho prejav, tak si vytvoril názor, hoci teda zožal poklonu od svojich straníckych kolegov. Ja si myslím, že kto si ho pozorne vypočul, tak vedel, že musí potvrdiť, že boli to len frázy, frázy, frázy bez nejakého konkrétneho hodnotenia niektorých inštitútov, ktoré v návrhu nového tlačového zákona sú. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie páni poslanci Palko, Minárik a Slafkovský. Končím možnosť sa prihlásiť sa. Pán poslanec Palko.

  • Vážený pán spravodajca, čiastočne s vami súhlasím, čiastočne nie. Súhlasím s vami v tom, že vidím vo vás nejaký zmätok, ako ste aj vy povedali. Súhlasím aj s tým, že problém v tom hľadaní pravdy je, že niekedy len čiastku vieme vnímať. Vo vašom prípade niekedy len veľmi maličkú čiastočku. Vy napríklad ste schopný vnímať to, že pán poslanec Mikloško povedal, že stavba dvojkrížov zo strany SNS nie je až taký dobrý nápad, ale už nie ste, neboli ste schopný vnímať druhú vetu, ktorú povedal, a síce z toho dôvodu, že SNS často šíri nenávisť. Nie, však poznáte slovník vášho kolegu z SNS. Poznáte slovník pána Slotu, ktorý používa niekedy také výrazy, ktoré nemožno zopakovať na tomto mieste. Siaha to niekde do biologického vylučovania a tak ďalej a tak ďalej. Všetci vieme, že pán predseda Slota takéto veci hovorí. No, tak skúste komplexne vnímať takúto pravdu. Však to nie je až také komplikované. Čiastkovosť vášho vnímania vyplýva aj z toho, že ste povedali, že kráľ Štefan je, tuším, maďarský kráľ. No, tak táto čiastkovosť vedie k tomu, že potom oberáte Slovensko o možno aj tisíc rokov svojich dejín. Ja až také čiastkové maličké, kratučké slovenské dejiny by som si neželal, ako to robíte vy. Táto čiastkovosť sa dá odstrániť štúdiom.

  • Pán predseda Minárik. Nech sa páči.

  • Naozaj tá čiastkovosť je zarážajúca, pán kolega. Niektoré veci sa naozaj nedajú zopakovať, ktoré pán Slota vyslovuje. Diablove deti sa zopakovať dajú. To nie je šírenie nenávisti?

    Hľadanie pravdy, áno, tam sú veľké ťažkosti. Tam sú veľké ťažkosti a zásada audiatur et altera pars je naozaj dobrá.

    Pán Podmanický, problém je ale v tom, že ten vypočúvajúci, ten má byť arbiter. Arbiter má počuť tú druhú stranu a v tom prípade tým arbitrom má byť niekto nezávislý. Ten, ktorý môže to rozhodnutie aj nakoniec vysloviť. Mali ste možnosť to riešiť úpravou iných zákonov, aby súdne procesy v tomto bežali rýchlejšie.

    K svätému Štefanovi, pán Podmanický, obranca cirkvi pred nehodnými kádehákmi, ktorí sa spreneverili svojmu poslaniu. Ten Štefan bol tiež svätý, to znamená, že cirkev uznala, že to bol dobrý človek, aspoň v závere svojho života, napriek tomu, že bol Maďar.

  • Ruch a hlas v sále.

  • Napriek tomu, že bol Maďar. Viacej pri predložení príslušného zákona.

  • Pán poslanec Slafkovský a potom pán spravodajca, môžete reagovať.

  • Ďakujem pekne. Naozaj je to o tom, že nie sú kríže ako kríže a nie sú symboly ako symboly. Ide aj o to, kto prichádza s akým symbolom. Bohužiaľ mi v tejto snemovni prichádza na um jedno podobenstvo, ktoré som si vymyslel ja, ktoré hovorí o trnkovom syndróme. Ak neviete, čo je trnkový syndróm, rád vám to vysvetlím.

    V 9. storočí bolo na území vtedajšej Veľkej Moravy a Slovanstva omnoho, omnoho viacej Slovanov, Staroslovienov, ako bolo Maďarov, ktorí prišli sem smerom k tomuto územiu. Huni, Avari, ako chcete. Ktokoľvek iný. Bolo ich oveľa viacej, teda nás tu bolo oveľa viacej ako ich. Len, bohužiaľ, tak ako sa vtedy nevedeli Slovania, Staroslovania dohodnúť a my sa nevieme dohodnúť tu, tak sme dostali na zadok a poslali nás na kopečky, na trnky. A skončili sme na trnkách a dodnes sme na trnkách a tomu hovorím „trnkový syndróm“. Neschopnosť dohodnúť sa pri takej veci, ako je tlačový zákon, ktorý je naozaj, ako som hovoril, už v predchádzajúcom mojom vystúpení, pre všetkých. Pretože jednou si dole, jednou si nahoře. A keď si toto nezapamätáme a nespojíme našu dohodu... Vráťme sa, otvorme diskusiu, netrucujme, bude z toho niečo, čo bude mať prospech pre všetkých. Dokážte troška veľkorysosti, dokážte troška štátotvornosti v sebe a menej spupnosti a namyslenosti. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, nech sa páči, vaša záverečná reakcia.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Palko, hovoríte, že niekto tu šíri nenávisť. No, ja som ešte mladý, ale dobre si pamätám, ako jeden z vašich bývalých predsedov povedal v roku 1998 pri alebo tesne pred voľbami, alebo tesne po voľbách to bolo na adresu opozície, naučíme vás báť sa, alebo naučíme ich báť sa. Takže to je o šírení nenávisti.

  • Pán poslanec Minárik, povedali ste, že tú druhú stranu musí vypočuť arbiter. Ja som vám už ale povedal, že v prípade tlače a médií je arbiter práve ten občan a tá verejnosť, ktorý si prečíta najskôr tú prvú správu, ktorá môže byť zavádzajúca, a preto má právo v tých médiách si vypočuť aj tú druhú stranu, lebo tu nie je arbiter v tomto prípade alebo v tomto štádiu súd, ale verejnosť. Takže súhlasím s vami, ale som rád, že teda aj vy so mnou súhlasíte.

    No a k otázke Štefana. Ja súhlasím, že mohol byť dobrý človek, aj zrejme bol dobrý človek, aj keď otázka kanonizácie svätcov v tom období, no, je to tiež na dlhú diskusiu, ale súhlasím, že mohol byť dobrý človek. Ale ja som toto nekritizoval, ani nespochybňujem jeho kanonizáciu. Ale, čo som sa spýtal, a na to ste mi neodpovedali. Čo má hľadať tento významný predstaviteľ maďarského národa, čo má hľadať v slovenskom kalendári? To mi vysvetlite.

    A na adresu pána poslanca Slafkovského. Nuž, Avari tu boli, pán poslanec, niekedy v 7. storočí, Huni v 5. storočí a Maďari sem prišli niekedy v 9. storočí. Sloveni a Slovenky sú doložení už v 5. storočí pri Žiline. Keďže ste odtiaľ, mohli by ste to vedieť. Takže nie sme nejaký národ, ktorý sa tu vyvinul až v 19. storočí, ale...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne, dámy a páni, za plodnú diskusiu.

  • Prerušujem rokovanie a budeme pokračovať v rozprave vystúpením pána poslanca Slafkovského zajtra o 9.00 hodine ráno. Pekný večer. Teším sa s vami na zajtra. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.