• Dobré ráno, kolegyne, kolegovia.

    Vítam vás po prerušení rokovania počas víkendu na piatom rokovacom dni 19. schôdze Národnej rady, ktorý zároveň otváram.

    O ospravedlnenie požiadali pán podpredseda Národnej rady Viliam Veteška a páni poslanci Maroš Kondrót a Ľuboš Micheľ.

    Tak ako sme pred začiatkom schôdze schválili, budeme teraz pokračovať v rokovaní napriek tomu, že máme ešte stále prebiehajúcu a prerušenú rozpravu k správe o privatizácii SPP, v prvom čítaní o

    návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač pod číslom 530.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová, za navrhovateľov uveďte návrh zákona.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj v mene pani poslankyne Muškovej predložila náš spoločný legislatívny návrh, ktorý sa snaží riešiť podľa nášho názoru pálčivú spoločenskú otázku.

    Dovoľte mi, aby som hneď v úvode vyjadrila nádej, že tento legislatívny návrh osloví poslancov tak vládnej koalície, ako aj opozície, pretože nemá žiaden politický podtón a rieši otázku, ktorá má byť a musí byť v strede nášho záujmu, pretože sa týka problému alkoholizmu a požívania návykových látok osobami maloletými a mladistvými. Týka sa to toho v tom smere, že v predloženom legislatívnom návrhu upravujeme zákaz požívania týchto látok u maloletých a mladistvých.

    Je známe, že problém alkoholizmu nie je nový problém, ľudstvo s ním sa borí už dlhé nie roky, ale stáročia. A pozoruhodné je, že sa začína touto otázkou zaoberať aj moderné zákonodarstvo na celom svete. Dôvody sú jednak otázka zdravia budúcej generácie a jednak otázka vplyvu požívania alkoholu osobami mladistvými a maloletými na protispoločenské konanie a páchanie trestných činov.

    Podľa posledných prieskumov Slováci v požívaní alkoholu a iných návykových látok, žiaľ, nepoľavili. Znepokojujúce je užívanie týchto látok, najmä ako som už spomínala, mladistvými a maloletými. Z nedávneho medzinárodného prieskumu, výsledok bol publikovaný v tlači 29. decembra 2007, sme sa dostali v poradí s druhým najhorším výsledkom v európskych krajinách pri požívaní alkoholu 15- až 16-ročných detí, môžem povedať.

    Dovoľte, aby som vás oboznámila aj so slovenským prieskumom, ktorý urobil doc. PhDr. Alojz Nociar, CSc. A tento prieskum bol uskutočnený v roku 2006. Týkal sa prieskumu 11-, 12-, 13-, 14-, 15-, 16-, 17-, 18- až 19-ročných mladých ľudí. Prieskum bol zameraný dvomi smermi. Otázka bola, či títo mladí ľudia pocítili už niekedy účinky alkoholu, teda dostali sa do stavu podnapitosti. A ďalšia otázka bola, či už niekedy boli opití až tak, že mali okno. Je zarážajúce z odpovedí, že podnapitých bolo už 7,3 % 11-ročných detí. Pri 13-ročných to bolo 24,2 %, teda skoro každý štvrtý, pri 14-ročných to bolo už 35 %, 15-ročné deti uviedli, že podnapitosť pocítilo 49,8 % mladistvých, vážení, každé druhé 15-ročné dieťa na Slovensku už bolo podnapité, 16-roční uviedli podnapitosť v 70 % a u 17-ročných to bolo až 80,9 % mladistvých. Nechcem uvádzať ďalší vek, lebo napr. vyššie kategórie, teda po veku 17 rokov, tie percentá sa blížia k takmer 90 %.

    Nebudem vás zaťažovať štatistikou, ale vyplýva z nej, že opití až s oknom boli 16-roční v 40,1 % a 17-roční v 47,7 %. Je to neuveriteľné, že do stavu opitosti až s oknom sa dostal takmer každý druhý 17-ročný mladistvý na Slovensku.

    Vychádzajúc s týchto štatistík a informácií...

  • Ruch v sále.

  • , pán predseda, neviem, prečo klub SDKÚ má takú hlasnú debatu, buďte tak dobrý, aby ste im pripomenuli, že v prípade, ak chcú debatovať, tak nech to robia mimo sály, beriem ospravedlnenie, ... s pani poslankyňou Muškovou sme dospeli k záveru, že za tejto situácie niečo treba robiť, pretože je neúnosná. A dali sme si urobiť analýzy, ako je riešený problém v zahraničí, pretože otázka požívania alkoholických nápojov mladistvými a maloletými nie je slovenské špecifikum, aj keď, ako som už spomínala, dostalo sa nám tu „čestného druhého miesta“. Skutočne sme obe veľmi vážne znepokojené. Napr. riaditeľka nemenovanej základnej školy v Bratislave nám napísala list, kde uvádza neuveriteľné prípady podnapitosti a opitosti žiakov základnej školy. Dokonca komunikovala už aj s ministerstvom. A existuje aj DVD-čko, pokiaľ by bol záujem, môžeme si ho obstarať, z protialkoholického liečenia, teda rozhovor s deťmi maloletými, to znamená do 15 rokov. Totiž tento mladý vek veľmi má sklon k návyku na alkohol pokiaľ začne tieto alkoholické alebo iné návykové látky požívať.

    Spomínaný prieskum sme urobili na základe alarmujúcich prípadov, ktorý je z našej slovenskej praxe, ktoré boli zverejnené aj v našej tlači. Dovoľte, aby som vám ich uviedla. V apríli tohto roku sa v Spišskej Novej Vsi opili dve 14-ročné školáčky do nemoty a ležali na schodoch bytovky. Pili koňak a výsledok bol taký, že museli byť ošetrené v nemocnici. Ďalším alarmujúcim prípadom, ktorý bol istý čas stredobodom skutočne a rozrušil verejnosť slovenskú, odohral sa na školskom výlete, kde sa opila partia 15-ročných chlapcov tak, že jeden z nich upadol do bezvedomia. A taktiež skončil v nemocnici. Pokiaľ by sa tak nestalo, bol by v ohrození života. Pri vyšetrovaní sa však zistilo, že aj učiteľky boli opité. Ďalší prípad mladistvých je taktiež poľutovaniahodný. Bol zverejnený v prípade v Dolnom Kubíne, kde šesť podgurážených mládencov nasadlo do auta a vzápätí po náraze do steny reštaurácie všetci zahynuli. Myslím, že toto je taký najsmutnejší prípad, kde šesť mládencov v dôsledku požitia alkoholických nápojov skončilo svoj mladý život. Ďalší prípad je, na benzínovej stanici v Košiciach našla skupina chodcov ležiace len 16-ročné dievča, ktoré záchranka previedla na ARO do nemocnice. Bola na pokraji smrti. V krvi mala neuveriteľných 3,28 promile alkoholu. Ďalší škandál bol v Želiezovciach, kde počas slávnostnej akadémie, kde mala byť prehliadka úspechov školy, sa mladiství opili tak, že proste museli byť taktiež ošetrení v nemocnici. Posledný alarmujúci prípad bol v trenčianskom železničnom učilišti, kde kamaráti pod vplyvom alkoholu napadli a zbili svojho učiteľa len preto, že im zakázal fajčiť v škole. A ako čerešničku na šľahačke som si nechala posledný prípad, ktorý je takmer neuveriteľný. Sedemročného Dominika z Veľkých Ripnian dvaja dospelí muži opili tak, že ledva došiel domov, pričom pokiaľ by nebola došla záchranka, mohol skončiť svoj mladý život. Po dvoch hodinách a dvoch infúziách ešte stále mal 0,3 promile alkoholu v krvi.

    Z týchto prípadov, ktoré som uviedla, je zrejmé, že vinu majú nielen maloletí a mladiství na pití alkoholu, ale že aj škola, dospelí a tí, ktorí by mali dbať na to, aby sa nepožívali alkoholické nápoje, neplnia si svoje povinnosti. Náš právny systém totiž zakazuje nalievať alkohol, zakazuje predávať alkohol mladistvým a maloletým, ukladá rodičom dbať na to, aby deti, teda mladiství a maloletí, nepožívali alkohol. A ako bolo vidieť z niektorých prípadov, pravý opak je pravdou.

    To, čo som uviedla, vážení, je len vrchol ľadovca. Možno by som tu mohla uvádzať ďalšie prípady. Ja som len z posledného obdobia uviedla prípady, pretože s pani poslankyňou Muškovou tejto otázke sa venujeme už dlhšie a máme ďalší arzenál prípadov z predchádzajúcich rokov. A že skutočne situácia sa nezlepšuje a že si napr. prevádzkovatelia reštaurácií neplnia svoje povinnosti, nesledujú, aby mladiství a maloletí nepili, vlastne dokazujú aj v poslednom období razie mestskej polície v baroch a v podnikoch. Napr. mestskí policajti v Banskej Bystrici 31. januára, je to úplne nový prípad, 2008 urobili kontrolu v desiatich pohostinstvách či reštauráciách a zistili, že v polovici prípadov, t. j. v 50 %, v každom druhom podniku, boli mladiství alebo maloletí, až 12 neplnoletých popíjajúcich a podnapitých mladých ľudí.

    Nuž tieto otázky sú veľmi podľa môjho názoru vážne. Vážne sú aj preto, že psy pri kontrole v Žarnoviciach, boli to psy úradu v Banskej Bystrici, colného úradu, pri kontrole školských tašiek zistili, že niektorí školáci mali v taškách drogy, vyňuchali drogy. A napr. aj Plus jeden deň uviedol, že nielen žilinskí policajti pri razii našli maloletých a mladistvých, ktorí požívali alkoholické nápoje, ale, konkrétne to uvádza tlač nemenovaná, 16-ročná Martinčanka potvrdila, že v nočných podnikoch možno drogy zohnať veľmi ľahko.

    A čo je najvážnejšie podľa mňa. Spájanie alkoholu s drogami je skutočne, žiaľ, už nie ojedinelý zjav. Pod vplyvom alkoholu sa pácha trestná činnosť, ktorá je nielen násilná, ale aj veľmi brutálna. Tieto prípady nebudem rozvádzať, pretože v tomto momente nevstupujeme do Trestného zákona. Chcem len uviesť, že v oblasti správneho práva, ktorého sa týka ja naša novelizácia, sme dospeli s pani poslankyňou Muškovou k záveru, že iba zákaz nalievať nestačí. Sankcie treba dávať aj rodičom, tu v poslednom čase výrazne postúpilo Rakúsko. Treba sprísniť postihy reštauráciám a zariadeniam. A, samozrejme, treba urobiť jedno, zakotviť v práve zákaz pitia a požívania návykových látok u mladistvých a maloletých, čo nemáme.

    Toto je biele miesto slovenskej legislatívy. Bielym miestom to už nie je v zahraničí. Veľmi stručne vás o chvíľu oboznámim s tým. Ale chcem zdôrazniť jedno, že naša tlač, napr. už 14. novembra 2007 konkrétne denník Sme konštatoval, že sa pije čoraz viac u mladistvých, a častejšie, a čo je najhoršie, štýlom do nemoty. Ako som už spomínala, na Slovensku je to biele miesto, v zahraničí to biele miesto nie je. Dovoľte, aby som uviedla, že v Spojených štátoch amerických už zákon z roku 1984, je to federálny zákon, navrhol jednotlivým štátom, aby zakázali pitie alkoholických nápojov až do veku 21 rokov života týchto mladých ľudí. Čo je zaujímavé? Spojili to s čerpaním federálneho fondu na stavbu diaľnic a štáty, ktoré nezakotvia takúto právnu úpravu, nedostanú príspevok 10 % na stavbu diaľnice z federálneho fondu. Je to veľmi zaujímavý legislatívny postup. Portugalsko zákonom č. 9 z roku 2002 má jasne stanovený zákaz požívania alkoholu mladistvými. Belgicko to priamo nezakazuje, no sankcionuje opilstvo na verejnosti u mladistvých. Je to zákon z roku 1939. A pri opakovanom prichytení mladistvého v opitosti na verejnosti môže dostať až 8 dní väzenia a pokutu. Estónsko zákonom z roku 2001 zakotvuje zákaz mladistvým požívať alkoholické nápoje pod trestom pokuty. Grécko prezidentským dekrétom zakazuje mladistvým vstup do podnikov, kde sa predávajú alkoholické nápoje. Veľmi zaujímavá je právna úprava Írska, kde zákon z roku 1988 zakotvuje zákaz konzumácie alkoholu mladistvým. A nesmú navštevovať mladiství zariadenia spoločenské po 21.00 hodine. Je to veľmi zaujímavé, že po 21.00 hodine mladiství nesmú byť v zariadeniach, kde sa podáva alkoholický nápoj. Lotyšsko takisto má zákaz požívania alkoholu u mladistvých, Rakúsko, tam všetky spolkové krajiny majú zákaz konzumácie alkoholu, aj keď tam je hladina veku tejto konzumácie nižšia, 16 rokov. V Anglicku mladiství majú zákaz konzumácie alkoholických nápojov reštauračných zariadeniach, ako aj zákaz požívať alkoholické nápoje.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tento telegrafický exkurz cez právnu úpravu v zahraničí mal zámer presvedčiť ctené publikum, ctených poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, že skutočne na Slovensku ide o biele miesto, ktoré už za situácie, ktorá nastala, treba vyplniť.

    Považujeme náš legislatívny návrh s pani poslankyňou Muškovou za takú nežnú úpravu, v ktorej, ak dovolíte, by som vás s tým oboznámila, dávame zákaz požívať alkoholické nápoje a návykové látky jednak osobám maloletým a mladistvým do 17 rokov.

    Ako som spomenula, v zahraničí sú aj vyššie hranice, Spojené štáty americké ju majú až do veku 21 rokov, s výnimkou, samozrejme, symbolických prípitkov v spoločnosti zákonných zástupcov.

    V prípade, ak nie je takýto zákaz rešpektovaný, za porušenie zákazu maloletou osobou, t. j. osobou do 15 rokov, navrhujeme zodpovednosť zákonného zástupcu s možnosťou, obec by mala možnosť uložiť pokutu do výšky 1 000 korún.

    Za porušenie mladistvou osobou do 17 rokov obec môže uložiť pokarhanie spolu so zákazom navštevovať miestnosti verejne prístupné miestnosti, v ktorých sa podáva alkoholický nápoj.

    Na rozhodovanie o pokutách by platili predpisy o správnom konaní.

    Ďalej sa oznamovacie povinnosti navrhujú riaditeľom a ostatným vedúcim pedagogickým pracovníkom, navrhuje sa oznámiť obci požitie alkoholického nápoja osobou mladistvou a maloletou.

    Ďalej, pokiaľ ide o osoby, ktoré sú poskytovateľmi a sú držiteľmi povolenia alebo licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, tam tiež navrhujeme oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k obci, keď maloletá alebo mladistvá osoba pod vplyvom alkoholu je dovezená do zariadenia.

    Pokiaľ ste venovali pozornosť tým niektorým prípadom, ktoré som uviedla, končili v nemocnici. Čiže by tieto zdravotnícke zariadenia mali túto oznamovaciu povinnosť.

    A ďalej sa ukladá aj povinnosť obecnej polícii vyhľadávať a oznamovať takéto prípady obci na prejednanie a vyvodenie zodpovednosti.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vyjadrila nádej, že všetci pochopíme, o čo v tomto legislatívnom návrhu ide. Opakujem, náš návrh je dosť nežný, nemá také sankcie a príp. zákazy, ktoré poznáme v zahraničí. Ale považujeme to ako prvý krok, kde bude veľmi dôležité, aby bol v praxi uplatňovaný. A pokiaľ budete mať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, veľmi rady ich budeme s pani poslankyňou Muškovou zapracovávať do nášho legislatívneho návrhu. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Teraz poprosím pána poslanca Cabaja, aby nás informoval ako spravodajca.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o spravodajskej správe Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Tento výbor svojím uznesením č. 149 z 22. januára 2008 ma určil za spravodajcu k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 530). V súlade s § 73 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v prvom čítaní predkladám spravodajskú informáciu o tomto predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh z formálnoprávnej stránky spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, aj keď tu musím pripomenúť jednu problematiku, ktorá nás bude čakať najmä v gestorskom výbore, aby sme sa zaoberali otázkou dopadu na rozpočty verejných financií, najmä dopadu na rozpočty obcí, pretože len pripomínam, že tento parlament zrušil pôvodne zákon o miestnych poplatkoch, kde jeden z tých miestnych poplatkov bol aj poplatok za alkoholické nápoje, ktorý bol príjmom obcí. Vtedy analogicky bol priestor, aby obce sa touto problematikou zaoberali, aby túto otázku riešili následne. Táto finančná čiastka rozpočtu im bola odobratá zo zákona. A následne im teraz ukladáme povinnosť, z tohto zákona ktorá vyplýva. A ústava hovorí, že môžeme ju obciam ukladať na základe zákona, samozrejme, ale aj s dopadom na finančné prostriedky. To je vec, ktorú budeme musieť prerokovať jednak so Združením miest a obcí ako organizáciou, ktorá tieto obce zastupuje. A hovorím to aj preto, že náš výbor je výbor je pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu nie je upravená v práve Európskej únie, teda ani v Európskom spoločenstve.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. januára 2008 č. 528 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby tento poslanecký návrh zákona prerokovali výbory, a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali určené výbory do 19. marca 2008 a gestorský výbor do 20. marca 2008.

    Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Hlásia sa pani poslankyňa Mušková, pani poslankyňa Sárközy, pán poslanec Lipšic a pán poslanec Burian. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, dovoľte, aby som upriamila láskavo vašu pozornosť na európsku chartu, ktorá sa týka práve alkoholu a bola prijatá členskými krajinami v roku 1995 a stanovila súbor hlavných cieľov a princípov na podporu a ochranu zdravia a kvality života pre všetkých ľudí v regióne. Cieľom tejto deklarácie je chrániť deti a mladých ľudí pred nátlakom na pitie a znižovať škody, ktoré im priamo alebo nepriamo spôsobuje alkohol. Deklarácia znovu potvrdzuje päť princípov Európskej charty o alkohole. Tieto princípy hovoria, po prvé, všetci ľudia majú právo na rodinný, spoločenský a pracovný život chránený pred nehodami, násilím a iným negatívnymi dôsledkami súvisiacimi s alkoholom, po druhé, všetci ľudia majú právo na objektívnu a úplnú informáciu, a výchovu začínajúcu sa už od útleho veku, o dôsledkoch pitia alkoholu na zdravie, rodinu a spoločnosť, po tretie, všetky deti a dospievajúci majú právo vyrastať v bezpečnom prostredí bez negatívnych dôsledkoch pitia alkoholu, ako aj právo na ochranu pred propagáciou alkoholických nápojov, po štvrté, všetci ľudia, ktorých konzumácia alkoholu je hazardná alebo škodlivá, ako aj týmto postihnutí členovia ich rodín majú právo na dostupnú liečbu a starostlivosť, po piate, všetci ľudia, ktorí si neželajú piť alkohol alebo nemôžu ho piť pre zdravotné či iné príčiny, majú právo na ochranu pred tlakmi piť alkohol, ako aj právo na podporu svojho triezveho spôsobu života.

    Zdravie a kvalita života sú základným právom každej ľudskej bytosti. Ochrana a podpora zdravia a kvality života detí a mladých ľudí sú podstatné v zmysle dohody OSN o právach dieťaťa a tvoria podstatnú súčasť rámca politiky Svetovej zdravotníckej organizácie, Zdravia pre všetkých v 21. storočí, ako aj misie UNICEF. Európsky akčný plán proti alkoholu na roky 2000 až 2005 vo vzťahu k mladým ľuďom a alkoholu zdôrazňuje potrebu poskytnúť podporné prostredie doma, v škole, na pracovisku a v miestnom spoločenstve, aby sa mladým ľuďom dostal ochrany od nátlaku na pitie a aby sa znížil rozsah a závažnosť škôd súvisiacich s požívaním alkoholu.

    Globalizácia médií a trhu stále viac tvaruje vnímanie, výber a správanie sa mladých ľudí. Veľa mladých ľudí má dnes väčšie možnosti a viac hotovosti. Ale sú aj zraniteľnejší voči agresívnym technikám predajcov konzumných produktov a potenciálne škodlivým látkam, kam patrí alkohol. Zároveň prevládajúca ideológia voľného trhu narúša v mnohých krajinách existujúce siete verejno-zdravotnej starostlivosti a oslabila sociálne štruktúry použiteľné pre mladých ľudí. Hlavné trendy v spôsoboch pitia mladých ľudí sú väčšia experimentácia s alkoholom u detí, rast výskytu vysoko rizikového pitia, ako sú pijanské záťahy s opíjaním sa predovšetkým u dospievajúcich a mladých dospelých, ako aj pitie alkoholu spolu s braním iných nebezpečných látok. Dôsledky takéhoto správania sú veľmi negatívne. Mladí ľudia sú zraniteľnejší voči telesnému, citovému a spoločenskému ublíženiu v dôsledku svojho vlastného pitia či následkom pitia iných ľudí. Existujú silné prepojenia medzi vysoko rizikovým pitím, násilím, sexuálnym správaním, dopravnými a inými nehodami, trvalými zneschopneniami a smrťou. Zdravotnícke, sociálne a ekonomické náklady spôsobené problémami súvisiacimi s pitím mladých ľudí predstavujú pre spoločnosť podstatné a veľké bremeno. Zdravie a dobré cítenie sa mnohých mladých ľudí je dnes vážne ohrozené užívaním alkoholu a ostatných drog. Z hľadiska verejného zdravia ide o jasné posolstvo. Neexistuje nijaký vedecký dôkaz o bezpečnej hranici konzumácie alkoholu, a to obzvlášť pre deti a mladých dospievajúcich, čo sú tie najzraniteľnejšie skupiny.

    Ak by som chcela ešte na niečo upozorniť, vážení kolegovia, tak by som rada hovorila aj o ministerskej konferencii, ktorá sa konala v Štokholme v roku 2000, kde sa prostredníctvom deklarácie účastníci ministerskej konferencie o mladých ľuďoch a alkohole obracajú na všetky členské štáty, medzivládne a mimovládne organizácie a ďalšie zainteresované strany, aby ochraňovali zdravie a investovali do zdravia a pohody mladých ľudí tak, aby sa mohli tešiť z kvality života a z plnohodnotnej budúcnosti v zmysle práce, voľného času, rodinného a spoločenského života.

    Politika voči alkoholu zameriavajúca sa na mladých ľudí by mala byť súčasťou širšej odozvy spoločnosti, pretože pitie mladých ľudí do značnej miery odzrkadľuje postoje a praktiky širšej komunity dospelých. Na doplnenie tejto širšej spoločenskej odozvy, tak ako je to načrtnuté v Európskom akčnom pláne pre alkohol na roky 2000 až 2005, je nevyhnutné stanoviť ciele a prijať opatrenia a podporiť aktivity mladých ľudí. Vzhľadom na to členské krajiny, a citujem ďalej, 1. si stanovia nasledujúce ciele, ktoré majú byť dosiahnuté do roku 2006, a) podstatne znížiť počet mladých ľudí, ktorí začnú konzumovať alkohol, b) odsunúť na neskorší vek začatie pitia u mladých ľudí, c) podstatne znížiť výskyt a frekvencie vysoko rizikového pitia u mladých ľudí, najmä u dospievajúcich a mladých dospelých, d) dať zmysluplné alternatívy oproti konzumácii alkoholu a užívaniu drog a dať viac výcviku tým, ktorí pracujú s mladými ľuďmi, e) znížiť tlak na mladých ľudí, ktorý ich núti piť najmä s ohľadom na ponuku alkoholu, sponzorstvo a dostupnosť, f) zvýšiť dostupnosť zdravotníckych a poradenských služieb, a to najmä pre mladých ľudí, ktorí majú problémy s alkoholom, a pre ich rodičov alebo členov ich rodín, ktorí sú závislí od alkoholu, g) podstatne znížiť indikátory škôd súvisiacich s alkoholom, najmä nehody, prepadnutia a násilie, predovšetkým ak ich účastníkmi sú mladí ľudia, 2. podporia účinné opatrenia v politike voči alkoholu v štyroch širokých oblastiach, je to poskytovanie ochrany so zámerom posilniť opatrenia na ochranu detí a dospievajúcich proti ich vystavovaniu ponuke alkoholu, zabezpečiť, aby výrobcovia alkoholu nezameriavali svoje produkty na deti a dospievajúcich, kontrolovať dostupnosť alkoholu zameraním sa na prístup k nemu, minimálny vek a cenové opatrenia, ktoré majú vplyv na pitie vo veku pod zákonom stanovenou hranicou, poskytnúť ochranu a podporu pre deti a dospievajúcich, ktorých rodičia a členovia rodiny sú závislí od alkoholu alebo ktorí majú problémy súvisiace s alkoholom, ďalej, poskytnutie vzdelávania so zámerom zvyšovať uvedomenie si účinkov alkoholu najmä medzi mladými ľuďmi, vyvinúť zdravotno-výchovné programy na tému alkohol v prostrediach, ako sú školy, mládežnícke organizácie a miestne spoločenstvá, tieto programy by mali umožniť rodičom, učiteľom a mládežníckym lídrom, aby pomohli mladým ľuďom osvojiť si a používať životné zručnosti, vyrovnať sa so sociálnymi tlakmi a zvládnutím rizika, ďalej, podporné prostredia so zámerom vytvárať také možnosti, kde sa podporia a budú pozitívne vnímať alternatívy voči pijanskej kultúre, povzbudiť úlohu rodiny v podpore zdravia a pohody mladých ľudí, zabezpečiť, aby sa pracoviská a školy stali prostrediami bez alkoholu, ďalej, znižovanie poškodenia so zámerom zabezpečiť lepšie pochopenie negatívnych dôsledkov pitia na jednotlivca, rodinu a spoločnosť, v prostredí, kde sa pije, zabezpečiť výcvik pre tých, ktorí podávajú alkohol, prijať a presadzovať také úpravy, ktoré zakazujú predaj alkoholu maloletým a podnapitým osobám, presadiť pravidlá a tresty za šoférovanie pod vplyvom alkoholu, poskytnúť primerané zdravotnícke a sociálne služby pre mladých ľudí, ktorí prežívajú problémy v dôsledku pitia iných alebo v dôsledku svojho vlastného pitia, 3. podporia účinné opatrenia v politike voči alkoholu v štyroch oblastiach, a to budovanie politickej vôle prostredníctvom rozvoja ucelených celonárodných plánov a stratégií spolu s mladými ľuďmi so zámerom zredukovať pitie, s ním súvisiace škody, a to najmä v rôznych vrstvách populácie mládeže, a hodnotiť dosiahnutý pokrok, ďalej, rozvíjanie partnerstva s mladými ľuďmi, najmä pomocou primeraných sietí na miestnej úrovni, so zámerom považovať mladých ľudí za zdroj a poskytnúť im možnosť na účasť pri dosahovaní tých rozhodnutí, ktoré budú ovplyvňovať ich život, ďalej, rozvíjanie uceleného prístupu na riešenie sociálnych a zdravotných problémov, ktoré mladí ľudia prežívajú v spojitosti s alkoholom, drogami a inými súvisiacimi témami, posledné opatrenie, posilnenie medzinárodnej spolupráce medzi členskými krajinami, mnohé opatrenia treba posilniť na medzinárodnej úrovni, ak chceme, aby boli ozaj účinné. To je toľko z deklarácie účastníkov európskej ministerskej konferencie v Štokholme.

    Ja na záver poviem iba toľko, že napriek tomu, že máme v našich zákonoch viaceré veci, ktoré odporúčajú sa v tejto deklarácii, vymožiteľnosť práva u nás je možno slabšia. A na druhej strane skutočne tí mladí, maloletí by potrebovali teda nejakú väčšiu ochranu. V tomto prípade sme sa veľmi nad tým zamýšľali s pani poslankyňou. Ako už povedala, skutočne, povedali nám, že je to nežný návrh. Viacerí, s ktorými som diskutovala na túto tému, mi hovorili, že bolo by treba niektoré veci možno trošku pritvrdiť. My sa, ako to pani poslankyňa Tóthová povedala, vôbec tomu nebránime. Dali sme tento návrh. Teda jednak prosíme o jeho podporu, ale aj o verejnú diskusiu, pretože skutočne táto téma je veľmi aktuálna. A pre naše deti sú to veľmi nebezpečné veci.

    Pekne vás všetkých poprosím o podporu pri hlasovaní o návrhu do druhého čítania. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    S faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Rafaj, pani poslankyňa Sániová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Rafaj.

  • Ďakujem. Univerzálny princíp ochrany je súčasťou a jedným z hlavných programových nástrojov aj konzervatívnej Slovenskej národnej strany. Preto oceňujem iniciatívu navrhovateliek, že zakomponovali tento princíp aj do ochrany mládeže. A súčasne verím, že bude aj nástrojom na ochranu obyvateľstva pred negatívnymi následkami javu, pred ktorým sa snažíme mládež chrániť. A to je najmä rušenie nočného kľudu či vandalizmus. Preto v tejto fáze si dovolím to oceniť a vyjadriť podporu pre tento návrh.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Sániová.

  • Ďakujem pekne. Chcela by som, pán predseda, zareagovať na dve veci, ktoré povedala pani poslankyňa Mušková, najprv na „podporu prostredia v domácnosti, rodiny“. Myslím si, že v hierarchii opatrení toto zohráva najväčší moment a najväčšiu úlohu. Výchova dieťaťa začína v rodine, až končí dospelým vekom. Takže tu rodina má nezastupiteľné miesto. V tej ďalšej hierarchii spoločnosť, škola iné nástroje už sú len doplnkové.

    Druhá časť, ktorá ma zaujala, boli tie pijanské záťahy. Na takéto pijacké záťahy doplatilo 46 detí, ktoré boli hospitalizované v našej nemocnici za vlaňajší rok vo veku od 12 do 17 rokov. Hospitalizácia vyžadovala pobyt na detskej klinike, oddelení anestézie, intenzívnej medicíny, a to s ťažkými následkami. Pri vyšetrení alkoholu v tejto skupine 46 detí vo veku od 12 do 17 rokov promile bolo veľmi vysoké.

    Keďže vieme, že diskotéky v Slovenskej republike otvárajú brány pre mladistvých až okolo jedenástej hodiny večer, keď začína ťažká konzumácia alkoholu a drog, myslím si, že určite tieto opatrenia, ktoré tu kolegyne poslankyne predložili, zmiernia tieto ťažké následky pre týchto mladých. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Do rozpravy sa prihlásila aj pani poslankyňa Sárközy. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť k tomuto poslaneckému návrhu zákona.

    Na začiatku chcem vo všeobecnosti povedať, odsudzujem všetky formy požívania alkoholu aj u dospelých, ale, samozrejme, u mladistvých takisto. Takže s týmto nemám žiaden problém. Vítam všetky iniciatívy, ktoré k tomuto prispeli. Ale nemyslím si, že táto forma je na to najvhodnejšia. Keď ste touto novelou zákona chceli rozpútať verejnú diskusiu, tak to vítam.

    Prečo to nepovažujem za najšťastnejšiu formu. Citujem z predloženého návrhu zákona: „V § 2 sa vkladá nový odsek 2, ktorý znie: „Osoby maloleté a mladistvé do 17 rokov nesmú požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky na verejnosti ani v súkromí s výnimkou osoby mladistvej do 17 rokov popri symbolických prípitkoch v súkromí pod dozorom rodičov alebo ich zástupcov.“.“

    K tomu sú potom v § 12 ods. 2 uvedené aj príslušné sankcie: „Za porušenie zákazu maloletou osobou môže obec uložiť zákonnému zástupcovi maloletého pokutu do výšky 1 000 korún.“

    Nemám problém prijať zákon, ktorý by všetky páky mal na to, aby sa na verejnosti nepilo. Ja by som bola rada, keby ste mi, pani poslankyne, vysvetlili, ako to chcete dokázať v súkromí, ako by sa to malo realizovať, a to dokonca ešte s tou výnimkou, že pri symbolických prípitkoch v súkromí pod dozorom rodičov to je možné. To je jedna moja prvá poznámka.

    A druhá poznámka, tie sankcie. To si dosť dobre neviem predstaviť. Tak teraz je nejaká rodinná oslava, kde ten maloletý, čo ja viem taký 16-ročný alebo 15-ročný, alebo je Veľká noc, dostane od rodičov povolenie na to, aby si dal symbolický prípitok. Kto to bude kontrolovať? To budú nejaké úderné trojky, päťky, alebo mestská polícia bude chodiť po rodinách, aby zistila, kto pije, kto nepije, pri Veľkej noci budú mestskí policajti klopať na dvere, pôjdu do tých rodín a teraz sa budú pozerať, v ktorej rodine pije to dieťa alebo dostalo povolenie na symbolický prípitok od rodiča. Možnože som menej chápavá, ale toto si dosť dobre neviem predstaviť, ako by to fungovalo. Takže na verejnosti s tým nemám absolútne žiaden problém. Odsudzujem, ešte raz zdôrazňujem, požívanie alkoholu v rodinách, na pracovisku, v školách a všade, ale neviem si dosť dobre predstaviť, ako to môžeme týmto zákonom zamedziť.

    A tie sankcie. Už len čakám na to, ako sa zlepšia rozpočty obcí po tom, ako im budú udeľovať tie sankcie. Tak myslím si, že požívanie alkoholu robí problém v mestách, ale asi najväčší problém robí v tých menších dedinách, kde je 150, 200 alebo 300 obyvateľov, nechcem zovšeobecňovať, ale predsa tie deti majú menej možností na to, aby sa nejako kultúrne alebo inak vyžili, tak preto kladiem dôraz na tieto malé obce. Tak už sa teším, ako budú ďakovať starostovi a poslancom, ktorí za toto hlasovali, ako sa im naplní rozpočet obcí.

    Takže čo mi vadí, je to, že neviem, ako to chcete zabezpečiť v súkromí. Vadí mi to, že budú udeľované sankcie. Nevadia mi sankcie, ale neviem si dosť dobre predstaviť tie sankcie v rodinách, pretože ja by som ťažko pustila obecného policajta k nám do domu, keď som nič takého nespravila. Takže keby ste mi toto nejako vysvetlili.

    Takže práve z týchto dôvodov, ktoré som uviedla, hovorím to ešte raz, vítam verejnú diskusiu. Keď týmto zákonom ste to chceli dosiahnuť, tak som za. Ale za takúto formu zákona, ako je predložený, hlasovať nemôžem.

    A dovoľte mi už len záver jednu uštipačnú poznámku povedať. Z lingvistického hľadiska bolo zaujímavé čítať dôvodovú správu. My, poslanci Strany maďarskej koalície, sme takmer pravidelne atakovaní, že neovládame slovenský jazyk. A už to nechcem rozvíjať. Určite v tom máme medzery, určite máme medzery aj v spisovnej slovenčine, ale keď si dobre pamätám na hodiny slovenčiny, ktoré som absolvovala nie včera ani nie predvčerom, ja sa nepamätám, že by sa v slovenčine, nový odsek, veta mohla začať slovom „že“, tak ako je to tam uvedené: „Že problém pitia alkoholických nápojov mladistvými, ba dokonca deťmi sa na Slovensku skutočne stal problémom...“ Keby ste mi to vysvetlili, či môžeme začať vetu slovom „že“. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Faktické poznámky nie sú na vaše vystúpenie.

    Nech sa páči, pán poslanec Lipšic ako ďalší do rozpravy.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, nech sa páči, prepáčte ešte, pán poslanec.

    Pani navrhovateľka, prepáčte, nech sa páči. Ale s faktickou poznámkou chcete vystúpiť?

  • Odpoveď z pléna.

  • Tak s faktickou z miesta, nech sa páči, máte slovo.

  • Pani poslankyňa, čo sa týka pitia doma v súkromí, jednoducho my nesankcionujeme pitie v súkromí, pretože skutočne nemôžete vstúpiť do súkromia, to sa v zákone nenachádza. Ale ak sa napije človek v súkromí a vyjde von, do školy, do nemocnice, tak, samozrejme, je to na tom človeku vidieť a ak sa to dá zistiť, tak sa bude sankcionovať, pretože to nie je symbolický prípitok. Ja sama som mala, priznám sa, trošku problém s tým symbolickým prípitkom, lebo u nás naša kultúra je dosť nastavená na alkohol pozitívne, by som to až tak povedala. A je vecou diskusie, či to tam ponecháme, či to tam neponecháme, pretože myslím si, že, ako už to bolo povedané, tento nežný zákon môžeme aj trošku pritvrdiť.

    A čo sa týka tej gramatiky, to si môžeme povedať aj mimo.

  • Ďakujem pekne.

    Budete reagovať, pani poslankyňa? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. No, pani poslankyňa, ja musím s vami polemizovať, pretože ja som naschvál čítala obidva paragrafy z toho zákona. V § 2 sa vkladá nový odsek, ktorý hovorí o tých osobách, že „nesmú požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky na verejnosti ani v súkromí“. A sankcie sa týkajú práve tohto bodu 2. Takže buď si to inak vysvetľujete, ale v zákone je to takto vysvetlené. Takže ja by som sa kvôli tomu neohradila.

    No a k tej gramatike. V súkromí som za ten váš návrh, lenže my sme atakovaní na verejnosti. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec Lipšic.

    Ja len, dámy a páni, využijem príležitosť, aby som vás informoval, že aj po dohode s predstaviteľmi klubov o 11.00 hodine nebudeme hlasovať a budeme hlasovať o 17.00 hodine, a to aj o tomto prerokovanom bode. Aj budeme opakovať tajnú voľbu člena televíznej rady. Takže poprosím vás, aby ste informovali o tom aj kolegyne a kolegov. Čiže o 11.00 hodine teraz nebudeme hlasovať vzhľadom na to, že tam máme len správu pána Figeľa. Dobre? Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Milé kolegyne, vážení kolegovia, alkohol je vážny problém v našej spoločnosti. Hovorila o tom aj pani kolegyňa Mušková. A problém je to aj preto, že naša spoločnosť túto drogu, pretože alkohol je drogou, vysoko toleruje stáročia. A teda riešenie problému, samozrejme, je v zásade správne. Ale my, politici a zvlášť právnici, sem-tam podliehame legislatívnemu optimizmu, že na každý spoločenský problém existuje riešenie v podobe nového zákona, sem-tam áno, ale sem-tam aj nie. Jednoducho sem-tam sú problémy spoločenské, ktoré nevieme riešiť zákonom a najmä ktoré sa týkajú oblasti súkromia, oblasti rodiny, rodinných vzťahov a rodinných problémov. Žiaľ, toto je ten prípad.

    Ako už povedala pani poslankyňa Sárközy, tento zákon sa týka zákazu požívania alkoholických nápojov v súkromí, nie na verejnosti. Už dnes podávanie alkoholických nápojov mladistvým osobám je nielen priestupkom, je trestným činom.

  • Hlas v sále.

  • Čo znížilo hranicu? A ešte sa znižuje hranica čiže, áno, sa zmierňuje akoby postih, čo teda podľa mojej mienky je problém, ale o. k. Ale chcem povedať, že v prológu tu boli spomínané aj prípady, ktoré boli spomínané aj pani poslankyňou Tóthovou, aj pani poslankyňou Sániovou. Sú prípady, nie keď sa mladí ľudia opili v súkromí so svojimi rodičmi, ale keď sa opili vonku, keď si kúpili alkohol v potravinách alebo v iných obchodoch, keď si kúpili alkohol v pohostinstvách. Vtedy to je problém. A problém, ktorý tu bol spomenutý, áno, je v tom, že je slabá vymožiteľnosť už dnes platného zákona. Čiže riešenie nie je prijatie nového zákona, ktorého vymožiteľnosť bude ešte slabšia, lebo si naozaj neviem predstaviť vykonateľnosť zákona, ktorý sa týka zákazu alkoholu v súkromí, keď nevieme zabezpečiť vykonateľnosť zákona týkajúceho sa zákazu alkoholu podávaného mladistvým na verejnosti. A tam podľa mojej mienky musíme zamerať svoju pozornosť. Naozaj polícia v tomto sa nezameriava na túto formu trestnej činnosti tak, aby ju odkrývala, aby sankcionovala tých, čo podávajú mladým ľuďom alkoholické nápoje. Na verejných priestranstvách, v reštauráciách, v pohostinstvách to je základný problém.

    Nebudem hovoriť o legislatívnych problémoch tohto návrhu, jednak o tom, prečo je hranica podávania nápojov na 17 rokoch, čo znamená symbolický prípitok, ktorý tu nie je nijako definovaný. Znamená to prípitok pri narodeninách, Silvestri, zabíjačke, a to navyše v akom množstve?

    Ale chcem sa vyjadriť k tomu predsa len, keď pani poslankyňa Tóthová začala svoje úvodné slovo tým, že mali by sme sa snažiť nájsť podporu naprieč spektrom. Ja s tým súhlasím. Len ma prekvapuje, že zrazu sa vládna koalícia uchádza o podporu opozície v kauze alkoholu Konkrétne spomeniem konkrétny návrh, keď návrh, ktorý by chránil ľudské životy pred alkoholom za volantom, koalícia nepodporila. Ja som pred pol rokom dal návrh, aby alkohol za volantom bol trestným činom. Každým rokom nám stúpa počet zabitých ľudí na našich cestách, na našich uliciach, nevinných ľudí, preto, že máme vodičov, ktorí sú pod vplyvom alkoholu. A koalícia povedala čo? Nie podpore návrhu. To ma mrzí, že dnes sa koalícia obracia na opozíciu, aby sme pomohli vyriešiť problém alkoholu, aj keď spôsobom, ktorý mne sa nezdá byť šťastný. Ale tam, kde sme to mohli riešiť, tam, kde alkohol zabíja nevinných ľudí, tam, kde každým rokom stúpa počet zabitých ľudí na cestách vďaka vodičom, ktorí sú pod vplyvom alkoholu alebo drog, tam koalícia návrh nepodporila. A to sa mi nezdá byť fér. A preto sa mi ten apel nezdá byť celkom férový, lebo ak chceme riešiť problém alkoholu, ktorý je reálny problém našej spoločnosti, riešme ho naozaj spoločne, ale riešme ho konkrétnymi krokmi, na ktorých bude konsenzus, a nie len verbálnymi deklaráciami alebo deklaratórnymi zákonmi. Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Lipšica sa hlási navrhovateľka, pani poslankyňa Mušková. Ďalší nikto sa nehlási. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie v rozprave. A dávam slovo pani Muškovej, ktorá vystúpi vo faktickej poznámke. Čiže má dve minúty. Nech sa páči.

  • Pán poslanec, trošku mi je ľúto, že takýto vážny návrh zákona na takúto vážnu tému sa politizuje, pričom od vás by som to skutočne neočakávala.

    Vy ste hovorili, že tu nie je vymožiteľnosť práva. My práve riešime tento problém, pretože problém toho zákona, ktorý existuje, je v tom, že ak polícia nájde opitého mladistvého v krčme a ten, čo nalieva, povie, že ja som mu nenalial, ja som nalial tomu dospelému, len dospelým som nalieval a to mu asi oni dali, jednoducho končí to pri tomto konštatovaní. My meníme trošku formu a dávame zodpovednosť práve tomu mladistvému, ktorý je napitý. Tu je tá zmena.

    Takže myslela som, pán poslanec, že práve vy budete ten, kto podporí tento náš návrh.

    Samozrejme, o tých 17 rokoch sa dá diskutovať. A ja si tiež myslím, že by snáď bolo možné aj zvýšiť tú hranicu na tých 18. Hovorili o tom už aj kolegovia z koalície. To je všetko.

  • Ďakujem pekne.

    S reakciou na faktickú poznámku pani kolegyne Muškovej chce vystúpiť pán poslanec Lipšic. Nech sa páči.

  • Pani kolegyňa, pri všetkej úcte, tuná sa pokuty týkajú u maloletých osôb nie týchto osôb, ale ich zákonných zástupcov, teda rodičov. Ak si pozriete v bode 3 § 12 ods. 2, tak uvidíte, že za porušenie zákazu v § 2 ods. 2 môže obec uložiť pokutu zákonnému zástupcovi maloletého, teda rodičovi. A vy hovoríte, že nie je možné v tej krčme zistiť páchateľa, ktorý tej mladistvej osobe nalial alkohol. Ak to nevieme zistiť v tej krčme, ako to zistíme v súkromí rodinného domu? Tým chcem povedať, že ak dnes je problém s vykonateľnosťou dnešnej úpravy, aj vďaka možnože nie tak veľkej snahe polície, a tam treba to zlepšiť, tak, opakujem, v tomto prípade bude ešte menej vykonateľná tá snaha zistiť konkrétneho páchateľa, ako je tomu v súčasnosti.

  • Hlasy z pléna.

  • Do rozpravy, pani navrhovateľka, sa hlásite?

  • Odpoveď z pléna.

  • Tak v súlade s § 28 pani navrhovateľka sa hlási do rozpravy. Nech sa páči.

  • Veľmi sa ospravedlňujem. Nechcem tuná viesť diskusiu, ale neviem, či ste si dobre prečítali návrh zákona. My hovoríme o mladistvých a maloletých. Keďže maloletý nie je zodpovedný sám za seba, zodpovedá za neho zástupca, teda jeho rodič. To sú deti malé. Mladistvý je ten, ktorý už zodpovedá sám za seba. Vy ste aj znížili trestnú zodpovednosť od 14 rokov. Takže, samozrejme, rodič 16-ročného nemôže kontrolovať. A ten už vie, čo robí. Takže tuná je ten rozdiel.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou sa nehlási nikto.

    Ďalším prihláseným do rozpravy a posledným k tomuto bodu je pán poslanec Jozef Burian. Pán kolega Burian, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, budem veľmi stručný. Pripájam sa k tomu, čo už tu hovoril spravodajca k tomuto návrhu zákona. Myslím si, že mám také dve faktické pripomienky.

    Prvou faktickou pripomienkou je, že nie sú v tejto správe dopady na verejnú správu, teda na mestá a obce, ktoré budú túto právnu normu aplikovať. Čiže tam by som bol veľmi rád, aby sme sa ujednotili, a to aj diskusiou, povedzme, so zástupcami miest a obcí.

    A druhú faktickú poznámku mám, že vzhľadom na to, že máme nejakú takú komunikačnú filozofiu, pokiaľ sa týka finančných dopadov na mestá a obce, lebo pokiaľ ide o štátny rozpočet, tam to schvaľuje ministerstvo financií, pokiaľ ide o verejnú správu, máme dohodu, že komunikujeme cez finančný výbor práve s obcami, mestami a vyššími územnými celkami, bol by som veľmi rád, ak by aj tento návrh zákona bol prerokúvaný vo výbore pre financie, rozpočet a menu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Jozefa Buriana sa neprihlásil nikto.

    Konštatujem, že pán poslanec Burian bol posledný prihláseným do rozpravy.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chcem sa spýtať zástupcu navrhovateľov, pani poslankyne Muškovej, či chce využiť záverečné slovo. Nie.

    Pán poslanec Cabaj ako spravodajca chce využiť záverečné slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som konštatoval, že v rozprave vystúpili štyria poslanci, pritom za spravodajcov vystúpila aj pani Mušková. Bol predložený jeden pozmeňujúci návrh oproti predloženej informácii, ktorú som predložil na začiatku. Preto pri hlasovaní budeme potom hlasovať zároveň o tom, že prerokujú to okrem ústavnoprávneho výboru, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport aj Výbor pre financie, rozpočet a menu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. To bolo vyjadrenie spravodajcu na záver.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a hlasovať, tak ako to tu bolo povedané aj z úst predsedu Národnej rady, budeme o 17.00 hodine.

    Teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

    správe o priebehu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, a. s.,

    ktorú sme dostali ako tlač 529.

    Prosím pána ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a súčasne aj pána spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Pavla Pavlisa, aby zaujal miesto pre spravodajcu.

    Dávam slovo ďalšiemu v poradí ústne prihlásených rečníkov pánovi poslancovi Jánovi Kvorkovi a pripraví sa pani poslankyňa Katarína Cibulková.

    Chcem iba pre všetkých ostatných konštatovať, že na záver rokovania v piatok stratili poradie v rozprave pán poslanec Lipšic, pani poslankyňa Oľga Nachtmannová, pán poslanec Jozef Burian a pán poslanec Pavol Frešo, ktorí po dobehnutí všetkých riadne prihlásených ústne budú môcť využiť možnosť vystúpiť v rozprave po poslednom riadne prihlásenom, ktorým je pán Vladimír Mečiar.

    Takže pán poslanec Kvorka má teraz slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril a urobil určitý exkurz k privatizácii SPP a aby som ho spravil trošička takým ľudským slovníkom, pretože občanov tejto republiky táto téma dosť zaujíma. A vynasnažím sa vo svojom vystúpení hovoriť slovníkom tým, aby tomu rozumeli aj ľudia, ktorí sú obyčajní robotníci, roľníci a tak ďalej.

    Začnem slovenským príslovím: Chudobnému aj z hrnca vykypí. V prípade predaja Slovenského plynárenského priemyslu jednému zostane prázdny hrniec, kým druhý môže jesť veľkou lyžicou. V čase, keď poradca vlády na predaj 49 % akcií tohto lukratívneho podniku začal pripravovať kúpnopredajnú zmluvu až po jej slávnostný podpis, lietala slovenská koruna ako na hojdačke. Z hodnoty 50 Sk za dolár sa dostala na úroveň 44 až 45 Sk za dolár. Vývoj ukázal, že k dátumu podpisu zmluvy bolo pre Slovensko výhodnejšie spraviť obchod storočia v eurách. Samozrejme, nik nie je jasnovidec, aby vopred s určitosťou predvídal, ako sa koruna bude na trhu správať. No tým skôr sa prezieravý gazda pozichruje. Odborníci tomu hovoria zabezpečenie sa voči prípadným kurzovým stratám, tzv. hedging. V prípade obchodu storočia, ktorý sa udial v priamej réžii podpredsedu vlády pre ekonomiku Ivana Mikloša, sme to tak neurobili. Zlaté plynárenské vajce sme predali za 2,7 mld. USD. V zmluve o kúpe o predaji 49 % akcií SPP z 18. marca 2002, na ktorej figuruje Fond národného majetku a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a na strane druhej Ruhrgas, Gaz de France a Gazprom, sa totiž o. i. uvádza, že celková kúpna cena za všetky akcie je suma v hotovosti vo výške 2,7 mld. USD. Nielenže sme nevytlačili cenu o 50 mld. až 60 mld. korún vyššie, pretože v tendri zostal nakoniec jediný uchádzač a ten si mohol diktovať aj cenové podmienky predaja na úkor Slovenskej republiky, ale ukázalo sa, že Fond národného majetku na účet nedostal za 2,7 mld. USD očakávaných 130 mld. Sk, ale len necelých 121 mld. Teda rozdiel je 9 mld. korún v neprospech Slovenskej republiky. Podpredseda vlády pán Mikloš sa bránil tým, že kurzová strata z výnosu predaja SPP je len 7,7 mld. korún. Spásonosne privítal hĺbkový audit hospodárenia plynární za uplynulý polrok, na základe ktorého investori doplatia ešte 3 mld. korún. A tak by sme mali stratiť iba 4 mld. korún. Navyše 49 % akcií rozvodných energetických podnikov aj Slovenskú poisťovňu sme predali v eurách. A tam sme zasa pri danom vývoji kurzu získali, takže by to malo byť nakoniec fifti-fifti. Aj keby sme akceptovali takýto druh sebaobrany Ivana Mikloša, treba sa opýtať, kto nesie zodpovednosť za nezodpovedne pripravenú zmluvu o predaji SPP.

    Pre časť odborníkov z oblasti plynárenstva je dodnes nepochopiteľné, prečo sa neakceptoval návrh európskeho konzorcia platiť predaj v eurách. Ak je naozaj pravda, čo sa povráva, že doláre do tejto zmluvy presadila viceguvernérka Národnej banky Slovenska pani Kohútiková, potom sa treba spýtať, čo ju k tomu viedlo. Predsa konzorcium najskôr samo muselo dať pokyn bankám na nákup 2,7 mld. USD. A prevod z eura tiež nie je z ich pohľadu zadarmo. Tlačový odbor Národnej banky Slovenska si svoje vedenie bránilo tým, že z banky sa nik nevyjadroval o transakcii a už vôbec nie o mene, v ktorej sa dohodla kúpna cena. Podľa nej sme dali prednosť doláru pred eurom asi preto, lebo všetky energonosiče nakupujeme v dolároch.

    Pokiaľ ide o zaistenie kurzových rizík. Národná banka Slovenska nie je účastníkom transakcie, a preto nemohla jej prípadný hedging uskutočniť. Centrálna banka je len platobným agentom, ktorý vykonal platobnú transakciu, ba čo viac, jej predstavitelia tvrdili, že hedging v takom veľkom rozsahu nie je možné v tom čase na trhu uskutočniť. Ale prečo Národná banka Slovenska dlhý čas intervenovala a slovenská mena takmer prekonala historickú hranicu 50 Sk za dolár? No keď sa blížil termín podpisu zmluvy o SPP, náhodou sa stiahla z obehu. Tu už by si asi guvernér či jeho pravá ruka, viceguvernérka, sa nadarmo vyzúvali zo zodpovednosti. Ak už sme sa rozhodli pre dolárový obchod, potom mala vláda prijať také rozhodnutie, aby sme 2,7 mld. USD splatili len dlhy štátu. Ako na účet Národnej banky peniaze prišli, tak by z nej aj odišli a nič by sme nestratili.

    Bola tu aj iná možnosť, v kúpnopredajnej zmluve mala byť formulácia, aby nám časť sumy zaplatili v dolároch, za ktoré mohol štát naďalej nakupovať napr. energonosiče z Ruska, a druhá, kde bolo potrebné zaplatiť v eurách. Ak by sme naozaj precízne sa na predaj pripravili, prichádza do úvahy aj tretia poistka, ktorá by nás nestála takmer nič.

    Ľudia s dlhoročnými praktickými a odbornými skúsenosťami z plynárenstva namietajú, že na neopakovateľný predaj zlatonosnej sliepky by sme nemuseli minúť veľa peňazí, lebo hedgeovanie naozaj nie je lacná záležitosť. Dopredu totiž nik nevie, ako sa bude správať koruna voči doláru, a teda či zaistenie kurzového rizika nebudú vyhodené peniaze. Stačilo uplatniť zdravý sedliacky rozum a do zmluvy zakotviť jasnú podmienku, chceme 2,7 mld. USD alebo 130 mld. Sk podľa toho, čo bude k danému termínu podpisu zmluvy pre Slovensko znamenať vo finančnom vyjadrení. To sme však v zmluve nenašli.

    Právnici navyše upozorňujú na § 744, menovú doložku občianskeho a obchodného práva: „Ak zmluva určuje, že cena sa rozumie pri určitom kurze meny, v ktorej sa má záväzok plniť vo vzťahu k inej mene, a ak dôjde po uzavretí zmluvy k zmene kurzového pomeru oboch mien, je dlžník povinný zaplatiť sumu zníženú alebo zvýšenú tak, aby suma v zabezpečujúcej mene zostala nezmenená.“

    Podľa pána Mikloša privatizačná komisia pri príprave neopakovateľného predaja SPP posudzovala aj možnosť hedgingu. V prípade hedgeovania USD voči euru by poplatok predstavoval 2,5 % z 2,7 mld. USD. Slovenská legislatíva však neumožňuje vyčleniť tieto prostriedky napr. z príjmu Fondu národného majetku či zo štátneho rozpočtu. Použitie prostriedkov fondu totiž presne vymedzuje zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Zákon sme novelizovali mnohokrát. V prípade obchodu storočia nič nebránilo vláde v skrátenom legislatívnom konaní v Národnej rade Slovenskej republiky upraviť právnu normu tak, aby sme umožnili Fondu národného majetku Slovenskej republiky časť peňazí vynaložiť aj na hedging. Rozdiel je len v tom, že na mysli má výhodný predaj ktosi z pohľadu Slovenska a niekto iný z pohľadu privatizačného poradcu. Pýtam sa, akú mieru zodpovednosti vyvodíme za obchod storočia voči CSFB. Podľa pána Mikloša sa u nás používa prirodzený hedging. To znamená, že privatizované podiely sa predávajú za americké doláre alebo za eurá. Napr. pri predaji bánk a elektroenergetiky Slovenská republika inkasuje v eurách a v prípade SPP, Transpetrolu a ďalších podnikov sa odpredaj uskutočňuje v amerických dolároch. Podľa pána Mikloša tento prejav je približne rovnaký, no asi podľa toho je rovnaký, komu to ako sa pasuje. Ale treba sa na to spýtať.

    Vláda uznesením č. 353 z roku 2000 vzala na vedomie Koncepciu reštrukturalizácie a transformácie plynárenského priemyslu Slovenskej republiky a súhlasila s privatizáciou 49-percentného podielu majetku štátu SPP, štátneho podniku, po transformácii na akciovú spoločnosť. Uznesením vláda odporučila prezidentovi Prezídia Fondu národného majetku previesť výkon práv akcionára založenej akciovej spoločnosti z majetku podniku SPP, štátny podnik Bratislava, v rozsahu určenej majetkovej účasti fondu majetku Slovenskej republiky na zakladateľa. Ďalej vláda uložila ministrovi hospodárstva vydať na žiadosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky podľa § 11 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov rozhodnutie o zrušení podniku bez likvidácie ku dňu určenému Fondom národného majetku. Citovaným uznesením vláda vydala rozhodnutie o privatizácii podniku SPP, štátny podnik, v ktorom sa určil privatizačný projekt. A rozhodnutie sa týkalo celého majetku SPP, štátny podnik. Privatizácia sa uskutočnila založením akciovej spoločnosti SPP vkladom celého majetku štátneho podniku s účtovnou hodnotu k 31. 12. 1999 v sume 57,516 054 mld. Akcie sa rozdelili na 51 % ako trvalá majetková účasť fondu a 49 % ako podiel akcií, dočasná majetková účasť Fondu národného majetku Slovenskej republiky do vydania rozhodnutia vlády Slovenskej republiky.

    Jednou z podmienok privatizácie bolo, že vláda súhlasila s vkladom celého majetku podniku SPP, štátny podnik, do akciovej spoločnosti, ktorú založil Fond národného majetku, kde vláda schválila predaj 49 % podielu akcií dočasnej majetkovej účasti obchodnej spoločnosti SPP, akciová spoločnosť Bratislava, založenej Fondom národného majetku formou priameho predaja prostredníctvom výberového konania aj za účasti zahraničných subjektov jednému subjektu alebo konzorciu subjektov v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov. Pri privatizácii SPP privatizačný poradca vlády a zástupca CSFB informoval, že oslovil 38 potenciálnych investorov, z ktorých 15 prevzalo informačné memorandum a z ktorých 9 predložilo predbežnú ponuku. V prezentácii privatizačného poradcu sa však tieto údaje líšia a vyskytujú sa čísla 38, 16 a 10.

    Dňa 12. februára 2002 na zasadnutí Komisie pre prípravu a realizáciu privatizácie SPP, ktorú viedla ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku, poradca CSFB informoval. A očakávalo sa, prirodzene, predloženie záväzných ponúk minimálne troch záujemcov v stanovenom termíne do 28. februára.

    Dňa 21. februára 2002 na zasadnutí komisie poradca predložil návrh výberových kritérií a pravidlá výberového procesu pri predaji 49 % akcií SPP. Tu treba pripomenúť, že vtedajší člen komisie pán Robert Fico požiadal, aby sa v zápisnici uviedlo, že na rokovaní komisie a aj na jej predošlých rokovaniach vyjadril nesúhlas s privatizáciou SPP, čo je veľmi dôležité. Výberové kritériá boli schválené, originál pravidiel výberového procesu nie je však k dispozícii. Z kópie pravidiel vyplýva, že záujemcovia museli predložiť ponuky v dvoch samostatných obálkach na ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku do 28. februára do 12.00 až 15.00 hodiny. Vzhľadom na požiadavky, ktoré na obsah týchto obálok, resp. škatúľ kládli pravidlá výberového procesu, bolo evidentné, že záväznú ponuku nebolo možné podať vo forme jednej malej obálky.

    Na zasadnutí komisia skonštatovala, že v stanovenom termíne podal záväznú ponuku jediný záujemca, konzorcium Gaz de France, Ruhrgas a Gazprom. Pri spoločnostiach, ktoré ponuky nepredložili, sa adresovalo, že od spoločnosti Williams originál listu nie je k dispozícii, v ktorom oznámila svoje rozhodnutie nepredložiť ponuku, pričom deň a hodinu doručenia listu pre správu a privatizáciu nie je možné na základe dostupných podkladov potvrdiť. Keďže list od spoločnosti Williams z 27. februára 2002 nemohol byť v žiadnom prípade záväznou ponukou, existovalo veľa možností, ako sa jediný záujemca, konzorcium Gaz de France mohlo dozvedieť, že ide do súťaže ako jediné. A to je dosť dôležité.

    A táto informácia nepochybne ovplyvnila aj výšku ponúkanej ceny obsiahnutú v záväznej ponuku doručenej 28. februára 2002 uvedeným konzorciom. Vtedajší podpredseda vlády pán Mikloš vo svojej výpovedi na Úrade špeciálneho prokurátora 18. marca túto skutočnosť uviedol slovami, že táto informácia, treba tomu rozumieť, že konzorcium je samo v súťaži, mu mohla byť poskytnutá z viacerých zdrojov. Po zvážení možnosti nepokračovať v súťaži, ak bola predložená iba jedna ponuka, alebo otvoriť obálku a pokračovať v súťaži sa komisia rozhodla pre variant pokračovať v súťaži, a to aj napriek tomu, že niektorí členovia komisie výslovne žiadali súťaž zastaviť, pretože nie je možné hovoriť o súťaži, ak bola predložená iba jedna ponuka. Rozpečatené ponuky boli predmetom notárskej zápisnice, ktorá mala tvoriť prílohu zápisu na zasadnutie komisie. Notárska zápisnica nie je prílohou tohto zápisu a nenachádza sa ani v archíve Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

    Poradca po otváraní ponuky skonštatoval, že ponuka je po formálnej stránke kompletná a je v očakávanom formáte. Podľa pravidiel výberového procesu v časti predkladania ponúk mal každý záujemca predložiť dve obálky. V súvislosti s uvedeným je k dispozícii vydané potvrdenie ministerstva o prevzatí 5 kusov zapečatených obálok bez označenia pre zástupcu perspektívneho nadobúdateľa, konzorcium. V zmysle pravidiel výberového procesu vystavilo ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku konzorciu potvrdenie o prevzatí piatich obálok bez označenia. Potvrdenie pre spoločnosť Williams o prevzatí obálky však nie je k dispozícii. Na základe tejto zápisnice mala byť ponuka predmetom ďalšej diskusie na stretnutí komisie 5. marca 2002 podľa prezenčnej listiny na zasadnutí tejto komisie. Zápisnica z tohto stretnutia nie je k dispozícii.

    Pokiaľ ide o neexistenciu zásadných dokumentov týkajúcich sa privatizácie, treba uviesť asi nasledovné. Dňa 7. apríla 2003 začal prokurátor Úradu špeciálneho prokurátora v Bratislave trestné stíhanie pre trestný čin porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku podľa § 127 ods. 1 Trestného zákona. V rámci tohto trestného stíhania príslušná vyšetrovateľka 5. apríla 2005 požiadala ministerstvo hospodárstva o zaslanie notárskej zápisnice z otvárania predložených ponúk 28. februára 2002, ako aj zápisnice zo zasadnutia tzv. Machovej komisie z 5. marca 2002, na ktorom bola posudzovaná jediná predložená ponuka. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vyšetrovateľke odpovedalo, že tieto doklady sa nenachádzajú ani na ministerstve hospodárstva, ani v protokoloch o odovzdaní a prevzatí písomností pri delimitácii ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku do registratúrneho strediska ministerstva hospodárstva. Nato dňa 19. decembra 2005 sa pani vyšetrovateľka obrátila na Úrad vlády, aby jej uvedené písomnosti zabezpečil na účely trestného stíhania. Dňa 12. januára 2006 vedúca Úradu vlády Slovenskej republiky oznámila vyšetrovateľke, že požadované dokumenty sa na Úrade vláde Slovenskej republiky nenachádzajú. A odporučila jej, aby sa obrátila na ministerstvo hospodárstva. Následne po tomto všetkom, čo sa udialo, uvedené trestné stíhanie bolo nakoniec zastavené uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru z dôvodu, že nový Trestný zákon už trestný čin porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku nepozná.

    Pre lepšiu prehľadnosť zosumarizujem uvedené skutočnosti. Po prvé, ide o netransparentný proces činnosti Komisie pri privatizácii SPP z dôvodu neexistencie relevantných dokladov. Po druhé, nie sú zdokladované súťažné podmienky výberu strategického investora. Po tretie, nie je zdokumentovaný priebeh otvárania obálok s ponukou. Po štvrté, chýba notárska zápisnica z otvárania ponúk. Po piate, zistené skutočnosti potvrdzujú, že konzorcium Gaz de France pravdepodobne vedelo, že ide do súťaže samostatne a samotné, čo výrazne ovplyvnilo výšku ponúkanej kúpnej ceny za 49 % akcií SPP.

    A ešte niekoľko poznámok si dovolím uviesť k pravidlám výberového procesu. Pravidlá výberového procesu boli vypracované privatizačným poradcom CSFB a predložené 21. februára 2002 na zasadnutí Komisie pre prípravu a realizáciu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu. Stanovili postup pri predkladaní ponúk, pri otváraní obálok s ponukami, pri hodnotení ponúk a pri výbere víťaza súťaže v schvaľovacom procese. Pri predkladaní ponúk záujemcovia mali predložiť v dvoch samostatných obálkach kópiu slovenskej a anglickej ponuky, jednu kópiu (podpísanú v anglickej verzii) Zmluvy o kúpe a predaji akcií, ktorej súčasťou bude aj akcionárska zmluva, pričom druhá obálka bude obsahovať všetky originály a podpísané dokumenty, ktoré sú vyžadované pri predložení ponuky, ako aj 12 kópií slovenskej verzie a 5 kópií anglickej verzie ponuky Zmluvy o predaji akcií, ktorej súčasťou je aj hospodárska zmluva.

    Cieľom konečného znenia akcionárskej zmluvy bolo obísť platnú legislatívu, upravujúcu privatizáciu podniku s charakterom prirodzeného monopolu, o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v platnom a účinnom znení ku dňu uzavretia akcionárskej zmluvy pri rozhodovaní o privatizácii SPP, musela byť zachovaná trvalá majetková účasť štátu alebo fondu na podnikaní v rozsahu minimálne 51 %. Účelom akcionárskej zmluvy bolo navodiť stav, keď majetková účasť štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky formálne bude 51 %, pričom reálne nebude možné vykonávať práva väčšinového akcionára v rozsahu zodpovedajúcom percentuálnemu počtu akcií. Štátne orgány môžu podľa čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky konať iba na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Spôsob pri uzatvorení akcionárskej zmluvy nebol konaním v medziach rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Problematické vzťahy založené akcionárskou zmluvou nie sú produktom jednostranného právneho úkonu verejných inštitúcií Slovenskej republiky. A vždy je rizikom byť účastníkom zmluvy, ktorej hlavným účelom je obísť zákon, ako to bolo aj v tomto prípade.

    Stručne zhrnuté.

    Akcionárskou zmluvou bol navodený stav, keď reálne nie je možné vykonávať práva väčšinového akcionára v rozsahu zodpovedajúcom percentuálnemu počtu akcií podľa Obchodného zákonníka.

    K otvárania obálok s ponukami vo výberom procese som sa už vyjadril.

    Pokiaľ sa týka hodnotenia ponúk a výberu víťaza súťaže podľa pravidiel výberového procesu, malo sa uskutočniť na Ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky a pozostávať z objasnenia prípadných otázok, ktoré vzniknú pri predložení ponúk, ďalej, zvažovania výberových kritérií pri každej z ponúk a odporúčania finančných poradcov pre komisiu. V tejto časti pravidlá výberového konania neobsahujú ustanovenia upravujúce postup pri skutočnosti, keď doručí ponuku iba jeden uchádzač. Komisia pre prípravu a realizáciu privatizácie SPP na svojom zasadnutí rozhodla napriek tomu o pokračovaní v súťaži.

    A pokiaľ sa týka pravidiel výberového procesu v schvaľovacom procese, treba skonštatovať, že na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky sa nenachádzajú relevantné doklady zo schvaľovacieho procesu.

    Dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia, aby som na záver urobil takú stručnú sumarizáciu procesu v priebehu privatizácie SPP. Proces privatizácie SPP bol na základe uvedených zistení ovplyvnený týmito skutočnosťami. Po prvé, bol proces výberu privatizačného poradcu proti zákonu o verejnom obstarávaní. Po druhé, uzatvorenie zmluvy je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní ponúkanou cenou a zmluvnou cenou. Uhradenie nepreukázaných výdavkov je vo výške 5,79 mil. USD, čo robí v slovenských korunách vyše 227 mil. Sk. Po ďalšie, protiprávne uhradené odmeny privatizačnému poradcovi sú vo výške 6,56 mil. USD, čo predstavuje v našich korunách vyše 257,552 160 mil. Sk. Bola vyplatená následná nepreukázaná odmena vo výške 4,586 mil. USD, čo je vyše 164 mil. Sk. Spolu vyplatená odmena privatizačnému poradcovi bola vo výške 31,536 084 mil. USD. Ponuka druhého v poradí, ktorý nebol akceptovaný, bola vo výške 18 mil. USD, čo je o 13,536 mil. USD menej ako víťazná ponuka. Po ďalšie je to netransparentný proces privatizácie SPP z dôvodu neexistencie relevantných dokladov z jej priebehu. Nie sú zdokladované súťažné podmienky výberu strategického investora, notárska zápisnica z otvárania ponúk a vyhodnotenie ponuky. Predaj 49 % akcií bol pod očakávanú trhovú hodnotu 6 mld. až 8 mld. USD za 100 % akcií. Nedá sa hovoriť o verejnej súťaži pri podanej jednej ponuke pri predaji 49 % SPP, čo potvrdzuje i dosiahnutá nízka cena za predaj. Jediný uchádzač pravdepodobne disponoval informáciou, že nebola podaná konkurenčná ponuka. Táto informácia mohla mať v tomto prípade zásadný vplyv na výšku ponúkanej ceny. Došlo k porušeniu právnych predpisov ustanovujúcich stanovenia hodnoty SPP, a. s. Neexistencia určenia hodnoty predmetu zmluvy znaleckým posudkom má vážne následky vo vzťahu k nadobudnutiu účinnosti zmluvy o kúpe a predaji akcií. A rovnako predstavuje nesplnenie podmienok konaní pri zápise do obchodného registra. Akcionárskou zmluvou bol navodený stav, keď majetková účasť štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky formálne bude 51 %, pričom reálne nie je možné vykonávať práva väčšinového akcionára v rozsahu zodpovedajúcom percentuálnemu počtu podľa Obchodného zákonníka.

    Čiže čo nám z toho vyšlo. Je to strata vo výške 7,373 970 mld. Sk, ktorá bola spôsobená tým, že neboli vykonané náležité opatrenia zo strany na to kompetentných osôb so zreteľom na riziko vyplývajúce z kolísania kurzov uvádzaných mien. Kúpna cena uhradená v slovenských korunách podľa kurzu amerického dolára ku dňu zaplatenia je 123,184 530 mld. korún, pričom kúpna cena je 130,558 500 mld. Sk, teda rozdiel medzi cenou kurzom ku dňu a cenou kurzom podľa termínu zaplatenia je strata vo výške už vopred spomínaných 7,373 970 mld. Sk.

    Ďalej je dosť dôležité ešte na záver uviesť, že sprivatizovaná 49-percentná účasť v SPP, akciová spoločnosť, bola prevedená na spoločnosť holandskú s cieľom obísť splnenie daňových povinností v Slovenskej republike. Privatizáciou účasti v SPP, akciová spoločnosť, bol navodený neprehľadný postup pri nákupe zemného plynu. Stav po privatizácii 49-percentnej účasti v SPP, akciová spoločnosť, navodil situáciu, keď bolo možné dlhodobo tunelovať túto akciovú spoločnosť, čo v konečnom dôsledku prezentovala aj Slovenská informačná služba vo svojich správach o činnostiach v rokoch 2003, 2004 a 2005. Uvádzaná skutočnosť definovaná je ako ohrozenie hospodárskych záujmov Slovenskej republiky.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prepáčte, že som bol troška zdĺhavejší, ale potreboval som tieto skutočnosti a udalosti tu na tomto mieste prezentovať medzi vami, pretože sú to dosť závažné veci, nad ktorými sa treba aj do budúcnosti zamyslieť, a treba sa aj v budúcnosti, myslím si, takýchto vecí vystríhať. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Kvorku sa prihlásili poslanci: pani Lucia Žitňanská, pán Ľuboš Martinák. Štefan Kužma je posledný. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kvorka, ja chápem, že príspevok máte pripravený asi už dlhšie, ale samotný pán minister vo svojom úvodnom slove povedal, že tá pasáž správy, ktorá hovorí o nutnosti znaleckého posudku a pochybnostiach o účinnosti zmluvy o kúpe a predaji akcií bola chybou predkladateľa. Tak aj keď máte svoj príspevok pripravený dlhšie, tak minimálne korekcie, ktoré tu vyplynuli z rozpravy a z úst pána ministra, by ste vykonať mali. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalej s faktickou poznámkou, pán Ľuboš Martinák, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Minulý týždeň z vystúpení opozičných poslancov ohľadom privatizácie SPP človek neznalý veci by nadobudol dojem, že všetko prebehlo viac než transparentne. Preto ďakujem zvlášť pánu poslancovi Kvorkovi, ktorý veľmi zrozumiteľnou rečou poukázal v tejto oblasti na veľké nedostatky, prečo napr. zabezpečenie voči prípadným kurzovým stratám sa neriešilo tzv. hedgingom, prečo v zmluve nebola daná jasná podmienka, chceme buď 2,7 mld. USD, alebo 130 mld. Sk, prečo bol viac než čudný výber privatizačného poradcu. Koniec koncov špeciálna prokuratúra preverí proces okolo privatizácie časti SPP, čomu som skutočne rád ako určite aj mnoho našich občanov. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Poprosím, dajte čas teraz Štefanovi Kužmovi, ktorý sa hlásil do faktickej. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Som rád, pán kolega, že ste v tej správe, ktorá je staršieho dáta, než bola rozprava, aj vyvrátili niektoré tvrdenia, ktoré medzitým vaši kolegovia zo Smeru tuná spomenuli. Ale keď ste hovorili o tom probléme kurzového rozdielu, vy ako bývalý člen Združenia robotníkov, ktoré ako vládna strana vtedy veľmi silne privatizovalo skoro celý majetok, ste zabudli ešte na jeden spôsob vtedy pre vás taký typický, ako sa dá zabrániť kurzovým rozdielom. Keby ste to robili vy podľa vašej metódy, tak by ste SPP predali za jednu korunu s tým, že by potom v SPP nevyberali si dividendy majitelia, a tým by vlastne dali investície do nášho plynárenského priemyslu. To bola najrozšírenejšia metóda, keď ste vy, pán Kvorka, boli vo vláde, a určite absolútne najúčinnejšia zbraň proti kurzovým rozdielom, lebo z jednej koruny kurzový rozdiel asi by bol minimálny. Takže ešte na túto metódu ste zabudli.

  • Pán Kužma bol posledný prihlásený s faktickou poznámkou.

    Chcete reagovať, pán poslanec? Zapnite, prosím vás, pána poslanca Kvorku, chce reagovať na rečníkov, ktorí vystúpili vo faktických poznámkach.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Chcem zareagovať na pani poslankyňu Žitňanskú. Ja viem, že pán minister v piatok tuná verejne sa priznal, že nastala tam určitá chyba alebo neviem, akým spôsobom by som to nazval. Samozrejme, ja si to všetko dobre uvedomujem. A preto z toho dôvodu, keď to tu bolo povedané od ministra hospodárstva, si myslím, že nič sa nestalo, keď ja som spomenul veci, ktoré boli brané do úvahy. A ja si takisto uvedomujem tú chybu, ktorá tu bola spomenutá. Čiže k tomu, čo ste povedali, asi treba to chápať týmto spôsobom, ako to bolo povedané odo mňa.

    Čo sa týka tvrdenia pána poslanca Kužmu, nuž že sme privatizovali, bol som v ZRS a tak ďalej. Musím vám povedať jedine toľko, že, samozrejme, roky idú dopredu, vždycky sa menia vlastnícke vzťahy. Tie vlastnícke vzťahy sa menili aj v tom období, keď ja som tam bol. Ale tým nechcete povedať, že predsa ak sa nachádzate aj vy v určitej strane, ktorá tiež za určitého obdobia a času privatizovala, že ste to privatizovali vy, pán poslanec Kužma, pretože bol by som rád, keď už spomínate a hovoríte o voľajakej privatizácii, tak mi nájdite, voľakde si vytiahnite a povedzte mi, čo ja osobne som sprivatizoval, kde ja osobne som sa podieľal na voľačom takom, aby som mal možnosť robiť tieto veci, ktoré ste vy tuná spomenuli. Čiže, pán poslanec Kužma, som absolútne čistý. Bol som v tom období pri vládnej strane, keď sa robila táto privatizácia, ale myslím si, že obviňovať ma z takýchto vecí, ktoré ste tu spomenuli, je absolútne nekorektné a trápne, pretože sa to nezakladá vonkoncom na žiadnej pravde. Ďakujem pekne.

  • Poprosím teraz o pokoj v rokovacej sále, ďalej prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Katarína Cibulková. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, správa o procese privatizácie SPP, ktorú predložila vláda, by si zaslúžila výstižnejšie pomenovanie. Napr. mohla by sa volať správa o odbornej a intelektuálnej nespôsobilosti vlády Roberta Fica. Predtým, ako predložím niekoľko dôkazov o vhodnosti tohto pomenovania, dovoľte mi krátko zamyslieť sa nad jeho skutočným účelom. Je všeobecne známe, a pán premiér Fico sa s tým ani veľmi netají, že cieľom každého jeho verejného vystúpenia je politický marketing a cieľom marketingovej správy o privatizácii SPP je škandalizácia vlády Mikuláša Dzurindu. A napriek tomu, že minister Jahnátek vo svojom úvodnom vystúpení k správe o SPP priznal chybu, nedá mi, aby som sa k tejto chybe opätovne nevrátila a práve na nej nepoukázala na nekompetentnosť a nedôveryhodnosť tejto správy.

    Jedným z mnohých príkladov nedôveryhodnosti a nekompetentnosti je použitie § 59a Obchodného zákonníka ako dôkazu o nesprávnom spôsobe určenia kúpnej ceny 49 % akcií SPP. V správe sa uvádza: „Podľa § 59 Obchodného zákonníka v platnom a účinnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy o kúpe a predaji akcií ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pre zápisom do osobitnej evidencie. Stanovenie hodnoty audítorskou firmou, a nie na základe znaleckého posudku založilo ďalekosiahle právne následky. Podľa citovaného § 59a druhej vety Obchodného zákonníka zmluva o kúpe a predaji akcií nemohla nadobudnúť účinnosť skôr, ako bola uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Neexistencia určenia hodnoty predmetu zmluvy znaleckým posudkom mala vážne následky vo vzťahu k nadobudnutiu účinnosti zmluvy a rovnako predstavovala nesplnenie podmienok konaní pri zápise do obchodného registra.“ Toľko citát. Autori a predkladatelia tejto správy by sa však mali červenať, § 59a Obchodného zákonníka totiž doslova uvádza: „Ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie.“ Inými slovami, znalecký posudok na určenie hodnoty predmetu kúpnej ceny zmluvy je nutné vypracovať len vtedy, ak firma kupuje majetok za protihodnotu vo výške najmenej desatiny svojho základného imania od vlastného spoločníka alebo zakladateľa. Týmto ustanovením chcel zákonodarca predísť tunelovaniu firmy jej vlastným akcionárom, resp. spoločníkom. Teda chcel predísť takému konaniu, akého ste sa dopustili napr. v Bratislavskej teplárenskej, ale k tomu sa ešte dostaneme.

    Vážené dámy a vážení páni, autori správy asi nepochopili, kto komu čo predával a kto od koho vlastne kupoval. Nie SPP kupoval od svojho zakladateľa, teda štátu, ale štát predával privatizačným záujemcom. A tento prípad v správe znásilnením § 59a Obchodného zákonníka nerieši. Autori správy sú teda buď právni diletanti alebo ešte čosi horšie, majú problém so základným sémantickým pochopením právnických textov.

    Ale to nie je všetko, správa je plná narážok na údajne nízku cenu 49 % akcií SPP, ktorá vraj mala vyplývať zo skutočnosti, že v závere privatizačnej súťaže podalo iba jedno konzorcium záväznú ponuku na odkúpenie akcií SPP. Údajne nízka cena vraj vyplývala z toho, a teraz opäť citujem zo správy, že „existovalo veľa možností, ako sa jediný záujemca, konzorcium Gaz de France, Ruhrgas a Gazprom, mohol dozvedieť, že ide do súťaže ako jediné“. Na ďalšom mieste sa v správe opäť uvádza: „Zistené skutočnosti potvrdzujú, že konzorcium Gaz de France, Ruhrgas a Gazprom, pravdepodobne vedelo, že ide do súťaže samotné, čo výrazne ovplyvnilo výšku ponúknutej kúpnej ceny za 49 % akcií SPP.“ Postaviť obvinenie z údajne nízkej kúpnej ceny akcií SPP na slovných spojeniach „mohol sa dozvedieť“ a „konzorcium pravdepodobne vedelo, že ide do súťaže samotné“ je trúfalosťou. Ide o fabulácie a vykonštruované tvrdenia so zámerom kriminalizovať predstaviteľov vlády Mikuláša Dzurindu.

    Dávam do pozornosti celého parlamentu a najmä kolegom zo strany Smer, že naša vláda zarobené peniaze na privatizácii SPP ani neprejedla, ani nerozdala v čase predvolebnej kampane, ale investovala do reforiem, podotýkam, do tých reforiem, na ktoré dnes tak verbálne nadávate, ale z ktorých v skutočnosti ekonomicky a politicky ťažíte.

    V správe je veľa priestoru venovaného i výberu privatizačného poradcu. V tejto súvislosti je text plný neopodstatnených invektív a nepodložených obvinení. Povedzme si však, ako si vyberá poradcov na predaj štátneho majetku vaša vláda. Len pred pár dňami predala spoločnosť Bratislavská teplárenská mimoriadne lukratívne pozemky v Bratislave za 1,2 mld. korún. No nebolo by na tom nič zlé, keby si táto štátna firma neprenajala na predaj 4 hektárov spoločnosť Colliers International. Tento postup je priam neslýchaný. V našich končinách až doteraz nebolo ani chýru, aby si samosprávy či štát museli najímať poradcu na predaj pozemkov. Nie je totiž nič jednoduchšie, ako predávať pozemky v Bratislave, o ktorú sa domáci i zahraniční investori neustále zaujímajú. Bratislavská teplárenská kontrolovaná vládnymi nominantmi potrebuje poradcu na realizáciu tak triviálneho obchodu, akým je predaj lukratívneho pozemku. Podotýkam, že úloha poradcu v procese predaja pozemkov je na úrovni poštovej alebo doručovateľskej služby. Odpoveď na otázku, prečo potrebovali teplárne poradcu, sa ponúka sama. Okrem toho, že poradca za realizáciu predaja zinkasoval 28 mil. korún a vybral od každého účastníka súťaže po 250 000 korún, na čom trhol ďalších 1,75 mil., vynútil si od kupujúceho aj desaťročný kontrakt na ďalšiu spoluprácu v oblasti developmentu. A v tejto chvíli je namieste i ďalšia otázka: Kto vlastne komu radil, radil poradca štátu alebo štát poradcovi? Ide totiž o to, že nie poradca dohodil štátu dobrý obchod, ale naopak, poradca sa vďaka štátu dostal ku kšeftu, na ktorý by za normálnych okolností nemal žiaden nárok.

    Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som takémuto druhu obchodovania povedala, že je to štátom organizované výpalné. Autori správy však zašli ešte ďalej. Okrem kriminalizovania súčasnej opozície do textu prepašovali aj skryté vyhrážky zahraničnému akcionárovi SPP. V predloženej správe sa totiž uvádza: „Spôsob pri uzatváraní akcionárskej zmluvy nebol konaný v medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Problematické vzťahy založené akcionárskou zmluvou nie sú produktom jednostranného právneho úkonu verejných inštitúcií Slovenskej republiky. Vždy je rizikom byť účastníkom zmluvy, ktorej hlavným účelom je obísť zákon.“ Toto pseudoprávnické orákulum nie je ničím iným ako útokom na renomovaných zahraničných akcionárov Gaz de France a Ruhrgas. Ako by to malo byť vešteckou poistkou pre prípadný pokus vlády Roberta Fica pokúsiť sa o znárodnenie privatizovanej časti SPP.

    Odpor strany Smer a najmä jej predsedu proti slobodnému trhu a jeho láska k štátom riadenej ekonomike je taká veľká, že strana Smer by sa už viac nemala usilovať získať členstvo v Strane európskych socialistov, ale strana Smer by mala zvážiť založenie novej internacionály. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Kataríny Cibulkovej sa prihlásili pán poslanec Ľubomír Petrák, Pavol Pavlis, Ján Kvorka. Končím možnosť prihlásiť sa do faktickej poznámky.

    Slovo má pán Ľubomír Petrák. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani kolegyňa, ja si myslím, že by ste si mali trošku vnútri poslaneckého klubu SDKÚ ozrejmiť, že otázky, o ktorých hovoríte, či sú aktuálne alebo nie sú aktuálne. Ja osobne si myslím, že otázku § 59a dostatočne vysvetlil pán minister vo svojom úvodnom slove, za čo sa aj ospravedlnil. A myslím si, že to komentovanie, ktoré ste použili vo svojom vystúpení, bolo nenáležité. A opierať podstatu svojho vystúpenia o túto časť, myslím si, je niekde úplne mimo.

    Skúsim sa dotknúť inej vašej poznámky, ktorá zaznela vo vystúpení, že cieľom každého vystúpenia politickej strany Smer je politický marketing. Ja sa chcem spýtať: A vaše vystúpenie bolo čo iné ako politický marketing? Ak ste chceli poukázať na to, že privatizácia je proces, ktorý mal zabrániť nejakým spôsobom tunelovaniu a nekalým praktikám, no tak ste sa mohli venovať namiesto Bratislavskej teplárenskej, ak hovoríte o Slovenskom plynárenskom podniku, konzultačným službám v roku 2003 za 1,2 mld. Toto by bolo korektné vystúpenie a v tom prípade by som nemusel hovoriť, že išlo o púhy politický marketing z vašej strany. Ďakujem.

  • Ďalším prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Pavol Pavlis. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, ja už asi viem, aj pán Mikloš to spomínal, prečo vám tej Bratislavskej teplárenskej predaj tých pozemkov tak leží v žalúdku. Je to preto, že poradca pri predaji prešiel cez rozum vám tak blízkej Pente, pretože Penta tento pozemok preplatila dvojnásobne. Keď zistili, že preplatili tento pozemok dvojnásobne, pretože rozdiel medzi druhým a prvým je 700 mil. a 1,2 mld., chceli zrušiť tender. Ale zabudli ste zároveň aj povedať, že za minulej vlády, keď ste vy kontrolovali Bratislavskú teplárenskú, Bratislavská teplárenská podpísala s vami blízkym Paroplynom takú zmluvu, ktorá je nevýhodná pre Bratislavskú teplárenskú, na mínus 400 mil.

  • Posledný s faktickou poznámkou vystúpi na predrečníčku Katarínu Cibulkovú pán poslanec Ján Kvorka. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pani poslankyňa Cibulková ja sa chcem dotknúť jednej veci z vášho vystúpenia, kde ste hovorili, že je trúfalosť tvrdiť, že by mohlo konzorcium sa dozvedieť o tom, že je v samo súťaži. No to nie je vymyslené. Na to sú fakty a záznamy, kde pán poslanec Mikloš sám na určitom mieste si dovolil konštatovať a tvrdiť, že táto informácia, že konzorcium je v samo súťaži, mohla byť poskytnutá z viacerých zdrojov. Čiže nie je to nič vymyslené. Je to skutočnosť a fakt, ktorý si, myslím, môže priznať aj sám pán poslanec. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Chcete reagovať, pani poslankyňa? Zapnite, prosím vás, pani poslankyňu Cibulkovú.

  • Ďakujem za slovo.

    Ja by som chcela najprv reagovať na kolegu Petráka. Vy teda hovoríte, že nie je korektné, aby som sa vo svojom vystúpení zaoberala chybou. Ale ja by som chcela upozorniť na to, že táto správa, ktorá obsahuje i problematický § 59a, takto bola vládou schválená, predložená bola do parlamentu a práve o obsahu tejto správy sa bavíme už niekoľko dní.

    K pánu poslancovi Kvorkovi len toľko. Ak tvrdíte teda, že vznikajú pochybnosti o výške kúpnej ceny vzhľadom na to, že mohlo toto konzorcium vedieť o tom, že je jediným, tak potom nerozumiem, prečo dalo o 800 mil. dolárov viac, ako bola predbežná ponuka.

    A ešte úplne na záver. Ja viem, že sa vám to veľmi ťažko počúva, ale jednoducho strana Smer a jej predstavitelia vo svojich vystúpeniach neustále vystupujú proti všetkému slobodnému a nezávislému. A preto to evokuje všetky tie myšlienky, ktoré som vo svojom prednese použila.

  • Ďakujem.

    Ďalším a posledným riadne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Vladimír Mečiar. Pána Mečiara tu nevidím, stráca poradie.

    A teraz sa vrátime k tým, ktorí už raz stratili poradie. Ak niekto z nich bude neprítomný, tak už stratí možnosť vystúpiť v diskusii k tomuto bodu.

    Slovo dávam pánovi poslancovi Danielovi Lipšicovi, ktorý v sále prítomný je. Nech sa páči, pán poslanec, je tu priestor pre vaše vystúpenie v rozprave.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi najskôr prečítať jednu správu zo zahraničia z minulého týždňa z Kábulu z Afganistanu. Afganský senát včera súhlasil s rozsudkom smrti pre mladého novinára Perveza Kambaksha. Kambaksha čakajú najmenej dva súdy a rozsudok bude musieť schváliť prezident. Napriek tomu sa k nemu vyjadril aj Senát – horná komora parlamentu. A povedal, že ten rozsudok je fajn prvostupňový a treba novinára popraviť. Prečo to hovorím? Je to preto, že už náš Ústavný súd povedal, že súdna moc, a nie zákonodarný orgán rozhoduje o niektorých veciach, o platnosti, neplatnosti právnych úkonov, o vine a nevine. Preto považujem z pohľadu ústavného návrh uznesenia schváleného vládou za porušenie princípu deľby moci a za pomerne bezprecedentnú snahu parlamentu prisvojiť si kompetencie súdnej moci. V právnom štáte parlament nemá rozhodovať o tom, či nejaký úkon je alebo nie je v súlade so zákonom.

    Chcel by som ale aj pána ministra k niečomu vyzvať. A budem stručný. Pán minister hovorí, že my celkom nevieme tú správu pochopiť a rozumieť jej, pretože nepoznáme tú zmluvnú základňu. Hovorí to aj pán poslanec Mečiar, lebo on ju pozná, on ju našiel na stole. A preto vám navrhujem, pán minister, zverejnite všetky zmluvy.

  • Hlasy v sále.

  • Pán minister, nechajte ma pokračovať. Dobre viete, že problém so zverejňovaním zmlúv mali aj bývalé vlády. Dobre viete, že aj vaši predchodcovia na ministerstve hospodárstva mali problémy so zverejňovaním zmlúv, ktoré sa týkali nových investorov. A dobre viete, že ministerstvo spravodlivosti, a potom to odsúhlasila aj vláda, schválilo analýzu, podľa ktorej sú podľa infozákona veci, pričom aj keď zmluva vylučuje ich sprístupnenie, podľa nášho platného zákona je povinnosť ich zverejniť. Vtedy som ja bol v spore s vtedajším ministrom hospodárstva Ruskom, ale nakoniec tie zmluvy boli zverejnené. A preto ak chceme hrať férovú hru aj v parlamente, aj pred občanmi tak vás vyzývam, zverejnite, pán minister, všetky zmluvy, ktoré na ministerstve hospodárstva máte. To je jediná šanca, ako môžeme rozumne a kvalifikovane v tomto parlamente diskutovať. A ak ste si naozaj istý, a ja to naozaj neviem, ja som tú zmluvu nečítal, že bol porušený zákon, že tie zmluvy sú nevýhodné, tak sa nemáte čoho báť. Ešte raz vás vyzývam, zverejnite všetky zmluvy.

    Posledná moja poznámka bude pomerne stručná. Už ju spomenula pani kolegyňa Žitňanská, ale pán poslanec Kvorka tým, že mal asi skôr pripravené vystúpenie, si to nevšimol. V správe sa konštatuje, a konštatoval to aj premiér tejto vlády pred niekoľkými mesiacmi, že najzávažnejší problém, prečo nebola vyvodená trestná zodpovednosť, je, že v Trestnom zákone sa nenachádza trestný čin porušovania pravidiel hospodárskeho styku. No ako to s týmto paragrafom bolo? Ministerstvo spravodlivosti, ja osobne aj vláda navrhla tento paragraf v Trestnom zákone ponechať. Konkrétne išlo o § 273 nového návrhu Trestného zákona. Následne gestorský výbor napriek môjmu stanovisku navrhol tento paragraf z Trestného zákona vypustiť. A aké bolo hlasovanie o bode 192 spoločnej správy, ktorá tento paragraf z Trestného zákona vypúšťala? Hlasovanie bolo nasledovné: pán poslanec Fico za, pán poslanec Kaliňák za, pán poslanec Muňko za, pán poslanec Šulaj za, pán poslanec Baška za, pán poslanec Čaplovič za, pani poslankyňa Gabániová za, pán poslanec Kondrót za, pán poslanec Murgaš za, pán poslanec Blanár za, pán poslanec Číž za, pán poslanec Hanzel za, pani kolegyňa Laššáková za, pán poslanec Vážny za, pán poslanec Federič za, pán poslanec Madej za a last but not least pán dnešný predseda parlamentu Paška za.

    Takže, milé kolegyne a kolegovia z vládnej koalície, pokiaľ budete používať argumenty právneho charakteru, bolo by sa dobre oboznámiť s faktmi, ktoré sú ľahko zistiteľné a ľahko overiteľné. Potom by nebolo možné takéto škandalózne tvrdenia mať vo vašej správe obsiahnuté. Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Lipšica majú pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Mikloško. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec, uvádzali ste, že je škandalózne, opakujem tento váš termín, lebo všetko, čo uvádzate, vždy je škandalózne, že parlament nemôže konštatovať porušenie zákona. Ja s vami súhlasím. A keď sme to zistili, v momente sme opravili túto štylistickú chybu. Lenže bývalá vládna garnitúra nie raz, ale permanentne, nie z nedostatku pozornosti, ale zámerne predkladala do parlamentu návrhy na pozbavenie imunity s vetou, že konštatuje, že napr. Ivan Lexa spáchal trestný čin, čo je ešte horšie, pretože sme namietali, že takáto formulácia je nemožná, pretože existuje prezumpcia neviny. K porušeniu zákona môže dávať stanoviská vláda aj verejná správa, nielen súd. Ja viem, že keď to takto prišlo z vlády do parlamentu, tá štylistika tam nemala byť. Ale my sme to opravili. Vy ste si vaše držali.

    A pokiaľ boli obvinenia, znovu nechcem hovoriť o výkrikoch, o krvavých paprčiach Mečiarovej vlády, kde ste nás obviňovali z trestného činu. Takže, pán poslanec, aj vy sa pozrite trošku, keď hovoríte o právnej čistote, ako ste postupovali v minulosti. Myslím, že nie je neodpustiteľné, keď niekto, akonáhle sa poukáže na chybu, ju napraví. Ale je neodpustiteľné, keď sa na chyby poukazuje a nenapravia sa.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Mikloško.

  • Pán poslanec Lipšic, by som ťa rád vyzval, aby si dal znovu novelu zákona čisto pozostávajúcu len z toho paragrafu, ktorý vtedy menovaní poslanci odtiaľ vyhodili, aby si ju dal do parlamentu. Podrž si toto hlasovanie a počkáme, ako títo poslanci budú dnes hlasovať.

    A keď už ide o to, rád by som sa spýtal, ak je to možné, ako hlasovala v tomto prípade pani poslankyňa Tóthová, ktorá tu vystupuje ako odborníčka vzhľadom na právo, ako hlasovala pri tom vypúšťaní toho paragrafu. Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Lipšic. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Tóthová hlasovala, áno, podľa slobodnej vôle za.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, áno, s vami absolútne súhlasím.

    Ja by som len na pani poslankyňu Tóthovú mal len jednu krátku reakciu. Parlament má kompetenciu v čl. 78 ústavy rozhodovať o súhlase s trestným stíhaním poslancov, teda o zbavení imunity. To je priamo priznaná kompetencia parlamentu. A pokiaľ by ste si pozreli uznesenia parlamentu v mnohých prípadoch, keď sa hlasovalo o zbavení imunity, tak by ste videli, že parlament tam nekonštatoval a nekonštatoval nikoho vinu. Bolo by dobré, keby ste si to pozreli a vytiahli. Ale len vyslovene podľa ústavy dal súhlas s trestným stíhaním konkrétneho poslanca. Tak to proste je. To je výslovná kompetencia parlamentu, kompetencia, ktorá sa mne, ako dobre viete, osobne nijako nepáči, ale je to ústavná kompetencia parlamentu. Porovnávať to s tým, že parlament môže konštatovať porušenie zákona alebo rozhodovať o niekoho vine alebo nevine, je, samozrejme, niečo celkom odlišné.

  • Ďakujem.

    Ďalej o slovo požiadal navrhovateľ, pán minister hospodárstva Slovenskej republiky. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Chcem znovu využiť ten inštitút, že pokiaľ som tu na diskusii, tak budem operatívne reagovať na diskusné príspevky, o ktorých si myslím, že sú úplne otočené opačným smerom.

    Pán poslanec Lipšic začali ste informáciou z Afganistanu. Ja sa nečudujem, lebo v kuloároch parlamentu som sa dozvedel, že určitá skupina poslancov má názov malí Talibanci. Takže asi sú to priame informácie.

  • Ja sa ale čudujem. Pokiaľ viem, máte právnické vzdelanie. A ja sa skutočne čudujem, na čo ma navádzate. Veď vy viete veľmi dobre, že to, čo odo mňa požadujete, ja nemôžem spraviť. Boli ste vo vláde, prosím vás, prečo ste vtedy ako minister nežiadali zverejnenie týchto správ, prečo ste sa nesnažili verejnosť objektívne informovať, čo vlastne je vo všetkých privatizačných kauzách v energosektore zakotvené? Veď to nie je len jedna zmluva.

    Viem, že sa v poslednej dobe prezentujete v médiách aj ako advokát pri rôznych súdnych sporoch. Ja vám môžem povedať, po tejto vašej rade, ktorú ste mi dali, ja by som vás za svojho advokáta nechcel. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána ministra majú pán poslanec Lipšic, pán poslanec Mikloško a pán poslanec Goga. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Lipšic.

  • Pán minister, samozrejme, vy máte svojich právnych poradcov, ktorí vám urobili správu, ktorí sa vyznamenali tým, čo napísali. Čiže o tom ja nepochybujem, že vy viete posúdiť, čo je právne kvalitné a čo je právne nekvalitné. Už len z tejto správy vyplýva, že to posúdiť, samozrejme, ako minister viete.

    Po druhé chcem povedať, teda Afganistanom ste sa inšpirovali zatiaľ len vy v tomto prípade.

    A po tretie, pán minister, ja som nebol vo vláde, ktorá schvaľovala privatizáciu SPP. To je po prvé. A po druhé, keď som bol vo vláde následne a schvaľovali sa rôzne zmluvy, tak som pripravil a vláda schválila materiál, podľa ktorého bolo potrebné zverejňovať všetky zmluvy s výnimkou prípadov obchodného tajomstva, ale nie podľa toho, čo dohodne investor s ministerstvom hospodárstva. To bol môj vklad do transparentnosti tohto procesu. Vy ho poznáte, tú analýzu poznáte, napriek tomu podľa nej nepostupujete. A preto vás vyzývam ešte raz: Zverejnite tie zmluvy.

  • Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Mikloško.

  • Pán minister, ste povedali, že vy to nemôžete zverejniť. Podľa mojich informácií, skutočne ako povedal pán poslanec Lipšic vo svojom vystúpení, tieto zmluvy našiel pán Mečiar znovu ráno na stole. Obráťte sa naňho. Ja si myslím, že tam môžete dostať relevantnú informáciu a pokúsiť sa ho nahovoriť, aby on ich zverejnil.

    A využívam túto príležitosť na to, aby som povedal pánovi poslancovi Kvorkovi, ktorý povedal, že Robert Fico tu sedel a vie na nás všetko, pán poslanec, Robert Fico je nič oproti tomu, čo na nás všetkých vie pán poslanec Mečiar. Pán poslanec Mečiar nás všetkých takto drží a dneska drží aj celú koalíciu, aj opozíciu s tým, že má zmluvy, aspoň podľa informácií. Čiže, prosím vás, dajte si aj vy pred ním pozor.

  • Ďakujem za poznámku. Ja by som chcel takisto doplniť pána ministra. Ale takisto sa chcem spýtať, prečo neboli zverejnené niektoré zmluvy už dávnejšie. A myslím si tiež, že, ale to reagujem, samozrejme, aj na predrečníka, resp. nemôžem naňho reagovať, ale chcem povedať, podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, podľa § 10 ods. 2 písm. c) porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je najmä sprístupnenie informácií, ktoré sa týkajú používania verejných financií alebo nakladania s majetkom štátu. A ja sa vás chcem takisto spýtať, prečo ste vy nezverejnili mnohé zmluvy, najmä keď ide o majetok štátu. Takže ďakujem.

  • Pán minister bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči, pán minister. Zapnite pánu ministrovi mikrofón.

  • Čo sa týka zverejnenia zmlúv, myslím si, páni poslanci, nie je jednoduchší mechanizmus, ako dať do uznesenia z tejto správy návrh, aby sa zverejnili všetky zmluvy, a myslím si, že je to všetko čisté a jasné. Dajte to, prosím, do uznesenia. Navrhnite to, pán poslanec Lipšic, ja budem tomu len rád. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Nachtmannová a po nej sa pripraví pán poslanec Burian. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne a páni poslanci, vážený pán minister, pán minister nám veľmi jasne pomenoval problematické okruhy otázok pri privatizácii SPP, viacerí kolegovia sa mnohým zaujímavým faktom vo svojich vystúpeniach venovali, moje vystúpenie bude zamerané najmä na výber poradcu.

    Zastavím sa bližšie pri návrhu ceny. Pri tomto návrhu sa odmena viazala na iný výpočet ako v mandátnej zmluve s Credit Suisse First Boston. Odmena v mandátnej zmluve bola dohodnutá v rozpore s ponukou. Všetci máme pred sebou predloženú správu o priebehu privatizácie SPP, stačí si pozrieť stranu 5 a 6. Ja to ešte bližšie budem prezentovať. Nedošlo v tomto prípade k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní? Pán poslanec Mikloš dáva často svojim oponentom otázku, či majú ekonomické vzdelanie. V ostatných dňom som pozorne čítala dostupné mediálne výstupy z hodnoteného obdobia, teda z rokov 2000 až 2002. Akonáhle niekto spochybnil určité fakty ohľadom privatizácie SPP, pán poslanec Mikloš mu okamžite položil otázku, či má ekonomické vzdelanie, keď si vôbec dovoľuje sa k privatizácii SPP vyjadrovať. A bolo to tak dokonca v diskusiách aj s partnermi, ktorí s ním vtedy sedeli vo vládnej koalícii. Tak by som sa teraz rada pána poslanca Mikloša, škoda, že tu nie je prítomný, spýtala, keďže o ňom všetci vieme, že má ekonomické vzdelanie, ako ste mohli dopustiť ako šéf koordinačnej Komisie pre privatizáciu SPP, že sa takto pracovalo s číslami, samozrejme, v neprospech občanov Slovenska, pričom nešlo o koruny, išlo o milióny dolárov. De facto za poradné služby dostal privatizačný poradca dvakrát toľko, ako to bolo stanovené v ponuke. Rada by som to ilustrovala názorne.

    Na prvom slajde vidíme, ako bola stanovená ponuka víťaznej spoločnosti. Pán minister už čítal, uvádzal, v čom je problém. Tak si to ešte názorne ukážme. A pozrime sa, ako vyzerala mandátna zmluva. Druhá časť, všimnime si ju. Tam to bolo, ešte raz to vrátim, od 1mld. do 2 mld. USD vrátane. A aký je z toho záver? Podľa ponuky, aká bola postavená, mala byť vyplatená odmena 14,6 mil. USD, ale už podľa mandátnej zmluvy to bolo 16,4 mil. USD. Už tu je rozdiel 1,8 mil. USD. Ďalej, podľa zmluvy je to 16,4 mil. USD, ale fakturovaná suma bola 21,16 mil. USD. Ako je to možné, že to taký renomovaní ekonómovia, ako je medzi nimi pán Mikloš, nevideli? Rozdiel je 4,76 mil. USD. Aká bola konečná vyplatená odmena privatizačnému poradcovi? Čiže ukázali sme si, aký bol rozdiel oproti mandátnej zmluve, k tomu zarátané nejaké mimoriadne peňažné výdavky, ďalej, náklady a výdavky tretej strany. Pán minister prezentoval, ako dlho sa viedol pingpong medzi Fondom národného majetku a ministerstvom privatizácie kvôli tejto sume, pretože nebola nijako zdokladovaná, nijako konkretizovaná. Nakoniec sa táto suma uznala, keď tam vstúpil poradca, právna kancelária. A ešte tu máme jednu veľmi zaujímavú sumu viac ako 4,5 mil. USD, o ktorej nikto nič nevie. Spolu dostal poradca vyplatených 31,536 084 063 mil. USD.

    Vráťme sa k víťaznej firme Credit Suisse First Boston Limited (Europe). Konečná suma, ktorú dostala vyplatenú, je tu jasne uvedená, opäť to opakujem, je 31,536 084 063 mil. USD, pričom druhá v poradí firma Rothschild & Sons Limited ponúkala túto službu vrátane všetkých nákladov za 18 mil. USD. Táto firma, poradenská kancelária, ktorá bola na druhom mieste, pripomeniem, vyhrala vo všetkých predchádzajúcich kritériách, t. j. preukázanie pochopenia základných podmienok, prístup a metodika, kvalita tímu a jeho členov, referencia a dosiahnuté výsledky. Jedine nevyhrala v cene. A teraz sa pozrime, aká nakoniec tá cena bola. Bola oveľa výhodnejšia než pri Credit Suisse First Boston Limited. A rozdiel je až 13,536 084 063 mil. USD. Takže ešte raz opakujem, odmena podľa ponuky mala byť 14,6 mil. USD. Veď práve kvôli tomu to tá firma vyhrala, že takto mala vyzerať suma plus, samozrejme, účelne vynaložené náklady. A vyplatených nakoniec bolo 31,536 084 063 mil. USD. Čiže ako vidíme názorne, tá odmena je dvojnásobná oproti ponuke.

    Takže to bola názorná prezentácia, pretože tieto čísla sa viackrát spomínali. A zo strany opozície a ľudí, ktorí boli vtedy zodpovední, sa k nim nikto nevyjadroval. Počúvali sme tu hodinu a pol o privatizácii v predchádzajúcej ére. Takže treba si skutočne predostrieť fakty k veci, o ktorej sa hovorí.

    Pri tomto bode spomeniem ešte jeden fakt. Vtedajší podpredseda vlády a minister financií nemal vôbec vstupovať do privatizácie SPP. Podľa kompetenčného zákona privatizáciu mala riadiť vtedajšia ministerka pre privatizáciu Mária Machová a minister hospodárstva Ľubomír Harach.

    Pán poslanec Mikloš často v súvislosti so súčasnou vládou hovorí o arogancii moci. Nehovorí to náhodou v duchu známeho Zlodej kričí, chyťte zlodeja? Nejde náhodou práve z jeho strany o markantný prejav arogancie moci, keď si dovolil porušiť vtedy platný zákon? Pritom to mohol elegantne a v súlade so zákonom vyriešiť. Ako koordinačný orgán mohla byť stanovená Porada ekonomických ministrov, ktorej on ako vtedajší podpredseda vlády a minister financií predsedal. Ale to asi nechcel. Do procesu privatizácie SPP by zasahovalo viac subjektov, teda viac umu, očí, uší. Pánovi poslancovi Miklošovi skutočne veľmi záležalo na tom, aby bol hlavným aktérom pri privatizácii SPP.

    V tejto súvislosti spomeniem ešte niekoho, o kom sa dlho nehovorí, spomenul ho trocha môj kolega Matejička, ale ja sa u neho ešte zastavím. Zastavím sa pri bývalom riaditeľovi SPP Pavlovi Kinčešovi. Mal skutočne neotrasiteľnú pozíciu. Pavla Kinčeša, generálneho riaditeľa SPP, kritizovali za výkon jeho funkcie mnohí. Oponenti z vedenia podniku mu vyčítali, že problémy, ktoré zdedil, neriešil, ale iba tlačil pred sebou. Ekonomická redaktorka Alica Ďurianová mu v tej dobe pripísala na účet nielen konanie v kauze Nafty Gbely, ale aj postup pri založení spoločnosti InfoGas, o ktorom kontrola ministerstva hospodárstva konštatovala, že štatutár SPP podpísal zmluvu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi i Obchodným zákonníkom.

    Ďalej môžem spomenúť mimoriadny nárast nákladov SPP v roku 2000, pretože sa jeho vedenie proti rastu nákupných cien plynu nezaistilo hedgingom, hoci finančný riaditeľ podniku niekoľkokrát predložil Kinčešovi projekt tzv. hedgeovania v čase, keď bola cena plynu na historickom minime a odborníci očakávali jej opätovný rast. Riaditeľ Kinčeš svoje rozhodnutie neskôr obhajoval tvrdením, že SPP nemal na hedging potrebné finančné prostriedky, čo je ale dosť čudný argument, lebo projekt predkladal práve finančný riaditeľ, ktorý bol asi veľmi dobre informovaný, ako je SPP na tom finančne.

    Ďalší kritici zase generálnemu riaditeľovi štátnej firmy pripomínali, že figuruje v predstavenstve súkromnej spoločnosti MALEKON Bernolákovo a že už ako šéf SPP viedol aj svoje hodinárstvo TIME, spol. s r. o.

    Žiadna z týchto ani ďalších kritických výhrad pozíciu generálneho riaditeľa neohrozila. Stratil ju až vtedy, keď sa objavila kauza bytu, ktorá na rozdiel od ostatných výhrad a pripomienok nepotrebovala žiadne odborné ani podrobné vedomosti o výkonoch pána riaditeľa. Pripomeňme si, o čo išlo. V roku 1996 vtedajšie vedenie SPP prenajalo od mesta podkrovné priestory v budove centra mesta, aby ich upravilo na byty. Byt, do ktorého SPP investoval 4,8 mil. korún, po kolaudácii v roku 1998 pripadol jeho riaditeľovi. V apríli 1999 Pavol Kinčeš požiadal starostu Ďurkovského, aby uzavrel nájomnú zmluvu, ale nie s SPP, ale s fyzickou osobou, s Pavlom Kinčešom. Hneď potom nasledovala aj žiadosť o odkúpenie bytu. Riaditeľ zaplatil 1 647,90 korún za byt a 100 780 korún za pozemok a stal sa majiteľom lukratívneho obydlia v centre Bratislavy. V máji 2001 ho nechal prepísať na svojho syna. Keď kauza prepukla, vyhlásil, že byt dáva naspäť k dispozícii, nech nové vedenie SPP rozhodne o tom, či ho vráti alebo ho odkúpi. Povedal to o byte, ktorý si sám dal a ktorý mu už nepatrí. Sebadiskvalifikácia pána riaditeľa je mimo akejkoľvek pochybnosti.

    Ak niekto uprednostní svoj osobný záujem pred záujmami svojho podniku tak, ako ho uprednostnil generálny riaditeľ SPP, nemá čo robiť vo vedení firmy. Preto je neobhájiteľné vtedajšie stanovisko podpredsedu vlády Ivana Mikloša, ktorý napriek všetkému ministrovi hospodárstva odporúčal, aby vymenoval Pavla Kinčeša do predstavenstva akciovej spoločnosti, na ktorú sa SPP transformuje. Miklošovi spolupracovníci oficiálne vyhlásili, že ich šéf tak rozhodol preto, aby vo vedení SPP nebola narušená kontinuita, ak na to nie je dostatočný dôvod. A informácie z médií za dostatočné nepovažuje. Podstatné nie je to, odkiaľ informácie sú, ale skutočnosť, že fakty, ktoré médiá zverejnili, sú hodnoverné. A nepoprel ich ani sám Kinčeš.

    Po zistení, že generálny riaditeľ prejavil ochotu zaplatiť za byt až po tom, keď ho personálna riaditeľka SPP požiadala o stretnutie kvôli vysporiadaniu investície za 4,8 mil. korún, minister Harach vtedy skonštatoval: „Po tomto už netreba nijakú kontrolu. To je jasné.“ Pavla Kinčeša do predstavenstva akciovej spoločnosti nevymenoval. Ak to však rovnako jasné bolo aj podpredsedovi vlády, musel mať veľmi silný dôvod i záujem, aby Pavol Kinčeš napriek okolnosti, že sa diskvalifikoval, zostal vo vedení SPP. Prečo sa tak dlho vo svojom vystúpení zaoberal osobou už pomaly zabudnutého Pavla Kinčeša?

    Dámy a páni, ak by sa mala privatizácia SPP uskutočniť iba a len podľa korektných pravidiel, na zložení jeho orgánov či na tom, kto bude generálnym riaditeľom, by nezáležalo až tak veľmi, aby sa zabúdalo na dobré spôsoby. Keďže sa dobré spôsoby zjavne ignorovali, vzniká dôvodné podozrenie, že výsledok privatizácie závisel od konkrétnych ľudí na konkrétnych miestach oveľa viac ako od hocičoho iného, čo je neklamný znak, že s privatizáciou SPP nebolo všetko tak, ako malo byť.

    Vrátim sa teraz k subjektu, ktorý vyhral tender na privatizačného poradcu, teda k spoločnosti Credit Suisse First Boston Limited.

    Poradca vlády pre privatizáciu 49 % akcií z SPP, spoločnosť Credit Suisse First Boston, čelí vo svete viacerým korupčným škandálom. V USA bola obvinená z nečestného rozdeľovania akcií vo verejných ponukách preferovaným zákazníkom. Obvinenie sa týka prijímania neobvykle vysokých provízií, ktoré by sa dali považovať za úplatky. Na svojom konte má táto poradenská spoločnosť aféry okolo manipulácie trhu cenných papierov vo Švédsku a v Indii. V Japonsku bol odsúdený vysokopostavený zamestnanec tejto poradenskej agentúry za marenie vládneho vyšetrovania. Čiže zrekapitulujme si to všetko, niektoré sféry vplyvu spoločnosti Credit Suisse First Boston, v USA obvinenie z prijímania vysokých provízií, vo Švédsku, v Indii manipuláciu na trhu cenných papierov, v Japonsku pracovník tejto poradenskej agentúry bol odsúdený za marenie vyšetrovania. To sú proste údaje, ktoré táto vláda mala poznať, teda myslím tým vládu v procese privatizácie SPP, mala ich zohľadňovať. Predsa ak v Spojených štátoch amerických vyšetrujú obchodníkov z podozrenia zo zneužívania informácií, v Indii je vylúčená spoločnosť z obchodovania na základe podozrení, že pomáha investorom, v Rusku musí odstúpiť preto, lebo príde sa na to, že radí aj tomu, kto predáva, aj tomu, kto kupuje, nevrhá to tieň podozrenia aj na čistotu predaja SPP? Spoločnosť Credit Suisse First Boston si manévrovací priestor vytvárala už tým, že neodporučila vláde minimum, pod ktoré Slovensko s cenou pri predaji nepôjde. Objavili sa informácie, že mohlo prísť počas tohto tendra v záverečnej fáze o únik informácií a tým pádom sa konzorcium dozvedelo, že je jediné v tej súťaži. A to sa mohlo odzrkadliť aj na podobe ich ponuky.

    V tejto súvislosti by som rada upozornila na fakt, že Financial Times v deň odovzdávania ponúk dvadsiateho ôsmeho prišiel s informáciou, že americká spoločnosť Williams odstupuje z tendra. Čiže zrejme sa to touto cestou mohli minimálne dozvedieť aj členovia konzorcia.

    A jedna taká perlička. Len niekoľko dní pred krachom Enronu končil Credit Suisse First Boston audit v Enrone. A označil v tomto audite túto spoločnosť za zdravú.

    Uvediem ešte jednu zaujímavosť ohľadom spoločnosti Credit Suisse First Boston Limited, ktorá zatiaľ nezaznela. Fond národného majetku uvažoval aj o založení akcií SPP kvôli získaniu peňazí na vyplatenie dlhopisov. Fond národného majetku v auguste 2002 pripravoval privatizáciu 4,4 % akcií SPP z 51-percentného podielu, ktorý by mal podľa zákona zostať vo vlastníctve štátu. Išlo o reálnu hrozbu, že štát stratí väčšinový podiel v tomto strategickom podniku, nielen de facto, ale aj de iure. Jedným z hlavných aktérov zmluvy, čo je veľmi zaujímavé, bola práve spoločnosť Credit Suisse First Boston čiže poradca vlády pre privatizáciu SPP, ktorý odporučil priamy predaj najväčšieho možného balíka akcií SPP. Credit Suisse First Boston teda vyvíjal aktivity, ktorými by mohol štát prísť najmenej o ďalších 4,4 % akcií SPP. Je tu teda podozrenie minimálne u mňa, že Credit Suisse First Boston mohol konať v záujme získania väčšinového podielu v SPP pre privátnych majiteľov. Namieste je otázka: Privatizácia SPP bola ukážkou neschopnosti vlády, totálnym amaterizmom alebo takáto privatizácia bola zámerom? Keďže sa stratilo viacero dokumentov, osobne sa prikláňam skôr k druhej možnosti.

    V piatok zaznelo zásadné vystúpenie predsedu ústavnoprávneho výboru. Toto vystúpenie ukázalo transparentnosť procesu privatizácie SPP v úplne inom svetle. Je zaujímavé, že meno prof. Mamojku, ktorý je skutočne uznávaným odborníkom v oblasti obchodného práva, nezaznelo ani v jednom médiu. A to ma vedie k osobnému presvedčeniu, že transparentnosť privatizácie SPP kríva na obe nohy.

    Podľa môjho názoru išlo o netransparentný proces privatizácie, išlo o markantné zanedbávanie povinností pri ochrane národno-štátnych záujmov Slovenskej republiky. Toto prinieslo viacerým subjektom svoje ovocie. Myslím si, že mi všetci rozumiete, čo som týmto chcela povedať. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Nachtmannovej sa prihlásil pán poslanec Petrák, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Martinák, pán poslanec Bobrík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, ja chcem poďakovať za uvedenie faktov a názorné prezentovanie, tak ako pred chvíľočkou zazneli z vašich úst, lebo myslím si, že to dáva ucelený obraz o tom, ako netransparentne a zle, nevýhodne pre štát sa postupovalo pri výbere a práci privatizačného poradcu.

    Ja by som chcel tu vašu výpoveď doplniť o niekoľko ďalších faktov. Ak by sa postupovalo pri výbere poradcu podľa ponuky, ktorá bola uvedená vo verejnom obstarávaní, tak by sa mala očakávať predajná cena Slovenského plynárenského podniku vo výške 3,5 mld. USD. To znamená, ak by sa očakávala cena 3,5 mld., tak v tom prípade by sa malo trvať na cene 3,5 mld. dolárov a nemal by predávajúci ustúpiť z tejto ceny. Ak bola cena nižšia ako 3,5 mld. USD, čo bolo, v tom prípade musím tvrdiť, že vláda zavádza. A v tomto prípade zase musím konštatovať, že konštrukcia, ktorá bola uvedená pri výpočte odmeny a podľa ktorej boli preplatené faktúry, bola nesprávna, lebo v tomto prípade to ukazovalo na predajnú cenu len 1,9 mld. USD a navýšenie odmeny privatizačnému poradcovi. To znamená, v každom prípade pochybila bývalá vláda pri výbere privatizačného poradcu, pri spôsobe obstarávania a pochybila aj pri určovaní výšky predajnej ceny Slovenského plynárenského podniku.

  • Faktická poznámka, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Nachtmannová dosť veľký priestor venovala otázke privatizačného poradcu. Preto budem na túto otázku reagovať. A obnovím pamäť opozičným poslancom, ktorí v tom čase boli vo vláde. Keď sa začalo hovoriť o privatizačnom poradcovi, v tom čase ako opozičný poslanec som v tejto ctenej snemovni vystúpila a uviedla som, že právny expert Európskej únie pán prof. Tim Riedinger bol ochotný zostaviť z Európskej únie expertov, ktorí by bezplatne urobili úlohu privatizačného poradcu. Takúto úlohu plnil pri privatizácii v Nemecku známy trojhand. Bol tento tím poradcov na čele s prof. Timom Riedingerom, ktorý je odborník najmä pre oblasť plyn a ropa. Boli privatizační poradcovia bezplatní pre spomínaný trojhand. Vôbec nebol záujem sa s týmto odborníkom stretnúť. Tim Riedinger navštívil Slovensko a bol pripravený diskutovať. Že nebol záujem o vysoko kvalifikovaných poradcov z Európskej únie, ktorí robili poradenstvo aj v iných štátoch, to veľa napovie, už nehovoriac o tom, akú sumu dostal vybratý privatizačný poradca, ktorý úžasne poradil z jedného záujemcu práve tohto.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Martinák.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Chcel by som poďakovať pani poslankyni Oľge Nachtmannovej, akým názorným príkladom nám uviedla tzv. výber privatizačného poradcu. Často pán poslanec Ivan Mikloš, hoci tu nie je, musím to spomenúť, vyhadzuje súčasnej vláde na oči fakty, ktoré nie sú pravdivé, často hovorí o rozhadzovaní peňazí. Takto sa mnohí opoziční poslanci vyjadrovali aj o vianočných príspevkoch, ktoré boli dané minulého roku z príležitosti Vianoc dôchodcom. Čo potom, vážení páni poslanci z opozície, u vás predstavuje rozdiel 13 mil. či 14 mil. USD? Nie je to rozhadzovanie peňazí pre tak významných ekonómov, ako nimi často sa pasujete sami? Prečo pán poslanec Ivan Mikloš minulý týždeň vo svojom vystúpení o spoločnosti Credit Suisse First Boston sa vyjadril o množstve nadpráce, ako oni museli ťažko pracovať? Čo všetko sa za tým skrýva? Vidím v tom jednu vážnu vec, že na vystúpenie pani Oľgy Nachtmannovej žiaden z opozičných poslancov sa neodvážil reagovať faktickou poznámkou. To hovorí za všetko. Ďakujem.

  • Posledná faktická poznámka, pán poslanec Bobrík.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja by som chcel takisto pani kolegyni Nachtmannovej poďakovať za jej vystúpenie, v ktorom uviedla hlavne ten problém, ktorý sa týkal výberu privatizačného poradcu. Ja už som to niekoľkokrát tu spomínal vo svojich faktických pripomienkach. Ale naozaj keď si niekto pozrie dôsledne vyhlásenie tejto verejnej súťaže v Obchodnom vestníku, ktorý vyšiel v roku 2000, tak musí skonštatovať jednoznačne, že bol v základných veciach porušený zákon o verejnom obstarávaní. Keď si zoberiete len to, akým spôsobom bolo v oznámení zverejnené, že kritériami na hodnotenie splnenia podmienok účasti budú podmienky účasti z B. 15 a kritériá na vyhodnotenie ponúk uchádzači, resp. záujemcovia dostanú v súťažných podkladoch po splnení podmienok účasti a podpísaní dohody o dôvernosti, no tak to už je vonkoncom v rozpore so zákonom. Myslím si, že to je jeden z dôvodov na to, aby bola vyslovená nulita tejto zmluvy, ktorá bola uzavretá s poradcom, pretože je to flagrantné porušenie zákona o verejnom obstarávaní. Predsa musí byť zverejnené kritérium aj v Obchodnom vestníku, nie tak, ako to bolo uvedené v tomto dokumente.

    Takisto k tomu, čo sa týka podpísania zmluvy. Niekoľkokrát to tu odznelo. Myslím si, že je veľmi dôležité zachovať súťažné podklady, kde bolo presne popísané, ako sa má predložiť ponuka. A v ponuke musí byť podpísaná zmluva, samozrejme, s dátumom pred otváraním obálok, to znamená pred 22. 12., ale to neznamená, že pri podpise zmluvy sa robia rovnopisy. Je tam dátum uvedený ten istý toho záujemcu, ale musí byť v súťažných podkladoch...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová, budete reagovať na faktické poznámky? Nie. Ďakujem.

    Takže ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Burian a po ňom sa pripraví pán poslanec Frešo. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem vážená, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte malé strpenie.

    Ďakujem za strpenie a budem pokračovať vo svojom vystúpení. Po mojom vystúpení v Národnej rade minulý týždeň spustila sa určitá vlna rôznych diskusií. Rád by som ju dal na pravú mieru, lebo to, čo sme tu počuli, bola nielen znôžka, by som povedal, ako tu niekoľkokrát bolo opakované, lží, ale znôžka, by som povedal, rôznych nezmyslov a doslova tuposti. A na to by som veľmi rád reagoval, lebo nerád by som, aby na vecné pripomienky a vecné argumentácie sa tu argumentovalo rôznymi amatérskymi vystúpeniami, príp. nedá sa to ani zrovnať s amatérskym vystúpením.

    Takže prvá vec. Ja som vo svojej faktickej poznámke deklaroval, že tým, ako pán bývalý minister financií vystúpil, sa jednoducho deklasoval v očiach odbornej verejnosti v rôznych častiach, ktoré budem tu spomínať.

    Prvá vec bola deklarovaná, že tým, že ja som pracoval vo Východoslovenských železiarňach, tým som sa ja deklasoval. Tak ja musím upozorniť, pracoval som od nástupu pána Berghauera namiesto prezidenta a ešte pracoval som za pána Eichlera. Čiže bol som tam asi v priebehu šiestich prezidentov. Pracoval som na poste, ktorý nebol štatutárnym postom alebo manažérskym postom. Musím upozorniť, že som pracoval ako človek, ktorý mal na starosti nielen oblasť, to, čo sa tu deklaruje, hedgeovania. A nazvime do dealing, lebo dealingové aktivity sú. Tvorili možno jednu pätinu, jednu šestinu práce. Ale základom je finančné riadenie. Základom je treasury, pokladnica, základom je plánovanie, daňové systémy. To všetko som absolvoval, preto som všetko riadil. Manažoval som dosť veľa ľudí na to, aby som každej tejto oblasti rozumel a to, o čom hovorím, vypodložil aj efektívnymi údajmi.

    Ja si osobne myslím, práve naopak, deklasujú sa ľudia, ktorí v živote nepracovali vo firme a v živote nezabezpečovali riadenie, výkon. A myslím, že táto privatizácia je preukázaním amatérskeho prístupu k riadeniu financií a k riadeniu štátnych záujmov, fiškálnych záujmov. Čiže toto je pre mňa deklasovanie, pokiaľ budú hovoriť ľudia, ktorí odborne ďaleko zaostávajú za tým, akým pekným spôsobom sa prezentujú.

    Ja vám prečítam troška, a teraz sa vrátim už teda v podstate toho, čo je predmetom dnes. A to je privatizácia Slovenského plynárenského priemyslu. Pán poslanec Mikloš sa vyjadril: „Keby poznal pán poslanec Burian smernicu matka dcéra, tak by vedel, že v takom prípade dokonca aj za obdobie, keď existovala daň z dividend, táto daň z dividend tu platená nebola,“ ešte raz opakujem, „táto daň z dividend tu platená nebola, pretože podľa tejto smernice matka dcéra platí, že ak dcérska spoločnosť založená materskou spoločnosťou v inej členskej krajine Európskej únie niekde pôsobí, tak dividendy neplatí. Platí ich podľa zákona materskej krajine.“ No ak toto má byť odborné vyjadrenie bývalého ministra financií, nehnevajte sa, ale toto sa nedá iným spôsobom povedať, ako že je to nedôstojné exministra financií.

  • Je to taká znôžka hlúpostí, že ak by túto niekde zaprezentoval pred odborným fórom, ja neviem, akým spôsobom by sa osobne sám cítil. Takže podľa tejto teórie by vlastne daň z dividend nebola platená vôbec na Slovensku, lebo každý, kto privatizoval niečo na Slovensku, musí mať nejakú matku.

    No ja vám teraz vysvetlím, prečo bola v zmluve medzi Slovenským plynárenským priemyslom a strategickými partnermi Ruhrgas a Gaz de France zmienka o tom, že môžu si vytvoriť spoločnosť na území Holandska, môžu si vytvoriť spoločnosť mimo teda štátov, v ktorých pôsobia materské spoločnosti. No je na to veľmi jednoduchý dôvod. Takmer v každej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia je podmienkou, že ak sa chcete zbaviť dane z dividend, musíte vlastniť minimálne 25 % tej spoločnosti, v ktorej privatizujete. A skúste matematicky spočítať, keďže tieto dve spoločnosti privatizovali 49 %, každá z nich má po 24,5 %, no logicky nemá 50 %, nemá 25 % každá z týchto spoločností. Tak museli založiť samostatnú spoločnosť, na území Holandska, a vytvoriť tak precedens toho, že vlastnia viac ako 25 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu. Čiže to je veľmi jednoduchá matematika, obísť to, aby každá z týchto spoločností mala 25 %. Teda vytvorením spoločného podniku obišli túto podmienku, lebo vlastnili 49 %. Čiže chtiac-nechtiac Gaz de France a Ruhrgas vytvorili spoločnú firmu, ktorá zabezpečovala to, aby obišli daň z dividend. Áno, v Holandsku nie je platená daň z dividend.

    A teraz príklad. Ak by tieto materské spoločnosti si nechali akcie priamo vo Francúzsku alebo v Nemecku, platili by normálnu daň z dividend, teda platili by na území Slovenska, lebo takýmto spôsobom sa to nedá obísť. Čiže by platili 15 % u nás a zároveň by mohli takúto daň si uplatniť v Nemecku. A vo Francúzsku by to bolo 10 %. Čiže tu je ten celý proces, celý fígeľ a celá tá hra, celé to, o čo vlastne tu hráme sa s daňou z dividend. A vôbec nelogické by bolo, prečo by práve do zmluvy, do vážnej zmluvy medzinárodnej sa takáto náležitosť zmluvná dostala. Bolo by to z jednoduchého dôvodu, toho, čo som vám vysvetlil, obísť platenie dane z dividend, za rok 2002, keď tento podnik títo strategickí partneri riadili sotva päť mesiacov, lebo efektívny prevod akcií bol 11. 7. 2002, pričom brali dividendy za rok 2002 v roku 2003. Čiže takýmto exaktným spôsobom sa to obišlo. A my sme vytvorili podmienky na to, aby sme im jednoducho umožnili túto daň z dividend nezaplatiť. A vytvorili sme právny precedens priamo v zmluve na to, môžete si takýmto spôsobom nechať 558 mil. Sk, na ktorých, ešte raz podotýkam, sa podieľali prácou asi päť mesiacov.

    Čiže to je prvá vec, ktorú by som veľmi rád dal do pozornosti.

    A teraz druhá časť. Myslím si, že o tých kurzových stratách a kurzových rozdieloch bolo tu strašne veľa povedaného. Ja sa nechcem vyjadrovať, by som povedal, k takým prízemným diskusiám o tom, prečo sa nehedgeovali ja neviem európske fondy voči slovenskej korune.

    No, pán poslanec Štefanec, vám dám jednu informáciu, teda tajnú informáciu, ktorú tu podával aj pán poslanec Mikloš o sponzoroch. Tak vám dajú tajnú informáciu, slovenská koruna nie je svetovou menou. A preto sa voči nej nedá jednoducho takýto objem nejakým spôsobom zahedgeovať, nedá sa poistiť.

  • Mimo toho vám môžem povedať ešte ďalšiu informáciu. Nie je to tak ani s českou korunou. A Česi to urobili veľmi dobre, jednoducho tento obchod urobili v eurách, čo je dominantná mena Českej republiky. To, čo tvrdím, čo mala urobiť vláda, ktorá vtedy riadila tento privatizačný projekt, je to, že mala iba jednoducho ctiť si to, čo prijala Národná banka Slovenska, ctiť si to, aby zabezpečila normálny konverzný kurz eura a dolára v pomere toho, aký je menový kôš, aká je devízová pozícia Slovenskej republiky. A devízová pozícia Slovenskej republiky, ako viete, v tom čase bola 70 : 30. Môžem vám vybrať štatistické dáta Národnej banky Slovenska. Ak zistíme, aký bol stav pomeru dolára k euru k 30. 6. a aký bol ten stav k 30. 7., z toho jasne vidíme, že 1,89 mld. dolárov musela vymeniť Národná banka na eurá. A čo sa stalo? V čase, keď sa podpisovala zmluva, lebo kurzový rozdiel je deň, keď vystavím faktúru, príp., deň, keď podpíšem zmluvu a keď inkasujem, jednoducho kurz bol 1,132 a pri efektívnom inkase bol kurz 1,007. Prísť 236 mil. eur takýmto amatérskym spôsobom, no, dovolím si povedať, to je veľký úspech

  • , veľký úspech na to, že ani privatizačný poradca, ktorý dostal 1,2 mld. Sk, nebol schopný takéto niečo poradiť. A ak bol schopný poradiť, prečo nectila vláda túto základnú vec.

    Pán poslanec Kužma, som si pozrel retrospektívne, ako kto vystupoval k tomuto návrhu, deklaroval, že jednoducho vláda nevedela presne, kedy bude inkaso tejto zmluvy. No musím ho upozorniť, že 8. 7. 2002 bol predpoklad, kedy tento deal bude ukončený, 11. 12. bol efektívny prevod peňazí a efektívny prevod akcií, rozdiel tri dni. Musím vás upozorniť, pán poslanec Kužma, že divím sa, že toľko veľkých odborníkov finančných má SDKÚ, keď teda základné veci nevieme, že takýto forward sa dá urobiť s premenlivou dodávkou bez problémov, či je dvojtýždňová alebo mesačná. Čiže tam nie je problém urobiť forward alebo opciu na dlhšie obdobie. Je otázka rozdielu ceny. Ale tú cenu som vám vysvetlil ešte na začiatku, že forwardové body k tejto transakcii boli plusové, boli plusové pre túto transakciu. Forwardové body, to je rozdiel úrokových sadzieb eura a amerického dolára. Za normálnych okolností to by nebolo 236 mil., ale bolo by to o niečo viac. Ak by sme urobili aj tú premenlivú dodávku, tak jednoducho minimálne tvrdím, 236 mil. by tam bolo eur.

    Oficiálne môžeme otvoriť verejnú diskusiu. A ja vyzývam Národnú banku Slovenska, keď bola taká veľmi, by som povedal, rýchla pri vyjadrení sa k dôchodkovým správcovským spoločnostiam, nech sa efektívne vyjadrí, čo urobila s peniazmi, ktoré získala z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, a akým kurzom to bolo urobené a akú hodnotu dostala?

  • Nech vám Národná banka ako inštitút vysvetlí, čo ste asi mali urobiť v tom čase, aby tento štát neprišiel o peniaze, o ktoré efektívne prišiel. Tu je pes zakopaný, lebo táto efektívna diskusia sa zvrháva na to, pán poslanec Štefanec, ale myslím, že asi je zbytočné sa vyjadrovať, nejaké hedgeovanie nezmyselným rozprávaním.

    A k tomu, že česká koruna prišla o 11 mld. Jednoducho česká vláda to urobila priamo v eurách. A to je menový kôš Českej republiky. Neprišla o žiadny kurzový rozdiel. To je presne to, čo ste vysvetľovali, že síce na jednej strane, keďže sme to predali v dolároch, sa nám znížila hodnota, za ktorú sme inkasovali, na druhej strane sa nám znížili záväzky v dolárovej pozícii, ale keď raz euro je moja dominantná mena, tak mám záujem, aby česká vláda stratila na predaji v českej korune, tak získa na tom, že jednoducho sa jej to vráti na záväzkoch voči českej korune.

    Čiže to je to, že vy posudzujete dve rozdielne kategórie, jednoducho nezmyselný predaj v amerických dolároch. To tvrdím. A ja dúfam, že odborná verejnosť sa k tomu vyjadrí. A môžeme sa stretnúť na platforme odbornej diskusie, a nie nejakých, by som povedal, prízemných diskusií.

    Vrátim sa ešte k tomu, čo tu bolo dosť dlho rozprávané, privatizačnému poradcovi. Nie je dôležité to, či u privatizačného poradcu dnes je odmena 1,168 % z celkovej sumy, čo je 1,2 mld. Sk, dôležité je to, kto si dovolil to...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcou.

  • Pán poslanec, prepáčte, musím vás prerušiť, je 12.00 hodín. Váš príspevok bude ešte trvať aspoň koľko?

  • Tak možno päť až sedem minút.

  • Takže ak je to toľko, chcem sa opýtať poslancov, či je všeobecný súhlas, aby sme dokončili vystúpenie pána poslanca a potom mali prestávku. Dobre. Takže vyhlasujem obedňajšiu prestávku a budeme pokračovať vystúpením pána poslanca Buriana o 14.00 hodine.

    Ešte, pán poslanec Mamojka. Zapnite pána poslanca.

  • Ja len si dovolím požiadať a upozorniť členov kolegov ústavnoprávneho výboru, že o 12.30 hodine máme zasadnutie. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.02 hodine.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás pozval do rokovacej sály rovnako ako navrhovateľa a spravodajcu, aby sme mohli pokračovať v popoludňajšom rokovaní o správe o priebehu privatizácie SPP. Počkáme chvíľu na pána ministra.

    Ďakujem, vážené kolegyne, kolegovia, tak už máme kompletnú skupinu navrhovateľov a spravodajcov a už máme pri mikrofóne aj pána predsedu finančného výboru pána Buriana. Takže budeme pokračovať v rokovaní v prerušenej rozprave o správe o priebehu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu.

    Takže slovo má pán poslanec Burian.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som pokračoval v tom, čo som začal v predchádzajúcom mojom vstupe ešte pred obedňajšou prestávkou. Budem pokračovať tým, že dám najprv pozmeňujúci návrh, aby som jednoducho v tom nejakým spôsobom nadviazal na tú diskusiu, ktorá bola v doobedňajších hodinách.

    Takže dávam pozmeňujúci návrh k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o priebehu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

    Podám nasledovný pozmeňujúci návrh. Podľa konštatačnej časti B písmeno d) znelo doteraz takto: „d) vznik finančnej straty vo výške 7,737 970 mld. spôsobenej zanedbaním rizík vyplývajúcich z kolísania menových kurzov“. Navrhujem nové znenie písmena d), ktoré znie: „d) vznik finančnej straty vo výške 236,25 mil. eur spôsobenej zanedbaním rizík pri nerešpektovaní devízovej pozície Národnej banky Slovenska 70 % eur a 30 % dolárov“.

    Myslím si, že som už dosť jasne prezentoval vo svojom vystúpení, že v čase, keď vznikla kurzová strata, bol pomer eura k doláru 1,132, teda dolár verzus euro, pri inkasovaní peňazí bol kurz medzi eurom a dolárom 1,007. Myslím, že to bol takmer 18-percentný rozdiel. A v čase podpisu zmluvy, ako vzniká kurzový rozdiel, v klasickom obchodnom styku je deň vystavenia faktúry, teda deň realizácie konkrétneho obchodu a deň, keď má byť zaplatený, ten rozdiel nebol poistený, v čase, keď po 11. septembri 2001, po páde akciových trhov, boli jasné fundamenty, že veľa investorov a veľa investičných spoločností a bánk zatváralo pozície smerom na dolárovú pozíciu alebo na dolárovú bázu, bolo jasné a bolo predvídateľné, že dolár bude mať tú klesajúcu tendenciu. Ale aj bez ohľadu na tieto fundamenty nič iné vláda nemala zabezpečiť, len to, aby teda ctila devízovú pozíciu Národnej banky Slovenska, teda devízovú pozíciu štátu, o ktorej som tu hovoril. Nebyť toho, Slovensko dnes by mohlo mať minimálne z toho 236 mil. eur. To je, pokiaľ sa týka kurzovej straty.

    Ešte sa trochu pozastavím nad privatizačným poradcom.

    Asi určite nebudem protestovať proti tomu, že privatizačný poradca je veľmi dôležitý v takomto procese, je veľmi dôležitý pri výbere, a teda pri poradení štátu pri takejto veľkej transakcii. O tom určite nepochybuje nikto. Ale, mimochodom, pozrime sa na toho privatizačného poradcu, keď sa tvrdí, že potrebujeme toho najlepšieho privatizačného poradcu. No privatizačný poradca bol Credit Suisse First Boston, pobočka pražská. Upozorňujem na to, že to nebola priamo spoločnosť, ktorá priamo má svoj domicil vo Švajčiarsku. Čiže vychádzam z tejto premisy, že jednoducho my sme si zabezpečili teda názvom potenciálne kvalitného poradcu. Len si myslím, že konkrétna realizácia zostala na ľuďoch, o ktorých neviem, že by mali s takouto veľkou transakciou vôbec skúsenosti, čo sa vlastne jasným spôsobom prejavilo aj v systéme kurzových strát, ktoré som spomínal.

    To, že cena bola niekde na úrovni 1,168 % z celkového objemu 2,7 mld., to nie je tá najpodstatnejšia vec. My ešte raz opakujeme, ako sa mohlo stať, že tento privatizačný poradca bol vybraný, keď druhý v poradí mal cenu 18 mil. dolárov a je jasné, a ja to zdokumentujem aj na tomto príklade v tejto tabuľke, že keď cena sa nebude pohybovať pod 2 mld. USD, že už cena základná tohto privatizačného poradcu bude vyššia ako celková suma, ktorú ponúkol druhý v poradí, Rothschild & Sons, teda 18 mil. dolárov verzus teda základná ponuka, mimo čoho boli ešte napočítané všetky ďalšie vedľajšie náklady, ktoré neboli limitované. Zodpovedne tvrdím, že pri transakciách, ktorých som sa zúčastňoval, a neboli zase v takýchto veľkých objemoch, ale ide o 50-miliónové až 100-miliónové dolárové transakcie, nie sú malé, všade bola výška limitovaná všetkých nákladov, ktoré súvisia s transakciou, t. j. napr. aj cena právnických služieb a tak ďalej. Len tak, mimochodom, spomeniem právnickú kanceláriu Linklaters, ktorá bola právnym poradcom. Potvrdila, že výška nákladov, len teraz nie je jasné, o ktorú výšku nákladov ide, či je to tých 440 000 dolárov alebo tých 4,5 mil., ktoré boli najviac prirátané k tomuto, lebo tvrdím, že asi tá výška tých 400 000 alebo 440 000 bola asi cena právnických služieb, ktoré mala právnická kancelária, ale hovorím, môžem sa to domnievať, netvrdím, že to je jasný fakt, faktom ale zostáva, že ďalšie náklady, ktoré boli v tomto poradenstve nevydefinované, sú jasným dôkazom toho, že k tomu sa pristupovalo tak, ako keby niekto nenakladal s vlastnými prostriedkami.

    Chcem sa opýtať tých ľudí, ktorí boli pri realizácii tejto privatizácie, či by rovnako postupovali, či už pri kurzových rozdieloch alebo pri vyplácaní dividend, alebo pri výbere poradcu, keby to bola ich vlastná firma. Dovolím si povedať, že v žiadnom prípade asi nikto z tých, ktorí by realizovali podobnú transakciu, určite by nepristupoval podobným systémom, ktorý je.

    Ja musím povedať, že v týchto diskusiách som zažil dosť veľa prekvapení, že koľko máme zdatných ľudí v tejto oblasti. A to nie je len oblasť, by som povedal, manažovania rizík, pokiaľ ide o manažovanie rizík kurzových, ale je to aj manažovanie finančných náležitostí, a to, povedzme, aj v súvislosti s tým, ako sa pripravovala transakcia. Je pre mňa dosť neblahým zistením, že podstatná časť ľudí bola tá, ktorá vôbec nemala skúsenosti s takouto transakciou. A dovolím si povedať, že aj po vyjadreniach niektorých ľudí, ktorí boli priamo zodpovední za túto transakciu, som veľmi nemilo prekvapený. A hovorím, ešte raz opakujem, mal som tú šancu byť pri niekoľkých transakciách, komunikovať možno s jednou z najlepších právnických agentúr. A myslím si, že viem si predstaviť, čo sa dá a čo sa nedá.

    A záverom mi dovoľte, aby som sa ešte veľmi krátko vyjadril k tomu, čo je vlastne tou dymovou clonou alebo tou clonou, o ktorej sa tu už prezentovalo niekoľkokrát. Podľa môjho názoru dymovou clonou je to, keď sa začnú vyťahovať privatizačné projekty za roky 1994 až 1998 v zmysle nejakej stratégie, no keď si mohol on dovoliť, môžem si aj ja dovoliť. Neviem tiež, aký mal byť ten dôvod alebo leitmotív toho, že sa tu vyťahovali, by som povedal, nejaké privatizačné projekty za minulé roky. Nechcem tým, by som povedal, ani ospravedlňovať, ani, by som povedal, robiť sudcu v tomto procese, ale nemali by sme zabudnúť, že tým základným riešením je riešenie privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu a všetko to, čo súviselo s netransparentnosťou tohto riešenia.

    Veľmi vehementne tu vystupovali niektorí poslanci opozície a hlavne, pokiaľ som vnímal, pán predseda SDKÚ o tom, akým spôsobom je ohrozená demokracia na Slovensku. Vážené dámy, vážení páni, keď som vstupoval do tejto Národnej rady pred piatimi rokmi, možno pred niečo viac ako piatimi rokmi, bolo to pre mňa nejakou cťou. A s takou bázou som vstupoval s takým malým strachom, keď som vstupoval do tejto Národnej rady, lebo vnímam, že máme parlamentnú demokraciu. A parlamentná demokracia, je to najvyšší piedestál riadenia tohto štátu. Musím ale s hrôzou povedať, že to, čo sa nezdeklaruje ako ohrozenie demokracie, nikomu nevadilo tri roky predtým, keď tri roky v priamom prenose boli jasné známky korumpovania poslancov, ktorí odišli z iných parlamentných strán. Vtedy vôbec nikomu nevadilo to, že jednoducho bude vládnuť s podporou ľudí, ktorí boli zvolení za práve ten subjekt, ktorý dnes bol prezentovaný ako ten najhorší v tom procese rokov 1994 až 1998. Pre mňa najväčším ohrozením demokracie je to, ak niekto v priamom prenose realizoval veci jasnou známkou toho, že títo ľudia boli za veľmi nejasných a doslova až korupčných škandálov sťahovaní na stranu, aby vládna koalícia terajšia si zachovala svoje postavenie, svoju vládu. A jednoducho pre mňa je toto najvyšší stupeň ohrozenia demokracie. Ak si toto niekto neuvedomuje, je pre mňa zlou vizitkou aj celého vládnutia. A myslím si, že SPP je len predznamenanie toho, akým spôsobom sa diali veci, ktoré tu boli alebo ktoré sa realizovali v priamom prenose. Ja to budem parafrázovať na to, ak na niektorom trhu cenných papierov, na niektorej burze sa len veľmi máličko objaví informácia o tom, že sú zneužité informácie vo verejnom styku, že sú zneužité informácie o tom, akým spôsobom sa nakladá s akciami na tomto trhu, tak v tom momente zakročia všetky inštitúty, ktoré sú pre tento trh relevantné, ale, naopak, na najväčšom stupni demokracie, Národnej rade vôbec nič sa v podobnom prípade neudialo. Ak toto má byť teda pošliapaním nejakej demokracie, ja dovolím si povedať, že myslím, že väčší príklad a lepší príklad určite nenájdeme.

    Prepáčte, tento môj záver, by som povedal, bol takým skôr politickým vyústením, nie preto, že by som teda neprezentoval tieto dáta. Tieto dáta sú relevantné. A zatiaľ ich určite nikto nespochybnil. Ale nedalo mi to vzhľadom na to, že sa tu omieľa práve hmla, nedostatok demokracie na Slovensku a tak ďalej. Myslím, že práve opakom je pravda.

    A ešte raz chcem na záver povedať, vyzývam Národnú banku Slovenska na príp. odbornú diskusiu práve pre oblasť teda kurzových strát. A ja si myslím, že to je jeden z najväčších prešľapov, aké zažilo Slovensko pri tejto najväčšej transakcii. Nechcem sa opakovať, že touto transakciou určite by sme sa dostali medzi prvú desiatku transakcií, kde sa najviac stratilo na otvorených pozíciách. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Štefanec, pán poslanec Miššík. Ešte niekto sa hlási? Nikto. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Burianovi za priestor, ktorý venoval vo svojom vystúpení nám a osobne aj mne, mojej osobe.

    Zaujímavá bola tá časť, keď hovoril o sebe, o svojom odbornom backgrounde, ktorý nikto nespochybnil. Pán poslanec, ja vám odporúčam, keby aj ďalší poslanci z vášho klubu, ktorí sa vyjadrujú ku kurzovým rozdielom, sa vyjadrili k svojej odbornej minulosti. Mám tu na mysli napr. pani poslankyňu Vaľovú a jej schopnosti predvídať kurzy.

    Takisto ma zaujala časť, keď ste hovorili o vašom pozmeňujúcom návrhu do budúcnosti. Viete, vy ste sám spochybnili vlastne tvrdenie tejto správy o kurzových rozdieloch 7,4 mld., keď hovoríte o čísle 236 mil. dolárov, čo vo vtedajšom kurze bola zhruba čiastka 10,5 mld. korún. Tu lietali rôzne čísla, tie miliardy ste prehadzovali zľava, sprava. Myslím, že keď ste taký odborník na hedgeovanie, čo, mimochodom, ste nedokázali za tejto vlády, a nedali ste ani jeden príklad krajiny, ktorá by hedgeovala predaj svojho energetického podniku, takže takýto príklad neexistuje, lebo sa to jednoducho nedá, keď tak chcete vyučovať o hedgeovaní, ja vám odporúčam, aby ste začali u vášho predsedu. A poprípade môžete pokračovať vo svojom klube, aby ste zahedgeovali aspoň jedno číslo, na ktorom sa dohodnete, aby sme mohli už sa seriózne baviť o kurzových rozdieloch. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán kolega, predseda výboru, ľutujem, čakal som možno menej politiky. Ale si sa do toho dosť teda vžil.

    A hlavne čo sa týkalo kupovania poslancov, keď sa vždy neviete niečoho chytiť, tak to je pre vás záchranná téma. Túto tému stále hráte, stále spomínate, čo je pochopiteľné, ale ja musím poukázať na to, že nič z toho, čo ste hovorili o kupovaní poslancov, pravdou nie je, pretože sa to nepreukázalo ani v trestnom konaní. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Burian, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda,. Chcem sa vyjadriť k pánovi poslancovi Štefancovi. Som rád, že nespochybnil teda background, aspoň môj. Teda predpokladám, že taký istý background očakávam teda z úst poslancov SDKÚ.

    Zatiaľ, čo som počul, boli fakt prízemné diskusie o tom, teda, povedzme, o kurzových rozdieloch. Takže ja dúfam, že aj tým uznesením Národnej rady, kde sa jasným spôsobom prijme 236 mil. eur, nespochybní nikto, že sa dala urobiť na trhu táto transakcia, malý market, kde sa denne obchoduje s peniazmi, je to niekoľko miliárd dolárov, eur, základných mien, ktoré sú obchodovateľné medzinárodne. Čiže táto transakcia sa dala urobiť ľavou zadnou. Musím zodpovedne povedať, že referent u môjho bývalého zamestnávateľa by to urobil bez problémov. Bol by to referent s nejakou polročnou praxou. Čiže dovolím si povedať, že určite by to mali zabezpečiť aj poradcovia, aj každý, kto len trocha tomu rozumie. Že to štáty iné nerobili ani Česká republika, je logické. Ak je euro menou, ktorou je, Česká republika má devízovú pozíciu, tak asi zbytočne by robili nejaké poistenie, to ani nemá zmysel. Čiže keby sa to urobilo u nás v pomere 70 : 30, nikto by nespochybnil túto transakciu.

    Pokiaľ sa týka pána poslanca Miššíka. Ja som v 99 % vystupoval iba číselne a odborne. Tú poslednú časť som si nechal preto, lebo celý čas sa tu hovorilo o nejakých dymových clonách, nedostatku demokracie. A bojím sa, že tým nedostatkom demokracie je niečo iné, je pošliapanie hodnôt, ktoré ja ako človek, ktorý vstupoval do tejto Národnej rady, bral som za prioritné a za určujúce. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Pavol Frešo, pripraví sa pán poslanec Mečiar. Máte slovo pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v diskusii o správe o privatizácii SPP už bolo povedané veľa, preto sa k niektorým faktom vrátim, ktoré považujem za podstatné. A takisto ako môj predrečník si dovolím nejaký krátky, aj keď rozdielny politický záver v prvom rade v právnej oblasti, kde ja cítim, že táto správa bola obrovskou právnou blamážou. Je to, po prvé, § 59a Obchodného zákonníka, ktorý sa tu spomína a kde bola taká snaha predkladateľov tejto správy urobiť z toho celý privatizačný proces nezákonný a vlastne nulitný od nejakého samého začiatku, nakoľko údajne nebola stanovená cena znalcom. Napriek tomu, že pán minister hovoril, že teda tento paragraf ospravedlňuje, nevysvetlil, kto tam ten paragraf doplnil, ktorí úradníci to boli, v každom prípade je každému, aj žiakovi 6. ročníka, ktorý má istý druh občianskej náuky, zrejmé, že vláda, ktorá schváli takýto druh správy, tak sa podeň podpisuje a berie zaň zodpovednosť. Je úplne zrejmé, že keby si ktokoľvek z členov vlády bol býval spomenutý paragraf prečítal, tak by zistil, že nehovorí o tomto type predaja. Naozaj je to paragraf, cieľom ktorého je zabrániť tunelovaniu vlastnej firmy jej majiteľom alebo majiteľmi a ktorý sa nedá uplatniť na tento samotný proces odpredaja. Z toho vyvádzam, že dôvod, pre ktorý spomenutý paragraf z vlády sa v správe ocitol, nie je omyl, to by som krivdil tejto vláde, myslím si, že je to čisto propagandistický ťah, ktorý má navodiť nejaký pocit, že bol obídený zákon a snaží sa v konečnom dôsledku vysvetliť aj z pozície Národnej rady, že došlo k porušeniu zákona.

    Druhá spomínaná vec v tejto právnej oblasti alebo často spomínaná vec boli podpísané zmluvy ako súčasť ponuky, keďže je to štandardom pri verejnom obstarávaní vrátane dátumov, prv než boli tieto ponuky otvorené. Tak je zrejmé znova, že tým, že niekto naplnil zákon, sa snažíme tu na pôde Národnej rady na podnet vlády konštatovať, že zákon bol porušený.

    Tretia vec, ktorá prichádza z tej právnej oblasti, ktorá ma veľmi zaujala, je, že verejná súťaž, o ktorej sa rozprávalo, bola vlastne nie podľa zákona o verejnom obstarávaní, ale bola to taká jemnejšia forma verejnej obchodnej súťaže podľa Obchodného zákonníka. Znova, keď si človek vyhľadá v Obchodnom vestníku, je to z 5. 10. 2000, tak zistí, že súťaž na poradcu bola skutočne podľa zákona o verejnom obstarávaní, splnila všetky náležitosti. A už samotný fakt, že ani jeden z tých účastníkov súťaže na poradcu nenamietal, svedčí aj o jej transparentnosti.

    A štvrtou vecou z takej právnej oblasti mi príde, uznesenia, v ktorých sa konštatuje porušenie zákona, dávať na pôdu Národnej rady. Áno, je to protiústavné. Ale znova, plní to len a len jeden cieľ. A to je negatívna propaganda smerom voči opozícii ako takej.

    Inými slovami, z tejto právnej oblasti mi vychádza, že to, čo tu pán minister predložil, a teda čo vláda predložila, je súčasťou istej dlhodobej, a ja sa nebojím to povedať, štvavej kampane voči opozícii, ktorej úlohou je akýmsi spôsobom ospravedlniť tie škandalózne a nechutné výroky pána premiéra, ktorý hovorí, že časť opozície, dokonca citujem veľmi veľa poslancov, by mala sedieť vo väzení. A to je niečo, čo ma teda nenecháva chladným, ale vyjadrím sa k tomu ďalej, keď prejdem ďalšie aj ekonomické zlyhania tejto správy.

    V ekonomickej oblasti ma zaujal výraz „výrazne nízka cena“. Odvoláva sa na to, že vláda samotná odhadla trhovú hodnotu zo 100 % akcií 6 mld. až 8 mld. dolárov. A pokiaľ to človek aritmeticky rozpočíta na 49-percentný balík, tak mu vyjde 2,94 mld. až 3,92 mld. za minoritný balík. Na to netreba byť dílerom na devízových trhoch, na to stačí základné ekonomické povedomie, aby bolo zrejmé, že keď predávam minoritný balík, tak jeho cena nebude zodpovedať aritmetickému pomeru z celkového balíka, ale môže byť nižšia. A ďalší faktor, ktorý túto cenu znížil, boli napr. veľmi, veľmi pochybné a dosť dlho s nimi sa vysporiadajúce bývalé tzv. Duckého zmenky, ktoré výrazne znižovali hodnotu SPP, a to napriek tomu, že štát za ne prebral garancie. Inými slovami, hovoriť o cene, ktorá je 2,7 mld. oproti spodnému aritmetickému rámcu 2,9 mld. dolárov, ako o výrazne nízkej má znova len propagandistický charakter.

    Pokiaľ ide o daň z dividend a vlastne predaj z časti SPP spoločnosti, ktorá má sídlo v Holandsku. No predsa každému, znova, ekonomicky veľmi triviálne vzdelanému človeku je zrejmé, že pokiaľ by sme zaviazali predaj k takým podmienkam, že nadobúdateľ musí mať sídlo na Slovensku a bude platiť daň z dividend, no tak sa to znova odrazí na zníženej cene. Inými slovami, každý ďalší záväzok podobného charakteru znižuje cenu a je v priamom protiklade s tým, po čom ste tu, vážení koaliční poslanci aj vy, pán minister, volali, aby bola cena vysoká.

    Krátko sa dotknem otázok hedgingu.

    Pán poslanec Burian hovoril o tom, aký sme hlboko nekompetentní a kompetentný je on a bol by rád, keby mu niekto na takej úrovni odpovedal. V tejto súvislosti ma napadajú dve veci, po prvé, keby pán poslanec Burian pomenoval spoločnosť, pre ktorú túto kompetentnú činnosť vykonával a ako táto spoločnosť v rokoch jeho pôsobenia dopadla. Môže na to odpovedať. Ja budem odpovedať vo faktickej.

    A po druhé, k tomu hedgingu samotnému. No termín hedging v našej politickej kultúre zaviedol predsa ako politický termín Smer a jeho predseda Fico. To znamená, ten volal po hedgeovaní ceny ropy. Takisto hovoril o tom, že dokáže upraviť cenu benzínu. A takisto teraz hovorí aj v tejto správe o akomsi hedgeovaní. A to, pán poslanec Burian, nemôžete vyvrátiť zoči-voči slovenskej korune, nakoľko tá strata je vyrátaná na 7 mld. korún. Inými slovami, táto správa predpokladá, že sa hedgeoval kurz koruny k doláru. A to, čo už bolo viackrát povedané aj zo strany opozície ale nielen opozície, ale aj odborníka a dokonca uznané aj zo strany koalície, je, že to nie je celkom dobre možné. Preto pribieha po siedmich rokoch so záchranným pásom pán poslanec Burian, ktorý nás informuje, že existuje akási krížová špekulácia na dolár, euro, ktorá by bola bývala vyniesla štvrť miliardy eur. No predsa je jasné, že keď mám k dispozícii akúsi históriu, tak potom nakoniec môžem napasovať na ňu príslušný model. To, že to Smer neurobil skorej, vlastne je v presnom protiklade s tým, po čom volá pán poslanec Burian. Inými slovami, ten neodborný, propagandistický tlak, ktorý sa okolo SPP vytváral 7 rokov zo strany Smer, ktorý vlastne hovoril, že podnik bol predaný pod cenu, že tam došlo k obrovskej kurzovej strate, ktorá sa bežne rieši, medzi korunou a dolárom, vlastne poprel. A povedal, že áno, to sa teda nerobí, ale robí sa na menový pár eurodolár. To sa síce robí a možnože keby som sa ja posnažil a vybral nejaké iné výhodné kurzy, tak nájdem 11 mld., možno 12 mld. korún, možno ešte viacej. Nemôžem v tejto súvislosti absolútne súhlasiť s tým, že bolo všetkým jasné z ekonomických fundamentov, že dolár voči euru bude klesať. No nebolo to všetkým jasné, nakoľko veľmi veľká časť trhu vtedy aj špekulovala znova s nárastom doláru. A pokiaľ by to bolo všetkým jasné, tak ten kurz by bol býval okamžite vyletel napr. na dnešnú úroveň.

    Čo sa týka toho zahedgeovania, ešte jednu takú vetu mi nedá nedodať. My si celkom dobre nemôžeme ako republika sťažovať na to, že v kurze koruny a dolára koruna spevnela voči doláru, nakoľko naše dlžoby v dolároch tým pádom zlacneli. A to je taký istý prirodzený spôsob hedgingu, o ktorom si myslím, že je ten najsprávnejší názor, ako sa pozerať na takto veľký predaj, ktorý dosahuje hodnotu polovice štátneho rozpočtu.

    A čo sa týka vlastne toho, aké schopnosti kto má hedgeovať. Ja si myslím, že strana Smer je rok a pol vo vláde, nech sa páči, najbližšia benzínová pumpa je tam. Môžeme sa pozrieť, ako je to s cenami ropy, či klesla cena benzínu alebo stúpla cena benzínu za vašej vlády. Dokonca je tu daň z minerálnych olejov, kde ste sľubovali že ju znížite. Ani tú ste nedokázali znížiť, pán minister, takže toto nezakrývajme.

  • Reakcia z pléna.

  • Vy môžete dať normálny návrh spolu s ministrom financií, však to je snáď zrejmé. Toto nezakrývajme, neurobili ste to. A každý raz, keď človek príde na benzínovú pumpu, tak si môže prečítať vizitku, ako veľmi schopný je Smer v oblasti hedgeovania, vôbec práce s energetickým sektorom. A ja by som vám to nevytýkal, keby ste sa neboli k tomu počas toľkých rokov zaväzovali, keby ste neboli opakovane predošlú vládu v tomto napádali. Inými slovami, hovorím o tom, že vy rozprávate, čo sme mali urobiť my. Ale ja hovorím o tom, čo môžete urobiť vy, čo ste sľubovali a čo urobiť nie ste schopní.

    K akcionárskej zmluve. To je taká posledná odborná časť, ku ktorej by som sa rád vyjadril. To, ako je napísaná akcionárska zmluva, že naozaj strategickému partnerovi dáva právo manažmentu, to bolo verejne známe. To bolo verejne známe, ale to nejako neoslabuje našu pozíciu ako 51-percentného vlastníka. Myslím tým štát. Práve naopak, myslím si, že práve tým, že tam bol vpustený strategický mamažment, je zodpovedný za astronomické zvýšenie dividend a vôbec celkových príjmov, ktoré má k dispozícii štát z SPP po privatizácii, ktoré sú vyššie, ako to bolo vtedy, keď štát vlastnil 100 % akcií SPP.

    Teraz sa vrátim k tomu politickému rozmeru samotnej správy ohľadne privatizácie SPP.

    My tu celé roky počúvame od pána dnes premiéra Fica, ktorý dokonca bol členom komisie, ktorá vyberala kupujúceho 49-percentného balíka SPP, ako je táto privatizácia nevýhodná, dokonca že ide o ekonomickú vlastizradu. A, mimochodom, na toto sa pán dnes premiér Fico odkazuje, keď hovorí o tom, že veľmi veľa poslancov opozície by malo sedieť vo väzení. A toto mi už je trošku vážnejšie.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pokiaľ sme v situácii, že parlament prerokováva správu, ktorá je na propagandistickú objednávku, propagandistickú objednávku konkrétnej strany, aby tá si urobila nejakým spôsobom alibi za to, čo tu 8 rokov tvrdila, tak to považujem za vážne. Pokiaľ sa tam naozaj rozprávame v termínoch a dochádzame k záverom, ktoré sú protiústavné, inými slovami, hovorím o tom, že sa tam konštatujú porušenia zákona, tak si myslím, že jediný účel tejto správy je naozaj umožniť aj ďalšie kroky voči opozícii. To znamená, pripravuje sa vlastne istý terén. A to je vlastne moja obava. Pripravuje sa istý terén, kde opozícia naozaj bude kriminalizovaná, kde sa nebude viesť nejaká odborná debata, kde sa nebudeme spoliehať na nezávislé súdy, ale kde budeme jednoducho rozhodovať politicky. A to je niečo, k čomu by som rád vyzval poslancov Smeru, aby sa voči tomuto postavili, aby sa voči tomu bránili. Inými slovami, toto je naozaj útok na demokraciu. Je útokom na demokraciu, pokiaľ parlament má prijímať uznesenia, ktoré súvisia so zákonnosťou alebo nezákonnosťou, a prijíma ich preto, aby svojmu predsedovi vlády umožnil urobiť isté alibi z jeho tvrdení. On to dokonca aj vyrátal. Vyrátal, že pán Dzurinda, Mikloš a Zajac strávia 160 rokov vo väzení. Ja neviem, proste treba si pozrieť monitoring. Treba si pozrieť monitoring jeho vyjadrení. Aby sa on mohol slobodne ďalej takto vyjadrovať, potrebuje takúto správu, ktorá konštatuje porušenie zákona. A to môže dosiahnuť len s podporou vašich hlasov.

    A tu by som rád apeloval na vaše demokratické svedomie, aby ste nehrali túto hru. Táto hra je veľmi nebezpečná. Je veľmi nebezpečná nie pre opozíciu, ale je nebezpečná aj pre vás, vážení kolegovia. Akonáhle pripustíme, aby tento parlament prestupoval svoje právomoci, aby tento parlament vo veciach, ktoré sú odborné, na ktoré môžu byť rôzne názory, prijímal zásadné stanoviská, používal silné výrazy, dokonca bol tu pokus túto zmluvu urobiť za nulitnú, tak vlastne, po prvé, riskujeme veľké hospodárske škody, čo si, myslím, pán minister uvedomuje, a asi aj preto ustúpil z toho sporného znenia okolo § 59a, a po druhé, môžeme utrpieť veľké škody na demokracii, to znamená, môžeme sa dostať do rokov, ktoré ani vám, ani nám určite neboli príjemné. A to boli roky, keď sa o Slovensku hovorilo ako o krajine, ktorá má problém s demokraciou.

    Rád by som vás vyzval, aby ste boli veľmi opatrní a veľmi sa poradili so svojím svedomím, ako budete hlasovať o záverečnom uznesení, ako budete hlasovať o záverečnom uznesení k tejto správe tak, aby ste zohľadnili nielen svoje politické záujmy, ale aj záujmy zachovať demokraciu na Slovensku a neprekračovať mandát tejto Národnej rady.

    Na záver, pán spravodajca, by som ešte chcel dať uznesenie v znení: „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky zverejniť všetky zmluvy uzavreté v mene Slovenskej republiky v rámci privatizácie SPP, a. s.“

    Toto uznesenie by malo demytologizovať to, k čomu sa aj pán minister uchýlil ako k takej poslednej obrannej línii, keď hovoril, my máme pravdu preto, lebo my poznáme zmluvy a vy ste tie zmluvy ako opozícia nečítali. Po prvé, pán minister, ja vám chcem povedať otvorene, že keď ste koncipovali tú správu a niečo ste v tej správe voči poslancom zamlčali, tak je to jednoducho hanba. Pokiaľ ste mali nejaký zákonný problém, a pán poslanec Lipšic vám dokazoval, že zákonný problém nemáte, ale povedzme, že ste mali názor, že zákonný problém máte, tak vy ste mali hľadať riešenie, ako poslancov oboznámiť so všetkými relevantnými faktmi, ktoré vás oprávňujú k tak tvrdým záverom, aké sú napísané v navrhovanom uznesení tejto správy. Pokiaľ ste tak neurobili a tu v rozprave sa odkazujete na správu, ktorá nie je k dispozícii, tak to považujem za nefér. A myslím si, že ste mali radšej túto správu stiahnuť. A keďže ja si myslím, že opozícia je tu aj na to, aby v prípade, že koalícia nekoná, ju napomenula, tak toto uznesenie, ktoré, dúfam, prejde, berte ako také napomenutie. A berte to tak, aby ste aj nabudúce, skutočne, pokiaľ budete podobné veci do parlamentu predkladať, si dali záležať a dostatočne informovali všetkých poslancov bez rozdielu toho, z ktorej strany pochádzajú. Ďakujem pekne za pozornosť, kolegovia.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami sa hlásia Jozef Burian, Tibor Cabaj, Pelegrini Peter, Žitňanská Lucia, Martinák Ľuboš, Kvorka Ján. Ak sú to všetci prihlásení, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Burian.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem upozorniť, že v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý som predložil, je bod d). Ale vychádzal som z pôvodného návrhu uznesenia. Takže ospravedlňujem sa. V tej konštatačnej časti nie je bod d), ale bod c). A platí presne to, čo som prečítal vo svojom pozmeňujúcom návrhu.

    Potom by som sa chcel ešte vyjadriť k pánovi poslancovi Frešovi. Som veľmi rád, že sa už nespochybňuje to, že euro voči doláru, to sa dalo takýmto spôsobom predísť. V kurzovej strate je takmer štvrť miliardy eur.

    A faktom je, že ma troška zarazilo to, že až dnes vraj, ako vystupujeme s tým, akým spôsobom sa dala tá situácia riešiť. Musím upozorniť, že ešte v roku 2003 na 9. schôdzi Národnej rady som osobne vystupoval s otázkou na vtedajšieho ministra financií pána Mikloša, prečo sa neurobil tento deal v kombinácii eura s dolárom. Čiže ja nehovorím o tom dnes, hovoril som o tom už v roku 2003 pri nástupe do Národnej rady Slovenskej republiky, pri príležitosti, keď sa prerokúvala, povedzme, aj otázka privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu. A dávam podnet teda, aby teda sa zapojila do tejto odbornej diskusie aj Národná banka Slovenska, aj ostatné relevantné inštitúcie, nech sa otvorene o tomto probléme diskutuje.

    A k zavádzaniu takých vecí ako hedgeovanie ja neviem ropy a podobných vecí. To vyjadrenie bolo v inej súvislosti. A ja viem, v akej súvislosti to bolo vyjadrené, že jednoducho dajú sa nejakým spôsobom definovať. Aj komoditná burza existuje ako normálny klasický nástoj pre zabezpečenie si ceny do budúcna, ale nie v takom ponímaní, ako to pán Frešo prezentoval.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Frešo, ja len chcem pripomenúť, že sedíte v Národnej rade Slovenskej republiky. Ak si prečítate ústavu, zistíte, že Slovenská republika má parlamentnú demokraciu. Tak kto iný by mal prijímať stanoviská, závery uznesenia k veciam, ktoré sa na Slovensku stali alebo ktoré sa na Slovensku pripravujú? Takže ak sme parlamentná demokracia, je výsostné právo prijímať všetky tieto náležitosti. A dokonca ja poviem, že je to povinnosťou Národnej rady, pretože má vo vzťahu k výkonnej moci kontrolnú činnosť. Ak si chce túto naplniť, nemá inú možnosť ako cez vyžadovanie rôznych správ, informácií a potom následné zaujímanie stanovísk, resp. uznesení Národnej rady Slovenskej republiky. Takže pokým sedíme v Národnej rade, myslím, že by sme tým popierali svoju pôsobnosť.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pán poslanec Pelegrini.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Frešo, hovorili ste vo svojej tej prvej odbornej časti, ako ste ju nazvali, že cena za 49 % akcií nemôže byť aritmetickým vyjadrením 49 % z odhadu hodnoty 100 % akcií, ale že to má byť menej. No tak ja zas ak sa pozriem na tú celú transakciu, tak mi z toho vychádza niečo opačné. Ak sa v zmluve vzdávam všetkých možných práv ako Slovenská republika, ak preberám v zmluve na seba všetky možné záväzky, ktoré v budúcnosti z nejakých súdnych sporov môžu postihnúť spoločnosť, ak sa zbavujem aj napriek 51-percentnému podielu z uvedenej spoločnosti, manažérskych práv, ak napr. sa v zmluve zaväzujem neznížiť ceny plynu, „upravené ceny plynu pre odberateľov z kategórie domácností nesmú byť v žiadnom prípade v roku 2003 nižšie ako ceny plynu účtované odberateľom z kategórie domácností v roku 2002“, ak sa v zmluvách zaväzujem, že Slovenská republika neprijme žiadnu daň, dodatočnú daň, ktorá by sa nejakým spôsobom mohla tohto podniku dotknúť, tak potom každý a, tak ako ste to nazvali vy, triviálne ekonomicky vzdelaný človek by prišiel asi k záveru, že tých 49 % akcií, aj keď je to menej ako polka, by malo mať hodnotu vyššiu, minimálne ako polovica odhadu stopercentnej hodnoty akcií SPP. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem podporiť pána kolegu poslanca Freša v tej časti, kde predniesol návrh uznesenia. Ja si myslím, že to je to najlepšie riešenie, predložiť tieto zmluvy verejnosti. Je nepochybné, že pán minister sa bude musieť vysporiadať s otázkami, ako a čo zverejniť, ak tvrdí, že niektoré časti sú obchodným tajomstvom,. Ale podotýkam, že obchodné tajomstvo má tiež svoje náležitosti v zmysle nášho právneho poriadku. A keďže, ako sa mi zdá, túto zmluvu už čítal v tejto republike skoro každý okrem mňa, tak myslím, že ani tie náležitosti obchodného tajomstva už nie sú splnené. Takže nebudete mať problémy ju zverejniť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pán poslanec Martinák.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Frešo, dotknem sa len troch bodov tvojho vystúpenia.

    V prvom bode si sa vyjadril, že správa je právna blamáž. Neviem, kde síce siaha tvoje právne vedomie ohľadom privatizácie, ale vieš dobre, že špeciálna prokuratúra preverí celý proces okolo privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu. Možnože sme zajedno, že špeciálna prokuratúra disponuje skutočne právnikmi na úrovni, a teda neviem, prečo nevyčkáš, keď tu pred plénom Národnej rady si dovolíš tvrdiť, že ide o právnu blamáž.

    Po ďalšie. Hovoríš, že je to iba štvavá kampaň proti opozícii. Nevidím jeden dôvod, prečo by sme mali voči vám viesť štvavú kampaň, keď názory ľudí na činnosť tej-ktorej strany sú jasne vyslovené v preferenciách. Myslím, že vieš, aké má dlhodobé preferencie naša strana Smer.

    A po tretie, hovoríš o neodbornom politickom tlaku. O vysokej ekonomickej odbornosti vášho exministra pána Mikloša sa presvedčili za predchádzajúcich osem rokov vládnutia hlavne občania z odľahlejších oblastí nášho Slovenska. Dovolím si tvrdiť, že on vyštval mladých ľudí, ale aj strednú generáciu za prácou. Tým trpia aj naše rodiny, výchova detí a tak ďalej. Samozrejme, z vášho makroekonomického odborného hľadiska to bolo správne? Akurát neviete vysvetliť dlhodobé hľadisko. Možno je to aj sto rokov. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pán poslanec Kvorka.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Frešo, z vášho vystúpenia, ktoré som si pozorne vypočul, som pochopil, že v podstate vy ste privatizovali SPP z toho dôvodu, aby ste zabránili tunelovaniu, pretože ste si mysleli, a myslíte si to zrejme aj doteraz, že štát nie je dobrý správca a vlastník. Ale na druhej strane ja sa vás pýtam, konzorcium, tí, ktorým ste to dali sprivatizovať, v čích rukách je, aké to je. To je po prvé.

    Po druhé som si všimol, že ste si neodpustili tak ako každý z vás, ktorý tu vystupuje, vypustiť smršť ohováračiek a lží a neprávd zase na adresu premiéra. A dovolíte si nás vyzývať, aby sme nepokračovali voľajakým spôsobom, kde my vám poukazujeme na pravdu. No ja by som vás z tohto miesta chcel vyzvať, pán poslanec, vy prestaňte už donekonečna ohovárať človeka, ktorý vie, čo robí, a ktorý vie, čo rozpráva.

    A po tretie, čo sa týka tej akcionárskej zmluvy, pán poslanec Frešo. Akcionársku zmluvu keď stručne zhrnieme, zistíme, že bol prijatím tejto akcionárskej zmluvy navodený stav, keď reálne nie je možné vykonávať práva väčšinového akcionára v rozsahu zodpovedajúcom percentuálnemu počtu akcií podľa Obchodného zákonníka. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Frešo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Takže najprv k pánovi poslancovi Burianovi. No asi nie veľmi účinne, pán poslanec, ste hovorili o tom, že vlastne ste mali na mysli menový pár eurodolár, nakoľko aj v tejto správe sa objavuje kurzová strata a dolár voči korune.

    Čo sa týka toho, že hovoríte, že hedging bol zo strany Smeru spomínaný v inej súvislosti. Pán poslanec, my sme tomu veľmi dobre rozumeli, bolo to v súvislosti s cenou benzínu a s cenou plynu. A vy dobre viete, že to tak je. A naozaj keď zídeme dolu k pumpe, tak uvidíme, že to nefunguje.

    Čo sa týka pána poslanca Cabaja. Áno, táto Národná rada má plniť svoju kontrolnú činnosť a ja sám ako opozičný poslanec to hojne využívam. Napr. pri kauze Slovenského pozemkového fondu tomu tak bolo. Ale hovorím, že táto Národná rada by nemala prijímať uznesenia, ktoré majú čisto propagandistický cieľ. A to je prípad uznesenia, ktoré navrhovala vláda, kde sa konštatuje priamo porušenie zákona. Je to protiústavné. A keď máme prijať protiústavné uznesenie, tak sa pýtam, aký to má cieľ.

    Čo sa týka toho, čo hovoril pán poslanec Pelegrini. Menšinový balík, väčšinový balík, to je záležitosť stále taká, že ten balík bol menšinový.

    A hovoril som aj o ďalšom riziku, ktoré na seba bral potenciálny kupujúci, a to napriek tomu, že štát zagarantoval ďalšie zmenky, ako boli tie spomínané Duckého zmenky. Napriek tomu sa toto nepriaznivo prejavilo na cene. A to naozaj je súčasťou elementárneho ekonomického myslenia.

    Čo sa týka toho, čo hovoril pán poslanec Martinák. Ja som sa vyjadroval k tejto správe, ktorá nám je tu predložená. A o nej môžem povedať, že je právna blamáž. A za tým si stojím. Tu som hovoril aj konkrétne dôvody.

    A takisto keď som hovoril o štvavej kampani, spomenul som dôvody, pre ktoré si myslím, že ide o štvavú kampaň.

    A tým naviažem aj na pána poslanca Kvorku. Ja som si dovolil citovať vášho predsedu a dával som do kontextu jeho citáty s touto správou. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Požiadal ma ešte o krátke vystúpenie v zmysle príslušného paragrafu zákona o rokovacom poriadku minister s reakciou na prejav pána poslanca Freša. Máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem pekne za možnosť znovu vystúpiť. Ja nechcem skutočne naťahovať túto diskusiu, ale musím zareagovať na pána poslanca Freša. A tiež som si urobil tri také krátke vstupy, nechcem reagovať na celú tú správu, lebo to je stokrát opakované to isté, tá istá lož. Takže nemá význam sa k tomu vracať. Ale k tomu záveru, viete, vy hovoríte, že táto správa mala poukázať na privatizačnú zmluvu. Ja vás chcem upozorniť, táto správa nie je o privatizačnej zmluve, táto správa je o procese privatizácie. Až raz budete chcieť správu o privatizačnej zmluve, urobíme správu o privatizačnej zmluve, ale teraz hovoríme o procese privatizácie.

    Pán poslanec, vy ste tak v tom svojom vystúpení trošku meditovali ohľadne ceny. A pripustili ste teoreticky, že aj by sa mohlo uvažovať o 6 mld. až 8 mld. US dolárov ako o východiskovej predajnej cene, nie o 1,82 mld., ktoré si nahodil Gas Holding ako združenie Gaz de France, Ruhrgas a Gazprom. Ale ste povedali, teoreticky je možné uvažovať aj o tej cene. A 2,7 mld. síce nie je aritmetický podiel, ale keď sa predáva minorita, tak nemôže byť aritmetický podiel z tejto ceny. Len zabudli ste, pán poslanec, povedať jednu podstatnú vec, vy ste nepredávali len 49 % akcií Transpetrolu, ale vy ste zároveň predávali manažérsku kontrolu a vy ste predávali aj v určitých úsekoch aj akcionársku kontrolu, lebo v mnohých prípadoch sa nedá pri hlasovaní použiť absolútna väčšina 51 %, lebo je potrebných 52 % hlasov. Čiže už pri takýchto podmienkach, myslím si, sa nemá hovoriť vôbec o aritmetickom priemere, ale má sa hovoriť o tom ako o predaji majoritného balíka. A vtedy by to bolo správne.

  • Ale nechcem útočiť na vás, lebo vy ste počas tej privatizácie pri tom neboli. Ja myslím, pokiaľ to tu odznelo v niektorých diskusných príspevkoch, vy ste sa vtedy snažili dostať do radov Smeru, takže to neberte osobne.

    Čo sa týka tých astronomických dividend. Prosím vás pekne, ja už som to tu v piatok vysvetľoval a ja vám to zopakujem znovu. Poďme k číslam a nehovorme o všeobecnosti a o nezmysloch. Dividenda môže byť vyplatená len vtedy, keď podnik dobre hospodári, má zabezpečenú budúcnosť, má zabezpečenú efektívnosť a vie dať svojim akcionárom dostatočný balík prostriedkov na to, aby mal aj ten vlastník nejaký podiel na tomto procese. Každý vlastník má ale v prvom rade záujem, aby firma, ktorú vlastní, mala perspektívu, mala budúcnosť, mala konkurenčné technológie, mala dobrú východiskovú pozíciu na trhu. Čiže v prvom rade je potrebné dať peniaze do stabilizácie firmy, teda na údržbu, do nových technológií, aby sa posilnila budúcnosť, a robiť ekonomicky efektívne činnosti. Takže ja budem znovu opakovať čísla z roku 1999, keď sa zrodila myšlienka privatizácie SPP, a z roku 2006 ako posledného uzavretého roku, ktorý máme k dispozícii. Príjmy SPP boli predovšetkým z tranzitu plynu a z distribúcie plynu. Tranzit plynu prevážal 20 % z Ruskej federácie do západnej Európy. V roku 1999 bolo tranzitovaných 88,3 mld. metrov kubických plynu. V roku 2006 však už to bolo len 73,8 mld. metrov kubických. Čiže pri tom vašom efektívnom riadení firmy ste poklesli o 15 mld. metrov kubických, čo je spotreba plynu pre Českú a Slovenskú republiku dokopy. Čo sa týka distribúcie? Distribúcia na Slovensku v roku 1999 predstavovala 7 mld. metrov kubických, ale v roku 2006 to bolo len 6,3 mld. metrov kubických. Čiže znovu ste prepravili podstatne menšie množstvo, hoci v privatizačných podmienkach budúci nadobúdateľ akcií mal práve deklarovať, že zvýši tieto podiely. Ale k tomu sa teraz nebudem vracať. Poďme ďalej k tým číslam. Aké boli investície? Investícia, to je to najpodstatnejšie pre každého, lebo bez investície nie je budúcnosť podniku. Investície v roku 1999 predstavovali 6,5 mld. Sk, ale v roku 2005 tu mám posledný údaj 2,889 mld. Čiže zle hospodáril. A z čoho boli tie geniálne dividendy? Tak poďme na čísla za plyn. Keď v roku 1999 bol kubík pre obyvateľstvo 3 Sk, v roku 2006 to bolo 12,22 Sk, vyše štyrikrát vyššie, ako to bolo pred privatizáciou.

  • Keď veľkoodberatelia v roku 1999 platili 3,58 Sk, posledný zverejnený údaj je z roku 2005, tak v roku 2005 to bolo 7,62 Sk. A odvtedy sú už len zmluvné údaje, ktoré sa nedajú používať.

    Čiže, pán poslanec, mať dominantné postavenie na trhu, mať absolútne právo v rozhodovacích procesoch a moc neúmerne zvyšovať ceny vzhľadom na podmienky, ktoré ÚRSO vytváralo SPP počas celého tohto obdobia, jednoducho na takéto riadenie ste nepotrebovali strategického investora, tam ste kľudne mohli nechať toho vášho predavača hodiniek. Ďakujem.

  • S reakciou na vystúpenie pána ministra sa hlásia poslanci Frešo, Janiš, ešte pán poslanec Fronc ako tretí. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No žasnem nad tým, čo pán minister asi nechápe, z toho jeho prejavu som to pochopil. Ale ja poviem, 6 mld. až 8 mld. je cena, ktorú prerokúva táto správa a ktorá sa odvoláva na uznesenie vlády, myslím, z roku 2000, kde bola odhadovaná cena za 100 % balíka. Nehovoril som o tom, že by to mala byť cena vtedy predávaného 49-percentného balíka.

    Keď sme hovorili o tom aritmetickom priemere. Ale áno, keď si to vydelíte naozaj, tak vám to vyjde, že tá výrazne nízka cena tam jednoducho nesedí ani aritmeticky. A naozaj sa predáva menšinový balík, aj keď so strategickým manažmentom. Inými slovami, ten, kto bude profitovať z toho, ten, kto to kupuje, to bude robiť len z akcií, nie z manažmentu samotného.

    Čo sa týka toho, či o zmluve hovoriť áno alebo nie. No sám ste o tej zmluve hovorili, že ešte sú tam ďalšie dodatočné ustanovenia, na ktoré ste sa teraz odvolávali. To znamená, treba zverejniť tú zmluvu a bude to čisté.

    Vy ste nehovorili o tom, keď ste teraz posledne uvádzali tie ceny, že boli zrušené krížové dotácie. Jednou vetou, inými slovami, skončilo to obdobie, keď sa plyn drahšie nakupoval, ako sa predával.

    A k tým vašim starostiam o moju stranícku príslušnosť. Budem veľmi konkrétny, nakoľko je to lož, čo ste povedali. A poviem veľmi konkrétne, v strane som od roku 1992. Jednu prihlášku som podpísal do ODS, neskôr to bolo do Demokratickej strany, a tak som sa ocitol v SDKÚ – DS. Povedzte, koľko z vašich kolegov môže povedať, že podpísali len jednu stranícku prihlášku. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. No nechcel som reagovať, tá debata je príliš dlhá, ale zastavím sa pri pánovi ministrovi, ktorý tvrdí, pričom bolo mu zatlieskané, že kubík plynu v roku 1999 stál 3 koruny a v roku 2006 stál 12 korún pre obyvateľa. Povedali ste A, ale nepovedali ste B, že ten rozdiel medzi cenou pre obyvateľa a skutočnou cenou plynu doplácal štát zo štátneho rozpočtu. Teda na tento plyn sa skladali všetci, a to aj tí, ktorí plynom ani nekúria, ani plynom nevaria. No tak toto nie je ani sociálne, ani spravodlivé. Vy sa nepamätáte, pán minister, na to, keď okresné národné výbory a potom okresné výbory a obvodné výbory, odbory financií, schvaľovali cenu napr. tepla pre obyvateľov, ktorá bola iná ako skutočná, pričom rozdiel medzi skutočnou cenou a cenou pre obyvateľa doplácal štát z daní všetkých daňových poplatníkov? No ak sa chcete vrátiť k takejto krivej deformácii, k takejto falošnej solidárnej politike alebo falošnej sociálnej politike, nech sa páči. Ale ak poviete, že cena plynu za kubík bola 3 koruny a teraz je 12 korún, tak povedzte, že na ten rozdiel sa skladali predtým všetci. Dnes sa na to neskladajú. Kto má elektriku, nech si platí elektriku. Kto má plyn, nech si platí plyn.

  • Pán poslanec, ďakujem.

    Teraz má slovo pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Veľmi dobre si pamätám, ako v minulom volebnom období vy ako predstaviteľ klubu Smer ste sa dožadovali slušnosti od predstaviteľov vlády. Tak ja vás chcem požiadať, aby ste umravnili pána ministra, aby nemal takéto poznámky a správal sa slušne. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz v rozprave ako posledný vystúpi pán poslanec Mečiar z riadne prihlásených.

  • Vážené dámy a páni, v rozprave boli rozobraté otázky širších koncepcií privatizácie, ako je iba Slovenský plynárenský priemysel. Preto si dovolím na tieto veci poukázať a povedať z iného pohľadu, ako veci skutočne boli a ako sa reálne v čase, priestore vyvíjali. Pohľad môj je odlišný od tých, ktorí rozprávali.

    Pokiaľ ide o otázky názoru na zmluvu o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, nikomu nevytýkam omyly. Za vinníkov považujem tých, ktorí vlastných poslancov nehanebne a s nimi aj celý štát uviedli do hlbokého omylu. Pokiaľ ide o pramene, ktorých sa domáhate, zverejnenie zmluvy vám nepovie skoro nič. Buď budú zverejnené všetky dokumenty o privatizácii, alebo nepýtajte nič, pretože to je salámová metóda. Je povedané niečo v zmluve, niečo v akcionárskej zmluve, niečo v stanovách spoločnosti, sú veci niektoré v ustanoveniach o predstavenstve a niektoré o dozornej rade. A až keď utvoríte jednotu z nich, pochopíte, ako s týmto štátom nieže niekto, ale konkrétni predstavitelia, konkrétni ľudia aj z vašej politickej strany strašne vybabrali. Podviedli ľudí aj štát. Mali mu slúžiť a zaviazali sa, že mu budú slúžiť.

    Pokiaľ ide o otázky privatizácie, boli veľmi aktuálne po roku 1989 a roku 1990, keď stála ekonomika pred otázkou, ako ju previesť na trhovú zo socialistickej a ako urobiť zásadné zmeny v jej vývoji. Veď to nebola len otázka vlastníctva, ale aj otázka napr. toho, že Slovensko vyvážalo na Západ 8 %, maximálne 12 % tovaru, pričom bolo treba vyvážať ho vyše 90 %. Bolo treba obrátiť obchod. Bolo treba vymedziť výmenné vzťahy. Bolo treba nastaviť menu. Bolo treba postaviť štát. Bolo treba čeliť hyperinflácii, ktorá chytala celú strednú Európu. A aby táto hyperinflácia nechytila Slovensko i Čechy, rozhodnutie vtedy politikov, ktorí sme boli, bolo také, že sme znížili množstvo peňazí v obehu, čím sa vytvoril permanentný nedostatok peňazí pre obsluhu trhu. Ale nebola hyperinflácia, to, čo sa stalo v Poľsku, v Maďarsku a v ostatných štátoch. Boli daňové výnosy vyššie, ale ochránili sme štát pred týmito politicko-ekonomickými dopadmi tak, že sa na Slovensku neprejavili.

    Pokiaľ išlo o otázky ďalšieho vývoja okolo privatizácie, základná otázka bola, aký má byť cieľ privatizácie, čo je jej cieľom, aký má byť zmysel privatizácie. Brali sme to tak, ak sa majú zmeniť hodnotové vzťahy a má sa garantovať vývoj štátu, tak privatizácia je dobrá len taká, ktorá podporuje vývoj ekonomiky.

    Pán Mikloš vás tu presviedčal vo svojom prejave i v jeho faktických, že nie podpora výkonu ekonomiky je rozhodujúca, ale výmenná cena, kúpna cena, za ktorú sa predáva, že to je ekvivalent a keď sa tento ekvivalent nepoužíva, tak celá privatizácia nestojí za nič. Budem sa chvíľku držať toho, čo hovorí pán Mikloš. Pamätám si, keď nás odvolávali prvýkrát z vlády, Jozef Kučerák mal istého nadšeného asistenta z Ekonomickej univerzity, ktorý prišiel plný nabitý teoretických poučiek, ale ničomu dobre nerozumel. Hneď spravili z neho ministra pre privatizáciu. Bol to Ivan Mikloš.

  • A, samozrejme, ako minister pre privatizáciu sa vo veľkom pustil do privatizácie. Prvé kroky, ktoré sa robili, bola tzv. malá privatizácia, kde išlo o malých podnikateľov. A, samozrejme, s tým súvisel aj celý postup, ako sa to udeje a čo sa stane.

    Nebudem sa zastavovať pri holandských dražbách, to je maličkosť, už pomaličky je to za nami, zastavím sa pri inom omyle tohto pseudoekonóma, ktorý vydal zákonné nariadenie bankám na Slovensku, najmä Slovenskej sporiteľni, že na žiadosť musí poskytnúť úvery. Z tohto slova „musí“ vznikla v Slovenskej republike reálna strata sporiteľni bez úrokov v tom čase 28 mld. Sk. Preto sa tá Slovenská sporiteľňa potom predávala so stratou a preto túto stratu nikdy nikto neuhradil. To je výsledok privatizácie, ktorá sa nazývala malou privatizáciou, efektívna strata.

    Poďme ďalej. Teoretici a mozgy vtedajšej VPN spolu s niektorými zástupcami ODS vymysleli kupónovú privatizáciu. No bola by to unikátna operácia, keby... A teraz tí, ktorí sa podujali túto kupónovú privatizáciu realizovať, povedali, načo je nám cena, cena nás nezaujíma, každý občan dostane kupón a kupóny sa budú posúvať. Celá kupónová privatizácia bola zadarmo, štát nedostal päť halierov. Mal hotové náklady na kupónku. Takže keď tá cena bola taká dôležitá a objem peňazí v privatizácii bol väčší ako to, čo sme všetko privatizovali my, tak o čo išlo? Kde sú tie peniaze? A nevznikol reálny vlastník, neprinieslo to investície, zastavilo to reálny chod podnikov, neboli prijaté zákony na ochranu investičných fondov a investícií, neboli prijaté zákony na ochranu malého akcionára, neboli prijaté zákony o kolektívnom investovaní. A tak sa vlastne z tejto kupónovej privatizácie stalo niečo, čo ani otec kupónovej privatizácie nechcel, niečo úplne iné. Explodovali vzťahy, zabrzdilo to vývoj ekonomiky a spôsobovalo to štátu veľké škody.

    Ak sme nastúpili do vlády druhý raz, mali sme starosti s vytvorením štátu, s vytvorením meny, vôbec s udržaním ekonomiky, pretože slovenská ekonomika bola v mínuse. A vtedy sme hľadali všetky nástroje, ako sa dostať z toho mínusu a preukázať životnosť tohto štátu, aby sa dostal dopredu a ľuďom sa žilo v ňom lepšie, voľnejšie. Nezabúdajte, že vtedy Slovensko malo cez 30 % nezamestnaných, keď sme sa do týchto vecí púšťali, že mnohé odvetvia padli, baníctvo padlo, nebolo, zbrojársky priemysel padol, viacero odvetví bolo na pokraji krachu, ktoré sme preberali. Preberali sme aj federálne odvetvia riadenia, ktoré sme predtým nikdy nemali, neboli povytvárané nástroje, ani štruktúra. To boli objektívne ťažkosti, ktoré sme mali. Ale aby sme hľadali všetky nástroje, tak nebudem rozpisovať všetky, ktoré sme robili. Len napr. bol čas, keď devízové rezervy štátu mali niekoľko miliónov korún. Keď sme odchádzali, bolo to 10 mld. korún. Robili sme si vtedy žarty, keď mi prišli oznámiť, koľko máme devízovej rezervy v banke, tak sa ma pýtal guvernér, čo budeme robiť. A odpoveď bola, no reku za tie peniaze, čo máme, urobíme na Námestí SNP vystúpenie skupiny Rolling Stones a vy zavriete banku, viacej už nemáme. Ale bolo treba žiť, bolo to treba obrátiť. Tie kroky sme robili. Ak ich dneska niekto spochybňuje a neberie do úvahy okolnosti, kedy sa čo udialo, tak vedome abstrahuje od historickej pravdy a potom hovorí nepravdu.

    Pokiaľ ide o privatizáciu toho obdobia, bolo povedané, ideme v nej pokračovať. A prvý krok, ktorý sme urobili v roku 1992, bohužiaľ, sme zastavili. Až koncom roku 1993 boli semináre, stretnutia, úvahy o tom, ako to robiť ďalej, s kým a voči komu privatizovať. Brali sme do úvahy skúsenosti trojhandu, brali sme do úvahy vzťah ekonomických investorov k Slovenskej republike, ktorí neverili, a vtedy bola taká téza, že tento Mečiarov experiment vydrží tri roky. Pán Kočárník s pánom Stráským mi hovorili: „Tři až čtyři měsíce, pak přilezete na kolenou, více nevydržíte.“ Šesť mesiacov sme nemali zahraničných bankovníckych. Keď sme začínali s menou, nemali sme ani budovu, nieto ešte menu. Za šesť týždňov bolo postavené všetko na nohy. A ak sme teda hľadali, ako z privatizácie urobiť nástroj rozvoja, tak sme potom povedali, kupónka sa zastavuje, ďalej nepôjde.

    Okrem tej republikovej kupónky bola tam ešte jedna kupónka. A to bolo vtedy, keď už vyzeralo, že Slovenská republika vznikne. A blížila sa zmluva z Mílova, ktorá mala Slovensko dostať do veľmi zlej situácie. Tak vtedy mozgy vo VPN prišli s nápadom urobiť federálnu kupónku. A Slovensko do federálnej kupónky hodilo podstatne väčší majetok ako Česká republika, hoci bolo od nej dvakrát menšie. A vychádzali z tézy, že ak v Českej republike budú vlastniť slovenské kupóny, tak si nás nebudú chcieť dať a udrží sa cez to federácia. My sme si zaplatili z vlastných zdrojov, peňazí tohto štátu, občanov tohto štátu tento nezmyselný experiment, nedotiahnutie do konca, končiaci krachom.

  • Preto v roku 1994, keď prichádzame do vlády, prvý krok, ktorý robíme v Národnej rade, je, že prijímame zákon, ktorým zakazujeme vláde, aby rozhodujúce podniky, SPP a všetky ďalšie strategické podniky, privatizovala. Bol vyslovený zákaz. Bolo rozhodnuté o doprivatizácii zbytkov a privatizácii tých podnikov, ktoré boli v stratách alebo nemali jasné odbytové základne.

    A stáli sme takisto pred otázkou, ako to urobiť, či to urobiť tak, že urobíme cenu za cenu alebo potom urobíme to trošku inak, aby sme dynamizovali rozvoj, že uprednostníme rozvoj pred cenou. A povedali sme podnikom celkom otvorene, a zákon a parlament to prijal, že budeme robiť takto: Objektívne sa podnik ocení. Povie sa podnikateľom alebo novým vlastníkom, časť ceny si povinný zaplatiť v hotovosti, časť ceny ti bude viazaná na investície, ak do toho času, kedy na to máš, neinvestuješ a nerozšíriš produkciu, túto cenu zaplatíš. Ak investovali, dávali prácu, rozširovali hrubý domáci produkt a my sme z neho brali dane. Čiže to nebolo tak, že to bolo zadarmo. Z toho bol takisto príjem štátu. Ale ten príjem už bol z rastu. Neubíjali sme tú vrstvu tým, že zaplatí daň, z toho zoberie 20 % úrokov a vlastne nebude môcť privatizovať, lebo také výnosy neboli. V žiadnej firme také výnosy neboli. Boli by museli krachnúť všetci. A ďalej sme povedali, pretože máme vyše 30 % nezamestnaných, budeme uprednostňovať tých, ktorí dokážu držať zamestnanosť. A nemuseli sme platiť nezamestnanosť, nemuseli sme platiť vysoké sociálne dávky, ľudia mali prácu. Nový podnikateľ na to, aby ich využil, vytváral pre nich nové pracovné miesta a dynamizoval svoj vývoj. To bol takisto ekonomický faktor, nie priamo z ceny, nepriamo z daní a rastu, to sme robili, takéto zmluvy boli. Neboli zmluvy zadarmo.

    Pokiaľ ide otázky dopadov, tak, samozrejme, tieto dopady boli predmetom kontroly novou vládou, ktorá prišla. Všetky zmluvy boli podrobené právnej analýze a kontrole. Bolo zo všetkých zmlúv v 2 % nájdené právne pochybenie, hoci to stálo veľa miliónov, 98 % zmlúv bez právnych vád a v poriadku. Ale keď boli zmluvy v poriadku, tak nová vláda začala niečo iné, čo má obdobu len s pauperizáciou vo Veľkej Británii, vyháňať slovenských podnikateľov zo slovenských firiem. A začala vyvíjať tlaky a robiť kroky, ktoré ich zbavovali reálneho vplyvu vlastníctva a nútili firmy k ich bankrotu.

    Boli tu spomenuté niektoré firmy. Nebudem to rozoberať celé, môžem spomenúť dejiny tých firiem, jednej za druhou.

    Bol mi vytýkaný Slovnaft Bratislava. Ale Slovnaft Bratislava vďaka tým metódam, ktoré naša vláda uplatnila, si okamžite mohol dovoliť zobrať úver 500 mil. dolárov, za týchto 500 mil. dolárov zmodernizovať celú prevádzku, z čoho dneska Slovnaft žije. Ak by táto investícia nebola, dnes už Slovnaft nie je. Ďalej to umožnilo Slovnaftu okrem vlastných investícií ísť do rozšírenej produkcie a budovať alebo kúpiť produktovod do Ostravy, produktovod na Slovensku a začať prípravu výstavby produktovodu na južné Poľsko, ktoré podľa politických dohôd mali byť predmetom zásobenia zo Slovnaftu. Ďalej, Slovnaft začal rokovať v Rakúsku, v Maďarsku i v iných štátoch s cieľom využiť momentálnu výhodu kapitálu na to, aby koncentroval na seba niektoré druhy činností. A prišli ste vy, páni umelci, myslím tým iba tých, ktorí to robili, nemyslím všetkých vás, čo tu sedíte. Páni umelci prišli a povedali, rušíme garancie vlády, Slovnaft nie je fabrika, ktorá v poriadku bola privatizovaná, rušíme všetky tieto kroky. A čo sa stalo? Všetky banky sa zrazu vyľakali a pýtali z večera do rána od Slovnaftu naspäť 500 mil. dolárov. Mali dve možnosti, buď vyhlásiť cross default a krachnúť a odovzdať všetko zdarma, alebo sa predať. A tak sa Slovnaft predal MOL-u. Keby ste boli 2 roky počkali, kúpi Slovnaft MOL. Takto sa musel predať, lebo vy ste vytvorili ekonomickú nevyhnutnosť predaja MOL-u a zastavenie investičného rozvoja. Ste na to hrdí? Veď je to hanba. Ten Slovnaft vlastnili zamestnanci Slovnaftu, robotníci aj technici, ktorí boli v rôznych organizáciách. Slovnaft doplatil 1 mld. a ten cirkus vám stál za to, že ste zničili firmu. Gratulujem vám k takému ekonomickému mysleniu.

    Zastavme sa pri druhej firme, ktorú veľmi často mi vytýkate. A pán Mikloš si neodpustí, aby o nej nehovoril. Sú to Východoslovenské železiarne Košice. Tak povedzme, ako to bolo v tých Východoslovenských železiarňach. V kupónovej privatizácii tam bolo sprivatizovaných 66 %. Akcionári boli z celého Slovenska, nevediac ani, o čom je produkcia Slovenska. A keď sa konalo prvé zhromaždenie akcionárov, tak to bolo v športovej hale, lebo ich bolo toľko tisíc. Samozrejme, aký tam bol možný efektívny kontakt, keď nepoznali ľudí, nepoznali vedenie, striedalo sa vedenie jedno za druhým? Začali sa množiť akcie, pri ktorých na železiarne sa napojili vpredu pred matkou dodávateľské firmy, vzadu odberateľské firmy nahodili ceny, cucali matku, vykrádali ju von. Zostala otázka, ako tento tok zastaviť. To bolo, prosím, 1 200 organizácií, ktoré tú matku cucali, ktoré ťahali z nej zisky a peniaze.

    Inak, pokiaľ ide o Východoslovenské železiarne, tak v období federácie bola prijatá tzv. zásada stabilizácie, podľa ktorej by pri rozdelení objemu ocele medzi Slovensko a Čechy Východoslovenským železiarňam pripadlo podlimitné množstvo alebo boli by krachli. Čiže boli by menej vyrábali, ako potrebovali na úhradu vlastných nákladov prevádzky. Federácia ich ničila, Slovensko ich zachránilo.

    Tak sme rozhodli, pretože nie je motivácie, niet iných zdrojov a Východoslovenské železiarne boli dobrá firma. Dôjde k doprivatizácii zvyšných 34 % medzi všetkých zamestnancov Východoslovenských železiarní. A privatizovali aj robotníci, aj technici. Potom nastúpil proces kupovania akcií, ktorý bol mimo vlády, kde išlo k pohybu z tých, ktoré boli v kupónke zavinené vládou predo mnou, ale, samozrejme, pripisované Mečiarovi.

    Pokiaľ išlo o to, že bola možnosť akumulovať kapitál v železiarňach, nebol zneužitý. Kúpili sa železiarne v Miškovci, kúpila sa časť železiarní v Ostrave, rozpracovaná bola kooperácia s Novou hutou. Rozpracované to bolo so všetkými železiarňami na Balkáne a v Bulharsku. A rokovalo sa o železnej rude v Košiciach. A namiesto toho, aby ste vtedy, keď ste nastúpili do vlády, urobili krok, ktorý by odôvodňoval nemorálne a nezákonné správanie, tak ste urobili jeden ťah. Bol kameňoťažobný úpravársky závod Dolinská, ktorý mal za úlohu obohacovať rudu, aby sa prevážalo nie toľko masy, ale viacej železa, lebo sa vtedy žartovalo, že sa bude dovážať špenát z Holandska, lebo v ňom bolo viacej železa ako v tej rude, ktorá prichádzala z Dolinskej. Podiel federácie v tomto závode činil 8 mld. korún. Po vzniku samostatného štátu Slovenská republika Východoslovenským železiarňam tento 8-miliardový podiel darovala. Čo sa stalo? V účtovnej evidencii, pretože ste potrebovali mať firmu v krachu, ste prepísali dar na stratu a vykázali ste to ako účtovnú stratu. Tam bola tá vaša akože hrozba pozitívnych výsledkov. Ale to bol majetok, ktorý nebol dokončenou investíciou, rozpracovanou, ktorý bol pozitívny. A fingovali ste to tak, že ste do celého sveta rozkričali, hrozí cross default. Na všetky úvery, ktoré mali železiarne, sa okamžite zbehli banky. Keď im ukázali, aké je výkazníctvo firmy, nebol žiaden cross default. Dohodli sa na platobnom zozname, dohodli sa, ako bude všetko prebiehať. A tak to aj prebiehalo, nič sa nestalo, ale išli ste ďalej. Potrebovali ste vlastníctvo akcií. Akcionári v železiarňach urobili hrubú chybu, keď svoje akcie repovali, to znamená, že ste ich položili ako zálohu na úvery v Slovenskej sporiteľni a v košickej banke. A čo sa stalo? Prišiel dátum, keď sa mali akcie vydať. Zmocnili ste sa vedenia Slovenskej sporiteľne. Povedali ste, že nie sú dohodnuté úrokové sadzby. A odmietli ste za peniaze, ktoré železiarne priniesli, akcie vydať. Tým prešiel dátum, dokedy bola zmluva o repovaní platná. A vyhlásili ste to za majetok Slovenskej republiky v držbe štátnej sporiteľne. Pokiaľ išlo o banku v Košiciach, situácia bola ešte smiešnejšia. Akcie boli vložené v koši Priemyselnej banky v Košiciach. Akcionári doniesli peniaze, že chcú vyplatiť svoje akcie a zobrať ich naspäť v zákonom stanovenej a zmluvne stanovenej lehote. Čo sa stalo? Čakal ich prezident banky s ovisnutým nosom, chvejúcimi sa gambami a oznamoval: „Pred hodinou mi oznámili, že nesmiem vykonať žiadnu operáciu a moju banku zrušili.“ Čiže, aby akcionár Košíc nemohol vybrať svoje akcie, zrušili ste banku a celý majetok banky ste podriadili inej banke.

    To bola tá privatizácia, náprava chýb vo Východoslovenských železiarňach. Že vám hanba z toho nie je. To, čo sa budovalo, železiarne, ako stredisko hutníckeho priemyslu v strednej Európe, kde sa budovala základňa opravárenská na celom východnom Slovensku, celý projekt krachol a nebolo z toho nič. Spolupráca s ostatnými firmami v Európe skončila, nebolo z nej nič. No zaujímavé je, firma, nad ktorou ste toľko ochkali a jojkali, aká je stratová, bola okamžite označená za jeden z pilierov novo nastupujúcej spoločnosti uhrádzajúcej tejto spoločnosti straty, ktoré vznikli na území USA. Gratulujem vám, ste fantastickí. Poslúžili ste každému okrem Slovákov.

  • Potlesk v sále.

  • Zastavím sa pri ďalšej veci, ktorá sa preberala tu aj inde. A to bola Česko-slovenská obchodná banka. Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou federálnou zákonom o deľbe federácie z Česko-slovenskej obchodnej banky pripadla jedna tretina Slovenskej republike. Rozhodla sa vláda česká privatizovať. Vláda slovenská povedala, nie, najprv urobíme vzájomné zúčtovanie aktív a pasív. Česko-slovenská obchodná banka bola totiž jedinou bankou, ktorá mala povolenie na zahraničné obchodné operácie na Slovensku. Taká banka neexistovala ani po vzniku samostatného štátu. Trvalo dlho, kým Hermes uznal VÚB-ku. Bolo to 6 mesiacov. Len sme nemali ani cez koho platiť, ani keď sme to chceli platiť. Ale čo sa stalo? Česko-slovenská obchodná banka v istom roku skončila v číslach, ktoré znamenali bankrot. Po dohode ministrov financií sa vytvorili účtovné jednotky. Na ne sa v pomere 2 : 1 previedla táto suma Česko-slovenskej obchodnej banky účtovne bez toho, aby prišla na Slovensko čo len koruna. A strata sa takto prekryla, aby banka rok prežila, dostala čas na nadýchnutie. Česká strana keď chcela ísť do privatizácie, tak sme hovorili, že ale treba tento dlh vysporiadať. Tak povedala, že to je náš dlh a máme si ho vysporiadať sami. Tak sme sa dohodli, že straty podnikov zahraničného obchodu vysporiadame na Slovensku my, ale Česi v Čechách. Začali sme tieto pohľadávky analyzovať. A sa zistilo, že z týchto pohľadávok viac ako 50 % boli pohľadávky českých firiem, nie slovenských. Ďalej sa zistilo, že zo zahraničia prišli platby na ČSOB pre slovenské banky a peniaze na Slovensko neprišli. Preto sme neplatili. Prišli ste vy. A čo ste urobili prvé? Zriekli ste sa 30 % akcií a pod cenu ste ich hodili na privatizáciu. A potom ste išli vysporiadať tieto pohľadávky a doplatili ste na to nielen vy, ale celý štát 28 miliardami. Gratulujem, ste fakt dobrí.

    Pokiaľ išlo o banky a o to, privatizácia ako prebehla. Keby ste boli banky predali za korunu, tak štát získa korunu. Keď ste robili, tak ako ste robili, získali ste 130 mld. straty z privatizácie bánk. Pritom sme my pri odchode nechali na revitalizáciu bánk 38 mld. A pripravený bol zákon, ktorý prešiel, a ďalšie kroky na to, že to tak nemuselo byť. Všetko ste zavrhli. Ak teda moja vláda robila zle tým, že podporovala rozvoj a išla do výstavby atómiek, diaľnic, podpory ekonomiky, vyrovnávania zaostalých regiónov, tak to bola vláda zlá. Vy, čo ste to obrátili naopak, ste boli vláda dobrá. Posledné tri roky ste mali lepšie. Tých päť, to bola katastrofa. Tam ste vlastne pobabrali, čo sa dalo.

    Prejdem teraz k otázke privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu.

    Pokiaľ ide o pramene, ktoré žiadate zverejniť, nestačí zmluva. Treba zverejniť všetko. No ak chcete poznať pravdu, zverejniť treba aj stanoviská. A z tých, čo toľkokrát kritizovaný poradca poslal, niektoré mám. Nebudem hovoriť o dôverných províziách. Budem hovoriť len o tom, čo poradca hovoril, čo sa malo urobiť a neurobilo sa, kde neviem, prečo slovenská vláda vedome škodila Slovenskej republike.

    Pokiaľ ide o uznesenia vlády, ktoré k tomuto boli, bolo prvé uznesenie vlády, ktoré bolo prijaté 11. apríla 2001, kde sa hovorí, že vláda súhlasí s vložením celého majetku Slovenského plynárenského priemyslu, štátny podnik, do akciovej spoločnosti, ktorú založil Fond národného majetku, bude 51 % akcií trvalou majetkovou účasťou fondov a 49 % akcií dočasnou majetkovou účasťou Fondu národného majetku do vydania rozhodnutia vlády podľa § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Uznesenie zodpovedalo vtedajším zákonom. Niet námietky.

    Ale bolo vydané rozhodnutie o privatizácii, a to rozhodnutie č. 262 zo dňa 14. marca 2002. Zaujímavosťou tohto rozhodnutia vlády je, že ho nepodpísal predseda vlády. Podpísal ho Ivan Mikloš. Buď bol Dzurinda taký rafinovaný, nechcel byť radšej pod tým podpísaný, alebo bol Mikloš taký horlivý. Je tam napísané Mikuláš Dzurinda a vz. Ivan Mikloš. Pokiaľ ide o toto rozhodnutie o privatizácii, tak tam v bode 4 hovoríte alebo hovorí táto vláda, chvalabohu, minulá, „obaja nadobúdatelia, ručiteľ, Fond národného majetku Slovenskej republiky a ministerstvo hospodárstva uzatvoria akcionársku zmluvu, na základe ktorej získajú nadobúdatelia všeobecnú manažérsku kontrolu,“ to privatizácia 49 % predchádzajúcim uznesením nepripúšťa, „pričom dozorné právomoci a právomoci v obmedzených strategických otázkach ostanú predávajúcemu“, toto je lož, pretože predávajúcemu nezostalo nič. Ďalej tam je uvedené: „Zmena stanov spoločnosti bude schválená pred uzatvorením predaja akcií.“ Bolo to tak. Z týchto stanov vyplýva, teraz sa tu hovorí, že „akcionárska zmluva stanoví určité obmedzenia prevodu akcií ich nadobúdateľmi“. Čo to je to určité obmedzenie? Toto určité obmedzenie znamená, že touto kúpnou zmluvou Slovenská republika predávala 49 % Slovenského priemyselného podniku, predávala akcie v plynárenskom podniku Bohemia, predávala akcie v Českomoravskej, predávala aj akcie v energetike. A súčasne tou istou zmluvou ich kupovala naspäť za ceny, ktoré stanovili akcionári, ktorí jej to predávali. Čo toto je? Nebolo to možné vyčistiť predtým a predávať čistý plynárenský priemysel, iba urobiť to takto? Ďalej, čo ste tu urobili? Povedali ste, že predávate 49 % a manažérsku kontrolu. V skutočnosti ste uzatvorili v zmluve predkupné právo pre tých dvoch nadobúdateľov na ďalšie 3 % aj za stanovenú cenu. To znamená, že dneska načo by vkladali do toho nejaké peniaze, načo by to zhodnocovali, veď cena je určená a 3 % majú. Ostatok je formálny prevod, tam už netreba viacej. No a potom ste dali opciu na celých zvyšných 48 % akcií, ktoré Slovensku ešte zostanú. Keď tieto 3 % ste opciou sľúbili, ako klesla hodnota podielu Slovenska? Ako klesla kúpne? Ste sa v zmluve zaviazali, že to dávate. Takže čo ste vlastne predávali? Bolo to 49 % plus opcia a plus 3 % záruky na predaj. Plus ste odovzdali celú, ako to nazývate, manažérsku kontrolu.

    Pokiaľ ide o vývoj vlastníckeho práva. Každý, kto chodil na právnickú fakultu, absolvoval tretí ročník, tak vie, že vo vlastníctve sú tri zložky, právo nakladať s vecou, lebo je moja. Čiže toto právo by malo byť delené tak, že by mali mať 49 % akcionári nadobúdatelia a 51 % štát, ale zmluvy akcionárske a dohody o zložení predstavenstva, právomoci predstavenstva sú urobené tak, že s vyše 90 % majetku a rozhodnutiami nakladajú nadobúdatelia. Štátu tak zostalo 5 % až 10 % vecí, do ktorých môže hovoriť. A ešte je to tam tak formulované, že ak Slovenská republika niečo chce, môže informovať, ale ak niečo chce robiť, nesmie ohrozovať, nieže porušiť právo, ohrozovať zahraničných nadobúdateľov, aký je tam vyvážený vzťah majoritného vlastníka v porovnaní s minoritným vlastníkom. Pri zložení predstavenstva bolo povedané, že predstavenstvo si budú skladať zahraniční nadobúdatelia nielen v tejto akcionárskej zmluve, ale vo všetkých nových akciovkách, ktoré táto spoločnosť založí. Štát sa zriekol účasti v predstavenstve a zobral na seba iba účasť v dozornej rade. Ale dozornej rade zo stanov o dozornej rade prisúdil poradenskú funkciu. Čiže v dozornej rade, v ktorej má zastúpenie Slovensko, čomu sa hovorí manažérska kontrola, tak je tam síce daná kontrola rozpočtu a niektorých ďalších aktivít ako dozornej rade, ale funkcia dozornej rady je v zmluve pochopená ako poradná. Takže Slovenská republika, vlastník 51 % majetku, je poradcom 49-percentného pri riadení spoločnosti. Videli ste, väčšiu hlúposť že by niekto urobil?

    Ďalej, pokiaľ ide o tieto otázky, o ktorých sa tu hovorí, o akcionárskych zmluvách, o dozorných právomociach, o manažérskej kontrole. Akcionárske rozhodnutia sú postavené na princípe, že predstavenstvo má sedem ľudí, z toho si štyroch delegujú zahraniční účastníci. Na hlasovanie je potrebná prítomnosť piatich, ale stačia hlasy štyroch. Čiže ten jeden slovenský štatista stačí na to, aby tí štyria si s týmto majetkom urobili, čo chcú, lebo už z dokumentov všetkých, ktoré ste podpísali, majú zabezpečenú majoritu vo všetkých rozhodnutiach. Týchto sedem rozhoduje o všetkom. A dozorná rada je zostavená tak, že štyroch účastníkov si dávajú zamestnanci. Štát má síce dnes väčšinu, ale zmluva predpokladá aj, že nemusí mať väčšinu v dozornej rade, lebo štyroch dáva zamestnancov, ďalších si tam dávajú nadobúdatelia. Tak, prosím vás, kde je záujem Slovenska s právom nakladať s vecou. Toto právo neexistuje. Áno, Slovenská republika napr. nemá možnosť ani právo, ako 51 % akcií uplatniť, aby sa volil generálny riaditeľ ňou navrhnutý, lebo platí úzus, že to bude len ten, koho navrhnú Nemci. No rokoval som s nimi minulého roku niekoľkokrát.

    Ďalej. Akcionárska zmluva stanovuje, že skutočný vážený priemer cien plynu, ktoré Slovenský plynárenský priemysel účtuje všetkým odberateľom, od 1. do 31. januára 2003 nepresiahne 90 % maximálnych cien povolených na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Rozumiete tomu? V zmluve ste sa zaviazali, že budete uplatňovať na celý rok o 10 % nižšiu cenu, ako ju stanovuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, lebo sa tým znižuje výnosová metóda a podnik ide do straty a predávate ho so stratou. Pritom keby sa o 1,50 Sk bola zvýšila cena za kubík plynu, tak máte 10 mld. príjmu čistého a podnik je v zisku.

    A to ešte nie je všetko. Poradca vás upozornil, že okrem tejto veci, ako je strata na cene plynu, Slovenská republika, to je poradca, prosím, tu sú jeho zápisky, ktoré nie sú v týchto dokladoch, ktoré má pán minister, preto nemohol ani reagovať, to, že ich mám, dobre, je preto, keď ste ma zatvárali, tak ja som si to zbieral do archívu, viete, taký som, každý z nás je iný, tak v tých dokumentoch od poradcu sa hovorí, že Slovensko tranzit predáva v cenách o 60 % až 80 % nižších ako okolité štáty. To znamená, že ste pre privatizujúcich iba vyrovnaním cien urobili vatu o 60 % až 80 % vyššiu, nakoniec bola až dvojnásobne vyššia, a umožnili ste výnosovú metódu degradovať na stratovú metódu, a tým zraziť a znížiť hodnotu podniku dole. Je to kvalifikovaný podvod. Tento jeden podvod kvalifikovaný spôsobil viacej finančných škôd ako všetko, čo ste o mne a mojej vláde povedali za všetky roky vládnutia. Tento jeden podvod na to stačil.

  • A pokiaľ ide o to, že sa oháňate slovenským a českým podnikom, aké je to fantastické. Finančný poradca v jazyku českom nám vypočítal trhovú hodnotu SPP. Počítal ocenenie aktív substančnou metódou aj metódou budúcou ich výnosov, ale navrhoval aj komparatívnu metódu zrovnávania s podobným podnikom v Českej republike.

    Pokiaľ ide o trhovú hodnotu a komparatívnu metódu, tak napr. hovorí, že čo sa týka SPP, existujú seriózne projekty na zvýšenie kapacít tranzitu na 130 mld. kubíkov za rok. V poslednej dobe je diskutován projekt Jamal-juh, prepáčte trošku čechizmu, je to v českom jazyku, 30 mld. až 60 mld. kubíkov za rok. Pokiaľ ide o Transgas, projekty na rozšírenie kapacity neexistujú. Pokiaľ dôjde k rozšíreniu kapacity cez Slovenskú republiku, má Transgas nádej, že časť prírastkov pôjde cez Českú republiku, ale väčšia časť bude vedená južným smerom na Itáliu cez Rakúsko. Aké máte rozdiely vo výnosoch a v cenách? A máte jedno z týchto. Chybou cenovej politiky strata z predaja SPP je hrozná, to vám píše poradca, ešte raz, strata z predaja plynu SPP je hrozná a čiastočne aj zbytočná vinou chybnej cenovej politiky. Možno ju odstrániť zvýšením cien plynu pre odberateľov. Zvýšenie cien plynu o 1,50 Sk za kubík by znamenalo zníženie straty o 10 mld. za rok. Napriek tomu by ceny plynu Slovenskej republiky zostali pod úrovňou cien v Českej republike. Tento rozdiel by zodpovedal rozdielu platov a sociálnym aspektom. Pokiaľ vyjdeme z predpokladu rozumného zvýšenia cien plynu na Slovensku, vezmeme do úvahy obvyklú úroveň importnej ceny, vylúčime extrém roku 2000, potom zisk SPP by sa mal dlhodobo pohybovať medzi 20 mld. až 25 mld. korún za rok. Čo je na tom niečo iné? Pokiaľ ide o to z hľadiska komparatívnej a trhovej hodnoty, tak títo odborníci vám povedali, že hodnota plynu na Slovensku pri komparatívnej metóde je dvojnásobne väčšia ako českého plynu. Tuná všetci hovoríte, aké je to iné.

    Pokiaľ ide o strategický pohľad. Vysoká dĺžka kontraktov je považovaná za negatívum v období liberalizácie. Kým Česi mali kontrakty na 25 rokov negatívne, Slovensko ich malo na 10 rokov pozitívne. Tranzit cez Českú republiku sa dá nahradiť severným a južným smerom. Tranzit cez Slovensko sa nahradiť nedá. Môže dôjsť len k výrazne vyššej tranzitnej kapacite, ale najmä faktu, že len Slovenská republika predstavuje výhybku pre dopravu plynu do západnej alebo južnej Európy. A nahradenie tejto trasy by bolo extrémne drahé a neúčelné. Máte ďalší faktor, prečo cena českého plynu je nižšia a to vaše zrovnanie nestálo za nič. To, prosím, nevravím ja, to vraví ten draho zaplatený poradca. A to ešte nezverejňujem všetko, čo popísal.

    Pokiaľ ide o zvýšenie kapacity tranzitnej sústavy Slovenska z 90 mld. na 130 mld., je podložené projektmi. V Českej republike je menej isté využitie vzhľadom na konkurenčné trasy. Poľské plynárne sa nebudú päť rokov privatizovať. Okrem toho si Orlen chce budovať plynovod z Nórska. Všetky tieto trasy a aktivity znižujú atraktívnosť trasy cez Poľsko. Prepojením zásobníkov tranzitnej sústavy s Rakúskom dá sa získať ďalšia komerčná výhoda. A tu zasa poradca vám hovorí to, na čom robila moja vláda, ide o myšlienku plynárenského centra na Slovensku pre strednú Európu. To sme robili, 60 % peňazí už bolo vyplatených na založenie tohto centra. Vy ste ho zlikvidovali, neexistuje. Peniaze išli zbytočne. V Slovenskej republike nemá plyn konkurenciu, v Českej republike je lokálne uhlie. Takže toto je dlhodobá dobrá pozícia pre SPP, ktorá zaistí veľmi atraktívne výnosy a záujem o ďalšie rozširovanie. SPP má výhodnejší tranzit ako Česká republika a sú tu aj ďalšie predpoklady. Je tu povedaná cena, je tu stratégia predaja a podobne.

    Pokiaľ ide o stanovenie ceny. Okrem toho, že pri metóde výnosovej ste podviedli zasa tých, čo to robili, občanov Slovenskej republiky, ekonomiku tohto štátu v hraní sa s číslami vedomým a umelým znižovaním cien, len aby bol výnos menší a podnik v strate, robili ste presne to isté, čo robili manažmenty za mojej vlády, keď vytvárali umelo krachujúce podniky, boli sprivatizované, o tri mesiace štartovali a išli do zisku. Presne to ste urobili s plynom. Nič ste neobjavili nové. Jedno darebáctvo, ktoré sme riešili vtedy, ste urobili vo veľkom, tí to robili v malom.

    Pokiaľ ide o stratégiu projektu a tvorbu ceny, bolo heslo pána Mikloša, že cenu nám určí trh a konkurencia. Ale veď žiadna nebola. Bol veľký únik informácií. Nadobúdateľ vedel, že je jeden jediný. Vedel, že vláda prijme akúkoľvek cenu. Vytvorilo sa konzorcium Gaz de France, Ruhrgas. Boli kupujúci. A ku nim pristupoval Gazprom, akcionernoje obščestvo, ktorý získal ďalší podiel. Čo sa takto stalo? Ak zoberieme, kto sú nadobúdatelia, tak zistíme, že sú to štátne firmy. Gaz de France je štátna firma, Gazprom je štátna firma, Ruhrgas má časť súkromného, ale väčšinu štátneho kapitálu. Takže ak štát prevádza na štát, to nie je privatizácia. To sa volá odborne, ekonomicky deetatizácia. Čiže to prechádza z jednej etáže na inú etáž, ale na tej istej úrovni, zo štátu do štátu. Akú ste robili privatizáciu? Žiadnu, zo štátu do štátu. Slovenský bol zlý a hlúpy v nariadení a mal lepšie výsledky, ako ich má teraz, keď sa dosahujú výsledky za cenu zvyšovania ceny, nie za cenu zvyšovania výkonov a investícií. Všetky ukazovatele v tomto smere garantujúce výnosnosť podniku sú horšie. Bezohľadne ste to urobili.

    Pokiaľ ide o ďalší bod tejto zmluvy, tak je v rozpore so zákonom, ktorý bol prijatý. V poučení nakoniec pán Mikloš uvádza, toto rozhodnutie nie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní, nepodlieha preskúmaniu súdom a nie je možné voči nemu podať opravný prostriedok. Nuž zásada v právnom štáte je taká, že každé rozhodnutie správneho orgánu je preskúmateľné súdom a všetky uznesenia vlády, ktoré sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, možno vyhlásiť za neplatné.

    Preto môj individuálny pozmeňujúci návrh uznesenia tejto Národnej rady je požiadať Ústavný súd Slovenskej republiky, aby určil, či rozhodnutie vlády, ktoré som spomínal, a to je rozhodnutie č. 262 v bodoch 2, 4, 7, je v súlade so zákonmi štátu a Ústavou Slovenskej republiky. A nech to určí Ústavný súd. Stále chcete, aby nejaký súd rozhodoval, tak nech rozhoduje o tomto, o uznesení vlády, to je možné preskúmať.

    Ďalej, pokiaľ ide o uzatvorenú zmluvu, tak ako bola uzatvorená, a „vychytralosti“ a k všetkým veciam, ktoré tam sú. Narážame na niekoľko problémov. Tí, ktorí to robili, ozaj asi v živote zmluvu s medzinárodným prvkom nevideli.

    Tak v tejto zmluve sa napr. z hľadiska výberu práva hovorí, že pre posudzovanie obsahu zmlúv a rozhodovanie sporov o tejto zmluve je príslušná komisia Anglickej obchodnej komory trojčlenná podľa anglického práva. Keby boli trošku len čuchli k uzatváraniu zmlúv, tak vedia, že keď sa hľadá rozhodnutie cudzím prvkom a štát, podľa právneho poriadku ktorého sa má riadiť, tak záujem Slovenska je, aby to bolo právo rakúske, pretože máme spoločný základ, veľa inštitútov spoločných, nie je s tým teda problém. Ak to nie je právo rakúske, tak v druhom stupni sa predpokladá právo nemecké, kultúra blízka, osvojená, známa. Ak to nie je právo nemecké, na tretie miesto v poradí sa dáva právo francúzske, kde sa vychádza z kódexu Napoleona, ktorý tak isto obsahuje množstvo spoločných vecí. Ale európske kontinentálne právo sa vyhýba anglickému obyčajovému právu. Je najnevýhodnejšie na uzatváranie všetkých zmlúv. A tí, ktorí prednášajú medzinárodný obchod, vám hneď povedia na prvej prednáške, aký je rozdiel histórií týchto právnych systémov a ich výhod pri vedení sporu. Pre dokumentáciu je predpísaný jazyk anglický.

    Ďalej je tu doložka o zachovaní dôvernosti. Zachovanie dôvernosti predpokladá, že štát ako účastník alebo vláda ako účastník, presnejšie ministerstvo hospodárstva, nebude poskytovať informácie o tom, čo v tejto zmluve je, s výnimkou, kde sú vymenované niekoľké body. Čiže minister podpisuje zmluvu, nakladá s lukratívnym majetkom štátu a zaviaže sa, že bude mlčať pred občanmi tohto štátu, ktorí sa mu na ten majetok poskladajú, pred zákonmi tohto štátu, ktorého na to zmocnia, a pred parlamentom, ktorý mu dáva dôveru v blahej nádeji, že bude hájiť záujem štátu.

    Ďalej je tam jedna doložka, dámy a páni, pri ktorej ste ma tí, ktorí ste to robili, strašne potešili. A to je výhrada zvrchovanosti. Výhrada zvrchovanosti znamená, že v prípade uplatnenia nárokov sa Slovensko zrieka zvrchovanosti okrem objektov zastupiteľských úradov. Tam zvrchovanosť zostáva zachovaná. Čiže zahraničný účastník môže prísť na ministerstvo obrany a povedať, tento pluk si beriem, je od zajtra môj, exekvujem si ho, lebo nesmie si zobrať iba zastupiteľské úrady, ostatné všetko si zobrať môže, pričom zvrchovanosť je nezávislosť štátnej moci od akejkoľvek inej veci vnútri i za hranicami štátu. Tu bijeme sa za zvrchovanosť ako levy, hovoríme o zmluve, aké má dopady na zvrchovanosť, a tuto niekto podpíše paškvil, ktorým sa zvrchovanosti štátu zriekne. A štátu zostávajú len zastupiteľské úrady, vlastne vláda súhlasí, že si môže prísť zobrať aj písacie stroje na Úrad vlády aj s budovou. Škoda, že to neurobili, mohli byť tie straty ešte menšie.

    Pokiaľ ide o kroky k tejto zmluve. Vzhľadom na to, že nebol dodržaný základný zákonný predpoklad 49 % privatizácie, nie sú garantované nároky na výnosy, aj výnosy sa nejakým spôsobom delia, cez právo na prírastok veci, nie je garantovaný výkon správy vecí, nie je garantovaná držba vecí, vlastne je vec vydaná, mám za to, že zmluva ako celok je od začiatku neplatná. To je môj právny názor a moje hlboké presvedčenie. Aby sme to preukázali, musíme ísť do Anglicka na rozhodcovskú komisiu troch rozhodcov, ktorí nám podľa anglického práva povedia, či slovenské právo uznajú alebo nie za rozhodujúce. Ale ja teraz neriešim otázku vzťahu k Ruhrgasu a spoločnosti Gaz de France. Chcem riešiť otázku zodpovednosti politických predstaviteľov vlády Slovenskej republiky vrátane Huňora a ďalších z Fondu národného majetku vrátane ministra Haracha, ktorí tieto veci vždy podpisovali, vrátane Ivana Mikloša, ktorý to organizoval. Myslel som aj na Dzurindu, ale keď som videl potom, že ten jeho podpis je tam nahradený Miklošovým, tak som si pomyslel, že reku buď použil tú svoju obvyklú obezličku, že to šupol na iného, aby nebol on v tom, alebo náhodou mal služobnú cestu niekde inde. Vedel dobre, o čo ide. On je taký, že to vie takto zorganizovať.

  • Ďalej, dámy a páni, vo veľkom hovoríte o tom, ako dobre je na tom Slovenská republika a čo všetko touto privatizáciou získala alebo stratila.

    Pokiaľ ide o právomoci akciovej spoločnosti, je povedané, čo môžu a čo nemôžu. V dohode o predstavenstve je povedané, kto môže byť členom predstavenstva, čo kto môže robiť ako člen predstavenstva. Ale pokiaľ ide o pôsobnosť predstavenstva, o to, o čom rozhodujú tí štyria v tom predstavenstve, dvaja zástupcovia Nemecka a Francúzska, piateho nepotrebujú, iba na to ho potrebujú, aby bol, hlasovať nemusí. Vykonáva obchodné vedenie spoločnosti a zabezpečuje všetky jej prevádzkové a organizačné záležitosti, vykonáva zamestnávateľské práva, zvoláva valné zhromaždenia, vykonáva uznesenia, zabezpečuje vedenie účtovníctva, navrhuje stanovy, základné imanie, dlhopisy, rozdelenie vytvoreného zisku, rozdelenie vytvoreného zisku vrátane výšky a spôsobu vyplatenia dividend a tantiém, ak je strata, návrh na vysporiadanie, návrh na vymenovanie a odvolanie generálneho riaditeľa, ale aj návrh na zrušenie spoločnosti, návrh na vyrovnanie likvidátora spoločnosti, návrh ročného rozpočtu a obchodného plánu a ich zmeny, návrh strategického plánu spoločnosti, jeho akejkoľvek zmeny. A predkladá dozornej rade na schválenie všetky transakcie medzi spoločnosťou a príbuznou stranou, ktorých hodnota je vyššia ako 150 000 dolárov, do hodnoty 150 000 nepodliehajú ani v kontrolných plánoch. V rámci svojej informačnej skúsenosti a v rámci svojej funkcie informuje valné zhromaždenie o výsledkoch podnikateľskej činnosti. Ale súčasne si vyhradzujú, že pri predkladaní týchto informácií je predstavenstvo povinné zachovávať ich dôverný charakter a zabrániť takému oznamovaniu funkcií, informácií predstavenstvu, v dôsledku ktorého by vznikli spoločnosti straty. Vlastne nemusí povedať nič. O čom je to predstavenstvo potom? Poviem, no z tejto informácie by vznikla strata, nemusím ju povedať, neinformujem. Na zasadnutie máme tam zástupcov štátu, vieme, ako to beží. Pokiaľ nie je uvedené inak, je predstavenstvo spoločnosti oprávnené v rámci svojej pôsobnosti zaväzovať spoločnosť bez vyjadrenia iného orgánu spoločnosti. Predstavenstvo je oprávnené realizovať úkony so súhlasom valného zhromaždenia tam, kde to má vymedzené. Dámy a páni, tak čo ste predali tomu predstavenstvu a tým dvom akcionárom? Veď nás nepotrebujú k ničomu. Potrebujú nás k tomu, aby tam jeden sedel, na ostatné na nič nás nepotrebujú. Tak o čom to je?

    Pokiaľ ide o dozornú radu, hovoril som o tom, že má právo poradné, právo kontrolné na výročné auditované finančné výkazy, vyhlásenie vedenia spoločnosti ohľadne primeranosti účtovných systémov a finančných kontrolných postupov, vyhlásenie o finančných transakciách. To sú právomoci štátu pri riadení svojho majetku. Gratulujem. Tak kvalifikovane poškodiť štát, na to treba byť asistentom vysokej školy ekonomickej.

  • Podobne sú definované v štatúte dozornej rady jej právomoci, podobne v akcionárskej zmluve sú ďalšie výhrady o výkone práv. A vo výkone práv sa hovorí, že práva týchto dvoch akcionárov Slovensko zaväzujú, kým práva Slovenska týchto akcionárov len informujú. Čiže stupeň záväznosti vlastníctva je naprosto rozdielny a diskriminačný. Čo s tým robiť? Ja nechcem, aby sme teraz začali vojnu proti Ruhrgasu alebo spoločnosti Gaz de France, alebo Gazpromu. Ale tých svojich vlastných sa musíme opýtať, čo tam robili, za čo tam boli, na čo tam boli, čo tam robili, prečo od štátu prijali plat, prijali funkcie, prijali poverenie, ľuďom voľačo sľúbili a potom ich sprosto nakopli. A toto nie je jediná otázka. Preto tí, čo bojujú o čistotu zástavy, tak čo chcete opucovať, keď je to už nieže škvrna, ale diera? A diera sa vypucovať nedá. A tá diera v majetku Slovenska je stále.

  • Pokiaľ ide o záležitosti súvisiace s riadením a ďalšie veci, možno to porozoberať všetko. Prečítam vám čl. 638: „Predstavenstvo,“ to znamená tí štyria, ich rozhodnutia, „je oprávnené konať v mene spoločnosti vo všetkých záležitostiach a zastupovať spoločnosť voči tretím stranám pred súdmi, inými orgánmi, riadi činnosť spoločnosti, rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú zákonom alebo rozhodnutím zverené do právomoci iných orgánov spoločnosti.“ Čiže kto riadi tú spoločnosť? Je to predstavenstvo, lebo stanovami je to celé zverené predstavenstvu. A iné obmedzenie nie je. Nie je. Čiže tí, čo konali v mene Slovenska, prijali takéto hanebné podmienky. A, samozrejme, podnikatelia, ktorí prichádzali sem, tak prichádzali s tým, že využili možno hlúposť a možno darebáctvo ľudí, ktorí to s nimi robili. Pokiaľ slovenská strana chce rozhodovať, tak môže bez ohrozenia porušenie práv investorov. A sú tu ďalšie a ďalšie veci, ktoré by som mohol citovať jednu za druhou.

    Tak ako bol štát poškodený a ako ste štát zaviazali.

    Samozrejme, predpokladalo sa pri vzniku, že vzniknú aj dcéry. Ale dcéry ešte neboli. A už sa slovenská vláda zaviazala, že v ich predstavenstvách nebude. Vloží do toho majetok plynu, ale bude len v dozornej rade. To je čo? To je ten kvalifikovaný výkon vlastníckych práv a obhajoba záujmov štátu? To je úmyselné vytvorenie straty, podhodnotenie podniku, predaj za možno najnižšiu cenu, bez hospodárskej súťaže, konzorciu, a to napriek tomu, že poradca hovorí, súťaž nebola, je to ultimátum, neprivatizujte, to bol odkaz poradcu po vyhlásení výsledkov, otvorení obálok, neprivatizujte. A dokonca na základe tohto stanoviska aj v komisii, ktorá prevod schvaľovala, bola medzi členmi komisie veľká diskusia, ktorú uzatvoril svojou aroganciou Ivan Mikloš, a privatizácia bola.

    Pokiaľ išlo o platenie cien, úrokové sadzby, daňové výnosy ap., o tom hovorilo mnoho vecí predo mnou. To, čo tušili a naznačovali, je správne, aj o prevode akcií, aj o platbe akcií. Napr. peniaze boli poukázané agentovi, ale agent mal právo tieto peniaze investovať do doby, kým nebudú vyplatené Slovenskej republike. A kde sú výnosy z investícií? Sú to ďalšie straty. A zoberte zmluvu, uvidíte, koľko miliárd v dolároch to bolo. Za mesiac to mohlo byť celkom slušné. Len sedem bodov mal odvádzať slovenskej strane, ostatné boli jeho alebo čie, to neviem.

    Pokiaľ ide o predkupné právo, Slovensko nemôže s 51 % nič, musí 3 % predať a tých 48 % je pre každého nezaujímavých alebo ak áno, tak za minimálne ceny, lebo väčšinový majoritný vlastník je niekde inde. Preto sa na nás pozerajú tu, ako rokujeme, ako na decká, ktoré sa s niečím hrajú, hovoria o niečom, čo aj tak zmeniť nemôžu, ale môžu hovoriť o politickej zodpovednosti a možno aj právach. Napr. keď som hovoril o verejnej ponuke, o ktorú požiada slovenská strana, ponúkne strana investorom na predaj 3 % akcií za cenu za akcie, ktorá predstavuje výšku z nasledovných hodnôt, dvojnásobok kúpnej ceny za akciu, ktorú investori zaplatili za akcie, ktoré kúpili na základe zmluvy o kúpe a predaji akcií zohľadniac pritom akékoľvek úpravy kúpnej ceny podľa ods. 3 písm. a) bodu 3. Čo môže štát robiť? Pritom boli v ponuke aj ceny podstatne vyššie, ako bola cena táto, ale niekde sa to stratilo, až posledný potom voľajako odišiel a urobil to.

    Dámy a páni, pýtate sa, prečo Národná rada o tomto rokuje. Po prvé, Národnej rade prislúcha o takýchto otázkach rokovať. Podľa Ústavy Slovenskej republiky je to o všetkých vážnych veciach. Po druhé, je to o tom, aby sa odkrylo pozadie týchto pre Slovensko hanebných a stratových krokov a pravda o jeho reprezentácii za posledných osem rokov, čo urobila, ako sa správala, aj pre poučenie, aj pre zodpovednosť politickoprávnu. Predtým, ako som prišiel sem, časť poslancov požiadala, aby som navrhol ďalší pozmeňujúci návrh, a to tak, aby v časti B za písmeno g) sa vkladalo ďalšie písmeno i), ktoré znie: „i) pochybenie pri určení privatizácie SPP, š. p., ako nevyhnutného predpokladu v prístupovom procese Slovenskej republiky do Európskej únie“. Toto pochybenie bolo.

    Pokiaľ ide o diskusiu, ktorá tu prebiehala 5 dní, môžem mať výhrady aj k správe vlády. Nemala vláda všetky podklady k dispozícii. A vidíte, moje stanovisko k tej faktografii je trochu odlišné. Súvisí to s tým, aké pramene máme. Keby som bol na vašom mieste, tak poviem, urobme jednu zmenu v návrhu uznesenia, že by tam bolo nie to, že je vinný, ale to, že je podozrivý, a rýchlo to schváľte. Boli by ste ako tak zastavili diskusiu o všetkom, o čom je.

    Dámy a páni, tí, čo ste vystupovali na obranu týchto krokov, ste bezpochyby konali čestne. Aj ste zdôrazňovali, neviete, čo je v zmluvách, ale si myslíte, že parlament môže mať podozrenie z porušovania zákonov, môže žiadať orgány činné v trestnom konaní, aby konali, môže dávať Národná rada návrhy a podania na Ústavný súd aj na iné správne súdy, aby o veciach rozhodli, Národná rada môže dať vláde aj úlohu, aby tieto podmienky prijatia zmluvy zmenila, aby sa vláda celkom vážne týmto stavom zaoberala, aj keď pravdupovediac, pretože to všetko je na báze dobrovoľnosti, boli by títo akcionári, ktorí to kúpili, hlúpi, keby dneska ustupovali z toho, čo im zadarmo padlo do lona. Prečo sa majú vzdať toho, čo majú?

    Rozhodovanie o 100 % majetku plynu za 49 % peňazí znížených a podhodnotených, to bol dar, danajský dar slovenskému občanovi a slovenskému štátu. Voľačo si zodpoviete pred ľuďmi, vo voľačom aspoň s tými v pravom kúte vzadu súhlasím, že to bude možno až pred Bohom. Nech vám je potom milostivý. Úctu k vám za tieto kroky, čo ste urobili, nemôžem mať, je to hanba.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mečiara majú pán poslanec Palko, pán poslanec Mikloško, pán poslanec Jureňa, pán poslanec Kovarčík, pani poslankyňa Tóthová. Ešte niekto sa hlásil? Pán poslanec Pado. Ešte niekto sa hlásil a má problém technický? Takže pán poslanec Pado bol posledný prihlásený s faktickou poznámkou.

    A ako prvý má slovo pán poslanec Palko. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda Mečiar, naozaj máte môj hlboký obdiv za odvahu. Mňa zaujalo, ako ste spochybňovali tvrdenie, ktoré sme my uvádzali, že bývalé strategické podniky vo vlastníctve Slovenskej republiky boli zle spravované manažmentom, ktorý ste vy dosadzovali. Vy to spochybňujete. Tak ja by som vám pripomenul agentúru DONAR, pána Fedora Flašíka, manžela pani poslankyne Moniky Beňovej zo Smeru, ktorý vám tak tlieskal. Táto agentúra DONAR dostávala zákazky od týchto štátnych strategických podnikov. Bolo to no pomaly stovky miliónov korún. A DONAR za to robil reklamnú kampaň, aby si občania Slovenska kupovali elektrinu zo Slovenských elektrární alebo plyn z SPP, ako keby si to mohli kúpiť niekde inde. Tak čo poviete? Nebol to dobrý tunel?

    Pán Mečiar, tiež vám sa nepáči, že štát predal polovicu SPP a získal za to nejakých 100 mld. alebo 130 mld. korún. Však to sú slušné peniaze, ktoré dostal štát, Slovenská republika.

    Vy ste predali Slovnaft v roku 1995, ktorý mal hodnotu vtedy asi tak 5 mld. korún. Predali ste to Slovintegre asi za 100 mil. Ešte aj na to dostala úver z vašich bánk, ktoré ste ovládali. Potom to predala za miliardu MOL-u. Čiže Slovensko nemá nič a MOL majú Maďari.

    Pán Mečiar, vy ste tak veľký človek, že keby bolo takých viac, tak Slovensko by to už ani neunieslo.

  • Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Mikloško.

  • Pán predseda Mečiar, ak bol v niečom porušený zákon, konajte, proste to je vaša občianska povinnosť, ešte viac vaša poslanecká povinnosť. Ja sa pýtam, prečo ste nám tu nerozprávali aj o tom, ako poslednú noc vládnutia v apríli 1994 ste privatizovali VSŽ Košice cez firmu Manager, prečo ste nám o tom nerozprávali. Hanbíte sa za to? Ja viem, že je to nepríjemné, poslednú noc, keď už na druhý deň ste utekali, v poslednej chvíli ešte takéto niečo robiť, to sa nepatrí, toto ste nemali robiť, prepáčte.

  • Ďakujem za slovo. Vážená podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, mali sme možnosť vypočuť si pripomienky, ktoré tu padli. Ja len pripomínam, že Slovenské plynárne vykazovali zisk niekde od 15 mld. do 25 mld., riešili plynofikáciu v slovenských obciach a tesne pred privatizáciou vykázali stratu. Sú to údaje, ktoré sa dajú ľahko nájsť, ľahko overiť. A myslím si, že majú určitú vypovedaciu hodnotu. Pod dáždnikom, ktorý sa volá reforma, sa zaviedol na Slovensku energetický diktát, ktorý sa týka každého občana Slovenskej republiky a každého podnikateľa, resp. každého podnikateľského zoskupenia, energetický diktát, ktorý osožil pár jednotlivcom, ktorí teraz si chodia do Švajčiarska kontrolovať svoje účty.

    Zavádzanie a argumentácia k tomuto kvalitnému a dôslednému vystúpeniu typu pána Mikloška a typu pána Palka, táto argumentácia, ktorá tu hovorí úplne o niečom inom, pričom neustáva snaha o zavádzanie verejnosti do úplných iných vôd a zakryť nieže zbojníctvo, ale vlastizradu, kde 160 rokov je relatívna záležitosť, je výsmechom. Nezostali vám argumenty, ale len trpké úsmevy. A chránite tých, ktorí robili réžiu veľkého lupu na Slovensku, na ktorý doplatili všetci...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Pán poslanec Kovarčík, faktická poznámka.

  • Pán Mečiar, takmer po desiatich rokoch mala možnosť opozícia, ako aj slovenská verejnosť počuť pravdu, objektívnu pravdu o období rokov 1990 až 1998. A vyzývam tým všetkých poslancov, ktorí tu teraz sedeli, aby veľmi pozorne sledovali médiá, akým spôsobom budú podávať tento váš príhovor, tento váš príspevok v rozprave. A podľa toho sa aj budeme správať pri hodnotení a pri schvaľovaní zákona, teda mediálneho zákona. Budeme to považovať za lakmusový papierik pre médiá.

  • Posledná faktická poznámka, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, myslím že nikto z prítomných nepochybuje o tom, čo tu bolo prednesené a hlavne prečítané z materiálov. Podľa môjho názoru sa to veľmi ťažko počúvalo, pretože je to dôkaz, že išlo o hanebné podmienky privatizácie, ak to vôbec privatizáciou môžeme nazvať, pretože je neodškriepiteľné, že vtedajšia slovenská vláda prenechala inému štátu za veľmi nepriaznivých podmienok náš spoločný majetok, našu zlatonosnicu. Obhajoba štátnych záujmov tu nebola. Vyplýva to aj zo stanoviska poradcu. Prvýkrát bola tuto zverejnená tá časť stanoviska poradcu, že poradca doslova povedal, neprivatizujte, pretože za tých podmienok privatizácia bola nevýhodná. Vážení, keď ste nepočúvali poradcu, aký bol váš motív, aký bol motív poškodenia záujmov štátu? Na to ste ešte neodpovedali. Ale ja už na to odpoveď pre seba mám, keď sa pozriem do lavíc, vidím, že chýba pán Mikloš, chýba pán Dzurinda, pretože títo poslanci zrejme na argumenty, ktoré tu zazneli, by nemali pádnu odpoveď a radšej ostali mimo. Samozrejme, v tlači a v médiách budú mať odpovede, ale tie už nemožno bezprostredne konfrontovať. A to je veľká odpoveď na...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Mečiar, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem za faktické poznámky. Pán Palko, ja všelijakých Flašíkov nebudem obhajovať, boli to parazity na tele mojej vlády. A moja tragédia osobná je, povedzme, aj v tom, keď som sa potom, už keď sme neboli vo vláde, pýtal ľudí, prečo ste mi to nikto nikdy nepovedali, povedali, že nemali sme odvahu sa opýtať. Každý má svojich Flašíkov, mali ste ich vy a máte ich, má ich aj táto vláda a vaša vláda ich mala tiež dosť, ale my sme sa od nich dokázali dištancovať a už u nás nie sú. A nie je už žiaden z tých Flašíkov u nás. Takže bacha na malých Flašíkov v iných stranách. A robte si s nimi svoje.

    Pokiaľ ide o to obdobie, kedy bolo a čo bolo a ako prebehli tieto kroky, sme pripravení viesť diskusiu o akomkoľvek probléme na Slovensku, politickom, vecnom a inom. Ale, tak ako sme dokázali dneska sa počúvať v parlamente o nepríjemnostiach, majme tieto uši vždy. To, čo ste nám za 8 rokov urobili, bolo jednostranné obviňovanie, čo všetko sme urobili zlé, čo bolo iné. Dneska je priestor pre dialóg, dialóg slobodný, voľný, demokratický.

    Pokiaľ ide o otázky, čo ďalej, vyžadujú hádam viac času a úvah, ako to poskytlo iba toto jedno zasadnutie Národnej rady. A preto by bolo dobré prehodnotiť všetky rozhodujúce kroky pri privatizácii zlatého striebra Slovenskej republiky, ktorú robila Dzurindova vláda, čo sme my zakázali zákonom, pričom sme navrhli občanom v referende, aby to zastavili, kým bol čas, no, bohužiaľ, ani to referendum neprešlo.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Mečiar bol posledným rečníkom v tejto rozprave, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

    A chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce k rozprave zaujať stanovisko. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Panie poslankyne, páni poslanci, po štyroch dňoch tvrdej diskusie, konfrontačnej diskusie na tému privatizácie SPP je pomerne ťažké hľadať nejaké ďalšie slová, ďalšie argumenty, ktoré by objasňovali celú túto nepríjemnú vec, ale vlastne tá štvordňová diskusia ukázala, že skutočne privatizácia SPP je stále zakrytá rúškom mnohých nejasností a že táto téma traumatizuje nielen poslancov Národnej rady, ale aj občanov Slovenskej republiky.

    Správa o priebehu privatizácie vznikla preto, aby sa verejnosť a aby ste sa vy, vážení členovia Národnej rady Slovenskej republiky, dozvedeli viac o pozadí tejto najväčšej privatizačnej transakcie. A možno aj odštartoval proces, ktorý nakoniec povedie k odhaleniu skutočnej pravdy. Na otázky, ktoré správa nastolila, existujú odpovede. Myslím si, časť z nich aj dal k dispozícii pán poslanec Mečiar. Z diskusie i faktických poznámok vyplynulo, že tieto odpovede môžu byť dobré, ale môžu byť aj zlé. Nie je to však také jednoduché povedať, aké budú. My totiž stále nevieme, ktoré faktory a v akom rozsahu do toho vstupovali. A preto je aj v správe navrhnuté, aby nám k objasneniu tohto pravdivého pozadia dopomohli aj Generálna prokuratúra a Najvyšší kontrolný úrad.

    Privatizácia SPP bola oficiálne odštartovaná 30. augusta 2001 inzerátmi v medzinárodnej tlači. V nich vláda vyzvala svetové energetické spoločnosti na prejavenie záujmu o kúpu 49 % akcií v Slovenskom plynárenskom podniku. Do súťaže o kontrolu nad strategickým plynovodom, ktorý spája Rusko so západnou Európou, avizovali vstup energetické koncerny z Nemecka, Francúzska, Talianska, Ruska, či Spojených štátov amerických. Nakoniec 28. februára 2002 predložilo konzorcium Ruhrgas, Gaz de France a Gazprom len jedinú ponuku, s ktorou vláda podpísala kúpnopredajnú zmluvu 18. marca 2002. To sú holé fakty, plus, že pri privatizačných transakciách slovenskej vláde pomáhala investičná banka ako poradca Credit Suisse First Boston.

    Ale teraz konkrétne k diskusii a faktickým poznámkam.

    Osobne som očakával, že hlavní aktéri tejto kauzy pán Dzurinda a pán Mikloš budú používať vecné a odborné argumenty. Namiesto toho sme sa dočkali rétoriky v politickej a právnej rovine alebo zvýrazňovania jedného nedostatku v dokumente, ku ktorému sme sa sami na začiatku priznali. Ani jeden argument nezaznel, prečo sa transakcia robila v amerických dolároch, a nie v eurách, hoci kupujúci boli zo štátov Európskej únie, kde euro bolo ich domácou menou, čiže prevody na doláre a naspäť znovu na euro nemali opodstatnenie, ďalej, prečo v archívoch chýba veľa zásadných dokumentov a najmä notárska zápisnica z otvárania predložených ponúk. Kto tu teda vytvára dymovú clonu?

  • Autori správy alebo účastníci privatizačného procesu pod vedením pána Mikloša.

    Opäť musím konštatovať, že tu prítomní autori tejto privatizácie sa ani v náznaku nepokúsili vysvetľovať skutočnosť a nespochybniteľný fakt o existencii dvoch komisií. Prečo sa zriadili dve komisie, keď poradným orgánom vlády mohla byť napr. Porada ekonomických ministrov, ktorá v tom čase fungovala a existovala? Vláda vytvorením jednej z nich poverila a určila vtedajšiu ministerku pre správu a privatizáciu národného majetku Máriu Machovú. Avšak skutočným šéfom privatizačného procesu bol šéf inej komisie, konkrétne, bývalý podpredseda vlády Ivan Mikloš, ktorý rozhodoval na základe priamych pokynov Mikuláša Dzurindu. To tu odznelo naplno v niekoľkých príspevkoch a faktických poznámkach poslancov. Táto formálna existencia dvoch komisií na koordináciu privatizácie SPP odkrýva pokrytectvo vtedajšej vlády, lebo napriek tomu, že ministerka Machová zriadila v marci 2001 Komisiu na prípravu a realizáciu privatizácie SPP podľa vtedy platného kompetenčného zákona, mala na to absolútne kompetencie, jej činnosť bola prakticky nulová, pretože táto komisia nedostávala žiadne informácie. Z opozície prijal členstvo v komisii aj Robert Fico vo viere, že bude môcť sledovať transparentnosť privatizácie najvýznamnejšieho strategického podniku. Líder strany Smer spolu so zástupcom Plynárenského odborového zväzu sa však rýchlo presvedčil, že išlo o kamufláž, a krátko na to z komisie vystúpil. Komisia mala pôvodne posudzovať ponuky žiadateľov s odôvodnením, aby návrh na nového nadobúdateľa akcií SPP nebol iba návrhom Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky. To je skutočne excelentný zaujímavý dôvod. Ja si myslím, že kompetenčný zákon asi bol niekde v šuplíku pána predsedu vlády. A na to nám pán expredseda vlády doteraz nedal odpoveď. Moja otázka je stále aktuálna a bol by som skutočne veľmi rád, keby mi pán Mikuláš Dzurinda odpovedal na túto otázku. Objektívnosť privatizácie SPP však nemožno garantovať členstvom v komisii, ktorá nemá právomoci ani vplyv a dokonca ani prístup k dôležitým materiálom a informáciám. Mimochodom, mnohí opoziční politici prehliadli pokrytectvo vtedajšej vlády a už skôr do tejto potemkinovskej komisie nevstúpili. O všetkom teda rozhodovala ministerská Komisia pre privatizáciu SPP, ktorú viedol vtedajší vicepremiér Mikloš.

    Podľa zápisu z 26. októbra 2001 záujem o kúpu akcií SPP malo 9 spoločností. Ivan Mikloš vtedy povedal, že: „Je absolútne nevyhnutným predpokladom pre privatizáciu SPP skutočná konkurencia minimálne dvoch serióznych a finančne silných záujemcov až do konca súťaže.“ Podľa pána Mikloša, ako vtedy povedal, by mala byť pritom cena, ktorú navrhlo v predbežnej ponuke konzorcium Ruhrgas, Gaz de France a Gazprom, minimom, za ktorú by sa mali akcie SPP predávať. Zaujímavé, že už sa nehovorilo o cene Gasfinu, ktorý ohodnotil tento majetok na 6 mld. až 8 mld., ale sa odvoláva vtedajšia vláda na indikatívnu ponuku budúceho nadobúdateľa. Čiže ten, kto vedel, že to ide kupovať, predsa nedá vysokú cenovú ponuku. Nakoniec sa pán Mikloš ešte aj pochválil aj na pôde tohto parlamentu, že veď to bolo o 40 % viac, ako bola indikatívna ponuka. Toto je skutočne excelentné. Pri podivnom otváraní obálok s ponukami to však už bolo, ako vieme, úplne inak, než bol citovaný zápis z rokovania Riadiacej komisie zo dňa 26. 10. 2001. Zrazu stačil už iba jeden záujemca. Prečo asi to tak bolo? Znovu sme doteraz nedostali odpoveď, prečo nebola zastavená privatizácia, keď sa pri privatizácii objavil len jeden záujemca. Veď potom nemožno hovoriť o výberovom konaní. Arogancia vtedajšej moci sa prejavila predovšetkým v tom, že o privatizácii rozhodovala vlastne úzka informovaná skupinka vybraných osôb.

    Exminister financií vo svojom stredajšom defilé priznal, že už v slovách „strategický partner“, ktorého vtedy hľadali, je dosť obsiahnuté aj to, že minoritný vlastník získa absolútnu kontrolu nad celým SPP. A ako sa ukázalo, našiel sa i spôsob, ako to urobiť, ako obísť zákon č. 92/1991 Zb. a ako obísť 51-percentnú klauzulu vytváraním rôznych zmlúv o riadení podniku, kde menšinový vlastník získa absolútnu kontrolu nad spoločnosťou. Dokonca to zašlo tak ďaleko, že sa štát, ako na to poukázal jeden z vystupujúcich poslancov, zriekol svojej suverenity, keď týmito zmluvami zaväzuje ministra hospodárstva, zastupujúceho akcionára 51-percentného balíka, mlčanlivosťou v prospech súkromného subjektu, a to pod hrozbou rôznych sankcií. Pán exminister Mikloš, k tomu ste sa tiež vôbec nevyjadrovali. Prosím vás, ako vás táto formulácia vôbec mohla aj napadnúť? Dovolím si znovu dať vám otázky: Prečo ste tak konali? Prečo ste nám nedali odpoveď na tento kardinálny problém?

  • Podobne sme sa nedočkali vecnej argumentácie a pochybností, či mohol byť proces výberu privatizačného poradcu protizákonný a či pri stanovení hodnoty SPP boli porušené zákony.

    Ja si myslím, že o spoločnosti Credit Suisse Boston tu bolo povedané všeličo, kriminálne pozadie v USA, vo Švédsku, v Indii, v Japonsku, v Rusku, najnovšie v Rumunsku. Ja si myslím, že to takisto vrhá tieň a podozrenie na čistotu predaja SPP. Keď som hľadal odpoveď na to, prečo je to práve tento privatizačný poradca, nevedel som nájsť odpoveď. Tak som si pomohol jedným slovenským porekadlom, že vrana k vrane sadá.

    Zazneli tu aj otázky, či poradca vláde zaistenie kurzu odporúčal alebo nie. To, čo bolo pred chvíľou deklarované z tých spisov, ktoré tu predniesol pán Mečiar, myslím si, bolo jasne deklarované. A, bohužiaľ, bolo poukázané, že aj keď to privatizačný poradca myslel s republikou dobre, vláda konala proti záujmom Slovenskej republiky. Do tohto kontextu totiž zapadajú ďalšie zistenia uvedené v správe, napr. pingpong faktúr medzi ministerstvom hospodárstva a Fondom národného majetku, ktorý ich mal preplatiť. A nakoniec ich preplatil aj bez chýbajúceho podpisu. Prečo to urobil? Prosím vás, faktúra za 26,5 mil. dolárov je preplatená bez podpisu osoby, ktorá garantuje pravdivosť preplácanej faktúry. Veď to sa nemôže urobiť ani v malej eseročke, nieto na úrovni vlády Slovenskej republiky.

  • Pýtam sa znovu, prečo sa tak stalo? „Lebo še stalo tak“ či tak, ako ste to s úsmevom pán Dzurinda a Mikloš používali pri zosmiešňovaní pána poslanca Buriana v stredajšej diskusii. No asi sa tak stalo, no tak to tak bude. Ale nebude to tak. Tá pravda sa musí skutočne vyšetriť.

    Na základe výsledku verejného obstarávania ministerstvo hospodárstva uzatvorilo s privatizačným poradcom mandátnu zmluvu 26. februára 2001, ktorá bola zo strany privatizačného poradcu podpísaná dňa 30. novembra 2000. To je ešte pred vyhodnotením verejnej súťaže. Táto zmluva však mala byť použitá len ako referenčná pred podpisom skutočnej zmluvy. Myslím si, že to tu bolo jasne vysvetlené. Na túto chybu upozornila v stanovisku k návrhu zmluvy aj JUDr. Anna Niku, advokátka, 21. februára 2001. Veď vám to tam jasne napísala. Neakceptovali ste to. To však nie je až také dôležité, pani poslankyňa Žitňanská, lebo vy ste sa týmto argumentom zaoberali. V tomto stanovisku sú totiž iné, oveľa dôležitejšie upozornenia na nedostatočnú úpravu náhrady účelne vynaložených nákladov pre poradcu, teda akým spôsobom tieto náklady budú ministerstvu hospodárstva preukazované a do akej maximálnej výšky môžu byť vôbec fakturované. Tieto pripomienky totiž takisto ministerstvo hospodárstva nezapracovalo do mandátnej zmluvy a znovu aj na túto chybu bolo písomne upozornené vtedajším právnym poradcom Advokátskej kancelárie Niku. Nestalo sa tak.

    A už len sumár na záver. Správa, ktorú dnes prerokovávame, je zverejnená na internete na rozdiel od privatizačnej zmluvy SPP. Správa o privatizácii nebola tajná, ako ste mnohí natláčali tento názor. Bola len v režime nezverejňovať ju, lebo bola určená Národnej rade Slovenskej republiky a bolo by nevhodné, aby sa o nej poslanci dozvedeli z médií.

    No naspäť ku konkrétnym zmluvám. Jediný uchádzač o privatizáciu spoločnosti pravdepodobne disponoval dostatkom informácií o neexistencii konkurenčnej ponuky. Takáto informácia je v konečnom dôsledku omnoho drahšia pre Slovenskú republiku ako pre toho, kto ju poskytol. Uzatvorenie mandátnej zmluvy bolo podľa správy v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní z dôvodu rozdielu medzi ponúknutou a zmluvnou cenou.

    V správe sa aj ďalej uvádza fakt z rozdielu cien, ktoré boli v konečnom dôsledku preplatené. Myslím si, že nie je potrebné, aby sme sa opakovane vracali k týmto údajom. Boli tu mnohokrát tieto čísla konštatované.

    Panie poslankyne, páni poslanci, zahmlieva sa skutočnosť, že pri pohľade na zoznam vystupujúcich tu v pléne počas rozpravy a faktických poznámok zistíte, že poslanci z SMK a takisto až na malé výnimky z KDH, tí, ktorí boli v Dzurindovej vláde, sa do debaty vlastne ani nezapojili. Možno majú tiež trpký pocit, že do tejto privatizačnej kuchyne ich SDKÚ nevpustila, tak ich v tom teraz nechali pekne sa vykúpať samých. Keď písal o nejasnostiach privatizácie SPP v týždenníku Trend Karel Hirman, tak uviedol: „Je to vlastne logické, lebo dlhodobé záujmy a stratégie v energetickej politike Slovenska doteraz neboli komplexne jasne definované.“ Predchádzajúca vláda naozaj definovala len svoje konkrétne záujmy pri privatizácii SPP, Transpetrolu, Slovenských elektrární, Západoslovenskej, Stredoslovenskej a Východoslovenskej energetiky. Súčasná vláda však na rozdiel od tej privatizačnej už predstavila vlastnú koncepciu energetickej bezpečnosti krajiny, a to až s horizontom do roku 2030.

    A teraz už úplne na záver pre pánov poslancov Mikloša a Dzurindu. Páni poslanci, táto diskusia nebola ani tak o SDKÚ, nebola o SMK a nebola ani o KDH. Táto diskusia bola predovšetkým o vás, o vašom štýle vládnutia, o vašom povýšení sa nad zákon, o vašom zneužití politickej moci a o vašej arogancii. Proces privatizácie SPP jasne ukázal, čo znamená v praxi arogancia moci, pojem, ktorý tak často používate vo svojich vystúpeniach.

    A ešte k jednému pojmu, ktorý je vo vašom slovníku veľmi často používaný. Sú to slová „špinavé paprče“. Páni poslanci Dzurinda a Mikloš, mali ste dobrú príležitosť, ako v diskusii pred poslancami Národnej rady navždy rozptýliť všetky pochybnosti spojené s privatizáciou Slovenského plynárenského podniku. Nevyužili ste ju. Nemali ste toľko odvahy, toľko úcty ku svojim kolegom poslancom Národnej rady, aby ste si vypočuli diskusiu a operatívne reagovali na kolegov poslancov Národnej rady a aby ste im dali správnu odpoveď. Namiesto toho ste sa zbabelo schovali s výnimkou pár minút, keď ste predpokladali, že je prítomný dostatočný počet médií a kamier, a vtedy ste veľmi razantne diskutovali. Neočistili ste sa a paprče zostali špinavé. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    A, pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, na záver už len pár slov.

    Hlavným mottom všetkých vašich chabých opozičných vystúpení bolo slovíčko zahmlievanie, prečo po jeden a pol roku sme prišli s touto správou a prečo vôbec sa Národná rada touto správou zaoberá. Ak tu niekto zahmlieva, tak ste to naozaj vy, čo máte niečo dočinenia s privatizáciou SPP. Okolo tejto privatizácie je toľko zahmlievania, klamstiev a poloprávd, že už pomaly ani vy na seba nevidíte. A prečo až po roku a pol sme prišli s touto správou? No nabudúce sa vás láskavo opýtame, či vám to dnes vyhovuje a či vám to náhodou dnes neškodí, pretože pri dnešnej situácii vám to zjavne nevyhovuje.

    Čo sa týka kompetencií Národnej rady, podľa čl. 86 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí uznášať sa na ústave, ústavných a ostatných zákonoch a kontrolovať aj, ako sa dodržiavajú. V danej súvislosti Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo dňa 29. novembra 1995 pod spisovou značkou PL. ÚS 25/95 vyslovil nasledovný právny názor: „Národná rada Slovenskej republiky v rámci svojej kontrolnej právomoci môže vykonávať také činnosti, ktoré upravuje ústava. Tieto činnosti môže uskutočňovať len prostredníctvom orgánov, ktorých zriadenie je v súlade s ústavou. Preto je opodstatnené, aby vo výboroch a v pléne parlamentu sa rokovalo aj o dodržiavaní zákonov v procese privatizácie SPP a prijalo sa adekvátne uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.“

    Vo všetkých doterajších vystúpeniach terajšej opozície nás označujete za nekompetentných a za laikov a uvádzate, že len ako vy máte patent na rozum. Dámy a páni z opozície, pýtam sa, postupovali by ste takisto v prípade SPP, keby išlo o vašu súkromnú firmu?

  • Ak tvrdíte, že áno, tak ste naozaj amatéri a diletanti. A pritom som naozaj použil slušné výrazy. Viete podnikať len za štátne, ale to je asi o inom. So štátnym a za štátne sa podniká jednoduchšie, bez zodpovednosti za ľudí a za majetok. Musím ale s vami súhlasiť v jednom, aj keď nerád, že štát je naozaj zlý vlastník, ale iba vtedy, keď sa oň starajú takí amatéri a diletanti, ako ste boli vy. A privatizácia SPP je toho príkladom. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Skôr ako budeme pokračovať ďalším bodom podľa schváleného programu, o slovo požiadal predseda Národnej rady. Máte slovo, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, chcem len využiť príležitosť, aby som vás informoval, že na zajtra na 12.00 hodinu zvolávam poslanecké grémium. Zároveň chcem požiadať predsedov parlamentných politických strán, aby prijali účasť na tomto grémiu. Takže zajtra o 12.00 hodine bude poslanecké grémium rozšírené o predsedov parlamentných politických strán. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 503. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 510.

    Prosím ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov predkladám v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vláda zaviazala prijať legislatívne opatrenia na zvýšenie ochrany spotrebiteľov a spracovateľov pred zneužitím ekonomickej sily niektorých obchodníkov.

    Keďže z analýzy pôvodného zákona o obchodných reťazcoch vyplynulo, že novelizáciou sa zákon nedá upraviť tak, aby bol aplikovateľný a vykonateľný v praxi, rozhodlo sa ministerstvo hospodárstva pre vypracovanie novej právnej úpravy pod novým názvom.

    Nová právna úprava reaguje na dlhodobo pretrvávajúce problémy v obchodných vzťahoch medzi prevádzkovateľmi obchodných reťazcov a ich dodávateľmi, ktorí neustále poukazujú na neprimerané obchodné praktiky prevádzkovateľov obchodných reťazcov pri uzatváraní zmlúv. Nevyvážené obchodné vzťahy majú totiž v konečnom dôsledku negatívny dopad aj na spotrebiteľov.

    Dôvodom predloženia nového zákona je tiež kritika pôvodného zákona o obchodných reťazcoch zo strany Európskej komisie odôvodňovaná tým, že tento zákon sa z celého radu podnikateľských subjektov vzťahuje len na obchodné reťazce, čo ich diskriminuje. Aj keď sa možno na prvý pohľad zdá, že sa predloženou právnou úpravou narúša zmluvná sloboda a zasahuje sa do podrobnosti zmluvných vzťahov, nie je to tak. Cieľom predloženej právnej úpravy je len zabrániť zneužívaniu ekonomicky silného postavenia jedného zo zmluvných partnerov a súčasne chrániť ich ekonomicky závislých partnerov.

    Takáto ochrana nie je len špecifikom v Slovenskej republike, lebo týmto problémom sa začínajú zaoberať aj orgány Európskej únie. Európsky parlament v súčasnosti totiž požiadal orgány členských štátov Európskej únie na ochranu hospodárskej súťaže o prešetrenie dopadov vplyvu obchodných reťazcov na ich dodávateľské, najmä potravinárske podniky.

    Návrh nepredpokladá dozor nad dodržiavaním zákonov, čo v praxi bude znamenať, že kontrolná alebo inšpekčná činnosť sa zo strany ministerstva pôdohospodárstva a hospodárstva vykoná len na základe podnetu alebo ak vznikne dôvodné podozrenie, že konkrétni zmluvní partneri v zmluvách používajú neprimerané podmienky. Takáto kontrola bude zameraná výlučne na zistenie a poukázanie tejto skutočnosti. Ak neprimerané podmienky zmluvných vzťahov budú zo strany kontrolných orgánov zistené, môže vecne príslušné ministerstvo uložiť podnikateľovi, ktorý má z neprimeranej podmienky prospech, pokutu až do 10 mil. Sk, pretože existencia neprimeranej podmienky v obchodnej zmluve je v návrhu považovaná za správny delikt.

    Vážená pani predsedajúca a panie poslankyne, páni poslanci, snahou predloženej právnej úpravy je vyváženie obchodných vzťahov pre obidvoch účastníkov týchto vzťahov a odstránenie diskriminačného prístupu a neprimeraných obchodných praktík v týchto vzťahoch. Na základe uvedeného si dovoľujem požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určilo navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Miroslavovi Kotianovi. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená predsedajúca, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 291 z 22. januára 2008 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o jeho súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o tom, že návrh zákona nebude mať vplyv na financie vrátane štátneho rozpočtu, nebude mať dopad na životné prostredie a podnikateľské prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 510 zo 14. decembra 2007 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 19. marca 2008 a v gestorskom výbore do 20. marca 2008.

    Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku, písomne sa prihlásil pán poslanec Miššík. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorý momentálne prerokovávame v prvom čítaní, je výsledkom dlhodobého zámeru vlády bojovať proti obchodným reťazcom. Tento postoj vlády ničím neprekvapuje, pretože je zjavne v súlade s interným postojom vlády proti voľnému trhu a obmedzovaniu hospodárskej súťaže. Návrh zákona, ktorý nám leží momentálne na stole, je toho živým dôkazom. V dôvodovej správe k návrhu tohto zákona je výslovne napísané, citujem: „Cieľom vlády Slovenskej republiky je tiež konkurencieschopnosť a trvalá udržateľnosť poľnohospodárstva a potravinárstva, ako aj stabilita podnikania a podpora konkurencieschopnosti poľnohospodárskych a potravinárskych podnikov.“ Na prvý pohľad je to ušľachtilá myšlienka, no realita je však taká, že ide o tak neprimeraný, nesystémový zásah do hospodárskej súťaže, že nás to môže vrátiť až nebezpečne blízko k štátom riadenému hospodárstvu.

    Predkladaný vládny návrh zákona má zamedziť neprimeraným obchodným podmienkam pre výrobcov poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov. Problémom je teda cena, ktorú tieto reťazce ponúkajú prvovýrobcom. Vláda Slovenskej republiky získala ničím neodôvodnený pocit, že cena je veľmi nízka. Ja sa však pokúsim pozrieť do budúcnosti, čo sa stane, ak sa tento zákon prijme. V prvom rade sa vytratia z pultov slovenské výrobky, pretože ich obchodný reťaz nakúpi lacnejšie v zahraničí, kde mu vláda nebude prikazovať, akú má mať výrobok cenu. Táto situácia ďalej povedie k menšiemu odbytu slovenských výrobkov, na základe čoho bude musieť buď hľadať nové trhy alebo prestať jednoducho vyrábať.

    Vážené dámy a páni, tento návrh zákona je tu vraj preto, aby sa zabezpečila rentabilita a konkurencieschopnosť poľnohospodárov. Vážení, ale myslím si, že o tomto je podnikanie. Obchodný zákonník ho definuje veľmi presne v § 2 ods. 1 ako sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Zdôrazním iba dva aspekty tejto zákonnej definície. Podnikateľ vždy koná na vlastnú zodpovednosť. A zákon hovorí o účele dosiahnutia zisku, a nie povinnosti dosiahnuť zisk. Ak teda zisk niekto nedokáže vytvoriť, tak zrejme nie je úspešným podnikateľom a logicky z trhu odchádza. Považujem za veľmi nešťastné a absolútne neštandardné, ak má zákonodarca snahu takýmto spôsobom zasiahnuť do súkromnoprávnych vzťahov. Ešte absurdnejšie je to pri takom odvetví, akým je poľnohospodárstvo a potravinárstvo, kde už štát nebývalým spôsobom pomáha týmto subjektom formou priamych platieb. Ak teda ani s takouto pomocou nedokážu byť tieto subjekty na trhu konkurencieschopné, podľa môjho názoru tam nemajú potom čo hľadať.

    Rovnako si myslím, že tento zákon chce postihnúť niečo, čo už v slovenskom právnom poriadku upravené je. Vážené kolegyne, kolegovia, od roku 2001 máme na Slovensku inovovaný zákon o ochrane hospodárskej súťaže. Je to zákon č. 136/2001 Z. z. Podobný právny predpis má skoro každý štát s trhovým hospodárstvom, pretože je zrejmé, že, samozrejme, trh nemôže byť všemocný, pričom logicky trpí určitými deformáciami, ktoré je nevyhnutné riešiť zákonom. Avšak práve tento právny predpis, ktorý som citoval, slúži na to, aby podobné deformácie kontroloval, naprával a postihoval. Týmto zákonom je zriadený osobitný úrad, Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, ktorý je nezávislý. Predkladaný návrh zákona predpokladá, že rozhodnutia, či bol zákon porušený a či bude takéto porušenie sankcionované, budú zverené do rúk Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, teda inštitúcie, kde sú vrcholní predstavitelia, politickí nominanti, teda osoby, ktoré za žiadnych okolností nemôžeme považovať za nezávislé. Spomínaný zákon pritom podľa môjho názoru dostatočne postihuje konanie, ktorému vy chcete zabrániť. Odcitujem § 8 ods. 1 a 2 zo zákona o ochrane hospodárskej súťaže, odsek 1: „Dominantné postavenie na relevantnom trhu má podnikateľ alebo niekoľko podnikateľov, ktorí nie sú vystavení podstatnej súťaži a ktorí sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle.“ A odsek 2 hovorí: „Zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä a) priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných cien alebo iných neprimeraných obchodných podmienok, b) hrozba obmedzenia alebo obmedzenia výroby odbytu alebo technického vývoja tovaru na úkor užívateľov, c) uplatňovanie rozdielnych podmienok pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení voči jednotlivým podnikateľom, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaných súťaž, d) viazanie súhlasu s uzavretím zmluvy na podmienku, že druhá zmluvná strana prijme aj ďalšie záväzky, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom tejto zmluvy, alebo e) dočasné zneužívanie ekonomickej sily s cieľom vylúčiť súťaž.“ Myslím si, že tu viac asi netreba ani dodať. Ak má teda nejaký poľnohospodár pocit, že pri tých všetkých dotáciách, ktoré dostáva, mu stanoví obchodný reťazec neprimerané obchodné podmienky, môže bez problémov podať podnet na Protimonopolný úrad v zmysle zákona, ktorý som tu citoval.

    Vážené dámy a páni, je zrejmé, že uvedený návrh zákona tento štát nepotrebuje. Je zrejmé, že možnože ide o populizmus alebo nepochopenie celkovej myšlienky podnikania.

    Z týchto dôvodov, ktoré som uviedol, nepodporím tento návrh zákona do druhého čítania a dúfam, že tak urobia aj moji kolegovia z poslaneckého klubu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca Miššíka má pán poslanec Kužma. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A pán poslanec Kužma má slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Úplne súhlasím s kolegom Miššíkom. Tento zákon nie je nič iné ako tlak lobistických skupín. A ľudovo by sme ho mohli aj nazvať zdražovací zákon, lebo bol vymyslený na to, aby tieto lobistické skupiny mohli ľuďom zdražiť svoje produkty.

  • Pán poslanec, nechcete reagovať na faktickú poznámku? Ďakujem.

    Pýtam sa, či sa chce teraz niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nech sa páči, hlásite sa pani poslankyňa do rozpravy? Ešte niekto sa hlási? Ústne sa do rozpravy prihlásili pani poslankyňa Tkáčová a pán poslanec Juhász. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    A slovo má pani poslankyňa Tkáčová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, toto moje vystúpenie nie je obranou obchodných reťazcov, je skôr snahou pochopiť zúrivý boj, ktorý proti nim vedie, a to dlhodobo, bývalý opozičný poslanec a dnešný premiér. Silueta verejného nepriateľa je pre pána Fica v prípade obchodných reťazcov zahalená do odpudzujúceho obrazu obchodníka s bielym mäsom. Dámy a páni, či sa to niekomu páči alebo nie, veľké obchodné domy dlhodobo udržiavali nízke ceny potravín a pomáhali tlačiť infláciu na Slovensku dole. Im môžu slovenskí občania ďakovať, že za potraviny neplatili oveľa viac. A v tomto ohľade zohrávali obchodné reťazce aj z pohľadu občana spotrebiteľa, ale aj z pohľadu makroekonomiky pozitívnu úlohu. Pánu premiérovi by ich praktiky nemali vadiť, veď jánošíkovské bohatým brať, rozumej výrobcov, a chudobným dávať, rozumej zákazníkov, sa v ich obchodnej politike prejavilo v prospech zákazníka.

    Zubami škrípu výrobcovia, ktorí sú praktikami obchodných reťazcov, a tu musím skutočne povedať, že tie všetky praktiky, ktoré sú v návrhu zákona uvedené, sú skutočne aj podľa môjho názoru neprimerané, tlačení do cien, ktoré nepokryjú výrobné náklady vrátane poplatkov za pripustenie tovaru na pult a reklamné akcie.

    Nespokojní sú aj prvovýrobcovia, ktorí cez Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru dlhodobo lobujú za tento, ja som si ho tak nazvala, zakazovací zákon. Kolega ho označil ako zdražovací, ja hovorím o ňom ako o zakazovacom zákone. Súhlasím s nimi aj na základe vlastných poznatkov, že rokovacie podmienky sú veľmi tvrdé. Ale v každom prípade uzatvorená zmluva je dobrovoľnou dohodou dvoch zmluvných strán. Nikto ich nenúti túto dohodu podpísať.

    Položím si otázku rečnícku: Odrúbe tento zákon drakovi hlavu? Predložený návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných reťazcoch vychádza z existujúcich foriem zmluvných podmienok, ako sú napr. zalistovacie poplatky, obchádzanie doby splatnosti, faktúra, penalizácie, finančné podieľanie sa na letákových akciách a ďalšie. Zákon kazuisticky vymenúva nedovolené praktiky, čím zároveň hovorí, že, po prvé, všetky ostatné, aj keby boli oveľa neprimeranejšie, sú dovolené, teda pre fantáziu vybitých podnikových právnikov sa medze nekladú, a, po druhé, akcie obľúbené zákazníkmi by sa prijatím zákona v navrhovanom znení stali minulosťou. Alebo tu platí o fiškusoch to, čo som už povedala v predchádzajúcom bode. Obchodník, samozrejme, nechce byť stratový, preto prenesie časť nákladov, ktoré pokrýval z príspevkov dodávateľov, na plecia tých, s ktorými zmluvu neuzatvára. A to sú, dámy a páni, zákazníci.

    Keďže zákon rovnako postihne všetkých veľkých obchodníkov, všetky veľké reťazce, nárast cien v tichej zhode je ten najpravdepodobnejší scenár, ktorý môžeme čakať. Čiže sa potvrdzuje aj to kolegovo, že je to zdražovací zákon. Nuž, pán premiér, to ste chceli? Drakovi odrúbeme jednu hlavu, ale tri nové hlavy mu narastú.

    Zároveň tento zákon, a to súhlasím s kolegom Miššíkom, poškodí slovenských výrobcov. Vytlačí z pultov tú časť slovenských výrobcov, ktorí sú menší, pretože rokovať za týchto podmienok, keď sa objem ročných nákladov stanovuje do 3 % kontraktu, bude zaujímavé len s veľkými výrobcami, kde tá 3-percentná suma predstavuje zaujímavý obnos. To, že ide o giganty, väčšinou so zahraničnou spoluúčasťou, už ani nemusím zdôrazňovať.

    Ďalšou možnosťou je, že uzatváranie zmlúv sa prenesie do susedných krajín, kde platia iné právne predpisy ako u nás. To ale znamená zvyšovanie nákladov na uzatváranie kontraktov. A zároveň v zmluvách budú tie isté podmienky, ako sú dnes. V podstate sa nič nezmení. Takže zákazníkovi, ako viete, z tohto boja ostanú oči pre plač, vyššie výdavky za nákup potravín a spotrebného tovaru. Možno im pomôže dobrý pocit, že pán premiér to myslel dobre, ibaže to nevyšlo. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktickú poznámku na vystúpenie pani poslankyne Tkáčovej má pán poslanec Štefanec. Ešte niekto sa hlási s faktickou poznámkou? Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A slovo má pán poslanec Štefanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcem oceniť vystúpenie pani poslankyne Tkáčovej, ktorá jasne dokumentovala na praktických príkladoch, že takýto zákon môže viesť len a len k zvyšovaniu cien. Je to skutočne zdražovací a zakazovací návrh zákona. Dámy a páni, Štatistický úrad uviedol čísla, podľa ktorých za minulý rok ceny potravín rástli tak, že je to pri rožku 38 % plus, mlieku 13 % plus, masle 19 % plus. Obávam sa, že platnosť takéhoto zákona, ak bude schválený, povedie na Slovensku len a len k zvyšovaniu cien predovšetkým maloobchodných tovarov a, obávam sa, aj základných potravín. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Tkáčová, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie.

    Keďže sa blíži 17.00 hodina a je dohodnuté hlasovanie, vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať o zaujatie miesta v rokovacej sále, aby sme mohli pokračovať v prerušenom rokovaní programu 19. schôdze.

    Dámy a páni, poprosím teraz pána predsedu výboru pre európske záležitosti pána poslanca Milana Urbániho, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

    Legislatívnemu a pracovnému programu Európskej komisie na rok 2008 a správe o prioritách vyplývajúcich z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2008 pre Slovenskú republiku.

    Pán predseda výboru pre európske záležitosti, poprosím vás, pán poslanec Urbáni, ideme hlasovať. Ďakujem pekne.

  • Ruch v sále.

  • Venujte, dámy a páni, pozornosť hlasovaniu.

  • Ďakujem pán predseda. Ale je tu veľký krik, tak som nepočul. Prepáčte.

  • Nech sa páči, máte slovo, pán spravodajca.

  • Pán predseda, poprosím vás, dajte hlasovať o uznesení, ktoré bolo prednesené k Legislatívnemu a pracovnému programu Európskej komisie na rok 2008 (tlač 519).

  • Budeme hlasovať. Ďakujem. Hlasujeme. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 134 bolo za, 1 proti, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh uznesenia schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Pavlisa, aby vzhľadom na to, že sme 31. januára zvolili za predsedu Poštového regulačného úradu pána Jána Fľaka, uviedol návrh uznesenia, ktorý vypracoval výbor pre hospodársku politiku a je súčasťou tlače pod číslom 508a, k

    návrhu na voľbu predsedu Poštového regulačného úradu.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky A. konštatuje, že podľa § 12 ods. 1 zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách uznesením z 31. januára 2008 zvolila Jána Fľaka za predsedu Poštového regulačného úradu dňom 1. februára 2008, B. poveruje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku predkladať predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov návrh na vydanie rozhodnutia o zaradení do platovej triedy a o platových náležitostiach predsedu Poštového a regulačného úradu, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 43 ods. 2 písm. l) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov rozhodnúť na základe návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku o zaradení do platovej triedy a o platových náležitostiach predsedu Poštového regulačného úradu.

  • Budeme hlasovať. Ešte počkáme, kým si pán spravodajca pripraví kartu. Takže prezentujeme sa hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 82 za, 1 proti, 18 sa zdržalo, 25 nehlasovalo.

    Konštatujem, že sme návrh uznesenia schválili.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Teraz pán predseda výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pán poslanec Tibor Cabaj uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 530.

    Pán predseda, uveďte hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať tento poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu poslaneckého zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 82 za, 3 proti, 48 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Konštatujem, že sme uvedený poslanecký návrh zákona postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, dajte, prosím, ďalej hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený poslanecký návrh, tak ako to bolo v rozhodnutí uvedené ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom z rozpravy vyplynul ešte ďalší výbor, a teda aj Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ďalej aby za gestorsky výbor určil hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že poslanecký návrh prerokujú určené výbory v termíne do 19. marca a gestorský výbor do 20. marca tohto roku.

  • Hlasujeme o pridelení výborom, určení gestorského výboru, ako aj o lehotách na prerokovanie návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 118 bolo za, 1 bol proti, 18 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme pridelili predmetný návrh zákona výborom a určili gestorský výbor, ako aj lehoty na jeho prerokovanie.

    Teraz poprosím opäť pána poslanca Pavla Pavlisa, ktorý je spoločný spravodajca z výboru pre hospodársku politiku, aby uvádzal hlasovanie o návrhu uznesenia k

    správe o priebehu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, a. s.

    Je to tlač 529.

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o pozornosť.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpilo 20 poslancov, ktorí podali 6 pozmeňujúcich návrhov k predloženému uzneseniu.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Pelegriniho.

  • Pán poslanec? Zapnite pána poslanca Pelegriniho.

  • Pán predseda dovoľte, aby som vám oznámil, že svoj pozmeňujúci návrh sťahujem a nežiadam o ňom hlasovať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Takže o vašom návrhu uznesenia hlasovať nebudeme.

  • Takže budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu. Je to môj pozmeňujúci návrh. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu.

  • Ruch v sále.

  • Ešte raz, nepočul som. Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o viac pozornosti. Pán spravodajca, o čom budeme hlasovať?

  • Budeme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu, je to môj pozmeňujúci návrh.

  • Je z rozpravy, áno. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 82 za, 51 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že váš návrh, pán poslanec, sme odsúhlasili.

    Ďalej.

  • Ďalej budeme, pán predseda, hlasovať o návrhu pána poslanca Buriana.

  • Hlasujeme o návrhu pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Buriana.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 82 za, 54 proti, 1 sa zdržal.

    Aj tento návrh sme schválili.

    Ďalej.

  • Ďalej budeme hlasovať, pán predseda, o návrhu pána poslanca Freša.

  • Pán poslanec Hrušovský, sme, bežíme v hlasovaní, pán poslanec.

  • Pán poslanec, nevydrží to po hlasovaní?

  • Odpoveď z pléna.

  • Ale počas hlasovania, dámy a páni, takže, poprosím, budeme hlasovať, dokončíme hlasovanie o návrhu pána poslanca Freša. Čiže hlasujeme o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Frešo.

    Hlasujeme o návrhu pána poslanca Freša.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 138 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme prijali.

    Ďalej.

  • Ďalej budeme hlasovať o prvom návrhu pána poslanca Mečiara.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Mečiara.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 80 za, 44 proti, 8 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že prvý návrh pána poslanca Mečiara sme schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o druhom návrhu pána poslanca Mečiara.

  • Hlasujeme o druhom návrhu, ktorý podal pán poslanec Mečiar.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 81 za, 46 proti, 4 sa zdržali, 5 nehlasovalo.

    Pán spravodajca, môžete to upresniť, pretože vznikajú otázky? Odznel návrh pána poslanca Mečiara?

  • Druhý návrh pána poslanca Mečiara bol, že v časti B za písmeno g) sa vkladá ďalšie písmeno i), ktoré znie: „i) pochybenie pri...“

  • Hlasy v sále.

  • Poprosím vás, keby ste nevykrikovali a...

  • Pýtali ste sa na druhý. Toto je druhý.

  • ... skúsili počúvať.

    Ešte raz, vás poprosím, pán spravodajca.

  • Prvý návrh pána poslanca Mečiara bol v rámci rozpravy daný tak, že Národná rada v časti C písm. d) žiada vládu Slovenskej republiky, aby podala návrh príslušnému súdu na preskúmanie rozhodnutia vlády č. 262 zo dňa 14. marca 2002 o jeho súlade so zákonmi Slovenskej republiky najmä v bode 2 a v bodoch 8.4 a 8.7. A druhý návrh...

  • Hlasy v sále.

  • Môžem vás poprosiť, aby ste skúsili bez toho, aby ste vykrikovali, vypočuť si pána spravodajcu a potom reagovali?

    Pán spravodajca.

  • A druhý návrh pána poslanca Mečiara bol, že v časti B sa vkladá ďalšie písmeno i), ktoré znie: „i) pochybenie pri určení privatizácie SPP, š. p., ako nevyhnutného predpokladu v prístupovom procese Slovenskej republiky do Európskej únie“.

  • Hlasy v sále.

  • Pán spravodajca, bol rozdaný návrh?

  • Odpoveď z pléna.

  • Čiže poprosím o krátku prestávku, aby som to s pánom spravodajcom prešiel, aby nevznikali zbytočné nedorozumenia. Chcem upozorniť, dámy a páni, že hlasujeme o návrhu uznesenia správy, nehovoríme o pozmeňujúcich návrhoch do zákona, to znamená, nevyžadujte 15 podpisov a iné veci. Takže odznel návrh uznesenia k uzneseniu, ktoré bolo riadne rozmnožené. Odznel spôsobom, aký ho ukladá rokovací poriadok. Nehlasujeme o zákone a o pozmeňujúcom návrhu zákona. Takže ja, keď chcete, dám urobiť výpis záznamu, či návrh odznel alebo neodznel. Spravodajca ho riadne uviedol a riadne sme o tomto návrhu hlasovali. Takže chcem vás požiadať, aby ste nezamieňali veci. Nehlasujeme o pozmeňujúcom návrhu podanom k zákonu.

    Budeme pokračovať, pán spravodajca.

  • Hlasy v sále.

  • Poprosím vás, potom dajte námietky, budeme pokračovať v hlasovaní.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy, môžeme prikročiť k hlasovaniu...

  • Pán podpredseda, skúste, aby som počul, čo...

  • Reakcie z pléna.

  • Poprosím vás, ešte raz to povedzte, pán spravodajca, lebo som nepočul, o čom hovoríte.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy, môžeme prikročiť k hlasovaniu. Pán predsedajúci, dajte, prosím hlasovať o tomto uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy, v znení schválených pripomienok: „Národná rada Slovenskej republiky A. berie na vedomie správu o priebehu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, a. s.; B. konštatuje a) porušenie zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, spočívajúce v strate možnosti uplatnenia práv väčšinového akcionára Slovenského plynárenského priemyslu, a. s., v dôsledku uzatvorenia akcionárskej zmluvy z 18. 3. 2002, b) porušenie zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní pri výbere privatizačného poradcu a uzatvorení mandátnej zmluvy, c) vznik finančnej straty vo výške 236,25 mil. eur spôsobenej zanedbaním rizík pri nerešpektovaní devízovej pozície Národnej banky Slovenska (70 % eur, 30 % USD), d) vznik škody vo výške 257,552 160 mil. Sk neoprávneným vyplatením odmeny privatizačnému poradcovi, e) uhradenie nepreukázaných mimoriadnych výdavkov privatizačnému poradcovi a výdavkov tretej strany vo výške 227,321 190 mil. Sk, f) uhradenie ďalšej nepreukázanej odmeny privatizačnému poradcovi vo výške 160,878 914 mil. Sk, g) pochybenie pri stanovení hodnoty SPP, a. s., vo výške 100 mil. Sk, v dôsledku čoho bola cena predávajúcich akcií výrazne podhodnotená, h) rozpor so zámerom a postupom privatizácie SPP, š. p., vzatým na vedomie uznesením Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. septembra 2000 č. 1017, i) pochybenie pri určení privatizácie SPP, š. p., ako nevyhnutného predpokladu v prístupovom procese Slovenskej republiky do Európskej únie; C. žiada a) generálneho prokurátora prešetriť proces privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu a výber privatizačného poradcu, b) predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky vykonať kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami a majetkom štátu a Fondu národného majetku Slovenskej republiky v procese privatizácie, c) vládu Slovenskej republiky zverejniť všetky zmluvy uzatvorené v mene Slovenskej republiky v rámci privatizácie Slovenského plynárenského podniku, a. s., d) vládu Slovenskej republiky, aby podala návrh príslušnému súdu na preskúmanie rozhodnutia vlády č. 262 zo 14. marca 2002 o jeho súlade so zákonmi Slovenskej republiky najmä v bode 2 a v bodoch 8.4 a 8.7.“ Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu uznesenia.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Len pre tých, ktorí naozaj si ctia zákon a chcú počúvať, prečítam z § 36 ods. 3 a 4 rokovacieho poriadku, aby bolo zrejmé, aký cirkus opäť zažívame úplne zbytočne. Dovolím si prečítať odsek 3 z § 36: „Pred každým hlasovaním predsedajúci alebo spravodajca oznámi, o akom návrhu sa bude hlasovať, a zopakuje presné znenie návrhu, ak návrh nebol vopred poslancom odovzdaný písomne. Predsedajúci potom prikročí k riadeniu hlasovania.“ Pán poslanec Mečiar svoj návrh predniesol a keďže ste reklamovali, že ho nemáte rozmnožený, pán spravodajca ho identicky znovu zopakoval a dal som o ňom hlasovať. A ešte si vám dovoľujem dať do pozornosti aj z odseku 4, že jednotlivé hlasovania nemožno prerušiť, počas neho predsedajúci nikomu nemôže udeliť slovo. Takže rád udelím slovo potom všetkým pánom poslancom.

    Takže budeme teraz hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako ho predniesol pán spravodajca v znení odsúhlasených zmien. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 80 prítomných, 78 bolo za, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia k správe o priebehu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, a. s.

    Ďakujem pekne.

    Teraz, dámy a páni, vás požiadam, aby sme vykonali opakovanú voľbu člena Rady Slovenskej...

  • Hlas zo sály.

  • A, pardon, nech sa páči, pán poslanec Hrušovský. Nie je v sále. Pán poslanec Janiš nie je v sále.

    Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predseda, chcem, aby pre záznam ostalo, že spravodajca neprečítal návrhy, ktoré tu zazneli. Dal hlasovať o prvom a druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mečiara. Čiže pozmeňujúce návrhy nemali sme rozdané. To je jedna vec. Druhá vec je tá, že sme vôbec nevedeli, o čom hlasujeme. Ani vaši poslanci nevedeli, ktorý bol prvý a ktorý bol druhý pozmeňujúci návrh. A potom po hlasovaní, ktoré ste uznali aj za platné hlasovanie, prečítal spravodajca návrhy, čo je totálne v rozpore s rokovacím poriadkom. A chcem ešte upozorniť na uznesenie, ktoré ste prijali: Vy sa správate ako trestný tribunál, že došlo k porušeniu zákona? Vy ste si už, Národná rada, koalícia, osvojili rokovací poriadok ako súd?

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Mikloško, procedurálny návrh? Nie.

    Pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem pekne. Chcem takisto povedať, že predkladali sa návrhy. Pán Pelegrini ho stiahol, mali ich pán Pavlis, pán Burian, pán Frešo, pán Mečiar. Pred prvým hlasovaním za poslanecký návrh pána Mečiara sme vôbec nehovorili, o aký návrh ide. A zastavili sme sa všetci až pri jeho druhom, keď sme vôbec zistili, že ten druhý existuje. Veď do lavíc sme dostali iba jednu tlač. A vôbec nie je rozlíšená, či to je prvý alebo druhý návrh. Čiže prvé hlasovanie o návrhu pána Mečiara bolo úplne zmätočné a toto sme chceli dosiahnuť.

  • Pán poslanec, pokúste sa formulovať procedurálny návrh, aby sme mohli hlasovať.

  • Procedurálny návrh je vyhlásiť toto prvé hlasovanie za zmätočné.

  • Dobre. Hlasujeme o návrhu pána poslanca. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 93 prítomných, 12 bolo za, 61 proti, 20 sa zdržalo.

    Váš návrh sme neodsúhlasili.

    Ešte tam bol, poprosím techniku, pán poslanec Číž, pán Mikloško nechcel reagovať. Pán podpredseda Číž, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, no odpustite, ale v mene klubu musím zareagovať týmto spôsobom. Môj procedurálny návrh je vo vzťahu k vedeniu schôdze. Chcem upozorniť na to, že pani poslankyňa Sabolová opäť hrubo porušila rokovací poriadok. Vo svojom vystúpení neformulovala žiadny procedurálny návrh. Robí to vedome a cielene. Podľa môjho názoru...

  • Prosím o procedurálny návrh, pán podpredseda.

  • Môj procedurálny návrh je upozorniť počas riadenia schôdze na to, že nie je možné porušovať flagrantne a úmyselne rokovací poriadok.

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja som len naozaj v dobrom chcel upozorniť počas hlasovania o tom, že hlasovanie nie je v súlade s rokovacím poriadkom. Rokovací poriadok neupravuje osobitnými ustanoveniami rokovanie o správach, ale, pán podpredseda Číž, ty vieš, že je možné použiť analógiu výkladu rokovacieho poriadku. A keďže o správe sme rokovali akoby v druhom čítaní, v ktorom boli podané pozmeňujúce návrhy k základnému uzneseniu, ktoré bolo predložené do Národnej rady podľa § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku, možno hlasovať až na druhý deň po ich rozdaní a prednesení v Národnej rade. Nech sa páči, pán podpredseda, pozri si ustanovenie § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku. Preto som chcel, pán predseda, upozorniť, buď odložme alebo prerušme...

  • Pán poslanec, je mi ľúto, ale váš výklad opäť je veľmi subjektívny. A znovu opakujem, dávam do pozornosti aj vaše postoje, záverečné hlasovanie aj v zmysle judikátu Ústavného súdu, ak by to hneď aj tak bolo, dáva do poriadku aj akýkoľvek drobný technický nesúlad, ak teda chcete veľmi nejaké zložité právne výklady, hlasovali sme o návrhu uznesenia a s pozmeňujúcimi návrhmi, tak ako sme to tu urobili stovky krát za vášho predsedania, môjho predsedania, ako sa tak udeje aj za predsedovania ďalších predsedov Národnej rady v zmysle ústavy a zákona o rokovacom poriadku.

    Teraz, dámy a páni, pristúpime k opakovanej voľbe člena Rady Slovenskej televízie.

    Aha, pardon, ešte pán poslanec Glenda, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, chcel by som povedať, že hlasovacie zariadenie ma vykázalo, že som nehlasoval, a pritom som hlasoval za uznesenie.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Burian.

  • Takisto ma nezaregistrovalo hlasovacie zariadenie.

  • Dobre, je to do zápisu.

    Pani poslankyňa Sabolová.

  • V mene troch poslaneckých klubov, KDH, SDKÚ a SMK, žiadam ihneď poslanecké grémium zvolať, pán predseda.

  • Pani poslankyňa, sme v hlasovaní. Pred chvíľou som citoval z predmetného zákona. A otvoril som opakovanú voľbu.

  • Hlasy z pléna.

  • Samozrejme, pani predsedníčka, zvolávam poslanecké grémium. Hlboko sa ospravedlňujem, kolegyne, kolegovia, budete musieť asi čakať na opakovanú voľbu. Zvolávam poslanecké grémium.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi informovať vás o priebehu grémia. Predstavitelia opozície a najmä pani predsedníčka klubu KDH namietala legitimitu procedúry pri hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Mečiara. Názory boli rovnaké, ako som ich prezentoval už pred zvolaním grémia, minimálne ak teda sa oprostím od subjektivity výkladu niektorých ustanovení rokovacieho poriadku, záverečné hlasovanie, ale hlavne aj hlasovanie o námietke, ktorá zaznela v podobe procedurálneho návrhu, opozícii za pravdu nedalo.

    Takže budeme teraz pokračovať v rokovaní. A poprosím vás, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci...

    Aha, ešte pán predseda výboru pre zdravotníctvo pán MUDr. Novotný, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás v súvislosti s vyhláseným Rokom boja proti rakovine krčka maternice pozval zajtra na odborný seminár na tému Prevencia rakoviny krčka maternice, ktorý sa uskutoční 6. februára o 12.30 hodine v zasadacej miestnosti č. 30. O aktivitách Roka boja proti rakovine krčka maternice vás budú informovať známe osobnosti spoločenského a kultúrneho života. Ďalej vás chcem informovať, že v priestoroch Národnej rady bude k dispozícii aj Deklarácia pre boj proti rakovine krčka maternice. Teda by som vás chcel všetkých vyzvať, ak máte chuť zúčastniť sa tohto podujatia a podpísať túto deklaráciu, aby sme sa pripojili k tejto celospoločenskej aktivite. Záštitu nad týmto podujatím prevzal predseda Národnej rady a predseda výboru pre zdravotníctvo. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Takže teraz, dámy a páni, pristúpime k

    návrhu na voľbu člena Rady Slovenskej televízie

    na funkčné obdobie do 31. marca 2008.

    Chcem vás informovať, dámy a páni, že Slovenský syndikát novinárov ako navrhovateľ listom zo 4. februára oznámil, že po dohode s kandidátkou Gabrielou Rothmayerovou berie späť jej kandidatúru na členku rady.

    Na základe vyhlásenia výsledkov volieb a odporúčania gestorského výboru do druhého kola postupujú všetci kandidáti, ktorí neboli zvolení. Ide o kandidátov: Stanislavu Benickú, Pavla Dinku, Richarda Herrgotta a Annu Miklovičovú.

    Ešte pripomeniem, že na každom hlasovacom lístku je potrebné pri každom mene a priezvisku kandidáta označiť jednu z alternatív, za ktorú hlasujete. Platný je hlasovací lístok, na ktorom je označená len alternatíva „za“ u jedného kandidáta.

    Prosím teraz overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh voľby. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.

    Pristúpime teraz k vykonaniu tajného hlasovania.

    Ešte vám chcem oznámiť, že na základe vedenia poslaneckých klubov vzhľadom na predpokladanú dĺžku tajnej voľby, ako aj sčítania hlasovacích lístkov a predpoklad, že to bude trvať do 19.00 hodiny, po vykonaní tajnej voľby, tak ako sme sa dohodli, preruším rokovanie 19. schôdze a budeme v riadnom programe pokračovať ďalším bodom o 9.00 hodine ráno. Ďakujem.

    Pani poslankyne, páni poslanci, chcem poprosiť skrutátorov z radov opozície, aby prišli do miestnosti, kde sa vykonávajú tajné voľby, aby sme mohli začať tajnú voľbu.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa opýtal, či každý poslanec využil svoje právo zúčastniť sa na voľbe. Áno.

    Dovoľte, aby som vyhlásil tajné hlasovanie za skončené.

    Prosím zároveň overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem prestávku.

    Dneska už nebudeme pokračovať, prerušujem prestávku.

    A následne prerušujem rokovanie a pokračovať v rokovaní budeme ráno o 9.00 hodine. Osobitne pozývam na rokovanie vážených kolegov z KDH.

  • Prerušenie rokovania o 18.13 hodine.