• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram 3. rokovací deň 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne nepožiadal žiaden z poslancov.

    Podľa schváleného programu budeme teraz prerokúvať zákony, ktoré má v gescii pán minister financií, pán Ján Počiatek.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 514 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 518.

    Prosím teraz pána ministra, ktorého týmto tiež srdečne vítam na dnešnom rokovaní, pána ministra financií Jána Počiatka, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Novela zákona na základe uznesenia vlády č. 527/2005 upravuje možnosť vyslania colníka na výkon štátnej služby v zahraničí v rámci operácií civilného krízového manažmentu vedených medzinárodnými organizáciami, ako aj sumu denných náhrad a výdavkov v cudzej mene počas výkonu takejto štátnej služby. V nadväznosti na túto úpravu sa v zákone č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve doplňuje ustanovenie upravujúce vzťahy Colnej správy k štátnym orgánom, k právnickým osobám, fyzickým osobám a zahraničiu.

    V súlade s úlohou 2.8 Plánu hlavných úloh medzinárodného expertného koordinačného orgánu pre boj so zločinnosťou sa navrhuje úprava, podľa ktorej budú mať colníci vykonávajúci službu v spoločných vyšetrovacích tímoch osobitné príplatky v určenej sume. Dôvodom na novelu zákona je aj odstránenie problémov z aplikačnej praxe. Na základe uvedeného žiadam o prerokovanie predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto pre navrhovateľa.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Jozefovi Ďuračkovi. Nech sa páči, pán poslanec, je tu priestor na úvodnú informáciu.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 514, ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 19., čiže dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Taktiež zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť k tomuto bodu ústne. Konštatujem, že to tak nie je. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode a v súlade s tým, čo sme si schválili pri schvaľovaní programu, budeme o tomto bode hlasovať o 11.00 hodine.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 618/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 528, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 530.

    Opäť prosím pána ministra financií, pána Jána Počiatka, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 618/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona sa predkladá v zmysle Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2007. Cieľom návrhu zákona je precizovať ustanovenia týkajúce sa finančnej kontroly a vnútorného auditu, zaviesť inštitút vládneho auditu a definovať predmet a základné pravidlá činnosti vládneho auditu.

    Zákon ďalej zavádza definíciu systému verejnej vnútornej finančnej kontroly, deklaruje základné prvky tohto systému, zahŕňajúc doteraz existujúce prvky, ako aj nové. Zákon zároveň ustanovuje zodpovednosť Ministerstva financií Slovenskej republiky za rozvíjanie systému vnútornej verejnej finančnej kontroly ako prierezového nadrezortného orgánu a jeho právomoci v tejto oblasti.

    V návrhu zákona sú zohľadnené poznatky a skúsenosti nadobudnuté v procese aplikácie doteraz platného zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 618/2004 Z. z. a požiadavky novej legislatívy Európskych spoločenstiev a Európskej únie pre programové obdobie 2007 až 2013.

    Zákon posilňuje vnútornú riadiacu kontrolu s dôrazom na zodpovednosť vedúceho orgánu verejnej správy a ostatných vedúcich zamestnancov za hospodárne, efektívne, účinné a účelné použitie verejných prostriedkov. Zákon zároveň vytvára predpoklady na účinné fungovanie vládnej kontroly prostriedkov finančnej pomoci zo zahraničia, poskytnuté na základe medzinárodnej zmluvy vrátane systému riadenia a kontroly tejto pomoci.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister, za úvodné slovo.

    A dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, konkrétne predsedovi tohto výboru, pánovi poslancovi Jozefovi Burianovi. Nech sa páči, pán spravodajca, je tu priestor na vašu úvodnú informáciu.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prvé čítanie k vládnemu návrhu zákona o finančnej kontrole v znení neskorších predpisov.

    Dovoľte mi, aby som uviedol, že tento návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa Legislatívnych pravidiel ho priradil na rokovanie dnešnej 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti legislatívnych pravidiel.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Aj v tomto prípade som nedostal do rozpravy žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne.

    Konštatujem, že to tak nie je. Vyhlasujem, pardon, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Taktiež prerušujem rokovanie aj o tomto bode, budeme hlasovať o 11.00 hodine.

    No a teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 489 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 489a.

    Prosím, pán minister, aby ste vládny návrh zákona odôvodnili.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, cieľom navrhnutých zmien je vytvorenie predpokladu pre ďalší rozvoj systému Štátnej pokladnice ako moderného nástroja pre riadenie verejných financií v Slovenskej republike.

    V rámci sledovania tohto cieľa sú zmeny zákona navrhnuté najmä v týchto oblastiach:

    - umožniť pružnejšie zapojenie nových klientov do systému Štátnej pokladnice na báze dobrovoľnosti o subjekty zriadené osobitným zákonom,

    - umožniť dobrovoľným klientom využívať produkty a služby Štátnej pokladnice a plniť povinnosti vyplývajúce zo zákona primerané postaveniu týchto klientov,

    - definovanie postupu realizácie výdavkov z mimorozpočtových zdrojov klienta, ktorým je Fond národného majetku.

    Návrh novely zákona otvára priestor na získanie ďalších potencionálnych finančných zdrojov, ktoré bude možné efektívne a účelne využiť na priebežné krytie schodku štátneho rozpočtu, ako aj znižovanie štátneho dlhu.

    Za účelom umožnenia zapojiť niektorých dobrovoľných klientov do systému Štátnej pokladnice je potrebné legislatívne upraviť aj iné právne normy, na základe ktorých boli tieto subjekty zriadené.

    Vládnym návrhom novely zákona sa zároveň klientovi Štátnej pokladnice Fondu národného majetku upravuje postup pri realizácii a výdavkov z mimorozpočtových zdrojov, ktoré dosiaľ v zákone upravený nebol, čo v praxi spôsobovalo nejednoznačný výklad zákona v tejto oblasti.

    Vážený pán predsedajúci, predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov odporúčam schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto pre navrhovateľa.

    A dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Jozefovi Ďuračkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som ako spravodajca gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 642 z 5. decembra 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, tlač 489, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie, rozpočet a menu ako gestorskému, ďalej ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovených termínoch nasledovne:

    Výbor pre financie a menu uznesením č. 267 zo dňa 22. januára 2008, Ústavnoprávny výboru Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 323 zo dňa 23. januára 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 285 zo dňa 22. januára 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 113 zo dňa 24. januára 2008.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, tlač 489, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 291 o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, tlač 489, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 270 29. januára 2008.

    Výbor určil poslanca Jozefa Ďuračku za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom vládnem návrhu zákona ihneď po skončení rozpravy k nemu.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán spravodajca, za vaše úvodné slovo.

    A týmto otváram rozpravu k tomuto zákonu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. A pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že ani v tomto prípade to tak nie je.

    Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem aj túto rozpravu za skončenú. A prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že hlasovať budeme o 11.00 hodine.

    Teraz budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Marockým kráľovstvom o vzájomnej podpore a ochrane investícií.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 478 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 478a.

    Návrh vlády odôvodní minister financií Slovenskej republiky Ján Počiatek.

    Prosím ho, aby sa ujal slova. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Marockým kráľovstvom o vzájomnej podpore a ochrane investícií.

    V záujme rozširovať svoju účasť v medzinárodných ekonomických vzťahoch a investičných procesoch je vysoko účelné, aby Slovenská republika uzatvárala zmluvy o podpore a vzájomnej podpore investícií najmä s krajinami, ktoré nie sú členmi Európskej únie. Vzhľadom na možnosti hospodárskej spolupráce Slovenskej republiky a Marockého kráľovstva uzavretie zmluvy prispeje k vytvoreniu právneho rámca na ochranu investorov jedného štátu na území druhého štátu a zároveň aj k zvýšeniu podnikateľských iniciatív obidvoch zmluvných strán, ktoré súvisia so vzrastajúcim medzinárodným pohybom kapitálu, ale aj s obchodom s tovarmi a službami.

    V zmluve akcentuje najmä ustanovenie o Doložke najvyšších výhod a o režime národného zaobchádzania. Tento režim zrovnoprávňuje zahraničný kapitál s kapitálom domácim a priznáva zahraničným investorom rovnoprávne postavenie s postavením domácich investorov alebo investorov zmluvných štátov.

    Zmluva medzi Slovenskou republikou a Marockým kráľovstvom o vzájomnej podpore a ochrane investícií bola schválená uznesením vlády č. 548 zo dňa 21. júna 2006 a bola podpísaná 14. júna 2007 v Rabate.

    Táto zmluva je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a so všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva. Zmluva rozširuje bilaterálnu zmluvnú základňu Slovenskej republiky a jej články zabezpečujú súlad dohody so záväzkami vyplývajúcimi z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.

    Uvedená zmluva je medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má vždy charakter prezidentskej zmluvy. Zmluva priamo zakladá práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Zmluva podlieha ratifikácii a bude vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, t. j. v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

    Týmto odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Marockým kráľovstvom o vzájomnej podpore a ochrane investícií.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Prosím teraz určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu jeho predsedu, pána poslanca Jozefa Buriana, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

    Pán spravodajca, máte priestor na spravodajskú správu.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, aj vzhľadom na to, že som nebol určený spravodajca, alternujem, vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Marockým kráľovstvom o vzájomnej podpore a ochrane investícií.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 513 z 2. januára 2008 pridelil uvedený návrh výboru pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávnemu výboru.

    K predmetnej zmluve zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi. Aj výbor pre financie, rozpočet a menu, aj ústavnoprávny výbor prijal zhodné stanovisko, ktoré som prečítal.

    Na základe toho gestorský výbor pripravil spoločnú správu, kde odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Marockým kráľovstvom o vzájomnej podpore a ochrane investícií vysloviť súhlas a aby rozhodla, že Zmluva medzi Slovenskou republikou a Marockým kráľovstvom o vzájomnej podpore investícií je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Zároveň ma poveril, aby som predniesol spoločnú správu výborov.

    Pán predsedajúci, poprosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa niekto z poslancov hlási do rozpravy. Konštatujem, že to tak nie je. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Taktiež budeme hlasovať o 11.00 hodine.

    Teraz v súlade so schváleným programom nasleduje druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 479 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 479a.

    Prosím, pán minister, aby ste odôvodnili aj tento návrh vlády. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o podpore a vzájomnej ochrane investícií bola podpísaná 22. júna 1994 v Bratislave. Platnosť nadobudla 13. apríla 1996 a v Zbierke zákonov Slovenskej republiky je uverejnená pod č. 28/1997 Z. z.

    Jednou z priorít prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie bolo splnenie záväzku týkajúce sa zosúladenia medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy Slovenskej republiky, dohôd o podpore a vzájomnej ochrane investícií s právom Európskej únie. Z tohto dôvodu bolo potrebné modifikovať aj bilaterálnu investičnú dohodu s Ukrajinou. Následná komunikácia medzi krajinami prebiehala prostredníctvom diplomatickej pošty a výsledkom je kompromisný návrh novej bilaterálnej investičnej zmluvy – Zmluva medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Zmluva medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o podpore a vzájomnej ochrane investícií bola schválená uznesením vlády č. 128 zo dňa 14. februára 2007 a bola podpísaná 26. februára 2007 v Kyjeve.

    Táto zmluva je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a so všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva. Jej schválením sa zabezpečí zosúladenie bilaterálnej investičnej dohody s Ukrajinou so záväzkami vyplývajúcimi z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.

    Uvedená zmluva je medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy, ktorá má vždy charakter prezidentskej zmluvy. Zmluva priamo zakladá práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Zmluva podlieha ratifikácii a bude vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

    Týmto odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    A prosím teraz určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Ivana Štefanca, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dámy a páni, pán minister, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 513 z 2. januára 2008 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o podpore a vzájomnej ochrane investícií týmto výborom Národnej rady: výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávnemu výboru Národnej rady.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu s uvedenou zmluvou v stanovenom termíne.

    K predmetnej zmluve zaujali výbory toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu tak urobil uznesením č. 263 z 22. januára 2008 a ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 325 z 23. januára 2008.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o podpore a vzájomnej ochrane investícií odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) ústavy, aby rozhodla, že táto zmluva je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Návrh uznesenia: a) vyslovuje súhlas s touto zmluvou,

    b) navrhuje, aby Národná rada rozhodla, že táto medzinárodná zmluva je podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky zmluvou, ktorá má platnosť pred zákonmi.

    Ďakujem. Pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    A otváram teraz rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Konštatujem, že nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu a rovnako ako pri predchádzajúcich bodoch budeme hlasovať o 11.00 hodine.

    Pokračujeme teraz druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Malajzie o podpore a ochrane investícií.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 480 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 480a.

    Pán minister, prosím, ujmite sa slova a odôvodnite návrh vlády. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Malajzie o podpore a ochrane investícií.

    V záujme rozširovať svoju účasť v medzinárodných ekonomických vzťahoch a investičných procesoch je vysoko účelné, aby Slovenská republika uzatvárala zmluvy o podpore a vzájomnej podpore investícií najmä s krajinami, ktoré nie sú členmi Európskej únie. Vzhľadom na možnosti hospodárskej spolupráce Slovenskej republiky a Malajzie uzavretie tejto zmluvy prispeje k vytvoreniu právneho rámca na ochranu investorov jedného štátu na území druhého štátu a zároveň aj k zvýšeniu podnikateľských aktivít obidvoch zmluvných strán, ktoré súvisia so vzrastajúcim medzinárodným pohybom kapitálu, ale aj s obchodom s tovarmi a službami.

    V zmluve akcentuje najmä ustanovenie o Doložke najvyšších výhod a o režime národného zaobchádzania. Tento režim zrovnoprávňuje zahraničný kapitál s kapitálom domácim a priznáva zahraničným investorom rovnoprávne postavenie s postavením domácich investorov alebo investorov zmluvných štátov.

    Zmluva medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Malajzie o podpore a ochrane investícií bola schválená uznesením vlády č. 141 zo dňa 21. februára 2007 a bola podpísaná 12. júla 2007 v Kuala Lumpure. Táto zmluva je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a so všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva. Zmluva rozširuje bilaterálnu zmluvnú základňu Slovenskej republiky a jej články zabezpečujú súlad dohody so záväzkami vyplývajúcimi z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.

    Uvedená zmluva je medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy, ktorá má vždy charakter prezidentskej zmluvy. Zmluva priamo zakladá práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Zmluva podlieha ratifikácii a bude vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, čiže v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

    Týmto odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila súhlas so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Malajzie o podpore a ochrane investícií.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    A prosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu, predsedu výboru pána Jozefa Buriana, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

    Pán predseda, pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som uviedol Zmluvu medzi vládou Slovenskej republikou a vládou Malajzie o podpore a ochrane investícií, tlač č. 480.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 513 z 2. januára 2008 pridelil tento návrh výboru pre financie, rozpočet a menu; ústavnoprávnemu výboru.

    Uvedené výbory prerokovali túto správu v stanovenom termíne. V predmetnej správe oba výbory zaujali stanovisko – odporúčanie pre Národnú radu vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor pripravil spoločnú správu, kde odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a vládou Malajzie o podpore a ochrane investícií. Zároveň rozhodol, že medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonmi. Zároveň poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    A otváram teraz rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto z poslancov do rozpravy. Nehlási.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie aj o tomto bode s tým, že hlasovať ako pri predchádzajúcich bodoch budeme o 11.00 hodine.

    Ďalším bodom programu je druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi mexickými o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 481 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 481a.

    Nech sa páči, pán minister financií, odôvodnite aj tento návrh vlády.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi mexickými o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    V záujme rozširovať svoju účasť v medzinárodných ekonomických vzťahoch a investičných procesoch je vysoko účelné, aby Slovenská republika uzatvárala dohody o podpore, o vzájomnej podpore investícií najmä s krajinami, ktoré nie sú členmi Európskej únie. Vzhľadom na možnosti hospodárskej spolupráce Slovenskej republiky a Spojených štátov mexických uzavretie zmluvy prispeje k vytvoreniu právneho rámca na ochranu investorov jedného štátu na území druhého štátu a zároveň aj k zvýšeniu podnikateľských iniciatív obidvoch zmluvných strán, ktoré súvisia so vzrastajúcim medzinárodným pohybom kapitálu, ale aj s obchodom s tovarmi a službami.

    V zmluve akcentuje najmä ustanovenie o Doložke najvyšších výhod a o režime národného zaobchádzania. Tento režim zrovnoprávňuje zahraničný kapitál s kapitálom domácim a priznáva zahraničným investorom rovnoprávne postavenie s postavením domácich investorov alebo investorov zmluvných štátov.

    Zmluva medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi mexickými o podpore a vzájomnej ochrane investícií bola schválená uznesením vlády č. 828 zo dňa 3. októbra 2007 a bola podpísaná 26. októbra 2007 v Mexico City. Táto zmluva je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a so všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva. Zmluva rozširuje bilaterálnu zmluvnú základňu Slovenskej republiky a jej články zabezpečujú súlad dohody so záväzkami vyplývajúcimi z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.

    Uvedená zmluva je medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy, ktorá má vždy charakter prezidentskej zmluvy. Zmluva priamo zakladá práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Zmluva podlieha ratifikácii a bude vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.

    Týmto odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi mexickými o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister.

    A teraz poprosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu, pána poslanca Ivána Farkasa, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uvedenou zmluvou.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 513 z 2. januára 2008 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi mexickými o podpore a vzájomnej ochrane investícií, tlač 481, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uvedenou zmluvou v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi mexickými o podpore a vzájomnej ochrane investícií stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    K predmetnej zmluve zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky s návrhom súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi – Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 265 z 22. januára 2008 a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 326 z 23. januára 2008. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom 3 tejto správy nevyplynuli iné návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi mexickými o podpore a vzájomnej ochrane investícií vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi mexickými o podpore a vzájomnej ochrane investícií vysloviť súhlas a aby rozhodla, že Zmluva medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi mexickými o podpore a vzájomnej ochrane investícií, tlač 481, je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    A zároveň dovoľte, aby som prečítal návrh uznesenia:

    „Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje spoločnú správu k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi mexickými o podpore a vzájomnej ochrane investícií, tlač 481a.“

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Taktiež zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem aj o tomto bode rokovanie s tým, že budeme o ňom hlasovať o 11.00 hodine.

    Teraz budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kazašskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Pán minister, tento návrh vlády, ktorý sme dostali ako tlač 501 a spoločnú správu výborov máme ako tlač 501a, prosím, aby ste v tejto chvíli odôvodnili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kazašskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    V záujme rozširovať svoju účasť v medzinárodných ekonomických vzťahoch a investičných procesoch je vysoko účelné, aby Slovenská republika uzatvárala zmluvy o podpore a vzájomnej podpore investícií najmä s krajinami, ktoré nie sú členmi Európskej únie. Vzhľadom na možnosti hospodárskej spolupráce Slovenskej republiky a Kazašskej republiky uzavretie zmluvy prispeje k vytvoreniu právneho rámca na ochranu investorov jedného štátu na území druhého štátu a zároveň aj k zvýšeniu podnikateľských iniciatív obidvoch zmluvných strán, ktoré súvisia so vzrastajúcim medzinárodným pohybom kapitálu, ale aj s obchodom, s tovarmi a službami.

    V zmluve akcentuje najmä ustanovenie o doložke najvyšších výhod a o režime národného zaobchádzania. Tento režim zrovnoprávňuje zahraničný kapitál s kapitálom domácim a priznáva zahraničným investorom rovnoprávne postavenie s postavením domácich investorov alebo investorov zmluvných štátov.

    Zmluva medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kazašskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií bola schválená uznesením vlády č. 1047 zo dňa 13. decembra 2006 a bola podpísaná 21. novembra 2007 v Bratislave. Táto zmluva je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a so všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva.

    Zmluva rozširuje bilaterálnu zmluvnú základňu Slovenskej republiky a jej články zabezpečujú súlad dohody so záväzkami vyplývajúcimi z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. Uvedená zmluva je medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má vždy charakter prezidentskej zmluvy.

    Zmluva priamo zakladá práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Zmluva podlieha ratifikácii a bude vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.

    Týmto odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila súhlas so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kazašskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Prosím teraz určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu, pána poslanca Borisa Hradeckého, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

    Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené dámy a páni, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kazašskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií, tlač 501.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uvedenou zmluvou.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 513 z 2. januára 2008 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kazašskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uvedenou zmluvou v stanovenom termíne. K predmetnej zmluve zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 266 z 22. januára 2008; Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 328 z 23. januára 2008.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kazašskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií odporúča Národnej rady Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kazašskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií vysloviť súhlas a aby rozhodla, že Zmluva medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kazašskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií je medzinárodná zmluva podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Súčasne ma poveril ako spoločného spravodajcu výborov predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, za vaše úvodné slovo. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    A otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Pýtam sa. Konštatujem, že nie.

    Takže vyhlasujem rozpravu aj v tomto bode za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode s tým, že hlasovať budeme o 11.00 hodine.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Pristúpime teraz k rokovaniu o ďalšom bode, ktorý bol v súlade so schváleným programom presunutý na dnešné dopoludnie, je to rokovanie o

    Konvergenčnom programe Slovenska na roky 2007 až 2010 - aktualizácia 2007.

    Tento materiál ste dostali ako tlač 504 a spoločnú správu výborov ako tlač 504a.

    Dávam opäť slovo ministrovi financií Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi a prosím ho, aby materiál uviedol. Je to jeho posledný bod na dnešnej schôdzi.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, ministerstvo financií predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky aktualizáciu Konvergenčného programu Slovenskej republiky do roku 2010 v súlade s plánom práce vlády a v súlade s usmerneniami Európskej komisie jednotnými pre všetky členské krajiny Hospodárskej a menovej únie.

    Každá členská krajina Hospodárskej a menovej únie má povinnosť pravidelne ročne k 1. decembru predložiť Európskej komisii svoj konvergenčný program, resp. program stability. Keďže od 1. mája 2004 je Slovensko členskou krajinou Hospodárskej a menovej únie s udelenou výnimkou pre prijatie jednotnej meny euro, predkladá pravidelne konvergenčný program. Ide v poradí o piaty dokument za Slovenskú republiku. Prvý bol zaslaný už v čase vstupu Slovenskej republiky do Hospodárskej a menovej únie.

    Cieľom programov je prezentovať v strednodobom horizonte vývoj fiškálnej pozície, predpokladaný vývoj ekonomiky a popis opatrení hospodárskej politiky na dosiahnutie stanových cieľov programu, ako aj analýzy vplyvu zmien v ekonomických predpokladoch na rozpočtovú pozíciu a dlh verejných financií. Aktualizácia Konvergenčného programu Slovenska do roku 2010 nadväzuje na ciele a opatrenia špecifikované v prvom Konvergenčnom programe Slovenskej republiky z mája 2004 a jeho nasledujúce aktualizácie. Hospodárska politika súčasnej vlády zachováva kontinuitu v zásadných otázkach smerovania Slovenska v integračnom procese Hospodárskej a menovej únie, pričom však svoj program stavia na väčšej rovnováhe zodpovednosti jednotlivca a spoločenskej solidarity.

    Vláda vykonáva hospodársku politiku v duchu svojho programového vyhlásenia, v ktorej deklaruje snahu upraviť ekonomický systém spôsobom, aby bol viac solidárnejší a sociálne spravodlivejší, nie však na úkor zdravého ekonomického rastu.

    V oblasti fiškálnej politiky je dôležité zdôrazniť, že hlavné fiškálne ciele prezentované v historicky prvom konvergenčnom programe sa nemenia a práve naopak, tento konvergenčný program prezentuje ešte ambicióznejšie ciele v oblasti fiškálnej konsolidácie do roku 2010 ako predchádzajúce programy.

    Hlavným fiškálnym cieľom je znížiť deficit verejnej správy, vrátane nákladov dôchodkovej reformy pod 3 % hrubého domáceho produktu v roku 2007 a splniť tak jedno z hlavných kritérií na vstup do eurozóny.

    Druhým základným cieľom do roku 2010 je znížiť cyklicky upravený deficit verejnej správy očistený o jednorazové efekty na úroveň 0,8 % hrubého domáceho produktu. Splnením tohto strednodobého cieľa a prijatím niektorých ďalších opatrení v správnom čase, najmä v dôchodkovom systéme, bude na Slovensku prvýkrát od jeho vzniku zabezpečená dlhodobá udržateľnosť verejných financií.

    Znižovanie fiškálneho deficitu je dôležité nielen z pohľadu konvergenčných kritérií a pravidiel revidovaného Paktu stability a rastu, ale najmä z dôvodu zabezpečenia makroekonomickej stability a dosiahnutia dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

    V menovej oblasti je hlavným cieľom splnenie inflačných cieľov v podmienkach ERM2 so zámerom vstupu do eurozóny. To si predovšetkým vyžaduje zníženie inflácie na potrebnú úroveň udržateľným spôsobom a udržanie kurzovej stability v súlade s konvergenčnými kritériami. Konvergenčný program predpokladá splnenie maastrichtských kritérií udržateľným spôsobom, čím by sa Slovensko mohlo stať členom eurozóny od roku 2009.

    Východiskom aktualizácie Konvergenčného programu Slovenska do roku 2010 je vládou schválený rozpočet verejnej správy na roky 2008 až 2010 a následne, ktorý bol následne schválený aj parlamentom. V rámci popisu a aktuálneho popisu aktuálneho vývoja v roku 2007 sa primeraný priestor venuje aktuálnym témam, akými sú napríklad zmeny v dôchodkovom systéme alebo zapojenie projektov PPP do výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.

    Z inštitucionálnej stránky je Konvergenčný program záväzným dokumentom, ktorý schvaľuje vláda a ktorý je predkladaný na rokovanie Národnej rady. Termín dodania Konvergenčného programu Európskej komisii bol 1. december 2007.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Jozefovi Burianovi a prosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania Konvergenčného programu Slovenska na roky 2007 až 2010 - aktualizácia 2007 vo výboroch Národnej rady.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol správu výboru pre financie, rozpočet a menu; výboru Národnej rady pre hospodársku politiku a výboru pre európske záležitosti na prerokovanie Konvergenčného programu na roky 2007 až 2010 - aktualizácia 2007.

    Predmetnú správu pridelil predseda Národnej rady pod rozhodnutím č. 507 z 12. decembra 2007 nasledovným výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu; výboru pre hospodársku politiku; výboru pre európske záležitosti do 25. januára 2008.

    Ako gestorský výbor bol určený výbor pre financie, rozpočet a menu. Uvedené výbory predložený konvergenčný program zobrali na vedomie a zároveň odporučili Národnej rade vziať na vedomie Konvergenčný program na roky 2007 až 2010 - aktualizácia 2007.

    Gestorský výbor určil za spoločného spravodajcu Jozefa Buriana. Zároveň ho poveril predniesť správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Vážený pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Do rozpravy sa písomne za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia prihlásil pán poslanec Július Brocka. Po jeho vystúpení bude možnosť potom prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor na vaše vystúpenie v rozprave.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení páni ministri, dámy a páni, pri tomto bode je príležitosť diskutovať na tému, o ktorej sme diskutovali aj minulý týždeň, predminulý týždeň v Národnej rade na medzinárodnej konferencii, ktorú organizovala Národná rada v súvislosti s prijímaním eura na Slovensku. Takže niektorí kolegovia sme sa tam stretli a diskutovali sme vlastne aj o obsahu tohto materiálu, ktorý teraz prerokúvame. A dovoľte mi, aby som za Kresťanskodemokratické hnutie možno pre niekoho zopakoval alebo zvýraznil, alebo zdôraznil náš dlhodobo známy postoj, ktorý k otázke prijímania eura na Slovensku máme.

    Pre Slovensko aj pre Európsku úniu je užitočné, že Slovensko je členom Európskej únie. Faktom ale je, že sú veľké rozdiely medzi členskými krajinami, najmä medzi tými, ktoré sú starými členmi Európskej únie a medzi tými, ktorí vstúpili nedávno. Najmä v ekonomickej oblasti Slovensko a východné krajiny zaostávajú aj vďaka tomu, že sme tu mali experiment komunistického režimu. Samozrejme, tie príčiny sú hlbšie, ďalekosiahlejšie a Slovensko napriek úspešne realizovaným reformám predchádzajúcej vládnej koalície a vysokému ekonomickému rastu stále zaostáva a tiež zaostáva veľmi výrazne aj v životnej úrovni, aj v zamestnanosti, aj v úrovni miezd a bude trvať veľa, veľa rokov, kým dobehneme náskok starých členských krajín.

    Vstupom do Európskej únie v roku 2004 sme sa nestali automaticky aj členom eurozóny práve z dôvodu nedostatočnej pripravenosti, nedostatočnej ekonomickej vyspelosti Slovenska. Dnes je už situácia zasa iná, dnes sme už v čakárni, obrazne povedané, na prijatie eura od 1. januára 2009. Hneď v úvode svojho vystúpenia chcem zdôrazniť, že krajina s takou nízkou mierou konvergencie, akú má dnes Slovensko, do eurozóny ešte nevstupovala.

    Určite sa zhodneme, aj opozícia aj koalícia, na jednom, že máme spoločný záujem, aby naša krajina bola prosperujúcou a že chceme dobehnúť, ale v dobrom zmysle slova, vyspelejšie krajiny Európskej únie. Zámer dobiehať a dobehnúť iných, dostať sa na rovnako vysokú ekonomickú úroveň je veľmi zložitá a náročná úloha. Bez rizika nie je riadenie krajiny, aj keď má táto vysoký ekonomický rast a vláda môže robiť samostatnú menovú politiku.

    Dnes sa nám darí približovať sa vyspelým ekonomikám a nás v Kresťanskodemokratickom hnutí to teší. A mohli by sme tak pokračovať ďalej. Pomaly a isto. Otázka pre KDH nestojí dnes tak, či euro áno, alebo nie. Vstupom do Európskej únie sme prijali záväzok vstúpiť do menovej únie, nezaviazali sme sa však vtedy žiadnym konkrétnym termínom. Otázka pre nás stojí: Kedy je euro pre Slovensko výhodné? Alebo inak. Vstúpiť by sme mali vtedy, keď je to pre nás maximálne výhodné. Tak je to aj s ovocím. Keď je zrelé, vtedy je z neho maximálny úžitok a trhať nezrelé ovocie je nerozumné a môže to byť aj škodlivé.

    Túto parabolu som použil, pretože urýchľovanie prijatia eura sa môže aj takto prejaviť aj v reálnom živote. Poklesom životnej úrovne značnej časti obyvateľstva, najmä tých zraniteľnejších – dôchodcovia, rodiny s viacerými deťmi, nezamestnaní, invalidi. Projekt spoločnej meny v Európskej únii má svoje riziká, aj preto sa nie všetky krajiny zapojili do tohto projektu. A nemyslím tým len nové členské krajiny. A tiež vidieť aj postoj niektorých nových členských krajín, ktorý je skôr zdržanlivý a z pochopiteľných dôvodov.

    Projekt spoločnej meny je projekt skôr politický ako ekonomický. KDH malo a má zdržanlivý postoj k zavedeniu eura od samého začiatku diskusií na túto tému, najmä pre riziká pre krajinu s tým spojené. Nielen strata vlastnej meny a samostatnej menovej politiky, ale i strata alebo zníženie konkurencieschopnosti z dôvodu urýchľovania ekonomickej integrácie na chybnom základe. Myslím tým na riadenú harmonizáciu, preregulovanosť, nízku pružnosť podmienok i subjektov na jednotlivých trhoch, osobitne trhu práce. Zhodou okolností teraz je v tlači, teda správa Európskej komisie zo včerajšieho dňa práve o tom, je to isté upozornenie pre vládu Slovenskej republiky, ako trh práce je rizikom na Slovensku pre prijatie eura, pretože sú veľké regionálne rozdiely, nízka mobilita pracovnej sily. Oni, samozrejme, zabudli aj na isté bariéry, ktoré sú aj na medzinárodnom trhu práce, ale o tých neskôr.

    Dnes ako-tak dobiehame tých, čo sú pred nami, aj Česko, aj iné západné krajiny a približujeme sa vyspelým krajinám najmä reálnym posilňovaním koruny. Dobiehať ekonomicky silnejších bez vlastnej meny a s eurom môže byť oveľa, oveľa ťažšie. Vysoký ekonomický rast sa dnes premieta do silnejúcej koruny. Pri eure sa bude premietať do inflácie, do inflačných tlakov. Napriek aktuálnemu, niekoľkonásobne rýchlejšiemu ekonomickému rastu Slovenska, ako je priemer Európskej únie, je úroveň reálneho približovania stále nízka. Súčasťou tohto približovania, súčasťou konvergencie je i posilňovanie koruny a toto bolo v predchádzajúcich rokoch veľmi výrazné. Aj stratou možnosti robiť vlastnú menovú politiku sa reálna konvergencia nezvýši, skôr spomalí. Menovú politiku Európskej centrálnej banky ovplyvňujú viac veľké ekonomiky eurozóny ako malé. Aj výšky úrokových sadzieb vhodné pre tieto krajiny nemusia byť výhodné pre Slovensko. Viem si predstaviť, kto bude úspešnejší v Európskej centrálnej banke, či náš minister financií alebo francúzsky prezident.

    Na to, aby sme videli, že dobiehať iné štáty s našou vlastnou menou, je možné a že je to rýchlejšie, netreba cestovať do zahraničia. Stačí sa pozrieť do vlastnej peňaženky. Aj keď mzdy nerastú, ako by si jednotlivec želal, môžeme si z roka na rok kúpiť viac tovarov či služieb, zvyšovať životnú úroveň permanentným spevňovaním kurzu koruny.

    Vstupom do eurozóny toto končí. Mzdy, dôchodky, úspory sa jednorazovo a definitívne prepočítajú v schválenom výmennom kurze. Aj to je určite jeden z dôvodov, prečo rastie počet „odporcov“ rýchleho prijatia eura na Slovensku. Myslím teraz na prieskumy Fokusu ešte z konca minulého roka, keď viac respondentov, aj keď je to len tesná väčšina, hodnotí prechod na euro skôr negatívne. V otázke zavedenia eura pre úplnosť ale uvádzam aj jeho vplyv na celú ekonomiku, len mierne prevažujú optimisti 43 % na 42.

    No a teraz k tým bariéram, ktoré som už spomenul na začiatku. Slovensko napriek nášmu členstvu v Európskej únii, v schengenskom priestore nie je úplne rovnoprávnym členom Európskej únie. Stále existujú bariéry zo strany silných vo forme tzv. prechodných ustanovení, ktorými bránia voľnému pohybu osôb v celom európskom priestore. Bariéry silných, ktorí akoby sa báli vyrovnávania rozdielov. Naši ľudia sa nemôžu zamestnať v Rakúsku, v Nemecku bez pracovného povolenia a tieto prechodné ustanovenia sú zatiaľ dohodnuté a budú platiť do roku 2011. Kresťanskodemokratické hnutie, alebo presnejšie, jeho najvyšší orgán Rada KDH 23. októbra 2004, bolo to v Brusne v Bystrickom kraji, odporučilo svojim ministrom vo vláde, vtedy sme boli súčasťou vládnej koalície, nehlasovať za vstup Slovenska do ERM2, pokiaľ existujú prechodné ustanovenia zo strany členských krajín Európskej únie voči Slovensku.

    Problém Európskej menovej únie je však oveľa zložitejší a tkvie aj v nepripravenosti samej Európy na menovú úniu. Obrovským rizikom sú rozdielne sociálne systémy a konflikt medzi nimi a potrebami menovej únie. Problémom do budúcna je i kontrolovateľnosť či účinnosť menovej politiky na centrálnej úrovni. Harmonizačné snahy aj v iných oblastiach, harmonizovanie daňových základov napríklad, povedú k vyšším daniam a budú pre Slovensko skôr brzdou ekonomického rastu a rastu životnej úrovne.

    Váha nášho hlasu v Európskej centrálnej banke pri rozhodovaní bude menej ako 1 %. Problémy a riziká sú však aj pragmatické v štruktúre produkcie a zamestnanosti na Slovensku, ktorá je závislá od niekoľkých cyklicky zraniteľných odvetví, ďalej v nízkej mobilite pracovnej sily a nedostatočnej pružnosti trhu práce. Ďalej, to som už spomenul, pri skorom vstupe s podhodnoteným kurzom riziko strát na úsporách, zvýšený tlak na rast cien, najmä služieb a inflácie, vyššie riziko negatívnych dopadov externých šokov na ekonomiku Slovenska, ktorú ovplyvňuje niekoľko, najmä niekoľko podnikateľských subjektov. A sú to cyklicky zraniteľné odvetvia. To, že sme veľmoc na výrobu automobilov, to môže byť práve v niektorých obdobiach veľmi, veľmi veľkým rizikom.

    KDH je stranou, ktorá v bývalej vládnej koalícii podporovala plnenie podmienok na prijatie eura. Pre nás však neznamená, že ak ich plníme, treba do eurozóny vstúpiť čo najrýchlejšie. Maastrichtské kritériá, kritériá Paktu stability sú pre nás skôr synonymom rozumných, zodpovedných makroekonomických a štrukturálnych politík. Aj preto sme v žiadnom z našich návrhov, či to bolo rokovanie o štátnom rozpočte alebo pri iných legislatívnych iniciatívach v Národnej rade, nenavrhovali nič také, čo by plnenie týchto kritérií ohrozovalo.

    A podporujeme i terajšiu vládu v dodržiavaní tohto paktu, pretože nebyť tohto záväzku, ktorý si súčasná vládna koalícia osvojila po predchádzajúcej vláde, Slovensko v rukách populistickej a nezodpovednej vlády by sa mohlo opäť ocitnúť v ekonomickej kríze podobnej tej z roku 1994 – 1998. Uvedomujeme si, že rozhodnutie o našom vstupe je aj v rukách iných – Európska komisia, Európska centrálna banka, Európsky parlament – a preto, ako som aj na konferencii povedal, dámy a páni, nič nie je ešte stratené.

    Prípadné nie pre Slovensko v tejto otázke zo strany Európskej únie nebude ani pre KDH a verím, že ani pre iných žiadna katastrofa. Urýchlené prijatie eura na budúci rok nepovažujeme za správne rozhodnutie. Nie je pre Slovensko nevyhnutnosťou, môže byť škodlivé aj pre ekonomiku, aj pre väčšinu občanov a skôr ho chápeme ako otázku politickej prestíže a nástroj politickej centralizácie Európy. Neskorší vstup Slovenska do Európskej menovej únie s pripraveným Slovenskom alebo lepšie pripraveným Slovenskom a lepšie pripravenou Európskou úniou je lepším riešením aj pre Slovensko, aj pre Európsku úniu.

    Dámy a páni, dovolím si predložiť aj návrh uznesenia Národnej rady k tomuto bodu.

    Ten návrh, ktorý je predložený s materiálom, že Národná rada Slovenskej republiky A: berie na vedomie Konvergenčný program Slovenska na roky 2007 až 2010 - aktualizácia 2007, dopĺňam o časť „B: odporúča vláde Slovenskej republiky: 1. rokovať s krajinami Európskej únie o zrušení prechodných ustanovení voči Slovenskej republike a tým odstránením bariér voľného pohybu pracovnej sily v Európskej únii; 2. prijať účinné opatrenia na zvýšenie flexibility vnútorného trhu práce a tým znížiť veľké regionálne rozdiely v zamestnanosti; 3. predložiť Národnej rade Slovenskej republiky dopadovú štúdiu z prijatia eura od 1. 1. 2009 na najviac ohrozené skupiny obyvateľstva najneskôr na májovú schôdzu Národnej rady.“

    Ďakujem za to, že ste ma vypočuli a za to, ak podporíte tento návrh uznesenia.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Brocku sa prihlásili: pán poslanec Ivan Mikloš, pán poslanec Jozef Ďuračka, ďalej pán predseda výboru Jozef Burian a pán poslanec Róbert Madej.

    Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami a slovo dávam pánovi poslancovi Ivanovi Miklošovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Brocka, chcem podporiť, ani nie tak obsah vystúpenia, tam skôr budem mať nejaké kritické poznámky, ale ten návrh uznesenia, ten chcem podporiť a celkom určite ho podporím aj ja. Predpokladám, že aj poslanci SDKÚ – DS.

    A k tým iným pohľadom, lebo mám trochu iný názor na veci, ktoré sa týkajú najmä eura. Ty si hovoril, pán poslanec, že euro hrozí poklesom životnej úrovne niektorých skupín obyvateľstva, dočasným, že aj niektoré nové členské štáty sa veľmi neponáhľajú do eura, že stratíme menovú politiku a že to sú dôvody poklesu dôvery ľudí v euro. Nemyslím si, že toto sú dôvody poklesu dôvery. Myslím si, že dôvody poklesu dôvery, lebo došlo k poklesu dôvery obyvateľov k euru, je nedostatočná práca vlády v tejto oblasti, neplnenie Národného programu prijatia eura, nedostatočná komunikácia s ľuďmi, teda vyslovene chybná politika vlády v tejto oblasti, keďže vláda podcenila komunikáciu s ľuďmi v takejto, naozaj veľmi citlivej oblasti. Takže, ak dôjde k tomu, že budú negatívne aj krátkodobé dôsledky, tak to bude nie v dôsledku prijatia eura, ale v dôsledku podcenenia tejto otázky zo strany vlády.

    A ďalšie riziko, ktoré tu vidím v súvislosti s eurom, je to, že ak sa nám podarí euro prijať, v čo dúfam, aj keď to nie je stále isté, tak o to dôležitejšie bude, aby bola uskutočňovaná rozumná hospodárska politika, aby napríklad bola fiškálne zodpovedná politika aj strednodobo a dlhodobo, aby boli pružné trhy práce, ale aj iné trhy. A tu mám obavy, že signály, ktoré vláda vysiela z hľadiska napríklad zmeny Zákonníka práce, ale aj iné signály, ktoré sú riskantné z hľadiska udržateľnosti verejných financií, na čo poukázala aj Európska komisia, môžu vytvárať hrozbu do budúcna.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Jozef Ďuračka. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Brocka, dosť myšlienok mi zobral pán poslanec Mikloš, ale myslím si, že vaše trochu skeptické vystúpenie k zavedeniu a prijatiu eura nie je namieste. Ak si zoberieme, používali ste tam veľakrát prirovnanie ovocie, kedy sa má zberať. Niekedy je lepšie ovocie zobrať a dať dolu nedozreté a nech dozrie vo vlastnom spotrebiteľskom procese a myslím si, takisto je to aj s eurom. Sme štvrtá krajina z tých ďalších krajín po Slovinsku, Cypre a Malte, ktoré, boh dá, ja hovorím, takže to euro bude u nás prijaté, pretože tie prvé náznaky, skeptické, ktoré môžu medzi ľuďmi vyvolať, dosť povedal pán poslanec Mikloš, je to informovanosť ľudí, samozrejme, či už sú to médiá, noviny, televízia, rozhlas a podobne, ale, samozrejme, aj vlastné nejaké letáky, aby tá informovanosť u týchto našich občanov bola podstatne lepšia. Máme január, myslím si, že počas roka k tomu silne príde a tá kampaň bude podstatne lepšia.

    Druhá časť, čo sa týka vlastnej meny. Boli podstatne silnejšie krajiny, berme Francúzsko, Taliansko, Nemecko, ktoré mali aj tú svoju hrdosť, myslím si, že inú k svojim menám, ako máme my, niekedy ju zaznávame, a museli a chceli a pristúpili na to, aby používali euro. Čiže tam to podľa mňa nie je až také opodstatnené. Je to proces prijatia eura, ktorý sa nedá zastaviť a ja si myslím, že môžeme byť hrdí na to, že budeme tá vláda, ktorá euro prijme a v rámci ekonomiky sa to podstatne lepšie odrazí, či už to bude v životnej úrovni alebo to bude v príjmoch obyvateľstva. Tie prvé, možno rok, možno dva budú ťažké, lež sa na to prispôsobí, lež ľudia zoberú si to, ako som hovoril aj na konferencii, že iné je mať pocit tisícok, iné je mať pocit stoviek, ale postupom času všetkými prepočtami, myslím si, že sa prispôsobia a prídu na to a budú to považovať za dobrý krok vlády Slovenskej republiky, samozrejme, aj parlamentu. A jedno slovo a heslo hovorí, že pripraveným praje šťastie.

    Toľko. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec, predseda výboru Jozef Burian, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Brocka, berte moju otázku na vás, ako by som povedal, úprimnú otázku. Ak hovoríte teda, by som povedal, skôr skepticky na rok 2009, kedy je vízia Kresťanskodemokratického hnutia, kedy by malo Slovensko prijať euro, ak teda hovoríme, že v roku 2009 nie? Skúste mi na to odpovedať, budem, by som povedal, budem viac zorientovaný vo vašom skeptizme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Madej sa vzdal faktickej.

    S reakciou na predrečníkov vo faktických poznámkach bude vystupovať teraz pán poslanec Július Brocka. Nech sa páči.

  • Začnem odzadu, je to ľahšie reagovať na mojich kolegov. Pán poslanec Burian, no minimálne dovtedy, kým budú existovať bariéry na európskom trhu voči Slovensku. Čiže, keď Rakúsko, Nemecko si túto bariéru alebo tieto bremená pre slovenskú pracovnú silu stanovilo na rok 2011, tak dovtedy, minimálne dovtedy z tohto pohľadu trhu práce je to pre Slovensko nevýhodné. Veľmi som to zjednodušil.

    Pre pána kolegu Ďuračku, áno, odvážnym šťastie praje. Pán kolega, ja som nehovoril, že prijatie eura, urýchlené prijatie eura je nevýhodné pre bohatých, silných, pripravených, hovoril som o tých zraniteľných skupinách.

    A teraz kolega Mikloš, áno, ja súhlasím, pán kolega, s tebou, že pokles dôvery obyvateľstva v euro je spôsobený aj nečinnosťou tejto vlády alebo zlou činnosťou tejto vlády, ale ja som myslel práve na to, ako porastú ceny a ako sa to bude odrážať na živote jednoduchých ľudí. Európska centrálna banka a miera inflácie, ako ju bude ona registrovať, teda harmonizovaný index spotrebiteľských cien sleduje a viac sa doňho prenášajú najmä ceny dlhodobej spotreby, predmetov dlhodobej spotreby – nábytok, automobily, elektronika – a menej sú v tomto koši a menej sa prejavuje najmä rast cien základných potravín, nákladov spojených s bývaním. To znamená to, v čom majú ľudia najvyššie výdavky na život.

    No a, samozrejme, keď sa budú valorizovať dôchodky, keď sa budú valorizovať platy vo verejnej správe, štátne dávky, tak tie sa budú valorizovať podľa oficiálne meranej inflácie. No tá, samozrejme, bude mäkká, bude možno 2 – 3 %, ale ľudia, ktorí nakupujú potraviny a základné životné potreby, tak vidia, že ceny sú o 20, možno niekde aj o 30 % vyššie.

  • Pán poslanec Brocka bol jediným prihláseným do rozpravy písomne.

    Teraz sa pýtam, kto sa chce k tomuto bodu prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Mikuš Jozef, pán poslanec Mikloš Ivan. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne.

    A slovo dávam pánovi poslancovi Jozefovi Mikušovi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pri posudzovaní aktualizácie Konvergenčného programu vychádzam z hlavných cieľov, ktoré si v tomto materiáli stanovilo ministerstvo financií a čo si potom osvojila aj vláda. Citujem: „Hlavným fiškálnym cieľom je znížiť deficit verejnej správy, vrátane nákladov dôchodkovej reformy pod 3 % HDP v roku 2007 a splniť tak kritérium pre vstup do eurozóny. Druhým základným cieľom je do roku 2010 znížiť cyklicky upravený deficit verejnej správy očistený o jednorazové efekty na úroveň 0,8 % HDP. Táto hodnota je v súlade s rozpätím, ktoré je Európskou komisiou odporúčané Slovensku pre stanovenie strednodobého cieľa v rámci revidovaného paktu stability a rastu.

    Ak sa v správnom čase prijmú potrebné opatrenia, podľa analýz Ministerstva financií Slovenskej republiky sa tým súčasne vytvoria podmienky na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií.“ A druhý citát: „V menovej oblasti je hlavným cieľom splnenie inflačných cieľov v podmienkach ERM2 so zámerom vstupu do eurozóny. To si predovšetkým vyžaduje zníženie inflácie na potrebnú úroveň udržateľným spôsobom a udržanie kurzovej stability v súlade s konvergenčnými kritériami.“ Koniec citátu.

    Týmto si dokument stanovuje odvážne ciele a treba mu prisúdiť vysokú váhu aj preto, že prijatie eura je jediná vážna a čitateľná priorita tejto vlády. Že je vážna a čitateľná, je dobré, aj keď nerobí všetko pre to, aby tejto váhe aj prikladala náležitú úroveň, hlavne teda v komunikačnej stratégii, ako tu bolo aj pred chvíľou povedané. Okrem nej však vidíme len kdejaké viac či menej škodlivé zásahy do rozbehnutých reforiem, ktoré však v mnohých prípadoch majú neblahý vplyv práve na plnenie cieľov konvergenčného programu.

    V prvom rade sa prikláňam k stanovisku Národnej banky Slovenska, ktoré vyslovila v novembri 2007 v pripomienkovom konaní k tomuto dokumentu. Citujem: „Európska rada pri hodnotení minuloročnej aktualizácie konvergenčného programu, t. j. v roku 2006 vytýkala absenciu konkrétnych opatrení na dosiahnutie strednodobého cieľa v roku 2010. Podľa nášho názoru ani predložený konveregenčný program dostatočne nešpecifikuje opatrenia, ako vláda plánuje dospieť k naplneniu tohto ambiciózneho cieľa, najmä, ak je konsolidácia koncentrovaná v poslednom roku.“ Koniec citátu. Ide, myslím si, o kľúčové hodnotenie.

    Pri súčasnej politike vlády a najmä pri avizovaných krokoch hospodárskej politiky sa obávam, či nebude naplnenie cieľov ohrozené. Slovenská ekonomika sa vyvíja oveľa priaznivejšie, ako sa predpokladalo v pôvodnom konvergenčnom programe pred 2 rokmi a pritom ciele novej vlády sa v podstate nezmenili. Nie sú ambicióznejšie, ba naopak, v tomto dokumente cítiť spoliehanie sa na plavbu na priaznivej vysokej vlne ekonomickej konjunktúry. Je šťastím tejto vlády, že môže ťažiť z reforiem minulých rokov, hoci však bude takýto rast vysoký, zabúda sa na nebezpečnú tendenciu posledných rokov, a to, že vývoj daňových príjmov nie je proporcionálny vysokému rastu hrubého domáceho produktu, ale zaostáva za ním. Napätosť v rozpočtových príjmoch je v posledných rokoch stále vyššia a stáva sa nebezpečnou.

    Stačí sa pozrieť na minuloročný rozpočet verejnej správy i na zámery tohto roka. Zároveň na to upozorňuje aj Národná banka, ktorá nie nadarmo v novembrovom pripomienkovom konaní konštatovala, citujem: „Objem daní zaostáva za rastom ekonomiky, čo môže vzbudiť otázky vo vzťahu k budúcemu vývoju príjmov rozpočtu a udržateľnosti vývoja.“ Koniec citátu.

    Druhou vážnou skutočnosťou je, že ministerstvo financií sa v poslednom období stáva akýmsi poslušným vykonávateľom predstáv vlády, najmä jej predsedu. Stačí si spomenúť na cúvnutie ministra, pána ministra pred zámermi ministra výstavby pána Vážneho v prípade financovania výstavby diaľnice z projektu PPP, na jeho tichý súhlas s nabúraním II. piliera dôchodkovej reformy a s vyplácaním vianočných darčekov pre dôchodcov z dielne ministerky práce pani Tomanovej alebo sekundovaniu úspešným útokom ministra zdravotníctva pána Valentoviča na súkromné zdravotné poisťovne. Tu treba rátať s desiatkami miliárd zbytočne vyhodených korún, ktoré už chýbajú, alebo, ktoré skôr či neskôr budú chýbať.

    Spomínam zámerne ministerstvo financií, pretože práve táto inštitúcia niesla do roku 2006 hlavnú zodpovednosť za splnenie podmienok na prijatie eura. Teraz už takéhoto strážcu niet. Ministerstvo mlčí a minister dopravy hľadá zdroje na rozvoj hlavného slovenského letiska v štátnej firme, nestavia sa proti chúťkam ministra hospodárstva vystavať na Slovensku novú celulózku či jadrovú elektráreň, neozve sa, keď sa na ministerstve vnútra narába s miliardami korún ako so žetónmi.

    Ak to ministerstvo financií myslí s konvergenčnou správou vážne, a o tom som presvedčený, že to myslí vážne, malo by kričať pri akomkoľvek pokuse čerpať nové výdavky z verejnej kasy alebo rozhadzovať pridelené peniaze. V konvergenčnom programe chýba práve toto podľa môjho názoru – záväzok neplytvať verejnými zdrojmi. Keď vláda takýto program schváli a pritom sa chystá robiť opak, potom je jej postoj neúprimný. Ak to s konvergenčným programom myslí vážne, namiesto podpisovania moratórií proti rastu cien po 1. januári 2009 by mala veľmi rýchlo popracovať na vlastnom moratóriu, ktoré ju zaviaže nerozhadzovať verejné zdroje, neohrozovať prijatie eura, nedecimovať hospodársky rast a nesiahať na životnú úroveň občanov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil na vystúpenie pána poslanca Jozefa Mikuša pán poslanec Ivan Štefanec. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Štefanec.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Chcel by som podporiť pána poslanca Mikuša v jeho apeli na úspory z verejných zdrojov a hlavne na udržateľnosť schodku verejných financií. Myslím si, že toto bude kľúčová otázka v ďalších rokoch, najmä po zavedení spoločnej európskej meny. Mimochodom aj včera Európska komisia zverejnila správu, kde kládla dôraz najmä na udržateľnosť inflácie a udržateľnosť schodku verejných financií po zavedení spoločnej meny. Tu tie riziká, na ktoré opakovane upozorňujeme, sú stále tie isté. To je oblasť PPP projektov, to je oblasť situácie v zdravotníctve a stále nedostatočný počet alebo nedostatočná výška alokovaných prostriedkov pre školstvo, pre vzdelávanie je tak, aby ľudia, kvalifikovaní ľudia si našli skôr prácu. To súvisí, samozrejme, aj s pracovnoprávnou legislatívou, ktorá sa v poslednom čase zhoršila. Myslím si, že ministerstvo financií by malo stále hrať aktívnu a ešte aktívnejšiu úlohu pri tom, aby strážilo verejné financie a aby udržateľnosť verejných financií bola jeho prioritou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec nechce reagovať.

    Druhým a posledným ústne prihláseným k tejto problematike je pán poslanec Ivan Mikloš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, milí kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k tomuto zásadnému dokumentu, akým Konvergenčný program Slovenska celkom určite je. Najskôr by som chcel celkovo vyzdvihnúť úroveň tohto dokumentu, najmä v porovnaní s inými dokumentmi, ktoré tu máme možnosť prerokúvať, a keď porovnám úroveň tohto dokumentu napríklad so správou o privatizácii SPP, tak musím konštatovať, že ide o priepastný rozdiel v prospech konvergenčného programu. Napriek tomu si neodpustím, že teda považujem celkovo úroveň tohto dokumentu za pomerne vysokú, budem hovoriť tie kritické pripomienky, to, čo považujem za problematické.

    Po prvé, považujem za až nekonzistentné s tým dokumentom, aj z hľadiska jeho úrovne, to politické vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, ktoré je prilepené na začiatok. Neviem, či to bolo súčasťou toho dokumentu, ktorý išiel do Bruselu, aj toto vyhlásenie. Ak bolo, tak musím konštatovať, že dosť devalvovalo úroveň, celkovú úroveň tohto dokumentu. A odrazím sa teda vo svojom vystúpení najmä o konštatovania, ktoré sú v tomto politickom vyhlásení. Politické vyhlásenie hovorí, že hospodárska politika súčasnej vlády zachováva kontinuitu v zásadných otázkach smerovania Slovenska v integračnom procese Hospodárskej a menovej únie, pričom však svoj program stavia na väčšej rovnováhe zodpovednosti jednotlivca a spoločenskej solidarity. Predniesol to aj pán minister vo svojom úvodnom slove a zároveň tvrdí, že vláda vykonáva hospodársku politiku v duchu svojho programového vyhlásenia, ktoré deklaruje snahu upraviť ekonomický systém spôsobom, aby bol viac solidárnejší a sociálne spravodlivejší, nie však na úkor ekonomického rastu. Teda tak jemnejšie a kulantnejšie povedané, že vláda buduje silný sociálny štát.

    No, problém, ale je, že čísla, ktoré sú uvádzané v samotnom konvergenčnom programe, hovoria opak. Silný sociálny štát alebo silnejšia sociálna spravodlivosť, väčšia vyváženosť je daná najmä vyššou mierou prerozdeľovania. Ale vy, vážené dámy, vážení páni z koalície, vy, aj na ministerstve financií, aj vo vláde predpokladáte ďalšie znižovanie prerozdeľovania aj v tomto dokumente. Konvergenčný program je do roku 2010. Čísla v ňom uvedené sú do roku 2010, prípadne aj na dlhšie časové obdobie. A čo nám tieto čísla hovoria? Hovoria nám, že Slovensko už dnes, už keď Ficova vláda preberala vládu nad Slovenskom, malo jednu z najnižších mier prerozdeľovania, konkrétne v roku 2006 to bolo 37,3 %, kým priemer za Európsku dvadsať sedmičku bol 46,8 % a v najsilnejších sociálnych štátoch to bolo dokonca vyše 50 %, vo Švédsku až 55 %. Môžete povedať, že áno, no rok 2006 bol výsledkom osemročného fungovania pravicovej, ako vy zvyknete hovoriť, krajne pravicovej vlády. No len problém je, že ten konvergenčný program hovorí, že vy to chcete ďalej znižovať. Podľa čísel v konvergenčnom programe má byť miera prerozdeľovania, teda podiel verejných výdavkov na HDP v roku 2007 mal byť 36,6 %, čiže ďalší pokles a v roku 2010 dokonca len 34,7 %. A to ešte v týchto číslach, v týchto prostriedkoch budú aj výdavky, ktoré nám umožní čerpať členstvo v Európskej únii, teda z eurofondov. Ak by sme odpočítali európske peniaze, tak ten pokles by išiel dokonca na 31,2 % HDP.

    Čiže konštatujem, že čísla, ktoré sú uvedené v konvergenčnom programe, teda fakty popierajú tvrdenie, hneď prvé tvrdenie z politického vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, že vláda robí nejakú sociálnejšiu politiku alebo sociálne vyváženejšiu politiku s vyššou mierou solidarity. A mohol by som doložiť toto tvrdenie aj tým, že v rozpočte na rok 2008 rastú celkové výdavky do sociálneho systému o 2 %, presne o tie isté 2 %, ako rastie inflácia, teda v reálnom vyjadrení nedochádza k žiadnemu rastu sociálnych výdavkov, kým celkové výdavky, verejné výdavky a výdavky štátneho rozpočtu rastú o 9 až 10 %. Myslím si, že toto je ďalší dôkaz. Dalo by sa to rozmeniť na drobné pri výdavkoch na detské prídavky, na iné sociálne výdavky, že jednoducho čísla aj v štátnom rozpočte, aj v konvergenčnom programe usvedčujú vládu z toho, že to je účelové tvrdenie, účelové vyjadrenie, ktoré má navodiť dojem budovania silného sociálneho štátu alebo robenia nejakej sociálnej, nebodaj, sociálnodemokratickej politiky.

    Druhá vec, ku ktorej sa chcem vyjadriť, je o tom kľúčovom a podstatnom, čo tento materiál priznáva, a to je nedostatočné konsolidačné úsilie, čo bolo potvrdené mimochodom aj vo včera zverejnenej správe Európskej komisie. Konvergenčný program je užitočný aj preto, že konvergenčný program musí byť pripravovaný a schvaľovaný a odosielaný do Bruselu v predpísanej štruktúre. Takže tam sa nedá niektoré veci zatajiť, ktoré sa dajú zatajiť pri štátnom rozpočte. Pri štátnom rozpočte sa vláda opierala o to a neustále poukazuje na to, ako rýchlo znižuje deficit verejných financií a tvrdí, že plníme Pakt rastu a stability. Ale nie je to pravda. Konvergenčný program dokazuje, že v tomto roku, v roku 2008 nesplníme Pakt rastu a stability a že konsolidačné úsilie je nedostatočné.

    Kto by tomu nechcel veriť, môže si to prečítať aj v tabuľkách v častiach 3.1. a 3.2., ktoré popisujú práve konsolidačné úsilie. Čo je to konsolidačné úsilie? Konsolidačné úsilie je miera zmeny štrukturálneho deficitu. Podľa Paktu rastu a stability krajina, ktorá má nadmerný deficit, by mala znížiť štrukturálny deficit o 0,5 % ročne. Čiže dosiahnuť konsolidačné úsilie najmenej o 0,5 % ročne. Ale táto správa, tento konvergenčný program práve v tabuľkách v častiach 3.1. a 3.2 dokumentuje, že konsolidačné úsilie v tomto roku sa zníži len o 0,1 %, teda len na 20 % plníme vlastne tento záväzok. Prečo je to tak? Čo je to konsolidačné úsilie? Čo je to štrukturálny deficit? Keďže konsolidačné úsilie je zmena štrukturálneho deficitu, štrukturálny deficit je deficit verejných financií očistený o tri veci: o jednorazové vplyvy, o cyklické vplyvy a o vplyv dôchodkovej reformy. Čiže, ak by ste chceli tvrdiť, že je to dané tým, že máme náklady na dôchodkovú reformu, tak to tak nie je. Štrukturálny deficit je očistený o jednorazové vplyvy, cyklické vplyvy a o vplyv dôchodkovej reformy.

    Problém, ktorý tu je, je aj v tom, že v rozpočte na rok 2008 sú výrazné veľké jednorazové príjmy, ktoré sa zrejme nebudú opakovať. Na ilustráciu týchto jednorazových príjmov môžem doložiť, že napríklad, kým z predaja majetku sa v roku 2007 rozpočtovali príjmy vo výške 674 mil. korún, tak v roku 2008 už to majú byť 2 mld. 279 mil. korún. Asi je zrejmé každému, že príjmy z predaja majetku sú jednorazovými príjmami, navyše, keď sa neprivatizuje, keď sa rozpredávajú len nepotrebné aktíva, tak je zrejmé, že sa nedá donekonečna rozpredávať tieto aktíva.

    Ďalej to, že ide o jednorazové navýšené príjmy, dosvedčujú čísla aj z rozpočtu, aj z konvergenčného programu o dividendách, ktoré sú mimochodom veľmi zaujímavé a chcel by som upriamiť vašu pozornosť na príjmy z dividend. Príjmy z dividend vláda predpokladá, že v roku 2008 budú vyššie o 5 mld. korún ako v roku 2007. Keď si ale pozriete, z ktorých podnikov vláda dividendy berie, tak väčšinou berie z energetických podnikov, kde má zhruba polovičný podiel. No ak je to tak, tak potom z toho vyplýva, že celkové dividendy v týchto energetických podnikoch vzrastú zhruba o 10 mld. korún v roku 2008 oproti roku 2007.

    Logická otázka sa vkráda do mysle, ako je to možné, keď predseda vlády tvrdí, že neporastú ceny energií, pričom vieme, že náklady napríklad cena ropy, cena plynu rastie. Čiže podnikom rastie cena vstupov. Predseda vlády tvrdí, že nerastú ceny pre domácnosti a zároveň enormne narastajú dividendy energetických podnikov. Asi je naozaj kúzelník. No vysvetlenie je naporúdzi. Dochádza znovu k tomu, že cez politický tlak na nedostatočne nezávislý regulačný úrad dochádza k inej politike voči maloodberateľom a k inej politike voči veľkoodberateľom. Jednoducho znovu dochádza ku krížovým dotáciám, z čoho budeme mať problémy aj z hľadiska európskych smerníc a pravidiel, ale aj z hľadiska udržateľnosti takéhoto vývoja, aj z hľadiska toho, že takýto vývoj posiela nesprávne cenové signály do ekonomiky, čo vyvoláva priame a nepriame škody a spôsobí do budúcna vyššie ceny.

    Navyše, keď som to povedal pri štátnom rozpočte, tak viacerí z poslancov vládnej koalície tvrdili, že to nie je pravda a že to nie je tak. Udalosti posledných dní a týždňov nám ale ukázali aj ďalší veľmi taký sofistikovaný, alebo, povedal by som, tvorivý spôsob, na aký predstavitelia vlády prišli. Neviem, či ste zachytili, že vláda prideľuje kvóty na emisie CO2. Prideľuje ich vláda v rámci celkovej kvóty, ktorú máme ako Slovensko určenú. Vláda urobila veľmi zaujímavý ťah. Slovenskému plynárenskému priemyslu pridelila mnohonásobne viac kvót, ako je objem, ktorý potrebuje a ktorý je daný tým, koľko vypúšťa vlastne CO2 do ovzdušia. A na tých kvótach je zaujímavé aj to, že celkový objem je obmedzený a že s nimi sa dá obchodovať, že tie firmy, ktoré nepoužijú celý objem, tak ten zvyšok môžu predať.

    Je celkom evidentné, keďže SPP dostalo mnohonásobne v miliardách, odhaduje sa to až na 2 až 3 mld. korún, za ktoré tie kvóty, ktoré nepoužije, bude môcť predať, tak vlastne vláda darovala SPP 2 až 3 mld. korún, ktoré budú musieť zaplatiť iné firmy, ktoré majú nižšie kvóty, ako je ich skutočná potreba a budú si musieť od SPP tieto kvóty odkúpiť. Aj takýmto spôsobom vláda korumpuje SPP, vláda deformuje podnikateľské prostredie a kupuje nižšie ceny pre domácnosti na úkor vyšších cien pre niektorých podnikateľov a niektoré podniky. Takže aj toto je ukážka zlej politiky, ktorá deformuje ceny, ktorá deformuje podnikateľské prostredie a ktorá priamo a nepriamo korumpuje.

    Rád by som poukázal aj na to, čomu sa hovorí, je to odborná záležitosť, ale je veľmi dôležitá najmä z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, a to je fiškálny impulz. Fiškálny impulz zjednodušene znamená, že ak sa ekonomika vyvíja dobre, ak dosahuje vysoký ekonomický rast, ak je nad svojím potenciálnym rastom, a to slovenská ekonomika dnes je, tak fiškálny impulz by mal byť negatívny, inými slovami, fiškálna politika by mala byť reštriktívna. A naopak, ak je ekonomika pod svojím potenciálnym rastom, fiškálna politika by mala byť expanzívna, aby nedochádzalo k nižšiemu rastu, ako môže dlhodobo. No a práve v tom je ten problém. Aj preto poukazuje Európska komisia na problémy, ktoré máme, že slovenská ekonomika sa dnes nachádza nad úrovňou svojho potenciálneho rastu a práve preto by fiškálna politika mala byť ešte úspornejšia a reštriktívnejšia a nemala by vpúšťať do ekonomiky taký fiškálny impulz, aký do nej vpúšťa už schváleným štátnym rozpočtom a verejnými rozpočtami. Ten problém totiž je v tom, že ono sa to neprejaví negatívne teraz a hneď, ale prejaví sa to negatívne v strednodobom a dlhodobom horizonte práve z hľadiska zdravého ekonomického prostredia a z hľadiska predpokladov na vysoký a zdravý ekonomický rast.

    Ďalšie veci, na ktoré chcem upozorniť, v ktorých zavádza toto politické vyhlásenie a je v rozpore s realitou. Politické vyhlásenie ku konvergenčnému programu napríklad hovorí, citujem: „Splnením tohto strednodobého cieľa a prijatím niektorých ďalších opatrení v správnom čase, najmä v dôchodkovom systéme bude na Slovensku prvýkrát od jeho vzniku zabezpečená dlhodobá udržateľnosť verejných financií.“

    Prosím vás pekne, ale veď to je lož. Veď to, čo robíte v dôchodkovom systéme, je presný opak. Vy ohrozujete udržateľnosť verejných financií, pretože dokazuje to váš štátny rozpočet. Vyháňate ľudí z druhého piliera, oslabujete druhý pilier, vy sa tu zaväzujete v tomto politickom vyhlásení, že nebudete navrhovať opatrenia, ktoré znižujú podiel príspevkov do druhého piliera. To nerobíte, nerobíte to takto. Robíte to vyháňaním ľudí, dokonca protiústavnou zmenou o predĺžení minimálnej doby sporenia. A dokazuje to, že robíte opak, ako tu deklarujete, to, že vy sami vo vašom vlastnom štátnom rozpočte na rok 2008, na tento rok, predpokladáte dodatočný príjem do Sociálnej poisťovne vo výške 2,5 mld. z titulu zníženia váhy druhého piliera z odchodu ľudí, ktorí si prestanú sporiť a ich peniaze sa presunú do Sociálnej poisťovne. Čiže opak, robíte opak, ako je to, k čomu sa tu hlásite.

    A tvrdíte ešte aj v ďalšej vete, že vláda bude musieť prijať zásadné opatrenia v oblasti dôchodkového systému, v oblasti dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Áno, bude musieť, ale opačné, ako ich robíte vy. Pretože každému, kto pozná základy ekonómie a dôchodkových systémov, musí byť jasné, že znižovanie druhého piliera, znižovanie váhy druhého piliera znamená zaťažovanie verejných financií dlhodobo do budúcnosti.

    Ďalej v tomto politickom vyhlásení hovoríte, citujem: „Slovenská ekonomika ako celok v súčasnosti rastie vysokým tempom. Vláda sa však bude musieť viac zamerať na rovnomernejšie rozloženie ekonomického rastu a životnej úrovne obyvateľstva medzi regióny.“ Ale, vážené dámy, vážení páni, robíte opak. Veď si pozrite, ako ste delili koncom roka 2006 prostriedky na stimuly. Veď ste absolútnu väčšinu prostriedkov na stimuly dali do západného Slovenska a do oblastí, ktoré majú oveľa, oveľa vyššiu ekonomickú aj životnú úroveň, ako sú zaostalé východné a južné regióny Slovenska.

    V tomto vyhlásení tvrdíte, že vláda bude vstupovať len do takých projektov PPP, ktoré budú zárukou vyššej efektívnosti pri dosahovaní cieľov, ako by to bolo pri použití len verejných zdrojov a zároveň tieto projekty neohrozia bilanciu verejnej správy v strednodobom a dlhodobom horizonte prostredníctvom kumulácie implicitných záväzkov vlády. Ale robíte presný opak. Veď vláda zhodila zo stola stanovisko ministerstva financií, ktoré upozorňovalo na to, že PPP projekty v objeme 150 mld. korún ohrozujú stabilitu verejných financií a ministerstvo financií tvrdilo, že hranica, pod ktorú by to nemuselo ohrozovať, je 60 mld. korún. 150 verzus 60 a hlásite sa tu k tomu, že PPP projekty neohrozujú ekonomiku a zdravý ekonomický vývoj? Navyše, ako bolo zverejnené, obmedzujete súťaž. Podľa správ, ktoré boli v médiách, boli vyradené štyri veľké medzinárodné koncerny a ostali len dve firmy, ktoré majú realizovať PPP projekty.

    Politické prepojenie mecenášov vašej strany, teraz hovorím o strane SMER – sociálna demokracia, a týchto firiem alebo minimálne jednej z týchto firiem, ktoré ostali v hre, tiež nedáva záruku toho, že to bude postavené lacno, rýchlo a efektívne. Navyše, by som vás chcel upozorniť aj na to, že PPP projekty sú všade na svete veľmi zložitá záležitosť a dokonca krajiny, ktoré s nimi majú dlhodobé skúsenosti, ako je napríklad Veľká Británia alebo Írsko, aj tam to vychádza tak, že nakoniec zhruba až 50 % PPP projektov alebo objemu PPP projektov sa započítava do verejných výdavkov. A tu netreba byť ani veľkým expertom a analytikom, aby človek si vedel vypočítať, že pri takom obrovskom objeme prostriedkov sa len nepatrná časť vráti spoplatnením diaľnic, či už mýtom alebo koncesionárskymi poplatkami a že veľká časť, prevažujúca časť týchto prostriedkov, ktoré vy tvrdíte, že budú takto nie z verejných zdrojov, bude musieť byť uhradená z verejných zdrojov v budúcnosti a že je to vlastne len presun zaťaženia daňových poplatníkov do budúcnosti.

    Ďalej tvrdíte v tomto politickom vyhlásení, že v budúcich rokoch bude dominovať téma účinnosti a efektívnosti výdavkových politík a razantnejšia realokácia zdrojov v prospech cieľov Lisabonskej stratégie. No, ale veď v štátnom rozpočte ste urobili presný opak. Ciele Lisabonskej stratégie. Vy sa tu hlásite deklaratívne k tomu, že bude, že v prípade Slovenska to znamená najmä investície do rozvoja ľudského kapitálu a vedomostnej spoločnosti, čo obsahuje v oblasti školstva koncepciu celoživotného vzdelávania, efektívnej politiky trhu práce, vedu, výskum a inovácie.

    Vážené dámy, vážení páni, toto je politické vyhlásenie, ktoré nemá hodnotu ani tohto papiera, pretože v štátnom rozpočte nie sú prioritami ani vzdelanie, ani veda, ani výskum. Nedochádza ani k napĺňaniu zámerov programového vyhlásenia a klesá podiel verejných výdavkov na hrubom domácom produkte do školstva, napriek tomu, že ste sa prihlásili k tomu, že to vzrastie na 5 %, klesá to, ani do vedy, ani do výskumu.

    No a posledná vec, pri ktorej sa chcem zastaviť, je, že vláda tu tvrdí, že si uvedomuje dôležitosť štrukturálnych politík z pohľadu zdravého ekonomického vývoja zvlášť po vstupe do eurozóny, keď sa zúži priestor na reakciu makroekonomických politík na ekonomické výkyvy. Ale robíte presný opak. Hlásite sa k tomu, že si to uvedomujete, ale zmenili ste Zákonník práce tak, že je menej pružný, ako bol predtým. Každý ekonóm vám povie a predpokladám, že to vedeli aj tí, ktorí toto písali, že pružnosť trhu práce po vstupe do eurozóny je rádovo dôležitejšia ako pred ňou, keďže naozaj stráca krajina jeden z nástrojov, a to je menová politika. Každý ekonóm vám povie, že fiškálna zodpovednosť, fiškálne zodpovedná politika je omnoho dôležitejšia ešte po vstupe do Európskej únie. Ale robíte opak, čo som sa snažil naznačiť napríklad príkladom tých PPP projektov a to som ešte nehovoril o hrozbe desiatok miliárd korún prehratých v arbitráži za nezmyselný zákon o zdravotných poisťovniach. A mohol by som hovoriť ešte o ďalších a ďalších rizikách.

    Takže, zhrnuté a podčiarknuté, musím povedať, že aj keď celková úroveň konvergenčného programu je najmä v porovnaní s inými dokumentmi, ktoré nám tu vláda predkladá a ktoré tu prerokúvame, výrazne vyššia, aj tento dokument má svoje slabiny, ale nie je to chyba tohto dokumentu. Skutočnou príčinou týchto slabín je chybná hospodárska politika, jej ideologická obmedzenosť a odborná nespôsobilosť najmä predsedu vlády, ktorý pretláča také veci, ako je napríklad novela Zákonníka práce, ktorá znižuje flexibilitu trhu práce, ako je napríklad rušenie ziskov zdravotných poisťovní, ako je rušenie reformy zdravotníctva so všetkými fiškálnymi a inými dôsledkami atď., atď. Nehovoriac o zásadnej veci, ktorou sú negatívne zásahy do dôchodkového systému, ktoré majú dopad a dosah nielen do dôchodkového systému, ale aj do dlhodobej udržateľnosti verejných financií a teda do tých vecí, ktoré súvisia práve s tými oblasťami, ktoré Konvergenčný program Slovenska pokrýva.

    Ja som niektoré z vecí, ktoré som tu dnes spomenul, hovoril už pri štátnom rozpočte a musím konštatovať, že včera zverejnené stanovisko Európskej komisie potvrdilo tieto naše výhrady a potvrdilo vlastne tie veci, ktoré sú napísané aj tu, v konvergenčnom programe, napríklad nedostatočné konsolidačné úsilie alebo hrozba dlhodobej udržateľnosti zdravého ekonomického prostredia, zdravých verejných financií.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána Ivana Mikloša sa prihlásili pán podpredseda Národnej rady Miroslav Číž, ďalej páni poslanci Ivan Štefanec, Jozef Ďuračka, Iván Farkas.

    Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka a slovo dostáva pán podpredseda Miroslav Číž. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán Mikloš, no časť vášho vystúpenia nezvykle bola venovaná aj vecnému vystúpeniu, takže, hádam, stojí za to zareagovať na vaše slová.

    Je zaujímavé, že prvú časť svojho prejavu ste venovali kritike tejto vlády zľava. No z vašej pozície je to veľmi zaujímavé a paradoxné a dá sa pravdepodobne o tom rozprávať. Možno zareaguje minister, možno niekedy neskôr, ale je to nesmierne zaujímavé. Slová typu, že každému je jasné, že znižovanie váhy druhého piliera je ohrozením systému verejných financií, no každému to absolútne nie je jasné, pán Mikloš. To je jasné vám, veľmi presne to treba povedať. Tieto tvrdenia tohto typu. No potom ste prešli do takej vašej typickej podoby – ideologická obmedzenosť predsedu vlády. Pritom na parlamente skutočne je, a nie u predsedu vlády, pán Mikloš. O ideologickej obmedzenosti téz, o ktorých tu rozprávate, a spôsob, ako ich presadzujete a aký máte vzťah k iným názorovým pohľadom, je opäť všeobecne známy. Takže ideologická obmedzenosť nie je termín, ktorý patrí niekomu inému, patrí vám, pán Mikloš, nehnevajte sa.

    Hovoríte o PPP projektoch ako o nesmiernom ohrození opäť verejných financií. Škoda, že ste nám neanalyzovali váš prístup k verejným financiám. O koľko miliárd ste zaťažili počas vašej osemročnej vlády dlhovú službu tohto štátu, pán Mikloš? A mali ste zdokumentovať, ako výhodne ste tie peniaze použili do investičného prostredia, že sme ich obyčajne neprejedli úplne zbytočne na nezmyselné reformy, ktoré ste tu organizovali. Tomu ste sa mali venovať, efektivite tohto celého. Koľko miliárd sme stratili hlbokým podhodnotením privatizovaných podnikov a koľko kilometrov diaľnic sme za to mohli postaviť? Garantujem vám, pri slušnom prístupe len k SPP tých 100 miliárd najmenej by sme mali na výstavbu diaľnic a nepotrebovali by sme žiadne PPP projekty. No tak, prosím vás pekne, aj z tohto pohľadu keby ste nabudúce vystupovali.

    Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán Ivan Štefanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Chcel by som vyzdvihnúť vystúpenie pána poslanca Mikloša najmä v tom apeli, ako poukázal na rozdiel politík, ktoré sú obsiahnuté v konvergenčnom programe oproti reálnym krokom vlády, či už v penzijnej reforme, či už vo výdavkoch do vzdelávania a vedy alebo aj v energetickej politike. To sú diametrálne iné kroky vlády, než aké sú deklarované v konvergenčnom programe, s ktorými v konvergenčnom programe, samozrejme, súhlasíme.

    Keď sa chcem dotknúť viac časti energetiky, tu bolo najzaujímavejšie konštatovanie o náraste dividend v tomto roku o 5 mld. Včera sme mali zaujímavú debatu o privatizácii SPP, ktorá zrejme bude pokračovať aj dnes. A keď som zdôrazňoval práve nárast ziskovosti po privatizácii SPP, tak väčšina koaličných poslancov reagovala, no ale veď to bolo spôsobené nárastom ceny plynu. Určite aj toto bol faktor, ktorý k tomu prispel, ale bolo to predovšetkým zefektívnenie tohto podniku. Na druhej strane, keď vidíme, že tu je očakávanie 5-miliardový nárast dividend, je jasné, dámy a páni, že práve z tejto privatizácie a narastajúcich príjmov počítate vlastne vy. Takže na jednej strane kritizujete privatizáciu SPP, na druhej strane počítate s neobvyklým nárastom, dokonca s najvyšším historickým nárastom dividend z privatizácie energetických podnikov. Bohužiaľ, sa to deje ešte spôsobom, ktorý je krokom do minulosti, lebo to znamená obnovenie krížových dotácií a, bohužiaľ, pokrivenie trhového prostredia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Jozef Ďuračka. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, normálne ma potešilo, že ste pochválili Konvergenčný program Slovenska na roky 2007 až 2010. Ja si myslím, že tento dokument je veľmi dobre a dôsledne spracovaný. V rámci vášho vystúpenia myslím si, že chcem mať poznámky iba k jednej veci a to je fiškálny impulz – negatívny, pozitívny. Ja si myslím, že ten pozitívny, ktorý je súčasne nastolený, je veľmi dobrý, pretože nemyslím si, že by slovenská ekonomika bola na hranici svojho potenciálu a takisto nemyslím si, že by dochádzalo dokonca k prehrievaniu ekonomiky. Čiže tento smer, ktorý je nastolený, je dobrý. A keď si zoberieme konjunktúru, v ktorej sa v súčasnosti nachádzame, je predpoklad, že bude ďalšie roky bežať, takže toto je v poriadku.

    Jedno je však veľmi dôsledné a dôležité. Bolo to x-krát tu spomenuté. Nieže dodržiavanie vstupových kritérií iba pred zavedením eura, ale myslím si, na vláde, hlavne na ministrovi financií bude dodržiavanie týchto kritérií po zavedení eura. To bude omnoho dôležitejšie a podstatnejšie, pretože vtedy to bude mať podstatný vplyv na vývoj ekonomiky Slovenska a v neposlednej a nepodstatnej miere fakticky na životnú úroveň všetkých obyvateľov na Slovensku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Iván Farkas. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, aby sa po posledných parlamentných voľbách nemenila hospodárska politika Slovenska, nebola by potrebná aktualizácia Konvergenčného programu Slovenska na roky 2007 až 2010.

    Snaha vlády s aktualizáciou evidentne smeruje k zavedeniu eura k 1. januáru 2009. Je ale jeden problém, dostal sa piesok do súkolia finančného manažmentu štátu. A ten problém sa nazýva Správa Európskej komisie o plnení Konvergenčného plánu Slovenskej republiky. Táto správa Európskej komisie vyjadruje skepsu k udržateľnosti súčasnej kondície slovenského hospodárstva do budúcnosti a to najmä miery inflácie. Ďalej správa potvrdzuje dlhodobo prezentovaný názor opozície, a to neochotu vlády viac šetriť na výdavkovej strane rozpočtu verejných financií pri 9-percentom hospodárskom raste. Skrátka, vláda nezodpovedne rozhadzuje finančné prostriedky na nerozumné ciele a projekty. Pri takomto šafárení je absolútne nemysliteľná snaha vlády dosiahnuť v roku 2010 cieľový schodok verejných financií na úrovni obnovovacej 0,8 % hrubého domáceho produktu. Aktualizácia Konvergenčného programu Slovenska je plná nereálnych, nepodložených fráz, fiškálnych cieľov, ktoré vláda nebude schopná splniť a ukazuje sa, že ani nebude chcieť splniť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S reakciou – pán poslanec Mikloš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Najskôr k pánovi poslancovi Ďuračkovi., ktorý prejavil nesúhlasné stanovisko s tým, že ekonomika rastie nad potenciálnou úrovňou. Pán poslanec, to nie je môj názor, to je názor všetkých analytikov, ktorí sa týmto zaoberajú, že je to nad úrovňou potenciálneho produktu, čo nemusí znamenať, že sa prehrieva, ale ak nebude fiškálna politika reagovať na toto, tak sa prehrievať začne.

    K pánovi poslancovi Čížovi. Pán poslanec, hovoríte, že to bola kritika zľava. Nie. To bolo poukázanie na to, ako klamete a zavádzate Slovákov a občanov Slovenskej republiky, keď tvrdíte, že tu budujete silný sociálny štát. Ja nekritizujem to, že nezvyšujete mieru prerozdeľovania. Naopak, ja to vítam. Ja len poukazujem na to, že zavádzate Slovensko, zavádzate občanov Slovenskej republiky, keď tvrdíte, že budujete silný sociálny štát a keď aj v tejto správe tvrdíte, že zmena je v tom, že to je omnoho sociálne solidárnejšie.

    A pán podpredseda, ak si myslíte, že som tvrdil, ak teda nesúhlasíte s tým, že každému je jasné, že znižovanie druhého piliera ohrozuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií, tak ja som povedal, že každému, kto rozmýšľa a má základy ekonomického vzdelania, musí byť jasné, že to tak je. Takže, upokojím vás, vás som do tejto množiny nezaratúval.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Mikloš bol posledný prihlásený do rozpravy.

    Vyhlasujem teraz rozpravu za ukončenú.

    Chcem sa spýtať, pán minister, chcete reagovať. Poprosím teraz, ale ešte predtým, než vám dám slovo, pretože sa napĺňa 11.00 hodina, kedy by sme mali hlasovať, je všeobecný súhlas, aby sme vystúpením pána ministra, prípadne spravodajcu ukončili tento bod a potom hlasovali?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ja zareagujem len úplne krátko na niekoľko tvrdení. Hlavne by som začal tým nedostatočným konsolidačným úsilím. Poprosil by som, keby ste sa pozreli, pán Mikloš, na stranu 32 a zamysleli sa nad tým, ako potom vyhodnotiť vaše konsolidačné úsilie v roku 2006 -1,3. Takže nebol by som úplne rád, keby ste nás tu poučovali o tom, ako máme konsolidovať my, keď sa pozrieme, že už v roku 2007, pravdepodobne bude konsolidácia minimálne na úrovni 0,8 %. No, ale tak viete, z takého základu, z akého ste išli, tá konsolidácia bola jednoduchšia. Nachádzame sa v úplne inom kontexte, s tým určite súhlasíte.

    A ešte poznámka aj k tomu, viete, ako sa tvoria aj východiská rozpočtu a celý ten proces, aj písanie konvergenčného programu, my očakávame naozaj a našou snahou je skonsolidovať tie verejné financie čo najrýchlejšie a určite to dokážeme aj s reálnym výsledkom v záverečnom účte za rok 2007, kde konsolidácia bude ešte väčšia, ako bola vôbec naplánovaná v konvergenčnom programe.

    Taktiež si myslím, že tento trend dokážeme aj v ďalších rokoch a tým sa dostávame k tomu, prečo je podľa nás úroveň konsolidácie v roku 2010 na úrovni -0,8 % dostačujúca, pretože vieme, že primárne saldo už v tej dobe bude pozitívne, čiže slovenská ekonomika sa už nebude ďalej zadlžovať. Čiže naozaj to tvrdenie, že sa dostaneme do stavu dlhodobej udržateľnosti verejných financií, je pravdivé.

    Teraz tu padla ďalšia vec a to bol fiškálny impulz. Tak by som upozornil tiež opäť, mimochodom, nie táto vláda zavinila, že sme v procedúre nadmerného deficitu, čo je presne téma konsolidácie. Ďalej by som vás upozornil na stranu 34, ktorá hovorí o fiškálnom impulze. A keď sa pozrieme na rok 2006, tak práve rok 2006 bol vyslovene fiškálne expanzívny. Keď už vidíme rok 2007, proticyklická fiškálna reštrikcia, čiže tiež neviem, čo ste mysleli tou poznámkou na tému fiškálny impulz.

    Nesúhlasím tiež úplne s tvrdením, že všetci analytici tvrdia, že slovenská ekonomika rastie nad potenciálom. Sú na to rôzne názory a minimálne by som videl ako 50 na 50 to, či sme, alebo nie sme nad potenciálom. Z toho vyplýva ináč aj pomerne zdĺhavá, komplikovaná diskusia s komisiou na tému výpočtu produkčnej medzery a s aplikáciou určitých parametrov do ich funkcií a do ich prognostických modelov, ktoré majú, s ktorými úplne nie sme stotožnení a nič podľa nás nenasvedčuje tomu, že by sme rástli nad potenciálom.

  • Pán minister, poprosím o strpenie. Prosím všetkých, ktorí prichádzajú do sály, prebieha ešte diskusia k predchádzajúcemu bodu, buďte tolerantní k vlastnému ministrovi. Ďakujem pekne.

  • Ešte by som sa ale trošku, len úplne veľmi mierne venoval téme druhý pilier, pretože vy hovoríte, že my nejakým spôsobom oslabujeme druhý pilier, alebo, že si neuvedomujeme význam druhého piliera. Veľmi dobre si uvedomujeme význam druhého piliera z pohľadu dlhodobej udržateľnosti, avšak nemôžem súhlasiť, že nastavenie systému, celého dôchodkového systému, ktoré sa udialo v roku 2004, bolo správne. Pretože už podľa vašich vlastných materiálov došlo k odchýlke vo výpočte o 75 miliárd. To znamená, že tento systém tak ako bol nastavený, zaťažil našu ekonomiku o 75 miliárd väčšou záťažou, ako sa rátalo, s ktorou sa táto vláda bude musieť vysporiadať a práve to súvisí s tou dlhodobou udržateľnosťou.

    A ešte by som sa vrátil ako už posledná poznámka k téme PPP projektov, kde tu bolo tvrdenie, že vláda zhodila zo stola, tak to vôbec nie je pravda. Pretože aj podľa názoru ministerstva financií je dôležité naozaj zreálniť odhady tých nákladov pri realizácii PPP projektov, a potom k tomu zaujať definitívne stanovisko.

    Na pána Farkasa ani nebudem reagovať, pretože pletie množstvo vecí dohromady, ktoré s týmto konvergenčným programom takmer ani nesúvisia.

    Ďakujem.

  • Vystúpenie pána ministra bolo záverečným po ukončenej rozprave.

    Pán spravodajca nemá záujem vystúpiť.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem 5-minútovú prestávku pred hlasovaním. 5-minútovú prestávku pred hlasovaním, prosím všetkých, aby sa dostavili do rokovacej sály.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 19. schôdze.

    Takže poprosím teraz pána poslanca Jozefa Ďuračku, aby ako určený spravodajca gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu uvádzal hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač č. 514. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať, že Národná rada odporučí tento návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Poprosím vás, aby sme sa prezentovali a hlasovali o návrhu postúpiť návrh zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 87 bolo za, 47 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme postúpili uvedený návrh do druhého čítania.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 518 z 2. januára 2008 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 19. marca 2008 a gestorský výbor do 20. marca 2008.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať.

  • Budeme hlasovať o návrhu prideliť návrh zákona výborom a o lehotách, ako aj o gestorskom výbore a o lehote prerokovania v gestorskom výbore.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 124 za, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme uvedený vládny návrh zákona posunuli do druhého čítania a pridelili ho výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Teraz poprosím pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, pána poslanca Jozefa Buriana, aby uvádzal hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 618/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov,

    je to tlač pod číslom 528. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem, vážený pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky hlasovala podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Pán predseda, poprosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 88 bolo za, 47 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, aj v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 530 z 11. januára 2008 prideliť v druhom čítaní tento návrh na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru; výboru pre hospodársku politiku; výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody; výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj; výboru pre sociálne veci a bývanie; výboru pre zdravotníctvo; výboru pre obranu a bezpečnosť; výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a výboru pre kultúru a médiá.

    Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 19. marca 2008 a gestorský výbor do 20. marca 2008.

    Pán predseda, poprosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 128 za, 1 proti, 6 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Opäť teraz pán poslanec Ďuračka bude uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 489. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Keďže v rozprave neboli prijaté žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, gestorský výbor odporúča, aby o návrhoch výborov, ktoré boli prijaté v spoločnej správe, hlasovalo sa takto: o bodoch spoločnej správy č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 hlasovať spoločne, s návrhom gestorského výboru schváliť. Pán predseda, dajte hlasovať, prosím.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 9 spoločnej správy spoločne, odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 91 za, 6 proti, 40 sa zdržalo.

    Konštatujem, že body 1 až 9 spoločnej správy sme schválili.

  • Ďakujem. Pán predseda, keďže mám poverenie gestorského výboru, pán predseda, prosím, dajte hlasovať, a prešli sme všetky body spoločnej správy, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o postúpení uvedeného návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení so schválenými bodmi spoločnej správy do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 83 za, 24 proti, 31 sa zdržalo.

    Postúpili sme návrh zákona do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme, pán spravodajca, hlasovať v treťom čítaní.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku.

  • Hlasujeme v treťom čítaní o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 75 za, 37 proti, 22 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici.

  • Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov.

  • Pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu, pán poslanec Burian bude uvádzať hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Marockým kráľovstvom o vzájomnej podpore a ochrane investícií,

    tlač pod č. 478.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, máte pred sebou návrh uznesenia Národnej rady, kde: „a) vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Marockým kráľovstvom a b) rozhodla o tom, že medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 ústavy má prednosť pred zákonmi.“

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme, dámy a páni. Upozorňujem, že ide o medzinárodnú zmluvu a potrebujeme nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov na schválenie.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Poprosím pána poslanca Štefanca, aby uvádzal návrh uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o podpore a vzájomnej ochrane investícií,

    tlač 479. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dámy a páni, budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, v ktorom „Národná rada: a) vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o podpore a vzájomnej ochrane investícií a b) rozhoduje o tom, že je to medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.“

    Pán predseda, dajte, prosím hlasovať.

  • Hlasujeme. Opäť upozorňujem, že je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 136 za, 1 bol proti.

    Konštatujem, že sme schválili navrhované uznesenie.

    Opäť pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu Jozef Burian uvedie hlasovanie o

    návrhu uznesenia na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Malajzie o podpore a ochrane investícií,

    tlač 480.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, máte pred sebou návrh uznesenia, ktorým Národná rada: „a) vyslovuje súhlas medzi Zmluvou medzi Slovenskou republikou a vládou Malajzie a b) rozhodla o tom, že medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonmi.“

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme návrh uznesenia schválili.

    Pán poslanec Iván Farkas bude uvádzať návrh uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi mexickými o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Je to tlač 481.

  • „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi mexickými o podpore a vzájomnej ochrane investícií a rozhodla o tom, že je to medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.“

    Pán predseda, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 134 za, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme prijali navrhované uznesenie.

    Teraz pán poslanec Boris Hradecký uvedie návrh uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kazašskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií,

    tlač 501.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, budeme hlasovať o návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa vyslovuje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vlády Kazašskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky: a) vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kazašskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií; b) rozhodla o tom, že je to medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.“

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Hlasujeme o návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 135 bolo za, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme vyslovili súhlas s uvedenou zmluvou.

    Pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu Jozef Burian uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia ku

    Konvergenčnému programu Slovenska na roky 2007 až 2010 - aktualizácia 2007.

    Je to tlač 504. Dámy a páni, poprosím vás ešte o chvíľočku, venujme pozornosť pánovi spravodajcovi. Budeme ešte hlasovať. Nech sa páči, pán predseda výboru.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som uviedol hlasovanie k tomuto návrhu uznesenia, ktorý máte pred sebou, ku Konvergenčnému programu na roky 2007 až 2010 - aktualizácia 2007, kde Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie tento konvergenčný program.

    Pán predseda, poprosím, dajte hlasovať.

  • Pardon, pardon, ja sa ospravedlňujem, veľmi sa ospravedlňujem. Vzhľadom na to, že vystúpil v diskusii pán poslanec Brocka a predložil návrh uznesenia, budeme hlasovať o návrhu uznesenia najprv pána poslanca Brocku a preto by som, aby sme vyhlásili toto hlasovanie za neplatné.

    Najprv budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Brocka.

  • Dobre, pán spravodajca. Takže budeme najprv hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý zaznel z rozpravy od pána poslanca Brocku. Ja spustím ďalej hlasovanie. Dúfam, že nebude prekážať, je tam 17 sekúnd. Takže hlasujeme teraz o návrhu z rozpravy od pána poslanca Brocku.

    Poprosím techniku, na základe žiadosti viacerých poslancov vyhlasujem toto hlasovanie za zmätočné a budeme hlasovať ešte raz. Toto hlasovanie budeme považovať za neplatné a budeme opakovať hlasovanie. Takže ešte raz ideme hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré v rozprave predniesol pán poslanec Brocka. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 61 za, 2 proti, 74 sa zdržalo.

    Konštatujem, že návrh uznesenia pána poslanca Brocku sme neschválili.

    A teraz, pán spravodajca.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý máte v spoločnej správe k tomuto návrhu. Poprosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 78 za, 1 bol proti, 58 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie ku Konvergenčnému programu Slovenska na roky 2007 až 2010 - aktualizácia 2007.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ešte využiť túto príležitosť a uviesť na pravú mieru jednu informáciu, ktorá odznela včera pri hlasovaní o vyslovovaní súhlasu s návrhom Lisabonskej zmluvy. Omylom som uviedol, že sa na hlasovaní pri zisťovaní prezencie zúčastnili len poslanci koalície. Nie je to tak, aj pán poslanec Gabura bol prítomný v sále a zariadenie ho vykázalo. Takže sa mu za to ospravedlňujem.

    Ďakujem pekne. Tým sme vyčerpali všetky hlasovania.

    Vyhlasujem 5-minútovú prestávku a budeme potom pokračovať v prerušenej rozprave o Správe o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste postupne zaujímali miesta v poslaneckých laviciach, aby sme mohli pokračovať v schválenom programe.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, opäť uplynul čas určený na prestávku, budeme pokračovať v rokovaní v prerušenej rozprave o

    správe o priebehu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, a. s.,

    tlač 529. Poprosím vážených kolegov zo Smeru, z SDKÚ a iných poslancov, aby zaujali svoje miesta v poslaneckých laviciach. Keď treba niečo prekonzultovať, tak mimo sály, potrebujeme vytvoriť dôstojný priebeh, dôstojné prostredie na ďalší priebeh schôdze.

    Ešte raz poprosím vážených kolegov, ktorí sú v sále, aby buď zaujali miesta v poslaneckých laviciach, alebo, aby opustili sálu, pretože nemôžme pokračovať. Páni kolegovia, nechcem menovite upozorňovať, ale naozaj vás poprosím, aby ste rešpektovali pravidlá rokovania v sále Národnej rady Slovenskej republiky. Veľmi pekne ďakujem.

    Pokračujeme v rozprave. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Stanislav Janiš, pripraví sa pán poslanec Štefan Kužma.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, no, očakával by som, že lavice Smeru budú preplnené pri rokovaní o takej špičkovej správe, ako je správa o privatizácii SPP. No ale nevadí. Mnoho je počuť aj v Národnej rade, keď tu nie ste.

    Skôr, ako sa dostanem k niektorým bodom správy, musím konštatovať, že správa má veľkú vypovedaciu hodnotu vo svojej kvalite a vydáva obraz o vláde, ktorá túto správu predložila. Ak je v správe počudovanie a dokonca podozrenie, že o falšovaní nejakých zmlúv a termínov podpisu, lebo deň podpisu zmluvy zo strany obstarávateľa je iný ako deň podpisu zmluvy, keď to uchádzač predložil, alebo, ak sa v správe uvádza, že cena je dopísaná na ponuke rukou a vydáva sa to za určité podozrenia a div, že nie machinácie, tak potom tí, čo túto správu pripravovali, v živote nerobili ani jednu, jedinú súťaž a v živote nevideli žiaden tender zblízka. Alebo ho videli a nevedeli, čo do správy napísať, tak napísali tam takéto veci, ktoré možno neznalým ľuďom evokujú podozrenia.

    Opozičný líder Smeru počas uplynulých šiestich rokov mal k privatizácii SPP množstvo tlačoviek a dokonca podali trestné oznámenie, trestné oznámenie, ktoré bolo zastavené z dôvodu, že vypadol z Trestného zákona paragraf, ktorý to riešil a ten paragraf je tu podsúvaný, že sme ho vyhodili my. Ale ak toto bolo včera prezentované, tak aj pán Robert Fico a drvivá väčšina poslancov Smeru, ak nie všetci, vypustili tento paragraf z Trestného zákona. Takže to treba opakovať, lebo, ak sa tu uvádza niečo iné, tak je to obyčajné zavádzanie. Samozrejme, že takým honom na privatizáciu SPP počas uplynulých rokov veril súčasný predseda vlády, že získa podporu voličov. No, aby mohol aj dnes predseda vlády urobiť tlačovku a opäť otvoriť tému SPP, potreboval na to dôvod, no a tak si ten dôvod objednal u poslancov Smeru v Národnej rade, Národná rada si potom objednala správu u vlády, no a túto správu máme dnes na programe.

    Správa neobsahuje prevratne nič nové. Nič nové, čo by sme mnohokrát v minulosti nepočuli, čo by nezaznelo, ale ako dôvod na opätovné roztočenie, mediálne roztočenie SPP to stačí. Zvláštny je spôsob, aký zvolila vláda alebo jej premiér, aby upútal pozornosť médií a pozornosť občanov. Vo vláde bola správa tajná, utajená. Všetci novinári sa po nej zháňali, médiá prezentovali, že správa je tajná, ktovieaké nové údaje v tej správe sú, ktoré nepoznáme. Týmto spôsobom upútal pozornosť médií a všetkých občanov, čo v tej správe je. O to väčšie prekvapenie bolo, keď správa, ako dorazila do Národnej rady, bola uverejnená na webovej stránke bez problémov taká, aká bola vo vláde, žiadne pikošky. No scenár uvedenia správy bol taký ako uvedenie Harry Pottera na slovenský knižný trh.

    Treba úprimne povedať, že takéto opätovné vytiahnutie kauzy SPP nás nevyviedlo z miery. Nevyviedlo nás z miery preto, lebo nie je na to absolútne žiadny dôvod. Privatizácia bola výhodná a je zábavné sledovať snahu prezentovať ako zlyhanie predchádzajúcej vlády niečo, z čoho naša krajina tak úspešne profituje. Oceňujeme, že pán Robert Fico otvoril túto tému nie z hľadiska kritiky privatizácie, ale preto, lebo sme sa našimi krokmi nechceli sami chváliť, ale keď už o tom hovoríme, páni, tak si povedzme, ako skutočne dnes naša krajina z tejto privatizácie a z úspešného chodu SPP profituje.

    Štát mal štyri druhy príjmu z privatizácie. Prvý, okamžitý mal príjem za predaj 49 % akcií, miliardy. A potom nasledujú každoročne odvody, daň zo zisku a podiel na zisku. Napríklad zisk po zdanení a odvodoch do štátneho rozpočtu z 1 miliardy 700 miliónov v roku 1998 narastal napríklad na 8,7 miliardy v roku 2002 alebo na 24,1 miliardy v roku 2006. Slušné čísla odvodov do štátneho rozpočtu. Ak si pritom uvedomíme, že štát je vlastníkom 51 % akcií, tak má nárok na 51-percentný podiel na zisku. Slušné miliardy. Na dani zo zisku to tiež nie je zanedbateľný príjem. Napríklad v roku 2006 5,1 miliardy korún od SPP. No a ďalší druh príjmu – dividendy. Tie štát do privatizácie nepozná, ale už ich pozná a napríklad za rok 2006 získal na dividendách 10,1 miliardy korún do štátneho rozpočtu.

    Napriek tomu, nové na SPP po privatizácii je to, že privatizácia SPP dáva do rozpočtu na daniach a dividendách stále viac a viac miliárd korún a tým má štát viac a viac pre svojich občanov. Často používate argument alebo predseda vlády veľmi často používa argument, že zisk a dividendy vytiahne SPP od ľudí na cenách a to je podľa neho nespravodlivé. Ale jedným dychom s týmito vyhláseniami pre občanov úmyselne zatajujete, že pýtate od SPP na rok 2008 na dividendách viac korún ako v roku 2007. Aj napriek týmto vyhláseniam, že tie koruny SPP zarobí podľa názoru predsedu vlády Roberta Fica na občanoch, teda SPP zvyšovaním dividend okráda občanov. No tak nech pán predseda vlády potom povie, prečo v rozpočte na rok 2008 pýta od tohto SPP, ktoré týmto spôsobom na dividendách okráda občanov, prečo pýta tieto dividendy ešte väčšie.

    Keď bolo SPP v štátnych rukách a do rozpočtu štátu išli len omrvinky z toho, z tých korún, ktoré idú z SPP do štátu dnes, tak to určite nebolo v poriadku a určite to nebolo v prospech ľudí, v tom sa zhodneme, to dúfam, že uznáte. Preto sa vám čudujem, že neustále útočíte na niečo, čo prináša občanom viac peňazí. A čudujem sa aj preto, že pri privatizácii boli aj vaši ľudia, aj tí sa na privatizácii podieľali, či už to bol pán Volf, bývalý predseda Sociálnodemokratickej strany Slovenska, predseda tej strany, ktorá sa zlúčila so Smerom a dala alebo predala Smeru značku SD, ktorou sa chválite v Európe. Alebo pán Brhel tiež bol pri privatizácii a podieľal sa na nej, tiež známe meno.

    Nám v podstate kritika pána premiéra otvára priestor na prezentáciu našich rokov, otvára priestor na prezentáciu, na vysvetľovanie, ktoré sme v minulosti podcenili. Ale nikdy nie je neskoro hovoriť ľuďom, prečo to tak bolo a aký profit má z toho občan. Dokonca, ak by vláda chcela, máme i pár návrhov, ako by profit, súčasný profit z SPP mohol byť využitý ešte viac v prospech občanov. Netreba sa hanbiť za niečo, čo je dobré. Tešme sa spolu, že štát má od SPP viac a viac peňazí a súperme v tom, ako ich použijeme. To je férové. My by sme ich používali ináč, efektívnejšie ako vy.

    Tešme sa spolu z toho, že aj peniaze z predaja SPP dovolili naštartovať dôchodkovú reformu, dovoľuje naštartovať reformu, ktorá dnešných mladých ľudí vymaňuje, vyslobodzuje ich z otroctva štátu, keď raz budú na dôchodku. Táto reforma im dovoľuje sporiť si na vlastných účtoch oddelených od politickej moci. Preto nebojujte proti dôchodkovému systému, nenechávajte hlavne dnešných mladých ľudí napospas budúcim politikom. Tešme sa spolu z toho, že cez Slovensko preteká cez tie štyri rúry viac a viac plynu na západ a tým viac a viac peňazí z tranzitu do štátu. Pracujte na tom, aby veľmi, veľmi dlho tento plynovod cez Slovensko bol jediný, ktorý ide z východu na západ. Toto je téma na správy, toto je téma na debatu v Národnej rade, toto je veľká výzva, aby Slovensko ako tranzitná krajina plynu bola čo najdlhšie touto tranzitnou krajinou. Tejto téme sa venujte, lebo akákoľvek iná konkurenčná rúra na západ mimo nášho územia zníži príjem SPP, zníži príjem do štátneho rozpočtu, zníži príjem pre občanov Slovenskej republiky. Venujte tejto výzve aspoň zlomok času a tejto téme aspoň zlomok z toho času, ktorý venujete takýmto správam. Správam, ktoré sa pozerajú dozadu, správam, ktoré vyvolávajú duchov. A o tom, že vás nezaujíma absolútne budúcnosť a absolútne vás nezaujímajú občania a dopady na nich, svedčí hlasovanie pár minút dozadu. Hlasovanie o tom, aby vláda predložila Národnej rade dopadovú štúdiu z prijatia eura od 1. 1. 2009 na najviac ohrozené skupiny obyvateľstva najneskôr na májovú schôdzu Národnej rady. Toto je pohľad do budúcna. Prečo ste hlasovali proti prijatiu takéhoto uznesenia, ktoré hovorí o tom, aby vláda nám, poslancom predložila dopadovú štúdiu pre najviac ohrozené skupiny obyvateľstva z dôvodu prijatia eura?

    Keď už zanedbávate medializáciu eura, keď už neviete a nevedeli ste vybrať mediálnu agentúru, ktorá by prezentovala, čo euro pre Slovensko prináša, no tak potom, keď to neviete vybrať, tak neviete spracovať ani správu pre Národnú radu, ktorá by hovorila o dopade zavedenia eura na ľudí? Na jednej strane plné ústa solidarity, občana, sociálnosti a na druhej strane absolútny výsmech. Nič vám nedáme, nič vám nepredložíme, vážení občania.

    Veľmi často sa hovorí o SPP ako o lúpeži storočia. Ale prosím vás, nehovorte o lúpeži, lebo čo by to bola za lúpež, ak okradnutý po lúpeži má viac peňazí ako pred lúpežou? Okradnutý po lúpeži má viac peňazí ako pred lúpežou. Perfektná lúpež storočia.

    Nám táto správa dáva možnosť porovnávať. A ďakujeme. Dáva nám možnosť porovnávať po privatizácii úspešné SPP napríklad s neúspešným bratislavským letiskom. Pri letisku Robert Fico odmietol do štátu cca 10 miliárd korún. 10 miliárd korún to je takých sedem slušných, moderných, pružných nemocničných zariadení za tieto peniaze. Čo by občania alebo pacienti dali za takéto zariadenie? Desať miliárd korún v prepočítaní na vašu komunikáciu s občanmi je vianočný príspevok pre dôchodcu nie 1 500 korún, ale vianočný príspevok pre dôchodcu 4 500 korún. Asi toto je desať miliárd korún, ktoré váš predseda vlády odmietol.

    Desať miliárd korún je tak zhruba koľko osem, desať, dvanásť kilometrov diaľnic. Diaľnic, na ktoré si vy idete požičiavať, samozrejme, za úrok. A požičané peniaze súkromným firmám vrátia, samozrejme, občania aj s úrokmi. A aby toho nebolo dosť, že ste odmietli 10 miliárd korún, že ste ožobráčili občanov, tak do tohto letiska, štátneho letiska idete investovať, teda opäť brať peniaze od ľudí, brať miliardy od ľudí a pritom ste tým ľuďom na bratislavské letisko nemuseli zobrať ani korunu. Bez koruny občana by sa letisko vzmáhalo. Na Slovensko by prilietalo a zo Slovenska odlietalo viac a viac turistov, pasažierov, viac a viac biznismenov. A potom by tržby z letiska, teda príjmy štátu stúpali a štát by mal dividendy a dane aj z letiska tak, ako ich má dnes z SPP.

    Dnes má štát, teda občania z SPP miliardy a z letiska ani korunu, ba práve naopak. S letiskom má štát, teda občan len výdavky. No povedzte mi, aký má osoh občan z takéhoto postupu vlády? Aký osoh má občan z takéhoto postupu vlády? To, že na úkor jeho, z jeho peňazí ide dávať miliardy na letisko, na terminály, na parkoviská, na hotely, na reštaurácie. A tieto štátne miliardy na letisku prestavajú vami nenávidené súkromné firmy a vami nenávidené súkromné firmy, samozrejme, že budú mať z toho zisk.

    Pri Cargu ste odmietli skoro 14 miliárd korún do rozpočtu. A dnes neviete, dnes vláda Roberta Fica nevie čo s ním. Dnes špekulujete vytvoriť akciovku spolu s českým Cargom a potom to celé sprivatizovať. Jednoducho predať. Dnes máte obavu, a poviem úprimne, oprávnenú obavu, že prepravených ton po slovenských koľajniciach bude ubúdať, že nás hlavné koridory východ – západ obídu cez Poľsko, ktoré ide privatizovať svoje Cargo asi s ruským a nemeckým partnerom. Koridor východ – západ nás obíde cez Maďarsko, kde maďarské Cargo je privatizované rakúskym Cargom. No a pri ubúdajúcich prepravených tonách po Slovensku budú výdavky štátu, teda výdavky občanov na zabezpečenie koľají stúpať. Lebo štát musí trasu, celú železničnú infraštruktúru, ktorá je vo vlastníctve štátu, musí ju udržiavať, musí ju modernizovať, musí ju zveľaďovať nie kvôli Cargu alebo nielen kvôli Cargu, ale kvôli osobnej doprave a aj kvôli bezpečnosti štátu. Teda výdavky štátu pri poklese Carga, pri obchádzaní našich koľají inými koľajami v Poľsku a Maďarsku, naše Železnice Slovenskej republiky, akciová spoločnosť, kde je 100-percentný vlastník štát, teda občania, bude mať vyššie a vyššie výdavky. Čo je dobré pri takomto postupe pre občana Slovenskej republiky? Zamyslite sa nad tým.

    A podobný husársky kúsok, útok na peňaženku občana ste urobili aj s DPH na lieky. Perfektná mediálna prezentácia ako pomáhate občanom. Zníženie DPH na lieky ubralo štátnemu rozpočtu miliardy korún. A pritom lieky nezlacneli ani občanom, ani nemocniciam. Tie miliardy korún z DPH nezostali v nemocniciach, ani pacientom, tie miliardy korún zostali u súkromných distributérov a predajcov liekov. Tie miliardy boli vytiahnuté zo štátneho rozpočtu, zo školstva, zo zdravotníctva, zo sociálnych vecí a tak ďalej. A mohol by som pokračovať ďalej a ďalej v miliardách, ktoré takto v skrytosti, takto tajne vyťahujete zo štátneho rozpočtu a vyťahujete z peňazí občanov. Plné ústa solidarity, sociálneho štátu pre občanov. Ja som len tri veci spomenul – len letisko, len Cargo a len DPH na lieky. Desiatky miliárd korún, ktoré občan mohol mať a nemá.

    Naštartovanie tejto debaty o SPP určite nemalo za cieľ z vašej strany otvoriť priestor na prezentáciu a vysvetľovanie našich krokov. Určite nemalo za cieľ možnosť dať porovnávať napríklad SPP pred privatizáciou. A o SPP pred privatizáciou vie veľmi veľa súčasný vedúci úradu vlády, vtedajší investičný riaditeľ štátneho SPP. Spýtajte sa ho. Teda rozprava nemala z vašej strany určite za cieľ porovnávať SPP pred privatizáciou a SPP po privatizácii so všetkými miliardami korún pre štát a občana. Cieľom podania tejto správy určite nebolo ani to, aby sa ľudia dozvedeli, že aj z ich peňazí, aj z peňazí SPP, že aj z peňazí SPP robí súčasná vláda sociálnu a zdravotnícku politiku. Cieľom správy určite nebolo dať možnosť porovnávať sprivatizované a konsolidované SPP s krachujúcim bratislavským letiskom, ktoré so svojimi stanmi pre cestujúcich, dámy a páni z koalície, so svojimi stanmi na bratislavskom letisku robí hanbu celému Slovensku.

    Tak čo bolo potom cieľom žiadania tejto správy, keď sme sa nedozvedeli prevratne nič nové? Všetky veci boli zverejnené rok, dva, tri, štyri, päť dozadu. Čo bolo potom cieľom žiadania tejto správy zo strany Roberta Fica? Nebol cieľ tejto správy a aj systém jej uvedenia na mediálny trh najskôr ako utajenej, potom zrazu verejnej, nebol cieľ predloženia pýtania tejto správy zakryť prešľapy práve vlády Roberta Fica? Napríklad v Slovenskom pozemkovom fonde, kde vláda umožnila možno aj úmyselným nekonaním dokončiť škandalózny prevod viac ako milióna pozemkov pod Tatrami? Alebo inými slovami, svojím nekonaním vláda umožnila predať časť našich Tatier? Nebol cieľ tejto správy odvrátiť pozornosť od tunelovania na ministerstve obrany, kde sa z miliónov stávajú miliardy, kde sa za miliardy chcel sneh odhŕňať aj v lete, kde ste chceli za miliardy upratovať aj to, čo nie je? Nebol cieľ tejto správy odvrátiť pozornosť od množiacich sa káuz na ministerstve vnútra? Nebol cieľ tejto správy odvrátiť pozornosť od toho, že nemáte riešenia pre stabilizáciu či znižovanie cien plynu, čo ste sľúbili občanom? Som presvedčený, že táto správa je len a len o zahmlievaní. Len a len o odpútavaní pozornosti občanov od problémov súčasnej vlády. Nemáte čo ponúknuť do budúcna, tak sa vraciate do minulosti. A minulosťou prekrývate svoju súčasnú, poviem to otvorene, neschopnosť.

    Dámy a páni z koalície, a odkaz aj pre predsedu vlády, do budúcnosti budeme veľmi, veľmi vďační, ak nám opäť vytvoríte priestor na porovnávanie, na prezentovanie, že nám vytvoríte priestor, aby sme mohli povedať, čo občan mohol mať a nemá a prečo to nemá. Napríklad aj taký vianočný príspevok dôchodcom mohol byť po takom letisku a Cargu 4 500 až 7 600 korún. A to sú už hmatateľné a zrozumiteľné čísla, aby občania vedeli, o čo prišli a akú protihodnotu ste im za toto dali. Že ste im ako protihodnotu dali len výdavky napríklad na letisko, že ako protihodnotu im dávate peniaze súkromným firmám, že ako protihodnotu im dávate napchávanie peňazí distributérom, výrobcom a predajcom liekov.

    Ďakujem vám.

  • S faktickými poznámkami poslanci – Vaľová, Pelegrini, Pavlis, Krajkovič, Martinák, Nachtmannová, Bobrík, Kvorka.

    Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo odovzdávam pani poslankyni Vaľovej. Nie je v sále. Tak pokračujeme ďalej. Slovo má pán poslanec Pelegrini.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Janiš, vo svojej reči si hovoril, ako sa máme tešiť z toho, že ročne dostaneme možno 10 miliárd na dividendách. No tak sa teda spolu tešme, že sme mohli dostávať dvojnásobok pri efektívnom riadení takéhoto podniku, keby bol zostal v rukách štátu a teraz sa tešme teda, že máme len polovicu. A neviem, či si nepostrehol, že bude na konci schôdze ešte aj správa o Cargu. Ale teda vyslovil si tie nejaké tvoje myšlienky už pri debate o správe o SPP, tak ti poviem tých 14 miliárd, o ktorých si hovoril, ako sme krásne mohli za Cargo dostať a čomu všetkému sme mohli pomôcť od zdravotníctva až po dôchodcov, tak asi si zabudol povedať jednu vec. Pri privatizácii Carga – a poviem to ešte aj pri prerokúvaní tej správy – bola jedna z podmienok tých, ktorí ich mali kúpiť, že okamžite po tom, ako získajú majoritu v týchto podnikoch, znížite poplatok za dopravnú cestu, čo by znamenalo zníženie výnosov ŽSR, š. p., minimálne o 2,5 až 3 miliardy korún ročne. Tým pádom tvojich slávnych 14 miliárd korún by sme minuli a museli dotovať zo štátneho rozpočtu v priebehu štyroch až piatich rokov. Takže asi taký nejaký výnos by znamenalo tvojich 14 miliárd korún pre tento štát.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Pavlis.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, hovoril si o všetkom inom, len nie o tom, čo je v tej správe. Hovoril si o dividendách, o daniach, o dôchodkoch, hovoril si aj o zahraničnom partnerovi. Ale v tej správe nie je ani slovo o tom, že by sme spochybňovali toho zahraničného partnera. Hovoril si o letisku, o Cargu, ale správa je o inom. Tá správa, názov správy je o procese privatizácie. My hovoríme o tej privatizácii. Aké podmienky ste vy dohodli? Čo ste dohodli pre štát? Koľko ste zaplatili poradcovi? O tom je tá správa. Nie o tom, aké sú dividendy. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Krajkovič.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Janiš, v čase, keď ste začínali svoj príspevok, vyjadrili ste taký údiv nad tým, že vás nepočúvajú poslanci Smeru, takže by som to trošku chcel uviesť na pravú mieru. V čase, keď ste začínali tento príspevok, z vášho poslaneckého klubu bolo v sále päť poslancov, čo nejako štatisticky predstavuje 16 % a z nášho poslaneckého klubu tu bolo sedemnásť poslancov, čo je štatisticky nejakých 34 %. Tak, aby sme to trošku tiež uviedli na pravú mieru.

  • Teraz má slovo pán poslanec Martinák.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Pán poslanec Janiš, vaša rozprava mi pripadala viac než trápna. O všetkom možnom ste sa tu zmienili a rozprávali, len nedostatočne o Slovenskom plynárenskom priemysle. Je veľmi zaujímavé a kladiem si stále otázku, prečo vám správy, ktoré sa pozerajú aspoň trošku dozadu, stále tak prekážajú. Asi viete prečo. Zmieňovali ste sa o diaľniciach, o letiskách, o Cargách, ale vôbec ste neboli konkrétny k predmetnej správe. Ďalej vám ležia na srdci občania, ako údajne im škodíme a tak ďalej. Kladiem si otázku, pán poslanec Janiš, kde žijete, či na Slovensku alebo na inej galaxii a čo vám hovoria preferencie. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, našťastie sa letiská a Cargo za vašej vlády už nestihli sprivatizovať, pretože čítali by sme tu podobné závery, teda to, čo sa udialo pri SPP. Budem ich stále pripomínať. Hodnota 100 % SPP bola 6 až 8 mld. USD a za 49 % akcií prišlo 2,7 mld. USD. Poradca dostal 31,5 mld. USD, pričom druhý v poradí v ponuke...

  • Hlasy v sále.

  • Hlasy v sále.

  • Poprosím, pán kolega. Chápem emócie.

  • A poradca, ktorý skončil na druhom mieste, ponúkal za rady len 18 mil. USD. Niektoré privatizačné dokumenty nie sú k dispozícii. Včera to tu niekoľkokrát bolo spomínané. Kurzová strata 10,5 mld. SK. Na kúpu akcií prišla len jediná ponuka. Takáto bola činnosť tohto geniálneho poradcu a tu opäť pripomínam, na Slovensku v tejto dobe už boli známe rôzne korupčné škandály poradcu pre privatizáciu SPP. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec... Teda pardon, vážené kolegyne, kolegovia, je 12.01 hodín. Dokončíme faktické? Je všeobecný súhlas?

    Nech sa páči. Slovo má pán poslanec Bobrík.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Janiš, ja naozaj si myslím, že to treba nechať asi orgánom činným v trestnom konaní postupne zistiť, či tam boli porušené tieto veci. Ale neviem, či sa pasuješ za takého odborníka, pretože uvedom si jedno, ja som hovoril o tých diletanstvách, ktoré si v úvode povedal, podpísanie takej zmluvy, tej sprostredkovateľskej. Ten balík, ktorý predložili tí uchádzači, má niekoľko stoviek strán a väčšinou sa to robí tak – teda nevidel som to – sa to robí tak, že sú zviazané nerozoberateľne, aby sa nemohlo manipulovať s tými stranami. To znamená, že tá zmluva je tam vložená a podpísaná od nich v tom dátume, kedy to predkladali. Ale potom je povinný obstarávateľ zavolať k podpísaniu zmluvy najskôr 5 dní pred lehotou viazanosti, to hovorí zákon o verejnom obstarávaní. Čiže mali tam byť tie podpisy vtedy, kedy ich skutočne podpisovali, pretože ten originál mal zostať aj ako dokumentujúci, porovnateľný, referenčná zmluva, ktorá mala stále zostať v súťažnej ponuke, ktorú predložili. Čiže v tom je ten rozdiel.

    A naozaj bude treba asi pristúpiť k tomu § 39 Občianskeho zákonníka, že je neplatný úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo obchádza zákon. A v tomto prípade asi prišlo k obídeniu zákona. A sú tam ďalšie veci, čo sa týka jednotlivých kritérií hodnotenia. Veď v tom čase platný zákon vôbec nepripúšťal napríklad také kritérium, aké bolo vybrané – referencia a dosiahnuté výsledky. To je na hodnotenie účasti toho uchádzača v ponuke, ale nie v tom, aby sa hodnotili kritériá na hodnotenie ponuky, ale jeho účasť. To bolo dávno vtedy v zákone takýmto spôsobom dané. Čiže tam je pochybenie. Bude veľa vecí pochybených, ktoré sa preukážu a bude na politickej vôli, či naozaj to trestné oznámenie a rozporovať túto zmluvu...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Kvorka.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec, tak všetci sme si tu vypočuli, ktorí sme prítomní v tejto sále, že si urobil povinnú jazdu, ktorú ti zrejme nadiktoval tvoj šéf, pretože nehovoril si absolútne k veci. Ty si tu pospomínal od letiska, Carga cez dôchodkový systém všetko možné, lebo nevedel si, o čom máš hovoriť, lebo dobre vieš, že ani nemáš o čom hovoriť. Rozumieš, pán poslanec? Taká je pravda. No ale treba sa vyjadriť aj k tým veciam, ktoré si použil vo svojom vystúpení a treba na ne aj odpovedať.

    Hovoríš, že my tu dačo zahmlievame. No, ak tu dačo dakto zahmlieva, tak v prvom rade tvoje vystúpenie presne ukázalo, kto tu čo zahmlieva a kto o čom rozpráva. Ak ty hovoríš o voľajakej privatizácii, ktorú si tu spomínal a rozprávaš o nej takým spôsobom, no tak mne to tak pripadá, že keby sa nebolo privatizovalo, tak na Slovensku už ani žiť nebudeme, lebo nebudeme mať z čoho žiť, lebo vy pravičiari, krajní pravičiari, dovolím si hovoriť, medzi ktorých ty patríš, používate len tento spôsob, ktorým sa dá na Slovensku žiť. Zobral si, samozrejme, ako každý z vás, ktorý vystupuje, zase meno premiéra do úst, premiéra Roberta Fica. No vieš čo? Môžete tu rozprávať, koľko chcete. Vy ho nezničíte, pretože Robert Fico je tu a tu bude, on vás dobre všetkých pozná, pretože s vami tu žil a on na vás všetko vie, všetko pozná a vám to nepomôže. Môžete hovoriť, koľko chcete.

  • Ďalej by som ti chcel povedať, že ak sa chceš vyjadrovať k našim členom voľaktorým, ako je Volf a ako je Brhel, no tak musím ti povedať, prejdi si voľajakú databázu, voľakoho si nájdi, možno aj mňa z Martina, ale to sa ti nepodarí, tak si zisti, že to, čo si rozprával, nie je pravda, pretože to nie sú naši členovia...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem. Ešte chcem takto sa opýtať, chce na vaše zareagovanie, pán Janiš, aj pán minister, dáme mu slovo, a potom môžete zaujať stanovisko spolu. Alebo nevyhovuje takýto postup. Dobre, nech sa páči, pán Janiš, reagujte na faktické poznámky. Zapnite mu, prosím, mikrofón.

  • Ďakujem za slovo. No, pán kolega Kvorka, neposudzuj ma podľa seba, alebo SDKÚ podľa Smeru, to sú úplne iné firmy. Iba toľko. No, čo sa týka štátneho SPP, to bola tá prvá faktická, štátneho, že o čo štát prišiel, že má iba polovičné dividendy, no spýtajte sa svojho pána Federiča, ako bol vysoko v štátnom SPP a prečo to SPP nešliapalo. Veď ste tam mali svojho človeka vtedy a máte ho dnes na úrade vlády. Najlepšia odpoveď.

    Čo sa týka poplatku za dopravnú cestu. V správe, ktorú predkladá minister dopravy o Cargu, sa píše, že je trikrát vyššia cena za dopravnú trasu na Slovensku ako v okolitých štátoch, čo likviduje Cargo, ale aj osobnú dopravu na Slovensku preto, lebo koľajnice po Slovensku sú drahé. Vy vo svojej správe uvádzate, že treba niečo urobiť pre slovenské Cargo, ktoré zostalo slovenské s cenou dopravnej trasy. Takže aj tak ju budete chcieť znížiť, ak budete chcieť byť konkurenční. No len ju nechajte takto vysokú, v pohode, však vás obídu všetky cudzie vlaky, toľko na margo. Ale však budeme mať správu o Cargu. Toľko o Cargu.

    No, čo sa týka straty. Pani kolegyňa Nachtmannová, koľko je tá kurzová strata? Sedem miliárd korún, ako je v správe, alebo desať miliárd, ako hovorí šéf finančného výboru, alebo 12 mld. o mesiac, alebo 15 mld. o dva mesiace? No, zlaďte si noty a povedzte, koľko je kurzová strata, a potom si zahedžujte plyn a ropu v súčasnosti, lebo tá ropa ide hore. Dobre? Du-du-du. A to je všetko.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vážené kolegyne, ešte vystúpenie pána ministra znesieme, časovo krátke, ma upozornil pán minister. Je súhlas?

    Nech sa páči, pán minister, aby sme to mali v jednom bloku.

  • Ďakujem pekne. Ja len uvediem čísla, lebo pán poslanec Janiš povedal, že, citujem: „Nechajme cez tie štyri rúry tiecť stále viac a viac plynu.“ Viac znamená, že z východiskového stavu je nejaká delta navyše, aspoň matematika to tak vysvetľuje. Takže ja poviem štyri čísla. Budem brať rok 1999, kedy Gasfin vyhodnotil privatizáciu na 4 – 6 mld. a rok 2006, kedy došlo k prelomu a prechodu vládnej moci. Takže, čo sa týka tranzitu, čo je tá zlatá sliepka pre Slovenský plynárenský podnik. V roku 1999 pretieklo cez tieto štyri rúry 88,3 mld. m3 plynu a v roku 2006 len 73,8 mld. m3. Pritom spotreba plynu stúpala v celej Európe, budovali sa nové trasy. Dôvod prečo? Lebo Gas holding, ktorý kúpil ako strategický partner plyn, zdvihol tak neúmerne tranzitné poplatky, že jednoducho sa hľadali nové trasy. Určite, pán poslanec, uznáte, že 73,8 je menej ako 88,3.

    Druhý údaj, distribúcia, čo je eminentne dôležité pre slovenských občanov. Distribúcia, to znamená, predaj na slovenskom trhu bol v roku 1999 7 mld. m3, v roku 2006 6,3 mld. m3, čiže znovu ste sa netrafili. Takže pokiaľ hovoríme o nejakých číslach, hovorme korektne.

    Ďakujem.

  • No, pán Janiš, s faktickou, nech to ukončíme celé. Má dve minúty, zapnite, prosím, pánovi poslancovi Janišovi.

  • Ďakujem za slovo. Pán minister, ja s vami súhlasím. Ja som žiadne čísla nespomínal, moja výzva bola, aby ten tranzit cez Slovensko, aby ste bojovali za to, aby nevyrastali nové rúry. Čím menší tranzit cez Slovensko, tým menšie príjmy SPP, v tom sa úplne zhodneme, pán minister. Ja som nepoužíval ani údaje z roku 1999, ani z roku 2006.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že je 12.10 hodín, prerušujem rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Začíname o 14.00 hodine. Pripomínam, začíname hodinou otázok a odpovedí, nasledujú interpelácie. Príjemný obed.

  • Prerušenie rokovania o 12.11 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.01 hodine.

  • Tretí deň rokovania

    19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás ešte o niekoľko minút. Som informovaný, že pán premiér aj s ďalšími členmi vlády sú už na ceste a predpokladám, že vo veľmi krátkom čase budem môcť otvoriť pravidelný bod rokovaní schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým je hodina otázok.

    Dovoľte, aby som využil túto chvíľočku, kým počkáme na príchod predsedu vlády na to, aby som, aj keď ho tu zatiaľ nevidím, novému pánu ministrovi obrany Jaroslavovi Baškovi zaželal veľa úspechov v práci na jeho novom poste a dúfam, že aj spolupráca na úrovni rezortu obrany, ktorý prevzal na Národnej rade, bude pokračovať tak ako v minulosti. Pán premiér.

    Takže teraz, dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní 19. schôdze

    hodinou otázok.

    Konštatujem, že boli naplnené všetky podmienky, aby sme mohli pristúpiť k tomuto bodu. Bolo položených spolu 61 otázok pre pána predsedu vlády a na jednotlivých členov vlády sa s otázkami obrátilo 44 poslancov.

    Overovatelia tak, ako je to zvykom, vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky tých poslankýň a poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Teraz už poprosím predsedu vlády, pána Roberta Fica, aby nás oboznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodu ich pracovných ciest.

    Na dnešnej hodine otázok nebude prítomný podpredseda vlády a minister školstva pán Mikolaj, ale nie sú na neho položené žiadne otázky. Rovnako je neprítomná pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pani Tomanová, ale rovnako ani na pani ministerku neboli položené žiadne otázky. Všetci ostatní členovia vlády, ktorí majú dnes odpovedať, sú prítomní.

    Ďakujem pekne, pán predseda, som pripravený odpovedať na otázky, ktoré mi boli položené.

  • Ďakujem, pán predseda vlády. A teraz máte 15 minút na to, aby ste odpovedali na otázky v poradí, ako boli vyžrebované.

    Prvá je od pána poslanca Mikuláša Krajkoviča a znie: „Vážený pán predseda vlády, čo sa týka zdravotného poistenia, prijala bývalá vláda neobvyklý mix verejného a privátneho systému. Čo si o tom myslíte vy?“

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem aj za otázku pánovi poslancovi Národnej rady.

    Úvodom je vhodné veľmi otvorene povedať, v Slovenskej republike sa významne polarizovali politické a programové prístupy a pohľady na rôzne otázky života spoločnosti. Tak to bolo a stále je aj vo vzťahu k problematike zdravotníctva.

    Jedna skupina politických strán vníma hodnotu zdravia cez prizmu sociálneho a nakoniec aj ústavného vývoja. Ústava Slovenskej republiky v čl. 40 všetkým garantuje právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Menej sa však už hovorí o tom, že ústavou priznané právo zároveň zakladá ústavnú povinnosť štátu zabezpečiť reálnu možnosť uplatnenia práva tými subjektmi, ktorým bolo priznané.

    Ak hovoríme o verejných otázkach súvisiacich so zdravotníctvom, či už ide o legislatívu, tvorbu poistného alebo zdravotného systému, vždy máme na mysli plnenie uvedenej povinnosti štátu. V danej súvislosti by som chcel citovať veľmi dôležitý právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky a poprosím všetkých ctených členov Národnej rady Slovenskej republiky, aby si obsah tohto právneho názoru Ústavného súdu dobre zapamätali.

    Ide o právny názor, ktorý bol vyslovený v odôvodnení nálezu zo dňa 19. júna 1998 pod spisovou značkou Ústavný súd 13/97, pokiaľ by mal niekto záujem sa bližšie s obsahom tohto právneho názoru oboznámiť. Citujem: „Zdravotné poistenie a dôchodkové poistenie patrí k tým spoločenským vzťahom, ktoré sú vo verejnom záujme vyňaté z hospodárskej súťaže.“ Ešte raz prečítam túto základnú vetu. „Zdravotné poistenie a dôchodkové poistenie patrí k tým spoločenským vzťahom, ktoré sú vo verejnom záujme vyňaté z hospodárskej súťaže. Je to dané účelom zdravotného a dôchodkového poistenia a jeho právnou podstatou. V súlade s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie zdravotné aj dôchodkové poistenie možno hodnotiť ako službu vo verejnom záujme, zameranú na uplatnenie ústavných práv jednotlivca. Štát zabezpečuje poskytovanie tejto služby ako dlžník, ktorý voči všetkým osobám plní záväzok slúžiaci na uplatnenie ústavou zaručeného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu a pri strate živiteľa, resp. práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia.

    Zdravotné a dôchodkové poisťovne sú v základnom zdravotnom a dôchodkovom poistení iba sprostredkovateľom plnenia záväzku štátu voči jednotlivcovi.“ Toto je posledná veta z právneho názoru, ktorú si pre jej obrovský význam opätovne dovolím prečítať. „Zdravotné a dôchodkové poisťovne sú v základnom zdravotnom a dôchodkovom poistení iba sprostredkovateľom plnenia záväzku štátu voči jednotlivcovi.“ Toto nie je politický názor. Toto je názor, ktorý vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky na základe rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v roku 1998. Nielenže sa tento právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky skutočne opiera o rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, rovnako podľa iného rozhodnutia uvedeného Súdneho dvora Európskej únie v spore Fenin verzus Európska komisia, nákup zdravotnej starostlivosti zdravotnými poisťovňami nemôže byť považovaný za hospodársku činnosť orientovanú na zisk. Ďalšie významné stanovisko, ktoré čosi naznačuje, do akej miery boli rozhodnutia prijímané v rokoch 1998 – 2006 v súlade, či už s judikatúrou Ústavného súdu alebo s judikatúrou príslušných medzinárodných súdnych dvorov.

    Druhá skupina politických strán hodnotovo preferuje tvorbu zisku a to nielen v hospodárskej oblasti, ale aj v zdravotníctve, penzijnom systéme, či v školstve. Práve tu bola podstata tzv. reforiem predchádzajúcej vlády. Samotní realizátori tzv. reformy, teda privatizácie v zdravotníctve o jej zmysle povedali, citujem: „Reformné zákony schválené počas pôsobenia predchádzajúcej vlády nastavili základné pravidlá pre účastníkov zdravotníckeho trhu.“ Zdôrazňujem použitý pojem „zdravotnícky trh“, čiže zdravie občanov sa stalo tovarom na trhu a prestalo byť verejnou službou, s čím ani ja, ani politická strana, ktorú vediem, ani celá vládna koalícia nikdy nemôžeme súhlasiť.

  • Zdravie nie je a nikdy nebude tovarom.

    Prijatím tzv. reformných zákonov v roku 2004 došlo k zásadnej systémovej zmene, ktorá narušila základné princípy verejného zdravotného poistenia a to predovšetkým neziskovosť a autonómne riadenie. Transformácia všetkých zdravotných poisťovní na obchodné spoločnosti založené na princípe dosahovania zisku nemá vo svete obdobu. Verejné zdroje – poistné sa stalo majetkom súkromných spoločností, namiesto toho, aby tieto spoločnosti finančné prostriedky od občanov iba spravovali za adekvátnu odmenu v podobe správneho fondu, ktorý, ako všetci dobre vieme, dnes predstavuje 3,5 %.

    Dobre počúvajte. Odvody občanov na zdravotné poistenie boli v roku 2004 privatizované. A samotní tzv. reformátori opäť konštatovali, citujem: „Pravidlá zdravotného poistenia upravuje zákon z roku 2004. Postavenie zdravotných poisťovní, ako aj podmienky na vykonávanie verejného zdravotného poistenia upravuje zákon tak isto z roku 2004.“ Ani jeden z týchto zákonov neupravuje otázky vlastníctva odvodov poistného na verejné zdravotné poistenie. Jednoducho autori tzv. reformy zabudli „úmyselne“ definovať prostriedky zdravotného poistenia ako verejné prostriedky. Treba priznať, že došlo k výraznému odklonu od princípov zdravotného poistenia uplatňovaných vo vyspelých európskych krajinách. Legislatívne úpravy z roku 2004 boli krokom späť voči dovtedy existujúcemu stavu. Presadil sa absolútne neštandardný systém, ktorý štáty po celom svete odmietajú. Tento systém je dokonca v rozpore aj s medzinárodnými dokumentmi, ku ktorým sa formálne hlásia aj slovenské súkromné zdravotné poisťovne. Vyplýva to z programových dokumentov Medzinárodnej asociácie zdravotných a vzájomných poisťovní AIM, ktorej členom je aj Združenie zdravotných poisťovní Slovenskej republiky.

    V pripomienke k návrhu Európskej komisie, okrem iného táto asociácia, ktorej členmi sú aj slovenské zdravotné poisťovne, uviedla, citujem: „Ak má byť zdravotná starostlivosť všeobecne dostupná a zároveň ekonomicky efektívna, musí byť riadená princípom všeobecného záujmu, ktorý musí mať prednosť pred komerčnými záujmami. Členské poisťovne podľa toho ponúkajú svoje služby bez nároku na zisk“, citujem, „bez nároku na zisk, lebo prvoradým cieľom nie je zisk, ale spokojnosť poistencov.“

    V dokumente sa ďalej uvádza, citujem: „Poisťovne sú protiváhou čisto súkromných na zisk orientovaných alternatív, ktoré si môžu stavať aj iné ciele, než len uspokojovať sociálne a zdravotné potreby európskych občanov.“ Naše súkromné poisťovne teda niečo iné presadzujú na európskej úrovni, keď súhlasia s takýmito stanoviskami a za niečo iné bojujú tu, u nás doma, v Slovenskej republike.

    Pri porovnávaní súčasného stavu na Slovensku s ekonomicky vyspelými krajinami berieme do úvahy dva základné modely zdravotného poistenia. Sú to modely, ktoré existujú vo svete. Prvým je systém verejného sociálneho poistenia, ľudia v ňom buď vôbec neplatia poistky a zdravotníctvo financuje priamo štát z rozpočtu, teda z daní alebo síce poistky platia, ale väčšinou jedinej verejnej poisťovni, a čo je najdôležitejšie, výšku poistky a rozsah bezplatnej zdravotnej starostlivosti určuje štát. V niektorých krajinách majú takýto systém zároveň s existenciou viacerých poisťovní, poisťovne sú však prísne regulované a aj pokiaľ ide o príjmy, zisk nie je nikde povolený.

    Druhým systémom je taký, v ktorom neexistuje povinnosť poistiť sa a poisťovne tu pôsobia ako podnikateľské subjekty. Najznámejším príkladom takéhoto riešenia sú napríklad Spojené štáty. Štát v tomto systéme im teraz z hľadiska zákazníkov a tvorby trhu negarantuje nič. Tento systém sa však z roka na rok stáva neudržateľnejším a len v tejto krajine je bez poistenia asi 75 mil. občanov.

    Čo si teda myslím o neobvyklom mixe verejného a privátneho systému v zdravotníctve? Že táto vláda, vláda silnej sociálnej orientácie, urobí všetky zákonné kroky, aby základnému poisteniu občanov vrátila jemu vlastný charakter a poslanie, aby zdravie občanov nebolo predmetom trhu, ale aby plnilo charakter solidárnej a neziskovej služby v záujme každého jednotlivca a nebolo len pre vyvolených, ktorých charakterizuje postavenie či peniaze. Vieme, že to nie je vždy jednoduché, oveľa zložitejšie ako opačný pohľad, založený na filozofii: Občan plať, znovu a znovu siahaj do svojej vlastnej peňaženky.

    Vážené dámy a páni, je všeobecne známe, že táto vládna koalícia prijala rozhodnutie, na základe ktorého musia zdravotné poisťovne prípadný kladný hospodársky výsledok vrátiť naspäť do systému a že jediné peniaze, ktoré môžu použiť ako odmenu za svoju prácu, sú peniaze v správnom fonde vo výške 3,5 %.

    Už sme počuli od niektorých súkromných zdravotných poisťovní, že chcú žalovať Slovenskú republiku a ide o zdravotné poisťovne, kde je vlastníkom finančná skupina Penta. Dokonca táto finančná skupina už povedala, že bude žiadať od Slovenskej republiky 14 mld. slovenských korún. Pýtam sa, to je tých 14 mld. slovenských korún, ktoré chceli zobrať z verejného zdravotníctva? Takýto prístup odmietame. Peniaze, ktoré ľudia musia zo zákona povinne odviesť do zdravotných poisťovní, musia zostať v zdravotníctve s výnimkou 3,5 %, ktoré môžu použiť.

  • Ak sa oprieme o stanoviská Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdneho dvora, môžu nás žalovať, koľko chcú a takýchto žalôb sa v žiadnom prípade báť nebudeme. Toľko k prvej otázke.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Krajkovič, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem.

    Takže ako druhá bola, pán predseda vlády, vyžrebovaná otázka pani poslankyne Kataríny Cibulkovej a znie: „Pán premiér, ako je možné, že toľké mesiace minister Kašický nevedel o tom škandalóznom tendri? Prečo nepodal demisiu okamžite? Viete, ktoré firmy boli prihlásené do tendra?“

  • Podstatné je, že pán minister obrany podal túto demisiu a preukázal, aká by na Slovensku mohla byť politická kultúra. Ale niekoľko detailov v poslednej jeden a pol minúte. Riaditeľ Úradu správy nehnuteľného majetku nedodržal finančné limity, ktoré boli uvedené v plánovacích dokumentoch schválených ministrom. Minister obrany mal dostatok dôvodov predpokladať, že plánované finančné objemy uvedené v niekoľkých ním schválených dokumentoch budú plne rešpektované. Nestalo sa tak a napriek neexistencii subjektívnej zodpovednosti minister obrany správne na seba prevzal zodpovednosť objektívnu.

    Ešte predtým, ako podal demisiu, vyvodil personálnu zodpovednosť a zrušil všetky vyhlásené verejné súťaže. Tak zabezpečil, že nevznikla žiadna škoda, že z rezortu neodišli žiadne peniaze a neuzatvorili sa žiadne zmluvy. Jediné, čo rezort utŕžil, je hanba a môže za ňu pár jednotlivcov, konanie ktorých je potrebné preveriť z hľadiska pohnútky konať proti jasným plánovacím dokumentom, ktoré podpísal minister.

    Pokiaľ ide o zverejnenie záujemcov, už sa tak stalo, pani poslankyňa, a okrem iného sa zistilo, že konateľom jednej zo spoločností, bol aj člen SDKÚ. Nehovorím to preto, aby som hneď vyvodzoval závery, ale treba odmietnuť filozofiu, tak si to nakoniec spolu povedzme, že keď sa do verejnej súťaže kdekoľvek, ja teraz nehovorím o rezorte obrany, prihlási akákoľvek firma, v ktorej pracuje člen tej, či onej alebo takej politickej strany, hneď sa hovorí o straníckom klientelizme. Toto jednoducho musíme odmietnuť, predsa tu máme Úrad pre verejné obstarávanie, na čele tohto úradu stojí predstaviteľ nominovaný opozičnou politickou stranou, Stranou maďarskej koalície a sú všetky mechanizmy. Takže rovný meter, priatelia, pokiaľ ide o tieto otázky, za ktoré je táto vláda atakovaná. Ale vyslovujem poďakovanie ministrovi Kašickému, exministrovi, za prejav politickej kultúry, ktorý preukázal vo vzťahu k slovenskej politickej scéne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda vlády, váš limit 15 minút vypršal.

    Budeme pokračovať teraz vyžrebovanými otázkami, ktoré položili poslanci jednotlivým členom vlády.

    Ako prvá bola vyžrebovaná otázka od pána poslanca Kötelesa a je smerovaná na pána ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka: „Z hľadiska vášho rezortu, aké sú možnosti na rozvoj z hospodárskeho hľadiska najzaostalejších regiónov?“

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, chcel by som vás ubezpečiť, že súčasná vláda robí všetko pre to, aby sa disparity medzi jednotlivými regiónmi znižovali a tým bola životaschopnosť a ekonomický rast slovenskej ekonomiky zabezpečovaný v trvalom kontexte. Jasným dôkazom týchto snáh sú aj rozhodnutia vlády z konca minulého roka o schválení investičných stimulov ako pre zahraničných, tak aj pre domácich investorov, ktoré bývalá vláda nevedela doriešiť v období presahujúcich niekoľko mesiacov. Z celkového počtu 44 projektov, ktorým súčasná vláda schválila štátnu pomoc, bolo 10 projektov, ktoré sú, resp. budú realizované v Košickom kraji. Pozitívne túto skutočnosť vnímajú aj konkrétni investori s tým, že deklarujú, že súčasná vláda vytvára vhodné podnikateľské prostredie a plní si svoje záväzky tak, ako jej vyplývajú z jej programového vyhlásenia. O tom, že vláda Slovenskej republiky má záujem riešiť problematiku podpory regionálneho rozvoja v najzaostalejších regiónoch, svedčia aj výjazdové zasadnutia do zaostalých regiónov, ako bola Rožňava, či Sobrance a prijatie takisto konkrétnych krokov ich podporí.

    Podpora zaostalých regiónov sa realizuje aj budovaním priemyselných parkov. V súčasnosti prebieha výstavba priemyselného parku podporeného zo štrukturálnych fondov v Michalovciach, pričom celková výška štátnej pomoci tu predstavuje sumu 160 mil. slovenských korún. Predpokladáme, že po ukončení výstavby a etablovaní investorov sa v tomto priemyselnom parku v regióne vytvorí najmenej 1 500 nových pracovných miest.

    Ďalšou oblasťou, ktorá napomáha rozvoju zaostalých regiónov, je aj prijatie nového zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý legislatívne upravuje nové pravidlá poskytovania štátnej pomoci a ktorý na rozdiel od predchádzajúceho zákona o investičných stimuloch podporuje aj oblasti technologických centier, centier strategických služieb a oblasti poskytovania služieb v cestovnom ruchu.

    Podmienky a limity poskytovania jednotlivých foriem investičnej pomoci sú v tomto zákone upravené diferencovane podľa odvetvia a regiónu, pri zachovaní princípu vyššej miery pomoci projektom s vyššou mierou sofistikovanosti a pridanej hodnoty v menej rozvinutých regiónoch.

    Investičnú pomoc v zmysle tohto zákona bude možné poskytnúť podnikateľovi na podporu počiatočnej investície a na tvorbu nových pracovných miest, ktoré bezprostredne s novou investíciou súvisia. Príkladom takejto podpory rozvoja regiónu je aj investícia spoločnosti Magnet – Marelli v priemyselnom parku Kechnec, ktorá predstavuje jednu z najvýznamnejších akvizícii zahraničného investora za rok 2007. Chcem sa tiež dotknúť alebo chcem podotknúť, že uvedená spoločnosť plánuje v priebehu najbližšieho obdobia rozšíriť svoje aktivity v tomto regióne aj o investície do budovania výskumno-vývojového strediska v úzkej spolupráci s Technickou univerzitou v Košiciach, čím sa napĺňa zámer terajšej vlády podporovať sofistikované investície s vyššou pridanou hodnotou a s využitím vedeckého potenciálu vysokoškolsky vzdelaných ľudí na Slovensku.

    Aj stratégia rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike, vypracovaná ministerstvom hospodárstva a schválená vládou v máji 2007 predstavuje jeden z koncepčných nástrojov vlády Slovenskej republiky majúcich za cieľ rozvoj zaostávajúcich regiónov stredného a východného Slovenska. Práve na tieto regióny budú platiť priority..

  • Hluk v sále.

  • Prepáčte, pán minister. Kolegyne, kolegovia, chcem vás požiadať, aby ste venovali pozornosť vystúpeniu pána ministra. Ďakujem.

  • Práve na tieto regióny budú kladené priority pri poskytovaní finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov v rámci sektorového Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast vo finančnom období v rokoch 2007, 2008 až 2013.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pán poslanec Köteles, doplňujúca otázka? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán minister, za vašu celkom reálnu odpoveď. Vopred som bol presvedčený o profesionalite, resp. o podrobnostiach vo vašej odpovedi, ale zároveň som povinný, aby som vás upozornil na správu Európskej komisie, z ktorej vyplýva, teraz citujem, že „hlavne ľudia vo východných regiónoch Slovenska sa nepodieľajú na výhodách, resp. rozvoji Slovenska, čo spolu s nízkou zamestnanosťou u niektorých častí populácie bráni rýchlejšej obnove štátu.“

    Aj táto správa vychádza zo známych faktov, že súčasná vláda v niektorých prípadoch viac podporuje vyspelejšie, presnejšie šťastnejšie regióny Slovenska. Ako ste to povedali, napríklad Michalovce, Košice, Kechnec atď. A napríklad v niektorých regiónoch napríklad pri výstavbe diaľnic, keď z najviac zanedbaného regiónu z Gemera boli a budú presunuté techniky, technológie, peniaze na tzv. severnú trasu, už len konštatovať môžeme, že zanedbáme tie regióny a ešte k tomu z európskych peňazí. Z tohto hľadiska niektorí tak dosť kacírsky tvrdia, že sme hrdí na to, že najchudobnejšie regióny môžu dotovať najbohatšie regióny okolo Žiliny alebo Popradu.

    Dovoľte mi ale položiť otázku, pán minister. Aký je váš názor, že pri rekordnom rozvoji Slovenska, pri rekordnej nezamestnanosti, pri vládnutí a teraz citujem pána premiéra, čo povedal pred chvíľou, „silnej sociálnej vlády“, prečo sa prehlbujú naďalej regionálne rozdiely v neprospech východu a juhu Slovenska?

  • Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Ďakujem pekne. Ja si myslím, že odpoveď na túto otázku je trošku širšia a oveľa komplikovanejšia, než je priestor pri hodine otázok. Máte absolútnu pravdu. Sú stále regióny na Slovensku, ktoré vykazujú veľkú mieru nezamestnanosti a veľmi nízku mieru pracovných príležitostí v danom regióne. K tomu prispieva i fakt, že mobilita slovenských občanov ešte nie je na takej úrovni, aby ľudia vedeli opustiť svoje rodinné domy a odchádzať za prácou niekde inde. Tento fakt musíme brať veľmi reálne a veľmi skutočne a on je objektívny. Preto je eminentnou snahou a skutočne my pri všetkých rokovaniach s investormi tlačíme týchto investorov práve do oblastí južného Slovenska, ale počnúc Východoslovenskou nížinou a končiac až niekde pri Štúrove, možno ďalej, lebo to sú práve tie oblasti, ktoré dnes vykazujú maximálnu mieru nezamestnanosti, my sme investičné stimuly alebo podmienky na pridelenie investičných stimulov nastavili nasledovne. Na to, aby investor dostal štátnu pomoc pri realizácii svojej investície, musí na územiach, kde je nezamestnanosť nižšia alebo rovnaká, ako je priemerná nezamestnanosť, musí preinvestovať minimálne 800 mil. korún, čo je dosť značná suma. Tam, kde je miera nezamestnanosti do 50 % vyššia, ako je priemerná miera nezamestnanosti, stačí investícia už len 400 mil. korún, čiže je tu bonifikácia, je tu väčší priestor pre menších investorov a dokonca, kde je miera nezamestnanosti vyššia, ako je 50 % nad priemer nezamestnanosti, stačí investícia iba 200 mil. korún na to, aby mohol potenciálny investor čerpať všetky typy investičnej pomoci.

    Takisto aj v pripravovanom programe realizácie štrukturálnych fondov dávame veľký dôraz práve na tieto oblasti vzhľadom na to, že predpokladáme vzhľadom na absenciu veľkých investorov v týchto oblastiach, že skôr bude záujem o podporu malých projektov, projektov s menšou investičnou náročnosťou, a preto ten presun peňazí alebo tú potenciálnu čiastku, ktorú bude možné čerpať v oblasti štrukturálnych fondov, budeme práve smerovať do systému de minis, kde je práve priestor na typy projektov, ktoré budú zabezpečované pre vlastné okolie, to znamená, hlavne v tých regiónoch, kde momentálne tie investičné prostriedky veľmi chýbajú.

    Myslím si, že tento proces sa nedá vyriešiť v jednom volebnom období. Ale myslím si, že všetky vlády, aj budúce vlády, ktoré budú na Slovensku, budú musieť s týmto problémom zápasiť a bude povinnosťou všetkých vlád, aby riešili tieto regióny, ktoré, bohužiaľ, doteraz vykazujú stále vysokú mieru nezamestnanosti a nízku ekonomickú účinnosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Druhú otázku položila pani poslankyňa Klára Sárközy na pána ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča: „Pán minister, máte k dispozícii už prvé analýzy po aplikácii nového Zákonníka práce v zdravotníctve?“

    Ešte predtým, kým pán minister bude odpovedať, znovu vás chcem poprosiť, dámy a páni, aby ste tí, ktorí potrebujete riešiť niečo iné, radšej opustili sálu, pretože nie je potrebná atmosféra na vystúpenie pánov ministrov.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážená pani poslankyňa, vážené dámy, vážení páni, údaje, ktoré má k dispozícii toho času ministerstvo zdravotníctva, sú zatiaľ len neoficiálne údaje a teda aj štatistiky a analýzy sú zatiaľ neoficiálne. Je to z toho dôvodu, že na základe bežných termínov pre štatistické informácie budú podklady z Národného centra zdravotníckych informácií za rok 2007 k dispozícii až v druhej polovici februára 2008. Až na základe týchto štatistických informácií, ktoré budú platnými štatistickými informáciami, bude možné zanalyzovať celkové dopady nového Zákonníka práce na zdravotníctvo.

    Pri tejto príležitosti zároveň si dovolím nastoliť aj otázku, o aké analýzy pani poslankyňa mala záujem, pretože tie analýzy sa môžu týkať počtov zamestnancov, môžu sa týkať zabezpečenia služieb, môžu sa týkať hospodárstva daného zariadenia atď., čiže tých analýz môže byť, samozrejme, strašne veľa.

    Napriek tomu, že tie údaje sú zatiaľ neoficiálne, chcem vás informovať, pani poslankyňa, že ministerstvo zdravotníctva pravidelne komunikuje so zástupcami či už odborových organizácií alebo zástupcami zamestnávateľov a od začiatku, kedy vošiel do účinnosti nový Zákonník práce, sa na ministerstve zdravotníctva už uskutočnili štyri zasadnutia odvetvovej tripartity, ktorá sa zaoberala otázkami odmeňovania pracovníkov v zdravotníctve a implementácie Zákonníka práce. Samozrejme, všetky tie diskusie, ktoré sa vedú ohľadom zavedenia Zákonníka práce, hovorím, sú zatiaľ v rovine, kde každá strana, či už zamestnávatelia, alebo odborové organizácie pertraktujú svoju vlastnú potrebu ako riešiť dopady Zákonníka práce. Takže hovorím, v tejto chvíli všetko to, čo by som povedal o analýzach, je neoficiálne a nerád by som zavádzal.

    Takže zatiaľ je to všetko. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pani poslankyňa, nech sa páči, doplňujúca otázka.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, na toto je ťažko dať doplňujúcu otázku, pretože som sa od vás nedozvedela nič. Ale predsa len dovoľte pár reflexií.

    19. novembra bolo prerušené rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady, kde bola práve táto otázka novelizácia Zákonníka práce a dopady v rezorte zdravotníctva. Bolo to preto prerušené, pretože vy ste z tohto rokovania odišli s tým, že potrebujete ísť k pánovi prezidentovi a už ste sa nevrátili. Ale tá správa, ja tú správu mám k dispozícii, pretože je to na internete, sa zaoberala len dopadmi Zákonníka práce na fakultné nemocnice. Myslím si, že oveľa väčší problém je vo vidieckych malých nemocniciach, a nie vo fakultných, kde predsa tých lekárov je viac a je tam lepší aj presun.

    Moja otázka znie asi tak, čo chce robiť rezort pre to, aby bola zabezpečená prevádzka aj v menších vidieckych nemocniciach, pretože je tam nedostatok lekárov, je tam nedostatok zdravotníckeho personálu a mnohé nemocnice musia buď zatvárať jednotlivé oddelenia alebo presúvať operácie. Alebo chce to rezort riešiť tak, ako sa to vyriešilo včera napríklad v Kvetnici, že z jedného dňa na druhý prepustí 102 zamestnancov len preto, že Všeobecná zdravotná poisťovňa nespravila, teda nepodpísala zmluvu s touto nemocnicou?

    Ja sa pamätám na to, čo strana SMER mala vo vládnom programe. Sľubovala 30-percentné zvýšenie platov, sľubovala výhody pre zdravotníkov. Vďaka tomu boli aj také percentá pri voľbách. Som zvedavá, kedy títo ľudia, ktorí boli včera prepustení a ktorí budú prepustení, sa objavia pred Národnou radou. Takže keby ste mi vedeli na to odpovedať, pretože lekári potrebujú 6 rokov na to, aby skončili univerzitu a ešte tri roky na to, aby spravili atestáciu.

    Ďakujem pekne.

  • Budem sa snažiť odpovedať. Ak som správne zachytil, spomínali ste rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady 19. 11. Chcem vás len informovať, že nedá sa povedať, že chcel som ísť k pánovi prezidentovi, ale bol som pozvaný k pánovi prezidentovi, takže nehnevajte sa, ale je v tom dosť vážny rozdiel a ťažko si môžem dovoliť pánovi prezidentovi povedať, že neprídem. To je len na to, proste, žiaľ, je to tak.

    Chcem povedať, že Hospodárska a sociálna rada 19. 11. sa nezaoberala dopadom Zákonníka práce. Ona sa zaoberala celkovo situáciou v zdravotníctve a dopady Zákonníka práce mali byť jedna časť celého toho diskusného fóra, ktoré sa malo uskutočniť na Hospodárskej a sociálnej rade.

    V súvislosti s Kvetnicou. Pani poslankyňa, neviem, či poznáte, ako vznikla nezisková organizácia v Kvetnici. Viete, ono neziskové organizácie vznikali asi tak, že 95 %, cca 95 % majetku vložil štát, 5 % druhý zriaďovateľ. Dnes je situácia v Kvetnici taká, že Kvetnica nemá funkčnú správnu radu, pretože správna rada v súčasnosti je zostavená z dvoch členov nie za štát, ale za tých, ktorí dali 5 % do neziskovej organizácie a nemajú absolútne žiaden záujem na tom, aby ten majoritný vkladateľ majetku vôbec mal zastúpenie v správnej rade.

    Preto ja som práve dnes písal list údajnému predsedovi správnej rady do Kvetnice, že ho žiadam ako majoritný zakladateľ neziskovej organizácie Kvetnica, aby mi vysvetlil, ako mohla prijať platné uznesenie o hromadnom prepúšťaní zamestnancov správna rada v zložení dvaja členovia, keď správna rada zo zákona má mať päť členov, čiže nie je uznášaniaschopná. Áno? Čiže je to pre mňa veľká záhada, ako niečo takéto mohli medializovať. Je úplne pochopiteľné, že tá medializácia bola účelová a zámerná. Ale vysporiadame sa s tým, samozrejme.

    Na to konto chcem len povedať jednu ďalšiu skutočnosť. Už som oslovil zdravotnícke zariadenia, ktoré pôsobia v okolí Kvetnice, či už je to Nemocnica s poliklinikou Poprad alebo sú to Vyšné Hágy, ktoré ma ubezpečili, že zamestnancov budú preberať, pretože potrebujú aj lekárov, potrebujú aj zdravotné sestry, potrebujú aj sanitárov, potrebujú skoro každého. Takže, prosím vás, nerobme z toho senzáciu. Nebudú žiadne demonštrácie pred Národnou radou, pretože dokážeme zabezpečiť a dokážeme sa o tých ľudí, ktorí stratia zamestnanie v Kvetnici, postarať.

    Ďakujem.

  • Pani Magda Košútová položila otázku pánovi ministrovi zahraničných vecí Jánovi Kubišovi: „Vážený pán minister, mám pocit, že opozícia sa drží hesla „čím horšie, tým lepšie“, tak sa prejavovali počas rozpravy o Lisabonskej zmluve. Myslíte, že sa mýlim?“

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za otázku. Musím povedať, že nie je to tak často, keď dostávam politické otázky. Väčšinou dostávam otázky k zahraničnej politike.

    Ale musím povedať, že mi tentokrát nerobí absolútne žiadny problém reagovať na politickú otázku politicky. Pretože skutočne to, čo sa odohráva okolo ratifikácie, alebo neratifikácie Lisabonskej zmluvy tu, u nás na Slovensku, to je výsostne politická otázka a je to otázka politickej manipulácie zo strany opozície, manipulácie tak nehorázne hrubým spôsobom, ktorá veľmi významne už poškodila dôstojnosť Slovenska, našu dôveryhodnosť, naše postavenie a začína poškodzovať aj našich občanov, pretože nám začínajú otázky, a dnes som mal dlhodobo plánový obed s veľvyslancami Európskej únie, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dlhodobo plánový. Žiadne narýchlo zvolané, ako som sa niekde dočítal v médiách o včerajšej schôdzke, aby sa niečo ovplyvňovalo. Nič. Netreba kolegov veľvyslancov ovplyvňovať. Oni veľmi dobre vedia, čo je pravda.

    Tak na tomto dlhodobo plánovanom obede bola hlavnou témou otázka Lisabonskej zmluvy a padla otázka, do akej miery sme vlastne my tak proeurópsky orientovaní, ako sme sa deklarovali my, ako Slovenská republika, my, ako politické spektrum Slovenskej republiky. Toho sme sa dožili len tri dni alebo štyri dni po tom, čo opozícia vyšla so svojou veľmi zhubnou taktikou – takéto zásadné spochybňovanie nášho európskeho smerovania.

    Vážené dámy, vážení páni, toto je priamy dôsledok tejto zhubnej taktiky. Toto je priamy dôsledok prepájania otázky vnútropolitickej a otázky, ktorá je napojená – naozaj, je mi veľmi ľúto – na to, že opozícia si hľadá svoje miesto a nie je schopná nejakým spôsobom sa presadiť, tak začína vo zvýšenej miere využívať nástroje, ktoré nás diskreditujú v zahraničí. Doteraz to nebolo až zase také časté. Dnes sa to stáva zrejme praxou. A, bohužiaľ, musím povedať, bohužiaľ, sa im to tentokrát mimoriadne podarilo. Ja som z toho rozhorčený, som z toho znepokojený.

    Tento politický proces, nechutná politická fraška, za ktorou stojí opozícia, zneistila, už zneistila proces ratifikácie Lisabonskej zmluvy. Či sa to komu páči, alebo nie, a hovorí, že však nič sa nestane, keď to odložíme o mesiac, o dva, o tri, nedajte sa, prosím, oklamať týmto vyhlásením. Nie je to pravda. Už teraz sa nás partneri pýtajú, čo sa deje, ale hlavne nám hovoria, že tým zneisťujeme aj tých v iných parlamentoch, kde majú podobné otázky a problémy a kde na rozdiel od toho, čo oni chápali, že existuje zdrvujúca podpora pre Lisabonskú zmluvu v našom parlamente, nemajú takúto veľkú podporu. A takéto signály už dnes rozkolísali situáciu v niektorých parlamentoch. Ja viem, môžete povedať, že je to ich vec. Ale je to aj naša vec, spoločná vec a my sme boli tým prekurzorom, my sme boli tým spúšťačom takýchto aktivít.

    Vieme veľmi dobre, že Írsko bude v referende hlasovať. Je to zase záležitosť Írska, vlády, parlamentu, politických síl a občanov, aby sa rozhodli tak, ako sa majú rozhodnúť. Ale čo si myslíte, že táto naša diskusia prispieva k navodeniu proeurópskych emócií v Írsku? No, samozrejme, že neprispieva. Toto sú konkrétne dopady.

    Ja musím povedať, že som veľmi sklamaný a znechutený postojom vedenia SDKÚ. Toto je to európanstvo, ktoré hlásali celý čas, keď boli vo vláde? Toto je ten prejav európanstva, ku ktorému sa hlásili aj doteraz? Ja nepotrebujem prázdne slová o tom, že však my podporíme Lisabonskú zmluvu, ja potrebujem činy. Tieto činy sú potrebné čím skôr, pretože čím dlhšie budeme predlžovať túto situáciu, tým bude horšie, tým viac bude naša dôveryhodnosť upadať. A my si toto nechceme a nemôžeme dovoliť.

    Čiže, pokiaľ táto situácia bude pokračovať, naozaj budem mať taký dojem, že „čím horšie, tým lepšie“ je politika súčasnej opozície. A že s týmito tézami, čo nebolo natoľko bežné, s výnimkou možno jednej politickej strany, tak teraz začína pracovať opozícia v zahraničí a začína s nimi pracovať pri všetkých možných a nemožných situáciách. Jednoducho, je to absolútne zneistenie.

    Navyše, a neviem, či to je cielené alebo je to len, no, povedzme si, nedostatok informácií, ale situácia je až taká paradoxná, že za toto fiasko európanstva, ako to prejavuje najmä vedenie SDKÚ a SMK, za toto vinia vládu Slovenskej republiky a súčasnú vládnu koalíciu. Veď ako si môžem vysvetliť veľmi explicitné vyjadrenia, ku ktorým došlo, keď niektorí novinári sa začali pýtať poslancov Európskeho parlamentu a oni im odpovedali tým, že povedali, ako napríklad europoslanec za nemeckú CDU pán Gahler: „Taktika slovenskej vlády“, to citujem, „taktika slovenskej vlády je jednoducho nechutná. Spájať tlačový zákon s európskou zmluvou považujem za škandálne, za vydieranie opozície. Len to dokazuje podivné maniere Ficovej koalície.“ Toto, prosím, zahlásil poslanec za CDU v Európskom parlamente, pretože on je presvedčený, že toto je vec Ficovej vlády. A keď sa mu začalo vysvetľovať, čo vlastne, za čím je opozícia, že to spustila opozícia, tak jeho reakcia bola, že tomu nechcel veriť. On, zase citujem: „Tak to určite nie je. Poznám Mikuláša Dzurindu veľmi dobre a viem, že by toto v živote neurobil. Dzurinda je v európskych otázkach rozumný.“ Krútil hlavou nemecký politik.

  • Tu vidíte celú situáciu. Takto škodia aj touto pozíciou, aj týmto prístupom. A takéto záležitosti sa opakujú. Zase citát a uvádzanie, český ľudovec Ján Brezina. Jeho komentár, zase úvodzovky: „Zo strany Roberta Fica ide o úplne neuveriteľnú stratégiu, hazard.“ Uvedenie do reality ho zarazilo. „Slovenskí kolegovia mi tu hovorili, že to bol Ficov nápad previazať obidve hlasovania.“ Povedal tým, že zjavne každý tvrdil niečo iné. Ďakujem pekne za takúto kontra propagandu. Aspoň sa, vážení kolegovia z SDKÚ, SMK a KDH, tí, ktorí máte svojich poslancov, priznajte k tomu, čo robíte! Nezavádzajte, nehovorte, že je to vláda. Potom na takýchto lživých argumentoch vychádzate aj s tézami o akomsi deficite demokracie. No keď takto pracujete, tak, samozrejme, môžete hovoriť o tzv. deficite demokracie. Chvalabohu, že tieto veci je možné postaviť na pravú mieru a my ich budeme stavať na pravú mieru tak, ako ich budeme stavať na pravú mieru, pokiaľ ide o tlačový zákon.

    Celé prepojenie Lisabonskej zmluvy a jej ratifikácie s tlačovým zákonom je jednoducho lživé a je zavádzajúce. Pokiaľ ste to náhodou, vážení poslanci z SDKÚ, SMK a KDH, nevedeli, v piatok som poslal list predstaviteľovi OBSE pre slobodu médií, v ktorom som potvrdil jednoznačne, bez akýchkoľvek vykrúcaní sa, že my chceme rokovať s OBSE a že budeme pozorne načúvať ich argumentom. Vážení, toto bolo v piatok a vy v pondelok začnete preväzovať tlačový zákon a podmieňovať nejakými pokrokmi v tlačovom zákone ratifikáciu Lisabonskej zmluvy.

    No aspoň ste si mali zosúladiť tieto veci a tlačový zákon tu nie je ten dobrý pôvod, keď vám smiem takýmto spôsobom poradiť. Mali ste si nájsť niečo iné, zákon o združovaniach, lenže ani ten by vám nevyšiel ako dôkaz o tom, že nepracujeme dostatočne demokraticky, pretože o zákone o združovaní a o spolkoch, o mimovládnych organizáciách rokuje, pán minister rokuje s mimovládnymi organizáciami. Má informácie o tom, aké sú európske normy a štandardy, budeme o tomto zákone diskutovať a budeme ho pripravovať tak, aby to bol opäť zákon výsostne európsky a aby nám možno urobil trochu poriadok vo veciach, ale tak, ako ten poriadok existuje v každej vyspelej demokracii. Takže ani tento by vám nevyšiel, museli by ste si hľadať zase niečo iné.

    A z tohto hľadiska musím povedať, že je to skutočne teda zhubná taktika, s ktorou sem prichádzate. Vravím, ešte môžem uviesť niekoľko prípadov. Môžem uviesť prípad, ktorý sa týka napríklad strašenia eurom. Keď už hovoríme o rôznych prípadoch, ktoré dokazujú, že čím horšie, tým lepšie, ja som nezažil v dlhom čase nič viac znechucujúce a klamlivé, než keď som videl pána poslanca za KDH pána Lipšica v jednej relácii, ktorú som dlho nesledoval, náhodou som si ju pustil, keď vytiahol a dal na stôl hrsť euro mincí a povedal: „Toto bude vaša penzia, keď vstúpite do euro.“ Strašenie eurom jednoducho. Strašenie, pretože táto vláda je rozhodnutá, že euro zavedie a vieme, že je to veľmi veľká šanca a veľká realita, že sa nám to podarí. Táto vláda to jednoducho urobí.

    Takéto strašenie, pretože, keď som sa pozrel na tú hrsť mincí, neviem, koľko to tam bolo, ale zo záznamu je možné sa dopátrať aspoň k niečomu, ja by som povedal, že ich mohlo byť tak zhruba za 10 eur a 10 eur nie je penzia, ani priemerný zárobok na Slovensku, netreba strašiť pre 300 Sk tu, priemerne 340, aby som teda, aby ma niekto neobvinil. Netreba strašiť, vážení. Keď sa nám toto podarí, tak keď už vy to nechcete, my to zabezpečíme, aby občanom Slovenska bolo lepšie aj v budúcnosti, aby sme mali lepšie šance sa presadiť, aby naša ekonomika mala lepšie šance sa presadiť.

    Takže, vážení páni a dámy, vážení poslanci, či už z opozície, alebo z koalície a vážená pani poslankyňa, ako vravím, nie vždy sa vyjadrujem na politické témy, žiaľ, situácia ma núti k tomu, aby som bol veľmi jasný v týchto otázkach a je mi veľmi ľúto, že skutočne dnes opozícia zahajuje takýto frontálny útok, pričom využívajúc všetky možné manipulácie, klamlivé argumenty a zavádzanie práve v zahraničí, tam, kde je veľmi zložité si overiť fakty, a potom sa vytvára vlna a imidž Slovenska a padá dôvera v našu krajinu a v našu euro orientáciu. Ale môžem vám povedať, že urobíme všetko a ja urobím osobne všetko, aby vám tieto plány neprešli.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, chcete položiť ešte doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Chcem sa poďakovať v prvom rade za odpoveď a pôvodne som sa chcela opýtať aj na tie informácie, ktoré sa objavili v Bruseli ohľadom dezinformácií, že práve strana Smer je tá, ktorá podmienila prijatie Lisabonskej zmluvy tlačovým zákonom. Chcem sa veľmi pekne poďakovať a chcem povedať to, že konečne sa odhalila práca našich kolegov, ktorú tak vehementne vykonávajú pre Slovensko. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položila opäť pani poslankyňa Klára Sárközy opäť pánovi ministrovi zdravotníctva Ivanovi Valentovičovi: „Pán minister, pokladáte za správne, že po novej kategorizácii liekov a zdravotníckych pomôcok zdravotné poisťovne prispejú na vozíky pre zdravotne postihnutých len sumou 14 000 Sk?“

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážená pani poslankyňa, vážené dámy a páni, v súčasne platnom kategorizačnom zozname je zaradených 14 mechanických a 16 elektrických vozíkov bez doplatku pacienta, to znamená, s plnou úhradou zdravotnej poisťovne. Mechanické vozíky, ktoré plne hradí zdravotná poisťovňa až do výšky 45 062,90 Sk a elektrické uhrádza plne zdravotná poisťovňa až do výšky 168 372,30 Sk. Všetky vozíky bez doplatku pacienta v súčasne platnom zozname zdravotníckych pomôcok sú funkčne vyhovujúce a zodpovedajú kritériám pre všetky typy zdravotných postihnutí. To znamená, že nie je pravda, že po novej kategorizácii liekov a zdravotníckych pomôcok zdravotné poisťovne prispejú na vozíky pre zdravotne postihnutých len sumou 14 000 Sk.

    Ďakujem, skončil som.

  • Pani poslankyňa, doplňujúca otázka.

  • Pán minister, ďakujem vám za odpoveď. To je váš názor, je to, zrejme vám to pripravili z ministerstva. Ja som túto otázku položila práve preto, že sa na mňa obrátili tí, ktorých sa to týka, ktorí z praxe majú úplne iné informácie. Ja ich citujem: „Týmto absurdným a neakceptovateľným rozhodnutím kategorizačnej komisie sa kvalitné vozíky pre postihnutých stávajú nedostupnými. Vozíky musia byť predpisované na mieru postihnutého a nie podľa ceny. Vozíky nie sú pre nechodiacich luxus, ale životná nevyhnutnosť.“ A ja hovorím teraz o tom, že ja s vami môžem súhlasiť, že to, čo ste povedali, je sčasti aj pravda, ale pre týchto ľudí, ktorí sú odkázaní na ten mechanický alebo ja by som skôr povedala na elektrický vozík, ten jeden vozík nestačí. Oni musia mať dva vozíky, pretože jeden je do exteriéru a druhý je do interiéru. Ten, kto je na to odkázaný, myslím si, že si je toho vedomý a 24 hodín alebo tak, asi teraz preháňam, keď poviem, že 24 hodín, pretože 24 hodín to nepoužívajú, pretože, samozrejme, z toho aj nejaký čas sú v posteli, ale myslím si, že pre týchto ľudí to vôbec nie je luxus.

    A ešte jedna doplňujúca otázka, podľa legislatívneho plánu vlády návrh zákona o kompenzácii sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia mal byť na rokovaní vlády v septembri 2007. Podľa najnovšieho legislatívneho plánu, ktorý sme dostali minulý týždeň, tento návrh zákona bude na rokovaní len v júni. Počítam s tým, že v platnosti to bude buď od 1. januára 2009 alebo najskôr od 1. septembra. Takže tá moja doplňujúca otázka smerovala k tomu, že toto mi povedali tí, ktorých sa to dennodenne týka a nemám to zo štatistiky.

  • Ďakujem za doplňujúcu otázku. Ja môžem na ňu odpovedať len tým, že vám ukážem, ako vyzerá katalóg a v tom katalógu sú všetky tie typy, ktoré som vymenoval, 14 mechanických a 16 elektrických vozíkov aj s úhradami. Takže sama vidíte, že nie je to do výšky 14 tis. Sk, ale že skutočne sú tam vozíky, ktoré sa preplácajú až do výšky 45 tis. Sk v prípade mechanických a 166 tisíc alebo 168 tis. Sk v prípade elektrických.

    Ešte chcem upozorniť na to, že nie zdravotná poisťovňa určuje, aký typ vozíka ten-ktorý pacient potrebuje. Toto určí ošetrujúci lekár. Áno?

    A na záver mi dovoľte vrátiť sa ešte k tomu predchádzajúcemu. Zle som vás informoval, ospravedlňujem sa, štát nevložil 95 % majetku do neziskovej organizácie Kvetnica, ale 97,43 %, čo v absolútnom vyjadrení je 148 mil. 112 tis. Sk oproti 3 mil. 800 tis. Sk, a viete si predstaviť, že dnes dvaja členovia správnej rady, ktorí vložili 3 mil. 800 tis. Sk oproti 148 mil., blokujú činnosť správnej rady a vyhlasujú hromadné prepúšťania a podobné veci.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister zdravotníctva.

  • Pán poslanec Gábor Gál položil otázku na podpredsedu vlády a ministra vnútra pána Roberta Kaliňáka: „Pán minister, viete o tom, že webová stránka občianskeho združenia Pospolitosť opisuje také aktivity – ciele tohto združenia, ktoré nie sú v súlade s právnym poriadkom SR?“

    Nech sa páči, máte slovo, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Gál, pán poslanec, ja som hneď reagoval, keď sa mi dostala vaša otázka do ruky. Chcem vám povedať, že veľmi podrobne, veľmi podrobne monitorujeme správanie a konanie tohto občianskeho združenia špeciálne po tom, čo vlastne politická strana, ktorá vlastne na princípe tohto združenia fungovala, bola zrušená. Je o tom množstvo záznamov či už úradných, či už z pozície polície alebo samostatného ministerstva. Žiaľ, v tejto chvíli nemám k dispozícii konkrétny materiál alebo konkrétny dokument, na základe ktorého by sme mohli vyhodnotiť toto správanie.

    Upovedomili ste ma o mediálnych častiach tejto stránky. V zásade ju v tejto chvíli analyzujeme a určite, ak došlo k prekročeniu zákona, budeme náležite postupovať. Opätovne vás poprosím, tak ako naposledy, ak sa vyskytne informácia, ktorú by ste mali k dispozícii, na základe ktorej by sme mohli konať, budeme veľmi radi, ak nám takú informáciu, samozrejme, poskytnete. Máme mimoriadny záujem na tom, aby čistota správania akéhokoľvek subjektu vo vzťahu k právnemu poriadku bola vyšetrená. Myslím si, že dostatočne sa snažíme monitorovať aj spoločenské alebo teda akcie bez ohľadu na to, ako by sme ich nazvali, ktoré sú organizované. Pravda je taká, že sme dosiahli určitý pokrok v porovnaní s minulosťou, že už sa nám tu neorganizujú nejaké fakľové pochody a poslednú aktivitu, kde sme vlastne zachytili členov tohto združenia, bolo už v podstate v úplnom civile aj bez uniforiem aj bez čohokoľvek, čo by sme mohli označiť za určitú provokáciu.

    Čiže, aby som presne odpovedal na vašu otázku. Nemám úplne takúto informáciu. Preskúmavam tú poslednú informáciu, ktorú ste mi poskytli včera. Podrobne vás o nej budem informovať aj mimo tohto formálneho fóra a zároveň si dovolím to spojiť aj s vašou šiestou otázkou, ktorá je hneď za tým, že zatiaľ nemáme také správy, že by vyvíjala činnosť v rozpore. Myslím si, že si dávajú veľký pozor na to, aby zákon neprekročili, ale môžem vám garantovať, že sú pod veľmi vysokým monitoringom a určite k širšiemu záberu môžete prispieť aj tým, že nás aj neformálnym spôsobom budete informovať. Máme, ešte raz zopakujem, mimoriadny záujem, aby k prekročeniu zákona týmto spôsobom určite nedošlo. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Ale predsa len si uvedomte, že moje skromné možnosti nemôžu súperiť s možnosťami ministerstva vnútra, aby som monitoroval takéto združenia, ale občas môžete zadať niektorej takej skupine, ktorá má na starosti monitoring týchto občianskych združení, aby sa pozreli na webovú stránku. Lebo je jedna vec, čo to združenie odovzdáva vo svojich stanovách a čo robí. Včera napríklad ešte na ich webovej stránke bol pochod Hlinkovej gardy, kde bol znázornený aj Hitler, aj hákový kríž a ešte je tam nápis, že nežidovský obchod. Teraz dnes už tento materiál na ich webovej stránke nie je. Ale je tam Alexander Mach, je tam Vojtech Tuka, je tam plno bývalých hodnostárov Slovenského štátu, čiže mne je zrejmé, že tejto organizácii ide o propagáciu fašizmu a ďalších nežiaducich javov. Ja len vám poviem, čo je na ich webovej stránke, že čo robíme: „Hlásame pravdu a chceme zabrániť hrozbe zo strany cigánskych a iných príživníkov kriminálnych, maďarských iredentov, po svetovláde bažiacich slobodumunoárov a sionistov.“ To je ešte dnes na ich webovej stránke. Ja si nemyslím, že v demokratickej krajine a v právnom štáte také organizácie majú svoje miesto.

  • Ja si to tak isto nemyslím, že by mali miesto organizácie, ktoré by šírili niečo, čo je v rozpore so zákonom. Ale môžem vám doniesť kompletný zoznam všetkých aktivít, ktoré vykonalo ako ministerstvo vnútra, tak policajný zbor v tejto súvislosti a ja, hoci neviem, ako pomenovať tú situáciu, ale v každom prípade je veľmi tenká čiara to, čomu sa hovorí sloboda prejavu. A to, čo hovorí Trestný zákon o propagácii fašizmu a všetkých týchto paragrafov, ktoré, ak ste si určite všimli, v poslednom období bolo pomerne veľké množstvo zachytených osôb, ktoré sa takýmto spôsobom prejavovali. Chcem vám garantovať, že akonáhle bude naplnená skutková podstata tohto trestného činu, tak určite policajný zbor zakročí. Ale ako som už vám povedal, vyzbrojení dokonalými právnikmi sa šmýkajú presne po tom povrchu, kde to hraničí medzi slobodou prejavu a hlásaním myšlienok, ktoré sú názorom a tým, čo už by mohlo byť považované za propagáciu fašizmu. Takže v tomto prípade sme na úplne rovnakej lodi a využijeme tie naše väčšie možnosti, ako ste spomínali v tom monitoringu, ale môžem vám to, samozrejme, zdokumentovať podrobne neformálnym spôsobom, aké aktivity konkrétne boli v tom vykonané a ako podrobne sa to monitoruje.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil opäť pán poslanec Gábor Gál a položil ju ministrovi vnútra Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky. To bolo spojené. Dobre.

    Takže ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Jarmila Tkáčová a položila ju ministerke pôdohospodárstva Slovenskej republiky pani Zdenke Kramplovej: „Pani ministerka, ste informovaná o počine štátnych lesov SR, ktoré sa zbavujú významnej položky vo svojich príjmoch, a to revírov?“

    Nech sa páči, pani ministerka, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, páni poslanci, panie poslankyne, ďakujem za túto otázku, pretože viem, že začína si aj verejnosť všímať otázku poľovných revírov. Tu by som však chcela dať do pozornosti, že v súčasnosti stále platí zákon 23/1962 Zb., ktorý bol iba raz novelizovaný a to bolo v roku 1993 a tento zákon hovorí o využívaní práv a poľovníctva v uznanom poľovnom revíri a vlastník v podstate rozhoduje o tom, akým spôsobom...

  • Vystúpenie ministerky bolo prerušené podpredsedníčkou NR SR.

  • Pani ministerka, prepáčte, ale čas určený na hodinu otázok a odpovedí uplynul, preto končím tento bod programu a zároveň vyhlasujem krátku päťminútovú prestávku. Ďakujem.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

    správe o priebehu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, a. s.,

    tlač 529.

    Prosím teraz ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Ľubomíra Jahnátka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku, pána poslanca Pavla Pavlisa, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Ďakujem. Budeme pokračovať v rozprave písomne prihlásených poslancov. Do rozpravy sú ešte písomne prihlásení páni poslanci: Kužma, pán poslanec Mikuš, pán poslanec Matejička a pán poslanec Kahanec.

    Slovo má pán poslanec Kužma. Pán poslanec Kužma nie je prítomný. Takže ďalej – pán poslanec Mikuš.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, predmetom aj dnešného rokovania je správa o procese privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu. Ak si odmyslím v časovej súvislosti dymovú clonu, o ktorej tu bolo niekoľkokrát hovorené, myslím si, že v slovnom spojení názvu bodu rokovania je slovo, je kľúčové slovo privatizácia. Myslím si, že práve tá nedáva súčasnej vláde spávať a nie preto, že by vláda Roberta Fica proti privatizácii mala nejaké zásadné výhrady, i keď to tak naoko vyzerá, avšak uznáva privatizáciu, ale na svoj vlastný spôsob. Nebudem širšie spomínať machinácie so štátnou pôdou v Slovenskom pozemkovom fonde. O tej sa tu už pohovorilo dosť a predpokladám, že to bude vďačná téma aj na nasledujúce mesiace, pretože kauza sa úspešne vyvíja a živí ju najmä bezzásadový postoj vládnych politikov.

    Spomeniem však iné prípady, ktoré síce navonok vyzerajú socialisticky nevinne, ale sú v podstate prejavom svojskej formy privatizácie v réžii tejto vlády.

  • Hlasy v sále.

  • Ale iste, vrátim sa. Bratislavské letisko, už tu spomínané. Najskôr vláda privatizačné rozhodnutie svojej predchodkyne zrušila. Potom začala hovoriť o spoločnom podniku s jedným z vyhodených uchádzačov. Keďže by po vytvorení spoločného podniku ťažko dokazovala, že nešlo o privatizáciu, lebo ona by to bola naozaj privatizácia, nechala letisko tak, ako je, bez investora, bez zdrojov potrebných na rozvoj.

    Cargo, tiež už spomínané. Po avizovaní zámeru svojej predchodkyne Ficova vláda prehodila výhybku a zanovito odmietla privatizáciu. Hoci privatizujú všetci okolo. Nie bezdôvodne. Trh v Európskej únii sa otvára. Prežijú iba dopravcovia so silným zázemím, a to slovenské Cargo nemá. Preto zrazu toľko rečí o vytvorení spoločného podniku s českým partnerom. Ale aj v tomto prípade nejde o nič iné ako o skrytú privatizáciu. Otázka je, či aj tu vláda cúvne a nechá malú slovenskú spoločnosť na veľkom európskom trhu živoriť a spieť ku krachu.

    Projekty PPP na výstavbu diaľnic. Názov usvedčujúci vládu z privatizácie výkonov je už v samom anglickom preklade názvu.

    Prebytočný majetok. Keď sa pozrieme do podkladov štátneho rozpočtu na tento rok, zistíme, že štátne inštitúcie sa zbavujú prebytočného majetku. Inými slovami, predávajú ho a rátajú s príjmami z predaja. Tu o privatizácii už naozaj nemožno pochybovať. Avizovaný prevod majetkových práv priamo napĺňa definíciu tohto pojmu.

    To boli len štyri príklady, ktoré dokazujú, že vláda Roberta Fica je určitej forme privatizácie, najlepšie zahmlenej, naklonená, inú odmieta. Naklonená je tej, ktorú sama riadi, odmieta tú, ktorú vykonali iní. Toto je východisko, na základe ktorého sa treba pozerať aj na správu, o ktorej dnes rokujeme.

    A nejdem si teraz klásť otázku, aká pohnútka riadi konanie vlády pri rozličných prístupoch k privatizácii. Nepoznám ju. Môžem len tušiť, že asi len jedna pohnútka – byť pri tom. A politicky – súčasná vláda nemá riešenie pre budúcnosť a preto sa vracia do minulosti. A preto radšej ako vŕtať sa v pohnútkach mysle predstaviteľov vládnej koalície, budem sa zaoberať základnou otázkou, užitočnosťou privatizácie. Žiaľ, treba. Priznám sa, že ešte nedávno by som si nebol pomyslel, že bude treba hovoriť aj najzákladnejšie princípy, ako to bolo na začiatku 90. rokov. Myslel som si, že tie časy sú už neodvolateľne za nami a že sme konečne všetci pochopili, že vlastnenie výrobných prostriedkov, ako to definovala marxistická filozofia, nie je hriech proti historickému vývinu vyhadzujúcemu kapitalizmu miesta na smetisku dejín, ani útok proti spojenej triede robotníkov, roľníkov a pracujúcej inteligencie.

    Privatizácia bola v 90. rokoch jedným z pilierov zásadnej zmeny spoločnosti. Jej zmyslom bolo odstrániť anonymné vlastníctvo a previesť majetkové práva na konkrétne subjekty, ktoré sa dokážu starať o majetok tak, aby z toho mali osoh všetci. A ospravedlňujem sa tým, pre ktorých je to úplne logické. A myslím si, že aj dnes je nás tu drvivá väčšina. Ale myslím si, že to bolo treba povedať, aby som zdôraznil, že otázkou nie je privatizácia, hoci to vláda proklamuje, ale ako sa privatizuje. A aj v tom sa asi väčšina z nás zhodne.

    Myslím si, že náš pohľad, ako sa privatizovalo SPP, tu už povedali niektorí predstavitelia SDKÚ - DS predo mnou. Vláda na základe správy o procese privatizácie naznačuje, že tento úkon vykonaný pred 7 rokmi bol zlý, škodlivý a jeho účastníci sa na ňom obohatili. Ak má vláda dôkazy o tom, že tento proces bol nejakým spôsobom netransparentný, protizákonný, nech koná. Predsa máme na to inštitúcie, ktoré to môžu vyriešiť.

    Chcem však povedať inú vec. Tento proces bol nevyhnutný a priniesol nielen podľa môjho názoru pozitívne výsledky. A nebol to ojedinelý prípad. V tomto období musela vtedajšia vláda riešiť problémy celého radu ďalších štátnych, pološtátnych či súkromných podnikov. Len si spomeňme, v akom stave boli na konci 90. rokov slovenské banky. A nebyť hlbokej konsolidácie a vstupu privátnych zahraničných bánk do ich akcionárskej štruktúry, nedovolím si ani len pomyslieť, kde by sme sa dnes potácali. Noví majitelia priniesli finančnú istotu, fundované riadenie, ale hlavne úplne novú kultúru. Tú, ktorá dovtedy napríklad silno chýbala Investičnej a rozvojovej banke, že pred krachom sa ju už nedalo zachrániť. IRB už síce vtedy bola sprivatizovaná, ale opäť tu vystupuje otázka. Ako? Kým? Pre koho? Politicky a v podstate zadarmo.

    Tak to bolo aj v prípade iných firiem, ktoré spadli do lona tzv. novej slovenskej kapitálotvornej vrstve za zlomok reálnej ceny, niekedy jedna akcia za menej ako desatinu jej skutočnej hodnoty na burze. V čase konsolidácie bánk sa vláda musela starať o kolaborujúce VSŽ. Potácať sa začala Nafta Gbely, hoci bola prisatá na štátny SPP.

    Dnes sú firmy tzv. domácej kapitálotvornej vrstvy už v iných rukách. V drvivej väčšine prípadov sú majetkom zahraničných firiem, ktoré sa o ne uchádzali už na začiatku odštátnenia. Niektoré náročné transakcie musela vykonať vláda, napríklad spomínané banky a VSŽ Košice.

    A spomeňme si, v akej situácii boli na prelome desaťročí slovenské energetické firmy. Žilo sa im ťažko. Ale nielen preto, že ceny energií boli dovtedajšou Mečiarovou vládou v duchu populizmu udržiavané na umelo nízkej úrovni. Aká to podoba s dnešným časom? Hlavnou príčinou bolo zlyhávanie štátu ako majiteľa. Nedokázal zabezpečiť jej efektívne riadenie, investovanie do rozvojových programov. Ba naopak, štát škodil. Podľa politického kľúča dosadzoval nezodpovedných manažérov, ktorí si robili, čo chceli, alebo, čo im politici účelovo prikázali.

    Spomeňme si na to, aké ťažké boli potom rokovania s potencionálnymi investormi do SPP, keď sa po bývalom najvyššom štátnom manažérovi začali vynárať nekryté zmenky za miliardy korún. Preto nie je div, že vláda sa podujala na zásadný krok nielen odpredať časť akcií štátnych spoločností renomovaným zahraničným firmám, ale prisúdiť im aj manažérsku kontrolu. Dnes možno s plnou vážnosťou konštatovať, že zámer bol správny nielen v SPP. Stačí sa pozrieť na pár príkladov. Kedysi kolabujúce železiarne v Košiciach zaznamenávajú zisky v desiatkach miliárd korún, sú rozhodujúcim, aj najštedrejším zamestnávateľom na východnom Slovensku.

    Spomínané banky sú konsolidované. Obozretnou úverovou politikou sa nemalou mierou podieľajú na vynikajúcich hospodárskych výsledkoch Slovenska. Elektroenergetické firmy sa tiež dali do poriadku. Mohutne investujú. A firma, o ktorej dnes rokujeme? Rovnako ako elektroenergetické firmy, aj SPP sa konsolidoval a stala sa z neho zdravá firma s vynikajúcimi hospodárskymi výsledkami. Kým v 90. rokoch ziskovosť podniku postupne klesala, z niečo vyše 10 mld. na začiatku storočia až na okolo 5 mld. na prelome desaťročí, dnes ich zisk vystupuje až k 30 mld.

    Možno si viacerí povedia, načo taký vysoký zisk, zbytočne všetci platíme za predražený plyn. Už to tu aj, myslím si, bolo spomínané. Otázky cien plynu sú skôr na regulačný orgán, ktorý má asi ozaj reálne obmedzený priestor, keď nezmenil politiku ani pod priamym dohľadom súčasnej vlády. Mnohí však nechcú vidieť iné veci. Nechcú si priznať, že za zvýšením ziskovosti SPP stojí hlavne nový spôsob riadenia. A ten priniesli manažéri zahraničných akcionárov. A dovolím si povedať, že ak by v SPP sedeli na najvyšších postoch manažéri dosadení politikmi, situácia by bola zhruba taká ako pred 10. rokmi, a to hovorím s plnou váhou, teda keby tých manažérov dosadzovala akákoľvek vláda.

    Aj vlády Mikuláša Dzurindu si mohli ponechať priamy vplyv v energetických podnikoch, SPP nevynímajúc. Ak sa vtedajší vládni politici zriekli pokušenia príťažlivého bábkového divadla, vôbec nešli proti sebe. Konali v súlade so svojím presvedčením, že najlepší majiteľ je konkrétny majiteľ. Najlepšie podniká súkromná firma, firma s pevnými pravidlami a bez politických vplyvov a najmä, keď pôsobí v priaznivo podnikateľskom prostredí.

    Svet už dávno vie, že vysoká životná úroveň obyvateľov sa snúbi s liberálnou ekonomikou a s vyspelým podnikateľským prostredím. A keď sa vrátim k SPP, súčasné úspechy tejto spoločnosti sú úspechom všetkých, nielen manažérov, ale aj zamestnancov, ktorí majú v tejto spoločnosti veľkorysého zamestnávateľa, aj akcionárov, zahraničných i domácich. Len za rok 2006 získala vláda z SPP na dani z príjmu 5 mld. Sk a na dividendách ďalších vyše 10 mld. korún, čo spolu tvorilo viac ako 50 % hrubého zisku. A tieto peniaze sa potom mohli použiť v štátnom rozpočte pre potreby všetkých občanov Slovenska.

    Takže bola privatizácia SPP a ďalších firiem zo začiatku tohto desaťročia úspešná? Myslím, že určite áno. A ak hľadíme na výsledky, ktoré sledujeme dnes, neváham povedať, že predaj akcionárskeho podielu v SPP sa oplatil. Cena bola dôležitá, ešte cennejší je dôsledok tejto transakcie alebo privatizácie. V tomto prípade sa zámer vydaril, a preto považujem aj spôsob vtedajšej privatizácie za správny.

    A vrátim sa k súčasnej vláde a jej postoju k privatizácii. Už som spomenul na začiatku, že vláda Roberta Fica síce deklaruje populisticky odmietavý postoj k privatizácii, ale v skutočnosti sa jej nevyhýba. V niektorých prípadoch s ňou iba koketuje, ako to je napríklad pri bratislavskom letisku alebo Cargu, inde pod zastretým názvom do tohto procesu ide otvorene.

    Už tu boli spomenuté predaje pozemkov. V Banskobystrickom samosprávnom kraji pod vedením župana kandidujúceho za stranu Smer a člena Smeru sa dokonca predali nemocnice, polikliniky, zdravotnícke zariadenia, ktoré sú dnes medializované, ktorých dôsledky sú dnes medializované. Opäť otázka. Ako sa privatizuje?

    Dôležité si je uvedomiť, prečo pacient ochorel na schizofréniu. Hoci vládna strana Smer, nedávno úderník tretej cesty, sa oportunisticky prikláňa k sociálnej demokracii, tam sa privatizácia nenosí, skôr sa zoštátňuje. A naozaj, strana neváhala presadiť či privoliť zoštátnenie dôchodkového systému či zdravotného poistenia. A dôsledky týchto neblahých krokov sa prejavia možno v dlhšej budúcnosti, keď už Smer nebude vo vláde, a ak bude, zas niečo vymyslí. Napríklad zapláta dieru štátnymi pôžičkami. Tam, kde veci neznesú odklad, lebo ľudia boli obalamutení sľubmi, prijímajú sa riešenia, aké prídu. Typickým príkladom sú diaľnice, už tu spomínané. Vláda vie, že vlastnými schopnosťami či skôr neschopnosťami nedokáže otvárať desiatky kilometrov ciest ročne. Preto zvolila nesúrodé riešenie pripomínajúce korporativistické prístupy známe v Strednej Európe v prvej polovici 20. storočia. Výstavba diaľnic, hoci aj na súkromných pozemkoch vlastných občanov a opraty sa dajú do rúk súkromným firmám, ktorých ponuka jej vládnym úradníkom najviac zarezonuje. Takže privatizuje, aj keď tak trochu čudne. Tu privatizácia zrejme neprekáža, ale prekáža v prípade SPP.

    Na porovnanie ide zhruba o taký istý balík peňazí ako v prípade projektov PPP, avšak účel svätí, resp. znesväcuje prostriedky. Toto je mottom súčasnej vlády. S vidinou udržania moci a osobných výhod plynúcich z nej urobí táto vláda čokoľvek, útočiac na svoju predchodkyňu a nevidí si nos medzi očami. Škoda, mohli sme byť ďalej. Vraciame sa k politickej kultúre z polovice 90. rokov. Dokonca ani niektorí aktéri sa nezmenili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Mikuša sa prihlásil pán poslanec Petrák. Ešte niekto? Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Petrák. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ja by som sa chcel len spýtať na dve veci možno, ale tá jedna bude politická, takže najskôr tu faktickú. Zámer privatizácie sa vydaril. Ako pre koho sa vydaril ten zámer privatizácie, to by ma zaujímalo, lebo to mi nie je celkom jasné.

    Chcel by som sa vyjadriť takisto k otázkam vášho tvrdenia, že ceny plynu boli umelo udržiavané na nízkej úrovni dlhé roky. Áno, boli udržiavané na nízkej úrovni, s tým súhlasím. Ale postavme si otázku aj trošku inak. V časoch, keď bola priemerná mzda na úrovni 4, 6, 8 tisíc korún, sa mala zaviesť cena plynu na úroveň 8 až 10 korún za m3? Veď by to ľudia neboli schopní uniesť. Pri takýchto cenách plynu by mohli reálne žiť a platiť za teplo? No osobne si myslím, osobne si myslím, že absolútne nie. A preto to bol proces transformácie, ktorý netrval alebo sa nerobil jedným skokom, ale trval určité obdobie.

    Dnes sme sa dostali do stavu, keď sa mohli zvýšiť tie ceny plynu takto. Ale mal byť jediným kritériom pri zvyšovaní ceny, aby Slovenský plynárensky priemysel mal dnes takýto zisk?

    Jeden z vašich kolegov hovoril o tom, že dnes ÚRSO, a vy ste to v podstate povedali tiež, umelo drží ceny znovu na nízkej úrovni. Ale na jednej strane tvrdíte, že rastie zisk SPP, na druhej strane vidíme, že klesajú prepravované objemy plynu a predaj domácnostiam a SPP chce zvyšovať o niekoľko percent, takmer desiatku percent cenu plynu. Ja sa spýtam: Kde tu vidíte elementárnu logiku? Ja ju tu totiž nevidím.

  • Pán poslanec Mikuš, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Mikušovi.

  • Ospravedlňujem sa a ďakujem. Pán kolega, začnem odzadu k tomu zisku. Zisk je vždy rozdiel medzi výnosmi a nákladmi a nemusí vždy zisk byť len definovaný zvyšovaním výnosov, ale aj znižovaním nákladov. Ja som povedal vo svojom príhovore, že noví manažéri nielen v SPP, ale všade, kde prišli, priniesli aj novú kultúru a nové metódy riadenia, ktoré určite tie náklady znižujú, nehovoriac o znížení počtu pracovníkov z efektívnosti a, samozrejme, efektívnosť tej firmy, nazvem to slušne bez bočných vplyvov.

    Ale k tej základnej otázke. Ja som sa snažil vysvetliť to, aký by bol rozdiel, keby, povedzme, SPP sa nebolo privatizovalo. Myslím, že číselne aj technicky tu už viacerí moji predrečníci hovorili o tom, za čo, aký bol prínos vo finančnom vyjadrení a ako sa technicky previedla alebo zrealizovala privatizácia a v mojom vystúpení som povedal o tom, že podľa môjho názoru a som o tom hlboko presvedčený, táto privatizácia bola úspešná z dlhodobejšieho hľadiska. A nechcem sa vyjadrovať k cene, to už bolo viackrát povedané, ale to, že máme dnes firmu, ktorá funguje. A keď ste sa spýtali, že komu priniesol úžitok, myslím, že som to povedal tiež jasne. Priniesol úžitok firme ako-takej, priniesol úžitok majiteľovi, to znamená novým majiteľom, novým akcionárom, ale aj starému alebo staro-novému majiteľovi štátu a, samozrejme, aj občanom, ktorí majú z toho zisku, z dividend a z daní z príjmu výhody, ktoré sú v štátnom rozpočte a kde sa môžu použiť na sociálne, zdravotné a iné účely. Takže myslím si, že tá privatizácia bola úspešná.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Matejička a po ňom sa pripraví pán poslanec Kahanec. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, so záujmom som počúval správu o priebehu privatizácie podniku Slovenský plynárenský priemysel. Ako dlhoročný zamestnanec tohto podniku som bol priamym svedkom najväčšieho podvodu voči občanom tohto štátu a vnímal som túto privatizáciu ako hospodársku vlastizradu. Páni privatizéri, ohlupovali ste národ, že je potrebné zabezpečiť nové technológie a know-how, ďalšie tranzity, ďalšie obchody, know-how...

  • Hlas z pléna.

  • A čo, antichartistka, sa ti neľúbi?

  • Ďalšie tranzity, ďalšie obchody, že SPP bude po privatizácii silnejšie a prispeje ku krátkodobému aj dlhodobému prospechu občanov.

    Tak poďme pekne po poriadku, od vzniku tohto podniku až po pokútnu privatizáciu, ktorú môžem nazvať krádežou storočia. Plynárenstvo na Slovensku má viac ako 150-ročnú históriu. Do odčlenenia naftového priemyslu v polovici roku 1990 bolo plynárenstvo komunálom, pretože tranzitnú prepravu prevádzkovalo české plynárenstvo. Rozdelenie Česko-Slovenska v roku 1993 prinieslo aj rozdelenie tranzitného plynovodu Praha na českú a slovenskú časť, pričom slovenská časť sa začlenila do štátneho podniku SPP. Sprevádzkovanie piatej líniovej časti plynovodu v roku 1998 prinieslo navýšenie prepravnej kapacity na viac ako 90 mld. m3 zemného plynu. Len odborníci dnes vedia, že táto sústava je schopná prepraviť pri minimálnych úpravách až 115 mld. m3 zemného plynu.

    V roku 1998 s nástupom novej vlády pána expremiéra Dzurindu podnik zobral do rúk pán Kinčeš so svojou evidentnou neskúsenosťou, neznalosťou v problematike plynárenstva. Pán Dzurinda, nie je tu, ani pán Mikloš, akého odborníka ste posadili do čela SPP? Slávneho manažéra podniku Klenoty? Hodinára pána Kinčeša? Toho pána Kinčeša, ktorý sa staral len o podvodný prevod bytov v majetku SPP? Toho pána Kinčeša, ktorý po škandále s kúpou luxusného bytu v centre Bratislavy musel odísť z funkcie generálneho riaditeľa s odstupným takmer 1,5 mil. korún?

    Dámy a páni, SPP bolo pre svoju strategickú pozíciu medzi východom a západom európskeho kontinentu kľúčovou firmou pre európske plynárenské koncerny. Urýchlene predať v jednom balíku taký vysoký podiel to by neurobil nikto na svete. A pokiaľ som informovaný, také úvahy v spracúvaných transformačných a privatizačných projektoch SPP ani nikdy neboli. Boli rôzne úvahy o počte a type investorov a taktiež o ich maximálnom podiele. To maximum, o ktorom sa uvažovalo pri možnom predaji, nikdy neprekročilo 34 % majetkovej účasti pre strategického investora. Veď aj Ruhrgasu stačia 3 % v Gazprome.

    Ako sa mohlo stať, že na Slovensku niečo, čo je vhodné pre túto krajinu, posudzujú iba dvaja, traja ľudia? Sú to osoby, ktoré si pomýlili svoj mandát, ktorý dostali vo voľbách na vládnutie s mandátom jediného neomylného sudcu, prokurátora, ekonóma, prognostika, jednoducho autokrata, ktorý si myslí, že jediný najlepšie vie, čo je dobré, ktorý si myslí, že rozumie každej veci a ktorý hlavne zabudol, kde sa narodil. A čo je najhoršie, dámy a páni, naše zlaté plynárenské vajce, Slovenský plynárenský priemysel títo tzv. profesionáli, môžem ich nazvať aj priekupníkmi, predali za babku, predali ho jednému záujemcovi, lebo 3 medzinárodné koncerny – Ruhrgas, Gaz de France, Gazprom sa istým spôsobom združili do kartelu. Vytvorením konzorcia sa chceli vyhnúť cenovej vojne medzi sebou a tým mohli diktovať aj cenové podmienky predaja na úkor Slovenskej republiky. Nie konzorcium si dalo podmienku odpredaja 49 %, ale naši zástupcovia takúto čiastku ponúkli, a tento jediný záujemca ostal dokonca prekvapený. No, ale povedzme si úprimne, prečo by sa takejto ponuke bránil.

    Ako vieme, v tom čase slovenská koruna lietala ako na hojdačke, z neuveriteľnej hodnoty 50 korún za dolár sa dostala na úroveň 44 – 45 korún. Fond národného majetku na svoj účet nakoniec nedostal za 2,7 mld. USD očakávaných 130 mld. korún, ale len necelých 121 mld., teda rozdiel 9 mld. korún v neprospech Slovenska. Podpredseda vlády Mikloš pritom iba cynicky a arogantne reagoval, že kurzová strata z výnosu predaja je len 7,7 mld. korún. Nuž čo, čo dodať o jeho odbornosti?

    Dámy a páni, povedzme si čo-to aj o majetkových účastiach SPP. V správe v uznesení vlády, aj v rozhodnutí o privatizácii SPP sa uvádzajú odštepné závody, dokonca katastrálne územia, v ktorých sa nachádza privatizovaný majetok, ale ani v jednom z týchto troch dokumentov nie je žiadna zmienka o významných majetkových účastiach SPP v iných spoločnostiach okrem Nafty Gbely, a. s. Majoritné kapitálové postavenie SPP v tejto spoločnosti bolo súčasťou stanovenia trhovej hodnoty SPP v sume 6 až 8 mld. USD. Aj privatizačný poradca ohodnotil len 55,9-percentnú majetkovú účasť plynární v Nafte Gbely na 125 až 150 mil. USD. Ostatné spoločnosti ohodnotené neboli. Investor v SPP teda získal spolu s balíkom 49 % akcií podniku a aj 25 podielov v iných firmách v nominálnej hodnote zhruba 4,664 mld. korún. Medzi podielmi bolo 16 kapitálových účastí v zdravých firmách v celkovej nominálnej hodnote 4,015 mld. korún. Išlo už o spomínanú Naftu Gbely, ale tiež Pozagas, Energotel a iné. Naopak, v prípade zvyšných 9 podielov išlo väčšinou o skrachované spoločnosti, ktoré mali reálnu nulovú hodnotu a ich predaj sa presunul na obdobie vstupu investora.

    Viaceré zo zdravých spoločností, v ktorých má SPP priamy alebo sprostredkovaný akcionársky vplyv prostredníctvom svojich dcér, majú strategický význam z hľadiska tvorby stredoeurópskeho trhu so zemným plynom, pretože buď vlastnia alebo prostredníctvom kapitálu kontrolujú kľúčové plynové zásobníky v tomto regióne. Spomeniem SPP Bohemia, a. s. Praha, Pozagas, a. s. Malacky, Nafta Gbely, a. s., alebo sú významnými distribučnými spoločnosťami pre koncových odberateľov plynu Severomoravská plynárenská, a. s. Ostrava, Východočeská plynárenská, a. s. Hradec Králové a ďalej a iné ešte, to rozvediem v ďalšom. Skutočná trhová hodnota týchto podielov vysoko prevyšovala ich nominálnu hodnotu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, viete, ktoré firmy sú najúspešnejšie v Českej republike? Podľa zverejnených správ v tlači o najúspešnejších firmách v Českej republike dňa 7. januára 2008 prvé miesto si udržala z minulého roku spoločnosť SPP Bohemia, a. s. Tá SPP Bohemia, ktorú získal jediný zahraničný investor bez ocenenia a ktorá prevádzkuje podzemné zásobníky, kde sa plyn skladuje. Perlami v portfóliu SPP Bohemia je takmer 52-percentný podiel spoločnosti Moravské naftové doly, a. s. so sídlom v Hodoníne, menšinové v distributéroch plynu Severomoravská plynárenská, Východočeká plynárenská a Juhomoravská plynárenská.

    Moravské naftové doly sa umiestnili na 4. mieste tohto rebríčka najúspešnejších firiem. Skupina Moravské naftové doly je najväčšou ťažobnou spoločnosťou ropy a zemného plynu v Českej republike. Taktiež prevádzkuje podzemný zásobník zemného plynu najvyšších svetových štandardov s kapacitou 180 mil. m3 plynu. V posledných rokoch výrazne expanduje na zahraničné trhy. V súčasnosti komerčne ťaží plyn v Pakistane, drží licenčné podiely v Jemene, Nemecku a Rumunsku. Svoje aktivity tiež rozvíja v Rusku a na Ukrajine. Je tu aj spoločnosť Pozagas, a. s. Malacky, ktorá taktiež vlastní a prevádzkuje podzemný zásobník plynu. Keďže podľa bývalého financministra Ivana Mikloša konzorcium ponúklo dobrú cenu, všetky podiely v českých distribučkách a SPP Bohemia zostali v portfóliu SPP. Ako inak to nazvať, dámy a páni, ak nie Miklošova nekompetentnosť, nevedomosť a neschopnosť?

    Dámy a páni, na záver chcem pripomenúť, že pri predaji 49-percentného podielu akcií v spoločnosti SPP vláda svojím uznesením č. 188 z 27. februára 2002 schválila výberové kritériá. Tieto kritériá boli dve. Prvým kritériom bola ponúkaná cena za 49 % akcií SPP, kde bol určený maximálny počet 75 bodov. Ak mám byť úprimný, ani neviem, či sa dá vyhodnotiť splnenie tohto kritéria, nakoľko do súťaže bol prihlásený len jeden, jediný záujemca.

    Druhým kritériom boli zámery záujemcov o kúpu akcií SPP s maximálnym počtom bodov 25 a patrilo sem:

    - schopnosť zaistenia diverzifikácie dodávateľov plynu – nesplnené,

    - zvyšovať predaj zemného plynu – nesplnené,

    - využitie SPP pre expanziu na tretie trhy – nesplnené,

    - dodatočné investície na Slovensku – nesplnené.

    Dámy a páni, čo dodať? Je evidentné, že niekto tu chcel proste za každú cenu len a len predávať. Pre svoje krvavé oči pritom zabudol na všetko, na dobrú cenu, na ľudí, na národné záujmy, proste na všetko. Pri privatizácii SPP bol záujem o blaho občana očividne odsunutý až na poslednú koľaj. Presne v duchu toho, čo pán Mikloš vždy s obľubou opakoval, že štát je najhorším vlastníkom. Ako predstaviteľ štátu aj pri privatizácii SPP všetko podriadil tejto svojej dogmatickej myšlienke a možnože dobabral privatizáciu SPP iba preto, aby potvrdil túto nezmyselnú dogmu neoliberalizmu. Dámy a páni, ja som však presvedčený, že nie štát je zlý vlastník, ale že pán Mikloš bol zlý vlastník.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi na úplný záver prerozprávať príbeh privatizácie očami jedného môjho priateľa Petra, ktorý sformuloval do veľmi vtipnej, no pravdivej výpovede, kde sa všetky slová začínajú na "p": „Predchodca pána Počiatka pravdepodobne pravidelne pozorne pozeral príbeh Pyšná princezná. Privatizácia plynárenského priemyslu pod peruťami predchádzajúceho pravicového podpremiéra postupovala presne podľa príkladu podlých panovníkových poradcov prerozdeľujúcich peniaze poplatníkov. Pokútnymi praktikami podobnými privatizácii plynárenského priemyslu pripravila pravá paža predchádzajúceho premiéra pre pár priateľov, pre pár partajníkov, pre pokolenia priamych potomkov pohodlie pripomínajúce podmienky pre prasa podstielané prvotriednou pšenicou.

  • Príbeh Pyšná princezná prináša popritom pekné ponaučenia pre poctivých pokoj, pohodu, potešenie pri práci, primeraný plat. Pre podliakov, pokrytcov, parazitov potrestanie, pohanu, potupu, proste permanentné posmrtné peklo.“

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Matejičku sa prihlásil pán poslanec Štefanec, pán poslanec Gál. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Štefanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán Matejička, vy ste spomínali doslova, že nikde na svete by sa tak veľa neprivatizovalo a predpokladám, že ste mali na mysli podiel v energetických štátnych podnikoch. Nuž, netreba sa ani tak ďaleko do sveta pozrieť, stačí sa pozrieť do Českej republiky. Tam vaša skamarátená Sociálna demokracia predávala polroka predtým, ako sa tu privatizoval Slovenský plynárenský priemysel, tak predávala TransGas, mimochodom tiež nakoniec jedinému záujemcovi a 97 %, pán poslanec, nie 49 %, ale 97 % českého plynárenského podniku TransGas. No, a keď ste hovorili, že to bolo predané za babku, tak nakoniec príjem z SPP aj podľa vašej správy bol 126 mld. korún, príjem za TransGas bol 154 mld. slovenských korún v prepočte. Keď si to porovnáte na 100 % hodnoty firmy, vychádza číslo plus 98 mld. slovenských korún v prospech SPP. Takže v porovnaní s vašimi priateľmi z Českej republiky tá cena vôbec nebola nízka, ak teda ma počúvate, pán poslanec, a porozumiete týmto argumentom. Ďalej ste hovorili, že kurzový rozdiel bol údajne 9 mld. Je to už zábavné pozorovať, ako si s tými miliardami hádžete. V správe je 7,4 mld. Pán poslanec Burian hovorí o čísle vyše 10 mld., vy spomínate 9 mld. No, tak miliardy tu hádžete lopatami hore-dolu, ako keby to boli miliardové lopaty z vášho ministerstva obrany.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Gál.

  • Ako, pán poslanec, tie posledné slová, ktoré ste použili vo svojom prejave, tak to je fakt, sú slová hodné verejného činiteľa, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Vaši voliči môžu byť na vás hrdí.

  • Pán poslanec Matejička, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja som si živo predstavil, že vám asi prišla na um tá rozprávka Pyšná princezná, kde naozaj tí traja páni si tam prerozdeľujú ten balík peňazí. A k ostatným, čo som chcel povedať, som povedal vo svojom prednese. Kto to chcel pochopiť, pochopil. A pánom z opozície, viete, ako sa to hovorí na Slovensku, trafená hus zagágala. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kahanec a po ňom pán poslanec Kužma. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, k správe o priebehu privatizácie zaznelo tu už viacero príspevkov, ktoré ponúkli rôzne pohľady z hľadiska právneho, z pohľadu privatizácie na Slovensku ako-takej, ale aj podrobne k obsahu samotnej správy. Takmer pri všetkých rezonovala nedôveryhodnosť k materiálu, najmä z pohľadu politicky účelového predloženia tejto správy práve v tomto čase, teda až po roku a pol vládnutia súčasnej vlády, ale aj na základe údajov či formulácií v správe, zvlášť pri návrhu uznesenia k tejto správe.

    Pred nami je správa o priebehu privatizácie SPP, tlač 529, ako výsledok práce pracovnej skupiny, ktorá bola na základe uznesenia vlády zostavená zo zástupcov ministerstva hospodárstva, úradu vlády a Fondu národného majetku. Správa bola vypracovaná na základe požiadavky poslancov vládnej koalície zo 16. schôdze Národnej rady. V predkladacej správe sa uvádza, že táto predmetná správa vychádza z dokumentov a materiálov, ktoré mala pracovná skupina, pracovná komisia k dispozícii. V závere tejto správy je zoznam dokumentov použitých v správe. Zdôrazňujem to preto, lebo neskôr zase sa odvolám na tento zoznam dokumentov. Osobne si nedovolím vynášať súdy k procesu privatizácie SPP. Myslím si, že na to sú oprávnené a kompetentné inštitúcie. O to viac si nedovolím robiť závery na základe takto pripravenej správy o procese privatizácie SPP.

    Dovoľte mi však niekoľko slov k návrhu na uznesenie Národnej rady k tejto správe, ktorú spracovala už spomínaná pracovná skupina, k uzneseniu, ktoré pasuje Národnú radu do pozície súdnej moci. A pritom tu opäť spomeniem zoznam týchto dokumentov. V tomto zozname dokumentov nikde nefigurujú ani rozhodnutia súdov, ani rozhodnutia NKÚ, či nejakých iných inštitúcií, ktoré by oprávňovali predkladať takéto uznesenie. Veď ako ináč mám pochopiť časť B uznesenia, v ktorej Národná rada konštatuje v troch bodoch porušenie zákonov či vznik finančnej straty, škody, nepreukázaných výdavkov, či odmien. Zaráža ma to o to viac, že predmetnú správu dňa 9. januára prerokovala aj vláda Slovenskej republiky, teda, že sú v nej zapracované aj pripomienky z rokovania vlády.

    Z uvedeného mi vyplýva, že ani vláda nemala žiadne výhrady k návrhu uznesenia, ktoré bolo prílohou predmetnej správy, teda nemala problém ani „s novou kompetenciou“ Národnej rady rozhodovať za nezávislé súdy. S návrhom uznesenia mali však už určitý problém niektorí koaliční poslanci vo výbore pre hospodársku politiku. Napriek tomu však na gestorskom výbore zahlasovali za pôvodný návrh uznesenia, teda za text, a to chcem zdôrazniť, že Národná rada vo svojom uznesení k predmetnej správe v časti B písm. a), b), c) konštatuje porušenie zákona. Urobili to aj napriek tomu, že som na gestorskom výbore svojich kolegov z vládnej koalície na tento lapsus upozornil a myslím si, že to nazvali lapsusom aj právnici na pôde Národnej rady. Je totiž úplne paradoxné, ak Národná rada v jednom a tom istom uznesení, teda v návrhu uznesenia v bode C žiada Generálnu prokuratúru prešetriť proces privatizácie SPP a výber privatizačného poradcu a takisto žiada predsedu NKÚ vykonať kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami a majetkom štátu a Fondu národného majetku v procese privatizácie a napriek tejto požiadavke tá istá koaličná väčšina nemá problém v predchádzajúcej časti B tohto uznesenia konštatovať porušenie zákona bez rozhodnutia, teda zároveň v tom istom uznesení už konštatovať výsledok za súdy, resp. budúci výsledok.

    Plamienok súdnosti ponúkol pozmeňujúci návrh kolegu poslanca Pelegriniho, ktorý sme dostali do lavíc. Cez tento pozmeňujúci návrh chce zmeniť formuláciu, že v časti B, kde sa konštatovalo porušenie zákona, chce formuláciu nahradiť slovami „dôvodné podozrenie z porušenia“ a nazval to v odôvodnení formulačnou modifikáciou. No, aj zmena uznesenia cez túto formulačnú modifikáciu však len potvrdzuje, aké boli a sú skutočné ambície terajšej vládnej moci na čele s premiérom, ale svedčí aj o skutočných postojoch koaličnej väčšiny v parlamente.

    Na predchádzajúcej schôdzi Národnej rady zazneli z úst jej predsedu slová o amnézii. Ja tento postoj vládnej a koaličnej väčšiny nazvem radšej priamo stratou pamäte. Veď najvyšší ústavní činitelia či predstavitelia vlády by mali pamätať a vedieť, že na Slovensku existujú tri druhy moci: zákonodarná, ktorú vykonáva Národná rada, moc výkonná, teda vládna exekutíva a moc súdna, ktorú by mali predstavovať nezávislé súdy. Ale zároveň by mali vedieť, že každá z týchto mocí má vymedzené svoje právomoci aj kompetencie. V pripravenom návrhu uznesenia Národnej rady k Správe o priebehu privatizácie SPP, tlač 529, však predkladateľ predmetnej správy, teda predseda vlády, buď zjavne prestrelil alebo dal zjavne najavo ambície predkladateľa, t. j. rozhodovať aj za nezávislé súdnictvo, za NKÚ či ďalšie inštitúcie. Ale je tu aj ďalšia možnosť, resp. možnosti, že predkladateľ si je istý, ako rozhodnú nezávislé súdy alebo ako rozhodne NKÚ, alebo, že má dostatočný priestor na ovplyvňovanie ich rozhodnutí. Z kontextu toho, čo som uviedol, mi celkom zjavne vyplýva, že skutočným zámerom pri požiadavke predložiť správu o priebehu privatizácie SPP na rokovanie Národnej rady, bolo odviesť pozornosť od množstva nedoriešených káuz súčasnej vlády.

    Za jej jeden a polročné obdobie vládnutia aspoň niekoľko príkladov. Keď spomeniem útek zadržaného Červenku, paradoxne, neadekvátny postup voči kazašskej novinárke, sprejerovi, či pri zásahu v Nitre. Nedoriešené kauzy, vražda študenta Tupého, prípad Hedvigy Malinovej, kauza Privilégium alebo miliardové kauzy súvisiace s SPF s pozemkami vo Vyšnom Slavkove, či tendrami na odpratávanie snehu v rezorte ministerstva obrany alebo aj veci cez priame zadanie bez výberových konaní. Zodpovednosťou vlády je nielen doriešenie týchto káuz, ale predovšetkým zabezpečenie podmienok dôstojného života občanov na Slovensku, počnúc od základného školstva, riešenia problémov mladých rodín, pracovných príležitostí pre ľudí aktívneho veku cez rozvoj hospodárstva, ekonomiky, kultúry až po zabezpečenie dôstojných podmienok života seniorov. To by ste však, vážená vládna koalícia, museli hľadať zdroje. A museli by ste hľadať tak, aby ste získali prostriedky napríklad pre valorizáciu dôchodkov, ktoré by pre nich znamenali aj viditeľné navýšenie v peňaženke. A navýšenie v peňaženke asi ťažko predstavuje okolo tých 150 korún mesačne, čo ste populisticky riešili cez vianočný príspevok.

    Ja na porovnanie poviem, že napríklad lieky, na ktoré sú odkázaní často chronicky chorí, či už diabetici alebo ostatní, ich stoja bežne okolo 1 000 až 2 000 mesačne. Porovnajte pomer cca 150 korún mesačne cez vianočný príspevok, alebo, ak by sme to riešili valorizáciou dôchodkov, čo by sa určite prejavilo v nejakej čiastke okolo 500 – 600 korún. Tak aký je potom pomer navýšenia, resp. ceny liekov a pomer mesačného príspevku cez vianočný príspevok? 150 korún je veľmi malý príspevok na tieto ich potreby. To by ste museli hľadať aj zdroje tak isto na ďalšie veci, nielen na populistické zníženie, teda na únosnú cenu liekov, nielen populistické zníženie DPH na lieky či na knihy. Pričom, keď si zoberieme lieky, tak cez kategorizáciu liečiv môžu ceny liekov ešte narásť. Skúste sa opýtať diabetikov, či ďalších, ktorí potrebujú pravidelne lieky, koľko ich v dnešnej dobe stoja a či nestúpli ceny, či DPH vyriešilo zníženie. No, ale zníženie DPH zrejme bolo zaujímavé pre niektorých z vás, vážená koalícia, najmä tých, ktorí podnikajú vo veľkodistribúcii liečiv, ale to je už iná otázka.

    Keď sa pozriem celkovo na tento materiál, tak dosiaľ mi vychádza, že vláda podľa môjho názoru ponúka, podľa starého známeho, chlieb a hry. Ja si to dovolím trošku parafrázovať, tvrdý chlieb a trápne hry.

    Na základe toho, čo som uviedol, mi je jasné aj moje rozhodnutie pri hlasovaní. Nebudem hlasovať za predloženú správu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kahanca sa prihlásil pán poslanec Petrák, pán poslanec Pelegrini a pán poslanec Mečiar. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A slovo má pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Kahanec, ja som dnes zrejme nepochopil obsah vášho príspevku, preto by som sa chcel spýtať na dve otázky. Skúste mi, prosím vás, dať v reakcii na ne odpoveď. Slečna Hedviga Malinová chcela privatizovať, privatizovala alebo riadila SPP? Nejako som to nepostrehol, ale možno mi dáte odpoveď. Alebo hľadaný Červenka vylúpil pobočku SPP? Chýba mi tam nejako kontext, prosím vás, skúste ma uviesť do obrazu.

  • Ďalšia faktická poznámka – pán poslanec Pelegrini.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, zasa pri komentovaní toho uznesenia ste dali otázku o čom, alebo ste zase skonštatovali, že o tom svedčí postoj, alebo, o čom svedčí postoj tejto vládnej parlamentnej väčšiny. No, tak ja vám to znovu zodpoviem, pretože ste hovorili aj o delení moci na súdnu, zákonodarnú a exekutívnu, že toto je štandardné delenie moci. Dostali sme tu nejaký návrh uznesenia, s ktorým sa ale zákonodarný zbor vysporiada tak, že schváli také uznesenie, ktoré bude považovať za vhodné. Takže nerozprávajte nám tu niečo, že to, čo ste si prečítali, svedčí niečo o väčšine parlamentnej vládnej väčšiny, o jej názore. A čo sa týka toho, ja sa pripájam ku kolegovi Petrákovi, ja neviem, kto tu odpútava pozornosť od problémov, či vy alebo my, pretože, keď pri Správe o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu rozprávate o liekoch, o detských prídavkoch, o diabetikoch, o Hedvige Malinovej atď., tak neviem, či to nie je náhodou pokus utiecť od tej témy, ktorú tu dnes máme. A na záver sa vás len spýtam, keď vám tak prekáža výška niektorých príspevkov, ktoré my občanom tohto štátu poskytujeme, v akej výške ste vianočný príspevok poskytli dôchodcom vy. Ďakujem.

  • Posledná faktická poznámka – pán poslanec Mečiar.

  • Čiara, ktorá sa tiahne celým týmto konaním, je, že je veľmi veľa diskutujúcich zo strany opozície a ani jeden nie je k veci. Všetci začínajú svoj prejav tým, zmluvu som nevidel, o predaji neviem. Ale keď nevidíš, nevieš, o čom rozprávaš? To znamená, že tie vystúpenia sú skôr propagandistické ako vecné. Počúvam, ako to so zanietením niektorí vysvetľujú, že ako to bolo s českým plynárenským priemyslom, pritom nehovoria pravdu o tom slovenskom, nehovoria pravdu, že napríklad k tej cene, ktorá bola vyplatená, je 250 mil. dolárov cena českého plynu, ktorý vlastnilo SPP, vyše 200 miliónov dolárov, presne 171,3 plus 15,9 plus 17,5. Bod 3.2. kúpnej zmluvy. Dve hovoria o tom, že slovenský plyn je predsa križovatkou a má aj vetvu južnú, aj východno-západnú, a nehovoria už vôbec o tom, ako sa tvorila cena slovenského plynu, kde je najväčšia chyba, zrejme úmyselná, ktorú slovenskí zástupcovia v slovenskej vláde urobili. Vy viete dobre, že parlament má právo vysloviť stanovisko a názor a viete dobre, že vykonať ho môžu len súdy a právo. Ale ktoré súdy a ktoré právo, pán Mikloš? Nie ste diskutujúci, ja sa vás len pýtam, či sa ešte pamätáte, aj vy ostatní, čo o tom rozprávate. Veď právomoc slovenských súdov v tejto veci je odňatá. Rozhodovať sa môže len podľa anglického práva a len pred súdmi vo Veľkej Británii. O čom to trepete? Prosím vás, aspoň trošku úcty k faktu. Ak ho nemáte, tak sa na to vykašlite. Tak žiadajte, aby vám bola predložená pravda.

  • Pán poslanec Kahanec, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Petrák, hľadáte kontext v Hedvige, v Červenkovi a podobne. Ja hľadám takisto kontext. Hľadám kontext, prečo táto vláda predkladá túto správu až po roku a pol, keď tam bol taký vážny problém? Vysvetlite mi vy váš kontext, prečo to dávate až teraz a prečo to dávate až teraz, keď vám prekrýva jedna kauza druhú vaše hlavy, keď sa na vás valí jedna kauza po druhej.

    Pán poslanec Pelegrini, že je štandardné delenie moci, to je fakt. Len to uznesenie nezodpovedalo štandardnému deleniu moci. A že Národná rada schváli a uzná, čo bude vhodné, to beriem. Len by som očakával, že materiál, ktorý pripraví vládna koalícia, že materiál, ktorý prejde cez vládu, bude mať hlavu a pätu a že bude zodpovedať práve tým trom deleniam moci. A čo sa týka príspevkov, tak my sme nemuseli až tak dávať príspevky, my sme totiž valorizovali dôchodky pre dôchodcov.

    A po tretie k pánu poslancovi Mečiarovi, že nehovoríme k veci a že nevidel som zmluvu, predaj a podobne. Ja som síce zmluvu ani predaj nespomínal, ale videl som, pán Mečiar, návrh uznesenia a ten návrh uznesenia hovorí za všetko. Hovorí to, že si uzurpujete právo rozhodovať za nezávislé súdy cez Národnú radu.

    Ďakujem.

  • Teraz vystúpi posledný z písomne prihlásených rečníkov pán poslanec Kužma. Je v sále? Nie je, takže stráca možnosť vystúpiť.

    Keďže sme vyčerpali vystúpenia všetkých, ktorí boli do rozpravy prihlásení písomne, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Pelegrini, pán poslanec Mikloš Ivan, pán poslanec Pavlis, pán poslanec Mamojka, pán poslanec Lipšic, pán poslanec Petrák, pani poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Burian, posuňte mi, pán poslanec Frešo, pani poslankyňa Vášáryová, ešte mi posuňte, pán poslanec Kvorka, pani poslankyňa Cibuľková, pán poslanec Mečiar. Ešte niekto má záujem? Posledný bol pán poslanec Mečiar. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A ako prvý má slovo pán poslanec Pelegrini, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené panie kolegyne, kolegovia, na úvod mi dovoľte predložiť pozmeňujúci návrh k správe a k uzneseniu k Správe o priebehu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu a. s., tlač 529.

    Pozmeňujúci návrh sa týka časti uznesenia B, kde navrhujem v písmenách a) a b) a poprosím, aby kolegovia zaevidovali, že navrhujem dodatočne aj písm. c) slová „porušenie“ nahradiť slovami „dôvodné podozrenie z porušenia“. Ide o formulačnú modifikáciu pôvodného znenia. Nech sa páči, pán spravodajca.

    A teraz mi dovoľte, aby som sa v krátkosti vyjadril k správe, ktorú teraz prerokúvame. No, vážení kolegovia z opozície, keď ste prvýkrát nastúpili do vlády, tak to bolo obrovské množstvo kritiky a kriku na Mečiarovu privatizáciu. Myslím si, že pán poslanec Mikloš včera naznačil, že sa chce venovať vo svojom príhovore tomu, ako sa netransparentne rozpredávali podniky, aké to všetko bolo zlé, aké boli napáchané škody, ako to išlo blízko ľuďom vtedajšej vládnej koalície. No, žiaľ, mali ste vtedy tiež jeden veľký problém a to ten, že ste v takejto privatizácii, alebo lepšie povedané, v rozpredajoch chceli pokračovať aj vy. A preto ste si museli nájsť nejakú metódu a spôsob, ako by ste toto svoje konanie mohli zdôvodniť a ospravedlniť pred občanmi tohto štátu. A tak ste si ho aj našli. Najprv ste ako správni pravičiari, alebo, ak chcete, tvrdí kapitalisti prišli s teóriou o škodlivosti štátneho vlastníctva, vtláčaním myšlienky do hláv ľudí, že štátne vlastníctvo je zlé a že podniky, ktoré vlastní štát, aj napriek tomu, že sú v rukách štátu a sú strategického významu a mnohé majú monopolné postavenie na trhu, nie sú schopné efektívne fungovať. Tu sa budem stále s vami sporiť o tom, že nie vlastník je rozhodujúci, ale manažment je rozhodujúci. To by potom nejaká veľká zahraničná firma, ktorých by sme našli možno „x“ prípadov, veľká rodinná akciová spoločnosť, kde hlavným akcionárom je senilná teta trpiaca na Alzheimera, ktorú možno niekde ešte musia aj prebaľovať, asi skrachovala, keby bol dôležitý vlastník. Dôležitý je manažment.

  • A o to viac ma potom mrzí, keď taká schopná vláda, za akú ste sa vtedy považovali, ste neboli schopní nájsť ľudí a takých kvalitných manažérov, ktorí by takýto podnik efektívne riadili. Veď predsa pán Štefanec vo svojom vyjadrení včera hovoril, že sa prestalo kradnúť až po privatizácii, to ste potvrdili tým, že od roku 1998 až do doby predaja za vašej vlády pod manažmentom, ktorý ste tam dosadili vy, sa v SPP kradlo.

  • Pán Mikloš včera hovoril, nech sa pozrieme, aké výsledky dosahoval SPP pred privatizáciou, aká bola zamestnanosť atď. Tak čo sa dialo od roku 1998 až do doby predaja v SPP počas vašej vlády? A potom, keď ste mali už túto myšlienku ako-tak a sami ste sa o nej presvedčili, o nevhodnosti štátneho vlastníctva, tak ste si museli nájsť ešte aj systém, ktorý by vám pri hľadaní spôsobu tejto privatizácie a dosiahnutia vlastných cieľov zabezpečil aké-také alibi pri rozhodovaní a schvaľovaní. A bol na svete slávny inštitút poradcu, resp. privatizačného poradcu, ktorý možno popri inom asi vie zariadiť aj iné veci a za ktorého odporúčania a výmysly ste sa mohli kedykoľvek skryť a robíte to tak dodnes.

    Každá vláda je niečím charakteristická a každú vládu si ľudia pamätajú na základe niečoho, čo spravila, resp. čo dosiahla. No, vážená opozícia, ja si myslím, že na vaše dve vlády si ľudia vôbec nebudú spomínať ako na vládu, ktorá urobila tie slávne tzv. reformy. Ja som presvedčený a pevne tomu verím, že ľudia si budú Dzurindovu vládu ešte dlho pamätať ako tú, ktorá podivným spôsobom rozpredala štátne strategické podniky a ktorá do nášho systému vniesla nový slávny prvok – poradca, resp. všemúdry privatizačný poradca a najlepšie zahraničný.

  • Nebudem komentovať samotnú privatizáciu a jej priebeh, o tom už hovorili moji kolegovia, resp. ešte budú hovoriť. Ale zastavím sa na chvíľku pri tom privatizačnom poradcovi. Možnože, a nieže možno, ale určite so mnou nebudete, kolegovia z opozície, súhlasiť, ale od pravicovej, resp. kapitalistickej vlády by som očakával, že sú v nej asi ľudia, ktorí majú vzťah k súkromnému podnikaniu. Ľudia, ktorí niečo vedia o zveľaďovaní svojej firmy, ktorým sú vlastné zásady efektívneho vynakladania finančných prostriedkov pri riadení súkromného podniku a ktorí sa snažia zarobené, resp. ušetrené prostriedky investovať späť do svojich podnikov, aby im do budúcna zabezpečili konkurencieschopnosť a ďalší rozvoj. Preto som si myslel a naivne som dúfal, že títo ľudia budú takisto postupovať aj pri spravovaní štátu a budú sa snažiť maximum získaných a ušetrených zdrojov vracať späť do verejného sektora.

    A tu sa určite teraz nestretneme s rovnakým názorom, ale pán Mikloš pri schvaľovaní rozpočtu uviedol, že dávame málo prostriedkov na školstvo, vedu a výskum a niečo v tom zmysle, že pomaly dávame viac z rozpočtu na jednu ošípanú ako na žiaka. No preto by som sa ho chcel spýtať, keď mu tak dnes záleží na podpore vedy a výskumu a keď už tak súrne potreboval poradcu, prečo sme nevyužili a neoslovili naše univerzity, odborníkov v našich výskumných ústavoch. Prečo ste radšej tú 1 miliardu 400 miliónov slovenských korún, ktorú ste zaplatili zahraničnému poradcovi, nedali zarobiť našim univerzitám, výskumným ústavom a nepomohli tak k ich ďalšiemu rozvoju?

  • Chcete mi povedať, že naši odborníci sú hlúpejší a neschopnejší, ako tí ľudia, ktorí pracujú pre zahraničného poradcu? Myslíte si, že slovenské inštitúcie financované z verejných zdrojov by takýto proces nezvládli? Myslím si, že by to Slováci bez problémov a určite za menej peňazí zvládli, len by asi niekomu prekážalo, že by do vecí príliš videli. A to platí nielen pri tejto privatizácii, ale aj pri všetkých iných tendroch, kde ste takto postupovali.

    Ste presvedčení, že zahraničnému poradcovi ide okrem tučnej odmeny aj o niečo iné? Že bude maximálne hájiť priority Slovenskej republiky a bude prihliadať na jej národné a strategické záujmy? Dovolím si tvrdiť, že to tak nie je, ani to tak nikdy nebude. Preto bol pre vás a vašu vládu pri podobných predajoch a tendroch vždy najvhodnejší zahraničný poradca, ktorý často ani nevedel, kde je sever. Málokedy vymyslel niečo nové a v skutočnosti robil väčšinou len to, čo mu vláda, resp. príslušný minister prikázal, čo ste vlastne vopred vymysleli vy. Akurát pri konečnom rozhodovaní ministrov alebo vlády veľmi dobre znela známa veta, veď my sme len rešpektovali odporúčania poradcu. Chápem, určite to musí byť veľmi zložitý proces aj v tomto prípade, niečo predať pod cenu, so stratou akejkoľvek manažérskej kontroly, so záväzkom, že všetky nedoriešené spory a záväzky preberie na seba štát a v rukách mu reálne nezostane skoro nič. No na to treba naozaj významný mozgový trust, aby niekto niečo také vymyslel.

  • Vy, pán Mikloš, ste – myslím, že to bolo včera – konštatovali, že ak by si štát nenajal najlepších poradcov pomaly na svete, nezvládol by taký zložitý proces, ako bola privatizácia SPP. No preto sme aj v tomto prípade mali za ťažké peniaze, ešte raz to pripomínam, za 1 mld. 400 mil. Sk, samozrejme, môžeme sa o tú sumu sporiť podľa toho, aký kurz použijeme, sme mali renomovaného poradcu s honosným menom a sídlom v zahraničí, o ktorého kvalitách sme sa mohli v roku 2001 dočítať aj nasledovné a zacitujem z Národnej obrody 4. 10. 2001: „Spoločnosť Credit Suisse first Boston čelí vo svete viacerým korupčným škandálom. V USA je obvinená z nečestného rozdeľovania akcií vo verejných ponukách preferovaným zákazníkom. Obvinenie sa týka prijímania neobvykle vysokých provízii, ktoré by sa dali považovať za úplatky. Na svojom konte má táto spoločnosť aféry okolo manipulácie trhu cenných papierov vo Švédsku a v Indii. V Japonsku bol odsúdený vysokopostavený zamestnanec za marenie vládneho vyšetrovania.“ A posledné informácie, ktoré sa mi dostali do uší, hovoria o tom, že práve tí predstavitelia Credit Suisse Boston, ktorí riadili alebo radili práve na Slovensku pri privatizácii, sú dnes zavretí v base v Rumunsku.

  • K tomu asi naozaj niet čo dodať.

    Na záver si preto dovolím položiť ešte jednu rečnícku otázku. Prečo niekto bez mihnutia oka za takýto spackaný predaj vyplatí niekomu 1 mld. 400 mil. Sk, vôbec nepreverí oprávnenosť týchto výdavkov a ani sa nad touto sumou nepozastaví? No odpoveď je asi tá, že možno preto, lebo asi vie, v koho vrecku tie peniaze nakoniec skončia.

  • Pán Dzurinda včera hovoril, ako sa utápame v rôznych škandáloch a nevieme ako ďalej. Tak by som mu rád odkázal, že podľa mňa ste sa vy v tých škandáloch a prúseroch už utopili celkom a z toho bahna vám netrčia už ani vlasy.

    A dovoľte mi na záver a úplný záver konkrétne zacitovať pasáže z dokumentov, ktoré niesli takéto názvy. Jeden dokument niesol názov Zmluva o predaji akcií, ktorý v bode 7.2 v časti Obmedzenia, ktorým podlieha predávajúci, obsahoval 18 rôznych obmedzení, medzi inými zacitujem dve, že: „Predávajúci musí zabezpečiť, aby spoločnosť bez predchádzajúceho písomného súhlasu väčšiny kupujúcich, ktorým sa bezdôvodne neodmietne ani nezdrží, okrem prípadov, v ktorých koná na základe bežných obchodných podmienok, alebo, ak to môže byť potrebné v záujme realizácie tejto zmluvy a jej dodržiavania, po i) neprevzala, neuzatvorila, nepozmenila alebo nepostúpila akúkoľvek zmluvu alebo záväzok, ktorých hodnota je v jednotlivých prípadoch vyššia ako 2 milióny USD ináč ako v rámci bežného vykonávania podnikateľskej činnosti; v písm. ii) neuzatvorila, nepozmenila, neukončila alebo nepostúpila žiadnu zmluvu alebo záväzok, ktorý nemožno v ktorejkoľvek dobe vypovedať bez náhrady s trojmesačnou alebo kratšou výpovednou lehotou, s dôsledkom ktorého sú alebo môžu byť celkové ročné výdavky presahujúce sumu 2 miliónov USD.“

    V bode 1, 8.15 Neexistencia porušenia. Zacitujem: „Podpísanie a doručenie tejto zmluvy a plnenie povinností zo strany predávajúceho a ministerstva, ktoré im vyplývajú z tejto zmluvy a z akýchkoľvek iných dokumentov, ktoré majú predávajúci a ministerstvo podpísať, podľa tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou nebude mať za následok a ani nie je pravdepodobné, že bude mať za následok porušenie akéhokoľvek ustanovenia zakladacích dokumentov predávajúceho alebo spoločnosti, skupiny ani skutočnosť, že predávajúci a ministerstvo podpísali a doručili túto zmluvu, ani skutočnosť, že predávajúci a ministerstvo uskutočnili alebo plnili ktorúkoľvek z transakcií, o ktorých sa v nej uvažuje, nebude mať za následok rozpor, porušenie alebo neplnenie akéhokoľvek rozhodnutia valného zhromaždenia, dozornej rady alebo predstavenstva, alebo iného podobného orgánu predávajúceho, alebo ktorejkoľvek spoločnosti, skupiny, alebo akejkoľvek požiadavky slovenského právneho poriadku.“

    A ešte zacitujem z dokumentu, ktorý niesol názov Akcionárska zmluva. Bod 11 – 2 – 3, citujem: „Pre účely vnútornej podnikovej alebo daňovej reštrukturalizácie môže každý investor previesť všetky alebo časť svojich akcií na svoju pridruženú osobu bez akéhokoľvek súhlasu alebo obmedzenia. Každý investor smie previesť svoje akcie na ktoréhokoľvek investora, ak je v čase takéhoto prevodu taký iný investor, t. j. nadobúdateľ, kvalifikovaným nadobúdateľom alebo na spoločnosť, ktorú takí investori po sčítaní počtu ich akcií v takej spoločnosti kontrolujú v každom z predchádzajúcich prípadov bez akéhokoľvek súhlasu alebo obmedzenia. Každý navrhovaný prevod, ktorý je povolený podľa tohto odseku, oznámi investor prevádzajúci akcie slovenskej strane najmenej 15 pracovných dní vopred.“

    V časti 18 – 18 Rozhodujúce právo, už to tu dnes zaznelo: „Táto zmluva a dokumenty, ktoré majú byť uzatvorené podľa tejto zmluvy okrem prípadu, ak je v nich výslovne ustanovené inak, sa budú spravovať a vysvetľovať v súlade s anglickým právom s výhradou kogentných ustanovení slovenského práva, vrátane akýchkoľvek medzinárodných zmlúv, v ktorých bola Slovenská republika v čase podpísania tejto zmluvy zmluvnou stranou.“

    Bod 18 – 19 Riešenie sporov: „Akýkoľvek spor, nezhoda alebo nárok vyplývajúce z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, alebo porušenie, ukončenie, alebo neplatnosť tejto zmluvy vyrieši v súlade s rozhodcovskými pravidlami Medzinárodnej obchodnej komory (pravidlá, rozhodcovský tribunál pozostávajúci z troch rozhodcov, ktorí budú vymenovaní v súlade s pravidlami. Sídlom rozhodcovského konania bude Londýn Anglicko. Rozhodcovské konanie sa uskutoční v anglickom jazyku. Do rozhodcovského konania sa nezaradia, ani s nimi nebudú zlúčené žiadne iné spory.)“

    No a posledný bod 18 – 20 Vzdanie sa zvrchovanej imunity, citujem: „V rozsahu, v akom slovenská strana alebo akékoľvek jej príslušné aktíva majú, alebo môžu nadobudnúť akúkoľvek imunitu voči vzájomnému započítaniu súdnym konaniam, zabaveniu majetku pred vynesením rozsudku, inému zbaveniu majetku, alebo vykonaniu rozhodcovského výroku, alebo súdneho rozhodnutia z dôvodu zvrchovanej imunity alebo z iných dôvodov, potom sa do miery, ktorú povoľuje právo príslušného súdu (tribunálu), slovenská strana týmto neodvolateľne vzdáva týchto práv imunity v súvislosti so svojimi povinnosťami, ktoré vyplývajú alebo súvisia s touto zmluvou za predpokladu, že sa takéto vzdanie sa imunity nerozšíri na majetok, ktorý sa používa výlučne alebo predovšetkým na oficiálne účely (vrátane majetku, ktorý vlastnia zastupiteľské úrady alebo konzuláty, diplomatické budovy a ich príslušenstvo).“

    Ďakujem pekne za pozornosť. Verím, že ostatní diskutujúci sa k týmto veciam vyjadria a ešte poprosím...

  • Hlasy z pléna.

  • Takže ešte na záver chcem pre spravodajcu uviesť, že zotrvávam na svojom pôvodnom pozmeňujúcom návrhu tak, ako je písomne predložený, to znamená v písmenách a) a b) a nie c), pretože spoločná správa, ktorá nám bola rozdaná, konštatuje porušenie zákona už len v bodoch a) a b). Tak len pre čistotu legislatívneho prostredia.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Pelegriniho sa prihlásil pán poslanec Mikloško, pán poslanec Záhumenský, pán poslanec Kahanec, pán poslanec Valocký a pán poslanec Kvorka.

    Slovo má pán poslanec Mikloško.

  • Pán poslanec Pelegrini, navrhli ste zmenu, že miesto „porušenie“ dať „dôvodné podozrenie z porušenia zákona“. Znovu opakujem, všetci, ktorí budú hlasovať za toto uznesenie, musia byť predvolaní na vyšetrovanie na Generálnu prokuratúru a zdôvodniť svoj názor. Všetci sú svedkovia. Tí, ktorí budú hlasovať za, uvedomte si to.

    Po ďalšie, uznesenia Národnej rady. My tu prijímame zákony, ale uznesenia Národnej rady sú politického charakteru. Vaše uznesenie, ak ho takto prijmete, je politické kriminalizovanie.

    Ďalej, znovu upozorňujem, táto vládna koalícia nosí v sebe nutkanie hodnotiť a zasahovať do trestnoprávneho procesu.

    1. Minister Kaliňák a premiér Fico sa verejne vo svojich funkciách vyjadrili k prípadu Hedviga Malinová. Je to absolútny škandál a nátlak na políciu. Predsa, keď minister vnútra niečo povie, viete si predstaviť, že jeho podriadení vyšetrovatelia budú robiť slobodne?

    2. Premiér Fico na sneme Smeru: „Opozícia by mala byť vo väzení“. Páni, premiér Fico, len kričte, páni, lebo iné neviete. Premiér Fico by mohol vyzerať ako vzorný pionier s červenou šatkou pri týchto výrokoch, keby nám, ktorí si pamätáme, nepripomínal Karola Bacílka.

    3. Teraz prijímate ďalšie uznesenie Národnej rady o dôvodnom podozrení z porušenia zákona. Páni, upozorňujem vás verejne, máte nutkanie politicky kriminalizovať opozíciu. Ale spomeňte si, ako dopadli všetci vám podobní za posledných 20 rokov. A ak si myslíte, že sa vás bojíme, tak sa, bohužiaľ, v tomto prípade, aj keď máte väčšinu, mýlite.

  • Skôr ako dám priestor pre ďalšiu faktickú poznámku, chcem vám oznámiť, že predseda Národnej rady zvoláva politické grémium na 16.45 hodinu. Takže budeme pokračovať ďalej vo faktických poznámkach.

    Slovo má pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Celá Správa o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, ako aj vystúpenie pána poslanca Pelegriniho, jasne zdokumentovala, že privatizácia SPP je opradená obrovskými škandálmi, ktoré sa pri privatizácii udiali. Nie je to len otázka kúpnej ceny, otázka kurzovej straty, ale aj zaujímavá odmena pre privatizačného poradcu. Pán poslanec Pelegrini jasne deklaroval morálny profil tohto poradcu Credit Suisse first Boston, od ktorého si nechala slovenská vláda radiť a bolo by zaujímavé vedieť, prečo vlastne zaplatili poradcovi 1,4 mld. korún, ktorý vybral jedného z jedného. A určite by bolo zaujímavé sa dozvedieť aj to, kto všetko robil v subdodávkach pre tohto privatizačného poradcu. Koľko peňazí skončilo u tohto poradcu a koľko peňazí dostali subdodávatelia, ktorí pravdepodobne boli nejako prepojení a mali záujem toľkoto peňazí vlastne tomuto poradcovi vyplatiť. Ďakujem.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Pelegrini, chcem sa spýtať, keď už ste zmenili konštatácie v písmenách a), b), či nechcete zmeniť aj body písmena c), d), e), f), g). Pýtam sa to predovšetkým preto, lebo v bode c) hovoríte a žiadate generálneho prokurátora, aby prešetril proces privatizácie a výber privatizačného poradcu. Čiže žiadate prešetriť. Na druhej strane už veselo konštatujete, že boli nepreukázané mimoriadne výdavky poradcovi, že boli ďalšie nepreukázané odmeny privatizačnému poradcovi, že tam bola škoda, finančná strata a podobne. No tak bez prešetrenia už môžete konštatovať? Skúste sa zamyslieť, či netreba preformulovať aj body c) až g).

    A ďalej, keď hovoríte o všemúdrych poradcoch, spýtam sa: Ako je riešený odpredaj pozemkov cez Bratislavskú teplárenskú, v ktorej teraz rozhodujete vy? Pokiaľ som dobre počul, tak je tam takisto privatizačný poradca, resp. poradca pre predaj. Skúste mi na to odpovedať. Tak isto by som sa chcel spýtať, keď ste hovorili, že by to bolo možné zvládnuť za menej peňazí pri tendroch, či by nemohli byť za menej peňazí zvládnuté aj tendre vašej vlády. Napríklad na ministerstve obrany. Keby sa nevyťahovali veci na svetlo Božie, tak ako sa vytiahli pozemky pri Slavkove, tak ako sa vyťahujú pozemky, teda pardon, nie pozemky, ale tak ako sa vyťahujú tendre na ministerstve obrany, tak by všetko potichučky veselo prebehlo aj s poradcami, aj s vysoko nadnesenými cenami.

    A to, kto sa topí v škandáloch, myslím si a zdá sa mi, že sa topíte vy ako vládna koalícia. Lebo zatiaľ ste si, mám taký dojem, nevšimli, že už rok a pol ste vo vláde vy a že ste zodpovední za rok a pol, ktorý prebehol. To už je vaša zodpovednosť.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Valocký.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Ja by som sa chcel poďakovať pánovi poslancovi Pelegrinimu, ktorý prakticky za dva dni tejto rozpravy, zdá sa mi, že prvý pomenoval túto zmluvu a túto privatizáciu pravým menom. Vysvetlil fakty, pre občanov jasné a zrozumiteľné, bez indexov, bez všelijakých ekonomických výpočtov a povedal jasne, o čo v tejto privatizácii išlo. Samozrejme, ako hovoril pán poslanec Mikloško, že sa nás neboja, ani my sa nebojíme vás, pán poslanec Mikloško. A tak ako hovoril pán poslanec Galbavý, že mentálne sme nejako slabo vybavení, nemusíme čítať ani faktické poznámky, takže nemáme to ani pripravené.

    Hlboko oceňujem pána poslanca Pelegriniho, ktorý skutočne ukázal a aj zacitoval zo zmluvy isté pasáže. Mám dojem, že aj poniektorí poslanci alebo väčšina poslancov opozície nevedela a nepoznala, samozrejme, obsah zmluvy a možno nebola s ním ani oboznámená na kluboch vtedajšej koalície. Ja by som sa chcel spýtať týmto pána poslanca Mikloša, ktorý bol teda asi hlavný tútor tejto privatizácie, prečo sa nevybral druhý privatizačný poradca, ktorý bol lacnejší a prečo sa nevybral poradca zo Slovenskej republiky tak, ako povedal pán poslanec Pelegrini. Alebo či bola aspoň úvaha o tom, že by nejaký takýto poradca, nejaká inštitúcia, vedecká, sa mohla do tohto procesu zapojiť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Posledná faktická poznámka – pán poslanec Kvorka.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. No chcem jednoznačne podporiť vystúpenie pána poslanca Pelegriniho, pretože jednoznačne vysvetlil, tu nám všetkým prítomným, chronológiu celej transakcie a privatizácie plynárenského priemyslu. Jedno si treba povedať, že stále – rokujeme tu už pomaly druhý deň – nebolo vysvetlené z radov opozície, čiže od tých, ktorí v tom čase, keď sa privatizoval SPP, boli pri moci a toto robili, že tá strata tých 236 miliónov eur nie je vysvetlená a vysvetliť to ani žiadnym spôsobom nechcú.

    Rokujeme o tom už druhý deň a občania, ktorí mi volajú, pretože to sledujú, samozrejme, majú možnosť toto všetko počúvať a sledovať, hovoria – však, preboha, už urobte voľajaký ten poriadok s týmto, vysvetlite nám, povedzte nám, však my vieme, kto bol vtedy pri moci, kto sa týmto zapodieval, kto čo robil, kto má na tom svoj podiel a tak ďalej, a tak ďalej. Čiže, nech sa nesnaží opozícia nám masírovať mozgy voľačím, čo si zobrali do svojho vedomia a snažia sa to pretaviť do toho, že teraz je to tak alebo tak.

    Vážená opozícia, občania tejto republiky veľmi dobre vedia, čo ste urobili, ako ste to sprivatizovali, ako ste to urobili. A k tomu dodatku, hoci by sa na to nemalo akože reagovať, ale musím na to zareagovať, lebo mi to nejde, ak pán Mikloško tu ide hovoriť o tom, že by nás pomaličky bolo treba zatvárať, no tak ja si myslím, že, pán poslanec Mikloško, ste starý martier v tejto poslaneckej snemovni, mali by ste si uvedomiť, koho treba zavrieť za to, čo ste sprivatizovali.

    Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Pelegrini.

  • Ja len veľmi krátko. Pán poslanec Mikloško, ak ma niekto na základe môjho hlasovania niekde predvolá, tak tam jednoducho pôjdem, nemám s tým žiadny, najmenší problém.

    A kolegovi Kahancovi, navrhol som zmeniť len textáciu v písm. a) a b) a uisťujem ťa, že v ostatných písmenách nemienim meniť absolútne nič. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Burian, máte procedurálny návrh? Nech sa páči, zapnite.

  • Vážená pani predsedajúca, ja mám jeden procedurálny návrh. Hlásil som sa do rozpravy, aj ste ma čítali, ale jednoducho v tom tlačení, keď som sa nezbadal na tej tabuli, tak je možné, že som sa vyhodil a v tom zázname nie som napísaný ako nahlásený do rozpravy. Bol by som veľmi rád, aby ste ma zaradili späť do rozpravy. Ďakujem.

  • Čiže nie procedurálny, ale námietka. Poprosím technikov, aby sa pozreli, či je to tak. Áno? Posuňte mi. Dobre, pán poslanec.

    Takže ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Mikloš a po ňom sa pripraví pán poslanec Pavlis.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloš, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, dovoľte mi najskôr reagovať na niektoré vyhlásenia aj niektoré príspevky, ktoré tu odzneli a najmä, čo sa týka toho, čo hovoril pán Mečiar, spomínal to aj pán Pelegrini, že má byť problémom, že sa majú prípadné spory riešiť podľa britského práva. Pán poslanec Mečiar, toto je štandardné ustanovenie vo všetkých veľkých privatizáciách. Samozrejme, že áno. Samozrejme, nie v takých privatizáciách, aké ste organizovali vy, o akých tu budem o chvíľu hovoriť. Keby takéto privatizácie, aké sa organizovali počas vašich vlád, boli sa riadili podľa britského práva, tak väčšina z nich by bola zrejme vyhlásená za nezákonné. Čiže toto je normálne ustanovenie, ktoré všade na svete je bežné a je pri takých transakciách úplne, úplne bežné. Alebo snáď chcete povedať, že britské právo oproti právu slovenskému je horšie? Alebo, že britská právna kultúra je horšia? Alebo, že vymožiteľnosť práva vo Veľkej Británii je horšia?

    Pán poslanec Pelegrini tu citoval z akcionárskej zmluvy, pričom tomu dával nádych akejsi škandalóznosti. Pán poslanec, môžem vás ubezpečiť, že to sú úplne štandardné, úplne korektné ustanovenia, ktoré v tej zmluve sú a za ktorými si plne stojím. A keď hovoríte, a najmä pán poslanec Mečiar, keď démonizuje tú zmluvu v tom zmysle, čo tam všetko vlastne je a že my sa vyjadrujeme k tomu a pritom o tom nevieme, no, samozrejme, poslanci sa vyjadrujú k správe, ktorú vláda predložila. K čomu inému sa môžu vyjadrovať, keď k inému prístup nemajú? Ani ja dnes nemám prístup k tej akcionárskej zmluve. Ale garantujem vám, že svojho času, keď som za to bol zodpovedný, som ju študoval a tvrdím a som si istý, že je to normálna štandardná akcionárska zmluva, ktorá dostatočne zabezpečuje práva Slovenskej republiky ako majoritného akcionára a aj práva Slovenského plynárenského podniku tak, aby sa mohol rozvíjať v prospech SPP, aj v prospech Slovenskej republiky.

    A, pán Mečiar, ak vy máte niečo, čo nikto iný nemá a citujete z toho, tak to zverejnite. Zverejnite to. A buď to zverejnite, alebo z toho necitujte. Pretože potom vyzeráte, že vy jediný viete, čo tam je. Tak buď to zverejnite, alebo z toho necitujte. A ak sú chránené akékoľvek dokumenty mlčanlivosťou, tak je to zase úplne bežná štandardná vec. Vy sa oháňate mlčanlivosťou pri verejných dokumentoch. Vy s odvolaním sa na obchodné tajomstvá ste nezverejnili dokonca údaje o projekte PPP projektov na diaľnice, ktoré budú platiť slovenskí daňoví poplatníci vo výške desiatok miliárd korún. A vy idete vyčítať takejto normálnej operácii, normálnej operácii – vstupu investora, že sú niektoré ustanovenia chránené mlčanlivosťou podľa Obchodného zákonníka? Tak rokujte s investormi, aby sa to odtajnilo a zverejnite to. Ale tí, ktorí máte prístup k týmto dokumentom, a to je ministerstvo hospodárstva, minister hospodárstva, vy do nich môžete nazrieť aj bez toho, aby táto mlčanlivosť bola zrušená. A ak tam nájdete čokoľvek, čo by svedčilo o porušení zákona, tak máte povinnosť zo zákona podať trestné oznámenie. Tak čo tu neustále fabulujete? Čo tu neustále vypúšťate hmlu a dymovú clonu o tom, aké je to všetko záhadné a aké je to všetko zlé?

    Navyše, musím povedať, že aj tie veci, ktoré tu odznievajú, aj to, čo je napísané v správe, svedčí len o jednom – o vašej absolútnej neznalosti základných princípov uskutočňovania podobných transakcií. To, čo je v zmluve napísané, napríklad, že mandátna zmluva bola podpísaná zo strany poradcu skôr, ako bolo výberové konanie, veď som to včera jasne vysvetlil, že to je úplne normálne a ak by to tak nebolo, tak by to bolo zlé. To, že suma je napísaná rukou, je úplne štandardné a bežné. Vy sa tomu čudujete a démonizujete to, takisto to, že poradcu nerobili naše inštitúcie, no lebo sa neprihlásili do toho výberového konania. Prihlásilo sa do výberového konania 18 záujemcov na poradcu, z toho 10 predložili ponuku. Nikto z týchto záujemcov nereklamoval postup, že bol zlý. Takže vytvárate neustále, neustále len hmlu.

    Ešte k jednej veci sa chcem vyjadriť. Konštatoval to včera aj pán poslanec Burian a myslím, že to čítal v tej akcionárskej zmluve aj pán poslanec Pelegrini, že má byť zlé a nevýhodné, že akcionár môže previesť akcie aj na inú spoločnosť. Ale to je suverénne vlastnícke právo, je to jeho vlastníctvo. Tie akcie, tých 49 % akcií SPP je vlastníctvom kupujúceho, ktorý tieto akcie kúpil. A ak vidíte nejaké, ako pán poslanec Burian včera videl, nejaký problém v tom, že je to holandská spoločnosť založená v Holandsku, tak mu chcem povedať, že v tom absolútne žiaden problém nie je, pretože to je úplne normálne. A zároveň, aj keby poznal pán poslanec Burian smernicu matka – dcéra, tak by vedel, že v takom prípade dokonca aj za obdobia, kedy existovala daň z dividend, táto daň z dividend tu platená nebola, pretože podľa tejto smernice matka – dcéra platí, že ak spoločnosť založená, dcérska spoločnosť založená materskou spoločnosťou v inej členskej krajine Európskej únie niekde pôsobí, tak dividendy neplatí, platí ich podľa zákonov v materskej krajine. Takže aj toto svedčí len o neznalosti a o tom, že vyrábate neustále clony. Dymové clony a zahmlievanie. A neustále obviňovanie bez akýchkoľvek dôkazov, bez akýchkoľvek argumentov, čo svedčí naozaj len o vašej slabosti a o tom, že keď neviete riešiť reálne problémy, tak sa snažíte vytvárať takúto dymovú clonu.

    A teraz by som, ak dovolíte, rád hovoril o privatizácii v rokoch 1995 až ´98. Možno sa budete pýtať prečo. Akú to má súvislosť s dneškom? No má to viacero súvislostí.

    Tá prvá súvislosť je, že privatizácia SPP, a to je bod programu, o ktorom dnes rokujeme, sa udiala v rokoch 2000 až 2002. Vy ju vyťahujete v roku 2008 po roku a pol, čo ste vo funkciách, pričom politická zodpovednosť za všetko, za celé vládnutie, aké bolo s chybami aj s pozitívami, vždy je vyhodnocovaná vo voľbách. A čo sa týka trestnej zodpovednosti, prokuratúra už viackrát konštatovala, zastavila trestné stíhanie a konštatovala, že tam nič nie je. Mimochodom, konštatoval to aj prokurátor v súvislosti s vašou správou, ktorú vydávate za nejaké strašné nóvum. A keď teda chcete hovoriť o politickej zodpovednosti vlády, ktorá vládla v rokoch 1998 až 2002, lebo vtedy sa uskutočnila privatizácia, tak hovorím, dobre, ale potom hovorme aj o politickej zodpovednosti za privatizáciu v rokoch 1995 až 1998. Ja tvrdím, že privatizácia Slovenského plynárenského priemyslu bola v poriadku. Bola uskutočnená medzinárodným tendrom na základe normálnych pravidiel. Výnos z tejto privatizácie je vysoký a táto privatizácia priniesla tomuto podniku významného investora, ktorý zlepšil fungovanie tohto podniku a zapojil ho do medzinárodných štruktúr. To je mimochodom aj názor OECD, ktorý som vám tu včera citoval.

    A ešte jedna súvislosť s privatizáciou v rokoch 1995 až 1998 a s tým, čo sa deje dnes. A tá súvislosť je tá, že medzi významných sponzorov dnešnej najsilnejšej vládnej strany patria aj ľudia z vtedajšieho prostredia, najmä HZDS, ktorí na divokej a škandalóznej privatizácii, ktorá sa vtedy uskutočňovala, profitovali. Ak chcete konkrétne mená, ponúknem vám dve. Pán Poor, privatizér, ktorý okrem iného privatizoval aj Naftu Gbely, o ktorej vám o chvíľu poviem pár faktov a argumentov, alebo pán Brhel, ktorý bol štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva, ktoré malo významnú pozíciu pri privatizácii, pri tej vtedajšej tzv. divokej privatizácii. Toto sú ľudia, ktorí sú dnes v pozadí Smeru, ktorí sa na takejto privatizácii podieľali a toto bola škandalózna privatizácia.

    V rokoch 1995 až 1998 sa tu uskutočnila privatizácia, ktorá bola absolútne netransparentná, ktorá sa neuskutočňovala na základe žiadnej súťaže, ktorá znamenala odovzdávanie významných podnikov za zlomky skutočných cien mecenášom politických strán a tým, ktorí boli blízko, ktorí v mnohých prípadoch tieto firmy ešte aj vytunelovali a vykradli, viď Východoslovenské železiarne, alebo predali s mnohonásobne vyšším ziskom následne zahraničným investorom. A hneď na začiatku vám poviem v zhrnutí, budem hovoriť len o niektorých z týchto káuz, pretože keby som hovoril o všetkých, tak by sme tu sedeli, musel by som tu rozprávať tri dni. Ale zhrniem hneď na začiatku, že len firmy a teraz ich vymenujem, o ktorých budem hovoriť: Baňa Záhorie, Biotika Slovenská Ľupča, Kolorin, Hotely vo Vysokých Tatrách, Štúrovo, Nafta Gbely...

  • Pán poslanec, prepáčte, chvíľočku. O 16.45 hodine je zvolané poslanecké grémium, takže ja by som prerušila rokovanie, vyhlásila prestávku a vaše vystúpenie by ste potom dokončili, pretože ja som tiež členom politického grémia a rada by som sa zúčastnila. Podpredsedovia sú tiež členovia politického grémia, takže vyhlasujem 15-minútovú prestávku. O 17.00 hodine budeme pokračovať hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Ešte, keďže chcel by som byť korektný k opozícii, chcem vám len avizovať, že o 17.00 hodine máme predstavu o tom, že v mene troch klubov budeme žiadať 30-minútovú prestávku, vážení kolegovia, aby ste s tým počítali pre korektnosť.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, vidím, že je vytvorená komunikačná atmosféra, grémium ešte chvíľočku bude pravdepodobne trvať, aby sme v rámci racionality riešenia, vieme, že bol avizovaný návrh na vyhlásenie prestávky v mene troch klubov. Ak je to možné, tak by som vyhlásil teraz prestávku do 17.45 hodiny a o 17.45 hodine by sa začalo hlasovať o prerokovaných bodoch programu a o preložených bodoch programu. Predpokladám, že je všeobecný súhlas. Ďakujem pekne. Čiže vyhlasujem prestávku do 17.45 hodiny, kedy sa začne akt hlasovania o prerokovaných bodoch programu a preložených bodoch programu. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval o výsledkoch stretnutia poslaneckého grémia. Do 17.45 hodiny bude prestávka na poradu klubov pred hlasovaním. Je to najmä kvôli tajnej voľbe, ktorú uskutočníme. Vaši predsedovia vás budú informovať o spôsobe voľby. Je trošku iný, ako sme robievali dosiaľ, preto chcem, aby ste sa v klube oboznámili so spôsobom voľby a hlasovacími lístkami, aby sme nespôsobili zbytočný problém. Ale o 17.45 hodine pristúpime najprv k hlasovaniu tak, ako sme včera odsúhlasili o vyslovení súhlasu s ratifikáciou Lisabonskej zmluvy. Po tomto hlasovaní uskutočníme tajnú voľbu členov Rozhlasovej a televíznej rady a šéfa poštového úradu. Počkáme na vyhodnotenie výsledkov a uvidíme z hľadiska času, ako to bude prebiehať.

    Zajtra budeme pokračovať potom ráno o 9.00 hodine vystúpením pána eurokomisára Jána Figeľa. Po tomto bode programu budeme pokračovať v prerušenej rozprave o správe o privatizácii SPP.

    Ďakujem.

  • Pokračovanie prestávky.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále, aby sme mohli pokračovať v prerušenom rokovaní 19. schôdze.

    Takže, dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní. Pán poslanec Janiš – procedurálny návrh?

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Keďže sa schyľuje k hlasovaniu o Lisabonskej zmluve, mám procedurálny návrh v mene troch poslaneckých klubov SDKÚ – DS, SMK a KDH, aby sme rokovanie, aby Národná rada rozhodla o tom, že rokovanie o tejto Lisabonskej zmluve odkladá.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 58 za, 78 proti, 4 sa zdržali.

    Chcem vás ešte, kým prikročíme k samotnému rokovaniu, informovať, že na poslaneckom grémiu napriek opätovnej snahe získať podporu opozičných klubov pre vyslovenie súhlasu s ratifikáciou, sa nepodarilo napriek zárukám, ktoré sme poskytli, dospieť k dohode, preto budeme hlasovať o návrhu na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Lisabonskej zmluvy. Najprv počkáme, kým Európania opustia sálu.

  • Takže ešte teraz, dámy a páni, pred samotným hlasovaním vás poprosím, aby sme sa prezentovali, aby som zistil počet prítomných v sále.

  • Prezentácia.

  • Prítomných 82.

    Konštatujem, že Národná rada je uznášaniaschopná.

    Pristúpime teraz k samotnému hlasovaniu. Pani poslankyňa Laššáková – návrh.

  • Ďakujem pekne. V mene troch poslaneckých klubov Smer – sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Ľudová strana – HZDS navrhujem, aby sme o Lisabonskej zmluve hlasovali na budúci týždeň vo štvrtok o 17.00 hodine. Prosím, pán predseda, dajte o mojom návrhu hlasovať.

  • Hlasy v sále: Áno.

  • Ďakujem pekne. Som rád, že gymnastiku Európanov nebudeme opakovať každý deň. Ďakujem pekne. Takže konštatujem, že sme preložili návrh alebo sme preložili hlasovanie o návrhu s vyslovením súhlasu s ratifikáciou Lisabonskej zmluvy na štvrtok budúci týždeň na 17.00 hodinu počas rokovania programu riadnej 19. schôdze. Ďakujem pekne.

  • Hlasy v sále.

  • Dámy a páni, nie je všeobecný súhlas? Dobre, tak budeme hlasovať.

  • Ale oceňujem, pán Mikloško, že máte aspoň nejaký názor.

  • Potlesk a hlasy v sále.

  • Hlasovanie.

  • Konštatujem, že z prítomných 77 poslancov všetci boli za.

    Takže procedurálny návrh sme odsúhlasili.

    A ešte raz pre tých, ktorí majú naozaj záujem o naše členstvo v Európskej únii, aby tu náhodou nezabudli byť. Na budúci týždeň vo štvrtok o 17.00 hodine budeme opakovane hlasovať alebo budeme hlasovať o vyslovení súhlasu s ratifikáciou Lisabonskej zmluvy.

    Teraz prikročíme, dámy a páni, k tajným voľbám tak, ako sme odsúhlasili pri schvaľovaní programu 19. schôdze.

    Ide o voľbu predsedu Poštového regulačného úradu, členov Rady Slovenskej televízie a členov Rozhlasovej rady.

    Dávam slovo pánovi ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomírovi Vážnemu a poprosím ho, aby uviedol návrh na

    voľbu predsedu Poštového úradu, Poštového regulačného úradu.

    Poprosím, kolegyne, kolegovia... Kolegyne, kolegovia, ešte budú uvedené návrhy na voľbu. Takže vás poprosím, aby ste venovali tomu pozornosť. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky uznesením č. 1025 z 5. decembra 2007 súhlasila s mojím návrhom na voľbu Ing. Jána Fľaka do funkcie predsedu Poštového regulačného úradu a odporučila ho zvoliť.

    Poštový regulačný úrad je orgánom štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou na vykonávanie štátnej regulácie poštových služieb so sídlom v Žiline. Na čele úradu je predseda, ktorého na návrh vlády Slovenskej republiky volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Funkčné obdobie predsedu je šesťročné, pričom tá istá osoba môže vykonávať funkciu najviac dve funkčné obdobia po sebe.

    Uvedená funkcia je v súčasnosti neobsadená, keďže predchádzajúci predseda Karol Achimský sa dňom 9. októbra 2006 funkcie vzdal. Počas tejto doby vo funkcii zastupoval podpredsedu Poštového regulačného úradu Pavel Ďugel.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz poprosím pána poslanca Pavlisa, aby ako spravodajca uviedol informáciu.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca predložil správu o výsledku rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku o návrhu na voľbu predsedu Poštového regulačného úradu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 514 z 2. januára 2008 pridelil návrh vlády na voľbu predsedu Poštového regulačného úradu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku s tým, že podá správu o výsledku prerokovania materiálu a predloží návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Uznesením č. 283 z 22. januára 2008 výbor odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť Jána Fľaka za predsedu Poštového regulačného úradu a poveriť

    a) Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku predkladať predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov návrh na vydanie rozhodnutia o zaradení do platovej triedy a platových náležitostiach predsedu Poštového regulačného úradu;

    b) predsedu Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 43 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov rozhodnúť na základe návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku o zaradení do platovej triedy a o platových náležitostiach predsedu Poštového regulačného výboru.

    Súčasne výbor poveril spravodajcu výboru podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku rokovania spolu s návrhmi uznesení.

    Ďakujem, pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť, vzhľadom na to, že písomnú prihlášku som nedostal. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, predpokladám, nebudete sa vyjadrovať. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Hlasovanie bude tajné.

    Teraz poprosím, aby pán poslanec Ján Senko uviedol

    návrh na voľbu členov Rady Slovenskej televízie,

    je to tlač 521.

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá k návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie, tlač č. 521.

    Podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov sa dňom 4. januára 2008 vzdala funkcie člena Rady Slovenskej televízie Karina Habšudová.

    Podľa § 12 ods. 1 písm. a) predmetného zákona sa dňom 31. marca 2008 skončí funkčné obdobie 4 členom Rady Slovenskej televízie, a to Jánovi Grešovi, Lucii Jurgovej, Józsefovi Kissovi a Miroslavovi Kollárovi.

    Podľa § 9 ods. 1 zákona Rady Slovenskej televízie má 15 členov, preto je potrebné zvoliť 1 člena na funkčné obdobie, ktoré začne plynúť dňom zvolenia a skončí dňom 31. marca 2008.

    A 5 členov na šesťročné funkčné obdobie, ktoré začne plynúť dňom 1. apríla 2008.

    Kluby poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, právnické osoby pôsobiace v oblasti audiovízie, hromadných informačných prostriedkov, kultúry, vedy, vzdelávania, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv a životného prostredia podľa § 9 ods. 2 zákona predložili Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá návrhy kandidátov.

    Do stanoveného termínu výbor dostal návrhy kandidátov na členov Rady Slovenskej televízie, ktoré sú obsiahnuté v správe nášho výboru. Nebudem ich bližšie čítať. Sú uvedené aj na hlasovacích lístkoch, ktoré dostanete k dispozícii.

    Okrem uvedených kandidátov bola doručená Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá jedna obálka s návrhom kandidáta Rady Slovenskej televízie po stanovenom termíne predsedu Národnej rady – prezenčná pečiatka podateľne Národnej rady zo dňa 2. 1. 2008. Predmetná dokumentácia bola vrátená neotvorená navrhovateľovi.

    Gestorský výbor prerokoval predložené návrhy kandidátov na voľbu členov Rady Slovenskej televízie a skonštatoval, že kandidáti spĺňajú všetky náležitosti a predložené návrhy sú v súlade s kritériami uvedenými v § 10 ods. 2 až 5 zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov okrem podmienok v zmysle čl. 5 ods. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktoré si môžu zvolení kandidáti usporiadať do 30 dní od zvolenia a preto sú spôsobilí, aby boli volení do Rady slovenskej televízie.

    Gestorský výbor po zvážení týchto skutočností v prijatom uznesení č. 114 z 20. januára 2008 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby konštatovala, že: a) podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov sa dňom 4. januára 2008 vzdala funkcie člena Rady Slovenskej televízie Karina Habšudová;

    b) podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov sa dňom 31. marca 2008 skončí funkčné obdobie 4 členom Rady Slovenskej televízie: Jánovi Grešovi, Lucii Jurgovej, Józsefovi Kissovi a Miroslavovi Kollárovi;

    c) je potrebné zvoliť 1 člena za Karinu Habšudovú, ktorej funkčné obdobie začne plynúť dňom zvolenia do 31. marca 2008. Do voľby nevstupujú súčasní členovia rady Ján Grešo, Lucia Jurgová a Miroslav Kollár.

    d) je potrebné zvoliť 5 členov rady, aby Rada Slovenskej televízie mala 15 členov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov na šesťročné funkčné obdobie, ktoré začne plynúť 1. apríla 2008.

    Zvolila podľa § 9 ods. 2 zákona o Slovenskej televízii v tajnom hlasovaní za členov Rady Slovenskej televízie bod:

    a) 1 člena na funkčné obdobie, ktoré začne plynúť dňom zvolenia a skončí dňom 31. marca 2008;

    b) 5 členov na šesťročné funkčné obdobie, ktoré začne plynúť dňom 1. apríla 2008.

    3. Voľbu uskutočnila tajným hlasovaním podľa § 39 ods. 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    4. Uskutočnila druhé kolo voľby v prípade, že v prvom kole nebude zvolený potrebný počet členov, 1 resp. 5 z navrhovaných kandidátov. Do druhého kola postupujú tí kandidáti, ktorí v prvom kole neboli zvolení a získali najvyšší počet hlasov. Počet kandidátov druhého kola je dvojnásobok počtu členov, ktorých treba zvoliť. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najvyšší počet.

    Dovoľujem si upozorniť, že v súvislosti s touto voľbou sa používa hlasovací lístok č. B a C.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto vyjadriť k uvedeným návrhom. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode.

    A teraz vás poprosím, aby ste uviedli

    návrh na voľbu členov Rozhlasovej rady.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá k návrhu na voľbu členov Rozhlasovej rady, tlač č. 522.

    Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov skončí funkčné obdobie 5 členom Rozhlasovej rady, a to Michalovi Dzurjaninovi, Petrovi Michalicovi, Kvete Škvarkovej dňom 29. februára 2008, ďalej Petrovi Jeznému dňom 3. marca 2008 a Jozefovi Gazdovi dňom 28. apríla 2008.

    Kluby poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, právnické osoby pôsobiace v oblasti rozhlasovej tvorby, hromadných informačných prostriedkov, kultúry, vedy, vzdelávania, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv a životného prostredia v zmysle § 9 ods. 2 zákona predložili Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá návrhy kandidátov.

    Do stanoveného termínu výbor dostal tieto návrhy kandidátov za členov Rozhlasovej rady. Uvedení členovia sú uvedení v správe, ktorú ste všetci dostali v písomnej podobe. Nebudem ich čítať. A sú uvedení na príslušnom hlasovacom lístku.

    Okrem uvedených kandidátov bol výboru pre kultúru a médiá doručený návrh 1 kandidáta Rozhlasovej rady. Predmetná dokumentácia nebola kompletná, preto bola vrátená navrhovateľovi.

    Gestorský výbor prerokoval predložené návrhy kandidátov na voľbu členov Rozhlasovej rady a konštatoval, že kandidáti spĺňajú všetky náležitosti v zmysle § 10 ods. 2 až 5 zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov. Okrem podmienok v zmysle čl. 5 ods. 7 ústavného zákona č. 357/2007 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktoré si môžu zvolení kandidáti usporiadať do 30 dní od zvolenia, a preto sú spôsobilí, aby boli volení do Rozhlasovej rady.

    Gestorský výbor po zvážení týchto skutočností v prijatom uznesení č. 115 z 29. januára 2008 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby:

    1. konštatovala, že bod

    a) podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov zo dňa 29. februára 2008 skončí funkčné obdobie členov Rozhlasovej rady Michalovi Dzurjaninovi, Petrovi Michalicovi, Kvete Škvarkovej; dňom 3. marca 2008 Petrovi Jeznému a dňom 28. apríla Jozefovi Gazdovi.

    b) je potrebné zvoliť 5 členov rady, aby Rozhlasová rada mala 15 členov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov.

    Bod 2. Zvolila podľa § 9 ods. 2 zákona o Slovenskom rozhlase v tajnom hlasovaní za členov Rozhlasovej rady

    a) 3 členov na šesťročné obdobie, ktoré začne plynúť dňom 1. marca 2008;

    b) 1 člena na šesťročné funkčné obdobie, ktoré začne plynúť dňom 4. marca 2008;

    c) 1 člena na šesťročné funkčné obdobie, ktoré začne plynúť dňom 29. apríla 2008.

    Bod 3. Voľbu uskutočnila tajným hlasovaním podľa § 39 ods. 9 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Bod 4. Uskutočnila druhé kolo voľby v prípade, že v prvom kole nebude zvolený potrebný počet členov 5 Rozhlasovej rady z navrhovaných kandidátov. Do druhého kola postupujú tí kandidáti, ktorí v prvom kole neboli zvolení a získali najvyšší počet hlasov. Počet kandidátov druhého kola je dvojnásobok počtu, ktorých treba zvoliť. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najvyšší počet hlasov.

    5. Funkčné obdobie zvolených členov určia žrebom skrutátori za účasti predsedu Národnej rady Slovenskej republiky ihneď po zistení výsledkov hlasovania.

    V prípade zvolenia kandidáta Petra Jezného sa 3 nastupujúci členovia na funkčné obdobie začínajúce dňom 1. marca 2008 losujú len zo zostávajúcich zvolených kandidátov.

    Dovoľujem si upozorniť, že v súvislosti s voľbou členov do Rozhlasovej rady sa používa hlasovací lístok označený pod písmenom D.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Uzatváram rozpravu a prerušujem rokovanie.

    Pristúpime teraz k tajnému hlasovaniu, ktoré vykonáme na osobitných hlasovacích lístkoch označených v pravom hornom rohu veľkými písmenami A, B, C a D.

    Pri voľbe predsedu Poštového úradu platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je označená len jedna z alternatív. Hlasovací lístok je označený písmenom A.

    Pri voľbe Rady STV, a to chcem zdôrazniť, dostanete 2 hlasovacie lístky. Jeden je označený písmenom B a je na voľbu 1 člena rady, ktorého funkčné obdobie bude do 31. marca 2008.

    Lístok označený písmenom C je na voľbu 5 členov rady na šesťročné funkčné obdobie.

    Hlasovací lístok na voľbu 5 členov Rozhlasovej rady je označený písmenom D.

    Pri voľbe členov mediálnych rád budeme postupovať tak, ako to uviedol poverený člen výboru pre kultúru a médiá.

    Chcem znovu upozorniť, dámy a páni, aby ste svoju voľbu vyjadrili tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta označíte alternatívu, za ktorú hlasujete: Za, proti alebo zdržiavam sa. Ak je lístok menený alebo doplňovaný, je neplatný.

    Teraz poprosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie. Poprosím ich, aby odvolili ako prví a pristúpime k vykonaniu tajného hlasovania.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Pýtam sa, dámy a páni, či všetci využili svoje právo volebné. Ak áno, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

    Poprosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a vyhlasujem prestávku vzhľadom na to, že je 18.51 hodín. Výsledky voľby oznámime až zajtra.

    Ďakujem vám veľmi pekne za účasť. Budeme pokračovať. Prerušujem rokovanie 19. schôdze. Budeme pokračovať zajtra o 09.00 hodine. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 18.51 hodine.